• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej miestnosti.

    Z dnešného rokovania sa ospravedlnili nasledujúci poslanci: Hóka, Cagala, Kalman, Benčat, Kresák, Švec, Jarjabek, Drobný, Števček, Sopko, Rusková, Topoli. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci: Ambróš, Belohorská.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave o programovom vyhlásení vlády.

    Písomne sa do diskusie prihlásil pán Jozef Gajdoš. Pripraví sa Viera Rusková.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pán predseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    som v rozpakoch, neviem, koho mám osloviť. Rokujeme o programovom vyhlásení vlády a v auditóriu nesedí ani jeden člen vlády. Ospravedlňujem sa, svetlá výnimka, pán minister Magvaši. Mám taký dojem, že dnešné rokovanie sme mali začať faktickými poznámkami poslancov, ktorí sa včera prihlásili a chceli reagovať na vystúpenia členov vlády. Nie sú tu.

  • Pán poslanec, ak tu budú, udelím faktické poznámky presne v súlade s rokovacím poriadkom. Nie sú tu, čiže dávam vám slovo, nech sa páči.

  • Dobre, budem rád, ďakujem pekne.

  • Pán Gajdoš, máte slovo, nech sa páči. V rokovacom poriadku sa presne nehovorí, že tu musí byť spravodajca. Nech sa páči, ste ako prihlásený rečník. Môžete vystupovať.

  • Pán spravodajca, prosím vás, aby ste si sadli na svoje miesto.

    Pán poslanec, počkajte chvíľu, pán spravodajca zaujme svoje miesto.

    Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    programové vyhlásenie vlády považujem za strategický dokument, od ktorého sa musí odvíjať konštruktívna činnosť vlády po celý čas jej vládnutia. Je to zároveň prvá vizitka, ktorou sa vláda prezentuje nielen pred svojimi občanmi, ale aj pred svetom. Uvedomujúc si jeho dosah, po jeho prečítaní som bol veru sklamaný nielen obsahom, ale aj formou vašej prezentácie. Keby ste vyškrtali slovíčko vláda z textu a ponechali ho len tam, kde má byť, tak by sa potom váš dokument scvrkol o jednu tretinu.

    Keď som pri tých tretinách, tak pri prednese programového vyhlásenia vlády predsedom vlády sa jedna tretina členov vlády túlala po parlamente. Toto tiež nie je dobrá vizitka a svedčí to o jeho nízkej autorite.

    Chcem sa vo svojom vystúpení venovať predovšetkým otázkam obrany a bezpečnosti, ale nedá mi, aby som sa nedotkol, takpovediac, preambuly programového vyhlásenia vlády, kde v základných cieľoch programového vyhlásenia hovoríte o tom, že chcete vnášať do života celej spoločnosti úsilie o spravodlivosť, vládu zákona. Pritom to, čo tu v novom parlamente, v rezortoch a inštitúciách predvádzate, je totalitarizmus najhrubšieho zrna. Likvidujete nielen politické persony, ale aj ľudí, ktorí zabezpečovali servisné činnosti. Toto je prejav slabosti a možno aj strachu, nie veľkorysosti víťaza, do úlohy ktorého sa radi pasujete.

    Na strane číslo 2 programového vyhlásenia vlády konštatujete, že spoločnosť je rozdelená, pričom základným kritériom delenia sa stala politická náklonnosť a výraznou črtou medziľudských vzťahov nenávisť, zneužívanie moci a zastrašovanie. Súhlasím s vami, je to čerstvé, treba proti tomu bojovať. Sebakritika je zdravá, mali by ste s tým čo najskôr prestať. Nesnažte sa politickú diferenciáciu spoločnosti riešiť likvidáciou predsedu Hnutia za demokratické Slovensko Vladimíra Mečiara, likvidáciou a zastrašovaním členov hnutia a všetkého, čo k nemu patrí a čo s ním sympatizuje, pozri denník Slovenská Republika. Chcete vládu jednej strany, zatiaľ je vás 11. Budete sa musieť požierať navzájom, ak chcete mať jednofarebnú spoločnosť.

    Poďme však k otázkam bezpečnosti a obrany štátu. Za optimálny variant zaručenia bezpečnosti štátu považujete jeho plnohodnotné začlenenie do NATO, bez diskusie. Je to skoro zákonitosť, ktorej sa podriadi každý rozumný politický subjekt. Iné je hodnotenie okolností, za ktorých sa proces rozširovania NATO zákonitosťou stal. To však nie je predmetom tejto diskusie. Vláda chce pripraviť ucelenú bezpečnostnú a obrannú stratégiu pre zaručenie suverenity a územnej celistvosti štátu. Považoval by som tento cieľ za nanajvýš dôležitý, ak by takéto dokumenty neexistovali.

    V roku 1994 za vlády Jozefa Moravčíka bola prijatá Obranná doktrína Slovenskej republiky a v roku 1997 predchádzajúci parlament schválil Národnú obrannú stratégiu a základné ciele a zásady národnej bezpečnosti. Preto si myslím, že vypracovanie ďalších teoretických dokumentov je zbytočnou stratou času. Obidva dokumenty, všetky dokumenty, teoretické dokumenty sú koncipované na podmienky reálneho členstva Slovenskej republiky v NATO. Snaha dosiahnutia členstva v NATO v najkratšom možnom čase je skôr prejavom politickej netrpezlivosti, nedočkavosti než pragmatického pohľadu na prístupový proces. Treba sa na moment integrácie dôsledne pripraviť. Je potrebné dotiahnuť do konca transformačný proces v Armáde Slovenskej republiky. Naplánovať ho tak, aby jeho vyvrcholením bola dosiahnutá plná interoperabilita a kompatibilita armádnych štruktúr a systémov s "natovskými", ale to niečo stojí. Preto je nutné tento proces precízne rozfázovať a finančne zabezpečiť.

    Armáda Slovenskej republiky dosiaľ nesplnila všetkých 11 cieľov interoperability z prvej etapy plánovacieho a odmocňovacieho procesu. Pritom sa v druhej etape zaviazala splniť ďalších 34 cieľov. Nedostatočne rýchlo prebieha proces implementácie "natovských" štandardov do života, noriem a predpisov Armády Slovenskej republiky. Nedostatočne rýchlo prebieha proces jazykovej prípravy veliteľov na nevyhnutnú komunikáciu so štruktúrami NATO, aj keď sa v poslednom období zaznamenal určitý pokrok.

    Ktosi tu v pléne nedávno povedal, že dôstojníci Armády Slovenskej republiky sú frustrovaní z toho, že Slovenská republika nebola zaradená do prvej vlny rozširovania NATO. Omyl a hlboká neznalosť pomerov v Armáde Slovenskej republiky. Reakcia na tento moment nebola jednoznačná. Profesionálni vojaci by skôr uvítali zmenu vnútorných pomerov v armáde, ktorá by sa razantným spôsobom priblížila sociálnym a výcvikovým štandardom armád členských štátov NATO. A o tom nie je v programovom vyhlásení ani zmienka, len politické členstvo. Bez adekvátnej pripravenosti Armády Slovenskej republiky nerieši problém stopercentných garancií bezpečnosti štátu, aj keď existencia štítu je psychologicky dôležitý moment. Chcem len poznamenať, že dôstojníci susedných štátov, ktoré boli prizvané do NATO v prvej vlne, sú skutočne frustrovaní z diktátu, ktorý sprevádza prístupový proces do NATO. Toto je skutočnosť, a nie ideológia. Takže tu je priestor na triezve zhodnotenie možnosti a nutnosť prijať racionálne opatrenia na zefektívnenie prístupového procesu.

    Na Ministerstve obrany Slovenskej republiky, zdá sa, ubúda múdrych a schopných dôstojníkov, česť výnimkám, ktorí by vedeli naformulovať niekoľko reálnych a konkrétnych téz programového vyhlásenia vlády. Názvy zákonov, ktoré v programovom vyhlásení uvádzate a ktoré je nevyhnutné prijať, sú zmätočné a nie je definovaný ich cieľ. Vôbec sa nehovorí o potrebe novelizácie existujúcich zákonov, hlavne zákona číslo 370 o vojenskej službe. Zato sa hovorí o urýchlenom zavedení systému personálneho manažmentu. Ak sa neprehodnotí režim služobnej kariéry, odídu z armády najskúsenejší vojenskí profesionáli. Ak sa nebudú novelizovať sociálne zákony s odstránením niektorých disproporcií a redukcií, tak v nich budú v ďalšom období pôsobiť demotivačne na službu občanov v Armáde Slovenskej republiky. Bezpodmienečne je potrebné vypracovať ústavný zákon o Rade národnej bezpečnosti a nový zákon o Armáde Slovenskej republiky, v ktorom je okrem iného potrebné uzákoniť i Deň Armády Slovenskej republiky a významné dni druhov vojsk Armády Slovenskej republiky.

    Sľubujete uskutočniť reformu ozbrojených síl. Je nevyhnutná, ale prejudikujete zároveň vytvorenie pozemných a vzdušných síl. Chcem upozorniť, že v armádnych kruhoch nie sú jednotné názory na jej štrukturálne usporiadanie. Nie sú ekonomicky preukázané výhody a nevýhody priameho velenia vojskám veliteľstvami letectva a protivzdušnej obrany a pozemného vojska alebo vojenskými veliteľstvami východ - západ hlavného mesta Bratislavy. Kde sú sociálne dosahy a kde je motivácia? Preto nabádam k opatrnosti. Nehovoríte, na koľko chcete znížiť početný stav Armády Slovenskej republiky. Toto číslo je veľmi dôležité. Hovoríte o skrátení základnej vojenskej služby na 9 mesiacov, pričom Strana demokratickej ľavice evidentne klamala svojich mladých voličov, lebo sľubovala skrátenie vojenskej základnej služby na 6 mesiacov. Samozrejme, že tento sľub je za súčasnej situácie absolútne nereálny.

    Chcete presadiť diverzifikáciu medzinárodných väzieb Slovenskej republiky v oblasti zbrojárskej výroby, obchodu so zbraňami a vojenskou technikou s dôrazom na členské štáty Európskej únie a NATO. Nemusíte sa snažiť, to pôjde naraz samo od seba. Vy budete robiť len to, čo od vás budú chcieť. Potom sa už nemusíte snažiť o prioritné postavenie v otázkach koordinácie obranného priemyslu a koordináciu týchto činností ministerstvom obrany. Pán minister Černák chce zbrojársky priemysel rovnako zlikvidovať. A vy ho vlastne likvidujete svojimi konštatovaniami a zámermi, pretože v súčasnosti diverzifikovať znamená likvidovať.

    V armáde sú špecificky usporiadané prioritné oblasti, na základe ktorých sa ukladajú úlohy, a sú predmetom periodických hodnotení. Vaše programové vyhlásenie k otázkam obrany štátu ich úspešne ignoruje. Vojenstvo sa z armády vytráca, aj keď pripúšťam, že programové vyhlásenie vlády je politický, a nie vojenský dokument.

    Armáda sa nachádza v zložitej situácii. V súčasnom období dochádza k neustálemu zvyšovaniu počtu žiadostí o prepustenie zo služobného pomeru. Čísla sú otrasné. Je ohrozená funkčnosť niektorých stupňov velenia a niektorých dôležitých súčastí Armády Slovenskej republiky. Tragické je, že z armády odchádzajú profesionáli v najzrelšom a najproduktívnejšom veku. Ja - určite aj oni - som za takejto situácie očakával jednoznačnejšiu a konkrétnejšiu odpoveď na otázku perspektívy služby v Armáde Slovenskej republiky práve v programovom vyhlásení. Žiaľ, nedočkali sa. Dúfam, že prax bude lepšia ako teória. Veľmi by som to príslušníkom Armády Slovenskej republiky aj potencionálnym uchádzačom o službu v Armáde Slovenskej republiky želal.

    Vážená súčasná vládna koalícia, aj v tejto časti programového vyhlásenia sa zaväzujete k naplneniu v mnohých prípadoch všeobecných cieľov, ktoré aj v náznakoch predstavujú obrovské náklady, na ktoré nebudete mať, pretože 0,1 % medziročný nárast rozpočtových prostriedkov z HDP nič nerieši. Prvé rozhodnutia tejto vlády nasvedčujú, že ak budú chýbať v štátnej pokladnici peniaze, siahne sa na rozpočet armády. Svedčí o tom viazanie prostriedkov pre zvyšok tohto roka, ktoré najviac postihlo práve kapitolu Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Takýto postup by znamenal v budúcnosti exodus armády.

    Nechcem byť zlým prorokom, ale po nedávnych vyjadreniach politikov západu môže modelovanie európskej bezpečnostnej architektúry doznať zaujímavých konštrukcií. Preto by som z hľadiska nevyhnutnej a trvalej potreby zaistiť vlastnú bezpečnosť apeloval na vládu a hlavne na pána ministra Kanisa, aby veľmi zodpovedne zvážil prioritu krokov potrebných na udržanie trvalej bojaschopnosti Armády Slovenskej republiky.

    Slovenská verejnosť už nedôveruje sľubom, o čom svedčí i spomínaná katastrofálna odchodovosť z armády, a očakáva konkrétne riešenia. Pretože ich nenašla v tomto dokumente, budú dôležité následné opatrenia. Nepochybujem o tom, že snemovňa nakoniec programové vyhlásenie schváli. Na ťahu ste potom vy, tu nesediaci, pán minister Kanis, a ja vám ako bývalý vojenský profesionál želám úspech.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Tuchyňa.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Nedá mi nezareagovať, i keď pochopiteľne rad myšlienok, ktoré pán poslanec Gajdoš povedal, je správnych. Už som tu raz povedal, že vláda prijíma programové vyhlásenie vlády na štyri roky. A rád by som upozornil ctenú snemovňu, že NATO v súčasnosti prepracúva svoju koncepciu strategickej obrany, tá je z roku 1991, tzv. rímska strategická koncepcia, a tak jednoducho všetci záujemcovia alebo členské štáty, ale aj záujemcovia budú si musieť urobiť poriadok vo svojich strategických koncepciách. Takže v nadväznosti na túto koncepciu, jednoducho, musí doznať zmien i naša strategická koncepcia, keď chceme vstupovať do NATO. A sám to potvrdil, že o tom niet diskusií. Takže len by som rád pripomenul, že keď o tom niet diskusií, tak neviem, prečo robíme takéto vývody. Pokiaľ je taký plač na tzv. vojenské zákony, pán poslanec ako štátny tajomník bol garantom týchto legislatívnych noriem rezortu ministerstva obrany, tak neviem, prečo im toľko vecí vyčíta.

    Divím sa, že si stále zamieňate ten nárast 0,1 % HDP na obranné výdavky. Ale obranné plánovanie je čosi iné. Obranné plánovanie od základu mení celý systém financovania týchto záležitostí a pozostáva z tzv. prevádzkových nákladov, strednodobých a dlhodobých plánov, a keď sú nutné prevádzkové náklady, tak to si budeme musieť inak spočítať. To sa odvodzuje od základných noriem.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Nerád komentujem veci, ale tak si predstavujem rozpravu k programovému vyhláseniu vlády. Zaznie názor a potom vecná poznámka. Tak by to malo pokračovať a myslím si, že by sme sa skôr dopracovali k schváleniu programového vyhlásenia.

    Pán poslanec Ištván, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Neviem, či moja faktická poznámka bude tiež taká vecná. V každom prípade predrečník, prvý dnešný rečník povedal, že SDĽ klamala mladých voličov. Myslím si, že SDĽ neklamala svojich voličov, a za tým si stojím. SDĽ hovorila počas predvolebnej a volebnej kampane o svojom volebnom programe. My však v súčasnosti diskutujeme o programovom vyhlásení vlády, ktorú tvorí SDK, SDĽ, SMK a SOP, takže je úplne prirodzené, že v demokracii rôzne strany, keď vytvárajú vládnu koalíciu, dospejú k určitým kompromisom, konsenzom a podobne. Je to, samozrejme, aj v prípade tohto programového vyhlásenia. Som presvedčený, že toto programové vyhlásenie bude schválené a že všetky sľuby, všetky záväzky, ktoré v ňom sú, budú splnené, nie tak, ako to bolo pri predchádzajúcej vláde, ktoré si ona na štyri roky predsavzala.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka - pán poslanec Antecký.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    páni ministri,

    vážení kolegovia,

    vážené kolegyne,

    pán poslanec Gajdoš vo svojom úvode hovoril o likvidácii ľudí, ktorí zabezpečujú servisné činnosti. Veľmi sa divím, že už tretí deň tu počúvame o nekonkrétnosti programu, o nekonkrétnosti vystúpení členov vlády a na druhej strane pán poslanec nie je konkrétny vo svojom vystúpení a nehovorí konkrétne veci o likvidácii ľudí. Myslím si, že vláda na čele s HZDS mala šesť rokov na to, aby vytvorila nejaký legislatívny rámec na to, ktoré štátne funkcie budú vždy brané ako politické a ktoré nie. Naopak, mohla už dávno vytvoriť akúsi definitívu pre ostatných štátnych zamestnancov. Ak to nevytvorila, tak, bohužiaľ, musia túto činnosť robiť politické strany vždy po voľbách.

    Myslím si, že tentoraz ju robia dobre, ide to vždy v zhode s celou novou vládnou koalíciou a napriek tomu, že sa niektoré výmeny urobili, nepovažujem to, že by sa robili nejaké čistky. Vo vyspelých demokraciách je takáto výmena bežná. Myslím si, že výrok, že sa budeme požierať navzájom, lebo nie sme vláda jednej strany, ale 11 subjektov, je takisto zavádzajúci. Výsledok vládnej koalície vzišiel z demokratických volieb. Voliči ukázali, koho chcú a koho nechcú. A myslím si, že týchto 11 subjektov, ak sa dalo do vládnej koalície, tak je to...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec, váš čas uplynul.

    Pán poslanec Šebej - faktická poznámka.

  • Ďakujem.

    Hľadal som v programovom vyhlásení vlády v tej časti, ktorá hovorí o obrane štátu, to, s čím som sa stretol pri našej návšteve v Pentagone a s ľuďmi z velenia Severoatlantického paktu. Oni povedali, že to, čo od nás NATO chce pri vytvorení interoperability a vlastne pri vytvorení podmienok, teda na úrovni armády, nestojí veľa peňazí, že všetky peniaze, ktoré sú nevyhnutné, máme investovať do ľudí, do ľudských zdrojov, do ich vzdelania a že máme spokojne zabudnúť na hardvér. Preto som rád, že som v programovom vyhlásení vlády našiel vojenské školstvo, pretože je mi jasné, že moderná obrana štátu sa nedá budovať bez kvalifikovaných ľudí. Som, samozrejme, rád, že som tam našiel aj systém obranného plánovania, ktorý sa má prispôsobiť tomu, ako fungujú moderné armády Severoatlantického paktu.

    Chcel by som zdôrazniť, že ten stav našej armády, podľa toho, čo vravia odborníci z velenia Severoatlantického paktu, nie je taký, ako opísal pán poslanec Gajdoš. Chcem povedať, že naša armáda v porovnaní s armádami susedných štátov, napríklad Českej republiky, bola všetkými hodnotená veľmi vysoko. Dôstojníci slovenskej armády neurobili nikde, kde boli, či už to boli cvičenia na americkej pôde, alebo či to bola služba v jednotkách OSN na pôde bývalej Juhoslávie, nikde neurobili hanbu. Všade boli ocenení veľmi vysoko. Všetky postkomunistické štáty majú problémy s reformou svojej armády. Slovenská armáda je hádam jediná inštitúcia...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Váš čas uplynul.

    Pani poslankyňa Keltošová, máte faktickú poznámku, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Nie som odborník na armádu, ale chcela by som doplniť vystúpenie pána poslanca Gajdoša v tom zmysle, že zákon o služobnom pomere policajtov a vojakov bol už prijatý v apríli tohto roku. Len na doplnenie jeho vystúpenia, aby tu zbytočne nevznikali pochybnosti o tom, že niet sa o čo oprieť, o právnu normu. Takže je to zákon číslo 73 z roku 1998, páni poslanci.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Ján Šimko.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte faktickú poznámku.

  • Vážení kolegovia poslanci,

    škoda, že musím skonštatovať, že opäť vystúpenie pána poslanca Gajdoša bolo konfrontačné. Programové vyhlásenie vlády v oblasti armády je totiž určite postavené na statike aj za vašej účasti, pán poslanec, a nie je v ňom zamietnuté nič z toho, čo sa vám kolektívne v armáde podarilo urobiť. Nepomôžu konfrontácie v rozprave. Nebuďme nereálni, že by sa našli argumenty, že by sme neschválili programové vyhlásenie. Tento dokument je produktom umných ľudí len z inej skupiny politického zoskupenia.

    Ak ste, pán poslanec, profesionál, prečo ste radšej neuviedli odporúčania pre vládu, aby sme spoločne urobili pre občanov niečo lepšie, ako predložila vláda?

    Preto na záver vyzývam všetkých poslancov, nerobme ďalej tieto konfrontácie, ale racionálne upozorňujme a odporúčajme vláde, v čom treba programové vyhlásenie zlepšiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ospravedlňujem sa, ale zrejme asi viete, čo vám poviem. Bolo by dobré, keby ste potom druhý raz nekomentovali, lebo vy ste vlastne pochválili, že také bolo vystúpenie, taká bola faktická poznámka, tak by to malo v rozprave o tomto programovom vyhlásení fungovať, a ďalší zástupca koalície to potom zotrie, že vystúpenie vlastne bolo konfrontačné. Tak to nie je celkom dobre.

  • Povedal som, že nerád to robím, ale zvážim svoje poznámky.

    Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

  • So záujmom som vypočul zdrvujúcu kritiku vládneho programu v oblasti obrany z úst pána poslanca Gajdoša. Tak som si nalistoval vládny program, ktorého on bol nepochybne spoluautorom ako vysoký činiteľ ministerstva. Kým program, ktorý predkladá vláda Mikuláša Dzurindu, obsahuje jednu stranu konkrétnych úloh pre armádu, program, ktorý pripravil pán poslanec Gajdoš, predpokladám, že áno, obsahuje štyri odseky. To by nebolo zaujímavé, ale pokúsil som sa z týchto odsekov vybrať slovesá, a to už je veľmi zaujímavé: vláda bude iniciovať rozpracovanie, vláda prehodnotí, vláda bude preferovať zapojenie, vláda sústredí pozornosť, vláda bude dbať a vláda umožní postupné zavedenie. To sú všetky slovesá, ktoré obsahujú tieto štyri odseky o slovenskej armáde. Kde je tu jedna jediná konkrétna úloha, pán poslanec?

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Husár, nech sa páči.

  • Pán predseda, ja by som prosil, keby ste nám ešte raz zopakovali, aby skutočne nedochádzalo k omylom, ktoré programové vyhlásenie na tejto schôdzi prerokúvame.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani Rusková sa ospravedlnila z dnešného rokovania, tak bude vystupovať pán Rusnák. Je to poslanec Strany demokratickej ľavice.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážení členovia vlády,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    milí hostia,

    programové vyhlásenie vlády, ktoré dnes už tretí deň posudzujeme, vychádza predovšetkým z aktuálnych potrieb našej spoločnosti a zároveň z volebných programov politických subjektov, ktoré túto vládu tvoria. Mňa osobne mrzí, že po prednesení programového vyhlásenia vlády premiérom Mikulášom Dzurindom okamžite zazneli veľmi kritické hlasy znevažujúce text vyhlásenia z radov opozície. Považujem to za dôkaz toho, že nie je tu spoločný záujem podieľať sa na uskutočňovaní potrebných zmien v prospech zlepšenia situácie občanov tejto krajiny. Kritici rýchlo zabudli na svoje sľuby, ktoré mali možnosť splniť počas svojho vládnutia. Poponáhľali sa však s kritikou novej vlády, ktorá zatiaľ mala k dispozícii iba tri týždne, aby zanalyzovala stav, ktorý tu zanechala predchádzajúca vláda. Všetkým je nám jasné, a to, žiaľ, že tu nie je druhé Švajčiarsko.

    Považujem za pokrytecký postup, ktorý súčasná opozícia zvolila pri riešení neutešenej situácie občanov, na vzniku ktorej sa sama podieľala. Ako príklad môžem uviesť návrh poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko na zvýšenie minimálnej mzdy na 4 tisíc korún. Stačilo predsa počas štyroch rokov postupne zvyšovať minimálnu mzdu o 10 % ročne.

    Povedzme si, do akej sociálnej klímy vstupuje nová vláda.

    1. Pretrváva vysoká nezamestnanosť zvlášť v niektorých regiónoch, a to aj napriek tomu, že predchádzajúca vláda bezvýsledne prijala komplex opatrení na riešenie sociálno-ekonomických problémov konkrétnych okresov.

    2. Vytvorili sa podmienky na vznik obrovských sociálnych rozdielov, a to aj zásluhou straníckej privatizácie.

    3. Doterajšia sociálna politika vlády nemotivovala ľudí pracovať, a čo je horšie, zvýšil sa podiel tých, ktorí po ukončení škôl vôbec nezačali pracovať.

    4. Veľmi málo sa urobilo pre to, aby sa práca stala základnou sociálnou istotou občanov.

    Návrh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky určuje postupy a východiská aj v transformácii sociálneho zabezpečenia občanov, najmä na uplatnenie nového systémového prístupu vo všetkých jeho oblastiach. Pred súčasnou vládou stojí vážny problém, ako zabezpečiť potrebné zdroje na sociálne zabezpečenie vo všetkých jeho troch súčastiach, a to v sociálnej pomoci, v sociálnom poistení a v štátnej sociálnej podpore.

    Sociálna pomoc patrí medzi prioritné zložky sociálneho zabezpečenia. Tá je orientovaná na zabezpečenie základných životných podmienok občanov, ktorí sa ocitli v hmotnej a sociálnej núdzi. Riešenie tejto otázky je zakotvené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky číslo 195/1998 Z. z. Spomínaný zákon o sociálnej pomoci je jedným z transformačných výstupov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Je škoda, že predchádzajúca vláda nevytvorila ekonomické podmienky na jeho skoršiu účinnosť.

    Dominantnou otázkou programového vyhlásenia vlády v sociálnej oblasti je problém nezamestnanosti. Treba oceniť snahu vlády vykonať opatrenia na jej zníženie. Veď strategickým cieľom by mala byť plná a efektívna zamestnanosť ako protiklad sociálneho zla, s ktorým treba neustále zápasiť. Nakoniec aj naša ústava zakotvuje právo občanov na prácu. Bude to o to ťažšie, že naďalej bude prebiehať ekonomická transformácia spoločnosti, ktorá je sprevádzaná nárastom nezamestnanosti. Treba tiež povedať, že nezamestnanosť sa stáva postrachom veľkej skupiny obyvateľstva v produktívnom veku a ohrozuje ich životnú úroveň. Štát dosiaľ nevytvoril efektívny systém uplatňovania nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti.

    V predloženom programovom vyhlásení sa vláda zaväzuje vytvárať podmienky na celkový pohyb obyvateľstva za zamestnaním a ovplyvňovať záujem vybraných skupín obyvateľstva, predovšetkým mladých ľudí, občanov so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaných a občanov v preddôchodkovom veku.

    Doterajšie skúsenosti ukazujú, že vláda bude musieť urobiť výrazné legislatívne zmeny v pracovnom práve. Týka sa to predovšetkým ochrany zamestnancov pred hromadným prepúšťaním, pri zmene alebo zániku zamestnávateľa a pri jeho platobnej neschopnosti. V tejto súvislosti bude potrebné vytvoriť garančný fond na ochranu zamestnancov krachujúcich podnikov.

    Vítam úsilie vlády prijať právnu úpravu postavenia zamestnancov štátnej správy, samosprávy a verejných služieb, ktorá zabezpečí ich nezávislosť od konkrétnej politickej moci. Najbližšie k občanovi má obec, ktorá najlepšie pozná sociálnu situáciu svojich obyvateľov. Preto je potrebné prijať také opatrenia, aby obce boli profesionálne, materiálno-technicky, ale aj ekonomicky pripravené na prevzatie úloh v sociálnej oblasti.

    Kritická situácia je v demografickom vývoji spoločnosti, preto si vyžaduje nevyhnutné systémové opatrenia na vytváranie priaznivých podmienok pre život rodín a napĺňanie poslania rodičovstva. Trvalo klesá pôrodnosť, znižuje sa počet detí v rodinách. Mení sa vekové zloženie populácie smerom k vyššej vekovej kategórii. Index starnutia v roku 1997 nežiaduco vzrástol oproti roku 1993 o 8,1 bodu. Tento negatívny jav je ovplyvňovaný viacerými činiteľmi. Je to nepriaznivá ekonomická situácia rodín, znižujúca sa životná úroveň, nedostatok bytov pre mladých ľudí a nezamestnanosť. V tejto súvislosti očakávam, že vláda svoju pozornosť zameria najmä na právnu ochranu rodiny a jej členov dobudovaním systému rodinného práva a s rodinou súvisiacich ďalších právnych úprav, ďalej na systematické zlepšovanie sociálno-ekonomických podmienok života rodín a úpravu pracovnoprávnych podmienok umožňujúcich výkon rodičovských práv. Ďalej na to, aby štát adresne poskytol priamu finančnú podporu rodinám v čase, keď sa jeden z rodičov osobne stará o dieťa v útlom veku, a tým by sa zabránilo poklesu životnej úrovne rodín. Ďalej na napomáhanie k plneniu výchovnej funkcie rodín a ochrane detí pred negatívnymi javmi, akými je napríklad rozmáhajúca sa drogová závislosť, a v neposlednom rade na vytvorenie podmienok zabraňujúcich zhoršovaniu zdravotného stavu členov rodín.

    Vážená Národná rada, pozorne som sledoval doterajšiu rozpravu k programovému vyhláseniu vlády. Z úst najmä opozičných poslancov zazneli slová znevažujúce predložený dokument ako celok. Chcem iba povedať, že ten, kto chcel v ňom nájsť nedostatky, určite sa veľmi snažil. Ja som sa naopak snažil vidieť v ňom to pozitívne, čo vláda ponúka do nasledujúceho obdobia. Viem si, samozrejme, predstaviť aj optimálnejšie riešenia nahromadených problémov, ktoré táto vláda zdedila. Uvedomujem si však, že k tomu nie sú dostatočné finančné a hmotné zdroje. Napriek tomu zámery vlády vytvárajú predpoklady na zlepšenie súčasnej situácie. Podporou tohto programového vyhlásenia urobíme prvý krok na ceste ich realizácie.

    Záverom môjho vystúpenia mi dovoľte vás poinformovať o uznesení Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie k programovému vyhláseniu vlády. Požiadali sme v ňom ministra výstavby a verejných prác Slovenskej republiky predložiť ucelenú koncepciu bytovej politiky s termínom 31. 1. 1999 a ďalej ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky:

    1. rozpracovať Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na podmienky rezortu a predložiť ho do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie,

    2. predložiť návrh legislatívneho plánu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na rok 1999,

    3. predložiť aktualizáciu vecného a časového harmonogramu o koncepciách transformácie sociálnej sféry.

    Všetky tri úlohy sú s termínom 31. 1. 1999.

    Ďalej výbor odporučil ministrovi výstavby a verejných prác Slovenskej republiky začať prípravu na vypracovaní koncepcie regionálnej politiky po novelizácii kompetenčného zákona a prechode kompetencií na Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky. Ďalej ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky aktualizovať koncepciu štátnej rodinnej politiky s termínom máj 1999.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán poslanec, budete asi prekvapený, ale ja som pristupovala k programovému vyhláseniu tak, že som v ňom hľadala to, čo je dobré, to, čo je pozitívne, a to, čo ma neuspokojuje. Napríklad musím oceniť a vo svojom vystúpení aj ocením pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, že chce pokračovať v tých trendoch, ktoré tu boli začaté už pred niekoľkými rokmi.

    A čo sa týka zákonov o sociálnej pomoci, vy vytýkate, že bol neskoro odovzdaný, neskoro prijatý, ale opoziční poslanci práve vtedy blokovali tento zákon, vyjadrovali sa k nemu negatívne a nechceli vôbec, aby bol prijatý. Zákon o minimálnej mzde bol za ostatné 4 roky novelizovaný dvakrát, tretí návrh bol podaný na konci volebného obdobia. Nie je také jednoduché podávať tieto zákony, mnohé krajiny ani nemajú inštitút minimálnej mzdy, pretože aj o tom hovoria presne iné zákonné normy, a nakoniec o minimálnej mzde rozhodujú tri zložky: vláda, odbory a zamestnávatelia. Zamestnávatelia sa pri každom zvyšovaní minimálnej mzdy bránili, bránili sa aj teraz. Naopak, odborári vytvárali tlak na čo najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy.

    A čo sa týka demografického vývoja, nuž za ten skutočne nemôže predchádzajúca vláda, pretože demografický vývoj sa zhoršuje v celej Európe a mnohé krajiny, vyspelé krajiny Európskej únie sú na tom, žiaľ, ešte horšie ako my, napríklad Taliansko, Španielsko, a mohla by som menovať ešte ďalšie, ale menujem tieto, pretože tu je zase veľmi silný aj zástoj náboženstva, sú vytvorené podmienky, či bytové, či finančné, a napriek tomu nám Európa starne a Európa vymiera. Tak by som prosila aj z vašej strany o objektívnosť.

  • Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem sa pripojiť k tomu, čo povedala pani poslankyňa, aj keď viem, že nemôžem komentovať, ale chcela by som uviesť na pravú mieru niektoré tvrdenia.

    Vysoká nezamestnanosť pretrváva. Áno, v celej Európskej únii je momentálne prioritným problémom nezamestnanosť, takže prosím, aby sa to nevzťahovalo len na Slovenskú republiku. Podiel absolventov na nezamestnanosti, budem o tom hovoriť vo svojom vystúpení, akým spôsobom naše školstvo - či už stredné, odborné školstvo alebo vysoké školstvo - reflektuje potreby trhu práce. Nereflektuje. Budem o tom hovoriť podrobnejšie. Ako sa zabezpečujú zdroje zo štátneho rozpočtu na sociálnu pomoc dôchodkového zabezpečenia, štátnu sociálnu podporu? Podľa možnosti štátneho rozpočtu, s čím budete musieť počítať aj vy, nie je to jednozložkový systém zabezpečenia, to by som chcela dať do pozornosti. Takisto na tom participujú aj odborári, aj zamestnávatelia.

    Plná efektívna zamestnanosť. Pán poslanec, povedzte mi jeden príklad v Európskej únii, kde je plná zamestnanosť. Dokonca aj Luxemburg má problémy už dnes s nezamestnanosťou. Zákon o hromadnom prepúšťaní. Dávam do pozornosti, že už bol prijatý pred dvomi rokmi a platí. Garančný fond, zákon je pripravený, zamestnávatelia sú proti. Budem pánovi ministrovi držať palce, aby ich presvedčil, že zákon o garančnom fonde treba prijať. O demografii sme tu už hovorili. Mimochodom, ak si naštudujete v knižnici, tento trend klesajúcej pôrodnosti v bývalom Česko-Slovensku začal v polovici sedemdesiatych rokov. To, že klesá pôrodnosť, vieme. Tá klesá aj vo Švédsku, aj v iných vyspelých krajinách. Index starnutia, ten stúpa všade, aj vo Švajčiarsku.

    Dobudovanie systému rodinného práva, ako ste sa vyjadrili, je zbytočné, pretože zákon o rodine už je pripravený v občianskom kódexe, stačí ho schváliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pán poslanec Dzurák - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Milé dámy,

    vážení páni,

    chcel by som doplniť pána Rusnáka a podporiť ho predovšetkým v niektorých myšlienkach.

    Predovšetkým si myslím, že vládna koalícia absolútne nezvládla realizáciu sociálnej politiky. Včera to brilantne predviedol v niektorých ukážkach, číslach, pán premiér Dzurinda. To bol obraz vašej politiky, ekonomickej aj sociálnej. Je najvyšší čas, aby sa sociálna politika stala stimulujúcim prvkom sociálno-ekonomického rozvoja, a nie jeho brzdou, tak ako to bolo doteraz.

    Je dobré, že sociálny program je postavený tak, aby boli občania motivovaní, skutočne motivovaní k práci. Predsa nie je normálne, ak baník v podzemí alebo tavič pri vysokej peci, alebo poľnohospodár na poli zarobí toľko, že pomaly jeho životná úroveň je taká ako tých, ktorým sa nechce robiť. To je jednoducho zlá sociálna politika. Myslím si, že je dobre, keď sa odbúravajú sociálne siete a nie vytvárajú, ako to bolo v minulosti. Osobne budem hlasovať za tento návrh nielen preto, že je to návrh ozdravenia, ale predovšetkým preto, že tento program je smerovaný k tým, ktorých ste svojou neodbornou politikou, svojím neodborným vládnutím hodili do sociálnych sietí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka - pán poslanec Rakús.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Veľmi oceňujem, že pán poslanec Rusnák vo svojom vystúpení upozornil aj na negatívny demografický vývoj v našej spoločnosti. Pridal by som aj k tým názorom, ktoré hovoria, že za tento vývoj nemôže len sociálno-ekonomická situácia, pretože tento trend je naozaj celoeurópsky, alebo dalo by sa povedať, postihuje celú západnú civilizáciu a v istom zmysle je vyjadrením istej krízy hodnôt, ktorou táto civilizácia prechádza. Myslím si, že aj tým sa bude potrebné zaoberať.

