• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla. Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 78 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi požiadali títo poslanci: Andrejčák, Bajan, Delinga, Engliš, Hort, Hudec, Orava, Rehák a Tkáč. Na zahraničnej služobnej ceste je podpredseda Národnej rady Béla Bugár, poslanci Národnej rady poslankyňa Belohorská a Záborská, poslanci Cuper, Ferkó, Osuský, Paška a Šebej.

    Na 41. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Marián Antecký a Ján Danko. Náhradníkmi budú poslanci Ladislav Ambróš a Dušan Švantner.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 41. schôdze, ako vám bol rozdaný. Pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 41. schôdze Národnej rady. Pripomínam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vystúpenie poslanca, v ktorom navrhuje zmenu alebo doplnenie programu, môže trvať najviac jednu minútu.

    Nech sa páči, panie poslankyne, páni poslanci, vaše návrhy na zmenu alebo doplnenie programu.

    Pán poslanec Kalman, nech sa páči.

    Hlasnejšie, pán poslanec, nie je počuť, alebo bližšie k mikrofónu.

  • Vážený pán predseda,

    navrhujem, aby sme zaradili do programu tejto schôdze Národnej rady aj bod správa o súčasnej sociálno-ekonomickej situácii obyvateľov Slovenskej republiky. Ide o ten moment, ktorý Hnutie za demokratické Slovensko navrhovalo v súvislosti s mimoriadnou schôdzou, ktorá sa doposiaľ nekonala. Predpokladám, že táto správa bude aktuálna nielen z pozície dôležitosti a vážnosti tejto situácie medzi našimi obyvateľmi, ale aj v súvislosti s balíkom sociálnych zákonov, ktoré sú na programe rokovania tejto schôdze Národnej rady. Myslím si, že po jej prerokovaní, a preto ju navrhujem, aby bola prerokovaná pred balíkom sociálnych zákonov, sa nám bude oveľa lepšie, rozumnejšie, racionálnejšie a predovšetkým efektívnejšie rokovať aj o balíku sociálnych zákonov.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ballek.

  • Po dohode so súhlasom všetkých predkladateľov návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov, si vás dovoľujem požiadať o jeho stiahnutie z rokovania 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. V programe je uvedený pod číslom 18.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Ballek sťahuje ako navrhovateľ zákon o koncesionárskych poplatkoch. Je pod bodom číslo 18 navrhnutého programu. Pretože zákon nebol v treťom čítaní, Národná rada len zoberie na vedomie a tento bod nebude zaradený na rokovanie 41. schôdze. Pán poslanec, berieme na vedomie a o tom hlasovať nebudeme. Ešte raz zopakujem. Pán poslanec Ballek ako navrhovateľ stiahol zákon o koncesionárskych poplatkoch z rokovania 41. schôdze. Hlasovať o tom nebudeme. Berieme to na vedomie a tento bod nebude zaradený.

    Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

  • Pán predseda,

    žiadam vypustiť rokovací bod číslo 14 tlač 772 - návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii. Zdôvodnenie. Ide o textáciu, ktorá je v rozpore nielen s akýmikoľvekmi ústavnými tradíciami, ústavným právom, s legislatívou a s právnym stavom štátu, ale aj so zdravým rozumom a elementárnou etikou, pretože štát, ktorý by zaradil zrušenie niektorých amnestií formou ústavného zákona viazaného na personálne konkrétne osoby, tak by sa zaradil bezpochyby do Guinnessovej knihy rekordov protiprávnych a protiústavných štátov tohto sveta.

  • Ďalej pán poslanec Števček. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem.

    Vládny návrh zákona o Slovenskej televízii (tlač 698) a vládny návrh zákona o Slovenskom rozhlase (tlač 699) boli pridelené trom výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Žiaľ, ani v jednom výbore nezískali patričnú podporu, preto navrhujem vyradiť ich z programu terajšej schôdze. V návrhu programu sú uvedené pod číslom 46 a 47.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pred 50 rokmi dňa 4. novembra 1950 prijala Rada Európy Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu číslo 11. V mene poslancov výboru pre ľudské práva a národnosti navrhujem, aby Národná rada pri tejto príležitosti výročia vydala vyhlásenie. Text vyhlásenia je pripravený poslancami Národnej rady a navrhujem, aby Národná rada tento text vyhlásenia prerokovala 26. 10. 2000 budúci týždeň vo štvrtok ráno o 9.00 hodine.

  • Ďalej pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.

    V súvislosti s tým, že v dnešnom čase sa veľa hovorí o fungovaní slovenského súdnictva, žiadam, aby do programu boli zaradené nasledujúce dva body. Po prvé informácia obsahujúca porovnanie zabezpečenia nezávislosti súdnictva v Slovenskej republike a v krajinách Európskej únie a po druhé informáciu o koncepcii zabezpečenia lepšieho fungovania nezávislého súdnictva Slovenskej republiky vypracovaného ministerstvom spravodlivosti.

    Ďakujem.

  • Pán predseda,

    navrhujem, aby sme doplnili program o jeden bod, a síce, aby v zmysle zákona číslo 198/1994 Z. z. na neverejnom zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky predložil minister obrany Slovenskej republiky správu o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 1999.

  • Ďakujem pekne.

    Pristúpime k jednotlivým návrhom na doplnenie alebo zmenu programu. Ako prvý predniesol návrh pán poslanec...

    Nech sa páči, pani poslankyňa Malíková.

  • Pán predseda,

    chcela by som navrhnúť, aby sme zaradili do programu bez ohľadu na poradové číslo odpočet plnenie programového vyhlásenia vlády.

  • Definitívne uzatváram možnosť podať návrhy na zmenu alebo doplnenie programu.

    Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých doplňujúcich návrhoch.

    Pán poslanec Kalman navrhol, aby na rokovanie 41. schôdze Národnej rady bol zaradený bod správa o súčasnej sociálno-ekonomickej situácii občanov Slovenskej republiky. Pán poslanec Kalman navrhuje, aby tento bod bol zaradený pred balík sociálnych zákonov, ktoré budeme prerokúvať na budúci týždeň vo štvrtok o 9.00 hodine, čiže pred týmito zákonmi aby bola zaradená táto správa.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kalmana. Nech sa páči. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Návrh pána Balleka sme akceptovali. Národná rada zobrala na vedomie, že bod číslo 18 sa vypúšťa z programu tejto schôdze.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Hofbauer. Návrh znie, aby z rokovania tejto schôdze bol vypustený bod 14. Máte ho na strane 3 návrhu programu. Je to návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.

    Hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca Hofbauera, ktorý navrhuje, aby tento bod programu, čiže bod číslo 14 bol vypustený z rokovania tejto schôdze. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Ďalšie dva návrhy predniesol pán poslanec Števček, aby bod číslo 46, to je vládny návrh zákona o Slovenskej televízii, a bod 47 vládny návrh zákona o Slovenskom rozhlase boli vyradené z rokovania 41. schôdze.

    Hlasujeme najprv o bode 46 a potom budeme hlasovať o bode 47. Čiže najprv o vypustení bodu číslo 46.

    Hlasujeme o vypustení vládneho návrhu zákona o Slovenskej televízii z rokovania tejto shôdze. Hlasujeme o Slovenskej televízii o vládnom návrhu zákona, ktorý je v druhom čítaní. Pán poslanec Števček navrhol, aby sme ho vyradili zo 41. schôdze.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Čiže bod 46 nebude predmetom rokovania tejto schôdze.

    Ďalej bod 47 - vládny návrh zákona o Slovenskom rozhlase. Pán poslanec taktiež navrhuje tento bod vypustiť z rokovania schôdze.

    Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Čiže ani bod 47 nebude predmetom rokovania tejto schôdze.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Nagy, aby sme pri príležitosti 50. výročia Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd prijali vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky. Text je pripravený poslancami a navrhuje rokovať o tomto bode 26. 10. vo štvrtok ráno o 9.00 hodine.

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Nagya, aby sme prijali vyhlásenie Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Ďalšie dva návrhy predniesol pán poslanec Oberhauser. Prvý návrh, aby na rokovanie Národnej rady bola zaradená informácia porovnania zabezpečenia nezávislosti súdnictva v Slovenskej republike v porovnaní s Európskou úniou, s krajinami Európskej únie.

    Hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca Oberhausera. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

    Nehlasovali 6 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Oberhauser, aby Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo na rokovanie Národnej rady informáciu o koncepcii zabezpečenia nezávislosti súdnictva, lepšieho zabezpečenia nezávislosti súdnictva v Slovenskej republike. Je to požiadavka voči ministerstvu spravodlivosti.

    Prezentujme sa a hlasujme. Prezentujme sa, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

    Nehlasovali 6 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Ošváth, aby na neverejnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky bola prerokovaná správa o plnení úloh Vojenského obranného spravodajstva za rok 1999.

    Nech sa páči, spresnite to, pán poslanec, ak som to predniesol nepresne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vojenského spravodajstva, nie vojenského obranného, Vojenského spravodajstva.

  • Vojenského spravodajstva. Čiže správu o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 1999 na neverejné rokovanie Národnej rady.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Posledný návrh predniesla pani poslankyňa Malíková, aby na rokovanie 41. schôdze Národnej rady bol zaradený bod odpočet plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pani poslankyne Malíkovej.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz po schválených zmenách dávam hlasovať o programe schôdze ako o celku. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že sme program 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky schválili.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 744. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí číslo 789.

    Z poverenia vlády uvedený návrh prednesie minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    predkladám vládny návrh zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže. Tento návrh zákona vychádza zo súčasných podmienok, v ktorých vykonáva svoje poslanie Zbor väzenskej a justičnej stráže a tieto podmienky sú charakteristické tým, že na jednej strane sa zvyšuje tvrdosť kriminálnej činnosti a niekedy aj surovosť spáchaných trestných činov. Pribúda organizovanej kriminálnej činnosti a pri potieraní takejto kriminality, ktorá sa v Slovenskej republike vyskytuje, je potrebné, aby Zbor väzenskej a justičnej stráže dokázal zabezpečiť na jednej strane dôslednú izoláciu kriminálnikov od spoločnosti, čiže inými slovami ochranu spoločnosti pred týmito nebezpečnými kriminálnikmi, aby dokázal zabezpečiť splnenie podmienok procesného konania, to znamená, aby v prípade uvalenia väzby, aby zabezpečil podmienky, pre ktoré zákon stanovuje dôvody väzby, okrem iného napríklad aby znemožnil ovplyvňovanie svedkov, ovplyvňovanie priebehu trestného konania, na druhej strane, aby zabezpečil, samozrejme, aj základné alebo právom garantované práva uväznených, alebo odsúdených.

    Účelom predloženého návrhu zákona je podrobnejšia úprava práv a povinností príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže súvisiacich so zabezpečením ochrany objektov zboru a súdnych objektov, so zabezpečením verejného poriadku v bezprostrednej blízkosti ústavov na výkon väzby, ústavov na výkon trestu odňatia slobody a objektov súdov a v súvislosti s eskortnou činnosťou.

    Oproti platnému zákonu Slovenskej národnej rady číslo 79/1992 Zb. je návrh zákona rozšírený o úpravu ochrany eskorty a vstupu do strážených objektov a o informačný systém zboru. Návrh zákona obsahuje aj rozsiahle zmeny spočívajúce v prenose povinností príslušníkov zboru z vykonávacích predpisov priamo do zákona, najmä pri úprave vstupu do objektov, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody a v otázke povinnosti podrobiť sa osobnej prehliadke batožiny, vecí a dopravných prostriedkov.

    Na záver možno konštatovať, že predložený návrh zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže odstráni nedostatky súčasnej právnej úpravy, precíznejšie formuluje základné práva a povinnosti príslušníkov zboru na efektívne a zákonné plnenie úloh zboru, a preto navrhujem, aby ste vyjadrili podporu tomuto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady poslancovi Robertovi Ficovi.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené dámy a páni,

    konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v zákone Národnej rady o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti, ktoré stanovujú legislatívne pravidlá. Preto s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa po rozprave Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne. Z mojej strany zatiaľ všetko.

  • Ďakujem pánu poslanci a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram teraz všeobecnú rozpravu o tomto bode programu.

    Páni poslanci, panie poslankyne, konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto do rozpravy. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Zatiaľ pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Fico. Pýtam sa, či ešte niekto ďalší. Nie. Uzatváram možnosť prihlásenia sa ústne do rozpravy k tomuto bodu.

    Ako prvej dávam slovo pani poslankyni Tóthovej.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    milé kolegyne, kolegovia,

    predložený návrh zákona je vo vzťahu k legislatívnemu plánu, ktorý predpokladal novelu, vlastne komplexným zákonom upravujúcim problematiku Zboru väzenskej a justičnej stráže. Táto problematika bola doposiaľ upravená zákonom číslo 79/1992 Zb., t. j. z obdobia, keď bol boom demokratizácie väzenstva, ktoré sa nesprávne chápalo a realizovalo ako uvoľnenie disciplíny vo väzenstve. V roku 1992, keď som nastúpila do funkcie ministerky spravodlivosti skutočne s realizáciou tohto zákona, ako aj situáciou v oblasti väzenstva boli viaceré problémy. Ako vrchná veliteľka Zboru väzenskej a justičnej stráže som sa snažila viacerými nariadeniami, samozrejme, v rámci platného zákona, urobiť určitý vyšší stupeň disciplíny vo väzenstve, pretože v tom čase väzenstvo bolo viac-menej chápané, symbolicky povedané, ako rekreačné služby s určitými sprísnenými pravidlami.

    Predložený návrh zákona už nevychádza z myšlienky takého voľného posudzovania väzenstva a situácie v nej, ale bližšie upravuje určité povinnosti a oprávnenia príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktoré dáva takmer na pozíciu príslušníka Policajného zboru pri používaní niektorých donucovacích prostriedkov.

    Komplexne tento zákon vítam, i keď mám v rámci celkovej prvej rozpravy niekoľko úvah k jeho filozofii. Predovšetkým by som sa vyjadrila k § 18 k oprávneniu držať a používať omamné látky, psychotropné látky, ich prekurzory a jedy. V tomto paragrafe sa dáva riaditeľom ústavu alebo generálnemu riaditeľovi väzenskej a justičnej stráže, aby určil príslušníka, kto na účely výučby, výcviku a skúšok má právo držať tieto spomínané látky. Celý zákon som viackrát prešla, ale nenašla som úpravu, ktorá podľa mňa z tohto hľadiska a v súčasnej situácii je veľmi vážna. A to sú oprávnenia príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže vo vzťahu k zamedzeniu vniknutia omamných prostriedkov, bližšie povedané drog do priestorov, kde sa vykonáva trest odňatia slobody alebo väzba, teda špeciálne oprávnenia, ktoré by umocnili alebo ktoré by priamo mysleli na zamedzenie vniknutiu drog do týchto zariadení.

    Ešte v roku 1992, keď som vykonávala spomínanú funkciu ministerky spravodlivosti, v kontakte s mojimi zahraničnými kolegami som sa dozvedela, že táto problematika v zahraničí vo väzniciach je dosť veľkým problémom. V tom čase v roku 1992 u nás takým problémom nebol. My sme v tom čase vo viacerých väzniciach urobili pri vstupe také opatrenia zabraňujúce vniknutiu drog, ktoré na ten čas boli adekvátne. Avšak s rozširovaním drog v spoločnosti aj v oblasti väzenstva je tento problém mimoriadne aktuálny. A tak ako v zahraničí sa dostanú drogy do väzníc, tak je možné predpokladať aj toto vniknutie v rámci našej republiky.

    Teda ak predkladáme ucelený zákon, osobne mi chýba špecifická právna úprava tejto otázky, ktorú ja z môjho pohľadu považujem vzhľadom na súčasnú situáciu a na informácie, ktoré sa ku mne dostali, za otázku, ktorá by mala byť ešte doplnená v rámci právnej reglementácie do predloženého návrhu.

    Ďalej by som dala na úvahu úpravu vstupu bez osobitného povolenia do priestorov, v ktorých sa vykonáva trest odňatia slobody a väzba. Paragraf, ktorý túto otázku upravuje v odseku 1 písm. k), uvádza, že vstup bez osobitného povolenia majú osoby splnomocnené cirkevnými úradmi a náboženskými spoločnosťami, zástupcovia medzinárodných organizácií a členovia zahraničných delegácií. Takéto vymedzenie sa mi zdá byť veľmi široké. Široké z toho dôvodu, že napríklad zástupcovia medzinárodných organizácií môžu byť aj zástupcovia rôznych mimovládnych organizácií, medzinárodných, ktorých je vo svete neúrekom, o ktorých možno nemáme ani dostatočnú evidenciu o ich účelovom určení, o ich zložení, o ich dôveryhodnosti a takéto vymedzenie dáva veľmi širokú možnosť bez osobitného povolenia vstúpiť do týchto priestorov. Ja sa osobne domnievam, že tieto priestory majú byť viac-menej uzavreté tak, aby skutočne do nich mohol vchádzať len ten, kto má alebo preukáže určitý právny alebo iný zákonom ustanovený dôvod. Okrem iného je to potom aj pri rôznych prehliadkach, ktoré sa uskutočňujú, ďalšia cesta takýto voľný vstup na vniknutie neželateľných informácií, vecí a podobne.

    Poslednú pripomienku, ktorou chcem kvitovať predloženú filozofiu zákona, je § 64, kde sa výslovne ustanovuje, že štát zodpovedá za škodu, ktorá vznikla osobe, ktorá poskytla pomoc zboru alebo jeho príslušníkovi pri výkone služby a na jeho žiadosť. Je to vlastne do pozitívnej roviny daná ústavná zásada, že štát zodpovedá za škody spôsobené nezákonnými rozhodnutiami alebo nesprávnym úradným postupom, teda rozšírená na osoby, ktoré sú mimo týchto subjektov a ktorým z ústavy vlastne takáto náhrada škody nevyplýva podľa môjho názoru, ale budú mať právny podklad v tomto zákone.

    Toľko k filozofii tohto predloženého vládneho návrhu. Osobne som toho názoru, že je vhodné, aby postúpil do druhého čítania s tým, že ako členka výboru pre ľudské práva a národnosti bola by som veľmi rada, keby bol pridelený aj tomuto výboru.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Tóthovej za jej vystúpenie v rozprave. Konštatujem, že faktické poznámky nie sú.

    Dávam slovo poslancovi Robertovi Ficovi v rozprave.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som na úvod reagoval na poslednú časť vystúpenia pani poslankyne Tóthovej, ktorá odporúčala, aby sa návrh zákona dostal aj do výboru pre ľudské práva a národnosti. Chcem konštatovať, že v návrhu uznesenia, ktorý budem predkladať, je aj návrh na pridelenie tohto návrhu zákona aj do výboru, o ktorom teraz hovorila pani poslankyňa Tóthová.

    Vážené dámy a páni, chcem vás poprosiť, aby sme videli návrh zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže aj vo svetle predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej službe príslušníkov okrem iného aj Zboru väzenskej a justičnej stráže. Na jednej strane predkladáme návrh zákona alebo rokujeme o návrhu zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže, ktorý je svojím obsahom aj podľa môjho názoru kvalitný a bude ho treba bez akýchkoľvek ťažkostí podporiť do druhého čítania. Na druhej strane si myslím, že prijímame novelizáciu zákona o štátnej službe, ktorá významným spôsobom zasahuje do finančných náležitostí príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, čo môže vyvolávať určité pochybnosti o úprimnosti naozaj zabezpečiť týmto ľuďom čo najlepšie postavenie pri tejto náročnej práci.

    Nepovažujem predložený návrh zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže len za návrh, ktorý prináša komplexnejší pohľad na oprávnenia, na štruktúru, na ďalšie a ďalšie veci, ktoré súvisia so Zborom väzenskej a justičnej stráže. Považujem tento návrh zákona aj za vhodnú príležitosť na to, aby sme konečne v parlamente hovorili aj o ľuďoch, o ktorých sa inak veľmi málo rozpráva vo verejnosti. Určite príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže nie sú dobre zviditeľnovaní v praxi a možno práve dnes, možno prípadne v rámci druhého a tretieho čítania by bolo vhodné, keby sme sa trošku povenovali tomu, v akých podmienkach pracujú a v čom vlastne spočíva práca príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže. Nepochybne vo verejnosti môžu prevládať určité zjednodušenia charakteru, že je to väzenský dozorca, ale asi málo kto z nás si vie predstaviť, čo všetko obnáša tento druh práce.

    Pri Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky je zriadená takzvaná väzenská komisia. Úlohou tejto komisie je navštevovať väzenské zariadenia na území Slovenskej republiky, spolupracovať s vedením Zboru väzenskej a justičnej stráže a predkladať ústavnoprávnemu výboru všetky nevyhnutné užitočné informácie o stave, v akom sa nachádza slovenské väzenstvo a orgány, ktoré vykonávajú štátnu správu v slovenskom väzenstve. Môžem konštatovať, že táto komisia navštívila už všetky zariadenia, v ktorých sa vykonáva väzba alebo trest odňatia slobody. Dokonca niektoré tieto zariadenia boli navštívené opakovane. Ústavnoprávny výbor sa pri určitých príležitostiach zaoberal aj otázkami väzenstva, takže je možné už dnes povedať niekoľko informácií o tom, ako sa vlastne pozerá ústavnoprávny výbor a väzenská komisia na postavenie príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.

    Chcem predovšetkým pripomenúť, že podmienky práce a vôbec podmienky na výkon práce príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže nie sú vôbec jednoduché. Verejnosť pravdepodobne ani nevníma, že tu máme rôzne druhy väzenských zariadení od povedzme prvého až po tretí stupeň, kde sa stretávajú títo príslušníci s rôznymi charaktermi, s rôznym stupňom nebezpečnosti osoby, ktorá sa nachádza vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody. Naozaj treba vidieť na vlastné oči, v akých kontaktoch, v akých bezprostredných situáciách sa pohybujú príslušníci a pravdepodobne len vtedy si môžeme uvedomiť, aká je náročná a možno aj nie celkom finančne ohodnotená a spoločensky ohodnotená táto práca.

    Chcem oceniť prácu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, pretože nie pri ľahkých finančných podmienkach zabezpečujú taký štandard výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody, ktorý je porovnateľný s ktoroukoľvek krajinou Rady Európy alebo aj s ktoroukoľvek krajinou, ktorá je členskou krajinou Európskej únie. Možno ani nevieme, aká je napríklad jedna finančná dávka, za ktorú musí Zbor väzenskej a justičnej stráže zabezpečiť stravovanie konkrétneho individuálne väzňa alebo konkrétneho individuálneho odsúdeného. Chcem povedať, myslím si, že sa nemýlim, že pod 40 korún v tomto prípade, okolo 40 korún, takže musíme zabezpečovať odsúdeným a osobám vo výkone väzby raňajky, obed aj večeru za túto sumu, čo sa zdá byť pri súčasných cenách naozaj ťažko predstaviteľné. Toto všetko sa darí v zbore zabezpečovať len vďaka tomu, že sú tu ľudia, ktorí majú dlhoročné skúsenosti a vedia, ako urobiť možno aj pri týchto nízkych finančných nákladoch veci, ktoré by sa inak ťažko presadzovali v klasických organizáciách alebo inštitúciách.

    Chcem oceniť, ako zbor zabezpečuje zamestnávanie odsúdených. Dnes je ťažko nájsť prácu pre osoby, ktoré dodržujú zákony, a nieto ešte pre osoby, ktoré sa dopustili či už menej závažných alebo závažných trestných činov. Miera zamestnávania odsúdených u nás patrí k tým najvyšším a treba všetko urobiť, aby sme podporili aj ministerstvo spravodlivosti, aj Zbor väzenskej a justičnej stráže, aby táto miera zamestnávania bola čo najvyššia, pretože len takto môžeme znižovať výdavky, ktoré sú obrovské na výkon trestu odňatia slobody a na výkon väzby a súčasne môžeme efektívnejšie vplývať na samotného odsúdeného, ktorý v rámci práce môže podstupovať rôzne, by som povedal, výchovné alebo prevýchovné prvky.

    Chcem oceniť prácu Zboru väzenskej a justičnej stráže aj preto, ako zabezpečuje bezpečnosť spoločnosti pred osobami, ktoré jednoducho musia byť spoločensky izolované. Naozaj nie je jednoduché strážiť osoby, ktoré sú odsúdené na doživotné tresty alebo na výnimočné tresty nad 15 do 25 rokov v osobitnom zariadení. Ale nie je jednoduché pracovať ani s odsúdenými, ktorí sú desiaty, možno pätnástykrát vo výkone trestu odňatia slobody a ktorí neustále páchajú trestnú činnosť, pretože je to už ich životnou náplňou.

    O tom, že sú to len nielen slová, teda, že takýto stav máme pri existujúcich finančných podmienkach, určite svedčia aj výsledky rôznych kontrolných misií, ktoré pôsobili v rámci slovenského väzenstva. Nemôžem obísť už veľmi známy výbor so skratkou CPT. Teda výbor, ktorého úlohou je kontrolovať väznice, všetky miesta, kde dochádza k obmedzovaniu osobnej slobody, či nedochádza k porušovaniu základných ľudských práv. Teda výbor proti mučeniu, neľudskému zaobchádzaniu. Chcem povedať, že nedošlo k nejakým závažným zisteniam, ktoré by naznačovali, že pri výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody dochádza k porušovaniu tých štandardov, ktoré dnes rešpektuje civilizovaná Európa. Chcem oceniť aj to, že z prostredia výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody nebola dosiaľ podaná žiadna opodstatnená sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva. Aj to je určite jedným z kritérií, že ten štandard, ktorý je dnes poskytovaný v slovenských väzniciach a slovenských ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, je naozaj vysoký.

    Vážené dámy a páni, bol by som veľmi rád, keby sme prijatie tohto zákona, ktorý bude určite prijatý, pretože vlastne s výnimkou vecných pripomienok, ktoré mala pani poslankyňa Tóthová, pravdepodobne nebude dôvod tento návrh zákona rozoberať. Keby sme prijatie tohto návrhu zákona po druhom a treťom čítaní chápali súčasne aj ako pripomenutie tohto druhu práce, pretože hoci tieto informácie sa nehovoria a ani sa nemôžu hovoriť, ide naozaj o jeden veľký zbor príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý je priamo zapojený v rámci väzby a v rámci výkonu trestu odňatia slobody. O to viac, a nakoniec budem na to reagovať pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnej službe, ma mrzí, že siahame na tie finančné náležitosti príslušníkom, ktoré im nepochybne patria a ktoré sú možno tým elementárnym ohodnotením tej práce, ktorú teraz vykonávajú.

