• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    zaujmite miesta v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 43. schôdzi Národnej rady.

    Dovoľte mi, aby som vás informoval o ďalšom postupe, pokiaľ ide o 43. a 44. schôdzu Národnej rady. Dnes by sme pokračovali v rokovaní 43. schôdze Národnej rady do 18.00 hodiny, o 18.00 hodine preruším rokovanie 43. schôdze, pretože je naplánované divadlé predstavenie spolu s Červeným krížom o 19.00 hodine. Táto otázka bola prerokovaná na poslaneckom grémiu a vo vedení parlamentu už asi pred mesiacom. Chcel by som sa znova obrátiť na všetkých poslancov, aby podľa možností a v maximálnej miere sa na tejto akcii zúčastnili.

    Zajtra by sme pokračovali v 43. schôdzi do 14.00 hodiny. Poslanecké grémium by bolo zajtra o 8.15 hodine. Odporúčam, aby sme rokovali v pondelok o 13.00 hodine, pokračovali v 44. mimoriadnej schôdzi Národnej rady, ktorá rokuje o vyslovení nedôvery ministrovi vnútra. V pondelok by sme rokovali do skončenia tejto schôdze, t. j. 44. Predpokladám, že v utorok by sme 43. schôdzu skončili a tento rok, pokiaľ ide o rokovania Národnej rady, uzavreli v utorok.

    Chcem vás poprosiť, myslím si, že je všeobecný záujem, aby sme rokovali v pondelok a utorok, aby sme skončili rokovanie 43. schôdze. Som si vedomý, že časť poslancov je v Ríme spolu s pánom prezidentom, ale okolo 18.00 hodiny by sa mali vrátiť z Ríma. Myslím si, že rozpravu k 19.00 hodine môžeme skončiť, pokiaľ ide o mimoriadnu schôdzu, a potom hlasovať o ministrovi Pittnerovi a v utorok skončiť rokovanie Národnej rady.

    Tak, pán poslanec Mesiarik, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcel by som navrhnúť v mene troch poslaneckých klubov - klubu Strany občianskeho porozumenia, SMK a SDĽ, aby sme do programu 43. schôdze zaradili bod prezidentom vrátený zákon z 1. decembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 o Sociálnej poisťovni. Navrhujem o tomto bode rokovať dnes odpoludnia po hodine otázok.

  • Ďakujem pekne, ale najprv musím otvoriť rokovací deň, čiže beriem a dám o ňom hlasovať. Ak sú návrhy k tejto schôdzi, tak najprv ju otvorím a potom dám možnosť procedurálnym návrhom. Pán poslanec Petrák, je to mimo? Dobre, takže otvorím schôdzu a potom by som vám dal priestor na váš procedurálny návrh. To boli informácie na úvod, pokiaľ ide o postup.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram jedenásty rokovací deň 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Ambróš, Drobný, Hudec, Langoš, Prokopovič, Rehák, Šťastný, Tóth, Zajac. Na zahraničnej služobnej ceste je pani poslankyňa Irena Belohorská.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré už boli Národnou radou prerokované, ale sa o nich nehlasovalo.

    Nech sa páči, pán poslanec Mesiarik, ešte raz opakujte svoj návrh a dám o ňom hlasovať. Potom pristúpime k ďalším hlasovaniam, ktoré sme včera odložili.

    Nech sa páči, pán poslanec Mesiarik.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Navrhujem v mene troch poslaneckých klubov, aby sme do programu 43. schôdze Národnej rady zaradili bod prezidentom vrátený zákon z 1. decembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Zároveň navrhujem, aby sme o tomto zákone rokovali dnes odpoludnia po hodine otázok.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o uvedenom návrhu pána poslanca Mesiarika. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o zaradení prezidentom vráteného zákona o Sociálnej poisťovni.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme do programu tejto schôdze zaradili prezidentom vrátený zákon. Budeme o ňom rokovať dnes po hodine otázok.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k ďalším hlasovaniam.

    Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky. Je ešte potrebné prijať uznesenie k zaradeniu a platovým náležitostiam predsedu Telekomunikačného úradu. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu tohto uznesenia. Prosím spravodajcu pána poslanca Palacku, aby hlasovanie uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážené dámy a páni, máte v laviciach rozdaný návrh uznesenia, ktorým Národná rada poverí Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby prerokoval a pripravil návrh platového zaradenia predsedu Telekomunikačného úradu a ukladá predsedovi Národnej rady, aby na základe tohto návrhu toto zaradenie pánu predsedovi Telekomunikačného úradu schválil. Môžeme hlasovať, pán predseda.

  • Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu pána poslanca Palacku. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme dané uznesenie schválili.

    Teraz budeme pokračovať hlasovaním o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy. Máte to ako tlač 807.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Jozefa Kužmu, aby hlasovanie uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som prečítal návrh uznesenia Národnej rady zo 14. 12. 2000 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzatvorením Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy (tlač 807).

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s návrhom na uzavretie Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy."

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali o mojom návrhu hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu uznesenia, ktorý predniesol spravodajca pán poslanec Kužma. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Pokračujeme hlasovaním o vládnom návrhu zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v prvom čítaní. Máte to ako tlač 801.

    Prosil by som spravodajcu, člena ústavnoprávneho výboru pána poslanca Ivanka, aby uviedol prvé a druhé hlasovanie.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Budeme hlasovať o dvoch uzneseniach. Po prvé odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu pána spravodajcu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, uveďte druhé hlasovanie, pán spravodajca.

  • Ďalej odporúčam prideliť vládny návrh zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok (tlač 801) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby úlohy gestorského výboru plnil ústavnoprávny výbor s tým, že výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokujú v lehote do 24. januára 2001 a gestorský ústavnoprávny výbor v lehote do 26. januára 2001.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spravodajcu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz nasleduje hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 154/1994 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 154/1994 Z. z. o matrikách v znení zákona číslo 222/1996 Z. z. Máte to ako tlač 786 v prvom čítaní.

    Spravodajca je pán Kresánek.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    odporúčam, aby sme uvedený zákon prerokovali v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu pána spravodajcu Kresánka. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme sa uzniesli, že návrh skupiny poslancov prerokujeme v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť v druhom čítaní tento zákon na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali do 24. januára 2001 a gestorský výbor do 26. januára 2001.

  • Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Nasleduje hlasovanie o vládnom návrhu zákona o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Máte to ako tlač 828.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán predseda, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému návrhu zákona toto uznesenie: V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o uvedenom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, druhé hlasovanie.

  • V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 13. novembra 2000 navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky prideliť vládny návrh zákona o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.

    K uvedenému vládnemu návrhu zákona ako gestorský výbor navrhujem určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 24. januára 2001 a v gestorskom výbore do 26. januára 2001.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Bajan.

  • Pán predseda, odporúčam, aby sme tento návrh zákona pridelili aj výboru pre financie, rozpočet a menu.

  • Prosím, hlasujeme s týmto doplnením o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Energetickej komore Slovenska v prvom čítaní. Máte to ako tlač 787.

    Prosím spravodajcu pána poslanca Rusnáka, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Keďže v rozprave odznel návrh pána poslanca Kötelesa vrátiť zákon na prepracovanie, navrhujem hlasovať prv o tomto návrhu.

  • Čiže najprv hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu. Ešte raz ho zopakujte, pán poslanec.

  • O pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kötelesa - vrátiť zákon na prepracovanie.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom alebo procedurálnom návrhu pána poslanca Kötelesa. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh prešiel, preto zákon je vrátený na dopracovanie.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Nasleduje hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, v prvom čítaní. Máte to ako tlač 811.

    Prosím spravodajcu pána poslanca Zlochu, aby uviedol hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ja som už včera začal po rozprave prednášať svoj návrh, ale keďže nás tu bolo málo, tak ho znova zopakujem.

    V súlade s vystúpeniami v rozprave a s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 41/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia (tlač 811), v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu pána spravodajcu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh skupiny poslancov prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, uveďte druhé hlasovanie.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482 z 25. októbra 2000 návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 17. januára 2001 a gestorský výbor v lehote do 19. januára 2001.

  • Ďakujem. Hlasujeme o uvedenom návrhu pána spravodajcu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme pridelili tento návrh zákona výborom.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Prosil by som spravodajcu pána poslanca Jasovského, aby uviedol hlasovanie k tlači 817.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému návrhu zákona (tlač 817) toto uznesenie:

    "V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní."

    Poprosím, môžete dať hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu pána spravodajcu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Nech sa páči, druhé hlasovanie.

  • Áno, vážený pán predseda.

    Prosím, aby ste v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady dali hlasovať o tomto zákone v súvislosti s pridelením návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona v znení predpisov na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý bude zároveň gestorským výborom, a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Zároveň navrhujem hlasovať o lehote na prerokovanie poslaneckého návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 24. januára 2001 a v gestorskom výbore do 26. januára 2001.

    Môžete dať, pán predseda, hlasovať.

  • Hlasujeme o uvedenom návrhu spravodajcu. Hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

    Proti návrhu nikto nehlasoval.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady číslo 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, spravodajca, pán poslanec Antecký, uveďte prvé aj druhé hlasovanie.

  • Vážený pán predseda,

    predkladám návrh na uznesenie v zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady číslo 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 824).

    V prvej časti uznesenia predkladám odporučenie prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, druhé hlasovanie.

  • V druhej časti uznesenia v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 856 zo dňa 8. 11. 2000 odporúčam prerokovať uvedený poslanecký návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Zároveň odporúčam k poslaneckému návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a odporúčam lehotu na prerokovanie poslaneckého návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 24. januára 2001 a v gestorskom výbore do 26. januára 2001.

  • Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme hlasovať o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán spravodajca poslanec Krumpolec, uveďte hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať tento poslanecký návrh v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu spravodajcu Krumpolca, aby sme zákon prerokovali v druhom čítaní. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že uvedený návrh sme schválili.

    Nech sa páči, druhé hlasovanie.

  • Pretože sme rozhodli o postúpení tohto poslaneckého návrhu do druhého čítania, prosím, aby sme hlasovali o tom, že návrh zákona bude pridelený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s tým, aby gestorským výborom bol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol tento návrh alebo ktorým bude tento návrh pridelený, ho prerokovali do 24. januára 2001 a gestorský výbor do 26. januára 2001.

  • Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu spravodajcu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz by sme pristúpili k

    opakovanej voľbe členov Rady pre vysielanie a retransmisiu.

    Máte to ako tlač 830.

    Skôr ako pristúpime k tajnému hlasovaniu, chcem pripomenúť, že bolo potrebné zvoliť troch členov Rady pre vysielanie a rentransmisiu. V prvom kole voľby členov rady, ktorú sme vykonali včera, iba jeden z navrhnutých kandidátov pán Tibor Varga získal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Bol teda zvolený len jeden člen rady. Teraz je potrebné, aby Národná rada zvolila ešte dvoch členov rady. Do opakovanej voľby postupujú všetci navrhnutí kandidáti, ako sú uvedení v tlači 830, okrem Tibora Vargu, ktorého, ako som už uviedol, Národná rada predvčerom zvolila za člena rady.

    Dovoľte mi ešte, panie poslankyne, páni poslanci, aby som pripomenul, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete, "za", "proti", "zdržiavam sa hlasovania". Hlasovací lístok sa neupravuje prečiarknutím alebo iným zásahom do mena a priezviska kandidáta. Neplatný je ten hlasovací lístok, ktorý je prepisovaný alebo doplňovaný alebo ak pri niektorom mene nie je vyjadrená voľba zakrúžkovaním. V tajnom hlasovaní budeme postupovať obvyklým spôsobom.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh voľby.

    Pristúpime k tajnému hlasovaniu, nech sa páči.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Páni poslanci, ešte raz sa pýtam, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať. Áno. Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania. Zároveň vyhlasujem prestávku, pokiaľ budú spočítané hlasy, odhadujem, na 20 - 25 minút.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, aby sme mohli pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady.

    Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní.

    Prosím povereného overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady oznámil počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta a ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, ktorí neodovzdali hlasovacie lístky, a počet neplatných hlasov.

    Nech sa páči, pán poslanec Kužma.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktoré sa konalo dňa 14. decembra 2000.

    Na tajnom hlasovaní o návrhu na opätovnú voľbu členov Rady pre vysielanie a rentransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 113 hlasovacích lístkov. To znamená, že kvórum je 57.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu členov Rady pre vysielanie a rentransmisiu 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 113 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné.

    Zo 110 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe:

    - Jany Žitňanskej hlasovalo za 60 poslancov, 38 poslancov bolo proti, 12 poslancov sa zdržalo,

    - Pavla Holeščiaka hlasovali za 3 poslanci, proti bolo 85 poslancov, zdržalo sa 22 poslancov,

    - Jerguša Ferka hlasovalo za 29 poslancov, proti bolo 61 poslancov, zdržalo sa 20 poslancov,

    - Petra Juráša hlasovalo za 24 poslancov, proti bolo 66 poslancov, zdržali sa 3 poslanci,

    - Katarínu Vajdovú hlasovalo za 8 poslancov, proti bolo 79 poslancov, zdržalo sa 22 poslancov,

    - Andreja Zmečeka hlasovalo za 0 poslancov, proti bolo 84 poslancov, zdržalo sa 26 poslancov,

    - Michala Safera hlasovalo za 0 poslancov, proti bolo 85 poslancov, zdržalo sa 25 poslancov,

    - Tomáša Vinklera hlasovalo za 0 poslancov, proti bolo 84 poslancov, zdržalo sa 26 poslancov,

    - Mariána Ostatníka hlasovalo za 0 poslancov, proti bolo 83 poslancov, zdržalo sa 27 poslancov,

    - Natašu Slávikovú hlasovali za 3 poslanci, proti bolo 82 poslancov, zdržalo sa 25 poslancov,

    - Ivana Sýkoru hlasovalo za 0 poslancov, proti bolo 86 poslancov, zdržalo sa 24 poslancov,

    - Vladimíra Masára hlasovalo za 68 poslancov, proti bolo 22 poslancov, zdržalo sa 20 poslancov,

    - Miloslava Vidohorniaka hlasovalo za 4 poslanci, proti bolo 82 poslancov, zdržalo sa 24 poslancov,

    - Martina Sarvaša hlasovali za 2 poslanci, proti bolo 82 poslancov, zdržalo sa 26 poslancov.

    Na opakovanú voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných hlasov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Rady pre vysielanie a rentransmisiu zvolení: Jana Žitňanská a Vladimír Masár.

    Overovatelia poverujú svojho člena Jozefa Kužmu oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za oboznámenie s výsledkom tajného hlasovania.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní pána Vladimíra Masára a pani Janu Žitňanskú za členov Rady pre vysielanie a retransmisiu na 6-ročné funkčné obdobie.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka a Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 836.

    Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady 871.

    Dávam slovo poslancovi Jirkovi Malchárkovi a prosím ho, aby tento návrh uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené dámy poslankyne, páni poslanci,

    dovolím si vám trošku obšírnejšie vysvetliť túto problematiku, aj keď nie do takej hĺbky, ako budeme mať zrejme priestor v poslaneckých kluboch, či už koalícia, alebo opozícia, pred druhým čítaním, pokiaľ zákon posuniete do druhého čítania.

    Zákon o lotériách definuje a upravuje pri jednotlivých druhoch lotérií a iných podobných hrách a reguluje povoľovací proces, špecifikuje výšku odvodových povinností, stanovuje oprávnenia orgánov štátneho dozoru, určuje sankcie za porušenie povinností stanovených týmto zákonom. Zákon o lotériách je komplexným právnym aktom v oblasti lotérií a iných podobných hier.

    Národná rada Slovenskej republiky prijala dňa 20. 9. 2000, to znamená pred pár mesiacmi, novelu, ktorou sa dopĺňa zákon o lotériách a podobných hrách, ktorý nadobúda účinnosť 1. 1. 2001. Podľa tejto novely za lotériu alebo inú podobnú hru sa považujú aj súťaže, ankety a iné akcie o ceny, pri ktorých sa prevádzkovateľ alebo poskytovateľ tovaru služby alebo iného plnenia zaväzuje poskytnúť účastníkom určeným žrebovaním alebo iným náhodným výberom výhry a pri ktorých je podmienkou účasti zakúpenie určitého tovaru, služby alebo iného plnenia a doloženie tohto nákupu prevádzkovateľovi alebo uzavretie zmluvného vzťahu s poskytovateľom, prípadne účasť na propagačnej alebo reklamnej akcii.

    Spotrebiteľské súťaže s náhodným výberom výhercu sa týmto spôsobom zahrnujú pod lotérie a iné podobné hry, a pokiaľ sú uskutočňované prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov, akými sú televízia, rozhlas, tlač a podobne, môže ich prevádzkovať výlučne štátna rozpočtová alebo príspevková organizácia zriadená ministerstvom alebo právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu osobitne na tento účel založená. Zrejme neprichádza do úvahy Slovenský plynárenský priemysel. Myslím si, že ide o TIPOS, ale samozrejme, toto nie je exaktne uvedené v zákone, ktorý je dnes platný. Akákoľvek spotrebiteľská lotéria, ktorá je uskutočňovaná prostredníctvom médií, bude môcť byť od 1. 1. 2001 uskutočňovaná výlučne prostredníctvom práve tejto štátom vlastnenej spoločnosti.

    Slovenské právo nemôže byť harmonizované podľa nášho názoru len v oblastiach, ktoré upravujú jednotlivé smernice a nariadenia Európskych spoločenstiev, ale musí byť v súlade i s princípmi spoločného trhu zakotveným v zmluve o založení Európskych spoločenstiev v znení Maastrichtskej a Amsterdamskej zmluvy. Spotrebiteľské a reklamné súťaže sú štandardnou formou marketingovej komunikácie nielen na Slovensku, ale i v štátoch Európskeho spoločenstva. Legislatíva, ktorá neproporciálne obmedzuje určitý druh propagácie, komerčnej propagácie, je v príkrom rozpore s právom Európskeho spoločenstva. Keby takéto reštriktívne opatrenia boli prijaté v členskom štáte Európskeho spoločenstva, spôsobovalo by to obmedzenie voľného pohybu tovaru, čo by bolo s najväčšou pravdepodobnosťou v rozpore s článkom 28 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. K podobným záverom došli v rozhodovacej praxi i rozhodnutia Európskeho súdneho dvora. Nezanedbateľné sú i dôsledky pre hospodársku súťaž, keďže sa etatizáciou a monopolizáciou vytvára neprekonateľná prekážka na vstup podnikateľských subjektov na relevantný trh.

    Slovenská republika ako plnoprávny člen Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) musí rešpektovať medzinárodné právne záväzky, ktoré z členstva v tejto medzinárodnej organizácii vyplývajú. Ale ako vyplýva z výročných správ z oblasti hospodárskej súťaže, vypracovaných práve organizáciou OECD, v členských štátoch, v ktorých sú lotérie štátnym monopolom, čo sa dá povedať, že dnešná právna úprava o lotériách a podobných hrách na Slovensku je tomu veľmi blízka, sa veľmi často práve zneužíva ich dominantné postavenie na trhu.

    Novela zákona na jednej strane - už prijatá novela - priniesla zvýšenie odvodu z výťažkov číselných hier a pri okamžitých výhrach zaviedla jednotnú sadzbu odvodov pre žreby, z čoho nie je zrejmé, že by to bolo na prínos príjmovej stránky štátneho rozpočtu. Na druhej strane však paradoxne znížila percentuálnu sadzbu pre odvody z výťažku zo stávkových hier Bingo. Myslím si, že všetci sme mali k dispozícii materiály, ktoré boli podporným stanoviskom na zníženie sadzby. Nás predkladateľov tieto materiály nepresvedčili aj preto, lebo štátny rozpočet by prišiel rádovo o 17,5 mil. korún podľa správy, ktorú máte priloženú z ministerstva financií.

    Novela nepochybne priniesla i viacero ďalších pozitív do oblasti právnej úpravy lotérií a iných podobných hier, za ktoré možno považovať zákaz lotérií a hier uskutočňovaných na základe pyramídového systému a reťazových listov. Viazanie použitia finančných prostriedkov získaných z lotérií a hier na verejnoprospešné účely, samozrejme, pre školstvo, zdravotníctvo, ekológiu, ako aj zvýšenie odvodov z číselných hier. Mali sme pocit a máme pocit, že práve táto posledná novela vzhľadom na svoju nevyváženosť parlamentom prešla aj preto, lebo tam boli zakázané práve pyramídové hry a je veľmi dobré, že sa takto vyriešili, len, bohužiaľ, pri tom sa vyriešila vec, s ktorou, myslíme si ako predkladatelia, nemôžeme súhlasiť.

    Zámerom našej predloženej úpravy a jej primárnym cieľom je odštátnenie spotrebiteľských súťaží a vytvorenie širších možností pri ich uskutočňovaní prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Pri príprave legislatívneho textu sme mali na zreteli dôsledné zabezpečenie ochrany spotrebiteľa a udržanie efektívnej kontroly štátu nad dodržiavaním zákona pri prevádzkovaní lotérií a iných podobných hier. Tu by som chcel poznamenať, že otázka efektívnosti môže byť diskutovaná ešte pred druhým alebo v rámci druhého čítania. Myslím si, že je ešte priestor na to, aby predsa len štát v oblasti registrácie a povolení mal väčší priestor. Ale je to na diskusiu s ministerstvom financií a s vami kolegami poslancami.

    Myslíme si, že pri existencii efektívnych právnych záruk nie je vhodné vylúčiť neštátne právnické osoby z uskutočňovania spotrebiteľských lotérií. Predkladaná úprava poskytne spotrebiteľovi opäť možnosť voľby, pričom garancie ochrany práv a právom chránených záujmov spotrebiteľa zostanú podľa nás zachované.

    Navrhujeme ďalej zvýšenie percentuálnej sadzby odvodov z hry Bingo na pôvodnú úroveň 30 % z dôvodov, ktoré som už uviedol. Jednoducho súčasná právna úprava znižuje príjmy do štátneho rozpočtu. Zastávame názor, že odštátnením spotrebiteľských lotérií možno v porovnaní so súčasnou právnou úpravou očakávať takisto zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu.

    Táto právna úprava zabezpečí pre neštátne podnikateľské subjekty prístup na trh. Vytvorí zdravé konkurenčné prostredie. Zvýši počet a objem spotrebiteľských súťaží a sme presvedčení o tom, že sa nebude rozrastať alebo podporovať určitý možno štátny klientelizmus, ktorý je charakteristický pre podniky v minulosti, ktoré boli proste stopercentne vlastnené štátom a boli tam štátne manažmenty. Preto jednoducho cestu, ktorá je dnes v súčasnej právnej úprave o lotériách a podobných hrách, nemôžeme akceptovať. Verím, že v spolupráci s vami, ak budete priaznivo naklonení v druhom čítaní, urobíme také zmeny, ktoré budú prínosom pre legislatívne prostredie v tejto oblasti.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Malchárkovi za uvedenie jeho zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslancovi Milanovi Benkovskému.

    Prosím, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka a Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 194/1990 Z. z. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov, pod tlačou 836, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši alebo sa snaží riešiť spoločenskú problematiku spôsobom, ktorý navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Odporúčam, pán predsedajúci, aby ste otvorili k prvému čítaniu rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi Benkovskému a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Ako prvá sa prihlásila pani ministerka Schmögnerová.

    Prosím.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    trošku mi je ľúto, že je tu málo poslancov, pretože viem, že sa bude hlasovať a práve poslanci, ktorí by mali zaujímať svoj postoj hlasovaním, vlastne nemajú možnosť si vypočuť argumenty, ktoré chcem predniesť v mene vlády Slovenskej republiky.

    Ak mi dovolíte, spojila by som vyjadrenie aj k druhému poslaneckému návrhu zákona, s ktorým vystúpi onedlho pán poslanec Tatár vzhľadom na to, že vláda Slovenskej republiky k obidvom zaujala stanovisko. V obidvoch prípadoch vláda neodporúča poslaneckej snemovni podporiť tieto poslanecké návrhy. Dovoľte mi, aby som vysvetlila prečo a o čo tu ide, aj keď, žiaľbohu, nie je to možné vysvetliť naozaj jednou alebo dvoma vetami, takže prosím o chvíľu trpezlivosti.

    Nový zákon o lotériách, ktorý bol prednedávnom schválený v Národnej rade, zavádza takzvané spotrebiteľské hry a súťaže, ktoré dosiaľ neboli ošetrované v zákone o lotériách. Spoločne by sme ich mohli nazvať reklamné súťaže. Rozdiel, resp. delenie reklamných súťaží na spotrebiteľské lotérie a spotrebiteľské súťaže je založený na tomto: Spotrebiteľská súťaž je taká reklamná súťaž, kde sa rozhoduje na základe náhody a kde sa účastník prihlasuje do tejto lotérie na základe toho, že si zakúpi niektorý predmet alebo určitú službu. Spotrebiteľská súťaž je taký druh reklamnej súťaže, kde sa rozhodnutie nerobí na základe náhody. Práve preto je odlišný prístup aj v zákone.

    Zákon dnes upravuje, tak ako bol prijatý v Národnej rade, spotrebiteľské lotérie v závislosti od toho, či ide o spotrebiteľské lotérie s peňažnou alebo nepeňažnou výhrou. V závislosti od toho je na prevádzkovanie takýchto lotérií potrebné buď získať povolenie alebo licenciu, alebo stačí iba oznámenie. V prípade spotrebiteľských súťaží nie sú v zásade žiadne nejaké dodatočné obmedzenia, samozrejme, že tu platí Občiansky zákonník.

    Prečo sme pristúpili k takémuto spôsobu vymedzenia reklamných súťaží a ich regulácie v zákone o lotériách? Musím povedať, že v tomto príprade budem hovoriť presne opak toho, čo hovoril predkladateľ pán poslanec Malchárek. Časť zmien, ktoré sme do zákona spoločne dostali, vyplývala z našich záväzkov, z prístupového procesu do OECD. Časť zmien súvisí s naším prístupovým procesom do Európskej únie a aj s faktom, že dnes sme už súčasťou Európskej asociácie štátnych lotérií. Mám na mysli, samozrejme, spoločnosť TIPOS, ktorá je 100-percentnou spoločnosťou štátu. Záväzky vyplývajúce z týchto troch inštitúcií nás jednoznačne viedli k tomu, že sme túto novelu zákona aj pripravili a prešla aj Národnou radou.

    To však nie je jediný dôvod, prečo bolo potrebné k tejto novele pristúpiť. Oveľa závažnejší dôvod spočíva v tom, že dosiaľ reklamné súťaže neboli nijakým spôsobom regulované a v dôsledku toho dochádzalo k hrubému poškodzovaniu práv spotrebiteľa. Chcela by som uviesť možno aspoň na dvoch prípadoch, čo mám na mysli. Ministerstvo financií, keďže má v kompetencii práve zákon a obhospodarovanie lotérií, štátnych lotérií a iných číselných hier, je aj miestom, kde dostávame mnohé sťažnosti ľudí, ktorí boli účastní na takýchto reklamných súťažiach.

    Uvediem z nich len dve sťažnosti naozaj z niekoľkých desiatok z celej hŕby takýchto sťažností. V jednej z nich uvádza pisateľ, zhodou okolností z Košíc, ako ho dobehla firma Royal Ambassador, ktorá mu dokonca poslala - a mám to tu aj priložené - vyjadrenie o tom, že sa stal výhercom druhej ceny v spotrebiteľskej súťaži, ktorá predstavovala, myslím, že milión korún. Dostal aj touto spoločnosťou podpísaný list alebo zápisnicu, v ktorej ho upovedomovali o tom, že sa stal výhercom. Nikdy mu však táto výhra nebola vyplatená a neexistuje možnosť, aby súdne vymáhal túto výhru, pretože Občiansky zákonník veľmi jednoznačne hovorí, že súdna vymáhateľnosť je iba vtedy, pokiaľ ide o štátom prevádzkované hry, a nie pokiaľ ide o hry iného druhu.

    Analogické oznámenie, resp. sťažnosť sme dostali od inej, tentoraz pisateľky, ktorá si sťažovala na reklamu v časopise Eurotelevízia, na základe ktorej sa zúčastnila na telefonickej súťaži a bolo jej oznámené, že vyhrala letný zájazd na Kalábriu, ale nikdy jej vlastne tento zájazd príslušná cestovná kancelária neposkytla. Opäť upozorňuje na to, že za klamstvá a neprofesionálne konanie sa organizátorovi tejto súťaže nič nestalo. Mohla by som v takýchto príkladoch oveľa podrobnejšie pokračovať ďalej.

    Myslím si, že tieto skúsenosti, ale aj poznatky, ktoré je možné zovšeobecniť zo zahraničia, a zároveň aj záväzky, o ktorých som hovorila pred chvíľočkou, boli dostatočne pádnym dôvodom, prečo sme pristúpili k tomu, že sa pripravila rozsiahlejšia novela zákona o lotériách, ktorá bola aj Národnou radou schválená. Predkladateľ prichádza s návrhom, kde v zásade, povedala by som, aj keď to neplatí do detailov, v zásade posúva zákon v prípade jeho schválenia do obdobia pred prijatím tejto rozsiahlejšej novely. Ak by totiž prišlo k tomu, že by na prevádzkovanie spotrebiteľských lotérií nebolo potrebné buď povolenie, alebo aspoň oznámenie v závislosti od typu spotrebiteľskej lotérie, nebolo by možné, samozrejme, kontrolovať tieto druhy lotérií a nemali by sme ani zaručené to, že tu nebude dochádzať k daňovým únikom. Ak by nebola v prípade organizácie týchto hier v hromadných oznamovacích prostriedkoch zabezpečená účasť štátu, tak ako som to už pred chvíľočkou vysvetlila, nie je podľa slovenského právneho poriadku nárokovateľné vymáhať si výplatu výher, nemusí byť výhra vždy peňažná, výhry môžu byť aj nepeňažného charakteru, pretože slovenské zákonodarstvo to viaže iba na tie hry, ktoré sú prevádzkované za účasti štátu.

    Chcela by som zároveň upozorniť, že nie je pravdou, ako pán poslanec uviedol, že v prípade takejto regulácie by sme ohrozili súťaž alebo že Európsky súdny dvor by to mohol kvalifikovať ako ohrozenie súťaže. Máme k dispozícii niekoľko judikátov Európskeho súdneho dvora, ktoré sa týkajú niektorých konkrétnych prípadov, v ktorých Európsky súdny dvor rozhodoval a môžem aspoň uviesť zovšeobecnene, kde sa hovorí o tom, že vo všetkých týchto prípadoch základné princípy charakterizuje Európsky súdny dvor ako zlučiteľné s princípom slobody poskytované služby uvedené v článku 49 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev s tým, že v daných prípadoch sa majú dodržiavať záujmy verejného charakteru a že práve toto je dostatočným odôvodnením preto, aby boli ponechané na rozhodnutí členských štátov, ktoré reštriktívne opatrenia sú nevyhnutné na zabezpečenie ochrany na ich území.