    Tie sociálno-ekonomické faktory, ktoré tu boli vymenované, sa však nepochybne tiež spolu podpisujú, ani nie tak pod tým trendom, pretože ten má širší charakter, ale podpisujú sa pod tým obrovským rýchlym tempom, ktorým sa to na Slovensku deje. Pretože keď sledujeme vývoj pôrodnosti alebo plodnosti na Slovensku, tak má tempo, ktoré, obávam sa, možno nazvať svetovým rekordom.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som iba stručne povedať, že, chvalabohu, aj medzinárodné inštitúcie ocenili prácu rezortu v sociálnej oblasti, čo sa prejavilo aj v tom, že bývalí ministri boli zvolení do vysokých funkcií v medzinárodných inštitúciách, či to už bola pani ministerka Keltošová, alebo pán minister v poslednom volebnom období, pán Tkáč. Takže ak by boli zlé výsledky, tak by asi tieto funkcie nedostali, respektíve neboli by do nich zvolení, pretože oni boli zvolení medzinárodným fórom.

    Už som tu vo svojom vystúpení hovorila, že v októbri sa vrátili dve negociačné skupiny ministerstva práce, sociálnych vecí z Európskej komisie v Bruseli, kde predkladali sociálny program Slovenskej republiky, ktorý sa realizoval a ktorý sa, dúfam, bude realizovať, a boli tam vysoko ohodnotení.

    Čo sa týka čísiel rodín, napríklad novoevidované prípady rodín s nezaopatrenými deťmi, ktorým bola poskytnutá niektorá z foriem sociálnej starostlivosti, v roku 1994 to bolo 59 571 rodín a v roku 1997, chvalabohu, už len 29 285. Samozrejme, záujmom nás všetkých je, aby tento počet rodín ešte klesal.

    Čo sa týka opakovaných peňažných dávok podmienených sociálnou odkázanosťou, v roku 1994 ich dostalo 19 820 obyvateľov a v roku 1997 7 892. Rok 1998 ešte nie je uzavretý, tak preto sú to čísla zo štatistiky z minulého obdobia.

    Takže dúfam, čo sa týka sociálnej politiky, že naozaj budeme vecní, nebudeme obviňovať, čo sa zlé urobilo, pretože veľmi veľa dobrého, pozitívneho sa urobilo. Samozrejme, sme ešte len na začiatku cesty transformácie na iný...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa Kadlečíková, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, za udelenie slova.

    Chcem vyjadriť podporu k vystúpeniu pána Rusnáka, považujem ho za veľmi vecné, pretože naznačuje ďalšie konkrétne cesty, ako ísť vo vytýčenej stratégii predloženou vládou. Chcem povedať, vážené pani poslankyne a páni poslanci, že nezamestnanosť je zlá, pôsobí degradujúco a najmä demoralizajúco na každého človeka, ale predovšetkým na mladých ľudí. Chcem podoprieť jeho vystúpenie tým, že z asociovaných krajín je najhoršia situácia u nás, teda patríme medzi krajiny s jednou z najhorších situácií. Vyššiu nezamestnanosť má len Bulharsko, aj taká Litva alebo Lotyšsko, alebo Estónsko majú nižšiu nezamestnanosť. No a čo sa týka krajín Európskej únie, je pravda, že nezamestnanosť je 10,5 %, ale má klesajúcu tendenciu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Andrassy - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Sociálnu politiku v krajine najlepšie hodnotia samotní obyvatelia danej krajiny. A na Slovensku viac ako 75 % občanov si myslí, že sa ich sociálna situácia v porovnaním s rokom 1989 zhoršila, a nie zlepšila. Chcem ďalej podotknúť, že u nás rapídne klesla pôrodnosť práve za posledné 4 roky a v minulom roku sme sa dostali na oveľa horšiu hranicu, ako bola hranica v roku 1921. Je to zapríčinené najmä tým, že bývalá, predchádzajúca vláda venovala veľmi malú pozornosť najmä riešeniu sociálnych problémov mladých ľudí a z celkového počtu 14 % nezamestnaných skoro tretina boli práve čerství absolventi stredných alebo vysokých škôl. Preto som nesmierne rád, že práve rezort ministerstva sociálnych vecí a rodiny pod vedením pána Magvašiho sa sústreďuje práve na riešenie sociálnych otázok mladých ľudí. Sústreďuje sa na aktívnu politiku zamestnanosti a je pripravený im vytvoriť také podmienky, aby čerství absolventi škôl nešli na úrad práce, ale aby išli do práce vytvárať základné hodnoty tohto štátu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Poslanec Tkáč, nech sa páči, máte faktickú poznámku.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    mám, samozrejme, pripravené svoje vystúpenie, v ktorom absolútne nebudem nihilizovať časť programového vyhlásenia vlády o sociálnej sfére. S mnohými vecami súhlasím, ja by som mnohé veci robil inak, ale to je asi normálne.

    A chcel by som, a to sa aj zopakujem, absolútne jasne a zreteľne oceniť korektný prístup a prechod pána ministra Magvašiho do vedenia tohto rezortu. Chcel by som v tejto súvislosti upozorniť, a to už platí aj po mojich skúsenostiach z výboru, ktorý mal vysokú úroveň v minulom volebnom období, obávam sa, že jeho intelektuálna úroveň teraz poklesla, ale bolo by dobre, keby v sociálnej oblasti nehovorili žalúdkové vredy, žlč, ale intelekt, rozum a skúsenosti. V tejto súvislosti nikto nezvíťazí nad sociálnymi problémami, ktoré sú v každej krajine.

    Dovolím si ešte na margo posledných vystúpení aj v súvislosti s vystúpením pána Rusnáka uviesť, že sekciu sociálnych vecí riadil tieňový minister Strany demokratickej ľavice počas bývalého štvorročného obdobia. Riaditeľom odboru sociálnej politiky bol tieňový minister Strany demokratickej ľavice, ktorý je dnes vedúci úradu. Obidvoch pánov si mimoriadne vážim ako odborníkov, aj ako chlapov, ľudí. Bolo by dobre v tejto súvislosti, tak ako pristupuje pán minister Magvaši k problematike sociálnej sféry, aby sme chladnokrvne a racionálne pristupovali aj v budúcom období, pretože len takýto prístup umožní ťahať sociálne problémy dopredu. Chcel by som v tejto súvislosti povedať, že veľmi držím palce pánu ministrovi Magvašimu, že budeme veľmi konštruktívni v sociálnej oblasti, ale budeme veľmi starostlivo skúmať sľuby, lži a demagógiu spred volieb, a to, akým spôsobom sa to bude uplatňovať v praxi. Ja nie som odporca diskusií ani hádok, ale prosím, keby aj v sociálnej sfére vládla odbornosť nad žalúdkom a žlčou.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Do rozpravy sa prihlásil pán minister Magvaši. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    určite sociálna oblasť je oblasťou, ktorá sa dotýka každého občana tejto krajiny, a preto je k nej potrebné pristupovať skutočne mimoriadne citlivo. Osobne som si vysoko vážil rokovanie vo výbore, kde som predkladal programové vyhlásenie, pretože rokovanie vo výbore prebiehalo skutočne vo veľmi korektnom spôsobe hľadania toho, čo tu bolo založené a dobre založené, ako toto ďalej úspešne rozvíjať. Určite však sociálna oblasť nie je zavesená vo vzduchoprázdne. Sociálna oblasť je zavesená vlastne v celej spoločnosti, predovšetkým v ekonomickom, ale aj v politickom rozmere a, žiaľ, možno, že rad vecí, koncepcií v sociálnej transformácii sa nepodarilo minulej vláde tak naplniť, ako bola schválená aj v časovej, aj vo vecnej náplni, pretože ekonomika slovenskej krajiny sa nerozvíjala tak, ako by sa mala rozvíjať. Nakoniec aj uznesenie výboru, ktorý hovorí o tom, že treba prehodnotiť časový a vecný harmonogram transformácie sociálnej sféry.

    Hovorí o tom, že áno, vstúpili sme do nejakého obdobia, vývoj tejto krajiny je v nejakom stave a na základe tohto treba teda prehodnotiť a postaviť ďalšie ciele. Myslím si, že to, že sme si ako vláda postavili za dominantnú pozíciu v sociálnej oblasti otázku práce, otázku zamestnanosti, je úplne prirodzené, a to, čo tu povedal aj pán poslanec Rusnák, len dokumentuje to, že problém zamestnanosti v Slovenskej republike je veľmi vážny. Vážnosť tohto problému je trošku odlišný od iných krajín, kde zamestnanosť, alebo nezamestnanosť je dôsledkom niektorých iných javov, ako je to na Slovensku. Žiaľ, nezamestnanosť na Slovensku je spôsobená predovšetkým ekonomickým úpadkom. Nezamestnanosť v západnej Európe je spôsobená globalizačnými prvkami, globalizačnými smermi, čo má úplne iný charakter ako nezamestnanosť z hospodárskeho úpadku. Nehovoriac o tom, že len čiastočne poľnohospodárstvo došlo k nezamestnanosti v dôsledku reštrukturalizácie hospodárstva.

    Na Slovensku nezačala vlastne ešte reštrukturalizácia hospodárstva, kde nás čaká rad veľkých problémov z hľadiska zamestnanosti. Čiže riešiť problematiku zamestnanosti sa nedá len záchytnými sieťami, ale celkovým ozdravením vývoja slovenskej spoločnosti. Samozrejme, že práca musí byť aj motivačná, musíme k tomu vytvoriť aj zodpovedajúce prostredie. A určite takým jedným kritériom je minimálna mzda, ale to, že vláda rozhodla nepredložiť návrh na zvýšenie minimálnej mzdy, o ktorej v posledných dňoch rozhodla predchádzajúca vláda, vychádzalo z prvého základného postulátu, že tento veľmi dôležitý inštitút spoločnosti nebol prerokovaný so sociálnymi partnermi.

    A súhlasíte, páni opoziční poslanci, že takýto dôležitý inštitút nemôže byť len rozhodnutím vlády, musí byť spoločným rozhodnutím sociálnych partnerov na Slovensku. Naša vláda je pripravená spolu so sociálnymi partnermi pripraviť nový návrh minimálnej mzdy tak, aby pri schvaľovaní rozpočtu na rok 1999 bol na základe spoločenského konsenzu takýto návrh prijatý a predložený do parlamentu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Faktická poznámka - pán poslanec Slaný.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem reagovať na môjho predrečníka pána Rusnáka, ale mnohé, čo som chcel povedať, už povedal pán minister. Tak iba krátko. Ak chceme robiť kvalitnú sociálnu politiku, musíme mať silnú ekonomiku. Bez silnej ekonomiky sa nedá robiť sociálna politika.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ako ďalší sa písomne prihlásil do rozpravy pán poslanec Kandráč. Pripraví sa pán poslanec Delinga ako ďalší.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážení členovia vlády,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    s pocitom určitej zodpovednosti som sa prihlásil podľa § 27 ods. 2 rokovacieho poriadku do rozpravy o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, aby som tlmočil v prvom rade to, k čomu ma zaviazali voliči a, samozrejme, chcel by som uplatniť aj svoje pohľady, názory a návrhy k prednesenému programovému vyhláseniu. Predtým než sa vyjadrím k meritu veci, vás chcem ubezpečiť, že som si vedomý, že obsah vystúpenia nemusíte akceptovať, môžete s ním polemizovať, a tiež je mi samozrejmé, že každú vetu, každé slovo aj akokoľvek pravdivé si môžete svojsky vykladať či pochopiť, prijať i neprijať. Dovolím si súčasne pripomenúť, že východiskom pre moje úvahy je zásada, ktorú tak často vyslovujeme: hlas ľudu - hlas boží. A veľmi by som prosil, keby sme v našej parlamentnej praxi toto stále mali na pamäti a podľa toho sa aj správali. Súčasne prosím, aby sme sa pokúsili naozaj reprezentovať občanov a aby sme nielen akceptovali stranícky princíp, nielen naše osobné predstavy, ale aj názory tých, ktorí nás volili, ktorí nám dali svoju dôveru.

    Dámy a páni, veľmi pozorne som si vypočul ústny prejav predsedu vlády a myslím si, že som si aj dostatočne preštudoval písomné vládne vyhlásenie. Budem hovoriť len o niektorých otázkach, ktoré sa dotýkajú tých oblastí, ku ktorým mám blízko, v ktorých sa najčastejšie pohybujem. A samozrejme, že musím byť pomerne stručný, pretože ekonomika času mi ani viac nedovolí. Dovoľte uviesť niekoľko poznámok všeobecného charakteru.

    1. Spôsob vyjadrenia obsahu programového vyhlásenia v niektorých svojich častiach by mal byť jasnejší, zrozumiteľnejší pre všetkých občanov. Veď program nie je určený len poslancom, odborníkom alebo odborným poradcom, ale predovšetkým občanom, aby sa z neho dozvedeli, čo ich v budúcnosti čaká, aké príjemné či nepríjemné prekvapenia. Treba povedať, že niektoré formulácie nie sú najvhodnejšie.

    2. Uvedomujem si veľmi dobre, že program je tvorený na obdobie štyroch rokov, že bude rozpracúvaný, ale aj tak by bolo potrebné plnenie niektorých úloh časove bližšie špecifikovať, a to nielen z pohľadu kontrolovateľnosti, ale aj motivácie tak štátnych orgánov, ako aj samotných občanov. Preto považujem za nedostatok, že nie sú ani rámcovo stanovené časové horizonty uskutočňovania niektorých úloh vlády, najmä prioritných, aby sme sa mohli dozvedieť, ktoré sú bezprostredného, krátkodobého, strednodobého či dlhodobého charakteru.

    3. Treba pozitívne hodnotiť fakt, že do programu sú prevzaté úlohy, ale aj inštitúcie z predchádzajúceho obdobia, čo svedčí o tom, že si už konečne začíname uvedomovať, že nie je potrebné zatracovať to, čo je dobré, efektívne, a to, čo môže napomôcť rozvoju spoločnosti, štátu.

    4. V neposlednom rade treba upozorniť na skutočnosť, že predkladaný program sa v niektorých častiach odkláňa od predvolebných tvrdení. Ako príklad si dovolím uviesť tzv. zoštíhľovanie štátnej správy. Myslím si, že voliči nebudú celkom spokojní s tým, že narástol počet vlády o podpredsedu, narástol počet štátnych tajomníkov, nárast nastal aj o ďalšie výbory Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako poslednú poznámku všeobecného charakteru si dovolím uviesť, že program prezentuje veľa interesantných myšlienok veľmi optimistického koncipovania, s čím sa dá súhlasiť, ale nemožno pritom zabudnúť na fakt, že často sú to vízie príliš idealizované a ich plnenie a splnenie bude sprevádzané určitými ťažkosťami. Je na škodu veci, že v rozprave odznené návrhy nie je možné zapracovať do obsahového programu vlády, pretože v niektorých prípadoch by nepochybne prispeli k zvýšeniu kvality obsahu predkladaného materiálu.

    V nasledujúcej časti mi dovoľte uviesť niekoľko poznámok k trom oblastiam: k výchove a vzdelávaniu, k legislatívnej činnosti, k boju s kriminalitou ako súčasťou vnútornej bezpečnosti.

    K výchove a vzdelávaniu. Je nepochybné, že vzdelávanie je oblasť, ktorá je pre malé národy veľmi výhodná a je dobrou a nevyhnutnou investíciou. Nikdy nie je stratová. Iste, že pre oblasť školstva je potrebné množstvo finančných prostriedkov, ktoré sa len ťažko budú získavať. No myslím si, že sú určité riešenia, najmä pre oblasť vysokých škôl, ktoré by vláda prostredníctvom ministerstva školstva mala podporovať. Je to predovšetkým rozvoj dištančného a virtuálneho vzdelávania, forma u nás nezaužívaná, ale myslím si, že pre budúcnosť na zlepšenie finančného postavenia školstva nevyhnutná. V oblasti vzdelávania súhlasím s filozofiou, že vzdelanie by malo byť dostupné každému občanovi a malo by byť bezplatné. No súčasne si dovolím pripomenúť, že vstupom do trhovej ekonomiky, vstupom do Európskej únie, približovaním sa ostatnému vyspelému svetu nemôžeme obchádzať ani fakt, že je potrebné venovať pozornosť aj vzniku neštátnych škôl všetkých druhov vrátane vysokých škôl.

    Mám názor, že vláda by mala podporovať takéto snaženia, samozrejme, nie na úkor kvality. Možno očakávať, že takýto postup napomôže zlepšiť nie ľahkú finančnú i kapacitnú možnosť, situáciu vysokých škôl, študentských domovov i školstva vôbec. Nemyslím, že je správne, keď vláda bude uprednostňovať len vytváranie pobočiek zahraničných univerzít. V tomto prípade sa bude favorizovať cudzí subjekt pred domácim, bude sa vytvárať nerovnovážne prostredie v neprospech domácich záujemcov. Okrem toho to bude spôsobovať neľahké administratívno-organizačné a realizačné problémy.

    V neposlednom rade v súvislosti so vzdelávaním a výchovou treba venovať pozornosť jazykovej kultúre. Je len samozrejmé, že okrem výučby cudzích jazykov na prvom mieste sa musí pozornosť venovať osvojovaniu si slovenského jazyka. Zastávam názor, že každý občan nášho štátu, ale i ten, ktorý tu trvalo žije, by mal ovládať úradný, štátny jazyk - slovenský jazyk. Tým by sa vyriešili aj mnohé problémy a nemuseli by sa prijímať mimoriadne opatrenia vo vzťahu k možnostiam vzdelávania sa príslušníkov národnostných menšín. Vláda by mala podporovať a vytvárať podmienky na osvojovanie si slovenského jazyka najmä u príslušníkov národnostných menšín.

    V súvislosti s problematikou vzdelávania nemožno obísť problém výchovy, ktorá je fonoménom takého charakteru, že sa s ňou stretávame v každej oblasti života spoločnosti, a to bez rozdielu vekových kategórií ľudského činiteľa. Je nezastupiteľná pri zdokonaľovaní kvality života a kvality človeka. Vzdelávať sa musíme celý život. A vláda by mala podporovať aj celoživotné vzdelávanie občanov.

    K legislatívnej činnosti. Dovolím si poznamenať, že z pohľadu práva ide o veľmi závažnú, špecifickú činnosť predovšetkým právnikov, ale nielen ich. Treba si uvedomiť, že dobrý legislatívec sa nerodí zo dňa na deň, že je to veľmi dlhá záležitosť. Ale ani dobrý legislatívec neznamená, že zákon bude dobrý. Musíme si uvedomiť, že niet a ani nebude absolútne dokonalý zákon. Ani nemôže byť. Ale problém je pri aplikácii zákonov. Ak ten, kto zákon nechce pochopiť alebo nevie pochopiť jeho filozofiu, potom ani najdokonalejšia právna norma neprinesie efekt, ktorý sa od nej očakáva. Teda nie za každý nedostatok mohla, môže, tak ako u nás sme zvyknutí tvrdiť, len legislatíva.

    Nemôžem sa zmieriť s tým, že veľa právnych noriem predkladá vláda na schválenie v skrátenom legislatívnom konaní napriek tomu, že nie sú splnené požadované kritériá, ako ich uvádza rokovací poriadok v § 89 ods. 1. Určité súvislosti, prečo sa tak robí, chápem, ale nemôžem si to osvojiť, pretože si myslím, že základné, i niektoré iné dôležité návrhy zákonov by mali byť schvaľované a prijímané v riadnom legislatívnom konaní. Problémy by sa mali komplexne legislatívne riešiť a nemali by sa predkladať návrhy či novely, ktoré vec riešia pre niekoho a nie pre niečo. Potom je namieste jednoznačné konštatovanie, že ide o normy tzv. personálne. Ďalej zastávam názor, že prijatiu zákona by mali predchádzať široké odborné diskusie s dostatkom času, lebo len tak môžeme dosahovať náležité výsledky pri tvorbe práva a na veľmi dobrej právnej úrovni, vrátane kultúry práva.

    K boju s trestnou činnosťou ako súčasťou vnútornej bezpečnosti. Oblasť, ktorej každá vláda musí venovať zvýšenú pozornosť, veď za tým je množstvo obrovských strát na majetku, na zdraví, živote a podobne. Sú to obrovské škody, obavy, strach. Najlepším a, dá sa povedať, pomerne lacným prostriedkom, ako spomínanú protispoločenskú činnosť obmedzovať, je jej prevencia. Je všeobecne známe tvrdenie, že múdry zákonodarca kriminalite predchádza a nielen následne trestá. Pre prevenciu trestnej a inej protispoločenskej činnosti je potrebné neustále vytvárať podmienky, ale aj prijaté opatrenia realizovať a hlavne ich kontrolovať. Všetci si musíme plniť svoje povinnosti a potom nemám obavy, že výsledky dosiahneme.

    Ako bývalý člen Rady vlády pre prevenciu trestnej a inej protispoločenskej činnosti môžem zodpovedne vyhlásiť, že určité výsledky, na ktoré je možno nadväzovať, existujú a nie sú zlé. Na ilustráciu uvediem, že od krajov cez okresy a ústredné orgány štátnej správy sú vypracované programy boja s trestnou činnosťou, ktoré v mnohých prípadoch potvrdzujú, že v príslušných regiónoch, mestách či inštitúciách veľmi dobre poznajú príčiny a podmienky, ktoré umožňujú páchať negatívnu protispoločenskú činnosť. Prijali sa aj mnohé účinné opatrenia, čo sa okamžité odrazilo na dosiahnutých výsledkoch.

    Chcem ďalej zdôrazniť, že len trestná represia, prísne tresty nám problém nevyriešia. Musíme odstraňovať príčiny a podmienky ekonomického, sociálneho i ďalšieho charakteru. Trestná represia je len subsidiárnym prostriedkom. Má sa uplatňovať vtedy, keď už iné prostriedky sú vyčerpané, resp. boli neúčinné. Iste, že si veľmi dobre uvedomujem existenciu tejto reťaze: výchova - prevencia - represia. Nie náhodou je výchova na prvom mieste. Ten, kto nie je vychovaný, musíme ho vychovať. Ten, kto je zle vychovaný, musíme ho prevychovať. A to je jedným z prioritných cieľov prevencie. Represia slúži tiež len ako prostriedok výchovy a účelom nie je odplata.

    Dovolím si uviesť jednu poznámku, ktorú si treba veľmi dobre uvedomiť. Kriminalitu a inú protispoločenskú činnosť úplne neodstráni žiadna vláda, žiadne opatrenia. Súvisí to s jej historickým vznikom, ale jedno, čo môžeme dosiahnuť, môžeme ju celkom úspešne kontrolovať, môžeme kontrolovať jej hranice, kontrolovať jej pohyb. Myslím si, že toto si musíme s predkladaným programovým vyhlásením všetci uvedomiť, musí si ho uvedomiť vláda, lebo si len veľmi ťažko viem predstaviť, že pri komplexnom hodnotení svojej činnosti by mohla konštatovať, že bola úspešná. Veľmi sa teším na dialóg, ktorý tu ústne predniesol pán predseda vlády, že bude konštruktívny, že bude akceptovať názory, návrhy, ktoré my poslanci tu budeme predkladať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka - pán poslanec Maňka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec uviedol, že v programovom vyhlásení vlády chýbajú priority politiky vlády. Stručne by som sa vyjadril k prioritám hospodárskej politiky.

    Priority hospodárskej politiky vlády je možné rozdeliť do troch blokov: krátkodobé, strednodobé a dlhodobé.

    Krátkodobé priority budú zamerané na udržanie chodu hospodárstva do konca tohto a začiatku prvého štvrťroku 1999. Vláda v nich bude musieť reagovať na nahromadené krízové situácie tak, aby sa neohrozili základné funkcie štátu. Na ich realizáciu prijme krátkodobé opatrenia v hospodárskej politike do konca prvého štvrťroka 1999.

    Druhé sú strednodobé priority štátu a budú zamerané na obnovenie makroekonomickej stability, to je na znižovanie fiškálneho deficitu takzvanej všeobecnej vlády, na znižovanie deficitu bežného účtu platobnej bilancie, na zastavenie rastu zahraničnej zadlženosti, na upevnenie kurzu slovenskej koruny, na zastavenie poklesu rastu hrubého domáceho produktu a zastavenie rastu nezamestnanosti a budú zahrnuté do konsolidačných opatrení vlády.

    Opatrenia dlhodobejšieho charakteru budú zamerané na podporu reštrukturalizácie a konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva a zabezpečenie podmienok na dlhodobo udržateľný rast pri nízkej miere inflácie.

    Tieto uvedené balíky opatrení sa rozlišujú podľa predpokladaných účinkov z hľadiska času, musia sa preto pripraviť a rozbehnúť súbežne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Orosz - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    chcem sa vyjadriť k tej časti vystúpenia pána poslanca Kandráča, kde hovoril o nadmernom uplatňovaní skráteného legislatívneho konania zo strany súčasnej vlády. Chcem zdôrazniť, že túto kritiku považujem za predčasnú. Pán poslanec celkom určite vie, že tá potreba využívať skrátené legislatívne konanie je oveľa vyššia na začiatku volebného obdobia ako v jeho priebehu, keď je už možné uplatniť určitý systémový prístup a plánovitý prístup k legislatívnej činnosti.

    Chcem informovať túto snemovňu o určitých faktoch, ktoré sú známe z minulého volebného obdobia.

    Rokovací poriadok nadobudol účinnosť 1. 1. 1997. Od tohto dátumu Národná rada Slovenskej republiky v minulom volebnom období prijala 142 zákonov a z toho 50 v skrátenom legislatívnom konaní, to znamená 35,2 %. Ja tento fakt budem viackrát v priebehu tohto volebného obdobia opakovať, ak kolegovia budú kritizovať postup vlády. Naozaj sa môže vyskytnúť situácia, že bude potrebné uplatniť skrátené legislatívne konanie, ale verím, že k tým vysokým číslam, ktoré platili v minulom volebnom období, sa určite nedostaneme.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Antecký - faktická poznámka.

  • Pán predseda, k vystúpeniu pána Kandráča by som mal jednu pripomienku. Kritizoval nárast počtu štátnych tajomníkov, podpredsedu Národnej rady, ale aj výborov Národnej rady. Chcel by som sa opýtať, prečo nehovoril aj o náraste štátnej správy ako celku za posledné volebné obdobie, keď sa vytvorili také monštrá štátnej správy, ktoré sú v niektorých okresoch rozhodujúcimi zamestnávateľmi a splnili len funkciu vytvárania nových pracovných miest a členskej základne bývalej vládnej koalície. Myslím si, že aj prijatý zákon o územnom členení by sa v tomto ponímaní mohol takisto brať ako zákon personálny, tak ako to kritizoval v inej časti pri prijímaní zákonov.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Pán predseda, chcem doplniť pána poslanca Kandráča. Chcem povedať, že my sme za celé legislatívne štvorročné obdobie nestihli schváliť toľko návrhov v skrátenom legislatívnom konaní, ako sme schválili v tomto legislatívnom konaní. A už vonkoncom sme neschválili ani jeden legislatívny návrh v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý podali poslanci. A už vonkoncom sme neschválili ani jeden, ktorý by bol tak hrubo protiústavný, ako bol návrh o strategických podnikoch, ktorý bol jednoducho obyčajným legislatívnym paškvilom, ktorým sa pani ministerka financií, ktorá sa nám tu včera hrala na predsedníčku pre verejné blaho, jednoducho chcela zmocniť niektorých finančných inštitúcií a prideliť ich svojim verným. Som zvedavý, aké platy im pritom pridelila. Možnože nás príde dnes znovu poinformovať v tom najlepšom čase od 17.00 do 19.00 hodiny, ako ste to vy, pán predseda, urobili včera, že ste hrubo porušili rokovací poriadok, keď ste nedali slovo všetkým prihláseným s faktickými poznámkami a jednoducho ste nechali šíriť celé dve hodiny občanom Slovenskej republiky demagógiu dezignovanému ministerskému predsedovi a niektorým ministrom budúcej vlády. Pretože ešte ani nie sú, sú dezignovanými, ale ešte nepotvrdenými, pretože sme ešte o dôvere nehlasovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Jednu poznámku. Mohli ste ma školiť v rokovacom poriadku prvý deň, keď som viedol schôdzu. Ale teraz ma už školiť nebudete. Vyznám sa v tom a presne podľa rokovacieho poriadku budem postupovať.

    Pán poslanec Brňák, nech sa páči.

  • Chcel by som reagovať jednou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Kandráča v tom smere, že je síce pravdou, že v minulosti boli zákony, ktoré sa prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní na pôde tohto parlamentu, ale ani v jednom prípade neboli riešené také návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, ktorých jediným a hlavným zmyslom boli personálne výmeny v jednotlivých inštitúciách alebo v orgánoch.

    Chcem povedať, že doteraz všetky návrhy na skrátené legislatívne konanie, i keď vo veľmi malom množstve z hľadiska celkového volebného obdobia, ktoré tento parlament schválil, sa dotýkali výlučne a výslovne personálnych zmien.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Krajči, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    V nadväznosti na vystúpenie pána Kandráča by som chcel upresniť niektoré nepresné údaje, ktoré vzápätí zazneli o zvyšovaní počtu pracovníkov štátnej správy.

    Chcel by som dať do pozornosti, že reformou štátnej správy došlo k zníženiu počtu pracovníkov v štátnej správe o 3 000 ľudí a zo 161 obvodných úradov, ktoré boli prvostupňovými orgánmi štátnej správy, sa vytvorilo 79 prvostupňových, to sú okresy, a osem krajských ako druhostupňových, kde predtým bol len jeden - ministerstvo.

    To znamená, že nedošlo k nárastu počtu pracovníkov v oblasti štátnej správy, skôr naopak, k zníženiu, a vláda počas štyroch rokov držala stav 20 000 pracovníkov štátnej správy a nikdy nedovolila tento stav prekročiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Upozorňujem pánov poslancov, ktorí používajú mobily, že skutočne použijem paragraf, ktorý som včera povedal, a dám vyviesť poslanca, ktorý bude používať mobilné telefóny v rokovacej miestnosti. Upozorňujem ešte raz a naposledy.

    Nech sa páči, pán poslanec Kandráč.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.

    Len veľmi krátko. Pán Antecký, nevystupoval som k...

  • Hlasy z pléna.

  • Ale veď som dostal slovo, tak preto hovorím.

  • Pán poslanec Kandráč, na seba nemôžete reagovať.

  • Hlasy v sále.

  • Dal som mu slovo, ak má procedurálny návrh alebo iný. Dal som mu slovo, pretože sa prihlásil. Ak reaguje na seba, nemôže, pretože je to v rozpore s rokovacím poriadkom.

    Pán poslanec Kováč, nech sa páči.

  • Myslím si, že by bolo potrebné spresniť údaje o tých zákonoch, ktoré boli prijímané v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vážení poslanci, pri nástupe, keď sme sem nastúpili, dostali sme prehľad všetkých zákonov, ktoré boli prijaté počas minulého obdobia. Ak sa pozriete do tej knižôčky - každý si ju mohol zobrať, pripravil ju parlamentný inštitút -, zistíte, že bolo predložených celkom 50 návrhov na skrátené konanie, 48 z nich bolo prijatých. Tým by som chcel trošku poopraviť vyjadrenie kolegu Cupera, že za tie tri dni sme schválili oveľa viac zákonov v skrátenom legislatívnom konaní ako za celé minulé obdobie. Rozdiel medzi tromi zákonmi a päťdesiatimi je zjavný, myslím, aj prváčikovi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Delinga.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážení členovia vlády,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    prerokúvame programové vyhlásenie vlády už tretí deň. Možno, že dnes bude pokojnejšia atmosféra a vecnejšia a zdá sa, že k tomu aj dospievame.

    Chcem sa vyjadriť, samozrejme, k tomu, čo je pre mňa najbližšie a najprofesionálnejšie. Predtým než k tomu pristúpim, predsa len k niektorým všeobecnejším a globálnejším pohľadom. S čím môžem súhlasiť, s čím nie a čo ma zaujíma. A rád by som, samozrejme, dostal na to aj vysvetlenie, pretože pri prerokúvaní vo výbore pre pôdohospodárstvo sme až tak podrobne vysvetlenie nedostali.

    Predovšetkým ide o to, že vláda hneď v úvode tohto programového vyhlásenia si vytýčila za cieľ zastaviť hospodársky úpadok a stabilizovať ekonomiku. S tým prvým predurčením je ťažko možné súhlasiť, s tým druhým súhlasím aj ja. Stabilizovať ekonomiku a ísť dopredu je jasné a potrebné. S tým prvým preto ťažko súhlasím, že následne v odsekoch si vláda stanovuje udržateľný hospodársky rast. Čo, samozrejme, má asi buď určitú, povedal by som, intuíciu, alebo pokračovateľnosť na to, aký hospodársky rast sa dosiahol doteraz. Nie je to síce ničím parametrizované, nie je to ničím vyjadrené, nie je to ani termínované, ale predpokladám, že skutočne ide o pokračovanie udržateľného hospodárskeho rastu s určitými parametrami, o ktorých sa dozvieme v rozpracovaní tohto programového vyhlásenia.

    Takisto sa iste o tom dozvieme v dlhodobejšej hospodárskej stratégii, ktorú chce vláda realizovať a ktorú chce pripraviť, aj keď nevieme, či to bude pripravené skoro. Ale stanovuje si termín do dvoch rokov, takže veľa jej už potom neostane na realizáciu tohto hospodárskeho rastu. Samozrejme, podľa toho, ako dopadnú budúce voľby.

    Vláda vo svojom programovom vyhlásení chce iniciovať rokovania so Svetovou obchodnou organizáciou na minimalizovanie vplyvov veľmi diferencovanej východiskovej pozície krajín pri začatí procesu znižovania colných sadzieb. To považujem za veľmi vážnu vec, pretože skutočne tu dopláca naša ekonomika, naše hospodárstvo, ale najmä v oblasti pôdohospodárstva na to, ako sa zadefinovala naša východisková pozícia v roku 1994, keď sa utvárala Svetová obchodná organizácia, a keď naši reprezentanti v tejto organizácii zadefinovali to, že Slovensko vlastne vstúpilo do tohto obdobia s najnižšou colnou ochranou, s najnižšími colnými sadzbami a teraz sa veľmi ťažko obchoduje či už navonok, ale aj dovnútra a sú problémy, ako vidíme aj v Českej republike a iste aj v našej republike. Považujem to za veľmi dôležité, aby sa táto chyba napravila a aby vláda dokázala skutočne tieto veci, ktoré sú tu stanovené z pohľadu colných opatrení a sadzieb, riešiť, aby boli porovnateľné aj v rámci V 4 (Stredoeurópskej iniciatívy).

    Chcel by som sa ešte spýtať predstaviteľov vlády, keďže tu nie je jej predseda, ku konštatovaniu v stati Regionálny rozvoj a bývanie, že "vláda navrhne zrušenie právnych noriem nezlučiteľných s trhovou ekonomikou v oblasti transformácie vlastníctva bytov a s posilnením práv vlastníkov a podstatným znížením rozsahu regulačných opatrení v tejto oblasti". Rozumiem tomu tak, že ide o zavedenie trhu s bytmi, o zrušenie regulácie nájomného, že ide o ďalšie opatrenia, ktoré budú mať veľmi vážny dosah, najmä na sociálne slabšie vrstvy tých obyvateľov, ktorí si nemôžu kúpiť byty a ktorí vlastne doplatia na to, že tento trh s bytmi sa dostane do takej polohy, ako trhová ekonomika predpokladá. Ak skutočne to tak bude, treba jednoznačne toto občanom vysvetliť priamo "polopatisticky", pretože ich to čaká v tomto volebnom období.

    Mrzí ma, že v tomto programovom vyhlásením som sa dočítal len o jednej priorite, o priorite urýchleného ozdravenia bankového sektora. Je potrebné ho ozdraviť, ale predsa len zastávam názor, že v tejto našej ekonomike a hospodárstve je viacero priorít, a preto by som bol veľmi rád, keby si vláda skutočne zobrala za svoje, že poľnohospodárstvo prioritu v tomto volebnom období bude mať a že to nebude len tak, ako je to povedané, "významná súčasť politiky štátu". Pretože politika štátu, to je veľmi široký pojem, to je politika aj tých, ktorí nehlasovali, to je politika aj organizácií, to je politika aj tých, dá sa povedať, že sú v tom aj cirkvi. Čiže štát je vlastne veľký kolos, a nie všetci sú s tým uzrozumení. A, samozrejme, nie je to politika nás, ktorí sme v opozícii, pretože program, ktorý je tu, nie je súhlasný s tým, ktorý sme pred voľbami hlásali alebo teraz hlásame.

    Myslím si, že poľnohospodárstvo je oblasť, o ktorej sa v tomto parlamente hovorilo veľmi konkrétne, a dôležito. Už jednak to, že každý rok sa prerokúvala tzv. zelená správa, myslím si, že nikto nemôže povedať, že o tejto oblasti nemá dostatok informácií, že nepozná východiskovú základňu. Nakoniec, aj v minulom volebnom období politici vtedajšej opozície vždy hovorili o tom, že o poľnohospodárstve sa podáva pravdivý obraz, že sa jasne definujú stavy, aké sú, že sa nič nezastiera a že je to tak, ako je to v týchto analýzach predznačené. Aj napriek tomu chcem povedať, v akom stave sa poľnohospodárstvo nachádza, v akom stave sa nachádza z hľadiska jeho účasti v národnom hospodárstve, čo sa dokázalo za posledné roky stabilizovať, čo sa nedokázalo.

