• Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti. Začneme 51. schôdzu Národnej rady.

  • Nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti.

  • Dlhá pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte raz vás žiadam, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, začneme 51. schôdzu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, s hlbokým pohnutím sme prijali správu, že 25. augusta 2001 navždy opustil naše rady náš kolega poslanec Jozef Zlocha. Odišiel uprostred činorodej a zodpovednej poslaneckej práce. Na rokovaniach Národnej rady, ako aj na schôdzach výboru aktívne presadzoval verejné záujmy v prospech spoločnosti a svojich voličov. Česť jeho pamiatke.

    Prosím, dámy a páni, aby sme si minútou ticha uctili pamiatku nášho zosnulého kolegu poslanca Jozefa Zlochu.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím, aby sme sa pred začatím rokovania prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla. Nech sa páči, panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa, aby sme zistili prítomnosť poslancov. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Zisťujem, že je prítomných 115 poslancov. Čiže Národná rada je schopná sa uznášať.

    Na 51. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Milan Ištván, Ľudmila Mušková. Náhradníkmi budú Ján Danko a László Hóka.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi písomne požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Marián Andel a poslanci Roman Hofbauer, Oľga Keltošová, Alojz Rakús a Pavol Šťastný. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady: pán poslanec Húska, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Tkáč a pán poslanec Peter Weiss.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 51. schôdze, ako vám bol rozdaný. Skôr ako dám slovo poslancom, ktorí majú návrhy na zmeny alebo doplnenie programu, chcem vás informovať, že po rokovaní poslaneckého grémia s ohľadom na to, že návrh programu je veľmi rozsiahly a mnohé návrhy zákonov riešia približne tú istú problematiku, sa navrhuje, aby sme v záujme šetrenia času, ale aj našich síl zlúčili rozpravu o takýchto návrhoch zákonov bez ohľadu na to, či ide o poslanecký návrh alebo o vládny návrh zákona.

    Ide o prvé čítanie týchto návrhov zákonov, resp. návrhov noviel zákonov: zákon o elektronickom podpise (tlače 984 a 1027), novela zákona o zamestnanosti (tlače 992, 1039 a 1040), novela zákona o veľkej privatizácii (tlače 995, 1000 a 1070), novela zákona o dani z pridanej hodnoty (tlače 982, 999, 1083, 1084, 1138 a 1113), novela zákona o dani z príjmov (tlače 944, 965, 1043, 1112 a 1149), ďalej novela Trestného zákona (tlače 1038, 1099), novela zákona o dani z dedičstva a zákon o dani z dedičstva (tlače 1025 a 1153), ďalej novela zákona o liekoch (tlače 1057 a 1126), novela zákona o verejnom obstarávaní (tlače 1107, 1100 a 1143), ďalej zákon o organizácii ústrednej štátnej správy a novela zákona o organizácii ministerstiev (tlače 1152 a 1058).

    Ďalej chcem uviesť, že na návrh gestorského výboru priebežnú správu o plnení rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne a priebežnú správu o plnení rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne uvedú predsedovia ich Správnych rád a výročnú správu Fondu detí a mládeže uvedie predseda Rady fondu. Na to, aby predseda Správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne a predseda Rady Fondu detí a mládeže mohli uvedené materiály uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem, aby sme tento súhlas, ako aj súhlas so zlúčením rozpravy k už uvedeným návrhom zákonov vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ nikto nepredloží iný návrh.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 51. schôdze Národnej rady. Pripomínam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vystúpenie poslanca, v ktorom navrhuje zmenu alebo doplnenie programu, môže trvať najviac jednu minútu.

    Nech sa páči, panie poslankyne, páni poslanci, predneste svoje návrhy. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Jozef Prokeš.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Nechcem dávať návrhy na zmenu programu, ale chcem vzniesť protest, pretože neviem, na základe čoho bol zmenený zasadací poriadok. Neviem o tom, že by som dal komukoľvek akékoľvek vyjadrenie o tom, že vystupujem z nejakého klubu, a preto konanie pána Zelníka, ktorý nás vymkol z klubu, piatich poslancov, považujem za zámerné bránenie nám v plnohodnotnom výkone nášho poslaneckého mandátu. A žiadam, aby sa touto skutočnosťou zaoberal mandátový a imunitný výbor, pretože je to svojvoľné konanie. Pán Zelník nás neprizýval ani na rokovanie klubu, ktoré bolo predtým. Okrem toho, že raz mi zatelefonoval o trištvrte na šesť, či nie som v Bratislave, že o pol siedmej bude klub, a oni sedeli v Žiline. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ja si myslím, že každý má svoje miesto v rokovacej miestnosti, a preto môžeme pokračovať v rokovaní Národnej rady.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, navrhujem, aby bod č. 98 bol zaradený ako bod č. 4. Zdôvodnenie: Azda nemyslíte vážne, že zmenu chyby novely ústavy, ktorou sa odňalo právo občanov do konca decembra podávať návrhy na Ústavný súd, teda formou podnetu, budeme prerokúvať ako bod č. 98 v prvom čítaní, čo by znamenalo, že vôbec tento rok to nepríde do úvahy, aby to bolo schválené parlamentom. To je zámerná manipulácia, aby ste zakryli chybu, ktorá sa stala pri novele ústavy z dôvodu neznalosti a zlej odbornej zdatnosti predkladateľov. Vy ste vzali jedno ústavné právo občanom a je hanba, že trváte na tom, aby tento stav bol do decembra.

  • Ďalší návrh – pani poslankyňa Malíková. Pani poslankyňa, máte slovo, nech sa páči.

  • Pán predseda, chcela by som veľmi vážne vzniesť protest proti vášmu konaniu, pretože nemáte na to kompetencie, vstupujete do personálnej politiky Slovenskej národnej strany.

  • Reakcia z pléna.

  • Chcem vás informovať o tom, že svojím postupom, ktorým ste uznali ako nelegitímneho zástupcu pána Zelníka vo funkcii predsedu poslaneckého klubu za SNS, ste jednoducho dali opakovane najavo nielen neznalosť rokovacieho poriadku, ale aj to, že koalícia vstupuje do personálnych záležitostí opozičnej strany. Pán Zelník nie je vo funkcii predsedu klubu poslancov, nie je členom poslaneckého grémia. Chcem vás informovať, že dnes som požiadala ústavnoprávny výbor, aby dal k tomuto výklad alebo zaujal stanovisko. A vás chcem požiadať, aby ste si počkali na toto stanovisko a rešpektovali ho. Ide mi len o to, aby bol dodržaný zákon a aby ste nezneužívali problémy, ktoré SNS má vďaka niektorým nezodpovedným ľuďom, na takéto politické ciele. Ďakujem.

  • Vážená pani poslankyňa, toto nie je orgán alebo grémium Slovenskej národnej strany, toto je Národná rada Slovenskej republiky (potlesk) a riadi sa rokovacím poriadkom. Vnútrostranícke veci si musíte vyriešiť na vlastnej pôde. Čiže v súlade s rokovacím poriadkom a listami, ktoré som dostal z vašej strany, alebo poslancov, môžem ho prečítať, takže jednoducho pokračujeme v rokovaní Národnej rady a žiaden rokovací poriadok som neporušil.

    Nech sa páči, ďalšie návrhy do programu schôdze. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľujem si požiadať ctenú Národnú radu o súhlas a láskavosť, ktorú mi prejaví, ak preloží bod č. 33 – návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení Trestný zákon, pretože na základe plánovanej a odsúhlasenej služobnej cesty je pre mňa nemožné v tomto časovom usporiadaní sa zúčastniť jeho prerokúvania ako prvý predkladateľ. Prosím preto Národnú radu o súhlas, aby bol bod č. 33 zaradený, ide o prvé čítanie, na štvrtok ako prvý bod rozpravy. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Kolláriková. Nech sa páči.

  • Ďakujem. V súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky dávam návrh na stiahnutie z programu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky bod č. 106 (tlač 1123) pod znením Návrh zákona skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o samospráve vyšších územných celkov. Tento návrh zákona je v rozpore s už vyhlásenými voľbami do vyšších územných celkov, ktoré predseda Národnej rady Slovenskej republiky stanovil na 1. novembra 2001. Považujem to za oneskorenú snahu predstaviteľov koalície urobiť nápravu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Mám dva body k zmene programu 51. schôdze, ak dovolíte. Po prvé, informácia ministra kultúry o výsledkoch odborného a ekonomického auditu, na základe ktorých ministerstvo kultúry navrhlo vláde presun inštitúcií do pôsobnosti miest a obcí vyšších územných celkov, resp. ponechanie týchto inštitúcií v správe štátu. To je jeden bod.

    Druhý bod, ak dovolíte, opäť návrh, aby Národná rada vstúpila do rokovania so Slovenskou televíziou ohľadne priameho prenosu Slovenskej televízie z 51. schôdze Národnej rady s tým, že vedenie parlamentu, resp. predseda alebo podpredseda dá návrh Slovenskej televízii, ktoré body z 51. schôdze sú také významné, aby boli v priamom prenose Slovenskej televízie. Hovorím zase len o zákone o slobodnom prístupe k informáciám a o predvolebných sľuboch. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej – pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, žiadam zaradiť do programu správu ministra zdravotníctva o zabezpečení poskytovania zdravotnej starostlivosti v nasledujúcom období. Odôvodňujem to takto: Množia sa protesty lekárov. Nový cenový výmer, ktorý je pripravovaný, nie je finančne krytý a nezohľadňuje výkonovú zložku, ktorú zdravotnícki pracovníci vykonávajú. Nastáva veľký tlak nielen v nemocniciach, ale aj v primárnej a sekundárnej zdravotnej sfére. Preto by som poprosil, aby ste tento návrh podporili a aby minister zdravotníctva predložil východiská, ale aj zámery, ako budeme pokračovať v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. V súlade s rokovacím poriadkom žiadam zaradiť do programu správu o systémových krokoch vlády na ochranu územia pred povodňami, a to z toho dôvodu, že povodne sa nám už každý rok opakujú, peňazí v rozpočte nikdy nie je dosť a myslím si, že vykrývať iba určitú sumu po povodniach obetiam, že to je málo, že by bolo treba robiť nejaké systémové kroky, aby k tomu nedochádzalo.

    A ako druhý bod by som prosila zaradiť informáciu o finančnom zadlžení škôl a o krokoch vlády na vyriešenie tohto problému. Toto by som žiadala zaradiť ako bod 89, a to pred návrhom zákona o financovaní základných a stredných škôl. Všetci dobre vieme, že školstvo je zadlžené, a mali by sme vedieť o tom, ako vstupuje do nového školského roka a ako to mieni vláda riešiť. Ďakujem.

  • Ďalej – pán poslanec Paška, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Navrhujem zaradiť do programu schôdze ako bod 22 informáciu o počte dopravných nehôd, na ktorých sa zúčastnili vozidlá vládnych inštitúcií od nástupu vlády pána Dzurindu do funkcie, a o úhrnnej škode, ktorá bola spôsobená na životoch a zdraví občanov Slovenskej republiky, ako aj na majetku štátu Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Ďalej – pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som chcel navrhnúť štyri body programu. Prvý bod programu – informáciu vlády Slovenskej republiky o pripravovanom zvyšovaní regulovaných cien a ich dosah na slovenské hospodárstvo a životnú úroveň občanov Slovenskej republiky. Vieme, že v týchto dňoch vláda predložila návrh na ďalšie zvyšovanie cien plynu a treba jednoducho otvorene povedať, čo všetko je pripravené v regulovaných cenách na zvyšovanie a aké to bude mať dosahy.

    Druhý bod – informáciu vlády Slovenskej republiky o príčinách, ktoré viedli ku krachu Devín banky, a krokoch vlády a Národnej banky, ktoré mali zabezpečiť ochranu vkladov a riadne fungovanie tejto banky od roku 1998 dodnes. Viete, že najmä tí vkladatelia, ktorí sú ohrození, majú veľmi veľký strach. Na dôvažok je tam množstvo podnikov, ktoré mzdy svojich zamestnancov realizujú cez Devín banku a títo jednoducho budú ohrození na existenčných minimách.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Tak nech sa páči, pán poslanec Volf. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Z poverenia výboru a v zmysle jeho záverov navrhujem, aby vládny návrh zákona o poštových službách (tlač 1020), terajší bod 76, bol presunutý z objektívnych dôvodov, vzhľadom na to, že ešte pokračuje rozprava, ako predposledný bod tejto schôdze pred správu mandátového a imunitného výboru, teraz pod číslom 129.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, navrhujem ako bod č. 25 správu vlády o dosahoch doterajších tzv. ozdravovacích ekonomických opatreniach vlády na najslabšie vrstvy obyvateľstva. Ja tu tento návrh dávam už dva a pol roka. Dva a pol roka poslanci tohto parlamentu z každého programu vyradia, resp. neprijmú tento bod. Zákony, ktoré budeme prijímať, budú zase mať ďalšie dosahy. Pripravuje sa zdraženie elektriny, plynu. Považujem za vrcholnú aroganciu moci poslancov vládnej koalície, ktorí nechcú, aby sme o týchto otázkach hovorili, pretože množstvo občanov je už na takej hranici biedy, že nie je únosné ich ďalšie zaťaženie. Preto žiadam, aby vláda takúto správu pod bodom 25 predložila do parlamentu.

  • Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, chcem, aby ste zaradili ako bod 129, a ostatné prečíslovali, správu o stave mediálnej oblasti, ktorú by mal predložiť minister kultúry pán Kňažko, pretože situácia vo verejnoprávnych médiách je stále neúnosne kritická vo vzťahu možnosti prezentácie opozičnej politiky a opozičných politikov vôbec. Stáva sa, že jednoducho poslanci reagujú na iných poslancov, ako to bolo napríklad pri zákone o vyšších územných celkoch, keď si pán Tatár dovolil hovoriť o mojej nekoncepčnosti, nekompetentnosti dávať pozmeňujúce návrhy, o vyhrážkach, že to pôjde na Ústavný súd. V konečnom dôsledku dodnes také podanie na Ústavný súd nešlo. Moja reagencia nebola uverejnená ani v jedných médiách.

  • Tak – pán poslanec Oberhauser, ďalšie dva návrhy. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďalší bod navrhujem, aby sme prerokovali informáciu vlády Slovenskej republiky o predaji podielov spoločnosti SAD a zabezpečení verejného záujmu pri preprave osôb do zamestnania a pri školskej dochádzke mládeže a ďalších potrebách. Je veľká obava už teraz v obciach, menších obciach, že preprava obyvateľstva nie je dostatočne zabezpečená, aj náklady sú také vysoké, že vlastne do práce sa skoro neoplatí chodiť.

    Ďalšiu správu, ktorú žiadam, aby sme prerokovali, je správa vlády Slovenskej republiky o zadlžení majetku, ktorý navrhuje presunúť na vyššie územné celky, obce a mestá v rámci transformácie verejnej správy. Vieme, že pripravovaný návrh presunu kompetencií a majetku práve je týmto veľmi vážne ohrozený, lebo jednoducho vláda sa chce zbaviť takého majetku, ktorý je zadlžený a ktorý obce a mestá jednoducho nebudú vedieť uhradiť, nielen faktúry, ale aj náklady, ktoré ten majetok bude vyžadovať na údržbu. Ďakujem.

  • Tak to boli všetky návrhy. Ako prvý predniesla pani poslankyňa Tóthová, aby bod č. 98 bol presunutý ako bod 4 tohto programu. Panie poslankyne, páni poslanci...

    Hlasujeme teraz, pán poslanec Tarčák, potom vám dám slovo.

  • Reakcia z pléna.

  • Kartu nemáte.

    Panie poslankyne, páni poslanci, čiže krátka technická prestávka. Prosím technikov, aby vystavili hlasovaciu kartu pre pána poslanca Tarčáka, nech sa páči.

  • Technická prestávka.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Tóthovej, aby bod pod č. 98 bol zaradený ako bod č. 4. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 52, proti 25, zdržalo sa 46, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Osuský, aby bod pod č. 33 bol zaradený na rokovanie vo štvrtok ako bod prvý. Dávam hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Osuského. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 69, proti 19, zdržalo sa 35, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Ďalší návrh predniesla pani poslankyňa Kolláriková, aby sme z rokovania stiahli bod pod č. 106 – návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 (tlač 1123). Dávam hlasovať o tomto návrhu pani poslankyne. Nech sa páči, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 72, proti 28, zdržalo sa 23, nehlasovali 4.

    Tento návrh sme schválili.

    Ďalší návrh, dva návrhy predniesol pán poslanec Jarjabek. Prvý návrh, aby si Národná rada vypočula informáciu ministra kultúry o výsledku odborného ekonomického auditu, na základe ktorého minister kultúry navrhol vláde presun inštitúcií priamo riadených ministerstvom kultúry do pôsobnosti miest a obcí, vyšších územných celkov, resp. aby boli ponechané v správe štátu. Čiže hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca. Nech sa páči, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za 49, proti 26, zdržalo sa 48, nehlasovali 3.

    Tento návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh pána poslanca Jarjabka znie, aby z 51. schôdze bol zaradený priamy prenos a aby predseda alebo podpredsedovia parlamentu vstúpili do rokovania s vedením televízie, ktoré body by mali byť zaradené do priameho prenosu. Dávam hlasovať o tomto návrhu pána poslanca. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za 55, proti 21, zdržalo sa 48, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Zelník, aby ako ďalší bod rokovania tejto schôdze bola zaradená správa ministerstva zdravotníctva o poskytovaní zdravotníckych služieb občanom Slovenskej republiky v najbližšom období.

  • Reakcia z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 63, proti 15, zdržalo sa 45, nehlasovalo 6.

    Tento návrh sme neschválili.

    Ďalšie dva návrhy predniesla pani poslankyňa Slavkovská, aby na rokovanie tejto schôdze bola zaradená správa o systémových krokoch vlády Slovenskej republiky o opatreniach vlády s povodňami. Keď som to... Pred povodňami.

    Nech sa páči, upresnite to, pani poslankyňa. Zapnite mikrofón. Nech sa páči.

  • Správa o systémových krokoch vlády na ochranu územia pred povodňami.

  • Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu pani poslankyne. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 66, proti 9, zdržalo sa 46, nehlasovali 6.

    Tento návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh pani poslankyne znie...

  • Reakcia z pléna.

  • Prešlo? Pardon, schválili sme. Ospravedlňujem sa.

    Ďalší návrh predniesla pani poslankyňa Slavkovská, aby sme zaradili na rokovanie tejto schôdze informáciu o finančnom zadlžení škôl a opatreniach na ich riešenie. Nech sa páči, hlasujme. Hlasujeme. Navrhuje, aby to bolo ako bod 89. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 124 poslancov, za 62, proti 4, zdržalo sa 54, nehlasovali 4.

    Neprešlo to.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Paška, aby ako bod č. 22 bol zaradený bod – informácia o počte dopravných nehôd zapríčinených predstaviteľmi vlády Mikuláša Dzurindu a o výške škôd, ktoré boli týmito dopravnými nehodami spôsobené.

    Pán poslanec, je to tak? Nech sa páči, pán poslanec. Nech sa páči.

    Zapnite mikrofón pánu poslancovi. Nech sa páči. Mikrofón zapnite pánu poslancovi Paškovi.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. O počte dopravných nehôd, na ktorých sa zúčastnili vozidlá vládnych inštitúcií, ďalej tie, ktoré zapríčinili, a o súhrnnej škode, ktorá bola spôsobená na životoch a zdraví občanov Slovenskej republiky, ako aj na majetku štátu Slovenskej republiky.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 127 poslancov, za 46, proti 26, zdržalo sa 51, nehlasovali 4.

    Tento návrh sme neschválili.

    Ďalšie návrhy predniesol pán poslanec Oberhauser.

    Prvý návrh, aby sme na rokovanie tejto schôdze zaradili informáciu vlády o zvyšovaní regulovaných cien a ich dosahu na životnú úroveň obyvateľov Slovenskej republiky. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 125 poslancov, za 49, proti 13, zdržalo sa 59, nehlasovali 4.

    Tento návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh pána poslanca, aby na rokovanie tejto schôdze bola zaradená informácia vlády o príčinách krachu Devín banky a opatreniach na ochranu vkladov obyvateľov Slovenskej republiky. Hlasujeme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 73, proti 12, zdržalo sa 37, nehlasovalo 7.

    Tento návrh sme schválili.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Volf, aby bod pod č. 76 bol presunutý ako predposledný bod, čiže pred bodom 129. Návrh máte pred sebou, čiže pred bodom č. 129 tohto programu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 116, proti nikto, zdržalo sa 13, nehlasoval 1.

    Tento návrh sme schválili.

    Ďalší návrh predniesla pani poslankyňa Tóthová, aby ako bod č. 25 tejto schôdze bola zaradená správa vlády Slovenskej republiky o ekonomických ozdravovacích opatreniach a ich dosahu na najslabšie vrstvy obyvateľstva Slovenskej republiky. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 50, proti 16, zdržalo sa 55, nehlasovalo 8.

    Tento návrh pani poslankyne sme neschválili.

    Ďalší návrh je návrh pána poslanca Cupera, aby sme ako bod č. 129 zaradili správu o stave v mediálnej oblasti, aby túto správu predložil minister kultúry Slovenskej republiky. Hlasujeme. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Cupera.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 50, proti 22, zdržalo sa 47, nehlasovalo 10.

    Tento návrh sme neschválili.

    Ďalšie dva návrhy predniesol pán poslanec Oberhauser, aby sme na rokovanie tejto schôdze zaradili informáciu vlády Slovenskej republiky o predaji podielov SAD, o zabezpečení prepravy osôb vo verejnom záujme. Pán poslanec, ak som to nepresne, tak... Môže to byť takto. Nech sa páči, hlasujme. Hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 119 poslancov, za 45, proti 13, zdržalo sa 54, nehlasovalo 7.

    Tento návrh sme neschválili.

    Posledný návrh. Pán poslanec Oberhauser navrhuje, aby sme zaradili správu vlády Slovenskej republiky o zadržaní majetku, ktorý navrhuje presunúť na obce a vyššie územné celky, o výške ich zadlženia. Ak som nepresne povedal, tak to spresnite. Nech sa páči, hlasujeme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 124 poslancov, za 44, proti 19, zdržalo sa 48, nehlasovalo 13.

    Tento návrh sme neschválili.

    Dávam hlasovať o programe schôdze ako o celku. Nech sa páči, panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o programe ako o celku s doplnkami a návrhmi, ktoré sme už predtým schválili. O programe ako o celku. Hlasujeme. Hlasujeme o programe ako o celku. Hlasujeme. Hlasujeme o programe ako o celku, nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za 86, proti 9, zdržalo sa 34, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že program 51. schôdze Národnej rady schválili.