    Zároveň európska asociácia oslovila začiatkom tohto roka s rovnakými otázkami aj Európsku komisiu, do akej miery je možné používať určité obmedzenia pri prevádzkovaní týchto hier a odpoveď Európskej komisie je nasledujúca: "Všetky členské štáty regulujú náhodné hry s cieľom brániť stimulácii dopytu v tomto sektore, potláčať zločin a podvody a zabezpečiť, aby náhodné hry slúžili charitatívnym, športovým alebo kultúrnym účelom viac ako osobnému alebo obchodnému prospechu." Toľko je presný citát.

    Na rozdiel od návrhu, s ktorým prišiel pán poslanec Malchárek, je návrh pána poslanca Tatára mäkší, alebo inak by som to povedala, že sa nesnaží úplne v plnom rozsahu dostať sa vlastne pred novelu zákona o lotériách, ktorú sme prijali. Neviem, či si pán poslanec uvedomil, že keby prešla jeho úprava, tak vymedzuje, vyčleňuje presne to slovo, vyčleňuje spod regulácie hry, ktoré sa budú realizovať alebo sa realizujú na internete.

    V tomto smere by som chcela povedať, že držím v rukách list Európskej asociácie lotérií, ktorý osobitne posielajú všetkým členským štátom a upozorňujú v ňom na riziká nebezpečenstva, ktoré vzniká prevádzkovaním hier cez internet. Opäť môžem z neho zacitovať: "Nepoctivé hry a stávky vypukli v dôsledku vzniku internetu a technologického rozvoja. Medzi vážne nepriaznivé dôsledky nepoctivých hier a stávok patria patologická závislosť a ochrana neplnoletých. Dosiahnuté zisky slúžia len na súkromné využitie, nie sú zdanené ani použité na charitatívne účely" a tak ďalej a tak ďalej.

    Je mi jasné, že prijatím zákona s účinnosťou od začiatku budúceho roka vnášame isté komplikácie pre doterajších prevádzkovateľov reklamných súťaží. Musím však povedať, že regulácia spočíva naozaj v tom, že treba splniť určité podmienky a predpoklady, aby prevádzkovatelia mohli pokračovať. To bol jednoznačne zámer predkladateľa, ktorým bola vláda Slovenskej republiky. Viem teda pochopiť, prečo tí, ktorých sa toto dotýka, snažia sa presadiť zmäkčenie zákona alebo dokonca dostať sa do obdobia takmer pred prijatím novely tohto zákona. Nechcem kritizovať, pretože je legálne presadzovať svoje záujmy, ale rovnako je veľmi dôležité, aby vláda Slovenskej republiky a poslanecká snemovňa presadzovala verejné záujmy. Verejným záujmom je, aby sme zamedzovali daňovým únikom pri prevádzkovaní týchto druhov reklamných súťaží, možno to zúžim na spotrebiteľské lotérie, verejným záujmom je aj ochrana spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa nie je možná bez toho, aby zákon presne neurčil, za akých podmienok je možné spotrebiteľské lotérie prevádzkovať a aká má byť účasť štátu pri ich prevádzkovaní.

    Zároveň by som chcela uviesť, že nie všetci tí, ktorí vládnu hromadným oznamovacím prostriedkom, majú rovnaký názor na to, že táto novela bola zlá. Ak mi dovolíte, prečítala by som z monitoringu tlače aspoň vyjadrenie člena predstavenstva vydavateľskej skupiny Grand Press Alexa Fulmeka, ktorý hovorí toto: "Prijatie takéhoto zákona vnímam veľmi pozitívne. Aspoň budú môcť noviny súťažiť medzi sebou u čitateľov kvalitou, a nie výškou cien v súťaži."

    Ak by som to zrekapitulovala, zámerom predkladateľa nebolo jednoducho urobiť zásadný škrt a postaviť sa proti reklamným súťažiam. Zámerom predkladateľa v súlade s našimi záväzkami a našimi snahami bolo vniesť do toho určitý poriadok a určitú reguláciu. Bez toho by sme skutočne nevedeli zabezpečiť ani ochranu spotrebiteľa a nevedeli by sme zabezpečiť ani zneužitie takýchto reklamných súťaží na rôzne nepoctivé úmysly, tak ako na to upozorňuje aj Asociácia európskych lotérií. Chcela by som preto požiadať pánov poslancov, keď budete hlasovať o tom, či posunúť návrhy týchto dvoch zákonov do druhého čítania, aby ste starostlivo zvážili stanovisko vlády Slovenskej republiky, ktoré som tu trošku obšírnejšie predniesla, a aby ste obidva zákony neposunuli do druhého čítania.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Predpokladám, že sú faktické poznámky. Nie? Hlási sa niekto s faktickou poznámkou? Pán poslanec Gyurovszky? Takže jediný do faktickej poznámky je prihlásený pán poslanec Gyurovszky. Dávam mu slovo. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážená pani ministerka,

    vážení kolegovia,

    ja môžem plne súhlasiť s tým, čo povedala pani ministerka, že zákony by sme mali prijímať vo verejnom záujme, a som si vedomý toho, že väčšina zákonov je vo verejnom záujme. Práve preto musím polemizovať s názorom, že napríklad orgány, ktoré doteraz pôsobia v tejto sfére, konkrétne TIPOS koná vždy vo verejnom záujme. Sú známe prípady z minulého obdobia, keď bola pri vláde súčasná opozícia, sú známe prípady z tohto obdobia, ktoré potvrdil aj poslanecký prieskum, že, bohužiaľ, táto organizácia nekoná vždy vo verejnom záujme a je tam dosť veľké podozrenie, že peniaze nie sú vždy použité vo verejnom záujme.

    Takisto si myslím, že novelou zákona, ktorú sme schválili na minulom zasadnutí s tým napríklad, že sa znižuje povinný odvod prevádzkovateľov hry Bingo, neviem, kde je ten verejný záujem. To znamená, myslím si, áno, treba hovoriť o tom, že treba prijímať zákony vo verejnom záujme, lenže vždy treba konkrétne hovoriť, čo je a čo nie je vo verejnom záujme. Myslím si, že niektoré veci aj v novele neboli vo verejnom záujme.

  • Ďakujem. Pani ministerka, nechcete sa k tomu vyjadriť?

    Nech sa páči.

  • Ak by som mohla reagovať na stanovisko pána poslanca Gyurovszkého...

  • Hlasy v pléne.

  • Rada by som ešte na to reagovala. Prosila by som, aby sme oddelili dve veci. Je potrebné, aby sme o TIPOS-e hovorili naozaj vecne a podložili všetky vyjadrenia argumentmi. Myslím si, že najdôležitejšie je, aby sme sa pozerali na výsledky, ktoré TIPOS dosiahol, aby sme porovnali tržby, ktoré dosiahol v rokoch 1999, 2000 a v rokoch 1998, 1997 a 1996, aby sme sa pozreli na výšku výťažku, ktorý odviedol do štátneho rozpočtu, aby sme sa pozreli zároveň aj na vývoj nákladov.

    Keďže je to naša 100-percentná spoločnosť, ministerstvo financií má zastúpenie v orgánoch TIPOS-u a som pomerne, nechcem povedať, že veľmi podrobne, ale pomerne dosť dobre informovaná o tom, čo sa v TIPOS-e odohráva. Som otvorená kedykoľvek, ak poslanci o to požiadajú, prísť do ktoréhokoľvek výboru, ktorý bude mať záujem, aby sme si naozaj vecne pohovorili o TIPOS-e, pozveme členov dozornej rady, z ministerstva financií, aby sme o tom naozaj na základe podkladov a argumentov hovorili.

    Nemôžem súhlasiť so závermi, ktorými sa skončila návšteva poslancov v TIPOS-e. Mala som možnosť sa s nimi oboznámiť, takže viem, o čom hovorím, čím nechcem povedať, že TIPOS je vo všetkom dobrý. Nie, v žiadnom prípade, sú tam veci na zlepšenie, ale hovorme vecne. Nie to je však dôvod, že máte určité výhrady voči TIPOS-u, o ktorých budeme hovoriť, aby sme prijali normu, ktorá jednoducho znemožní, aby si štát udržal svoje postavenie v hromadných oznamovacích prostriedkoch pri prevádzkovaní lotérií. Ešte raz by som možno zopakovala to, čo som povedala pre médiá.

    Táto norma, ktorá je pripravená, vonkoncom nepatrí medzi neliberálne normy. Sú štáty Európskej únie, mám zoznam so sebou, ktoré jednoducho nedovoľujú prevádzkovanie spotrebiteľských lotérií. Neexistuje žiaden štát, ktorý by umožnil prevádzkovanie spotrebiteľských lotérií bez toho, aby nebola požiadavka buď na oznamovaciu, v závislosti od typu lotérie, povinnosť, alebo na licencovanie. Takže ešte raz by som chcela povedať, oddeľme otázku kritiky TIPOS-u, myslím si, že gros kritiky nepochybne patrí skutočne do obdobia, keď tam bola predchádzajúca vládna koalícia. Myslím si, že sú známe výsledky kontrol, ktoré tam urobil Najvyšší kontrolný úrad, ktorý jednoznačne poukázal na to, akým spôsobom sa tam v tom období konalo. Ak sú konkrétne príklady kritiky na terajšie pôsobenie TIPOS-u, zaoberajme sa konkrétnymi príkladmi kritiky.

    Vrátim sa ešte k Bingu. Môžem vás ubezpečiť, že sme veľmi starostlivo zvažovali, či upraviť, alebo neupraviť percento. Samozrejme, že sme mali tiež hneď na začiatku rovnaký názor, ktorý sa dostal potom do návrhu zákona. Vychádzali sme z analýzy prevádzkovateľov hry Bingo, kde sa ukázalo, že počas posledných päť rokov v zásade neboli schopní investovať do rozvoja a zariadenia technicky zastarali. A ukázalo sa, že síce môžeme, samozrejme, ponechať im zvýšený odvod, ale v tom prípade s najväčšou pravdepodobnosťou sa hry prestanú prevádzkovať.

    Možno rozhodíte rukami, ale my sme si, samozrejme, porovnali to, čo dostávame do štátneho rozpočtu teraz a porovnali sme si to, keby sa tieto hry prestali prevádzkovať, a vyšlo jednoznačne dôležitejšie to, aby sa hry prevádzkovali ďalej. Ten celkový netto čistý prínos bol väčší. To však, samozrejme, neznamená, že to bude zase trvať večne. Vytvorí sa im tým priestor, aby si svoju technologickú základňu inovovali, a vonkoncom sa nebránim, keď sa možno o rok, o dva k tomu vrátime a vrátime sa spolu aj s tým percentom. Čiže vysvetlenie je také, v zásade oni začali prevádzkovať hry v rovnakom čase. Dnes je to už morálne, ale aj fyzicky zastarané, potrebujú si inovovať svoje technologické zariadenia. To bol jediný dôvod, prečo sme sa nechali presvedčiť, že sme na toto obdobie znížili percento odvodu.

    Ale to nie je najrozhodujúcejšie v zákone. Rozhodujúce je skutočne to, o čom som vlastne dnes aj hovorila, o nutnosti regulovať spotrebiteľské lotérie aj z hľadiska potreby ochrany spotrebiteľa, aj z hľadiska presadzovania záujmov štátu, ktorý máme, myslím si, rovnaký, aby sme si zabezpečili určité odvody.

    Všetko, ďakujem.

  • Ďakujem. Konštatujem, že písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Dvaja páni poslanci, pán poslanec Galbavý, pán poslanec Benkovský. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne.

    Dávam slovo poslancovi Tomášovi Galbavému.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené dámy, páni,

    v prvom rade sa musím ospravedlniť pani ministerke, že do dnešného dňa som vo všetkom s ňou súhlasil, ale dnes na túto vec mám iný názor. Využijem aj faktickú poznámku na vaše vystúpenie, pani ministerka. Vy ste spomínali, nechcem spochybňovať vaše tvrdenia, že spotrebitelia sa sťažovali, že sa nemôžu domáhať svojich práv a nemôžu vymôcť výhry od prevádzkovateľov spotrebných lotérií, ktorí sú v súkromnej pozícii. Takýto nárok majú len vtedy, keď prevádzkovateľom lotérií a hier je štát. Ja sa pýtam, prečo to neurobíme jednoduchšie a nenovelizujeme Obchodný zákonník. V takom prípade by sme nemuseli moc brať do rúk štátu.

    Ale dovoľte mi, aby som ako spoluautor návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov, povedal pár slov, prečo som sa rozhodol urobiť takýto krok. Veľakrát som dostal v súvislosti s našou novelou otázku na telo, kde som bol a prečo som neupozorňoval na nedostatky vládneho návrhu zákona pred jeho schválením Národnou radou Slovenskej republiky, čiže v septembri. Bolo to možno aj preto, že vládny návrh zákona o lotériách a iných podobných hrách má okrem negatív aj pozitíva. Ako napríklad spomínal pán poslanec Malchárek, zakazujú sa pyramídové hry, veľmi pozitívne vnímam zvýšenie odvodov z výťažku do štátneho rozpočtu na financovanie školstva, mládeže, na športové a zdravotnícke účely z 30 na 34 %, zavedenie jednotnej sadzby a tak ďalej.

    Páči sa mi tiež, že zákon sprísňuje sankcie pri nedodržiavaní ustanovení zákona. Považujem to trošku aj za moju zásluhu, že posledná novela zákona od nového roku už nebude platiť, že v spoločnosti, ktorá chce prevádzkovať kasína, musí mať najmenej 51-percentnú účasť štát. Čiže novela disponuje dobrými ustanoveniami, ktorých sa nesmieme našou novelou dotknúť. Ale teraz chcem predovšetkým stručne hovoriť o paragrafoch, ktoré sú podľa môjho videnia príliš reštriktívne, neobjektívne a zasahujú do ústavných práv podnikateľa, ale aj spotrebiteľa.

    Do poslednej novely zákona o lotériách a iných podobných hrách bol prvýkrát celkovo do nášho právneho systému vnesený pojem spotrebiteľskej lotérie. Spotrebiteľské súťaže s náhodným výberom výhercu sa týmto spôsobom zahrnujú pod lotérie a iné podobné hry a pokiaľ sú uskutočňované prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov, ako televízia, tlač a tak ďalej, a teraz podčiarkujem, môže ich prevádzkovať výlučne štátna rozpočtová alebo príspevková organizácia zriadená ministerstvom alebo právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu. Jednoducho povedané, akákoľvek spotrebiteľská lotéria, ktorá je uskutočňovaná prostredníctvom médií, bude môcť byť od 1. 1. 2001 uskutočňovaná výlučne prostredníctvom štátom vlastnenej spoločnosti. Upozorňujem, že zákon nedáva nárok podnikateľovi, aby práve jeho spotrebiteľskú lotériu štát prevádzkoval. Ak by aj štát prejavil záujem, o cene za takúto službu rokujete so štátnym úradníkom. Osobne to považujem za veľmi nespravodlivé. Novela v tomto paragrafe evidentne zasahuje do slobody slova, do práva podnikať a do princípov trhového hospodárstva, čo sú hodnoty podľa môjho názoru chránené ústavou.

    Spotrebiteľské lotérie sú legitímnym reklamným nástrojom na rozvoj podnikateľskej činnosti. Štát tým, že zmonopolizoval a zoštátnil spotrebiteľské súťaže, obmedzil vytvorenie širších možností na ich uskutočňovanie prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Zasahuje do práva podnikateľa, občana vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom. Stanovisko vlády Slovenskej republiky k nášmu návrhu je negatívne. Ako hlavný argument číslo jeden, prečo vláda nesúhlasí s predloženou novelou zákona o lotériách a iných podobných hrách, je dôvod a obava z vytvorenia priestoru na neobmedzené marketingové aktivity uskutočňované formou spotrebiteľských súťaží s náhodným výberom výhercu, čím sa umožní prevádzkovateľom takýchto súťaží vplývať psychologickým nátlakom na spotrebiteľa, aby si zakúpil ich produkt. Posledná novela zákona nám chce skrátka nahovoriť, že chráni spotrebiteľa.

    Vážené dámy a páni, táto argumentácia je podľa mňa falošná. Ochrana pred neprimeraným lákaním zákazníka rôznymi spotrebiteľskými lotériami zneužívajúcimi záľubu v hre spadá do oblasti ochrany pred nekalou súťažou podľa Obchodného zákonníka a je aj predmetom zákona o ochrane spotrebiteľa. Predsa dnes rôzne občianske združenia chrániace spotrebiteľa alebo štátne orgány disponujú prostriedkami proti nekalým praktikám, s akými sme sa stretli.

    Ďalší dôležitý vládny argument, ktorý poukazuje na nedostatok našej novely vecného charakteru, napríklad podľa bodu 3, ani spotrebiteľské lotérie s peňažnými výhrami nepodliehajú žiadnemu povoľovaciemu konaniu, čím sa stráca ochrana spotrebiteľa, pretože štát nemá kontrolu nad dodržiavaním zákona pri prevádzkovaní lotérií a iných podobných hier. Takáto obava štátu je neopodstatnená. Opýtam sa, naopak, a kde je záruka, že štát prevádzkujúci spotrebiteľskú súťaž nebude konať rovnako nekalo ako podnikatelia?

    Zoberme si príklad, že ak sa nič nezmení od 1. 1. 2001, bude štát prevádzkovať spotrebiteľské lotérie prostredníctvom povedzme akciovej spoločnosti TIPOS, v ktorej má ministerstvo financií 100-percentnú účasť. Akciová spoločnosť TIPOS je obchodná spoločnosť zriadená na základe Obchodného zákonníka. A práve teraz sa odvolám na výrok generálneho riaditeľa pána Sokyru, ktorý obhajoval chyby na základe nášho poslaneckého prieskumu a vyhlásil, dovolím si citovať: "Podnikanie je zložitá vec a konanie predstavujúce podnikateľské riziko v prípade neúspechu môže byť skutočne posudzované ako nezodpovedné. Kto robí, robí aj chyby."

    Predchádzajúca novela eliminuje možnosť vytvoriť rovnaké podmienky na ochranu a podporu hospodárskej súťaže. Neviem si dobre predstaviť, ako môžu podnikatelia slobodne súťažiť navzájom o priestor na trhu, ak štát a jeho úradník bude môcť na základe svojvôle rozhodnúť a bude môcť selektovať podnikateľské subjekty, komu bude a komu nie prevádzkovať spotrebiteľské súťaže. Predchádzajúca novela nemá žiadne presné kritériá a podmienky, na základe ktorých sa budú prevádzkovatelia týchto spotrebiteľských súťaží vyberať.

    Na záver chcem povedať, že som ochotný diskutovať aj s vami, pán poslanec Bajan, o tomto probléme spolu s Jirkom Malchárkom a dospieť ku konsenzu, aby štát mal pod väčšou kontrolou prevádzkovanie spotrebiteľských súťaží, aby mal pod kontrolou odvody z výťažkov a dane. Snaha o dosiahnutie vyšších príjmov štátneho rozpočtu je našou snahou. Sme presvedčení, že ak bude ochota na obidvoch stranách, podarí sa nám dosiahnuť tento cieľ, ale len vtedy, keď omedzenia budú primerané cieľom, primerané sledovanému legitímnemu účelu a argumenty, na ktoré sa odvoláva štát, musia byť relevantné a dostatočné. Ochrana práv a slobôd iných, teda aj spotrebiteľov, nesmie byť nikdy podradená fiškálnym záujmom štátu.

    Zatiaľ vám ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Sú dve faktické poznámky, končím možnosť ďalších uplatnení faktických poznámok.

    Prvý je pán poslanec Bajan.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Som rád, že kolega Galbavý vystúpil tak, ako vystúpil, lebo v jeho vystúpení nezaznel jediný relevantný dôvod, prečo by sme mali túto novelu schváliť. Súhlasím aj s tým, čo povedal kolega Gyurovszky, že je legislatíva, existuje legislatíva, ktorá je vo verejnom záujme, a dovoľte mi povedať, že táto novela určite vo verejnom záujme nie je.

    Ďakujem.

  • Mám len skromnú otázočku, pán poslanec. Čo vám kto za to sľúbil, keď tento zákon prejde? Pretože v poslednom čase sa tu rozmáha u istej skupiny poslancov čulá aktivita v predkladaní návrhov noviel zákonov, ktoré môžu predstavovať istý osobný profit. Tak ak môžete, odpovedzte na moju otázku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, chceš odpovedať, chceš sa vyjadriť? Nech sa páči, pán poslanec Galbavý.

  • Pán poslanec, pevne verím, že neviete, o čom hovoríte. Osobný profit možno má niekto iný zo skúsenosti aj s takýmto postupom, ale verte mi, že ja medzi tých poslancov nepatrím. Ale keby ste ma podozrievali, napriek tomu sa uchádzam o vašu podporu do druhého čítania, pretože každý hlas je dobrý. A budem s vami diskutovať o tomto probléme, pevne verím, že vás presvedčím a možno to bude aj za takú malú úplatu.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Benkovský - ako posledný v rozprave.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa v krátkosti aj vzhľadom na čas a potrebu rokovania aj o iných dôležitejších návrhoch zákonov vyjadril k návrhu skupiny poslancov k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.

    Chcel by som v tejto súvislosti predovšetkým upozorniť na to, že nedávno sme prerokovali v Národnej rade Slovenskej republiky v tejto snemovni vládny návrh zákona, o ktorom hovoríme a ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2001. Zároveň by som chcel upozorniť, že v prípade schválenia poslaneckých návrhov novely zákona dôjde prakticky k negácii rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky zo septembra tohto roku a poslanci, ktorí budú takto hlasovať, budú hlasovať proti rozhodnutiu Národnej rady a vo väčšine prípadov i v rozpore s vlastným hlasovaním zo septembra tohto roku.

    Teraz v týchto chvíľach sa rokuje o prvom z dvoch poslaneckých návrhov noviel zákona o lotériách. Všetci sme mali možnosť si preštudovať stanovisko vlády Slovenskej republiky, ktorá prerokovala na svojom zasadnutí poslanecké návrhy zákonov o lotériách 6. decembra tohto roku a vo svojich uzneseniach 1002 a 1003 s nimi vyslovila zásadný nesúhlas. Je tu tiež negatívne stanovisko ministerstva financií, ktoré hovorí o možných dosahoch na štátny rozpočet, ktorý sme včera ústavnou väčšinou schválili.

    Vláda vyčíta poslaneckým návrhom, tak ako o tom hovorila pani ministerka financií, viaceré závažné nedostatky, ktoré boli podrobne rozvedené. Myslím si, že by bolo dobré vrátiť sa i k tomuto podrobnejšiemu zdôvodneniu v Hospodárskych novinách článkom alebo v rozhovore s pani ministerkou pod názvom Každá hra musí mať konkrétne pravidlá.

    V súvislosti s návrhom poslancov na novelu zákona číslo 74 o lotériách sa stotožňujem so stanoviskom vlády aj s argumentmi, ktoré predložila pani ministerka financií Brigita Schmögnerová. V neposlednom rade by som chcel z oboch návrhov uviesť aspoň to, že je až priehľadne jasné pôsobenie lobistických skupín, ktoré začínajú v niektorých prípadoch diktovať Národnej rade prostredníctvom jednotlivých poslancov. Som zásadne proti takýmto manierom, preto na záver svojho krátkeho vystúpenia navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Sú tri faktické poznámky, pán poslanec Gašparovič je posledný prihlásený do faktických poznámok. Končím možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Gyurovszky.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Nechcem sa priamo dotýkať obsahu novely, lebo pán poslanec o tom ani tak veľmi nehovoril, ale hovoril o tom, aké by bolo nemorálne, keby sme hlasovali proti svojmu rozhodnutiu v prípade novely, vlastne schválenia pôvodnej novely a v prípade schválenia tejto novely. Ja si myslím, že počas dvoch rokov, čo sme v parlamente, teda niektorí, bolo dosť novelizácií, kde sme zmenili rozhodnutie. Naposledy napríklad vláda Slovenskej republiky zmenila svoje pôvodné principiálne rozhodnutie v prípade S 300 za úplne opačné rozhodnutie a nič zvláštne sa nedeje, zrejme vyšli najavo nové veci.

    A čo sa týka tých lobistických skupín, ja osobne nie som spojený so žiadnou lobistickou skupinou, ale tiež považujem, aj napriek vysvetleniu pani ministerky o prevádzkovateľoch Binga, za pôsobenie lobistických skupín to, že sa do návrhu zákona dostalo zníženie výťažku. Nikto predsa nenútil prevádzkovateľa Binga, aby podnikal v tomto smere, nikto ho takisto nemôže donútiť k tomu, aby od toho odišiel. Je to jeho slobodné podnikateľské rozhodnutie. Ak nedokáže v takýchto podmienkach podnikať v tomto smere, prosím, môže dôjsť k rôznym záverom, môže z toho vystúpiť, tie peniaze, ktoré do toho išli, by určite išli od ľudí, ktorí tipujú Bingo, do iných spotrebiteľských hier aj tak kontrolovaných štátom.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Viem si predstaviť, že by som podporil návrh pána kolegu spravodajcu, ale myslím si, že súčasne mala zaznieť aj skutočnosť, že je najvyšší čas, aby sme minimálne vo výbore pre financie alebo pre väčší pokoj poslancov na túto tému začali vážne diskutovať: A myslím si, že je najvyšší čas, aby ministerstvo financií urobilo povedzme seminár - v tejto chvíli to nazvime seminárom - najneskôr do januára, aby sme o tejto téme vôbec hovorili, pretože je to širšia téma, ako sa dnes diskutuje. Všetko.

  • Ďakujem. Pán poslanec Gašparovič.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pán podpredseda, naša Národná rada a vláda sa dostáva do veľmi divnej a čudnej pozície, ktorá je skoro v rozpore s ústavou a ústavnými článkami. Vláda je výkonný orgán, ktorý na začiatku svojho pôsobenia predkladá programové vyhlásenie a na základe programového vyhlásenia robí politiku - ekonomickú, sociálnu, zahraničnú a tak ďalej. Poslanci sú na to, aby kontrolovali, či vláda ozaj plní program.

    Je nešťastím, ak poslanci ako zákonodarcovia sú v zákonodarnej iniciatíve usilovnejší ako vláda. Často sa potom stáva, že vládny program je mimo toho, čo sme schvaľovali v Národnej rade. Aj tieto iniciatívy poslancov sa potom dostávajú do určitého rozporu. Lobovanie a zastupovanie záujmov určitých skupín je práve to, čo Národná rada nesmie pripustiť ani vo vzťahu k rozhodovaniu o vládnych návrhoch, pretože vláda sa musí tomuto vyhýbať, poslanci práve svojou kontrolnou cestou majú vládu upozorňovať. Často sa potom niekedy stáva, že aj vládou predložený zákon má mnoho, mnoho pripomienok poslancov a vlastne sa nestáva obsahom už vládnym zákonom, ale zákonom, ktorý ovplyvnia poslanci v Národnej rade.

    Myslím si, že by sme už s týmto mali prestať. Vláda by mala mať iniciatívu, prevziať iniciatívu, predkladať zákony a poslanecké návrhy by mali byť skutočne len v rámci pozmeňujúcich, doplňujúcich poznámok. Samozrejme, že aj poslanec má právo niekedy za svoj región v niektorých veciach rozhodnúť sa, poskytnúť Národnej rade určitý obraz o tom, o čom si myslí, že by Národná rada mala rozhodovať, ale takéto partikulárne záujmy, ktoré poslanci predkladajú na základe požiadavky niektorých skupín, by v Národnej rade nemali byť. Je to vec vlády.

  • Ďakujem.

    O slovo požiadala pani ministerka financií Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči.

  • Ak dovolíte, najprv by som reagovala na pána poslanca Gyurovszkého. Pán poslanec, prosím, aby sme rozlišovali, ja som vám hovorila o fiškálnom dosahu toho, keby sa zlikvidovali bingá, že tento je pre štátny rozpočet negatívny. Ak nie je povinnosťou ministra financií dozerať na fiškálny dosah, tak potom neviem, na čo je minister financií. To skutočne nie je výraz lobovania. Ja som s nikým, so žiadnou firmou Bingo nerokovala, teda s prevádzkovateľom takejto hry. Mala som na stole analýzy a analýzy neboli ich analýzy - bolo viacero týchto analýz, bola tam aj ich analýza -, ale analýzy, ktoré robili na ministerstve, a jednoducho s triezvou úvahou som porovnala dôsledky toho, keby prevádzkovateľ hier prestal prevádzkovať Bingo, aký by to malo dosah a výpadok, ktorý by bol z toho dôvodu, že by sa znížilo odvodové percento. Prosím, ja voči tomu nič iné nemôžem povedať len to, čo som povedala. Ak toto nazývate nejakým lobovaním, tak sa musím voči tomu veľmi vážne ohradiť.

    Ale vrátim sa k tomu, skúsme si teda povedať, či máte, pán poslanec, pravdu, alebo nie. Vy ste sa odvolávali na Obchodný zákonník. Chcem upozorniť, že to nerieši Obchodný zákonník, ale Občiansky zákonník, ale to nie je dôležité. Skúsim povedať, o čo mi ide. Ochranu spotrebiteľa ustanovuje § 845 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je súdna vynútiteľnosť práv z výhry vylúčená okrem prípadov, ak ide o výherný podnik, ktorý prevádzkuje štát alebo ktorý bol úradne povolený. Vy hovoríte, zmeňme Občiansky zákonník. Hej. Čo však je vynútiteľnosť práva? Vynútiteľnosť práva je to, že máte možnosť, tak ako pisateľka toho listu miliónovú výhru alebo zájazd do Kalábrie, či kde to bolo, naozaj zrealizovať. A ja kladiem otázku, či tie inštitúcie, spoločnosti, ktoré prevádzkujú tieto druhy hier, ak by to mohli zrealizovať, ak by mohli uhradiť tú miliónovú výhru, ak by mohli zabezpečiť výlet do Kalábrie, prečo to neurobili? To znamená, že garancia štátom je v tom, že štát, ak dá toto povolenie, jednoducho garantuje, že výhra sa musí vyplatiť.

    Čiže nejde o nejaké zneužívanie monopolného postavenia štátu. Štát na seba berie veľmi závažné záväzky, ale ak berie na seba takýto vážny záväzok, tak musí aj vedieť, o akého prevádzkovateľa ide, a ak to má vedieť, tak potom musí, samozrejme, buď vydať licenciu, alebo na základe oznamovacej povinnosti si zmapovať, o koho vlastne ide. O nič viac tu nejde. Čiže nejde o otázku, či zmeníme zákon, ale aký bude vecný obsah zákona. Skutočne mi chcete povedať, že prevádzkovatelia týchto spotrebiteľských hier budú schopní dostať sa k zákonu, že vyplatia svoju výhru? No to mohli urobiť aj bez toho, lenže to neurobili, dôvody nechcem teraz podrobne rozvádzať. Povedali ste, ja to beriem, skutočne verím, že máte dobrý úmysel, aby ste vytvárali vhodné podnikateľské prostredie aj pre prevádzkovateľov. Ale ukázala som na tomto konkrétnom príklade, že to jednoducho nie je možné.