    Viem veľmi dobre a som si vedomý, že tento rok je skutočne špecifický. Ťažko sa bude porovnávať to, čo sa dosiahlo v roku 1997, s tým, čo sa dosiahne v roku 1998, pretože výrobno-klimatické podmienky sú neporovnateľné, sú oveľa horšie a sú také, ktoré tu možno za viac ako 10 alebo 15 rokov neboli. Ale aj tak treba povedať, že podiel poľnohospodárstva na celkovej tvorbe hrubého domáceho produktu dosiahol v uplynulom roku 4,4 %, a tým sme sa po Českej republike najviac priblížili k ekonomike vyspelých európskych krajín. Spoločenský prínos poľnohospodárstva je podstatne vyšší, pretože plní ďalšie dôležité krajinotvorné, ekologické a sociálne funkcie a má nezanedbateľnú úlohu pri stabilizácii vidieckeho osídlenia.

    Podľa posledných prepočtov vykonávaných v roku 1998 neprodukčné spoločenské prínosy poľnohospodárstva dosiahli 23,5 mld. Sk. Sebestačnosť, ktorá sa dosahuje už dnes na podiele domácej produkcie, to znamená výroba domácich produktov a ich podiel na domácej spotrebe, sa v uplynulom roku dosiahla pri obilninách 102,8 %, pri cukrovej repe 107,7 %, olejninách 153,1 %, jatočných zvieratách 101,8 %, v kravskom mlieku 109,5 % a tak ďalej. Samozrejme, tohto roku produkcia bude oveľa nižšia, a všetci vieme, čím je ovplyvnená.

    Objem potravinárskej produkcie oproti roku 1996 vzrástol o 5,8 %. Zvýšila sa výroba ovocných výrobkov o 59,9 %, konzumného mlieka o 8,1 %, cestovín o 7,7 %, jedlých rastlinných tukov a olejov o 5,3 %, zabitej hydiny o 3,9 %, syrov o 3,3 %, chleba a pečiva o 2,2 %. Najviac sa znížila výroba sladu, kde skutočne narážame na problémy jeho exportu, kde svetové ceny sú dlhodobo pod našimi výrobnými nákladmi.

    Z tohto pohľadu je definovaná a determinovaná bezpečnosť štátu. A môžeme povedať, že v plnom rozsahu je zabezpečená.

    Domáca výroba základných potravín pokrýva definovaný 90-percentný prah potravinovej bezpečnosti. Potravinový trh je zabezpečený dostatočným množstvom a sortimentom potravín pri zlepšovaní ich kvality. V štruktúre spotreby sa dosiahli od roku 1993 prevažne pozitívne tendencie. Spotreba hydinového mäsa vzrástla z 11,8 kg na 15,5 kg na obyvateľa a rok, pritom jeho podiel na celkovej spotrebe mäsa dosiahol 23,4 %. Spotreba rýb vzrástla z 3,8 kg na 4,4 kg. Na celkovej spotrebe tukov vzrástol podiel jedlých tukov a olejov z 55,6 % na 70 % na úkor mäsa a bravčovej masti, čo sú pozitívne tendencie. Hoci rastie spotreba ovocia, jej úroveň je s ohľadom na odporúčanú spotrebu stále nízka, takže tu je potrebné ešte viacej urobiť.

    Zabezpečenie stability a konsolidácie poľnohospodárstva, ktorá bola založená koncepciou a zásadami agrárnej politiky ešte v roku 1993, je dlhodobý proces, ktorý nadobúda pozitívne medziročné tendencie, a zatiaľ nie je ukončený. Účinné opatrenia na stabilitu a konsolidáciu poľnohospodárstva sa prijali a niektoré sú pripravené aj v tomto programovom vyhlásení vlády, aj keď nie sú presne definované. Od prijatia koncepcie "Zásady agrárnej politiky" sa strata v rezorte znížila takmer o 6 mld. Sk a súčasne sa znižuje počet stratových podnikov, aj keď rok 1998 bude istotne trošku horší. Medzi ziskovými a stratovými podnikmi sú však značné diferencie vo vytvorených objemoch, a preto skutočne naše poľnohospodárstvo potrebuje výraznú pomoc do reštrukturalizácie, do obnovy jeho základných prostriedkov, do modernizácie. A v tomto programovom vyhlásení vlády chýbajú, dá sa povedať, konkrétne ciele.

    Chcem povedať, že v minulom volebnom období sa pre poľnohospodárstvo v tomto parlamente prijalo niekoľko nových a dobrých zákonov, ktoré sú plne kompatibilné so zákonmi Európskej únie a účinne napomôžu aj dnešnému stavu a vládnutiu ďalej, aby sa podľa nich najmä v podnikovej sfére mohli uberať ďalej.

    Teraz ešte k tomu, aké sú výhrady z mojej strany k tomuto programovému vyhláseniu vlády. Chcem povedať, že za jeden - tak ako to koncipuje vláda - z kľúčových predpokladov ozdravenia a zefektívnenia poľnohospodárstva vláda považuje konsolidáciu jeho vlastníckych pomerov a bude vraj hľadať také formy konsolidácie, ktoré nepoškodia záujmy reštituentov a zároveň urýchlia proces vlastníckej reštrukturalizácie. Veľmi dlho som sa zamýšľal nad týmito termínmi. Ich rozlúštenie, alebo teda rozlúštenie tohto záujmu je skutočne obťažné, pretože nevedel som si vlastne premeniť na drobné, o aké vlastnícke pomery ide a ktoré treba konsolidovať. Pomery v akciových spoločnostiach, pomery v súkromných sektoroch, pomery v štátnom sektore, ktorý je už vydefinovaný, pomery v družstevnom sektore alebo kde? Do popredia sa dávajú reštituenti. Pripraví sa azda nová reštitúcia alebo nové zákony? To by podľa mňa znamenalo preskupenie majetkov. Je teda veľmi zahmlená táto formulácia, ktorá skrýva podľa mňa aj priestor na obnovenie toho, čo často zaznieva a zaznievalo v minulom období od tých politikov, ktorí túžia po tom, aby sa táto štruktúra vlastníctva najmä v predreštitučnom období zmenila.

    V tomto programe, ktorý je tu pred nami, chýba aspoň jedna veta o potravinárstve. Potravinárstvo z toho úplne vypadlo. Pretože je súčasťou agrárnej politiky, je to veľmi dôležitá zložka. V podstate je obrazom nášho agrárneho trhu, je obrazom nášho obchodu s potravinami a obrazom nášho exportu, toto je potrebné skutočne už v rozpracovaní programového vyhlásenia doplniť. Myslím si, že je potrebné aj niektoré zákony v tejto oblasti novelizovať tak, aby sa niektoré veci, ktoré niektorí politici nastolili aj vo svojich heslách pred voľbami, či už ide o základné potraviny a základné ceny, aj realizovali.

    Myslím si, že nášmu poľnohospodárstvu chýba aj väčší akcent na lesnícku politiku. Treba skutočne povedať, že naše lesné bohatstvo a lesníctvo očakáva, že bude sa viacej stabilizovať nielen vo svojich štruktúrach a dokončení reprivatizácie, ale najmä v tom, že naše lesy sa ozdravia, oživia a že nepôjde len o nejakú výpredajnú činnosť, ale hlavne o pestevnú činnosť. Preto si myslím, že v dotačnej politike zacielenie sa len na tú, by som povedal, pestevnú činnosť, nie je správne, ale že sa treba zacieliť práve na verejnoprospešnú oblasť v lesoch tak, aby sa zakladali nové lesy.

    Moje návrhy k programovému vyhláseniu vlády vychádzajú aj z toho, že je potrebné najmä v záujme proexportnej politiky v poľnohospodárstve vybudovať sieť marketingových a podporných inštitúcií umožňujúcich aktivizáciu domáceho a zahraničného trhu a rozšíriť systém trhových informácií.

    Myslím si, že treba úplne zachovať funkciu poľnohospodárskej výroby, najmä z hľadiska daných prírodných a výrobných podmienok, a že práve v podhorských a horských oblastiach a oblastiach východného Slovenska je skutočne potrebné rozšifrovať tieto opatrenia v programovom vyhlásení vlády na drobnejšie.

    Je potrebné stabilizovať produkciu zemiakov, cukrovej repy a na vývoz rozširovať nové plodiny, ako aj sladovnícky jačmeň, kukuricu, hrach, repku, špargľu, slnečnicu a tvrdú pšenicu.

    V živočíšnej výrobe okrem rozvoja chovu hovädzieho dobytka, ktorý je tam zakomponovaný, a ošípaných považujem za potrebné dobudovať vlastnú produkciu jednodenných jatočných kurčiat a špecializovaný chov vodnej hydiny tak, aby sme neboli odkázaní na dovozy.

    Bude veľmi dôležité, aby sa aj naďalej uplatňovali systémy cenovej regulácie tak, aby mohli z cien v cenovom reťazci profitovať nielen obchodníci a tí, ktorí reprodukujú a transferujú naše výrobky, ale aby z nich profitovali hlavne prvovýrobcovia. A pokiaľ nebude možné mať ceny na takej úrovni, že budú v plnej miere uhrádzať náklady, aby skutočne táto reštrukturalizácia cenovej politiky v tejto oblasti bola takto orientovaná.

    Bude potrebné aj naďalej robiť intervenčné nákupy agrárnych produktov, bonifikovať vysoké úroky, ale aj naďalej zachovať refundáciu spotrebnej časti motorovej nafty. Neviem, či to vláda uvažuje zmeniť. A môj názor je, že ju treba rozšíriť aj na naftu v lesníctve. Myslím si, že to, že táto snemovňa už zrušila zákon o revitalizácii - proti čomu sme tak bojovali -, teraz vláda chce hľadať spôsoby, ako plošne odúverovať všetkých poľnohospodárov, a nevieme, či sa jej to podarí.

    Zastávam názor, že vidiecka politika, aj keď hovoríme o agrárnej politike, je z hľadiska budúcnosti dominujúca. Preto neviem, či vláda v tom kontexte chce prehodnotiť všetky fondy, akiste sa to dotkne aj poľnohospodárstva, či ich ponechá v takom rozsahu, alebo nie, alebo či ich bude reštrukturalizovať do nejakého iného fondu. Som za to, že skutočne treba zriadiť fond pre rozvoj vidieka na spolufinancovanie rozvojových projektov a na základe štrukturálnych fondov z Európskej únie vypracovať aktualizovanú klasifikáciu poľnohospodárskych oblastí podľa kritérií Európskej únie na nové administratívne usporiadanie, ďalej uplatniť požiadavky na postupnú harmonizáciu informačného systému nášho Štatistického úradu spolu s Eurostatom.

    Je potrebné pristupovať k vidieku koncepčne. Myslím, že v tomto prípade položila základy na sklonku minulého volebného obdobia minulá vláda, a preto predpokladám, že v koncepcii rozvoja vidieka sa bude pokračovať a v nadväznosti na to sa navrhne taký systém inštitucionálneho či už legislatívneho, alebo finančného spôsobu, ktorý zabezpečí plnú realizáciu projektov najmä v regiónoch a v znevýhodnených a horských oblastiach.

    Veľmi dôležité bude urobiť jasné pravidlá na podporu malého a stredného podnikania tak, aby sa na vidieku dalo žiť zo sociálnych podpôr, ale aby sa dalo žiť z aktivít a aby sa tomu prispôsobovala aj dotačná politika a programy podporných fondov. V znevýhodnených oblastiach navrhovať legislatívne zmeny daňového zákona na zlepšenie podnikateľskej klímy pre malých a stredných podnikateľov. V lesníctve treba zo štátneho rozpočtu v plnej miere hradiť náklady na udržiavanie a zlepšovanie verejnoprospešných účinkov lesov. Prijať opatrenia na zlepšenie finančných tokov pre lesné hospodárstvo, najmä v časti poplatkov za pokuty a penále, ktoré platia organizácie, ktoré znečisťujú alebo znehodnocujú naše lesy.

    Vážené dámy a vážení páni, snažil som sa teda v duchu toho, čo tu bolo prednesené, nebyť konfrontačný. Nie je to len moja známka kvalifikovanosti. Vedel by som aj to. Ale v každom prípade chcem pôsobiť na to, aby sa program vlády pre poľnohospodárstvo ešte viac zlepšil, aj keď sa nezlepší v jeho danom znení, ktoré sa tu prerokúva. Myslím a predpokladám, že rezort poľnohospodárstva to v plnej miere bude akceptovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka - pán poslanec Klemens.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Delinga,

    je faktom, že sa zvýšila potreba hydinového mäsa, rýb, čiastočne i zeleniny a ovocia na jedného obyvateľa ročne, ale treba povedať, že, naopak, sa znížila spotreba bravčového a hovädzieho mäsa z 83,9 kg na 65,8, mlieka a mliečnych výrobkov z 253,2 na 162 a vajec z 354 kusov na 297 kusov na rok. Ak hovoríme o zvýšení, tak potom treba povedať aj o znížení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Do rozpravy sa prihlásil pán minister Koncoš.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Pani poslankyne, páni poslanci,

    pán poslanec Delinga, ďakujem za korektný, vecný prístup k hodnoteniu programového vyhlásenia vlády. Domnievam sa, že nakoniec vždy aj v doterajšom pôsobení na pôde výboru pre pôdohospodárstvo sme sa dokázali ako profesionáli, bez ohľadu na rôzne politické tričká, nemyslím teraz len na nás dvoch, ale na všetkých členov v bývalom volebnom období, na odbornej problematike viac-menej zhodnúť.

    K pripomienke, že vláda nepovažuje poľnohospodárstvo za svoju prioritu. Áno, v programovom vyhlásení je doslovné znenie, že ho považuje za významné odvetvie. Na rozdiel od formulácie však môžem povedať, že v skutočnom prístupe vláda i ministerstvo financií v doterajších pár týždňoch ho považuje doslova za prioritu. Môžem vyhlásiť, že dotácie, teda, lepšie povedané, výdavky štátneho rozpočtu pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva nebudú krátené aj napriek problémom, ktoré so štátnym rozpočtom a s jeho napĺňaním sú.

    Zareagujem len na niektoré pripomienky.

    Ku konsolidácii vlastníckych pomerov. Domnievam sa, že treba konsolidovať vlastnícke pomery na družstvách, najmä na poľnohospodárskych družstvách. Dnes v podstate nikto presne nevie, ani sám Zväz poľnohospodárskych družstiev Slovenska, koľko družstiev je funkčných, koľko je živých, koľko je ich len evidenčne na papieri, koľko poprenajímalo svoje hospodárske dvory, nepriamo pôdu pre ďalšie spoločnosti s ručením obmedzeným a tak ďalej. Naším záujmom je, čo sa týka družstevnej politiky, posilniť, koncentrovať vlastníctvo družstevného majetku v rukách tých členov družstiev, ktorí na poľnohospodárskych družstvách pracujú, teda ktorí s družstvom majú aj pracovný pomer. Táto rozptýlenosť družstevného vlastníctva, ktorá je teraz, jednoducho je nefunkčná a svojím spôsobom môže ohroziť ďalšie fungovanie družstiev.

    Domnievam sa, že treba konsolidovať vlastníctvo aj v niektorých akciových spoločnostiach a iných obchodných spoločnostiach v poprivatizačných firmách. Mnohé z nich podnikajú veľmi seriózne, korektne zveľaďujú majetok, ktorý získali v privatizácii, ale mnohé z týchto firiem sa správajú k získanému majetku koristnícky. Vyťahajú, čo sa vyťahať z majetkov dá. Rozpredávajú sa zvieratá, stroje, zásoby a postupne sa pôda necháva. Aj tu bude potrebné konsolidovať aj vlastníctvo. Samozrejme, tieto kroky nebudú môcť byť na úkor reštituentov. Nedomnievam sa, že je potrebné otvárať reštitučný zákon.

    V programovom vyhlásení nie je možné hovoriť o každej plodine, o každom druhu hospodárskych zvierat, hoci by bolo o čom. Bude tu však, myslím, priestor aj na pôde Národnej rady, pretože - tak ako som to vyhlásil na rokovaní výboru - predložíme na rokovanie Národnej rady zelenú správu, a predpokladám, že v mesiaci januári, prípadne najneskôr vo februári, by ju bolo možné prerokovať, vrátane podrobnejších krokov na konsolidáciu aj tohto odvetvia i po roku 1998.

    Čo sa týka prehodnotenia fondov či ich zrušenia, uvažuje sa zrušiť finančné fondy, ale len po zavedení štátnej pokladnice. Tak ako to bolo nakoniec aj v pôvodnom zámere ministerstva financií, pretože toky štátnych financií pôjdu inými cestami, ako je to pri terajšom štátnom rozpočte a pri profilovaní celkového pohybu štátnych zdrojov. Popri tom pôsobenie niektorých fondov treba legislatívne upraviť. Nakoniec je o tom zmienka v programovom vyhlásení, dotýka sa to Štátneho fondu trhovej regulácie.

    Čo sa týka rozvoja vidieka, pripravuje sa vznik, či už to bude fond, alebo agentúra, ale jednoznačne je to podmienka Európskej únie, výboru, ktorý sa zaoberá vidieckou a poľnohospodárskou politikou, aby príspevky, ktoré Európska únia bude vkladať na podporu vidieckej politiky a jej rozvoja na Slovensku, smerovali osobitnými linkami a boli osobitne kontrolovateľné.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Kadlečíková.

  • Ďakujem, pán predseda, za udelenie slova.

    Chcela by som vyjadriť podporné stanovisko a predovšetkým poďakovanie za veľmi korektné a ústretové vystúpenie pána poslanca Delingu, pretože predniesol návrhy, akým spôsobom je možné rozpracovať toto programové vyhlásenie najmä v oblasti pôdohospodárstva. Takže tu by som chcela predovšetkým zdôrazniť, že naozaj vieme vyrábať, ale problém je v tom, že nevieme vyvážať vyrobené, a u nás vlastne došlo k poklesu vývozu poľnohospodárskej produkcie a, naopak, narastá dovoz na 8,6 %. Čiže zrejme ochranárske opatrenia sme doteraz nevedeli rozvinúť na primeranej úrovni.

    Ale to, čo chcem zdôrazniť, je tá otázka, že potravinárstvo nie je v tejto správe zanedbané. V treťom odseku je hutne, komplexne a prierezovo uvedené v pôdohospodárskej a vidieckej politike tak, aby bolo v kontexte aj poľnohospodárskej, aj potravinárskej výroby. Pretože ak dnes má poľnohospodárska výroba krízovú situáciu, je to práve spôsobené úplným oddelením akýchkoľvek vertikálnych väzieb a najmä vlastníckych, medzi spracovateľstvom a prvovýrobou a potom aj tým, čo je prioritou vlády - ozdravenie bankového sektora, pretože pôdohospodárstvo od toho veľmi závisí. Len nemôžeme tieto veci robiť za sebou, že najskôr ozdravíme bankový sektor a potom pôdohospodárstvo, ale tieto veci musia ísť súbežne vedľa seba.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

  • Keďže pani poslankyňa Kadlečíková reaguje nie na posledného rečníka, ale na predchádzajúceho, dovolím si aj ja presne to isté. Reagujem na vystúpenie pána Delingu, ku ktorému by som rád podotkol to, že hodno oceniť fakt, že štruktúra potravín a potravinárskych výrobkov sa mení k lepšiemu v tom smere, že klesá spotreba potravín obsahujúcich vysoký stupeň cholesterolu a práve narastá spotreba takých potravín, ktoré majú nížený obsah cholesterolu, čiže zdravé potraviny, zdravé poľnohospodárske produkty. To by som dal do pozornosti aj tým diskutérom, ktorí oceňovali presný opak, alebo upozorňovali na presný opak. Dnes sa vo svete nosí niečo úplne iné.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Malíková.

    Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

  • Chcem sa na začiatku, skôr ako sa budem vyjadrovať ešte k obsahu textu programového vyhlásenia, vyjadriť, pretože to tiež súvisí s programovým vyhlásením a o tom, že o ňom rokujeme, k tomu, čo sa tu udialo včera večer v najsledovanejšom televíznom čase, čo určite tiež nebola náhoda.

    Exhibičnými vystúpeniami ministrov vlády síce nebol porušený rokovací poriadok, podľa mňa však existujú i princípy etiky a morálky a tie porušené boli. Podľa mňa je zbabelé vystúpiť tak, ako vystúpil pán premiér Dzurinda. Uviedol závažné skutočnosti, závažné obvinenia. Nebudem teraz polemizovať o ich obsahu, na to nie sú politici. Ak došlo k porušeniu zákona, na to sú orgány činné v trestnom konaní a nezávislé súdy. Odmietam to, čo tu bolo prezentované včera - vnášanie nenávisti, negatívnych vášní do verejnosti -, a odmietam princíp kolektívnej viny, ktorý tu okrem pána premiéra prezentoval aj podpredseda Mikloš, podpredseda vlády Slovenskej republiky. Škoda, že dnes tu nie sú. Od pána Mikloša budem žiadať verejné ospravedlnenie za to, že povedal, že všetci najvyšší predstavitelia bývalých koaličných strán sa podieľali na privatizácii. Budem žiadať od neho, aby mi dokázal, pretože som prvou podpredsedníčkou strany a bola som ňou aj v uplynulých štyroch rokoch, čo som konkrétne ja privatizovala, ale musí mi to dokázať, pretože zbabelých, prázdnych, hlúpych rečí bolo dosť. A myslím si, že ak je niekto skutočným mužom na svojom správnom mieste, tak by sa mal podľa toho aj správať. Zbabelosťou však nazývam to, že z obavy pred bezprostrednými reakciami na svoje vystúpenie pán premiér sa zakryl vystúpeniami svojich ministerských "bodyguardov", pretože vedel, že dnes kvôli ďalšej "spanilej jazde" do centrály NATO nebude prítomný. Verím však, som optimista, že pán premiér prekoná strach z dialógu a dočkáme sa otvorenej diskusie s ním ako poslanci na pôde parlamentu.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    vážení prítomní,

    vo svojom vystúpení k programovému vyhláseniu vlády sa chcem zamerať na prezentovanie zásadných postojov a názorov Slovenskej národnej strany k programovému vyhláseniu. K jednotlivým odborným častiam alebo odborným posudkom vystúpili alebo vystúpia moji kolegovia a kolegyne z klubu poslancov Slovenskej národnej strany. Chcem veriť, že vaše sľuby o tolerancii, o vedení dialógu medzi politickými stranami sa naplnia aspoň do tej miery, že budete venovať pozornosť našim názorom a pripomienkam, že sa pokúsite zamyslieť nad ich obsahom a že pri ich hodnotení nebude rozhodujúce, tak ako sme toho boli svedkami už neraz na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, že ich hovorí predstaviteľ opozície, a preto sú automaticky odmietané. Musela som to povedať hneď v úvode preto, lebo mám dojem a vychádzam z krátkych skúseností, ale predsa len skúseností, že v terajšej Národnej rade je rozhodujúce viac to, kto hovorí, či je to opozícia, či koalícia, a nie to, čo hovorí, teda obsah.

    Programové vyhlásenie vlády by podľa mňa malo obsahovať určité konkrétne ciele a zámery, ktoré chce vláda zrealizovať za štyri roky. Má a musí to byť konkrétny záväzok vlády voči občanovi jasne formulovanými úlohami. Totiž len tak sa dá občanom kontrolovať tento záväzok. Materiál, ktorý nám bol predložený ako programové vyhlásenie vlády, bohužiaľ, takýto nie je. Za základné jeho nedostatky Slovenská národná strana považuje jeho všeobecnosť a z toho vyplývajúcu nekontrolovateľnosť. Neviem, či je to alibizmus vlády, alebo to spôsobila nedôvera vo vlastné sily. Vaše sľuby voličovi boli veľmi konkrétne. Hovorili ste napríklad o 200-percentnom zvýšení platov, o 150 000 nových pracovných miestach, o znížení daní z príjmov atď. Programové vyhlásenie však nič také neobsahuje. Takéto ciele si nestaviate. Sú všeobecné riešenia a myslím si, že v programovom vyhlásení by to tak nemalo byť. Naopak, tento dokument sa priam hmýri všeobecnými formuláciami a frázami typu "vláda sa bude snažiť", "vláda vytvorí podmienky na", "vláda vyvinie úsilie" a podobne. Nič, čo by sa dalo skontrolovať. V boji o moc, v boji o voliča ste sa uchádzali populisticky. Populistickí ste aj vo svojom vládnom programe, ale omnoho menej sľubujete ako vo volebných programoch. Nie je to azda spôsobené tým, že teraz máte zodpovednosť, a to už nie je rétorika predvolebných šou?

    Strana demokratickej koalície v minulosti "uzavrela" ako opozičný subjekt, dovolím si pri tom uzavrela dať úvodzovky, to, čo nazvala zmluvou s občanmi Slovenska. V tejto zmluve veľa občanovi ponúkali a veľa vecí aj dobrých, priznám sa. Táto zmluva sa mimochodom nedá hodnotiť vtedy aj teraz ináč ako právny a logicky nezmysel. Vysvetlím prečo. Zmluvu uzatvárajú dvaja a každý z nich musí s ňou vyjadriť súhlas. Jediná forma, ako volič uzatvára zmluvu s politickými stranami, sú voľby. Len tak sa dá tá zmluva chápať ako obojstranná. Na základe nie výsledkov volieb, teda vôle voliča, ale na základe povolebných kombinácií sa utvorila súčasná vláda. Je to realita, ktorú rešpektujeme a nespochybňujeme, pretože je to tak, robí sa to tak. Ale teraz, keď máte zodpovednosť a máte uzavrieť skutočne konkrétnu a kontrolovateľnú zmluvu s tými, ktorí vám dali svoje hlasy, ponúkate už niečo iné ako v spomínanej zmluve o budúcej zmluve - tak by sme mohli nazvať tú zmluvu s občanmi Slovenska -, ktorú ponúkalo SDK. Teraz ponúkate - jedným slovom - omnoho menej, málo konkrétneho. Jednoducho beriete svoje sľuby späť, nedodržujete záväzky. Ako by nazval takýto stav právnik? Možno veľmi jednoducho podvod a poškodeným by označil voliča, občana Slovenska.

    Dovolím si vám pripomenúť ten predvolebný televízny šot, v ktorom vystupuje pán premiér Dzurinda a rozpráva sa s voličom, ktorému všeličo sľubuje. Volič mu povie: "Ako to všetko urobíš?" A pán Dzurinda mu odpovedá: "Daj mi hlas a uvidíš." Možno by teraz pán premiér mal rozmýšľať nad natočením inej verzie, ktorej by záver bol: Dal si mi hlas a teraz neuvidíš nič, alebo v najlepšom prípade veľmi málo z toho, čo som ti sľuboval.

    Ďalšou závažnou výhradou Slovenskej národnej strany voči programovému vyhláseniu je jeho definovanie ako "program národnej obnovy Slovenska". Priznám sa, že som veľmi dlho rozmýšľala, čo tento pojem v nadväznosti na celkový obsah vyhlásenia znamená. Ako jeden zo základných cieľov si vláda kladie totiž všestranne rozvíjať občiansku spoločnosť. Čo je to občianska spoločnosť? Všetci vieme a nakoniec pri predvčerajšej rozprave na tému postavenia rôznych cirkví v našej spoločnosti sme dostali veľmi názornú a rukolapnú lekciu, že občianska spoločnosť nie je hlboký stredovek a že napríklad všetky cirkvi sú v nej rovnoprávne. Teda aj Svedkovia Jehovovi, a čo nevidieť, dočkáme sa aj zrovnoprávnenia vyznávačov New Age alebo Moonovej sekty, či Alaha. Takúto občiansku spoločnosť Slovenská národná strana rozhodne odmieta. Ak pociťujete potrebu národnej obnovy, skutočnej obnovy národa, ktorá môže byť postavená predovšetkým na pilieroch kresťanskej viery, toto by ste mali v rámci SDK, páni poslanci z KDH, presadiť do textu programového vyhlásenia. Slovenská národná strana však zastáva názor, že naša krajina a jej ľud nepotrebuje nový začiatok, nepotrebuje národnú obnovu. Pretože akú obnovu? Obnovu slovenského národa? Tento národ si predsa uchoval svojskosť duchovnej a morálnej hodnoty napriek mnohým nepriazniam osudu v minulosti. Naša krajina potrebuje len jedno. Potrebuje pokračovať v budovaní svojej samostatnosti tak, aby sa zvyšovala životná, morálna, kultúrna úroveň jej obyvateľov. A potrebuje hlavne to, aby sme my politici na ňu neprenášali svoje nedostatky a niekedy aj svoju neschopnosť.

    Program národnej obnovy v nadväznosti na preferovanie občianskej spoločnosti, neúmerne vysokej pozornosti venovanej menšinám vyznieva len ako jedna z mnohých fráz programového vyhlásenia, len akási ozdoba bez konkretizácie. S obavami sa musím tiež zamýšľať nad tým, v akom duchu chcú národ obnovovať tí, ktorí mu upierali základné právo každého národa, právo mať vlastný štát. Dôsledky, ktoré vyplynú z naplnenia cieľov programového vyhlásenia, teda napríklad dôraz na občiansku spoločnosť, uprednostňovanie menšín, absencia vlasteneckej výchovy v školstve a podobne, bude mať za následok nie obnovu národa, ale ohrozenie slovenského národa v jeho vlastnom štáte. Mal by sa preto podľa mňa volať skôr "program národného ohrozenia".

    Ďalším negatívom programového vyhlásenia je neúmerné zvýrazňovanie menšinovej problematiky, presnejšie rozširovanie menšinových práv, pod čím sa myslia hlavne práva maďarskej menšiny, čo nemá obdobu ani v krajinách Európskej únie. Pre poslancov vládnej koalície, pre vás mnohých sú jedinou autoritou predstavitelia Európskeho parlamentu. Teda budem sa vám snažiť zreprodukovať to, čo som sa dozvedela pri návšteve pána Herberta Böscha, ktorý nám povedal, že v oblasti menšín je Slovensko na tom veľmi dobre. Dokonca stav je lepší, ako tvrdia naše médiá alebo ako sú o nás informácie dávané von do sveta. Nemáme sa za čo hanbiť. Ale keď som si pozrela text tohto vyhlásenia, na strane 4 sa hovorí o záväzku. Vláda vypracuje analýzu stavu ľudských a menšinových práv v Slovenskej republike v porovnaní s medzinárodnými dokumentmi a na základe jej výsledkov rozhodne o pristúpení k ďalším medzinárodným konvenciám, prípadne o prijatí ústavného zákona, resp. zákona o postavení menšín v Slovenskej republike. Táto formulácia jednoznačne vytvára dojem, akoby úroveň menšinových práv na Slovensku bola nejaká nižšia, ako je v iných krajinách. A pritom, keby sme sa porovnávali skutočne bez nejakých politických cieľov a odhodili by sme pritom tie politické tričká, museli by sme priznať, aj príslušníci národnostných menšín, ak majú znalosť o tom, ako je to inde v Európe, že na Slovensku sú nadštandardné práva pre menšiny.

    Tak mi to pripadá, vážená vláda Slovenskej republiky, že si sypete ako reprezentanti Slovenskej republiky, teda nielen reprezentanti štyroch koaličných strán, popol na hlavu. Vytvárate dojem, ako keby sa tu diali krivdy menšinám, ale zabúdate na to, že tým, kto potrebuje ochranu na svojom vlastnom území, môže byť aj príslušník slovenského národa. Na strane 3 sa zaväzujete, že budete budovať štát, v ktorom ústredné miesto majú tieto hodnoty: sloboda, rovnosť, spravodlivosť, demokracia, tolerancia a predovšetkým solidarita so slabšími, ohrozenými a bezbrannými. Ako ste potom mohli schváliť zákon o komunálnych voľbách, keď tým ohrozeným je Slovák? Vtedy je to v poriadku? Ak ohrozeným je menšina, vtedy sme demokrati? Ak za slovami nie sú argumenty, ak ich hovoria tí, ktorí sa doteraz opačne správali - príklad uvediem o chvíľočku -, a po nich nenasledujú činy, takéto slová sú pre mňa, aj budú, len prázdne gestá.

    Na prvej strane sa hovorí veľmi pekná deklarácia. Uvediem z nej len kúsok. Chcete, aby sa Slovensko stalo krajinou, ktorú budeme nielen milovať, pretože je našou vlasťou, ale na ktorú budeme všetci hrdí. Myslím si, že je to v úvode. A takisto si myslím, že prvú stranu asi nečítali všetci členovia vlády, pretože predstavitelia maďarskej koalície už niekoľkokrát v minulosti, a naposledy pán Csáky už ako podpredseda vlády, jasne deklarovali, že vlasť milujú, ale tú, ktorá je južne od Slovenska. Potvrdili to aj predstavitelia Maďarska, ktorí sa vyhlásili za predstaviteľov všetkých Maďarov na zemeguli. Nikdy som nepočula a mrzí ma to zvlášť po tom, čo sa dostali naši maďarskí spoluobčania do vlády, že sa proti tomu neohradil ani jeden člen vlády zo Strany maďarskej koalície. Prečo, pýtam sa? Veď ich svätou povinnosťou je ohradiť sa, ak skutočne milujú Slovensko, proti takýmto nezmyselným a šovinistickým tvrdeniam predstaviteľov Maďarska. Kde majú teda vládu, a ktorúže to krajinu milujú?

    Ďalej sa na strane 4 uvádza, že žiaden občan nemôže mať nevýhody pre svoju príslušnosť k národnostnej menšine alebo etnickej skupine. Zabudli ste však dodať, že nevýhody môže mať len občan štátotvorného národa - Slovák. A tú nevýhodu, ako som už povedala a znovu zopakujem, ste spôsobili občanom slovenskej národnosti, pretože ste im znemožnili podieľať sa na správe vecí verejných v mestách a obciach, v ktorých žijú. Myslím tým prijatie komunálneho zákona, v ktorom dopredu im beriete šance, aby vo svojich vlastných mestách, na území vlastného štátu mohli spolu zasadnúť s príslušníkmi iných národností a aby mohli spolu diskutovať.

    Povedala som pri tom svojom vystúpení, že toto, čo ste urobili, považujem za oddeľovanie rás, za apartheid v praxi. Som zvedavá, ako bude Európa, ktorá je pre vás asi jedinou autoritou, pozerať napríklad na váš záväzok prijať ústavný zákon o postavení menšín, ktorý je de facto v rozpore s deklarovaným občianskym princípom a jeho preferovaním vnáša nacionálny princíp do občianskej spoločnosti. Veď tým, že zvýrazňujete ochranu menšín, vlastne popierate deklarovaný princíp občianskej spoločnosti. Alebo to mám chápať tak, že pre Slováka platí občiansky princíp, nezdôrazňovať, že sme národ a všetko to, čo k tomu patrí, ale etnická skupina a národnostná menšina a menšiny môžu uplatňovať nacionálny princíp, čiže ešte jednoduchšie povedané: Slováci, zabudnite, že ste národ, ste len občania, a buďte len občania, ale príslušníci menšín a etnických skupín buďte hrdí na to, že patríte k tej svojej národnosti, buďte hrdí, že vôbec niekam patríte. A, Slováci, môžete byť šťastní, že ste Európania.

    Dobrý vzťah medzi Slovákmi a menšinami závisí od prístupu a pochopenia menšín k národu, ktorého vláda je tiež jeho predstaviteľom. Ale uvedomenie si tejto skutočnosti, že ste vláda aj slovenského národa, mi v texte uniká. Ochraňovať treba toho, kto ochranu potrebuje. To je základný princíp. Na základe tohto vás chcem dôrazne požiadať, aby ste už nikdy v budúcnosti netvrdili, že maďarskú kartu vyťahuje Slovenská národná strana. Tou kartou hráte vy, ak schválite programové vyhlásenie, a hráte ňou taký "pekelný mariáš", že nám všetkým z neho môže byť ešte veľmi horúco.

    Ďalšia naša výhrada k programovému vyhláseniu je jeho obsahová rozporuplnosť, alebo rozpor toho, čo sa deklaruje a čo už niektoré kroky vládnej koalície v praxi popreli. Ako príklad by som citovala, alebo nebudem to už kvôli krátkosti citovať presne. Na strane 34 sa hovorí o opatreniach v oblasti potierania trestnej činnosti. V rozpore s týmto deklarovaným cieľom musím vnímať rozhodnutie ministra vnútra pána Pittnera o zákaze zverejňovať informácie o kriminalite Rómov. Článok 26 ústavy dáva každému občanovi právo na informácie. Občania majú právo na ochranu. Ak nebudú vedieť a nebudú dostatočne informovaní, aké formy trestnej činnosti Rómovia páchajú, nebudú sa vedieť dostatočne, adekvátne voči nim chrániť. Alebo to máme zasa chápať tak, že máme právo vedieť len o ich požiadavkách, a o ich trestnej činnosti nie? Toto vy nazývate humanitou? Ja to nazývam "falošná humanita".

    Ďalší príklad. V úvode programového vyhlásenia sa spomína snaha prelomiť kruh medzinárodnej izolácie, do ktorého sa Slovensko za ostatné roky dostalo. Neviem, či vyjadrenia pani ministerky Schmögnerovej o zastavení budovania diaľnic, hlavne severo-južného európskeho ťahu, ktorý mal ísť cez Slovensko a bude zrejme smerovať cez Poľsko a Česko, pomôže prelomiť Slovensku kruh izolácie v praxi. Ja by som tieto jej tvrdenia, ak sa naplnia skutočnosťou, prirovnávala k darčeku, ktorý nám dal prezident bývalej federácie Václav Havel svojím humanitným gestom, po ktorom nasledovala konverzia slovenského zbrojárskeho priemyslu. Tiež to bolo pekné gesto, pretože zbrane potom kupoval a vyrábal niekto iný a ten na tom bohatol. A robí to doteraz. Je to Česká republika. A takisto diaľnice sa budú budovať, len Slovensko z toho nič mať nebude.

