• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

    Prezentovalo sa 51 poslancov. Je nás málo.

    Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti. Chceme začať rokovanie 5. schôdze Národnej rady.

    Prezentujme sa, páni poslanci, panie poslankyne.

    Prezentovalo sa 67 poslancov.

    Ešte neprešlo 15 minút.

    Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, aby urýchlene zaujali miesta v rokovacej miestnosti, aby sme sa prezentovali a začali 5. schôdzu.

    Prosím panie poslankyne, pánov poslancov, aby sme sa prezentovali.

    Prítomných je 78 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada je schopná sa uznášať.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na tejto schôdzi ma písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Kalman, pán poslanec Smerek, pán poslanec Šlachta a pán poslanec Palko.

    Na 5. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Ladislav Ambróš a Dušan Švantner, náhradníkmi budú poslanci Marian Antecký a Pavol Kačic.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 5. schôdze, ako ho máte uvedený v pozvánke.

    Pristúpime k schvaľovaniu programu 5. schôdze Národnej rady. Pripomínam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vystúpenie poslanca, v ktorom navrhuje zmenu alebo doplnenie programu, môže trvať najviac jednu minútu.

    Má niekto z vás návrhy na zmenu alebo doplnenie programu?

    Pán poslanec Brňák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcem upriamiť vašu pozornosť na znenie § 24 ods. 6 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že ak rokovacím dňom schôdze Národnej rady je štvrtok, zaradí sa vždy do jej programu hodina otázok so začiatkom o 14.00 hodine s výnimkou schôdze zvolanej podľa § 17 ods. 2.

    Chcem vás teda poprosiť, aby v budúcnosti vždy, keď bude zaradená schôdza na štvrtok, bol zaradený bod programu hodina otázok. Aj v danom prípade to tak malo byť. Viem, že sa volila nejaká ľahšia cesta, že sa stanovil začiatok na 15.00 hodinu, ale myslím si, že ani toto nezbavuje povinnosti predsedu, pretože v § 6, ak vychádzame zo základnej podmienky, keď sa má stanoviť hodina otázok, tak tá podmienka sa viaže jedine na rokovanie vo štvrtok.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, dovolím si zopakovať moju žiadosť z 1. schôdze, aby ste uložili kancelárii úlohu zlepšiť podmienky na prácu novinárov. Na začiatok by úplne stačilo, keby príslušní úradníci odstránili tie atrapy a imitácie kvetov z balkóna, ktoré vlastne mali novinárom zabrániť prístup k okraju balkóna, a prípadne, ak to nie je spojené s veľkými problémami, otvoriť poslaneckú kaviareň pre novinárov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Langoš, zaoberali sme sa touto otázkou vo vedení parlamentu. Včera som hovoril o tom aj s novinármi. Do budúceho pondelka budú pripravené systémové opatrenia na pôsobenie tlače, aj podmienky práce tlače v Národnej rade a o týchto veciach potom definitívne rozhodneme.

    Prosil by som pánov poslancov o pokoj, rokujeme.

    Sú nejaké ďalšie zmeny alebo doplnenia do programu dnešnej schôdze? Nie je to tak. Dávam hlasovať o programe schôdze ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že program 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme schválili.

    Odovzdávam vedenie schôdze podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pánovi Hrušovskému.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je

    správa predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. stretnutia predsedu Európskeho parlamentu s predsedami parlamentov asociovaných krajín strednej a východnej Európy vo Vilniuse 9. až 11. novembra 1998.

    Správa vám bola rozdaná ako tlač 65, ku ktorej je pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Dávam slovo pánovi predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky Jozefovi Migašovi. Prosím ho, aby správu uviedol.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážená Národná rada,

    možno hneď na úvod vzniká otázka, prečo takýto bod je daný na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, prečo takúto správu predkladám a navrhujem k tomu prijať aj zodpovedajúce uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    1. Preto, že vstup Slovenskej republiky do Európskej únie je základný štátnopolitický záujem nášho štátu.

    2. Preto, že na budúci mesiac tohto roku a v I. polroku 1999 sa bude rozhodovať o tom, či Slovensko bude zaradené do prvej skupiny uchádzačov o vstup do Európskej únie.

    3. Preto, že je potrebné posilniť parlamentnú dimenziu procesu európskej integrácie, celkovú zahraničnopolitickú dimenziu činnosti Národnej rady Slovenskej republiky.

    4. Preto - a som o tom hlboko presvedčený -, že o závažných zahraničnopolitických aktivitách predstaviteľov nášho parlamentu, t. j. nielen predsedu, je potrebné informovať Národnú radu Slovenskej republiky.

    Teraz k samotnému stretnutiu, resp. jeho politické zhodnotenie. Z politického hľadiska bolo veľmi dobré, že uvedené stretnutie bolo tesne po parlamentných voľbách a konštituovaní novej vládnej koalície a nových vládnych orgánov, osobitne po konštituovaní orgánov Národnej rady Slovenskej republiky. Takéto stretnutia majú veľký význam a je správne, že ich príprave, účasti a medializácii venovali primeranú pozornosť. To musí platiť aj do budúcnosti.

    Hlavným odkazom zo stretnutia vo Vilniuse je, že povolebné politické zmeny na Slovensku sa vnímajú pozitívne a významne ovplyvnia ďalší proces začleňovania Slovenska do Európskej únie.

    Na stretnutiach sa vysoko hodnotilo, že slovenskí občania urobili v septembrových parlamentných voľbách obrovský krok smerom k Európe. Je to signál, ktorý sa nedá prehliadnuť. S pochopením bolo prijaté moje stanovisko, že bude spravodlivé a správne, aby takýto krok urobila Európa aj k slovenským občanom. Slovensko a slovenskí občania si takýto krok jednoznačne zaslúžia.

    Delegácia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú som viedol, sa aktívne zúčastnila diskusie o obidvoch hlavných témach stretnutia, ktorými boli:

    a) rozširovanie Európskej únie,

    b) boj proti organizovanému zločinu.

    Vo svojom vystúpení k rozširovaniu Európskej únie som upozornil zúčastnených na tieto aktuálne otázky. Hovoril som najprv o priebehu a výsledkoch parlamentných volieb 1998 na Slovensku. Konštatoval som, že vytvorenie orgánov parlamentu a novej vlády demokratickým spôsobom je veľkým posunom dopredu. Snaha o pomerné zastúpenie predstaviteľov novej vládnej koalície a novej opozície vo výboroch osobitne na poste predsedov výborov na kontrolu spravodajských služieb, na poste podpredsedu parlamentu a ďalšie kroky novej vládnej koalície, napríklad prijatie zákonov ku komunálnym voľbám, dohoda o priamej voľbe a spoločnom kandidátovi, vytvorili predpoklady na perspektívne, opakujem, perspektívne prehodnotenie postavenia Slovenskej republiky v rámci asociovaných krajín Európskej únie.

    Povedal som, že nová vládna moc na Slovensku očakáva od Európskeho parlamentu a od viedenského summitu v decembri tohto roka pozitívny signál napríklad v podobe vyhlásenia Európskej únie k Slovenskej republike, ktorý by potvrdil zámer Európskej únie prehodnotiť postavenie Slovenskej republiky a prijať politické rozhodnutie na záver nemeckého predsedníctva Európskej únie v júni 1999, čo by znamenalo začatie rokovaní o vstupe na jeseň 1999.

    Zdôraznil som, že nový parlament urobí všetko pre to, aby sa Slovenská republika integrovala do Európskej únie, že chceme v Národnej rade Slovenskej republiky tieto otázky prerokovať a prijať spoločné vyhlásenie, resp. deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky, ako koalícia, tak aj opozícia, ktoré by oficiálne potvrdilo spoločný cieľ všetkých politických strán doviesť Slovensko do Európskej únie. To, že cesty k spoločnému cieľu, ktorým je integrácia, má každá politická strana či koalície iné, je logika demokracie, ale vyhlásenie by jednoznačne zdôraznilo, že existuje len jedna cieľová stanica, a to je Európa, Európska únia, a k tomuto cieľu sa celé slovenské politické spektrum hlási.

    Ďalej som povedal, že naše snahy o integráciu Slovenskej republiky do Európskej únie dávajú zmysel obnoveniu spolupráce krajín V 4, t. j. Česka, Poľska, Maďarska a Slovenska. Chceme na jar budúceho roka iniciovať stretnutie čelných predstaviteľov krajín V 4 v Bratislave. Navrhol som, aby niektoré z ďalších stretnutí predsedu Európskeho parlamentu s predsedami parlamentov asociovaných krajín sa uskutočnilo v Bratislave. Takéto stretnutie, ako viete, bolo v minulom roku zrušené. Pozval som predsedu Európskeho parlamentu pána Roblesa v roku 1999 na jar na návštevu Bratislavy.

    Nevyhnutné kroky Slovenskej republiky smerom k plneniu politických kritérií ako jednej z podmienok vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie ma viedli k zintenzívneniu kontaktov medzi predsedom Národnej rady Slovenskej republiky a predsedami parlamentov asociovaných krajín a najmä s predsedom Európskeho parlamentu pánom Roblesom.

    Osobitne dôležité bolo samostatné bilaterálne stretnutie medzi predsedami Národnej rady Slovenskej republiky a Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnilo v mimoriadne konštruktívnom a priateľskom tóne. Obaja predsedovia zvýraznili úlohu národných parlamentov v procese rozširovania Európskej únie a ocenili vzájomnú snahu zmeniť postavenie Slovenskej republiky v skupine asociovaných krajín na základe reálnych politických opatrení prijatých bezprostredne po parlamentných voľbách.

    Bilaterálne stretnutia sa uskutočnili aj s predsedom českého parlamentu Václavom Klausom, podpredsedom poľského parlamentu Jánom Królom, predsedom maďarského parlamentu Jánosom Áderom a predsedom maltského parlamentu Antonom Tabone. Počas obedov a večere sa viedli intenzívne rozhovory s predsedom lotyšského a estónskeho parlamentu. Uskutočnilo sa taktiež krátke stretnutie s predsedom bulharského parlamentu pánom Sokolovom. Na týchto stretnutiach sa dohodli návštevy predsedov poľského a maďarského parlamentu na Slovensku a predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na Malte.

    Na plenárnych zasadnutiach, ako aj na dvojstranných rokovaniach predsedu Národnej rady Slovenskej republiky s predsedami iných parlamentov asociovaných krajín Európskej únie sa zdôrazňovala skutočnosť, že Slovensko ide po parlamentných voľbách cestou stabilizácie vnútropolitických pomerov, cestou obnovy demokratických štruktúr a normálneho fungovania ústavných inštitúcií. Dá sa vcelku povedať, že predstavitelia Európskeho parlamentu sú naladení zmeniť doterajší prístup Európskeho parlamentu k Slovensku a podporiť jeho ambície zaradiť sa do prvej skupiny štátov, s ktorými sa začnú rozhovory o rozšírení Európskej únie. Chcem zdôrazniť, že nálada, zámer Európskeho parlamentu, jej predsedu je častokrát oveľa pozitívnejší, ako je prístup k Slovensku Európskej komisie pre integráciu do Európskej únie.

    Hovoril som na tomto stretnutí aj o organizovanom zločine. Člen delegácie, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, Robert Fico vo svojom vystúpení upozornil zúčastnených, že organizovaný zločin sa pre Slovenskú republiku a ďalšie asociované krajiny stal závažným problémom až po politických a ekonomických zmenách na začiatku devädesiatych rokov. Nie sme preto objektívne schopní na organizovaný zločin reagovať tak prísne, ako by sa očakávalo. Slovenská republika však urobí všetko pre to, aby úlohu boja s organizovaným zločinom dôstojne plnila.

    Kvalita boja s organizovaným zločinom však nemôže byť kritériom, ktoré by asociované krajiny znevýhodňovalo v procese rozširovania Európskej únie. Zdôraznili sme na tomto stretnutí, že vyzvali sme zúčastnených na medzinárodnú spoluprácu najmä v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a korupcii, ktorú experti považujú za najúčinnejší prostriedok boja proti organizovanému zločinu. Rovnako sme navrhli zintenzívniť spoluprácu pri budovaní spoločného modelu získavania a vyhodnocovania informácií, bez ktorého nie je možné spoľahlivo odhadnúť trendy a rozsahy organizovaného zločinu nepoznajúce hranice štátov. Nakoniec sme požiadali zúčastnených, aby Európska únia a asociované krajiny venovali pozornosť otázke vzťahu verejnosti k organizovanému zločinu. Výnimočnosť zločinu vyžaduje výnimočné opatrenia a verejnosť by mohla tlačiť politikov do opatrení, ktoré sa vymykajú zo všeobecne uznávaného štandardu ľudských práv. Takýto trend je osobitne nebezpečný. Zúčastnení prijali konštruktívne návrhy slovenskej delegácie s pochopením a ocenili nadnárodný charakter nášho vystúpenia k organizovanému zločinu.

    Pri stretnutiach s jednotlivými členmi delegácie asociovaných krajín sme presadzovali pozitívne primeraný návrh zorganizovať k problematike organizovaného zločinu stretnutie členov parlamentov asociovaných krajín na úrovni príslušných výborov. Toto stretnutie by posilnilo pozície asociovaných krajín voči Európskej únii, ktorá by mohla pod váhou primeraných argumentov objektívnejšie hodnotiť boj asociovaných krajín s organizovaným zločinom. Iniciátorom stretnutia by mohla byť Národná rada Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    o šiestom stretnutí predsedu Európskeho parlamentu s predsedami parlamentov asociovaných krajín vo Vilniuse 19. až 11. novembra máte písomnú správu ako tlač číslo 65. Súčasťou tejto tlače je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Osobitne by som vás chcel požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky uložila Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru pre európsku integráciu, aby na decembrovú schôdzu Národnej rady sa pripravil text vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k európskej integrácii. Osobitne si myslím, že by bolo veľmi dobre, ak by nový parlament, vládna koalícia aj opozícia takýto signál, takéto vyhlásenie vyslala smerom k Európskej únii.