    Vážené dámy a páni, ako spravodajca som odporúčal, aby sme posunuli návrh zákona do druhého čítania. Hovorím to aj ako radový poslanec Národnej rady, ako člen väzenskej komisie, ktorý naozaj navštívil všetky väzenské zariadenia na Slovensku, hovorím to aj preto, že chcem týmto poďakovať všetkým príslušníkom za to, do akého stavu sa dnes slovenské väzenstvo dostalo a v akom sa napriek finančným náležitostiam nachádza.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Robertovi Ficovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    V rozprave vystúpili všetci poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy. Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister Čarnogurský?

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    prihlásil som sa k tomuto záverečnému slovu preto, že by som chcel oceniť oba diskusné príspevky, ktoré odzneli v rozprave, a poďakovať sa pani poslankyni Tóthovej aj pánu poslancovi Ficovi za priaznivé slová o Zbore väzenskej a justičnej stráže a o ich príslušníkoch. Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže si naozaj zaslúžia uznanie a ocenenie, zaslúžia si aj záujem o podobu zákona, ktorý bude opäť na niekoľko rokov určovať ich pracovné a životné podmienky. A zaslúžia si to preto, že ich práca je ťažká, často riskantná a iba na ilustráciu poviem, že príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže naozaj riskujú svoje zdravie a niekedy aj život. Napríklad v roku 1991 počas pokusu o útek a vzburu vo väznici v Leopoldove päť príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže bolo zavraždených. Čiže akákoľvek starostlivosť alebo žiadna starostlivosť o podobu zákona nie je zbytočná, pretože takáto starostlivosť prispieva k tomu, aby zákon bol čo najviac zlepšený.

    Z tohto hľadiska skôr iba okrajovo, pani poslankyňa Tóthová, vaše pripomienky k § 18 návrhu zákona, že chýba oprávnenie zabrániť prieniku drog do väznice. No predovšetkým chcem povedať, že obe vaše pripomienky či vlastne až tri nechám preskúmať a beriem ich ako námet na rozmýšľanie o tom, či naozaj by nebolo vhodné takýmto spôsobom prípadne upraviť tento návrh zákona v priebehu ďalšieho legislatívneho procesu. Čiže moje poznámky teraz berte iba ako predbežné. Pokiaľ ide o § 18 - to je oprávnenie vymedzeným pracovníkom príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže držať drogy a podobné látky za účelom výcviku ďalších príslušníkov, a vaša poznámka smerovala k tomu, že chýba oprávnenie zbrániť prieniku drog do väznice. Myslím si, že toto oprávnenie je a vyplýva z relatívne všeobecných ustanovení konkrétne napríklad § 4 ods. 2 návrhu zákona, pretože asi nie je potrebné menovite uvádzať všetky veci, ktorých prieniku do väznice je potrebné zabrániť, v tomto prípade drogám, pretože akékoľvek vnášanie či drog alebo zbraní, alebo iného materiálu by bolo v rozpore so zákonom a z toho hľadiska tieto všeobecné ustanovenia si myslím, že to pokrývajú, ale opakujem, nechám vašu pripomienku preskúmať naším príslušným legislatívnym útvarom a v priebehu potom druhého čítania a konkrétne v priebehu prerokúvania vo výboroch tohto návrhu zákona by som sa k nemu vyjadril špecificky.

    Takisto vaša pripomienka, ktorá sa týka § 56 ods. 1 písm. k) návrhu zákona - úprava vstupu bez osobitného povolenia. Pri formulácii tohto ustanovenia sme vychádzali, samozrejme, jednak z príslušných ustanovení medzinárodných dohovorov, ktorými sme viazaní tak trochu, samozrejme, aj z praxe a z istých praktických potrieb, aby tento vstup bol na jednej strane pružný, na druhej strane, samozrejme, aby dával dostatočnú možnosť príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej kontrolovať a usmerňovať tento prístup. Opakujem, aj túto vašu poznámku nechám preskúmať našim legislatívcom na ministerstve spravodlivosti.

    Pán poslanec Fico, opakujem, že vám ďakujem za priaznivé slová, ktoré ste povedali na adresu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, a budem rád, keď tento zákon posuniete do druhého čítania a na záver, keď bude prijatý, pretože naozaj vytvára presnejšie a lepšie podmienky výkonu služby príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pánu ministrovi Čarnogurskému.

    Návrh na uznesenie predloží pán spravodajca.

  • Vážené dámy a páni,

    navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že odporučí predmetný vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie o predloženom návrhu pána poslanca Fica ako spravodajcu výborov.

    Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli na hlasovanie o predmetnom návrhu zákona. Prosím vás, aby ste sa prezentovali, páni poslanci. Prezentujeme sa iba pred hlasovaním k tomuto návrhu pána poslanca Fica. Prosím vás, aby ste sa prezentovali, nehlasujeme, prezentujeme sa.

    Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Budeme hlasovať. Ešte raz prosím pána poslanca Fica, aby predniesol návrh.

  • Je tu návrh, aby sme v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokovali návrh zákona v druhom čítaní. Budeme hlasovať o tomto návrhu. Páni poslanci, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Prosím teraz, aby sme pristúpili k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

  • V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady odporúčam prideliť vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnosti. Rovnako v súlade s návrhom predsedu Národnej rady navrhujem, aby úlohu gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 22. októbra 2000 a gestorský ústavnoprávny výbor v lehote do 24. októbra 2000.

  • Budeme hlasovať o pridelení návrhu výborom.

  • Do novembra, ospravedlňujem sa.

  • Je tam zmena v termíne, čiže nejde o október, ale o november. Takže hlasujeme. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor aj lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Pokračovať budeme ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh na voľbu sudcov na štvorročné volebné obdobie.

    Návrh ste dostali ako tlač 764, v ktorom máte predložený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský, ktorého prosím, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    predkladám návrh na voľbu 12 sudcov na štvorročné funkčné obdobie. Tento návrh vychádza jednak z potrieb súdov, tak ako ich evidujeme a aj štatisticky a inak vyhodnocujeme, jednak vychádza z finančných možností štátneho rozpočtu a, samozrejme, tým aj rezortu. A vychádza, samozrejme, aj, a to vlastne v prvom rade, z osobnostných daností týchto navrhnutých kandidátov. Všetci kandidáti po absolvovaní právnických fakúlt absolvovali trojročnú a dlhšiu skúšobnú lehotu na súdoch. Po jej absolvovaní vykonali justičné skúšky. Chcem ubezpečiť, že to boli veľmi prísne a veľmi dôkladné justičné skúšky a potom opäť na základe vopred daných stanovených kritérií boli navrhnutí alebo sú zadeľovaní na jednotlivé okresné súdy, a to podľa toho, ako tieto okresné súdy najviac potrebujú personálnu výpomoc. Budú pôsobiť na súdoch, na ktorých sú sudcovia enormne zaťažení vysokým počtom došlých, ale aj nevybavených vecí.

    Som presvedčený, že zlepšenie tejto nepriaznivej situácie na týchto súdoch možno očakávať nielen na základe ich doterajších výsledkov počas prípravnej služby, ale aj záujmu a aktívneho prístupu pri riešení často ťažkých právnych problémov. Preukázali nielen odborné vedomosti, ale počas výkonu čakateľskej praxe si veľmi rýchlo osvojili aj zásady sudcovskej etiky, čím dávajú záruku, že dodržiavanie právnych predpisov, ako aj morálnych noriem považujú za rovnako dôležité. Som presvedčený, že po získaní praktických skúseností sa zaradia medzi tých sudcov, ktorí svoje povolanie vykonávajú s pocitom zodpovednosti voči občanom a vedomím, že svojou prácou prispievajú k dodržiavaniu zákonnosti a ochrane porušených práv. Navrhovaní kandidáti spĺňajú podmienky stanovené zákonom číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona číslo 12/1993 Z. z. Návrhy boli prerokované v príslušných sudcovských radách s pozitívnym stanoviskom.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni poslanci,

    vzhľadom na uvedené odporúčam akceptovať predložený návrh a navrhovaných kandidátov zvoliť do funkcie sudcov na štvorročné volebné obdobie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu ministrovi za jeho vystúpenie.

    Návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru pána poslanca Petra Brňáka, aby podal informáciu o výsledku prerokovania návrhu v príslušnom výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil s uznesením ústavnoprávneho výboru k danej problematike.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval uvedený návrh na voľbu sudcov na štvorročné volebné obdobie (tlač 764) a po a) súhlasí s návrhom na voľbu sudcov na štvorročné volebné obdobie a po b) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť navrhnutých kandidátov do funkcie sudcu na štvorročné volebné obdobie verejným hlasovaním.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Pán poslanec, prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa teda, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Brňák. Chce sa prihlásiť ešte niekto ďalší? Nie. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne a dávam slovo pánu poslancovi Brňákovi v rozprave.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    nie tak dávno sme sa zaoberali na pôde parlamentu otázkou vyslovenia nedôvery práve pánovi ministrovi spravodlivosti za jeho činnosť alebo podľa nášho názoru nie dostatočnú činnosť v rámci ním riadeného rezortu. Priznám sa, že tie dôvody, ktoré nás viedli vtedy k podaniu tohto návrhu a ktoré sme do istej miery aj zvýrazňovali, sa dotýkali predovšetkým istej politizácie a istej politiky v rámci činnosti pána ministra v rámci tohto rezortu. Musím povedať, že nie dostatočným spôsobom sme vtedy možno akcentovali aj iný, pomerne žalostný stav, ktorým dnes súdna moc na Slovensku a súdnictvo a súdy v rámci Slovenskej republiky žijú. Má to priamu spojitosť aj s témou, o ktorej dnes rokujeme, s témou obsadenosti na okresných a krajských súdoch v rámci Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi v tejto súvislosti povedať, že k 1. februáru 2000 pracovalo na okresných súdoch 774 sudcov, na krajských súdoch 392 sudcov, pričom celkový počet predstavoval 1 188 sudcov. Celková potreba sudcov podľa zaťaženosti bola prepočítaná na potrebu 1 450 sudcov. To je v podstate údaj tabuľkový, ktorý vyplýva z hľadiska celkovej zaťaženosti sudcov v rámci ich činnosti a v rámci ich pôsobnosti na okresných a krajských súdoch Slovenskej republiky. Pri analýze počtu sudcov, ich zaťaženosti, ich potreby na prvom i druhom stupni je potrebné zohľadňovať nielen počet podaných návrhov, ale tiež charakter a veľkosť okresu alebo kraja, ako aj druh a náročnosť samotnej agendy. Keďže tieto aspekty sa v posledných dvoch rokoch zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ako aj niektorých funkcionárov súdov dôsledne neaplikujú, bol zaznamenaný k 1. 2. 2000 doteraz najvyšší počet nerozhodnutých vecí, a to 238 489 vecí, pričom na okresných súdoch Slovenskej republiky predstavuje počet nerozhodnutých vecí 203 321 a na krajských súdoch Slovenskej republiky počet 35 148. Z krajských súdov najvyšší počet nerozhodnutých vecí sa zaznamenáva na Krajskom súde v Bratislave, Banská Bystrica, Košice. Najvyšší počet nerozhodnutých vecí na okresných súdoch zaznamenávajú okresné súdy v obvode Krajského súdu Bratislava, Košice a Žilina. Samotné hodnotiace materiály Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky krajne nepriaznivý stav vo vybavovaní súdnych agend formálne odôvodňujú zvyšujúcim sa ročným nárastom nových návrhov s alibistickým odkazom na nerozhodnuté veci z predchádzajúceho obdobia, čo implicitne vyvoláva záver o vzrastajúcej zaťaženosti súdov a sudcov, pričom sa účelovo obchádzajú skutočné príčiny.

    Tieto príčiny spočívajú predovšetkým:

    po prvé vo výraznej nevyrovnanosti výkonov jednotlivých sudcov,

    po druhé v chaotickom rozdeľovaní súdnych agend,

    po tretie v neriešení otázky špecializácie sudcov,

    po štvrté v absencii koncepcie celoživotného vzdelávania sudcov,

    po piate v absencii kvalifikovaného realizovania správy súdov zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky najmä vo vytváraní podmienok na výkon súdnictva,

    po šieste v nerealizovaní analytických materiálov riadiacej sféry vo vzťahu k príčinám porušovania hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov zo strany sudcov zistených na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov a

    po siedme v neposlednom rade v nedostatočnom obsadení jednotlivých súdov Slovenskej republiky.

    Chcem povedať, že podľa štatisticky prepočítaných čísiel aj po dnešnom doplnení sudcami v rámci okresných a krajských súdov v Slovenskej republike bude stále chýbať podľa týchto štatistických predpokladov niečo viac ako 250 sudcov všeobecných súdov Slovenskej republiky. Pri tomto konštatovaní je skutočne paradoxné, že tak, ako sme boli informovaní na pôde ústavnoprávneho výboru, je ešte medzi nezvolenými sudcami dnes okolo 40 kandidátov, ktorí splnili podmienky justičnej skúšky, teda praxe a justičnej alebo sudcovskej skúšky, ale dodnes neboli navrhnutí na voľbu za sudcov Slovenskej republiky. Podotýkam ešte raz, týchto kandidátov, hotových kandidátov na sudcov všeobecných súdov je dnes okolo 40, pričom, tak ako sme boli informovaní pánom štátnym tajomníkom ministerstva spravodlivosti, nie sú vylúčené prípady, že niektorí z týchto kandidátov čakajú po sudcovských skúškach na zvolenie aj niečo viac ako rok. Čiže považujem to v situácii, keď chýba v rámci všeobecných súdov dnes niečo viac ako 250 sudcov, za hazard a zároveň si teda dovolím položiť otázku pánovi ministrovi spravodlivosti, čo mieni s touto situáciou robiť a či považuje za únosné a hospodárne a efektívne, aby sme mali 40 doslova vyškolených a pripravených kandidátov na funkciu sudcov, ktorí dnes možno vykonávajú administratívne a podradnejšie práce iba kvôli tomu, že neboli predložení na zvolenie do funkcie sudcov na štvorročné volebné obdobie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi za vystúpenie v rozprave.

    Jedna faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlásení sa do faktických poznámok k vystúpeniu pána poslanca.

    Dávam slovo pani poslankyni Tóthovej.

  • Pán predsedajúci, ja som sa prihlasovala ústne do rozpravy.

  • Ja som rozpravu, pani poslankyňa, už ukončil, prihlásenie sa do rozpravy dávno predtým, takže len s faktickou poznámkou.

  • Dobre, prosím ešte raz časomieru.

  • Nech sa páči, dajte dve minúty pani poslankyni Tóthovej na faktickú poznámku.

  • Chcem sa pripojiť k vystúpeniu pána poslanca Brňáka, ktorý poukázal na problémy v justícii. Ja by som chcela po ďalšie, že ani ďalší počet sudcov nezabezpečí priechodnosť súdneho konania. Dodnes nemajú sudcovia v kancelárii automatizovaný systém právnych informácií. Bez toho sudca ťažko môže pracovať. Nie sú legislatívne zábezpeky na vytvorenie vyšších súdnych úradníkov, ktorí by sudcom pripravovali podklady, aby sa spriechodnilo súdne konanie a prieťahy súdneho konania, pán minister, sa stávajú chorobou tohto súdnictva, ktoré vlastne sú aj príčinou, že zahraničný kapitál neprichádza do tejto republiky, pretože vymoženie si pohľadávky alebo vybavenie si niektorých súdnych agend je natoľko zdĺhavé, že do takého prostredia investori neprídu.

    Pán minister, vy ste si dali kanceláriu zmeniť. Nebudem hovoriť vzhľadom na krátkosť času o sume, ale za tie peniaze sa dali kúpiť technické počítače a technické potreby pre sudcov. Tú kanceláriu som ja poznala. V nej som aj úradovala. Tá bola aj pred rekonštrukciou na vysokej estetickej aj funkčnej úrovni. Snáď len bola otázka vkusu a chuti nového ministra, ktorý na to vynaložil milióny. Takže ja si myslím, že nie je vašou úlohou len chodiť s návrhmi do parlamentu na ďalších sudcov, ale vašou úlohou je, aby súdy mohli pracovať rýchlo a efektívne. A to vy máte tiež zabezpečovať.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, či sa chcete vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    predložil som návrh na voľbu nových sudcov, ale vítam, keď sa, no nazvime to, pri príležitosti tohto návrhu na voľbu nových sudcov rozvinula diskusia aj o širších súvislostiach alebo povedzme o širších podmienkach práce a činnosti súdov v Slovenskej republike a v stručnosti by som chcel reagovať na prednesené príspevky.

    Pán poslanec Brňák, začnem od konca. Áno, máme približne 40 kandidátov na sudcov, ktorí už absolvovali čakateľskú lehotu, absolvovali sudcovské skúšky, ale naozaj zatiaľ neboli zaradení ani teda nie sú navrhovaní na výkon funkcie sudcov, a to z toho dôvodu, že jednoducho finančné prostriedky zatiaľ nedovoľujú ich zaradenie do funkcie sudcov. Predpokladám však, že po schválení zákona o sudcoch a prísediacich, ktorý táto snemovňa schválila na minulej schôdzi asi pred dvoma týždňami, dôjde k istej generačnej výmene medzi sudcami, a to aj v tej súvislosti, že podľa uvedeného zákona o sudcoch a prísediacich sa uzákonil finančný príspevok pri odchode do dôchodku, takzvané odchodné, ako aj príplatok k dôchodkom, na základe čoho jednak očakávame, že sudcovia, ktorí dovŕšili dôchodcovský vek, viacerí odídu jednoducho z vlastného rozhodnutia alebo na základe svojej vlastnej osobnej situácie do dôchodku a v takom prípade na ich miesta budeme môcť prijať nových sudcov, ako aj vychádzame z toho, že sudcovia, ktorí dovŕšili 65. rok veku, tak jednoducho naozaj odídu a otvorene vyhlasujem, že v krajnom prípade by som podal návrh tejto snemovni, aby ich takpovediac odvolila, pretože ústava to umožňuje, a to práve z toho dôvodu, aby došlo k istej generačnej výmene sudcov.

    Vzhľadom na to, že tento zákon o sudcov a prísediacich bol približne dva roky, vlastne od začiatku môjho nástupu do funkcie ministra predmetom intenzívneho a vlastne záverečného prerokúvania, prípravy a potom rozhodovania aj tu v parlamente, nechcel som vykonávať nejaký väčší tlak na sudcov najmä povedzme po 65. roku veku na odchod do dôchodku vzhľadom na to, práve že sa očakávalo prijatie tohto zákona, ktorý zavádza isté sociálne zvýhodnenia pre sudcov, ktorí si to zaslúžia. A preto bol by som považoval za neetické, aby ministerstvo vykonávalo tlak na sudcov povedzme po 65. roku veku na odchod do dôchodku. Prijatím zákona sa táto situácia, samozrejme, zmenila, a preto očakávam, že niekoľko desiatok, rádovo 50 - 60 sudcov odíde po novom roku do dôchodku a na ich miesta budeme môcť prijať vlastne v prvom rade týchto čakateľov po sudcovských skúškach a zároveň vlastne budeme môcť opäť na ich miesta prijať nových uchádzačov o sudcovskú funkciu v budúcnosti, čiže súdnych čakateľov.

    Takže toľko k tejto vašej poznámke. A táto situácia je determinovaná predovšetkým finančnými možnosťami, pretože to číslo, ktoré ste vy hovorili, pán poslanec Brňák, že 1 450 sudcov, no to je teoretický stav, ktorý vychádza z istých prepočtov, pokiaľ ide o zaťaženie súdnou agendou, ale finančné možnosti, ako aj zváženie iných prostriedkov urýchlenia súdneho konania a prípadne zjednodušenia súdneho konania nám umožňujú zatiaľ navrhnúť iba týchto 12. A pokiaľ ide o tie iné možnosti, tak o viacerých ste informovaní, pretože nejakým spôsobom už prinajmenšom ústavnoprávny výbor je o nich informovaný, to znamená predpokladáme, že po prijatí novely ústavy sa uvoľní možnosť vytvorenia funkčných miest vyšších súdnych úradníkov, ktorí naozaj budú pripravovať pre sudcov vlastne podklady na meritórne rozhodovanie aj tým spôsobom, že títo vyšší súdni úradníci budú môcť rozhodovať, čo doteraz podľa ústavy nemôžu, rozhodovať menej významné otázky typu svedočné, vytýčenie pojednávania a podobne, ktoré všetko doteraz musia robiť sudcovia, a tým sú veľmi zaťažení.

    Touto snemovňou už prešli viaceré procesné normy. Zatiaľ musím povedať iba trestné, ktoré istým spôsobom zjednodušujú priebeh súdneho konania. Je pripravená rozsiahla novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorá urýchli a do istej miery snáď aj zjednoduchší priebeh civilného pojednávania. To znamená, že opäť sudcovia budú môcť rýchlejšie končiť veci, pretože nebudú viazaní rozličnými zábranami, ktoré sú doteraz v procesných predpisoch typu doručovanie zásielok do vlastných rúk na adresu povedzme právnických osôb, ktoré často menia adresy alebo už de facto neexistujú a podobne.

    Ďalej je v záverečnom štádiu schvaľovania v rámci programu PHARE prideľovanie počítačov každému sudcovi Slovenskej republiky, čo opäť taktiež uľahčí a urýchli rozhodovanie sudcov. Médiá už informovali o tom, že sa začalo zatiaľ skúšobné prevádzkovanie Obchodného registra na internete. Od 1. 1. 2001 bude Obchodný register na internete už na plno bežať, čo opäť urýchli súdne rozhodovanie, pretože, pán poslanec, viete iste, že najmä v obchodných kauzách, keď sudca potrebuje zisťovať isté informatívne okolnosti o právnických osobách vystupujúcich v spore, kde je doteraz odkázaný na odročovanie pojednávania, prácne zisťovanie písomne a podobne, po 1. januári to bude možné jednoducho kliknutím do počítača. Takýchto opatrení máme viacej. Jednak niektoré, hovorím, boli uskutočnené, niektoré sa pripravujú tak, že vo svojom súhrne by mali zlepšiť situáciu na našich súdoch.

    Pani poslankyňa Tóthová, taktiež začnem od konca. V mojej kancelárii sa zmenil, teda je väčší pracovný stôl, ale inak to zostalo tak, ako to bolo ešte vtedy, keď ste vy boli pani poslankyňa ministerkou spravodlivosti. A keď ste sa o tom zmienili, moja rečnícka otázka, ale nemusí to byť iba rečnícka otázka na vás pani poslankyňa, je, že keď ste boli ministerkou spravodlivosti a mali ste stránky, ktoré čakali na prijatie u vás, pretože mali dohovorené, dali ste im termín a podobne a povedzme, že váš program sa o minúty alebo desiatky minút oneskoril z objektívnych dôvodov, moja otázka na vás je, kde tieto stránky čakali. Pretože ak ste ich prijímali na sekundu, tak potom moja otázka, samozrejme, nemá oprávnenie, ale predsa len, ak by to bolo povedzme na desiatky minút, tak kde čakali, pretože asi mohli čakať, iba teda v tej miestnosti, kde pracovali sekretárky alebo na chodbe. Čiže rekonštrukcia spočívala v tom, že istými stavebnými úpravami alebo zmenami sa vytvorila čakacia proste miestnosť, kde majú možnosť čakať stránky na prijatie u mňa, prípadne tam prerokovať nejaké menej významné alebo drobné záležitosti a podobne a taktiež sa v rámci existujúceho dispozičného usporiadania zväčšila miestnosť, nazvime to zasadačka, do ktorej bol vyhotovený nový väčší stôl oproti tomu stolu alebo tým stolom, ktoré tam boli predtým. Takže pani poslankyňa, v tom spočívali úpravy, ktoré boli na ministerstve. Ale chcem povedať, že okrem toho, okrem týchto úprav teda, ako ste povedali, mojej kancelárie, sme odovzdali Okresný súd v Pezinku, ale ten bol začatý a prakticky gro prác sa vykonalo za funkčné obdobie môjho predchodcu. Odvtedy sme odovzdali do užívania zásadným spôsobom rekonštruovaný súd vo Veľkom Krtíši, minulý týždeň Okresný súd v Humennom, pokračuje rekonštrukcia ďalších okresných a niektorých krajských súdov. Čiže pani poslankyňa, ani v tomto smere nezaháľame a jednoducho aj z tohto hľadiska pracovné podmienky sudcov sa budú zlepšovať.

    To máte pravdu, pani poslankyňa, že ani ďalší sudcovia nezabezpečia priechodnosť, ale to je práve otázka toho súboru opatrení alebo istého zreťazenia viacerých opatrení, z ktorých viaceré som spomenul pred chvíľou.

    A zdĺhavosť súdneho konania, áno, je to vážny problém a snažíme sa ho riešiť opäť tými opatreniami, ktoré som už spomenul. To znamená zmenou procesných predpisov, ako vymenovaním alebo voľbou nových sudcov, a hovorím, že o niekoľko týždňov, prípadne mesiacov vám predložím na schválenie novú, očakávam, že väčšiu skupinu sudcov na voľbu a taktiež lepším technickým vybavením.