    A druhá vec, ktorá je dôležitá. Snažila som sa vám aj prečítať zovšeobecnenie niekoľkých výrokov Európskeho súdneho dvora. Samozrejme, môžem vám poskytnúť aj veľmi konkrétne výroky, ktoré sa týkajú jednotlivých konkrétnych prípadov. Mám tu prípady zmapované - Šimvér, Léra, Zenati - a môžem aspoň v jednom prípade takýto judikát prečítať. Ide o judikát z 21. 9. 1999, kde Európsky súd stanovil, že právomoc stanoviť rozsah ochrany, ktorú musí členský štát poskytovať na svojom území s ohľadom na lotérie a ostatné formy hazardného hrania, je súčasťou hodnotiacej právomoci národných orgánov uznávanej súdnym dvorom. Takže nie je žiadne rozhodnutie, že v tomto prípade by dochádzalo k porušeniu súťaže, alebo dokonca neviem, či ste to neporovnávali aj s Ústavou Slovenskej republiky.

    Na záver by som chcela povedať a všetci mi asi dáte za pravdu, že Veľká Británia od čias konzervatívcov je nepochybne štát veľmi liberálny, kde naozaj existuje súťaž, a hovorím o tom preto, že vám chcem uviesť, ktoré štáty úplne vylučujú možnosť zaradiť hry s náhodnou výhrou ako propagáciu predaja tovaru. Sú to štáty: Veľká Británia, Švédsko, Írsko, Dánsko, Nórsko. Režimy s čiastočným obmedzením, kde je zakázané viazať účasť na spotrebiteľskej súťaži zakúpením určitého výrobku alebo služby, sú v štátoch: Fínsko, Nemecko, Grécko, Holandsko, Španielsko. "Liberálne" režimy, ale musím povedať v úvodzovkách, Francúzsko, Taliansko, Portugalsko sú liberálne len do tej miery, že zakladajú obmedzenia na spotrebiteľské lotérie alebo súťaže v tom smere, že požadujú oprávnenie alebo licenciu z daňových dôvodov. Čiže taký režim, že by to nebolo regulované ani formou poskytnutia oprávnenia alebo licencie, taký režim v štátoch Európskej únie neexistuje. Takže chcela by som len upozorniť, že predkladateľ si nevymýšľal a v žiadnom prípade nechcel urobiť to, že by vyraďoval z trhu tých, ktorí nie sú schopní splniť určité podmienky.

    A bola by som veľmi rada, keby ste sa oboznámili aj s vyhláškou, ktorá práve dnes - bohužiaľ, že nie som na ministerstve, lebo musím sedieť tu - sa prerokúva na porade vedenia. Tá vyhláška presne hovorí, aké budú pôsobnosti (v úvodzovkách) "zlej spoločnosti TIPOS". Jej pôsobnosť bude asi taká, aby sme si to vedeli predstaviť, že pokiaľ hra bude prevádzkovaná povedzme prostredníctvom televízie Markíza, tak na záverečnom žrebovaní musí byť prítomný TIPOS a musí povedať zrejme aj spolu s právnikom, že boli dodržané všetky pravidlá hry, a musí zaručiť, že výhra sa skutočne, pokiaľ je to peňažná výhra, aj vyplatí. Keby jednoducho náhodou došlo k tomu, že prevádzkovateľ hry - nemusí to byť vždy Markíza, môže aj niekto iný prevádzkovať hru prostredníctvom Markízy - ju nevyplatil, tak TIPOS je zo zákona nútený túto výhru vyplatiť. V tom je ochrana spotrebiteľa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pán poslanec Galbavý má možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou. Posledná a jediná poznámka.

  • Áno, ďakujem, pán predsedajúci.

    Pani ministerka, dovolím si zareagovať na všetko, čo ste povedali. Snažím sa s vami súhlasiť. Argumenty, ktoré ste mi povedzme teraz predložili, nevedel som ani o vnútornom poriadku - vyhláške ministerstva financií. Ale stále mi nejde do hlavy, prečo by to mal prevádzkovať štát. Predsa existujú iné metódy, ktoré sú v susednom Rakúsku a v iných vyspelých európskych štátoch, ako je oznamovacia povinnosť, povinná registrácia, tým pádom nemôže dôjsť k nedorozumeniam alebo daňovým únikom. Pripúšťam, chcem s vami diskutovať o tomto probléme. My s pánom poslancom Malchárkom urobíme všetko pre to, aby sme ustúpili v niektorých ustanoveniach, dospeli ku konsenzu, ale takému, aby aj podnikatelia neboli poškodzovaní, ani spotrebitelia. Dá sa nájsť stredná cesta a myslím si, že nie je potrebné, aby štát tieto spotrebiteľské lotérie prevádzkoval.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, uzatváram rozpravu o tomuto bode programu.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce vystúpiť.

    Nech sa páči, Jirko Malchárek má slovo.

  • Ja len naozaj krátko, lebo viem, že sa blíži obedňajšia prestávka, no nedá mi, aby som nezareagoval. Ďakujem pani ministerke za naozaj vecný prístup k problematike. S niektorými vecami musím naozaj súhlasiť, že naša novela má určité nedostatky v oblasti riešenia povolenia oznámenia, prípadne licencovania. Áno, my sme verejne deklarovali, že toto tam naozaj chýba a chceme to doplniť po konzultácii s poslaneckými klubmi a s ministerstvom financií a dostaneme sa na úroveň štátov, o ktorých hovorila pani ministerka, že sa tvária v tejto oblasti povedzme liberálne.

    Samozrejme, poznámky o tom, aké zákony by sme mali predkladať alebo čo by mali poslanci robiť, pán Gašparovič, to ste asi nemysleli celkom vážne, pretože v podstate vy si robíte výklad ústavy. V podstate my máme právo a my sa ho len snažíme vám predostrieť a vy s ním buď budete súhlasiť, alebo nie a váš vzťah k vládnemu programu tejto koalície, myslím si, že je dva roky celkom dobre známy. Nemám naozaj nič proti tomu, aby sme nehovorili o opozícii a koalícii, pretože práve tu bola spomenutá akciová spoločnosť TIPOS, ktorá je práve personálne prepojená od čias opozície až po súčasnú koalíciu, jednoducho toto prekračuje hranice tohto volebného obdobia - problematika lotériových hier. Preto vás žiadam rovnako ako mojich kolegov poslancov, aj vás, aby ste to posudzovali bez zaujatosti. Jedna jediná lobistická skupina tu naozaj je. Ste to vy, som to ja, sú to všetci spotrebitelia, ktorí na základe súčasnej novely zákona, teda súčasne platnej legislatívnej úpravy by boli podľa nás poškodení, a preto sa vás o tom snažíme presvedčiť.

    Otázka Binga. No tak neviem, kto má možnosť čítať si argumenty, jednoducho jedna nemenovaná reštaurácia v Bratislave má naozaj takú silu, že dokázala do vládneho návrhu presadiť tieto zmeny. Možno na základe pre nich relevantných podkladov sa takto stalo. Jednoducho necítim potrebu obhajovať túto hru ako takú. Pre mňa sú hazardné hry rovnako neprijateľné, ako je povedzme alkohol, ktorý sa nedá zakázať, ani hazardná hra sa nedá zakázať, len ju treba dobre speňažiť, aby sa jednoducho štátny rozpočet naplnil maximálnymi príjmami, ako aj z cigariet a podobne, aby ďalej bolo z čoho prerozdeľovať na šport, zdravotníctvo a ďalšie veci. Jednoducho, nemyslím si, že by nejaký podnikateľ dnes mal možnosť tesne predtým, než skrachuje, že mu znížime spotrebnú daň trebárs na naftu. To asi jednoducho celkom takto nefunguje ani v parlamente a verím, že ani nebude. Vtedy by som chápal vašu poznámku o otázke lobistických skupín za celkom relevantnú.

    Takže sľubujem, myslím si, že to povedal jasne aj pán kolega Galbavý, že otázka registrácie, prípadne forma určitého licencovania za presne stanovených podmienok je možná a sme ochotní ju zapracovať do návrhu. V žiadnom prípade by som s ďalšími argumentmi až tak zásadne nesúhlasil alebo súhlasil. Jednoducho chcem, aby sme sa dohovorili, že priestor, ktorý táto súčasne platná zákonná legislatívna úprava má, je naozaj nešťastná. Je nešťastná a máme šancu pri otvorenom zákone práve cez nás, aby sme urobili zmeny, ktoré povedú ku skvalitneniu prostredia v tejto oblasti.

    Verím tomu, že napriek nesúhlasnému stanovisku vlády, ktoré chápem, pretože troška reaguje na novelu prijatú pred dvomi mesiacmi, že sa nebudete hanbiť súhlasiť posunúť to do druhého čítania, lebo to, že ste hlasovali za novelu, ktorá bola, to bolo celkom v poriadku, pretože veci o otázke zvýšenia odvodov z číselných lotérií a otázka zákazu pyramídových hier, tam je dobré, keď ste hlasovali za, ale nie všetko v zákone bolo naozaj správne. Spotrebiteľské hry treba zmeniť v duchu podľa nás predkladanej novely.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Gašparovič.

  • Áno, mám procedurálny návrh, pán podpredseda. Keby ste pánu poslancovi Malchárkovi poskytli znenie ústavy, aby sa dočítal a dozvedel, čo je prvoradou úlohou Národnej rady. Takže nemyslel som to na tento zákon, ale vo všeobecnosti, aké sú zásady a som "rád", že mi ústavu vykladá práve pán Malchárek.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, je 12.04 hodín. Predtým ako vyhlásim obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny, keď budeme pokračovať hodinou otázok, dám ešte slovo pani poslankyni Čižmárikovej. Prosím vás o minútku pokoja.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Chcela by som prepnúť ešte trošku na humanitnú a charitatívnu tému. Obrátili sa na mňa zástupcovia spoločnosti Úsmev ako dar, ktorá sa už niekoľko rokov stará o deti z detských domovov. Chcem vás, kolegovia, poprosiť, pokiaľ ste tak ešte neurobili, či by ste mohli prispieť na ich zbierku. Urna označená veľkým červeným ľudským srdcom je pri schodoch neďaleko bankomatu a tento výťažok bude odovzdaný zajtra popoludní, kde STV natáča koncert pre deti z detských domovov v Parku kultúry a oddychu a odvysiela ho tesne pred vianočnými sviatkami.

    Ďakujem vám vo svojom mene aj v mene spoločnosti pre deti z detských domovov.

  • Ďakujem.

    Pokračovať budeme o 14.00 hodine. Dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    členovia vlády,

    prosím vás, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti, začneme bod hodina otázok.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram bod programu -

    hodina otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Teraz by som prosil predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že za nich bude odpovedať on sám.

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Panie poslankyne, páni poslanci, namiesto podpredsedu vlády Fogaša bude odpovedať podpredseda vlády Hamžík. Namiesto pána ministra Kukana bude odpovedať pán minister Kováč, namiesto pána ministra Magvašiho pán minister Ftáčnik, namiesto pána ministra Kňažka pán minister Ftáčnik a namiesto pána ministra Haracha pani ministerka Machová. Ospravedlnil sa ešte pán minister Čarnogurský, ale ten položenú otázku nemá.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády.

    Prvá otázka, ktorú položil pán poslanec Pavol Kačic pre predsedu vlády, znie: "Ako chcete oživiť výrobu na Slovensku?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážený pán poslanec, iste viete, že pri odpovedi na takúto otázku je potrebné vychádzať z toho, že jestvujú kompetencie, povinnosti a oblasti, v ktorých by sa mala angažovať vláda. Sú oblasti, kompetencie, povinnosti, v ktorých sa angažuje samospráva. A, samozrejme, bez aktívnej účasti samotného podnikateľského sektora by sme o tejto téme tiež nemohli úspešne hovoriť. Mojou úlohou je teda v prvom rade vám odpovedať, čo urobila vláda, čo chce urobiť vláda, aké máme zámery, aby sme vytvárali dobré prostredie na rozvoj podnikateľského sektora.

    V prvom rade sme sa zamerali na stabilizáciu nášho hospodárstva. Zrušením dovoznej prirážky zostáva od nového roku vo vreckách podnikateľov takpovediac 10 mld. Sk. Nepôjdu do štátneho rozpočtu, ale zostanú podnikateľom. Znížili sme dane z príjmov, nielen fyzických osôb, ale aj právnických osôb zo 40 % na 29 %. Našou hospodárskou politikou sme dosiahli zásadné zníženie úrokových sadzieb: 28 % október 1998, teraz 8 % v priemere. Darí sa nám postupne znižovať infláciu aj na úkor toho, že sme museli urobiť niektoré deregulačné opatrenia, že rástli ceny v niektorých komoditách. Upozorňujem tiež, že navzdory mnohým turbulenciám sa nám podarilo stabilizovať kurz meny voči euru. Keď si zoberieme január 1999 a súčasnosť, vlastne slovenská koruna je voči euru na rovnakej úrovni. Zamerali sme sa aj na vytváranie dobrého prostredia na výraznejší prílev priamych zahraničných investícií.

    Ja už som o tom hovoril v parlamente viac. Tohto roku vyrástlo na Slovensku 23 nových fabrík. Rovnako na najbližšie obdobie pripravujeme opatrenia, aby sa ešte viac a výraznejšie mohol rozvíjať podnikateľský stav, aby nielen zahraniční investori, ale aj domáci investori mali lepšie podmienky na investovanie. V krátkom čase vláda prerokuje nový zákon o investičných stimuloch na Slovensku, v krátkom čase vláda prerokuje zákon o priemyselných parkoch. Upozorňujem, že vo včera schválenom štátnom rozpočte je 0,5 mld. Sk prvýkrát z pozície vlády, z pozície štátu na podporu budovania týchto priemyselných parkov.

    Výsledkom toho vývoja, pán poslanec, je skutočnosť, že priemyselná produkcia na Slovensku za ostatné tri vykázané štatistické mesiace rástla nasledujúcim spôsobom: august 2000 k augustu 1999 o 9,9 %, september 2000 k septembru 1999 dokonca o 15,4 % a ostatný mesiac október 2000 k októbru 1999 nárast o 9,8 %. Teda opakujem, rast priemyselnej produkcie za posledné tri mesiace je 9,9 %, 15,4 % a 9,8 %. Je to veľmi povzbudzujúce.

    Špecifikum vo vašej otázke je venované rozvoju hutníctva. Najschodnejšia cesta k oživeniu výroby je v tejto oblasti podľa môjho názoru prostredníctvom silných zahraničných investorov, ktorí majú záujem podnikať v oblasti výroby kovov a výrobkov z nich v podnikateľskom prostredí porovnateľnom s okolitými štátmi, samozrejme, pri zavádzaní nových technológií zodpovedného podnikateľského správania, ktoré je rozhodujúcim faktorom aj pre výsledky podnikania našich vlastníkov, manažérov, čoho kladným príkladom v oblasti hutníctva podľa môjho názoru môže byť podnik, ktorý som aj viackrát navštívil, akciová spoločnosť Železiarne Podbrezová.

    Spomeniem ešte dve významné korporácie v tejto oblasti, a to Košické oceliarne a ZSNP Žiar nad Hronom. Viete veľmi dobre, že sa nám podarila významná investícia amerického U. S. Steel do Východoslovenských železiarní. 700 mil. USD v priebehu 10 rokov, to je veľmi významná investícia, ktorá zabezpečí rozvoj nielen samotnej výroby ocele, ale aj výrobkov z nej, aby bola výraznejšia pridaná hodnota. Čo sa týka akciovej spoločnosti ZSNP Žiar nad Hronom, tam sú týmito investormi v rámci spolupodielnictva v a. s. SLOVALCO nórsky HYDRO a EBRD - Európska banka pre obnovu a rozvoj. Finalizácia výroby ocele bola realizovaná s fínskou oceliarenskou spoločnosťou Rautarrukkii a hliníka s nemeckou firmou Rautenbach Guss AG. V oblasti hutníctva je z rozvojových programov v súčasnosti najlepšie pripravený projekt rozšírenia výroby hliníka v a. s. SLOVALCO Žiar nad Hronom s očakávanými investičnými nákladmi 3 mld. Sk.

    Vďaka istej akvizícii v poslednom období sa javí možnosť potenciálneho vstupu aj ďalších strategických investorov do ďalších našich slovenských firiem, aj tých, kde sa odlieva oceľ, napríklad do strojární v Dubnici nad Váhom.

    Skončím odpoveď na túto otázku tým, čím som začal. V trhovej ekonomike, kde sa buduje zdravé podnikateľské prostredie, má nezastupiteľné miesto štát, vláda, ale, samozrejme, aj aktivita podnikateľského sektora. Z pozície vlády sa celý budúci rok budeme orientovať na to, aby sa Slovensko sa stávalo stále lepším podnikateľským prostredím.

  • Pán poslanec Kačic chce položiť doplňujúcu otázku.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda vlády,

    vážený pán predseda parlamentu,

    kolegyne, kolegovia,

    znižovanie zamestnanosti pretrvalo v priemysle o 1,9 percenta, v stavebníctve o 5,7 %, v maloobchode o 6,5 %, vo veľkoobchode o 6,9 % pri miernejšom tempe ako v predchádzajúcich mesiacoch. Medziročný pokles počtu zamestnancov pokračoval aj v pošte a telekomunikáciách o 3,2 %.

    Pán predseda, chcem sa vás opýtať na jednu otázku vzhľadom na vašu osobnú angažovanosť v teritóriu Východoslovenského kraja. Okres Stropkov je známy v rámci elektrotechnického priemyslu firmou akciová spoločnosť Tesla Stropkov v celom regióne, ktorý má svoje ťažkosti z hľadiska geografického umiestnenia v Slovenskej republike, z hľadiska klimatických podmienok, neúrodnosti pôdy a tak ďalej, ale aj obrovskou vyspelosťou obyvateľstva v rámci elektrotechnického priemyslu. Verejnosti je ďalej známe, že v južnej časti od mesta Košice v obci Kechnec sa za vašej podpory začala výstavba fabriky s týmto priemyselným zameraním: pre firmy Molex a jej dcéru Moltes na výrobu konektorov. Dnes sa tieto konektory spomínaných firiem vyrábajú v meste Stropkov.

    Moja otázka znie: Ste presvedčený, pán predseda, že zobratím výroby spomínaných firiem zo Stropkova do obce Kechnec je to správne rozhodnutie?

  • Pán poslanec, v prvom rade máte veľmi mylné informácie. Neprichádza to do úvahy, pôjde o celkom novú výrobu, predovšetkým komponentov do mobilov, ktoré sa v Tesle nikdy nevyrábali, ani sa nevyrábajú.

    Čo sa týka samotnej Tesly, viackrát som sa angažoval aj v prospech Tesly, ale nad rámec istej konkurenčnej ceny sa jednoducho ísť nedá. Už ako minister dopravy v roku 1994 som sa snažil o to, aby mali isté zákazky na telefónne prístroje, pretože, ako iste viete, to je dominantná výroba v Tesle. Získali takéto zákazky, ale nie vždy je možné ísť nad rámec normálnej súťaže, normálneho tendra, pretože by sme krivili trh. A jednoducho v prostredí, do ktorého sa v rámci EÚ chceme dostať, to nie je celkom dobre možné, to znamená, že tá časť vašej otázky, ktorá hovorí o tom, že Molex v Kechneci by mal čosi brať Tesle, je absolútne, absolútne mylná.

    A ešte sa mi žiada dodať aj to, že by bolo veľmi zlé, keby prišiel zahraničný investor a bol by schopný konkurovať slovenskému, ktorý by mal v danej oblasti dlhodobú tradíciu. Ale nemajte obavy, nie je to tak. Tak ako v Kysuckom Novom Meste prišiel Nemec, ktorý vyrába ložiská, vyrába iné ložiská a dáva ešte dokonca prácu aj domácej firme KLF, tak to bude aj v prípade investície Molexu. Investícia Molexu je nádejou, že bude vyvolávať aj ďalšie zákazky pre slovenské firmy.

    Ale chcem sa zachytiť aj toho, čím ste začali tú doplňujúcu otázku, pretože to považujem za zaujímavé a významné. Ja som hovoril o raste priemyselnej produkcie v globálnych číslach. Vy ste hovorili o poklese zamestnanosti, o raste nezamestnanosti v tejto sfére. Je to zlá správa aj dobrá správa. Zlá správa je jednoducho, že robíme ten nárast s menším počtom zamestnancov, ale dobrá správa je, že keď si dáme tieto dve tendencie dohromady, jasne z toho vychádza, že ohromne rastie produktivita práce. A to je veľmi dôležité, keď sa chceme stať konkurencieschopnými.

    Teraz je pre nás úlohou, aby sme vytvárali podmienky pre tých, ktorí sú uvoľňovaní, aby mali novú prácu v nových fabrikách. Preto tento prípad Molexu je takouto nádejou, že ľudia, ktorí povedzme budú strácať prácu v iných slovenských fabrikách zvyšujúcich produktivitu práce, že túto prácu nájdu v nových fabrikách.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem.

    Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Tóthovej. Otázka znie. "O novele rokovacieho poriadku, ktorá umožňuje kumulovanie hlasovania, sa výrazne zhoršila účasť poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky. Neuvažujete vrátiť sa k pôvodnému zneniu zákona?"

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Áno, našepkáva mi časť poslaneckého zboru, že vskutku je to otázka, ktorá netrafila adresáta. Ja som informovaný tak, že rokovací poriadok je norma, ktorou sa spravuje Národná rada, ale norma, ktorá vznikla na základe vášho poslaneckého podnetu, to znamená, že skôr táto otázka patrí politickému grémiu Národnej rady Slovenskej republiky alebo vám všetkým, ako si svoje vzťahy usporiadate.

  • Pani poslankyňa Tóthová chce položiť doplňujúcu otázku.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán predseda vlády, veľmi stručne ste odpovedali, ale moja otázka je na vás preto, že pokiaľ by poslanci opozície takýto návrh dali, mal by taký osud ako prevažná väčšina našich návrhov. Môžem vám to dokumentovať, že napríklad od minulého roku som za poslancov HZDS dávala návrh, aby táto snemovňa odsúhlasila do programu rokovania ekonomické dosahy vašich ozdravovacích ekonomických balíčkov na najslabšie sociálne skupiny, a nikdy to poslanci vládnej koalície neodsúhlasili. Teraz mám informáciu, že pán poslanec Mesiarik dal takýto návrh, ja dúfam, že kolegovia mu to odsúhlasia. Ale vrátim sa k téme: Aj keď je to poslanecký návrh, hneď ako by vláda dala - aj keby to dali poslanci vládnej koalície -, hneď ako by vláda dala negatívne stanovisko, tak tento návrh týmto parlamentom neprejde.

    A, pán predseda vlády, ja si myslím, že aj vy ako predseda dvoch politických subjektov musíte vnímať, že poslanci aj z vašich politických subjektov v tomto parlamente, a teda poslanci vládnej koalície nielenže sú veľmi často neprítomní, ale jednoznačne hlasujú takmer jednomyseľne, a pritom nesedia na rokovaní parlamentu. Bolo práve hlasmi vašich poslancov odsúhlasené prijatie viacerých zákonov, pri ktorých sa preukázalo, že sú zmätočné. Bolo ich treba naprávať, poprípade v inom zákone dopĺňať. Uvediem len zákon o lotériách...

  • Pani poslankyňa, dve minúty, ktoré sú určené na doplňujúcu otázku, ste vyčerpali.

  • ... kde poslanci sami opravujú vlastný návrh. Myslím si, že morálku poslancov bude treba...

  • Je advent, pani poslankyňa, nevypnem vás, takže ďakujem pekne.

  • Smiech v sále.

  • Budem sa uchádzať o podporu pána predsedu, aby mi predĺžil čas, ale myslím si, že v tomto prípade to ani nie je potrebné. Pani poslankyňa, pán poslanec Ján Rusnák je predseda poslaneckého klubu SDK, je plne k dispozícii na kontakty, na rozhovory o tom, ako zlepšiť rokovací poriadok.

    Čo sa týka účasti poslancov, ja sa domnievam, že to je všeobecnejší problém, ale to, čo je najdôležitejšie, je vždy výsledok. A myslím si, že včera poslanci vládnej koalície predložili skvelý výsledok. Nespomínam si, nespomínam si, kedy bol štátny rozpočet v Národnej rade schválený ústavnou väčšinou. Myslím si, že aj toto je vysvedčenie, v tomto prípade pozitívne vysvedčenie poslancov, poslaneckých klubov vládnej koalície.

  • Tak 57 sekúnd, aspoň prečítam otázku pána poslanca Andrejčáka. Pán poslanec chcel položiť otázku, alebo položil otázku pánu predsedovi vlády, ktorá znie: "Aké dôsledky ste vyvodili z toho, že pre nerešpektovanie stanoviska velenia NATO ministrom pánom Kanisom ste boli pozvaný na koberec do Bruselu? Kedy vás z podobného dôvodu pozvú zase?"

    31 sekúnd.

  • Pán poslanec, nepotrebujem ani oveľa viac času, pretože vaša otázka nestojí na racionálnom základe, alebo je to hlboké nedorozumenie. Nikto ma nikam nepozýval. Naopak, možno si spomínate, moja prvá cesta ako premiéra viedla do centrály NATO. Teraz tak trošku aj symbolicky v polčase po dvoch rokoch som si sám naplánoval túto cestu, pretože viem, viete to aj vy, že rok 2001 bude rozhodujúci z pohľadu našich ašpirácií dostať pozvanie ako krajina rozširujúca Severoatlantickú alianciu. Takže bola to moja aktivita, moja iniciatíva.

    Ďakujem pekne, panie poslankyne a páni poslanci.

  • Pán poslanec, čas vymedzený...

  • Hlasy z pléna: Advent.

  • Jednu vetu, pán poslanec, jednu vetu.

    Zapnite pána poslanca, chce povedať jednu vetu.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda vlády, blahoželám. Dosiahli ste prvé miesto, ste prvým slovenským premiérom od nežnej revolúcie, ktorý označil správu Slobodnej Európy za klamstvo, blahoželám, aspoň v niečom ste prvý.

  • Smiech v sále.

  • Tak, panie poslankyne, páni poslanci, čas vymedzený na odpovede predsedu vlády na otázky poslancov uplynul.

    Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Andrejčák ministrovi obrany Pavlovi Kanisovi. Otázka znie: "Aké úlohy vám uložil premiér Dzurinda po tom, čo bol informovaný štátnymi tajomníkmi ministerstva zahraničných vecí a ministerstva obrany o výčitke na vašu adresu za nerešpektovanie odporúčania veliteľa NATO?"

    Odpovedá minister obrany.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán poslanec, za otázku.

    Premiér Dzurinda mi neuložil žiadne úlohy. O žiadnej výčitke na moju adresu neviem. Ak vedia o nej nejakí iní členovia vlády, môžu odpovedať. Možno odpovedia po týchto otázkach alebo po interpeláciách.

    A čo sa týka odporúčania, bolo isté odporúčanie, ktoré sa týkalo personálnych vecí. Chcel by som povedať otvorene, že ide o otázku ľudí, ktorí sú na postoch, ako aj ľudí, ktorí vyštudovali v zahraničí. Čo sa týka ľudí, ktorí vyštudovali v zahraničí, myslím na tých najvyšších stupňoch, ide o okolo 30 ľudí. Spolu s náčelníkom Generálneho štábu sme prešli zoznam týchto ľudí, ako aj posty, na ktorých sú. Všetci sú na adekvátnych postoch zodpovedajúcich ich vzdelaniu a praxi, ktorú v armáde majú. Nemôžem za to, že niekto má vyššie ambície, ako má schopnosti, to už nie je v moci vyslyšať všetkých. Ale aj tí, ktorí sa vrátili v poslednom čase, sú na miestach, ktoré sú adekvátne aj ich novému vzdelaniu.

    Čo sa týka tých ľudí, ktorí sú na svojich postoch, mám na mysli predovšetkým tých rozhodujúcich, generalitu tejto armády, aj keď nemajú zahraničné školy, sú to schopní vojaci, ktorí si zastanú svoje miesto. Prechádzame zložitými procesmi, koncentrovanými vo veľmi krátkom čase, každý z nich mal možnosť dokázať svoje schopnosti. Robili sme personálny audit a spoločne vyvodíme z toho isté závery.

    Chcel by som však zdôrazniť, že personálne veci sú záležitosťou ministra obrany. Ja nebudem vymieňať ľudí len preto, že sú v spore so štátnym tajomníkom. Rozhodovanie ministra je aj suverénnym rozhodovaním a jeho rozhodovanie má do činenia aj so suverenitou tohto štátu.

    A poslanci, ktorí boli v Bruseli, na príslušnú otázku dostali odpoveď aj z NATO: "Nebudeme sa miešať do vašich personálnych záležitostí."

    Toľko odpoveď, pán poslanec.

  • Pán poslanec Andrejčák chce položiť doplňujúcu otázku.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za odpoveď, pán minister.

    Potvrdili ste mi, že štátni tajomníci, ktorí na základe pokynu predsedu vlády išli za neho na ten koberec, ktorý oznámila Slobodná Európa, buď predsedovi vlády nedali informáciu a zatajili stanovisko NATO, alebo pán predseda ju vám nedal, ale výsledok je, tak ako ste povedali, že žiadne úlohy vám predseda vlády neuložil a o žiadnej výčitke neviete. Je to možné.

    Chcem iba povedať, že za nás na základe domácej objednávky vláda dostávala demarše, teraz sme sa dočkali pozvania na koberec predsedu vlády. Druhé pozvanie nás čaká hneď teraz, a to chcem, aby pán premiér tiež počul, lebo čakám, že to bude v blízkom období: Ministerstvo obrany nesplnilo program, ktorý malo, tzv. partnerské ciele na rok 2000, a NATO pochybuje, že je reálny program na rok 2001. Vyžaduje nesmierne finančné prostriedky, ktoré si ministerstvo - a slovenská vláda mu to potvrdila - postavilo. A hrozí nebezpečenstvo. A je v NATO nedôvera v jeho splnenie. A zasa nás upozorňuje na to redakcia Slobodnej Európy.

    Preto, pán minister, dávam takúto druhú otázku: Ste ochotný v krátkom čase dať písomnú informáciu do výboru alebo na plenárnu schôdzu Národnej rady o tom, kto a kedy vás osobne informoval a aké úlohy ste dostali pre výčitku pre neplnenie programu prístupu k NATO a aké termíny a úlohy ste vy pre vašich podriadených postavili a kedy budú splnené?

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, za doplňujúcu otázku.

    Celý tento proces je pomerne známy. Vychádza z toho, že vláda si dala vo svojom programovom vyhlásení za cieľ, že bude každoročne zvyšovať výdavky na obranu o 0,1 % z HDP. Ide o sumu asi 3 mld. Sk. Hneď ako sa táto časť programového vyhlásenia vlády neplní, nemôžu sa plniť následné programy, ktoré z toho vychádzajú. Obranní plánovači vychádzali z toho, že ak je v programovom vyhlásení vlády obsiahnutý rast výdavkov na obranu o 0,1 % HDP, že na tejto cifre postavia aj plán partnerských cieľov. Bolo prijatých 64 partnerských cieľov, kde sa predpokladala suma vyše 3 mld. Sk, rezort obrany však nedostal na to ani 1 miliardu. Pri takomto štátnom rozpočte nie je šanca splniť pôvodný program partnerských cieľov, ktorý je na roky 2001 až 2006. Na túto skutočnosť som upozorňoval veľakrát vo vláde, upozorňoval som na to aj vo výbore pre obranu a bezpečnosť.