    Vieme, že v predošlom parlamente tieto názory boli rozdielne, to znamená, či už koalície, alebo opozície. Myslím si, že cieľ byť v prvej skupine medzi uchádzačmi o Európsku úniu je veľmi dôležitý, je to snaha väčšiny našich občanov, mladých ľudí, našich detí, a že takýto krok Národná rada by mohla urobiť.

    Ešte raz opakujem, z tohto hľadiska sme pred dôležitými akciami, to znamená viedenský summit, kde by sme mohli pootvoriť dvere. Potom sme pred summitom v Kolíne, kde by sa definitívne o týchto otázkach malo rozhodnúť.

    Som za to, aby Národná rada v tomto smere vyvinula maximálnu iniciatívu, aby sme, pokiaľ ide o Medziparlamentnú úniu aj politickú činnosť tejto spoločnosti, získavali našich ľudí na našu stranu a presvedčili ich o tom, že Európska únia je lepší život pre väčšinu našich občanov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi predsedovi za uvedenie správy a otváram k tomuto bodu rozpravu.

    Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Preto sa pýtam, panie poslankyne, páni poslanci, či sa niekto do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Gašparovič. Pokiaľ sa do rozpravy nehlásia ďalší páni poslanci, uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Nech sa páči, pán poslanec Gašparovič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predseda,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    len niekoľkými vetami sa chcem vyjadriť ani nie k vystúpeniu o informácii pána predsedu, ale k otázke organizovaného zločinu, ktorý spomínal, že na tomto stretnutí predsedov parlamentov asociovaných krajín, na ktorom bol, sa o tom rokovalo a že dávali iniciatívny návrh na vytvorenie komisie. Chcem povedať, že minulý mesiac ešte ako predseda Národnej rady som sa zúčastnil v Grazi v Rakúsku na stretnutí predsedov parlamentov v rámci Stredoeurópskej iniciatívy, kde sa zúčastňujú okrem predsedov parlamentov asociovaných krajín aj predsedovia parlamentov Európskej únie, kde sa hovorilo o organizovanom zločine.

    Škoda, že si pán predseda neprečítal správu z tejto mojej cesty, kde som za Národnú radu vystúpil a kde sme dávali iniciatívny návrh, pokiaľ ide o organizovaný zločin, na vytvorenie skupiny v rámci týchto krajín, ktoré by pracovali na ustanoveniach právnej normy, ktorá by bola všeobecná pre všetky tieto krajiny, aby jednotlivé krajiny zapracovali niektoré paragrafové znenia do svojich zákonov, či už trestných, alebo iných, ktoré sa zaoberajú touto problematikou, a vytvorila sa tak prakticky spoločná legislatíva, ktorá by takto umožnila oveľa iniciatívnejší a bezprostrednejší boj v rámci spolupráce proti organizovanému zločinu.

    Myslím si, že by bolo dobré, keby sme sa v budúcnosti týmto zaoberali. Je to návrh, ktorý vyšiel z Národnej rady prostredníctvom mojej účasti. Nie je isté, že Stredoeurópska iniciatíva bude akceptovať tento návrh. Tam bol prijatý s porozumením, ale ak nie, odporúčam pánu predsedovi, pretože budúce stretnutie určite bude on absolvovať, aby vychádzal z tohto návrhu a prípadne ho znovu podporil.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Gašparovičovi.

    Pán poslanec Cuper, máte faktickú poznámku?

  • Odpoveď poslanca z pléna.

  • Uzatvoril som rozpravu skôr, vyzýval som poslancov, aby využili čas na prihlásenie sa do rozpravy, žiaľ, neurobili ste tak.

    Faktická poznámka - nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Nemal som faktickú pripomienku, hlásil som sa do rozpravy. Vy ste nepozerali na tabuľu.

  • Pán poslanec, nemáte pravdu.

    Prihlásil sa predseda parlamentu pán Migaš.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pán poslanec Gašparovič, nehovoril som vo svojom vystúpení, alebo nedával som návrh na vytvorenie nejakej komisie. Hovoril som o návrhu zorganizovať k problematike organizovaného zločinu stretnutie členov parlamentov asociovaných krajín na úrovni príslušných výborov, ktoré by sa touto problematikou zaoberali, a že iniciátorom tohto stretnutia by mohla byť Národná rada Slovenskej republiky.

    Absolútne chápem, že tie veci, ktoré boli urobené predošlým parlamentom, aj vami osobne, sa musia zúročiť a treba ich zobrať do úvahy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi predsedovi.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne.

    Naozaj som sa hlásil do rozpravy, nedali ste mi možnosť vystúpiť v rozprave. Chcem upozorniť, že sa opakovane porušuje rokovací poriadok v tom, že podľa § 25 všetky materiály k jednotlivým bodom prerokovania k programu majú byť doručené v 24-hodinovej lehote. Aj dnešná správa sa ocitla až na obed na stoloch. Takže v pošte sme ju nemali. Minule, keď vystúpil pán premiér Dzurinda, sme vôbec nedostali nijaký písomný materiál.

    Ale chcem povedať predsedovi parlamentu pánovi Migašovi, že v jeho správe je prinajlepšom dosť veľa neobjektívnych informácií, pretože tvrdenie o tom, že by postupovanie pri kreovaní orgánov parlamentu bolo demokratické, je jednoducho zavádzanie tých, ktorí na tej konferencii sedeli z iných krajín a neboli informovaní, čo sa tu dialo. Jediná správna informácia je o tom, že to bolo urobené veľmi rýchlo do druhej v noci v dvoch nociach.

    Ďalej chcem povedať, že v orgánoch nie je pomerný princíp zohľadnený. Na Ficovu komisiu, ktorá rozdeľovala funkcie v parlamente, Hnutie za demokratické Slovensko ako víťaz volieb pozvané nebolo. Takže obsadenie výborov, ak odhliadneme od toho, že jedným predsedom výboru je poslanec Slovenskej národnej strany, nie je založené na pomernom princípe. Pre budúcnosť, pán predseda parlamentu, je potrebné na takýchto medzinárodných rokovaniach partnerom hovoriť objektívne a pravdivé informácie o tom, čo sa na Slovensku robí.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Cuperovi.

    Čo sa týka vašej pripomienky k včasnosti doručenia materiálu poslancom, včera o 14.00 hodine bol materiál doručený tam, kde sa obvykle doručuje všetkým poslancom, takže v tomto s vami nesúhlasím.

    Pristúpime k hlasovaniu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, o návrhu uznesenia, ako je uvedené v tlači 65.

    Faktická poznámka? Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Hlásil som sa prvýkrát s faktickou poznámkou za pánom Cuperom. Dovoľte mi teda, aby som reagoval na predrečníkov v tom zmysle, že Slovenská republika ako kandidujúca krajina na vstup do Európskej únie sa zúčastňovala všetkých podobných podujatí, ktoré boli zamerané na aktivity v boji proti organizovanej kriminalite. Ako člen vlády som sa zúčastnil zasadnutia v Bruseli, kde asociované krajiny boli pozvané...

  • Vypli ste sa, pán poslanec. Zapnite pána poslanca Krajčiho.

  • ... kde som sa zúčastnil v Bruseli rokovania. Slovenská republika pristúpila k tzv. predvstupovému paktu v boji proti organizovanej kriminalite, to znamená, že všetky tieto aktivity sú pozitívne. Vítam aj túto aktivitu, ktorá bola. Samozrejme, že tieto asociované, alebo kandidujúce krajiny hľadajú spoločný postup, ako riešiť tento závažný fenomén. Samozrejme, že to, čo povedal pán Gašparovič, takisto podporujem, pretože keby sa vytvorila jednotná legislatíva, bolo by to oveľa jednoduchšie. Chcem však povedať, že v uznesení, ktoré predkladáte pri tomto materiáli, sa nič nehovorí o tom, že by sme išli organizovať nejaké stretnutie k organizovanej kriminalite, ale tu sa hovorí, že ideme dať vyhlásenie k európskej integrácii, takže je to trochu rozdiel, potom si to treba vysvetliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Mali ste možnosť v rozprave sa prihlásiť a prípadne predniesť pozmeňujúce návrhy k predloženému uzneseniu. Žiaľ, nespravili ste tak, takže teraz už je neskoro o tejto veci diskutovať.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu na uznesenie tak, ako je uvedené v tlači 65.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila uznesenie k správe predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. stretnutia predsedu Európskeho parlamentu s predsedami parlamentov asociovaných krajín strednej a východnej Európy vo Vilniuse 9. až 11. novembra 1998.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je

    návrh Rady Slovenskej televízie na voľbu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.

    Podľa § 11 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov ústredného riaditeľa Slovenskej televízie volí na návrh Rady Slovenskej televízie Národná rada Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač číslo 68 a správu výboru ako tlač 68a.

    Prosím povereného člena Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá poslanca Františka Mikloška, aby informoval Národnú radu o prerokovaní návrhu Rady Slovenskej televízie vo výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    Pán poslanec Paška, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    chcem upozorniť, že je potrebné hlasovať o skrátení lehoty na prerokovanie tohto bodu, pretože sme príslušné materiály nemali 24 hodín pred rokovaním. Teda pred tým, než pristúpime k predkladaniu správy, je potrebné odhlasovať skrátenie tejto jednodňovej lehoty.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Paška, uvedené materiály boli doručené 24 hodín pred rokovaním dnešnej schôdze. Boli dané na stanovené miesta, čiže v tomto smere nemôžem akceptovať váš návrh. Jednoducho si treba poštu vyberať tam, kde sú stanovené miesta, tam to bolo doručené a bola dodržaná 24-hodinová lehota.

    Pani poslankyňa Podhradská, máte procedurálny návrh?

    Prosím, zapojte pani poslankyňu Podhradskú.

  • Prepáčte, pán predseda parlamentu, ale nehovoríte pravdu, že bola dodržaná stanovená 24-hodinová lehota, lebo výbor pre kultúru a médiá zasadal včera a jeho zasadnutie vtedy končilo. Jednoducho sa táto lehota nemohla splniť. Takže nesúhlasím s vami v tomto smere.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Paška, prosil by som vás, aby ste zopakovali váš procedurálny návrh, a bez rozpravy by som dal o ňom hlasovať.

    Nech sa páči, pán poslanec Paška.

  • Ešte raz kvôli poriadku zopakujem svoj návrh. Je potrebné dať hlasovať o skrátení 24-hodinovej lehoty na dodanie materiálov k tomuto bodu programu, pretože tieto materiály sme dostali až dnes ráno.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, zacitoval by som vám § 25 rokovacieho poriadku: "Rokovanie o jednotlivých bodoch programu schôdze Národnej rady nemožno začať, ak neboli poslancom najneskôr do 24 hodín pred začatím rozpravy odovzdané všetky písomné materiály, ktoré slúžia ako podklad na rokovanie, ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne inak." Čiže váš návrh je, ak Národná rada nerozhodla o tom inak. Dávam hlasovať o vašom procedurálnom návrhu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste sa prezentovali a hlasovali za skrátenie lehoty.

    Hlasujeme za skrátenie lehoty tak, ako to navrhol pán poslanec Paška.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh bol prijatý.

    Pán poslanec Mikloško, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážení páni členovia vlády,

    kolegyne, kolegovia,

    návrh Rady Slovenskej televízie na voľbu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie ste dostali ako tlač 68 a správu výboru pre kultúru a médiá ako tlač 68a. V nej uvádzame, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 33 z 18. novembra 1998 pridelil návrh Rady Slovenskej televízie na voľbu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá v termíne ihneď s tým, že výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o prerokovaní návrhu rady, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prerokoval uvedený návrh Rady Slovenskej televízie na svojej 6. schôdzi a v prijatom uznesení číslo 10 z 18. novembra 1998 konštatoval, že návrh Rady Slovenskej televízie je v súlade s § 11 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, ako aj s článkom 6 ods. 4 a 5 štatútu Rady Slovenskej televízie, ktorý schválil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1632 z 23. júna 1997 v znení neskorších zmien a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky:

    1. podľa § 11 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov zvoliť za ústredného riaditeľa Slovenskej televízie navrhovaného kandidáta Milana Materáka,

    2. podľa § 39 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky voľbu uskutočniť tajným hlasovaním.

    Vážený pán predsedajúci, odporúčam otvoriť rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Mikloškovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil žiaden poslanec ani žiadna poslankyňa. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.

    Prepáčte, teraz mi to doručili, takže sa ospravedlňujem, písomne sa prihlásil jediný poslanec, a to pán poslanec Ballek. Čiže pán poslanec, prihlásili ste sa písomne, dávam vám slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán premiér,

    vážená vláda,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa tu podelil s dvomi poznámkami, keď tá prvá sa dotýka Národnej rady Slovenskej republiky, druhá Slovenskej televízie a obidve dnešného rokovania.

    Bol som tu 2 roky a 4 ďalšie nebol. Moju zmienku o Národnej rade Slovenskej republiky X. obdobia môžete vnímať ako tie mená lodí stratených, mne sa však žiada povedať, že sme bývali vo výrokoch zdržanlivejší. V rozpravách dnes reagujeme väčšmi na seba ako na problémy spoločnosti, a tak čoskoro pribudneme medzi ne aj my sami. Odporujúc slovami slovám, a nie problémom, pôsobíme náhradne; jedny slová rodí sklamanie, druhé rodí satisfakcia.

