• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram desiaty rokovací deň 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Peter Weiss, Pavel Kandráč, Ivan Hudec, Peter Osuský, Anna Malíková, Eva Slavkovská, Alojz Rakús, Roman Hofbauer. Na zahraničnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

    V rokovaní 36. schôdze pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 641 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 641a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dostávame sa k druhému čítaniu návrhu zákona o sudcoch a prísediacich. Je to takzvaný statusový zákon. Je to zákon, ktorý komplexným spôsobom upravuje právne vzťahy o postavení sudcov a prísediacich v justičnom systéme, o ich právach, povinnostiach, rôzne aj otázky konania, napríklad disciplinárneho konania, a podobne.

    Tento zákon sa pripravuje fakticky šesť rokov. Prvé diskusie o prijatí takéhoto zákona sa začali ešte v roku 1994. Som veľmi rád, že tento zákon sa dostal do záverečného štádia svojej prípravy.

    Zákon pripravovala skupina, ktorá pozostávala prevažne zo sudcov. Ministerstvo spravodlivosti tam prakticky poskytovalo takú legislatívnotechnickú pomoc a povedzme zabezpečenie a, samozrejme, logistické a organizačné a podobne.

    Zákon na jednej strane obsahuje ustanovenia o postavení sudcov a jednoznačne možno povedať, že jednoducho upevňuje a pozdvihuje postavenie sudcov. Sudcovia sú ústavnými činiteľmi a v súvislosti s takýmto ich postavením sa istým spôsobom modifikujú ich práva aj povinnosti. Sudcovia majú postavenie, ktoré vo zvýšenej miere zabezpečuje ich nezávislosť a objektivitu pri rozhodovaní. Vzhľadom na to, že sudcovia sú ústavnými činiteľmi, sú kladené, samozrejme, aj zvýšené nároky na ich vystupovanie, a to tak priamo pri výkone sudcovskej činnosti, ako aj mimo, dokonca aj v osobnom, súkromnom živote.

    V súvislosti s týmito zvýšenými požiadavkami na sudcov, samozrejme, zákon predpokladá aj vytvorenie materiálnych podmienok pre takéto ich postavenie. Zlepšenie materiálnych podmienok sudcov sa prejavuje v tom, že, a to už od samotnej prvotnej účinnosti tohto zákona budú dostávať odchodné pri odchode do dôchodku a príplatok k dôchodkom a potom postupne z hľadiska časovej účinnosti budú dostávať ďalšie finančné zabezpečenie zlepšenia svojich pracovných podmienok spočívajúce povedzme v zabezpečení technických podmienok, literatúry, vzdelávania, určitej rehabilitácie až po isté zvýšenie platov sudcov, ktoré sa však predpokladá až od 1. 1. 2003.

    Budem otvorený v tom, že keď vláda pripravovala a vlastne pripravuje návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, tak v rámci zostavovania tohto rozpočtu tak, aby rozpočtový schodok neprekročil financovateľné medze, samozrejme, všetky rezorty boli, museli a chceli a boli povinné z hľadiska svojej zodpovednosti pri plnení svojich ústavných funkcií, všetky rezorty hľadali rezervy, kde by bolo možné znížiť výdavky. Takýmto spôsobom došlo v rámci vlády k určitej dohode alebo k určitému konštatovaniu, na základe ktorého by bolo potrebné niektoré ustanovenia alebo niektoré pôvodné ustanovenia tohto návrhu zákona, ich účinnosť odsunúť o jeden rok, čiže od 1. 1. 2002.

    Taktiež v rámci konania o tomto návrhu zákona vo výboroch došlo k odporúčaniu jedného pozmeňujúceho návrhu, ktorý je v spoločnej správe výborov (tlač číslo 641a) uvedený pod číslom 32, keď dochádza ku zvýšeniu vlastne základu dôchodku, ktorý sa potom zvyšuje podľa príslušného percenta.

    Opäť vzhľadom na finančné možnosti štátu a vlády chcem navrhnúť, aby sme zostali pri pôvodnej dohode, ako bola dosiahnutá pri rokovaniach, pri viacnásobných rokovaniach ministerstva financií, ministerstva financií na jednej strane a ministerstva spravodlivosti na druhej strane aj za účasti zástupcov sudcovských samosprávnych organizácií. To znamená, aby sme zostali pri pôvodnom znení § 95 odsek 3 druhá veta.

    Čiže, aby som sumarizoval zo spoločnej správy výborov, súhlasím s celou spoločnou správou s výnimkou jedného bodu, a to je bod 32, ktorý sa týka § 95 ods. 3 druhá veta návrhu zákona. Vychádzam, dúfam, že z posledného znenia spoločnej správy, pretože predchádzajúce znenie spoločnej správy to obsahovalo v bode 31, ktorý vtedy spoločne riešil viaceré vety § 95 ods. 3.