    Okrem toho, čo som spomenul, okrem tých krokov, ktoré som už spomenul, uvediem ešte, že na Okresnom súde v Banskej Bystrici sa realizuje zatiaľ skúšobným spôsobom projekt inej organizácie obehu súdneho spisu v rámci súdnej kancelárie, ale, samozrejme, potom aj sudcov, čiže nie samotné rozhodovanie o súdnom spore, ale administratívne zabezpečenie plynulého vybavovania tohto súdneho spisu. A po dvoch mesiacoch experimentálneho skúšania tohto projektu môžem povedať, že výsledky sú nad očakávanie dobré, zatiaľ iba na Okresnom súde v Banskej Bystrici, ale do konca roka budeme robiť experimentálne skúšanie tohto nového systému, a keď výsledky budú také, ako sa javí, tak, samozrejme, tento systém zavedieme na všetky súdy, okresné aj krajské, a taktiež toto by malo prispieť k urýchleniu súdneho konania. Čiže privítam, keď na túto tému budeme diskutovať pri rozličným príležitostiach, a som pripravený, samozrejme, dať vám vždy najnovšie informácie o opatreniach, ktoré pripravuje ministerstvo spravodlivosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pán poslanec Brňák ako spravodajca sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Chcem zareagovať dvoma poznámkami na vystúpenie pána ministra. Možno sa pána ministra v kontexte toho, čo povedal pani poslankyni Tóthovej, tiež básnicky opýtať, prečo cíti potrebu viesť pracovné rokovania v nejakých anonymných cukrárňach v Bratislave, keď má takú elegantnú čakáreň na ministerstve spravodlivosti.

    A pokiaľ ide o jeho reakciu v smere nedostatočnej obsadenosti súdov Slovenskej republiky, myslím si, že nie je možné prijať ten argument, o ktorom hovoril, že jednoducho štát alebo ministerstvo financií alebo táto vláda nemá dnes dostatok finančných prostriedkov na to, aby naplnila plánovaný stav sudcov v rámci všeobecných súdov Slovenskej republiky. Myslím si, že tých niekoľko desiatok miliárd Sk, ktoré sú zmrazené v rámci prerokúvaných obchodných a majetkových sporov v rámci všeobecných súdov Slovenskej republiky, stojí za to, aby bolo investované, povedzme niekoľko miliónov alebo desiatok miliónov korún, do toho, aby jednoducho ten stav aj v oblasti doplnenia sudcov v rámci všeobecných súdov Slovenskej republiky sa naplnil. Ak je evidentne jasné, a to je, že chýba ešte okolo 250 sudcov v rámci okresných a krajských súdov Slovenskej republiky, myslím si, že neobstojí potom celkom tvrdenie pána ministra v tom smere, že niektorí starší sudcovia odídu do dôchodku a postupne iba títo budú nahradzovaní tými, ktorí už sú pripravení a čakajú na výkon sudcovskej funkcie. Je to príliš drahé pre spoločnosť a pre štát, aby ostali tieto miesta neobsadené, a to, samozrejme, nevylučuje aj ďalšie efektívnejšie riadenie tohto rezortu v tom smere, ktorý jednoducho zákon umožňuje ministrovi spravodlivosti. Čiže to je ako replika k pánovi ministrovi.

    Pán predsedajúci, môžeme dať hlasovať o návrhu s tým, že najskôr je potrebné dať hlasovať o tom, že budeme, budeme hlasovať verejne.

  • Páni poslanci, prosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o prvom návrhu pána spravodajcu k prerokúvanému materiálu vlády Slovenskej republiky. Žiadam vás, aby ste prišli na hlasovanie, páni poslanci.

    Pán poslanec Brňák, keby ste spresnili prvý návrh, o ktorom budeme hlasovať.

  • Prvý návrh je procedurálny návrh, aby sme hlasovali o voľbe sudcov na štvorročné volebné obdobie verejným spôsobom.

  • Prosím, hlasujeme o predloženom návrhu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že prvý návrh pána spravodajcu bol schválený.

    Prosím ďalej.

  • Druhý návrh je akt samotnej voľby uvedených kandidátov na voľbu sudcov na štvorročné volebné obdobie podľa tlače 764.

  • Prosím, budeme hlasovať, tak ako hovorí tlač 764. Hlasujte. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila 12 sudcov Slovenskej republiky na štvorročné volebné obdobie.

    Ďakujem pánu ministrovi. Ďakujem pánu spravodajcovi.

    Nasledujúcim bodom programu je

    návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti o predloženie stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2001.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky vám bol predložený ako tlač číslo 800.

    Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslanca Pála Farkasa, aby tento návrh uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    o pár týždňov, respektíve o pár dní začneme tu v pléne, ako aj vo výboroch Národnej rady prerokúvať návrh štátneho rozpočtu na rok 2001. A vychádzajúc z toho, aby naše názory, naše stanoviská mohli byť objektívnejšie, komplexnejšie, realistickejšie, navrhujem, aby sme požiadali Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky o vypracovanie stanoviska a predloženie stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001. Takáto naša požiadavka je plne v súlade so zákonom číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade, konkrétne v § 5 ods. 2 sa hovorí o tom, že na požiadanie Národnej rady Najvyšší kontrolný úrad takéto stanovisko predloží Národnej rade Slovenskej republiky a je v súlade aj s naším rokovacím poriadkom.

    Preto vám predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky žiada Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vypracovať a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2001 s termínom 20. november 2000.

    Ďakujem vám za pozornosť a podporu.

  • Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu uznesenia a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Otváram, páni poslanci, panie poslankyne, rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán poslanec Oberhauser, neskoro, ja som už ukončil túto rozpravu, bola ukončená rozprava.

    Prosím, aby sme pristúpili k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Prosím spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    predkladám návrh uznesenia Národnej rady, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky žiada Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vypracovať a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2001 s termínom do 20. novembra 2000.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať o predloženom návrhu na uznesenie. Prosím vás, aby ste sa prezentovali a hlasovali o tomto návrhu. Dávam hlasovať o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že navrhnuté uznesenie sme schválili.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 759, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 801.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som z poverenia vlády predniesla návrh na zmenu a doplnenie zákona Národnej rady číslo 202/1995 Z. z., takzvaného devízového zákona.

    Predkladaná novela devízového zákona znamená ďalšiu liberalizáciu pohybu kapitálu, ktorá uvoľňuje finančné transakcie so zahraničím spojené s prijímaním alebo poskytovaním úverov a poskytovaním záruk za cudzozemcov. Chcem skonkretizovať, že na poskytovanie finančných úverov do zahraničia na prijímanie finančných úverov zo zahraničia sa nebude vyžadovať devízové povolenie. Zákon tým upúšťa od regulácie poskytovania úverov a je to posledný dôležitý krok v liberalizácii pohybu kapitálu, v danom prípade krátkodobého kapitálu.

    Ďalej táto novela zákona umožňuje zahraničným osobám pre ich organizačné zložky nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na území Slovenskej republiky, ktoré sú nevyhnutné na získanie prevádzkových priestorov za účelom podnikania. Ide o nadobúdanie tuzemských nehnuteľností pre pobočky v súlade so záväzkom Slovenskej republiky vyplývajúcim z článku 45 ods. 7 druhá veta Európskej dohody o pridružení. Doterajšia úprava umožňovala nadobúdať takéto nehnuteľnosti len pre pobočky zahraničných bánk, zahraničných poisťovní a obchodníkov s cennými papiermi a správcovských spoločností.

    Po tretie novela zákona upúšťa od plnenia ohlasovacej povinnosti za transakcie, ktoré súvisia s nákupom nehnuteľností v zahraničí v nadväznosti na potreby zostavenia platobnej bilancie.

    Po štvrté novela zákona ďalej uvoľňuje predaj zahraničných cenných papierov, ak boli získané v súlade s týmto zákonom.

    Chcem uviesť, že táto novela zákona predstavuje ďalší veľmi dôležitý liberalizačný krok, ktorý korešponduje so záväzkom Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii a k OECD. Naším záväzkom v prístupovom procese do OECD bolo, aby táto novela bola schválená do konca roka 2000 a účinná začiatkom budúceho roka.

    Zároveň by som chcela povedať, že táto novela nebola prerokovaná v tripartite vzhľadom na to, že podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona číslo 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve návrh novely zákona sa netýka dôležitých záujmov zamestnancov a zamestnávateľov.

    To je všetko, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ju, aby zaujala miesto pre navrhovateľov.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslancovi Vladimírovi Maňkovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, máš slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená pani ministerka,

    vážení členovia vlády,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 759), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, to je doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako navrhuje predmetný návrh.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásil do rozpravy pán podpredseda Andel. Nikto viac písomne nebol prihlásený.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    dámy a páni,

    niekoľkými slovami by som sa chcel vyjadriť k návrhu zákona číslo 759 nazvaný Devízový zákon. Osobne vítam zosúlaďovanie našich právnych noriem a ich približovanie sa k právnym normám Európskej únie. Avšak v tomto procese musí byť obojstranná vyváženosť a rovnocennosť. Prečo. Nadviažem na poukázanie, ktoré minulý týždeň vo svojej prednáške na Slovensku uviedol pán Václav Klaus, keď tvrdil, že stredo- a východoeurópske krajiny tvrdo liberalizovali svoj trhový priestor, pričom krajiny Európskej únie pritvrdili cez rôzne opatrenia ochranu svojich trhov, čím vzniklo vlastne paradoxné otvorenie ekonomických nožníc v neprospech krajín približujúcich sa k Európskej únii. Tento príklad som neuviedol preto, aby som vás poučoval, nakoniec nie je to ani z mojej hlavy, uviedol som ho preto, že okrem samotnej ochrany vyspelých krajín, ktoré si tieto priemyselne budujú, sa mi zdá, že niektorí naši vysokí predstavitelia a vysokí predstavitelia tohto štátu ochraňujú a zvýhodňujú hlavne zahraničných investorov a zahraničných podnikateľov. Príklady máme možnosť vidieť či už v zákone o veľkých investíciách, tak i v zákone o cenných papieroch alebo i vo viacerých ekonomických a daňových právnych normách.

    Doteraz bolo zo zákona o devízových finančných prostriedkoch potrebné mať povolenie, respektíve mať ohlasovaciu povinnosť pri úveroch zo zahraničia pre našinca, teda tuzemca, lebo cudzozemec, i keď mal prostriedky z úverov, ich deklaroval ako investíciu. Tým sa vlastne vytvorili, respektíve vytvárali výhodnejšie podmienky pre zahraničného podnikateľa ako pre domáceho podnikateľa. Ani terajšia úprava, bohužiaľ, nevyrovnáva práva a možnosti medzi domácimi a zahraničnými podnikateľmi, pričom sú v celkovom kontexte opäť zvýhodnení zahraniční podnikatelia. Pýtam sa: Aj napriek liberalizácii, kde má hľadať slovenský podnikateľ minimálne rovnaké podmienky ako všetci ostatní zahraniční podnikatelia, ak nie na Slovensku? Vítam možnosť ručiť tuzemcom za záväzky cudzincov bez devízového povolenia, ale žiadam zrovnoprávniť prijímanie úverov zo zahraničia pre našinca so všetkými právnymi normami, s investíciami, ktoré majú zahraniční podnikatelia.

    Zároveň mi dovoľte nesúhlasiť s predkladateľom, ktorý tvrdí, že táto čiastočná liberalizácia v tejto novele nebude mať dosah na štátny rozpočet. Ja osobne som presvedčený, že podľa úpravy našich zákonov nebude musieť cudzozemec alebo cudzinec odvádzať žiadne dane zo zisku. V tomto zákone sa uvoľnia možnosti vývozu kapitálu cez nákup nehnuteľností v zahraničí a nákup, respektíve predaj cenných papierov. I pri tomto zákone sa otvárajú nožnice medzi domácim a zahraničným podnikateľom, no, žiaľ, opäť, ako som už povedal, bohužiaľ, v neprospech slovenského podnikateľa. Škoda, že predkladatelia tohto návrhu zákona nepracujú, respektíve nepodnikajú ako podnikatelia doma na Slovensku. Ak by podnikali, videli by, aká obrovská nerovnováha je medzi domácim a zahraničným podnikateľom a určite tento zákon by nevyzeral tak, ako sa teraz predkladá.

    A nakoniec sa chcem spýtať, k čomu takéto zvýhodňovanie zahraničných investorov, keď napríklad, ako uviedla v predošlom bode kolegyňa Tóthová, budú neustále pochybnosti o tom, či Slovensko vôbec je právnym štátom.

    Na strane druhej zasa v zákone vysoko hodnotím čiastočné zníženie byrokracie a určité obmedzenie klientelizmu pre podnikateľskú vrstvu zo strany štátneho aparátu.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, aj keď tento návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva, svojou problematikou nepatrí medzi priority odporúčané v príprave asociovaných krajín. Čiže inak povedané, nepatrí medzi priority v Bielej knihe. Som si vedomý, že v tejto oblasti nás ešte čakajú problémy s právom nadobúdania a držania, respektíve zastavenia poľnohospodárskej pôdy, lesov a prírodných zdrojov pre cudzincov, ale tieto problémy budú mať všetky krajiny východnej a strednej Európy, teda takzvané postkomunistické krajiny.

    Dámy a páni, doterajší zákon, ale i terajšia čosi viac ako dvojstránková novela zákona ovplyvňujú a budú ovplyvňovať nielen vnútornú situáciu, ale aj, ako som uviedol, rozvoj domáceho podnikania, a budú ovplyvňovať aj zákon o štátnom rozpočte. Liberalizácia, ktorá nahráva hlavne globalizácii, bude mať veľmi nepriaznivý dosah na domácu ekonomickú politiku, teda aj na sociálne istoty a postavenie občanov Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenie pánu podpredsedovi Andelovi. Nie sú žiadne faktické poznámky. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy k tomuto bodu programu prihlásiť ústne. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť svojím stanoviskom pani ministerka Schmögnerová? Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Veľmi stručne by som zareagovala na dva okruhy otázok, ktoré sa tu otvorili.

    Prvá sa dotýkala údajného znevýhodňovania tuzemcov v porovnaní s cudzozemcami. Ak dovolíte, táto v poradí už myslím piata novela devízového zákona je naopak veľmi výrazným liberalizačným krokom, ktorý je v prospech domácich podnikateľov. A chcela by som upozorniť, že sa to týka liberalizácie krátkodobého kapitálu, keď doposiaľ pri získavaní úverov zo zahraničia, prípadne pri poskytovaní bolo potrebné mať vyjadrenie Národnej banky Slovenska, toto bude odpadávať.

    Ďalej tuzemcov alebo tuzemských subjektov sa týka aj bod 3, v ktorom sa hovorí, že nebude potrebné osobitné ohlasovanie nákupu nehnuteľností v zahraničí pre potreby zostavovania platobnej bilancie.

    Rovnako v prospech tuzemských subjektov hovoria aj body 9, 10, 11 a 12, kde sa hovorí o tom, týkajú sa § 15, že pri predaji cenných papierov sa umožní všetkým tuzemcom bez obmedzenia predať zahraničné cenné papiere, ak ich nadobudli v súlade s týmto zákonom.

    A napokon to, čo uviedol aj pán podpredseda, uvoľňuje sa aj vypustením § 2 - možnosť tuzemcov ručí za záväzky cudzozemcov bez devízového povolenia. Čiže prevažná časť tohto zákona vlastne smeruje k tuzemcom a je liberalizáciou vo vzťahu k tuzemcom.

    Čo sa týka cudzozemcov, liberalizačný krok sa dotýka iba bodu 15, kde sa hovorí o možnostiach nadobúdania nehnuteľností na podnikateľské účely. A chcela by som podotknúť, že je to tretí krok, kde na prvom kroku sa takáto možnosť poskytla bankovým subjektom, v druhom kroku sme už v tomto volebnom období novelizovali Devízový zákon, kde sa to poskytlo aj poisťovniam a obchodníkom s cennými papiermi a správcovským spoločnostiam, a toto je tretí krok.

    Z hľadiska druhého okruhu, a to je, či postupujeme rýchlo k liberalizácii alebo nie. Myslím si, že iste kompetentnejšie by v tomto smere mohla to komentovať Národná banka Slovenska vzhľadom na to, že bola to práve Národná banka Slovenska, ktorá poskytovala tieto povolenia vyplývajúce z devízového zákona a, samozrejme, že sme tento zákon pripravovali aj na základe analýzy, skúseností Národnej banky Slovenska, ktoré práve ukázali, že nedochádza k žiadnym nejakým významnejším rizikám, keď uskutočníme tento ďalší liberalizačný krok, pretože požiadavky smerujúce či už k získavaniu krátkodobého kapitálu alebo k otázkam ručenia za záväzky tuzemcom a tak ďalej, podľa ich skúseností tieto požiadavky skutočne nemôžu znamenať nejakú destabilizáciu a nemôžu ohroziť vývoz slovenského hospodárstva.

    Takže na základe týchto analýz sme pristúpili aj k tomuto ostatnému liberalizačnému kroku. Chcela by som však povedať, že to, samozrejme, neznamená, že liberalizácia je už stopercentná, nie je, a v negociačnej pozícii s Európskou úniou sa napríklad požaduje 10-ročné obdobie na nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy, lesnej pôdy a tak ďalej. Takže, samozrejme, že je našou snahou aj v rozsahu nevyhnutnom chrániť aj záujmy Slovenskej republiky, ktoré sa premietajú aj do negociačnej pozície a budeme o tom rokovať aj s Európskou komisiou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Ja len jednu poznámku, že nadobúdanie nehnuteľností je nevyhnutné, môžu sa nadobudnúť len tie, ktoré sú nevyhnutné na získanie prevádzkových priestorov za účelom podnikania, to znamená nie akékoľvek nehnuteľnosti. To je jedna vec. Druhá vec, že v tomto bode plní Slovensko záväzok vyplývajúci z článku 45 ods. 7 druhá veta Európskej dohody o pridružení. A tretia vec, že tento prípad je v prospech obchodnej bilancie Slovenskej republiky, to znamená nepoškodzuje Slovenskú republiku.

    To je všetko z mojej strany. Ak môžem, pán predsedajúci, uvediem hlasovanie.

    Uskutočníme dve hlasovania. V prvom hlasovaní odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím o mojom návrhu dať hlasovať, pán predsedajúci.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať o predloženom návrhu. Pán poslanec Maňka ešte raz.

  • Budeme hlasovať o odporúčaní, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh bol prijatý.

    Prosím ďalej.

  • Pre druhé hlasovanie odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 801 zo dňa 2. 10. 2000 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh dvom výborom - výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbor uvedený návrh prerokoval do 22. novembra 2000 a gestorský výbor do 24. novembra 2000.

    Prosím o mojom návrhu dať hlasovať, vážený pán predsedajúci.

  • Hlasujte o týchto návrhoch, ktoré predniesol pán spravodajca. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Prosím vás páni poslanci, keby ste sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie.

    Skúsime ešte raz hlasovanie. Hlasujte.

    Prezentovalo sa 71 poslancov.

    Páni poslanci, nie je nás dosť na to, aby sme mohli hlasovať.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.

    Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Maňku, aby uvádzal hlasovanie o prerokúvanom vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v prvom čítaní.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania k tomuto návrhu zákona. Máte slovo, pán spoločný spravodajca.

    Ešte predtým pozývam do rokovacej sály všetkých pánov poslancov, ktorí sú prítomní v budove, avšak nie sú prítomní v rokovacej sále, aby sa dostavili na hlasovanie o prerokúvanom vládnom návrhu zákona.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pre rekapituláciu, prvé hlasovanie o odporúčaní návrh prerokovať v druhom čítaní sme zvládli a druhé hlasovanie je odporúčanie prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh dvom výborom - výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru. A súčasne je tu návrh za gestorský výbor určiť výbor pre financie, rozpočet a menu s tým, že je ďalšie odporúčanie, aby výbor uvedený návrh prerokoval do 22. novembra 2000 a gestorský výbor do 24. novembra 2000.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa, nebudeme hlasovať, len zistíme počet prítomných poslancov v rokovacej sále. Nehlasujeme, iba sa prezentujeme.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte raz vás dôrazne vyzývam, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, aby ste prerušili všetky osobné rokovania a prišli do rokovacej sály na hlasovanie o návrhu uznesenia, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca.

    Prosím všetkých pánov poslancov tak z radov opozície, ako aj koalície, aby sa prezentovali a hlasovali. Prosím vás páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 760. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 802.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh uviedla pani ministerka financií Brigita Schmögnerová.

    Pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som z poverenia vlády predniesla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.

    Účelom predkladanej novely zákona o stavebnom sporení je po prvé zefektívniť činnosť stavebných sporiteľní, po druhé zlepšiť výkon štátneho dozoru nad stavebným sporením. Po tretie sa sleduje cieľ rozšíriť podnikateľský priestor stavebným sporiteľniam a odstrániť, respektíve zmierniť isté obmedzenia v ich činnosti. Zefektívnenie činnosti sa dosiahne presnejším vymedzením stavebného účelu s nárokom na čerpanie štátnej prémie, doplnením zásad stavebného sporenia o lehoty pri poskytovaní stavebného úveru a vyplácanie vkladov a o princípy poskytovania stavebných úverov za komerčných podmienok, takzvaných medziúverov, ktoré po schválení Národnou bankou Slovenska a po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky rozpracujú stavebné sporiteľne do všeobecne obchodných podmienok a zmlúv v stavebnom sporení.

    Predmet povolených činností pre stavebné sporiteľne sa rozširuje o sprostredkovateľskú činnosť v poisťovníctve súvisiacu so stavebným sporením a umožňuje sa, aby stavebné sporiteľne mohli nadobúdať do vlastníctva nehnuteľnosti, osobitne byty pre svojich zamestnancov. Napokon posledná otázka, ktorú predkladaná novela zákona rieši, sa dotýka miery podpory zo štátneho rozpočtu. Navrhuje sa zníženie percenta štátnej prémie z 30 na 25 percent. Nepochybne časť rozpravy sa bude práve dotýkať tohto jedného bodu, preto mi dovoľte, aby som veľmi stručne zdôvodnila, prečo prichádzame s týmto návrhom.

    Za posledného poldruha roka sme urobili veľký pokrok v riešení situácie vo finančnom sektore. Daňových poplatníkov snaha dať do poriadku finančný sektor bude stáť viac ako 100 miliárd korún. Týchto 100 miliárd korún predstavuje iba istina, ale k tomu bude potrebné pripočítať úroky, to znamená štátnu dlhovú službu, ktorá bude každým rokom práve o túto čiastku vyššia. Náklady, ktoré sme uložili do finančnej reštrukturalizácie, samozrejme, boli nevyhnutné, ale mali aj svoje prvé pozitívne účinky, ktoré sa odrazili na tom, že sa nám podarilo podstatným spôsobom znížiť úrokové sadzby na peňažnom trhu. Nie s takou istou dynamikou, ale predsa postupne klesajú aj úrokové sadzby, ktoré sú poskytované na komerčných účeloch, to znamená bánk voči klientom, či sú to už podnikateľské osoby alebo fyzické osoby. Dnes sme dosiahli, že prostriedky sú úročené za podmienok, ktoré sú v porovnaní asi spred dvoch, troch rokov o 20 percentuálnych bodov nižšie. Odráža sa to, samozrejme, na dostupnosti úverov za tieto ceny a je celkom len prirodzené, že sa to potom musí odraziť aj na pomoci štátu, ktorá sa teraz poskytuje pri podpore stavebného sporenia.

    Chcem povedať, že zníženie miery podpory zo štátneho rozpočtu nie je prvé, došlo k nemu už pred niekoľkými rokmi, keď sa znižovala táto štátna prémia. Toto je druhé zníženie, ktoré, tak ako som naznačila, reaguje na vývoj úrokových sadzieb v Českej republike. K tomuto zníženiu došlo už pred dvoma rokmi, u nás to skôr zodpovedá vývoju úrokových sadzieb, kde sme podstatnejší pokrok dosiahli práve teraz. Chcem však povedať, že prostriedky, ktoré týmto získavame, budú sa ďalej používať na podporu rozvoja bývania, to znamená, nepresúvajú sa na niektoré iné výdavky. Budeme z nich hradiť jednak majetkovú ujmu tým finančným inštitúciám, ktoré poskytli úvery na bývanie za mimoriadne výhodných podmienok a kde rozdiel medzi komerčnou a touto zvýhodnenou sadzbou je potrebné pokrývať zo štátneho rozpočtu. Na túto čiastku v budúcoročnom rozpočte vyčleňujeme 900 miliónov korún.

    Ďalej sa bude väčšia podpora poskytovať, väčšia ale len v porovnaní napríklad s rokom týmto na hypotekárne úverovania a napokon po tretie priamo do kapitoly ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja sa presúvajú prostriedky, ktoré sa použijú na podporu nájomných bytov a služobných bytov. Znamená to, že táto novela vlastne len reaguje na vývoj úrokových sadzieb, na ktorý je potrebné reagovať, a tak ako som naznačila aj v úvode, obsahuje aj niektoré spresnenia, zjednodušenia, ktoré budú veľmi dôležité aj pre tých stavebníkov, ktorí sa rozhodnú čerpať stavebný úver.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím pána poslanca Benkovského, ktorého určil gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, aby informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru k tomuto prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vážená pani ministerka,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov (tlač číslo 760), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 41. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, návrh novely podľa môjho názoru dostatočne odborne zdôvodnila pani ministerka Schmögnerová. Považujem za potrebné len dodať, že zákon podľa mojich skúseností nebude mať žiadny vážnejší dosah na výstavbu a rekonštrukciu bytov a ani na ich obstaranie. Preto po rozprave odporučím, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Zároveň odporučím, aby v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 802 z 2. októbra 2000 prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie vo výbore pre financie, rozpočet a menu a ďalej v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre sociálne veci a bývanie.

    Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som dostal do rozpravy dve prihlášky - za Slovenskú národnú stranu sa hlási pán poslanec Šepták a za Stranu občianskeho porozumenia pán poslanec Mesiarik.

    Pán poslanec Šepták, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pani ministerka,

    dámy a páni,

    prerokúvame práve vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 310/1992 Z. z. o stavebnom sporení (tlač 760). Okrem iného tento návrh zákona hlavne hovorí o znížení štátnej prémie pre stavebných sporiteľov z doterajších 30 percent na 25 percent. Keď to vyjadríme vo finančnom hodnotení, znamená to zo súčasných 6 000 korún na 4 500 korún. Takto ušetrené peniaze, ktoré predstavujú výšku asi 900 miliónov korún, chce štát použiť na podporu rozvoja hypotekárnych úverov ako ďalšej formy financovania bytovej otázky. Ak by som chcel rozobrať tento daný bod, o ktorom tu hovorila aj pani ministerka, zastavil by som sa práve pri jednej otázke.

