• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram druhý rokovací deň 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Vladimír Bajan, Alojz Engliš, Robert Fico, Milan Hort, Anton Juriš, Ladislav Orosz, Milan Rehák, Vojtech Tkáč. Na zahraničnej služobnej ceste je podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Béla Bugár a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky: Anna Záborská, Ján Cuper, Barnabás Ferkó, Peter Osuský a Jaroslav Paška.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, v mene štyroch poslaneckých klubov SDK, SDĽ, SMK a SOP predkladám procedurálny návrh, aby o novele zákona o stavebnom sporení, ktorú ste mali v bode 5 pod tlačou číslo 760 a o novele zákona o zdravotnom poistení v bode pod číslom 10 schváleného programu v tlači 765 sme hlasovali až v stredu 25. októbra.

    Ďalej podávam návrh, že tento týždeň budeme rokovať v piatok do 12.00 hodiny a aby schôdze výborov sa uskutočnili v pondelok a v utorok na budúci týždeň, to znamená 23. a 24. októbra a schôdza by pokračovala v stredu 25. októbra 2000 o 9.00 hodine.

    Body, ktoré sú určené na prerokovanie v utorok, začnú sa prerokúvať logicky v stredu.

    Dávam hlasovať, páni poslanci, o návrhu, ktorý znel, aby sme presunuli hlasovanie o bodoch pod tlačou číslo 760 a pod tlačou 765, o týchto vládnych návrhoch zákonov na stredu 25. októbra 2000. Potom dám hlasovať o ďalšom návrhu.

    Prosím, páni poslanci, aby ste sa prezentovali. Budeme hlasovať o návrhu, ktorý ste počuli ako prvý v mene štyroch poslaneckých klubov. Prosím, aby ste hlasovali, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili a o novele zákona o stavebnom sporení budeme hlasovať podobne ako o novele zákona o zdravotnom poistení pod bodom číslo 5 a 10 v schválenom programe v stredu 25. októbra.

    Ďalej som podal návrh, aby sme rokovali tento týždeň do 12.00 hodiny v piatok a rokovali najbližšie potom až 25. októbra 2000 o 9.00 hodine s tým, že body programu určené na utorok začneme prerokúvať v stredu.

    Prosím, aby ste hlasovali o návrhu, ktorý som podal. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili aj tento procedurálny návrh.

    Takže ešte raz, rokovať budeme v piatok do 12.00 hodiny. Rokovania výborov budú v pondelok, v utorok na budúci týždeň a v stredu začne rokovať Národná rada na svojej schôdzi o 9.00 hodine programom, ktorý bol pôvodne určený na utorok budúceho týždňa.

    Vážení páni poslanci,

    vážené panie poslankyne,

    pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o správach finančnej kontroly.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 766. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslom 807.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesla návrh zákona o správach finančnej kontroly.

    Zákonom Národnej rady číslo 254/1993 Z. z. o územných finančných orgánoch v znení neskorších predpisov boli zriadené územné finančné orgány, ktorými sú Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, daňové úrady a správy finančnej kontroly. Uvedený zákon vymedzuje pôsobnosť, postavenie, ako i práva a povinnosti nielen zamestnancov územných finančných orgánov, ale aj práva a povinnosti kontrolovaných subjektov. V nadväznosti na koncepciu rozvoja územných finančných orgánov bol ešte v roku 1999 vypracovaný návrh nového zákona, ktorý bol aj prerokovaný v Legislatívnej rade vlády v novembri minulého roka.

    V Legislatívnej rade vlády bolo rozhodnuté, aby doterajší zákon o územných finančných orgánoch bol nahradený dvoma samostatnými zákonmi, a to zákonom o daňových orgánoch a zákonom o správach finančnej kontroly. Návrh zákona o správach finančnej kontroly bol prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky dňa 27. 9. tohto roku.

    Predkladaný návrh zákona s navrhovanou účinnosťou od 1. 1. 2001 v zásade nemení správy finančnej kontroly ako orgánov štátnej správy. Ponechávajú sa naďalej tri správy finančnej kontroly so sídlom v Bratislave, vo Zvolene a v Košiciach s doterajšou územnou pôsobnosťou vymedzenou podľa územnej pôsobnosti krajov.

    Nadväzne na novelu zákona o správe majetku štátu a zákona o rozpočtových pravidlách sa novo upravuje pôsobnosť a právomoc správ finančnej kontroly na úseku kontroly, a to tým, že sa rozširuje ich kontrolná pôsobnosť o finančné prostriedky poskytnuté zo zahraničia a na financovanie projektov podľa medzinárodných zmlúv a ďalej o kontrolu správy a nakladania s majetkom štátu.

    V súvislosti s koncepciou rozvoja územných finančných orgánov dochádza k presunom kontrolnej pôsobnosti dotýkajúcej sa dotácií poskytovaných zo štátneho rozpočtu a štátnych fondov právnickým a fyzickým osobám, ktoré sú v súčasnosti v kontrolnej pôsobnosti daňových orgánov. To nadväzuje aj na odporúčania Medzinárodného menového fondu, technickej misie, ktorá nám pomáha pripravovať reformu daňovej správy. Vychádzajúc zo zmluvných záväzkov deklarovaných v Európskej dohode o pridružení so zreteľom na ustanovenia v článkoch 69 a 70 a zo záverov skríningových rokovaní v rámci kapitoly číslo 28 a číslo 29 návrh zákona korešponduje s niektorými ustanoveniami sekundárnej legislatívy Európskych spoločenstiev o pomoci kandidátskym krajinám v rámci predvstupovej stratégie, ako je PHARE, ISPA, SAPARD.

    Jedným zo záverov návrhu zákona je aj posilnenie právomocí správ finančnej kontroly o kontrolnú činnosť v nadväznosti na čerpanie finančných prostriedkov poskytovaných z národného fondu. Návrh zákona znamená určitý pokrok v procese približovania sa práva a značným spôsobom pozitívne ovplyvní prístupový proces Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Vážená poslanecká snemovňa, dovoľte mi, aby som vás požiadala o podporu návrhu zákona o správach finančnej kontroly.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľa.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslancovi Milanovi Benkovskému.

    Pán kolega, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona o správach finančnej kontroly pod tlačou 766 ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

    Predložený vládny návrh zákona o správach finančnej kontroly je súčasťou predvstupových procesov a nanovo upravuje pôsobnosť a právomoc správy finančnej kontroly. O význame tohto kroku, o konkrétnom zámere hovorila pani ministerka Brigita Schmögnerová.

    Chcel by som preto len zvýrazniť, že v zásade ide o rozšírené kontrolné pôsobnosti: po prvé na finančné prostriedky poskytnuté zo zahraničia, po druhé na kontrolu správy a nakladania s majetkom štátu, po tretie na kontrolu dotácií poskytovaných zo štátneho rozpočtu, a to najmä v oblasti dotácií na teplo a spoločensky účelné pracovné miesta, dotácie do poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu a dotácie poskytované výrobnými družstvami. Navrhovaný zákon má prispieť k zefektívneniu práce územných finančných orgánov, k čomu má prispieť aj zmena ich štruktúry. Novela zákona, ako je uvedené v dôvodovej správe, predpokladá presun kontroly dotácií z daňových orgánov na správy finančnej kontroly a s tým súvisiacu delimitáciu 120 pracovníkov, ako i príslušných výdavkov v objeme viac ako 40 miliónov Sk. Práve návrh zákona o správach finančnej kontroly bude nadväzovať na zákon o daňových orgánoch, ktorý vláda schválila a o ktorom budeme rokovať i v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, po skončení rozpravy odporučím, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Zároveň odporučím v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 807 z 2. októbra 2000 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh zákona okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor bude odporúčaný výbor pre financie, rozpočet a menu.

    Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán kolega. Nech sa páči, zoberte si miesto určené pre spravodajcu výboru.

    Dámy a páni, otváram všeobecnú rozpravu. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa niekto ústne hlási do rozpravy. Keďže nikto, uzatváram rozpravu.

    Nech sa páči, pán kolega, môžete uvádzať hlasovanie.

  • Áno, ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby prvé hlasovanie bolo o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporúča tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Dámy a páni, počuli ste návrh. Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Nech sa páči, pán kolega, môžete pokračovať.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 807 z 2. októbra 2000 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 22. novembra 2000 a gestorský výbor do 24. novembra 2000.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať.

  • Dámy a páni, počuli ste prednesený návrh. Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nikto nezdržal.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady ďalším bodom programu, a to prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú ďalšie zákony.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 768. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí pod číslom 809.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh prednesie ministerka financií Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesla návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách. Vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách vláda schválila 27. 9. tohto roka.

    Potrebu jeho vypracovania ovplyvnilo viacero dôvodov. Medzi základné dôvody, resp. požiadavky tejto novely zákona patrí snaha zvýšiť finančnú disciplínu pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Táto snaha sa premieta v zákone vo viacerých smeroch. Novým prvkom v hospodárení štátu bude vykazovanie súhrnného deficitu verejného rozpočtu. Chcem len povedať, že dosiaľ poslanecká snemovňa schvaľovala vždy v zákone o štátnom rozpočte rozpočet centrálnej vlády, to znamená to, čo nazývame štátnym rozpočtom. Týmto zákonom od budúceho roku, ale už v tomto roku to pokusne robíme, bude zo zákona potrebné, aby poslanecká snemovňa schvaľovala schodok alebo dúfajme, že v budúcnosti aj prebytok celého verejného rozpočtu.

    Ďalším novým prvkom v zákone o rozpočtových pravidlách je snaha o zavedenie rozpočtovania formou programového rozpočtovania. Je to ďalší prvok reformy štátneho rozpočtu, v ktorom, pokiaľ to pozornejšie sledujete, chceme prejsť postupne v plnom rozsahu na programové rozpočtovania. Už v tomto roku v návrhu zákona o štátnom rozpočte a v rozpočte na rok 2001 sú zavedené niektoré nové prvky, ktoré sa dotýkajú programového rozpočtovania.

    Ďalšou snahou v novele zákona je, aby ešte v čase, pokiaľ budú existovať štátne fondy, čo predpokladám, že niektoré z nich vlastne skončia svoju činnosť až k 1. 1. 2002, bolo zabezpečené lepšie riadenie prostriedkov vynakladaných z týchto fondov. Chcem len upozorniť, že cez fondy sa dostáva približne o niečo menej ako 30 miliárd Sk a naším zámerom je, aby aj táto koruna vynakladaná zo štátnych fondov bola skutočne korunou, ktorá je vynakladaná tak starostlivo ako ktorákoľvek iná koruna, ktorá je zahrnutá v kapitolách štátnych rozpočtov. Samozrejme, že sú tu zahrnuté aj niektoré ďalšie prvky, o ktorých ešte budem hovoriť.

    Chcela by som uviesť, že zároveň touto novelou zákona reagujem aj na naše ambície urýchliť prístupový proces Slovenskej republiky do Európskej únie. Explicitne je tu napríklad úprava nakladania s prostriedkami poskytovanými v Slovenskej republike z predvstupových fondov v rámci spolufinancovania spoločných programov, v rámci ktorých je aj úprava kontroly ich použitia. Aj z tohto dôvodu je v návrhu zákona novodefinovaná finančná kontrola namiesto doterajšej kontroly rozpočtového hospodárenia a súčasne sa na výkon tejto kontroly zakladá týmto zákonom pôsobnosť kontrolných orgánov na výkon kontroly s prostriedkami Európskych spoločenstiev tak, ako sme o tom hovorili pri predchádzajúcom návrhu zákona.

    Všetky tieto návrhy vychádzajú z požiadaviek Európskej únie, aby sa na jej finančné prostriedky nazeralo ako na prostriedky štátneho rozpočtu vrátane kontroly použitia týchto prostriedkov. Chcem upozorniť, že v budúcoročných rozpočtoch prostriedky, ktoré sa budú používať cez Európsku úniu, resp. prostriedky Európskej únie budú rovnako zahrnované do kapitol, budú podrobované rovnakým kontrolným mechanizmom ako ktorékoľvek iné prostriedky. Aj keď nie je ošetrená v tomto zákone problematika verejných financií komplexne, pretože pravdepodobne život nám to ukáže, bude potrebný samostatný zákon o verejných financiách.

    Predložená novela formuluje niektoré nevyhnutné požiadavky na subjekty, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet. Ide napríklad o predkladanie rozpočtov do parlamentu a predkladanie potrebných súhrnných údajov zložiek verejného rozpočtu na účely zostavenia súhrnného schodku, resp. prebytku verejného rozpočtu. Aby bolo takéto vykazovanie v budúcnosti jednotné bez ďalších potrebných a nevyhnutných zásahov očisťovania údajov podľa platných zahraničných metodík, s účinnosťou od 1. 1. 2003 sa navrhuje uplatňovanie jednotnej rozpočtovej klasifikácie príjmov a výdavkov rozpočtov všetkých zložiek verejných rozpočtov. Odložená účinnosť je potrebná z dôvodov nevyhnutných úprav rozpočtovej klasifikácie a ďalších právnych predpisov, resp. účtovných postupov, aby všetky subjekty mohli bezproblémovo prejsť na jednotnú klasifikáciu.

    Chcem len podotknúť, že táto zmena je skutočne jedna z kľúčových zmien a myslím si, že je potrebné, aby si nielen poslanci, ale celá verejnosť začala uvedomovať, že posudzovanie verejných financií sa nemôže redukovať iba na posudzovanie štátneho rozpočtu, ale je skutočne potrebné komplexne nazerať na celý takzvaný verejný rozpočet, ktorý zahrnuje okrem štátneho rozpočtu aj rozpočty Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, Národného úradu práce, miest a obcí a Fondu národného majetku.

    Vážení poslanci, okrem týchto dôvodov návrh obsahuje aj ďalšie čiastkové úpravy doterajších ustanovení, ktorých potreba vyplynula z aplikačnej praxe, z potrieb jednotlivých rezortov, ako aj zo zabezpečenia potrieb štátu schvaľovaných vládou Slovenskej republiky.

    Návrh zákona bol predložený na pripomienky sociálnym partnerom so závermi uvedenými vo všeobecnej časti dôvodovej správy. V zmysle zákona číslo 106/1990 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve bolo zvolané mimoriadne rokovanie predsedníctva rady s cieľom prerokovania navrhovaného zákona. Bohužiaľ Konfederácia odborových zväzov s týmto nesúhlasila, pretože namietala nedostatok času na preštudovanie. Vzhľadom na to, že v predkladanom návrhu zákona sa okrem iného legislatívne upravuje možnosť v návrhu o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok ustanoviť schodok verejného rozpočtu a po prvýkrát sa táto možnosť uplatní v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2001, je nevyhnutné, aby predmetná novela rozpočtových pravidiel bola prerokovaná v legislatívnom procese ešte pred návrhom zákona o štátnom rozpočte na rok 2001.

    Vážená poslanecká snemovňa, dovoľte mi, aby som vás požiadala o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem ministerke financií. Prosím, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím spravodajcu pána poslanca Tatára, aby predniesol stanovisko výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú ďalšie zákony, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. To znamená, že bolo doručenie návrhu najmenej 15 dní pred začatím schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 41. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Významným prínosom tohto zákona je, všeobecne povedané, zvýšenie rozpočtovej disciplíny, zvýšenie zodpovednosti a záväznosti všetkých zložiek, od ústavných činiteľov počnúc a až po tých, ktorí nakladajú s verejnými financiami. V tejto súvislosti dovolím si vrátiť sa jednou vetou k diskusii, ktorú som otvoril pri prvom čítaní ústavy, kde som upozornil na to, že taká významná vec, ako je podmienka buď vyrovnaného rozpočtu, alebo nejakej zodpovednosti voči štátnemu rozpočtu, je zakotvená v ústavách mnohých štátov. K tejto diskusii sa určite ešte vrátime. Časť tejto novely nepriamym spôsobom tiež hovorí o takejto disciplíne, a preto hovorím, že veľmi prispieva k skvalitneniu rozpočtového procesu.

    Pán predseda, prosím, otvorte k tomuto návrhu zákona rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Brňák, pán poslanec Mesiarik. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Prihlásili sa dvaja poslanci. Ako prvý vystúpi pán poslanec Brňák.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážení členovia vlády,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    moja otázka v súvislosti s predloženým návrhom zákona sa dotýka časti II novelizácie tohto zákona, ktorá je tesne pred koncom a ktorá hovorí o súčasnej novelizácii zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konkrétne odcitujem ustanovenie, ktoré sa má novelizovať. Ide o ustanovenie § 87 ods. 2, kde sa na konci má pripojiť táto veta: "O pozmeňujúcom alebo doplňujúcom návrhu k návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý zvyšuje výdavky štátneho rozpočtu, možno hlasovať, ak sa súčasne hlasuje aj o návrhu na zníženie iných výdavkov štátneho rozpočtu v rovnakej výške."

    Moja otázka práve v spojitosti s týmto návrhom na pani ministerku znie, keby bola taká dobrá a bližšie uviedla v rámci prvého čítania - pretože v rámci prvého čítania nie je možné predkladať nejaké návrhy, ale skôr by sa malo hovoriť o celkovej koncepcii -, čo viedlo pani ministerku k záveru, aby sa zároveň uskutočnila táto novelizácia rokovacieho poriadku.

    V tejto súvislosti by som sa jej chcel opýtať, či podľa tohto navrhovaného znenia sa dosiahne to, čo sa možno dosiahnuť chce, myslím, čo je dobré a výhodné pre každého ministra financií a pre každú vládu, ktorá je momentálne pri moci, ale zároveň sa jej chcem opýtať, či nebude možné, povedzme, aj zmysel a obsah tohto ustanovenia obchádzať v rámci nejakých všeobecných konštatácií v tom smere, že napríklad tie výdavky by sa kryli zo Všeobecnej pokladničnej správy alebo z nejakej rezervy predsedu vlády, alebo niečo podobné. Či skutočne dôjde k naplneniu toho, o čom sa tu hovorí.

    A navyše, akým spôsobom sa to premietne, povedzme, do predkladaných návrhov zákonov v priebehu po schválení štátneho rozpočtu pri predkladaných návrhoch zákonov, ktoré jednoducho vždy alebo v prevažnej miere majú aj dosah na štátny rozpočet. Či to nie je akési polovičaté riešenie dotýkajúce sa iba návrhu zákona o štátnom rozpočte, ale pritom v priebehu ďalšieho roka vieme o tom, že sa predkladajú či už zo strany vlády, ale aj zo strany poslancov návrhy zákonov, ktoré môžu mať a mávajú dosah na štátny rozpočet a v danom prípade vlastne by išlo vždy skôr o pokus nie o vyrovnaný rozpočet, ale o nejaký schodkový, pretože takýto dosah sa nevyvažuje nejakou novelizáciou zákona o štátnom rozpočte. Zatiaľ sa tieto otázky viažu vlastne k tomuto ustanoveniu, aby sme bližšie vedeli prípadne reagovať na tieto záležitosti počas druhého čítania v jednotlivých výboroch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Brňáka: pán poslanec Maxon, pán poslanec Šimko, pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Benkovský a posledný s faktickou poznámkou je prihlásený Marián Mesiarik.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    V zásade, čo sa týka návrhu v článku II, ktorým sa novelizuje rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky, pán poslanec Brňák k meritu veci povedal. Treba naozaj jednoznačne skonštatovať, že takéto ustanovenie je optimálne pre zostavovateľa, predkladateľa návrhu zákona o štátnom rozpočte. Ale myslím si, že je istým spôsobom diskriminačný pre snemovňu a nemyslím si, že by mal byť takýto úzus v rokovacom poriadku zavedený, aby poslanec Národnej rady mohol dávať svoj pozmeňujúci návrh s podmienkou, ktorá je v rokovacom poriadku uvedená.

    Nakoniec treba vychádzať z praktických skúseností, pokiaľ sa hýbalo v zákone o štátnom rozpočte na strane výdavkov, buď sa upravovali príjmy, alebo sa robili presuny v rámci výdavkov a niekoľkoročné skúsenosti poukazujú, že nikdy to nemalo vplyv na schodok štátneho rozpočtu. Aj z toho pohľadu ustanovenie, ktoré je navrhované v článku II, naozaj odporúčam, aby bolo vypustené. Nemyslím si, že je správne formulované.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Dámy a páni,

    naopak chcem podporiť ustanovenie, ktoré je v článku II, a chcem upozorniť, že ide o ustanovenie, ktoré je o zodpovednosti poslancov, pretože ľahko je dávať návrhy na zvyšovanie výdavkov, a pritom nehľadať zdroje, z ktorých takéto návrhy uhradíme. Chcem upozorniť, že takéto ustanovenie existuje v našej právnej tradícii. Existovalo v rokovacom poriadku v dvadsiatych a tridsiatych rokoch prvej Česko-slovenskej republiky a bolo to v období, keď aj vďaka takémuto systémovému opatreniu alebo procesnému systémovému opatreniu sa republika ubránila tomu, čo bolo typické pre všetky okolité štáty, že jednoducho vtedy československá koruna bola silná, kým v okolitých štátoch bola taká inflácia, že mohli prakticky bankovkami tapetovať.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Myslím si, že návrh, o ktorom hovoril pán poslanec Brňák, má svoju logiku, lebo požadovať zo strany exekutívy od poslancov, aby sa takýmto spôsobom zamýšľali, by malo opodstatnenie, keby sa rovnako k tomu stavala vláda a aj vo svojich návrhoch pani ministerka.

    V predloženom materiáli sa konštatuje, že verejné fondy budú schodkové a vlastne už v rozpočtových pravidlách sa jasne zadefinúva, že vláda nehľadala dostatok príjmových zdrojov na pokrytie výdavkov a teraz chce, aby poslanci každý pozmeňujúci návrh takýmto spôsobom podložili. Ak by rovnaký meter bol postavený vláde, ktorá by hľadala riešenia a predkladala parlamentu, ako zabezpečiť jednoducho vyrovnaný rozpočet, vyrovnaný rozpočet verejných fondov, tak vtedy by sme mohli postaviť veci, ako hovoril aj pán poslanec Šimko. Zodpovednosť totiž musí byť rozdelená na všetkých a tu sa zdá, že exekutíva si svoje úlohy zľahčuje a poslancom, s ktorými by mala konzultovať dlhodobo prípravu štátneho rozpočtu, chce tým úlohy postaviť oveľa vyššie ako sebe. To nie je dobré vysvedčenie pre súčasnú vládu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Sčasti súhlasím s pripomienkou pána poslanca Brňáka, keďže môže ísť o určité obmedzovanie poslaneckej iniciatívy, ale treba zdôrazniť, že k návrhu sú aj niektoré ďalšie čiastkové pripomienky, ktoré bude však možné riešiť v druhom čítaní. Preto podporujem, aby tento návrh bol posunutý do druhého čítania. Aj gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu návrh zákona číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách dôsledne posúdi a predpokladám, že prijme i niektoré pozmeňujúce návrhy.

    Ďakujem.

  • Posledný prihlásený s faktickou poznámkou je Marián Mesiarik.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Zároveň využijem faktickú poznámku na to, že nebudem už potom v rozprave vystupovať, pretože podstata bola povedaná prechádzajúcim diskutujúcim a pripomienkami. Mám ešte dve pripomienky. Mám pocit, že tento návrh akosi nerešpektuje snahu a tendenciu výraznejšie šetriť na štátnom rozpočte aj štátnej správe, pretože ak si pozrieme jeho koncepciu, tak počíta s dosť zaujímavým nárastom pracovných síl alebo pracovníkov v rezorte ministerstva financií v určitom perspektívnom období v priebehu dvoch, troch rokov.

    Druhá poznámka je, že v návrhu sa prejavuje snaha viac pritvrdiť a viac vstúpiť do verejnoprávnych inštitúcií. Nie som celkom presvedčený, že by bola správna cesta, aby sme verejnoprávne inštitúcie dali do určitého jarma. Potrebujem na to vysvetlenie, teda dopĺňam o toto predchádzajúceho pána diskutujúceho kolegu.

    A k treťej problematike, ktorá bola spomínaná, myslím si, že vôbec by nebolo správne vzhľadom na to, že v súčasnosti sú problémy zmeniť zákon o rokovacom poriadku tak, aby nás zaväzoval na budúce obdobie, pretože situácia bude určite iná v budúcnosti. A pokiaľ by som ako poslanec s tým súhlasil a mal sa riadiť týmto paragrafom, tak potom by som musel byť prítomný aj počas roka pri hospodárení, povedal by som, finančnom narábaní, pretože nemám také podklady, aby som mohol robiť to, čo robí exekutíva, aby som v parlamente tu z tejto lavice vedel narábať s číslami. Tieto argumenty nemáme ani čas nemáme na to, aby sme robili takúto prácu. Na to je, myslím si, vláda. Neokliešťujme poslancov, neokliešťujme, myslím si, že poslanci sú zodpovední, vedia, kde sú možnosti a hranice štátneho rozpočtu.

  • Reakcia pána poslanca Brňáka na faktické poznámky.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel by som reagovať na slová kolegov poslancov, ktorými reagovali na moje vystúpenie v tom smere, že sám som neformuloval proste nejaké rigorózne stanovisko vo vzťahu k tomu, či takéto ustanovenie áno alebo nie. Len sa mi zdá, povedal by som, nečestné a nekorektné zo strany vlády, ktorá pripravila a predložila návrh štátneho rozpočtu, ktorý je schodkový. To znamená, že samotná vláda takto nepostupovala, ako chce uložiť Národnej rade Slovenskej republiky, pretože tiež si mohla dať v rámci rokovania vládneho kabinetu, aby každý, kto vystúpi a bude žiadať nejaké financie presahujúce príjmy štátneho rozpočtu, zároveň musí doložiť, odkiaľ to zoberie. Ale vláda v podstate tento vyrovnaný rozpočet nepresadzovala. Išla do schodkového rozpočtu a od parlamentu chce, aby jednoducho parlament postupoval iným spôsobom. To znamená, že v tomto smere je to nevyvážené a do istej miery nekorektné, keď vláda toto robiť môže a robí to, a na druhej strane poslanci musia vždy zdôvodniť, odkiaľ budú vlastne kryť tieto prostriedky zo strany výdavkovej časti.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, vzdali ste sa svojho vystúpenia, čiže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko k rozprave pani ministerka?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Rozprava sa zúžila vlastne takpovediac na jeden okruh otázok. Až pán poslanec Mesiarik tu otvoril ešte otázku ostatných zložiek verejných financií, prečo je vlastne našou snahou, aby sme zahrnuli do tohto zákona v určitom zmysle slova aj ostatné zložky verejných financií. Tak mi dovoľte, aby som na tieto dva okruhy otázok odpovedala a vyjadrila zároveň aj stanovisko vlády Slovenskej republiky.

    Časť poslancov opozície poukazuje na to, že vytvárame práve zmenou § 87 ods. 2, ktorý sa dopĺňa ešte o jednu vetu, ktorú prečítam: "O pozmeňujúcom alebo doplňujúcom návrhu k návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý zvyšuje výdavky štátneho rozpočtu, možno hlasovať, len ak sa súčasne hlasuje aj o návrhu na zníženie iných výdavkov štátneho rozpočtu v rovnakej výške."

    Takže v čom je podľa názoru opozičných poslancov nevyváženosť a dokonca aj nezodpovednosť vlády? Zrejme ide o hrubé nepochopenie vecí alebo snahu nechcieť pochopiť, o čo tu vlastne ide. Samozrejme, že vláda Slovenskej republiky dokonca ešte keď schvaľovala východiská štátneho rozpočtu, čiže niekoľko mesiacov predtým, ako sme definitívne schválili návrh zákona o štátnom rozpočte, sme si dali svoju hranicu, limit, za ktorý jednoducho nesmieme ísť. Len pripomeniem, že to bol limit určený intervalom 3,5 % až 4 % hrubého domáceho produktu. Takže my sme si dali jednoznačne takéto obmedzenie. A dodržali sme ho, aj keď to vonkoncom nebolo jednoduché, pretože celkom prirodzene aj ministri za svoje rezorty predkladali návrhy, ktoré vysoko prekračovali túto hranicu. Našou snahou je, aby sa táto hranica potom v parlamente neprekročila. To je zámer predkladateľa. Ak ho dokážete lepšie vyjariť, nech sa páči, ale podľa nášho názoru, podľa názoru predkladateľa je tento zámer vyjadrený dobre. Podstatné je, či chceme presadiť určitú vyššiu dávku zodpovednosti, finančnej zodpovednosti alebo nie.

    Pán poslanec Ivan Šimko nás odkazoval na historické skúsenosti z prvej Česko-slovenskej republiky. Myslím si, že je to veľmi cenný odkaz a bolo by potrebné sa s ním aj trošku podrobnejšie oboznámiť. Skutočne Česko-slovenská republika v tom čase bola v obkľúčení štátov, kde dochádzalo k vysokej miere inflácie až k hyperinflácii a my sme dokázali za týchto veľmi zložitých podmienok udržať aj silnú, vtedy českú korunu alebo neviem, či sa volala československá koruna. Bola inflácia, ktorá sa pohybovala pod dvojciferným číslom a bol to dôsledok práve toho, že vtedajší ministri financií, musím povedať, že ten celkom prvý minister financií Rašin jednoducho začal veľmi tvrdo presadzovať finančnú disciplínu a konzervatívny prístup pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Myslím si, že to napokon zostalo aj vládam, ktoré vznikli po roku 1948, aj keď môžeme mať rôzne názory na tieto vlády.

    Istá konzervatívnosť pri nakladaní s verejnými finančnými zdrojmi tu bola a ja by som bola veľmi rada, aby sme si ju osvojili aj my. Je to nie pre dobro tejto vlády, naopak, pre nás by bolo oveľa vhodnejšie a iste by sme mali podstatne viac bodov alebo vyššie preferencie, keby sme povedali, že budeme rozhadzovať, ale je to pre dobro toho, pre ktorého sme tu, pre nášho voliča. Ak totiž budeme vytvárať vysoké schodky štátneho rozpočtu, budeme zadlžovať tento štát, no tak bude potrebné, aby sme tieto dlhy jednoducho začali splácať. A už dnes je štátna dlhová služba taká, že nám odkrajuje veľkú časť z výdavkovej časti štátneho rozpočtu, a to nerátam nutnosť splácať aj istinu.

    Nazdávam sa, že nemôžete ani obviňovať, že táto vláda je dokonca nezodpovedná a že nie sme, nesnažíme sa, aby sme postupne znižovali schodok štátneho rozpočtu a schodok verejných financií. Vráťme sa do roku 1998 a do predchádzajúcich rokov, ako vyzerali schodky štátneho rozpočtu a schodok verejných financií, keď niekoľko rokov po sebe prekračovali 3 %, v roku 1998 to bolo vyše 5 %. V roku 1999, áno, rok 1995 bol rok, keď ste zdedili veľmi konsolidované hospodárstvo a celý jeden rok ste dokázali z toho ťažiť, čo je dobrá známka pre vládu, ktorá vládla v roku 1994. Schodok štátneho rozpočtu v roku 1999 dosiahol 1,9 %, i keď plánovaný bol 2 % a schodok verejných financií bol 3,5 %. Čiže porovnanie s predchádzajúcim rokom jednoznačne ukazuje, že došlo k výraznému zlepšeniu v hospodárení s verejnými financiami. Toto pokračuje aj v tomto roku. Samozrejme budeme hovoriť a veľmi podrobne o budúcom roku, ktorý je trošku komplikovanejší, ale z iných dôvodov.

    Iste, pokiaľ je názor, a mňa to celkom prekvapuje, že Slovenská národná strana dokonca, myslím si, že ústami dvoch poslancov hovorila o tom, že je potrebné prejsť na vyrovnané hospodárenie. Ako zodpovedná politička musím povedať, že najradšej by som videla, keby sme štát ďalej nezadlžovali, ale v týchto časoch je to jednoducho nemožné. Boli by to také vážne škrty vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu a celých verejných financií, že mnohé z návrhov, s ktorými nepochybne poslanci prídu, by jednoducho boli nerealizovateľné. Takže obliekať sa môžeme len tak alebo prikrývať sa môžeme perinou len tak, pokiaľ nám siaha. A som presvedčená, že toto hospodárstvo má potenciál na to, aby sme v budúcich rokoch skutočne postupne redukovali schodok nielen štátneho rozpočtu, ale verejných financií, aby sme sa dostali na úroveň, ktorá by ďalej nezadržovala štát.

    Dovoľte mi, aby som ešte veľmi stručne zareagovala na krátku poznámku o zvyšovaní počtu pracovníkov ministerstva financií. Chcem len povedať, že dosiaľ v histórii, v tej krátkej histórii Slovenskej republiky po roku 1993 my sme schvaľovali v Národnej rade vždy len schodok štátneho rozpočtu, resp. finančné hospodárenie štátu v tom užšom zmysle slova. A celkom prirodzene tomu odpovedala aj štruktúra pracovníkov sekcie štátneho rozpočtu na ministerstve financií. Naším zámerom, a odpovedá to zámeru novelizovať zákon o rozpočtových pravidlách, pretože sme jednoducho zodpovední za vývoj celých verejných financií a nielen za vývoj štátneho rozpočtu, bude potrebné vytvoriť jeden odbor, ktorý sa bude zaoberať všetkými zložkami verejných financií, to znamená, bude mať na starosti rozpočet Sociálnej poisťovne, Národného úradu práce, dvoch zdravotných poisťovní, Fondu národného majetku, miest a obcí a Pozemkového fondu.

    Keď sa pozriete, koľko ľudí dnes robí na štátnom rozpočte a požiadavka, aby sme sa začali zaoberať týmito rozpočtami a boli súčasťou vlastne prípravných prác o rozpočte na budúci rok, potom tá požiadavka na zvýšenie počtu zamestnancov skutočne nie je nadnesená. Len aby ste pre orientáciu vedeli, v sekcii štátneho rozpočtu robí 100 ľudí. U nás sa naozaj robí takmer bez obmedzenia a nezriedka soboty a nedele. Pracovníci musia jednoducho robiť aj na ministerstve financií.

    Posledná poznámka sa dotýka určitej výhrady voči tomu, či dochádza k obmedzeniu finančného hospodárenia takzvaných verejnoprávnych inštitúcií. Prosím, aby sme rozlišovali medzi tým, či je našou snahou presadiť, aby sa efektívne nakladalo s týmito prostriedkami alebo či chceme zasahovať do právomocí týchto takzvaných verejnoprávnych inštitúcií. I keď hovoríme aj o Fonde národného majetku, už naozaj takéto označenie tu neobstojí. Skutočne existujú zákony, ktoré prísne upravujú pôsobnosť týchto inštitúcií, a do týchto zákonov v žiadnom prípade nechceme zasahovať. To znamená inými slovami ani do kompetencií týchto inštitúcií.

    Nazdávam sa však, že spoločnou snahou všetkých poslancov, ktorým ide o zvyšovanie finančnej disciplíny, by malo byť, aby sa táto finančná disciplína vzťahovala na každú korunu, či je to koruna, ktorú platíme ako daňoví poplatníci do daňového úradu alebo či je to koruna, ktorú zaplatíme formou odvodov do Sociálnej poisťovne, Národného úradu práce alebo do zdravotných poisťovní. Je to jednoducho tá istá koruna. Keď ju musíme zaplatiť, tak nám je to skutočne jedno, platíme ju z jedného vrecka iba možno do iných priečinkov. A musí nám záležať na tom, aby sa s každou korunou nakladalo veľmi zodpovedne. A našou snahou je, aby sme postupne k tomuto aj dospeli.

