• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram ďalší rokovací deň 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo poslanci: pán poslanec Škoda a pán poslanec Števček.

    Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec ani poslankyňa.

    V poradí ďalšia písomne prihlásená je pani poslankyňa Podhradská. Nie je prítomná, stráca poradie. Po nej je pán poslanec Zajac. Nie je prítomný, stráca poradie. V poradí ďalší je pán poslanec Kozlík. Ten práve prišiel.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

    A po ňom vystúpi pán poslanec Gustáv Krajči.

    Vystupuje pán poslanec Kozlík.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená poslanecká snemovňa,

    želám pekný nový deň a dovoľte mi, aby som vystúpil k predmetnému bodu, ktorým je návrh novelizácie slovenskej ústavy.

    Začal by som pripomenutím jednej udalosti. Niekedy v roku 1964 skupina Beatles mala tlačovú konferenciu, kde sa jeden novinár opýtal, či majú aj nejakú pesničku proti vojne. A na to Ringo Star odpovedal: "Však všetky naše piesne sú proti vojne, ty vole." A rád by som teda v rámci diskusie k ústave povedal, že všetko, čo tu bolo povedané, je k ústave, bez ohľadu na to, či sa vyjadrovali predstavitelia opozície alebo koalície, bolo k predmetu tohto bodu, to znamená k ústave.

    Pretože ústava je taký vážny dokument, že čokoľvek sa povie, všetkého toho sa ústava týka ako základný dokument tohto štátu. Takže principiálne odmietam diskusie, určité vyjadrenia, že 20 % vystúpenia toho alebo onoho poslanca bolo k ústave a to všetko ostatné sa ústavy netýkalo. Nie je to pravdou. Ústava sa dotýka každodenného života našich občanov vo všetkých oblastiach, a teda každá vec, ku ktorej sa vznášajú pripomienky, pochybnosti, to všetko sa dotýka aj bytostne ústavy. Najmä pokiaľ je novelizovaná v takom rozsahu, ako sme svedkami v predlohe novely tejto ústavy. Takže to na margo mnohých vystúpení, ktoré zazneli predo mnou a azda aj na margo môjho vystúpenia.

    Predovšetkým chcem zdôrazniť, že diskusia o ústave je diskusia o dôvere, ale nemám na mysli dôveru medzi koalíciou a opozíciou, lebo si myslím, že slovenský parlament nie je výnimkou a nesporne ohnivé, zápalisté a mnohokrát aj vyhrotené diskusie o možno aj menej závažných otázkach, ako je novela ústavy, prebiehajú vo všetkých parlamentoch a je to principiálne rozmer každej parlamentnej demokracie. Ale v čom je tá otázka dôvery? Je to skôr otázka dôvery medzi vládnou väčšinou a občanmi. Pretože vládna väčšina musí presvedčiť občanov, že akýkoľvek krok, ktorý koná v parlamente a na ktorý má väčšinu, to znamená schopnosť odhlasovať taký krok, že vie presvedčiť občanov, že tento krok je dôveryhodný, že bude pre občanov prínosom, že posilní štátnosť, že posilní princípy demokracie na Slovensku.

    A tu mám principiálne výhrady a určité pochybnosti o tom, či súčasná vládna koalícia je pre občana dôveryhodná. Z čoho má prameniť dôveryhodnosť súčasnej vládnej koalície pre občana? Stačí pripomenúť, ako bol občan oklamaný od volieb od roku 1998, keď boli sľubované dvojnásobné platy, keď bolo sľubovaných 150 tisíc nových pracovných miest, dokonca z úst predsedu vlády, keď sa hovorilo o 10-percentnej miere nezamestnanosti, o 20 tisícoch bytoch ročne, keď len pripomeniem sľuby Slovenskej demokratickej koalície. Za Stranu demokratickej ľavice možno pripomenúť 25-percentný rast reálnych miezd z úst pani Schmögnerovej. Je možné pripomenúť lepší život, prísľub lepšieho života, neprivatizáciu strategických podnikov alebo v prípade Slovenskej sporiteľne v žiadnom prípade nie pustenie majority z rúk štátu zo strany Demokratickej ľavice. Sme svedkami niečoho celkom iného. Taktiež zo Strany občianskeho porozumenia to boli prísľuby 10-percentného rastu hrubého domáceho produktu bez problémov.

    Takže občan bol oklamaný a bola narušená jeho dôvera vo vzťahu k vládnej koalícii, myslím si, veľmi masívnym spôsobom. Vládna koalícia sľubovala efektívnu reformu verejnej správy. Aký je výsledok? Výsledok je rad nekonečných sporov a reforma verejnej správy skĺza do čírej zmeny administratívneho členenia Slovenskej republiky a občanom sa v budúcnosti má predložiť ďalšia hračka, ktorá má zakryť sociálne problémy, to znamená voľby do parlamentov vyšších územných celkov, ale vlastná podstata reformy sa stratila, to znamená presun kompetencií, prerozdelenie zdrojov, to znamená, jadro reformy verejnej správy sa stráca do nenávratna.

    Ale pokiaľ sa vrátim ešte k ekonomickým súvislostiam a sociálnym súvislostiam, ktoré podstatnou mierou, myslím si, ovplyvňujú vzťah občanov k súčasnej vládnej moci a, samozrejme, tým aj dôveru občanov k zásadným návrhom, ktoré vládna koalícia či do parlamentu, či v iných oblastiach verejného života prináša, tak by som rád pripomenul na margo niektorých vystúpení Mikuláša Dzurindu ako predsedu vlády v oblasti vývoja ekonomiky. Pán Dzurinda sa tešil z ekonomického rastu Slovenskej republiky, ktorý za IV. kvartál roku 2000 dosiahol približne 2 %, celoročný rast hrubého domáceho produktu je niečo tesne nad 2 %, čo naznačuje výrazné spomalenie dynamiky slovenskej ekonomiky, nedostatočnú výkonnosť slovenskej ekonomiky.

    Pán Dzurinda sa teší z 10-percentného rastu priemyselnej výroby, ale zabúda na to, že priemyselná výroba sama osebe nevypovedá o výkonnosti ekonomiky a dá sa to doložiť veľmi lapidárnym príkladom. Ak doveziete trebárs z Nemecka automobil, na Slovensku k nemu prirobíte kľučku a zasa ho vyveziete, tak v priemyselnej výrobe vykážete automobil aj s kľučkou, ktorá bola primontovaná na Slovensku, to znamená, môžete vykazovať pomerne veľké rasty, ale výkonnosť slovenskej ekonomiky vzrástla len o primontovanú kľučku. To znamená, tu je odpoveď aj na to, že máme síce 10-percentný rast na indexe priemyselnej výroby, ale pridaná hodnota na Slovensku vzrástla len o 0,3 %, t. j. prakticky o nič, a miera zamestnanosti na Slovensku ďalej "utešene klesá", v uvodzovkách, a miera nezamestnanosti narastá do závratných výšok a opäť v januári budeme svedkami, že prekročí 20 %.

    Tak ako majú občania dôverovať? Iste, takým vážnym aktom akým je novela ústavy, keď táto ctená snemovňa nerieši iné a zásadné problémy života občanov, keď sme v situácii, keď je vyše 20-percentná miera nezamestnanosti, a predseda vlády s potešením oznamuje občanom, že veď to je fajn, keď zamestnanosť klesá a rastie priemyselná produkcia, veď to ukazuje, že rastie produktivita práce. Tak toto, vážení páni poslanci, poslankyne z vládnej koalície, choďte vysvetľovať do regiónov, kde dnes miera nezamestnanosti prevyšuje 25 až 30 %. A určite občania v týchto regiónoch majú absolútnu nedôveru ku krokom súčasnej vládnej koalície a nepochybujem o tom, že aj k predkladanej novele ústavy bez toho, že by poznali jej vnútorný obsah.

    Podobne treba pripomenúť z hľadiska ekonomického vývoja ďalšie klamstvá, s ktorými pracuje súčasná vládna koalícia. Je to otázka vývoja zadlženosti, kde vláda deklaruje pokles zahraničnej zadlženosti, a opak je pravdou. Pokiaľ sa vezmú do úvahy porovnateľné údaje za rok 1998, trebárs ku koncu roka 2000, tak miera zahraničnej zadlženosti na Slovensku vzrástla takmer o 1,4 mld. dolárov, ale pritom tento vývoj zahraničnej zadlženosti nie je previazaný na rast produkčnej schopnosti Slovenska, na nové významné investície. No keď sa vás opýtam, či viete o významnej investícii, verejnej investícii na Slovensku, tak asi nebudete v stave na to odpovedať.

    Druhá vec je celkový vývoj zadlženosti štátu, keď sa môžem oprieť o vyjadrenia autorít Medzinárodného menového fondu, Najvyššieho kontrolného úradu a ďalších autorít, ktoré dokladajú, že štátny dlh na Slovensku do konca roka 2001 vzrastie na 2,5-násobok zadlženosti konca roka 1998. Prosím vás pekne, tak aké ozdravenie verejných financií, keď za 2 roky súčasnej vlády bol vyprodukovaný úhrnný deficit rovnajúci sa úhrnnému deficitu verejných financií za roky 1994 - 1998? Klamstvo za klamstvom z úst vrcholných predstaviteľov súčasnej vlády. A vy chcete a žiadate dôveru občanov vo vzťahu k novele ústavy.

    Podobné klamstvá zaznievajú v oblasti daňového alebo finančného zaťaženia občanov a podnikateľov, keď pani Schmögnerová - škoda, že tu nie je - permanentne tlačí do občanov, že sa znižuje daňové finančné zaťaženie, a v roku 1999 - 2000 sme boli svedkami enormného daňového zaťaženia, len v roku 2000 to bolo rádovo o 14 mld. Sk nárastu daňového zaťaženia občanov a podnikateľov. Ale celý rok v médiách naklonených tejto vláde sme nečítali nič iné, len ako sa vláda stará o zníženie daňového zaťaženia. A v roku 2001 už napočítali rôzne združenia, asociácie daňových poplatcov atď., že finančné zaťaženie, podotýkam finančné, nie daňové, ale celkové odvodové zaťaženie podnikateľskej sféry a občanov vzrastie o ďalšie 2 percentuálne body. Ale občanov permanentne premiér a členovia vlády presviedčajú o tom, aký je vynikajúci stav tejto ekonomiky a ako sa vláda stará o vytváranie lepšieho priestoru na podnikanie alebo na živobytie, nehovoriac o vývoji cien, o nedávnej udalosti, keď miesto 20-percentného zvýšenia nákladov na dopravu sme svedkami, že náklady na dopravu najmä žiakov vzrástli o 250 až 300 %. Takže toto má vytvárať dôveru, prostredie dôvery pre také vážne akty, ako je novela ústavy?

    Podobne v oblasti úverov. Síce klesli úrokové sadzby na nejakých 8 až 10 %, ale úvery sú nedostupné. Objemy úverov medziročne klesajú. To znamená, že úvery pre bežných podnikateľov sú absolútne nedostupné, čo sa opäť odráža v miere investícií, v miere investovania do budúceho rozvoja, ale aj v záujme podnikateľov o rozširovanie pracovných miest a teda v tom pokračujúcom negatívnom trende poklesu pracovných miest a rastu nezamestnanosti. A naopak, kde sa táto nízka úroková úroveň negatívne prejavuje, je to, že občanom sú už dva roky znehodnocované vklady v bankách, keď v roku 2000 znehodnotenie vkladov predstavovalo rádovo 5 %, to znamená, každý občan, ktorý si vložil svoje úspory do banky, mohol hneď odpísať 5 % objemu svojich vkladov na margo znehodnotenia svojich úspor. Takže toho sme svedkami a, samozrejme, v tom prípade dôvera k akýmkoľvek aj principiálnejším krokom v iných oblastiach zo strany občanov musí byť narušená.

    Čo sa týka ďalších oblastí, kde je významne dôvera občanov narušená, spomínal som reformu verejnej správy, keď opäť je občan presvedčovaný o tom, že to, čo tu bolo zakladané v rokoch 1994 až 1998, bolo výrazne neefektívne, boli predosielané občanom ohromné klamstvá o 30 miliardách korún, ktoré mala stáť reforma územnosprávneho členenia, reforma verejnej správy realizovaná za Mečiarovej vlády, čo bol absolútny nezmysel. A pokiaľ pán Nižňanský doteraz hovorí o 30 miliardách vynaložených na vytvorenie 8 vyšších územnosprávnych celkov, tak tomu absolútne nerozumie a mám absolútnu nedôveru k spôsobu, akým sa pripravuje súčasná reforma, keď neovláda pán Nižňanský elementárne počty, elementárnu rozpočtovú matematiku. A na druhej strane sa prichádza s tým, že efektívnejšia by mala byť reforma, ktorá prinesie 12 vyšších územných celkov, čo určite každému súdnemu človeku musí byť jasné, že nemôže byť lacnejšie, keď sa tu prinášajú vyššie územné celky nerovnakej ekonomickej sily, počtu obyvateľov atď. a že sa vykľula z Pandorinej skrinky požiadavka maďarských politických strán tzv. Komárňanskej župy, to znamená, že sa otvoril obrovský celospoločenský problém, s ktorým, myslím si, súčasná vládna koalícia si nevie dať rady. Je to skutočne rad politických ústupkov.

    A, samozrejme, že to poznačuje tento problém, aj náhľad na novelizáciu ústavy a dosiaľ neboli vyvrátené obavy a neviete, vážení poslanci koalície, vyvrátiť obavy z toho, či novela ústavy nebude v konečnom dôsledku viesť k autonomizácii územia Slovenskej republiky v rôznych podobách. Aj tu chýba jasná politická proklamácia, vyhlásenie napríklad maďarských politických strán, že pokiaľ by novela ústavy bola prijatá v tejto podobe, nebudú mať žiadne autonomistické požiadavky v žiadnej forme autonómie v budúcnosti na juhu Slovenska. Nikto z predstaviteľov maďarských politických strán v tomto smere jasne a presvedčivo nevystúpil a nie je tu žiadna garancia, že by v budúcnosti k takýmto krokom nemohlo prísť a novela ústavy na toto nedáva presvedčivú odpoveď.

    Druhá vec, z tých ústupkov súčasnej vlády, ktorá naznačuje a otvára dokorán dvere napríklad - a je to do istej miery "obezlička" -, ale na druhej strane to charakterizuje ústupčivé postoje súčasnej vlády, keď vlastne otvorila dvere dokorán zriadeniu maďarskej fakulty v Nitre a pokladám ten podnet vlády vo vzťahu k nitrianskej univerzite za pošliapanie akademických práv. Takže aj toto má byť priestor na vytvorenie dôvery občanov k takému vážnemu aktu, ako je rozsiahla novela ústavy?

    Chcem pripomenúť postoje, ktoré už boli spomínané zo strany predstaviteľov maďarskej menšiny ku Gabčíkovu. Ale ja by som povedal možno jeden taký ľudský príklad. Rozprával som sa s vojvodinskými Slovákmi a pýtal som sa ich, aký majú vlastne vzťah k Juhoslávii a aký majú vzťah k Slovensku. Oni hovorili, no my sa cítime Slovákmi, ale Juhoslávia je naša vlasť. A dokumentovali tú náležitosť k svojej vlasti tým, že keď som sa pýtal, komu fandia vo futbale, keby hrala Juhoslávia - Slovensko alebo niekde na majstrovstvách, tak odpovedali: "No my by sme fandili Juhoslávii a potom Slovensku." Ja by som sa spýtal aj tu prítomných predstaviteľov maďarskej koalície, komu by fandili vo futbale na Majstrovstvách Európy, keby hralo Maďarsko a Slovensko, alebo komu fandili vo futbale, keď hralo, a hralo pred dvoma rokmi, tuším, Maďarsko a Slovensko. Je to taká ľudská otázka a veľmi súvisí s ústavou.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, neboli ste tu, keď som uvádzal súvislosti.

    Takže chýbajú tu elementárne prvky dôvery, ale opakujem, nie medzi koalíciou a opozíciu, ale tej občianskej dôvery, vážení priatelia z maďarskej koalície. A, samozrejme, mali by sa tieto prvky dôvery prejavovať obojstranne. Ale hovorím, niekedy vo veľmi jednoduchých súvislostiach sa dajú analyzovať aj postoje jednotlivých skupín obyvateľstva, trebárs z hľadiska štátnosti, z hľadiska budúcnosti.

    Takže dotkol som sa v rámci úvah o dôvere spoločnosti, o dôvere k tejto vládnej koalícii, ale opakujem, zo strany občianskych prístupov, to znamená zo strany občana. Vládna koalícia vyhlasovala veľmi hlasne, že je zárukou rozvoja demokracie. No čoho sme vlastne svedkami po nástupe súčasnej vládnej koalície k moci? Hneď po jej nástupe sme boli svedkami čiernych kníh, škandalizácie, kriminalizácie opozície, ktorá pokračuje vlastne až do dnešných dní.

    Na bežiacom páse a bez adekvátnych podkladov táto snemovňa rozhodovala o zbavení imunity poslancov opozície a za to ste hlasovali aj vy, ktorí predkladáte novelu ústavy. To má vytvoriť nejakú dôveru k predkladateľom ústavy? Nehovoriac o tom, že ústavu nepredkladá vláda, nepredkladá ju autorita, ktorá by nesporne takúto novelu mala predkladať, mala by nastaviť svoj chrbát pri predkladaní takého závažného dokumentu. Ale ako scestné zazneli v tomto parlamente pri zbavovaní imunity poslancov opozície názory: No, veď nech ide obhájiť svoju nevinu. Veď to je scestné! Myslím si, že je to barbarské z hľadiska poňatia demokracie, aby niekto išiel obhajovať svoju nevinu, ak principiálne platí, že sa musí dokazovať vina? A nikto z predkladateľov novely ústavy nevystúpil v mene toho, že sa tu porušujú základné princípy fungovania demokracie, a pritom v pléne zaznievali takéto nedemokratické výroky.

    Takže ako ponímať vyhodenie dverí na dome Vladimíra Mečiara v kauze, v ktorej sa momentálne ukazuje, že nebola naplnená trestnosť, ale polícia sa dobýjala dovnútra dynamitom? To je takisto ukážka absolútnej demokracie asi podľa predstaviteľov vládnej koalície. A nik sa neospravedlnil, nie je tu žiadny signál toho, že išlo o bezbrehý akt alebo o prejav arogancie moci.

    Ďalší príklad porušovania demokracie je otázka mediálneho priestoru. Opozícia na Slovensku má 13-percentný podiel v spravodajstve verejnoprávnych médií alebo v spravodajstve celkom a ešte z tých trinástich percent 80 % sú negatívne údaje, negatívne informácie o opozícii. A to nikomu neprekáža ani z predkladateľov novely ústavy. Tak aká môže byť dôvera k postojom vládnej moci, k postojom, k názorom na takú závažnú vec, ako je novela ústavy? A principiálne mám však k predkladateľom ústavy jednu výhradu, a to bola voľba členov Ústavného súdu. Takisto ako prvku tej konštrukcie demokracie na Slovensku a upozorňoval som aj ja osobne, že pokiaľ Ústavný súd bude doplnený len o osoby, ktoré boli navrhované vládnou koalíciu, že de facto dochádza na Slovensku k ústavnému prevratu.

    Vážené dámy, páni, spomeňte si, že pri doplnení sudcov Ústavného súdu nebol akceptovaný ani jeden kandidát opozície. To nemá v histórii samostatnej Slovenskej republiky alebo konštrukcie Ústavného súdu obdobu! A vtedy sme upozorňovali, že ste založili svojím rozhodnutím de facto ústavný prevrat a teraz v novele ústavy ho vlastne potvrdzujete a dávate mu 12-ročné trvanie a nedávate mu žiadnu záruku, že v tom ďalšom období môže dôjsť k rozšíreniu Ústavného súdu o zástupcov opozície. Takže novela ústavy nezakladá nič iné ako potvrdenie a dlhodobé potvrdenie ústavného prevratu, ku ktorému došlo pri voľbe ústavných sudcov v roku 2000. Upozorňovali sme na to, a myslím si, že to určite nepridáva na dôvere nielen medzi koalíciou a opozíciou, že je to výrazné naštrbenie demokratických princípov, najmä keď sa ide posilňovať v novele ústavy pozícia Ústavného súdu.

    A tu neplatia diskusie o tom, že keď je niekto na dvanásť rokov zvolený, stratil politické tričko. Stačí sa pozrieť do Spojených štátov amerických, ako sa tam vyvíjala celá situácia okolo voľby nového prezidenta. A komentátori iné nerobili, len počítali na najvyšších súdoch, koľko je sudcov z demokratov a koľko je sudcov republikánov. Tak na čo sa tu hráme, keď krajina, ktorá má najväčšie tradície v oblasti demokracie, jednoducho po dlhých desaťročiach a storočiach fungovania demokratických a vyspelých demokratických princípov počíta, koľko sudov má akú politickú príslušnosť? Takže prosím vás, nebaláchajme sa nejakými peknými rečičkami o tom, že keď sudcovia Ústavného súdu budú mať dvanásťročnú pôsobnosť, budú absolútne neutrálni. A poďme z hrušky dole a povedzme, polovica bude zo zástupcov opozície a polovica bude zo zástupcov koalície, keď to tak nazveme. A to by bol možno istý predpoklad nazávislosti fungovania Ústavného súdu.

    Ďalšia oblasť dôvery k súčasnej vládnej moci - aká je vlastne kvalita legislatívno-právnej činnosti súčasnej vládnej moci? Až štyria predkladatelia súčasnej novely ústavy bez problémov hlasovali za rad noviel zákonov a nových zákonov, ktoré prešli týmto parlamentom, a o mesiac už išli novely a potom novely týchto noviel, a pritom sa hlasovalo v rámci vládnej koalície o nekvalitných predlohách zákonov a najčastejšie to boli predlohy predkladané poslancami, ale v mnohých prípadoch to boli aj návrhy zákonov, noviel zákonov predkladané vládou. Veď máme legislatívny guláš vo viacerých oblastiach sociálnych vzťahov, daňových zákonov, v ekonomickom prostredí. Máme daňové guláše v ďalších oblastiach. Vyzerá to na ďalší guláš v oblasti reformy verejnej správy. A máme mať ešte guláš v oblasti ústavy? Takže aké môže byť presvedčenie o kvalite legislatívno-právnej činnosti a aj tejto predlohy, ak máme skúsenosť s absolútnou nekvalitou v oblasti legislatívno-právnej činnosti súčasnej vládnej moci. Niekedy mi to pripadá tak, najmä keď si spomeniem na hlasovanie o štátnom rozpočte na rok 2000, že čím väčšia hlúposť sa do parlamentu predloží, tým viac hlasov koaličných poslancov dostane. Preboha, veď chváliť sa tým, že bol schválený návrh štátneho rozpočtu na rok 2001 ústavnou väčšinou, a pritom to bol najslabší návrh štátneho rozpočtu v histórii samostatného Slovenska, je scestné! A preto ma to vedie k myšlienke, že čím hlúpejšia predloha sa predloží, tým viac hlasov v parlamente dostane.

    Dostali sme návrh štátneho rozpočtu, ktorý klame občanov, klame tento parlament v oblasti deficitu ako verejných financií, tak deficitu štátneho rozpočtu, ktorý klame z hľadiska zakladania budúceho ekonomického rastu, ktorý klame v oblasti zamestnanosti. Už dnes je jasné, že parametre tohto štátneho rozpočtu, ešte píšeme len február a je jasné, že sa budú diametrálne odlišovať jeho parametre od predlohy, ktorá bola schválená v parlamente. Ale predseda vlády Mikuláš Dzurinda kade chodí, tam sa chváli, že táto predloha bola schválená ústavnou väčšinou. Aká je kvalita potom tejto ústavnej väčšiny, ak máme schválený základný ekonomický zákon, ktorý neprináša zvýšenie výkonnosti tohto štátu, ktorý neprinesie zníženie nezamestnanosti, ktorý neprinesie patričné rozvojové impulzy a aj nejaký optimizmus pre občana?

    Takže o tomto všetkom je rokovanie o novele ústavy. A znovu opakujem, je to rokovanie o dôvere ani nie medzi opozíciou a koalíciou, ale o tom, či občan už dnes má reálne dôveru v túto vládnu koalíciu. On ju nemá. To ukazujú preferencie verejnej mienky. A to je, myslím si, memento pre súčasnú vládnu koalíciu, keď aj budete mať tých deväťdesiat hlasov v parlamente, že vy už nevyjadrujete verejnú mienku, nevyjadrujete postoje občanov, nemáte dôveru občanov Slovenskej republiky, ale idete principiálne s principiálnym a veľmi vážnym aktom, ktorý, samozrejme, dokonca môžete mať schopnosť v tomto parlamente za istých okolností schváliť.

    Občania sú svedkami toho, že ste mnoho vecí začali a skoro nič nedokončili. Nepriniesli ste nič pozitívne v oblasti ekonomického vývoja, nič v oblasti sociálneho vývoja, nedokážete dotiahnuť, zmysluplne dotiahnuť reformu verejnej správy a skutočne to vyzerá tak, že novela ústavy má byť istou náplasťou na nedotiahnuté, neúspešne riešené veci súčasnej vládnej moci. Ale myslím si, že najväčším nešťastím by bolo, keby o toto malo v rámci súčasného rokovania o novele ústavy ísť.

    Napriek všetkým nedostatkom novely ústavy, ktoré boli spomínané predovšetkým poslancami vládnej koalície, možno by si človek vedel predstaviť, že by sme vedeli v niektorých bodoch súhlasiť s novelou ústavy, ale opakujem, ja som tu spomenul dve hľadiská - určite ich je viac -, kde by sme čakali jasnú spoločenskú deklaráciu pre občanov. Spomínal som postoj strán maďarskej koalície k stabilite Slovenskej republiky, k stabilite územnej, politickej Slovenskej republiky, ktorá by sa dala možno riešiť aj tým, že by bolo jasné vyhlásenie strán maďarskej koalície k autonómnym požiadavkám, že nikdy v budúcnosti nebudú mať takéto požiadavky a v žiadnej oblasti autonómie, ale opäť aj v ďalších oblastiach by mohli byť takéto spoločenské záruky.

    Spomínal som Ústavný súd. Je zase možné, že bude dopĺňanie počtu členov Ústavného súdu. To znamená, tiež by mohli byť dané politické, spoločenské záruky zo strany vládnej koalície, že budú akceptované návrhy opozície, aby sa vytvorila istá parita v rámci sudcov Ústavného súdu. Takže toto by mohli byť určite pozitívne impulzy na to, aby polarizácia pri riešení novely ústavy a možno iných vážnych politických problémov nebola taká hlboká, ako sme na Slovensku svedkami.

    Vážené dámy, páni, končil by som tým, že nesporne, alebo mohlo by byť, že v parlamente sa nájde deväťdesiat hlasov na schválenie tejto predlohy, síce s mnohými zmenami predlohy, ale domnievam sa, že schválením tejto predlohy novely ústavy sa zaseje vietor. A žať sa bude búrka v neskoršom období.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, s faktickými poznámkami sa prihlásilo 20 poslancov. Ale keďže naša tabuľa má kapacitu iba 20, prosil by som, aby sme o prvých 10 posunuli. Môžeme ísť ďalej. Dámy a páni, uzatváram možnosť prihlásenia sa. Pán kolega, ale je tam voľné, pán Gašparovič.

  • Hlasy z pléna.

  • Môžem uzatvoriť? Ďakujem. Dámy a páni, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ako prvá vystúpi pani kolegyňa Aibeková.

    Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Pán poslanec Kozlík veľmi správne poukázal aj na otázku dôvery voči slovám a skutkom vládnej koalície. Veľmi pozorne som si prečítala dôvodovú správu, kde sľubujú predkladatelia, že ak bude prijatá táto novela, tak bude mať aj zásadný pozitívny dosah na hospodársky život štátu. Ja som aj vo svojom vystúpení položila predkladateľom v tomto duchu niekoľko otázok. Samozrejme, odpoveď som nedostala. Premiér vo svojom vystúpení takisto sľúbil, ako sa po prijatí tejto ústavy zlepší život občanov Slovenskej republiky. Pán poslanec veľmi správne pomenoval väčšinu sľubov, ktoré dala táto koalícia občanom, a každý cíti na vlastnej koži, aká je realita, čo sa z týchto sľubov zrealizovalo. Napríklad aj v programovom vyhlásení vlády alebo aj v programoch vládnych strán je veľa sľubov, ktoré pozorne sledujeme, či sa plnia, alebo neplnia. Napríklad jeden zo sľubov je zabrániť sociálnemu prepadu neúplných rodín a rodín s postihnutými deťmi. A čo sa udialo? Pravý opak. Opakovaným prijatím noviel zákona o sociálnej pomoci ste znížili životnú úroveň práve týmto rodinám, rodinám, ktoré majú postihnuté deti alebo žije v nej ťažko zdravotne postihnutý občan.

    Ďalší z veľmi zaujímavých sľubov - zasadiť sa za zvýšenie priemernej mzdy tak, aby merané kúpnou silou z terajších asi 35 % v porovnaní so štátmi Európskej únie vzrástla postupne do roku 2000, a rok 2000 sme už prekročili, najmenej na 50 - 60 %. Veľmi pozorne som si včera prečítala v novinách, ktoré sa rozhodne nedajú označiť za noviny spojené s opozíciu, ale sú to noviny, ktoré vždy boli naklonené vám, sa ukazuje...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Ďalej má slovo pán poslanec Sopko.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Kozlík sa vo svojom vystúpení dotkol aj prebiehajúcej reformy verejnej správy. Zaujala ma tá časť, keď kritizoval, že vládna koalícia stráca podstatu reformy a reforma skĺza len na zmenu územného a správneho usporiadania. Pán poslanec Kozlík, tak to bolo presne počas vášho pontifikátu v roku 1995, keď zo štyroch postupových krokov reformy sa urobili len prvé dva kroky, to znamená horizontálna integrácia štátnej správy a potom zmena územného a správneho usporiadania. Neurobili sa ďalšie kroky, to znamená druhý stupeň územnej samosprávy a prenos kompetencií. Tak nemáme si v tomto smere čo vyčítať. My sme vám vtedy nevytýkali obsah reformy, ale postupové kroky, že sa vlastne začal budovať dom od strechy. Neverím, aby sme do takejto polohy skĺzli aj teraz pri reforme v roku 2001.

    Ale jedno musím dať za pravdu kolegom z opozície a pripájam sa k vám, že pokladám za nesprávne, že vláda rozhodla o 12 územných celkoch skôr, ako prebehla táto novelizácia ústavy, a skôr, ako bola schválená reforma verejnej správy. Pokladám tento krok vlády naozaj za predčasný a nie veľmi šťastný. To pripúšťam. Ale ak sa sporíme o počte vyšších územných celkov, aj vy ste sa sporili. Nakoniec ste rozhodli o počte krajov a okresov tak, že sa hrubo porušili dopredu schválené kritériá a zásady.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Engliš. Pán poslanec Engliš tu nie je, stráca poradie. A je tu.

    Nech sa páči, pán poslanec Engliš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som chcel reagovať na myšlienky, ktoré sa v prejave pána Kozlíka týkali nezamestnanosti. 10-percentná nezamestnanosť, ktorú spomínal, bolo také isté klamstvo ako dvojnásobné platy. Tvrdenie, že miera nezamestnanosti bude vyše 16 % a z toho sa teda odvíja celý v podstate štátny rozpočet, je podľa mňa dôkazom nezodpovednosti až nekompetentnosti, keď miera nezamestnanosti pri schvaľovaní rozpočtu bola vyše 18 %. Prognózy odborníkov v tejto oblasti hovoria o vyše 20-percentnej miere nezamestnanosti, ale, bohužiaľ, pán premiér Dzurinda asi po slovensky nerozumie.

    Na východnom Slovensku sa konkrétne pohybuje okolo 28 % a v niektorých okresoch 30 až 33 %, pritom žiadne ciele zníženia miery nezamestnanosti pre tento región nie sú. Aj z financií, ktoré boli uvoľnené, 2 mld. korún, ktoré boli uvoľnené, samozrejme, vyčerpalo sa len 1,5 mld. korún. Podľa mňa bolo doslova mrhanie finančných prostriedkov, pretože to nestálo 2 mld., ale ďalších 1,5 mld. sa k tomu musí pridružiť. Čiže 60 tisíc vytvorených miest bolo neadekvátne k vynaloženým finančným prostriedkom.

    A čo sa týka akcií, ktoré som spomínal, že neboli, môžem to potvrdiť. Jediná akcia, ktorá tu bola, bola firma MOLEX, a to sa, pán Kozlík, veľmi dobre pamätáte, to bolo rozohraté ešte za predošlej vlády. Až na zásah a na interpeláciu na pána premiéra sa vlastne zastavili a neodišiel MOLEX do Poľska. A toto trápi našich ľudí, ale, bohužiaľ, nie našich politikov. Dokonca telefonáty, ktoré dostávame, jasne hovoria, že by sme sa mali zaujímať o interrupčný zákon, ale na politikov, aby sa takí viac nerodili.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán kolega, azda takto nebudeme v parlamente vystupovať.

    Slovo má pán poslanec Šimko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem vysoko oceniť vystúpenie pána poslanca Kozlíka ako štandardné vystúpenie opozičného politika. V demokratických parlamentoch každá opozícia si plní svoju funkciu vtedy, keď vystupuje kriticky k tomu, čo robí vláda. Keď som bol ešte veľmi mladý poslanec, z Federálneho zhromaždenia sme boli na návšteve britského parlamentu a pamätám si, ako sme tak trochu s prekvapením počúvali, keď opoziční poslanci hovorili, že ešte hodinu bude vládnuť táto vláda, tak sa Británia zrúti a podobne. No je to štandardné, takto majú vystupovať opoziční poslanci, aj keď musím povedať, že nie celkom súhlasím s tým, že ústava súvisí so všetkými sférami života človeka, pretože ústava je právnou normou verejného práva a, samozrejme, predovšetkým prednostne upravuje vzťahy, ktoré sa týkajú verejného života v krajine, ale v zásade považujem toto vystúpenie za celkom štandardné.

    Som rád, že pristúpil aj k samotnej ústave pomerne veľmi veľkoryso. Áno, súhlasím s tým, že treba budovať opatrenia na posilňovanie dôvery, dôvery aj vo vzťahu medzi koalíciou a opozíciou, aj vo vzťahu medzi politickou reprezentáciou a občanmi. Súhlasím aj napríklad s takým možným opatrením, že keď zvýšime počet sudcov Ústavného súdu, že by sme napríklad akceptovali prednostne návrhy, ktoré budú podávať opozičné politické strany, samozrejme, ak to budú kvalifikované návrhy, ale videl by som v tom ako jednu z takýchto možných ciest na posilňovanie dôvery.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Švantner.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Milé dámy,

    vážení páni,

    ja by som chcel potvrdiť to, čo povedal pán poslanec Kozlík, že ekonomické záležitosti veľmi súvisia so schvaľovaním zmeny ústavy. V posledných dňoch som hovoril s viacerými ľuďmi o tom, čo si myslia o týchto zmenách, ktoré prerokúvame v Národnej rade. Bolo mi povedané, vôbec sa nad tým nezamýšľame, máme problém prežiť, preto je pre nás dôležitejšie to, ako získať finančné prostriedky, ako to, o čom sa vy hádate v parlamente.

    Ďalej by som hovoril o ekonomike. Už rok sa chválime tým, že sme znížili odvod z hospodárskeho výsledku zo 40 % na 29 %. V skutočnosti sme nespravili pre podnikateľov absolútne nič, lebo tým, že sa zvýšili ceny pohonných hmôt, tým, že sa zvýšila cena plynu, cena elektrickej energie, vodné, stočné, tak v skutočnosti firmy už len tak-tak že prežívajú. Vlastne žiadne odvody zo zisku už nebudú. Ďalej by som chcel povedať taktiež k záležitosti predaja SPP a Transpetrolu. Neviem, či sme si dostatočne uvedomili to, že vlastne predajom len týchto dvoch firiem sa zníži odvod do rozpočtu Slovenskej republiky približne o 10 mld. korún, a to ešte nevieme, ako sa budú správať noví vlastníci, lebo nakoniec absolútne žiaden zisk v týchto firmách do budúcnosti nemusí byť. Tiež s týmto súvisí aj zamestnanosť našich občanov...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Prokopovič.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Nevyjadrujem sa často k tejto diskusii, pretože sa necítim odborník na to, aby som mohol niekoho poučovať, niekomu vysvetľovať, aj keď sa snažím vypočuť si trpezlivo každé jedno vystúpenie a mám, samozrejme, na to svoj názor.

    Ale vo vystúpení pána poslanca Kozlíka zaznelo aj niekoľko vecných argumentácií, ktoré zdôraznil hneď na začiatku, že súvisia taktiež s ústavou, ku ktorým by som sa chcel vyjadriť. Týka sa to hlavne jeho pohľadu na daňové a odvodové zaťaženie podnikateľskej sféry. Viete, pán poslanec Kozlík, trochu mi to vyznieva tak farizejsky, keď vy, ktorý ste boli 4 roky vo funkcii ministra financií a podpredsedu vlády pre ekonomiku, dnes s pokojným svedomím poviete, že táto vláda pre daňové a odvodové zníženie nerobí nič. Práve počas štyroch rokov, keď ste vy boli vo funkciách, sa neurobilo absolútne nič, ak neberieme do úvahy, že ste raz novelizovali zákon o dani z príjmu, kde ste svojím privatizérom ešte napriek tomu, že 50 % nákladov pri kúpe, pri smiešnej cene nadobudnutí, si mohli dať ešte do investícií a druhú polovicu priamo do nákladu. Takže to bol jediný krok, ktorý vy možno považujete za zníženie daňového zaťaženia, ale inak ste neurobili absolútne nič.

    Aj keď táto vláda tiež nič neurobila, neurobila veľa, plne s vami súhlasím v tom smere, že daňové a odvodové zaťaženie je ešte vysoké, ale nemôžete neprehliadnuť zníženie daňového zaťaženia právnických osôb a takisto fyzických osôb. Nakoniec sme to schvaľovali, takže to všetko poznáte. A ešte k nemožnosti získania bankového úveru. Mali sme tu pána viceguvernéra Mudríka a ten potvrdil, že minimálne necelých 50 % z klasifikovaných nedobytných úverov bolo práve počas štyroch rokov vášho vládnutia. Takže aj s týmto výrazom trošku opatrnejšie a nemanipulujte podnikateľskú verejnosť tak, ako ste to predviedli.

    Ďakujem.

  • Hlasy v rokovacej miestnosti.

  • Priatelia, ak rozpráva váš kolega, prosím vás, nerušte ho. Prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.

    Slovo má pán poslanec Slaný.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána Kozlíka. Jeho vystúpenie bolo ako vystúpenie ekonóma, ktorý sa vo svojom diskusnom príspevku viac zameral na ekonomickú situáciu v štáte a okrajovo sa dotkol predkladanej novely ústavy. Ale myslím si, že v mnohom môžem aj ja s ním súhlasiť. A je vecou, či táto novela ústavy do budúcna vytvorí dobré podmienky na to, aby sa ekonomické prostredie, ktoré je na Slovensku choré, vyliečilo. Musíme si to priznať, či sme v terajšej koalícii alebo v opozícii, ale myslím si, že v tejto novele sú prvky, ktoré posilnia ekonomické postavenie na Slovensku, najmä vo vzťahu k Najvyššiemu kontrolnému úradu, kde sa rozširuje pôsobnosť kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, rozširuje sa okruh kontrolovaných inštitúcií a subjektov.

    Čiže myslím si aj smerom k posilneniu súdnej moci, táto novela ústavy kladie prvý základ na to, aby sme Slovensko posunuli ďalej do zóny demokratických a súdne čistých krajín, lebo podľa môjho názoru jednou z najväčších príčin je nedostatočná funkčnosť súdov. A ďalší okruh, ktorý musíme riešiť aj vo vzťahu k reforme verejnej správy, je to, že musíme znížiť verejné výdavky. V tomto smere sa zhodne ako väčšina koalície, tak aj opozície, lebo ak chceme vytvoriť kvalitné makroekonomické prostredie a nízke dane, bez zníženia výdavkov na chod štátu to nepôjde. To sú spojité nádoby, čiže prvý krok vidím, že táto novela urobila, a preto som ochotný aj komunikovať s opozíciou, aby budúce zákony, ktoré zreformujú štát ako taký, boli kvalitné a prispeli k zefektívneniu podnikateľského prostredia na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Kresák.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi tiež veľmi stručne reagovať na pána kolegu Kozlíka. Začal by som azda s tým, že, samozrejme, tiež oceňujem jeho kultivovaný prejav, ktorý skutočne dosahuje parametre, ktoré očakávame v parlamentnej diskusii, pretože urážať, vulgárne urážať a otvorene klamať nepatrí na pôdu parlamentu. Ale, pán kolega Kozlík, takisto si myslím, že niektoré argumenty nie sú vás hodné, nie je vás hodné, keď argumentujete voči tejto vláde preferenciami. Sám viete, a iste, som presvedčený o tom, že tomu aj veríte, že voľby sa robia na štyri roky a každá vláda a každá väčšina má legitímny mandát na celé volebné obdobie. Chcem teda povedať, že nemôžete a nie je seriózne, keď sa argumentuje istými momentálnymi preferenciami a toto sa spája s nejakou legitimitou. Nakoniec občania to aj potvrdili svojím nezáujmom o referendum. Viete, ako to dopadlo.

    Tiež si myslím, že nie je celkom seriózne, keď sa argumentuje v súvislosti s tým, čo ste povedali o Ústavnom súde, keď ste chceli spochybniť nezávislosť jeho sudcov názormi politických komentátorov. Politickí komentátori, najmä tí americkí, iste viete, že to je o slobode slova, o slobode myslenia, ale to skutočne neznamená, že by sudcovia tam alebo naši tu mali byť akosi menej závislí, menej nezávislí.

    Bol by som veľmi rád, keby ste v súvislosti s financiami, keď ste hovorili, a tomu iste rozumiete, troška venovali pozornosť aj tým pozitívnym veciam, ktoré viete, že sú v tom našom návrhu a najmä kontrola verejných financií, ktorú zavádzame cez nezávislý kontrolný úrad. To jednoznačne prispeje aj k ekonomickému blahu našich občanov, pretože množstvo miliárd, množstvo desiatok miliárd korún sa doslova "prešustrovalo" v minulých obdobiach, keď nebol dôsledný dosah nezávislej kontroly, čo práve chceme zaviesť a to je na prospech...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Bauer.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som zareagovať na tú časť príspevku pána kolegu Kozlíka, kde hovoril o reforme verejnej správy. Pán poslanec, to, čo ste v roku 1996 urobili, nebola skutočná decentralizácia a pokračovanie reformy verejnej správy, tak ako sa očakávalo. Bola to dekoncentrácia štátnej moci do území. Vytvárali ste okresy aj podľa politickej lojality, rozdelili ste prirodzené územia ako Spiš, Zemplín napríklad. A nie je pravda, že pán Nižňanský hovoril o tom, že táto reforma, tieto vaše kroky stáli 30 miliárd korún. Pravdou je, že každý rok ste v rozpočte v kapitole krajských úradov mali navyše 4 miliardy korún a niektoré investície neboli ekonomické a neboli efektívne, mám na mysli budovanie okresných budov, okresných úradov a krajských úradov.

    Súčasný návrh, ktorý je v ústave, ktorý sa týka vzniku samosprávy vyšších územných celkov, vlastne umožňuje, pripravuje zákony, ktoré sa budú týkať reformy verejnej správy, a cieľom je skutočná decentralizácia, vytvorenie samosprávnych orgánov na regionálnej úrovni, ktoré budú mať kompetenciu robiť regionálnu politiku a robiť regionálne plánovanie, regionálny rozvoj, pripravovať regionálne projekty a to bude kvalitatívna zmena v organizácii štátu, to, čo vy by ste neurobili, to bude to pokračovanie reformy verejnej správy, ktoré sa začala v roku 1990, ktorá sa očakáva, od roku 1990 sa očakávalo, že reforma bude ďalej pokračovať týmto smerom.

  • Ďakujem.

    Pani Slavkovská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Podľa koaličných poslancov pán Kozlík nehovoril k veci. Ja si myslím, že k veci hovoril, pretože s ústavou súvisí naozaj všetko. Ústava je základný zákon, ktorý sa dotýka celej škály ekonomických, sociálnych i kultúrnych problémov, teda nadväzujem iba na to, čo hovoril o oblasti vzdelávania. Musím citovať z programu vlády, kde sa pre oblasť vzdelávania hovorilo, že táto vláda sa zaväzuje zabezpečiť pre študentov vhodné sociálne podmienky na štúdium. Už pán Kozlík spomínal, že náklady na dopravu pre žiakov vzrástli od 250 - 300 % a to nie je jediné, čím sa študentom pohoršilo pri štúdiu. Vzrástli im ceny za ubytovanie v internátoch. Pamätám si, ako pán minister hovoril, že 200 korún to vlastne nič nie je. No tak možno pre ministra nie, ale pre študenta 200 korún je veľa. Vzrástli im ceny za stravovanie, je tu obrovský nárast cien za učebnice, vyplývajúci z nárastov vstupov do výroby. Je tu veľké zneisťovanie študentov základných aj stredných škôl, pretože im rušia školy, ani nevedia prečo. Je tu zneisťovanie študentov vysokých škôl, pretože sa zámerne neakreditujú odbory na tých školách, ktoré boli vytvorené za Mečiarovej vlády, pretože sa neustále označujú, že sú to Mečiarove školy. Je tu koketovanie s myšlienkou zavedenia školného na vysokých školách.

    Jedine ministerstvo školstva nepodporilo novelu o pôžičkovom fonde, ktorá bola schvaľovaná v tomto parlamente a ktorá umožnila, aby dostávali pôžičku aj študenti zo sociálne slabších rodín. Čiže ako vlastne rozmýšľa minister školstva za SDĽ, ktorá má brániť sociálne výdobytky študentov? Toto všetko sa tu deje v oblasti vzdelávania. Vláda neplní program a títo ľudia sa skutočne teraz tvária, ako demokraticky idú schvaľovať ústavu, ktorá má zabezpečiť ešte prehĺbenie demokratickejšieho charakteru tohto štátu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Andrejčák.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem sa pripojiť k vyjadreniu pána poslanca Kozlíka v tej časti, kde hovoril o maďarskej fakulte. Ale musím začať tak, že naši koaliční kolegovia dávali nám za vinu, že slovenská politická scéna je rozdelená, a ako jeden z argumentov používajú to, že nechceme podporiť ústavu. Myslím si, že sú na veľkom omyle. Nie my, ale vy vlastne delíte slovenskú politickú scénu. Nielen dnes, keď nechcete obnoviť, vlastne začať rozhovory konečne o Ústavnom súde, keď s týmto návrhom nesúhlasíme, ale rovnako ste postupovali, keď vláda - a vy ste ju v tom podporili - rozdelila Slovensko na dva tábory. Veď predsa pre maďarskú fakultu, ktorá ešte neexistuje, už vyčlenila veľké finančné prostriedky, a pritom vláda a minister školstva chcú zlikvidovať, resp. rozhodnúť o tom, že študijné "obory" a fakulty, ktoré nemajú ešte akreditáciu - opravujem, odbory -, tie nebudú financované, resp. budú financované veľmi biedne.

    Takže vám nejde o ľudí, o študentov, ktorí tam už študujú, a z politických dôvodov v tých odboroch alebo na fakultách vláda bráni, aby získali akreditáciu, ale idete vytvárať novú fakultu, takú, ktorú Slovensko nechce.

  • Ďakujem.

    Slovo má teraz pán poslanec Drobný.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Sergej Kozlík povedal aj jednu pasáž, ktorá sa dotýkala akademických slobôd a akademickej pôdy, ktorá kedysi počas prvej republiky, aj za slovenského štátu bola nedotknuteľná. Vďaka tomu, že bola autonómna a nedotknuteľná, tak populácia si na to zvykla a vedela, že je to skutočne niečo, čo je, o čom sa hovorí vlatinskom prísloví "Noli me tangere" - Nedotýkať sa ma.

    Keď sme v roku 1956 vyšli do ulíc počas maďarskej revolúcie, aby sme požiadali prvý raz, relatívne nesmelo, vráťte nám akademické slobody, tak 350 tisíc obyvateľov mesta Bratislavy nám fandilo a nechali nás cestovať v električkách bez lístkov. Nielen to, nechali nás posadiť sa na miesta, kde sedeli staré dámy, nie, aby sme sedeli, ale aby nás bolo vidieť - pozrite sa, to sú tí, ktorí žiadajú akademické slobody. To bola proste populácia, ktorá to vedela, ktorá to mala v krvi a pod kožou, že to je demokracia a autonómia akademických obcí, ktorá bola nedotknuteľná.

    A premiér tejto vlády povie, že by odporúčal akademickej obci Univerzity Konštantína filozofa, akademickému senátu, aby zmenili svoje názory a tak ďalej. No to je hrubé porušenie toho, čo rámcová ústava jasne zabezpečuje. To sa naozaj v demokratických krajinách nerobí.

    Ale uznávam, bola to generácia, aj náš premiér patrí k nej, ktorá vyrastala len v komunistických podmienkach, takže nemá pod kožou a nemá v mozgu a nemá v krvi akademické metódy správania sa, akademické postupy správania sa. Ja im to nezazlievam, ale, páni, učte sa to. My sme tiež boli v komunizme, predtým sme boli vychovávaní v demokracii, ale komunizmus nás hodne zdeformoval. Každý z nás musí na sebe pracovať. Ak chceme spĺňať to, čo demokratická ústava predpisuje, tak sa musíme naozaj podľa toho správať, a nie že prijmeme zákon a potom ho nerešpektujeme a nerešpektujeme ho nielen činmi, ale aj verbálnym vyhlásením. Verbálne vyhlásenie má krátky kúsok k činom.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Jasovský.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda.

    Mne sa páčilo vystúpenie pána poslanca Kozlíka a páčilo sa mi jeho prepojenie ústavného zákona, hlavného zákona tohto štátu s ekonomikou štátu. Myslím si, že tento zákon má naozaj pripravovať pôdu na fungovanie ďalších zákonov a na fungovanie človeka vôbec v tomto štáte. Spomenul aj otázku prijímania štátneho rozpočtu, kde predseda vlády sa chválil, že tento zákon bol prijatý ústavnou väčšinou, a pán poslanec Kozlík má obavy z toho, že aj ústavný zákon bude prijatý ústavnou väčšinou, to znamená, že bude mať takú istú hodnotu, ako aj dnes prijatý zákon o štátnom rozpočte, ktorý sa podstatne mesiac po svojom schválení nesplní.

    Ale azda by som chcel poukázať aj na tú skutočnosť, že ak zákon má pripravovať, ústavný zákon má pripravovať pôdu na fungovanie občana, ten občan na Slovensku v skutočnosti už žije dnes veľmi zle. Ústava pamätá na riešenie problematiky zdravotníctva, na riešenie problematiky školstva, ale ústava dnes nepamätá na to, ako sa občan dostane k lekárovi, ako sa dostane do školy, ako sa dostane napríklad na odvodovú povinnosť, ako sa dostane na súd, na vypočutie na políciu v prípade, že doprava pôjde tým smerom, akým sa dnes v tomto štáte uberá.

    Je pripravovaná privatizácia štátnych podnikov SAD, boli vypísané v poslednom období už dva tendre na obnovu autobusového parku, no obidva tendre kvôli manipulácii s nimi museli byť zrušené. Pýtam sa teda, či má význam vôbec hovoriť o školstve ako takom v Ústave Slovenskej republiky. A teší ma dojemná starostlivosť poslanca za SDĽ, ktorý hovorí o tom, že zabezpečíme bezplatné štúdium na školách. Ja sa len opýtam, ako sa žiaci aj z tých posledných dedín dostanú vôbec do školy, ak dnes cestovné vzrástlo približne o 300 % a ich rodičia nemajú záujem a nemôžu chodiť do práce na vzdialenosť viac ako 20 km, pretože cestovné predstavuje minimálne polovicu ich zarobenej mzdy?

    Ďakujem pekne.

  • Slovo má pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    ja som si s veľkou pozornosťou vypočula vystúpenie pána poslanca Kozlíka a myslím si, že vôbec nebolo od veci, pretože ak si pozrieme predložený materiál ústavy, ktorú sme dostali, má v dôvodovej správe až 26 strán všeobecnej politickej analýzy situácie na Slovensku a myslím si, že diskusia aj v dôvodovej správe k ústave má byť tak, ako je k dôvodovým správam iných zákonov. Uvedomme si, že ústava dáva základný rámec pre všetky zákony v tejto spoločnosti, ako z ekonomickej oblasti, kultúry a podobne, čiže jej stvárnenie determinuje zákony vo všetkých oblastiach.

    A pokiaľ by som mala niečo bližšie k vystúpeniu pána poslanca. No, vážení páni poslanci vládnej koalície, vašimi vystúpeniami chcete zhadzovať, nihilizovať naše vystúpenia, keď hovoríte, že áno, veď je to opodstatnené, veď poslanci opozície všade vo svete takto vystupujú a je to legálne. My nielen preto vystupujeme, že sme poslanci opozície, ale preto, lebo tento návrh novely má množstvo nedostatkov, sme znepokojení, aká bola diskusia. Nechcete azda povedať, že nie je pravdou, že diskusia o tomto návrhu nebola vecná ani v tlači, ani vo vašich vystúpeniach, ani na koaličných radách. Ale kto za čo, zdôrazňujem, za čo tento návrh novely podporí?

  • Ďakujem.

    Slovo má teraz pani kolegyňa Rusnáková.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Kozlík,

    chcela by som reagovať na dve veci, o ktorých ste hovorili. Jedna sa týkala reformy verejnej správy a druhá školstva. Ja si veľmi dobre pamätám, ako sme všetci v Národnej rade, keď sme rokovali o reforme, ktorú predložila vaša vláda, vystupovali a upozorňovali na konkrétne nedostatky. A dovoľte mi povedať aspoň jeden príklad, na ktorý sme vás zbytočne upozorňovali, a preto sa mi zdá dosť nekorektné, ak hovoríte o tom, že bývalá reforma bola naozaj taká výborná a táto, ktorá sa pripravuje, bude pravdepodobne mať mnohé nedostatky.

    Jeden jediný príklad: Obce Pinciná a Nové Hony vždy patrili do okresu Lučenec, sú od tohto mesta vzdialené len niekoľko kilometrov. Napriek tomu ste ich násilne priradili do umelého útvaru okresu Poltár. Ak občania chcú dnes niečo vybaviť a ísť na Okresný úrad Poltár, tak musia cestovať cez Lučenec. Dodnes sa tieto obce s týmto stavom nevedia vysporiadať a dúfajú, že v rámci reformy verejnej správy dôjde k náprave chyby, ktorej sa dopustila vaša vláda a odsúhlasil to vtedajší parlament väčšinou hlasov vašich poslancov.

    Čo sa týka neakreditovaných fakúlt, dovoľte mi povedať, že do istej miery mnohé z nich dostávajú a dostanú poslednýkrát v tomto roku peniaze vďaka ministrovi školstva. Neakreditované fakulty dávali v minulosti študentom diplomy a študenti ani nevedeli, že sú na neakreditovanej fakulte.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Danko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dámy a páni,

    ja sa chcem dotknúť jednej myšlienky pána Kozlíka, ktorá je podľa môjho názoru absolútne zásadná, a to je otázka, akú máte legitimitu dnes na nastolenie takej rozsiahlej revízie ústavy. Čo je vlastne ústava štátu? Ústavu štátu možno považovať za spoločenskú zmluvu medzi občanmi prijatú ich volenými zástupcami, ale v akej miere, v trojpätinovej, to znamená, musí tam byť minimálne trojpätinový konsenzus. Aj keby ste túto novelu prijali deväťdesiatimi hlasmi, čo silne pochybujem, že prijmete, teda neverím, že prijmete, aj tak vaša legitimita je veľmi pochybná, pretože v programovom vyhlásení vlády nemáte zakotvenú takú rozsiahlu revíziu ústavy. Nehovoriac o tom, že taká rozsiahla revízia ústavy by mala byť posvätená vo volebnom akte, v programoch, volebných programoch jednotlivých strán. Pýtam sa vás, ktorá z vašich strán má takto postavený volebný program? Ani jedna!

    A keď chcete vedieť, aká je vaša legitimita, dnes máte síce 90 hlasov údajne v parlamente, ale dnes agentúra FOKUS zverejnila prieskum verejnej mienky, z ktorého vyplýva, že len 40 % opýtaných občanov dnes preferuje terajšie strany vládnej koalície, 60 % opozíciu. A pýtam sa vás, ak za takýchto podmienok bude prijatá taká rozsiahla revízia, akú bude mať stabilitu v čase?

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Slobodník.

  • Pán poslanec Kozlík hovoril o tom, že terajšia koalícia nemá dôveru. To je, samozrejme, veľmi správne a potvrdilo sa to aj pred chvíľou, keď sa citovali výsledky agentúry FOKUS. Sama osebe, samozrejme, agentúra FOKUS vyrába účelové výsledky a o tom by sa dalo hovoriť, ale osobitne.

    Chcem spomenúť to, čím operuje časť koalície, prakticky všetci jej predstavitelia, keď obhajujú návrh tejto ústavy. Hovoria o tom, že táto ústava je v záujme občanov. Nuž, samozrejme, pravda to nie je. Táto ústava je v záujme niektorých občanov. Tak napríklad ombudsman je v záujme nie občanov, ale predovšetkým v záujme bývalého prezidenta Michala Kováča, ktorý takto vlastne bude mať možnosť, aby dotiahol do konca amnestie súvisiace ešte s Technopolom, s Technopolom, s prípadom, ktorý zostáva stále v programe riešení Slovenskej republiky, aj keď, samozrejme, nie už súdnych. Rešpektujem amnestie, ale iné otázky sú tam ešte nedopovedané.

    Ďalej Ústavný súd má byť v záujme občanov? Keď sa pán poslanec Šimko, ktorý teraz namiesto toho, aby počúval, vlastne traja, aby počúvali, čo hovoria iní, nielen ja. Je to v záujme občanov, aby poslanec Šimko bol členom Ústavného súdu? Môže tento človek objektívne hodnotiť situáciu, keď vieme, ako vystupuje? Bude to objektívne hodnotenie v čase, keď už táto vláda bude len spomienkou, veľmi smutnou spomienkou pre väčšinu občanov? To sú strašné veci a o nich treba stále a znovu hovoriť.

  • Slovo má pán Duka-Zólyomi.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, hovorili ste o všeličom, o otázkach, ktoré absolútne nesúvisia s ústavou. Dali ste hlboký rozbor ekonomickej situácie krajiny, samozrejme, z vášho negatívneho hľadiska. Zákerne ste útočili na nás, ale nech! Na vaše útoky proti nám a tak aj proti maďarskej komunite sme si už zvykli. Ale kde je ústava, pýtam sa. Vy ste neustále skloňovali autonómiu, kategoricky ste vyhlásili, že žiadna autonómia. Také veci nehovorte, veď existuje aj autonómia samosprávna, cirkevná, univerzitná atď. A čo sa týka tejto otázky, mali by ste si prečítať program SMK a koaličnú dohodu a z toho by ste mali citovať.

    Ďalej, žiadate od nás deklaráciu lojality. Čo je to lojalita? Pre občanov existujú len práva a povinnosti. Ale dajme tomu, ak by sa tak stalo, že dnešným dňom 600 tisíc občanov maďarskej národnosti by odprisahalo tzv. lojalitu. Myslíte si, že od zajtra by sa razom všetko zmenilo? Vaše rozmýšľanie, váš vzťah a váš postoj?

    A na záver, vyskočila vám z hlavy veľmi zaujímavá myšlienka, čo sa týka športu. Preto navrhujem v devätnástom článku nový štvrtý odsek v ústave tohto znenia: "Každý občan je povinný fandiť športovým reprezentantom Slovenskej republiky, a to osobitne vo futbale." Dúfam, že budete podporovať tento môj návrh.

    Ďakujem.

  • Hlas z pléna a potlesk.

  • Pán kolega Cuper, ešte som ti nedal slovo.

    Slovo má pán poslanec Maňka.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec sa vo svojom vystúpení dotkol hlavne ekonomických záležitostí a dotkol sa, samozrejme, aj dôvery občana v súčasnú koalíciu. Pán poslanec, dôvera občana k politike súčasnej koalície závisí aj od toho, či mu dostatočne veci vysvetľujeme, aký je súčasný stav, ako vznikol súčasný stav, čo robíme, aby sme tento stav zlepšili a ako sa to bude vyvíjať, ako sa to vyvíja. Myslím si, že toto vysvetľovanie nie je dostatočné, a preto sú také aj parametre dôvery. Pán poslanec, odporúčam, aby pri hodnotení minulosti a minulého roku sme si počkali na prerokovanie záverečného účtu za rok 2000 a ten nám ukáže, ako sa vyvíja stav.