    Na jednej strane berieme štátnu pomoc odtiaľ, kde je už, dá sa povedať, rozbehnutá, zabehnutá, je, dá sa povedať, veľkým impulzom a stimulátorom sporenia jednotlivých obyvateľov, pretože jednoznačne v tom svojom sporení vidia prísun finančných prostriedkov vo výške 6 000 korún na rok na jedného sporiteľa. Dá sa povedať, že tento motivátor je taký veľký, že ľudia si začínajú riešiť svoje problémy s bývaním, ktorých je na Slovensku neúrekom, hlavne takýmto spôsobom. Pani ministerka hovorila o hypotekárnom spôsobe alebo o hypotékach, ktoré by mohli riešiť alebo pomôcť riešiť aj tento problém. Chcel by som povedať, že na Slovensku nie je taká silná stredná vrstva obyvateľov, ktorá si môže dovoliť dnes hypotekárny úver. Na hypotekárny úver potrebujete množstvo ďalších dôležitých náležitostí, aby ste si vôbec tento hypotekárny úver mohli dovoliť. Preto si dovolím tvrdiť, že hypotekárny úver, aj keď pani ministerka hovorí, že budeme pomáhať hypotekárnym úverom, nesplní to, čo očakávame od plnenia stavebných sporiteľní, ktoré vlastne poberali štátnu prémiu.

    Ak by som začrel trošku do štatistík, poznáme vlastne na Slovensku dve sporiteľne. Jedna je Wüstenrot a druhá je Prvá stavebná sporiteľňa. Ešte sa hovorí aj o tom, že Československá obchodná banka by mala odštartovať činnosť v najbližšom čase nejakej ďalšej takejto sporiteľne. Za prvých osem mesiacov Wüstenrot eviduje 36 161 uzatvorených zmlúv tohto roku, čo predstavuje medziročný nárast o 59,8 percenta. Podobne stúpla aj cieľová suma, a to 56,1 percenta na 5 965 miliónov. Aj v tomto období pretrvával zvýšený záujem o medziúvery, kde sporiteľna zaznamenala nárast o 73,8 percenta na 5 392 otvorených medziúverov v objeme 2 miliardy korún. Od januára do augusta 2000 poskytla na bývanie celkom 3,7 miliardy korún.

    Čo sa týka Prvej stavebnej sporiteľne, za tri štvrtiny tohto roka uzatvorila 164 609 nových zmlúv o stavebnom sporení v cieľovej sume 31 miliárd. Priemerná cieľová suma týchto zmlúv predstavuje viac ako 190 tisíc korún za deväť mesiacov roka 2000. Poskytla 28 807 úverov a medziúverov vo výške 8,1 miliardy. Viac ako 2,2 miliardy je určených na opravy a rekonštrukcie takmer 32 tisíc bytov a domov.

    Dámy a páni, ak siahneme na, dá sa povedať, tento motivátor, bude to, samozrejme, znamenať omnoho menší záujem obyvateľov o sporenie. O sporenie na výstavbu nových bytov alebo prípadne na rekonštrukciu starých. Nechcem tu o tom hovoriť, že vlastne aj takýmto spôsobom sa samotní obyvatelia snažia zlepšiť svoje bývanie na úkor toho, čo vláda sľubovala, že postaví ročne 14 tisíc bytov, zatiaľ sa jej to vôbec nedarí, tak ako sa nedarí plniť aj ďalšie náležitosti a sľuby z jej programového vyhlásenia.

    Záver: Slovenská národná strana v druhom čítaní predloží pozmeňujúci návrh a každopádne bude hlasovať proti zníženiu štátnej prémie, pretože ju chápeme ako motivátor sporenia, ktorý je, dá sa povedať, pre obyvateľov Slovenska veľmi významný.

    Ďakujem.

  • Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Mesiarik. Ešte pred ním dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Kužma.

  • Ja by som chcel reagovať na kolegu Šeptáka. Tento návrh, ktorý predložila pani ministerka Schmögnerová, je systematicky správny. Cieľom totiž je znížiť dotácie štátu a zväčšiť podiel hypotekárnych úverov. Ja mám k tomu v zásade len dve také základné pripomienky. Jedna je tá, kde sa obávam, že postihujeme ľudí, ktorí šetria, a nepostihujeme vlastne tých, ktorí čakajú na sociálne bývanie s tým, že sme zmenili vlastne výšku štátnej dotácie. A druhá vec, ktorá tiež je len z hľadiska časového otázna, či môžeme zákonom zmeniť štátnu dotáciu pri už uzavretých zmluvách. Ak by pravidlá hry bežali od začiatku také a ja ako sporiteľ som vedel, že tá dotácia bude 4,5 tisíca, tak pre mňa by to bolo čisté. Otázne je, ako sa zachovať k tým sporiteľom, ktorí tie zmluvy majú uzavreté už skôr. Hovorí sa tu o rovnosti šancí, ale rovnosť šancí nikdy nie je, ak v rovnakom čase dvaja bežci nevyštartujú. A tu si myslím, že pri zmluvách, ktoré už boli uzavreté, by mal dobehnúť ten príspevok podľa toho, ako ich uzatvárali vlastne sporitelia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vo vystúpení pána poslanca Šeptáka zaznela obava z toho, že jednoducho vec, ktorá sa ukázala ako pozitívna, na základe ktorej po celom Slovensku vidno, že predsa len ľudia aj podporou štátu zmobilizovali svoje sily a opravujú domy a zlepšujú svoje bývanie, niektorí dokonca, ktorí sú solventnejší, sa odvážili aj na výstavbu, tak týchto ľudí by sme mohli vlastne zabrzdiť, ak by sme znížili dotáciu, ktorá bola smerovaná na podporu sporenia v stavebných sporiteľniach. Nič proti tomu, aby sa zvýšili dotácie alebo podporilo aj hypotekárne financovanie bývania, ale jednoducho nebrzdime iniciatívu, ktorá sa ukázala pozitívna tým, ako tu už bolo povedané predrečníkom, že jednoducho zasiahneme do zmlúv, zasiahneme do systému, ktorý prinášal výsledky, a v tejto biede, ktorá tu je, kde najmä v oblasti bývania je naozaj veľmi málo iniciatív, by to bolo podrezanie niečoho, čo už sa ukázalo ako dobré.

    Ďakujem.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené poslankyne, poslanci,

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, keď si dobre preštudujeme, skutočne budí dojem, že prvoradým cieľom tohto návrhu je vlastne šetrenie prostriedkov v štátnom rozpočte smerom k bytovej výstavbe. Ak si zoberieme ceruzu, čísla, papier a prepočítame, vychádza mi to, ako keby sme chceli za viac peňazí menej muziky, a preto mi dovoľte niekoľko pripomienok v prvom čítaní.

    Myslím si, že nie je správna cesta, keby sme touto cestou išli a v súčasnosti, keď príjmy občanov sú pomerne nízke, keď veľká skupina alebo drvivá väčšina občanov nemá šancu využiť vyššie formy prístupu k bytu, postavenia svojho domu, pretože nemá čím ručiť, nemá základné prostriedky, nemá plat a nemôže splniť zákonité podmienky, ktoré bankové domy, samozrejme, aj cez hypotekárne úvery vyžadujú. Myslím si, že v tomto období zatiaľ nič lepšie sa neukázalo, ako občana zapojiť do tejto problematiky, aby mal záujem vyriešiť si bývanie tým, že aj keď má menší plat, šetrí, sporí cez stavebnú sporiteľňu a za šesť, možnože za sedem, možnože za viac alebo menej rokov k tomu bytu predsa len môže dôjsť. Teda nepovažujem za správne ísť touto cestou na úkor stavebného sporenia.

    Okrem toho si myslím, že nie je celkom šťastné riešenie, keď takýto významný zákon alebo zmenu takto významného zákona sme nedali do Rady hospodárskej a sociálnej dohody s odôvodnením, že nepatrí do skupiny zákonov, ktorá sa týka sociálnej oblasti väčšiny občanov. Myslím si, že sa to týka všetkých občanov, najmä tých, ktorí sú v strednom a mladšom veku, ktorí si potrebujú zabezpečiť bývanie. Takže nechcem to nejako kritizovať, je to vec názoru a zrejme vec dohody aj v tripartite, ale myslím si, že celá problematika bývania by mala byť vždy aj predmetom rokovania Rady hospodárskej a sociálnej dohody.

    Chcem pripomenúť, že zákon o stavebnom sporení bol počas svojej životnosti menený už štyrikrát. Nie je to dobré, už to tu zaznelo aj vo faktických pripomienkach, keď sa mení počas hry, menia sa pravidlá. Ono to nevzbudzuje dôveru ani u sporiteľov, ale, žiaľbohu, ani u potenciálnych investorov či už domácich alebo zahraničných. Aj toto potrebujeme ustabilizovať, pretože zabezpečiť postavenie, kúpu bytu, to nie je jednoduchá vec, aby jednoducho na dlhé obdobie boli tie isté a jasné pravidlá.

    Chcem zdôrazniť, že návrh nie je ani úplne zosúladený s návrhom zákona o štátnom rozpočte, ktorý sme si už predbežne mohli pozrieť s tým, že sa uvádza iba limit 4 500 korún ročne na príspevok, pričom v predloženom návrhu sa uvádza zníženie percenta príspevku z 30 na 25 percent. Toto opatrenie, keď ideme do ďalších dôsledkov, logicky povedie k zníženiu hornej hranice sporenia z doterajších 20 na 18 tisíc korún ročne. Argumenty o vyššej výhodnosti hypotekárnych úverov si myslím, ako som už v úvode zdôraznil, nemajú v súčasnom stave ekonomiky, ale hlavne v príjmovej časti občanov, svoje opodstatnenie, a myslím si, že správnejšie by bolo ísť cestou spájania a rozvíjania viacerých foriem od samotného občana cez sporenie, hypotéku, priateľského sporiteľa tak, aby mladý človek, aj keď má tých 8 000 alebo 9 000 korún príjem, mohol mať aspoň nádej, že si byt zabezpečí.

    Pokladám za potrebné riešiť problémy v tejto oblasti, skutočne riešiť, ale s tým, že v tomto smere by bolo menšie zlo prijatie postupu, kde sa ponechá 25-percentná sadzba pri výške pomoci maximálne 6 000 korún, to je, zvýši sa hranica sporenia na dosiahnutie plného príspevku na 24 000 korún, čím by sa určite, keď si to prepočítate, aj akumulovalo viac prostriedkov na tieto účely. Zníženie štátnej prémie k 1. januáru 2001 z maximálnej výšky 6 000 na 4 500 korún v súlade s návrhom štátneho rozpočtu a súčasný pokles percentuálneho podielu štátnej prémie podľa tohto návrhu, o ktorom rokujeme, z 30 na 25, prinesie regresné paradoxy voči hlavne slabším sociálnym vrstvám usilujúcim sa získať lepšie podmienky pre vlastnú existenciu cestou zlepšenia si podmienok na bývanie, a to už či formou rekonštrukcie alebo novej bytovej výstavby, prípadne dostavby. Znamená to, že tento návrh má dosť výrazný sociálny dosah, dosah na sociálne slabšiu časť našich občanov.

    Stavebné sporenie a úvery umožňujú účasť skutočne širšieho okruhu občanov a vrstiev občanov vrátane sociálne a príjmovo najslabších vrstiev na vytváranie si podmienok na lepšie bývanie alebo na zabezpečenie bývania. Dlhodobý cyklus sporenia spojený so štátnou podporou vo forme štátnej prémie vytvára možnosť aj pri malých objemoch ročného sporenia dosiahnuť v horizonte šesť, prípadne viac rokov skutočné finančné prostriedky na riešenie bytovej otázky.

    Je potrebné zdôrazniť, že navrhovaná podpora hypotekárneho úverovania na úkor stavebného sporenia bude mať síce pozitívny vplyv, ale predovšetkým na tých solventnejších, na bohatších a o to nám zrejme teraz nejde, pretože nedávno sme upravovali Štátny fond rozvoja bývania smerom opačným, aby sme poskytovali pomoc tým, ktorí to potrebujú, a nie tým, ktorí majú na to, aby si postavili svoj dom alebo zabezpečili bývanie.

    Minulý týždeň som si bol ako podpredseda výboru preveriť poskytovanie hypotekárnych úverov vo Všeobecnej úverovej banke. Nechcem tu hovoriť zbytočné čísla, ale je to niečo vyše sto, maximálne dvesto úverov, ktoré boli poskytnuté v posledných troch mesiacoch. To nemá zmysel, to nepomôže, je to za celú republiku. Okrem toho sú tam ešte dve hypotekárne banky, ktoré nemám zmapované, ale chcem tým dokumentovať, že rozsiahlosť, početnosť je pomerne nízka a zaberá to malý okruh občanov, preto ešte raz zdôrazňujem, bude to za viac peňazí menej muziky.

    Chcel by som preto navrhnúť, vážené dámy a páni, v zmysle zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku využívajúc § 73 ods. 3 písm. b), aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mesiarika sa hlásia siedmi páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Ja si tiež myslím, že táto novela skutočne má alebo rieši dosť veľa problémov, ale najväčším problémom, ktorý by sa vôbec nemusel riešiť, je práve to zníženie, proti ktorému tu asi v parlamente budeme všetci spoločne bojovať.

    Ale chcel by som odpovedať na môjho predrečníka pána Mesiarika ohľadom hypoték, že aj na hypotéky pôjde v skutočnosti menej. Vládny návrh rozpočtu na budúci rok počíta so znížením štátnej bonifikácie na hypotekárne úvery o jeden percentuálny bod. To znamená, že štát bude namiesto doterajších 6 percent prispievať na hypotekárne úvery 5 percentami. Zmena sa však dotkne len tých, ktorí si zoberú úver na budúci rok. Pre tých, ktorí už splácajú hypotekárny úver, aj pre tých, čo si zoberú úver do konca roku, ostane štátny príspevok 6 percent. Na konci leta aj banky znížili sadzby na hypotekárne úvery na 11,75 percenta, čo je pokles približne o 1,5 percenta. To znamená, že ak sa nezmenia sadzby, pri 100-percentnom príspevku budú klienti na budúci rok platiť za hypotéky úver 5,75 percenta ročne.

    Ďakujem.

  • Chcem povedať, že podporujem návrh pána poslanca Mesiarika, aby sa ďalej nepokračovalo v rokovaní o tomto bode, pretože síce spĺňa vnútornú intenciu vlády vyslovenú kedysi podpredsedom vlády pánom Miklošom, ktorý povedal, že zabezpečia zníženie verejnej a súkromnej spotreby, ale s ohľadom na skutočnosť, ako sa vyvíjala situácia úspor ľudí, nemôže štát vycúvať zo svojej povinnosti takzvanej verejnej ruky pri podpore riešenia bytového problému. Treba si uvedomiť, že hlavne mladí ľudia nemôžu to vnímať ako plnenie ideálnych ekonomických reforiem, ale ako útok na ich možnosti. A vezmime ešte do ohľadu aj rastúcu masu mladých nezamestnaných, ktorí vlastne takýmto spôsobom strácajú akúkoľvek možnosť. Treba rátať s tým, že v oblasti podporovania bytovej politiky by sa rozvíjal bytový stavebný trh, a tým by sme vytvorili aj podstatný impulz na rozbeh ekonomického rozvoja vôbec.

    Takže z takýchto dôvodov podporujem návrh pána poslanca Mesiarika. Nieto rozumného dôvodu, aby sme zotrvali v spôsobe ďalšieho a ďalšieho škrtenia.

  • Ďakujem.

    To, o čom sa tu zmienil pán poslanec Mesiarik, v podstate nadväzuje na vystúpenie pani ministerky Schmögnerovej, a to v časti, keď uvádzala zníženie štátnej prémie na bytovú výstavbu ako argumentom ozdravenie finančného sektora o 100 miliónov korún. Takže dá sa to rozumieť tak, že čím je finančný sektor ozdravenejší, tým štátna prémia bude nižšia.

    Buďte taká láskavá a finančný sektor rozvracajte, aby sa občania k štátnej prémii a vôbec ku zvýhodneniu bytovej výstavby nejakým spôsobom mohli dostať. Pretože už terajší systém v podstate nerešpektuje základné kritérium, a to je zdražovanie stavebných prác, stavebných detailov, stavebných výrobkov a všetkých stavebných hmôt. Stačí si porovnať ceny pred tromi, štyrmi, piatimi rokmi, čo stálo jedno okno, jedny dvere, kubík tehlového alebo betónového muriva, a argumentovať tým, že sa to vyváži pri hypotekárnom úverovaní, nuž tak, pani ministerka, toto nehovorte ľuďom, ktorí majú do činenia s investičnou výstavbou. A už vôbec to nehovorte tým, ktorí nemajú čím garantovať banke hypotekárny úver, nemajú kde bývať a potrebujú stavať. Už aj súčasný prémiový systém stavebného sporenia nakoniec neumožňoval plné krytie nákladov na byt, iba čiastočné. Preto sa aj tu používali výsledky stavebného sporenia prevažne na modernizácie jestvujúcich objektov, ktoré bývajúci mali k dispozícii. Pánboh zaplať aj za to. Ale teraz sa siaha formou obmedzenia aj na túto formu modernizácie a zhodnotenia bytového fondu. Čiže nepridáva sa nič pozitívne, ale sa uberá.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážená pani ministerka,

    vážené dámy poslankyne, páni poslanci,

    ja si myslím, že by sme nemali podľahnúť tomuto lobingu bánk, ktoré poskytujú hypotéky v neprospech stavebného sporenia. Sú to podľa mňa samostatné metódy podpory bývania s inou cieľovou skupinou občanov. Aj ja mám mladú rodinu a z vlastnej skúsenosti hovorím, hypotéky nie sú určené pre málo majetné mladé rodiny a jedinou možnosťou mladých rodín slušne bývať je využiť program stavebného sporenia a iné doplnkové podporné projekty, ako je Štátny fond rozvoja bývania, Priateľský sporiteľ a podobne.

    Čiže pokiaľ tento zákon bude zužovať už aj tak úzky priestor na riešenie si bytovej otázky občanov Slovenskej republiky, nebudem môcť tento zákon podporiť, ako verím, že veľká väčšina mojich kolegov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    V súvislosti s predloženým návrhom a aj vystúpením pána poslanca je jasné, že tu vláda nedocenila dva faktory, ktoré sú v súvislosti so stavebným sporením.

    Po prvé stavebné sporenie má dva mobilizačné veľmi pozitívne účinky. Po prvé v obyvateľstve mobilizuje finančné zdroje, ktoré zo spotreby jednoducho povedané z prejedania presúva do dlhodobej spotreby, do budovania, do investovania, a tým, že dáva iba nejakú bonifikáciu úrokov.

    Druhý pohľad je, že zároveň tým, že ľudia namiesto prejedania presúvajú peniaze do stavebného investovania, tak stavebníctvo ako multiplikátor rozvoja ekonomiky podporuje ekonomiku aj dovnútra, aby bolo viacej príjmov, viacej daní, viacej odvodov. Čiže pomáhajú aj štátnemu rozpočtu.

    A druhý faktor, na ktorý som chcel upozorniť, je ten dlhodobý vývoj. Stavebné sporenie má určitú svoju skúsenosť a mnohí ľudia sa naň naviazali, mnohí mladí ľudia. Tu v Bratislave napríklad vznikla iniciatíva, že mesto dalo mladým ľuďom byty na určitý čas tým, že si urobia stavebné sporenia a nasporia si peniaze. Ale keď bude vláda meniť stále podmienky hry, keď bude menej bonifikovať, menej dotovať, hovorím iba o úrokoch, na druhej strane vidíme, že tu nastáva zvyšovanie cien stavebných materiálov, vplyv inflácie, že sa zdražuje výstavba a rekonštrukcia, tak naozaj zničíme všetkých tých, ktorí aspoň vkladali nádej do stavebného sporenia, práve vláda ide proti týmto mladým ľuďom, proti ich jednoducho možnému budúcemu vývoju, a to je na škodu celého. Podporujem návrh pána poslanca Mesiarika.

  • Ďakujem.

    Ja sa pripájam k návrhu pána poslanca Mesiarika, aby bol tento návrh stiahnutý. Ja sa čudujem pani ministerke financií, že odôvodňuje tento návrh okrem iného ozdravením verejných financií. Osobne si myslím, že tento návrh tak ozdraví verejné financie, ako jej ozdravovacie ekonomické balíčky vlastne urobili z našich občanov, z veľkej časti občanov bedárov. Osobne to považujem za nekorektný zásah do pravidiel stavebného sporenia a ide nielen o neplnenie sľubu, ktorý táto vládna garnitúra dala na výstavbu 14 tisíc bytov ročne, ale ide o krok, ktorý ešte zníži aj tú minimálnu výstavbu, ktorú máme.

    Výstavba bytov má aj iný efekt. Je to rozvoj ekonomiky. Sú to pracovné príležitosti a už nevraviac, že mladé rodiny, ich rozvoj, ich existencia bez bytov je veľmi problematická.

    A posledná poznámka. Nenahovárajme si, že hypotekárne sporenie tu niečo vyváži. Hypotekárne sporenie je pre majetných a táto vláda ani nepokračovala v tom, čo Mečiarova vláda pripravila, legislatívny návrh, aby hypotekárne sporenie si mohli proste dovoliť aj tí, ktorí nemajú nehnuteľnosti a majetok, t. j., aby sa mohlo hypotekárne sporiť so založením napríklad bytu, ktorý sa stavia. Takže ani túto výhodu ste v hypotekárnom sporení neuplatnili.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Boli sme zvyknutí hlavne na stavebné sporenie, preto sa vôbec nečudujem, že máme také názory a má ich také aj verejnosť, ako tu dnes zazneli.

    Ja by som skúsil nové porovnania. Keď si už dnes budeme môcť zobrať hypotekárny úver s podporou štátu za 5,75 percenta, stavebné sporenie je to viac. Keď si budeme môcť splácať hypotekárny úver 30 rokov, do 30 rokov, stavebné sporenie je to okolo 15 rokov. Keď na stavebné sporenie potrebujeme našetriť 50 percent prostriedkov, na hypotekárne stačí 20, 30 percent. Je to alternatívne nové financovanie, tak ho skúsme chápať, a je určené na rekonštrukciu, modernizáciu a výstavbu.

    Ja si myslím, že skôr je tu viaznutie v komunikácii, a preto by som odporučil, keby sme prerušili rokovanie, sadli si a vysvetlili si, čo to vlastne hypotekárne financovanie je, lebo si myslím, že celkom si nerozumieme.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Andrassy, neboli ste prihlásený s faktickou poznámkou. Máte procedurálny návrh?

  • Pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov, klubu SDĽ, SOP a SMK navrhujem, aby sme mali 15-minútovú prestávku pred hlasovaním o tomto návrhu zákona do druhého čítania.

  • Pán poslanec, poznačil som si vašu procedurálnu požiadavku.

    Teraz sa pýtam pánov poslancov, keďže odzneli všetky vystúpenia poslancov prihlásených do rozpravy písomne, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy ústne. Štyria páni poslanci: Benkovský, Maxon, Fico a Hofbauer. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Benkovský, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    pani ministerka Schmögnerová vysvetlila podstatu návrhu zákona. Chcem zdôrazniť, áno, ide o reálne prispôsobenie výšky štátnej podpory stavebného sporenia možnostiam štátneho rozpočtu, ako i jej zosúladenie s úrovňou podpory v európskych štátoch vrátane Českej republiky. Tieto dôvody sú relevantné a treba ich brať do úvahy, aj keď do určitej miery znižujú časť podpory štátu v oblasti bývania. Prejaví sa to aj v znížení štátnej prémie, čo bude znamenať zníženie úrokových výnosov zo stavebného sporenia, ako sa to uvádza aj v ich správach z 11,9 na 10,5 percenta, avšak treba zdôrazniť, že aj toto je nad úrovňou úročenia bankových vkladov a sporenia, a preto bude aj naďalej najvýhodnejšie. V súvislosti s týmto zákonom očakávam od vlády Slovenskej republiky, že takto ušetrené prostriedky, ktoré sú uvádzané približne vo výške 900 miliónov Sk, nebudú presunuté do iných oblastí, ale použijú sa na podporu bývania. V tejto súvislosti by som požiadal pani ministerku, aby sa vyjadrila k otázke, aj keď na ňu čiastočne už odpovedala, ako budú tieto prostriedky využité na podporu bytovej politiky štátu.

    Po druhé chcem vyjadriť presvedčenie, že nedôjde k ďalšiemu obmedzovaniu štátnej podpory bývania v roku 2001 ako celku, ale ani k zníženiu štátnej 6-percentnej bonifikácie hypotekárnych úverov na 5 percent, o čom sa už vo verejnosti pomerne často hovorí. Nemalo by to opodstatnenie najmä vo vzťahu k deklarovaným deklaráciám o ich posilnení a pri ich súčasnom využívaní, keď napríklad za tri roky poskytla Slovenská sporiteľňa podľa mojich informácií iba 126 hypotekárnych úverov, Všeobecná úverová banka niečo viac ako 1 200 a v súčasnosti Všeobecná úverová banka poskytla v tomto roku 160 takýchto úverov. Hypotekárne úvery sú pre ich v terajšej forme mladým a najmä nemajetným rodinám i tak len veľmi ťažko dostupné, preto ak vláda nebude konať, je potrebné, aby sme v tomto smere iniciovali a vystúpili s iniciatívou poslaneckými návrhmi riešení.

    Chcel by som tiež obrátiť pozornosť pani ministerky aj na skutočnosť, keď približne do 2 miliárd, ktoré štát poskytoval stavebným sporiteľniam, sa cez dane a s tým súvisiace stavebné činnosti a v nadväzujúcich odvetviach sa tieto prakticky vracajú a zhodnocujú sa opäť v štátnom rozpočte. Za sedem rokov pôsobenia Prvej stavebnej sporiteľne, ktorá mimochodom jej 84-percentnou účasťou na trhu stavebného sporenia, táto poskytla na bytové účely viac ako 51 miliárd Sk. To svedčí o tom, že táto forma podpory bývania nie je zanedbateľná a je preto potrebné ju udržať aj pre budúce roky, avšak, a to chcem zdôrazniť, za primeraných podmienok. Novela zákona tiež smeruje, žiaľ, len čiastočne, k zjednodušeniu vzťahov medzi stavebnými sporiteľňami a sporiteľmi, ktoré sú v súčasnosti brzdou širšieho využívania stavebných pôžičiek a obmedzujúcim prvkom v riešení bytovej situácie občanov.