    Hovorila som o tom, že nie je dôležité, aký je schodok štátneho rozpočtu, dôležité je, aký je schodok verejného rozpočtu. Pretože zadlženosť štátu sa neposudzuje len podľa zadlženosti štátu v užšom zmysle slova, ale zadlženosť štátu so všetkými zložkami verejného rozpočtu. Znamená to, že skutočne je konečne načase, že tento krok robíme. A musím povedať, že ma mrzí, že Slovenská republika je v tomto smere asi 4 - 5 rokov za ostatnými transformovanými štátmi, ktoré už dnes sú v prístupovom procese o kúsok ďalej. Je to takzvaná luxemburská skupina. Bohužiaľ ministerstvo financií, ktoré som zdedila, v reforme verejných financií práve o 4 - 5 rokov zaostávalo a našou snahou je, aby sme toto zaostávanie - hoci sa to nedá urobiť hneď - postupne zmenšovali. A výsledkom je aj táto novela, o podporu ktorej prosím poslaneckú snemovňu.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec spravodajca chce zaujať stanovisko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    V krátkosti tiež považujem za povinnosť reagovať na rozpravu, pretože rozpočtové pravidlá ako istý základ tvorby rozpočtu sú naozaj dôležitým stupňom k tomu, čo bude nasledovať, a to je prijímanie štátneho rozpočtu na ďalších schôdzach v tomto roku. Tiež by som ešte doplnil tie ústavnoprávne tradície u nás na našom území. Okrem rozpočtových pravidiel bolo ešte aj také ústavné pravidlo v Česko-slovenskej republike v tých istých časoch, keď koruna bola naozaj silná, že v prípade, že sa prijal zákon, ktorý mal neprimerané alebo neuhraditeľné nároky na štátny rozpočet, tak bolo možné aj vládne veto na takýto zákon.

    Z tohto prejdem na všeobecnejší pohľad na to, čo sa volá rozpočtová disciplína, rozpočtová zodpovednosť a nechcem veľmi dlho o tom hovoriť, ale sú to viaceré štáty - Spojené štáty americké, je to Nemecko, kde majú celkom jasne, dokonca ústavne zakotvené, že požiadavkou je vyrovnaný rozpočet. Samozrejme nedá sa to vždy dosiahnuť. Vždy je tam nejaká možnosť typu dvojtretinového hlasovania o nevyrovnanom rozpočte. Keď je jednoducho taká potreba, samozrejme, s výnimkou nejakého vojnového stavu a podobne. Čiže to je diskusia, ktorá sa vo vyspelých štátoch vedie často ako zásadná politická diskusia aj pred najvýznamnejšími voľbami a politici jednoducho deklarujú svoju vôľu byť zodpovední pri nakladaní s verejnými financiami.

    Čo sa týka otázky, že keď teraz ideme prijímať do rokovacieho poriadku podľa mňa veľmi potrebné pravidlo, aby sme boli jednoducho disciplinovaní pri rozoberaní štátneho rozpočtu, aby sme len nenavršovali výdavky. Kde je zodpovednosť vlády v tomto procese? To je veľmi typická otázka sliepky a vajca, pretože celý rozpočet, tak ako ho vláda prijíma, nakoniec prijíma a schvaľuje Národná rada. Čiže vlastne tieto peniaze na nasledujúci rok pripravuje vláda a poslanci majú v rukách jeho schválenie. Bol by som veľmi rád, keby sa všetci pochybovači prihlásili pri rokovaní o štátnom rozpočte a išli opačným smerom. To znamená, zistili vo všetkých rezortoch - každý rok sa k tomu vyjadrujem a veľmi veľký pokrok sme za dva roky nemali - keby sa vo všetkých rezortoch prihlásilo množstvo poslancov z koalície a opozície: ušetrime peniaze napríklad v rezorte pôdohospodárstva, napríklad v rezorte sociálnych vecí a v iných rezortoch. Bol by som veľmi rád, keby sme už nabudúce mali v rozpočte zakalkulovaný audit, ktorý schválila vláda tento rok, pretože tam je úspora 2 a viac miliárd. korún. Vláda síce urobila uznesenie, že sa má uplatniť audit, ale v krátkom čase sa to, žiaľ, nepremietlo do tohtoročného rozpočtu.

    Bol by som rád, aby v budúcom rozpočte to už bolo a aj všetky ostatné reformné kroky. Prečo vláda nehľadá zdroje? Veď stále hovoríme o tom, že nemôžeme zvyšovať odvody a daňové zaťaženie. Jednoducho musíme hľadať úspory niekde inde a tu by som očakával aktivitu poslancov, aby sme sa spojili a jednoducho niekde spečatili takéto úspory.

    Poslanec Oberhauser hovoril, kde je zodpovednosť vlády. Ale on sa tiež vždy pridal k tým poslancom, ktorí naopak zvyšovali výdavky pri každom rozpočte. Znova hovorím, že najtypickejšie to bolo v rezorte pôdohospodárstva, ale i v mnohých iných rezortoch. Takže tí, čo ste sa ozvali v tom zmysle, že prečo by sme mali byť starostliví a zodpovední, tak vám len hovorím, buďte naozaj starostliví a zodpovední vtedy, keď navrhujete zvyšovanie výdavkov, na ktoré jednoducho verejné peniaze nie sú.

    Je ešte jedna odpoveď, prečo by sme mali ako parlament strážiť efektívnosť vynakladania verejných výdavkov aj v tom, čo sa nazvalo všeobecne verejnoprávne inštitúcie. Jednoducho máme zdravotnú, máme Sociálnu poisťovňu. Vyberajú sa do nich peniaze. Myslím si, že je načase urobiť zásadné reformy. Teraz nejdem do detailov, hoci sme o tom viackrát hovorili. Lenže zákony o týchto inštitúciách hovoria, keď tam nie sú peniaze, zodpovedný je štát. A keďže zodpovedný je štát a hovoríme o celom balíku verejných financií, tak to nie je tak, že zasahujem ako parlament alebo zasahujem ako vláda niekomu nevinnému tretiemu do kompetencií, pretože on sa na mňa spolieha, že keď nebude mať, ja to zaplatím. Ja jednoducho tú efektívnosť musím sledovať. Takže to sú praktické poznámky. Samozrejme je veľmi ľahko sa pohádať okolo peňazí. A aj preto veľmi podporujem tento zákon a jeho filozofiu, lebo v budúcnosti budeme musieť ísť týmto smerom. Tu sa jednoducho láme pohľad filozofie a je to naozaj o zodpovednosti.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte prvé a potom druhé hlasovanie o tejto novele.

  • Pán predseda, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento zákon prerokovať v druhom čítaní.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o tomto návrhu spoločného spravodajcu.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Nech sa páči, druhé hlasovanie.

  • Ešte nám ostáva hlasovať o pridelení návrhu zákona výborom, teda odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 809 z 2. októbra tohto roku prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, pre sociálne veci a bývanie, pre zdravotníctvo a pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 22. novembra a gestorský výbor do 24. novembra tohto roku.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Budeme hlasovať o tomto návrhu. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasovalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem ministerke a poslancovi Tatárovi.

    Ďalšie rokovanie bude viesť podpredseda Presperín.

  • Páni poslanci, panie poslankyne,

    pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a ktorým sa zrušuje zákon číslo 382/1997 Z. z. o pomocníkoch Policajného zboru.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 751. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 792.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister vnútra Slovenskej republiky Ladislav Pittner.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a ktorým sa zrušuje zákon číslo 382/1997 Z. z. o pomocníkoch Policajného zboru a ktorý je predmetom dnešnej všeobecnej rozpravy, bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 754 zo dňa 22. septembra 2000.

    Jeho cieľom je zosúladiť nároky plynúce z ustanovenia § 102 predmetného zákona s predpokladanými disponibilnými zdrojmi štátneho rozpočtu roku 2001. Vládny návrh zákona novoupravuje poskytovanie ďalšieho služobného platu v roku 2001 tak, že v tomto kalendárnom roku bude poskytnutý len v prvom polroku.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vychádzajúc z uvedeného odporúčam, aby ste sa po všeobecnej rozprave uzniesli prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    Pokiaľ ide o článok - II uplatňovanie zákona číslo 382/1997 Z. z. o pomocníkoch Policajného zboru, v období jeho účinnosti v praxi sa ukázali jeho niektoré nedostaky tak z obsahovej, ako aj z vecnej stránky. Rozsah oprávnení, ktoré môže pomocník Policajného zboru uplatňovať pri plnení úloh podľa tohto zákona v neprítomnosti príslušníka Policajného zboru, sú neprimerané jeho odbornej spôsobilosti a zakladajú riziko ujmy na jeho živote a zdraví. Ide najmä o oprávnenie predviesť osobu na najbližší útvar Policajného zboru, po ktorej bolo vyhlásené pátranie alebo ktorá bez závažných dôvodov nevyhovie výzve preukázať svoju totožnosť, ako aj oprávnenie odňať takýmto osobám zbraň.

    Taktiež je potrebné konštatovať, že oprávnenia, ktoré môže pomocník Policajného zboru uplatňovať bez prítomnosti príslušníka Policajného zboru, výrazne zasahujú do ľudských práv a slobôd občanov zaručených Ústavou Slovenskej republiky, pričom jeho odborná pripravenosť tomu nezodpovedá. Oblasť efektívnosti činnosti Policajného zboru spočíva najmä na objasnenosti trestnej činnosti a odhaľovaní jej páchateľov. Činnosť pomocníkov Policajného zboru je však podľa súčasnej právnej úpravy na úrovni, ktorá túto efektívnosť nezvyšuje.

    Z uvedených dôvodov sa preto navrhuje zrušiť súčasnú právnu úpravu pomocníkov Policajného zboru a oblasť spolupráce s verejnosťou upraviť na celkom nových princípoch zodpovedajúcich právnej úprave takejto spolupráce vo vyspelých demokratických krajinách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov zákona.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pánu Langošovi.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ministri vlády,

    ctená snemovňa,

    gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spoločného spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe policajtov a ostatných príslušníkov.

    Návrh bol doručený poslancom 27. septembra 2000 a predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že tento návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania. Aj podľa môjho názoru návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku a tiež všetky náležitosti určené legislatívnymi pravidlami.

    Dámy a páni, chcem dopredu upozorniť, že posledná novela tohto zákona, ktorá sa dotýka a ktorá je podobná ako dnes predkladaná novela, ustanovila trinásty plat pre policajtov a príslušníkov ostatných zborov, a chcem oznámiť, že gestorský výbor ako orgán parlamentu už od júna je v spore o výklad toho, čo je to trinásty plat, s ministerstvom vnútra. Teda v druhom čítaní sa výbor pokúsi právne definovať v tejto novele, že trinásty plat je pre úradníkov, ktorí sedia v kanceláriách, základným platom, a pre policajtov, radových policajtov, ktorí sú zaradení do služieb, ktorí slúžia v noci i v sobotu a nedeľu, je trinásty plat základným platom plus všetky príplatky za služby, ktoré sú vlastne výkonom služobného povolania.

    Iste, minister vnútra bude namietať, že na to nemá peniaze, ale bude, keď schválime túto zmenu vo vládnej novele, mať príležitosť znížiť počty pracovníkov na ústrednom orgáne, teda na ministerstve, a zracionalizovať činnosť ministerstvom riadených organizácií.

    Dámy a páni, minister vo svojej správe uviedol dôvody, ktoré viedli vládu k predloženiu tohto návrhu. Tento návrh, ako som už povedal, spĺňa všetky náležitosti podľa platného práva, a preto odporúčam prijať uznesenie o tom, aby ho Národná rada Slovenskej republiky prerokovala v druhom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil jeden poslanec - pán poslanec Rastislav Šepták, ktorému teraz dávam slovo. Potom po skončení tejto časti rozpravy sa budete hlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    dámy a páni,

    zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a všetkých zložiek, zákon číslo 73/1998 Z. z. hovorí, pokiaľ by som to chcel laicky nazvať, hovorí opäť o určitých zníženiach pre policajtov. Chcel by som tu jasne a zreteľne zdôrazniť, že policajtov, ktorí sú priamo vo výkone služby, ktorí jednoducho za neveľké peniaze vykonávajú a zabezpečujú najdôležitejšiu činnosť, že vlastne chránia osoby a zabezpečujú poriadok. Policajti chcú jednoznačne slušne a pokojne upozorniť na to, že opäť sa znižujú ich finančné prostriedky, ako oni nazývajú, ide o policajtov takzvaných "blatošľapov", tým nechcem nijakým spôsobom dehonestovať týchto policajtov, ale skutočne ide o policajtov, ktorí sú priamo vo výkone na najnižších zložkách. Skutočne akú majú mať títo ľudia motiváciu chrániť a odhaľovať, keď v štáte nenachádzajú podporu a, samozrejme, že podpora je v prvom rade aj u nich meraná výškou finančného ohodnotenia, a tým pádom, samozrejme, zabezpečenia rodín.

    V roku 1999 nedostali policajti ani trinásty, ani štrnásty plat s tým, že pani ministerka financií Schmögnerová sľúbila, že nároky policajtov sa už nebudú v ďalších obdobiach odoberať. V roku 2000 dostali policajti trinásty plat, ale je tam veľmi výrazné "ale". Ministerskí úradníci rozhodli, že aj keď to zákon priamo nenariaďoval, pretože nie je presne špecifikované, akým spôsobom má byť trinásty plat vyplatený, nevyplatili príplatky za službu vykonávanú v sobotu, nedeľu, počas štátneho sviatku a v noci.

    Keďže nebolo presne špecifikované, akým spôsobom má byť vyplácaný trinásty plat, novela, ktorú teraz prerokúvame, už presne v článku I ods. 1 toto úradnícke rozhodnutie z roku 2000 legalizuje. O čo ide, dámy a páni? Policajtom sa vypláca trinásty plat vo výške posledného platu predchádzajúceho mesiaca. Z toho si dovolím povedať jedna tretina alebo, aby som nepreháňal, jedna štvrtina minimálne z toho platu sú príplatky za zmeny. Avšak vláda chce dať policajtom trinásty plat bez príplatkov. Samozrejme pre všetkých ľudí, ktorí robia na zmenách, sú dôležitou zložkou platu aj tieto prídavky. Skutočne tvoria dosť podstatnú časť a už keď robia v zmenách či v piatok alebo vo sviatok, ako sa hovorí ľudovo, mali by mať právo aj na takúto odmenu aj v trinástom plate.

    Samozrejme pokiaľ niekomu siahame na peniaze aj takýmto spôsobom, vyvoláva to veľkú nevôľu a určite pán minister vie, že aj toto rozhodnutie, resp. týchto pár riadkov, ktoré sú v novele zahrnuté, vyvoláva veľkú nevôľu medzi radovými policajtmi, ktorí, dá sa povedať, ako každý občan v tejto republike majú svoje finančné problémy a majú takisto dosť značné problémy s prežitím. Preto je skutočne potrebné aj napriek tomu, že teraz sme v prvom čítaní, povedať, Slovenská národná strana bude v druhom čítaní navrhovať, aby článok I ods. 1 bol vypustený plus ďalšie dodatky, ktoré budeme k tomu dávať. Nehovoriac o tom, keď už spomínam túto problematiku a ohľadom toho, že v roku 2000 bol vyplatený trinásty plat z príplatkov, mám k dispozícii uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ktoré vysvetľovalo tento článok, aj napriek tomu ministerskí úradníci rozhodli, že príplatky v trinástom plate nebudú.

    Dámy a páni, dovolím si to prečítať: "Uznesenie 221 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť z 3. júla 2000. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky rokoval ohľadom okolností trinásteho platu príslušníkov Policajného zboru a konštatuje, že z § 102 ods. 5 a z § 84 ods. 1 a 2 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení neskorších predpisov vyplýva, že trinásty plat má byť vyplatený policajtom v sume rovnej súčtu zložiek služobného príjmu uvedeného v § 84 ods. 1 písm. a) až m) a písm. o) až r)."

    Pre tých, ktorí, samozrejme, nemôžu vedieť celý tento zákon naspamäť, znamená to, že o) až r) hovorí o príplatkoch, čiže Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť odporučil, aby policajtom tieto príplatky boli vyplatené. Aj napriek tomu ich jednoducho nedostali. Skutočne by som vás chcel poprosiť, pán minister, aby ste sa celou svojou váhou zasadili o to, aby títo policajti dostali svoje odmeny a skúsili potom vo svojom vyjadrení, ktoré budeme mať po prvom čítaní, povedať váš názor na to, či ste spokojný s tým, že týmto policajtom je braná táto zložka.

    Dámy a páni, ak by ste dovolili, doplnil by som ešte dve veci ohľadom policajtov, ktoré už nie sú predmetom tohto zákona, ale sú predmetom iných vecí.

    Prvá vec je predmet štátneho rozpočtu, kde na základe vecí, o ktorých som vám povedal, akým spôsobom sú platení policajti, by som vás chcel poprosiť, a Slovenská národná strana to určite bude navrhovať, aby valorizácia, ktorá bude navrhovaná, čo sa týka ozbrojených zložiek vo výške 3 %, bola minimálne zvýšená na 4 %. Pán minister, vás by som chcel poprosiť, už vo výbore som o tom hovoril, dosť často sa radoví policajti sťažujú na problematiku, nemusíte ju vysvetľovať práve tu, ale už ju poviem verejne, na radovú problematiku takzvaných bodov za výstroj ohľadom toho, že sklady sú jednoducho prázdne a nie je možné si nič za ne vybrať. Je nariadenie, prosím vás pekne, aby ste si to skontrolovali a možno dali iné nariadenie, že tieto body musia policajti minúť do konca roka, ale oni si za ne nemajú čo kúpiť. Oni by si skutočne veľmi radi kúpili aj nové uniformy, ale nie sú. Viete, aká je situácia, ja to viem takisto.

    Takže bolo by dobré, aby sa nestalo to, že policajti vlastne stratia tieto body, pretože by stratili tým pádom ďalšie peniaze. Aby ste, dámy a páni, vedeli, je to rozdelené vlastne na dve veci. Myslím si, že je to delené do R a T kategórie. T kategória sú ministerskí úradníci, ktorí dostávajú tieto body vo finančnej forme priamo k platu, čiže si môžu kúpiť svoje ošatenie priamo za peniaze, ktoré dostávajú. R kategória to sú normálni policajti, ktorí to dostávajú v bodoch, ktorí si môžu tieto veci kupovať za body vo svojich skladoch. Len, bohužiaľ, sklady z tých dôvodov, ktoré sú nám všetkým jasné, sú prázdne.

    Preto by som vás prosil, pán minister, aby ste sa na to pozreli. Je to tiež súčasť spokojnosti radových policajtov.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

    K vášmu vystúpeniu sú faktické poznámky. Ich počet je sedem. Pani poslankyňa Kolláriková a pán poslanec Ošváth ako posledný. Končím možnosť uplatniť ďalšie faktické poznámky.

    Ako prvá je pani poslankyňa Tóthová, potom pán poslanec Mesiarik.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, ale ja som sa chcela prihlásiť do rozpravy.

  • Takže po skončení faktických poznámok.

    Pán poslanec Mesiarik, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Využijem faktickú pripomienku na predrečníka a nebudem sa už hlásiť do rozpravy, pretože podporujem jeho vystúpenie v tej časti, kde sa treba skutočne zamyslieť vôbec nad sociálnym postavením policajtov.

    Robili sme dosť veľký poslanecký prieskum aj z pozície výboru pre sociálne veci a bývanie a skutočne poviem úprimne a pravdu, že radoví policajti sú v stave, keď dochádza k odchodom, dochádza k nezáujmu o túto prácu, čo je zlé. Je to signál, preto sa prikláňam k návrhu, ktorý predložil predrečník, ale aj k stanovisku a názoru pána spravodajcu, že keď už iné nie, keď nám už nevychádzajú prostriedky na také ohodnotenie policajtov, hlavne radových, ako by si zaslúžili, tak vyriešme aspoň ten problém, aby nedochádzalo počas roka k sporom zo strany ministerstva, aby bolo jasné, o čo ide, aby policajti mali dané to, čo sa im aspoň touto zmenou zákona sľúbi. Nechcem dnes hovoriť o mzdách, ale upozorňujem, že pre budúce obdobie treba skutočne robiť analýzu, pán minister, aj v štruktúre miezd, pretože je veľký rozdiel priemerná mzda a porovnávať to s priemyslom, a potom je veľký rozdiel v samotnej štruktúre policajtov, keď zoberieme funkčne vyššie postavených, ako keď zoberieme radových policajtov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Domnievam sa, že akýkoľvek pohyb nadol, čo sa týka istého sociálneho štandardu policajtov, je dnes v čase, keď jedným z hlavných problémov je boj proti kriminalite, akýkoľvek takýto pohyb nadol je neúnosný. Aj preto som inicioval v lete tohto roku odporúčanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby boli trináste platy vyplatené v plnej výške, to znamená vrátane príplatkov. Teda stotožňujem sa s názorom pána poslanca Šeptáka, že niektoré veci v predloženom vládnom návrhu zákona o štátnej službe policajtov sú otázne. Myslím si, že treba podporiť tento zákon, aby prešiel do druhého čítania a potom sa k niektorým otáznym veciam vrátiť.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Šepták vyjadril presne podstatu problému. Problém som si prekonzultoval s predsedom Odborového zväzu polície z Trnavy a skutočne mi povedal, že na Slovensku ide približne o 12 800 policajtov, ktorí sú v teréne na chodníku a ktorí každodenne prichádzajú do styku so zločinom priamo vonku. Preto by do trinásteho platu, ktorý im zákonne patrí, mal byť pripočítaný aspoň priemer príplatkov. Myslím si, že nie je celkom správne, ak do trinásteho platu policajní úradníci majú započítané aj príplatky za riadenie a naopak policajti na chodníku nemajú započítaný aspoň priemer nadčasov. Myslím si, že v tomto smere pán poslanec Palko povedal o niektorých možnostiach. Verím, že aj ním predkladaná novela už niektoré veci rieši. Nie som si celkom istý či úplne tak, ako ju predkladá, ale myslím si, že v druhom čítaní sa tieto veci dajú doriešiť.

  • Ďakujem za slovo.

    Rád by som podporil myšlienky z predslovu pána poslanca Šeptáka, ktorý tvrdí, že si jednoducho nemôžeme dovoliť taký luxus, aby sme uberali policajtom ich finančné náležitosti. Práve naopak. Stav kriminality a spôsob myslenia našich ľudí jednoducho nabáda k tomu, aby sa práve naopak posilňovala finančná zložka stimulácie ľudí, ktorí pracujú na ochrane nášho právneho štátu. Nikto z nás nechce policajný štát, nikto z nás nechce skutočnosť, aby sa zneužívala polícia na politické ciele, ktoré, bohužiaľ, nemôžeme vylúčiť, ale jednoducho poctiví policajti, ktorí vykonávajú ochranu občanov tohto štátu, musia dostať všetky náležitosti, ktoré im patria. A myslím si, že nie uvažovaním o reštrikcii finančných prostriedkov pre ich náležitosti, ale naopak zvýšením finančných prostriedkov pre nich by bola cesta, ktorou sa dá urobiť nejaká náprava.

    Dobre si pamätám na minulé roky, ako sa správali rozpočtári k policajtom. Myslím si, že niečo sa vždy našlo, a myslím si, že aj tento raz netreba ísť cestou reštrikcie, ale naopak treba hľadať spôsob, ako im pridať finančné prostriedky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Gajdoš, má slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Musím sa priznať, že mi zostáva nejasné poslanie pána ministra v rezorte ministerstva vnútra, pretože od samého začiatku, keď sa stal členom Dzurindovej vlády, predkladá do parlamentu reštriktívne zákony vo vzťahu k Policajnému zboru. Deklaroval niečo iné, keď bol v opozícii, a robí niečo celkom iné v súčasnosti, keď má moc, keď má rozhodovaciu právomoc, keď má určitý vplyv vo vláde a tento vplyv v skutočnosti neuplatňuje. Aby Policajný zbor bol funkčný, musí mať kvalitné personálne zabezpečenie, kvalitné technické zabezpečenie a musí mať garantované sociálne istoty.

    Každý rok pred predkladaním návrhu štátneho rozpočtu sa pravidelne predkladajú z ministerstva vnútra zákony, ktoré okliešťujú a zneisťujú službu Policajného zboru. Tak tomu skutočne prestávam rozumieť. Pán minister, na jednej strane ste kvalitne vybudovali stíhacie, represívne zložky na ministerstve vnútra, ktoré naháňajú prominentov HZDS, na druhej strane nedávate, nevytvárate základný priestor na kvalitný výkon policajnej služby. Tu je skutočne evidentný rozpor medzi slovami a skutkami. Občan chce mať istoty v otázkach bezpečnosti, tak nejakú istotu musí mať aj príslušník Policajného zboru a vy svojimi krokmi nezavdávate príčinu alebo nechcete garantovať tieto istoty.

    Ďakujem.

  • Prosím pani poslankyňu Kollárikovú.

  • Vo vládnom programe vláda sľubovala zvýšenie vnútornej bezpečnosti systémovým riešením kriminality na Slovensku. Zrejme pod týmito systémovými krokmi v boji proti kriminalite vláda myslí znižovanie platov policajtom. Veď ako inak sa dá nazvať takýto návrh zákona, takáto novela. V roku 1998 dostali policajti ako ocenenie svojej práce trinásty a štrnásty plat. A teraz zrejme je to ako odmena za ich prácu, za ich skutočne ťažkú prácu, kde sú v ohrození života, tak dostali takú odmenu, že sa im siaha na tieto vymoženosti a ostáva im čistý trinásty plat bez príplatkov, ktoré majú za prácu v sobotu, v nedeľu, za prácu odvedenú v noci.

    Policajti sa vám poďakujú a zrejme aj občania, keď sa to prejaví na zvýšení - dúfam, že to tak nebude - kriminality, pretože policajti si povedia, že to, čo sa im dáva, tak to vrátia nazad. Treba sa pozerať na to tak, že ak policajti majú ochraňovať občanov, tak my ich musíme podporovať a musíme oceniť ich prácu. Preto by som požiadala pána ministra, aby sa vo vláde skutočne zastal tejto jednej zložky jeho ministerstva tak, aby sa to prejavilo na ich finančnom ohodnotení a na ich sociálnych istotách. Budú vám za to povďační a prejaví sa to určite aj na ich práci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Môžeme potvrdiť vystúpenia pána poslanca Šeptáka, že skutočne Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť sa zaoberal týmto problémom a konštatoval, že v zmysle zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície trinásty plat má byť vyplatený policajtom v sume rovnej súčtu zložiek služobného príjmu uvedeného v § 84 ods. 1 písm. a) až m) a písm. o) až r).

    Chcel by som k tomu dodať bez ohľadu na to, aby sa tento problém nespolitizoval, hovorme konkrétne len o odborných aspektoch tohto problému, a môj názor je taktiež taký, že pre policajtov, najmä tých, ktorí vykonávajú službu v sobotu, nedeľu, štátny sviatok a v noci, je skutočne služba veľmi náročná a práve títo policajti by mali byť svojím spôsobom ohodnotení pri trinástom plate, lebo skutočne si to zaslúžia. A tak ako budeme ohodnocovať policajtov, samozrejme, že sa to odrazí pri výkone alebo bude to mať vplyv na výkon ich služby, pričom nepochybne si ich prácu vážime a takisto aj potrebujeme, aby ju vykonávali kvalitne. Odborový zväz polície Slovenskej republiky sa na nás obrátil s požiadavkou, aby sme podporili ich požiadavku. Osobne mám na to pozitívny názor a budem ich stanovisko podporovať.

  • Ďakujem.

    Slovo má ešte diskutujúci v rozprave pán poslanec Šepták.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Ďakujem všetkým kolegom, že sa vieme v takých dôležitých otázkach, ako je otázka ohľadom polície, zjednotiť.

    A ešte by som chcel dodať, že na túto problematiku v parlamente nadväzuje aj zákon pána poslanca Palka, ktorý podporuje vyrovnanie fondu pracovného času, ktorý tiež treba podporiť, pretože je na prospech a spokojnosť policajtov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Tóthová. Pýtam sa, kto sa hlási ešte ďalej. Pán poslanec Krajči. Ešte niekto ďalší? Nie, uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Ako prvá v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová, po nej pán poslanec Krajči.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážený pán minister,

    milí prítomní,

    dovoľte mi, aby som všeobecnou myšlienkou uviedla moje vystúpenie a myšlienkou, že toto je ďalší legislatívny návrh, ktorý má vlastne zabezpečiť, aby štátny rozpočet mohol kryť svoje nutné výdavky, a to nie predkladaním rozvojových programov, aktivitami, ktoré by doniesli do štátneho rozpočtu ďalšie príjmy, ale vlastne škrtením toho, čo tu už existuje ako určitý štandard sociálnych a ekonomických vymožeností. Teda je to návrh, ktorý je charakterizovaný postojmi pani ministerky Schmögnerovej, ktoré boli prezentované už aj včera pri takýchto zákonoch.

    Chcela by som sa k tomuto návrhu zákona vyjadriť ako bývalá ministerka spravodlivosti v Mečiarovej vláde v rokoch 1992 až 1994, keď Zbor väzenskej a justičnej stráže mi bol podriadený a ja som bola jeho vrchnou veliteľkou. Toto uvádzam preto, že poznám prácu a prostredie, v ktorom títo ľudia vykonávajú svoju činnosť a musím konštatovať, že to nie je prostredie nerizikové, že to nie je prostredie príjemné. Finančné ohodnotenie má byť teda tomuto primerané.

    Od času, keď som bola v tejto funkcii a keď som vnímala vlastne prostredie výkonu povolania príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, musím konštatovať, že sa situácia nezlepšila, ale zhoršila. Do väzníc nám prichádzajú osoby, ktoré sa dostávajú do rozporu so zákonmi ešte brutálnejším spôsobom ako v minulosti. Sú to veľakrát cynickí vrahovia, ktorí neváhajú položiť ruku na svojho otca, matku, na svoje deti, nehovoriac už o množstve ďalších osôb, prípadne im neznámym. Preto nie je problémom pre nich v prípade ich agresívneho správania sa alebo v prípade ich, ja neviem, nejakého konfliktu s príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže pokúsiť sa atakovať ich aj takým spôsobom, kde sa nevylučuje ohrozenie ich života.

    To isté platí aj na príslušníkov Policajného zboru. Aj oni pracujú v takom sťaženom kriminalizujúcom a kriminálnom prostredí, ako aj príslušníci Železničnej polície. Nezatvárajme si oči nad tým, že táto vláda kriminalitu nepotlačila, ale veľmi pekne jej bujnie pod prstami, zatiaľ čo ona sa snaží kriminalizovať opozíciu a vymýšľa rôzne kauzy, ktorými zamestnáva týchto príslušníkov. Ako som už povedala, nemôžem súhlasiť s tým, aby ekonomický štandard príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, ako aj ďalších kategórií bol v takejto situácii zhoršovaný.

    Pán minister, ak toto je váš jediný problém, ktorý je v tejto oblasti, najmä v oblasti polície, kde by ste sa viac mali venovať zvýšeniu ich disciplíny, pretože také prípady spolupráce dosť vysoko postavených policajtov a dokonca aj v riadiacich funkciách s kriminálnymi zložkami a s podsvetím, ako sú dnes, v minulosti neboli. Keď sa polícia nečinne prizerá na nerešpektovanie rozhodnutí súdnych orgánov, napríklad aj predbežných opatrení ohľadom Dudiniec a ďalších, tak si myslím, že minister by mal predkladať na tomto poli niektoré legislatívne úpravy, ktoré by vylúčili alebo postihli práve týchto príslušníkov, ktorí nerobia dobré meno polícii, nerobia dobré meno Železničnej polícii, nerobia dobré meno Zboru väzenskej a justičnej stráže, a nie predkladať legislatívny návrh, ktorý postihuje všetkých príslušníkov, ktorí si poctivo a svedomite vykonávajú svoju, znovu opakujem, neľahkú prácu v sťažených spoločenských pomeroch.

    Ďalej mi dovoľte, aby som sa vyjadrila k navrhovanému článku II, ktorým sa zrušuje zákon číslo 382/1997 Z. z. o pomocníkoch Policajného zboru. Spomenuli ste, že dôvodom sú nedostatky v praxi a podobne. Pán minister, ako bývalá podpredsedníčka vlády pre legislatívu jednoznačne zastávam názor, že nie legislatívna úprava, ktorá dáva právny podklad na znásobenie aktivít v oblasti osôb, ktoré sa snažia postihovať a pomáhajú postihovať spoločensky nebezpečné konanie, ale spôsob realizácie týchto predpisov, spôsob výberu pomocníkov Policajného zboru, spôsob proste usmerňovania ich odbornej zdatnosti, to je otázka, ktorú treba v praxi postihnúť, a nie keď to nezvládneme alebo keď to robí problémy, tak zrušíme predpis.

    V každom prípade zastávam názor, že legislatívna norma, ktorá dáva právny základ na to, aby Policajný zbor mohol pracovať aj okruhom svojich pomocníkov, je dobrá. Týchto pomocníkov by napríklad mohol využiť z rómskej komunity, ktorá by v pozícii pomocníka Policajného zboru pomohla riešiť problémy v skupine občanov neprispôsobivých, v ktorých polícia ako štátny orgán, resp. reprezentant štátnej moci s donucovacím prvkom ťažko sa vie v týchto komunitách presadiť alebo uplatniť, pretože nepozná ich mentalitu. A práve títo pomocníci Policajného zboru by mali pomôcť polícii tieto problémy riešiť. Snáď nechcete povedať, pán minister, že keby sa váš rezort snažil získať si práve z okruhu občanov neprispôsobivých pomocníkov, ktorí by spolupracovali a boli na úrovni práve z týchto komunít, že by to neprispelo k riešeniu problémov?

    Toľko k legislatívnemu návrhu.

    A na záver mi dovoľte, pán minister, aby som vyslovila jednu výčitku a zároveň požiadavku.

    V dôvodovej správe v poslednej vete uvádzate: "Návrh zákona bol predložený na plenárne zasadnutie Rady hospodárskej a sociálnej dohody." Ak je táto veta pravdou, potom by ste mali rešpektovať zákon o hospodárskom a sociálnom partnerstve, takzvaný zákon o tripartite, a poznať znenie § 6 ods. 6, ktorý jednoznačne uvádza: "Pri návrhoch zákonov sú dohody, stanoviská a odporúčania plenárneho zasadnutia, t. j. toho orgánu, kam tento návrh išiel na prerokovanie, súčasťou všeobecnej časti dôvodovej správy vládneho návrhu zákona predkladaného do Národnej rady."

    Pán minister, dovoľte mi, aby som konštatovala, že tento vami predložený legislatívny návrh nespĺňa požiadavku § 6 ods. 6 zákona o tripartite, ktorý je formulovaný ako povinnosť, a nie ako možnosť. A vy ako minister tejto vlády ste povinný si ctiť, teda ste povinný predložiť tento legislatívny návrh so súčasťou.