    Teraz pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je druhé a tretie čítanie o

    zákone z 29. mája 2001, ktorým sa upravuje postup obce pri vymáhaní vynaložených finančných prostriedkov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 1073. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 15. júna 2001 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 29. mája 2001. Zákon bol rozhodnutím z 18. júna 2001 č. 1178 pridelený na prerokovanie príslušným výborom Národnej rady.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Milanovi Hortovi a prosím ho, aby informoval o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo výboroch.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, tento zákon bol opätovne prerokovaný vo výbore pre verejnú správu a výbor odporučil Národnej rade tento zákon prijať. Prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Tatár, do rozpravy sa hlásite? Čiže do rozpravy sa nikto nehlási, preto vyhlasujem rozpravu sa skončenú.

    A teraz, nech sa páči, pán poslanec Tatár. Máte procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Ja som sa hlásil pri schválení programu. Chcel som sa opýtať, ako je to v rámci rokovacieho poriadku, bol vypustený bod 106, čo bol poslanecký návrh na prvé čítanie, či je to v súlade s rokovacím poriadkom, že predtým, než bol vôbec zaradený, bol vypustený. Lebo inak sme postupovali, keď sme predkladali poslanecké návrhy v máji a júni. To je návrh novely zákona 302 o VÚC. Ďakujem.

  • Pán poslanec, môžem len zopakovať, že v súlade s rokovacím poriadkom sa schvaľoval program tejto schôdze a bol schválený, čiže nemám k tomu ďalej čo dodať.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlásil som rozpravu k tomuto bodu za skončenú, ale sú nejaké problémy s hlasovaním a budeme hlasovať. Čiže je potrebné urobiť prestávku?

    Čiže 10-minútová prestávka kvôli technickým dôvodom, pokiaľ ide o hlasovacie zariadenie. Prestávka 10 minút.

  • Technická prestávka.

  • Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, technici odstránili poruchu na hlasovacom zariadení. Podľa informácie technika je pripravená. Pripravení nie sú teraz páni poslanci, takže ich vyzývam, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o vašu účasť na rokovaní, schvaľujeme, resp. prerokúvame vrátený návrh zákona pánom prezidentom, kde je potrebné iné kvórum ako na prijímanie iných návrhov zákonov. Preto prosím o účasť na hlasovaní.

    Pán predseda vyhlásil rozpravu za skončenú, preto prosím pána spoločného spravodajcu poslanca Horta, aby informoval Národnú radu o dôvodoch, resp. o návrhu pána prezidenta, ktorý žiada Národnú radu, aby opätovne prerokovala návrh zákona s odporúčaním tento návrh zákona neprijať.

    Pán poslanec Hort, nech sa páči, informujte Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona v gestorskom výbore, ako aj o odporúčaní vášho gestorského výboru.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, gestorský výbor do začiatku rokovania o tomto zákone nedostal stanoviská poslancov Národnej rady v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. K predmetnému návrhu zákona zaujal postoj Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 635 z 20. júna 2001, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 715 z 23. augusta 2001 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 325 z 21. augusta 2001. V týchto uzneseniach prijali tieto stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu vyslovili súhlas s návrhom prezidenta Slovenskej republiky a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky, aby po opätovnom prerokovaní neprijala celý zákon z 29. mája 2001, ktorým sa upravuje postup obce pri vymáhaní vynaložených finančných prostriedkov.

    Gestorský výbor, t. j. výbor pre verejnú správu, napriek stanoviskám Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu k uvedenému zákonu v súlade s § 79 ods. 4 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 29. mája 2001, ktorým sa upravuje postup obce pri vymáhaní vynaložených finančných prostriedkov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, schváliť v pôvodnom znení.

    Zároveň ma gestorský výbor ako spoločného spravodajcu poveril predniesť túto spoločnú správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a mám aj poverenie, aby po prerokovaní v druhom čítaní bol ihneď po jeho skončení zákon posunutý do tretieho čítania.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Panie poslankyne, poslanci, pán prezident Slovenskej republiky v časti III svojho rozhodnutia nenavrhuje žiadne pripomienky, ale navrhuje, aby Národná rada po opätovnom prerokovaní neprijala zákon z 29. mája 2001 ako celok. Keďže ani v rámci rozpravy v druhom čítaní neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu, a to k hlasovaniu o zákone ako o celku.

    Chcem pripomenúť, že podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Budeme teda hlasovať o vrátenom zákone ako celku, či Národná rada Slovenskej republiky v súlade s čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje.

    Páni poslanci, návrhu uznesenia, predpokladám, že poslanci porozumeli (ruch v sále), preto prosím o pokoj v rokovacej sále.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste prečítali návrh, ktorým pán prezident odôvodnil svoje rozhodnutie a aké hlasovanie pán prezident navrhuje.

  • Reakcia z pléna.

  • Zákon neprijať. Páni poslanci, budeme hlasovať o vrátenom návrhu zákona s tým, že Národná rada po opätovnom prerokovaní návrh zákona schvaľuje. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 106 poslancov, za 61, proti 20, zdržalo sa 21, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní neschválila návrh zákona z 29. mája 2001, ktorým sa upravuje postup obce pri vymáhaní vynaložených finančných prostriedkov, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu 51. schôdze Národnej rady, ktorým je druhé a tretie čítanie o

    zákone zo 14. júna 2001, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty a o doplnení zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 1093, ktorého súčasťou je aj rozhodnutie prezidenta z 29. júna 2001 o vrátení zákona. Zákon bol rozhodnutím pána predsedu Národnej rady pridelený na prerokovanie príslušným výborom.

    Teraz dávam slovo poverenému spoločnému spravodajcovi výboru pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Kužmovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania vráteného návrhu zákona vo výboroch.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, prednesiem vám spoločnú správu, ktorú máte ako tlač 1093 pod bodom a.

    Predmetným zákonom, vráteným pánom prezidentom, sa zaoberali dva výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá, ktorý bol súčasne gesčným výborom. Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vrátený návrh prezidentom Slovenskej republiky v lehote určenej predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gesčný výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vrátenom zákone nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. K predmetnému návrhu prezidenta Slovenskej republiky určené výbory súhlasia so zákonom zo 14. júna 2001, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty a o doplnení zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. V prijatom uznesení schváliť s touto zmenou, článok 3 znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbra 2001.“

    Zmeny navrhnuté pánom prezidentom v zákone zo 14. júna 2001, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 115/1998 Z. z., gesčný výbor odporúča takto: V bode 1 čl. 1 v bode 10 § 6 ods. 6 druhá veta znie: "Zbierkový predmet múzea a galérie nepodlieha výkonu rozhodnutia ani exekúcii...“

  • Pán poslanec, páni poslanci majú spoločnú správu vášho gestorského výboru. Nemusíte čítať text.

  • Ďakujem pekne, poprosím, aby ste k predmetnému bodu otvorili rozpravu a potom dám hlasovať o návrhoch pána prezidenta a tak o návrhoch gestorského výboru. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Kužmovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa z prítomných poslancov neprihlásil písomne nikto, preto sa pýtam pánov poslancov, či chce niekto vystúpiť a prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    A prosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru, ako o jednotlivých pripomienkach a odporúčaniach na hlasovanie gestorský výbor navrhuje v pléne Národnej rady hlasovať.

    Pán poslanec Kužma.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Gestorský výbor odporúča schváliť zmenu účinnosti zákona v čl. 3. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbra 2001. Gestorský výbor neodporúča schváliť zmenu predloženú pánom prezidentom v čl. 1 v bode 10 v § 6 ods. 6, kde druhá veta znie: „Zbierkový predmet múzea a galérie nepodlieha výkonu rozhodnutia ani exekúcii.“ Čiže tam trvá na svojom pôvodnom návrhu. Gestorský výbor ďalej požaduje, aby sa o každom pozmeňujúcom návrhu hlasovalo samostatne.

  • Prosím, páni poslanci, počuli ste odporúčanie gestorského výboru. Budeme hlasovať o jednotlivých pripomienkach tak, ako sú uvedené v spoločnej správe, ktorú máte pod č. 1093a. Najskôr budeme hlasovať o pripomienke k čl. 3, ktorá sa týka zmeny účinnosti návrhu zákona, kde pán prezident navrhuje zmeniť účinnosť na 1. októbra 2001. Prosím pánov poslancov, aby sa prezentovali. Budeme hlasovať o pripomienke pána prezidenta k zmene účinnosti. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov, za návrh hlasovalo 98 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Budeme hlasovať o ďalšej pripomienke, ktorá je k čl. 1 bodu 10 § 6 ods. 6 druhej vety, ako ju uviedol pán spoločný spravodajca. Gestorský výbor túto pripomienku pána prezidenta neodporúča schváliť. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 96 poslancov, za 11, proti 49, zdržalo sa 33, nehlasovali 3.

    Túto pripomienku pána prezidenta sme neschválili.

    Pán spoločný spravodajca, sú ďalšie pripomienky?

  • Ďakujem. Iné pripomienky nie sú. Chcem oznámiť váženej Národnej rade, že mám oprávnenie gesčného výboru predložiť návrh do tretieho kola.

  • Reakcia z pléna.

  • Do tretieho čítania. Pravda. To ešte z tých prázdnin.

  • Prosím, prezentujme sa. Čo ste boli boxovať?

  • Smiech v sále.

  • Prezentujme sa, páni poslanci. Hlasujeme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie, ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 97 poslancov, za 94, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vrátenom návrhu zákona.

    Pána spoločného spravodajcu prosím, aby uviedol návrh na záverečné uznesenie.

  • Poprosím vás, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako o celku v zmysle predchádzajúcich schválení.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku v súlade s čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 102 poslancov, za 85, proti 5, zdržalo sa 11, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila návrh zákona č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty a o doplnení zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Ďakujem pánovi poslancovi Kužmovi.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu rokovania, ktorým je

    zákon z 22. júna 2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 1094, ktorého súčasťou je aj rozhodnutie pána predsedu Národnej rady o pridelení prerokovať tento návrh zákona príslušným výborom.

    Teraz poprosím pána poslanca Tatára, ktorého poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, aby informoval o výsledku prerokúvania vráteného návrhu zákona vo výboroch, ako aj o odporúčaní gestorského výboru.

    Pán poslanec Tatár.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Podávam spoločnú správu (tlač 1094a). Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s rokovacím poriadkom túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1200 z 2. júla pridelil zákon z 22. júna 2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, dvom výborom, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Oba výbory prerokovali zákon v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o predmetnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s rokovacím poriadkom.

    K predmetnému zákonu zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky zákon schváliť so zmenami aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, uvedených v predchádzajúcom bode, vyplynulo päť zmien, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Všetky navrhované zmeny gestorský výbor odporúča schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k zákonu z 22. júna 2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v predchádzajúcich bodoch tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tejto správe, v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený zákon schváliť so zmenami.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto zákonu bola schválená uznesením gestorského výboru 4. septembra. Výbor určil mňa ako spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy k nej.

    Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    A prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie tak, ako sú uvedené v pripomienkach pána prezidenta Slovenskej republiky k vrátenému návrhu zákona.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Navrhujem, aby sme o všetkých piatich bodoch uvedených v spoločnej správe hlasovali naraz, pričom gestorský výbor odporúča všetky tieto body schváliť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste stanovisko a odporúčanie gestorského výboru. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pripomienkach pána prezidenta, ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 5, spoločne s odporúčaním tieto pripomienky schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 102 poslancov, za 100, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že návrhy, resp. pripomienky pána prezidenta sme schválili.

    Pán poslanec Tatár.

  • Budeme hlasovať o prechode do tretieho čítania.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa. Pán poslanec Tatár na odporúčanie gestorského výboru navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať vrátený návrh zákona ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 102 poslancov, za 99, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu a zároveň k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku, ktorý pán prezident vrátil Národnej rade na opätovné prerokovanie.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol stanovisko a odporúčanie gestorského výboru.

  • Gestorský výbor navrhuje schváliť uvedený zákon so zmenami, ktoré sme schválili v druhom čítaní.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o vrátenom zákone ako o celku, či Národná rada Slovenskej republiky v súlade s čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 106 poslancov, za 104, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila vrátený návrh zákona z 22. júna 2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k ďalšiemu bodu 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým je

    návrh kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie za členov regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

    Zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach bol od 1. augusta 2001 zriadený pre reguláciu sieťových odvetví. Orgánmi úradu sú predseda úradu a regulačná rada, ktorá má 6 členov. Členov regulačnej rady vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady a vlády. Na každé miesto člena regulačnej rady sa navrhujú aspoň 2 kandidáti. Návrh, ktorý vypracoval výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ste dostali ako tlač 1119. Súčasťou materiálu je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Teraz poprosím pána predsedu výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslanca Volfa.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, predkladám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie k návrhu kandidátov Národnej rady na vymenovanie za členov regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, je predkladaná ako tlač 1119.

    Ako už v úvodnom slove pán podpredseda Národnej rady povedal a zdôraznil, táto úloha pre nás vyplýva zo schváleného zákona o regulácii sieťových odvetví, konkrétne z § 19 ods. 1, 2 prechodných ustanovení, ktoré určujú, že na prvé obdobie prezident na základe návrhov vlády Slovenskej republiky a Národnej rady vymenuje a vyberie z vládneho jedného a z Národnej rady jedného člena regulačnej rady s obdobím funkčnosti alebo funkcie na 6 rokov, jedného, čiže jedného z vlády, jedného z Národnej rady, z návrhov na 4 roky a jeden z návrhu vlády a jeden z návrhov Národnej rady na dva roky. Čiže celkove bude mať regulačná rada 6 členov.

    Chcem povedať toľko, že tento zákon nepresne, alebo nie celkom presne stanovuje postup, ktorý môže navrhovateľ zvoliť, a preto môže mať rôzne dikcie, čo sa prejavilo a zrejme aj prejaví teraz pri otvorení diskusie. Jednu dikciu v podstate uplatnila aj vláda Slovenskej republiky pri svojom návrhu kandidátov, jednu dikciu, inú, má prezidentská kancelária. Výbor pri svojom návrhu sa priklonil k dikcii, ktorú uplatnila aj vláda Slovenskej republiky, hlasovaním a predkladá návrh štruktúrovaný. To znamená návrh, ktorý je rozdelený na šesť, štyri a dva roky.

    Chcem povedať, že výbor svojím uznesením schválil komisiu. V tejto komisii boli zastúpení zástupcovia všetkých klubov, ktoré majú zastúpenie v gestorskom výbore, a táto komisia v prvom kole posúdila, či návrhy, ktoré boli predložené, spĺňajú všetky náležitosti zákona. Jednotlivé poslanecké kluby a aj Slovenská banská komora ako, dá sa povedať, profesijný nepolitický orgán predložili svoje návrhy. Komisia konštatovala, že návrhy na Františka Šveca, ktorého navrhol poslanecký klub HZDS, Alojza Glinského, ktorého navrhol klub poslancov za SDK, Dušana Dianišku, klub poslancov za SDĽ, Petra Čarakčieva, klub poslancov za SOP, LDÚ a Strana zelených, Dušana Holoubka, klub poslancov za SOP, LDÚ a Strana zelených, Györgya Hívesa, klub poslancov za SMK, Petra Požára, klub poslancov za SNS, Karola Dvoráka, klub poslancov za KDH, a Fedora Borošku, Slovenská banská komora (tento návrh si výbor osvojil ako svoj vlastný), spĺňajú všetky náležitosti, ktoré stanovuje zákon.

    Vzhľadom na dikciu zákona, konkrétne § 19 ods. 1 a 2 tohto zákona, o regulácii sieťových odvetví potom komisia na základe návrhov, ktoré boli predložené, a po diskusii predložila a dala na schválenie výboru návrh, kde jednotliví kandidáti sú rozdelení vlastne do troch skupín, teda kandidáti, ktorí sú navrhovaní na funkčné obdobie šesť rokov, kandidáti navrhovaní na funkčné obdobie štyroch rokov a kandidáti navrhovaní na funkčné obdobie dvoch rokov.

    Vo výbore, pochopiteľne, bola diskusia, akým spôsobom by sa malo v tomto prípade postupovať. Pri záverečnom hlasovaní dostal prednosť pôvodný návrh komisie, ktorý štruktúruje návrhy kandidátov do týchto troch skupín. Gestorský výbor si takto teda osvojil návrh pracovnej skupiny výboru a konštatuje, že:

    1. všetci navrhnutí kandidáti predložili kompletné doklady podľa § 9 ods. 2 zákona, všetci spĺňajú požiadavky uvedené v § 9 ods. 2 písm. a), ods. 5 a 6 tohto zákona,

    2. osvojuje si gestorský výbor návrh banskej komory, ktorá navrhla Fedora Borošku, a predkladá kandidáta na rokovanie Národnej rady ako návrh gestorského výboru,

    3. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o kandidátoch na členov regulačnej rady takto:

    - na prvé funkčné obdobie na šesť rokov Fedora Borošku, Alojza Glinského a Petra Požára,

    - na štyri roky Dušana Dianišku, Karola Dvoráka, Dušana Holoubka,

    - na dva roky Petra Čarakčieva, Györgya Hívesa, Františka Šveca.

    Po rozprave budem, vzhľadom na to, že som bol výborom na to poverený, navrhovať uznesenie Národnej rady, budem navrhovať schváliť tento návrh výboru. Toto uznesenie poverí predsedu Národnej rady predložiť prezidentovi Slovenskej republiky návrh kandidátov Národnej rady na vymenovanie za členov regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na prvé funkčné obdobie.

    Ďakujem a prosím o otvorenie rozpravy.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Páni poslanci, poslankyne, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Cabaj a pán poslanec Bauer. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil jeden pozmeňujúci návrh k predloženému návrhu uznesenia, ktorý vypracoval gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie takto:

    Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 19 zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov

    A. schvaľuje návrh kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie za členov regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na prvé funkčné obdobie a vymenovať všetkých 9 tak, ako sme na tu tému jednak hovorili aj na poslaneckom grémiu a čo bola v podstate zhoda, že by sme nedelili v tomto uznesení tie návrhy na 6 rokov, 4 roky a 2 roky, ale predložili návrh pánu prezidentovi všetkých 9 kandidátov, ktorí spĺňali náležitosti. To znamená, že v tom bode A schvaľuje – pokračovalo by sa potom už len menami – Fedora Borošku, Alojza Glinského, Petra Požára, Dušana Dianišku, Karola Dvoráka, Dušana Holoubka, Petra Čarakčieva, Györgya Hívesa a Františka Šveca. A bod B už by pokračoval ďalej, teda poveruje predsedu Národnej rady predložiť prezidentovi Slovenskej republiky návrh kandidátov Národnej rady na vymenovanie za členov regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na prvé funkčné obdobie.

    Zároveň predkladám procedurálny návrh, aby sa o tomto návrhu hlasovalo ako o celku a hlasovalo sa verejne.

  • Pán poslanec Prokopovič s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Cabaja. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Cabaja. My sme vo výbore aj v komisii, ktorú určil výbor, veľmi dôsledne zvažovali spôsob, aký navrhneme. A výklad právnikov, viacerých právnikov, na ktorých sme sa obrátili, bol ten, že práve v prechodných ustanoveniach je daná jasná dikcia, aby sa návrh predložil štruktúrovane, preto je to v prechodných ustanoveniach, že platí to len na tie prvé obdobia pri tom vymenovaní, potom už automaticky bude na 6 rokov. Práve kvôli tomu právnici interpretovali, že je to v prechodných ustanoveniach. Práve preto vzhľadom na tieto názory sme dali návrh na to štruktúrovanie. Názor komisie bol jednomyseľný, boli tam zástupcovia všetkých politických strán, ktoré sú vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, a bolo to jednohlasne súhlasné v komisii.

    To len na doplnenie návrhu, ktorý predložil pán predseda výboru Volf. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Samozrejme, brali sme všetky tieto názory, ktoré zazneli pre a proti, ale aj na porade poslaneckého grémia u predsedu Národnej rady sme vychádzali zo skutočnosti, že je síce pravda, že výbor to takto odhlasoval, ale ak nechceme pokračovať v tomto parlamente dvojdňovou rozpravou a hádať sa o tom, prečo niekto má byť na 6 rokov navrhnutý, prečo niekto na 2 roky a pod., jednoducho z tohto dôvodu sme vychádzali, je sväté právo prezidenta republiky, aby si vyberal. Je to v tomto prvom období, tak preto sme nerozdeľovali, kto bude len kandidátom na 6, na 4 a na 2 roky a snažili sme sa vyhnúť, aby z toho nezaváňalo jednoznačne politikum.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, chcel som vystúpiť presne s takým istým návrhom ako môj predrečník pán kolega Cabaj a chcem povedať za klub Kresťanskodemokratického hnutia, že plne podporujeme tento návrh. Naša interpretácia toho zákona, ako povedal pán kolega Prokopovič, je taká, že ten zákon hovorí, že prezident Slovenskej republiky vymenúva troch členov na návrh Národnej rady Slovenskej republiky, a preto si myslíme, že prezident môže vlastne rozhodnúť, koho vymenuje na 2 roky, na 4 roky, na 6 rokov. A súhlasíme s tým návrhom, ako ho predniesol pán kolega poslanec Cabaj. Ďakujem.

  • Pán poslanec Bárdos.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Súhlasím s tým, čo povedal pán kolega Bauer, a takisto s tým, čo povedal pán kolega Tibor Cabaj. Potvrdzujem tú dohodu na rokovaní grémia u pána predsedu Národnej rady. A ja chápem snahu komisie aj výboru, že ste chceli štruktúrovať. Ale jednoducho podľa akých kritérií, prosím vás pekne, ste povedali, že jeden na 6, jeden na 4 a jeden na 2 roky? Nie sú známe kritériá a ja súhlasím s tým, čo povedal môj predrečník pán Bauer, že pán prezident bude vyberať troch nominantov Národnej rady, troch nominantov vlády a on sa rozhodne, že ktorých na 6, na 4, na 2 roky.

    Takže ten pozmeňujúci návrhu, ktorý bol daný, myslím, že je dobrý a náš poslanecký klub bude podporovať tento návrh. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Petrák s faktickou poznámkou ešte na vystúpenie pána poslanca Bauera. Nie?

  • Reakcia poslanca: Cabaja.

  • To je už neskoro, už po ňom vystúpil Bauer.

    Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o návrhu, ktorý v rámci rozpravy podal pán poslanec Cabaj. Ako prvý z dvoch podaných pozmeňujúcich návrhov smeruje konkrétne k návrhu uznesenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Pán poslanec v časti A návrhu uznesenia odporúča, aby Národná rada prijala uznesenie v tomto znení: „Schvaľuje návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a návrh kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie za členov regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví takto“, teda v tej ďalšej časti, kde je navrhnuté aj funkčné obdobie na šesť rokov, štyri a dva roky, neschváliť.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Cabaj. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 102 poslancov, za 73, proti 12, zdržalo sa 14, nehlasovali 3.

    Návrh sme schválili.