    Čiže inými slovami navrhujem, aby ste prijali tento zákon, ktorý bude veľmi významným krokom pri posilnení nezávislosti súdnictva, jeho fungovaní, ako aj pri jeho lepšom sociálnom zabezpečení s tým, že navrhujem neschváliť bod 32 spoločnej správy a v súvislosti s tým navrhujem, aby sa o tomto bode 32 hlasovalo samostatne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, predsedovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Ladislavovi Oroszovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážený pán podpredseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského výboru ako spoločný spravodajca výborov predložil ctenej snemovni spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Spoločnú správu máte pod tlačou 641a.

    Na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 903 z 15. júna 2000 bol pridelený vládny návrh zákona o sudcoch a prísediacich na prerokovanie piatim výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Tieto výbory prerokovali tento vládny návrh zákona v lehote, ktorá bola určená uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi menovaných výborov, neoznámili v určenej lehote, to znamená do 3. októbra 2000 gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Vládny návrh zákona o sudcoch a prísediacich schválili bez pripomienok štyri výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to: výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu ďalej výbor pre obranu a bezpečnosť a takisto výbor pre sociálne veci a bývanie.

    Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor uznesením číslo 378a z 3. októbra 2000 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky takisto vládny návrh zákona schváliť, ale so zmenami a pripomienkami v celkovom počte 44. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy máte obsiahnuté v spoločnej správe. Nebudem ich v tejto chvíli čítať. Máte ich všetci k dispozícii.

    Gestorský výbor, ústavnoprávny výbor odporúča všetky tieto pozmeňujúce návrhy schváliť.

    Zároveň navrhuje, aby sa o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovalo takto: spoločne o bodoch 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42 a 43 a ďalej aby sa potom hlasovalo jednotlivo o bodoch 4, 20, 32 a 44. Opakujem stanovisko gestorského výboru k všetkým pozmeňujúcim návrhom je také, aby ich Národná rada schválila.

    Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, ktoré sú vyjadrené v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    To je všetko z mojej strany, pán podpredseda. Môžete otvoriť rozpravu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Pýtam sa teda, kto sa chce prihlásiť ústne. Pán poslanec Bauer, pán poslanec Brňák. Ešte niekto sa chce prihlásiť do rozpravy. Pán predseda Najvyššieho súdu Harabin. To je všetko. Uzatváram možnosť ďalších prihlásení sa do rozpravy ústne a dávam slovo prvému prihlásenému v rozprave poslancovi Bauerovi.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    páni poslanci, panie poslankyne,

    mám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to dve časti. Z dôvodu zrušenia zákona číslo 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov je potrebné rozdeliť do dvoch bodov, pretože § 4 ods. 3 musí nadobudnúť účinnosť 1. januára 2001 a ostatné ustanovenia až 1. januára 2003 vzhľadom na postupné nadobúdanie účinnosti ustanovení tohto návrhu zákona opravujúcich platové pomery sudcov. V opačnom prípade by išlo o duplicitnú právnu úpravu príplatku k nemocenskému jednak podľa § 93 tohto návrhu zákona, a jednak podľa § 4 ods. 3 zákona číslo 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov.

    Navrhujem teda, aby v článku I § 153 znel takto: "Zrušujú sa po prvé zákon číslo 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov v znení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 149/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 307/1995 Z. z., po druhé § 4 ods. 3 zákona číslo 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 148/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1994 Z. z. a zákona číslo 57/1999 Z. z., po tretie § 2, § 3, § 4 ods. 1 a 2, § 5 až § 14, § 16 až § 20 zákona číslo 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 148/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1994 Z. z. a zákona číslo 57/1999 Z. z., po štvrté § 28, § 30 až § 33, § 36 zákona Slovenskej národnej rady číslo 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich, zákon o štátnej správe súdov."

    Druhý môj pozmeňujúci návrh sa týka článku IV a je to z dôvodu potreby úspory finančných prostriedkov v štátnom rozpočte pripravovanom na rok 2001. Navrhujem, aby účinnosť niektorých ustanovení, ktoré majú dosah na štátny rozpočet a ktorých účinnosť sa navrhuje v zákone na 1. január 2001, bola posunutá až na 1. január 2002. Ide o balík ustanovení zhruba v objeme 40 miliónov korún. Čiže článok IV by znel takto: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2001 s výnimkou článku I § 35 ods. 1, § 44, § 50 ods. 4, § 52 a § 94, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2002 a s výnimkou článku I § 65 až § 80, § 81 ods. 1 prvej vety, § 82 až § 91 a § 153 tretí bod, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2003.

    Zároveň sťahujem pozmeňujúci návrh, ktorý ste dostali včera, pretože v tomto mojom pozmeňujúcom návrhu sa vlastne dva paragrafy ešte vypustili, takže ich účinnosť nadobudne už od 1. januára 2001. Zároveň vás teda prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    Sú dve faktické poznámky k vášmu vystúpeniu, pán poslanec Bauer. Hlási sa pán poslanec Cuper a pán poslanec Mesiarik. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Dávam slovo pánu poslancovi Cuperovi.

