• Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    otváram druhý deň rokovania 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo páni poslanci: Ľubomír Andrassy, Milan Cagala, Jozef Kalman, Jozef Šlachta. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Robert Fico. Z členov vlády Slovenskej republiky požiadali o ospravedlnenie ministri: Gabriel Palacka a László Miklós.

    Podľa schváleného programu v rokovaní prerušenej 5. schôdze pokračujeme druhým čítaním o

    zákone z 11. novembra 1998, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení neskorších predpisov, vrátenom podľa článku 105 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 70. Jeho súčasťou je list predsedu vlády Slovenskej republiky o vrátení zákona, odôvodnenie k návrhu na vrátenie zákona, uznesenie vlády z 18. novembra 1998, ktorým vláda poveruje predsedu vlády v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky vrátiť uvedený zákon, ako aj schválený zákon z 11. novembra 1998.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zákon pridelil na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 70a.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k druhému čítaniu o uvedenom vrátenom zákone.

    Vláda Slovenskej republiky poverila ministerku financií Slovenskej republiky pani Brigitu Schmögnerovú, aby odôvodnila stanovisko vlády pri opätovnom prerokúvaní zákona v Národnej rade.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova a aby zdôvodnila vrátenie uvedeného zákona.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som predniesla zdôvodnenie vlády Slovenskej republiky k vráteniu zákona, ktorý bol schválený Národnou radou Slovenskej republiky 11. novembra 1998, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení neskorších predpisov.

    Národná rada Slovenskej republiky prijala tento zákon, pričom došlo k určitým nedostatkom, pre ktoré sa vláda Slovenskej republiky rozhodla tento zákon Národnej rade vrátiť. Národná rada schválila duplicitne zrušenie zákona o revitalizácii podnikov a vyradenie Všeobecnej úverovej banky zo strategicky dôležitých akciových spoločností dňom 31. decembra 1999. Opakujúce sa ustanovenia je potrebné v zákone vypustiť a zároveň je potrebné vykonať aj nadväzujúce legislatívne úpravy. Vláda Slovenskej republiky podľa článku 102 písm. n) Ústavy Slovenskej republiky v spojení s článkom 105 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vrátila dňa 18. 11. 1998 Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 11. novembra, ktorý som už uviedla, s pripomienkami uvedenými v stanovisku vlády Slovenskej republiky zo dňa 18. 11. 1998. Dovoľte mi, aby som tieto pripomienky ešte raz prečítala.

    Vláda Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokúvaní tohto zákona prijala tieto pripomienky:

    1. V článku I v bode 2 v § 2 ods. 6 za slovo "prítomných" vložiť slovo "akcionárov".

    2. V článku I v bode 3 § 7 a § 2 v ods. 3 a 4 nahradiť slovami "v § 2 ods. 3 a 4" a slová "od nadobudnutia" nahradiť slovami "odo dňa nadobudnutia".

    3. V článku I v bode 3 § 7b vypustiť odsek 1 z dôvodu duplicity s článkom III.

    4. V článku I v bode 3 v § 7b vypustiť označenie odseku 2.

    5. Vypustiť článok II z dôvodu duplicity s § 7b.

    6. Prečíslovať článok III na článok II.

    7. V článku III prečíslovanom na článok II za slovo "vyhlásenia" vložiť bodkočiarku a slová "a bod 1 článku I" nahradiť slovami "ustanovenie článku I bodu 1".

    Odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby pri opätovnom prerokúvaní tohto zákona prijala pripomienky vlády Slovenskej republiky a s týmito pripomienkami zákon aj schválila.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov poslancovi Pavlovi Prokopovičovi a prosím ho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky o zákone z 11. novembra 1998, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení neskorších predpisov, vrátený podľa článku 105 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 70), v druhom čítaní ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Predložený návrh (tlač 70) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 18. novembra 1998 na opätovné prerokovanie v súlade s § 90 rokovacieho poriadku.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 11. novembra 1998, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení neskorších predpisov, vrátený podľa článku 105 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 70), v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k zákonu z 11. novembra 1998, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení neskorších predpisov, vrátený podľa článlu 105 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil zákon z 11. novembra 1998 na opätovné prerokovanie rozhodnutím číslo 43 z 18. novembra 1998 s termínom ihneď týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na vypracovanie spoločnej správy o výsledku prerokovania vo výboroch a predloženie návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v lehote ihneď.

    Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov uznesením číslo 9 z 19. novembra 1998. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky správu neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v časti I, svoje stanovisko podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval zákon z 11. novembra 1998 vrátený na opätovné prerokovanie 19. novembra 1998 a svojím uznesením číslo 13 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť so zmenami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval zákon z 11. novembra 1998 vrátený na opätovné prerokovanie 19. novembra 1998 a uznesením číslo 8 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť so zmenami.

    Pozmeňujúce návrhy výborov Národnej rady Slovenskej republiky k zákonu z 11. novembra 1998 vrátenému na opätovné prerokovanie, tak ako boli prijaté vo výboroch s odporúčaním gestorského výboru, máte uvedené v tlači 70a pod bodom 4. Nebudem kvôli času všetko čítať.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch 1 až 7 hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 11. novembra 1998, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení neskorších predpisov, vrátený podľa článku 105 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, v druhom čítaní schváliť so zmenami, ako sú uvedené v spoločnej správe. Súčasne poveril uznesením výboru číslo 9 z 19. novembra 1998 spoločného spravodajcu výborov predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som s prednesom spoločnej správy a prosím, aby ste otvorili rozpravu o vrátenom návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Šepták. Pán poslanec Šepták nie je prítomný v rokovacej sále. Preto sa pýtam poslancov, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Baco, pán poslanec Maxon, pán poslanec Brňák, pán poslanec Cuper, pán poslanec Delinga. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Keďže pán poslanec Šepták, ktorý bol písomne prihlásený do rozpravy, nie je prítomný v rokovacej miestnosti, prosím prvého ústne prihláseného pána poslanca Baca.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážená pani ministerka,

    vážení kolegovia,

    milé kolegyne,

    jedna vec je robiť demagógiu, druhá vec je vykonávať prácu. Neviete pripraviť jeden obyčajný zákonník, ktorým by sa zrušil zákon, ktorý by zmenil zákon. Však je to hanba, vážená koalícia, neviete pripraviť jeden obyčajný zákonník. Porušujete ústavu, porušujete pritom zákony. Keď som vás upozorňoval pri prvom čítaní, že porušujete zákon o rokovacom poriadku, cítili ste sa dotknutí. Postavili ste na hlavu argumenty tým, že ste zrušili revitalizáciu tých, ktorí už boli na revitalizáciu schválení v revitalizačnej komisii a týmto ste ich poškodili. Vyhlásili ste to za nefunkčné, ale povedali ste, že je tu ohrozenie, že by mohlo byť niečo poškodené, nejaké hospodárske záujmy, preto ste to zrušili. Postavili ste úplne na hlavu argumentáciu, porušili ste zákon o rokovacom poriadku, porušili ste ústavu. Keby ste neboli vrátili ten zákon, keby ho nebola vláda vrátila, pretože bol zmätkový, tak vám hovorím, že by sme boli podali tento zákon na Ústavný súd pre porušenie ústavy a sme si istí, že by sme tento spor s vami ako opozícia vyhrali.

    Prosím vás pekne, máte totálnu pozíciu, správate sa totalitne, ale počúvajte aj názory odborníkov. Pani ministerka, vám je do smiechu, ale mne je do plaču. Cynizmus, arogancia, ktoré tu odzneli na adresu poľnohospodárov a poľnohospodárstva, už odzneli v parlamente v roku 1991, vo federálnom parlamente. Nanútil som sa do tohto parlamentu ako obyčajný občan a bol som tam tri dni, dve noci s pánom poslancom Maxonom a Delingom, keď sa schvaľoval zákon číslo 42 o transformácii družstiev. Pán poslanec Zajac bude o tom niečo vedieť, pretože rád na tieto témy diskutoval aj na slovenskej pôde. Vôbec sa nediskutovalo k veci, útočilo sa na ľudí, útočilo sa na systém, na vzťahy a poľnohospodárstvo bolo bokom.

    Vážení, viete, čo sa stalo v poľnohospodárstve Slovenskej republiky za 3 roky pri takomto prístupe k poľnohospodárstvu? Teraz ma počúvajte. Zo 117 mld. hmotného a investičného majetku, zo 117 mld. sa znížila jeho hodnota na 54 mld. Toto bol výsledok arogancie a laxného, necitlivého prístupu k poľnohospodárstvu. Zároveň sa hodnota zásob znížila z 32 mld. na 17 mld., o 15 mld., 65 a 15 o 80 mld. Teraz, keď obhajujeme vecný problém, vecnú stránku pomoci poľnohospodárstvu, firiem, ktoré sú v pásme bankrotu, tak namiesto toho, aby ste vecne argumentovali a hovorili o skutočných problémoch alebo súvislostiach, ako tento problém vyriešiť, vôbec vás ten problém nezaujíma, ale utekáte zase do politikárčenia, do osobného osočovania a rôznymi, neviem, žlčovými metódami prejavujete svoj vzťah k poľnohospodárstvu. Vážení, pre mňa je zrušenie tohto zákona symbolikou prístupu k poľnohospodárstvu, ktorý tu bol v roku 1991. A pánbohchráň naše poľnohospodárstvo v budúcnosti.

    Chcem ešte raz zopakovať, dámy a páni, 34 firiem bolo schválených aj v ústrednej komisii v rezorte do revitalizácie. Objem ich podpory pri revitalizácii bol asi 800 mil. Sk, ďalších 15 bolo schválených v rezortnej komisii, ďalších 85 projektov je hotových. Každý tento projekt stál viac ako 100 tisíc Sk, len jeho spracovanie a vypracovanie. Okrem toho je viac ako 100 projektov rozpracovaných. Čiže je veľmi reálne, že cestou zákona o revitalizácii sa z viac ako 200 prihlásených podnikov minimálne 100 pomôže, pomôže im postaviť sa na nohy a dostanú sa z pásma bankrotu do pásma reprodukcie alebo do pásma postupnej obnovy.

    Dámy a páni, veľmi pekne vás prosím, nepolitikárčme, nerobme politiku pri vecnom probléme. Je to vecný problém, preto s tým nemôžem súhlasiť a budem hlasovať proti tomu, aby bol tento zákon prijatý, a prosím vás o podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Bacovi.

    Faktická poznámka - pán poslanec Maňka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prosím vás, aby sme si pozreli § 90 rokovacieho poriadku, kde sa píše, ak prezident republiky vráti ústavný zákon alebo zákon s pripomienkami Národnej rade na opätovné prerokovanie, prerokuje sa v druhom a treťom čítaní s tým, že predmetom prerokúvania sú iba pripomienky prezidenta republiky. Preto vás prosím, pán predsedajúci, aby ste aj vy v týchto intenciách konali a nepripustili, aby sa tu znovu opakovalo niečo, čo bolo minulý týždeň.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, žiaľ, poslanca nemôžete obmedziť v rozprave, pretože prerokúvame vrátený návrh zákona a tam je možné diskutovať, lebo budeme ešte raz hlasovať o zákone ako o celku.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som sa stručne vyjadriť k môjmu predrečníkovi. Hovorí sa o stave slovenského poľnohospodárstva, že je zlé. S tým súhlasí i koalícia, i opozícia, to je fakt, ktorý sa nedá vyvrátiť. Ale my spoločne musíme hľadať príčiny tohto stavu a nemôžeme riešiť tento stav dodatočne, to znamená, že hasíme príčiny a neriešime preventívne to, čo ich spôsobuje. Môj názor na slovenské poľnohospodárstvo je taký, že jeho hlavnou príčinou je to, že hlavne v poľnohospodárskych družstvách je vysoká rozdrobenosť vlastníctva výrobných prostriedkov. V poľnohospodárskych družstvách je priemerne 300 až 400 vlastníkov výrobných prostriedkov, ktorých priemerný vek je 60 rokov a absolútne sa nevedia správne starať o svoj majetok. Čiže ak chceme riešiť problémy poľnohospodárstva, musíme ukončiť najskôr transformáciu poľnohospodárskych družstiev, musíme nastoliť kvalitné plnokrvné vlastnícke vzťahy s tým, že dôjde ku koncentrácii týchto vlastníckych vzťahov podľa možnosti čo do najužšej skupiny majoritných vlastníkov, a keď budeme mať ukončenú transformáciu týchto vlastníckych vzťahov, potom môžu ostatné agrárne nástroje začať pozitívne účinkovať.

    Ďakujem.

  • Hlasy a šum v sále.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem trochu doplniť pána poslanca Baca. Myslím si, že z vecného hľadiska je vec jasná, dokonca to povedali aj kolegovia pána poslanca, odborná poľnohospodárska verejnosť. Niektoré veci o pomoci poľnohospodárstvu sme si mohli prečítať vo včerajšej Pravde a tam je dosť jasne vidieť, akým spôsobom sa poľnohospodárstvu vlastne pomáhalo. Moja mama vraví, že pán Baco svojím vystúpením porozprával od koňa, od vola, čiže všeličo, ale myslím si, že ak si naďalej pán Baco myslí, že zákon je protiústavný, my vlastne odstraňujeme legislatívne nedostatky, ktoré boli pri prerokúvaní zákona. Statočne sme si ich priznali - človek je omylný - a chceme vrátiť právo zákonu. Ale ak sa z vecného hľadiska nič nezmenilo, a to sa nezmenilo, tak aj teraz môže terajšia opozícia tento zákon dať na Ústavný súd, ak je protiústavný, čo povedal pán Baco.

  • Pán poslanec Húska, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem doplniť pána poslanca Baca a chcem povedať, že mal pravdepodobne povedať aj o tom, akým spôsobom sa pôvodne išlo napríklad proti využitiu veľkoprodukčných metód. Argumentovalo sa, že treba návrat k malofarmárskym štruktúram a teraz je nóvum, keď niektorí hovoria, že chcú v podstate urobiť poriadky v družstvách a uskutočniť koncentráciu vlastníctva. Priatelia, družstvá sú formou koncentrácie vlastníctva. Sú to skupinové formy súkromného vlastníctva, ktoré práve tým, že nadobúdajú aj legitímny trhový spôsob uplatňovania, sú tou ideálnou formou na to, aby sa dala realizovať agroprodukcia na základe veľkoprodukčných metód.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Maxon, ako ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    ak mi dovolíte, možno by som sa orientoval trochu z inej strany k problému, ktorý prerokúvame. Keď som si spravil včera večer dôkladnú analýzu celého legislatívneho procesu novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení neskorších predpisov, predovšetkým som si rekapituloval mená predkladateľov. Predkladateľmi tejto novely sú: pán poslanec Vladimír Maňka, pán Robert Fico, pán Roman Kováč, Milan Ištván a Stanislav Bartoš.

    Vážený pán poslanec Maňka, nehovoriac o tom, že sa pasujete už do polohy vykladača rokovacieho poriadku a sám predsedajúci vás musel upozorniť, že nemáte pravdu, nemali ste ani jedenkrát pravdu, keď ste boli spolupredkladateľom a odôvodňovali ste tento zákon v snemovni Národnej rady.

    Vážené dámy, vážení páni, Národná rada Slovenskej republiky s jednou takouto novelou, ktorá má tri články, ešte vo svojej histórii nezažila toľko legislatívnych nedostatkov - hrubé porušenie rokovacieho poriadku, zásadnú kolíziu s Ústavou Slovenskej republiky v jednej novele, ktorá má tri články, z toho dva články majú jeden a pol vety. Prosím vás pekne, uvedomte si, vy sami jasne prezentujete a my vám budeme v tom držať palce, že chcete priezračný, jasný, zrozumiteľný legislatívny proces. To, čo ste spravili v tejto snemovni pri prvom zákone, je absolútny opak.

    Vážené dámy a páni, táto snemovňa nie je šapito, táto budova nesídli na kolesách ako maringotka. Robíte z legislatívneho procesu, nechcem to nazvať celkom otvorene, ale skutočne cirkus. Nechcem hovoriť už o vecných dôvodoch. Ale, prosím, uvedomte si, nehovoriac o tom, vážené dámy a páni, že v procese prerokúvania dokonca vznikol taký nápad, že by sa prípadne tlač 33a, spoločná správa k tomuto zákonu mohla zmeniť. O tom predsa rokoval výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a vážený pán predseda výboru, samozrejme, tak ako obyčajne ani teraz tu nie je. A mám informácie, že výbor legitímne prijal uznesenie, ale do dnešného dňa nie je toto uznesenie v písomnej forme. Takže pýtam sa tejto snemovne, či je to precízna práca. Sú to prístupy k procesu legislatívy? Ak si prečítame tú stať v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, ktorá sa venuje práve tejto oblasti, tak tento skutok je v príkrom rozpore s tým, čo sa tam píše a čo sa reálne deje.