    Ďalej upozorňujem na ods. 7 § 6, ktorý hovorí: "Ak niektorý zo sociálnych partnerov nesúhlasí s prerokovaným materiálom, plenárne zasadnutie musí prerokovať návrh zákona znovu." Teda nemáme ani informáciu, ako dopadlo a ani nevieme, či niektorý z partnerov nesúhlasil. Z tohto dôvodu predkladám návrh uznesenia, aby predložený legislatívny návrh nebol postúpený do druhého čítania, pokiaľ nebude dokompletizovaný v zmysle zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve, t. j. zákonom o tripartite, a nebola splnená podmienka § 6 ods. 6, ktorý z tohto zákona vyplýva.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Krajči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    stretávame sa dnes znovu pri riešení problémov, ktoré si táto vláda narobila sama, a to je otváranie zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby a Železničnej polície. Upozorňoval som na tento problém už viackrát. Vždy, keď sa tento zákon dostal do parlamentu, policajti zneistili, mali obavy, že istoty, ktoré im boli dané zákonom, sú otrasené, a toto sa stáva naozaj skutočnosťou. Je až zarážajúce, že tento zákon sa otvára dokonca aj pre individuálne a zištné záujmy niektorých vedúcich funkcionárov ministerstva vnútra, konkrétne ide o záujem generála Michalka, ktorého sme museli cez tento zákon spolicajniť, aby mohol vykonávať najvyššieho úradníka na ministerstve vnútra za najvyšší plat, ktorý nemá ani policajný prezident. Ale to už je minulosťou, pretože toto politické zneužitie sa už stalo. Znovu sa chystá niečo, čo by mohlo policajtov určitým spôsobom obmedziť. A práve preto sme tu, aby sme to nedopustili.

    V apríli 1998, keď bol tento zákon prijímaný, bol nastavený systém, aby sociálne a právne istoty policajtov boli zabezpečené. Bol to systém takzvanej štátnej definitívy. Žiaľbohu po nástupe pána ministra a tejto štátnej moci sa všetky istoty policajtov zbúrali, nastali personálne čistky, ktoré nemohli nastať, keby bol dodržaný zákon o štátnej službe a jednoducho pod psychickým tlakom boli povyhadzovaní tí ľudia, ktorí pracovali vo vedúcich funkciách bez ohľadu na ich odbornosť.

    Chcem povedať, že v roku 1998, keď bol tento zákon prijatý, priniesol policajtom naozaj nadštandardné možnosti a policajti ho uvítali s veľkou radosťou. V tomto období priemerná mzda policajta vzrástla skoro o 100 %. Bol nastavený mechanizmus, aby aj v ďalšom období mohlo dochádzať k valorizácii platov policajtov tak, aby ich riziková práca bola ocenená, a teda ostala rezerva vyplácania trinásteho a štrnásteho platu.

    To, čo sa udialo, svedčí o tom, že pán minister, ktorý vtedy, keď sedel v opozícii, veľa sľuboval, ale dnes zabúda na sľuby, ktoré dával, sa jednoducho dostáva do situácie, keď nepresadzuje záujmy príslušníkov Policajného zboru, ale záujmy určitej skupiny príslušníkov Policajného zboru, prípadne úradníkov ministerstva vnútra. Páčilo sa mi to, čo povedal pán poslanec Langoš, keď vystupoval ako spravodajca a povedal, že navrhuje pánu ministrovi, aby hľadal vnútorné zdroje tým, že zníži počet úradníkov na ministerstve. Je to naozaj schodná cesta a my sme túto cestu využili v rokoch 1997, 1998, za čo sme zožali obrovskú kritiku zo strany pána ministra, keď začal hovoriť o tom, že berieme kompetencie a právomoci Prezídiu Policajného zboru.

    Tak sa pozrime, čo sa odvtedy udialo. Existujú určité obslužné činnosti, ktoré môže vykonávať ktorýkoľvek pracovník bez ohľadu na to, či je policajt alebo nie. Medzi tieto činnosti patrí napríklad personalistika, ekonomika a ďalšie. Začali sme tieto činnosti centralizovať, zobrali sme tieto činnosti napríklad z prezídia, zobrali sme tieto činnosti zo sekcie vyšetrovania a centrálne sme ich dali pod ministerstvo vnútra, čím sme ušetrili obrovské množstvo pracovníkov a vtedy to v globále predstavovalo asi 2 000 ľudí, ktorých sme takto vedeli upratať.

    Po nástupe nového vedenia ministerstva vnútra sa udiali však iné veci. Prezídium Policajného zboru znova nadobúda svoju rozpínavosť, ktorú malo aj predtým. To znamená, má vlastné ekonomické oddelenie, má vlastné personálne oddelenie, to isté má aj sekcia vyšetrovania, ktorá si samostatne obíde ministra a ide žiadať predsedu vlády o zvýšenie počtov, ktoré potom, samozrejme, dostane a takýmto spôsobom sa neúmerne zvyšujú počty administratívnych pracovníkov, ľudí, ktorí nemajú s výkonom nič spoločné, ale pritom paradoxne sú najlepšie oceňovaní. A to je to, čo tu už zaznelo niekoľkokrát, o čom hovoril aj pán Mesiarik, o čom hovoril aj pán Šepták, že priemerná mzda policajta je slušná, ale vnútorná štruktúra je neusporiadaná.

    Keď sme boli vo vláde, mali sme predstavu, že pôjdeme ďalšou cestou, a to cestou scivilňovania určitých funkcií v rámci Policajného zboru. Predsa nie je nutné, aby policajt dával pečiatky do cestovného dokladu alebo vystavoval občianske preukazy a iné záležitosti a bral všetky príplatky, ktoré má aj policajt, ktorý je priamo vo výkone. Veď to sú absurdné veci a vyhodené peniaze. Bol pripravený návrh prenosu kompetencií z Policajného zboru na štátnu správu, ktorý postup táto súčasná vláda zamedzila a nepokračuje v ňom. To znamená, to sú všetko veci, ktoré rozbehnuté, začínajúce zaberať a fungovať v systéme boli pripravené, ale, žiaľbohu, nestretli sa s pochopením.

    Je naozaj pravdou, že policajti sú nespokojní. Veď si len uvedomme, že Odborový zväz Policajného zboru sa dostáva pod tlak radových policajtov, ktorí hovoria, veď vy nás nezastupujete, veď nás z roboty vyhadzujú, berú nám všetky istoty a vy nič nerobíte. Samozrejme, že oni budú musieť niečo pre policajtov urobiť a my poslanci, myslím si, že sme tiež na to, aby sme im pomohli a aby sme aj v tejto veci povedali jasné stanovisko.

    Z toho, čo tu zaznelo, vyplýva, že naozaj bez rozdielu toho, či sme z tej alebo z tej politickej strany, vyzerá, že je jednotný názor. Chcem povedať, že vládny návrh novely zákona číslo 73, ktorý je predkladaný, nielenže nezachováva súčasným zákonom garantovaný stav vo finančnom zabezpečení policajtov, ale priamo ide pod jeho úroveň.

    Predkladaná novela je v priamom rozpore s programovým vyhlásením vlády v bode 4 časť A, to je vnútorná bezpečnosť a verejná správa na strane 36, kde v ods. 5 zhora sa v poslednej vete hovorí: "Vláda odstráni nedostatky zákona o štátnej službe s cieľom zvýšiť prestíž policajnej služby a zvýšiť istoty policajtov. Neplnenie programového vyhlásenia v tejto časti voči policajtom môže mať nepriaznivé následky vo vývoji situácie v Policajnom zbore, ale hlavne v jeho ďalšej akcieschopnosti v boji proti neustále narastajúcemu a rozmáhajúcemu sa zločinu, klientelizmu a korupcii.

    Určite je vám všetkým dobre známe, že v roku 1999 pri prerokovaní návrhov zákonov naviazaných na zákon o štátnom rozpočte policajtom odňali zákonný nárok na trinásty a štrnásty plat, pričom trinásty plat sudcov a prokurátorov bol zachovaný. Priamo na rokovaní parlamentu bolo ministerkou financií garantované, že v ďalších rokoch sa zákonné nároky policajtov nebudú odnímať a budú zachované v zmysle zákona číslo 73/1998.

    Bolo už spomínané, že v roku 2000 bol novelou zákona číslo 73 skutočne priznaný trinásty plat policajtom, ale ako sa zachovalo vedenie rezortu ministerstva vnútra k radovým policajtom z výkonu služby, to nemá obdobu. Hovorilo sa o tom, že trinásty plat dostali, ale v tomto plate neboli započítané príplatky za službu vykonávanú v sobotu, nedeľu, štátny sviatok a v noci, a to aj napriek tomu, že existuje aj uznesenie výboru pre obranu a bezpečnosť, ktoré sme schválili a ktoré podporovalo takýto výpočet náhrady trinásteho platu. To sú všetko skutočnosti, ktoré nasvedčujú o tom, že súčasné vedenie ministerstva vnútra nemá záujem riešiť otázky policajtov, ale má záujem riešiť svoje politické kauzy, riešiť svoje problémy tak, aby sa udržali čo najdlhšie pri moci a aby mohli splniť veci, ktoré im ktosi nadiktoval.

    Na ministerstve vnútra bol napríklad prijatý program hospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami, toľko proklamovaný medzi pracovníkmi ministerstva vnútra. Ale aká je skutočnosť? Tento program bol plnený len útvarmi priameho výkonu služby, t. j. poriadkovou, kriminálnou a dopravnou políciou. Podľa osobných zistení sa vôbec netýkal a dosiaľ sa netýka vybraných skupín a jednotlivcov útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    Poviem zopár príkladov z čerpania rozpočtu za rok 1999. Čerpanie odmien bolo vo výške 275,3 % z pôvodného rozpočtu. Odmena policajtov vo vedúcej funkcii na Obvodnom oddelení Policajného zboru Staré Mesto západ a Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I predstavovala v priemere 15 000 Sk. Odmena sekretárky na ministerstve vnútra podľa personálneho opatrenia ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 26 z 3. 12. 1999 35 000 Sk. Odmeny radových referentov na ministerstve vnútra podľa personálneho opatrenia ministra vnútra číslo 29 z 3. 12. 1999 boli v rozpätí od 15 000 do 25 000 Sk. Tarifné platy napriek nenaplneným stavom policajtov, pričom sa stavy policajtov zvyšovali, pretože žiadali, aby boli zvýšené stavy policajtov a hlavne vyšetrovateľov, ale keďže dostali zvýšené tabuľky, tieto sa nenapĺňajú, aby ostali finančné zdroje, napriek tomu boli tarifné platy čerpané na 101,7 % oproti schválenému rozpočtu. Rozdiel oproti schválenému rozpočtu bol dotovaný z pokút, ktoré vyberali policajti poriadkovou a dopravnou políciou od občanov.

    To mi pripomína jeden vtip, ktorý sme niekedy hovorili o ruských policajtoch a myslím si, že sa stáva skutočnosťou aj na Slovensku. Ruský policajt zastavil vodiča a hovorí: Zaplatíš pokutu 1 000 rubľov. A vodič mu hovorí: Ale veď ja som nespáchal dopravný priestupok a on mu na to hovorí: A ty si myslíš, že moje deti budú čakať, kým ty spáchaš dopravný priestupok? Tak taký istý systém sa vyvinul dnes na ministerstve vnútra a všetky finančné diery, ktoré vznikajú, je potrebné vykryť z pokút. Takže občania, tešte sa, okrem daní ešte zoderieme z vás aj na pokutách.

    Ďalej príplatky čerpané na 101 %. V roku 1999 boli zvýšené osobitné príplatky prezidentovi Policajného zboru a viceprezidentom, ako aj vedúcemu úradu ministerstva vnútra, tomu, ktorého sme museli spolicajniť a ktorý má plat, o ktorom ani nechcem hovoriť, lebo by nás policajti vyhnali, ktorý bol prijatý do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Tu sa treba pozastaviť, či je nutné, aby najvyšší úradník na ministerstve bol policajtom - generálom, keďže riadi len úradníkov ministerstva vnútra a s výkonom policajnej služby nemá nič spoločné a napriek tomu mesačné príjmy má vyššie ako policajný prezident.

    Napríklad kapitola opravy a údržby. Mohli by sme sa dívať na to z rôzneho uhla, ale zoberme si len jednu položku, rekonštrukcia vily na Partizánskej ulici. Objekt, ktorý ministerstvo absolútne nevyužíva, len sem-tam, na túto rekonštrukciu sa použilo skoro 30 miliónov Sk. Keby sa tieto peniaze použili na tie účely a objekty Policajného zboru, kde policajtom tečie voda za krk, kde nemajú vytvorené podmienky, asi by sme urobili oveľa lepšie.

    A teraz k druhej časti alebo k druhému článku predkladaného návrhu.

    Vážené dámy, vážení páni, Policajný zbor už dlhodobo bojuje o priazeň verejnej mienky. Hľadali sme spôsoby, ako ovplyvniť názory verejnosti na činnosť Policajného zboru. Všade vo svete existuje určitá spolupráca občanov s Policajným zborom. Našli sme aj tento spôsob, samozrejme, že to vyvoláva určité asociácie z predchádzajúceho systému a zrejme pán minister je zaťažený na to, čo prežil v predchádzajúcom systéme. Mne je ho ľúto, ale myslím si, že by sme sa mali posunúť troška dopredu a naozaj hľadať spôsob, ako s občanmi spolupracovať. Jeden z týchto spôsobov bolo prijatie zákona o pomocníkoch Policajného zboru. Odkedy som odišiel z ministerstva vnútra, pán minister nepodpísal ani jeden preukaz pomocníka Policajného zboru. Títo ľudia nedostávali finančné náhrady za výkon služby, možno teraz sú už vyrovnané, pričom náklady alebo finančné nároky jedného pomocníka predstavujú minimálnu mzdu za rok. To znamená, za rok môže dostať finančnú čiastku mesačnej minimálnej mzdy.

    A keď sme sa pýtali policajtov, či sú spokojní, teda keby ste pán minister išli medzi policajtov a opýtali sa, či tento inštitút je dobrý alebo zlý, tak u radových policajtov, ktorí konajú nočné služby, ktorí sa pohybujú v rizikových miestach, čiže v rómskych osadách, pri ochrane poľnohospodárskych plodín a ďalej, keď policajt dokonca niekde v hliadke je sám bez akejkoľvek pomoci, tak tento inštitút je jediný, ktorý mu pomáha. Nehovoriac o tom, že tento zdroj je najlepší zdroj informácií ľudí, ktorí majú miestne poznatky, ktorí vedia úzko spolupracovať a vedia aj povedať občanom, pomôžte tejto polícii, veď tá polícia spolupracuje s nami. Vy namiesto toho, aby ste nám predložili novelu tohto zákona a povedali, toto a toto je zlé, alebo náhradnú normu, ktorá by to riešila, jednoducho navrhujete zákon zrušiť len preto, že bol z dielne mečiarovcov.

    To, čo ste povedali, že sú dôvody na zrušenie, to znamená, že pomocník má právo osobu predviesť, skontrolovať jej totožnosť, dokonca odňať zbraň, veď to sú veci, ktoré má každý verejný činiteľ, či ide o poľovnícku stráž, či ide o rybársku stráž, či ide o obecnú políciu a ďalšie a ďalšie. Nič tam nie je v rozpore s ústavou ani so zákonom. A dnes naopak hľadáme inštitúty, ktoré by pomohli ochraňovať majetok občanov.

    Na tejto schôdzi predkladá pán Fico znova zákon, volá sa takzvaný farmársky, ale v podstate ide o ochranu majetku, kde sa znova hovorí, že majiteľ bude mať tieto práva, to znamená, aj on bude mať právo skontrolovať, čo robíš na mojom pozemku, aj on bude mať právo zadržať osobu, keď bude vykonávať trestnú činnosť. Je to v rozpore so zákonom a s ústavou? Tak dokedy budeme trpieť na Slovensku to, že si budeme musieť nechať kradnúť na vlastných poliach, že sa budeme musieť na to dívať, pretože nemáme na to legislatívne normy. A keď sú, tak ten, kto za to zodpovedá, minister vnútra, ich ruší.

    Vzhľadom na to, čo som povedal, vážené dámy a páni, navrhujem, aby zákon v tejto podobe nepostúpil do druhého čítania a v prípade, že odhlasujete, že postúpi aj v tejto podobe, chcem navrhnúť, aby bolo hlasované o článku II, to znamená o zákone o pomocníkoch Policajného zboru, aby článok II nepostúpil ďalej.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Jedna faktická poznámka - pán poslanec Kužma.

    Nech sa páči.

  • S mnohými analýzami, ktoré predložil pán exminister, sa dá súhlasiť. Žiaľbohu nedá sa súhlasiť, ak do určitých vecí vkladá politické problémy. Vrátim sa ku kádrovým zmenám v roku 1998, keď sme prišli k moci. Vy ste kádrové zmeny, a viem to dokázať, v Prešovskom kraji zrealizovali podľa politických rozhodnutí v období rokov 1996 až 1998 a snažili ste sa vlastne ľudí zákonom o štátnej službe zabetónovať. Čiže, samozrejme, pri zmene vlády došlo k zmene týchto politických špičiek. To isté so zákonom číslo 73/1998 zo 17. 2. 1998. Absolútne sa s ním dá súhlasiť. Samozrejme nemôžem súhlasiť, že sa prijal až v poslednom polroku vášho fungovania.

    A tiež mám výhradu voči tomu, keď hovoríte, že odbory nič nerobia. Každý rok oslovujú opozíciu aj koalíciu s tým, že na rokovaní v Prešove, ktoré som mal v pondelok, išlo o to, kde oni tvrdili, že súhlasia s tým, aby im bol vyrovnaný len trinásty plat v písmenách bodov a) až m) a písmena a), čo by tvorilo 20 až 30 % plus k platu to, čo dostali. Štrnásty plat ani nepožadovali, lebo vedia, v akej finančnej situácii sú. Čiže po prvýkrát dostali trinásty plat bez príplatkov a s príplatkami vlastne na tento rok by boli spokojní. Samozrejme ďalší rok by už bolo potrebné ísť na štrnásť platov a hlavne ľudia vo výkone, to máte pravdu, sú dôležití, lebo je zlá aj veková štruktúra policajtov. 50 % je mladých a 50 % je starých. Nie je medzitým...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne.

    Ešte má možnosť vyjadriť sa pán poslanec Krajči, aby sme uzavreli rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Čiastočne môžem súhlasiť s pánom Kužmom, pretože hovorí niektoré veci, ktoré som povedal aj ja. Je to v poriadku. Čo sa týka toho, že vnášame do tejto rozpravy politikum, pri každých personálnych výmenách je politikum. A práve preto sme prijímali zákon o štátnej službe, práve preto prijíma aj táto vláda nový zákon, robí na zákone o štátnej službe, o takzvanej štátnej definitíve. To znamená, že keď úradníkom nedáme istoty, tak personálne čistky pôjdu donekonečna.

    Keď hovoríte, že sme chceli zabetónovať našich ľudí, tak to isté môžeme tvrdiť dnes my, keď ste vyhádzali všetkých schopných policajtov a nabrali ste tam nových. Znovu ste si len zabetónovali svoj stav. Dokedy to bude trvať, aby radový policajt zodpovedal za politické výmeny, ktoré sa dejú v rámci volieb? Veď toto je to, čo sme chceli zákonom vyriešiť, a toto je to, čo sa nemalo stať, pretože, keď ste to urobili vy, tak zrejme tá ďalšia reakcia bude taká: No veď keď to mohli oni, tak to urobíme aj my. A dokedy to bude takto trvať?

    Čiže potom neprijímajme zákony, ktoré sú o ničom. My sme už ten zákon otvárali niekoľkokrát a išlo raz o kvalifikovanosť policajtov. Dali sme veľmi vysoké kritériá na kvalifikovanosť vedúcich funkcionárov. Vzhľadom na to, že ste ich povyhadzovali, je ich málo, museli sme znížiť kritériá na kvalifikovanosť a môžeme povedať, no preto ste to znížili, aby ste tam dali svojich ľudí. Ale naozaj nechcem do tohto vnášať politický tón. Vráťme sa k sociálnemu, k právnemu postaveniu policajtov a myslím si, že keď to zabezpečíme a všetci za to budeme hlasovať, tak potom politický podtón vymizne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za ukončenú.

    Pán minister, vzhľadom na to, že máte ešte aj poobede jeden bod rokovania, navrhujem, aby sme teraz urobili obedňajšiu prestávku a že by ste vystúpili potom so záverečným slovom až po obedňajšej prestávke, takisto aj pán spoločný spravodajca, pokiaľ bude chcieť, a potom by sme hlasovali aj o tomto zákone.

    Prosím poslanecké kluby, aby zabezpečili účasť poslancov na hlasovaní o tomto vládnom návrhu zákona a vyhlasujem do 14.00 hodiny prestávku na obed pre poslancov.

    Zároveň vás prosím, tí, čo budete mať záujem, mesto Piešťany vás pozýva na slávnostné otvorenie podujatia pri príležitosti 55. výročia inštalácie Piešťan na mesto Piešťany vo fotogragii, ktorá sa uskutoční hneď teraz vo vestibule Národnej rady. Pokiaľ máte záujem, prosím, zúčastnite sa na otvorení tejto výstavy.

    Ďakujem. Prajem vám dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Prosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skončil som všeobecnú rozpravu k prerokúvanému návrhu vlády.

    Pýtam sa pána ministra Pittnera, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Áno.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    na jednej strane ako rezortný minister vnútra by som mal tlieskať všetkým návrhom, ktoré odzneli, pretože až na jednu, dve výnimky všetky chceli riešiť tento problém tak, že mali nielen trinásty plat, ale aj štrnásty plat, nielen základ, ale zahrnú sa do toho aj všetky príplatky. Čo viac si môže priať rezortný minister vnútra? Ale na druhej strane som člen vlády a som realista. A dovoľte mi, aby som na úvod spomenul niektoré veci, ktoré azda poznajú tí, čo tu boli aj v minulom volebnom období, ale noví páni poslanci a pani poslankyne možno o nich nevedia.

    Ako vlastne prišlo k tomu, že sa presadzoval trinásty a štrnásty plat? Bol to vlastne v tom čase skutočný zápas medzi vtedajšou opozíciou a vládou alebo koalíciou, kde len vďaka tomu, že opozícia mala stále navrch v argumentoch, nakoniec aj vtedajšia koalícia v snahe nepostaviť si proti sebe políciu pristúpila k tomu, čo sme navrhovali ako opozícia, a jednoducho sa prijala zásada trinásteho a štrnásteho platu.

    Pani poslankyňa Kolláriková spomenula, že v roku 1998 bol trinásty a štrnásty plat. Nuž mýlite sa, pani poslankyňa. V roku 1998 policajti dostali len jedenásť platov. A oni to vedia. A pokiaľ ide o terajšiu problematiku, čo sa týka platu, chcem povedať, že ak navrhujeme trinásty plat, a nie štrnásty, tak ho navrhujeme okrem iného aj v dohode s rôznymi aktívami policajtov, na ktorých som sa aj osobne zúčastnil, a tak ako to povedal jeden z pánov poslancov či na východe, či tu, pochopili jedno. V terajšej hospodárskej situácii, v akej sme, by bolo kontraproduktívne, ak by sme policajtom pririekli aj štrnásty plat. Po prvé niet naň a po druhé bolo by to určitým výsmechom voči nezamestnaným, v prostredí ktorých ako policajti s takýmito štrnástimi platmi by pôsobili.

    Chcem ale povedať ešte ďalšie veci. Keď sme nastúpili, tak spolu s mojimi spolupracovníkmi sme odhadli rest vo vybavenosti, výstroji a výzbroji polície na 9 až 12 miliárd korún. Ako vyzerala polícia v tom čase, to zase vedia najlepšie policajti aj to, ako vyzerá teraz.

    V návrhu rozpočtu na rok 2001 oproti roku 2000 je zvýšenie o 1 280 miliónov korún. V návrhu rozpočtu a v konečnom rozpočte na rok 2000 oproti rozpočtu na rok 1999 bolo to opäť okolo 1 150 miliónov. Len za tieto dva roky sa nám podarilo z restu 9 až 12 miliárd korún dostať sa skoro na 3 miliardy. Čo z toho ideme riešiť? Ideme z toho riešiť jednak platy, kde sa v rozpočte na rok 2001 o 340 miliónov korún zvyšuje položka platov a ideme z toho riešiť hlavne vystrojenie, vyzbrojenie polície, pokiaľ ide o automobily, pokiaľ ide o výpočtovú techniku, pokiaľ ide o spojovaciu techniku a pokiaľ ide o osobné ochranné prostriedky pre políciu.

    Pokiaľ zaznela poznámka od pani poslankyne Tóthovej ohľadne toho, že navrhuje stiahnuť tento návrh vzhľadom na to, že návrh zákona bol predložený na plenárne zasadnutie Rady hospodárskej a sociálnej dohody, chcem povedať, že preto tam nie sú rozpísané nejaké ďalšie reakcie, pretože bez pripomienok jednoznačne Rada hospodárskej a sociálnej dohody materiál vzala na vedomie. Preto je aj táto námietka pani poslankyne bezpredmetná.

    Pokiaľ ide o problematiku, už len tak na okraj poviem, vypichovanie niektorých kvázi špičkových prípadov. Bývalý pán minister Krajči spomenul, že sekretárka na ministerstve má 30-tisícovú odmenu. Bývalý pán minister, koľko ste mali sekretárok vy? Ja mám len jednu. A tie, ktoré ste mali, jednu z nich ste urobili plukovníčkou - je približne päťdesiatnička - bez toho, aby na to bol dôvod. A hovoríte o scivilňovaní.

    Chcem povedať, že z tejto stránky sa mi jednoducho ťažko reaguje, ako už býva, na niektoré argumenty pána poslanca Krajčiho. Vy viete, pán poslanec, že sme urobili u vás poslanecký prieskum s pánmi poslancami Bugárom a Langošom, kde pracovník kancelárie dostal 280 000 odmenu. Hovoríte o tom, že vila, ktorú má ministerstvo, je jediná, a, žiaľbohu, o udalostiach, o ktorých som minule hovoril, dnes nemôže slúžiť účelom, na ktoré má slúžiť, a jej rekonštrukcia stála do 30 miliónov. Čo povedať na to, že istý pán minister len preto, aby mal výhľad na Dunaj, dal prerobiť kanceláriu, čo súviselo s prerobením celých poschodí a celej budovy za 22 miliónov korún? Na čo je to dobré?

    Chcem povedať na záver. To, čo navrhujeme, je realita. Sú možnosti a polícia okrem toho dostáva po prvýkrát od roku 1997 3 % na valorizáciu platov. To, na čo sa zmohla až táto vláda. Policajti vedia veľmi dobre oceniť, ako ktorá vláda k nim pristupovala.

    A vás páni poslanci, panie poslankyne by som žiadal len o to, aby ste v tomto duchu za tento návrh hlasovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Prosím, pán spravodajca, chcete sa vyjadriť?

  • Ďakujem za slovo.

    Dámy a páni,

    budem stručný. Chcem povedať, že ma veľmi potešilo, že televízne kamery a blížiace sa Mečiarove referendum vyvolali nevídaný a neslýchaný záujem o príplatky k trinástemu platu pochôdzkárov a obyčajných policajtov. To myslím vážne. Takýto bod prerokúvaný ešte nedávno bez kamier by trval 60 sekúnd aj s hlasovaním, teda prvé čítanie.

    Ale chcem vás ubezpečiť, že ja, Vladimír Palko a ostatní kolegovia z výboru pre obranu a bezpečnosť sa týmito problémami zaoberáme trvale a stále a vo výbore pre obranu a bezpečnosť sme pred dvoma rokmi prijali taký úzus, že v otázke zahraničnej politiky a národnej bezpečnosti nie je dobré, keď sa vedie hrdelný zápas medzi opozíciou a koalíciou. Pán predsedajúci, skončil som.

    V rozprave odzneli dva návrhy, procedurálne návrhy. Pani poslankyňa Tóthová navrhla, aby Národná rada vyslovila nesúhlas s postúpením vládneho návrhu zákona do druhého čítania dovtedy, kým budú predkladateľom splnené podmienky, zákonné povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve. A pán poslanec Krajči navrhol, aby zákon nebol postúpený do druhého čítania alebo aby vládna novela nebola postúpená do druhého čítania časť II.

    Pán predseda, ak s tým budete súhlasiť, navrhujem, aby sme najprv hlasovali o prvom návrhu pána poslanca Krajčiho, ktorý odporúča neprerokúvať v druhom čítaní, ak je to možné, ale musia to povedať právnici. Dobre.

    Prvý návrh, vlastne obidva návrhy hovoria o tom istom, navrhujem, aby ste dali hlasovať o uznesení, že Národná rada Slovenskej republiky nesúhlasí s postúpením vládneho návrhu zákona do druhého čítania.

  • To je návrh pani poslankyne Tóthovej aj pána poslanca Krajčiho, to znamená, je to návrh, ktorý je totožný a môžeme dať o ňom hlasovať ako o jednom návrhu. Súhlasíš, pán poslanec?

    Páni poslanci, prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie o návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Tóthová, ktorá navrhuje, aby sme nerokovali ďalej o tomto návrhu zákona.

    Prosím, budeme hlasovať. Ešte raz, hlasujeme o návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Krajči v prvej časti vrátenia zákona. O druhej časti návrhu pána poslanca Krajčiho budeme hlasovať.

    Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh neprešiel. To znamená ani návrh pani poslankyne Tóthovej a ani prvá časť návrhu pána poslanca Krajčiho.

    Prosím, druhý návrh pána poslanca Krajčiho.

  • Nie som si istý, či je možné návrh rozdeliť na dve časti. Ale pán poslanec Krajči navrhol, aby sme v druhom čítaní neprerokúvali článok II návrhu.

  • To nejde. Takže vlastne pôjdeme ďalej.

  • Pán predsedajúci, ako spoločný spravodajca navrhujem prijať uznesenie, aby Národná rada prerokovala tento návrh v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o predloženom návrhu, ktorý predložil spoločný spravodajca pán poslanec Langoš. Nech sa páči, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Prosím ďalej.

  • Pán predsedajúci, navrhujem, aby Národná rada prijala uznesenie o pridelení tohto návrhu zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Áno. Zároveň odporúčam tento materiál prerokovať v druhom čítaní vo výboroch do 22. novembra a v gestorskom výbore do 24. novembra tohto roku.

  • Prosím, budeme hlasovať o tomto návrhu, páni poslanci. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán spravodajca.

  • Pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 710 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 710a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky Ladislav Pittner.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni, ktorý je predmetom dnešného rokovania, predpokladá predovšetkým začlenenie príslušníkov Zboru požiarnej ochrany a zamestnancov obcí v mestských požiarnych zboroch v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v Košiciach do § 10 ods. 1 zákona, to znamená do okruhu povinne poistených osôb v tejto poisťovni.

    Vedie k tomu najmä skutočnosť, že v posledných rokoch vzrástol počet výjazdov jednotiek Zboru požiarnej ochrany a uvedených mestských požiarnych zborov k požiarom a rôznym technickým zásahom vrátane dopravných nehôd. V porovnaní s rokom 1995 vzrástol počet výjazdov k požiarom v roku 1999 približne o 50 % a k technickým zásahom a dopravným nehodám o takmer 250 %, pričom zvyšujúci sa trend zásahovej činnosti pokračuje aj v tomto roku.

    Odôvodnenie potreby novelizácie zákona číslo 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni a jednotlivých ustanovení zákona je podrobne rozvedené v dôvodovej správe, preto mi dovoľte k nemu povedať len niekoľko poznámok.

    Základným cieľom predkladanej právnej úpravy je zabezpečiť skvalitnenie služieb poskytovaných príslušníkom Zboru požiarnej ochrany a zamestnancom obcí v mestských požiarnych zboroch, najmä v poskytovaní špecifickej zdravotnej starostlivosti. Príslušníci Zboru požiarnej ochrany a zamestnanci obcí v mestských požiarnych zboroch sú z hľadiska periodicity podrobovania sa preventívnym lekárskym prehliadkam v kategórii zamestnancov, ktorá sa týmto prehliadkam podrobuje len raz za dva roky. Táto lehota je vzhľadom na náročnosť a rizikovosť zásahovej činnosti požiarnikov v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach neúmerne dlhá. Ale dobrý zdravotný stav je nevyhnutnou podmienkou vykonávania práce v týchto zboroch nielen z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale aj z hľadiska ochrany zdravia a životov zachraňovaných osôb.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odporúčam, aby ste na dnešnom rokovaní výboru predmetný návrh zákona schválili. Pritom mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že navrhovaný zákon prispeje k zlepšeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti príslušníkom Zboru požiarnej ochrany a zamestnancom obcí v mestských požiarnych zboroch.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov zákona.

    Dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni výborov, členke výboru pre zdravotníctvo poslankyni Jane Haluškovej a prosím, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    kolegyne, kolegovia,

    gestorský výbor ma poveril predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 1005 z 12. septembra 2000 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z., prerokovala uvedený materiál v prvom čítaní a pridelila ho na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal do 16. októbra 2000 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni, odporúčali schváliť všetky tri menované výbory.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v bodoch 1 a 2.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s jedným doplňujúcim návrhom.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo číslo 135 dňa 17. októbra 2000.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím vás, aby ste sa posadili na miesto spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Pán poslanec Krajči ako prvý. Ešte niekto chce vystúpiť v rozprave o tomto bode programu? Nie. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok. Pani poslankyňa Halušková? Uzatváram možnosť ústneho podania prihlášok do rozpravy. Konštatujem, že sa do rozpravy prihlásili dvaja poslanci. Ako prvý vystúpi pán poslanec Krajči a po ňom pani poslankyňa Halušková v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    dámy a páni,

    budem reagovať veľmi stručne. Vzhľadom na to, že poznám históriu, ako vznikala Spoločná zdravotná poisťovňa, môžem len podporiť návrh, ktorý tu je o zaradení príslušníkov požiarnych zborov ako povinných poistencov, ako osôb, ktoré budú v tejto poisťovni, pretože úmysel a snaha tejto poisťovne bola združiť profesie, ktoré sú rizikové, ktoré sú zameraním podobné, a teda poskytovať aj nadštandardné zdravotné služby.

    Viem, že pri tejto príležitosti bola pripravená trošku aj diskusia o tom, že táto zdravotná poisťovňa, Spoločná zdravotná poisťovňa má určité ťažké srdce na prerozdeľovaní jej výberov poistencov do tejto zdravotnej poisťovne. Po porade aj s našimi poslancami, aj s legislatívcami sme dospeli k názoru, že sa to nedá riešiť v súčasnosti v tomto zákone, ale keďže sa pripravuje novela zákona číslo 273 o zdravotných poisťovniach, navrhneme tam aj systém prerozdeľovania výberu poistného v tejto zdravotnej poisťovni.

    Len na margo toho by som chcel poznamenať, že táto poisťovňa sa niekedy volala Poisťovňa ministerstva vnútra, patrila k najlepším poisťovniam z hľadiska výberu poistného a prerozdeľovania fondov, ale bijú sa tu dva princípy. Je to princíp solidarity, keď táto poisťovňa odvádza do prerozdeľovacieho fondu zdroje, a potom princíp spravodlivosti, teda či tí, ktorí odvádzajú poistné, výber je skoro na 100 %, majú potom dostatočné zdravotnícke služby. A tu je práve problém, že sa často stáva, že poistenci Spoločnej zdravotnej poisťovne majú poskytované nižšie služby ako napríklad poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne a toto by bolo potrebné vyriešiť. Taký markantný prípad sa nám stal, keď som bol ministrom vnútra, keď zdravotná poisťovňa dlhovala zdravotníckym zariadeniam a tieto odmietli ošetrovať napríklad policajtov. Pričom páchateľa alebo toho, kto spôsobil škodu, toho ošetrili a policajta nechceli. To je naozaj vážny problém, ktorý treba riešiť v novele zákona číslo 273, a v súvislosti s týmto som chcel na to upozorniť.