  • Vážený pán poslanec Bauer,

    váš pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka účinnosti niektorých ustanovení navrhovaného zákona o sudcoch a prísediacich pokladám za absolútne nekorektný. Ak vláda nie je schopná zabezpečiť v plnom rozsahu vstup účinnosti zákona, tak jednoducho nech nerobí takúto páčivú politiku, s ktorou vyšiel už pán Dzurinda kedysi pred voľbami, keď nasľuboval absolútne nezmysly občanom tohto štátu. Treba vedieť pán minister spravodlivosti, že sudcovia patria do inej kategórie ľudí ako tí, ktorí uverili Mikulášovi Dzurindovi a jeho sľubom, ktoré "rozvážal" na bicykli po Slovensku. Jednoducho ak prijímate návrh zákona, tak je potrebné, aby vstúpil do účinnosti celý, a nie podľa toho, ako sa vy potom budete s ním môcť prezentovať, aby ste si získali obľubu u sudcov Slovenskej republiky. Ak vláda nemá na to, aby urobila zásadnú, teda zásadnú revíziu alebo teda návrh realizovala v plnom rozsahu v sudcovskom stave, tak jednoducho povedzte to priamo a otvorene sudcom Slovenskej republiky, že nie ste schopní zabezpečiť to, čo ste sľubovali v programovom vyhlásení vlády. Ale nevytvárajte zase schizofréniu, neklaďte nášľapové míny budúcej vláde, ktorá má, s prepáčením za výraz, potom tento váš legislatívny "svinčík" zliznúť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem podobne reagovať, pretože ma trošku prekvapuje pozmeňujúci návrh, ktorý tu odznel, a mám názor, že pokiaľ dnes prijímame zákon s určitým dátumom a o dva roky alebo o tri roky má byť účinnosť tých základných alebo možnože veľmi dôležitých zabezpečení v sociálnej oblasti, tak to nemá zmysel. Skutočne sa prikláňam k tomu, keď na to nemáme, tak nedráždime, pretože ak niekto z iného rezortu bude čítať tento zákon, môže dôjsť k určitým diskusiám, problémom, prečo tento stav kladieme tak vysoko v sociálnej oblasti a na to pritom nemáme. Ja som bol vo výbore zástancom opačného trendu, dokonca skrátiť účinnosť paragrafov v oblasti čísla 80 maximálne od 1. 1. 2002, nie 2003. Takže ma to trochu prekvapuje a treba zvážiť, ja čakám, že predkladateľ zareaguje tak, či potom to má vôbec zmysel, aby sme pokračovali ďalej, ak začneme takto tento zákon odďaľovať na rok 2003 v tých zásadných veciach.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Brňák.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážený pán predseda Najvyššieho súdu,

    vážená Národná rada,

    v rámci tejto rozpravy chcem najskôr tlmočiť názor a závery poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko, ktoré sa pripája k tomu, že jednoducho tento zákon o sudcoch je potrebný pre slovenskú spoločnosť a myslíme si, že aj z hľadiska istej kontinuity prác na tomto zákone sme túto skutočnosť prezentovali dostatočným spôsobom v minulosti pri účasti aj, by som povedal, našich predstaviteľov alebo reprezentantov v rámci samotného tohto návrhu. Priznám sa ale teraz, že vzhľadom na celkovú situáciu, ktorú dnes zažívame a o ktorej niečo poviem práve v spojitosti s istou výčitkou, ktorú adresoval aj pán poslanec Cuper, aj s procesom schvaľovania novely Ústavy Slovenskej republiky, že, priznám sa, že je tu množstvo, množstvo problémov, na základe ktorých sa javí táto snaha, ktorá sa zdá byť alebo sa prezentuje ako úprimná zo strany pána ministra spravodlivosti riešiť problémy súdnictva, tak sa zdá, že táto snaha je len istou pozlátkou a že v skutočnosti zákon, ktorý schválime do istej miery, je v ponímaní pána ministra spravodlivosti, možno aj predstaviteľov a poslancov KDH, ktorí predložili tento pozmeňujúci návrh, trocha farizejské.