    Keď som pred niekoľkými dňami čítal spoza okna dopravného vozidla veľký, na verejnom priestranstve sprejom zvečnený nápis "Život je pes, ale naučil ma brechať", pri dverách vozidla sa odvíjal rozhovor v našich pomeroch, žiaľ, vonkoncom nie už nezvyčajný. Postarší pán vyčítal mladšiemu jeho nástup do nášho trolejbusu, vstup natoľko rázny, že ho vedno s nami pocítili ženy aj deti, a mladý muž ho vyzval, aby bol ticho, lebo - a každý to vie - práve oni, starí, túto krajinu znivočili. Slovom "znivočili" nahrádzam obecnejšie. Na to sa starší mladšieho radšej už placho opýtal, kde si takéto spôsoby osvojil, a ten mu rázne odpovedal: "V parlamente a v televízii." Ozval sa smiech a reč sa zvrtla. S výrokom mladého muža bratislavský trolejbus súhlasil, hlasujúc smiechom, a v okamihu na jeho hriech zabudol, lebo ho prekryl väčší. Aj pre cestujúcich platilo, čo platí inak odjakživa, že kultúrnosť, zvyky, obyčaje, spôsoby a mravy padajú z hora nadol, a nie naopak. Neskôr, keď smiech doznel, ktorási zo žien za mnou povedala, že prenosy Slovenskej televízie z našich rozpráv deťom sledovať nedovolí. Hlas mala krásny, priam ako siréna, ale radšej som sa k nej nezvrtol, spomenúc si na bájneho plavca.

    Zúčastnil som sa viacerých rozpráv o Slovenskej televízii. Doteraz som sa v nijakej z nich neozval. Nie pre nezáujem o Slovenskú televíziu, ani z nedostatku kritickosti, ale z neznalosti. Už niekoľko mesiacov som najmä jej spravodajstvo a publicistiku nesledoval. Neviem už, akou mierou alebo tempom strácala neskôr svoj tzv. verejnoprávny charakter. To som neskúmal. Ako divák som ju obchádzal, lebo v mojich očiach znaivnela. Mám rád svet detí, insitných maliarov, po určitú mieru odpúšťam naivitu laickým kazateľom, ľudovým rečníkom, nie však spravodajcom naivným z vier. Tie viery, dodám, sa im stali osudnými a vieram oni.

    Severanská múdrosť - krásna aj nám Južanom - hovorí, že keď sa zima starie do leta, tak sa aj leto zastarie do zimy. Ak si tu takto jedno druhému vkročí do právomoci, leto je studené a zima teplá. Čo malo zrieť, nezreje, čo si malo oddýchnuť, nespí. Znalci vedia, že takto o rok bude najmä škodcov a hmyzu, lebo aj rok s rokom súvisí ako stará múdrosť s ďalšou. Dobro po zle nikdy neprichádza vzápätí, nezavládne v okamihu. Ak táto múdrosť platí vcelku, celoobecne, ustavične, tak pre nás práve najväčšmi. Ak áno, potom jej zmena nebude dielom tvorby úvah, ale netrpezlivosti aj v priestore televízie, lebo ani tá sa nezmení z noci do rána. Tú zmenu nemali by sme ani tak vidieť na nej, ako skôr na sebe. Tak bude naozaj profesionálna. A profesionálnou, modernou bude až od chvíle, keď bude vedieť, že všetko to, na čom jej najväčšmi záleží, môže byť v jej spravodajstve, a najmä v publicistike, prítomné len a len mimovoľne.

    Tejto miere sa z noci do rána nenaučí, lebo tejto miere sa môže naučiť len ako vnútorne slobodná, teda mierna. No a my od nej iné ani nežiadajme. Teda áno, ak sa pletie zima do leta, potom sa aj leto zastarie do zimy. To platí a najmä platilo donedávna aj o vzťahu Slovenskej televízie a politickej moci.

    Znaivneli, profesionalitu stratili obidve a navzájom sa podpísali pod svoj osud. Bez irónie, vládna moc a STV sa oslabovali navzájom, keď sa v právomociach zastupovali, teda vskutku rušili, a padli. Nepochybujem tu najmä o tom, že keby minulá vládna moc mala ešte moc, doterajšie vedenie STV by odvolala sama. A čo si ona myslí o tej moci? Sledovanosť Slovenskej televízie klesala. Sám som ju, priznám sa, vypol po jednom politickom monológu, ktorý trval povyše hodiny. Pustil som si ľudové, slovenské a moravské piesne a dlho mlčal, vlastne v duchu si hovoril: Ešte jedno slovo navyše a všetky nám navždy "znohujú" do Patagónie, aby tu neboli. Pre túto príčinu, áno, som prestal čítať aj určité noviny a viacerých komentátorov. A inak, naša publicistika klesla o stupienok vcelku, ako to už býva v časoch politických zápasov, ktoré narastali aj pričinením STV.

    Bola STV televíziou verejnoprávnou? Azda sčasti. Verejnosti patrila, ale tej jej časti, alebo zväčša tej, ktorá dospievala a citove dozrievala na konci rokov tridsiatych, nasledujúcich a päťdesiatych, oslavovaná či oslovovaná rečníkmi z púti táborov a tribún ich oslavami rasovými, národnostnými, konfesionálnymi, triednymi. Vedela zavše zostúpiť až do vekov kmeňových emocionalít, zvlášť dávnych. A my tu stojíme na prahu tretieho tisícročia.

    Aj duchovný a citový svet Slovenska pokročil. Ako naznačili voľby, prinajmenšom omladol. Ten už Slovenská televízia nevládala osloviť. Preto všetky tie zmeny v nej boli nevyhnutné. Len škoda, že nie aj prirodzené, ibaže, áno, aj mne sa to tak vidí, hoci náhle zmeny vidím nerád, vedenie STV už nemalo síl, ale ani vôle k sebaprekonávaniu.

    Tieto poznámky, kolegyne, kolegovia, neadresujem opozícii - ešte sa so svojím sklamaním, pripusťme, nemohla vyrovnať -, patria tým, ktorým voľby prisúdili tu najväčší politický vplyv, STV vrátane. A už len dodám, že nám dobre poniže normy zostúpil aj celoobecný mrav. Polícia nás chráni pred zlým činom, zákon nás zaň trestá, ale ani jedno nevaruje pred zlým úmyslom. Pred tým nás ochráni len a len dobrý mrav. Ten v nás zoslabol. Vláda a parlament a STV budú musieť myslieť aj naň. Áno, dobrý spôsob padá len zhora nadol, a nie naopak.

    Pán predseda, ďakujem za slovo, vám, kolegyne, kolegovia, za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Nikto viacej sa neprihlásil do rozpravy písomne. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Má niekto faktické poznámky?

    Pani poslankyňa Mušková má faktickú poznámku.

    Nech sa páči.

  • Vážení kolegovia,

    chcem upozorniť, že oháňať sa sledovanosťou, resp. nízkou sledovanosťou Slovenskej televízie a porovnávať ju, nebodaj, s časom pred rokom 1989, je neseriózne a svedčí skutočne o neznalosti problematiky. Chcem upozorniť, že tu vznikol duálny systém. Navyše, cez satelity môžu naši občania sledovať ďalšie televízne stanice zo zahraničia. Verejnoprávna inštitúcia by sa skutočne nemala porovnávať so súkromnou televíziou, lebo verejnoprávna inštitúcia slúži štátu a musí pracovať presne podľa zákona, musí plniť jeho úlohy. O tom by mohla povedať televízna rada, čo všetko pre verejnoprávnu televíziu vyplýva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Do rozpravy ústne sa prihlásili nasledujúci poslanci: pán poslanec Hudec, pán poslanec Malchárek, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Zajac, pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Ako prvému dám slovo pánu poslancovi Hudecovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    priznám sa, že pred dvomi hodinami som mal celkom dobrý pocit, lebo vystúpil pán predseda vlády, ktorý poďakoval bývalej vláde za všetko dobré, čo táto vláda urobila. Treba však povedať aj inú vec, že pán poslanec Ballek vyslovil niekoľko myšlienok, ktoré ma, mierne povedané, šokovali. Ak má byť toto, alebo takýto prístup k veciam, o ktorých budeme hovoriť, že sú dohodou, rozumnou dohodou, povedzme aj vážnym dialógom, ktorý má vyústiť do nejakých reálnych a skutočne dobrých výsledkov, tak je ťažko o tom vážne hovoriť.

    Pán poslanec Ballek je človek, ktorého si vážim. Napísal prinajmenšom dva dobré romány, napísal niekoľko dobrých esejí. Aj keď sme mali spory, ktoré sme mali, verím, že to boli spory väčšmi priateľské. Ale, žiaľbohu, zabudol na podstatu celého politického pozadia našej situácie. Zapamätajme si jednu vec: Kto si bude pamätať ktorých ľudí z tejto dnešnej našej doby? Budú to ľudia, ktorí sa budú môcť prirovnať k Bernolákovi, Štúrovi, budú to ľudia, ktorí sa budú môcť prirovnať napríklad k Mečiarovi. Aj keď to neradi počujete. A budú to ľudia, ktorí jednoducho odídu do zabudnutia.

    Vážené dámy, vážení páni, tu sa hrá o oveľa väčšie veci, než sa nám možno v prvom momente zdá. Môžeme tu rozprávať o verejnoprávnosti, ktorú, samozrejme, nikto nedefinoval a ťažko ju vie definovať niekto aj v Európe, môžeme hovoriť o všeličom inom. Čo je podstatou našej existencie, pán poslanec Ballek? Načo píšete v slovenčine svoje romány a svoje poviedky, keď na druhej strane možnože aj poviete, že je to zbytočné, keď ste v tom istom politickom zoskupení, ktoré popiera podstatu a základ našej existencie?

    To nie je drzosť, pán poslanec Mikloško, my sa dobre poznáme, ale musím povedať, že je to tak! Jednoducho to tak bude. Nikto nevymaže ľudí, ktorí sa zastali tejto kultúry, ktorí ju budovali, a ani tých, ktorí nič iné nerobia, len ju búrajú, kopú do nej, deštruujú ju, ktorí nie sú ochotní ani diskutovať o veciach, pretože majú zrejme iné záujmy.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, možnože sa nám zdá táto vec už dávno rozhodnutá. Aj tak to asi aj je. Ja sa len pýtam, tak tichučko, každého z vás: Nezabudnite na to, ako budú na vás spomínať vaše vnúčatá, vaši vnuci. Čo si pomyslia o vás tí, ktorí budú úplne bez záťaží rozmýšľať o tom, čo sa tu všetko dialo a čo sa všetko udialo aj v týchto laviciach, aj v tento deň. Vy si myslíte svoje. Môžete si to myslieť, história dá za pravdu nám. Upozorňujem vás na jednu vec: Náš optimizmus, politický optimizmus spočíva v tom, že vieme, za čo sme, ale vy viete len to, proti čomu ste. A vy tušíte len to, že niečo nenávidíte, nemáte radi a niečo nechcete. Nevieme, čo chceme?

    Bola možnosť aj inej dohody a tá dohoda spočívala v tom, že by sme si povedali: Dobre, nechceli ste Slovenskú republiku, boli ste proti nej. Pán poslanec Ballek vie dobre, že som ho tiež oslovil, keď sa tvoril text vyhlásenia zvrchovanosti Slovenskej republiky, nebudem hovoriť o podrobnostiach, to sa nepatrí. Je to inteligentný človek, pán minister kultúry, ktorý teraz reprezentuje vašu politickú moc, a preto si ho vážim.

    Ale chcem upozorniť len na jednu vec. Dobre si uvedomme, aj vy všetci si uvedomte, že to nie sú veci, ktoré sa dajú vybaviť tak, že vyjdú zajtra iné noviny a bude iný deň a všetko sa zmaže. Kto si bude pamätať koho, aké činy a ako sa robili? História je nemilosrdná. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pekne vás žiadam, keď nič iné, len toto si zapamätajte.

    Teraz robíte nového riaditeľa televízie. Dobre, urobíte ho. Aké bude vaše svedomie pred vašimi vnukmi, pred vašimi vnučkami? Zabudnite na to, že sa vyhovoríte, zabudnite na to, že sa ospravedlníte. Skutky a činy rozhodujú. Dovolím si tvrdiť na tomto posvätnom mieste Slovenskej republiky: Keď sa ktosi dovoláva vlasti - ako pán predseda vlády -, je to síce možno trošku sympatické, ale aj možno trošku farizejské. Má právo dovolávať sa tejto vlasti? Kto bol proti vyhláseniu zvrchovanosti, proti prijatiu Ústavy Slovenskej republiky? Už nemáme naozaj pamäť alebo hanbu?

    Pán spisovateľ Ballek, pán poslanec Ballek je človek, ktorý napísal zaujímavé knihy. Vie dobre, aké je maďarské nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku. Miesto toho to zatajuje a bojí sa to povedať. Je to škoda, je to škoda pre slovenskú literatúru aj pre pána poslanca spisovateľa Balleka.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec Hudec.

    Hlási sa spravodajca pán Mikloško.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Rád by som zareagoval faktickou poznámkou na vystúpenia bývalého ministra kultúry pána Hudeca, dnes poslanca.