    Variant, ktorý išiel do centrály aliancie a ktorý pripravovali štátni tajomníci z viacerých rezortov, som spochybnil, že nie je reálne finančne krytý, ale nebol som vypočutý. Pána ministra Kukana som tri dni pred odoslaním tohto materiálu upozornil, že treba zoškrtať tento program, pretože jednoducho nie je krytý a nie je šanca, aby rozpočet priniesol také zdroje, aké sú v tomto programe. Upozorňoval som na to aj premiéra vo vláde, ministerku financií, všetkých, že nebude možné splniť takýto program, ak bude takýto rozpočet.

    Ak sa táto vec vracia na stôl, je v štádiu, že treba spraviť prepracovanie tohto programu, treba stanoviť priority z priorít, niektoré presunúť do ďalších rokov, keďže ide o program až po rok 2006, a jednoducho dať do programu to, čo je reálne splniteľné. Tento postoj je mojím postojom počas celého procesu tvorby tohto programu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Skôr ako prejdem k ďalšej otázke, chcem upozorniť na jednu vec, ktorá je ako nedorozumenie alebo zlý výklad rokovacieho poriadku: Podľa platného rokovacieho poriadku ak člen vlády nechce odpovedať počas hodiny otázok na otázku poslanca, musí do stanovenej lehoty odpovedať písomne, preto žiadam členov vlády, aby toto ustanovenie rokovacieho poriadku rešpektovali a v praktickej realizácii na hodine otázok potom aj dodržiavali.

    Toľko, pokiaľ ide o procedúru, rokovací poriadok.

    Druhá otázka na ministra životného prostredia je od pána poslanca Jozefa Zlochu. Otázka znie: "Nové čierne skládky odpadov vznikajú v poslednom čase ako huby po daždi. Ako príklad môžem uviesť skládku na halde zeminy neďaleko diaľnice za Trenčínom. Kto je za to zodpovedný?"

    Otázka pána poslanca Zlochu pre pána ministra Miklósa.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán poslanec Zlocha,

    vážené poslankyne, poslanci,

    z tohto opisu totiž neďaleko diaľnice za Trenčínom sme nevedeli za ten krátky čas celkom presne identifikovať, o ktorú lokalitu ide, ale zrejme ide o skládku v Adamovských Kochanovciach-Pasienkoch, ktorá bola prevádzkovaná za osobitných podmienok do 31. 7. 2000 a v súčasnosti sa rekultivuje v zmysle usmernenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

    Čiže nejde o čiernu skládku, keď hovoríme o tej istej skládke. Ale keďže nevieme presne túto lokalitu identifikovať, tak by som chcel povedať trošku všeobecnejšie o tejto otázke: Áno, naozaj ide o to, že od 1. augusta sa uzatvorili tie skládky, ktoré fungovali podľa tzv. osobitných podmienok, to znamená, že nezodpovedali technickým požiadavkám. A naozaj boli také signály, resp. ako som chodil po krajine, boli také signály, že sa budú množiť čierne skládky. Po prvé musím povedať, že tieto obavy sa nenaplnili.

    A monitorujeme túto situáciu, tak musím povedať, pán poslanec, že v žiadnom prípade to nie je ako huby po daždi, aj keď tohto roku tých húb nebolo tak veľa.

  • Nezrozumiteľná reakcia poslanca.

  • Nebolo ich veľa, lebo neviem, kde vy ste chodili, pán poslanec, na huby. V každom prípade tých skládok, resp. čiernych skládok bolo menej ako húb po daždi. A myslím si, že je to výsledok aj toho, že Ministerstvo životného prostredia podpísalo tzv. environmentálnu dohodu s 23 najvýznamnejšími prevádzkovateľmi skládok v Slovenskej republike, ktorí sa dobrovoľne zaviazali, že v nasledujúcich troch rokoch nebudú zvyšovať náklady na skládkovanie ani na dopravu. To bol ústretový krok voči obciam, aby na ne tie možné zvýšené náklady nedopadli naraz.

    Druhú vec by som chcel povedať nasledovnú. Naozaj predtým, ako sme uzatvorili tie skládky, tak sa šírili tie informácie, že však uvidíte, choďte potom po poľných cestách a uvidíte, koľko bude skládok v nasledujúcom období. Tak, žiaľ, museli sme odpovedať na to aj systémovo, a to tým spôsobom, že prosím vás, páni starostovia, koho strašíte s tým, že budete mať vo svojom katastri veľa drobných skládok alebo skôr smetísk, lebo to už žiadne skládky nie sú, to sú smetiská: Ministra životného prostredia alebo koho s týmto strašíme? Koho s tým ja nastraším, že mám špinavú košeľu? To jedine sám seba môžem strašiť. A jednoducho si myslím aj to, že v súčasnosti už občania a obce pochopili, že jednoducho, keď produkujeme "špinu", tak musíme znášať aj určité náklady na to, aby sme tú "špinu" odstránili.

    Ale ešte raz hovorím, všeobecne poznáme situáciu a urobili sme všetko pre to, aby ten dosah na občanov v dôsledku uzatvárania skládok nebol taký veľký.

    A ešte jedno číslo vám poviem: V súčasnosti je v prevádzke niečo nad 140 skládok, ktoré zodpovedajú technickým požiadavkám na skládkovanie, a vo výstavbe je ďalších 20 skládok. Prosím vás pekne, keď počítame, že je u nás 79 okresov, to sú okolo 2 skládky na okres. Myslíme si, že by sme potrebovali viac smetísk na Slovensku ako dve na okres? Ja si myslím, že nie. A okrem toho, ako vieme, skládkovanie nepatrí medzi prioritný spôsob likvidácie odpadov. Takže si myslím, že tá obava zo šírenia skládok ako húb po daždi nie je celkom opodstatnená a verím, že občania, obce si zvyknú na túto novú situáciu. Je to riešené. V každom okrese je nový program prúdov odpadov, je to riešené.

    Ešte by som chcel jednu vec pripomenúť. Zanedlho budete mať tu pred sebou nový zákon o odpadoch, ktorý tiež obsahuje určité ustanovenia, ktoré by mohli túto situáciu riešiť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci,

    vážená vláda,

    určite sa pokúsim položiť aj doplňujúcu otázku, ale pravdepodobne máme na mysli rôzne skládky. Ja som to videl pri ceste na diaľnici pri rýchlosti asi 120 km za hodinu a zrejme som nezachytil, ktorá je to obec, ale tú veľkú haldu zeminy áno a na nej ako čiapočku zo šľahačky vrstvu plastov, papiera, ktoré už tam vietor veselo rozfukuje.

    No a v prvom rade mi, samozrejme, napadlo, či je to dôsledok nového programu odpadového hospodárstva, ktorý mimochodom ministerstvo zatiaľ nevypracovalo. Ten posledný bol do roku 2000 alebo nových organizačných zmien. Ten odbor odpadov sa presunul do manažmentu rizík a myslel som si, že sa pravdepodobne ešte neprispôsobili podmienkam.

    Ale ja si stojím za tým, že nám rastú skládky ako huby po daždi, samozrejme, pokiaľ do úvahy budeme brať aj tie rôzne smetiská, ako si ty hovoril, pán minister, a potom vrecia, ktoré sa už bežne vyhadzujú z áut alebo sa ukladajú na parkoviská, do čakární a podobne. Treba si len dobre všímať, keď človek chodí po Slovensku, ako to v skutočnosti je.

    V každom prípade nesvedčí to o dobrej práci odborov životného prostredia na okresoch, pretože z programov by malo byť jednoznačné, kto, koľko a čoho vyprodukuje a potom by mali z toho robiť aj príslušné opatrenia. Teda pýtam sa: Zrušenie odboru odpadov na ministerstve nebude mať nepriaznivý vplyv na program odpadového hospodárstva na Slovensku?

  • Ďakujem pekne.

    Nešlo o zrušenie odboru odpadov, ale o racionalizáciu štruktúry ministerstva životného prostredia v zmysle auditu, ktorý bol vykonaný minulý rok. Všetky pôsobnosti odboru odpadov sa zachovali v rámci tohto nového a myslím si, že komplexnejšieho odboru. Čiže tu absolútne nejde o žiadnu zmenu v tomto smere.

    A teraz tvrdenie, pán exminister Zlocha, ja tvrdím, že vôbec sa nerozmnožujú čierne skládky. A keby sme sa chceli naozaj hádať, tak by sme asi mali ísť do terénu a počítať, koľko je nových smetísk. Ja tiež chodím do terénu a nezisťujem, že by to bolo tak, ako hovoríš. Ale to je len tvrdenie na tvrdenie, čiže to nie je podstatné. Podstatné je naozaj to, že je viditeľný posun obcí a občanov v tom, že naozaj skládky, resp. hospodárenie s odpadom treba riešiť a hospodárenie s odpadom treba racionalizovať.

    Ja znovu tvrdím, že som presvedčený o tom, že dve skládky na okres v priemere - samozrejme, nie je to úplne rovnomerne rozložené -, že dve skládky na okres stačia. Druhá vec je, keď jednotlivec urobí naozaj tak, ako ty hovoríš, že si vyhodí nejaké vrecko z auta. Tomu sa dá už veľmi ťažko zabrániť, ale v zásade za skládkovanie a vôbec za vznik nelegálnych skládok nie je zodpovedné ministerstvo, ako ty veľmi dobre vieš, ale obec, resp. ten, kto je pôvodca odpadov.

    Takže ja by som rád uzavrel túto debatu tým, že podľa našich informácií z terénu, z okresov sa nezvyšuje počet nelegálnych skládok. To, koľko ľudí vyhodí z auta igelitové vrecúška, si myslím, že ťažko možno spočítať. Ale nevieme, že by to malo byť teraz viacej ako predtým. A verím, že nový zákon o odpadoch bude riešiť aj túto situáciu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Teraz prosím pána ministra Ftáčnika, ktorému položil otázku pán poslanec Zlocha: "Ako sa prejaví rast cien plynu na riešení zadlženosti školstva?"

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán poslanec, najprv som vašu otázku pochopil úzko a chcel som vám povedať, že nijako, pretože rast cien plynu nemôže vyriešiť zadlženosť školstva. Ale keď si ju zodpoviem zo širšieho hľadiska, a to ste zrejme mali na mysli, tak musím odpovedať, že sa prejaví negatívne na zadlženosti školstva, pretože vychádzam z toho, že schválený rozpočet na rok 2001 v kategórii tovary a služby, z ktorých sa platia na školách výdavky na energie, je rozpočtovaný zhruba na úrovni roku 2000. A z toho vyplýva moje konštatovanie, ktoré možno rozšíriť aj na oblasť bežných transferov, z ktorých sa financujú najmä stredné odborné učilištia.

    Možno viete, možno nie, ale ministerstvo školstva pri príprave rozpočtu požadovalo zvýšenie pre kapitoly krajských úradov v kategórii tovarov a ďalších služieb najmenej o 600 mil. Sk a v kategórii bežných transferov o 200 mil. Sk, pričom tieto sumy neuvažovali s ďalším rastom cien energií. Včerajší výsledok hlasovania poznáte, školstvo v kapitolách krajských úradov dostane oproti pôvodne navrhovaným číslam o 157 mil. Sk viac, ktoré čiastočne zmiernia ten tlak, ale nemôžu ho vyriešiť.

    Na druhej strane chcem povedať, že k tým pozitívnym faktorom z hľadiska rozpočtového hospodárenia v rozpočtovom roku 2001 určite prispeje rozhodnutie vlády o oddlžení škôl a školských zariadení na záver rozpočtového roku 2000, pretože na rozdiel od tohto kalendárneho roku, teda roku 2000, keď sme z minulého rozpočtového roku prešli z roku do roku s dlhmi vo výške 450 mil. Sk, tak očakávame, že v januári 2001 tie dlhy, ktoré si prípadne školy a školské zariadenia prinesú z minulého roku, budú maximálne za mesiac december, pretože sa nám podarí oddlžiť vlastne školy až do úrovne novembra 2000, to znamená, že tá východisková základňa bude predsa len o čosi lepšia pre hospodárenie v roku 2001, ako bola v roku 2000.

    Situáciu na vysokých školách môže v súvislosti s úhradou faktúr za dodávky energií ovplyvniť použitie skutočne dosiahnutých nadplánovaných príjmov na účte tzv. osobitného financovania, samozrejme, aj použitie ďalších mimorozpočtových zdrojov.

    V porovnaní s rokom 2000 sa v roku 2001 predpokladá aj absolútne zvýšenie výdavkov na prevádzku vysokých škôl, tak ako to bolo včera schválené, čiže ony tiež budú mať o niečo lepšiu východiskovú situáciu, aby čelili rastu cien plynu aj ďalších energií.

    Toľko odpoveď na vašu otázku.

  • Pán poslanec Zlocha chce položiť doplňujúcu otázku.

  • Samozrejme, pán predsedajúci.

    V tom sme sa zhodli, pán minister, že rast cien plynu sa jednoznačne prejaví v zhoršovaní zadlženosti škôl. Neviem presné číslo, ale aj vy ste spomenuli, že je to niekoľko stovák miliónov Sk. A ak sa nám zvýšia ceny plynu o 15 % až 30 %, a pritom si dovolím tvrdiť, že väčšina škôl a školských objektov je plynofikovaná, tak to bude výrazná položka v hospodárení škôl. A ešte ďalej zhorší situáciu.

    Neviem, či o tom viete, pán minister, ale na mnohých školách sa učitelia obracajú na rodičov o sponzorské dary a, samozrejme, každý rodič, aj ten, kto je finančne slabší, sa snaží niečím prispieť, ale to je v rozpore s našou ústavou. Tam sa hovorí, že financovanie vzdelávania, štúdium je bezplatné. Aby sme sa nedostali do takej situácie, že o krátky čas budú školy vyberať poplatky aj za teplo, alebo nechajú deti mrznúť.

  • Vážený pán poslanec, dovoľte krátku reakciu. Ja rozhodne nepovažujem za riešenie tejto situácie to, aby školy vyberali od rodičov nejaké príspevky na zabezpečenie základných potrieb, ktoré má zabezpečiť v zmysle ústavy štát. Jednoznačne je povinnosťou štátu to urobiť. My sme teraz v rozpočtovom roku 2000 uvoľnili prostriedky na krytie dlhov práve preto, že sme si vedomí tejto zodpovednosti, a predpokladám, že sa niečo podobné bude musieť udiať aj v roku 2001, ale bez toho, že by sme týmto podporovali nehospodárne správanie škôl a školských zariadení. Čiže tu nepôjde o nejaké automatické oddlžovanie, ale o riešenie problémov tam, kde finančné prostriedky nestačia pokryť tie objektívne potreby, ktoré škola má. Po dvoch rokoch vieme dnes povedať, aké tie potreby sú, pretože sme urobili dôkladnú analýzu údajov o kúrení, potrebe teplej úžitkovej vody a ďalších energií na jednotlivých okresoch a na jednotlivých školách. Z toho budeme odvádzať naše návrhy na normatívne financovanie od rozpočtového roku 2002, ale najprv musíme zvládnuť rozpočtový rok 2001.

    Čiže štát sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti, v tom s vami súhlasím, a tú nemôžu zaňho prebrať na svoje plecia rodičia. Predpokladám, že ten priebeh alebo vývoj rozpočtového roku 2001 nám umožní, aby sme túto situáciu v priebehu roku zvládli skôr, než sa nám to darí urobiť v roku 2000.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Mesiarik. Otázka je pre ministra zdravotníctva Kováča. Otázka znie: "Nemyslíte si, že je nehumánne zdôvodňovať chorobu cukrovku prežieraním?"

  • Vážený pán poslanec, sú dva typy cukrovky. Prvý typ vyžaduje podávanie inzulínu. A v etiopatogenéze tohto typu ochorenia zvýšený prívod potravy nezohráva rozhodujúcu úlohu. Hlavnou príčinou ochorenia je nedostatočná tvorba inzulínu. Oveľa častejší je však druhý typ cukrovky, ktorý býva zvyčajne komplikáciou obezity. A v tomto prípade býva prioritnou príčinou ochorenia zvýšený prívod potravy a znížený výdaj energie. Z dôvodu nerovnováhy medzi prívodom a výdajom dochádza k vzniku obezity, ktorá vedie k zvýšeným nárokom na tvorbu inzulínu a postupne k zníženej bunkovej odpovedi na jeho účinok. Práve v tomto prípade zníženie telesnej hmotnosti vedie k úprave zvýšenej glykémie a je predpokladom liečby cukrovky.

    Preto dôležitou súčasťou prevencie mnohých ochorení vrátane tohto typu cukrovky je primeraná hmotnosť, ktorej nadváha je často následkom nadmerného prívodu potravy. Je známou skutočnosťou, že zhruba 1,5 mil. obyvateľov Slovenskej republiky trpí nadváhou. Tento trend však nie je len trendom na Slovensku, ale je to celosvetový problém, dokonca bolo spočítané, že ak by výskyt obezity v Spojených štátoch pokračoval tým tempom ako doteraz, tak takmer všetci obyvatelia Spojených štátov v roku 2025 budú obézni. Z uvedeného vyplýva, že stravovací režim má zásadný význam pri mnohých ochoreniach, ale aj pri vzniku cukrovky druhého typu. Je to však odborný problém a aplikovanie etiky na stravovanie je v tomto prípade neadekvátne.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mesiarik, nech sa páči, doplňujúca otázka.

  • Ja chcem poďakovať pánovi ministrovi za odpoveď. Nemám ani doplňujúcu otázku, len by som chcel poprosiť jednak pána ministra, ale aj ďalších ministrov, že skutočne v precitlivenom období, keď nemáme prostriedky pre občanov tak, ako by sme chceli, keď schvaľujeme úsporný rozpočet, keď sa hádame pre problémy v sociálnej oblasti, kde nemáme na to, aby sme splnili všetky veci voči občanom podľa zákona, je potrebné vážiť každé slovo, že by sa argumentácie vždy volili tak, aby sme neurážali tú skupinu ľudí, ktorých sa to týka. Takže nemám voči vašej odpovedi žiadnu námietku, pretože je zrejme podložená skutočnosťou.

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec, chcem povedať, že ja som úpravu životosprávy vo svojich vystúpeniach do tohto vystúpenia nikdy nespájal s diagnózou cukrovky. Hovoril som o skúsenosti výskumného tímu, ktorý chcel klinicky vyskúšať nový liek na úpravu hladiny tuku v krvi. A tento výskumný tím dospel k presvedčeniu, že po trojmesačnej diéte, dodržiavaní prostého dodržiavania diéty s nízkym prívodom tuku malo normálnu hodnotu 42 % ľudí.

    Upozornil som na to, že to je prvý krok, ktorý je oveľa jednoduchší a oveľa menej škodlivý, ako od začiatku užívať látky, ktoré umelo znižujú obsah tuku v krvi. A preto som hovoril, že diéta je jeden z rozhodujúcich faktorov aj pri liečbe vysokej hladiny tuku v krvi, aj pri liečbe cukrovky, a myslím si, že na tomto sa dá odborne trvať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalšiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zlocha pre ministra vnútra pána Pittnera. Otázka znie: "Kto dal súhlas na použitie trhaviny pri dobýjaní penziónu Elektra v Trenčianskych Tepliciach?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    vážený pán poslanec,

    o nasadenie policajtov v službe osobitného určenia v súvislosti s predvedením Vladimíra Mečiara požiadal policajný orgán. Prezident Policajného zboru po zvážení všetkých okolností v súlade s ustanovením § 67 ods. 3 zákona číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore vyhovel žiadosti policajného orgánu. O použití špeciálnych donucovacích prostriedkov alebo špeciálnych zbraní pri služobných zákrokoch policajtov v službe osobitného určenia podľa § 68 ods. 2 zákona číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore rozhoduje veliteľ zákroku. Pri služobnom zákroku v súvislosti s predvedením Vladimíra Mečiara boli špeciálne donucovacie prostriedky použité v súlade s týmto ustanovením.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zlocha, nech sa páči, doplňujúca otázka.

  • Dám aj doplňujúcu otázku, pán predseda, ale najskôr by som chcel povedať toľko: Podľa zákona číslo 51/1988 o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení ďalších zákonov trhacie práce alebo ohňostrojové práce možno vykonávať len na základe povolenia obvodného banského úradu. Bez povolenia možno trhacie práce vykonávať len v prípadoch, keď je to nevyhnutne potrebné na záchranu ľudských životov alebo majetku a hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Podľa môjho názoru ani jedna z týchto podmienok nebola splnená. Zásahová jednotka, ktorá tam bola, skôr ohrozovala životy, a niežeby išla životy zachraňovať.

    Nakoniec moja otázka by znela asi takto: Mal generálny prokurátor iný zákon, alebo držal sa podľa iného zákona, keď sa vyjadril, že na použitie trhaviny v prípade násilného vniknutia alebo dobýjania pevnosti Elektra v Trenčianskych Tepliciach je iný zákon? Ale aj tak sa pýtam: Prečo bol porušený banský zákon a súvisiace predpisy, prečo si príslušní organizátori nevyžiadali povolenie od obvodného banského úradu?

  • Vážený pán poslanec, ja som vám odcitoval zákon a jednotlivé paragrafy, ktoré umožnili tento postup. Viete, že proti tomuto postupu pôvodne namietala krajská prokurátorka. Jej námietka bola Generálnou prokuratúrou zrušená.

  • Ďalšiu otázku položil pán poslanec Mesiarik pre ministerku financií. Pani ministerka, otázka znie: "Prečo neplníte uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 1 026/1999?"

    Odpovedá ministerka financií, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Uznesenie vlády Slovenskej republiky pod číslom 1 026 vláda prijala 25. novembra 1999. Je veľmi obsiahle, ministerke financií kladie úlohy B.4, B.5, B.6, B.7 a B.8. Preto je potrebné, aby som vás o každej tejto úlohe informovala, pán poslanec, osobitne.

    Prvá úloha bola podľa možností zdrojov premietnuť do návrhu rozpočtu na roky 2001 a 2002 požiadavku ministra výstavby a verejných prác na zabezpečenie rozvoja bytovej výstavby. V tejto chvíli sa schválil štátny rozpočet na rok 2001 a myslím si, že treba len zrekapitulovať, v akom rozsahu sme poskytli prostriedky na podporu rozvoja bytovej výstavby. Pre Štátny fond rozvoja bývania sme poskytli 2,7 mld. Sk. Na zabezpečenie programu poskytovania dotácií na výstavbu technickej vybavenosti sme poskytli 1,15 mld. Sk. Na zabezpečenie programu poskytovania dotácií na odstraňovanie systémových porúch bytových domov sme poskytli 120 mil. Sk. Formou bankových záruk bude realizovaný program rozvoja bytovej výstavby za úvery 400 mil. Sk, program výstavby nájomných bytov vo výške 800 mil. Sk. Môžem zhruba povedať, že tieto prostriedky v porovnaní s rokom 2000 sú vyššie asi o 1,2 mld. Sk, ak do toho ešte zahrniem aj ďalšie formy podpory rozvoja bývania, a to sú podpora hypotekárneho úverovania a podpora stavebného sporenia. Dohromady tieto dve položky predstavujú 2,22 mld. Sk. Myslím si, že skutočne v rámci možností rozpočtu na rok 2001 sme na podporu rozvoja bývania dali toľko prostriedkov, aby sme aj v roku 2001 mohli na ročnej báze splniť programové vyhlásenie vlády.

    Ďalšia úloha sa týkala B.5: Vypracovať a predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona číslo 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorá určí obdobie, po ktoré bude platiť povinnosť obcí prevádzať byty do vlastníctva užívateľov bytov. Novela zákona číslo 182/1993, ktorá určí obdobie, po ktoré bude platiť povinnosť obcí prevádzať byty do vlastníctva užívateľov bytov, je pripravená, bola prerokovaná na porade ministerstva financií a v týchto dňoch ju dávame do vlády Slovenskej republiky. Termín plnenia je 31. decembra 2000.

    Ďalšia úloha sa týkala pod značkou B.6 takéhoto znenia: Vypracovať a predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona o daniach z príjmov, ktorá umožní daňové úľavy pre fyzické a právnické osoby, ktoré investovali v bytovej výstavbe a v obnove bytového fondu. Túto úlohu splnilo ministerstvo financií schválením zákona číslo 366/1999. Ňou sa podpora rozvoja bytovej výstavby zabezpečuje takým spôsobom, že od dane sú oslobodené úroky z hypotekárnych záložných listov, čím sme vlastne vytvorili možnosť, aby sa generovali dlhé zdroje, z ktorých sa potom budú financovať hypotekárne úvery.

    Ďalšou formou nepriamej podpory je zvýšenie nezdaniteľných častí, ktoré znižujú základ dane fyzickej osoby, úprava daňových pásiem, zníženie sadzby dane z príjmov fyzických, ako aj právnických osôb. Ďalej, od dane sú oslobodené príjmy bytových družstiev z nájomného za družstevné byty a za družstevné garáže a poplatky za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov. Od dane z príjmov je tiež oslobodený príjem z predaja bytu alebo obytného domu vrátane súvisiaceho pozemku, ak ho predávajúci vlastnil a súčasne mal na ňom trvalý pobyt najmenej počas dvoch rokov bezprostredne pred predajom. Uvedené opatrenia sa podľa zákona uplatňujú s účinnosťou od 1. 1. 2000.

    Úloha B.7 znela takto: Vypracovať a predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona číslo 317/1992 o dani z nehnuteľností, ktorá umožní obciam zvýšenie daní v prípade nevyužívania pozemku na účel ustanovený v územnoplánovacej dokumentácii s dôrazom na zainvestovaný pozemok.

    Táto úloha sa plní takto: Ministerstvo financií vypracovalo návrh nového zákona o dani z nehnuteľností, ktorý 9. 10. predložilo na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Návrhom tohto nového zákona v súlade s citovanou úlohou B.7 uznesenia vlády sa dáva správcom dane z nehnuteľnosti, t. j. obciam právomoc na vyššie zákonom určené sadzby dane z pozemkov až o 100 %. Účinnosť predmetného zákona sa predpokladala od 1. 1. 2001. Musím však dodať, že zatiaľ tento zákon nebol definitívne vládou Slovenskej republiky schválený, pretože sa ukázal určitý konflikt alebo určitý rozpor medzi Združením miest a obcí Slovenska a ministerstvom pôdohospodárstva. Až do vyriešenia tohto konfliktu - a ja predpokladám, že to nebude trvať veľmi dlho - vláda bude môcť opakovane prerokovať tento zákon a posunúť ho na ďalšie legislatívne pokračovanie.

    Posledná úloha, ktorá bola určená mne týmto uznesením pod označením B.8, sa dotýkala tohto: Legislatívne upraviť podmienky na výpočet nájomného v existujúcom nájomnom bytovom fonde a v novopostavených bytoch. Úloha je splnená v termíne schválenom vládou Slovenskej republiky, t. j. do 31. decembra 1999. Výpočet nájomného v existujúcom bytovom fonde a v novopostavených bytoch ministerstvo financií upravilo s účinnosťou od 1. 1. 2000 svojím opatrením z 21. decembra 1999 pod číslom R-11/99. Týmto opatrením sa vykonal prvý krok úpravy cien nájmu bytu v súlade so strednodobým programom, resp. s kalendárom úprav regulovaných cien. Vláda tento program prerokovala a schválila 31. mája 1999.

  • Pani ministerka, posledná minúta.

  • Ako z uvedeného vidieť, na podporu rozvoja bytovej výstavby ministerstvo financií vykonalo viacero postupných krokov. Možno by bolo ešte potrebné povedať aj to, že sme v minulom roku novelizovali zákon o stavebnom sporení, ktorý podstatne zlepšil prístup stavebných sporiteľov k úverom. Rovnako sme tento rok pokročili pri ďalšej novelizácii zákona o stavebnom sporení.

    V súčasnosti sa s ďalšími rozpočtovými či daňovými zvýhodneniami neuvažuje, a to nielen vzhľadom na to, že sme schválili štátny rozpočet, ale aj vzhľadom na to, že chceme v tomto smere slovenskú legislatívu približovať k európskej legislatíve. A podľa odporúčaní odborníkov, expertov títo neodporúčajú, aby sme ďalej rozširovali okruh daňou odpočitateľných položiek, ale aby sme aj na podporu rozvoja bývania používali priamu podporu, tak ako ju realizujeme aj prostredníctvom bonifikácie úrokov v prípade hypotekárneho úverovania, ďalej prostredníctvom štátnej prémie, ktorá je poskytovaná každoročne zo štátneho rozpočtu, ale aj prostredníctvom priamych dotácií, ktoré idú na ministerstvo, resp. do štátneho fondu, kde sa ďalej používajú na podporu rozvoja bývania rôznymi spôsobmi, či už je to cez nájomné byty, sociálne byty, služobné byty a podobne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    Čas vymedzený na hodinu otázok sme vyčerpali, končím bod programu hodina otázok.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi predtým, ako prejdeme k ďalšiemu bodu programu, aby som sa na vás obrátil s výzvou, aby sme podobne ako pred rokom i v tomto roku podporili projekt Nadácie pre deti Slovenska Hodina deťom a venovali svoj posledný hodinový zárobok tohto roku, storočia a tisícročia deťom, ktoré sú našou budúcnosťou a ktoré našu pomoc vyjadrenú i takýmto spôsobom potrebujú.

    Vážené dámy, vážení páni, pevne verím, že táto výzva nenechá nikoho z nás ľahostajným, a tak vás chcem ešte poprosiť, aby ste či už za celé poslanecké kluby alebo osobne dali pokyn cez mzdovú učtáreň, aby vaša posledná hodinová mzda mohla byť poukázaná na účet Nadácie pre deti Slovenska.

    Za vašu podporu sa vám chcem poďakovať.

    Teraz prejdeme k ďalšiemu bodu rokovania.

    Prosím podpredsedu Národnej rady pána Hrušovského, aby viedol ďalšie rokovanie.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, v zmysle schváleného doplňujúceho návrhu o rozšírení rokovania 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky teraz pristúpime k prerokúvaniu

    zákona z 1. decembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 855. Jeho súčasťou je aj rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 12. decembra o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 1. decembra.

    Zákon bol rozhodnutím predsedu Národnej rady z 12. decembra číslo 900 pridelený na prerokovanie príslušným výborom Národnej rady.

    Teraz prosím pána spoločného spravodajcu, člena gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie poslanca Jozefa Krumpolca, aby podal správu o výsledku prerokúvania vráteného návrhu zákona vo výboroch.

    Pán poslanec, prosím, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni poslanci,

    vážené panie poslankyne,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o zákone z 1. decembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vráteného zákona.

    Prezident Slovenskej republiky podľa článku 102 ods. 1 písm. n) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade zákon 1. decembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, na opätovné prerokovanie.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím z 12. decembra 2000 pridelil vrátený zákon na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Gestorský výbor nedostal do 14. decembra 2000 žiadne stanovisko poslancov, ktorí nie sú členmi týchto výborov. Návrh prezidenta Slovenskej republiky k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o Sociálnej poisťovni, neodporučili schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením zo 14. decembra 2000 číslo 275 a ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 13. decembra 2000 pod číslom 578.