    Stavebné sporenia vzhľadom na byrokratické a zdĺhavé postupy sporiteľní sú nie príliš efektívnym nástrojom riešenia bytovej politiky, bytových problémov občanov, osobitne u mladých rodín. Preto i táto oblasť by si vyžadovala hlbšie zásahy do zákona o stavebnom sporení.

    Pokiaľ ide o možnosť či nemožnosť meniť výšku štátneho príspevku, tak táto je plne v súlade so zákonom, keď sa každoročne stanovuje v zákone o štátnom rozpočte Slovenskej republiky. Návrh novely sa okrem potenciálnych budúcich sporiteľov dotýka pravda aj súčasných viac ako 670 tisíc sporiteľov. Na strane druhej značné množstvo z nich stavebné sporenie nevyužíva na zaobstarávanie bývania či jeho zlepšenie, ale na vhodné a výhodné sporenie. Týmto sa však pôvodný zmysel stavebného sporenia stráca a znižuje sa tým i jeho význam. Prakticky takto cez štátnu podporu, ktorá je cez štátny rozpočet, sú ukracovaní všetci občania na úkor sporiteľov. Znamená to, že dochádza k určitej diskriminácii tých, ktorí nevyužívajú stavebné sporenie a svoje voľné finančné prostriedky šetria v bankových inštitúciách inými formami.

    Vážené kolegyne, kolegovia, v ďalšej časti budem trošku polemizovať s mojimi predrečníkmi. Zo stavebného sporenia treba zdôrazniť, že profitujú predovšetkým stavebné sporiteľne, a to v bezproblémovom získavaní sporiteľov a užívaní ich finančných prostriedkov, pričom poskytujú za vložené finančné prostriedky len 3-percentné úroky. V neposlednom rade majú sporiteľne neprimerane vysoké poplatky za svoje úkony, o viacerých z nich by sme mohli aj konkrétne hovoriť. Stavebné sporenie je, žiaľ, len psychologickým ťahom na sporiteľa. Reálne totiž len v obmedzenej miere rieši základný problém, a to, na čo je určené, t. j. bývanie. Svedčí o tom celý rad faktov. Napríklad vieme, že ceny bytov sú v rôznych častiach Slovenska, samozrejme, rôzne, ale bežný trojizbový byt dostanete od 500 tisíc až do 1,5 milióna Sk, možno i viac, a to sa týka i rodinných domov. Sporiteľ teda musí nasporiť polovicu z výšky sumy stavebného úveru, t. j. najskôr musí mať na účte napríklad 250 tisíc korún a až potom dostane úver, ale nie ďalších 500 tisíc, ale len 250 tisíc Sk, pričom všetko musí vydokladovať a zložito i realizovať. Práve preto sa stavebné sporenie viac využíva na zlepšenie bývania, rekonštrukciu bytu, čo je tiež nesporne dôležité najmä v nadväznosti na značný rozsah odpredaných bytov do osobného vlastníctva.

    Len malá časť sporiteľov si môže dovoliť kúpiť byt, aj to len v menej atraktívnych lokalitách Slovenska. O kúpe či výstavbe bytu cez stavebné sporenie je pre mladé rodiny takmer bezpredmetné uvažovať. Preto by si, ako som už povedal, stavebné sporenie zaslúžilo komplexnejšiu právnu úpravu. Predložená novela zákona i samotné zníženie štátnej prémie z 30 na 25 percent, s čím mimochodom podľa mojich informácií viac či menej súhlasia i stavebné sporiteľne, nebude mať výraznejší dosah na bytovú výstavbu či rekonštrukciu bytov. To sa týka v ešte väčšej miere zaobstarávania, t. j. kúpy bytu či rodinného domu. Preto by sa dalo prinajmenšom polemizovať, či táto forma je najdostupnejšia a najvýhodnejšia.

    Napriek tomu, čo som povedal, považujem za potrebné v závere zdôrazniť požiadavku poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu demokratickej ľavice, a to, aby v prípade schválenia tejto novely nedošlo k zníženiu finančných prostriedkov určených na podporu bývania. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala podporovať rozvoj bytovej výstavby, zabezpečiť ročne výstavbu 12 500 bytov, čomu mali práve slúžiť viaceré formy podpory bývania. Táto úloha sa plní zatiaľ len čiastočne, i keď v tomto roku sa predpokladá odovzdať okolo 9 tisíc bytov a v rokoch 2001 a 2002 každoročne okolo 14,5 tisíca bytov. Pritom v tomto roku prevažuje, prevažnú časť odovzdaných bytov tvorí individuálna bytová výstavba a len časť tvoria nájomné byty. Značný pokles začatých bytov konkrétne v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 1999 o viac ako 1 000, keď v tomto roku bolo začatých doteraz 7 610 bytov, svedčí o tom, že stavebné sporenie sa stále menej využíva na výstavbu bytov a stále viac sa len stáva prostriedkom sporenia. Navyše chýbajú uvedené prostriedky pri budovaní inžinierskych sietí, ktoré sú základom, základným predpokladom na rozvoj bytovej výstavby.

    Z uvedeného dôvodu je potrebné i v prípade zmeny štruktúry finančnej podpory rozvoja bývania minimálne zachovať jej celkový objem. Preto žiadame, aby ušetrené finančné prostriedky boli použité na posilnenie úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý smeruje predovšetkým k solventne slabším skupinám obyvateľstva a smerom k mladým rodinám, ktorý považujem za najvýznamnejší nástroj podpory riešenia bytovej situácie, a to najmä v spomínaných mladých rodinách. Túto prioritu sa budeme snažiť presadzovať i pri návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001. Za týchto podmienok som ja osobne pripravený podporiť tento návrh zákona o stavebnom sporení aj v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Benkovského sa hlásia siedmi páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Gajdoš.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vláda Mikuláša Dzurindu úspešne diferencuje spoločnosť na spoločnosť elitársku a na chudobných, na vrstvu chudobných, ktorej sústavne v tomto štáte pribúda. Aj novela zákona číslo 310 o stavebnom sporení je novelou pre elitársku spoločnosť. Nevytvára objektívne výhodné podmienky pre stavebné sporenie na výstavbu domov pre ľudí kategórie nižších alebo stredných príjmov. Poskytnutie hypotekárneho úveru predstavuje naplnenie veľmi tvrdých podmienok a veľmi tvrdých finančných požiadaviek od vysokého príjmu, nadštandardného príjmu, od ručenia hypotekárneho úveru opäť poberateľom vysokého nadštandardného príjmu. Takže treba si naliať čistého vína. Treba povedať pravdu, komu vlastne táto novela zákona má slúžiť. Skutočne len vrstve majetných, bohatých ľudí, ktorí nie sú zďaleka na hypotéku odkázaní. Obyčajný radový občan, ktorý nemá prácu alebo má prácu a za túto prácu dostáva len podpriemernú plácu, sa k hypotekárnemu úveru nedopracuje. Je to opäť jeden z tých nonšalantných krokov Dzurindovej vlády, ktoré sú v diametrálnom rozpore s realitou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem sa zastaviť pri vete, ktorú pán poslanec uviedol, že predložený legislatívny návrh je vlastne prispôsobenie sa možnostiam štátneho rozpočtu a z toho dôvodu on tento návrh podporí.

    Vážení, ak budeme takto postupovať, tak naši občania skutočne v tejto republike budú bedári. Táto vláda, ako už viackrát bolo konštatované a zdôraznil to najmä pán poslanec Kozlík, zmrazila ekonomiku. Ekonomiku, ktorá bola dynamická. Ja viem, že pani ministerka Schmögnerová vystúpi s dedičstvom a ďalšími jej obľúbenými nótami, ale ja jej chcem odcitovať stanovisko pána Verheugena, ktorý vlastne vo februári tohto roku uviedol, že okrem kodanských kritérií treba splniť aj hospodárske kritériá. A ďalej uviedol, že tie Slováci mali v prvom kole vynikajúce. Čiže naše hospodárske výsledky Mečiarovej vlády boli skutočne veľmi dobré, boli to roky rozvoja ekonomiky. Ale keď takto bude zmrazená ekonomika, žiadne rozvojové programy, len skrutkovanie občanov a ťahanie peňazí z ich vreciek, potom, samozrejme, budú také zdôvodnenia, že takéto zákony treba prijať, lebo sa vlastne musíme prispôsobiť možnostiam rozpočtu. Ale vláda má povinnosť robiť aktivity, ktoré dajú prínos do rozpočtu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vo vystúpení pána poslanca Benkovského ma zaujali tri také balíky. Prvá vec je, že mal veľmi veľa protichodných vyjadrení. Na jednej strane tvrdil, že sa využíva stavebné sporenie iba pre sporenie, a na druhej strane hovoril, že je ťažko dostať sa k peniazom, lebo že ich musia zdokladovať faktúrami. No tak to je proti sebe stojace.

    Po druhé hovoril, že je tam plno chýb, povedzme nízke úroky zo strany sporiteľní, vysoké poplatky. No tak ich stimulujme, aby mali právo na dotáciu zo štátu vtedy, keď budú mať nižšie poplatky a vyššie úroky, ale neberme peniaze zo zabehnutého systému.

    A tretie vyjadrenie bolo postavené na tom, že vlastne máme stiahnuť stimuláciu a máme podporiť priame dotácie, kde je jasné, že dochádza ku klientelizmu a korupcii. Veď to všade je oveľa lepšia stimulácia, pán poslanec, ako nejaké priame dotácie, ktoré sú vždy rizikové, lebo bude veľa uchádzačov a málo vyvolených.

    A k celej tej vašej filozofii treba jednoznačne povedať, že Strana demokratickej ľavice sa musí raz rozhodnúť, či chce robiť sociálnu politiku pre chudobných ľudí na Slovensku alebo či to chce vymeniť za post ministerky financií, ktorá bude robiť tvrdú pravicovú politiku, a to je kľúčový problém vás aj vášho hlasovania, na ktoré o chvíľu príde, či navrhnete dôsledne v záujme sociálnej spravodlivej politiky stiahnuť tento návrh z rokovania a pripraviť lepší alebo budete za to, že vaša pani ministerka tento návrh predniesla, ho bezhlavo podporovať a strácať ďalej body na Slovensku medzi občanmi, ktorí jednoducho takúto politiku nevítajú.

    Ďakujem.

  • Ja by som chcel reagovať na kolegu Benkovského v tej vete, keď hovorí, že k solventne slabším, myslel tým finančne slabším občanom, by sme sa mali priblížiť tak, že by sme viac prostriedkov dávali do Štátneho fondu rozvoja bývania. Ja si myslím, že je to trošku inak. Tie tri ekonomické nástroje rozvoja bytovej výstavby, ktoré tu už niekoľko rokov existujú, či už stavené sporenie alebo Štátny fond rozvoja bývania, alebo hypotekárne úverovanie, sú vzájomne veľmi nevyvážené alebo navzájom nevyvážené. Stavebné sporenie vyzerá tak, keby som jednou vetou chcel komentovať, že mnoho prostriedkov nekončí pri bytovej výstavbe. Keby som chcel jednou vetou o Štátnom fonde rozvoja bývania povedať, štátny fond sa za posledné roky najmä v predchádzajúcej vládnej garnitúre tak pokazil, že z obrátkového fondu sa stal sociálny ústav a táto vláda do mája vybavovala žiadosti predchádzajúcej vlády. A hypotekárne úverovanie jednou vetou je trpaslík pri tých dvoch predchádzajúcich. Myslím si, že je v záujme nás všetkých, aby to boli nástroje vzájomne vyvážené.

    Problém je však v inom. Keď sme novelizovali zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania, tak sme vylúčili z tej množiny záujemcov o bývanie istú skupinu ľudí, ktorí sú možno solventnejší, ale nevytvorili sme im dostatočný priestor alebo náhradu, aby si mohli bývanie zabezpečiť sami. Možnosť posilnenia hypotekárneho úverovania je takýmto priestorom aj pre tých solventnejších, ale to podstatné a odpoveď, respektíve reakcia na otázku pána Benkovského, pomoc solventne slabším a sociálne odkázaným vidím inde, v rozvoji nájomného bývania. Na Slovensku dnes ľudia zháňajú byty iba do osobného vlastníctva, čo pri dnešnej zlej ekonomickej situácii je takmer absurdné.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána Benkovského. Ako tu už bolo viackrát spomenuté, na Slovensku máme tri nástroje podpory bývania - Štátny fond rozvoja bývania, stavebné sporenie a hypotekárne úvery. Každý tento nástroj má určenú cieľovú skupinu stavebníkov. Štátny fond rozvoja bývania je zameraný predovšetkým pre sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva, ktoré si chcú zriadiť bývanie, a stavebné sporenie stavané na nižšiu strednú vrstvu, otvorene to musíme priznať, nižšia stredná vrstva a stredná vrstva má nástroj na podporu bývania vo forme stavebného sporenia. Je to všade vo svete a podľa mňa by sme to mali ponechať i na Slovensku. Chcem povedať, že hypotekárne úvery, otvorene poviem, že to je nástroj pre solventnejšiu vrstvu obyvateľstva a hlavne v mestách. Na vidieku majú hypotekárne úvery také tvrdé prepočítavacie koeficienty, čo sa týka zaručenia nehnuteľností, tam sú koeficienty 0,2. To znamená, že keď zaručíte majetok v hodnote 1 milión korún, môžete čerpať 0,2, prepočítajú na predajnú cenu, z toho 60 percent vám dajú ako hypoúver, to znamená, z miliónovej zábezpeky môžete čerpať 150-tisícový úver. To je na stavebné účely nepoužiteľné. To znamená, ja osobne podporujem tento zákon, ale nebudem za to, aby sa znížila tá prémia, nakoľko zabrzdí najmä nižšiu strednú vrstvu pri zaobstarávaní si bytových podmienok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán Benkovský vo svojom vystúpení povedal, že vláda sa zaviazala postaviť ročne 12,5 tisíca bytov. Žiaľbohu, tento cieľ sa nedarí plniť a myslím si, že to je základ toho neúspechu, ktorý vôbec táto vláda dokázala, a to je aj brzdenie rozvoja ekonomiky Slovenskej republiky. Chcem povedať, že bytová výstavba je vlastne akcelerátorom ozdravenia ekonomiky, pričom až 95 percent produktov, tovarov, ktoré sa používajú v stavebníctve, sa vyrábajú doma, a teda tvoria sa na to aj pracovné príležitosti, čo skutočne rieši otázku nezamestnanosti. Tým, čo pripravujete v tomto zákone, kde chcete znížiť štátnu prémiu zo 6 000 na 4 500 korún a zároveň ide aj o percentuálny pokles podielu štátnej prémie podľa návrhu z 30 na 25 percent, prinesie dosah na najslabšie sociálne vrstvy obyvateľstva, čo je v rozpore aj s politickým zameraním SDĽ ako ľavicovej strany. Myslím si, že preto je naozaj potrebné, aby sme sa tu zamysleli nad tým, či takýto návrh podporíme alebo nepodporíme. Lebo pamätám sa ešte dobre, keď sme boli vo vláde, tak pani ministerka ako opozičná poslankyňa vtedy navrhovala zvýšiť podiel zo štátneho príspevku z 30 na 35 percent. Dnes sa snaží znížiť z 30 na 20, navrhovala to, a nakoniec kompromisne išli na 25. Takže myslím si, že treba plniť aj to, čo ste sľubovali, pani ministerka, v opozícii.

  • Pán poslanec Benkovský sa dotkol aj financovania technickej infraštruktúry a pokiaľ sa v § 11 vkladá nový odsek, ktorý sa týka zmenených podmienok na financovanie verejných rozvodových sietí a tak ďalej, medzi právnickými osobami totiž boli aj mestá a obce, tak navrhujem rozšíriť uznesenie o tomto prvom čítaní o pridelení tohto návrhu zákona výborom aj o Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, aby sme sa mohli vyjadriť k tomuto zákonu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Prokeš, máte faktickú poznámku alebo procedurálny návrh?

  • Faktickú poznámku, pán podpredseda.

  • Faktickú poznámku už nemôžete mať, pretože ste neboli prihlásený. Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Maxon. Ešte predtým chce, prepáčte pán poslanec, reagovať na faktické poznámky pán poslanec Benkovský.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    nebudem reagovať na všetky faktické poznámky. Dovoľte mi len na dve z nich. Chcel by som upozorniť pánov poslancov z Hnutia za demokratické Slovensko, že to bola práve Mečiarova vláda, ktorá znížili podporu stavebného sporenia nie o 5 percent, ale zo 40 na 30 percent, to znamená o 10 percent, a zrušila zároveň aj inštitút Priateľského sporiteľa. Zdá sa, že na túto vec viacerí páni poslanci zabudli a môžeme najbližšie i dokumentovať ich argumenty a porovnať ich s tými, ktoré teraz uvádzajú vo svojich vystúpeniach.

    Pokiaľ ide o poznámku pána Oberhausera, myslím si, že nie je dobré, ak poslanec Slovenskej národnej strany vyčíta Strane demokratickej ľavice malú starostlivosť o sociálne slabších. Vyznieva to z vašich úst veľmi smiešne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážená pani ministerka financií,

    vážené panie kolegyne,

    vážení páni kolegovia,

    dovoľte mi na úvod naozaj veľmi krátko zareagovať na to, čo povedal spravodajca pán Benkovský. Pán poslanec Benkovský, patrím medzi tých, ktorí sme nezabudli na to, čo sa v roku 1996 v súvislosti s jednou z nešťastných noviel číslo 310 udialo. Do poslednej chvíle som sa vtedy snažil presadiť, aby inštitút Priateľských sporiteľov zostal zachovaný. Musím pri tejto príležitosti povedať, že som potom privítal iniciatívu ministerstva financií, aby sa inštitút Priateľských sporiteľov opätovne zakomponoval do novely číslo 310. Prečo to hovorím. Hovorím to preto, že možno v takejto mimoriadne citlivej otázke pre občanov Slovenskej republiky by sme mali zabudnúť na politické tričká a mali mať ambíciu sa ponaučiť aj z chýb, ktoré sa stali v predchádzajúcom období.

    Dámy a páni, ja paradoxne by som si dovolil povedať, že v plnom rozsahu túto novelu zákona podporujem s jednou výhradou, aby v záverečnom ustanovení účinnosť platnosti bola posunutá možno o dva alebo o tri roky. Poviem prečo. Preto sa v tom čase, a to treba korektne priznať, špekulovalo aj s Priateľskými sporiteľmi, aj so znížením zo 40 na 30, lebo opäť bolo veľmi silné pnutie v rozpočte Slovenskej republiky a, dámy a páni, myslím si, že to, čo tu bolo doposiaľ v oblasti stavebného sporenia povedané, tak nevystihuje celkom objektívnu pravdu. Ak pán poslanec Brocka povedal, že sociálne najslabšie skupiny vyriešia výhradne nájomné byty, musím s ním v plnom rozsahu súhlasiť. Druhá vec je, že kto v tomto období zobral na seba povinnosť stavať nájomné byty. Zatiaľ sú to len mestá a obce prostredníctvom emitovania mestských obligácií na bytovú výstavbu. Prirodzene, že čiastočne počítajú so štátnym príspevkom z fondu rozvoja bývania. Dámy a páni, ale aké sú parametre toho príspevku, ak konkrétne jedna bytovka, ktorá má slúžiť na nájomné byty, mala celkovo obstarávacie náklady, budem hovoriť konkrétne na podmienky mesta Trenčín, 7,5 milióna korún, tak štátny príspevok z rozvoja fondu bývania bol 600 tisíc Sk na podporu infraštruktúry, ktorá s výstavbou týchto bytov súvisí.

    Dámy a páni, napriek tomu, napriek tomu, že tu bolo povedané, aký je počet občanov Slovenskej republiky, ktorí sú zapojení v stavebnom sporení, treba povedať aj niečo iné. V Slovenskej republike je viac ako 2,5 milióna občanov Slovenskej republiky, ktorí nie sú ekonomicky aktívni. To znamená automaticky táto skupina je z akejkoľvek formy stavebného sporenia vyradená. Samozrejme, v tom počte sú aj poberatelia starobných dôchodkov, aj študenti, aj inak teda ekonomicky neaktívni občania. To je istým spôsobom, to je istým spôsobom prirodzené, ale, dámy a páni, ak si potom zoberieme ostatné parametre ekonomického postavenia občana Slovenskej republiky, ak za prvý polrok dosiahla priemerná mzda 10 863 korún, je to teda reálny pokles o 7,3 percenta. To ale ešte nevystihuje to, čo chcem povedať. Podstatne horšie je to, že je mimoriadne nízky príjem na jedného člena domácnosti, ten príjem je 5 462 Sk.

    Dámy a páni, ak si to prepočítame na jednu rodinu, tak koľko takýchto rodín sa môže zapojiť, aj keď hovoríme, že stavebné sporenie je pre strednú, stredne solventnú kategóriu, koľko občanov Slovenskej republiky sa môže do tohto procesu zapojiť? Prirodzene, že celý problém bytovej výstavby je viazaný aj na spotrebiteľské ceny v oblasti investičnej výstavby.

    Dámy a páni, ešte nedávno sme sa preli tu v parlamente, že keby sme namiesto výstavby diaľnic realizovali bytovú výstavbu, aké multiplikačné efekty by to vyvolalo. Nuž naozaj sú veľmi kvalifikované prepočty a tie kvalifikované prepočty hovoria, že my sme tvrdili, že jedna koruna investovaná alebo jedna miliarda investovaná do diaľnic prinesie ďalších 300 miliónov Sk. Prepočty hovoria, že 1 miliarda investovaná do bytovej výstavby prinesie ďalšie 5,4 miliardy Sk či už na daniach alebo na tvorbe hrubého domáceho produktu. Z toho pohľadu by sa zdalo, že je podstatne efektívnejšie masívne podporiť v oblasti stavebníctva bytovú výstavbu. Dámy a páni, ale tá bytová výstavba má naozaj tú principiálnu koncovku. Buď sa musíme rozhodnúť, že to budú nájomné byty, pri ktorých sa dá počítať, že budú splatené prostredníctvom nájmu v priebehu 25 až 30 rokov, potom tie multiplikačné efekty môžu byť, ale celú tú ťarchu financovania si v tom prechodnom období na seba berie štát, alebo to teda bude forma bytov do osobného vlastníctva a tam potom naozaj je potrebné počítať s novelou číslo 310 a bola by veľmi veľká škoda, keby v tomto období sa ten príspevok zo 6 tisíc alebo z 30 percent znížil na 25.

    Dámy a páni, v kontexte s tým mi dovoľte pripomenúť, že v roku 2000 bola jedna z priorít vlády postaviť 2 500 bytov. Do konca augusta podľa štatistických informácií sa skolaudovalo 8 077 bytov. Je málo pravdepodobné, že do konca roka 2000 bude ten parameter 12 tisíc bytov splnený. Nuž ale čo je omnoho nereálnejšie, je plán na rok 2001. V roku 2001 sa uvažuje s postavením 15 500 bytov a v roku 2002 už s výstavbou 18 tisíc bytov. Mohli by sme teda túto ambíciu brať vážne, keby sme nemali aj štatistiky o začatých bytoch. V roku 1999 a v roku 2000 počet začatých bytov išiel významným degresom. To znamená, že ak sa teda podarilo niečo viac ako 10 tisíc bytov v roku 1999 dokončiť, tak istým spôsobom je to aj dôsledok toho, že v roku 1997 a roku 1998 bola pomerne veľká rozostavanosť v oblasti bytovej výstavby.

    Vážené dámy, vážení páni, ja sa teda prikláňam už vo väzbe na to, čo som povedal, že postupne by sa mala prenášať celá ťarcha zabezpečenia svojej budúcnosti na tých, ktorých sa to bezprostredne týka v tých príjmových kategóriách a v tom sociálnom postavení, v ktorom tomto období občania Slovenskej republiky žijú, by to podľa môjho názoru nebolo, nebolo správne.

    Dámy a páni, dovoľte mi povedať ešte jednu veľmi dôležitú vec. Ja osobne to považujem za mimoriadne dôležité v súvislosti s čerpaním prostriedkov stavebného sporenia. Veľmi intenzívne sa vytýka tomuto inštitútu alebo tomuto spôsobu sporenia na obstaranie si bývania alebo zlepšenie bytovej situácie, že sa rozhodujúca časť týchto prostriedkov orientuje na rekonštrukcie bytového fondu a len veľmi malá časť na výstavbu nových bytov. Dámy a páni, aj táto skutočnosť je odrazom aktuálnej ekonomickej situácie občanov Slovenskej republiky, ale ja v tejto súvislosti chcem povedať inú vec a s tou táto novela v žiadnom prípade nekalkuluje a chcel by som naozaj poprosiť, aby sme brali do úvahy chyby predchádzajúce a na základe tých chýb sa rozhodovali.

    Dámy a páni, ak dnes rozhodujúca časť občanov, ktorí sú zapojení v stavebnom sporení, investuje tieto prostriedky do rekonštrukcie bytov a zlepšenia svojich podmienok bývania, významným spôsobom zapájajú do tohto procesu predovšetkým malých podnikateľov a živnostníkov. A to považujem pri tejto novele za mimoriadne závažné a mimoriadne dôležité. Ak budeme orientovať istú masívnejšiu štátnu podporu do podpory hypotekárnych úverov, tak nevdojak istým spôsobom zľahčujeme pozíciu na stavebnom trhu veľkým stavebným firmám, pretože dnes malé stavebné firmy si jednoducho nemôžu dovoliť pôsobiť v oblasti štandardnej bytovej výstavby. A ešte raz opakujem, tie prostriedky, ktoré sú naakumulované v stavebnom sporení, významným spôsobom práve dávajú chlieb a živobytie malým podnikateľom alebo dokonca živnostníkom. A dámy a páni, pri tomto rozhodovaní aj na túto skutočnosť treba prihliadať. Bolo by veľmi zaujímavé, keby sme mali štatistiky, ony sú k dispozícií, koľko rekonštrukcií bytových jadier, koľko rekonštrukcií kúpeľní, koľko rekonštrukcií celkových bytov sa spravilo. Ešte raz, dámy a páni, opakujem, to je ten stav, ktorému sme sľúbili mimoriadne významnú podporu. Sú to predovšetkým živnostníci, ktorí v tejto oblasti pôsobia. Takže ubranie plynu pre stavebných sporiteľov z hľadiska poskytnutia prémie môže významným spôsobom eliminovať šancu na, by som povedal, dôstojnú sebarealizáciu predovšetkým pre živnostnícky stav pôsobiaci v tejto oblasti.