    Ďalší návrh, ktorý podal pán poslanec Cabaj, je procedurálneho charakteru, ktorý odporúča, aby sme o všetkých deviatich navrhovaných kandidátoch na vymenovanie za členov regulačnej rady hlasovali spoločne a verejne. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Len dovolím si povedať, pán podpredseda, tým, že sme schválili uznesenie, kde návrhy sú, tak je zbytočné teraz hlasovať o tom, či máme hlasovať verejne. Pretože by sme potom to uznesenie museli anulovať.

  • Prosím, páni poslanci, hlasujeme o hlasovaní verejne a o všetkých deviatich návrhoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 106 poslancov, za 91, proti 3, zdržalo sa 10, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu uznesenia ako o celku. Prosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby aj vzhľadom na prijatý pozmeňujúci návrh uznesenia, ktorý navrhoval gestorský výbor, navrhol Národnej rade záverečné uznesenie.

  • Na základe hlasovania Národnej rady by mal byť návrh uznesenia, o ktorom teraz budeme hlasovať, takýto:

    „Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 19 zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov

    A. schvaľuje na návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie návrh kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie za členov regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na prvé funkčné obdobie“, a teraz pôjde ten zoznam, „Alojza Glinského, Fedora Borošku, Petra Požára, Dušana Dianišku, Karola Dvoráka, Dušana Holoubka, Petra Čarakčieva, Györgya Hívesa, Františka Šveca.“

    Samozrejme, je možné to potom upraviť v abecednom poradí, ja som to teraz nerobil.

    „B. poveruje predsedu Národnej rady Slovenskej republiky predložiť prezidentovi Slovenskej republiky návrh kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie za členov regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na prvé funkčné obdobie.“

    To je návrh uznesenia.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu tak, ako ho predložil pán predseda výboru s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré boli odsúhlasené po tom, ako boli podané v rámci rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 112 poslancov, za 97, proti 1, zdržalo sa 13, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie za členov regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

    Ďakujem pánovi predsedovi a spoločnému spravodajcovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh Rozhlasovej rady na voľbu ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu.

    Podľa § 8 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu volí na návrh Rozhlasovej rady Národná rada Slovenskej republiky. Návrh Rozhlasovej rady ste dostali ako tlač 1118 a správu o prerokovaní návrhu vo výbore pre kultúru a médiá máte ako tlač 1118a.

    Poprosím teraz povereného člena výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Františka Mikloška, aby podal správu o prerokovaní návrhu Rozhlasovej rady vo výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1231 z 8. augusta 2001 pridelil návrh Rozhlasovej rady na voľbu ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá v termíne do 31. augusta 2001 s tým, že výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného návrhu spolu so svojím stanoviskom.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prerokoval uvedený návrh Rozhlasovej rady na svojej 73. schôdzi a v prijatom uznesení číslo 295 z 30. augusta 2001 konštatoval, že návrh Rozhlasovej rady je v súlade s § 8 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov, a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky

    1. v zmysle citovaného zákona o Slovenskom rozhlase zvoliť za ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu navrhovaného kandidáta Jaroslava Rezníka,

    2. podľa § 39 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov voľbu uskutočniť tajným hlasovaním.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie správy výboru pre kultúru a médiá.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa preto pánov poslancov, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Prokeš. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Pán poslanec Prokeš, nech sa páči, máte slovo. Zapnite pána poslanca Prokeša, ktorý chce vystúpiť z miesta.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja mám procedurálny návrh. Vzhľadom na to, že je jediný kandidát, navrhujem verejné hlasovanie.

  • Neviem, či je to dosť dobre možné v súlade so zákonom o rozhlasovom a televíznom vysielaní.

  • Reakcia z pléna.

  • Národná rada o tomto procedurálnom návrhu musí rozhodnúť hlasovaním. Nie je v rozpore s rokovacím poriadkom. Nie som si istý, či nie je v rozpore so zákonom o Slovenskom rozhlase, resp. so zákonmi, ktoré upravujú voľbu ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu. Ale o návrhu pána poslanca Prokeša, ktorý je proti návrhom gestorského výboru, po skončení rozpravy dám hlasovať, aby Národná rada rozhodla o spôsobe voľby ústredného riaditeľa.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhu, ktorý v rámci rozpravy podal pán poslanec Prokeš, ktorý odporúča, aby sme vzhľadom na to, že je jediným kandidátom na funkciu ústredného riaditeľa pán Rezník, nehlasovali tajne, ale verejne.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Ide o takú významnú funkciu, že naozaj sa žiada anonymita pri tomto hlasovaní viacej ako pri akomkoľvek inom mieste.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 82 poslancov, za 37, proti 13, zdržalo sa 25, nehlasovalo 7.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Reakcia z pléna.

  • Neschválili, pardon.

    Pristúpime teda k tajnému hlasovaniu tak, ako ho navrhuje gestorský výbor. Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujte tú alternatívu, za ktorú hlasujete, teda „za“, „proti“ alebo „zdržiavam sa“. Hlasovací lístok sa neupravuje prečiarknutím alebo iným zásahom do mena a priezviska. Neplatný je ten hlasovací lístok, ktorý je prepisovaný alebo doplňovaný, alebo ak pri mene nie je vyjadrená voľba zakrúžkovaním.

    Prosím teraz overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh voľby. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme teraz po vykonaní voľby nechali dostatočný čas na zrátanie hlasov. Predpokladám, že čas do 16.00 hodiny je primeraný na to, aby sme celú túto procedúru dokázali uskutočniť, preto budeme pokračovať v rokovaní 51. schôdze o 16.00 hodine vyhlásením výsledkov volieb ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu.

  • Prerušenie rokovania o 15.12 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 16.02 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.

    Prosím povereného overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady oznámil počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, ktorí neodovzdali hlasovacie lístky, a počet neplatných hlasov. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 113 hlasovacích lístkov. Po sčítaní hlasov overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu bolo odovzdaných 112 platných hlasovacích lístkov, 1 neplatný hlasovací lístok a nikto z poslancov si vlastne lístok neponechal.

    Overovatelia zistili, že pri voľbe Jaroslava Rezníka za ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu hlasovalo za 82 poslancov, proti bolo 24 poslancov a zdržalo sa 6 poslancov.

    Na zvolenie ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol Jaroslav Rezník zvolený za ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní zvolila Jaroslava Rezníka za ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu na druhé funkčné obdobie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať rokovaním o

    návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práve a národnosti na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky o deťoch a mládeži.

    Návrh ste dostali ako tlač 1159. Teraz dávam slovo poverenej členke výboru pre ľudské práva a národnosti pani poslankyni Kataríne Čižmárikovej a prosím ju, aby návrh výboru uviedla.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti predniesť návrh na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky o deťoch a mládeži (tlač 1159).

    V dňoch 19. – 21. septembra sa uskutoční v New Yorku zvláštne zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, svetový samit venovaný právam detí a mládeže. Toto podujatie je všeobecne považované za historický medzník v globálnej diskusii o právach dieťaťa, o ktorého význame veľa vypovedá aj fakt, že svoju účasť na zasadnutí potvrdilo temer 80 premiérov a hláv štátov z celého sveta. Bude to fórum, na ktorom politici sveta vyhodnotia ako signatárske štáty, medzi ktoré patrí bývalé Česko-Slovensko a sukcesiou aj Slovenská republika, splnili svoje záväzky vyplývajúce zo Svetovej deklarácie o prežití, ochrane a vývoji detí a so súvisiaceho akčného plánu, ktoré na seba prebrali na prvom svetovom samite v roku 1990.

    Treba zdôrazniť, že naše ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa do príprav druhého svetového samitu zapojilo veľmi aktívne. Národná správa Slovenskej republiky o dôsledkoch svetového samitu bola vypracovaná v súčinnosti s ostatnými zainteresovanými rezortmi a mimovládnymi organizáciami, bola predmetom širokej verejnej diskusie a hodnoverne odzrkadľuje dosiahnutý pokrok, ale aj nedostatky v oblasti uplatňovania práv detí na Slovensku.

    Zmyslom vyhlásenia Národnej rady je nielen prispieť k prípravám svetového samitu, aj keď ani tento aspekt nie je zanedbateľný. Jedným zo záväzkov signatárskych krajín je totiž aj šírenie informácií a upozorňovanie verejnosti na práva detí, k čomu môžu poslanci prispieť práve schválením predloženého návrhu. Ešte dôležitejšie však je, aby sme si my sami členovia zákonodarného zboru pripomenuli základnú ideu prvého aj druhého samitu, že totiž situácia detí nie je akousi rezortnou záležitosťou, ale aj záujem detí a mládeže musí byť zohľadnený pri všetkých aktivitách zákonodarnej i výkonnej moci. Nech už ide o také na prvý pohľad nesúvisiace oblasti, ako je dostatok kvalitnej pitnej vody, bezpečnosť cestnej premávky či daňové zákony.

    Je potešujúce, že sa v poslednom čase výrazne zvýšil záujem verejnosti aj politických strán o modernizáciu zákona o rodine, o situáciu v detských a reedukačných domovoch, o celý systém náhradnej starostlivosti. Spoločenská diskusia odhalila mnohé slabé miesta legislatívy, v niektorých prípadoch až alarmujúci faktický stav niektorých zvlášť zraniteľných skupín detí. Napriek všetkým problémom na domácej pôde návrh textu vyhlásenia má pripomenúť aj to, že v mnohých častiach sveta sú deti stále obeťami vojen, zomierajú v dôsledku podvýživy či nedostatkov liekov, sú obeťou novodobých foriem otroctva. Nemôžeme sa zriecť svojej morálnej zodpovednosti ani voči nim. V tejto súvislosti vyjadrujem presvedčenie, že Národnej rade budú čoskoro predložené opčné protokoly k Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré reagujú práve na tieto problémy.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na záver mi dovoľte aj touto formou poďakovať Slovenskému výboru UNICEF-u za prípravu textu vyhlásenia a požiadať vás o podporu pri záverečnom schvaľovacom hlasovaní, ako aj vyjadriť nádej, že samit o právach dieťaťa nebude zatienený takými politickými kontroverznými diskusiami, aké poznačili priebeh svetovej konferencie o boji proti rasizmu.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pani poslankyni za uvedenie návrhu a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Zároveň otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Ako jediný pán poslanec Švec. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vítam iniciatívu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky o deťoch a mládeži. Plne sa stotožňujem so slovami predkladateľky, ktorá hovorí, že problém porušovania práv detí je nielen problémom globálnym, ale týka sa, žiaľ, aj nášho územia. Je totiž pravdou, že organizovaný obchod s deťmi, týranie a zneužívanie detí, detská prostitúcia, pornografia, domáce otroctvo, deti ako zdroj orgánov na transplantáciu, to sú termíny, ktoré čoraz viac desia nielen európsky kontinent, ale ktoré sa týkajú bezprostredne i nás.

    Vo svojom prejave by som rád zdôraznil, že prinesiem isté fakty, ktoré o tomto závere hovoria. Podľa údajov zo správy Výboru pre sociálne veci, zdravie a rodinu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, predloženej plenárnemu rokovaniu Parlamentného zhromaždenia v júni tohto roku v Štrasburgu, cezhraničný obchod s deťmi z krajín bývalého Sovietskeho zväzu smerom na západ nadobudol v ostatných rokoch také rozmery, ktoré svojou výnosnosťou už presahujú i obchod s drogami. Poslankyňa talianskeho parlamentu pani Eliza Potsa Tasca na prípade Moldavskej republiky uviedla čísla, ktoré doslova šokovali plénum. Len za ostatné tri roky bolo z Moldavska do cudziny predaných niekoľko desiatok tisíc detí a podľa dostupných informácií minimálne 10 000 nedospelých dievčat. Medzinárodné mafie nakupujú moldavské deti za 150 až 300 dolárov a v západných krajinách sú tieto deti predávané za 1 000 až 4 000 amerických dolárov. V biede a zúfalstve žijúci rodičia odovzdávajú medzinárodným priekupníkom deti v domnienke, že sa im dostane lepšieho života v západných krajinách. Deti sa zneužívajú na domáce otroctvo, pornografiu, prostitúciu. Nekalý cezhraničný obchod s deťmi používa koridory, ktoré vedú cez krajiny strednej Európy na západ, nevynímajúc Slovenskú republiku. Poslanci Parlamentného zhromaždenia Rady Európy explicitne uviedli ako koridory Kyjev, Budapešť, Bratislavu, Prahu. Cieľovými krajinami sú najmä Taliansko, Francúzsko, Veľká Británia, Grécko, Turecko a Izrael.

    Dámy a páni, medzinárodné konvencie, prijaté a ratifikované členskými štátmi Rady Európy pred rokom 1989, sa problémom ochrany práv a detí zaoberajú iba okrajovo. I keď problém zneužívania a týrania detí je dlhodobo známy, tento fenomén sa stáva aktuálnym predovšetkým v poslednej dekáde. V súvislosti so stúpajúcou hrozbou zneužívania a týrania detí Rada Európy v spolupráci s OSN iniciovala prijatie a ratifikáciu zásadných dokumentov, rezolúcií a odporúčaní záväzných pre členské štáty, ktorých cieľom je vytvoriť účinný legitímny a legislatívny rámec na ochranu práv detí a zastaviť vyčíňanie medzinárodných mafií pri obchode s deťmi. V nadväznosti na konvenciu OSN o právach detí z roku 1989, ktorú postupne ratifikovali parlamenty 191 štátov sveta, prijal Európsky parlament v roku 1992 Európsku chartu práv detí a následne Rada Európy odporúčanie číslo 1286 o Európskej stratégii pre deti a Vykonávací protokol číslo 514 o postupe riešenia prípadov zneužívania detí. Tieto dokumenty sú záväzné i pre Slovenskú republiku. Navyše tieto dokumenty zaväzujú členské štáty zverejňovať v pravidelných správach prípady porušovania práv detí, iniciovať a podporovať spoluprácu s mimovládnymi organizáciami, ktoré aktívne ochraňujú deti, teda pred zneužívaním, sociálnym zanedbávaním a pod., a zabezpečiť právo detí na harmonický, duchovný a telesný vývoj.

    25. mája 2000 prijalo Valné zhromaždenie OSN v New Yorku dva vykonávacie protokoly svojej konvencie o právach detí, ktoré sa týkajú ochrany detí pred cezhraničným obchodom a zneužívaním na pornografiu a prostitúciu. V júni 2001 Parlamentné zhromaždenie Rady Európy jednomyseľne prijalo Rezolúciu 9112 proti nekalému obchodu s deťmi a blokáde východoeurópskej cesty obchodu s deťmi. Rezolúcia vyzýva členské štáty Rady Európy, teda i Slovenskú republiku, vykonať všetky legislatívne, administratívne, preventívne kroky na zamedzenie porušovania práv detí a zahrnúť do národných trestných zákonov i trestné činy týrania a zneužívania detí a trestný čin obchodu s deťmi.

    Ďalej tieto konvencie odporúčajú zriadiť špeciálne policajnú jednotku na ochranu práv detí, zriadiť Národné centrum pre registráciu nezvestných detí a detí obetí násilností a zneužívania. A rovnako zriadiť Národnú prokuratúru pre ochranu práv detí a niektoré ďalšie. Osobitným odporúčaním číslo 1460 z roku 2000 Rada Európy odporučila zriadiť Inštitút európskeho detského ombudsmana a vo všetkých členských štátoch Rady Európy Národné úrady ombudsmana pre ochranu práv detí a tieto zapojiť do jestvujúcej siete detských ombudsmanov. Odporúčanie číslo 1460 upozorňuje Výbor ministrov Rady Európy na potrebu vypracovať paneurópsku stratégiu proti medzinárodnému obchodu s deťmi a mladistvými.

    Na nadchádzajúcom Valnom zhromaždení, ktoré sa bude konať 21. až 28. septembra v New Yorku, ako sme počuli, bude osobitnou sekciou druhý samit práv detí OSN...

  • Pán poslanec, chvíľku keby ste... Prosím všetkých poslancov, ktorí chcú telefonovať, aby išli z rokovacej sále von. Ďakujem pekne. Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že táto téma je príliš vážna na to, aby sme sa zapodievali niečím iným.

    Očakáva sa, že OSN v New Yorku prijme rezolúciu, ktorá sprísni napríklad okrem iného i hraničné kontroly detských cestovných dokladov a zavedie nové účinné opatrenia, ktoré odstránia administratívnu benevolenciu recipientných krajín pre nekalé adopcie detí.

    Napriek tomu, že Slovenská republika podpísala a následne ratifikovala všetky kľúčové dokumenty OSN, Európskej únie, Rady Európy, dovoľujem si tvrdiť, že ochrana práv detí je v našej krajine nedostatočná. Málo sa dosiaľ vykonalo na základnú ochranu týraných a zneužívaných detí, mladistvých a žien. Našej legislatíve napríklad chýba právny nástroj na účinné odhaľovanie týchto trestných činov, ktorých odhaľovanie je naozaj problematické.

    Zákon o rodine, jeho rekodifikácia sa pripravuje, nepočíta s novými formami trestných činov, akými je obchod s deťmi, týranie a zneužívanie detí, detská prostitúcia, pornografia a zneužívanie detí na transplantáciu párových orgánov. Novela Ústavy Slovenskej republiky zavádza inštitút ochrancu ľudských práv – ombudsmana, nepočíta však so špecializovanými zložkami tohto úradu. V nadväzujúcom zákone bude potrebné zriadiť okrem iných odborov i odbor ochrancu práv detí, mládeže a rodiny a koordinovať jeho prácu v rámci celej Európy i zámoria najmä v súvislosti so skutočnosťou, že i našu krajinu neobišla vlna násilia páchaná na deťoch, mladistvých a ženách. Tento neľudský fenomén nadobudol v našom regióne také rozmery, že doteraz prijaté opatrenia – Linka dôvery, školskí psychológovia, lekári, nútené umiestňovanie detí v domovoch, azylové domy atď. – sú málo účinné.

    Dámy a páni, rád by som pripomenul, že v susednom Rakúsku prijal 21. júna tohto roku parlament zákon o povinnosti lekárov hlásiť orgánom činným v trestnom konaní každé podozrenie z týrania a sexuálneho zneužívania detí. U nás podobný zákon nie je.

  • Reakcia z pléna.

  • Iniciatíva sa prenecháva najmä na mimovládne organizácie. Ich kompetencie sú natoľko limitované, že vo väčšine prípadov odhaleného evidentného násilia na deťoch sú voči páchateľom bezmocné.

    Dámy a páni, napriek tomu, že pán doktor Gašparovič tvrdí, že takéto zákony máme, ja pripúšťam, že ich môžeme v nejakej limitovanej podobe mať, ale vzhľadom na to, čoho sme svedkami a na čo sme upozorňovaní z Európy, že Slovensko sa stáva koridorom obchodu s deťmi, že u nás stúpa násilie na deťoch a na ženách, že neexistujú dokonalé mechanizmy na to, aby sme vedeli tieto trestné činy nielen odhaľovať, ale aj postihnúť, si myslím, že výzva, ktorú pripravil výbor a o ktorej teraz hovoríme, je veľmi vhodným, ale, žiaľ, iba prvým krokom.

    Deti sú najbezbrannejšie a najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Je našou povinnosťou na národnej i medzinárodnej úrovni postarať sa o ich ochranu pred násilím a zneužívaním. Potrebujeme nové zákony a nové účinné kroky ich uplatnenia. Zriadenie úradu ombudsmana na ochranu práv detí, mládeže a rodiny, rekodifikácia Trestného zákona a zákona o rodine bude iba prvým účinným krokom v legislatíve, ktorý povedie k naplneniu tejto našej povinnosti. To, čo potrebujeme, je dôsledná implementácia medzinárodných právnych noriem do slovenskej legislatívy a predovšetkým, súhlasím s vami, pani doktorka Aibeková, jej uplatnenie v praxi. To zatiaľ v našom snažení chýba. Rovnako potrebujeme prekonať ešte iný fenomén a to je ľudská ľahostajnosť k tomuto problému. Bez spolupráce celej našej spoločnosti budú mnohé bezbranné deti naďalej vystavené neľudskej zvoli dospelých.

    Ďakujem vám za pozornosť. A na záver mi ešte dovoľte vyjadriť plnú podporu predloženému Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky o právach detí. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Šveca s faktickými poznámkami sa prihlásili piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Posledný je pán poslanec Gajdoš.

    Pán poslanec Hudec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Švec, s vašimi slovami nemožno nesúhlasiť, keď upozorňujete na veľkú skrivodlivosť a zločiny, ktoré sa páchajú na deťoch. Bol by som aj ja priniesol niekoľko konkrétnych údajov, nechcem však rozmnožovať vašu štatistiku alebo vaše upozornenia, ale musím povedať, že opäť sme v situácii, keď Národná rada síce prijíma pekné slová, ale namiesto toho, aby sa týmto problémom vážnejšie zaoberala a navrhla uznesenie, ktoré by zaviazalo vládu Slovenskej republiky konať, opäť sa uspokojíme iba s prázdnym gestom.

    Už sme takto zachránili kultúrne pamiatky a kultúrne dedičstvo, už sme tak urobili vo viacerých iných prázdnych gestách. Nechcem znevažovať význam slov, ktoré sú v navrhnutom texte, ale upozorňujem, že je to málo. Ak nám toto uspokojí naše svedomie, tak je to veľmi málo.

    Dovolím si upozorniť na ďalšie skutočnosti, ktoré sú tak isto obrovskou krivdou na našich deťoch a na našej mládeži. Už teraz sa črtá zárodok obrovskej skrivodlivosti vo vzdelávaní detí, v prístupe k možnostiam vzdelávať sa. To je genocída, ktorá sa síce netýka orgánov, netýka sa predaja detí, detskej prostitúcie, ale týka sa niečoho iného. Avšak táto vážnosť tejto skrivodlivosti nie je o nič menšia. Mohli by sme hovoriť o mnohých ďalších skutočnostiach.

    Chcem však zopakovať, toto je veľmi málo – prijať a súhlasiť iba s gestom. Alebo zaviažme vládu Slovenskej republiky ku konkrétnym krokom, alebo prijmeme toto pekné vyhlásenie, ale upozorňujem, ak si necháme takto uchlácholiť svedomie, je to veľmi málo.

  • Ďakujem. Pripájam sa k slovám pána poslanca Šveca, lebo skutočne, o čom hovoril, sú to poburujúce skutočnosti. Jeho návrhy sú tiež pekné, ale v spoločnosti, kde nefungujú existujúce príslušné inštitúcie, čo je dnešný stav, tak prijímať ďalšie zákonné opatrenia, keď sa nerealizujú tie základné, ktoré máme v platnom právnom poriadku, je vlastne ondulovanie vzduchu, pretože nič sa tým nezíska. Teda by som skôr apel dala na to, aby sa realizovalo to, čo máme už v platnom právnom poriadku, a vyvodzovala zodpovednosť za nerealizovanie.