    Naozaj by sme mohli ešte veľmi dlho rozprávať o vecných dôvodoch tejto novely, ale v tom súhlasím s pánom poslancom Maňkom, že je to vecne nepríslušné, lebo sa môžeme vyjadrovať len k tomu, čo vláda Slovenskej republiky vo svojom návrhu na opätovné prerokovanie tejto novely uviedla.

    Vážené dámy a páni, na záver poviem len jednu vec. Povedal som to už vo svojom vystúpení a pokúsim sa citovať sám seba. Dobromyseľne vás prosím, neschvaľujte tieto veci tak, ako sú uvedené v spoločnej správe, pretože bude z toho nezrozumiteľne legislatívne formulovaný zákon, ktorý nebude možné v reálnej praxi uplatniť.

    Vážené dámy a páni, úplne jasne sa to preukázalo a stalo. Takže, ešte raz musím skonštatovať, že predkladatelia, ktorí sa pod túto novelu podpísali, predovšetkým zrozumiteľne nevedeli, o čo ide. Ak aj náhodou vedeli, o čo ide, nemali invenciu, aby to dokázali jasne, zrozumiteľne a legislatívne čisto naformulovať. Vážené dámy a páni, výsledok je jeden, nie som naivný, predsa viem, že táto novela, pod ktorú sa podpísala skupina poslancov, je novela vlády. Ale aby bol legislatívny proces urýchlený, tak bola táto novela okamžite podaná skupinou poslancov a vláda k tomu dala návrh na skrátené legislatívne konanie.

    Vážené dámy a páni, tie tri články novely, ktoré sa už dnes rozšírili na nejakých pomaly 30 stránok spoločnej správy - jednej spoločnej správy uvažovanej, druhej pripomienok vlády a tak ďalej -, to je výsledok legislatívneho procesu vlády Slovenskej republiky v spolupráci s koaličnými poslancami. Je to výsledok neaplikovateľnosti zákona, ktorý sme minulý týždeň schválili, ktorý tento týždeň chceme reparovať. To je jasný dôkaz, že nie je potrebné len chcieť, je potrebné aj vedieť, a to je jasný dôkaz, že to, čo nám bolo včera prezentované v programovom vyhlásení vlády v oblasti legislatívy, je veľmi, veľmi ďaleko od reálnej praxe.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Sabolová - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec Maxon, chcem vám len povedať dve poznámky.

    Jedna, že pri prerokúvaní novely zákona nedošlo k žiadnemu porušovaniu rokovacieho poriadku a nezneužívajte svoje vystúpenie na to, aby ste stále pripomínali porušovanie rokovacieho poriadku. Na to je tu predsedajúci a predseda parlamentu, aby schôdzu viedol tak, aby k porušeniu nedošlo.

    Moja druhá poznámka je k tomu - áno, možno došlo aj k nejakým nedostatkom, ale, vážení páni poslanci opozície, vy nesedíte v parlamente preto, aby ste tu len sedeli, ale ako konštruktívna opozícia, ktorú stále deklarujete, by ste mali byť aj tí, ktorí pomôžete pri zlepšení a zdokonaľovaní legislatívneho procesu.

  • Hlasy z pléna.

  • Tak ako za 4 roky sa snažila bývalá opozícia, ktorá aj keď nesúhlasila s predloženým návrhom zákona alebo novely zákona a v prípade záverečného hlasovania hlasovala proti takémuto návrhu, ale snažila sa tento návrh vždy vylepšiť pozmeňujúcimi návrhmi, aby to, čo vyjde, bolo možno lepšie, ak nie dobré.

    A preto si myslím, páni poslanci, aj vy, pani poslankyňa Aibeková, snažte sa o to, aby ste v tomto parlamente neboli len tí, ktorí tu budú chodiť a budú kritizovať, ale aby ste boli poslanci, ktorí pomôžu aj tejto koalícii, aj občanom Slovenskej republiky, aby z tejto snemovne vychádzali lepšie zákony. Pretože nikto z nás nie je dokonalý a každému sa môže stať nejaká chyba. Bolo by dobré, keby ste nedeklarovali len spoluprácu pomôcť koalícii, ale aby ste sa o to aj pričinili konkrétnymi krokmi.

  • Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka.

  • Vážená snemovňa,

    plne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Maxon z hľadiska procedurálnych nedostatkov tohto predloženého návrhu. V rozprave už pri prerokúvaní v skrátenom konaní som vystúpila a ako konštruktívna opozícia som sa snažila zlepšiť legislatívny návrh, dávala som podnety a upozorňovala som, že tento legislatívny návrh je skutočne nekvalitný, zlý. Vrátila vám to vláda, pretože vo vláde je legislatívny odbor, ktorý sme vybudovali s dobrými odborníkmi a tí nemohli stráviť paškvil, ktorý ste tu vy svojou silou 90 hlasov dali.

    Ďalej som upozorňovala, že je to úplný nezmysel, keď v tomto zákone rušíme časť prvú a ponechávame časť druhú, tretiu, štvrtú. To akoby ste mali...

  • Pani poslankyňa, máte hovoriť k vystúpeniu pána poslanca Maxona.

  • ... úpravu, keď upravujete cestu, ja neviem, železnice, a v ďalších častiach nadväznosť vodnej, leteckej dopravy a podobne, tú železničnú zrušíte, ale nadväzné úpravy, ako sa napája cestná a letecká, nechávate. Prosím vás pekne, slovenská legislatíva dosiahla takú úroveň, že aj európska úroveň hodnotila vysoko pozitívne naše legislatívne úpravy. Tak, prosím vás pekne, nedávajte takéto návrhy. Vidíte, že ich vláda vrátila.

  • Vážený pán poslanec Maxon,

    neviem, či vaše krokodílie slzy majú viac zapôsobiť na vašich kolegov, alebo na divákov pred televíznymi obrazovkami. Chcem vám len pripomenúť, že aj vaši kolegovia z opozície mali tento návrh k dispozícii. Sedeli vo výboroch, ktoré prerokúvali tento návrh, aj vy sám ste sedeli na rokovaní tohto výboru, ale namiesto toho, aby ste dávali k dispozícii pripomienky a návrhy na zmenu, tak ste stále len mávali rokovacím poriadkom. Chcem vám pripomenúť, pán poslanec, konkrétne návrhy, ktoré boli takto zmenené, neviem, že by odzneli v mojom výbore. Určite nie. A chcem vám len pripomenúť, že takú dôslednosť, ktorú dnes uplatňujete, ste mali uplatňovať vtedy, keď ste boli ministrom financií a keď sa hovorilo a veľmi konkrétne o tom, čo sa týkalo prípadu Investičnej a rozvojovej banky, Strediska cenných papierov a Transpetrolu alebo dodržiavania zákona o strategických podnikoch. Tam už vaša dôslednosť a prísnosť nebola ako teraz.

  • Pán poslanec Maxon, nie je mojím štýlom opätovať urážky, ani ich nebudem, dúfajúc, že raz možno aj vy budete ústretový a pôjde vám o to pomôcť veci a možno aj pomôcť trochu svojim menej skúseným kolegom. Ako jeden z predkladateľov predložil som návrh zákona, ktorý, keby sa bol schválil v tom znení, tak by tam neboli nejaké nezrovnalosti s tým, že sa robila kombinácia, hlasovalo sa o bodoch jednotlivo, a tak došlo k nejakej duplicite. Myslím si, že to dokážete pochopiť.

    A ešte jedna poznámka. Nechápal som jedno, pán Maxon, keď ste na začiatku svojho vystúpenia povedali, že nepoznám rokovací poriadok, že môžete diskutovať o vecnosti daného problému, no a na konci vášho vystúpenia ste už povedali, že so mnou súhlasíte a predmetom sú iba pripomienky prezidenta. Fakt som tomu nerozumel.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za udelenie slova.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    uznávam a naozaj ma to mrzí, že dochádza k tejto skutočnosti, ale každý sa učí a my sa učíme tiež. Chcem ale povedať, že keď pán poslanec Maxon vystupuje, tak vystupuje akoby existovali absolútne pravdy a tá absolútna pravda patrí len opozícii, akoby existovali len absolútne múdri ľudia a tí druhí sú intelektuálne obmedzení, to znamená súčasná koalícia. Ďalej, častokrát sa tu používajú veľmi silné slová. Národná rada pre Slovenskú republiku má byť naozaj svätým výrazom a porovnáva sa s cirkusom, porovnáva sa so šapitom. To sem naozaj nepatrí.

    Teraz zopakujem a zdôrazním, že práve tento zákon môže veľmi pomôcť slovenským poľnohospodárskym podnikom, teda jeho zrušenie - a teraz nemyslím ani tak na revitalizáciu, pretože tam bolo len 34 podnikov -, ale neviem, či si niekto uvedomuje to, že ako nastúpili exekútori, ako likvidujú poľnohospodárske podniky, berú všetko živé, čo sa týka majetku, čo sa dá speňažiť, a takisto aj majetok. Taká je situácia v poľnohospodárskych podnikoch. A veľmi rada by som povedala ešte jednu vec, ktorú som povedala vo výbore pre pôdohospodárstvo a pochádza zo školských lavíc: Ak poukazuješ na niekoho jedným prstom tvojej ruky, uvedom si, že štyri prsty tvojej ruky smerujú k tebe samému.

    Ďakujem.

  • Hlasy v sále.

  • Pokoj, páni poslanci.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem za to, že môžem ešte raz vystúpiť nadväzujúc na pána poslanca Maxona. Chcem zdôrazniť to, čo uviedol, že už minule dával návrhy, tak ako aj ja, na zlepšenie. Neprijímali ste ich, vážení. To je pomoc, keď dávame návrhy, ale vy silou svojich hlasov ich nechcete počuť.

    Ďalej by som chcela uviesť, že jednoznačne tento zákon vecne nepomáha poľnohospodárom. Pokiaľ sa hovorí o vecnom obsahu, nie je vôbec o exekúcii, vôbec sa nedotýka exekúcií. Prosím vás pekne, nehovorte veci, ktoré tento zákon neupravuje. A my sme jednoznačne vecne namietali. Ak máte lepšie riešenia, podporíme ich, ale pokiaľ nie sú lepšie riešenia, nechajte aj toto, čo môže prispieť k veci. A že je pôvodný návrh procesne zlý, už vidíme teraz. A že je vecne zlý, to uvidíme v krátkom čase. Procesne to vieme napraviť, vážení, ale to, čo to spôsobí v praxi, to sa nebude môcť tak ľahko naprávať. Apelujem na vaše svedomie, rozmyslite si to a tento zákon zrušte len vtedy, ak ponúknete komplexné a, ako ste sami vraveli, plošné riešenia, ktoré pomôžu našim poľnohospodárom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem sa ospravedlniť za to, že som nestihol svoje vystúpenie z toho dôvodu, že som bol na tlačovej konferencii.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážená Národná rada,

    na úvod by som chcel aspoň v dvoch pripomienkach zareagovať na slová pána kolegu Slaného vo faktickej poznámke a na pani kolegyňu Sabolovú.

    Pán poslanec Slaný z frakcie SDK Kresťanskodemokratického hnutia svojím dnešným nešťastným vystúpením zrútil doterajšiu pozíciu Kresťanskodemokratického hnutia, ktorej predstavitelia sa veľmi usilovali zmazať svoje voluntaristické poľnohospodárske prístupy v začiatkoch deväťdesiatych rokov, keď tvrdili presne to, čo ste povedali vy teraz vo svojej faktickej poznámke.

    A pokiaľ ide o vystúpenie pani kolegyne Sabolovej, kde nám ako opozícii vyčíta slabú konštruktívnosť, chcem vám povedať, pani kolegyňa, že sme v súvislosti s týmto návrhom zákona veľmi konštruktívni. Poukazujeme na všetky právne zmätky a nezmysly, ktorých sa v súvislosti práve s týmto návrhom zákona ako vládna koalícia dopúšťate. Akú inú konštruktívnosť, akú lepšiu konštruktívnosť si v danom prípade dokážete predstaviť? Ja si práve myslím, že tento predložený návrh sa stane vlastne akýmsi koaličným mementom, ako sa veci nemajú robiť. Veď si zoberte základný fakt, ten základný fakt spočíva v tom, že vláda si osvojila poslanecký návrh na skrátené legislatívne konanie, to znamená na konanie v legislatívnej núdzi, ktorý po jeho schválení parlamentom pre vecné zmätky tá istá vláda prostredníctvom zastupujúceho prezidenta vrátila Národnej rade Slovenskej republiky naspäť na doplnenie a zmenu. Necítite obrovský paradox celého tohto zvláštneho postupu?

    Práve v záujme tejto konštruktívnosti by som chcel poukázať na ďalší právny lapsus, ktorého ste sa dopustili, páni, minimálne vo dvoch výboroch, ktoré po vrátení tohto zákona rokovali o tomto návrhu zákona pre rozpor v ustanovení § 90 ods. 4 rokovacieho poriadku. Uvedené ustanovenie citujem: "Na schôdzach výborov môže prezidenta republiky zastúpiť vedúci pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. So súhlasom výboru môže vystúpiť splnomocnený pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky." Aby bolo všetkým jasné, rokovanie pred každým výborom má svoju zákonnú procedúru. V rámci tejto zákonnej procedúry je žiaduce a potrebné, aby každý predložený návrh zákona odôvodnila a predložila kompetentná osoba. V danom prípade, tak v gestorskom výbore, ako aj v ústavnoprávnom výbore nikto takýto návrh neodôvodnil. Treba povedať, že tento návrh nevrátila vláda, tento návrh vrátil zastupujúci prezident - pán premiér Dzurinda, a preto z tohto postupu musia nastať konzekvencie vyplývajúce z ustanovenia § 90 odseku 4.

    V gestorskom výbore, vo výbore pre financie, rozpočet a menu odôvodňoval alebo predkladal tento návrh štátny tajomník ministerstva financií pán Vaškovič. Namietal som túto procedúru a pán predseda Volf si vlastne vysvetlil veci po svojom a dal odhlasovať vo výbore to, že môže predložiť uvedený návrh aj pán Vaškovič. Jednoducho chcem povedať, že ani predseda výboru, ani výbor sám nemôže zmeniť znenie rokovacieho poriadku, ktoré v danom prípade je striktné a jasné. V zmysle tohto rokovacieho poriadku nie pán štátny tajomník ministerstva financií, ale vedúci Kancelárie prezidenta, resp. iná kompetentná osoba z Kancelárie prezidenta bola oprávnená tento návrh predložiť a obhajovať vo výboroch. Nebolo to tak ani vo výbore pre financie a nebolo to tak ani v ústavnoprávnom výbore, kde neformálne tento návrh uviedla dokonca osoba z hľadiska kompetencií ešte nižšieho rangu.

    Čiže toto je, podotýkam, podľa môjho názoru, vážne procedurálne pochybenie. Ten problém nespočíva v tom, že takto výbory konali, ale zase sa tu vytvára priestor na to, aby sa v budúcnosti nezákonným spôsobom postupovalo aj pri rokovaní jednotlivých výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Myslím si, že z vecného hľadiska sa k tomuto problému vyjadrili aj moji predrečníci - pán poslanec Baco, pán poslanec Maxon. Chcem povedať, že ďalší paradox, ktorý vyplýva z teraz prerokúvanej predlohy návrhu novely zákona číslo 192/1995 Z. z., spočíva v tom, že keď už vláda vrátila tento zákon pre poukázanie na niektoré právne zmätky, legislatívnotechnické chyby, ktorých sa vládna koalícia, nie parlament, dopustila pri schvaľovaní tohto návrhu zákona, je zaujímavé a je do istej miery zarážajúce, že vláda toto svoje oprávnenie, ktoré využila na tieto legislatívnotechnické zmätky, nevyužila na odstránenie jedného veľkého vecného problému. Ten vecný problém totiž spočíva v tom, že jednoducho schválením tohto zákona vzniknú podľa všetkého popri sebe dve kontradiktórne právne normy. Jednou bude zákon číslo 192/1995 Z. z. a druhou bude Obchodný zákonník a jeho § 128, ktorý priamo a výslovne vylučuje taký postup, aký sa navrhuje v zákone číslo 192/1995 Z. z.