    Dotkol by som sa niektorých informácií a konkrétnych vecí, ktoré ste spomenuli, mám zapnutý počítač a mám tu údaje, makroekonomické údaje Slovenskej republiky. Hovorili ste, že je veľká inflácia. Povedzme si, prečo tá inflácia bola väčšia, ako je normálna. Ona bola väčšia preto, lebo tu existovali určité deformácie a tie deformácie sa, bohužiaľ, museli odstrániť. Vieme, že odstránenie deformácií mala vo svojom programe aj bývalá vláda, bohužiaľ, nepodujala sa ich odstrániť, lebo sa obávala zrejme o svoj volebný výsledok.

    Ale pozrime si výsledky inflácie v 2. polroku 2000, tie sa pohybujú od 0 - 0,6 %, to znamená, že jadrová inflácia a čistá inflácia je relatívne nízka a je nižšia, ako bola počas bývalej vlády. Pozrime sa, aký je zahraničný obchod. Počas bývalej vlády bol deficit obchodnej bilancie trikrát po sebe vyšší ako 10 % HDP a hrozilo, že bude devalvácia slovenskej koruny až do úrovne 100 %. Deficit zahraničného obchodu sa nám podarilo znížiť viac ako o 50 %. Pozrime sa, aká bola platobná bilancia. Pozrime sa na devízové rezervy. Dosiahli sme počas našej vlády rekord od vzniku Slovenskej republiky v devízových rezervách. Aká je zahraničná zadlženosť? Znížila sa o 1,2 miliardy a ďalšie parametre, pán poslanec. Čiže nezavádzajme a pozrime si štatistiku a údaje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Cuper.

  • Preliminárne, pán kolega Maňka, nežartujte. Chcem povedať, že...

  • Pán kolega, treba reagovať na pána Kozlíka, nie Maňku.

  • Pán poslanec Kozlík vám chcel povedať, vážená vládna koalícia, alebo poslanci vládnej koalície, že medzi vašou reformou - alebo ak chcete, revolúciou - a našou je zásadný a diametrálny rozdiel. My sme chceli, my sme vytvárali alebo tvorili reformy, alebo ak chcete, revolúciu pre občanov Slovenskej republiky, pre občana slobodnej Slovenskej republiky. My sme chceli vytvoriť strednú triedu. Ak máme mať kapitalizmus, musíme mať strednú triedu, musíme mať majiteľov, musíme mať aj chudákov, taký je princíp. Vy, bezbrehí univerzalisti, ktorí ste sa pretransformovali z internacionalistov, predtým komunistických, ktorí ste nás integrovali pod Moskvu, nás chcete zbaviť slobody, majetku, vlastníctva. Toto je vaša revolúcia.

    Prečítam vám, čo o tom hovorí Jean-Jacques Rousseau: "Bez slobody niet vlastenectva," to platí aj pre vás, pán Duka-Zólyomi, konštatoval Rousseau "bez cnosti", a tá vám chýba, pretože sa iba oháňate tým, akí ste cnostní, akí ste tichí, spravodliví a vyčačaní, ale to vám nepomôže u občanov, "bez cností niet slobody a niet cností bez občanov." Pán Duka, to je pre vás. "Utvorte občanov a budete mať všetko, čo potrebujete, bez občanov nebudete mať nič, iba ponížených otrokov od vládcov štátu až nadol." Pozrite sa na vášho bicyklistu a výpravcu, veď chodí po svete ako bludár, ako ponížený otrok, ktorého posadia do štvrtého radu na nejakých raňajkách, kde sa chodí prosiť o to, aby sa s ním niekto rozprával...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán Nagy.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážený pán poslanec Kozlík, som rád, že môžem konštatovať, že ste sa vyjadrovali tak, ako je to obvyklé od vás, decentne a slušným spôsobom, ale musím konštatovať, že ani vám sa nepodarilo vymaniť spod stereotypu politiky opozície.

    Chcem pripomenúť, že dnes a celý minulý týždeň sme rokovali o návrhu Ústavy Slovenskej republiky a vy ste nehovorili o ústave, ale hovorili ste po prvé o kritike vlády a po druhé o kritike Strany maďarskej koalície. Aby som to, čo hovorím, ilustroval, tak vymenujem vaše témy, o ktorých ste hovorili. Najprv ste hovorili o raste priemyselnej výroby, potom o raste zadlženosti priemyselnej výroby, potom o raste daňového zaťaženia, o zvyšovaní cien, o reforme verejnej správy, o kauze vila Elektra, o mediálnom priestore pre opozíciu, o zložení Ústavného súdu, o nekvalitnej práci v legislatíve, hovorili ste o nekvalite v rozpočte Slovenskej republiky a v druhej téme, kde ste kritizovali Stranu maďarskej koalície, tak ste hovorili o Komárňanskej župe a o nitrianskej fakulte. Naozaj tieto témy súvisia iba okrajovo s prerokúvanou tematikou.

    Aby som trošku odľahčil túto debatu, vášnivú diskusiu, chcem odpovedať aj na vašu otázku, komu fandia Maďari vo futbalovom zápase Slovensko - Maďarsko. Ja fandím DAC Dunajská Streda, a to preto, lebo aj keď je zápas Slovensko - Maďarsko, vždy fandím DAC Dunajská Streda.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Hort.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Pán poslanec Kozlík sa opäť nevyjadroval k novele ústavy, väčšiu časť diskusie venoval problémom rozpočtu a mal som niekedy naozaj pocit, ako keby som sa cítil na mítingu HZDS. Spomínal hlúposti a barbarstvo v súvislosti s pripravovanou reformou verejnej správy. Rád by som mu pripomenul, že ak bolo niečo hlúposť a barbarstvo, tak to bolo rozbitie prirodzených regiónov Slovenska, ktoré bolo výsledkom ich tzv. reformy verejnej správy. Veď čo iné ako hlúposť a barbarstvo je to, keď Spišská Nová Ves je v jednom kraji a Spišský hrad v druhom.

    A o hlúposti a barbarstve sa dá hovoriť aj v súvislosti s vynakladaním verejných financií, ktoré stála ich reforma verejnej správy. Len v regióne, z ktorého pochádzam, Okresný úrad v Novom Meste nad Váhom má rozpočtový výdavok 480 mil. Sk. Pripravovaný Krajský úrad v Trenčíne mal stáť 1 miliardu. Umiestnenie okresu do Ilavy, a nie do Dubnice, kde bol dom štátnej správy, v Ilave nebolo nič, to nás daňových poplatníkov stálo 17 miliónov korún. A takto by sa dalo pokračovať.

    Ale keď spomínal opäť nezamestnaných a tých, ktorí žijú na hranici životného minima, prečo jedným dychom sa v tejto snemovni už nepovedia aj také mená ako Rezeš, Poór, Martinka, Čupka, Lexa, ale aj desiatky tých regionálnych "pašalíkov", ktorí vznikli práve v hladových dolinách, kde dnes ako hrušky po daždi padajú fabriky, ktoré dostali za odmenu. Žijú v prepychových "southparkoch" obohnaných vysokými múrmi. Na toto všetko si, samozrejme, zarobili poctivou prácou. A je to práve v tých dolinách, kde ľudia nemajú prácu. Pán Cuper hovoril, že chceli vytvoriť strednú triedu. Potom tí nezamestnaní sú zrejme asi kapitalisti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán kolega.

    Slovo má pán poslanec Kužma.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Musím konštatovať, že kolega Kozlík vystúpil presne ako štandardný opozičný politik. Používal vo svojom vystúpení čísla, ktoré sa nedajú vyvrátiť, a manipuloval s nimi tak, že nepoužíval čísla, ktoré boli pre opozíciu horšie. Ja tiež len v niekoľkých bodoch chcem zhrnúť svoje pripomienky k jeho prejavu.

    Myslím si, že minimálne jednu vec mohol pochváliť, čo je v návrhu ústavy, a to je to, že NKÚ môže a má kontrolovať verejné financie. Toto aj sám viackrát hovoril a hovoril o tom, ako bolo zlé, že napríklad Najvyšší kontrolný úrad nemohol kontrolovať Fond národného majetku a diali sa tam rôzne veci.

    Keď sa vrátime ku krajom a k regiónom, myslím si, že tu som minimálne taký dobrý profesionál ako on a robil som v územnoplánovacej dokumentácii skoro 20 rokov. Chcem povedať, že finančne ani jeho členenie vo vláde, v ktorej bol, ale ani naše členenie regiónu neobstálo. Ekonomicky nám vychádzalo 7 krajov a 36 okresov a prijalo sa politické rozhodnutie za HZDS, tak ako sa teraz prijíma politické rozhodnutie.

    Chcem tiež poukážať na úroky v bankách. Keď si človek chcel brať úver, tak teraz sme v priemere o 6 až 8 % nižšie, ako boli úroky počas vlády Vladimíra Mečiara. To isté chcem povedať, keď hovoril veľmi jasne o finančnom zaťažení občanov, ktoré je o 2 % vyššie, ako bolo počas ich pôsobenia. Ale zabudol povedať, že daňové zaťaženie u právnických osôb je o 11 % nižšie ako iné. Takisto o verejnoprávnych...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.

    Kolegovia z koalície hovoria, že pán poslanec Kozlík vystupoval štandardne, ja môžem len povedať, že koalícia štandardne reaguje na tieto štandardné vystúpenia našich poslancov. Je pravda, že pán Kozlík sa zaoberal v podstnej časti otázkami ekonomiky. Ale ekonomika má veľmi veľkú spätosť so všetkými zákonmi, ktoré vychádzajú z ústavy a z tejto ústavy bude vychádzať niekoľko zákonov, ktoré sa budú týkať ekonomiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, čo nám chýba a čo aj táto vláda stále zdôrazňuje a tvrdí aj vo svojich programoch, že bude dôsledne sledovať tento problém a bude ho riešiť, to je problém vynutiteľnosti práva. Vynutiteľnosť práva je ozaj veľmi, veľmi potrebná v každom štáte. Ale ak si niekto myslí, že vynutiteľnosť práva bude riešiť postavenie ombudsmana, ktorý, práve naopak, bude z problémov ekonomických, sociálnych odčerpávať veľké prostriedky, tak sa potom mýli. Tieto veľké prostriedky nebudú len v jednej osobe ombudsmana, to bude jeden moloch, ktorý sa bude stále rozrastať a nebude mať žiadne právo. Nie ako tu jeden poslanec povedal, že ak si občan neporadí na súde, pôjde za ombudsmanom. Veď je to nezmysel!

    A viete, pani poslankyňa Rusnáková, že z Poltára musia chodiť, resp. z Rimavskej Soboty do Poltára cez Lučenec? Áno, vlani ste zrušili železničnú trať Rimavská Sobota - Poltár, takže to je ten nezmysel. A už len s takou poznámkou, pán Duka-Zólyomi, súhlasím s vami, aby sa takto pokrikovalo, ale to posledné a ten pokrik, aby všetci rozumeli, kto sa povzbudzuje, by mal byť: "Hajra!"

  • Priatelia, vidím, že dnes sa tu používa pomerne veľa športovej terminológie. Ďakujem, pán poslanec.

    Slovo má pán poslanec Krajči.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Budem reagovať veľmi krátko, lebo o chvíľku budem vystupovať, na vystúpenie pána Kozlíka. Som rád, že aj pán Nagy cíti, že pán Kozlík patrí k distingvovaným politikom, ktorí hovoria vecne a konkrétne, a v jeho vystúpení to bolo cítiť aj teraz. Pre mňa je len zarážajúce to, že časť poslancov koalície sa často snaží nasadiť nám tzv. psiu hlavu a hovorí, že tí z HZDS sú nekultivovaní politici, to sú tí neslušní. Tak ja by som chcel povedať jednu vec. Všimnite si tú mapku, čo je tu vedľa, ktorú tam dal pán Hofbauer. Je na nej napísané: Zalesnenie južnej časti republiky. A podpis je tam Ing. arch. Hofbauer, BSE - choroba šialených kráv. To je kultúrny politik, ktorý v tejto miestnosti sedí a ktorému sa chcem poďakovať, že to napísal, a som som rád, že nesedí medzi nami.

  • Ďakujem za udelené slovo.

    Myslím si, že najväčšiu váhu má, keď sa hovorí o ústave z pohľadu, ktorý zaujíma občana. Hovoríme o tom často a niektorých poslancov to zvádza k veciam, ktoré by sa nepatrili v snemovni ani hovoriť. Mňa však najviac znepokojuje to, keď hovoríme konkrétne o jednotlivých článkoch ústavy a žiadame predkadateľov o vysvetlenie, ťažko sa ho dočkáme.

    A na druhej strane naše médiá neuvádzajú ani v jeden deň, že v tejto snemovni sa hovorí o ústave aj z takéhoto pohľadu, ale vždy sa dočítame v médiách len nejaké perličky, nejaké blesky, ktoré prechádzajú medzi poslancami koalície a opozície. Čiže to je to, k čonu vlastne aj verejná mienka skĺza. Verejná mienka v súčasnosti by skutočne mala vrieť v pohľade, či opodstatnenosť takého širokého návrhu ústavy je potrebná, alebo nie a či sú novelizované správne články.

    Viete, aj včera sa tu hovorilo o domových slobodách, o slobodách občana v listovom tajomstve, tam patrí aj o slobode podávania správ telefonovaním a nedávna relácia v Site ukázala, že práve v telefonovaní v dodržiavaní našej ústavy je veľmi veľa zvláštneho a podivného. Tu by som očakával aj od predkladateľov, aby zdokonalili mechanizmus, aby sa nestávalo, že sú neoprávnene naši občania odpočúvaní, keď ústava im zaručuje absolútne právo tajomstva podávania správ telefónom. Takže v takomto zmysle treba hovoriť o ústave.

  • Ďakujem.

    Záverečné slovo má pán Kozlík.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel by som, vážená Národná rada, opäť zdôrazniť, že moje vystúpenie bolo predovšetkým o dôvere, o dôvere v kvalitu vládnutia, o dôveryhodnosti súčasného vládnutia.

    Na margo niektorých vystúpení chcem povedať, že ak som spomínal prevrat na Ústavnom súde, zabudol som ešte na jeden prevrat, ktorý sa touto novelou má zabezpečiť, a to je prevrat na Najvyššom súde, ktorý má viesť vlastne novela ústavy k tomu, že sa má vymeniť predseda Najvyššieho súdu, ak už to nešlo priamym hlasovaním v parlamente.

    Čo sa týka pripomienok k reforme verejnej správy, pán kolega Bauer, po štyroch rokoch vládnutia to vyzerá tak, že budete presne na tom istom bode, kde skončila Mečiarova vláda, to znamená, nič ste nepohli dopredu, len sa akurát pomenia jednotlivé hranice vyšších územnosprávnych celkov.

    Čo sa týka ekonomiky, koalícia klame samu seba, pán poslanec Maňka. Inflácia 8 % neznamená, že rovnako vplýva na všetky štruktúry, sociálne štruktúry, na tie najslabšie vplýva 25-percentným rastom nákladov na bývanie. Ohromne proste rastie skupina občanov v nízkej sociálnej štruktúre, v nízkom sociálnom štandarde, ožobračujú sa celé skupiny občanov.

    Pánu Hortovi. Nehovoril som o barbarstve, čo sa týka reformy štátnej správy alebo verejnej správy. Hovoril som o barbarstve, keď sa v parlamente zo strany koaličných poslancov hovorilo, či o pánu Krajčim, Lexovi, že nech idú dokázať svoju nevinu, páni, to je katastrofa.

    Pána Duku-Zólyomiho si veľmi vážim, ale opakujem, Komárňanská župa bola memento, pán kolega.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    V rozprave budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Krajčiho. Pripraví sa pán poslanec Faič a potom pán poslanec Sopko.

    Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som sa v prvom rade poďakoval ctenej koalícii, že nám umožnila vystupovať v tejto rozprave bez časového obmedzenia, čo považujem za veľmi pozitívny signál a je to skutočne prejavom toho, že ste pochopili po dva a pol roku, že aj opozícia má určité práva, ktoré sú dokonca garantované v ústave, a to je právo na slobodu prejavu. Dva a pol roka ste nám toto právo odopierali, takže, chvalabohu, teraz môžeme vystupovať a som veľmi rád, že to počujú aj občania Slovenskej republiky. Preto budem možno trošku obšírnejší, aby som povedal všetko, čo som cítil a čo cítim v súvislosti s prijímaním novely Ústavy Slovenskej republiky.

    Ústava je skala, na ktorej spočíva demokratická vláda. Je to formálne konštatovanie základných povinností, obmedzení a postupov orgánov. Ústava krajiny je najvyšší zákon štátu a všetci občania od predsedu vlády po nádenníka a po posledného občana sa musia podrobiť jej ustanoveniam. Ústava, ktorá je zvyčajne kodifikovaná v jednom písomnom doklade, prinajmenšom určuje moci Národnej rady, poskytuje záruky základných ľudských práv a stanovuje základné postupy vlády.

    Ústavy napriek svojmu trvalému, dlhodobému charakteru musia byť schopné zmien, prispôsobení a opráv, ak sa nemajú stať skvostnými skamenelinami. Najstaršia písomná ústava na svete je Ústava Spojených štátov amerických. Pozostáva zo 7 stručných článkov a 26 dodatkov. Už 27, mi tu šepká pán predkladateľ. Tento písomný doklad je však iba základom širokej štruktúry súdnych rozhodnutí, štatútov, prezidentských činov a tradičných praktík, aké sa vybudovali za viac ako 200 rokov. Takýto spôsob vývoja ústavy sa odohráva v každej demokracii.

    Vo všeobecnosti sú dve názorové školy na tvorbu dokladov a zmien v národnej ústave. Jednou je prijatie zložitej procedúry vyžadujúcej mnoho krokov a súhlas väčšiny. Následkom toho sa ústava mení zriedkavo a aj to iba v závažných dôvodoch, ktoré majú značnú podporu vo verejnosti. Takýto model platí napríklad v Spojených štátoch, ktorých ústava je stručným konštatovaním všeobecných princípov, právomocí a obmedzení vlády spolu s presnejším vymenovaním povinností, postupov a v zákonných právach základných práv občanov ako jednotlivcov.

    Oveľa jednoduchšia metóda dopĺňania a opráv, ktoré používajú mnohé krajiny, je ustanovenie, že každý dodatok možno prijať schválením legislatívou a voličmi pri najbližších voľbách. Ústavy schopné meniť sa podľa tohto spôsobu môžu byť dosť dlhé s konkrétnymi výnosmi, ktoré sa len málo odlišujú od všeobecného charakteru legislatívy. Žiadna ústava napísaná v 18. storočí, podobne ako americká, by nebola prežila nezmenená do konca 20. storočia. Podobne žiadna dnes platná ústava neprežije do nasledujúceho storočia bez schopnosti meniť sa, aj keď sa bude pevne držať princípov slobôd jednotlivca, práva na riadny súdny proces a vlády len so súhlasom ovládaných.

    Toľko azda z teórie, ktorá hovorí o tom, čo je to ústava. Treba povedať, že Hnutie za demokratické Slovensko nemá absolútne žiadne výhrady voči tomu, aby naša slovenská ústava, ktorá bola prijatá v roku 1992, bola novelizovaná, ale aby bola novelizovaná v záujme občanov Slovenskej republiky, v záujme demokracie, plurality názorov a v záujme otvorenosti k európskym štruktúram. Žiaľ, musím konštatovať, že novela ústavy, ktorá je predkladaná, nespĺňa tieto kritériá, hoci predkladatelia hneď v úvode hovorili, že ústava bude demokratickejšia, že ústava bude otvorenejšia, že ústava bude prijateľnejšia pre integráciu Slovenska do európskych štruktúr. V tejto ústave som to nenašiel a v ďalšom vystúpení vám budem aj citovať, že to skutočne tak nie je.

    Ale začnem tam, kde je téma najcitlivejšia, začnem tam, kde sa všetky body súčasnej rozpravy stretávajú, a to je takzvaná maďarská karta. Chcem povedať, že nie Hnutie za demokratické Slovensko zneužíva maďarskú kartu, maďarskú kartu práve zneužívate vy na to, aby ste ich použili na presadzovanie určitých záujmov, ktoré nie sú v prospech ani Slovenskej republiky, ani v prospech týchto občanov žijúcich u nás na Slovensku. Často sa hovorí o nacionalizme a o tom, že Hnutie za demokratické Slovensko sa blíži k takýmto stranám, pretože presadzuje záujmy svojho vlastného národa. Aby som nevystupoval ako predstaviteľ HZDS, dovolil som si použiť myšlienky José Louis Abélana, známeho španielskeho filozofa, profesora na Madridskej univerzite, ktorý vydal myšlienky pre 21. storočie a v tejto stati sa trošku venuje aj otázkam nacionalizmu a národnostnej politiky.

    Dovoľte citovať z jeho myšlienok a poprosil by som vás, aby ste si potom z toho urobili záver na to, čo sa deje na Slovensku.

    "Národný štát bol a ešte dodnes je prirodzenou politickou formou spoločenskej organizácie západného života, teda historicko-politickým subjektom par excellence. Odtiaľ vyplývajú prirodzené a do istej miery legitímne nároky každého národa konvertovať národné na štátne. Osobitne konfliktným sa tento problém stáva v prípade tých kultúrnych identít, či už ide o národy, etniká, ktoré existujú v rámci národného štátu bez možnosti artikulovať svoj vlastný politický hlas. Je to prípad Katalánska, Baskicka alebo Galície v Španielsku, alebo prípad národov, ktoré sa vyčlenili z bývalej Juhoslovanskej federácie. Znamená to, že bez ohľadu na krízu, ktorou národný štát prechádza, stále nestráca svoju platnosť. Nech je to tendencia vytvárať supranacionálne alebo multilaterálne organizmy, ako sú napríklad OSN, GAS, Európska únia akokoľvek silná, štátny aparát zostáva naďalej riadiacou silou, ktorá sa zatiaľ nedá ničím nahradiť.

    Je očividné, že národný štát je vysoko premysleným a zložitým technickým výtvorom, ktorého užitočnosť preverili stáročia dejín. Z tohto hľadiska je v súčasnosti nenahraditeľnou organizáciou a zdá sa, že takou zostane aj v najbližšej budúcnosti. Národný štát zostáva v súčasnosti politickým subjektom par excellence medzinárodného života a nevyhnutným činiteľom vo vnútornom riadení každej krajiny. A mám tým na mysli nielen praktické otázky, ale i životné potreby morálneho a civilizovaného spolunažívania v našej epoche. Národný štát založený na demokratickom princípe predstavuje záruku a ochranu občianstva všetkých jednotlivcov a je to práve on, čo ochraňuje práva a slobody občana, a to vzhľadom na to, že národný štát je garantom suverenity, ktorá pochádza z ľudu a ľud v ňom nachádza aktívny a uvedomelý subjekt schopný prijímať rozhodnutia a podnikať kroky v prospech väčšiny. Okrem toho je každý národný štát produktom dejín, ktoré sa v priebehu stáročí rodili ako vôľa smerom ku konsenzu.

    Čoraz viac sa presadzuje smerovanie k medzinárodným a nadnárodným konštrukciám, takmer mechanicky to vyvoláva opačnú reakciu. Z potreby zakotviť vo vlastných koreňoch lokálny charakter pramení afirmácia nových etnických a kultúrnych identít, ako aj zrod príslušných nacionalizmov. Avšak dať sa unášať touto tendenciou viedlo by k chaosu a bezbrehej atomizácii nových štátnych identít. Práve tu je funkcia národného štátu stále prvoradou potrebou, lebo práve on je dôležitým prostredníkom, ktorý musí byť rozhodcom pri artikulácii vzťahov medzi nadnárodnými organizáciami, národnosťami žijúcimi v rámci jedného štátu."

    Čiže nie HZDS si vymyslelo, že základnou štruktúrou a organizačnou jednotkou, ktorá musí zastávať práva všetkých občanov, je štát a týmto štátom pre nás je Slovenská republika.

    Vzhľadom na to, že sa tu hrá vždy maďarskou kartou, chcel som to pripomenúť aj cteným poslancom maďarskej koalície, že ja ich nepovažujem za Maďarov, pretože Maďari žijú v Maďarsku. Oni sú občania Slovenskej republiky, ktorí hovoria po maďarsky. Ich štátna príslušnosť je slovenská. Keď sa hlásia k národnosti maďarskej, je to ich vlastné rozhodnutie, pretože zo zákona vyplýva, že každý občan sa môže prihlásiť ku ktorejkoľvek národnosti, ale žiť môže v tom štáte, ktorého zákony uznáva. Bol by som veľmi rád, keby ste to brali tak, ako to skutočne je.

    Sú štáty, v ktorých sa snažia občania získať štátne občianstvo preto, aby mohli dostať výhody, ktoré im zo štátneho občianstva plynú. Napríklad Spojené štáty majú organizovaný spôsob dávania štátneho občianstva tak, že je tam predpísaný čas trvalého pobytu, alebo prípadne, keď sa dieťa narodí v Spojených štátoch, získava občianstvo, z čoho plynú výhody. Vy ste štátni príslušníci, teda štátnej príslušnosti slovenskej, a že nie ste Maďari, je aj tá skutočnosť, že ani Maďari vás nepovažujú za Maďarov, pretože vás považujú za tých, ktorí žijú na Slovensku. Ale v každom prípade by som chcel povedať, že tí, ktorí chcú, aby ich práva ako občanov boli zastupované a boli prenášané aj do Ústavy Slovenskej republiky, mali by uvažovať o tom, aké sú ich požiadavky.

    Mladá Slovenská republika, ktorej tvar a osud podstatne určujú naše parlamentné rozhodnutia, sa v týchto dňoch ocitla na križovatke, ktorú treba veľmi seriózne riešiť. Rozhoduje sa o tom, či Slovenská republika pod globalizačnými a unifikačnými tlakmi obháji predmet na prežitie alebo bude dotlačená na cestu postupného vnútorného rozkladu, straty duchovnej a územnej integrity, ktorou by sa skončila cesta slovenského národa a slovenského štátu. Plnou silou sa odohrávajú dva zápasy, ktoré sa nás životne dotýkajú. Prvý je zápas o dominanciu Maďarska v Dunajskej kotline a návrat Uhorska, o uskutočnenie maďarského mocenského sna. Pretože Maďarsko nie je a ani nebude konkurentom pre najsilnejšie krajiny Európy a pretože Maďari nie sú Slovania, necháva sa im v tomto priestore voľná ruka.

    Druhý je zápas o dominanciu v euroázijskom priestore. Objavil sa v časoch Franskej ríše a prejavoval sa po stáročia ako komplex neslovanskej Európy zo Slovanov, z ich duchovnej i početnej sily a vitality. Tieto deje sú však súčasťou novodobého globálneho vývinu. Ide tu jednak o prístup k zdrojom energie a surovinám, jednak oslabenia a obkľúčenie slovanského pravoslávneho surovinami veľmi bohatého a potenciálne mocného Ruska, ale aj o vrazenie klina do tejto dôležitej oblasti...

  • Pán poslanec Krajči, chcel by som vás poprosiť, aby ste sa vo svojom vystúpení pridržiavali témy, o ktorej rokujeme. A ten je - návrh novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorá nehovorí ani o globalizácii, ani o surovinovej základni, ale hovorí celkom o niečom inom.

  • Ruch v sále.

  • Pán predsedajúci, ja som sa vám na začiatku svojho vystúpenia poďakoval, že ste tolerantný a demokratický, čo sa ukázalo, že bolo predčasné, ale aj napriek tomu som rozhodnutý pokračovať vo svojom vystúpení a vy nemáte právo moje vystúpenie skracovať ani obmedzovať.

  • Ja vás tolerantne a demokraticky len upozorňujem, pán poslanec.

  • Slovensko sa ocitá v synergickom poli týchto záujmov, o ktorých som hovoril a tlak naň silnie. Jeho zjavným nositeľom v stredoeurópskom priestore sa stalo Maďarsko a jeho vykonávateľom nacionálne maďarské strany na Slovensku. V nasledujúcich dňoch a týždňoch sa rozhoduje o známych požiadavkách, ktoré sme si my nevymysleli a ktoré si vymyslela niektorá iná časť tohto politického spektra. V tomto osudovom čase sa hovorí o požiadavkách na založenie maďarskej fakulty, hovorí sa o prijatí charty menšinových jazykov, o odovzdávaní majetku tzv. neznámych vlastníkov pôdy, hovorí sa o tzv. Komárňanskej župe a tieto všetky veci vplývajú na to, akú ústavu a v akej podobe prijmeme a či všetky tieto snahy a smerovania, o ktorých sa v poslednom období hovorí, budú v najbližšom období realizované, alebo dokáže slovenská politická scéna reagovať tak, že bude brániť záujmy národného štátu. Uvedené skutočnosti nadobúdajú mimoriadnu silu preto, lebo sú v synergii, jedna podmieňuje alebo podporuje druhé a všetky smerujú k tomu istému cieľu.

    Dovoľte mi teraz v ďalšom, aby som naozaj pristúpil konkrétne k jednotlivým článkom ústavy a k tomu, čo ústava rieši. Musím povedať, že tak ako na začiatku bolo naozaj potrebné, aby Ústava Slovenskej republiky zaznamenala určité zmeny a v mnohých veciach súhlasíme s navrhovanými zmenami, ktoré sa v predkladanom materiáli nachádzajú, neprotestujeme proti postaveniu Najvyššieho kontrolného úradu, proti jeho kompetenciám, neprotestujeme proti zvýšeniu lehoty zadržania z 24 na 48 hodín a neprotestujeme ani proti ďalším veciam, ktoré zlepšujú súčasnú Ústavu Slovenskej republiky. Ale máme výhrady voči tomu, že niektoré články ústavy, jej novely sú postavené tak, že do budúcna prinesú veľmi vážne problémy.

    Napríklad v článku 69 ods. 2, 3 sa hovorí, že starosta alebo poslanec zastupiteľstva je volený na 4 roky. Ďalšie podrobnosti upraví zákon. Ale keď my dáme do ústavy najvyššieho zákona Slovenskej republiky, že tento občan zvolený v príslušnom volebnom období má právo štyri roky vykonávať funkciu, nemôžeme toto rozhodnutie zmeniť zákonom nižšej právnej sily, pretože on to má zaručené zákonom, ktorý je najvyšším zákonom, t. j. ústavou. Je to nesprávne a práve preto je potrebné to veľmi rýchlo zmeniť.

    Ďalej je tu otázka týkajúca sa článku 69 ods. 4 a 6, kde sa hovorí, že predseda vyššieho územného celku vykonáva správu územného celku. V tejto ústave sa hovorí o tom, aké práva a kompetencie dostáva územný celok, ale absolútne sa nehovorí o tom, aké práva a kompetencie vo vzťahu k územnému celku bude mať štátna správa. Tým vzniknú spory, ktoré bude veľmi ťažké riešiť a tento spor v ústave nie je riešený a nie je riešený ani systém samosprávy. Na základe takto postaveného článku má samosprávny celok opodstatnenie, štátna správa nie je definovaná.

    V článku 77 sa hovorí o nezlučiteľnosti funkcie poslanca a tento článok je znovu formulovaný tak, že poslanec nemôže byť členom ozbrojeného zboru, to znamená, že nemôže byť ani členom civilnobezpečnostnej služby, ba dokonca nemôže byť členom ozbrojeného zboru vôbec, to znamená, keď nás povoláte na vojenské cvičenie, stávame sa členmi ozbrojeného zboru, a tým nemôžeme vykonávať funkcie poslanca. Je to znovu nezmysel, ktorý sa tam akýmsi spôsobom dostal, a práve preto sa treba tým veľmi vážne zaoberať.

    Čo sa týka paragrafov, teda článkov, alebo článku a bodov, ktoré hovoria o imunite poslanca, je to článok 78 ods. 3. Myslím si, že je to riešenie nedotiahnuté a polovičaté, pretože v tej podobe, ako to ostáva, je to znovu len prostriedok na diskrimináciu poslancov a zneužívanie zákonodarného zboru, pokiaľ tu bude politická väčšina, ktorá ho chce diskriminovať. Veď akáže ochrana poslanca prostredníctvom imunity, keď vlastne zbavovanie imunity je prvý verejný pranier, na ktorom tohto poslanca verejne dehonestujete, a potom sa zrazu zistí, že všetky veci boli neoprávnené, že všetky veci boli vykonštruované, tak vlastne potom imunita nestojí za nič, a preto sa skôr prihováram za to, čo predkladá Demokratická strana, žiadna imunita, všetci pred zákonom si budeme rovní a v tom prípade nebudete môcť využívať a zneužívať mediálne prostriedky tak, ako sa stávalo v predchádzajúcom období.

    Ďalej ústava alebo návrh novely ústavy hovorí o tom, že sa vypúšťajú články týkajúce sa rozhodovať v referende o vstupe Slovenskej republiky do medzinárodných inštitúcií, kde mohlo 76 poslancov požiadať o to, aby takéto referendum bolo vypísané. Táto možnosť sa zákonodarnému zboru berie, nikto nepovedal prečo, prečo sa takýto inštitút ruší, prečo sa prechádza od formy parlamentarizmu k forme výkonnej moci prostredníctvom Ústavného súdu.

    A v tomto článku práve to je to najkatastrofálnejšie, čo je, a to je pripravovanie nášľapných mín do budúceho obdobia, a to postavenie Ústavného súdu v rámci trojdelenia moci. Budem ešte v ďalšom vystúpení hovoriť, prečo to takto organizujete a prečo to takto robíte, zrejme sa pripravujete na to, že sa vaše volebné obdobie skončí, a potom čím viac nášľapných mín tým lepšie, aby ste mohli viac kričať a zneužívať postavenie, ktoré ste si vydobyli prostredníctvom súčasnej hlasovacej mašinérie v Národnej rade. Chcem len pripomenúť obdobie, keď sme volili ústavných sudcov a ani jeden návrh z radov opozície nebol realizovaný, takže Ústavný súd je jednofarebný, a keď ho tam zabétonujete na 12 rokov, máte istotu, že prostredníctvom tejto inštitúcie, ktorej keď odovzdáte kompetencie, budete môcť ovládať aj štát.

    Pokiaľ ide o článok 86 písm. j), skôr by sa hodilo k písmenu k) z hľadiska vyslovovania súhlasu s pobytom cudzích ozbrojených síl na území Slovenskej republiky, toto v predchádzajúcej ústave nebolo, a to z jedného pochopiteľného dôvodu, že sme mali osobné skúsenosti so vstupom cudzích vojsk a okupáciou Slovenska, takže tento článok bol vôbec vypustený, tento inštitút sa teraz znovu objavuje a dávajú sa tieto kompetencie parlamentu a vláde.

    Čo sa týka článku 95 ods. 2, kto ovládne Ústavný súd, ten vyhrá, je to jasné. Právo prezidenta podať návrh na Ústavný súd, či referendová otázka je v súlade s ústavou, ale toto právo prezidenta nie je obmedzené povinnosťou Ústavného súdu, dokedy má rozhodnúť. Čiže teoreticky sa môže stať, keby sme dali otázku o predčasných voľbách, prezident sa opýta Ústavného súdu a Ústavný súd mu môže odpovedať o štyri, päť rokov, pretože nemá žiadnu lehotu, v ktorej musí rozhodnúť, a teda vlastne v tomto volebnom období ani nerozhodne. A tak je to aj s inými zákonmi, kde Ústavný súd získa pochybnosť, ktoré môže jednoducho blokovať. Napríklad rozhodne sa, že zákon o štátnom rozpočte ohrozuje hospodársku stabilitu krajiny, a bude o ňom rozhodovať až dovtedy, kým neskončí volebné obdobie.

    Toto sú veci, ktoré ste podsunuli pri tejto novele ústavy, aby ste si do budúcna vedeli zabezpečiť svoje postavenie. Nemožno ani súhlasiť s tým, čo sa hovorí v článku 26 ods. 5 o novom pojme tzv. inštitút verejnej moci. Nie je to právny výraz, a keď sa už taký výraz používa, musí byť expressis verbis povedané, kde platí a kde neplatí, pretože jeho výklad prinesie množstvo ďalších rozporov.

    Pokiaľ ide o vykonávanie európskej dohody a približovanie sa k Európskym spoločenstvám, celý tento odsek je formulovaný zle a práve opačne, ako si vyžaduje Európska únia. My by sme potrebovali tento systém otvoriť na to, aby niektoré zmeny potrebné v súvislosti s integračným procesom, záväzky, ktoré musíme preberať v rámci Európskej únie, nemuseli prechádzať parlamentom, ale pri tomto texte sa tento problém absolútne nevyriešil.

    Pokiaľ ide o článok 127 a 127a, smeruje k tomu, že sa kontrola samosprávy a jej aktov prenáša na Ústavný súd, čo zasa spomaľuje rozhodovanie v tejto veci. A ak sa vykonajú veci, ktoré sú momentálne protiústavné, kým sa rozhodne, bude to trvať veľmi dlho a navyše sa nezavádzajú koncepcie toho, čo by v našej koncepcii súdnictva malo byť. Otázky správneho súdnictva, otázky rozhodovania všeobecných súdov a až následne rozhodnutia Ústavného súdu.

    Čo sa týka zavedenia inštitútu ombudsmana, diskusia nie je nová, o tejto veci sa už hovorilo niekoľkokrát, a tak ako už moji predrečníci niekoľkokrát zopakovali, náš systém je postavený na inom poriadku. Vychádza z toho, že kontrola nad výkonom ľudských a občianskych práv a slobôd bola zverená prokuratúre. Vieme, že v poslednom období, ale prejavuje sa to predovšetkým v období od roku 1998, sa zvádzal obrovský boj pri delení moci. Vieme, že po voľbách v roku 1998 ste získali v parlamente parlamentnú väčšinu a teda zákonodarná moc sa dostala pod vplyv vás, politikov, ktorí ste vytvorili účelovú koalíciu. Čiže zákonodarná moc neplní funkciu, je paralyzovaná a postavenie opozície je skutočne na dehonestujúcej úrovni.

    Z hľadiska výkonnej moci ste ovládli všetky orgány štátnej správy, od najnižších článkov až po najvyššie články bez toho, aby ste tam pripustili čo len jedného opozičného zástupcu, bez toho, aby ste sa dokázali v okresoch alebo na nižších článkoch vôbec s týmito ľuďmi dohodnúť. Ale o čo sa zvádza najväčší boj a čo vám, chvalabohu, dosiaľ nevyšlo, je boj o súdnu moc. Tento boj spustil Ján Čarnogurský ako minister spravodlivosti a tento boj sa premietol až do parlamentu, keď bol predložený návrh na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu, preto svoje ďalšie pripomienky budem smerovať do tej oblasti novely ústavy, ktorá sa týka súdnej moci.

    Ústava Slovenskej republiky z 1. septembra 1992 publikovaná v Zbierke zákonov pod číslom 460/1992 v znení ústavného zákona 244 obsahuje a definuje všetky ústavné orgány a mechanizmy, ktoré determinujú zvrchovaný, demokratický a právny štát. Najvyšší súd sa svojou rozhodovacou činnosťou, ale aj inými aktivitami, najmä zovšeobecňovacou prostredníctvom stanovísk a judikátov, dôstojne zaradil do systému najvyšších orgánov štátnej moci Slovenskej republiky. Principiálne prispieva k ochrane, uplatňovaniu a formovaniu zákonnosti, k rozvoju občianskeho a právneho vedomia a zúčastňuje sa na vytváraní morálnej a právnej zodpovednosti všetkých občanov za svoje konanie.

    Postavenie a činnosť Najvyššieho súdu, ale aj krajských a okresných súdov, vrátane súdov vojenských, charakterizujú osobitné ústavné princípy, najmä sudcovská nezávislosť s nestrannosťou, ale aj sudcovskou zodpovednosťou. Nezávislosť totiž nie je výsada, ale princíp, ktorý má garantovať občanom nestrannú objektívnu a spravodlivú ochranu jeho práv. Nezávislé súdnictvo je teda neodňateľným právom občana tejto krajiny. Uvedomujúc si tieto skutočnosti a mieru zodpovednosti sudcov Slovenskej republiky, cítim povinnosť reagovať na návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, najmä k navrhovaným ustanoveniam, ktoré sa týkajú siedmej hlavy druhého oddielu ústavy o súdoch a sudcoch.

    Vychádzam však v maximálnej miere z medzinárodných dokumentov, najmä z materiálov Rady Európy. Pravidelná správa Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie za rok 1999 číslo 8496 sa zaoberá aj spôsobilosťou Slovenska v oblasti súdnictva a okrem iného v posudku o Slovensku komisia vyjadrila v dôsledku pravidiel na vymenovanie a odvolanie sudcov štvorročného obdobia a nadmerných právomocí ministerstva spravodlivosti vážne obavy o nezávislosť súdnictva.

    Ústava je tým základom, ktorý poskytuje i pro praeteritum východiská aj pre zákony, ktoré by zabezpečovali aj pre budúcnosť takú pozíciu súdnej moci, aká je v demokratickom a právnom štáte a ktorá jej nepochybne patrí. Je to povinnosťou nielen vo vzťahu k samotným sudcom, ale aj vo vzťahu ku krajským a okresným a vojenským súdom.

    Preto k tomuto návrhu mám tieto pripomienky - bod 7 článok 26 ods. 5 ústavy. Na rozdiel od skoršie spracovaného návrhu novely ústavy sa pôvodne navrhovaná zmena týka pojmu orgán verejnej moci. Objavuje sa v článku namiesto pojmov štátne orgány a orgány územnej samosprávy. Ak len tieto orgány máme rozumieť pod označením orgány verejnej moci, treba to uviesť expressis verbis, aby nemohlo neskôr dôjsť k rozširovaniu tohto pojmu iným výkladom. Je to aktuálne o to viac, že pojem orgány verejnej moci je uvedený napríklad potom v článku 109, v článku 129 návrhu novely ústavy.

    K bodu 27, t. j. článok 78 ústavy týkajúci sa imunity, už som sa k nemu vyjadril, v tejto podobe je nedotiahnutý, absolútne zbytočný, radšej potom riešiť návrh, ktorý predkladá Demokratická strana, a imunitu poslancom zrušiť.

    Bod 45, článok 102 písm. j) ústavy. Chápem opodstatnenosť a vhodnosť návrhu na novú úpravu práv prezidenta republiky udeľovať amnestiu, resp. abolíciu. Beriem späť. Abolícia však vždy významne odbremenila orgány predsúdneho konania, v dôsledku čoho sa kvalitnejšie a intenzívnejšie mohli venovať vážnejším prípadom. Odporúčam preto zvážiť generálne vylúčenie možnosti abolície, lebo za praktickejšie a spoločensky osožnejšie považujem model, ktorý pripustí abolíciu len v tzv. bagateľných trestných činoch. Napríklad pri nedbalostných, aj v prípade úmyselných trestných činov len vtedy, ak horná hranica trestu odňatia slobody nepresiahne jeden rok, vždy však len vtedy, ak ide o predtým neodsúdeného obvineného, resp. ak sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. V naznačených prípadoch totiž vedie trestné stíhanie spravidla len k nízkym podmienečne odloženým trestom a náklady na dokončenie konania nie sú vyvážené jeho výsledkom.

    K bodu 60, t. j. článok 127 - Rozhodovanie Ústavného súdu. Ide o nový návrh znenia článku 127, než obsahoval skorší pracovný návrh. Z pohľadu súdov je návrh vyhovujúcejší, i keď nastolí otázky, ktoré je potrebné vysvetliť. Čo sa týka odseku 1, možno čiastočne súhlasiť. V ods. 2 však výraz "zruší" nahradiť inými formuláciami. Najmä konštrukcia odseku 2 článku 127 - treba voliť takú, aby sa vylúčilo postavenie Ústavného súdu ako súdu štvrtej inštancie všeobecného súdnictva. Takéto postavenie mu poskytuje práve právo zrušiť a zároveň vrátiť vec na ďalšie konanie. Bola by vyhovujúcejšia konštrukcia, podľa ktorej by nález Ústavného súdu v relevantných prípadoch bol dôvodom na obnovu konania. Podotýkam, že v podmienkach Slovenskej republiky potom však bude musieť mať Ústavný súd podstatne viac sudcov, ak budú chcieť rozhodovať v primeranej lehote. Prihováram sa za dotvorenie návrhu novely ústavy o ustanovenie, ktoré odporúča aj predseda Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu profesor Withaber, aby Ústavný súd po konštatovaní porušení práva sám rozhodol o finančnej náhrade. Tým by sa napríklad najčastejšie podávané sťažnosti na prieťahy v konaní vyriešili vnútornou úpravou.

    K článku 141 ods. 1 platnej ústavy. Ide o zásadný problém, ktorým je samostatná rozpočtová kapitola pre súdnictvo, ktorú podľa súčasnej úpravy spracuje moc výkonná. V návrhu by preto bolo žiaduce - a je to aj požiadavka Európskej komisie - vyjadriť, že súdnictvo sa vykonáva a ekonomicky zabezpečuje oddelene od moci výkonnej, teda návrh štátneho rozpočtu vrátane rozpočtovej kapitoly pre súdnictvo schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky a pridelené rozpočtové prostriedky nemôže spravovať moc výkonná. Odporúčam do platného textu ústavy vsunúť za slovko "vykonávať" slovká "ekonomicky zabezpečuje". Účinnosť tohto článku by mohla nastať už od 1. januára 2001, lebo týmto dňom sa legislatívne už prijatou novelou zákona o rozpočtových pravidlách predpokladá, že Najvyšší súd je samostatná rozpočtová kapitola.

    K bodu 78. Článok 141a - v organizácii správy súdnictva je nutné zmeniť doterajší neudržateľný stav, keď štátnu správu súdov vykonávajú ministerstvo a predsedovia a podpredsedovia súdov vymenovaní ministrom spravodlivosti. Špecifiká výkonu súdnictva vyžadujú špecifickú úpravu správy súdnictva, ktorá by v súlade s dokumentom Rady Európy viedla k vytvoreniu takého systému správy súdnictva, v ktorom sudcovia sami budú mať vplyv a zároveň i zodpovednosť za správu súdnej moci a budú tak prispievať k jeho riadnemu fungovaniu.

    Zároveň tento systém bude poskytovať i nespochybniteľné záruky pre nezávislý výkon súdnictva. Podobne je to tak vo všetkých demokratických a európskych krajinách, a to aj v krajinách postkomunistických, napríklad Rusko, Poľsko, Slovinsko, Maďarsko, Estónsko. Sudcovia si uvedomujú potrebu zmeny a sú pripravení niesť svoj diel zodpovednosti nielen za rozhodovaciu činnosť, ale i za usporiadanie a chod celého súdneho systému.

    Preto orgán na zaistenie správy súdnej moci Súdna rada Slovenskej republiky by mala prevziať úlohu ministerstva a ministra pri predkladaní návrhov na vymenovanie sudcov, pri vymenovaní a odvolávaní súdnych funkcionárov, pri prijímaní a výchove justičných čakateľov a sudcov, v oblasti súdneho dohľadu nad plynulosťou konania, dodržiavanie zásad sudcovskej etiky, dôstojnosti súdneho pojednávania a z toho odvodenú pôsobnosť disciplinárnu, ako aj správu súdnictva v oblasti personálneho, materiálneho a finančného zaistenia chodu súdov a tiež legislatívnu iniciatívu aspoň ohľadne justičných kódexov či zákonov, ktoré sa dotýkajú postavenia a pôsobnosti súdov, sudcov a súdnych úradníkov.

    Preto navrhnuté zloženie Súdnej rady nie je vhodné. Navrhujem, aby Súdna rada bola zložená z predsedu Najvyššieho súdu ako predsedu Súdnej rady, desiatich sudcov za každý krajský súd, vyšší vojenský súd a Najvyšší súd po jednom, významných osobností volených Národnou radou v počte šesť. Nevylučujeme možnosť prizvať alebo priznať ministrovi spravodlivosti právo zúčastňovať sa na rokovaní Súdnej rady, a to len s hlasom poradným. Návrh na zloženie Súdnej rady v počte osemnásť členov, z toho deväť sudcov a deväť zástupcov nesudcovského stavu, z toho traja za prezidenta, traja za Národnú radu a traja za vládu dokumentuje nehasnúcu snahu znefunkčniť súdnictvo už aj len vytvorením možností nerozhodného hlasovania deväť - deväť.

    Ďalej si niekto neuvedomuje, že ide o orgán sudcovskej samosprávy. Najmä predstaviteľmi exekutívy sa vyslovujú pseudoargumenty o zablokovaní rozhodovania v sudcovských radách, o čom majú svedčiť prípady z minulého roka. Mierne disciplinárne tresty, neochota iniciovať kárne konanie, spoločenská záruka za trestné stíhanie sudcu. Tieto názory jednoznačne svedčia o tom, že ich autori vôbec nepoznajú sudcovský zbor a dokumentujú trvalú snahu výkonnej moci ovplyvňovať súdnictvo a konať tak, aby ich ovplyvňovali v konaní a v rozhodovaní. Lebo nevyhovenie návrhu, ktorý podal predstaviteľ exekutívy, ešte neznamená nespravodlivé rozhodnutie, ani uloženie iného trestu, než bol navrhnutý, neznamená, že rozhodnutie nie je správne. Dokumentuje len nespokojnosť jednej zo strán uprieť zákonné právo jednej skupine občanov, ponúknuť spoločenskú záruku a dokonca z toho vyvodzovať naznačené závery, je diskrimináciou. O to viac, že o prijatí či neprijatí návrhu rozhodne nezávislý súd podľa zákona.

    Navrhovaný počet zástupcov za Národnú radu traja, traja členovia rady a traja členovia za prezidenta nie je v súlade s celoeurópskou tendenciou obmedzovať vplyv výkonnej moci na moc súdnu. Vyplýva to napríklad, pokiaľ ide o autonómiu súdnej správy, aj z rokovania ministrov spravodlivosti pri okrúhlom stole vo Varšave, kde sa prítomní ministri zaviazali, že budú podporovať všetky opatrenia vedúce k zásade trojdelenia moci, čím sa zabezpečí nezávislá správa súdnictva, predovšetkým čo sa týka inštitucionálnych záruk nezávislosti súdnej moci.

    V príkrom rozpore s naznačenými tendenciami je aj písmeno f) odseku 3 článku 141 a), podľa ktorého sa má Súdna rada vyjadrovať k návrhu rozpočtu Najvyšššieho súdu pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu. Ide o evidentnú snahu eliminovať postavenie Najvyššieho súdu ako najvyššieho orgánu súdnej moci. Okrem toho, že nie je jasné, akú záväznosť by to vyjadrenie malo, celkom chýba vo vzťahu k súdom nižšieho stupňa. Do právomocí Súdnej rady navrhujeme zveriť predkladanie návrhu rozpočtu vláde pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu. Na konkrétnych rokovaniach za ministerstvo financií by sa zúčastnili správcovia jednotlivých kapitol, za Najvyšší súd štatutárny zástupca Najvyššieho súdu a za ostatné súdy, pokiaľ nebude vytvorená jednotná kapitola, ministerstvo spravodlivosti.

    Odporúčame v ústave inštitucionalizovať aj Súdnu radu nižších súdov ako orgán správy týchto súdov. Pôsobnosť Súdnej rady v odseku 3 článku 141 by bolo potrebné doplniť o právomoci spočívajúce v dohľade nad plynulosťou konania a dodržiavania zásad sudcovskej etiky a dôstojnosti súdneho pojednávania, v zákonodarnej iniciatíve viažucej sa k justičným kódexom a zákonom, ktoré sa dotýkajú postavenia a pôsobnosti sudcov a súdnych úradníkov. V oprávnení vydávať súhlas na trestné stíhanie sudcov a na ich vzatie do väzby a o vymenovaní a odvolávaní predsedov a podpredsedov krajských a okresných súdov, vojenských súdov po dohode s ministrom obrany na základe výberového konania.

    Návrh ustanovenia článku 141 a) odseku 3 prehliada odporúčania Rady Európy, konkrétne aj odporúčanie 1196/1999 a dokument 8496, v ktorom v bode 4 voľba predsedu a podpredsedov súdov, pod bodom 88 a 89 sa uvádza: "Ďalším problémom v kontexte nezávislosti súdnictva je, že minister spravodlivosti menuje, nahrádza a odvoláva predsedov a podpredsedov okresných a krajských súdov."

    O bode 89 sa píše v tejto správe: "Zdieľame obavu vyjadrenú Slovenskou asociáciou sudcov, ale aj expertmi Európskej komisie, že takáto právomoc ministra spravodlivosti je v rozpore s nezávislosťou sudcov, a to hlavne v tom, že sudcom prideľujú prípady predsedovia súdov."

    Rada Európy už pri svojom vniku zdôraznila, že zásada vlády zákona o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd, zákonné hodnoty Rady Európy existujú len tam, kde je silná a nezávislá sudcovská moc. Táto základná zásada vyplýva z delenia moci. Musí existovať nezávislosť súdnej moci nielen voči zúčastneným stranám, čím sa má zabezpečiť nestrannosť súdov, ale aj voči moci výkonnej a zákonodarnej, ako aj nezávislosť od politických, ekonomických a sociálnych nátlakových skupín. Tieto základné zásady návrh novely ignoruje tým, že ponecháva ministrovi spravodlivosti, t. j. členovi vlády, ktorá je výkonnou mocou, vymenovať týchto funkcionárov všeobecného súdnictva, ktorí denne priamo vplývajú na chod súdnictva. Čiže aj za tejto situácie si výkonná moc prostredníctvom ministra spravodlivosti, ktorý bude vždy politikom zachovávať nežiaduci negatívny a politický vplyv na súdnu moc.

    Právomoc na základe výberového konania vymenovať predsedov a podpredsedov krajských a okresných súdov má patriť Súdnej rade, eventuálne predsedovi Súdnej rady na základe predloženého návrhu. Vzhľadom na uvedené odporúčame zmeniť návrh dikcie článku 141 a) ods. 3 tak, aby vyjadroval, že Súdna rada Slovenskej republiky vymenúva predsedov a podpredsedov okresných, krajských súdov, eventuálne na základe výberového konania predkladá predsedovi Súdnej rady návrhy na vymenovanie predsedov a podpredsedov okresných a krajských súdov a navrhuje predsedovi Súdnej rady odvolanie predsedov a podpredsedov okresných a krajských súdov. Je neprijateľné vypustenie kompetencie Súdnej rady bez kompetencie Súdnej rady vymenovať a odvolávať predsedov a podpredsedov krajských súdov a okresných súdov, vojenských súdov po dohode s ministrom obrany. V predloženom návrhu najmä v tomto prípade sa flagrantne, i keď kamuflovane, prejavila tendencia ovládnutia súdnej moci mocou výkonnou.

    Z toho, čo som povedal, je zrejmé, že prostredníctvom navrhovateľov tejto ústavy sa prepašovalo do ústavy množstvo vecí, ktoré nemajú nič spoločné s tým, na čo sa odvolávajú predkladatelia. Práve naopak, to, čo by malo byť predmetom tejto novely, sa do tejto novely nedostáva a tým sa vlastne novela stáva účelovou na politickú objednávku, ktorú títo predkladatelia plnia.

    Druhá otázka znie, bavíme sa tu už druhý týždeň o tom, či prijmeme novelu ústavy, alebo neprijmeme. Otázka však znie ináč. Budeme túto ústavu dodržiavať? Budeme ju dodržiavať, keď už dnes súčasnú ústavu, ktorá platí, súčasná vládna garnitúra porušuje?

    Vážené dámy a páni, práve tu, na pôde parlamentu, v čase, keď sa vládna koalícia snaží desiatkami zmien naplniť svoje politické ciele, dovoľte mi pripomenúť niektoré skutočnosti, ktoré svedčia o neustálom a vedomom porušovaní ústavy predstaviteľmi vládnej koalície vrátane predsedu Mikuláša Dzurindu.

    Chcem zdôrazniť pred zrakmi televíznych divákov a celej vlasti, že existujú dôkazy o tom, že predseda vlády napriek upozorneniam, že koná proti ústave, vo svojej nadutosti v tomto konaní pokračoval a pokračuje dodnes. Dovoľte mi pripomenúť, že dovtedy, pokiaľ sa na Slovensku neujala moci súčasná vládna koalícia na čele s Mikulášom Dzurindom, dovtedy aj všetkým právnym laikom bol jasný právnotechnický výklad spojeného slovného spojenia "udeliť amnestiu". Pre všetkých ľudí na celom svete bol obsah tohto spojenia jasný, jednoznačný, nespochybniteľný a všeobecne uznávaný. Iný výklad amnestie pod rúškom akejsi subjektívnej pseudospravodlivosti, ktorú sa nám snaží nahovoriť pán premiér, používajú účelovo len diktátori a nedemokraticky zmýšľajúci ľudia a tiežpolitici, ktorí neuznávajú ústavné práva iných občanov a radia sa do pozície nad občanov, pričom veľmi radi používajú slovné spojenie na označenie "to sú tí druhí", čím jasne dávajú najavo, že oni, keďže sú pri moci, sú nejakými nadľuďmi, ktorí môžu rozhodovať o právach všetkých ostatných bez ohľadu na Ústavu Slovenskej republiky, zákony a rozhodnutia nezávislých súdov.

    Dnes vládna moc zneužíva tieto metódy na diskreditáciu a likvidáciu svojich politických oponentov, najmä z radov opozície HZDS, zajtra to však môžu byť aj iní občania, ktorí sa nedomôžu svojho práva, pretože o nich rozhodne výklad straníckych sekretariátov alebo koaličných vlád vládnej koalície. Tak ako sme toho boli svedkami pred desaťročím, deje sa to dnes na Slovensku aj v súčasnosti bez ohľadu na to, že v našej ústave v článku 1 je napísané, že Slovenská republika je právny štát.

    V našej krajine totiž nastáva konkrétne bezostyšné delenie na ľudí tých, ktorí môžu, a tých, ktorí nemôžu. A práve z tohto dôvodu chcem pred občanmi Slovenskej republiky pripomenúť výklad najvyššej súdnej autority Ústavného súdu Slovenskej republiky k amnestii práva prezidenta Slovenskej republiky udeliť amnestiu a možnosť zmeny amnestie vyhlásenej v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Tento výklad bol totiž v našich médiách, najmä však vo verejnoprávnych, publikovaný len okrajovo. Prečo netreba priveľa vysvetľovať? Zatiaľ máme ešte stále možnosť, aj keď v oklieštenej podobe, ako to zariadila svojimi hlasmi vaša vládna koalícia, aspoň v tomto parlamente vyjadriť svoj názor.

    Vážené dámy a páni, výklad Ústavy Slovenskej republiky podľa najvyššej ústavnej inštancie Ústavného súdu je teda v tejto veci taký, že právo prezidenta Slovenskej republiky upravené v článku 102 ods. 1 písm. i) je udeliť amnestiu niektorou z foriem, ktoré sú v tomto článku explicitne uvedené. Súčasťou tohto práva však nie je oprávnenie prezidenta akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii, už uverejnenej v Zbierke zákonov Slovenskej republiky tak, ako to urobil predseda vlády Mikuláš Dzurinda v čase, keď si myslel, že vlastní prezidentské právomoci. Prečo myslel? Mikuláš Dzurinda vo svojich rozhodnutiach bol až natoľko nedočkavý, natoľko opantaný politickou pomstou, že si zabudol nechať odhlasovať právomoci, ktoré z ústavy prislúchajú vláde, a konal svojvoľne.

    Ústavný súd, vychádzajúc z týchto faktov, citujem "zastáva jednoznačný názor, že predseda vlády v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda uskutočnil nesprávny výklad článku 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky a svojím rozhodnutím zo dňa 8. decembra o vypustení niektorých častí predchádzajúcej amnestie konal v rozpore s citovaným článkom ústavy, ktorý dáva kompetenciu iba na udeľovanie amnestie, a nie na jej zrušenie v zmysle obnovania zaniknutej trestnosti". Navyše Ústavný súd zastáva názor, že bol porušený článok 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Predseda vlády v čase, kým zastupoval funkciu prezidenta, prekročil rozsah kompetencií daný článkom 102 písm. i), z ktorého nevyplýva oprávnenie rušiť alebo meniť amnestiu s účinkom obnovenia zaniknutej trestnosti.

    Pre bližšie pochopenie chcem uviesť, že Dzurindovo konanie nie je asi takého charakteru, že v mene takzvanej jeho spravodlivosti a spravodlivosti jeho politických súkmeňovcov zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu. Pokiaľ by sa nezlučovalo s Dzurindovými predstavami, potrebami, politickými zámermi a povedzme aj s morálkou niektorých tu sediacich. Je preto skutočne paradoxné, že práve on a vaša koalícia, ktorí ústavu flagrantne a v rozpore s medzinárodnými zvyklosťami porušujete, predkladáte takýto návrh novely ústavy, ktorý znovu nezabezpečuje občanom Slovenskej republiky ich právo na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Zjednodušene povedané, ľudia, ktorí ústavu svojím konaním pošliapavajú a nerešpektujú, politici, ktorí by mali stiahnuť hlavu medzi ramená a potichu odísť zo scény, usvedčení z protiústavného konania Ústavným súdom, nechcú, alebo chcú svoje konanie zakryť navrhovanou novelou ústavy a prispôsobením si najvyššieho zákona štátu svojim úzkym politickým cieľom.