    Ďalej chcem poukázať, vážení páni poslanci, ktorí tu budete pekne hovoriť, kde ste boli, keď sa tu rokuje o zmäkčení adopcie do zahraničia, keď viete, že neexistuje koordinovaný kontrolný systém tejto adopcie, že existujú prípady, keď sa adoptované deti dostali do baniek na transplantáciu orgánov. Tak kde je vaše svedomie, keď voľne pristupujete k adopcii detí do zahraničia? A potom, kde je vaše svedomie k deťom, keď nechcete rokovať o dosahoch na najslabšie ekonomické vrstvy nášho obyvateľstva, o dosahoch našich zákonov, keď máme množstvo obyvateľstva už na krajine hladu, keď máme deti, ktoré skutočne nie sú nakŕmené? A nechcem konkretizovať školu, v ktorej som sa stretla s učiteľkami, ktoré mi povedali, sú rodiny, ktoré len každý druhý deň môžu deťom stravu zabezpečiť, zaplatiť, a my im radšej kúpime, než by sme tieto deti nechali hladovať. Toto sú tie...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne. Ja iba krátko, keďže pán Švec vyslovil aj moje meno. Áno, myslím si, že je dobré, že sa v Národnej rade objavil takýto dokument. Ale aj ako ste vy, pán poslanec, povedali vo svojom vystúpení a aj moji dvaja predrečníci upozornili, že dokument zostane iba prázdnym zdrapom papiera, ak sa nenaplní to, čo je tu napísané. A myslím si, že aj mnohé zákony v Slovenskej republike existujú. Aj o tých, o ktorých ste vy hovorili, tak existujú, ale, bohužiaľ, sa v Slovenskej republike neuplatňujú. A súvisí to, tak ako vy ste hovorili, aj s ľahostajnosťou spoločnosti.

    U nás na jednej strane teoreticky hovoríme, že ochraňujeme rodinu, vytvárame jej vhodné podmienky na to, aby priviedla na svet dieťa, aby sa o neho postarala. Ale na druhej strane, ako keby to pre nás končilo. Necháme tu rodinu, aby si vo vnútri robila, čo chce, a často mnohí rodičia si myslia, že keď privedú na svet dieťa, majú právo nad jeho životom aj nad jeho smrťou. Ja sama som sa s takýmto konaním rodičov, bohužiaľ, stretla, že keď sme aj poslali sociálnu sestru, aby zasiahla v takomto rodinnom prostredí, napríklad na základe upozornenia lekára, ktorý si plnil svoju zákonnú povinnosť, tak tí rodičia reagovali: „A čo vás je do toho? Je to moje dieťa, ja si s ním urobím, čo chcem.“

    A vy veľmi dobre viete, že týranie má veľmi veľa podôb, že niektoré týranie, ktoré je telesné, sa dá odhaliť. A tu naozaj by mal každý zdravotnícky pracovník potom postupovať podľa zákona a mal by podať trestné oznámenie na takéhoto rodiča alebo vychovávateľa. Lebo, žiaľ, ja som sa stretla s týraním detí aj v detských domovoch, kde vychovávatelia namiesto ochrany týrali deti. Ale veľmi málo je postihnuté psychické týranie, ktoré je tiež veľmi nebezpečné.

  • Pán poslanec Švec, vaše vystúpenie bolo skutočne pekné, takto by to malo vyzerať. Ale čo sa mi nepáčilo vo vašom vystúpení, že ste našu legislatívu dali úplne do kúta, ako keby to bola legislatíva negramotná, ktorá vôbec nepozná život občana. Chcem vás upozorniť len na to, že druhý oddiel Ústavy Slovenskej republiky, kde sa hovorí o základných ľudských právach a slobodách, obsahuje všetko to, čo ste povedali. A z tohto článku sú odvodené iné právne normy, ktoré konkretizujú konania. Všetky tie skutky, ktoré ste popísali, že treba dať do zákonov, tie sú skoro všetky v Trestnom zákone. Len si to treba preštudovať.

    A pokiaľ ide o povinnosť, ktorú ste tak vyzdvihli v Rakúsku, že lekár musí oznámiť, ak zistí spáchanie trestného činu. Veď u nás je to už 50 rokov. Takže nič nové ste nepovedali. Tu sa chcem prikloniť len k mojim kolegom, ktorí vo faktickej poznámke vám povedali zákony, že existujú, ale ich výkon, teda ľudia, orgány, ktoré majú realizovať tieto zákony, tieto nefungujú. A tu by bola naša povinnosť aj poslancov kontrolovať, či sa to skutočne napĺňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Všetko, čo môže ochrániť naše deti pred násilím, treba uvítať a podporiť. Teda aj pripravované vyhlásenie alebo uznesenie Národnej rady osobne podporím. Som za to, aby sa toto uznesenie pretransformovalo do praktickej činnosti Národnej rady vo vzťahu k prijímaným zákonom. Konkrétne napríklad pripravovanému a odloženému zákonu o zahraničnej adopcii našich detí, pretože tam je veľké riziko, že deti nebudú adoptované za účelom poskytnutia rodičovstva, ale na účely trebárs prostitúcie alebo detskej pornografie, alebo na účely získavania orgánov na transplantácie. Takže tie kontrolné mechanizmy, ktoré v zákone predloženom do Národnej rady boli, nie sú dostatočné. My si musíme uvedomiť, že všetko toto, s prepáčením, svinstvo, o ktorom hovoríme a pred ktorým treba deti chrániť, prišlo zo Západu. A na druhej strane sa odvolávame na legislatívne normy vyspelých štátov Európy.

    To, čo v našej legislatíve v súčasnosti existuje, je dostatočné, len nie je v praxi uplatňované. Chýba tu však jeden dôležitý moment, moment rodičovskej výchovy. Je najvyšší čas prijať nový zákon o rodine, sprísniť rodičovské povinnosti takým spôsobom, aby rodičia nemohli nakladať so svojimi deťmi ako so svojím majetkom. Chrániť deti aj pred vlastnými rodičmi. Dnes rodičia odkladajú výchovu svojho dieťaťa a zodpovednosť za ňu prenášajú na školu. Ako je vybavená škola, aby mohla v súčasnosti deti vychovávať?

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Švec, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Len veľmi krátko. Pochopiteľne, že existujú základné normy, ktoré ochraňujú práva detí, ale niektoré špecifické problémy, ktoré by sa mali legislatívne riešiť, sú nedostatočne legislatívne kryté. To je problém, ktorý som sa snažil zdôrazniť.

    Dnes sa stretávame s novými fenoménmi zneužívania práv detí. Domáce otroctvo. Ako je napríklad v našej legislatíve chránené právo detí pred domácim otroctvom? Čo s deťmi, ktoré sú evidentne týrané v rodine, ale naša legislatíva jednoducho nemá dostatok pák na to, aby sa povedzme takéto dieťa umiestnilo dlhodobo v zariadení, v detských domovoch, prípadne v iných rodinách a aby sa postihli tí rodičia, ktoré deti týrajú? Tam je základ problému.

    My sa každý deň v televízii stretávame s prípadmi ubližovania deťom, ale právne východiská a trestnoprávne riešenie sa zatiaľ neuplatňuje.

    Takže ak prijímame takéto vyhlásenie, tak je to veľmi dobrá vec. Len som chcel upozorniť, že budeme musieť aj v súvislosti s druhým samitom o právach detí o týchto veciach ešte hovoriť. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie, ďakujem pekne. Takže pristúpime k hlasovaniu. Žiadam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru. Budeme hlasovať.

    Prosím pani navrhovateľku, aby uviedla hlasovanie. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Keďže v rozprave vystúpil iba jeden poslanec, ktorý nepredniesol žiadne pozmeňujúce návrhy, prosím vás, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o uznesení, podľa ktorého Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky o deťoch a mládeži.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 83 poslancov, za 81, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady, ktorým sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky o deťoch a mládeži.

    Ďakujem, pani poslankyňa.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 936. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1034.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Peter Tatár. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, november 1989 patrí bezpochyby k najvýznamnejším medzníkom slovenských dejín 20. storočia. Možno dokonca povedať, že je zlomom, aký nemá v moderných dejinách Slovenska obdobu.

    November 1989 znamená v prvom rade prechod od totalitného režimu k demokratickému. Znamená návrat ľudského indivídua do dejín, návrat jeho ľudskosti a dôstojnosti. Znamená návrat k prirodzenej rôznosti, k pluralite, k vedomiu toho, že všetci tvoríme jeden univerzálny ľudský druh, ale zároveň sme rôzni. V tomto zmysle znamená návrat k modernej európskej civilizácii tak, ako sa v hlavnom historickom prúde vyvíja od 18. storočia. Toto rešpektovanie základného znaku európskej kultúry, rôznosti názorov, postojov, záujmov, hodnôt našlo v novembri 1989 svoj výraz v nastolení politickej plurality, v možnosti slobodne sa rozhodovať, mať možnosť slobodného výberu a voľby. Podieľať sa na moci a vnímať moc samotnú nie ako nástroj vlády nad druhými, ale ako možnosť spravovať veci verejné spolu s druhými.

    November 1989 znamená po 60 rokoch návrat základných občianskych slobôd, akými sú sloboda slova, sloboda zhromažďovania, sloboda vyznania, sloboda poznania. Bez týchto slobôd ostáva človek otrokom, sluhom či námedznou silou, človekom bez zodpovednosti, ktorý povinnosť necíti ako vnútorný záväzok voči spoločenstvu seberovných, ale ako zvonka nanútený príkaz a zákaz. V novembri 1989 sa rodí v prvom rade spoločnosť slobodných a zodpovedných ľudí, vedomých si svojich povinností voči tým, s ktorými žijú, ale i voči tým, ktorí prichádzajú po nich a ktorí im predchádzali.

    November 1989 znamená v tomto zmysle návrat do dejín. Po novembri 1989 prestávame žiť v nemennej prítomnosti, o ktorej sa hovorilo, že tu bude na večné časy. Začíname žiť aj v budúcnosti a minulosti. Začíname mať pred sebou uskutočniteľnú možnosť zmien a nesieme si so sebou ako skúsenosť orientáciu a kompas našu kultúrnu pamäť. História sa vracia z bezčasia do času a s ním aj do dejinnosti a do zmien a nadobúda znovu všetky tri rozmery. Prítomnosť ako priestor nášho rozhodovania, minulosť ako priestor našej skúsenosti a budúcnosť ako priestor našich možností.

    November 1989 otvoril cestu k otvoreným dejinám, v ktorých neexistujú nijaké hrubé čiary zabúdania či falšovania, ale schopnosť pozrieť sa na seba kriticky, rozlíšiť vo vlastnej histórii medzi dobrom a zlom, schopnosť robiť nielen správne kroky, ale dopúšťať sa aj omylov a chýb, no môcť tieto chyby a omyly korigovať. V novembri 1989 sa však zrodilo aj viacero kľúčových historických rozhodnutí, ktoré budú mať vplyv na náš ďalší vývin. Ide predovšetkým o základné rozhodnutie medzi násilným prevratom a nenásilnou revolúciou.

    November 1989 bol v 20. storočí rozhodnutím pre nenásilnú ústavnú zmenu a otvoril pre Slovensko cestu bez revanšizmu, aj keď je to cesta nesmierne ťažká, dlhá a máme na nej veľmi často oprávnený pocit, že v tomto novom systéme až priveľmi nápadne prežívajú a inovujú sa staré komunistické stereotypy, mechanizmy správania, mocenské návyky a neprávosti.

    November 1989 však znamená aj možnosť preklenúť staré historické rozpory. Prvý raz v moderných slovenských dejinách sa v ňom spojili potomkovia najsilnejších nekomunistických tradícií moderných slovenských dejín, ktorí žili takmer celé storočie v nepreklenuteľnom rozpore. Toto ostáva základným posolstvom schopnosti spájať sa v rozličnosti.

    Prvý raz v moderných dejinách Slovenska sa však v novembri 1989 spojili nielen Slováci a Česi, aby potvrdili svoju rovnoprávnosť a rovnocennosť, ale aj Slováci a Maďari, ktorých dovtedy delila maďarizácia, Trianon, Viedenská arbitráž a vyháňanie po roku 1945. V roku 1968 mohli Slováci a Maďari pocítiť prvý raz občiansku spolupatričnosť. Vzápätí však zažili aj jej zmar. V roku 1989 sa mohli Slováci a Maďari prvý raz spolu podieľať na základnej premene spoločnosti, čo ostáva do budúcnosti spoločným vkladom a záväzkom, lebo tentoraz si už zmar nášho spoločného podujatia dovoliť nemôžeme. Vrhol by nás bez ohľadu na to, či sme Slováci alebo Maďari, do historickej priepasti.

    November 1989 otvoril pre nás všetkých, aj keď tu narážame ustavične na tradičné hranice nášho chápania „inakosti“, aj začiatok bolestného prerodu chápania práv menšín národnostných, etnických, rasových a ďalších.

    November 1989 má neodmysliteľný a kľúčový národný rozmer. Stal sa svojprávnym a autentickým rozhodnutím slovenského národa, že chce byť slobodný. Je to teda naším slobodným rozhodnutím, že chceme byť súčasťou západnej civilizácie, európskej kultúry a tradície. Je naším slobodným rozhodnutím, že si v nej chceme uchovať a rozvíjať vlastnú identitu. Je však aj rozhodnutím, že touto našou identitou vstupujeme do otvoreného priestoru, ktoré je aj kolbišťom rozmanitých národných a kultúrnych identít. Je rozhodnutím o tom, že sa na tomto kolbišti chceme presadiť našou kultúrnou úrovňou a vzdelanosťou, hodnotami, ktoré v konkurencii obstoja a budú sa vedieť presadiť. Sú to hodnoty nášho vnímania sveta stelesnené v umení, hodnoty našej vynaliezavosti stelesnené vo vzdelanosti a poznávaní, schopnosť našej súťaživosti stelesnená najvýraznejšie v športe.

    Toto rozhodnutie spečatil v roku 1993 vznik štátnej samostatnosti. Ani on by nebol možný bez novembra 1989. O jeho povahe bude dokonca rozhodovať to, do akej miery ostane spojený s novembrom 1989, nakoľko sa s ním bude cítiť zviazaný. Začína sa to už samotným jeho charakterom. Budovaním štátu, vývinom Slovenskej republiky. Skúsenosť novembra 1989 hovorí, že chceme byť v prvom rade štátom rovnoprávnych občanov. Hovorí však aj niečo o našej národnej suverenite. Spočíva v Tatarkovom odkaze, že suverénnym národom môžeme byť len vtedy, ak budeme národom suverénnych občanov. Ak budeme národom vedomým si toho, že ho tvoria suverénne, autonómne indivíduá. Ak budeme národom vedomým si našej individuálnej, lokálnej a regionálnej rozmanitosti. Ak budeme národom, ktorý bude partnerom ostatným národom a národnostiam, nebude sa nad nimi vyvyšovať, ale nebude sa im ani podlizovať.

    November 1989 privodil ešte jednu základnú zmenu. Vyjadril zásadu, že vlastníctvo je posvätné a nedotknuteľné. Toto základné poznanie je dvojsečné a my sme mali možnosť za posledných 12 rokov túto dvojsečnosť spoznať. Vlastníctvo môže byť totiž koristnícke a korumpujúce alebo zveľaďujúce a poctivé. Posolstvo novembra 1989 spočíva v základnom zmysle vlastníctva ako historicky preskúšanej a overenej formy poctivého zveľaďovania, opatrovania a ošetrovania. Ak nechceme, aby na Slovensku do budúcnosti dominovala aktuálna skúsenosť koristníckeho, úzko egoistického skorumpovaného vlastníctva, musíme sa ustavične vracať k tomuto posolstvu novembra 1989, ako k jednej z jeho základných hodnôt.

    Novembrom 1989 sme si však otvorili aj našu cestu k riešeniu súčasných civilizačných problémov. November 1989, tak ako vôbec rok jari národov 1989, bol súčasťou oveľa širších civilizačných a kultúrnych procesov spojených s globalizáciou sveta, vznikom nových geopolitických zoskupení a mocných konfigurácií, vznikom nových demokracií, ale aj nových foriem autokratických vlád, novej ekonomiky, nových biotechnológií, nového chápania identity ľudského života, ale aj ľudskej identity ako druhovej a individuálnej totožnosti. Do týchto procesov dnes ešte nedovidíme. Už dnes však vieme, že môžeme ostať mimo nich, na ich okraji alebo v strede. Odklonom od nich mimo Severoatlantickej aliancie, Európskej únie, s plnením minimálnych požiadaviek na ich periférii alebo s plnením našich vnútorných potrieb v partnerskom vzťahu voči nim.

    Rozhodnutie novembra 1989 bolo naším vnútorným rozhodnutím o partnerskej účasti na civilizačných a kultúrnych procesoch, ktoré budú rozhodovať o našej blízkej budúcnosti. Váhať medzi včerajším odklonom a dnešným minimalizmom, zabudnúť na partnerskú cestu by znamenalo opustiť v budúcnosti idey novembra 1989. Aj v tom je jeho historický záväzok a záväznosť.

    Z toho, čo som vám, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predostrel, je zrejmé, že 17. november nemá byť ako štátny sviatok len spomienkou na významnú udalosť dejín Slovenska 20. storočia. V systéme štátnych sviatkov má plniť ešte jednu jedinečnú úlohu. Je aktuálnym posolstvom, pozadím, na ktorom meriame a budeme merať, či si to pripúšťame, alebo nie, naše dnešné činy a budúce rozhodnutia. Lebo ako hovorí filozofka Hannah Arendt: „Dobré veci v dejinách majú obyčajne veľmi krátke trvanie. Mávajú však potom rozhodujúci vplyv na to, čo sa neskôr deje v dlhých dobách, ktoré nebývajú nijako zvlášť krásne.“

    Keď sme spolu s Petrom Zajacom pripravovali návrh na vyhlásenie 17. novembra 1989 za deň štátneho sviatku, aj moje dnešné vystúpenie, mali sme toto všetko na mysli. Mali sme na mysli to, že november 1989 je dôležitý nielen pre tých, čo sa na ňom zúčastnili, čo ho spoločne prežívali a cítili, ale aj pre tých, čo mu vzdorovali, boli voči nemu skeptickí, či si ho ani len nevšimli. Zasiahol a zasahuje totiž do životov nás všetkých.

    Nám a všetkým ostatným predkladateľom nejde o spor o to, ktoré štátne sviatky majú byť a ktoré nie. Ide nám o to, aby sme svoju vlastnú občiansku, národnú a historickú suverenitu potvrdili tým, že sa k novembru 1989 prihlásime, že mu dáme to miesto, ktoré mu v moderných dejinách Slovenska patrí a ktorého výrazom je aj jeho miesto v systéme štátnych sviatkov. V opačnom prípade by sme opustili sami seba. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie tohto návrhu a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Zároveň dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Ľubomírovi Andrassymu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 936), predseda Národnej rady navrhol Národnej rade rozhodnutím č. 1034 z 20. marca 2001 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre ľudské práva a národnosti a výboru pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda parlamentu navrhol Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá.

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu skupiny poslancov ma určil výbor pre kultúru a médiá svojím uznesením č. 255a z 15. mája 2001 a v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu a hospodárske a finančné dosahy na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. A návrh zákona takisto obsahuje doložku o zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktoré spĺňa predpísané náležitosti.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1034 z 20. marca 2001 prideliť návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre ľudské práva a národnosti a výboru pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu parlamentu Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby ho výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, prerokovali v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 1174 z 13. júla 2001 v lehote do 11. októbra 2001 a gestorský výbor do 16. októbra 2001.

    Pán predsedajúci, skončil som a môžete otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Mám zatiaľ písomnú prihlášku jedného pána poslanca za klub KDH, pán poslanec Mikloško vystúpi a až potom otvorím možnosť aj ústne sa prihlásiť. Takže, pán poslanec Mikloško ako jediný písomne prihlásený.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Dámy a páni, pokúsim sa stručne vyjadriť môj a zároveň aj náš – za klub KDH – názor na tento bod programu. Často sa píše v novinách alebo sa diskutuje, že Slovenská republika, myslím, že sa má na mysli Slovenská republika, ktorá vznikla 1. januára 1993, by mala mať svoju štátnu doktrínu. Videli sme už prvé náznaky toho, že v časopise Kultúra sa objavil prvý akoby náčrt, potom sa to nejako kryštalizovalo. Nie som si istý, či možno takúto štátnu doktrínu napísať od zeleného stola. Nie som si istý. Myslím si, že doktrína štátu je niečo živé, čo sa stále vyvíja, k čomu obyvatelia krajiny pridávajú stále nové a nové prvky, pretože život nie je niečo strnulé, čo možno raz navždy zachytiť na papieri.

    Osobne si však myslím a som presvedčený, že jedným takýmto živým momentom doktríny štátu sú štátne sviatky. Neviem, či si uvedomujeme, čo znamenajú sviatky v živote národa, štátu alebo nejakého spoločenstva. Ja si dovolím povedať alebo naznačiť len príklad, čo znamenali sviatky v dejinách židovstva, ktoré bolo 2000 rokov v diaspóre. Bude možno zjednodušené tvrdenie, keď poviem, ale si myslím, že je to tak, že židovstvo prežilo 2000 rokov diaspóry na sviatkoch. Boli základné sviatky ich národa, ich náboženstva, v tej chvíli sa stíšili všetci Židia žijúci na svete a takto dokázali udržať svoju identitu.

    Osobne som presvedčený, že sviatky aj v krajine, ktorú teda tvoríme a ktorá tu je, by mali tvoriť takýto základný pilier alebo mali by byť tým, keď sa všetci stíšime a keď si práve v ten deň štátneho sviatku uvedomíme, čo tvorí základ tejto krajiny. A som presvedčený, že Slovensko, ktoré žilo v Európe, v strednej Európe, celé 20. storočie a ktoré bolo svedkom dvoch totalít, nutne musí mať medzi svojimi štátnymi sviatkami, teda medzi základnými symbolmi tohto štátu, dva dni, ktoré rozhodli o páde týchto totalít. Ten prvý je 8. máj, bez ktorého si neviem predstaviť, že by sme vedeli nejakým spôsobom kráčať do budúcnosti, a ten druhý je 17. november. 17. november (ruch v sále), pretože 16. novembra, vážení páni, nezačalo nič. 16. november, ja som pri tom bol na rozdiel od niektorých, ktorí možno tu kričia, bolo asi 30 študentov, ktorých si veľmi vážim, ale ktorí sa stretli s Gejzom Šlapkom a v pokoji sa rozišli, čiže 17. november je symbol pádu totality.

    Chcel by som povedať, že 17. november je symbol pádu komunistickej totality, ktorý by mohli uznať ľudia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli členmi Komunistickej strany. Komunistická idea bola aj ideou nadšenia, bola aj utopistickou ideou, ale vo svojich dôsledkoch to bola, a teraz by som mal na mysli najmä 50. roky a začiatok 60. rokov, zhubná idea. Do roku 1962, keď bol posledný politický proces, potom po roku 1968 to bolo len niekoľko procesov, na Slovensku bolo odsúdených okolo 100 000 ľudí na rôzne druhy trestov. Asi 70 000 ľudí bolo v 50. rokoch odsúdených do väzenia, predtým ešte 6 až 6,5 tisíc odvlečených do Sovietskeho zväzu, 10 000 bolo odsúdených do táborov nútených prác, 5,5 tisíc bolo v PTP, 4,5 tisíc bolo v akcii B vysídlených zo svojich bytov násilne.

