• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zistíme prítomnosť na začiatku prerušenej schôdze. Prosím, aby sme sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 96 poslancov, teda schôdza Národnej rady je uznášaniaschopná.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie prerušenej 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky a jej žiadosti o vyslovenie dôvery, ktoré predniesol predseda vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda 19. novembra 1998.

    Znenie programového vyhlásenia ste dostali písomne na začiatku 4. schôdze ako tlač 67.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Hóka, pán poslanec Cagala, pán poslanec Kalman, pán poslanec Bartoš, pán poslanec Kresák, pán poslanec Slobodník, pán poslanec Švec, pán poslanec Jarjabek. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pán Palko, pán Prokeš a pán Ambróš.

    K zneniu programového vyhlásenia vlády rokovali výbory za účasti príslušných členov vlády Slovenskej republiky. Správu o prerokovaní programového vyhlásenia vlády vo výboroch ste dostali ako tlač 67a vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dávam slovo predsedovi gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    Prosím poslancov, aby sa upokojili, rokujeme.

    Pán poslanec Zlocha, máte procedurálny návrh?

  • Pán predseda, mám len jednu pripomienku. Neospravedlnil som sa, som prítomný na tejto schôdzi.

  • V poriadku.

    Nech sa páči, pán poslanec Farkas, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    vážená vláda,

    dovoľte mi, aby som vám predniesol správu o prerokovaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery predložila vláda Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s článkom 113 Ústavy Slovenskej republiky. Predseda vlády Mikuláš Dzurinda predniesol programové vyhlásenie vlády na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky dňa 19. novembra 1998. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky bolo doručené v písomnej forme poslancom Národnej rady Slovenskej republiky na začiatku 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ako tlač číslo 67.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 44 zo dňa 19. novembra 1998 pridelil podľa § 107 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky programové vyhlásenie vlády všetkým výborom okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva na prerokovanie do 24. novembra 1998. Predseda Národnej rady súčasne určil ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý na základe uznesení výborov predloží na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o prerokovaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky vo výboroch a návrh z rozpravy ako podklady na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a žiadosť o vyslovenie dôvery vláde Slovenskej republiky (tlač číslo 67) prerokovali v stanovenom termíne všetky určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Všetky výbory vyslovili súhlas s predloženým Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky schváliť a vysloviť vláde dôveru.

    Dva výbory, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť formulovali návrhy do uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Prehľad týchto návrhov máte pred sebou, samozrejme, nebudem ich čítať.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz vás musím informovať o tom, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 44 zo dňa 19. novembra 1998 prijal dnes uznesenie číslo 11, v ktorom:

    a) berie na vedomie správu o výsledku prerokovania programového vyhlásenia vlády a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky,

    b) určuje poslanca Pála Farkasa za spoločného spravodajcu výborov,

    c) poveruje spoločného spravodajcu

    1. predniesť správu výborov na schôdzi Národnej rady,

    2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o návrhoch, ktoré vyplynuli zo správy o prerokovaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery vo výboroch, ako aj o návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a zároveň hlasovať o programovom vyhlásení vlády o vyslovení dôvery vláde Slovenskej republiky ihneď po ukončení rozpravy,

    d) odporúča Národnej rade podľa článku 86 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky

    1. schváliť programové vyhlásenie vlády,

    2. vysloviť dôveru vláde Slovenskej republiky,

    e) ukladá predsedovi výboru a spoločnému spravodajcovi predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky na 4. schôdzi Národnej rady.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky v našom rokovacom poriadku je stanovený osobitný režim rokovania.

    Vychádzajúc z § 107 rokovacieho poriadku, ako aj z toho, že ide o program vypracovaný vládou Slovenskej republiky na nasledujúce štyri roky, v ktorom si vláda stanoví úlohy na riešenie najvážnejších spoločenských, ekonomických, sociálnych či iných problémov u nás, naše prípadné návrhy prednesené v rozprave by mali odznieť ako odporúčania vo vzťahu k vláde Slovenskej republiky.

    Žiadam vás, ak budete mať v rozprave takéto návrhy do uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, aby ste ich odovzdali písomne a riadne sformulované v zmysle § 29 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Po rozprave potom budeme hlasovať najprv o návrhoch, ktoré prijali príslušné výbory Národnej rady Slovenskej republiky a ktoré sú zapracované do správy o prerokovaní programového vyhlásenia vlády a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 67a).

    O týchto návrhoch budeme hlasovať spoločne. Potom budeme hlasovať o návrhoch, ktoré odznejú v rozprave a budú zapracované do správy o prerokovaní programového vyhlásenia vlády a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery v pléne Národnej rady ako návrhy poslancov (tlač 67b.)

    Všetky prijaté návrhy budú, samozrejme, zapracované do návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorom potom budeme hlasovať ako o celku.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky a jej žiadosti o vyslovenie dôvery.

    Žiadam poslancov, ak budú mať v rozprave návrhy na uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, aby ich odovzdali spravodajcovi písomne a riadne sformulované podľa § 29 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

    Do rozpravy sa písomne prihlásili poslanci: ako poverení členovia poslaneckého klubu poslanci pán Kováč, pán Kozlík, pán Mesiarik, pán Bárdos. Ďalší písomne prihlásení do rozpravy sú páni poslanci Šimko, Oberhauser, Danko, Hofbauer, Mikloško, Hort, Kačic, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Šimko, pani poslankyňa Kadlečíková, páni poslanci Gaľa, Drobný, Bauer, Jasovský, Mikolášik, Benčat, Števček, Gajdoš, pani poslankyňa Rusková, páni poslanci Rusnák, Kandráč, Baco, Rehák, pani poslankyňa Keltošová, páni poslanci Šťastný, Zlocha, pani poslankyňa Aibeková, páni poslanci Andrejčák, Delinga, Tkáč, Husár, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Brhel, páni poslanci Kužma, Osuský, Klemens, Hudec, Švantner, Prokopovič, Halmeš, Andrassy, Malchárek, Faič, Krajči, Šebej, Tuchyňa, Slaný, Zelník, Rakús, Binder, Hraško, Gabriel, Sopko, pani poslankyňa Dubovská, páni poslanci Ištván, Ošváth, pani poslankyňa Mušková, pani poslankyňa Angelovičová, pán poslanec Palko, pani poslankyňa Záborská, pani poslankyňa Malíková, páni poslanci Maxon, Weiss, Harach, Šepták, Sitek a pán poslanec Húska ako 71. v poradí.

    Ako prví vystúpia poverení členovia poslaneckých klubov, ak sa do zoznamu rečníkov prihlásili.

    Pani poslankyňa Tóthová, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja by som veľmi požiadala, aby som sa mohla ešte prihlásiť do rozpravy.

  • Môžete sa prihlásiť ústne, pani poslankyňa.

  • Dobre, ďakujem vám veľmi pekne.

  • Pán poslanec Paška, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Rovnako by som sa chcel ústne prihlásiť do rozpravy.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prečítal som zoznam písomne prihlásených. Najprv budú vystupovať tí, ktorí sú poverení za kluby, potom ostatní písomne prihlásení.

    Uzavriem potom tých, ktorí sa prihlásili písomne, a potom sa prihlásite ústne a budeme v rozprave pokračovať. Dobre? Čiže prikročíme k samotnej rozprave.

    Ako prví vystúpia poverení členovia poslaneckých klubov, tak ako sa do zoznamu rečníkov prihlásili.

    Pán poslanec Števček, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    vážení členovia slovenskej vlády,

    dovoľte mi vysloviť takúto procedurálnu poznámku alebo žiadosť. O chvíľu sa na našich svetelných tabuliach zjaví rad mien slovenských poslancov. Žiaľ, píšu sa vždy tieto vlastné mená maďarským pravopisom. Po slovensky sa uvádza najskôr krstné meno, potom priezvisko. Odvolávam sa pritom na platnosť zákona o štátnom jazyku a žiadam, aby sa veci technicky napravili.

    Ďakujem pekne.

  • Túto otázku prekonzultujem s technikmi a vašu pripomienku skúsime zohľadniť tak, aby sa aj technicky riešila.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Ako prvý sa prihlásil za poslanecký klub pán poslanec Roman Kováč.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predseda vlády,

    vážení členovia vlády,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vážení hostia,

    vláda Mikuláša Dzurindu predstavila parlamentu svoj program a požiadala poslancov, aby tento program schválili a súčasne sa tým uchádza o dôveru parlamentu. Na posúdenie reálnosti každého programu je nevyhnutné poznať východiskové podmienky, takpovediac podmienky pri štarte, a definovať ciele a spôsoby, akým sa tieto ciele dosiahnu. Je sympatické, že vláda venovala minimálny priestor na popis súčasného stavu spoločnosti. Veď vládny program - to je program do budúcna. Napriek tomu si myslím, že je právo občana dozvedieť sa, v akých podmienkach vláda prebrala moc. Teda aké sú podmienky pri štarte jej štvorročného vládneho obdobia, pretože tieto podmienky do značnej miery museli determinovať aj obsah vládneho programu.

    Verím, že vláda využije svoje právo, ktoré je dané článkom 105 Ústavy Slovenskej republiky a namiesto prezidenta alebo vo funkcii prezidenta prednesie v Národnej rade čo najskôr správu o stave Slovenskej republiky.

    Vláda sa uchádza o dôveru v situácii, ktorú môžeme bez nadsádzky označiť za blížiacu sa kríze. Charakterizuje ju zložitá situácia v ekonomike, a to nielen v makroekonomike a v štátnych financiách, ale aj na úrovni podnikov, zlá situácia v slovenských bankových inštitúciách a z nej vyplývajúci nedostatok úverových zdrojov a vysoká úroková miera, rozbujnený organizovaný zločin, korupcia v štátnej správe, klientelizmus, úplný nedostatok financií v zdravotníctve ohrozujúci už zdravie pacientov, hrozivý stav školstva, nízka úroveň právneho vedomia, ale aj nedodržiavanie zmlúv ohrozujúce podstatu trhového hospodárstva. V našej spoločnosti sa šíri nevraživosť, zastrašovanie a zneužívanie moci. Ide teda nielen o krízu ekonomickú, ale aj politickú a morálnu.

    V tejto situácii predstupuje vláda, aby svojím programovým vyhlásením ukázala občanom východisko zo súčasnej situácie. Definovaním základných cieľov, ale aj poukázaním na spôsoby, ako ciele dosahovať v jednotlivých rezortoch, dáva vládny program občanom nádej, veľmi silnú nádej na uskutočnenie zmeny, obratu, ktorý bude znamenať zastavenie hospodárskeho úpadku a vytvorí predpoklad na rast životnej úrovne občanov, pre spoločnosť založenú na slobode a spravodlivosti, na zodpovednosti i solidarite, na vláde zákona, na podpore aktivity a iniciatívy ľudí. Pre tieto ciele je potrebné všestranne rozvíjať občiansku spoločnosť, zabezpečovať pre občanov ochranu zdravia, života, majetku, trvalo udržateľného rozvoja a zdravé životné prostredie. Za mimoriadne významné treba považovať dosiahnutie členstva Slovenskej republiky v OECD, zaradenie Slovenskej republiky do prvej skupiny štátov na rozšírenie Európskej únie a získanie plnohodnotného členstva v NATO.

    Program vlády, ktorým chce vláda dosiahnuť popísané ciele, je logicky členený na štyri časti. Na časť o budovaní demokratického právneho štátu, stať o hospodárskej politike, o politike v sociálnej oblasti, o spravodlivosti, vnútornej i zahraničnej bezpečnosti a zahraničnej politike.

    Aké sú všeobecné charakteristiky predloženého programového vyhlásenia? Vidím tri také základné:

    1. Spoločný postup takmer vo všetkých kapitolách vládneho programu na základe poznania východiskovej situácie a snahy o dosiahnutie definovaných cieľov možno postaviť na troch bodoch. Opatrenia na zabránenie kolapsu sektorov, alebo, ak chcete, rezortov, stabilizačné opatrenia rezortov a opatrenia na naštartovanie rozvojových programov.

    2. Druhou spoločnou a veľmi sympatickou črtou vládneho programu je snaha o pravdovravnosť. Vláda sa netají tým, že bude musieť vykonať aj niektoré nepopulárne opatrenia, napríklad smerujúce k deregulácii niektorých cien, ale poctivo sa snaží o hľadanie východísk, najmä pre sociálne slabšie vrstvy.

    3. Za rovnako významnú a sympatickú všeobecnú črtu programu považujem snahu o transparentnosť politiky či ekonomickej, alebo aj v oblasti privatizácie, v oblasti sociálnej politiky, či politiky v oblasti bezpečnosti občanov. Vláda prejavuje v programe výraznú snahu o to, aby praktický výkon jej politiky bol čo najprehľadnejší a pod stálou občianskou kontrolou.

    Moji kolegovia z nášho poslaneckého klubu sa podrobnejšie vyjadria k jednotlivým kapitolám vládneho programu, a preto mi dovoľte trochu netradičný pohľad na tento dokument. Rád by som ho hodnotil z hľadiska toho, čo prináša pre občana, ako chce riešiť najvážnejšie problémy, ktoré občan pociťuje, a ako reálne a relevantné je najmä ekonomické a organizačné zabezpečenie zámerov smerujúcich k zabezpečeniu potrieb občanov.

    K dlhodobo najvážnejším problémom našich občanov patrí nezamestnanosť a zhoršujúca sa sociálna situácia rodín. Tieto otázky rieši kapitola o sociálnej politike. Vláda rast produktívnej zamestnanosti zaraďuje medzi svoje priority. Ku koncu svojho funkčného obdobia predpokladá zníženie miery nezamestnanosti k hodnotám blízkym 10 %. Na prvý pohľad sa to zdá menej ambiciózny cieľ, avšak iba pre toho, kto nepozná reálny stav v našich podnikoch, v ktorých hrozí hromadné prepúšťanie, exekúcie, konkurzy vzhľadom na doteraz prebiehajúce tunelovanie našej ekonomiky.

    Sympatická je snaha preniesť ťažisko do aktívnej politiky zamestnanosti so sústredením sa na rizikové skupiny nezamestnaných a boj s dlhodobou nezamestnanosťou. Životnú úroveň rodín rieši mzdová a rodinná politika vlády. Konkrétne záväzky, ako je prekonanie prepadu v reálnych pracovných príjmoch v porovnaní s rokom 1989, prehodnotenie účelnosti mzdovej regulácie, isté zrovnoprávnenie zamestnancov verejného sektora s ostatnými zamestnancami pri dohadovaní vlády a sociálnych partnerov v mzdovom vývoji, vytvárajú reálnu bázu pre ohlasovaný rast miezd vrátane rastu reálnej hodnoty mzdy. Adresnosť v rôznych formách štátnej sociálnej podpory rodín, plánované predĺženie ďalšej rodičovskej dovolenky, podpora práva rodiča na prácu na skrátený pracovný čas, ale aj sociálna politika podpôr pre študujúcu mládež vytvára doplňujúce predpoklady na zastavenie poklesu životnej úrovne našich rodín. Osobitnú pozornosť venuje vláda novokoncipovanému sociálno-poistnému systému s dôrazom na rozšírenie doplnkového dôchodkového poistenia.

    K vážnym sociálnym problémom patrí nepochybne otázka bývania. Vláda sa prihlásila k svojmu projektu vytvoriť ekonomické podmienky na realizáciu 14 tisíc bytov ročne. Rozširuje a predovšetkým pre občana sprístupňuje viaczložkový spôsob financovania bytovej výstavby, pričom nezabúda ani na byty pre slabšie sociálne skupiny. Integrálnou časťou vládneho programu okrem výstavby nových bytov je aj obnova jestvujúceho bytového fondu a vnesenie jasných pravidiel do hospodárenia s bytmi.

    Nepochybne najkritickejšia situácia je v rezorte zdravotníctva a je oprávnene zdrojom najväčších obáv našich občanov. Pred týmto rezortom nestojí už zásadná a jediná úloha zabezpečiť poskytovanie potrebnej zdravotnej starostlivosti pre občanov, tak ako to vyplýva z ústavy, lebo aj toto právo občanov vzhľadom na financie, ktoré v zdravotníctve sú, je ohrozené. Zásadná je aj preto, že v súčasnosti nedostatok finančných zdrojov ohrozuje túto elementárnu úlohu zdravotníctva. Sú dve cesty, ktorými sa chce rezort vydať, aby túto situáciu riešil, a to zabezpečiť plnohodnotné financovanie zdravotníctva a vykonať dôslednú ekonomizáciu poskytovania zdravotnej starostlivosti.

    Program vlády obsahuje všetky potrebné metodické postupy, od reprofilizácie lôžkových zariadení cez zdokonalenú liekovú politiku, cez zmenu odmeňovania zdravotníckych pracovníkov až po rozvoj a prísnu kontrolu výberu zdravotného poistenia i dozoru nad hospodárením zdravotných poisťovní. Novo sa objavujú možnosti zdravotného pripoistenia, a čo najmä kvitujem, výrazný dôraz na prevenciu aj s finančným zvýhodnením podnikov, ktoré sa takto starajú o zdravie svojich zamestnancov. Pozornosť program venuje aj rozvoju ľudských zdrojov v zdravotníctve či už sociálnemu prostredníctvom nových foriem odmeňovania, ale aj odbornému rastu zdravotníckych pracovníkov. Spolupráca s profesijnými a stavovskými organizáciami, ktorá nebývala štandardom práce v tomto rezorte, je dnes pre vládu samozrejmosťou.

    V oblasti vzdelávania je rozhodujúcim prvkom dôraz na bezplatné vzdelávanie. Konečne sa dočkáme nového školského zákona a zákona o financovaní škôl. Vláda chce zabezpečiť nielen stredoškolské vzdelanie pre každého žiaka, ale aj nárast, výrazný nárast vysokoškolsky vzdelaných. Významný akcent kladie na zvýšenie spoločenského i ekonomického postavenia učiteľov s náznakom stabilizácie prostredníctvom zákona o štátnej službe. Osobitnú pozornosť venuje program vzdelávaniu učňovskej mládeže. Významnou súčasťou programu je aj rozvoj národnostného školstva a rozvoj vysokoškolského vzdelávania.

    Rast kriminality, organizovaný zločin a drogy predstavujú ďalšiu oblasť veľmi vážnych obáv našich občanov. V tomto rezorte vládny program kladie dôraz predovšetkým na zlepšenie organizácie boja s kriminalitou. Komplexná starostlivosť o príslušníkov Policajného zboru vrátane ich kariérneho postupu a adekvátneho odmeňovania môže byť tiež súčasťou opatrení na boj s kriminalitou. Vláda sa zaviazala prehodnotiť dôvody uloženia zvlášť závažných prípadov trestnej činnosti. Dáva dôraz na zvýšenie objasnenosti, a to nielen v násilnej trestnej činnosti, ale aj v oblasti ekonomickej kriminality.

    Ak teda posudzujem program z hľadiska najvšeobecnejších potrieb občanov, som presvedčený, že odpovedá na všetky základné otázky občanov.

    Moji kolegovia sa pokúsia priblížiť aj odpovede na otázky obsahu a komplexnosti jednotlivých častí programu. Dovoľte mi však na záver niekoľko slov o reálnosti ekonomického zabezpečenia týchto potrieb. Je to nepochybne najzložitejšia úloha vzhľadom na situáciu, v ktorej sa naša ekonomika nachádza, a právom jej program venuje najväčší priestor. Diskusiu o dostatočnosti ekonomických opatrení prenechám ekonómom, predsa mi však nedá nespomenúť najdôležitejšie postupy vlády v tejto oblasti. Viac razy akcentovaný cieľ vlády, vstup Slovenskej republiky do Európskej únie musel nájsť odraz aj v ekonomickej časti programu. Navrhované postupy sú preto dostatočne konformné s trhovými princípmi, zamerané na rozvoj podnikov a podnikania bez nadbytočných ochranárskych opatrení. Ich základnými princípmi je zdravé podnikanie, dobré konkurenčné prostredie, transparentná, a najmä stabilná legislatíva vytvárajúca dobrú podnikateľskú klímu, dostupnosť dobrých úverov a znižovanie úverových sadzieb a postupné znižovanie daňového zaťaženia.

    Obmedzenie tieňovej ekonomiky spolu s potláčaním ekonomickej kriminality, klientelizmu a úplatkárstva prinesie dlho očakávané ozdravenie podnikateľského prostredia. Opatrenia na ozdravenie bankového sektora, priemyselná politika zameraná na zvýšenie konkurencieschopnosti, tvorby priaznivého podnikateľského prostredia, a najmä na podporu malého a stredného podnikania, sú východiskovými predpokladmi nastúpenej cesty rozvoja. Aj proces privatizácie sa musí vrátiť pod verejnú kontrolu a musí sa stať transparentným, a to nielen privatizácia, ktorú bude ďalej uskutočňovať vláda, ale všetky predchádzajúce privatizačné rozhodnutia. Register sprivatizovaného majetku, zrušenie akcií na doručovateľa a tichého spoločenstva ukáže verejnosti, ukáže našim občanom, kto sú skutoční vlastníci sprivatizovaných podnikov.

    Vládny program je programom zmeny. Zmeny k lepšiemu, zmeny v prospech občanov. Zmeny štýlu politiky a vláda je pripravená túto zmenu realizovať. Náš poslanecký klub vyzýva k spolupráci všetkých poslancov, najmä však poslancov opozície. Vytvorme v parlamente také prostredie, aby sme umožnili vláde predložený program realizovať. Tento program sa zrodil ako prienik programov viacerých politických strán. Sme presvedčení, že je vyvážený, reálne prináša nádej, že Slovensko na prahu tretieho tisícročia bude stabilnou a dynamicky sa rozvíjajúcou krajinou, ktorá sa skoro začlení do rodiny slobodných demokratických a prosperujúcich krajín Európy. Vládny program sa môže stať práve tým impulzom, ktorý nás na novú cestu odštartuje. Preto sme presvedčení, že si zaslúži našu podporu a vláda, ktorá ho predkladá, si zaslúži dôveru slovenského parlamentu. Preto poslanci klubu Slovenskej demokratickej koalície budú hlasovať za prijatie tohto vládneho programu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda,

    vážení členovia vlády,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    je pochopiteľné, že pán poslanec Kováč podporuje predložené programové vyhlásenie vlády, nakoniec sa mu to aj patrí, pretože je koaličný poslanec. Nenechal však veľa dobrého na činnosti predchádzajúcej vlády a musím povedať, že práve v sociálnej oblasti sa máme čím pochváliť. Nakoniec minulý mesiac boli dve negociačné skupiny z Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky v Bruseli obhajovať sociálny program, obstáli na výbornú a hovorili tam už vtedy o tých návrhoch, ktoré obhajuje aj pán poslanec Kováč, ktoré mali, priznávam, viaceré strany vo svojom programe, aj HZDS. Napríklad otázka predĺženia materskej dovolenky, dodatočnej materskej dovolenky z 3 na 5 rokov a jej premenovanie, ale aj prereštrukturovanie na rodičovskú dovolenku je už pripravené v normách, ako je Zákonník práce a zákon o sociálnom poistení. Takže tieto kroky sa už urobili.

    Čo sa týka nezamestnanosti, vo svojich programoch tak SDK, ako aj SDĽ jasne sľubovali zníženie nezamestnanosti pod 10 %. Teraz sa hovorí o dosiahnutí úrovne okolo 10 %, čo sú veľké rozdiely. Lebo pod 10 % je hladina pod a okolo môže byť aj 14, 15, ešte stále je to okolo 10 %. Takže tu sa nedodržali sľuby a myslím si, že by sa malo v programovom vyhlásení vlády jasne určiť, aký je cieľ. Lebo okolo to je nič nehovoriace slovo.

    Čo sa týka zdravotníctva, toľko finančných prostriedkov, koľko išlo do zdravotníctva za ostatné štyri roky, nešlo nikdy predtým. Áno, súhlasím, že treba urobiť systémové zmeny, aby sa tieto financie efektívne...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    Dovoľte mi, aby som zareagovala tiež na predrečníka. Chápem, že pán poslanec Kováč určité veci hovoril vo veľmi všeobecnej rovine. Celé programové vyhlásenie je vo veľmi všeobecnej rovine. Takže mi dovoľte, aby som jemu, ale najmä aj poslancom, ktorí sú tu po prvýkrát, pripomenula určité údaje, faktografiu o sociálnej situácii obyvateľstva za obdobie rokov 1993 až 1997.

    Nie je pravdou, a bola by som rada, keby sa v tomto parlamente hovorilo na základe odborných skúseností, respektíve výsledkov Štatistického úradu, nie je pravdou, že počet rodín s nezaopatrenými deťmi, ktorí sú v krízových situáciách, u nás rastie, pán poslanec. Môžem vám zacitovať zo správy o sociálnej situácii za rok 1997, ktorá bola prerokovaná v tomto parlamente, kde sa hovorí, že v priebehu roka 1997 boli poskytované - hovorím o rodinách s nezaopatrenými deťmi - dávky celkove 116 156 poberateľom, čo predstavuje pokles oproti roku 1996 o 26 %. Ďalej v porovnaní s rokom 1989 došlo ku zvýšeniu, najmä v roku 1993, ale od roku 1993 do roku 1997 poklesol počet poberateľov dávok v rodinách s nezaopatrenými deťmi o 7 tisíc poberateľov. Ďalej príspevok na výživu, ktorý sa poskytuje nezaopatreným deťom, v roku 1997 poklesol oproti roku 1996 o 13 %. Môžem pokračovať ďalej. Počet poberateľov návratného príspevku na výživu v roku 1997 v porovnaní s rokom 1996 sa znížil o 4 %. A takto by som mohla citovať ďalej. Prosím, to sú oficiálne štatistické údaje. Celkovo na dávky sociálnej starostlivosti, ktoré sú podmienené sociálnou odkázanosťou, sa v roku 1997 vyplatilo 34 mld. korún, čo je o 44,5 % menej...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Pán predseda,

    vážená vláda,

    milé dámy,

    vážení páni,

    pán poslanec Kováč vo svojom vystúpení hovoril, že sa blíži čas, keď vláda predstúpi so správou o stave Slovenskej republiky a bude informovať občanov, v akom stave túto republiku prevzala. Chcem mu iba povedať, že také právo na zastupujúcu vládu v prezidentských právomociach neprešlo. Je to článok 102 ústavy písm. o). Takže vláda môže v tomto parlamente hovoriť, o čom chce, ale rozhodne nemôže za prezidenta prednášať v parlamente správu o stave republiky, lebo to je výsostné právo prezidenta.

    Chcem iba na záver povedať, pán poslanec Kováč, že táto vláda prevzala Slovenskú republiku v dobrom stave a myslím si, že dokonca vo veľmi dobrom stave, čo sa týka ekonomiky a sociálnych vecí. Kiež by ste vy po skončení vášho mandátu odovzdali Slovenskú republiku v takom dobrom stave. To by sme boli všetci radi, aj občania tohto štátu.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec Kováč, zaujali ma tri veci vo vašom vystúpení. Prvé, že ste nazvali sympatické, že v programovom vyhlásení vlády sa vláda snaží o pravdovravnosť. Viete, tú pravdovravnosť ste dokázali tým, že niečo iné ste sľubovali na mítingoch a niečo iné ste dali do programového vyhlásenia vlády. Poviem iba jednu jedinú vec. Na mítingoch ste sľubovali, že za prvých 100 dní vlády príde k zníženiu daní. Teraz už vaša pani ministerka Schmögnerová otvorene hovorí o tom, že o znižovaní daní sa môže hovoriť až v roku 2000.

    Druhá vec, chválili ste sa tým, že idete pripraviť pre občanov zákon o verejnej službe. Chcela by som vás upozorniť, že zákon o verejnej službe je už dávno pripravený a veľmi poctivo pripravený. Takže vy ho už môžete len zobrať a predostrieť ho parlamentu.

    A tretia vec. Stále tvrdíte, že v akej katastrofálnej situácii našla vláda toto hospodárstvo. Chcela by som vám pripomenúť, že pri hodnotení komisie Európskej únie, ktorá hodnotila, či sa má Slovensko zapojiť do krajín prvej skupiny vstupu, nám vytýkali iba určité nedemokratické veci, ktoré Mečiarova vláda robí, ale absolútne nehodnotili, že by bolo hospodárstvo v zlom, a to už nehovorím o tom, že tak ako to vy hovoríte - v katastrofickom stave. Tak sa vás pýtam: Hodnotí komisia Európskej únie Slovensko správne alebo klame?

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Aibeková - druhá faktická poznámka.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som len dokončiť to, že za ostatné štyri roky sa zrealizovalo aj po prvýkrát opakované zvýšenie platov a ohodnotenie zdravotníckych pracovníkov, čo považujem za veľmi správne, pretože skutočne si to zaslúžili. Napríklad plat lekára vzrástol v priemere z 10 tisíc na 19 tisíc korún. Samozrejme, že si myslím, že v tomto treba naďalej pokračovať, ale, bohužiaľ, toto som už v programovom vyhlásení vlády nenašla. Rovnako sa rozvíjal transplantačný program, kardiológia, kardiochirurgia, a sú skutočne na svetovej, špičkovej úrovni. Takže ak hovoríme o programovom vyhlásení vlády iba samé negatíva na tú predchádzajúcu vládu, myslím si, že keď hovoril, že by sme mali byť objektívni, tak mal byť objektívny aj on a mal povedať to, čo sa podarilo, na čo budú nadväzovať, a to, čo by chceli zmeniť alebo nasmerovať iným spôsobom.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Keltošová - faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcela by som dokončiť to, čo mi už čas nedovolil.

    Takže na dávky sociálnej starostlivosti, ktoré sú v podstate ukazovateľom životnej úrovne občanov, ktoré boli podmienené sociálnou odkázanosťou, hovorím o tejto skupine občanov, sa v roku 1997 vyplatilo 34 800 mil. korún, čo je iba 44,5 % oproti roku 1993. Takže treba povedať občanom aj tieto čísla, o ktorých bol parlament informovaný. A pokiaľ ide o vzrast reálnych príjmov, respektíve o ich pokles od roku 1989, môžeme o tom tu rozprávať, môžeme usporiadať dokonca seminár. Ale bola by som nerada, keby sa tu zavádzali občania a voliči všeobecnými frázami. Tieto frázy...

  • Zapnite pani poslankyňu, nedokončila vystúpenie.

  • Chcela by som len povedať, že vzrast reálnych príjmov, vzrast reálnej mzdy - od roku 1992 do roku 1997 vzrástla o 17,9 %. Čiže reálna mzda, reálne príjmy za päť rokov Mečiarovej vlády vzrástli takmer o 18 %.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zelník - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    nemôžem súhlasiť, že programové vyhlásenie vlády za oblasť zdravotníctva vystihuje priority, ktoré zdravotníctvo potrebuje. Najmä je to otázka dofinancovania a otázka financovania, ktorá bola deklarovaná opakovane aj v tomto parlamente počas štyroch rokov. Ale keďže som sa prihlásil do rozpravy, podrobne to rozoberiem v rozprave. Takže nevidím to až také ružové, ako sa deklarovalo pred voľbami, pretože všetky politické subjekty deklarovali jednoznačne, že štát si má plniť svoju odvodovú povinnosť - 100 % platby štátu z minimálnej aktuálnej mzdy, a to je vlastne kameň úrazu celého zdravotníctva, pretože robiť transformáciu bez finančného krytia je jednoducho nemožné.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová - faktická poznámka.

  • Nadväzujem na pána poslanca Kováča. Predpokladala som, že bude vo svojom vystúpení konkrétnejší, doplní vládne vyhlásenie, pretože je také všeobecné, také guľaté pojmy nič neidentifikujúce a nesľubujúce. Keďže sa zmieňoval o zdravotníctve, očakávala som, že uvedie, o koľko zvýši táto vláda finančné príspevky do zdravotníctva, aby zlepšila ten stav, ktorý on nazval katastrofálny. V roku 1994 do zdravotníctva išlo 19 500 mil. korún, v roku 1998 už 40 mld. Znamená to dvojnásobok. Znamená to, že permanentne sa zvyšovali príjmy zdravotníctva. Aká je predstava tejto vlády? Aké vládne sľuby vo svojom vládnom vyhlásení garantuje pre zdravotníctvo? O koľko zvýši príjmy zdravotníctva? Naša vláda z rozpočtu, ktorý bol tiež nie bohatý, permanentne zvyšovala príjmy do zdravotníctva. Bola by som veľmi rada, keby zástupcovia vládnej koalície nevystupovali len s oslavnými ódami na vládne vyhlásenie, ale keby sa pokúsili ho aj konkretizovať, pretože také všeobecné vládne vyhlásenie sme ešte v tomto parlamente nemali.

  • Pán poslanec Halmeš - faktická poznámka.

  • Ďakujem, vážený pán predseda.

    Vo vystúpení poslanca Romana Kováča bola krátka pasáž týkajúca sa významného faktora sociálno-ekonomického stavu spoločnosti, ktorým je syntetický ukazovateľ nazývaný nezamestnanosť. Myslím si, že tento ukazovateľ, ktorý koncentruje a vyjadruje aj stav nielen ekonomický, ale aj sociálny stav občanov Slovenska, hovorí jasnou rečou, v akom stave sa slovenská spoločnosť nachádza.

    Ak by sme použili metodiku, ktorá sa používala v čase, keď vláda Vladimíra Mečiara preberala politickú moc a zodpovednosť za riadenie spoločenských vecí, tak súčasný stav nezamestnanosti, ktorý je výrazom pôsobenia predchádzajúcej vlády, by bol ukazovateľom okolo 15 %, nehovoriac o tom, že takmer 100 tisíc občanov Slovenskej republiky je zamestnaných v Českej republike, nehovoriac o tom, že ľudia, ktorí sú zaradení do rekvalifikácie, sú mimo štatistiky, nehovoriac o tom, že v štatistike sa už neobjavujú ľudia, ktorí nie sú takzvane disponibilní. Toto je koncentrovaný ukazovateľ, ktorý, ak naša vláda predkladá návrh na 10 %, považujem za ambíciu, ktorá je vysoko náročná. Vo svojom vystúpení sa budem podrobnejšie venovať tejto otázke.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Kozlík.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážená Národná rada,

    reagujem teda na vystúpenie pána Romana Kováča, ktorý opísal programové vyhlásenie v pomerne svetlých farbách. Neviem, či hovoril o programovom vyhlásení, ktoré sme dostali, pretože mnohé tvrdenia, ktoré zazneli v jeho vystúpení, nie sú vôbec predmetom programového vyhlásenia, napríklad zvýšenie objasnenosti trestných činov. To sa tam ani zmienkou nespomína. Asi mal nejaké iné programové vyhlásenie vlády.

    Čo sa týka agregovaných údajov, či už je to nezamestnanosť, a mnohých iných, je to veľmi "ošidný", ak použijem český výraz, prostriedok, pretože to by Európska únia tiež bola v katastrofálnej situácii. V mnohých krajinách Európskej únie nezamestnanosť prevyšuje 17 % a v priemere sa pohybuje na úrovni 10 až 12 %. Takže, ak prijmeme tézu, že krajiny Európskej únie sú v katastrofálnej situácii, potom môžeme možno hovoriť v takých intenciách ako môj predrečník.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Vojtech Tkáč.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    chcel by som uviesť jednu faktickú poznámku k otázke odbornosti a politickosti. Sú skutočne sociálne oblasti, princípy odbornosti, ktoré, chvalabohu, prevyšujú princípy politického prístupu, a to je otázka štatistickej manipulácie s údajmi, ktorých sme aj dnes svedkami, ale je dobré, aby hneď na úvod tohto volebného obdobia sa práve táto odborná stránka posilnila. Z hľadiska percentuálnej štatistickej zisťovateľnosti štatistických údajov o nezamestnanosti sa, samozrejme, dá manipulovať s číslami, tak ako sa komu zachce. Aj dnes sme pred chvíľou boli svedkami toho, že jeden z poslancov komentoval vystúpenie pána poslanca Kováča, ktorý tu hovoril za poslanecký klub SDK.

    Chcem túto snemovňu ubezpečiť, že v súvislosti aj s pasážami, ktoré hovoria o dodržiavaní medzinárodných dohovorov a zmlúv, Slovensko je viazané 62 dohovormi Medzinárodnej organizácie práce. Na ich základe sa určujú aj štatistické prístupy k určovaniu nezamestnanosti, tak ako je to obvykle od päťdesiatych rokov vo vyspelých štátoch. Táto štatistika je konformná aj so štatistikou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

    Vzhľadom na to, že dosť značne poklesla intelektuálna úroveň vo výbore pre sociálne veci, včera som si to teda nejakým spôsobom uvedomil, aj po dnešných vystúpeniach by som skutočne odporúčal pánu poslancovi, ktorý komentoval vystúpenia pána Kováča, aby toto láskavo zobral na vedomie a predtým, než vystúpi, aby si vypočul, že Ivan Krasko povedal, že blahoslavení, ktorí hovoria vo dni sviatočné. Odporúčam mu niekoľkotýždňový pobyt v knižnici.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    Dovoľte mi, aby som doplnila a konkretizovala vystúpenie pána poslanca Kováča najmä v časti, ktorá obsahuje tiež veľmi všeobecné konštatovania o vzraste nezamestnanosti.

    Dovoľte mi, aby som uviedla presné čísla podľa medzinárodných štatistík, tak ako ich máme pred sebou. V roku 1993 bola priemerná miera nezamestnanosti na Slovensku 12,7 %, v tom pamätnom roku 1994 sme prevzali aspoň my, teda, čo tu sedíme - dvaja ministri za rezort práce po Moravčíkovej vláde nezamestnanosť z 12,7 % na 14,4 %. V roku 1995 to bolo 13,8 %, v roku 1996 12,6 % a za rok 1997 to bolo 12,9 %. Takže ja tiež apelujem na knižnicu a na podrobné štúdium Štatistického úradu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Juraj Hraško - faktická poznámka.

  • Dovolil by som si, pán predseda, apelovať na zdravý rozum opozície a trošku porovnať východiskovú situáciu tejto a predchádzajúcej vlády. Nazdávam sa, že diskutujeme o nerelevantných pozíciách. Chcel by som pripomenúť kolegom z opozície, že zatiaľ čo oni... (ruch v sále) - hovorím k vystúpeniu pánu Kováča -, teda vláda pána Mečiara mala k dispozícii mnohomiliardový majetok tohto národa, táto vláda nemá k dispozícii nič len veľké dlhy. Preto sa mi zdá, že toto vládne vyhlásenie nemôže byť také optimistické, ako bolo to minulé, pretože táto vláda musí najprv splatiť dlhy, lebo majetky sú v rukách súkromných majiteľov, za ktoré tento národ nedostal zaplatené. Preto sa pozerám na toto programové vyhlásenie trochu inak ako opozícia. Budem o tom hovoriť vo svojom vystúpení, ak sa dostanem k slovu.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Tkáč.

  • Dovoľte mi, aby som ešte doplnil vystúpenie pána poslanca Romana Kováča za sociálnu sféru - otázku solventnosti sociálnej sféry ako celku. Treba uviesť, že Slovenská republika ako jediný postkomunistický štát má oddelené fondy, ktoré, chvalabohu, nie sú spojené so štátnym rozpočtom. Správa týchto fondov je k dispozícii tripartitným inštitúciám. To znamená, že, chvalabohu, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo financií, ale i vláda stratili monopol v sociálnej oblasti a decizívne úlohy, teda rozhodovacie kompetencie majú dnes tripartitné orgány.

    Z hľadiska solventnosti sociálnej sféry, že vláda zdedila nič len dlhy, kandidát na prezidenta akademik Hraško tu pred chvíľou povedal lož. Prosím pekne, z hľadiska Národného úradu práce, ktorý disponuje zhruba obratom 10 miliárd korún, sa prichádza od januára 1999 do tzv. zelených čísel. Vzhľadom na vývoj solventnosti tohto fondu sa v oblasti zamestnanosti začínajú získavať zdroje na aktívnu politiku trhu práce tým, že sa končia zmluvy na túto politiku z rokov 1996 a 1997. Fond dôchodkového zabezpečenia - poistenia bude solventný s prebytkom 5,8 miliardy korún. Fond nemocenského poistenia Sociálnej poisťovne bude na úrovni 5 500 miliónov korún ako prebytkový. Rezervný fond Sociálnej poisťovne bude asi 1,8 miliardy, čiže dokopy 12 miliárd korún budú dôchodcovia aj zamestnanci mať prebytky v Sociálnej poisťovni k 1. januáru 1999. Od Moravčíkovej vlády sme zdelili Fond dôchodkového poistenia s deficitom jednej a štvrť miliardy. To je odpoveď na pána poslanca Kováča aj na poslanca Hraška.

  • Dávam slovo pánu poslancovi Sergejovi Kozlíkovi, ktorý vystúpi za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko. Pripraví sa pán Marián Mesiarik.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená vláda,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    dovoľte mi v prvom kroku poňať programové vyhlásenie vlády v kontexte programov vládnych politických strán. Hovorím o volebných programoch vládnych politických strán. Keď sa vrátim trošku späť do histórie do roku 1994, predkladala vtedy programové vyhlásenie vlády tretia vláda Vladimíra Mečiara. Pozrel som si stanoviská niektorých bývalých poslancov, poniektorí z nich sú dnes členmi nastupujúcej vlády. V tých hodnoteniach zaznelo, že vláda Vladimíra Mečiara predkladá ambiciózny program, že bude nesporne zložité naplniť tento program, najmä kvantifikácie, čísla, ktoré tento program definoval z hľadiska ekonomického, sociálneho rozvoja. Definovali ten program tak, že postavil vysokú latku v rámci definovaných parametrov ekonomického rastu sociálneho vývoja.