    Chcem povedať, že všetci si uvedomujeme túto potrebu schváliť takýto zásadný zákon nielen preto, že do schválenia prijatia tohto zákona značne intervenovali aj medzinárodné inštitúcie predovšetkým z Európskej únie. Myslím si, že tá hlavná požiadavka alebo jedna z hlavných požiadaviek, pre ktoré sa mala táto zákonná úprava prijať, má aj materiálnu dimenziu. O nej hovoril aj pán poslanec Cuper, o nej hovoril aj pán poslanec Mesiarik vo svojich faktických poznámkach. Ak sa dnes chce riešiť tento problém takým spôsobom, že jednoducho táto veľmi významná a zásadná časť tohto zákona z dôvodu neexistencie finančných prostriedkov v štátnom rozpočte sa má odsunúť z hľadiska účinnosti až na 1. januára 2002, tak skutočne nie je to dobré a treba, myslím si, veľmi jasne počuť aj stanovisko pána ministra spravodlivosti k tomuto kroku, ktorý v návrhu a viažuc sa aj stanoviskom samotnej vlády, keďže bol tento návrh predkladaný, by mal veľmi jasne a striktne trvať aj vo vzťahu k tým poslancom, ktorí reprezentujú povedzme Kresťanskodemokratické hnutie, aby jednoducho zosúladili svoje kroky s vládnou predlohou návrhu zákona, pretože navonok to potom vyzerá tak, že pán minister spravodlivosti vystúpi vlastne pred všetkými ako člen vlády a povie, že my sme to navrhovali, tak ako to vláda navrhla a schválila, to len tí zlí poslanci, a treba dodať tí zlí poslanci zo strany alebo z radov poslancov vládnej koalície zmenili pomerne základné veci, ktoré sa dotýkajú tohto návrhu zákona s účinnosťou až niekedy oveľa neskôr.

    Skutočne tu potom stojí otázka tak, je potrebné aj v kontexte terajšieho rokovania o novele Ústavy Slovenskej republiky sa ponáhľať takýmto spôsobom a schváliť takúto normu, keď ona v sebe má jednak zakomponovaný problém materiálneho nekrytia alebo materiálneho krytia v zásadných otázkach až v podstate od roku 2002? A navyše všetci reprezentanti vládnej koalície alebo takmer všetci dnes unisono tvrdia, že bude schválená novela Ústavy Slovenskej republiky, vládna koalícia formálne disponuje ústavnou väčšinou, takže otázka potom stojí aj tak, čo nastane v čase, keď povedzme by mala byť schválená alebo bude schválená novela Ústavy Slovenskej republiky, ktorá absolútne, by som povedal, principiálne odlišným spôsobom rieši záležitosti dotýkajúce sa aj samotnej súdnej moci. Čiže z tohto pohľadu je to skutočne trocha situácia ako v Kocúrkove a myslím si, že tento krok, tento návrh zákona, ak bude schválený aj s pripomienkou zo strany poslancov vládnej koalície, bude jednou veľkou kamuflážou a bude iba propagandistickou akciou pána ministra spravodlivosti a možno reprezentantov vládnej koalície, že chcú zásadným spôsobom riešiť problémy v súdnictve. Ak by to chceli urobiť, tak nebudú predkladať takýto pozmeňujúci návrh, aký predložila skupina poslancov vládnej koalície.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi za vystúpenie v rozprave. S faktickou poznámkou k vášmu vystúpeniu sa hlási pán poslanec Cuper. Nikto viac. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

    Dávam slovo pánu poslancovi Cuperovi, prosím.

  • Pán minister, keď som si dnes prečítal váš rozhovor v postkomunistických novinách Pravda, tak som si myslel, že sa chystáte konečne vstúpiť do SDĽ, ale nevyzerá to tak, lebo predsa len sa vaša podstatná povaha nemení, jednoducho vy sa nevzdáte myšlienky chápať politiku ako istý súhrn spravodajských hier, následných akcií, ktoré si proste z dlhej chvíle zrejme doma vymyslíte a potom sa ich snažíte v každom prípade zrealizovať a za každú cenu a potom si hľadáte výhovorky ako malý chlapec. Naozaj dnešný rozhovor svedčí minimálne o tom, z čoho obviňovali svojho času už Alda Mora, proste zo štokholmského syndrómu.

    Jednoducho vy ste v zajatí istých predstáv, istých ľudí a jednoducho tieto predstavy sa za každú cenu snažíte zrealizovať. A ak vám to nevychádza, tak pod tlakom týchto ľudí potom robíte korektúry. Jednoducho pre vás zákony tohto štátu, ústava tohto štátu neznamenajú absolútne nič. Jednoducho vy si ich vytvárate a realizujete podľa vlastných predstáv. Takú ste zvolili aj vo vzťahu k súdnej moci. Za každú cenu ste ju urobili na svoj obraz. Jednoducho protizákonnými postupmi ste presadili svojich ľudí, aby zrealizovali to, čo sa vám páči. Teraz, aby ste sa im zavďačili, snažíte sa presadiť zákon, ktorý by ich uchlácholil. Ale ak uvidia, čo ste všetko z neho nechali vykastrovať, tak jednoducho asi vás chváliť tí sudcovia len predsa nebudú. To si musíte uvedomiť.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pánu poslancovi Cuperovi.

    Do rozpravy sa prihlásil aj pán predseda Najvyššieho súdu. Potrebujeme dať hlasovať o súhlase Národnej rady na jeho vystúpenie.

    Žiadam vás páni poslanci, aby ste sa dostavili na hlasovanie. Žiadam vás páni poslanci, aby ste prišli na hlasovanie do rokovacej sály. Páni poslanci, ešte raz vás žiadam, aby ste prišli do rokovacej sály na hlasovanie.