    Zákon z 1. decembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady, odporučili v pôvodnom znení schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 13. decembra pod číslom 578, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie zo 14. decembra pod číslom 275.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady vrátený zákon prerokoval dňa 13. decembra 2000, ale neprijal k nemu uznesenie.

    Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu na prerokovanie vráteného zákona v druhom čítaní a v treťom čítaní v Národnej rade s tým, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru a aby som predložil Národnej rade návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k zákonu z 1. decembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, odporúča Národnej rade návrh prezidenta Slovenskej republiky neschváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade vrátený zákon opätovne schváliť v pôvodnom znení.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru zo 14. decembra 2000 pod číslom 276.

    Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu pána prezidenta.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa vás vzhľadom na to, že v rokovacej sále nie je v tejto chvíli dostatočný počet poslancov, aby bola Národná rada schopná prijímať rozhodnutia, či môžeme pristúpiť so súhlasom Národnej rady k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu a hlasovať o prerokovanom bode budeme neskôr. Je všeobecný súhlas? Áno.

    Preto pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 239/1994 Z. z. o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky,

    ktorý ste dostali ako tlač 833. Súčasťou tohto návrhu je aj návrh pána predsedu na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom, ako aj určenie gestorského výboru.

    Teraz prosím, aby za skupinu predkladateľov predmetný návrh zákona odôvodnil a uviedol predseda ústavnoprávneho výboru pán poslanec Orosz.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložil v rámci prvého čítania návrh novelizácie zákona číslo 239/1994 Z. z. o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zákon číslo 239/1994 Z. z. bol prijatý bezprostredne pred parlamentnými voľbami v roku 1994. Jeho základným cieľom bolo ustanoviť finančný limit na výdavky politických strán a hnutí na svoju propagáciu pred voľbami do parlamentu vrátane samotnej volebnej kampane. Žiaľ, schválený text zákona má celý rad vecných a technických nedostatkov, ktoré neumožňujú v praxi naplniť cieľ sledovaný navrhovateľmi tohto zákona. Hoci bol tento zákon platný a účinný už počas dvoch predchádzajúcich volebných kampaní pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky, a to v roku 1994 a v roku 1998, k jeho praktickej aplikácii nedošlo, a to napriek tomu, že existuje opodstatnené tvrdenie, že výdavky viacerých kandidujúcich politických strán výrazne prekročili limit, ktorý stanovuje tento zákon. Príčiny tohto stavu treba vidieť v nedostatkoch a medzerách tohto zákona, ktoré spočívajú okrem iného v nasledujúcom:

    1. Platný zákon neustanovuje povinnosť politických strán a hnutí zverejňovať svoje výdavky na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky podľa režimu tohto zákona.

    2. Vďaka absencii tejto povinnosti sa javí kontrolný mechanizmus tohto zákona ako neúčinný, pretože neumožňuje kontrolnému orgánu ministerstvu financií konfrontovať údaje obsiahnuté v oznámeniach vydavateľov periodickej tlače, prevádzkovateľov rozhlasového a televízneho vysielania a reklamných agentúr o výdavkoch jednotlivých politických strán na svoju propagáciu s komplexnými údajmi, ktorými disponujú len politické strany.

    3. Sankcie, ktoré môže uložiť ministerstvo financií za prekročenie prípustnej sumy výdavkov na propagáciu, sú také nízke, že podľa môjho názoru nevyvíjajú dostatočný tlak na to, aby sa dodržiavala zákonná povinnosť. Sumarizujúc, je možné konštatovať, že platný text zákona vytvára priestor na jeho obchádzanie. Na nedostatky tohto zákona sa upozorňuje aj v Národnom programe boja s korupciou.

    Vychádzajúc z týchto skutočností vám predkladáme návrh novely zákona číslo 239/1994 Z. z., prostredníctvom ktorej navrhujeme vykonať v platnom zákone najmä tieto zmeny:

    1. Ustanoviť povinnosť kandidujúcich politických subjektov predkladať Národnej rade Slovenskej republiky a ministerstvu financií do 30 dní odo dňa volieb správu o svojich výdavkoch na propagáciu.

    2. Umožňujeme kontrolným subjektom, to znamená ministerstvu financií a Národnej rade Slovenskej republiky, konfrontovať údaje o svojich výdavkoch predložené politickými stranami s údajmi právnických a fyzických osôb, u ktorých si politické strany objednali svoju propagáciu, čo by malo umožniť získať úplné a pravdivé informácie o údajoch, ktoré poskytli politické strany.

    3. Navrhujeme stanoviť účinnejšie sankcie za nedodržanie povinností stanovených týmto zákonom vo forme finančných pokút a krátenia príspevkov získaných politickými stranami zo štátneho rozpočtu. Okrem iného sa navrhuje, aby bola politická strana povinná vrátiť dvojnásobok sumy, o ktorú prekročila zákonom stanovený limit výdavkov na svoju propagáciu.

    4. Navrhujeme ustanoviť povinnosť prerokúvať správy politických strán o ich výdavkoch a takisto kontrolné zistenia ministerstva financií na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky s následnou povinnosťou zverejňovať ich v hromadných informačných prostriedkoch a na internete.

    Týmto sa vytvorí priestor aj na verejnú kontrolu financovania volebných kampaní, čo zodpovedá verejnému záujmu. Verejnosti sa tým umožní aj kontrola využitia tých finančných prostriedkov, ktoré sú pridelené politickým stranám z prostriedkov štátneho rozpočtu. Sme presvedčení, že schválenie tejto novely výrazne skvalitní obsah zákona číslo 239/1994 Z. z. a zabezpečí aj podmienky na jeho riadnu aplikáciu v praxi. Zároveň túto novelu chápeme ako ďalší príspevok k zvyšovaniu transparentnosti a tým i dôveryhodnosti pôsobenia politických strán.

    Je nesporné, že kvalitnejšia úprava v tomto zákone by mohla tiež obmedziť priestor na politickú korupciu a klientelizmus. Návrh zákona bol v doterajšom priebehu legislatívneho procesu prerokovaný jednak v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky, ako aj v samotnej vláde Slovenskej republiky. Pri diskusii najmä na úrovni Legislatívnej rady sa poukázalo aj na ďalšie dva nedostatky platného zákona číslo 233/1994 Z. z.

    Po prvé ide o spôsob aplikácie tohto zákona na volebné koalície a po druhé spôsob aplikácie tohto zákona na politické strany, ktorým nevznikol nárok na príspevok za hlasy, resp. príspevok na činnosť podľa osobitného zákona, t. j. zákon číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach.

    Oba tieto orgány, teda Legislatívna rada vlády, ako aj vláda Slovenskej republiky podmienili svoj súhlas so zapracovaním týchto pripomienok do návrhu novely zákona číslo 239/1994 Z. z. V tejto súvislosti chcem konštatovať, že navrhovatelia súhlasia v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky s rozšírením svojho návrhu o zapracovanie týchto pripomienok a sami sme už predložili návrh riešenia tohto problému.

    Návrh zákona je podľa nášho presvedčenia plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky i platnými medzinárodnými záväzkami, nevytvára dodatočné tlaky na štátny rozpočet, naopak, v príslušnom roku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky vytvára priestor na zvýšenie príjmovej zložky štátneho rozpočtu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na skutočnosti, ktoré som uviedol, ako aj ciele sledované touto legislatívnou iniciatívou by som chcel vyjadriť presvedčenie, že návrh získa v parlamente všeobecnú podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím pána poslanca Kujana, ktorého určil gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výbore. Pán poslanec Kujan, máte slovo.

    Pán poslanec Orosz, prosím, aby ste si presadli na miesto navrhovateľov.

    Vystúpi pán poslanec Kujan ako spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 239/1994 Z. z. o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 833), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 43. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Odporúčam, tak ako pri predchádzajúcom bode, prerušiť rokovanie o tomto bode programu a pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu a hlasovať potom o jednotlivých prerokovaných bodoch.

    Ďalším bodom programu by mal byť návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia. Mám informáciu, že predkladateľ pán predseda poslaneckého klubu HZDS je v tejto chvíli na rokovaní iného orgánu Národnej rady, preto odporúčam, aby sme pristúpili k ďalšiemu v poradí schválenému bodu programu, ktorým je návrh poslanca Národnej rady pána Roberta Fica. Prosím pána poslanca Fica.

    So všeobecným súhlasom odporúčam, aby sme pristúpili k ďalšiemu bodu programu, ktorým je návrh poslanca Národnej rady Petra Tatára.

    Pardon, pán poslanec Tatár, pán poslanec Fico sa dostavil medzičasom do rokovacej sály, preto ho prosím, aby ako navrhovateľ uviedol

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona o ochrannom dohľade,

    ktorý ste dostali ako tlač 834.

    Tento návrh budeme prerokúvať v prvom čítaní.

    Súčasťou návrhu je aj návrh na prijatie uznesenia Národnej rady, ktorým predseda Národnej rady odporúča prideliť návrh zákona výborom, ako aj určiť gestorský výbor.

    Teraz prosím pána poslanca Fica, ktorý je navrhovateľom zákona, aby odôvodnil zámer predkladaného návrhu.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    prepáčte mi to niekoľkosekundové meškanie, ale čakal som, ako sa vyvinie program Národnej rady, no bol som prítomný.

    Dovoľte mi, vážené dámy a páni, aby som predložil návrh na vydanie zákona o ochrannom dohľade. Právnici, ktorí pôsobili pred rokom 1990, dobre si pamätajú, že v tomto období sme podobný zákon zrušili, a to predovšetkým z toho dôvodu, že mal vyvolávať určité otázky súladu s Ústavou Slovenskej republiky a s právnymi predpismi, ktoré vtedy platili v ústavnoprávnej oblasti.

    Zákon o ochrannom dohľade, ktorý predkladám, vychádza z dobrých skúseností obdobia rokov 1973 až 1990, keď sme veľmi účinne pracovali s osobami, ktoré boli prepustené z výkonu trestu odňatia slobody. Ochranný dohľad zabezpečuje orgánom činným v trestnom konaní pokračovanie práce s týmito prepustenými predovšetkým v tom, že policajné orgány mali dostatok informácií o tom, kde sa prepustená osoba nachádza, informácie o tom, akým spôsobom si zarába na živobytie a všetky ďalšie cenné informácie, ktoré sú dôležité pri práci s ľuďmi, ktorí sú neustále v nebezpečenstve, že spáchajú ďalší trestný čin.

    Keďže od roku 1990 do roku 1999 sa nám nepodarilo stabilizovať vývoj v oblasti kriminality a čím ďalej tým viac recidivistov a osôb prepustených z výkonu trestu odňatia slobody sa podieľalo na páchaní trestnej činnosti, vznikla myšlienka opätovne sa vrátiť k zákonu o ochrannom dohľade. Podľa kvalifikovaných prognóz sa predpokladá, že aj v budúcnosti bude na Slovensku ročne registrovaných okolo 100 tisíc trestných činov a že takmer 30 % všetkých trestných činov budú páchať recidivisti a viac ako jednu tretinu všetkých páchateľov budú predstavovať mladiství a deti.

    Naďalej pokračuje a bude pokračovať situácia, že zlyhávame v štádiu prichádzajúcom po výkone trestu odňatia slobody, pretože neexistujúci systém tzv. postpenitenciárnej starostlivosti a formálna sieť sociálnych kurátorov vytvárajú podmienky na opakované páchanie trestnej činnosti a potom aj návrat páchateľov do výkonu trestu odňatia slobody.

    Ako som už povedal, zákon o ochrannom dohľade z roku 1973 až do roku 1990 umožňoval pôsobenie na odsúdených aj po výkone trestu odňatia slobody a v súčinnosti s určitými prvkami postpenitenciárnej starostlivosti tvoril zaujímavý a vcelku efektívny mechanizmus dohľadu nad zvlášť narušenými osobami, ktoré aj napriek potrestaniu trestom odňatia slobody mali sklony k páchaniu ďalšej trestnej činnosti. Napriek tomu, že tento zákon z roku 1973 nebol vo svojom čase účinnosti, teda od roku 1973 do roku 1990, ani raz novelizovaný, objavovali sa úvahy o potrebe jeho zmien už v období pred rokom 1990.

    Nový návrh zákona o ochrannom dohľade, ktorý je dnes pred vami a predkladá sa po 11 rokoch od jeho zrušenia, uvedenú kritiku plne zohľadňuje a prináša upravené znenie ustanovení o ochrannom dohľade. Skupina právnikov, ktorá pracovala na tomto zákone, si urobila analýzu teoretických a praktických výstupov právnikov, ktorí komentovali zákon o ochrannom dohľade v rokoch 1973 až 1990. Na základe praktických pripomienok, z ktorých mnohé boli naozaj užitočné, vznikol nový text zákona o ochrannom dohľade, ktorý vyhovuje nielen potrebám praxe, ale predovšetkým aj požiadavkám ochrany ľudských práv.

    Za najvýznamnejšie zmeny, ak ho mám porovnať s predchádzajúcim zákonom, treba považovať vyradenie ochranného dohľadu zo systému ochranných opatrení v zmysle Trestného zákona, čo inštitút ochranného dohľadu posúva viac do sféry postpenitenciárnej starostlivosti.

    Návrh zákona na rozdiel od zákona z roku 1973 umožňuje aj uloženie ochranného dohľadu mladistvým. Toto je podstatná zmena, pretože ochranný dohľad do roku 1990 bolo možné uložiť len a len dospelým páchateľom, ktorí boli zvlášť narušení. Ak však vychádzame z toho, že nám stúpa podiel mladistvých na páchaní trestnej činnosti a s mladistvými sa v podstate po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody vôbec nepracuje, zdá sa, že zavedenie ochranného dohľadu aj na túto skupinu páchateľov bude efektívne.

    Vzhľadom na súčasný vývoj recidívy, kriminality a ťažkostí v postpenitenciárnej starostlivosti je nutné predložený návrh zákona považovať za spoločensky potrebný a užitočný. Nenaráža na žiadne ťažkosti z pohľadu ústavy ani iných medzinárodných predpisov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh nemá žiadny vplyv na štátny rozpočet a nerozumiem, prečo vláda Slovenskej republiky vo svojom stanovisku, kde hovorí o dosahu na štátny rozpočet, nerešpektovala stanovisko ministerstva financií, ktoré je priložené v návrhu zákona a ktoré jednoznačne konštatuje, že tento návrh zákona nemá dosah na rozpočet obcí a miest, ani na štátny rozpočet.

    Vážené dámy a páni, toto je podstata zákona, ktorý nám zabezpečí lepšiu prácu s prepustenými osobami, ktorý nám zabezpečí, že policajné orgány vykonávajúce tento zákon budú mať viac informácií a budú môcť viac vplývať na osoby, ktoré majú veľkú pravdepodobnosť opätovne vstúpiť do kriminálnej kariéry. Chcem vás poprosiť o podporu s tým, že sa vôbec nebránim potrebným zmenám, ak v rámci rokovania vo výboroch alebo počas rokovania v druhom čítaní sa zhodneme na ďalších úpravách tohto zákona, aby sme ich primeraným spôsobom zapracovali do textu. Prosím vás ešte raz o podporu. Myslím si, že ide o dôležitý zákon a dôležité zefektívnenie mechanizmu boja s páchateľmi trestných činov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ficovi, predkladateľovi návrhu zákona o ochrannom dohľade.

    Dávam teraz slovo poverenému spravodajcovi ústavnoprávneho výboru pánu poslancovi Šimkovi a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov a informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona o ochrannom dohľade (tlač 834).

    Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Hlási sa jediný pán poslanec Kandráč. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Kandráč.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy, páni kolegovia,

    budem veľmi stručný vo svojom vystúpení a začnem trošku netradične. Prichodí mi poblahoželať pánu poslancovi Ficovi za to, že ma predbehol, lebo taký istý zákon len s určitými obmenami som mienil predložiť do parlamentu ja. Aj ho mám v paragrafovanom znení hotový, ale, žiaľ, skúsenosť prvoposlanca je ďaleko za skúsenosťou poslanca, ktorý je už niekoľko rokov v tomto parlamente činný.

    Cestou, keď som išiel dnes z Banskej Bystrice, vypočul som si správu a smutnú správu, že vláda na svojom zasadnutí zaujala negatívne stanovisko k predkladanému návrhu. A ja práve chcem začať programovým vyhlásením vlády, kde na strane 34 v časti, ktorá hovorí o vnútornej bezpečnosti, o spravodlivosti, sa hovorí: "Vláda bude presadzovať účinnú kontrolu asociálneho správania sa sociálne neprispôsobivých občanov, posúdi právne možnosti vytvorenia inštitútu dohľadu nad recidivistami."

    Čiže vlastne pán poslanec Fico toto splnil, ale vláda z nepochopiteľných, nepochopiteľných aspoň pre mňa, dôvodov toto nechce akceptovať. Dovolil by som si predsa len z obsahového hľadiska uviesť niekoľko poznámok k predmetnému návrhu.

    Iste, môžeme a ja budem polemizovať v druhom čítaní, ak návrh prejde do druhého čítania, s pánom poslancom Ficom, či to má byť ochranný dohľad alebo súdny dohľad, či ho majú realizovať policajné zložky alebo iné zložky. V tom sa jednoznačne nezhodujeme, ale v ostatných prípadoch až na malé výnimky áno.

    Či je potrebný taký inštitút, ako je ochranný dohľad. Jednoznačne je potrebný. Máme skúsenosti z minulých rokov a môžem povedať, že na pomery v tom čase sa tento ochranný dohľad osvedčil a dodnes nechápem, prečo sa prijalo také opatrenie, že sa ochranný dohľad zrušil.

    Čo vidím z pohľadu prijatia zákona o ochrannom dohľade? Vidím predovšetkým prehĺbenie ochrany spoločnosti, vidím prehĺbenie dovŕšenia nápravy páchateľov a po tretie vidím, a to tu už bolo spomínané v uvádzacej správe predkladateľa, začínajúci prvok postpenitenciárnej starostlivosti. Keď si pozriete programy skoro všetkých strán, toto obsahujú, ale je nepochopiteľné, že nikto sa nechce k tomu pridať. Veľmi zaujímavé je a dovolím si upriamiť vašu pozornosť na skutočnosť, voči komu je namierený tento zákon, ak bude prijatý. Predovšetkým je to namierené proti obzvlášť nebezpečným recidivistom, recidivistom a tým páchateľom odsúdeným na nepodmienečné tresty, ktorí žijú v nie dobrom sociálnom prostredí, čiže v prostredí, ktoré je jasné, že ich bude formovať ako budúcich páchateľov protispoločenskej činnosti.

    Či predmetný zákon potrebujeme, či nie a čo jeho prijatím sledujeme? Jednoznačne tvrdím, že potrebujeme a vidím jeho úlohy v tom: po prvé chrániť spoločnosť, po druhé vidím jeho kontrolnú funkciu a po tretie výchovnopreventívnu. V čom vidím ochrannú úlohu? Vidím ju v tom, že vytvoríme určité vonkajšie prekážky na to, aby sa páchateľ mohol aktivizovať na budúcu trestnú činnosť, ďalej vidím v tom, že v páchateľovi vyvolávame vedomie, že je kontrolovaný. A predsa vedomie, že je kontrolovaný, je akýmsi takým činiteľom, ktorý ho azda bude odrádzať i od páchania trestnej činnosti. Na a preventívnovýchovnú úlohu vidím v tom, že asociálne živly, asociálni páchatelia sa budú musieť hlásiť, budeme vedieť o ich pobyte, o ich práci a podobne. Budú menšie problémy s vyšetrovaním ako napríklad pri dodržiavaní teraz platnej 24-hodinovej lehoty.

    Toto sú všetko pozitíva, ktoré vidím v uvedenom návrhu zákona. Či je potrebná kontrola? Jednoznačne je potrebná kontrola nad osobami, ktoré vychádzajú z výkonu trestu, aj keď je dočasného charakteru. My môžeme veľmi dobre ovplyvňovať páchateľa, ak, samozrejme, vybudujeme určitý systém postpenitenciárnej starostlivosti. Či to už budú sociálni kurátori alebo aj iné inštitúcie, charitatívne spolky a podobne. Mám názor, že takýto návrh zákona nie je správne odmietnuť len preto, že to podáva niekto, kto nie je príslušníkom koalície.

    Ja by som vás veľmi pekne prosil, páni poslanci, zamyslime sa nad tým a odporučme postúpenie tohto návrhu zákona do druhého čítania, lebo skutočne je prospešný pre spoločnosť a veľmi potrebný.

    Ako opozičný poslanec to musím povedať, že si koalícia neplní úlohy, ktoré prijala v programovom vyhlásení vlády.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Kandráča - pán poslanec Gašparovič.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán podpredseda, nie s pripomienkami k návrhu tohto zákona, ale s určitým pohľadom. Chcem povedať, že súhlasím aj s tým, čo povedal pán poslanec Kandráč, ako pomenovať, aký obsah a kto by sa mal starať v pozícii takéhoto, povedal by som, určitého dozoru alebo dohľadu nad tými, ktorí vychádzajú z nápravnovýchovných zariadení. Aj ja chcem povedať, že treba privítať takýto návrh zákona, hoci nejde o nič nové, je to prebraté z bývalého Trestného zákona ešte spred roku 1989. Tým to však vôbec nechcem dehonestovať, práve chcem podporiť myšlienku, že aj z minulého obdobia veci, ktoré boli dobré a dá sa povedať, sme ich bez akýchkoľvek úvah odhodili nabok, treba sa k nim vrátiť, ak sú v prospech spoločnosti. A návrh pána poslanca, myslím si, taký je. Treba diskutovať aj o tom, či sa nebude treba pozrieť aj na niektoré iné normy, ktoré zabezpečujú v rámci tejto oblasti ľudí. Už spomínal pán poslanec Kandráč kurátorov, pretože niekde vo svete je toto skumulované v tejto podobe. Takže chcem povedať len pre našich kolegov poslancov, aby podporili návrh zákona do druhého čítania a v druhom čítaní budeme môcť hovoriť konkrétnejšie ešte o niektorých veciach, ktoré by možno tento návrh zlepšili.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Kandráča? Áno.

  • Chcem sa iba poďakovať, vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni diskutujúci, aj pánu poslancovi Kandráčovi, aj pánu poslancovi Gašparovičovi preto, lebo obidvaja pôsobia profesionálne v oblasti trestného práva. Ak je to možné ešte v tomto štádiu, samozrejme, privítam každého, kto má záujem sa pridať k tomuto návrhu zákona a osobitne ďakujem pánu docentovi Kandráčovi, pretože aj ja som si tiež čítal programové vyhlásenie vlády a nenašiel som to tam, tak som asi nečítal dostatočne podrobne. O to silnejší argument na prijatie tohto zákona vám momentálne beží. Ďakujem pekne. Tiež súhlasím s tým, že v druhom čítaní môžeme niektoré veci prehĺbiť ďalej, ale bolo by dobré, keby sme zákon posunuli do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Šimko - spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dal som návrh na to, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c), to znamená, aby sme odporučili, resp. aby sme rozhodli o tom, že sa návrh prerokuje v druhom čítaní a okrem toho navrhujem, aby sme v prípade, že takto rozhodneme, odporučili prerokovať návrh Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. V súlade s návrhom predsedu Národnej rady navrhujem, aby úlohu gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že pokiaľ ide o termíny, odporúčam, aby výbory, ktorým bude návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 24. januára 2001 a gestorský ústavnoprávny výbor do 26. januára budúceho roku.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Tak ako pri predchádzajúcich bodoch odporúčam aj o tomto bode prerušiť rokovanie a hlasovať spoločne so všetkými prerokovanými bodmi programu 43. schôdze Národnej rady.

    Ďakujem pánu poslancovi Ficovi a Šimkovi, navrhovateľovi a spravodajcovi.

    Prosím pána poslanca Tatára, ktorý je predkladateľom

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Tatára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov,

    ktorý ste dostali ako tlač 835, aby uviedol dôvody na vydanie tohto návrhu zákona.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi uviesť dôvody, pre ktoré sme uvažovali o tom a pre ktoré som predložil takú stručnú novelu čerstvo prijatého vládneho návrhu o lotériách.

    Najprv sa vrátim k rozprave, ktorá prebehla predpoludním o podobnej novele a na ktorej vystúpila aj pani ministerka financií, a rád by som zopakoval v jednoduchej didaktickej podobe niekoľko elementárnych, základných faktov. Meritom veci o spotrebiteľských lotériách sa nezaoberá len jeden okruh účastníkov, ale týka sa troch, v zásade troch subjektov. Každý je absolútne iný.

    Ten najväčší subjekt alebo najväčšia množina, ktorej sa tento zákon týka, je celá populácia a v podstate všetci spotrebitelia a občania. Hovorilo sa tu o tom, že tento zákon, vládny návrh, ktorý je teraz platný, má ambíciu zároveň chrániť spotrebiteľa pred nejakým takým zámerom prevádzkovateľa, konkrétne spotrebiteľskej lotérie, ktorý by mu po skončení lotérie akýmsi podvodným spôsobom odmietol vyplatiť dosiahnutú alebo zaslúženú výhru alebo odmenu. Čiže toto je subjekt, na ktorý sa doteraz až do dnešného dňa v rozprave zabúdalo. Z tohto dôvodu považujem za logické, že pred niekoľkými mesiacmi parlament súhlasil s vládnou novelou zákona, pretože sa, aj keď nepriamo, spomína tento dôvod v dôvodovej správe zákona, ktorý novelizujeme.

    Druhá skupina, druhý okruh subjektov, ktorého sa zákon týka, sú, nazvem to zjednodušene, obchodníci, teda tí, ktorí používajú dotyčné spotrebiteľské lotérie na marketingovú komunikáciu, na získavanie klientov, na podnecovanie a rozširovanie svojho miesta na trhu.

    Z rozpravy a verejnej diskusie je známe, že vlastne sú dva typy zúčastnených obchodných subjektov, ktoré pôsobia na trhu, veľmi zjednodušene. Samozrejme, dalo by sa to rozčleniť zložitejšie. Jeden typ sú štandardní, rôzne pôsobiaci výrobcovia, predajcovia nejakých tovarov a druhý typ sú mediátori takéhoto predaja, a teda povedzme médiá samotné alebo subjekty pôsobiace v tomto okruhu. Médiá samotné môžu sprostredkovať nejaký ponúkaný tovar alebo služby iných subjektov alebo predávajú jednoducho samy seba. To znamená, zvyšujú svoju sledovanosť alebo svoj náklad.

    Tretím subjektom je štát. Jednoducho rámec, legislatíva, v ktorom sa pohybujeme, môžeme ho nazvať regulátor. Chcem urobiť ešte jedno vysvetlenie a to je vysvetlenie, ktoré sa veľmi žiada v tejto súvislosti. My sme hovorili o spotrebiteľských lotériách ako o predmete trhu, predmete obchodu ako o istom druhu tovaru. Osobne rozlišujem pri tomto druhu tovaru veľmi špecifické parametre. Ak veľmi zjednodušene povieme, že bežný tovar má povedzme nejaké fyzikálne, chemické vlastnosti, úžitkové vlastnosti, samozrejme, má cenu a množstvo ďalších vlastností, tak samotná lotéria vo svojej podstate má jednu špecifickú vlastnosť, ktorá je pre ňu príznačná navyše, a to je vlastnosť psychologická alebo psycho-sociálna, alebo sociologická vlastnosť.

    Lotéria je jednoducho vzbudzovanie očakávania. Je to pôsobenie vhodnou formou - oprávnenou, legitímnou formou - na vedomie aj podvedomie prípadného budúceho možného spotrebiteľa. A teda nepovažujem spotrebiteľskú lotériu za rovnocenný tovar, o ktorom sa dá povedať, že si nevyžaduje žiadnu reguláciu z tohto hľadiska. Čiže toľko na vysvetľujúci úvod.

    Napriek tomu som osobne považoval dnes platný zákon v oblasti § 1 zákona, ktorý sa týka aj spotrebiteľských lotérií, ako už bolo povedané, aj prevádzkovania takýchto lotérií, konkrétne prostredníctvom internetu za zbytočne obmedzujúci pre pokojnú voľnú súťaž na trhu všetkých obchodníkov, ktorí sa uchádzajú o spotrebiteľa.

    Som presvedčený, že celkom stačí, keď regulácia, pretože na rozdiel od paralelného alebo konkurenčného poslaneckého návrhu, ktorý tiež chce novelizovať zákon v podobnom zmysle, alebo ešte v prísnejšom zmysle, ako to robím ja, myslím si, že je potrebné zachovať reguláciu pre spotrebiteľské lotérie, ale som presvedčený, že nie je to nutné účasťou štátnej organizácie v týchto lotériách, že na to celkom stačí povoľovacie konanie na základe vyhlášky ministerstva financií. Napriek tomu, že v týchto dňoch sa precizujú tieto vyhlášky, vyhláška podľa dnes platného zákona je už vlastne hotová, myslím si, že po novelizácii, ktorú som predložil, je možné urobiť presnejšiu vyhlášku, ktorá môže naplniť tieto potreby.

    Vlastne pri všetkých reklamných krokoch sa dnes bežne používa nejaká kontrola takýchto spotrebiteľských lotérií. Normálne je to tak pri slušných obchodníkoch, ktorí sa chcú naozaj otvorene uchádzať o svojich klientov, o svojich spotrebiteľov, že sa napíše štatút takejto hry, ktorý má vopred stanovené nejaké pravidlá a dodržiavanie týchto pravidiel osvedčí notár svojou prítomnosťou. A predpokladám, že približne takúto postupnosť krokov bude prísne vymedzovať podzákonná norma, ktorú vydá regulátor, čiže ministerstvo financií v mene štátu a že toto celkom postačuje.

    Chcem sa zvlášť zmieniť o internete. Myslím si, že je to veľmi rozvíjajúce sa médium. Odbočím od lotérie a poviem, že sám sa budem zasadzovať o to, aby dve podstatné ekonomické zložky, a to je daň a prevádzková cena, teda poplatky za telekomunikácie v prípade, že budeme mať taký kvalitný trh, ktorý bude ponúkať kvalitné stránky a bude o to taký veľký záujem, že bude väčší obrat, aby potom na základe väčšieho obratu mohol regulátor, čiže Telekomunikačný úrad stanoviť špeciálne za dátové služby, ako je internet, nižšie ceny, aby sme podnietili jeho maximálny rozvoj aj v prospech vzdelanosti, ale aj v prospech rozvoja ekonomiky.

    To som odbočil k internetu, ale teraz späť k regulácii, ktorá sa musí týkať aj internetu. Jednoducho si myslím, že všetky zákony, ktoré sa týkajú každodenného života a ktoré upravujú výskyt nežiaducich javov, v tomto prípade napríklad zákaz pyramídových hier a, samozrejme, aj na internete, sa musia týkať rovnako aj internetu. A ak je jednoducho neprípustné, aby sa všade inde okrem internetu propagoval z ideológie fašizmus alebo komunizmus, z nežiaducich javov šírili drogy alebo organizovaný zločin, alebo detská pornografia, tak také isté zákony, ktoré platia všeobecne, už aj dnes platia, samozrejme, pre internet, a tým aj zákon, ktorý reguluje lotérie, musí platiť pre internet. Samozrejme, je to veľmi rozsiahle médium, ktoré je ťažko technicky postihnúť, ale som presvedčený, že je možné regulovať všetky spoločenské javy aj v tomto médiu.