    Zároveň zaznela kritika toho, čo vládny program neobsahoval v kontexte volebného programu Hnutia za demokratické Slovensko. A takto nás kritizovala aj verejnosť, novinári, pokiaľ našli niektoré parametre, ktoré neboli bezo zvyšku z volebného programu HZDS premietnuté do programového vyhlásenia vlády. Tiež sme argumentovali, že sme vládnou koalíciou, že musíme rešpektovať aj pohľady koaličných partnerov, ale verejnosť mala na to právo, mali na to právo poslanci kritizovať vládu, pokiaľ takýto parameter našli. Podotýkam, naprostú väčšinu údajov, ukazovateľov z volebných programov sme do programového vyhlásenia vlády dali. To znamená, že sme si vytvorili istú zložitosť z hľadiska plnenia programového vyhlásenia, ale predsa o tom je výkon služby vlády. Vláda má dať kožu na trh, má mať program, ktorý je kontrolovateľný, priebežne kontrolovateľný, a ktorý sa dá potom na konci funkčného obdobia vlády odpočtovať.

    Takže, vážené poslankyne, poslanci, o tom je programové vyhlásenie vlády. A o čom je politika? Politika je o tom, že vo voľbách sa usilujú všetky politické subjekty získať čo najviac hlasov občanov na báze volebných programov. Upozorňovali sme ctenú dnešnú vládnu koalíciu na nereálnosť mnohých sľubov, ktoré boli vo volebnej kampani dané. Pripomeniem len niektoré z tých volebných sľubov, ktoré môžem dokumentovať z vládnych programov na šiestich stranách konkrétnych číselných, vecných prísľubov vládnych politických zoskupení, a mnohé z nich sme označili dopredu ako populistické, nerealizovateľné a upozorňovali sme aj občanov, že pokiaľ sa dajú zlákať vidinami, sľubmi týchto programov, že bude problém s ich naplnením, ak vôbec dôjde k definovaniu týchto sľubov v príslušných vládnych programoch.

    Takže pripomeniem len dvojnásobné zvýšenie miezd, reálnych miezd, sľubované predsedom vlády pánom Dzurindom, vo volebných šotoch ich bol neskonalý počet prezentovaný v televízii. Treba pripomenúť prísľub terajšej pani ministerky financií, pani Schmögnerovej, na celostránkových reklamách v novinách o 15-percentnom raste reálnych miezd, príjmov nad úroveň roku 1989, čo preložené do reči ekonómov znamená zhruba 20 až 25-percentné zvýšenie reálnych príjmov za volebné obdobie nastupujúcej vlády. Podobne boli definované miery ekonomických rastov medziročne 4 až 6 % a ďalšie a ďalšie sľuby najmä v sociálnej oblasti vo väzbe na valorizáciu dôchodkov, zvyšovanie dôchodkov, príjmov, na valorizáciu daňových pásiem a tak ďalej a tak ďalej. Takže, o čom je vlastne politika? O tom, že sa vo voľbách dajú sľuby a potom, keď sa zostaví vláda, tak sa tieto sľuby nerealizujú? To je potom politika toho, že z volieb sa stáva fraška a z volebných sľubov podvod na občanoch Slovenskej republiky. Takže, to je jeden záver, ku ktorému dospelo Hnutie za demokratické Slovensko po analýze programov jednotlivých volebných programov súčasných vládnych politických strán, a z čoho vychádza aj podmienka akceptácie programu vlády, pretože zastupujeme skoro milión voličov.

    Zasa na margo diskusie vo výbore, kde niektorí poslanci súčasnej vládnej koalície dávali ironické poznámky, o čo nám vlastne ide, čo chceme vlastne presadiť pri počte, ktorý v parlamente je. Nechceme nič iné, len dvihnúť hlas a upozorniť na to, čo sa vlastne pri programovom vyhlásení deje a kde zostali volebné sľuby. Ako keby platilo: Voľby sa skončili, vážení občania, zabudnite.

    Čo sa týka vlastného programového vyhlásenia, nadväzne na to, čo som povedal, vládne programové vyhlásenie je kulantné, je oblé, je nezáväzné. Spomenul som k vystúpeniu pána Romana Kováča, ktorý je nesporne inteligentný, vzdelaný človek a skôr mi teda vychádza, že buď má vo vedomí niektoré pracovné návrhy volebného programu, alebo mal nejaký iný program, ale viaceré tézy, ktoré tu zazneli, spomenul som vo faktickej poznámke, trebárs, v oblasti vnútornej bezpečnosti, že je téza zvýšenia objasnenosti trestných činov, nie je tam, to znamená aj tento kvalitatívny záväzný parameter nie je v programovom vyhlásení vlády, ale podobne takýmto spôsobom nie sú obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády ďalšie a ďalšie záväzné ukazovatele. Ak som si porovnal politické programy vládnej koalície s pracovným variantom a s predloženým parlamentným návrhom programového vyhlásenia, tak to vychádza tak: Ak vo volebných programoch boli desiatky konkrétnych prísľubov pre občanov, v politickom programe vládnej koalície už ich je citeľne menej. V pracovnom variante, ktorý bol pripomienkovaný sociálnymi partnermi a ďalšími inštitúciami, ešte podstatne menej. Až v predloženom parlamentnom návrhu sa dostávame k šiestim kontrolovateľným konkrétnym údajom, ktoré vlastne vláda predkladá, ktorými "dáva vláda kožu na bubon".

    Ak predkladateľovi išlo o úplnú sterilizáciu vládneho programu, tak sa jej to takmer podarilo, a chcem upozorniť, že asi nedopatrením zostalo ešte šesť čísel vo vládnom programe. Na strane 6 rast hrubého domáceho produktu 4 až 5 %, aj to na konci volebného obdobia, a zníženie miery nezamestnanosti na hranicu 10 %. Na strane 15 vyplatenie dlhopisov nad 60 rokov občanom, na strane 22 zabezpečenie výstavby 14 tisíc bytov, na strane 26 predĺženie rodičovskej dovolenky z troch na päť rokov a na strane 37 ročný rast výdavkov armády o 0,1 % hrubého domáceho produktu. Ak týchto šesť čísel vypadne, predpokladám, že sa asi úplne naplní predstava nastupujúcej vlády. Takže to len dokresľuje určitú nezáväznosť, oblosť, i keď treba povedať, že nesporne pozitívne mienených formulácií, ale kontrolovateľnosť, faktická vykonateľnosť tohto programu je proste úplne otvorená a priebežne aj z hľadiska odpočtovania potom v závere činnosti vlády je plnenie programu absolútne nepreukázateľné.

    Môžem to zasa dokresliť na otázke, trebárs, reálneho vývoja životnej úrovne. Reálne mzdy alebo príjmy, dôchodky občanov nie sú definované ani jedným číslom. To znamená, ak to bude 0,1 % za štyri roky vlády, tak je program vlády splnený, ale podobne, v podobných kontúrach je možné diskutovať o viacerých hospodárskych a sociálnych ukazovateľoch.

    Čo ma pomerne prekvapilo, že pri rokovaní vo výboroch som sa stretol s rôznymi ironickými poznámkami, mimickými prejavmi predstaviteľov, poslancov vládnej koalície aj členov vlády na námety, ktoré sme predkladali, a pripadalo mi a bolo to naprosto zreteľné, že ani predstavitelia vládnej koalície nepoznajú volebné programy, nepoznajú prísľuby, ktoré dali vo voľbách občanom. Takže treba to vláde a treba to aj vám, vážená vládna koalícia, pripomenúť.

    Z analýzy volebných sľubov, ale aj z určitej analýzy strategických zámerov Slovenskej republiky a toho, čo občania v ďalšom období nesporne oprávnene očakávajú, vychádza aj predstava, o ktorú opierame námety na doplnenie, dopracovanie vládneho programu. Predovšetkým čo sa týka východísk Slovenskej republiky, nemyslím si, a to upozorňujeme aj občanov, že je múdre opierať sa o stanoviská politikov, pretože iste každý politik sfarbí svoj pohľad na východiskové parametre Slovenska svojou politickou príslušnosťou. Takže oprime sa predovšetkým o medzinárodné autority, trebárs, o stanovisko Európskej únie, ktorá vo svojom hodnotení Slovenskej republiky konštatuje, že Slovensko zaviedlo väčšinu reforiem nevyhnutných na vytvorenie fungujúcej trhovej ekonomiky a Slovensko by malo byť schopné čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci únie v krátkodobom horizonte za podmienky, že bude fungovať trhová ekonomika.

    Schopnosť Slovenska plniť kritériá, čeliť konkurenčným tlakom závisí od existencie trhovej ekonomiky, stabilného makroekonomického prostredia, investícií podnikov s cieľom zvyšovať svoju efektívnosť. To znamená, že je tu jasná vízia Európskej únie, že Slovenská republika má schopnosť čeliť konkurenčným tlakom, to znamená, že tie podmienky, východiskové podmienky Slovenskej republiky sú zvládnuteľné v tom krátko strednodobom rámci na to, aby sa zabezpečovali tendencie približovania Slovenskej republiky Európskej únii. Nesporne ten reálny fakt približovania sa musí ale opierať o konkrétne fakty. Tými faktami je predovšetkým zabezpečenie ekonomického rastu.

    Na rozdiel od volebných sľubov vládny program uvažuje v tom strednodobom prvom období s poklesom, so snížením ekonomického rastu. Na druhej strane s primeraným ekonomickým rastom uvažuje až v závere svojho funkčného obdobia. Je to obyčajná obezlička. Nemyslím si, že parametre ekonomického rastu boli postavené kvalifikovane. A je tu zasa otázka na predsedu vlády, ktorý sľuboval pred voľbami, pán Dzurinda sľuboval skvelé kontakty, skvelé podmienky, skvelé zahraničné investície. Takže očakávame, kde sú tieto prísľuby, ktoré boli občanom dané, alebo to boli len skvelé reči.

    Vo vládnom programe to premietnuté nie je, očakáva sa nižší ekonomický rast. Podotýkam, nižší ekonomický rast prognózovala Slovenskej republike od roku 1994 väčšina významných ekonomických inštitúcií. V žiadnom roku, podotýkam v žiadnom roku, od nástupu, od vzniku Slovenskej republiky sa tieto vízie ani významných ekonomických zahraničných autorít nenaplnili. To znamená, že predpokladám, že pri rozumnej hospodárskej politike nemusí dôjsť k naplneniu ani terajšej úvahy OECD o trojpercentnom ekonomickom raste na Slovensku v roku 1999. Potenciál Slovenskej republiky je nesporne väčší, ako sú tieto tri percentá aj v strednodobom horizonte a nie je, podotýkam, rámcovaný len infraštrukturálnymi projektmi. Je rámcovaný predovšetkým investíciami, ktoré boli, ktoré akcelerovali v rokoch 1996, 1997 aj v roku 1998, a to na báze domácich podnikateľov, tak zahraničných podnikateľov najmä v roku 1998, a ich efekty sa reálne prejavujú už v roku 1998 a budú sa prejavovať minimálne v ďalších dvoch rokoch, to znamená v roku 1999 a v roku 2000.

    Zámerne hovorím trošku podrobnejšie k tej otázke ekonomického rastu, pretože aj do tejto oblasti smeruje podmienka alebo návrh poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko. Podobne, čo sa týka nadväzne na ekonomický rast, ten nemá význam, aj keď vytvára, je jediným takým rozhodujúcim parametrom alebo tým rozhodujúcim parametrom na vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia, zároveň je rámcom na vývoj životnej úrovne, ktorá nie je definovaná v programovom vyhlásení vlády. A domnieval som sa ešte včera, že spoločne s Konfederáciou odborových zväzov dávame za poslanecký klub a vôbec za Hnutie za demokratické Slovensko návrh, aby v programovom vyhlásení vlády bol premietnutý záväzok rastu reálnych príjmov občanov o 15 % za volebné obdobie tejto vlády, nie 100 %, ako sľuboval pán Dzurinda, ani nie 20 až 25 %, ako sľubovala pani ministerka Schmögnerová, ale 15 %, čo pri ekonomickom raste, ktorý som spomínal, by mohla byť splniteľná úloha aj pri dodržaní vzťahu vývoja produktivity práce a reálnych miezd.

    Takže v tomto smere nám dnes bolo dané stanovisko Konfederácie odborových zväzov, a čuduj sa svete, ak ešte pred desiatimi dňami z Konfederácie odborových zväzov bola podmienka vývoja reálnych miezd ročne o 3 až 5 %, tak v stanovisku zo dňa 23. novembra pán viceprezident Kollár podpísal sedem podmienok, medzi ktorými podmienka rastu reálnych príjmov nie je. Takže tu vyvstáva zároveň otázka, koho zastupuje Konfederácia odborových zväzov, ak má takéto stanovisko. Ale nič to nemení na tom, že Hnutie za demokratické Slovensko, myslím si, realisticky požaduje doplniť programové vyhlásenie o záväzný parameter rastu reálnej životnej úrovne občanov. Ináč o čom je to programové vyhlásenie vlády?

    Takže, vážené dámy, páni, pokiaľ sa ešte diskutuje o východiskových podmienkach, chcem pripomenúť váženým predstaviteľom vládnej koalície, že ste zostavili vládu. Prečo sa správate - už treba skončiť s disidentskou politikou - permanentne sa správate spôsobom čím horšie, tým lepšie. Stále sú tu definované nejaké tragické vízie, nejaké katastrofálne vízie alebo definície stavu Slovenskej republiky. Určite to neprispeje, neprispieva k riešeniu problémov na Slovensku, tie boli, sú aj budú. Aj tretia Mečiarova vláda preberala štát s istými problémami, pretože to bez problémov jednoducho v žiadnom štáte nejde. Problémy sú, problémy boli a budú a vlády sú na to, aby ich riešili.

    Takže tiež sme si tieto problémy definovali ešte v rámci uchádzania sa o dôveru občanom a po nástupe do vlády sme nestrácali čas nejakými ohováračskými kampaňami, ale rovno sme sa pustili do práce. A musím podotknúť, že táto vláda už podľa môjho odhadu stratila jeden rozpočtový kvartál.

    Dovoľte mi teda pristúpiť k definovaniu podmienok akceptácie programového vyhlásenia vlády, tak ako ich definuje Hnutie za demokratické Slovensko. Už spojím tie podmienky aj s návrhom na doplnenie uznesenia alebo na formuláciu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, aby som sa dva razy nemusel zapodievať definíciou tých podmienok.

    Takže mi dovoľte uviesť, že v kontexte toho, čo som povedal, v kontexte volebných prísľubov, ktoré pre vládne politické zoskupenia nástupom do vlády sa mali stať záväzkami, pokiaľ voľby nie sú fraškou a volebné sľuby nie sú podvodom na občanoch a, samozrejme, aj v kontexte toho, čo pokladáme za strategické z hľadiska ďalšieho rozvoja Slovenskej republiky, poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko žiada, aby Národná rada Slovenskej republiky vo svojom uznesení k programovému vyhláseniu vlády neschválila programové vyhlásenie vlády a nevyslovila dôveru vláde a žiada programové vyhlásenie vlády vrátiť vláde na dopracovanie s tým, že bude doplnené o nasledovné podmienky akceptácie programového vyhlásenia vlády:

    1. Nepripustiť alternatívu ekonomického poklesu a počas celého funkčného obdobia vlády zabezpečiť podmienky pre medziročný ekonomický rast na úrovni minimálne 5 % hrubého domáceho produktu ako rozhodujúcej podmienky pre reálne približovanie Slovenska k vyspelým krajinám Európskej únie.

    2. Zabezpečiť, aby bol do vládneho programu zapracovaný záväzok zvýšenia reálnych miezd, resp. príjmov obyvateľstva počas funkčného obdobia vlády minimálne o 15 % oproti úrovni roku 1998.

    3. V kontexte volebných programov zabezpečiť, aby výška novopriznávaného dôchodku činila 55 až 60 % priemerného zárobku v čase ekonomickej aktivity dôchodcu, vytvoriť podmienky na včasnú valorizácia dôchodkov, ktorá bude zodpovedať rastu životných nákladov a priemerných miezd.

    4. Vytvorením 150 tisíc nových pracovných miest realizovať predpoklady na zníženie miery nezamestnanosti pod 10 %.

    5. Medziročnú mieru inflácie meranú vývojom spotrebiteľských cien udržať v rozmedzí 6 až 8 %.

    6. Udržať deficit obchodnej bilancie v rozmedzí 5 až 7 % podielu na hrubom domácom produkte.

    7. Skrytý rast daňového zaťaženia fyzických osôb v dôsledku nemennosti odpočítateľného základu dane z príjmov, pásem z príjmov fyzických osôb riešiť posunom hranice pásem vo väzbe na vývoj inflácie, zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane na úroveň 50 až 60 tisíc korún.

    8. V oblasti financovania zdravotníctva zabezpečiť porovnateľné zdroje pre zdravotníctvo s krajinami Európskej únie, to jest aspoň na úrovni 7 % hrubého domáceho produktu.

    9. Naplniť Štátny fond rozvoja bývania tak, aby sa mohlo ročne poskytnúť aspoň 8 tisíc pôžičiek v celkovej sume 650 tisíc korún pre rodinu s možnosťou nenávratnej pôžičky 150 tisíc korún a pri troch deťoch a viac 200 tisíc korún.

    10. Rozšíriť materskú starostlivosť z troch na päť rokov v zmysle trendu zrovnoprávňovania výkonu materskej starostlivosti s výkonom zamestnania. Predĺžiť hradenie 90 % platu z Fondu nemocenského poistenia pre matky z obdobia polroka na jeden a polroka. Pri valorizácii životného minima v roku 1998 zvýšiť hranicu pre rodiny, ktorým prislúcha poberať prídavky na deti, zo súčasného 2,2 na 2,5-násobok životného minima.

    11. Vypracovať programy rozvoja regiónov tam, kde nezamestnanosť presiahne 18 % so zainteresovaním všetkých rozhodujúcich rezortov.

    12. Predĺžiť dobrovoľné poskytovanie rodičovského príspevku z troch na päť rokov.

    13. Platby štátu na účely dôchodkového a nemocenského poistenia za osoby, za ktoré je povinný odvádzať ich do Sociálnej poisťovne, postupne zvýšiť na úroveň 25 % platnej minimálnej mzdy.

    14. Zabezpečiť, že pri súčasných prioritách verejných rozpočtov budú tvoriť miestne rozpočty a rozpočty regionálnej samosprávy spolu 35 % z rozpočtov verejnej správy.

    15. Neprivatizovať strategické podniky v oblasti energetiky, plynárenstva, tranzitu ropy, železničné, diaľničné a cestné siete a pošty. Zabezpečiť, aby strategicky významné podniky vrátane rozhodujúcich bánk a Slovenskej poisťovne boli pod kontrolou štátu.

    16. Vyššie územnosprávne celky realizovať na báze súčasného krajského členenia 8 krajov, nie na župnom princípe.

    17. Fiškálny schodok verejných financií udržať v hranici maximálne 3 % hrubého domáceho produktu pri zohľadnení financovania infraštruktúry. Fiškálny schodok štátneho rozpočtu udržať v hranici maximálne 1 % hrubého domáceho produktu s tendenciou postupného poklesu oboch deficitov.

    18. Počas funkčného obdobia vlády zabezpečiť pokles podielu štátneho dlhu Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte, to jest znižovanie relatívnej zadlženosti.

    19. Pokračovať v dosiahnutom tempe budovania diaľnic v Slovenskej republike ako súčasti reálneho začleňovania Slovenska medzi vyspelé krajiny Európy.

    20. Nerealizovať prevod vlastnícky neidentifikovateľnej pôdy zo správy Slovenského pozemkového fondu do správy obcí, čo sa pokladá za riziko najmä v južných oblastiach Slovenska.

    Tento návrh písomne odovzdám tak, aby potom mohol byť zaradený do hlasovania v rámci rokovania k programovému vyhláseniu vlády.

    Vážené poslankyne, poslanci, ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Maňka.

  • Vážený pán predseda,

    vážená vláda,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    budem reagovať na pána Kozlíka.

    1. Súčasná koalícia nemohla poznať skutočný stav nášho hospodárstva pred parlamentnými voľbami. Bolo to aj preto, lebo vládna moc v minulom období neumožnila vytvoriť účinné kontrolné mechanizmy. Analýzy ukážu, ako hlboko nezodpovedné správanie poškodilo našu ekonomiku a našu republiku.

    2. Vážený pán poslanec, nemyslíte si, že práve to je seriózny prístup, keď vláda vychádza z reálnych analýz?

    3. Vládny program je programom novej vlády, ktorý pri nejednofarebnej vláde je programom určitých kompromisov. Berte to, prosím, do úvahy.

    4. Podstatné je postupovať tak, aby Slovenská republika išla dopredu takým spôsobom, ktorý je po analýzach reálny. Programové vyhlásenie vlády zohľadňuje takýto postup a súčasná vláda sa bude za plnenie zodpovedať.

    5. Vo voľbách, ktoré budú o štyri roky, volič sám zhodnotí, či stojí za to v nasledujúcich voľbách dať dôveru tým, ktorí tento štát riadili.

    Ešte jedna poznámka k prísľubu zahraničných investícií.

    Pán poslanec, nie to je systémový postup, keď vláda dotiahne do republiky investora za rukáv, ako tomu bolo doteraz, ale taký postup, že vláda vytvorí také pravidlá a podmienky, aby zahraničný investor chcel prísť a nebál sa investovať do našej ekonomiky.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Bajan.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vzhľadom na to, že to už niekoľkokrát zaznelo, musím zareagovať. Mám pocit, že niektorí kolegovia a kolegyne si mýlia diskusiu k programovému vyhláseniu vlády s diskusiou k štátnemu rozpočtu. Treba to jasne povedať. Mám pred sebou programové vyhlásenie vlády, vlády pána Mečiara z januára 1995. Môžeme si nalistovať zdravotnícku časť a na štyroch stranách naozaj nie je ani jedno číslo. Takže tým, ktorí sa odvolávajú na programové vyhlásenie vlády pána Mečiara, treba jasne povedať, že takisto programové vyhlásenie hovorí len o postupoch, ako sa dopracovať k niečomu, čo štandardne konkretizuje štátny rozpočet na ten-ktorý finančný rok. Takže to len na margo toho. Samozrejme, nie sú tam žiadne čísla ani v iných častiach.

    Ale ešte jedna poznámka. Nedá mi, aby som neodpovedal alebo nepokúsil sa usmerniť kolegov, ktorí posielajú ďalších svojich kolegov do knižnice, že tam nenájdu to elementárne, a to je zmena filozofie od nafúkanosti a nadutosti k elementárnej slušnosti jeden k druhému. Takže skúsme to nehľadať v knižnici, ale vo vzťahu medzi sebou.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka - pán Mikolášik.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som krátko reagovať na vystúpenie pána Kozlíka v tom zmysle, že chcem povedať, že táto vláda má úplne jasnú predstavu, ako bude riešiť veci napríklad v zahraničnej politike a v zdravotníctve, kde práve Mečiarova vláda na trikrát vždy hlboko zlyhala. Boh nás chráň, aby sa takýto ľudia niekedy vôbec vrátili k vedeniu štátu vo vzťahu k Európe a k svetu a v oblasti zdravotníctva.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Kováč.

  • Rád by som reagoval na pána poslanca Kozlíka. Skutočne každý z nás, nielen on si dal tú prácu, že si naštudoval všetky doteraz prijaté programové vyhlásenia. Nuž, dovoľte mi, teda pán poslanec Kozlík. V prvom programovom vyhlásení Mečiarovej vlády z roku 1992 sa nevyskytuje ani jedna číslovka, nieže číslo, ale ani jedna číslovka. V programovom vyhlásení Jozefa Moravčíka sa vyskytuje síce veľa čísel, ale sú to väčšinou údaje o tom, v akom stave našla vláda Jozefa Moravčíka jednotlivé rezorty. Nie je to teda nič do výhľadu. Chcem povedať, že aj toto programové vyhlásenie z hľadiska čísel nebolo obsažné. Podrobne som si preštudoval programové vyhlásenie tretej Mečiarovej vlády. Tam je skutočne obrovské množstvo čísel a dovoľte mi, aby som ich komentoval. Je tam 15 čísel, ktoré sú dátumom, respektíve letopočtom, ďalej je tam ďalšia číslovka 150. výročie družstevníctva, potom čísla diaľnic D1, D61 a D2, tie sa tam opakujú. Je tam päť relevantných čísel, teda presne toľko, koľko poskytuje programové vyhlásenie tejto vlády.

    Nemyslím si, že má zmysel sa strieľať o to, kto udáva čísla a kto neudáva čísla. Každá vláda rieši programové vyhlásenie podľa toho, ako uzná za vhodné a ako ho predkladá parlamentu. Myslím si, že tie konkrétne čísla, tak ako hovoril kolega Bajan, sa objavia v ďalších dokumentoch, ako sú návrhy rozpočtov a ďalšie.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Šlachta.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi len pár slov. Pán poslanec Kozlík vytýkal programu, že je nekonkrétny, že je nekontrolovateľný, sterilný, nezáväzný, oblý a tak ďalej a tak ďalej. Prekvapuje ma skutočne, že to vytýka človek, ktorý je autorom sloganu o volebných bonmotoch, že to vytýka človek, ktorý prispel k tomu, že v štátnej kase bola nula, vytýka to podpredseda vlády, ktorého ministri odmietali akýkoľvek dialóg s odbornou verejnosťou. Ja som nesedel minulé štyri roky v parlamente. Ja som sa dennodenne stretával s finančnými problémami, ktoré od roku 1994 neustále narastali, nie klesali. Preto skutočne si myslím, že podmienky tu kladie on, človek, za ktorého účinkovania vo vláde sa školstvo dostalo pod hladinu normálnej existencie, zdravotníctvo na dno, lekárne sú prázdne, nemá na toto právo.

    Chcem ho ubezpečiť, že hodnotenie tohto programu po štyroch rokoch bude určite lepšie, ako bolo nedávno hodnotenie ich programu.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Krajči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    V súvislosti s vystúpením pána Kozlíka by som chcel povedať a podporiť ho v tom, že každá vláda, ktorá prichádza, by mala byť kvalitatívne lepšia ako tie predchádzajúce. Preto sme radi, že ste povedali, že v našom vládnom programe bolo 18 čísel. Boli by sme radi, keby vo vašom bolo 36 a v ďalšej vláde to bude násobok. Čiže preto sme tu opoziční poslanci, aby sme vám pomohli urobiť kvalitný volebný program, teda nielen volebný, ale aj vládny program.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ako ďalší vystúpi písomne prihlásený pán poslanec Marián Mesiarik. Potom by nasledovala obedňajšia prestávka, v rámci ktorej by sme otvorili výstavku významnému politikovi, diplomatovi pánu Jánovi Papánkovi.

    Nech sa páči, pán poslanec Mesiarik.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážený pán predseda vlády,

    vážená vláda,

    poslankyne, poslanci,

    vážení hostia,

    chcel by som na úvod aj ja zdôrazniť význam dokumentu, o ktorom rokujeme v Národnej rade, pretože ide v podstate o dokument, ktorý na štyri roky udáva, bude udávať smer, cesty činnosti našej vlády, ktorú, pevne verím, budeme pravidelne, tvrdo, ale korektne kontrolovať. Nikto z nás nemohol čakať, že návrh programového vyhlásenia uspokojí všetkých v plnom rozsahu, a to z jednoduchého dôvodu, že ide o kompromis štyroch volebných programov, štyroch politických subjektov, ale aj o kompromis medzi tým, čo by sme chceli, čo je potrebné robiť, a medzi tým, čo sme vlastne po voľbách našli. Je nutné brať do úvahy aj ten fakt, v akých podmienkach sa rodilo vládne programové vyhlásenie. Tu si otvorene musíme povedať, že sa rodilo v podmienkach ekonomickej, sociálnej, ale aj morálnej krízy. To sú všetko faktory, ktoré ovplyvňujú to, čo tu dnes prerokúvame.

    Návrh programového vyhlásenia vlády teda ani klub poslancov Strany občianskeho porozumenia, ani mňa v plnom rozsahu osobne neuspokojuje, pretože aj my v našom volebnom programe sme mali mnohé veci oveľa viac prepracovanejšie, mali sme mnohé veci oveľa pozitívnejšie postavené, bolo teda viacej sľubov, ale chcem zdôrazniť, že Strana občianskeho porozumenia už vonkoncom nepoznala to, čo je v slovenskej komore a čo nájdeme v štátnej pokladnici po voľbách, pretože ide o novú stranu.

    Chcem však zdôrazniť, že sa nevzdávame týchto cieľov a týchto sľubov, ktoré sme dali voličom pred voľbami. Som toho názoru, že programové vyhlásenie vlády, ktoré pokiaľ bude schválené, budeme spolu napĺňať, dáva dostatok priestoru, aby sme si svoje sľuby - i Strany občianskeho porozumenia postupne presadzovali v tých dimenziách, na ktoré budeme mať. Preto očakávam, že programové vyhlásenie nebude dogma a nebude bránené tomu, aby, pokiaľ to podmienky dovolia, osobitne ekonomické, sme urobili aj viac. Chcel by som oceniť najmä to, na čo programové vyhlásenie nadväzuje v tom pozitívnom. Nikto, kto si ho prečítal, nemôže povedať, že toto vyhlásenie neguje všetko, čo tu bolo od roku 1989. To nie je pravda. Na mnohé pozitívne veci, a osobitne v sociálnej oblasti, o ktorej budem hovoriť, nadväzuje.

    Niekoľko konkrétnych pripomienok k programovému vyhláseniu. Chcel by som osobitne zdôrazniť, aby sme si všetci uvedomili, že prvoradou úlohou bude a je ekonomika. Ak nedokážeme zastaviť úpadok, ak nedokážeme zastaviť reťaz možného prepúšťania ľudí a pádu fabrík, tak si musíme zodpovedne uvedomiť, že nebude potom ani zdravotníctvo, ani školstvo a nebude ani sociálna oblasť, pretože jednoducho na to nebude. Som trochu prekvapený vystúpeniami niektorých poslancov, ktorí hovoria úplne opak, ako hovorí druhá skupina v oblasti ekonomiky, ako keby tu bolo všetko v poriadku. Ako keby títo poslanci nevideli, čo sa deje vo fabrikách, že sú tu ľudia pripravení na prepúšťanie, čo je v strojárskych fabrikách, v ďalších. Takže si musíme všetci uvedomiť, aj jedna aj druhá strana, ekonomickú realitu, v ktorej sme, a nepomôže nám prikrášľovanie, ale ani znevažovanie tých výsledkov, ktoré sa v ekonomike dosiahli. Oceňujem to, že vo vládnom programovom vyhlásení ako prvoradá úloha sa kladie záchrana ekonomiky, záchrana úpadku. To je veľmi dôležité, a to nám vytvorí, pokiaľ to dokážeme, podmienky, aby sme v ďalších troch rokoch išli razantnejšie a lepšie aj v oblasti sociálnej, aj nadstavbovej.

    V ekonomickej oblasti by som chcel zdôrazniť iba jednu vec. Treba, aby to, čo je v programovom vyhlásení, sa skutočne dôsledne naplnilo, najmä v oblasti domácich surovín, domácich energetických zdrojov, ochrany trhu. Či sa to páči, alebo nepáči aj našim partnerom v zahraničí, ale každý si musí svojím spôsobom trh chrániť, aby dokázal predať a zužitkovať to, čo vyrobí, najmä doma, pokiaľ to nemá na úrovni na vývoz.

    Osobitnú pozornosť chcem zamerať na sociálnu oblasť. Som toho názoru, že sociálna oblasť by mala byť zmyslom našej práce, pretože nemá zmysel práca ani Národnej rady, ani vlády, ani ostatných orgánov, pokiaľ nebude vytvárať lepšie podmienky na lepší život občanovi. To je predsa zmysel.

    Pokiaľ ide o bývanie, vysoko oceňujeme v Strane občianskeho porozumenia úlohu, ktorú si vláda stavia - postaviť alebo odovzdať 14 tisíc bytov. To je o 100 % viac, ako sa podarilo v poslednom období, ale zdôrazňujeme, že to nevyrieši problém. Ak by sme mali ísť len touto cestou, tak nám bude trvať 20 až 25 rokov, aby sme uspokojili aspoň tie požiadavky, ktoré sú dnes po tých 14 tisíc. Preto sme aj včera diskutovali o týchto veciach a sme toho názoru, že tu treba vypracovať komplexnú bytovú politiku, komplexnú koncepciu, tak, aby sa predovšetkým zabránilo šmelinovaniu, úžerníctvu v bytovej oblasti, ale aby sa pripravili jasné právne normy, aby každý občan, aj ten, kto zarába málo, mal šancu vôbec sa dostať k bytu, a to chýba v programovom vyhlásení, ani to tam asi nemohlo byť. Myslím si, že o týchto otázkach sa bude rokovať hneď v prvých dňoch budúceho roku, aby sme takýto dokument dostali a spoločne pomohli problém posunúť ďalej. Sme toho názoru, že by mal konečne začať fungovať lepšie trojuholník štát, občan a obec v bytovej výstavbe.

    Pokiaľ ide o sociálnu oblasť ako celok, považujem tu za veľmi nebezpečné tri riziká. Prvé riziko je v reštrikciách. Chcel by som vyzvať vládu a všetky orgány, ktoré budú navrhovať sociálne reštrikcie, aby dôsledne zvažovali každú jednu reštrikciu, aby sa zamýšľali aj nad tým, že väčšina obyvateľov jednoducho nebude mať na nárast alebo krytie nárastu cien v potravinách, energii a dosiahneme opak. Nebudú platiť, nebude príjem, budú dlhy. Takže to je riziko, ktoré musíme spoločne posudzovať vo výboroch, vláda a spoločne uvoľňovať určité ohnivká tak, aby boli pre občana únosné.

    Chcel by som zdôrazniť, že v sociálnej oblasti bude treba nadviazať na transformáciu sociálnej sféry. Tento parlament alebo minulý parlament schválil koncepciu. Mnoho sa urobilo, ale transformácia sa v podstate zastavila. Teraz nadíde ten čas, keď to, čo je pripravené, mali by sme v sociálnej sfére, v transformácii, v zákonoch, normách dať do života. Bude treba urobiť inventúru, pretože už tri roky sú niektoré veci pripravené a nerealizovali sa z časového hľadiska, ale aj z ekonomického, a budeme sa musieť spoločne vo výboroch pozrieť, čo ďalej s transformáciou, čo opustíme a na čo budeme ďalej nadväzovať. Myslím si, že január bude najvyšší čas, aby sme takúto inventúru urobili v transformácii sociálnej sféry, najmä z časového hľadiska, nie z obsahového, a spolu so sociálnymi partnermi vláda by mala pripraviť ďalšie kroky.

    Chcel by som upozorniť, že ťažko sa robí transformácia sociálnej sféry v etape, keď nejde ekonomika. Aj tu musíme zvažovať, aby sme neurobili zlú transformáciu, či radšej časovo nepočkať, pokiaľ ekonomiku spružíme, a potom robiť transformáciu, pretože na dnešné ekonomické dimenzie by pre občana transformácia dopadla asi veľmi zle. Vítam úlohu v programovom vyhlásení v oblasti sociálneho poistenia, osobitne, že bude všeobecná diskusia, to je veľmi dôležité. Upozorňujem však, že bude treba niektoré veci preklenúť napríklad v oblasti doplnkového dôchodkového poistenia, ktoré nenabehlo, ako sme chceli, pretože ekonomické podmienky vo fabrikách to nedovoľovali, a bude treba zvážiť určité kroky, aby sa tento proces z roku 1999 dostal do popredia.

    Osobitne chcem v transformácii sociálnej sféry zdôrazniť, že sa nepohneme ďalej, pokiaľ nebudeme dôsledne počúvať odborárov, osobitne Konfederáciu odborových zväzov ako najvyššieho alebo najväčšieho reprezentanta, a pokiaľ sa nevrátime k tomu, že dáme viac práv zamestnancom, teda ich odborom. Zodpovedne vám poviem, že to bude lepšie aj pre vládu, aj pre zamestnávateľa, pokiaľ zamestnanec bude mať pocit, že sa vie brániť, že má zmysel v tej fabrike, že nie je len tým strojom, ktorý musí robiť.

    Druhým rizikom, ktoré nám tu hrozí, je cena práce. Myslím si, že nikomu netreba vysvetľovať, že v tejto oblasti sme v katastrofálnej situácii a nepomôže nám, ak budeme obchádzať cenu práce, ak sa nebudeme zaoberať minimálnou mzdou, ak sa nebudeme zaoberať ochranou mzdy, pretože sa u nás znovu rozmáha nevyplácanie miezd, už máme viacej podnikov. Tieto veci si musíme dať na stôl a očakávam, že od vlády dôjdu iniciatívne návrhy tak, aby sme cenu práce spolu s odbormi a zamestnávateľmi pohli dopredu. Myslím si, že predovšetkým treba jednoznačne opustiť cestu v mzdovej regulácii. Táto cesta nevedie k ničomu, ale postavením viac práv odborom na vyjednávanie a zamestnancovi. Pevne verím a skúsenosti za deväť rokov sú, že každá odborová organizácia a každý zamestnanec si dobre uvedomí, aké má požiadavky, pretože vlastne sám seba by zjedol za rok, za dva a príde o prácu. Mzdovou reguláciou sa vyvoláva iba napätie a rovnako ona nič neprinesie, i keď máme záver, že i tú poslednú mzdovú reguláciu zhodnotíme, zamyslíme sa nad tým, čo priniesla negatívne a pozitívne.

    V tejto súvislosti, pokiaľ hovorím o cene práce, chcem upozorniť na dereguláciu cien. Niektoré veci sú naznačené v programovom vyhlásení, ale chcem upozorniť, aby sme si všetci uvedomili, že len čo uvoľníme čo len jednu komoditu alebo položku, má to dosah na rast ceny tovarov. Takže tu sa zase musíme v konečnom dôsledku pozerať na občana, či znesie dereguláciu, aby sa nedopustila iba špekulácia zo strany podnikateľov, majiteľov a občan bude znášať dôsledky.

    No a tretie riziko, ktoré vidím v tejto oblasti, je vlastne zamestnanosť. Úloha je náročná, niekomu sa zdá málo 10 %, ale v tom, v čom začíname, že je takmer 14 % nezamestnanosť, a všetci vidíte, čo sa okolo nás deje, obávam sa, že o 3 - 4 mesiace môže nezamestnanosť vyskočiť na 30 %, ak pustíme zákon o konkurzoch. To všetko musíme mať na pamäti, a osobne budem rád, keď tých 10 % skutočne o štyri roky dosiahneme. Ak bude viac, všetka česť všetkým nám spoločne a osobitne vláde. Chcem odporučiť vláde, aby jednoznačne porozmýšľala, ako sťažiť prepúšťanie zamestnancov. Bežne vo svete sú zákony, ktoré jednoducho nedovoľujú prepúšťať len preto, že si majiteľ, zamestnávateľ zlepšuje svoju ekonomickú situáciu, pretože v konečnom dôsledku títo ľudia idú na ťarchu štátu. Takže treba premyslieť tento proces, aby sme nepoškodili zamestnávateľa, aby sme ho nezruinovali, ale aby svojvoľne nenarábal so zamestnancami, tak ako je to často dnes.

    Predovšetkým poviem príklad z tohto týždňa. Počuli ste, ako sa správajú zamestnávatelia voči odborárom pri vyjednávaní kolektívnych zmlúv. Vyhlasujú, že oni nie sú sociálny ústav. A štát je sociálny ústav? Takže poďme spoločne porozmýšľať v tej trojke sociálnych partnerov, aby každý mal zodpovednosť na svojom mieste a aby každému záležalo v tomto aspoň prechodnom období, aby sa zamestnanosť ekonomicky udržala.

    Pokiaľ ide o koncepciu štátnej rodinnej politiky, vysoko oceňujem návrhy, ktoré sú v programovom vyhlásení. Zdôrazňujem, že koncepcia štátnej rodinnej politiky bola prijatá v roku 1996, treba ju aktualizovať, mnohé veci sú dobré v tejto koncepcii, ale mnohé veci treba prispôsobiť na nové podmienky. Je to úloha dôležitá, alarmujúca, pretože vlani bol prvý rok, a to všetci dobre viete, keď nám viacej ľudí zomrelo, ako sa narodilo. A myslím si, že dobrou koncepciou štátnej rodinnej politiky to môžeme zvrátiť. V tom sú rodinné prídavky, materská dovolenka a ďalšie veci, ktoré sa spomínajú v programovom vyhlásení.