    Páni poslanci, panie poslankyne, v zmysle § 28 ods. 2 predsedovi Ústavného súdu, predsedovi Najvyššieho súdu, predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu, generálnemu prokurátorovi a guvernérovi Národnej banky Slovenska možno dať možnosť vystúpiť so súhlasom Národnej rady Slovenskej republiky. Dávam preto návrh na hlasovanie o tom, že Národná rada súhlasí s vystúpením alebo s možnosťou vystúpiť predsedovi Najvyššieho súdu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím vás, hlasujte o predloženom návrhu bez rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Nehlasovalo 7 poslancov.

    Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s tým, aby pán predseda Najvyššieho súdu vystúpil v rozprave k predmetnému návrhu vlády Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som predniesol v súvislosti s predloženým návrhom sudcovského zákona pripomienky a výhrady Najvyššieho súdu k tomuto predloženému projektu. Tieto pripomienky jednomyseľne odobrila Sudcovská rada Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Hneď na úvod treba povedať, že sudcovský zbor veľmi dlho očakáva prijatie tohto sudcovského kódexu a myslím si, že je veľkým pozitívom, že dnes sme v tom štádiu prerokúvania v druhom čítaní tohto návrhu, čo treba skutočne, ešte raz pripomínam, hodnotiť vysoko kladne.

    Nezávislé súdnictvo je pilierom demokracie a právneho štátu. Sudcovská nezávislosť znamená, že sudcovia sa pri rozhodovaní neriadia ničím iným len právom a svojím svedomím. Nezávislosť sudcov je v demokratických štátoch poistená viacerými garanciami. Sudcovia majú osobnú či statusovú nezávislosť, ich funkcia je trvalá, zosadiť ich možno len vo výnimočných prípadoch. Súčasťou statusovej nezávislosti je aj nepreložiteľnosť sudcu, na ktorú nadväzuje zásada, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, t. j. sudcovi, ktorý je príslušný rozhodnúť konkrétnu vec. Nezávislosť a nestrannosť rozhodovania sudcov zaručuje aj to, že funkcia sudcu je nezlučiteľná s funkciami v iných štátnych orgánoch i v politických stranách, ako aj nezlučiteľná s vykonávaním inej zárobkovej činnosti. Právne štáty súc si vedomí, že na sudcov sú kladené vysoké nároky z hľadiska ich odbornej erudície, ako aj morálneho profilu vrátane znášania bremena zodpovednosti za spravodlivé rozhodnutie, považujú za svoju povinnosť garantovať nezávislosť sudcov aj ich slušným hmotným zabezpečením počas výkonu funkcie, ako aj po ich odchode do dôchodku.

    V Slovenskej republike rovnako ako v iných demokratických krajinách sudcovia každodennou rozhodovacou činnosťou vykladajú zákony a iné právne predpisy a strážia spravodlivosť. Sudcovia sú zodpovední občanom za nestrannú, objektívnu a spravodlivú ochranu ich práv a slobôd. Uvedomujúc si vysokú mieru zodpovednosti sudcov Slovenskej republiky za naplnenie týchto princípov pred občanmi, sudcovia cítia povinnosť reagovať na vládny návrh zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov s cieľom vytvoriť zo strany štátu pre sudcov garancie ich nezávislosti, ktoré by boli primerané zárukám nezávislosti sudcov v iných krajinách.

    Pri vypracovaní pripomienok a návrhov sme vychádzali nielen z poznatkov sudcov, ale v maximálnej miere aj z medzinárodných dokumentov, najmä z materiálov Rady Európy. Pravidelná správa Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie za rok 1999 pod číslom 8496 sa zaoberá aj spôsobilosťou Slovenska v oblasti súdnictva. Okrem iného v posudku o Slovensku komisia vyjadrila v dôsledku pravidiel na vymenovanie a odvolávanie sudcov na štvorročné obdobie a nadmerných právomocí ministerstva spravodlivosti vážne obavy o nezávislosť súdnictva.

    V týchto intenciách pristúpim teda ku konkrétnym pripomienkam. § 11 ods. 2 v spojení s § 14 ods. 1. O prideľovaní prekladaní sudcov na Najvyšší súd by mal rozhodovať minister spravodlivosti so súhlasom Rady sudcov Slovenskej republiky, a nie predseda Najvyššieho súdu so súhlasom Rady sudcov. Z uvedeného vyplýva, že podľa predloženého návrhu zákona by v praxi o personálnom zložení Najvyššieho súdu rozhodoval minister spravodlivosti. Nič nemení na tom ani skutočnosť, že by sa vyžadoval súhlas Rady sudcov, nakoľko by išlo len o formálny súhlas. Kreácia Rady sudcov je v podstate v rozhodovacej právomoci ministra spravodlivosti prostredníctvom predsedov krajských súdov. Výlučná kompetencia ministra spravodlivosti na personálne obsadzovanie Najvyššieho súdu by umožnila zásadný a veľmi silný vplyv výkonnej moci na súdnu moc. Súčasne však by znamenala vážne porušenie deklarovaných princípov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti IV - vnútorná bezpečnosť, spravodlivosť, obrana štátu a zahraničná politika sekcia B - spravodlivosť.