    Z tohto hľadiska si myslím, že by sme mohli ciele, ktoré si kladie dnes platný vládny návrh zákona, to značí, čo najkorektnejšie voči spotrebiteľovi, ale aj voči kontrole štátu, napríklad nad odvodmi zo spotrebiteľských lotérií urobiť reguláciu. Je možné to urobiť aj takým spôsobom, ktorý navrhujem ja. Navyše v tomto prípade sa odstráni subjektívna zložka, pokiaľ sa dobre urobí vyhláška a tí, ktorí splnia podmienky, môžu prevádzkovať spotrebiteľské lotérie. Rozšíri sa pôsobenie na trhu, zachová sa korektná súťaž, bude garancia regulátora, že súťaž, do ktorej sa, znova opakujem, cez psychologickú zložku mnoho spotrebiteľov dostáva, bude súťaž voči nim korektná.

    Nejdem, myslím si, ďalej vysvetľovať detaily. Diskusia doobeda bola veľmi rozsiahla, preto vás len prosím, aby sme podporili tento návrh do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Tatárovi.

    Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi pánu poslancovi Kujanovi. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona v gestorskom výbore.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Tatára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov (tlač 835), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa má uskutočniť jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 43. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte k predmetnému návrhu zákona rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.

    Návrh ste dostali ako tlač 772.

    Prosím teraz, aby za skupinu navrhovateľov predmetný návrh zákona uviedol predkladateľ pán poslanec Palko.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh skupiny poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.

    Obsah tohto zákona je známy. Rieši sa problém niektorých trestných činov z minulosti, napríklad zavlečenia slovenského občana do zahraničia v roku 1995. Od prvého okamihu tohto trestného činu, ako sa začalo policajné vyšetrovanie, bolo zrejmé, že vyšetrovanie nebude môcť byť skončené, pretože vyšetrovatelia boli čoskoro odstránení z politických dôvodov. Vyšetrovanie bolo obnovené až po parlamentných voľbách 1998. Bolo skončené v roku 2000, vyšetrovací spis bol odovzdaný prokuratúre, pred niekoľkými týždňami prokurátor podal obžalobu na súde a čaká sa na súdne pojednávanie.

    Dnes prinajmenšom niektorí z páchateľov tohto trestného činu alebo podozrivých nie sú trestne stíhateľní, napríklad bývalý zástupca riaditeľa Slovenskej informačnej služby Jaroslav Svěchota. Došlo k tomu tým, že predseda vlády Vladimír Mečiar v čase, keď vykonával niektoré právomoci prezidenta, vydal rozhodnutím 3. marca 1998 a neskôr 7. júla 1998 amnestiu všetkým páchateľom všetkých trestných činov súvisiacich s trestným činom zavlečenia a v súvislosti so zmareným referendom z mája 1997.

    Predseda vlády Dzurinda tiež v čase, keď vykonával neskôr niektoré právomoci prezidenta, rozhodnutím z 8. decembra 1998 tieto amnestie zrušil. Viaceré osoby trestne stíhané za trestný čin zavlečenia sa odvolali na Ústavný súd a rôzne senáty Ústavného súdu rozhodli v týchto podnetoch rôzne. Napríklad Prvý senát Ústavného súdu, známy ako Šafárikov senát, v decembri 1999 vyhovel podaniu Jaroslava Svěchotu a zrušil uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, pretože hľadel na rozdiel od iných senátov na Mečiarove amnestie ako na platné a účinné, prinajmenšom v prípade Jaroslava Svěchotu.

    Mečiarove amnestie sa týkali trestného činu zmarenia referenda z mája 1997. Po zrušení príslušných článkov Mečiarových amnestií sa začalo i vyšetrovanie trestného činu zmarenia referenda. V roku 1999 vyšetrovateľ Policajného zboru vzniesol obvinenie voči bývalému ministrovi vnútra Gustávovi Krajčimu, prokurátor podal obžalobu, ale v júni tohto roku Okresný súd Bratislava I zastavil trestné stíhanie Gustáva Krajčiho s odvolaním sa na platnosť amnestií. Teda nemožno vylúčiť, že súd, ktorý sa bude zaoberať trestným činom únosu, tiež rozhodne o zastavení trestného stíhania z dôvodu amnestií.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, morálny problém v súvislosti s amnestiami spočíva najmä v tom, že človek, ktorý udelil amnestie, nebol takpovediac nad vecou, ale bol v samotnej veci zainteresovaný a nemožno vylúčiť, že sa podieľal na samotnom trestnom čine. Nie nadarmo boli jeho amnestie označené ako samoamnestie. Preto môžeme konštatovať, že v súvislosti s kauzou zavlečenia bol nielen zneužitý štátny orgán Slovenská informačná služba, ale bol zneužitý aj inštitút amnestie, bol zneužitý prezidentský úrad. Preto poslanci KDH predstupujú pred vás s návrhom ústavného zákona toho obsahu, že Národná rada by zrušila všetky tieto rozhodnutia o amnestii, čím by aj zanikli všetky také rozhodnutia štátnych orgánov, ktoré by bránili v trestnom stíhaní osôb, ktoré spáchali spomínané trestné činy.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v tejto súvislosti už tretíkrát vystupujem s návrhom na vydanie tohto zákona. Končím ako vždy konštatovaním, že amnestie, teda právo sa stalo na Slovensku v niektorých prípadoch prostriedkom nie na presadenie spravodlivosti, ale na presadenie nespravodlivosti. Preto sa zasaďme za to, aby sa právo opäť stalo prostriedkom na presadenie spravodlivosti. Tým sa obnoví dôvera občanov v štát aj česť Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Palkovi.

    Poprosím teraz pána poslanca Šimka, ktorý je určený ako spoločný spravodajca gestorského výboru, aby informoval Národnú radu o prerokúvaní návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dámy a páni,

    spoločnú správu o rokovaní výborov Národnej rady k tomuto návrhu ústavného zákona máme pod číslom 772a. Nebudem ju celú čítať.

    Dovoľte mi, aby som konštatoval, že v nej sa hovorí o tom, že Národná rada v prvom čítaní rozhodla o tom, že návrh prerokujú prakticky všetky výbory Národnej rady s výnimkou tých, ktoré bežné zákony neprerokúvajú, s výnimkou jedného. V ostatných výboroch tento návrh nezískal potrebnú trojpätinovú väčšinu hlasov. Jedine vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrh získal potrebnú trojpätinovú väčšinu a tento výbor odporučil návrh ústavného zákona schváliť bez pozmeňujúcich návrhov.

    Gestorským výborom bol ústavnoprávny výbor a ten na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky rokovať o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii (tlač 772) a o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch prednesených v rozprave bez toho, že by sám dal odporúčacie stanovisko.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlásia sa štyria páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Cuper.

  • Dnes vyhovujem pánu poslancovi Fedoročkovi. Budem stručný.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v každej učebnici trestného práva, ale i v každom inom právnom dokumente, ktorý sa zaoberá problematikou amnestií, je povedané, že je to právo štátu upustiť od potrestania. Toto právo štátu, lebo štát je istá korporácia, sa vždy prenáša na konkrétnu osobu, teda štátneho úradníka. Môže to byť prezident, môže to byť predseda vlády, minister spravodlivosti. Ale mohli to byť aj iní úradníci. V minulosti to boli napríklad aj župani, ktorí mali súdne právomoci. Toto právo je okamžite vykonateľné a nikdy nikým nezrušiteľné.

    Keď vychádzame z Heglovej filozofie, že morálka je právu imanentná, vychádza sa tu z toho, že sa otázka amnestií nedá posudzovať z hľadiska morálky a etiky tak, ako to robil pán Palko. Ale pán Palko nemá právnické školenia, preto to berie len z hľadiska etiky a morálky. Ale ak by bol dôsledný z hľadiska etiky a morálky, tak by musel povedať, že kauzu amnestií alebo udeľovania amnestií nezačal pán Mečiar, či už išlo o samoúnos Michala Kováča mladšieho alebo tzv. zmarené referendum. Túto problematiku jednak nevymyslel Mečiar, ani Hnutie za demokratické Slovensko, tieto kauzy, pán Palko, ste možno spolu vymýšľali vy, pán Pittner, pán Mitro a možno ešte niektorí ďalší páni ako pán Zemko, ktorý je šéfom Úradu na ochranu ústavných činiteľov. Vy ste ich vymysleli, vy ste ich aj zrealizovali.

    Teraz hľadáte, lebo morálne ospravedlnenie nie je za tieto kauzy, vy ste nimi chceli terorizovať nás, chceli ste nimi terorizovať občanov tohto štátu. Teda to bola jedna zo súčastí vášho podvodu na občanoch tohto štátu. Skutočnosti vychádzajú najavo. Jedna už vyšla, že kauzu triptychu z Banskej Bystrice ste vymysleli i zrealizovali za pomoci možno niektorých dvojitých agentov, možno len vašich agentov vašich paralelných tajných služieb. Nepripisujte to, pán Palko, nám. Ja vás ubezpečujem, že história dá za pravdu nám a vy sa budete musieť zodpovedať pred tvárou Všemohúceho aj pred občanmi tohto štátu za to, čo ste vyviedli, a ak ste kresťan, aj hanbiť sa.

    Môžem vás ubezpečiť, že aj pánu Pittnerovi, aj vám sa nedýcha zrejme ľahko, pretože začína vychádzať najavo skutočnosť, že naozaj ste tie kauzy vymysleli vy. Ja sa vám divím, že ešte stále máte morálnu drzosť obviňovať premiéra Hnutia za demokratické Slovensko, teda expremiéra pána Mečiara z toho, že tieto kauzy vymyslel on a že ich aj nechal zrealizovať a že toto je jediný z dôvodov, že sa dopúšťate ďalšej ohavnosti, ktorá sa nikde v civilizovanej krajine nerealizovala, aby sa zrušili amnestie. Jednoducho, to sa nestalo päťtisíc rokov, pán Palko, v civilizovaných krajinách, ale ani v menej civilizovaných, dokonca ani v diktátorských. Je to, nehnevajte sa, výmysel vášho choroboplodného mozgu. Inak sa to nedá nazvať, lebo ja som sa s takým ničím nestretol.

    Jednoducho amnestie boli dané najprv pánom prezidentom Kováčom. Ten omilostil svojho syna, ktorý bol jedným z aktérov takzvaného únosu alebo, ak chcete, samoúnosu. Bol to aj istý pokus, ako zachrániť pána Michala Kováča mladšieho pred medzinárodným zatykačom, ale bola to aj vaša cesta vtedajšej opozície, ale najmä opozície, ktorú predstavujete dnes vy, ako manipulovať s osobou pána prezidenta, aby ste dosiahli volebné víťazstvo, aby ste sa zavďačili svojim zahraničným tútorom, ktorým išlo tiež o to, aby sa dostali k majetkom.

    Dosiahli ste to, pán Palko. O čo vám ešte ide? Ak by vám išlo o spravodlivosť a o morálku, o etiku, ktorou sa oháňate, tak by ste sa museli pred tvárou Všemohúceho prinajlepšom červenať. Ale to vy asi neviete. No ubezpečujem vás, že história vás to naučí. Práve preto tento návrh zákona pokladám za absolútny nezmysel, za výmysel chorého mozgu, ktorý bude Slovensku robiť iba ďalšiu hanbu. Tak ako robí hanbu Slovensku skutočnosť, že chcete bez súdneho procesu odvolať predsedu Najvyššieho súdu. Ja vás ubezpečujem, že sa postaráme o to, že sa o vašich spôsoboch vládnutia dozvie aj zahraničie.

    A na záver, pán Palko, vám odcitujem Anatola Franca, ktorý hovorí asi toľko: "Zákonnosť nie je nič iné než potvrdenie nastávajúcej nezákonnosti." Už ste niekedy videli, že by sa stavala proti víťazom a uzurpátorom a vy ste svojím spôsobom, pán Palko, dnešná vládna koalícia boli "uzurpátormi moci". Oklamali ste, surovo ste oklamali občanov tohto štátu. Zmocnili ste sa teda vlády nelegitímne - podvodom a terorizujete politickú opozíciu už dva roky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší v poradí je prihlásený pán poslanec Húska.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    chcem uplatniť svoj názor v tom zmysle slova, aby som apeloval na všetkých kolegov a kolegyne, aby jednoducho neakceptovali tento návrh, pretože nesie nielenže retroaktivitu, ktorá sa používa skutočne len doslova v krajných oblastiach, ale preto, že sa chce využiť právo, aby víťaz mohol upravovať právne pomery bez ohľadu na to, aké zásady v práve platia. Jednoducho nie je možné, aby bolo vyhlásené zrušenie amnestie. Je to právny nonsens. Okrem toho je zúčastnený a orientovaný v podstate len na určitú časť aktov amnestie.

    Znova chcem opakovať, ako je možné, že človek blízky politickým kruhom z koalície bol rozhodnutím tejto vlády vymenovaný za zástupcu generálneho konzula v Mníchove, je to práve človek, ktorý telefonicky upozornil viedenskú políciu o takzvanom únose. Je celkom zrejmé, že išlo o určitý druh spravodajskej hry, ktorej všetky formy celkom nepoznáme, ale zrejme poznať budeme my alebo naši potomkovia, keď inak nie. Pre nás je dôležité to, že princíp amnestie je naozaj nie aktom spravodlivosti, ale aktom milosti. Je to skutočne akt veľkorysosti vo vnútri štátu, tobôž v oblastiach, kde ide o politicky spornú a veľmi zamotanú nezreteľnú záležitosť.

    Takže z týchto dôvodov, pán poslanec Palko, myslím si, bolo by lepšie, keby ste boli už doteraz vypočuté argumenty akceptovali. Pán poslanec Kandráč pri minulom vystúpení vysvetlil aj právnu stránku tejto problematiky a ukázal, že vlastne v tomto zmysle slova právo ani zákon o zrušení nejakých amnestií nemá právnu podloženosť. Preto sa prihováram za to, aby sme v záujme zlepšenia vzájomných politických pomerov jednoducho nepristupovali k takejto takzvanej trestnej justícii, k takémuto spôsobu politického atakovania. Upozorňujem, že potom nasleduje logika reťazca, že za každou príčinou príde následok, za každým následkom ďalšia príčina, vlastne sa rozohňuje nezmieriteľnosť táborov. To sú predsa veci, ktoré by sme nemali podporovať. A preto vás vyzývam, pán poslanec, aby ste vyvodili z toho konzekvencie, veľkorysé konzekvencie, a nie také, ktoré, naopak, vás vlastne dostávajú do tábora podporovateľov takéhoto čudného typu pomstychtivej justície.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa hlási Peter Muránsky a pán poslanec Stanislav Husár. Končím možnosť ďalších poznámok.

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec Húska,

    ak ste povedali, že udelenie amnestie je viac aktom milosti ako aktom spravodlivosti, možno s tým súhlasiť, ale bolo potrebné udeliť amnestiu po tom, ako boli známi tí, ktorým má byť udelená milosť, čo v prípade ani zavlečenia, ani v prípade samoúnosu, ako vy to hovoríte, bol to únos, a nie samoúnos, alebo v tom druhom prípade, zmareného referenda, tak potom tým konkrétnym aktérom po vyšetrení činov mala byť udelená milosť. Ale nie dopredu.

    Ďakujem pekne.

  • Chcem nadviazať na pána poslanca Húsku.

    Pán kolega Palko, ja som ochotný akceptovať vašu myšlienku aj názor, že nie každá dobre myslená myšlienka, a teda aj amnestia sa musí hlave štátu vydariť a nemyslím len v tomto konkrétnom prípade, ale aj v mnohých iných. Ale pochopte, prosím, aj vy skutočnosti, ktoré nie je možné obísť. Kompetencie hlavy štátu sú v právnej teórii aj v ústave delené na čestné a výsostné. Právo milosti je zaradené medzi výsostné. Právo milosti vo forme amnestie je výlučne výsostnou kompetenciou hlavy štátu.

    Týmto krokom, ktorý by sme urobili, odnímame v konkrétnom prípade túto výsostnú kompetenciu hlave štátu. Ak chcete niečo dobré pre budúcnosť urobiť, je potrebné urobiť jedno jediné - pri zmene ústavy zakotviť do ústavy, aby v dôvodných prípadoch z dôvodov morálnych, etických alebo právnych mal parlament ústavným zákonom právo takúto amnestiu zrušiť. To jediné je momentálne možné. Všetko iné, nebudem spomínať to, čo veľmi dobre viete, princíp retroaktivity, delenia moci a tak ďalej, je protiprávne a protiústavné.

  • Pán poslanec Kandráč je ďalší prihlásený do rozpravy.

    Ešte predtým odpoveď na faktické poznámky - pán poslanec Húska.

    Máte slovo.

  • Ďakujem.

    Chcem reagovať na poznámku pána poslanca Muránskeho predovšetkým tým, že v podstate je to stále pokus riešiť veci tak, že niektorí vydavatelia amnestií môžu urobiť všetko, ale druhí nie. A zároveň chcem upozorniť pána poslanca Muránskeho, že akt milosti je skutočne akt, ktorý je mimochodom odvodený, alebo keď nie odvodený, tak celkom určite inšpirovaný kresťanskými ideálmi. Nehnevajte sa, ale pri tomto návrhu zákona túto inšpiráciu necítim.

  • Pán docent Kandráč, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady. Môj pozmeňujúci návrh znie:

    Navrhujem, aby sa o návrhu ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii ďalej nerokovalo.

    Zdôvodnenie. V prípade, že by sme prijali tento predmetný ústavný zákon, Národná rada Slovenskej republiky by sa dopustila protiústavného konania vzhľadom na to, že rozhodnutie prezidenta republiky o amnestii je nezrušiteľné a je to právo, ktoré je dané len prezidentovi republiky ústavou.

    V súvislosti s tým by som si ešte dovolil uviesť tri poznámky. K samotnému inštitútu amnestie. Pri prvom čítaní som vystupoval a tvrdil som, že problém zrušenia amnestie je problém právny, svoje tvrdenie som zdôvodnil. Dostali sme sa do sféry morálky. Škoda, že väčšina poslancov si nechce osvojiť fakt, že amnestia je nezrušiteľná. Viem veľmi dobre, pán poslanec Kresák, že právo je aj odrazom morálky, to je mi jasné, ale právne a morálne normy nie sú identické, nie každá morálna norma nájde odraz v právnej norme. Takže pýtam sa, je inštitút amnestie morálny? Je obsahom našej ústavy? Je. Je to výlučné právo prezidenta. Je naša ústava morálna? A práve tu súhlasím s pánom poslancom Šimkom, keď povedal, amnestia - a sám som to tvrdil -, amnestia je milosrdenstvo. Je povýšená nad spravodlivosť, čo je samozrejmé. A preto konštatujem, že sa dovolávame ústavy, ale súčasne kladiem otázku, či postupujeme podľa nej.

    Ďalšia poznámka je, že amnestia je rozhodnutie. Rozhodnutie, ale sui generis, to znamená, že prislúcha určitému subjektu, a to v danom prípade len prezidentovi republiky. Len prezidentovi republiky! A je nezrušiteľná! Je okamžite vykonateľná a účinná. Jej zvláštnosť je v tom, že neexistuje voči takému rozhodnutiu opravný prostriedok. Pýtam sa, čo chceme zrušiť? Chceme odňať právomoc prezidentovi republiky udeľovať amnestie? Alebo amnestiu? Takže treba si zvážiť, čo chceme odňať. Chceme posudzovať rozpor svedomia prezidenta s ústavou? Toto má posudzovať Ústavný súd? Ako to posúdi? Áno, môže rozhodnúť, ale bude to rozhodnutie nie pre súčasnosť, ale do budúcna.

    Takže ja by som vás, páni poslanci, prosil, aby sme sa zamysleli nad tým, aký postoj k veci zaujmeme. A podľa akej morálky chceme posudzovať? Podľa tej, že niekto môže byť predsedom dvoch strán? Podľa tej, že zloženie parlamentu už nezodpovedá výsledku volieb? Veď predsa rozhodovanie musí byť na základe niečoho, i preto sa vytvorilo právo, aby sa mohlo rozhodovať na základe niečoho, čo si spoločnosť osvojila.

    Posledná poznámočka je otázka politickej roviny. S tým, ako to chceme riešiť, nemôžem absolútne súhlasiť, lebo je to protiústavné, je to nezákonné a nesprávne. A čo vytvárame? Jeden politický nezmyselný precedens tým, že zrušíme amnestiu prezidenta republiky. To nie je Mečiarova amnestia, to nie je Kováčova amnestia, to je amnestia prezidenta republiky. Uvedomme si. To, že ju udelili ako zastupujúci prezidenti, je v poriadku, ale je to vždy amnestia prezidenta republiky. Veľmi pekne prosím, zamyslime sa nad tým. V čom vidím politický nezmysel? Veď vytvárame precedens pre budúcu vládnu moc, ktorá bude chcieť náš chybný a nesprávny nezákonný protiústavný krok napraviť. Zase bude zrušovať amnestie? Uvedomte si, že pre občana, pre štát, pre spoločnosť to nič neprináša.

    Preto, páni poslanci, opätovne tvrdím, je to problém právny, lebo len právom sa dá vyriešiť. Veľmi prosím, zvažujme, čo do budúcnosti vytvárame, a opätovne sa zamyslime nad tým, aby sme sa ako zákonodarný orgán v budúcnosti nehanbili, že sme nevedeli vyriešiť taký vážny právny problém.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky - páni poslanci Cuper, Tatár a Kresák. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Cuper.

  • Chcem doplniť pána poslanca Kandráča v tom, že je tu ešte aj štvrtý rozmer, a to rozmer ten, že Slovensko sa chce integrovať do európskych štruktúr. A také ústavné zákony, aké chystá táto vládna koalícia, ale aj všeobecne úroveň zákonov, ktoré schvaľujeme, je naozaj taká, že nemá nič spoločné s civilizovaným vývojom európskeho práva. Ak teda vládna koalícia stále tvrdí, že jej tak veľmi záleží na tom, aby sme sa integrovali do Európskej únie, tak toto bude zákon, ktorý nás tam určite jednoducho neposunie, lebo nemá nič spoločné, ako tu bolo povedané, s civilizovaným vývojom, nemá nič spoločné s vedou trestného práva.

    Je to, pán Palko, jednoducho akt vašej pomsty, pomsty vtedajšej opozície. A ja by som tak trochu povedal, že je to aj akt vašej neschopnosti zahladiť za sebou stopy svojej opozičnej politiky, ktorá bola nezmieriteľná s vtedajšou vládou, ktorou ste ju jednoducho, teda nás Hnutie za demokratické Slovensko, terorizovali a snažíte sa terorizovať aj teraz. Ako kresťan katolík by ste sa mali nad tým zamyslieť a mali by ste z toho vyvodiť aj konzekvencie, mali by ste začať rozmýšľať o tom, čo som včera naznačil svojím pozmeňujúcim návrhom k štátnemu rozpočtu, že by sme sa konečne mali ako politické subjekty zmieriť a začať väčšmi myslieť v prospech tohto národa, ako vymýšľať to, ako sa doviesť k samoskaze.

  • Pán poslanec Kandráč, chcem sa vás spýtať, prečo ste ako právnik v čase, keď vtedajší zástupujúci premiér Mečiar udeľoval amnestiu, nepovedali mu, že jednoducho nech to nerobí z právnych aj morálnych, aj politických dôvodov. Myslím si, že teraz je neskoro takto argumentovať. Zároveň chcem povedať, že Demokratická strana podporí tento návrh zákona. A myslím si, že keby sa našlo dostatočne veľa politickej vôle očistiť tento nedávny politický hriech, tak by sme našli aj dostatočný právny spôsob, ako to naplniť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Tiež pokladám za potrebné stručne zareagovať na to, čo predniesol pán kolega Kandráč, ale aj niektorí ďalší kolegovia na obhajobu toho, čo sa chystáme zmeniť alebo zrušiť. Musím povedať, že z tohto miesta sa mi nie najlepšie počúva, keď kolegovia právnici - a robia to sústavne - nechcú a nevedia rozlíšiť medzi amnestiou a milosťou. Toto rozlišovanie je veľmi, veľmi dôležité. Dovolím si pána kolegu Cupera uviesť do správnych medzí iba v tom, že amnestia je niečo, čo sa vzťahuje na...

  • Pán poslanec Mikloško, prosím, aby ste išli telefonovať mimo rokovacej sály.

  • ... milosť, vzťahuje sa na konkrétnu osobu. Zamieňanie týchto dvoch inštitútov hovorí o pomerne vysokej neznalosti práva. Ale pôjdem troška ďalej. Chcem sa dotknúť toho, čo otvoril pán poslanec Kandráč...

  • Pán poslanec Mikloško, choďte telefonovať mimo rokovacej miestnosti.

  • ... podľa akej morálky chce táto Národná rada rozhodovať? Nuž, musím povedať podľa morálky, na základe ktorej v demokratickom štáte nikto, kto zastáva verejný úrad alebo verejnú funkciu, nezíska oprávnenie zneužívať kompetencie, ktoré získal touto funkciou a úradom na získavanie osobných výhod, alebo dokonca na zakrývanie trestnej činnosti samotného štátu. Ak dôjde k tomuto, tak to rozhodnutie, na základe ktorého k takémuto činu došlo, je vlastne ničotné. My sa dnes nesnažíme zrušiť amnestie, snažíme sa alebo sa bavíme o zrušení niečoho, čo sa iba nazýva amnestia.

  • No obsahom a svojím charakterom to bolo hrubé zneužitie moci.

    Ďakujem pekne.

  • Posledný je do rozpravy prihlásený...

  • Hlasy v sále.

  • Páni, ja som nehovoril, že nemôže reagovať, ja som len chcel povedať, že posledný prihlásený do rozpravy je pán poslanec Orosz. Ešte predtým bude reagovať pán poslanec Kandráč.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Chcel by som reagovať na pána Tatára. Pán Tatár, veľmi jednoduchá odpoveď. Nebol som poslancom v minulosti, nemohol som sa k tomu na tejto pôde vyjadrovať. Nenadávajte mi tu! Buďte slušný.

  • Pánu docentovi Kresákovi azda len toľko. O aké právo sa chcete oprieť? O aký právny predpis sa chcete oprieť, keď žiadnych právnych predpisov niet, žiaden opravný prostriedok voči zrušeniu amnestie. Veľmi dobre viem, čo je milosť a čo je amnestia. Takže o tom nechcem polemizovať, ale raz si uvedomme, aj vy ste ústavný právnik, že amnestia je skutočne akt nezrušiteľný a je okamžite vykonateľný, nedá sa napravovať. Do budúcna môžeme brať do úvahy rozhodnutie Najvyššieho súdu.

  • Pán poslanec Gašparovič.

    Neviem, v akom poradí ste, prepáčte mi.

    Pán poslanec Orosz, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    o kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny a o kauze zmareného referenda sa v tejto rokovacej sále, v hromadných informačných prostriedkoch a takisto vo verejnosti v posledných dvoch rokoch už veľa porozprávalo. V dnešnej rozprave sa už ťažko mohli objaviť niektoré nové momenty. Myslím si, že je potrebné na úrovni tohto parlamentu prijať konečné rozhodnutie.

    Máme v podstate tri možnosti. Prvá možnosť spočíva v odmietnutí prijatia návrhu ústavného zákona poslancov za KDH, a tým pravdepodobne rezignovať na vyšetrenie týchto trestných činov, a tým i potrestanie vinníkov. To hovorím aj napriek tomu, že je všeobecne známe stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa amnestie Vladimíra Mečiara nevzťahovali na samotnú kauzu zavlečenia Michala Kováča, mladšieho, ale len na činy súvisiace s oznámením tohto skutku. Dovolím si povedať, že aj tento právny názor smerujúci k riešeniu problému je legitímny.

    Žiaľ práve predloženie tohto ústavného zákona poslancami za KDH túto cestu viac-menej uzatvára, resp. spochybňuje a vytvára pre orgány činné v trestnom konaní barličku, aby sa priklonili k tomu právnemu názoru, že podľa súčasného stavu nie je možné pokračovať v trestnom stíhaní. Nečinnosťou poškodeného v rozhodnom čase Michala Kováča mladšieho sa vyčerpala aj ďalšia možnosť legitímneho riešenia tejto kauzy, ktorej sme, priznám sa, pootvorili dvierka novelizáciou zákona číslo 38/1993 Z. z. Táto možnosť sa opierala o využitie medzinárodnoprávnych mechanizmov ochrany ľudských práv, resp. o ich pružnejšie prepojenie na vnútroštátne mechanizmy.

    Za týchto okolností bude neschválenie tohto ústavného zákona pravdepodobne znamenať bodku za ďalším stíhaním obvinených v predmetných kauzách. Neprijatie tohto ústavného zákona má svoje klady a zápory. Tá prednosť spočíva v tom, že by sa týmto skončila spoločenská diskusia o tejto otázke, ktorá nesporne spoločnosť polarizuje a traumatizuje. Tých nevýhod je viac. Nejde len o to, že sa tým rezignuje na spravodlivé potrestanie vinníkov týchto trestných činov bez ohľadu na to, kto to je, ale nevýhoda spočíva aj v tom, že sa do budúcnosti vytvára nebezpečný precedens, v zmysle ktorého by sa každá odchádzajúca moc mohla pokúsiť o podobný prístup, to znamená, prostredníctvom inštitútu milosti, resp. amnestie omilostiť akékoľvek zneužitie moci, resp. potlačenie základných ľudských práv a slobôd. Tomuto potenciálnemu nebezpečenstvu sa prirodzene dá predísť zásadnou zmenou inštitútu milosti, resp. amnestie v Ústave Slovenskej republiky. Ale na to je potrebná vôľa ústavnej väčšiny poslancov.

    Druhá možnosť, ktorú máme k dispozícii, spočíva v schválení tohto ústavného zákona v predloženom znení. Na úskalia tohto postupu som poukázal vo svojom vystúpení v rámci prvého čítania, ja ich v tejto chvíli len stručne zopakujem.

    1. Schválením tohto ústavného zákona sa nesporne prelomia niektoré princípy právneho štátu, osobitne princíp zákazu retroaktivity, princíp deľby moci a zrejme tiež princíp právnej istoty v záujme uprednostnenia iných princípov právneho štátu, ako je princíp dôvery v právo, princíp slušnosti a spravodlivosti v práve a najmä zákaz zneužívania práva.

    2. Schválením tohto ústavného zákona by sa vytvoril nebezpečný precedens, ktorý by na základe analogickej argumentácie umožňoval v budúcnosti mocensky zneužívať ústavnú väčšinu v parlamente.

    3. Konečné rozhodnutie o tomto zložitom ústavnopolitickom spore by bolo v rukách politického orgánu, orgánu nášho parlamentu, ktorý je iste možné objektívne podozrievať z určitého politicky účelového konania.