    Toto všetko sa udialo od roku 1948 do roku 1962 a od tohto, myslím si, celkom spokojne by sa mohla dištancovať aj generácia tých ľudí, ktorí boli členmi Komunistickej strany, ktorí boli vyznávačmi tejto idey, ale som presvedčený, že najmä rokom 1968 sa od nej definitívne dištancovali. A preto by nemal byť žiadny psychologický problém prijať toto spontánne celou touto snemovňou.

    Tá diskusia môže mať svoje malé úskalia v tom, či môžeme mať ešte jeden ďalší štátny sviatok navyše. Ja osobne nie som za to, aby sme niektorý štátny sviatok vypúšťali. Ja osobne, hoci som hlasoval proti slovenskej ústave 1. septembra, nie som za to, aby deň 1. september bol vypúšťaný ako štátny sviatok. Novodobá Slovenská republika má dva svoje symboly 1. september a 1. január a nevidím dôvod, aby sme na ne siahali, aj keď to neznamená, že mám meniť svoj názor, ako som vtedy hlasoval, ale chápem, že toto sú symboly novodobej slovenskej štátnosti.

    V tejto chvíli by som si trošku pomohol tak filištínsky. 17. november tohto roku je sobota, čiže 17. november tohto roku nebude tento štát stáť žiadne peniaze, pretože tak či onak je to deň voľna a čo bude potom, uvidíme.

  • Ruch v sále.

  • A potom bude nedeľa. Čiže dva roky máme s ministerkou financií pokoj, že nám bude oplieskavať o uši, že... A čo bude potom za dva roky, prosím vás, ako sa hovorí v Biblii, dosť má deň svojich starostí.

  • Reakcie z pléna.

  • Čiže neveďme diskusiu k tomu, ktorý rušiť. Dva roky máme pokoj s týmto problémom a potom uvidíme a potom budeme múdrejší.

    Ale znovu vás, teda by som povedal, vyzývam, skloňme sa pred symbolom totality. Ja som si dnes nepripravil svetové štatistiky obetí komunizmu. Skloňme sa pred všetkými tými obeťami a pred tým, že tento druh totality a utópie proste padol a že sme boli jeho súčasťou a, by som povedal, v centre diania a že takmer každý to niesol nejakým spôsobom na svojom chrbte alebo na chrbte svojej rodiny.

    Ako vždy – hovoril som krátko a múdro.

  • Smiech v sále.

  • Na múdre vystúpenia pána poslanca s faktickými poznámkami, ak som to dobre pozeral na tabuli, pán poslanec Kresák a pán poslanec Budaj. Títo dvaja.

    Nech sa páči, poslanec Kresák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Súhlasím s tým záverom pána kolegu Ferka Mikloška. Bolo to krátke a múdre. Len dovolím si jednu poznámku azda na úvod. Spomínal štátnu doktrínu. Skutočne by som bol radšej, keby sme hovorili o idei štátnosti. O idei štátnosti ako o zhmotnení, alebo ak chceme, o zhmotnení hodnôt, na ktorých je budovaná Slovenská republika a má byť budovaná. Úplne súhlasím s tým, že 17. november predstavuje dátum, ktorý je hodný toho, aby sa stal štátnym sviatkom. Z tohto pohľadu teda súhlasím aj s tým obsahom návrhu, o ktorom práve teraz diskutujeme.

    Chcem však zvýrazniť jednu vec, že tá idea štátnosti každého štátu musí byť budovaná na historických tradíciách, na osobnostiach, ale aj na cirkevných tradíciách. A z tohto pohľadu sám nie som za to, aby sme hľadali náhradu v nejakých cirkevných sviatkoch. Ale zároveň som aj proti tomu, aby sme hľadali náhradu alebo rozmýšľali o vylúčení 1. septembra ako Dňa ústavy, pretože som presvedčený o tom, že je potrebné, aby pre budúce generácie Deň ústavy predstavoval súčasť tejto idey štátnosti Slovenskej republiky.

    Takže podporujem slová Ferka Mikloška a myslím si, že v rámci druhého čítania budeme mať možnosť hľadať náhradu za iný dnes platný štátny sviatok. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Po tom, ako skromne hovoril Fero Mikloško, už ťažko hovoriť inak. Myslím si, že o novembri 1989 sa hovorí málo aj veľa. Hovorí sa o ňom stále ešte veľmi plytko a účelovo, pretože všetci sme súčasníci. V jednom sa zhodujeme, a to rovnako na strane opozície, ako aj koalície, že od tohto času nastal v tejto krajine zásadný zlom, jeden z najzásadnejších v tomto storočí. Tento zlom nebol zatiaľ pripomínaný sviatkom. Sám som odporcom sviatkovania. Predminulý rok, keď bolo 10. výročie, som si uvedomil, že naša verejná diskusia o tomto dni a o tomto období vyhasína jednoducho s tým, ako plynú mesiace a roky, a že ustanovenie štátneho sviatku je aj šancou na to, aby národná diskusia o historickej zmene, ktorá sa nakoniec ešte nedovŕšila, pokračovala.

    Po druhé chcem povedať, že to, čo nás musí všetkých spájať, je fakt, že toto nebola zmena s fázou krvavého teroru alebo nejakého prenasledovania, ale že sa diala len na ústavnej báze, preto netreba rušiť sviatok ústavy. Aj ústava, ktorú sme nedávno novelizovali, jej ďalší vývoj si zasluhuje práve preto rešpekt, aj Deň ústavy si zasluhuje práve preto rešpekt, pretože celý kontext nášho vývoja má ústavný rámec. A preto stojí za to pripomínať si aj Deň ústavy, aj november, ktorý nakoniec začal prvým zápasom o zmenu v ústave, vtedy o článok 4.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Hudec, Cuper, Malíková, Bohunický, Nagy. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Hudec, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hostia, keď som mal 8 rokov, tak som si raz dovolil v škole opýtať sa, prečo oslavujeme výročie VOSR ako štátny sviatok druhej Česko-slovenskej republiky, keď to bol sviatok, ktorý sa neudial na Slovensku, ktorý síce možno zdôvodniť vzletnými slovami, že znamenal veľa a tak ďalej atď. Vieme, ako hlineného molocha postavil na nohy, ktorý napokon skôr či neskôr musel padnúť. A stalo sa tak v roku 1989 aj zásluhou mnohých ekonomických svetových opatrení, od roku 1974 od zvýšenia cien ropy až po ďalšie a ďalšie kroky, ktoré urobili preto, aby tento moloch dodýchal.

    Musím povedať, že aj vystúpenie pána predkladateľa mi veľmi pripomínalo tie roky, ktoré zdôvodňovali, prečo VOSR je taký veľký sviatok, že ho musíme sláviť všetci aj u nás doma. Bohužiaľ, stačí vymeniť slovo 17. november, pán poslanec, za VOSR a určite podobné slová, vety, vzletné myšlienky boli popísané aj o tomto sviatku. Tým nechcem ani na chvíľu spochybniť to, že naozaj išlo o historickú udalosť. Ale upozorňujem, išlo o to, že skapal moloch, ktorého niekto postavil na nohy. Bolo otázkou času, kedy sa tak stane aj u nás a stalo sa tak aj u nás. Nemyslel som si, že niekedy budem stáť pred dilemou, či sa rozhodovať o tom, aby sa niektorý z týchto síce významných dní, ktoré sa udiali na Slovensku, dostal do protikladu s iným štátnym sviatkom – 1. septembrom, pretože som presvedčený, že práve novembrové udalosti a udalosti roku 1990 v celej tzv. východnej Európe len naštartovali to, čo sa skončilo 1. januárom 1993, keď vznikla samostatná Slovenská republika. Pre mňa je tento sviatok rozhodujúci, lebo tu sa dovŕšila demokratizácia, tu sa dovŕšilo oslobodenie občana, ako pán poslanec povedal, a to je plným naplnením všetkých pohybov, ktoré sčasti naštartovali ekonomické zmeny, sčasti naštartovali zmeny slobody, ale naštartovali aj zmeny slobody tejto kultúry, tohto spoločenstva, historického spoločenstva tohto národa.

    Musím povedať, že nesúhlasím s dôvodmi, ktoré spochybňovali a relativizovali 16. november oproti 17. novembru. 17. november sa udial v Prahe. Plným právom ho treba označiť za sviatok Českej republiky, aj keď sme žili v spoločnom štáte, a 16. novembra, alebo pri sviečkovej slávnosti sa udialo to, čo sa týkalo Slovenskej republiky. A teda ak hľadáme našu odpoveď na otázku, čo sa udialo vtedy a aký máme k tomu vzťah, tak hľadajme takýto dátum, pretože ten sa týka nielen všeobecného pohybu, ale súčasne aj nášho historického pohybu.

    Už sme raz urobili takú hlúposť, že sme schválili český deň, ktorý oslavoval vznik 1. Česko-slovenskej republiky, a vynechali náš deň, keď sme sa legitímne prihlásili k tomuto pohybu. A teraz ideme urobiť podobnú hlúposť druhý raz. Myslím si, že neobstojí, vôbec neobstojí stavať pozíciu či už 16., alebo 17. novembra k 1. septembru. Neobstojí! A nie je možné takýmto spôsobom stavať túto vec.

    Ani ma to neprekvapilo, že navrhovateľmi takejto, by som povedal, dosť tragickej dilemy boli pán Tatár a pán Zajac. Pán Zajac odmietol vysloviť to slovo „sľubujem“, keď kládol prsty na knihu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá ho vlastne urobila členom zákonodarného zboru zložením prísahy. Nemyslím si, že je to múdre, ak už delí našu spoločnosť, aj nás tu, názor o tom, aký význam a zmysel má naša štátnosť. Neprehlbujme ju práve takýmito rozpormi. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Šebej.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Celkom pokojným tónom chcem povedať, že prirovnať irelevantnosť oslavovania Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie k oslavovaniu 17. novembra nie je fér. Jednoducho ruská revolúcia sa odohrala v Rusku a dlhé desaťročia nemala s naším územím ani s našimi otcami a materami a starými otcami a materami...

  • Prosím, keby ste pustili časomieru.

  • ... nič spoločné. Urobím pauzu, aby som vykombinoval nefér výhodu?

    Nemala jednoducho s nami nič spoločné v podstate až do prevzatia moci komunistami v roku 1948, keď sme sa stali súčasťou toho priestoru a naozaj sme mali pramálo dôvodov čosi oslavovať. Ale 17. november sa odohral síce v Prahe, ale odohral sa v Česko-Slovensku, ktorého sme boli súčasťou. Bolo to v tom čase naše hlavné mesto. A to, čo sa odohralo v Prahe, zasiahlo priamo naše životy a zasiahlo ich okamžite. Presne tak, ako to povedal Peter Tatár vo svojom úvodnom slove.

    Po druhé nepovažujem za korektné, aby sme teraz kládli na misky váh jednotlivé sviatky a prirovnávali takpovediac ich symbolický význam. Skôr si myslím, že má pravdu Fero Mikloško, keď povedal, že sviatky tvoria v podstate pravidelne sa opakujúcu možnosť prihlásiť sa ku kontinuite, k pokračovaniu, k nejakému hodnotovému systému. Ťažko nachádzam v modernej dobe – s výnimkou konca 2. svetovej vojny a pádu hnedej totality – podobný deň, ktorý by stál každý rok za pripomenutie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Kolega Hudec hovoril o molochovi, ktorého niekto postavil na nohy. Áno, ten, chvalabohu, dodýchal, ale predtým mu dlho mnoho ľudí slúžilo a niektorí odvádzali i nadprácu. Reagovať na vystúpenie Petra Tatára slovami, že je to rovnaký pátos, rovnaké krivé posolstvo ako pátos VOSR, je nepravda i zo stránky formálnej a prvoplánovej. Ale hlavne je to nepravda v jadre veci. Zatiaľ čo VOSR bola vo svojej podstate zakliatím demokracie a zakliatím pravdy, november bol odkliatím demokracie a verme tomu, že aj odkliatím pravdy. To znamená, že jadro týchto dvoch vecí je neporovnateľné. A ak by sa vám ten príklad páčil, mohol by som iste povedať – a nehovorím to ako svoj názor, hovorím to len ako zlý príklad, sledujúc vaše stopy –, že nadšenie a pátos, s ktorým ste prijímali a vo svojich výrokoch hodnotili ústavu z 1. septembra 1992, sa dá isto takto krivo, ako ste to vy urobili, porovnať s nadšením a pátosom, ktorým Antonín Novotný v roku 1960 deklaroval prijatie ústavy socialistického Česko-Slovenska. I tam by sme možno našli pátos, ale verme tomu, že medzi tými dvoma ústavami je rozdiel. Takisto je rozdiel medzi Veľkou októbrovou socialistickou revolúciou a 17. novembrom v Česko-Slovensku. Ak to pán poslanec Hudec nechápe, je to, samozrejme, jeho problém.

  • Pán poslanec Hudec, ja som znovu ako dosť často užasol nad tvojím vystúpením. Po prvé bolo nelogické, keď ty hovoríš, že mali by sme vzťahovať veci na to, čo sa udialo na Slovensku, tak potom musíme zrušiť i 8. máj ako koniec fašizmu, lebo ten sa neudial na Slovensku, udial sa v Berlíne a už vôbec nesúvisí s touto krajinou.

    Po ďalšie zamrzela ma tvoja poznámka, že sa nečuduješ, že navrhovateľmi tohto zákona, ktorí chcú 17. november zafixovať, sú poslanci Zajac, alebo bývalý poslanec Zajac, a Tatár. Neviem, čo si tým chcel povedať, či si myslel, že je to nejaký ich príklon k Prahe. A ja už ti to nebudem pripomínať, len naznačím situáciu, keď si vystúpil proti tomu, aby PEN klub sa zastal Jána Čarnogurského. A budem to dovtedy pripomínať, dokiaľ ty budeš niekomu vytýkať, že je Čechoslovák. Lebo pokiaľ viem, odzneli tam slová, že Čarnogurský je separatista, a preto by sa ho PEN klub nemal zastať. Čiže prosím, aby sme zostali v tomto smere pokojní, ale aby sme neprešli aj pri takejto udalosti do úplne, úplne nemiestneho osočovania jedných druhými.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ak dovolíte, dámy a páni, považujem návrh skupiny poslancov o štátnych sviatkoch za žabomyšie vojny o ničom. Tu sa váži hodnota jednotlivých sviatkov a toto „handľovanie“ je hanbou tejto koalície. Ak chcete, dámy a páni, stanoviť 17. november ako štátny sviatok, tak tak urobte. A ak nemáte na to peniaze, tak to nechajte tak. Ale hovoriť o tom, či vymeniť 17. november za 1. september alebo za ktorýkoľvek iný sviatok, je dehonestujúce tohto parlamentu. A myslím si, že na Slovensku máme iné problémy, ktoré by sme mali riešiť, a nie zaoberať sa tu tým, či bude 17. november sviatkom alebo nebude. Ďakujem.

  • Pán poslanec Hudec, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem za slovo. Ja žasnem. Žasnem nad tým, ako traja prví komentátori môjho vystúpenia dokážu hovoriť paralelne o čomsi inom, než som hovoril ja. Nevkladajte mi do úst to, čo som nepovedal! Hovorte o tom, čo som hovoril, ak chcete hovoriť. Po druhé, Ferko Mikloško, vôbec nemáš pravdu a tiež hovoríš len polopravdu. Žasnem, nemám slov, a preto ďakujem za slovo.

  • Vystúpi pán poslanec Cuper. Pripraví sa pani poslankyňa Malíková.

  • Vážený pán podpredseda, milé dámy, vážení páni, skôr než začnem hovoriť k návrhu zákona, nedá mi, aby som si nespomenul na jednu prázdninovú epizódu zo Slovenskej televízie, keď sa pán Šebej prihlásil s faktickou poznámkou. Bola to taká selanková akcia na druhom programe, v ktorej zásadne predstavujú iba vládnych politikov v tom najlepšom zmysle slova. A pán Šebej sa vyjadril, že všetci, ktorí majú faktické poznámky, pokladá, ako psychológ si myslí, že majú poškodené mozgy. Nuž, pán Šebej, ak by som zabudol na to, že ste mali už tiež ich dosť veľa, tak vitajte v klube poškodených mozgov.

  • Smiech v sále.

  • I keď možno oneskorene.

    Teraz k veci. Pán kolega Mikloško, aj keď tvoje vystúpenie bolo nesmierne inteligentné a múdre, len predsa si dovolím jednu časť z neho spochybniť. To podobenstvo, kde si hovoril o tom, že židovský národ prežil len vďaka sviatkom. Nie! Ja by som ťa poopravil, najmä vďaka tomu, že má peniaze a majetky. A to je ten vplyv. Sviatkov aj my už máme, pán kolega Mikloško, dosť. Ja si myslím, že ich máme dosť, ale peňazí a majetku už máme pomenej, čo ste rozdali poväčšine svojim zahraničným tútorom. Takže vraciame sa tam, kde boli naši rodičia a prarodičia, a sviatky to určite nevytrhnú.

    Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, mne na ňom neprekáža 17. november, mne na ňom prekáža to, že sa páni predkladatelia snažia odtiaľ vyčiarknuť, zo zoznamu sviatkov, 1. september. To mi prekáža, to mi prekáža. Ale nie, že niekto chce zaviesť 17. november. Pre mňa je to úplne irelevantné. Ja som sa prikláňal skôr k môjmu kolegovi Hudecovi, že tým sviatkom by mal byť práve deň sviečkovej akcie. To bol slovenský sviatok, ale nie 17. november, ten bol v Prahe. Je síce pravda, že sme boli vtedy súčasťou Česko-Slovenska, je pravda aj to, že sme bývalé Česko-Slovensko rozdelili. A je pravda aj to, že v zákone o rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý som aj ja písal, takže viem, že tam nejaká sukcesia štátnych sviatkov do bývalej federácie nebola. Bola tam sukcesia do práv právneho predchodcu, ale nie do štátnych sviatkov.

    Takže áno, bolo tu povedané, už jeden federálny sviatok sme schválili. Navrhli ho, navrhli ho, samozrejme, vaši ľavicoví kolegovia. Predpokladám, že vás podporia v tomto úsilí. Ja som ochotný zahlasovať za deň pamätný 16. marec ako deň, teda keď sa uskutočnila akcia, ktorú ste organizovali vy.

  • Reakcia z pléna.

  • Pardon, 16. november, tak. Ale nie rozhodne za deň, ktorý navrhuje pán poslanec Tatár. A už vonkoncom nie za to, aby sa tento deň vymenil za 1. september ako Deň ústavy.

    Ja viem, pán Tatár, že mohli by ste ísť aj ďalej, ak by ste sa obrátili na slová vášho ďalšieho ideológa, ktorý vás zastupuje vo Washingtone, pána veľvyslanca Bútoru, tak ten v jednom svojom vystúpení povedal, a ten český časopis vám zajtra môžem doniesť, že vlastne oneskorenou nežnou revolúciou na Slovensku, pán Tatár, nebol až 17. november, ale podľa pána Bútoru to bola porážka Mečiara vo voľbách 1998. Takže vymeňte ešte aj tento dátum v tomto vašom návrhu zákona za deň, keď sa uskutočnili voľby v roku 1998, a bude naplnená aj idea vášho ďalšieho ideológa pána veľvyslanca Bútoru, ktorý tak dobre zastupuje v Amerike naše záujmy. To je všetko, pán poslanec Tatár.

    Odpustil by som si na vašom mieste, naozaj pán poslanec Hudec mal pravdu, vaša rétorika sa ničím nelíšila od obdobia pred 17. novembrom. Pospomínali ste tu všeličo, okrem iného aj to, ako sa Maďarom dala účasť na národnom živote alebo na štátnom živote Slovenskej republiky. Ja neviem, keď ju nemali, keď ešte za komunizmu vždy musel byť predseda Západoslovenského KNV maďarskej národnosti, teraz ste im rozdali všetky podniky, rozdali ste im VSŽ, rozdali ste im Slovnaft, dali ste im lodenice. Tak hovorte, pán Tatár, aj o tom, že dostali celkom slušnú apanáž za účasť na politickom živote za vašej vlády. To je všetko z mojej strany, čo som chcel povedať. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Pán poslanec Mikloško.

  • Ja len veľmi stručne. Prosím kolegov, aby sme nestrácali čas proste rečami o tom, čo nie je. Nikto nenavrhol vypustiť 1. september. Vláda, pokiaľ viem, dala nejaké štyri alternatívy, ale to je poslanecký návrh zákona a táto snemovňa, dúfam, stále sa ešte cíti byť, že je nad vládou a že vláda jej až tak vo všetkom nemusí radiť.

  • Reakcia z pléna.

  • Čiže... No čom som povedal zlé? Veď to, čo rozhodne táto snemovňa, to platí. To platilo aj za obdobia minulého, aj teraz, veď tak to je podľa našej ústavy. Čiže, prosím vás, nerozprávajme o veciach, ktoré sú nejakým strašiakom, ktorý tu vôbec nie je.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa vyjadriť k tomu dátumu novembra. Trochu to súvisí aj s predošlým príspevkom pána Hudeca. Každý z nás strávil ten 17. november aj tie prelomové ďalšie dni niekde inde, aj fyzicky, niektorí aj názorovo a politicky. To však nedáva príčinu, aby sme podľa svojej osobnej pozície pretermínovali, predátumovali históriu, lebo jednoducho sa nám to nepodarí. Naši ľudia, všetci, ktorí žijú na Slovensku, považujú 17. november za deň, keď padla totalita, hoci tiež vedia, že k tomu pádu vlastne prišlo až neskôr v dôsledku týchto udalostí, ktoré sa odohrali na Národnej triede v Prahe. Pri týchto udalostiach neboli mnohí z nás, ale bol tam napríklad Alexander Dubček, ktorého beh udalostí priviedol práve na toto miesto, práve v tie dni a bol tam napokon zadržaný. Bolo tam aj mnoho slovenských študentov, aj medzi tými zbitými.

    Jednoducho Slovensko sa zúčastnilo nielen na období, ktoré predchádzalo 17. novembru, a to sú veľmi správne aj pánom poslancom Cuperom pripomenuté míľniky, ktoré si zaslúžia rešpekt a úctu, ale slovenskí politici a občania sa zúčastnili aj tých udalostí, ktoré sa odohrali tam. A je pre nás potešujúce, že Slovensko potom nepozeralo na rozbehnuté historické udalosti v papučiach pri televízii, ale že uchopilo svoju šancu na demokraciu, vkročilo do behu dejín. 17. november je oprávnene našimi občanmi vnímaný ako ten okamih, ktorý si stojí za to pripomenúť, a dlhé roky vždy na pozvanie to dokázali potvrdiť tým, že prišli na ten 17. november, cítili ho ako ten deň zlomu. Takže to spochybňovanie by mohlo znamenať, že chceme zarýpnuť to tej podstaty, a to by bola chyba. Nechajme dátum...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Jednu nevážnu poznámku a jednu vážnu. Ono je to tak, že niekedy opakované subliminálne podnety môžu poškodiť mozog, ako napríklad dlhé počúvanie, dlhodobé počúvanie množstva faktických poznámok môže tiež viesť k poškodeniu mozgu.