    Keď som poukázal na tento problém pri pôvodnom prerokúvaní návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore, z procedurálnych dôvodov nebol schválený v parlamente pozmeňujúci návrh, ktorý sa snažil zosúladiť tento prípadný problém a bolo mi povedané aj predstaviteľmi vládnej koalície, že ak vzniknú v budúcnosti nejaké takéto problémy, bude vecou aj súdnej aplikácie, súdneho rozhodovania, aby v jednotlivých prípadoch posúdili súdy, či v danom prípade tento rozpor je, alebo nie je reálny. Podotýkam, že takéto úvahy a postupy, ktoré vnášajú do nášho právneho poriadku doslova právny chaos, vedú, povedal by som, k veľkému zníženiu právneho vedomia občanov našej spoločnosti. Totiž môže nastať skutočne kuriózna situácia, že jeden súd, okresný, rozhodne tak, že zohľadní postup podľa zákona 192/1995 Z. z. a povie, že nie je v rozpore s Obchodným zákonníkom alebo je to nejaká špeciálna norma, a iný súd povie celkom iný názor. Myslím si, že tento problém je skutočne potrebné zvážiť aj z hľadiska jeho možnej reparácie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, lebo spoliehať sa na to, že aplikačná prax súdov vyrieši túto vzájomnú kontradiktórnosť, je z našej strany veľmi nezodpovedné.

    Ďalší problém, ktorý vyplýva z tohto zákona, a bolo o tom hovorené, je problém stanovenej retroaktivity. Opätovne bude zrejme vecou konkrétneho rozhodovania, konkrétnych sporov pred súdmi, aby posúdili, či v danom prípade bolo možné, alebo nebolo možné zaviesť takýto retroaktívny predpis práve v súvislosti so zrušeným zákonom o revitalizácii, a najmä pokiaľ ide o záväzné rozhodnutia štátnych orgánov viažucich sa na tento proces. Čiže v tejto súvislosti by som chcel opätovne zdôrazniť, že vláda Slovenskej republiky a zastupujúci prezident, keď už využili tento výnimočný právny mechanizmus, ktorý by sa skutočne mal využívať výnimočne a nie preto, aby sa odstraňovali zmätky a chyby schválených právnych predpisov, ale pre iný právny názor, povedzme, či už prezidenta, alebo vlády, keď už využili tento výnimočný mechanizmus vrátenia zákona parlamentu, myslím si, že mali odstrániť aj ďalší minimálny problém spočívajúci v zosúladení tejto právnej normy s Obchodným zákonníkom. Na tento problém sme poukazovali už v predchádzajúcom rokovaní a vláda zostala hluchá v celom tomto procese.

    Paradox spočíva aj v tom, že vláda vlastne už počas prvého rozporu s týmto návrhom poslaneckého zákona, keď o ňom rokovala, keď ho odobrila a keď navrhla, aby ho parlament schválil v skrátenom legislatívnom konaní, tak už vtedy mala na to všetky možnosti a aj právny mechanizmus, ktorý, povedzme, z hľadiska vlády je v tomto smere najvýznamnejší a je významnejší ako v parlamente, aby odstránila všetky právne nedostatky viažuce sa na túto novelu a aby utvorila medze aj pre poslancov vládnej koalície, ktoré by jednoducho počas rokovania nemali prekračovať. Aj v tomto je pochybenie samotnej vlády.

    A celkom na záver mi dovoľte zareagovať jednou skôr osobnou poznámkou k istému rozhovoru v istých novinách na otázku, ktorá bola adresovaná právnemu expertovi Strany občianskeho porozumenia pánu docentovi Kresákovi, prečo teraz predložený návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky nebol konzultovaný, povedzme, s odborníkmi napríklad HZDS. Dal podľa môjho názoru ľudsky aj odborne nafúkanú odpoveď, a tá odpoveď znela alebo bola daná protiotázka: Vy poznáte nejakých odborníkov HZDS v tomto smere? Chcem povedať, pán docent Kresák, že platí aj také slovenské príslovie: Dočkaj času ako hus klasu. Aj v zmysle tohto príslovia ste vy ako, povedzme, právny expert jednej zo strán vládnej koalície osobne a politicky zodpovedný za to, že sa schválil v tomto parlamente taký právny zmätok, ktorý musela následne reparovať vláda Slovenskej republiky a ktorý nie je na úrovni tohto parlamentu Národnej rady Slovenskej republiky, ale možno skôr na úrovni praktických cvičení študentov druhého ročníka právnickej fakulty.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi.

    Nedá mi však, pán poslanec Brňák, aby som nezareagoval na vaše vystúpenie. Škoda, že ste tieto procedurálne námietky nevznášali ohľadne tých, ktorí mali zastupovať vládu alebo Kanceláriu prezidenta republiky aj v minulom volebnom období. Boli sme svedkami pri prerokúvaní mnohých vládnych návrhov v našom ústavnoprávnom výbore, keď nie štátni tajomníci, ale dokonca ich referenti prišli odôvodňovať niektoré návrhy. Pokojne sme s tým súhlasili, lebo sme vtedy vedeli zvážiť, že ministri alebo štátni tajomníci nemajú veľa času, sú zaneprázdnení. Preto som akosi rozčarovaný z tejto vašej výčitky, keď namietate procedurálny spôsob prerokúvania tohto návrhu vo výbore.

    Pán poslanec Volf.

  • Myslím si, že sa zhodneme, pán poslanec Brňák, v tom, že by právo malo mať svoju logiku, a teda svoju logiku by mali mať jednotlivé zákony, teda aj rokovací poriadok. Hovorili sme o tom aj vo výbore a myslím si, že je logické, pokiaľ vláda vracia zákon, tak by ho mal odôvodňovať ten, kto vlastne s týmto návrhom prichádza. Preto aj rokovací poriadok v tom istom paragrafe v odseku 3 hovorí o tom, že na schôdzi pri vrátení zákona zo strany vlády odôvodňuje alebo môže odôvodňovať tento návrh aj poverený člen vlády, čo sa deje aj dnes. Je nenormálne, keď na schôdzi odôvodňuje tento návrh člen vlády, ale mali by sme trvať na tom, aby ho vo výbore odôvodňoval akýsi anonymný predstaviteľ prezidentskej kancelárie, ktorý nebol ani autorom tejto myšlienky a v podstate o tom vôbec nič nevie.

    Navyše vieme, aká je u nás situácia, že prakticky nemáme prezidenta, prezidentská kancelária funguje veľmi redukovane a formálne, prezidenta zastupuje čiastočne vláda, čiastočne predseda parlamentu. Myslím si, že je celkom normálne, keď vláda prichádza s návrhom, aby výbor - a tak sme to aj hlasovaním rozhodli -, umožnil zástupcovi predkladateľa toho návrhu, aby návrh aj odôvodnil. Myslím si, pán poslanec Brňák, že pokiaľ vznikne niečo, čo sa vymyká logike v rokovacom poriadku, nemalo by to viesť k tomu, že budem spochybňovať to, čo sa odohralo vo výbore, ale budem sa iniciatívne snažiť o to, aby tento rokovací poriadok nadobudol logiku.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Dovolím si upozorniť rečníka poslanca Brňáka opäť na meritum veci, o ktorej dnes hovoríme. Zámer vlády je dvojaký. Zrušenie zákona o revitalizácii je zrušenie korupčného zákona, zákona zlého a nespravodlivého. Hovoril som o tom pred rokom v rozprave, keď Mečiarova vláda predkladala tento zákon do snemovne. Tento zákon umožnil exministrom Bacovi a Maxonovi vybrať 34 privilegovaných podnikov. Vláda chce, naopak, zrušením tohto zákona pomôcť ostatným 34 tisíc výrobným a poľnohospodárskym podnikom, ktoré stoja pred bankrotom a ktoré sú vykradnuté. Ten zostatok novely chce zabrániť ďalšiemu tunelovaniu veľkých peňažných ústavov: Slovenskej sporiteľne, Slovenskej poisťovne a Všeobecnej úverovej banky. Konkrétne v týchto dňoch predchádzajúce alebo ešte stále dnešné predstavenstvo alebo správna rada Slovenskej poisťovne pripravila celý rad zmlúv, ktorými má previesť takmer pol miliardy cudzích peňazí, peňazí poistencov, do zahraničia, a o tom je ten zostatok novely.

  • Vážený pán predsedajúci,

    mám jeden procedurálny návrh. Chcem vás poprosiť, aby ste si zabezpečili účasť ďalšieho funkcionára Národnej rady. Vy môžete mať faktickú poznámku, len ste povinný podľa rokovacieho poriadku odovzdať vedenie inému predsedajúcemu. A keďže tu nikoho nemáte, bohužiaľ, nemôžete vystupovať v rozprave.

  • Pán poslanec Cabaj, faktickou poznámkou sa vystupuje z miesta a ja som to tak spravil. V prípade, že predseda Národnej rady, podpredsedovia, členovia vlády, prezident republiky chcú vystúpiť, môžu vystúpiť kedykoľvek, prihlásia sa. Ja som to využil.

    Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

  • Pán predsedajúci, porušili ste rokovací poriadok, pretože ste si sám sebe neudelili slovo ani v rámci faktickej poznámky, ani v rámci rozpravy. Pokiaľ tak spravíte, vedenie schôdze musí prebrať ktosi iný. Tak nás tu nepoučujte o niečom, o čom dobre viete, ako má fungovať. Pretože ryba smrdí od hlavy.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kresák.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení kolegovia, kolegyne,

    iba veľmi stručne zas raz musím reagovať na nezmysly, ktoré tu odznievajú. Musím reagovať na to, čo povedal pán kolega Brňák vo svojom príspevku a láskavo si ho dovolím upozorniť na veci, ktoré zámerne a úmyselne obchádza. Ustanovenia, ktoré cituje z rokovacieho poriadku a ktoré hovoria o tom, čo sa deje, keď prezident vráti návrh zákona Národnej rade Slovenskej republiky, obsahuje v odseku 3 zmieneného § 90 aj ustanovenie o tom, že na prezidenta platia primerané ustanovenia o navrhovateľovi. A on dobre vie, že pokiaľ sa prezident nedostaví osobne alebo nevyšle svojho zástupcu, nie je to procesná prekážka v tom, aby sa pokračovalo. Tak sa aj pokračovalo v danom výbore, čiže dávať teraz takú nesprávnu interpretáciu tomu zmätkovému predpisu, ktorý on sám prijímal, pokladám v súčasnosti za viac ako trápne.

    Po ďalšie. Dovolím si ho poprosiť, aby ma nezaraďoval medzi právnych expertov svojej kategórie. Netrúfam si pôsobiť v tomto kolektíve, a zároveň sám veľmi rád by som sa ho chcel opýtať, kde sa on venoval, akým spôsobom štúdiu ústavného práva, keď sa za takého ústavného právnika on - a niektorí ďalší - sústavne tituluje. Bol by som veľmi povďačný, keby mi povedal, aké veci v tejto oblasti publikoval, kde a na akých konferenciách sa zúčastnil a kde bol jeho prínos v rozvoji ústavného práva, keď sme pri tom.

    A na záver ešte jedna drobná poznámka k obsahu samotného predloženého návrhu. Vytýka sa mu protiústavnosť a dôvodí sa, že ten kvalitný legislatívny odbor Úradu vlády ho vrátil. Áno, vrátil ho, ale sú tam iba technické pripomienky, o ktorých sme vedeli. Nie tam jeden poukaz na protiústavnosť. Tak neviem, o čom hovoríme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som sa krátko vrátiť k môjmu predrečníkovi. Môj predrečník vo svojom príspevku naznačil, že v KDH sa stalo niečo dramatické, čo sa týka agrárnej politiky. Nestalo sa nič dramatické. Vychádzame z princípov, na ktorých sme ju budovali v rokoch 1991 a 1992, iba volíme pragmatickejší a dynamickejší prístup. A chcem povedať jedno. Nebojíme sa zodpovednosti v prípade, že sa dostaneme do situácie, že budeme mať na starosti vidiek. Zodpovedne vyhlasujem, že si trúfame tento vidiek zvládnuť. A chcem povedať jedno. Musíme voči sebe korektne vychádzať, sme otvorení aj smerom k HZDS, aj ostatným politickým stranám, aby sme našli riešenie, ktoré bude pragmatické a slovenský vidiek sa dostane dopredu, lebo slovenský vidiek je na tom veľmi zle.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Poprosila by som vás, ak príspevok neobsahuje argument, ale osobný útok voči tomu, kto mal príspevok, aby ste to zarazili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pripájam sa k názorom pána doktora Brňáka z oblasti ústavného práva. Publikovala som niektoré články a pripájam jam sa k jeho názorom ako k správnym názorom. A dovolím si vyjadriť svoje stanovisko, že pokiaľ by kritériom vyjadrenia právneho názoru v tomto parlamente bola podmienka, či k tej otázke niekto niečo publikoval, alebo vystúpil na medzinárodnej konferencii, tak si myslím, že je to absolútne neprijateľné, ak nechcem povedať, že je to úplný nezmysel. Preto by som prosila, keby takéto kritériá na vystúpenia poslancov tu neboli vnášané. Sú v rozpore s ústavou a postavením poslanca v slovenskom parlamente.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcem sa tiež vyjadriť k tej časti vystúpenia pána Brňáka, ktorou reagoval na faktickú poznámku pána kolegu Slaného. Doviedlo ma k tomu predovšetkým následné vystúpenie pána Slaného, čo otvorene priznávam. Veľmi som čakal, ako a v akom čísle, či v jednotnom, či v množnom bude svoju úvahu a vystúpenie formulovať. Povedal zrozumiteľne: My chceme, my zabezpečíme, my zrealizujeme. Domnieval som sa, že hovorí svoje vlastné myšlienky, ktoré môžu byť jeho myšlienkami.

  • Pán kolega, nemôžete reagovať faktickou poznámkou.

  • Prepáčte mi, pokračujem v tom, o čom hovoril pán poslanec Brňák vo svojom vystúpení.

    Ak je základným dôvodom neúspechu poľnohospodárskych družstiev...

  • O tom pán poslanec Brňák nehovoril.

  • Pán poslanec Brňák reagoval na toto vystúpenie pána poslanca Slaného. Prerušujete ma.

    Ak je rozptýlená koncentrácia dôvodom neúspechu družstevníctva, treba upozorniť aj na skutočnosť, že okrem poľnohospodárskeho existuje spotrebné, bytové, výrobné. Sú to desaťtisíce zamestnaných ľudí a milión členov na Slovensku. Ak je teda programom KDH likvidácia družstevníctva, treba to povedať družstevníkom nahlas.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper.

    Pán poslanec Maxon, ešte chcete reagovať faktickou poznámkou?

  • Rokovací poriadok hovorí, že poslanci spravidla sedia na svojom mieste.

  • Spravidla, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    skôr než budem hovoriť k novele zákona o strategických podnikoch, mám dve poznámky.

    Pánu Volfovi chcem povedať, že z logiky ústavy a rokovacieho poriadku vyplýva, že návrh zákona nevracia vláda Slovenskej republiky, ale zásadne prezident. Vláda môže dať iba návrh prezidentovi Slovenskej republiky. Taká je logika veci.

    Pánu docentovi Kresákovi chcem odcitovať § 90 rokovacieho poriadku ods. 4, v ktorom je jasne stanovenou, kogentnou normou, že na schôdzach výborov môže prezidenta republiky zastupovať len vedúci Kancelárie prezidenta republiky. So súhlasom výboru môže vystúpiť splnomocnený pracovník Kancelárie prezidenta. Takáto bola prax v predchádzajúcom funkčnom období parlamentu a vždy sme sa jej pridržiavali.

    Takže, pán Volf, z logiky právneho poriadku nevyplýva, že by mohol prezidenta republiky zastupovať nejaký iný poverený člen vlády alebo nejaký pracovník ministerstva. Prezidentská kancelária funguje, je vedúci kancelárie, mohol zastúpiť prezidenta republiky, teda zastupujúceho prezidenta republiky. Možno logickejšie by bolo, ak by zastupujúci prezident republiky využil svoje právo ako zároveň predsedajúci parlamentu a poveril niekoho zastupovaním z legislatívneho odboru Národnej rady, ale rozhodne nie z vlády Slovenskej republiky. V niektorých veciach zastupuje pán predseda parlamentu, je to rozdelené. Zastupujúcim prezidentom je predseda parlamentu v danom prípade, pretože on vrátil zákon. Pán Švec, ak si chcete pozrieť vrátený zákon, tak zistíte, že je tam podpísaný predseda parlamentu pán Migaš, nie vláda Slovenskej republiky, pretože vláda tak urobiť alebo inou formou zrealizovať toto vrátenie nemôže.