    Na záver, aj napriek týmto pripomienkam, výhradám, odporúčaniam, klub Strany občianskeho porozumenia chápe programové vyhlásenie vlády ako možnosť, ktorá sa tu naskytuje, ktorá je limitovaná tým, na čo máme a budeme hlasovať za prijatie tohto vyhlásenia a za vyslovenie dôvery vláde.

    Chcel by som však vyzvať vládu, ešte raz na záver, aby skutočne veľmi dôsledne, precízne pristupovala, s citlivosťou a s hlbokou analýzou si vždy uvedomovala, čo všetko v sociálnej oblasti v reštrikciách môže občana postihnúť a osobitne, aby strážila to najzákladnejšie, pretože dnes takmer 80 % príjmov priemerných rodín ide na potraviny. Tam už nemáme kde šetriť, takže, aby sme dôsledne spoločne zvažovali osobitne reštrikcie v tejto oblasti.

    Vás poslancov ako nový poslanec chcem vyzvať, aby sme sa skutočne začali pozerať dopredu, aby sme sa snažili po tomto vládnom programovom vyhlásení, ktoré počítam, že schválime, začať robiť inak. Nepomôže nám sústavne pohľad dozadu, ani jednej, ani druhej strane, ani nám novým poslancom. Poďme sa pozerať dopredu a poďme spoločne získať dôveru občanov k tomuto parlamentu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážení členovia vlády,

    teraz vás srdečne pozývam na otvorenie výstavy venovanej Jánovi Papánkovi, významnému politikovi a diplomatovi, ktorý pôsobil v Organizácii Spojených národov. Zároveň zvolávam na 13.45 hodinu poslanecké grémium v trakte predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vyhlasujem prestávku, o 14.00 hodine budeme pokračovať, o 13.45 hodine je poslanecké grémium.

    Ešte raz vás pozývam na otvorenie výstavy.

  • Po prestávke.

  • Prosím panie poslankyne a pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní.

    Pán Tkáč, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči, zapojte pána Tkáča.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    vážení občania Slovenskej republiky,

    využívam svoje právo na predloženie procedurálneho návrhu a odporúčam, aby bez rozpravy Národná rada okamžite začala hlasovať o mojom návrhu uznesenia, ktoré znie:

    "Národná rada schvaľuje časové vymedzenie začiatku rokovania plenárnej schôdze v čase určenom predsedajúcim pred vyhlásením obedňajšej prestávky."

    Ďakujem pekne.

    Odporúčam, pán predseda, podľa rokovacieho poriadku, aby ste bez rozpravy vyhlásili hlasovanie o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím, páni poslanci, aby sme sa upokojili, budeme pokračovať v rokovaní.

    Ako ďalší sa do diskusie prihlásil za poslanecký klub SMK Gyula Bárdos.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasy v sále.

  • Po skončení vystúpenia pána poslanca Bárdosa.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    vážení členovia vlády,

    ctení hostia,

    prerokovanie, posúdenie a schválenie programového vyhlásenia vlády, ktoré je podľa Ústavy Slovenskej republiky spojené s uchádzaním sa o vyslovenie dôvery vláde, je veľmi závažným aktom v Národnej rade Slovenskej republiky. Z toho vyplýva, že prerokúvanie predloženého materiálu si vyžaduje zodpovedný prístup všetkých poslancov zákonodarného zboru, teda tak koaličných, ako aj opozičných. Programové vyhlásenie totiž udáva smer, metódu, priority a, samozrejme, rámec vládnutia na ďalšie obdobie po nedávnych parlamentných voľbách, teda obsahuje návrhy, riešenia ekonomických, sociálnych a spoločenských otázok, ktoré trápia občanov Slovenskej republiky.

  • Ruch v sále.

  • Prosil by som pánov poslancov, aby si sadli na svoje miesto, upokojili sa, vystupuje pán poslanec Bárdos.

    Nech sa páči.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem.

    Voliči - občania v septembrových voľbách vyjadrili svoj jednoznačný cieľ a zámer uskutočniť zmeny, a to také zmeny, ktoré zabezpečia stabilné fungovanie právneho demokratického štátu, prelomenie bariér v medzinárodnej izolácii a zabezpečenie dôstojných životných podmienok pre všetkých občanov Slovenskej republiky bez rozdielu pohlavia, rasy, vierovyznania, národnosti či straníckej príslušnosti.

    Vážené dámy, vážení páni, koaličná vláda si stanovila náročné základné ciele, veď chce vrátiť do života spoločnosti spravodlivosť a zodpovednosť, chce zastaviť hospodársky úpadok, chce budovať konkurencieschopnosť trhovej ekonomiky, chce zabezpečiť ochranu života a majetku občanov a má za cieľ vybudovať občiansku spoločnosť. Áno, občiansku spoločnosť, v ktorej všetci občania majú rovný prístup k právam, kde sa rešpektujú ľudské práva a slobody. Vláda chce dosiahnuť členstvo Slovenskej republiky v OECD, znovuzaradenie Slovenska do pôvodnej prvej skupiny štátov uchádzajúcich sa o členstvo v Európskej únii a chce získať plné členstvo v NATO. Vláda nebude mať ľahkú úlohu, veď vývoj na Slovensku je vo veľmi zložitom období. Veľký deficit štátneho rozpočtu, zahraničné zadlženie, pasívne saldo v zahraničnoobchodnej bilancii, privatizačná rabovačka predošlej vlády, obrovské ekonomické a sociálne problémy, neutešená situácia v zdravotníctve a tak často spomínaná korupcia...

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, prihláste sa, nech sa páči.

  • Pán poslanec, nech sa páči, pokračujte.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    ... všetky tieto veci vytvárajú veľmi zlé východiskové postavenie pre súčasnú vládu. Musí byť občanom Slovenskej republiky známe, že situácia po Mečiarovej vláde na Slovensku je oveľa horšia, ako to predpokladal aj ten najväčší pesimista, veď niet rezortu, v ktorom by neboli obrovské problémy, ba v niektorých odvetviach je stav priam havarijný. Súhlasím s názorom, že občania by mali vedieť, za akých podmienok preberá nová vláda politickú moc a zodpovednosť v Slovenskej republike. Preto treba hovoriť o kontinuite s predošlým obdobím, lebo sa nedá urobiť hrubá čiara za minulosťou. Veď dnešný stav je výsledkom úzko straníckej, podľa môjho názoru, sebeckej politiky predošlých štyroch rokov vládnej trojky HZDS, SNS, ZRS.

    Po krátkej, ale podľa môjho názoru, potrebnej rekapitulácii udalostí sa vrátim priamo k meritu veci, a to k predloženému programovému vyhláseniu vlády Mikuláša Dzurindu. Nehovoril by som pravdu, keby som povedal, že programové vyhlásenie vlády obsahuje všetko to, čo by tam podľa môjho názoru nevyhnutne malo byť, ale si uvedomujem fakt, že predložený materiál je výsledkom kompromisu.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    ctení hostia,

    každý program, a to sa týka aj programového vyhlásenia vlády, má a bude mať takú hodnotu, koľko sa z nej podarí uskutočniť, a to nám ukáže čas.

    Ďakujem za pozornosť tým, ktorí počúvali moje vystúpenie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Baco, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

  • Nevypol som si mikrofón. Prihlásil som sa, lebo chcem diskutovať a mám pripomienku aj k pánu poslancovi Bárdosovi. Teraz k pánu Mesiarikovi.

    Vážený pán poslanec Mesiarik,

    poznám vás ako korektného človeka a myslím si, že sa nemusíte znižovať na to, aby ste uvádzali také nepravdivé parametre. Dobre viete, že výdavky obyvateľov na potraviny nie sú 80 %. Skôr sa domnievam, že ste sa pomýlili a bolo by dobré, aby ste to napravili. Zo štatistických údajov vieme, že je to okolo 32 %. Ale hlavne, na čo by som chcel poukázať, pán poslanec Mesiarik, je to, že vaša strana na predvolebných billboardoch používala dogmatické heslo Základné potraviny za základné ceny a, bohužiaľ, v programovom vyhlásení vašej vlády sa neobjavuje ani jedno jediné slovo na túto tému. Klamali ste občanov, balamutili ste im hlavy a teraz ste nič z tejto idey do programového vyhlásenia nedali.

    Skôr by som pri tejto príležitosti bol rád, pán poslanec Mesiarik, ako Strana občianskeho porozumenia chápe základné ceny základných potravín. Neprekáža vám, že ste nepresadili ideu, s ktorou ste sa prezentovali ako jednou zo základných ideí v predvolebnom boji? Koľko ste získali hlasov za túto demagógiu? Inak to nemôžem nazvať, nehnevajte sa, pretože keby to bola faktická hodnota vášho sľubu, tak by ste určite boli našli formuláciu do programového vyhlásenia.

    Skončil som a teraz by som chcel diskutovať...

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Tkáč.

  • Vážený pán predseda, mal by som dve pripomienky v rámci faktickej poznámky.

    Po prvé, dal som procedurálny návrh, aby sa hlasovalo o texte, ktorý som pred chvíľou prečítal.

    Po druhé, bol by som veľmi rád, keby Národná rada začala rokovať po prerušení vtedy, keď vy poviete, že začne rokovať. Ale možno teraz niekoho urážam, no nikdy sme nezačali rokovať vtedy, keď ste vy alebo vaši kolegovia ako predsedajúci vyhlásili čas na začatie schôdze. Začali sme rokovať o 14.21 hodine a pred obedom ste povedali, že sa bude rokovať o 14.00 hodine. Ešte sme nezačali nikdy včas, v čase, keď sa určil termín.

    Po tretie, chcel by som sa spýtať, kde sú členovia vlády, keď sa dnes rokuje o programovom vyhlásení. Všimnite si, koľko ich je dnes a akým spôsobom je táto vláda vlastne zdecimovaná, pretože predkladá programové vyhlásenie, a kde sú jednotliví členovia vlády, to je mi absolútne záhadou.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Začali sme trochu neskôr, pretože sa zišlo poslanecké grémium, ktoré rokovalo o aktuálnych otázkach zvládnutia procedúry, myslím, z hľadiska časového, pretože je veľa prihlásených, čiže prerokúvali sa tieto veci.

    Pokiaľ ide o váš návrh, nemá nijaký zmysel, opodstatnenie. O ňom jednoducho nedám hlasovať. Prosil by som aj pánov poslancov, aby včas zaujali miesto v snemovni, aby som nemusel čakať, aby som mohol včas začať rokovanie Národnej rady.

    Faktická poznámka - pán Zlocha.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    chcel by som protestovať proti výrazu privatizačné rabovačky Mečiarovej vlády, ktorý použil pán poslanec Bárdos. Ja som sa na žiadnom rabovaní nezúčastnil. Privatizácia sa robila počas viacerých vlád. Veľa škôd sa urobilo v kupónovej privatizácii, veľa v malej privatizácii. V každom okrese sme mali nejakých Karpatských Nemcov alebo niečo také, ktorí nám zanechali desiatky miliónov korún a možno miliardy korún pohľadávok v štátnych bankách.

    Pani ministerka Schmögnerová sa vyhráža alebo hovorí, že uverejní zoznamy privatizérov, tých, ktorí doteraz privatizovali. Musím sa priznať, sám som na nich zvedavý, ale už teraz som presvedčený, že tam bude veľmi veľa ľudí, ktorí majú blízko k terajšej vláde, a teda by som chcel vedieť, či aj oni boli rabovači. Poznám holdingy, ktoré vyrabovali podniky, poprepúšťali ľudí, ale azda najväčším rabovačom - neviem, ako by som ho ešte nazval -, bol predchádzajúci prezident česko-slovenskej federácie, ktorý zo dňa na deň zrušil zbrojný priemysel a tieto podniky, ani jeden z týchto podnikov sa dodnes nespamätal.

    Teda, vážený pán poslanec, neobviňujte, pretože na juhu Slovenska určite privatizovali iní ľudia než tí, ktorí sú členmi HZDS alebo blízki bývalej vládnej koalícii.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Baco - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne.

    Pánu poslancovi predrečníkovi, pánu Bárdosovi chcem povedať, že klame, keď tvrdí, že sme nechali republiku v horšom stave, ako sme ju prevzali.

    Od roku 1990 do roku 1993 ste znehodnotili, vážený pán poslanec Bárdos, aj vaše strany bývalej Maďarskej koalície, ako dôsledok vašej agrárnej politiky, hmotný a investičný majetok zo 117 mld. v poľnohospodárstve na 54 mld., teda o 63 mld., pri súčasnom zdevastovaní zásob z 32 mld. na 17 mld. Cítite sa aspoň dnes zodpovední za túto hroznú deštrukciu? Zároveň ste zredukovali priamu a nepriamu podporu poľnohospodárstva a celého trhu potravín na jednu tretinu. Keby ste neboli všetko opisovali z Prahy, keby ste boli viac dbali na rady odborníkov, keby ste boli menej arogantní, mohlo mať v poľnohopodárstve Slovenskej republiky a v nadväzujúcich odvetviach prácu viac než 100 tisíc ľudí. Takto ste v ziskovom poľnohospodárstve, ktoré nám závidel svet, dosiahli v roku 1993 katastrofálny stav, keď suma ročnej straty dosiahla 13,5 mld. a 94 podnikateľov bolo v strate, len 6 % v zisku. Mečiarove vlády do roku 1997 znížili túto stratu na trištvrtemiliardy a podobne 10-násobne, teda na 60 % zvýšili počet ziskových podnikateľov.

    Podobne ste približne o dve tretiny znížili podporu lesného a vodného hospodárstva. Veď len na výstavbu Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros, keď sme preberali vládu v roku 1992, nebola zabezpečená ani jedna koruna, a to ani v štátnom rozpočte, ani z iných zdrojov. Pritom predstavovaný objem bol viac než 6 mld. Sk. Prosím vás pekne, v akom stave ste nám to odovzdali, keď ste nám odovzdávali, porovnajte to s dnešným stavom. Je to úplný sen.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Tkáč.

  • Vážený pán predseda,

    prosil by som, aby ste podľa zákona o rokovacom poriadku dali hlasovať bez rozpravy a bez vašich komentárov o tomto texte návrhu uznesenia, ktoré si dovolím predložiť: "Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje časové vymedzenie začiatku rokovania plenárnej schôdze v čase určenom predsedajúcim pred vyhlásením prestávky." Koniec citátu. Žiadam, aby ste to bez komentára a bez rozpravy podľa zákona o rokovacom poriadku dali odhlasovať teraz okamžite v Národnej rade.

  • Ešte raz opakujem, pán poslanec, oneskorili sme rokovanie kvôli tomu, že zasadalo poslanecké grémium, ktoré rokovalo o ďalšom postupe prerokovania programového vyhlásenia vlády. Som pripravený dať hlasovať o každom procedurálnom návrhu, ktorý má zmysel. Tento procedurálny návrh nemá žiadny zmysel z hľadiska riadenia a postupu na tejto schôdzi. Preto o takomto návrhu nedám hlasovať.

    Ako ďalší sa do rozpravy k programovému vyhláseniu vlády prihlásil pán poslanec Šimko.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený môj priateľ a politický partner Mikuláš Dzurinda,

    dnes predseda vlády Slovenskej republiky,

    ctená vláda,

    milé poslankyne,

    vážení poslanci,

    dámy a páni,

    drahí spoluobčania,

    začnem príbehom. Je o neveľkej pospolitosti ľudí, o pospolitosti, kde sa mnohí už po generácie poznali. Búrky života vo svete sa prehnali i cez toto spoločenstvo ľudí, avšak ono ich spravidla prispôsobilo svojim miestnym pomerom a dalo im prijateľnú ľudskú tvár. Sváry, klebety, závisť, rovnako ako vzájomná solidarita a schopnosť si pomáhať, patrili od nepamäti k takmer rodinnému charakteru pospolitosti tohto príbehu. Až raz sa čosi stalo. Zjavil sa muž, ktorý toto spoločenstvo ľudí akoby zelektrizoval. Nebol to cudzinec, vyšiel z tejto pospolitosti, len niekoľko rokov, kým sa stal dospelým, veľmi o ňom nevedeli. Zrazu ako hviezda zažiaril. Bol majstrom slova a vo chvíli, keď sa objavil, mnohí mu bezvýhradne uverili. Hovoril jazykom, čo v nich odrazu rozozvučal struny, o existencii ktorých dovtedy ani netušili.

    Jemné pradivo medziľudských, takmer rodinných vzťahov, ktoré pretrvávalo po generácie napriek búrkam prichádzajúcim občas z veľkého sveta, sa príchodom nového hrdinu zrazu začalo rúcať. Objavili sa javy, o ktorých v tomto spoločenstve ľudí dovtedy nikto nikdy ani neslýchal. Ľudia zrazu začali byť iní. Bežné nedokonalosti slušných ľudí zrazu nahradili tesáky šelmy. Muž, ktorý priniesol do pospolitosti nášho príbehu zlého ducha, sľuboval lepšiu spoločnosť. Majstrovsky dokázal osloviť temné zákutia duší mnohých, dovtedy slušných a poriadnych ľudí. Kombináciou fanatizmu, vidiny ľahšieho života a strachu ich doviedol k činom, aké by inak neurobili. Ba dokonca i k vraždám svojich vlastných ľudí. Tam kdesi sa však toto dielo skazy začalo už rúcať. Pospolitosť nášho príbehu sa rozdelila. Už to nebolo len okúzlenie novým hrdinom. Mnohí pochopili, že mu nejde o verejné dobro, ale o moc. Odrazu sa objavila i otázka zodpovednosti za zločiny. Hrdina nášho príbehu zhromaždil vtedy svojich verných, zostalo ich ešte dosť. Mnohí už pochybovali, ale neodvážili sa to nahlas povedať. I povedal im, že odchádza. Má svoje poslanie inde, ale je to iba nakrátko, čoskoro sa znovu vráti. Nikdy sa už nevrátil. Tých, čo mu uverili, zanechal v spúšti, ktorú spôsobil.

    Vážení priatelia, tento príbeh nebol o našej krajine pod Tatrami. Napísal ho Dostojevskij. Je to príbeh o ľudskej duši. Preto nám vždy a všade môže byť taký povedomý. Je to príbeh o tom, že v tom krásnom Božom diele, akým je ľudská duša, sú i komnaty, v ktorých sa dokážu usídliť besy. Príbeh o tom, ako ľahko sa dajú prebudiť k životu. Vtedy odrazu ľudia, ktorí boli slušní a žili vždy poriadne, začnú robiť veci, o ktorých by azda ani sami neverili, že sú toho schopní. A tu sa už dostávame i do reality našej vlasti.

    Voľby ukázali, že Slovensko sa prebúdza akoby zo zlého sna. Samo je zarazené, kde sa vzali tie zlé skutky a slová, ktoré sa tu za posledné roky vykonali a vypovedali. Veď naši predkovia tu po stáročia žili ako jedna veľká a neraz ťažko skúšaná rodina. Ako sa mohla z ničoho nič objaviť taká nenávisť a rozdelenie v takom mierumilovnom národe, akým je náš? Okolnosti uplynulých rokov nechali vytrysknúť činom, aké náš národ doteraz nepoznal. Ktosi otvoril komnaty duše, v ktorých sídlili besy. Nechcem byť osobný, nechcem pátrať po tom, kto a prečo, veď často jeden niečo urobí a ktosi oveľa horší mu to našepkal. My sme tu však dostali od voličov našej vlasti mandát, ktorý od nás požaduje zavrieť tieto komnaty zla. Ale nielen to. To, čo Slovensko potrebuje, je nový začiatok, program národnej obnovy, je to program, s ktorým dnes predstupuje vláda.

    Vládny program predstavuje súhrn opatrení, ktoré chce najvyšší orgán výkonnej moci vo svojom funkčnom období vykonať. Je to ambiciózny plán, ako zastaviť postupujúci rozklad spoločnosti a štátu. Je dobrý a o chvíľu sa mu budem venovať trochu podrobnejšie. Predtým však treba povedať niekoľko slov o jeho základoch. Ani ten najlepší program vlády sám nemôže stačiť na to, aby sa uzavreli komnaty zla v ľudskej duši. Ľudstvo tieto základy pozná už tisícročia a hľadá systémové riešenia. Žiadne z nich nie je absolútne. Je to preto, lebo sa ničím nedá nahradiť konkrétne ľudské rozhodovanie v konkrétnych životných situáciách.

    Predsa však jestvujú niektoré schémy na usporiadanie vzťahov v spoločnosti tak, aby sa nebezpečenstvo uvoľnenia síl zla sídliacich v zakázaných komnatách ľudských duší dostalo pod kontrolu. Sú to veľké idey o kontrole a rozdelení verejnej moci a o neodňateľných právach človeka. Hovorím to preto, lebo úspech diela národnej obnovy musí začať práve tu. Tu na bratislavskom hradnom brale sídlia zástupcovia Slovenska, ktorým občania na 4 roky odovzdali moc. My dáme, alebo nedáme dôveru vláde konať podľa programu, ktorý predložila. My budeme niesť spoluzodpovednosť za tento program a budeme mať nielen právo, ale i povinnosť dohliadať na to, ako ho vláda bude plniť. A predovšetkým my budeme dávať slovenskej spoločnosti pravidlá. Preto treba začať práve tu. Bude treba vytvoriť nový étos, taký, ktorý urobí z parlamentu skutočný orgán zastupujúci občanov Slovenska. Už nikdy sa nesmie stať legislatívnou slúžkou, ktorá iba posväcuje zákony, čo napísal a schválil predtým niekto iný. Treba obrátiť i vzťah k vláde a postaviť ho z hlavy na nohy. Nie my máme s posvätnou úctou hľadieť na majestát ministrov, pretože majú moc a mešce. Presne naopak, vláda má toľko moci a taký mešec, aký jej dá parlament. Ona je zodpovedná nám, a nie naopak.

    Viem, že teraz hovorím triviálne veci, o ktorých sa dnes azda už učia i študenti stredných škôl na občianskej náuke, a predsa to treba, pretože to tak v skutočnosti nebolo a ani dnes tu ešte nie sú plne utvorené systémové podmienky na to, aby sa tak stalo. Program národnej obnovy, program vlády predložený Národnej rade treba preto začať plniť práve tu. Práve tu je potrebné najskôr ozdraviť akýsi ústavný operačný systém. Úspech zámerov vládneho programu závisí od toho, ako bude fungovať tento operačný systém. Predovšetkým je nevyhnutné dobudovať náš verejný život tak, aby o veciach, o ktorých rozhodovanie zverila ústava do rúk štátnym orgánom, rozhodovali skutočne ústavné orgány a nikto iný. Ak sa tu neurobia niektoré systémové zmeny, márne si bude akákoľvek vláda klásť za cieľ boj s klientelizmom a korupciou.

    Centrálnou otázkou v tejto súvislosti je postavenie politických strán, otázka slobodného mandátu poslanca, straníckej disciplíny a politickej zodpovednosti. Občania i v navonok demokratickom usporiadaní celkom právom zažívajú pocit odcudzenia od skutočného politického rozhodovania, hoci na papieri sú pôvodcami všetkej moci v štáte. Často práve preto, lebo tieto vzťahy sú pre nich nečitateľné. Oprávnene majú pocit, že i keď svojím hlasom vo voľbách investovali svoju dôveru tej-ktorej politickej strane, tej-ktorej osobnosti, skutočné rozhodovanie sa im rýchlo vzďaľuje, nerozumejú mu, cítia, a často právom, že je to kabinetné rozhodovanie v straníckych grémiách, ktoré potom transparentné a viditeľné ústavné orgány iba realizujú, a, žiaľ, býva to často tak. K čomu to vedie? Rozhodovanie grémií politických strán je rozhodovaním bez jasnej zodpovednosti. Kto pozná tieto často veľmi zložité rozhodovacie procesy, vie, o čom hovorím.

    Zásadné rozhodnutia majúce vplyv na život celej spoločnosti sa často utriasajú tak, že napokon by sme sa iba veľmi ťažko mohli dopátrať k tomu, kto je za ne naozaj zodpovedný. Samozrejme, určitý zodpovednostný mechanizmus jestvuje i vo vnútri politických strán. Ich vedúci činitelia a orgány podliehajú voľbám svojich členov, resp. aktivistov. Vnútorná logika života každej politickej strany však vždy vedie k tomu, že i na takomto vnútrostraníckom zodpovednostnom mechanizme sa spravidla aktívne zúčastňujú iba tí členovia strán, ktorí predstavujú ich aktívnu zložku, a sú to zákonite tí istí, ktorí majú i svoje veľmi konkrétne záujmy. Toto sa nedá výrazne zmeniť.

    Je iba logické, že väčšia časť občanov nebude zrejme aktívne pracovať v politických stranách, pretože ťažisko svojej životnej aktivity vidia inde. Napriek tomu sú to ľudia, ktorí chcú uplatňovať svoje postavenie pôvodcu všetkej moci v štáte. Nie preto, lebo by sami túžili po moci, ale chcú verejný život ovplyvňovať tak, aby mohli pokojne žiť a uskutočňovať svoje túžby a ciele. A to sa dá jedine prostredníctvom jasne ustanoveného mechanizmu politickej zodpovednosti.

    Politické strany nie sú a ani nemôžu byť nositeľom takéhoto mechanizmu. Takýto mechanizmus je možné utvoriť jedine na úrovni ústavných orgánov. A tu sa dostávame k jadru problému. Politické strany organizujú politický život a zásadným spôsobom ovplyvňujú rozhodovanie ústavných orgánov. Už prvý demokratický režim na našom území - bývalé Československo po roku 1918 - zaviedol vzťah politických strán a ústavných orgánov, aký pretrval prakticky až dodnes, so straníckou disciplínou a dominanciou výkonnej moci. Je to vzťah, ktorý napríklad veľmi uľahčil realizáciu mocenského prevratu vo februári 1948, ale i vzťah, ktorého negatívne stránky vidíme pri rozhodovaní každej hlasovacej mašinérie, s ktorou už máme aj vlastné skúsenosti z uplynulých rokov, hoci ich azda každý hodnotí rôzne. Je to každý prípad, keď vláda navrhne zákon parlamentu a spoľahne sa, že jeho povinnosťou je ho schváliť, pretože tu platí stranícka disciplína namiesto toho, aby navrhovateľ prišiel a usiloval sa presvedčiť poslancov o tom, že zákon je dobrý a prospešný.

    Na to, aby sa systémovo otvorila cesta ku skutočnej ústavnej zodpovednosti každého ústavného činiteľa za svoje rozhodovanie, sú potrebné zmeny súčasného vzťahu medzi politickými stranami a ústavnými orgánmi, predovšetkým parlamentom. Tieto vzťahy sú okrem ústavy vymedzené predovšetkým zákonom o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach a zákonom o voľbách do Slovenskej národnej rady. Tieto normy nie sú iba zložitou legislatívnotechnickou úlohou pre príslušné oddelenie ministerstva vnútra. V nich sa ukrýva samotné jadro fungovania ústavného mechanizmu politickej zodpovednosti. Preto by pri príprave týchto zákonov mala hrať Národná rada oveľa aktívnejšiu úlohu, ba dokonca, myslím si, že tieto by mali zásadne pripravovať poslanci, pochopiteľne, za pomoci odborníkov, ako poslanecké návrhy.

    Ústredným bodom fungovania ústavnej zodpovednosti je rozhodovanie o postavení a zaradení uchádzačov do politickej súťaže, povedané po slovensky, navrhovanie kandidátov za poslancov. Dnes si to politické strany robia, ako chcú. Môžu demokraticky, môžu i priveľmi kabinetne. Vôľa voliča sa k tomuto rozhodovaniu nemá ako dostať. Vďaka tomuto zdanlivo detailu sú politické strany v našom ústavnom systému nesmierne mocné. Ak poslanec hlasuje podľa svojho svedomia, ale proti vôli svojej strany, ba dokonca, ak to občania budú pociťovať ako správne, vystavuje sa reálnemu riziku, že ho strana už do ústavnej funkcie jednoducho nenavrhne, tak radšej poslúcha. Stranícka disciplína stojí v tomto usporiadaní nad svedomím.

    Jestvujú dva odskúšané a fungujúce mechanizmy, ako možno utvoriť skutočne fungujúci mechanizmus ústavnej zodpovednosti. Jedným z nich je väčšinový volebný systém a druhým je zákonom stanovená povinnosť navrhovať kandidátov na volené funkcie v štáte na základe vnútrostraníckej voľby mimo riadnych orgánov strany, napríklad tzv. primárne voľby kandidátov.

    O väčšinovom volebnom systéme sa v minulých rokoch u nás hovorilo politicky veľmi účelovo, predovšetkým sa tu hľadalo vytvorenie takých volebných pravidiel, ktoré by vtedy dominujúcemu HZDS zaistili výraznejšie postavenie v parlamente, než mu prináležalo podľa jestvujúceho systému pomerného zastúpenia. Menej sa však hovorilo o tom, že poslanec, ktorý je zvolený zo svojho volebného obvodu vo väčšinovom systéme, má voči svojim voličom oveľa osobnejší vzťah. Ak sa ukáže ako dobrý, bude pravdepodobne schopný sa uchádzať o ich hlasy i ako nezávislý kandidát. Znamená to, že jeho strana sa bude musieť k nemu správať inak. Nebude si môcť dovoliť zadávať mu príkazy, ako má hlasovať, ale bude ho musieť presviedčať.

    Veľká časť demokratických štátov dnes volí svoje parlamenty buď na základe väčšinového volebného systému, alebo na základe kombinácie oboch systémov. Tam, kde sa volí systémom pomerného zastúpenia, teda straníckymi kandidátkami, tak ako ich poznáme u nás, sú rozhodujúce dve veci: ako sa uchádzač o kandidatúru vôbec dostane na kandidačnú listinu a aké bude mať na nej poradie. Dnes o tom politické strany môžu rozhodnúť, ako sa im to len zapáči. Azda nemusím ani zdôrazňovať, čo to znamená. Preto sa v demokratických štátoch, v ktorých sa volí týmto systémom, spravidla v zákone upravujú niektoré zásady, ako si majú tieto otázky vo svojich stanovách strany upraviť. Ide o to, aby sa nerozhodovalo v kabinetoch, ale aby sa tieto politicky najcitlivejšie veci dostali do rozhodovacích právomocí čo najširšieho okruhu členov strany a podľa možnosti práve tých, ktorí nemajú vlastné politické ambície.

    Jednou z takýchto možností je už spomenutý systém primárnych vnútrostraníckych volieb. Na to, aby sa naplnili základné ciele predloženého programu vlády, považujem diskusiu o týchto základných otázkach za fundamentálnu vec. Ak totiž zachováme systém paralelného politického rozhodovania mimo štruktúry ústavných orgánov na takej úrovni, ako sme ho zdedili, zakázaná komnata ľudskej duše, o ktorej som hovoril v úvode, zostane pootvorená. Pre Národnú radu z toho vyplýva nesmierne významná úloha. Na naplnenie programu národnej obnovy vlády je nevyhnutné, aby parlament chytil do rúk základné nástroje komunikácie ľudí so svojou reprezentáciou.

    Osobitnou otázkou sú základné pravidlá pre verejný život, ktoré obsahuje ústava. Občania dali stranám, ktoré utvorili koaličnú vládu, mandáty na uskutočňovanie zmien v ústave. S týmto mandátom by sme mali nakladať veľmi zodpovedne, avšak to neznamená, že bojazlivo. O niekoľko dní budeme rokovať v prvom čítaní o ústavnom zákone, ktorým zavedieme priamu voľbu prezidenta. Bude to prvý zásadný systémový krok smerujúci k väčšej účasti občanov na ústavnom živote svojej krajiny. Krok správnym smerom. Potrebné sú však i ďalšie. Aj tu by si parlament nemal nechať odňať primárnu zodpovednosť za zmeny v základných pravidlách pre život našej krajiny.

    Oceníme iste každú pomoc zo strany vlády, ale základné práce na návrhoch smerujúcich k zmenám ústavy by sa mali uskutočňovať tam, kde sídlia priami zástupcovia občanov. Osobitne už aj preto, lebo napriek tomu, že dnešná koalícia disponuje ústavnou väčšinou, malo by byť našou ambíciou, aby sme pre ústavné zmeny hľadali čo najširší spoločenský súhlas a usilovali sa ich pripravovať a uskutočňovať bez ohľadu na politické tričká, teda aj s opozíciou.

    Chcem povedať celkom jasne, nechceme meniť ústavný systém. Parlamentná republika je vhodnou formou štátnej organizácie našej spoločnosti. Ústavné zmeny by mali smerovať k presnejšiemu vymedzeniu jestvujúcich ústavných inštitútov, k prehĺbeniu kontroly celého ústavného režimu občanom, k posilneniu ochrany ústavnosti a k jasnejšiemu definovaniu a azda i rozšíreniu foriem priameho rozhodovania občanov. Osobne si myslím, že k priamo volenej Národnej rade a k priamo volenému prezidentovi by v budúcnosti malo zmysel uvažovať aj o treťom priamo volenom ústavnom orgáne, t. j. o druhej komore parlamentu, ktorá by plnila funkciu ochrancu stability ústavného režimu a reprezentanta regionálnych záujmov.

    Na plnenie vládneho programu majú otázky postavenia parlamentu voči voličom, ako i voči vláde zásadný význam. Preto sa nimi zaoberám pomerne podrobne. Ide mi však o vec, o ktorej rokujeme, teda o programové vyhlásenie vlády. Už som sa zmienil o tom, že jeho úspešné naplnenie predpokladá dovŕšenie ústavného vzťahu zodpovednosti vlády voči Národnej rade a jej zodpovednosti voči voličom. Tento vzťah má okrem poézie ústavných vzťahov i svoju každodennú prózu. Táto sa dotýka postavenia poslancov, poslaneckých klubov, vzťahov vo vnútri cteného poslaneckého zboru, predovšetkým vzťahov medzi koalíciou a opozíciou. O týchto vzťahoch sa hovorí i v závere programu vlády, ale je nám iste všetkým jasné, že ak sa tu má niečo zmeniť, nemôže sa to začať inde ako na tejto pôde.

    Aby zástupcovia občanov mohli plniť svoju funkciu tak, ako to ustanovuje základný zákon, potrebujú na to aspoň základné podmienky. Neviem, či jestvuje vo svete demokratický parlament, v ktorom poslanci prijímajú návštevy na chodbách. V lete bol schválený zákon, ktorý umožní členom Národnej rady zriadiť si kanceláriu a zamestnať asistenta. Je to krok správnym smerom, krok ku skvalitneniu parlamentnej práce. Nevýhodou je, že účinnosť tohto ustanovenia sa posunula až na ďalší rok. Ak má parlament fungovať kvalitne, považujem za potrebné, aby sa tieto podmienky na činnosť poslancov zabezpečili čo najskôr. Rovnako si myslím, že predsedovia poslaneckých klubov tých politických strán, ktoré úspešne kandidovali do Národnej rady, by mali mať obdobné zabezpečenie, ako majú podpredsedovia parlamentu. Predsedovia poslaneckých frakcií majú vo väčšine demokratických štátov postavenie oveľa dôstojnejšie, ako je u nás. Je to preto, lebo si uvedomujú význam parlamentu v parlamentnej forme vlády.

    V závere programového vyhlásenia je pozvanie na spoluprácu. Toto pozvanie je adresované celej spoločnosti, avšak osobitne sa v tejto súvislosti spomína opozícia. A som presvedčený, že správne. Dnešná spoločnosť je kvôli politike rozorvaná. Nie je to iba dôsledok plurality politických názorov, tá je nepochybne žiaduca a treba ju chrániť. Problém je v tom, že odlišný politický názor sa často stále chápe ako úchylka a jeho nositeľ je automaticky nepriateľom. Nemá šancu, aby presadil žiaden svoj ani oprávnený záujem. A znova sme v klientelizme až po uši. Toto sa musí skončiť.

    A tu si myslím, že treba začať práve a predovšetkým v parlamente. Úctu voči názoru, s ktorým nesúhlasíme, sa musíme učiť budovať práve na mieste, kde sa schádzajú zástupcovia všetkých občanov v mnohosti ich názorov a záujmov. Ťažko môžeme očakávať prekonanie rozorvanosti v národe, ak sa nedokážeme kultúrne a civilizovane zhovárať pred kamerami, ale i bez nich tu. Viem, že je to veľké pokušenie. Presadzujú sa nielen názory, ale i záujmy. Novinári i vlastní spolustraníci radi vidia, ak sa ich predstaviteľ blyskne vtipnejším či ostrejším výpadom na protivníka. Žiaľ, toto je cesta do pekla. Nebudú lepšie vzťahy nielen medzi nami, ale aj vo vnútri nášho národa, ak sa nenaučíme ctiť si názor a rešpektovať záujem druhého i v prípade, keď máme zásadné výhrady. A nechcem iba kázať a už vôbec nechcem hľadať, kto začal a kto to robí častejšie a viac.

    Dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, vyskúšať upratať si najskôr pred vlastnou bránou. Chcem tu urobiť verejný sľub, že sa z tohto miesta, teda z miesta chráneného absolútnou imunitou, zdržím aspoň počas tohto volebného obdobia akéhokoľvek útoku či znevažovania konkrétnej osoby. Nebudem to robiť ani vtedy, keby som sa sám stal predmetom útoku niekoho iného. To neznamená, že sa nebudem biť za svoj názor, ale budem hľadať vecné argumenty, a nie znevažovanie nositeľa iného názoru.

    Splnenie základných cieľov programového vyhlásenia je možné iba tak, že ústavné vzťahy medzi občanmi a jeho reprezentáciou budú skutočne vychádzať z toho, že pôvodcom všetkej moci v štáte sú občania, a nie naopak, že ich práva im nedal milostivo štát, ale majú ich od narodenia, pretože sú ľuďmi a štát je povinný ich rešpektovať, chrániť a vytvárať podmienky na ich realizáciu. Preto bolo potrebné pomerne podrobne hovoriť o tom, čo je pre naplnenie programu vlády, podľa môjho názoru, základom. Ak sa i v tom, o čom som hovoril, neuskutočnia zásadné zmeny, ťažko bude možné naplniť smelé a ambiciózne zámery Programu národnej obrody Slovenska našej vlády.

    V kapitole Hospodárska politika považujem za najdôležitejšie to, že sa od koncepcie koncentrácie a centralizácie kapitálu v rukách pomerne obmedzenej skupiny ľudí, pre ktorých platia osobitné pravidlá, výhody a výnimky, odstupuje a navrhuje sa zrovnoprávnenie všetkých subjektov ekonomického života, väčšia disciplína pri plnení povinností medzi sebou i voči štátu, či iným verejnoprávnym subjektom a hlavne systémové odhodlanie vytvárať podmienky na dekoncentráciu a decentralizáciu kapitálu, aby sa viac ľudí stalo vlastníkmi, aby viac ľudí využívalo svoj um, invenciu, fyzické i psychické dary na to, aby pracovali na celkovom raste nášho národného bohatstva.

    V kapitole Sociálna politika by som sa rád dotkol dvoch oblastí - rodinnej politiky a vzdelávania. Väčšina ľudí v našej vlasti žije v rodinách. Tieto rodiny boli v búrkach uplynulých desaťročí akýmsi hradom, ktorý nepokorili ani totalitné systémy či bieda a útlak. Nechcem to idealizovať, ale som presvedčený, že túto ľudskú inštitúciu treba chrániť, vytvárať pre jej život a slobodné rozhodovanie optimálne podmienky. Považujem takýto prístup vlády za základ budovania zdravého štátu.

    Bude potrebné znižovať verejné výdavky. Štát by mal v budúcnosti prenechať veľa z toho, čo dnes veľmi paternalisticky obhospodaruje, rozličným samosprávnym územným a občianskym korporáciám. Na jednom však i v týchto ťažkých časoch šetriť nesmie - na investíciách do budúcej generácie. Dotýkam sa tých ustanovení programu vlády o financovaní školstva. Považujem za správne, že financovanie školstva sa navrhuje upraviť zákonom. Tu bude treba veľmi vážne hovoriť o tom, že peniaze, ktoré štát investuje do vzdelávania, by nemali slepo smerovať ku školám, ale ku žiakom a študentom. Základným prvkom takéhoto zákona by malo byť, že štátne peniaze nasledujú dieťa, nech navštevuje akúkoľvek školu, štátnu či cirkevnú, alebo súkromnú.

    Posledná kapitola programového vyhlásenia vlády sa v oblasti zahraničnej politiky usiluje nadviazať na smerovanie, ktoré Slovenská republika dostala do kolísky už vo chvíli svojho zrodu ako samostatného štátu. Medzičasom sme však zaostali. Stratili sme dôveru demokratických štátov, zhoršili sa naše vzťahy so susedmi. Vláda prichádza so záväzkom nápravy týchto negatívnych procesov. Nazdávam sa, že je to v našom národnom záujme, a preto napriek pochopiteľným rôznostiam v názoroch tohto cteného zákonodarného zboru v iných častiach programu oblasť zahraničnej politiky by mohla získať i širšiu podporu, než je podpora koaličných strán.