    Vláda Slovenskej republiky si v citovanej časti kladie za cieľ vytvorenie nevyhnutných podmienok na reálne uplatnenie ústavného práva na nezávislé a nestranné súdnictvo. V tejto súvislosti mi dovoľte pripomenúť vážne výhrady, ktoré vyslovila Európska komisia už v spomínanej hodnotiacej správe, kde jednoznačne vyslovuje vážne obavy z nadmerných právomocí ministerstva spravodlivosti vo vzťahu k súdnej moci. Je nepochybné, že prijatím ustanovení 11 ods. 2 a 14 ods. 2 v praxi by znamenalo silný politický vplyv na personálne zloženie najvyššieho orgánu súdnej moci. Minister spravodlivosti ako člen exekutívy je takmer vždy reprezentantom konkrétnej politickej strany. Takýto vplyv ministra spravodlivosti na personálne obsadenie Najvyššieho súdu bez súhlasu predsedu Najvyššieho súdu neumožňovala ani právna úprava pred rokom 1989.

    Rovnako nie je jasný zámer predkladateľa, keď o pridelení a preložení sudcu na Najvyšší súd rozhoduje minister so súhlasom Rady sudcov, ale o dočasnom pridelení sudcu na Najvyšší súd rozhoduje predseda Najvyššieho súdu po dohode s ministrom. Ide o nesystémovú úpravu, ktorej najviac chýba logická väzba. Preto navrhujem nové znenie ustanovenia 11 ods. 2 takto: "Na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "Najvyšší súd") prideľuje sudcu na základe jeho predchádzajúceho súhlasu predseda Najvyššieho súdu so súhlasom Rady sudcov Slovenskej republiky. Na Najvyšší súd môže byť pridelený len sudca, ktorý dovŕšil 35 rokov veku.

    Ja sa vyjadrím aj k argumentácii, ktorá odznela aj vo výboroch v tom smere, že minister spravodlivosti tu v procese prideľovania na Najvyšší súd už bude akýmsi len potvrdzovateľom predchádzajúcich procedúr cez výberové konanie a cez rokovania sudcovských rád. To je všetko pravda, ale situácia je taká, že pokiaľ by minister spravodlivosti predložený návrh napríklad na 10 sudcov nepodpísal, jednoducho by nepodpísal a nikto by ho k tomu nedonútil. Ale na druhej strane za personálny chod Najvyššieho súdu zodpovedá predseda Najvyššieho súdu, takže by mohla vzniknúť paradoxná situácia, minister nerozhodne o preložení sudcov na Najvyšší súd, dôjde k personálnej absencii na Najvyššom súde, ale za rozhodovaciu činnosť a množstvo skončených vecí bude zodpovedať predseda Najvyššieho súdu, čo je nelogické.

    K § 15 ods. 2 v spojení s § 152 ods. 3. Ustanovenie § 152 ods. 3 predpokladá ukončenie funkcií predsedom kolégií Najvyššieho súdu do troch mesiacov od účinnosti predkladaného zákona. O dôvodoch, ktoré viedli predkladateľa k potrebe vymeniť tieto rýdzo vysoko odborné posty na Najvyššom súde po nadobudnutí účinnosti zákona sa však z dôvodovej správy nedozvieme, prečo len na Najvyššom súde. V tejto súvislosti nemožno nebrať do úvahy, že pokiaľ ide o predsedov senátov, ktorí boli ustanovení do funkcie podľa doterajších predpisov v zmysle § 152 ods. 2, sa považujú za ustanovených do funkcie predsedov senátov podľa tohto zákona, pritom u predsedov senátov ide tiež o odborné funkcie a tieto sú len o stupeň nižšie, ako je funkcia predsedu kolégia. Nevidím preto v návrhu zákona žiadny argument na výmeny na poste predsedov kolégií Najvyššieho súdu. Navyše treba zdôrazniť, že na rozdiel od teraz platnej právnej úpravy návrh zákona v ustanovení 16 ods. 2 počíta s inštitútom odvolania predsedu kolégia, a to na návrh predsedu súdu alebo na návrh nadpolovičnej väčšiny všetkých sudcov kolégia získaných ich tajným hlasovaním. Teda odporúčam v tomto smere, aby aj u predsedov kolégií bola prijatá rovnaká právna úprava v prechodných ustanoveniach, ako je u predsedov senátov tak, že v ustanovení 152 ods. 3 by bolo zakotvené, že predsedovia kolégií ustanovení do funkcie podľa doterajších predpisov sa považujú za ustanovených do funkcie predsedov kolégií podľa doterajších predpisov.