    Dostanem sa ale k meritu veci. Vládna koalícia chce dosiahnuť novelou zákona o strategických podnikoch istý zámer - zmocniť sa niektorých strategických podnikov, v ktorých bolo využité právo, ktoré je dané v Obchodnom zákonníku, teda, že odvolávanie riadiacich orgánov v správnych radách týchto orgánov sa môže uskutočňovať alebo môžu upraviť aj stanovy toho-ktorého podniku. V niektorých podnikoch došlo k takým úpravám v zmysle § 186 Obchodného zákonníka v tom, že valné zhromaždenie upravilo stanovy v tom zmysle, že sa o voľbe a odvolávaní členov správnych rád a riaditeľov týchto podnikov alebo iných riadiacich pracovníkov rozhoduje dvojtretinovou väčšinou. Vládna väčšina obišla toto ustanovenie Obchodného zákonníka, ktoré je striktné a nedá sa obísť, pretože jednoducho hovorí, že iný zákon niečo iné nemôže ustanoviť. Môžem to ešte prejsť, odcitovať, § 186 Obchodného zákonníka hovorí jednoznačne: "Valné zhromaždenie rozhoduje väčšinou hlasov prítomných akcionárov, pokiaľ tento zákon alebo stanovy nevyžadujú inú väčšinu."

    Aj v akciovej spoločnosti Slovenská sporiteľňa sa stalo to, že boli upravené v tomto zmysle stanovy. Nie je nijakou tajnosťou, že vládna koalícia sa chce zmocniť Slovenskej poisťovne, chce nastoliť také poriadky, ktoré tam boli pred rokom 1995, keď predchádzajúce vedenie blízke istému subjektu KDH vytunelúvalo Slovenskú poisťovňu. Na to sú dôkazy a myslím si, že budú aj súdne procesy a pravda vyjde najavo. Boli tu snahy podriadiť, lepšie povedané, predať Slovenskú poisťovňu zahraničnému strategickému partnerovi, trebárs aj Česku. Však, pán Volf? Takže preto tá vaša snaha manipulovať so Slovenskou poisťovňou.

    Žiaľ, opakujem to ešte raz, žiaľ, na dosiahnutie týchto politických cieľov vládna koalícia nezvolila ten najšťastnejší právny postup. Ono sa totiž nedá, ako tu už bolo povedané predrečníkmi, zrealizovať novelizovanie Obchodného zákonníka, teda tejto normy 186 ods. 1 v zákone o strategických podnikoch, lebo takto vzniknú vedľa seba dve kontroverzné právne úpravy. A som hlboko presvedčený, že akýkoľvek súd, ak by sa zrealizovala a bola schválená novela zákona o strategických podnikoch a boli tieto správne orgány Slovenskej poisťovne alebo iných strategických podnikov, kde boli takto upravené stanovy, som presvedčený, že každý súd takéto rozhodnutie zruší.

    Chcem ubezpečiť tých, ktorí hovorili o tom, že až povie Ústavný súd, že je táto novela protiústavná, chcem povedať, že také rozhodnutie Ústavný súd už urobil. Ústavný súd urobil výklad článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keď vo svojom rozhodnutí, ktoré sa dotýkalo Vojenských lesov Javorina, ktoré sme chceli, teda zákon o vojenských lesoch novelizovať a dali sme iný obsah vlastníckemu právu vlastníkov vojenských lesov. Ústavný súd jednoznačne konštatoval, že vlastnícke právo aj štátu ako vlastníka musí mať rovnaký zákonný obsah. A zákon o strategických podnikoch zjavne vyníma kategóriu strategických podnikov ako štátnych akciových spoločností a dáva ich vlastníckemu oprávneniu iný zákonný obsah, ako má Obchodný zákonník. A myslím si, v každom prípade Ústavný súd svoje stanoviská nemení a táto norma, ak bude daná na Ústavný súd, Ústavný súd jednoznačne musí skonštatovať, že jej obsah je protiústavný.

    Tak sa netvárme, že je všetko v poriadku. Nedivím sa, pán Maňka, že tu nesedia vaši právnici z SDĽ, pretože určite by túto právnu normu s čistým svedomím ako čistú legislatívnu prácu neobhajovali. A to už ľutujem bývalého poslanca pána Benčíka, pretože on, ak je v ňom to svedomie, ktoré mal predtým, musel by v každom prípade konštatovať, že je to naozaj prinajlepšom nie tradičné riešenie v našom právnom poriadku. Je to jednoducho nepodarok a nedivím sa, že ho prišla obhajovať ministerka financií pani Schmögnerová, pretože jej najviac záleží na tom, aby sa Slovenská poisťovňa dostala do rúk SDĽ. A možno sa zase KDH postará o to, že Slovenská poisťovňa ešte bude dlhší čas predmetom nielen legislatívneho, ale aj politického sváru, pretože podstata zákona nie je absolútne o ničom inom. Nič sa ňou, pani Sabolová, nechce naprávať. Práve naopak, všetko sa ňou kriví.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cuper, neviem, prečo sa tak strašne stále oháňate Ústavným súdom, ústavou, rokovacím poriadkom. Veď sú veľmi dobre známe vaše slová o Ústavnom súde. To po prvé.

    Po druhé, vy ste neboli za celý rok schopný riadne odpovedať na môj podnet, ktorý sa týkal nezákonného predaja bytov fondu jednotlivým pánom ministrom a štátnym tajomníkom. Vy ste porušovali rokovací poriadok, keď ste sa ma snažili dostať von z výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. A vy sa tu stále oháňate ústavou.

    Takže, najskôr sa pozrite, ako ste porušovali ústavu a rokovací poriadok vy, a potom hovorte o druhých.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán doktor Cuper, súhlasím s vami, že zákony treba dodržovať a rovnako treba dodržovať aj zákon o poriadku tejto rokovacej sály, teda o rokovacom poriadku. Akékoľvek porušenie tohto zákona môže mať neblahé dôsledky na prijímanie zákonov a diskusiu, ktorá sa pri snahe o prijatí týchto zákonov v tejto snemovni vedie. Preto by som vás rád upozornil na text vráteného zákona, na jeho úvodné ustanovenia, ktoré podpísal pán Mikuláš Dzurinda ako predseda vlády, vlády, ktorá v dnešnom, bohužiaľ, nie práve ideálnom stave bez prezidenta Slovenskej republiky zastupuje právomoci prezidenta Slovenskej republiky. Takže, ak tento zákon predkladá minister, vlastne ho predkladá prezident, pretože minister ako člen vlády zastupuje prezidenta i v jeho právomociach predkladať vrátené zákony do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Cuper, chcem sa na vás obrátiť ako na skúseného parlamentného matadora a znalca rokovacieho poriadku. Vy veľmi dobre viete, že predmetom opätovného prerokúvania vráteného návrhu zákona by mali byť pripomienky, ktoré nám doručil navrhovateľ. Nebol som pri vystúpení pána poslanca Brňáka, ale mám taký dojem, že obidvaja ste hovorili nad rámec toho, o čom by sa malo hovoriť. Veľmi dobre viete, že predmetom rokovania sú v podstate legislatívnotechnické nedostatky, ktoré sa podarili vyrobiť spoločnými silami...

  • ... minulý týždeň a ide o to, aby sme tento legislatívnotechnický nedostatok dnes odstránili a v podstate neotvárali diskusiu o tom, o čom sme už rozprávali dva týždne.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, chcem doplniť slová predrečníka pána poslanca Cupera v tom, že, samozrejme, za istých okolností sa má rozprava viazať na veci, kvôli ktorým bola zvolaná. Ale v danom prípade, keďže zastupujúci prezident vrátil zákon s konkrétnymi pripomienkami, predsa nerokujeme iba o týchto konkrétnych pripomienkach, rokujeme aj o hlasovaní o zákone ako o celku, čiže každá rozprava, dotýkajúca sa zákona ako celku, je legitímna, je legálna.

  • Ako posledný ústne prihlásený do rozpravy vystúpi pán poslanec Delinga.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pani poslankyne, páni poslanci,

    vážená pani ministerka,

    tento zákon, ktorý vrátila vláda, som si našiel včera na svojom stole alebo mieste a bol som zvedavý, z akého pohľadu bol tento zákon vrátený do parlamentu v mene prezidenta. Očakával som a nádejal som sa, že bude posúdenie toho, čo bolo prijaté v tejto snemovni približne pred týždňom a niekoľkými dňami, predsa len dôkladnejšie, kvalifikovanejšie a že nepôjde len o číre technické chyby alebo o odstránenie chýb v tej administratívnej mašinérii, ktorá, ako sa zdá, ešte v tomto parlamente celkom čisto nefunguje. Preto akosi zo svojho pohľadu vznášam námietku aj voči tomu, čo sa uvádza v spoločnej správe, kde, pravda, je napísané, že poslanci nedali svoje pripomienky do výborov, ktoré to prerokúvali. Hovorím, že som nemal možnosť, pretože som sa s týmto vráteným zákonom zoznámil len včera na svojom mieste v parlamente, nenašiel som ho ani v skrinke, ani vo výbore, na mieste, kde máme dostávať zákony.

    A ďalší moment bol ten, že tento zákon prerokúval aj výbor pre pôdohospodárstvo, vyžiadal si ho, pretože ho z hľadiska vecnej podstaty považoval za veľmi dôležitý moment dosahu práve na tento rezort, na podniky, ktoré v ňom hospodária, ale aj na ľudí, ktorí tam pracujú. Preto som si myslel, že rozhodne predseda Národnej rady, aby sme aj vo výbore pre pôdohospodárstvo opätovne posúdili to, čo predkladá vláda opätovne do parlamentu. Nestalo sa tak, a preto je môj nesúhlas s tým, že som sa nemohol zúčastniť na rokovaniach výborov, ktoré to prerokúvali, a nemohol som si v rozprave vypočuť, aký je námet najmä k retroaktivite tohto zákona, ktorú tento zákon má. Myslel som si, že vláda ju znova posúdi, pretože dosah v tom procese, ktorý bol takmer za rok a pol rozbehnutý v príprave na revitalizáciu podnikovej sféry, najmä v rezorte poľnohospodárstva, je, či chceme, alebo nechceme. Pri rozprave alebo diskusii o vecnej podstate tohto dosahu aj vo výbore, aj tu v snemovni dôvodia poslanci vládnej koalície tým, že majú pripravené ďalekosiahlejšie a účinnejšie námety alebo, povedal by som, zákony či postupy, ktoré spôsob revitalizácie dokážu uviesť čo najrýchlejšie do života.

    Včera sme dostali programové vyhlásenie vlády, nenašiel som v ňom, ani predseda vlády neinterpretoval, že bude zrušený exekučný zákon, s ktorým sa tu tak operuje, že ten najviac pôsobí na poľnohospodárske podniky. Nenašiel som tam ani spôsob, či budú oddlžené podniky, tie staré dlžoby z rokov 1990, 1991. Je tam síce jedna veta, že vláda to bude posudzovať. Tak iste, posudzovať to môže, nevieme odkedy dokedy, má na to jedno volebné obdobie. Ale myslím si, že je to skutočne veľmi neskoro a neúčinné. Teraz nejde len o tých 34 poľnohospodárskych podnikov, pretože ten, kto dôvodí, že ide len o tieto, hovorí nepravdu. Je to rozbehnutý proces, tak ako hovoril pán Baco, tých podnikov, ktoré stačili pripraviť svoje programy, ktoré stačili podľa zákona naplniť svoje predstavy alebo svoje stratégie a predložili svoju analýzu, a tá sa posudzuje, má svoje, povedal by som, dimenzie a podmienky, ktoré sa podľa tohto zákona pripravovali.

    Takže z tohto pohľadu nesúhlasím alebo vyslovujem svoj nesúhlas s tým, že dnes znovu, keď prerokúvame tento zákon, z vecnej podstaty sme sa vlastne nemohli k nemu vrátiť, k tomu, že dosah práve retroaktivity a toho, že vláda ponecháva aj naďalej v článku II to, že časť zákona číslo 211/1997 bude vypustená a zvyšná časť zostane v platnosti, je vlastne taká polovičatá práca, také, povedal by som, nedopečené cesto, ktoré zostane v ďalšom procese u nás v národnom hospodárstve.

    Samozrejme, že sú tu rôzne prestrelky a rôzne názory. Zdá sa, a myslel som si, že keď sa tak stane - a ono sa stalo -, že tí, ktorí boli minule v opozícii, sú dnes v koalícii, že sa budú držať aj hesla: Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom. Ale tu to vyzerá tak, že ak dôvodia, že vtedy boli kamene, tak teraz sú kameňolomy. Čiže ten, kto do teba kameňom, teraz ten druhý do nás kameňolomom. To by som chcel zdôrazniť.

    V záujme slušnosti rokovania skutočne poďme k tomu, ako veci pomôcť. A preto som rozmýšľal, či dať znovu návrh s podpismi 15 poslancov - mám ho pripravený -, aby sme skutočne napravili okrem technickej záležitosti aj tú kvalifikovanú a odbornú záležitosť. Bohužiaľ, aj kolegovia ma presvedčili a presvedčujete ma aj vy všetci, že je to neúčinné a bezpredmetné, tak teda nebudem znovu čítať svoj návrh, aby bol vypustený z tohto zákona bod, ktorý hovorí o zákone o revitalizácii a o jeho retroaktivite. Ale v každom prípade chcem v tejto snemovni prejaviť svoju nespokojnosť s tým, že to takto zostáva a chcel by som veľmi rád počuť od pani ministerky, či skutočne sú vo vnútri vládnej, alebo rezortnej kuchyne pripravené také účinné zásahy voči poľnohospodárstvu, že budú plošne oddlžené poľnohospodárske subjekty, a teda, ako si to predstavujú okrem toho, čo je krásne napísané v programovom vyhlásení.

    Vážené dámy a páni, znovu by som chcel nástojiť, aby aj vedenie parlamentu zabezpečilo pri prerokúvaní pre nás, všetkých poslancov, dostatok času, aby sme sa mohli zúčastniť na tomto prerokúvaní. A na druhej strane, aby sme potom skutočne operovali aj vecnými a veľmi dôležitými argumentmi. Toľko som chcel povedať a návrh, ktorý som mal pripravený s podpismi 15 poslancov, nepodávam, pretože to vidím z hľadiska rokovacieho poriadku ako nepriechodné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Klemens.

  • Ďakujem za slovo.

    Naše poľnohospodárstvo patrilo medzi najlepšie a najvyspelejšie na svete, kde v súčasnosti skutočne nepatrí. Ako poľnohospodár som presvedčený, že poľnohospodárstvu nepomôže a nevyvedie ho zo súčasnej krízy revitalizácia 34 ani revitalizácia ďalších 100 alebo 200 podnikov, ktoré predložili revitalizačný projekt približne za 100 tisíc korún. Veď do dnešného dňa ani jeden z tých 34, eventuálne ďalších, nebol zrealizovaný. Revitalizáciu potrebuje celý poľnohospodársky rezort a návod na riešenie, ako ho možno revitalizovať, je zakotvený v programovom vyhlásení vlády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták.

    Ešte predtým, pani poslankyňa Kadlečíková - faktická poznámka.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci.

    Chcela by som reagovať na vystúpenie predrečníka.

    Naozaj sa ma dotkli otázky exekúcií v poľnohospodárskych podnikoch a s pánom ministrom Koncošom sme už hovorili o otázke, že bude pripravený v skrátenom legislatívnom konaní návrh na zrušenie zákona o exekúciách alebo jeho zásadná novelizácia. Lebo ak nebudeme konať urýchlene, tak z nášho poľnohospodárstva potom zostane len torzo.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážená pani ministerka,

    dámy a páni,

    hneď na úvod by som sa chcel prihovoriť všetkým tým, ktorí ste v parlamente svoje prvé volebné obdobie.

    V ostatnom parlamente som bol najmladší poslanec. Dnes to už tak nie je. Pozorne som počúval a veľa vecí som sa naučil od svojich starších kolegov. Po skúsenostiach, ktoré mám - a viem prečo to hovorím - by som vás "nových poslancov" chcel požiadať, aby ste nezahadzovali myšlienky opozície.

    Novela zákona o strategických podnikoch je jednoznačne účelová úprava zákona číslo 192/1995. Všetci veľmi dobre vieme prečo. Bohužiaľ, zavádzame precedens, že sa takto môže postupovať i v budúcnosti voči ktorejkoľvek akciovej spoločnosti, kde bude zo strany vlády záujem o ovplyvnenie spôsobu rozhodovania akcionárov na valnom zhromaždení.

    V celej tejto novele, a to je veľmi dôležité, dámy a páni, mi chýba nejaká nadväznosť na Obchodný zákonník. Táto novela je v rozpore s Obchodným zákonníkom, ktorý jednoznačne ponecháva v právomoci akciových spoločností, aby na valnom zhromaždení mohli rozhodnúť o spôsobe rozhodovania a tento si zakotvili v stanovách. Čiže, jednoducho povedané, predstaviteľov vrcholných orgánov akciových spoločností nemusí zaujímať novela zákona číslo 192 o strategických podnikoch, lebo sa môžu riadiť Obchodným zákonníkom. Očakával som od vlády, keď stiahla túto novelu, že si je vedomá problémov, ktoré z nej vyplývajú. Opak je však pravdou. Dostali sme sedem legislatívnotechnických pripomienok, ktoré tento problém neriešia.