    Nedá mi, aby som ešte nezareagoval na to, čo hovoril pán minister. Pán minister, nie je pravda, že vila Partizánska je jediná ministerstva vnútra. Vy veľmi dobre viete, že máte vily aj na Donovaloch, aj vo Vysokých Tatrách v Javorine a inde. A čo sa týka mojej sekretárky, tak to nebola sekretárka, bola to riaditeľka sekcie a vy ako minister viete zrejme čítať štruktúry, takže nezavádzajte a neklamte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nie sú žiadne faktické poznámky.

    V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Halušková.

    Nech sa páči.

  • Chcela by som len veľmi stručne zareagovať. Určite ste si všimli, že v spoločnej správe je vyjadrenie gestorského výboru nepodporiť bod číslo 2. Chcela by som sa k tomu vyjadriť. Je to z tých dôvodov, že by vlastne išlo o nepriamu novelu zákona číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení a financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zriaďovaní rezortných, odvetvových a podnikových, občianskych zdravotných poisťovní. Ďalej by som chcela poukázať, že prijatím tohto zákona, keby sa prijal druhý bod, vlastne by došlo k určitej deformácii poistných princípov, pretože náš princíp je na základe solidarity, a tým vlastne by došlo k zvýhodneniu jednej skupiny pred inými skupinami. Preto je výrok nášho gestorského výboru taký, aby sme druhý bod nepodporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nie sú žiadne faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister Pittner, chcete sa vyjadriť k rozprave?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem len upozorniť na to isté, na čo upozornila už pani spoločná spravodajkyňa. Chcem, aby sme rešpektovali uznesenie, ktoré vyplýva zo spoločnej správy, pretože naozaj by to nebolo riešením, lebo by muselo prísť k úplnému prerobeniu zákonov.

  • Ďakujem pekne.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Sme v druhom čítaní, však, pani spravodajkyňa?

  • Vzhľadom na to, že neboli podané z rozpravy žiadne pozmeňujúce návrhy, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy.

  • Prosím, páni poslanci, aby ste prišli do rokovacej sály na hlasovanie. Hlasujeme podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Páni poslanci, dostavte sa na hlasovanie o predmetnom návrhu zákona. Žiadam vás, páni poslanci, aby ste prišli do rokovacej sály.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu, aby hlasovanie uvádzala.

  • Boli dva pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča bod číslo 1 schváliť.

  • Prosím, budeme hlasovať o predloženom návrhu pani spravodajkyne. Hlasujte, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh bol schválený.

    Ďalej prosím, pani poslankyňa.

  • Budeme hlasovať za druhý pozmeňujúci návrh. Je to k § 23a. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme s odporúčaním neschváliť tento bod.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh nebol schválený.

    Pýtam sa, pani spoločná spravodajkyňa, aké sú návrhy na pokračovanie prerokovania návrhu zákona v treťom čítaní, či máte podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku návrh alebo či vás gestorský návrh splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa ihneď teraz konalo tretie čítanie o tomto návrhu zákona.

  • Áno, pán podpredseda. Mám poverenie gestorského výboru, aby sme rokovali v treťom čítaní.

  • Prosím, budeme hlasovať o návrhu do tretieho čítania. Hlasujte, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme odhlasovali tento návrh.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Konštatujem, že nemá nikto také návrhy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali o návrhu zákona ako o celku, páni poslanci a panie poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni.

    Ďakujem pani spravodajkyni. Ďakujem pánu ministrovi.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 765.

    Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 806.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister zdravotníctva Slovenskej republiky Roman Kováč.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    vzhľadom na otvorené otázky riadenia finančných procesov pri regulovaní a úhrade nákladov zdravotnej starostlivosti poskytovanej na základe zdravotného poistenia vo väzbe na pripravovaný štátny rozpočet Slovenskej republiky na rok 2001, ale aj ďalšie, v úsilí prehĺbiť transparentnosť a hospodárnosť pri zhodnocovaní verejných zdrojov v činnosti zdravotných poisťovní a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti predkladá vláda Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

    Návrh predkladám v nadväznosti na návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2001. Za účelom zlepšenia financovania zdravotnej starostlivosti sa navrhuje zvýšiť poistné na zdravotné poistenie z 13,7 % na 14 % s tým, že zamestnanci budú platiť poistné v sume 4 % a zamestnávatelia v sume 10 % z vymeriavacieho základu. Celkovým zvýšením percenta príspevku na zdravotné poistenie dôjde k zvýšeniu objemu verejných zdrojov na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti ročne o 767,538 miliónov korún. Zvýšenie za ekonomicky aktívnych poistencov predstavuje zvýšenie príspevku na zdravotné poistenie na jedného ekonomicky aktívneho poistenca na mesiac v sume 29,26 Sk, čo je denný príspevok, ktorým sa zvyšuje príspevok na zdravie každého občana v mesiaci, ktorý má 31 dní o 95 halierov, v mesiaci, ktorý má 30 dní o 98 halierov.

    Súčasne sa navrhuje úprava výšky maximálneho vymeriavacieho základu z 24 000 Sk na 32 000 Sk, čím sa zjednocujú podmienky pre hornú hranicu poistného v Sociálnej poisťovni a v zdravotných poisťovniach, kde výška 32 000 Sk bola schválená pre Sociálnu poisťovňu už v minulých rokoch. Jeho zvýšenie predpokladá navŕšenie verejných zdrojov a zabezpečenie zdravotnej starostlivosti ročne o 877 miliónov Sk.

    Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 3. októbra 2000. Rada nedospela k dohode. S návrhom zákona vyjadrila nesúhlas Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky súhlasí s predloženým návrhom.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    som presvedčený, že na základe skutočnosti nie je možné zvýšenie odvodov do poisťovní v rozsahu 95 až 98 halierov za jeden deň pokladať za zvýšenú sociálnu záťaž na obyvateľstvo Slovenskej republiky. Chcel by som povedať, že aj ostatní občania, ktorí majú podstatne vyššie príjmy, hovorím o priemernom príjme 10 000, občania, ktorí majú 20 000, zaplatia na svoje zdravie denne 1,80 Sk, to je cena jednej cigarety, vážené dámy a páni, ktorú treba odviesť v prospech svojho zdravia u pracovníkov, ktorí majú 20-tisícový príjem. Som presvedčený, že nikto z vás nebude považovať túto sumu za vážne ohrozenie sociálneho postavenia našich občanov.

    A na druhej strane zvážte, že suma, ktorú dostane zdravotníctvo, je suma, ktorú nepochybne potrebujeme na to, aby sme mohli zabezpečiť zdravotnú starostlivosť v tom rozsahu, v akom nám ju ukladá zákon o Liečebnom poriadku.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    chcem vás požiadať o podporu tohto zákona tak, aby sme mohli zabezpečiť zdravotnú starostlivosť v rozsahu, v ktorom nám určuje zákon. Dovoľte mi, aby som ešte povedal, že systém zdravotného poistenia je predstaviteľ dvoch druhov sociálnej solidarity. Jeden typ solidarity, ktorý sa prejavuje v zdravotnom poistení, je solidarita bohatšieho s chudobnejším. Druhý typ solidarity, ktorý sa prejavuje v zdravotnom poistení, je solidarita zdravého s chorým.

    Tento návrh predpokladá, že rozložíme náklady na zdravotnú starostlivosť na každého občana v sume 95 až 96 halierov denne a nepredpokladá, že by sme výrazne zaťažili človeka, ktorý je chorý. V opačnom prípade, ak by sme nedostali takúto sumu peňazí, budeme musieť hľadať zdroje inde. A, samozrejme, takéto celospoločenské rozdelenie nákladov na zdravotnú starostlivosť nebude možné. Myslím si, že prístup s takou minimálnou záťažou rozložiť ju na všetkých obyvateľov tejto krajiny, je prístup, ktorý je humánnejší a lepší ako prístup, keby sme mali zaťažovať jednotlivých chorých.

    Ďakujem vám za pozornosť, ktorú ste venovali môjmu úvodnému vystúpeniu a verím, že moje dôvody pochopíte a podporíte zákon do druhého čítania.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie tohto návrhu vlády Slovenskej republiky.

    Teraz prosím pána poslanca Alojza Rakúsa, aby ako spoločný spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, podal správu o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výbore Národnej rady.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil pri rokovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (tlač 765), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 806 z 2. októbra 2000 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento zákon okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 22. novembra 2000 a gestorský výbor do 24. novembra 2000.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne za klub poslancov HZDS prihlásila pani poslankyňa Aibeková a tiež sa prihlásil pán poslanec Mesiarik, čiže títo poslanci vystúpia ako prví v rozprave.

    Slovo má pani poslankyňa Aibeková, potom dám možnosť prihlásiť sa v rozprave ústne, keď skončia títo dvaja poslanci.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    pán minister, ja som vás naozaj veľmi pozorne počúvala a dovolím si v rozprave vyvrátiť tvrdenia, ktoré ste parlamentu predniesli. Nehovorím, že ste klamali, ale povedali ste iba jednu vypichnutú časť pravdy. To znamená, aká bude záťaž na občanov, ktorí majú priemernú mzdu, ale dovoľte mi začať od začiatku.

    Pán minister predkladá v tomto volebnom období už šiestu novelu zákona číslo 273/1994 Z. z. Hovorím to preto, že jeho predchodca pán exminister Šagát nás kritizoval, že sme túto novelu príliš často novelizovali. Tak kým počas štyroch rokov to bolo 11 noviel a bolo to väčšinou v súvislosti s prerokúvaním štátneho rozpočtu a týkalo sa to prerozdeľovacieho mechanizmu, tak počas necelých dvoch rokov, resp. teraz o pár dní uplynú dva roky, je to už šiesta novela. Hovorím to iba preto, že naozaj je najvyšší čas, pán minister, aby sa v parlamente ocitol komplexný nový návrh zákona o zdravotnom poistení tak, ako to máte v legislatívnom pláne vlády.

    V čom spočíva táto novela? Je veľmi stručná, pozostáva iba z piatich bodov, ale má negatívny dosah na viaceré skupiny občanov. Podľa tohto návrhu od 1. 1. 2001 by mali zamestnanci platiť namiesto 3,7 % z určeného vymeriavacieho základu 4 %. Samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby by mali namiesto 13,7 % platiť 14 %. Ak ide o osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou, zvýšenie by sa malo realizovať zo 6,3 % na 7 %. O týchto dvoch skupinách ste už pán minister nehovorili.

    V prvej skupine, ak bude braná do úvahy priemerná mzda, tak naozaj pôjde okolo 30 korún mesačne, ale nehovorili ste už o týchto dvoch skupinách. To znamená, o skupine samostatne zárobkovo činných a spolupracujúcich osôb, kde to podľa vášho materiálu bude v priemere 394 korún mesačne. Takže to je tá druhá rovina pravdy.

    O čo viac ma mrzí, že vy, ktorý ste sa predtým ako opozičný poslanec zastávali ťažko zdravotne postihnutých občanov, teraz predkladáte návrh, kde sa zvyšuje ich zaťaženie pri platbe do zdravotného poistenia zo 6,3 % na 7 %. Aj keď to nepredstavuje veľkú sumu, nie je to jediné zaťaženie, ktoré pripravujete pre občanov. Podobné návrhy budú predkladať aj iní ministri, čiže vy ste sa na túto problematiku pozreli iba zo svojho pohľadu a z pohľadu jednej skupiny občanov, ale nehovorili ste už o iných skupinách a nehovorili ste o tom, že aj Sociálna poisťovňa, resp. kompetentný minister by mal predložiť návrh, aby sa platba aj do Sociálnej poisťovne zvýšila z 27,5 % na 28 %, čiže tu bude ďalšia zaťaženosť občanov.

    Tak ako som povedala v niektorých svojich predchádzajúcich vystúpeniach, vaši vlastní pracovníci z ministerstva zdravotníctva ešte pred rokom hovorili, že nie je možné pristupovať k ďalšej zaťaženosti občanov, pretože čo sa týka platenia do fondov, je to jedna z najvyšších zaťažeností v rámci Európy, a to aj pri porovnávaní krajín Európskej únie. Navrhujete zvýšiť aj maximálny vymeriavací základ z 24 tisíc na 32 tisíc korún. Tieto zvýšenia sa budú týkať všetkých, ktorí sú ekonomicky aktívni napriek tomu, že odborníci neschvaľujú zvyšovanie odvodovej zaťaženosti občanov.

    Dodatočne ste pán minister predložili, tak ako vám to ukladá zákon, aj vyjadrenie partnerov z Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Konfederácia odborových zväzov sa jednoznačne postavila proti tomuto zvyšovaniu.

    Za poslanecký klub HZDS som už pri prerokúvaní finančnej situácie v zdravotníctve odmietla tieto navrhované kroky a naše stanovisko je k týmto návrhom odmietavé. Navrhujete ho v situácii, keď od nástupu vašej vlády, t. j. od tretieho štvrťroku 1998 do druhého polroku 2000 sa reálne príjmy občanov znížili v priemere o 12 %, teda o 780 korún. Čiže aj vaše 30-korunové zvýšenie pre jednu skupinu a 394 pre ďalšiu skupinu si dajte do súvislosti s týmito údajmi, že ak sa takto zníži životná úroveň občanov, tak pristupovať k ďalšiemu zaťaženiu považujem za neseriózne.

    Miera inflácie sa v júni 2000 oproti septembru 1998 zvýšila o 23,8 %. A spotrebiteľské ceny vzrástli takmer presne o to isté číslo. Zato nezamestnanosť za tento čas vzrástla o 200 tisíc osôb. Navyše vám pán minister opätovne pripomínam to, čo som už hovorila vo svojom predchádzajúcom vystúpení, že nemáte mandát od občanov na takéto zvyšovanie. Pozrite sa na svoje sľuby v predvolebnej kampani. To je jedna vec, pretože keď sa ide do volieb, tak, samozrejme, občanom sa sľubujú aj základné potraviny za základné ceny, stopercentné zvyšovanie dôchodkov a platov, ale myslím si, že pre vládu by malo byť rozhodujúce jej programové vyhlásenie. A vy v programovom vyhlásení vlády v časti zdravotníctvo nehovoríte ani slovo o tom, že budete zvyšovať odvodovú zaťaženosť občanov.

    Pán minister, tá koruna denne, ktorú ste tu tak proklamovali, bude sa týkať iba tohto jedného zvýšenia. Navyše v ďalších materiáloch priznávate, že sa ďalej bude zvyšovať zaťaženosť občanov pri platbách za lieky a za zdravotníctvo ako také. V materiáloch, ktoré ste predložili s vaším podpisom, priznávate, že zaťaženosť by sa mala zvýšiť aj v budúcom roku o 1 - 2 %. Pôvodný návrh, ktorý ste dávali, bol až o 3 %. Keď si to premietnete, len čo sa bude týkať zdravotníctva, ako rástla zaťaženosť občanov, tak podľa údajov verejne zverejnených sa len počas týchto dvoch rokov zvýšila zaťaženosť občanov o 17 %. To znamená za lieky a všetky náležitosti, ošetrenie u stomatológa, rôzne ďalšie platby a podobne.

    Preto si myslím, že váš návrh nie je seriózny a nemôžete sa ako minister pozerať vytrhnuto iba na problematiku vášho rezortu. Áno, súhlasím s tým, že do rezortu zdravotníctva je potrebné dať viac peňazí. Tento svoj názor som netajila, mala som ho rovnako ako koaličná, aj ako opozičná poslankyňa. Ale myslím si, že toto nie je správna cesta, ktorú ste nastúpili.

    Veľmi dobre viete, že aj návrh rozpočtu na rok 2001 nepredpokladá dostatok finančných prostriedkov pre zdravotníctvo a tiež budete v zložitej situácii, pretože sa vám už nezopakuje situácia z roku 2000, že prídu do zdravotníctva mimorozpočtové zdroje z privatizácie. To bola jednorazová situácia na rok 2000 a hovorím dobre, že tieto financie prišli alebo prídu, pretože zatiaľ len začínajú prichádzať, ale nie sú ešte tu. Ale už sa vám táto situácia v budúcom roku nezopakuje.

    A myslím si, že je najvyšší čas, aby pán predseda vlády splnil svoje slová, ktoré dal pred pár dňami na televíznej obrazovke, že pre vládu bude prioritnou oblasťou zdravotníctvo. Zatiaľ to len deklaroval, ale vo financiách sa to neprejavilo.

    Bola som veľmi rada, keď som si pred pár dňami prečítala vyjadrenia aj niektorých koaličných poslancov zo strany SOP alebo zo strany SDĽ, ktorí sa vyjadrili, že nebudú podporovať takéto zvyšovanie zaťaženia občanov. Tak, dámy a páni, dúfam, že svoj sľub, ktorý ste dali písomne na stránkach tlače, aj dodržíte.

    Môj pozmeňujúci návrh preto je, aby sa v prerokúvaní predloženej novely zákona číslo 273/1994 Z. z. nepokračovalo v druhom čítaní. Myslím si, že je možné hľadať aj iné riešenia. Nakoniec sám ste mnohé návrhy, pán minister, pripravili, len sa zatiaľ nerealizovali. Myslím si, že ak dodržíte to, čo ste dali na papier ako svoje projekty a predstavy o budúcnosti zdravotníctva, budeme na tom podstatne lepšie.

    Na záver iba jedna reakcia. Keďže ste pred pár dňami využili svoje záverečné slovo, na ktoré máte právo ako minister, a to vám nikto neberie, ale vtedy ste porovnávali peniaze, ktoré dal štát ako platby za svojich poistencov v týchto dvoch rokoch a ktoré sme dali my. Takže, pán minister, dala som si námahu, že som si spočítala iba posledné dva roky, aby sme boli spravodliví, to znamená, že porovnávam posledné dva roky našej vlády a vaše dva roky, ktoré o pár dní uplynú. A kým za naše posledné roky štát platil za svojich poistencov 1 469 808 tisíc korún, z vašej vlády prišlo iba 528 350 tisíc korún. To znamená, približne jedna tretina príjmov, ktoré sme dali my.

    Takže demagógiou sa dá všeličo, pán minister, ale čísla vás jednoducho nepustia a treba brať do úvahy aj to, čo som hovorila - infláciu, rast cien a obyvateľstvo, ako je na tom príjmovo. Pretože to sú ukazovatele, ktoré vám jasne hovoria, že aj keby ste boli dali viac peňazí ako my, tak sa vám vlastne mnohé stratí týmito ukazovateľmi. Takže takáto je realita. Ja ju zopakujem v ďalšom vystúpení.

    Dúfam, dámy a páni, že podporíte môj návrh, aby sa v prvom čítaní zastavilo rokovanie o tomto návrhu a aby sa hľadali iné riešenia zdrojov do zdravotníctva. Tie riešenia sú, poznáme ich, pozná ich koalícia i opozícia, len zatiaľ ich koalícia nerealizuje.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mesiarik.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 273/1994 Z. z., ktorého cieľom je zvýšiť odvody do zdravotného poistenia od zamestnávateľov a zamestnancov, takisto odmietam. Zastávam názor, že je tu opätovne snaha riešiť problém na úkor občana, ktorého sme už aj tak zaťažili v oblasti zdravotníctva vysokou spoluúčasťou, či už ide o spoluúčasť na úhrade liekov, a nie malá spoluúčasť, zníženie zdravotnej starostlivosti, vysoký poistný poplatok, a tak by som mohol spomínať ďalej.

    Chcel by som zdôrazniť, že po určitých prepočtoch, ak by aj došlo k realizácii tohto návrhu, som presvedčený, že nedôjde k vyriešeniu problémov v zdravotníctve Slovenskej republiky. Som presvedčený, že v oblasti zdravotníctva je problém neriešiteľný, pokiaľ nedôjde k celkovému pohybu vpred, k zmene systému, k transformácii, a preto som očakával, že pán minister Kováč, donedávna náš kolega a povedal by som ako dobrý šéf výboru príde s inými návrhmi, s koncepciami riešenia zdravotníctva, a nie s návrhom na zvýšenie poistného. Verím, že to tak aj bude.

    Hlavná ťarcha sa opätovne začína presúvať na občana, ktorého zaťaženie skutočne keď spočítame, ako hovorila predrečníčka, je vysoké a neobstojí, ak z každého rezortu, z ktorého dostávame určité návrhy v poslednom obodobí v súvislosti so štátnym rozpočtom, to každý minister prepočítava na svoj rezort na korunu, na určitú maličkú časť, ale keď to narátame spolu, je to vysoké percento, pretože vieme, že 38 percentami je zaťažený zamestnávateľ odvodmi do fondov a k tomu treba prirátať tú ďalšiu korunu, to ďalšie 0,7 alebo 1 %. Myslím si, že aj toto percento, ktoré by som nazval Kováčove percento, treba takto chápať, a nie odtrhnuto ako 0,7 alebo 0,1 celkom mimo.

    Takúto cestu skutočne nie som ochotný podporovať ako poslanec, pretože na druhej strane, keď zoberieme prístup štátu k tejto problematike, ešte dodnes platí štát, ako to zaznelo, 13,7 % z nejakých 2 400 korún z vymeriavacieho základu. Teda nie ani z minimálnej mzdy, ale takmer z polovice minimálnej mzdy. Čo to v praxi znamená? Ak si zoberieme opätovne čísla a vychádzam z toho, že na Slovensku môžem počítať 5 miliónov obyvateľov, z toho 2 milióny ekonomicky aktívnych a 3 milióny ekonomicky neaktívnych, keď zoberieme výber poistného, tak dve tretiny hradí vlastne za 2 milióny aktívnych, dve tretiny výberu, a to je zvrátenosť. Kde je v tom poistný princíp?

    Pritom keď zoberieme náklady, tak v roku 1996 z poistného, ktoré platí štát na jednu osobu, bolo možné uhradiť 37,4 % nákladov na zdravotnú starostlivosť a v roku 1999 z toho istého, lebo sa nemenil vymeriavací základ, už len 26,7 % nákladov na liečebnú starostlivosť na občana, za ktorého platí štát. Ostatné hradíme my ostatní, výrobná sféra, teda tí, ktorí sú ekonomicky aktívni. To takto predsa nemôže ísť ďalej. To sa nedá utiahnuť, ak k tomu prirátame ešte obrovské percento nezamestnaných. Stráca sa poistný princíp, pretože aj keď veľká časť občanov, teda 3 milióny platí menej, má to isté zabezpečenie a niekedy aj dokonca vyššie, pretože to vyplýva z určitých noriem, ktoré sa týkajú niektorých špecifických skupín podľa rizikovosti práce, za ktorých štát tiež platí poistenie.

    Chcel by som zdôrazniť a opätovne sústrediť pozornosť na štátny rozpočet na rok 2001, lebo je fakt, že je tam určitý pohyb vpred, ide to na 14 %, nie na 13,7 %, ale zase z vymeriavacieho základu 2 400 korún. Takže štátny rozpočet na rok 2001 nepočíta so zásadnou zmenou postoja štátu k tejto problematike. Prečo by mal počítať so zásadnou zmenou občana? Takže tu treba, povedal by som, aj pochopiť tripartitu a z tripartity toho jedného partnera, a to je Konfederácia, ktorá prejavila záujem a ochotu rokovať aj o možnosti okolo občana, ale s tou podmienkou, že aj štát sa bude inak správať. Aby každý prispel výrazným dielom, ale hlavne štát, ktorý vlastne dostal i zdravotné poisťovne svojím vymeriavacím základom do celkom nie dobrého stavu.

    Máme prepočítané, že pokiaľ by štát len platil 13,7 % z 3 600 korún, teda ani nie tých 14 % plus doplnkové zdroje, s ktorými sa počíta v štátnom rozpočte, tak skutočne by bol problém riešiteľný, ale ešte raz zdôrazňujem s tým, že reforma a transformácia v zdravotníctve musí prísť, pretože stále počujeme ešte málo návrhov na to, ako lepšie hospodáriť s tým, čo máme. Počúvame, len ich treba dať do zdravotníctva, inak to nepôjde.

    Na záver chcem prejaviť názor a stanovisko, že tento návrh nepodporím a som presvedčený, že nepodporí tento návrh ani klub poslancov SOP.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Mesiarikovi.

    K vystúpeniu pána poslanca sú dve faktické poznámky. Pán poslanec Húska, pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť podania ďalších faktických poznámok.

    Dávam slovo pánu poslancovi Húskovi.

  • Ďakujem.

    Chcem podporiť stanovisko a názor pána poslanca Mesiarika a odporúčam práve taký istý návrh, ako predložil aj on ohľadne zvyšovania poistného. Je totiž zrejmé, že máme pred sebou problém, ktorý je oveľa širší. Fakt je ten, že na celom svete sa vyvíja taká situácia, že tak rýchlo rastú náklady na zdravotné služby, že sa stáva zdravotníctvo nefinancovateľným. Je to zjav v celom svete a orientácia na celom svete nie je práve v tom, že sa chcú zvýšiť zaťaženia samotného občana, ale hľadajú sa systémové zábrany, ako zabrániť, aby takým spôsobom postupovali farmaceutické koncerny, ktoré vlastne sústavným naháňaním nových a nových drahších liekov vedú zápas so všetkými poistnými kasami na tomto svete.

    Skôr mi pripomína celé toto úsilie Ezopovu bájku o tom, ako stokrát nič zabilo osla. Občana vháňame do situácie bezmocného oslíka, na ktorého nakladáme ďalší a ďalší náklad s odvôvodnením, že na to už štát nemá. Štát musí mať na to, aby zabezpečil systémovú kontrolu odvodov príjmov práve z oblasti rýchleho nárastu cien jednak liekov, a jednak liečebných zariadení. To je základná povinnosť.

  • Pani poslankyňa Aibeková chce reagovať.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Mesiarikovi, že podporil môj návrh. Plne s ním súhlasím, že dochádza k diskriminácii niektorých skupín obyvateľov. Kým napríklad toto zvýšenie sa nebude týkať zamestnávateľov, preto aj Asociácia zamestnávateľských zväzov súhlasila s týmto návrhom, bude sa týkať zamestnancov a štát, aj keď si pripravuje tiež zvýšenie percenta na 14 %, ale správne ste poukázali, zároveň si zníži vymeriavací základ. Ten vymeriavací základ z 2 700 si plánuje znížiť na 2 400 korún.

    Takže som rada, že sme hovorili v jednom duchu, že nemôže donekonečna štát zaťažovať iba jednu skupinu občanov, to znamená tých, ktorí sú ekonomicky aktívni, ktorí vytvárajú vlastne hodnoty pre nás všetkých, ktoré sa potom prerozdeľujú a týchto neúmerne zaťažujeme a isté skupiny zasa zvýhodňujeme. Áno, je pravda, že štát platí za veľké skupiny občanov. Ale prečo sa toto napríklad nerieši a neriešilo doteraz v zákone číslo 273? Tam sa skupiny občanov stále rozširovali, čiže štát sa zaťažoval.

    Celkom na záver. Súhlasím a opakovane to vo svojich vystúpeniach hovorím, kým sa neurobia transformačné kroky, takéto zaťažovanie občanov nepovedie k tomu, čo chceme dosiahnuť. To znamená, aby sa zdravotníctvo dostalo na kvalitatívne vyššiu úroveň zo všetkých stránok, a tá transformácia, bohužiaľ, je iba na papieri, ale v realite zatiaľ výsledky neprináša. Nesúhlasím s hodnotením zdravotníctva ako čiernej diery, ale kroky, ktoré urobil pán minister, váš predchodca, sa rovnali nule.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili všetci, ktorí boli prihlásení písomne. Pýtam sa, či sa do rozpravy niekto z poslancov hlási ústne. Páni poslanci Tatár, Zelník, Drobný. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Tatár vystúpi ako prvý.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    zrejme pripomienky, ktoré sú v tomto prvom čítaní k návrhu zákona, sú všetky namierené k tomu, že zákon plánuje zvýšiť finančnú záťaž verejnosti. Samozrejme, nedá sa zjednodušene povedať, že sa dotkne každého málo, lebo jedného viac, druhého menej a dotkne sa to právnických alebo fyzických osôb v rôznom pomere. Teda k tomuto sú namierené všetky pripomienky.

    Keď sme mali verejne citlivý problém, že štátni lekári držali hladovku, tak mne sa na tom páčila jedna vec. Okrem toho, že hovorili, že chcú viac peňazí, aj oni hovorili veľmi jasne, že chcú, aby sa urobili v celom systéme zdravotníctva nejaké zmeny, nejaké reformy, nejaké lepšie kontrolovateľné toky peňazí a práve to je bod, z ktorého by som sa chcel pozrieť na takýto návrh zákona. To znamená, že ak nemáme celkom jasno a na stole nielen niekde v nejakých plánoch alebo iba sľúbené také zmeny, aby sme vedeli, kam peniaze jednotlivých občanov na zdravotné poistenie pôjdu, ako budú kontrolované, ako budú využívané, či budú využívané efektívne, a to dnes nemáme. Tak veľmi ťažko sa naslepo potom rozhodnúť o nejakom zvyšovaní.

    Samozrejme, že je problém deficitu, že je tam dlh, že sú staré dlhy, vznikajú každý mesiac nové dlhy, ale ja by som naozaj potreboval, aby sme vedeli, ako to bude v najbližšej budúcnosti. Už sa opakovane povedalo, že sa za dva roky vlastne v systéme zdravotníctva veľa nezmenilo a zdravotníctvo je veľmi častá téma. Nechcem hovoriť o tom, aké sú rôzne návrhy. Opakovane hovorím, že aj za Demokratickú stranu sme dali veľmi jasnú predstavu, ako by to mohlo byť.

    Poisťovací systém je jeden z kľúčových a jeho zmena je jedna z kľúčových zmien, ktoré očakávame, aby sme s pokojom mohli odhlasovať nejaké zmeny vo financovaní. To znamená, aby tam boli kontrolované osobné účty, aby to bolo ináč spravované, aby boli inak rozdelené zdravotnícke zariadenia, ako je to dnes. Čiže toto je pohľad, ktorý som aj ja chcel pridať. Nielenže nezaťažujme, ale riešme to komplexne. Určite sa k tomu vrátime podrobnejšie v ďalších rozpravách.

    Teraz, samozrejme, najprv budeme hlasovať o tom, či to pôjde do druhého čítania. Máme už dohodu a odhlasovali sme si, že nebudeme o tom hlasovať dnes, že o tom budeme hlasovať na budúci týždeň. Nemôžeme len zaťažovať verejnosť a nemať istotu, že to bude efektívne. Toto je to, čo som chcel povedať.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlási pán poslanec Zelník a pán poslanec Baco. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem povedať, pán poslanec Tatár, že súhlasím so všetkým, čo ste povedali, lebo naozaj za dva roky nielenže sa nič neurobilo, práve naopak, zdravotníctvo sa posunulo významnou mierou do úplnej katastrofy vďaka nesystémovým krokom, ktoré sa počas dvoch rokov urobili, a preto aj ja som dával pozmeňujúci návrh pri materiáloch, ktoré hovorili o financovaní zdravotníctva v tom duchu, aby materiál bol vrátený na prepracovanie, pretože v tomto materiáli sa nič nehovorí o tom, ako sa vysporiada ministerstvo zdravotníctva s budúcim rokom. Iba sa tam konštatuje, že síce dlhy sú, ale oddlžovať sa zdravotníctvo bude dokonca až do roku 2004.

    Prvým systémovým krokom, ktorý by mal nastúpiť, by malo byť povedané, že tento rok, ktorý ide, rok 2001 by mal byť vyrovnaným v hospodárení a vo financovaní zdravotníctva, aby ďalšie dlhy už nevznikali, pretože nevidím zmysluplné, že rokujeme alebo sme rokovali o materiáloch, ako zdravotníctvo oddlžiť a popri tom každý mesiac nám narastajú dlhy v hodnote 600 až 700 miliónov korún. Preto súhlasím s tým, že pokiaľ nie je jasná koncepcia, jasná kontrola, ako a kam peniaze idú, urobiť iba to, že zvyšovať spoluúčasť občana zakotvením zo zákona a zo zákona žiadaním priamej, resp. povinnej platby odvodov, nie je systémovým riešením.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Tatár, napriek tomu, že ste nepovedali vlastne nič iné len to, čo povedala pani poslankyňa Aibeková, chcel by som vás povzbudiť, aby ste sa viac zapájali do diskusie na tieto témy. Svedčí vám to viac ako diskusia o agrárnych a vidieckych témach o tejto problematike. A pokiaľ je tu televízia, ešte by som vám chcel odporučiť, aby ste využili televíziu a občanom Slovenskej republiky vysvetlili aj svoje názory na to, ako by sa mala hymna Slovenskej republiky zrušiť a nahradiť nejakou inou pesničkou. Tu nahovárajú, že by mala byť nejaká rezkejšia, neviem, ako Pec nám spadla, mohla byť v nejakom rezkejšom rytme. Chcem vás povzbudiť aj k týmto témam, že by ste využili televíziu, aby ste sa prezentovali.

  • Pán poslanec Zelník je ďalší prihlásený do rozpravy.

    Nech sa páči.

    Pán poslanec Tatár chce reagovať na vystúpenie poslancov s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Chcem upresniť, že to, čo hovorím, je naozaj v záujme lepšieho fungovania zdravotníctva, nie je to v záujme nejakého napádania alebo nejakých koalično-opozičných naťahovaní. Naozaj je to v záujme lepšieho fungovania zdravotníctva, a to je, dúfam, zámer väčšiny tohto parlamentu alebo, nebodaj, celého tohto parlamentu.

    Čo sa týka pôdohospodárstva, tak o tom určite ešte budeme hovoriť bez ohľadu na to, že to teraz nie je témou, takže bude dosť času pri štátnom rozpočte, bude dosť času na konci tejto schôdze pri všetkých zelených správach a tam by sme sa mali tiež pozrieť na efektívnosť, lebo tiež tam chýba efektívnosť.

    No a k hymne sa veľmi rád vrátim, lebo to nie je problém textu alebo melódie, ale je to problém hrdosti našich občanov na tento štát, ale takej hrdosti, kde oni budú sami aktívne účastní na budovaní kvality života u nás, a to je len symbolický moment, vážna otázka hymny, ktorý som otvoril.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni ministri,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    pred voľbami v roku 1998, ale nielen pred voľbami, počas celého minulého štvorročného obdobia predošlej vlády, veľmi správne bola vláda kritizovaná za upravovanie si vymeriavacieho základu, z ktorého štát platil za svojich neplatičov povinné odvody do zdravotných poisťovní. Vtedy bol vymeriavací základ 2 700 korún. Je pravdou, že sa neplatilo zo 100 %, ale platilo sa iba zo 76,5 %. Toľko bolo sľubov o tom, a dokonca aj napriek tomu, že bol vyhlásený krízový stav, hneď v roku 1998, dovolím si povedať, že v roku 1998 aj keď tých peňazí bolo málo a rozpočet pre zdravotníctvo bol veľmi napätý, bolo podstatne viac zdrojov, ako je v roku 2000 a ako je plánovaných v roku 2001.

    Štát si opäť upravil vymeriavací základ, a to na sumu 2 400 korún. Predtým boli sľuby, že skutočne si štát plní svoju odvodovú povinnosť a štát bude platiť z vymeriavacieho základu, teda z minimálnej mzdy 4 000 korún. To by bolo istým systémovým riešením, pretože pri analýze o tom, čomu dávajú občania prednosť, zdravotníctvo vychádza v tomto smere ako jedna z hlavných priorít. Vláda túto prioritu nerešpektuje, ako som už povedal, upravila si svoj vymeriavací základ znova o 2 000 na sumu 2 400 korún.