    Vážené dámy, vážení páni, nikto, ani veľké národy a štáty si nemôžu dovoliť ísť proti duchu čias, proti znakom čias, v ktorých žijeme, proti dynamizmu vecí, ktoré toto obdobie napĺňajú. Samozrejme, nie je dobré ani všetko bezmyšlienkovite prijímať. V tom súhlasím s tými kolegami, ktorí sa obávajú, že tento dynamizmus nových čias môže pohltiť a vyprázdniť hodnoty, ktoré sú nám drahé. Pravda, ak navrhujú zostať v akejsi rezervácii ducha, je to tragická a neuskutočniteľná ilúzia. Nejde to. Nás čaká ťažšia cesta. Oveľa ťažšia, než si dnes dokážeme predstaviť. Čaká nás nové dejstvo drámy života, v ktorej môžeme obstáť, ale i prehrať. Potrebujeme preto fungujúce a naozaj demokratické inštitúcie a štruktúry. Ale nemyslíme si, že je to všetko. Žiadna štruktúra nie je ešte absolútnou zárukou pri rozhodovaní konkrétnych ľudí a v konkrétnych situáciách. Pevných bodov bude stále menej. Čo sa bude ale isto počítať, bude odvaha myslieť, riskovať a odvaha konať a niesť za to pred ľuďmi i pred Bohom osobnú zodpovednosť.

    O postkomunistických krajinách sa rozpráva smutný vtip. Vraj naším problémom je, že Marx kedysi napísal knihy o tom, ako sa dostať od kapitalizmu ku komunizmu. Zabudol však už napísať, ako sa od komunizmu dostaneme späť do normálnej spoločnosti.

    Podobne príbeh z úvodu môjho dnešného vystúpenia Dostojevskij zakončil vo chvíli, keď strojca všetkého nešťastia ušiel a za sebou zanechal rozvrátené mestečko a bezradných, zlomených ľudí. Ale východisko jestvuje. Zdroj nádeje pre program národnej obnovy tu naozaj je. Stačí, ak sa presunieme do slnečného talianskeho mestečka Assisi a pripomenieme si zdroje obrovskej sily a nádeje, na ktorých je postavená euroamerická civilizácia. A tak ako to pri svojom nástupe urobila v roku 1979 "Železná lady", aj naša slovenská vláda si do vienka svojho programu môže zobrať slová azda najsympatickejšieho muža, v ktorom kresťanský svet vidí svätca - Františka: "Kiež tam, kde je nezhoda, prinesieme harmóniu, kiež tam, kde je omyl, prinesieme pravdu, nech tam, kde je pochybnosť, prinesieme vieru a tiež tam, kde je zúfalstvo, prinesieme nádej."

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka - pán poslanec Húska.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcem glosovať vystúpenie pána poslanca Šimka už z tých dôvodov, že s niektorými závermi nemôžem súhlasiť.

    Predovšetkým nejdem teraz kritizovať výber Dostojevského glosy. Ak povieme, že voľby ukázali, že sa na Slovensku zrejme prebúdza obyvateľstvo zo zlého sna, tak chcem povedať, že Slovensko je slobodný štát, nie zlý sen. Slovensko je rýchlo pulzujúca, fungujúca krajina, ktorá dokázala udržať v rovnováhe - a to je najdôležitejšie pre nás -, v rovnováhe dynamiky maximum rastu hrubého domáceho produktu, to znamená 6 %, 6 až 7 % je hladina, ktorá zodpovedá nie tzv. prehriatej ekonomike, a udržali sme okolo 6 % aj infláciu. Bodaj by sa terajšej vláde len trocha podarilo priblížiť k týmto parametrom, priatelia. To je prvá záležitosť.

    Druhá záležitosť. Hovorí sa tu o tom, že azda moc strán je príliš veľká. Priatelia, najsilnejšie u nás sú médiá, nie strany. Médiá vytunelúvajú parlamentnú demokraciu. Takto to definoval český filozof Bělohradský, o ktorom som už u nás hovoril, a povedal, že výsledkom nie je v takejto demokracii právny štát.

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predseda,

    vážená vláda,

    milé dámy,

    vážení páni,

    chcem pretlmočiť pána Šimka, ktorý rád hovorí v sofistických vetách a mne sa to páči, tiež mám rád podobenstvá, ktoré sú v evanjeliách, a rád si ich čítam. Ale občania tomu nie celkom rozumejú, preto chodia radi do kostola.

    V prvej časti parafrázuje alebo citoval pána Dostojevského. Myslím si, je to môj obľúbený autor, a myslím si, že to bolo dokonca z poviedky Veľký inkvizítor, ale tam sa Dostojevskij inšpiroval Evanjeliom sv. Jána, a to je revolučné evanjelium. Samozrejme, pán Šimko len zabudol povedať, že tu nejde o revolučnú zmenu, ale o kontrarevolučnú. V politike totiž platí, že zatiaľ čo my tu budeme filozofovať v sofistických kategóriách, pán Budaj a ostatní budú robiť poriadky a odvolávať ľudí z funkcií a celkom v súlade s Machiavellim užívať moc. Takže verejne sa ospravedlňujem pánu Šimkovi za to, že som kedysi povedal, že je treťoradý baptistický kazateľ, a zároveň aj pánu budúcemu veľvyslancovi v Budapešti Štefanovi Markušovi, aby som tiež urobil jeden prísľub, ktorý urobil aj pán Šimko, a zároveň mu pripomenul, keďže naozaj je politik - a to ma inšpiroval pán Čarnogurský, ktorý sa počas celého vystúpenia usmieval. To mu chcem pripomenúť, prečo nesedí v laviciach pre ministrov v novej vláde, lebo táto nová vláda so svojím programovým vyhlásením vlády sa oveľa ďalej vzdialila občanom tohto štátu ako Mečiarova vláda. Pretože nad...

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyňa Slavkovská, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec Šimko,

    všimla som si, že ste nazvali tento program programom národnej obnovy. Po prvýkrát som počula tento výraz od pána premiéra Dzurindu, keď nazval túto vládu vládou národnej obnovy. Viem, že pán premiér je inžinier a zrejme neštudoval štylistiku, ale neverila som vlastným ušiam. Obnoviť totiž možno napríklad zaniknutú inštitúciu alebo predmet, ktorý sa prestal v školách vyučovať, a potom sa znovu obnovil. Obnoviť teda možno to, čo zaniklo. Dúfam, že ste tým nemysleli, že zanikol slovenský národ, pretože slovenský národ tu existoval, existuje a bude existovať.

    Moja druhá poznámka. Veľmi sa mi páčilo, keď pán poslanec povedal, že ak pán poslanec hlasuje proti svojmu svedomiu, ale tak, ako chce jeho strana, čiže počúva stranícku disciplínu, tak vlastne stavia tú stranícku disciplínu nad svoje svedomie, a tak by to nemalo byť. Úprimne sa mi to páčilo. Ale chcela by som sa teraz opýtať pána poslanca, či dokáže aj on povzniesť svoje svedomie nad stranícku disciplínu pri hlasovaní o tomto programe.

    Pozorne som si prečítala tento program, pretože sa ma hlavne dotýka školstvo a vzdelávanie, ale ani v školstve, ani v celom programe sa nehovorí o tom, že by táto vláda chcela pokračovať alebo upevňovať kresťanské hodnoty. Myslím si, pán poslanec, že práve vás by sa toto malo dotknúť. Nehovorí sa tam napríklad ani to, že cirkevné školy - a to stále presadzujete - sa budú rovnako financovať ako štátne školy. Dúfam, že teraz ukážete, že vaše svedomie je dôležitejšie ako stranícka disciplína.

  • Pán poslanec Húska - faktická poznámka.

  • Ďakujem.

    Chcem len doplniť glosovanie, ktoré som mal k pánu poslancovi Šimkovi. Po prvé chcem povedať, že komora ako druhá komora parlamentu je vlastne sporný vývojový zjav nielen u nás. Veľké spory sú v samotnej Veľkej Británii, kde vlastne má pôvod a rád by som upozornil, že v Čechách je taká skepsa, pokiaľ ide o fungovanie senátu, že nedokázali zmobilizovať na voľby ani tretinu voličov na rozhodnutie o obsadení miest.

    A napokon chcem povedať jednu malú poznámku k problematike toho, aby nebolo stále viac mocnejších. Toto treba zobrať do ohľadu hlavne v súvislosti so svetovým vývojom. Svetové mocenské elity, ktoré sú v pozadí, sú stále a stále silnejšie. Ak sa do nich integrujeme, tak si treba uvedomiť, kde kráčame. Pretože napríklad pribúdanie multimiliardárov v rozvinutom svete má úplne exponencionálny rast.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Chcela by som sa pristaviť pri myšlienke pána poslanca Šimka, keď povedal, že Slovensko sa prebúdza zo zlého sna. Myslí to v súvislosti svojich úvah, ktoré povedal a vyhlásil vo Federálnom zhromaždení pred schvaľovaním zákona o rozdelení federácie, proti ktorému bol a prirovnal prijatie tohto zákona k nájazdom barbarov, ktorí zničili Rím? Máme rozumieť, že prebudenie sa zo zlého sna na Slovensku je zmena jeho štátnosti? Dúfam, že nie. Ale výrok, ktorý som uviedla, skutočne pán poslanec Šimko vo Federálnom zhromaždení mal, odznel aj v tlači a myslím si, ani jedného Slováka, skutočného Slováka, nemôže ten výrok nechať chladným, a preto mňa nenechal chladnou ani jeho výrok, že Slovensko sa prebúdza zo zlého sna. Vybudovaná štátnosť nemôže byť zlým snom.

  • Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Kvôli histórii, zápisu a môjmu priateľovi Šimkovi musím dokončiť to, čo som začal. Samozrejme, pán kolega Šimko, zatiaľ čo my tu budeme viesť sofistiku, naši kolegovia poslanci teraz vo funkciách členov vlády ako pani Schmögnerová a pán Mikloš budú vytvárať nové elity, budú rozdeľovať zvyšok toho, čo ešte ostalo (smiech v sále), teda privatizovať, a vy budete ďalej zavádzať občanov tým, aká morálka sa má v parlamente 20. storočia kázať, a budete ich naďalej utvrdzovať v tom, že oni sú pri moci. Ale to nie je pravda. Pani Schmögnerová bude vyrábať novú elitu s pánom Miklošom, bude ratifikovať spoločnosť na bohatých a chudobných a tí, ktorí vás volili, budú takisto ako tí, čo volili nás, pasívne sa pozerať na to, čo sa v tomto parlamente deje. Lebo tu sa presadzujú jednoducho politické záujmy, a nie sofistika o podobenstvách z evanjelia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Halmeš.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Šimko sa pokúsil vzlietnuť nad ten marazmus, v ktorom sa slovenská spoločnosť, a dokonca aj tento parlament nachádza. Vyslovujem mu za to svoj obdiv. Pre mňa to bol najhlbší prejav, ktorý za môjho krátkeho pôsobenia v tomto parlamente odznel, ktorý mal hlbokú myšlienku, ba dokonca by som tam našiel aj reflexiu mnohých obáv, ktoré vyslovili naši kolegovia z HZDS, to sú obavy pri globalizácii a o tom, ako sa musíme s vecami vyrovnať.

    Ale k citátom, ktoré zazneli, poviem ešte jeden: "Ten, kto vysoko lieta, sa zdá stále menším tým, ktorí nevedia lietať."

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Prihlásil sa pán minister Černák.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predseda vlády,

    vážená vláda,

    kolegyne a kolegovia,

    bývalý pán minister sa opýtal, kde je vláda Slovenskej republiky. V tom momente, keď sa na to opýtal, tak som spočítal - sedelo tu jedenásť členov slovenskej vlády. Medzitým pribudli ďalší, sme tu všetci.

    Hovorí to pán minister, keď za štyri roky v tomto parlamente sa ministri bývalej vlády zjavili len vtedy, keď predkladali materiály a na základe nového rokovacieho poriadku prišli vo štvrtok, keď bola hodina otázok. Takže tá otázka nie je namieste. Nová slovenská vláda má záujem o dobré vzťahy s parlamentom, budeme chodiť, budeme predkladať materiály, budeme diskutovať.

    Aj dnes stojíme vo vecnej dileme či reagovať na tieto prekáračky, alebo nie, pretože čas sa naťahuje, je sedemdesiat prihlásených do rozpravy. Zatiaľ, myslím si, že hovorili asi šiesti, takže o programovom vyhlásení vlády môžeme diskutovať, povedzme, do Vianoc. Preto sme sa zaviazali, že budeme vystupovať len racionálne, vecne a odpovedať na konkrétne výhrady ku konkrétnym pasážam.

    Veľmi pozorne som počúval pána poslanca Šimka a ako pamätník, ktorý čosi prežil tu, na tejto pôde, jeho slová sa mi veľmi páčili. Páčil sa mi aj jeho verejný prísľub, keby sa pripájali ďalší a ja ako člen vlády sa pripájam k jeho vyhláseniu, že sa nebudú vybíjať v osobných útokoch, myslím si, že by to mohlo vecne pomôcť nášmu rokovaniu.

    A preto mi dovoľte veľmi stručne zareagovať na pána poslanca Húsku, ktorý dvakrát vo svojom vystúpení použil slová: Bodaj by ste sa priblížili k takým ekonomickým výsledkom.

    Vážené kolegyne, vážení poslanci, poslankyne, o niečom môžeme hovoriť nahlas, niečo si len myslíme, o niektorých firmách sa radšej nevyjadrujeme, aby sme nepoškodili ich dobré obchodné meno. Ale keď pán poslanec Húska a pán poslanec Kozlík s obľubou hovoria o dobrých výsledkoch, o tom, akú nízku infláciu zanechali, dovoľte mi niekoľko príkladov za akú cenu.

    Ak nezvýšime od 1. januára cenu elektrickej energie, Slovenské elektrárne skončia so stratou okolo 6 mld. Sk. To je daň, to je sociálna politika robená cez Slovenské elektrárne. Ak železnice nenájdu spôsob, ako riešiť niekoľkomiliardový, dokonca niekoľko desiatok miliardový dlh, tak sú na kolenách. Už teraz prelievajú naftu z jednej mašiny do druhej, aby vôbec mohli obsluhovať aspoň základné výkony. Perla slovenskej ekonomiky, Slovenský plynárenský priemysel si musí zobrať pôžičku, aby mohol odviesť miliardu do štátneho rozpočtu do konca novembra. A ak chcete vidieť, ako vyzerá faktúra na 300 miliónov korún, príďte sa pozrieť na finančnú políciu, kde som dával podnet, keď na Slovan, spol. s. r. o., na základe zmluvy to a to číslo sa fakturuje 300 miliónov, podpis Ducký, pečiatka, okamžite uhradiť. Uhradené 26. októbra tohto roku, 300 miliónov korún ešte 47 dva dni predtým a 22 tri dni predtým.

    Ak chcete vedieť, čo bude robiť pani Schmögnerová, opýtajte sa jej.

    Solivary Prešov, štátna záruka, banky sa hlásia a budú realizovať miliardu, pretože sa tam rozhádzali prostriedky, ktoré mali ísť do projektu, a je tam vládna záruka. Za Vodohospodársku výstavbu už štátny rozpočet zaplatil okolo pol miliardy, máme tam list od pána Bindera. Ďalšia miliarda, realizácia za vodné dielo Gabčíkovo na štátny rozpočet.

    Takže všetko v živote čosi stojí. O tom, že diaľnice, ktoré sa poklepkávali a že sa zaplatila len polovica a že okolo 5 miliárd teraz bude musieť zháňať pán Palacka, aby to mohol všetko zaplatiť, by mal asi on hovoriť.

    Ale sme pripravení v spolupráci s vami tieto horúce gaštany ťahať z ohňa, riešiť tieto problémy. Preto tá výzva, o ktorej hovoril pán poslanec Šimko, je namieste. To, čo nás rozdeľovalo, to, čo v tomto parlamente navádzalo radikalizáciu, je už za nami, ale, prosím, berte čísla na stole, tak ako sú. A to vám hovorím, že slovenské banky poldruha roka nedávali úvery podnikateľským subjektom. To o niečom svedčí.

    Takže je pred nami veľký kus práce, ale dúfam, že v spolupráci s kolegami z koalície, ale aj z opozície, to spoločne zvládneme. Som za vecný dialóg, ale čísla na stôl.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Faktická poznámka - pán poslanec Kozlík.

  • V prvom rade by som chcel, vážený parlament, povedať, že to vystúpenie nebolo až také pragmatické, pán minister, ako ste ho stavali. Tiež si vieme spočítať členov vlády a momentálne ich tu nie je ani polovica a ide o programové vyhlásenie vlády, čo je zásadný dokument pre ktorúkoľvek vládu a, samozrejme, aj pre účasť ktorejkoľvek vlády.

    Celá tá diskusia vystúpenia pána Húsku, vychádzajúc z určitého nešťastného nástupu novej vlády a niektorých katastrofálnych definícií, katastrofických vízií absolútnej nihilizácie výsledkov predošlej vlády, má svoju logiku, vážený pán minister. A, samozrejme, pokiaľ bude v tomto tóne navodzovaná situácia v štáte. Pritom nikdy nehovoríme, že je ideálna, vždy sú problémy, ktoré treba riešiť, a určite sme nestihli doriešiť z pozície vlády všetky problémy. Aj my sme zdedili hromadu vládnych záruk, ktorých plnenie je premietané každoročne v štátnom rozpočte. Môžete sa porozprávať so svojimi kolegami vo vláde o probléme CALEX-u, ktorý je najväčším problémom v rámci vládnych záruk, o Gabčíkove, o Mochovciach - o ich národohospodárskom prínose vari nikto nebude pochybovať a máte na to dostatočné predpoklady v rámci politických dohôd, aby ste konkrétne problémy, tak ako ich aj v cenách a v ďalších oblastiach treba riešiť, riešili.

    Takže v tomto smere treba pokračovať v pragmatickej činnosti vlády. Ale opakujem, samotná téma toho, aké výsledky a aký je stav hospodárstva, bol navodený katastrofickými scenármi a víziami...

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Binder, máte slovo s faktickou poznámkou.

  • Vážený pán predseda,

    vážená vláda,

    dámy a páni,

    už po druhýkrát počujem v tejto sále od rečníckeho pultu slová Binder a Vodohospodárska výstavba. Kto bude platiť za Vodohospodársku výstavbu pôžičku, ktorú si na základe štátnej garancie Vodohospodárska výstavba zobrala. Bohužiaľ, nepočul som ani som nečítal v návrhu vládneho programu, čo to Gabčíkovo a čo ostatné investície, ktoré Vodohospodárska výstavba z tej pôžičky urobila, znamenajú.

    Mám síce málo času, ale ešte sa raz prihlásim, aby som to dokončil. Uvedomuje si pani Schmögnerová i pán minister, že je tu Vodné dielo Žilina, ktoré je postavené bez koruny zo štátneho rozpočtu, že vytvorilo podmienky cez ľavostranný obchvat v Žiline, že odstránilo trinásť nebezpečných skládok, ktoré spôsobili predošlé režimy? Uvedomujú si títo páni, že záruku na Žilinu dala vláda pána Moravčíka, kde bola pani Schmögnerová podpredsedníčkou vlády, ktorá schválila túto garanciu? Teraz sa to niekomu vyčíta? Uvedomuje si niekto, prosím, že Slovenské elektrárne Vodohospodárskej výstavbe dlhujú 5 mld. korún a týchto 5 mld. korún dlhujú z toho dôvodu, že vláda pána Moravčíka, kde pani podpredsedníčka bola zodpovedná za ekonómiu, urobila to, že sa privatizovali tieto elektrárne, a tým vznikol rozpor medzi prítokom peňazí a medzi tým, čo sme mali. Uvedomuje si to, prosím, niekto?

  • Ozval sa zvuk časomiery a potlesk.

  • Pán poslanec Zlocha - faktická poznámka.

  • Chcel by som reagovať na vyjadrenie pána ministra Černáka. On totiž obhajoval, že je vás tu až toľko. Som presvedčený o tom, že naša vláda v roku 1995, keď sa prerokúval vládny program, tu bola v lepšom zastúpení.

    Ale v mnohých materiáloch ste tvrdili, koniec koncov je to aj vo vládnom programe, že budete iní. Zrejme ste mysleli, že budete lepší, že tu budete chodiť azda na 100 % alebo možno aspoň na 90 %. Verím, že budete iní, ale budete určite oveľa horší ako my, pretože ešte nie ste ani mesiac vo vláde a už vás je tu málo. Koľko vás tu bude o dva mesiace, si viem dobre predstaviť.

  • Pán poslanec Binder - faktická poznámka.

  • Ak mi dovolíte, budem pokračovať. Uvedomuje si, prosím, vláda, čo vodné dielo Gabčíkovo už prinieslo pre Slovensko i pre Maďarsko? Povodeň v roku 1997 - ak by Vodohospodárska výstavba nebola investovala 1 miliardu do ochrannej hrádze medzi Palkovičovom a Medveďovom, bola by sa veľmi jednoznačne - a to pán minister musí potvrdiť, pretože má poradcov na ministerstve pôdohospodárstva - spôsobila povodeň. Podľa odborníkov povodeň by bola priniesla škodu národnému hospodárstvu 200 miliárd korún. Uvedomuje si pani ministerka, z čoho by sa to zaplatilo? Ktorá vláda by to zaplatila?

    Vodné dielo Žilina je hotové. Vodné dielo vyrába špičkovú elektrickú energiu.

  • Pokračujte, pán poslanec, ale nešla časomiera, preto som upozornil technikov.

  • Vodné dielo Žilina vyrába špičkovú elektrickú energiu, ktorá už vyrobila dodnes viac ako 150 miliónov kWh, špičkovú energiu. A práve táto elektrická energia, ktorá sa vyrába takýmto spôsobom, umožňuje, aby nebola zvyšovaná cena elektrickej energie, aby nebola zvyšovaná cena elektrickej energie.

    Prosím, ešte sa vrátim ku Gabčíkovu. Vodné dielo Gabčíkovo podľa odborníkov prináša ročne tomuto štátu 10 miliárd korún ročne, 10 miliárd korún ročne, keď zrátame, je to cena za elektrickú energiu, je to stabilizácia, sú to ekologické prínosy, je to prínos pre poľnohospodárstvo, je to prínos pre plavbu, to, čo vláda musí zabezpečovať, medzinárodnú plavbu na vodnom diele, pretože to je jej povinnosť vyplývajúca z medzinárodných zmlúv.

    Viete, hovorí sa tu tak, ako keby vodné dielo si niekto zobral so sebou. To vodné dielo je tu, vodné dielo bude slúžiť nasledujúcim generáciám. A celková škoda alebo celkový náklad, ktorý vodné dielo má, je 34 miliárd korún. Skúsme to predať. Dnes má hodnotu minimálne 80 miliárd korún. To urobila Vodohospodárska výstavba, ten rohatý Binder. Je to tu. Ak by sme to neboli investovali, máme stratu 21,5 miliardy korún, ktorá bola prestavaná na technologickej časti i na časti vodohospodárskej a ktorá by bola v nenávratne.

    Čiže, posudzujme len rozdiel medzi 21,5 miliardy a 34 miliardami. A zvážme vodné dielo Žilina, vodné dielo Gabčíkovo a všetky prínosy.

    Ďakujem.

  • O faktickú poznámku požiadal pán minister Černák.

    Nech sa páči.

  • Prosím, len dve vecné pripomienky.

    Vodné dielo Žilina som v mojom príspevku nespomínal. Pán poslanec Binder hovorí, že sa postavilo bez koruny zo štátneho rozpočtu. Postavilo sa za peniaze Slovenských elektrární, ktoré, ak teraz nezvýšia cenu, tak nebudú mať na vlastný cash-flow, to znamená, zaplatia to občania v cene elektrickej energie.

    A druhá poznámka. Neviem, či som dobre rozumel, ale bola spomenutá privatizácia energetiky. Žiadne zariadenie energetiky nebolo privatizované.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová.

  • Áno, rada by som reagovala ešte na prvé vystúpenie pána ministra Černáka. Ak ho zdvorilo chcem nazvať, tak by som povedala, že mne pripadá ako človeku, ktorý sedel v dvoch vládach, ako insitné, pretože také pohľadávky, ako uvádzal, sme permanentne platili a ešte ďalšie a ďalšie, to je bežná rozpočtová povinnosť. Finančne sme boli dlhé roky ako na hrane žiletky, pretože, ak ste išli do vlády s predstavou, že slovenský rozpočet, slovenská kasa je bohatá, tak ste mali asi zlú predstavu. Po vzniku štátu to bolo viac ako katastrofálne. Viem, aké ťažké chvíle mali naši hospodárski ministri, ako sa koľkokrát v noci radili, ako prejsť úskalia, aby tento štát vydržal, a nikdy sme neuvažovali tak, ako začal pán minister Černák, že bude treba zvýšiť to, zvýšiť ono, elektrinu a tak ďalej, lebo inak to nejde. Takto riadiť štát, že sa od občanov vyberú peniaze, to vie každý, ale skúste zvládať ťažké finančné situácie bez reštrikcií, prípadne len takými minimálnymi, ako sme robili my. A bola by som veľmi rada, keby ste vládne vyhlásenie doplnili o časť, čo tieto vaše reštrikčné kroky budú znamenať pre našich občanov, aká bude ich únosnosť a ako to vôbec bude zasahovať do našej spoločnosti.

  • O slovo požiadala pani ministerka Schmögnerová.

  • Vážený pán predseda,

    vážená poslanecká snemovňa,

    len v krátkosti zareagujem na niektoré vystúpenia, ktoré sa veľmi konkrétne dotýkajú východiskovej situácie tejto vlády. To je prvá moja reakcia. A druhá reakcia, aj keď sa ospravedlňujem, že som si nevypočula vystúpenie pána poslanca Bindera, predsa by som chcela o týchto veciach trošku informovať. Nevypočula som si ho, pretože okrem iného sme zdedili aj katastrofálnu situáciu v zdravotníctve a musíme využívať každú chvíľu, aby sme hľadali riešenia, a zatiaľ ich nenachádzame.

    Takže, dovoľte mi, aby som vás informovala, ako vyzerá situácia, ktorú zdedila táto vláda. Pán poslanec Kozlík tvrdí, že však každá vláda dedí zlú situáciu, ako keby skutočne bolo celkom normálne, kde sa teraz nachádzame. A aby ma nemohol podozrievať, že budem porovnávať rok 1994, ktorý bol výsledkom krátkeho pôsobenia tzv. dočasnej vlády, zoberiem na porovnanie rok 1995 a rok 1998, ktorý ešte nie je uzatvorený, ale odhad každý schopný prediktor vie urobiť. Dotknem sa len toho, čo ste vy, vážená opozícia, voľakedy nazývali hospodárskym zázrakom. Ako vyzerá hospodársky zázrak v číslach za roky 1995 - 1998?

    Prvé číslo je hrubý domáci produkt. Kým v roku 1995 hrubý domáci produkt dosiahol 6,9 %, odhad na rok 1998, ktorý je už upravený o nezrovnalosti, ktoré boli spôsobené zlým alebo nesprávnym započítavaním v zahraničnom obchode, čím sa bude korigovať aj miera rastu hrubého domáceho produktu za minulý rok (odhaduje sa o 0,7 až skoro 0,9 %), je 4 %.

    Ak sa dotknem ďalšieho makroekonomického ukazovateľa, sú to spotrebné ceny (CPI), rok 1996 je 5,8, rok 1998 odhad 7,0. Rast priemyselnej produkcie v roku 1995 9,9 %, v roku 1998 predpoklad 5,4 %. Vychádzame z prvých troch štvrťrokov.

    Miera nezamestnanosti: v roku 1995 13,7 %, v roku 1998 14,0 %. Fiškálny deficit - rok 1995 prebytok 0,2 % z HDP, rok 1998 odhad do konca roka - máme už pred sebou len veľmi krátky čas, takže odhad je takmer presný - mínus 5,4 % z HDP. Zadlženosť vládneho sektora - rok 1995 26,1 %, rok 1998 29,4 %. Deficit bežného účtu platobnej bilancie - rok 1995 2,2. Deficit bežného účtu v roku 1998 odhad do konca roka mínus 10,3 %. Podotýkam, že NBS možno odhaduje až mínus 11,0 %. Hrubé devízové rezervy - rok 1995 3,3 mld. USD, rok 1998 2,9 mld. USD. Je veľmi dôležité devízové rezervy vždy vyjadrovať aj v mesačných dovozoch, kde hranica bezpečnosti sú tri mesiace dovozu. Ako to vyzeralo v roku 1995: 4,5 mesiace dovozu, rok 1998 2,7. To znamená, že sme sa dostali už pod hranicu, za ktorou sa už stáva mimoriadne rizikovým krytie dovozu. Celkový zahraničný dlh v USD - rok 1995 5,8 mld. USD, rok 1998 12,1 mld. USD. V percentách z hrubého domáceho produktu v roku 1995 to bolo 32,8 %, v roku 1998 58,5 %.

    Mohla by som pokračovať. Myslím si, že to zjednoduším a uvediem rating spoločnosti Standard & Poor´s. Ešte v roku 1997 bolo to BBB mínus, čiže to bol najnižší, ale investičný rating, rok 1998 pokles do špekulatívneho pásma. Analogicky Moody´s v roku 1997 hodnotil Slovenskú republiku známkou BAA 3, v roku 1998 BA 1. Za tri roky ste dokázali doviesť hospodárstvo z relatívne stabilnej situácie s pomerne dobrými makroekonomickými číslami do situácie, ktorú veľmi otvorene a jednoznačne môžeme naznačiť ako katastrofálnu situáciu. Kto po tomto, čo som uviedla, bude hovoriť ešte niečo iné, musím mu odporučiť, aby sa držal faktov.

    Dovoľte mi, aby som sa vrátila k tomu - je možné, že nebudem veľmi presne reagovať, ospravedlňujem sa, že som si nevypočula pána poslanca Bindera -, ale skúsme sa pozrieť, čo aj v tomto smere nás dnes čaká. Vrátim sa k uzneseniu vlády Slovenskej republiky zo 4. júla 1995 číslo 508, keď vláda po prvýkrát súhlasila s prevzatím štátnej záruky za bankový úver od JP Morgan vo výške 200 mil. USD. V roku 1996 uznesením z 10. septembra číslo 612 vláda súhlasila s prevzatím štátnej záruky za bankový fiduciárny úver realizovaný prostredníctvom JP Morgan a fiduciárnou bankou Banke Star Luxemberg vo výške 200 mil. USD.

    Pán poslanec a zároveň pán riaditeľ, vy dobre viete, keď ste zdôvodňovali žiadosť o garanciu vlády, čím ste ju zdôvodňovali. V najbližšom čase, keď budeme musieť niektoré opatrenia prijať, sa k číslam, ktoré sa uvádzali, vrátime. Mám tu na mysli návrh na trojnásobné zvyšovanie cien elektrickej energie.

    Vrátim sa k listu - dúfam, že ste už odpoveď naň dostali, ak nie, tak dúfam, že v najbližších hodinách odpoveď odo mňa dostanete -, v ktorom ste oznámili ministerstvu financií ohrozenie splácania úrokov z uvedených vládou garantovaných úverov z dôvodu platobnej neschopnosti podniku. Výška úrokov z obidvoch úverov predstavuje sumu približne 478 miliónov v závislosti od kurzu Národnej banky Slovenska. Úroky sú splatné 16. a 18. decembra 1998. Chcem len upozorniť, že v prípade neschopnosti uhradiť tieto úroky bude hroziť nielen Vodohospodárskej výstavbe, ale aj Slovenskej republike to isté čo v prípade VSŽ, čiže cross-default.

    Je to, samozrejme, len jedna z ukážok, ako sa pristupovalo k poskytovaniu garancií predchádzajúcou vládou Slovenskej republiky. Mohla by som pokračovať. Pôvodne sa predpokladal aj model financovania vodných diel Gabčíkova, Žilina a tak ďalej. Tento model vznikol ešte v roku 1993, keď bola uzatvorená zmluva o združení, ktoré sa volalo alebo volá Združenie Dunaj, v ktorom sú podniky: Slovenský energetický podnik, štátny podnik Bratislava, Vodné elektrárne Trenčín, Povodie Dunaj, Vodohospodárska výstavba. Toto združenie bolo vlastne vytvorené preto, aby sa zabezpečovalo financovanie týchto vodných diel. K dnešnému dňu si toto združenie neplní v žiadnom prípade svoje povinnosti. Zrejme je všetkým dobre známe, prečo ho neplní. A neplní ho v dôsledku zlej finančnej situácie v Slovenskom energetickom podniku a zrejme aj v ďalších, ktorá súvisí s cenou elektrickej energie.

    Idem o kúsok ďalej. Čo sa odohralo ďalej? Vodohospodárska výstavba požiadala o preklenovacie úvery a tieto preklenovacie úvery dokonca podnik prebral bez toho, aby informoval ministerstvo financií ako ručiteľa za bankové úvery. Túto situáciu ste využívali ako určitú formu nátlaku na riešenie formou prevzatia ďalších úverov so štátnymi zárukami a signalizovali ste aj potrebu takýchto úverov nad rámec prísľubu uznesenia vlády číslo 426 z roku 1995. Nebudem zdržiavať podrobnosťami.

    Chcem ale uviesť, že situácia, ktorá sa vytvorila takýmto nezodpovedným prístupom k financovaniu týchto vodných diel, je situáciou, ktorá ohrozuje záujmy tohto štátu nielen v tomto roku, ale aj v nasledujúcich rokoch. Nikto nespochybňuje dôležitosť budovania niektorých diel, ale rovnako ako v prípade výstavby diaľnic bolo predsa potrebné zabezpečiť aj taký spôsob financovania, ktorý umožní doslova prežitie tomuto štátu. Ak by sa uplatnil cross-default voči štátu, nechcem to ani domyslieť, čo by to pre všetkých z nás znamenalo. Uvedomujeme si, čo predstavuje VSŽ a čo by znamenalo, ak by k tomu vo VSŽ došlo. A teraz sa pokúste trošku si to zväčšiť na rozmer štátu a predstaviť si, čo by to znamenalo pre Slovenskú republiku ako štát.

    Chcem teda povedať, že celý tento projekt, ktorý nebol podporený reálnym spôsobom financovania, dostáva nás do mimoriadne zložitej a veľmi ťažko riešiteľnej situácie. A ak sa nazdávate, že jednoducho toto nezodpovedné riešenie zostane len na vláde a nebudú sa na tom podieľať aj podniky, ktoré sa podieľať mali, tak pravdepodobne takéto riešenie nenájdeme. Reakcia na vyjadrenie "či ste šli do vlády mysliac si, že to bude prechádzka rozkvitnutou záhradou". Vy ste pripravovali takúto zložitú cestu, ale nie tejto vláde, lež ľuďom, ktorí žijú v tomto štáte. A títo ľudia si musia konečne uvedomiť, kto tu vládol, akým spôsobom vládol a čo tu zanechal. Takže by som prosila, keby ste sa konečne trošku pozreli do zrkadla a takýmto spôsobom aj vystupovali. To je zatiaľ v tejto chvíli všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Faktická poznámka - pán poslanec Binder.

  • Ďakujem.

    Chcel by som azda trošičku poopraviť pani ministerku. Hovorila veľa čísel, veľa nepresných čísel. Hovorila o niečom, čo je trošičku iné, ako v skutočnosti je. Vodné dielo Gabčíkovo pripravilo financovanie solidárne, čiže z pôžičky, ktorá bola urobená, nie zo štátneho rozpočtu, bola postavená Žilina. A poslal som vám ešte ďalší doplňujúci list, kde som vám uviedol, akým spôsobom sa to všetko udialo. Príčinou všetkého, čo v Gabčíkove a v Žiline je, je nešťastné uznesenie vašej vlády, ktorá transformovala Slovenské elektrárne, prosím, nie do privátnej, ale do obchodnej spoločnosti. Radil som sa s medzinárodnými právnikmi, nezistil som rozdiel. Možno sa v tom nevyznajú. Áno, takýto je stav.

    Takže príčinou všetkého je to, že Slovenské elektrárne vyrábajú na svojom zariadení, ktoré majú - keď to poviem veľmi jednoducho -, na svojej karte a neodoberajú elektrickú energiu zo štátneho podniku. Čiže to je príčina všetkého.

    Samozrejme, pani ministerka, vysvetlím vám všetky veci. Som za diskusiu v týchto veciach, ale prosím, chcel by som len počas tých pár sekúnd ešte povedať, že vodné dielo je tu, má hodnotu minimálne 60 mld., ochraňuje slovenské územie a spôsobilo všetko, čo spôsobiť malo - ekologizáciu, ochranu i výrobu elektrickej energie. Vyrobilo 13,2 mld. kWh elektrickej energie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka - pán poslanec Kozlík.

  • Vážená Národná rada,

    rád by som pani ministerke Schmögnerovej pripomenul, že štyri roky líčila katastrofické vízie Slovenskej republiky - štyri roky, pani ministerka, nielen teraz pri príležitosti programového vyhlásenia vlády - a komplikovala nám doma i v zahraničí spolu s ďalšími kolegami z vtedajšej opozície situáciu, aj zabezpečovanie trebárs finančných tokov na Slovensko. My sme tiež preberali vládu s problémami, s 5-miliardovým dlhom, v zdravotníctve s 23-miliardovým štátnym schodkom, rozsypanou infraštruktúrou.

    Pán Binder už uviedol, že sa vynaložili desiatky miliárd korún na infraštruktúru trebárs vodných diel, ale zachránili sme stovky miliárd korún škôd pri veľkých vodách v rokoch 1997 a 1998 a dokonca aj v predchádzajúcich obdobiach, v roku 1993, pokiaľ ide o vodné dielo Gabčíkovo. Takže s číslami je možné manipulovať rôzne. Je možné obísť, že za vývojom zahraničnej zadlženosti nie sú prejedené peniaze, ale investície, ktoré vytvorili ekonomický potenciál, z ktorého bude profitovať aj táto vláda. V rámci zložiek ekonomického rastu je veľký podiel už súkromných investícií. Investícií, ktoré v budúcnosti už nebudú finančne zaťažovať, ale budú produkovať tvorbu zdrojov na splácanie, tvorbu zdrojov, ktorá bude vylepšovať aj zahraničnoobchodnú platobnú bilanciu. Takže bol by som rád, keby to bolo videné v kontexte nejakého vývoja, a nie jednorazovými demagogickými tvrdeniami.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

  • Vážená pani ministerka,

    veľmi dobre si pamätám jedno z vašich televíznych vystúpení v rámci predvolebnej kampane, kde sa argumentovalo, čo všetko vtedajšia opozícia, terajšia vládna koalícia, zabezpečí, na čo bude mať aké finančné mzdové prostriedky, ako zníži dane, koľko peňazí dá do zdravotníctva, školstva a do všetkého možného, ba i nemožného. Keď znela otázka, odkiaľ tieto finančné prostriedky sa zoberú, tak vaša odpoveď bola impozantná, veľmi presne si ju pamätám: "Keď my budeme vo vláde, tieto zdroje nájdeme." Toto bolo doslova vaše vyjadrenie a je to možné prehrať z televízneho vystúpenia.

    Tak teraz nehrajte, prosím vás, pozíciu uplakaných detí, ktoré sa zrazu dostali k piesočku a nevedia z neho spraviť koláčik. Ak neviete riadiť tento štát, tak ho neriaďte! Ale potom ste sa do toho nemali hrabať. Vysvetlenie je vcelku jednoduché. Kľúčoví ministri, ktorí sedíte vo vláde, vy ste nikdy v živote nič neriadili, možno nie ani svoju vlastnú obývačku v byte. Tak čo chcete teraz zostavovať štátny rozpočet a hľadať finančné prostriedky a zdroje v zahraničí? Vy ste jednoducho nedôveryhodní partneri. Nehovorím o všetkých. Hovorím o tých, ktorí to nikdy neriadili.

    Vidím, že pán minister Magvaši aj pán minister Černák sa uškŕňajú a viem prečo. Ale, pán minister Magvaši, prečo riadiš rezort, ktorý ti neprináleží, a prečo ti nebol zverený rezort, ktorému sa rozumieš? Aj to nie je náhoda. Takže teraz nelamentujte, že neviete získať prostriedky, ktoré evidentne neviete získať. Mečiarova vláda to vedela zabezpečiť, bola dôveryhodná a bola dôveryhodným partnerom pre finančné domy, ktoré komunikovali s touto vládou. Ak vy ste za dva roky ohováraním tohto štátu dosiahli zníženie ratingu a chodíte lamentovať v súčasnosti do zahraničia, žnete presne to, čo ste siali.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Benčat.

  • Vážený pán predseda,

    využívam možnosť vyjadriť sa k ratingu. Mám na mysli, že takisto ako v Českej republike aj na Slovensku prebiehali voľby. Máte dobré informácie, že takisto bol znížený rating Českej republiky, ako aj Slovenska. Je to rok neistoty. Druhá vec je, že ak sa bude pokračovať v týchto katastrofických vyjadreniach, tak môžeme očakávať ďalšie znižovanie ratingu Slovenska v zahraničí.

    Ďakujem.

  • Pani ministerka Schmögnerová.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážená poslanecká snemovňa,

    odpoviem len krátko, aby som nezdržovala.

    Pán poslanec Binder, predpokladám, že ani z mojich úst, ani z úst členov vlády, ani koaličných poslancov ste nikdy nepočuli, že by sme boli proti výstavbe Vodného diela Gabčíkovo, ani dokonca proti jeho dokončeniu. To, o čom sme hovorili, je o spôsobe, o nezodpovednom prístupe k jeho financovaniu.