    Vo svojom vystúpení v rámci prvého čítania som nepriamo naznačil, že poslanci za SDĽ nie sú pripravení podporiť takéto ústavne drastické riešenie a ponúkol som alternatívu, ku ktorej je možné, a to nepopieram, tiež formulovať určité výhrady takpovediac zľava i sprava, teda aj od zástancov prijatia tohto ústavného zákona, aj od odporcov prijatia tohto ústavného zákona. Ide teda v podstate o tretie možné riešenie problému, ktoré spočíva v ustanovení osobitnej právomoci pre Ústavný súd Slovenskej republiky posúdiť na základe návrhu oprávnených subjektov, či boli rozhodnutia Vladimíra Mečiara o udelení amnestie z roku 1998 vydané v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som sa predtým, ako predložím oficiálny text tohto pozmeňujúceho návrhu, vyjadril k niektorým výhradám, ktoré dosiaľ k nemu z úst politikov, ale i publicistov zazneli.

    1. Ide tiež o retroaktívne riešenie. I keď sa dá s týmto názorom do určitej miery polemizovať, uznávam, že je tento argument čiastočne opodstatnený. Je fakt, že v čase, keď boli vydané inkriminované rozhodnutia o amnestii Vladimíra Mečiara, nebola v ústavnom systéme Slovenskej republiky výslovne zakotvená ústavná právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky posudzovať ústavnosť amnestií. Prirodzene, ak sa neprikloníme k niektorým právnym názorom, napríklad pána JUDr. Drgonca, že rozhodnutie o amnestii je tiež všeobecne záväzným právnym predpisom, pretože v takom prípade by bolo možné uplatniť čl. 130 ústavy. Hovorím, že ja sa s týmto názorom nestotožňujem. Napriek tomu je možné povedať aj to, že nepriamo bolo možné prinútiť v tom dobrom zmysle slova Ústavný súd k tomu, aby posudzoval ústavnosť vydania týchto amnestií, a to na základe ústavnej sťažnosti, resp. skôr podnetu poškodeného na základe článku 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Je fakt, že poškodený v tejto kauze túto možnosť nevyužil.

    2. Druhá výhrada spočíva v tom, že ide o alibistické rozhodnutie, ktoré presúva zodpovednosť za rozhodnutie z parlamentu na iný ústavný orgán. S touto výhradou nesúhlasím. Parlament sa pri aplikácii pozmeňujúceho návrhu, ktorý chcem predložiť, nezbavuje zodpovednosti. To by sa stalo len v tom prípade, ak by jednoducho rezignoval na riešenie tohto problému. Tým, že by schválil pozmeňujúce návrhy, by prebral aj časť zodpovednosti. Zdôrazňujem alebo opakujem, že aj pozmeňujúci návrh, ktorý predložím, je svojím spôsobom neštandardný. Jeho nesporná prednosť oproti riešeniu, ktoré navrhujú predkladatelia, je v tom, že zveruje rozhodnutie o ústavnosti amnestií do rúk ústavného orgánu, ktorý je na to povolaný, do rúk orgánu, ktorý je povolaný na posudzovanie ústavnosti a ochranu ústavnosti, teda Ústavného súdu Slovenskej republiky. A tento prístup je v súlade s princípom deľby moci ako jedným z princípov právneho štátu. Pri riešení, ktoré navrhujú poslanci za KDH, sa tradičná právomoc orgánu súdneho typu presúva na parlament. Pri našom riešení to tak nie je, zveruje sa to do rúk orgánu, ktorý je na to povolaný.

    3. Objavila sa výhrada, že ide o komplikované a zdĺhavé riešenie. Ani s touto výhradou nesúhlasím. V takom komplikovanom prípade, ako je kauza zavlečenia Michala Kováča mladšieho v kontexte s amnestiami, ktoré boli vydané, jednoduché riešenie neexistuje. Chcem veriť, že pod touto výhradou sa neskrýva nedôvera v nezávislosť orgánov činných v trestnom konaní po prípadnej zmene mocenských pomerov.

    4. Štvrtá výhrada, ktorá sa tiež objavila, spočíva v tom, že Ústavný súd by nemusel prípadne vo svojom rozhodnutí vysloviť nesúlad vydania rozhodnutí o amnestii s Ústavou Slovenskej republiky. Áno, takáto situácia jednoducho môže nastať. V tomto prípade je ale potrebné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky rešpektovať, takýto postoj je plne v súlade s rešpektovaním nezávislosti súdnej moci a ostatných princípov právneho štátu.

    Dovoľte mi teraz, aby som predložil pozmeňujúci, resp. pozmeňujúce návrhy.

    1. V názve zákona sa slovo "zrušení" nahrádza slovami "posúdení ústavnosti".

    2. V článku I - článok I znie:

    (1) Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne na návrh najmenej pätiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky alebo vlády Slovenskej republiky o súlade článku 5 a článku 6 rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998 uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z. a rozhodnutia o amnestii zo 7. júla 1998 uverejneného pod číslom 214/1998 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky.

    (2) Návrh podľa ods. 1 sa môže podať do 6 mesiacov odo dňa účinnosti tohto ústavného zákona, inak na neho Ústavný súd Slovenskej republiky neprihliada.

    (3) O návrhu podľa ods. 1 rozhodne Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne.

    3. V článku II sa slová "účinnosťou tohto ústavného zákona" nahrádzajú slovami "právoplatnosťou rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým vysloví nesúlad článku 5 a článku 6 rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998, uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z. a rozhodnutia o amnestii zo 7. júla 1998, uverejneného pod číslom 214/1998 Z. z., s Ústavou Slovenskej republiky".

    Tento návrh je v súlade s rokovacím poriadkom podpísaný všetkými prítomnými poslancami z poslaneckého klubu SDĽ. Týmto pozmeňujúcim návrhom vyjadrujú aj svoj postoj ku konečnému hlasovaniu o tomto ústavnom zákone.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Štyria páni poslanci sa hlásia s faktickými poznámkami, posledný pán poslanec Brňák. Pán poslanec Cuper je prvý.

  • To si naozaj skutočne zaslúži obdiv, pán Orosz, ako dlho viete hovoriť o ničom. Jednoducho ste sa mohli pre pána Palka vyjadriť oveľa jednoduchšie. Pilát Pontský povedal sanhedrínu: "Odsúďte si ho, ja nenachádzam na ňom viny." Tomu by bol pán Palko rozumel oveľa zreteľnejšie ako vašim marxisticko-leninským vývodom, ktoré sú tak či tak hlúpou obhajobou vášho budúceho rozhodnutia, že budete súhlasiť, aby vládna koalícia zotrvala, takže budete hlasovať za konečný verdikt pána Palka. Ale raz to príde aj na vás.

    Chápal by som vašu snahu, pán kolega Orosz, ako seriózny námet do diskusie vtedy, ak by ste jednoznačne povedali, že ak sa treba dopátrať spravodlivosti, tak by sa museli zrušiť aj amnestie Michala Kováča staršieho, ktoré dal korunným svedkom v tejto kauze a tomu, koho vy nazývate poškodeným, to znamená, svojmu synovi. Lebo bez vypočutia Fegyveresa, ktorého sľubujú už štyri roky vypočuť, ešte stále nebol vypočutý a pán Pittner sa posledný mesiac snažil vyhovoriť aj s pánom Ivorom nejakými nezmyselnosťami, ktorým sa budem venovať v pondelok, na to, ako nevypočuť Fegyveresa. Ale aj keby ho rovno vypočuli, on už dávno nie je vierohodným svedkom, lebo je amnestovaný.

    Ďalej chcem povedať, že amnestia, milosť je len jednou z foriem amnestie, a ak to nevie jeden docent v tomto sneme, tak robí hanbu Univerzite Komenského. Mal by radšej mlčať a nehovoriť k veci, pretože už mi dva roky sľubuje nejaké definície amnestie od svojich amerických učiteľov a stále ich do tohto parlamentu nedoniesol. Bol by som rád, keby tiež nešíril demagógiu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Orosz, vy ste vymenovali v prvej časti svojho príspevku niekoľko nevýhod z toho, keď bude tento zákon prijatý, aj keď tento zákon prijatý nebude. Jednoznačne z vášho príhovoru vyplynulo, že je viac nevýhod, keď tento zákon nebude prijatý. Medzi nimi platí aj veta, ktorá je veľmi zrozumiteľná, že pokiaľ tento zákon teraz neprejde ústavnou väčšinou, tak už nikdy tí, ktorí sú aktérmi týchto činov, nebudú môcť byť potrestaní.

    V každom období spoločnosti sú isté medzníky, keď musia byť isté princípy. Také princípy, ako je princíp dôvery v právo a princíp zákazu zneužívania práva a spravodlivosť viac než súčasné alebo aktuálne právo. Myslím si, že v tomto prípade ide presne o tento princíp alebo o vec a bude aj na Strane demokratickej ľavice a aj osobne na vás, či tento zákon prejde a či aktéri, o ktorých sa domnievame, podčiarkujem, domnievame, že stoja za týmito aktmi, budú môcť byť potrestaní, alebo nebudú môcť byť potrestaní. A to je to najpodstatnejšie, prečo KDH tento ústavný zákon do Národnej rady predložila.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja na margo vystúpenia pána poslanca Orosza s viacerými myšlienkami súhlasím, ale musím zdôrazniť jednu skutočnosť, ktorá určite nie je pre neho neznáma, že toto všetko je do budúcnosti, to nerieši prípad teraz.

    Ďalej by som upozornil na nebezpečenstvo, on to spomenul, nebezpečenstvo retroaktivity a dôvera v právo, v právny systém.

    Tretia moja poznámočka, návrh, ktorý predniesol, myslím si, že mení celú filozofiu zákona, takže neviem, či má charakter pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Orosza v tom smere, že poslanci Hnutia za demokratické Slovensko už dali zásadné vystúpenie k tomuto návrhu v rámci predchádzajúceho návrhu ústavného zákona, ktorý bol presný a totožný s tým, o ktorom sa rokuje teraz. Ale chcel by som zareagovať na vyjadrenie, ktorým pán predseda ústavnoprávneho výboru reagoval z polohy akejsi právno-filozofickej. Hovoril o tom, že v podstate zákon je potrebné prispôsobiť princípu spravodlivosti.

    Chcem sa opýtať, pán predseda, akým spôsobom je možné reagovať napríklad v takej kauze, keď v minulosti bola vzbura v Leopoldove, keď vrah Polgári beštiálnym krutým a neľudským spôsobom zavraždil viacerých ľudí. Prečo ste v tom čase práve z tohto princípu spravodlivosti nežiadali zmeniť náš právny poriadok a žiadať trest smrti pre tohto človeka? A zároveň si odpoviem: práve preto, lebo civilizovaný právny poriadok v rámci Európy hovorí o tom, že trest smrti sa nepripúšťa.

    A presne taký civilizovaný právny poriadok Európy a v rámci celého sveta hovorí, že jednoducho amnestie nie je možné zrušiť, ani nie je možné zmeniť. A o to tu ide. Vy nemôžete z hľadiska ani vášho návrhu riešiť situáciu, ktorá bola v minulosti. Hovoril o tom práve predrečník pán Kandráč, keď povedal, že váš návrh sa tiež dotýka minulosti, tiež sa dotýka retroaktivity a tiež je totožný a presne taký istý, ako je uvedený v návrhu. Ak by ste vašu úvahu dali pro futuro de lege ferenda, z hľadiska budúcnosti môžeme uvažovať o vašom návrhu. Ale ak to chcete riešiť z hľadiska minulosti, neriešite veci tak, ako sa riešiť majú a ste v rozpore s...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Orosz chce reagovať na vystúpenia.

  • Ďakujem pekne.

    Stručne zareagujem na pána poslanca Cupera. Nech ctená snemovňa posúdi, kto vie dlhšie a lepšie rozprávať o ničom, či ja alebo pán poslanec Cuper. Chcem len priklincovať, že docent Cuper naozaj nedokáže rozlíšiť medzi milosťou a amnestiou. Nechcem opakovať to, čo už povedal pán poslanec Kresák.

    Pánu poslancovi Muránskemu - súhlasím s tým, že treba riešiť tento problém a ja som naznačil v mene určitej skupiny poslancov riešenie, ktoré by mohlo byť schodné. Je na našom konečnom rozhodovaní, či sa k nemu prikloníme.

    K vystúpeniu pána Kandráča sa nechcem obšírnejšie vyjadrovať. To sú problémy, o ktorých sa dá dlho diskutovať. V každom prípade vydaním rozhodnutí o amnestii z roku 1998 nastala absolútne neštandardná situácia a veľmi by sme chceli, aby sa také niečo u nás neopakovalo. Z toho hľadiska popri rokovaní o tomto ústavnom zákone treba hľadať iné mechanizmy v našom právnom poriadku, aby sa to, čo sa stalo, neopakovalo.

    Pán poslanec Brňák takisto reagoval viacerými vecami, o ktorých sa dá veľmi veľa rozprávať. Zdôrazňujem, že som poukázal na to, že tak ako boli neštandardné amnestie, neštandardný je aj môj pozmeňujúci návrh. Je ale oveľa priechodnejší a oveľa prijateľnejší ako návrh, ktorý predkladá skupina poslancov za KDH.

  • Posledný do rozpravy prihlásený je pán poslanec Gašparovič.

  • Ďakujem.

    Vážený pán podpredseda,

    kolegyne, kolegovia,

    tento problém v rokovacej miestnosti pretrváva dlho. Dokonca raz sme už o ňom diskutovali a raz sme ho už zmietli zo stolov a neodporučili sme navrhovateľom predkladať takýto návrh. Národná rada vo všetkých výboroch už niekoľkokrát prerokovala tento návrh a výsledok je stále ten istý. Neodporúča až na jeden výbor, výbor kultúrny.

    Panie poslankyne, páni poslanci, zase sme tu a opakujeme všetky argumenty, ktoré už toľkokrát odzneli. Nebudem všetky opakovať, ale pokúsim sa aspoň niekoľkými slovami povedať, že skutočne ide o návrh, ktorý nie je akceptovateľný pre nás poslancov Národnej rady.

    Odzneli názory, že je rozdiel medzi milosťou a amnestiou. Chcem len povedať, že rozdiel je v názve, ale nie v obsahu, pretože aj amnestia je druh milosti. Ak mi to niekto chce vyvrátiť, že to nie je tak, prosím, nech mi povie. Panie poslankyne, páni poslaci, ak sa raz stane trestný čin z pohľadu práva činom, o ktorom sa nebude rozhodovať, za ktorý sa nebude ukladať trest, už nikdy sa nemôže znovu stať trestným činom. V trestnom práve sa tomu hovorí čin, inak trestný, čiže aj z pohľadu amnestie a milosti sa nehovorí, že skutok, ktorý sa stal, nie je trestným činom, je trestným činom, ale pozerá sa naň inak.

    To inak znamená, z pohľadu prezidenta republiky využiť jeho právo a udeliť milosť alebo amnestiu. Udelenie milosti a amnestie je tak, ako to všetci povedali, nebudem to opakovať, nemenné. Nie je ju možné zrušiť. Nepamätám si z histórie, že by v niektorej krajine došlo k takejto situácii. Dokonca nepoznáme právnu normu ani u nás od ústavy až po nižšie normy, kde by prezident dostal z tohto pohľadu právo autoremedúry, čiže zmeniť svoje rozhodnutie. V iných inštitútoch, inštitúciách môže ten, kto vydá svoje rozhodnutie, po zvážení svoje rozhodnutie zmeniť. V tomto prípade sa ani prezidentovi takéto právo neumožňuje.

    A meniť ústavu z hľadiska určitého konkrétneho jedného skutku vo vzťahu k určitej konkrétnej osobe je unikát, ktorý nepozná, myslím si, žiadne zákonodarstvo. Nestalo sa to nikde. Stalo sa to u nás, ale to nie je ústavný zákon. Obyčajný zákon, keď sme pred niekoľkými týždňami za 24 hodín alebo dokonca ešte kratšie prijali zmenu Trestného poriadku bolo účelové. Splnilo to možno svoj účel, ale bolo to neštandardné, netradičné a takto sa nedá už vôbec rokovať v rámci zmeny a novelizácie ústavy.

    Návrh, ktorý predniesol pán poslanec Orosz, môže byť akceptovateľný z našej strany, ale tak, ako to už povedali predo mnou moji kolegovia, len ako návrh na nový zákon. Forma a navrhované doplnenie alebo ako pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ktorý predkladajú kolegovia z KDH je absolútne legislatívne nemožný, neuskutočniteľný a ak, tak pôjdeme zase proti iným ustanoveniam zákona, napríklad zákona o rokovacom poriadku. Teda, páni poslanci, panie poslankyne, znovu budeme hlasovaním rozhodovať o tom, o čom sme už raz rozhodli a neprijali sme. Neprijali sme preto, lebo to nabúrava všetky demokratické princípy. Ja vás vyzývam, a povedali to už aj moji kolegovia, už len vzhľadom na to, že sú to princípy demokraktických štátov a demokratického práva aj v rámci Európskej únie, nemeňme tieto princípy a zachovajme ich.

    Ďakujem pekne.

  • Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Baco.

  • Ďakujem pekne.

    Dovolím si doplniť pána kolegu Gašparoviča v tom zmysle, že celá táto kauza a jej riešenie v parlamente je dobré práve na jedno jediné, aby si občania Slovenskej republiky uvedomili, aký je rozdiel medzi súčasnou vládnou mocou a predchádzajúcou vládnou mocou. Predsa prvý skutok, že udelil amnestiu bez rozhodnutia súdu, bol skutok pána prezidenta Kováča svojmu synovi a jeho kumpánom. Keby sme sa správali tak ako vy, tak sme mohli z toho skutku ťažiť a vyvolávať takú traumu v spoločnosti, ako vy vyvolávate dnes. Venovali sme sa robote, nemárnili sme sily a čas takýmto smerom. Náš vtedajší premiér, zastupujúci prezident to vyriešil tak, že on dal tiež amnestiu na skutky, ktoré ešte neboli odsúdené s tým, že to bola, už som to tu hovoril raz, dámy a páni, podaná ruka. Týmto je to vyrovnané. Zabudnime na to, poďme sa venovať práci. Ale čo robíte vy? Tretí rok vládnete, tretí rok ste pri moci a neustále vyťahujete problém, ktorý vlastne neexistuje, ktorý už podľa mňa nielen týmto gestom, ale aj fakticky právne odborne je skutočne o ničom.

    Dámy a páni, ale čo je najhoršie, skutočne vám berie sily hrabanie sa v týchto veciach, ktoré vôbec nie sú relevantné stavu spoločnosti. Počas vašej vlády klesla na Slovensku životná úroveň za dva roky o 12 %. Skutočne sa spamätajte. Pochopte gesto dobrej vôle, ktoré dal pán Mečiar a začnite sa venovať blahu a rozvoju spoločnosti.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Budem pomerne stručný. Veľa sa tu bavíme o obsahu amnestie a milosti. Kolega Gašparovič sa tiež o tom zmieňoval. Iba jeden príklad z histórie. Najstarší alebo jeden z najstarších zaznamenaných príkladov amnestií siaha do roku 403 p. n. l. do starovekého Grécka. Roku 403 v mestskom štáte Atény vládlo 30 tyranov. Roku 403 vládu 30 tyranov v Aténach zvrhol ľud. Nastúpil, ľud si vybral nového vládcu. Ten pán sa volal Trasivulus. Trasivulus dal prvú zaznamenanú amnestiu, ale Trasivulusova amnestia sa dotýkala občanov, nepadala na 30 tyranov. Zoberme si z toho poučenie.

  • V každom prípade, pán docent Kresák, aj tí tyrani boli občania aténskeho štátu a aj tí ostatní boli, samozrejme, občanmi, takže ste zase nič nepovedali ako obyčajne. Chcem povedať, že sa tu zabúda na princíp vyrovnávajúcej spravodlivosti, ktorý sa vniesol do problematiky, ktorú začala vtedajšia opozícia, ktorá ovládala prezidenta Kováča tým, že dal amnestiu jednak svojmu synovi, jednak amnestoval korunných svedkov. Tým on prvý zabránil vyšetreniu prípadu. Keďže bolo jasné, že môže nastať to, čo tu dnes predvádzate v tomto sneme, bolo snahou zabrániť tomu, aby sa zneužíval tento prípad ešte aj po voľbách na terorizovanie niekoho. Ak ste to zle pochopili, tak je to váš problém.

    Pánu predsedovi Oroszovi chcem povedať, že vždy pichal odzadu a pichá aj dnes. Naozaj tu mlátil dlho a o ničom prázdnu slamu, ktorú sa naučil mlátiť zrejme na Ústrednom výbore Komunistickej strany, kde pôsobil, kde pôsobil u pána prezidenta. Na rozdiel od neho ja som u pána Kováča nepôsobil a nevymýšľal si a nekrivil právo už v prezidentskej kancelárii s pánom Trimajom, lebo za zmareným referendom stojí práve on. A ja mám doma istý dokument, na ktorom je jasne jeho podpis, kde on z úradnej moci prikazoval Štatistickému úradu, aby znížili počet podpisov na petičných hárkoch z 367 na 313, aby Kováč nemohol vyhlásiť referendum. Tak kto z nás viac, pán Orosz, kriví právo a kto si viac vymýšľa a podvádza? Ja už s vami nechcem mať v tomto sneme nič spoločné.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Gašparovič chce reagovať.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pán poslanec Kresák išiel do starého Grécka. Mohli by sme ísť ešte ďalej, ale nemá význam, aby som opakoval niektoré veci, keď amnestia ako prvá bola udelená plebsu. Chcem však povedať niečo iné. Zabúdame na to, že udelenie amnestie má určité opodstatnenia a určité dôvody. Má ich prezident v ústave preto, aby mohol akceptovať, rešpektovať, a to sociálne dôvody, zdravotné dôvody, ekonomické dôvody aj politické dôvody. Ak z týchto hľadísk zistí, že by bolo prospešnejšie nevykonať trest alebo neodsúdiť niekoho, aby neboli porušené niektoré aspekty, ktoré som povedal. Čiže prezident nehovorí o tom, že ruší trest, ale hovorí, že dáva milosť, milosť, hoci rešpektuje, že sa trestný čin stal. V tomto prípade je táto amnestia jednoznačná.

    Chcem ešte dodať aj to, ako chceme prinútiť Ústavný súd, aby zmenil rozhodnutie prezidenta. Porušil prezident ústavu alebo nejaký zákon? Ústava jednoznačne hovorí o tom, že prezident má právo udeliť milosť akéhokoľvek druhu. A čo teraz? Ústavný súd povie, že prezident republiky porušil ústavu? Na základe čoho? Prezident by sa v takomto prípade skutočne dostal do situácie, ak by sme uvažovali v celkom iných intenciách o ňom, akú funkciu má a čo z funkcie môže a nemôže. Hádam si nemyslíme, že by sme potom mohli povedať, že z tohto dôvodu je možné odvolať prezidenta. Ešte raz chcem povedať, prezident neporušil ústavu, a preto nie je možné, aby Ústavný súd o tom rozhodoval.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, na požiadanie pána navrhovateľa vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, do rozpravy sa prihlásil ešte pán navrhovateľ pán poslanec Palko.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie je, ja som rozpravu neskončil, páni poslanci.

    Pán poslanec Palko, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec, ja som rozpravu neskončil, páni poslanci. Pozrite si novelizovaný rokovací poriadok, páni poslanci.

    Pán poslanec Palko, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    podávam pozmeňujúci návrh podľa § 83 ods. 2 rokovacieho poriadku tohto znenia: "Článok rímska III zákona znie: Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia."

    Dôvodom tohto pozmeňujúceho návrhu je otázka, kedy bude vlastne hlasovanie o tomto zákone.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či si žiada záverečné slovo. Áno.

    Procedurálny návrh má pán poslanec Brňák.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby sme protestovali proti tomuto postupu v zmysle procedurálneho návrhu, pretože posledným riadne prihláseným v tejto rozprave bol pán poslanec Gašparovič v rámci ústnej rozpravy a bola skončená rozprava. Nie je možné po jeho vystúpení predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Prosím, ak by vznikli v tomto smere nejaké problémy alebo nejaké rozpornosti, aby bol vyžiadaný stenografický zápis a prípadne, aby sa táto nejasnosť odstránila.

  • Pán poslanec Brňák, presne si pamätám, pán poslanec Gašparovič, resp. pán poslanec Orosz boli poslední ústne prihlásení do rozpravy. Počkajte, ja len dohovorím. Po skončení rozpravy som neuzatvoril rozpravu a pán navrhovateľ a pán spravodajca sa môžu kedykoľvek v rámci rozpravy prihlásiť do rozpravy. Pán navrhovateľ využil právo v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku a prihlásil sa do rozpravy. Bol ako posledný prihlásený. Pán poslanec, pozrite si rokovací poriadok.

    Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči.

  • Pán predseda, ak dôjde k situácii, že ani predsedajúci, ani Národná rada nie je schopná sa na niečom dohodnúť v zmysle toho, že je iný názor na obsah znenia rokovacieho poriadku, žiadam, aby k tejto veci zasadol a rozhodol či už dnes alebo inokedy ústavnoprávny výbor. Na to má právo každý poslanec, to musíte odsúhlasiť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán poslanec, vašu pripomienku rešpektujem, požiadam ústavnoprávny výbor o zaujatie stanoviska.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    už bolo povedané vari všetko k problematike tohto ústavného zákona, preto už nebudem dlho hovoriť, lebo by to bola kópia diskusie, ktorú sme absolvovali v prvom čítaní. Chcel by som sa len poďakovať pánu docentovi Kresákovi, ktorý ako právnik robil istú právnickú záštitu všetkým tým, ktorí sa snažili o prijatie tohto zákona. Poviem už iba jednu vec. Ovídius povedal kedysi dávno pred dvetisíc rokmi: "In de date leges de firmior omnia poset," "Preto sú dané zákony, aby silnejší nemohol všetko." A toto je presne taký zákon, a preto vás prosím, aby ste ho pri hlasovaní podporili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov,

    ktorý ste dostali ako tlač 539.

    Prosím teraz pána poslanca Fedoročka, aby informoval, aby odôvodnil predmetný návrh zákona v Národnej rade.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som odôvodnil v druhom čítaní novelu zákona o zamestnanosti (tlač 539). Prvé čítanie prebehlo v marci tohto roku. S vaším súhlasom sme túto novelu posunuli do druhého čítania. Po tomto kroku sme s druhým predkladateľom, dnes ministrom zdravotníctva pánom Romanom Kováčom začali rokovanie s generálnym riaditeľom Národného úradu práce ohľadom organizačných zmien krajských úradov práce. Na týchto rokovaniach sme našli spoločnú reč s tým, že Národný úrad práce nás ubezpečil, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripravuje novelu zákona o zamestnanosti, kde by sa mali riešiť aj otázky organizačných zmien Národného úradu práce. Do dnešného dňa však takýto zákon v Národnej rade predložený nebol, a preto v druhom čítaní predkladáme tento návrh na vaše odsúhlasenie.

    Dovoľte mi trošku viac k predloženej novele zákona. Táto novela sa pokúša efektívnejšie využiť prostriedky, ktoré v problematike nezamestnanosti a predovšetkým v problematike Národného, resp. v rozpočte Národného úradu práce fungujú. Náš návrh sa skladá z dvoch častí.

    Prvá časť hovorí o tom, aby sme zrušili krajské úrady práce ako nadbytočný orgán. K tomuto mi dovoľte krátke vysvetlenie. Súčasná organizačná štruktúra Úradu práce pozostáva z ústredných krajských a okresných zložiek v rámci samosprávnych výkonných orgánov, pričom nepochybne najdôležitejší význam má okresná zložka, ktorá je v priamom kontakte s nezamestnanými a vykonáva najväčšie množstvo funkcií, ktoré vykonávať má.

    Na krajskej úrovni si môžeme pozrieť, čo zákon predpokladá. Zákon predpokladá na krajskej úrovni pre krajský úrad práce 17 úloh. Z toho je 6 úloh takých, ktoré sú zahľadené samy do seba. Mám na mysli teraz § 1a ods. 2, ktorý hovorí, čo patrí do pôsobnosti krajského úradu. Sú to úlohy, ktorými krajský úrad vlastne rieši svoju vlastnú existenciu. To znamená, schválenie vlastného rozpočtu, rozpracovať správu o činnosti krajského úradu, o jeho hospodárení, riadiť činnosť okresných úradov práce, hospodáriť s finančnými prostriedkami krajského úradu práce, predkladať generálnemu riaditeľovi návrh na zriadenie zariadení na plnenie úloh na úrovni kraja, predkladať generálnemu riaditeľovi návrhy na vymenovanie šéfa krajských úradov a tak ďalej.

    Ďalšie dve úlohy sú určené na kontroly pre okresný úrad. Na kontrolnú činnosť voči okresným úradom v dvoch úlohách alebo dvoch miestnych krajský úrad rozhoduje. Rozhoduje o pokutách a rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu okresného úradu práce. Ďalej má ešte právo správna rada rozhodovať podľa § 96 o výberovom konaní a podľa § 95 o použití návratného príspevku. To sú 4 veci, o ktorých rozhoduje celý krajský úrad. Podotýkam, máme ich 8. Priemerný stav je približne 70 - 80 zamestnancov na týchto úradoch.

    Rovnako by sme mohli hovoriť aj o správnej rade. Správna rada má 11 úloh, z ktorých 6 nesúvisí s riadením krajského úradu práce, 3 sú také, kde sa hovorí o koncepcii a podieľaní sa na stratégii. Myslím si, že usporiadanie, ktoré navrhujeme v našej novele, rieši, bude efektívnejšie, lepšie využije správny fond a zbavíme sa nadbytočných budov. Je samozrejmé, nechceme vytvárať nezamestnaných z pracovníkov krajskeho úradu práce. To by bolo neefektívne, sú to odborníci. Preto v bode 11 nášho návrhu chceme povedať, že body 1 - 10 alebo body 12 - 30 všetky sa týkajú problematiky rušenia krajských úradov práce.

    V bode 11 sme do zákona zakotvili myšlienku, ktorú použil vlastne bývalý pán minister Tkáč pri havarijnej situácii na východnom Slovensku, keď bolo potrebné zriadiť detašované pracovisko, o ktorom ale zákon nepredpokladal, že má byť. Dnes sme ich dostali do zákona, že možnosti, kde je veľká nezamestnanosť extrémna, mohli by okresné úrady práce zriaďovať svoje detašované pracoviská. Tam sme dostali výčitku aj z ministerstva financií, že ideme nad rámec rozpočtu. Nuž, nemyslím si, že áno, pretože na jednej strane treba povedať, že šetríme prostriedky, ktoré sú dané krajským úradom práce. Ak ich zrušíme, na druhej strane ale vytvoríme detašované pracoviská, tieto prostriedky, aj keď pracovné sily môžeme vhodným spôsobom využiť tam, kde to nezamestnaní potrebujú. Nezamestnanému je málo platné, že niekto sedí na kraji a podieľa sa na príprave nejakého dokumentu, pre neho je najdôležitejšie, aby efektívne vykonával prácu pri hľadaní pracovného miesta, pri sprostredkovaní práce a podobne. To je tá prvá časť nášho návrhu.