    Vážený pán poslanec, dovolávali ste sa tu pamäti. Dovoľte mi, aby som aj ja vám pripomenul niečo z pamäti tohto národa. V roku 1989 bol Ján Čarnogurský vo väzení. Vtedajší PEN klub Slovenska chcel a potom aj podal vyhlásenie, v ktorom žiadal prepustenie na slobodu pána doktora Čarnogurského. Vy, pán poslanec Hudec, ktorý ste dnes taký veľký Slovák, ste vtedy vyhlásili, že to nepodpíšete, pretože Čarnogurský je slovenský separatista. Ak tomu neveríte, tu sú svedkovia, môžu vám to pripomenúť. Buďte taký láskavý a prestaňte nám dávať už poučenie. Teraz hovorím o tom, čo ste povedali, sú na to svedkovia. Prestaňte nám dávať už lekcie z vášho slovenského vlastenectva. To je prvá vec.

    Druhá vec. Áno, je pravda, že nie sme medzi tými vyvolenými, ktorým ste financovali busty, a teda nebudeme asi zaradení do panteónu slovenskej histórie. Ale, vážený pán poslanec Hudec, za posledných tridsať rokov kedykoľvek si sadneme k stolu a povieme si, kto čo urobil pre duchovné hodnoty tohto národa.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Weiss.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Chcel by som veľmi poprosiť pána poslanca Hudeca, aby nemoralizoval s takým pátosom v hlase, pretože práve tie bronzové busty, ktoré zo štátnych peňazí dal urobiť, dopredu rozbili akýkoľvek pátos a hranie sa na vlastenectvo, pretože to bola karikatúra vlastenectva.

    Vážený pán poslanec, hnutie, v ktorom ste boli, za štyri roky, skutočne ukázalo, čo chce, čo je jeho záujmom. Urobili ste vrstvu bohatých zo svojich vlastných radov. Bývalý prezident Prezídia Fondu národného majetku pán Gavorník to verejne v Pravde 27. januára 1997 povedal, že nadobúdateľmi majetku v privatizácii boli vysokopostavení politici. Tento váš osobný záujem sa sústavne snažíte maskovať vznešenými rečami o národe, ako by ste vy boli tí jediní, ktorí myslia na národ, ktorí myslia na túto republiku. Myslím si, že po tom, čo ste v tejto krajine za štyri roky urobili obrovskú sociálnu a majetkovú nespravodlivosť, mali by ste to aspoň prestať maskovať vznešenými rečami o národe.

  • Pán poslanec Hudec, nemáte právo reagovať na faktickú poznámku, lebo by ste reagovali sám na seba. Čiže pokračujeme v rozprave.

    Pán poslanec Cuper, máte faktickú poznámku? Nech sa páči, dávam vám slovo.

  • Vážený pán predseda,

    chcem doplniť pána poslanca Hudeca, že v rámci kultúrnej revolúcie, ktorá sa teraz uskutočňuje, sa odvoláva aj viacero iných politických väzňov, ktorí sa zaslúžili o slobodu a demokraciu v Slovenskej republike. Pán Arpád Tarnóczy bol odvolaný z funkcie veľvyslanca, a to je človek, ktorý sa zaslúžil o demokraciu. Bol perzekvovaný mnoho rokov v žalári ako človek nedospelý. Takže ak by sme mali hovoriť o tom, komu sa tu v kultúre ublížilo, museli by sme byť objektívnejší, aspoň viacerí.

    A pokiaľ ide o tie busty, myslím si, že pánovi poslancovi Weissovi bustu zaplatí jeho "zbohatnutý" otec. Vo vašom prípade, pán Weiss, nejde o nijakého robotníckeho vodcu, ani o nijakého chudáka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Budeme pokračovať v rozprave. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Malchárek. Pripraví sa pán poslanec Cuper.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážení prítomní,

    dovolil som si predstúpiť pred vás po tom, čo sme počuli na uplynulých schôdzach na tému Slovenskej televízie a ústredného riaditeľa už veľa kontroverzných názorov. Chvíľu som mal pocit, ako keby každý z nás sledoval inú televíziu. Ja na rozdiel od niektorých iných mám vysokú mienku o občanoch a voličoch Slovenskej republiky. Títo dali jasne najavo svojím hlasom vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky aj svoju spokojnosť a nespokojnosť s vysielaním Slovenskej televízie, a tým nadväzne aj s jej vedením. Viem, že súčasná opozícia by mohla namietať, že víťaz vo voľbách - HZDS - vďaka jednému miliónu hlasov bola a je dostatočnou garanciou správnej voľby dnes už odvolaného ústredného riaditeľa Slovenskej televízie pána Kubiša.

    Je evidentné, že Slovenská televízia svojou činnosťou občanov Slovenskej republiky, prívržencov rôznych politických strán a hnutí nezbližovala a nemala záujem hľadať objektívne spoločné východiská, ale, naopak, vedome polarizovať spoločnosť na každej úrovni, nevynímajúc ani základ, ktorou je rodina. Vieme, že Slovenská televízia je v súlade so zákonom verejnoprávne médium. Bohužiaľ, ako to už tu bolo spomenuté, nepodarilo sa nám zjednotiť názor na tento pojem verejnoprávnosti, ale v zásade je zrejmé práve pomerom hlasov zástupcov politických strán v Národnej rade Slovenskej republiky, že vysielanie Slovenskej televízie ani tento všeobecný pojem nenaplňovalo. Myslím si, že pri otázke riešenia ďalšieho smerovania Slovenskej televízie nie je tak úplne rozhodujúce, či existuje vyvážené vysielanie súkromnej televízie alebo či jedna alebo druhá televízia dávala priestor vládnucej koalícii a druhá získavala percentá pre opozíciu.

    Verejnoprávna Slovenská televízia zo zákona nesmie permanentne jednostranne osočovať iné politické subjekty, ktoré reprezentujú významnú skupinu občanov Slovenskej republiky, nesmie ignorovať kritické pripomienky Rady Slovenskej televízie, ktorú určite nik nemohol v minulosti upodozrievať z nadbiehania minulej opozícii. Slovenská televízia si nenaplnila svoje úlohy vyplývajúce zo zákona, a to nestranne informovať a slúžiť verejnosti, nestranne a nekonfrontačne profilovať politické názory občanov, vyvážene informovať o dianí a vzniknutých skutočnostiach a pomôcť divákom vytvoriť si vlastný názor, a nie ho cielene profilovať hrubými, nekvalifikovanými a jednostrannými politickými komentármi. Za všetky nedostatky každej organizácie v konečnom dôsledku logicky zodpovedá aj vedenie, top-manažment, ktorý svojou nekoncepčnosťou a nekvalifikovanosťou vytvorí prípadný negatívny výsledok svojej činnosti.

    Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie nám na základe výberu odporúča kandidáta na ústredného riaditeľa Slovenskej televízie. Je však nutné objektívne posúdiť, či má na túto funkciu predpoklady. Rozhodne neobstojí jediné kritérium, že bude lepší ako predchádzajúci, to už by nebol až taký problém. K potvrdeniu návrhu a voľbe by sa malo pristúpiť s presvedčením, že kandidát má odborné predpoklady, je schopný a skúsený manažér a nie je ani priamo závislý alebo zaviazaný žiadnej politickej strane alebo hnutiu.

    Mrzí ma, ak dochádza k nedorozumeniam pri nezdravom zdôrazňovaní príslušnosti kandidáta k politickému subjektu, ak je ním navrhovaný. Myslím si, že v personálnych otázkach je v súčasnosti stále väčšia snaha preferovať jeho odborné a morálne vlastnosti s tým, že svoje politické názory nebude prezentovať v rozpore s výkonom a poslaním tejto funkcie. Tento proces vyžaduje istý čas potrebný na jeho efektívnu realizáciu v súlade s platnými zákonmi. Nie je predsa možné pracovať a robiť výber tak, ako ho prezentoval odvolaný riaditeľ pán Kubiš v televíznom vystúpení, keď konštatoval, že k členom rady sa nemôže vyjadriť, pretože ich nepozná, ale jedno vie určite, že jediným odborníkom je kandidát za HZDS.

    Osobne sa na to pozerám pragmaticky. Zmena je potrebná, pretože organizácia je nefunkčná. Niektorí sa domnievajú, že jedinou osobou, osobou nového riaditeľa je daný predpoklad realizácie potrebných systémových zmien. Ani tí ostatní nemôžu tento predpoklad a priori priamo vylúčiť. Väčšina však nesie priamu politickú aj vecnú zodpovednosť a garanciu za uskutočnenie zmeny súčasného stavu. Je nutné si tiež uvedomiť, že nedávame novému riaditeľovi definitívu, ale je potrebné si priznať, že riaditeľ takej významnej a rozsiahlej inštitúcie, akou Slovenská televízia bezpochyby je, potrebuje nevyhnutný čas a dôveru na realizáciu svojich zámerov. Dajme mu dôveru, šancu, aby svoje predstavy realizoval. V prípade vzniknutých problémov je potrebné pomôcť hľadať primerané riešenia.

    Tiež si myslím, že nie je na škodu, keď aj vrcholovému manažérovi niekto dýcha na chrbát. Za seba môžem vyhlásiť pred občanmi tejto republiky a sľúbiť, že v budúcnosti nepodporím riaditeľa, ktorý nebude vedieť riadiť verejnoprávnu Slovenskú televíziu. Uvedené dôvody ma vedú k tomu, aby som návrh Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie podporil, aby skončilo obdobie bezvládia a špekulácií, aby sa vyčistil stôl, aby nový riaditeľ Slovenskej televízie dostal šancu a začal pracovať na realizácii svojej koncepcie v prospech verejnoprávnosti vysielania, v prospech divákov a občanov Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky musí ponechať riaditeľovi Slovenskej televízie jeho výkonné kompetencie a zodpovednosť a súčasne plne uplatňovať zákonné právo dôslednej a objektívnej kontroly prostredníctvom rady pre Slovenskú televíziu a hlasov našich občanov, ktorí sú a budú najlepším zrkadlom úspešnosti navrhovaného kroku.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka - pán poslanec Hudec.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán poslanec,

    všetko so všetkým súvisí. Ak sa neurazíte, poviem inú vec. Jednoducho všetko to, čo ste povedali, kde na jednej strane nesúhlasíte s kandidatúrou, na druhej strane ju podporujete, napríklad súvisia aj s takými vecami, ktoré naša spoločnosť nepozná.

    Pán poslanec Mikloško povedal polovičku veci. Pán poslanec Mikloško, bol som z tých ľudí, ktorí sa zaslúžili o to, aby vzniklo Slovenské PEN centrum, a sú tu najmenej dvaja ľudia, ktorí o tom takisto dobre vedia, z ktorého ma potom vyhodili, a doteraz som hrdý na to, že takú nedôveryhodnú osobu, akou je pán Čarnogurský, som nepodporil. Jednoducho je to človek, ktorý sa vždy preukázal ako ten, ktorému sa nedá veriť.

    A dovoľte mi aj v tejto súvislosti s voľbou nového riaditeľa televízie povedať: Páni, ani vy ste sa nedohodli na jeho mene. Aj vy budete s ním nespokojní. Som zvedavý, čo urobíte, keď nebude riešiť základné veci, ktoré sa STV týkajú. Budete opäť nespokojní a opäť to vrhnete na hlavu tohto chudáka, ktorý tam nastúpil. Možnože ani nevedel, čo mu ponúkate, a o tri mesiace budete s ním nespokojní. Toto nie je riešenie. Ak si myslíte, že Slovenská televízia je len vysielanie v rámci spravodajstva, pretože najmä o to vám ide, bude iba slúžkou vašej politickej moci, pretože o to vám ide. Veľmi sa mýlite, ak si myslíte, že si takto získate náklonnosť občanov Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Húska.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcel by som reagovať na niektoré slová pána poslanca Malchárka. Je totiž podľa mňa dôležité, aby sme neprijali napríklad také stanovisko, ktoré medzi iným vyslovil, že nie je dôležitá vyrovnanosť informácií podávaných v masových médiách. Naopak, je to dôležité a stav prehlbovania monopolnej informačnej situácie je absolútne nežiaduci. Teraz sa stále zdôrazňuje, že nie je dôležité, či hovoríme o iných televíziách, lebo teraz hovoríme o verejnoprávnej.

    Priatelia, poviem vám iný príklad. Keď sa posudzuje napríklad monopolná situácia v hospodárstve, tak vôbec sa nezisťuje, akým vlastníckym podmienkam je podrobená tá-ktorá firma, či je štátna, alebo súkromná a podobne, ale dôležité je, či prispieva k monopolnej situácii, alebo nie. A aj tu je toto dôležité. To znamená, že celkom oprávnene hovoríme: Teraz sa ukáže, že sa prehĺbi stav informačnej izolácie nášho občana, že občania budú informovaní len jednostranne. To znamená, zo Slovenskej televízie bude v podstate druhá Markíza. A občania toto budú registrovať a som presvedčený, že z toho aj vyvodia dôsledky.

    A nakoniec ešte jedna poznámka. Varovali ste tu, že v budúcnosti nebudete podporovať to vedenie, ktoré prípadne nebude vás uspokojovať. Priatelia, ale veď vy ste vytýkali nám z minulosti, aj keď došlo k zmene vedenia televízie, a vy sa už teraz vyhrážate svojmu.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Chcela by som nadviazať na vystúpenie pána poslanca Malchárka, ktorý viac hovoril o Slovenskej televízii ako o kandidátovi a procese, ktorý vlastne predchádzal tomuto návrhu.