    Druhá poznámka. Pán poslanec Hofbauer, vaše informácie sú asi také hodnoverné, ako keď ste dokonca v Slovenskej republike citovali môj údajný rozhovor, ktorý zaznel na pôde ambasády Švajčiarska, keď som podľa vás pripravovala memorandum USA vláde Slovenskej republiky, ktoré bolo doručené, myslím, ešte v roku 1994 či 1995. Rovnako hodnoverne zaznelo aj to, čo ste teraz uviedli.

    Dovoľte mi, aby som prečítala prvý odsek zo záverečného hodnotenia Medzinárodného menového fondu, ktoré, pokiaľ bude schválené Radou riaditeľov, bude aj zverejnené. Dovtedy ho zverejniť v celom rozsahu nechceme, na rozdiel od vás, vážení. Keby ste boli otvorene postupovali voči vašim voličom a boli by ste výsledky napríklad hodnotenia Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky, OECD zverejňovali, neboli by zrejme dnes mnohí veľmi nepriaznivo prekvapení. To, čo ste robili štyri roky, to bola iba propagácia úspechov. Výsledkom propagácie úspechov sú fabriky na Horehroní, ktoré sa zatvárajú, to je tá vysoká miera nezamestnanosti v niektorých okresoch, ktorá dokonca v Rimavskej Sobote prekročila 30 %, to je priemerná mzda - mohla by som povedať, že okolo 50 % ľudí -, ktorá je pod 6 000 Sk. Vážení poslanci, ktorí poberáte plat asi 39 tisíc spolu aj so všetkými požitkami, pozrite sa do očí týchto jednoduchých ľudí a povedzte im, ako majú z toho vyžiť.

    Citujem: "Nová vláda Slovenskej republiky zdedila obrovskú hospodársku nerovnováhu, ktorú treba naliehavo riešiť. Teraz po nedávnych voľbách je jedinečná príležitosť vykonať silné a veľmi potrebné makroekonomické a štruktúrne opravné opatrenia. Oddialenie riešenia týchto naliehavých hospodárskych ťažkostí by ohrozilo hospodársku stabilitu Slovenska a oddialilo by jeho vyhliadky na integráciu do západnej Európy." To je len prvý odsek. Prečo o tom hovorím? Hovorím o tom preto, lebo treba konečne ľuďom povedať pravdu do očí. Vy ste na to nemali odvahu, my to budeme musieť urobiť. Pretože, ak chceme, aby sme sa z tohto krízového stavu dostali, budeme musieť robiť opatrenia, ktoré nám určite v prvej fáze neprinesú potlesk. Ale podstatné je iné, že bez tohto by nebola možná náprava. A táto náprava, čo chceme garantovať, príde.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Chcel by som apelovať na poslancov, aby sa faktické poznámky využívali racionálne, lebo táto schôdza vyzerá tak, že sa neskončí do Vianoc, pretože máme 73 poslancov prihlásených písomne, potom asi budú ústne prihlášky. Skúsme to veľmi racionálne využívať.

    Nech sa páči, pani Tóthová, máte faktickú poznámku.

  • Aká bola skutočná situácia v ekonomike, ukázal moment, keď sa zariadil plávajúci kurz a po krátkom poklese koruna zase išla hore. Pani ministerka, keby to bolo tak, ako ste hovorili, tak koruna pôjde rapídne dole. Ale asi pri vašom lamentovaní sa tak v budúcnosti stane. A ja mám, žiaľ, jednu veľkú obavu, skutočne veľkú a veľmi ma trápi, či tieto vaše katastrofické scenáre nesmerujú k jednému, presvedčiť slovenský národ, že jediným riešením tejto situácie bude predaj strategických podnikov do zahraničia, čo vy v kútiku duše asi máte v pláne a potrebujete na to aj zdôvodnenie a potrebujete to zrealizovať. Takže, hlodá ma táto obava a myslím si, že aj viacerých občanov.

  • Pani poslankyňa Keltošová - faktická poznámka.

  • Dovoľte mi, aby som zareagovala, vážený pán predseda, na vystúpenie pani ministerky.

    Pani ministerka, viem, že vašim voličom a možno ďalším ľavicovým stranám a ich voličom sa dobre počúva, čo rozprávate o poklese reálnych miezd. Spomenuli ste v tejto súvislosti strojársky priemysel. Nechcem sa vracať do minulosti, ale v roku 1991 to bola vláda Čarnogurského, s ktorou ste potom vy v roku 1994 išli do spoločnej koalície, ktorá zapríčinila úpadok nielen v strojárstve, aj v poľnohospodárstve a v ďalších oblastiach. Ale to je už za nami. Chcem vás len upozorniť, že pokiaľ ide o vývoj reálnych miezd, od roku 1992 platí zákon o kolektívnom vyjednávaní, kde si odbory dohadujú spolu so svojimi zamestnávateľmi výšku, prírastky. Tak, prosím, nerozprávajme tu o tom. A, mimochodom, vy ste tu zrejme neboli, keď som to tu už citovala zo Štatistického úradu, za päť rokov Mečiarovej vlády reálna mzda vzrástla o 17,9 %. Nie je to všetko také katastrofické, ako to tu opisujete. A bola by som rada - vy ste ekonómka -, keby ste sa viac pridržali skutočnosti a faktov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    členovia vlády,

    dovoľte mi, aby som reagoval na pani ministerku. Zabudla, že vyšla z tohto parlamentu, ale to sa občas niektorým ľuďom stáva. Pôsobila tu s nami štyri roky. Vieme, akým spôsobom nás poučovala, bedákala, lamentovala. Len v tej lamentácii mi už chýbala jedna vec - mala lamentovať nad tým, že plat ministra je jeden-dvojnásobok, resp. 1,2 platu poslanca.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Húska.

  • Ďakujem.

    Chcem pripomenúť, že pani ministerka sa naozaj zúčastňovala štyri roky na trvalom vykresľovaní katastrofickej situácie Slovenska. Po celé štyri roky to bolo charakterizovanie, ktoré nebolo primerané.

    Po ďalšie, pripomínam, prečo sme sa neporadili s rôznymi orgánmi ako Medzinárodným menovým fondom a Svetovou bankou. Keď tieto inštitúcie prišli v roku 1993 a predkladali svoje návrhy, tak uvádzali, že ak nebudú prijaté - myslím si, že bolo uvádzaných 6 bodov -, tak nastane katastrofa na Slovensku do 6 až 18 mesiacov, ba zrútenie hospodárstva a celého štátneho systému. Priatelia, keby sme sa boli riadili ich radami, boli by sme rozpútali inflačné špirály, ktoré sa potom veľmi ťažko tlmia.

    A ešte jedna malá poznámka. Keď členovia tejto delegácie diskutovali, tak som sa ich pýtal, či nemajú dojem, že tie body znejú ako kapitulačná podmienka. A jeden z členov delegácie povedal: A čo si myslíte, že ste neboli členom porazeného bloku?

    Ďakujem.

  • Pani ministerka financií je skutočným majstrom demagógie. Veľmi dobre sa pamätám na jej štvorročné pôsobenie v tomto parlamente. Prišla na zasadanie, ak sa prerokúval nejaký ekonomický zákon, nadiktovala 40 alebo 50 pozmeňujúcich návrhov, o ktorých ani ona sama nemyslela, že sa môžu zobrať vážne, a potom zobrala aktovku a zmizla. Kde, to nevedno. Asi zrejme šíriť demagógiu do zahraničia a šíriť katastrofické vízie o slovenskej ekonomike.

    Keď bola teraz postavená na taký zodpovedný rezort, ktorý si naozaj žiada zodpovedného človeka - a som prekvapený, že práve jej to zverila Strana demokratickej ľavice -, a kde naozaj treba pracovať, tak sa znovu pani ministerka uchyľuje k šíreniu demagógie a katastrofických scenárov. Pani ministerka, nechajte našich voličov na pokoji. Bolo ich milión. Ak pripočítame Stranu demokratickej ľavice, bolo ich takmer o ďalších 380 tisíc viac. Vy ste mali len 2 milióny dohromady. Pán ministerský predseda vládne a preferenčnými hlasmi si ho želalo len asi 7 % voličov. Uplatnil sa model odosobnenia vlády od občanov, o čom hovoril pán Šimko. Vládnite a ukážte občanom, že naozaj ste schopní vládnuť.

    Pánu predsedovi parlamentu chcem povedať: Pán predseda, sú dve teórie o pôvode slova parlament. Jedna z nich hovorí, že jeho pôvod je od francúzskeho slova hovoriť. Už o tom bola diskusia v predchádzajúcom parlamente. V nemeckom parlamente sa diala rozprava o programovom vyhlásení týždeň. V iných parlamentoch sa deje možno ešte dlhšie. Tak nechajte, nech sa ľudia porozprávujú o tom, ako mienite vládnuť štyri roky.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ja som len apeloval, aby sme racionálne využívali faktické poznámky. Nič som neobmedzoval.

    Nech sa páči, pán poslanec Zlocha.

  • Myslím si, vážená pani poslankyňa, že tieto zaostávajúce regióny sú bumerangom, ktorý sa vám vráti. Veď vy a niektorí ďalší členovia vlády ste sa 40 rokov podieľali na budovaní priemyslu v rámci socialistickej industrializácie v regiónoch, kde neviedli ani poriadne cesty. A teraz tam skúste doviesť nejakého podnikateľa, zaviesť tam nejakú výrobu, ktorá bude efektívna, o ktorú vôbec bude mať niekto záujem. Samozrejme, aj naša vláda sa venovala týmto problémom. Hľadali sa riešenia. Ale nájsť prácu pre 1 %, to je v rámci Slovenska 3 500 až 4 000 ľudí. Takéto zázraky nevedel urobiť ani Mečiar, ani Mečiarova vláda. Som zvedavý, či to urobí pán Dzurinda a jeho vláda. Síce možno, lebo vy ste sľubovali stopercentné zvýšenie platov a čo ja viem ešte čo. Možno budete vedieť robiť zázraky. No vážne o tom pochybujem, pretože do týchto regiónov, kde nevedú ani poriadne cesty, asi ťažko dovediete priemysel a ťažko tam budete riešiť nezamestnanosť.

  • Pán poslanec Husár - faktická poznámka.

  • Pani ministerka, nič proti tomu, že ste zverejnili platy poslancov. Možno to bude inšpirovať ďalších alebo iných čestných a rozumných ľudí, aby v budúcnosti vážnejšie zvažovali svoju prípadnú kandidatúru do parlamentu. Ale práve v tejto súvislosti by bolo možno veľmi dobré, keby ste zverejnili občanom aj svoj plat a pozerali sa im do očí. Možno to bude inšpirovať ďalších múdrych a čestných občanov pri zvažovaní svojej budúcej kandidatúry na vládne posty.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Veľmi rýchlo tri vety.

    Energetika sa privatizovať nebude, pani poslankyňa, nemusíte mať strach, nemusia mať strach ani tí, ktorých ste strašili, že by tým došlo k zvyšovaniu cien. Bohužiaľ, ak dôjde k zvyšovaniu cien, nedôjde k nemu pre to.

    Čistý príjem ministra, verte mi alebo neverte, je nižší ako čistý príjem radového poslanca. Pravdepodobne ste asi, pani poslankyňa, nikdy neministrovali, ale ja by som chcela povedať, že asi je to preto, lebo pre bývalú vládu bola mzda iba vreckovým. Pre nás je to jediný príjem. Môžem vám ukázať aj svoj dekrét a myslím si, že to, čo je najdôležitejšie, je, že vždy sa držím faktov.

    Uvádzala som čísla, ktoré demonštrovali situáciu v roku 1995 a situáciu v roku 1998. Žiaden z pánov poslancov ani jedno z týchto čísel, ktoré charakterizovali vývoj predchádzajúcich štyroch rokov, nespochybnil. Viac nemám čo dodať.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    po ministrovaní som nikdy netúžila ani netúžim. Tejto práci sa snažím venovať čo najlepšie, ale v živote, za celý svoj život som nikomu plat nezávidela a žiadne platy som nikdy nezverejňovala. A je smutné, že ste sedeli štyri roky v parlamente - teraz sa bavíte s premiérom, čo je tiež nedôstojné, keď niekto na vás reaguje, že si to ani nevšímate -, ale je smutné, keď ste štyri roky sedeli v parlamente a neprečítali ste si zákon číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, kde sa jasne hovorí, že plat ministra je trojnásobok platu poslanca. Pardon, 1,5-násobok, ospravedlňujem sa, mýliť sa môže každý. Ale netvrdila by som také nezmysly ako pani ministerka. Takže vypočítajte si, koľko to je. Je nedôstojné, že tu hovoríte takéto veci, pretože väčšina z nás žije iba z tých platov. Odovzdávame predsa výboru pre nezlučiteľnosť funkcií svoje platové dekréty a zverejňujeme, kto má aký ďalší príjem. Je od vás absolútne neseriózne, že vyťahujete takéto veci. Mňa nezaujíma, koľko zarábate. Ja vám to doprajem, ale to, čo ste urobili, je absolútne neseriózne, pretože plat poslanca sa skladá z dvoch zložiek, aj plat ministra sa skladá z viacerých zložiek, ale zverejňovať to nebudem. Doprajem vám to, ak budete pracovať tak, ako ste sľubovali v predvolebnej kampani a ešte vám aj zatlieskam. Ale zatiaľ tak nepracujete.

  • Pán poslanec Hofbauer sa hlási s faktickou poznámkou.

  • Pani ministerka, porovnávali ste dva roky, ktoré neznesú porovnanie - rok 1995 a rok 1998. Rok 1995 bol účtovne uzavretý. Rok 1998 je hypotéza a navyše druhý polrok 1998 je ovplyvnený, dovoľte mi pripomenúť, vašou koalíciou, ktorá bola v prvom polroku v opozícii a v druhom polroku vo vláde. Tak neprišívajte nám do vienka to, čo nie ste schopní zabezpečiť. To je prvá vec.

    Druhá vec. Zoberte na porovnanie rok 1997. Sú k dispozícii štatistické ročenky a porovnanie rokov 1995 a 1997 je oveľa, oveľa zaujímavejšie. Myslím si, že by to bolo vhodné na inej úrovni a nezaťažovať teraz plénum. Ale porovnanie rokov 1995 a 1997 by nebolo také, ako sa vám hodí, ako uvádzate, katastrofické voči Mečiarovej vláde.

  • Prihlásil sa podpredseda vlády pán Fogaš.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    myslím si, že táto debata sa skutočne dostala celkom na vedľajšiu koľaj. Chcel by som verejne povedať, že platy poslancov a platy ministrov sú známe, takže nikto tu nič nezverejnil, a prosím, aby ste ani voči pani ministerke financií jednoducho z tohto pohľadu nevystupovali, pretože je to nekorektné. Rovnako je nekorektné povedať, že pani ministerka financií ako poslankyňa nepracovala, že do parlamentu sem-tam prišla. To nie je jednoducho pravda. Keby sme spočítali efektívne využitý čas každého z nás, tak si myslím, že patrila medzi poslancov, ktorí pracovali aktívne.

  • Hlasy z pléna.

  • Myslím si, že tu nedošlo k žiadnemu porušeniu, pán poslanec Tkáč. Zákon jednoducho hovorí, aké sú platy a myslím si, že sú verejnosti dostatočne známe. Myslím si, že je nekorektné aj to, keď ma teraz prerušuješ. Jednoducho sa treba správať slušne a normálne si odpovedať. Zákon číslo 120/1993 Z. z. to presne stanovuje a výsledky sa dajú každému vypočítať. Myslím si, že treba postupovať tak, ako je korektné. Veľmi pekne by som prosil, aby sme sa vrátili k programovému vyhláseniu vlády. Tu sme pripravení odpovedať na čokoľvek a korektne o tom hovoriť. Len prosím, porovnávajme porovnateľné.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosil by som poslancov uspokojiť sa.

  • Pán podpredseda vlády, pokladám rovnako za nekorektné obhajovať nekorektný postup pani ministerky financií. Nešlo tu o zverejňovanie platov. Išlo o to, že pani ministerka financií obvinila nás, poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, že pre nás boli platy iba vreckovým. Môžem ju ubezpečiť, tak ako pani poslankyňa Aibeková a ďalší, že nijaké iné platy nemáme okrem týchto. Žijeme takisto ako ona za poslanecký plat a platili sme si z neho poslanecké výdavky, ako si ich budem platiť aj naďalej, napríklad aj na míting do Vranova cestu vlastným autom. Takže z toho sa minie na poslanecké výdavky. To je jedna vec, na ktorú netreba zabúdať.

    A keď už jej chcem pripomenúť, tak, pani poslankyňa, pardon, pani ministerka financií, aj niektorí poslanci a dnešní členovia vlády za Stranu demokratickej ľavice majú plat ako vreckové. Poniektorých rodičia sú niekoľkonásobní milionári a vydávajú sa tu neustále za robotníckych vodcov. Takže nechajme tento dialóg a netvárme sa, že hovoríme korektne, pán podpredseda vlády.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

  • Pán predseda, napriek tomu, že sme na grémiu hovorili, že sa pokúsime, aby faktických poznámok bolo čo najmenej, chcem len poprosiť pána Fogaša. Keď spokojne sedí, tak vyzerá celkom dôstojne. Ale prečo obhajuje pani Schmögnerovú, ktorá uletela? Už keď začala takú diskusiu, tak veľmi ťažko je potom na niečo nereagovať.

    Takže, pán podpredseda, chcem len poprosiť. Bude priestor, aby sme diskutovali aj o iných veciach. Ale lepšie ti to pristane, keď tam ticho sedíš.

  • Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Skutočne sa ospravedlňujem, nechcela som vstúpiť do tejto debaty, ale prosím vás ako predsedajúceho, aby ste zasiahli, keď sa tu začína rozvíjať diskusia, ktorá mi pripomína trh. Veľmi pekne vás prosím, aby sme hovorili o programovom vyhlásení vlády. Pani ministerka nám možno ponúkne zvýšenie platov, pretože mne sa veľmi páčili slogany, že budeme mať raz také platy. Chcela by som upriamiť pozornosť aj kolegov z SDĽ, keď si tak vzájomne podávajú ruku a pomáhajú, na jednu vec. Nech sa pozrú teraz do svojich lavíc, a teraz sa ja pýtam: Ako robíte, páni poslanci, za tie platy?

  • Ako ďalší sa do diskusie písomne prihlásil pán poslanec Oberhauser. Pripraví sa pán poslanec Danko.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda parlamentu,

    vážený pán neprítomný predseda vlády,

    vážení páni ministri,

    vážená Národná rada,

    vážení hostia,

    som veľmi rád, že sa môžeme vrátiť k meritu veci a že prestala táto konfrontácia, ktorá naozaj je nepatričná a nemala by byť v programe tohto parlamentu. Chcem veriť, že príbeh pána poslanca Šimka, ako aj jeho ďalšie konštrukcie boli myslené veľmi úprimne a len ľutujem, prečo nebol konštruktérom programového vyhlásenia, ktoré nám bolo predložené. Lebo, žiaľ, treba povedať, že programové vyhlásenie vlády nie je v tom duchu, ako bolo vystúpenie pána poslanca Šimka. Základom každého dobrého programu je dobre poznať aj východiskový stav a náležite ho popísať. Keď sa pozrieme na programové vyhlásenie, tak je jasné, že vláda nepopísala náležite východiskový stav. Jednoducho je to všetko čierne, nie je tam skonštatované nič pozitívne, nie sú rozanalyzované jednotlivé oblasti ľudského života, ktorým by sa povedalo, toto sme dosiahli, toto je dobré, toto je zlé a tie zlé veci ideme naprávať.

    Úvodné kapitoly teda jednoznačne tomu nenasvedčujú a potom je ťažké robiť závery, keď je len čiernobiele videnie. Hneď v úvode je rozporuplná úvaha o tom, načo dali vláde mandát voliči. Chcú od nej zmeniť spoločenské pomery alebo chcú nový začiatok? Pán poslanec Šimko hovoril o novom začiatku, ale v programovom vyhlásení nie je rozhovor o novom začiatku. Tam je rozhovor o tom, že je plno zlých vecí a treba ich naprávať. Čiže skôr ide o akési zmeny, ktoré chce nová vláda nastoliť alebo ktoré chce dosiahnuť. A nakoniec, myslím si, že ani takéto sľuby o novom začiatku vo volebných programoch neboli. Asi dnes nenastúpil nový rok 1989, veď je to hlboký omyl, keby niekto s takýmto niečím operoval. Na reklamných tabuliach ani v predložených programoch teda takéto slová nezazneli, tak načo potom tieto silné slová, ktoré sú nereálne.

    Vláda v úvode charakterizuje svoj program ako program národnej obnovy Slovenska. Zvlášť pre Slovenskú národnú stranu je veľmi atraktívne takéto charakterizovanie a veľmi úporne sme hľadali, lebo by sme chceli tento program, samozrejme, podporiť, že v čom je vlastne programom národnej obnovy. Vzhľadom na to, že slovenský národ v novodobej histórii po prvýkrát slobodne môže rozhodovať o svojom osude, práve takýto program by bol mimoriadne potrebný. Jeho obsahom by malo byť zrejme všestranné zveľadenie národného bytia, rozvoj všetkých národných inštitúcií, vybudovanie silného národného hospodárstva, výchova mladej generácie k vlastenectvu a k hrdosti na svoj národ, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva rozvoj všetkých kresťanských inštitúcií na zabezpečenie duchovnej obnovy národa.

    Žiaľ, ale ďalší text predloženého vládneho programu nenapĺňa charakteristiku takéhoto programu národnej obnovy. V pondelok Matica slovenská iniciovala stretnutie parlamentných strán, Asociácie zamestnávateľských zväzov a Konfederácie odborových zväzov pri stole národnej dohody, aby sa otvorila diskusia o prioritných národnoštátnych záujmoch, ktoré by mali byť zabezpečené predkladaným vládnym programom a, samozrejme, aj činnosti ostatných inštitúcií, ktoré sa tu stretli, aby ich naplnili. Predsa nie je možné si myslieť, že vláda bude izolovane pracovať od všetkých inštitúcií Slovenska, ako sú Asociácia zamestnávateľských zväzov, Konfederácia odborových zväzov a ďalšie.

    Treba konštatovať, aspoň tlač to tak uviedla, že Strana demokratickej koalície stretnutie ignorovala a Strana maďarskej koalície pozvanie odmietla. Tak aspoň to bolo uvedené v dennej tlači. Dvaja zo štyroch členov vládnej koalície teda nemajú záujem o diskusiu o národných veciach. V prípade Strany maďarskej koalície ide dokonca o prísne odmietnutie takéhoto dialógu. V minulosti zástupcovia Strany maďarskej koalície prijímali pozvania Matice slovenskej k takzvaným stolom národnej dohody, toto bol už siedmy. Čiže dnešný odmietavý postoj je nový. Vyplýva hádam z toho, aké majú dnes postavenie vo vláde, a z toho, aké si vydobyli pozície? Prečo Strana maďarskej koalície vo vládnom programe neodmietla charakteristiku predloženého materiálu ako programu národnej obnovy? Ide o nedôslednosť, nepozornosť alebo o zavádzanie, prípadne o zakrytie pravého obsahu, ktorý nemá nič spoločné s programom, ktorý bol takto charakterizovaný.

    Vláda vo svojom programe ako prvý a zrejme hlavný cieľ si dala, ak si to dobre všimnete, vnášať do života celej spoločnosti úsilie o spravodlivosť, slobodu, zodpovednosť, solidaritu a ďalšie kategórie, ktoré majú morálny rozmer. V ďalších častiach sa často vracia k hodnoteniu súčasnej situácie, k vypočítavaniu negatív, ktoré zreteľne vyplývajú z absencie morálky a presadzovania kresťanských hodnôt do života spoločnosti. Toto by bolo všetko na prvý pohľad v poriadku. Ale paradoxne v celom programe ani raz nie je spomenuté cyrilo-metodské duchovné dedičstvo, nie je v celom programe ani raz spomenuté kresťanstvo.

    Vzťah vlády k cirkvám sa objavuje iba na štvrtej strane, a to v takom všeobecnom vyjadrení, ako aj na strane 32. V obidvoch citátoch stavia vláda na jednu úroveň všetkých 15 registrovaných cirkví a náboženských spoločenstiev vrátane Svedkov Jehovových. To, že katolícka, evanjelická a pravoslávna cirkev sú u nás dominantné, a tieto rozhodujú o dianí v spoločenskom živote a majú absolútne rozhodujúci vplyv a tie ostatné sú iba okrajové a minimálne ovplyvňujú spoločenský vývoj, to z toho absolútne nevidno. Podmienečné vyjadrenia k financovaniu cirkevného školstva, k vybudovaniu katolíckej univerzity iba dotvárajú obraz vzťahu súčasnej vlády ku kresťanským cirkvám. Nezáujem o zmluvu s Vatikánom, o rozvoj duchovnej služby v armáde, kde je každoročne 25 tisíc mladých ľudí a dnes tam pôsobí iba 14 kňazov v duchovnej službe. Mladí ľudia sa v armáde stále obmieňajú, sú vystavení rôznym problémom a dnes nie je zabezpečená dôsledne starostlivosť o ich duchovný rozmer. Žiadne slová k pripravovanému zavedeniu duchovnej služby v rámci ministerstva vnútra, žiadne slová o spolupráci s kresťanskými cirkvami pri ochrane mládeže pred psychickým a duševným úpadkom, v boji proti drogám, v sociálnej starostlivosti, v rozvoji etickej hodnoty kultúry, ako aj nezáujem zastaviť vraždenie nenarodených detí, čo je zjavne v rozpore s Listinou ľudských práv a slobôd, ako sú uvedené v článku 15 Ústavy Slovenskej republiky. Ukazuje sa, že táto vláda nemá nič spoločné so záujmom presadzovať kresťanské hodnoty, ku ktorým sa hlási väčšina slovenského národa.

    Myslím si, že z tohto dôvodu nemôže žiaden kresťan podporiť prijatie predloženého programového vyhlásenia a vysloviť takémuto dôveru. Je to paradoxné, lebo vládne strany získavali hlasy pred voľbami, ak to môžem tak obrazne nazvať, v kresťanských vodách, a vládny program svojím obsahom ukazuje, že dôjde k určitému zavádzaniu nielen Slovákov žijúcich na národnostne zmiešaných územiach, ale aj kresťanov, ktorí dali dôveru v úprimnej snahe zlepšiť stav spoločnosti. Zrejme, keď vládne strany získali pomocou ich hlasov pozície, moc, už nemajú záujem o kresťanské cirkvi a záujem celé tieto spoločenstvá zapojiť do aktívnej účasti na spoločenskom dianí. Už aj doteraz vo viacerých rozhovoroch to znelo tak, že kresťania patria so svojimi otázkami do kostolov a do duchovných vysielaní v televízii a v rozhlase. Čiže nie je to najšťastnejšie na formovanie naozaj toho morálneho rozmeru spoločnosti a na zapojenie všetkých tých, ktorí majú záujem o obrodu spoločnosti, ak sa vynechajú z aktivít, ktoré bude podporovať vláda Slovenskej republiky.

    Keď sme teda konštatovali, že obsahom vládneho programu nemôže byť program národnej obnovy, čo je teda vlastne týmto programom? Ako by sme ho mohli bližšie charakterizovať? Pokúsil by som sa, samozrejme, nerobím si patent na rozum, povedať asi to, čo z toho textu vychádza ako program, ktorý možno povedať, že je to, čo by vláda chcela presadiť. Jeden z prvých cieľov je zrejme odstránenie neduhov rodiacej sa demokracie. Počul som pred chvíľou toto pingpongovanie, ktoré tu prebehlo. Je naozaj plno problémov, s ktorými zápasíme a ktoré treba odstrániť - korupcia, klientelizmus, prázdna štátna pokladnica, vysoké úroky, tunelovanie atď. Ale priatelia, otvorte si televízne vysielanie v Čechách, otvorte si v Poľsku, Maďarsku a počujete presne ten istý obsah. Pán predseda vlády v Českej republike presne hovoril o prázdnej kase, o klientelizme, presne to isté. Mám vážne obavy, že ak terajšia vládna koalícia si zjednoduší celý problém, že tomu je na vine minulá vládna moc, HZDS, SNS, ZRS, tak o štyri roky, keď sa stretneme, budeme počuť tú istú analýzu, len iných vinníkov, zrejme tých, čo teraz nastupujú do vládnych pozícií. Treba sa naozaj hlbšie pozrieť, v čom sú príčiny, že tieto veci v spoločnosti vznikli vo všetkých postkomunistických krajinách, a hľadať úprimne príčiny a spôsoby riešenia, ako ich odstrániť. Ak nepôjdeme touto cestou, budeme sa večne len hašteriť a neprídeme k reálnemu výsledku.

    Druhým skutočným programovým cieľom, ktorý vychádza pri analýze predloženého dokumentu, je budovanie liberálnej občianskej spoločnosti. Podľa môjho názoru iste môžu byť názory aj iné. Tento cieľ je falošný a v podstate aj väčšia časť vládnej koalície podľa môjho názoru nemôže byť s ním vnútorne stotožnená. A keď ho niektorí podporujú, možno ho podporujú len preto, lebo si myslia, že v mútnych vodách takéhoto scestného programu vyťažia pre svoje záujmy viac. Ale myslím si, že veľmi skoro sa zobudia a zistia, že je to veľmi zlá cesta.

    Slovensko nie je také, ako nám chce niekto vsugerovať. Nie je to krajina mnohonárodnostná, nie je mnohojazyková a nie je ani mnohonáboženská, aj keď je registrovaných 15 cirkví a náboženských spoločenstiev, 90 % obyvateľstva Slovenskej republiky sú Slováci, kresťania a hovoria slovenským jazykom. Preto, ak by sme si dali za cieľ spoločnosť, ktorá má byť nejaká multirozmerová, je to veľmi scestné. Skôr by stálo za to zabojovať a vynaložiť všetko úsilie, aby sme dosiahli cieľ vo všestrannom rozvoji slovenskej spoločnosti, v kresťanskom hodnotovom systéme a, samozrejme, aj všestranný rozvoj národnostných menšín tak, aby boli integrálnou súčasťou Slovenska. Teda nič nie na úkor menšín, ale v rámci desiatich percent programu zodpovedajúci ich rozmeru, a tam je naozaj čo riešiť najmä vo vzťahu k rómskej menšine, ale aj ďalším. Čiže dať si scestný cieľ môže viesť len do slepej uličky, a preto by bolo potrebné, aby naozaj vláda zvážila stanovenie skutočne reálneho cieľa aj v tejto oblasti.

    Tretím skutočným programovým cieľom je otvorenie Slovenska okoliu. S týmto cieľom by sa dalo tiež súhlasiť, a iste by našiel podporu v parlamente vo všetkých poslaneckých kluboch, ale iba za dvoch podmienok. Po prvé, ak by na takúto situáciu bolo Slovensko pripravené, a po druhé, ak by otvorenie bolo obojstranné. Situácia totiž nestojí tak, ako to chcú vsugerovať niektorí politici súčasnej vládnej garnitúry obyvateľstvu, že v parlamente zápasia medzi sebou dve skupiny, z ktorých jedna chce zapojenie Slovenska do medzinárodnej spolupráce a tá opozičná chce Slovensko dostať do medzinárodnej izolácie. To je absolútny nezmysel. Tu je len súperenie, v ktorom spolupracovať chceme všetci, ale naša predstava je, že za podmienok rovného s rovným, a o tom je diskusia, ktorú vedieme pri zapojení Slovenska do medzinárodných štruktúr aj do medzinárodnej spolupráce.

    Skúsenosti po roku 1991 pri otvorení medzinárodnému obchodu ukazujú, že môžeme na Slovensko doviezť všetko a každý, kto sa trochu pohybuje v hospodárskych kruhoch, vie, že dnes je nekonečný prebytok všetkých tovarov. Ale keď ich dovezieme na Slovensko, čo budú naši ľudia robiť? Z čoho budú žiť? O tom je táto diskusia.

    Podobne je to aj s predajom podnikov zahraničným investorom. Kto je taký naivný, aby si myslel, že niekto si kúpi krachujúci podnik? Každý chce len to najlepšie - elektrárne, plynovody, banky. O tieto veci je záujem pri zahraničných investoroch. Čiže nerobme si ilúzie. Len čo dôjde k takýmto krokom, zahraniční investori sa nepriženú, aby sa dostali do privatizácie alebo aby obhospodarovali nejaké problémové podniky, ktoré by skutočne, keby lepšie fungovali, pomohli slovenskej ekonomike. Naším cieľom by skôr malo byť získať zahraničných investorov, aby stavali nové fabriky, aby budovali diaľnice, aby budovali ďalšie vetvy plynovodov, aby sa podieľali na rozvoji elektrární novými modernými druhmi energií. Prebehla tu pred chvíľou diskusia o tom, ako to vlastne je s Vodným dielom Gabčíkovo a vôbec s financovaním vodných diel. V rokoch 1990 - 1992 sme presadzovali, aby sa vodné elektrárne stali súčasťou tohto systému, čím by bolo zabezpečené aj financovanie výstavby vodných diel. Počuli ste o tom, že síce došlo k zmene podniku Slovenské energetické závody na akciovú spoločnosť, ktorá prekazila to, čo vzniklo za vlády pána Moravčíka, a z toho sú problémy, ktoré vlastne spôsobujú, že dodnes nie je doriešené financovanie vodných diel z výroby elektrickej energie. Tieto poučenia by nás naozaj mali viesť k racionálnym riešeniam do budúcna.

    K tým cieľom, ktoré si vláda dala do programu, mi stále chýbajú minimálne dva vážne ciele, a to je zastaviť zlý demografický vývoj, po slovensky povedané, vymieranie Slovákov a ostatných obyvateľov Slovenska, ako aj vraždenie nenarodených detí, ktorých za rok 1997 bolo 22 tisíc, a to starostlivosťou o mladých ľudí a výchovou k rodičovstvu. V tejto súvislosti opätovne poukazujem na článok 15 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že "každý má právo na život a ľudský život je hodný ochrany už pred narodením a nikto nesmie byť pozbavený života". Čiže dodržme to, čo sme si dali do ústavy a dajme si to ako cieľ v tomto volebnom období, aby sme túto vec vyriešili.

    Druhým vážnym cieľom, bez ktorého sa nepohneme v riešení bezpečnosti na našom území, je zabezpečiť dôslednú ochranu štátnej hranice Slovenska ako prvoradý predpoklad ochrany občanov pred organizovaným zločinom a rozvojom tieňovej ekonomiky.

    Vážené dámy a páni, pri jednotlivých kapitolách programu, tak ako je ďalej charakterizovaný, budem oveľa stručnejší. Východisková situácia, ako som už povedal, nie je charakterizovaná objektívne. Je to len výpočet záporných vecí, zlých vecí, aj to ešte nesystémovo zoradených, čiže ťažko z nej vyjsť na vypracovanie reálneho riešenia. Preto je potom logické, že celý vládny program je vo veľmi všeobecnej rovine, bez konkrétnych úloh a bez jednoznačne definovaných termínových splnení. Takto sú postavené všetky kapitoly vládneho programu, a preto túto skutočnosť nebudem ďalej opakovať.

    V kapitole Demokratický právny štát - s ňou sa dá vo všeobecnej rovine súhlasiť, ale v časti, kde sa konštatuje, že "žiadny občan Slovenskej republiky nemôže mať nevýhody pre svoju príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine", sa žiada doplniť vrátane Slovákov žijúcich v národnostne zmiešaných oblastiach, lebo takáto je pravda o súčasnej situácii a zákon o komunálnych voľbách, na čo sme upozorňovali, zavádza ďalej porušenie toho, k čomu sa hlási vládny program, a to v tom, že nezabezpečuje, aby žiadny občan nemohol mať nevýhody pre svoju príslušnosť k národnosti.

    V druhej časti Hospodárska politika, ktorá je zo všetkých najrozsiahlejšia, sa s mnohými návrhmi určite dá súhlasiť, ale v mnohých častiach je náčrt hospodárskej politiky protirečivý, a tým aj nerealizovateľný.

    Zo svojej strany môžem povedať, že budem podporovať všetky vládne kroky, ktoré zabezpečia rozvoj domácich výrobcov, najmä postavených na spracovaní, zhodnotení domácich surovín, rozvoj služieb, najmä v cestovnom ruchu, ale si aj myslím, že je naozaj potrebné udržať tempo rozvoja infraštruktúry, najmä železničnej, diaľničnej, ako aj inžinierskych sietí na zabezpečenie bytovej výstavby a rozvoja obcí a miest. Škoda, že sme nezačali diaľnice stavať v roku 1990. Dnes by boli mnohé hotové. Škoda, že sme nezmodernizovali infraštruktúru oveľa skôr. Dnes by sme boli oveľa ďalej. A získať na to finančné zdroje je naozaj nutnosťou, existenčnou nutnosťou slovenského hospodárstva.

    Keďže v Slovenskej národnej strane týmito ďalšími kapitolami, najmä v oblasti hospodárstva, sa budú zaoberať ďalší, nebudem ich podrobne analyzovať. Dotknem sa najmä tej časti, ku ktorej ako člen výboru pre životné prostredie by som chcel zaujať stanovisko, a iste aj niektorých nadväzujúcich kapitol týkajúcich sa najmä pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja.

    Rozhodne treba privítať vypracovanie národnej stratégie trvale udržateľného rozvoja a vytvorenia Rady vlády Slovenskej republiky pre trvale udržateľný rozvoj. Ale treba dať k tomu konkrétne termíny a povedať, čo bude dokedy hotové, aby sme naozaj mohli v tejto veci účinne spolupracovať. Vzhľadom na to, že útvary životného prostredia aj v minulosti pracovali na programoch regionálneho rozvoja, mal by mať tento rezort gesciu nad tvorbou takýchto programových dokumentov a mal by tam byť spracovaný pohľad z hľadiska využívania prírodných zdrojov Slovenska. Zároveň by bolo potrebné, aby vláda zabezpečila tiež spracovanie surovinovej stratégie využívania domácich surovinových zdrojov. Vo vzťahu k poľnohospodárstvu, lesnému a vodnému hospodárstvu sú napríklad dlhodobo problémové a neriešené náhrady strát majiteľom z titulu obmedzenia možnosti hospodárenia pri vyhlásených chránených územiach. Žiada sa, aby vláda zabezpečila koordináciu všetkých fondov, ktoré síce patria do kompetencie viacerých rezortov, ale ich poslanie je zamerané najmä na zveľaďovanie životného prostredia.

    Z určitých téz, ktoré sú zverejnené, sa ukazuje, že najmä v lesnom hospodárstve vláda bude ďalej preferovať štátom riadené podniky, čo si myslím, že nie je najlepší trend vzhľadom na hospodárske výsledky, ktoré tieto podniky dosahujú. Ukázali sa, že sú podstatne neefektívnejšie ako tie, ktoré sú v obhospodarovaní súkromných subjektov. Vzhľadom na zmenu klimatických pomerov zvlášť sa treba venovať koncepcii ochrany krajiny pred povodňami a v tomto smere vypracovať novú koncepciu vzhľadom na zmenu klimatických pomerov. Keď sa ešte vrátim k súkromným alebo neštátnym vlastníkom lesov, bolo by potrebné, aby vláda podporila iniciatívu vo vytvorení komory neštátnych vlastníkov lesov, ktorí by mohli podobne ako poľnohospodárska a potravinárska komora účinne spolupracovať na zvyšovaní úrovne fungovania tohto sektora.

    V životnom prostredí by bolo ďalej treba, aby ministerstvo alebo vôbec vláda zaujala jednoznačné stanovisko k výstavbe vodnej nádrže Tichý potok a k riešeniu problémov, ktoré spôsobujú povodne v tejto oblasti, ako aj nedostatok pitnej vody pre túto oblasť. Nie je uvádzané, ako sa vyrieši najmä zabezpečenie pitnou vodou v smrteľnom trojuholníku na východnom Slovensku, ako aj v oblastiach, kde často dochádza k povodniam, a tým k znehodnoteniu zdrojov. Podrobne v oblasti životného prostredia sme sa vo výbore dohodli, že predložíme naozaj v záujme konštruktívneho prístupu tieto návrhy ministerstvu, pánu ministrovi, aby ich mohol zapracovať do dokumentu, preto nebudem tieto veci ďalej podrobne rozoberať. Berieme to ako ústretový krok, ktorý naozaj vítame, a treba ho rešpektovať.

    Regionálny rozvoj Slovenska nie je na zelenej lúke, nerobí sa iba od tejto vlády a, žiaľ, je škoda, že sa vláda k tomu takto nepostavila. Funguje tu predsa Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky, v ktorom boli spracované základné dokumenty vysoko hodnotené expertmi Európskej únie, a zaznievajúce tendencie zrušiť túto inštitúciu by boli veľmi nežiaduce. V regionálnom rozvoji má Európska únia naozaj fondy, ktoré by stálo za to využiť, a preto sa dobre pripraviť na pôsobenie v tomto smere, mať vypracované projekty a programy, to by mal byť jeden z prednostných cieľov nastávajúcej vlády.