    To, čo ste hovorili, pán minister, zdalo by sa skutočne takto vytrhnuté z kontextu a len pri tom jednom pohľade, pri tej jednej úprave percentuálneho odvodu z 13,7 % na 14 %, by sa zdalo, čo to je, veď je to iba jedna koruna, ktorú občan zaplatí, a prečo by to občan nemal zaplatiť, môžeme to porovnávať s pivom, môžeme to porovnávať s cigaretami a so všetkým možným. Len ma mrzí jedno, že toto nie je celá pravda, ktorá sa hovorí občanovi, totiž nie je to len tá jedna koruna mesačne. Dobre vieme, ako stúpajú ceny, ako stúpla DPH a to ostatné, a pritom hovoríte, ako by sa mal občan zdravo stravovať. Hovorili sme o tom, koľko by sa malo investovať do prevencie, do preventívnych programov. Neprišla tam ani koruna v rámci ozdravenia výživy obyvateľstva a tak ďalej. Čiže obyvateľstvo je naďalej a naďalej zaťažované.

    A čo ma mrzí na tom najviac, nehovorí sa o tom, že je už pripravený zákon o Liečebnom poriadku, kde sa vážne uvažuje o tom, a je to aj v návrhu o štátnom rozpočte z hľadiska príjmov do zdravotníctva, uvažuje sa s priamymi platbami občana za lieky v hodnote 6,1 až 6,8 miliardy Sk.

    Len porovnám, aký je to obrovský nárast oproti roku 1998. Vtedy boli priame platby od občana na úrovni 3,7 miliardy Sk. Dnes sa uvažuje o 6,1 a 6,8 miliardy, to znamená asi 1 200 korún na občana v priemere do roka. Teda na občana chorého aj zdravého. Vie si asi každý domyslieť, čo to znamená, pretože nie všetkých 5 300 tisíc obyvateľov bude chorých, čo to znamená, aké to budú priame platby od chorého obyvateľstva. Už dnes je ekonomická situácia taká, že občan nie je schopný participovať takouto výraznou spoluúčasťou. Aj Svetová zdravotnícka organizácia tento stav hodnotila tak, že sme skončili zo 180 krajín na 96. mieste práve pre vysokú spoluúčasť občana. Skutočne pán poslanec Mesiarik to veľmi správne vyjadril, keď povedal, že na celkových zdrojoch, a to len na zdrojoch, ktoré idú cez zdravotné poisťovne, participuje štát jednou tretinou a dvoma tretinami vlastne prispieva zamestnávateľ a občan.

    Napriek tejto vysokej participácii sa opakovane ozývali hlasy zo strany vlády, zo strany ministerstva zdravotníctva, čo vlastne občan chce, veď občan vlastne má všetko zadarmo. Ako má teraz zadarmo, keď jednak v rámci povinného zdravotného poistenia spolu so zamestnávateľom prispieva cez zdravotné poisťovne vo výške dvoch tretín plus navyše ho zaťažujeme ďalšími priamymi odvodmi? Preto ani klub poslancov Slovenskej národnej strany takýto zákon podporiť nemôže, pretože je to zákon, ktorým si vláda veľmi zľahčuje svoju situáciu, zľahčuje si ju tým veľmi jednoducho. Zvyšujú sa ceny a zvyšuje sa spoluúčasť občana. Nemôžeme s týmto súhlasiť a skutočne žiadame, aby vláda začala robiť systémové zmeny a systémové kroky k tomu, aby sa aj situácia v zdravotníctve zlepšila.

    Ďakujem.

  • S fatickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Pani poslankyňa Aibeková ako prvá.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som na podporu mojich stanovísk, ale aj stanovísk ďalších predrečníkov, ktorí vystupovali po mne alebo aj na základe posledného vystúpenia pána poslanca Zelníka, vážené dámy, vážení páni, prečítať uznesenie zdravotníckeho výboru, ktoré bolo prijaté 3. 10. 2000. Zaujímavá zhoda je, že v tento istý deň sa konala Rada hospodárskej a sociálnej dohody, kde konfederácia vyjadrila nesúhlas. Rovnako vtedy našiel absolútnu zhodu výbor pre zdravotníctvo všetkými svojimi hlasmi, ktorý prijal tieto dve uznesenia:

    1. "Hľadať iné zdroje riešenia finančných problémov zdravotníctva nie formou ďalšieho finančného zaťažovania občanov."

    Takže dúfam, že aj členovia nášho výboru budú toto stanovisko naďalej podporovať.

    Druhé uznesenie sa týka znenia, že v spolupráci s ministerkou financií na rokovaniach vlády dáva sa za úlohu, samozrejme, ministrovi zdravotníctva jedna aj druhá úloha, hľadať finančné zdroje a spôsoby financovania zdravotníctva tak, aby pre rezort zdravotníctva v roku 2001 sa dosiahol vyrovnaný rozpočet.

    Toto bol upravený návrh pani poslankyne Záborskej, ktorá je členkou koalície, a my sme ju v tomto podporili. Myslím si, že keby boli obidve uznesenia potom prijaté aj v pléne Národnej rady, pretože ja som ich trochu v pozmenenej podobe dala ako požiadavku na vládu, lebo je rozhodujúce, ako to príde do vlády, tak sa cítim vlastne svojím spôsobom ponížená, že o pár dní napriek tejto podpore ministerstvo financií vnútilo vlastne ministrom prijať znovu reštriktívne opatrenia. A myslím si, že potom nejaká dohoda vo výbore je zbytočná.

  • Pán minister, jednoznačne treba povedať, že ďalšie zaťažovanie občanov ako celej skupiny je pre určité vrstvy občanov už neúnosné, nie sú schopní to finančne znášať. Z toho dôvodu sme aj žiadali takmer do každého rokovania parlamentu zahrnúť bod, v ktorom by sme dostali prehľad tzv. ozdravovacích ekonomických balíčkov ako dosah na jednotlivé sociálne skupiny občanov, pretože pokiaľ chodím v teréne, tak viem, že niektoré skupiny už nie sú schopné znášať ďalšie zaťaženie. A vy to robíte tento rok absolútne, ale absolútne tvrdo a zo všetkých strán. Zvýšia sa príplatky na lieky, zvýšia sa dávky do nemocenského poistenia, sociálneho poistenia a bude zvýšenie elektriny, zvýšenie plynu. Prosím vás pekne, o čom to je? O čom to je? Veď vy nevládnete, vy deštruujete, vy robíte z tejto krajiny bedárov, tak, preboha, spamätajte sa, kde chcete zastať. Veď toto je neúnosné. Keby mal občan aspoň možnosť, že sa poistí alebo nie, možno keby si všetko platil z vlastného vrecka bez poistenia, možno by ho to vyšlo lacnejšie ako cez tieto systémy, za ktoré nedávate takú protihodnotu, aká mu vyplýva z ústavy. Veď on má mať všetky služby zadarmo, bezplatne na základe zaplateného nemocenského poistenia.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Dotkol by som sa tej časti vystúpenia kolegu Zelníka, v ktorej hovoril o podstate úprav vymeriavacieho základu, aby som tak povedal, je to prístup k zostatkovému spôsobu financovania. Čo nám ešte zostane v rozpočte alebo čo nám zostane v rezervách podnikateľských subjektov, to od nich vytiahneme, a pritom sme veľmi mierni, aby to nebolelo. Ale mám taký dojem, že, pán minister, nenašli ste v tom motivačný prvok, ktorý by tie podnikateľské subjekty stimuloval dajakým spôsobom finančne, aby sme mohli ešte viac strhnúť, ako sme ukázali.

    Lenže, samozrejme, zostatkový spôsob financovania zdravotníckych služieb, čo sú veľmi dôležité služby, prioritné služby, sa potom vypomstí v katastrofe, ktorá nás teraz všetkých mrzí. Tá katastrofa spočíva v tom, že naozaj materiálne zabezpečenie výkonov zdravotníctva je slabé. A to, že ste pridali 0,3 % do odvodov, je skutočne platonické pridanie, je to málo. A okrem toho sa mi ešte zdá, ako tu diskutujú kolegovia, že to neprijmú ani podnikateľské subjekty, že je to pre nich veľa.

    Tak sa malo vymyslieť niečo také, čo nám pokryje plnú potrebnú sumu na rok 2001, ale to by bolo potrebné poznať sumu, ktorá je súhrnom cien všetkých výkonov, a tú sumu spočítať, predložiť ju národu a povedať, toľko to je a koľko sme na to ochotní dať. Ale potom by bolo potrebné mechanizmus výberu vybaviť dajakou legislatívnou sieťou, ktorá bude prísna a ktorá potom už bude proste vyberať prostriedky bez pardonu, ak sa jej naplní kasa, bude na to dosť prostriedkov. Ale nemyslím si, že bude dosť prostriedkov, lebo prioritné financovanie zdravotníctva zo sumy funkcií, ktoré musí plniť, to je obrovská suma a tú náš chudobný rozpočet a hrubý domáci dôchodok nenaplní. Takže musíme len konštatovať, že je to platonický prístup k riešeniu.

  • Posledný v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Drobný.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážený kolega spravodajca,

    kolegyne, kolegovia,

    budem pokračovať v tom, čo som vo faktickej poznámke hovoril. Náš profesijný klub spočítal na základe roku 1999 sumu funkcií vyznačenú v hodnotách, sumách a zabudli sme na mnoho vecí, a došiel k číslu, že by to malo byť 69 mld. Sk, ktoré by boli potrebné na krytie všetkých potrieb, ktoré zdravotníctvo bude potrebovať v roku 2001.

    Pán minister, je to rok, v ktorom už chceme naozaj začať, ak nie tohto roku, s akreditáciami, evaluáciami, licencovaním, proste hodnotením kvality. Tam sa nevyhneme jednej základnej veci, a to je logistické zabezpečenie tohto procesu. Kvalita bez logistického zabezpečenia sa nedá robiť, a preto si myslím, že ak to budeme robiť, tak sa dostaneme do situácie, keď poskytovatelia zdravotníckych služieb nebudú mať záujem o akreditáciu, nebudú môcť do toho vstúpiť, pretože nemajú materiálne zabezpečenie. To je jedna okolnosť, ktorú musíme zohľadniť, a preto nemôžeme v roku 2001 naozaj počítať s rozpočtom, ktorý sme pre zdravotnícke služby stanovili zostatkovým spôsobom. To, čo nám zostane a aké možnosti máme, viac už nedáme. Páni, musíme túto sumu predostrieť národu, povedať, toľko potrebujeme na zdravotnícku službu a momentálne zdravotnícke poistenie nám dáva možnosť len 38 až 42 mld. alebo 50 mld. a to ostatné nám chýba. To by mal národ vedieť a mal by to vedieť najmä podnikateľský národ, ale aj obyčajní ľudia, pretože tí prispievajú takisto, mali by sme im presne povedať, čo koľko stojí, a z tohto odtrhnúť a urobiť všeľudovú diskusiu o tom, koľko chcete na túto sumu prispieť. Tam by sa možno našli isté skupiny podnikateľov, ktorí by povedali, no keď ide o toto, je to prioritná vec, musíme zdravotníctvo financovať prioritne, ak nechceme utrpieť ďalšie fiasko, ako sme utrpeli 62. miestom na svete, fiasko zdravotným zabezpečením pána prezidenta a iné fiaská, pretože si uvedomte, že mnohí ľudia nám zomierajú na uliciach neošetrení. To nikoho nemrzí, lebo každý povie, že sa to stáva všade vo svete, ale nám už zomierajú ľudia dobre neošetrení v nemocniciach, a to je potom spoločná hanba, je to hanba všetkých. Preto sme na 62. mieste. Preto si myslím, že máme skončiť s týmto spôsobom zostavovania rozpočtu zdravotníckeho rezortu.

    Už 1. januára na budúci rok by sme si mali urobiť sumu potrebných financií, dajme to ľuďom, nech sa rozdiskutuje, ako na to chcú prispieť, najmä podnikateľské vrstvy koľko by na to dali, a potom si urobme na polroka zosumarizovanie, koľko sľubujú, že dajú, a ten ďalší polrok použime na to, že budeme tú zvyšnú sumu, ktorá nám chýba, zháňať v iných zdrojoch. Ale tie iné zdroje musia byť nie platonické, ale musia byť reálne a musia to byť zdroje, ktoré budú presne ošetrené, ale aj zdroje, ktoré budú presne legislatívne definované tak, že to z nich môžeme dostať. Keby bol systém daní ako kedysi, tak by tu bola legislatívna sieť, ktorá by prinútila, a to by bol motív, i keď negatívny pre podnikateľov, ktorých by prinútil naozaj odvádzať.

    Keď sa pozerám, že za minulý rok zdravotné poisťovne minuli 1,9 mld. Sk, páni, ja neviem, nie som počtár, ale zdá sa mi to byť veľký správny fond, však to je fond, ktorý podľa mňa obsahuje mnohé peniaze, ktoré by mali mať pacienti, a nie zdravotné poisťovne, to je obrovská suma, ktorá, mám taký dojem, je rezervou. Tam by som si predstavoval, že by mal snáď vystačiť so 700 miliónmi a nie 1,9 miliardami. Takže si myslím, keby sme mali taxy alebo keby sme mali jednu- dve zdravotné poisťovne, ktoré by boli dobre legislatívne a štátne kontrolované, aby sme si vedeli stanoviť už 1. januára, koľko budeme na budúci rok potrebovať a do polroka by prebehla diskusia a v ďalšom polroku by sme hľadali ďalšie zdroje, potom by to bol konštruktívny prístup k vytváraniu nového rozpočtu zdravotníckeho rezortu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán poslanec Zelník, už je neskoro.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce ako navrhovateľ vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ak mi dovolíte, budeme odpovedať na pripomienky, ktoré odzneli v rozprave, a možno uviesť niečo na pravú mieru tak, aby bolo jasné možno aj poslancom a aby bolo jasné všetkým, čo pozerajú tento prenos, že niektoré čísla uvádzané poslancami boli nepresné.

    Pani poslankyňa Aibeková po prvé hovorila o tom, že samostatne pracujúce osoby a spolupracujúce osoby budú platiť 280 Sk. Pani poslankyňa, to nie je pravda, nie je to z nášho materiálu, budú platiť 14 % z polovice základu, ktorý prihlasujú k dani, 374 Sk platia pre osoby, ktoré zarábajú 32 tis. Sk mesačne, pani poslankyňa. Áno, pokiaľ budeme sociálne šetriť osoby zarábajúce 32 tis. Sk, tak budú platiť 380 Sk, ale to nie sú samostatne zárobkové osoby. Nepochybne vás iste poteší správa, keď vám poviem, že aj v zamestnaneckom vzťahu, nie podnikatelia, ale v zamestnaneckom vzťahu je 0,96 % populácie, ktorá zarába viac ako 41 tisíc mesačne. Áno, týchto ľudí sa dotkne trochu viac návrh zákona, to je pravda.

    Znovu opakujem, dnes hovorím o zvýšení o 0,3 %. Toto zvýšenie predstavuje, prosím, prepočítajte si to a zistíte, že je to pravda, na jeden deň je to jedna desaťtisícina platu. To je to zvýšenie, o ktorom hovoríme. Ak máte plat 20 tisíc, je to 1,80 Sk, ak máte plat 10 tisíc, je to 96 halierov, ak máte plat 30 tisíc, je to 2,70 Sk na deň.

    Čo sa týka príplatku k osobám, ktoré sú zdravotne postihnuté, zabudli ste, pani poslankyňa, upozorniť na to, že tieto osoby majú polovičný vymeriavací základ, to znamená, že ich zvýšenie, áno, máte pravdu, ich zvýšenie bude o 2 Sk, takže bol by som rád, keby sme povedali tú sumu veľmi presne. Hovoríme veľmi otvorene o tom, že zvýšenie pre osoby s priemernou mzdou v tomto štáte je na deň 96 halierov, pre osoby, ktoré majú polovičný vymeriavací základ, to znamená polovičné poistné, je toto zvýšenie 1,80 Sk, pre osoby, ktoré majú dvojnásobný príjem, aký je priemerný v tomto štáte, je to zvýšenie o 1,80 Sk.

    Znovu chcem pripomenúť všetkým a premeniť to na tovar, pretože je dobré, aby sme si uvedomili, o akú sumu ide. 96 halierov alebo 1,80 Sk dnes predstavuje cenu priemernej cigarety za jeden kus, 56 % obyvateľstva, ktoré bude podliehať tomuto zvýšeniu, sú fajčiari, musia si denne pre svoje zdravie odoprieť jednu drahšiu cigaretu.

    Chcel by som hovoriť k tomu, čo bolo povedané ďalej, že sú časté novely zákona a očakávanie nového zákona o zdravotnom poistení. Absolútne súhlasím, pani poslankyňa. Legislatívny zámer tohto zákona bol pripravený už v lete, žiaľ, neprešiel pre mnohé pripomienky zo strany iných rezortov, takže sme ho nemohli predložiť do vlády pre príliš veľa rozporov. Hľadali sme kompromisné riešenie, máme pripravený ďalší legislatívny zámer, ktorý zohľadnil niektoré pripomienky ako kompromis, a ide znovu do vlády. Predpokladajme alebo dúfajme, že takýto zákon schválime, lebo tento zákon skutočne obsahuje aj systémové zmeny, ako je otázka doplnkového zdravotného poistenia, ako je otázka zdravotného pripoistenia, ako sú otázky oddelenia poistného od rozpočtu štátu, pretože sme ešte stále príliš závislí od štátu.

    Mimochodom, štát. Štát sa tu skloňoval v rôznych pádoch a stále sa tvrdí, nech platí štát. Štát má finančné zdroje, ktoré získava od svojich občanov. Iné zdroje nemá, či už je to prostredníctvom cla, či je to prostredníctvom daní, či je to prostredníctvom výnosov z aktivít, ktoré štát robí, vždy sú to peniaze občanov. Ak povieme, nech túto starostlivosť hradí štát, inými slovami hovoríme, nech to hradí občan. Dnes môžeme hovoriť len o jednej veci, aká je miera solidarity v rámci celého systému. Ak máme minimálnu solidaritu, tak si zdravotnú starostlivosť hradí chorý. My navrhujeme stredný stupeň solidarity, to je otázka, aby tí, ktorí sú poistení, a to sú všetci občania tohto štátu, vrátane poistencov, za ktorých platí poistné štát, prispievali do Sociálnej poisťovne.

    Ak hovoríte o tom, aby tento príspevok hradil štát, hovoríte to isté, čo hovoríme my, len to nepôjde cez poisťovne a cez poistné, ale pôjde to cez iné poplatky, ktoré musí občan odviesť štátu, či dane, či clá, znovu opakujem, alebo podiel na výnose, ktorý občanovi patrí. To znamená, stále hovoríme o tom istom občanovi, len hovoríme o tom, akým spôsobom sa to má dostať. Návrhy, aby to išlo cez štát, znamenajú toľko, že sa chceme stále viac a viac naviazať na štátny rozpočet. Táto cesta podľa môjho názoru nie je dobrá. Systémy zdravotného poistenia by mali byť čo najviac oddelené a čo najviac nezávislé od štátneho rozpočtu, a potom by mohli samostatne existovať.

    Chcem povedať, že, samozrejme, rozpočet, ktorý vzíde z takto navrhovaného zákona a z ostatných, kalkuluje s tým, že štát zvýši svoje odvody. Odvody štátu pre rok 2001 na poistnom budú o 2 mld. vyššie, ako boli odvody v minulom roku. Nie je pravda, že štát nezvyšuje a, pani poslankyňa, neviem odkiaľ ste zobrali výsledky, o ktorých ste referovali. Čítal som zákon, ktorý hovorí o vymeriavacích základoch, či je to zákon o štátnom rozpočte alebo zákon o zdravotnom poistení. Faktom je, že štát v roku 1996 mal vymeriavací základ 269 Sk, v roku 1997 tiež 269 Sk, v roku 1998 to bolo 270 Sk. V rozpätí troch rokov došlo k zvýšeniu o jednu korunu. Dnes navrhujeme s tými dvomi miliardami, čo štát pridá za občana, za ktorého platí poistné štát, takmer 360 Sk. Ráčte si spočítať, aký v tom bude rozdiel.

    Rád by som povedal niekoľko slov k tomu, či budeme, alebo nebudeme vykonávať systémové kroky. Samozrejme, na to, aby sme udržali rozpočet, ktorý je takto postavený, treba systémové kroky udržať. Teda nejde len o krok zvýšiť odvod o 96 halierov na deň, ale ide aj o krok, ktorým chceme na druhej strane výdavkovú časť začať veľmi vážnym spôsobom regulovať. Aby sme mohli takto udržať rozpočet, znamená to znížiť finančné prostriedky, resp. znížiť spotrebu liekov o 1 mld. Sk.

    Je na štatistickom materiáli dokázané, že slovenský občan je najväčší konzument liekov v Európe aj v počte balení, v počte tabletiek alebo inej forme, aj vo financiách. Nemôžeme ísť touto politikou ďalej. Máme prostriedky, ktoré budeme navrhovať, ktoré pôjdu prostredníctvom cenových výmerov na to, aby sme dokázali znížiť takúto nadmernú spotrebu, pretože si musíme uvedomiť, že táto nadmerná spotreba pacientovi škodí. To vám každý zodpovedný lekár povie, že takáto spotreba znamená liečebnú polypragmáziu, to znamená, predpisovanie viacerých liekov, ktoré pacientovi uškodia. Naša snaha je usporiť na liekoch 1 mld. Sk. Veľmi dobre vieme, že nadmerne sa ordinujú laboratórne a iné odborné vyšetrenia. Rovnako hľadáme úsporu v tejto oblasti, ktorá by mala zdravotníctvu priniesť ďalších 280 až 300 mil. Sk.

    Chcem povedať, že mnohé kroky, ktoré majú charakter systémových opatrení a ktoré nebudú jednorazové, jednoročné, ale budú mať trvalý efekt na zdravotníctvo, spolu so zásadným krokom, t. j. deetatizácia zdravotníckych zariadení ako systémový krok, myslím si, že práve tieto kroky sú rozhodujúce.

    Chcel by som niekoľko slov povedať o takpovediac nie celkom pravde, nechcem použiť tvrdšie slovo, ak sa hovorí, že vymeriavací základ bol 2 700 Sk a teraz je 2 400 Sk. Nie je pravda, že bol vymeriavací základ 2 700 Sk. Pravda je taká, že vymeriavací základ bol iba 76,5 % z 2 700 Sk, to znamená, bol fakticky nižší, ako je 2 400 Sk, boli to vlastne tri štvrtiny z 2 700 Sk. To znamená, neklamme sa. Keď sme vo vláde presadili, aby sme prestali zavádzať túto populáciu tým, že budeme hovoriť, je to 50 % alebo 70 % z minimálnej mzdy, ktorá ale platila pred tromi rokmi, a nie teraz, to je zavádzanie verejnosti. Povedzme, že vymeriavací základ v tejto chvíli je daná suma a z nej platíme 14 %. Tak je dnes postavená norma, žiadnych 50, 60, to, čo bolo v minulých rokoch, iste sa na to všetci dobre pamätáme, lebo pri vzniku zdravotného poistenia prišiel návrh z ministerstva financií, ktorý parlament akceptoval, že sa platilo z 10 % minimálnej mzdy, to bol vymeriavací základ, s tým sme začali.

    Rád by som ešte povedal možno najvážnejšiu vec. Neustále hovoríme o tom, ako zdravotníctvo zle funguje. Nuž, tak si povedzme, ako vyzerá zadlženie zdravotníctva. Porovnajme si, aké sú dlhy podnikov, občanov voči zdravotným poisťovniam, pretože tadiaľ vstupujú peniaze do systému zdravotníctva a aké sú dlhy zdravotníckych zariadení, lebo len keď porovnáme tieto dva dlhy medzi sebou, budeme vidieť, ako sa zdravotníctvo zadlžovalo. Rozdiel za 10 rokov, rozdiel medzi týmito dvomi dlhmi je 700 mil. Sk. Za desať rokov slovenské zdravotníctvo vyrobilo dlh 700 mil. Sk. To, že dnes zdravotným poisťovniam poisťovatelia dlhujú takmer 10 mld. Sk a na druhej strane máme viac ako 10 miliárd záväzkov zdravotníckych zariadení, nehovorí o ničom inom ako o tom, že zdravotníctvo financuje skrachované podniky privatizované v minulých obdobiach. O ničom inom nehovorí tento údaj.

    Dnes prostredníctvom zdravotného poistenia financujeme skrachované podniky, ktoré neodvádzajú finančné prostriedky do zdravotného poistenia. O tom hovorí tento údaj. Teda prestaňme o zdravotníctve hovoriť ako o čiernej diere. Nie je pravda to hospodárenie. Keby si odvádzal každý poistenec svoju povinnosť tak, ako si ju odvádzať má, dnes máme vyrovnanú bilanciu v zdravotníctve. Nehovorím, že by nebol krytý dlh, ktorý je dnes obrovský. O tomto dlhu nehovorím, to znamená, obnova prístrojov, obnova budov a tak ďalej, to je druhá časť. Ale zjavné finančné prostriedky tak ako tečú, by boli takmer v rovnováhe.

    Je dôležité to povedať, pretože neustále sa dostávame do pozornosti verejnosti ako čierna diera, ktorá pohlcuje obrovské prostriedky, a práve tento údaj hovorí o tom, že to nie je pravda a že sú to zavádzajúce reči, ktoré takýmto spôsobom na zdravotníctvo útočia. Zdravotníci pracujú za mimoriadne zložitých podmienok, pracujú veľmi efektívne, čím netvrdím, že nie sú v zdravotníckom systéme rezervy. Sú, vieme, že slovenské zdravotníctvo má síce menej nemocníc, ako je priemer v Európe, ale má viac lôžok, ako je priemer v Európe. To je dôsledok toho, že sme budovali nemocničné monštrá, fabriky na zdravie, ktoré majú veľký počet postelí.

    Vieme o tom, že nemáme dobrú štruktúru nemocničných postelí. Vieme o tom, že dnes naša sieť praktických lekárov, detských praktikov, ale aj ambulantná sieť špecialistov zodpovedá normám, ktoré sú v Európe. Nemáme oveľa viac lekárov, vôbec nemáme viac lekárov na počet obyvateľov, ako sú čísla, ktoré sú v Európe bežné. To znamená, máme už len jediný priestor, kde môžeme šetriť. Môžeme šetriť v počte postelí ústavnej starostlivosti a môžeme šetriť v tom, že zmeníme istým spôsobom charakter týchto postelí a budeme meniť ich štruktúru. Bol by som rád, keby sme si tento fakt všetci uvedomili.

    Veľký a ďalší priestor na šetrenie nie je. Nie je možné, ak niekto príde a povie, ale ja mám takú skúsenosť, že v tej a v tej nemocnici sú dvaja alebo traja lekári navyše. Áno, aj to je pravda, ale nemôžeme zovšeobecňovať takúto skúsenosť. Samozrejme, prídu ľudia a povedia aj medzi štrajkujúcimi, ktorí tu hladujú, sú lekári, ktorých je obrovský nadbytok na ich pracovisku, a ich pracovisko využíva lôžkový fond na 30 %. Áno, títo doktori sú brzdou zvýšenia platu, pretože sú to ľudia, ktorí neodvádzajú, nemôžu fyzicky odviesť adekvátnu prácu tomu, ako ich platíme. Aj to sa stáva. A hovorím, tu sú ešte rezervy zdravotníctva, ktoré chceme uplatniť.

    Pán profesor Drobný hovoril o potrebe 70 mld. pre slovenské zdravotníctvo. Súhlasím s ním. Áno, potrebovali by sme túto sumu. Táto suma súčasne predstavuje asi 8,7 - 8,8 % hrubého domáceho produktu a máloktorá krajina v Európe dosahuje takúto vysokú hodnotu, možnože sú 3 alebo 4, ktoré sú nad touto hranicou. Chcem povedať veľmi reálnu cestu, ktorú sme naprojektovali nášmu zdravotníctvu, aby sme sa do roku 2004 dostali nad hranicu 8 % hrubého domáceho produktu. Nie je to ľahká cesta, ideme veľmi pomaly a veľmi bolí dostať sa k tomuto číslu. Ale pokiaľ prijmeme rozpočet, tak ako je postavený, samozrejme, aj s týmto zákonom v tomto roku by zo slovenského zdravotníctva malo ísť 6,8 % hrubého domáceho produktu. To znamená, postupne sa prebudúvame k hranici, ktorú chceme dosiahnuť.

    Dovoľte mi povedať ešte niekoľko slov, aby som vyvrátil reči o zaťažení občanov na budúci rok. V tomto roku sú naše odhady, a opakujem znova, vieme časť priamych nákladov občanov spočítať, je to tá časť, ktorú musia vynaložiť ako doplatok na stomatologickú starostlivosť, teda na zubných lekárov, a tá časť, ktorú majú príplatky na lieky. Ale potom je tam jedna veľká skupina výdavkov, ktoré sa odhadujú, sú to výdavky, ktoré občan platí za lieky, ktoré si rozhodne kúpi sám, nie na recept lekára, ale sám sa rozhodne, že si ich kúpi, a sú to takzvané plne hradené lieky. Tam pracujeme len s odhadovou sumou, pretože nie sme schopní sa dostať k reálnej sume, iba keby sme vstúpili do daňových priznaní. Ako viete, do takýchto priznaní zdravotníci nemajú prístup.

    Teda náš odhad je, že v tomto roku, v roku 2000 občan prispeje sumou v priamej platbe asi 5 700 mil. Sk. Z toho nami ovplyvnených, to znamená zákonom vyvolaných výdavkov je niečo vyše 1 mld. na stomatológiu a niečo vyše 2 mld. na doplatkoch na lieky. Celá suma, ktorá je spôsobená zákonným opatrením, teda zákonom o Liečebnom poriadku, sú 3 mld. Zvyšok je vlastné rozhodnutie pacienta alebo občana. Ten ovplyvniť nemôžeme. Tak nehovorme o tom, že štát spôsobil, že pacient musí vydávať 6,5 mld. Je to realita, že sa tak pacient rozhodol. My mu jeho rozhodnutie nemôžeme zobrať.

    Chcem ešte povedať, na budúci rok sme kalkulovali s tým, aby sme dodržali pomer, že 10 % nákladov na rok sú priame náklady občana, 10 % zo sumy, ktorá vstupuje do zdravotníctva, chcem povedať, že na budúci rok nedosiahneme túto úroveň a budeme sa pohybovať niekde na úrovni 6 - 6,1 %. Napriek tomu, že odhadujeme, že do rozpočtu zdravotníctva príde 64 mld. Sk, opakujem znova, je to suma približne 6,8 % hrubého domáceho produktu.

    A teraz mi dovoľte azda ešte reagovať, upozornenie pani poslankyni Tóthovej. Znenie ústavy je troška iné. Nehovorí sa v nej o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zadarmo, ale hovorí sa o bezplatnom poskytovaní. A slovíčka bezplatné a zadarmo znamenajú niečo iné, lebo každé zdravotníctvo je za peniaze. Každá zdravotná starostlivosť je za peniaze, ktoré zaplatí občan, či už prostredníctvom daní do štátneho rozpočtu, prostredníctvom poistného alebo čohokoľvek iného, a rozdiel v bezplatnom a inom systéme je v tom, že bezplatný systém zaručuje to, že pacient príde, dostane zdravotnú starostlivosť a zaplatí si to prostredníctvom poistného alebo predplatí si to.

    Existujú iné poistné systémy, takzvané pokladničné, kde pacient svoju zdravotnú starostlivosť musí zaplatiť a poisťovňa mu túto starostlivosť vráti. Ale u nás nemáme tento systém. Máme práve tento bezplatný systém. Navyše, rozsah starostlivosti je tiež daný v ústave, pretože ústava hovorí ďalej o tom, čo ste, pani profesorka, neuviedli, že starostlivosť je poskytovaná za podmienok, ktoré stanoví zákon. A tieto podmienky stanovil zákon o Liečebnom poriadku. Tak je postavený článok ústavy, prosím. Myslím si, že právnici by mali dodržiavať a ctiť právo a veľmi presne citovať, tak ako sú zákony postavené.

    Zmienky o tom, že by sa tento zákon mal dotknúť podnikateľov, sú mimo, lebo si myslím, že priamo z dikcie zákona vyplýva, že tých 96 halierov nebude platiť podnikateľ, jemu sa 10-percentná výška nemení, ale bude ich platiť zamestnanec, to znamená, tých 96 halierov platí on, na jeho strane je táto suma na deň.

    Azda na záver mi ešte dovoľte niekoľko poznámok o tom, akým spôsobom sa ťažko dotýkame sociálneho postavenia občana. Zaznel návrh, že by možno občania mali povedať, ako chcú, aby sa platilo. Myslím si, že by naozaj stálo za to, spýtať sa občanov, či sú ochotní venovať na budúci rok o 96 halierov na deň viac na svoje zdravotníctvo, alebo nie. Možno by ste, páni poslanci a panie poslankyne, boli prekvapení, keby sme takúto verejnú diskusiu zaviedli, že odpoveď by bola asi áno. Mám dojem, že sme možno nezačali registrovať to, že slovenskí občania svoje zdravie dávajú na prvé miesto v hodnotovom rebríčku alebo sa k nemu blížia a najmä mladšia polovica populácie. A myslím si, že treba, aby sme takéto rozhodnutie rešpektovali.

    Vážené dámy, vážení páni, chcem vás požiadať, aby sme predsa len zhodnotili svoj pohľad priamo na obsah toho, čo predkladáme v návrhu zákona, a aby ste tento návrh zákona podporili, jeho prechod do druhého čítania. Samozrejme, v druhom čítaní sme ochotní hovoriť o rôznych variantoch riešenia, sme ochotní hovoriť o číslach, upravovať čísla tak, ako prídu relevantné návrhy zdôvodnené, ale bez toho, že by to bolo v druhom čítaní, ďalšie úpravy možné nie sú. Teda vás chcem požiadať, aby ste podporili prechod zákona do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Pán spoločný spravodajca žiada sa vám vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    vážení kolegovia, kolegyne,

    dovoľte mi len pár asociácií k diskusii. Mne sa zdá, že sa diskusia troška akoby pohybovala v začarovanom kruhu. Na jednej strane sa takmer všetci zhodujú v názore, že zdravotníctvo potrebuje viac peňazí, a na druhej strane, keď sa poukáže na to, že treba čosi obetovať alebo odkiaľsi zobrať peniaze, odkiaľsi ich získať, tak sa proti tomu namieta.

    Áno, je pravda, že toto opatrenie zvýši zaťaženie občanov. Zvýši v miere, o ktorej sa diskutovalo, ale možno ani nie je dôležité, v akej miere zvýši, ako je dôležitý fakt, že sa zvýši. Ale postavme si otázku. Ide to nejako inak? Dá sa dosiahnuť, aby bolo primeranejšie financované zdravotníctvo bez toho, aby práve občania, z ktorých časť zdravotnú starostlivosť potrebuje, aby tí občania a tí, ktorí s nimi solidarizujú, aby viac prispeli na zdravotníctvo? Je tu možno iná alternatíva, nech to urobí štát. Ale kto je štát? Veď štát nie je nejaký abstraktný vlastník majetku, štát sa živí, aby som to povedal troška až prehnane, na vyciciavaní občanov, z tohto získava peniaze, a potom ich prerozdeľuje. Čiže ak to bude dávať štát, zasa to pôjde len na úkor zvýšeného zaťažovania občanov, ak to bude robiť štát. Takže v konečnom dôsledku, či chceme, alebo nechceme, zvýšené zaťaženie občana, ak chceme dostať viac peňazí do zdravotníctva, je nevyhnutné.

    Pán profesor Drobný hovoril, že by bolo potrebných 69 mld. na to, aby zdravotníctvo fungovalo na takých požiadavkách, aké by si vyžadovali dnešné časy. Odkiaľ ich získať?