    Ale dovoľte mi povedať aj inú vec, že to, prečo sa tak pán Dzurinda rozhodol, nebolo z jeho hlavy. V tomto procese a s odstupom času vyšlo najavo, akým spôsobom vznikol Dzurindov návrh na zrušenie niektorých časti takzvanej Mečiarovej amnestie a kto všetko sa na tomto neústavnom kroku podieľal. V procese prípravy návrhu sa totiž udiali udalosti, ktoré priamo nabádajú poznaním, že protiústavná činnosť bola a je koordinovaná a organizovaná skupinou ľudí. Predovšetkým už do programového vyhlásenia vlády koalícia zakomponovala protiústavné politické ovplyvňovanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov, keď v jednom z bodov programového vyhlásenia vlády sa hovorí, že koaličná vláda sa zasadí za vyšetrenie odložených vecí. Ide o neprípustný zásah výkonnej moci do oblasti orgánov činných v trestnom konaní. A keďže následne predstavitelia vlády podľa tohto aj konali, možno jednoznačne hovoriť o vedomom porušení ústavy tohto štátu.

    Dzurindov návrh zrušenia niektorých článkov amnestie, ako sa nedávno ukázalo, vznikol z dielne ministra vnútra Ladislava Pittnera, ktorý v tom čase znovu v rozpore s ústavou ustanovil na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky komisiu, na ktorej návrh predseda vlády konal. Možno si niektorí z vás spomenú, určite však občania pri televíznych obrazovkách, že v tom čase, sťaby prekvapený vystúpil predseda vlády Dzurinda v médiách a oznámil, že dostal návrh na zmenu amnestie, o ktorom bude premýšľať, čo s ním. O tom, čo si objednal, nebolo ani reči. Rovnako premiér nepovedal, že činnosť komisie pri ministerstve vnútra bola tiež protiústavná, pretože štátne orgány podľa prvej hlavy prvého oddielu článku 2 ods. 2 základných ustanovení môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu, ktorý ustanoví zákon. A na Slovensku neexistuje právna norma, ktorá by dovoľovala takejto policajno-politickej komisii navrhovať zrušenie niektorých článkov ústavy, ako to urobila táto na objednávku Dzurindu.

    Z tohto pohľadu možno konštatovať, že politickí predstavitelia rezortu vnútra pripravili sami pre seba protiústavný návrh, podľa ktorého postupovali proti svojim politickým protivníkom v opozícii, čo možno charakterizovať bez obalu nielen ako neprijateľnú protiústavnú činnosť, ale zároveň aj ako snahu o demontáž právneho štátu a systému prerozdelenia moci v štáte. Položím vám jednu otázku. Je možné v demokratickom štáte, aby si niekoľko policajtov bez súhlasu zákonodarnej iniciatívy pripravilo na základe politickej objednávky vedenia štátu a rezortu akési zákonné ustanovenie, podľa ktorého následne bude posudzovať veci odložené na základe právoplatnej amnestie? Nie. Ale toto sa potichu na Slovensku deje.

    Činnosť takejto komisie na ministerstve vnútra vytvára precedens, podľa ktorého si štátna moc môže v rozpore s ústavou vytvoriť akúkoľvek právnu normu, prostredníctvom ktorej môže kohokoľvek nepohodlného dostať do väzenia. A je skutočne zarážajúce, že ešte pred neústavným zrušením časti amnestie Dzurindom bol známy aj výklad článku 102 písm. i) ústavy od vtedajšieho predsedu Ústavného súdu Milana Čiča a kolektívu z roku 1997, kde na strane 376 sa explicitne píše: "Amnestia je nezrušiteľná." Mikuláš Dzurinda sa teda nemôže vyhovárať na neznalosť zákona. Konal vedome protiústavne a že existuje uzatvorený reťazec v zneužívaní moci, o tom nasvedčuje fakt, že aj napriek tomu, že Ústavný súd a jeho verdikt je všeobecne známy a z neho vyplýva, že premiér konal vedome protiústavne, Generálna prokuratúra dodnes nekoná.

    Je tu ešte jeden zaujímavý fakt, ktorý vyplýva v tejto súvislosti na povrch. Na protiústavnej činnosti tejto policajno-politickej komisii ministra Pittnera sa podieľal aj súčasný poslanec Národnej rady, jeden zo štyroch navrhovateľov širokospektrálnej novelizácie ústavy, poslanec za SOP pán Peter Kresák, ktorý sa pokojne podpísal pod komisiou ministerstva vnútra formulovaný návrh pre pána premiéra, a to s vedomím, že navrhovanie protiústavných vecí štátnym orgánom je sabotážou a odstraňovaním ústavného zriadenia. A potom ako máme my poslanci a tiež občania chápať túto predkladanú novelizáciu súčasnej ústavy?

    Chcel by som vám v súvislosti s tým pripomenúť, že Slovenská republika je podľa článku 1 ústavy právnym štátom a znakom právneho štátu je vytváranie právnej istoty, tak ako pri prijímaní zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov pri uplatňovaní štátnymi orgánmi. Ak nedokážete vy a váš líder rešpektovať v praxi uplatnenie zákonov, ako možno dôverovať vami navrhovanej novelizácii základného zákona?

    Je to len jedna časť z toho, čo som povedal, ako súčasná vláda porušuje Ústavu Slovenskej republiky. Chcel by som povedať, že takýchto skutočností je oveľa viac a budú mať dosah na celý právny systém Slovenskej republiky a na právne istoty občanov Slovenskej republiky. Na Slovensku pôsobí už dva roky inkvizičný politický senát, ktorý rozhoduje o vine i o poprave predstaviteľov opozície, bez vyrieknutia právoplatného rozsudku. Tak je to v prípade Ivana Lexu i v mojom, keď politická inkvizícia spoločne s niektorými predstaviteľmi ministerstva vnútra najskôr vyhlásila rozsudok na verejnosti bez rešpektovania prezumpcie neviny a potom začala hľadať a vyrábať dôkazy. Pre istotu mnohé spisy utajnili, aby sa verejnosť nemohla dozvedieť nehoráznosti, z ktorých sme obviňovaní. Prečo sa bojíte odtajniť spisy týkajúce sa Lexu a Žiaka? Prečo nezverejníte všetky tieto skutočnosti? Predsa, keď sa hovorí o treste, to, čo je trestné, nemôže byť tajné. Žiaľbohu, vaše praktiky a metódy svedčia o tom, že namiesto toho, aby ste otvorene pristupovali k riešeniu týchto problémov, snažíte sa ich zneužívať a snažíte sa to podsunúť aj do novej Ústavy Slovenskej republiky.

    Ide o politickú perzekúciu ľudí, ktorí sa zasadzujú za iné politické názory, čo je znovu v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Dôkaz o existencii inkvizičného politického senátu poskytol po návrate z dovolenky v minulom roku sám predseda vlády a koaličnej rady Mikuláš Dzurinda, ktorý odpor Ivana Lexu proti bezprávosti v trestnom konaní nazval priznaním a vzápätí vyhlásil, že politicky je jeho kauza dokonaná. Čiže stačil to dokonať politicky, ostatné nás nezaujíma. A povedal, a teraz ju treba dokonať trestnoprávne. Tak výborne, keď takéto politické senáty rozhodujú, je to strach. Z takýchto vyhlásení naozaj sála strach a pán Dzurinda si môže "odfajknúť" jeden z mála predvolebných sľubov, ktoré sa mu podarí splniť, a to je likvidovať predstaviteľov politickej opozície.

    Pokiaľ ide o ďalšie porušovania ústavy a zákonov, mohli by sme ich prečítať celý rad, ale myslím si, že aj pán Maxon už niektoré spomínal, a preto sa len v krátkosti zameriam na porušovanie článkov ústavy zo strany vládnej moci. Je to predovšetkým porušovanie princípu podľa článku 13 ods. 2, keď bol vykonštruovaný prípad predvedenia predsedu HZDS Vladimíra Mečiara, ktorému bolo vznesené účelové obvinenie za vyplatenie nezákonných odmien členom vlády, čo dnes už prokuratúra zrušila. Ale tento prípad slúžil na to, aby mohol byť použitý výbušný systém, aby mohli byť nasadené špeciálne útvary Policajného zboru a jednoducho aby človek, ktorý má iný politický názor, bol perzekvovaný.

    Tu je znovu nerovnaký meter medzi tými, ktorí sú medzi vyvolenými, a tými, ktorí nimi nie sú. Napríklad poslanec Langoš sa vyhýba súdnemu konaniu, už päťkrát ignoroval predvolanie súdu v súdnej veci rozhodnutia s pánom Andrejčákom. Jeho policajné orgány nepredvedú, jeho policajné orgány nebudú perzekvovať a prenasledovať s kuklami na hlavách. Takže takýto je váš prístup k zákonom a zákonnosti na Slovensku.

    Takisto otázky útokov na zverejňovanie majetkových pomerov sudcov v prípade predsedu súdu v Žiline pána Polku boli neústavným krokom zo strany ministra spravodlivosti, kde bol porušený článok 16 Ústavy Slovenskej republiky. Takže takých vecí, ktoré sa udiali v tomto období, je skutočne mnoho a mohol by som o nich rozprávať veľa. Preto sa pýtam, má vôbec význam prijímať Ústavu Slovenskej republiky, ktorú znovu budete porušovať? Má význam znovu týždne rozprávať o tejto ústave, ktorú si aj tak nakoniec možno schválite a budete znovu postupovať protiústavne? Alebo má lepší význam dohodnúť sa, nájsť spoločenský konsenzus, snažiť sa vyriešiť základné problémy, ktoré sú, a po rozhodnutí voličov vo voľbách dostať mandát na to, aby sme takéto kroky mohli uskutočniť?

    Ale na záver mi dovoľte ešte jednu nepríjemnú vec. Je to pre mňa samého napríjemné, ale musím sa dotknúť aj toho. A to sú predkladatelia novely ústavy, ktorú ste dostali do svojich lavíc. Medzi nimi je aj jeden predstaviteľ, ktorý bol nomenklatúrnym kádrom komunistickej strany a ktorý na objednávku robil určité porovnávania iných ústav a v roku 1987, keď existoval spoločný štát Čechov a Slovákov Česká a Slovenská Federatívna Republika, existoval Ústavný súd, ktorý si, samozrejme, neplnil svoju funkciu a hoci sa už ozývali hlasy Slovákov po tom, aby ústava federatívnej republiky zabezpečovala aj práva Slovákov, bolo potrebné pripraviť stanovisko, že Ústavný súd je nežiaducim prvkom v delení moci a prenos kompetencií na takýto orgán je nedobrý, nedemokratický a jednoducho protiľudový.

    Týmto poslancom, ktorý sa podujal - ale vtedy nebol poslancom - na takúto úlohu, bol pán Peter Kresák, ktorý vydal článok Moc v rukách vládnej buržoázie, kde posudzuje ústavu Spojených štátov amerických Predstavy a skutočnosť. A v tomto jeho článku sa píše a potom to poviem, čo je v našej ústave a čo je v tomto článku. V čom teda spočíva podstata a význam výkladu ústavy Spojených štátov amerických?

    Tak v zmysle článku 1 oddiel 1 zákonodarná moc patrí kongresu a teda ten by mal byť jediným orgánom oprávneným meniť a dopĺňať základný zákon štátu. Toto ustanovenie však už prakticky neplatí od roku 1803, keď predseda Najvyššieho súdu John Marshall v známom spore Merburry verzus Madison formoval jeden z nosných princípov ústavného systému Spojených štátov amerických v tom zmysle, že záväzný výklad ústavy prislúcha práve Najvyššiemu súdu Spojených štátov. Najvyšší súd Spojených štátov má ústavné právomoci a teda rovná sa Ústavného súdu na Slovensku. Najvyšší súd Spojených štátov ani po roku 1803 nemohol a nemôže meniť a dopĺňať ústavu, ale svojimi rozhodnutiami v konkrétnych prípadoch môže podávať jej výklad a touto cestou prakticky prekrúcať a prispôsobovať jej obsah a zmysel. Tento orgán sa stal jedným z najúčinnejších nástrojov presadzovania vôle vládnucich kruhov.

    Tak si to premietnime na súčasne predkladanú novelu ústavy, kde najvyšším orgánom bude Ústavný súd, ktorý bude mať právo rozhodovať vo veciach zákonnosti a prijímaných zákonov v Slovenskej republike, ktorý bude môcť bez určenia lehoty o týchto veciach rozhodovať, spomaľovať, tlmiť, prípadne vydávať prejudikáty, ktoré môžu takýmto spôsobom brzdiť. To, čo bolo zlé v roku 1987, dnes sa stalo veľmi významným prvkom pri prijímaní súčasnej novely ústavy, keď Ústavný súd dostáva takéto kompetencie. Ale prečo to je? No preto, že tam bude 13 ústavných sudcov, ktorí budú blízki tejto vládnej koalícii, pretože táto vládna koalícia ich navrhla, vládna koalícia ich zvolila do funkcie, dáva im mandát na 12 rokov. No choďte bojovať proti takej inštitúcii, ktorá zabetónuje súčasný stav! Toto je prvá myšlienka, ktorá tu bola.

    Ďalej chcem čítať z tohto článku: "Tým ho stanovuje do pozície politického orgánu," myslíme tým Najvyšší súd, "ktorý sa spolupodieľa na vytváraní politického systému a politiky USA zároveň s Kongresom a prezidentom." To isté čaká aj nás. Čiže Ústavný súd, ktorý vznikne novelou tejto ústavy, bude politickým orgánom presadzujúcim záujmy politickej garnitúry, ktorá po voľbách možno odíde do zabudnutia. Ale má zabezpečené 12 rokov, že ústavní sudcovia budú vykonávať tie pokyny, na ktorých sa dnes dohodli, a budú deformovať spoločenské zriadenie Slovenskej republiky do budúcnosti.

    Ďalej čítam: "Jeho pôsobenie vo funkcii nezávislého šéfa výkonnej moci federácie sa postupne rozširovalo, čím opätovne dochádzalo k porušovaniu pôvodnej koncepcie vzájomnej vyrovnanosti postavenia najvyšších štátnych orgánov v neprospech kongresu." Čiže keď dnes tu konštatujeme, že v novele tejto ústavy sa berú právomoci zákonodarnému zboru, tak to je to, čo konštatoval pán Kresák v roku 1987, že Najvyšší súd Spojených štátov berie zákonodarnú iniciatívu Kongresu Spojených štátov. Prečo takýto model zavádzame a prečo to takto robíme, je odpoveďou, kde je presne napísané, že: "ktorý sa uskutočňuje".... "záujmov súčasnej buržoázie alebo vládnucej triedy." Takže tieto zmeny sa dejú v záujme súčasnej slovenskej buržoázie a súčasnej vládnucej triedy na Slovensku.

    Vážené dámy, vážení páni, vzhľadom na skutočnosti, ktoré som hovoril, a vzhľadom na to, že diskusia je skutočne rozsiahla a dlhodobá, chcem vás poprosiť, aby sme odložili otázku prijímania ústavy v tejto podobe a aby sa ústava ďalej v takejto podobe neprerokúvala. Nemôžeme podporiť takú ústavu, ktorá zakladá do budúcnosti nášľapné míny pre demokraciu a demokratický systém na Slovensku, a jednoducho sme pripravení rokovať o malej novele.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásilo zatiaľ 20 poslancov. Dobre, môžete posunúť. Môžeme ísť ďalej? Takže končím možnosť prihlášok do faktických poznámok. S faktickou poznámkou ako posledný je pán poslanec Zelník.

    Pre istotu prečítam: Prokeš, Gyurovszky, Farkas, Gajdoš, Slavkovská, Šimko, Húska, Bárdos, Mušková, Slobodník, Paška, Tóthová, Jarjabek, Cuper, Kandráč, Andrejčák, Ferkó, Podhradská, Šťastný, Delinga, Zelník. Ďakujem. Súhlasíte so mnou?

    Ako prvý má slovo pán Prokeš.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som sa dotkol tej časti vystúpenia pána poslanca, kde hovoril, že sa tu hrá s maďarskou kartou. Ja by som rád poprosil aj Slovenskú televíziu, aby priblížila túto mapku divákom Slovenskej televízie. Pokiaľ má niekto dojem, že hovorím o Komárňanskej župe, ubezpečujem ho, že sa mýli. Hovorím o návrhu na vytvorenie Podunajskej vodárenskej spoločnosti, ktorá má odrezať od základných vodných zdrojov, ktoré sú na južnom Slovensku, prakticky viac ako tretinu Slovenska, ktoré je na tieto zdroje napojené.

    Jednoducho budú sedieť ako žaba na prameni a budú predávať ostatnému Slovensku vodu. Chcem len poukázať na to, že voda je bohatstvo, ktoré patrí štátu, ktoré patrí celému obyvateľstvu tejto krajiny, a preto nemôžeme pristať na to, aby sa takýmto spôsobom vyčleňovali proste záujmové skupiny a záujmové územia. Spomeňte si, že som už pred 8 rokmi hovoril, že sa bojuje o vodu. Tu je jasný dôkaz, že sa bojuje skutočne o vodu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Gyurovszky, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Na úvod musím poznamenať, že pán poslanec Krajči ako minister vnútra zmaril referendum, vyhlásil, že berie zodpovednosť na seba. Neskôr však zutekal pod amnestiu svojho straníckeho bossa. Nie je to príklad vhodný do učebníc pre školopovinné deti. Pán poslanec hovoril veľmi obšírne o postavení Slovenska a o súčasnom svete, o občanoch maďarskej národnosti a o Maďarsku. Načrtol víziu temného sveta plného sprisahania a zlých duchov. Bolo to pôsobivé, avšak s reálnym svetom to nemalo nič spoločné. Pán poslanec Krajči v skutočnosti hovoril o svojich neujasnených myšlienkach. Hovoril o tom, čo ho vnútorne dráždi a na čo nedokáže nájsť reálnu, vyváženú odpoveď. Vo všeobecnosti je možné povedať, že komplexy nie sú vhodné na reálne videnie sveta a svedčia len o malosti, ktorá sa maskuje veľkými slovami bez skutočného významu.

    Chápem nervozitu pána poslanca nad tým, že svet sa nespráva podľa jeho predstáv a že on nevie nájsť účinnú odpoveď na dejinné otázky. Chápem zdesenosť nad tým, že SMK je členom vlády, zvyšuje svoje preferencie a pracuje pre blaho Slovenska. Pánu poslancovi zjavne robí problém rozlíšiť pojmy národnosť a štátna príslušnosť. Nemám mu to za zlé. Na pochopenie týchto vecí je potrebná elementárna právna logika, harmonická osobnosť bez predsudkov. Ak by sme prijali logiku pána poslanca, že na Slovensku žijú len Slováci a nikto iný, o čom je teda zákon o zahraničných Slovákoch? Kto sú Slováci vo Vojvodine, v Rumunsku a v Čechách?

    Ďakujem za slovo.

  • Slovo má pán poslanec Farkas.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Chcel by som zareagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Krajčiho, kde hovoril o pôde neznámych vlastníkov ako o prostriedku novodobého globálneho vývinu v stredoeurópskom priestore v neprospech Slovenska.

    Pán poslanec, vašou snahou je strašiť občanov Slovenskej republiky. Takúto snahu tu prejavili už aj vaši kolegovia v predchádzajúcich dňoch, keď hovorili o novele ústavy. Strašíte občanov aj tým, že podľa vášho hodnotenia snaha SMK na prevod správy pôdy neznámych vlastníkov zo správy Slovenského pozemkového fondu do správy obcí smeruje k porušeniu integrity Slovenska.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, takéto tvrdenie, samozrejme, v ničom neobstojí. Ba práve naopak, hovorí o hlbokej neznalosti problému a o nepripravenosti vystupujúceho. Hovorí aj o tom, že niektorí kolegovia veľmi nečestným spôsobom a ničím nepodloženými tvrdeniami chcú deliť spoločnosť na Slovákov a na zlých Maďarov a chcú zasiať semienko nenávisti a národnostnej neznášanlivosti.

    Páni kolegovia, pani kolegyne, zmena správy majetku v žiadnej demokratickej krajine, teda ani na Slovensku, neznamená zmenu vlastníctva, vlastníckych vzťahov a tobôž nie v prospech zahraničných fyzických alebo právnických osôb, ale smeruje k zracionálneniu a k zefektívneniu vzťahov s pozitívnym prínosom pre spoločnosť, a to je dôležité. Teda žiadam vás, páni kolegovia, aby ste už prestali ďalej strašiť.

    Ďakujem.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán kolega, nemáš slovo. Slovo má pán poslanec Gajdoš.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Myslím si, že poslancom vládnej koalície by vyhovovalo, keby nám mohli zatvoriť ústa. Nepodarí sa vám to len tak ľahko.

    Suverénny štát má suverénnu vládu, suverénny parlament a suverénneho občana. Slovenská republika v súčasnosti nemá nič z toho, ani suverénnu vládu, ani suverénny parlament, ani suverénneho občana. Predstavitelia vlády Slovenskej republiky behajú po zahraničí. Podliezajú alebo "lobujú" za Slovensko a nestarajú sa o občana Slovenskej republiky. Nemajú naňho čas. Parlament Slovenskej republiky pripravuje novelu ústavy, ktorá v mnohých aspektoch likviduje atribúty suverénneho slovenského štátu a v niektorých ustanoveniach aj atribúty demokratického štátu. Odvolávam sa na právomoci Ústavného súdu, ktoré sú zakomponované v novele Ústavy Slovenskej republiky.

    Občan Slovenskej republiky, pán Farkas, je ustrašený. Nechá na sebe orať. Netreba ho strašiť viac, ako je vystrašený. Vystrašený je zo sociálnych neistôt, z existenčného ohrozenia, ktoré mu pripravila vaša vládna koalícia. Občan Slovenskej republiky hovorí opozičným poslancom - robte niečo s touto vládou. Ja hovorím, vážení občania, nie my, vy konečne robte niečo s touto vládou, vy ste mali šancu prejaviť svoj názor, svoju nespokojnosť s vládnutím Mikuláša Dzurindu v referende. Neurobili ste to tak. Vy máte šancu teraz verejne prejaviť svoj názor. Nerobíte to tak...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa Slavkovská, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Môj predrečník rozoberal aj články dotýkajúce sa vyšších územných celkov. Tohto by som sa chcela dotknúť aj ja. Som presvedčená, že vyššie územné celky nebolo potrebné v ústave natoľko rozoberať, resp. v novele, pretože sa im venuje až 7 článkov. Je to príliš podrobné na ústavu, ktorá by mala zachytávať iba určité najdôležitejšie myšlienky. Všetko ostatné sa dá predsa rozviesť v zákone. A v doteraz existujúcej ústave predsa existuje článok 64 ods. 3, kde sa hovorí o vyšších územných celkoch a odkazuje sa pritom na zákon, ktorý bude pripravený a ktorý sa bude podrobne zaoberať vyššími územnými celkami.

    Teda tak sa zrejme malo postupovať a nebolo potrebné do predkladanej novely vsúvať ďalších sedem článkov o vyšších územných celkoch, ktoré ešte vlastne nemáme ani definované. Ani nevieme, ako vyššie územné celky budú vyzerať, čo to vlastne bude. Ale zato na druhej strane im dávame už obrovské kompetencie. Dávame im napríklad aj kompetencie robiť referendum. A pritom ani nie je stanovené, o čom všetkom môžu vyššie územné celky alebo obce napríklad referendum konať, a môže to byť, dá sa povedať, niekedy aj veľmi nepríjemné pre štát ako celok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán kolega Ivan Šimko, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pán poslanec Krajči,

    hovorili ste veľmi agresívne. Spriadali ste rozličné podozrenia. Hľadali ste kadejaké vzťahy, ktoré podľa môjho názoru reálne neexistujú. Je to typický prejav práve toho, o čom som hovoril vo svojom vystúpení. To je typické práve pre ideológov uzavretej spoločnosti. Usilovali ste sa zhodiť jedného z predkladateľov pána poslanca Kresáka, pričom ste útočili vlastne na to, čo je u neho vlastne najväčšou silou, že ste sa snažili zhodiť jeho odbornú spôsobilosť. Nazdávam sa, že nie je dobré takýmto spôsobom postupovať. Len veľmi, veľmi málo ste hovorili o ústave. A to, čo ste hovorili o ústave, to ste naozaj hovorili zo zadania. Ja vám z toho zadania aj niečo prečítam.

    V zadaní sa napríklad uvádza takáto téza: V článku 77 ods. 1 hovorí, s kým všetkým je nezlučiteľná funkcia poslanca. Z toho vychádza, že prezident môže byť súčasne poslancom, ale poslanec nemôže byť napríklad členom civilnobezpečnostnej služby, nemôže byť členom ozbrojeného zboru vôbec. Do veľmi zamotanej situácie sa s týmto dostávame tým, že "príslušník ozbrojených síl", my sme tam mali slovo z povolania, "nemôže byť poslancom". No koniec toho citátu.

    Odhliadnuc od toho, že je to vecný nezmysel, lebo ozbrojené sily, to nie je bezpečnostná služba a nie je možné poslanca povolať do záloh. Je to z vystúpenia vášho straníckeho šéfa, ktorý ste dostali za úlohu tu prezentovať, znosiť tento návrh pod čiernu zem. Jednoducho toto zadanie vy plníte.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Húska, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Na rozdiel od pána poslanca Šimka, ktorý videl vo vystúpení pána Krajčiho agresívnosť, ja som videl, naopak, veľkú veľkorysosť pána poslanca Krajčiho, pretože má veľmi zlé a drastické skúsenosti s pokusom o jeho kriminalizovanie a o vytváranie mobbingu, teda psychologického teroru proti nemu vrátane zastrašovania. Som, naopak, veľmi spokojným s vystúpením poslanca Krajčiho, ktorý veľmi solídnym spôsobom hovoril o problematike ústavy. A napríklad jeho námety, ktoré uvádza ako možnosť demokratizácie sudcovských rád, sú mimoriadne podnetné a naozaj ich treba vysoko ohodnotiť. Hovorí to človek, ktorého osočili, na ktorého napľuli, na ktorého bez ohľadu na prezumpciu neviny vydali rôzne dezinformácie von. Spravili z parlamentu nič inšie ako jednu inkvizičnú pomáhačku odstraňovania imunity poslancov a na to tento človek reaguje veľmi kultivovane, veľmi pokojne. Čiže ako vidíme, nemôžeme prísť k inému záveru, akože iný, zrejme opozičný šéf rozkázal, že treba znosiť pod čiernu zem tých, ktorí oponujú novele tejto ústavy. A niekto je mimoriadne ochotný to stále opakovať. Šiesty ráz, pán poslanec Šimko.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Bárdos.

    Nech sa páči, máte slovo.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Pán podpredseda, ďakujem za slovo.

    Vážený pán minister,

    dámy a páni,

    pán poslanec Krajči vo svojom obšírnom prejave sa snažil ukázať pred kamerami Slovenskej televízie vo svetle univerzálneho človeka, ktorý má patent na všetko.

    Pán poslanec, ja vám nemôžem, ani nechcem brať vaše právo vyjadriť sa k rôznym témam alebo mať vlastný názor. Ale keď ste urobili politické školenie mužstva, a to aj pre poslancov Strany maďarskej koalície, v téme, ktorá je pre vás, pre vás zdôrazňujem, najobľúbenejšia a najfrekventovanejšia, a to v téme národnostnej, dovoľte mi vyjadriť svoj názor na časť vášho prejavu.

    Pán poslanec, dovoľte nám, aby sme sa sami rozhodli podľa platnej Ústavy Slovenskej republiky, akej sme národnosti, alebo či sa cítime byť Maďarmi. Na všetky vaše nezmysly nemienim reagovať, ale dovoľte mi upriamiť vašu pozornosť, že ste si sám protirečili, keď ste v jednej vete hovorili, že neexistujú na Slovensku Maďari a po niekoľkých minútach ste povedali, že maďarské strany, ktoré pôsobia na Slovensku. Je to iba jedna z mnohých poznámok, pán poslanec, ktorými by sme mohli reagovať na vaše "perly". Súhlasím s vami, že novela ústavy musí byť v záujme občanov a v záujme demokracie.

    Hovorili ste o referende. Vy ste hovorili o referende, pán poslanec Krajči. Vážený pán poslanec, bývalý minister vnútra Slovenskej republiky, v záujme akej demokracie, v záujme ktorých občanov ste zmarili referendum, ktoré by bolo prvým úspešným a zmysluplným plebiscitom počas existencie samostatnej Slovenskej republiky? Aký to bol záujem, o tom ste nehovorili. Nezavádzajte, nestrašte, pán bývalý minister vnútra. Takéto prejavy, myslím si, nepatria na pôdu Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Priatelia, vypnite ten telefón. Rokujeme o zákonoch a sami porušujeme zákony.

    Dámy a páni, keďže dnes je svätého Valentína, posledné slovo na našom dnešnom dopoludňajšom rokovaní bude mať žena, pani poslankyňa Mušková.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vyjadrím sa iba k jednému článku, o ktorom hovoril pán poslanec, a to je článok 119 a dokonca budem hovoriť len k jednému písmenu, k písmenu o). Chcem upozorniť, že toto písm. o) hovorí o právach vlády, kde sa spomína, že vláda má právo rozhodnúť o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií. Táto prvá časť vyzerá neškodná, veď ide o humanitárnu pomoc.

    Druhá časť tohto odseku dáva vláde právo rozhodovať o súhlase s pobytom cudzích ozbrojených síl na území Slovenskej republiky tiež na účel humanitárnej pomoci a tak ďalej a aj mierových misií. Zdá sa to síce v poriadku, ale silne to evokuje rok 1968. Prečo o tom nemôže rozhodovať Národná rada, prečo sa jej berie toto právo?

    Tretia časť textu tohto písmena hovorí o práve vlády. Teraz citujem návrh novely ústavy "o súhlase s prechodom cudzích ozbrojených síl cez územie Slovenskej republiky". Pri tejto časti už nie je spomenutá mierová misia žiadnej humanitárnej pomoci. To už boli predkladatelia unavení alebo zámerne chceli vláde dať túto právomoc, čo je viac pravdepodobné, a vláde vlastne dali právo použiť naše územie na prechod cudzích ozbrojených vojsk na iné než mierové účely.

    Tým sa vlastne vláda na jednej strane chce zrejme rehabilitovať, keď už tak urobila v minulosti bez Národnej rady a vlastne aj bez vlády, pretože o tom rozhodol pán predseda a pán minister Kukan. Uvedomujete si, vážení páni kolegovia, že meníte parlamentný systém na vládny systém? Zrejme to vyhovuje vláde, lebo môže dávať vyhadzovať dvere opozičným politikom, môže ich eskortovať resp. beztrestne ohrozovať, ako tu pána poslanca, keď jeden pán minister tvrdil, že ak bude odstránený, je za to vypísaná odmena. Keď to počúva súdny človek, tak...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni, prerušujem dnešné dopoludňajšie rokovanie a vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Pokračovať budeme o 14.00 hodine. Ďakujem, želám dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Všetkým zaľúbeným prajeme všetko najlepšie. Málo sa ohlásilo zaľúbených.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať po obedňajšej prestávke v prerušenom rokovaní 45. schôdze Národnej rady faktickými poznámkami pánov poslancov na vystúpenie pána poslanca Krajčiho.

    Pán poslanec Slobodník.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Signálov na to, že geopolitické postavenie strednej Európy, aké vysvetlil pán Krajči, je reálne a veľmi nebezpečné pre Slovensko, je veľa. Len koaliční poslanci, niektorí proste menej ochotní, niektorí veľmi nadšene nechcú, či nesmú vidieť tieto fakty. Mohol by som to dokumentovať na príklade euroregiónov, na príklade rafinovane do maďarskej orbity zaradeného tzv. karpatského euroregiónu, a keď si prečítate dnešné noviny, tak minister Harna udelil tomuto regiónu trojnásobok peňazí ako iným regiónom. A karpatský euroregión, samozrejme, je tou spojnicou medzi maďarskou a poľskou hranicou, o ktorej tu už reč bola. Samo osebe slovo Karpaty, samozrejme, je nenáležité v tomto názve a so životom maďarského národa priamo nesúvisiace.

    Úsilie zabetónovať sa, maximálne prejavené v návrhu koncepcie Ústavného súdu, sa prejavuje aj pri koncipovaní vyšších územných celkov. Čistky po voľbách v roku 1998 prebehli, koalícia má moc v rukách odhora až dole. Jediným voľným článkom je vyšší územný celok. Tam chce dosadiť svojich ľudí, tam sa chce zabetónovať po prehraných voľbách, keď sa skončí jej moc. Neprekáža jej, že na juhu Slovenska sa takto pri existencii nespravodlivého volebného komunálneho zákona otvorí možnosť urobiť rozhodujúci krok k územnej autonómii, ktorá zostáva v programe Strany maďarskej koalície a odtiaľ je už len krok k poslednému kroku, ku ktorému vedome koalícia otvára bránu.

  • Pani poslankyňa Tóthová nie je prítomná v rokovacej sále. Pán poslanec Kresák. Panie poslankyne, páni poslanci, ale nie ste na svetelnej tabuli. Pán poslanec Paška, pani poslankyňa Tóthová je tiež zapísaná, nie sú prítomní, ja som si myslel, že si nežiadajú vystúpiť. Pán poslanec Cuper takisto nie je prítomný. Pán poslanec Kandráč. Pani poslankyňa, žiaľ, stratili ste možnosť vystúpiť vo faktickej poznámke.

    Pán poslanec Kandráč.

    Zapnite pána poslanca Kandráča ešte raz na dve minúty vo faktickej poznámke.

  • Vážený pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem za vašu veľkorysosť.

    Dámy a páni,

    v súvislosti s vystúpením pána poslanca Krajčiho by som chcel upriamiť pozornosť parlamentu na pasáž, v ktorej vyzdvihuje americkú ústavu ako stabilnú ústavu, ako ústavu, ktorú je len ťažko meniť a pre jej zmenu platia určité pravidlá. Ja by som chcel upriamiť pozornosť na fakt, že nemusíme ísť až do Spojených štátov amerických, ale stačí, ak si prelistujeme zákon o rokovacom poriadku nášho parlamentu a legislatívne pravidlá vlády a jednoznačne sa dočítame, čo všetko musí spĺňať ako návrh na nový zákon, tak aj na novelizáciu. A ak by toto boli vo väčšej miere predkladatelia splnili, mám dojem, že by bol predložený oveľa kvalitnejší návrh a, samozrejme, nemuselo by dôjsť k niektorým takým rozporným debatám, ako dochádza.

    Ďalej chcem upriamiť pozornosť na fakt, že v legislatívnych pravidlách Národnej rady sa stanovuje to, čo všetko musí spĺňať návrh, ktorý má byť novelizovaný. Okrem rozsahu, prečo sa realizuje novelizácia, musí byť povedané, akou formou sa to realizuje a takisto aj aký obsah má táto právna norma mať. No a nie nevýznamný je fakt, že to má byť široko diskutovateľné, a to je to, na čo upozorňuje väčšina z nás, že tento návrh novely nebol predložený do širokej celonárodnej debaty...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som len doplniť vystúpenie pána kolegu Krajčiho, keď spomínal rešpektovanie zákona pánom kolegom poslancom Langošom. Dnes sme mali šieste konanie na súde, neprišiel. Nepreberá poštu, vyzvanie súdu ani v Demokratickej strane, ani v Národnej rade, ani doma. Vyhýba sa súdnemu konaniu. Ale ja už som tu raz už žiadal v priebehu faktickej poznámky ministra vnútra o pomoc a navrhoval som mu riešenie, aby poslal "kukláčov". Len som si dal podmienku, že nesmú mať semtex, tak ako mali semtex, keď išli do Teplíc. Zrejme im to robí problémy, tak ho ešte raz oficiálne o to požiadam. Dúfam, že potom už túto podmienku nedôveryhodnosti jeho slov vyvrátime, tak ako sa pokúšame vyvrátiť nedôveryhodnosť slov niektorých predkladateľov v priebehu dňa.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Krajči svoj príspevok začal citátom jedného Španiela. Dovoľte mi, aby som aj ja začal citátom jedného Poliaka, ktorý už dlhé roky žije vo Vatikáne, a predsa sa nestal Talianom. Je to citát z príhovoru pri návšteve Svätého Otca u nás na Slovensku Jána Pavla II. Citujem: "Vo vašej republike žijú okrem Slovákov aj katolíci iných národnostných skupín - Česi, Rómovia a vo veľkom počte Maďari. Rozdielnosť jazykov a kultúr nesmie byť nikdy príčinou nesvornosti, ale má sa stať príležitosťou na vzájomné obohatenie. Cirkev sa, samozrejme, nemôže prepožičať ani manipulácii nijakého nacionalizmu, ale na základe tisícročnej skúsenosti cíti povinnosť rešpektovať práva a povinnosti ako väčšinového spoločenstva, tak aj menšinových spoločenstiev žijúcich v štáte." Toľko citát.

    Pán poslanec, vy ste doslovne hovorili, že zástupcovia maďarských strán nie sú Maďari, ale po maďarsky hovoriaci Slováci. Teraz sa vás spýtam, okolo Békešskej Čaby nie sú Slováci, len po slovensky hovoriaci Maďari? Samozrejme, že vedome klamete a zavádzate. My zástupcovia SMK plne rešpektujeme legitimitu zákona o zahraničných Slovákoch a zahraničných Slovákov považujeme za súčasť slovenského národa. O tom svedčí aj naša podpora tohto zákona. Ak mi dovolíte, na záver by som chcel pripomenúť jedno indiánske porekadlo: Ak náhodou zistíš, že kôň, na ktorom sedíš, zdochol, zostúp z koňa. Obávam sa, že ten kôň už u niektorých poslancov dávno zdochol.

  • Pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Šťastný a Delinga. Takéto je poradie zapísaných poslancov s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Ja by som k vystúpeniu pána poslanca Krajčiho rada povedala len dve poznámky. Spomínal istú situáciu, kde sa jeden z predkladateľov pán poslanec Kresák podpísal pod určitý projekt presadzovaný premiérom vlády Dzurindom v súvislosti so zrušením amnestií a podpísal sa pod ten materiál ako právny expert. Možno práve tento jeho podpis ho vyniesol do skupiny štyroch vyvolených poslancov, ktorí pripravovali novelu ústavy. Keď som povedala "vyvolení poslanci", použila som vlastne len výraz, ktorý som si prečítala v novinách SME pred niekoľkými dňami, lebo presne takto hovorí redaktor SME o novele: "Z pôvodne širokej skupiny expertov, ktorí sa mali podieľať na úprave novely ústavy, sa napokon vytvorila úzka skupina 4 vyvolených."

    A k tej poznámke, že pán poslanec Krajči sa usiloval vo svojom vystúpení znovu deliť spoločnosť a delí ju na dobrých Slovákov a zlých Maďarov, by som chcela povedať: Myslím si, že nikto z nás takú snahu nemá, ale myslím si, že zdravý rozum a naše skúsenosti nám hovoria, že aj príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny budeme deliť na slušných ľudí, ktorých dobre poznáme, ale, žiaľ, aj na predstaviteľov maďarskej iredenty, ktorých tiež dobre poznáme.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci.

    Nemôžem inak ako súhlasiť s pánom poslancom Krajčim v tom, že počas celého rokovania - 7 dní, či koľko je to - tu odznieva samá kontra argumentácia, samozrejme, z každej strany. Napriek našim viacerým ponukám alebo ponukám viacerých našich poslancov od samého začiatku poslanca Brňáka, Gašparoviča, nakoniec aj v poslednom vystúpení pána poslanca Krajčiho sa predsa dala nejaká ponuka, že by bolo možné podporiť isté zmeny, ktoré si vlastne ústava vyžaduje, napriek tomu zo strany predkladateľov, ani koalície nič podobné ešte doteraz neodznelo, že by sa hľadal kompromis, ako skutočne spriechodniť toto prijatie.

    Neustále tu opakujete, že robíme alebo sme pod nejakým diktátom, že realizujeme nejaký diktát. Nuž, opýtam sa, ak sa lídri koaličnej rady vyjadrili verejne v médiách, že ústava bude, že máme toľko a toľko poslancov na prijatie novely ústavy, potom sa pýtam, kto tu robí diktát, o aký diktát ide, kto sa tomuto diktátu podriaďuje? Mne osobne je veľmi ľúto, ľutujem, alebo musím ľutovať všetkých tých, ktorí majú iný názor a počujeme, že majú iný názor a tomuto diktátu sa podriadia. Myslím si, že diktátom je odmietanie všetkých logických argumentov, ktoré doteraz ako pripomienky k návrhu odzneli.

  • Ďakujem za udelené slovo.

    Pripájam sa myšlienkami k tej stati pána poslanca Krajčiho, kde rozvádzal súdnu moc, právomoci Ústavného súdu a hlavne jeho rozšírenie o ďalších troch sudcov, ďalej o predĺženie obdobia pôsobnosti týchto sudcov. Ja som tiež poukazoval na, povedal by som, veľmi nevhodné návrhy. Nazval by som to v úvodzovkách, že "betonárska čata" sa snaží vytvoriť na obdobie 12 rokov kolektív, ktorý aj napriek tomu, že v dôvodovej správe vysvetľujú, sa akosi stratila politická pamäť. Zníži sa, alebo zabezpečí nereálne rozloženie sudcov podľa politickej moci. Aj skutočnosť voľby sudcov Ústavného súdu, ktorá prebehla vlani, je v podstate nie výsledkom reálnych pomerov v Národnej rade a ťažko je možné akceptovať to, že by sa takýmto spôsobom, aj keď sa predĺži volebné obdobie, neprihliadalo na politickú príslušnosť. Jedine v tom by som videl východisko, keby títo sudcovia minimálne 10 rokov nepôsobili na politickej scéne. Potom by to bolo jasnejšie, že nepôjde o takých ľudí, ktorí majú určitú spätosť, či už v zákulisí, alebo priamo s politickými ústredňami.

    Takže v tomto prípade treba odstrániť to, aby si v budúcnosti niekto nemyslel, že treba novelizovať ústavu a dať tam sudcov naveky.

  • Vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadrila k spôsobu prednesu pána poslanca Krajčiho. Na rozdiel od viacerých, ktorí ste sa vyjadrili, považujem jeho stanovisko a vystúpenie za veľmi mierne, pretože úprimne vám poviem, keby sa mne stalo, že minister vnútra dá vo verejnej a aj v súkromnej televízii takú informáciu, ktorá ohrozí moju bezpečnosť, asi moja výbušnosť by bola trošku väčšia.

    A teraz k problému súdnictva, ktoré spomínal. Tiež zdieľam názor, že predložený návrh novely ústavy nie je v súlade s požiadavkami, ktoré Európska únia a Rada Európy vyslovili na súdnictvo, ako má byť právne upravené, vrátane ústavy v právnom štáte, aby bolo nezávislé. Nie je akceptovateľné pri tejto úprave obísť otázku vymenovania predsedov krajských súdov a okresných súdov. Viacerí experti sa vyjadrili, že tieto vymenovania ministrom dávajú priestor na vplyv výkonnej moci na súdnictvo. Preto je mi úplne nepochopiteľné, ako je možné robiť novelu a takúto výhradu Európskej únie neakceptovať. Tiež zastávam názor, že takýto chvat pri prijímaní ústavy je nenáležitý, za to nás neodsúdia. A vôbec, keď ju prijmeme neskôr, nebude to žiadna chyba...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, nastalo isté nedorozumenie, keď som udelil slovo vo faktickej poznámke pani poslankyni Tóthovej, ale tu je pomocný monitor, na ktorom je prihlásená ako predposledná. Bola dvakrát prihlásená s faktickou poznámkou, nemohol som jej neudeliť slovo vo faktickej poznámke.

    Pán poslanec Kresák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Veľmi stručne k tomu, čo odznelo z úst pána poslanca Krajčiho, niekoľko konštatovaní.

    Po prvé asi je príznačné, že pán poslanec Krajči práve z tohto miesta obhajuje udelenie amnestií a dokonca cituje určité pasáže z jedného rozhodnutia, o ktorom všetci vieme, ako bolo prijaté. Azda z toho dôvodu je namieste pripomenúť, čo hovorilo o rozhodnutí o amnestii z 3. marca 1998, kde sa v článku 5 konštatovalo, že vtedy vykonávajúci predseda vlády, vodca Mečiar, zastupujúci pána prezidenta, nariadil, aby sa nezačínalo, ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s vykonaním referenda dňa 23. a 24. mája.

    Len je paradoxné, keď pán poslanec Krajči, ako tvrdí o nemožnosti o tom, že Ústavný súd vyslovil, že nie je v súlade s ústavou, keď niekto zmení raz platne vyhlásené referendum, pardon, platne vyhlásenú amnestiu, tak v tom prípade musím upozorniť na text druhej amnestie zo 7. júla 1998, ktorú vydala tá istá osoba, a kde sa hneď v úvode konštatovalo, že predseda vlády v záujme odstránenia sporov o výklad rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998 vyhlasuje túto amnestiu a, čuduj sa svete, objavil sa tu nový článok 2, kde sa konštatovalo, že nariaďujem, aby sa nezačínalo, ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním toho istého referenda, čiže referenda z 23. a 24. mája. No takže kto menil prvý a akým spôsobom svoje rozhodnutie o amnestii, z tohto sa dá veľmi ľahko usúdiť.

    A celkom na koniec jedna poznámka. My, čo veľmi pozorne sledujeme - a verím, že aj občania - vystúpenia v rozprave k prvému aj druhému čítaniu, môžu jednu vec konštatovať vcelku jednoznačne, pán poslanec Krajči, jednu vec vieme my dvaja. Prvá časť vašich námietok bola prevzatá z príkazu, ktorý ste prevzali. To vám kolega Šimko už povedal a netreba to ďalej rozoberať. Ale druhá vec je veľmi zaujímavá. Celá vaša pasáž o súdnej moci bola prevzatá z prejavu pána Harabina z prvého čítania...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chce reagovať pán poslanec Krajči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Čakal som takúto reakciu a teda budem reagovať trošičku v skrátenej podobe, pretože tieto reakcie nehovorili nič konkrétne o veciach, ktoré som navrhoval, a znovu skĺzli do politickej roviny.

    Čo sa týka maďarských poslancov, naozaj nechcem hrať maďarskou kartou, a preto uznávam všetky ich nároky a práva, robia to dobre, žiaľbohu, pre Slovákov, nevieme sa s tým vysporiadať, aby sme sa my vedeli takto jednotne a pevne správať, ale tým nesťahujem žiadne veci, o ktorých som hovoril a jednoducho si myslím, že idú nad rámec možností, ktoré v súčasnosti majú.

    Čakal som väčšiu agresivitu zo strany niektorých poslancov ohľadne referenda v máji 1997 a amnestií. Skĺzli k tomu len dvaja, pán Bárdos a pán Kresák, to sa nečudujem, takže vlastne nieto o čom hovoriť. Čo sa týka Mečiarových amnestií, myslím si, že tam bolo jasne povedané, že amnestia sa dá udeliť, nedá sa len zrušiť, pán Kresák. Čiže keby bol Mečiar udelil 5 amnestií, tak ich môže udeliť, ale zrušiť, tak ako Dzurinda, to sa nedá. Vy ako špecialista na ústavné právo to veľmi dobre viete. A už len v krátkosti na pána Šimka. Pán Šimko vystupuje vždy so zaklínacou formulkou, že vaše vystúpenie bolo agresívne. Tak ja si myslím, že radšej otvorené a agresívne vystupovanie ako falošná slušnosť.

    Ďakujem.

  • Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Vladimír Faič, pripraví sa pán poslanec Sopko.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážené kolegyne a kolegovia poslanci,

    doterajší priebeh prerokúvania novely ústavy Slovenskej republiky ukazuje, že opozícia zásadným spôsobom spochybňuje potrebu takejto novely, rozsah i vecnú stránku navrhovaných zmien. Problematiku ústavnoprávneho riešenia našej spoločnosti však musíme vnímať v kontexte vývoja reformných procesov prebiehajúcich od roku 1990. Na vývoj sociálno-ekonomických a iných transformačných procesov pomerne úzko nadväzuje aj forma organizácie a spôsob riadenia verejných vecí. Jej zmeny za uplynulých desať rokov vnímam ako proces reformy verejnej správy. Tento proces prebiehal v uplynulom decéniu kontinuálne s rôznou intenzitou a vždy bola a zrejme aj bude predmetom prirodzeného záujmu politických strán.

    Dnes môžeme pozitívne hodnotiť prvý krok reformy v roku 1990, ktorým sa dal široký priestor miestnej samospráve. Táto sa v ďalšom období ukázala ako stabilizujúci faktor zložitého politického diania v našej spoločnosti. Miera decentralizácie verejných úloh na obce a mestá bola úmerná vtedajšej úrovni poznania, finančným možnostiam a politickej vôli. Obce a mestá dostali do vienka spravovanie značnej časti úloh zabezpečujúcich každodenný život občanov. Základné formulácie zákona o obecnom zriadení sa následne v roku 1992 premietli aj do štvrtej hlavy prvej Ústavy Slovenskej republiky. S prijatím princípu duálneho modelu verejnej správy sa vytvorili samostatné štruktúry miestnej štátnej správy s výraznejším odvetvovým členením.

    Prvý krok reformy s odstupom času je však aj určitým ponaučením, že pri definovaní a organizovaní reformných krokov je dôležité správne odhadnúť realitu uskutočniteľnosti zámerov. Zmrazenie riešenia súbežnej problematiky úpravy územnosprávneho členenia vytvorilo v tom období priestor na koncentráciu síl na vytvorenie zmysluplnej samosprávy na úrovni obcí a miest. Politický a ekonomicko-sociálny vývoj po roku 1991 vytvára logicky potrebu ďalej sa zaoberať problematikou postupného prispôsobovania organizácie verejnej správy novým podmienkam transformujúcej sa spoločnosti s dôrazom na znižovanie priameho podielu štátu na zabezpečovaní verejných služieb.

    Z tohto pohľadu základnou myšlienkou reformy bola a dodnes je decentralizácia úloh vykonávaných štátom na samosprávne inštitúcie rôzneho druhu. Pri hodnotení vývoja nedávnej minulosti sa často zabúda na skutočnosť, že v rokoch 1994 až 1996 sa uskutočnil významný krok odštátnenia ťažiskových úloh v odvetví zdravotníctva a sociálnych vecí. Zriadené boli zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa a Národný úrad práce ako verejnoprávne inštitúcie s fondovým finančným hospodárením. Tieto inštitúcie dnes spolu obhospodarujú približne 35 mld. korún.

    Prípravné práce na ďalšom pokračovaní reformy v rokoch 1992 - 1994, ktoré koordinoval zhodou okolností náš terajší kolega Roman Vavrík, vyústili v dokument, na ktorý sa dosť zabúda, a to Koncepciu organizácie miestnej a regionálnej samosprávy, ktorú prerokovala Národná rada Slovenskej republiky 24. marca 1994 a uložila uznesením číslo 435 vtedajšej vláde Slovenskej republiky premiéra Moravčíka koncepciu rozvinúť do ďalších dokumentov s akcentovaním decentralizácie úloh na samosprávne orgány. Rozsah úloh uvažovaných v tomto dokumente na decentralizácii v oblasti hospodárskeho riadenia verejných služieb nebol spochybnený ani v konzultovaných dokumentoch terajšej vlády. To znamená, že už osem rokov vieme o smerovaní decentralizačného procesu. Doteraz však nebol zrejme dostatok politickej vôle, možno niekedy aj profesionalita v príprave a koordinácia reformných krokov zavŕšiť túto reformu.

    Zmeny vykonané v roku 1996 zostali v polohe dekoncentrácie a zároveň skomplikovali situáciu vytvorením veľkého počtu okresov a možno i krajov. Reformný krok vykonaný v rokoch 1996 v konečnej podobe nenaplnil očakávania. Namiesto kooperujúceho systému štátnej správy a systému samosprávy sa uskutočnil len dekoncentračný krok a vyprofilovalo sa hospodárske riadenie hlavne úsekov školstva, kultúry, sociálnych vecí a ďalších z pozície 8 krajských úradov ako správcov rozpočtových kapitol v úhrnnej finančnej sile viac ako 40 mld. Nebolo dosť politickej vôle na vytvorenie plnohodnotnej samosprávy vyšších územných celkov. Bola snaha vecne to kompenzovať tým, že krajským úradom sa určili aj riadiace a programové a koordinačné funkcie, ktoré z princípu viac prislúchajú samosprávnym orgánom. Taktiež nedošlo k očakávanému posilneniu obcí prenosom kompetencií a zmenou systému financovania.

    Napriek presunu viacerých kompetencií ústredných orgánov štátnej správy na krajské úrady nedošlo k adekvátnemu zoštíhleniu administratívy, aparátov príslušných ústredných orgánov štátnej správy. Treba povedať, že to pretrváva.

    Aj v uplynulom období sa zámer decentralizovať, a tým rozvinúť ďalšie prvky demokratizácie našej spoločnosti, skloňoval v dokumentoch vo všetkých pádoch. O to menej sa urobilo v realizačnej fáze. Každá organizačná zmena, pokiaľ má byť systémová a nie vytvárajúca spoločenský a ekonomický chaos, musí byť z každej stránky - legislatívnej, organizačnej, finančnej, personálnej aj informačnej - dobre pripravená. Okrem iného to znamená predstúpiť pred ľudí, ktorí majú zmenu vykonať, resp. budú zmenou dotknutí s konkrétnou profesionálne formulovanou predstavou o vecnom a časovom riešení zámeru. Toto bol základný problém zvládnutia reformy v minulom volebnom období a robí veľké problémy aj terajšej našej vládnej koalícii. Svedčí to okrem iného možno aj o zložitosti celého procesu.

    Tak ako v uplynulom volebnom období uvažovali zainteresovaní o potrebe zmeny ústavy v súvislosti s vytvorením plnohodnotných samospráv vyšších územných celkov, tak sa i dnes chápe potreba zmeniť v tomto smere ústavu ako nevyhnutnosť. Významnú časť tejto úlohy aj v súvislosti s tým, čo som hovoril v prvej časti môjho vystúpenia, tvorí aj návrh na úpravu obsahu štvrtej hlavy ústavy. Tu hneď na úvod považujem za potrebné poznamenať, že systematika ústavy preferenčne reaguje na postavenie územnej samosprávy v systéme spravovania nášho štátu. Zaradenie problematiky územnej samosprávy do štvrtej hlavy ústavy má logické zdôvodnenie, nadväzuje na druhú hlavu ústavy, ktorá upravuje územnosprávne postavenie občana. Ďalej piata hlava a nasledujúce upravujú postavenie a činnosť základných zložiek štátneho mechanizmu. Utvorila sa tým ústavná triáda - občan, obec, štát. Je prirodzené, že suverenitu v tomto vzťahu má štát.

    Postavenie územnej samosprávy je dominantné v procese reformy verejnej správy. Tak je to od roku 1990. Premietnutie zámerov reformy verejnej správy do ústavnoprávnej polohy vychádza zo skutočnosti, že ide o principiálne otázky fungovania spoločnosti a štátu. K obsahu reformy, pred ktorou stojíme, je predovšetkým vertikálna deľba verejnej moci konkretizovaná zámermi decentralizácie verejnej správy v duchu doterajších pracovných materiálov tejto vlády. Každý štát, ak má byť charakterizovaný ako demokratický, má vždy určitý problém s vytváraním bariér na centralizáciu a koncentráciu verejnej moci. Charakteristickou črtou štátu je, samozrejme, kompaktnosť štátnej moci. Napriek tomu demokratický štát musí vychádzať zo silnej rozdielnosti záujmov vo vnútri spoločnosti a z ich slobodnej konfrontácie. Tieto vzťahy sa premietajú aj do vertikálnej štruktúry štátu. Kľúčom riešenia týchto problémov je v mnohých prípadoch uplatnenie princípu subsidiarity, ktorý je ako princíp zakotvený aj v obsahu koncepcie reformy.

    Takto naznačené dôvody a problémy sa v mnohých demokraciách riešia dvoma cestami. Je tu možnosť v tej či onej miere vykonať dekoncentráciu moci, t. j. prenos úloh a rozhodovacích právomocí na nižšie inštitúcie. Je to však spojené so zachovaním dozoru nadriadených inštitúcií s právom dávať pokyny nižším úradom v prípade potreby. Tento krok sa u nás udial prakticky v roku 1996.

    Druhým spôsobom je decentralizácia. Jej podstatou je vytváranie právne samostatných subjektov, ktoré plnia svoje verejné úlohy v podstate autonómne a podliehajú len právnemu dozoru. Zriadenie samospráv vyšších územných celkov je teda kľúčovým predpokladom na naplnenie decentralizačných zámerov v procese reformy verejnej správy. Preto aj odstránenie ústavnoprávnej absencie tohto samosprávneho fenoménu v rámci predloženej novely ústavy je časovo a vecne dôležité, zvlášť v situácii, keď je príprava reformy v záverečnej etape.

    V prípade dvoch rovín územnej samosprávy nie sú v budúcnosti, a určite to bude vylúčené, ani určité konflikty kompetenčného charakteru. Pri ich riešení by sa však malo podľa môjho názoru vždy vychádzať z prvotnosti a primátu pôsobnosti obce ako základu územnej samosprávy s pôsobnosťou vyšších územných celkov. Nesporným nedostatkom súčasnej ústavnoprávnej situácie je zrejme skutočnosť, že dostatočne nedefinuje právny status vyššieho územného celku, jeho kreáciu, pôsobnosť, právomoc, organizáciu, vzťah k ostatným subjektom verejnej správy, k štátu i k občianskej spoločnosti. To vyvolalo zrejme aj konflikt názorov odborníkov na legitímnosť samospráv vyšších územných celkov. Preto aj predložená novela vytvára jednoznačný ústavnoprávny priestor na konštituovanie samospráv vyšších územných celkov.

    Predloženie širšej novely ústavy dáva z pohľadu potrieb samosprávy príležitosť riešiť aj niektoré problémy postavenia samosprávy obcí. I keď doterajšie právne postavenie samosprávy obcí má nespornú kvalitu overenú desaťročným úspešným pôsobením samosprávy, život však prináša stále nové skúsenosti a poznatky, z ktorých niektoré majú taký závažný charakter, že ich je potrebné riešiť aj v legislatívnej oblasti.

    Prínosom predloženej novely ústavy je preto snaha precizovať niektoré atribúty samosprávy obcí a zároveň ich vyvážene definovať aj na regionálnu úroveň. Je správne, že sa jednoznačne deklaruje právo oboch subjektov územnej samosprávy na samosprávne postavenie ako reálne ústavné právo porovnateľné so základnými právami a slobodami upravenými v druhej hlave ústavy. Reálnosť tohto základného práva dotvára obsah navrhovaného článku 127a, ktorý zveruje do právomocí Ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému zásahu štátu do ich práva na samosprávu. Tento mechanizmus, ktorý je uplatnený vo viacerých krajinách s vyspelou demokraciou, nám doteraz chýbal.

    Úpravy navrhnuté v článku 65, a to hlavne v ods. 2, reagujú na potrebu prioritne riešiť v rámci procesu decentralizácie problematiku primárneho systému financovania nových úloh presunutých na obce, resp. na vyššie územné celky. Ústavnou garanciou samosprávnosti obce a vyššieho územného celku je aj druhá veta článku 67 ústavy, podľa ktorej povinnosti a obmedzenia možno obci a vyššiemu územnému celku ukladať len zákonom. Predpokladom primeranej ochrany samostatnosti obcí a vyšších územných celkov je aj vecné vymedzenie okruhu úloh, ktoré patria do tzv. originálnej pôsobnosti obce a vyšších územných celkov.

    Dôvodová správa upresňuje túto už spomenutú problematiku konštatovaním, že ide o značne širokú problematiku, ktorá sa bude musieť ako doteraz riešiť na úrovni vykonávacieho zákonodarstva. Nie je dosť dobre možné vymedziť vyčerpávajúcim spôsobom všetky úlohy na úseku územnej samosprávy a neúplné vymedzenie by bolo v konečnom dôsledku obmedzením samosprávy obce, resp. vyššieho územného celku. Na zabezpečenie účinného výkonu úloh samosprávnych územných celkov je potrebné im už v ústavnej rovine priznať oprávnenia, vydávať všeobecne záväzné predpisy. Rozšírenie doterajšej kompetencie aj na samosprávne orgány vyššieho územného celku je vyriešenie jedného z najviac diskutovaných problémov v príprave zákonov potrebných na zriadenie samospráv vyšších územných celkov.