  • Reakcia z pléna.

  • A proste sú rôzne poškodenia mozgu, niektoré sú reverzibilné, niektoré nie. Väčšinou majú tragické následky.

    Druhá nevážna poznámka je taká, že s inteligenciou je to podobne ako s erekciou. Nedá sa predstierať, lebo pravda vyjde najavo pri prvom pokuse o použitie.

  • Smiech v sále.

  • No a tá tretia je vážna poznámka. 17. novembra 1989 sa začalo čosi, čo umožnilo medziiným aj existenciu tohto parlamentu. Iste si pamätáte, že táto budova, jej celá architektúra to dokazuje, bola stavaná pre parlament, ktorý sa schádzal dvakrát do roka na takzvané jarné a jesenné zasadnutie a proste nebol to v skutočnosti parlament. Nech už sme, akí sme, opozícia a koalícia, múdri a hlúpi, pravicoví a ľavicoví, v každom prípade Slovensko má v danom okamihu parlament. Parlament, v ktorom sa vedú vášnivé spory o podstatu štátu a v zásade o také veci, o aké sa v parlamentoch spory viesť majú. A táto možnosť, aby bolo Slovensko parlamentnou demokraciou, bola naozaj vytvorená tým, čo sa začalo 17. novembra 1989 v Prahe. Na to by si mal každý spomenúť, keď budeme rozhodovať o tom, či je nám vhodný tento dátum, aby bol štátnym sviatkom, alebo nie.

  • Pán poslanec Cuper, môžete reagovať na faktické poznámky.

  • Nuž, jedna nevážna. Istý pán, ktorý sedí v tomto parlamente a ktorý nás označil okrem iného aj za Hlinkove deti naivné, si myslí, že zjedol všetku múdrosť tohto sveta, a preto aj tá posledná erekcia bola asi už len takým vypľuvnutím niečoho, čo sa ťažko akosi prežúva.

    Pokiaľ ide o to vážne, práve preto som dnes navrhoval do programu schôdze všeobecnú rozpravu o zneužívaní médií vládnou koalíciou, pretože, pán Šebej, vy dostávate neúmerne veľa priestoru v slovenských médiách štátom platených, aj z mojich príspevkov. Na to, že vaša politická strana, ktorá vlastne nie je ani politickou stranou, ale akýmsi občianskym spoločenstvom, či čím, neviem, čím ste to teraz, osobila si právo na vytváranie novej ideológie. Vy vždy, možnože sa vám darilo celé tri roky vládnu koalíciu presviedčať, pretože vy ste držali na uzde celý parlament, vy ste chceli kriminalizovať svojich politických protivníkov a jediným spôsobom legitímnym, ako sme ich mohli brániť, pán poslanec Šebej, bolo to, že sme používali legitímny prostriedok, to znamená faktické poznámky. Dnes sa situácia zmenila, keď už si dávate na zatváranie aj vlastných, zrazu tak napríklad pani poslankyňa tu z KDH už nezahlasovala za svojho straníckeho kolegu, ale sa zdržala. Prečo zrazu taký obrat, pani Sabolová? Prečo nechcete vy dať...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Malíková. Pripraví sa pán poslanec Bohunický.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, ja na rozdiel od predrečníkov možno nebudem taká zábavná vo svojom vystúpení, ale budem sa snažiť vám predložiť argumenty.

    Pri posudzovaní predloženého poslaneckého návrhu zákona o zavedení nového štátneho sviatku Slovenskej republiky, s ktorým sa stotožnila i vláda, treba vychádzať z viacerých skutočností. Predovšetkým fakt, že je to neobyčajne veľa štátnych sviatkov na taký malý štát, akým je Slovenská republika. Tejto skutočnosti je si vedomá i vláda, ktorá zavedenie nového sviatku s dňom pracovného pokoja podmieňuje zrušením niektorého už z existujúcich sviatkov. Ministerstvo kultúry dostalo preto úlohu, aby navrhlo, ktorý zo zaradených sviatkov vyradiť zo zoznamu významných dní s prikázaným dňom pracovného pokoja. Ministerstvo kultúry, ako vieme všetci, na začiatku uvažovalo napríklad aj o zrušení sviatku Cyrila a Metoda, čo nakoniec, vďaka Bohu, samo uznalo za nezmysel. Nakoniec sa jeho úvahy zúžili na dva dni, na sviatok 1. mája a na Deň ústavy. Určite všetci uznáte, že tieto návrhy sú úplne scestné a vôbec systém štátnych sviatkov a dní s prikázaným dňom pracovného pokoja je stanovený tak, že ani jeden z nich nie je taký bezvýznamný z pohľadu našej súčasnosti a dejín, aby bol nahradený novým sviatkom viažucim sa k 17. novembru, ktorý vlastne vo vzťahu k nežnej revolúcii na Slovensku vôbec nemá taký význam, aký má vo vzťahu k historickým procesom v Česku. O tom však budem ešte hovoriť konkrétne neskôr.

    Prečo nemôže byť z dní pracovného pokoja vyradený napríklad 1. máj, ako boli úvahy. A nakoniec sa možno k vyradeniu niektorého z nich dostaneme, pretože naozaj tých sviatkov je veľmi veľa a treba o tom porozmýšľať už teraz, je hádam každému človeku, ktorý trošku rozmýšľa, jasné. Ak by sme zrušili 1. máj, boli by sme hádam jedinou európskou krajinou, ktorá by si 1. mája neuctila statočnú prácu svojich pracujúcich a nedala im možnosť verejne prejaviť svoje postoje a požiadavky vo vzťahu k trhu práce, čo sa obyčajne v tento deň deje.

    Ale z pohľadu štatistík do štatistík nezamestnanosti, myslíme si, že je práve na Slovensku a na Slovensku dnes potrebné pripomínať si tento sviatok aj tie masy nezamestnaných, ktoré ostali (ruch v sále) po troch rokoch pôsobenia tejto vládnej koalície. A myslím si, že ak by sme zrušili 1. máj, neboli by sme raritou len vo vzťahu k súčasnosti, ale aj z pohľadu do hlbokej minulosti. Veď Sviatok práce sa neodvážili zrušiť ani v nacistickom Nemecku. Je mi teda ľúto, že také úvahy boli.

    Navrhnúť zasa zrušenie Dňa ústavy ako štátneho sviatku Slovenskej republiky si mohol dovoliť len absolútny ignorant, ktorý sa dodnes nedokáže stotožniť s faktom a realitou slobodnej a suverénnej slovenskej štátnosti. Aj keď pri väčšine predkladateľov, ak si pozriete ich menný zoznam, nemožno nepredpokladať aj toto pozadie, som presvedčená, že väčšina občanov Slovenska si svoj štát Slovenskú republiku želá, že si ju váži a chce mať ďalej ako štát suverénny a samostatný a zachovať si ho takto pre budúcnosť. O suverénnej štátnosti Slovákov predsa snívalo mnoho generácií pred nami, ale len naša generácia mala a má tu možnosť rozhodnúť a žiť v takejto štátnosti, v demokratických pomeroch a vytvoriť si ju bez vonkajšieho tlaku. Nepripomínať si tento deň ako štátny sviatok, ktorý má už aj svoju dlhodobú tradíciu ako Deň otvorených dverí v slovenskom parlamente, by bolo ignorovanie demokraticky prejavenej vôle občanov po suverénnej slovenskej štátnosti, ktorá bola uskutočnená aj prijatím ústavy 1. septembra 1992.

    Mimochodom, keď už hovoríme o ústavnom sviatku alebo sviatku slovenskej ústavy, treba si pripomenúť aj sviatok Deň otvorených dverí, pretože napríklad tento rok sa len málo občanov dočkalo v sobotu svojich volených zástupcov. Možno niektorí, hlavne z radov vládnej koalície, sa im boja pozrieť do očí, do očí svojim voličom, ale to je už o niečom inom.

    Viete si predstaviť, že by niekto takto aj prostredníctvom výberu štátnych sviatkov pôsobil proti svojej štátnosti? Napríklad, že by v Spojených štátoch rozmýšľali o zrušení 4. júla alebo vo Francúzsku 14. júla? Asi ťažko. A keďže sa stalo zvykom prijímať, alebo módou prijímať a hľadať vzory demokracie na Západe, poučme sa aj z týchto a ctime si našu štátnosť a všetky dni, ktoré ju vykolíkovali. Všetky míľniky, ktoré k nej viedli. Vzdanie sa sviatku Dňa ústavy by znamenalo odmietnutie suverénnej a samostatnej slovenskej štátnosti a proti tomu sa Slovenská národná strana rozhodne stavia a vždy sa postaví. Mám však dojem, že aj odmietnutia alebo snaha o zámenu Dňa ústavy súvisí s tým, že vlastne po troch rokoch fungovania tejto vládnej koalície tu dochádza k cielenej deštrukcii štátu ako takého prostredníctvom všetkých ich funkcií. Mohli by sme hovoriť veľmi dlho a veľmi vážne. Napríklad takým očividným príkladom bolo v týchto dňoch aj udelenie vysokého vyznamenania Radu Ľudovíta Štúra pánu Kusému, ktorý si podľa mňa a určite aj mnohých ľudí, ktorí sedia teraz v Národnej rade, myslí, že je to človek, ktorý si takéto ocenenie nezaslúži. Pretože so slovenskou štátnosťou má spoločné len to, že vytrvalo proti nej bojuje a pôsobí vlastne deštrukčne.

    Ale vráťme sa k téme. Je tu ešte jeden aspekt, ktorý cítiť z celého podania tohto návrhu, a tým je pretrvávajúci čechoslovakizmus predkladateľov. Bolo to jasné už vtedy, keď sa snažili zaradiť 28. október do zoznamu štátnych sviatkov Slovenskej republiky. Nedeklarovaným záujmom predkladateľov je vytváranie väzieb s Českou republikou a posilňovanie týchto väzieb, takých, ktoré by preklenovali vytvorenie dvoch samostatných štátov na území bývalého Česko-Slovenska. Občanom Slovenska a ich formou harmonizácie štátnych sviatkov by sa mal vštepovať pocit fiktívnej jednoty s Českom a vyvolávať v nich pocit nepotrebnosti vlastného štátu. Veď, prosím vás, čo je to už za štát, ktorý si na jednej strane nevie patrične uctiť ani svoj základný zákon, t. j. ústavu, a na druhej strane preberá ako svoje historické udalosti tie, ktoré sa netýkajú autonómnych slovenských dejín? Keď sa však pozrieme na návrh z hľadiska čisto historického, musíme sa opýtať, akýmže významným dňom je 17. november v slovenských dejinách?

    Ja si veľmi vážim každého vystupujúceho a tieto slová, ktoré hovorím, adresujem aj pánu poslancovi Mikloškovi a bola by som veľmi rada, keby si ma vypočul, zle sa mi hovorí, keď sa pozerám na jeho pozadie, pán kolega.

  • Reakcia poslanca.

  • Ak slovenské dejiny chápeme totiž ako autonómny proces, tak musíme konštatovať, že prínos 17. novembra pre nich nie je žiadny. Veď všetci vieme, a sú tu priami účastníci tých pamätných dní v Bratislave, že demonštrácie na Slovensku, ktorých následkom bol aj pád totalitného režimu, predsa nezačali 17., ale 16 novembra, čiže na Slovensku, sa dá povedať, že sa tá revolúcia začala o deň skôr práve vystúpením mladých ľudí, študentov. Mali by sme byť na tento fakt pyšní, a nie ho vymazávať z histórie a potláčať. A keď už hovoríme o 17. novembri, bol to na Slovensku normálny pracovný deň, ktorý sa tu ničím nevyznačoval. Akurát možno len napätím po študentských demonštráciách v Bratislave z predchádzajúceho dňa a z ich potlačenia.

    Kvalitatívna zmena na Slovensku však nastala až 23. novembra, keď Verejnosť proti násiliu zorganizovala demonštráciu v Bratislave a vystúpila so svojím vlastne revolučným programom. Takže ak by mal byť takýto sviatok, mal by byť ním na Slovensku buď 16., alebo 23. november. 17. november môže navrhovať len ten, kto nepokladá slovenské dejiny za autonómne, samostatné, ale považuje ich len za prívesok českých dejín.

    Slovenská národná strana sa však nechce pričiňovať, alebo vyzerať ako strana, ktorá si nevie pripomenúť význam revolučných udalostí z novembra 1989. Pretože tie veľké zmeny sa udiali a bolo by dobre, keby sme si ich pripomínali a uctievali. Sme však proti tomu, aby sa rušil hociktorý sviatočný deň už z ustanovených sviatkov Slovenskej republiky. Rovnako sme proti tomu, aby sa zavádzal nový deň pracovného pokoja, lebo už aj tak je ich viac, ako si môžeme dovoliť mať alebo zaplatiť.

    Navrhujeme preto, aby sme sa vážne zaoberali takýmto kompromisom, aby sa zaviedol pohyblivý sviatok pripomínajúci novembrové udalosti z roku 1989. Presnejšie by išlo o to, že by sa takýto sviatok, ktorý by si pripomínal november 1989, slávil vždy v nedeľu, ktorá by nasledovala po 16. novembri. Takýto sviatok by teda mohol byť hociktorý deň od 16. do 23. novembra a pripomínal by všetky hlavné udalosti, ktoré prebehli na Slovensku od pamätnej študentskej demonštrácie toho 16. až po vyhlásenie programu revolúcie na Slovensku 23. novembra. Takýto sviatok by bol dôstojným pripomenutím novembrových udalostí z roku 1989 a myslím si, že dnes nie je zanedbateľné, že by si nevyžadoval žiadne zvýšenie počtu dní pracovného pokoja, teda nezaťažil by ani štátny rozpočet.

    A na záver mi dovoľte ešte niekoľko poznámok. Myslím si, že zákon o štátnych sviatkoch nestačí. To je len začiatok. O tom, aby sme ten-ktorý deň alebo tú-ktorú historickú udalosť cítili ako skutočný sviatok, musí vypovedať aj reálna zmena, ktorá po nej nastane a ktorú žijeme. Z tohto pohľadu však musím skonštatovať, že ani skutočnosť tri roky vládnej koalície a jej negatívny podpis na poklese životnej úrovne občanov, ani mená samotných predkladateľov nepresvedčia, že je čo a že je s kým a prečo oslavovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Malíkovej za jej vystúpenie v rozprave. Na jej vystúpenie sú prihlásení traja páni poslanci s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalšieho prihlásenia sa do faktických poznámok.

    Dávam slovom pánu poslancovi Kužmovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Prekvapuje ma tá diskusia ohľadom sviatku 17. novembra. Chcem na úvod povedať to, že ten návrh, ktorý mám ja pred sebou, je návrh poslanecký a v poslaneckom návrhu nejde o zámenu žiadneho iného sviatku za tento sviatok 17. novembra. Myslím si, že idey a história v dejinách sa málokedy dajú priradiť ku dňu, k tomu, ktorý sa oslavuje. Každý historický dej, ktorý sa v určitom čase odohral, má svoje súvislosti s predchádzajúcimi dejmi a má do nasledujúcich dejov svoj odkaz. Preto sa mi zdá debata, či to má byť 16. alebo 17. november, irelevantná. Mohli by sme ísť potom do histórie, baviť sa, či to nemá byť 25. marec – sviečková demonštrácia, ktorú viedol Mikloško, Čarnogurský alebo iní. Ak nie je iný návrh, ja si myslím, že 17. november je zažitý v novodobých dejinách Slovenska aj medzi obyvateľmi ako sviatok, ktorý nám otvoril dvere do Európy, keď sme mohli začať cestovať, keď padla totalita, a k nemu ako Slovensko by sme sa mali hlásiť. A absolútne súhlasím s Ferom Mikloškom, že nie sme tu sudcovia, aby sme dávali na misky váh jeden sviatok či druhý sviatok a vôbec sa bavili o tom, či Deň ústavy má nahradiť 17. november alebo naopak. 17. november má minimálne také väzby na Slovensko, ako má Sviatok práce 1. máj k Slovensku. Takže myslím si, že ten návrh, ktorý predložili poslanci, je potrebné podporiť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Budaj má slovo.

  • Vážená pani predsedníčka, vy ste sa znovu vrátili k tej hre s dátumami. Vidím, že ste mali prejav pripravený písomne, a tak ste sa rozhodli neakceptovať argumenty, ktoré odzneli v rozprave. Ale znovu vám chcem pripomenúť, že skutočne so 17. novembrom Slovensko žije, táto krajina ho vníma a že 17. november nám patrí a bude nám patriť. Ja chcem veriť, že vám ide naozaj o poctivé hľadanie pravdy o tej minulosti, ktorú si ako mladá politička z osobnej skúsenosti nemôžete, samozrejme, pamätať.

  • Ruch v sále.

  • Chcem veriť, že to spochybňovanie dátumu teda nemá zakrývať, a ja vo vašom prípade tomu aj hlboko verím, odmietanie udalostí súvisiacich so 17. novembrom.

    Druhá poznámka: Celá opozícia aj vy, pani Malíková, sa stále vraciate k diskusii o niečom, o čom ten návrh predkladateľov nie je. Teda keby som to mal írečito povedať, „my o voze a vy o koze“. Dá sa aj tak, aby reč nestála. Ale znovu chcem povedať, ja verím, že za týmito slovami, ktoré odvádzajú tému k úplne iným sviatkom, nie je, a vo vašom prípade som o tom pevne presvedčený, skrytá chuť proste odmietnuť aj udalosť 17. novembra a spochybniť jej význam.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kalman má slovo.

  • Na rozdiel od pani Malíkovej mňa vôbec neprekvapuje, že súčasná vládna koalícia, jej časť, väčšia časť nemá vzťah k práci, a preto uvažuje o zrušení 1. mája ako štátneho sviatku.

  • Ruch v sále.

  • Jednak preto, že nevie pracovať značná časť tejto koalície, o čom svedčia nevyriešené problémy v našej spoločnosti, jednak preto, že nechce ani dokonca pripustiť diskusiu o hľadaní rozvojových programov, ktoré prinesú prácu na Slovensko. A možno aj preto a predovšetkým preto, že vlastne zapríčinením ich tzv. práce sa dosiahlo, že Slovensko má najvyššiu mieru nezamestnanosti, teda najmenej práce v jednotlivých krajinách Európy. A z tohto pohľadu sa im doslova bridí to, aby o práci hovorili, aby dokonca prácu slávili v podobe štátneho sviatku. Takže mňa, pani Malíková, na rozdiel od vás vôbec neprekvapuje, že má súčasná vládna koalícia, jej drvivá časť, vzťah k štátnemu sviatku k 1. máju taký, že o ňom uvažuje, že ho zruší.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Malíková má možnosť vyjadriť sa k faktickým poznámkam.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. K tej poznámke, čo mal pán Kalman, že sa hodlá zrušiť, alebo sú úvahy zrušiť 1. máj, viete, mňa by to už ani neprekvapilo, lebo ak je to sviatok pracujúcich, percento nezamestnanosti má taký hrozivý vývoj, že o chvíľočku nebude toho, kto by ho oslavoval, pretože vláda, aj keď je zamestnaná, aj tak nič nerobí pre zníženie nezamestnanosti.

    No a čo sa týka poznámky pána Budaja, najprv k histórii. Naozaj 16. november sa týkal Slovenska a 17. november bol v Prahe, čiže to sú historické fakty. Musím vám poďakovať, pán kolega Budaj, lebo po troch rokoch v tomto parlamente ste jediný, ktorý sa správa galantne a polichotil mi, myslím tú „mladú“ političku. Ináč možno by sme mohli chodiť do jednej základnej školy, z vekového hľadiska je to celkom možné, ale ďakujem za polichotenie.

    No a čo sa týka poznámok pána Kužmu, viete, možno sa budeme musieť veľmi rýchlo o tom baviť, lebo položte si naozaj otázku: Máme my na toľko dní pracovného pokoja, na toľké štátne sviatky? Takže možno teraz odsúhlasíme toto a o chvíľočku sa budeme zaoberať návrhom na zrušenie nielen jedného 1. mája, ale ďalších.

    A ešte raz sa vrátim k tomu, čo som povedala, na čo ste nereagovali. Bohužiaľ. Vy ste, páni poslanci, hlavne z radov vládnej koalície, ten Deň ústavy ako Deň otvorených dverí asi zrušili. Dvere do Národnej rady otvorené boli, len väčšina z vás tu nebola, pretože sa bála tých kritických pohľadov alebo podnetov na vašu prácu zo strany vašich voličov.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Bohunický. Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada, predmetom prerokúvaného bodu programu je návrh zákona o ustanovení 17. novembra – Dňa boja za slobodu a demokraciu – za štátny sviatok. Začiatok demokratických spoločenských zmien vo vtedajšom Česko-Slovensku má svoj nesporný význam pre súčasnú slovenskú spoločnosť. 17. november sa zaradil medzi rozhodujúce medzníky jej moderných dejín. Návrh zákona nechce vnášať ďalšie nedorozumenia do slovenskej spoločnosti, no je na zamyslenie, či je práve najšťastnejšie stanoviť nový štátny sviatok na úkor vypustenia významovo rovnocenného iného štátneho sviatku. Takéto úvahy sme zaznamenali za posledné tri mesiace v slovenských médiách z dôvodu dosahu na štátny rozpočet a na hospodárenie ostatných verejných rozpočtov, ako aj dosah na súkromný sektor. Je tu aj známe stanovisko vlády Slovenskej republiky k tomuto zákonu, preto tu zaznievajú oprávnené hlasy na to, aby sme na základe tohto sviatku nevypúšťali nejaký iný v histórii Slovenska už zavedený štátny sviatok.

  • Ruch v sále.