    Dalo by sa ešte dlho rozprávať o výhradách voči dokumentu, ktorý nám bol predložený ako programové vyhlásenie vlády, len neviem, s akým účinkom a výsledkom. Slovenská národná strana má snahu byť normálnou opozičnou stranou. Budeme podporovať to, čo bude vláda robiť dobre v prospech Slovenska a jeho občanov. A keďže sme strana národná, predovšetkým budeme strážiť národné záujmy. Ale budeme tvrdo poukazovať na riziká a tvrdo kritizovať také kroky vládnej koalície, ktoré budú predstavovať ohrozenie slovenských záujmov. Treba otvorene povedať, že predkladané programové vyhlásenie vlády také hrozby obsahuje. Slovenská národná strana s tým nemôže súhlasiť, a preto požadujeme:

    1. stiahnuť materiál z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky,

    2. jeho dopracovanie, respektíve prepracovanie.

    Spomenula som viaceré konkrétne dôvody, pre ktoré nemôžeme hlasovať za. Možno niektorí, vážení kolegovia z vládnej koalície, tie dôvody odmietate, pretože váš politický program je trošku iný. Neberiem vám právo na váš názor, ale na záver, ak dovolíte, uvediem ten dôvod, ktorý považujem za podstatný a taký, ktorý musíte akceptovať i vy, poslanci vládnej koalície, i keby ste odmietli všetky doteraz spomínané výhrady Slovenskej národnej strany voči programovému vyhláseniu vlády.

    Nemôžeme podporiť programové vyhlásenie vlády ešte z jedného, veľmi vážneho dôvodu. Ako môžete od nás žiadať podporu programového vyhlásenia, ako opozičných poslancov, keď ho nepodporil člen vlády, ktorý okrem iného povedal, že je v rozpore, citujem, "s volebným programom SDK"? Nepovedal to hocikto, povedal to pán Čarnogurský, ktorý je predsedom najsilnejšieho politického subjektu v rámci SDK. A jeho výhradám, ktoré povedal, verím. Čiže tu sa jasne potvrdilo, že Slovenská národná strana neklamala, keď tvrdila, že jednu vec ste hlásali pred voľbami voličovi a druhú dávate do programového vyhlásenia. Dovolím si len poznámku: Koľko je tam ešte takých vecí, ktoré sa nedostali alebo nevyplávali na verejnosť?

    Úplne na záver. Veľakrát sa v politike i na tomto mieste spomínalo v rôznych súvislostiach Božie meno. Nakoniec i pán premiér Dzurinda žiadal o Božiu pomoc pri predkladaní programového vyhlásenia. Prosím vás však, aby ste úprimne prijali slová, ktorými chcem zakončiť svoje vystúpenie, pretože či mi niekto uverí, či nie, hovorím ich úprimne: Bože, ochraňuj Slovensko, pretože vo mne rastú obavy, že tvoju ochranu bude v najbližších rokoch veľmi potrebovať.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pretože sa na mňa obracajú viacerí poslanci, chcem vás informovať, že dnes skončíme o 16.00 hodine a tak bude zabezpečená aj letecká doprava na východ, čiže do Košíc. Teda rokujeme v súlade s rokovacím poriadkom do 16.00 hodiny.

    Nasledujú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Rusnák.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som zdôrazniť, že necítim sa o nič menším Slovákom, hoci moje meno by mohlo hovoriť niečo iné. Z vystúpenia pani Malíkovej, pani poslankyne Malíkovej, v podstate som nepochopil nič, nie preto, že by mi chýbal istý stupeň chápavosti, ale nepochopil som, čo chcela povedať. Pochopil som z toho len toľko, že je proti programovému vyhláseniu vlády a že je Slovenka.

    Zdôrazňujem, že som Slovák, ktorý podporuje programové vyhlásenie vlády, ale nie je proti ostatným príslušníkom Slovenska. To jednoducho nemôžeme byť proti. My môžeme byť jedine za. Toto je dôležitý moment. Čiže takisto si myslím, že máme spolupracovať, ale nedeľme sa sústavne na Slovákov a tých iných. Som vo vládnej koalícii a vo vládnej koalícii je iste veľa dobrých Slovákov. Takže touto cestou nechoďme a nesnažme sa rozdeliť národ na proslovenský a protislovenský.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči, máte faktickú poznámku.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené dámy a páni,

    nadväzujem na vystúpenie pani poslankyne Malíkovej. Áno, nedeľme sa na rôznych Slovákov, ale dajme to aj do programového vyhlásenia tak, aby bolo jednoznačné, že v prvom rade sa zabezpečujú tie veci, ktoré potrebuje Slovensko ako celok, vrátane aj Slovákov, a nepripustíme ich diskriminovanie. Chcel by som zdôrazniť tiež v nadväznosti na jej vystúpenie, že rozhodne odmietam osočovanie členov vlády, ale aj niektorých poslancov, ktoré tu odznieva.

    Povedal som už aj v minulosti, že sa nikdy neznížim, aby som proti nim, hoci viem mnohé veci za 9 rokov pôsobenia v politike, osobne vystupoval s osočovaním. Nikdy som nezneužil postavenie verejného činiteľa, nikdy som neprivatizoval v celom svojom pôsobení vo funkcii verejného činiteľa. Preto odmietam tieto urážky, ktoré tu predniesol pán Mikloš. Jediný privatizovaný majetok som nadobudol v kupónovej privatizácii, ktorú predseda vlády Českej republiky nazval podvodom storočia. A ja som sa s týmto stotožňoval aj vtedy, keď som pôsobil ako minister. A všetky návrhy práve pán Mikloš zhadzoval zo stola, ktoré sme predkladali na to, aby sa táto privatizácia zmenila. So svojím blízkym spolupracovníkom Kaníkom, ktorý je teraz prezidentom Fondu národného majetku, títo páni sú zodpovední za to všetko, čo sa stalo v tom období. Nebol z toho žiaden príjem štátneho rozpočtu, išlo o viac ako 100 miliárd korún, ktoré sa privatizovalo. A je paradoxom, že títo páni, ktorí takto hospodárili, teraz sú zase zodpovední za túto oblasť. Všetky príjmy, či už z malej privatizácie, z priamych predajov a takisto z kupónovej privatizácie, sú preč, ale čo je ešte horšie, je zničená celá obchodná sieť a podniky, ktoré prešli kupónovou privatizáciou, lebo boli vytunelované investičnými fondmi.

  • Pán poslanec Faič - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda,

    vážení členovia vlády,

    vážená Národná rada,

    chcem reagovať na vystúpenie pani poslankyne Malíkovej. Nazdávam sa, že je predsa len rozdiel, pani poslankyňa Malíková, v konaní ľudí vo vzťahu k majetku a najmä vtedy, ak to je majetok štátu. Neviem, prečo by sa mali báť alebo ostýchať členovia vlády pred týmto parlamentom, ak chcú zverejniť rozkrádanie štátneho majetku. Za to sú platení, to je ich funkcia. Áno, pani ministerka Schmögnerová sa chce zmocniť finančných inštitúcií v záujme tohto štátu. A ja sa nazdávam, že to bude aj jej najvyšší možný principiálny čin vlastenectva a národného cítenia.

    Prepáčte, vážení kolegovia z terajšej opozície, skutočne prepáčte, ale vy ste tu naozaj jediní, ktorí zastupujete v tomto parlamente bývalú vládnu koalíciu. Preto aj tie konkrétne veci, ktoré tu idú o tom, čo sa všetko za posledné štyri roky neurobilo dobre, idú aj na vás, aj na poslancov Slovenskej národnej strany. Viem, že radšej sa snažíte odvádzať veci inde a nehovoriť o týchto problémoch. Keď som počul v úvode pani poslankyňu Malíkovú, predpokladal som, že dostojíte svojej požiadavky na toleranciu. Žiaľ, vaše vyjadrenie, že sa premiér skryl za ministerských "bodyguardov", to ako označenie ministrov, teda takto ste nazvali ministrov, nie je asi dôvodom na hrdosť, aj keď vy si možno myslíte, že máte byť na čo hrdá.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Rusnák.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcem reagovať na vystúpenie pani poslankyne Malíkovej. Pani poslankyňa, dávate nám tu lekcie z morálky. Preto mi dovoľte, aby som vám pripomenul časť vášho programového vyhlásenia z januára 1995. "Hnutie za demokratické Slovensko, Roľnícka strana Slovenska a Slovenská národná strana, Združenie robotníkov Slovenska sľúbili vo svojich volebných programoch, že sa budú usilovať o zásadné zlepšenie dodržiavania morálnych pravidiel v politike pri podnikaní, v prostriedkoch verejných informácií, kultúre a každodennom živote ľudí. Vláda preto musí svojou činnosťou utvárať podmienky na obnovu významu a pôsobenia morálnych hodnôt vo vzťahoch medzi ľuďmi."

    Vážená pani poslankyňa, vo svojom vystúpení ste presne ukázali, ako si predstavujete vzťahy medzi ľuďmi.

    Ďakujem.

  • Do rozpravy sa prihlásila pani ministerka Schmögnerová.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predseda,

    vážená poslanecká snemovňa,

    veľmi stručne by som chcela reagovať na pani poslankyňu. Neviem, čo ste citovali, pani poslankyňa. Nikdy som nehovorila o severo-južnom diaľničnom ťahu, takže je to pre mňa prekvapením. O to viac potom to prirovnanie, ktoré ste použili v súvislosti s konverziou vojenského priemyslu. Zrejme, keby ste boli informovanejšia, boli by ste vedeli, že ešte ako vedecká pracovníčka spolu so svojimi spolupracovníkmi som urobila veľmi detailnú analýzu konverzie v Slovenskej republike. Keby boli vtedajšie vlády zohľadnili jej výsledky, dnes by bol strojársky priemysel s vysokým podielom konverznej produkcie asi niekde inde. Aj my sme veľmi kriticky hodnotili skutočne bezprecedentnú konverziu, keď sa v priebehu poldruha roka znížila vojenská produkcia o 90 %. Tieto čísla vám môžem presne uviesť, pretože som s nimi pracovala.

    Chcem však uviesť, vráťme sa k argumentom, keď vaša vládna koalícia rozhodla, voluntaristicky rozhodla o skrátení výstavby diaľnic na Slovensku. Argumentovalo sa vtedy tým, že urýchlenie výstavby vytvorí nové pracovné príležitosti. V súvislosti aj so strojárskymi podnikmi, ktoré boli postihnuté konverziou, vtedajší premiér argumentoval, že výstavba diaľnic bude znamenať objednávku na stavebné stroje, ktoré vyrábali v tom čase také podniky, ako napríklad PPS Detva, ZŤS Hriňová a tak ďalej. Po analýzach nasledujúcich štyroch rokov, ktoré sú k dispozícii, dnes vieme povedať, že 90 % stavebných strojov, ktoré sa používali a používajú na výstavbe diaľnic, sú z dovozu. Znamená to, že zámer, iste dobrý zámer, rozprúdiť strojársku produkciu, sa nepodarilo realizovať a vy ako dobrá Slovenka by ste si mali položiť otázku prečo. Prečo bolo výhodnejšie pre investorov si pravdepodobne získať provízie a nakupovať zahraničné stroje John Deer, Komatou, mohla by som pokračovať, a nie napríklad stroje z PPS Detva. Celkový počet pracovných miest na výstavbe diaľnic sa pohyboval od 7 000 do maximálnych 15 000. Každému jednému novému pracovnému miestu sa veľmi poteším, ale pri 370 000 nezamestnaných - zrejme mi dáte za pravdu - to vec nerieši.

    Chcem len povedať, že - a za tým si stojím - diaľničný program sa urýchlil nie preto, aby sme spojili Slovensko so svetom. Argumentovali ste, že diaľnice sú potrebné pre zahraničných investorov. Znovu sa pozrime, aký bol vstup zahraničných investorov za uplynulé štyri roky. Okrem iného diaľnica do Piešťan je už postavená určite viac ako štyri roky a len teraz, a nie vďaka diaľnici, ale vďaka veľmi výhodným podmienkam, sa konečne uzatvorila dohoda s Motorolou. Nebudem hodnotiť, či je dobrá, alebo zlá.

    Takže ani argument, že cez diaľnice pritiahneme zahraničných investorov, dokonca tu včera odznelo, tých, ktorí chcú prísť obdivovať krásy slovenskej prírody, slovenskej architektúry, ani tento argument neobstojí. Všetci sa radšej vozíme na diaľniciach, ale kapacita slovenského hospodárstva na taký projekt, ktorý ste sa vy rozhodli prijať, jednoducho nestačí. Vy ste poškodili záujmy Slovenskej republiky tým, že svojou hospodárskou politikou ste ju doviedli do hlbokého stavu nerovnováhy.

    Pre bezpečnosť existencie štátu nie je možné, aby poklesol deficit bežného účtu pod 5 %. Tretí rok je deficit bežného účtu platobnej bilancie horší ako 10 %. Čísla sú 11,0, 11,3 a nad 10 %. Mohla by som pokračovať. Vy ste ohrozili bezpečnosť Slovenskej republiky tým, že ste svojou politikou spôsobili pokles devízových rezerv pod kritickú hranicu trojmesačného dovozu a tak ďalej.

    Dovoľte mi, aby som sa tiež vyjadrila k tomu, čo je trošku z iného pohľadu. Pán poslanec Oberhauser kritizuje kupónovú privatizáciu. Ak by ste sa pozreli do politického programu Strany demokratickej ľavice, aj my sme mali niektoré výhrady voči nej. Musím povedať, že výhrady boli ešte v čase, keď sa ešte ani nerozbehla kupónová privatizácia, Mnohí mohli už vtedy predpokladať, že k niektorým nedostatkom dôjde. Poukazovali sme na nebezpečenstvá z rozptýleného vlastníctva, na nedostatok legislatívy pri vzniku investičných fondov a spoločností a tak ďalej. Ale mali ste štyri roky v rukách moc a nevyužili ste ju. Nechcem otvárať kauzy, ktoré ste iniciovali, pretože bežia súdy, a mohla by som tým poškodiť záujmy štátu.

    Čo ste urobili za štyri roky okrem toho, že ste zamedzili, aby investičné spoločnosti mohli pôsobiť ako strategickí investori. Legislatívou, ktorú ste vy prijali, ste umožnili dokonať nepriaznivý proces, ktorý sa naštartoval ešte v roku 1992 - 1993. Ako ste zabezpečili dozor nad investičnými spoločnosťami, fondmi a nad kapitálovým trhom? Na toto by ste mali odpovedať! Iste je to tak, že v mnohých podnikoch, ktoré prešli cez kupónovú privatizáciu, sa odrazilo to, že v nich nebol adresný vlastník. Ale vlastne vy ste tomu dopomohli novelizáciou zákona o investičných spoločnostiach a investičných fondoch a odrazilo sa to aj v tom, že sa tie spoločnosti dostali do krízového stavu.

    Pozrite sa však na VSŽ, ktoré ste privatizovali vy. Pán poslanec Baco asi zabúda, že hlavné privatizačné akty sa odohrali po rezignovaní druhej vlády pána Vladimíra Mečiara. Bolo to v poslednú noc existencie tejto vlády, resp. už po tom, ako podala demisiu. Ďalšie dva balíky z VSŽ sa odpredali spoločnosti Hutník a spoločnosti Ferimex počas vlády HZDS. A pokiaľ máte vedomosti, predpokladám, že máte určité ekonomické vedomosti, nechcem tým urážať, viete, že sú rozhodujúce práve tie balíky, ktoré držia koncentrované v rukách investori, a nie rozptýlené akcie, ktoré sa odpredali v kupónovej privatizácii. Pozrite sa na VSŽ, pozrite sa na Cebo Holding, ktorý ste odpredali za korunu. Pozrite sa napríklad na Koželužne Bošany, ktoré boli tiež odpredané priamemu investorovi. Dôvody zlej situácie môžu byť pravdaže vždy iné. Mohla by som však uvádzať desiatky ďalších podnikov, ktoré boli odpredané v priamych predajoch. Podniky sú buď už dnes v konkurze, alebo sú tesne pred ním. Takže zrejme príčiny sú niekde inde.

    Nemôžem sa neohradiť aj voči tomu, ako sa naďalej pokračuje v značkovaní a delení ľudí. Nadväzujem na tých, ktorí poukázali na to, že niekto sa bije do pŕs a hovorí o sebe, že je dobrý Slovák. Pred chvíľočkou som vám uvádzala argumenty, kde som vám jednoznačne ukázala, že nie ste dobrí Slováci, pretože ste spôsobili tento stav slovenskej spoločnosti. Mohla by som pokračovať a dokázať vám, že môj vzťah k tomuto národu je nepochybne aspoň taký dobrý ako váš a určite je lepší. Len sa pozrite na rok 1995, keď ste po prvýkrát zneužili novinársku cenu Ľudovíta Štúra tým, komu ste ju odovzdali. Vy vlastne tento národ ženiete späť do 19. storočia, keď chodil v krpcoch. Národ, ktorý je sebavedomý, sa nebojí otvárať, nebojí sa zbaviť izolácie, nebojí sa ani toho, že nechá žiť vedľa seba tých, ktorí sú menšinami. Vraciate tento národ späť, podrývate jeho sebavedomie a tvárite sa, že vy ste Slováci. Váš vzťah k tomuto národu je pokrytecký a patríte do histórie. Je mi veľmi ľúto, že tú skvelú Slovenskú národnú stranu, ktorá vznikla v iných historických podmienkach, vaše účinkovanie spätne diskredituje. Je to hanba pre zakladateľov Slovenskej národnej strany.

    Chcela by som vás informovať ešte o jednom zistení.

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, prosím pokoj.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Pripomeniem vám ešte jednu udalosť. Je to drobnosť, ale do tejto mozaiky zapadá. Pripomeňme si výstup horolezeckej výpravy na Mount Everest. Nepochybne každý z vás vie, aký bol hlavný cieľ tejto výpravy. Napokon na billboardoch sme mali produkty tejto výpravy možnosť aj vidieť. Včera som dostala zistenie Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré sa týka financovania tejto výpravy. Pretože všetci sme si kládli otázku, z čoho asi bola táto výprava financovaná, uvediem krátky úryvok z listu pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, datovaného z 25. 11.: "Vykonanou kontrolou bolo okrem iného zistené, že akciová spoločnosť TIPOS dňa 27. 1. 1998 uzatvorila s akciovou spoločnosťou Donar Bratislava, s ktorou má uzatvorenú exkluzívnu zmluvu o výhradnom reklamnom zastúpení, zmluvu o reklame číslo 021 z roku 1998. Predmetom zmluvy bolo zabezpečenie propagácie objednávateľa prostredníctvom horolezeckej expedície, ktorá v roku 1998 uskutoční výstup na Mount Everest v Himalájach, a to podľa bodu 2.2 zmluvy" a tak ďalej.

    Zistenie Najvyššieho kontrolného úradu je takéto: Z tejto horolezeckej výpravy je dvojaká dokumentácia. Jedna z nich je videokazeta s filmom Sen bez hraníc a druhou je publikácia. Ani v jednej tejto dokumentácii nebolo použité ani na autách horolezeckej expedície, ani na odevoch expedície logo TIPOS. Inými slovami, z poplatkov daňových poplatníkov sa financovala horolezecká akcia s cieľom získať ďalšie volebné body pre jednu z kľúčových bývalých vládnych strán.

    Predpokladám, že aj to je ukážka slovenskosti bývalej vládnej koalície.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne.

    Som veľmi rada, že pani ministerka konkretizovala vlastne prístup Slovenskej národnej strany k minulému štvorročnému volebnému obdobiu. Viem, že veľmi ťažko sa počúva hlavne ľuďom, ktorí sa nepodieľali na krokoch bývalej vládnej koalície, o tom, za čo musia niesť spoluzodpovednosť. A preto by som bola rada, aby sme tieto konkrétne veci vo vystúpeniach našich ministrov alebo iných ústavných činiteľov nemuseli počúvať, ak by sa Slovenská národná strana pokúsila robiť v tomto volebnom období inú a lepšiu politiku v prospech národa a aby sme nehovorili stále len o terminológii národ, občan, Slovensko a ešte aj o tom, aký kresťanský princíp chce táto Slovenská národná strana dodržiavať, ale aby sme skutočne boli tými kresťanmi, a potom to nebude môcť byť prekypovanie žlče, nenávisti voči menšinám, voči akýmkoľvek menšinám, či rómskej, či maďarskej, či bulharskej, či rumunskej. Čiže veľmi by som prosila, aby skutočne politika týchto národných strán a Slovenskej národnej strany bola v prospech Slovenska.

  • Pani poslankyňa Dubovská - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcela by som povedať, že, preboha, kam sme sa to dostali v našej rozprave. Prosím vás, zamyslime sa nad sebou. Pani poslankyňa, ja vás pokladám za jednu veľmi inteligentnú ženu, ale takýto prejav som od vás naozaj nečakala. Verím, že veríte v Boha, a dúfam, že aj veľká časť tohto národa. Ale pozrite sa, za posledné štyri roky, keď ste sa neozývali, kam sme sa dostali, kde je Slovensko, v akej kríze sa nachádza. Občan od nás nečaká to, aby sme teraz my hodnotili minulosť.

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa, musíte reagovať na pani ministerku Schmögnerovú, inak vám zoberiem slovo.

  • Áno, súhlasím s pani ministerkou a jej názorom a tvrdím, že treba podporiť program, aby sa riešili problémy občanov, ktorí to od nás teraz čakajú, ktorí sú v kríze, ktorí si uvedomujú ekonomický kolaps tejto krajiny.

    Ďakujem.

  • Chcel by som upozorniť pánov poslancov, že posledným rečníkom v rozprave bola pani ministerka Schmögnerová, ak nebudete reagovať na pani ministerku Schmögnerovú, tak vám zoberiem slovo.

    Pán poslanec Galbavý, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Budem reagovať na pani ministerku Schmögnerovú, pretože pani ministerka reagovala na pani poslankyňu Malíkovú. Preto si dovolím pripomenúť pani poslankyni, že v úvode kritizovala slovenskú vládu, jej premiéra za nekorektné, zbabelé činy a obvinila ministrov a predsedu vlády z podnecovania nenávisti, a to len preto, že premiér začal plniť volebné sľuby, ktoré dal občanom, a prvým splneným volebným sľubom bude zodpovednosť a náprava krívd. V desaťminútovom príhovore pani poslankyňa pokračovala, ale za desať minút dokázala uraziť Slovensko, Európu a celý imperialistický svet. Preto si dovolím tvrdiť, že pani poslankyňu by určite ocenili pár tisíc rokov dozadu v Číne. A viete prečo? Asi by nemuseli stavať čínsky múr.

  • Pán poslanec Húska, nech sa páči, máte faktickú poznámku.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Reagujem, samozrejme, na vystúpenie pani ministerky.

    Chcem povedať, že okrem žlčovitého podfarbenia svojho vystúpenia s argumentmi to malo málo čo spoločné. Považujem za bezočivosť označovať napríklad zrýchlenú výstavbu diaľnic za nešikovné riešenie, a dokonca za také, v ktorom sme sa dávali namastiť sa predovšetkým vonkajším firmám. Ani jedna zahraničná firma nerobila na výstavbe. Pokiaľ ide o kúpu mechanizmov, len tzv. veľkokapacitné mechanizmy, ktoré nie sú vôbec v našej štruktúre výroby a ani nemôžu byť s ohľadom na rozsah riešenia, neboli nakupované u nás. Všetko ostatné u nás. Predchádzajúci pán minister vás napríklad informoval, že dokonca aj raziace práce, ktoré sú robené osobitnými technológiami, sa pripravujú teraz v súbehu tak, aby boli raziace zariadenia vyrábané okrem bezprostredného štítu našimi slovenskými podnikmi. Preboha, o čom to tu vlastne hovoríte? Čo si myslíte, že máte do roboty s ľuďmi, ktorí nevedia zvažovať fakty?

  • Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predseda,

    vážená madam Brigita Schmögnerová,

    vy ste sa tu už dva dni situovali do úlohy akejsi predsedníčky výboru pre verejné blaho, teda nového výboru. Rozprávate občanom tohto štátu, že bežia súdy, bežia kauzy, neustále niekoho obviňujete v tomto štáte bez akýchkoľvek rozsudkov. Predsa je celkom normálne v každej demokratickej spoločnosti, v každom demokratickom štáte, že parlament neplní už najmenej sto rokov aj súdne funkcie. Takže nepleťte si parlamentnú pôdu s justičnou pôdou. Nesituujte sa do jedinej spravodlivej v tomto štáte, lebo ste práve včera začali rozdávať majetky svojim novým priaznivcom a príde tiež deň účtovania, tak ako účtujete vy teraz, o štyri roky, možnože o dva.

    Vo vašich intenciách pokračoval pán Mikloš a korunu všetkému nasadil pán ministerský predseda.

    Ak takto mienite pokračovať, možnože nejaké body získate, pani Brigita Schmögnerová, ale budete musieť občanom aj povedať, ako z tej "šlamastiky", ktorú vy tvrdíte, že spôsobila predchádzajúca vláda a pán Mečiar. Možno, že vám to pol roka vystačí, ale potom sa aj vaše zoznamy podozrivých a obvinených vyčerpajú, lebo toľko ich zase nebolo a nijaké súdy neprebiehali. Potom budete musieť spomenúť aj niektorých, alebo my vám pripomenieme, aj niektorých vašich podarených privatizérov - že, pán predseda parlamentu? - a potom budú občania vedieť celú pravdu, nielen tú vašu.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

  • Som veľmi vďačný každému vystúpeniu pani ministerky Schmögnerovej, pretože sú veľmi presvedčivé a majú vysokú vypovedaciu hodnotu. Myslím, že každého môžu presvedčiť o jej úrovni a štandarde.

    Pani ministerka Schmögnerová totiž sa správa tak, ako keď jazdec sedí na koni tvárou dozadu. Nevidí konskú hlavu a smerom dopredu, ale vidí konský zadok a smerom dozadu. Pani ministerka, presadnite si už tvárou dopredu, vy ste ministerka pre budúce obdobie, a nie ministerka na exhumáciu nepretržite nejakých umelých káuz a nezmyslov smerom na predchádzajúcu Mečiarovu vládu.

    Poslanci sa tu predbiehajú v ubezpečovaní, akí budú slušní a zdvorilí, ale ja taký nebudem, to vás môžem ubezpečiť, pretože včera som si tu vypočul hneď v úvode sériu hulvátstiev, grobianstiev a lží - pašovanie, zlodejina, šafárenie, lúpenie, rabovačka, parazitizmus. To je verbálny goebbelsovský slovník. Goebbelsovský verbálny slovník, ktorý tu bol včera nasadený so všetkou kompletnou štruktúrou, vrátane toho, že sa na to nedalo reagovať. Ak takýmto spôsobom táto vláda si predstavuje, že bude vystupovať v parlamente, nech sa vám páči, ale to je vaše vystupovanie, vaša úroveň a váš štandard.

    A k tomu vášmu terajšiemu vystúpeniu. Pokúste sa vyjadrovať k tomu, o čom viete, alebo viete aspoň náznakovo. Skúste sa vyvarovať toho, o čom nemáte ani potuchy. Ak na diaľniciach neboli použité mechanizmy John Deere, tak je na to dobrý dôvod, pretože John Deere je výrobca poľnohospodárskych strojov, traktorov, kombajnov, pluhov a im podobných mechanizmov. Ak sa dovážali na diaľnice špeciálne mechanizmy západnej proveniencie, tak vedzte to, že napríklad autoregulačné laserové samofinišéry a ďalšie špeciálne mechanizmy vyrába na svete iba niekoľko firiem a navzájom aj vyspelé európske štáty a svetové štáty si ich kupujú, takže to nie je otázka údajných úplatkov, ale jednoducho pragmatickej potreby a nevyhnutnosti.

  • Vážený pán predseda,

    vážené dámy a páni,

    Slovenská národná strana sa zaviazala, že bude v tomto parlamente vystupovať konštruktívne a jednoducho pozitívne. Naozaj chceme byť tí, ktorí chceme pomôcť nájsť čo najlepšie riešenia pre Slovensko. Všetky naše vystúpenia, ktoré boli pripravené k programovému vyhláseniu, sú pripravené vecne, analyzujú obsah programového vyhlásenia vlády a máme pripomienky ako k jeho filozofii, tak k jeho štruktúre aj jednotlivým kapitolám, ale konkrétne, vecné.

    Lenže, vážené dámy a páni, s čím sme sa stretli v tomto parlamente? Osočovaná Slovenská národná strana ako celok, že patrí niekde do minulosti, to sme počuli pred chvíľou, osočovanie jednotlivých vystupujúcich, osobné urážky, prevetrávanie všetkých rodinných príslušníkov, čo som kedy povedal v Ružomberku. Osočovaní, samozrejme, aj ďalší, ktorí ani nevystúpili. Toto je odpoveď terajšej vládnej koalície na naše konštruktívne, analytické skúmania vládneho programu.

    Pani ministerka Schmögnerová, vy by ste podľa môjho názoru mali podať demisiu. V roku 1991 ste boli proti kupónovej privatizácii, v roku 1994 ste boli organizátorka druhej vlny kupónovej privatizácie, teraz ste proti kupónovej privatizácii. Vo svojej vláde máte tých, ktorí sú plne zodpovední za kupónovú privatizáciu, ako bola vykonaná v roku 1992. Spôsobila nekonečné škody národnému hospodárstvu Slovenska, ktoré sa ani nedajú vyčísliť. Rozbila celú obchodnú sieť, čo je katastrofou, z ktorej sa nevieme spamätať. Takže si to ujasnite a podajte demisiu.

  • Ďakujem.

    Do rozpravy sa prihlásila pani ministerka Machová.

    Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Vážený pán predseda parlamentu,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som svoje...

  • Šum v sále.

  • Páni poslanci, v súlade s rokovacím poriadkom pani ministerka, člen vlády, sa môže prihlásiť kedykoľvek a má slovo.

    Pani ministerka, máte slovo, nech sa páči, pokračujte.

  • Panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení reagovala na doteraz vyslovené poznámky, ktoré veľmi pozorne počúvam k tej časti programu, ktorá sa týka privatizácie.

    V programovom vyhlásení sú v podstate dve základné úlohy, ktoré sa týkajú tohto procesu. Na jednej strane je to úloha pozrieť sa dozadu a na základe prehodnotenia ôsmich rokov privatizácie sa vlastne odraziť do budúceho obdobia. Bolo tu povedané, že sa netreba obracať dozadu a nesedieť na koni otočený chrbtom k jeho hlave a pozerať sa, čo je za nami. Domnievam sa, že v privatizácii, pre ktorú bola pôvodne určená hodnota majetku vo výške okolo 430 mld. Sk a v súčasnom období hovoríme o tom, že procesom privatizácie prešla hodnota takmer 370 mld. Sk, je to dôvod na to, aby sme sa obzreli dozadu, aby sme si zhodnotili, čo nám tento proces privatizácie priniesol, aby sme sa pozreli na to, aké šance a aké príležitosti sme možno stratili, ktoré nikdy už nebudeme môcť nájsť na našej ceste dopredu, a aby sme sa naozaj ako spoločnosť z mnohých procesov poučili a v budúcnosti sa ich vyvarovali.

    Pripomeniem len také základné momenty, základné ciele, ktoré mala privatizácia na začiatku vytýčené. Tie ciele boli ekonomické, tie ciele boli sociálne. Čo bolo vlastne hlavným cieľom v ekonomickej oblasti? Priniesť do našich podnikov cez nových vlastníkov kapitál, ale aj lepší spôsob riadenia, lepší spôsob hospodárenia, aby sa podniky reštrukturalizovali v súvislosti s požiadavkami svetového trhu, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť našich podnikov. Formy, ktorými sa vlastne tento cieľ mal dosiahnuť, boli také, že na jednej strane sa mal zabezpečiť prístup všetkých občanov k tomuto procesu, a preto boli pripravené také metódy, ako je kupónová privatizácia, ale aj dlhopisová privatizácia, uvažovalo sa s veľkým podielom vzniku zamestnaneckých spoločností. Ale nevylučovali sa ani metódy priamych predajov, verejných súťaží, ktorými by sa identifikoval vlastník, ktorý by dokázal zabezpečiť tento rozvoj. Taktiež bola deklarovaná potreba, aby privatizácia neprebiehala len v réžii zahraničného kapitálu, pretože boli obavy, že slovenskí občania nebudú mať dostatok prostriedkov, aby sa plnohodnotne mohli zúčastniť tohto procesu. Preto boli pripravené určité podmienky na to, aby aj náš občan, náš podnikateľ mohol vstúpiť do tohto procesu. Mám na mysli možnosť zaplatenia ceny na splátky, mám na mysli možnosť, aby sa z kúpnej ceny odpočítavala hodnota investícií. Mám na mysli to, že nesplatené splátky sa úročia veľmi výhodnou úverovou sadzbou na úrovni diskontnej sadzby Národnej banky, a celý rad ďalších krokov, ktoré mali uľahčiť vstup slovenského podnikateľa do tohto procesu. Na druhej strane sa nevylučoval vstup zahraničných investorov.

    Ďalšími momentmi, ktoré tu boli, sa predpokladalo, že prínosy z privatizácie budú slúžiť na riešenie sociálno-ekonomických problémov Slovenska, že poslúžia pri riešení problémov a pri pozdvihnutí úrovne školstva, zdravotníctva, verejnej dopravy a podobne.

    Od roku 1991, keď sa začal tento proces, je rok 1998. Aká je realita, aké je naplnenie týchto cieľov? Podniky, ktoré prešli privatizáciou, z veľkej časti sa dnes nachádzajú v stave, ktorý sa vôbec nedá prirovnať k stavu na začiatku procesu privatizácie. Tých dôvodov, prečo je to tak, je určite veľa, ale za hlavný považujem ten, že súčasní vlastníci, často skrytí, uprednostňujú vlastne krátkodobý efekt, krátkodobý cieľ - získanie okamžitého zisku pred dlhodobou a náročnou cestou každého podnikateľa, ktorý má na mysli predovšetkým rozvoj podniku, jeho reštrukturalizáciu a až na druhé miesto kladie okamžité prínosy. To je hlavný dôvod.

    Čo sa stalo s tou stránkou prístupu širokých vrstiev obyvateľstva k privatizácii? O kupónovej privatizácii tu bolo povedané veľa. A súhlasím naozaj s tým, že vo svojom momente, v tom východiskovom, určite predstavovala nie zlú myšlienku. Ale kam sa dostal tento proces, je skutočne výsledkom nekontrolovateľnosti a toho, že neboli vytvorené legislatívne predpoklady na to, aby tento proces bol obdobný tomu, že kolektívne investovanie všade vo svete má svoj význam, má svoj prínos, ale musí prebiehať v normálnom prostredí.

    Čo sa týka otázok toho, že výnosy z privatizácie majú slúžiť občanovi na riešenie sociálnych problémov a podobne. Pozrime sa na stav účtu Fondu národného majetku. Včera tu bolo o tom povedané veľa. Stojíme vlastne pred úlohou, akými cestami, akým spôsobom zabezpečiť splatenie dlhopisov do konca roku 2000. A tých problémov je určite viacej. Veľa tu bolo povedané. Ja vidím jednu z hlavných príčin toho, prečo proces privatizácie dospel tam, kde je, skutočne obrovskú neprehľadnosť, netransparentnosť tohto procesu, počnúc legislatívou, v ktorej sa urobilo toľko prešľapov, ktoré umožňujú taký postup, aký bol urobený.

    Viem, že času mám málo. Ale poviem jeden príklad, na ktorom chcem dokumentovať, že tá netransparentnosť sa netýka len tých veľkých káuz, o ktorých sa toľko hovorí. Keď som nastúpila do úradu, na tretí deň som dostala sťažnosť občanov na rozhodnutie komisie ministerstva pre správu a privatizáciu o predaji časti majetku likvidovaného štátneho podniku. Išlo o kauzu, ktorá sa ťahala niekoľko rokov, kde boli nároky reštituenta, kde na majetok boli pripravené veľmi lukratívne ponuky, jedna v podobe 15 mil. na kúpu toho majetku. Ale rozhodnutie komisie bolo 9,3 mil. Takmer 6 mil. pre likvidátora, pre zakladateľa, ktorý dal súhlas k takémuto konaniu, ani pre členov komisie a predstaviteľov štátu, pretože to boli všetko ľudia z jedného a druhého ministerstva, neznamená nič. A spôsob doloženia ceny, tých 9,3 mil. Sk? Vážení, všetci, ktorí poznáme, čo je to výpis z účtu, z jedného účtu, jeden zo 17. 9., druhý z 23. 10., tretí z 19. 10., ktorých zostatky tvoria približne 10 mil., podľa rozhodnutia kvalifikovanej komisie znamenali doklad o tom, že kupujúci je solventný a schopný zaplatiť túto sumu. Veď je to výsmech. Veď sú to naozaj kroky, ktoré spochybňujú akúkoľvek zodpovednosť a odbornosť pri posudzovaní. A takýchto príkladov by sme určite mohli uvádzať veľa. A preto náš občan nielenže vníma veľké kauzy, ale určite ho bude zaujímať, ako sa budú riešiť aj takéto malé, ale zároveň veľmi podstatné problémy.