    Chcel by som poprosiť pani ministerku, aby nám skutočne vysvetlila alebo pouvažovala nad tým, akým spôsobom budú riešiť tento zásadný rozpor, na ktorý som ja a moji predrečníci upozornili.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pani ministerka. Predtým ešte, pardon, pán poslanec. Nie.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k rozprave, ktorá odznela k návrhu vlády na vrátenie novely zákona o zabezpečení záujmov štátu v strategických podnikoch a v akciových spoločnostiach.

    Na úvod by som chcela povedať, že fakt, že sa vláda vlastne v zastúpení prezidenta rozhodla vrátiť tento zákon, je potvrdením toho, čo tu odznelo včera z úst pána predsedu vlády. Vláde ide skutočne o legislatívnu čistotu zákonov. Práve preto sme sa na rokovaní vlády rozhodli vrátiť tento zákon, aby neobsahoval formálne nedostatky, ktoré sa do neho v procese schvaľovania v Národnej rade dostali. Myslím si, že ste to skôr mali prijať s porozumením a s ocenením, ale vy ste to postavili presne naruby. Je to skutočne tak, že procesné nedostatky vznikať, bohužiaľ, môžu a naším zámerom je, aby sa minimalizovali, ale keď k nim dôjde, treba sa snažiť veci naprávať.

    Toto bol aj zámer vlády v zastúpení prezidenta, prečo dospela k tomu, že treba vrátiť tento návrh zákona poslaneckej snemovni, a to napriek tomu, že je mimoriadne potrebné, aby táto novela zákona uzrela svetlo sveta čím skôr. Samozrejme, že vysvetlím aj prečo, pokiaľ ešte podaktorí páni poslanci z opozície vlastne nechápu, prečo táto novela vznikla.

    Prevažná časť rozpravy k neprocesným otázkam, to znamená k obsahovým otázkam, sa dotýkala práve tej časti zákona, ktorým sa ruší revitalizačný zákon. Všetci, čo tu sedíme, veľmi dobre chápeme prečo. Týmto činom sa vlastne dáva veľmi jednoznačný signál, že odzvonilo klientelizmu. A myslím si, že všetci tí, ktorých sa to dotýka, celkom prirodzene musia proti tomuto protestovať. Chcem ale potvrdiť, že zámerom vlády na nasledujúce štyri roky je, aby boli jednoznačne známe kritériá. Podľa týchto kritérií sa bude rozhodovať a nebude sa rozhodovať podľa čiastkových skupinových záujmov, ktoré v predchádzajúcom volebnom období diktovali tejto poslaneckej snemovni a diktovali dokonca celej vláde Slovenskej republiky.

  • Často tu odznievali slová, že krok, ktorý sa transformoval do niektorých paragrafov, resp. v jednom paragrafe novely zákona, bude spochybnený na Ústavnom súde. Možno bolo chybou, nedostatkom, ktorý sa dá ešte napraviť, že opozícia, minulá opozícia, mala predložiť zákon ako taký na Ústavný súd, pretože on je v rozpore s duchom Ústavy Slovenskej republiky. Myslím si, že je nám jasné, že v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky zákon o revitalizácii vytváral možnosti zvýhodňovať jedných na úkor druhých. Prosím, nalistujte si Ústavu Slovenskej republiky, ktorá to jednoducho zakazuje.

    Chcela by som podotknúť, že v žiadnom prípade nemôžeme interpretovať zrušenie zákona o revitalizácii ako krok proti pôdohospodárstvu. Naopak, do dnešného dňa bolo podpísaných, pokiaľ viem, asi 34 revitalizačných projektov, z ktorých asi polovicu podpísal pán minister Maxon tesne pred odchodom. Myslím si, že poskytujem správnu informáciu. Znamená to, že zámer bol pomôcť 34 poľnohospodárskym podnikom. A čo s tými ďalšími, ktorých počet je možno vyše 2 000? Naším zámerom nie je však pomôcť ani trom desiatkam, ani štyrom desiatkam poľnohospodárskych podnikov, ale vytvoriť prostredie na to, aby sa riešila situácia v poľnohospodárstve pre všetky poľnohospodárske podniky.

    Ak ste pozorne čítali programové vyhlásenie vlády - ale ešte budete mať na to priestor -, myslím si, že každý súdny človek, ktorý si ho chce pozorne prečítať, sa dočíta, akým spôsobom to vláda chce robiť. Náš návod nenájdete iba v tejto časti, ktorá sa týka poľnohospodárstva, ale prístup, ktorý chce zvoliť vláda, nebude zvolený len pre sektor poľnohospodárstva, ale pre celú podnikateľskú sféru. Chcela by som upozorniť, že vláda Slovenskej republiky ako jednu hlavnú z priorít pokladá urýchlene realizovať reštrukturalizáciu bankového sektora a finančnú reštrukturalizáciu podnikovej sféry. Chcem vás ubezpečiť, že v tomto smere sme už podnikli prvé kroky. Činnosť začína komisia, resp. dve subkomisie, ktoré urýchlene pripravia komplexný návrh opatrení.

    V bankovom sektore sme zdedili situáciu, ktorá je kritická. Chcela by som položiť otázku bývalej vládnej koalícii: Čo ste robili predchádzajúce štyri roky, keď ste neboli schopní riešiť, ani o kúsok posunúť v pozitívnom smere situáciu v bankovom sektore? To, čo zabíja poľnohospodárstvo, sú predovšetkým drahé úvery. Dokonca ste nerešpektovali zákon o bankách, ktorý v § 44a zaväzoval vládu pripraviť smernicu o tom, ako postupovať v prípade tých finančných inštitúcií, ktoré mali byť zahrnuté do reštrukturalizačného programu.

    Situácia v pôdohospodárstve je výsledkom politiky, ktorú ste v agrosektore robili celé štyri roky. Mám tu na mysli tak dotačnú politiku, ako cenovú politiku, exportnú politiku, trhovú politiku a tak ďalej. Myslím si, že je najvyšší čas, aby sme veľmi detailne analyzovali situáciu v rezorte pôdohospodárstva, ale aj to, čo sa odohralo v jednotlivých fondoch, v Štátnom fonde trhovej regulácie a tak ďalej a tak ďalej, aby sme sa znovu pozreli na kauzu obilie a vyvodili v každom prípade trestnoprávnu zodpovednosť.

  • Vláda Slovenskej republiky prikladá sektoru poľnohospodárstva vážnosť. Aj preto sme pri prehodnocovaní situácie do konca tohto roku v rozpočte išli práve voči rezortu pôdohospodárstva maximálne ústretovo.

    Onedlho dostanete, vážená poslanecká snemovňa, návrh novely zákona o štátnom rozpočte na rok 1998. Nie my, ale vy ste vytvorili situáciu, že sme nútení zvýšiť schodok štátneho rozpočtu v tomto roku o 11,2 mld. korún. Presne to je predpokladaný výpadok z príjmov v príjmovej časti štátneho rozpočtu. V tejto zložitej situácii napriek tomu vychádzame v ústrety pôdohospodárstvu a pôdohospodárstvo dostane do konca roku prostriedky jednak na riešenie zložitej situácie spôsobenej živelnými pohromami, ale aj tie najnevyhnutnejšie dotácie na založenie úrody na budúci rok. Dnešné skoré ranné rokovanie s rezortom pôdohospodárstva ukázalo, že vláda Slovenskej republiky bude maximálne ústretovo v rámci daných možností pristupovať k rezortu pôdohospodárstva aj v provizóriu, to znamená v prvom štvrťroku 1999. Škoda, že ste takto ústretovo nepristupovali k rezortu pôdohospodárstva za štyri roky aj vy vážení opoziční poslanci.

    Chcela by som sa vrátiť k ďalším otázkam, ktoré sa tu otvorili. Bola to terajšia opozícia v pozícii vládnej koalície, keď ste predložili návrh zákona o zabezpečení záujmov štátu v strategických podnikoch a akciových spoločnostiach. Opakovane sa musím opýtať, načo ste ten zákon predložili, keď ste nevytvorili žiaden mechanizmus, ako reálne zabezpečiť záujmy štátu v týchto podnikoch. Nechcem opakovať argumentáciu, ktorú som tu už uviedla. Čo sa stalo, že jeden deň sa zákon schválil a o dva dni jeden z najstrategickejších podnikov, VSŽ, bol stopercentne súkromnou spoločnosťou? Nechcem opakovať, čo som hovorila o Investičnej a rozvojovej banke, o tom, ako dobrý návrh, aby medzi strategické podniky boli zaradené aj finančné inštitúcie Investičná a rozvojová banka a Všeobecná úverová banka, nebol vtedajšou vládnou koalíciou podporený.

    Výsledky tohto žneme my všetci a obávam sa, že najviac ich budú pociťovať nie tí, ktorí sedia v týchto poslaneckých laviciach, ale tí diváci alebo tí, ktorí dnes sú v zamestnaní a budú musieť doplácať na to, čo ste vy urobili za predchádzajúce štyri roky.

  • Beriem každú kritiku, ktorá má svoje opodstatnenie, a myslím si, že skutočne treba zlepšiť, zdokonaliť legislatívny proces. Je to kritika do našich radov, ale aj do vašich radov, pretože, ak by ste boli vzniesli konkrétne pripomienky k tomu, čo potom rozporovala vláda, poslanci vládnej koalície by to určite boli počúvali. Ale toto sa napraviť dá.

    Je však pre mňa vonkoncom nepochopiteľné, vážení opoziční poslanci, vaše rozhorčovanie, udeľovanie lekcií, vaše zdvíhanie prsta, keď nesiete zodpovednosť za degradáciu spoločnosti, ku ktorej došlo za posledné štyri roky. Kde je vaša zodpovednosť za to, čo ste tu urobili?

    Ak mi dovolíte, chcela by som pokračovať v odpovedi na niektoré pripomienky, ktoré sa dotýkajú tej časti zákona, kde sa vlastne chce vytvoriť priestor na to, aby sa mohli realizovať záujmy štátu. Je to tá časť, kde sa novelizujú podmienky na kvórum pri rozhodovaní na valnom zhromaždení. Zdá sa, že ste spokojní so situáciou, ktorá sa vytvorila v strategickom podniku Slovenská poisťovňa. Chcem vám len pripomenúť, že krajným úsilím vtedajšej opozície sa zabránilo tomu, aby sa definitívne Slovenská poisťovňa neovládla súkromnou spoločnosťou VSŽ. Ak sa dnes pozeráme na situáciu, ktorá je vo VSŽ, ak sa dnes pozeráme na to, čo sa odohralo v Investičnej a rozvojovej banke, rovnaký model ste pripravovali aj v Slovenskej poisťovni. Je toto zodpovedný prístup k štátu?

  • Ak je Slovenská poisťovňa a bude Všeobecná úverová banka a Slovenská sporiteľňa strategickým podnikom, akým spôsobom má štát zabezpečovať strategické záujmy v týchto spoločnostiach, ak je možné, že on ako majoritný vlastník nemá vlastne za takýchto okolností možnosť rozhodovať o zásadných otázkach? Vysvetlite mi to, prosím! Dnes je dokonca taká situácia, že už netreba len ochraňovať minoritných vlastníkov, ale vo veľmi špecifických prípadoch dokonca väčšinového vlastníka. Má to nejakú logiku?

    Je len samozrejmé, že bolo nevyhnutné, aby sa táto novelizácia zákona pripravila, aby čo najskôr bola aj účinná. Nejde teda o to, že by Slovenskú poisťovňu chcela ovládnuť Strana demokratickej ľavice. Vážení, to je váš spôsob, váš prístup. Pripomeňte si jún 1996, vládnu krízu, ktorá bola iniciovaná konfliktom záujmov vtedajších vládnych strán v Slovenskej poisťovni. Naším záujmom je, aby sa v Slovenskej poisťovni realizovali záujmy štátu, nie jedného politického subjektu.

  • Uisťujem vás, že budeme pokračovať v hĺbkovej kontrole Slovenskej poisťovne a pôjdeme od začiatku. Nezastavíme túto kontrolu tak, ako to urobil vtedajší pán podpredseda vlády a minister financií, keď prikázal, aby kontrola končila rokom 1995. V každom prípade tam, kde bol porušený zákon, či to bol človek blízky tej alebo inej politickej strane, bude z toho vyvodený trestnoprávny dôsledok.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som vás na záver opakovane požiadala, aby ste vzali do úvahy pripomienky, ktoré predložila vláda v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky a aby ste týmto spôsobom vylepšili novelu zákona, ktorú schválila poslanecká snemovňa 11. novembra 1998.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke Schmögnerovej.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu, či si žiada záverečné slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážení páni ministri,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    v rozprave neboli predložené žiadne pozmeňujúce návrhy, teda odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovala o pozmeňujúcich návrhoch výborov. Výbory si osvojili pripomienky vlády na zmeny vo vrátenom návrhu zákona, sú uvedené v časti IV správy. Tu len upriamujem pozornosť na pripomienku v časti IV bod 4, že sa to týka bodu 3 § 7b, tak ako to uviedla vo svojom návrhu pani ministerka.

    Vážený pán predsedajúci, odporúčam o nich hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme schválili.

    Pýtam sa vás, pán spoločný spravodajca, či máte návrh na pokračovanie prerokovania vráteného zákona v treťom čítaní, či vás podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa ihneď konalo tretie čítanie o tomto návrhu zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, uznesením číslo 9 z 19. novembra 1998 ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu výborov, aby som podľa § 84 ods. 2 rokovacieho poriadku predložil návrh na tretie čítanie ihneď po skončení druhého čítania. Podľa rokovacieho poriadku o tomto návrhu gestorského výboru rozhodne Národná rada Slovenskej republiky bez rozpravy.

    Prosím, aby ste dali o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vrátenom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu, v rámci ktorej možno podať iba návrhy podľa § 85 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Pýtam sa vás, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb. Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o vrátenom zákona ako o celku, či Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje v znení schválených pripomienok.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon z 11. novembra 1998, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pani ministerke aj pánu spoločnému spravodajcovi.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    v rokovaní pokračujeme ďalším bodom programu, a to

    návrhom Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie členov stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medzinárodných parlamentných organizácií.

    Návrh pripravil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a dostali ste ho ako tlač 66 a dodatok k nej. Súčasťou materiálu je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím predsedu zahraničného výboru pána poslanca Petra Weissa, aby návrh výboru uviedol.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 45 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a na základe uznesení číslo 3 a 4 Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 17. a 19. novembra 1998 vystúpil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom na vymenovanie členov a vedúcich stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medzinárodných parlamentných organizácií, ktoré máte k dispozícii ako tlač 66 a dodatok k tlači 66.

    Vymenovanie nových stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medzinárodných parlamentných organizácií, v ktorých má Slovenská republika plné alebo pridružené členstvo, súvisí s ustanovením nového zákonodarného zboru. Ako predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky som sa obrátil listom na poslanecké kluby politických strán zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky, aby navrhli zástupcov ich poslaneckých klubov do stálych delegácií v medzinárodných organizáciách. Ide o tieto organizácie: Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, Parlamentné zhromaždenie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Severoatlantické zhromaždenie, Zhromaždenie Západoeurópskej únie, Európsky parlament, resp. Spoločný parlamentný výbor Európskej únie a Slovenskej republiky, Stredoeurópska iniciatíva a Medziparlamentná únia.

    Chcel by som v tejto súvislosti podotknúť, že zastúpenie poslaneckých klubov týchto delegácií takmer presne kopíruje pomerný princíp. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na vymenovanie členov a vedúcich stálych delegácií do medzinárodných parlamentných organizácií, vyslovil s návrhom súhlas a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vymenovať členov a vedúcich stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medzinárodných parlamentných organizácií.

    Chcel by som v tejto súvislosti svojich ctených kolegov a kolegyne informovať, že na včerajšom zasadnutí zahraničného výboru sme s pochopením vzali na vedomie niektoré návrhy na zmeny oproti tomu zoznamu poslancov a poslankýň, ktoré máte v tlači 66 k dispozícii. Poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko navrhol, aby namiesto pána poslanca Jozefa Kalmana bol členom slovenskej časti Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky - to máte v časti II. Európsky parlament -, pán poslanec Tibor Cabaj. Poslanecký klub Strany občianskeho porozumenia navrhol, aby došlo k nasledujúcej výmene dvoch členov tohto poslaneckého klubu: Do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy by namiesto poslankyne Diany Dubovskej išiel Peter Kresák a naopak, poslankyňa Diana Dubovská by vymenila potom Petra Kresáka, ktorý je v pôvodnom návrhu ako člen slovenskej časti Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky.