    Potom odzneli také, povedal by som, vyslovene neodborné podnety, ako pán poslanec Húska povedal - nech mi prepáči, lebo inak si ho veľmi vážim -, čo si to tie firmy dovoľujú, že ponúkajú stále nové a drahšie lieky. Aspoň tak to vyznelo. Prosím, to je vývoj medicíny. Nové lieky, ktoré prichádzajú, sú drahšie, to je pravda, ale sú aj lepšie a môžeme zostať na tej predchádzajúcej úrovni, môžeme liečiť na úrovni spred 20 - 30 rokov a lacnejšie, ale budeme liečiť horšie. Ak to nechceme, potom musíme rátať s tým, že aj do liekov bude potrebné dať viac finančných prostriedkov. Uvedomme si, že dnešná medicína, dnešné štádium vývoja medicíny je založené predovšetkým na chemickej intervencii. Sú, samozrejme, chirurgické disciplíny, kde je to menej podstatné, ale základný prostriedok, ktorým sa dnes lieči, je chemická intervencia pomocou liekov.

    A pokrok, ktorý sprevádza vývoj nových liekov, čosi stojí a to sa musí potom odraziť aj v tom, že ak chceme držať krok so svetom, tak budeme musieť aj na lieky viac dávať. Samozrejme, treba dohliadnuť na to, aby sa niekto zbytočne nepriživoval na tom, že sa novšie a drahšie lieky distribuujú. Iste, sú tam nejaké straty, ale myslieť si, že sa dá na tom ušetriť bez toho, aby sa neovplyvnila kvalita a úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti aspoň v takom zmysle, že nebudeme držať krok so svetom, je podľa mňa utópia a ilúzia. Čiže akosi znižovať to bez toho, aby sa to udialo len na úkor toho, kto sa eventuálne na tom priživuje neoprávnene, nie je ani reálne, ani korektné a ani želateľné.

    Takže toľko by som chcel na okrej diskusie povedať. Na jednej strane je pravda a buďme úprimní k občanom a povedzme, že ak chceme zachovať a prípadne aj zvýšiť úroveň zdravotnej starostlivosti, budú musieť znášať aj oni vyššie zaťaženie. Tváriť sa, že sa to dá vyriešiť nejako inak, bez nejakého vyššieho zaťaženia občanov, či už to bude pomocou odvodov do poistného alebo to bude cez štátny rozpočet, je podľa mňa dosť pokrytecké, a preto, ak by sa niekto takto chcel prezentovať, nezdá sa mi to celkom korektné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spoločný spravodajca, ráno sme odhlasovali, že o týchto návrhoch zákonov budeme hlasovať až na budúci týždeň, takže v tejto chvíli vám ďakujem, aj vám, pán minister, a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý ste dostali ako tlač 743.

    Teraz prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona odôvodnil pán minister zdravotníctva Roman Kováč.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    predložený návrh zákona obsahuje zmeny, ktoré súvisia s úlohou číslo 67 harmonogramu úloh vyplývajúcich z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 52 z 20. januára 1999, pripraviť právnu úpravu zabezpečujúcu požiadavky uplatňované v Európskej únii na radiačnú ochranu, a uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 1063 z 1. decembra toho istého roku, ktorým bol termín účinnosti uvedenej právnej úpravy stanovený na 1. januára 2001.

    Navrhované zmeny sú základným predpokladom na dôsledné uplatňovanie základných princípov radiačnej ochrany, t. j. odôvodnenosti, optimalizácie a limitovania ionizujúceho žiarenia. Uvedené základné princípy boli zakotvené už novelou Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1994 Z. z., avšak ich dôsledná realizácia si vyžaduje spresnenie jednotlivých ustanovení upravujúcich činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

    Súčasťou navrhovanej právnej úpravy je problematika, ktorú súčasná právna úprava nerieši, a to najmä:

    1. Úprava postupu pri vyšetrovacích a liečebných výkonoch pomocou zdrojov ionizujúceho žiarenia, ktoré má zabezpečiť najvyššiu možnú mieru radiačnej ochrany aj pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ale s prihliadnutím na zachovanie dostatočných diagnostických informácií a terapeutického účinku.

    2. Úprava požiadaviek na radiačnú ochranu v súvislosti s výskytom prírodnej rádioaktivity, a to tak vo vzťahu k obyvateľstvu, ako aj vo vzťahu k zamestnancom vykonávajúcim prácu v prostredí s výskytom prírodnej rádioaktivity.

    3. Problematika evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia a dávok ionizujúceho žiarenia.

    4. Postup pri nakladaní s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy.

    Zásadnou zmenou oproti súčasnej právnej úprave je aj skutočnosť, že návrh zákona rozlišuje činnosti vedúce k ožiareniu a činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany, na ktoré nadväzujú aj povinnosti jednotlivých držiteľov povolení, a určuje podľa závažnosti možného ohrozenia zdravia ľudí kritériá na zaradenie zdrojov ionizujúceho žiarenia do jednotlivých tried.

    Podľa uvedených kritérií návrh zákona vyžaduje povolenie príslušného orgánu na ochranu zdravia, t. j. ministerstva zdravotníctva alebo krajského štátneho hygienika s výnimkou menej závažných zdrojov ionizujúceho žiarenia, ktoré podliehajú oznámeniu. Navrhovaná právna úprava predstavuje komplexnú úpravu problematiky radiačnej ochrany v súlade s legislatívou Európskej únie. Návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 13. 9. 2000.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Teraz prosím pána poslanca Šagáta, ktorého určil gestorský výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, aby informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej rpeubliky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 743), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Ako spravodajca k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predpokladám, že pripravené zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 800 z 2. októbra 2000 prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 22. novembra 2000 a gestorský výbor do 24. novembra 2000.

    Ďakujem.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Preto sa pýtam pánov poslancov, či sa niekto k prerokúvanému bodu hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Drobný. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Pán poslanec Drobný, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážený pán spravodajca,

    veľmi krátko. Pán minister, počúvaj ma! Na strane 20 je § 23. Pýtam sa: To je komisia o preskúšaní spôsobilosti, odbornej spôsobilosti o vydávaní osvedčení o odbornej spôsobilosti? Sú to body, podľa ktorých sa stanovuje, čo robí, vykonáva, nakoniec dáva na 5 rokov platné osvedčenie o odbornej spôsobilosti pre ľudí, ktorí zrejme pracujú so zdrojmi ionizujúceho žiarenia. Ale to isté pracovisko bude akreditované. A to isté pracovisko dostane od akreditačnej komisie takisto výpis a dajaký záver, ktorý bude hodnotiť jeho kvalitu a povie, že je spôsobilé vykonávať isté úkony. Do akej miery sa budú tieto dva dokumenty kryť a ktorý bude mať akú validitu? Nebudú sa krížiť? Akreditačné rozhodnutie je platné štyri roky. Toto rozhodnutie je platné päť rokov. Teraz čo z toho vyplýva legislatívne, legálne a tak ďalej, pretože bude istý zmätok?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Drobného. Áno.

  • Azda len malá odpoveď. Samozrejme, proces akreditácie sa musí dostať do súladu so zákonmi, ktoré sú platné. To znamená, ak v tomto zákone schválime obdobie päť rokov, akreditácia ako proces, ktorý bude nasledovať a ktorý bude mať legislatívnu úpravu, tiež musí byť v súlade s platnými normami, ktoré platia v celom slovenskom zdravotníctve vrátane tejto normy. To znamená, nie túto normu budeme dávať do súladu s akreditáciou, ale akreditáciu s touto normou.

  • Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť.

  • Ďakujem za slovo.

    Myslím si, že otázka je položená správne pánom poslancom, pánom profesorom, ale treba povedať, že akreditačný proces pre pracovisko bude obsahovať položku vydokladovania odbornej spôsobilosti pracovníkov, ktorí tam pracujú, a tí ju musia získať. Predsa Akreditačná komisia nebude jednotlivých členov hodnotiť, ale bude to musieť dokladať pracovisko. Takže je to absolútne v poriadku.

    Ďakujem.

  • Panie polankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní týchto návrhov zákonov.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

    ktorý ste dostali ako tlač 745.

    Teraz prosím pána poslanca Palka, navrhovateľa uvedeného návrhu zákona, aby sa dostavil do rokovacej sály a návrh zákona uviedol.

    Prosím pána JUDr. Knappa, aby zabezpečil účasť pána poslanca, ktorý je vo výbore pre obranu a bezpečnosť.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe policajtov, ktorý sme tu už dnes spomínali, stanovuje v § 64 ods. 1: "Dĺžka základného času služby v týždni sa stanovuje na 40 hodín." Zákon ďalej stanovuje, že policajti slúžia buď s rovnomerným rozvrhnutím času služby v týždni, teda od pondelka do piatku osem hodín denne, alebo s nerovnomerným rozvrhnutím základného času v týždni, teda na zmeny. Tým druhým pripadá služba občas na soboty, nedele a štátne sviatky. Policajtom s nerovnomerným rozvrhnutím základného času služby sa internými predpismi ministerstva vnútra stanovuje koeficient, koľko hodín v priemere denne musia slúžiť.

    Koeficient sa počíta spôsobom, ktorý je zdanlivo logický. Ak dĺžka základného času služby v týždni je 40 hodín a týždeň má sedem dní, tak koeficient sa stanovuje ako podiel 40 : 7 = 5,7. Teda policajt s nerovnomerným rozvrhnutím služby musí denne v priemere odslúžiť 5,7 hodín. Metodika, ktorou sa tento koeficient stanovuje, je však chybná v tom zmysle, že diskriminuje všetkých policajtov s nerovnomerným rozvrhnutím základného času služby. Existujú totiž štátne sviatky a iné dni pracovného pokoja. Ak takéto dni nepripadnú na sobotu alebo nedeľu, tak policajt s rovnomerným rozvrhnutím základného času služby takýto deň neslúži.

    Ak však policajtovi s nerovnomerným rozvrhnutím základného času služby vyplýva povinnosť odslúžiť za takýto deň v priemere osem hodín, výsledkom je taký stav, že policajt s nerovnomerným rozvrhnutím musí ročne odslúžiť niekedy o 100 hodín viac ako policajt s rovnomerným rozvrhnutím času služby. Rozdiel v danom roku závisí od počtu štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja nepripadajúcich na sobotu alebo nedeľu. Za rok 2000 ten rozdiel bude 102 hodín. Toto je jasná nespravodlivosť, ktorá vzbudzuje v radoch policajtov dlhodobú nespokojnosť.

    Novela, ktorú predkladám, navrhuje, aby bol priamo v zákone stanovený koeficient určujúci povinný počet hodín, ktorý musí v priemere denne odslúžiť policajt s nerovnomerným rozvrhnutím zákonného času služby. Koeficient sa stanovuje ako súčin osem hodín krát počet všetkých pracovných dní v roku delený počtom všetkých dní v roku. Podstatné je, že takáto metodika výpočtu koeficienta zaručuje, že policajti s rovnomerným i nerovnomerným rozvrhnutím základného času služby budú povinní slúžiť ročne rovnaký počet hodín, čím sa nastolí spravodlivosť.

    Vyčíslenie dosahu na štátny rozpočet závisí od spôsobu, akým sa vykryjú hodiny, ktoré ostanú nepokryté a ktoré treba odslúžiť, a v danom roku závisí i od počtu štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja, ktoré nepripadajú na soboty a nedele. V prípade, že nepokryté hodiny sa vykryjú formou služby na základnú časť služby, náklady možno odhadnúť a to je skutočná horná hranica, viac to byť nemôže, skôr menej ako 50 mil. Sk.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už viackrát som povedal, Policajný zbor môže vtedy zodpovedne vystupovať v oblasti zabezpečovania bezpečnosti občanov, ak sa nebude musieť zaoberať vlastnými vnútornými problémami. Preto vás prosím, aby ste podporili moju novelu zákona o štátnej službe policajtov.

  • Ďakujem pánu poslancovi Palkovi za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Szabó, aby informovala z poverenia gestorského výboru pre obranu a bezpečnosť Národnú radu o stanovisku výboru o prerokúvaní tohto návrhu zákona v pléne Národnej rady.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 390/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila pri prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (tlač 745).

    Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť vás na úvod chcem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 20. septembra 2000.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajkyňa Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedeného v § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, myslím si, že poslanec Vladimír Palko vo svojej dôvodovej správe uviedol dôvody, ktoré ho viedli k predloženiu uvedeného materiálu, a preto v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúčam Národnej rade prijať uznesenie o tom, že ho Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o tomto návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Na svetelnej tabuli sú dvaja páni poslanci - Fico a Gajdoš. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Pán poslanec Fico vystúpi ako prvý.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    je dobré, že sa tohto problému zmocnil poslanec vládnej koalície, pretože pravdepodobne návrh, ktorý by prišiel z opozície alebo z iných radov, by bol ťažko akceptovateľný. Je dobré, že pán poslanec Palko spracoval tému, na ktorú už dlhšie upozorňujú príslušníci Policajného zboru. Budem naozaj veľmi stručný a poviem iba toľko, aby sme nezabúdali na to, že zákon o štátnej službe sa nedotýka len policajtov. Dotýka sa okrem iného aj príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, to je, keďže nemôžeme presné číslo povedať alebo je utajené, je to niekoľko tisíc, ak to takto môžem povedať, príslušníkov zboru, ktorí pracujú v rovnakom režime ako policajti, pretože ide najmä o výkon väzby a o výkon trestu odňatia slobody, kde neexistujú sviatky alebo nejaké iné dni pracovného pokoja, kedy by títo ľudia neboli v zamestnaní.

    Rovnako sa tento zákon dotýka aj príslušníkov Železničnej polície, ktorých je tiež pomerne veľa. A tí majú takisto veľakrát taký režim pracovného času, ktorý si vyžaduje úpravu, o ktorej teraz hovorí pán poslanec Palko. Veľmi by som privítal, keby sme do kategórie policajtov, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície po čase zaradili aj požiarnikov, teda ľudí, ktorí budú v novom zbore záchrannom a hasičskom, ak sa nám ho podarí v krátkom čase zriadiť, pretože niet zásadných rozdielov medzi týmito zbormi. A myslím si, že aj títo ľudia by mali požívať primerané výhody z takýchto právnych úprav.

    Takže chcem iba konštatovať, že je to úkon, ktorý pán Palko urobil v primeranom čase. Z mojej strany má podporu a dúfam, že celá Národná rada pochopí potrebu upraviť tieto veci, lebo naozaj je tu obrovské množstvo ľudí, ktorí vykonávajú v porovnaní s inými veľké množstvo hodín nadpráce.

    Ďakujem pekne.

  • Do rozpravy sa hlási pán minister. Prepáčte mi, pán poslanec, nevidel som ho, hlásil sa už pred vystúpením pána poslanca Fica. Ešte predtým sa hlási na svetelnej tabuli pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Húska, ktorí chcú vystúpiť s faktickými poznámkami, pretože tí dvaja páni poslanci sú prihlásení do rozpravy.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Veľmi krátko. Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Ficovi, že upozornil na smutnú skutočnosť v tomto parlamente, že akýkoľvek legislatívny návrh i rozumný i dobrý, pokiaľ vyjde z radov opozície, nemá šancu dostať podporu vládnej koalície, resp. jej poslancov, ktorí hlasujú podľa rozhodnutia koaličnej rady.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Podporujem návrh pána poslanca Fica. Myslím si, že návrh treba rozšíriť na všetky zložky, ktoré majú podobne nebezpečnú a rizikovú činnosť, ako majú policajti. Rátajme so skutočnosťou, že moderný svet je stále neistejší a podiel záporných síl jednoducho v spoločnosti veľmi rastie. Bude treba s touto podporou rizikových činností rátať.

  • Pán minister Pittner, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    zrejme mám dnes nešťastný deň, lebo opäť budem vystupovať ako advokát. Ide o to, že ministerstvo vnútra, Legislatívna rada vlády a vláda s predloženým návrhom pána poslanca zásadne nesúhlasia. Dôvodom je, že predmetným návrhom dochádza súčasne k porušeniu ustanovenia § 64 ods. 1 zákona, ktorým sa stanovuje dĺžka základného času služby v týždni v rozsahu 40 hodín. Táto dĺžka týždenného času služby sa vzťahuje na všetkých policajtov rovnako, bez ohľadu na charakter rozvrhnutia ich času služby.

    Na zabezpečenie dodržiavania priemerného týždenného času služby (§ 65 ods. 4 zákona) v rozsahu 40 hodín v príslušnom kalendárnom mesiaci u policajtov, ktorí majú službu rozvrhnutú na 7 dní v týždni nepretržite a nerovnomerne, je v Policajnom zbore používaný koeficient. Koeficient je predovšetkým matematická pomôcka, ktorý plánuje služby. Účelom koeficientu je zabezpečiť dôsledné dodržiavanie zákonom ustanoveného základného času služby v týždni.

    Pri výpočte fondu času služby policajtov s nerovnomerne rozvrhnutým základným časom služby v týždni na príslušný kalendárny mesiac sa koeficientom násobia všetky kalendárne dni, vrátane sviatkov, pretože pre týchto sú všetky kalendárne dni obvyklými dňami služby.

    V súvislosti so sviatkami sa uplatňujú dva základné prístupy, ktorých účelom je po prvé, aby policajt neutrpel z dôvodu sviatku stratu na služobnom príjme, a po druhé, aby bol policajt za službu vo sviatok primerane zvýhodnený.

    Prísľub v bode 1 sa uplatňuje vo vzťahu k policajtom, ktorých základný čas služby v týždni je rozvrhnutý na päť dní: pondelok až piatok. Policajtovi zaradenému v takomto režime patrí služobný príjem aj za deň sviatku, ktorý pripadol na obvyklý deň jeho služby, t. j. pondelok až piatok, a policajt v dôsledku sviatku nemohol vykonávať službu. To znamená, že mesačný fond času služby sa mu o tento deň nekráti. Naopak, deň sviatku, za ktorý mu patril služobný príjem, i keď nevykonával službu, sa kladie na úroveň odpracovanej zmeny v súlade s vnútorným platovým predpisom pre odmeňovanie príslušníkov Policajného zboru.

    Služobný príjem za sviatok však patrí iba policajtovi, ktorému by inak služobný príjem ušiel z dôvodu, že sviatok pripadol na jeho obvyklý deň služby a nemohol z titulu, že je sviatok, pracovať. Služobný príjem preto nepatrí za sviatky, ktoré pripadli na dni nepretržitého odpočinku v týždni ako sobota, nedeľa, keď policajt nemal vykonávať službu a ani ju nevykonával. Uvedená zásada započítavania sviatkov vychádza zo skutočnosti, že platový systém policajtov je konštruovaný na princípe mesačných platov. To znamená, že mesačná výmera služobného príjmu nie je ovplyvnená počtom kalendárnych dní v jednotlivých mesiacoch, ani počtom sviatkov pripadajúcich na jednotlivé mesiace.

    Podľa § 68 ods. 1 zákona 73, ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, je policajt povinný vykonávať štátnu službu aj vo sviatok. Ide teda o policajta, ktorého obvyklými dňami služby v kalendárnom mesiaci sú aj sviatky. V súlade s prístupom uvedeným v bode 2 policajtovi, ktorý mal vo sviatok vykonávať službu a túto aj vykonával, patrí okrem služobného príjmu aj príplatok za štátnu službu vo sviatok (§ 101 zákona 73) ako kompenzácia za to, že skutočne vykonával službu vo sviatok. Ak policajtovi podľa harmonogramu pracovných zmien nepripadne na sviatok pracovná zmena, teda nemal vykonávať službu a ani ju nevykonával, nepatrí mu žiadne zvýhodnenie, pretože službu nevykonával a ani mu služobný príjem neušiel v dôsledku sviatku.

    Na všetkých policajtov rovnako sa vzťahuje zákonná povinnosť vykonávať štátnu službu v rozsahu 40 hodín týždenne. Rozdiel medzi oboma skupinami policajtov v rovnomernom a nerovnomernom režime je len v tom, že pokiaľ v rovnomernom režime policajt nemusí fyzicky odpracovať sviatky, ktoré pripadajú na obvyklý deň jeho služby, tak v nerovnomernom režime musí policajt vykonávať službu 40 hodín v týždni bez ohľadu na to, o aký deň ide, teda i vo sviatok, za čo mu patrí kompenzácia.

    Rovnaké princípy započítavania sviatku do fondu pracovného času a odmeňovania práce vo sviatok sa v súčasnosti uplatňujú aj vo vzťahu k zamestnancom v pracovnom pomere. Samotné používanie koeficientu zákon 73 neupravuje. Tento je odvodený zo zákonnej povinnosti policajtov odpracovať týždenný čas služby v rozsahu 40 hodín, vrátane prestávok na jedlo a oddych. Zabezpečenie dodržiavania uvedeného týždenného času služby je súčasne jediným dôvodom, pre ktorý bol koeficient pre policajtov zavedený.

    Ako vyplýva z návrhu pána poslanca Palka, ako i z dôvodovej správy, je tento v priamom rozpore s právnou aplikáciou dotknutých ustanovení zákona a jeho schválením by došlo ku kontradikcii § 65 ods. 4 a § 64 ods. 1. Navyše, pojem "pracovné dni" uvedený v článku I bod 1 návrhu zákon nepoužíva. Je preto nejasný a len z dôvodovej správy vyplýva, že ide o obvyklé dni služby policajtov s rovnomerne rozvrhnutým režimom služby bez sviatkov, ktoré na tieto dni pripadajú. Podľa návrhu by sa mal počet pracovných dní v kalendárnom roku bez platených sviatkov vynásobiť 8 hodinami a vydeliť počtom všetkých dní v roku. Na rok 2000 by podľa toho platil takýto výpočet: 248 x 8 = 1984 : 366 = 5,42 hodiny.

    V dôsledku uvedeného postupu by policajti v každom týždni vykonávali službu o 2,06 hodiny menej, ako je zákonom stanovená dĺžka základného času v týždni, teda 5,42 x 7, čo je 37,94 hodiny. Podľa návrhu by tento rozdiel mal byť považovaný za nadčas, k čomu sú aj v dôvodovej správe vyjadrené náklady odhadom cca 50 mil.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána ministra chce reagovať faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško.

  • Pán minister, veľmi pozorne som si vypočul váš príspevok, ktorý vám napísala ministerka financií.

  • Ale predsa by ma skôr zaujímalo to, čo ste už síce dementovali, ale stále mi to nejako vŕta v hlave, či nová hovorkyňa HZDS Pittnerová je vaša rodinná príslušníčka, alebo nie, Ak by to tak bolo, totiž vidím v tom také malé svetielko nádeje, že národné a kresťanské sily sa predsa dávajú dokopy.

  • V poradí ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Gajdoš.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    pán minister Pittner skutočne nemá dnes šťastný deň. Pán minister, mali by ste sa trošku viac šetriť pri vašom veku a nenechať sa vmanipulovať do predkladania návrhov noviel takýchto zákonov, ktoré sú vyložene proti bezpečnostným zložkám v štáte. Mám stále na pamäti vaše varovania, že ak políciu nezaplatí štát, tak ju zaplatí niekto iný. Tak je tu namieste otázka, či nevytvárate priestor na to, aby políciu v tomto štáte platil skutočne niekto iný, aby si ju uplácal. A ak si ju upláca, tak, samozrejme, aj o nej rozhoduje, rozhoduje o jej činnosti, o jej zameraní a ochraňuje si svoje zištné záujmy.

    Dnes ste boli proti zvýšeniu alebo proti štrnástemu platu pre policajtov. Hovoríte o budúcoročnej 3-percentnej valorizácii platov pre príslušníkov Policajného zboru. Aká bude inflácia, pán minister? Bude to nejaký príjem, prínos, ocenenie pre príslušníkov Policajného zboru? Pochybujem. Silne pochybujem. Takže permanentná reštrikcia asi ťažko pomôže riešiť zložitú bezpečnostnú situáciu v tomto štáte. Preto vítam návrh pána poslanca Palka, návrh novely zákona číslo 73 a v mene poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko chcem vysloviť podporu na prijatie tohto návrhu.

    Ale zároveň chcem vysloviť poľutovanie nad tým, že tento návrh prichádza až teraz, že nebol akceptovaný na začiatku roku 1999 jednoduchší a bezproblémovejší návrh novely jedného paragrafu pána poslanca, bývalého ministra vnútra, pána Krajčiho, ktorým by sa odstránila diskriminácia určitých zložiek v rámci Policajného zboru. Dva roky vám trvalo, aby ste tento návrh konečne predložili a uznali oprávnenosť požiadaviek policajtov, prevažne tých, ktorí dennodenne vystavujú nebezpečenstvu svoje životy, ktorí v teréne tvrdo obhajujú zákon. Chcem vám položiť aj otázku, aká bude satisfakcia pre tých policajtov, príslušníkov Policajného zboru, ktorých sa takáto diskriminačná dikcia príslušného paragrafu dotkla.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno.

    Nech sa páči, pán poslanec Palko.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    som mimoriadne poctený podporou klubu poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko k môjmu návrhu. Keby vám táto priazeň ešte vydržala, ešte hodinku, o hodinu budem predkladať návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií.

  • Ruch v sále.

  • Ale už podpora tomuto zákonu je viac, než som si dovolil očakávať, takže vám vyslovujem vďaku.

    Pán poslanec Húska sa prihovoril za to, aby to, čo navrhujem, platilo aj pre iné ozbrojené zložky, nielen pre Policajný zbor, ale aj pre príslušníkov Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a tak ďalej. Chcem vás ubezpečiť, že to, čo navrhujem, platí aj pre nich, len to nevyplynulo z toho, čo som povedal pri uvádzaní zákona, teda navrhujem to aj pre nich, pretože platí jednotný zákon o štátnej službe, teda pre všetky ozbrojené zložky.

    Dovoľte mi teraz vyjadriť sa k vystúpeniu pána ministra vnútra. S väčšinou faktov, ktoré pán minister vnútra vyslovil, sa stotožňujem a súhlasím s nimi, ale boli iba popisom súčasného stavu. A súčasný stav je jednoducho nespravodlivý, pretože jednej skupine policajtov ukladá odrobiť oveľa väčší počet hodín v roku ako inej skupine policajtov, a to za rovnaký plat. Prosím, tých 100, 102 hodín, ktoré musia odpracovať v roku 2000 policajti s nerovnomerným rozvrhnutím času služby v týždni, to je pre normálneho človeka, ako keby sme mu zrušili dva týždne dovolenky. Takto k tomu treba pristupovať. To je nepopierateľný fakt. A preto to vzbudzuje odpor a snahu o nápravu. Nevystúpil by som s tým, keby sa na mňa opakovane neobracali príslušníci Policajného zboru.

    Vaša výhrada, pán minister, spočívala najmä v tvrdení, ktoré potrebujeme vysvetliť, lebo ste tvrdili - a to je aj názor Legislatívnej rady vlády, aj ministerstva vnútra, vašich legislatívcov -, že tým, čo navrhujem, dôjde k rozporu medzi § 65, kde navrhujem tú zmenu, a § 64 ods. 1, ktorý hovorí, že základný čas služby v týždni je 40 hodín. Ale domnievam sa, že toto tvrdenie neobstojí z jednoduchého hľadiska, veď ani policajti, ktorí majú rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni, neodpracujú každý týždeň v roku 40 hodín. Keď policajt, ktorý pracuje od pondelka do piatka 8 hodín denne, tak napríklad keď je Veľkonočný pondelok, do práce nejde a v tom týždni potom už neodpracuje 40 hodín. A tak je to vlastne v každom týždni, kde sa vyskytne nejaký štátny sviatok alebo deň pracovného voľna, ktorý nepripadne na sobotu alebo nedeľu.

    To znamená, že ak u týchto príslušníkov nie je rozpor s ustanovením § 74 ods. 1, potom takisto nemôže byť rozpor s § 64 ods. 1, ak ide o príslušníkov, ktorí majú nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni. Jednoducho obidve skupiny odpracujú, ak bude prijatý môj návrh, do roka povinne rovnaký počet hodín. A preto ak u jednej skupiny nie je rozpor s ustanovením, tak ani u druhej nemôže byť. To je logika.

    Preto si myslím, neobstojí ani tvrdenie, že oni to majú zaplatené príplatkami. To je vlastne tak, že oni dostanú príplatok, ale samotný plat ako keby nedostávali. A v tom je rozpor, proti ktorému sa ohradzujú. Použitie termínu "pracovné dni" dá sa odstrániť v druhom čítaní. To je legislatívnotechnická úprava.

    Preto by som si dovolil opakovane vás požiadať, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o podporu tejto novely zákona.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Pani spoločná spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prosím pánov poslancov, ktorí sú v budove Národnej rady, no nie sú prítomní v rokovacej sále, aby sa dostavili, budeme po dlhom čase hlasovať o prerokovanom návrhu zákona, ktorého predkladateľom je pán poslanec Palko a ktorý sa týka návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

    Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili na hlasovanie, a pani spoločnú spravodajkyňu, aby uviedla prvý návrh na uznesenie k prerokúvanému návrhu zákona.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy, preto odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prijať uznesenie, aby Národná rada prijala návrh, že ho prerokuje v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o návrhu prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

    Prosím o druhý návrh.

  • V súlade s § 74 ods. 1 a 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prijať rozhodnutie o pridelení uvedeného návrhu týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. A zároveň odporúčam tento materiál prerokovať v druhom čítaní vo výboroch do 22. novembra 2000 a v gestorskom výbore do 24. novembra 2000.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa, ktorá odporúča prideliť návrh zákona výborom, stanoviť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pánu poslancovi Palkovi, pani poslankyni Szabó za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

    Ďalším, v poradí trinástym bodom programu 41. schôdze je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,

    ktorý ste dostali ako tlač 753.

    Teraz prosím pána podpredsedu Národnej rady, aby za skupinu navrhovateľov predmetný návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá predkladá návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, vyjadril dôvody, ktoré nás viedli k tomuto kroku.

    Náš návrh reaguje na aktuálne problémy praxe a nežiaduce situácie, ktoré sa prejavujú v niektorých obciach. Narastá počet prípadov odvolávania starostov obcí, ktorí sú však v nových voľbách do funkcie opäť zvolení. Len v prvom polroku 2000 ich bolo vyhlásených 61. V prevažnej väčšine prípadov nebolo uznesenie obecného zastupiteľstva o voľbe nového starostu prijímané na základe petície obyvateľov obce. Tento vývoj destabilizuje život obcí a v prípadoch opätovného zvolenia tohto istého starostu je to len plytvanie finančnými prostriedkami. Dôsledkom navrhovanej zmeny v právnej úprave odvolávanie starostu obce je niekoľko základných vecí.

    Po prvé je to potreba novej úpravy hlasovania obyvateľov obce, kde sa navrhuje nový dôvod obligatórneho miestneho referenda, ktorý reaguje na novú právnu úpravu odvolanie starostu obce v § 13 ods. 4. Ďalej petíciu preskúmava z hľadiska jej náležitostí podľa zákona číslo 85/1990 Zb. o petičnom práve obecné zastupiteľstvo, zároveň sa ustanovuje primeraná lehota, v ktorej sa musí miestne referendum, teda aj miestne referendum o odvolaní starostu uskutočniť. Právny režim hlasovania obyvateľov obce sa dopĺňa o povinnosť obecného zastupiteľstva vyhlásiť výsledok tohto hlasovania do 3 dní po zistení výsledku hlasovania.

    Ďalší dôležitý bod, ktorý táto úprava sleduje, je zvolanie obecného zastupiteľstva pri odvolávaní starostu. Ustanovenie reaguje na poznatky z praxe, keď v dôsledku straty mandátu starostu obce pred uplynutím jeho funkčného obdobia nemožno zvoliť zástupcu starostu, pretože nie je subjekt oprávnený k takému návrhu. V týchto prípadoch sa navrhuje umožniť obecnému zastupiteľstvu zvoliť zástupcu starostu aj bez návrhu starostu v záujme zabezpečenia plynulého chodu obce.

    Upravuje sa takisto problematika zvolania obecného zastupiteľstva v prípade, že sú podmienky na odvolanie starostu a komplexne sa rieši zastupovanie starostu po zániku jeho mandátu pred uplynutím celého funkčného obdobia.

    Tretí najdôležitejší alebo jeden z troch dôležitých bodov je zánik mandátu starostu obce. Novým spôsobom tento návrh upravuje problematiku odvolania starostu. Ak sú splnené zákonné podmienky, musí obecné zastupiteľstvo o odvolaní starostu vyhlásiť hlasovanie občanov obyvateľov obce, teda miestne referendum. Nebude môcť zbaviť starostu funkcie len na základe vlastného rozhodnutia, čo umožňuje teraz platný právny stav.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je novým spôsobom upraviť vzťah starostu obce alebo primátora mesta a obecného, resp. mestského zastupiteľstva. Navrhovaná právna úprava obmedzí neodôvodnené zásahy do právneho postavenia starostu obce zo strany obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo a funkcia starostu obce sú totiž dva nezávislé orgány územnej samosprávy kreované priamo obyvateľmi obce. Návrh zákona tým, že zamedzí neodôvodneným odvolávaniam starostov obcí, teda novým voľbám, bude znamenať aj úsporu výdavkov štátneho rozpočtu.

    Podstatou celej našej navrhovanej zákonnej normy je sprísniť podmienky na zbavenie funkcie starostu obce tak, že je možné ho odvolávať z funkcie výlučne len na základe platného hlasovania obyvateľov obce, teda na základe miestneho referenda. Starosta obce je volený priamo obyvateľmi, a preto považujeme za správne, aby to boli práve obyvatelia obce, ktorí rozhodnú aj o jeho odvolaní.

    Na záver konštatujem, že návrh zákona bude znamenať úsporu výdavkov štátneho rozpočtu. Nebude mať vplyv na pracovné sily. Je tiež v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a jej zákonmi a je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Páni poslanci, panie poslankyne, chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu a o podporu schválenia do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi za uvedenie návrhu. Prosím, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím povereného člena, resp. predsedu výboru pre verejnú správu, aby informoval Národnú radu o odporúčaní jeho gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada,

    vážený predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 753), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.

    Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený návrh zákona bol poslancom Národnej rady doručený 22. septembra 2000, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Význam tohto návrhu dostatočne komentoval a uviedol navrhovateľ. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu budú predložené v rozprave, najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého čítania a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač číslo 753), prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 790 z 26. septembra 2000 prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali do 22. novembra 2000 a gestorský výbor do 24. novembra 2000.

    Vážený pán predsedajúci, prosím o otvorenie rozpravy.

  • Ďakujem. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Sopka.

    Pán poslanec Sopko, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    novela zákona o obecnom zriadení je potrebná, až nevyhnutná. Skúsenosti z pôsobenia orgánov obecnej samosprávy ukazujú, že je potrebné prehodnotiť vzťah dvoch samosprávnych orgánov obce, to znamená starostu obce a obecného zastupiteľstva. Kritické situácie, ktorých počet nie je ojedinelý, spôsobujú ochromenie činnosti samosprávnych orgánov obce a často vyúsťujú do prípadov odvolávania starostov obcí. Štatistika je alarmujúca a tendencie podľa dôvodovej správy sú nepriaznivé. Ak v jednom roku sú vyhlásené vo viac ako 50 prípadoch opakované voľby starostu, je to vážny problém, ktorým sa muselo zaoberať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky aj Združenie miest a obcí Slovenska, lebo sa stalo už pravidlom, že nové voľby, ale hlavne odvolávanie starostov je spojené s nezákonným postupom, destabilizuje život v obci, spôsobuje napätie v zbore poslancov, a to všetko je spojené s čerpaním prostriedkov obecného aj štátneho rozpočtu.