    Takže toľko k problematike privatizácie a k tomu, čo chceme urobiť naozaj jasne, prehľadne a súťažnou formou.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Panie poslankyne, páni poslanci, noví aj staronoví, podľa článku 28 predsedovi parlamentu, podpredsedom parlamentu, členom vlády predsedajúci udelí slovo kedykoľvek, ak o to požiadajú. Slovo kedykoľvek je jasné a netreba žiadny výklad. Podľa toho udeľujem slovo pri rokovaní a v rozprave. To je po prvé.

    Po druhé, budeme pokračovať po prestávke. Začneme rokovať o 13.00 hodine. Chcem pred tým povedať niekoľko oznamov. Dnes končíme o 16.00 hodine, v súlade s tým bude zabezpečená letecká doprava. Budeme pokračovať v utorok o 9.00 hodine. Letecká doprava bude z východu zabezpečená na pondelok vo večerných hodinách.

    Vyhlasujem prestávku. O 13.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v rozprave o programovom vyhlásení vlády.

    Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Rehák.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády Slovenskej republiky,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení v časti Privatizácia, ktorej sa chcem niekoľkými poznámkami venovať, sa sústreďuje predovšetkým na prísľuby transparentnosti privatizácie, na kontrolovateľnosť tohto procesu verejnosťou a hlavne na prehodnocovanie privatizácie uskutočnenej počas predchádzajúcich vlád. Ďalej v programovom vyhlásení naznačuje vykonanie takej úpravy kompetentných vzťahov medzi inštitucionálnymi článkami privatizačného procesu, ktorou sa zvýši podriadenosť Fondu národného majetku voči orgánom štátnej správy, a to hlavne v oblasti výkonu vlastníckych práv, ako aj práv vyplývajúcich zo zmlúv uzavretých pri privatizácii majetku. To však znamená ráznu, podotýkam, ráznu zmenu zákona číslo 92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, hlavne odstránením zmien, ktoré priniesla novela schválená v roku 1994 zákonom číslo 60/1994 za vlády pána Moravčíka, keď sa fond zo správcu majetku stal vlastníkom majetku, ktorý bol prevedený do jeho kompetencií.

    V programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky vo väzbe na privatizáciu mi chýba niekoľko vecí. Hlavne nie je definované, aké hospodárske a politické ciele chce vláda procesom privatizácie dosiahnuť, v akom rozsahu chce v privatizácii pokračovať a v akom časovom horizonte túto privatizáciu chce ukončiť. Vláda síce deklaruje záujem ukončiť privatizáciu bánk, tu si však treba uvedomiť, že privatizácia bánk začala vlastne kupónovou privatizáciou v roku 1992, keď podstatná časť akcií Investičnej a rozvojovej banky bola sprivatizovaná cez kupóny, obdobne aj podstatná časť akcií Všeobecnej úverovej banky. Obdobne išlo rovnakým spôsobom o privatizáciu Slovenskej poisťovne. Teda ide o privatizáciu časti akcií, ktoré sú možno rozhodujúce v súčasnosti. Ide o strategické podniky, ktoré musia prejsť do privatizácie. Ale ďalej vo svojom programovom vyhlásení slovenská vláda obchádza problém privatizácie strategických podnikov, nedefinuje ho. Ďalej obchádza privatizáciu zdravotníctva a rovnako obchádza privatizáciu dopravy, tú len spomína.

    Vláda vo svojom programovom vyhlásení si kladie za cieľ preveriť, ako bol v predchádzajúcom období pri privatizácii uplatňovaný verejný záujem. Každá vláda však vníma verejný záujem zo svojho uhla pohľadu podľa svojich programových cieľov a pri rozhodovaní o konkrétnych záležitostiach sa riadi svojimi predstavami o verejnom záujme. Je zvláštne, keď terajšia vláda chce preverovať vnímanie verejného záujmu predchádzajúcich vlád zo svojho uhla pohľadu vo väzbe či už na privatizáciu, alebo na rozvoj hospodárstva, alebo na iné rezorty národného hospodárstva.

    Ďalej, vláda v programovom vyhlásení si kladie za cieľ zaviesť možnosť prehodnocovania privatizačných rozhodnutí súdmi tak, aby privatizácia vytvárala predpoklady reálnej reštrukturalizácie a ozdravenia sprivatizovaných podnikov. Ako je možné tomuto vyhláseniu rozumieť? Existuje nejaká závislosť medzi prehodnocovaním privatizačných rozhodnutí súdmi a vytváraním predpokladov reálnej reštrukturalizácie a ozdravenia podnikov prostredníctvom privatizácie? To súdy budú posudzovať, či privatizácia vytvára predpoklady reálnej reštrukturalizácie a ozdravenia podnikov? Alebo podmienkou na to, aby privatizácia vytvorila predpoklady na reštrukturalizáciu a ozdravenie podniku, bude, aby súd preskúmal privatizačné rozhodnutie?

    Ďalej vláda vo svojom programovom vyhlásení deklaruje, že pripraví podrobnú analýzu privatizácie od jej začiatku. To evokuje otázku, či tu pôjde o hodnotenie privatizácie skutočne od jej začiatku alebo od konca. Ak vláda myslí vážne, čo proklamuje vo svojom programovom vyhlásení, pripraví podrobnú analýzu privatizácie od jej začiatku, teda aj od malej privatizácie. Veď protagonisti malej privatizácie a holandských dražieb sedia dnes vo vláde a na najvyšších miestach Fondu národného majetku. Zhodnotí sa v rámci tejto analýzy správanie sa jednotlivých okresných privatizačných komisií, ktorých činnosť mala za následok márne dražby, z nich vyplývajúce súdne spory a náhradu škody, ktorú ministerstvo pre správu a privatizáciu vyčíslilo na hodnotu na 1 miliardu slovenských korún? Jedna stránka sú financie, ale druhá stránka je, že sa siahlo neprávom na súkromný majetok. Tu si treba tiež uvedomiť, že z obdobia malej privatizácie sú slovenské banky zaťažené klasifikovanými úvermi, čiže nedobytnými pohľadávkami, ktoré sa pohybujú v rozmedzí 15 až 20 a dosahujú možno i úroveň 25 mld. Sk.

    Bolo tu spomenutých veľa podnikov, ktoré prešli privatizáciou, mojimi predrečníkmi v priebehu troch dní. Ja by som pre pamäť pripomenul aj iné, teraz to neberte ako kritiku privatizácie, ale ako skutočnosti, ktoré sa jednoznačne udiali, ktoré sú tu a ktoré táto spoločnosť - chce či nechce - musí riešiť, sú z obdobia 1. polroku 1992, za vlády pána Čarnogurského, alebo neskoršie z roku 1994, za vlády pána Moravčíka. Čiže z toho vidieť, že sa tento proces, tieto problémy nevyhli ani jednej z vlád, ktorá bola v súčasnosti pri moci.

    Ide napríklad o Sabinu, š. p., Sabinov, kde firma RCC nielenže Fondu národného majetku nezaplatila ani korunu, ale prácu stratilo cca 300 ľudí. Dlh voči Fondu národného majetku sa vyšplhal na úroveň 360 mil. korún. Mäsový priemysel, š. p., Prešov, privatizovala spoločnosť VIZOV Nitra. Podnik je v konkurze, o prácu prišlo takmer 550 pracovníkov, fondu ostala dlžoba 277 mil. korún. Obdobne Fond národného majetku dopadol v Západoslovenských nábytkárskych závodoch, š. p., Bratislava, kde fondu nebola zaplatená ani koruna, 210 pracovníkov je v podstate na ulici a dlh predstavuje 161 mil. korún. Ďalej možno menovať púchovskú mliekareň, ktorá už vlastne neexistuje; strojárne Gelnica, kde sú naozaj veľké problémy; v TAZ, a. s., Trnava, prišlo o zamestnanie 700 pracovníkov a spoločnosť je v konkurze; Texikon, š. p., Ružomberok, je vďaka spoločnosti Technokonzulting v problémoch, o prácu prišlo 630 zamestnancov. Úbytok majetku predstavuje 637 mil. korún z pôvodných 1,2 mld. korún. Táto spoločnosť bola privatizovaná v roku 1994 za vlády pána Moravčíka za cenu 180 mil. korún.

    Nepripomínal som to preto, že by sme to kritizovali, ale preto, že aj takéto skutočnosti sa vyskytujú a Fond národného majetku má naozaj veľké problémy v týchto podnikoch, buď ich sanovať, alebo nejakým spôsobom zasiahnuť do tohto procesu. Aj poviem potom neskôr prečo.

    Odsunutie privatizácie štátnych majetkov za vlády pána Moravčíka znehodnotilo podstatnú časť týchto podnikov. Predprivatizačná agónia sa veľmi negatívne prejavila na ich bonite, keď vstupovali do privatizácie. V podstate nebol záujem o privatizáciu štátnych majetkov, kde hodnota vlastnému imania bola v podstate na úrovni nula a základné imanie sa pohybovalo v miliónových alebo v niektorých oblastiach takmer v sto miliónových hodnotách.

    Bude sa prehodnocovať prvá vlna kupónovej privatizácie s ohľadom na občana? Aký postoj vláda zaujme voči investičným privatizačným fondom? Kde sú peniaze, ktoré fondy získali? Alebo kde je majetok, ktorý mali spravovať? Splnili úlohu, ktorú mali v privatizácii? Sú to veľmi zložité otázky, ale aj veľmi zložité odpovede. A naozaj je to trauma, ktorú treba v tejto spoločnosti riešiť.

    Vláda vo svojom programovom vyhlásení ďalej uviedla, že zachová ingerenciu štátu aj v oblasti realizácie rozhodnutí o privatizácii. Bolo by naozaj zaujímavé dozvedieť sa, akú ingerenciu štátu v tejto oblasti chce vláda zachovať, keď vláda podľa súčasných, podotýkam, podľa súčasných právnych predpisov v tejto oblasti v podstate žiadnu ingerenciu nemá. Ďalej vláda vo svojom programovom vyhlásení uvádza, že bude presadzovať také legislatívne a organizačné opatrenia, aby Fond národného majetku dôsledne vymáhal plnenie zmluvných záväzkov od nadobúdateľov. Z tohto formulovaného zámeru možno usudzovať, že vláda naozaj nemá dostatočné informácie o vymáhaní plnenia zmluvných záväzkov od nadobúdateľov. V podstate nie sú potrebné žiadne legislatívne alebo organizačné opatrenia na to, aby Fond národného majetku vymáhal plnenie svojich pohľadávok, ale je nutné zabezpečiť, aby Fond národného majetku nemusel čakať na rozhodnutie súdov niekoľko mesiacov, alebo v podstate rokov. Potom operatíva fondu je v tomto smere dosť slabá.

    Napriek tomu však možno jedno organizačné opatrenie vlády v tejto súvislosti navrhnúť, a to, aby súčasná koalícia nepovyhadzovala z Fondu národného majetku tých pracovníkov, ktorí o vymáhaní pohľadávok niečo vedia a vedia, ako k nim pristupovať. Proces odstupovania od zmlúv je v každom právnom prostredí veľmi zložitý a vyžaduje si špičkových odborníkov, či už z oblasti ekonomiky, ale hlavne z oblasti právneho vzdelania.

    V programovom vyhlásení sa uvádza, že ak noví vlastníci z rôznych dôvodov nebudú ani po viacerých rokoch sprivatizované podniky rozvíjať, vláda bude hľadať možnosti takých opatrení, ktoré prispejú k ozdraveniu a reštrukturalizácii podnikov. Z uvedeného je jasné, že spracovateľ tejto časti programového vyhlásenia nemá dostatočnú predstavu o vzťahoch, ktoré v dôsledku privatizácie nastávajú. Ak nadobúdateľ podniku splnil alebo riadne plní svoje zmluvné povinnosti voči Fondu národného majetku, voči štátu, nemá štát ani vláda právo požadovať od nadobúdateľa podniku, aby sa rozvíjal podľa jeho predstáv.

    Ďalej sa v programovom vyhlásení uvádza, že vláda v záujme dokončenia privatizácie štátnych podnikov a majetkových účastí Fondu národného majetku prehodnotí a nanovo definuje strategický záujem a účasť štátu v odvetviach energetiky, telekomunikácií, strojárstva, dopravy a v iných oblastiach, ktoré sú vymedzené zákonom o strategických podnikoch, s cieľom zabezpečiť efektívny výkon práv a povinností štátu. Tiež sa v ňom uvádza, že vláda vytvorí predpoklady na vstup zahraničných investorov, najmä strategických, do procesu privatizácie. Z toho by sa dalo usudzovať, že vláda počíta s privatizáciou strategických podnikov v oblasti energetiky a telekomunikácií.

    V iných častiach programového vyhlásenia však vláda deklaruje zámer vlády zredukovať počet strategických podnikov iba na tie podniky, ktoré majú charakter prirodzených monopolov, ktorými sú však podniky v oblasti energetiky, plynárenstva, telekomunikácií. Bolo by potrebné, aby vláda jednoznačne vo svojom programovom vyhlásení definovala, či a v akom rozsahu bude privatizovať strategické podniky.

    Pozoruhodne vyznieva zámer vlády vytvoriť podmienky na privatizáciu bánk, keď sme pred pár dňami vlastne rozšírili počet neprivatizovateľných bánk o Všeobecnú úverovú banku. Nemám výhrady voči tomuto zákonu z tohto pohľadu. Rovnako pozoruhodný zámer vlády je uskutočniť privatizáciu bánk tak, aby priniesla banke nové manažérske "know-how". Ako možno chápať túto prioritu vládnej koalície v čase, keď vládna koalícia pripravuje personálne zmeny, niektoré už prebiehajú, v orgánoch finančných inštitúcií? Je len logické sa domnievať, že osoby, ktoré sú navrhované koalíciou do orgánov, majú dostatočné kvalitné manažérske "know-how". Alebo to tak nie je?

    V programovom vyhlásení vlády sa uvádza, že vláda bude organizovať privatizačný proces súťažnými a transparentnými formami tak, aby tento proces rešpektoval verejný záujem. Ale je potrebné, aby vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala svoju predstavu o verejnom záujme v privatizácii tak, aby bolo možné po skončení jej mandátu zhodnotiť, či vláda túto privatizáciu uskutočnila v záujme uspokojenia verejného záujmu, ale podotýkam, ktorý si sama definovala.

    Proces privatizácie traumatizuje spoločnosť nielen v Slovenskej republike, ale v podstate vo všetkých postsocialistických krajinách. Proces privatizácie potrebujeme urýchliť. Môj osobný názor je, že ho je potrebné urýchlene skončiť.

    Ale vzhľadom na to, čo tu bolo povedané v predchádzajúcich dňoch, zásadne odmietam obvinenia, ktoré tu boli prednesené či už predsedom, alebo podpredsedom vlády Slovenskej republiky vo väzbe na privatizáciu, ktorá bola vykonávaná nielen v procese transformácie od roku 1994, ale aj v celom procese transformácie od roku 1990.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Malíková.

  • Chcela by som reagovať na vystúpenie pána Reháka, ktoré sa týkalo privatizácie a možno aj problémov, ktoré sa tu otvorili predtým. Je teraz ťažko počúvať kritiku privatizácie od tých, ktorým by asi bolo treba oživiť pamäť do roku 1996, keď Slovenská národná strana navrhovala odvolať pána Reháka, a pripomenúť poslancom Strany demokratickej ľavice, že vtedy hlasovali proti tomuto návrhu.

    Takže z úst pani ministerky Schmögnerovej veľmi ťažko počúvam, aj keď tu nie je, kritiku privatizácie, aj keď možno poruším rokovací poriadok, nedá mi nezareagovať, môžete ma aj vypnúť, na urážky, ktoré sa tu táto bývalá komunistka odvážila povedať. Myslím si, že presne to dokladá boľševický štýl. Chcem len povedať, že jej závidím jej sebavedomie, ktoré jej asi vtĺkala do hlavy rodná strana. Mne vtedy komunisti vtĺkali len pokoru.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Budem reagovať na pána Reháka a pripomeniem mu začiatky fungovania fondu v minulom období.

    Po posledných parlamentných voľbách došlo dňa 4. 11. k výmene členov orgánov fondu, to znamená prezídium, výkonný výbor, dozorná rada. Ihneď po výmene členov orgánov fondu na základe rozhodnutia prezídia fondu zo dňa 4. 11. bola pozastavená celá činnosť fondu. Takmer všetky verejné súťaže boli pozastavené. Aj tie, ktorých výsledky mali byť účastníkom súťaže oznámené dňa 4. 11. 1994. Tí účastníci, ktorí sa zúčastnili súťaží, prosili fond, aby im dal potvrdenie, že sa súťaž skončila, aby si mohli peniaze, ktoré zložili na účet v bankách, vybrať späť. Oni im to potvrdenie nedali a títo chudáci-súťažiaci prichádzali o veľké finančné prostriedky.

    Nový výkonný výbor fondu vyhlásil väčšinu súťaží za zrušené z dôvodu nevyhovujúcich návrhov. Zástupcovia fondu sľubovali, že v priebehu niekoľkých dní za zrušené súťaže budú vyhlásené nové výberové konania a tie peniaze, ktoré boli zložené na účtoch v bankách, odporúčali ponechať ďalej zložené. Napriek písomným prísľubom fond nedodržal slovo a pokračovanie súťaží nevyhlásil. Namiesto pokračovania súťaže došlo k priamym predajom za niekoľkonásobne nižšie ceny oproti cene, akú v súťaži ponúkali najlepší uchádzači. Dokonca v novembri 1994 z článkov v denníku Slovenská Republika vyplynulo, že sú verejne známe informácie z verejných súťaží o výške súťažných finančných ponúk, a to napriek tomu, že ešte neboli súťaže ukončené. Takýmto postupom hneď pri štarte privatizačných praktík spolitizovaného vedenia fondu prišla štátna pokladnica o stámiliónové hodnoty. A takýto bol začiatok.

    Ďakujem.

  • Nechcel som vystúpiť, ospravedlňujem sa všetkým, ktorých by som náhodou urazil, ale je to neuveriteľná drzosť od pána Reháka, ktorý nám tu hovorí o privatizácii, hovorí o privatizácii do roku 1994. Čakal som, že začne hovoriť aj o privatizácii po roku 1994, keď na každej privatizačnej kauze mal svoj podpis. Takže beriem to za absolútnu neslušnosť voči tejto poslaneckej snemovni, že nás poúča tento človek.

    Ďakujem.

  • Pán Kužma ma trocha predbehol a myslím si, že tento dojem vzniká nielen u poslancov, ktorí tu sedia, ale u väčšiny ľudí, ktorí sa možno na to pozerajú cez televízne obrazovky.

    Tiež sa pýtam, kde sa berie tá drzosť a tá bohorovnosť hovoriť o privatizácii od ľudí, ktorí v privatizačnom procese umožnili, aby vznikla úzka skupinka straníckych zbohatlíkov, ktorí majú miliardy tu a na švajčiarskych kontách. Kde sa berie vôbec tá drzosť ľudí, ktorí "spľundrovali" touto privatizáciou priemyselnú základňu Slovenska a nechali ľudí čakať, tých starých ľudí s dlhopismi, či sa niekedy vôbec dostanú k svojim peniazom? Je to drzosť a čudujem sa, že je niekto toho vôbec schopný.

  • Pán predsedajúci, chcela by som, ak dovolíte, povedať len jednu poznámku. Včera som čítala, neviem, či to bolo Plus 7 dní, citát pána ministra zdravotníctva Šagáta, ktorý označil post člena vlády alebo pozíciu súčasného člena vlády za niečo medzi elektrickým kreslom a drevenou latrínou. Prepáčte, že to tu musím spomenúť, ale keď počúvam vystúpenia niektorých členov tohto parlamentu, žiaľ, musím povedať...

  • Pani poslankyňa, myslíte teraz pána poslanca Reháka?

  • Nie, ak dovolíte, reagujem na pána poslanca...

  • Ďakujem za potlesk. Aj to svedčí o vašich kvalitách.

    Ja by som, ak dovolíte, chcela k vystúpeniu pána poslanca Reháka povedať len jednu vec. Zaráža ma na tomto parlamente, hovorí sa o programovom vyhlásení terajšej vlády, je tu niekoľko členov súčasnej vlády. Pán Rehák položil vo svojom vystúpení niekoľko veľmi konkrétnych otázok niektorým členom vlády. Jedným z nich, a tie otázky sa ho týkajú veľmi konkrétne, je aj pán Mikloš.

    Bolo pre mňa zaujímavé sledovať, ako pán Mikloš odignoroval vystúpenie pána Reháka a tváril sa, ako keby sa ho to netýkalo. Keď tu niekto spomína pamäť a keď je niekto sklamaný, že pán Rehák nehovoril o privatizácii po roku 1994, ja som veľmi sklamaná napríklad v tom, že pán Mikloš ani slovom nespomenul privatizáciu, ktorú má on na rováši. Nielen kupónovú privatizáciu, ale aj napríklad to, že zaviedol do privatizácie tzv. holandské dražby, a to bol vstup mafie, pán Mikloš, do privatizácie. To máte za ušami vy, darmo sa teraz usmievate a tvárite sa ako "šouman".

    A dovoľte mi, tak ako ste - napokon, hovorím k veci - pourážali Slovenskú národnú stranu a potom ste nedali ani možnosť, aby to obhajovali.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Nech sa páči, pán poslanec Andrassy.

  • Fond národného majetku konal podľa zákona, ktorý už Ústavný súd v roku 1996 vyhlásil za protiústavný. Prezídium Fondu národného majetku napríklad schválilo v roku 1995 privatizáciu 51 % akcií Slovenských liečebných kúpeľov Sliač a Kováčová v prospech spoločnosti Korvas, spol. s r. o., Piešťany, ktorej spoločníkom je aj bývalý minister zdravotníctva za HZDS a bývalý šéf-manažér volebnej kampane HZDS pán Soboňa.

    V roku 1996 pre zmenu takisto Fond národného majetku rozhodol, že Slovenské liečebné kúpele Piešťany so základným imaním 1,5 mld. korún, ktoré pôvodne pripadli spoločnosti zamestnancov piešťanských kúpeľov, skončili v máji 1996 v rukách spoločnosti VADIUM GROUP, ktorej vlastníkom je pán Martinka a jeho pani manželka, bývalá premiérova poradkyňa.

    Chcem sa spýtať pána poslanca Reháka, ako sú práve tieto rozhodnutia v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, kde v článku 4 sa jasne hovorí, že nerastné bohatstvo, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kozlík.

  • Vážená Národná rada,

    chcel by som sa v kontexte a pod dojmom vašich reakcií na pána poslanca Reháka a jeho vystúpenie spýtať, či chcete dať jemu, či chcete dať poslancom opozície náhubky. Takže láskavo akceptujte, ak tu vystúpi jeden poslanec a povie svoje stanovisko. Jeho stanovisko bolo racionálne, pokojné, pragmatické a má právo so svojím názorom vystúpiť. Riadil Fond národného majetku. Pripomínam, Strana demokratickej ľavice vytvorila podmienky, že Fond národného majetku vystupoval už nie z pozície správcu, ale vlastníka, pán Andrassy. Keď trošku zjete vtipnej kaše, tak si to uvedomíte.

    Ďalšia vec, každá vláda posunula od roku 1991 privátny sektor trošku dopredu, samozrejme, aj s chybami, ale v rámci transformačného procesu práve privatizačný proces je najzložitejší, aj politicky, aj občiansky. Takže treba aj vlády, ktoré posunuli, počnúc pánom Miklošom ako ministrom, končiac trebárs pánom Rehákom ako predstaviteľom Fondu národného majetku v rokoch 1995 - 1998, oceniť za to, že Slovenská republika sa dostala na úroveň privátneho sektora 82 %. Určite nie bez chýb, určite nie všetko funguje na 100 %, ale bez rozšírenia privátneho sektora by sme nemohli hovoriť o transformácii a potkýnali by sme sa kdesi dnes na úrovni Rumunska, Bulharska, Ruskej federácie s výkonnosťou ekonomiky, ak by tento proces od roku 1991 nebol plynule pokračoval.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená snemovňa,

    po "pragmatickom, racionálnom a pokojnom" vystúpení pána poslanca Reháka mi napadá pragmaticky a racionálne povedať, že slovenská múdrosť hovorí: "V dome obesenca nehovor o povraze." Paradoxom tohto vystúpenia bolo to, že nie že by sa v dome obesenca hovorilo o povraze, ale obesenec so slučkou na krku prehovoril.

  • Vážení kolegovia,

    chcem povedať len jedno. Mne aj mnohým pracovníkom rôznych podnikov bolo jedno, za akej vlády boli privatizované. Nebolo im však už jedno, čo potom noví majitelia s týmito podnikmi robili. A Fond národného majetku bol tam na to, aby kontroloval, či sú splnené zmluvy, ktoré boli podpísané. A o tom, že nekontroloval, svedčí aj fakt, ako bolo povedané, len jeden z podnikov, Technoconsulting, lebo by sa nebolo stalo, že fabrika bola rozkradnutá a noví majitelia nesplnili skoro nič z toho, čo bolo podpísané v zmluve.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Samozrejme, že pán Rehák nebol ako osoba sám na vine. Bola tu spolupráca s vládnou garnitúrou, ktorá podnikla nedemokratický krok. Keď zistila, že sprivatizované podniky nie sú schopné splácať svoje záväzky, tak prispôsobila svojim záujmom ekonomické zákony. Uviedol by som aspoň stručne ktoré.

    Umožnila len úzkej skupine privatizérov znížiť svoje záväzky voči fondu v prípade, že nový majiteľ bude do podniku investovať. Dokonca to mali vo svojom volebnom programe. Každý podnik musí do svojho rozvoja investovať, vážení priatelia, inak zbankrotuje. Aj ten, čo nesprivatizoval cez Fond národného majetku, a tým to nikto neumožnil. Ďalej umožnila splácanie svojich záväzkov voči fondu formou dlhopisov, čím umožnila daňové úniky, a tým umelé zníženie záväzkov nových majiteľov na úkor vlastníkov dlhopisov a na úkor štátnej pokladnice. Dovolila obchodovať s dlhopismi len vybraným spoločnostiam a len dlžníkom Fondu národného majetku, nikomu inému. Ďalej zníženie daňového základu, to je daňovej povinnosti o investovanú sumu. A potom sme sa čudovali všetci, že nenapĺňame štátny rozpočet z daní z príjmu právnických osôb. Neviem, či to počudovanie bolo úprimné, alebo z nevedomosti. Tak to by som si rád vypočul odpoveď na túto otázku. Bolo to z nevedomosti, alebo naschvál?

    Takto vytvorené a schválené zákony odporujú základným princípom demokracie a princípom interného trhu Európskej únie. To znamená, počuli sme to aj včera, že Európska únia nielen z dôvodov politických, ale aj ekonomických nám dala svoje výhrady. Ubezpečujem vás, že podnikatelia sú znechutení privatizačnými praktikami. A aj mnohí z tých, ktorí sprivatizovali, by sa radi vymanili z područia politickej moci. Jednoznačne je potrebné deklarovať odstraňovanie protizákonných postupov z minulosti. Je nutné ho robiť veľmi citlivo a nedopustiť pritom revanš.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda mandátového a imunitného výboru,

    po vyhotovení stenografického záznamu vystúpenia pána poslanca Osuského žiadam, aby sa jeho výrokom zaoberal mandátový a imunitný výbor.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Rehák vo svojom vystúpení obhajoval nielen seba, za čo za štyri roky zodpovedá. On obhajoval aj politiku Hnutia za demokratické Slovensko, plnenie volebného sľubu Hnutia za demokratické Slovensko, že urobí vrstvu bohatých. To sa vám skutočne podarilo. A pán Rehák vystúpil ako jeden z hlavných organizátorov tohto procesu. Ak sa tu v jeho vystúpení hovorilo o kupónovej privatizácii a o tom, čo kupónová privatizácia priniesla, tak sa vraciam k jednej diskusii, pán Rehák, ktorá tu odznela už v tomto parlamente v minulom funkčnom období, kde som dokázal pánovi poslancovi Húskovi, vtedy podpredsedovi Národnej rady, že on bol prvým ministrom privatizácie v roku 1990 a on bol jedným z duchovných otcov kupónovej privatizácie. Tej kupónovej privatizácie, ktorú ste si dali do programového vyhlásenia vlády v roku 1994 a po šiestich mesiacoch ste kupónovú privatizáciu zrušili, a doteraz mne, ako aj iným poslancom vypisujú nešťastní, najmä starí ľudia, ktorí kvôli zrušeniu kupónovej privatizácie musia fondom platiť nejakých tých pár tisíc korún.

    A ešte jedna vec sa mi nepáči. Vy sa pokúšate obhájiť prehmaty v privatizácii, ktorú ste organizovali vy, poukazovaním na chyby, ktoré sa udiali v minulosti. Mali ste možnosť tie chyby napraviť a nerobiť to ešte oveľa, oveľa horšie. A keď sa tu hovorí o zmene zákona o veľkej privatizácii, ktorý vraj kedysi urobila SDĽ, čo vám bránilo, aby ste urobili inú zmenu, než takú zmenu, ktorú Ústavný súd napokon vyhlásil za protiústavnú?

  • Pán poslanec Husár, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pochopil som poukazovanie na chyby, ako ich pán Rehák uviedol, predchádzajúcej vlády v oblasti privatizácie ako dosť malú a dosť chabú reakciu na to, čo sa tu dostáva bývalej vládnej koalícii za privatizáciu. Pretože na túto tému by sa mohlo hovoriť veľmi veľa. A nebudem sa pripájať k chybám, ktoré by sme mohli deklarovať veľmi odôvodnene, hodinu, dve alebo tri, podľa potreby, ktorých sa dopustili predchádzajúce vlády, chcem len poprosiť všetkých, ktorí majú, ktorí vlastnia tú veľmi múdru a veľkú knihu, ktorú tak potrebuje stredná a východná Európa, knihu, ktorá hovorí o tom, čo tu spomenul veľmi nedávno aj pán poslanec Šimko, ako robiť transformáciu socialistickej plánovitej ekonomiky na trhovú. Ak ju máte, vyložte ju, prečítajte nám z nej a povedzte nám, že sa budete ňou riadiť. Ak je múdra, budeme tlieskať do roztrhania. Ale takejto knihy niet.

    Preto je absolútne zbytočne si vykrikovať navzájom a špinavým spôsobom špinavé veci, je absolútne zbytočné rozprávať o tom, kto, čo a koľko ukradol. Je nutné a potrebné rozprávať o tom, ako to robiť tak, aby chyby, cez ktoré sme museli prejsť, a všetky vlády museli prejsť, sa už naozaj neopakovali.

  • Pán predsedajúci, musím reagovať, pretože vystúpil pán poslanec Weiss a dovolával sa mňa...

  • Pán poslanec, nemôžete reagovať...

  • Nemôžete reagovať na pána poslanca Weissa.

  • Oznamujem, že pokračujem. Vysvetlil som, že všetko bola lož, čo hovoril.

  • Prosím vás pekne, pán poslanec Húska, môžete reagovať na pána poslanca Reháka, nie na pána poslanca Weissa.

  • Dobre, doplním pána poslanca Reháka.

  • Ďakujem.

    Chcem povedať pánu poslancovi Rehákovi, že bolo zaujímavé počúvať pána Weissa už raz...

  • Smiech v sále.

  • Upozorňujem pána Reháka, pán predsedajúci, že bolo zaujímavé počúvať Petra Weissa so lžou, že som hlavným autorom kupónovej privatizácie. Sú záznamy zo zasadaní finančnej rady česko-slovenskej federácie, kde som tvrdo hlasoval a oponoval proti tomu, aby kupónová privatizácia prebehla v takých podmienkach, ako sa pripravovala, a to z tých dôvodov, lebo sa nepočítalo so zavedením zákazu prítomnosti zahraničného kapitálu. Pán Tříska, osobný splnomocnenec vtedajšieho pána ministra financií, rozhodol, že pripravovaný zákon o kupónke bude zadržaný dovtedy, dokiaľ nebude skončená privatizácia. Celkom cynicky. Takáto je pravda.

  • O slovo požiadal podpredseda vlády pán Mikloš.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    vypočul som si tu veľa o privatizácii, a preto sa k tomu chcem vyjadriť, ak dovolíte.

    Po prvé, vy sami, myslím teraz poslancov opozičných strán, vyčítate dnešnej vláde a poslancom za vládnu koalíciu, že sa vracajú dozadu. Chcem len povedať, že my sa vraciame dozadu preto, že sa vraciame k dnešnému východiskovému stavu, z ktorého štartujeme. Teda nie je to bezúčelné vracanie sa dozadu, je to vracanie sa dozadu preto, že len tak môžeme správne definovať ciele do budúcnosti a prostriedky, ako ich dosiahnuť. Takže zmapovanie dnešného stavu a príčin, ktoré k nemu viedli, je úplne legitímne a v tomto zmysle je to vlastne východisko dopredu. Len čo sme sa však dotkli citlivých miest, teda najmä privatizačnej rabovačky, ktorú ste organizovali posledné štyri roky, okamžite vy, ktorí kritizujete, že my sa vraciame dozadu, sa začínate vracať do roka 1991, 1992 a tak ďalej. V poriadku. Ak o tom chcete diskutovať, prijímam túto diskusiu a chcem povedať za seba niekoľko stanovísk k privatizácii od roku 1991, za ktorú som istý čas zodpovedal.

    Bol som pri príprave privatizácie už predtým, chcem pánovi poslancovi Húskovi pripomenúť, že od roku 1990, keď on bol od júna 1990 prvým ministrom privatizácie na Slovensku, som pôsobil v sekretariáte vtedajšieho podpredsedu vlády pána Kučeráka, a teda mal som možnosť zúčastniť sa viacerých pracovných rokovaní o príprave privatizácie, na ktorých sa pán minister zúčastňoval z titulu vtedajšej svojej funkcie. Nikdy nevystúpil proti konceptu kupónovej privatizácie. Ja mu to však ani nevyčítam, pretože si nemyslím, že kupónová privatizácia sama osebe bola zlá. Chcel by som totiž pripomenúť, pokúsim sa to urobiť stručne, históriu kupónovej privatizácie a problémov, ktoré vznikli z kupónovej privatizácie, ale najmä z hľadiska zodpovednosti tých politických síl a konkrétnych ľudí, ktorí za problémy, ktoré z kupónovej privatizácie vznikli, zodpovedajú.

    Dodnes si myslím a som presvedčený o tom, že kupónová privatizácia bola z hľadiska rýchlosti tohto procesu, ale najmä z hľadiska spravodlivosti tohto procesu, dámy a páni, najlepšou metódou. A to dnes nespochybňuje nikto seriózny, že umožnila v krátkom čase veľmi spravodlivým spôsobom rozdeliť veľké množstvo majetku medzi ľudí. My sme jednoducho tie akcie dali ľuďom a tisíc bodov mal každý, či to bol riaditeľ podniku, či to bol vám blízky, alebo niekomu inému blízky človek, alebo to bola upratovačka v tom istom podniku. Mechanizmus bol spravodlivý, lebo nikto nemohol dopredu vedieť, ako sa budú vyvíjať ceny na trhu. A okrem toho cena závisela od dopytu a ponuky tých ľudí, ktorí tie investičné kupóny mali. Dnes je pravdou, že kupónová privatizácia nepriniesla tie výsledky, ale nepriniesla preto, že tu neexistovala po rozdelení akcií prostredníctvom kupónovej privatizácie dostatočná regulácia kapitálového trhu a ochrana minoritných akcionárov.

    Ale chcem vám pripomenúť, vážení, že my sme kupónovú privatizáciu pripravili, prebehlo samotné rozdeľovanie akcií od mája 1992 do decembra 1992. Obchodovať s akciami kupónovej privatizácie sa začalo niekedy v lete 1993. Druhá Mečiarova vláda prišla do vlády, pokiaľ viem, v júni 1992. So samotným rozdeľovaním akcií nemala žiadne problémy, pretože to prebiehalo v gescii Federálneho ministerstva financií, mala teda dosť času na to, aby pripravila reguláciu kapitálového trhu, aby pripravila ochranu minoritných akcionárov. Mala na to rok predtým, ako sa začalo obchodovať s akciami. Nespravila nič.

    Na ministerstve financií konkrétne zodpovedný za reguláciu kapitálového trhu bol istý, vám veľmi blízky pán menom Jozef Magula, ktorý neurobil nič v tom čase ani proti tým fondom, z ktorých aktivít mohlo vyplývať isté podozrenie na niektoré nekalé operácie. Napríklad spomeniem fond, ktorý sľuboval 20 tisíc korún, bol to banskobystrický PSIPS. A naozaj, zdá sa, že tam potom došlo aj k niektorým nezákonným prevodom akcií majetku, ale vy, vami vedené ministerstvo financií a dohľad nad kapitálovým trhom za celý rok 1993 do apríla 1994, kým ste boli vo vláde, neurobil nič proti tomu. Prvý zásah proti PSIPS, a. s., prišiel v lete 1994 počas vlády Jozefa Moravčíka.