    K § 26 ods. 1 druhá veta. Za obmedzenie princípu sudcovskej samosprávy možno považovať druhú vetu § 26 ods. 1, v ktorej sa počíta s tým, že ak sa príslušná rada nevyjadrí alebo nerozhodne vo veciach, ktoré sú jej dané na vyjadrenia, alebo rozhodnutie do 30 dní, postupuje sa ďalej bez jej vyjadrenia alebo rozhodnutia. Predmetné ustanovenie môže pôsobiť v konečnom dôsledku proti právam a oprávneným záujmom sudcov v prospech výkonnej moci napríklad v čase chrípkovej epidémie, z objektívnych dôvodov pre práceneschopnosť členov sudcovskej rady nebude možné zabezpečiť jej vyjadrenie alebo rozhodnutie, podobne môže táto situácia nastať aj v čase dovoleniek. Táto krátka lehota je mimoriadne nebezpečná práve s už spomínanými právomocami ministra uvedenými v § 11 ods. 2 a v § 14 ods. 2, keď by minister absolútne sám určoval personálnu skladbu Najvyššieho súdu. Mohlo by ísť o zjavnú politizáciu Najvyššieho súdu. Preto navrhujeme druhú vetu § 26 ods. 1 vypustiť.

    K § 95, tam si myslím, že aj vo výboroch došlo už k zhode v tom smere, že príplatok k dôchodku sudcu by sme navrhovali upravovať tak, že základom na výpočet príplatku dôchodku je posledný plat sudcu. A takto navrhujem aj znenie tretej vety § 95 ods. 3.

    V článku II bod 5 - návrh zákona ponecháva v platnosti doterajšie ustanovenie § 39 ods. 3, len sa tam mení poradie a prečíslováva sa na odsek 2 s tým, že odsek 3 bude odsekom 2. V tomto ustanovení je zakotvené oprávnenie ministra spravodlivosti vymenúvať predsedov a podpredsedov krajských súdov, ako aj predsedov a podpredsedov okresných súdov, to je toto, čo nám vytýka hodnotiaca správa, pokiaľ ide o nadmerné právomoci. Predmetné ustanovenie nie je v súlade s celoeurópskou tendenciou obmedzovať vplyv výkonnej moci na súdnu moc. Taký záver vyplýva napríklad, pokiaľ ide o autonómiu súdnej správy, aj z rokovania ministrov spravodlivosti pri okrúhlom stole vo Varšave, kde sa prítomní ministri zaviazali, že budú podporovať všetky opatrenia vedúce k zásade trojdelenia štátnej moci, čím sa zabezpečí nezávislá správa súdnictva, predovšetkým čo sa týka inštitucionálnych záruk nezávislosti súdnej moci. Preto odporúčam vypustiť aj odsek 3 s tým, že navrhujem takéto nové znenie tohto ustanovenia: Predsedu a podpredsedu krajského súdu, ako aj predsedu a podpredsedu okresného súdu volia sudcovia tohto súdu tajným hlasovaním na obdobie päť rokov spomedzi predsedov senátov príslušného súdu. Návrhy môžu podať sudcovia príslušného súdu.

    K článku IV už v začatej rozprave niektorými poslancami boli vznesené výhrady. V článku IV sa počíta s tým, že zákon nadobudne účinnosť 1. januára 2001 s výnimkou článku I § 65 až § 80, § 81 ods. 1 prvej vety, § 82 až § 91 a § 153, ktorý nadobúda účinnosť až od 1. januára 2003. Predmetné ustanovenia predstavujú práve garanciu slušného hmotného zabezpečenia sudcov prostredníctvom platových náležitostí. Odsun účinnosti týchto ustanovení až na prvý január 2003, t. j. zabezpečenie ich realizácie až vládou vzišlou po voľbách, možno považovať za zásah do princípu nezávislosti sudcov. V tejto spojitosti pritom treba zdôrazniť, že sa zatiaľ neuskutočnili, aspoň ja som ich nezaznamenal, rokovania medzi koalíciou a opozíciu v smere akceptovania tohto stavu v prípade, že v budúcnosti bude vo vláde terajšia opozícia.

    Napriek tomu, že sudcovia chápu zložitú finančnú situáciu Slovenskej republiky, nemôžu si vysvetliť, že sa v štátnom rozpočte nenajdú peniaze na spustenie účinnosti celého sudcovského kódexu, ktorý je základným pilierom súdnej reformy sudcov, keď napríklad v súvislosti s pripravovanou reformou verejnej správy sa počíta s tým, že bude klásť vysoké nároky na štátny rozpočet. Nechcem tu hovoriť o odhadoch, pretože tie sú rôzne podľa subjektu, ktorý ich prednáša. Navrhujem preto opätovne zodpovedne prehodnotiť ustanovenie článku IV s tým, že odporúčam, aby celý zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2001.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenie predsedovi Najvyššieho súdu.

    Konštatujem, že nie sú žiadne faktické poznámky k vystúpeniu. Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, či sa chcete vyjadriť k rozprave. Áno.

    Nech sa páči, pán minister Čarnogurský má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    chcel by som sa vyjadriť k diskusným príspevkom, ktoré si oceňujem a ďakujem za ne. Najskôr vo svojom vyjadrení na tieto príspevky by som chcel povedať dve všeobecné poznámky.