    V oblasti vnútornej bezpečnosti a obrany štátu treba konštatovať, že vnútorná bezpečnosť a verejná správa sú skôr charakterizované v teoretickej rovine a vo všeobecných frázach. Chýbajú špecificky rozpracované úlohy, opatrenia, termíny, ktoré by jasne vypovedali, čo bude vláda v tejto oblasti zabezpečovať, akým spôsobom to bude realizovať, kto a dokedy jednotlivé opatrenia vykoná. Občan sa v predloženom vládnom programe nedočíta, ako sa zlepší situácia zabezpečenia verejného poriadku, ako bude chránený pred organizovaným zločinom, proti teroru, drogám, štruktúram podsvetia, ako sa podarí vyrovnať sa s vypaľovaním, vymáhaním, dokedy sa bude na našich uliciach a vo verejných priestoroch šíriť prostitúcia, pornografia, ako sa vyrovná s úžerou a úžerníctvom, ako sa sprísnia prevádzky hracích automatov a hracích hier vôbec, ako zabezpečiť komplexný systém ochrany pred trestnou činnosťou, najmä pred recidivistami, akými opatreniami obmedziť čiernu ekonomiku. Žiaľ, chýba dlhodobá koncepcia a treba povedať, že čo nový minister, to nová koncepcia a mnohí pracovníci z ministerstva a vôbec z týchto štruktúr odchádzajú, čím je ťažko možné očakávať, že bude pokračovať určitá kontinuita v boji s negatívnymi javmi spoločnosti, na ktorých už boli veci rozpracované.

    Čo sa týka vstupu do štruktúr NATO, Európskej únie, tak možno konštatovať, že v programovom vyhlásení v tejto súvislosti sú nedostatočne navrhnuté opatrenia na zabezpečenie takzvaných schengenských dohôd, lebo vlastne Slovensko by tvorilo hranice, a k tomuto sú v programovom vyhlásení venované iba tri vety.

    Chrániť cezhraničné priechody, kadiaľ prúdi množstvo čierneho tovaru - pozrite sa na burzy, kde sa pácha trestná činnosť -, chrániť zelenú hranicu - vidíte to v prevodoch ľudí, zbrane a tak ďalej -, to je nutnosť, ktorej sa treba venovať veľmi dôsledne, a preto treba vypracovať celkovú koncepciu ochrany.

    V oblasti súdnictva treba povedať, že v slovenskej justícii nedošlo k veľkým zmenám oproti iným postkomunistickým krajinám a že je mnoho nomenklatúrnych kádrov, ktoré presadzovali donedávna vedúcu úlohu Komunistickej strany Československa. Problémy súdnictva sa nedajú zjednodušene riešiť a nepomohol ani nárast sudcov. Z celkového počtu, ktorí boli doteraz prijatí a treba vidieť najmä problémy, ktoré vznikli s nárastom určitých kapitol, ktoré v súdnictve nemajú dostatočne zastúpenie odborníkmi. Združenie sudcov Slovenska, nezávislosť sudcov sú zadefinované v programe, ale pojem nezávislosti sa často zneužíva aj na ospravedlňovanie častokrát nečinnosti sudcov a neplnenia ich povinnosti. Preto aj v tomto smere si treba vyjasniť, ako postupovať ďalej. Nikto nevysvetlil, čo si myslí pod pojmom zákonný sudca a či tí ostatní sú protizákonní a nezákonní. Ako riešiť, že o veciach rozhodujú často úradníčky, vedúce kancelárie, lebo tie priraďujú spory, a mali by skôr o tom rozhodovať predsedovia súdov. Takisto so samosprávami sú skúsenosti so zahraničím a rozhodne by sa v tomto smere malo postupovať opatrne.

    Zo zahraničnej politiky by som chcel upozorniť len na jednu vec. V programovom vyhlásení vlády, hoci sa hovorí, že Slovákov žije mimo územia Slovenska viac ako tri milióny, sa tejto oblasti venuje jedna veta: "Vláda bude podporovať krajanskú komunitu v zahraničí a rozvíjať s ňou vzťahy na všetkých úrovniach." Týmto postojom vlády sme sa dostali vo vzťahoch k Slovákom žijúcim mimo územia do takého veľmi úzkeho ponímania, ktoré nie je optimistické. Nie sú doriešené problémy občianstva, možnosti vrátiť sa na Slovensko ako plnohodnotní občania, riešenie ich majetkových krívd, nie je vyjasnené, aká by mala byť spolupráca, aby naozaj boli účinne zapojení do medzinárodnej politiky a lobovali v prospech slovenských záujmov.

    Na záver, vážený pán predseda parlamentu, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, už prítomný, vážené dámy a páni, dovoľte mi povedať, že predložený vládny program má také hlboké nedostatky, že by bolo najlepšie, keby mohol byť na základe tejto diskusie stiahnutý a mohol byť doplnený ozaj o podnety, ak to naozaj každý myslí vážne, ktoré vychádzajú z našej diskusie. Robil som v oblasti spracovania komplexných rozvojových materiálov a viem, že takáto vec nikdy nie je na škodu, a to cibrenie je len na prospech dokonalosti a kvality takýchto dokumentov.

    Vy môžete 93 hlasmi, samozrejme, program schváliť a poslať nás, aby sme zase išli o tom diskutovať niekde inde, ale to vec a obsah tohto programu nezmení. Myslím si, že je charakteristické, že aj jeden člen vlády hlasoval proti prijatiu tohto dokumentu, a zdôrazňujem, že sa nezdržal hlasovania, ale hlasoval proti, čo je signifikantné, že naozaj nie je niečo v poriadku s týmto dokumentom. Myslím si, že naozaj by bolo treba vyzliecť straníčke tričká, prestať s pingpongom a hovoriť o vážnych problémoch, ktoré slovenská spoločnosť má, a o ich riešeniach úprimne, a tak ich aj zapracovať do navrhnutého dokumentu. Preto z mojej strany, naozaj ako vysoko konštruktívny prístup je, aby sa takéto vyhlásenie radšej stiahlo z rokovania a aby sme aj o tomto hlasovali, dám to ako podnet do uznesenia. Ak, samozrejme, ale vaším pričinením dôjde k tomu, že vládne programové vyhlásenie bude schválené, rozhodne musím povedať, že v takomto obsahu nemôžem hlasovať za jeho prijatie a že v tom prípade si naozaj myslím, že každý, kto to myslí úprimne, bude hlasovať proti.

    Vážené dámy a páni, hoci moje vystúpenie bolo trochu dlhšie, snažil som sa hovoriť konštruktívne, k obsahu, a nie k osobným diskusiám o jednotlivých osobách. Pripájam sa k tomu, čo povedal aj pán poslanec Šimko, z mojich úst určite nikdy nebudete počuť osobné invektívy na ktorúkoľvek osobu, ktorá pracuje v tomto parlamente, aj keby, samozrejme, na mňa útočili akokoľvek.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka - pán poslanec Mikolášik.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem pripomenúť pánu Oberhauserovi jednu skutočnosť. V úvode svojho vystúpenia hovoril o Matici slovenskej, o tom, ako sa Slovenská demokratická koalícia a Strana maďarskej koalície nezúčastnili na rokovaní o programe národnej obnovy, o stole národnej dohody Matice slovenskej a tak podobne. Chcem povedať, že Matica slovenská sa v mojich očiach absolútne diskreditovala, keď v čase, keď dostala za symbolickú korunu tlačiareň v Martine, tlačila tam pornografický časopis najhrubšieho zrna a v mojich očiach táto inštitúcia s týmto vedením, ktoré tam zostalo, nemá žiadny morálny kredit, koho si pozývať na diskusiu o národnej a kresťanskej obrode, to po prvé.

    A po druhé, chcem vám pripomenúť, pán Oberhauser, že vy ste pre mňa veľmi nedôveryhodný rečník, pretože som bol osobne prítomný na tohtoročných Hlinkových oslavách v Ružomberku, kde ste boli jedným zo slávnostných rečníkov a povedali ste lož, pretože ste označili Slovenskú demokratickú koalíciu za zoskupenie, ktoré pripravilo zákon o eutanázii. Vážený pán Oberhauser, klamali ste, aj toto vaše vystúpenie je pre mňa absolútne nedôveryhodné.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Muránsky.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Naozaj si cením vystúpenie pána poslanca Oberhausera, kde má naozaj starosť o kresťanské a národné hodnoty tohto národa. Keby to však nebolo v prípade Slovenskej národnej strany tak, že reči sú v rozpore so skutkami.

    Vážený pán poslanec Oberhauser, vy a vaša strana sa často staviate do roly ochrancu národných a kresťanských záujmov. Skúsenosti však čoraz viac nám hovoria, že je to práve vtedy, keď vám to vyhovuje, keď je to pred kamerami médií, televízie, kde môžete mávať slovenskými zástavami, alebo na Hlinkových slávnostiach, kde pred kamerami kladiete vecne na hrob Andreja Hlinku. Keď ide však o konkrétne činy, ktoré majú toto podporiť, toto vaše deklarované zastupovanie kresťanských a národných záujmov, tak je to ináč. Však, pani poslankyňa Slavkovská?

    Keď som včera podával návrh vo výbore pre školstvo a návrh uznesenia na zrovnoprávnenie financovania cirkevných a štátnych škôl, tak čuduj sa svete, jediný, kto proti tomuto uzneseniu hlasoval, bola pani poslankyňa Slavkovská, zástupkyňa Slovenskej národnej strany.

    Ďakujem.

  • Chcel by som upozorniť pánov poslancov, že vo faktických poznámkach majú reagovať na rečníka z tribúny.

    Pani poslankyňa Kadlečíková má faktickú poznámku.

  • Ďakujem.

    Pán predseda Národnej rady,

    pán predseda vlády Slovenskej republiky,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    členovia vlády Slovenskej republiky,

    veľmi pozorne som si vypočula pána poslanca Oberhausera a chápem aj stanoviská, najmä to kresťanské a národné cítenie, ktoré tu prezentoval, pretože je veľmi dôležité sa držať toho domáceho, toho národného, tradícií. Ale chcem pritom poznamenať, že čo sa týka postavenia a jeho názoru uvedeného k programovému vyhláseniu vlády týkajúceho sa cirkví, naozaj nie je možné s ním súhlasiť, pretože podľa ústavy článku 24 sú vlastne všetky cirkvi, ktoré sú registrované a sú cirkvami povolenými, sú cirkvami rovnocennými. Chvalabohu, už pred piatimi storočiami sme mali situáciu, pravda, keď nie všetky cirkvi boli rovnocenné, ale dnes sa doba posunula ďalej.

    Takže my dnes naozaj nemôžeme vystupovať tak, že jedny sú vyššie postavené a jedny sú menejcenné. Takže v tomto prípade tlieskam tomu návrhu vlády, kde sa hovorí o harmonickej spolupráci s registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami.

    No a vážim si pri pánovi poslancovi jeho návrh, vlastne byť slušný na rokovaniach Národnej rady a ukázať slovenskému národu, že my sa tu neodsudzujeme, že chápeme jeden druhého či sme opoziční, alebo či sme koaliční poslanci. Pán poslanec Oberhauser, takýto návrh vítam.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Oberhauser, veľmi pozorne som počúval, keď ste v kontexte svojej reči citovali článok 15 ústavy, kde ste spomenuli odsek 1: "Každý má právo na život, ľudský život je hodný ochrany už pred narodením." Odsek 2: "Nikto nesmie byť pozbavený života." Odsek 3: "Trest smrti sa nepripúšťa." A pýtam sa, prečo ste necitovali aj článok 4, ktorý uzatvára tento článok. Odsek 4 - podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné. Prečo ste necitovali tento článok? Ak dovolíte, rád by som vám pripomenul 1. september 1993, keď vaša strana za takéto znenie ústavy nielen hlasovala, ale ju aj večer niesla. A kedy my sme za takúto ústavu, a to hovorím v kontexte s tým, o čom ste vy rozprávali, nehlasovali.

  • Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    chcela by som doplniť pána poslanca Oberhausera, že ma veľmi mrzí a budem citovať z vládneho vyjadrenia, že vláda si je vedomá, že je vládou všetkých občanov Slovenskej republiky, nie iba voličov štyroch politických strán. Preto volá ku spolupráci a k účasti na spoločnom diele všetkých občanov Slovenskej republiky. V tomto kontexte aj v kontexte, keď citoval, že v zmysle ústavy vláda nepripustí žiadne formy rasovej či národnostnej neznášanlivosti a žiaden občan Slovenskej republiky nemôže mať nevýhody pre svoju príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine, že v tomto kontexte sa nespomenuli tie čistky, ktoré sa robia na všetkých ministerstvách, lebo potom asi vláda preto urobila najprv čistky a až potom dala programové vyhlásenie. Chcela by som spomenúť nielen vysoký rang úradníkov na ministerstvách, ale aj napríklad v Národnej rade úradníčky, ktoré tu odpracovali 27 rokov.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Andrassy.

  • Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    druhá hlava Ústavy Slovenskej republiky rozpráva o základných právach a slobodách a práve v tejto druhej hlave článku 12 sa hovorí, že ľudské práva a ľudia sú rovní a rovnocenní vo všetkých prípadoch. Preto ma prekvapilo, keď pán poslanec Oberhauser sa raz obracia na základné ľudské práva a žiada, aby sa dodržiavali, a raz si z nich robí úsmev a vlastne tak nepriamo pošliapava práve tieto základné ľudské práva. Chcem ho upozorniť, aby sme nikdy my aj tu v parlamente, ale aj v spoločnosti nedopustili na konci 20. storočia, aby sa ľudia delili podľa percentuálneho vyjadrenia, že tí majú 90 %, tí majú 10 %, tí majú 5 %, aby tí, čo majú viac percent, boli viac rovnejší, a tí, ktorí majú menej percent, potom boli zasa menej rovnejší. Som rád, že v programovom vyhlásení vlády sa hovorí o budovaní rovnocennej spoločnosti, kde všetci sme si rovní bez rozdielu na národnosť, vierovyznanie či politickú príslušnosť.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Sabolová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Oberhauser, vy ste nesedeli minulé štyri roky v parlamente so Slovenskou národnou stranou, a teda viem, že nechcete počúvať kritiku, ktorá sa tu veľakrát znesie na bývalú vládnu koalíciu. Len vy sám ste sa dobrovoľne rozhodli vstúpiť do SNS, a tým pádom musíte zniesť aj všetky kritiky za kroky, ktoré SNS v minulosti vykonávala. Sám ste opustili rady kresťanskej strany len preto, aby ste sa stali poslancom. Bohužiaľ, SNS celé štyri roky hlásala vo svojom programe kresťanské a národné princípy, ale to, čo presadzovala, zoberte si len posledne petíciu za trest smrti, vyjadrenia predsedu strany o malom dvore a dlhom biči pre rómske etnikum, určite nesvedčia o kresťanskom ani národnom princípe.

    A ešte jednu poznámku. Kritizujete názov programového vyhlásenia vlády, že je to program národnej obrody Slovenska, ale je to určite správny názov, pretože uznávať princíp národa je aj správať sa v prospech národa, a to určite vaša neseriózna privatizácia, lepšie povedané lesného majetku vaším bratom v okrese Stropkov, viete veľmi dobre, nie je veľmi kresťanský postoj k národu ani k Slovensku.

    A ešte jedna drobná poznámka. Hovoríte, že prístup vo výbore k programovému vyhláseniu voči opozícii bol korektný, pretože sme prijali vaše požiadavky adresované na ministra životného prostredia, a preto nevidím dôvod, aby ste sa takto striktne stavali proti celému programovému vyhláseniu, pretože túto príležitosť mali všetci vaši kolegovia vo všetkých ostatných výboroch - predniesť svoje požiadavky a konštruktívne pracovať na programovom vyhlásení vlády postupne celé štyri roky.

  • Faktická poznámka - pani poslankyňa Malíková.

  • Nadväzujem na vystúpenie pána Oberhausera, obsahovalo viaceré dobré názory a postrehy. Ako ste si všimli, bolo podané veľmi nekonfliktne a mrzí ma, že rozpútalo nie diskusiu o obsahu toho, čo hovoril, ale útoky, osobné invektívy, z ktorých mnohé boli založené na lži. Ale hovorí sa, že kde prestávajú argumenty, nastupuje žlč, zlosť a nenávisť. Chcela by som vás príslušníci vládnucej koalície upozorniť, že ste nám sľubovali demokraciu, toleranciu a dialóg. Ak je toto to, čo ste sľubovali, ak si takto predstavujete dialóg a toleranciu, tak potom je to hrozné. V nadväznosti na vystúpenie pani poslankyne spoza predsedníctva, prepáčte, že neuvediem meno, už začínam chápať, čo je vlastne tá občianska spoločnosť. Verím, že so mnou to začínajú chápať aj tí Slováci, ktorí teraz sedia pri televíznych obrazovkách a pozerajú sa, pretože tu odznelo z jej úst, že, chvalabohu, dnes sú už všetky cirkvi rovnocenné a že sa doba posunula ďalej. Toto, prosím vás, vážení kolegovia, odznieva pod dvojkrížom, pod ktorým sedíte. Hovorí sa, že je to symbol dvojitého utrpenia. Dnes som pochopila prečo. Je dvojité utrpenie vtedy, keď príslušníci vlastného národa špinia a pošliapavajú odkaz viery svojich predkov.

  • Chcem upozorniť panie poslankyne, pánov poslancov, že ak budete reagovať vo svojich faktických poznámkach na iné faktické poznámky, jednoducho vám zoberiem slovo. Vy viete dobre podľa rokovacieho poriadku, že máte reagovať na predrečníka, ktorý vystúpil v rozprave.

    Pán poslanec Malchárek, nech sa páči, máte faktickú poznámku.

  • Ďakujem.

    Pán predseda Národnej rady,

    vážení členovia vlády,

    vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    chcel by som zareagovať na predrečníka pána poslanca Oberhausera. Myslím si, že viem, kde smeroval v problematike nedobrovoľného prerušenia tehotenstva, respektíve interrupcie. Som za to, že by sa iniciovala verejná diskusia na túto tému, lebo vieme, že nielen Slovenská republika má tento problém, ale s týmto problémom sa zaoberajú aj okolité štáty, a nie veľmi úspešne. Je to problém celosvetový, ale rozhodne by som bol rád, keby sme sa vyvarovali vo svojich vystúpeniach strašeniu občanov pojmami, akože sa tu vraždia nenarodené deti v počte 22 tisíc. Myslím si, že sa urobilo niečo dobré v minulých rokoch, ale určite sa tu deti nevraždili. Nekazme si to meno, ktoré má Slovenská republika. V súčasnosti si myslím, že máme čo robiť, aby sme ho stále len vylepšovali.

    Takže ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Slaný.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcel by som reagovať na môjho predrečníka. S mnohými názormi, ktoré tu môj predrečník povedal, i môžem súhlasiť, ale s jedným jeho názorom nemôžem súhlasiť, čo sa týka ekonomickej oblasti. Tie názory, ktoré tu prezentoval, sú v ekonomike dávno prekonané a prakticky takéto názory si môžu dovoliť presadzovať krajiny, ktoré majú vysoké nerastné bohatstvo, a túto cestu si môže v Európe, žiaľbohu, dovoliť hlásať len Švajčiarsko a Nórsko. Slovensko je krajina exportu, ktorá sa nevyhnutne musí zapojiť do nadnárodných štruktúr, čo sa týka obchodných aj investičných. Slovensko dokiaľ nebudeme budovať ako štát na modernom trhovom princípe, žiaľbohu, bude to štát s nízkou životnou úrovňou.

    Čo sa týka kresťanstva a národnej identity, náš názor je taký, že Slováci po vstupe do Európy sa nevzdajú kresťanstva ani svojej národnej identity. Slovenský národ je dostatočne silný na to, aby si svoje kresťanstvo a identitu zachoval i v zjednotenej Európe.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Rusnák - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán poslanec Oberhauser, skúsim urobiť kompromis. Vôbec mi neprekáža, že ste v opozícii a ja v koalícii. Chcem zdôrazniť, že som takisto Slovák. Spomenuli ste otázky východného Slovenska. Ako líder zelenej platformy vás ubezpečujem, že v tom nájdeme spoločnú reč. Vyzývam vás k tomu, aby sme spoločne riešili otázky regiónu, ktorý ste spomenuli. Vôbec mi to neprekáža, že to nie je v programovom vyhlásení vlády. Pokladám to za niečo prirodzené, čo budeme napĺňať. Programové vyhlásenie nemôže obsahovať všetky pripomienky, tie máme v sebe a budeme ich tlmočiť vláde, budeme ich tlmočiť i na rokovaniach. Takže programové vyhlásenie vlády podporujem, ale zároveň vás vyzývam k jasnej spolupráci v oblasti, ku ktorej ste sa sám vyjadrili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dovoľte mi krátko uviesť stanovisko k zobrazovaniu mien na svetelnej tabuli, tak ako to požadoval pán poslanec Števček. Zariadenie firmy Philips nie je technicky spôsobilé zobrazovať diakritické znamienka v menách poslancov, poslankýň uvedených na svetelnej tabuli. To je po prvé.

    Po druhé, používané zobrazovanie mien v poradí priezvisko, potom meno poslanca, poslankyne je podmienené technickými dôvodmi. Mená poslancov v systéme Philips sú zoradené v abecednom poradí podľa prvého znaku a na tento zoznam nadväzujú ďalšie programy v počítači. Na základe tohto zoradenia sú mená poslancov vypisované v abecednom poradí podľa priezviska vo výpise jednotlivých hlasovaní.

    Pani poslankyňa, faktickú poznámku nemôžete mať.

    Budeme pokračovať v rokovaní. Ako ďalší vystúpi písomne prihlásený pán poslanec Danko a po ňom vystúpi pán poslanec Hofbauer.

    Nech sa páči, pán poslanec Danko, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážená vláda,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    vážení hostia,

    v predkladanom programovom vyhlásení vlády vláda okrem iného načrtáva svoje predstavy o zabezpečovaní obrany štátu v nastávajúcom funkčnom období. Hlavný dôraz pritom kladie na procesy sledujúce integráciu Slovenskej republiky do systému kolektívnej bezpečnosti v rámci NATO. Je nesporné, že i v prípade prijatia Slovenskej republiky do NATO minimálne do tohto obdobia Slovenská republika musí byť schopná hájiť svoju zvrchovanosť a územnú integritu vlastnými prostriedkami. V tomto ohľade môže nová vláda nadväzovať na pozitívne trendy pri budovaní Armády Slovenskej republiky po jej vzniku rozdelením Armády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

    Môže nadväzovať jednak na prijaté koncepčné dokumenty, ako sú Základné ciele a zásady bezpečnosti Slovenskej republiky, Obranná doktrína Slovenskej republiky, Národná obrana a stratégia Slovenskej republiky a podobne, ako i na prakticky vybudovanú štruktúru jednotlivých druhov vojsk, veliteľsko-riadiacich pracovísk i materiálno-technickej základne. Možno preto len privítať zavŕšenie legislatívneho procesu snahou vlády o predloženie ústavných zákonov o bezpečnosti a obrane a iných zákonov, ktoré by určili činnosť štátnych orgánov pri obrane štátu. Zrejme pritom vláda chce nadviazať na doterajšie úsilie ministerstva obrany predošlej vlády i Generálneho štábu ohľadom zákona o Rade národnej bezpečnosti.

    Nie je však dostatočne jasné, čo myslí vláda pod vyhlásením, že pripraví ucelenú bezpečnostnú a obrannú stratégiu a koncepciu rozvoja ozbrojených síl, keď v súčasnosti sú platné a do života sa uvádzajú už dva dokumenty, a to Koncepcia výstavby Armády Slovenskej republiky do roku 2000 a Dlhodobý plán rozvoja Armády Slovenskej republiky do roku 2010. Chce teda nová vláda tieto aktivity zastaviť a predložiť novú koncepciu, čím by bolo doterajšie úsilie v tomto smere premrhané, alebo chce pokračovať v kontinuite výstavby našej armády a koncepcie obrany štátu? Ak ide o novú koncepciu rozvoja armády, potom je namieste otázka, či po každých parlamentných voľbách budeme meniť koncepciu reformy armády. Ak áno, potom je úplne a celkom evidentné, že žiadnu skutočnú koncepciu budovania armády nikdy neuskutočníme.

    Vláda ďalej vyhlasuje, že vytvorí pozemné a vzdušné sily. Na základe toho sa možno logicky domnievať, že Armáda Slovenskej republiky v súčasnosti disponuje asi iba námorníctvom. Veď predsa základnými druhmi vojsk Armády Slovenskej republiky sú pozemné vojsko, letectvo a protivzdušná obrana. A pozemné vojsko sa skladá z poľného vojska, vojska domobrany a síl rýchleho nasadenia. Ide teda novej vláde o vybudovanie alternatívnych paralelných štruktúr v armáde?

    V ďalšej časti vláda deklaruje snahu znížiť početný stav Armády Slovenskej republiky s perspektívou rastu profesionalizácie a skrátenia základnej vojenskej služby na deväť mesiacov. Bezpečnostná situácia v Európe po skončení studenej vojny vo všetkých krajinách vedie k znižovaniu dĺžky povinnej základnej vojenskej služby. Tento trend je logickým vyústením zníženia bezpečnostných rizík, potrebou väčšej profesionalizácie armády v dôsledku modernizácie zbrojných systémov, ako aj znižovania stavu vojsk v dôsledku plnenia Viedenskej zmluvy o konvenčných ozbrojených silách z roku 1973, podľa ktorej Slovenská republika nesmie prekročiť stav 46 667 osôb. V súčasnosti je stav armády o viac než 10 tisíc príslušníkov nižší. Napriek tomu vláda deklaruje snahu o ďalšie znižovanie stavu armády. I keď nežijeme, samozrejme, v situácii bezprostredného ohrozenia štátu, predsa len je namieste otázka, či ďalšie znižovanie nebude na úkor jej bojaschopnosti, a teda, či nedôjde k priamemu ohrozeniu bezpečnostného záujmu krajiny.

    Alebo ak chcete, postavím túto otázku ináč. Vedia naši odborníci stanoviť, koľko, aký má byť početný stav Armády NATO, aby bezpečnostné riziká boli eliminované? Zaiste nie je prirodzené, že značná časť brancov nemôže nastúpiť základnú vojenskú službu pre znížené stavy armády. Ďalšie znižovanie stavov armády za súčasného zvyšovania jej profesionalizácie tento problém však nerieši, ale len zintenzívni. Možné je zvažovať aj to, a prikláňam sa k tomu, čo sa vo výbore pre obranu a bezpečnosť povedalo, že treba sprísniť zdravotné kritériá pri odvode brancov.

    Slovenská republika hneď po svojom vzniku sa intenzívne zapojila do mierových a humanitárnych operácií medzinárodného spoločenstva, v rámci ktorých jednotky Armády Slovenskej republiky dosiahli aj v medzinárodnom meradle pozoruhodné výsledky. Preto je len prirodzené, že v programovom vyhlásení vláda prejavuje úmysel v týchto aktivitách pokračovať, a to v rámci operácií OBSE, NATO, OSN a Západoeurópskej únie. Snahu vlády pokračovať v rozvoji multilaterálnych a bilaterálnych vzťahov s armádami demokratických štátov možno považovať za aktivitu v súlade so štátnobezpečnostným záujmom Slovenskej republiky vyplývajúcim z geostrategickej polohy, ekonomickej a vojenskej sily i bezpečnostných rizík nášho štátu.

    Za pozitívnu možno označiť i snahu vlády prijať opatrenia na zvýšenie kvality a intenzity vojenského výcviku, zlepšenie života vojakov základnej vojenskej služby vrátane zlepšenia bytovej situácie profesionálnych vojakov, zdokonalenia systému finančného, zdravotného a sociálneho života vojakov a občianskych zamestnancov, a to všetko vláda spolu s modernizáciou a reformou ozbrojených síl i výstavbou jednotiek autonómneho nasadenia chce zabezpečiť medzirezortným nárastom výdavkom štátu na obranu o 0,1 % z hrubého domáceho produktu, čo nepredstavuje ani 1 miliardu korún, teda ani sumu, ktorá by predstavovala doterajšiu a očakávanú mieru inflácie v rozpočte Armády Slovenskej republiky.

    Ak toto je praktickou ukážkou v programovom vyhlásení vlády avizovaného systému obranného plánovania, tak som úprimne presvedčený, že vojenskí experti pre obranné plánovanie z krajín NATO tu budú húfne chodiť na školenie na tému Ako bez nárastu finančných prostriedkov možno skvalitňovať armádu jej rekonštrukciou, modernizáciou, prezbrojovaním, zvýšenou profesionalizáciou a zintenzívnením výcviku. Už vopred sa do takéhoto kurzu hlásim. Ironický tón môjho prejavu vychádza z presvedčenia, že v takom závažnom dokumente, ako je programové vyhlásenie vlády, by sa logicky také nekonzistentné a nereálne tvrdenia nemali vyskytovať.

    A teraz mi dovoľte, aby som - bola tu polemika o číslach. Myslím si, že čísla treba uvádzať, lebo tie sú presné. A ja túto svoju myšlienku chcem teraz demonštrovať na malom príklade. Mne sa páči a páčia ciele, ktoré vláda deklaruje v programovom vyhlásení vlády. Je nesporné, že stav nášho letectva je taký, aký je a zintenzívnenie výcviku je vhodné nielen pre letectvo, ale aj pre iné zložky vojsk. Je nesporné, že rekonštrukcia armády je potrebná a tak ďalej, všetko je potrebné. Ciele sú také, za ktoré môžem okamžite hlasovať. Lenže viete, vierohodnosť cieľov je obyčajne daná tým, aké prostriedky sú na tieto ciele vymedzené. A keď dovolíte, ja vám to presne teraz vypočítam. To je dôvod, prečo za toto programové vyhlásenie vlády v žiadnom prípade nemôžem hlasovať, pretože je to nereálne.

    Splnenie len jedného deklarovaného cieľa, len jedného cieľa by si vyžadovalo oveľa viac prostriedkov, ako deklarujete, a nie všetkých naraz. Nepoznám armádu na svete, ktorá by to dokázala. Navyše, vy v podstate nezvyšujete výdavky na obranu, ale programovane cieľavedome v programovom vyhlásení vlády deklarujete ich zníženie. Prečo, hneď vám to uvediem. Ak sa mýlim, opravte ma. Hrubý domáci produkt okolo 700 miliárd korún, 0,1 % je 700 miliónov. Terajší rozpočet armády je okolo 13, 14, zvýhodním vás, povedzme 15 miliárd. Očakávaná inflácia 7 až 10 %, zase vás zvýhodním 7 %. To znamená, že bude okolo 1 miliardy. Čiže vy deklarujete zvýšenie o 700 miliónov, ale v podstate, keby ste kryli len nárast inflácie, by si to vyžadovalo ešte 1 miliardu navyše, čiže v podstate deklarujete, že za znižovania výdavkov na odzbrojenie budete modernizovať armádu, reštrukturalizovať, prezbrojovať, lepšie ju vycvičíte. Považujem to za veľmi nekorektné.

  • Považoval by som za korektné, keby ste povedali, chápem, že peňazí možno bude toľko, koľko bude, budem veľmi očakávať návrh štátneho rozpočtu za rezort obrany, a tam by som očakával, ak sa vymedzí, že toľko sú peniaze na armádu, tak potom by som očakával pri tom, čo vy navrhujete, aby ste uviedli, nie ako ju zmodernizujete, ale aby ste uviedli, na úkor čoho bude toto znižovanie nákladov na armádu. Vojaci budú menej jesť, budú menej cvičiť, budú menej strieľať? Áno, pretože jednoducho to je princíp obranného plánovania, o ktorom naši vojaci dobre vedia. Keď ma počúvajú profesionálni vojaci, veľmi dobre vedia, o čom rozprávam.

    Napriek tomu prajem slovenskej vláde, aby sa jej v budúcnosti darilo predkladať kvalitnejšie pripravené materiály do Národnej rady Slovenskej republiky a úprimne jej želám, aby pokračovala v budovaní armády zabezpečujúcej brannobezpečnostné záujmy štátu a venovala Armáde Slovenskej republiky pozornosť, ktorá by bola hodná jej prestíže doma i v zahraničí.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Nedá mi, aby som nedoplnila stanovisko pána poslanca Danka, ktorý hovoril o rešpektovaní zákona. Lebo ak chceme rešpektovať zákon, tak by som mala pripomienku k odznenej technickej poznámke. Jednoducho my si tu nemôžeme dovoliť nerešpektovať zákon. Samozrejme, že ja rozumiem technikom, že dali takéto stanovisko, ale musíme urobiť všetko pre to, a preto vás vyzývam, pán predseda, aby sa skutočne v najkratšom možnom termíne zadosťučinilo zákonu, pretože potom sa nám môže stať, že vodič tiež nedodrží rýchlosť a povie, že jednoducho nemohol, lebo mal ťažké topánky.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Verte, že Kancelária Národnej rady sa bude touto otázkou zaoberať.

    Nech sa páči, faktická poznámka - pán Tuchyňa.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    pán poslanec Danko tu predložil mnohé pozitívne stanoviská, ktoré sú zakotvené v programovom vyhlásení vlády. Ja hovorím, že sú v značnej časti identické s vyhláseniami z hľadiska obrany minulej vlády. Skutočne tomu jednoducho tak je. Ale musíme si uvedomiť, že sme v inom období. Vláda si vytyčuje program na štyri roky. A keď hovoríme o strategickej koncepcii, keď si vláda dáva smelý cieľ vstúpiť do NATO, musí koncepciu obrany budovať alebo tvoriť na základe strategickej koncepcie NATO. Takže vláda si vytyčuje program na štyri roky.

    Rád by som zaujal i stanoviská k číslam. Áno, je skutočne pekné, že si vláda dáva cieľ - medziročný nárast 0,1 % hrubého domáceho produktu, ale pri tých cieľoch, ktoré stanovovala aj minulá vláda, vážení, keď dovolíte, tak poviem konkrétne čísla. Pre rok 1995 vydelila 2,4 % hrubého domáceho produktu na rezort obrany, v roku 1996 2,3 % hrubého domáceho produktu, v roku 1997 2,1 % a v roku 1998 1,9 %. Takže táto vláda, keď bude stupňovať tento rozpočet, tak v roku 2002 sa vyrovná s rokom 1996.

    To sú konkrétne čísla. Ale s číslami je to, vážené dámy a páni, všelijaké. Teraz si trošku zažartujem. Matematik presne povie, že dvakrát dva je štyri, politik...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Baco.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    dámy a páni,

    rád by som doplnil pána poslanca Danka o informáciu zo včerajška, keď pán Solana vyhlásil, že ani Česi, ani Maďarsko, ani Poľsko do NATO nepôjdu. Nepôjdu, nie tak ľahko, vôbec nepôjdu, že sa s takouto štruktúrou ani neuvažuje. Uvažuje sa s inou štruktúrou mocenských a vojenských zoskupení. Takže, vážení, trošku sledujte, čo sa deje v tom svete. Sem-tam sa pozrite nato, pozrite sa nato, čo hovorí pán, čo povedal pán Clinton v Japonsku. Počúvajte trošku aj pána Klausa, čo povedal, len sa nepredbiehajte, prosím vás pekne. Ešte medzitým bude tretia, štvrtá svetová vojna.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Tuchyňa.

  • ... že to nepočúvali aj predtým, ale dokončím. Dvakrát dva je štyri, povie matematik, politik povie, že môže byť štyri, a vojak operátor povie, že dvakrát dva je tri až päť.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo pánu poslancovi Hofbauerovi. Ako ďalší bude vystupovať pán poslanec Mikloško.

    Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda vlády,

    vážená vláda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    štyridsaťjedenstranový elaborát nazývaný predkladateľom predsedom vlády ako Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky nezodpovedá svojím obsahom svojmu názvu.

    Vyhlásenie vlády k tomu, aby mohlo byť programovým vyhlásením, malo by obsahovať to podstatné, a tým je kvantifikácia zámerov vecná, časová, objemová, finančná a hlavne koncepčná. Nič z tohto v prerokúvanej tlači číslo 67 sa však nenachádza. Tento text sa preto pohybuje výlučne na úrovni literárneho žánru, a to buď eseje, alebo poviedky. Esej bez kvantifikácie je produktom úrovne sci-fi. Zatiaľ čo literárnemu produktu parametru poviedky chýba to, čo slovenský literárny klasik vo svojej nesmrteľnej poviedke obsiahol do osobnosti Báčika z Chochoľova, ktorého toľko očakávané umretie by malo byť východiskom pre túžobné želania utáraného zemianskeho leňocha. Tlač číslo 67 však neobsahuje žiadnu postavu chochoľovského umierajúceho domnelého mecéna pre fikcie bankrotárskeho zemana. Takže tento literárny produkt ostáva takrečeno bez koncovej pointy. Obsahuje totiž všetko a súčasne úplne nič.

    Mojimi rukami za dobu môjho pôsobenia v parlamente prešli programové vyhlásenia spolu siedmich vlád. Vláda Jána Čarnogurského po zvrhnutí Mečiarovej vlády v apríli 1991 žiadny program nepredložila a možno tým iba deklarovala, že žiadny program okrem pročeských a protislovenských krokov ani nemá.

    Prerokúvaný literárny žáner súčasnej vlády však úplne vybočuje z čohokoľvek, čo ktorákoľvek predchádzajúca vláda pri svojom nástupe vyhlásila za svoje koncepčné smerovanie.

    Úvodnú časť tlače číslo 67, ktorá pozostáva z úvodu, základných cieľov a východiskových situácií, prednášajúci predseda vlády rozviedol do piatich strán prepísaného textu svojho vystúpenia. Ten, kto by si mal urobiť obraz iba z týchto informácií o Slovensku, o slovenskej spoločnosti, o Slovákoch a o slovenskej vláde, ktorá náš štát ustanovila, a o vláde, ktorá ho za funkčné obdobie rokov 1994 až 1998 úspešne viedla, musel by sa nevyhnutne zhroziť, pretože podľa tejto časti tlače číslo 67 z vystúpenia premiéra Dzurindu v porovnaní s údajným doterajším stavom Slovenska boli Mussolini, Horthy, Hitler, Stalin, Berija, Al Capone či Polpot iba politickí, hospodárski, spoločenskí a ľudskí nedoukovia.

    Táto časť takzvaného programového vyhlásenia nasvedčuje, že je to rukopis tendenčného, lživého a nenávistného postoja tých, ktorí toto vypracúvali a ktorí sú ideológmi súčasného jedenásťhlavého zoskupenia spájaného nie koncepciou, ale spoločnou protimečiarovskou nenávisťou a odmietavosťou voči slovenským národným a štátnym záujmom. Táto časť vyhlásenia je primeraná úrovni, odpustite, splaškových žurnalistov a doslova pomyjových médií. Ak takúto úroveň do úvodu svojho programu si dáva vláda, je to skutočne svojrázna vizitka pre jej vlastnú úroveň a jej parametre.

    Uvediem teda na reálnu a pravdivú mieru východiskovú situáciu Slovenskej republiky, na ktorú nadväzuje súčasná vláda.

    1. Slovenská republika ako jediný z novoustanovených štátov v priebehu jediného roka po obnovení svojej štátnosti úplne dobudovala štruktúru svojej štátnosti vrátane plného začlenenia do svetových európskych inštitúcií, ktoré sú predpokladom zvrchovanej štátnosti.

    2. Hospodárske smerovanie Slovenskej republiky napriek krajne nepriaznivej východiskovej situácii spôsobenej deštrukciou zbrojného a ťažkého priemyslu Václavom Havlom a federálnou vládou, rozbitím pôdohospodárstva Čarnogurského vládou v rokoch 1991 - 1992 a kupónovou privatizáciou presadenou pražskou vládou a ministrom Ivanom Miklošom za roky 1993 až 1998 Slovensko zaradilo do hospodárskeho čela jedenástich transformujúcich sa štátov strednej a východnej Európy. Toto je nesporný fakt a žiadne tendenčné vyhlásenia z tohto postu nie je možné akceptovať. Toto sú údaje, ktoré sú porovnateľné zo svetových a európskych štatistík.

    3. Slovenská koruna sa v tomto období prepracovala na úroveň najstabilnejšej meny s najnižšou infláciou spomedzi týchto jedenástich štátov. To je takisto nesporný fakt.

    4. Transformácia slovenského hospodárstva predovšetkým so zámerom vytvorenia vlastnej podnikateľskej vrstvy do roku 1998 obsiahla 81 % slovenského ekonomického potenciálu, a to pri štandarde rastu hrubého domáceho produktu 5 až 7 %.

    5. Efektívnosť a správnosť tejto cesty boli východiskom pre spoločenskú stabilitu a sociálny zmier v rokoch 1993 až jar 1994 a december 1994 až 1998.

    6. Takto realizovaný hospodársky rozvoj Slovenska bol východiskom na pravidelnú valorizáciu dôchodkov, na zvýšenie platu učiteľom a duchovným všetkých náboženstiev o 100 % a na rast minimálnej mzdy zamestnancom. V žiadnom inom transformujúcom sa štáte takéto kroky sa nestali pravidlom a realitou.