    Ja sa ani nečudujem, že o tom nehovoril, pretože aby ste tento návrh mohli podať, vážení páni poslanci, tak bolo potrebné zmeniť zákon, a navyše, dokonca bolo potrebné účelovo zmeniť štatút Rady Slovenskej televízie, kde v štatúte bol pôvodne vyžadovaný súhlas siedmich členov z deviatich, a vzhľadom na obavy, že neprejde váš kandidát, ste zmenili štatút na súhlas len šiestich. A vonkoncom nemôžem súhlasiť s názormi, ktoré od právnikov vládnej koalície vychádzajú, že tu je systémový prístup, aby bol počet a percentá také a onaké. Je to jednoduchá účelovosť v záujme presadenia, prevalcovania vašich názorov. Vami spomínaný "parný valec Idky" je len gúľajúcou sa slamkou proti tomu, čo vlastne produkujete vy v tých personálnych otázkach.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán poslanec Malchárek spomínal a dovolával sa vyčistenia stola Slovenskej televízie. Tak to vyčistenie bolo začaté úplne svojráznym spôsobom, keď minister spravodlivosti vyhlásil, koho treba zo Slovenskej televízie, verejnoprávnej inštitúcie, vyhodiť. Menovite vykopnúť, menovite, personálne, konkrétne a ďalších.

    Nepoznám takýto obdobný prípad zo žiadnych iných štátov, vrátane diktatúr, aby sa zaútočilo spoza tribúny parlamentu a zo strany vlády na žurnalistov a na pracovníkov médií. Vy ste v tomto smere nasadili katastrofálny štandard a k tomuto katastrofálnemu štandardu ste si prispôsobili aj zákony. Aj tie sú katastrofálne. Veď predsa vytvorenie jednofarebných rád Slovenskej televízie aj Slovenského rozhlasu, to je čo? To je zákonnosť? To je demokratickosť? Nedajte sa vysmiať! Sú tam zástupcovia Združenia slovenských novinárov, ktorí zastupujú tisíc žurnalistov v tejto sfére? Vôbec nie! Je tam jeden jediný symbolický predstaviteľ Hnutia za demokratické Slovensko. To je pluralita?

    A ak si myslíte, že týmto ovplyvníte verejnú mienku, veľmi sa mýlite. 40 rokov tu bola taká jednofarebná televízia, jednofarebný rozhlas. A kam sa dopracoval? Škoda, že tu nie je Peter Weiss, aby si to pripomenul a bolo mu to možné pripomenúť, že aj pod jeho ideologickou egidou sa v podstate režim dopracoval do totálneho krachu, pretože vlastní občania tomu štátu neverili pomaly ani presný čas, ani predpoveď počasia. Presne takisto ako v súčasnosti už ľudia tu neveria Markíze, pretože Markíza to je jeden prehľad katastrofických správ a lží. A do tohto stavu chcete sformovať aj Slovenskú televíziu vyčistením stola, vykopnutím ľudí.

  • Budeme pokračovať v rozprave.

    Pán poslanec Cuper, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Zajac.

  • Vážený pán predseda a zároveň predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    stalo sa dobrým zvykom v tomto parlamente, samozrejme v úvodzovkách, predčítavať buď vlastné, alebo cudzie príspevky. Priznávam, nikdy nedosiahneme kvality takých majstrov pera, ako je pán spisovateľ Ballek alebo možno aj niektorí iní spisovatelia, ktorí sedia v tomto parlamente. Sú aj horšie predčítavania, už nie také kvalitné, ktoré niekto v tomto parlamente čítal, aby ospravedlnil nestrannosť a nestraníckosť navrhovaného kandidáta pred občanmi Slovenskej republiky na post riaditeľa Slovenskej televízie, ktorý by mal zabezpečiť jej absolútnu nestrannosť, a aby sa stala verejnoprávnou.

    Dovoľte mi, aby som aj ja dnes mimoriadne predčítal istý rozhovor s pánom redaktorom Petrom Sudcom - ktorý je tento týždeň zverejnený v Domino-fóre -, ktorého iste nie je možné podozrievať zo sympatií k vládnej koalícii, pardon, k terajšej opozícii. Je to zjavne týždenník, ktorý patrí, alebo je spriaznený s terajšou vládnou koalíciou, a tak je zaujímavé si prečítať niečo o nestrannosti navrhovaného kandidáta:

    "Už to je nenormálne, ak sa verejne a bez hanby vetrajú stranícke nominácie na post, kde čo len náznak akejkoľvek partajnej inklinácie je doslova diskvalifikačný. Na Slovensku je to inak. Strany vládnej koalície, samozrejme, mimo Strany maďarskej koalície, ktorá tradične nemá nárok, presadzujú svojich kandidátov. Úsilie usmerniť svojich ľudí v médiách sa občas vyskytne i na zavedenejších scénach. Slovensky príznačné je to, že ani demokrati necítia nijakú potrebu tento všade inde kompromitujúci fakt dementovať. Naopak, napríklad Vladimír Palko vo vysielaní Slobodnej Európy odzbrojujúcou otvorenosťou oznámil, že okruh kandidátov sa zužuje. Momentálne sú už len dvaja-traja."

    Ale Rada Slovenskej televízie si počína "doteraz celkom autonómne". Vo chvíli, keď to hovoril, existovala presne dva dni a celkom autonómne stihla navrhnúť akurát odvolanie Kubiša.

    A my im to odporučíme len rozhodovať, ale bude sama. Palko tým len priznal, ako už pred ním Petrák zo Strany občianskeho porozumenia, totálnu nehoráznosť: Koaličné strany nielenže majú svoje "kone", ale dokonca si nimi robia akési "predvýberové konanie", to podčiarkujem. Skúste si predstaviť, že napríklad uchádzača o kreslo riaditeľa BBC vypočúva na sekretariáte Labour Party Tony Blair.

    Môžem pokračovať ďalej. "Na adresu nestrannosti slovenských novinárov, ktorí sú spriaznení s terajšou vládnou koalíciou, vydarenú personálnu stratégiu koalície v mediálnej oblasti dotvára niečo, čo okrem iného pripomína splátkový kalendár tentoraz pre spriatelených žurnalistov. Obsahová invázia novinárskych hviezdičiek Markízy do Úradu vlády a priľahlého okolia je skoro rovnako anomálna ako všetko, o čom sme hovorili vyššie.

    Prístupnosť medzi prostrediami v politike a v médiách je totiž v štandardných pomeroch veľmi obmedzená. Napätie medzi nimi vytvára akúsi prirodzenú bariéru a jej prekročenie vzbudzuje nedôveru. A hovorcovské a tlačové angažmá prijímajú vplyvní komentátori a v ich textoch sa dodatočne hľadá súvislosť, a to poriadne dozadu. Spravidla si však politické strany takýchto ľudí vychovávajú vo vlastných tímoch public relation. Prípad, že by sa naraz niekoľko ľudí z jednej redakcie presunulo do prostredia politiky, je nepredstaviteľný. Na slovenskej scéne sa zasa raz nechápe, že byť hovorcom značí predovšetkým mať schopnosť do hĺbky poznať a tlmočiť problematiku rezortu a až potom vyludzovať úsmev na peknej tvári. Vzhľadom na výbavu markízových posíl profesionálnejší pre dané posty by boli ľubovoľní straníci druhého či tretieho sledu."

    Takže, vážení páni poslanci, vážení občania Slovenskej republiky, o nestrannosti nového riaditeľa Slovenskej televízie sa dá celkom s určitosťou pochybovať. Ak si pozriete materiál, ktorý ste dostali pod číslom 68 ako návrh Rady Slovenskej televízie na voľbu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie, kde sú programové tézy nového riaditeľa, tak vás musí zaujať to, že toto, dalo by sa povedať, zinternacionalizovanie Slovenskej televízie má byť konzultované s pánom poradcom bývalého, alebo ak chcete, terajšieho prezidenta Českej republiky a bývalého prezidenta Česko-slovenskej republiky Ivom Máthém, ktorým bol zároveň aj riaditeľom Českej televízie. Ak si pozriete celý materiál, tak ide o zásadný nie zvrat, ale - dalo by sa povedať - protislovenský kontrarevolučný zvrat. Slovenská televízia sa má stať slúžkou novej moci, ktorá má zásadným spôsobom "normalizovať", internacionalizovať slovenskú spoločnosť v intenciách, ktoré už tu boli prezentované vo vystúpení niektorých pánov poslancov.

    Zaujímavé sú aj spojenia, s kým má nová Slovenská televízia nadväzovať v prvom rade kontakty. To je v druhom bode. Najprv sú banky, telekomunikácie, novinári, dodávatelia, odbory, zamestnanci a nie náhodou až na poslednom mieste bude slovenský divák.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, ak k tomu dodáme to, čo sa hovorí v kuloároch, že spravodajstvo Slovenskej televízie má zásadným spôsobom posilniť nová vedúca, redaktorka z rádia Slobodná Európa, Ľuba Lesná, tak niet pochýb, kto je krstným otcom tejto celej zmeny. To znamená, ide o to, aby sa Slovenská televízia slovenskému divákovi odcudzila, aby sa prezentoval predovšetkým taký program, ktorý je výhodný tým, ktorí patrónujú novú vládnu koalíciu zo zahraničia, ktorej sa nová vládna koalícia chodí do zahraničia klaňať a ktorej sa zároveň chodí občas aj klamať o pomeroch na Slovensku.

  • Hlasy v sále.

  • Aj jedno, aj druhé, pán Mikloško.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, želajme novému riaditeľovi Slovenskej televízie, aby mu pán Ivo Máthé radil dobre, aby slovenskí občania dostávali tie najlepšie televízne programy, ktoré určite prispejú k tomu, ako to tu už dnes povedal pán predseda parlamentu, aby sa Slovensko urýchlene integrovalo do Európskej únie a do NATO, ale zároveň, aby sa stalo absolútne neosobným, neidentifikovateľným celkom, ktorý sa môže v dohľadnom čase stať znovu objektom politických zápasov a politických intríg našich susedov, pretože to mediálne prepojenie ukazuje na skutočnosti, že naozaj Slovenská televízia pod vedením nového straníckeho riaditeľa vládnej koalície objektívnou nebude.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, zároveň chcem povedať pánovi poslancovi Osuskému, aby sa neunúval reagovať na moje vystúpenie. Ak chce, aby sme potom mohli to isté urobiť dehonestujúcim spôsobom o jeho osobe, nech sa ráči po mesiaci sa predstaviť tomuto plénu aj on sám a nech nesedí a nech nepúšťa tu otravné plyny.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Bajan.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Napriek tomu, že nás pán kolega Cuper vyzval, aby sme nereagovali na jeho vystúpenie, nedá mi, aby som nepoprosil kolegov, ak čítajú noviny a časopisy a odrazu začnú pociťovať silné nutkanie podeliť sa o svoje dojmy z týchto článkov, aby sme si to vybavili v iných priestoroch a miestnostiach, a nie v tejto sále, pretože Slovák, teda občan Slovenskej republiky pri tomto televízore a tomto prenose si to nezaslúži. My asi áno, ale napriek tomu chcem poprosiť kolegov, aby tu jednoducho "neblbli", aby sme začali naozaj rokovať k veci. To je všetko.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Kadlečíková.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    my sa tu rozprávame o rôznych veciach. Hlavne si vytýkame, že niektorí nie sme príliš slovenskí, druhí sme až príliš málo slovenskí, ale vôbec nehovoríme o tom, kto je dnes vlastne hlavným hrdinom tohto bodu programu, teda o pánovi Materákovi. Takže, reagujúc na vystúpenie pána poslanca Cupera, chcem povedať, že si vážim pána Cupera, beriem ho vážne, vážim si na ňom práve to, že je taký pracovitý, v čom je aj mne príkladom, ale chcem povedať, že v programe, v koncepcii, ktorú predložil pán Materák, sa uvádza, že my neutlmujeme vlastnú tvorbu, ktorá bola utlmená v poslednom období, ale že sa mení pomer premiér a repríz 60:40. To znamená, že v druhej fáze sa zvýši pôvodná slovenská tvorba o 20 %. A tomuto tlieskam, a preto budem podporovať aj pána Materáka a jeho zvolenie do funkcie riaditeľa Slovenskej televízie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Faktická poznámka - pán poslanec Galbavý.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo.

    Chcel by som taktiež reagovať na pána poslanca Cupera.

    Na úvod chcem povedať, že ma veľmi mrzí, že už dopredu je pán kandidát na ústredného riaditeľa Slovenskej televízie odsúdený ako stranícky riaditeľ. Ten človek, ktorý ešte nemal vôbec možnosť byť vyskúšaný na verejnosti. Chcem zároveň aj položiť otázku pánovi poslancovi, či považoval Igora Kubiša, ústredného riaditeľa, za nestraníckeho kandidáta.

    Minulý týždeň sa mi dostali náhodou do rúk noviny Slovenská Republika a tu pod názvom "Jediná otázka Igorovi Kubišovi, bývalému ústrednému riaditeľovi Slovenskej televízie", ako budú vaše ďalšie kroky po odvolaní z funkcie pokračovať, bývalý ústredný riaditeľ pán Kubiš odpovedal celkom jednoducho: "V každom prípade chcem pôsobiť v mediálnej sfére. Najradšej, a bola by to pre mňa pocta, keby som svoju prácu v mediálnej alebo v politickomediálnej oblasti mohol vykonávať pre najschopnejšieho človeka v tomto štáte - pána Vladimíra Mečiara a HZDS." Pýtam sa, či to bola práve tá nestraníckosť.

    Osobne podporím pána Materáka ako ústredného riaditeľa Slovenskej televízie, pretože mám pocit a dôveru voči tomuto človeku, že bude nestranícky a bude slúžiť občanom Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka - pán poslanec Osuský.