    Problémy súvisiace s odvolávaním starostov niektorých obcí a s vyhlasovaním volieb nových starostov nemôžeme prehliadať, zvlášť v tých prípadoch, na ktorých sa obecné zastupiteľstvá uzniesli v rozpore so zákonom o obecnom zriadení, pričom vieme, že objektívne preverovanie zákonom stanoveného postupu je veľmi zložité a veľmi komplikované. Som presvedčený, že prijatím novely zákona urobíme dobrý krok.

    K tomuto tvrdeniu ma oprávňujú nielen osobné konzultácie so starostami obcí a primátormi miest, ale aj poznanie objektívnych poznatkov zhromaždených a vyhodnotených Združením miest a obcí Slovenska z porušovania ustanovení § 13b zákona o obecnom zriadení zo strany niektorých zastupiteľstiev obcí. Tento jednoznačne nežiaduci stav je spôsobený súčasnou právnou úpravou, ktorá umožňuje odvolávanie starostov obcí trojpätinovou väčšinou obecného zastupiteľstva napriek tomu, že starosta je volený priamo obyvateľmi obce. Hovoril o tom aj kolega pán Presperín. Často ide o neodôvodnené odvolávanie, ktoré je politicky podfarbené.

    Východiskom riešenia tohto súčasného nežiaduceho stavu je prehodnotenie a upravenie vzťahu starostu obce a obecného zastupiteľstva. Predložená zmena právnej úpravy týkajúca sa odvolávania starostov a zániku ich mandátu je obsahom poslaneckého návrhu novely zákona, ktorú dnes prerokúvame v prvom čítaní. Takže riešenie dozrelo. Na základe desiatok sťažností a podnetov na nezákonný postup obecných zastupiteľstiev pri prijímaní uznesenia o voľbe nového starostu odstránia sa touto novelou nejasnosti týkajúce sa oprávnenia zvolávať a viesť obecné zastupiteľstvo a vecného zdôvodnenia uznesenia o voľbe nového starostu.

    Verím, že touto novelou sa skončia aj prípady násilného otvárania a preberania obecných úradov. Orgány činné v trestnom konaní tieto prípady neriešili dosť účinne. Treba priznať, že ich postup bol ovplyvnený aj doterajšou nedostatočnou právnou úpravou, aj zložitým posudzovaním zákonnosti postupov obecných zastupiteľstiev, čo je v kompetencii prokuratúry, ale aj okresných úradov. Na aplikáciu súčasného znenia zákona v prípade nových volieb starostov nie je jednotný výklad. Dochádza k porušovaniu procedurálnych postupov, aj k spochybňovaniu kompetencií starostov. Okresné úrady v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky o organizovaní miestnej štátnej správy poskytovali dotknutým obciam odbornú pomoc, ale pod vplyvom spomínaných nedostatkov a tiež nie vždy s vysokou požadovanou účinnosťou.

    Preto oceňujem iniciatívu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj Združenia miest a obecí Slovenska aj Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré na novele zákona participovalo. Je najvyšší čas na právne úpravy zákona o obecnom zriadení, pretože nie je nič horšie ako rozvadená obec.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Páni poslanci, ktorí ste uvedení na svetelnej tabuli, hlásite sa s faktickými poznámkami alebo do rozpravy? Do rozpravy sa hlásia traja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Hóka vystúpi ako prvý.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážená Národná rada,

    kolegyne, kolegovia,

    predložená novela zákona číslo 369/1990 o obecnom zriadení z dielne, čiže predložená novela skupiny poslancov na jednej strane rieši patovú situáciu, ktorá vznikne, keď obecné zastupiteľstvo rozhodne o pozastavení výkonu funkcie starostu a zástupca starostu nie je zvolený. Vtedy vlastne celá obecná samospráva je nefunkčná, čiže niečo s tým v novele urobiť musíme. Na druhej strane však musím konštatovať, že predložená novela je hrubým zásahom do kompetencie miestnych samospráv. Predkladateľ určite vie, že z pôvodného zákona z roku 1990 už raz novelou bol odstránený pojem odvolanie a bol nahradený pojmom pozastavenie výkonu starostu a vypísanie nových volieb. Čiže vrátime sa tam, kde sme začali.

    Ďalej novela nariadi povinnosť obecnému zastupiteľstvu vyhlásiť miestne referendum, ak o to požiada v petícii 30 % obyvateľov. Ale čo hovorí zákon číslo 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení zákona číslo 242/1998 Z. z. v § 1 ods. 1? Citujem: "Každý má právo sám alebo spoločne s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami (ďalej len "petíciou".)" Ale ten istý zákon v § 5 ods. 7 hovorí: "Ak je predmetom petície činnosť orgánov územnej samosprávy a jej poslancov alebo štatutárneho orgánu organizácie, ktorej zriaďovateľom je územná samospráva, petíciu vybavuje príslušný orgán územnej samosprávy." Čiže, keď konštatujeme, z petičného zákona vyplýva, že obecné zastupiteľstvo musí vybaviť petíciu, na druhej strane môže, ale nemusí vyhlásiť miestne referendum, presne tak, ako je to uvedené v zákone číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. To znamená ďalšiu komplikáciu.

    Ďalším problémom je aj financovanie miestnych referend, lebo obce dostanú zase zo zákona ďalšiu povinnosť, ale bez finančných prostriedkov. V čom vidím podstatu problémov? Zoberme takú klasickú situáciu na slovenskom vidieku. Prečo práve na vidieku? V podstate preto, lebo z 2 886 obcí na Slovensku je približne 80 %, čo má menej než 1 000 obyvateľov, čiže ak si to porovnám, menej než 600 voličov. Čiže štandardná situácia: Starosta obce neodpustil, povedzme, družstvu daň z pozemku, z pôdy. Je to nehoráznosť, však my vám ukážeme. Stačí pozbierať 100 - 200 podpisov a už bude miestne referendum zo zákona povinné. Ako sa pokračuje? Sú dve možnosti. Bude úspešné, alebo nebude úspešné, podľa toho, koľko ľudí príde. Aj v prípade úspešnosti sú ďalšie dve možnosti. Odvolali sme starostu, alebo sme ho neodvolali? Ak sme ho neodvolali, nič sa nedeje, minuli sme peniaze a život ide ďalej. V prípade, že sme ho odvolali, život ide tiež ďalej, lenže budeme míňať ďalšie peniaze na miestne voľby.

    Čiže ak chcem zhrnúť moje domnienky, výsledok je jednoznačný. Situáciu sme síce nevyriešili, trošku sme to skomplikovali, ale tak to treba.

    Vážené kolegyne, kolegovia, z uvedených dôvodov musím konštatovať, že predložená konvela nespĺňa kritériá, ktoré, ako predpokladám, by mala spĺňať. Preto moja domnienka je, že navrhnutú novelu, tak ako je uvedené, nemôžem podporiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Gajdoš je ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    chcem sa touto cestou poďakovať predkladateľom návrhu novely zákona číslo 369 o obecnom zriadení za podporu a podčiarknutie významu inštitútu referenda ako prejavu priamej demokracie občanov. Pred blížiacim sa veľkým referendom je to významný signál zo strany súčasnej koalície a verím, že tak dávate na vedomie občanom Slovenskej republiky, že až prebehne referendum a bude úspešné, budete ho ako koaliční poslanci rešpektovať. Vítam návrh novely tohto zákona i z celkom pragmatického dôvodu nielen ako poslanec Národnej rady, ale zároveň ako starosta obce. Stal som sa starostom obce podľa ustanovení pôvodného zákona z toho titulu, že starosta obce zneužíval svoju právomoc, šafáril s finančnými prostriedkami obce a bol na základe rozhodnutia trojpätinovej väčšiny poslancov obecného zastupiteľstva zo svojej funkcie odvolaný.

    Ale zákon číslo 369 v starom znení umožňuje špekulatívne postupovať i v prípade, že starosta je právoplatne odvolaný, pretože i môj predchodca využil právo predbežného rozhodnutia, obrátil sa na súd a súd bez skúmania dôvodov pozastavil platnosť a vykonateľnosť rozhodnutia trojpätinovej väčšiny poslancov obecného zastupiteľstva. Tu nastala patová situácia. Starosta naďalej poberal plat, naďalej rozhodoval o dôležitých investičných akciách. Samozrejme, súd do toho procesu už nevstupuje. Vydal predbežné rozhodnutie a obecný úrad alebo obecné zastupiteľstvo musí znovu iniciovať na súde, aby uznalo právoplatnosť rozhodnutia obecného zastpiteľstva so spätnou platnosťou.

    Takže v zákone číslo 369 je veľa otvorených aktuálnych úskalí na výkon a uskutočňovanie mandátu starostu obce. Novela, ktorú predkladajú páni poslanci Presperín, Bajan a Faič, trošku sprísňuje inštitút odvolania v tom smere, že starosta jednoznačne dostal mandát od občanov a touto novelou mu môže byť odobraný mandát len občanmi obce. V tomto smere novelu schvaľujem, vítam. Ale tiež ako môj predrečník pán kolega poslanec za Stranu maďarskej koalície konštatujem, že táto novela zákona nerieši všetky problémy, s ktorými sa výkon mandátu starostu obce stretáva. Preto by bolo skôr lepšie, aj keď v konečnom dôsledku podporím tento návrh, pristúpiť ku komplexnému zhodnoteniu zákona o obecnom zastupiteľstve, zákona o voľbách do obecného zastupiteľstva a vyriešiť všetky problémy, kde ustanovenia zákonov bránia úspešnému výkonu samosprávy v obciach a v mestách.

    Takže na záver svojho vystúpenia chcem konštatovať, že podporíme novelu zákona číslo 369, ale vyzývame k spolupráci poslancov, ktorí sú starostami, primátormi obcí, i poslancov právnikov, ktorí sú v Národnej rade, na to, aby sme pripravili kvalitný návrh novely týchto zákonov so systémovým prístupom a so snahou sfunkčniť tieto zákony tak, aby výkon samosprávnej funkcie bol plnohodnotný.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Hudec je ako posledný prihlásený do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    na úvod svojho vystúpenia chcem takisto podporiť novelu zákona o obecnom zriadení s tým, že chcem podčiarknuť skutočnosť, ktorá možno uniká pri hodnotení tohto návrhu. Je pravdou, že v mnohých obciach dochádza ku dvom fenoménom, ktoré možno zhrnúť takto.

    Prvý fenomén sa nazýva politické napätie medzi starostom a mestským zastupiteľstvom a druhý fenomén sa nazýva podozrenie z korupcie poslancov obecného zastupiteľstva starostom. Hovorím to veľmi zjednodušene, ale zo skúseností, ktoré mám zo svojich okresov, to tak jednoznačne vyplýva. Myslím si, že nejde len o šetrenie finančných prostriedkov, lebo možno, keby sa uvažovalo o zákonnom, aspoň symbolickom, finančnom ohodnotení poslancov obecného zastupiteľstva, veľmi by sa zvýšila aktivita a zodpovednosť poslancov obecných zastupiteľstiev najmä v malých obciach. Žiaľbohu, často sme svedkami toho, že títo berú svoju funkciu len pri voľbách a veľmi sa jej domáhajú, ale potom, keď príde na konkrétny výkon funkcie, zlyhávajú a jednoducho ponechávajú možno niekedy príliš veľký priestor na rozhodovanie starostu. To prekročí potom istú medzu a vyvolávajú sa napätia, ktoré sa končia odvolávaním starostu z funkcie.

    Som presvedčený, že skúsenosti viacerých starostov a obecných zastupiteľstiev by bolo možné zhrnúť do týchto bodov. Obecné zastupiteľstvo vo svojom trojpätinovom rozhodnutí by nemalo odvolávať starostu, ale malo by mu vysloviť nedôveru, po druhé by malo nasledovať referendum, ale nielen referendum o tom, či má byť nová voľba starostu, ale aj či má byť nová voľba obecného zastupiteľstva, pretože často sa môže stať, že referendum rozhodne o zotrvaní starostu vo funkcii, čiže občania mu dajú dôveru, tak sa pýtam tých, ktorí iniciovali vyslovenie alebo zmenu na poste starostu, či majú ďalej zostať vo funkcii. Čiže bolo by úplne logické, aby referendum nebolo len o tom, či má byť nová voľba starostu, ale mala by byť aj nová voľba celého mestského zastupiteľstva, aby sa náhodou nestalo, že keď sa už vynaložia finančné prostriedky, využijú sa len polovičnou mierou.

    Moja ďalšia poznámka bude veľmi stručná. Poviem iba jedno, myslím si, že skúsenosť z verejnej správy na území obcí je už dostatočne veľká na to, aby sa naozaj možno buď pripravil nový zákon o obecnom zriadení, alebo sa urobila komplexná novela takéhoto zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Pán spravodajca? Nie.

    Faktická poznámka - pán poslanec Baco.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rád by som zareagoval ešte krátkou poznámkou na pána poslanca Hudeca a chcel by som sa pripojiť k jeho myšlienkam, kde sa snaží podporiť myšlienku a vysvetliť bližšie myšlienku funkcie referenda, a tak by som troška chcel zareagovať na pána poslanca Hóku, ktorý sa predtým snažil referendum degradovať na nejakú samooúčelovú akciu, ktorá stojí len peniaze. Chápem, že v tejto situácii môžu byť také zámery, ale chcel by som poukázať na to, že referendum je skutočne tá najčistejšia a priama forma vyjadrenia demokracie. Vy ste nás odvolali v roku 1994 bez referenda. Tak nehovorte o tom, že voľby stoja nejaké peniaze, pretože ste nás v roku 1994 po 18 mesiacoch odvolali a občanov ste sa nepýtali. Takže z tohto hľadiska to referendum je skutočne správna vec.

    A navyše by som chcel pri tejto príležitosti poukázať na to, že iniciatíva občanov je tá najkrajšia kvetinka, dá sa povedať, na demokratickom poli a iniciatívu občanov treba podporovať všetkými smermi. Keď ľudia nebudú mať možnosť vyjadriť sa v referende, tak ako ich chceme zachytiť a akým spôsobom ich chceme učiť tomu a doviesť ich k tomu, aby sa angažovali vo veciach verejných? Angažovanie sa vo veciach verejných je to, čo Slovensku najviac chýba. A občanov treba referendom k tomu podnecovať.

  • Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Pristúpime k hlasovaniu. Prosím pána predsedu výboru, aby uvádzal jednotlivé návrhy na uznesenie k prerokúvanému bodu programu, najprv návrhu na odporúčanie prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej republiky číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, prerokuje v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predložil pán spoločný spravodajca, prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Návrh sme schválili.

    Prosím návrh na ďalšie uznesenie.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 790 z 26. septembra 2000 prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie tohto návrhu týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s už citovaným návrhom predsedu výbor pre verejnú správu s termínmi prerokovania vo výboroch do 22. novembra 2000 a v gestorskom výbore do 24. novembra 2000.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, ktorým pán predseda výboru odporúča prerokovať návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme uznesenie schválili.

    Ďakujem pánu podpredsedovi a pánu predsedovi výboru.

    Teraz prosím pána poslanca Šagáta, ktorý bol spravodajcom k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, aby predložil jednotlivé návrhy na uznesenie k tomuto prerokúvanému návrhu zákona.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby sme hlasovali o tom, aby tento zákon mohol prejsť do druhého čítania. A možno by sme súčasne mohli prijať odporúčania, aby v druhom čítaní bol pridelený na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz by som prosil odhlasovať, aby boli pridelené lehoty na prerokovanie pre Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ako bolo uvedené, to znamená do 22. novembra pre výbory a pre gestorský výbor, ktorým je Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, do 24. novembra 2000.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.

    Je to tlač 772.

    Prosím teraz, aby za skupinu navrhovateľov predmetný návrh ústavného zákona odôvodnil pán poslanec Palko.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    31. augusta 1995 došlo k zavlečeniu slovenského občana do zahraničia. Bol ním Michal Kováč mladší, syn vtedajšieho prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča. Od prvého okamihu, ako začalo policajné vyšetrovanie tohto násilného činu, začali policajní vyšetrovatelia narážať na stopy nasvedčujúce, že tohto trestného činu sa dopustil štátny orgán Slovenskej republiky Slovenská informačná služba pod vedením jej riaditeľa Ivana Lexu. Zakrátko vydal o tom verejné svedectvo jeden z príslušníkov Slovenskej informačnej služby Oskar Fegyveres, aktér násilného činu zavlečenia. Už o pár týždňov nebolo možné tento trestný čin vyšetrovať, pretože tomu zabránila vtedajšia vládna moc od ministra vnútra Hudeka až po predsedu vlády Mečiara.

    Vyšetrovanie mohlo byť obnovené až po parlamentných voľbách roku 1998. Za spáchanie trestného činu zavlečenia bolo vyšetrovateľom vznesené obvinenie proti viacerým bývalým príslušníkom Slovenskej informačnej služby vrátane Ivana Lexu a jeho námestníka Jaroslava Svěchotu. Vyšetrovanie bolo tohto roku skončené. Z hľadiska policajného vyšetrovania je tento prípad vyšetrený. Spis s rozsahom niekoľkých tisíc strán bol postúpený na prokuratúru. Možno očakávať podanie obžaloby prokurátorom a potom súdne pojednávanie.

    Na trestnú stíhateľnosť obvinených existuje viacero názorov. Predseda vlády Vladimír Mečiar totiž v čase, keď vykonával niektoré právomoci prezidenta, udelil rozhodnutím z 3. marca 1998 a neskôr pozmeneným rozhodnutím zo 7. júla 1998 amnestiu všetkým páchateľom všetkých trestných činov súvisiacich s trestným činom zavlečenia a v súvislosti so zmarením referenda z 23. a 24. mája 1997. Nasledujúci predseda vlády Mikuláš Dzurinda tiež v čase, keď vykonával niektoré funkcie prezidenta, rozhodnutím z 8. decembra 1998 zrušil amnestie udelené Vladimírom Mečiarom. Viaceré osoby trestne stíhané za čin zavlečenia sa odvolali na Ústavný súd Slovenskej republiky. Rôzne senáty Ústavného súdu rozhodli v týchto podnetoch rôzne. Takzvaný Drgoncov senát odmietol v lete 1998 podanie Ivana Lexu, pričom v rozhodnutí senátu sa uvádza, že Národná rada Slovenskej republiky pri zbavovaní imunity Ivana Lexu, ako i vyšetrovatelia Policajného zboru, aj prokuratúra postupovali pri vyšetrovaní správne.

    Potom je tu verdikt tzv. Šafárikovho senátu z decembra 1999, ktorý vyhovel podaniu Jaroslava Svěchotu a zrušil uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia. Z verdiktu je zrejmé, že tento senát na rozdiel od iných senátov hľadel na Mečiarove amnestie ako na platné a účinné. Takýto výklad si osvojil aj Okresný súd Bratislava I, keď v júni 2000 zastavil trestné stíhanie Gustáva Krajčiho za trestný čin zmarenia referenda, nie však z dôvodu konštatovania jeho neviny, ale z dôvodu amnestií.

    Ako sa treba pozerať na amnestie udelené Vladimírom Mečiarom z hľadiska morálky. Nezabúdajme, že ich udelil človek, ktorý už dávno pred ich udelením bol zodpovedný za zmarenie vyšetrovania. Bol to neskorší udeľovateľ amnestií, ktorý už v roku 1995 na verejných mítingoch ohlasoval, že vyšetrovatelia zavlečenia budú odvolaní. Bol to neskorší udeľovateľ amnestií, ktorý sa politicky zasadil za zmarenie referenda o priamej voľbe prezidenta, čím vytvoril situáciu, že on sám sa neskôr zmocnil prezidentských právomocí, a tak mohol amnestie udeliť. Nie nadarmo boli Mečiarove amnestie označené ľudovou tvorivosťou priliehavo ako samoamnestia. Preto môžeme konštatovať, že v súvislosti s kauzou zavlečenia bol zneužitý nielen štátny orgán Slovenská informačná služba, ale bol zneužitý aj inštitút amnestie, bol zneužitý prezidentský úrad.

    Ak sú tieto amnestie platné a účinné a prvý senát Ústavného súdu Slovenskej republiky vychádzal z toho, že sú platné a účinné, sú súčasťou právneho systému štátu. Vyšli predsa v Zbierke zákonov. Sú však nemravným a kriminálnym prvkom. Štát stojí na svojom právnom systéme a tento musí byť založený na hodnotách a iba na mravných hodnotách. Nemôže stáť sčasti na hodnotách a sčasti na nemravnom kriminálnom prvku, a preto je súčasný stav neprípustný. Týka sa samotných základov štátu a ak tento neprípustný stav nemožno zmeniť inak, potom musí nastúpiť ústavodarná moc. Preto pred vás, vážená Národná rada Slovenskej republiky, predstupujem už po druhýkrát s návrhom ústavného zákona tohto obsahu.

    Článok I: Zrušujú sa

    1. článok V a článok VI rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998,

    2. rozhodnutie o amnestii zo 7. júla 1998,

    3. rozhodnutie o amnestii z 8. decembra 1998.

    Článok II: Účinnosťou tohto ústavného zákona zanikajú účinky rozhodnutí všetkých štátnych orgánov, ktoré zabraňujú v trestnom stíhaní páchateľov skutkov spáchaných v súvislosti so zavlečením Ing. Michala Kováča narodeného 5. decembra 1961 do cudziny 31. augusta 1995 a v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997. Tieto rozhodnutia sa súčasne zrušujú v rozsahu, v ktorom zabraňujú v trestnom stíhaní páchateľov týchto skutkov.

    Článok III: Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2001.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vieme, že na Slovensku sa v minulosti v niektorých prípadoch právo stalo nie prostriedkom na presadenie spravodlivosti, ale na presadenie nespravodlivosti. Zasaďme sa o to, aby opäť bolo právo prostriedkom na presadenie spravodlivosti. Obnoví sa tým dôvera občanov v právo a štát a obnoví sa i česť Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Palkovi.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výboru Národnej rady Slovenskej republiky, poslancovi Ivanovi Šimkovi.

    Nech sa páči.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil na dnešnom rokovaní v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii (tlač 772) ako spravodajca gestorského výboru.

    Konštatujem, že návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Ako spravodajca výboru odporúčam podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 813 zo dňa 2. októbra 2000 odporúčam prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii (tlač 772) na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky s výnimkou mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, výboru pre európsku integráciu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    V súlade s návrhom predsedu Národnej rady navrhujem, aby úlohy gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 22. novembra 2000 a gestorský výbor ho prerokoval v lehote do 24. novembra.

    Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby sa o mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

    Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne za SDĽ prihlásil pán poslanec Orosz a potom sa prihlásil do rozpravy ústne pán poslanec Kandráč.

    Dávam slovo pánu poslancovi Oroszovi.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené poslankyne, poslanci,

    milí hostia,

    na rokovanie sa dostal návrh ústavného zákona predložený poslancami za KDH s mimoriadne závažným spoločensko-politickým dosahom. Je našou úlohou starostlivo posúdiť jeho klady a zápory a na základe toho sa zodpovedne rozhodnúť.

    Moje výhrady k zrušeniu amnestií Vladimíra Mečiara z roku 1998 prostredníctvom ústavného zákona som v poslednom období viackrát tlmočil prostredníctvom hromadných oznamovacích prostriedkov. Z tohto hľadiska som ani nepovažoval za nevyhnutné vystúpiť v dnešnej rozprave. Vzhľadom na to, že ma na vystúpenie v mene poslaneckého klubu požiadali a zároveň splnomocnili moji kolegovia, tak si dovolím svoje výhrady tlmočiť aj v dnešnej rozprave.

    Ale najskôr si dovolím vyjadriť súhlas s tvrdením predkladateľov vyjadreným v dôvodovej správe, v ktorej sa uvádza, že Ústava Slovenskej republiky neobsahuje explicitne ústavné limity, ktoré by sa týkali predmetu úpravy prostredníctvom ústavných zákonov. Inými slovami, z formálnoprávneho hľadiska neexistuje ústavná prekážka, aby sa prostredníctvom ústavného zákona riešila aj otázka amnestií. Ale na druhej strane je nepopierateľné, že z článku I Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého je Slovenská republika demokratickým a právnym štátom, vyplýva, že súčasťou ústavnej matérie sú aj explicitne nevyjadrené princípy právneho štátu. Ich obsah sa postupne formuje v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Okrem iného sa za princípy právneho štátu považuje aj princíp právnej istoty, princíp deľby moci a princíp zákazu retroaktivity. Je nepochybné, že v krajine, ktorá si ctí princípy právneho štátu, ich musí pri svojej ústavodarnej činnosti rešpektovať aj ústavodarca. Z tohto pohľadu predstavujú princípy právneho štátu určitú nadústavnú matériu, ktorú musí aj Národná rada Slovenskej republiky pri svojej ústavodarnej činnosti zohľadňovať. Je nepochybné, že ústavné riešenie, ktoré navrhujú poslanci za KDH, je minimálne v napätí, ak nie v rozpore so spomenutými princípmi právneho štátu. Tento fakt jednoznačne nepopierajú ani predkladatelia, ktorí zároveň argumentujú, že spomenuté ústavné princípy sú v konkurencii s inými princípmi právneho štátu, a to predovšetkým s princípom dôvery v právo, s princípom zákazu zneužívania práva a s princípom spravodlivosti a slušnosti v práve.

    V ústavnopolitickej praxi z času na čas vznikajú situácie, keď sa dostanú princípy právneho štátu do vzájomnej konkurencie, a potom je neľahkou úlohou ústavodarcu posúdiť konkrétny prípad a prijať rozhodnutie, v ktorom je nútený uprednostniť jednu skupinu princípov pred druhými. Je nepochybné, že pred takouto dilemou stojí aj Národná rada Slovenskej republiky.

    Na jednej strane sú akty bývalej vlády, resp. jej premiéra Vladimíra Mečiara o amnestii, ktorými sa zabránilo, resp. chcelo sa zabrániť vyšetrovaniu závažných trestných činov. Dnes môžeme s vysokou dávkou pravdepodobnosti povedať, že ich pravdepodobne spáchali niektorí predstavitelia bývalej moci, a pritom išlo o činy, ktoré sa stali v súvislosti s výkonom ústavných právomocí. Nikdy som sa netajil s názorom, že amnestie Vladimíra Mečiara hodnotím ako brutálne zneužitie práva, ako potlačenie princípu slušnosti a spravodlivosti v práve.

    Na druhej strane je návrh ústavného zákona, ktorého účelom je náprava tohto stavu za cenu potlačenia princípu zákazu retroaktivity a určite aj princípu právnej istoty a azda aj princípu deľby moci. K takýmto právnym krokom sa v ľudskej histórii siahlo už viackrát. Na podobnej právnej konštrukcii, akú predkladajú poslanci za KDH, bol svojím spôsobom založený aj norimberský proces a môžem spomenúť aj súdny proces s bývalými príslušníkmi ozbrojených síl bývalej NDR, ktorí použili zbrane voči občanom Nemeckej demokratickej republiky, ktorí chceli prekročiť Berlínsky múr.

    Okrem iného je dnes našou úlohou posúdiť, či miera zneužitia práva bývalou vládou bola taká závažná, že to odôvodňuje neštandardný krok, ktorý navrhujú poslanci za KDH. Musíme posúdiť, či na riešenie tohto problému sa má použiť najsilnejší mocenský nástroj, ktorý má v rukách Národná rada Slovenskej republiky, a to je ústavný zákon. Považujem za potrebné upozorniť ešte na jedno úskalie navrhnutého riešenia. Jeho schválením sa v slovenskej ústavnej histórii vytvorí precedens, ktorý umožní za určitých okolností prijať ústavodarný akt, ktorým sa prelomia niektoré princípy právneho štátu.

    Na toto považujem za potrebné upozorniť v mene svojom i v mene mojich kolegov z poslaneckého klubu, pretože viem si s určitou dávkou fantázie predstaviť situáciu, že s podobnou argumentáciou iná ústavná väčšina v budúcnosti predloží do slovenského parlamentu návrh ústavného zákona, ktorým sa napríklad v záujme nastolenia verejného poriadku obmedzia niektoré základné práva a slobody a de facto, de iure sa nastolí diktatúra. Viem si s určitou dávkou fantázie predstaviť aj situáciu, že v záujme stabilizácie mocenských pomerov sa v budúcnosti predloží ústavný zákon, ktorým sa predĺži funkčné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky. Viem si dokonca ešte s väčšou dávkou fantázie predstaviť, že predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky sa v budúcnosti stane návrh ústavného zákona, ktorým sa KDH postaví mimo zákona s argumentáciou, že to bolo práve KDH, ktoré niekedy v minulosti iniciovalo ústavný zákon, ktorým sa porušili princípy právneho štátu.

    V záujme odstránenia určitých výhrad, ktoré som spomínal, som v štádiu prípravy tohto zákona formuloval našu predstavu riešenia tohto zložitého ústavnoprávneho problému. Jeho podstatou by bolo prijatie ústavného zákona, ktorým by sa Ústavnému súdu Slovenskej republiky ad hoc zverila právomoc posúdiť, či amnestie Vladimíra Mečiara boli vydané v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ak by sa Ústavný súd Slovenskej republiky stotožnil s takýmto právnym názorom, teda vyhlásil by amnestie Vladimíra Mečiara vydané v rozpore s ústavou, tak by bolo možné nespochybniteľne pokračovať v trestnom stíhaní.

    Nespornou prednosťou riešenia, ktoré navrhujem, je to, že riešenie tohto zložitého ústavnoprávneho problému sa neponecháva na poslancoch Národnej rady Slovenskej republiky, teda v podstate politický orgán, ale zveruje sa do právomoci orgánu na to povolaného, orgánu ochrany ústavnosti. Ak sa tento ústavný zákon, návrh tohto ústavného zákona dostane do druhého čítania, je možné v rámci neho pri určitej ústretovosti predkladateľov diskutovať aj o riešení, ktoré som práve načrtol.

    Vystúpenia za poslanecký klub sa spravidla končia informáciou o tom, ako budú členovia poslaneckého klubu hlasovať. Chcem vám preto povedať, že poslanci za SDĽ budú zodpovedne zvažovať klady i zápory navrhnutého riešenia a podľa toho sa rozhodnú.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi poslanec Pavel Kandráč. Predtým je ešte jedna faktická poznámka. Prosím vás, páni poslanci, reagujte skôr. Uzatváram ďalšiu možnosť faktických poznámok.

    Dávam slovo pani poslankyni Podhradskej.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Oroszovi za to, že povedal, že ak by sa prijal tento návrh z dielne KDH, tak nevylučuje, že sa tu vytvorí precedens, ktorý, budem citovať jeho slová: "Aj v budúcnosti umožní, že aj v budúcnosti iná skupina sa pokúsi takýmto spôsobom prelomiť princípy právneho štátu." Tým vlastne pán poslanec Orosz priznal, že prijatie zákona, ktorý máme teraz na stole, je porušením princípov právneho štátu.

    K návrhu alebo k riešeniu, o ktorom hovoril pán poslanec Orosz, teda k čomu by sa on prikláňal. Viete, mám z vášho návrhu, pán poslanec, taký pocit, ako keď chce niekto preprať špinavé peniaze. Vy chcete preprať tento návrh KDH cez Ústavný súd, aby ste ho takto mohli vrátiť do parlamentu, a tým sa vlastne prijalo také riešenie, aké si želá KDH. Nepovažujem to za poctivú hru.

    A ešte mi dovoľte povedať jednu poznámku. Odznelo tu pred chvíľou z úst pána predkladateľa niečo o amorálnosti. Viete, je naozaj obdivuhodné, že niekto hovorí o týchto kategóriách, a pritom celkom pokojne podporí to, aby sa človek, ktorý bol dôvodne podozrivý, že sa podieľal na miliónovom podvode okolo Technopolu, a bol preto naň vydaný medzinárodný zatykač, stal konzulom v Indii a reprezentoval Slovenskú republiku v zahraničnej politike. To považujete zrejme za normálne a morálne. Tak to sú skutočne paradoxy, ktoré zrejme Slovenskú republiku...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Orosz má právo vyjadriť sa, nech sa páči.

  • Chcem reagovať len dvoma krátkymi vetami. Pani poslankyňa, nie je dobré, ak vytrhávate z kontextu môjho vystúpenia určitú vetu. A tiež nie je dobré, ak sa miešajú vo vašej faktickej poznámke jablká s hruškami.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Pavel Kandráč vystúpi v rozprave ako posledný písomne prihlásený. Potom vystúpia tí, ktorí sa budú chcieť prihlásiť ústne, majú možnosť.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    myslím si, že prerokúvame veľmi interesantný a zaujímavý problém, ktorý je z hľadiska stability ústavy, stability právneho systému a, samozrejme, aj právnej istoty občanov veľmi závažný, a mali by sme mu venovať zvýšenú pozornosť.

    Predtým ešte jednu poznámku. Myslím si, že pán kolega poslanec Palko mojím vystúpením nadšený nebude, ale aj tak si ho dovolím poprosiť, aby sa zamyslel ako jeden z predkladateľov nad obsahom, a možno potom výsledok by mohol byť taký ako v prípade, keď predkladal zákon pred niekoľkými málo minútami. Som veľmi prekvapený, že sa vôbec tento návrh zákona dostáva na rokovanie parlamentu. Som prekvapený, že otvárame prípady, ktoré sú právne vyriešené, ústavne vyriešené. A najvyšší zákonodarný orgán by nemal podľa mňa rokovať o návrhoch, ktoré nie sú v súlade s ústavou, s naším právnym poriadkom, ktoré nie sú v súlade s jeho príncípmi, s jeho zásadami. Napriek tomu však jednoznačne otvárame, sami si viete odpovedať čo.

    Ale aj napriek tomu, pretože to považujem za skutočne veľmi vážny problém, dovolím si pred touto ctenou snemovňou uviesť niekoľko poznámok k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii a súčasne vás poprosiť, aby sme svojimi rozhodnutiami nespôsobovali právny chaos, aby sme pri tvorbe práva nepostupovali nezákonne, neústavne a účelovo.

    Návrh, ktorý páni poslanci predkladajú, nie je na prospech aplikačnej praxe, nie je na prospech nášmu právnemu poriadku, nie je na prospech právnemu vedomiu a nie je na prospech ani nášmu štátu z pohľadu jeho prestíže ako právneho štátu. Dovolím si upozorniť na významnú skutočnosť, na ktorú treba upozorniť, a to, že predmetný návrh je v rozpore, ako som už uviedol v úvode, s mnohými princípmi a zásadami nielen trestného práva, ale práva vôbec, pričom si veľmi dobre uvedomujem, že každý zákon je určitým kompromisom, pomocou ktorého je potrebné upravovať ako súkromné, tak aj verejné právo.

    K samotnému meritu návrhu ústavného zákona. Páni poslanci predkladajú návrh ústavného zákona, ktorým sa snažia dosiahnuť zrušenie amnestie, ktorú ako zastupujúci prezident udelil vtedajší premiér pán Vladimír Mečiar. Veľmi dobre si uvedomujem, že ide o veľmi vážny problém, a preto aj my poslanci, či chceme, či nie, mali by sme takto tento problém brať. Jednoznačne si treba uvedomiť, že amnestia udelená expremiérom Mečiarom je platná a účinná, že nebol správny postup premiéra Dzurindu, ktorý ju pozmenil, a tak sa dopustil závažného protiústavného konania, čo malo za následok mnohé ďalšie porušenie príslušných ustanovení právneho poriadku nielen orgánmi činnými v trestnom konaní, ale aj samotnou Národnou radou Slovenskej republiky.