  • Pani Malíková povedala, prečo nie 1. máj a 1. september. Ak dovolíte, ja by som povedal, prečo nie 29. august a 8. máj 1945. Nadväzujú na seba svojím obsahom a cieľmi a vyjadrujú prepojenosť našich národných a svetových dejín. Príkladom tohto je postavenie 17. novembra 1989 ako začiatku významných demokratických zmien v Česko-Slovensku a postavenie 8. mája 1945 pre svoj výrazný medzinárodný kontext. 8. máj – Deň víťazstva – sa stal prirodzene medzinárodne uznávaný štátnym sviatkom, najmä pre krajiny antihitlerovskej koalície. Tento deň kapitulovalo nacistické Nemecko. No zabúda sa na posledný akt vlády Slovenskej republiky. Práve 8. mája uzavrela s vedením 3. americkej armády dohodu, ktorou sa jej aj z politickej stránky podriadila a prešla pod jej ochranu. Súvislosti vystupujú do popredia aj s ohľadom uzatvorenia medzinárodných dohôd spojeneckých krajín v Teheráne, na Jalte a Postupimi. Dohody nakreslili povojnovú tvár sveta. Vplyv dohôd, ktorých podobu koncentrovane odráža akt z 8. mája 1945, je evidentný do súčasnosti. Opodstatnene na ne nadväzujú zmeny po roku 1989. Mám tu na mysli znovuzjednotenie Nemecka a nastolenie demokratických režimov v krajinách tzv. bývalého sovietskeho bloku. V týchto krajinách nastali spoločenské zmeny, ktoré vychádzali z princípov Charty Organizácie Spojených národov z roku 1945 a Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948. Ak je 8. máj uznávaný ako Medzinárodný sviatok boja proti fašizmu a za demokraciu, tento akcent je kľúčový aj pre rešpektovanie štátneho sviatku Slovenského národného povstania.

    Prepojenie 29. augusta 1944 a 8. mája 1945 má svoju opodstatnenosť. Jasne o prepojení hovorí okrem iného Deklarácia Slovenskej národnej rady z 1. septembra 1944. Práve Povstaním sa Slovensko pripojilo na stranu krajín antihitlerovskej koalície. A nielen v tom spočíva význam Povstania. Prihlásilo sa k obnove Česko-slovenskej republiky, ktorá po 8. máji 1945 vstupovala nie ako porazený štát, ale po boku spojeneckých veľmocí ako dôležitá súčasť rozhodovacieho procesu o povojnovom usporiadaní sveta. Stručne povedané, Česko-Slovensko stálo v tomto procese vedľa Poľska, a nie Maďarska. A ďalej, súčasťou procesu boli stále v súčasnosti diskutované dekréty prezidenta Eduarda Beneša, ktoré by sa bez veľmi dôležitých udalostí 29. augusta 1944 a 8. mája 1945 ocitli vo vzduchoprázdne.

    Tieto dátumy výrazne ovplyvnili následný vývin sveta a Slovenska, majú svoju opodstatnenosť, a preto sú ustanovené za štátne sviatky Slovenskej republiky. Hľadajme, prosím, pre súvislosti, ktoré som uviedol, schodnejšiu cestu pri zaradení 17. novembra za ďalší štátny sviatok Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave. Je prihlásená jedna poslankyňa s faktickou poznámkou, pani poslankyňa Kolláriková. A teraz sa prihlásil poslanec Antecký. Končím možnosť ďalších prihlásení sa do faktických poznámok.

    Prvá pani poslankyňa Kolláriková má slovo.

  • Ďakujem. Rozmýšľať o tom, alebo zvažovať to, či ponecháme Deň ústavy ako štátny sviatok, alebo ho zrušíme, nepovažujem ja osobne za šťastné riešenie. Ústava je jedným zo základných atribútov každého štátu, ktoré robia národ národom a sú vlastne základom vzniku každého štátu. Preto by sme si mali vážiť tento deň a nemali by sme ho dehonestovať porovnaním, či odsúhlasíme, či bude 17. november štátnym sviatkom, alebo nie a či napr. náhodou ponecháme alebo neponecháme Deň ústavy ako štátny sviatok. Pre mňa ostane Deň ústavy Slovenskej republiky ako historický medzník nášho národa, pretože ústava je právnym vyjadrením politického a duchovného úsilia slovenského národa o vlastnú štátnosť. A toto by sme mali mať na pamäti a nehandrkovať sa o tom, či áno, či nie, alebo či vyradíme Deň ústavy z spomedzi štátnych sviatkov. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Antecký má slovo.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, súhlasím s pánom poslancom Bohunickým, ktorý v úvode položil rečnícku otázku, či je potrebný ďalší nový sviatok. Viete, sám som presvedčený o tom, tak ako hovorili aj iní predrečníci, že sviatkov máme dosť, a peňazí, ktoré produkuje ekonomika, menej, a keď by som to mal porovnávať, jeden deň výpadku produkcie za štátny sviatok, ktorý uvádzajú štatistiky Slovenskej republiky, sú viac ako 3 mld. korún. Samozrejme, súhlasím aj s tými, že 17. november patril Prahe. Ak už teda sme samostatné Slovensko, neviem, prečo by sme mali tento sviatok oslavovať aj my. Nemôžem však súhlasiť s tými, ktorí by takýto deň chceli vymeniť za 1. máj alebo Deň ústavy. Samozrejme, že nesúhlasím ani s tými, ktorí hovoria, že 17. november je ctený alebo vnímaný všetkými občanmi na Slovensku. Prosím vás, to bolo, ale už dávno nie je. Jedenásť rokov po 17. novembri sme ešte stále nedokázali, a nech to bola hocijaká vláda, dosiahnuť tú životnú úroveň, zamestnanosť, reálne mzdy a ďalšie sociálne výhody, ktoré boli do roku 1989. Alebo berme to tak, kde zlom začal 17. novembra 1989. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Bohunický reaguje na faktické poznámky.

  • Pekne ďakujem, pán podpredseda. Ďakujem pánovi poslancovi Anteckému za určitú úvahu o 17. novembri a jeho vnímaní občanmi Slovenskej republiky. Ja som to vyjadril vo svojom vystúpení. Myslím si, že navrhovatelia postrehli, že takmer vo všetkých vystúpeniach sa hovorí o tom, že by sme nemali tento štátny sviatok nahrádzať nejakým iným sviatkom. Osobne si myslím, že návrhy, ktoré predniesli niektorí poslanci, hlavne pani poslankyňa Malíková, je možno vhodné zobrať na zreteľ. A verím, že v druhom čítaní takéto návrhy budú predložené aj v písomnej podobne. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, Maďari na Slovensku považujú 17. november 1989 za svoj sviatok, za svoj pamätný deň. Popri tom, že je to pamätný deň boja za slobodu a demokraciu, pre Maďarov je to aj začiatkom novodobého emancipačného procesu Maďarov a Slovákov na Slovensku. Ukázalo sa, že rovnoprávnosť je možné chápať aj prakticky, a to tak, že Slováci a Maďari sú si schopní spolu zobrať na seba najväčšiu zodpovednosť, na svoje plecia, zodpovednosť za vládu a štát, zodpovednosť za osudy ľudí spolunažívajúcich v tomto štáte.

    Prvýkrát to bolo po 17. novembri 1989, keď v slobodne zvolenej vláde Slovenskej republiky popri VPN, KDH a Demokratickej strane sedeli predstavitelia vtedajšej Maďarskej nezávislej iniciatívy a túto vládu konštruktívne podporovali Maďarskí kresťanskí demokrati a Spolužitie.

    Druhýkrát to bolo v roku 1998, odkedy Strana maďarskej koalície je stabilným prvkom slovenskej vlády. A túto praktickú rovnoprávnosť umožnil práve 17. november 1989, ktorý chceme teraz uzákoniť ako štátny sviatok.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, som splnomocnený Stranou maďarskej koalície vyjadriť podporu tomuto návrhu. Nepovažujem však za správne postaviť do protikladu štátny sviatok 1. septembra s iným sviatkom, napríklad 17. novembrom. Som teda zároveň splnomocnený vyjadriť podporu zachovaniu 1. septembra ako štátneho sviatku Dňa ústavy Slovenskej republiky, samozrejme, popri tom prijať 17. november ako nový štátny sviatok. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave. Faktické poznámky k tvojmu vystúpeniu sú tri. Posledný pán poslanec Gyurovszky. Končí možnosť podania ďalších faktických poznámok.

    Dávam slovo pánu poslancovi Cuperovi ako prvému, nech sa páči.

  • Pán poslanec Nagy, v podstate vášmu vystúpeniu by sa nedalo nič vytknúť, až na to, že bolo plné všeobecných fráz nič nehovoriacich. V prvom rade chcem povedať, aby ste sa poopravili. Maďarská koalícia bola stabilným prvkom vládnej koalície? Prestala byť ním vtedy, keď už na ďalšie vydieračské metódy členovia Dzurindovej vládnej koalície nechceli pristúpiť, pretože im začali klesať príliš preferencie.

    Pokiaľ by išlo o tú rovnoprávnu účasť maďarskej koalície na živote, alebo teda občanov maďarskej národnosti, ja si myslím, že bola a je zabezpečená. Ten, kto nemá vykradnuté v hlave a kto čítal dejiny spolužitia týchto dvoch národov, či už novodobých, alebo aj skoršej histórie, vie veľmi dobre, že bolo založené vždy na tom, že Maďari mali akúsi túžbu vždy ovládať niekoho z okolitých národov, vždy expandovať, to bolo, nič sa nezmenilo. Aj dnes, pán kolega Nagy, by som vám pripomenul, že to vaše bezproblémové spolužitie vo vládnej koalícii bolo vykúpené príliš draho pre Slovákov. Jednoducho ste sa zmocnili najväčších a najlepšie fungujúcich slovenských podnikov. A to bola tá cena, ktorá bola za stabilitu vládnej koalície. Nehovorte také všeobecné frázy, že vy ste držali, alebo vy ste boli pilierom vládnej koalície. Áno, boli ste, lebo niektorí ľudia si chceli za každú cenu, aj keby to stálo pol Slovenska, povládnuť nejaký čas. A vy ste to šikovne využili. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, s mnohým, čo ste tu povedali, súhlasím, ale predsa len si dovolím niekoľko doplňujúcich poznámok, ktoré vás usvedčia, že ste nehovorili celkom pravdu.

    Spomenuli ste napríklad, že po roku 1989 po prvý raz v slovenskej vláde sedel Maďar, nie je to pravda. Ja vám chcem pripomenúť napríklad Dezidera Krocsanyiho, ktorý sedel v slovenskej vláde pred rokom 1989, bol to Maďar z Lehníc, je to môj krajan, takže viem, o čom hovorím.

    Hovorili ste, že 17. november vy považujete za začiatok emancipačného procesu úsilia Maďarov žijúcich na Slovensku. Je to zrejme tak, ja by som bola veľmi rada, keby ste nám povedali aj o tom, aká je vaša predstava, kedy bude koniec. A v akej podobe, ako bude vyzerať koniec tohto emancipačného procesu. A keď počúvam tie akosi umelo, nehnevajte sa, podľa mňa umelo vytvárané spory o tom, či niekto spochybňuje 17. november a jeho prínos, jeho význam v našej histórii, alebo nespochybňuje, či to niekto uznáva, alebo nie, myslím si, že naozaj v tomto parlamente niet človeka, ktorý by neuznával, že 17. november bol veľmi významným medzníkom v našej histórii. Ale myslím si, že to, či ho dnes schválime ako štátny sviatok a či budeme súhlasiť s tým návrhom, ktorý máme na stole, je otázka iná a týka sa jednoducho toho, či na to máme.

    Takže teraz mi dovoľte taký nadľahčený návrh, možnože by bolo dobré, aby sme sa vyhli týmto vzájomným obviňovaniam a osočovaniam, keby sme sa dohodli, že 17. november bude vždy sobota.

  • Pán poslanec Gyurovszky má slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Na úvod by som chcel povedať, že plne podporujem tie slová, ktoré povedal pán poslanec László Nagy. A tiež si myslím, že 17. november je takým významným dňom v histórii, že pre Slovensko to musí byť štátnym sviatkom, a dúfam, že štátnym sviatkom sa aj stane. Tiež by som podporoval tie slová, že nejde tu o protiklad medzi 1. septembrom, 1. májom alebo nejakým ďalším doterajším štátnym sviatkom. Tento návrh o ničom takom nehovorí, tento návrh hovorí iba o 17. novembri ako novom štátnom sviatku.

    Chcel by som zdôrazniť tie slová, ktoré hovoril pán poslanec Nagy. Naozaj maďarské strany aj v roku 1990 až 1992, aj od roku 1998 zohrávajú významnú a myslím si, že pozitívnu úlohu v politickom vývoji. V roku 1990 až 1992, samozrejme, aj od roku 1989 sa položili úplné základy demokracie na Slovensku a vtedajšom Česko-Slovensku, ktoré umožnili napríklad aj vytvorenie samostatnej Slovenskej republiky, umožnili robiť tie skutky, ktoré nakoniec viedli k vytvoreniu Slovenska. Takisto od roku 1998 SMK je stabilnou časťou vládnej koalície. Dosiahli sme to, že izolácia Slovenska sa skončila, novelizovali sme ústavu tak, že ústava je teraz už modernou európskou ústavou. Dosiahli sme, že Slovensko sa dostalo na prah vstupu do Európskej únie a do NATO. Myslím si, že tieto všetky veci hovoria o tom, že SMK a ďalšie strany, ktoré boli predtým maďarské, plne podporujú integráciu Slovenska do euroatlantických integrácií, do štruktúr a plne podporujú aj demokratizáciu na Slovensku. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Reakcia na faktické poznámky. Pán poslanec Nagy.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, najmä ďakujem za uznanlivé slová pána poslanca Cupera, aj keď musím povedať, že ja som hovoril o voze a pán poslanec o koze.

  • Reakcia z pléna.

  • Chcem iba podotknúť, že nie je správne zamieňať praktickú rovnoprávnosť s vydieraním. Žiaľ, neuviedli ste žiadny konkrétny príklad, ani ste neuviedli žiadny konkrétny príklad o tom, aká je úloha, resp. aká je účasť SMK na niektorých pochybných kauzách posledného obdobia. Je všeobecne známe, že SMK na žiadnej kauze nie je zúčastnená, a sám ste neuviedli žiadnu konkrétnosť, preto musím povedať, že jednoducho odmietam vaše ohováranie.

    Čo sa týka slov pani poslankyne Podhradskej, samozrejme, pamätáme sa na pána, súdruha Krocsanyiho, ale aj ďalších ľudí, ktorí sa zúčastňovali na práci vlády Slovenskej republiky, ale aj česko-slovenskej vlády. Zásadný rozdiel medzi účasťou pána, resp. súdruha Krocsanyiho vo vláde Slovenskej republiky a našou účasťou je v tom, že pán Krocsanyi reprezentoval Komunistickú stranu Slovenska, a my reprezentujeme SMK, teda maďarskú menšinu na Slovensku. On reprezentoval ideologickú a ideovú stranu, my reprezentujeme svoju menšinu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Páni poslanci, panie poslankyne, vystúpili všetci, ktorí boli prihlásení do rozpravy písomne aj ústne. Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán poslanec Tatár ako navrhovateľ? Áno.

    Nech sa páči, pán poslanec Tatár má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, predovšetkým predkladatelia nehľadali žiadny konflikt s akýmkoľvek iným štátnym sviatkom. Myslím, že to bolo jasne povedané aj v rozprave. A tých niekoľko návrhov, aby sa iné sviatky kvôli tomuto nerušili, vôbec nič takéto náš návrh nepredpokladá. Samozrejme, aj všetky iné konflikty, ktoré v rozprave smerovali proti Čechom, Maďarom, Židom, tak určite toto nie je zámerom nášho návrhu. Ani konflikty voči jednotlivým osobám, najmä voči osobám predkladateľov. Pre nás to nebolo prostriedkom politického zápasu, ale príležitosť na spoločnú oslavu. A oslavou chápeme isté zastavenie sa a poznanie veci v jej podstate, poznanie tohto dátumu, jeho významu pre našu históriu. A chceme poukázať na to, že 17. november bol dátum, keď občania Slovenskej republiky odmietli politickú, národnostnú a národnú a ekonomickú neslobodu. Pre nás sa sloboda vždy spája so zodpovednosťou, ktorej súčasťou je aj osobná poctivosť.

    Chcem na záver predovšetkým poďakovať za podporu návrhu v rozprave a obraciam sa na vás, pani poslankyne a páni poslanci, aby ste návrh zákona o 17. novembri ako štátnom sviatku podporili. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, či si žiada k rozprave zaujať stanovisko pán spoločný spravodajca. Áno. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    Pán poslanec Andrassy.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili piati poslanci a ani jeden z tých, ktorí vystúpili v rozprave, nepodali návrhy v zmysle rokovacieho poriadku, aby sa v prerokovaní tohto bodu programu nepokračovalo alebo aby sa tento návrh dal predkladateľom na dopracovanie. V rozprave bolo takisto povedané, že väčšina, ak nie všetci poslanci Národnej rady sú proti tomu, aby sa jeden sviatok nahrádzal iným sviatkom, aby sme z histórie vymazávali, alebo zo súčasnosti vymazávali také štátne sviatky, ako je napr. 1. september Deň ústavy alebo takisto taký významný sviatok v histórii Slovenska, ako bolo SNP. Predkladatelia však vo svojom návrhu zákona takéto alternatívy nemajú, je to len odporúčanie, stanovisko vlády Slovenskej republiky, ktoré Národná rada nemusí rešpektovať, ak sa tak rozhodne.

    A preto aj na základe diskusie, ktorá bola počas tohto bodu programu, dávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, aby tento návrh zákona, poslanecký návrh bol prerokovaný v druhom čítaní.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Žiadam vás, páni poslanci, panie poslankyne, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie o poslaneckom návrhu pána poslanca Tatára. Ešte raz vás žiadam, aby ste prišli do rokovacej sály. Žiadam poslancov, aby sa dostavili na hlasovanie o poslaneckom návrhu zákona.

    Páni poslanci, najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, ktorý predložil aj pán spravodajca. Prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie a hlasovali o predloženom návrhu pána spoločného spravodajcu. Prosím, hlasujte. Hlasujte o predloženom návrhu uznesenia pánom poslancom Andrassym ako spoločným spravodajcom k tomuto návrhu zákona. Hlasujeme. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 82 poslancov, za 64, proti 2, zdržalo sa 9, nehlasovalo 7.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Prosím, pán spravodajca, poďme k druhému hlasovaniu.

  • Pán predsedajúci, teraz vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre ľudské práva a národnosti a výboru pre kultúru a médiá. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá s tým, že určený výbor ho prerokuje do 11. októbra 2001 a gestorský výbor do 16. októbra 2001.

  • Prosím, budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca. Môžete hlasovať, nech sa páči. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 90 poslancov, za 80, proti nikto, zdržalo sa 5, nehlasovalo 5.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Ďakujem, pán poslanec Tatár ako navrhovateľ zákona.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás, pokoj, páni poslanci.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 966. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1060.

    Dávam slovo poslancovi Vladimírovi Palkovi a prosím ho, aby návrh uviedol.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás, keby ste nerokovali v rokovacej sále, ale umožnili predkladateľovi predložiť jeho návrh v pokoji.

    Nech sa páči, pán poslanec Palko, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, tento bod súvisí s predchádzajúcim bodom rokovania, ibaže od sporu o symboly prejdeme k realite života. Dovoľte mi, aby som vám odôvodnil svoj návrh na novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.

    Týmto návrhom, resp. jeho schválením, môže slovenský parlament aspoň čiastočne napraviť krivdu a nespravodlivosť, ktorá bola spáchaná na tisícich občanoch Slovenskej republiky. V 50. rokoch vznikol Vojenský obvod Javorina, na ktorom sa až dodnes nachádza vojenský výcvikový priestor, ktorý používa na účely vojenského výcviku Armáda Slovenskej republiky. Vojenský obvod zaberá časť severného Spiša, konkrétne časti územia dnešných okresov Kežmarok, Levoča, Stará Ľubovňa. V 50. rokoch úplne zabral územie 12 spišských obcí, ktoré v dôsledku toho úplne zanikli a ich obyvatelia boli vysťahovaní. Sčasti zabral územie ďalších 12 obcí.

    Vojenský obvod vznikol na základe zákona č. 169/1949 o vojenských obvodoch. Aby mohol tento vojenský obvod vzniknúť, tak muselo dôjsť „k odkúpeniu“ pôdy od fyzických vlastníkov, obyvateľov týchto 24 spišských obcí. Nešlo však o odpredanie zo slobodného rozhodnutia. Šlo o vynútené odovzdanie majetku občanov štátu, pričom štát si toto vynucoval krutým nátlakom, vydieraním, zastrašovaním i priamym policajným násilím. Teda prostriedkami, ktoré boli bežné v 50. rokoch 20. storočia. Pripomeniem metódy, ktoré sa vtedy používali:

    - Násilná likvidácia ľudských obydlí a hospodárskych budov vypaľovaním a pomocou výbušnín.

    - Násilné zadržiavanie vlastníkov vo vyšetrovacích celách s cieľom, aby vlastník súhlasil s odpredajom.

    - Bezdôvodné odvádzanie hovädzieho dobytka bez náhrady škody.

    - Prepúšťanie študentov zo stredných a vysokých škôl do obdobia, kým rodič-vlastník nebude zlomený a neodsúhlasí prevod lesných pozemkov.

    V niektorých prípadoch bola súčasťou prevodu formálna zmluva o odpredaji. Samozrejme, za smiešne malú cenu. V niektorých prípadoch vôbec k takýmto formalitám ani nedošlo. V tomto exemplárnym príkladom bola obec Jakubany.

    Takýmto spôsobom bola de facto odňatá pôda tisícom obyvateľov severného Spiša. Ani oni, ani ich potomkovia sa s touto krivdou nikdy nezmierili. Nádej na spravodlivosť im svitla po roku 1989. Bol prijatý zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, ktorý riešil podobné, ale iné prípady odňatia pôdy. Na problém Vojenského obvodu Javorina sa však tento zákon nevzťahoval. A tak tí, ktorým bolo ukrivdené a ktorí čakali 40 rokov, museli čakať úplne zbytočne ďalších 10 rokov. Čakajú až doteraz. Navrhujem predkladanou novelou, aby sa týmto fyzickým vlastníkom alebo ich oprávneným dedičom, potomkom táto pôda vo Vojenskom obvode Javorina vrátila.

    Pani poslankyne, páni poslanci, zároveň si, samozrejme, neželám, aby Armáda Slovenskej republiky stratila možnosť výcviku, a dokonca neželajú si to – a to je chvályhodné –, neželajú si to ani občania, ktorí žiadajú vrátenie týchto lesných pozemkov. Sú to tiež slovenskí vlastenci a chcú, aby Armáda Slovenskej republiky mohla naďalej cvičiť. A preto súhlasia s tým, aby v predloženej novele bolo stanovené pre nich, budúcich vlastníkov, vecné bremeno, ktoré budú musieť znášať v podobe toho, že armáda bude môcť ďalej vo vojenskom obvode vykonávať vojenské cvičenia, a to bezplatne. To znamená, aj po prijatí predkladanej novely zákona bude môcť Armáda Slovenskej republiky cvičiť naďalej ako doteraz v tomto vojenskom obvode. To znamená, počas niektorých dní bude prebiehať vojenský výcvik a počas iných dní bude prebiehať hospodárska činnosť vlastníkov.