    7. Ucelená koncepcia sociálnej sféry vytvorila predpoklady pre sociálnu solidaritu vo vzťahu k všetkým našim obyvateľom. Slovensko je jedným z mála štátov, ktorého ulice miest nie sú zapratané sociálnymi bedármi, žobrákmi a bezdomovcami. Nehovorím o asociáloch, ktorí sa vedome a dobrovoľne nechcú zaradiť do sociálnej sféry.

    8. Slovensko disponuje ucelenou energetickou koncepciou. V rámci nej je zabezpečená stabilita uhoľného baníctva, bola vykonaná modernizácia s následným predĺžením životnosti Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice o ďalších približne desať rokov. Boli dobudované prvé dva bloky Jadrovej elektrárne Mochovce a prvý z nich bol uvedený do komerčnej prevádzky. Boli dobudované Hydroenergetické diela Gabčíkovo, Čunovo, Žilina, Selice, pripravená je výstavba prečerpávacích hydroelektrární Ipeľ a Ostrá Lúka.

    9. Tempom dostavby diaľničnej siete do roku 2005 sa Slovensko zaradilo do čela európskych štátov budujúcich transeurópske koridory. Elektrifikácia, zvyšovanie rýchlosti a štandardu železníc a rozvoj kombinovanej dopravy železnica - cesta - voda zaradili Slovensko i v tejto oblasti do čela jedenástich transformujúcich sa štátov.

    10. Po rokoch stagnácie bytovej výstavby bola vytvorená ucelená koncepcia jej rozvoja a rastu, ktorá úspešne naštartovala s cieľom výstavby 20 tisíc bytov ročne. Rozsahom výstavby vodárenských nádrží, vodovodov, kanalizácií, čistiarní odpadových vôd a plynofikáciou obcí sa Slovensko jednoznačne zaradilo do čela transformujúcich sa štátov.

    11. A konečne - zastavil sa rozpad pôdohospodárstva a Slovensko v základných potravinách dosiahlo stav sebestačnosti.

    Takže toto je skutočný obraz východiskovej pozície slovenskej spoločnosti pre súčasnú vládu vrátane všetkých nedostatkov a problémov, o ktorých sme vedeli, vieme a ktoré sa nachádzajú v každej spoločnosti, ktorá sa buduje a vyvíja.

    V uplynulom období sú však aj temné miesta. Prerastanie kriminality, organizovaného zločinu a politickej moci bolo odštartované čímsi iným, a to bezprecedentnými amnestiami predchádzajúceho prezidenta Michala Kováča vo veci kauzy Technopol, a to všetkým partnerom a celému okruhu osôb, ktoré sa čo len priblížili k tejto oblasti, a to vrátane svojho syna a svojej osoby.

    Kriminálno-politický prepletenec cez Michalom Kováčom amnestované osoby eskaloval vo volebnej kampani do mediálnomarkízovskej konštrukcie lživej hystérie proti Mečiarovej vláde. A tento prepletenec bol korunovaný poslaneckými mandátmi kúpenými pre dámske partnerky riaditeľa Markízy a sponzora vtedajšej opozície súčasnej vlády. Dámy a páni, v Európe sa pre dámske partnerky zvyknú kupovať prstene, ale poslanecké mandáty nie. Ak teda chceme hľadať východiská v prerastaní sivého prostredia spoločnosti s jej politickou mocou, netreba chodiť až tak veľmi ďaleko. Stačí ostať tu v tejto miestnosti.

    Programové vyhlásenie vlády je teda bez východiskovej a bez vecnej časovej, objemovej, finančnej a koncepčnej kvantifikácie. Nie je teda ani vecne ohraničené, ani vecne konštruktívne kontrolovateľné. To, čo mu chýba na vecnosti, to sa nahrádza verbálnym tárajstvom, keď každý odsek, ba bezmála každá veta sa začína slovom vláda. Spolu 285 ráz. Vari týmto sa chce zvýrazniť pracovitosť a koncepčnosť vlády?

    Pozitívne kroky a zámery vlády, pokiaľ sú obsiahnuté, teda nie sú identifikovateľné. Toto sa však nedá povedať o negatívnych zámeroch, ktoré sú ukryté za čarovné slová "prehodnotiť" a slovo "liberalizovať". Preveďme to do reči jednoznačnej a zrozumiteľnej.

    Vláda podľa vyhlásenia zredukuje výdavky do infraštruktúrnych projektov, to je strana 8. Teda zastaví sa modernizácia toho, čo je východiskom perspektívy hospodárskej prosperity štátu. Bez modernej infraštruktúry štátu nie je mysliteľný rozvoj priemyslu, obchodu ani cestovného ruchu. Toto všetko sa končí tam, kde sa končia diaľnice. A toto sa týka predovšetkým tých regiónov s najvyššou nezamestnanosťou a hlavne východného Slovenska, o ktorých tu všetci dobre vieme.

    Dôvody pre takýto postup vlády sú možné dva.

    Prvý z nich je možná neschopnosť vlády získať primerané a výhodné úverové zdroje, ktoré neboli problémom pre Mečiarovu vládu. Veď súčasná vláda nedisponuje pred finančnými domami ani dôveryhodnosťou, ani profesionalitou. Veď rozhodujúce osoby ekonomickej sféry vlády sú tribúnové osobnosti disponujúce predovšetkým bombastickou mítingovou rétorikou, akademickými teóriami a žiadnymi učňovskými rokmi v hospodárskej, priemyselnej či finančnej sfére štátu.

    Druhý z možných variantov umŕtvenia výstavby diaľnic je úvaha, ktorú českej strane poskytla ešte Moravčíkova vláda, keď v tom čase pustila do Čiech stanovisko akceptujúce možný variant severojužnej transeurópskej magistrály z polohy Považia na trasu Znojmo, Zlín, Český Těšín, teda za európsky shengenský plot prvého okruhu rozširovania Európskej únie. Na takéto kupčenie so záujmami nášho štátu táto vláda mandát jednoducho nemá.

    Úprava regulovaných cien a ich liberalizácia, zrozumiteľnejšie označovaná alebo premenovaná, je v podstate zvýšením a priebežným zvyšovaním. Zvyšovanie cien podľa programového vyhlásenia sa týka prakticky všetkého - strana 9 - zvyšovania cien dopravy a prepravy, zvyšovania cien poštových a telekomunikačných služieb, zvyšovania nájmov za byty a cien služieb spojených s bývaním, zvyšovanie cien tepla, zvyšovanie cien energie, z toho elektriny už od nového roku o 40 %. Zvýšenie cien energie a elektriny predstavujú okamžité premietnutia do zdraženia všetkých výrobkov a služieb približne o 50 %. Takto teda v praxi vyzerajú predvolebné sľuby súčasnej koalície premietnuté do konkrétnych krokov programu vlády. Aby slovenské výrobky za takýchto podmienok sa mohli umiestniť na náročnom svetovom trhu, slovenskú korunu bude však treba drasticky znížiť, zdevalvovať, čím vláda spúšťa špirálu a riziká nekontrolovateľnej inflácie. Avšak toto je presne to, čo by malo predchádzať vstupu tzv. strategických investorov do strategických odvetví hospodárstva. Veď zahraničie konečne za znehodnotenú korunu bude sa môcť zmocniť nášho ekonomického strategického priestoru.

    Ďalej, vláda prehodnotí, čiže zastaví dobudovanie Jadrovej elektrárne Mochovce na plný projektovaný a rozostavaný výkon. Vláda prehodnotí, čiže zastaví prevádzku Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice - na strane 12. Tieto kroky rakúskej strane v predstihu konečne prisľúbil predseda vlády Mikuláš Dzurinda, čím Rakúsko a Nemecko získa trh na predaj svojich prebytkov energie a uhlia. Zo 41 strán textu vyhlásenia vlády k problematike dopravy a spojov zaberá problematika dopravy a spojov niečo viac ako jednu stranu textu, ktorý dokumentuje povrchnú znalosť tejto nesmierne vážnej problematiky. Je nezmyslom stavať diaľnice a železnice do konkurenčného rivalitného postavenia, tak ako to robí vyhlásenie vlády, a tvrdiť, že železnice predstavujú ekonomicky, ekologicky a energeticky prijateľnejšiu alternatívu, pričom odťaženie miest od dopravy sa má zabezpečiť kombinovanou dopravou a kontajnerovými terminálmi.

    Pripomínam, že diaľnice sú najekologickejšími stavbami neprodukujúcimi žiadny hluk, žiadne vibrácie ani žiadne exhaláty. Opakujem, diaľnice sú najekologickejšími stavbami. Kto tomu neverí, nech sa presvedčí o druhej hodine v noci na Záhorí. Diaľnica neprodukuje ani hluk, ani exhaláty, ani vibrácie. To produkujú dopravné prostriedky, ktoré po nej jazdia, a pokiaľ diaľnice nebudú, tak tieto dopravné prostriedky sa budú pchať a strkať do uličiek, ulíc, dedín, mestečiek, miest, presne tam, kde nepatria.

    Podobne odvolávanie sa na iný projekt výstavby diaľnic a autociest v súvislosti s finančnými možnosťami vlády dokumentuje zrejme neznalosť tvorcov programu vlády. Veď komunikačné stavby sa totiž nefinancujú z rozpočtu štátu, ale z ich mimorozpočtových zdrojov, ktoré však táto vláda bezpochyby nie je schopná získať. Vláda teda počíta so zmrazením investícií a investičných akcií. V prípade diaľničných tunelov a mostov však toto je možné iba za cenu ich faktickej deštrukcie, pretože tieto stavby jednoducho treba dokončiť a prevádzkovať a za cenu rozprášenia odborných tímov špičkových profesionálov na tieto práce. Predstavy, že špecialisti na razenie tunelov a na výstavbu mostov sa budú realizovať v oblasti bytovej výstavby, môžu vzniknúť skutočne iba v hlavách ľudí, ktorí o tejto profesijnej činnosti nevedia nič. Je to asi podobný nápad, ako keby špecialisti - oční lekári sa mali rekvalifikovať na chirurgov, ortopédov.

    Hypotézy o vývoze stavebných kapacít do vyspelých európskych krajín pri obrovskej západoeurópskej nezamestnanosti, pri prebytku ich stavebných kapacít a pri recesii západoeurópskeho stavebníctva svedčia buď o neznalosti vlády v tejto problematike, alebo je to opäť iba klamanie verejnosti. Výroky, vyhlásenia vlády o tom, že vláda bude podporovať iba také investície v oblasti dopravy, pri ktorých sa preukáže ich ekonomická efektívnosť, dokumentuje zrejme neznalosť tejto problematiky. Líniové dopravné stavby totiž sú najtrvácnejšími stavbami ľudstva. Absolútne najtrvácnejšími. Ich prínosy sa rozpočtujú nie na život generácie ich staviteľov, ale na dlhšie časové obdobie, než pre stavby priemyselné či úžitkové, a to aj na rozmer viacerých generácií. A ich aktíva sú široké, celospoločenské. Líniové dopravné stavby sa preto hodnotia nie z pohľadu len ekonomickej návratnosti, ale z pohľadu sociálno-ekonomického. To je naprosto iný pojem. A s premietnutím splácania nákladov nie iba na generáciu ich budovateľov a nie iba formou návratnosti finančných investícií. Dávam do pozornosti systém financovania výstavby diaľnic v Rakúsku a Nemecku.

    Predstavu o liberalizácii civilného letectva vláda už previedla odobraním licencie národnému leteckému prepravcovi Slovenské aerolínie. O vypratanie nášho vzdušného priestoru sa už raz postarala Čarnogurského vláda, keď Slovensko v apríli 1991 prišlo o podiel Československých aerolínií privatizovaných Českou republikou za úplného mlčania slovenskej strany. Stalo sa to týždeň po zvrhnutí Mečiarovej vlády. A následne nezmyselnou privatizáciou Slovairu uznesením vlády číslo 398 - dávam do pozornosti - 19. mája 1992, teda týždeň pred voľbami, v ktorých bolo evidentné, že Hnutie za demokratické Slovensko zvíťazí. Úsilie o vznik slovenského leteckého prepravcu je hatené súčasnou vládou zdá sa iba preto, že sa o to usilovala Mečiarova vláda. Slovenského leteckého prepravcu, som presvedčený, že treba podporiť, a nie hľadať cesty, ako po tretí raz slovenské letecké nebo vypratať pre letecké spoločnosti prvosledových kandidátov na Európsku úniu, a teda pre maďarský Malév, poľský LOT či české ČSA.

    Za transformáciu telekomunikácií sa bezpochyby cudne ukrýva ich predaj americkým partnerom, ako to americkí partneri jednoznačne už formulovali v októbri 1992, v decembri 1993 a ako to koniec koncov už Moravčíkova vláda raz prisľúbila v apríli 1994 americkej strane.

    Medzi najúdernejšie predvolebné sľuby súčasného vládneho koaličného zlepenca patrili sľuby bytov pre všetkých mladých ľudí rýchlo a za dostupné ceny. Tejto problematike vyhlásenie vlády venuje skromne pol strany, pričom za cieľový objem výstavby bytov uvádza dve tretiny zámerov výstavby bytov Mečiarovou vládou. Tých 20 tisíc bol, samozrejme, cieľový horizont, ktorý sa musel začínať z rekonštrukcie rozbitého priemyslu stavebných hmôt. Táto vláda štartuje z inej pozície. Priemer výstavby 14 tisíc bytov ročne v cieľovom období však nekryje ani prirodzený prírastok obyvateľov, ani náhradu za obnovu bytového fondu. Jeho finančné krytie vláda ani nešpecifikuje. Vláda pritom preberá oživený priemysel stavebných hmôt a funkčné tri mechanizmy financovania výstavby bytov, a to stavebné sporenie, Štátny fond rozvoja bývania a hypotekárne úverovanie.

    Súčasne hodno upozorniť, že ťažisko výstavby bytov by nemalo byť na vláde. To bolo iba za socializmu. Ale predovšetkým ťažisko by malo byť na pozícii obcí a miest. A na to by mali byť vytvárané predpoklady. Vláda teda ani v tejto oblasti nič nové nevymyslela a neponúkla ani nič pozitívne, nové.

    Nezaoberal som sa celým programovým vyhlásením, ale predovšetkým tým, čo spadalo do sféry rezortu ministerstva dopravy, spojov a výstavby a stavebníctva. A z pohľadov, s ktorými som sa zaoberal, programové vyhlásenie vlády je v celom rozsahu v rozpore s predvolebnými sľubmi všetkých koaličných strán vládnej koalície. Je výsmechom občanov voličov, ktorí týmto stranám vo voľbách naleteli a dali im hlas vo voľbách. Je popretím záujmov suverénneho štátu a je popretím záujmov o jeho hospodársku prosperitu, blahobyt jeho obyvateľov. Koniec koncov, nie je to nič prekvapujúce, veď správu vecí tohto štátu prevzali sily a osobnosti, ktoré našu zvrchovanú štátnosť nikdy ani nechceli. Takže s takýmto programovým vyhlásením vlády jednoducho súhlasiť nemožno.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka - pán poslanec Kužma.

  • Vážený pán kolega Hofbauer, nechcem sa s vami baviť o vašich politologických víziách, chcem tu ale poukázať, že zdroje a čísla, s ktorými často operujete, sú buď nepresné, alebo skreslené. Neviem, aký zdroj totiž používate. Čo sa týka výstavby bytov, môžem vám tu prečítať, čo konštatoval Štatistický úrad Slovenskej republiky. Keď sme hovorili, koľko bytov sa kedy odovzdávalo a že ste odovzdávali 20 tisíc bytov ročne, tak naposledy sa v roku 1991 odovzdalo 20 816 bytov, v roku 1992 16 372, v roku 1993 14 024 bytov a, čuduj sa svete, v roku 1994 len 6 709, v roku 1995 6 157, v roku 1996 síce 8 500, ale skolaudovaných bolo len 6 257. Čiže ten zvyšok boli byty, ktoré sa nedali užívať. Tak si myslím, že tu je tá pravda a do tých 20 tisíc chýbajú minimálne dve tretiny bytov.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Bohunický.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som doplniť pána Hofbauera o jeho vlastné čísla. Podľa štátnej bytovej politiky sa do roku 2000 malo postaviť 98 tisíc bytov. Tento zámer neskôr znížila vláda na 65 tisíc a do konca roka 1998 je odhad, že bude 25 tisíc. Takže táto nová vláda si dáva - to je konkrétne číslo - 14 tisíc ročne a táto nová vláda má postaviť za HZDS 40 tisíc, ktoré ona nestihla. Takže to je to dedičstvo, ktoré máme po tejto vláde.

    Chcem ďalej doplniť pána Hofbauera, lebo straší obyvateľov zdražovaním. Rozhodnutím ministerstva financií sa v polovici roku 1996 zvýšili ceny elektrickej energie pre podnikateľský sektor o 5 % a domácnosti o 10 %. Ďalej od 1. 4. 1997 ministerstvo financií zvýšilo ceny poštových výkonov vo vnútroštátnej prevádzke o 20 %. Ďalej od 1. 1. 1998 daň z pridanej hodnoty vzrástla zo 6 % na 23 % za telekomunikačné služby, služby v peňažníctve, poisťovníctve, právne služby a služby daňového poradenstva. Ďalej v júli 1998 sa zvýšili ceny chleba o 0,50 až 1 korunu za kilogram. Mohol by som pokračovať, ale ešte jednu poznámku, pretože už je málo času. Dobre si pamätám, keď som bol chvíľku vo Federálnom zhromaždení a pán Hofbauer bol vtedy ministrom dopravy, slovenským ministrom dopravy, že politická reprezentácia vrátane strán, ktoré tam boli, ostro protestovali za jeho nečinnosť pri delení majetku, hlavne Československých aerolínií, ktoré on mal v referáte a mohol tam zasiahnuť, a námornej plavby. Mal by si spytovať svedomie on.

  • Ďakujem.

    Do diskusie sa prihlásil pán minister Palacka.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážená vláda,

    vážené dámy poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi veľmi stručne sa vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Hofbauera, pretože hovoril najmä o rezorte, za ktorý zodpovedám. Hovoril o diaľničnom programe. Pán poslanec pravdepodobne žije a žil niekde na nejakej inej planéte alebo v inej krajine, pretože vôbec nepozná realitu, aká v skutočnosti v diaľničnom programe na Slovensku je.

    Po prvé, treba povedať, že všetky tieto stavby sa stavali za uplynulé roky tak, že dnes máme z nich jednoducho štátny dlh. Z tých asi 23 miliárd korún, ktoré sa preinvestovali, 19 miliárd korún nesie dlh Štátneho fondu cestného hospodárstva a 4 mld. sú v kapitole Štátneho dlhu vo verejnom rozpočte. Hovoril o tom, že stavby diaľnic sa stavajú na generácie. To je pravda, s tým súhlasím. Bohužiaľ, minulá vláda si to neuvedomovala zo strany financovania, pretože to chcela financovať z ročných dlhopisov, z trojročných dlhopisov. V roku 1998 sa na diaľnice preinvestovalo, prestavalo 10 miliárd korún, ale od augusta štátny fond alebo Slovenská správa ciest neplatili. Sú neuhradené faktúry. Časť týchto neuhradených faktúr bude uhradená z pôžičky, ktorá v týchto dňoch je na ceste. Napriek tomu ešte zostáva 1,6 miliardy, ktoré nie sú ani len rozrokované. Stavby, ktoré sa vlastne vykonávajú teraz v týchto dňoch, nie sú vôbec finančne pokryté. A pokiaľ ide o efektívnosť, pán poslanec si zrejme neuvedomuje, že efektívnosť aj diaľnic sa dá vypočítať. Samozrejme, nikto nechce, aby sa diaľnica zaplatila za rok, pretože to nemôže sama na seba vyprodukovať, ale efektívnosť sa exaktnými metódami dá spočítať aj na desať rokov, aj na pätnásť rokov, aj na dvadsať rokov. Bohužiaľ, s týmto sa minulá vláda vôbec nezaoberala.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Faktická poznámka - pán poslanec Fedoročko.

  • Ďakujem pekne.

    K pánu predrečníkovi Hofbauerovi. Zrejme, pán poslanec, ten diskusný príspevok vám niekto písal, kto mal na očiach ružové okuliare alebo bol písaný priamo tu v Bratislave a regionálnu situáciu vôbec nepozná. Pretože keby ste žili v regióne mimo Bratislavy, tá situácia vyzerá úplne ináč. Bol tu dnes názov, že táto vláda je vláda národnej obnovy. Som rád, že takýto názov je, pretože predchádzajúca vláda bola vláda národného rozdelenia. Prečo? Predchádzajúca vláda si dala za cieľ rozdeliť slovenských občanov na dve vrstvy, vrstvy rýchlozbohatlíkov a vrstvu chudobných. Vám sa to úplne podarilo. Vytvorili ste na Slovensku časť ľudí, privatizérov, ktorí nekalou privatizáciou získali milióny. Žiaľ, za výsledok vašej práce dnes budú platiť všetci občania aj tí, ktorí vás volili. A verím, že o štyri roky povedia, že pred štyrmi alebo ôsmimi rokmi sa zmýlili, pretože nedali dôveru správnym ľuďom. Ináč by sa asi nedalo nazvať to, čo je výsledkom vašej práce.

    Vláda za štyri roky dvakrát zasadala k regionálnym problémom. Konkrétne k regiónu Prešov. Dvakrát prijala uznesenie na riešenie problémov, pretože tento kraj spolu s Košickým je na čele v počte nezamestnaných. Áno, "pýši sa" prvenstvom. Pýši sa tým, že sú tam najnižšie mzdy. Žiaľ, výsledky vášho uznesenia vlády sú nulové. Napriek tomu ste nedokázali vyriešiť nezamestnanosť, ale tá je dnes opäť vyššia, ako to bolo v predchádzajúcich rokoch. Ale vaše kroky viedli k tomu, že týmito uzneseniami ste nahnali milióny a milióny korún do vreciek vašich straníckych prisluhovačov bez toho, aby ste kontrolovali, aký účel míňanie týchto financií v jednotlivých regiónoch bude mať. Verím, že táto nová vláda, ktorá tu dala svoj návrh na vyslovenie dôvery, má úplne inú koncepciu, čo predkladal aj pán minister výstavby včera na našom sedení. Verím, že to budú úspešné kroky.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

  • Hlasy v sále.

  • Môžem reagovať na ministra.

  • Môže reagovať na pána ministra Palacku. Pán Hofbauer má slovo.

  • Pán minister, o výpočte ekonomickej efektívnosti a sociálno-ekonomickej efektívnosti, navrhoval by som, aby sme tu medzi sebou my dvaja nedebatovali, lebo by to mohlo vyvolať nanajvýš rozveselenie. Ale niečo iné. Ten nepokoj z nezamestnanosti, ten viaznúci rozvoj priemyslu, ten rozvoj tých oblastí, ktoré sú postihnuté vysokou nezamestnanosťou, to sú presne tie oblasti, kde nevedie efektívna kapacitná, spoľahlivá a bezpečná diaľničná sieť, a vy idete zmraziť investičné činnosti práve v tejto oblasti infraštruktúry. Vy odsudzujete obyvateľov týchto oblastí do sociálnej siete a do kategórie sociálne druhotriednych ľudí. Na to jednoducho táto vláda právo nemá.

    A nad tým, s akými dlžobami diaľničná výstavba vstupuje, dovoľte mi, aby som sa zasmial. Pozrite sa na to, akým spôsobom je financovaná diaľničná sieť a diaľničná výstavba v Rakúsku. Tam sa to ráta na bilióny šilingov, ktoré sa revolvingovými systémami presúvajú ďalej. Vy to zrejme neviete dosiahnuť. Tak sa teraz nesťažujte, že ste zdedili dlžoby. No, samozrejme, že ste ich zdedili. To by zdedila každá vláda, ktorá by nastúpila, ale pokračovala by týmto revolvingovým systémom ďalej. Vy to neviete.

  • Pán poslanec Benčat - faktická poznámka.

  • Chcel by som reagovať takisto na pána ministra. Pokiaľ mám správne informácie, tak tých 19 miliárd boli dlhodobé pôžičky z EIB banky a z IBJ banky z Japonska. Tá prvá je Európska investičná banka. To sú pôžičky v rozsahu asi 10 až 15 rokov. V roku 1995, myslím si, že slovenská vláda poskytla 1,7 miliardy priamo preklenovaciu pôžičku. Ide jednoznačne o dlhodobé pôžičky, ktoré sú pod úrovňou, pod hladinou našej inflačnej miery. Dokonca by som mohol povedať, tá japonská pôžička je okolo 2,2 %. Takže myslím si, že na doplnenie pána Hofbauera by to v túto chvíľu stačilo.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Húska.

  • Ďakujem.

    Pán predseda, chcem reagovať na vystúpenie pána ministra Palacku.

    Snaha vysvetľovať nerozumné rozhodnutie o zmenšenom tempe diaľničnej siete je prinajmenšom amatérskym pokusom. V podstate to, čo urobila Mečiarova vláda, bol pokus práve prelomiť izoláciu, ktorá sa voči Slovensku pripravovala v oblasti tranzitu. V roku 1990 sa pripravovalo vo federálnej vláde 18 km výstavby do roku 2000 na Slovensku. Mečiarova vláda, keď sa rozhodla na forsírovanú výstavbu diaľnic, tak sa rozhodla nie tým smerom, ako bola charakterizovaná vtedajšou opozíciou, že sa chce izolovať od Európy, ale naopak, robila to preto, aby sa vyhla izolácii Slovenska. Cestou forsírovanej výstavby diaľnic sa to dá dosiahnuť. A tým, že teraz avizujete spomalenie výstavby, tak už rokovanie českého a poľského ministra na túto tému naznačuje, že hľadajú riešenie spojenia Východ - Západ cez severnú Moravu na Poľsko. Upozorňujem, touto cestou nechoďte, to je práve cesta izolovania Slovenska.

  • Pán minister Palacka, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Ospravedlňujem sa, ale nemôžem nereagovať.

    Pán poslanec Benčat, máte zlé informácie, z EBRD nie je ani koruna v tých úveroch, ani z japonskej banky. Je to len v štádiu úvah a výhľadov, že niečo z tej japonskej banky bude, ale zatiaľ nie je z toho tiež ani koruna. Sú to v prevažnej miere takmer všetko krátkodobé alebo strednodobé zdroje do štyroch rokov.

    Pokiaľ ide o tú izoláciu, pán poslanec Húska, stačí sa pozrieť na súčasný stav. Stačí sa pozrieť na to, ako sa končí diaľnica v Rusovciach, kde diaľnica z našej strany nepokračuje, pretože minulá vláda nebola schopná zabezpečiť jej pokračovanie, a rovnako na poľskej strane. Veľkolepo sa pripravuje hraničný priechod a diaľnica z našej strany a z poľskej strany sú tam pomaly poľné cesty a napojenie nie je. To je izolácia Slovenska.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

    Môžete reagovať na pána ministra.

  • Samozrejme, že budem reagovať.

    A čo sa dohodlo na bilaterálnych a multilaterálnych stretnutiach s rakúskou stranou už za terajšej vašej vlády? Rakúska vláda nie je ochotná uskutočniť dobudovanie chýbajúcej strany diaľnice na rakúskej strane. Tak kde je tá ústretovosť zo strany Európskej únie? Kde je tá ústretovosť zo strany Poľska? Čo ste dohodli? Však chodíte do zahraničia ako na klavír. Nie je ani jediný bod potvrdený a zmluvne zabezpečený, a dokonca ani verbálne prisľúbený. A to, čo tu spomínal pán poslanec Húska, to je smrteľne vážne nebezpečenstvo. My sme tomu zabránili v roku 1993, a to prijatím slovenskej koncepcie v Nordwijku na konferencii ministrov dopravy a ďalej na Kréte v roku 1994, keď transeurópske magistrály boli definitívne schválené a situované cez Slovensko, severojužná i východozápadná. Ale vyhrá ten, kto tieto trasy vybuduje prvý. Táto vláda, keď zmrazí výstavbu týchto magistrál, tak pôjdu územím Moravy smerom na sever, na Balt a územím Těšína cez Poľsko smerom na východ. Tak toto je vaše skutočné zapájanie Slovenska do európskej štruktúry vyspelých krajín.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Maňka.

    Môžete reagovať na pána ministra.

  • Áno, chcel by som doplniť pána ministra.

    Investovali sme v minulom období do verejných investícií a nemali sme na to zdroje. Keď sme na to nemali zdroje, tak sme si požičiavali. Požičiavali sme si tak, že vláda vydávala štátne pokladničné poukážky. Tieto pokladničné poukážky kupovali komerčné banky a mali z toho síce veľký zisk bez rizika, ale na úkor štátu. Štát platil vysoké úroky a mal ešte menej peňazí. Banky nepožičiavali podnikom peniaze, lebo ich mali nedostatok. Banky boli donútené vládnou mocou požičiavať zdroje na zlé projekty privatizovaných podnikov. Aké sú dôsledky? Ekonomika je podkapitalizovaná. Môžeme hovoriť o kritickom nedostatku finančných prostriedkov. Cena peňazí dosiahla neúnosnú hranicu. Čoraz širšia skupina podnikov vedie boj o prežitie, rastie daňové zaťaženie, rastie zadlženosť a platobná neschopnosť podnikov a štátu.

    Nikto nehovorí, že budeme zastavovať verejné investície. Budeme redukovať kapitálové výdavky do infraštruktúrnych projektov. Nikto nehovorí o tom, že nedokončíme investície, ktorých nedokončenie by bolo mrhaním.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej bol písomne prihlásený pán poslanec Mikloško.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda parlamentu,

    kolegyne, kolegovia,

    vážený pán predseda vlády,

    panie ministerky a ministri,

    niektorí moji predrečníci poslanci hovorili dlhšie, ako bolo celé programové vyhlásenie vlády. Pokúsim sa byť v tomto smere korektnejší. Vo svojom vystúpení v programovom vyhlásení vlády sa sústredím na tri problémy, ktoré sa týkajú vzťahu štátu a cirkví na Slovensku, a problémy, ktoré v posledných dňoch dosť rozvírili hladinu v médiách a vo verejnosti.

    Ako prvé spomeniem problém financovania škôl. Na strane 27 programového vyhlásenia vlády sa hovorí: "Vláda zabezpečí, aby úroveň financovania súkromných, cirkevných a štátnych škôl bola porovnateľná." Na Slovensku je v súčasnosti vyše 3 600 základných škôl a vyše 1 400 štátnych gymnázií. Cirkevných škôl je od roku 1990 dohromady vyše 130, mám na mysli cirkevných škôl všetkých náboženských vyznaní. Je jasné, že počet cirkevných škôl oproti štátnym je smiešny zlomok, a teda otázka financovania cirkevných škôl nie je otázkou pre štát z hľadiska financovania relevantnou. Problém teda spočíva v prístupe alebo vo filozofii prístupu k existencii cirkevných a súkromných škôl.

    Argumenty, že cirkev dostala naspäť majetky, a teda nech si cirkevné školy financuje, neobstoja z dvoch dôvodov.

    1. Majetky, ktoré cirkev, respektíve cirkvi dostali späť, boli ich. Cirkvi nikoho neokradli, a keď sa im vrátili, tak sa im vrátili rovnako ako všetkým, ktorým sa majetok vrátil v reštitúcii. Navyše majetok, ktorý dostali cirkvi späť, bol v takom zdevastovanom stave, že dodnes prakticky neprináša významnejší finančný úžitok. A nehovoriac už o tom, že cirkvi majú z tohto úžitku financovať rovnako charitu, udržiavanie svojich budov a podobne.

    2. Treba si dobre uvedomiť, že rodičia detí, ktoré chcú navštevovať cirkevné školy, sú rovnakí ľudia s rovnakými povinnosťami, ale i právami pred štátom. Platia rovnako dane ako tí rodičia, ktorí dávajú deti do štátnych škôl. Prečo neznie znenie niektorého z daňových alebo iných zákonov napríklad tak, že daňové povinnosti veriacich ľudí, respektíve ľudí, ktorí chcú dať deti do cirkevnej školy, voči štátu sú porovnateľné s daňovými povinnosťami ostatných občanov? Prečo v daňových povinnostiach občanov voči štátu platí rovnosť a v právach týchto občanov iba porovnateľnosť?

    Celá táto prax sa zaviedla po novembri 1989 a jedna vláda ju preberala za druhou. Je to síce vec obyčajného zákona, ale zdroj tohto napätia sa nachádza v Ústave Slovenskej republiky, kde v článku 42 ods. 3 sa píše: "Zriaďovať iné školy ako štátne a vyučovať v nich možno len za podmienok ustanovených zákonom. V takýchto školách sa môže vzdelávanie poskytovať za úhradu." Odtiaľto sa potom odvádza filozofia všetkých zákonov. V konkrétnej situácii to potom znamená, že jednotlivé biskupské úrady, respektíve priamo vedenie cirkví musí sa stále prosiť a dožadovať sa tých financií, ktoré sú pre štátne školy samozrejmosťou. A tak predstavitelia cirkví môžu len porovnávať, respektíve spomínať, že za toho a toho ministra to bolo lepšie ako za tohto, respektíve za toho a toho krajského, okresného prednostu, že sa nemuseli toľko prosiť a dožadovať ako za tohto a tak ďalej.

    Je mi trochu ľúto, že v tomto programovom vyhlásení vlády je riešenie problematiky cirkevného školstva na takej istej úrovni ako za minulých vlád, a možno len dúfať, že jednotliví ministri a prednostovia budú lepší ako predchádzajúci. Ale to, o čom tu hovorím, má ešte jednu svoju ďalšiu stránku. Všetci dobre vieme, aká katastrofálna finančná situácia je v školstve. Učitelia učia za také malé platy, že sú asi jednou z najhoršie platených vrstiev spoločnosti. A k tomu treba ešte prirátať katastrofálnu finančnú situáciu v štáte, ktorú zdedila táto vláda po predchádzajúcej. Predstavme si, že z takéhoto malého platu by mal mať učiteľ v cirkevnej škole ešte menší plat alebo menšie odmeny. Už nehovoriac o materiálnom vybavení cirkevných škôl. V takom prípade sa učitelia v cirkevných školách už dostanú pod existenčné minimum a zrejme si budú musieť začať hľadať inú prácu. A to teda znamená, že v takom prípade by cirkevné školy boli vystavené tlaku prirodzeného úpadku alebo dokonca až zániku. Ubezpečujem preto každého, že ako kresťan a demokrat by som na takomto niečom odmietol niesť politickú i mravnú spoluzodpovednosť.

    Druhý bod, ktorý bol kontroverzný, sa týkal katolíckej univerzity. Na strane 29 je v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky: "Vláda posúdi možnosť zriadenia katolíckej univerzity v spolupráci s Konferenciou biskupov Slovenska." V programovom vyhlásení minulej vlády bolo, že vláda zriadi katolícku, respektíve kresťanskú univerzitu, ale pripomínam, že bez spolupráce s Konferenciou biskupov Slovenska. Ako si všetci dobre pamätáme, vznikla potom paradoxná situácia, že predchádzajúca vláda chcela za každú cenu zriadiť katolícku univerzitu a biskupi ponuku vlády odmietli, pretože vláda, respektíve jej premiér odmietol každý iný názor ako svoj. Pri takomto prístupe, s ktorým biskupi Slovenska mali svoje skúsenosti za posledných 40 rokov, odmietli potom spolupracovať s vládou na ďalších krokoch pri zriadení Katolíckej univerzity v Trnave. Z jednoduchého dôvodu. Ak si zapnete prvý gombík, hoci na novom kabáte, zle, ostatné gombíky budú takisto zapnuté zle. A výsledok bude skôr na smiech. A to už, samozrejme, nechcem tu rozvádzať, že niektorí členovia vládneho hnutia v minulom období si vedome alebo podvedome chceli vybaviť svoje účty s Trnavskou univerzitou, ktorá vydržala politický tlak na svoju likvidáciu po voľbách v roku 1992.

    Dnes v programovom vyhlásení vlády je veľmi jasne veta o spolupráci s Biskupskou konferenciou pri zriadení katolíckej univerzity, čo je oproti minulému priepastný rozdiel, ale výsledok takejto spolupráce sa vláda zaväzuje len posúdiť, čo medzi nami nie je až tak veľa. Viem si predstaviť, že opatrnosť vlády je motivovaná veľmi zlou finančnou situáciou, ale vyzývam terajšiu vládu, aby začala v tomto smere vážne s Biskupskou konferenciou rokovať a verím, že pri rešpektovaní cirkevnej autonómie zo strany vlády sa výsledok môže veľmi rýchlo dostaviť.

    Posledná vec, o ktorej tu chcem hovoriť, je vec, ktorá sa v programovom vyhlásení vlády nespomína. Je to vec zmlúv vlády Slovenskej republiky s Vatikánom a vec zmluvy vlády Slovenskej republiky s ostatnými cirkvami. Ak som spomenul zmluvu vlády Slovenskej republiky s evanjelickou cirkvou a ďalšími menšími cirkvami a náboženskými spoločenstvami, tak to myslím veľmi vážne. Katolícka cirkev má svoje hierarchické ústredie vo Vatikáne, iné cirkvi ho majú tu na Slovensku.

    V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa nehovorí o žiadnych bilaterálnych zmluvách, a preto je zrejmé, že sa v ňom nespomína ani zmluva s Vatikánom. Napriek tomu sa tejto téme asi nebudeme môcť celkom vyhnúť, keď nie pre iné, tak preto, že o tejto téme sa za predošlej vlády posledné dva roky intenzívne vo verejnosti i v médiách diskutovalo. Nehovoriac o tom, že znenie zmluvy s Vatikánom je už na vysokom stupni rozpracovania. A to bol len politický, a teda málo významný moment, ktorý by nás mal viesť k uzatvoreniu týchto zmlúv s Vatikánom a ďalšími cirkvami. Ten hlavný dôvod vidím v tom, že za posledných 40 rokov, to znamená za roky 1948 až 1989 alebo možno až za roky 1945 až 1989 bola katolícka, evanjelická a ďalšie cirkvi a náboženské spoločnosti vystavené takému prenasledovaniu, aké v slovenských dejinách nemalo obdobu.

    Ak sa odvolávam na celé slovenské dejiny, tak len ako malý príklad spomeniem, že keď v roku 1950 štátna moc likvidovala kláštory a rehole, tak zostal známy výrok predstaveného františkánov na Slovensku, ktorý vtedy povedal, že toto nám ani Turci neurobili. A to už nespomínam také veci ako likvidáciu gréckokatolíckej cirkvi, tisíce rokov vo väzení a tak ďalej a tak ďalej. Odporúčam prečítať si moju knihu.

    Hovorím to preto, že ak po novembri 1989 ktorákoľvek vláda na Slovensku, kde žije 60 % katolíkov, 6 % evanjelikov a ďalšie malé cikrvi a náboženské spoločnosti, teda ktorákoľvek vláda chce dokázať, že novembrom 1989 došlo principiálne k zmene politickej klímy, tak to okrem iného musí ukázať zásadným spôsobom, a nie iba čiastkovým postojom k týmto cirkvám. Vyjadrením takéhoto zásadného postoja je práve zmluva medzi Slovenskou republikou a Vatikánom a zmluva medzi Slovenskou republikou a cirkvami, ktoré tu žijú. V tomto zmysle sa táto vláda nebude môcť vyhnúť asi tomuto problému a verím, že ho zvládne naprosto dobre.

    Dámy a páni, v čase, keď sa Slovensko dostalo do obrovských ekonomických problémov, a táto vláda ich chce poctivo riešiť, v čase, keď zdravotníctvo a školstvo sú v ťažkom finančnom rozpoložení, keď treba zásadne riešiť problém nezamestnanosti, organizovaného zločinu, čudnej privatizácie, keď takmer niet oblasti, kde by neboli vážne problémy, ja som sa vo svojom vystúpení sústredil na výsek života, ktorý predstavuje vzťah štátu a cirkví, a to len niektoré jeho stránky.