    Čo sa týka privatizácie v rokoch 1991 a 1992 alebo v roku 1994, vy ste nepripravili reguláciu kapitálového trhu aj preto, že pol roka sa na ministerstve privatizácie po júni 1992 nerobilo nič než to, že sa prešetrovali všetky privatizačné kauzy. Ak sa dnes snažíte verejnosti predostrieť, že privatizácia prebehla podobne, alebo že aj vtedy boli nekalé veci, tak vás žiadam, aby ste to dokázali. Takisto po roku 1994 prebehla veľmi podrobná kontrola privatizačných rozhodnutí. Nedokázali ste nič. Ja vám ručím za to, že kontrola teraz v týchto dňoch, v posledných dňoch a týždňoch začala prebiehať. Ručím vám za to, že aj vy, aj verejnosť budete informovaní o výsledkoch tejto kontroly, a už teraz vám môžem povedať, že sú tam mnohé dôvodné podozrenia na spáchanie trestných činov.

    Keď pán Rehák hovoril o tom, že zásadne odmieta obvinenia z nekalej privatizácie počas posledných štyroch rokov, tak ja z tohto miesta a bez poslaneckej imunity, ktorú vy máte, pán Rehák, so všetkou zodpovednosťou a vážnosťou hovorím, že nehovoríte pravdu. So všetkou zodpovednosťou vám hovorím, že pod vaším vedením Fond národného majetku vydrancoval a rozkradol desiatky miliárd korún národného majetku.

  • Rád sa s vami v tomto stretnem v mnohých kauzách aj na súde. Rád, ak budete mať o to záujem. Mal som možnosť aj ako člen dozornej rady sa dozvedieť mnohé veci, aj keď nie vaším pričinením, samozrejme, pretože vy, naopak, ste v rozpore so zákonom počas môjho takmer ročného pôsobenia na Fonde národného majetku mi bránili vo výkone činnosti člena dozornej rady, z čoho som vyvodil tie dôsledky, že som potom odtiaľ odstúpil. Ak sa teda ohradzujete voči tomu, akým spôsobom ste robili privatizáciu, pýtam sa vás verejne, prečo ste nesplnili ani jedno z uznesení dozornej rady, ktoré dozorná rada prijala počas môjho členstva v tejto dozornej rade, ktorých boli desiatky počas môjho ročného pôsobenia a v ktorých vás dozorná rada žiadala o vysvetlenie mnohých problematických privatizačných káuz, o zoznam neplatičov fondu, o to, ako je zabezpečené vyplácanie dlhopisov pre občanov starších ako 70 rokov. Prečo ste ignorovali uznesenia dozornej rady? Ani jedno nebolo splnené.

    Ďalej sa vás chcem opýtať, keď sa tak ohradzujete voči obvineniam, prečo, ak ste taký čistý, prečo ste mi bránili, zase v rozpore so zákonom, v nahliadaní do archívu Fondu národného majetku. Prečo, keď ste čistý? Prečo sa bojíte, ak by opozícia mala prístup k dokumentom, na ktoré som ako člen dozornej rady zo zákona právo mal? Ak sa teda ohradzujete voči tomu, že zásadne odmietate obvinenia, ktoré tu padajú, tak vám chcem pripomenúť jednu konkrétnu kauzu. Tých káuz je veľa. Mohol by som tu hovoriť veľmi dlho, ale nechcem tratiť zbytočne čas, takže spomeniem len jednu, ktorá sa vás priamo dotýka.

    V roku 1995 Fond národného majetku, vedený pánom Rehákom, ktorý bol viceprezidentom a najvyšším výkonným šéfom Fondu národného majetku, predal podnik Nákladná automobilová doprava Trenčín za 60 mil. korún firme Merkur, pričom 30 mil. korún malo byť zaplatených v peniazoch a 30 mil. korún malo byť zaplatených v investíciách. Ako prvá splátka bolo zaplatených 15 mil. korún hneď v tom čase v roku 1996. Firma mala v tom čase dvoch konateľov. Jeden z nich sa volá Ing. Milan Macák. V roku 1997 potom firma prvú splátku zaplatila 15 mil., potom ostatné neplatila, alebo platila s omeškaním. V roku 1997, presne 18. 6. 1997, došlo zo strany Fondu národného majetku k vypovedaniu zmluvy a k odobratiu majetku, za čo by si fond zaslúžil, samozrejme, potlesk. Ak niekto neplatí, treba mu majetok zobrať. Ale príbeh pokračuje. Hneď na druhý deň po vypovedaní zmluvy bola firma Nákladná automobilová doprava predaná spoločnosti s ručením obmedzeným S Biba, ktorej 100-percentným vlastníkom a konateľom bol istý pán, ktorého meno nie je zaujímavé, a preto ho nechcem spomínať. Ale čo je zaujímavé, že už o dva mesiace neskôr 100-percentným majiteľom tejto spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá znovu privatizovala podnik Nákladná automobilová doprava, bol opäť Ing. Milan Macák, ktorý predtým neplatil, pričom som zabudol povedať podstatnú vec. Pri prvom predaji kúpna cena bola 60 mil., z toho 30 mil. v korunách, kým pri druhom predaji už kúpna cena bola len 7 mil. v korunách plus 20 mil. korún v investíciách. Príbeh nekončí. Neskôr, o pár týždňov neskôr sa spoločnosť s ručením obmedzeným S Biba pretransformovala na akciovú spoločnosť PDSAS v sídle vlastne tej Nákladnej automobilovej dopravy. V predstavenstve tejto akciovej spoločnosti figuruje opäť aj Ing. Milan Macák, ale nie je tam sám. Pribudli aj nové mená a medzi týmito novými menami je veľmi zaujímavé meno istého Jána Paulínyho, ktorý zrejme zhodou okolností je švagrom pána Reháka. Takže je to jeden z prípadov, ktorých je viac.

    A ten mechanizmus funguje asi takto. Fond národného majetku v roku 1995, má to súvislosti aj z hľadiska celkových čísiel, ktoré Fond národného majetku dosahoval, napríklad pomer kúpnych cien voči účtovným cenám v roku 1995, ktoré Fond národného majetku dosiahol, bol 38 %. Za Čarnogurského vlády, ale aj za druhej Mečiarovej vlády to bolo takmer 100 %. Ale tých 38 %, samozrejme, ešte nebolo všetko. Už v roku 1996 to bolo len 28 % a už v roku 1997 výnosy Fondu národného majetku oproti účtovným cenám boli len 18 %. Konkrétne aj preto, že dochádzalo aj k takýmto spätným predajom. Jednoducho Fond národného majetku predal niekomu niečo v roku 1995, potom usúdil, že tá cena bola príliš vysoká, veď konkrétne príklady ukazovali, dá sa takmer zadarmo, tak fingovaným spôsobom sa navodilo nesplácanie, najskôr sa odstúpilo od zmluvy a potom sa znovu táto istá firma predala za ešte nižšiu cenu, ako to bolo v roku 1995. V niektorých prípadoch tam ešte vstúpili ľudia blízki, príbuzensky zviazaní so špičkami vládnej koalície, v tomto prípade napríklad s pánom Rehákom, ktorý vo svojom vystúpení tu zásadne odmietal všetky obvinenia.

    Aj v dôsledku toho potom, pán Rehák, je Fond národného majetku dnes v kritickej finančnej situácii. Je v situácii, že napriek tomu, že Fond národného majetku za posledné 4 roky predal priamymi predajmi majetok za vyše 130 mld. korún, dnes nemá prostriedky na splácanie svojich záväzkov a nevytvoril ani korunu rezerv na splatenie dlhopisov po roku 2000. Podľa vami vedeného Fondu národného majetku ste prijali zámer a materiál, že v rokoch 1996 - 1998 vytvoríte rezervy na splácanie dlhopisov po roku 2000 vo výške 25 mld. korún. Vy dobre viete, koľko bolo vytvorené, nebola vytvorená ani koruna rezerv na splácanie týchto dlhopisov.

    Takže ak dnes kritizujete kupónovú privatizáciu, ak dnes kritizujete, ako sa robila privatizácia predtým, tak vám musím znovu len pripomenúť, že ste venovali dosť času tomu, aby ste podrobne preskúmali privatizáciu aj za Čarnogurského, aj za Moravčíkovej vlády, a neviem o tom, že by ste boli niečo zistili alebo že by ste boli z niečoho vyvodili dôsledky.

    Len ešte chcem pripomenúť, že, áno, priame predaje prebiehali aj za Čarnogurského, aj za Moravčíkovej vlády. Ale prebiehali zásadne iným spôsobom. Existovala verejná kontrolovateľnosť tohto procesu, existovali jasné, verejne známe pravidlá, existovala možnosť kohokoľvek prihlásiť sa do týchto priamych predajov. Na ministerstve existovali takzvané privatizačné protokoly, existovali jasné kritériá, ktorých bolo 11, podľa ktorých sa vyberali záujemcovia o privatizovaný majetok, a dodnes tam tie protokoly existujú. Môžete si ich skontrolovať, na základe ktorých sa dá aj spätne skontrolovať, či tie kritériá boli dodržané, alebo neboli. Každý protokol z každej privatizácie je podpísaný od referenta, cez riaditeľa odboru, cez námestníkov a cez ministra privatizácie. Podobný postup bol použitý aj v roku 1994 počas Moravčíkovej vlády.

    Počas posledných 4 rokov to bolo zásadne inak. Neexistovali žiadne pravidlá, pretože keď neexistujú žiadne pravidlá, nie je čo porušovať. Neexistovala možnosť získavať informácie nielen pre médiá, opozičné strany, ale dokonca ani pre členov dozornej rady. Takže chcem povedať, že tá privatizácia bola zásadne iná, a to, aká bola vaša, o tom bude verejnosť informovaná, pretože pracujeme na hĺbkových analýzach tohto procesu aj na Fonde národného majetku, aj v iných inštitúciách. A môžem vás ubezpečiť, že vláda z toho vyvodí aj všetky potrebné a možné dôsledky.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - najskôr pán poslanec Húska.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem reagovať na vystúpenie pána podpredsedu vlády Mikloša, a to v dvoch oblastiach. Predovšetkým nielenže som sa postavil proti riešeniu kupónovej privatizácie, v ktorej by nebolo zákonne zakázané zúčastniť sa zahraničným kapitálovým silám na kupónke, pretože tá mala byť práve orientovaná len na obyvateľov. Musím povedať, že dokonca aj sám vtedajší podpredseda vlády pán Kučerák súhlasil s tým, aby som namietal a aby som trval na tom, aby bol prijatý na to príslušný zákon. Vo federálnej finančnej rade som aj s touto požiadavkou vystúpil.

    Druhá záležitosť je ohľadne práce pána Magulu. Chcem povedať, že práve jeho zásluhou bolo to, že ukázal na neúnosné praktiky investičných fondov, ktoré oberali úplne nehanebným spôsobom vlastníkov akcií v kupónovo privatizovaných spoločnostiach a v investičných fondoch. Pán Magula tomuto tunelovaniu chcel zabrániť.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kováč.

  • Vážený pán predseda,

    nebudem dávať faktickú poznámku k rečníkom, ale dovoľte, aby som dal procedurálny návrh, aby podľa § 30 Národná rada uznesením prijala obmedzenie rečníckeho času na 10 minút. Chcem pripomenúť, že tento návrh bol prerokovaný na poslaneckom grémiu a predsedovia poslaneckých klubov a členovia poslaneckého grémia všetkých klubov s ním vyslovili súhlas, takže predpokladám, že s týmto návrhom budeme súhlasiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Za poslanecký klub Strany maďarskej koalície sa pridávam k tomuto návrhu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Roman Kováč predniesol procedurálny návrh, aby sme v zmysle § 30 zákona o rokovacom poriadku obmedzili dĺžku vystúpenia jednotlivých rečníkov v rozprave na 10 minút.

    Prosím, prezentujme sa. Budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento procedurálny návrh sme prijali.

    Prosím teda všetkých ďalších rečníkov prihlásených do rozpravy, aby rešpektovali prijatý procedurálny návrh s tým, že ich vystúpenie bude limitované 10 minútami. V prípade, že by prekročili tento časový limit, tak im odoberiem slovo.

    Pán poslanec Oberhauser, chcete vystúpiť s faktickou poznámkou na pána podpredsedu vlády Mikloša?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som iba povedať niekoľko faktických poznámok k tomu, čo povedal podpredseda vlády pán Mikloš. Naozaj, voči tomu, kto porušoval zákony, treba vyvodiť dôsledky, ale nepatrí to do tejto snemovne. To je vec, ktorá má byť riešená úplne inde. Ináč to musíme brať čiste ako populizmus, ktorým sa prezentuje pán podpredseda. Ale z toho, ako vystúpil, sa zase ukazuje, že jednoducho je tiež riskantné jeho pôsobenie na jeho mieste a mal by zvážiť, či má v tejto funkcii pôsobiť. Kupónová privatizácia v Čechách prebehla v obidvoch vlnách. A pán predseda vlády, ktorý je veľmi blízko spriatelený s terajšou vládou, pán Miloš Zeman ju jednoznačne označil za najväčší podvod storočia. A označil ju preto, lebo nebola ani spravodlivá, ani transparentná. Z jednoduchého dôvodu, pretože vtedy, keď vznikla, nebol ani zákon o investičných fondoch, ktorý by usporadúval činnosť týchto fondov, ktoré boli najväčšou zlobou, ktorá pôsobila práve v tomto období. A mnoho našich občanov je jednoducho sklamaných, lebo boli okradnutí.

    Prečo som vypnutý?

  • Keď sme presadzovali návrh na lízing, terajší pán podpredseda vlády presadil predaj na splátky, ktorý dodnes vyprodukoval nekonečné množstvo problémov, lebo nie je možné tým, ktorí zle hospodária, odňať majetok a hospodáriť s ním nanovo. Takisto malá privatizácia absolútne rozbila obchodnú sieť a to bolo riadené pod jeho gesciou. Nie je preto nádej pre budúcu vládu, keď takíto ľudia budú riadiť tento proces znovu.

  • Nech sa páči, pán poslanec Baco - faktická poznámka.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    pred jednou hodinou som zachytil v rozhlase informáciu londýnskej ratingovej spoločnosti, že považuje predkladaný program vlády za veľmi povrchný a nekvalitný. Takže zbytočne sa rozčuľujete, pán podpredseda vlády, keď sa vás tu snažíme upozorniť na niektoré chyby a nedostatky. Veď v samotnom tomto programe na poslednej strane nás žiadate, aby sme boli opozíciou otvorenou, tvrdou, a že sa tešíte na to, že budeme mať pripomienky. Tak prosím vás pekne, čo tu predvádzate, je úplne v rozpore s tým, čo píšete v programovom vyhlásení, a je to v rozpore aj s tým, ako vás hodnotí svet.

    Pán podpredseda vlády, keď vyzývate, aby sme sa nevracali do minulosti, prečo to stále robíte? Chcem sa vás opýtať, prečo ste neodpovedali pánu Rehákovi na tú otázku okolo mliekarne, ktorú tu hovoril. Vy ste ju predali ľuďom, na ktorých sme vás upozorňovali, že ju privedú do krachu. Za vašej pomoci sa vytunelovala, pretože trikrát ste im zmenili splátkové podmienky, v roku 1994 naposledy, teda nie vy osobne, ale vaši koaliční kolegovia boli vo vláde - a sú za to zodpovední - a vo fonde.

    Prosím vás pekne, ak chceme otvárať kauzy, mám ich tu pripravených najmenej 15. Chcem sa vás opýtať a hlavne pani ministerky Schmögnerovej, či viete vôbec o tom, že ste predali v roku 1994 niekoľko stovák hektárov štátnych lesov a nás neustále obviňujete, že my sme predávali nejaké lesy. Ani jeden meter štvorcový sme nepredali. Zastavili ste privatizáciu štátnych majetkov v roku 1994, tým ste ich priviedli do bankrotu. Celý transformačný proces v poľnohospodárstve ste zastavili...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Husár.

  • Pán podpredseda vlády,

    ak dovolíte, budem trochu osobný. Vy ste vzdelaný človek a podľa môjho názoru aj inteligentný, preto neberiem vážne vaše slová, že považujete kupónovú metódu za dobrú. Ona nebola. Okrem tej prvej vlastnosti, o ktorej hovoríte, že bola rýchla, žiadna iná, pretože nebola ani spravodlivá. Tá spravodlivosť bola len nálepka, o ktorej hovorila už vtedajšia politická garnitúra v Čechách i na Slovensku otvorene, že má spriechodniť proces privatizácie voči širokým vrstvám obyvateľstva, že má naozaj urobiť len tú sociálnu zástierku. Spravodlivosť týmto spôsobom v procese privatizácie sa predsa docieliť naozaj nedala. A dosahy vynikajúco rozobrali odborníci nie tu na Slovensku, ale i v Čechách a v zahraničí. Významné boli dosahy vo vzťahu ku koncentrácii, novej monopolnej koncentrácii kapitálu, čiže pravého opaku toho, čo sme privatizáciou sledovali.

    Treba povedať veľmi otvorene, že čas, ktorý bol pred každou vládou, nech by to bývala vláda tak Mečiarova, ako Čarnogurského, bol absolútne nedostačujúci, aby legislatívna príprava na taký zložitý proces, akým bolo "ukočírovanie" trhu, mohla reálne a rozumne prebehnúť.

    Nepovažujem však za korektné, ak sa v 20-minútovom vystúpení položí pánu Rehákovi 20 otázok, ak je skoro osobne a rodinne obvinený, a má vám na to odpovedať za 2 minúty, ktoré mu dáva rokovací poriadok. Prosím, aby sa takéto veci príliš často v tejto snemovni nerobili.

  • Nech sa páči, pán poslanec Oberhauser.

  • Ďakujem.

    Pán predsedajúci,

    vzhľadom na to, že mi ten čas bol ubratý, chcel by som ešte doplniť, že naozaj všetky veci, ktoré sú v rozpore so zákonom, čo sú zlé, treba naozaj dať do poriadku, ale to musia urobiť noví ľudia. Som veľmi rád, že pani ministerka Machová povedala, že sa musí celý proces privatizácie vyhodnotiť, a určite ju budeme plne v tom podporovať, aby sa naozaj urobilo také riešenie, ktoré bude pre Slovensko užitočné a ktoré povie pravdu a nájde najmä riešenie z tejto situácie. V tom začiatku sa totiž odmietla privatizácia v prospech zamestnancov fabrík. Tí by ich boli najlepšie postrážili pred tunelovaním, ktorému sa tak pekne hovorí rozkrádanie. Takisto sa prekazila privatizácia v prospech prvovýrobcov. Poľnohospodárske podniky mali záujem o podiel na privatizácii mliekarní a vôbec spracovania potravín, výroby potravín. Drevári, majitelia lesov zase mali záujem o drevárske fabriky. Tieto veci sa prekazili. A dnes žneme dôsledky zlej privatizácie, dodnes, ekonomike spôsobila obrovské škody. A o tomto treba naozaj povedať pravdu a celý tento proces analyzovať veľmi zodpovedne, ale podľa mňa to môžu robiť noví ľudia, ktorí nie sú zaangažovaní v chybách, ktoré boli v privatizácii v celom procese.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo k vystúpeniu podpredsedu vlády pána Mikloša.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    kupónová privatizácia skutočne mala svoje nedostatky, ale mala jednu obrovskú prednosť. Bola tisíckrát spravodlivejšia ako privatizácia, ktorá prebiehala po roku 1994, pretože kupónová privatizácia umožnila každému občanovi Slovenskej republiky dostať niečo zo spoločného majetku. A to bola aj prednosť oproti privatizácii za posledné štyri roky, keď plynuli iba miliardy do vrecák Poórovcov, Rezešovcov a iných členov HZDS.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som upokojiť pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša, že taktiež som práve pred chvíľkou dostal správu z Anglicka, že redaktorom anglickej rozhlasovej siete, ktorý nebol spokojný s naším programovým vyhlásením, bol údajne Mark Almondo, ktorý bol platený z našich peňazí a peňazí daňových poplatníkov.

    Ďakujem.

  • Chcem zareagovať tiež na prvú vlnu kupónovej privatizácie a na to, čo bolo povedané. Ja osobne som z nej dostala asi 195 korún, takže to bol skôr podvod na občanovi, pretože sa hovorilo, že niečo dostaneme, a nedostali sme nič. A tak dopadla veľká väčšina občanov Slovenskej republiky.

  • Prihlásil sa pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Musím s poľutovaním skonštatovať, tak ako pán...

  • Musím s poľutovaním skonštatovať, že tak ako pán poslanec Oberhauser, a teda aj niektorí ďalší poslanci zrejme nepočúvali, čo som hovoril, pretože z toho, čo som hovoril, myslím si, že jednoznačne vyplynulo, že som hovoril o spravodlivosti a rýchlosti rozdelenia majetku medzi veľké množstvo ľudí. Nespochybňujem, že v neskoršom období došlo k mnohým nežiaducim javom, ale zároveň som predsa jasne povedal, kto v tom období s obrovským ročným predstihom mohol zakročiť. Pán poslanec Husár, či je rok dosť na to, aby sa pripravila jasná legislatíva, dozor nad kapitálovým trhom, myslím si, že to je dosť. Bol som vo vláde vtedy, keď sa pripravila aj kupónová privatizácia a iné veci. Išlo o obrovskú prácu, ktorá sa dala stihnúť v krátkom období. To, že v Českej republike taktiež došlo k týmto chybám a že tá regulácia nebola pripravená, ochrana minority akcionárov nebola pripravená, to predsa nič nehovorí o tom. To je dôkaz, že nemohla byť pripravená ani u nás, pán poslanec? To azda nemyslíte vážne!

    A k tým vašim výhradám a k tým vašim výzvam na demisiu pani ministerky Schmögnerovej a mojej by som vám rád chcel pripomenúť, áno, my sme boli istý čas spolu v jednej vláde a vy ste dlhší čas vystupovali veľmi opozične voči vláde a boli sme v častých konfliktoch. Vo vláde sa presadilo skôr vo veľkej väčšine to, čo som presadzoval ja. Len sa pýtam: Prečo ste potom v takejto vláde sedeli? Vy tu dnes vyzývate k demisii pani ministerku Schmögnerovú a mňa, a pritom vy ste boli vo vláde, ako to dokazujete aj dnešnými svojimi postojmi, s ktorej politikou ste zásadné nesúhlasili. Tak prečo ste tam potom, pán poslanec, sedeli? Len kvôli platu? Alebo kvôli čomu?

  • Ďakujem.

    Ako ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Keltošová.

    Ešte predtým pán poslanec Oberhauser s faktickou poznámkou.

  • Vážený pán podpredseda vlády,

    nemôžem súhlasiť, že bola spravodlivá, ani v rozdelení. Pri kupónovej privatizácii predsa občania neboli brokeri na burze, aby vedeli, ktorý podnik má akú bonitu a do ktorého majú investovať. Zrazu sme chceli z 2,5 miliónov ľudí urobiť brokerov. Veď je to nezmysel! A druhá vec je, že investičné spoločnosti boli bez zákona jednoducho nekontrolovateľné a pracovali bez toho, že by bol platný zákon o fungovaní investičných spoločností. A tam nebolo jasné, kto je majiteľ, kto s tými vecami disponuje, ako sa hospodári, čiže netvárte sa, že to bolo spravodlivé. Nebolo to spravodlivé, ani v rozdeľovaní a v ani v realizácii.

    Prax v Českej republike, veď nerobme z nich nejakých ľudí, ktorí nevedia, čo robia a sú hlupáci, tam nevládla Mečiarova vláda, tam vládla iná vláda, a takisto to nezvládli, lebo celý systém bol zlý. Konečne treba povedať pravdu. Bola to jednoducho avantúra, experiment na 5 miliónovom národe, resp. na začiatku na 15 miliónovom národe, ktorý dopadol katastrofou.

  • Nech sa páči, pani kolegyňa Keltošová.

    Chcem vás poprosiť, keďže vystupujete ako prvá po schválení procedurálneho návrhu o skrátení lehoty na vystúpenie, aby ste sa zmestili do 10 minút. Na svetelnej tabuli vám odrátavajú čas, tak sa občas môžete pozrieť.

  • Ďakujem pekne.

    Predpokladám, že to pán Kováč urobil ako kamarátsku službu všetkým poslankyniam, aby sme sa zdržali dlhších debát, ale dosiaľ to boli väčšinou muži, ktorí úspešne dlho debatovali. Takže dovoľte k veci.

    Vážený pán podpredseda vlády,

    členovia vlády,

    pani poslankyne, páni poslanci,

    v mojom príspevku by som chcela reagovať v prvej časti najmä na ekonomickú časť návrhu programového vyhlásenia, kde v časti Verejné financie by som sa pokúsila dešifrovať niektoré údaje, veľmi "kulantné", pre laika možno nič nehovoriace, ale vo mne vzbudzujú nepokoj.

    Je tu veta, ktorá sa mi zdá, je priamo až likvidačná. "Vláda prehodnotí opodstatnenosť existencie štátnych, neštátnych a verejných fondov a s prihliadnutím na ich prevažujúcu činnosť navrhne úpravu ich právnej formy." Pýtam sa, či existencia verejných fondov, či táto existencia nebola už dosť opodstatnená, potvrdená sociálnym partnerstvom, tripartitami. A ak teda vláda bude zvažovať opodstatnenosť existencie verejných fondov, tak sa pýtam, v akom smere. Dôjde opäť k ich znárodneniu, tak ako to bolo v päťdesiatych rokoch?

    Ďalej je tu jedna veta, ktorá sa ma takisto dotýka z pohľadu zamestnanosti. "V závislosti od rozpočtového vývoja vláda zníži daňové zaťaženie najnižších príjmov skupín a prehodnotí uplatňovanie tzv. milionárskej dane z príjmov fyzických osôb." A zároveň v tom istom odseku: "Vláda zníži nadmernú luxusnú spotrebu odbúraním nákladových a odpočítateľných položiek pri dani z príjmov, ktoré zvyšujú konečnú spotrebu." A čo na to malí a strední podnikatelia, začínajúci? Neobávate sa znova zvyšovania percenta nezamestnanosti, ak vláda na jednej strane sľubuje zníženie daňového zaťaženia a na druhej strane v tom istom vládnom programe navrhuje odbúranie odpočítateľných nákladov? Je to dobre premyslené z pohľadu zamestnanosti, udržania a rozvoja zamestnanosti, najmä v malom a strednom podnikaní?

    Ďalej: "Postupnou decentralizáciou verejných financií podporí samosprávu obcí." V ďalších častiach vládneho návrhu, ktoré už nebudem citovať, sa hovorí aj o tom, že vláda plánuje preniesť určité kompetencie zo štátnej správy na samosprávu. Potrebovala by som k tomu podrobnejší výklad, aby som sa vedela prihlásiť k tomuto vládnemu programu, pretože prenos kompetencií na samosprávu, je jedno, v akom smere, či je to v rozpočtovom období alebo následne potom v určitých konkrétnych situáciách, môže ísť iba zákonom na samosprávu. Pýtam, či to bolo dostatočne premyslené, akým spôsobom, v ktorých oblastiach chce vláda preniesť kompetencie na samosprávu a zároveň s tým aj príslušné finančné zdroje.

    Ďalej chcem sa opýtať, ak je to teda možné - nie je tu pán minister -, pri poskytovaní dotácií a príspevkov zo štátneho rozpočtu do pôdohospodárstva, tepelného hospodárstva atď. vláda použije taký spôsob, ktorý zabezpečí maximalizáciu efektu. V zásade sa zruší plošné dotovanie cien, ktoré je ekonomicky škodlivé, drahé a sociálne nespravodlivé, pretože cez dotované ceny sa dotuje spotreba všetkých, nielen sociálne odkázaných občanov. Chcem sa opýtať, či takisto toto opatrenie, ktoré súhlasím, má svoje opodstatnenie, máte pripravené aj v legislatívnej podobe vo forme určitých kompenzácií práve pre tých sociálne slabých, o ktorých tu hovoríte.

    Myslím si, že za pozornosť stojí aj táto veta: "Vláda zruší tú časť zákona o cenách, ktorá otvára priestor na trhovo nekonformné zasahovanie do cenového systému." A kde sú predvolebné sľuby, najmä SOP, že základné potraviny budú za základné ceny? Programové vyhlásenie v tejto podobe je nielenže vo veľmi všeobecnej rovine, ale ak si ho pozorne prečítame, dvakrát, trikrát, myslím si, že bolo by treba konkretizovať, aby medzi obyvateľmi nevznikla zbytočne panika, že už tie základné potraviny za základnú cenu nebudú, že to vláda myslela úplne inak.

    Takisto sa chcem opýtať, na čo je tu v programovom vyhlásení sľub, že vláda vytvorí legislatívne, organizačné a vecné predpoklady a zabezpečí koordináciu a spoluprácu orgánov štátneho dozoru a rezortného ministerstva pri výkone dozoru nad realizáciou politiky trhu práce a hospodárením Národného úradu práce, ako aj doplnkovým dôchodkovým poistením. Vážení, to je vata, pretože inštitucionálne, legislatívne, organizačne, toto je už štyri roky v praxi. Môžete to pokojne odtiaľ vypustiť, alebo to preštylizovať. Považujem to iba za zbytočné opakovanie súčasnej situácie, ktorá už legislatívne, organizačne a inštitucionálne zabezpečená je.

    V časti sociálnej politiky, ktorá - ako hovorím - nie je previazaná, a to je moja najväčšia výhrada, na ekonomickú časť programového vyhlásenia vlády, sa hovorí, že medzi základné priority politiky vlády patrí rast produktívnej zamestnanosti. Pýtam sa: Ako to chcete dosiahnuť, keď jeden z prvých krokov, ktorý sme v tejto snemovni urobili, bolo zrušenie zákona o revitalizácii? Napríklad ako to chcete dosiahnuť v pôdohospodárstve? Pani poslankyňa Kadlečíková tu hovorila o situácii v pôdohospodárstve, najmä v určitých regiónoch Slovenska, ktoré budú potrebovať pomoc. A potom, neviem si celkom dobre v praxi predstaviť, ako chcete túto tézu vášho programu naplniť.

    Ďalej, chcem sa opýtať, ako chcete realizovať spolu so sociálnymi partnermi zvýšenie zamestnanosti najmä u tých občanov, ktorí vzhľadom na svoj zdravotný stav, vek atď. majú osobitné problémy s uplatnením na trhu práce. Venujete tomu len dve veľmi všeobecné vety. Myslím si, že táto skupina občanov by si zasluhovala väčšiu pozornosť. Pýtam sa teraz prítomných poslancov, respektíve členov vlády, či myslíte zvyšovanie percenta povinného podielu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou u zamestnávateľov alebo zvýšením odvodovej povinnosti za nezamestnávanie týchto občanov. Na toto mi programové vyhlásenie odpoveď nedáva.

    Takisto vláda prehodnotí systém hmotného zabezpečenia nezamestnaných tak, aby ich reálne motivoval hľadať a využívať pracovné príležitosti. Zabezpečí tak zvýšenie počtu osôb zamestnateľných na základe opatrení aktívnej politiky trhu práce. Pýtam sa: Akými nástrojmi? Kedy, v akom časovom horizonte? Ja sama podporujem túto myšlienku, ale nestačí povedať len tézu a potom hneď prejsť k tomu, že vláda zavŕši reformu pracovného práva, ktorá vyústi do nového Zákonníka práce. Ten je už pripravený.

    Jednoducho, vnútorná metodika aj sociálnej časti, aj ekonomickej časti je často kontradiktórna, často je veľmi - povedala by som - povrchná, v náznakoch, bez hlbšej analýzy. Niektoré veci sa opakujú, ktoré už predchádzajúca vláda urobila, pripravila. Zdá sa mi, že naozaj toto programové vyhlásenie bolo šité veľmi horúcou ihlou.

    Dovoľte mi, aby som ešte v časovej lehote povedala na záver, pokiaľ ide o absolventov a určité rizikové skupiny nezamestnaných na trhu práce. Naznačila som to už v jednom svojom vystúpení aj v minulom období, keď som sa odvolávala na slabú prepojenosť našej školskej sústavy na trh práce. Myslím si, že pán minister Ftáčnik - vtedy bol ešte poslancom - mi dal aj za pravdu.

    Skutočne apelujem na vás a najmä na ministerstvo školstva, aby ste dostali aj do tohto programového vyhlásenia konkretizáciu tejto spolupráce s Národným úradom práce. Najnovšie štatistiky, najlepšie poznatky o požiadavkách trhu práce majú národné úrady práce. To takisto v tomto programovom vyhlásení nie je.

    Prosím, neuzatvárajme sa znova len do nejakej slonovej veže teórie, ale poďme spolu do praxe hľadať východiská nielen pre absolventov stredných škôl, ale aj pre ľudí zdravotne postihnutých, pre ľudí v preddôchodkovom veku, pre ženy, ktoré dnes sú, bohužiaľ, takisto rizikovou, ohrozenou skupinou. Ak tieto veci budú zapracované, podporím za seba toto programové vyhlásenie.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Keltošovej.

    Faktická poznámka - pán poslanec Mesiarik.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som reagovať dvoma myšlienkami na vystúpenie pani poslankyne Keltošovej.

    Prvou chcem podporiť myšlienku o fondoch ako verejnoprávnych inštitúciách. Skutočne bude potrebné zvažovať, akou cestou sa vydáme ďalej, ale zastávam názor, že vládne programové vyhlásenie nehovorí o ich likvidácii. Treba sa pozrieť na ich fungovanie, treba sa pozrieť na to, kde v tom systéme tvorby a použitia fondu boli problémy, a v tom sa myslí to prehodnotenie, pretože na rozdiel od Českej republiky u nás tie fondy sú. A ukazuje sa, že je to lepšia cesta ako tam, ako je to v Českej republike zmiešané so štátnym rozpočtom.

    No a k druhej myšlienke tak často tu spomínanej, myšlienke Strany občianskeho porozumenia. Základné potraviny za základné ceny. Ak si dobre pozriete vládne programové vyhlásenie, je tam viacero možností, ktoré umožňujú takýto postup - od daňových, dotačná politika v poľnohospodárstve, až cenová politika.

    Takže to neznamená, že keď to nie je tam jasne napísané natvrdo a aj recept a vzorec, ako sa to má robiť, že to neplatí. Tak ako platí minimálna mzda, aj v živote občana u nás, žiaľbohu, by malo platiť, hovorím žiaľbohu, lebo asi by sme sa mali dostať ďalej, aby tie základné potraviny na základné prežitie by občan tiež mal dostupné, aby nemusel hladovať a chodiť po smetných košoch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Samozrejme, nič iné sa ako kritika nedá čakať od opozície voči vládnemu vyhláseniu. Chcem len upozorniť pani poslankyňu na výsledky ich sociálnej politiky za štyri roky. Dnes dostávame desiatky telefonátov a listov o tom, ako starší občania boli podvedení predchádzajúcou vládou. Slepo verili v ich sociálnu politiku a chodili im za to tlieskať na Pasienky. Dnes v tom dobrom myslení opustili svoje byty a išli dožiť svoj starý vek do tzv. nie domovov dôchodcov, ale do penziónov.

    Prijatím zákona číslo 195/1998 Z. z. s účinnosťou od 1. 7. a následne aj vyhláškou 198 sa však tieto penzióny zrazu zmenili na domovy dôchodcov s trvalou opaterou. Aký to má výsledok na týchto starších ľudí? Nájom za ubytovanie sa zvýšil zo 600 korún od 1. januára na 1 900. To sú prvé ohlasy na sociálnu politiku predchádzajúcej vlády.

    Ďakujem pekne za takúto politiku!

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril k vystúpeniu pani poslankyne Keltošovej. V oblasti zákonov o dani z príjmu apelovala na malých a stredných podnikateľov, či budú súhlasiť s vypustením niektorých odpočítateľných položiek.

    Vážená pani poslankyňa, v zákone o dani z príjmu sú aj odpočítateľné položky, ktoré absolútne nie sú v kontexte s malými a strednými podnikateľmi a ktoré skutočne budú vypustené. Je to napríklad možnosť odpočítania investícií pri tzv. privatizácii z Fondu národného majetku, teda dať si investície priamo do nákladu, keď už raz boli odpustené pri kúpnej cene. Čiže takéto veci, samozrejme, budú, ale sú pripravené nové odpočítateľné položky, ktoré budú v prospech všetkých podnikateľov, nielen malých a stredných.

    Čo sa týka zákona o cenách, nebudem diskutovať o základných cenách základných potravín, ale v zákone o cenách jednoznačne musia byť vypustené ustanovenia o akomsi primeranom a neprimeranom zisku, primeraných a neprimeraných nákladoch. Sú to definície alebo pojmy, ktoré jednoznačne odmietli všetky krajiny OECD, kam sa chceme dostať aj my. Ale o tom budem hovoriť vo svojom vystúpení. Chcem vás ubezpečiť, že vláda v tomto smere aj z pohľadu malých a stredných podnikateľov má jasnú koncepciu a bude ju aj realizovať.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Kováč.

  • Mám len dve malé poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Keltošovej.

    Som rád, že pripomenula oblasť prenosu kompetencií na samosprávu a veľmi silne sa dožaduje vedieť, aký bude rozsah. Pani poslankyňa, prečítajte si svoje pôvodné vyhlásenie, kde je o tom jedna veta a tiež nie je definovaná ani jedna kompetencia, ktorá sa posilní, ani spôsob finančného zabezpečenia týchto kompetencií. Myslím si, že presun kompetencií na samosprávu bol pripravovaný už za druhej vlády Vladimíra Mečiara. Bol takmer hotový, narážalo sa na problém ministerstva financií. Stačí, keď sa vrátime k tomuto modelu, oprášime ho. Myslím si, že to, čo ste nezvládli za štyri roky, lebo ste potrebovali štátnu správu na okresoch a na krajoch namiesto toho, aby ste posilňovali samosprávu, tak k tomuto dôjdeme.