    Najviac diskutovaným je však podľa môjho názoru a aj podľa doterajšieho priebehu rozpravy navrhované znenie článku 66. Priznávam, že tento problém sa snažím vnímať náležite citlivo a vnímam aj rozmer národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky, aj suverenity jeho územia. I keď som to pred rozpravou, priznám sa, nepovažoval za taký vážny problém. Podľa doterajšieho znenia článku 66 ústavy obec má právo združovať sa s inými obcami na zabezpečovanie vecí spoločného záujmu. Podľa navrhovanej novely znenia článku 66 obec má právo združovať sa s inými obcami na zabezpečovanie vecí spoločného záujmu, rovnaké právo združovať sa s inými vyššími územnými celkami má i vyšší územný celok. Aj keď novela tohto článku dáva vyšším územným celkom doslovne len rovnaké právo združovať sa, mohlo by mať toto právo vyšších územných celkov širší dosah vzhľadom na významnejší podiel územia týchto celkov na území štátu a môže mať, a podľa opozície i má, aj významnejší vecný dôsledok.

    Vo vzťahu k tejto skutočnosti mám pripravený pozmeňujúci návrh, v ktorom by sa už v terajšom znení článku 66 namiesto formulácie zabezpečovanie vecí spoločného záujmu prijala formulácia vo veciach územnej samosprávy a úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona, kde je možné, a môžeme o tom diskutovať, dokonca vymedziť toto právo len na území Slovenskej republiky. Tento pozmeňujúci a vlastne upresňujúci návrh nepresahujúci predložený návrh novely chcem konzultovať s predkladateľmi a tiež s opozičnými poslancami, ktorí budú mať záujem, ktorých argumenty ma tiež k tomuto zámeru vlastne priviedli.

    Pozitívne vnímam aj návrhy na doplnenie článku 69, ktorými sa na základe doterajších poznatkov z praxe definuje dĺžka volebného obdobia, upresňuje sa okruh osôb, ktoré budú mať aktívne volebné právo. Ďalej sa vytvárajú ústavné predpoklady na riešenie niekedy veľmi komplikovaných situácií pri odvolávaní starostov. Predpokladaný prenos kompetencií v hospodársko-riadiacej oblasti na obce a nové samosprávy vyšších územných celkov si vyžaduje aj primerane modifikovať kontrolný systém. Musíme mať pritom na zreteli, že do kompetencie územných samospráv sa pripravuje presunutie úloh, na ktoré formou verejnej služby majú občania v niektorých prípadoch vlastne aj ústavný nárok. To odôvodňuje aj navrhovanú ingerenciu Najvyššieho kontrolného úradu na kontrolu užitia finančných prostriedkov, ktoré dostanú obce a samosparávy vyššieho územného celku v rámci preneseného výkonu štátnej správy.

    Nové samosprávy vyšších územných celkov, ak samozrejme budú kreované, prevezmú skôr či neskôr značnú časť hospodársko-riadiacich úloh terajších krajských úradov. Zároveň sa však musia stať istým fenoménom v ďalšej oveľa širšej oblasti, a to v regionálnom rozvoji. Nehovorím tým nič nové, aj uznesenie vlády číslo 230 z apríla minulého roku túto strategickú úlohu pre vyššie územné celky jednoznačne definuje. Zdôrazňujem to však preto, že systémové organizačné a inštitucionálne predpoklady zabezpečenia vrátane nevyhnutmej administratívy značne časovo zaostávajú, mali sme tu v parlamente aj takúto správu. Občania, ale hlavne odborná verejnosť vrátane podnikateľskej sféry čakajú a budú čakať od samosprávy vyšších územných celkov niečo nové a, samozrejme, pozitívne v živote regiónov.

    Na záver, vážené kolegyne, vážení kolegovia, môžem konštatovať a som o tom presvedčený, že prijatie predloženej novely ústavy vytvára okrem iných pozitívnych momentov aj patričný priestor na pripravovanú decentralizáciu a modernizáciu verejnej správy a predpoklady na rozvoj regiónov.

    Ďakujem za pozoronosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Faiča sa prihlásilo spolu 12 pánov poslancov. Posledný je pán poslanec Krajči.

    Pani poslankyňa Tóthová. Pani poslankyňa Tóthová stráca možnosť vystúpiť vo faktickej poznámke, nie je prítomná v rokovacej sále.

    Pán poslanec Slobodník.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem oceniť to, že pán poslanec Faič je vlastne prvým poslancom koalície, do ktorého uší vôbec došli hlasy opozície, niektorých našich poslancov. To hodnotím pozitívne.

    Na druhej strane si pán poslanec Fajč neuvedomuje všetky iné dôsledky toho, o čom hovoril podľa môjho názoru. Je strašné, že až on musel upozorniť na to a navrhol, aby sa len obce v rámci Slovenskej republiky mohli zlučovať, tak som pochopil jeho výklad. Ale to nie je všetko. Je tu ešte niečo, čo ohrozuje záujmy štátu v tomto prípade, pretože regionalizácia, ako ju pripravuje terajšia koalícia, je vlastne skutočne úsilím o destabilizáciu celistvosti štátu už len tým, že o sporoch medzi menšími celkami, menšími vyššími územnými celkami, od obce až po najvyšší územný celok a vládu má rozhodovať Ústavný súd. Ten istý výstavný súd, ten istý Ústavný súd - prečo stále hovorím výstavný -, ten istý Ústavný súd, v ktorom skutočne bude zase zastúpená úplná totálna koaličná väčšina. A, samozrejme, po prehratých voľbách bude Ústavný súd robiť všetko, aby opatrenia vlády blokoval. To je jedna možnosť.

    Druhé veľké nebezpečnestvo - nevidím na čas, koľko nám vlastne teraz ubieha, aha, tam je to, 19 - je to, že proste obce sa budú zlučovať tak, ako si to budú na juhu želať väčšinoví poslanci miest, majúci väčšinu v samospráve a to je tragédia, ktorá môže ohroziť, vytvoriť nové komárňanské župy.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som v súvislosti s vystúpením kolegu Faiča reagoval na niektoré veci. Samozrejme, bude ešte priestor, aby som o tejto téme hovoril, pretože otvoril tému, o ktorej sa dá hovoriť veľmi dlho v parlamente a stále bude o čom, pretože v samotnej vládnej väčšine máte v tom veľký galimatiáš, pretože sa neviete na niektorých veciach dohodnúť a zatiaľ iba z úst premiéra zaznievajú informácie, čo všetko má pod palcom, ako to zabezpečuje, ako riadi.

    Nebol však, musím urobiť jednu poznámku, že kolega Faič nebol prvý, kto si vypočul volanie opozície a upozorňovanie na chyby. Tým prvým bol jeho stranícky kolega Orosz, ktorý však zareagoval celkom opačne ako kolega Faič, ten nám vynadal. Kolega Faič išiel do praktických vecí a rozoberal problematiku, ktorej sa momentálne venuje, pretože pôsobí vo výbore pre verejnú správu.

    Ak by sme sa však pohli z miesta a chceli riešiť postavenie, o ktorom hovoril, tak potom by sme museli začať od začiatku a povedať, koľkých finančných prostriedkov je ochotná vláda sa zrieknuť, koľko finančných prostriedkov pôjde do presunu kompetencií, to znamená, koľko pôjde na vyššie územné celky, koľko pôjde do obcí a o čom vlastne potom vláda bude rozhodovať. Pretože situácia je teraz taká, že v tomto parlamente síce v službách vlády sa rozdeľuje vyše 220 mld. Sk, ale ak by došlo k presunu kompetncií z ústavy, musia prejsť aj finančné prostriedky, zatiaľ nikto nepovedal a, pán kolega Faič, to sa treba domáhať vo vlastnej strane, pretože SDĽ je zodpovedné za financovanie, máte ministerku financií. Takže odtiaľ by to malo vyjsť, koľko finančných prostriedkov sa presunie a potom môžeme ďalej hovoriť, aké kompetencie, čo budeme ďalej riešiť, ako budeme približovať samosprávu, resp. pokračovať v transformácii, ktorá sa začala v roku 1996...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Faič, historický princíp tvorby regiónov, s ktorým argumentuje pán Nižňanský, je prekonaný. Horstvá, povodia a obchodné cesty dnes nedeterminujú osídľovanie a rozvoj regiónov. Diaľničné a tranzitné cesty tento princíp negujú. Ak voláte po modernom videní sveta, tak toto moderné videnie používate len tam, kde vám to vyhovuje. 12 plus jeden vyšších územných celkov je drahým nezmyslom. Sú zakomponovaným národnostným princípom, ak podľahnete tlaku SMK.

    Reformu verejnej správy treba uskutočniť. To je fakt. Ale súčasná ústava v článku 64 toto umožňuje bez prijatia či už len ústavného zákona a už vôbec toto nepodmieňuje novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky. Reforma musí byť efektívna, nie drahá a musí byť funkčná, nesmie vôbec zakladať dôvod na to, aby po zmene politickej moci došlo k revízii reformných krokov. Reforma verejnej správy, nové územnosprávne členenie štátu nesmie prebiehať na základe konsenzu ústredného výboru alebo koaličnej rady, ako teraz nazývate svoj vrcholný politický orgán, ktorý vám diktuje na rozdiel od poslancov HZDS, ako sa máte správať, ako máte v parlamente hlasovať. Chcel by som vám pripomenúť, pán poslanec Faič, že v roku 1992...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo.

    Oceňujem, že pán poslanec Faič ako jeden z prvých koaličných poslancov sa snažil pochopiť vzťah k miestnej a regionálnej štátnej alebo verejnej správy a ústrednej štátnej správy tak, že hovoril nielen o tom, ako treba decentralizovať, ako treba prenášať kompetencie, ale povedal aj vetu alebo súvetie, v ktorom bolo jasné, že vníma aj nutnú potrebu istých centrálnych funkcií, ktoré zabezpečujú funkciu štátu. Bohužiaľ, viac už potom hovoril o atribútoch decentralizácie a menej sa venoval štátu. Ale jednoducho, keď štát nebude mať dostatok kompetencií, môže sa ľahko stať, že štát nebude existovať.

    Takisto upozornil na fakt, s ktorým chcem polemizovať, predsa reorganizácia štátnej správy prebieha, je to dlhodobý proces. Nie je pravda, že by bývalá vláda nič nedecentralizovala. Fakt je ten, že aj keby sa hneď prijali ďalšie legislatívne prípravy na to, aby sa urýchlila decentralizácia podľa vašich predstáv, aj tak by ste sa nevyhli dlhodobejšiemu procesu a celkom určite príde opäť škoda. Môžem vám povedať, že sú informácie, že už teraz sa začínajú vyberať budovy, nehnuteľnosti, o ktoré v prípade vašich predstáv - a podľa mňa úplne zbytočnému inému členeniu tohto štátu - sa už prejavuje záujem medzi jednotlivými podnikteľmi, resp. fyzickými osobami. Áno, vždy je to tak, že pri reorganizáciách tohto typu dochádza k veľkým stratám.

  • Pán kolega Faič, my nespochybňujeme potrebu novely Ústavy Slovenskej republiky. My spochybňujeme rozsah a obsah týchto zmien. Návrh takej rozsiahlej zmeny novely ústavy, ako je táto, nemali realizovať poslanci poslaneckým návrhom. Tento návrh novelizácie ústavy mala realizovať vláda. Návrh novely ústavy je v rozsahu 92 zmien. Vláda s touto zmenou a s touto novelou súhlasila, ale za podmienky, že bude prijatých ďalších 63 pozmeňujúcich návrhov. Keď k tomu pripočítame ešte návrhy, ktoré predniesol kolega poslanec za SMK v počte 78, tak dohromady už máme 233 zmien. A ja sa pýtam, ako je možné toľkými zmenami novelizovať ústavu, keď samotná Ústava Slovenskej republiky, ktorá je teraz platná, má 156 článkov. Čiže je to na zamyslenie, že tu vlastne už nejde o novelizáciu ústavy, ale vlastne sa už tvorí nová ústava.

    Ja hovorím, že ústava, ktorú máme, je dobrá, ale akceptujem aj niektoré pripomienky, ktoré vzídu z tejto novelizácie, no opakujem, nie je možné novelizovať ústavu takýmto počtom pozmeňujúcich návrhov, pretože to už nie je novela, to už je nová ústava a na to vás upozorňujem, aby ste skutočne tento návrh nepodporili.

  • Pekne ďakujem.

    Poslanec Vladimír Faič sa vo svojom vystúpení dotkol štvrtej hlavy ústavy, t. j. územnej samosprávy. Táto časť Ústavy Slovenskej republiky sa novelizuje viac ako z 80 %. Pre nás všetkých je veľmi prospešné, že vo svojom vystúpení poukázal na historické, politické a legislatívne súvislosti reformy verejnej správy od roku 1990 do dnešných dní. Jasne deklaroval, čo sa v ústave z roku 1992 v časti Obecná samospráva a samospráva vyšších územných celkov už prekonalo a čo nás núti k takejto rozsiahlej novele.

    Vládna koalícia pritom kontinuálne pokračuje na prácach okolo reformy verejnej správy v bodoch, ktoré vtedajšia koalícia, čiže terajšia opozícia, nestačila naplniť.

    Strana demokratickej ľavice pritom pozorne načúva výhradám opozície, najmä v časti, kde sa hovorí o neprimeranom práve samosprávy vyšších územných celkov na možnosť združovať sa, alebo zo Združenia miest a obcí Slovenska, kde sa hovorí o neprimeranej možnosti Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá je v rozpore s Európskou chartou miestnej samosprávy pri kontrole finančných prostriedkov, ktoré sú dané alebo ktorými podľa zákona nakladá obec. Chcem ubezpečiť - a pán poslanec to takisto naznačil - o otvorenosti spolu s opozíciou a Združením miest a obcí Slovenska vyriešiť tieto dva problémy. Tým jasne naznačil ústretovosť na úplné a presné vymedzenie ústavného postavenia obecnej samosprávy a samosprávy vyšších územných celkov.

  • Vážený pán poslanec Faič, neboli ste prvý, kto priznal, že predsa len vážení predkladatelia, ktorí sa usilujú byť tými najmorálnejšími a najvševedúcejšími osobnosťami tohto parlamentu, niekde, v niektorých častiach to trocha "prepískli", ľudovo povedané, pri formulovaní niektorých ustanovení ústavy a jednoducho z unitárneho decentralizovaného štátu sa im podarilo urobiť alebo v budúcnosti sa im podarí urobiť federatívnu Slovenskú republiku.

    Správne ste povedali, že poistky proti zneužitiu územnej samosprávy nie sú v ústave absolútne zakotvené. Priznal to aj pán poslanec Orosz dnes na tlačovej konferencii, keď pripustil, že bezbrehé vymedzenie úzu referenda v jednotlivých územných celkoch je zneužiteľné a ja ho nepoznám v nijakom unitárnom centralizovanom štáte, neviem, kto ho tam "nasúkal" a za akým účelom, to nech povedia tí múdri, ktorí predkladajú ústavu. Ale súhlasím s vami, že v niektorých pasážach vašej prednášky, ktorá by síce možno obstála v niektorých častiach aj na právnickej fakulte, ale je potrebné povedať, že v ústave nie sú absolútne nijaké poistky, napríklad ako ich má talianska ústava alebo francúzska ústava, ktoré jednoznačne hovoria, že dokonca sa uvažuje o rozpustení oblastnej rady, ak by zneužívala svoje postavenia výkonného orgánu. Hovorí sa o tom, že je v oblasti ustanovený komisár, ktorý dozerá na koordináciu oblastnej samosprávy a štátnej správy.

    Takisto je možné hovoriť o kontrole zákonodarných a správnych aktov v oblasti...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som aj ja povedal niekoľko slov k vystúpeniu pána poslanca Faiča. My sme si, samozrejme, boli vedomí, že prenos kompetencií a ich rozdelenie na štátnu správu a samosprávu nebude také jednoduché a ono to skutočne ani jednoduché nebolo. Sám som mal možnosť zúčastniť sa na viacerých rokovaniach so samosprávou, so zástupcami ZMOS a bol som vždy prekvapený tým, aké mali veľké oči, aké kompetencie by na samosprávu mali prísť. Ale v podstate záver bol asi taký, že často ani nevedeli, čo by vlastne chceli, ale vedeli veľmi presne, koľko peňazí by mali mať. Viem, že boli sami mierne prekvapení, keď sme im povedali, čo je to napríklad výkon samosprávy v územnom plánovaní a stavebnom poriadku, a my sme zase boli nemilo prekvapení tým, že oni v podstate ani nevedeli, čo chcú.

    K územnému členeniu a k rozdeleniu. Určite aj my sme si boli vedomí toho, že proces nie je konečný a že ho bude potrebné postupne naprávať. Určite sa tam prejavovali aj politické vplyvy, napríklad okres Medzilaborce nemá oprávnenie, okres Gelnica tiež, okres Banská Štiavnica tiež, v každom prípade to boli politické vplyvy, ale, vážení páni, prispeli ste k tomu aj vy svojím dielom. Treba si prečítať pamäti pána prezidenta, ešte bývalého primátora Košíc, ako sa dohodol s SDĽ, že budú hlasovať za 4 celky v meste Košice, 4 mestské časti a vďaka tomu, že ste za to hlasovali vy, po dohode s pánom primátorom sa to aj podarilo. Teda v každom prípade by sme sa tomuto mali vyhnúť, ale nakoniec budete mať určite problémy, pretože mestské časti Bratislavy bojujú s bratislavským pánom primátorom a nevedia sa dohodnúť, čo by tam išlo. Teda politické vplyvy boli, budú a, žiaľ, k takému racionálnemu presadzovaniu asi ťažko dospejeme.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som predovšetkým oceniť odbornú úroveň vystúpenia pána poslanca Faiča. Chcel by som povedať niekoľko poznámok k reforme verejnej správy, pretože súčasný premiér Dzurinda povedal, že keď uvidí deväťdesiatku, tak sa hneď vrhne na Komárňanskú župu a na riešenie reformy verejnej správy. Ja som mu pôvodne nerozumel, aj keď som si tak zhodnotil tempo a problémy vo vládnej koalícii, tak zrejme pán Dzurinda nemyslel počet poslancov, ktorých treba na odhlasovanie novely ústavy, ale na svoj vek.

    Chcel by som povedať, aká dôvera by mala byť vo vzťahu k tvorcom ústavy, z ktorých niektorí majú až 2 roky legislatívnej praxe, keď reprezentatívna organizácia obcí a miest na Slovensku Združenie miest a obcí Slovenska vyzýva poslancov, aby nehlasovali, nepodporili časť novely Ústavy Slovenskej republiky kvôli zjavnému rozporu s Ústavou Slovenskej republiky a Európskou chartou miestnej samosprávy. Upravuje, alebo upozorňujú na problémy týkajúce sa zvýraznenia funkcií Najvyššieho kontrolného úradu a predseda Združenia miest a obcí Slovenska pán Sýkora dokonca píše, že bez odstránenia uvedených najzávažnejších rozporov nemožno pristúpiť k novelizácii a nemožno takúto zmenu podporiť. Aká je potom dôvera k proklamovaným tézam novely Ústavy Slovenskej republiky, keď poslanci to dostanú od reprezentatívneho zástupcu obcí a miest. Prvá poznámka.

    Druhá poznámka je tá, že sám osobne som bol pri mnohých reformách, a pán poslanec Faič, vy sám dobre viete, že ak treba legisvakanciu, to znamená, od prijatia dobrých právnych predpisov na to, aby sa taká závažná reforma verejnej služby či verejnej správy uskutočnila, treba kopu času. Ak spočítame, že voľby budú v septembri 2002, tak čas je minutý a o žiadnej reforme už nie je možné ani dnes hovoriť.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Faič ako nosnú časť svojho vystúpenia uvádzal hlavne hlavu štyri ústavy, ktorou je územná samospráva. Dotkol sa článku 66, o ktorom hovoríme už dlhší čas, dva týždne. Aj dnes bol predmetom diskusie, keď niektorí páni poslanci vyslovili obavu, že keď budú mať obce právo združovať sa, nielen obce, ale aj vyššie územné celky, či právo združovania sa s inými vyššími územnými celkami nespôsobí aj spojenie sa ich navzájom v rámci republiky alebo navzájom v rámci rôznych štátov. Pán poslanec Slobodník dokonca povedal, že mal obavu, že sa budú obce na juhu spájať.

    Súčasná právna úprava ústavy vlastne hovorí vo vzťahu k obciam to isté, ako bude hovoriť nová, to znamená, že tam nie je zmena alebo nie je obava, že sa budú spájať navzájom ďalšie obce. Skôr je tendencia k tomu, aby sa obce rozdeľovali z logických dôvodov, že niektorá obec má na svojom katastrálnom území lepší podnik, ktorý prináša viac, väčší efekt, keď bude samostatná. Čiže tá tendencia nie je, ale vítam pozmeňujúci návrh pána poslanca Faiča, ktorý bude akousi poistkou, a verím tomu, že tento pozmeňujúci návrh podporí takisto aj koalícia, keď si to ešte prejdeme, a tak isto aj opozícia. A myslím si, že potom už nebude dôvod na obavu, že sa budú vyššie územné celky môcť spájať.

    Pán poslanec sa dotkol aj hlavy tri ohľadne Najvyššieho kontrolného úradu a chcem povedať, že súčasná samospráva sa vôbec nebude brániť tomu, aby Najvyšší kontrolný úrad ako nezávislý orgán na kontrolu hospodárenia kontroloval hospodárenie s tým majetkom, financiami, ktoré obce a vyššie územné celky získajú na úhradu nákladov a prenesený výkon štátnej správy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Oceňujem vystúpenie pána Faiča, pretože naozaj zabŕdol do problematiky, ktorá je veľmi zaujímavá, a treba povedať, že taký veľký projekt, ako je reforma verejnej správy, resp. modernizácia prenosu kompetencií a financovania samosprávy, je veľmi dlhodobý proces a nie je možné ho vykonať podľa môjho názoru za jediné volebné obdobie. Preto o to dôležitejšie je, aby na takomto projekte spolupracovala opozícia s koalíciou. A, žiaľbohu, sa musím vrátiť do predchádzajúceho volebného obdobia, keď nám nič nebránilo v tom, aby sme prijali zákon o vyšších územných samosprávnych celkoch, aby sme vytvorili legislatívu a spôsob financovania týchto samosprávnych celkov a jednoducho dnes by sme sa už nachádzali celkom inde.

    Žiaľbohu, dnes sme tam, kde sme boli pred pár rokmi, a znovu sa bavíme o súvislostiach, že by bolo dobré, keby sme to urobili. Uvedomte si, že je rok 2001. Vaše volebné obdobie sa končí a znovu neurobíme žiadny krok dopredu, budeme sa tu politicky dusiť a nevyriešené problémy sa znovu prenesú do ďalšieho volebného obdobia.

    Treba povedať aj to, že pri schvaľovaní územného členenia Slovenskej republiky sme naozaj predkladali návrh, aby bolo 74 okresov, a veľmi dobre viete, že to politikárčenie v Národnej rade nám zvýšilo počet okresov potom na 79, čo aj my sme považovali za určitý prehnaný počet. Ale neviňte nás z toho, že sme to urobili sami. Musím povedať jedno, že pokiaľ by sme dokázali nájsť spoločnú reč, nič nám nebráni ani v súčasnej ústave realizovať prijatie zákona o vyšších územných samosprávnych celkoch a prijať k tomu následne legislatívu. Vôbec na to nie je potrebná novelizácia ústavy.

  • Pán poslanec Kotian nie je prítomný. A je.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán poslanec, hneď v úvode svojho vystúpenia ste konštatovali, že opozícia nesúhlasí s novelou ústavy, ktorú predkladá do tohto parlamentu vládna koalícia. Svoje tvrdenie ste dali do mantinelovej podoby, v čom nemôžem s vami súhlasiť. Z vašej strany to považujem za polopravdu, lebo sám ste mali možnosť vypočuť si predrečníkov zo strany opozície, že v novele ústavy sú aj návrhy, ktoré sme ochotní podporiť, ale opozícia v žiadnom prípade nepodporí tie zmeny, ktoré v skrytej podobe ohrozujú štátnosť a územnú celistvosť Slovenskej republiky.

    Ďalej ste uviedli, že každá legislatívna zmena musí byť veľmi dobre pripravená. Túto vetu ste vyslovili v súvislosti s prípravou reformy územnosprávneho členenia. Som prekvapený, že ste tieto slová nepovedali úmerne s novelou ústavy. Bol by som to kvitoval ako korektné zhodnotenie skutočnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem reagovať na niektoré vyjadrenia vo faktických poznámkach. K pánu poslancovi Slobodníkovi o otázke nebezpečnosti možnosti spájania sa alebo nejakej spolupráce obcí. Veď je to terajší právny stav, ktorý umožňuje obciam, aby sa vo veciach spoločného záujmu združovali. To nerieši novela vo vzťahu k obciam. Rozširuje na vyššie územné celky a v tom je potom to východisko, ktoré som navrhol. Otázka prípravy reformy, pán kolega Cabaj, je, samozrejme, nie taká jednoduchá, ako nie je jednoduchý celý proces, máte s tým tiež svoje skúsenosti.

    K vyšším územným celkom, neviem o tom, že by strana, ktorú ja v parlamente zastupujem, niekedy hovorila o trinástich vyšších územných celkoch, tak ako ste to vy povedali, že dvanásť plus jeden. Jednoducho to tak nie je. Ďalej mojím zámerom, samozrejme, bolo pokúsiť sa zdôvodniť potrebu novely ústavy vo vzťahu k hlave štyri. Toto je ten mantinel a to je aj k pani kolegyni Kollárikovej, asi jej unikla moja snaha, ktorá smerovala len k tejto časti, a ona zdôvodňovala celú ústavu, prečo je neprijateľná. O tom som nehovoril.

    Čo sa týka otázky začatia reformy, som presvedčený, že po prijatí novely ústavy sa reforma začne ešte v tomto volebnom období svojou prvou etapou kreovaním vyšších územných celkov, vybavením kompetenciami a možno prenosom istých kompetencií na miestnu samosprávu.

    Ďakujem.

  • V poradí ďalší z písomne prihlásených pánov poslancov do rozpravy je pán poslanec Sopko.

    Pán poslanec Sopko, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážená Národná rada,

    už druhý týždeň prerokúvame novelu Ústavy Slovenskej republiky. Budem hlasovať za novelu ústavy a som presvedčený, že novela ústavy je potrebná. Zmeny ústavy sa dotýkajú aj rozsahu poslaneckej imunity a to je téma, ktorá v našej spoločnosti v tomto volebnom období rezonuje. Článok 78 Ústavy Slovenskej republiky bol preto obsahom diskusií viacerých rečníkov. Hovoril o tom pán poslanec Malchárek, pán poslanec Cabaj, pán poslanec Gašparovič, pani poslankyňa Kadlečíková, ale aj iní. Pokladám za správne, že o inštitúte imunity diskutujeme v súvislosti s novelou Ústavy Slovenskej republiky, a stotožňujem sa s názormi, že rozsah imunity treba prehodnotiť.

    Podľa doterajšej právnej úpravy článok 78 hovorí, že poslanca nemožno trestne stíhať bez súhlasu Národnej rady. Ak Národná rada súhlas odoprie, stíhanie je navždy vylúčené. Návrh novely ústavy túto časť mení v tom zmysle, že ak Národná rada súhlas odoprie, stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. Je to podstatné zníženie poslaneckej imunity, to znamená, nie navždy, ale len počas trvania poslaneckého mandátu je stíhanie vylúčené.

    Existuje však aj poslanecký návrh, ktorý je protipólom súčasnej nadmernej ochrany poslancov, ktorí vo veciach trestnej alebo disciplinárnej zodpovednosti stavajú poslancov Národnej rady do rovnakého postavenia voči zákonom, ako je postavenie ich voličov, občanov. Aj tento návrh poslancov má svoju logiku a má aj svojich zástancov. Diskusia prebiehajúca v parlamente aj vo verejnosti je o tom, čo je zmyslom poslaneckej imunity. V žiadnom prípade zmyslom nie je zabrániť postihu poslancov za spáchané protiprávne činy, ale len zabrániť ich neodôvodnenému šikanovaniu či ovplyvňovaniu zo strany výkonnej a súdnej moci. To znamená, že poslanecká imunita nemá charakter žiadnej osobnej výhody poslanca. Nemá chrániť jedinca, ale len slobodu rozhodovania zákonodarného zboru. Z tohto pohľadu by sme mali k problematike imunity poslancov pristupovať a predovšetkým teraz pri schvaľovaní novely ústavy by sme nemali zabúdať, že ľudia sú si rovní v právach.

    Výklad ustanovenia článku 78 Ústavy Slovenskej republiky vychádza z toho, že Slovenská republika je demokratický a právny štát a že základným právnym princípom charakterizujúcim demokratické a republikánske zriadenie je, že ľudia sú si rovní v právach. Za činy, ktorých sa poslanec dopustí mimo výkonu funkcie v Národnej rade alebo v jej orgánoch, podlieha všetkým druhom právnej zodpovednosti. Nesie plnú občianskoprávnu a správnu zodpovednosť. Podlieha aj trestnoprávnej a disciplinárnej zodpovednosti. Na ich uplatnenie je však potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Chápanie imunity, ako záruky beztrestnosti a právnej zodpovednosti poslancov Národnej rady za činy, ktoré sú v rozpore s verejným záujmom, je v hrubom rozpore s poslaním a úlohami zákondarného zboru. Môj osobný názor je taký, že takéto chápanie imunity vážne poškodzuje autoritu Národnej rady, aj autoritu štátu a práva v očiach občanov.

    Vo vystúpeniach kolegov poslancov v súvislosti s novelou ústavy odzneli aj názory, či rôzne úvahy o tom, ako je to v ústavách iných štátov. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady túto problematiku mal možnosť prekonzultovať s partnerskými výbormi vo viacerých krajinách, v Nórsku, Taliansku, Maďarsku, Spolkovej republike Nemecko. Ale k dispozícii v Národnej rade nie sú len správy zo zahraničných ciest, ale sú tu aj rôzne iné študijné či analytické materiály. Čo hovoria? Všeobecné označenie poslanecká imunita obsahuje dve formy imunity. Prvou formou je takzvaná indemnita, ktorá chráni poslancov pred stíhaním za výroky a za hlasovanie. Druhou formou je imunita v užšom význame. Osoba, ktorej táto výsada prináleží, sa síce trestného činu dopúšťa, je tu však prekážka, ktorá bráni trestnému stíhaniu.

    O prvej forme ani v Národnej rade veľa nediskutujeme, ani ju nikto nespochybňuje. Vzťahuje sa na názory vyjadrené v parlamente, vzťahuje sa na hlasovanie poslancov. Spravidla zabraňuje nielen trestnému stíhaniu, ale aj občianskemu alebo administratívnemu konaniu. Čiže ide len o ochranu výrokov a hlasovania. A sú len dve krajiny vo svete - Fínsko a Švédsko -, kde možno aj tejto ochrany poslanca zbaviť.

    V tejto súvislosti je namieste zamyslieť sa aj nad pojmom výroky. Väčšina ústav používa rozšírené slová, spojené slovné spojenia "výroky pri výkone funkcie", resp. "pri výkone mandátu". Sú však aj krajiny, ktoré umožňujú širšiu interpretáciu a ochranu určitých prejavov aj mimo parlamentu. Napríklad pokiaľ ide o novinové články, vyjadrenia na rôznych mítingoch.

    V našej spoločnosti sa však diskusia vedie o imunite poslancov, ktorá je spojená so zákazom viesť voči poslancovi trestné stíhanie, kým nie je daný súhlas parlamentu. Stredobodom kritiky je predovšetkým ochrana poslancov pred stíhaním v prípadoch, ktoré nesúvisia s výkonom poslaneckej činnosti. Z vystúpení niektorých poslancov vyznelo, že doterajšie široké vymedzenie obsahu imunity je odôvodňované verejným záujmom. To však vzbudzuje pochybnosti občanov, ktorí reagujú veľmi kriticky. Naozaj je ťažké odôvodňovať, prečo má Národná rada dávať súhlas na trestné stíhanie poslanca za činy absolútne nesúvisiace s výkonom jeho funkcie.

    Vo verejnosti prevládajú názory, že aj poslanec za protiprávne konanie, ktoré spáchal ako súkromná osoba, má viesť rovnakú zodpovednosť ako každý iný občan. Ak má imunita chrániť nezávislosť zákonodarného zboru, potom je nový text, ktorý viaže imunitu na mandát poslanca, správny. Imunitu poslanec nadobudne a stráca spolu s mandátom. Teda rozsah imunity poslancov môže byť rôzny. Svedčí o tom prehľad o ustanoveniach týkajúcich sa imunity v ústavách iných štátov. Vo väčšine štátov je imunita účinná len počas existencie mandátu poslanca a zaniká momentom, keď zanikol mandát. Týmto trestné konanie nie je navždy vylúčené, je len na určitý čas odložené. Som presvedčený, že takúto zmenu ústavy cez imunitu poslancov verejnosť ocení. Postup skupiny poslancov predkladateľov novely pokladám za správny a je dobré, že skupina poslancov, ktorá tvorila novelu ústavy, sa problému imunity poslancov nevyhla napriek veľkej citlivosti tejto témy.

    Ďalšou veľmi diskutovanou časťou návrhu novely ústavy je inštitút verejného ochrancu základných práv a slobôd, o ktorej hovorí článok 151a. V diskusii odzneli názory, že ide o zriadenie úradu s tichým pokojným miestom pre zaslúžilých vyslúžilcov. Skúsenosti vo vyspelých európskych krajinách však ukazujú iné, že ide o osvedčený inštitút na ochranu práv a slobôd fyzických a právnických osôb vo veciach, kde nekonajú, resp. sú nečinné orgány verejnej správy. Poznám situáciu vo verejnej správe a nemyslím si, že po zvolení hlavného ombudsmana to bude tiché miestečko. Tiché miesta nebudú ani na jeho pracoviskách.

    Občania Slovenskej republiky tento úrad budú využívať vo veľkom rozsahu. Súhlasím, že bude záležať od človeka, ktorého Národná rada do tejto funkcie zvolí, akú spoločenskú vážnosť táto inštitúcia získa. Či bude plniť funkciu múra nárekov, kde sa prídu občania vyplakať s menšou či väčšou nádejou na úspech, mnohokrát s vedomím, že aj tak nám nikto nepomôže, rovnako záleží od kompetencií, ale aj od konkrétneho človeka, či to bude úrad s prívlastkom "šteká, ale nehryzie", alebo či to bude naozaj ochranca, ktorého budú rešpektovať orgány verejnej správy a svoju nečinnosť budú naprávať v záujme občanov. Ja verím v to druhé a som presvedčený, že tento inštitút nájde u nás uplatnenie rovnako ako v iných demokratických krajinách. Je nesprávne už dopredu spochybňovať inštitút osvedčený vo vyspelých európskych štátoch a hovoriť o tom, že pre občanov bude veľkým sklamaním.

    Ďalej by som sa chcel dotknúť a poukázať na správnosť a nevyhnutnosť ústavnej zmeny v oblasti rozšírenia pôsobnosti a kompetencií Najvyššieho kontrolného úradu a na zdravotné poisťovne. Pokúsim sa odôvodniť prečo.

    Zákon o Najvyššom kontrolnom úrade bol schválený Národnou radou 19. januára 1993. Zákon Národnej rady o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia bol schválený 24. augusta 1994. Čiže o rok a pol neskôr. Vychádzajúc z týchto termínov nemohol zákon o Najvyššom kontrolnom úrade riešiť kontrolu v novovzniknutých poisťovniach v zmysle spomínaného zákona. Po schválení zákona o zdravotnom poistení bolo založených jedenásť zdravotných poisťovní. V súčasnosti, ako viete, pôsobí na Slovensku päť zdravotných poisťovní.

    Predpokladá sa, že finančné zdroje poisťovní v roku 2001 dosiahnu sumu 48 mld. Sk. Štátne transfery poisťovní by mali byť 17,7 mld. Sk. Podľa § 28 zákona o zdravotnej poisťovni v platnom znení sa štát podieľa na zabezpečení platobnej schopnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne poskytnutím návratnej finančnej výpomoci, a to do výšky 100 % jej platobnej neschopnosti. Aj keď štát ručí za platobnú neschopnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne, súčasné znenie Ústavy Slovenskej republiky a zákon o Najvyššom kontrolnom úrade neumožňuje vykonať nezávislú kontrolu v tejto poisťovni.

    Kontrolu nad zdravotnými poisťovňami vykonávajú orgány štátneho dozoru Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky. Podľa informácií, ktoré mám, ide o dvoch až troch kontrolórov na jednotlivých ministerstvách. Tento stav kontrolórov nepovažujem za dostatočnú kontrolu tam, kde ide o objem 48 mld. Sk. Preto je potrebné, aby Najvyšší kontrolný úrad zabezpečoval kontrolu verejných financií rovnako, ako je to v Rakúsku, vo Veľkej Británii, Holandsku, Poľsku a podobne. Rovnako je potrebné, aby tu existovala nezávislá kontrola aj pre túto oblasť. Aby existovali a boli spracúvané objektívne a dobré informácie pre správne rozhodnutia dozorných a správnych rád zdravotných poisťovní. Aby sa zabránilo prípadom, že poistné do zdravotníctva bolo použité na iné účely, napríklad ako pôžičky súkromným právnickým osobám, ako úložky do bánk, tak ako to poznáme v prípade zdravotnej poisťovne Perspektíva. Je potrebné, aby niekto nezávislý skontroloval, ako prebiehala likvidácia a prevod majetku zo zaniknutých zdravotných poisťovní do novovzniknutých zdravotných poisťovní. Aby bola zabezpečená a aby sme ako poistenci vedeli, aká je hospodárnosť a efektívnosť použitia prostriedkov zdravotných poisťovní.

    S kontrolou štátnych podnikov nie sme presvedčení, že dozorné rady konajú v súlade s právomocami, ktoré sú im vymedzené. Na záver len chcem zdôrazniť, že v súčasnosti hospodárnosť a efektívnosť použitia 48 mld. Sk zdravotného poistenia je podľa môjho názoru, aj podľa skúseností bez dostatočne účinnej a kvalitnej kontroly.

    Celkom na záver chcem povedať, vážené kolegyne, kolegovia, že mám veľkú úctu k súčasnej Ústave Slovenskej republiky z roku 1992, pretože je to prvý základný dokument existencie a fungovanie samostatnej Slovenskej republiky. Ak dnes prerokúvame navrhované ústavné zmeny, v mojom ponímaní to neznamená, že súčasnú ústavu znehodnocujeme, ale ju zlepšujeme a zdokonaľujeme na základe doterajších skúseností, na základe požiadaviek súčasnosti, na základe odhalených nedostatkov, zistených medzier v ústavnom texte, aj vecných argumentov. Chcem povedať, že budem rovnako hrdý na novelizovanú ústavu v roku 2001, ako na základnú ústavu z roku 1992.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Sopka sa prihlásilo spolu 15 pánov poslancov. Posledný je pán poslanec Ošváth. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Sopko, vy ste sa dotkli vo svojom vystúpení aj otázky poslaneckej imunity. Trvám na tom, čo som uviedol vo svojom vystúpení v tom smere, že ak by sme dnes celkom zrušili, aj vzhľadom na dnešnú realitu, ktorá pôsobí na pôde parlamentu, a treba povedať, že aj vaším pričinením, pretože ste predsedom mandátového a imunitného výboru, teda ak by sme celkom zrušili poslaneckú imunitu, tak by sme možno boli na tom lepšie, ako keď hráme akési falošné divadlo, že ideme predovšetkým pod vplyvom, povedal by som, nejakého mediálneho vplyvu a ďalších vplyvov riešiť kvázi situáciu poslancov do budúcnosti ohľadne ich privilégií. Dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že od roku 1990 do roku 1998, teda do času, než ste sa vy dostali k moci, otázka trestnoprávnej imunity alebo trestnoprávneho stíhania poslancov bola na pôde parlamentu možno v šiestich alebo v siedmich prípadoch. Aj to, povedal by som, striedavo, či už išlo o niekoho z koalície alebo opozície.

    V období vašej vlády sme svedkami možno už 20 zbavení imunity a treba povedať, že dodnes všetky tie zbavené veci, kde súčasťou tohto stroja ste boli aj v podstate vy ako predseda tohto výboru, sa nič nevyriešilo. Veď koniec koncov aj vy ste dnes alebo v minulých dňoch žiadali ministra vnútra, aby sa veľmi jasne vyjadril v tom smere, ako ďaleko sú tie veci, v ktorých ste zbavovali poslancov imunity, a keď ste aj vy vyriekli na pôde parlamentu verejné súdy, obrazne povedané, nad týmito osobami, keď ste žiadali, aby sa zbavili viny na súdoch a podobne. Takže z tohto pohľadu skutočne považujem terajšie snahy poslancov vládnej koalície riešiť problém poslaneckej imunity trošku za falošné a nezmyselné.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Sopko, aj vďaka vám a vášmu výboru sa poslanec Národnej rady Slovenskej republiky stal vyvrheľom spoločnosti. Je vďačnou témou pre "pisálkov" dnešných servilných médií. Predmetom osočovania sú kvázi výhody, ktoré poslanec zo svojho mandátu užíva, teda imunita, nehorázny plat, asistent. Samozrejme, všetko sú to veci, ktoré štandardne majú k dispozícii poslanci vyspelých demokratických štátov. Ústavy týchto štátov v závislosti od vyspelosti demokratického systému prisudzujú poslancom i mieru imunity.

    Myslím si, že Slovensko je na ceste k demokracii. Nie je plne rozvinutou demokraciou. Chýba tu mnoho aspektov, ktoré treba dopracovať, aby sa Slovensko mohlo porovnávať s vyspelými demokraciami. Teda aj tomuto stavu má odpovedať stupeň ochrany poslanca. Je neprirodzené a nenormálne, aby sa cestou okliešťovania imunity sledovala skutočnosť, že treba zavrieť opozičnému poslancovi ústa. Je nenormálne, aby si poslanec nemohol v snemovni alebo vo výbore Národnej rady povedať svoj názor bez toho, aby sa neobával trestnoprávnych postihov. Aby nemohol vysloviť názor aj na ľudí a subjekty mimo Národnej rady, mimo vlády Slovenskej republiky, aby sa nemusel obávať občianskoprávneho postihu za svoj názor.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Hudec.

    Pán poslanec Hudec bol zapísaný.

  • Ďakujem za slovo. Bol pán Cabaj bol predo mnou. Tak potom mu dajte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem hovoriť k prvej časti vystúpenia kolegu Sopka, k verejnému ochrancovi. Ak sa k tomuto vyjadruje a veľmi dobre by poznal rokovací poriadok Národnej rady, vôbec by tu nemusela byť diskusia na túto tému, a to z jednoduchého dôvodu. V § 68 zákona o rokovacom poriadku v odseku 4 sa hovorí: "Ak sa má podľa zákona vydať vykonávací predpis, predseda Národnej rady môže vyžiadať od navrhovateľa zákona jeho návrh. Návrh vykonávacieho predpisu predloží navrhovateľ zákona vždy, ak má vykonávací predpis nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný."

    Ak by tu bol návrh zákona a návrh novely ústavy by predkladala vláda, predložila by aj návrh zákona o verejnom ochrancovi, tak vôbec by tu nemuseli byť diskusie, lebo by sme vedeli, o čom je to. Ale v dnešnej spolitizovanej situácii, ktorá je na Slovensku, keď sa rozhoduje silou hlasov a vôbec nie argumentov, tak potom musíme mať pochybnosť, čo sa to vlastne chystá a pre koho sa to chystá. Takže toľko k prvej časti.

    Nedá mi však nereagovať na názory, ktoré zazneli v súvislosti s imunitou. Niečo som už hovoril, keď som vystupoval, v druhej časti budem ešte túto otázku rozvíjať, pretože treba aj občanom Slovenskej republiky povedať, že mandátový a imunitný výbor je jedno nešťastie na pôde parlamentu. Ak je tu niečo spolitizované, tak je to mandátový a imunitný výbor, a to z jednoduchého dôvodu. Zloženie mandátového a imunitného výboru je také, že 12 poslancov je z vládnej väčšiny a 7 poslancov z opozície. Na základe tohto všetky hlasovania v mandátovom a imunitnom výbore doteraz padali a padali nie na základe návrhov argumentov a neschopných argumentov, ktoré tam predkadali predkladatelia, ale jednoducho preto, lebo koaličná rada nalinkovala, a potom sa hlasovalo. Dokonca aj pri tých rozhodnutiach, ktoré urobil mandátový a imunitný výbor a ktoré následne potvrdila Národná rada, že poslanci boli zbavení imunity. Za koľké prípady sa, páni kolegovia, musíte hanbiť, pretože jednoducho žiadne stíhanie nebolo dokončené.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo.

    Je zaujímavé, že o poslaneckej imunite hovorí celkom opačne vládna koalícia a vládna opozícia. Aj to dokazuje, že asi poslanecká imunita bola v prvom rade vymyslená na ochranu opozičných poslancov. Nehovoriac už o tom, že v takom štáte, v akom teraz momentálne žijeme, ktorý nemá atribúty právneho štátu, je tu policajná zvôľa a vyšetrovatelia prenasledujú ľudí, že jednoducho tu je to dvojnásobne dôležité. Hovoríte, že treba urobiť, zrušiť prerokúvanie návrhov na trestné konania pred parlamentom. Myslím si, že vám by síce ubudlo z roboty, ale vymyslené, úplne vymyslené podozrenia zo spáchania trestných činov ich trestnosť by sa len jednoducho oddialila a ten pán poslanec, ktorý by mal toto na krku, keď opustí parlament, pochybujem, že by voľne rozhodoval, rozhodoval podľa svedomia, ale jednoducho by bol vydieraný.

    Doteraz mám skúsenosť, že niektorí policajti sa radi zahrajú aj na politicky orientovaných úradníkov štátnej správy a dobre cvičia s našimi poslancami. Aj mne sa to stalo. No tak odteraz si už len "zgustnú", keď toto bude platiť. Je to veľká chyba, že prichádzate s takýmto návrhom v ústave. Nielen toto je zlé na novele ústavy. Bohužiaľ, aj toto je zlé.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Sopko, vaše vystúpenie mi pripomenulo kukanie istej hovorkyne pána ministra vnútra Slovenskej republiky, akejsi Krasulovej každý pondelok, ktorá hovorí spravidla to, čo nechce už povedať ani pán Pittner, ani pán Ivor vo svojich "pondeľníčkoch". Chápem vašu obavu, ale nemyslím si, že by ste mali pravdu, keď tvrdíte, že počas vašej vlády je Slovensko demokratickým štátom. Vy sám máte toho za nechtami príliš veľa ako predseda mandátového a imunitného výboru, že ste terorizovali, doslova terorizovali niekoľkých poslancov vládnej opozície. Vy ste ich posielali k vyšetrovateľom, ktorí nemali pripravené na nich správy. Vy ste sa podieľali na tom, aby im strpčovali život, aby ich posadili do basy. Toto, pán Sopko, sa za 10 rokov od novembra 1989 na bývalom území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ani Slovenskej, ani Českej republiky nestalo. Ale počas vášho účinkovania áno.

    Presviedčali ste nás takou ohavnou stupídnosťou, že každý sa môže obhájiť pred súdom. A keď sa už aj obhájil ako pán poslanec Krajči, tak ste sa im zabudli ospravedlniť. A ja som presvedčený, že sa im raz ospravedlníte, aj pánu Lexovi. Teraz nám chcete tým, že chcete trestať za prejavy v snemovni, zaviazať ústa, aby sme nehovorili voličom v predvolebnej kampani pravdu, ako ste ich oklamali a ako ich klamete ďalej. Pán poslanec Sopko, ale my nemáme svoje kopy antracitu v Čiernej nad Tisou, ktoré nám chodí pán Pittner s pánom Čarnogurským kontrolovať. My sme slobodní občania a poslanci slobodného slovenského štátu.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, bola trošku delikátna situácia, že práve vy ako predseda výboru, ktorý má v kompetencii aj zaoberanie sa problémom imunity, to znamená návrhov na zbavenie imunity poslanca parlamentu ste tu už 20-krát predkladali návrh na pozbavenie imunity poslanca. Hoci ste museli veľmi dobre vedieť, že mnohé návrhy boli absolútne nepripravené. A my sme vám to vo svojich vystúpeniach aj dokázali. Čiže ja by som sa bola schopná a ochotná kedykoľvek zbaviť sa tohto inštitútu imunity, keby som mala záruku, že si zase niečo nevymyslíte a že takto sa nebudete mstiť nám všetkým, ako ste to urobili niektorým kolegom. Vy sám ste povedali, že strata imunity by nemala viesť k šikanovaniu poslancov. No ale pod vaším vedením tohto výboru práve k tomu vedie.

    Čo sa týka ombudsmana, pán poslanec, ja som sa vyjadrila, že keby ten inštitút garantoval, že bude zvolená skutočne nezávislá autorita, ktorá bude mať úctu a dôveru väčšiny občanov Slovenskej republiky, prosím. Ale ombudsmana si zvolíte vy vašou vládnou väčšinou. A neviem, či ste si všimli v dôvodovej správe, že plánujete pre tohto ombudsmana 20 zamestnancov. A zasa to budú iba ľudia, ktorých si tam politicky dosadíte. Akú má teda garanciu občan tohto štátu, že sa mu tento ombudsman bude venovať skutočne nezávisle a že nebude na neho vyvíjaný politický vplyv.

    A čo sa týka zdravotných poisťovní, nemám absolútne nič proti tomu, aby boli kontrolované aj Najvyšším kontrolným úradom. Ale, pán poslanec, vy možno neviete, že v každej poisťovni sedia aj zástupcovia štátu v správnych a dozorných radách. Čo tam robia, ak nekontrolujú peniaze nás všetkých?

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Chcel by som komentovať niektoré časti vystúpenia pána poslanca Sopka, pretože on v čase prerokúvania návrhu novely ústavy je zároveň predsedom zo zákona vyplývajúceho mandátového a imunitného výboru. Zákon o rokovacom poriadku, ktorý zneužívate a ktorý, nie vy osobne, pán Sopko, ale vládna koalícia, a ktorý je vlastne porušovaný aj pri prerokúvaní tejto novely ústavy, hovorí v § 57, že mandátový a imunitný výbor posudzuje, či sú dôvody na to, aby nebol vydaný súhlas na trestné stíhanie poslanca alebo na jeho vzatie do väzby. Ak príslušný orgán požiada Národnú radu o vydanie súhlasu na trestné stíhanie, výbor žiadosť urýchlene prerokuje a podáva správu.

    Pod vaším vedením, pán poslanec Sopko, ste zdevastovali inštitút imunity poslanca a zdevastovali ste aj podstatu prerokúvania takýchto žiadostí v mandátovom a imunitnom výbore preto, lebo pod vaším vedením sa mandátový a imunitný výbor stal podateľňou Ivorovej sekcie vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti a vy ste sa stali náčelníkom spisovej služby Ivorovej sekcie. Nič ste neurobili, len ste podali do pléna Národnej rady pochybné žiadosti vyšetrovateľov, a pritom je to úrad, ktorý je dnes v Ústavnom súde v archíve, že porušuje zákony tejto krajiny. To je Ivorova sekcia pre vyšetrovanie obzvlášť závažnej trestnej činnosti.

    Vaše vystúpenie aj vo vzťahu k Najvyššiemu kontrolnému úradu mi pripomenulo vystúpenie pani Kadlečíkovej a obidve vystúpenia mi pripomenuli vystúpenia pionierov na schôdzach komunistickej strany, kde vítali uznesenia a boli šťastní, že môžu podporiť to, čo je na stole. Prepáčte mi, že tak hovorím, ale hovorím to z toho dôvodu, že taký zlý návrh ústavy, taký zlý a porušený zákon, ako je v tomto prípade, nemôžete predsa s hrdosťou oceňovať, ako ste to urobili.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Vážení prítomní, pán poslanec Sopko hovoril o poslaneckej imunite ako o veľkej výsade. Ja vidím aj inú stránku poslaneckej imunity, a to ochranu pred zneužitím moci. A to ochranu, tak ako už bolo povedané, hlavne opozície a odporcov vládnej moci. Ako príklad, spomeňme si, ako to bolo s voľbou prezidenta Havla, že pán poslanec Sládek bol zbavený poslaneckej imunity a daný do väzby práve na dni, keď bola voľba prezidenta. A je verejným tajomstvom, že keby bol tento poslanec zostal v parlamente, tak tento jeden hlas by bol rozhodol o tom, že voľba by sa bola skončila inak.

    A teraz k problematike ombudsmana. Pán poslanec, opoziční poslanci nespochybňujú, ako ste to povedali, existenciu a význam ombudsmana, ale hovoria o nenáležitej úprave, nie dobrom zakotvení v návrhu ústavy. A navyše, že nemáte doriešené otázky, ktoré by ste mali mať doriešené pri takomto zakotvení. Nie je to len môj návrh a názor, ale dovolím si vám pripomenúť, že mimovládne organizácie, napríklad nadácia Občan a demokracia, Slovenský helsinský výbor, Centrum pre podporu miestneho aktivizmu, uvádzajú, že protestujú proti takému vymedzeniu, ako je v návrhu ústavy. A čím ďalej sa dostáva do povedomia otázka obsahu ústavy, tým viac sa ozývajú aj občania. Ja som dnes musela párkrát vybehnúť a stratila som aj poradie na faktickú pripomienku, pretože telefonujú a nesúhlasia...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa, vypnite si telefón a nebudete musieť vybiehať von z rokovacej sály. Hovorili ste, že ste stratili poradie len preto, že ste museli vybehnúť von.

  • Hlasy v pléne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda výboru Sopko,

    asi história žiadneho parlamentu nepozná prípad, aby počas dvoch rokov bolo toľko prípadov politicky motivovaných zbavení imunity poslancov ako počas vašej éry. Ale ani...

    Prosil by som kolegov o ticho.

  • Páni poslanci, nerušte pána poslanca Andrejčáka.

  • Aj kvôli vám to hovorím.

    Ale iste história žiadneho parlamentu nepozná ani počet prípadov, aby toľkokrát bola odobratá imunita jedného poslanca a napriek tomu, že už beží druhý, vlastne tretí rok, ešte stále nebol dôvod na to, aby ho súd súdil. Ale po tejto teórii, ktorú ste vyriekli, som čakal, že ju zakončíte odstúpením z mandátu poslanca, lebo ste v ničom neboli taký, ako ste teoreticky vysvetľovali. To ma veľmi mrzí, že ste si nezobrali poučenie. Keby ste takto pekne hovorili o ľadovom hokeji alebo astronómii, rešpektoval by som to. Povedali ste si svoje, tam ste ešte nič nepokazili. Ale tu sa už to horšie robiť nedá.

    Chcel by som len povedať, že, bohužiaľ, s úpravou časti ústavy, ktorá sa týka imunity, ste nezmenili skutočnosť, že ste politicky zneužívali proti opozícii práve imunitu. A vy ste ju tam zakonzervovali ďalej. Robíte ďalšie úpravy, len aby ste sa nedotkli možnosti naďalej nám brať imunitu pre nič za nič, a potom pekne o tom mlčať, že vlastne orgány trestného konania nemôžu konať, a vy iba, no hopla, pomýlil som sa. To, že je Lexa dlhodobo preč kvôli vám osobne, bohužiaľ, je pravdou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Nedalo by sa niečo spraviť s tou tabuľou, aby sme videli aj my z druhej strany poradie poslancov, ktorí majú diskutovať? To je otázka.

    Teraz k pánu poslancovi. Pán poslanec Sopko, hovorili ste o imunite veľmi veľa. Ja by som sa vás chcel spýtať: Ste si istý, že niekedy tú imunitu nebudete potrebovať vzhľadom na vaše diskutabilné rozhodnutia za posledné dva roky, čo si len ja pamätám? Na vašom mieste by som o nej nehovoril tak jednoducho a ľahko.

    No, a viete, plne súhlasím s imunitou, že jednoducho pre poslanca nemusí existovať z hľadiska, povedzme, dopravno-priestupkového, ale poslanecká imunita politická jednoducho musí byť z hľadiska práve tých Ivorov a Pittnerov, ktorí sú schopní overovať napríklad to, že občan Slovenskej republiky nie je doma, hoci päť miliónov občanov ho na vlastné oči videlo cez televízne obrazovky v zahraničí, vyhrážať sa medzinárodným zatykačom, a potom jednoducho povedať, že sa vlastne nič nestalo. Viete, títo Pittnero-Ivorovia len striehnu na to, čo a ako by mohli využiť vo svoj prospech. A poslanec je len kvôli tomu poslancom, aby vlastne mohol tlmočiť to, čo občan Slovenskej republiky, ktorý nemá imunitu, jednoducho tlmočiť nemôže.

    Čiže, ešte raz, s imunitou by som narábal veľmi opatrne.

  • Váš hlas bol vyslyšaný, pán poslanec. Už fungujú obidve tabule.

  • Pán predsedajúci, som vám nesmierne zaviazaný. Ďakujem veľmi pekne.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    Národná rada,

    dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k otázke imunity a ombudsmana. Podľa môjho názoru by bolo možné súhlasiť s politickou imunitou. Človek tak či onak za rôzne trestné činy alebo prečiny bude pykať hneď alebo neskoršie. V najhoršom to svedomie, ktoré by mal mať každý človek, by mu určite nedovolilo, aby ho imunita zbavila zodpovednosti. Ale mám taký dojem, že máme rôzne stupne imunity. Napríklad vládni činitelia, ktorí sem chodia, častokrát používajú hrubé výrazy, obvinenia hlavne voči opozícii a nič sa nedeje. Tu už sme o tých krvavých paprčiach počuli toho toľko a mám taký dojem, že oni užívajú osobitnú imunitu. A to isté je možné povedať aj o niektorých poslancoch opozície. Keby sme boli právnym štátom a človek by sa nemusel báť zbytočných obvinení, tak určite by bolo lepšie. Ľudia by nemuseli prípadne utekať do zahraničia a čakať, až sa situácia znormalizuje.

    Čo sa týka ombudsmana, určite bude záležať od jeho právomoci, od jeho úradu a od jeho kvality, teda podľa toho, kto bude vybratý. Mal by to byť človek múdry, komunikatívny, pracovitý, ktorý bude vedieť niečo vybaviť. Ale aby sme nevybavili nejaký platonický úrad, ktorý nič nebude vedieť vybaviť. A mám obavy z toho, že toto bude. Za ombudsmanom budú chodiť ľudia, ktorí sú v ťažkostiach. Budú to sociálne problémy. Ako pomôže ombudsman? Určite budú chodiť aj ľudia, ktorí majú rôzne problémy napríklad s porušovaním zákonov a prípadne s výkonom trestu. Ako im ombudsman pomôže? A toto budú otázky, ktoré ho budú sprevádzať.

  • Ďakujem pekne.

    Vyjadrím sa len ku kolegovi Sopkovi, ku kategórii ombudsmana. My dopredu veľmi často chceme zrušiť aj dobrú vec. Snažíme sa ju personifikovať. Takto vlastne problém nevyriešime. Boli sme s výborom pre nezlučiteľnosť vo Veľkej Británii, kde funkcia ombudsmana je pomaly dvesto rokov. A tento ombudsman nahradzuje napríklad v hornej aj dolnej snemovni aj mandátový a imunitný výbor, ale aj výbor pre nezlučiteľnosť, ktorý máme. Ten človek je nezávislý a prvá otázka naša bola: Ako vlastne je možné, že je tento človek nezávislý, keď parlament vždy rozhoduje počtom hlasov, aby bol ombudsman zvolený? No dosiahli to veľmi jednoducho, vysvetľovali nám. Za dvesto rokov dvoch ombudsmanov povýšili do šľachtického stavu a šesť sťali. Čiže tu je prípad, kde sa Briti môžu pozrieť do histórie a vytvorili si precedens, kde človek nikdy nepochybuje o tom, aby ombudsman vo Veľkej Británii bol závislý od hociktorej politickej strany. Čiže len chcem povedať, že ak za dvesto rokov budeme posudzovať aj funkciu slovenského ombudsmana, myslím si, že to nebude vôbec politicky dosadený človek, ale vznikne tradícia nezávislého človeka, ktorý bude bojovať za ľudské práva a zákony.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Sopko, mne sa azda zdá, že práve vy hovoríte o tom, že my spochybňujeme a ako je nesprávne spochybňovať dopredu funkciu nezávislého ombudsmana. To hovoríte vy, šéf mandátového a imunitného výboru? Akú hodnotu pre vás má česť? Vy sa neviete zastať svojho poslanca. Naopak, viete, že odznie nesprávna informácia, konkrétne o mne. Dali ste novinárom informáciu - a odznelo to ako číslo jeden v správach na Twiste -, že Belohorská má 45-percentnú absenciu. Nehanbíte sa? Veď som vám dokázala, že to nie je pravda. A vám osobne, aj vašim pracovníkom som to vysvetlila. Prosila som vás. Prosila som aj pána redaktora, ktorý to robil, aby informáciu opravili. Neopravili ju. Vy rozdeľujete aj česť na česť koaličnú a česť opozičnú. Pozrite sa na disciplinárne konania, ktoré ste odsúhlasili len na našich poslancov. Pozrite sa na všetky tie trápne situácie, ktoré sú s vyšetrovateľmi v našom výbore. Vy dokonca neviete vyšetrovateľovi vysvetliť, čo je to česť poslanca. O čom hovoríte? Vy ste strážca mandátu. Vy ste strážca imunity tohto parlamentu, nie jednotlivých poslancov.