    Vymenovanie zástupcov Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky do Medziparlamentnej únie, kde bol pre Slovenskú republiku stanovený počet 8 členov, bude predložené na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky osobitne, pretože chceme zároveň dohodnúť s poslaneckými klubmi aj s jednotlivými poslancami ich záujem o členstvo v jednotlivých skupinách priateľstva, ktoré sa organizujú v rámci Medziparlamentnej únie.

    Dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, aby som upriamil vašu pozornosť na návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky aj s dodatkom k tomuto uzneseniu s tým, že kým budeme hlasovať o tomto uznesení navrhujem, aby sme najprv odhlasovali dve zmeny, ktoré navrhli poslanecké kluby Hnutia za demokratické Slovensko a Strany občianskeho porozumenia. A potom by sme - to je môj návrh - mohli dať hlasovať o uznesení k tlači 66 aj k dodatku k tejto tlači ako o celku. To znamená, že by sme odsúhlasili tak členov jednotlivých delegácií, ako aj navrhnutých vedúcich delegácií.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram k tomuto bodu programu rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadne písomné návrhy. Preto sa pýtam, pani poslankyne, páni poslanci, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Petrák, pán poslanec Cabaj. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Petrák.

    Pán poslanec Petrák má procedurálny návrh.

  • V mene klubu Strany občianskeho porozumenia ten procedurálny návrh je na zmenu vo výboroch. Spresnil by som, čo povedal pán Weiss. Tá prvá časť sedí. Namiesto pani Dubovskej v Rade Európy pán Kresák a namiesto pána Kresáka v Európskom parlamente pani Dubovská. Ale ďalej je to namiesto Jirka Malchárka pani Mária Kadlečíková do Európskeho parlamentu a do Severoatlantického zhromaždenia namiesto Márie Kadlečíkovej Jirko Malchárek. To by bol úplný návrh.

  • Prosil by som vás, keby ste vaše návrhy odovzdali spoločnému spravodajcovi písomne.

    Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci,

    aj keď toto moje vystúpenie bolo zaregistrované do rozpravy, vystúpim z miesta. Len pre poriadok chcem uviesť, že nejde o žiadnu zmenu z nášho poslaneckého klubu. Podľa jediného materiálu, ktorý poslanecký klub odovzdal, je to takto, ako to teraz bolo prečítané. Už bola predtým vypracovaná tlač vo výbore, a keďže bola rozmnožená a rozdaná medzi poslancov, preto sa to javí teraz ako zmena. Ale nejde o žiadnu zmenu, pretože toto bol jediný návrh nášho poslaneckého klubu.

  • Teda mám tomu rozumieť tak, že netrváte na hlasovaní. Možno považovať návrh, ktorý predniesol predseda zahraničného výboru, ako prípadnú zmenu vo výmene členov delegácií navrhnutých poslaneckým klubom HZDS ako skôr navrhnutý a chyba sa stala len pri opisovaní. Áno?

  • Takže o tomto návrhu nebudeme hlasovať.

  • V poriadku.

    Nech sa páči, pán poslanec Húska.

  • Pán predsedajúci, chcel by som upozorniť, že s ohľadom na nezachovávanie proporčných postupov a nezohľadnenie skutočnosti, že Hnutie za demokratické Slovensko vyšlo z volieb ako najväčšia strana a nedostala svoje oprávnenie ani v umiestnení ústavných činiteľov, nesúhlasili sme so zaradením do funkcií podpredsedov výborov. Ale pokiaľ ide o vedúcich delegácií, znova návrh predstavuje návrh výhradne ľudí z koalície. Chcem len upozorniť, že je tu zase ďalší doklad vášho chápania vnútornej demokracie a vzťahu k opozícii.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby sa vyjadril k návrhom, ktoré odzneli na zmenu niektorých navrhovaných členov do jednotlivých delegácií.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    k návrhom na zloženie delegácií sme pristupovali v zahraničnom výbore tak, že bolo vecou slobodného rozhodnutia každého poslaneckého klubu, ktorých svojich členov do zahraničných delegácií navrhne. Takže odporúčam, aby sme všetky zmeny, ktoré boli prednesené predsedom poslaneckého klubu Strany občianskeho porozumenia akceptovali s tým, že vlastne netreba hlasovať o výmene pána poslanca Cabaja namiesto pána poslanca Kalmana, pretože ide iba o technickú chybu. To znamená, odporúčam, aby sme akceptovali návrhy, ktoré predniesol predseda poslaneckého klubu Strany občianskeho porozumenia pán Petrák. To znamená, ešte raz zopakujem, aby sme o nich dali hlasovať.

    Zopakujem ešte raz. V časti I. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy - namiesto poslankyne Diany Dubovskej ide poslanec Peter Kresák. Naopak, v časti II. pod názvom Európsky parlament namiesto Petra Kresáka ide poslankyňa Diana Dubovská. Namiesto poslanca Jirka Malchárka ide Mária Kadlečíková a v Severoatlantickom zhromaždení namiesto Márie Kadlečíkovej ide poslanec Jirko Malchárek.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tomto návrhu.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol zástupca klubu Strany občianskeho porozumenia, tak ako ho prečítal spoločný spravodajca.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    mali by sme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie členov stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medzinárodných parlamentných organizácií, ktorý znie:

    Národná rada Slovenskej republiky na návrh Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky vymenúva za členov stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medzinárodných parlamentných organizácií týchto poslancov Národnej rady Slovenskej republiky:

    Nasleduje zoznam s úpravou, ktorú urobila Strana občianskeho porozumenia s tým, že zároveň by sme mali hlasovať aj o dodatku k tomuto uzneseniu, podľa ktorého Národná rada Slovenskej republiky na základe uznesenia číslo 3 Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 17. novembra 1998 za vedúcich stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medzinárodných parlamentných organizácií schvaľuje poslancov, ktorých máte v priloženom materiáli.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste o obidvoch návrhoch dali hlasovať spoločne.

  • Ďakujem pekne.

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako je uvedené v tlači 66 a v jej dodatku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie členov stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medzinárodných parlamentných organizácií.

    Ďakujem, pán predseda výboru.

  • Aj ja by som sa chcel poďakovať všetkým členom, všetkým poslaneckým klubom za spoluprácu a teším sa na kooperáciu s členmi zahraničných delegácií.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    posledným bodom programu rokovania 5. schôdze je bod

    interpelácie poslancov.

    Na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácií doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.

    Písomne sa do interpelácií prihlásili títo páni poslanci: pán poslanec Slobodník, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Delinga, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Engliš a pani poslankyňa Tóthová.

    Chcel by som ešte oboznámiť ctenú snemovňu, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na rokovaní dnešnej schôdze pri bode programu interpelácie sa z dôvodov pracovného zaneprázdnenia a zahraničných služobných ciest ospravedlnili: pán Mikuláš Dzurinda, predseda vlády, Pál Csáky, podpredseda vlády, Pavol Hamžík, podpredseda vlády, Ladislav Pittner, minister vnútra, Eduard Kukan, minister zahraničných vecí, István Harna, minister výstavby a verejných prác, Pavol Kanis, minister obrany, Brigita Schmögnerová, ministerka financií, Milan Kňažko, minister kultúry, Pavol Koncoš, minister pôdohospodárstva, Peter Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny, Gabriel Palacka, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, Ľudovít Černák, minister hospodárstva.

    Ospravedlňujem sa, pani ministerka Schmögnerová mala mať dôležité pracovné rokovanie, ktoré odložila z dôvodu tohto bodu programu zaradeného na tento čas, takže bude prítomná na interpeláciách.

    Na prerokúvaní bodu interpelácie sa zúčastnia: Ľubomír Fogaš, podpredseda vlády, ktorý na interpeláciách zastupuje aj predsedu vlády, Ivan Mikloš, podpredseda vlády, Milan Ftáčnik, minister školstva, Tibor Šagát, minister zdravotníctva, Mária Machová, ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku, László Miklós, minister životného prostredia.

    Prosím pána poslanca Slobodníka, aby vystúpil ako prvý v interpeláciách. Mám považovať tých, ktorí sú na svetelnej tabuli ako ďalších prihlásených do interpelácií?

  • Hlasy poslancov: Áno.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Moja interpelácia je však adresovaná na človeka, ktorý tu nie je prítomný, na podpredsedu vlády pána Csákyho, takže neviem, ako to vyriešiť. Dúfam, že dostane záznam z môjho vystúpenia a že naň odpovie.

    Vychádzam z publikácie pána Csákyho Hungarian in Slovakia - Maďari na Slovensku, vydanej, ako sa tu píše, Information centre of the Hungarian in coalition Slovakia, Bratislava, Pozsony, 1997. Mimochodom, táto publikácia bola veľmi negatívne prijatá aj istým predstaviteľom maďarskej koalície, konkrétne pánom Miklósom Durayom, ktorý o nej vtedy napísal štátnemu tajomníkovi Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky, že je to publikácia veľmi škodlivá.

    Dnes by som sa ho chcel spýtať, keďže pán Csáky sa stal podpredsedom vlády, či aj vo svojej dnešnej funkcii bude obhajovať tézy, ktoré v tejto publikácii napísal, konkrétne tézu, že sa treba domáhať dokončenia procesu odškodnenia Maďarov na Slovensku, to je zo strany 5. Trvá Pál Csáky na tom, čo napísal? Benešove dekréty by mali byť zrušené rovnako ako príslušné uznesenia Slovenskej národnej rady - strana 25. Trvá pán podpredseda Pál Csáky na tom, že by sa Slovensko ako štát malo ospravedlniť Maďarom za to, čo spáchalo občanom maďarskej národnosti? To je strana 21. Bude Pál Csáky navrhovať, ako je to znázornené na priloženej mape, aby bolo na Slovensku zmenené administratívne členenie, aby boli zriadené 3 alebo 4 okresy, v ktorých žije značný počet Maďarov? Sú to okresy - podľa neho je to tá mapka - Komárno, Rimavská Sobota a ďalej Kráľovský Chlmec.

    Ďalej, je ochotný potvrdiť, že 94 % občanov maďarskej národnosti na Slovensku hovorí dobre po slovensky a že Maďarov vraj netreba nútiť, aby sa učili po slovensky - strana 23? Trvá pán Csáky na tvrdení zo strany 12, že veľkú pozornosť treba venovať formám autonómie (selfgovernment) Maďarov na Slovensku a že pozornosť sa musí takisto sústrediť na také formy samosprávy, ktoré sú založené na princípe teritoriálnej autonómie? Trvá ďalej pán Csáky na tvrdení, že slovenská menšina v Maďarsku má mať iný štatút ako maďarská na Slovensku? Lebo maďarská je vraj autochtónna, pôvodná, nachádza sa v inom stupni vývinu ako slovenská menšina na Slovensku. Myslí si pán Csáky aj dnes, že obyvatelia maďarskej národnosti tu žili pred predkami súčasných Slovákov? Pozná aspoň elementárne jazykové fakty súčasnej maďarčiny, ktoré jasne dokazujú, že predkovia dnešných Maďarov sa nasťahovali na územie s rozvinutou kultúrou, osídlené predkami Slovákov, a že stovky slov súvisiacich s usadlým spôsobom života sú slovanského, konkrétne slovenského pôvodu, v dnešnej maďarčine: stôl, kľúč, dvor, obed, večera, slama, seno, holub a stovky ďalších?

    Trvá Pál Csáky na tom - to je citát z jeho knihy zo strany 11, na ten zvlášť chcem upozorniť -, že územie južného Slovenska bolo na základe arbitráže 2. 11. 1938 vrátené Maďarsku? Trvá bývalý poslanec Národnej rady a teraz podpredseda vlády Pál Csáky na tom, že by sa mal vymenovať na Slovensku maďarský biskup a treba do tohto aktu zapojiť aj podporu Svätej stolice?

    Všeobecná otázka: Bude pán podpredseda slovenskej vlády presadzovať tieto požiadavky? Navyše v knihe je aj priama nepravda. Podľa pána Csákyho, a pamätajú si to poslanci, ktorí tu boli v minulom období, poslanci Maďarskej koalície hlasovali vraj v minulom období za Rámcovú dohodu o ochrane národnostných menšín. Nie je to pravda. Maďarskí poslanci v Národnej rade Slovenskej republiky sa hlasovania zdržali, a to preto, že v Rámcovej dohode o ochrane národnostných menšín prijatej Parlamentným zhromaždením Rady Európy sa presadzujú len individuálne, a nie kolektívne práva.

    A tak sa spytujem: Uvedomuje si predseda súčasnej vlády pán Dzurinda, že pán podpredseda vlády vyslovil takéto názory? A som zvedavý, či sa od nich bude teraz dištancovať vo svojej novej funkcii, alebo si vláda osvojí požiadavky svojho podpredsedu, alebo mu odporučí, aby sa verejne od svojich vyhlásení dištancoval.

    Ďakujem.

  • Ako ďalšia s interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Podhradská. Pani poslankyňa Podhradská stráca poradie, nie je prítomná. Pán poslanec Delinga. Nie je prítomný.

    Pani poslankyňa Belohorská.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    dámy, páni,

    chcela by som interpelovať pána ministra Kňažka, žiaľ, nie je tu, záznam dostane.

    Vážený pán minister,

    vypočula som si vás včera večer v zázname z tlačovej konferencie na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky, kde ste vo svojom vystúpení kritizovali postoj pána ministra Hudeca. Škandalizovali ste ho za to, že podporil projekt slovenského muzikálu Kráľ Dávid. Odporučila by som vám, aby ste okrem českého Drakulu navštívili aj tento muzikál, ktorý oslovil divákov nielen preto, že je pôvodný, teda slovenský, náš, ale hlavne svojím hlbokým kresťanským a ľudským postojom. Umelci sa bravúrne vyrovnali s touto krásnou myšlienkou a stále vypredané predstavenia, dlhé ovácie po skončení sú zadosťučinením pre všetkých, teda aj pre ministra Hudeca, že ide o jeden zo slovenských úspechov. Mňa ako poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky môže len mrzieť, že vám ako ministrovi kultúry Slovenskej republiky tieto hodnoty veľa nenapovedajú.

    Vážený pán minister, na našu cestu do Európskej únie by sme sa mali začať pripravovať nielen polooficiálnymi zahraničnými cestami, ale aj systematickým uplatňovaním nových koncepcií a nariadení Európskej únie. Jedným z nich je aj nariadenie Európskej únie číslo 97/36, ktoré hovorí o minimálnych štandardoch, ktoré musí členská krajina dodržať v oblasti televízneho vysielania. Ako chcete, pán minister, zabezpečiť, aby 50 % vysielania bolo európskej proveniencie a 10 % programov pôvodných, vyrobených nezávislými producentmi, teda súkromníkmi, ak dnes škandalizujete podporu, ktorej sa dostalo slovenským tvorcom od bývalého vedenia ministerstva? Chcela by som vám pripomenúť, že v Európskej únii budeme mať aj zodpovednosť za to, aké programy sa z nášho územia budú do Európskej únie šíriť. Už ste kritizovali Divé husi, dnes vám prekáža Kráľ Dávid. Prijala by som, keby ste sa ako minister kultúry Slovenskej republiky, teda ako člen slovenskej vlády ohradili proti invázii sladkých a prihlúplych seriálov, akčných filmov plných krvi a násilia, ktoré sa na našom kultúrnom trhu udomácnili ako nebezpečná droga.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Engliš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Mám interpeláciu na ministra vnútra pána Pittnera. To, že funkcia prednostu krajského úradu a okresného úradu je funkcia politická, chápem, preto som aj tvrdenia, že sa prehodnotia prednostovia podľa odbornosti, prijal s úsmevom. Chápal som to ako gesto voči verejnosti. Či to verejnosť prijala po plošnom odvolaní, vymenovaní krajských prednostov, to nechávam na posúdenie verejnosti.

    Včera som sa dozvedel z masmédií, že do funkcie prednostu Krajského úradu v Trnave bol vymenovaný pán Martin Pado. Preto sa pýtam pána ministra, či tento Martin Pado je Martin Pado z Michaloviec, ktorý bol prednostom okresného úradu práce v rokoch 1990 - 1994, člen VPN, neskôr HZDS a teraz asi KDH. Ak je to on, tak mám otázku, ktorá by iste zaujímala všetkých expertov na personálnu politiku, riadenie ľudských zdrojov alebo trebárs kádrovú politiku, ak chcete. Pán Pado bol vymenovaný do funkcie prednostu Krajského úradu v Trnave, pretože v celom Trnavskom kraji koaliční partneri nevedeli nájsť schopného človeka na riadenie kraja? To je otázka. A tak museli prizvať odborníka z Michaloviec? Mňa to mrzí, že nám beriete odborníkov do iných krajov, pán minister. Jedine, že by tam skutočne vlastní tohto pána nechceli. V každom prípade sa vás, pán minister, pýtam, na základe akého princípu personálnej práce alebo odbornosti bol pán Pado vymenovaný za prednostu v kraji, kde možno posledných päť rokov ani nebol. Osobne držím palce a odvahe tohto východniara uspieť v slovenskom Ríme. Či to však pomôže rozvoju tohto kraja, o tom silne pochybujem.