    Dámy a páni, vo väzbe na to, čo som povedal, tak v tejto chvíli by bolo naozaj najrozumnejšie, keby sme podporili návrh pána poslanca Mesiarika a o celej konštrukcii prístupu k podpore stavebného sporenia a aj podpore hypotekárnych úverov ešte dlhšie diskutovali, aby sa neopakovali chyby, ktoré už novelu číslo 310 od svojej existencie postihovali.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Hlási sa šesť pánov poslancov s faktickými poznámkami. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som nadviazal na pána poslanca Maxona a dovolil by som si jednu poznámku. Stavanie nájomných bytov sa nedá očakávať skôr, ako dôjde k zmene legislatívy, ktorá dnes chráni neplatičov proti majiteľovi bytového fondu. Kým sa toto nezmení, dovtedy nikto nájomné byty stavať jednoducho nebude, pretože by to nikto nikdy nesplatil.

    A chcel by som sa dotknúť ešte aj otázok, či je využívané stavebné sporenie alebo nie je. Dovolím si poznamenať, že neviem ako v iných mestách, ale v Nitre sa cez stavebné sporenie robí, beží tak výstavba bytov, ako i odkupovanie bytov. Teda je dosť hojne využívaná táto možnosť získavania finančných prostriedkov práve do tejto oblasti.

    Treba aj povedať, že to, čo sa nám tu predkladá, má veľmi málo spoločného so skutočným hypotekárnym úverom. Jednoducho je to zavádzanie názvom. Ide o celkom obyčajný klasický úver, dokonca by som si dovolil povedať aj s normálnym úrokom. Len nám sa zdá, že je to niečo super, pretože bežné úvery, ktoré sa u nás dávajú, vzhľadom na úrokovú sadzbu by sa dali nazvať skôr úžerou. Ale v skutočnosti ide o normálny klasický úver, ktorý musí byť zaručený dopredu, a nie tak, ako bežia tieto úvery v iných krajinách, keď vlastne vlastnou stavbou, tak ako sa postupne buduje, sa vytvára záruka na pokračovanie úveru. Takže nezavádzajme sa navzájom. A ešte treba povedať, že pokiaľ mienime aj meniť podmienky stavebného sporenia, tak to len dokumentuje nestabilitu nášho prostredia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som doplnila vystúpenie kolegu Maxona o niekoľko čísiel. Myslím si, že pri zvažovaní o tejto novele by sme sa mali pozrieť aj na zahraničné skúsenosti. Česká republika by nám mohla byť takým odstrašujúcim príkladom, kde zákon o hypotekárnom úverovaní už funguje. A na základe skúseností z Českej republiky musí žiadateľ o hypotekárny úver dosahovať čistý mesačný príjem 20 tisíc českých korún, čo v prepočte kurzovom zodpovedá zhruba 24 tisíc Sk a v prepočte cez spotrebný kôš presahuje takýto príjem na Slovensku až 30 tisíc korún. Takže ja sa pýtam, či je táto novela číslo 310 reálna v súčasnej ekonomickej a sociálnej situácii, a takisto sa pýtam, ak sme už priznali, že hypotekárny úver vyžaduje ručenie vyslovene nehnuteľnosťou, že bude mať táto novela priaznivý dosah len pre majetných občanov Slovenskej republiky, kde zostanú potom naši mladí, kde zostanú napokon aj ľudia, ktorí sú bez práce rovnako ako tí, ktorí sa ešte len pripravujú na svoje povolanie.

    Myslím si, že vláda si dala záväzok, ktorý bol nereálny už v čase prijímania programového vyhlásenia vlády 56 tisíc bytov za štyri roky a takýmto spôsobom týchto 56 tisíc bytov nepostaví, naopak pripraví o ďalšiu možnosť, ako získať byt aj tie menej majetné vrstvy. Preto nemôžem podporiť túto novelu zákona.

    Ďakujem.

  • S mnohým názormi, ktoré tu hovoril kolega Maxon, sa dá súhlasiť. Ja by som len chcel povedať a povedal som to už pri mojom prvom vstupe, že tento zákon z hľadiska hypotekárnych úverov nie je zlý. Totiž pri výstavbe obytných domov, v ktorých sú byty v súkromnom vlastníctve, v priemere sa dosahuje na Slovensku okolo 70 m2 obytnej plochy, čo je zhruba trojizbový byt, a náklady mimo Bratislavy v priemere tvoria 15 tisíc korún na m2, čo je zhruba 1 milión, 1 150 tisíc korún. Táto forma je vhodná práve pre stavebné sporenie, pre začínajúce mladé rodiny. Ak ideme na priemerný rodinný dom, ktorý sa stavia na Slovensku, ten má od 150 do 180 m2, tu v zásade nie je možné využívať to, aby pri tom istom financovaní plus náklady na pozemok a náklady na siete samotný objekt nemohol ručiť formou hypotekárneho úveru, lebo sa to potom nedá postaviť, čiže myslím si, že tá kombinácia nie je zlá.

    A keď tu hovoríme ešte vlastne o výstavbe bytov, my sa nemýľme, vláda nestavia nikde 12 tisíc bytov ani 15 tisíc bytov, občania stavajú od 10 do 12 tisíc bytov v priemere ročne, kde zhruba polovica týchto bytov sú vlastne rodinné domy a rodinné domy práve stavajú malé firmy a živnostníci a naopak byty či sociálne, či byty pre mladé rodiny stavajú veľké firmy, akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným, keďže ide o 40 a viac bytových jednotiek. Čiže tá kombinácia stavebného sporenia a hypotekárneho úverovania do budúcnosti musí u nás fungovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som doplniť môjho predrečníka pána Maxona, ktorý sa vyjadril výhradou voči tomu, že predkladatelia kritizujú stavebné sporenie, že sa používa na rekonštrukciu bytového fondu. Podľa mňa, že sa používa na rekonštrukciu bytového fondu, je nie chybou stavebného sporenia, práve že je prínosom. Keď si zoberieme, ako vyzerajú dediny na Slovensku, ten vidiek, tak pre dedinčanov typickou formou, ktorá je jedine použiteľná na rekonštrukciu bytového fondu, je stavebné sporenie. Je nezmyslom, aby sme podporovali výstavbu nových domov, ktoré sú veľmi drahé a obyvateľstvo si nie je schopné ich kúpiť, zaplatiť zo svojich príjmov, ale ten bytový fond, ktorý je ošarpaný a dá sa povedať už na terajšie pomery aj neobývateľný, to znamená, že tí občania, ktorí si prostredníctvom toho stavebného sporenia zrekonštruujú dom alebo byt a stane sa obývateľným, to znamená, to je najrozumnejšia forma obstarania si bývania na vidieku. Ja nevidím inú formu podpory bytovej politiky na vidieku a z tohto dôvodu znovu hovorím, ja podporujem tento zákon okrem zníženia stavebnej prémie.

    Ďakujem.

  • Mne sa zdá, ako keby sme hľadali liek na všetky choroby. Konkrétne choroby v bývaní. Mám pocit, ako keby sme touto novelou zákona hľadali obrazne povedané liek na všetky choroby v bývaní. Ja si myslím, že výstavba bytov by mala vytvárať aj pracovné príležitosti. Ona dokonca v niektorých prípadoch tak aj robí. Ale keď sa na Slovensku stavajú byty takmer iba do vlastníctva, tak pôsobíme aj proti znižovaniu napätia na trhu práce. Ešte dvoma vetami to možno dovysvetlím. Je všeobecne známe, že aj v regiónoch, kde je veľmi vysoká miera nezamestnanosti, tak občania nemajú záujem cestovať za prácou do regiónov, kde je väčšia ponuka práce a aj preto, lebo bývajú v rodinných domoch, bývajú v bytoch vo vlastníctve. A toto nepodporuje mobilitu pracovnej sily. Preto ak chceme riešiť všetky problémy v bývaní, tak ja si myslím, že hypotekárne úverovanie treba podporiť, ale keď chceme pomôcť tým, ktorí si nemôžu dovoliť hypotéku, ktorí si nemôžu dovoliť dokonca ani stavebné sporenie, tak by sme im mali pomáhať iným nástrojom alebo teda inou formou, a to je nájomné bývanie. Ja súhlasím s kolegom Maxonom, že z hľadiska disponibilných zdrojov pri porovnávaní príjmov a výdavkov domácností na Slovensku, ak rodinám s deťmi zostane mesačne 200 korún, no tak z 200 korún sa nedá ani stavebne sporiť. Preto by som prosil kolegov, že teraz riešime problém podpory hypotekárneho úverovania, ale k ostatným chorobám v bývaní by sme sa mali veľmi skoro vrátiť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Maxon hovoril o multiplikačných efektoch stavebného sporenia. Ja by som chcela uviesť, že na základe analýz bolo zistené, že 1 milión Sk investovaných do bytovej výstavby môže vytvoriť až 5, respektíve až 7 pracovných miest a toto je veľmi vážny argument na ponechanie stavebného sporenia takými parametrami, aké je.

    Ďalej by som chcela uviesť, že stavebné sporenie využívajú veľmi často práve mladí ľudia - vysokoškoláci a dnes badáme, že práve z neriešenia bytovej situácie nám vysokoškoláci odchádzajú do zahraničia. Mňa to ako vysokoškolskú učiteľku veľmi mrzí. Preto sa nepozerajme na tento problém len z úzkeho hľadiska, ako to uviedla pani ministerka Schmögnerová z pohľadu financií, ale tento problém si posúďme zo širokých spoločenských súvislostí, kde sa nám potom tento legislatívny návrh javí úplne v iných dimenziách, ako len možnosť usporiť určité peniaze hoci, keď v širších súvislostiach pozrieme na problém, uvidíme, že tu o žiadnu úsporu nejde a že negatívne dosahy majú oveľa vyššiu, možno aj finančnú náročnosť ako ušetrené peniaze do rozpočtu.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec Kužma, vecne, čo ste hovorili, s tým súhlasím. Žiaľ, nemôžem súhlasiť s tými ekonomickými parametrami, čo ste hovorili - za 15 tisíc korún na m2 sa dá postaviť absolútne najjednoduchší takzvaný sociálny byt, venujem sa tej problematike, chceme v meste Trenčín v roku 2001 stavať sociálne byty, nemôžeme sa v žiadnom prípade ani v Trenčíne dostať pod 15 tisíc korún. Tým jednoducho chcem povedať, že tam, kde sú náklady 15 tisíc, súbežne nemôžu byť tieto náklady sanované hypotekárnym úverom. Lebo ten, kto čerpá hypotekárny úver, má trocha inú predstavu o štandarde, aký sa dá dosiahnuť za 15 tisíc korún.

    A ešte si dovolím reagovať, pán poslanec Slaný na vás. My sme sa nepochopili. Ja podporujem tú alternatívu, ktorá sa deje, že tie prostriedky stavebného sporenia sa využívajú na rekonštrukciu existujúceho bytového fondu. Ja som práve kritizoval predkladateľov, že to odôvodňujú tým, že to je nesprávne.

    Nuž dámy a páni, veľmi by bola zaujímavá štatistika, keby sme si zobrali investičný dlh v celkovom rozsahu užívaného bytového fondu. Do toho bytového fondu sa jednoducho musí investovať, a tým, že sa investuje aj priamo do bytov v osobnom vlastníctve, tak tá údržba sa prostredníctvom toho realizuje.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Fico.

  • Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som sa niekoľkými poznámkami vyjadril k predloženému návrhu zákona. Chcem v podstate oceniť vecné príspevky poslancov, ktorí sa pokúšajú osvetliť pravdu okolo stavebného sporenia ako doplnkového zdroja podpory bytovej výstavby. Skúsme však vidieť tento zákon aj trošku inak. Zdá sa, že sa nám akosi stratilo z povedomia, že v tomto prípade nejde o to, či máme alebo nemáme znížiť štátnu prémiu, pokiaľ ide o stavebné sporenie, a či stavebné sporenie je dobrým doplnkovým zdrojom bytovej výstavby, ale mali by sme tento návrh zákona vidieť v kontexte ďalších návrhov zákonov, ktoré prídu po tomto návrhu. O chvíľku budeme hovoriť o návrhu zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Budeme hovoriť o návrhu zákona o správnych poplatkoch, o návrhu zákona o súdnych poplatkoch. Otvorme si dôvodové správy a pozrime sa, čo je dôvodom predkladania týchto návrhov zákonov. Takže povedzme si pravdu, ak sa teraz bavíme o stavebnom sporení, nebavíme sa o ničom inom iba o získavaní peňazí do štátneho rozpočtu, teda do príjmovej časti štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Všetky ďalšie zákony, ako som uviedol, či to je zákon o správnych poplatkoch, ráta so 400-miliónovou úsporou alebo teda 400-miliónovým navŕšením príjmov do štátneho rozpočtu. Zákon o súdnych poplatkoch, a o tom budeme ešte veľmi intenzívne, dúfam, tu v parlamente hovoriť, ráta so 600-miliónovým príjmom do štátneho rozpočtu.

    Takže takisto aj ja teraz vnímam predložený návrh zákona a nijako inak. Zbytočne sa budeme skrývať za rôzne diskusie o tom, či je efektívne alebo neefektívne znížiť štátnu prémiu. Buďme trošku úprimní k sebe, priznajme si to, povedzme, je to systematická cesta napĺňania príjmovej časti štátneho rozpočtu. A bolo by to veľmi úprimné, keby sme to takto povedali. Myslím si, že by aj opozícia pochopila takto návrh zákona a nehrala by túto hru, ktorá nie je veľmi úprimná.

    Chcem povedať, že je to trošku zvláštne, ak takýmto spôsobom máme napĺňať príjmovú časť štátneho rozpočtu, ak si uvedomíme, že už prebehla podľa vlády lukratívna privatizácia Slovenských telekomunikácií, podľa vlády lukratívna privatizácia Československej obchodnej banky.

    Zákon, ako ho predkladá ministerstvo financií, treba vidieť aj v kontexte vládneho programu, ktorý hovorí o dokončení v priemere asi 12 tisíc bytov ročne. Ja naozaj chcem oceniť veľmi vecný prístup pána poslanca Kužmu z vládnej koalície, ktorý jasne naznačil, že to nie je vláda, ktorá stavia byty. Tu sa nestavajú žiadne štátne nájomné byty. To sú všetko, vážené dámy a páni, na 90 možno 97 percent buď súkromné byty, alebo sú to rodinné domčeky. Môže sa vyskytnúť nejaký prípad výstavby sociálnych bytov, ktorý je financovaný z rozpočtu miest a obcí. Takže nehovorme, že vo vládnom programe je tu nejaký záväzok dokončiť 12 tisíc bytov. Môžeme povedať, že vláda sa pokúsi vytvoriť podmienky na to, aby súkromné osoby mohli vystavať 12 tisíc bytov v priebehu roku 2000.

    Ak sa aj pozrieme do návrhu štátneho rozpočtu, ako je predložený ministerstvom financií, zistíme, že aj budúci rok bude veľmi kritický, pokiaľ ide o bytovú výstavbu. Dúfam, že som našiel všetko, čo je v návrhu štátneho rozpočtu napísané, ale našiel som tam 2 470 miliónov korún bežný transfer, avšak má ísť o výstavbu bytov pre vojakov, policajtov, železničnú políciu, železničné vojsko, daňové úrady, colné úrady. Ďalej tam je pravidelný príspevok do Štátneho fondu rozvoja bývania, to sú reálne peniaze, ktoré prichádzajú na podporu výstavby bytov, to je 2,7 miliardy korún. Potom je tam štátna prémia niečo vyše 2 miliardy a potom je tam asi niečo viac ako 100 miliónov korún na bonifikáciu úrokovej miery pri hypotekárnych úveroch. Takže zdá sa, že ani budúci rok nebudeme môcť hovoriť o žiadnej výstavbe typických štátnych nájomných bytov, opäť to budú len akési mechanizmy, o ktoré sa budú môcť oprieť tí, ktorí na to bezprostredne majú.

    Pán poslanec Kužma veľmi správne odhadol aj právny problém, ktorý vznikne v súvislosti s týmto návrhom zákona. Predstavme si, že dnes je tu niekoľko tisíc stavebných sporiteľov, ktorí majú uzatvorené konkrétne zmluvy. A my zákonom vstúpime do typického zmluvného vzťahu medzi stavebnou sporiteľnou a konkrétnym stavebníkom. Viem si predstaviť ako právnik, že všetky tieto zmluvy môžu byť predmetom súdneho konania a jednoducho sa môže niekto domáhať cestou súdu o náhradu akejsi škody, ak to môžem takto povedať, z titulu, že v polčase boli zmenené pravidlá hry.

    Myslím si, že návrh zákona neprejde, pretože, ak počítam hlasy a zistím, od koho prišiel návrh na stiahnutie návrhu zákona, zdá sa, že asi tu nebude podpora, ale ak by len predsa bola podpora v Národnej rade, aby tento zákon išiel ďalej, prosím vás, spracujme v druhom a treťom čítaní pozmeňujúci návrh, nejaké prechodné ustanovenie, ktoré povie, že toto sa nemôže vzťahovať na sporiteľov, ktorí uzatvorili zmluvy o stavebnom sporení do nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Iné riešenie jednoducho neprichádza do úvahy.

    Chcem ďalej povedať, že stavebné sporenie aj naďalej zostáva len doplnkovým zdrojom alebo doplnkovou formou bytovej výstavby. Myslím si, že mám právo vystupovať k bytovej výstavbe preto, lebo bol som pomerne veľký kritik vlády pána Mečiara, pokiaľ išlo o bytovú výstavbu, preto si dovolím niekoľko poznámok k tomu, ako to vidíme teraz v roku 2000.

    V štátnom rozpočte je veta, ja som si ju teraz presne opísal, myslím v návrhu zákona o štátnom rozpočte, že v snahe splniť programové vyhlásenie vlády v bytovej politike je potrebný postupný presun ťažiska vládnej podpory bytovej výstavby na hypotekárne úvery. Tak beriem to za jeden veľký žart, ak takáto veta je napísaná v návrhu zákona o štátnom rozpočte, pretože nielenže oslabujeme stavebné sporenie, čo je dnes už úplne jasné a jediným cieľom je získanie finančných prostriedkov do príjmovej časti štátneho rozpočtu, ale pokiaľ sa pozrieme na hypotekárne úverovanie, ja budem teda presný, pán poslanec Mesiarik, vy ste naznačili, že ste navštívili Všeobecnú úverovú banku a zaujímali ste sa o počty hypotekárnych úverov, ktoré boli poskytnuté. Možno som bol o dve hodiny po vás vo Všeobecnej úverovej banke. Ja som si zobral aktuálne čísla, ktoré hovoria, že za september 1999 až september 2000 bolo poskytnutých necelých 1 460 hypotekárnych úverov, čo je absolútne nič. Ak toto má byť tá hlavná forma podpory bytovej výstavby, tak jednoducho sa klameme sami nehovoriac o tom, že pri poklese štátnej bonifikácie zo 6 na 5 percent sa toto ešte zhoršuje. A to ešte chcem pripomenúť, že sme pomohli bankám, pomohli sme bankám v roku 1996, keď sme prijali v tejto Národnej rade novelizáciu zákona o bankách a umožnili sme im, aby na hypotekárne úvery poskytovali alebo používali aj iné zdroje ako zdroje získané z predaja hypotekárnych záložných listov. Možno budem konkrétnejší, pretože mnohí tu hovoria o rôznych sociálnych skupinách osôb, ktoré si nemôžu dovoliť hypotekárny úver a podobne.

    Vážené dámy a páni, moja manželka je docentka na právnickej fakulte a má konkrétny príjem, ktorý je niečo vyšší ako 10 tisíc korún. Keby som aj ja bol docentom na právnickej fakulte popri nej, tak by sme si jednoducho nemohli dovoliť, povedzme vysokoškolsky vzdelaní ľudia, docenti na právnickej fakulte, zobrať hypotekárny úver, nemohli. Ak by to bol úver vo výške milión korún, jednoducho nemali by sme šancu zvládnuť splácať desať tisíc korún mesačne ako splátku na takýto úver. Takže nehrajme sa a prosím, ja odporúčam vláde, aby vypustila z návrhu zákona o štátnom rozpočte túto vetu, ktorá hovorí, že je potrebný postupný presun ťažiska vládnej podpory bytovej výstavby na hypotekárne úverovanie. Je to nereálne, je to neakceptovateľné a jednoducho sa neustále klameme.

    Niektorí poslanci a niektoré panie poslankyne pripomínali aj negatívne dôsledky toho, že sa neplní bytový program. Mne je ľúto, ja keď si spomínam na moje opozičné pôsobenie, tak sme jednoducho neustále útočili na vládu pána Mečiara kvôli tomu, ako neplní bytový program neustále. Dokonca sme ich raz pristihli pri tom, ako si znížili vo svojom vládnom programe počet bytov, ktoré bolo treba postaviť v určitom časovom období. A zrazu teraz sa tvárime po dvoch rokoch vládnej koalície, ktorá tu je, že všetko je v absolútnom poriadku. Ale veď si teda už povedzme objektívne pravdu, že tá bytová výstavba za vlády pána Mečiara, ktorú sme tak kritizovali, bola stokrát lepšia, bola efektívnejšia a bola dynamickejšia, ako je za vlády tu, a to nehovorím preto, to nehovorím preto, že chcem teraz poslancom vládnej koalície urobiť zle, jednoducho taká je objektívna pravda. Ja si ju rád priznám, pretože bol som jednoducho veľkým kritikom vlády pána Mečiara, pokiaľ ide o bytovú výstavbu.

    Áno, je pravda, myslím si, že to povedala pani poslankyňa Tóthová alebo ešte aj ďalší, že nám odchádzajú mladí ľudia z tejto krajiny. Ja budem veľmi presný. Navštívil som Hotelovú akadémiu v Kežmarku, vážené dámy a páni, 95 percent študentov Hotelovej akadémie v Kežmarku končí v reštauráciách, v hoteloch a v rôznych zariadeniach v Rakúsku, Švajčiarsku, Francúzku a neviem kde. 30 percent absolventov Ekonomickej univerzity v Bratislave má umiestenky do Kanady a Spojených štátov amerických. Jedným z dôvodov je aj to, že tu neexistuje reálna možnosť získať bývanie, či už je to forma nájomného bývania alebo forma bývania v súkromnom vlastníctve.

    Na záver chcem povedať, že sme urobili niekoľko, zdá sa, systémových chýb. Prvá systémová chyba bola, že sme v roku 1993 prijali zákon o odpredaji bytov do osobného vlastníctva. My sme dramaticky znížili podiel nájomných bytov v celkovom fonde bytov. Dnes to možno je 15 - 20 percent. Bolo by zdravé, keby to bolo okolo 40 alebo 45 percent. Ako môžeme začať budovať nájomný bytový fond? No určite nie tak, nie tak, že štát teraz príde s nejakými prostriedkami a bude stavať byty. Na to jednoducho určite nemáme. Tak si teraz skúsme zadefinovať, kedy bude mať súkromný investor záujem stavať súkromný nájomný byt. Sú na to tri podmienky. Prvá podmienka je, že čas odpisovania týchto nehnuteľností bude podstatne kratšia, že nebude 40 rokov, ako je teraz, ale povedzme, že bude 20 alebo 25 rokov. Druhá podmienka, zmena právnej úpravy v Občianskom zákonníku. Ak nájomca neplatí nájom zo subjektívnych dôvodov, tak predsa nemôže mať vlastník takéhoto bytu ešte nejaké povinnosti voči takémuto nájomcovi sa oňho postarať. Jednoducho prísna zmena právnej úpravy vo vzťahu k vlastníkom bytov. No a tretia podmienka, samozrejme, je, že nájomné musí mať ekonomický charakter a musí zohľadňovať aj primeranú mieru zisku pre toho, kto bude investovať. Ak nebudú tieto tri podmienky splnené, nikto nebude mať záujem investovať do výstavby nájomných bytov, a ak aj mestá budujú nájomné byty, napríklad pán primátor Zvolena hovorí, že stavajú asi 100 sociálnych nájomných bytov, je to predovšetkým na ťarchu a stratu rozpočtu mesta, ale nie je to pre nich nejaká zisková alebo zárobková záležitosť.

    Rovnako by som chcel upozorniť vládu na veci, o ktorých možno ani nevie. My dnes hovoríme, že mestá a obce by mali vytvárať primerané podmienky na výstavbu bytov. Tak sa spýtajte starostu, čo musí urobiť, keď chce vytvoriť nejaký pozemok. No predovšetkým musí zaplatiť odvody do fondu za odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu v extraviláne, lenže už, žiaľ, v obciach už nie sú nejaké veľké možnosti na výstavbu kompletných bytov.