    Vy viete, že napríklad na televíznej stanici nás poslankyne HZDS zosmiešnia, že nevideli naše zdravotné karty o šialených kravách, a vy nemáte ani toľko cti ako chlap a ako šéf tohto výboru, aby ste vzniesli nejaký protest. O čom hovoríte, o akej imunite?

  • Áno. Ďakujem pekne za slovo.

    Dovoľte mi, aby som stručne reagoval aj ja na vystúpenie pána poslanca Sopka. Skutočne, pripájam sa k jeho názoru, že treba oceniť fakt, že autori novely ústavy sa nevyhli takej citlivej otázke, akou nesporne je imunita poslanca.

    Nakoniec všetci dobre poznáme názory našich občanov. Súhlasím s pánom poslancom Sopkom, že riešenie tohto problému v návrhu novely je dostatočné. Ľudia sú si rovní v právach. Práve poslanec musí byť zodpovedný za svoje činy. Musí byť príkladom. Súhlasím tiež s tým, že nemala by sa politicky zneužívať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Rád by som reagoval na tú časť vystúpenia pána poslanca Sopka, v ktorej sa dotkol otázky poslaneckej imunity.

    Už som sa v minulosti k tomuto vyjadril. Chcel by som na úvod asi také stanovisko alebo vysvetlenie, pretože mnohokrát sa to medzi občanmi nechápe správne. Poslanecká imunita neznamená nejakú výsadu poslancov alebo nejaké zvýraznenie rozdielu medzi bežným občanom a poslancom Národnej rady. Poslanecká imunita má za úlohu len zabezpečiť nevyhnutnú ochranu ústavného činiteľa počas jeho mandátu pred prípadným, trebárs len teoreticky možným zneužitím štátnej moci voči nemu, a to bez akéhokoľvek teraz príklonu ku koalícii alebo opozícii, ale konštatované čiste v teoretickej rovine.

    Uviedol by som aj jeden príklad, ktorý tu už bol spomenutý. Stal sa v jednej susednej krajine, keď bol zadržaný poslanec vzatý do väzby. Nezúčastnil sa na voľbách prezidenta. Tento jeden hlas rozhodol a ešte k tomu je dôležité poznamenať to, že tento poslanec bol neskôr nezávislým súdom oslobodený spod tohto obvinenia. Takže tam išlo o pomerne závažný fakt, a keď sa na to pozrieme z tohto hľadiska, tak naozaj je správne, keď ústavní činitelia, poslanci užívajú takúto ochranu, aby k podobnému prípadu nemohlo dôjsť. Myslím si, že aj naša ústava alebo novela ústavy, ktorá je predkladaná, rieši tento fakt, a najmä v tom je oproti minulosti oveľa progresívnejšia, že v prípade, že poslanec nebude vydaný na trestné stíhanie, tak sa bude za to zodpovedať po skončení svojho mandátu.

  • Pán poslanec Sopko chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov, ktorí reagovali faktickými poznámkami na jeho vystúpenie.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo.

    Budem reagovať veľmi krátko. V prvom rade chcem odporučiť pánom kolegom poslancom, ktorí vystupovali ku kompetenciám a k práci mandátového a imunitného výboru, aby si preštudovali rokovací poriadok, lebo vaše vystúpenia preukázali, že máte vážne medzery v jeho poznaní.

    Po druhé, pani poslankyňa Belohorská, chcem vás ubezpečiť, že naďalej budem zverejňovať účasť poslancov na zasadnutí výboru. A nemám sa vám prečo ospravedlňovať, pretože tam máte vykazovanú neúčasť. Neboli ste prítomná. Neboli ste prítomná na rokovaní, a neospravedlnili ste sa.

  • Hlasy z pléna.

  • Taká je pravda. Neospravedlňovali ste sa.

  • Výkriky z pléna.

  • Prosím, páni poslanci, nevykrikujte.

  • Ja nie som povinný skúmať, kde sa nachádzate, či ste v zahraničí alebo či ste u nás na Slovensku.

    Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, prosím, aby sme sa slušne vyjadrovali a nevykrikovali v snemovni jeden na druhého. Pán poslanec Cuper, prosím, aby ste zachovali pokoj a rozvahu.

    V poradí ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Tkáč.

  • Vážená Národná rada,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vo svojom trochu dlhšom vystúpení reagoval alebo hodnotil návrh novely Ústavy Slovenskej republiky. Predovšetkým mi dovoľte, aby som vyšiel z tézy, že postup, ktorý zvolilo vedenie a súčasná vládna moc pri prerokúvaní novely Ústavy Slovenskej republiky, je protizákonný, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, s platnou ústavou a je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku.

    Postup, ktorý ste zvolili v súvislosti s prerokúvaním novely Ústavy Slovenskej republiky, je v rozpore s celým radom ustanovení rokovacieho poriadku, ktorý hovorí o lehotách v súvislosti s predkladaním návrhov zákonov či ústavných zákonov. Podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku predseda Národnej rady zabezpečí bezodkladné doručenie návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa tohto zákona, všetkým poslancom. Návrh zákona sa musí doručiť poslancom najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady zaradí podľa § 72 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona do programu najbližšej schôdze Národnej rady. Podľa § 72 ods. 2 návrh zákona sa nemôže zaradiť do programu schôdze, ak neuplynula lehota ustanovená v § 72 ods. 1.

    Chcem povedať, že štart rozhodovania Národnej rady v prvom čítaní bol protizákonný. Návrh novely Ústavy Slovenskej republiky sme dostali asi 45 minút pred začatím rokovania Národnej rady o návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti chcem ísť ďalej a chcem uviesť, aký postup ste zachovali v tomto priebehu prerokúvania návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky.

    Návrh novely, ktorý predložila skupina štyroch poslancov, obsahoval 93 bodov, 92 zmien, doplnkov a jeden so všeobecnými ustanoveniami. Súčasťou tohto návrhu neboli v prílohe ani návrhy zákonov, ktoré by mali vstúpiť do účinnosti v súvislosti s účinnosťou tejto novely Ústavy Slovenskej republiky. Ak by sa malo splniť to, čo dnes tu je, poviem vám jeden príklad zo svojej odbornosti, a to je príklad, kde hovoríte, že celý rad ústavných činiteľov nesmie byť v rozpore s pracovným pomerom, výkonom funkcie, to je absurdná formulácia.

    Odo dňa účinnosti tejto ústavy ani jeden z ústavných činiteľov tejto krajiny, Slovenskej republiky nebude mať nemocenské poistenie, nebude môcť získať nárok na dôchodkové zabezpečenie, pretože nebude v pracovnom pomere a nebude v žiadnom inom pomere, pretože ani platové pomery, ani pracovnoprávne vzťahy ústavných činiteľov takýmto spôsobom nevykryjete. Moje odborné presvedčenie je v tom, že ústavní činitelia sú v pracovnom pomere a vzťahujú sa na nich ustanovenia Zákonníka práce v oblasti pracovných podmienok, náhrady škody, v oblasti dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia a podobne. Vy ste tam uviedli takéto nezmysly.

    V tejto súvislosti chýbajú ďalšie vykonávacie predpisy ako súčasť tohto balíka, stále hovorím o etape prvého čítania. Boli tu už výklady o ombudsmanovi, kde nie sú riešené otázky ustanovovania ani pracovnoprávnych vzťahov, ani ďalších náležitostí tejto významnej funkcie, ktorú v súvislosti s prístupovým procesom do Európskej únie budeme musieť raz prijať. Hnutie za demokratické Slovensko nie je proti tejto funkcii, ale protestujeme proti takému vážnemu zásahu bez konkrétnych a komplexných systémových väzieb výkonu a ustanovenia tejto funkcie.

    V oblasti prvého čítania chcem uviesť ďalej aj to, že ste 93 bodov, ktoré predložili 4 poslanci, nechali prejsť prvým čítaním. Apologetickí žurnalisti si uťahujú vrátane pána predsedu výboru Orosza, ja som vás počúval aj v sobotu, máte absolútny mediálny priestor, osočujete opozíciu, že využíva diskusiu v druhom čítaní na deštrukcie a na podobné záležitosti. Dnes v slovenskom verejnoprávnom rozhlase dostal priestor pán Orosz, tuším, dostal priestor pán Bugár, ale verejnoprávna inštitúcia sa neunúvala vypočuť si aj názor opozície. Stále kritizujete, že deštruujeme a zavádzame alebo zdržujeme verejnosť našimi vystúpeniami. Ak ste zneužili rokovací poriadok, zákon o rokovacom poriadku a protizákonne ste predložili v rozpore s príslušnými paragrafmi zákona o rokovacom poriadku novelu ústavy na stôl, nemohli sme využiť prvé čítanie.

    A čo ste urobili v druhom čítaní? Pán poslanec Fehér pod bodom alebo takýmto textom v utorok 6. februára 2001 predložil celý balík pozmeňujúcich návrhov, ktoré majú 24 strán, týchto pozmeňujúcich návrhov je dokopy 78. Čiže ak porovnáme proporcie 93, ktoré ste dali vy, a 78 pána poslanca Fehéra, pod ktoré ste sa nebáli znovu podpísať všetci štyria predkladatelia, vážení, dnes je 14. februára, to znamená, my ako poslanci máme 8 dní na preštudovanie ďalších 78 zásahov do Ústavy Slovenskej republiky. Ak by sme analogicky použili ustanovenie, že najneskôr alebo najmenej 15 dní majú poslanci od predsedu Národnej rady na preštudovanie týchto materiálov, tak by logika kázala, ak by sme použili analógiu zákona aj analógiu práva, že nám na taký obrovský balík zmien dáte ďalších 15 dní, aby sme sa mohli seriózne oboznámiť s tým, čo tieto zmeny obsahujú.

    Pán poslanec Orosz včera alebo presne 12. podvečer povedal celkom ironicky, že tých 78 zmien nič nie je, že keby tých 78 zmien nebolo, tak sa nič nestane. Je to jednoznačne citát pána poslanca Orosza. Tak som si to starostlivo preštudoval, aby som nebol osočený, že hovorím o tom, čo nečítam, lebo to je bežná prax, ako sa dozvedáme. A čo som zistil? Tých 78 zmien keby nebolo, tak sa nič nestane. "Je na 99 % pripomienok z vlády Slovenskej republiky. Keby neboli, tak sa nič nestane," to je citát predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážení, ale čo predstavuje tých 78 zmien? Ja sa k tomu ešte chcem dostať, preto sa aj ospravedlňujem, že budem hovoriť dnes dlhšie. Upravuje alebo mení to podstatné, čo aj opozícia podstatne kritizovala, a síce to, ak to poviem vo vzťahu k článku 7 ústavy, otázku toho, s čím sa vy bijete do pŕs, že je to nevyhnutné na vstup do Európskej únie, tak vás vláda tam poučila a pán poslanec Fehér to prijal, vy ste sa znovu pod to podpísali, že už neodovzdávate zvrchované práva medzinárodnej organizácii v rámci medzinárodnej zmluvy - komentujem to momentálne voľne -, ba dokonca že vláda vás poučila, že váš pôvodný návrh 93 bodov bol absolútne proti vstupu Slovenskej republiky do NATO. Vy ste bránili Slovenskej republike vstúpiť do NATO preto, lebo ste povedali, že je možné vstúpiť do európskych bezpečnostných štruktúr len v Európe. A vláda vás poučila 14. júla 2000 vo svojom balíku pripomienok, ktoré ste potom akceptovali, že tú Európu vyhodíte, pretože NATO je euroatlantická obranná štruktúra a vojenská organizácia. To znamená, ak by vzniklo obranné spoločenstvo európskych štátov, o čo sa usilujú - ešte sa o tom budem zmieňovať - krajiny Európskej únie, tak potom je to v poriadku, ale je to proti tomu, aby sme vstúpili do NATO. Toto ste nechali v balíku 78 zmien 6. februára 2001.

    To sú podstatné veci, ktoré podľa mojej mienky podstatne menia možno aj prístup opozície k týmto diskutovaným otázkam, ale dokumentujú legislatívnotechnickú aj morálno-etickú úroveň navrhovateľov novely Ústavy Slovenskej republiky. Nemôžem si pomôcť a nemyslím to absolútne osobne ani konfrontačne.

    Dovoľte mi, aby som ešte pripomenul ďalšie okolnosti v tejto súvislosti, že ak takým podstatným spôsobom - 93 zmien z leta, 78 zmien - tí istí autori menia sami seba, tak idete ďalej, čo ste komentovali pri voľbách, že ľud potrebuje zmenu alebo že si zvolil zmenu, vy ste už ďalej, vy už teraz robíte zmenu zmeny. A to ste sami podpísaní pod obidva návrhy, aj pod 93 zmien, aj pod tých 78, ktoré menia tých 93 zmien. A na tých 78 zmien, ktoré menia 93 zmien, ja ako poslanec Národnej rady mám 8 dní, ešte som z toho 2 dni bol v Štrasburgu. Našťastie bol víkend.

    Usmievate sa, pán poslanec Orosz, a toto je vaša legislatívna vizitka. Je úplne evidentné, že do legislatívy zasahujete vo svojom živote zatiaľ 2 roky a 3 mesiace. To je všetko výsledok vašej legislatívnej činnosti. Chcem tým povedať, ako hodnotím protizákonnosť druhého čítania. Protizákonnosť druhého čítania vo väzbe na protizákonnosť čítania prvého hodnotím tak, že 78 zmien je aj v súlade s rokovacím poriadkom, čo je zákon, pokiaľ to niekto nevie, je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, analogicky treba použiť znova 15-dňovú lehotu, aby s takým rozsiahlym balíkom zmien mal poslanec právo sa oboznámiť.

    Akým právom teda hodnotím túto otázku z hľadiska protizákonnosti? Takým, že práve touto lehotou, ktorú nám nedoprajete, necháte nás v rámci diskusie urážať ako ľudí, ktorí majú právo, opozícia má právo si povedať svoje, necháte nám na to skrátený čas a zavádzate nový termín - skrátené legislatívne konanie novely Ústavy Slovenskej republiky. Táto Národná rada pri arogancii a cynizme súčasnej vládnej moci mala asi 80 prípadov skrátených legislatívnych konaní. Teraz sa vyhrážate v médiách, už ráno som si to vypočul, dostal som stres, že pani ministerka financií sa mala vyjadriť, ako ohrozujeme financie tejto krajiny, pretože si dovolíme diskutovať o novele ústavy, že od 1. marca mali byť zase nové nejaké daňové predpisy, tak to zas obdivujem takúto legislatívnu činnosť, pretože sa vyhrážate, že budete v skrátenom legislatívnom konaní meniť dane a ich účinnosť bude od 1. marca 2001. To sú všetko súvislosti, ktoré súvisia s tým, že protizákonne postupujete aj v druhom čítaní a neumožníte sa nám seriózne oboznámiť s takým balíkom, obrovským balíkom zmeny zmien.

    Dovoľte tie širšie súvislosti novely Ústavy Slovenskej republiky. Ak platia určité tézy, a to také, že ste v návrhu 78 zmien z roku 2001 zo 6. februára vlastne akceptovali pripomienky vlády zo 14. júla 2000, tak sa pýtam opätovne, zatiaľ už tretí deň ste mi nedali odpoveď a verejne vyzývam predsedu ústavnoprávneho výboru, či ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pri takej závažnej zmene máme, alebo nemáme nárok oboznámiť sa s textom pripomienok Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Totiž vláda v balíku svojich zmien, kde dali 63 zmien, v bode 62 zo 14. júla 2000 hovorí v predvetí úvodu, že súhlasí s novelou len za cenu, že sa schvália pripomienky vlády Slovenskej republiky textu novely, a v bode 62 sa uvádza, že sú tam aj pripomienky Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Ja sa verejne pýtam, kedy dostaneme pripomienky Rady hospodárskej a sociálnej dohody na stôl, kedy sa sociálni partneri budú môcť vyjadriť.

    A keď som už pri tejto rovine sociálneho partnerstva, to sú takisto súvislosti novely Ústavy Slovenskej republiky, tak sa pýtam, akým právom člen Rady hospodárskej a sociálnej dohody, predseda Združenia miest a obcí Slovenska pán Sýkora požiadal všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne listom o to, aby sme takto navrhovaný text novely ústavy neschválili, pretože je v rozpore s platnou Ústavou Slovenskej republiky a s Európskou chartou miestnej samosprávy. Je to sociálny partner a je to reprezentant reprezentatívnej organizácie Združenia miest a obcí Slovenskej republiky, najpočetnejšej organizácie miestnej samosprávy na Slovensku a pritom, ajhľa, počúvame, akým spôsobom sú to nevyhnutné podmienky pri novele Ústavy Slovenskej republiky vytvoriť predpolie, priestor na reformu verejnej správy. A predseda Združenia miest a obcí Slovenska nám do lavíc pošle list, že návrh novely ústavy je protiústavný. Ešte poviem o tom a v súvislosti aj s tým, akým spôsobom likvidujete verejnoprávnosť verejnoprávnych inštitúcií.

    Apologeticky pán poslanec Sopko predo mnou menuje Najvyšší kontrolný úrad a nech zasahuje do činnosti zdravotných poisťovní, ako, preboha, keby tam nebol systém prirodzených práv vlastníkov tohto poistenia, ako keby tam neboli samosprávne orgány, a to sa týka aj Sociálnej poisťovne, to sa týka Národného úradu práce, týka sa to zdravotných poisťovní a týka sa to aj zásahov do miestnej samosprávy obcí a miest. V tejto súvislosti sú takéto fakty.

    Aby som zhrnul úvodnú časť svojho vystúpenia. Návrh novely ústavy obsahuje 93 bodov, spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky obsahuje 75 bodov aj to len z jedného výboru, výboru pre rozpočet, financie a menu, ktorý jediný prijal platné uznesenie v súvislosti s novelou Ústavy Slovenskej republiky. A verím, že si to všimnú aj občania, že ani jeden iný výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie k návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky. Ak sa zlikviduje možnosť vystúpiť v prvom čítaní, v druhom čítaní meníte zmeny a zaplavíte v druhom čítaní 78 zásahmi 93 bodov z prvého čítania a ak sa výbory jednoducho nie sú schopné uzniesť, prečo potom deštruktívne pôsobíme, pán predseda ústavnoprávneho výboru, v pléne Národnej rady, keď máme jedinú šancu tieto veci ovplyvňovať alebo diskutovať o nich, nie ste schopný ani vo vládnej väčšine zabezpečiť seriózny prístup výborov Národnej rady, aby sa k takémuto postupu Národnej rady a predkladateľov mohli vyjadriť.

    Vláda Slovenskej republiky 14. júla 2000 odporučila 63 zmien, ktoré ste vy potom pretavili do 78 návrhov 6. 2. 2001. Bol som osočený predsedom ústavnoprávneho výboru, keď som robil absolútny súčet týchto pripomienok, že zavádzam, a pritom som nič neurobil, ja som jednoducho spočítal súbor pripomienok, ktoré dokopy tvoria absolútne číslo. Keď sa pretaví toto myslenie do jednotlivých spoločných bodov, tak, samozrejme, je tu dnes 93 zmien, ktoré sú menené v 78 prípadoch. Navyše, ešte dali, poslanci Kresťanskodemokratického hnutia, svoj príspevok v súvislosti s interrupciami, je tu balík pozmeňujúcich návrhov, ktoré by som mohol zosobniť pánom poslancom Tuchyňom. Osobne sa stotožňujem s týmito pripomienkami, pretože to sú veci, ktoré hovoria o tom, akým spôsobom sa má ísť do euroatlantických ozbrojených štruktúr, pretože treba vytvoriť skutočne aj v novele ústavy a v ústave predpolie práve na takéto vstupy do aliancie.

    Samozrejme, ak hovoríme o porušovaní rokovacieho poriadku v súvislosti s novelou Ústavy Slovenskej republiky, je evidentné, že porušovanie rokovacieho poriadku Národnej rady, čo je zákon a čo je takisto protizákonné ako každý iný skutok, ktorý je v rozpore so zákonom, že takýto spôsob porušovania pri novele ústavy nie je ničím novým v Národnej rade.

    V tejto súvislosti treba uviesť, akú môžem mať dôveru voči predkladateľom, ktorí apologeticky porušovali svojimi odbornými prístupmi platnú Ústavu Slovenskej republiky a zákony tejto republiky priamo v pléne Národnej rady, koľkokrát bol porušený zákon o rokovacom poriadku, koľkokrát boli porušené ustanovenia o skrátenom legislatívnom konaní, koľko dní a nocí sme v parlamente počas tejto vládnej väčšiny strávili, akým spôsobom pristupovali apologetickí právnici či samotní navrhovatelia, ale aj ďalší poslanci k problematike právoplatnosti rozhodnutí o amnestiách, akým spôsobom postupoval mandátový a imunitný výbor v súvislosti s kauzami, z ktorých ani jedna zatiaľ nie je právoplatne skončená odsudzujúcim rozsudkom príslušného súdu, akým spôsobom Národná rada ignorovala návrh poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, aby sme vyriešili prístup ku zrušeniu imunity poslancov za skutky, ktoré boli dávno amnestované, akým spôsobom sa postupuje v Národnej rade v personálnych otázkach, čo je veľké predpolie pre novelu ústavy, a akým spôsobom sa pristupovalo k voľbe nového Ústavného súdu.

    Ak bol vysoký funkcionár HZDS v minulosti osočovaný za to, že povedal, že Ústavný súd je ďalší chorý prvok na našej politickej scéne, tak si urobte inventúru, vážení, akým spôsobom už vládna koalícia a jej apologéti pristupujú k rozhodnutiu Ústavného súdu už v tomto novom zložení, ktoré sme kritizovali. Vďaka pánu prezidentovi Schusterovi sa tento Ústavný súd nestal semeniskom podnikových právnikov strany Slovenskej demokratickej koalície, vďaka prezidentovi Schusterovi personálny výber akýmsi spôsobom ešte ovplyvnil kvalitu tohto súdu, aj keď ani v jednom prípade ste v bohorovnosti vládnej koalície a ústavnej väčšiny neprijali ani jeden z návrhov na personálne obsadenie Ústavného súdu, ktoré predkladali poslanci opozície, na rozdiel od nominácie Ústavného súdu začiatkom roku 1990 pri prvom funkčnom období Ústavného súdu.

    Akým spôsobom vytvárate personálne predpolie a akým spôsobom sa pristupuje k Ústavnému súdu, keď v súčasnej zložitej ekonomickej situácii chcete opätovne rozšíriť počet sudcov Ústavného súdu? Pritom nie sme schopní na Slovensku vytvoriť ani elementárne pracovné podmienky pre fungujúci Ústavný súd. Akým spôsobom je možné prísť k novele Ústavy Slovenskej republiky, keď predseda vlády poruší Ústavu Slovenskej republiky, keď sekcia ministerstva vnútra má expressis verbis uvedené v náleze Ústavného súdu, že porušuje zákon a rušia rozhodnutia tejto sekcie? Akým spôsobom sa zneužíva kriminalizácia opozície a koľko káuz ste dotiahli, znovu opakujem, do odsudzujúceho právoplatného rozsudku príslušného súdu, odsudzujúceho právoplatného rozsudku? Ani v jednom prípade takéto kauzy neboli dokončené.

    Chcel by som uviesť, že aj ďalšie politické kauzy, ktoré sú v tejto súvislosti, mali len reťazovite dosah na to, čo sa v Národnej rade už po tom, čo ste získali moc, uplatnilo, že ste menili zákony preto, aby ste vymenili konkrétne osoby z vedúcich funkcií, že aj teraz meníte Ústavu Slovenskej republiky čiastkovo preto, aby ste vymenili nepohodlného predsedu Najvyššieho súdu, pretože potrebujete obsadiť túto funkciu na to, aby ste do reťazca orgánov činných trestného konania až po znásilnených a predpojatých sudcov zaviedli subordináciu súdov na to, aby ste do toho reťazca dostali takých sudcov, ktorí by dotiahli politické kauzy do toho, na čo vyzývam, a to je právoplatný odsudzujúci rozsudok súdu. Akým spôsobom v tejto súvislosti meníte zákony len preto, aby ste urobili poriadok, aby ste urobili deratizáciu, ako to raz niekto nazval?

    V tejto situácii dochádza skutočne k paradoxu, že protizákonný postup pri tvorbe novely Ústavy Slovenskej republiky zakrývate tým, že dnes v druhom čítaní máme šancu vystupovať a robíte z toho výkladnú skrinu demokracie, pričom od prvého kola, od prvého čítania je váš postup protizákonný. Prepáčte, ale je to otázka, ktorá je mimoriadne závažná.

    Chcel som povedať, že máme ôsmy deň na to, aby len 15 ustanovení z 93, ktoré ste predložili, zostalo nezmenených, ôsmy deň na to, aby sme si 78 zmien naštudovali, zapracovali do určitého celku a aby sme mohli seriózne diskutovať o zmene ústavy. Aj toto sú deštrukčné názory? Aj toto sú fakty, toto je dôkaz, že som nečítal, čo ste predložili? Pretože to je vaša obľúbená téza. Poniektorí máte problém identifikovať predsedu svojej strany a neustále vyťahujete, lebo neviete, kto je vaším predsedom, máte problém, pretože ste s jednou stranou do parlamentu vplávali a v inej strane vyplávate z parlamentu.

  • Smiech a potlesk.

  • Pripravujete také veci, že ak by táto novela - pán Sopko už odišiel -, ak by táto novela zostala, viem si plne predstaviť, v tejto budove sa skončí mandát poslancov, tak tam bude čakať skupina policajtov s putami na rukách, aby nám ich dala, keď vyjdeme z budovy. Toto je vaše chápanie imunity, pretože sa prerušujú premlčacie lehoty, je to synonymum, aj keď nie príliš spisovné, a po skončení výkonu funkcie ešte tá moc, pokiaľ sa nevymení vláda, prvé, čo musí, zruší sa sekcia vyšetrovania závažnej trestnej činnosti, tak tam budú policajti aj s hovorkyňou čakať na nás, aby nám dali putá na ruky.

  • Pretože toto je návrh novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorý pripravujete, ja to inak neviem povedať, pochopiť, pretože si zas niečo vymyslíte a budete zatýkať poslancov na schodoch Národnej rady, potom vedúcemu Kancelárie Národnej rady odporúčam, aby tam urobil takú plentu, ako majú krasokorčuliari, keď skončia svoj výkon, sadnú si tam a čakajú na známky, aby si mohli dať televízne štáby kamery, keď budete zatýkať poslancov Národnej rady, veď toto sú skutočne absurdity, ktoré v texte novely ústavy sú pripravené.

    Dovoľte mi, aby som prešiel k hodnoteniu textu. Chcel by som povedať zásadné filozofické veci, ak dovolíte, z určitého stupňa abstrakcie. Je absurdné, že prvotný variant 93 noriem nám mal pomôcť vstúpiť do Európskej únie. To je absurdný názor, to sa nedá jednoducho absolútne vnímať, je to absurdná téza, že ten prvý variant 93 vecí, bodov, ktoré ste dali, mal vás doviesť do NATO, jedine keby Pentagon prišiel do Európy, jedine vtedy. To som vôbec nemienil byť vtipný, prosím vás, pretože ste dávali Európu ako sídlo bezpečnostných štruktúr alebo pôsobnosť týchto štruktúr, vláda to, klobúk dole, pán Fogaš je tu, vláda to opravila, áno.

    To, čo ste navrhli vo vzťahu k vstupu do Európskej únie, vôbec nebolo o vzťahu vstupu do Európskej únie, to bol text, ktorý smeroval ku vstupu do európskej federácie, vážení, až vláda opravila zvrchované práva na práva, na kompetencie NATO, aby sa presunuli tieto záležitosti vo väzbe na medzinárodnú zmluvu, budem ešte o tom hovoriť. Vôbec nie je pravda, že sa v tomto texte vytvára predpolie pre verejnú správu. Ja som si veľmi pozorne vypočul pána poslanca Faiča. Vážim si ho. Vážim si aj postoj pána splnomocnenca Nižňanského. Ten už dnes je na indexe, pretože je proti Komárňanskej župe. Na indexe je aj pán Kaník, pretože, pán poslanec, to teraz nechcem fakt konfrontovať, v televízii Global predvčerom v noci mu povedal, že má iste miernejší byť proti formulácii, že ste proti Komárňanskej župe, že ste to nevhodne povedali, že áno, tu je pomaly obava niečo povedať počas dňa.

    Chcem tým povedať, že všeobecne neplatí téza, vážení, neplatí téza, že táto novela ústavy pomáha reforme verejnej správy, pretože vôbec nepomáha reforme verejnej správy. Neexistuje, aby do septembra 2002 ste založili seriózny základ na čo i len štart reformy verejnej správy. Neexistuje, pretože je potrebné najmä pri presune kompetencií, pri kreovaní nových štruktúr a likvidovaní starých štruktúr nechať na takýto proces čas. Ak chcete mať cirkus a chaos v republike v predvolebnom čase a chcete do toho biedneho roku, ktorý ešte reálne máte na výkon funkcie moci, založiť chaos v súvislosti s kreovaním s novými voľbami, medzivoľbami do veľkých volieb, tak ďakujem pekne, to je politická odvaha, ktorú vám skutočne nezávidím. Ale potom si berte aj dôsledky, ktoré v tejto súvislosti sú.

    Nie je pravda, že táto novela Ústavy Slovenskej republiky má riešiť ďalšie prístupové procesy, pretože mám absolútne inú predstavu o vstupe do Európskej únie cez ústavné právo Slovenskej republiky, vážení. Tento proces má byť riešený komplexným ústavným zákonom, ktorý bude riešiť ďalšie systémové väzby. Ide tu o to, aby sa kreovala aj nová funkcia a poslanie Národnej rady v tejto súvislosti. Neexistuje model, ktorý sem zavádzate, aby hociktorý štátny úradník, či dokonca hovoríte o tom, že nariadenie vlády bude riešiť tieto otázky, aby hocikto vycestoval v hociktorú chvíľu do Bruselu a zahlasoval tam za zásadné otázky rozhodnutia alebo spolurozhodovania Európskej komisie a jej orgánov bez toho, aby nedostal puvoár Národnej rady. Neexistuje takýto proces.

    V komplexnom ústavnom zákone, ktorý by riešil vstup do Európskej únie, sa musia riešiť systémovo ďalšie širšie súvislosti. Súvisí s tým aj to, že už v roku 2004 by Slovenská republika mala voliť, občania Slovenskej republiky by mali voliť poslancov do Európskeho parlamentu. Postavenie poslanca v Európskom parlamente si vyžaduje veľký balík a komplex právnych problémov a ich úpravy v súvislosti od imunity, s jeho osobným statusom, s riešením volebného práva občanov, aktívneho, ale aj pasívneho práva na voľby do Európskeho parlamentu, pretože prioritu tam má vnútroštátna právna úprava. Európsky parlament stanovuje kvóty poslancov do tejto inštitúcie.

    Nie je pravda, že táto novela má riešiť niektoré ďalšie prístupové otázky, pretože formulácia ombudsmana v tak ponímanej štruktúre je neprijateľná pre Slovenskú republiku. Ja som osobne za to, aby sme ombudsmana vytvorili, verejného ochrancu ľudských práv, ale takýmto spôsobom to jednoducho nejde.

    Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti prešiel na ďalší balík problémov, a to je otázka vstupu do Európskej únie a európskej politiky, ktorá v tejto súvislosti existuje. Treba povedať, že je veľmi reálna koncepcia európskej federácie. Na poslednom britsko-francúzskom stretnutí v Cahors Jacques Chirac a Tony Blaire o tom hovorili.

    Ja si dovolím predložiť vám materiál, dokument Rady Európy pod číslom 8 802, ktorý hovorí o koncepciách európskej federácie. Koncepcia európskej federácie je viazaná na celú skupinu politikov, západoeurópskych politikov, ako je Joschka Fischer, minister zahraničných vecí Nemecka, bývalý premiér Alain Juppé, premiér, minister Francúzskej republiky, Wolfgang Schäuble, predseda CDU v Nemecku, francúzsky prezident Jacques Chirac, ale aj ďalší, ktorí hovoria o tom - bývalý som povedal, tu mám francúzsky text a je tu l´ancien, takže je to bývalý predseda -, ktorí hovoria o tom, že považujú európsku federáciu za kompatibilnú alebo nekompatibilnú s európskymi štátmi národov, teda s tzv. národnými štátmi. Hovoria o tom v tejto súvislosti, že by sa mala vytvoriť európska ústava ako budúci fundament budúcej európskej integrácie. Tento dokument o koncepcii alebo koncepciách európskej federácie je, vážení, obsiahnutý aj v zásadných politických dokumentoch európskych politických subjektov. Dnes v Európskej demokratickej únii je Strana maďarskej koalície aj Kresťanskodemokratické hnutie. HZDS do tejto inštitúcie vstupuje a má vážny záujem. Chcem povedať, že Európska demokratická únia bola založená v apríli v roku 1978 a pri jej zrode v rakúskom Klesheime v Salzburgu bol Helmut Kohl, medzi inými aj Margaret Thatcherová, Jacques Chirac, Poul Schlüter a Franz Josef Strauss. Klesheimská deklarácia dnes obsahuje významné faktory národných a občianskych princípov budovania Európy a jednotlivých štátov.

    Budem citovať, že táto Klesheimská deklarácia hovorí o tom, že "veriac v právo všetkých národov Európy na základné osobné slobody a ľudské práva tak, ako sú uvedené v Európskej konvencii ľudských práv a vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, právo všetkých národov na základné osobné slobody a ľudské práva", a ďalej citujem "navzájom si sľubujúc, že budú pracovať v prospech skutočne demokratickej a čoraz užšej spolupráce všetkých národov Európy, budovanej na sile a skúsenosti všetkých združení európskych štátov, ktoré pracujú v prospech týchto cieľov", a teraz zvýšim pozornosť, "pri dodržiavaní práva každého národa na ochranu svojej identity a ochranu svojich životných záujmov". Okrem iných téz sa dohodli na vytvorení pracovného združenia, ktoré sa bude nazývať Európska demokratická únia. Nikde sa nepopiera právo národa na identitu, ani posilnenie občianskych princípov proti princípom národným.

    V Rade Európy funguje Európska demokratická skupina. V tejto Európskej demokratickej skupine sú združení poslanci Rady Európy, Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorých politické subjekty sú, alebo chcú byť členmi Európskej demokratickej únie. Dovoľte mi jeden veľmi závažný citát v tejto súvislosti, pretože sa dotýka novely ústavy veľmi jednoznačne. Hovorí sa pri programe Európskej demokratickej skupiny European Democratic Group o tom, že Európa bude musieť zostať kontinentom štátov národných a národných parlamentov. "Európa sa musí stať principiálne základným fórom národov Le forum principale de la nation", - je to vo francúzskom texte - "podporujeme" - a toto je zásadná otázka, ktorá vlastne dnes je v rozpore medzi predkladateľmi a medzi návrhom vlády Mikuláša Dzurindu, medzi tým, čo tu všetko vlastne už desiaty deň prebieha, je to zásadná formulácia, ktorá podľa mňa rieši tieto otázky - "my podporujeme Európu spojených štátov, ale nepodporujeme Spojené štáty európske". Platí aj opak, teda nepodporujeme, nie sme za to, aby sa vytvárali Spojené štáty európske, chceme, aby bola Európa Európou štátov spojených.

    A toto je podľa mojej mienky zásadná otázka, ktorá je aj v rozpore s istými funkciami a princípmi federalizmu európskeho typu. O to práve ide, či budeme hovoriť o prenose zvrchovaných práv na určitý nadštátny subjekt, ktorý bude tvoriť doslova federálny či čiastočne konfederálny charakter, alebo Slovenská republika chce vstúpiť do Európskej únie ako voľného spoločenstva štátov, ktoré má určité ekonomické, sociálne, ale aj politické úlohy a ciele.

    Samozrejme, vývoj sa neskončí, pretože dnes je veľmi vážna téza aj v boji proti globalizácii a ďalším prvkom, nechcem hovoriť, o aké ďalšie boje tu ide. Ide aj o to, aby sa vytvorilo európske obranné spoločenstvo. A v tejto súvislosti opätovne budeme musieť skúmať aj text Ústavy Slovenskej republiky, či vytvára predpoklady na to, aby sme do takéhoto európskeho obranného spoločenstva mohli vojsť. V tom je nepochopenie a v tom sme iní, pán poslanec Šimko, prepáčte, že vás citujem, pretože nás stále dávate s určitým nadhľadom na niečo, kde sme ako uzavretá skupina, ako sekta, či čo. V tom sme iní, aj v nazeraní na to, čo ste napísali do návrhu novely ústavy. Vy ste sa chceli zbaviť zvrchovaných práv, vláda vás oprávnila, pán poslanec Fehér to prijal a dnes je tá formulácia totiž úplne iná od 6. februára 2001. Ale dokázali ste do 6. februára i do dnešného dňa kvalifikovane polarizovať Slovenskú republiku, jej občanov.

    Chcel by som ďalej postúpiť v súvislosti s tým, že jednotlivé európske štruktúry, kde dnes, znovu opakujem, je už KDH aj Strana maďarskej koalície, hovoria o tom, že uznávame národné tradície ako hodnoty, ktoré obohacujú a prispievajú k budovaniu slobodnej a demokratickej Európy. Dovoľte mi tiež uviesť, že dnes sa veľa diskutuje aj v súvislosti s návrhom novely ústavy o prístupe Rady Európy k otázke vzájomných vzťahov menšín a národných väčšín.

    Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že v čase priebehu Ústavy Slovenskej republiky bola prijatá rezolúcia alebo vlastne, ospravedlňujem sa, odporúčanie 1492 z roku 2001 o právach národných menšín. Mám tento text aj v anglickom, aj vo francúzskom jazyku, čo sú autentické texty Rady Európy. Toto odporúčanie 1492 voľne nadväzuje na odporúčanie veľmi známe v Slovenskej republike 2001. Treba v tejto súvislosti jasne stanoviť, akým spôsobom treba chápať tieto záležitosti, a to formuje aj môj vzťah k Strane maďarskej koalície ako k politickému subjektu v tejto súvislosti, aby sme si rozumeli.

    Odporúčania medzinárodných organizácií, ktorých je Slovenská republika členom, sú odporúčaniami, ktoré nemajú normatívny charakter. Normatívny charakter majú konvencie, dohovory alebo zmluvy, ktoré takéto inštitúcie vydávajú. V situácii, že Slovenská republika akceptuje takéto dokumenty, to znamená, ratifikuje ich, buď parlamentnou, vládnou, alebo prezidentskou podobou a tieto dokumenty verejne publikuje, stávajú sa súčasťou slovenského právneho poriadku. Tieto dokumenty majú normatívny charakter a Slovenská republika vstupuje cez tieto dokumenty do kontrolného systému. Odporúčania medzinárodných organizácií nemajú normatívny charakter a majú len dosiahnutý stav európskej alebo svetovej právnej kultúry. V tejto súvislosti odporúčajú určité kritériá, tézy i zásady majú určitý stupeň abstrakcie.

    Odporúčanie 1492 má, samozrejme, oživiť známu 2101-ku. Chcel by som však uviesť, že 5. februára bol v Rade Európy vydaný dokument 8967, mám ho k dispozícii, ktorým je návrh na rezolúciu prezentovaný skupinou poslancov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, a tento dokument sa volá Práva väčšín. A je to v podstate reakcia na odporúčanie 1492, kde sa veľmi jednoznačne hovorí, a dovoľte mi, aby som sa tým materiálom trocha dlhšie zaoberal, že pod vplyvom odporúčania 1492/2001 o právach národných menšín, národnostných menšín, ktorý bol, ktorý právom zvýraznil význam, aký majú práva menšín v Európe, Parlamentné zhromaždenie podčiarkuje nevyhnutnosť, že táto ochrana nemôže byť a nemôže narúšať práva väčšín.

    Chcel by som v tejto súvislosti povedať, že táto záležitosť hovorí o tom, že nie je možné uplatňovať práva menšín v tom zmysle, aby sa vytváral chaos a aby spôsobovali poruchy v stabilite politických systémov či demokracie v jednotlivých štátoch. Chcel by som povedať v tejto súvislosti, že je nevyhnutné, aby sa na Slovensku otvorila diskusia bez emócií, bez politického vydierania, bez osočovania, bez toho, aby sa vytvárali xenofóbie a aby sa polarizovala slovenská spoločnosť, a že je nevyhnutné, akým spôsobom sa dospeje k problémom, ktoré v tejto súvislosti sú.

    Chcel by som povedať jednu víziu, pretože ústava alebo novela ústavy bude vstupovať v podstate do volebného roku. V roku 2002 sa polarizácia Slovenska bude ďalej prehlbovať. Žiaľ, ale v roku 2002 sa majú vytvárať podmienky na to, že budeme vstupovať do Európskej únie, a máme šancu vstupovať do aliancie NATO. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, či je dobré, aby táto novela ústavy prehĺbila polarizáciu, a či nemala prispieť k posilneniu tolerancie, k vytvoreniu tolerantnej spoločnosti, a nie polarizovanej slovenskej spoločnosti, pretože ak tieto konfliktné situácie budú narastať, máme šancu sa všetci do Európskej únie nedostať. Máme šancu aj pri využití predvolebných mechanizmov ohroziť vstup Slovenska do európskych aj do euroatlantických štruktúr. A otázka je, komu to bude slúžiť a či to bude mať význam pre občanov Slovenskej republiky, pre pokoj, demokraciu, ale aj pre stabilitu stredoeurópskeho priestoru.

    Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že zrejme onedlho bude na stole parlamentu charta, Európska charta regionálnych a menšinových jazykov, že existujú absolútne prehľady o tom, ktoré štáty, keď to ratifikovali, už tieto otázky riešili. Či je na Slovensku situácia na to, aby sme mohli v pokoji tieto záležitosti riešiť, a kto otvára rôzne karty a akým spôsobom sa vytvára na Slovensku situácia, že existujú neprimerané požiadavky a neprimerané reakcie, že existujú neprimerané útoky na Slovensku a neprimeraná obrana, že existuje jednostranný výklad, jedna pravda, často podporená mediálne a pravda iných alebo iný názor vytvára buď sektu nedotknuteľných alebo sektu ľudí tretej kategórie. A to sú všetko otázky, ktoré pri vstupe do Európskej únie je nevyhnutné si zvážiť.

    Chcem uzavrieť tento blok problémov tým, že predkladateľom sa v tom prvom 93-bodovom variante podarili lapsusy, ktoré musela naprávať vláda svojimi pripomienkami a ktoré potom cez poslanecký návrh pána poslanca Fehéra 6. 2. vlastne samotní predkladatelia reparovali, a dnes je zrejmé, že sa má hlasovať o týchto otázkach.

    Okrem skupiny predkladateľov, v tejto súvislosti predkladateľov, ktorí sa podpísali aj pod 78 ďalších zmien, existuje návrh Kresťanskodemokratického hnutia o interrupciách a dovoľte mi, aby som k tomu verejne zaujal opätovne stanovisko, opätovne hovorím z toho dôvodu, že som ako jeden z prvých, to nie je chvála, chráňboh, ale je to moje presvedčenie, z tejto tribúny pri podpisovaní dohody s Vatikánom, so Svätou stolicou vyjadril svoj názor, že treba, aby verejnosť zaujala stanovisko k interrupciám, že je nevyhnutné, aby sme aj v parlamente diskutovali o týchto zásadných otázkach. Nebolo by dobré, aby takáto závažná humánna téma naozaj dnes robila určitú dymovú clonu, pretože si to nezaslúži ani téma, ani nenarodené deti, aby sa zakrývali aj súbojmi o novelu ústavy ekonomické a sociálne problémy, pretože od 1. februára životná úroveň prudko klesá a životné náklady prudko rastú.

    Chcel by som verejne osvedčiť opätovne svoj názor, že ľudský život považujem za založený, za jeho vznik považujem okamih počatia. Chcem ale povedať, že v tejto súvislosti treba naozaj nájsť konsenzus, akým spôsobom je možné zabrániť ľudskému tvorovi, ktorý vznikne, aby prežil, ak mu už občianske právo dáva právo dediť, ak už má majetkové práva, ale nemá právo na život, aby sme si rozdiskutovali tieto záležitosti, ale aby to nepolarizovalo slovenskú spoločnosť. Ide o nenarodené deti, o počaté a nenarodené deti.

    Ale povedzme si v tejto súvislosti aj to, kto má akým právom a aké má právo ničiť životy iných tým, že dá pokyn na bombardovanie a nivočenie ľudských životov. Kto má aké právo ničiť život tým, že podporuje alebo realizuje trest smrti? Hovorme o týchto otázkach, ale neriešme to v súvislosti s emóciami, ani s politickým kapitálom, ale riešme to tak, aby sme v 21. storočí, aj v 3. tisícročí vystupovali ako civilizovaná a humánna krajina. Nie je dobré, ak dnes takto zásadná téma delí spoločnosť. A povedzme si otvorene, sedíme tu všetci a rokujeme a diskutujeme v kuloároch. Ak by návrh Kresťanskodemokratického hnutia prešiel, tak neprejde novela ústavy. Do takejto situácie sa dostal slovenský parlament. To je realita, z ktorej mi idú zimomriavky po chrbte.

    Chcel by som povedať ešte niekoľko poznámok o problematike, ktorá je veľmi závažná, a to je otázka prieniku medzinárodných dokumentov do slovenského právneho poriadku. Veľmi stručne, domnievam sa a sú o tom aj odborné štúdie, že ani túto pasáž navrhovatelia nezvládli. Domnievam sa, že je nevyhnutné, a to nepatrí len do problematiky madzinárodných zmlúv a je to aj výzva pre podpredsedu vlády pre legislatívu pána docenta Fogaša, že to nepatrí len do tohto, tejto pasáže, že novela Ústavy Slovenskej republiky mala obsahovať veľmi starostlivo vypracovaný systém prechodných a záverečných ustanovení, vrátane, poviem to trochu nespisovne a nelegeslatívne, účinnostných paragrafov či článkov, kde by jednotlivé systémy, ktoré sa zavádzajú v tejto oblasti, mali rozdielnu účinnosť. Prosím vás, ak by mal okamžite platiť právny režim ombudsmana, a zoberiem si zároveň rokovací poriadok, tak musím mať na stole zákon o ombudsmanovi so všetkým, čo s tým súvisí. Ja nemôžem zdvihnúť ruku za to, že budem hlasovať za ombudsmana podľa vášho návrhu a účinnosť je taká, aká je, ak tam nemáte vykonávací podpis, ktorým je zákon. To je prvý balík problémov.

    Druhý balík problémov v tejto súvislosti je, aby sa veľmi starostlivo aj vo väzbe na mnou podporovanú reformu verejnej správy určili účinnostné paragrafy, ktoré si rozpočítate na dlhšie časové obdobie, než je váš mandát, ktorý ste dostali. Dostali ste sa do situácie a zoberme si ďalší - hovorím o prechodných a záverečných ustanoveniach - balík problémov o sudcoch alebo o súdoch. Veď to je presne, čo som povedal alebo čo sme hovorili aj vo výboroch, že ak schválite zákon o sudcoch a s tým súvisiace záležitosti, že po novele ústavy sa budete musieť vrátiť k zákonu o sudcoch a dnes ste v situácii, že sú tam ustanovenia o účinnosti až pre novú vládu od roku 2003, pre nový rozpočet štátu na rok 2003, ktorý bude robiť vláda po voľbách, a vy budete musieť nevyhnutne ešte neúčinný, ale už platný zákon o sudcoch meniť, pretože novela ústavy vám to prikáže. Tam sme sa dostali v súvislosti s legislatívnym procesom v tomto štáte. A tieto záležitosti týkajúce sa prechodných a záverečných ustanovení treba vážiť na lekárnických váhach, treba nájsť aj finančné a ekonomické zdôvodnenie a zabezpečenie.

    Ak sa dnes hovorí o tom, že do konca januára bol vraj posledný termín na reformu verejnej správy, tak sa vás pýtam, čo máte založené v rozpočte na rok 2001 na účinnosť tých inštitútov, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska nákladov, ktoré s touto reformou vzniknú. Nič. Čo máte založené na rok 2002, to bude otázka prípravy štátneho rozpočtu na rok 2002. A to znamená, že nič, čo bude stáť koruny, nemôžete zo štátneho rozpočtu vybaviť do 31. decembra 2001. A to som človek, ktorý je ochotný diskutovať a biť sa za reformu verejnej správy, pretože treba, aby táto reforma pokračovala.

    Akým spôsobom chcete financovať voľby a akým spôsobom chcete kreovať orgány a akým spôsobom chcete rušiť tieto orgány? A v tomto smere ani novela ústavy nemá prechodné a záverečné ustanovenia rozfázované na čas a priestor, financie a na lekárnických váhach politicky odvážené, vrátane toho, že zakladáte úlohy pre novú vládu, ktorá vznikne z nových volieb. To sú všetko záležitosti, ktoré mi jednoznačne bránia ako poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky hlasovať za túto ústavu, či si to apologeticky zabezpečíte s mediálnym vykrytím alebo nie.

    Dovoľte mi ešte dve poznámky na záver.

    Návrh Ústavy Slovenskej republiky veľmi nesprávnym postupom hovorí o tom, akým spôsobom vláda Slovenskej republiky bude rozhodovať o súhlase s pobytom cudzích ozbrojených síl na území Slovenskej republiky. Je nevyhnutné si stanoviť, že Ústava Slovenskej republiky nerovnomerne a nie jednoznačne hovorí o týchto otázkach v článku 86 písmeno l). Chcel by som povedať, aby sa tiež upravili právomoci prezidenta Slovenskej republiky vo vzťahu k nariaďovaniu, aby sa nepokračovalo v trestnom konaní tak, ako to zodpovedá platnému stavu pre vážne zdravotné dôvody. V tejto súvislosti treba chápať aj prípad nevyliečiteľnej choroby obvineného.

    Navrhujeme tiež alebo odporúčame v tejto súvislosti riešiť aj otázku kontrasignácie rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky ako hlavného veliteľa ozbrojených síl. Kontrasignácia sa vyžaduje aj podľa platného ustanovenia čl. 102, ale táto vec bude, ako ste ju pripravili, spôsobovať vážne ústavné problémy. Prezident má právo ako hlavný veliteľ ozbrojených síl zároveň podľa zákona o Rade a obrane štátu aj vyžadovať zvolanie Rady obrany štátu a právo požadovať od predsedu tejto rady aj jednotlivých členov správy. Vyžadujú si tieto rozhodnutia kontrasignáciu, alebo si ju nevyžadujú? Ide o súlad týchto dvoch ústavných zákonov? Je smiešne, nehnevajte sa, ak rozhodnutia prezidenta ako hlavného veliteľa ozbrojených síl má kontrasignovať minister obrany. To je legislatívne aj ústavne nereálne. A nie je to logické.

    V tejto súvislosti mi dovoľte ešte povedať niekoľko slov - a už o tom tu bola reč a prosím o pochopenie určitého vyššieho stupňa abstrakcie -, zavádzate posilňovanie štátnej moci nad oblasť verejnú, verejnoprávnu, ale aj nad postavenie samosprávy, to, čo už od roku 1990 nebolo. Na Slovensku vznikli verejnoprávne inštitúcie v zdravotnom poistení, bola dnes o nich reč, objem prostriedkov, ktoré tieto verejnoprávne subjekty dnes spravujú, je asi 50 mld. korún. Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia, veľmi originálna aj v postkomunistických štátoch dnes má obrat finančných prostriedkov, veď schválime rozpočet, asi 100 mld. korún. Národný úrad práce ako verejnoprávna inštitúcia má obrat finančných prostriedkov asi 10 mld. korún. Ak spočítame doplnkové a pripočítame doplnkové pripoistenie, Sociálnu poisťovňu, úrady práce či zdravotné poistenie, dnes masa finančných prostriedkov, ktorú spravujú tieto verejnoprávne subjekty, je rovná temer jednému štátnemu rozpočtu. Takéto masové decentralizovanie, takúto stratu, masovú stratu monopolu štátu nezažil ani jeden postkomunistický štát, na to mám exaktné dôkazy. A je to hodnotené aj svetovými organizáciami, ako je Medzinárodná asociácia sociálneho zabezpečenia.

    Aj napriek tomu, že dnes je v občianskej spoločnosti hrubo narušený princíp tripartizmu, že je hrubo narušený prístup k tomu, že absentuje odborová politika, reálna odborová politika, lebo to, čo sa dnes v odboroch deje, je niečo nehorázne a úžasné a nedemokratické, v tejto súvislosti zavádzate inštitút pôsobenia Najvyššieho kontrolného úradu aj do verejnoprávnych inštitúcií sociálneho typu. Vážení, uvedomte si, a to nebol jednoduchý proces ani počas našej vlády, že tieto inštitúcie sú dnes riadené tripartitou. Predstavenstvo Národného úradu práce, správne výbory Národného úradu práce na okresoch či krajoch, ale aj Správna rada Sociálnej poisťovne sú vykryté dozornými inštitúciami tripartitného charakteru. Podstata je veľmi jednoduchá, pretože vznikajú prirodzené vlastnícke práva poistencov, zamestnancov, zamestnávateľov, občanov i štátu reprezentované reprezentatívnymi subjektmi, ktorými sú odbory, Jednota dôchodcov, iné občianske združenia Sociálnej poisťovne či odborové zamestnanecké inštitúcie v úradoch práce a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení ako reprezentatívny subjekt zamestnávateľov na Slovensku. Ony reprezentujú prirodzené vlastnícke práva.

    Dovoľte mi jednu poznámku na podporu občianskej spoločnosti, ktorou sme mysleli tvorbu týchto systémov. Vo Francúzsku je povinné doplnkové pripoistenie. Zamestnávateľ platí asi dve tretiny a zamestnanec asi jednu tretinu vstupov veľmi dobre zhodnocovaných po roku 1945. Keď sme študovali tento systém, tak nám povedali, že odborári, reprezentanti zamestnancov, a sú tam odborári pravicoví Force l´Ouvriér až po CGT, čo je ľavicová prokomunistická odborová centrála, alebo bola, majú spoločné paritné orgány v porovnaní so zamestnávateľmi v proporciách na - dve tretiny zamestnanci, jedna tretina zamestnávatelia. Platby sú opačné. Naši zamestnávatelia sa pýtali, prečo je to tak, prečo je taká správa týchto systémov cez tripartitu. A odborníci z Francúzska nám povedali, že Marx, neMarx, je to nadhodnota zamestnávateľa, vyplatíte z nadhodnoty, Marx nebol jediný, ktorý nadhodnotu uznáva, a v tejto súvislosti majú prirodzené vlastnícke práva títo poistenci mať dve tretiny v správnych radách.

    Čo tým chcem povedať? Ak dnes dávate Najvyšší kontrolný úrad, a ja s hrôzou zisťujem, že jediný argument jednej pani poslankyne tu bol taký, že sa stavajú budovy v okresoch a že to Najvyšší kontrolný úrad má zastrešiť, tak ja sa skutočne nestačím diviť, či reprezentanti občianskych princípov a spoločnosti v tomto parlamente aj zo svojho politického presvedčenia si myslia to isté. Systém, ktorý tam dnes je, je, samozrejme, meniteľný a zdokonaliteľný, o tom nepochybujem, ale v každom prípade zavádzať štátny úrad do týchto verejnoprávnych inštitúcií znamená pochovanie verejnoprávnosti s fanfárami novely Ústavy Slovenskej republiky. To sú veci, ktoré sú obrovským krokom späť, ktoré znovu posilňujú veľkého bieleho otca a od budovania občianskej spoločnosti majú nenormálne ďaleko.

    V tejto súvislosti mi dovoľte na záver, aby som povedal, že v texte novely Ústavy Slovenskej republiky je celý rad legislatívnych nedostatkov. Nedali ste si ani takú prácu, aby ste gramaticky a sémanticky vyladili text ústavy, aby ste naozaj tieto záležitosti predtým, ako ste ich poslali poslancom, skutočne prečítali aspoň s perom v ruke a opravili v počítači. Dnes, keď nie sú písacie stroje ale počítače, tak sa tieto texty opravujú veľmi jednoducho.

    Chcel by som povedať, že to, čo robíte vo vzťahu k posilneniu Ústavného súdu a jeho spolitizovaniu, je pre mňa neprijateľné. Ako príklad gramatických chýb na strane 15 vášho návrhu uvádzam - po bodkočiarke píšete takýto text, možno ja ho len nechápem, neviem, ospravedlňujem sa: "V týchto prípadoch za rozhodnutia prezidenta zodpovedá vláda Slovenskej republiky." Toto dostanú poslanci na stôl, aby rokovali o novele ústavy.

    Dovoľte mi skončiť tým, že na rozdiel od pána poslanca Orosza - prepáč, že ťa citujem, lebo si to vo svojej poznámke povedal - ja naozaj považujem Ústavu Slovenskej republiky za posvätný chrám. Do chrámu sa chodí s pokorou, s úctou a vychádza človek z neho obohatený a posilnený. To, čo ste predviedli, je búranie chrámu a Boh ochraňuj Slovenskú republiku pred touto novelou Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Tkáča - prvý je pán poslanec Šimko a dvadsiaty v poradí pán poslanec Švantner. Pani Mušková bola predtým prihlásená. Nech sa páči, posuňme to ďalej. 21, pozerám sa, ja som povedal Tkáča, dobre, pani poslankyňa Podhradská. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok. Posledný bol pán poslanec Bajan. Hlásite sa, pán poslanec? Pán poslanec Bajan. 27. v poradí bol pán poslanec Bajan. Nech sa páči, ďalej, posuňte to ďalej, prosím vás. Áno, áno, pán poslanec Jarjabek je v poradí piaty. Pán poslanec Tarčák už je, pán poslanec Jarjabek už je. Pán poslanec Gašparovič, tak pán poslanec Gašparovič je ako posledný prihlásený. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko je prvý.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Tkáč, veľmi pozorne som vás počúval a vlastne celý čas som tak v duchu porovnával vaše vystúpenie s hodnotením ústavy, ktoré všetci poznáme, ktoré prezentoval predseda vašej strany a ktoré som tu už párkrát pripomínal ako pokyny, a musím povedať, že váš predseda bol oveľa systematickejší, oveľa dôkladnejší pri analýze návrhu, a do značnej miery uznávam tú systematickosť, aj keď nesúhlasím s jej obsahom, ale po vypočutí celého vášho vystúpenia musím povedať, že vy ste lepší ako váš rival v HZDS, pretože oveľa dynamickejším spôsobom plníte vlastne základný zámer, t. j. rozbiť dielo, ktoré sa počas dvoch rokov pripravovalo.

  • Hlasy v sále.

  • Vyťahujete si ako hrozienka raz procesný problém, raz problém obsahový, raz problém videnia sveta, ktorý máte iný, ale jediný základný problém toho vystúpenia je, že veľmi veľkorysým spôsobom pristupujete k pravde, veľmi veľkorysým spôsobom. Hovoríte, že sme 45 minút pred prvým čítaním predložili návrh. To nie je pravda, predložili sme ho 25. mája, má aj pečiatku tá tlač 25. mája. Prvé čítanie bolo 1. júna. Máte problémy s tým, že chýbajú vykonávacie predpisy, no veď vykonávací predpis o slobode informácií k ústave z roku 1992 sme prijali minulý rok. To je jednoducho normálne. To, že sú pozmeňujúce návrhy, to je demokracia, to vychádza z práva poslanca predložiť pozmeňujúce návrhy.

  • Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

  • Pán predseda, dovoľte mi, aby som pokračoval v tom, čo už uviedol kolega Tkáč o tomto veľkom diele, ktoré tu tak niektorí kolegovia obhajujú, pretože nie je podstata, kedy je udelená pečiatka a s akým dátumom, ale kedy to bolo poslancom dané a o tom bola reč, o ktorej sa hovorilo v rozprave. Samozrejme, treba aj povedať, že k pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli predložené a ktoré predložil Mikuláš Fehér a s ktorými sa tak stotožnili všetci predkladatelia, že div to neospevovali, aké je to veľmi dobré, zhodné, neviem, či ste vôbec sledovali včera podpredsedu vlády Hamžíka, ktorý spochybnil článok 43, ktorý máte v návrhu a ktorý predložil Mikuláš Fehér. To dávam len do pozornosti, že sa striedate predkladatelia, aby ste sa nechválili, aké to máte dobré, keď vás prvýkrát opravila vláda a následne na to ešte vás opravujú zástupcovia. Verím, že vás určite opraví ešte podpredseda vlády pre legislatívu. Takže toto je to veľké dielo.