    Ďakujem.

  • Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    vážení prítomní,

    dovolila by som si interpelovať dvoch pánov ministrov, žiaľ, obidvoch momentálne - a myslím si, aj počas celej interpelácie - neprítomných.

    Predovšetkým ako bývalá ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky by som rada interpelovala súčasného ministra spravodlivosti pána Čarnogurského. Všetci vieme, že jedným zo základných, zdôrazňujem, základných princípov právneho štátu, o vybudovanie ktorého sa opiera aj programové vyhlásenie súčasnej vlády, je princíp prezumpcie neviny. Po voľbách príslušníkmi súčasnej vládnej koalície je tento princíp, podľa môjho názoru, hrubo a permamentne porušovaný. Sme svedkami záverov, ktoré môžu robiť len príslušné orgány a hlavne súdy, že tieto závery robia politici a, žiaľ, aj členovia súčasnej vlády. Preto sa pýtam pána ministra spravodlivosti, či mu je ľahostajné a či ostane nečinný pri ďalšom permamentnom porušovaní princípu neviny, ktorý je aj základným princípom našej ústavy. Pýtam sa ho, ako a kedy proti takémuto porušovaniu základného princípu právneho štátu vystúpi.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

    Ďalej by som si dovolila interpelovať taktiež neprítomného ministra kultúry pána Kňažka. Viem, že minister priamo neriadi rady, ktoré máme vytvorené v oblasti kultúry. Je to Rada Slovenskej televízie, Rada Slovenského rozhlasu a Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie, ale je mi úplne zrejmé, že opatrenia v tejto oblasti hlavne legislatívneho charakteru, ako aj opatrenia, ktoré sa robia a navrhujú sa ďalšie, môže predkladať minister kultúry.

    V tejto snemovni sme boli svedkami, že došlo k zmenám a k spolitizovaniu Rady Slovenskej televízie a Rozhlasovej rady, keď v zákonnom princípe permanentnej obmeny jednej tretiny, čo znamená, že súčasná politická garnitúra mohla - a aj keby chcela - mať len čiastočný vplyv na zloženie týchto rád a musela sa uspokojiť aj s ďalšími členmi vymenovanými predchádzajúcimi politickými garnitúrami, došlo k tvrdej zmene, keď celé obsadenie týchto rád bude vymenúvať súčasná politická garnitúra, ktorá má výraznú prevahu v parlamente, teda navrhne si ľudí sebe blízkych a, netajme si, aj politicky podľa jej chuti orientovaných. Stalo sa to, prežili sme to, žiaľ, na úkor demokracie a jej rozvoja v Slovenskej republike.

    Okrem týchto rád máme ešte aj tretiu, ako som spomenula, Radu pre rozhlasové a televízne vysielanie, a práve sem mieri moja otázka. Keď vláda Vladimíra Mečiara nastúpila, kontrolovala a prehodnocovala uznesenia a úlohy, ktoré dala ešte bývalá Moravčíkova vláda. Našli sme uznesenie, kde vláda Jozefa Moravčíka uložila ministrovi kultúry pripraviť legislatívny návrh na zmenu Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie, teda takú zmenu, že by sa zrušilo jej nezávislé postavenie tým, že je volená, jej členovia sú volení parlamentom, a táto rada by sa stala ústredným orgánom štátnej správy, orgánom priamo riadeným, orgánom priamo zodpovedným vláde. Teda by sa to stalo súčasťou štátnej správy nepriamo, resp. úplne priamo, aby som spresnila. Samozrejme, toto uznesenie sme zrušili, pretože jeho realizácia by výrazne ohrozila slobodu slova a aj slobodu vyjadrovania v Slovenskej republike.

    Toto uznesenie, ktoré sme zrušili, som konzultovala s viacerými zahraničnými expertmi a napríklad prezident Európskej asociácie novinárov bol úplne počudovaný, že takýto krok navrhovala Moravčíkova vláda. Keďže politické ladenie súčasnej vlády je veľmi výrazne ovplyvňované politickým ladením bývalej Moravčíkovej vlády, mám na pána ministra otázku: Dosiaľ ste sa tejto rady nedotkli. Je to preto, že chcete realizovať to, čo nestihla realizovať Moravčíkova vláda? Chcete urobiť z tejto rady ústredný orgán štátnej správy? Môžem vám predložiť záznamy z rokovaní, kde bol tento krok, takýto návrh odsúdený západnými expertmi, bol považovaný za vážne ohrozenie slobody slova v Slovenskej republike. Preto prosím pána ministra, aby bol taký láskavý a odpovedal, resp. osvedčil to, čo ste hlásali pred voľbami, že aspoň tejto rady sa nedotknete, nebudete ju normalizovať metódami celkom podobnými z päťdesiatych rokov, ktoré sme už prežili a ktoré sme veľmi silno odsúdili.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S ďalšou interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Podhradská. Opäť nie je prítomná.

    Nech sa páči, pán poslanec Delinga.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán predsedajúci,

    členovia vlády Slovenskej republiky,

    poslankyne, poslanci,

    moja interpelácia je smerovaná z hľadiska aktuálnych vecí dovozov a vývozov potravinárskych produktov na Slovensko a zo Slovenska. Obraciam sa s interpeláciou na pána ministra Koncoša, ktorý tu nie je, ale je ospravedlnený, s tým, že ako vieme, vláda Slovenskej republiky v uplynulých dňoch zrušila preferenčné clo na dovoz pšenice na potravinárske účely z Maďarskej republiky. Teda interpelujem pána ministra Koncoša vo veci tohto dovozu pšenice na potravinárske účely vo výške 45 000 ton, ako aj dovozu zvýšeného množstva vína.

    Na tlačovej besede ste, pán minister, vyjadrili názor, že takéto malé množstvo nemôže ohroziť cenové relácie slovenskej pšenice na domácom trhu. Nesúhlasím s vami. Ak beriem do úvahy, že na slovenskom trhu sa spotrebuje mesačne cca 54 000 ton potravinárskej pšenice, tak je to odsunutie spotreby zásob našich producentov o jeden mesiac. Máme za sebou už päť mesiacov z hospodárskeho roka 1998 a 1999. To znamená, že koncentrácia tohto dovozu na zvyšnú časť hospodárskeho roka do spotreby je v objeme 12 %, a to už výrazne ovplyvní cenové relácie na vnútornom trhu.

    Chcem sa vás opýtať, pán minister, prečo neboli dohodnuté adekvátne protihodnoty nášho exportu, našich výrobkov na maďarský trh za zvýhodnených podmienok, pretože tu máme komodity, ktoré by mohli ísť na maďarský trh, a bránia tomu najmä doteraz dohodnuté kvotácie alebo, samozrejme, vysoké clo, ktoré Maďarská republika neustále používa. Ak áno, tak chcem vedieť, v čom a aký tovar môžu slovenskí producenti exportovať ako protihodnotu do Maďarska za to, že sme im vyšli v ústrety.

    Vážený pán minister, tento krok slovenskej vlády je v rozpore s jej programovým vyhlásením, ale aj s akčným programom Strany demokratickej ľavice vo voľbách roku 1998, kde sľubujete ochraňovať slovenských poľnohospodárov, podporovať export poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov zo Slovenska. Myslím si, že to treba skutočne zvážiť, lebo vidíme, čo sa deje najmä v susednej Českej republike, kde sa v súčasnosti vyhrocuje situácia medzi Európskou úniou, a vidíme, že pán predseda vlády si bude musieť asi v Čechách postaviť ošipáreň pri vláde, a aby sa to neskončilo u nás tak, že si, pán minister Koncoš, musíte postaviť v jarných mesiacoch sýpku na naše obilie na Dobrovičovej ulici 12.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, okrem pani poslankyne Podhradskej, ktorá bola písomne prihlásená do interpelácií, vystúpili všetci, ktorí boli písomne prihlásení. Pýtam sa, kto sa chce ústne prihlásiť do bodu interpelácií. Mám považovať mená všetkých poslancov, ktoré sú na svetelnej tabuli, za prihlásených do interpelácií? Áno, pán poslanec Brňák, boli ste prihlásený. Zapísal som si to už predtým.

    Takže v poradí, ako bolo pôvodne na svetelnej tabuli, udeľujem teraz slovo pánu poslancovi Krajčimu. Pripraví sa pán poslanec Brňák.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážená snemovňa,

    podľa § 129 zákona o rokovacom poriadku interpelujem člena vlády Slovenskej republiky - ministra vnútra Slovenskej republiky pána Pittnera.

    Vážený pán minister,

    minulý týždeň ste plošne odvolali bez posúdenia odbornosti 79 prednostov okresných úradov a 8 krajských prednostov. Okrem toho ste odvolali aj krajských riaditeľov Policajného zboru aj napriek tomu, že zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ktorý ste podporili ako poslanec, zabezpečuje ochranu policajta pred subjektívnym rozhodovaním nadriadeného. Je podľa vášho názoru vaše konanie v súlade so zákonom, morálkou a demokraciou? Aký je potom rozdiel medzi zamestnancom štátnej správy, kde už je prijatý zákon o štátnej službe, a zamestnancom štátnej správy, kde nie je zákon prijatý? Načo potom prijímať ďalšie zákony o štátnej definitíve, keď nikoho neochránia pred politickými čistkami, ktoré nasledujú po zmene vlády?

    Pán minister, obraciam sa na vás aj v inej veci, a to so žiadosťou, aby ste mňa aj verejnosť informovali, ako pokračuje vyšetrovanie teroristického útoku na primátora v Detve. V tejto súvislosti sa na mňa obrátila aj Asociácia primátorov a starostov svojím vyhlásením, ktoré si dovolím prečítať a je súčasťou mojej interpelácie.

    "Predsedníctvo Asociácie primátorov a starostov na svojom zasadnutí v Detve v mene svojich členov s hlbokým rozhorčením protestuje proti kriminálnemu činu, ktorým boli ohrozené životy nášho člena a prezidenta Asociácie primátorov a starostov a jeho rodiny. Tento čin považujeme za priamy dôsledok politiky väčšiny strán súčasnej koalície, ktoré počas dlhého obdobia pred voľbami programovo vyzývali na nenávisť voči HZDS a jeho členom, a čo je oveľa horšie, vo vyvolávaní takejto psychózy za podpory servilných médií aj naďalej pokračujú. Považujeme za tragédiu, ak tento skutok prechádzajú mlčaním aj naši kolegovia, s ktorými sme združení v Združení miest a obcí Slovenska, Združenie miest a obcí Slovenska samotné a ostatné organizácie samospráv, nehovoriac už o vláde Slovenskej republiky.

    Vyzývame všetkých starostov a primátorov bez rozdielu politickej príslušnosti, aby sa postavili proti takémuto násiliu. Asociácia primátorov a starostov bude informovať relevantné medzinárodné organizácie o súčasnej situácii pred komunálnymi voľbami s definovaním jej príčin a štruktúr, ktoré nesú zodpovednosť za súčasný stav.

    Vyzývame tiež vládu Slovenskej republiky, Národnú radu Slovenskej republiky a všetky politické strany a hnutia, aby sa jasne a zrozumiteľne vyjadrili k pokusu o fyzickú likvidáciu primátora Detvy a jeho rodiny a prijali opatrenia na nápravu súčasného stavu.

    Vyzývame občanov, aby sa v nadchádzajúcich komunálnych voľbách postavili proti násiliu."

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Brňák. Pripraví sa pán poslanec Lexa.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážená Národná rada,

    moja interpelácia smeruje na ministerku financií pani Schmögnerovú.

    Pani ministerka, čítal som vaše vyznanie v jednom časopise, že v súvislosti s demokratizačnými zmenami, ktoré začali 17. novembra 1989, alebo, lepšie povedané, kvôli nim ste vážne uvažovali o emigrácii zo Slovenska. Teda, aby som rozmenil na drobné, vy ste pád predchádzajúceho komunistického režimu považovali za dôvod vašej emigrácie. Moja prvá otázka znie, kam ste chceli emigrovať? Na Kubu, do Číny alebo do inej krajiny?

    Druhá otázka. Kedy u vás nastal zlom a prinútili ste sa navštíviť Spojené štáty americké, pretože pokiaľ viem, tak USA nedávajú politický azyl ľuďom, ktorí emigrujú z dôvodu zachovania totalitných režimov.

    Tretia otázka. Ak ste mali také vážne úvahy v novembri 1989, uvažujete o emigrácii aj po vašom odchode z vlády?

    A nakoniec štvrtá otázka. Považujete, pani ministerka, za korektné a súladné s hlasom svedomia, aby osoba chcejúca emigrovať pre pád komunizmu dávala lekcie z morálky tým, ktorí minimálne nechceli emigrovať alebo, naopak, tým, ktorí privítali realitu po novembri 1989?

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec,

    keď ste povedali, že budete interpelovať ministerku financií, predpokladala som, že položíte otázky, ktoré sa týkajú ministerky financií. Možno ste sa mohli opýtať, ako je to možné, že napríklad Vodohospodárska výstavba ma pred týždňom oslovila listom, že nie je schopná splácať svoje záväzky voči zahraničiu za úver, ktorý schválila vláda, v ktorej ste vy sedeli. A že to bude znamenať tento rok po druhýkrát uhradiť za Vodohospodársku výstavbu približne 460-470 mil. Sk. Čakala som, že sa opýtate, ako sa bude riešiť situácia v Tipose, v spoločnosti, ktorá bola veľmi účinným nástrojom, cez ktorý sa dostávali štátne peniaze do kasy Hnutia za demokratické Slovensko. Čakala som, že položíte podobné otázky, ktoré sa budú týkať napríklad toho, aký postoj zaujme vláda k Investičnej a rozvojovej banke, ktorá sa vaším pričinením dostala do nútenej správy a dnes je v nej skoro neriešiteľná situácia.

    V poriadku, máte možnosť sa pýtať na čokoľvek, takže ja vám odpovedám. Bola by som rada, keby ste čítali veci pozorne a boli by ste asi prečítali, že moja odpoveď na otázku znela asi takto: Uvažovala som o tom nie preto, že došlo k pádu komunizmu, ale preto, že som protestovala proti praktikám, ktoré používalo vtedajšie VPN v Ekonomickom ústave SAV, kde som pracovala.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Lexa. Pripraví sa pán poslanec Gajdoš.

  • Pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni poslanci,

    podľa zákona číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších zmien a doplnkov riaditeľa Slovenskej informačnej služby vymenúva vláda Slovenskej republiky na návrh predsedu vlády Slovenskej republiky. Na váš návrh, pán neprítomný predseda vlády Dzurinda, bol vymenovaný do funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimír Mitra. Preto interpelujem predsedu vlády.

    1. Je vám známe a ako hodnotíte skutočnosť, že do rozhodujúcich funkcií v Slovenskej informačnej službe boli ustanovení viacerí bývalí príslušníci Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby ČSFR, ktorých hlavnou úlohou pred niekoľkými rokmi bol boj proti národným a národnoemancipačným silám na Slovensku v prospech zachovania tvrdej československej federácie?

    2. Je vám známe a ako hodnotíte skutočnosť, že do jednej z rozhodujúcich funkcií v Slovenskej informačnej službe bol ustanovený dlhoročný funkcionár aparátu Kresťanskodemokratického hnutia Juraj Kohutiar, ktorý v službe používa krycie meno Ábel. Juraj Kohutiar pracoval ako šéf zahraničných vzťahov Kresťanskodemokratického hnutia priamo v aparáte KDH, v súčasnosti pracuje ako šéf rozviedky v Slovenskej informačnej službe. Spolu s ním do Slovenskej informačnej služby nastúpili ďalší členovia aparátu Kresťanskodemokratického hnutia. Má toto znamenať prepojenosť KDH na cudzie spravodajské štruktúry a komunikáciu s nimi? Toto je vami deklarovaná apolitickosť Slovenskej spravodajskej služby?