    Mňa prekvapilo, že ste sa vyslovili, pani poslankyňa, o tom, že tu je nedostatočná zmienka o ochrane zdravotne postihnutých občanov. Pravdepodobne ste kompletne nedočítali tú časť o sociálnej pomoci, pretože, po prvé, vás upozorňujem na prehĺbenie výkonu kontrolných činností v oblasti dodržiavania pracovných predpisov, vrátane mzdových, a predpisov o zamestnanosti. To je na strane 23, ale ešte presnejšie sa to dozviete na strane 26, kde je celý cieľ integrácie a kde je aj dôsledné uplatňovanie zákonných postihov. Pri nenaplňovaní povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou schopnosťou sa bude podporovať vznik chránených dielní, a to sú nové pracovné príležitosti pre občanov so zdravotným postihnutím.

    Myslím si, že netreba sa pýtať na veci, ktoré sú tu napísané. Takže dva roky to síce platí, máte pravdu, ale má to jednu nevýhodu. Vy ste to neukontrolovali. Neukontrolovali a podniky sa vyhýbali plneniu tejto povinnosti, a preto je dnes situácia na trhu...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Keďže vystúpenia sú časovo limitované, dovolím si pani poslankyňu Keltošovú doplniť v tom, že programové vyhlásenie vlády obsahuje mnoho zákonov, ktoré už boli pripravené v legislatívnom procese, dokonca niektoré prešli legislatívnym procesom v roku 1998, a je dobré, že v nich súčasný minister chce pokračovať. Ale v programovom vyhlásení vlády sa objavuje aj jedna úloha, ktorá je už tiež splnená, a to je, že sa pripraví valorizačný mechanizmus životného minima. Tento zákon, nový zákon o životnom minime platí od 1. 7. tohto roku a tam už je pravidelný valorizačný mechanizmus zakomponovaný. Tak aj táto úloha je nadbytočná.

    Čo sa týka zákona o sociálnej pomoci a penziónov ako ubytovní pre dôchodcov, tento prvok do sociálnej starostlivosti nepatrí, pretože bývajú v penziónoch aj dôchodcovia, ktorí nežijú pod hranicou alebo na hranici sociálnej únosnosti. Žijú tu aj dôchodcovia, ktorí predali svoje byty, svoje domy a majú aj najvyššie dôchodky. S týmto riešením súhlasili skutočne aj predstavitelia SDĽ, ktorí pracovali a pracujú na ministerstve. Myslím si, že je to do budúcnosti dobrý krok a od 1. januára sa nerušia tieto zariadenia, budú iba postupne pretransformovávané. Čiže od 1. januára nezanikajú, bude to riešené postupnými krokmi, takže títo obyvatelia sa nemusia báť, že prídu o strechu nad hlavou.

  • Pán predsedajúci,

    chcem doplniť pani bývalú ministerku práce a sociálnych vecí, keďže tu vznikli nejaké pochybnosti zo strany niektorých poslancov, že sa sociálne programy tvorili na Pasienkoch. Nie, naše sociálne programy sa tvorili na ministerstve práce a sociálnych vecí a myslím si, že to bolo vzorové ministerstvo, ktoré fungovalo veľmi dobre. Ostalo tam okolo 12 miliárd rezerv, z ktorých môžete žiť nejaký polrok a niečo aj sľubovať občanom starších vekových kategórií.

    Takže, pán Fedoročko, po vystúpení pána vrchného špurtéra peletónu Dzurindu včera, dezignovaného ministerského predsedu, pani Schmögnerovej a pána Mikloša, som nadobudol dojem, že stranícke mítingy sa už nebudú konať v nijakom prípade nikde inde ako v tomto parlamente, lebo tí ľudia si totiž pomýlili parlamentnú tribúnu s predvolebnými mítingmi. Takže, pán Fedoročko, len vaša neskúsenosť vás oprávňuje k takým tvrdeniam, ku ktorým sa uchyľujete. Musíte tu ešte chvíľu sedieť, aby ste mnohé veci pochopili.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Delinga - faktická pripomienka.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pani poslankyňa Keltošová prejavila oprávnený záujem vedieť, či táto vláda v ďalších rokoch bude skutočne robiť na tom, aby sa základné potraviny predávali za základné ceny. To je taká vážna vec nás všetkých, že to nemôže byť skryté kdesi v nejakých pasážach programového vyhlásenia a tvrdo pracovať na tom, kde sa to nachádza, ale to je vec, ktorá musí byť jasne postavená. Pretože, po prvé, podnikatelia chcú vedieť, čo znamená za základné ceny, či to znamená ceny bez zisku, alebo za ceny bez dane z pridanej hodnoty alebo inej dane. Po druhé, musíme predsa vedieť, aj o aké druhy potravín by malo ísť. Treba priznať, že aj v minulom období, že aj uplynulá vláda mala záujem povedzme nejaké druhy chleba alebo mlieka regulovať cenovými opatreniami tak, aby boli dostupné. Nepodarilo sa. To je pravda. Takže si myslím, že je to oprávnená vec a že to treba skutočne povedať občanom na rovinu.

    Ďakujem pekne.

  • Chcem poďakovať pani poslankyni Keltošovej, že si tak hlboko preštudovala tento materiál, že netvrdí, tak ako jej kolegovia, že sa bude prijímať zákon, ktorý bude valorizovať mechanizmus životného minima, ale pozorne si prečítala vetu, že "štát v rámci garancie primeranej úrovne minimálnej mzdy zohľadní výšku životného minima a jeho valorizačný mechanizmus". Navyše som rád, že vie aj o tom, že inštitút minimálnej mzdy na základe tohto vládneho programu sa bude zvažovať, či v oblasti poistných systémov nie je vhodná iná veličina, tak ako o tom uvažovalo už ministerstvo práce a sociálnych vecí.

    Som veľmi rád, že pani ministerka je natoľko vzdelaná, že pochopila rozdiel medzi rezervami ministerstva práce a sociálnych vecí a ministerstvami verejnoprávnych inštitúcií, ako je sociálna poisťovňa. Na rozdiel od kolegu Cupera, ktorému nie je jasný tento rozdiel a hovorí o 12 miliardách. Tieto miliardy spomínal predseda správnej rady Sociálnej poisťovne, ktorý hovoril o 6 miliardách v nemocenskom poistení, vo Fonde nemocenského poistenia a vo Fonde dôchodkového poistenia. Toto nie sú štátne peniaze, ani nie ministerstva, ani to nie je zásluha ministerstva. Je to zásluha práce Sociálnej poisťovne a jej tripartitného vedenia. Myslím si, že aj právni experti by mali chápať rozdiel medzi štátnymi prostriedkami a verejnými prostriedkami, v tomto prípade poistným fondom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Mal by som poznámku k pani Keltošovej k zákonu o milionárskej dani. Vláda vo svojom programovom vyhlásení z roku 1995 konštatovala, že daňové zaťaženie podnikateľov je veľmi vysoké, a zaviazala sa, že ho nebude ďalej zvyšovať. Jedným z mnohých zaťažení z minulého obdobia je aj zákon o milionárskej dani, ktorý osobne pokladám za propagačný zákon pred voľbami, ktorý mal taký účinok, že napríklad živnostník, ktorý zamestnával 25 ľudí a vytvoril zisk možno 3 milióny korún, tak bol extrémne zaťažený. Nebol schopný ďalej investovať. A potom, čo robil? Rozdeľoval tie svoje zisky na manželku, na sestru, na brata a legálne sa toho, čo navrhla minulá vládna koalícia, legálne sa toho zbavoval, čiže bol to zbytočný zákon. A bol to len zákon propagačný, preto ho treba, samozrejme, prehodnotiť a ak je zlý - a budeme to v tejto snemovni zvažovať -, tak ho zrušiť.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem doplniť predrečníčku, bývalú ministerku práce a sociálnych vecí, pani Keltošovú. Na rozdiel od pána Kováča dávno viem, čo je verejné a čo je štátne alebo čo sú fondy verejné, vytvorené zákonom, a čo je štátny rozpočet.

    Ďakujem pekne. Už som tu niekoľkokrát zdôraznil, že od gynekológov sa z ústavného práva a politológie poučovať nenechám, pretože jednoducho, pán poslanec Kováč, veď je to trápne, vždy sa miešate do vecí, ktorým nerozumiete.

  • Ako ďalší je do rozpravy prihlásený...

  • Ešte pokračujem, pán predsedajúci. Hovorím o 12 miliardách, o ktorých hovoril bývalý minister práce a sociálnych vecí Tkáč, pán Kováč, ktoré ostali práve v tom Fonde sociálneho poistenia.

    Ďakujem.

  • Ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Šťastný. Nie je prítomný v rokovacej miestnosti, preto stráca poradie a bude vystupovať ako 72. prihlásený do rozpravy.

    Ďalší vystúpi pán poslanec Zlocha. Pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán - jeden - minister vlády,

    milé dámy,

    vážení páni,

    hneď na začiatku môjho vystúpenia chcem zdôrazniť, že predložený program vlády ma sklamal. Sklamal ma z viacerých dôvodov. Je nekonkrétny, tendenčne hodnotí východiskovú situáciu a navrhované ciele na štvorročné obdobie sú míle vzdialené od predvolebných sľubov. Týka sa to, samozrejme, aj časti dotýkajúcej sa životného prostredia.

    Už v úvodnej časti na prvej strane sa tvrdí: "Predchádzajúca vláda odovzdáva krajinu v situácii horšej, ako bola v čase, keď ju preberala." Nie je to pravda. Za štyri roky našej vlády, vlády premiéra Mečiara, sa výrazne znížila produkcia plynných, kvapalných a tuhých škodlivín. Uvediem príklady: Do ovzdušia sa vypúšťa o 15 % menej síry, o 8 % menej tuhých znečisťujúcich látok, o 28 % menej oxidov dusíka, o 7 % menej oxidu uhoľnatého. Výrazne sa znížila produkcia skleníkových plynov i látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu Zeme. Vybudovalo sa viac ako 100 skládok tuhého komunálneho odpadu, zlikvidovalo sa skoro 3 000 nelegálnych nevyhovujúcich skládok odpadu. Mnohé druhotné suroviny, získavané separáciou z odpadov, sa využívajú v priemysle hutníckom, papiernickom, sklárskom, chemickom a tiež aj v poľnohospodárstve. Zaviedlo sa používanie bezolovnatého benzínu a motorovej nafty s nízkymi obsahmi síry. Do povrchových tokov sa vypúšťa o 15 - 20 % menej škodlivých látok.

    To všetko sa, samozrejme, muselo prejaviť na zlepšovaní stavu prírody, na vzhľade krajiny, ale napríklad aj vo zvyšovaní priemerného veku obyvateľov. Veď napríklad muži sa už u nás majú šancu dožiť 68,6 roka, ženy 76,7 roka, to je skoro o 2 roky viac ako predtým. Každý rok pribudlo po 1 % obyvateľov, teda viac ako 50 000 obyvateľov, ktorí sú zásobovaní vodou z vodovodov. Budovala sa kanalizácia, čistiarne odpadových vôd a výrazne sa zvyšoval počet plynofikovaných obcí. Tých napríklad len v minulom roku pribudlo 226.

    Teda z hľadiska životného prostredia určite krajinu odovzdávame v oveľa lepšom stave, než sme ju preberali my v roku 1994, či v roku 1992, alebo v akom sa nachádzala v roku 1989. Nemôžem, samozrejme, povedať, že sme vyriešili všetky problémy, to sa nedalo. Veď napravovať niečo, čo sa poškodzovalo, zanedbávalo, ignorovalo viac ako 40 rokov, nie je možné napraviť iba za 4 roky.

    Dobré výsledky za posledné 4 roky sme dosiahli vďaka dobrej novej legislatíve kompatibilnej v mnohých smeroch s legislatívou Európskej únie, ale aj so zabezpečením jej uplatňovania v podmienkach Slovenska počas našej vlády.

    Nemôžem súhlasiť ani s tým, že nová vláda bude musieť lámať kruh medzinárodnej izolácie Slovenska. Aká je to, prosím vás, izolácia, keď Slovenská republika pristúpila prakticky ku všetkým medzinárodným dohovorom v oblasti životného prostredia? Je riadnym členom Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj, je členom Riadiacej rady programu OSN pre životné prostredie. V Slovenskej republike bolo vytvorené Regionálne školiace centrum Bazilejského dohovoru o riadení pohybu nebezpečných látok cez hranice štátov a ich zneškodňovaní pre oblasť strednej a východnej Európy. V roku 1995 sme boli Radou Európy poverení zorganizovať jedno zo záverečných podujatí k Roku ochrany európskej prírody. Slovenská republika v máji tohto roku privítala asi 1 500 delegátov zo 144 členských krajín Dohovoru o biodiverzite na 4. svetovej konferencii o biologickej rôznorodosti. Máme podpísané medzivládne alebo medzirezortné dohody o spolupráci s väčšinou krajín Európy. Presadili sme zaradenie jaskýň Slovenského krasu spoločne s Maďarskou republikou a jaskyňami Aggteleckého krasu do Svetového prírodného dedičstva. Ministerstvo životného prostredia už v decembri 1996 obhajovalo a obhájilo svoju politiku pred Výborom OECD pre environmentálnu politiku v Paríži. Bolo konštatované, že Slovenská republika v oblasti životného prostredia je schopná a pripravená plniť podmienky vyplývajúce z členstva v Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.

    Je tu možné hovoriť o lámaní kruhov medzinárodnej izolácie? Vôbec nie. Iba ak si tie kruhy budeme vymýšľať, kresliť alebo robiť v naivnej snahe spochybniť všetko to, čo robil a čo urobil váš predchodca - vláda premiéra Mečiara, prípadne v snahe pripraviť si alibi pre nesplnenie nielen volebných programov - tie už ani nespomínate -, ale ani vládneho programu.

    Ak som v úvode svojho vystúpenia hovoril, že vládny program je nekonkrétny, môžem povedať, že málo konkrétna, formálna je aj časť zaoberajúca sa problematikou životného prostredia. Konkrétna je len v časti, kde sa uvádza vypracovanie nových návrhov zákonov. Je tu však malý háčik, väčšina z nich - zhodou okolností najťažších a najrozsiahlejších - je už vypracovaná, podotýkam, počas pôsobenia našej vlády. Nový zákon o vodách a všetky súvisiace predpisy, podotýkam, že ich je dohromady 10, už boli prerokované v Legislatívnej rade vlády. Nový geologický zákon bol z ministerstva životného prostredia odoslaný na Úrad vlády s požiadavkou na prerokovanie už začiatkom tohto roku. Hotový je aj zákon o územnom plánovaní, stavebnom poriadku a vyvlastnení. Jeho odoslanie na Úrad vlády sa zabezpečovalo ešte počas môjho pôsobenia na ministerstve životného prostredia. V podstate bol ukončený aj nový zákon o nakladaní s odpadmi, bolo vyhodnotené a legislatívne spracované medzirezortné pripomienkovanie. Návrh zákona prešiel aj verejným posudzovaním.

    Keď si to všetko spočítame a odpočítame, vyjde nám, že v programe vlády pre rezort životného prostredia zostali ako nové len návrhy zákonov o obaloch a odpadoch vznikajúcich z obalov, zákon o geneticky modifikovaných organizmoch. A to je trochu málo pre rezort, ktorého význam by mal v budúcnosti výrazne rásť vzhľadom na očakávané globálne zmeny v životnom prostredí a ich nepriaznivé dosahy na ľudstvo samotné. Ďalšie dva z uvádzaných nových zákonov patria kompetenčne iným rezortom.

    Dovoľte mi, aby som uviedol aj to, čo mi v programe vlády za oblasť životného prostredia chýba. Nie je v ňom ani zmienka o programe obnovy dediny, ktorý ministerstvo životného prostredia v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva dva roky úspešne rozvíjalo a aplikovalo. Nikde sa neuvádza stanovisko ministerstva životného prostredia k Univerziáde 1999 a Zimným olympijským hrám v roku 2006. Len všeobecne sa konštatuje, že sa zabezpečí ochrana parkov a zelene v sídlach pri súčasných "megalomanských" zámeroch v niektorých sídlach. To je trochu málo. Chýba program vypracúvania koncepčných materiálov či už likvidácie nebezpečných odpadov zo zdravotníckych zariadení a priemyselných podnikov, či využívanie kalov z čistiarní odpadových vôd, likvidácia autovrakov, zariadení s freónmi a halónmi, obrazoviek televízorov, výpočtovej techniky a podobne.

    Myšlienka o vytvorení ekologickej akadémie na zvyšovanie ekologického povedomia všetkých vrstiev spoločnosti je nepresvedčivá, zdá sa mi aj dosť naivná. Na druhej strane v oblasti vzdelávania v životnom prostredí sa nič nehovorí o pokračovaní v aktivitách či rozvíjaní aktivít, ktoré Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky robilo v posledných 4 rokoch. Mám na mysli vydávanie správ o stave životného prostredia v Slovenskej republike, organizovanie súťažnej prehliadky filmov, videofilmov a televíznych programov s problematikou životného prostredia v Banskej Bystrici alebo spolupráca pri organizovaní výstavy technológií pre životné prostredie Enviro Nitra.

    Zabudlo sa aj na to, že v rezorte životného prostredia sa vydáva časopis. Akoby sa zabudlo aj na Národný program environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov v Slovenskej republike. Právo používať značku "Environmentálne vhodný výrobok" už predsa získalo viac výrobkov a bude potrebné tento program ďalej rozvíjať v záujme ďalšej ekologizácie priemyselných činností.

    Nedá mi, aby som sa nezmienil ešte o dvoch problémoch. Prvý z nich je zmena organizácie štátnej správy v životnom prostredí. Myslí sa tým vytvorenie osobitnej štátnej správy? Ak áno, je to v súlade s proklamovanými zámermi znižovať počet pracovníkov v štátnej správe a znižovanie výdavkov na štátnu správu? Nám ste vyčítali, že sme zvyšovali počty pracovníkov. To nie je pravda! Celkove sa znížili o niekoľko tisíc a len v samotnom rezorte životného prostredia o viac ako 500.

    Druhým, nemenej závažným problémom je problém, ktorý vyplýva z konštatovania na strane 8 v kapitole Hospodárska politika, kde je uvedené: "Cieľom zníženia investičného dopytu vláda zredukuje kapitálové výdavky do infraštruktúrnych projektov." Infraštruktúra, to nie sú len diaľnice, železnice, to sú aj vodovody, kanalizácie, čistiarne odpadových vôd, skládky odpadov. Chcete to všetko nechať na obce, hlavne na malé obce, ktoré nemali, nemajú a dlho nebudú mať dostatok finančných prostriedkov, aby sa tie stavby realizovali? Nebude vám ľúto približne milióna obyvateľov žijúcich najmä v malých obciach, ktorí budú musieť piť zdravotne škodlivú, chemicky a biologicky kontaminovanú vodu z domových studní? Nebude vám prekážať, že skoro polovica obyvateľov Slovenska bude žiť v obciach, ktoré zostanú naďalej bez kanalizácie a použité odpadové vody budú vypúšťať do povrchových tokov? Znečistené sú aj podzemné vody.

    Teda nie je možné počítať s nejakými zázrakmi ani v životnom prostredí v nadchádzajúcom období. Ak sa však zanedbá budovanie infraštruktúry v životnom prostredí, bude to jeden zo základných rozporov proklamovanej snahy o integráciu do Európskej únie.

    Vládny program nepovažujem za program na najbližšie 4 roky. V takomto programe by muselo byť omnoho viac cieľov a úloh na ich splnenie. Preto za tento program nebudem môcť hlasovať.

  • Ďakujem, pán poslanec Zlocha.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Chcem podporiť pána poslanca Zlochu, že nie je pravdou, že táto vláda necháva v oblasti životného prostredia stav horší, ako sme prebrali. Plne má pravdu, pristúpili sme k viacerým dohovorom, tie sa premietli do platného práva. Zdokonalil sa zodpovednostný systém v záujme realizácie, ba navyše sme prijali paralelný zodpovednostný systém, to znamená, že porušenie platného práva v oblasti životného prostredia mohli vymáhať nielen štátne orgány, ale aj obce a obciam potom ostávali financie do ich rozpočtu. Žiaľ, obce toto málo využili, akoby nemali záujem o financie.

    A ešte chcem spomenúť jednu skutočnosť. Tieto pocity o zdokonalení v oblasti životného prostredia nie sú len naše. V roku 1996 bola v Budapešti medzinárodná konferencia, kde sa porovnávali asociované krajiny bodovým systémom v ochrane prírody. Slovenská republika získala najväčší počet bodov. To je jasná dokumentácia toho, že sme túto problematiku dostali na vyšší stupeň.

    A len s poľutovaním konštatujem, že predložený vládny program má v oblasti životného prostredia veľmi malé ambície. Životné prostredie determinuje zdravie našich občanov a to by si táto vláda mala uvedomiť. Nás to finančne z rozpočtu tiež stálo určitý balík peňazí, ale prvé je zdravie našich občanov.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Zlocha, nie je pravda, že v programovom vyhlásení niekde čítate, že vláda preberala krajinu v horšom stave v oblasti životného prostredia. Áno, preberala ju celkovo v horšom stave. Vy veľmi dobre viete, že vo výbore sme hovorili o tom, že v oblasti životného prostredia sa urobilo dosť krokov. Ale teraz vám pripomeniem len jednu vec, ostatné azda v mojom vystúpení v riadnom príspevku.

    Bývalý pán minister Zlocha, pán poslanec Zlocha, vy ste navyše podpísali niekoľko desiatok rozhodnutí o dotácii zo Štátneho fondu životného prostredia, ktoré neboli kryté žiadnymi príjmami a, bohužiaľ, dnes obce a mestá, o ktoré má pani poslankyňa Tóthová takú starosť, že nevyužili všetky možnosti, sa dostali do stavu, že dostali rozhodnutia podpísané a dostali prísľuby na stavby a do dnešného dňa im neprišla ani koruna zo Štátneho fondu životného prostredia, aj keď boli podpísané právoplatné dohody.

    Spomeniem len jednu obec, o ktorej sme na tejto pôde hovorili, bola to obec Gajary. Vy veľmi dobre viete, v akom stave je v tejto obci zásobovanie pitnou vodou. A vami podpísaná dohoda na 7 mil. korún sa dodnes nenaplnila ani na korunu a dodávateľ po 3,5 mil. korún odpracovaných prác odišiel zo stavby. Obec zostáva v tom istom stave. Pán minister, tu ste sa nasľubovali, čo vy všetko pre túto obec urobíte, a neurobili ste dohromady nič, len ste podpísali jeden papier, ktorý sa nedá ničím naplniť. A nemusím hovoriť o ďalších a ďalších na, možno, 600 mil. korún takto podpísaných rozhodnutí, ktoré do konca roka žiadna obec ani mesto nedostane vyplatené, pretože tých zdrojov niet. A určite pán minister, ktorý bude o svojom rezorte ešte hovoriť počas programového vyhlásenia, povie všetky skutočnosti, v akom stave svoj rezort našiel. O ostatných veciach a o tom, aké bolo vyhodnotenie plnenia vášho programového vyhlásenia, že nie je celkom v ažurite, pretože dnes vidíme, aké sú tam...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Chcel by som povedať, že štatistické údaje, ktoré tu boli uvádzané, sú pravdivé. Treba však povedať aj to, že nielen vďaka snaživej práce ministerstva došlo k zlepšeniu životného prostredia. Veľkú časť toho tvorí aj to, že rôzne fabriky, ktoré robili výrobu, sa stali nefunkčnými, a tak neprodukovali exhaláty a neprodukovali odpad. Čiže aj toto má veľký dôsledok a vplyv na životné prostredie a detto poľnohospodárstvo.

    Chcel by som tu tiež povedať jednu vec, ktorú minulá vláda nedomyslela. Ona prevzala v roku 1994 bývalé agentúry životného prostredia, predtým ÚH, ktoré po 4 rokoch absolútne znefunkčnila, a aparát odborných špecialistov, ktorý fungoval v týchto agentúrach - aspoň v Prešove -, je riadený z dvoch alebo z troch riaditeľstiev a nemá vlastne zákonnú oporu v zákonoch o štátnej správe.

    Ešte jedna vec, ktorá sa mi nepáčila pri rozdeľovaní požiadaviek z fondov, že nebol za minulého obdobia systém prehľadne vytvorený na to, aby sa návrhy z okresov a krajov rešpektovali a dochádzalo pre mňa k nepochopiteľným presunom jednotlivých preferencií na dotácie do inžinierskych sietí, neviem, na základe akých hodnotení, alebo akých lobistických záujmov. A to môžem dokladovať presne podľa požadovaných dotácií z obcí z Prešovského kraja, ktoré niekoľko rokov boli na prvom mieste v okrese a dodnes nedostali zdroje.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mesiarik, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Len veľmi stručne, pretože donedávna ako sociálny partner bývalého ministra pána Zlochu môžem tie veci posúdiť aj z toho hľadiska, že skutočne je pravda to, že máme na čo v oblasti legislatívy, pripravenej legislatívy nadviazať. Všetka česť všetkým tým, čo na ministerstve životného prostredia tieto veci pripravili. Ale problém je v tom, že - počuli ste - zákon o geológii, alebo geologický zákon bol v januári vo vláde, dnes je december, v parlamente nebol. Takže nie je problém pripraviť - a je to síce náročné pripraviť zákony -, ale dať ich do života, schváliť, s ohľadom na ekonomické možnosti, to už je horšie.

    Takže nebojím sa toho, že by vo vládnom programovom vyhlásení bolo málo úloh, niektoré úlohy treba dotiahnuť a potiahnuť ďalej. To, že máme - povedal by som - tvrdšie predpisy v ekológii, ako mnohé krajiny v Európe, to je dobrá vizitka. Problém je v tom, ako ich udržať pri živote, aby sme neničili ekonomiku v oblasti energetiky atď.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zlocha, nebudem sa vracať k tomu, čo sme urobili, neurobili. To jednoducho posúdia občania. Skôr som veľmi rád, že sa v budúcnosti všetci chceme zaoberať otázkami životného prostredia, ja podávam pomocnú ruku, je nás viacej, pán poslanec Oberhauser je ďalší. Takže verím, že otázky životného prostredia, ktoré sú jasne načrtnuté v programovom vyhlásení vlády, budeme napĺňať, pretože ich máme rozpracované aj ďalej. Som rád, teším sa na spoluprácu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    V krátkosti konkrétne poviem, ako fungovali dotácie z fondu životného prostredia. Okres Svidník. Malá obec v okrese s 200 alebo 300 obyvateľmi dostala nad 10 miliónov korún, okresné mesto, ktoré nemá čističku odpadov, čističku vody, dostalo 500 000. Toto je účelnosť rozdelenia peňazí.

    Ďakujem.

  • Ako ďalšia je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Aibeková. Pripraví sa pán poslanec Andrejčák.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som sa vo svojom vystúpení k programovému vyhláseniu vlády venovala niekoľkým oblastiam. Najskôr všeobecne k predloženému programu a potom k zdravotníckym a sociálnym problémom, ak mi to časovo vyjde. Pôvodne som chcela položiť niekoľko otázok predsedovi vlády. Nepoložím ich len preto, že nie je prítomný a že som časovo limitovaná. Ale vzhľadom na včerajšie odpovede na otázky kladené poslancami, myslím si, že by to bolo zbytočné. Nechcem sa aj ja dožiť, že spustí na mňa spŕšku nejakých obvinení a urážok. Preto konkrétne prejdem k otázkam, ktoré by som k programovému vyhláseniu vlády mala. Dúfam, že mi nebudete brať toto právo ako opozičnej poslankyni, pretože sa to nepáči novým poslancom, že táto diskusia trvá dlho, tak to chápem, že sú trošku nervózni a netrpezliví. Ale divím sa, že takto vystupujú aj bývalí opoziční, dnešní koaliční poslanci, pretože toto isté právo využili v roku 1995, a diskusia bola rovnako dlhá.

    Teraz niekoľko mojich pripomienok.

    V programovom vyhlásení vlády sa hovorí - a povedal to aj vo vystúpení premiér 19. novembra - o izolovanosti Slovenskej republiky a postavení si cieľa prelomiť túto izolovanosť. Nuž, ja si myslím, že zahraničné kontakty sa dajú stále zlepšovať. Bolo by zlé, keby sme ich nezlepšovali, ale o izolovanosti sa rozhodne nedá hovoriť, keď si spomeniete, koľko zahraničných ciest bolo realizovaných v rokoch 1994 - 1998 zo strany vlády, zo strany parlamentu.

    V sociálnej oblasti bolo podpísaných množstvo dohovorov, veľmi významných, a musím tu pripomenúť, ako druhá postsocialistická krajina sme ratifikovali Európsku sociálnu chartu, o čom sa, bohužiaľ, málo hovorilo, ale je to veľmi významný dokument. A dúfam, že sa na tieto úspešné rokovania nadviaže a že sa v nich bude pokračovať. Takže nevidím tu žiadnu izolovanosť.

    Pripomienku ku konštatovaniu, že sa zníži nezamestnanosť na úroveň okolo 10 %, som už mala, a preto by som prosila, keby bol tento údaj špecifikovaný. Pretože naozaj okolo 10 % nám nehovorí, či je to 10, 11, 12 atď. Prijmem, keď si vláda dá istú hranicu, pod ktorú zníži nezamestnanosť. Ak to bude o percento ročne alebo na konci plánovaného 4-ročného obdobia dosiahne nezamestnanosť úroveň 13, 12 %, prijmem to, pretože to bude konkrétne číslo, ktoré je možné kontrolovať. Okolo 10 % sa kontrolovať nedá.

    Predseda vlády hovoril o boji proti drogám. Chcela by som konštatovať, že práve v programovom vyhlásení vlády sa o boji proti drogám hovorí veľmi málo, a myslím si, že aj toto konštatovanie a formulovanie boja proti drogám nie je celkom výstižné, pretože nebojuje sa proti droge, tá za nič nemôže, bojovať treba proti tým, ktorí bohatnú z predaja drogy, proti predajcom, dílerom a čiastočne aj proti užívateľom drog, pretože títo spôsobujú problémy. Preto si myslím, že vo väčšej miere mala byť v programovom vyhlásení vlády zakomponovaná prevencia a represia proti javu - drogová závislosť, pretože naozaj spôsobuje obrovské škody na zdraví, živote, ale aj na ekonomike.

    V programovom vyhlásení vlády, predloženom v písomnej podobe, sú na strane 1 - 2 uvedené základné ciele vlády Slovenskej republiky. V tejto časti mi medzi 7 prioritami chýba oblasť rodiny. Ona síce je spomínaná v ďalšom texte, hlavne čo sa týka oblasti, za ktorú zodpovedá ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ale myslím si, že medzi týmito 7 prioritami by mala byť spomenutá aj oblasť rodiny. Napokon vo volebných programoch, či už SDĽ, alebo aj SDK, bola táto oblasť podrobne rozpracovaná. Myslím si, že rodina si zaslúži našu pozornosť. To, že má, chvalabohu, ešte takú súdržnosť, akú v Slovenskej republike má, je dobré, ale my musíme urobiť všetko pre to, aby sa sociálno-patologické javy, ktoré sa rozširujú v rodine, ďalej nešírili a aby si rodina udržala nielen tú úroveň, ktorú má, ale aby sa táto úroveň ďalej rozširovala a rozvíjala.

    Ďalej mi chýba program venovaný ženám. Nie som zástankyňou nejakých hyperfeminizačných snáh, skutočne, toto by som neprivítala, keby bolo v programovom vyhlásení vlády. V programovom vyhlásení vlády sa síce spomína rovnoprávne postavenie žien a mužov na trhu práce, čo je jednou z podmienok vstupu do Európskej únie, ale myslím si, že sú tu ďalšie a ďalšie problémy, napríklad násilie páchané voči ženám. To sa rozširuje v celom svete a naša republika nie je výnimkou. Chýba mi tu aj postavenie vo vedúcich funkciách žien, čo bolo kritizované v predchádzajúcich obdobiach, že ženy nie sú dostatočne zastúpené vo vedúcich funkciách. A k čomu došlo? Ministeriek je menej, vo vedení parlamentu ani jedna žena, a aj sľuby - myslela som podpredsedníčka vo vrcholovom vedení parlamentu -, a ani SDĽ, ktorá chcela a sľubovala vo volebnom programe, že dá na kandidačnú listinu a presadí do parlamentu 40 % žien, nerealizovala svoj sľub. A ani súčasný minister hospodárstva tiež nezrealizoval sľub, že Demokratická únia sa postará o to, aby bolo v parlamente žien viac.

    Nuž, samozrejme, nedivím sa, že sa to neudialo, keď niektorí poslanci sa znížia k takým urážkam voči ženám-poslankyniam, ako sa to včera a dnes dialo. Dnes voči poslankyni Malíkovej, keď si ju poslanec dovolí poslať niekoľko tisícročí do Číny, lebo by nebol vybudovaný čínsky múr. Prepáčte, ale to je veľmi hrubá urážka ženy-poslankyne. Ďalšiu veľmi hrubú urážku včera použil pán poslanec Osuský voči bývalej ministerke zahraničných vecí.

    Pochybujem, pán poslanec, že ste sa niekedy stretli, a ak aj, tak vám iste pani ministerka nikdy neublížila. Ona má svoje meno. Ak ju chcete kritizovať, prosím, to je právo poslanca, ale nazývať ju takými hanblivými menami, ako ste to použili včera, je nedôstojné. A ja, pán predsedajúci, prosím, aby ste využívali svoje právo a napomínali poslancov, keď sa takéhoto niečoho dopustia. Myslím si, že by bolo dobré, keby tu bol prijatý procedurálny návrh, aby sa voči ženám-poslankyniam nepoužívalo verbálne násilie v tomto parlamente tak, ako sa používa.

    Čo sa týka programového vyhlásenia vlády v oblasti zdravotníctva, dala som si za úlohu porovnať programové vyhlásenia v rokoch 1992, 1994, 1995, 1998, odkedy pôsobím v parlamente. Musím konštatovať, že bola zhoda v cieľoch, ktoré si kládli ministri, a to je v zlepšení vo financovaní, v zlepšení organizovania, v zlepšení odmeňovania zdravotníckych pracovníkov, zvýšenie kvality práce a ďalšie ciele. Nebudem ich pre krátkosť času vymenúvať. Dokonca sa zhodli aj v kritike svojich predchodcov a v tom, že je nedostatok finančných prostriedkov v zdravotníctve a že pretrváva zadlženosť zdravotníckych zariadení, a to zadlženosť skrytá aj zjavná. V tomto sa zhodli. Musím povedať, že aj ciele v zdravotníctve, predkladané v programovom vyhlásení vlády, sú vo väčšine prijateľné.

    Čo mi však chýba, to je presné stanovenie, ako chceme tieto ciele dosiahnuť. Pretože povedať to, čo chcem, je málo, ak nepoviem, ako to chcem, pretože zase tu chýba kontrolovateľnosť. Napríklad chýba mi údaj, koľko finančných prostriedkov chcete, pán minister, do zdravotníctva v rokoch 1998 až 2000 dostať. Deklarujete síce snahu vytvárať podmienky na postupné zvyšovanie podielu HDP pre zdravotníctvo na úroveň krajín Európskej únie, ale toto konštatovanie je vágne, pretože krajín v Európskej únii je veľa a systém financovania je nielen rôzny, ale aj percento z HDP, ktoré ide do zdravotníctva, je rôzne - v rozpätí od 7 % do 12 %. Privítala by som, keby bol prijatý ten návrh, ktorý predniesol pán poslanec Kozlík, že by to malo byť 7 % z HDP. Ako plánujete rozvíjať programy, ktoré ste ako opozičný poslanec kritizovali, že sa príliš expanzívne rozširujú? Napríklad kardiológia, kardiochirurgia, transplantačné programy a podobne. Veľmi by som privítala, keby som dostala odpoveď na túto otázku, ako budeme v tomto pokračovať, keď ste vtedy žiadali, aby bol presne limitovaný počet operácií v Slovenskej republike iba na takú mieru, na čo máme.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Chcel by som v nadväznosti na jej vystúpenie poprosiť všetkých pánov poslancov, aby nepoužívali verbálne násilie voči dámam, ktoré sú tu v tomto parlamente, ale takisto by som chcel poprosiť aj dámy, ktoré sú v tomto parlamente, aby si takýto istý zvyk osvojili.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem za slovo.

    Pani poslankyňa Aibeková, rád by som povedal - a počul to celý parlament a ukáže to aj stenografický záznam -, že som v tejto súvislosti použil formuláciu, o ktorej celé Slovensko vie, kto ju použil, použil ju verejne, takže to vie celé Slovensko. A nepamätám sa, že by ste v súvislosti s pojmom "hruštička húževnatá" využili svoje právo interpelovať premiéra tejto krajiny, ktorý to použil, a napadli ho pre verbálne násilie. Mali ste to robiť vtedy a tam a iste by som si to bol zapamätal. Nevšimol som si to.