    A nedá mi nereagovať na poznámku, ktorú urobil kolega Tkáč v súvislosti s predsedom ústavnoprávneho výboru. Vo svojich demagogických vystúpeniach on totiž stále porušuje ústavu v parlamente, pretože sa zasadzuje za to, že ak predsedajúci Národnej rady poruší rokovací poriadok a zneužije potom príslušný paragraf, podľa ktorého požiada o stanovisko ústavnoprávny výbor, nepamätám sa na jedno stanovisko z ústavnoprávneho výboru, ktoré by bolo spravené právnickým vystúpením, ale jednoducho politickým, pretože tam má ústavná väčšina svoje zabezpečenie a takto sa vždy presne splnilo to, čo potreboval predsedajúci.

    A ďalšiu poznámku, ktorú mám v súvislosti s dosahom na štátny rozpočet. Ak by ste si, kolegovia, prečítali hospodársky a finančný dosah návrhu ústavy tak, ako je to na tých piatich listoch, zistili by ste, aký má dosah vlastne prijatá novela, a nemohlo by sa objaviť to, čo napísali z ministerstva financií.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pred nami sedí jeden z tvorcov pôvodnej ústavy z roku 1992 podpredseda vlády pre legislatívu pán JUDr. Fogaš. Čo si myslí o tomto návrhu, nehovoria jeho slová, stačí, keď sa naňho zameria kamera, aký je bledý. A v piatok nad tým tak škrípal zubmi, že si zlomil jeden zub.

  • Smiech v sále.

  • Dámy a páni, dotknem sa vystúpenia pána poslanca Tkáča, keď hovoril o reorganizácii verejnej správy. Chcem podotknúť, že vôbec nejde o reorganizáciu verejnej správy a v nej o otázku vzniku nejakej Komárňanskej župy, ide o vytvorenie Komárňanskej župy a kvôli tomu sa robí nezmyselná transformácia verejnej správy. A táto župa sa vytvára z jediného dôvodu - ovládnuť strategické územie Slovenskej republiky, ktoré obsahuje najväčšie naše bohatstvo, a to vodu. Pokiaľ mi niekto neverí, dnes je na stole návrh na vytvorenie Podunajskej vodárenskej akciovej spoločnosti, ktorej hranice vôbec nie náhodou korešpondujú s hranicami, ktoré boli určené Viedenskou arbitrážou, ktorá má vlastne odseknúť viac ako tretinu územia Slovenskej republiky od zdrojov vody a, samozrejme, má potom s týmto strategickým bohatstvom Slovenskej republiky a všetkých občanov Slovenskej republiky kupčiť do zahraničia.

    Dámy a páni, ešte sa dotknem zmeny daňových zákonov. Vládna koalícia má plné ústa podpory malého a stredného podnikania, ale daňové zákony sa menia tak rýchlo, že malí a strední daňoví podnikatelia jednoducho nemajú šancu podnikať alebo musia stále študovať zákony, aby ich daňový úrad nenaháňal.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za pridelené slovo, pán predseda.

    Pán poslanec Tkáč urobil dôkladnú analýzu predloženej novely našej ústavy. Ja by som chcel z tohto miesta požiadať pánov predkladateľov, aby pristupovali k týmto analýzam veľmi seriózne, a nie tým jednoduchým, prostým spôsobom, že ide o demagógiu a že ide o rozvracanie návrhu a tak ďalej, čiže aby nezabíjali odborno-filozofické pohľady na úskalia, na ktoré upozorňujeme.

    Niekoľkí poslanci, ktorí vystúpili v priebehu tejto rozpravy, dávali konkrétne návrhy a pripomienky. Tým sa chcelo dosiahnuť, aby sme vedeli vaše stanovisko, pretože pre mňa je neprijateľné, aby predsedovia politických strán v koalícii dopredu ešte pred rokovaním vyhlasovali, že podporia len ten návrh ústavy, ktorý bol predložený do parlamentu, to znamená, v tom znení, ako sme ho dostali do lavíc, to znamená, bez toho, čo predložil pán poslanec Fehér, aj čo predkladajú ostatní poslanci, to znamená, že aj bez toho, čo chceme predložiť my ešte v tejto rozprave. Je to nelogický, neprístupný spôsob, akým by sme mali k tejto zákonnej úprave novely ďalej pristupovať. Myslím si, že je veľmi veľa problémov, ktoré treba odstrániť v tejto debate a musia byť aj z politického, aj z filozofického a odborného pohľadu rozdiskutované. Len tak môžeme dôjsť k jednote, k záveru a potom azda dosiahnuť aj nejaký konsenzus. Preto ešte raz žiadam predkladateľov, aby to brali vážne, a nie tak, ako to zľahčujú vo svojich vystúpeniach.

    Predseda NR SR J.Migaš:

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Ak dovolíte, bola tu reč o sudcovskom stave. Chcem sa znovu a ešte raz s plnou vážnosťou spýtať pána poslanca Orosza ako predkladateľa, aby odpovedal na otázku, ktorá už bola niekoľkokrát spomenutá. Pani ministerka financií Schmögnerová urazila sudcovský stav, zaujíma ma jednak, či sa za svoje výroky už ospravedlnila, resp. či už bolo proti nej začaté trestné stíhanie za neoznámenie trestného činu. Pán poslanec Orosz, je to trestný čin, alebo nie je to trestný čin, čoho sa dopustila pani ministerka financií?

    Ďakujem za odpoveď dopredu.

  • Ďakujem pekne.

    Aj na tomto vystúpení, ktoré pred chvíľou odznelo, sme videli potvrdenie napríklad aj mojich včerajších slov, keď som hovorila, že predkladatelia urobili obrovskú chybu, keď si nechceli vypočuť argumenty siedmich právnikov, ktorých máme v našom poslaneckom klube. Bohužiaľ, ani dnes najväčšia koaličná strana SDK alebo SDKÚ, ako chcete, nemala záujem si vypočuť tieto veľmi vecné pripomienky. Nakoniec aj reakcia predkladateľov je skutočne vždy len urážkou a dehonestáciou opozície.

    Pán poslanec veľmi správne poukázal aj na arogantné vystupovanie pani ministerky Schmögnerovej, ktorá dehonestuje nielen sudcovský stav, ale, bohužiaľ, opakovane aj tento parlament. Divím sa, že ste nevystúpili proti nej, keď urážala vás, že ste iba tlačidloví pajáci a že vlastne nič iné neviete robiť. Pani ministerka dnes kritizuje, kedy bola zaradená ústava, hoci vy, pán predseda, ste aj predsedom jej strany a mala by vedieť, že vy rozhodujete o tom, ako budú jednotlivé body programu zaradené. Pani ministerka by najradšej bola, keby neexistovala diskusia v parlamente, hoci ona ako opozičná poslankyňa toto právo využívala. A najviac by si mala vstúpiť do svedomia, pretože práve kvôli nej tu bývali skrátené legislatívne konania a, potvrdí mi to aj podpredseda vlády, najnižšia kvalita je práve z jej ministerstva. Jej zákony sa tu musia najčastejšie novelizovať. Preto si myslím, že naozaj by ste mali prestať s touto dehonestáciou opozície, či už zo strany predkladateľov alebo zo strany niektorých členov vlády. Veď vláda vlastne je odvodená a závisí od parlamentu. Takže, pán predseda, prosím vás, aby pani ministerka prestala s takýmito urážkami.

  • S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pán poslanec Húska.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Tkáč upozornil na tie slabosti terajšieho riešenia, ktoré uvádzajú napríklad rozšírenie Ústavného súdu. V tejto súvislosti chcem upozorniť, že bývalý predseda Ústavného súdu pán Čič urobil analýzu skúseností a dokazuje v nej, že nie je potrebné rozširovať Ústavný súd. To znamená, že vlastne týmto návrhom nie je nič iné robené, len vytvorenie ďalších sinekúr, politických sinekúr pre druhých a zároveň, keď praskol pokus o zbavenie predsedu Najvyššieho súdu jeho funkcie cez parlamentný postup takýmto spôsobom, tak sa to zaobalene robí cez návrh novely ústavy. To sú postupy, ktoré by sme nemali za žiadnych okolností pripustiť.

    A ešte jedna poznámka. Aj tzv. veľká trojka v Európskej únii sa stavia proti tomu, aby Európa bola čistou federáciou, a naopak, v Cardiffe roku 1998 vyhlásili, že Európa bude súručenstvom národných štátov, a to je zmysel toho postupu. My pri rozhodovaní medzitým, či ideme do Európy regiónov alebo Európy vlasti, ako to kedysi hovoril de Gaulle, tak hovoríme, že ideme do Európy národných štátov, tak ako to formulovali v Cardiffe roku 1998. Nedovolíme, aby sa akýmkoľvek spôsobom demontovali národné štáty.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Kresák.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Veľmi stručne, žiadna apologetika, iba fakty, čo hovorí § 68 ods. 4 rokovacieho poriadku v súvislosti s tými často spomínanými vykonávacími predpismi. Myslím si, že pán kolega to určite vie, ale bude opakovať donekonečna svoje tvrdenia. Ale musím to prečítať, aby to vedel a asi ešte aj ďalší: "Ak sa má podľa zákona vydať vykonávací predpis, predseda Národnej rady môže vyžiadať navrhovateľa zákona o jeho návrh." Nuž, nevyžiadal, to po prvé.

    Po druhé, ani nebolo potrebné, lebo predpis pokračuje: "Návrh vykonávacieho predpisu predloží navrhovateľ vždy, ak má nadobudnúť účinnosť zároveň s predpisom." Nuž, ak ste si nevšimli, drahí kolegovia, žiadny taký predpis sa naraz neplánuje. Účinnosť nemá nadobudnúť.

    Ale poďme ďalej k apologetike spomínanej kolegom predrečníkom, ale to by som potreboval dlhší čas, lebo on dokázal všetko vymenovať. Čo hovorí zákon 106/1999 o hospodárskom a sociálnom partnerstve, ktorého sa kolega tiež dovoláva? V prvom rade iba toľko, že v § 1 o predmete úpravy sa hovorí iba toľko, že zákon upravuje vzťahy hospodárskeho a sociálneho partnerstva. A potom ku kompetencii, k dohodám, k tomu stanovisku treba povedať, že áno, tripartita dohoduje stanoviská k návrhom všeobecne záväzných predpisov, ktoré sa dotýkajú dôležitých záujmov zamestnancov, zamestnávateľov najmä hospodárskych, sociálnych, pracovných a mzdových podmienok. Nuž teda, nech mi je prepáčené, ale neviem, aké pracovné, mzdové, hospodárske podmienky zamestnancov sú upravované v našom návrhu. Čiže zasa je to pľasknutie alebo udretie, ako chceme, do vody.

    Samozrejme, mohol by som pokračovať ďalej. Rokovací poriadok hovorí o tom, kedy je možné podávať pozmeňujúce návrhy. Nechápem účelovú výčitku, že sme podali pozmeňujúci návrh alebo že ho podal kolega Fehér neskoro. Kedy mal byť podaný? A tak by som mohol pokračovať.

  • Pán poslanec Šepták, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo pán predseda.

    Je vidieť priamo na tomto prípade, ako nerada koalícia počúva skutočne odborné a fundované vystúpenie opozície, a je neuveriteľné, čo všetko v tomto parlamente je možné. Vládna koalícia aj napriek tomu, že má ústavnú väčšinu, nenašla podporu a podarilo sa jej nakoniec prijať len jedno platné uznesenie k novele ústavy z 13 výborov v parlamente. Taký dôležitý dokument, akým je ústava, potrebuje spoločnú dohodu koalície aj opozície. Novela ústavy, ktorá má, takpovediac, skoro 100 zmien, je precedensom do budúcnosti.

    Dámy a páni z vládnej koalície, zakladáte v parlamente pri tejto novele nové problémy. Nespokojnosť, ktorú novela vyvoláva, už teraz predznamenáva ďalšiu zmenu ústavy. A je krajne nezodpovedné od vás, dámy a páni z vládnej koalície, robiť ústavu na trhanie. Čo je ale potešiteľné, musíte nechať opozíciu rečniť bez obmedzenia a ešte aj počas prítomnosti živého vysielania Slovenskej televízie, lebo ešte nemáte istú podporu 90 hlasov vašej ústavnej väčšiny vašej veľkej novely ústavy.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Slobodník, nech sa páči.

  • No síce dostal som sa predčasne, pán predseda, ale prosím, ja to poviem.

  • Tak ste napísaný v poradí.

    Nech sa páči.

  • Áno, dobre, tak budem hovoriť.

    Odznelo tu zase jedno veľmi závažné vystúpenie, ktoré sa usiluje koalícia zahrať do autu. Usilovala sa ho zahrať už tým, že sa tu predložil názor, že dodržala sa predsa lehota 6 dní medzi 25. májom a 1. júnom, ako povedal jeden z predrečníkov už v rámci diskusie. Nuž, neviem, kde šesť dní je pätnásť dní, možno, keď sa ľudstvo presťahuje koncom 3. tisícročia na Mars, tak možno tam budú také týždne, 2 týždne sa budú skracovať na 5 dní, ale zatiaľ to ešte nie je skutočnosť.

    A druhá vec, veľa sa tu hovorilo o Ústavnom súde. Veľa sa hovorilo o tom, že ústava je pripravená v záujme občanov. Nuž, v záujme dvoch občanov určite, vychádzam z toho, že pán predseda KDH a podpredseda Národnej rady si chce uchovať svoje miesto v Národnej rade, lebo je predsedom nakoniec hnutia. A, samozrejme, verím aj tomu, že pán poslanec Kresák dodrží svoj sľub, že sa neusiluje o miesto v novom Ústavnom súde, pretože tak sa vyjadril, ja si myslím, že hodno mu veriť.

    Pán Orosz - tam je to už iné. Pán Orosz povedal vetu hodnú Pýtie: "Nebudem sa uchádzať o členstvo v Ústavnom súde." Ale tu je nie povedané, čo urobí, keď mu to niekto predloží, aby sa stal členom Ústavného súdu. K tomu by sa mal vyjadriť. No a pán Šimko bol najpriamejší, ten sa priznal, že je tým jedným občanom, o ktorého vlastne ide. Ten sa chce stať členom Ústavného súdu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Andrejčák - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    musím sa najprv obrátiť k občanom a povedať, dúfam, že ste správne pochopili slová vyslovené s rozvahou pánom poslancom Tkáčom. Konfrontujte to s našou činnosťou a s našimi odozvami na veľmi závažné upozornenia, čo môže schválenie návrhov, ktoré sú v Národnej rade, dnes Slovensku spôsobiť.

    Chcem ale položiť otázku pánu predsedovi parlamentu Migašovi. Pán predseda, podľa toho, čo nám váš koaličný kolega vysvetlil, zavinili ste, že je ohrozené hlasovanie o ústave, pretože ste si nevyžiadali návrh zákona o verejnom ochrancovi. Ale chcem pripomenúť, že nie ste v tom sám. To nie je poľutovanie, ale konštatovanie, aká je naša vláda mizerná, pretože vláda tiež má právnikov, tiež utráca peniaze za všelijaké rady. Vláda predsa vedela, že ide návrh ústavného zákona a treba k tomu vlastne predložiť aj návrh zákona o ombudsmanovi. A keď ho nedávala, tak čo vláda trepe, že prijmite zákon, keď vlastne ho svojou nečinnosťou marí.

    No a posledné, čo by som chcel povedať, ešte mám pár sekúnd. Chcel by som povedať, je veľmi veľký rozdiel, vážení, medzi tým, čo si myslíte a prezentujete na chodbách, aj medzi sebou a medzi tým, ako odmietate také vysvetlenia. Keď som sledoval pána poslanca Tkáča, tak som hovoril, už to nehovoril ani k právnikom, už to hovoril k ľuďom, ktorí nikdy žiadny právny dokument nedržali v rukách a sledujú len to, čo povedia politici. Povedal to múdro.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    keď sme voľakedy boli na vojne, vo vojenských vozidlách boli upozornenia: Spěchej pomalu. Asi ste to väčšinou zažili. Predpokladám, že v slovenských vozidlách je: Ponáhľaj sa pomaly. Toto heslo mali mať zrejme pred sebou predkladatelia novely, pretože tak sa ponáhľajú do Európskej únie, že v tom prekážkovom behu si veľmi ľahko polámu ruky aj nohy a možno im ani nevyjde dych, a potom bude zle. Predloženie tejto novely ústavy o tom jednoznačne svedčí.

    Chcel by som sa dotknúť dvoch vecí, o ktorých hovoril pán poslanec Tkáč - územné členenie a návrh novej štátnej správy. Vy predsa nemáte jasné, koľko bude územných celkov. Nemáte jasné, koľko bude centier a či budú spoločné aj pre štátnu správu, aj samosprávu, nemáte jasné dokonca ani to, či budú okresy a koľko bude spoločných obecných úradov. Podľa môjho názoru by to malo byť už dávno jasné. Nie sú, na tento rok sa neurobí nič, pretože nie je pripravený rozpočet. Keď si predstavím, koľko zákonov nás čaká, a keď vychádzam len zo životného prostredia, tak si skutočne neviem predstaviť to množstvo noviel zákonov, ktoré by tu mali byť pripravené a schválené. Niekedy mám taký dojem, že vy, vládna koalícia, robíte všetko pre to, aby rok volieb 2002 bol aj rok zmätkov a aby tých zmätkov bolo toľko, že sa vlastne voľby nebudú môcť uskutočniť.

    Keď sa pozerám na reakcie na pravej strane, kde sedí súčasná koalícia, tak mi prichádza na myseľ jeden zážitok z Federálneho zhromaždenia. Pripravoval sa zákon o živnostenskom podnikaní a jeden poslanec za komunistickú stranu upozornil, že je chybný. Samozrejme, poslanci Občianskeho fóra povedali: "Možno máte pravdu..."

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Benčat. Po ňom vystúpi pán poslanec Šťastný.

  • Pán predseda, chcel by som sa dotknúť tej časti vystúpenia predrečníka, ktorá sa týkala našich predvstupových aktivít a s tým spojených zmien v ústave. Myslím si, že o tom, či budeme prijatí do Európskej únie, bude rozhodovať niečo celkom iné než rozsiahla novela ústavy. Novela ústavy by v podobe, ako navrhujeme a ako by mohol byť možný konsenzus medzi opozíciou a koalíciou, malá novela celkom postačovala, už sme sa dávno mohli dohodnúť, a dnes sme mohli rokovať o ekonomických zákonoch, o ktorých pani ministerka Schmögnerová narieka, že nebudú schválené. Prosím, prerušme toto rokovanie, schváľme ekonomické zákony, pokračujme ďalej. V Belgicku dvadsať rokov debatujú, nedošli ku konsenzu a život beží ďalej.

    Čiže poďme urobiť nejaké racionálne jadro nášho rokovania, poďme sa dohodnúť koalícia s opozíciou, prijať široký konsenzus v tom zmysle, že prijmeme malú ústavu - tá je na to celkom postačujúca -, teda malú novelu na to, aby sme sa pohli z miesta. Toto vyzerá byť zablokované na dlhší čas.

    Takže, pokiaľ nebudú nejaké mimoriadne opatrenia z vašej strany, môžeme debatovať takto do leta. Tak si myslím, že o tom, ešte raz opakujem, bude rozhodovať výkonnosť ekonomiky, výkonnosť administratívy a výkonnosť legislatívy, nie nejaké široké novely Ústavy Slovenskej republiky. A ešte nakoniec, myslím si, že toto všetko zahmlieva skutočný stav našej ekonomiky, sociálnej sféry, zdravotníctva, školstva a podobne.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    myslím si, že po tomto expozé pána poslanca Tkáča treba sa mu poďakovať za všetko, čo povedal, možno za nás za všetkých. A dovolím si povedať, že keby tento rozbor, ako aj mnoho ďalších právnických, ktoré tu boli v období prerokúvania novely ústavy povedané, bolo predchádzalo tomuto rokovaniu, keby sa bol našiel priestor na takéto skutočne expertné prerokovanie novely, myslím si, že sme si mohli ušetriť mnohé trápnosti, že nemuselo dochádzať k tomu, čo vy označujete za iritovanie spoločnosti, delenie sa ľudí a tak ďalej a tak ďalej.

    Myslím si, že tu bola analýza nielen urobená, ale dokladovaná aj argumentmi a dokonca z európskej scény vo veciach, o ktorých vy neustále opakujete, že sme dokonca na akejsi polohe odmietania národností alebo dokonca v polohe nebodaj šovinistov. Myslím si, že aj z tohto pohľadu vstup do Európy, Európskej únie nebude taký jednoduchý a Európska únia nie je konfederáciou, aby sme museli robiť také opatrenia - nakoniec ich podľa pána poslanca Tkáča ani nerobíme, pretože nie sú zakotvené v ústave -, aby sme sa stali jedným zo štátov Európskej únie na báze konfederácie.

    A posledná poznámka...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalej pán poslanec Cagala. Po ňom pán poslanec Danko.

  • Vážený pán predseda,

    dámy, páni,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som len dvomi vetami zareagoval na poslanca kolegu Tkáča. V prvom rade doplním pána Benčata, že pani ministerka financií nemá kritizovať parlament, ani legislatívnu radu vlády, ale svoj úrad a úradníkov, ktorí neskoro predložili zákony do parlamentu. Keby boli predložené skôr, tak dnes nie je problém a nebude katastrofa, ako predpovedala ráno v rozhlase, že hrozí v tomto štáte katastrofálna situácia. Katastrofa bude, keď sa táto novela ústavy schváli.

    Ďalej chcem povedať, takisto pán Tkáč hovoril, že jediným zástupcom v rámci zamestnávateľov a zamestnancov je Konfederácia odborových zväzov a Asociácia zamestnávateľov. Nie je možné, aby sa stalo, ako sa stalo v prípade, keď sa volili zástupcovia do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, vtedy predseda parlamentného výboru pán Kováč, terajší minister, predložil návrhy ľudí, ktorí nemajú nič spoločné s týmito inštitúciami. Len preto ich predložil, že tí, ktorí tam boli navrhovaní, boli spájaní, hoci neboli členmi HZDS, s HZDS. Tak sa asi konať nemá a to, myslím si, aj zakladá práve v novele ústavy takéto nie právie, ale bezprávie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Danko a po ňom pani poslankyňa Mušková.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dámy a páni,

    chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Tkáča najmä v oblasti toho, ako predkladal v podstate tú myšlienku, ktorú prezentujete, že dôvodom na novelu ústavy je aproximácia nášho právneho systému k systému Európskej únie, a v podstate to nemožno akceptovať. Chcem to uviesť na vašom programe a pláne reformy verejnej správy. Tento plán reformy verejnej správy je skutočným pokrytectvom, pretože ak by ste sa približovali k Európskej únii a tieto ciele by ste sledovali, tak by ste nezvyšovali počet územných celkov a neznižovali počet obyvateľov v ňom, čo úplne odporuje územným celkom, ktoré sú v Európe.

    Na porovnanie, územné celky v Európe sú približne okolo milióna a vy idete z terajších 8 územných celkov, kde je približne 600 tisíc obyvateľov, znížiť počet obyvateľov tým, že ich rozšírite na 12, na 400 tisíc. Aká je to porovnateľnosť, milión a štyristotisíc? Keď sme my naštartovali reformu verejnej správy a zriaďovali sme 8 krajov, tak ste nás veľmi kritizovali, že koľko to bude stáť peňazí, ako to štát utiahne. Ale dnes miesto toho, aby ste znižovali počet, tak idete zvyšovať na dvanásť. Teraz sa vás ja pýtam: A kto to utiahne? Koľko administratívnych nákladov to bude niesť? A aká je tu komparácia s vyššími územnými celkami porovnateľnými v Európskej únii? Čiže, aké ciele sledujete? Praktické alebo politické? Jednoznačne politické, tak ako pri celej revízii ústavy. A zavádzate občanov, že tu ide o určité pragmatické ciele. Ide výsostne o politické ciele, ktoré nemajú nič spoločné so záujmami Slovenskej republiky.

  • Pani poslankyňa Mušková a po nej pán poslanec Krajči.

  • Pán predseda, je mi ľúto, že už aj vy ste obviňovaný, ale môžem vás utešiť, že nielen vy, ale aj opozícia je obviňovaná, že si dovolila mať pripomienky k novele ústavy, dokonca sám veľký pán predseda vlády navodil dojem, že opozícia nechce spolupracovať. Veď po dvoch rokoch napádania a kriminalizovania jej konečne ponúkol obrovskú šancu, obrovskú úlohu, odsúhlasiť novelu ústavy spolu s koalíciou. Neponúkol spoluprácu pri tvorbe, ale pri zodpovednosti za taký právny nepodarok, ktorý, ak sa prijme, skutočne veľmi poškodí Slovensko. Všetci to vieme a viete to veľmi dobre aj vy, vážení kolegovia z koalície. Ale pretože, ako sami tvrdíte, aj keď je tá novela paškvil, vy ju chcete prijať, pretože ste sa tak dohodli. Aj keď poškodíte Slovensko, aj keď poškodíte Slovákov, musíte využiť ten moment zvláštnej konštelácie hviezd, keď ste sa prestali hádať, lebo ste sa v tom momente dokázali dohodnúť, aj keď na hlúposti, no napriek tomu to chcete schváliť. Nevzdávam sa však nádeje, že sa medzi vami nájdu ľudia, ktorí majú pocit zodpovednosti a nezatlačia tlačidlo, neschvália túto ústavu.

  • Pán poslanec Krajči a po ňom pán poslanec Gajdoš.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo.

    Pán poslanec Tkáč vo svojom vystúpení veľmi kvalifikovane pomenoval problémy, ktoré vznikajú v súvislosti s prijímaním tejto novely, a spomenul aj útvary, ktoré sú vytvorené na kriminalizáciu opozície. Dovolím si spresniť tieto reťazce, ktoré vznikli a ktoré dodnes fungujú.

    Prvý stupeň je politický výbor na čele s Dzurindom, Pittnerom a Ivorom. Druhý stupeň sú vyšetrovatelia odboru vyšetrovania zvlášť závažnej činnosti, na čele ktorého stojí pán Šátek, a sú tam vyšetrovatelia Škarbová, Hezounová, Molnár, Halabuk a ďalší, pričom osem vyšetrovateľov už odišlo, ktorí pochopili, že sú zneužívaní na politické kauzy. Okrem toho odišlo mnoho operatívcov z tohto odboru a práve preto sa im všetky kauzy rúcajú na nedostatku dôkazových prostriedkov. Ďalším stupňom je prokuratúra, kde tento reťazec je takýto: na čele stojí námestník Generálnej prokuratúry pán Lauko, riaditeľ trestného úseku pán Segeš a dozorový prokurátor pán Serbin, univerzálny na všetky politické kauzy. Keby to vedel jeho otec, chudák, obracal by sa v hrobe.

  • Smiech v sále.

  • Tretí alebo posledný stupeň sú súdy. Zatiaľ dokázali zlomiť len jedného sudcu, pána Keménya. To znamená, že takýto reťazec, ktorý ste vytvorili, by bolo potrebné už len posvätiť z hľadiska prijatia do novely ústavy a mali by ste vo vrecku všetky mocenské štruktúry.

  • Pán poslanec Gajdoš a po ňom pán poslanec Švantner.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážení predkladatelia, dostali ste vynikajúcu lekciu z rešpektovania princípov práva a jeho aplikácie v praxi, zo suverénneho a zvrchovaného prístupu k zásadným rozhodnutiam o budúcnosti štátu, z moderného pohľadu na Európu spojených štátov alebo nového vnímania sveta, ako to s obľubou hovorí pán poslanec Šimko. Uštedril vám ju kolega poslanec, ktorý je v Štrasburgu a v Bruseli viac ako doma. Nie na kolenách, nie cez análne otvory európskych politikov, nie cez výpredaj národného bohatstva, nie cez znásilňovanie demokracie a práva sa Slovenská republika stane rovnocenným partnerom moderných európskych štátov. Tak to chcete vy, páni poslanci. Môžete sa škeriť, môžete sa cynicky smiať, môžete spochybňovať naše vystúpenia, môžete verklíkovať, novelu Ústavy Slovenskej republiky tým nevylepšíte. Dostali ste zlú známku, páni predkladatelia, totálne ste prepadli.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Švantner a po ňom pani poslankyňa Podhradská.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Milé dámy, vážení páni,

    mám taký dojem, že Európska únia je modlou pre vládu a takisto aj pre politické strany, ktoré sú vo vládnej koalícii. Všetko sa zdôvodňuje tým, že chceme vstúpiť do Európskej únie. Pre Európsku úniu robíme zmenu ústavy, na to, aby sme vstúpili do Európskej únie, sme predali telekomunikácie, ideme predať SPP, Transpetrol, banky a takisto aj elektrárne.

    Ale zamyslime sa nad tým, čo tá Európska únia vlastne je. Ešte ani nevieme, či to bude konfederácia alebo federácia štátov. Pritom si zoberme, ako sa správa k jednotlivým kandidátom na vstup do Európskej únie. Porovnajme si, ako sa správa napríklad k baltským štátom Litva, Lotyšsko, v ktorých žije 25 % ruského obyvateľstva. Viete si predstaviť, že v týchto dvoch krajinách je štatút neobčana? Veď je to smiešne. Takýto štatút majú ruskí obyvatelia v týchto dvoch krajinách, v ktorých ich žije 25 %. Tento štatút znamená, že sa zatvárajú ruské školy, že títo ľudia nemajú volebné právo. Porovnajme si situáciu, ktorá je v týchto krajinách, s tým, aká situácia je u nás. A pritom stále je to všetko málo. Čokoľvek by Slovensko spravilo, tak pre maďarskú koalíciu to nebude nikdy dosť.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Podhradská a po nej pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcela by som začať jednou poznámkou k tomu, čo odznelo na margo záujmu či nezáujmu predkladateľov ústavy byť členom budúceho rozšíreného Ústavného súdu. Možno aj pán poslanec Kresák odpovedal šalamúnsky na konkrétnu otázku, keď povedal, že nechce byť členom Ústavného súdu. Možno chce byť rovno jeho predsedom, takže budúcnosť ukáže.

    Ale vrátim sa k vystúpeniu pána poslanca Tkáča a chcela by som tak trošku predísť tomu, čo tu bude zrejme tvrdiť pán poslanec Orosz, lebo vidím, že aj on je prihlásený, lebo už nás raz takto zavádzal. Pán poslanec Tkáč hovoril o 78 pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sme dostali 6. februára. Nebol jediný, kto to vytýkal predkladateľom najmä v súvislosti s tým, že oni sami sa pod tieto pozmeňujúce návrhy podpísali, takže vlastne novelizujú svoju novelu. A vtedy pán poslanec Orosz veľmi podráždene reagoval na to, že v podstate nejde všetko o pozmeňujúce návrhy, že viac ako 50 % návrhov sú legislatívnotechnické úpravy. Klamal, ja som si tie materiály pozrela a spočítala som body, ktoré obsahujú práve legislatívnotechnickú úpravu. Je ich 16, pán poslanec, tak keby ste chceli tvrdiť zase o chvíľu, že ich je vyše 50, tak si, prosím vás, urobte ešte raz poriadok vo vašich počtoch, lebo vaše rátanie sa podobá na vyjadrenie pani ministerky Schmögnerovej, keď tvrdila, že cestovné stúpne o 20 %, a zrazu zisťujeme, že je to až 300 %.

  • Pani poslankyňa Belohorská a po nej pán poslanec Rusnák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Som veľmi rada, že pán poslanec Tkáč vysvetlil, že vlastne odporučenia Rady Európy nie sú záväznými právnymi normami pre členské štáty. Je totiž veľký rozdiel medzi legislatívou, medzi kultúrou, medzi zvyklosťami jednotlivých členských štátov a práve Rada Európy sa snaží prekonávať tieto rozdiely. Preto aj sa nazývajú príslušné normy odporučeniami, aby vlastne napomáhali určitej komparácii právnych systémov členských štátov, a je to predsálie Európskej únie, nášho spoločného cieľa. A treba povedať, že aj spomínané odporučenie 1201, týkajúce sa národnostných menšín, Výbor ministrov, ktorý neskôr po odporučení rozhoduje, vlastne neprijal. Čiže máme nadštandardnú právnu normu, ktorú sme prijali ako odporučenie.

    Ale som tiež veľmi rada, že vysvetlil rozdiel medzi spojením členských štátov v Európskej únii, že to nie je globalizácia v zmysle zotrenia základných princípov historických skúseností jednotlivých štátov, že vlastne etnická, iná a kultúrna mozaika členských národných štátov má prispieť k obohateniu sa tohto spoločného systému.

    Ale chcela by som spomenúť aj inú vec. V predloženom návrhu ústavy spomínate rešpektovanie medzinárodných zmlúv a právnych noriem. Ako je potom možné, že nerešpektujete správu zvláštneho spravodajcu pre nezávislosť sudcov a právnikov z OSN pána Cumuraswamyho, že ste ho dehonestovali, že ste hovorili, že je to taký nejaký úradníček, ktorý nemá zvláštne práva, a potom...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Rusnák a po ňom pán poslanec Orosz.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predseda, chcem sa vyjadriť k tej časti vystúpenia pána poslanca Tkáča, v ktorej hovoril o verejnoprávnej inštitúcii, o Sociálnej poisťovni. Na rozdiel od neho mám iný názor a plne sa stotožňujem s predkladateľmi, aby bola rozšírená kontrola Najvyššieho kontrolného úradu na Sociálnu poisťovňu ako zložku verejných financií štátu.

    Keď dovolíte, uvediem niekoľko faktov. Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia na vykonávanie nemocenského poistenia dôchodkového zabezpečenia hospodári s takýmtom objemom verejných finančných prostriedkov. Uvediem len rok 2000: príjmy vyše 83 mld., rozpočet na rok 2001 vyše 87 mld., Fond nemocenského poistenia rok 2000 vyše 9 mld., na tento rok sa počíta vyše 10 mld. a Fond dôchodkového zabezpečenia v roku 2000 vyše 68 mld. a na tento rok je počítaných skoro 72 mld. V roku 2000 hospodárila Sociálna poisťovňa s objemom prostriedkov, ako som uviedol, vyše 83 mld., čo predstavuje 20,8 % z celkových príjmov verejných financií.

    Na kontrolu hospodárenia Sociálnej poisťovne absentuje pohľad nezávislej kontroly. Okrem rezortov, ktoré stanovujú príslušnú legislatívu platnú pre Sociálnu poisťovňu, zvýšiť vplyv štátu a jeho kontrolných mechanizmov, podporuje aj tieto fakty zákonná povinnosť štátu podieľať sa na zabezpečení platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne poskytnutím návratnej finančnej výpomoci, a to do výšky 100 % jej platobnej neschopnosti. Predpokladá sa, že v súvislosti s realizáciou projektu správy sociálnych dávok v druhej polovici roka 2001 štát poskytne návratnú finančnú výpomoc. Súčasne platný zákon o Sociálnej poisťovni nepozná inštitút sankcií pri porušení ustanovení zákona o Sociálnej poisťovni.

  • Pán poslanec Orosz a po ňom pán poslanec Kalman.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, veľmi dobre poznáme tón vystúpení pána poslanca Tkáča, keď z jeho tónu cítiť, že on má pravdu a iná pravda nie je. Chcem povedať, že sa dopustil veľmi veľa nepresností vo svojom vystúpení. Mám dve minúty, tak aspoň k jednej téme.

  • Hlasy v sále.

  • Dajte mi hovoriť, ak dovolíte.

  • Upokojte sa, páni poslanci.

    Nech sa páči.

  • K otázke večnej témy pána poslanca - rozšírenie právomoci Najvyššieho kontrolného úradu na kontrolu verejnoprávnych inštitúcií. Vždy tvrdíš, pán poslanec, že sa tým stráca verejnoprávny charakter týchto inštitúcií a tieto normy sú protiintegračné.

    Ak mi dovolíš, budem ti citovať z materiálu pracovnej skupiny najvyšších kontrolných úradov asociovaných krajín a Európskeho účtovného dvora - odporúčanie číslo 3: "Najvyššia kontrolná inštitúcia by mala mať právo, moc a prostriedky jednoznačne ustanovené v ústave a zákonom na kontrolu všetkých verejných zdrojov," opakujem, všetkých verejných zdrojov "a činností, vrátane zdrojov Európskej únie, bez ohľadu na to, či sú vykázané v národnom rozpočte, bez ohľadu na to, kto drží alebo riadi tieto verejné zdroje alebo činnosti." To isté je v Rímskej deklarácii o základných princípoch nezávislej finančnej kontroly. Ostatne hovoril o tom aj pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu.

    V tvojom vystúpení si použil svojský výklad ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Pán poslanec Kresák už hovoril o problematike legitímneho práva poslancov podávať v druhom čítaní pozmeňujúce návrhy. Úplne unikátny je tvoj výklad plynutia 15-dňovej lehoty. Podľa toho, čo si povedal, lehota neplynie od doručenia materiálu do príslušného priečinka poslanca, ale odvtedy, keď sa pánu poslancovi uráči z tohto priečinka vybrať materiál. Úplne absurdné je tvrdenie, že novela nepomáha predsa reforme verejnej správy. Ja sa pýtam, či platná ústava umožňuje reformu verejnej správy.

  • Pán poslanec Kalman a po ňom pán poslanec Tarčák.

    Pán poslanec Kalman, nech sa páči.

  • Hlasy v sále.

  • Upokojte sa, pán poslanec Cuper, hovorí váš kolega.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vypočuli sme si ďalší súbor konkrétnych a vysokoodborných zdôvodnení neprijateľnosti návrhu novely. Vypočuli sme si ďalší súbor logicky zdôvodnených a jednoducho povedaných návrhov, takže skutočne musíme pochopiť, prečo je v súčasnom období nenormálne prijímať to, čo sa v novele návrhu zákona uvádza. Zároveň sa zdôrazní, že za celý čas sme nepočuli odborný protiargument alebo vyvrátenie tých našich námetov, o ktorých hovoríme a o ktorých hovorili aj mnohí naši kolegovia.

    Pán Orosz sa teraz pokúsil vyjadriť v súvislosti s tripartitou. Pán poslanec Tkáč bol asi piaty, ktorý skutočne odborne vyjadril podstatu tripartitného systému vo verejnoprávnych inštitúciách typu zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne a typu Národného úradu práce. Pán Orosz, teraz ste hovorili o otázke odporúčaní, ale nepovedali ste niektoré ďalšie odporúčania, ktoré sa týkajú aj Medzinárodnej organizácie práce a iných inštitúcií zaoberajúcich sa postavením odborov.

    Ak, pán Rusnák, chceme budovanie občianskej spoločnosti riešiť prostredníctvom finančných zdrojov a chceme si robiť fetiš z čísel, nikdy občiansku spoločnosť nevybudujeme. Preto by bolo dobré, aby ste argumentovali odborne a správne. Zatiaľ bolo vyvrátené len jedno správne vyjadrenie. Bolo to vyjadrenie, o ktorom hovoril podpredseda Hamžík, keď vyvrátil doterajšie tézy, že všetko to, čo robíme, je požiadavka Európskej únie. Včera tu presne a jasne povedal, že to nie je požiadavka Európskej únie, že to je naše chcenie, ak hovorím naše, tak určitých skupín, určitých záujmov, ktoré sa prostredníctvom Európskej únie len znásilňujú a takýmto spôsobom sa skresľuje a straší.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Tarčák a po ňom pán poslanec Gašparovič.

  • Vážený pán predseda,

    kolegyne, kolegovia,

    z vystúpenia pána Tkáča vyplýva jednoznačne jeden záver, že nie je namieste to naduté sebavedomie predkladateľov, ktorí sa sami seba definovali ako azda najlepší a jediní experti na ústavné právo. Ale predložená novela jednoznačne hovorí o tom, že produkt týchto pánov je na veľmi nízkej úrovni, že rokovať o ňom je veľmi zložité. Pretože pán poslanec nespochybnil právo dávať návrhy, predsa o tom nehovoril, ale ak ich je toľko, a to nielen z vlády, z rokovania vo výboroch, z rokovania v pléne, veď to sú desiatky, to svedčí o tom, že pôvodná predloha je na veľmi nízkej úrovni.

    Ale som presvedčený o tom, že keď budeme ešte ďalej pokračovať v diskusii a budeme argumentovať, že azda i predkladatelia pochopia túto skutočnosť, že je to veľmi-veľmi nekvalitný materiál, pretože i samotný predkladateľ pán Orosz pripustil po niekoľkodňovej argumentácii, že skutočne treba niečo robiť s referendom vo vyšších územných celkoch, treba sa zamyslieť nad nejakou záklopkou, takisto ako to pochopil pán poslanec Faič, ktorý navrhuje pozmeňujúci návrh, kde chce obmedziť možnosť spájania vyšších územných celkov. Som hlboko presvedčený o tom, že ak vydržíme, tak presvedčíme i predkladateľov a že i vládna koalícia, či už politbyro, alebo koalícia ako celok, dospeje k názoru, že treba začať pracovať na novom a oveľa širšom konsenze, či to už bude malá alebo nejaká iná novela ústavy.

  • Pán poslanec Gašparovič a po ňom pán poslanec Cuper.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán predseda a kolegyne, kolegovia,

    je zaujímavé, ako vaši predkladatelia návrhu novely ústavy zareagujú, ak sa im niečo nepáči, aj slovami, že tvárite sa, akoby ste len vy mali pravdu. Ja si myslím, že vy sa tak tvárite, pretože neakceptujete niektoré úvahy a závery aj medzinárodných komisií, ktoré hovoria napríklad o tom, ako sa bude, s akými kompetenciami a spôsobom vstupovať do Európskej únie. Veď skupina, ktorá hodnotila našu ústavu, obsah ústavy, GOMEZ-ACEBO & POMBO hovorila aj o určitom pohľade na Slovensko, kde sa hovorí, čo sa týka Slovenskej republiky, myslíme si, že vzhľadom na jej zvláštne okolnosti je to krajina, ktorá dosiahla svoju vlastnú identitu po prvýkrát v histórii, a teda riadne ju možno teraz považovať za zvrchovaný štát, že je vhodnejšie použiť formu typu prevodu kompetencií a teda nie to, čo hovoríte vy. Už nám to odporúčajú oni. A všimnite si, aká spolupráca je medzi koalíciou.

    Pán poslanec Kresák okamžite zacitoval § 68 ods. 4 rokovacieho poriadku a zvalil vinu na predsedu Národnej rady, že si nevyžiadal vykonávacie predpisy, pretože je to jeho oprávnenie. Pán poslanec, máš stopercentnú pravdu, áno, predseda Národnej rady ich mal vyžiadať alebo mohol vyžiadať. Ale predstavte si, pani poslankyne, poslanci, ak by bol všetky tieto právne návrhy zákonov predseda vyžiadal, tak vy ich nemáte dodnes a ešte dnes nemôžete túto novelu predkladať a nemôžeme o nej hovoriť. V tom je problém, že ste neboli schopní pripraviť tieto novely, resp. nové zákony, ktoré bolo potrebné ako vykonávacie k ústave predložiť.

  • Pán poslanec Cuper a po ňom pán poslanec Bajan.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem vám najprv povedať, že mi nemusíte oznamovať, kto a ako bude hovoriť, lebo ja nie som cenzor. Na tých sa tu hráte skôr vy, ktorí vediete schôdze.

    Chcem reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Tkáča, kde hovoril o kontrole verejných financií Najvyšším kontrolným úradom. Dovolím si pánu Rusnákovi aj pánu Oroszovi oponovať. Ja som tú časť do ústavy písal. Vtedy bol značný odpor obcí, aby sa verejné financie aj v časti, kde jednoducho hospodária s prostriedkami štátneho rozpočtu a vykonávajú prenesený výkon štátnej správy, kontrolovali Najvyšším kontrolným úradom.

    Ale, pán Rusnák, ak chcete rozšíriť kontrolu na všetky verejné financie, tak je zaujímavé, prečo ju nechcete rozšíriť na tie verejné inštitúcie, ktoré sa nazývajú public sektor alebo tretí sektor, všetky tie organizácie pani Szücsovej, pani Wolekovej, ktoré nás prenasledovali vo volebnej kampani, ktoré dostávali peniaze zo Spojených štátov a aj iných zdrojov a teraz si žiadajú dokonca, aby sme im zakotvili 2 % zo štátneho rozpočtu. Nech ich platia aj naďalej. Veď slúžili vám, slúžili proti záujmom tohto národa vždy, slúžia proti záujmom tohto národa, sú spojené s M.E.S.A.10 a s ďalšími inštitúciami. Takže tie by som kontroloval, lebo tie pretavujú zahraničné peniaze zo zahraničných záujmových zdrojov, ktoré sa chceli zmocniť privatizovaného slovenského majetku. A na to slúžili. Teraz by bolo dobré, keby zasa oklamali občanov a zasa im platili občania z verejných zdrojov, teda zo štátneho rozpočtu. Tam je problém. Nemyslím si, že treba kontrolovať to, čo vy hovoríte, pán Rusnák.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    S pochopením som počúval kolegu Tkáča. Bol prvý zo 46 poslancov, kto nevytiahol maďarskú kartu. Napriek tomu, že jeho kolegovia z klubu ho úspešne dopĺňali v tejto téme, neviem, o čom diskutovali, čiastočne sám si postavil priority, čiže to kvitujem.

    Druhá poznámka - mám pocit, že naozaj treba urobiť nezávislú kontrolu nad celým sektorom verejných financií, a to smerom k Jankovi Cuperovi, áno, som za kontrolu aj v samospráve. To aby bolo jasné.

    A tretia poznámka. Na základe diskusií, ktoré som mal s vašimi kolegami starostami a primátormi, s takým zvýšeným obočím sledujú diskusiu, kde ako keby ste zvažovali, či je dobrý presun kompetencií. Čiže odporúčam vám pomerne radikálne zmeniť tón v tejto oblasti, pretože nestretáva sa to s pochopením nielen u našich, ale ani u vašich starostov a primátorov.

  • Nech sa páči, pán poslanec Tkáč - reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

    Chcem sa poďakovať všetkým tým, ktorí vystúpili vo faktických pripomienkach. Budem reagovať najmä na otcov predkladateľov. Pán poslanec Šimko, vy ste ešte teraz nevystúpili k novele ústavy, aby ste nespomenuli Vladimíra Mečiara. Ja viem, že už ste v tretej strane od začiatku volebného obdobia, už máte troch predsedov, z toho jedného dvakrát a máte v tom chaos, ale zrejme asi platí, že vidieť Dzurindu a ozve sa ti Mečiar. Prosím vás, dajte mu pokoj. My sme svojprávni a nám nemusí koaličná rada ani predseda Mečiar nič radiť na rozdiel od vašej vládnej koalície, pretože, ako je zrejmé, vaši kolegovia stlačia všetko to, čo vy pripravíte.

    Pokiaľ ide o pána predkladateľa Kresáka aj Orosza čiastočne, vážení páni, trvám na tom, že konáte protizákonne v rozpore s rokovacím poriadkom, ktorý je zákonom. Sami ste potvrdili, že 25. ste to dali do Kancelárie Národnej rady a nám to došlo na stôl 6. 1. Aj v týchto zemepisných šírkach je to rozdiel len asi 7 dní, čiže žiadnych 15, tak ako ste to sa snažili zakamuflovať. Konáte protizákonne, postup pri prerokúvaní novej Ústavy Slovenskej republiky je protizákonný v Národnej rade.

    Čo sa týka tripartizmu, asi o tom bolo dosť rečí, ja sa divím práve ľavicovým politikom, že likvidujete tripartitu tým, že zasahuje nezávislý Najvyšší kontrolný úrad, vraj pretože je tam, samozrejme, tripartitný dozor a sú tam tripartitné orgány jej kontroly. Vláda povedala, že predkladaný návrh treba doplniť o závery prerokovania predkladaného návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky v Rade hospodárskej a sociálnej dohody. Je to na strane 14 stanoviska vlády. Pán Orosz a pán Kresák často používajú termín, že pani poslankyňa, pán poslanec, asi ste to nečítali. Vy dvaja asi ste to nečítali, keď nám odmietate dať stanovisko RHSD, tak ako to vyžaduje na strane 14 samotná vláda.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Weiss. Stráca poradie. Ďalej je písomne prihlásený pán poslanec Cuper a po ňom pani poslankyňa Slavkovská.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Chápem, pán predseda, že pán Weiss ako sexsymbol slovenskej politiky na Sviatok svätého Valentína má viac povinností ako ja.

  • Smiech v sále.

  • Ale napriek tomu všetkému mohol prísť a vystúpiť a neodkladať si to na záver, ale možno sa chystá aj na vystúpenie už v Spolkovej republike Nemecko ako veľvyslanec. Takže má svoje problémy. Preto budem hovoriť ja.

    V prvom rade chcem pozdraviť všetkých zaľúbených, tých skôr narodených, aj tých neskôr narodených, mužov aj ženy a osobitne chcem pozdraviť tých, ktorí ľúbia aj Slovenskú republiku a nie sú iba zarytými svetoobčanmi a internacionalistami, a osobitne tých, ktorí ľúbia aj slovenskú ústavu a budú zaľúbení do toho, čo kedysi pán poslanec Zajac nazval "novým ústavným vlastenectvom", lebo my v opozícii skôr sme zaľúbení do Slovenskej republiky.

  • Tak, pán poslanec, prológ máte za sebou, poďme k ústave.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážení občania,

    myslím si, že nám odpustíte, keď tak dlho diskutujeme o najzákladnejšom zákone tohto štátu. Je to spoločenská zmluva, podľa ktorej sa upravujú vaše práva ako občanov. Je to váš vzťah k štátu. Je to vzťah štátnych orgánov navzájom. Je to proste systém noriem hodnôt, ktoré upravujú náš každodenný život. Nie sme prví a nebudeme zrejme ani poslední, ktorí o ústavných pomeroch diskutujú. Už otec dejepisu Herodotos píše o tom, že vážení muži v gréckych polis, teda štátoch, dlho diskutovali o tom, ako usporiadať pomery v ich vznikajúcich štátoch. Obdobne tí, ktorí študujú grécku filozofiu, by mi dali za pravdu, či už Platón alebo Aristoteles celý svoj život venovali tomu, ako usporiadať pomery v gréckych štátoch a aká ústava pre ktorý štát by bola najvhodnejšia.

    Slovensko je nový štát. Kedysi sme patrili do Uhorska, a uhorské ústavné tradície neboli písané. Boli obyčajové. Preto aj o nejakej ústavnej tradícii sa dá ťažko hovoriť. Ale predsa len, sčasti táto diskusia v parlamente pripomína niečo z dejín slovenskej ústavnej tradície alebo, ak chcete, tej, ktorá jej predchádzala - uhorskej. O tom, ako usporiadať pomery v bývalom Uhorsku najmä z hľadiska štátoprávneho postavenia Slovenska, viedli dialóg už mnohí pred nami. A preto ak sa tu hádame alebo ak si vymieňame názory s maďarskou koalíciou alebo s jej poslancami, mne to pripadá alebo pripomína až priveľmi diskusiu, ktorú kedysi viedol ústavný právnik z Trenčianskej stolice Timon s tým, ktorý síce mal slovenské meno, ale zrejme maďarské názory alebo veľkomaďarské názory, Benczíkom.

    Pripomínam niektorým maďarským poslancom, že už vtedy bola slovenská strana miernejšia, pretože Timon, ktorý obhajoval postavenie trenčianskej komitátnej šľachty, hovoril, že prví, ktorí obývali toto územie pod Tatrami, boli Slováci. A vytvoril takzvanú pohostinskú teóriu, v ktorej hovoril, že Slováci, ktorí boli národom poľnohospodárov, usadlým, prijali príchodiacich kočovných Maďarov. Benczík naopak, postavil takzvanú podmaniteľskú teóriu a hovoril, že nie Slováci prijali Maďarov, ale Maďari si jednoducho tento životný priestor vydobyli. Ostrá diskusia a boj za novelu ústavy, ktorá v mnohom vychádza predovšetkým v ústrety požiadavkám maďarskej národnostnej menšiny a sčasti dezintegruje slovenský štát do európskych štruktúr, mi pripomína, nehnevajte sa, trocha podmaniteľskú teóriu.

    Práve preto je potrebné, aby občania túto diskusiu sledovali. Práve preto je potrebné, aby sa s ňou oboznámili, lebo ústava nepatrí iba politikom, ale občanom. Práve preto si predkladatelia ústavy týchto skutočností mali byť vedomí. Mali ústavný návrh, ale aj pozmeňujúce návrhy včas publikovať, dať na všenárodnú diskusiu. Zopakujem iba slová amerického vedca Jamesa Wilsona, ktorý hovorí: "Takmer od chvíle, keď bola Ústava Spojených štátov ratifikovaná, sa o nej diskutovalo, ako by sa dala zlepšiť. Do tejto diskusie len zriedkakedy zasahovali radoví občania, ktorí tento dokument uctievajú, aj keď ho do všetkých podrobností nepoznajú." Práve preto, že ústave sa zo strany ľudu dostalo doslova širokej podpory, kládli si vedci a politici pri jej zásadnej kritike alebo pri predkladaní ďalekosiahlych pozmeňujúcich návrhov určité obmedzenia.

    V tejto súvislosti mi prichádza na um, vážení páni kolegovia Šimko, Kresák, Orosz, pán Hrušovský sa k tomu priznáva menej, že vy ste si také ďalekosiahle obmedzenia určite nekládli. Práve naopak, mám taký pocit, že ste sa za každú cenu, aj za cenu toho, že slovenský národ príde o svoju štátnosť, alebo, lepšie povedané, aj za cenu toho, že ju ohrozíte, aby som bol miernejší, pustili do ďalekosiahlych zmien, ktorými chcete decentralizovať štátnu moc slovenského štátu.

    "Ústavu nie je možné tvoriť alebo pretvárať," tvrdí ďalej pán Wilson, "len na základe abstraktných úvah alebo neoverených faktov." Dokonca ani v roku 1787, keď sa pôvodný text ústavy písal, nešlo o cvičenie o abstraktnej filozofii, ale najskôr o úsilie riešiť naliehavé praktické problémy vo svetle teórie ľudskej prirodzenosti na základe poučenia z minulých skúseností precízneho zváženia toho, ako fungujú iné štáty alebo ako fungovali v minulosti. Aj táto skúsenosť predkladateľom ústavy chýba.

    Najskôr sa mi zdá, že páni predkladatelia ústavy sa inšpirovali tým, že naša ústava je mŕtvym dielom. Takže ich to zrejme inšpirovalo k tomu, aby proti mŕtvej ústave postavili živú ústavu, alebo sa zrejme situovali do úlohy oživovačov ústavy. Chcem im pripomenúť, že slovenská ústava je živé dielo, pretože na rozdiel od komunistických čias bol zriadený Ústavný súd, ktorý sa zaoberá všetkými potrebnými naliehavosťami ústavných zmien, ktoré život prináša. A potom je tu, samozrejme, niekoľko zásadnejších aj menej zásadných novelizácií, ktoré sme prežili za krátky čas existencie Ústavy Slovenskej republiky. Mám taký dojem, že vážení páni poslanci, ktorí ústavu napísali a predkladali, toto všetko do úvahy nebrali.

    Vážení páni predkladatelia ústavy,

    vážení páni poslanci,

    ale aj občania Slovenskej republiky,

    ak chceme chápať ústavu v zmysle základov verejného práva, nemôžeme spochybňovať jej právny charakter. Ak sa prikloníme k názoru, že ústava nie je právom ani súhrnom verejného práva, potom by sme mohli a možno to aj tvrdí Američan Robert Borg, že do ústavy sa dajú prepašovať všelijaké veci - morálne, aj nemorálne politické postoje intelektuálnej elity, ktorá má ďalekosiahle dôsledky nielen vnútri štátu, ale aj za hranicami tohto štátu.

    Často sa týmto ľuďom, ktorí majú nekritické postoje k ústavným návrhom a prepašúvajú do právneho textu svoje politické a elitárske postoje, vyčíta, že majú ich elitárske postoje triedny základ. Mám taký pocit, že predkladatelia návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky akosi veľmi ľahko prekročili tieň proletárskeho internacionalizmu a dali sa na bezbrehý univerzalizmus, alebo, ak chcete, svetoobčiansky univerzalizmus. Nechápu potreby vlastného národa, jeho ústavného a štátneho vývoja, bezbreho zohľadňujú iba záujmy nejakých imaginárnych nedefinovaných potrieb údajného integrovania sa Slovenskej republiky do európskych alebo iných nadnárodných štruktúr.

    Za týmito tendenciami v parlamente, žiaľbohu, stojí predovšetkým Demokratická strana, bohužiaľ, aj časť Strany demokratickej ľavice, ktorá je úzko elitársky spojená s tou časťou Demokratickej strany, ktorá k tomuto národu, tomuto štátu jednoducho nijaký vzťah nemala a ani nemá, a ostávajúca časť poslancov sa potom nechá nimi "kočírovať" a viesť. Tu treba hľadať odpoveď na otázku slovenskej ústavnej súčasnosti, lebo len tak dospejeme k odpovedi na druhú otázku: Aké ciele si ľudia, ktorí novelu ústavy pripravili, kladú alebo aké sledujú? Treba si teda postaviť otázku: Kto na Slovensku vládne? Schuster, Dzurinda, SDKÚ či, nedajbože, SDĽ? Vládne Demokratická strana s maďarskou koalíciou. Ešte presnejšie bolo povedané, ak chcete súhrnne, tieto strany vládnej koalície dnes podporuje 40 % občanov Slovenskej republiky, ak zúžim to, čo som povedal, Demokratickú stranu 1,8 %, maďarskú koalíciu 12 %. Teda o tom, aká bude podoba zásadnej novely Ústavy Slovenskej republiky, rozhodne politická reprezentácia, ktorá reprezentuje 14 % občanov Slovenskej republiky. Ja sa pýtam predkladateľov: Môže takáto novela ústavy prežiť ich funkčné obdobie, ktoré, myslím si, nebude trvať ešte ani do budúceho funkčného obdobia, čomu by nasvedčovali niektoré politické konzekvencie súčasnosti dotýkajúce sa Ústavného súdu, kde si zrejme pripravujú svoje teplé miestečka?

    Cieľom tejto reprezentácie je oslabiť, prípadne likvidovať slovenskú štátnosť, ktorú bytostne nechceli, nestotožňovali sa s ňou, ba keď si spomeniem na pána poslanca Šimka, ako vykrikoval vo federálnom parlamente, že sme barbari, ktorí chceme zničiť kvitnúci štát, tak sa mi dnes chce ho opýtať: Pán Šimko, vy ste kondotiér, ktorý je schopný napísať ústavu pre každý štát, vy ste ochotný slúžiť každej vláde, každému, kto vás za to dobre zaplatí, ako kedysi švajčiarski landsknechti, ktorí slúžili všetkým panovníkom Európy.

  • Netvrdíte ešte, že budete mať nejaké národné povedomie vo faktickej poznámke, a nesnažte sa nás, pán Šimko, moralizovať, nesnažte sa nás poúčať, nesnažte sa nás tu nejakým spôsobom cenzurovať, pretože jednoducho z toho sme vyrástli. Slovenská republika je slobodný a demokratický štát, my sme slobodní a demokratickí občania a dokonca poslanci slovenského snemu.

    Treba vedieť, že aj v Ústave Slovenskej republiky by malo byť povedané niečo o transparentnosti moci, žiaľbohu, tejto otázky sa vážení páni predkladatelia nedotýkajú. Snažia sa o to, aby si zabezpečili predovšetkým svoju autoritu, ale autorita sa nezabezpečuje samotným vykonávaním moci. Autorita je spojená s niečím, čomu sa hovorí aj "imidž" a ten, vážení páni poslanci, si zabezpečujete tým, čo ste napísali do Ústavy Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolil by som si teda na záver prvej časti odcitovať výrok z kritických esejí Mirabeaua: "Nikdy nebolo veľké dielo vykonané takými malými ľuďmi! - zvolal istý revolucionár vo francúzskom parlamente pri predkladaní francúzskej ústavy."

    K jednotlivým ustanoveniam novely zákona.