    Bohužiaľ, vzťah štátu, respektíve štátov a cirkví, respektíve náboženstva tvorí centrálnu os v dávnych, v nedávnych alebo v dnešných súčasných dejinách. Po novembri 1989 nastala v našej krajine zásadná zmena v týchto vzťahoch medzi štátom a náboženstvom. Samozrejme, zmena k lepšiemu, ale to neznamená, že sme tento vzťah vyriešili. Vzťah štátu a cirkví, týchto dvoch autonómnych spoločností, a to, chvalabohu, musím podčiarknuť, vzťah štátu a cirkví, týchto dvoch autonómnych spoločností treba riešiť a zlepšovať stále. Inak sa ani naša spoločnosť nevyhne problému a napätia. A prosím, aby môj príspevok bol prijatý vládou i parlamentom len v tomto duchu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predseda,

    dá sa súhlasiť s pánom poslancom Mikloškom takmer vo všetkom. Áno, ako učiteľ a vysokoškolský pedagóg viem, že tie platy nie sú najvyššie, a myslím si, že tie riešenia, ktoré on navrhuje, môže práve vyriešiť iba zásadná zmluva o vzťahoch štátu a cirkví, a tej musí predchádzať zmluva, samozrejme, s Vatikánom. V tom sa s ním dá súhlasiť aj v otázkach školstva, ale zásadne s ním nesúhlasím v tom, že Mečiarova vláda nemohla riešiť problém katolíckej univerzity, lebo to bolo iba chcenie pána Čarnogurského, aby sa to nepodarilo vyriešiť vláde Vladimíra Mečiara. Iné riešenie nebude ani za tejto vlády, pán Mikloško. Rozhodne nie. Univerzitu treba zriadiť zákonom, ale vy a pán Čarnogurský ste to predvídavo zrejme asi zariadili, aby taká univerzita bola zriadená až za jeho účasti v novej vláde. Ale môžem vás ubezpečiť, pán Mikloško, že v každom prípade, ak niektoré doplňujúce návrhy k programovému vyhláseniu vlády podporíme, tak tie tri, ktoré pán Čarnogurský navrhol a ktoré vo vláde neprešli, tie tri určite podporíme. Hovorím to za celý náš poslanecký klub.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktická pripomienka - pani Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Mikloško, chcela by som sa vyjadriť k tej otázke cirkevných škôl. Samozrejme, nechcem sa vyjadrovať k tomu, či budú financované rovnocenne so štátnymi školami, pretože to je záležitosť vášho vládneho programu a vašej vlády. Chcela by som vás len trošičku poopraviť v tom zmysle, že áno, platy učiteľov sú nízke, ale sú rovnaké bez ohľadu na to, či učiteľ učí v štátnej škole, alebo v cirkevnej. V cirkevných školách nie sú tie platy menšie. Čo sa týka financovania, tam treba totiž zvážiť jednu vec.

    Do všetkých škôl, teda aj štátnych, aj cirkevných, aj súkromných, idú tri druhy financií. Sú to mzdové financie, ktoré, ako som už povedala, idú rovnako do všetkých škôl, sú to bežné výdavky, ktoré do štátnych škôl by mali ísť v stopercentnej výške, žiaľbohu, nejdú, pretože niet tých peňazí, a do cirkevných a súkromných škôl podľa nariadenia ministerstva školstva, ktoré bolo rozoslané aj na okresné a krajské úrady, na bežné výdavky by mali ísť vo výške 80 %. Potom existujú ešte kapitálové výdavky, ktoré idú do štátnych škôl, v malej miere, ale idú, ale do cirkevných škôl kapitálové výdavky nejdú vôbec, ani do súkromných, ani do cirkevných. Čiže v tom je ten rozdiel. Totiž zo zákona kapitálové výdavky napríklad na stavbu budov nemôžu ísť do škôl, ktoré sú vlastnené iným subjektom. Štát môže dávať kapitálové výdavky zo zákona - to by sa musel zmeniť zákon - iba na svoj vlastný majetok. Takže to iba na vysvetlenie.

    No a čo sa týka tej vety vo vládnom programe, že vláda posúdi možnosť zriadenia katolíckej univerzity v spolupráci s Konferenciou biskupov Slovenska, myslím si, že tá veta je tam úplne namieste. Vláda predsa nemôže dopredu sľubovať, keď nevie podmienky.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Oberhauser.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem poďakovať pánu poslancovi Mikloškovi za jeho návrhy a dúfam, že na jeho osobu nebudú osobné útoky, takže má moju plnú podporu, ak by náhodou niekto chcel na neho útočiť a osočovať ho. Dúfam, že podporíte stiahnutie návrhu vládneho programu, nakoľko som hlboko presvedčený, že keď vláda nechce prijať slovné záväzky, a zaviazať ju nechce k tomu ani tento parlament, tak mám veľké obavy, že zriadenie katolíckej univerzity aj podpísanie zmluvy s Vatikánom je len zbožným želaním. Preto som požadoval, aby vládne programové vyhlásenie bolo v tomto smere dopracované a dúfam, že teraz aj po podpore pána poslanca Mikloška sa nájde k tomu ochota.

    Ďakujem.

  • Prihlásil sa pán minister Ftáčnik.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda parlamentu,

    vážený pán predseda vlády,

    členovia vlády,

    vážené poslankyne a poslanci,

    rád by som zareagoval na vystúpenie pána poslanca Mikloška a ubezpečil ho, že vláda v najlepšom úmysle vložila do programového vyhlásenia tie formulácie, ktoré tam sú. A že nakoniec pri vecnom posúdení problémov, o ktorých pán poslanec hovoril, prídeme možno aj k celkom vecným riešeniam, ktoré budú akceptovateľné aj z pohľadu jeho vystúpenia, ktoré pred chvíľou odznelo.

    Začal by som katolíckou univerzitou. Ak sme povedali, že chceme konať v spolupráci s Konferenciou biskupov Slovenska, to znamená, že pôjde o dialóg v prvom kole ministerstva školstva a Konferencie biskupov, neskôr predpokladám vlády a v konečnom dôsledku aj tohto parlamentu.

    Zriadiť vysokú školu je možné len rozhodnutím parlamentu. To znamená vy, vážené poslankyne a poslanci, v konečnom dôsledku rozhodnete. Čo treba vlastne posudzovať. Spor, ktorý tu vznikol za predchádzajúcej vlády, sa viedol o tom, či škola má byť štátna, alebo nejaká iná, pretože cirkev namieta, že škola sa má spravovať v prvom rade cirkevným právom, teda bez zásahov štátu sa majú vymenovať jej predstavitelia. Ak to má byť štátna škola podľa zákona o vysokých školách, tak jej rektora na návrh senátu vymenuje prezident Slovenskej republiky. Taký je zákon. Takto to prijali naši predchodcovia alebo vaši predchodcovia, takto to v tejto chvíli platí.

    Ak by to mala byť neštátna vysoká škola, tam to právo vymenovať funkcionára vysokej školy by sa mohlo riadiť tým, čo presadzuje cirkev, prirodzene v súlade s cirkevným právom. To znamená, treba si zodpovedať na otázku, či taká škola je potrebná, kde by mala byť lokalizovaná, aká to má byť škola, to znamená, či štátna, alebo neštátna. Ak by to mala byť neštátna vysoká škola, akou mierou sa bude cirkev alebo štát podieľať na jej financovaní, pretože na financovaní neštátnej školy sa môže, ale nemusí podieľať štát. Čiže je tu množstvo vecných otázok, ktoré vláda chce posúdiť spoločne s Konferenciou biskupov a výsledok tohto posúdenia pravdepodobne vo forme príslušného návrhu alebo aspoň informácie predloží aj tomuto parlamentu.

    Čiže my sa tou úlohou chceme a budeme zaoberať a vy budete o nej prostredníctvom gestorského výboru alebo celej tejto Národnej rady informovaní. Upozorňujem na to, že sú tu vecné otázky, na ktoré sme nevedeli odpovedať, aj keď sme chceli a hovorili sme o formulácii, že vláda to podporí. Ak podporí, mala by vedieť, čo chce podporiť, či štátnu, alebo neštátnu školu, akým spôsobom tá škola má fungovať. To v tejto chvíli nevieme, ale sme pripravení veľmi otvorene o tom diskutovať.

    Čo sa týka financovania štátnych, cirkevných a súkromných škôl, je to citlivý problém, ktorý sme podľa môjho názoru takisto pomenovali veľmi vecne. Prosil by som všetkých, ktorí sa budú k tomuto problému vyjadrovať, aby v takom duchu ako pani poslankyňa Slavkovská a v takom duchu, ako my chceme k tomu pristúpiť, predkladali do diskusie čísla a fakty. Dnes som zhodou okolností v inej veci rozprával s pracovníčkou Krajského úradu v Žiline, ktorý financuje základné a stredné školy v pôsobnosti tohto krajského úradu. Tá pracovníčka pracovala a pracuje na finančnom odbore a ubezpečila ma, že v Žilinskom kraji cirkevné školy dostávajú aj viac prostriedkov na zabezpečenie prevádzky ako štátne školy. Taká je realita. To je jej pohľad, ktorý sa opieral o čísla, o fakty.

    Prosil by som, aby diskusia vo vzťahu k zabezpečeniu mzdových potrieb, prevádzkových potrieb, cirkevných, súkromných a štátnych škôl sa odohrávala skutočne vo vecnom tóne. A o to má vláda záujem. 10. decembra sa stretnem ako minister školstva s predstaviteľmi školskej komisie Konferencie biskupov Slovenska, aby sme hovorili o fungovaní 132 katolíckych škôl, ktoré na Slovensku máme. Pre vašu informáciu, ďalších 13 škôl je síce cirkevných, ale nezriadila ich katolícka cirkev, to znamená, celkove máme 145 cirkevných škôl. A naším záujmom je vecne tieto otázky posúdiť, aby žiadne dieťa vo svojich nárokoch na zabezpečenie vyučovania, na to, čo mu má byť poskytnuté, aby mohlo zvládnuť povinnú školskú dochádzku a aj strednú školu, nebolo ukrátené.

    Chcem vás presvedčiť o tom, že formulácie, ktoré sme dali do programového vyhlásenia vlády, na to vytvárajú tie najlepšie predpoklady a z našej strany je záujem naplniť aj uznesenie, ktoré včera prijal gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, že má záujem na tom, aby financovanie štátnych, cirkevných a súkromných škôl bolo rovnocenné. Diskutujme o tom, hľadajme vecné odpovede. A chcem vás ubezpečiť, že opäť sa ten problém dostane na pôdu tohto parlamentu v podobe zákona o financovaní školstva. Chceli by sme stanoviť presné koeficienty, ktorými sa budú rozdeľovať finančné prostriedky na jedného žiaka štátnej školy, ale aj podľa náročnosti odboru, to znamená gymnázia, strednej odbornej školy, takej alebo onakej a, samozrejme, aj cirkevných škôl. Tam bude priestor na diskusiu, nakoľko tie zámery, ktoré vláda alebo aj parlament vkladal do programového vyhlásenia, sa naplnia v tej praktickej politike zabezpečenia škôl.

    Celkove je situácia v školstve zlá. Veľmi pekne by som prosil aj pána poslanca Mikloška a ďalších, aby sa rovnako zaujímali o situáciu štátneho školstva. Realita je naozaj zlá, ja možno budem ešte niekoľkokrát vystupovať v tomto parlamente, aby som vás presvedčil o tom, že je potrebné v rámci priorít posúdiť fungovanie školstva ako takého a v jeho rámci, samozrejme, aj fungovanie cirkevných škôl. To znamená, ak dostávate, vážené poslankyne a poslanci, signály, že školy sú málo zabezpečené prostriedkami, je to problém, ktorý nemá povahu, že by to boli len cirkevné školy alebo len súkromné školy. Súkromné školy sú na osobitnú diskusiu, tú sme tiež z úrovne ministerstva začali s Asociáciou súkromných škôl Slovenska, ale tá situácia je celkove zlá z hľadiska školstva ako takého, z hľadiska najmä jeho prevádzkového zabezpečenia, ale aj platov, o ktorých tu hovoril pán poslanec.

    Čiže programové vyhlásenie nezakladá a v žiadnom prípade nebude zakladať to, že by sme niekomu chceli odoberať prostriedky. Opakujem ešte raz, programové vyhlásenie zakladá priestor pre vecnú diskusiu o tom, ako financovať štátne, cirkevné a súkromné školy tak, aby sa naplnila téza, ktorá je v ňom uvedená. To znamená, aby sme mohli povedať, že sme nikoho neukrátili.

    Ďakujem za vašu láskavú pozornosť aj podporu programového vyhlásenia v oblasti školstva a výchovy.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Faktická poznámka - pán poslanec Mikolášik.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo.

    Vážený pán minister,

    chcem len krátko reagovať na vaše sympatické vystúpenie. Myslím si, že vo vašej osobe nájdeme vždy toho, ktorý bude na vecnej rovine posudzovať otázky či už základných štátnych, alebo základných cirkevných škôl.

    Chcem len v takej všeobecnej rovine pripomenúť nám všetkým, a možno aj občanom, ktorí si tu našu debatu všímajú, že občania, ktorí sa rozhodli podľa svojho najvlastnejšieho práva zaradiť svoje dieťa do cirkevnej školy, aby bolo vzdelávané v základnom školstve, tak nie je dôvod, sú to platitelia daní ako každý iný. Tak si myslím, že takéto staromilské rozlišovanie na ľudí, ktorí majú vzťah skôr k cirkevnému školstvu, a tých, ktorí sa rozhodli dať svoje dieťa do štátnej školy, že už nemá také opodstatnenie. Treba zabezpečiť, vláda je tu od toho, aby bolo rovnaké a rovné zabezpečenie všetkých typov škôl, najmä tých základných.

    Z mojej poslaneckej činnosti, pretože ste spomínali práve Žilinský kraj, musím povedať, že tam mám celkom konkrétne poznatky o tom, ako práve, bohužiaľ, teda cirkevné školstvo malo ťažkosti v nedofinancovaní voči štátnym základným školám. Môžem to doložiť na konkrétnych príkladoch. Mám materiál, ktorý napríklad hovorí o problémoch v oblasti dodávky tepla Základnej cirkevnej školy Andreja Radlinského v Dolnom Kubíne. Takže to nie je nejaká len dojmová záležitosť, sú určite aj vecné podklady, takže skutočne môžeme diskutovať, čisto na...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Keltošová.

  • Vážený pán minister,

    to, čo ste povedali v súvislosti s tou pracovníčkou na žilinskom krajskom úrade, asi nebude celkom presné, pretože rozpočtové pravidlá pre krajské úrady a najmä financovanie škôl je presne vypočítané. Takže či to nebude len taká útecha pre vás. Chcela by som vám dať ale zároveň aj do pozornosti, že v súvislosti s cirkevným školstvom by sme nemali zabúdať aj na niektoré zariadenia sociálneho charakteru. Konkrétne hovorím o detských domovoch, ktoré sú pod gesciou cirkví, máme aj také. Ich financovanie ide znova cez krajské úrady, tak ako aj financovanie školstva ide cez krajské úrady, a máme aj domovy dôchodcov pre kňazov znova financované cez krajské úrady. Takže dávam to do pozornosti, aby ste si tie informácie overili, pretože vy ste hovorili o pracovníčke z krajského úradu, ktorá vás presviedčala, že cirkevné školstvo dostáva viac ako štátne školstvo, ja o tom hlboko pochybujem a bola by som rada, keby ste ako do svojej pozornosti zahrnuli aj tieto zariadenia. Ja viem, to nepatrí pánu ministrovi Magvašimu, to patrí dokonca pánu ministrovi Pittnerovi, lebo to ide cez krajské úrady. Takže aj financovanie detských domovov, ktoré majú cirkvi, a aj financovanie domovov dôchodcov pre kňazov, ktoré takisto zatiaľ nie sú doriešené. Ja by som potom mohla aj podrobnejšie podať informácie.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Cuper - faktická poznámka.

  • Vážený pán predseda,

    chcem znovu zopakovať pre občanov Slovenskej republiky, pretože tu ani minister školstva nevysvetlil ten základný problém a myslím si, že najbližšie k nemu bola bývalá ministerka školstva pani Slavkovská. Cirkevné školy teda dostávajú od štátu toľko, koľko môžu dostávať, to znamená na platy učiteľov. Ale väčšina cirkevných škôl vrátane teda fakulty a ich rektorských učilíšť, ktoré sú aj trebárs na Spišskej kapitule, sídlia v budovách, ktoré patria cirkvi. A to je problém, ktorý sme riešili, ešte keď som bol kedysi v akademickom senáte univerzity. Ja som navrhol jediné riešenie, ktoré vtedy bolo možné, že študenti sú štátni a budovy sú biskupove. To znamená, že sa uzatvárali zmluvy o prenájme priestorov na vyučovanie a takto si mohli údržbu robiť tieto cirkevné školy. Žiaľ, zato sa mi dostalo akurát nevďaku od učiteľov tohto učilišťa zo Spišskej kapituly, ktoré riešenie som navrhol vtedy ešte v akademickom senáte, a aj sa realizovalo.

    Takže znovu opakujem, ak sa má vyriešiť tento vecný problém, lebo nie je to problém, ktorý sa dotýka platov učiteľov, ale udržiavania budov, ktoré nie sú štátne, treba uzavrieť zmluvu medzi štátom a cirkvou. To je prvým predpokladom, ako som povedal, ďalším predpokladom je uzavretie zmluvy vôbec s Vatikánom. To je zásadný problém, pán minister, a ja sa divím, že ste podporili programové vyhlásenie vlády ako celok, ale nepodporili ste pána poslanca, teda člena vlády Čarnogurského. A ja sa pýtam pána Mikloška, kde boli aj ďalší členovia vlády za KDH, ktorí tiež nepodporili tieto dobré myšlienky pána Čarnogurského o uzavretí zmluvy. Alebo znovu hráte...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, o slovo na dnešnom rokovaní Národnej rady požiadal predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Dávam mu slovo.

  • Vážený pán predseda vlády,

    vážení členovia vlády,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prerokúvanie programového vyhlásenia vlády je v živote demokratického štátu významnou udalosťou, dovoľte mi preto zaujať k nej vlastné stanovisko aj v kontexte toho, čo sa tu už dnes povedalo. Nebudem reagovať na všetky vecné problémy, vecné pripomienky, nebudem hovoriť v cifrách, pretože treba povedať jednoducho aj zmysel, duch a zámer programového vyhlásenia novej vlády.

    Vláda tento svoj dokument označuje za program národnej obnovy Slovenska. Deklaruje odhodlanie nielen k zmenám politiky, aká sa tu donedávna praktizovala, ale ju chce rozvíjať do nových kvalít. Mysliac na našu verejnosť chcem prispieť k objasneniu tohto nového smerovania súčasnej vládnej moci.

    Pred voľbami sa bývalá vládna garnitúra riadila sloganom "cudzie nechceme, naše si nedáme". Nehľadela na to, že etapu sebazahľadenia do seba každý moderný európsky národ prešiel už dávno, jeden rýchlejšie, druhý pomalšie, viac alebo menej bolestivo. Som presvedčený, že aj slovenský národ v tieto dni završuje takúto etapu a činmi novej vlády sa snaží zaradiť k tým európskym krajinám, ktoré sa hlásia ku kurzu otvorenej spoločnosti, obsah ktorej možno vyjadriť parafrazovaným heslom "cudziemu sa nebránime, svoje ponúkame". Keď vravíme, že cudziemu sa nebránime, znamená to, že dávame šancu svojmu národu vymaniť sa zo zápecníctva, prijať všetky pozitívne impulzy svetovej civilizácie. Sme povinní roztvoriť náruč všetkému novému, pričom to neznamená vystaviť rizikám svoj národný záujem, svoju suverenitu vo väčšej miere, ako to robia ostatné európske národy. Svoje ponúkame, to znamená svoje vedomosti. Svoje kultúrne a duchovné hodnoty, našu poctivosť a pracovitosť. Zdôrazňujem, nie svoje územie, nie svoje duše a nie osud svojej krajiny. Zbytočne sa nestrašme takýmto prístupom, že o toto ide novej vláde.

    Ďalej ponúkame svoju vlastnú historickú osobitosť, to, že sme nikdy na nikoho neútočili, že sme siali a žali na svojom. Integrálnou súčasťou tejto osobitosti je naše originálne vnímanie udalostí a premien tohto kontinentu.

    Ako súčasť kresťanskej Európy dobre chápeme národy Západu. Máme spoločnú civilizáciu a základné kultúrne a náboženské hodnoty. Sme však aj súčasťou rodiny slovanských európskych národov, preto chápeme a duševne prežívame všetku zložitosť vývoja vo vnútri slovanského sveta, ktorý je veľmi rôznorodý či z hľadiska náboženského, kultúrno-historickeho, alebo demokratického. Nehanbíme sa za naše slovanstvo, tak ako sa Nemci, Dáni, Švédi nehanbia za svoje germánstvo, Francúzi, Taliani, Španieli za svoj románsky koreň. Len otvorením sa európskej a svetovej civilizácii sa život na Slovensku môže obnoviť, lebo nám nemôže ísť o návrat do dreveníc, ba ani o návrat k starým sporom.

    I terajšia vláda, v ktorej má zastúpenie Strana maďarskej koalície, je pokusom o zbavenie sa tradičnej fóbie Slovákov, fóbie historicky podmienenej, a pevne verím, že aj prekonanej fóbie z veľkomaďarstva. Predložené Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky netreba chápať iba ako jednoduchý návrat pred rok alebo k roku 1994, ale ako tvorivé rozvíjanie demokratických zmien, ktoré vyústili v etablovaní samostatnej štátnosti. Preto obnova verejného života na Slovensku má byť aj faktickým upevňovaním a zároveň aj návratom k humanizmu a obrodením nášho európskeho povedomia. Vzhľadom na to, že v našom národe nie je zakorenená nenávisť voči Západu ani Východu, Slovensko môže zohrať dôstojnú úlohu v integračných procesoch, najväčšiu váhu, ktorá sa prenáša do strednej a východnej Európy.

    Obnova Slovenska nie je len zlepšovaním životnej úrovne a nevyčerpáva sa len požiadavkou stavať viac bytov a nových úsekov diaľnic. Je to predovšetkým hodnotová obnova nášho verejného života, našej štátnej politiky a predstavy o budúcnosti krajiny. Pri koaličných rokovaniach sme sa zhodli v tom, že naša cesta do budúcnosti bude vyasfaltovaná patentmi, vynálezmi, umeleckými dielami, novým duchovným rozmerom opierajúcim sa o morálku, ktorý náš národ ani v najťažších dobách nestratil. Sme staromladý národ s dlhými historickými koreňmi a mladou byľou päťročnej štátnosti. Byľ bude časom rásť a hlavné je, aby na byli narastal krásny kvet, kvet vzdelanosti, múdrosti a duchovnosti. Uzavretím sa do seba to nemožno dosiahnuť.

    Na sklonku druhého tisícročia je svet i naša spoločnosť tehotná zmenami. Musíme vyliečiť priemysel, strojárstvo, stavebníctvo, poľnohospodárstvo, zdravotníctvo i verejnú správu. To všetko je nutné. Ale najviac je nutné investovať do budúcnosti, do vzdelania a do mladej generácie. Je dobré, že sa budovali diaľnice, ale našou cestou do budúcnosti sú diaľnice s obojsmernou prevádzkou, a najmä informačné diaľnice. Práve nimi predovšetkým naša mládež môže získať obrovskú masu vedomostí, nových zručností a možnosti osvojiť si civilizačné výdobytky.

    Taká výzva znamená nebáť sa cudzích jazykov, cudzích vplyvov, hodnôt ostatného sveta. Som presvedčený, že morálne hodnoty nášho národa sú zárukou, že si každý z nás dokáže v interaktívnom prostredí vybrať to svoje, že dokážeme ponuky sveta pretaviť cez naše duše do nových hodnôt a tieto predložiť obohatené svetu ako dôkaz toho, že aj malý národ môže byť veľký duchom. Takto vnímam program národnej obnovy na Slovensku dnes i pre najbližšie roky. O tom je a k tomu má prispieť aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.

    Vyzývam všetky zložky štátnej moci, súkromný sektor, ale i celú verejnosť, aby participovali na diele národnej obnovy, ktorý predložila vláda na posúdenie. Mám presvedčenie, že táto politická idea otvára pre väčšinu spoločnosti priestor na realizáciu svojich predstáv o modernizácii života v našej krajine. Cieľavedomá a húževnatá realizácia tohto programu prinesie naplnenie ambícií štátu, aby sa Slovensko na prelome druhého a tretieho tisícročia zaradilo medzi vyspelé a moderné európske krajiny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu predsedovi Národnej rady za jeho vystúpenie v rozprave.

    Faktická poznámka - pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    hovorili ste o etape národov zahľadených do seba. Každý národ túto etapu ukončuje inokedy, jeden skôr, jeden neskôr. Ja si myslím, že táto myšlienka nie je celkom správna. Totiž každý národ a každý štát v prvom rade myslí sám na seba. A čím je ten národ väčší, žiaľbohu, my nie sme veľký národ, čím je ten národ väčší, tak tým väčšmi myslí na seba a je expanzívnejší voči iným národom. O tom je vlastne aj celé trhové hospodárstvo.

    Ale chcela by som skôr hovoriť o tom vašom hesle "cudziemu sa nebránime, svoje ponúkame". Ešte šťastie, že ste povedali, že sa to netýka nášho územia, ale dosť zlé je aj to, že ste povedali, že ponúkame svoje vedomosti. Ktorý národ, prosím vás pekne, ponúka vedomosti iným národom? Veď za vedomosti sa tvrdo platí. A cudziemu sa nebránime, to znamená čo? Že nás môžu tie cudzie národy zaplaviť alebo cudzie štáty zaplaviť svojimi tovarmi? Ja len dúfam, že je to len vaše heslo a že nebude to aj heslo vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem vám, pani poslankyňa.

    Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Mušková.

  • Pán predseda, predstavu veľkého Uhorska ste nazvali fóbiou Slovákov. Myslím si, že touto fóbiou trpí úplne iný národ, u nás národnosť, a presviedča nás o tom práve programové vyhlásenie vlády v časti školstvo, kde vláda chce vytvoriť katedry v maďarskom jazyku, poviem to rovno, na terajších univerzitách. Ja len toľko, zatiaľ.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Húska.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel by som tiež reagovať na vystúpenie pána predsedu Národnej rady. Treba skutočne zobrať na vedomie, že celý pohyb vo svete je pohyb k trhovému priestoru a v trhovom priestore žiadne veľké gestá a ponuky nejakého bezplatného postupu nie sú účinné, a dokonca podľa mňa sú aj nebezpečné. Takže nerobme v tejto oblasti nijaké ekonomické gestá voči krajinám, ktoré samy veľmi tvrdo obhajujú svoje záujmy. To nie je preto, aby sme vzájomne k sebe ukazovali nejakú nevľúdnu tvár, ale preto, aby existovala rovnováha ako základný princíp vo vyrovnanom trhovom prostredí. Je ním ekvivalencia vzájomných vzťahov. Vo svete problém ekvivalencie je veľmi veľký a ani samotné trhové hospodárstvo nezabezpečuje vzájomne vyrovnanú výmenu, pretože sa využívajú monopolné silové pozície. Pozorujme seba aj iných. Chcel by som tiež povedať, že zároveň treba neopúšťať sebazahľadenie, pretože ono je veľmi dôležitou súčasťou sebareflexie a sebapoznania. Bez toho sa totiž stávame vykorenení a odcudzení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec za vaše vystúpenie.

    Konštatujem, že žiadne ďalšie faktické poznámky nie sú. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hort, pripraví sa pán poslanec Kačic.

    Zároveň odovzdávam vedenie schôdze predsedovi parlamentu.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážený pán predseda vlády,

    vážení členovia vlády,

    milé kolegyne,

    vážení kolegovia,

    vláda Slovenskej republiky predložila programové vyhlásenie, v ktorom sa zaviazala optimálne usporiadať správu vecí verejných tak, aby táto zabezpečovala základné potreby občanov. Kto ste ho dôsledne celé prečítali, určite ste zistili, že bude presadzovať decentralizáciu kompetencií štátu na nižšie zložky verejnej správy pri rešpektovaní princípu subsidiarity, že sa ratifikáciou Európskej charty prihlási k pravidlám samosprávnej demokracie krajín Európskej únie, že chce posilniť ekonomickú nezávislosť samosprávy, stabilizovať podmienky jej financovania a chce obmedziť dotačný systém, ktorý je jedným z príčin vysokej miery korupcie na Slovensku.

    Vláda chce podporovať ďalej cezhraničnú spoluprácu miest a obcí, posúdi potrebu zmien v súčasnom územnom a správnom členení krajiny. V jednotlivých častiach programového vyhlásenia sa vláda zaväzuje k decentralizácii financií, podpore samosprávnosti v školstve, zdravotníctve, kultúre. Chce zvýšiť právomoci regiónov, a tým podporiť aj rozvoj vidieka. Mnohí si môžu povedať, že to tu už raz bolo. Áno, bolo, ale na papieri a občania tejto krajiny na vlastnej koži pocítili dôsledky úplne opačného postupu, ktorý znamenal sústreďovanie moci a vytesňovanie občanov z možnosti rozhodovať o svojom živote.

    Inými slovami, programové vyhlásenie reaguje na požiadavky občanov tejto krajiny, ktorí chcú, aby sa napravili škody z minulého obdobia. Aj minulá vláda hovorila o decentralizácii, no urobila pravý opak. Podarilo sa jej to len preto, že jej to poslanci tejto Národnej rady v minulom období umožnili. Možno ani netušili, že koncentrácia moci sa stane tou hlavnou príčinou ekonomického a sociálneho úpadku Slovenska a vylúči ho z prvej skupiny krajín usilujúcich sa o vstup do skupiny civilizovaných krajín Európskej únie a NATO. To, že ste, vážení kolegovia z dnešnej opozície, nežiadali svoju vládu, aby plnila svoje programové vyhlásenie, zapríčinilo, že ostali nevyužité schopnosti a kvalita obyvateľov Slovenska, kultúrne a prírodné bohatstvo našej krajiny. To je trestuhodné premrhanie uplynulých štyroch rokov. Tým, že ste netrvali na tom, aby sa plnilo programové vyhlásenie vašej vlády, umožnili ste páchanie škôd v tejto krajine rovnako ako za čias socializmu. Neumožnili ste, aby sa občania, spolky, združenia, obce a mestá a samosprávne regióny mohli podieľať na rozvoji tejto krajiny a aby niesli aj zodpovednosť za kvalitu života občanov.

    Nemusíme sa spoločne presviedčať, čo z toho minima peňazí dokázali vytvoriť miestne samosprávy a koľko peňazí, ktoré vám dali k dispozícii daňoví poplatníci zo Slovenska, ale aj z Európskej únie, bolo premrhaných len preto, že ich mali v rukách inštitúcie, ktoré neboli kontrolované občanmi. Všade v krajinách Európy, kde zamestnaný obyvateľ potrebuje na chlieb, na zemiaky, na tehlu či na benzín robiť podstatne menej ako pracujúci na Slovensku, je zodpovednosť za plnenie verejných úloh rozložená medzi obec, región a štát. Nenájdete medzi nimi krajinu, kde by miestna samospráva mohla rozhodovať iba o piatich percentách objemu daní vybraných v štáte. Decentralizácia, partnerstvo a solidarita - to sú zároveň heslá podporných programov Európskej únie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ak táto vláda predstúpila pred nás s programovým vyhlásením, v ktorom deklaruje to, čo všetky strany dnešnej vládnej koalície sľúbili v rámci volebnej kampane v oblasti reformy verejnej správy, je potrebné ju podporiť. Predložila nám predstavu Slovenskej republiky ako štátu demokratického, decentralizovaného s výraznou zodpovednosťou územnej a záujmovej samosprávy za jeho budúcnosť.

    Je preto na nás, aby sme v mene našich voličov neurobili chyby minulého parlamentu. Musíme preto nielen túto vládu podporiť, ale aj od nej žiadať, aby čo najrýchlejšie predložila ucelenú predstavu pokračovania reformy verejnej správy na Slovensku v zmysle svojho vládneho programu, tej reformy, ktorá bola mečiarizmom tak drasticky prerušená a ku ktorej nás zaviazali aj voliči vo voľbách v roku 1998. Hovorím to preto, lebo som presvedčený, že bez napravenia chýb minulosti a bez zásadných zmien v správe vecí verejných nie je možné vyriešiť problémy školstva, zdravotníctva, kultúry, verejnej dopravy, vidieka nahromadené za posledné desaťročia a prehĺbené počas ostatnej štvorročnej devastácie Slovenska.

    Zároveň vás chcem informovať, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prijal v rámci rokovania o programovom vyhlásení vlády aj uznesenie, v ktorom odporúča vláde Slovenskej republiky zriadiť odborné pracovisko nadrezortného typu, ktoré do 30. 6. 1999 pripraví na diskusiu reformu verejnej správy, v ktorej by sme mali konečne nájsť odvahu prejaviť dôveru ľuďom žijúcim aj inde ako v Bratislave. Verím, že nebudeme v tomto smere osamotení.

    Vážení páni poslanci, ak chceme naozaj, aby Slovensko bolo prosperujúcou krajinou, je potrebné, aby sa do jeho rozvoja zapojilo a prevzalo na seba zodpovednosť čo najviac obyvateľov. Programové vyhlásenie vlády hovorí o zámere vrátiť právo mestám, obciam a regiónom, riešiť si svoje záležitosti i rozhodovať o daniach, ktoré sa na ich území vyprodukujú v oveľa väčšej miere, ako tomu bolo doposiaľ. Pritom sa v žiadnom prípade nevzdáva centrálna vláda zodpovednosti za korigovanie extrémnych rozdielov medzi jednotlivými regiónmi Slovenska. Podpora vyššej zodpovednosti miest, obcí a regiónov za rozvoj krajiny taktiež neznamená, ako určite mnohým napadne, narušenie integrity Slovenska. Ba práve naopak, umožní každému občanovi Slovenska viac a efektívnejšie zapojiť sa do rozvoja svojej obce, mesta či regiónu.

    Predpokladom úspešnej politickej a ekonomickej transformácie je racionálne usporiadanie a efektívne fungovanie verejnej správy. Záväzky vo vládnom programe sú dobrým východiskom na dosiahnutie tohto cieľa, a preto si myslím, že je potrebné podporiť ho, ale zároveň vyvíjať neustály tlak na plnenie týchto zámerov zo strany Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, vážené kolegyne a kolegovia, ešte reagovať na podmienky akceptácie programového vyhlásenia vlády, ktoré predniesol pán poslanec Kozlík, a to špeciálne na bod 14, v ktorom sa z ich strany ako podmienka na podporu tohto programového vyhlásenia hovorí: Zabezpečiť, že pri súčasných prioritách verejných rozpočtov budú tvoriť miestne rozpočty a rozpočty regionálnej samosprávy spolu 35 % z rozpočtov verejnej správy.

    Vážený pán poslanec a pán expodpredseda vlády, chcel by som sa spýtať, prečo za štyri roky vášho vládnutia boli obce a mestá na takej úrovni financovania, že to v mnohých prípadoch hraničilo s neprežitím. Starostovia, primátori a komunálni politici, ktorí sú ešte dnes vo funkciách, sú vnútorne všetci presvedčení, aj tí, ktorí sú z vašej strany, že to, čo sa udialo vo vzťahu k samosprávam za posledné obdobie, bol jeden frontálny útok na samosprávy. Cez legislatívu, verbálne, cez kompetencie, ale hlavne cez financie. Ja verím, že sa nám podarí zmeniť tento stav. Určite to nebude 35 % verejných financií, lebo tomu zodpovedá aj kompetenčný zákon a všetko, čo s tým súvisí.

    Chcel by som si ešte dovoliť reagovať, bohužiaľ, nie je tu pán poslanec Oberhauser, ale hovorí sa tu o slabom zastúpení slovo kresťanské v programovom vyhlásení vlády.

    Vážený pán poslanec Oberhauser, vaše takzvané presadzovanie kresťanských hodnôt do života spoločnosti sledujem od vášho vstupu do politiky. Dovolím si konštatovať, že je reprezentované rozbíjaním kresťanských strán, respektíve ich rušením za 30 strieborných alebo za misu šošovice, ak sa to tak dá nazvať. Je reprezentované tiež bezhraničnou podporou rozkrádania a drancovania Slovenska a ožobračovania tých najchudobnejších na úkor úzkej skupiny bohatých, čo je v priamom rozpore so sociálnym učením cirkvi. Štyri roky ste k tomuto mlčali. Je reprezentované tiež rozdeľovaním a podporovaním nejednoty biskupov a kňazov na Slovensku, a to je realita. Je tiež reprezentované priamou podporou tých, ktorí organizovali znevažovanie biskupov a ktorí z nich robili obyčajných zlodejov - pozri kauza banskobystrického biskupa. Ani vtedy ste sa neozvali na jeho obhajobu. A k tomu všetkému to strašné rozdeľovanie obyvateľov Slovenska, aj kresťanov Slovenska, na dobrých a zlých Slovákov, pritom nie je podľa hodnotového systému, na ktorý sa tak radi odvolávate, ale iba na základe dosiahnutého stupňa servilnosti ku včerajším mocným. To je podľa ktorej kapitoly evanjelia?

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka - pán poslanec Kozlík.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán Hort sa tu zahral na jediného spravodlivého. Samozrejme, každé tvrdenie má svoj rub aj líc. Ja som v prvom rade čakal, že keď už tak ohnivo bojoval za právomoci a financovanie samospráv, tak mohol podporiť bod 14 podmienok Hnutia za demokratické Slovensko. Bolo by to náležité, pán poslanec. Čo sa týka financovania samospráv, tak by som rád pripomenul a osvetlil, že každoročne v rámci participácie samospráv na daňovom systéme a z hľadiska tvorby zdrojov sa poskytovalo zhruba o 4 % viac zdrojov, než mal k dispozícii štátny rozpočet ako taký, takže celé funkčné obdobie vlády Vladimíra Mečiara a môjho pôsobenia ako ministra financií sme sa snažili a zabezpečovali sme reálne predstihový vývoj v oblasti financií vo vzťahu k miestnym samosprávam. To, či to bolo dosť, je, samozrejme, otázne. Aj štátny rozpočet bojoval so svojimi problémami a peňazí nikdy nebolo, a podotýkam ani nikdy nebude dosť.

    A keby si pán Hort poriadne preštudoval volebné programy, tak by ten záväzok našiel práve vo volebných programoch SDK, SDĽ a SOP, tých 35 a niekde to bolo aj viac v horizonte ďalších rokov. To znamená, že ten bod 14 sa viaže na konkrétne volebné prísľuby bývalých opozičných, dnes vládnych politických strán.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Verím, že sú to posledné dve faktické poznámky. Stihli by sme to presne do 19.00 hodiny, aby som nemusel dávať hlasovať o pokračovaní schôdze po 19.00 hodine. Dnes by sme schôdzu o 19.00 hodine skončili a zajtra pokračovali ráno o 9.00 hodine. Takže dve posledné faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Krajči a potom pán poslanec Oberhauser.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dovoľte mi, aby som reagoval na vystúpenie pána poslanca Horta. Chcel by som ho len upozorniť, že vláda Vladimíra Mečiara mala v programovom vyhlásení aj reformu verejnej správy. Táto reforma verejnej správy bola rozdelená na dva kroky. Prvá bola reforma štátnej správy, ktorá bola uskutočnená a bola uskutočnená zákonom o územnom a správnom členení Slovenskej republiky.

    Táto reforma pokračovala ďalšími krokmi, ktoré boli pripravené a ktoré zrejme budete realizovať aj vy, pretože iná šanca tu nie je, a to je práve reforma samosprávy, to znamená presun kompetencií zo štátnej správy na samosprávu. Prvým krokom tejto reformy bolo prijatie zákona o vyšších územných samosprávnych celkoch, ktorý tento parlament neschválil a ktorý zákon sa nestretol s porozumením. Samozrejme, tak ako vy dnes hovoríte, že je potrebné urobiť nielen reformu, ale aj financovať samosprávu, všetko záleží na tom, ako bude vychádzať ekonomika tejto krajiny.

    Chcem však upozorniť, že v programovom vyhlásení, ktoré predkladáte, problematike verejnej správy sa venuje dvadsať riadkov, čiže ťažko je z toho vydedukovať, akými nástrojmi chcete dosiahnuť tie ciele, ktoré ste aj vy sám definovali, to znamená, aby samospráva bola zvrchovanou, mala dostatok finančných prostriedkov a aby kompetencie zo štátnej správy na túto samosprávu prešli. Ja len prajem, aby sa vám to podarilo čím skôr.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Oberhauser.

  • Vážený pán predseda,

    dovoľte mi reagovať na vystúpenie pána poslanca Horta.

    Chcel by som upozorniť na také základné skutočnosti, ktoré odzneli veľmi nesprávne z jeho vystúpenia. V prvom rade odmietam osobné osočovanie a ja sa neponížim na takú úroveň ako niektorí poslanci, ktorí to používajú, doslova zneužívajú svoj mandát na beztrestné osočovanie druhých ľudí. Na takúto úroveň nikdy neklesnem. Kresťanstvo nie je politická ideológia, odporúčam mu, aby si preštudoval základné dokumenty, preto je normálne, keď sú kresťania, ktorí sú za samostatnosť Slovenskej republiky, ktorí uznávajú federatívne riešenie s iným národom ako riešenie výhodné, čiže na základe toho sa jednoducho kresťania nehodnotia. My sme vždy boli proti tomu či už ako SKDH, alebo Kresťanská sociálna únia, aby sa vťahovali duchovní do súperenia politických strán. A na tomto trváme aj do budúcna. Myslím si, že obhajovať dôsledne záujmy duchovnej obrody Slovenska, ktoré musí vyjsť z kresťanských tradícií, lebo tento národ na takýchto vznikol, je to etnogenéza, proste ten zrod národa súvisel so vznikom kresťanstva na tomto území, je prirodzené pre ľudí, ktorí to myslia úprimne. A kto sa dá na cestu osočovania, ten jedine môže každého zarmútiť, ktorý takto koná.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Zopakujem, budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine.

    Chcem oznámiť tých prihlásených do rozpravy, ktorí sú prví piati v poradí: pán poslanec Pavol Kačic, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Ján Šimko, pani poslankyňa Kadlečíková, pán poslanec Gaľa, pán poslanec Michal Drobný.

    Ďakujem. Dovidenia.