    Možnože niekomu z vás sa to bude zdať divné a nerealizovateľné, ale ubezpečujem vás, že sa to pokojne realizovať dá, pretože to je v podstate aj doterajšia prax. Totiž tam neprebieha iba vojenský výcvik, ale dlhé roky, desaťročia tam vykonáva hospodársku činnosť štátny podnik Vojenské lesy. Teda ide o to, aby prax pokračovala ako doteraz, ale aby miesto Vojenských lesov tam hospodárili tí, ktorí na to majú morálne právo.

    V týchto rokoch armáda beztak prebieha procesom transformácie, procesom zoštíhľovania, zefektívnenia. Zakrátko aj vy sa budete môcť oboznámiť, my sme sa už vo výbore pre obranu a bezpečnosť oboznámili, s modelom ozbrojených síl na rok 2010. V tomto predkladanom modeli, samozrejme, nebude miesto na to, aby súčasťou rezortu obrany bola taká hospodárska činnosť, akú dnes predstavujú Vojenské lesy, š. p.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, možnože sa objavia námietky proti predkladanej novele zákona v tom duchu, že táto novela spochybní vlastne všetky vojenské obvody na Slovensku. Ubezpečujem vás, že to nie je pravda. Jednak, ako som už povedal, ani samotný Vojenský obvod Javorina sa neruší. Ani činnosť armády nebude obmedzená a okrem toho táto novela sa naozaj vzťahuje iba na tento vojenský obvod, nie na iné. Pretože prevod tej pôdy, ktorý prebehol na základe zákona o vojenských obvodoch z roku 1949, netýka sa iných vojenských obvodov. Ak by s tým niekto mal problém, tak, samozrejme, som ochotný v druhom čítaní aj explicitne dodať pozmeňujúcim návrhom do zákona znenie, že sa to týka len Vojenského obvodu Javorina, aj keď to už bude nadbytočné.

    Chcel by som ešte dodať aj to, že vlastníci, ktorých zástupcovia nás sledujú na balkóne, napriek tomu, že dlhé desaťročia nemohli užívať svoj majetok, dlhé desaťročia tam hospodáril štát a oprávneným vlastníkom sa tým vlastne robila škoda, pretože majú ušlý veľký zisk, nežiadajú od štátu žiadnu náhradu ušlého zisku. Ide im naozaj iba o to, aby bola odstránená krivda, aby bola nastolená spravodlivosť, aby mali do budúcnosti možnosť hospodáriť na svojom za svoje.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh je návrhom na splnenie akejsi našej povinnosti voči ľuďom, ktorým bolo ubližované a ktorí sa nemohli desaťročia dovolať pravdy. Prosím vás, aby sme nepredlžovali ich krivdu, aby sme nepredlžovali ich čakanie. Preto vás prosím, aby ste podporili tento návrh. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, poslancovi Antonovi Jurišovi.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, predkladám spravodajskú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, v prvom čítaní. Vážená Národná rada Slovenskej republiky, poverenie vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením číslo 248 z 18. apríla 2001.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. V práve Európskej únie nie je problematika návrhu zákona upravená.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3, písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1060 z 11. apríla 2001 prideliť návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (tlač 966), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 11. októbra 2001 a gestorský výbor ho prerokoval v lehote do 16. októbra 2001. Vážení, žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Páni poslanci, žiadam vás, aby ste nevyrušovali tých, ktorí vystupujú v rozprave. Sadnite si na svoje miesta. Pokiaľ chcete rokovať, opustite rokovaciu sálu, nech sa páči. Pán poslanec Kužma.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa teda, kto sa chce prihlásiť ústne, a konštatujem, že zatiaľ je šesť poslancov. V poradí pán poslanec Cuper, pán poslanec Kužma, pán poslanec Baco, pán poslanec Klemens, pán poslanec Jozef Tuchyňa, pán poslanec Slaný, pán poslanec Tatár. Konštatujem, že sa prihlásilo sedem poslancov do rozpravy k tomuto návrhu zákona, ktorý predniesol pán poslanec Palko. Ako prvý vystúpi pán poslanec Cuper. Zároveň oznamujem, že hlasovať o tomto zákone budeme až zajtra.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper ako prvý vystúpi v rozprave.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážení hostia, starostovia obcí, ktorí prišli žiadať o svoje historické právo. Pán Palko tu hovoril, že sme riešili jednu historickú skrivodlivosť predchádzajúcim zákonom. Nesúhlasím s ním, neriešili sme, riešili sme Tatárovu demagógiu, ako zvyčajne to tu riešime, lebo pán Tatár žiada schváliť niečo, čo so Slovenskom má len okrajovú súvislosť. Ale toto je záležitosť, kde sa rieši historická skrivodlivosť slovenských občanov. Teda ľudí, ktorí žiadajú o svoje historické právo.

    Sám som bol do istej miery v predchádzajúcom funkčnom období účastný tohto sporu o vrátenie týchto pozemkov, pretože som na návrh ústavnoprávneho výboru musel zastupovať Národnú radu, keď sme chceli riešiť istým spôsobom tento historický spor, a to tým, že sme chceli zaviesť tzv. zámenné zmluvy, podľa ktorých by si vlastníci a majitelia lesov vo vojenskom priestore Javorina uplatnili svoje majetkové práva tým, že by im štát vymenil za iné lesy. Samozrejme, že je celkom logické a dá sa to pochopiť u týchto ľudí, že nechceli pozemky s lesmi ďaleko od svojich obcí, že chceli tie, ktoré im odjakživa patrili. Samozrejme, že my sme tie zámenné zmluvy termínovali a to bolo protiústavné, pretože sme vlastne nútili vlastníkov, aby do istého času vymenili tieto pozemky.

    Vtedy sa tejto iniciatívy chytil pán poslanec Šimko. Dnes pán poslanec Palko, i keď máme výhrady voči osobe pána Palka, často nás nie celkom, alebo nie oprávnene častuje rôznymi prídomkami ako politický subjekt, ale napriek tomu všetkému chcem povedať, že sme schopní prekonať aj tento politický antagonizmus. A vidíte, v záujme riešenia, pán Palko, historickej skrivodlivosti chceme podporiť toto riešenie, ktoré bude riešením pre tých, ktorým tá pôda patrila a mala by patriť.

    Ja teda chcem povedať minimálne za seba a za ďalších, nemôžem hovoriť za všetkých členov poslaneckého klubu, ale myslím si, že značná časť poslaneckého klubu podporí tento návrh zákona, aby sa tento historický spor, ktorý je o vlastníctve, je o pôde, vyriešil, aby sa pôda vrátila oprávneným vlastníkom. Ja som za to, aby sa krivdy, ktoré bolo urobené, naprávali. Najmä ak je aj z druhej strany vôľa, a tá je v zákone preukázaná, že vlastníci pozemkov, budúci vlastníci, dnes ešte len užívatelia, že sú ochotní pristúpiť na kompromis, aby na týchto pozemkoch bola v pozemkovej knihe napísaná ťarcha, že Armáda Slovenskej republiky bude môcť aj naďalej cvičiť v týchto vojenských priestoroch. Ja si myslím, že také riešenie je prijateľné aspoň pre mňa. A, pán Palko, ja vás ubezpečujem, že zahlasujem za tento návrh zákona a aj väčšina členov poslaneckého klubu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kužma.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, problém obce Ľubice, jej občanov, ale aj obcí, ktorých priestory boli zabrané do vojenského priestoru Javorina, je dlhodobý. Od roku 1990 som sa viackrát zúčastnil na rokovaní, kde obce, ale aj fyzické osoby oprávnene žiadali možnosť využívať majetok, ktorý im patrí. Dokonca za účasti právnika Dr. Drotára bolo rokované aj s bývalým ministrom národnej obrany Dobrovským v roku 1992, ktorý nakoniec súhlasil s obmedzeným využívaním tohto priestoru. Chcem povedať, že tento problém nie je len problém Ľubice, ale aj všetkých priestorov, ktoré boli takýmto zákonom zabrané, a sú problémy aj v iných výcvikových priestoroch obcí. Treba si povedať, čo je prvoradé. Ak berieme, že vlastnícke práva nie je možno zobrať nikomu, tak tieto vlastnícke práva majú absolútnu prednosť. A ďakujem vlastne obyvateľom a vlastníkom terajších pozemkov, že sú ochotní na svoje pozemky dať vecné bremeno.

    Ešte by som doplnil kolegu Cupera, títo občania tieto lesy neužívajú. Užívajú ich Vojenské lesy, ktoré bez ohľadu na stav vlastníctva plánujú ťažbu a tieto lesy aj využívajú mimo cvičenia. Tu si myslím, že správa a užívanie lesov by malo byť zohľadnené a odvodené od vlastníckych práv a takisto režim mimo vojenského výcviku by sa mal podriadiť tomuto režimu. Z tohto dôvodu predložený zákon podporujem. Ďakujem.

  • Ďakujem. Jedna faktická poznámka k vášmu vystúpeniu, pán poslanec. Pán poslanec Rusnák, pán poslanec Cuper sa hlási dodatočne. Takže dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlásení sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Rusnák, máš slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len veľmi krátko. Stretol som sa so zástupcami vlastníkov. Jednoznačne som pripravený podporiť tento návrh a verím, že i väčšina členov, dá sa povedať, verím, že všetci členovia poslaneckého klubu SDK podporia tento návrh. Krivdy treba napraviť a uviesť veci do právneho stavu. Verím, že sa nám to podarí. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Cuper s faktickou poznámkou. Zapnite mikrofón poslancovi Cuperovi. Technika, prosím, zapnite mikrofón.

  • Pán poslanec Kužma, ja som nepovedal, aký je stav faktický. Áno, v srdciach oni sú vlastníkmi, ale ak by boli vlastníkmi títo starostovia a majitelia tých lesov, teda obce, tak by nebolo treba prijímať tento reštitučný zákon. Takže ja nikomu nijaké práva neupieram, ja len hovorím, aký je právny stav, a nie aký je faktický stav. To znamená, že ak by to bola pravda, čo ty hovoríš, tak by sme sa tu nemuseli zaoberať týmto zákonom. Všetko by bolo jednoznačné. Ale pravda je taká, že zapísaný tam bol, teda lesy boli prevedené na česko-slovenský štát a zo zákona o rozdelení republiky sa stal vlastníkom znova. Teda právny stav bol taký, slovenský štát. To znamená, tam sa zapíšu pôvodní vlastníci na liste vlastníkov a s tým vecným bremenom, o ktorom som hovoril. Takže v tomto smere sme zajedno. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kužma, máš slovo. Vypol si sa sám. Tak ešte raz, prosím, zapnite mikrofón poslancovi Kužmovi.

  • Ďakujem pekne. Ja som nereagoval na vlastnícke vzťahy, ja som hovoril o užívateľských, kde ty si hovoril teraz, že užívajú to vlastníci. A chcem povedať, že to vlastníci neužívajú, užívajú to štátne lesy. Vlastník je teraz de iure slovenský štát, ale užívateľom sú štátne lesy, ktoré nemajú dohodnutý režim ťažby s pôvodnými vlastníkmi a obcami. Ďakujem.

  • Ďakujem. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Peter Baco. Pán poslanec Baco. Pán poslanec Baco.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Klemens.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, účelom predloženého návrhu novely zákona č. 229/1991 Zb., ktorý predkladá kolega Palko, je umožniť, aby pozemky zoštátnené na základe zákona č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch sa vrátili pôvodným vlastníkom, resp. ich dedičom. Touto novelou zákona sa zároveň navrhuje termín na uplatnenie nároku oprávnenou osobou, a to do 31. 3. 2002, a súčasne sa ustanovuje, že zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na nového vlastníka bude realizovaný poznámkou. Z dôvodovej správy v predkladanej novele zákona nepriamo vyplýva, že táto novela zákona by sa mala týkať len Vojenského obvodu Javorina, to je cca 30 000 pôvodných vlastníkov severného Spiša. Pokiaľ by sa novela zákona skutočne týkala len obvodu Javorina, problém praktickej realizácie pôvodným vlastníkom, resp. ich dedičom, by mohol byť vyriešený, lebo, pokiaľ viem, prišlo zatiaľ len k ústnej dohode, ale všetko smeruje aj k dohode písomnej, k uvoľneniu vojenského priestoru Javorina v prospech oprávnených osôb.

    Z predloženej novely zákona však vyplýva, že návrh sa týka všetkých oprávnených osôb, ktorých nehnuteľnosti prešli na štát na základe zákona č. 169/1949 Zb. Týka sa teda nehnuteľností nielen Vojenského obvodu Javorina, ale aj všetkých ostatných vojenských obvodov v rámci Slovenskej republiky, a to Záhorie, Lešť a Valaškovce. Dovoľujem si upozorniť, že predmetný návrh novely je v rozpore so zákonom č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch, v ktorých § 5 určuje, že nehnuteľnosti a práva k nim vrátane vôd na území vojenského obvodu môžu byť iba vo vlastníctve štátu. V tomto zákone je stanovená aj povinnosť ministerstva obrany do roku 2012 majetkovoprávne vysporiadať vo vojenských obvodoch tie pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu.

    Z daného vyplýva, že pokiaľ návrh novely pána poslanca Palka schválime, nastane povinnosť štátu vydať pozemky vo vojenských obvodoch oprávneným vlastníkom, ale následne ich do roku 2012 opäť majetkovoprávne vysporiadať. Ak súčasná výmera pozemkov vo vojenských obvodoch na území Slovenskej republiky je viac než 80 000 hektárov a vyčíslené náklady na výkup doteraz majetkovo nevysporiadaných pozemkov vo Vojenskom obvode Javorina od obcí predstavujú sumu 1,5 mld. korún, potom náklady na majetkovoprávne vysporiadanie všetkých pozemkov, ktoré by boli vydané oprávneným vlastníkom, by mohli dosiahnuť sumu viac ako 10 mld. korún, čo by znamenalo neúmerné zvýšenie výdavkovej časti štátneho rozpočtu.

    Spomínam to preto, že nie je pravdivý údaj uvedený v dôvodovej správe, podľa ktorej predkladaná novela zákona nebude vyžadovať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Dovolím si pripomenúť, že prevod majetku na štát na základe zákona č. 169/1949 Zb. bol vykonaný v súlade s vtedy platnými zákonmi vo verejnom záujme a v záujme obrany republiky. S vlastníkmi nehnuteľností bolo v zmysle § 11 zákona č. 169/1949 vykonané rokovanie o určení spôsobu a výšky náhrady. V prípade, že k dohode nedošlo, rozhodol o výške náhrady okresný úrad na základe vtedy platných cenových predpisov, ktoré platili plošne pre všetky rezorty republiky, teda nielen pre prípad zriaďovania Vojenského obvodu Javorina. Preto nie je možné konštatovať, že náhrady na nehnuteľnosti vo Vojenskom obvode Javorina boli neprimerané, tak ako sa uvádza v dôvodovej správe.

    Vážené kolegyne a kolegovia, okrem týchto výhrad, ktoré som uviedol, je predložený poslanecký návrh kolegu Palka v rozpore aj s ustanovením § 38 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z., podľa ktorého má poznámka len informačný charakter, teda poznámkou sa zásadne nemôžu meniť vlastnícke vzťahy. Zmena vlastníckych vzťahov sa môže realizovať len záznamom v zmysle § 34 citovaného zákona č. 162/1995, a to na základe dohody o vydaní príslušnej nehnuteľnosti oprávnenej osobe. Preto návrh predloženej novely ustanovenia § 9 ods. 6 zákona, že zápis vlastníckych práv prevádzanej nehnuteľnosti sa bude realizovať do katastra nehnuteľností poznámkou, je scestný.

    Na záver chcem dodať, že prijatím tejto novely zákona č. 229/1991 Zb. o navrhovanom znení porušíme nielen doteraz platnú úpravu vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ale porušíme i doteraz platný zákon č. 281/1997 o vojenských obvodoch, ako i katastrálny zákon č. 162/1995. V neposlednom rade prijatie tejto novely by mohlo mať vplyv na výcvik všetkých druhov vojsk Armády Slovenskej republiky, a tým aj možný negatívny dosah na integráciu Slovenskej republiky do štruktúr NATO. Preto navrhovanú novelu zákona ja i moji kolegovia z radov SDĽ nepodporíme. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, na vaše vystúpenie v rozprave s jednou faktickou poznámkou pán poslanec Kužma. Končím možnosť ďalších uplatnení faktických poznámok. Prosím.

  • Ja tu s pánom kolegom nechcem polemizovať, len sa mi zdá smiešne, že nás nezoberú do NATO zato, že nebude môcť armáda cvičiť na ukradnutých pozemkoch. Aj v roku 1951 môjho deda do PTP zavreli na tri roky na základe vtedy platného zákona. Takže nehovorme tu o platnosti zákona po roku 1948, kde ľudia, ktorí by neboli ochotní podpísať takéto veci alebo nechať sa vyvlastniť, tak by boli možno vození štyri dni v zavretom aute v lese, kým by to podpísali, alebo by skončili dakde v táboroch. Môžem povedať príklady z východného Slovenska, kde ľudia, ktorí neboli ochotní súhlasiť s takýmito akciami, boli v 50. rokoch zavretí a boli dokonca v Jáchymove. Čiže nebráňme sa tu tým, že v roku 1949 sa to nevyvlastnilo podľa zákona. Áno, vyvlastnilo, ale podľa komunistického, po roku 1948, ktorý kašľal, vyslovene musím povedať, kašľal na vlastnícke vzťahy, a nielen v tomto prípade. Však moja rodina sa vrátila v 20. rokoch z Ameriky, prišiel socializmus, sporili tam celý život a zobrali im všetky pozemky. Však to bolo bežné, že sa vtedy toto robilo. A nehovorme, že armáda, ak dá možnosť užívať vlastníkom lesy, dopadne tak, že ju nezoberieme do NATO. Však tomu azda tu neveríme. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tuchyňa. Chcem sa ešte, páni poslanci, panie poslankyne, opýtať aj s prosbou na vás, aby sme dnes skončili rozpravu k tomuto bodu programu. Vystúpi ešte pán poslanec Tuchyňa, Slaný a Tatár. Je súhlas?

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Tak musíme byť v tomto jednotní, takže pokiaľ nie je všeobecný súhlas a niektorí poslanci HZDS s tým nesúhlasia, tak o siedmej skončíme s tým, že pán poslanec Tuchyňa ešte dokončí svoje vystúpenie.

    Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, iste očakávate odo mňa, že budem vystupovať ako advokát armády. Ale ja tak nebudem tentoraz robiť. Myslím si, že v tomto parlamente sa VVP Javorina nerieši prvýkrát, naznačil to predo mnou kolega Cuper. Dokonca tento parlament prijal rozhodnutie o tom, že treba odškodniť vo výške 1,4 mld. korún v priebehu desiatich rokov, z ktorých nebolo doteraz zaplatené v podstate nič. Čiže my sme prijali, nie my, ale naši predchodcovia alebo niektorí, ktorí tu boli.

    Áno, výcvikový priestor Javorina bol zriadený v 50. rokoch ako, dá sa povedať, jediný priestor v Česko-slovenskej republike na výkon strelieb protivzdušnej obrany vojsk. Áno, armáda mala v tom čase iné počty, iné poslanie, takýto priestor, zrejme naši predchodcovia hovorili o tom, že potrebujú.

    Na môj návrh bol do výboru pre obranu a bezpečnosť predložený materiál, ktorý hovoril o veľkosti ekonomických nákladov a využívaní takýchto priestorov. Chcem vás poinformovať a povedať, že Slovenská republika, jej armáda má v podstate najväčšie priestory od našich východných hraníc na západ v prepočte na jedného obyvateľa, na jedného vojaka. Nebudem hovoriť, aké sú veľké, myslím si, že to nie je podstatné. Dnes je situácia trošku iná. Dnes prakticky posledných desať-jedenásť rokov tento priestor na to, na čo bol zriadený, sa v takejto miere nevyužíva, ba dokonca sú roky, keď sa v tomto výcvikovom priestore prakticky väčšie cvičenia alebo plnenie strelieb protivzdušnej obrany neuskutočňujú. Áno, niektorí predstavitelia armády majú vízie o tom, že tento priestor bude slúžiť tak, onak, že sa bude využívať pri medzinárodných integračných snahám, ambíciách. Ja o tom osobne presvedčený nie som.

    Chcem však povedať, že armáda je v transformácii. Armáda je skutočne v transformácii a treba tento problém riešiť v celom komplexe jej transformácie. Teda v komplexe transformácie armády a prípadne riešiť i ďalšie nasledujúce problémy. Osobne som za riešenie tohto problému. Národná rada má, a preto o tom hovorím, právo vyžadovať podľa doteraz platného zákona o Rade obrany štátu zámery Rady obrany štátu v oblasti obrany. A preto by som, alebo mám ten názor, že by sme mali od Rady obrany štátu vyžiadať, aké skutočne má v tejto oblasti i s týmto výcvikovým priestorom, ale prípadne i s ďalšími, zámery a súdiť takto potom na základe toho orgánu, ktorý je v tejto oblasti kompetentný. Myslím si, že by to bolo veľmi užitočné, keby do druhého čítania sme takéto stanovisko k tomuto materiálu od Rady obrany štátu dostali.

    Takže znovu v závere podporujem riešenie tohto problému, ale opakujem, komplexne z pohľadu i transformácie armády, aby sme neurobili kroky, ktoré potom následne budeme riešiť jednoducho inak. Vyžiadajme od Rady obrany štátu jej stanovisko alebo jej zámery k riešeniu tejto oblasti. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Gajdoš s faktickou poznámkou, jednou. Končím možnosť ďalších faktických. Prosím.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Keby okolo novely zákona č. 229 bolo menej demagógie a menej táranín, možnože by skôr novela tohto zákona bola priechodná v tomto parlamente. Jedna vec sú krivdy, druhá sú veci, ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, tretia sú možné finančné dosahy na proces, ktorý sa novelou tohto zákona spustí. Ja nie som proti reparácii škôd, proti odškodneniu. Ale nie takýmto spôsobom.

    Demagogické bolo vystúpenie pána poslanca Palka od samého začiatku a nepravdivé v tom smere, že je to zákon, ktorý sa dotýka len priestoru Vojenského obvodu Javorina. Je to nezmysel! Nájdite mi to v tomto zákone. Môže to byť takto, keď sa v druhom čítaní po prijateľných zmenách zákon takýmto spôsobom dopracuje. Ale nezavádzajte ani poslancov, ani verejnosť, ani hostí na balkóne, že je to tak. Opak je pravdou! Aj v poslaneckom klube HZDS je väčšina poslancov naklonená tomu, aby sa krivda spáchaná na občanoch horného Spiša napravila. Ale dajme tomu tú správnu legislatívnu formu. Až potom bude možné s čistým svedomím za tento zákon zahlasovať. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie.

    Páni poslanci, je 19.00 hodín, prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra do 9.00 hodiny. V rozprave k tomuto bodu vystúpi ešte pán poslanec Slaný a pán poslanec Tatár, potom bude slovo predkladateľa a spravodajcu a pristúpime k hlasovaniu o tomto zákone.

    Ďakujem. Prajem vám príjemný večer, dobrú chuť na večeru.

  • Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.