  • Skutočne som nemienil vystúpiť k prejavu a k rozprave pána poslanca Cupera, ale keďže ma s takou, akousi paranoidnou, predtuchou, že tak urobím, oslovil, tak ho ubezpečujem, že jedovaté plyny vypúšťať nebudem. Rád by som ho ale upriamil na fakt, že alexia, tým nemyslím žiadnu ruskú kňažnú, ale stav, ktorý sa u pacienta prejavuje problémom s čítaním, sa dá korigovať.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, panie poslankyne, skutočne by bolo dobré, ak by sme sa v rozprave a vo faktických poznámkach venovali tomu, že ideme voliť ústredného riaditeľa Slovenskej televízie z hľadiska jeho osoby aj z hľadiska vecnosti, pokiaľ ide o fungovanie verejnoprávnej televízie. Čiže chcel by som vás vyzvať k tomu, aby sme sa vecne venovali problému, ktorý je teraz v rozprave.

    Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Zajac. Pripraví sa pán poslanec Jarjabek.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    veľmi často sa z opozičných lavíc ozývalo v poslednom čase to, že nevieme, čo je to verejnoprávnosť, nevieme, čo to má byť verejnoprávna televízia, takže vlastne takýmto spôsobom sa dá potom veľmi jednoducho vytvoriť si isté alibi.

    Chcel by som iba upriamiť vašu pozornosť na niečo, je to časopis, ktorý sa volá Kontakt, je to časopis, ktorý vydávala dokonca Slovenská televízia. A chcel by som vás upriamiť na číslo 1/1997 a číslo 1/1998, kde sa veľmi vecne, veľmi obsiahlo hovorí práve o tom, čo to je verejnoprávna televízia v deväťdesiatych rokoch. Pán poslanec Jarjabek, keď ešte bol predsedom Rady Slovenskej televízie, si mohol pokojne načítať niekoľko viet a niekoľko strán, ktoré o tomto rozprávali. Ja by som, ak dovolíte, z toho iba zacitoval, aby sa tu zbytočne neopakovali stále dookola tie isté veci, ktoré nejakým spôsobom nepomáhajú výkladu veci.

    Čo je teda verejnoprávne vysielanie? Hlavné princípy verejnoprávneho vysielania môžeme zhrnúť do ôsmich bodov: univerzálna geografická dostupnosť, univerzálne obsahové pôsobenie, zvláštna pozornosť menšinám, príspevok k uvedomovaniu si národnej identity a príslušnosti ku komunite, odstup od záujmov mocných, priame financovanie a univerzálnosť poplatkov, súťaženie v zmysle dobrých programov, a nie sledovanosti, smernice, ktoré neobmedzujú programových tvorcov.

    Ďalej, zatiaľ čo je komerčné vysielanie spojené so spoločnosťou prostredníctvom trhu, verejnoprávne vysielanie odvodzuje svoju legitimitu z rolí divákov ako občanov. Pojem občianstva je pre interpretáciu vysielania mimoriadne dôležité. Občianstvo nemôže byť pasívne. Občianstvo je politické. Ak verejnoprávne vysielanie súvisí s myšlienkou občianstva, potom logicky nesmie podliehať autoritatívnej moci štátu. Zároveň ho nemožno redukovať na úroveň tovaru.

    A ďalej, v posledných rokoch získali verejnoprávne médiá značný stupeň nezávislosti, čo priaznivo ovplyvnilo ich flexibilnosť.

    A ďalej, dnes ide o posilňovanie schopnosti občanov aktívne sa podieľať na fungovaní demokratickej spoločnosti. Namiesto snahy slúžiť diváckej verejnosti, o čo sa usiluje každá komerčná televízna stanica, dnešným cieľom verejnoprávnej televízie je slúžiť ľuďom, a to poskytovaním možnosti širokého výberu rozhlasovej a televíznej programovej ponuky.

    A ďalej, ale programové ideály, ako rozmanitosť, pluralizmus a kvalita, dnes sú pre verejnoprávne médiá záväzné.

    A ďalej, ide o také verejné komunikačné systémy, ktoré umožňujú všetkým skupinám spoločnosti prístup k informáciám, kultúre a zábave. Keďže rovnoprávny prístup má rozhodujúci význam pre uplatňovanie demokracie, uznáva sa temer ako jedno z občianskych práv v demokratickej spoločnosti. Verejnoprávnosť sa teda dnes pokladá za jedno zo základných občianskych práv, ak dovolíte.

    A ďalej, spoločenská rola verejnoprávneho média je predovšetkým kultúrna, pretože televízia predstavuje dominantnú formu kultúrneho prejavu v našej spoločnosti, čo zároveň nadobúda najvyšší kultúrnopolitický význam.

    A ďalej, verejnoprávna televízia má venovať pozornosť pôvodným televíznym inscenáciám, dokumentárnym, kritickým a kontroverzným kultúrnym, vzdelávacím a detským programom s pedagogickými ambíciami.

    Myslím si, že netreba pokračovať, stačí si len poriadne načítať dostupný materiál. Myslím si, že tá dnešná diskusia by sa mala uberať predovšetkým smerom k tomu, a to je pozitívny program, to nie je negatívny program, dnešná diskusia by sa mala uberať predovšetkým k tomu, ako navrátiť Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu verejnoprávnu funkciu. To znamená, ako pestovať v Slovenskej televízii občiansku kultúru, ako pestovať v Slovenskej televízii výchovu k základným občianskym právam, k základným ľudským právam, ako pestovať v občanoch citlivosť voči problémom menšín, ako pestovať v občanoch citlivosť voči otvorenosti slovenského národa a Slovenskej republiky, či o tom, čomu hovoríme základné európske hodnoty, pretože súčasťou toho sveta, ktorý pestuje základné európske hodnoty a základné hodnoty európskej civilizácie, sa chceme stať.

    Verejnoprávnosť znamená nie to, čo tu pán poslanec Húska už x-krát vymenoval, to znamená, že vy máte toľko médií a vy máte toľko médií. Veď nejde vôbec o to, aby niekto mal 80 % médií a niekto mal 20 % médií. Alebo aby niekto mal, nejaké politické strany mali 50 % médií a druhé 50 %. Ide o to, aby verejnoprávne médiá boli nezávislé.

    Viem, že vy sa usmievate, pretože nikdy vám o to nešlo. Neviete si predstaviť, že verejnoprávne médiá môžu byť skutočne nezávislé, pretože ich meriate len cez optiku vlastných straníckych záujmov.

    Ak teda majú byť verejnoprávne médiá verejnoprávnymi, predovšetkým treba obrátiť tú optiku straníckych záujmov na optiku záujmov občanov. To je veľmi jednoduchá devíza. A verejnoprávna televízia, verejnoprávny rozhlas, pokiaľ budú verejnoprávne, si túto devízu osvoja a budú sa podľa nej správať. Nejde teda o to, vymeniť jednu straníckosť za druhú straníckosť, ide o to, aby médiá, verejnoprávne médiá konečne slúžili občanom. Tak ako ide o to, aby súkromné médiá sa starali o to, aby mali čím väčšie divácke pôsobenie. Ide o to, aby tu vznikla korektná konkurencia súkromných a verejnoprávnych médií, t. j. korektná konkurencia, ktorá zabezpečuje prirodzenú rozmanitosť vysielania, ktorá zabezpečuje divácky záujem a zároveň aj záujem občanov, záujem občianskej spoločnosti, záujem o tvorbu občianskej spoločnosti.

    Dovoľte mi, aby som povedal niekoľko viet k jednému problému, o ktorom sa tu hovorí už veľmi často, a myslím si, že treba k nemu povedať jasné jednoduché slovo. Pán poslanec Hudec tu vytiahol jeden - povedal by som - dnes už historický fakt. Pozerám sa teraz práve na pána poslanca Balleka a nerád poviem to, čo teraz poviem, ale keďže pán poslanec Hudec o tom hovoril, dovolím si pripomenúť, že v marci 1989 to boli vtedy Ladislav Ballek, Lajos Grendel a Peter Zajac, ktorí išli do Viedne na 1. regionálne stretnutie PEN klubu a išli tam preto, aby pomohli založiť Slovenské centrum PEN.

    Slovenské centrum PEN bolo založené na medzinárodnom kongrese PEN klubu v septembri 1989, to znamená ešte pred novembrom 1989, a bolo založené tak, že sa rozčlenil Česko-slovenský PEN klub na český a slovenský. Keď sa ma priatelia v Medzinárodnom PEN klube pýtali, prečo má existovať Slovenské a České PEN centrum, povedal som veľmi jednoducho v súlade s mojimi slovenskými spisovateľskými kolegyňami a kolegami, ale aj v súlade s českými spisovateľskými kolegyňami a kolegami, že to preto, že tu existujú dve národné kultúry a dve národné literatúry, ktoré majú mať prirodzené zastúpenie v Medzinárodnom PEN centre. Jediná podmienka, ktorú si Medzinárodný PEN klub postavil, bolo to, aby sa slovenskí spisovatelia, ktorí sa uchádzajú o členstvo v Medzinárodnom PEN klube, podpísali pod chartu PEN klubu.

    Jeden z bodov charty PEN klubu bolo zastať sa spisovateľov, ktorí boli v tom čase v socialistických krajinách vo väzení. Jediný z tých, ktorí sa uchádzali o členstvo, ktorý odmietol v tomto zmysle podporiť chartu Medzinárodného PEN klubu, bol práve Ivan Hudec. Jediný, kto sa nestal členom Slovenského centra PEN, pretože ho jeho vlastní kolegovia na 1. valnom zhromaždení medzi seba neprijali - a neprijali ho práve preto, že sa odmietol prihlásiť k medzinárodnej charte PEN -, bol práve Ivan Hudec.

    Nerád to hovorím, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ale také sú historické fakty. A oháňať sa dnes slovenskosťou z jeho úst mi pripadá trocha čudné. Pýtam sa, čo je to potom tá slovenskosť? A môžem vám aj odpovedať, čo je to pre mňa byť dobrou Slovenkou a čo je to pre mňa byť dobrým Slovákom.

    Dobrou Slovenkou a dobrým Slovákom pre mňa znamená robiť si poctivo svoju robotu. Pre mňa znamená byť schopný, byť konkurencieschopný vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti s tým svetom, do ktorého sa chceme vrátiť. Byť dobrým Slovákom a Slovenkou pre mňa znamená dobre sa starať o svoju rodinu. Byť dobrým Slovákom, dobrou Slovenkou pre mňa znamená normálnu poctivosť, slušnosť, korektnosť, dodržiavanie pravidiel. Znamená to pre mňa, pre mladé Slovenky a mladých Slovákov mať vôľu a chuť učiť sa. Mať vôľu a chuť ísť do sveta. Mať vôľu a chuť niečo sa naučiť a to si so sebou priniesť a ďalej na tom pracovať. Dobrou Slovenkou a Slovákom pre mňa znamená byť otvorený voči svetu, nie uzavretý voči svetu, byť otvorený voči svetu, byť znášanlivý voči iným Slovákom a Slovenkám, voči iným občanom Slovenskej republiky iných národností, iných etnických skupín, voči iným národom, voči príslušníkom iných štátov a iných kultúr.

    Ak dovolíte, to pre mňa znamená byť dobrou Slovenkou a dobrým Slovákom, a nie mať plné ústa. Dobrou Slovenkou a dobrým Slovákom znamená pre mňa byť spisovateľom, byť človekom, ktorý sa pohybuje v kultúre, ktorý je schopný sa presadiť v európskej kultúre, vo svetovej kultúre, a nie človek, ktorý je schopný byť len "zápecníkom".

    Ak sa teda vrátim k verejnoprávnemu charakteru Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu - o ten napokon ide -, dovoľte mi, aby som povedal aj to, že výber a spôsob, akým sa konal, bol výberom výsostne demokratickým. My všetci sme si mohli verejne v médiách prečítať postoje všetkých uchádzačov o post riaditeľa Slovenskej televízie.

    Som hrdý na to, že o funkciu riaditeľa Slovenskej televízie sa uchádzali takí ľudia, o ktorých verejnosť bola informovaná, ako boli, povedzme, pán Repčík, pán Materák, pán Kleiss alebo pán Fifík, pretože i koncepcie každého jedného z nich, ich koncepcie boli koncepciami verejnoprávnej televízie a každý z nich poskytoval osobnú ľudskú záruku na to, že pod jeho vedením bude Slovenská televízia verejnoprávnou televíziou.

    Výber bol verejný. Odohrával sa verejne. Bol to výber, bol to skutočný výber. Nešlo o jedného jediného kandidáta a nešlo o nijakých straníckych kandidátov. Ani jeden z tých kandidátov, ktorí sa ocitli v poslednom kole, ani jeden z tých kandidátov nebol nijakým straníckym a nijakým politickým kandidátom. Ani jedna politická strana nevyžadovala, som pevne presvedčený o tom, že ani nebude vyžadovať, od budúceho vedenia Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu nijaké politické služby. A dúfam najmä v to, že nové vedenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ako aj Rada Slovenskej televízie a Rozhlasová rada budú bdieť a dbať na to, aby nijaké politické sily, či už koaličné, alebo opozičné, ani nemohli zasahovať do verejnoprávneho charakteru Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Pretože to, o čo nám ide, nie je premeniť stranícke médiá jednej strany na stranícke médiá druhej strany, to, o čo ide, je vytvoriť naozaj verejnoprávnu televíziu a verejnoprávny rozhlas, ktoré budú slúžiť občanovi.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, možnože je to práve to, na čo netreba zabúdať, že nakoniec to, o čo by nám hádam všetkým malo ísť, sú práve občania. To sú tí, ktorí sa na televíziu pozerajú, a to sú tí, ktorí nedôverujú a nedôverovali tomu, čo sa tu za posledné štyri roky v Slovenskej televízii robilo. Od nich a najmä od nich a v prvom rade od nich bude závisieť, či budúce vedenie Slovenskej televízie bude mať takú dôveru a dôveru divákov, dôveru občanov, že skutočne tú rolu, ktorú si teraz predsavzalo budúce nové vedenie, bude môcť aj splniť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka - pán poslanec Jarjabek.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda parlamentu.