    Vážené dámy a páni, toto som chcel povedať. Myslím si, že návrh, ktorý predniesol pán poslanec Mesiarik, má svoje hlboké ratio. Nerobme a neprijímajme zákony len preto, lebo máme deravú príjmovú časť štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. O nič iné v tomto prípade nejde, len o naháňanie peňazí a budeme to musieť povedať aj v súvislosti so zákonom o správnych poplatkoch, aj v súvislosti so zákonom o súdnych poplatkoch, aj v súvislosti s ďalšími a ďalšími návrhmi. Takže ja podporujem to, čo povedal pán poslanec Mesiarik, a prosím, ak neprejde jeho návrh a bude sa ďalej rokovať, spracujme v druhom a treťom čítaní prechodné ustanovenia, ktoré ochránia súčasných stavebných sporiteľov, aby sa nemenili pravidlá v polčase.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Fica sa hlásia ôsmi páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Oberhauser.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Fico veľmi otvorene nazval veci pravým menom, by sa dalo povedať, a dokonca by som povedal, že tá príprava štátneho rozpočtu už nastala v tom treťom bode, kde, žiaľ, pán predsedajúci mi nedal slovo. Totiž už v tom treťom bode, kde sme žiadali Najvyšší kontrolný úrad, aby sa vyjadril k návrhu štátneho rozpočtu, treba povedať, že by mal veľmi vážne Najvyšší kontrolný úrad prehodnotiť, ako vláda v návrhu postupuje v otázke oddlženia bánk, kde na konto štátnych financií sa vytvára dlh 106 miliárd korún, čo je mimoriadne vážna vec, a preto je smutné, že pani ministerka potom týmito ďalšími zákonmi, ktoré predkladá ako návrhy noviel, chce naškrabať tie peniaze, ktoré tak veľkoryso venovala bankám pri oddlžení, a toto všetko majú zaplatiť občania Slovenskej republiky. Takže hoci nervózne zareagovanie pána Benkovského, myslím si, že pán Fico mu povedal jasne slová o protiľudovej politike takéhoto charakteru, lebo ak sa bude brať ľuďom, ktorí chcú dať svoje peniaze na to, a štát by mal prispieť aspoň malou bonifikáciou, aby mohli rozprúdiť bytovú výstavbu, tak tým pádom nielen tým chudákom berieme akú-takú nádej dočkať sa svojho vlastného bývania, ale na druhej strane aj ubližujeme slovenskej ekonomike, lebo nebude tvoriť zdroje, ktoré by mohlo práve rozvinutie stavebníctva priniesť pre naplnenie štátneho rozpočtu a v tom je ten paradox terajších vládnych návrhov.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som podporil slová pána kolegu Fica. S tým, čo povedal, môžeme len súhlasiť a chcel by som ho doplniť v jednej veci. Samozrejme, že za vlády Mečiara sa v roku 1998 rozbehlo asi 16 800 bytov. Dnes tomu asi tak nebude, a ak teda vláda očakáva akceleráciu výstavby bytov, tak to za týchto predpokladov prípravy, projektovej prípravy a celkovej prípravy bytovej výstavby nie je možné.

    Ale vráťme sa trošku pár slovami k stavebnému sporeniu. Stavebné sporenie a úvery umožňujú účasť všetkých vrstiev občanov vrátane sociálno a príjmovo najslabších vrstiev na vytváranie si podmienok na lepšie bývanie. Dlhodobý cyklus sporenia spojený so štátnou podporou vo forme štátnej prémie vytvára možnosť aj pri malých objemoch ročného sporenia dosiahnuť v horizonte šesť a viac rokov dostatok finančných zdrojov na riešenie bytovej otázky podľa možností sporiteľa. Štát so stavebnými sporiteľňami pomáha občanovi, sporiteľovi nadobudnúť hodnotené zdroje v prípade potreby občana, jeho záujmu a možnosti získať navyše úver s garantovanou úrokovou sadzbou 6 percent. Treba zdôrazniť, že občania nie sú schopní sporiť väčší objem vlastných finančných zdrojov, a preto príslušné zníženie percentuálneho podielu štátnej prémie bude mať za následok pokles celkovej kumulácie zdrojov vrátane štátnej prémie na účet týchto sporiteľov, nakoľko im štátna podpora klesne o 12,5 percenta, čo môže v konečnom dôsledku spôsobiť neschopnosť využiť kumulované zdroje v reálnom čase na plánovaný stavebný zámer. Snaha Ministerstva financií Slovenskej republiky zvýšiť podporu hypotekárov bankovníctvu cestou dotácií vo výške 5 alebo 6 percent práve na úkor štátnej prémie v stavebnom sporení je v príkrom rozpore s proklamáciou vlády o zámeroch znížiť výdavky štátneho rozpočtu.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Je prirodzené, že v súvislosti s touto takpovediac malou novelou nemôžeme vyriešiť všetky problémy v bytovej výstavbe, ale ešte raz zdôrazňujem, dámy a páni, akékoľvek nesprávne rozhodnutie v tomto smere môže naozaj vyvolať ešte vážnejšie problémy v oblasti napríklad zamestnanosti, ako je to v tomto období.

    Dámy a páni, okrem toho, čo som hovoril, že 1 miliarda investovaná do bytovej výstavby cez priame, nepriame dane a iné ekonomické nástroje by sa mala 5,4 miliardy vrátiť, tak 1 miliarda investovaná v stavebníctve naakumuluje približne 30 tisíc pracovných miest. Takže aj takýmto riešením alebo pozitívnym riešením bytovej výstavby vytvárame podmienky jednak pre mladé rodiny, aby mali reálnu šancu, mali by sme vytvárať podmienky, aby mali reálnu šancu získať byty a súčasne ešte raz opakujem, je priama úmera 1 miliarda, v bytovej výstavbe je 30 tisíc pracovných príležitostí.

    Z toho pohľadu súčasne existujúci stav nie je možné hodnotiť pozitívne, nemáme ešte štatistické výsledky a ani nemôžeme mať za rok 2000, ale v roku 1999 bol pokles stavebnej výroby viac ako 26-percentný. Ak by sme si to opäť prerátali na mieru nezamestnanosti, tak tie čísla vyjdú veľmi negatívne. Takže práve v tejto oblasti všetko so všetkým súvisí a podľa toho treba aj prijať primerané rozhodnutia.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja súhlasím s pánom poslancom Ficom, že vláda si strieľa z Národnej rady predkladaním niektorých návrhov zákonov. Dalo by sa takmer povedať, že veľkej väčšiny. Skutočne sa vrátim k predchádzajúcej mojej faktickej poznámke a znovu len podčiarknem to, čo povedal aj pán poslanec Fico: Pokiaľ sa nezmení legislatíva, nie je možné stavať nájomné byty na Slovensku. Môžem potvrdiť zo svojej skúsenosti ako primátor, že máme nejedno rozhodnutie súdu o vyprataní bytu pre neplatiča, ibaže pod podmienkou prideliť náhradný byť. Tak to je čo? A v podstate, keď mu dám náhradný byt, tak ten bude ešte drahší než tie, ktoré predávame teraz zo zákona, pretože nejeden byt predávame za 6 tisíc korún. Ale ja by som sa ešte rád opýtal, či si SDĽ predstavuje bytovú politiku tak, ako je to v prípade pána podpredsedu Ondruša, ktorý dostal pridelený byt za 2 milióny korún. Ak má SDĽ ešte jeden takýto byt, rád sa prihlásim.

    Ďakujem.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    ja som rád, že je pomerne dobrá diskusia k tejto novele zákona, pretože bytová výstavba a súvisiace zákony určite nie sú jednoduché, veď sa dotýkajú podstaty fungovania tohto štátu, dotýkajú sa rodiny. Ak rodina má existovať a Slovensko má prestať vymierať, čo už začalo, musí rodina bývať. Ja beriem každý piatok z Bratislavy stopárov smerom na stredné Slovensko a musím povedať, že tí mladí ľudia majú už iba dva ciele, jeden cieľ je rýchlo doštudovať a druhý cieľ je zmiznúť do zahraničia pracovať, ale nie už s cieľom vrátiť sa späť. Títo mladí ľudia dnes nepoznajú a nemajú možnosti hovoriť o vyriešení svojej bytovej otázky napriek tomu, že vláda sa zaviazala k čomusi. Nemôžem súhlasiť, že byty stavajú občania, vláda musí k tomu pripravovať určitú legislatívu, a nie v tej forme, o akej hovoríme dnes. A takisto teda, ak hovoríme o tom, že mladý človek by mal si možnosť kúpiť byt, musí asi aj pracovať, ale my sme začali alebo súčasná vládna koalícia začala likvidovať výstavbu diaľnic aj preto, že povedala, že prenesieme stavbárske kapacity na výstavbu bytov. Prosím vás pekne, s buldozérmi a s finišermi chceme stavať byty? To asi celkom pravda nie je a potom sa vôbec nečudujem, že nemáme šancu sa vyjadriť k programovému vyhláseniu vlády, kde by sme mohli niektoré tieto skutočnosti komentovať.

    Viete, otázka výstavby bytov a vôbec hypotekárnych úverov súvisí aj s reálnou mzdou, ktorá v tomto štáte neustále klesá. Zoberme si otázku inflačných tlakov, zoberme si otázku devalvácie, ktorá na Slovensku je, a vôbec zoberme si tých 300 tisíc nezamestnaných mladých ľudí, ktorí sú vo veku do 29 rokov. Ako sa títo ľudia dostanú k bytovej výstavbe? Takže ja osobne som rád, že na túto tému debatujeme, len keby sme, prosím, prijímali trochu konkrétnejšie závery.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Minulé parlamenty vytvorili jeden precedens, odsúhlasili byty do osobného vlastníctva za 10 tisíc korún a nevytvorili mechanizmus, ktorý by zabránil tomu, aby ich tí istí ľudia, ktorí ich na druhý deň predali, zarobili na nich 500 tisíc korún. Keby boli vtedy dostávali mestá tie peniaze, čo dostali tí občania, čo ich predali, tak vám garantujem jedno, že mesto Zvolen by nemalo problémy s pokrytím bývania pre všetkých, ktorí tie žiadosti majú. To bola jedna veľká chyba, ale zrejme tu tiež boli vtedy kamery v parlamente a asi tu vládol populizmus.

    Druhá vec. Mesto Zvolen stavia nájomné byty. Áno, možno postavíme vo Zvolene 5 alebo 6 percent nájomných bytov v rámci Slovenska, a to je ten nástroj pomôcť tým najslabším stavať nájomné byty. Ale my sme si to prepočítali a garantujem vám, že tie byty sú návratné, treba si to prepočítať. Dnes sú nástroje dnes, aby aj nájomné byty boli návratné.

    Ďakujem.

  • S prijatím zákonov, o ktorých hovoril poslanec Fico, možno súhlasiť a od deväťdesiatych rokov stavbárska verejnosť čaká, kedy tieto zákony budú prijaté. Kým my nezadefinujeme, čo je sociálne bývanie, kým nepovieme, že je občan zodpovedný za svoje bývanie a mesto a štát mu môže len pomôcť, nemôžeme vôbec pristúpiť k riešeniu bytovej otázky. Čo chcem ale povedať, nemôžem súhlasiť s tým, že za obdobia HZDS to fungovalo ináč a lepšie. Potom sa musíme vrátiť do socializmu, potom musíme vojsť do päťročníc, keď sme stavali 100 tisíc bytov za päťročnicu, a tak zistíme, že všetci sme doplácali na výstavbu štátnych bytov a ani vtedajší štát to nedokázal ekonomicky zvládnuť a z pomerov štátnych bytov k družstevným, kde bol pomer 80:20 v šesťdesiatych rokoch, v sedemdesiatych rokoch sa to vyrovnávalo a v osemdesiatych rokoch už sa dvakrát viacej stavali družstevné byty ako štátne.

    Takže ja si myslím, že viacej peňazí zrejme asi nenalejeme do bytovej výstavby, lebo tá ekonomika funguje tak, ako funguje, ale budeme musieť hlavne v Národnej rade pomôcť si legislatívnymi zákonmi a uvoľniť trh s bytmi, lebo veľmi veľa aj voľných bytov, hlavne na severovýchode Slovenska, neslúži na obytné účely a doteraz vlastne len zvyšuje štatistické počty, ktoré vykazujeme v počte bytov na jedného obyvateľa.

    Ďakujem.

  • Takisto súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Fico, pretože predkladaný návrh zákona o stavebnom sporení je podľa mňa len kamufláš, ktorá nevystihuje ani nevychádza z reálnej situácie. Reálna situácia je taká, že jednoducho kúpna sila klesá a prísť teraz s návrhom zákona o stavebnom sporení, tak ako sme ho dostali, je skutočne len hranie sa na to, že sa tu niečo robí v oblasti bytovej výstavby, a pritom sa nerobí nič, práve naopak. My si myslíme, že štátna prémia by nemala byť 6 tisíc, ale najmenej 10 tisíc korún, pretože jedine tak sa zvýši motivácia. Toto by sme radi navrhli aj v druhom čítaní. Je žalostné, že ministerka za Stranu demokratickej ľavice robí protiľavicovú politiku a ešte aj poznačenú neodbornosťou, pretože mne sa zdá, že tento návrh môžeme prirovnať k vrecu piesku, ktorý pani ministerka najlepšia na svete nasype do súkolia slovenskej ekonomiky a už teraz toto škrípe, ale vy robíte kroky jeden za druhým, aby ste ho úplne zastavili.

    Myslím si, že keď sa vyťahujú na naplnenie rozpočtu posledné drobné z vreciek daňových poplatníkov, máte takisto ľavičiari ďalšieho skvelého ministra v rezorte obrany. Ak sa hovorí, že sa ušetria 2 miliardy, nech sa pán Kanis podelí, a nie z tých 6 miliárd na to, aby sme sa vyzbrojovali do NATO, dá napríklad 3 miliardy a vtedy podľa odhadov by bolo možné dať štátnu prémiu 10 tisíc korún a potom by ste ľavičiari nemuseli o ľavicovej politike len hovoriť, ale možno by ste s pomocou parlamentu ju aj konečne trošku vykonávali a uvádzali do praxe. Ako primátorka môžem povedať, že možno niekde sa, pán kolega Maňka, ja vám to úprimne želám, byty stavajú, ale to musí byť primátor zrejme za túto koalíciu, pretože ostatní si môžu nohy zodrať a také podmienky nemajú, práve naopak.

  • Na faktické poznámky chce reagovať pán poslanec Maxon.

  • Pán predsedajúci, ale porušíme rokovací poriadok.

  • Prepáčte, pán poslanec, ja som si myslel, že vy ste vystupovali v rozprave.

    Nech sa páči.

  • Korektne len jednu vetu. Pán poslanec Maňka, hádam ste nechceli zaviesť inštitút, aby sme byty do osobného vlastníctva občanom Slovenskej republike predávali za trhové ceny. Tak to skutočne už potom by som nepochopil vašu bytovú filozofiu.

  • Posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Hofbauer.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pani ministerka,

    dámy a páni,

    domnievam sa, že rozprava, ktorá prebieha, je zaujímavá hlavne dvoma momentmi. Prvým, že predkladateľom a súčasne aj spravodajcom sú predstavitelia strany, ktorá má vo svojom vienku názov, že ide o ľavicovú stranu a ľavicový subjekt, teda by sa predpokladalo, že sociálne cítiaci. Druhou zaujímavosťou je to, že sa tento návrh zákona, táto novela zákona vydáva ako zlepšenie podmienok bytovej výstavby.

    Dámy a páni, myslím si, že keby tu pani ministerka predstúpila a otvorene korektne povedala, že tento návrh sa predkladá preto, lebo sú problémy so zostavením štátneho rozpočtu, lebo štátna kasa nemá kryté príjmy a treba získať niekde finančné zdroje, tak by to bolo voči poslancom, ale predovšetkým aj voči občanom korektné. Ale skrývať tieto faktické ciele za frázy o ozdravení finančného sektora, o pozitívnom riešení bytovej situácie, o pozitívnom riešení dokonca bytovej potreby pre pracovníkov, ktorí majú do činenia s bytovou výstavbou, o ozdravovaní formou hypotékového bankovníctva, tak si myslím, že to je skutočne zavádzanie obyvateľov, zavádzanie poslaneckej snemovne a nepovažujem to ani za šťastné, ani za korektné.

    Dámy a páni, to, čo sa získa touto novelou, ako uvádza pani ministerka, vraj je 900-miliónová čiastka a súčasne sme sa dopočuli, že tieto finančné prostriedky nebudú presunuté do iných finančných zdrojov na inú spotrebu, ale v prospech riešenia bytovej politiky štátu. Tak potom moja otázka znie: Načo sa to robí, keď tie isté finančné prostriedky majú ostať v tom istom vreci, len sa majú presmerovať ich toky. Ak by sme boli veľmi naivní ľudia, tak by sme verili týmto tvrdeniam, že tieto finančné prostriedky nebudú presunuté inde. Celý tento krok a táto operácia sa robí práve preto, aby presunuté inde boli, pretože nebolo by to ani prvé, ani, žiaľ, posledné presunutie v rámci tejto vlády.

    Dopočuli sme sa, že touto novelou sa zjednodušia vzťahy medzi stavebnými sporiteľňami a staviteľmi. No tak to je skutočne pozoruhodné tvrdenie, a to tým skôr, že celá problematika získania tak prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ako aj zo stavebného sporenia je spojená s úžasnou byrokraciou a s ohromným papierovaním. Tvrdiť, že sa niečo zjednoduší a zľahčí, to je hypotéza, ktorá nie je založená na reálnych faktoch.

    Dámy a páni, domnievam sa, že je veľká škoda, že táto celá problematika sa nenachádza tam, kde podľa môjho názoru z vecnej aj odbornej stránky by sa mala nachádzať, a to práve vo sfére rezortu, ktorý je zodpovedný za bytovú politiku, a to je rezort výstavby a stavebníctva regionálneho rozvoja. Preto ma nesmierne mrzí, že tu nesedí príslušný minister, ktorý vlastne za túto sféru je priamo zodpovedný. Nie je celkom zrozumiteľné, prečo sa tu nenachádza a prečo sám nevyjadrí svoje stanovisko k tejto problematike, pretože vlastne iný rezort mu zasahuje do čohosi, za čo budú občania kritizovať, dohovárať a nadávať jeho rezortu a jeho osobe.

    Od samého začiatku som vyjadroval pochybnosti, či táto deľba kompetencií za bytovú výstavbu je správna, a to počnúc rokom 1992, keď som bol vymenovaný za ministra dopravy, spojov a verejných prác, a teda v rámci verejných prác som bol kompetentný a zodpovedný aj za bytovú výstavbu, a to ešte tým skôr, že do tohto rezortu sa včlenilo následne aj ministerstvo výstavby a stavebníctva. Vyjadroval som obavy už v tom čase, že finančníci sa budú vyjadrovať k problematike z hľadiska finančnej, ale nie z hľadiska vecnej a technickej, pretože toto je vec predovšetkým vecná a technická.

    Dnes sa pohrávame s tým, či 5 percent je veľa alebo málo, čo to ohrozí alebo neohrozí, či to zníži, či to bude mať dosah na bytovú výstavbu alebo nebude mať dosah na bytovú výstavbu a počúvame optimistické prognózy od kruhov blízkych rezortu financií, že to nebude mať negatívny dosah na bytovú výstavbu a nebude to znamenať zníženie bytovej výstavby. Toto skutočne môžu tvrdiť len ľudia, ktorí nemajú potuchy o investičnom procese, o investičnej výstavbe a o cenách, ktoré sa realizujú v tejto sfére. Veď si porovnajme, akým spôsobom sa vyvíja cenotvorba v oblasti inžinierskych stavieb, v oblasti pozemného staviteľstva a menovite bytovej výstavby. Ani v jedinom substráte, ani v jedinom stavebnom prvku nejde cena smerom nadol, ale výlučne cena ide len smerom nahor, a to veľmi výrazne. Pozrime sa ceny okien, dverí, inštalácií, vaní, toaliet, umývadiel proste každého stavebného detailu, ktorý sa do domu zabudováva, nehovoriac o cene za zemné práce, za pozemky a za inžinierske siete, ktoré ktosi musí vybudovať.

    Takýto zásah, ktorý sa tu predkladá, bol by odôvodniteľný, ak by bol vyvážený rekompenzáciou v čomsi inom. Veľa razy sme si tu vypočuli, že tou rekompenzáciou v prospech stavebníka má byť hypotekárne bankovníctvo, a teda stavebné hypotéky.

    V zahraničí vo vyspelej Európe, kam sa táto vláda tak náhlivo ponáhľa, hypotéky sú založené na absolútne inom princípe. Na princípe toho, že hypotéka sa udeľuje pre stavbu, ktorá sa buduje, a nie pre stavbu, ktorú ktosi musí mať vybudovanú, a až potom následne to, čo má, založí ako hypotéku, záruku v banke, aby mohol dostať úver na to, čo ešte nemá vybudované a čo sa stavať začína. Kto toto argumentuje ináč a kto zdôvodňuje hypotekárne bankovníctvo takým spôsobom, ako je to u nás, tak nepozná, ako to funguje v Nemecku, ako to chodí vo Francúzsku alebo Švajčiarsku. Tam sa predsa hypotéka poskytuje na budovu, na byt, na objekt, na dom, ktorý sa iba ide stavať. Čiže hypotéka je poskytnutá vlastne vopred, a to, že sa to nestratí, že banka neskrachuje a nepríde o to, to je záruka toho, že dom sa buduje, dom si predsa nikto nezoberie na chrbát a neutečie s ním, nemôže ho ani predať, ani dať do zálohy, ani nijakým iným spôsobom zošmeliť alebo zošvindľovať.

    Ak takýto spôsob a takáto metóda by bola obsiahnutá v tejto novele zákona, tak by sa dalo uvažovať o pohybe prémie za stavebné sporenie z 30 % na 25 %, ale opäť s tým, že sú tu uzavreté stovky a tisícky zmlúv, ktoré sú záväzne platné pre obidve zúčastnené strany. V týchto zmluvách je klauzula, že jedna strana môže ľubovoľne kývať a hýbať s pravidlami obsiahnutými v tejto zmluve? No, to silne pochybujem. Takže ak sa siaha takýmto spôsobom do financovania bytovej výstavby, tak vari len smerom dopredu. Ale dozadu? Silne pochybujem.

    Dámy a páni, veľmi veľa sa tu hovorí o nájomných domoch a o tom, akým spôsobom je možné riešiť bytovú problematiku formami nájomných domov vrátane toho, že sa nemali predávať jestvujúce byty do osobného vlastníctva, ale mali sa nechať vo vlastníctve takrečeno všeľudovom. Nuž tak predajom jestvujúceho bytového fondu do osobného vlastníctva predávali obce a mestá. Nie štát predával, ale obce a mestá, pán poslanec Maňka, takže obce a mestá sa takto zbavili ťaživého problému dezolátneho stavu bytového fondu, ktorý bol postavený z mizernej materiálovej základne päťdesiatych, šesťdesiatych, sedemdesiatych rokov, ktorý bol zle udržiavaný, takže obyvatelia vlastne prebrali na seba nie klady, ale prebrali na seba obrovské bremeno nedostatkov, ktoré sú obsiahnuté v stavebnom fonde, v bytoch, ktoré si boli ochotní odkúpiť. A na toto práve slúži stavebné sporenie, na zhodnotenie. Na zhodnotenie bytového fondu, pretože znehodnotený bytový fond je bytový fond úplne na nič.

    Nuž a nájomné byty. Nechcem to zbytočne rozvádzať, ale odznelo to veľmi vecne, kedy majú šance. V prvom rade, keď bude liberalizované nájomné, keď bude zmenený Občiansky zákonník, že neplatiči môžu ísť preč, a keď cenová úroveň bude reálna, keď obce a mestá budú môcť vlastne vytvárať zakladanie inžinierskych sietí pre bytovú výstavbu. Stav, ktorý platí v súčasnosti, je vadný, že ak ktosi chce stavať bytový dom alebo rodinný dom, tak musí najprv za svoje peniaze vybudovať inžinierske siete a tie potom formou bezúplatného prevodu previesť na obec. To je absurdný nezmysel. Takto však to funguje.

    Dámy a páni, k samotnej novele zákona. Stručne povedané, nepodporím ju z dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v mojom vystúpení. Nie preto, že principiálne je neprijateľné siahať do tejto sféry. Treba do nej siahať, treba ju cizelovať a hľadať optimálne riešenie, ale materiál, ktorý je predložený, jednoducho optimálnejším riešením nie je. Práve naopak, otvára veľké množstvo nie dobrých postupov, nie dobrých riešení a neprispeje k samotnej podstate veci, a to k riešeniu bytovej situácie a k tomu, aby tí, ktorí sú odkázaní na získanie nového bytu, k novému bytu sa reálne aj dostali. Aby nevideli východisko v úniku do zahraničia s tým, že naspäť sa už nikdy nevrátia, pretože tu za žiadnych okolností dostupný reálny byt získať nemôžu.

    Takže ďakujem za pozornosť.

  • Šiesti páni poslanci sa hlásia s faktickými poznámkami. Posledný pán poslanec Cagala. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Húska.

  • Ďakujem.

    Chcem rozviesť jednak myšlienky a argumenty pána poslanca Hofbauera tým, že upozorňujem na to, že pani ministerka teraz nielen znemožňuje veľmi výrazným spôsobom hlavný investičný cieľ našich občanov, to znamená moderné bývanie a sťažuje ho práve tým, že škrtí verejnú ruku v prostriedkoch, ktoré mali podporiť tento cieľ. Teraz zberá aj úrodu svojej veľmi divnej opozičnej pozície, ktorú uplatňovala v tomto parlamente. Rád by som pripomenúť, že tu dokonca vyzývala občanov k akejsi verejnej platobnej neposlušnosti, lebo vyzývala, aby neplatili koncesionárske poplatky voči našim verejným investíciám, verejnoprávnym médiám.