    V prvom bode novela ústavy hovorí o tom, že Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Vážení páni predkladatelia, ja sa pýtam, ak toto ustanovenie nemá mať deklaratórny charakter, tak sa vás chcem opýtať, či poznáte Viedenský dohovor o sukcesii štátov, o vzťahu k zmluvám. Slovenská republika je nový štát, samozrejme, že jej právom je prehodnotiť každú medzinárodnú zmluvu, do ktorej bola sukcesorom, a neviem, prečo toto právo chcete odobrať a povedať generálne, že Slovenská republika je vopred viazaná všetkými medzinárodnými zmluvami bez ohľadu na to, či by jej také zmluvy mohli alebo museli vyhovovať, a nechcete jej dať právo, aby takéto zmluvy prehodnotila. Pokladám toto ustanovenie za celkom zbytočné. Ak má slúžiť ako zástierka pre iné ustanovenia ešte politickejšej povahy, tak prosím, môžete ho tam nechať, ale v opačnom prípade je ho potrebné vypustiť.

    V ďalšom sa hovorí o tom, že Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. Ja by som pánu predkladateľovi Kresákovi povedal, aby toto ustanovenie bolo v súlade s poznatkami aj vedy o ústavnom práve, bolo by potrebné napísať, ak ma nechce presvedčiť, že sa vytvára ústavný predpoklad na opätovné spojenie alebo vstup Slovenska do budúcej česko-slovenskej federácie - pán kolega Kresák, tie opičky, ktoré robíš, si môžeš nechať pre starú mamu, keď sa s ňou večer stretneš po rokovaní, na to sme si už zvykli, že zakrývaš svoju neistotu a neznalosti nie celkom sebavedomými úsmevmi.

    Takže je potrebné buď napísať, že Slovenská republika vstúpi do nadštátnych alebo medzištátnych spojení, pretože medzinárodné organizácie, do ktorých sa chystáte alebo chystáte Slovenskú republiku doviesť na čele s pánom Dzurindom, smeruje do medzištátnych alebo nadštátnych spojení štátov, rozhodne nie do zväzku štátov. O tom tu už hovoril pán predrečník Vojto Tkáč, keď hovoril, že Slovenská republika nesmeruje do nejakej európskej federácie, lebo takej nieto, taká je zatiaľ iba predstava pána Joschku Fischera, ale sú aj takí autori, ktorí jednoducho kritizujú vytvorenie umelého svetového štátu a tobôž aj vytvorenie umelého európskeho štátu. Takže Európska únia aj po prijatí Maastrichtskej zmluvy je stále len nadštátnym spojením alebo, ak chcete, medzištátnym spojením štátov bez vlastnej suverenity.

    Nechápem, prečo generálne v druhom článku sa oznamuje, že Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou alebo na jej základe preniesť časť svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu, ktorej je členom. Ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, ak medzinárodná organizácia vydala právne záväzné akty, sú tieto priamo záväzné a majú prednosť i pred zákonmi Slovenskej republiky. Znova sa pýtam pánov predkladateľov, ktoré medzinárodné organizácie vydávajú právne záväzné akty, ktoré by mali priamu supremáciu bez ratifikačného procesu. Ja zatiaľ také organizácie nepoznám, časť práv Európskej únie má priamu supremáciu, časť, samozrejme, má odporúčajúci charakter, a preto jednoducho s týmto ustanovením nie je možné súhlasiť a ak aj, tak by mohlo platiť, čo sa týka Európskej únie z hľadiska našich integračných ambícií, rozhodne by mohlo platiť až po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Obdobné ustanovenie odseku 3 - Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť, demokratický poriadok v Európe za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti. Nič tomu nebráni, pán kolega Kresák, aby sa zaradila aj za súčasného ústavného stavu, pretože mám so sebou odporúčanie alebo správu, ktorú vypracovala firma GOMEZ-ACEBO & POMBO, Ústava Slovenskej republiky a Európska únia, a nijaká takáto požiadavka sa tam neobjavuje.

    No úplne obskúrnu povahu má požiadavka, že na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, v ktorých Slovenská republika má členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na základe vykonávania ktorých je potrebný zákon medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, vyžaduje sa pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán kolega Kresák, ktoré medzinárodné zmluvy zakladajú priamo práva právnických a fyzických osôb Slovenskej republiky len tak pre nič, za nič? Možno by mohli niektoré dokumenty o ľudských právach byť týmto spôsobom interpretované a aplikované súdnou mocou, ale rozhodne pre občanov Slovenskej republiky, ktorí napríklad chcú vstupovať do obchodných alebo iných vzťahov, rozhodne také práva nezakladajú, ak áno, tak sa nechám rád poučiť, samozrejme, ak nechceme povedať to, že Slovenská republika nebude zvrchovaným nadvládcom na tomto teritóriu, ale niekto iný bude zvrchovaným nadvládcom, pretože jednoducho zákonodarca je zároveň zvrchovaným nadvládcom nad územím, nad ktorým jeho zvrchovaná vláda funguje. Netvrdím, v bode 4 článok 17 ods. 3 a 4 je indiferentný, predložil ho aj kolega Fico, dotýka sa predĺženia lehoty zadržania, prosím, mohlo by sa o ňom diskutovať, mohlo by sa o ňom hovoriť, či ho zaradiť do ústavy, alebo nie. Obdobne bod 5 článku 18, ktorý, pán Fico o ňom dlhšie diskutuje, dotýka sa zaradenia, povinnosti občanov odpracovať alebo poskytovať služby na základe zákona, ktorá by tvorila súčasť bežných občianskych povinností, i keď nie som celkom presvedčený o tom, či v takejto podobe by sa to dalo realizovať, alebo nie, azda keby sa táto povinnosť preniesla na obce, prosím, možno by sa dalo o tom diskutovať. Či ju môže garantovať samotný štát, ktorý je viazaný medzinárodnými zmluvami o výkone práce, ťažko povedať.

    Ďalší bod 7 sa dotýka toho, čo je tu najspornejšie a čo má odštátniť Slovenskú republiku ako suverénny štát. V článku 26 ods. 5 sa má pojem "štátny orgán a orgány územnej samosprávy" nahradiť slovami "orgány verejnej moci". Ja neprotestujem, že neexistuje aj pojem orgány verejnej moci, to je pojem veľmi široký a neurčitý, najmä ak sa ním chce nahradiť v celej ústave alebo v celej dikcii ústavy pojem štátne orgány alebo štátna moc. Tak ako existuje verejná moc v Slovenskej republike, bude existovať aj štátna moc, bude existovať moc územných samospráv a obecných samospráv a záujmových samospráv, ale to ústava musí presne diferencovať a musí aj, samozrejme, ich presne legálnymi definíciami definovať. Nie je možné hodiť nejaký pojem orgány verejnej moci a legálne ho nedefinovať, teda neuviesť legálnu definíciu. To nie je podľa môjho názoru a nielen podľa môjho názoru, ale väčšiny právnikov, s ktorými som sa rozprával, príliš šťastné riešenie.

    S bodom 8 sa dá súhlasiť. To, či budeme mať hasičský zbor alebo zbor požiarnej ochrany, to naozaj nie je zásadná ústavná požiadavka. Takisto ako text k článku 51, kde sa zakladá tzv. emergency systém pre prípad ohrozenia alebo vojnového stavu, priznám sa, s tým by sa dalo súhlasiť, lebo ide o to, že tieto ustanovenia v slovenskej ústave chýbali, neboli tam dané z iných požiadaviek, viem, prečo neboli dané a práve preto, lebo niektorým vtedajším politickým reprezentantom - ja som vtedy v Národnej rade Slovenskej republiky nebol - až príliš vírilo v hlave to, čomu sa hovorilo totalitný režim, a nechceli to tam mať za žiadnych okolností.

    Obdobne by sa dalo diskutovať o článku 60, ktorý sme už otvárali a o ktorom diskutoval aj pán Rusnák - Najvyšší kontrolný úrad. Priznám sa, dikcia Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá bola prijatá do slovenskej ústavy, pochádza viac-menej zo švédskej ústavy, vtedy bola iná situácia, dnes je iná situácia, nič nebráni ani dnes Najvyššiemu kontrolnému úradu, aby vykonával činnosť nad všetkými organizáciami, ktoré nakladajú s rozpočtom Slovenskej republiky alebo rozpočtovými prostriedkami. To, že rozšírite činnosť Najvyššieho kontrolného úradu aj na Fond národného majetku, pokladám za obyčajné farizejstvo. Jednoducho, vy privatizujete celkom iným systémom ako cez Fond národného majetku, rozhodovanie je ešte menej transparentné, a to z prostriedkov oveľa menej transparentných ako počas našej vlády. Jednoducho vaša politika reforiem je taká, že treba previesť všetok majetok do zahraničia, lebo len vtedy budeme šťastní a blahobytní, keď Slováci nebudú nič vlastniť. Proste budeme bez akýchkoľvek, budeme bez bohatých aj bez chudobných.

    Pánom predkladateľom chcem iba povedať, že múdre hlavy, ktoré sa zaoberajú fungovaním spoločnosti a tých najlepších v spoločnosti a hovoria, že je dobré, ak národ má aj bohatých, aj chudobných, je dobré, ak má početnú strednú triedu, lebo je oporou štátu. Najlepšie európske štáty, či už Anglicko, Francúzsko, Taliansko, majú až od 60 do 70 % ľudí v strednej blahobytnej triede. Títo ľudia sú oporami národných štátov, títo ľudia budú nútiť aj politickú elitu, pretože len ťažko sa bude vzdávať svojich kompetencií, pretože, pán Kresák, nejde o vzdávanie sa práv suveréna, ale o vzdávanie sa kompetencií. Títo ľudia bojujú proti tomu, aby bola európska federácia a snažia sa posilňovať domácu ekonomickú základňu.

    Často sa uvádza príklad, pán kolega predkladateľ, Španielska, ktoré v 16., 17. storočí zo svojich kolónií doviezlo desaťtisíce ton striebra a tisíce ton zlata a do 20. storočia vstupovalo ako najchudobnejšia krajina. Poučilo sa a dnes Španielsko buduje silnú národnú ekonomickú základňu, ktorá zabezpečuje Španielsku dôstojné postavenie aj v Európskej únii, aj v NATO, aj v iných svetových štruktúrach. Ak by Španielsko bolo chudobným štátom, zachádzal by s ním každý asi tak, ako so Slovenskou republikou. Prikláňam sa k názorom, ktoré hovoria, že ak vypredáme všetko bohatstvo, ak sa zaradíme k juhoamerickým krajinám alebo k európskym krajinám, tak jednoducho nikto s nami nebude komunikovať, ani nikto nás nebude brať vážne, aj keby ste desaťnásobne zmenili Ústavu Slovenskej republiky a aj keby ste desaťnásobne znížili schopnosť odovzdávať suverenitu Slovenskej republiky Európskej únii.

    Chcem sa ďalej vyjadriť k článku 64a, ktorý pokladám za to, čo by v Ústave Slovenskej republiky v tomto čase rozhodne robiť nič nemalo. Jednoducho, pán Kvarda tu čítal českú ústavu, takže nebudem opakovať, pán Kvarda čítal že v českej ústave je napísané, že obec a vyšší územný celok sú územnými a správnymi celkami združujúcimi osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt. To je pravda, pán Kvarda, ja s vami plne súhlasím, tak je to napísané aj v súčasnej ústave, lenže bez toho slovíčka samostatnými. Ak ste si to neprečítali, tak si to ešte raz prečítajte, ja vám to môžem zopakovať. V českej ústave nikde nie je napísané, že by obce a územné celky boli samostatnými. Táto dikcia zakladá jednoducho nie územnú samosprávu, nie decentralizáciu, ale autonómiu. Môžete sa tváriť, ako chcete, taká je, žiaľbohu, pravda.

    Ďalej v článku 65 hovoríte o tom, že obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými zdrojmi. Obdobne opäť sa pýtam pána poslanca Rusnáka, či aj na tento majetok alebo na tieto finančné zdroje sa bude vzťahovať kontrolná právomoc Najvyššieho kontrolného úradu, alebo to bude ich autonómna sféra, do ktorej nikto zo štátu nebude zasahovať.

    Obdobne v článku 66 sa hovorí o združovaní vyšších územnosprávnych celkov s inými vyššími územnosprávnymi celkami. Hovorilo sa tu, že také isté ustanovenie sa v terajšej ústave dotýka združovania obcí. To je pravda, obce sa môžu združovať do regionálnych združení. Lenže ak dáme v tejto etape do ústavy, že vyššie územné celky sú samostatnými územnými celkami, ktoré majú vlastný rozpočet, vlastné rozsiahle kompetencie, že majú vlastnú legislatívu na úrovni nariadení vlády, nie vyhlášok, že majú vlastného predsedu voleného priamo občanmi, že majú vlastný zákonodarný zbor a dokonca majú absolútne nedefinované právo na vypísanie referenda o čomkoľvek, že toto právo na referendum môže spochybniť len Ústavný súd, a to ešte v trojčlennom senáte, myslím si, že to nie je nič, čo by malo spoločné s decentralizáciou.

    Ja pánom predkladateľom ústavy odcitujem, aby ma neupodozrievali, že hovorím svoj názor, prečítam im od jedného pána profesora z Rotterdamu, ktorý sa volá Aisebos, ktorý napísal Jednotný štát ako forma správneho usporiadania, a on píše: "Územná teritoriálna decentralizácia znamená, že územie štátu je rozdelené na menšie oblasti, kde sú zriadené výkonné správne a politické administratívne orgány. Na tomto území pre decentralizovaný jednotný štát platí, že kompetencie, ktoré tieto orgány vykonávajú priamo, nie sú v ústave pevne zakotvené." Ale vy ich pevne zakotvujete, v podstate centrálnemu zákonodarcovi ostáva kedykoľvek možnosť zákonom obmedziť alebo zrušiť kompetencie územných samospráv, toto naša ústava rozhodne neobsahuje.

    Za súčasných pomerov, keď je tu snaha maďarskej politickej elity za každú cenu dosiahnuť autonómiu južného Slovenska aj v podobe Komárňanskej župy, ktorá sa môže referendom spojiť, alebo aj bez neho, s inou župou, ja neviem, ktorá bude vytvorená v Honte, Above, vytvorí sa súvislý územný pás, v ktorom sa môže kedykoľvek uskutočniť referendum a kedykoľvek uplatniť to, o čom pána Duka-Zólyomi tak často hovorí, sebaurčovacie právo. Pán Duka, ale ja mám dobrú pamäť od včera. Upokojte sa, pán Kresák, na vašom mieste ani ja by som nemal dobrú náladu, ak by som také hlúposti popísal do ústavy. Ale aby ste, pán Kresák, pochopili, v čom je váš návrh o samostatných vyšších územných celkoch zlý a v čom nedomyslený, mám tu pred sebou aj francúzsku ústavu, aj taliansku ústavu, kde sa jednoznačne hovorí, že kontrolu zákonodarných a správnych aktov, decentralizovaných orgánov štátu vykonáva...

  • Pán poslanec, nenechajte sa vyrušovať.

  • Pán podpredseda, čakám, kedy upozorníte poniektorých poslancov, že...

  • Pán poslanec, ak chcete, môžem vašich kolegov upozorniť.

  • V súlade s rokovacím poriadkom, lebo tak často ma vy okrikujete, že mám pocit, že ste proti mne zaujatý.

  • Pán poslanec, môžem vás ubezpečiť, že zatiaľ je toto najlepšie vystúpenie za celý deň.

  • Takže pánu Kresákovi môžem povedať, že mu chýba v tomto ústavnom návrhu prepojenie v oblastnej alebo v krajskej samospráve, alebo v župnej - neviem, aká bude - s budúcou štátnou správou a že mu chýba niekto, kto by občas aj kontroloval to, čo sa v územných jednotkách bude robiť, pretože napríklad to obsahuje článok 124 talianskej ústavy, obdobne o tom hovorí aj francúzska ústava v článkoch 72 a nasledujúcich. Takže, pán Kresák, nie je bezbrehá predstava o tom, že Slovensko je pripravené na to, aby ste ústavou vytvorili to, čomu sa hovorí 12 územných samosprávnych celkov, ktoré budú mať povahu autonómnych oblastí, ktoré sa potom spoja do vyššieho územného celku. Tomu sa hovorí, že sa nedecentralizuje štátna moc zhora od parlamentu, od Ústavy Slovenskej republiky, ale naopak, ústava zakladá originálnu právomoc územných celkov so všetkými právomocami autonómnych oblastí, ktoré kedykoľvek môžu byť odtrhnuté od Slovenskej republiky. To je jednoducho pre každého normálne mysliaceho občana Slovenskej republiky neprijateľné. Ak sa toto z ústavy nevypustí, ústava nemôže byť pre súčasný vývoj Slovenskej republiky prijateľná, pretože je možné hovoriť o tom, že Slovenská republika nie príliš prekoná časový úsek, ktorý prežila prvá Slovenská republika.

    Nechápem, prečo pán Kresák dáva do ústavy priamu voľbu predsedu budúceho územného celku, ktorý ústava konštituuje. Nenachádzame ho ani v Českej republike, nenachádzame ho ani v talianskej ústave, nenachádzame ho ani vo francúzskej ústave, okrem rakúskej, samozrejme, a švajčiarskej, kde je zemské zriadenie v Rakúsku, alebo kde je vo Švajčiarsku, samozrejme, autonómna správa.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec alebo pán podpredseda Bugár, ak ich neupozorníte, že vyrušujú a že si tu robia, čo chcú, tak sa budem sťažovať na mandátový a imunitný výbor, že nevediete veľmi dobre schôdzu.

  • Akurát sa nemáte kvôli čomu sťažovať.

  • Článok 81, článok 86, článok 87 sú v podstate neutrálne, nie je potrebné o nich diskutovať, môžu byť v ústave, môžu sa zaradiť do ústavy, nie sú podstatné v novele ústavy.

    Ale dôležité je posilnenie kompetencií článku 80, kde sa začína zásah do ústavy a do trojdelenia štátnej moci a vymedzenia kompetencií jednotlivých orgánov štátnej správy. V článku 89 ods. 2 sa vypúšťa písmeno d) a doterajšie písmená e) a f) sa označujú ako písmená d) a e). Posilňujú sa predovšetkým menovacie právomoci prezidenta vo vzťahu k Najvyššiemu súdu a vyhlasovaniu volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Nechápem, prečo má prezident republiky vyhlasovať voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, prečo táto právomoc nemôže ostať predsedovi Národnej rady, obdobne takisto potvrdenie celoštátneho referenda, ktoré je v článku 95, kde sa dávajú znova neprimerané právomoci prezidentovi, najmä čo sa týka možnosti obrátiť sa na Ústavný súd a tým odblokovať referendum, ktoré iniciujú občania Slovenskej republiky.

    Pýtam sa pánov predkladateľov, prečo aspoň takýmto spôsobom neblokujú referendum, ktoré zakotvili pre obce a územné celky. Máme veľmi dobré skúsenosti zo Štúrova, kde sa uskutočnilo referendum, ktoré malo výsostne celoštátnu povahu, a kde jednoducho nebolo štátneho orgánu, ani Ústavného súdu, ani iného štátneho orgánu, prokuratúry, alebo súdneho orgánu, ktorý by bol zamedzil Mestskému zastupiteľstvu v Štúrove, aby sa takéto referendum neuskutočnilo. Ak si predstavíme, že to budúce zastupiteľstvo v hociktorom južnom kraji bude mať takú právomoc a nikto ho nebude môcť zablokovať, jednoducho domyslite to. Ja si vážim pána poslanca Faiča za to, že aspoň akceptoval túto pripomienku a zaoberá sa ňou a zaoberal sa ňou aj vo svojom vystúpení.

    Obdobne sa posilňujú prezidentove právomoci aj v prípade ratifikácie medzinárodných zmlúv, obdobne sa posilňujú právomoci v článku 102 ods. 1 písm. a), ktorými sa posilňuje postavenie prezidenta pri dohodovaní medzinárodných zmlúv. Chápem, že pán prezident je jedna osoba a predkladateľom návrhu novely ústavy ide zrejme o to, aby urýchlili proces ratifikácie a dohodovania medzinárodných zmlúv, ale je to proces ustálený. Miesto v ňom majú všetky ústredné orgány štátnej moci a správy Slovenskej republiky, a preto si myslím, že zmeny nie sú potrebné.

    Obdobne je posilňovaná právomoc prezidenta republiky pri vymenovaní vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov, ktorých ustanoví zákon. Tento problém je tiež umelo nastolený, riešil ho už Ústavný súd a Ústavný súd povedal, v ktorých prípadoch je kompetentný menovať týchto úradníkov prezident, v ktorých prípadoch ho menuje vláda Slovenskej republiky. Nevidím dôvod, aby sa znova táto ústavná realita otvárala.

    Obdobne je možné hovoriť aj vo vzťahu, ktorý je zakotvený, alebo modeli, ktorý je zakotvený v článku 102 ods. 1 písm. s) a t), v ktorom sa dáva právomoc prezidentovi Slovenskej republiky vymenúvať predsedu Najvyššieho súdu, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady a prijímať sľub sudcov a prijímať ich sľub a sľub sudcov Slovenskej republiky. Obdobne je to s vymenovaním sudcov Ústavného súdu a predsedu Ústavného súdu a sudcov Ústavného súdu.

    Prosím, ak si myslia páni predkladatelia, že sa tým modelom, ktorý sme vytvorili ako funkčný a ktorému sa hovorí parlamentná republika, posilní postavenie prezidenta Slovenskej republiky ohľadom menovania niektorých funkcionárov a že sa zabráni tomu, čím straší pán Weiss alebo ďalší v parlamente, že my sme chceli vytvoriť to, čomu sa hovorí kancelársky systém, myslím si, že je lepší kancelársky systém ako nedomyslené menovacie právomoci a posilňovanie postavenia prezidenta republiky bez ohľadu na samotný obsah toho, čo sa ako výkon ukladá. Takzvaný kancelársky princíp alebo nazývaný tiež pozitívna deštrukcia vlády znamená, že nová vláda je konštituovaná až vtedy, ak je zvolený nový ministerský predseda, má svoj význam, má svoj zmysel, pretože zabezpečuje kontinuitu preberania moci, tak ako je to v Nemeckej spolkovej republike. Nemci k tomu dospeli po zlých skúsenostiach z Weimarskej republiky, kde bol práve silný prezident. Na tieto otázky Ústava Slovenskej republiky znova nedáva až takú jednoznačnú odpoveď ani po novelizácii.

    Takže nevidím nijaký dôvod na posilňovanie prezidentských právomocí, ale tým sa mala zrejme dosiahnuť lojalita prezidenta Slovenskej republiky k samotným tvorcom alebo navrhovateľom ústavy, alebo, lepšie povedané, tým sa mal pán prezident Slovenskej republiky uspokojiť vo svojich požiadavkách a aby do procesu novelizácie ústavy nezasahoval, čo sa aj stalo, pán prezident neprišiel do Národnej rady vystúpiť k novele Ústavy Slovenskej republiky a ani sa nezúčastní na hlasovaní o nej. Nemyslím si, že je to šťastné riešenie zo strany pána prezidenta.

    Nevidím, pán kolega Šimko, pán predkladateľ Kresák tu nie je, nijaký dôvod, prečo až tak degradovať Národnú radu Slovenskej republiky, aby, ako to navrhujete v článku 120 odseku 2, ak tak ustanoví zákon, vláda bola oprávnená vydať nariadenia aj na vykonanie Európskej dohody o pridružení medzi európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskej republiky na druhej strane. Myslím si, že je to až prílišné naopak, posilnenie integračnej úlohy vlády a obídenie parlamentu Slovenskej republiky. Je to generálne zmocnenie vlády. Neviem, či až také generálne zmocnenie vlády nebude znova zneužité na to, ako sme boli svedkami, že bol udelený, ja neviem, súhlas s preletom lietadiel, ktoré bombardovali Juhosláviu.

    Ale pritom na druhej strane dávate takú istú právomoc vydávať všeobecné nariadenia aj orgánom územnej samosprávy, i keď takú právomoc, priznám sa, majú len orgány talianskej samosprávy, ale tieto kontroluje komisár vlády, ktorý tvorí akúsi spojku medzi samosprávou a centrálnou štátnou správou, má kedykoľvek právo nariadenie alebo zákon územnej samosprávy alebo obecnej samosprávy zrušiť. Toto v našej ústave chýba. Tá dvojkoľajnosť, to znamená samospráva a štátna správa, sa vám akosi vytráca a mám obavu, že sa nikde nestretnú. Samospráva sa vám absolútne vymyká spod kontroly a jednoducho si bude môcť robiť, čo chce. Nedivte sa, vážení páni predkladatelia, ak poslanci opozície majú dojem, že je to robené vyslovene na objednávku maďarskej koalície, nezazlievajte nám to. Vyvoláva to také emócie a evokuje to tieto predstavy, ak si prečítate ústavy iných unitárnych decentralizovaných štátov Európy. Darmo sa budete usmievať, darmo si budete hovoriť, že nechápeme veci, alebo že vás zle chápeme, nedajbože, že vám chceme ubližovať.

    Obdobne je nedomyslené a politicky účelové aj zakotvenie rozšírenia právomocí Ústavného súdu. Možno sa mýlim, pán kolega Šimko ma potom opraví, neviem, bol som takmer vo všetkých európskych krajinách na Ústavnom súde a nikde som sa nestretol s tým, aby bol vyšší počet ako 10 sudcov Ústavného súdu. Pravda, počítam aj tie krajiny, kde vôbec Ústavný súd nemajú a kde právomoci Ústavného súdu jednoducho vykonáva kolégium sudcov, ktorí sú na to vyčlenení na všeobecnom súde, ako je to napríklad vo Švédsku, a zvládajú to a Švédsko je oveľa väčšou krajinou, je integrovanou do Európskej únie a toto osemčlenné kolégium nemá problém rozhodnúť o všetkých sporoch a všetkých protiústavnostiach, ktoré môžu vo Švédsku vzniknúť.

    Priznám sa, jediné, čo ma napadá, že asi na Slovensku je strašne veľa notorických kverulantov, ktorí píšu na Ústavný súd podania a ktorými sa Ústavný súd musí zaoberať. Ale všeobecná tendencia je taká, napríklad ako nám hovorili v Spolkovom ústavnom súde v Karlsruhe, že z podaní, ktoré na Ústavný súd prídu, maximálne dva a pol percenta sa nakoniec dostane na prerokovanie a rozhodovanie. Ostatné sa prejudiciálne jednoducho neprijíma na prerokovanie na Ústavnom súde.

    Slovensko má 5 miliónov obyvateľov na rozdiel od Nemecka, ktoré má, myslím si, po zjednotení 70 miliónov, a nevidím dôvod, prečo by sa mali vytvárať ďalšie 3 miesta na Ústavnom súde. Nevidím tiež dôvod, prečo by sa mali posilňovať niektoré rozhodovacie právomoci Ústavného súdu, ak to nie je to, čo tu už bolo niekoľkokrát povedané zo strany niektorých mojich kolegov, či už pána Tkáča, ale najmä pána Krajčiho, ktorý jednoznačne povedal, že táto časť novely ústavy vytvára alebo zamínováva priestor, v ktorom sa chcete zakopať po prípadných voľbách, kde chcete vytvoriť stav, že pri priaznivom zložení Ústavného súdu, a to priaznivom vo váš prospech, sa môže zablokovať akákoľvek zákonodarná iniciatíva budúceho parlamentu, akákoľvek iniciatíva budúcej vlády, ktorá bude zákony do parlamentu predkladať. Taká je realita, nevyvrátili ste ju dostatočne hodnoverne, nie je tu záruka, že by sa mohli tieto ustanovenia v ústave podporiť.

    No priam výsmechom v novele je článok 154 písm. b). Nielenže je retroaktívny, ale je, samozrejme, aj proti elementárnej slušnosti. Absolvovali ste celý proces odvolávania predsedu Najvyššieho súdu. Museli sa tým zaoberať aj orgány, medzinárodné organizácie. Tomu predchádzal nedôstojný proces dehonestácie a diskreditácie sudcu Štefanka, ktorému sa dodnes pán minister spravodlivosti neospravedlnil. Bolo jasne povedané, že z našej strany bude nasledovať to, čo vy ste urobili v prípade pána Gauliedera. Budeme iniciovať zrušenie uznesenia, ktorým bol bývalý podpredseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Štefanko odvolaný protiústavným spôsobom, hrubo diskreditovaný nepravdivými údajmi, blokovaný proces jeho očistenia pred kárnym senátom. Toto všetko sa udialo, je podanie na Medzinárodnom súdnom dvore pre ľudské práva v Štrasburgu a ubezpečujem vás, že ak sa skončí rokovanie o tejto ústave a bude nová schôdza, také uznesenie do parlamentu príde. Ak máte v sebe trocha cti a morálky a etiky, predpokladám, že svoje rozhodnutie revokujete a že pán sudca Štefanko dostane takú satisfakciu, ktorá mu prináleží.

    Obdobne, samozrejme, je potrebné povedať, že zároveň je potrebné zrušiť uznesenie, ktorým bol vymenovaný do funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu pán Majchrák, pretože bol vymenovaný tiež protiústavným spôsobom. Ak niekto bol odvolaný protiústavným spôsobom, je celkom logické, že ten, kto na túto funkciu nastúpil, bol vymenovaný protiústavným spôsobom, takže bude potrebné zrušiť aj toto uznesenie.

    Samotné ustanovenie článku 154b vo svojom odseku 3 je retroaktívne, nezakladá práva, ktoré by z neho vyplývali na odvolanie terajšieho predsedu Najvyššieho súdu. O tom hovorí aj správa, ktorá má zatiaľ dôverný charakter podľa listu, ktorý došiel do Národnej rady pre poslancov ústavnoprávneho výboru, i keď sa v nej hovorí, a to včera, pán predseda parlamentu, keď som od pána Orosza túto správu žiadal, je v nej napísané, že sa z jej ustanovení môže hovoriť pre lobistické účely to, čo je v nej napísané. Treba povedať, že vám jednoznačne pán vysoký komisár Organizácie Spojených národov pre výkon spravodlivosti a súdnej moci píše, že máte zvážiť, či toto ustanovenie prijmete, alebo nie, ak nechcete, aby sa slovenská justícia stala predmetom ďalšieho záujmu medzinárodných organizácií. Inak povedané, pre občanov Slovenskej republiky, že ustanovenie článku 154b je hrubo v rozpore so všetkými medzinárodnými normami, ktoré upravujú postavenie súdnej moci, je v rozpore so samotnou Ústavou Slovenskej republiky, článkom 147, kde sa hovorí, že predsedu, podpredsedu, ale aj sudcov Najvyššieho súdu je možné odvolať len na základe impeachmentu.

    Skôr by ma zaujímalo, pán kolega Šimko, ak teda ste občanom Slovenskej republiky hovorili, ako vaša ústava vychádza v ústrety potrebám toho, čo hovorí Európska únia o osamostatnení a nezávislosti súdnej moci od výkonnej moci, pýtam sa vás - iste sa vás to budú pýtať aj medzinárodní komisári, ktorým stále tvrdíte, že vychádzate maximálne návrhom novely ústavy v ústrety -, prečo ste tu nezaradili to, čo je požiadavka aj medzinárodných organizácií, aby bola dôsledne odčlenená súdna moc od moci výkonnej, to znamená, aby sídlila vo vlastnej budove, tak ako je to v každom civilizovanom štáte, a nie pod kuratelou všemocného úradníka z ministerstva spravodlivosti pán Lipšica, ktorého zhodou okolností verejnoprávna televízia propaguje ako predsedu, zrejme aj ako predsedu politickej strany do bezhraničných pozícií, na ktorého má súdna moc taký názor, že súdna moc v Slovenskej republike by mohla fungovať, nebyť všemocného úradníka Slovenskej republiky pána Lipšica, že sa nezaujímate o to, prečo súdna moc, pán Šimko, nemá samostatnú rozpočtovú kapitolu, lebo aj to je požiadavka medzinárodných organizácií, ale zaujíma vás iba osoba pána Štefanka, pardon, pána Harabina.

    Zaujíma vás preto, vážení páni predkladatelia, páni poslanci vládnej koalície, zaujíma vás preto, lebo doterajšia súdna moc nevyšla v ústrety ani v jednom prípade vašim politickým požiadavkám o perzekúciu politikov opozície. Nevyšla vám ani v jednom prípade v ústrety, čo sa týka reprivatizačných káuz, ktoré sa nedajú inak nazvať ako reprivatizačnými rabovačkami. Práve preto vám súdna moc leží v žalúdku, práve preto sa chcete znova pokúsiť protiústavným spôsobom odvolať predsedu Najvyššieho súdu Harabina. Je potrebné občanom Slovenskej republiky povedať, že ustanovenie článku 154 do novely Ústavy Slovenskej republliky nepatrí a urobíme všetko preto, aby sa tam nedostalo.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, počas môjho vystúpenia ste nešetrili vy mňa, môžem vám sľúbiť, že až do konca volebného obdobia nebudem šetriť ani ja vás. Tak sa môžete tešiť, že v tomto parlamente vám nič nepomôže, nepomôže vám ani pán predsedajúci, ktorý si zvykol robiť cenzora, ktorý si zvykol vypínať poslancov opozície, kedy sa mu zachce, lebo si myslí, že hovoria mimo veci alebo od veci. Ja som sa snažil hovoriť zásadne k ústavným článkom, takže pán predsedajúci ma v tomto smere nemusel upozorňovať.

    Stále hovoríte, že máte na zreteli blaho tohto národa. Nie, nemáte ani touto novelou ústavy na zreteli blaho tohto národa. Poniektorí máte snahu, aby ste si vytvorili predpoklady na ďalšie politické fungovanie. Ostatní si myslia, že tí, ktorým vytvoríte tie teplé miesta svojím hlasovaním o nezmyselnom návrhu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá v prvom rade má poslúžiť maďarskej koalícii, má rozvrátiť územnú celistvosť a integritu Slovenskej republiky, si zachovajú politickú budúcnosť aj v budúcom parlamente. Nie je to tak. Ubezpečujem vás, takú predstavu v tomto parlamente nemôže mať nikto, poslanci ani vládnej koalície, ani opozície. Ak si to niekto myslí, tu v týchto laviciach takí páni už sedeli pred vami z bývalej strany Združenia robotníkov Slovenska a v niektorých okamihoch sa takisto zanovito držali alebo zanovito držali svojich predstáv, že si svojimi nezmyselnými návrhmi zachovajú miesta v parlamente, nie, nezachovajú. Revolúcia ide ďalej.

    Ak slúžite revolucionárom z Demokratickej strany, tak si musíte byť vedomí, že revolúcia vždy požierala a požiera svoje deti. Tak nezabúdajte na to, že vaša revolučná snaha o revolučnú zmenu Ústavy Slovenskej republiky bude o ničom. Ak rozdáte všetky majetky svojim zahraničným tútorom, ak nebudete schopní zvýšiť v nijakom prípade, čo nebude pravdou, životnú úroveň občanov Slovenskej republiky, ak nezabezpečíte pracovné miesta občanom Slovenskej republiky, môžete novelizovať ústavu aj stonásobne, ubezpečujem vás, že rovolúcia, ktorú robia páni Zajac, Šebej a Tatár, vás jednoducho z tohto parlamentu vymiete aj s nimi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili 15 páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Posledná je pani poslankyňa Dolník. Pán poslanec Benčat, vy ste boli pred pani poslankyňou, ja vás mám zapísaných, takže posledná je pani poslankyňa Dolník.

    Prvý vystúpi pán poslanec Andrejčák.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem povedať, že plne zdieľam obavy o osud celistvosti Slovenskej republiky práve tak intenzívne, ako to vyjadril pán poslanec Cuper. Chcem povedať našim kolegom poslancom Strany maďarskej koalície, že keď tvrdia, že oni osobne nemajú skrytý zámer podporiť možnú separáciu a oddelenie Komárňanskej župy od Slovenska, som ochotný im veriť. Nie som však ochotný veriť tomu, že dokážu vylúčiť a môžu byť garantmi toho, že po jednom alebo dvoch volebných obdobiach v čele strany maďarskej koalície nebudú ľudia, ktorí takýto zámer budú mať, alebo takí ľudia, ktorí budú donútení takýto postoj zaujať. A preto musíme byť dvakrát opatrní pri formulácii právomocí, ktoré môžu byť zneužité, lebo potom už bude neskoro.

    História nás učí, že v takej závažnej otázke, ako je schopnosť štátu zachovať si svoje územie, svoje hranice, svoju slobodu, sa nedá hrať na demokrata na účet vlastných vnúčat alebo pravnúčat. Je to, vážení kolegovia, vážené kolegyne, práve taká istá úroveň dôležitosti a nutnej opatrnosti, ako je to pri ozbrojených silách. Ani tam sa nedá podceňovať možný negatívny vývoj, pretože potom sa už nedá zachrániť a zabrániť prehre. Preto len pre informáciu už poviem, že pripravujem doslova kampaň za záchranu slovenského vojska, a to ako pozemného, tak aj letectva, lebo to, čo nám páni KDH teraz spolu s SDĽ chystajú predviesť s letectvom, je katastrofa. To už ani ústavu potom nemusíme pripravovať. Ale my to musíme prežiť kvôli našim...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Cuper hovoril dlho, ale myslím si, že to je v poriadku, veď už prezident Masaryk hovoril, že demokracia je diskusia. Začal svoje vystúpenie narážkou na nášho kolegu Petra Weissa s tým, aký je populárny u žien. No čo už s ním robiť? Viete, v živote už to tak býva, niekoho ženy naháňajú, pred niekým utekajú, s tým sa jednoducho nedá nič robiť, buď chlap na to má, alebo nemá. A nemali by sme si ako kolegovia závidieť. Ale poďme k veci.

    Pán poslanec Cuper analyzoval vládu z pohľadu volebných výsledkov, kto koľko percent mal, ako sa na vláde podieľal. No skutočne to nie je veľmi dobrý výsledok, ak 10-percentné strany musia stavať vládu, ale nie je to ani dobré vysvedčenie pre tých, ktorí získali 30 % a teraz sa musia uspokojiť s tým, že sedia v opozičných laviciach. No ja by som takýchto politikov už druhýkrát nevolil. To považujem za zbytočné a stať sa to nám, tak sa zrejme od hanby rozplynieme. No a z takéhoto pohľadu potom aj celé vystúpenie pána poslanca Cupera nemalo prakticky politický význam.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Cuper hovoril o nutnosti informovanosti občanov o ústave. Preto sa pýtam predkladateľov a zdôrazňujem to, čo hovoril pán Cuper, keď hovoríte, že ste informovali aj širokú verejnosť, kde je stanovisko odborárov, kde je stanovisko Asociácie zamestnávateľov, kde je stanovisko trebárs tretieho sektora. Nič tu nie je. Pritom neexistuje zákon zasahujúci do sociálnej sféry a vôbec do života občanov, aby sa nevyjadrovali zložky, o ktorých som hovoril, aby sme tu nemali ich stanoviská. A ústava nezasahuje do života ľudí? Myslím si, že podstatne. Veď je vôbec zvrátené, čo hovoríte. Neverím tomu, že by sa neboli vyjadrili k ústave, ak by ju boli dostali, ak by mali možnosť sa s ňou zoznámiť. Lenže ju nemali, nemali ani vaše pozmeňujúce návrhy, o ktorých tu hovoríte, keď rozoberajú naši kolegovia jednotlivé články. "Veď to už tak nie je," tvrdíte, "ako sme to tam napísali, už je to inak." Aspoň to inak ste občanom tam mali dať a oboznámiť ich, ak je to teda tak, ako tvrdíte. Ako sa v tom majú vyznať občania, keď v podstate nič nemajú a môžu si vlastne len z týchto rečí spraviť určitý úsudok? A preto plne súhlasím s pánom poslancom Cuperom, že je dôležité, aby občania aspoň v televízii sledovali, čo ich vlastne očakáva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Som rád, že pán poslanec Cuper vysvetlil, v čom sú úskalia novely predloženej ústavy v jednotlivých článkoch zaoberajúcich sa vyššími územnými celkami. Som rád, že ich porovnal s ústavami iných krajín a poukázal na záludnosť práve v slovíčku samosprávny, čiže autonómny. Ak si dnes právnici vysvetľujú články ústavy rozdielne, čo sa bude robiť v budúcnosti? Ústava dáva možnosť a právomoc, aby neskôr mohli vzniknúť autonómne celky. A o to sa teraz hrá, je potrebné urobiť novelu ústavy práve preto, aby pod rúškom transformácie a vzniku vyšších územných celkov sa do budúcnosti pripravila legislatívna pôda na neskorší vznik autonómie.

    Ďakujem za slovo.

  • Oceňujem u pána poslanca Cupera to, že poukázal predovšetkým na dôležitý príklad zo západoeurópskych štátov, ktoré sú budované ako jednotné, ako unitárne štáty. Oni síce vytvárajú decentralizačný priestor, ale nikdy nie tak, aby ohrozili unitárnu jednotu štátu. To znamená, žiadne konfederačné riešenia pre malé štáty nie sú dobrým riešením a už vonkoncom sme veľmi opatrní, keď počujeme napríklad zo strany maďarských politikov uvádzať príklad Švajčiarska. Švajčiarsko vo svojej štruktúre je konfederatívny štát. A vzniklo za iných podmienok a udržuje svoju jednotu iným spôsobom, než ju môže udržovať Slovensko.

    Z týchto dôvodov nemôžeme prijať pokus pomocou tzv. samosprávy obmedziť samosprávu štátu. Štát musí byť samosprávny tiež a tobôž štát Slovenskej republiky. Bez takéhoto riešenia totiž nutne musíme počítať s historickou skúsenosťou a nás žiadne široké úsmevy nemôžu uspokojiť, ako to naznačil predo mnou poslanec Andrejčák. Jednoducho musíme historicky počítať, že naše riešenie musí vedieť odolávať aj zlej situácii a toto nám velí neprijať túto novelu ústavy.

  • Ďakujem za slovo.

    Vo svojom vystúpení by som sa chcela dotknúť dvoch statí, o ktorých rozprával pán poslanec Cuper. V úvode počítal percentá, kto vlastne bude hlasovať za ústavu, a vyšlo mu nejakých 14 %. Tak neviem, ako sa k takémuto počtu dorátal, pretože to by bolo len SMK a možno ešte 2 % SOP, ešte aj tým ubral, ale ja ho chcem ubezpečiť, aby sa nebál, že aj s SDĽ treba rátať, SDĽ tiež zahlasuje a dobre viete, pán poslanec, že keby ste chceli, mohli ste sa podieľať aj na rokovaní, aj na pozmeňujúcich návrhoch a potom aj na hlasovaní, ale zrejme vám to nevyhovuje, ale už ako chcete.

    A v druhej časti nesúhlasím s tým, ako ste povedali, načo má Najvyšší kontrolný úrad kontrolovať Fond národného majetku. Ja s tým plne súhlasím a myslím si, že kontrolovať treba. Keby to tak bolo v minulosti, tak by sa nemohlo stať, že v druhej vlne privatizácie bol sprivatizovaný majetok za viac ako 100 mld. korún, a keď bolo treba vyplácať dlhopisy pre dôchodcov, neboli ani 3 miliardy. Tak to znamená, že kontrola je potrebná.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som sa vyjadriť ešte raz k otázke vyšších územných celkov, ktoré spomínal pán poslanec Cuper a ktoré sú zakomponované v novele ústavy. Mne sa zdá, že zakomponovanie práve tejto časti vyšších územných celkov je naozaj na zamyslenie sa, na zamyslenie nielen preto, že vlastne hovoríme v ústave o niečom, čo ešte ani nemáme definované, ale v prvom rade je to na zamyslenie sa kvôli kompetenciám, ktoré týmto vyšším územným celkom ústava dáva.

    Iba pre zaujímavosť, v článku 68, ale aj v článku 71 sa hovorí, že vyššie územné celky môžu vydávať všeobecne záväzné nariadenia. Samozrejme, je mi jasné, že všeobecne záväzné nariadenia nemôžu ísť nad rámec zákona a ak idú nad rámec zákona, tak nie sú platné, ibaže kedy to kto zistí a kedy potom príde k náprave, pretože sa môže stať, že sa vydá také všeobecne záväzné nariadenie, ktoré nebude v prospech republiky, tak ako napríklad už aj pán poslanec spomínal referendum, ktoré sa konalo v Štúrove a ktoré sa vôbec nezaoberalo iba miniproblémom Štúrova, ale snažilo sa riešiť problém celoštátny. To isté by sa mohlo udiať aj v tomto. Preto sa mi zdá, že je veľmi nepremyslené hovoriť o nejakých veciach, ktoré nemáme dotiahnuté do konca a ktoré by sa veľmi ľahko mohli dotiahnuť v zákone a v rámci tejto novely ústavy sa vôbec nemuseli spomenúť. Nič by sa tým neubralo na význame toho, že sa tam zakotvujú vyššie územné celky, ale o ostatných veciach by mal hovoriť zákon.

    Ďakujem.

  • Pán predsedajúci, skôr ako sa dostanem k faktickej poznámke, dovoľte mi, aby som vyjadril kategorický protest proti tomu, aby Pál Csáky sediaci za chrbtom nášho rečníka poslanca Cupera sa poškľaboval, robil grimasy a uškŕňal sa počas vystúpenia. Na takéto chrapúnstvo jednoducho nemá odôvodnenie ani opodstatnenie. Pán predsedajúci, aj vaše ironické poznámky na hlavu nášho poslanca a kolegu nie sú adekvátne a zodpovedajúce, to nie je právomoc vedúceho schôdze.

  • Pán poslanec, pozrite sa do zrkadla, a potom hovorte.

  • Ďakujem vám za radu, ale...

  • ... z vašich úst takéto chrapúnstvo je zodpovedajúce maďarskej arogantnosti.

  • Pán poslanec, chrapúňom ste vy. Nehnevajte sa, ako môžete takto vystupovať v Národnej rade?

  • Presne ako vy.

    Tak mi dovoľte k samotnej faktickej poznámke.

    Bola tu reč o vypredávaní národného bohatstva, to nie je vypredávanie, to je rozdávanie. Súčasná vládna koalícia, koaličná rada každého partnera, ktorý príde a je ochotný zobrať ľubovoľný slovenský podnik, označuje za strategického partnera. Čo je to za nezmysel? Aký strategický partner je ten, čo ide zobrať do rúk Banku Slovakia? Dvaja ľudia z Globtelu. Kto ide kúpiť za 5 mld. Investičnú a rozvojovú banku? To je čo za strategický partner, keď len budovy tejto banky majú väčšiu cenu, ako je 5 mld., čo je cena? To isté sa týka Všeobecnej úverovej banky. Jej základné imanie je vyššie, ako je ponuková cena zo strany partnera 7,5 mld. Za čo ste predali sporiteľňu? Za 18 mld.? Vôbec nie, pretože 5 mld. si rakúska strana hneď zablokovala. Za čo ste predali telekomunikácie, za 20 mld.? Aj to je klamstvo, veď je tam 8,5 mld. finančných prostriedkov, ktoré naša vláda do toho investovala, a 1,7 mld., ktoré táto vláda vliala do Poštovej banky, z dôvodov mne absolútne nepochopiteľných. Východoslovenské železiarne ste predali za cenu jedného futbalistu, takže takéto je vaše gazdovanie.

  • Pán poslanec Švantner.

    Čítam podľa pôvodného poradia, lebo potom sa prehodili niektorí poslanci, ešte dvakrát bude zmena.

    Pán poslanec Švantner, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, hoci poradie malo byť iné.

    Budem reagovať na pána Cupera v tej časti, kde sa hovorilo o privatizácii. A doplnil by som aj môjho kolegu. Doplnil by som, že vlastne sporiteľňu sme oddlžovali 28 miliardami korún, pritom, ako už bolo povedané, dostali sme 18 miliárd. A ešte nevieme, čo všetko, aké podmienky si rakúska banka Die Erste dala k tomu, aby sa táto lukratívna sporiteľňa sprivatizovala.

    Tiež by som pár detailov povedal k firme SPP. Viete, že z tejto firmy každý rok dostávame cca 15 mld. korún zisku. Teraz akonáhle ju predáme, určite to bude minimálne polovica z toho, lebo sa hovorí o tom, že približne 49 % predáme strategickému investorovi. No ale tým pádom zo zisku dostaneme len polovicu. Aj to bude záležať od toho, či vôbec nejaký zisk bude potom vytvorený.

    K poznámke pani kolegyne z SDĽ, čo vlastne súvisí s kontrolou Fondu národného majetku, by som chcel povedať len jednu vec. Treba si uvedomiť, že vlastne privatizácia veľkých podnikov, ktoré teraz idú, táto privatizácia vôbec nejde cez Fond národného majetku. Čiže to, že tam bude kontrola, je naozaj len divadlo pre našich občanov. Táto skutočnosť absolútne nič nezmení na tom, ako sa vláda a vládne i politické strany z vládnej koalície rozhodli rozpredať najlukratívnejšie podniky, ktoré Slovensko má.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Cuper ukázal, samozrejme, svojský prístup k novele ústavy. Vyšiel mu dobrý čas, samozrejme, sledovanosť, myslím si, že občania si z toho už vyberú. Len neviem, prečo pán poslanec Cuper bol taký nervózny, keď bol v sále šum. On totiž patrí medzi tých poslancov, ktorí radi vykrikujú, majú nemiestne poznámky, keď vystupujú iní poslanci, a jednoducho už jemu sa to nepáčilo. Verím, že teraz, keď to zažil na vlastnej koži, pán poslanec Cuper už bude v lavici sedieť úplne slušne.

    Ale aby som nebol len negatívny a nekritizoval, mne sa páčil skutočne záver. Pán Cuper, povedali ste, že revolúcia požiera svoje deti. Ja viem, že aj vy ste boli vo VPN a pomerne významný funkcionár, a tak si myslím, že mnohí - ale boli ste aj vo VPN - občania Slovenskej republiky sa už nemôžu dočkať, ako si revolúcia môžno pochutná aj na vás.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, páni poslanci. Nechajte hovoriť pána poslanca Maxona.

  • Nuž, s požieraním detí revolúcie je to naozaj veľmi zaujímavé. Som veľmi prekvapený, že sú ešte politicky aktívne aj deti februárovej revolúcie.

  • Smiech v sále.

  • Takže by ste si mali s týmito vecami naozaj spraviť poriadok a radšej o nich nehovoriť.

    Pán poslanec Cuper sa vo svojom vystúpení pomerne rozsiahlo venoval kompetencii Najvyššieho kontrolného úradu. Nepochybne je to jedna z oblastí, kde by sme, pokiaľ by išlo o malú novelu zákona, s najväčšou určitosťou došli k spoločnej dohode, pretože aj vo väzbe na presun výkonu kompetencií na samosprávy musí byť definované postavenie Najvyššieho kontrolného úradu veľmi jednoznačne.

    Nuž, ale veľmi paradoxne potom vaše ambície posilniť kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu znejú, keď vláda svojím tajným uznesením robí kšefty za 250 miliónov korún v mimosúdnom odškodnení, keď riaditeľ štátneho podniku podpíše zmenku za 400 miliónov korún, keď podpredseda vlády pre národnosti bez akýchkoľvek sankcií prekročí náklady na reprezentačné, mali by ste sa predovšetkým sústrediť na to, aby ste odstránili tieto veľmi vážne finančné prehrešky. To, čo bude v budúcnosti v ústave, ten problém nevyrieši.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán poslanec Cuper,

    najprv k otázke referenda. Prosím ťa, sám dobre vieš, ak by orgán regionálnej samosprávy vypísal referendum s otázkou, ktorá by smerovala k zmene štátnych hraníc alebo k územným zmenám, čo je to isté v podstate, bolo by to zjavne protiústavné konanie. Totiž platná ústava hovorí celkom jasne v článku 3 ods. 1, že: "Územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné," a odsek 2, "hranice Slovenskej republiky sa môžu meniť len ústavným zákonom." To znamená, že výsledok referenda nemôže mať za následok v žiadnom prípade vznik ústavného zákona.

    Po druhé, prekáža ti, prosím ťa, navrhované ustanovenie, že vyšší územný celok je samostatný samosprávny územný a správny celok. Nuž ale platná ústava, ktorá podľa všetkého je aj tvojím dielom, aspoň sa k tomu priznávaš, hovorí v článku 64 ods. 2, že obec je samostatný územný a správny celok a tak ďalej a tak ďalej. Takže, to je v poriadku. Ale tu sa nič iné nerobí s týmto textom, len sa tam pridáva "vyšší územný celok a obec" a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, že toto je jednak vaše dielo, ktoré sa len doplňuje.

    Ale čo sa týka ešte českej ústavy, nebudem citovať celú siedmu hlavu, len článok 100 ods. 1: "Územné samosprávne celky sú územnými spoločenstvami občanov, ktoré majú právo na samosprávu," a článok 101 ods. 2: "Vyšší územný samosprávny celok je samostatne spravovaný zastupiteľstvom." Takže tu je tiež to slovíčko "samostatne".

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán docent Cuper veľmi pregnantným spôsobom ukázal, že jakobínsky komplex je v podstate iracionálna logika a výplod racionálnej logiky, ktorá má takú logiku, že prvý sled revolucionárov tu nemôže byť, lebo je svedkom ich avanturizmu a svedkom pasivity druhého sledu revolucionárov, ktorí sa zasa za tento posudok hanbia, takže tie druhosledové revolučné sily odstraňujú prvosledové. Ale zároveň aj ukázal, že nelogickosť, a teda "fazy logic" systém alebo iracionálna logika navrhovateľov novely ústavy je iracionálne logická v tom, že inštaluje také uznesenia a články ústavy, ktoré demontujú centrálnu moc. Páni, tá demontáž centrálnej moci je jednoznačná a vyššie územné celky prakticky budú autonómne a budú vytvárať veľmi sťaženú situáciu pre centrálnu vládu Slovenskej republiky. Ale je to vo vzduchoprázdne, priatelia. Alebo je to už dávno chystané?

    Istý ústavný činiteľ, ktorý bol inaugurovaný na jedno významné miesto, pri svojej inauguračnej reči povedal, že je veľmi rád, že sa demontovala samostatná slovenská cesta. Priatelia, vtedy som sa zhrozil a narástla mi husia koža na chrbte, pretože sa demontovala slovenská samostatná cesta v ekonomike, kultúre a inde a vy pokračujete v tejto "fazy logickej" produkcii ďalej a demontujete výkonnú moc slovenského štátu vo vzťahu k vyšším územným celkom. To si musíte uvedomiť. A kto bude potom vládnuť a ako bude vládnuť? Ak sa náhodou niekedy o štyri volebné obdobia dostanete znovu k moci, tak zdedíte štát, ktorý nebude mať výkonnú centrálnu moc. Alebo už ten štát vôbec nebude existovať. Tak komu budete vládnuť a akými prostriedkami, priatelia? Aj v tom je "fazy logický" jakobínsky komplex. Zničíme si to, čomu vládneme, čím sa možno pýšime a čím sa mnohí ústavní činitelia u nás akosi prestali pýšiť a boli radi, že sa to demontovalo.

  • Pán poslanec Benčat.

    Vážené pani poslankyne z HZDS, ja som predsa skončil, že posledná vystúpi pani poslankyňa, potom pán poslanec buď sa vypol, alebo sa dotkol karty a znovu sa zapol. To je pôvodný zoznam.

    Takže, pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som sa tiež dotknúť pár slovami tej časti vystúpenia predrečníka, ktorá sa týkala vytvárania vyšších územných celkov. Okrem toho, že nie je nám doteraz jasné, aké právomoci tieto vyššie územné celky budú mať, ako bude rozdelená štátna a verejná moc a v akom pomere, nie je nám jasné, čo sa stane, keby sme napríklad začali deliť aj štát na etnických princípoch a na princípoch veľkej sociálnej rozdielnosti.

    Ja som to už hovoril, my sme začali túto transformáciu robiť už územne, išlo teraz iba o to, aké kompetencie budú mať. Budú mať také kompetencie, aké budú mať financie. Zrejme budú regióny, ktoré budú veľmi chudobné a budú ešte chudobnejšie, pretože teraz aspoň centrálna moc nejakým spôsobom mohla zasahovať do ich života. Po nejakom čase sa môže stať, že štátna moc a štát sa zbaví týchto chudobných regiónov a nastanú veľmi nepríjemné sociálne pnutia. A tie pnutia nebudú už len medzi nejakými etnickými regiónmi, ale budú aj pnutia medzi sociálne slabšími a sociálne silnejšími regiónmi. O to tu ide.

    A potom je okliešťovanie, prečo to delíme na 12 celkov, 11 celkov. Preboha, veď v Európe a vôbec v celom svete pokiaľ sa vytvárajú nejaké celky, je ideálne, alebo blízko ideálu od pol milióna do milióna. Prečo to ideme deliť, napríklad zoberme si Žilinský kraj, na 300 tisíc, 350 tisíc ľudí. To bol veľký kraj, ktorý sa veľmi scvrkne a bude postavený na pár drobných okresoch. Čiže treba rozmýšľať aj o týchto veciach.

  • Pán kolega Cuper, dovoľte mi, aby som vám v prvom rade zagratulovala, boli ste päťdesiatym vystupujúcim poslancom a ako od jubilujúceho vystupujúceho poslanca, žiaľ, som sa nedočkala takého vystúpenia, z ktorého som sa mohla aj poučiť, hoci som to očakávala.

    Onoho času, keď som chodila do základnej školy, platili ešte tresty typu: napíš stokrát - v škole sa nemá vyrušovať alebo nebudem opisovať domácu úlohu a podobne. Vystúpenia, žiaľ, kolegov z opozície, ale aj vaše mi pripomína práve takéto úlohy, tresty. A preto počúvame už možno po stýkrát: "Novela ústavy je nepotrebná, ba nebezpečná, novela ústavy ohrozuje stabilitu Slovenska, Maďari sú najväčším nebezpečenstvom pre Slovákov, reforma verejnej správy je priam pohromou. Všade je skrytý strašiak práva na sebaurčenie, ktoré ale nikto nevyslovil. Vy ste sa líšili od vašich kolegov iba tým, že ste zostali verný svojmu štýlu a vaše slová môžu brať diváci ako "zrnká múdrosti".

    A na záver len jedna poznámka. Združenie robotníkov Slovenska bolo vaším koaličným partnerom, to znamená, že vaše slová, narážky na adresu terajších koaličných strán patrili vlastne vám.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cuper, môžete reagovať, nech sa páči.

  • Pani Alžbeta Dolníková, vám nebudem odpovedať, učiteľské myslenie veľmi dobre poznám. Chcem povedať mojim kolegom, že drvivá sila univerzalizmu zvíťazí a my jeden po druhom, aj tí najšľachetnejší, ktorí odolávajú, budeme musieť prinášať obete svojej osobnosti na oltár slovenskej pravdy.

    Jediný, kto z vás pochopil, čo som chcel povedať, bol profesor Šťastný, či Drobný, pardon. Áno, trápi vás jakobínsky komplex. Ten spočíva v tom, pán kolega Dzurák, vy ste túto snemovňu, sálu neobohatili ani jednou myšlienkou nikdy v živote, okrem moralizovania. Vám prečítam to, čo som nedočítal, lebo som chcel poniektorých z vás ušetriť toho, čo povedal Mirabeau, to bol človek, ktorý ovládal vtedajší francúzsky konvent: "Často vidím okolo seba plytké myslenie, že človek má dojem, že tu účinkujú deti alebo obyvatelia blázinca."

    To neplatí pre poslancov maďarskej koalície. Od Csákyho si jeho hulvátstva vyprosím. Ak si myslí, že klame Migaša, Dzurindu alebo ďalších, že ich vodí za nos, podvádza a presadzuje iredentistické snaženie, to je jeho problém. Ja som z takýchto vecí vyrástol. Na rozdiel od neho mám aspoň také slušné vzdelanie ako on, aj také slušné vychovanie, ale jednoducho som sa nenaučil ako on presadzovať iredentizmus na úkor maďarskej národnostnej menšiny. Upokojte sa, pani Alžbeta Dolníková. Ja sa vo svojom remesle, ktorému sa venujem dvadsaťšesť rokov, na rozdiel od vás vyznám. Trápilo by ma, ak vy by ste pochopili, čo som chcel povedať.

    Ďakujem.

  • Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Slavkovská.

    Pán poslanec Cuper, viem, že nemám komentovať, ale na vašom mieste by som nehovoril, že jediný, kto vás pochopil, je pán poslanec Drobný, lebo okrem pána poslanca vystúpilo ešte ďalších deväť vašich poslancov z HZDS.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážení diváci,

    na úvod môjho vystúpenia by som chcela všetkých upozorniť, že budem vychádzať z predloženého návrhu novely, to znamená, neberiem do úvahy pozmeňujúce návrhy, ktoré máme položené na stoloch, a to z toho dôvodu, že jednak sa v nich nevyznám a jednak neviem, aká je záruka, či prejdú všetky, alebo ktoré z návrhov prejdú.