    Chcem odpovedať pánu poslancovi Zajacovi asi v tom zmysle, že ja s ním vôbec nemienim polemizovať o tom, čo si načítal v Kontaktoch.

    Áno, so všetkým súhlasím, len v prvom rade, hovorím to druhý raz a druhý raz to hovorím jemu, treba si prečítať zákon o Slovenskej televízii a treba si prečítať zákon o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania. To je totiž tá realita. To, čo je napísané v Kontakte, to je, samozrejme, pravda, ale zákon o Slovenskej televízii, to je istá norma, ktorá Slovenskú televíziu istým spôsobom kreuje. Pokiaľ sa nezmení tento zákon, Slovenská televízia bude taká, aká je, či tam bude Peter, alebo Pavol.

    A prosím vás pekne, prestaňte už so zmiešavaním Markízy a Slovenskej televízie. Zmiešame to tak, ako sa nám to hodí, či už ide o sledovanosť alebo či už ide o iné aspekty. Každý si tu vyberá, čo chce. Proste je to nezmysel. Markíza má licenčné podmienky. Slovenská televízia má zákon. A neporovnávajme ich a už vôbec ich neporovnávajme z hľadiska sledovanosti. Je to hlúposť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.

  • Pán poslanec Zajac,

    pre život každého človeka je okrem poznania dôležitá skúsenosť. Vy ste pekne hovorili o tom, aj pekne ste prečítali, čo treba považovať za verejnoprávnosť. Nie celkom viem pochopiť to, čo ste povedali v úvode, že niekedy v deväťdesiatych rokoch už mala možnosť byť Slovenská televízia verejnoprávnou.

    Chcem sa vás opýtať, keď ste čítali, alebo ste v tých tézach hovorili o potrebe reflektovania na občiansku spoločnosť, na občianstvo, na verejnosť: Aké občianstvo, akú verejnosť ste prezentovali vy počas vašich "hviezdnych chvíľ", kde ste cenzurovali, čo sa smie a čo sa nesmie vysielať v Slovenskej televízii? Veď o tom je zachytených už - povedal by som - množstvo článkov a reakcií, okrem iného aj vašich bezprostredných partnerov alebo priateľov, ktorí v tom čase s vami pôsobili. Okrem poznania aj skúsenosť, pán poslanec Zajac, a potom veľa vecí nadobudne úplne inú dimenziu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka - pán poslanec Hudec.

  • Vážený pán poslanec Zajac,

    nesmierne si vážim vašu robotu aj všetko, čo ste urobili. Nakoniec, kedysi sme boli veľmi dobrými priateľmi, u mňa zostali tieto vzťahy normálne, pretože si myslím, že môžeme mať iné názory, a predsa len sa môžeme priateliť. Veľmi rád by som vás upozornil, že ja som zabezpečil zvyšok z tých 20 podpisov v Klube spisovateľov. A poviem aj presne, kto sa posledný podpísal, keď o to ide. Je pod moju úroveň, aby som teraz vyťahoval veci, ktoré sa nepatrí, aby sa otvárali na verejnosti.

    Pán poslanec, ako chcete, tak robte, ale jednoducho nekamuflujte. Pekne vás poprosím. To sa nepatrí. Slovenské PEN centrum ste nechceli, veď jestvovalo česko-slovenské, ktoré bolo výhodné. Za aké peniaze a kedy ste išli do Kanady po prvý raz? Pán poslanec Ballek by to teraz mohol povedať, ak by chcel hovoriť. A upozorňujem vás na jednu vec: Vyhodili ste všetkých ľudí, ktorí vám boli nepohodlní. Jednoducho ste si tam urobili mafiu a tá mafia tam zostala. Taká je pravda.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Húska, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcel by som tiež reagovať na niektoré stránky vystúpenia pána poslanca Zajaca, ale chcem povedať, že nie je možné jeho slová prijímať bez súmerania s jeho doterajšou praxou. Takisto som mal skúsenosť, že celkom zámerne sa manipulovalo s televíziou zo strany práve vtedajšieho vedenia VPN, a chcem povedať, že mám aj celkom osobnú skúsenosť napríklad s tým, čomu on teraz veľmi vznešene hovorí, mať cit alebo robiť dobre a poctivo svoju prácu.

    Priatelia, môžem vám povedať, že to usmerňovanie, ktorým boli vystavovaní ľudia zo strany centra vo VPN, to bolo stále spojené s nekonečnými debatami, s množstvom cigariet a v podstate s manipulovaním ľudí, s nátlakom na ľudí. To nie je riešenie do budúcnosti. Chcem upozorniť na to, že nie som presvedčený o tom, že máte celkom s pokojným svedomím právo tu hovoriť, že je potrebné sa presadiť na Slovensku a v svetovej kultúre a nie byť zápecníkom.

    Priatelia, v slovenskej kultúre - nie som kultúrny pracovník, ale sledujem kultúru - sa presadzujú ľudia predovšetkým svojou tvorbou. Neviem, na základe ktorej tvorby hovoríte o takýchto veľkých morálnych maximách. Je totiž veľmi dôležité, aby sme brali do ohľadu vždy aj vlastnú prax.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Mušková.

  • Pán poslanec charakterizoval správne verejnoprávnosť tak, že verejnoprávnosť znamená nezávislosť od moci. No zmenou zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, ktorý ste teraz prijali, ste spôsobili, že sa rady stali politickými, pretože ste do nich zvolili 9 zástupcov politických strán. Z 9 zástupcov týchto rád je 7 zástupcov z terajšej vládnej koalície. Chcete mi tvrdiť, že týchto 7 zástupcov dovolí riaditeľovi, ktorého teraz zvolíte, aby bol nezávislý od vašej vládnej moci? Pekné slová sú jedna vec, ale vaše skutky hovoria o niečom úplne inom.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci a zároveň predseda parlamentu,

    chcem povedať poslancovi Zajacovi, že on nemá právo hovoriť o tom, že slovenskí umelci sú voľajakí "zápecníci". Pohybujem sa v umeleckých a literárnych kruhoch dosť často. Mám veľmi veľa priateľov, ktorí sú výtvarníkmi alebo spisovateľmi. Možnože nie každý dostane šancu, pretože možno tie isté kruhy, do ktorých patrí aj pán Zajac, im "neurobia" cestu na tú "európsku scénu" alebo možno "svetovú". Oni majú monopol komunikácie s týmito ľuďmi cez rôzne organizácie, ako je trebárs PEN klub, ktorý tu spomínal pán poslanec Hudec. Ale sú to vynikajúci umelci, sú to vynikajúci výtvarníci, vychádzajú zo slovenskej tradície a nejde o nejaké zápecníctvo.

    Čo sa týka jeho rečí o verejnoprávnosti a o tom, že Slovenská televízia pod vedením nového riaditeľa pána Materáka bude absolútne nadstraníckou, prinajlepšom to pokladám za farizejstvo, pretože reč pána Zajaca je v rozpore s tým, čo som uviedol, čo povedal predstaviteľ SDK pán Palko a ďalší. Skôr verím pánu poslancovi Palkovi v tomto prípade, pretože si myslím, že pán Zajac zrejme nie je spokojný ani s touto voľbou, pretože som si v tomto parlamente všimol, že on je tým, kto diriguje redaktorov Domino-fóra a posiela ich za jednotlivými poslancami v tomto parlamente, aby s nimi robili rozhovory, a dáva im iné pokyny. Pokračuje naozaj v tých intenciách...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Paška.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán Zajac vo svojom vystúpení o verejnoprávnosti povedal, že úloha televízie je predovšetkým kultúrna a je o tom, ako pestovať v Slovenskej televízii občiansku kultúru.

    Milé kolegyne, kolegovia, k parlamentnej kultúre patrí aj to, že pri prerokovaní tej či onej problematiky v Národnej rade Slovenskej republiky sa zúčastňuje aj príslušný minister alebo člen vlády. Preto sa, vážení vládni kolegovia poslanci, dobre pozrite na prvý rad predsedníckeho stola a zamyslite sa nad tým, akú kultúru do zákonodarného zboru zavádzate.

    Pán kolega Zajac, nesprávate sa náhodou podľa starého príslovia o tom, že niekto "vodu káže a víno pije"?

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Chcem len upozorniť, že rokujeme o verejnoprávnej televízii, to znamená o inštitúcii, ktorá nepatrí žiadnemu rezortu. Z tohto dôvodu nevidím dôvod, prečo by tu mal sedieť nejaký minister.

  • Faktická poznámka - pani Podhradská.

  • Chcela by som pánu poslancovi Zajacovi pripomenúť, keď sa tu už dovolával pamäti alebo načítavania nejakých definícií o verejnoprávnej televízii, možno by nebolo zlé pripomenúť si inú definíciu, a to základnej morálky asi v tom zmysle, keď sa tu dnes hovorilo o tom, kto bol skutočne disidentom, kto trpel, kto má aké zásluhy, a hovorilo sa tu o všeličom, kto je naozaj Slovák a kto nie je Slovák, kto sa ako cíti byť Slovákom alebo Slovenkou. Chcela by som teda pripomenúť pánu Zajacovi, keď hovoril o svojich aktivitách, prvých aktivitách v PEN klube, že zabudol na jednu maličkosť, že do tej Viedne naozaj išiel, ale s požehnaním súdruha Juríka a najmä súdruha Pezlára, ktorého práve on, pán Zajac, v tých časoch veľmi pravidelne chodil informovať o situácii v slovenskej spisovateľskej obci.

    A ak dovolíte, pán poslanec Zajac, aktívne sa zúčastňujete práce v parlamente najmä svojimi jedovatými vystúpeniami. Nedávno ste sa vzdali funkcie riaditeľa Ústavu Slovenskej literatúry SAV, pretože ste sa stali poslancom a pretože to predstavuje v zmysle interných predpisov SAV konflikt záujmov. Myslím si, keďže už dávnejšie ste vstúpili do aktívnej politiky prostredníctvom Demokratickej strany, mali ste sa funkcie riaditeľa vzdať už oveľa skôr.

    Ale chcem sa vás spýtať, pán poslanec, či nie je v rozpore s vašimi zásadami, o ktorých ste tu pred chvíľou hovorili, že pôsobíte ako profesor na Humboldtovej univerzite v Berlíne. Je to možno vaša osobná vec, poviete, ale rada by som ponúkla tomuto parlamentu čísla, či je to naozaj morálne, keď poberáte profesorský plat v Berlíne - v Bratislave kážete o morálke -, poberáte plat aj za vedenie katedry vo výške v kategórii profesora C 4...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa, váš čas uplynul.

    Nech sa páči, pán poslanec Paška.

  • Ak dovolíte, zareagujem na predrečníka, v tomto prípade pána spravodajcu Mikloška, a pre tých, ktorí nepoznajú kompetenčný zákon, by som doplnil informáciu, že mediálna problematika je v gescii ministerstva kultúry, ktoré predkladá príslušné legislatívne normy a zaoberá sa touto oblasťou.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Podhradská.

  • Ak dovolíte, nerada by som ostala dlžná pánu Zajacovi tie presné čísla, lebo si myslím, že nebolo by to odo mňa korektné. Je to plat 10 000 DM mesačne. Nejde o tie peniaze, skutočne. Chcem sa ho spýtať, či považuje za morálne, že berie plat za niečo, za prácu, ktorú vlastne nevykonáva, keďže sedí v slovenskom parlamente, a vlastne vo funkcii na Humboldtovej univerzite absentuje.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, chcem pripomenúť, že rokujeme o Slovenskej televízii a o pánovi Materákovi, a bol by som rád, keby sme sa aj vo faktických poznámkach a v rozprave vrátili k meritu veci.

    Posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, je pán poslanec Jarjabek.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budem veľmi stručný, lebo sa tu toho už povedalo za tých niekoľko dní veľmi veľa.

    Začal by som trošku zoširoka späť k Slovenskej televízii citovaním volebného programu SDK, a to len jeho dvomi vetami. V stati Nástroje sa hovorí: "Prijmeme nové zákony o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase." Bola prijatá účelová novela, ktorá zatiaľ, dúfam, že sa tak ešte stane, ale zatiaľ problémy Slovenskej televízie určite nerieši. Druhá veta: "Zabezpečíme v nich pluralitné proporčné zloženie Rady Slovenskej televízie a Rady Slovenského rozhlasu tak, aby sa zamedzilo jednostrannému politickému záujmu." Podčiarkujem slovo proporčné. Opäť sa nekonalo. Nechávam bez komentára.

    K materiálu, ktorý predložil pán kandidát aj výboru, aj Rade Slovenskej televízie na prerokovanie a na posúdenie, sa chcem vyjadriť len veľmi v krátkosti. Materiál, ako tu už neraz bolo konštatované, je...

  • Hlasy v sále.

  • To je rozprava.

    Pokračujte, pán poslanec.

  • Takže materiál je, ako tu bolo už niekoľkokrát konštatované, odborne dosť málovravný. A z tých konkurzných konaní len pre vašu informáciu, ktoré som absolvoval ako predseda Rady Slovenskej televízie, môžem ohodnotiť ako najlepší materiál - a tento materiál je dostupný dodnes na sekretariáte Rady Slovenskej televízie -, materiál profesora Jozefa Darma, ktorý skutočne prišiel do televízie s vynikajúcim konkurzným materiálom. Ako iste všetci viete, Jozef Darmo sa dnes stal aj pre opozíciu, aj pre koalíciu istým symbolom neschopnosti v Slovenskej televízii a ďalej nebudem komentovať, ako Slovenskú televíziu viedol.