    Druhý problém je riešenie predovšetkým článku 31 nášho návrhu, problém, ktorý sa dotýka problematiky sezónnych pracovníkov. My vieme, že ak si urobíme štatistiku od roku 1994, sezónni pracovníci sa podieľajú na nezamestnanosti približne od 0,6 - do 2,5 % v čase po sezóne. Sezónni pracovníci sú prepúšťaní z práce, idú na úrad práce a poberajú podporu v nezamestnanosti. Sedia doma a dostávajú podporu, tak ako to určuje zákon. Zákon o zamestnanosti pozná inštitút, ktorý sa volá podpora na udržanie pracovného miesta.

    V zákone sa pôvodne predpokladalo, že tento príspevok na udržanie pracovného miesta sa bude používať len vtedy, ak zamestnávateľ prechádza na inú technológiu a musel by prepustiť zamestnancov. My navrhujeme, aby okresný úrad práce mohol, podotýkam nemusel, ale mohol využiť pre niektorých sezónnych pracovníkov aj tento inštitút, pretože opäť dochádza k strate finančných zdrojov, tento príspevok by bol do výšky podpory v nezamestnanosti. Má to jednu výhodu, a to je, že nezamestnaný by nebol frustrovaný tým, že je prepustený z práce. Frustrovaný obavami, či ho znovu zamestnávateľ prijme na výkon sezónnych prác a po celý čas, keď sezónne práce nevykonáva, mohol by pre zamestnávateľa vykonávať práce, ktoré sú takpovediac málo efektívne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás týmto, žiadam o podporu schválenia tejto novely zákona o zamestnanosti.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mesiarik ako spoločný spravodajca, prosím, aby ste informovali Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov a gestorského výboru, ktorým bol zákon pridelený.

    Pripomínam, že Národná rada uznesením 350 pridelila tento návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorý poverila gestorstvom.

    Gestorský výbor nedostal do 27. novembra, teda do svojho rokovania žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú z výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Chcem vás informovať v spoločnej správe, že návrh zákona odporučil schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením 361 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Ústanoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijali uznesenie k tomuto návrhu zákona.

    Z uznesenia výboru pre financie, rozpočet a menu vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, tak ako ich máte v bodoch 1 - 8 spoločnej správy. Chcel by som zdôrazniť, že spoločná správa bola prerokovaná a schválená výborom pre sociálne veci a bývanie uznesením 267. Zároveň gestorský výbor po rokovaní navrhuje hlasovať o bodoch 1 - 8 spoločnej správy spoločne a tieto body neschváliť a takisto navrhuje gestorský výbor Národnej rade, aby návrh zákona ako celok neschválila. Pokiaľ by Národná rada schválila tento zákon, upozorňujeme a navrhujeme v článku II zmeniť slová "1. júla 2000" na "1. apríla 2001". Je to účinnosť, pretože došlo k polročnému meškaniu rokovania o tomto zákone.

    Ďakujem. Pán podpredseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Pán poslanec Engliš. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    ale hlavne páni predkladatelia,

    podľa mňa je návrh nekompetentný, nič neriešiaci a naopak zasahujúci do systému, ktorý je zakotvený v zákone 387/1996 o zamestnanosti. Stačí sa pozrieť len na to, čo tu pán predkladateľ hovoril. Zníži sa počet pracovníkov, pohybuje sa tam 80, nie je to pravda. Zbavíme sa budov. Akých budov? Krajské úrady, pokiaľ viem, niektoré, nebol som vo všetkých, sú v budovách, kde sídlia aj okresné úrady, čiže neviem, ako sa zbavíme budovy okresného úradu, keď navrhujeme, že niektoré kompetencie by prešli priamo na okresný úrad. Lepšie využijeme prostriedky. O tom sa pobavím na záver.

    Ale vytvoríme detašované pracovisko. To je možnosť aj teraz, pretože sa upravil zákon 387 s tým, že o tom, kde má byť regionálne pracovisko alebo krajský úrad, rozhodne predstavenstvo. A myslím si, že keď už sme o tom debatovali, pretože na tejto pôde sa o tom debatovalo, a keď sa prijal taký návrh, že o tom bude rozhodovať predstavenstvo, tak asi sa už vedelo prečo. Pretože predstavenstvo najlepšie vie posúdiť, kde potrebuje regionálny úrad, pretože sú také úvahy, že sa to bude volať regionálny úrad, ale keďže hovoríme o krajskom úrade, čiže najlepšie vie posúdiť, kde tento krajský úrad má byť.

    Je pravda, že nezamestnanému je jedno, kto sedí na kraji, aké dokumenty tam robí a podobne. To je pravda, jeho to nezaujíma. Nás ale musí zaujímať, kto dokumenty spracúva a či je výhodnejšie, že to spracuje niekto od zeleného stola, ktorý, bohužiaľ, aj z mojej praxe to veľmi dobre viem, ani nevie, kde sú napríklad Sobrance, čo sa tu včera prezentovali. Mnohokrát si Sobrance mýli s rezancami. Prepáčte mi, to je moja osobná skúsenosť s niektorými pracovníkmi ústredných orgánov, že nevedia, ako sa okres a okresné mesto nazýva. Žiaľ, na základe tohto alebo nejakých, neviem akých podnetov, skupina poslancov alebo predkladateľ predložil návrh, ktorý, hovorím, je podľa mňa nekompetentný. Osobne si myslím, že nielen nič nerieši, ale obávam sa, že napomáha niektoré praktiky, ktoré boli zaužívané v bývalom Fonde zamestnanosti, lebo keď povedal pán predkladateľ, že lepšie sa využívajú prostriedky, tak sa lepšie využívajú i prostriedky niekoho, pretože ich z Bratislavy niekto niekomu vždy dirigoval, a potom sa tu objavil Centrogel.

    Takže sa obávam zasiahnutím do systému, ktorý je zakotvený v zákone o zamestnanosti. Zrušením krajských úradov, zistíme tu ďalšie Centrogely, a nielen v Martine, ale aj v Košiciach, pretože záujem niektorých ľudí z centra je jednoznačne riešiť finančné problémy v krajoch, okresoch, o ktorých ani nevedia kde, samozrejme, s tým, že vedia, prečo to robia. Takže pýtam sa aj predkladateľov, ktorí v tejto oblasti nikdy nerobili, kto ich do toho zainteresoval. Už tu bol určitý problém a ja to nepovažujem za problém, ale bolo tu dnes naznačené, že sú určité lobistické skupiny. Myslím si, že aj tento návrh je návrh, ktorý presadzuje určitá lobistická skupina, ktorá vie, prečo to robí. Pretože 10 mld. korún alebo 12 mld. korún, ktoré sa točia v Národnom úrade práce, vie, prečo a ako to má rozdeľovať tak, aby boli pri tom ľudia len z Bratislavy.

    Ja som zásadne proti tomu, aby sme týmto zákonom zasiahli do systému, ktorý je zakotvený v zákone o zamestnanosti a myslím si, že aj samotní predstavitelia Národného úradu práce vedia, prečo bola novela urobená tak, ako bola, že oni majú právo zasiahnuť, ak by bolo nutné zrušiť určitý úrad, pretože pri diskusiách v kuloároch s predkladateľmi sme hovorili aj o tom, že niektoré krajské úrady nepracujú. A ak nepracujú krajské úrady, tak nemáme, myslím si, že nie je vhodné, aby sa menil celý zákon. Takže osobne si myslím, že je tu opäť nejaká lobistická skupina, ktorá má vyslovene záujem, aby finančné toky boli usmerňované tak, ako im to vyhovuje a obávam sa, nie obávam sa, ale myslím si, že predkladatelia asi naskočili možno nevedomky, možno vedomky, neviem to posúdiť, na lopatu tejto lobistickej skupine. Preto si myslím a vyzývam vás páni poslanci, aby ste tento návrh nepodporili a myslím si, že je to v súlade aj s tým, čo sme prerokúvali vo výbore pre sociálne veci a bývanie, pretože jednoducho tento návrh je nekompetentný a nič neriešiaci.

    Ďakujem.

  • Pán navrhovateľ sa nechce vyjadriť k návrhu, pán spravodajca takisto.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o návrhu skupiny poslancov.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu a prosil by som teraz, aby prišiel do rokovacej sály guvernér Exportno-importnej banky Ľubomír Šlahor, aby informoval Národnú radu o ďalšom návrhu bodu programu, ktorým je

    návrh rozpočtu Exportno-importnej banky na rok 2001.

    Pán guvernér, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    Eximbanka Slovenskej republiky predkladá návrh svojho rozpočtu na rok 2001 v zmysle § 31 zákona číslo 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v nadväznosti na termíny ustanovené a na spracovanie posudzovania a schvaľovanie návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2001.

    Návrh rozpočtu Eximbanky Slovenskej republiky na rok 2001 koncentruje jej úsilie v roku 2001 na účinnejšie využívanie svojho ekonomického potenciálu na podporu vývozu. S vysokou dynamikou rastu počítame v návrhu rozpočtu najmä pri refinančných úveroch, pri eskonte bankových zmeniek, eskonte zmeniek klientov, teda pri produktoch v plnom rozsahu podporujúcich export slovenských podnikateľských subjektov.

    Chceme sa v budúcom roku koncentrovať vo väčšej miere najmä na podporu segmentu malých a stredných podnikateľov - exportérov Slovenskej republiky. V nadväznosti na zmeny v štruktúre našich obchodovateľných aktív sa v návrhu rozpočtu na rok 2001 mení i štruktúra výnosov z finančných operácií v prospech výnosov z bankových činností na úkor výnosov z obchodovania na medzibankovom peňažnom trhu.

    V návrhu rozpočtu predpokladáme, že celkové výnosy v roku 2001 by mali byť nižšie ako v roku 2000 približne o 18 % z dôvodu všeobecného poklesu úrokových výnosov z prevažujúcej časti obchodovateľných aktív.

    Na druhej strane náklady Eximbanky sa v jej návrhu rozpočtu na rok 2001 rozpočtujú so znížením približne o 9 % pri miernom raste prevádzkových nákladov približne o 1 %. Daným štruktúrovaním rozpočtových nákladov sa zakladá ďalšia racionalizácia vnútornej činnosti banky, ako aj nevyhnutnosť prehĺbenia kvality rozhodovacích procesov v obchodných aktivitách Eximbanky. Taktiež v návrhu rozpočtu na rok 2001 uvažujeme s poklesom hospodárskeho výsledku oproti očakávaným výsledkom v roku 2000 približne o 35 %, pričom vlastne tento tvorí jediný zdroj prírastku majetku, resp. disponibilných zdrojov na zvýšenie podpory exportu. To znamená, že v tomto návrhu nerátame s dotáciou zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky ani so získaním cudzích zdrojov. Celkove návrh rozpočtu Eximbanky na rok 2001 ráta s podporou slovenského exportu v objeme približne 23 mld. Sk, pričom táto podpora by mala vzrásť oproti očakávaným výsledkom v roku 2000 pri takmer nezmenenom objeme zdrojov približne o 14 %.

    Ak bude vami akceptovaný náš návrh rozpočtu na rok 2001, stane sa účinným nástrojom riadenia všetkých jej rozhodujúcich aktivít, pričom jeho proporcie vytvárajú tlak na vyššiu realizačnú schopnosť banky pri využívaní jej potenciálu na podporu exportu a na celkové zhospodárňovanie a racionalizáciu vlastnej činnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Maňka ako spoločný spravodajca, prosím, aby ste informovali o výsledku rokovania o tomto návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky plénum Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán guvernér,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    výbor pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 31 ods. 1 zákona číslo 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky túto správu výboru o prerokovaní uvedeného návrhu rozpočtu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 828 zo dňa 16. októbra 2000 pridelil návrh rozpočtu Eximbanky na rok 2001 (tlač číslo 838) na prerokovanie výboru pre financie, rozpočet a menu. Zároveň určil výbor pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 558 zo dňa 23. 11. 2000 súhlasil s uvedeným návrhom rozpočtu a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh rozpočtu schváliť. Výbor pre financie, rozpočet a menu schválil svojím uznesením číslo 559 zo dňa 23. novembra 2000 správu výboru.

    Výbor navrhol podľa § 26 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby guvernér Exportno-importnej banky Slovenskej republiky mohol uviesť návrh rozpočtu Exportno-importnej banky na rok 2001 na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, určil ma za spravodajcu výboru a zároveň ma poveril, aby som predniesol správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, aby som navrhol Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy k nej. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tejto správe.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Do rozpravy sa nehlási z prítomných pánov poslancov nikto, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánu guvernérovi a pánu spravodajcovi.

    Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2001,

    ktorý ste dostali ako tlač 821.

    Odporúčam, keďže pán prezident Prezídia Fondu národného majetku predkladá dva body programu, ktorým je aj

    návrh na použitie Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2001 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov,

    uviedol spoločne tieto dva body.

    Pán prezident, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    v zmysle § 28 zákona číslo 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii predkladám Národnej rade na schválenie dva rozpočty Fondu národného majetku. Jeden rozpočet nákladov tzv. malý rozpočet, ďalším bodom je rozpočet tzv. veľký, to znamená odsúhlasenie sumy, s ktorou bude môcť disponovať vláda.

    K malému rozpočtu poviem len pár čísel. Celkové náklady fondu navrhujeme v sume 126,8 mil. korún, oproti tomuto roku je to nárast o 8 %. Položky, ktoré sú rastové, vyplývajú z objektívnych dôvodov, to znamená, že zohľadňujeme to, čo sa očakáva od 1. januára, nárast poštovného, nárast médií, súčasne je nárastovou položkou audit Fondu národného majetku, ktorý je absolútne nutné urobiť na inej úrovni, ako bol robený doteraz z dôvodu predpokladaného čerpania úverov na vyplatenie dlhopisov. Dochádza tiež alebo je navrhovaný nárast miezd po troch rokoch, ktorý kopíruje nárast miezd v štátnej správe, to znamená, 4 % za rok. Oproti tomu znižujeme investičné náklady o 12 %.

    Čo sa týka veľkého rozpočtu, ten zohľadňuje v sebe vami schválený štátny rozpočet, to znamená 22 mld. priamych finančných nákladov, ktoré pôjdu do štátneho rozpočtu, počíta s 8 mld. prevzatia štátnych záruk, teda záruk za štátne úvery, ktoré sa týkajú predovšetkým elektrární. Súčasne zohľadňuje všetky uznesenia vlády, ktoré boli v priebehu roku 2000 prijaté. Taktiež sú v ňom položky, ktoré bude musieť Fond národného majetku vyplatiť pri vyplácaní dlhopisov, to je takmer 30 mld. korún a sú v ňom aj záväzky Fondu národného majetku po splatnosti, ktoré predstavujú cca 6 mld. korún.

    Z predloženého rozpočtu je jasné, že je veľmi napätý a vlastne jeho splnenie je závislé od privatizácie troch najväčších finančných inštitúcií na Slovensku, na privatizácii Transpetrolu a predovšetkým Slovenského plynárenského priemyslu.

  • Ďakujem, pán prezident, za uvedenie návrhov - návrhu rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku, ako aj návrhu na použitie Fondu národného majetku v roku 2001.

    Teraz prosím pána poslanca Anteckého, aby ako spoločný spravodajca výboru informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2001 (tlač 821).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2001.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 828 zo dňa 16. októbra 2000 pridelil návrh na prerokovanie s termínom do 17. novembra 2000 týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na vypracovanie spoločnej správy o výsledku prerokovania vo výboroch a predloženie návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v lehote do 24. novembra 2000.

    Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a gestorský výbor poveril predsedu výboru uznesením číslo 433 z 15. novembra 2000 v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku predložiť spoločnú správu výborov. Iné Výbory Národnej rady Slovenskej republiky správu neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 21. novembra 2000 a uznesením číslo 545 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 15. novembra 2000 a uznesením číslo 433 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2001 schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy.

    Súčasne poveril uznesením výboru číslo 433 z 15. novembra 2000 spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a poveril ho oprávneniami podľa § 79 ods. 5.

    Pristúpim k oboznámeniu s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky k rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2001.

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov

    A. schvaľuje rozpočet nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2001 vo výške 126 821 000 korún, v tom prevádzkové náklady 119 931 000 korún, investičné náklady 6 890 000 korún;

    B. odporúča prezidentovi Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky zabezpečiť účelovú úspornosť a hospodárnosť použitia finančných prostriedkov na činnosť Fondu národneho majetku Slovenskej republiky."

    Toľko k návrhu na uznesenie.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že sa nikto nehlási ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o týchto dvoch bodoch programu za skončenú.

    Ďakujem pánu prezidentovi Prezídia Fondu národného majetku a pánu poslancovi Anteckému, spoločnému spravodajcovi.

    Prerušujem rokovanie o týchto dvoch bodoch programu.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 2001.

    Prosím, aby Národnej rade Slovenskej republiky odôvodnil predmetný návrh rozpočtu podpredseda predstavenstva Národného úradu práce pán Ing. Miroslav Knitl.

    Pán inžinier, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    milé poslankyne,

    vážení poslanci,

    dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu predstavenstva a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny predložil návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 2001.

    Návrh rozpočtu sa predkladá na schválenie Národnej rade v zmysle ustanovenia § 9 písm. f) a § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti.

    Východiskom zostavovania rozpočtu bola očakávaná skutočnosť roku 2000 a vývoj makroekonomických ukazovateľov v oblasti zamestnanosti doplnený o prognostické údaje Národného úradu práce spracované na základe dlhodobých analýz. Celkové zdroje Národného úradu práce na rok 2001 sú rozpočtované v sume 12 648 mil., z toho príjmy v celkovej sume 11 049 mil.

    Výdavky Národného úradu práce na rok 2001 sú vykvantifikované vo výške 11 177 mil. Predikované bilančné saldo zdrojov a výdavkov k 31. 12. 2001 je v sume 1 471 mil., čo predstavuje zostatok prostriedkov základného fondu vo výške 300 mil., schodok prostriedkov správneho fondu vo výške mínus 77 mil. a zostatok prostriedkov rezervného fondu v sume 1 248 mil.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Teraz poprosím pána poslanca Engliša, ktorého určil gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru.

    Pán poslanec Engliš, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Národného úradu práce na rok 2001 (tlač 788).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 828 zo dňa 16. októbra 2000 pridelil návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 2001 predložený Predstavenstvom Národného úradu práce na rokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Výbory mali prerokovať predložený návrh do 17. novembra 2000 s tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský podáva Národnej rade Slovenskej republiky správu o prerokovaní návrhu vo výboroch spolu s návrhom uznesenia najneskôr 3 dni po schválení zákona o štátnom rozpočte na rok 2001. To spĺňame.

    Priebeh výsledkov prerokovania bol takýto:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 2001 dňa 15. novembra tohto roku a vo svojom uznesení číslo 257 konštatoval, že návrh rozpočtu bol predložený v súlade s § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov v termíne predloženia návrhu štátneho rozpočtu. Výbor vyslovil súhlas s návrhom rozpočtu a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 2001 schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 2001 až dňa 22. novembra 2000. Výbor svojím uznesením číslo 546 vyjadril súhlas s návrhom rozpočtu a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky rozpočet schváliť.

    Celkové zdroje Národného úradu práce na rok 2001 sa rozpočtujú vo výške 12 648 172 tisíc korún, výdavky celkom vo výške 11 176 960 tisíc korún, z toho výdavky základného fondu vo výške 8 944 360 tisíc korún, správneho fondu vo výške 1 532 600 tisíc korún, garančného vo výške 700 mil. korún a tvorba rezervného fondu v bežnom roku sa predpokladá vo výške mínus 86 580 tisíc korún, zostatok v rezervnom fonde tvorený v súlade s § 77 ods. 2 zákona číslo 387/1996 Z. z. by mal dosiahnuť úroveň 1 248 mil. korún.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor sa oboznámil s výsledkami rokovania vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a gestorský výbor nedostal ďalšie stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, a preto výbor schválil spoločnú správu na svojom rokovaní dňa 27. novembra 2000 uznesením číslo 269.

    Poveril ma ako spoločného spravodajcu podať Národnej rade Slovenskej republiky túto správu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Národného úradu práce na rok 2001 vo výboroch a predložiť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou spoločnej správy a ktoré máte k dispozícii na stoloch.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie informácie, správu gestorského výboru.

    Páni poslanci, otváram rozpravu. Nehlási sa do rozpravy nikto z prítomných pánov poslancov, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánu poslancovi Englišovi a pánu podpredsedovi predstavenstva Knitlovi za uvedenie návrhu.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu rokovania. Páni poslanci, prosil by som ešte, keby sme prerokovali, keďže sú prítomní v Národnej rade Slovenskej republiky pán predseda Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne Demeš a pán predseda Správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne Martančík, aby sme tieto dva body prerokovali a po týchto dvoch bodoch prerušili rokovanie 43. schôdze Národnej rady.

    Teraz by som poprosil pána Martina Demeša, aby uviedol

    návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2001,

    ktorú ste dostali ako tlač 797.

    Pán predseda, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážené predsedníctvo,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som z poverenia správnej rady uviedol návrh správneho rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorý správna rada prerokovala 11. októbra a v štruktúre, ktorá je predložená, sme poslali na rokovanie Národnej rady.

    Na úvod chcem povedať, že sme predložili dve alternatívy. Jedna rešpektovala reálne výdavky tohto roku a druhá, ktorá rešpektuje už schválený návrh zákona o štátnom rozpočte, takže ja sa budem venovať len tej časti, ktorá je na aktuálny stav, lebo Všeobecná zdravotná poisťovňa musí rešpektovať tú platbu štátu a Národného úradu práce, ktorý je schválený v zákone o štátnom rozpočte na rok 2001.

    Z návrhu poistného rozpočtu vyplýva, že zdroje použité z fondov budú rozpočtované v celkovej výške 36,1 mld. Sk a z celkového použitia fondov najväčší podiel budú tvoriť výdavky základného fondu v celkovej výške 34 mld. Prostriedky určené na financovanie výkonov zdravotnej starostlivosti budú v objeme 20,2 mld. a v prepočte na poistenca to bude toľko isto ako v roku 2000. Na vykrytie liekov, na zdravotné pomôcky a lieky dávame 12,4 mld., čo je nárast o 3,6 %, hoci predpokladaný nárast je 12 - 13 %, čo bude niesť so sebou pomerne veľké napätie. Predpokladáme, že bude nutné rozpustiť rezervný fond a previesť do základného fondu a z účelového fondu tak ako po iné roky budeme hradiť hlavne finančne mimoriadne náročné výkony ako hemokoagulačné faktory, rastový hormón a podobne. Prostriedky správneho fondu sa použijú na krytie prevádzkových nákladov a investícií pri celkovom počte 1 850 pracovníkov.

    Na záver považujem za potrebné zdôrazniť ešte pár skutočností. Pre nedostatok zdrojov nebolo možné do návrhu zapracovať utlmenie deficitu z predchádzajúceho roku, t. j. z roku 2000, ktorý sa ku dnešnému dňu vyšplhal na 4 mld. Sk, ani splátky finančných výpomocí, ktoré sú splatné v roku 2001 v celkovej výške okolo 0,5 mld. a ani vysporiadanie záväzkov za zdravotnú poisťovňu Perspektíva v likvidácii, kde sa odhaduje celková suma približne v 2 mld.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne je postavený v zmysle zákona ako vyrovnaný, ale jeho realizácia je spojená s určitými očakávaniami a rizikami, ktoré Všeobecná zdravotná poisťovňa uvádza v rozpočte. Správna rada a vedenie poisťovne bude neustále vyhodnocovať plnenie rozpočtu najmä vo vzťahu k realizácii transformačného procesu a bude prijímať opatrenia v rámci svojej kompetencie tak, aby minimalizovala nežiaduce dosahy finančnej krízy, v ktorej sa systém bude nachádzať aj v roku 2001.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám na záver môjho vystúpenia pogratuloval k prijatiu návrhu zákona o štátnom rozpočte a ku sviatkom poprial príjemné prežitie a do Nového roku veľa šťastia a spokojnosti.

  • Ďakujeme, pán predseda.

    Teraz prosím pána poslanca Ferkóa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu v gestorskom výbore.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2001.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 828 zo 16. októbra 2000 pridelil návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2001 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a gestorskému Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie do 17. novembra 2000.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo začal rokovať o predloženom návrhu rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2001 21. novembra 2000. Výbor svojím uznesením číslo 144 prerušil rokovanie o návrhu poistného rozpočtu s tým, že uvedený návrh výbor prerokuje až po schválení návrhu zákona o štátnom rozpočte v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený návrh dňa 30. novembra 2000. Výbor svojím uznesením číslo 564 vyjadril súhlas s predloženým návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2001 schváliť s tým, že navrhol znížiť výdavky správneho fondu o 200 mil. Sk a o túto sumu zvýšiť výdavky základného fondu zdravotného poistenia.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo skončil rokovanie o poistnom rozpočte Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2001 dňa 14. decembra 2000. V prijatom uznesení číslo 155 s ním vyslovil súhlas a odporučil jeho schválenie v Národnej rade.

    Výbor predpokladá, že celková tvorba fondov a ich použitie dosiahne úroveň 36 096 800 tis. Sk. V základnom fonde zdravotného poistenia sa použije 34 009 619 tis. Sk, v rezervnom fonde 145 288 tis., v účelovom fonde 634 851 tis. Sk a v správnom fonde 1 276 042 tis. Sk.

    Výbor sa ako gestorský oboznámil s výsledkom prerokovania vo Výbore Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Gestorský výbor nedostal žiadne ďalšie stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov.

    Zároveň ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie uvedené v prílohe tejto správy. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 2001 odôvodnil na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predseda Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne Dr. Martin Demeš.

    Súčasťou správy sú aj pozmeňujúce návrhy, ktoré budem uvádzať pri hlasovaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu gestorského výboru.

    Pán poslanec Tatár sa hlási ako jediný do rozpravy.

    Máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi predložiť krátky návrh uznesenia k prerokovanému bodu programu (tlač 797) návrh rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Návrh znie:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky vykonať nezávislý medzinárodný audit hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne a výsledok auditu predložiť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo."

    Zároveň chcem povedať, že budem v hlasovaní podporovať pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, nakoľko sa na nich zhodol náš výbor pre financie, rozpočet a menu.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Ďakujem pánu predsedovi Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu rokovania, ktorým je

    návrh poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2001.

    Prosím pána predsedu Správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne Rudolfa Martinčíka, aby informoval Národnú radu o predloženom návrhu.

    Pán predseda, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    Spoločná zdravotná poisťovňa predkladá podľa zákona o Spoločnej zdravotnej poisťovni návrh poistného rozpočtu na rok 2001.

    Rozpočet poisťovne bol konštruovaný ako bilančne vyrovnaný. Pri jeho tvorbe bol dôraz položený na reálnosť príjmovej stránky rozpočtu so zohľadnením podrobnej kvantifikácie nákladov na jednotlivé druhy poskytovanej zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti vnímame predložený poistný rozpočet do určitej miery ako nereálny na to v tom zmysle, že nie je v ňom možné vyjadriť skutočný úmysel hospodárenia s verejnými zdrojmi zdravotnej poisťovne a vyjadrenia jej zdravotnopolitickej orientácie. Nanajvýš je možné jeho prostredníctvom len hľadať metódy účelného a efektívneho rozdelenia dosiahnutých zdrojov, samozrejme, pri uvedomovaní si ich nedostatočnosti.

    Východiskom zostavenia bilančne vyrovnaného poistného rozpočtu bola platná legislatíva, predovšetkým zákon o zdravotnom poistení, zákon o Spoločnej zdravotnej poisťovni, zákon o Liečebnom poriadku a návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2001.

    V príjmovej stránke poistného rozpočtu poisťovňa kalkuluje na rozdiel od predchádzajúcich období so 100-percentnou platbou bežného poistného zo strany Železníc Slovenskej republiky, čím sa očakáva úspešnosť výberu poistného na úrovni 96 %, čo v korunovom vyjadrení predstavuje takmer 6,9 mld. Sk oproti 6,5 mld. Sk v roku 2000.

    Na druhej strane však bude pokračovať predpokladaným vývojom prepad ekonomicky aktívnych poistencov do sociálnej siete, čím dôjde k ďalšiemu poklesu príjmov v tejto oblasti i v roku 2001.

    Výdavková stránka poistného rozpočtu je konštruovaná na cieľovú sumu 5,8 mld. SK, z toho na základnú zdravotnú starostlivosť len 4,7 mld. Sk, a to z dôvodu, že Spoločná zdravotná poisťovňa je neúmerne v rámci solidarity zaviazaná odvádzaním svojich zdrojov do povinného prerozdelenia poistného.

    V rámci tejto solidarity poisťovňa prispeje do zdrojov ostatných zdravotných poisťovní sumou 1,8 mld. Sk, čo je takmer 26 % jej príjmov. Výdavky poisťovne sú orientované do rozhodujúcich prvkov systému poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorými bezo zvyšku sú: ústavná starostlivosť, primárna a špecializovaná ambulantná starostlivosť, výdavky na liečivá a zdravotnícke pomôcky, kúpeľná a špecifická zdravotná starostlivosť.

    Ako už bolo uvedené, tieto výdavky v žiadnom prípade nepokryjú potreby z jednotlivých dôvodov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čím aj v roku 2001 bude dochádzať k nárastu prepadu medzi potrebami a reálnymi zdrojmi ich financovania.

    Správna rada Spoločnej zdravotnej poisťovne prerokovala a schválila návrh poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2001 a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť poistný rozpočet Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2001 v celkovej výške tvorby a použitia fondu 5 802 126 Sk.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť, prajem vám príjemné Vianoce a krásny Nový rok.

  • Ďakujem, pán predseda. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Pani poslankyňa Záborská bola určená gestorským výborom ako spravodajkyňa k tomuto bodu programu.

    Máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda správnej rady,

    kolegyne a kolegovia poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady pre zdravotníctvo a financie, rozpočet a menu, ktoré boli určené predsedom Národnej rady na prerokovanie navrhovaného návrhu rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne, pričom ako gestorský výbor bol určený výbor pre zdravotníctvo.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený návrh 30. novembra a vyjadril súhlas s predloženým návrhom a odporučil Národnej rade návrh poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne schváliť s uvedenými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré máte v prílohe B spoločnej správy.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo rokoval o tomto návrhu 21. novembra, prerušil rokovanie a pokračoval 14. decembra, kde sa ako gestorský výbor oboznámil aj so stanoviskom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    V prijatom uznesení vyslovil súhlas a odporučil jeho schválenie v Národnej rade s tým, aby celková tvorba fondov bola uvedená tak, ako je v uznesení Národnej rady. Zároveň gestorský výbor vyjadril súhlas s prijatím uznesenia, ktoré bolo odporučené Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    O návrhu rozpočtu, ako aj o pozmeňujúcich návrhoch budeme hlasovať pri záverečnom hlasovaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni, spoločnej spravodajkyni.

    Pán poslanec Tatár sa hlási do rozpravy ako jediný. Nech sa páči, pán poslanec Tatár.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    vážený pán predseda správnej rady,

    dovoľte mi predložiť na hlasovanie návrh, ktorý znie:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky vykonať nezávislý medzinárodný audit hospodárenia Spoločnej zdravotnej poisťovne a výsledok auditu predložiť Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo."

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánu predsedovi, pani poslankyni.

    Prerušujem rokovanie 43. schôdze Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny.

    Prajem vám všetkým príjemnú dobrú noc.