    3. Je vám známe, že do rozhodujúcich funkcií v Slovenskej informačnej službe v posledných dvoch týždňoch boli ustanovení bývalí príslušníci bývalej československej Štátnej bezpečnosti? Napríklad Ladislav F., dnes používa krycie meno Santó, je rozhodujúcim funkcionárom vnútorného spravodajstva Slovenskej informačnej služby, Karol N., Michal L., ktorí sú spolu s Kohutiarom rozhodujúci funkcionári v rozviedke, alebo Ján M., ktorý bol ustanovený do funkcie šéfa odboru sledovania operatívnej techniky Slovenskej informačnej služby, či Miroslav K., dnešný šéf sledovačky a viacerí ďalší. Je vám známe, že napríklad Ján M. bol disciplinárne riešený v štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti za stratu amerického diplomata pri jeho sledovaní v pivárni Stará sladovňa v Bratislave? Alebo že Ladislav E. pracoval v Štátnej bezpečnosti po americkej problematike? Ako tieto skutočnosti korešpondujú s vašou predchádzajúcou ostrou verejnou kritikou vo väzbe k práci bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti v štruktúrach slovenskej spravodajskej obce?

    4. Je vám známe, že nové vedenie Slovenskej informačnej služby ako hlavnú úlohu vytýčilo kriminalizáciu bývalého vedenia bez ohľadu na to či bol, alebo nebol porušený zákon? A je vám známe tiež to, že v Slovenskej informačnej službe boli začaté inkvizítorské postupy, ktoré v konečnom dôsledku budú mať iba neblahý vplyv na stupeň konšpirácie a efektívnu prácu služby v súlade so zákonom číslo 46/1993 Z. z.?

    5. Je vám známe, pán predseda vlády, že bola vymenovaná skupina v zložení - nie sú to pravé mená, sú to mená, ktoré sú používané v službe dnes nového vedenia - Sova, Slovák, Sokol, Šimon, Molček, Malec, Ábel, Santó, Klačanský, ktorej úlohou je kriminalizácia bývalého vedenia Slovenskej informačnej služby s úlohou, že ak nič nenájdu, musia niečo vykonštruovať? Je vám známe, že svoju činnosť táto skupina vykonáva v priestoroch pracoviska - nebudem ho menovať - poviem krycí názov Klenoty na 6. poschodí v nočných hodinách a v nočných hodinách inštruuje predvedených príslušníkov Slovenskej informačnej služby k tomu, čo a ako majú vypovedať pod hrozbou prepustenia či sľubovania výhod? Je vám známe, že Vladimír Mitro tejto skupine oznámil, že ide o podmienku politického vedenia Kresťanskodemokratického hnutia, osobitne Ladislava Pittnera a vás, pán predseda vlády Dzurinda, bez ktorej by nebol do funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby pred dvoma týždňami vymenovaný?

    6. Je vám známe, že členovia vrcholového vedenia Mitro a Ladislav F. s krycím menom Santó, dnes v službe, v posledných rokoch pracovali pre známeho veľkopodnikateľa Jozefa Majského? Aké garancie dávate, že Slovenská informačná služba bude plniť na poli ekonomiky úlohy súvisiace so štátnymi záujmami Slovenskej republiky, a nie zabezpečovať potreby veľkokapitálu?

    7. Je vám známe, že Juraj Kohutiar a niektorí ďalší zo súčasného vrcholového vedenia Slovenskej informačnej služby sa zaoberajú možnosťou práce proti politickej opozícii, ale tiež aj paradoxne proti niektorým stranám vládnej koalície, napríklad SDĽ?

    8. Je vám známe, že do funkcie riaditeľa vnútorného spravodajstva bol ustanovený Štefan S., ktorý túto funkciu vykonával tiež v rokoch 1993, 1994, 1995, keď bol v zložke, za ktorú zodpovedal, vedený operatívny spis na rozpracovanie vydavateľa denníka Slovenská republika Salus a niektorých novinárov píšucich v tomto denníku?

    9. V roku 1996 som prednášal v parlamente správu o činnosti Slovenskej informačnej služby. V tejto správe bola spomenutá aj pasáž o snahe Kresťanskodemokratického hnutia budovať tieňovú tajnú bezpečnostnú službu. KDH vtedy verejne protestovalo proti tejto informácii. V správe boli spomenuté aj iniciálky osôb alebo osoby, ktoré sa tejto činnosti v tom čase, to znamená pred dva a pol rokmi, venovali. Pán predseda vlády, ako hodnotíte skutočnosť, že väčšina z uvedených osôb dnes zastáva rozhodujúce posty v štátnomocenských či v informačných štruktúrach. Napríklad Ladislav Pittner, Vladimír Mitro, Vladimír Palko, Milan Zemko - ide o človeka, ktorý bol novovymenovaný ako šéf Úradu na ochranu ústavných činiteľov, Jozef Šatek, novovymenovaný zástupca generálneho riaditeľa sekcie vyšetrovania ministerstva vnútra, Ján M., novovymenovaný šéf odboru sledovania a techniky Slovenskej informačnej služby, Juraj Kohutiar, šéf rozviedky Slovenskej informačnej služby či ďalší.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Gajdoš. Pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    interpelujem ministra hospodárstva pána Ľudovíta Černáka.

    Vážený pán minister, nedávno ste pre médiá vyhlásili, že nie je perspektívne oživovať zbrojársky priemysel na Slovensku, pretože už údajne neexistuje. Neviem, či toto vyhlásenie bolo súčasťou pozornosti vlády Slovenskej republiky k návšteve prezidenta Českej republiky pána Havla na Slovensku, ktorý sa "významným spôsobom zaslúžil" o likvidáciu špeciálnej výroby v Slovenskej republike alebo malo byť signálom vašej nemohúcnosti a prípadnej neochoty s problémom oživenia zbrojárskej výroby na Slovensku sa zaoberať. Takéto vyhlásenie sa robí na základe dôslednej analýzy stavu, a nie od boku, ako ste to urobili vy.

    Uvedomujete si obrovské výrobné kapacity zbrojárskych závodov, obrovské množstvo účelových a ešte stále moderných obrábacích strojov, unikátne technológie, značný inteligenčný potenciál výrobných, výskumných a vývojových inštitúcií a existenciu excelentných zbraňových systémov, ako napríklad samohybná kanónová húfnica Zuzana, odmínovací komplet Božena, protilietadlový komplet Brahms, mínometný program, program výroby inteligentnej munície, modernizačné programy pre zavedené zbrane a zbraňové systémy v Armáde Slovenskej republiky? Skoro stočlenný interdisciplinárny tím odborníkov z celého Slovenska vypracoval reálny projekt oživenia zbrojárskej výroby na Slovensku. Je v ňom zahrnutých 79 vážnych výrobných programov pre potreby Armády Slovenskej republiky ísť orientáciou na export. Určite ste sa v takom krátkom čase vo funckii nemali možnosť podrobne zoznámiť s týmto programom. Preto sa vás so všetkou vážnosťou pýtam, či to s likvidáciou zbrojárskej výroby na Slovensku myslíte vážne. Ak áno, tak si vás dovoľujem upozorniť na minimálne dôsledky takéhoto rozhodnutia.

    1. Totálna závislosť Armády Slovenskej republiky od dovozu zbraní a zbraňových systémov zo zahraničia vrátane náhradných dielcov.

    2. Z toho vyplývajúca enormná rozpočtová zaťaženosť rezortu ministerstva obrany.

    3. Strata schopnosti oživenia vojnovej výroby a mobilizačného doplnenia Armády Slovenskej republiky vecnými prostriedkami pre prípad brannej pohotovosti štátu.

    4. Likvidácia obrovského inteligenčného potenciálu v tejto oblasti. A v neposlednom rade i značné zvýšenie nezamestnanosti v regiónoch s existujúcou špeciálnou výrobou.

    Za takéto rozhodnutie vás, pán minister, nielen občania, ale ani váš kolega pán minister Magvaši určite nepochvália.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Aibeková. Pripraví sa pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som veľmi stručne interpelovala neprítomného ministra vnútra pána Pittnera.

    Skôr ako prejdem k tejto interpelácii, dovoľte mi však vysloviť ľútosť nad tým, že na dnešných interpeláciách chýba 11 členov vlády a jediná členka vlády, ktorá zatiaľ vystúpila, sa znížila k tomu, že namiesto odpovede na položené otázky očierňovala a kriminalizovala bývalých členov vlády, pritom mnohé jej tvrdenia sú zatiaľ nedokázateľné. Dúfam, že ďalší členovia vlády, ktorí vystúpia, nepôjdu touto cestou.

    Vážený pán minister vnútra Pittner,

    na 2. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sa v parlamente búrlivo diskutovalo o činnosti Slovenskej televízie. Odznelo veľa argumentov za aj proti činnosti Rady Slovenskej televízie, ako aj vedenia a redaktorov Slovenskej televízie. Pán poslanec Gašparovič vo svojom vystúpení informoval Národnú radu Slovenskej republiky aj o tom, že redaktor Slovenskej televízie Pavol Kapusta bol prepadnutý a zbitý. Na túto informáciu reagovali mnohí poslanci smiechom. Dovolila som si odsúdiť túto reakciu poslancov, lebo si myslím, že násilie v akejkoľvek forme by malo byť odsúdené bez ohľadu na to, voči komu a kde je páchané. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Čarnogurský prisľúbil, že tento prípad bude vyšetrený a rovnako sa bude postupovať voči všetkým páchateľom násilných činov.

    Dňa 19. 11. 1998 mi boli v Národnej rade Slovenskej republiky odovzdané dva listy ako reakcia na moje stanovisko. Oba listy sú plné vulgárnych urážok a vyhrážok. Za 6 rokov pôsobenia v parlamente som dostala veľa listov. Niektoré boli pochvalné, niektoré povzbudivé, niektoré kritické, tak ako to už v živote býva. Ani jeden z listov však nebol taký agresívny a vulgárny ako tento posledný. Nezaťažovala by som vás ani Národnú radu Slovenskej republiky problémom listu, ktorý bol adresovaný mne, lebo skúsenosti s podobnými listami majú pravdepodobne viacerí bývalí poslanci parlamentu. Tento list však pokladám za nebezpečný, lebo pisateľ sa v ňom priznáva, že má na svedomí fyzické napadnutie redaktora Slovenskej televízie, ako aj zorganizovanie havárie poslanca za HZDS Romana Hofbauera. Vyhráža sa ďalšími útokmi na poslancov HZDS, ako aj na novinárov pána Zöldiho, Ferka, Mistríka a ďalších.

    Vážený pán minister, teraz ste neprítomný, takže nemôžem vám odovzdať list, ktorý som dostala, ale odovzdám vám ho a dúfam, že budete prítomný pri prerokúvaní programového vyhlásenia vlády. Dúfam, že urobíte všetko pre to, aby ste páchateľov týchto realizovaných a pripravovaných útokov odhalili.

    Nezvyknem preceňovať výhražné listy, ale viem, že verbálne násilie veľmi často vyúsťuje do brachiálneho násilia. Nakoniec aj vy iste veľmi dobre zo svojej praxe viete, že prípadov, ktoré sa začínali verbálnymi útokmi a končili sa vážnym ohrozením zdravia a života, nie je málo. Preto dúfam, že zabezpečíte primeranú ochranu ľuďom, ktorí sú v liste spomínaní a že pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky zabezpečí primeranú ochranu tým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa pisateľ listu vyhráža fyzickým napadnutím a likvidáciou.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rovnako budem postupovať nielen v prípade, ak pôjde o kolegov z HZDS, ale ak v liste, ktorý dostanem, sa bude spomínať ktokoľvek z vás, alebo novinári, tak budem postupovať rovnakým spôsobom a dúfam, že budete takto postupovať všetci, že už prestanú platiť dva metre na posudzovanie takejto agresivity či už verbálnej, ale predovšetkým brachiálnej, ak pôjde o napadnutie poslanca súčasnej koalície, že sa tým nebudú zaoberať rôzne zahraničné agentúry a najvyššie zákonodarné zbory a Rada Európy, a keď pôjde o súčasných opozičných poslancov, že vám to bude na smiech.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Cuper. Ako posledný prihlásený je pán poslanec Jarjabek.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani ministerky,

    páni ministri,

    podpredsedovia vlády,

    chcem interpelovať pani ministerku pre správu a privatizáciu majetku.

    Strana občianskeho porozumenia sľubovala svojim voličom, občanom Slovenskej republiky, že prinesie do parlamentu lásku a porozumenie. Vaša prítomnosť vo vláde na poste ministra pre správu a privatizáciu ukazuje na reálny fakt, že sa tým historické poslanie Strany občianskeho porozumenia v parlamente nevyčerpá. Je dosiaľ verejným tajomstvom, že ste zastávali pred príchodom do vlády vysokú funkciu v Harvardských investičných fondoch. Moja otázka znie: Ste ešte stále v tejto funkcii, ktorá by zakladala konflikt záujmov?

    Druhá otázka by znela: Ako budú Harvardské investičné fondy participovať na privatizácii strategických podnikov, ale aj privatizácii ako celku?

    A posledná moja otázka sa dotýka vášho vzťahu k súkromnej firme pána Majského Sipox, ktorý má v parlamente tiež svoje zastúpenie v SOP v podobe poslankyne pani Bukovskej, Dubovskej, pardon. Ospravedlňujem sa. A či umožníte ako ministerka pre správu a privatizáciu sprivatizovať pánu Majskému Slovenské telekomunikácie prostredníctvom pohľadávky, ktorú kedysi odkúpil od Československých telekomunikácií a o čo sa usiloval za vlády premiéra Mečiara, čomu sme zabránili iba novelou zákona o konkurze a vyrovnaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážená snemovňa,

    mám interpeláciu, bohužiaľ, na neprítomného ministra kultúry pána Kňažka. Avšak dopredu by som chcel povedať jednu poznámku.

    Som veľmi rád a som skutočne šťastný, že som mohol byť pri tom, ako vznikal na Novej scéne pôvodný slovenský muzikál Kráľ Dávid, ktorému aj pán minister Kňažko venuje v posledných dňoch veľkú reklamu. Dovolil by som si vás či už opozičných, alebo koaličných poslancov veľmi srdečne pozvať na toto predstavenie pôvodného slovenského muzikálu z dielne Urbana, Gombára, Horňáka, aby ste si sami mohli utvoriť názor na predstavenie, o ktoré je v poslednom čase veľmi veľký zahraničný záujem.

    Ale k mojej interpelácii na pána ministra Kňažka. Keďže som od pána ministra Kňažka na minulých interpeláciách nedostal odpoveď na moju otázku - jeho odpoveďou bolo čosi ideologicko-politické, náročky hovorím to slovo čosi, lebo som tomu sám nerozumel -, opätovne ho žiadam o zdôvodnenie koncepcie vývoja hudobného a hudobno-zábavného žánru na Slovensku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Jarjabkovi.

    Pýtam sa, či ešte chce niekto z poslancov vystúpiť s interpeláciou. Pokiaľ nie, pýtam sa členov vlády, či chcú odpovedať na interpelácie poslancov hneď.

    Pani ministerka Machová.

  • Vážený pán predseda parlamentu,

    vážené poslankyne, poslanci,

    milí kolegovia,

    vážení hostia,

    chcela by som veľmi stručne reagovať na interpeláciu pána poslanca Cupera. Budem odpovedať len na tie otázky, ktoré sa dotýkajú bezprostredne mojej osoby, k tým ostatným, ktoré boli prednesené, zaujmem stanovisko písomne.

    Čo sa týka môjho bývalého pracoviska, mojej bývalej profesie, neviem, čo bolo mienené tým, že som zastávala významné funkcie v Harvardských investičných fondoch a či doteraz tieto funkcie zastávam. V čase existencie Hardvardského dividendového fondu som bola určitý krátky čas členkou dozornej rady.

    Pokiaľ ide o ďalšie moje pôsobenia v dozorných radách alebo v predstavenstve akejkoľvek spoločnosti, tak tým, ako som sa stala poslankyňou, vzdala som sa všetkých postov, o čom svedčia aj moje vyhlásenia a doklady, ktoré som odovzdala do Kancelárie Národnej rady. Čiže dňom 28. 10. 1998 som ukončila akúkoľvek činnosť v orgánoch spoločnosti, ktorú som dovtedy zastávala.

    Takže to je asi všetko. Na ostatné otázky budem odpovedať písomne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Pýtam sa, či ešte niekto z členov vlády chce odpovedať ústne na interpelácie. Pokiaľ nie, na záver chcem požiadať členov vlády, aj tých, ktorí vystúpili s odpoveďou ústne, aby podľa zákona o rokovacom poriadku dali písomnú odpoveď na interpeláciu v stanovenej lehote do 30 dní.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Tým sme vyčerpali všetky body programu 5. schôdze. Vyhlasujem 5. schôdzu za skončenú.

    Ďakujem všetkým za účasť. Dovidenia na budúci týždeň.

    Ďakujem všetkým členom vlády, ktorí sa zúčastnili na dnešnom bode interpelácií.

  • Rokovanie 5. schôdze NR SR sa skončilo o 12.20 hodine.