    Hovorím to len z toho dôvodu, že akýkoľvek materiál v písomnej podobe jednoducho nepredurčuje schopnosť alebo neschopnosť riaditeľa Slovenskej televízie túto televíziu viesť a hlavne v takom stave, v akom tá televízia v súčasnosti, vzhľadom na zákon o Slovenskej televízii, je. Dodnes sa nevyriešila situácia, do ktorej aj Rada Slovenskej televízie, resp. rady Slovenskej televízie bili niekoľko rokov. Jednoducho sa nedala právomoc v Rade Slovenskej televízie odvolávať riaditeľa a zároveň voliť riaditeľa. Považujem to za veľkú chybu. Opäť dúfam, že v tom zákone, ktorý pevne verím, že táto snemovňa o Slovenskej televízii prijme, táto kompetencia rady bude, a tým sa aj istým spôsobom vyrieši toľko proklamovaná verejnoprávnosť Slovenskej televízie, toľko proklamovaná nezávislosť Slovenskej televízie. Zatiaľ však za Slovenskú televíziu, aj v zmysle tejto novely, preberá zodpovednosť parlament. Jednoducho, nevyriešilo sa nič.

    K tomu materiálu len toľko, že sú tu také pikantérie v bode 2 - získanie dôvery zainteresovaných. Proste sú to také trošku prázdne slová, ktoré budem citovať: "Nové vedenie si musí získať dôveru, čo je podmienené okrem iného i odstúpením predchádzajúceho vedenia." Tak si myslím, že toto naozaj do konkurzného materiálu nepatrí. Plánovanie činnosti, napríklad, opäť jedna pikantérna veta: "Po vypracovaní záchrannej stratégie treba vypracovať akčný plán poskytujúci rámec na jej realizáciu." To mi skôr pripadá ako nejaký atómový poplach, keby bol vyhlasovaný. "Motivovanie vedenia radových pracovníkov" - proste sú tu naozaj sem-tam nič nehovoriace frázy, ktoré akoby si žiadali mať isté väčšie profesionálne naplnenie.

    V kapitole "Postup zmien pri sfunkčňovaní spravodajstva a publicistiky v Slovenskej televízii" sa hovorí - chcem podotknúť jednu vec pri tomto bode, každý hovorí o spravodajstve alebo o publicistike, nikto nehovorí o hudobných programoch, o rezortných programoch, o programoch, ktoré kreujú Slovenskú televíziu ako verejnoprávnu inštitúciu. To je tiež Slovenská televízia, nielen spravodajstvo a publicistika, ktoré je vlastne kameňom úrazu len z toho dôvodu, že každého z vás, alebo každého z nás, ak chcete, sa to spravodajstvo istým spôsobom niekedy dotklo. Preto tá zatrpknutosť, preto tá snaha po zmene, aby som bol aktuálny.

    V tom postupe zmien pri sfunkčňovaní spravodajstva sú napríklad vetičky, bod 1: "1. Okamžitá eliminácia. Stiahnutie z obrazu redaktorov, ktorí porušovali zákon a novinársku etiku." Vo výbore sme si toto vydiskutovali s pánom kandidátom na ústredného riaditeľa v tom zmysle, že budú prijaté isté normy, bude prijatý istý systémový krok. Proste nebudú to len obyčajné politické čistky, akými sme svedkami v tejto chvíli najmä na ministerstve kultúry a vôbec v kultúre, ale že to bude systémový krok, ktorý jasne posúdi, kto a akým spôsobom tieto pravidlá hry dodržiaval alebo nedodržiaval.

    V bode 2: "Nadviazanie aspoň dočasnej spolupráce s externým prostredím Vysokej školy múzických umení - katedra žurnalistiky." Tá spolupráca je dávno nadviazaná. Len do dnešného dňa jednoducho neprišli peniaze alebo nezohnali sa finančné prostriedky na jej realizáciu. Tá dohoda napríklad s Vysokou školou múzických umení existuje v podstate 5 alebo 6 rokov, ak si to dobre pamätám.

    Bod "Vylúčenie komentáru a iných nečistých žánrov". Opäť sme si nedostatočne vydiskutovali tento problém vo výbore. Neviem do dnešného dňa, či pán kandidát na ústredného riaditeľa považuje komentáre za nečisté žánre. Hovorím, nie je mi to jasné.

    Mohol by som takto pokračovať, lebo týchto nejasností je v tomto jeho konkurznom materiáli veľmi veľa, ale hovorím ešte raz: Nič to nevyrieši, ak sa okamžite neprijme zákon o Slovenskej televízii, ktorý bude v prvom rade, a to hovorím ešte raz, v prvom rade zabezpečovať financovanie Slovenskej televízie, preto ťažko k tomuto niečo dodať. Ak sa neprijme, po tomto jedenástom riaditeľovi príde v priebehu krátkeho času dvanásty riaditeľ a Slovenská televízia bude presne tam, kde je teraz.

    Ale hovorím, napriek týmto nedostatkom a skutočne podľa môjho názoru zlého konkurzného materiálu osobne nevyslovím, hovorím to verejne, nevyslovím nedôveru novému pánovi ústrednému riaditeľovi. A budem veľmi čakať tri mesiace, keď príde Rada Slovenskej televízie, nová Rada Slovenskej televízie s hodnotením činnosti ústredného riaditeľa Slovenskej televízie za tie prvé tri mesiace toho jeho vstupu do Slovenskej televízie, potom budeme všetci oveľa múdrejší a potom budeme všetci diskutovať, možno už aj o tom, ako sa nový riaditeľ Slovenskej televízie zhostil svojej úlohy.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Jarjabek bol posledný, ktorý sa ústne prihlásil do rozpravy.

    Faktická poznámka - pani Podhradská.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec Jarjabek tu verejne pred chvíľou deklaroval, že nevysloví nedôveru už novému, môžeme povedať dnes aj takto, novému ústrednému riaditeľovi Slovenskej televízie, hoci sme ho zatiaľ ešte nezvolili, ale verím, že prejde. Ja, naopak, verejne chcem deklarovať, že vyslovím nedôveru tomuto kandidátovi. A vysvetlím aj prečo.

    Keď som si pozerala životopis, ktorý nám predložil výbor, životopis pána Materáka, tak som tu našla jeden údaj, že v rokoch 1992 - 1994 bol pracovníkom Slovenskej televízie a pracoval tam ako šéfproducent prevzatých programov. Informovala som sa o tom, ako pracoval pán Materák v tomto období a dozvedela som sa jednu veľmi zaujímavú vec. Mala som nádej, že sa dnes budem môcť priamo pána Materáka na to spýtať, žiaľ, nie je tu prítomný, tak budem musieť túto informáciu, ktorú sa mi podarilo zistiť, povedať takýmto spôsobom.

    Pán Materák bol v roku 1994 ústredným riaditeľom Slovenskej televízie pánom Stadtruckerom prepustený zo Slovenskej televízie práve preto, že ako šéfproducent centra prevzatých programov vyplatil zálohovú platbu 5 miliónov korún pani Zite Furkovej na to, aby si mohla dobudovať svoje dabingové štúdio. Pochybujem, že to je ten správny človek na mieste ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.

    A chcela by som zdôrazniť, predpokladám, že toto je jeden z posledných prenosov, priamych prenosov parlamentu, aby si tento fakt veľmi dobre všimli aj diváci Slovenskej televízie.

  • Pán poslanec Kužma - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni,

    som rád, že pán poslanec Jarjabek sa vrátil k meritu veci, a som rád, keď vyslovil, že pána kandidáta na riaditeľa Slovenskej televízie podporí, lebo takto ho podporila aj Rada Slovenskej televízie a zároveň ho takto podporil výbor pre kultúru a médiá.

    A chcel by som upozorniť kolegov, tých, ktorí sa častejšie zúčastňujú konkurzov, že v materiáli s takýmto obmedzeným počtom strán je dosť ťažko zodpovedať na niektoré detailné otázky, na ktoré sa vo svojich debatách pýtajú. Preto si myslím, že treba nechať pána kandidáta robiť a o tri mesiace uvidíme, či sme volili dobre, alebo zle. Prikláňam sa k tomu, aby sme jeho kandidatúru podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán Peter Weiss - faktická poznámka.

  • Mám iba jeden procedurálny návrh, ktorý sa týka členov zahraničného výboru, hneď po skončení aktu hlasovania prosím členov zahraničného výboru, aby prišli do zasadačky.

    Ďakujem, pán predseda, že ste mi umožnili urobiť toto vyhlásenie.

  • Keďže nie sú žiadne prihlášky do diskusie, ani faktické poznámky, vyčerpali sme všetkých prihlásených do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa vyjadriť pán poslanec Mikloško ako spravodajca?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem.

    Veľmi stručne. V rozprave vystúpili piati diskutujúci. Nepriniesli žiadne pozmeňujúce návrhy. Chcem sa vyjadriť k niektorým vystúpeniam, ktoré tu zazneli a ktoré odzneli väčšinou vo faktických poznámkach.

    V prvom rade tu zaznelo, že štatút Rady Slovenskej televízie bol účelovo zmenený pri hlasovaní zo 7 na 6 pri voľbe riaditeľa televízie preto, že bola obava, že riaditeľ televízie nebude zvolený, nebude navrhnutý. Chcem upozorniť, že tento kandidát dostal 7 hlasov, nie 6, kvôli ktorému by mal byť zmenený ten štatút. Čiže len podotýkam, že nie kvôli tomu to bolo. Často sa tu odvolávali na takzvané empírium.

    Po druhé, pani poslankyňa Podhradská tu vystúpila dvakrát. Prvýkrát, keď veľmi - podľa mňa - "nejapným" a nechutným spôsobom zverejnila, koľko zarába profesor Zajac v Nemecku. Po prvé, pani poslankyňa, čo bráni vám, aby ste prednášali na Humboldtovej univerzite a zarábali takisto? A po druhé, rád by som vám povedal, keď už ste začali hovoriť o financiách, preberáme bod programu, kde sa hovorí o Slovenskej televízii. Prečo ste nepovedali, že v tejto chvíli je Slovenská televízia zadlžená sumou 640 miliónov korún a plus vyše 100 miliónov korún voči telekomunikáciám? Pretože si to dobre pamätám z výboru. Prečo ste o tom nehovorili, keď už ide o peniaze? A po tretie. Prečo ste nehovorili o výsledkoch kontroly, ktorú vykonal Úrad kontroly pri Úrade vlády ešte za premiéra Mečiara a ktorý sa týkal ministerstva kultúry, kde ste boli poradkyňou? O tom bude potrebné hovoriť, pretože to sú výsledky, ktoré sú nakoniec zmapované. Iste o nich dobre viete.

    Po ďalšie chcem dať procedurálny návrh, že ak by tento bod rokovania neskončil do 19.00 hodiny, aby sme rokovanie o voľbe riaditeľa televízie dokončili dnes. Dávam to ako procedurálny návrh - aj s vyhlásením výsledkov.

    Vážení prítomní, ak pán poslanec Osuský pod alexiou nemá na mysli alternatívneho kandidáta na riaditeľa televízie, konštatujem, že jediným kandidátom je v tejto chvíli pán Dr. Materák, a navrhujem, aby sme pristúpili k tajnému hlasovaniu.

  • Ďakujem, pán poslanec Mikloško.

    Myslím si, že stihneme voľbu riaditeľa televízie a o ďalšom postupe rozhodneme po skončení tohto bodu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k voľbe ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.

    Dovoľte mi, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete: za, proti, zdržiavam sa hlasovania. Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je alternatíva "za" zakrúžkovaná len u jedného kandidáta. V tajnom hlasovaní budeme postupovať obvyklým spôsobom.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Pristúpime k tajnému hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené. Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania.

    Vyhlasujem prestávku na 15 minút.

  • Po prestávke.

  • Prosím vážené panie poslankyne, pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní schôdze. Už oznámili, že overovatelia spočítali hlasy. Sú pripravení vyhlásiť výsledky volieb.

  • Vážené panie poslankyne, vážený páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta. Dámy a páni poslanci, nech sa páči, sadnite si.

    Vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    pokračujeme v rokovaní. Prosím povereného overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady oznámil počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, ktorí neodovzdali hlasovacie lístky, a počet neplatných hlasov.

    Páni poslanci, poprosil by som, aby sme sa upokojili, sadli si do lavíc a počúvali pána poslanca Mariána Mesiarika.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Vyhláste výsledky volieb riaditeľa Slovenskej televízie.

  • Vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil s výsledkami volieb o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu Milana Materáka za ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta Milana Materáka za ústredného riaditeľa Slovenskej televízie bolo odovzdaných 127 hlasovacích lístkov. Všetky hlasovacie lístky boli využité a zo 127 platných hlasovacích lístkov hlasovalo za kandidáta 94 poslancov, proti 5 poslanci a zdržalo sa 28 poslancov.

    Na voľbu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Môžeme teda konštatovať, že pán Milan Materák bol zvolený za riaditeľa Slovenskej televízie.

  • Ďakujem za oboznámenie s výsledkom voľby.

    Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Chcel by som poďakovať poslancom opozície za podporu kandidáta na post riaditeľa Slovenskej televízie. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne,

    páni poslanci,

    konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky na návrh Rady Slovenskej televízie v tajnom hlasovaní zvolila Milana Materáka za ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.

  • Pretože sme krátko pred 19.00 hodinou, v súlade s rokovacím poriadkom dnešné rokovanie končím a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine.

    Prvým bodom zajtrajšieho rokovania bude zákon z 11. novembra 1998, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategických podnikov.

    Ďakujem.

    Dovidenia zajtra o 9.00 hodine.