    Ďalej by som chcela poprosiť hlavne poslucháčov, aby brali moje vystúpenie ako vystúpenie občana, ktorý hovorí na novelu ústavy svoj názor, a nie ako vystúpenie právnika, ktorý tu hovorí nejakú právnu analýzu, pretože právničkou nie som. Vo svojom vystúpení vychádzam aj z toho, čo povedali predkladatelia v úvodnom slove, kde obhajujú novelu a jej potrebu aj tým, že je potrebná najmä pre občanov a pre celú spoločnosť. To je citované z úvodného slova. Dúfam, že po mojom vystúpení bude jasne vidieť, že občania a celá spoločnosť sú celkom mimo. Táto ústava nemá s nimi nič spoločné.

    A teraz by som pristúpila k svojmu vystúpeniu.

    Prvou povinnosťou organizátorov každej hry, i tej televíznej o milionára, je dôsledná možnosť zoznámenia sa jej účastníkov s pravidlami. To je aj základná slušnosť. V týchto chvíľach sme si však nesadli do kresiel, z ktorých vstávajú milionári, ale sedíme v kreslách, na ktoré nám dali mandát také tri milióny občanov Slovenskej republiky, aby sme pre nich vytvárali priestor a podmienky na ich dobré živobytie. Teda o tieto milióny, o ktorých som hovorila, by nám malo ísť. To je zase naša povinnosť a naša základná slušnosť. Mám však obavu, že v týchto chvíľach tak nekonáme. Obávam sa, že keď vstaneme z našich kresiel po nezodpovednom rozhodnutí pri novele ústavy, z miliónov, ktoré nám zverili svoje osudy, sa určite nestanú milionári, ale môžu sa stať oklamaní občania.

    Novelizácia Ústavy Slovenskej republiky, ktorá je predmetom nášho rokovania, to by mali byť karty, ktoré sme povinní ako najvyššie tromfy vložiť do rúk našich spoluobčanov, lebo štát, teda aj vláda, parlament, koalícia či opozícia je tu pre nich, a nie naopak. Ale tak to v tejto chvíli rozhodne nie je. Štát rozohral hru s občanmi a neoboznámil ich s pravidlami. Postavil ich len do úlohy nemých svedkov, ktorí si majú v týchto chvíľach možnosť pozrieť ďalšie dejstvo podivuhodného príbehu v priamom prenose televízie, podivuhodný príbeh z nášho parlamentu, príbeh o občanoch, ktorých vlastný štát zrádza, príbeh o politikoch, ktorí si myslia, že ich mandát je večný, ich bohorovná trúfalosť, a pre svoje vlastné ciele pod rúškom nejakých medzinárodných kritérií sú ochotní poprieť zvrchovanosť Slovenskej republiky vyjadrenú deklaráciou Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Tento príbeh má nešťastné časti a môže sa skončiť tragicky.

    V spomenutom dokumente, na ktorý si súčasná vládnuca garnitúra priam manifestačne už ani nespomína, je v úvodnej vete zo dňa 17. júla 1992 napísané: "My, demokraticky zvolená Slovenská národná rada, slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo." V tejto chvíli Slovensko zreteľne vidí, že tento posvätný, mnohými generáciami dosiahnutý cieľ je vážne ohrozený. Slovensko už dostatočne vie, že jeho zákonodarný zbor prerokúva celkom nový text zákona zákonov, teda nie nejakú skromnú novelizáciu, text, ktorého dikcia je postavená proti občanom Slovenskej republiky, proti jej zvrchovanosti a proti identite štátu. Akceptovanie takéhoto textu sa môže stať nielen zdrojom napätí, ale aj príčinou postupnej straty suverenity a štátnosti. Áno, je to taký podivuhodný text predložený na naše rokovanie za podivuhodných okolností a v podivuhodnej atmosfére kupčenia a vydierania.

    I keď moji predrečníci na túto tému už mnoho povedali, predsa len treba pripojiť ešte niekoľko slov, ktoré adresujem najmä občanom Slovenskej republiky. Je to moja povinnosť aj z toho dôvodu, že som bola označená za členku vytvorenej komisie na revíziu ústavy. Táto komisia pracovala ako komisia len vo fáze, takpovediac, prípravných prác. Veľmi skoro nás predstaviteľov opozície hŕstka poslancov, verných členov koaličných zoskupení, prestala prizývať na rokovania. Rovnako sa neobrátila ani na renomovaných odborníkov z radov opozície. Zdá sa, že renomovaní odborníci sú iba v radoch koalície.

    Ako sa teraz ukazuje, malo to svojskú, i keď svojrázne smutnú logiku. Je známym faktom, že súčasná vládna garnitúra rozohrala s občanmi už dvojročnú nečestnú hru. Už to je veľmi zlé. Je však trestuhodné, že v nej pokračuje pohŕdaním občanmi. Inak sa nedá nazvať skutočnosť, že text ústavy, ktorý bol prerábaný podľa môjho názoru aspoň dvadsaťdvakrát, nebol predložený na verejnú diskusiu. Občania však už vedia, že sa tak stať nemohlo. Veď by sa v plnej miere odhalilo pokrytectvo a skutočné zámery tých, ktorí vládnu v tomto štáte. Pravda sa však donekonečna nedá zakrývať.

    Pozrime sa preto bližšie na niektoré podstatné dôvody, prečo ste sa, vážení občania, nemohli dozvedieť pravdu skôr. Niet sa čo čudovať. Veď túto novelu pripravovali zástupcovia tých, ktorí ťažko znášali konštituovanie samostatnej Slovenskej republiky. Tento návrh bol pripravený na základe ich obchodno-politických stykov s predstaviteľmi Strany maďarskej koalície. Veď to viete, charta, pôda, fakulta, župa. Ale čo bude nasledovať ďalej? Napríklad samostatný zákon o financovaní kultúry národnostných menšín, o ktorom som už čítala v médiách.

    To sa však dozvieme priamo aj v predmetnom texte novely ústavy, mimochodom nielen odborne, ale aj v štylisticky katastrofálnom plnom vzájomných rozporov a jeho skrytom kontexte. O tom svedčí aj to, že je predložených 78 zmien, z toho 42 vecných. Ak by bol návrh dobrý, nie je možné, aby toľko zmien predkladali na miesta poslancov. Napovie nám to, že tento text nie je dobrý, už aj novonavrhované znenie čl. 7 ods. 2, podľa ktorého: "Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, alebo na jej základe preniesť časť svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu, ktorej je členom, ako to ustanovuje medzinárodná zmluva, a ak takáto medzinárodná organizácia vydáva právne záväzné akty, sú tieto priamo záväzné a majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky."

    Áno, vážení občania. Dobre ste počuli, preniesť časť svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu. Ale počuli ste už niečo, povedané poslancom pánom Šimkom v Novom Čase, o tom, vážení občania Slovenskej republiky, že by sa v Európe našiel štát, ktorý by dobrovoľne a dopredu bol ochotný ústavne popierať jeden zo základných princípov svojej suverenity a zvrchovanosti? Takáto dikcia je predpokladom straty najposvätnejších atribútov štátnosti. Nepýtajte sa ma, ktorá je to tá inkriminovaná medzinárodná organizácia, čo by nám mala vydávať zákony povýšené nad naše vlastné zákony. Že by Európska únia? Neviem. Že by NATO? Tam o nás ešte ani nezačali seriózne rokovať.

    Autori návrhu ďalej mlčia. Nezmieňujú sa ani o tom, čo v takom prípade, ak dotyčné medzinárodné zákony nebudú prospešné Slovensku. Nevedno, či je možné a ako od nich odstúpiť. O tom v texte niet ani slova. A čo vtedy, ak sa nám nebudú páčiť móresy nemenovanej medzinárodnej organizácie? Ako si späť vydobyjeme svoju časť už prenesených zvrchovaných práv? Pôjde to vôbec niekedy?

    Rozpory sú teda v medzinárodnej dimenzii návrhu ústavy a našich predpokladaných štátnych ambíciách. Aké to môžu byť medzinárodné zmluvy, ktoré môžu čnieť ponad zvrchovanosť štátu? To sú nebezpečné triky. Podobne a možno ešte viac je alarmujúce znenie ods. 3 navrhovaného článku 7, podľa ktorého: "Slovenská republika sa môže," autori používajú alibistickú dikciu slova môže, "s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok v Európe za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti."

    Ani zmienky o tom, kto bude garantom dôležitosti takejto medzinárodnej zmluvy. Kto rozhodne? Vláda? Koaličná rada? SMK? Parlament? A nehovoriac už o referende. Teda ako? Situáciu nezachraňuje ani ods. 4, kde sa pripúšťa ratifikácia medzinárodných zmlúv a súhlas parlamentu.

    Vedomé strácanie samostatnosti zvýrazňuje ods. 5, ktorý znovu deklaruje nadradenosť medzinárodných zmlúv pred zákonmi Slovenskej republiky. Pritom si navrhovaný text novely ústavy na viacerých miestach sám sebe odporuje. V článku 3 zostal síce pôvodný odsek 2, podľa ktorého: "Hranice Slovenskej republiky sa môžu meniť len ústavným zákonom." Lenže ak vstúpi do platnosti neidentifikovateľná medzinárodná zmluva s neidentifikovateľnou medzinárodnou organizáciou, môže vzniknúť situácia, že požiadavky v nej zahrnuté na eventuálnu úpravu územia bude musieť Slovenská republika rešpektovať, pretože už preniesla na dotyčnú organizáciu časť svojich zvrchovaných práv. Nuž a táto medzinárodná organizácia podľa odsúdeniahodného znenia odseku 2 článku 7 návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky vydáva právne záväzné akty, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

    To nemožno ináč nazvať ako vopred pripravovanou možnosťou legislatívnej zrady na Slovenskej republike, na jej občanoch a na slovenskom národe predovšetkým. Spomínaný odsek 5 v § 7 k tomu dáva absolútny súhlas. Zámery sú jasné. Nemožno sa preto čudovať, že v novom navrhovanom znení § 7 niet už bývalej vety: "Právo vystúpenia z tohto zväzku nemožno obmedziť." Takúto vetu alebo jej podobnú nenájdete ani v kontexte eventuálneho vstúpenia do štátneho zväzku s inými štátmi, tobôž už v pochybných reláciách manipulovania s medzinárodnými zmluvami, zákonmi štátu a s právom občanov na referendum. Toto právo občanov je zachované výlučne len pri vstupe do eventuálneho spoločného komplexu s inými štátmi, ale nie už pri možnom eliminovaní takéhoto nového štátneho útvaru. Medzinárodné zmluvy tak nadobúdajú podivuhodný rozmer nadradenosti a to je leitmotív, ktorý charakterizuje celý text návrhu v mnohostranných súvislostiach.

    Pritom ich pôvodnú a zdôvodniteľnú špecifikáciu na dimenziu ľudských práv a slobôd v súčasnosti z platného článku 11 autori návrhu vypúšťajú. Podľa nového navrhovaného odseku 5 článku 26 znenia návrhu novely ústavy zrejme v Slovenskej republike už nebudú pôsobiť štátne orgány a orgány územnej samosprávy, ktorých povinnosťou bolo poskytovať informácie v štátnom jazyku, ale akési orgány verejnej moci. Čo sú to za orgány, to som sa v texte nedočítala. Ktožehovie, žeby to bola súčasná koaličná rada?

    Podobne nejasná je aj zmena dikcie článku 64 a vloženie absurdne číslovaného článku 64a, podľa ktorých územnú samosprávu tvoria obec a vyšší územný celok. Územné celky dosiaľ neboli zákonom definované, táto povinnosť sa stala jedným z veľkých dlhov súčasnej vlády. Nie je predsa možné vopred v zákone zákonov schváliť niečo, čo vôbec neexistuje. Ešte nie je rozhodnuté o novom územnosprávnom členení Slovenskej republiky, ale návrh ústavy požaduje v článu 66 zloženie slov, podľa ktorých sa môžu aj vyššie, zdôrazňujem, zatiaľ neexistujúce celky združovať s inými vyššími územnými celkami. Nehovorí sa tam, samozrejme, že iba v rámci republiky. Čiže výklad môže byť aj taký, že to môže byť aj mimo rámca Slovenskej republiky. To znamená, že takáto ústava dáva právo na akýkoľvek chaos, na akcentovanie akýchkoľvek záujmov a na možnosť konania vlastne proti zákonu, pretože nie je zaručená stabilita fungovania predpokladaných nových samosprávnych útvarov v ich funkčnej koexistencii, čo je základný predpoklad stability štátu vo všetkých aspektoch jeho rozvoja. Ak si bližšie všimneme navrhované právomoci pre vyššie územné celky, potom pochopíme, prečo v poslednom čase politickí predstavitelia našich spoluobčanov maďarskej národnosti na čas prestali spievať pesničku s názvom Komárňanská župa. Odpočíva si totiž na čas v návrhu Ústavy Slovenskej republiky. Treba len dúfať, že tam spočinie večne.

    Osobitnú pozornosť si zaslúži i článok 84, v ktorom navrhovatelia síce ponechávajú pôvodné odseky, odsek 1, podľa ktorého Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov, ponechávajú aj odsek 2, v ktorom sa hovorí, že na platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak táto ústava neustanovuje inak, ale pred pôvodný odsek 3, ktorý znel: "Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, na voľbu a odvolanie prezidenta a na vypovedanie vojny je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov," už navrhovatelia predsúvajú nový text: "Na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 3 a 4 a na prijatie zákona, vráteného prezidentom Slovenskej republiky, podľa článku 102 písm. o) je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov," pričom pôvodný odsek 3 sa stáva odsekom 4.

    Teda tu sa nám znovu vracia nielen nadraďovaný rozmer medzinárodnej zmluvy, všimnite si, že stačí len nadpolovičná väčšina, ale jasne sa črtá zámer predkladateľov oklieštiť práva prezidenta, ktoré sa tým stávajú len symbolickými, ak sa v tomto kontexte uvádza len nadpolovičná, a nie trojpätinová väčšina poslancov.

    To je priestor na akékoľvek, zdôrazňujem akékoľvek, a vôbec pritom nemám teraz na mysli súčasnú vládnu koalíciu, koaličné manévrovanie prezidentovým názorom a názormi občanov. Vlastne akými názormi občanov? Veď o tých v tomto návrhu ústavy nejde. Ide skutočne len o upevnenie mocenského mechanizmu už spomínaných orgánov verejnej moci. Takže podľa tohto návrhu ústavy, ktorý k nám privial vietor nových čias dožívajúcej koalície, prezidenta si možno zvoliť aj odvolať aspoň trojpätinovou väčšinou, ale rozhodnutie možno spochybniť už nadpolovičnou väčšinou.

    Ale nemá zmysel pokračovať v interpretácii textu, ktorý nie je vhodný na serióznu úvahu, pretože je naplnený až po okraj neúctou rovnako v odbornosti, ako aj v štátnosti. Argumentov je viac ako dosť. Napokon, ako sme boli svedkami, ani presne nevieme, čo sa vlastne predkladá, aspoň opoziční poslanci. Všeličo blúdi po parlamente a samotní predkladatelia predkladajú ďalšie návrhy, predkladajú nové pozmeňujúce návrhy. Ústava je pre každý štát jeho najposvätnejším dokumentom. Netvrdím, že tento dokument má byť nemenný, nie je takým nikde vo svete, s výnimkou Veľkej Británie, kde Magna charta platí od roku 1215. Život prináša zmeny.

    Aj Francúzi si svoju v súčasnosti platnú ústavu, ktorú pripravovali do uzákonenia v roku 1962, pripravovali štyri roky a to s dvomi referendami. Novelizovali ju niekoľkokrát, ale vždy konkrétne, čiastkovo, naposledy v roku 1999. Nikdy však nerobili revíziu ústavy tak, ako sa o to snažíme my teraz. V príslušnej odbornej dokumentácii, ba dokonca aj v renomovaných svetových encyklopédiách sa uvádzajú presné dôvody. Taliani majú ústavu od roku 1947, Švédi od 1975, Belgičania od roku 1993. Žiadna zodpovedná vláda, žiadny zodpovedný parlament však nedopustí, aby ústava podliehala módnym politickým krátkodobým trendom a chúťkam ambicióznych politikov či žonglérstvu podaktorých exhibicionistických právnikov a politikov. Nedopustia to, lebo dobre vedia, že dôsledky môžu byť dlhodobé a neraz i tragické pre štát, ktorý sa zriekne svojich priorít a národných špecifík.

    Ústava je dokument občanov. Oni ju predovšetkým majú akceptovať, veď oni ňou budú žiť. Múdri právnici a zodpovední politici k tomu môžu len rozvážnym zhrnutím zásad a východísk hodnôt štátnej politiky pomôcť. V tomto prípade sa tak, žiaľ, nestalo. A ešte niečo, naznačil to niekto, aj predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Migaš, keď vo svojom úvodnom expozé pripomenul príklad z Nórska. Skutočne, ústava nemá byť víťazstvom ani opozície, ani koalície, ústava má byť spoločným dielom, miestom vzájomného porozumenia aj preto, že ústava je zábezpekou existencie štátu, ale aj výchovným prostriedkom na stimulovanie úcty k vlasti, k štátnosti, k formovaniu pocitu úprimného vlastenectva u mladej generácie, samozrejme, v náležitej úcte k iným štátom, k iným národom a k iným národnostiam.

    Som smutná, keď si pomyslím, aký neblahý vplyv na mládež môže mať toto naše handrkovanie, spôsobené skupinou politikov vládnej koalície, ktorí sa silou-mocou chcú udržať pri moci, ktorí horúčkovito chcú dobehnúť rýchlik, rútiaci sa do života v plnej rýchlosti a úplne iným smerom, kam by naozaj chceli, a ktorí svojskou formuláciou medzinárodnej integrácie Slovenska do európskych štruktúr zakrývajú svoje osobné zámery.

    Páni predkladatelia vládnej koalície, váš návrh novely ústavy je svedectvom vašich činov. Nemožno ho prijať, treba ho zásadne odmietnuť ako celok, pretože je nielen hanbou, vašou hanbou, ale jeho prijatie by bola zrada Slovenskej republiky. Podvodmi a stratou suverenity zvrchovanosti Slovenskej republiky Slovensko do Európskej únie neprivediete a ak, tak len na kolenách. Je veľmi smutné, že ste sa znížili k takémuto kroku v roku, keď si Slovensko pripomína 140. výročie memorandového zhromaždenia slovenského národa v Turčianskom Svätom Martine. Ústava by mala byť pre Slovensko zlatou bulou, naším priepustným listom, naším občianskym diplomom, tak ako sa svojho času vyjadril Ján Francisci k inému, pre Slovensko vzácnemu dokumentu. Ale ten vám zrejme konkretizovať nehodno.

    Váš návrh, páni predkladatelia, však nesvedčí o vašich poctivých úmysloch a zámeroch vašich priateľov z koaličnej marhuľovicovej štvrte so Slovenskom. Nie náhodou priam utekal slovenský premiér po návšteve Spojených štátov amerických do lona SMK, kde ho síce nie v rodnej reči kritizovali, len aby vyprosil hlasy poslancov z SMK na definitívne schválenie práve tohto návrhu textu ústavy, tak pamätne drasticky zasahujúceho do práv Slovenska. Otvoriť fľašu marhuľovice prisľúbil, hoci aj pri, dúfajme, nemožnom.

    Nuž a ak máme meniť ústavu kvôli zmene článku 37 ods. 4, podľa ktorého sa slová "a príslušníci zboru požiarnej ochrany" nahrádzajú slovami "príslušníci Hasičského záchranného zboru a zamestnanci hasičských a záchranných zborov a miest", tak je to nielen podivuhodné, ale i nezodpovedné a príliš drahé. Podstata vašich návrhov, koaliční majstri predkladaného dielka, je totiž o úplne inom, o čom, to už v tejto chvíli občania Slovenskej republiky určite vedia. Vami predložený návrh novely ústavy je veľkou bezočivosťou, najmä v čase, keď mnohí ľudia aj z obcí vašich fiktívnych vyšších celkov takmer nemajú z čoho žiť a majú celkom iné problémy. Chcú od vás prácu, chcú od vás zvýšenie platov, chcú od vás byty, chcú od vás bezplatné štúdium, chcú od vás sociálne istoty.

    Ak by bol takýto návrh prijatý, každý, kto zaň zodvihne hlas, sa bude právom zodpovedať pred svojimi voličmi, lebo, mysliac na svoj vyšší územný celok, v tomto prípade zabudne na vyšší princíp, ktorým je každý občan Slovenska. Prijatie natoľko zradného návrhu sa naozaj môže stať hrozbou veľkého celoštátneho požiaru. Nedopusťme, aby vypukol. Potom by sme ho museli len s veľkými obeťami zahasiť.

    Preto dávam procedurálny návrh a dôrazne žiadam po prvé - okamžité stiahnutie návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z. a ústavného zákona číslo 9/1999 Z. z. (tlač 643), z druhého čítania rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po druhé žiadam skončenie činnosti komisie na revíziu ústavy.

    Po tretie žiadam konštituovanie novej komisie na revíziu ústavy zloženej z právnych expertov z radov koalície, ale i opozície i nezávislých poslancov a odborníkov v rovnomernom zastúpení.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa prihlásilo 10 pánov poslancov, končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Šepták.

    Pán poslanec Šimko, nech sa páči, máte slovo.

  • Pani poslankyňa, vy ste taká kultivovaná poslankyňa, tak sa pokúsim len tak jemne komentovať niektoré veci, ktoré ste povedali, alebo nepresnosti, ktoré ste povedali. Chcel by som vám predovšetkým pripomenúť, že prezident sa už nevolí trojpätinovou väčšinou. Prezidenta si zvolili sami občania. To sme zmenili v roku 1999 v tomto parlamente.

  • Vy ste tu boli, len ste za to nehlasovali, pani poslankyňa, asi preto vám to ušlo.

    Ďalej, pokiaľ ide o tú nemennosť ústavy Francúzskej republiky, to je už piata republika a tá piata republika mala už dvanásťkrát novelizovanú ústavu. Proste ústavy sa menia, tak ako sa mení život. Je to celkom bežné, ale chcel by som povedať, že sa to týka aj vašej kritiky, ale kritiky, ktorá tu zaznieva. Vy kritizujete na tomto návrhu základné zámery, úpravy, jednotlivé oblasti úpravy, samotný obsah článkov, legislatívnu kvalitu, procedúru prípravy, procedúru predkladania, preklepy, štylistickú úroveň, gramatiku a možno som ešte aj na niečo zabudol. To nie je dobré. To je neúčinné. Keby ste si radšej našli jednu vec a tú by ste kritizovali, bolo by to oveľa účinnejšie. Je jasné, že vy len hľadáte, hľadáte argumenty, ktorými by ste to zhodili.

    A celkom na záver, po slovensky keď sa text člení na viacero častí, to sa nazýva odsek, nie odstavec. Bolo by dobré, keby ste si v Slovenskej národnej strane zaplatili nejaké kurzy slovenčiny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Rád by som doplnil pani poslankyňu o taký postreh, ktorý si možno už viacerí občania všimli. Občan dostal tvrdú príučku z veľmi rýchleho zhoršenia životnej úrovne. Aby nemusel o nej rozmýšľať, aby mu noviny mohli ponúkať iné problémy, aj televízia mu musí prinášať hrozbu ohrozenia jeho vlastnej štátnosti, pocit neistoty a všetko, čo súvisí s procesmi, ktoré tu boli viackrát popísané. Myslím si, že je tragédiou, že nemôžeme návrhu tejto novely vyčítať iba gramatické chyby, iba krátke štylistické prešľapy, ale, bohužiaľ, musíme vyčítať lajdácky prístup.

    A nech sa na mňa pán poslanec Šimko nehnevá, ja si ho vážim ako statočného bojovníka, ale, bohužiaľ, tých chýb je ako maku v makovici. To nie je neúčinné, pán poslanec, hoci by ste to radi tak videli, bohužiaľ, je to tragédia, že najvyšší zákon tohto štátu si dovolíte predložiť so všetkým tým, čo ste vymenovali. Musím vám povedať, že aj ja sa občas dopustím jazykového preklepu, ale myslím si, že by som sa bránil byť neslušným a niekoho už dopredu zhadzovať. Nepatrí sa to voči dáme práve na dnešný deň, keď je svätého Valentína.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pani poslankyňa Slavkovská, aj mne novela ústavy pripomína obsahovú náplň Leninovho diela Krok vpred, dva kroky vzad. Spolu s vami si kladiem otázku vo vzťahu k článku 7 ods. 2 predloženej novely ústavného zákona, ktorej časti svojich zvrchovaných práv Slovenská republika sa má vzdať. V novele to nie je bližšie špecifikované. Pýtam sa predkladateľov: Ideme sa zbaviť zodpovednosti za obranu Slovenskej republiky len z toho dôvodu, že máme nebojaschopnú armádu? Prenesieme túto povinnosť na vojská členských štátov NATO? Čo budú robiť naši vojaci? Budú chodiť ako žoldnieri do mierových síl a zarábať peniaze a suverenitu Slovenskej republiky bude brániť obranné spoločenstvo?

    Ideme sa zbaviť zodpovednosti za výkonnosť našej ekonomiky? Bankový sektor sprivatizujeme, bude ho ovládať zahraničný bankový sektor, strategický priemysel vypredáme a malého a stredného podnikateľa ponecháme svojmu osudu. Zbavíme sa zodpovednosti za vysokú mieru nezamestnanosti, ktorá na Slovensku je, a slovenský občan bude gastarbeiterom nielen doma, ale aj v zahraničí? Európska únia zachráni náš chorý systém sociálneho a zdravotného zabezpečenia? Zachráni naše choré školstvo? Nie, vážení.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Slavkovská sa dotkla veľkých územných celkov a celého územnosprávneho členenia Slovenska. Dámy a páni, tento stav okolo veľkých územných celkov územného usporiadania Slovenska je podobný ako stav s lochnesskou príšerou. Každý o nej rozpráva a nikto ju nevidel. Ja som sa pokúšal získať podklady, ako vlastne to nové územnosprávne usporiadanie Slovenskej republiky má vyzerať. Nepodarilo sa mi to. Na pôde poslaneckého zboru Národnej rady sa jednoducho nenachádza, v žiadnom výbore. Tak o čom sa tu bavíme, keď takéto čosi neexistuje? Počuli sme hŕby televíznych debát a rozpráv o tom, či je to dobré, alebo zlé, ale za stavu, že to vlastne nebolo predložené ani verejnosti v tlači, ani poslancom ako podkladový materiál.

    Nové územné usporiadanie štátu je odôvodnené oproti terajšiemu v dvoch prípadoch. Ak to súčasné sa preukázalo ako úplne zlé, alebo ak to nové je evidentne lepšie, ani jeden z týchto dôvodov sa nepreukázal. Tie tárania o tom, že vysoká nezamestnanosť je na východnom Slovensku v dôsledku územnosprávneho členenia, je úplný nezmysel. Nezamestnanosť a zúfalý sociálny stav je tam v dôsledku toho, že súčasnej vláde sa podarilo totálne rozvrátiť ekonomickú podstatu východného Slovenska, zastaviť výstavbu diaľnic a do amerických rúk odovzdať najväčší priemyselný gigant Slovenska Východoslovenské železiarne, ktorý zamestnával 26 000 pracovníkov.

    O veľkých územných celkoch novela ústavy rozpráva ako o chlebe a o pečive, ale presne sa opakuje stav s konceptom tejto novely ústavy. Nik z nás ju tu ešte zatiaľ nevidel, návrh územnosprávneho členenia, nového územnosprávneho členenia aj s argumentáciou, prečo sa vlastne vypracúva.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pani poslankyňa Slavkovská povedala, že predložený materiál nie je hodný vážnejšieho pripomienkovania. Ja s ňou súhlasím, je to skutočne polotovar vyjadrujúci predstavu štyroch poslancov, z ktorých, ako sa ukazuje, traja tento materiál využívajú na to, aby sa prepracovali k lepšej budúcnosti na Ústavnom súde. A naozaj by nebolo potrebné venovať sa tejto problematike vážnejšie, keby sa predstavitelia vládnucej koalície, ktorí dnes vládnu Slovensku, nevyjadrili, že majú v poslaneckých laviciach dostatočný počet žetónikov na to, aby schválili uvedený polotovar a spravili z neho základný zákon Slovenskej republiky.

    Ja nepopieram, že je potrebné v niektorých bodoch zasiahnuť do Ústavy Slovenskej republiky, a nechcem upierať ani predkladateľom snahu zlepšiť Ústavu Slovenskej republiky. Aj my v Slovenskej národnej strane sme sa vyjadrili, že v niektorých oblastiach je potrebné urobiť zmeny a sme ochotní tieto zmeny podporiť. Týka sa to najmä 48-hodinovej lehoty zadržania, ďalej zavedenia kontroly Najvyššieho kontrolného úradu nad privatizáciou a zrušenia 4-ročného skúšobného obdobia u sudcov. Ale v niektorých pasážach nie je podľa nás potrebné do ústavy zasahovať. Je to najmä v časti týkajúcej sa vyšších územných celkov, kde sa v ústave uvádza, že kompetencie sa upravia zákonom, a preto nie je potrebné siahať do textu ústavy.

    Ďalej čo sa týka článku o ombudsmanovi, je potrebné povedať, že súčasná ústava tento problém rieši dostatočne, keď dáva kompetencie prokuratúre a Ústavnému súdu. Rovnako prezidentské kompetencie, myslím si, nie je potrebné meniť v rozsahu ako...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Mesiarik, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Ja by som chcel krátko reagovať na pani kolegyňu poslankyňu Slavkovskú, pretože vždy som si vážil a vážim si kroky a stanoviská, povedal by som, významnej členky Slovenskej národnej strany, akou pani Slavkovská nesporne je, ktoré posilňovali štátnosť, ktoré posilňovali slovenskú národnú hrdosť, a skutočne, vždy som si vážil tie racionálne kroky.

    Očakával som od vás, pani poslankyňa, že predsa len budete aj napriek tomu, že, prirodzene, máte kritické výhrady, hľadať aj to pozitívne v novele, predsa len že sa budete zamýšľať aj nad tým, čo pre slovenskú štátnosť, pre slovenský národ táto novela prinesie. A jednoznačne treba povedať, že sa nedá jedným dychom povedať, že nič, pretože ak hovoríte o tom, aká je u nás sociálna bieda, aké sú sociálne problémy, veď práve o tom je táto novela. Myslím, si že žiť v nejakej nádeji, že Slovensko sa rýchlo pozviecha v neutralite, to je dávno za nami. To sme prepásli v histórii. Ale práve tu je cesta k integrite, cesta k životnej úrovni, sociálnemu rozvoju. A čím viac budeme otáľať a snáď sa dívať niekde inde, alebo sa zamýšľať nad tým, akoby sme sami zvládli tieto problémy, tým to bude horšie. Takže hľadajme cesty a hľadajme a pozerajme sa na túto novelu tak, že je to predsa len krok k rýchlejšej integrite, a tým aj určite k vyššej životnej úrovni.

    Ďakujem.

  • Ja súhlasím s pani poslankyňou Slavkovskou, že kľúčovým problémom novely ústavy je problematika vyšších územných celkov. Pre nás je smerodajný, ako som povedal, taliansky príklad, taliansky príklad až do dôsledkov, pretože aj Taliansko je regionálne rozdelené tak ako Slovensko. Je tam Tirolsko, je tam priemyselný sever Talianska, je tam Umbria, je tam Sicília. Aj Taliansku sústavne hrozí iredentizmus a separatizmus. My si nemôžeme dovoliť byť až takí veľkorysí k našej unitárnej štátnosti, že ju jednoducho pretvoríme na federáciu, pretože vážení páni predkladatelia ústavy zabudli na to, že je potrebné riešiť aj problém, ak už vytvoria územné celky a samosprávu, aké bude prepojenie na štátnu správu. Kde je tento problém riešený v ústave, nikto sa nedozvedel. Ja sa divím, s akou háklivosťou na nedostatky, na ktoré zabudli, alebo ktoré im nedošli, alebo možno podľahli nejakým tlakom, do ústavy vtĺkali. A teraz sa boja ešte aj akejkoľvek kritiky zo strany opozície.

    Je celkom logické, že my sme z politických strán, ktoré tento štát chceli. Vy ste z politických subjektov, ktoré ho nechceli. Vám je ľahostajný budúci osud Slovenskej republiky, slovenského národa. Vy svoj osud spájate s nádejou na lepšiu budúcnosť, tak ako ho komunisti spájali na lepšiu budúcnosť po víťazstve veľkej Októbrovej revolúcie s nejakým neidentifikovaným komunizmom. My chceme mať istotu, že bude niečo, čomu sa hovorí reálny slovenský štát.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Doterajšia rozprava aj vystúpenie pani poslankyne Slavkovskej ukazuje, že dnes, keď obyvatelia Slovenska majú vážne ekonomické problémy, predkladatelia novely ústavy doslova zdržujú parlament od riešenia vážnych problémov, ktoré na Slovensku sú, lebo svojou nepripravenosťou predkladanej novely, nekvalitou textu, množstva chýb, ale aj zbytočného vzdávania sa suverenity Slovenskej republiky vlastne vytvárajú priestor na takúto dlhú diskusiu. Darmo budú rozprávať, že je to ináč, či už ideme od vyšších územných celkov. Veď v deterajšej ústave bolo povedané, že je tu tá možnosť a ústava predsa nemá riešiť do hĺbky, ako sa vec bude riešiť. Veď to bude v zákone o vyšších územných celkoch. Čiže je úplne nadbytočné dávať text, rozširovať ho v ústave v tejto kapitole, keď vlastne túto vec bude riešiť špeciálny zákon.

    Najvyšší kontrolný úrad, veď tam sú absolútne nekonzistentne dané úlohy, proti ktorým sa búri aj Združenie miest a obcí Slovenska. Pán predseda Sýkora napísal list, ktorý jednoznačne hovorí, že nikde v Európe sa to nerieši tak, ako to predkladajú, navrhujú predkladatelia. To isté je s Ústavným súdom. Veď si zoberte, že 2 900 obcí bude riešiť všeobecne záväzné nariadenia 12 sudcov na Ústavnom súde, alebo koľko je ich tam. Veď to je nereálne. Veď to by potrebovali tisíce rokov, aby vyriešili tie problémy, ktoré môžu prísť z obecných mestských zastupiteľstiev a z vyšších územných celkov. Čiže, jednoducho povedané, naozaj norma, novela je pripravená nekvalitne, a preto výhrady, ktoré tu odzneli, sú reálne a sami predkladatelia radšej mali stiahnuť...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Je tragédiou nášho parlamentu, že prebieha takáto rozprava o hlavnom zákone štátu a že predkladatelia kritizujú rečníkov, či sa má povedať odstavec alebo odsek. To je katastrofa, že sa nevyjadrujú k tomu, čo je podstata a o čom by vlastne táto debata mala byť. Chcel by som pripomenúť pani poslankyni Slavkovskej, že občania nežiadajú od tejto vládnej moci len zvýšenie platov. Je kopa občanov, ktorí žiadajú, len aby mohli pracovať. A pracovať nemôžu, pretože sú nezamestnaní, pretože riešenie nezamestnanosti je na vedľajšej koľaji v hierarchii toho, čo má táto vládna moc riešiť. Dôležitejší je odsek alebo odstavec.

    Bolo by tiež zaujímavé zistiť, načo premiér utekal do lona SMK. Čo chcel v lone SMK zistiť a urobiť? Tiež by som chcel povedať, pani poslankyňa, že nesúhlasím s vami, že táto ústava bude hanbou, a povedali ste vašou hanbou, mysliac na vládnu koalíciu. Táto ústava nebude hanbou vládnej koalície. Táto ústava bude hanbou Slovenska, celého nášho štátu. Bude to faux pas na medzinárodnom fóre, keď bude ústava prijatá len vládnou koalíciou. Každý sa bude na to takto dívať, že sa nepodieľal celý parlament na prijímaní ústavy.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Bolo tu už veľmi veľa citátov, takže pridám aj ja jeden, ktorým chcem doplniť moju kolegyňu pani Slavkovskú. Tomáš Akvinský svojho času povedal: "Nech nás nerozdeľuje rozdielnosť názorov, ale nech nás spája jednota cieľa." Ústava ako základný kameň by nás skutočne mala spájať. Bohužiaľ, opak je pravdou. Predkladatelia novely ústavy trvajú na svojej novele. Opozícia poukázala na množstvo nedostatkov celej novely, ale je to, ako by sme hrach na stenu hádzali. Ústava Slovenskej republiky si nezaslúži, aby bola prijímaná za takýchto podmienok v slovenskom parlamente.

    Dámy a páni z koalície, vyššie územné celky už aj tak nestihnete konštituovať. Nemáte totiž dosť času. A po druhé, nedomysleli ste previazanosť jednotlivých celkov. Tie problémy, ktoré vyvolá novela, budú jednoducho neriešiteľné. A tak ako pani Slavkovská chcel som požiadať vás, ctení predkladatelia, aby ste túto novelu ústavy stiahli, aby ste skúsili opäť rokovať s opozíciou, aby sme našli spoločnú reč, dohodli sa, čo môžeme v ústave zmeniť, zmenili to, čo je potrebné zmeniť, a nešli do takej rozsiahlej novely, ktorá jednoducho vyvolá v budúcnosti veľké protesty, veľké problémy a veľké zmeny. A chcel by som vás skutočne požiadať, aby ste vy, štyria predkladatelia vládnej koalície, nedopustili urobiť zo slovenskej ústavy trhací kalendár.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Malíková, vy ste sa nestihli prihlásiť, ale vzhľadom na to, že je svätého Valentína, nech sa páči, máte možnosť.

  • Bohužiaľ, nemôžem sa vám, pán Bugár, rovnako odvďačiť, aj keď je svätého Valentína. Mňa totiž vo vystúpení pani Slavkovskej zaujala tá stať, v ktorej sa hovorilo o územných celkoch alebo regiónoch. Ona sa vyjadrila v tom zmysle, že pesnička o Komárňanskej župe je teraz neaktuálna. Je veľmi aktuálna. Chcem vám povedať, že občania sledujú pozorne rokovania z parlamentu. A chcem vás oboznámiť s obsahom jedného telefonátu. Je to občan Slovenskej republiky, ktorý má tiež práva, aby zaznel jeho názor v tomto parlamente. Volal zo Šale.

  • Pani poslankyňa, musíte reagovať na pani poslankyňu predrečníčku.

  • Keď ma necháte rozprávať, tak uvidíte, prečo...

  • Nemôžete oboznámiť parlament s tým, čo pani poslankyňa neotvorila.

  • Otvorila problém regiónov. Hovorím, Komárňanská župa je aktuálna, pretože po zápase v Székesfehérváre domáci moderátor, teda občan Maďarskej republiky oznámil, že o týždeň sa hrá odveta v Šali v Komárňanskej župe. Čiže táto pesnička o Komárňanskej župe je aktuálna v Maďarsku. A odtiaľ ste ju možno boli naspievať vy. Takže sú reálne obavy z toho, prečo vlastne musí byť v ústave ošetrené zriadenie vyšších územných celkov, t. j. regiónov. Sú reálne obavy u občanov Slovenskej republiky z autonómie. A možno by bolo dobré, keby vládna koalícia spolu s SMK jednoznačne deklarovali odmietavé stanoviská k takýmto autonomistickým snahám. Inak ich treba považovať za iniciátorov alebo spoluvinníkov tejto rozpínavosti maďarskej iredenty.

    Takže ďakujem.

  • Aj ja ďakujem dupľom. Mýliť sa je ľudské.

    Pani poslankyňa Slavkovská, prosím, môžete reagovať.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som najprv chcela povedať, že som veľmi poctená, že moje vystúpenie vzbudilo záujem samotného predkladateľa pána poslanca Šimka. Myslím si, že každému sa tej cti nedostalo. Z toho však vidieť, že som asi trafila klinec po hlavičke. Len nechápem, prečo by som sa mala zaoberať iba jedným jediným nedostatkom novely, keď vidím tých nedostatkov presne toľko, koľko ich, pán poslanec Šimko, vymenovali. Hovorila som o nich o všetkých. On nepoprel, že tieto nedostatky tam nie sú.

    No a chcela by som sa divákom, ale aj pánu poslancovi ospravedlniť za ten jazykový prešľap, ale viete, v zúfalej snahe presvedčiť asi nepresvedčiteľných o tom, že novela nie je dobrá, sa človekovi pritrafí všetko. Dúfam, že skôr by ste sa vy mali ospravedlniť občanom za to, že takýto zlý návrh predkladáte.

    Ďakujem aj pánu poslancovi Moricovi. Súhlasím s ním, že je to hanba celého štátu.

    A na záver sa ešte znovu vrátim k pánu poslancovi Šimkovi, ktorý mi povedal, ktorý ma tiež, a teraz to hovorím celkom úprimne, pochválil, že som kultivovaná poslankyňa. Viete, pán poslanec, ja som opozícia, ale snažím sa byť konštruktívnou opozíciou. A preto sa snažím aj vystupovať konštruktívne, nenapádať a hovoriť k veci, tak ako to viem.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Andrejčák.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi na začiatok len veľmi stručne reagovať na pána poslanca Šimka. Tá prvá reakcia je, že keď je vytýkaných veľa chýb, je to dôkaz nekvality, a nie miery alebo zlého úmyslu kritika. Ale som veľmi rád, že ste vyčíslili, kde všade už vám vyčítali, že ste urobili chyby. Naozaj ide o nekvalitný materiál.

    Druhú poznámku mám tiež na vaše vyjadrenie k pani poslankyni. Neučil som sa rétoriku, ale jeden múdry človek mi poradil, keď niečo prednášaš, povedz svoje chyby dopredu a len si nemysli, že ťa budú viac počúvať, oni budú počítať tvoje chyby a aspoň ti nebudú skákať do reči. Takže hneď na začiatku poviem, väčšinu môjho vzdelania som absolvoval s učiteľmi nielen slovenskými a možno, keby som to spočítal, tak väčšina z nich neboli Slováci a teda v inej reči to bolo. Iste budem mať veľa germanizmu a čechizmu vo svojom vystúpení a dopredu prosím o ospravedlnenie.

    Ale teraz mi dovoľte, aby som pristúpil k môjmu vyjadreniu. Rokovanie o ústave našej republiky vzhľadom na jej postavenie medzi ostatnými zákonmi by naozaj malo byť sviatkom všetkých zákonodarcov. Nie je. Pozrime sa, koľko nás tu je. Asi oslavujú Valentína. Všade vo svete je ústava zákonom, ktorý je najviac stabilný zo všetkých zákonov, od neho, resp. od princípov tohto zákona sa odvíja celý politický život v štáte. Všetci zákonodarcovia dbajú, aby bol každým dodržiavaný a primerane uctievaný. Skoro všade vo svete je to tak, bohužiaľ, nie na Slovensku. Sme tvrdou, ale reálnou výnimkou. Tento stav má niekoľko príčin. Chcem aspoň o niektorých z nich povedať.

    Tak zrejme prvý zrejmý dôvod je ten, že časť politikov Slovenska absolútne nechcela, aby samostatná slovenská ústava vôbec bola na svete, aby samostatná republika existovala. Dôkazom je aj hlasovanie pri schvaľovaní pôvodnej ústavy. Skutočnosť, že používali nie priame odmietnutie ústavy, ale že "takúto" ústavu nechcú a nepodporia, nemala veľký význam. Slováci im aj tak dodnes neverili, že ústavu chceli. Takže boli to iba výhovorky. Napriek ich snahe na ústave pri jej vzniku pracovala a pri hlasovaní ju podporila koalícia aj opozícia, aj keď nie celá, ale predsa. Doteraz nemáte ani jeden opozičný žetón. Preto si terajšia ústava u Slovákov aj v zahraničí získala autoritu a úctu.

    Druhý zrejmý dôvod je veľmi osobný. Skupina politikov a s nimi skupina právnikov, ašpirujúc na autorstvo takého závažného dokumentu, našla spôsob a dnes sa ukazuje, že našla aj politickú podporu predovšetkým v koaličnej rade. Predkladajú svoj autorský, rozumej koaličný návrh novely ústavy. Zdrojom tohto návrhu je pozícia autorstva, preto je v nej tak veľa zmien. Rátajú s tým, že po vydaní úplného znenia Slovensko zabudne na pôvodných autorov ústavy a oni sa stanú jedinými autormi.

    Druhým, povedal by som, zdrojom návrhu zmien je uspokojenie svojich osobných politických alebo kariérnych cieľov. Veď stať sa spoluautorom ústavy a ešte si zabezpečiť na dvanásť rokov pozíciu ústavného sudcu, to je úplné terno. To je lepšie, než vyhrať Bingo. Dokonca tým autori získajú aj výsadné postavenie medzi ostatnými ústavnými sudcami, lebo iba táto malá skupinka z nich sa stane na rozdiel od ostatných sudcov Ústavného súdu spoluautorom ústavy a teda svojim kolegom vždy budú môcť povedať, lebo na to majú morálne právo, že oni jediní vedia, ako to v ústave bolo myslené. Takže z dnešného Ústavného súdu bude skupina ústavných učňov.

    Táto skvelá možnosť stať sa právnym polobohom Slovenska je veľmi inšpirujúca. Stojí za námahu vydržať kritiku za nekvalitnú prácu, vydržať odpor tých, ktorí s novelou ústavy nesúhlasia, vydržať varovanie, že ohrozujú Slovensko možným odtrhnutím časti územia, vydržať kritiku, že na rozdiel od demokratických štátov Európy a sveta Ústavný súd Slovenskej republiky môže realizovať podľa ich návrhu politický diktát priamo v Národnej rade, dokonca ohrozuje parlamentný princíp štátu, a to po jedno až niekoľko volebných období. Pritom je tam vsunuté absurdné pravidlo, že ak Ústavný súd začne konanie, zákon prijatý v Národnej rade neplatí, kým Ústavný súd nerozhodne o proteste proti zákonu. Až sa skončí volebné obdobie vašich politických odporcov, povie Ústavný súd alebo vaši ľudia - hopla, nebolo to tak, ako to navrhovatelia mysleli. Nechceme takýto stav.

    Chcete dosiahnuť, a to je naše hodnotenie, že nie Národná rada Slovenskej republiky bude rozhodovať o platnosti zákona, ale, ako som pred chvíľou vyslovil obavu, rozhodovať bude elita sudcov Ústavného súdu, vlastne iba spoluautori tejto novely ústavy.

    Obdobne premyslené a dobre utajené fígle sú vložené aj v článkoch hovoriacich o podriadení suverenity Slovenskej republiky a Národnej rady pod medzinárodné zmluvy a zvyklosti. Mohol by som pokračovať, podobne uvádzať príčiny nedôvery aj v ďalších článkoch, ale to už moji kolegovia veľmi brilantne urobili, aj keď ich nechcete počuť a odmietate ich stanoviská. V utorok, teda 12. 2. v rozprave po vystúpení pani poslankyne Muškovej vo svojej faktickej poznámke nám potvrdila pani poslankyňa Halušková z SDĽ, že občania, teda voliči SDĽ nevedia, čo je v ústave napísané a o čom sa hádame. Tak, vážení, že ste to zatajili pred našimi voličmi, sa nedivím, ale že ste to zatajili aj pred vlastnými voličmi SDĽ, tak to už stojí za to radšej sa k voličom vrátiť. Ešte ich budete potrebovať.

    Jeden z dôvodov, kvôli ktorému nechceme podporiť ústavu koalície, je práve to, že ste zatajili občanom znenie ústavy. Tvrdíte, pretože dodnes iba komentáre o tom počuli, že je to dobrá práca. Pani poslankyňa Halušková potvrdila, že to viete aj vy a napriek tomu nenavrhujete zastaviť rokovanie, povedzme na niekoľko dní, vysvetľovať svojim voličom, čo a ako chcete zmeniť, prečo nemá opozícia pravdu, keď vás nechce akceptovať, a potom sa vrátiť do Národnej rady a podporení už svojimi voličmi prebojovať ústavu a aj v myslení opozície. Zrejme máme pravdu my. Bojíte sa, že občania, ktorí vás volili, by mohli váš návrh znetvorenia Ústavy Slovenskej republiky odmietnuť.

    Pre nás opozičných poslancov je skutočnosť, že rokujeme o poslaneckom návrhu ústavy, a nie o vládnom návrhu, zároveň dôkazom neschopnosti dnešnej vlády. Vláda nesplnila a už nebude môcť plniť dodnes súčasť programového vyhlásenia, kde sa zaviazala predložiť novelu ústavy. Ani sami neveríte, že tejto vláde preto dávate teraz svoj poslanecký návrh, že tento návrh je nekvalitný a my ho právom označujeme ako škodlivý v budúcnosti Slovenska, je dôvodom, že teraz v priebehu rozpravy sa uchyľujete k politickým alebo len politickým kritikám, a nie k vyvracaniu našich jednotlivých argumentov.

    Keď som pred rokovaním dostal tlač 643, teda návrh novely ústavy, ktorú chcete schváliť, predstavoval som si, že tam nájdem ujasnenie znenia ústavy v 95 prípadoch tých rozdielnych názorov na ústavu a ako to ústava myslí, ktoré sa ukázali ako málo presné a vyvolali rôzne výklady znenia ústavy. Tie podania na Ústavný súd dávali poslanci, dávala vláda, dávala prokuratúra a ja neviem kto všetko. Ústava v 95 prípadoch umožnila vznik tvrdého politického sporu v Národnej rade medzi koalíciou a opozíciou.

    Na ilustráciu uvediem, že keď sme boli my dnešná opozícia pri vláde, bolo na Ústavný súd zaslaných 59 podaní, vrátane tých, ktoré podávala sama vláda. Dnes už je doručených 36 podaní počas vašej vlády. V 10 prípadoch Ústavný súd potvrdil názor navrhovateľa, v 9 ešte nerozhodol a táto činnosť beží ďalej podľa starej ústavy. Môžeme urobiť záver, že doteraz politický život Slovenskej republiky priniesol 95 dôvodov na novelizáciu ústavy. Žiaľ, z týchto 95 dôvodov vami navrhovaná koaličná ústava upresňuje iba v 6 prípadoch znenie, ktoré bolo príčinou politického sporu, a teda odstraňuje príčinu politického štiepenia sa Slovenska. Rokujeme v súbore vyše 300 návrhoch zmien ústavy. Sama ústava má len 156 článkov, ale z tohto ohromného počtu 300 je len 6 tých potrebných kvôli ústave samej a 294 je noviniek, ktoré tam vnášate vy, vláda a vaši kolegovia poslanci.

    Ako ste doteraz z priebehu videli, nestotožňujeme sa s vaším návrhom, lebo vlastne iba jeden presne definovaný je potrebný, ktorým sa predlžuje lehota po zadržaní. Všetky ostatné návrhy zmien už boli podrobené kritike a teda skoro 300 ich je tak nedokonalých, že vyvolávajú dôvodnú obavu, že sa tieto samotné stanú príčinou nových rozporov medzi koalíciou a opozíciou v Národnej rade.

    Vážení, my ten neporiadok - nechcem použiť slovo bordel, lebo je neslušné - zanášame, ak to schválime, do nášho politického života. Prečo to robíme? Priebeh rozpravy moje tvrdenie iba dokazuje. Dokonca v 6 prípadoch navrhovaných zmien my opoziční poslanci hodnotíme, že navrhovaná zmena je Slovensku priam škodlivá a pre nás je absolútne neprijateľná.

    Pri tomto zásadnom odmietaní nami, opozíciou a po opakovaných vyhláseniach spracovateľov návrhu aj teraz v priebehu rozpravy o tom, že sú ochotní viesť dialóg, čakáme rozhodný krok od navrhovateľov. Ten krok by sme radi videli v podaní návrhu samými predkladateľmi, že navrhnú prerušenie rozpravy a zorganizujú širokú národnú diskusiu. Sme ochotní sa podieľať na tejto diskusii aj my.

    Veď spýtajte sa svojich voličov, či vám veria, a konfrontujte tak názor vašich voličov s opozíciou. Takýto hlas som však od navrhovateľov ešte nepočul a ochotu spracovateľov a koaličných poslancov o dialóg síce počujeme, ale reálne nevidíme. Napriek dĺžke rozpravy o novele ústavy a našej kritike vlády, že neplní svoje programové vyhlásenie, nikto nechce zdôvodniť, prečo návrh ústavy nepredložila vláda, ale skupina poslancov. Buď je to prejav neochoty vlády plniť programové vyhlásenie, alebo zámer predkladateľov dokázať, že vláda nie je schopná návrh predložiť, alebo vám niekto diktuje úplne cudzí.

    Ak je teda neschopnosť vlády hlavným dôvodom predloženia poslaneckého návrhu, potom chápem dnešnú nečinnosť koaličných poslancov v rozprave, že nie sú schopní ku každému bodu aj dvakrát, trikrát vystúpiť, len aby presvedčili aspoň jedného opozičného poslanca. Keď je totiž vláda neschopná predložiť zmenu, tak sa hotujete podporiť aspoň poslanecký návrh, aj keď je absolútne nekvalitný. Dokonca sa s týmto museli zmieriť aj poslanci SDĽ, aj keď v akčnom programe SDĽ na toto volebné obdobie si SDĽ vytýčila, a teraz budem citovať ods. 2, "skvalitniť legislatívny proces tak, aby nedochádzalo k neustálym novelizáciám, aby právne predpisy boli jasné, presné, prehľadné, nepripúšťajúce dvojitý výklad a aby právny poriadok zabezpečoval právnu istotu".

    Tak, vážení, tristo nových dôvodov, na ktorých sa budeme hádať, čo je vlastne v ústave založené, to je to, čo má SDĽ v akčnom programe, alebo je to presne opačne, ako sme svedkami, predseda Legislatívnej rady vlády - a som rád, pozdravujem vás - a podpredseda vlády pán Fogaš z SDĽ to síce vždy sľuboval, ale nejako sa mu to nedarí plniť? Je to proste tak ako aj s ostatnými sľubmi a závermi, ktoré nám dala vláda. Vždy niektorá z koaličných strán napríklad vám z SDĽ trošku vyfúkne politickú smotánku. Budeme o nej hovoriť v súvislosti s lietadlami.

    Odmietanie dialógu predkladateľmi má iste svoju príčinu, pravdepodobne tou príčinou je zrejme obava predkladateľov aj vlády, že v spomínaných 6 bodoch by nezískali podporu opozície ani obyvateľov. Ako vidíme, nejde tu o kritiku formulácie, ktorá by sa dala vylepšiť, ale o zásadný nesúhlas s princípom samým. Pre nás je neprijateľné napríklad nadradenie samosprávy štátu, podriadenie Národnej rady Ústavnému súdu, politické podriadenie sudcov ministerstvu, aj keď sa v materiáli tvrdí opak, biankošek na vzdanie sa suverenity, odovzdanie časti právomocí Národnej rady v oblasti bezpečnosti štátu vláde, obmedzenie používania štátneho jazyka a mohol by som pokračovať.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, ak prijmete novelu ústavy, nebude to naša slovenská ústava, ale vaša koaličná a tá podporu všetkých, ale ani väčšiny Slovákov mať nebude. Preto Slovensku, žiaľ, nezostane nič iné, než po najbližších voľbách ju zmeniť, zrušiť v nej články, ktoré ohrozujú samu suverenitu Slovenska alebo jej integritu, jednoducho povedané, odstrániť tie prvky policajného štátu, ktoré v zakrytej forme do nej vkladáme.

    Už pred rokovaním o dnešnej novele ústavy, ale aj teraz v priebehu rozpravy je najčastejším argumentom schválenia návrhu zmien tvrdenie, že nás nevezmú do Európskej únie, ak neschválime novelu ústavy, a neschválenie by bolo ohrozenie vstupu do Európskej únie. Myslím si, že nie. Princíp totiž je v tom, že my sa musíme k Európe približovať, ale nie ako hlupáci, ale ako múdry národ, múdry štát. A ak zvolíme, ak schválime hlúpe zásady do ústavy, tak nás budú chcieť menej, než by nás chceli vtedy, keď sme ju ešte neupravili. Preto nemôžem s takými tvrdeniami alebo dôvodmi súhlasiť, je obecné, je dôkazom, že často tí, ktorí takto argumentujú, ani nevedia definovať, čo konkrétne Európska únia má zavedené.

    Čo teda od nás budú pred vstupom naozaj požadovať? Zrejme vychádzajú z toho, že imaginárne tvrdenie vyvolá silnú odozvu u voličov, že to bude tak ako za komunizmu, keď stačilo povedať, že je to v rozpore s líniou zjazdu, a Slováci pustili do nohavíc. Ale už sme iní, slovenského voliča dnes zaujíma väčšinou to, či nezdražela doprava, pohonné hmoty, energie, potraviny, lieky, a čo ešte vláda ako prekvapenie a ako takzvaný úspech pripraví na zdraženie. Zaujíma ho, či bude mať na základné potraviny za základné ceny, tak ako bolo kandidátmi na poslancov SOP sľúbené a podobne. Keby do ústavy vložili autori novelu, zásadu, že napríklad je vláda povinná do avizovaného dňa prijatia Slovenska do Európskej únii upraviť štátnu legislatívu v takom predstihu, aby bola v tom čase v potrebnej miere, s tým by sme mohli súhlasiť. Ak sa však máme vopred bianko vzdať práva na rozhodovanie, tak to musíme odmietnuť.

    Druhým najčastejším argumentom, prečo by sme mali hlasovať za návrh ústavy, je tvrdenie našich kolegov, že by ústava mala byť schválená všetkými, teda aj opozičnými poslancami. No ale to predsa tvrdíme aj my. Vlastne je to tvrdenie, že ústavy iných štátov boli prijaté aj opozíciou. Škoda, že sa z toho neviete poučiť. Vy však neorganizujete dialóg s nami, aby ste nás presvedčili, trpezlivo aspoň jedného z nás, aby sa k vám pridal, ale chcete si vynútiť naše podriadenie sa vašim záujmom kvôli tomu, že inde aj koalícia hlasovala. Tak takto sa jednota nevytvára. Zatiaľ sa to podarilo vám vnútri koalície, niekedy, žiaľ, až politickým vydieraním, ktoré už ani nezakrývate. Ale, ako vidíte, ani napriek vašim snahám o zastrašenie, dlhodobé zastrašenie opozičných poslancov, o kriminalizáciu činnosti politických protivníkov, ani semtexom v Tepliciach ste nás nezastrašili a otvorene vám hovoríme, že to, čo ste pripravili, nie je v náš prospech, nie je v prospech Slovenska a k tomu sa nepridáme.

    Neplačte teda, že vás opozícia zle chápe, ale uznajte, že neviete presvedčovať a ani nie ste schopní donútiť opozíciu k poslušnosti. Mám aj jedno riešenie, povedal by som, priam hriešne riešenie a pánu predsedajúcemu som povedal, že som ochotný 9 hodín...

  • Nech sa páči, pán poslanec, môžete pokračovať.

  • ... tri minúty. Mám aj jedno riešenie, povedal by som, priam hriešne riešenie pre slovenské podmienky, ak by ste môj návrh prijali, určite by sme ústavu prijali za spolupráce aj opozície. Podstata toho riešenia je v tom, že ho nemôžem sám navrhnúť Národnej rade, iba dať ako ponuku koaličným poslancom. Niekto by mal navrhnúť, aby Národná rada prijala uznesenie, že hlasovanie o ústave je platné len vtedy, ak v počte trojpätinovej väčšiny musí byť aj minimálne jeden hlas z každej opozičnej parlamentnej politickej strany, a už by ste mali právo hovoriť, bolo to prijaté aj za spoluúčasti opozície.

    Vyzývam vás, vážení poslanci, ktorí sa pasujete do pozície európanofilov, osvojte si tento návrh, aby to bol koaličný návrh ústavy, a podporte ho. Možno sa potom aj predkladatelia pokúsia presvedčiť, a nie uhovoriť, niekoho z opozície na svoju stranu. Bol by to však dôkaz, že sa od Európy učíme, lebo by to bolo vlastne európske pravidlo prvýkrát použité v slovenskom parlamente, pravidlo blokujúcej menšiny, ktorú rad poslancov z nášho parlamentu, ako ho používa Európa, pozná. Ale vyhýbame sa mu ako čert krížu. Len demokratickou voľbou môže vzniknúť demokratické pravidlo a teda skutočne demokratický štát aj na Slovensku. To ale nechcete, a preto nemôžeme podporiť a ani ja osobne nemôžem podporiť takéto znetvorenie slovenskej ústavy.

    Ďakujem za pozornosť a ospravedlňujem sa.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásilo 16 pánov poslancov, posledný je pán poslanec Cabaj. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Vzhľadom na to, že už sú tri minúty po 21.00 hodine, to znamená, že ak ešte budete mať záujem, tak zajtra ráno o 9.00 hodine, keď budeme pokračovať, môže týchto 16 prihlásených pánov poslancov mať faktické poznámky.

    Prerušujem rokovanie s tým, že dnes vystúpilo 8 poslancov a bolo 125 faktických poznámok. Zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine najprv faktickými poznámkami a potom vystúpi pán poslanec Langoš, Bárdos, Gabriel, Rusnák, Bohunický a ďalší.

    Prajem vám dobrú noc.