    Ďalej si dovolím pripomenúť, že slovo amnestia je gréckeho pôvodu a znamená zabudnutie, odpustenie. Z pohľadu členenia slovenského právneho poriadku i právomocí prezidenta republiky patrí medzi pojmy, ktoré, samozrejme, náležia do ústavného práva, ale nie je možné nevšimnúť si jeho obsah a praktický význam, ktorými sa zaraďuje medzi významné inštitúty trestného práva. Preto ešte raz si dovolím pripomenúť, že amnestia znamená dobrodenie v prospech občana, dobrodenie v prospech niekoho. A je nesprávne tvrdenie právnikov a mnohých ďalších, ktorí si túto amnestiu zamieňajú s opravnými prostriedkami, že v prípade amnestie ide o nápravu nejakých chýb, ktoré urobili orgány činné v trestnom konaní. Nie. Na to v trestnom práve poznáme inštitúty opravných prostriedkov riadnych a mimoriadnych. To sú inštitúty, ktorými sa napravujú chyby orgánov činných v trestnom konaní, ako chyby právneho, tak aj skutkového charakteru.

    Ctená snemovňa, v súvislosti s predkladaným návrhom si treba ďalej pripomenúť, že rozhodnutie súčasného predsedu vlády Slovenskej republiky číslo 375/1998 Z. z. o amnestii bolo protiústavné a nezákonné a vlastne zrušil už raz dané právo zániku trestnosti, zrušil právo nestíhateľnosti. Predmetné rozhodnutie predsedu vlády privodilo paradoxný stav, ktorý v právnej praxi je neuveriteľný. Zrušil predchádzajúcu amnestiu, zrušil niečo, o čom bolo právoplatne natrvalo rozhodnuté. Natrvalo, veru. Takéto konanie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, s Trestným poriadkom i s obsahom samotného práva prezidenta republiky udeľovať amnestiu.

    Súčasný predseda vlády prekročil svoju právomoc. V dôsledku toho vznikol spor o amnestiu, jej obsah, právoplatnosť, účinnosť i vykonateľnosť. Jednoznačne treba povedať, že z jeho strany neboli dodržané základné podmienky vzťahujúce sa k inštitútu amnestie. V takomto duchu rozhodol aj jeden zo senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Podľa teórie i aplikačnej praxe amnestia a jej udeľovanie je výsostné ústavné individuálne právo určitej osoby, ktorej obsah a dôsledky sú dané natrvalo. A nie je možné ich následne zrušiť, meniť inou osobou, i keď funkčne rovnakého postavenia. Je to verdikt, ktorý je konečný. Momentom vyhlásenia nadobúda právoplatnosť a účinnosť. Je okamžite vykonateľný a, samozrejme, nepreskúmateľný. Možno ju opraviť, ale iba opätovným rozhodnutím tej istej osoby, ktorá vydala pôvodné rozhodnutie, čiže ten, kto pôvodne o nej rozhodol, môže o nej ďalej rozhodovať, ale len v zmysle opravy, ale nie jej odvolania či zrušenia.

    Amnestia znamená hromadné udeľovania milosti, t. j. konanie dobra, právo na dobro, a nie zrušovanie tohto práva. Teda oprávnená osoba v danej veci daruje, či udeľuje právo nestíhateľnosti, resp. zániku trestnosti.

    Ďalej si treba uvedomiť, že Trestný poriadok ani žiadny iný zákon nepozná ustanovenie, podľa ktorého sa môže trestnosť skutku obnoviť, keď už raz zanikla. V tejto súvislosti si veľmi dobre treba uvedomiť i existenciu § 11 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, ktorý hovorí o neprípustnosti trestného stíhania, a to navždy v prípade, ak to nariadi prezident republiky, použiť svoje právo udeľovať milosť alebo amnestiu.

    Na podporu svojich tvrdení a úvah si dovolím uviesť i stanoviská niektorých významných predstaviteľov právnej vedy ako z oblasti ústavného práva, tak aj trestného. Je to predovšetkým bývalý profesor Masarykovej univerzity v Brne František Weyer, ktorý vo svojom významnom diele Československé právo ústavní jednoznačne konštatuje, že ide v prípade amnestie o výsostné právo prezidenta republiky s trvalými účinkami. A ďalej si dovolím pripomenúť známeho profesora Právnickej fakulty Karlovej univerzity JUDr. Alberta Milotu, ktorý v monografickej práci Třestní právo hmotné, část obecná, naprosto svojimi tvrdeniami dochádza do súladu so spomínaným profesorom Weyerom.

    V neposlednom rade, vážení kolegovia, by som si na potvrdenie svojich úvah dovolil uviesť i v tejto snemovni veľmi často používaný argument Ústava Spojených štátov amerických. Táto ústava takisto priznala prezidentovi republiky právo, že môže nariadiť, aby sa trestné stíhanie vôbec nezačínalo. Na ilustráciu si dovolím uviesť príklad prezidenta Forda a prezidenta Busha. Prezident Ford zastavil trestné stíhanie voči bývalému prezidentovi Nixonovi, prezident Bush zastavil trestné stíhanie voči bývalému ministrovi obrany Weinbergerovi práve tým, že použil právo udeľovať milosť.

    Vážená snemovňa, na záver si dovolím už iba pripomenúť, neustále zdôrazňujem prednosť odbornosti pred politickou účelovosťou. Preto si kladiem otázku v súvislosti s prerokúvaním tohto ústavného návrhu: Ako je to vlastne s odbornosťou? Až na jedného odborníka, ktorého si veľmi vážim, všetci ostatní sú ďaleko od odborného merita veci. Samozrejme, to neznamená, že si nevážim pánov poslancov. Vážim si, ale nie je to ich odbornosť. Sú veľmi vzdialení odbornosti problému.

    Položme si otázku, čo spôsobí schválenie predmetného návrhu. Odpoveď je jednoznačná. Porušíme viaceré základné princípy a zásady jednotlivých právnych odvetví, ale aj významný právny princíp, o ktorom som ešte nehovoril a to je princíp ne bis in idem - nie dvakrát o tej istej veci. Jeho obsahom je, že nie je možné konať o tom, čo bolo rozhodnuté. A amnestia je vlastne rozhodnutie. Čiže bolo o veci rozhodnuté. Súčasne dôrazne upozorňujem, že ak prijmeme tento návrh, prijmeme zásadu, resp. porušíme princíp, veľmi vážny princíp retroaktivity. Samozrejme, náš právny systém toto odmieta, tak ako aj iné ostatné právne systémy významných demokratických štátov. Či chceme, alebo nie, amnestia udelená Vladimírom Mečiarom sa nedá zrušiť žiadnym právnym prostriedkom.

    Celkom na záver si dovolím poznamenať, že z mojich úvah vyplynul jednoznačný záver: Nemožno podporiť predmetný návrh zákona. A súčasne navrhujem, aby sme ho neodporučili do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Sú štyri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca. Končím možnosť ďalších uplatnení faktických poznámok.

    Prvý pán poslanec Mikloško.

  • Pán poslanec, vy ste profesor práva, presne ako ste povedali, ja nemám právnické vzdelanie, ale som jeden z tých, ktorí podpísali návrh ústavného zákona. Ako profesorovi práva vám je, samozrejme, celkom známe, že súdy sú nezávislou inštitúciou a rozhodnutia súdov nemožno zmeniť. To znamená, vo chvíli, keď najvyšší súd definitívne uzavrie nejakú kauzu, tú kauzu nemožno meniť.

    Ak mi dovolíte, pán profesor, v päťdesiatych rokoch prebiehali súdy, politické súdy na úrovni krajskej a potom na Najvyššom súde v Prahe. Po roku 1989 parlament Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ale aj parlament Slovenskej republiky rušil tieto rozsudky a prijímal takzvané rehabilitačné zákony. Bol porušený princíp retroaktivity z jednoduchého dôvodu, že, prepáčte, ale právo nie je povýšené nad všetko. Proste, ak bolo raz právo zneužité v neprospech, povedal by som, nemorálnej veci, je právo v parlamentnej republike, v parlamentnom systéme, aby parlament zaujal aj retroaktívne k tomu stanovisko, čoho dôkazom sú všetky rehabilitačné zákony smerom ku komunistickému obdobiu. A to isté je, prosím, v tomto prípade. Pretože amnestia bola daná dopredu všetkým, ktorí spáchali zločin zavlečenia občana do cudziny, parlament Slovenskej republiky má právo presne v tom duchu, ako sme prijímali rehabilitačné zákony, zaujať spätné stanovisko a je to správne, z politického hľadiska naprosto v poriadku.

  • Nežijeme v päťdesiatych rokoch. Myslím si, že to, čo sa deje momentálne v tejto snemovni, pripomína skôr časy inkvizície. Nemali by sme sa baviť o inštitúte amnestie, pretože tá je presne zadefinovaná v Ústave Slovenskej republiky a Ústavu Slovenskej republiky si treba ctiť. Skôr by sme sa mali zaoberať dôsledkami nenávisti v politike. To by bola aktuálna téma, ktorá by mohla byť na pretrase dňa, pretože nenávisť viedla poslancov z okruhu predsedu KDH Jána Čarnogurského, ktorý je v súčasnosti ministrom spravodlivosti, na predloženie návrhu ústavného zákona o zrušení amnestie.

    Nemá to nič spoločné s právom. Nemá to nič spoločné so snahou objasniť, vyšetriť, rozuzliť. Je tu evidentný akt nenávisti, ktorým chcú dokonať dielo skazy smerom k predsedovi strany Hnutia za demokratické Slovensko ako vendetu za to, že založil samostatný slovenský štát, presadzoval, samozrejme, politiku svojbytnosti, zvrchovanosti pre slovenský národ. Nenávisť je zlý radca. Myslím si, že nastali časy, keď sa treba skôr zjednocovať na profesijnej úrovni, na odbornej úrovni pri riešení základných otázok základných problémov tejto spoločnosti.

  • Ďakujem za slovo.

    Rád by som podčiarkol vystúpenie pána poslanca a profesora práva, ktorý zvýraznil skutočnosť, že sú isté piliere a základy práva, o ktorých, keď sa začne diskutovať, tak nehovorme potom o práve. Beriem, že mnohí zo súčasných politikov ešte žijú v revolučnom pseudopráve a mnohí z nich by najradšej videli, keby mohli byť zobrazení sami pred sebou ako krvilačné, pomstychtivé indivíduá, ktoré nič iné nechcú, len vyvŕšiť svoje zakomplexované duše na čomsi, čo vedia zaobaliť do krásnych slov, do nádherných rehabilitácií kvázi, ale pritom v podstate im o nič nejde, len o nízke pudy, ktoré ventilujú cez politiku. Je zaujímavé, že napríklad v tomto návrhu sa nehovorí o iných amnestiách, čo by bolo takisto hrubou chybou, keby predkladatelia žiadali zrušenia amnestie aj prezidenta Kováča voči svojmu synovi, aj k jeho "konfáblom". Aj to by bolo nespravodlivé. Žiaľbohu, ani k tomu sa nedopracovali predkladatelia, pretože ich zámer je veľmi jasný, účelový, protiústavný, protiprávny. Škoda, že neuviedli aspoň jeden prípad vo svete, kde sa takýto akt udial.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Peter Kresák má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Musím, i keď je pomerne obtiažne v tomto krátkom čase, reagovať na to, čo odznelo v príspevku pána kolegu Kandráča, ktorého si osobne veľmi vážim, ale v tejto veci s ním nemôžem súhlasiť. Pokúsim sa veľmi stručne vyjadriť veci, v ktorých nachádzam rozpor v obsahu jeho vnútornej výpovede alebo vnútorný rozpor obsahu jeho výpovede.

    V prvom rade si myslím, že právo je nie iba bezduchý sumár právnych predpisov a noriem, ale právo je určitým zosobnením hodnôt, hodnôt, ktoré spoločnosť akceptuje, ktoré si váži a ktorými vyjadruje aj princípy spravodlivosti, pretože právo bez spravodlivosti nie je právom.

    Chcem povedať, že, žiaľ, zastávam názor, že aj on vo svojom príspevku ako niektorí ďalší kolegovia z opozície nechcú vidieť kvôli paragrafom samotné právo, čo ma veľmi mrzí. Pán kolega sám povedal, že amnestia predstavuje konanie dobra. Nuž, pýtam sa: Je možné označiť každé rozhodnutie za amnestiu, ktoré spĺňa formálne znaky amnestie, bez toho, aby sme sa pozreli na obsah tohto rozhodnutia? Ak hej, pretože to tvrdia kolegovia z opozície a to teraz vyslovil aj pán kolega Kandráč, tak potom súhlasím s tým starým rímskym, keď jeden zo známych cisárov vymenoval svojho koňa za senátora. Nuž, mal to oprávnenie, že to bola hlúposť, ale to prekážalo už aj vtedy viacerým rímskym právnikom. Nám to dnes neprekáža, lebo tvrdíme, že on má na to právo, mal na to právo, tak túto logiku, prepáčte, v právnom poriadku nemôžem akceptovať, takisto ako nemôžem akceptovať to, že vlastne súhlasíme s tým a dovoláme sa dokonca známych osobností...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Kandráč má slovo v rozprave k jeho vystúpeniu.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení kolegovia,

    iste zaznelo tu množstvo, alebo azda štyri také veľmi interesantné faktické poznámky na moje vystúpenie. Dvoma sa nebudem zaoberať, pretože boli podporné a v podstate aj pán poslanec Mikloško podporne vystupoval, ale tu by som ho azda len poprosil, že nepochopil princíp amnestie, pretože nie je možné zrovnať obsah amnestie s obsahom rehabilitácie.

    Pán docent Kresák, povedal by som len toľko. Jednoznačne boli splnené formálne náležitosti práva a nebolo žiadnych prekážok, aby nastala účinnosť, aby nastala právoplatnosť, aby nastala vykonateľnosť. Ak by sme chceli to, čo tvrdíte, tak potom zmeňme ústavu, zmeňme obsah práva prezidenta republiky vyhlasovať amnestiu. Znova opakujem, je to výsostné právo hlavy štátu. Toto neplatí len pre súčasnosť. V dávnych spoločnostiach tomu bolo tiež tak a aj sa to realizovalo. Nedá sa nič robiť. Momentálny právny prostriedok na zrušenie amnestie nie je.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Skončili sme rozpravu tých, ktorí boli prihlásení do rozpravy písomne. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Pýtam sa, či ešte niekto, aby potom neboli námietky, že som nedal šancu, pokiaľ neuzavriem. Uzatváram možnosť ďalších prihlásených do rozpravy, posledná je pani poslankyňa Tóthová, takže v poradí, tak ako ste na tabuli.

    Prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Brňák.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    vo vzťahu k téme, o ktorej máme dnes rokovať, tak ako k mnohým iným politickým citlivým témam, myslím si, platí, že táto téma má okrem právnej dimenzie tiež dimenziu politickú a tiež dimenziu morálnu. Ak by sme sa pokúsili vo svojich vystúpeniach všetci poslanci dôsledne oddeľovať minimálne tieto tri kategórie a hovoriť na základe, povedzme, práva alebo hovoriť na základe politiky a morálky, mohli by sme možno dospieť minimálne k nejakej rozprave a možno ku konečnej istej katarzii v spoločnosti v tom smere, že mnohé témy, ktoré sú politicky citlivé, by si zaslúžili aj širší priestor na pôde parlamentu, aby sme ich do istej miery ventilovali a hovorili o nich, ale nie tak, že budeme zmiešavať problémy právne, problémy politické, problémy morálne, problémy osobné a z celej tejto zmesky sa pokúsime vyvodiť nejaký podľa nás objektívny záver.

    Jednoducho si myslím, že všetci tí, ktorí vo vzťahu k teraz predloženému návrhu ústavného zákona sa snažia hľadať nejaké právne argumenty, v skutočnosti sa pokúšajú o vyprážanie snehových gúľ. Jednoducho právne argumenty na zdôvodnenie tohto návrhu neexistujú. Samozrejme, ak som povedal, že táto téma môže byť predmetom istej otvorenej diskusie medzi, povedzme, aj koalíciou, aj opozíciou vo vzťahu k chápaniu a vnímaniu politiky a morálky, veľmi rád by som požiadal, či už pána Palka alebo ďalších, aby sme spolu iniciovali napríklad na niektorých z budúcich schôdzí bod programu, ktorým by mohla byť nejaká téma, všeobecná politická situácia, kde by sme si pokúsili povedať naše a prípadne vaše názory na niektoré témy, ktoré existujú a, povedzme, nie sú ideálne ani z minulosti. Ale určite by to nebola iba téma - ak by sme pristupovali k tejto téme z hľadiska morálnych princípov -, iba téma udelenej amnestie exprezidentom Mečiarom. Určite by tých tém bolo oveľa viac. A určite by medzi tieto témy napríklad patrila aj téma ohľadne spojenia dvoch referendových otázok exprezidentom Kováčom, keď sa nám vyčíta zase nejaká politická téza o zmarení alebo zneužití predchádzajúceho referenda. Ak sa vyčíta morálny a politický dosah a obsah Mečiarových amnestií, tak zároveň treba otvoriť aj individuálne udelenú milosť skutočne exprezidentom Kováčom - hovoril o tom pán poslanec Hudec -, keď je maximálne preukázané, že v princípe morálky a v princípe politiky táto amnestia alebo táto individuálna milosť neobstojí, keď otec omilostí svojho syna a jeho spolupáchateľov alebo jeho "parťákov" pri spáchaní podvodu presahujúcom 100 miliónov Sk.

    Mohli by sme hovoriť aj o niektorých veciach, ktoré nás trápia ako opozíciu vo vzťahu k tomu, čo konáte vy dnes. Mám na mysli predovšetkým niektoré inkvizičné postupy parlamentu, ktorých je dnes tiež nie málo. Mohli by sme hovoriť o zrušenej amnestii pánom Dzurindom, ale naopak, zase by sme mohli hovoriť aj o témach, ktoré vás ťažia, a snažíte sa o nejaký stupeň v podstate nájdenia východísk z tých, ktoré zase dávate na krk nám. Čiže v tomto smere, ešte raz to poviem, táto téma môže byť predmetom nejakej diskusie, ale dôsledne oddeľujme otázku práva, otázku zákona na jednej strane a otázku politiky a prípadnej morálky na druhej strane.

    Mňa osobne z tohto návrhu ústavného zákona, ak hovorím na princípe politickom, prípadne morálnom, mrzia dve základné skutočnosti. Prvou je tá prvá okolnosť, ktorá do istej miery súvisí s týmto návrhom, spočíva v tom, že tým, že skupina poslancov vládnej koalície predkladá návrh ústavného zákona, ktorý má zrušiť nielen predchádzajúce Mečiarove amnestie, ale, tiež treba povedať to, čo je zahmlené v druhom článku, tiež zrušuje rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, tak je to predovšetkým priznanie si toho, že minimálne tie postupy, ktoré sa dodnes dejú a dejú sa stále orgánmi činnými v trestnom konaní, mám na mysli predovšetkým činnosť a pôsobnosť polície, vyšetrovateľov, ich nadriadených, sčasti možno niektorých prokurátorov, jasne hovoria o tom, že podaním tohto návrhu ústavného zákona sa dokladuje a dokazuje, že v tejto súvislosti s činnosťou spomínaných policajtov a vyšetrovateľov nemožno dnes hovoriť iba o akejsi politickej zodpovednosti, ale už aj právnej.

    Ak otvorene predovšetkým poslanci Kresťanskodemokratického hnutia hovoria o tom, že stále platia Mečiarove amnestie, na základe ktorých nie je možné, aby sa stíhali, aby jednoducho policajti postupovali tak, ako postupujú, tak jednoducho vyplýva z tohto postupu aj záver, že práve tento návrh ústavného zákona je dôkazom tejto do istej miery nezákonnosti alebo odlišnosti v postupoch práve v spomínaných orgánoch činných v trestnom konaní.

    A druhá pripomienka, ktorá má azda charakter skôr vzťahu k morálke, o ktorej hovoril už pán poslanec Hudec. Myslím si, že je potrebné ešte raz prízvukovať a zdôrazňovať, chcem povedať, že pán poslanec Palko aj v minulosti, keď zdôvodňoval tento návrh zákona, hovoril o tom, že chce mať na Slovensku akýsi chrám čistoty a že sú to dôvody a príčiny, ktoré ho vedú k podaniu a k predkladaniu tohto návrhu práve tam niekde smerujúce. Ale skutočne potom otázka stojí tak, pán Palko, či tento princíp morálky, ktorý chcete vtiahnuť na tento prípad, by ste skutočne nemali, tento morálny princíp, použiť, povedzme, aj na adekvátne iné udelené milosti alebo amnestie, ktoré boli v minulosti uskutočnené a ktoré sa dotýkajú, povedzme, milosti, ktorú dal otec svojmu synovi, exprezident Kováč svojmu synovi Kováčovi ml. a jeho spoločníkom pri podvodnom konaní tiež značného rozsahu. A myslím si, že ak možno hovoriť z hľadiska morálneho o istom zneužití práva, zneužití ústavných právomocí, že je, povedal by som, veľmi silným zneužitím, subjektívne silným zneužitím ústavných práv, ak prezident v pozícii prezidenta s ústavnými právami prezidenta využije svoje ústavné právo na to, aby dal milosť svojmu synovi, teda osobe veľmi blízkej a rodinnej.

    Čiže to sú v podstate skôr také základné dve pripomienky, na ktoré by som chcel upozorniť práve v spojitosti s predloženým návrhom zákona. Pokiaľ ide o pripomienky právneho charakteru, myslím si, že na túto tému bolo povedané a napísané veľmi veľa. A stotožňujem sa v podstate s tým, čo povedal pán docent Kandráč z hľadiska právnych záverov. Myslím si, že na túto tému odznelo skutočne aj veľa erudovaných právnických príspevkov, ktoré sú obsiahnuté či už v tlači alebo v iných médiách. Takže nie je táto téma podľa môjho názoru na výsosť vhodná preto, aby sme diskutovali o návrhu tohto ústavného zákona z pozície práva. Môžeme hovoriť z pozície politiky a morálky, ale to je téma o niečom inom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Sú dve faktické poznámky na vystúpenie rečníka. Končím možnosť uplatnenia ďalších poznámok.

    Slovo dávam pani poslankyni Tóthovej.

  • Ďakujem.

    Chcem podčiarknuť, že vysvetlenie pána poslanca Brňáka, vzťah, spravodlivosť a právo je jedine správne vysvetlenie. Vysvetľovať si vzťah spravodlivosti a práva, ako to pán poslanec Kresák uviedol, že spravodlivosť sa má dostať do práva v individuálnom prípade, to znamená, prv ako sa uzákoní pre všetky prípady, na ktoré by sa uplatňovala, je veľká právna chyba. Takýto prístup začal v päťdesiatych rokoch v Sovietskom zväze presadzovať teoretik Vyšinskij, kde vlastne začal pretláčať, aby sa právo dostalo pod spravodlivosť, resp. aby sa právo neuplatňovalo na základe vyššieho princípu, princípu spravodlivosti, a došlo k takej deformácii práva, ktorú dlhé roky nebolo možné napraviť.

    Tak chcem upozorniť na to, že takýto výklad spravodlivosti a práva nielenže nie je správny, ale je veľmi nebezpečný, politicky zneužiteľný a v súčasnosti v právnom štáte vonkoncom neprijateľný. Ak chceme, aby bola spravodlivosť upravená právom, pripravme zákon, ktorý sa bude vzťahovať na všetkých, teda ako bolo aj povedané, na Kováča ml. aj na prezidenta, ktorý volebné lístky spojil, ale nie retroaktívne. Čiže takéto vylomeniny nemožno robiť.

  • Ďakujem za slovo.

    Nie som právnik a pozerám sa na to očami prostého občana, ale to, čo mi prekáža aj vo vystúpení pána poslanca Brňáka, je také umelé oddeľovanie rovín: politickej, morálnej a právnej, ako keby nejako vzájomne nesúviseli. Ako prostému občanovi mi prekáža jedna vec. Stal sa jeden, musím povedať, odporný zločin, odporný zločin, ktorý podľa všetkého súvisel aj s vraždou a akýmsi rozhodnutím, aj keď podľa právneho hľadiska právne čistým sa znemožnilo, aby sa tento zločin riadne vyšetril, aby sa z toho vyšetrenia vyvodili dôsledky. A to sa mi zdá, že je povyšovanie práva nad spravodlivosť a nad morálku. A keďže sa zaoberám trošku históriou, dovolím si povedať zovšeobecnenie, že vždy, keď sa povýšil majestát justície nad majestát morálky, tak to so spoločnosťou vyzeralo zle.

    A pokiaľ ide o otázku, čo prezident Kováč udelil a podobne, prosím, veď možno aj z toho vyvodiť isté dôsledky. Ale vyhovárať sa v tejto chvíli na tento príklad sa mi zdá také, ako keď rodičia hrešia svojho syna za to, že doniesol päťku a on sa ospravedlňuje tým, že nejaký spolužiak, ktorého mu dovtedy kládli za vzor, dostal štvorku.

    Ďakujem.

  • Pán profesor, súhlasím s vami, že v podstate nie je dobré izolovane hovoriť o týchto záležitostiach alebo o pojmoch, ako je právo, politika a morálka, ale v každom prípade je potrebné minimálne z hľadiska istej systematiky oddeliť vystupovanie, povedzme, politika alebo právnika a hraničnej situácie, ktorú človek cíti za potreby nejakým spôsobom reflektovať.

    Ak by som sa pokúsil ako právnik vystúpiť v tejto veci, tak by som musel konštatovať a vecne hovoriť na túto tému z hľadiska práva a zákona. A keď tam začnú prenikať nejaké zložky politického vnímania reality a veľakrát aj morálky, ktorá nie vždy je naplnením platného právneho poriadku, tak si myslím, že tam vzniká do istej miery diskrepancia.

    Súhlasím s vami, keď poviete, že, samozrejme, aj keď niekto z hľadiska práva udelil milosť alebo dal amnestiu nejakému človeku, to môže pobúriť, iného človeka to môže vyviesť z rovnováhy a môže proti tomu aj protestovať, aj sa vyjadrovať, tak ako, povedzme, mňa pobúrila Havlova amnestia, keď prepustil z Leopoldova množstvo väzňov, ktorí, keď boli vypustení z väzníc, doslova vraždili ľudí. Čiže, samozrejme, nikto mi neberie môj názor na to, že v danom prípade pán Havel prestrelil ako prezident, keď dal takúto amnestiu. Ale na druhej strane predsa nemôže na základe aj týchto záverov jednoducho teraz povedať, že je potrebné a je žiaduce Havlovu amnestiu, ktorá bola udelená minimálne z hľadiska dôsledkov nemorálne, zle a dokonca v rozpore so základnou hodnotou, ktorým je život, že teraz chcem zrušiť túto Havlovu amnestiu.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Baco.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni predkladatelia,

    kolegyne, kolegovia,

    budem hlasovať proti tomuto návrhu zákona a nebudem sa miešať do ústavnoprávnych a legislatívnych pojmov a hľadísk tohto problému. Nakoniec si myslím, že profesor Kandráč za nás veľmi dôsledne rozobral celú situáciu a nezmyselnosť vlastne takéhoto prístupu k problému.

    Pán Palko sa vo svojom vystúpení oprel o myšlienky, že ide o právo a spravodlivosť. Pán kolega, teraz aj predrečník, aj pán Mikloško sa opierajú o morálku a snažia sa pozrieť na tento problém z tohto hľadiska. Tak chcem povedať, dámy a páni, že predkladateľom ani ich obhajcom tu nejde vôbec o právo a spravodlivosť a vôbec nejde o morálku. Ide o snahu prispôsobiť ústavu, prispôsobiť právo Slovenskej republiky svojim snahám politicky znemožniť, poraziť protivníka.

    Minimálne by som chcel poukázať na dvojtvárnosť predkladateľov a ich morálky. Chcem sa opýtať neprítomného pána Mikloška aj pána poslanca Rakúsa, o akú morálku ide, keď jeden prezident urobí amnestiu synovi a ďalším osobám, ktoré sú spojené s jeho synom v prípade, za ktorý sú medzinárodne stíhaní, a je preukazné, že tento skutok sa stal. Tento prezident dá amnestiu synovi a jeho komplicom. Samozrejme, vy svojím spôsobom alebo viac-menej viacerí z vás spolupracovali s prezidentom aj okolo tohto problému. A keď druhý zastupujúci prezident príde a podá ruku s tým, uzavrime tento problém, prestaňme traumatizovať spoločnosť, dá tiež amnestiu na skutok, ktorý dodnes nebol preukázaný, že sa stal trestný čin, o ktorom sa stále iba domnievame, že sa takýto skutok stal, tak toto považujete za nemorálne a považujete za morálne, aby sa jeden tento čin nechal bokom, ten si nevšímate, ale druhý taký čin, ktorý sa stane, že sa dá amnestia, považujete za špinavé zneužitie ústavy, zneužitie práva. Kde je vaša morálka? Máte dve morálky, prepáčte.

    A kde je vaša morálka, keď úradujúci prezident Dzurinda legitímne potvrdené najvyššími kompetentnými orgánmi porušil vo vzťahu k amnestii takisto ústavu? Kde je vaša morálka? Prečo Dzurindu nestíhate, prečo nepripravujete na neho stíhanie v tejto veci? Prečo nepripravujete zákon, ktorým by ste sa snažili napraviť tieto kroky?

    Čiže nie je pravda, že vám ide o spravodlivosť, právo a morálku. Ide vám o to, aby ste cez dvojaké videnie toho istého problému používali právo na boj proti svojmu politickému protivníkovi. Keby vám išlo o právo, o spravodlivosť, o morálku, vážení kolegovia z Demokratickej strany, z KDH a z SDK, tak by ste boli inak postupovali voči teroristom vo vile pána Mečiara, pretože ten istý skutok, za ktorý ste ho teroristickým činom predviedli na vyšetrovanie, spáchal Moravčík, pretože dával takisto odmeny členom vlády, dával Dzurinda odmeny členom vlády, dal, vrátili, ale skutok sa stal. To, že vrátili, neznamená, že nedal. Moravčík dal odmeny a dal aj Dzurinda.

    Tak kde je vaša morálka, kde je vaša deklarovaná snaha o spravodlivosť? Prečo ste voči Mečiarovi súhlasili s tým a ticho mlčíte nad tým, že takýmto teroristickým činom bol Mečiar predvedený na vyšetrovanie vo veci, ktorú spáchal, keď je to už trestný čin podľa vás, aj váš predseda vlády, a toho nechávate tak? Áno, nie je vyšetrovaný pán premiér Dzurinda v tejto veci, nie je vyšetrovaný v tejto veci. Nie je obvinený. Ak máte takú morálku, akou sa hrdíte, máte moc v rukách, prečo ste sa nepostarali o to, aby bol aj pán premiér Dzurinda obvinený, aby bol stíhaný? Keď to urobíte, tak budem vaše tvrdenie o morálnych ambíciách, ktoré chcete pri tomto zákone presadiť, korigovať.

    Takže, dámy a páni, nehnevajte sa, nie som právnik, nevyjadrujem sa k právnym hľadiskám tohto aspektu, ale keď tu šibrinkujete snahou o spravodlivosť, snahou o právo, nehnevajte sa, vyznieva to minimálne trápne. Vy ste nedostali túto republiku, vy ste ju nezdedili, vy ste ju dostali od občanov tejto republiky na to, aby ste sa o ňu starali, aby ste sa starali o blaho občanov, aby ste zveľaďovali túto republiku. A už vôbec ste nedostali, tak ako sa domnievate, moc na to, aby ste si vybavovali účty so svojím politickým protivníkom. Na to ste nedostali moc. To, čo navrhujete, je váš jednoznačne deklarovaný názor, že máte moc na to, aby ste svojho politického protivníka likvidovali pomocou ústavy, pomocou práva a za podpory parlamentu.

    Nehnevajte sa, preto nebudem podporovať tento zákon a mne to pripadá tak, troška sa tu pozerám na kolegov, ako sa tvária pri tejto predlohe návrhu zákona, že im je to tiež trápne. Ale nakoniec bolo to kedysi predsedom KDH sľúbené, že sa takýto zákon pripraví, tak ho tu máme. Všetci cítime, že je to vlastne nejaký formálne plnený sľub a je skutočne trápne, ak chcete týmto spôsobom deklarovať vašu snahu o spravodlivosť a o právo a o morálku.

    Ďakujem.

  • Dve faktické poznámky: pán poslanec Húska, poslanec Kužma. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Dávam slovo pánu poslancovi Húskovi.

  • Ďakujem.

    Chcem doplniť slová pána poslanca Baca. Treba osobitne zdôrazniť, že morálka má krátke nohy. Veď si vezmite taký príklad, že pána Dzurindu trestne nestíhali, hoci sa bránil, tak ako sa bránil zlodej bicyklov, ktorý povedal, veď ja som ten bicykel vrátil. To predsa nie je žiaden argument. Ak je to trestný čin, musia na neho použiť to isté ako na naháňaného pána Mečiara.

    A druhá poznámka. Vážení kolegovia z KDH, uvedomte si, napríklad pán, ktorý telefonoval rakúskej polícii, že pán Kováč mladší sa nachádza v určitom aute na určitej ulici, tak ten pán vám blízky je aj teraz zástupcom generálneho konzula v Mníchove. Z toho sa ukazuje, že išlo o spravodajskú hru, ktorá mala celkom iné pozadie, ako teraz rozčúlene alebo rozhorčene chcete prezentovať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kužma.

    Zapnite mikrofón pánu poslancovi.

  • Pán poslanec Baco, vy dobre viete, že pán Mečiar nebol predvádzaný preto, lebo dal vyplatiť neoprávnené odmeny. Bol predvedený preto, lebo nebol ochotný zúčastniť sa na vyšetrovaní. Pritom premiér Mikuláš Dzurinda na základe pozvania zástupcov Policajného zboru sa na vyšetrovaní zúčastnil.

    Čiže ide o veľký rozdiel, či niekto, kto tento čin teraz či úmyselne, či neúmyselne spáchal, je ochotný spolupracovať s políciou, alebo sa jej vyhýba. A ak narážate na akciu vo vile Elektra, kontrola prokuratúry Trenčianskeho kraja dokázala, že nedošlo k porušeniu zákona, čiže neviem, o čom teraz hovoríte. Výsledok po prešetrení vašej sťažnosti bol taký, že zákon nebol porušený.

    Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, pokoj, pán poslanec Kačic.

  • Pán kolega, vaše vysvetlenie má len jednu chybu krásy, a to, že nie je pravdivé. Obvinenie pána Mečiara z toho, že dal neoprávnene odmeny členom vlády, bolo mu predložené, až keď bol na vyšetrovaní. Ani vtedy nebolo vyšetrené, čiže nebol dodnes obvinený. Tak nehovorte, že sa konal ten skutok v súlade s právom, že vedel o tom, teda, že...

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás pekne, skutočne si myslím, že to netreba ďalej komentovať.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, panie poslankyne, sú tu dve možnosti, dokončiť túto rozpravu dnes, ak je všeobecný súhlas parlamentu, ak nie je, dokončiť túto rozpravu zajtra.

    Súhlasí parlament s tým, aby sme dokončili túto rozpravu zajtra o 9.00 hodine?

  • Ruch v sále.

  • Pretože sme si povedali, že budeme od rána rokovať o skrátených konaniach, čiže dokončíme túto rozpravu, vrátane hlasovania, potom pôjdeme k ďalším bodom. Je taký všeobecný súhlas bez hlasovania?

    Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny.

    Prajem vám príjemný večer, dobrú noc.