    Teraz dúfam, že pani ministerka neočakáva, že ju budeme podporovať, a dokonca nemienime ani vytvoriť ďalší návrh na nejakú modernú "tácku", pomocou ktorej by sme ocenili spôsob tunelovania verejných investičných a súkromných investičných cieľov.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    chcem iba zdôrazniť slová, ktoré tu povedal pán predrečník, že stavebné sporenie, samozrejme, bolo akcelerátorom bytovej výstavby v minulom období. Isteže budúcnosť bude taká, že bude tu nejaká kombinácia týchto rôznych spôsobov sporenia. Nemôžeme totálne prejsť v tomto štádiu na systém hypotekárneho sporenia. Ja by som chcel len ukázať na niektoré nevýhody tohto sporenia, a preto treba zdôrazniť, že navrhovaná podpora hypotekárnemu úverovaniu na úkor stavebného sporenia bude mať pozitívny dosah iba na majetné vrstvy obyvateľstva. Teda formou tohto úveru odčerpajú podstatne vyššie zdroje zo štátneho rozpočtu, ako by získali cestou stavebného sporenia. Nezapoja sa do tvorby dlhodobých finančných zdrojov ako stavební sporitelia, ale len do ich využívania. Hypotekárny úver môže poberať len občan vlastniaci nehnuteľnosť. To je už majetný občan z dôvodu ručenia. Teda podpora hypotekárneho úverovania bytovej výstavby, ako vyplýva z uvedeného, neprináša sociálnym vrstvám občanov žiadny efekt. Naopak stavebné sporiteľne umožňujú využiť širokú škálu možných zábezpek na poskytnutý úver, resp. medziúver. Ručenie je možné nehnuteľnosťou, je možné bankovou zárukou alebo termínovaným vkladom, je možné ručiteľom pri výške celej sumy do 600 tisíc korún. Hypotekárne úvery vyžadujú v každom prípade ručenie nehnuteľnosťou. Táto forma nielen obmedzuje možnosť použitia úveru, a teda aj štátnej podpory hypotékam pre širšie vrstvy obyvateľstva, ale súčasne je aj veľmi diskriminačná voči jednotlivým regiónom Slovenska z dôvodu polohovej renty a z nej odvodzovanej výšky ceny nehnuteľností.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chcem tak ako pán poslanec Hofbauer aj ja uviesť, že je veľkou chybou, že pri prerokúvaní tejto novely zákona nie je prítomný pán minister výstavby, pretože, ako som už na to upozornila, pani ministerka, keď uvádzala predložený legislatívny návrh, uvádzala ho z čisto úzkeho pohľadu finančného zostavovania rozpočtu a finančných otázok.

    Viackrát sa tu spomenulo, to je druhá otázka, ku ktorej sa vyjadrím, legislatíva a legislatívne podklady na prijatie niektorých opatrení. Vážení páni poslanci, panie poslankyne, ja mám otázku: Prečo ste nechali ležať ladom pripravený návrh zákona, ktorý pripravil pán minister Mráz, ktorý hovoril o výstavbe nájomných bytov? Kompletne bol vypracovaný, ďalej tam bol rozpracovaný návrh zákona upravujúci hypotekárne pôžičky, a to tak, aby aj menej solventní, ktorí začínajú stavať byty, mohli dostať hypotekárny úver práve na ten rozostavaný byt. A ja si myslím, že toľko ste zdôrazňovali ten hypotekárny úver a nič ste v legislatíve s týmto neurobili.

  • Pán poslanec Hofbauer povedal, že mestá sa zbavili ťarchy nájomných bytov. Áno, ja sa teším spolu s tými, ktorí tie byty dostali a v nich doteraz bývajú. Teším sa s nimi, ale čo tí, ktorí kúpili ten byt za 10 tisíc a predali ho za 500 tisíc korún? Proste istým spôsobom nás oklamali, získali peniaze a tie peniaze sa mohli použiť na výstavbu nových nájomných bytov. Keď som si robil prepočet, tí, čo vo Zvolene predali takýmto spôsobom byty, keby tie peniaze malo mesto, a nie tí, čo na nich zarobili, tak nemám problém v meste, aby kompletne všetci ľudia, čo si požiadali, bývali v bytoch. Pošlem ich za vami a poviem im: Tu je ten pán, ktorý to schválil? Alebo čo mám s nimi urobiť? Stačilo urobiť opatrenie, aby tí ľudia ich ďalej nepredávali za takú násobnú cenu a aby za to boli penalizovaní, ale, bohužiaľ, zákon nám to neumožnil.

    Dnes máme viacero možností. Jedna sú nájomné byty. Nájomné byty sú, samozrejme, určené pre tých najslabších. Tí nie sú schopní, či to už bude stavebné sporenie alebo to bude Štátny fond rozvoja bývania, si zabezpečiť bývanie. Pre tých silnejších máme alternatívne zdroje, a to je Štátny fond rozvoja bývania, stavebné sporenie, ale aj hypotéka. My nemôžeme teraz niečo odvrhnúť. My tú kombináciu skutočne tu musíme mať, to je budúcnosť, pozrime sa dookola v Európe, všade to tak funguje. A tam nie sú iné zdroje, tam sú hlavne hypotekárne úvery, súhlasím, že ešte treba urobiť niektoré opatrenia, aby tie zábezpeky boli troška iné, ako sú. Ale to všetko je vec toho, aby sme rokovali, aby sme to zlepšili.

    Ďakujem.

  • Chcel by som oceniť vecný prístup pána poslanca Hofbauera, pretože v mnohom môžeme s ním súhlasiť. Samozrejme treba povedať, že táto novela zákona nie je prispením k tomu, aby sa postavilo viacero bytov, naopak sme presvedčení o tom, že najmenej, keď by sme brali rádovo, že ide o 900 miliónov korún, že sa o 900 bytov postaví menej, ale hlavným problémom je, že u nás nie je dokončená transformácia bytového fondu, nie je stabilizovaná bytová politika, nie je novela zákona, Občianskeho zákona, hlavne čo sa týka § 714, ktorý vlastne bráni tomu, aby sa utvoril voľný trh s bytmi, aby sa vytvorili podnikateľské subjekty, ktoré budú stavať nájomné byty. Čiže z nášho pohľadu tento zákon v konečnom dôsledku poškodí, poškodí malých sporiteľov, ale v konečnom dôsledku neprinesie, neprinesie taký vplyv, ako si vláda, respektíve pani ministerka myslí.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pani ministerka,

    kolegyne, kolegovia,

    pani ministerka financií predkladá, bude predkladať tretí návrh rozpočtu. A novelizujeme už skoro trinásty zákon, ktorý smeruje k tomu, že naplníme rozpočet možno len drobnými. Ja si myslím, že stačí realizovať odporúčania Medzinárodného menového fondu - investovať zdroje, ktoré sú z predaja Československej obchodnej banky alebo telekomunikácií, do rozvoja a naplníme rozpočet väčšími číslami ako takýmito drobnými novelami zákonov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hofbauer chce reagovať na faktické poznámky.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pri počúvaní faktických poznámok v niektorých prípadoch sa mi zdá, že som sa vrátil snáď o nejakých 20 rokov dozadu vekovo, čo sa týka obchodovania s bytmi. Domnievam sa, že budujeme trhovo orientovanú spoločnosť a potom si neviem celkom dobre predstaviť nekúpenie alebo zakázanie odpredaja bytov a donútenie obyvateľov, aby si kúpili ten mizerný byt, v ktorom bývajú 30 rokov, za trhovú cenu, v ktorej je premietnutá polohová renta a všetko ostatné, čo s tým súvisí. Takže týmto pohľadom sa neuberajme, tvárili by sme sa, že oči máme nie na čelnej strane tváre, ale na temene.

    Čo sa týka ďalších poznámok, domnievam sa, že názory, ktoré tu odznievali, sú veľmi blízke a veľmi sa v podstate približujú k tomu, že ten návrh optimálny nie je, len potom nie je mi zrozumiteľné stanovisko pána predkladateľa a pána poslanca Benkovského, ktorý pri svojom vystúpení sa vyjadrili takým spôsobom - aj našim, aj vašim, aj pokritizovať, aj schváliť, aj babka, aj dedko. Chápem, že vaša lojalita v tomto smere vás zaväzuje k istému postoju, ale domnievam sa, že váš poslanecký mandát by vám mal dať aj mandát na vyjadrenie vášho odborného poslaneckého stanoviska, pretože od toho závisí veľa pri ďalšom rozhodovaní, ďalšom konaní aj s týmto materiálom, ktorý tu máme na prerokúvanie.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chcem sa opýtať pani ministerky, predkladateľky tohto návrhu zákona, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Máte slovo, pani ministerka.

  • Ďakujem.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som aspoň čiastočne reagovala na rozpravu, ktorá odznela k návrhu zákona, a zároveň by som chcela povedať, že prirodzene ja nie som odborníčka ani na investície a ani sa nebudem k tomuto vyjadrovať. Našou snahou je pozrieť sa na podporu rozvoja bývania troška inak, ako tu zaznievalo z vystúpení mnohých pánov poslancov.

    Viem, že pán poslanec Fico, ešte keď bol členom Strany demokratickej ľavice v minulom štvorročnom volebnom období, bol jedným veľmi účinných poradcom, ako napríklad nadobudnúť byt do súkromného vlastníctva využívajúc príslušnú legislatívu a vedel poradiť v konkrétnych záležitostiach. Pán poslanec Fico ale ani vtedy, ani dnes nie je schopný urobiť analýzu z národohospodárskeho hľadiska, to znamená z hľadiska vynakladania prostriedkov na podporu rozvoja bývania z hľadiska efektívnosti vynakladania týchto prostriedkov. A to je práve úloha ministerstva financií, takže zároveň aj odpovedám, prečo tento zákon patrí do kompetencie ministerstva financií, a nie do kompetencie ministerstva, ktoré má naozaj podľa kompetenčného zákona na starosti podporu rozvoja bývania. To ministerstvo však má na starosti konkrétne formy podpory rozvoja bývania, to znamená, že má dokonca na starosti aj niektoré technické otázky, ktoré nemôže zvládať ministerstvo financií.

    Dostávali sme určité lekcie, čo je a čo nie je sociálne. Takže skúsme si zodpovedať na túto otázku. Myslím si, že sociálne je to, ak skutočne budeme realizovať podporu rozvoja bývania podľa možnosti pre tie sociálne skupiny, ktoré nie sú schopné v plnom rozsahu si zabezpečiť bývanie samy. Samozrejme dnes veľmi dobre vieme, že je veľká časť spoločnosti, ktorá patrí do, bohužiaľ, nižších príjmových skupín a týmto - a treba to povedať - ani podpora rozvoja bývania cez hypotekárne úverovanie, ale ani cez stavebné sporenie jednoducho nepomôže. Sú to naozaj tie skupiny, ktoré sú odkázané v tejto chvíli viac na sociálne bývanie a čiastočne aj na nájomné bývanie. Podstatná je ale otázka, či sme prostriedky, ktoré sme vynakladali za tých ostatných 7 - 8 rokov na podporu rozvoja bývania, skutočne vynaložili čo najefektívnejšie. Skúsme si teda porovnať, aká je efektívnosť vynakladania jednej koruny alebo jedného milióna korún i z hľadiska počtu postavených bytov. Ak si postavíme túto otázku tak, tak jednotlivé formy podpory rozvoja bývania pravdaže vyzerajú inak, ako ste sa vážení poslanci mnohí tu snažili povedať.

    Treba sa pozrieť historicky, ako vyzerala podpora rozvoja bývania od začiatku deväťdesiatych rokov. Vlastne až do takmer minulého roku, ak neberiem do úvahy Štátny fond na podporu rozvoja bývania, monopol na podporu rozvoja bývania malo stavebné sporenie. Stavebné sporenie vzniklo naozaj vtedy, keď tu ešte nebol ani Štátny fond na podporu rozvoja bývania a keď o hypotekárnych úveroch sme si iba čítali v zahraničnej literatúre. Stavebné sporenie v tom čase využilo skutočne nedostatok iných foriem podpory rozvoja bývania a rozvinulo sa to pomerne do takej šírky, ktorá je neobvyklá. Neobvyklá v štátoch, s ktorými sa môžeme porovnávať. Tam minimálne je to tak, že viaceré formy rozvoja bývania majú primerane takmer rovnakú váhu, ale oveľa častejšie je to, a pokiaľ sa pozrieme na štáty európske, myslím si, štáty Európskej únie, že stavebné sporenie je iba doplnkovou formou na podporu rozvoja bývania. Primárne je skutočne iné financovanie bytovej výstavby a je to hypotekárne úverovanie. Prosím vás, neposudzujte hypotekárne úverovanie podľa toho, koľko doposiaľ poskytlo hypotekárnych úverov. Treba si uvedomiť, že bolo to len v roku 1996, keď sme novelizovali zákon o bankách, keď sa v tej časti číslo 5 vytvorila možnosť poskytovania hypotekárnych úverov. Myslím si, že bol to prvý a rozhodujúci krok dopredu. Ale je prirodzené, že tento druh podpory rozvoja bývania sa len postupne začína rozvíjať.

    Takže vaše čísla mali jednu a zásadnú chybu, nepoukazovali na to, že hypotekárne úverovanie je ešte iba v plienkach a prirodzene my musíme vytvárať podmienky na to, aby sa postupne rozvíjalo. Výhoda hypotekárneho úverovania ako každé má svoje výhody aj nevýhody. Jeho výhoda spočíva v tom, že nie je nutné, aby sme si dopredu 5, 6 rokov skladali tie peniažky, tak ako je to pri stavebnom sporení, ale je možné za určitých podmienok pristúpiť k čerpaniu hypotekárnych úverov hneď.

    Samozrejme aj to je pravda, že dnes to hypotekárne úverovanie je nastavené takým spôsobom, že zatiaľ nemôže byť poskytované veľmi širokému okruhu záujemcov. Ale vráťme sa do roku 1996, keď sa veľmi podrobne a vecne, musím povedať, vecne diskutovali jednotlivé paragrafy novely zákona o bankách, kde sme hovorili o nastavení hypotekárneho úverovania a keď vy ste vlastne boli, vážená opozícia, vtedy vo vláde a vy ste predkladali tento zákon a nastavili ste to veľmi tvrdo a nastavili ste to vtedy práve preto, že ste tvrdili, že jednoducho slovenský bankový sektor nie je schopný, aby bolo možné nastaviť úverové hypotekárne úverovanie iným spôsobom, že by to neuniesol a tak ďalej a tak ďalej. Medzitým sa však ale všeličo odohralo a skutočne prvé tri finančné inštitúcie začali poskytovať hypotekárne úvery. Samozrejme, že reálne ho poskytovali iba posledný polrok. Tak ak ste čakali, že za pol roka obslúžia viacej alebo niečo viac ako pol roka obslúžia viac ako 1 000 klientov, tak ste asi čakali niečo neprimerané. Ja sa nazdávam, že je to veľké vykročenie smerom dopredu, ale, samozrejme, na tom nemožno zastať. Ja podporujem všetky návrhy, ale ja ich nedokážem zhodnotiť, ktoré idú v tom smere, že treba zľahčiť tie podmienky na poskytovanie hypotekárnych úverov. V tomto zákone sme začali podmienky na poskytovanie úverov zo stavebných sporiteľní.

    Myslím si, že skutočne poslanecká snemovňa by sa mala zaujímať a zaoberať tým, aby bolo možné za jednoduchších podmienok, myslím si nielen teda úrokových, pretože to riešime inde, ale za tých administratívnych podmienok získavať tieto hypotekárne úvery a ja dnes viem o niektorých, asi nie o veľa prípadoch, keď je možné poskytovať hypotekárny úver nie na základe už nejakej vybudovanej stavby, lebo to by si mohol čerpať len ten, ktorý naozaj má povedzme aj iný dom, rodinný dom, ale aj, že je možné poskytovať hypotekárny úver vlastne založený tým, čo postupne staviate. Tak to je naozaj aj na Západe, tak by to aj malo byť. Takže treba vstupovať do podmienok poskytovania hypotekárnych úverov.

    Samozrejme, niektoré banky, ktoré majú licenciu, poskytujú úvery na dlhšie obdobie ako päť, čo bola dolná hranica v zákone, ale ak sa už poskytuje na 20-, 30-ročné obdobie, tak sa, samozrejme, znižujú splátky, a tým sa rozširuje okruh tých, ktorí si budú schopní zabezpečovať hypotekárne úvery. Druhou položkou alebo druhým faktorom, ktorý do toho vstupuje, je pomoc štátu. A pomoc štátu je definovaná úrokovou sadzbou. Zdá sa mi, že jednoducho nechcete niektoré veci počuť. Kritizujete a sústavne sa vraciate k tomu istému, že ľahkovážne vláda vyhodila 100 miliárd korún na sanáciu finančného sektora.

    Po prvé my sme túto situáciu zdedili a čelili sme otázke, padnú tri najdôležitejšie banky alebo nepadnú. A jednoducho otázka znela tak: A čo teda s depozitmi, ktoré v týchto finančných inštitúciách boli? Veď to boli depozitá, ktoré si tam poskladali jednoduchí ľudia, ľudia vkladatelia a boli tam, samozrejme, aj depozitá, ktoré tam dala podnikateľská sféra. A na druhej strane, veď tieto banky neprišli do tých ťažkostí úplne samy od seba. Veď predovšetkým sú to klasifikované úvery podnikov, tak ak my sme začali sanovať banky, tak sme začali sanovať aj podnikovú sféru. Ak to niekto nevie pochopiť, ja som ochotná mu to aj trikrát, štyrikrát vysvetliť, pokiaľ to pochopí, ale je podstatné, aby sme si uvedomili tú súvzťažnosť, tú previazanosť sanácie finančného sektora a finančnej sanácie podnikového sektora.

    Ale, samozrejme, predsa tie náklady, ktoré na to vynakladáme a skutočne vynakladajú ich daňoví poplatníci, treba nejakým spôsobom aj zohľadniť. Ak sa nám podarilo o 20 percentuálnych bodov znížiť úrokové sadzby, no azda sa nenazdávate, že budeme podporovať hypotekárne úverovanie alebo stavebné sporenie na takej istej úrovni, ako to bolo v roku 1996. Samozrejme, že som argumentovala vtedy, pretože vtedy úrokové sadzby vyzerali trochu inak. A pozrite sa, keď sme obnovili inštitút Priateľského sporiteľa, narástol počet priateľských sporiteľov. Celkom prirodzene, pretože dnes, keď si uložia svoje peniaze do banky, získavajú možno osem, možno desaťpercentný úrok, no celkom prirodzene budú profitovať z toho, že štát im bude dávať jednoducho zo svojho vrecka, ale to sú daňoví poplatníci. My nakladáme s prostriedkami daňových poplatníkov. Tak všetci daňoví poplatníci sa budú skladať na to, aby si Priateľský sporiteľ, ale aj mnohí iní jednoducho zlepšil svoju situáciu, že to nevloží do niektorých z bánk, ale to vloží do stavebnej sporiteľne a tam si zhodnotí svoje peniaze. Takže ja by som skôr chcela položiť otázku daňovým poplatníkom. Zdá sa, že nie všetci máme starosti, aby sme čo najlepšie využili prostriedky daňových poplatníkov, či sú spokojní, že ich prostriedky sa prelievajú jednoducho neefektívne do vreciek niektorých, ktorí si povedali, no urobíme si z toho celkom dobrý biznis. Ja sa nazdávam, že skutočne tu ide o to, aby sme efektívne využili prostriedky na podporu rozvoja bývania. Je veľká škoda, že zatiaľ nikto nemal odvahu konečne povedať pravdu, ako sú zoskladané jednotlivé formy podpory rozvoja bývania, ktoré sú efektívne, ktoré sú menej efektívne a ktoré treba v budúcnosti ďalej rozvíjať. Ak konečne túto odvahu ideme mať, tak zdá sa mi, že ako keby tu boli jednoducho predstavitelia niektorých záujmových skupín, ktorí povedia nie, toto nechceme, pretože nie že by sme ohrozovali záujmy stavebníkov alebo sporiteľov, alebo daňovníkov, ale možno ohrozujeme záujmy jednej veľmi úzkej skupiny.

    Chcela by som sa vyjadriť aj k prechodnému ustanoveniu, ktoré, samozrejme, je v tomto zákone a ktoré hovorí o tom, v akom období si musia stavebné sporiteľne zosúladiť podľa tohto zákona, podľa novely tohto zákona svoje vzťahy so stavebnými sporiteľmi. Chcem však povedať a zaznelo to už aj z úst pána poslanca sediaceho vedľa mňa, Benkovského, ktorý upozornil na to, že nie v zákone, respektíve v tomto zákone, ale v zákone o štátnom rozpočte sa každý rok určovala štátna prémia. To znamená, že pokiaľ boli uzatvorené zmluvy tak, že v tých zmluvách sa nachádza štátna prémia, boli uzatvorené v rozpore so zákonom, pretože by museli každým rokom vlastne sa tie zmluvy otvárať, lebo nikde nebolo povedané, že v zákone o štátnom rozpočte bude rok čo rok ustanovená prémia na úrovni 6 000 korún. Takže nie je to tak. Ak sa nazdávate, že takto boli pouzatvárané zmluvy, nebolo to tak, nie sú takto uzatvorené zmluvy, ale tam, kde došlo k takémuto nesprávnemu spôsobu uzatvorenia zmlúv, majú možnosť, samozrejme, využiť ten čas, ktorý tam je, aby si to zosúladili so zákonom. Takže odporúčam ešte raz sa pozrieť na prechodné ustanovenie § 13 ods. 4.

    Rada by som poukázala aj na to, že prostriedky, ktoré sa údajne ušetria, áno, presunú sa znovu na podporu rozvoja bývania. Zrejme nie celkom ste počúvali moje úvodné slovo, prosím, tak veľmi rada ho zopakujem. Prostriedky sa použijú na dve formy. Po prvé na úhradu majetkovej ujmy, ktorá predstavuje rozdiel medzi zvýhodnenými úrokovými sadzbami na podporu rozvoja bývania a komerčnými úrokovými sadzbami, a po druhé na podporu rozvoja bývania práve cez tú formu nájomných bytov a cez formu služobných bytov. Práve v kapitole ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja sú zvýšené prostriedky na výstavbu služobných bytov a nájomných bytov. A veľmi správne tu zaznelo, že novelizácia zákona o Štátnom fonde na podporu rozvoja bývania práve vytvára tento väčší priestor na sociálne a nájomné bývanie, takže vonkoncom to nie je v rozpore s tým, čo my tu hovoríme, ale ide to ruka v ruke s tým.

    Hovorila som o efektívnosti vynakladania prostriedkov. Nechcem už dlhšie ďalej hovoriť, ale jeden príklad vám tu uvediem. Za roky existencie stavebného sporenia na Slovensku, ktoré je skutočne reprezentované v dnešnej chvíli dvoma stavebnými sporiteľňami, sme zo štátneho rozpočtu, čiže z prostriedkov daňových poplatníkov vyčlenili, neviem to presne povedať, ale zhruba asi 25 až 27 miliárd korún. Ak si spočítate, koľko by sme boli schopní postaviť sociálnych bytov, ja som počítala, že taký sociálny byt by mohol stáť niekde na úrovni 450 až 500 tisíc korún, možno menej, možno menej, boli by sme schopní postaviť 60 tisíc sociálnych bytov. Bolo by veľmi dobré, aby ste sa pozreli, koľko bytov sa postavilo z prostriedkov, ktoré sme poskytli do stavebných sporiteľní. Skutočne je to tak, že stavebné sporenie primárne vzniklo nie preto, aby sa stavali z toho byty, jednoducho na to nie je dimenzované, ale primárne vzniklo preto, aby sa podporila modernizácia a rekonštrukcia bytov. Ak však posudzujeme tieto prostriedky z hľadiska efektívnosti stavania nových bytov, určite mi dáte za pravdu, že toto nie je najvhodnejšia forma podpory rozvoja bývania. Chcela by som však povedať, že dnešná úroveň úrokových sadzieb na hypotekárne úvery, mali ste si to možnosť prečítať, napríklad dnes sa pohybuje okolo 11 percent a pri bonifikácii, tak ako to bolo dnes, 6-percentnej bonifikácii, samozrejme, že úroková sadzba tým klesá na 5 percent. Ak predpokladáme, že v budúcich rokoch budú úrokové sadzby klesať a myslím si, že veľmi odôvodnene to predpokladáme, tým sa budú aj ďalej zlacňovať takéto produkty, ktoré sú nepochybne veľmi dôležité.

    Chcela by som teda uzavrieť, že neposudzujme predložený tento zákon z iného hľadiska ako z toho hľadiska, ako čo najefektívnejšie využiť prostriedky daňových poplatníkov na ten cieľ, ja som presvedčená, že aspoň na tom sa môžeme dohodnúť, ktorým je podpora rozvoja bývania. Ak sa dohodneme na tomto východisku, že chceme z uvedených prostriedkov postaviť čo najviac bytov, tak si myslím, ak sa budeme držať argumentov, ktoré som tu rozviedla, ktoré, ak chcete, je možné aj doplniť, tak v tom prípade mi dáte za pravdu, že táto novela mala prísť možno pred rokom. Iste nie pred dvoma rokmi, pretože vtedy ešte situácia na medzibankovom trhu, respektíve s úrokovými sadzbami bola iná, ako je dnes. Práve preto Česká republika, ktorá bola schopná dosiahnuť lepšie výsledky vo vývoji úrokových sadzieb, má túto novelu už dva roky. My sme dosiahli lepšie výsledky s úrokovými sadzami až v priebehu tohto roka, respektíve v priebehu minulého, ale hlavne v tomto roku a je celkom prirodzené, že s touto novelou sme museli prísť.

    Na záver by som chcela povedať, nebýva často zvykom, že predkladateľ pred tým, ako tento zákon posunie do legislatívneho procesu, si sadne za rokovací stôl s tými, ktorých sa to dotýka. My sme si, samozrejme, pozvali aj predstaviteľov monopolnej stavebnej sporiteľne a sedeli sme a rokovali sme na ministerstve financií a môžem povedať, že tento návrh je výsledok spoločného rokovania. Ustúpili sme Prvej stavebnej sporiteľni, ktorá nepochybne presadzovala aj záujmy aj tej ďalšej stavebnej sporiteľne v takom rozsahu, ako si to želali. Chcela by som vidieť, či často sa dostáva na prerokovanie tejto Národnej rady návrh zákona, ktorý je výsledkom konsenzu práve toho, koho sa tento zákon aj týka.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, viacerí ste sa domáhali prítomnosti pána ministra Harnu. Pán minister je na plánovanej dlhodobej služobnej ceste, takže nie je prítomný v Slovenskej republike. Ak by bol, tak by iste bol prítomný aj na rokovaní Národnej rady.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Panie poslankyne, páni poslanci, na základe požiadavky troch poslaneckých klubov vyhlasujem prestávku, respektíve prerušujem rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme pokračovať zajtra o 10.00 hodine.

    Zajtra o 10.00 hodine, nie o 9.00 hodine, páni poslanci.

    Pozývam všetkých poslancov vládnej koalície do kinosály na rokovanie s pani ministerkou. Prosím pánov poslancov, aby sa teraz okamžite všetci zúčastnili na rokovaní.