    A úplne na koniec. Pokiaľ ide o napadanie, opätovne sa mne a mojim priateľom dostáva z úst vašich poslancov prívlastkov typu "vaši bruselskí chlebodarcovia" a podobne. Ja vám môžem povedať, že si celý život zarábam prácou ako učiteľ. V živote som krajec chleba z Bruselu od nikoho nedostal. Nežiadal som ho, neočakávam ho. To, čo je mojím presvedčením, nie je podmienené nijakými darmi chleba z Bruselu. Preto by som prosil v rámci úvah o brvnách a trieskach, ja som s nijakými útokmi na nikoho nezačal. Najprv som si tri-štyrikrát vypočul, že mám bruselských chlebodarcov, potom som si povedal, že končí čas hájenia.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Halušková.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcela by som sa stotožniť s tým, čo povedala pani poslankyňa Aibeková, že tých žien v parlamente naozaj nie je veľa, ale chcela by som ju upresniť, že Strana demokratickej ľavice mala vo svojom programe 20 % žien, nie 40 %. A nechcem tým povedať, že sme spokojní. My v žiadnom prípade nie sme spokojní, chceli by sme, aby nás bolo viacej, nedá sa. Ale chcem k tej druhej časti, teda voči pánom kolegom, aby sa správali voči ženám slušne, ale malo by to byť slušne aj voči našej ministerke financií, lebo tie včerajšie výroky, a dnes, neboli všetky fér.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Aibeková,

    chcela by som vám len pripomenúť vaše programové vyhlásenie z roku 1994. "Vláda počas svojho funkčného obdobia sa bude usilovať, aby svojou politikou vytvorila podmienky na naplnenie nasledovných makroekonomických zámerov", kde hovoríte, že "postupne znížiť mieru nezamestnanosti pod úroveň 10 %". Včera sme tu jasne počuli zo štatistických údajov, že miera nezamestnanosti v roku 1995 bola 13,7 %, v roku 1998 14 %. Čiže je možné pragmatickejšie si povedať, že sa budeme snažiť vytvoriť predpoklady na zníženie miery nezamestnanosti na úroveň okolo 10 % a bude veľmi dobré, ak tú úroveň dosiahneme pod 10 %, ako ju deklarovala Slovenská demokratická koalícia vo svojom programe. Ale tu je jasne vidieť, že ide o koalíciu štyroch politických subjektov, a tak bolo potrebné hľadať aj spoločnú reč a spoločné riešenie, a to je tá miera okolo 10 %. Ale miera okolo 10 % neznamená, že to bude 14, 15, 19, 20 %, ako tu už za niekoľko dní zaznievalo. Čiže myslím si, že slušný človek vie, čo to znamená okolo 10 %.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci,

    mám dve poznámky k pani poslankyni Aibekovej, ktorá sa dovolávala ochrany žien a aby bola zvýraznená táto ochrana vo vládnom programe. Chcel by som jej pripomenúť vládny program hnutia. Je to v súvislosti, skutočne, so známymi brvnami a smietkami, lebo súčasťou tohto programu malo byť prijatie novej právnej úpravy postavenia žien. Akokoľvek som hľadal, tak som nenašiel žiadny zákon o ženách, ktorý by vláda Vladimíra Mečiara predložila do predchádzajúceho parlamentu.

    Ale čo je druhé, a to myslím si, je oveľa dôležitejšia poznámka, ako budeme rozvíjať programy. Pani poslankyňa, myslím si, že vo vládnom programe je to jasne napísané. Pýtali ste sa, ako budeme rozvíjať kardiologický program. Ak ste si všimli...

  • Reakcia z pléna.

  • Chcem hovoriť k vášmu vystúpeniu, pani poslankyňa. A pýtali ste sa, ako sa bude rozvíjať kardiologický program. Chcem odpovedať jednoznačne. Tento program i úspešnosť tohto programu závisí predovšetkým od toho, aká rozsiahla bude na Slovensku prevencia. A rozvoj prevencie, včasné zachytenie kardiologických, kardiovaskulárnych ochorení, včasné zachytenie nádorových ochorení, to je ten najefektívnejší spôsob rozvoja programu. Je tisíckrát jednoduchšie zachytiť včasné vývojové fázy ochorenia a je to efektívnejšie, ako potom liečiť operačnými výkonmi. Aj tie musia byť, ale aby ich nemuselo byť veľa, na to musí byť prevencia. A do prevencie sa za posledné štyri roky nedala ani koruna. A to bude tá veľká, zásadná zmena v zdravotníctve, že sa zdravotníctvo vráti k svojmu preventívnemu charakteru tak, ako ho kedysi malo. Malo ho vynikajúci, k tomu sa budeme musieť vrátiť.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážená snemovňa,

    zhodujem sa s názorom pani poslankyne Aibekovej o zastúpení žien v politických funkciách, že je oveľa slabšia ako v minulosti a treba konštatovať, že hlavne zo strany vládnej koalície tu nedošlo k naplneniu ich vládnych programov, lebo oni zostavovali vládu a do funkcií teraz vymenúvajú, vrátane miestnych orgánov štátnej správy, funkcionárov, veľmi vehementne, masovo, celoplošne, a ženy pomenej.

    Ďalej v programovom vyhlásení, myslím si, treba doplniť pani poslankyňu Aibekovú, že nám chýba garancia, že aj táto vláda bude dbať o to, aby naďalej odchádzali ženy do dôchodku tak, ako dosiaľ. Pretože v rámci aproximačných aktivít som viackrát pocítila, aj vláda ako celok, tlaky Európskej únie - aproximovať naše právo na situáciu odchod ženy až v 65 rokoch do penzie. Myslím, že naše ženy si takúto úpravu nezaslúžia, a preto by som vyzvala predkladateľov vládneho programu, aby jednoznačne a jasne definovali, že počas predpokladaného štvorročného obdobia zabezpečia, aby ženy do dôchodku nešli až 65 rokoch.

    A pokiaľ ide o financie pre zdravotníctvo, vážení, nič negarantujete. Naša vláda v roku 1994 dala 19 500 miliónov, v roku 1998 40 mld. do zdravotníctva. Zvýšite to?

  • Pán poslanec Baco.

    Ešte predtým by som chcel upozorniť, že zákaz nosenia alebo používania telefónnych prístrojov platí aj pre členov vlády.

    Nech sa páči, pán poslanec Baco.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    chcel by som doplniť pani poslankyňu Aibekovú a zároveň by som tým chcel poprosiť aj pána poslanca Kováča, aby zobral na vedomie, že miliardy korún každoročne sme vynakladali na racionalizáciu výživy obyvateľstva ako jeden z kľúčových preventívnych faktorov ozdravovania populácie.

    Chcem poukázať na to, že vzhľadom na to, že sa znížila spotreba mlieka, napríklad u mladej generácie, na nebezpečnú hranicu, tak 850 mil. korún ročne dávame priamu dotáciu pre producentov mlieka, aby sa to nemuselo premietnuť do ceny, o to predávajú farmári lacnejšie. Keby nebolo tejto jednej koruny na liter mlieka, tak mlieko by dnes stálo o 3 - 4 koruny viacej a určite by bola spotreba nižšia. Takisto do celého systému produkcie mlieka každoročne išlo okolo 2 - 3 mld. korún podpory štátu s tým cieľom, aby mlieko a mliečne výrobky boli dostupné pre obyvateľstvo. Len v tomto roku napríklad 20 mil. korún sme dali priamo na podporu konzumácie mlieka v školách. Veľmi sa znížila spotreba soli. Zvýšila sa spotreba vláknin, ovocia a zeleniny. Na to všetko sme vynaložili stovky miliónov korún každý rok.

    Takže nie je pravda, že by sme v tejto oblasti, v oblasti prevencie nič nerobili, pretože výživa je jeden z kľúčových faktorov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dovolil by som si jeden príklad ku kardiovaskulárnym chorobám, o ktorých hovorila pani Aibeková. 2. a 3. júna tohto roku som sa zúčastnil na konferencii Infotrendy 1998 na tému "Slovensko - internet, podnikanie, vízie a realita". Zaujal ma okrem iného lekár doc. Rusnák, viceprezident organizácie Health care 21, ktorý v referáte Telemedicína konštatoval, že populácia žijúca na Slovensku potrebuje ročne 25 600 operácií srdca. Vychádzal pritom z údajov Európskej únie. Ak by sa za štandard brali údaje zo Spojených štátov, potreba by vzrástla na 51 000 operácií ročne. V súčasnosti sa však na Slovensku vykonáva len 5 000 operácií za rok. Rozdielna väčšina pravdepodobne umrie. Netreba zdôrazňovať, že operácie srdca sú najväčším rizikom pre život ľudí v rutinnom veku. A toto všetko bolo za vlády predchádzajúcej koalície.

    Ďakujem.

  • Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Andrejčák, ktorého však nevidím v rokovacej miestnosti, preto stráca poradie. Zapisujem ho ako posledného prihláseného do rozpravy s poradovým číslom 73.

    Prosím teraz pána poslanca Baca.

    Nech sa páči, pán poslanec Baco, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    moje vystúpenie mám pripravené na 16 - 17 minút. Vzhľadom na to, a rešpektujem to, že ste na 10 minút skrátili vystúpenie, chcem vás ubezpečiť, aj občanov Slovenskej republiky, že neprídu o celé moje vystúpenie a že si ho rozložím na dve časti. S tým, čo nestihnem dnes, prihlásim sa ďalej na konci písomnej rozpravy do ústnej rozpravy a dokončím svoje celé vystúpenie.

    Myslím si, že naozaj je o čom hovoriť, veď ako som už uviedol, IBCA, významná anglická ratingová spoločnosť, hodnotí tento predložený dokument, programové vyhlásenie vlády ako povrchné a nekonkrétne a má voči nemu veľa výhrad. Preto sa, myslím, nemôžete vy z koalície hnevať, keď sa kriticky vyjadrujeme. Vieme niečo o tomto živote, a to napriek tomu, že nás sa snažíte dehonestovať. Robili sme, začali sme na začiatku tohto štátu, podmienky boli mnohonásobne horšie, ako sú dnes. A máme skúsenosti s tým, ako aj v zložitých podmienkach pracovať.

    Preto by som bol rád, keby ste dobromyseľne prijali to, že hodnotím celé toto programové vyhlásenie ako neobsažný a v jednotlivých častiach nepreviazaný dokument. Má skôr charakter teoretickej špekulácie typu "čo by bolo, keby bolo". Vyhýba sa spôsobom a nástrojom riešenia prezentovaných prianí, vyhýba sa termínom a vecným parametrom. Ide o znôšku protichodných, antagonistických, vzájomne tu kolabujúcich, dámy a páni, ideí vás, liberálov, ľavičiarov, pravičiarov, nacionalistov, v ktorej je zbytočne hľadať nejakú logiku.

    Čo mňa najviac mrzí a trápi, že naozaj som presvedčený - a pracujem v tejto oblasti mnoho rokov na rôznych úrovniach, vrátane mnoho rokov v samospráve a ako manažér v poľnohospodárstve -, že tento program, jeho agrárna časť, ale aj ostatné nadväzujúce časti sú vlastne likvidáciou poľnohospodárstva. A tentoraz sa obávam, že sa vám to naozaj podarí. Vo svojom vystúpení sa preto predovšetkým zameriam na rozpory a nefunkčnosť tejto pôdohospodárskej časti.

    Dovolím si tiež poukázať na lepšie riešenia, ako je to vo vami predloženom návrhu, hoci pozmeňujúce návrhy písomne nepredkladám, pretože - ako ukázala diskusia aj v našom pôdohospodárskom výbore - lepšie riešenia nie ste ochotní zabudovať do tohto programového vyhlásenia, ale že ste ochotní s nimi pracovať v následných dokumentoch.

    Predovšetkým musím povedať, dámy a páni, že pôdohospodársku časť programového vyhlásenia nie je možné spracovať kvalifikovane a funkčne, ak ste ju postavili, vážená vláda, na tvrdení z úvodu programového vyhlásenia, že Mečiarova vláda odovzdáva krajinu v situácii, ktorá je horšia ako v čase, keď ju preberala.

    Neprime sa o to, kto je lepší, kto je horší. Hovorím o tom iba preto, že ak si pokorne nepriznáte chyby, ktorých ste sa v rokoch 1990, 1992 dopustili, a budete v nich pokračovať, ako ste v nich pokračovali aj v roku 1994, keď ste dostali odvetvia rezortu do totálneho rozkladu, do bezvýchodiskovej situácie, ak nebudete ochotní a schopní pochopiť podstatu tu prebiehajúcich procesov, podstatu úspešného fungovania tohto rezortu a jeho špecifík, opäť privediete tento rezort na hranicu zrútenia alebo do totálneho kolapsu.

    Mám na mysli predovšetkým strany súčasnej SDK, ale aj politikov, niektorých dnešných politikov z bývalých maďarských strán, ktoré participovali na tejto deštrukcii v rokoch 1992 a 1994, ale v roku 1994 mám na mysli aj agrárnu politiku a faktický výkon SDĽ.

    Posúďte, prosím, sami reč faktov. Od roku 1989 do roku 1993 sa znehodnotil - ako dôsledok vašej agrárnej politiky - hmotný investičný majetok v poľnohospodárstve zo 117 mld. na 54 mld., teda o 63 mld. korún. A pritom ste zároveň v tomto období zdevastovali zásoby z 32 mld. korún na 17 mld., teda o 15 korún. Spolu takmer 80 mld. korún. Pýtam sa: Cítite sa aspoň dnes trošku zodpovední za túto hroznú deštrukciu? Zároveň ste zredukovali priamu a nepriamu podporu poľnohospodárstva a celého trhu potravín o dve tretiny z 28 mld. na 9 mld. Keby ste neboli, vážená koalícia, vtedy všetko otrocky odpisovali z Prahy, keby ste boli troška dbali aj na špecifiká Slovenska, slovenských odborníkov, mohlo mať dnes poľnohospodárstvo Slovenskej republiky a nadväzujúce odvetvia, počúvajte ma, podpisujem to, minimálne 100 tisíc pracovných miest viacej. Takto ste zo ziskového poľnohospodárstva, ktoré nám svet závidel, dosiahli v roku 1993 katastrofálny stav, keď suma ročnej straty len v roku 1993 dosiahla 13,5 mld. korún, 94 % podnikateľov bolo v strate, v pásme bankrotu a len 4 % v zisku.

    Mečiarove vlády po roku 1992 do roku 1998 urobili množstvo koncepčných, stovky operatívnych krokov a veľa finančných prostriedkov navŕšili preto, aby sa táto situácia zlepšila. Len v tomto roku 1998 sú napríklad priame a nepriame podpory poľnohospodárstva vyššie o viac ako 5 mld. korún oproti roku 1994, a to cez tzv. nepriamu podporu v zelenej nafte, cez priame navŕšenie dotácií o 2,6 mld., cez navŕšenie zdrojov pre fondy a podobne. Tým sa podarilo desaťnásobne zvýšiť počet ziskových podnikov v rezorte - zo 6 na 60 %.

    Chcel by som podobne poukázať, dámy a páni, že v roku 1992, keď som sa stal ministrom pôdohospodárstva, keď boli intenzívne práce na Gabčíkove, prevzali sme túto stavbu bez jednej jedinej korunky - či rozpočtových, alebo inak zabezpečených prostriedkov - na výstavbu Vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros. 6,5 mld. sa v roku 1992 fakticky prestavalo a stáli sme pred problémom. A vyriešili sme ten problém a nikdy sme o ňom nehovorili tak, ako vy dnes nariekate nad každou korunou. Tento problém sme v pohode vyriešili, alebo v nepohode.

    Môj rezort pôdohospodárstva, dámy a páni, v roku 1992 mal o 9,3 mld. korún väčší deficit, ako bolo v pôvodnom rozpočtovom pláne. A vy tu chcete dnes hovoriť o tom, v akom stave sme vám odovzdali a akú katastrofu dnes máte pred sebou. Je to úplná selanka oproti tomu, čo ste vy urobili, ako ste nám to nechali.

    Nezvykol som o týchto číslach hovoriť. Je mi to nepríjemné. Považoval som to jednoducho za nešťastnú minulosť, snažil som sa k veciam stavať ako k dani, nevyhnutnej dani za transformáciu. Snažili sme sa preto pozerať dopredu v nádeji, že sa to už viac nestane, že sme sa z tejto hrôzy poučili. Keď sa však dnes vy nehanbíte hovoriť, že vám odovzdávame krajinu v horšom stave, ako ste nám ju odovzdali, dávam vám k dispozícii tieto fakty.

    Dnes vidím, že to bola veľká chyba, ak sme o tom nehovorili častejšie, pretože v tejto deštrukčnej politike idete pokračovať aj dnes. Za dočasnej vlády, chcem vám pripomenúť, aj poslancom za SDĽ, v roku 1994 ste krátko po nástupe k moci hneď zobrali poľnohospodárom 8 % z dotácií, hoci to bolo v rozpore so schváleným zákonom o rozpočte. Prakticky ste zastavili v tomto rezorte rozbehnutý legislatívny proces, pretože ani vtedy ste sa nevedeli v antagonistickej koaličnej rade, tak ako dnes, dohodnúť o zásadných veciach. Nielenže ste zastavili rozbehnutý proces privatizácie štátnych majetkov, ale prakticky ste zabrzdili na dva roky celý transformačný proces.

  • Pán poslanec Maňka - faktická poznámka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Neviem, či pán Baco osobne rokoval s ratingovou organizáciou IBCA z Londýna, ale ja som s nimi osobne rokoval pred tromi dňami...

  • Hlasy v sále.

  • Boli tu dvaja seriózni páni a vyjadrenie o povrchnosti programového vyhlásenia nemohli urobiť, lebo tento program, po prvé, nečítali. Myslím si, že je to seriózna organizácia, ktorá existuje dvadsať rokov a len na základe toho, ako vykreslil pán Baco tento problém alebo niekto z opozície, tak táto organizácia stanovisko dávať nebude.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Oberhauser.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni,

    chcel by som nadviazať na pána poslanca Baca v tej časti, kde hovoril o vodnom hospodárstve a najmä o Vodnom diele Gabčíkovo, ktoré práve v týchto dňoch prechádza ďalšou etapou. A máme vážne obavy v Slovenskej národnej strane, že zrejme vstup Strany maďarskej koalície do vlády ovplyvňuje situáciu tak, že ľudia, ktorí dôkladne poznajú situáciu s Vodným dielom Gabčíkovo, sú odstavovaní od rokovania a zrejme sa s nimi nebude počítať v budúcnosti, aby mohli ovplyvniť túto oblasť. Ide konkrétne o pána riaditeľa Bindera, ktorý je zároveň poslancom a ktorý bol podpredseda výboru pre rokovanie, mal veľmi dôkladné vedomosti, a teraz na rokovania s Maďarskou stranou nebol prizvaný. Myslíme si, že to je tiež jedna z jasných ukážok, ako súčasná vláda bude postupovať a ako budú obhajované záujmy Slovenska, keď takí ľudia, ktorí sú od začiatku pri výstavbe aj pri rokovaniach, sú odstavovaní a nebudú môcť obhajovať záujmy Slovenska.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som reagovať na pána poslanca Baca.

    Jeho vystúpenie bolo dosť útočné. A mne sa nepáči na ňom hlavne to, že neustále sa vracia do rokov 1991 a 1992. Mne to pripomína obdobie socializmu, keď som bol stíhaný, nie stíhaný, fakticky som pociťoval diskrimináciu, že moji starí rodičia niekedy nechceli vstúpiť do družstva a neustále sa to pripomínalo a stále sa to prízvukovalo, ako by niekto mohol za to, čo sa niekedy stalo. Podľa mňa treba to obdobie uzavrieť a musíme vychádzať z prítomnosti a pozerať do budúcnosti.

    Čo sa týka jeho vystúpenia, nevidel som ani jeden pozitívny návrh, ktorý by ponúkol konkrétne riešenie problémov poľnohospodárstva.

    Čo sa týka poľnohospodárstva, treba si pripomenúť iba dve kauzy. Kauza vývoz obilia a kauza terajšej ceny obilnín. Stačí to za všetko. Poľnohospodári poznajú situáciu, aká je, poznajú, aké sú ceny, vedia, v akom stave sú ich podniky, a preto ak má pán Baco nejaké návrhy, ktoré toto vedia riešiť, sme otvorení a sme ochotní s ním o tom diskutovať.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Brhel.

  • Správa, ktorú spomínal pán poslanec Baco, odznela dnes o 12.20 hodine v Slovenskom rozhlase. Chcem len poznamenať, že pokiaľ ratingové agentúry, a IBCA nevynímajúc, pravidelne znižovali rating Slovenskej republiky pred voľbami aj v súvislosti s vyhláseniami súčasnej vládnej koalície, tak to boli autorizované a renomované agentúry.

    Dnes, ak sa vyjadria pravdivo, a to znamená negatívne, po vami predloženom programovom vyhlásení vlády, tak sa začínajú spochybňovať, hovorí sa o akýchsi dvoch pánoch, ktorí tu o čomsi diskutovali.

    Určite, že záväznejšie sú informácie autorizovaných médií - a takým Slovenský rozhlas skutočne je. Čiže berte na vedomie aj tie správy, ktoré sú už negatívne nepríjemné, ale pravdivé.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za udelenie slova.

    Istý japonský manažér o nás Slovákoch povedal, že vraj my chceme ísť dopredu, a pritom máme hlavu otočenú dozadu, a pýta sa, ako dlho sa asi dá ísť dopredu s hlavou otočenou dozadu. Pripadá mi to, že aj my sa vraciame príliš ďaleko.

    Je pravda, uznávam, že práve v tých prvých rokoch transformácie sa na poľnohospodárstve urobilo veľmi veľa prečinov, najmä čo sa týkalo odchodu pracovníkov, ale treba popravde priznať, že nie všetko sa aj teraz vyvíja vynikajúco. Keď už máme hovoriť o poklese hovädzieho dobytka, je to napríklad o 5,6 % za deväť mesiacov tohto roku, o poklese ošípaných skoro o 10 %, ak máme hovoriť o znížení investícií, je to o 19,6 %, a takisto aj hodnota hmotného majetku sa znížila o 4,1 %. Takže naozaj tá situácia nie je taká priaznivá a bude potrebné ju riešiť.

    Uznávam určité prednosti pána ministra Baca - a ja voči nemu vždy budem slušne vystupovať -, ale teraz úprimne poviem, že ma veľmi mrzí, že sa nepodarilo pani ministerke Schmögnerovej v jej bývalej pozícii zastaviť privatizáciu štátnych majetkov úplne. Určite by sme mali vyššiu zamestnanosť dnes na slovenskom vidieku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec Baco povedal v úvode, že nebude môcť predniesť celý svoj príspevok, takže sa, myslím, dočkáme aj toho, čo tu niektorí poslanci žiadajú. Pán poslanec to sľúbil.

    Chcem však povedať na margo toho, že história v poľnohospodárstve nie je skutočne zanedbateľná, riešenie poľnohospodárstva je dlhodobé, a to, čo sa spôsobilo, sa nedá odstrániť za niekoľko rokov. To všetci dobre vieme. Takže ak niekto vyhadzuje niekomu niečo na oči, tak musí počítať aj s tým, že aj on má oči a že tie oči slúžili aj niekomu inému, to znamená, že on to pokazil na začiatku. Nám nie je umožnené dokončiť tú nápravu, sme možno len na polceste alebo možno v nejakom inom časovom období, ťažko je, samozrejme, povedať, že dielo je dokončené.

    Pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť, pokiaľ ide o hovädzí dobytok, veľmi dobre vieme, že aj za tohto stavu stavy klesajú. Je tu prebytok 150 miliónov litrov mlieka, ktoré sa musí exportovať z tohto štátu a nemíňajú sa na vnútornom trhu. A stojí to takmer 300 mil. korún tento štát. Je tu prebytok aj iných produktov, ktoré pre zdravú výživu by tu možno mohli zostať, ale stav je zložitejší alebo komplikovanejší a nezávisí len od poľnohospodárov.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ešte raz by som chcel zdôrazniť to, čo povedal môj kolega, pán poslanec Baco, že agentúrna informácia ratingovej agentúry IBCA je oficiálnym stanoviskom tejto agentúry. A chcel by som všetkých, ktorí o tom pochybujú, ubezpečiť, že analytici tejto ratingovej agentúry si nielen programové vyhlásenie vlády dôsledne prečítali, ale dokonca si ho aj dôkladne preštudovali.

  • Nech sa páči, pán minister požiadal o slovo.

  • Pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    so záujmom som si vypočul vystúpenie pána poslanca Baca. Rovnako so záujmom sa oboznámim s hodnotením ratingovej agentúry. Teraz však niekoľko slov k vystúpeniu pána poslanca.

    Pripúšťam, že prvý i druhý, možno i tretí variant pôdohospodárskeho programu v programovom vyhlásení vlády bol možno vyváženejší ako oficiálna verzia, ktorá je súčasťou oficiálneho dokumentu. Je to výsledok určitých kompromisov, a nakoniec, celý náš život je vždy výsledkom aj určitých kompromisov.

    Ak však hovoríme o likvidácii poľnohospodárstva, o katastrofických scenároch, môžem veľmi zodpovedne povedať, že v horšej situácii, ako sa práve poľnohospodárstvo nachádza v súčasnom období, už ani nemôže byť, a to nielen zásluhou určitých daností, objektívnych daností, takpovediac, zhora. Je to, domnievam sa, aj výsledok politiky protekcionizmu, elitárskeho prístupu v obchodnej politike, niekedy v dotačnej politike, ale aj trestuhodného postupu k privatizácii tak štátnych majetkov, podnikov služieb, ako i spracovateľského priemyslu.

    Pán poslanec Baco, ak hovoríš o poklese hmotného investičného majetku za doterajšie roky, alebo za roky 1990 - 1994, bohužiaľ, aj teraz tento pokles pokračuje. V roku 1998 - podľa predbežných údajov - poklesla jeho hodnota o ďalšie 4,2 mld. Sk. Finančný majetok sa znížil takmer o 10 % za rok 1998. Áno, oceňujem, že podpora pôdohospodárstva ako celku a najmä poľnohospodárstva sa od roku 1994 spoločne zvýšila o sumu približne 5 mld. Sk, ako si uviedol. Mrzí ma, že napriek tomu sa nezvýšila hrubá poľnohospodárska produkcia od roku 1994, iba o približne 3 % do konca roku 1997, čo znamená, že ročný rast hrubej poľnohospodárskej produkcie nepredstavoval ani jedno percento. Dokonca objem hrubej produkcie rastlinnej výroby poklesol, síce nie o veľa, o nejaké 0,4 %, takže dajme tomu stagnoval.

    Ak zoberiem do úvahy výrobu rozhodujúcich plodín - obilnín, strukovín i niektorých ďalších -, jednoducho ich objem, ich ročná úroda, objem výroby, ich ročná úroda nepresiahla úroveň roku 1994. Chceme-nechceme, aj o tomto hovoria čísla. Čísla hovoria aj o tom, že od roku 1994 poklesli stavy hovädzieho dobytka z 916 tisíc na 750 tisíc kusov. Z toho stavy kráv z 359 tisíc na 294 tisíc kusov. Áno, úžitkovosť dojníc vzrástla. Napriek tomu všetkému dodávky mlieka do trhových fondov viac-menej stagnujú. Pohybujú sa na úrovni okolo 900 mil. litrov, v tomto roku bude dodávka mlieka do trhových fondov nejakých pár desiatok miliónov vyššia.

    Ak zoberieme do úvahy ukazovateľ úžitkovosti, či už hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, niet tu o čom hovoriť. Hlboko zaostávame v intenzite výroby, v prírastkoch nielen za svetom, ale skutočne aj za tým, čo tu už bolo. Je paradoxom, že práve v tomto období, v druhej polovici roku 1998, sme značnú časť potreby bravčového mäsa museli kryť z dovozu, aj keď v tomto období tento dovoz sa stal už nežiaducim a robí nám skôr problémy.

    Ak si zoberieme do úvahy vývoj salda zahraničného obchodu s agrokomoditami v roku 1994, toto saldo bolo necelých 7 mld. korún, v roku 1997 13,190 mld. korún, do konca októbra 12 315 tisíc korún. Ak si zoberieme do úvahy nenahraditeľné komodity, tu sa saldo pohybovalo približne na rovnakej úrovni, teda saldo sa zvýšilo pri nahraditeľných komoditách z mínus 278 mil. na 4 643 mil. korún. Myslím, že aj o tomto treba hovoriť.

    A v tejto súvislosti treba hovoriť aj o toľko kritizovanom dovoze potravinárskej pšenice. Do konca septembra sa doviezlo do republiky 57 tisíc ton. Z toho viac ako 40 tisíc ton z Maďarskej republiky. Potravinárska pšenica sa dovážala dokonca aj do štátnych hmotných rezerv. Zmluvy, ktoré sú uzatvorené s jednotlivými obchodnými inštitúciami, hovoria o cene 6 500 - 6 450 korún za tonu. V čase, keď domácim poľnohospodárom aj štátne hmotné rezervy, aj, samozrejme, ďalší spotrebitelia platili 4 200 korún za tonu.

    K roku 1994 - k zníženiu dotácií - bolo to presne 400 mil. korún. Áno, bol som z toho nešťastný a doteraz si to vyčítam aj sám. Ale dôvody aj vtedy boli jednoznačné a veľmi pragmatické: nedostatok zdrojov na financovanie školstva, nedostatok zdrojov na financovanie zdravotníctva a hroziaci prepad deficitu štátneho rozpočtu.

    Hovoríš o zastavení privatizácie štátnych majetkov. Áno, zastavili sme privatizáciu štátnych majetkov a mali sme dokonca inú, úplne inú filozofiu v obhospodarovaní aj tejto pôdy. Naším cieľom bolo vytvorenie zamestnaneckých akciových spoločností a prenájom týchto majetkov práve pre tieto zamestnanecké akciové spoločnosti. Od roku 1994 sa ani jeden štátny majetok neprivatizoval pre zamestnaneckú akciovku, hoci ich bolo vytvorených niekoľko. Nanajvýš zo štátneho majetku sa zobrali do partie jeden, dvaja či traja ľudia. Väčšinou sa štátne majetky privatizovali pre tých, ktorí na nich dovtedy nepracovali.

    Čo sa týka pripomienky pána poslanca Oberhausera - ohrozenie ďalších rokovaní s Maďarskou republikou a dokonca ohrozenie celého Vodného diela Gabčíkovo, môžem zodpovedne povedať, že si vážim všetko, čo bolo na tomto diele urobené. Veľmi citlivo vnímam, že celé Vodné dielo Gabčíkovo predstavuje určitú hrdosť pre slovenský národ. A z tohto miesta už pred niekoľkými mesiacmi - bolo to v júni, keď Národná rada prijala uznesenie k postupu slovenskej vlády a slovenskej delegácie pri rokovaní s maďarskou stranou - som vyhlásil, že toto vodné dielo sa dokonca stalo pútnickým miestom občanov Slovenska. Z týchto pozícií a týchto pohľadov aj teraz pristupujem k riešeniu problémov v súvislosti s Vodným dielom Gabčíkovo i celou Sústavou vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Ja by som nerád, aby sa o Gabčíkove práve v tomto období hovorilo viac, ako je treba, lebo by sme aj z rôznych iných dôvodov mohli tomuto dielu ublížiť.

    Na výstavbe Vodného diela Gabčíkovo od roku 1994 sa prestavalo približne 15 miliárd korún. Bohužiaľ, vodohospodárska sekcia na ministerstve pôdohospodárstva - a ktovie, čou zásluhou - nemá prehľad o podrobnej objektovej skladbe, o podrobných rozpočtových nákladoch na jednotlivé objekty. Jednoducho je tu potrebné vniesť trochu viacej svetla. A skutočne by som bol veľmi nerád, aby som bol nútený z tohto miesta, prípadne inde na verejnosti v tomto čase hovoriť o Gabčíkove viac, ako je naozaj treba. Ešte raz opakujem len preto, aby sme zbytočne tomuto dielu, ktoré je pýchou slovenského národa, neubližovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Faktická poznámka - pán poslanec Baco.

  • Vážený pán minister,

    vážené dámy a páni,

    myslím si, že nevedieme rozpravu dobrým smerom, pretože vo svojom vystúpení som trikrát povedal, že nikdy som o týchto veciach nehovoril. Nikde som nevyťahoval tieto paralely z rokov 1990, 1992 a 1994. Ale, bohužiaľ, keďže vidím, že dnes tým istým spôsobom pristupujete k tomuto rezortu, musel som ich vytiahnuť, aby sme sa spoločne poučili. Je mi ľúto, že na to reagujete tak, že hádžete na mňa blato naspäť. Ja som sa nikdy nerobil neomylným. Môžeme hovoriť o mojich chybách, ale prosím vás pekne, je to odvádzanie pozornosti bez podstaty. Ešte raz vám opakujem. Tie isté prístupy a chyby máme dnes tu na stole ako v rokoch 1990, 1991, 1992, 1994. Prosím, keby ste boli takí dobrí a zobrali toto do úvahy. O nič iné mi nejde, len o to, aby sme sa poučili. Ak tú kapitolu uzavrieme, ak sa poučíme, ja sa nepotrebujem k tomu vracať. Nerobil som to, je mi nemilé, ale poučiť sa z toho musíme, a vidím, že sme sa nepoučili k dnešnému dňu.

    Čo sa týka pšenice, pán minister, nezdá sa mi akurát korektné, keď sa vyťahuje na nás, že sme doviezli pšenicu vtedy, keď Slovensku chýbala. Veď ty vieš, že vlani bola väčšia úroda obilia o 150 tisíc ton, ako sme potrebovali, ale potravinárskej pšenice sa urodilo menej. Takže sme vyvážali kŕmnu a dovážali sme potravinársku, čo je úplne normálne. A ty nám teraz chceš vyčítať, že aj my sme dovážali potravinársku, lebo vy dovážate dnes, keď máme na Slovensku prebytok potravinárskej. A tie dovozy kazia domáce ceny. A je to úplne zbytočný dovoz. Prosil by som, keby sme to zvážili. Ale to prvé, čo som povedal, považujem za podstatné na čiastkových veciach...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán minister požiadal o vystúpenie.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Pán poslanec Baco, už len poznámku k dovozu pšenice. Od rokovania s Maďarskom, od prijatia kvót sa doviezlo v novembri 400 ton. Skutočne už dovozy nehrozia. Nebol by som spomínal dovoz trebárs do štátnych hmotných rezerv, ale uznáš sám, že zaplatiť sprostredkovateľskej firme zo štátnych hmotných rezerv 6 450 korún za tonu a ešte za pšenicu, ktorá je na maďarských colných listoch deklarovaná ako kŕmna pšenica, tak to je už trochu silné "kafé". My to tu nevyriešime a skutočne bude dobré, aby sme...

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec, prosím vás, nediskutujte s pánom ministrom.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Dúfam, že skutočne sa skôr zameriame do budúcnosti a budeme hľadať aj na pôde výboru, aj na pôde Národnej rady, aj pri osobných rokovaniach s poslancami koalície i opozície, so všetkými poľnohospodármi konštruktívny prístup na pomoc tomuto odvetviu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Binder - faktická poznámka.

  • Ďakujem.

    Chcel by som v prvom rade poďakovať pánu ministrovi, že verejne ohodnotil v tejto snemovni, čo je Vodné dielo Gabčíkovo. Ďakujem za všetkých, ktorí sa zúčastnili týchto prác, ale bol by som rád, keby slová a skutky boli rovnaké.

    Pán minister povedal, že vodohospodárska sekcia nemá objektovú skladbu. Pán minister, vaši poradcovia vás zavádzajú. Každý rok, a to potvrdí pán minister Baco, sme na jeho príkaz robili objektovú skladbu a nepostavili sme ani jeden objekt, ktorý nie je v objektovej skladbe. To teraz bude konštatovať i Najvyšší kontrolný úrad, ktorý je u nás už druhý mesiac. Mám veľmi rád ľudí, ktorí hovoria stále to isté. Poznám vašich poradcov a viem, akým spôsobom vám radia. Ak riaditeľ Hydrokonzultu, ktorý bol zodpovedný za projekciu vrát, dnes hľadá vinníka, potom je to prinajmenšom nečestný postup. Ak tí, ktorí robili okolo vodného diela predtým, než sme tam nastúpili my, vám dávajú podklady, ktoré nie sú objektívne, nie je to, pán minister, v poriadku. Bol by som rád, keby sme sa mohli stretnúť...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Oberhauser.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    ďakujem, že ste tiež tak vysoko ocenili výsledok práce na Vodnom diele Gabčíkovo a že mu kladiete taký veľký význam, aký, myslím si, zásluhou celého tohto obdobia od roku 1990 sa podarilo dosiahnuť nielen v tej rovine výstavby vlastného vodného diela, ale aj v tých politických krokoch a medzinárodných krokoch, ktoré bolo treba urobiť. Naozaj, vážim si takýto prístupu a bude veľmi dobré, ak sa bude takto dariť rokovať. Ale myslím si, že by bolo potrebné prizvať všetkých odborníkov, najmä takých, ktorí boli v tom priebehu výstavby, aj v tých riešeniach. Takže bola by to škoda, keby sa títo odvrhli.

    Chcel by som však upozorniť na stranu 17, kde sa hovorí v dopravnej časti o postavení mosta Štúrovo - Ostrihom, ktoré by mohlo narušiť realizáciu zmluvy Vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros, tak ako vlastne bolo uznané na haagskom súde v pôvodnom zmluvnom rozsahu. Nie je to nejaká mína, ktorá v inej časti môže ovplyvniť výsledok vašich dobrých zámerov v rezorte pôdohospodárstva?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    keďže nám zostávajú do 16.00 hodiny ešte tri minúty, končím rokovanie o tomto bode programu a prerušujem 4. schôdzu Národnej rady. Budeme pokračovať v rokovaní v utorok o 9.00 hodne.

    Prajem vám všetkým príjemnú sobotu a nedeľu.

    Ďakujem pekne. Dovidenia.