    Prvá všeobecná poznámka je taká, že tento zákon nie je v prvom rade o peniazoch. Tento zákon je v prvom rade o posilnení nezávislosti sudcov, o zlepšení fungovania súdov a o zvýšení aj právomoci jednotlivých inštitúcií, prípadne sudcov. Chcel by som povedať ďalej, pán poslanec Cuper, a práve prichádza, že nemáte pravdu, že by som si z dlhej chvíle doma vymýšľal spravodajské hry, nemávam doma dlhé chvíle a ako ilustráciu by som uviedol, že mám štyri deti.

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • Ale aby som zvýraznil, že o čom v prvom rade je tento zákon, tak vám prečítam niektoré ustanovenia z § 30 predloženého návrhu.

    Základné povinnosti sudcu. Sudca je povinný v občianskom živote, pri výkone funkcie aj po skončení výkonu funkcie sa zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca je povinný odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktorým cieľom mohlo by byť ohrozenie nezávislosti súdnictva. Sudca sa nesmie nechať pri výkone svojej funkcie ovplyvniť záujmami politických strán, politických hnutí, verejnou mienkou alebo oznamovacími prostriedkami. Sudca je povinný vystupovať nezaujato a k stranám alebo účastníkom konania pristupovať bez ekonomických, sociálnych, rasových, etnických, sexuálnych alebo náboženských predsudkov. Dodržiavať pravidlá sudcovskej etiky, nesmie od strán alebo účastníkov konania, alebo ich právnych zástupcov s výnimkou prípadov ustanovených zákonmi o konaní pred súdmi jednostranne prijímať alebo im poskytovať informácie, alebo s nimi rokovať o skutkovej podstate prejednávanej veci alebo o procesných otázkach, ktoré na ne môžu mať vplyv. A takto by som mohol pokračovať.

    Toto sú hlavné ustanovenia predloženého zákona a predovšetkým kvôli týmto ustanoveniam je potrebné tento zákon prijať.

    A druhá všeobecná poznámka, ktorú chcem povedať, je tá, že naozaj tento zákon pripravovali, teda písali predovšetkým sudcovia, a to tím sudcov, ktorí sa jednoducho zaujímali a boli iniciatívni, sa zaujímali o veci a boli ochotní vo svojom voľnom čase pripravovať takýto zákon, ale aj zástupcovia priamo samosprávy sudcov v tom zmysle, že v tíme bol zástupca Združenia sudcov Slovenska ako najväčšej záujmovej organizácie sudcov a zástupkyňa sudcovských rád, čiže polooficiálnej organizácie sudcov, polooficiálnej v tom zmysle, že je zakotvená priamo v zákone. To znamená, že takýmto spôsobom bol pripravovaný zákon, a preto, ak sú jednotlivé ustanovenia v tomto zákone, no tak sú tam preto, že ich takto zložená komisia, opakujem, na 80 percent zložená zo sudcov, pripravila a navrhla.

    Ešte by som chcel tiež v rámci vlastne týchto všeobecných poznámok povedať, že tento zákon napríklad zakotvuje všeobecnú povinnosť sudcov predkladať majetkové priznania. Doteraz som požadoval majetkové priznania iba od funkcionárov štátnej správy súdov, predsedov a podpredsedov súdov, ale na základe tohto zákona raz ročne to budú musieť predkladať všetci sudcovia. A to je opäť vlastne v podstate aj iniciatíva sudcov a v každom prípade súhlas s takýmto ustanovením.

    Ďalej chcem povedať, že podľa tohto zákona disciplinárne konanie jednak nadväzuje na majetkové priznania, to znamená nezrovnalosti v súvislosti s majetkovými priznaniami budú dôvodom na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi, kde sa potom mení dôkazné bremeno takpovediac zo súdnej správy na sudcu, ktorý musí preukazovať odôvodnenosť, legalitu svojho majetku. Lehota, objektívna lehota sa predlžuje na dva roky, z doterajšieho roku, ktorý platí doteraz, plus sa prerušuje podaním návrhu na disciplinárne konanie. Čiže nebudú možné také prípady, aké sa stali viaceré aj v uplynulých rokoch alebo v poslednom roku, keď disciplinárne konanie proti sudcovi bolo potrebné zastaviť, pretože uplynula objektívna lehota prerokúvania podozrenia z disciplinárneho priestupku a aj vzhľadom na nekooperatívnosť tohto "obvineného sudcu" nebolo možné v jednoročnej lehote disciplinárne konanie dokončiť.

    K diskusnému príspevku pána predsedu Najvyššieho súdu Harabina. Najskôr opäť všeobecná poznámka je taká, že všetky tieto ustanovenia pripravovali a navrhli sudcovia.

    Pokiaľ ide o § 11 ods. 2, to znamená prekladanie sudcov na Najvyšší súd, tak naozaj treba povedať, že toto ustanovenie nemožno posudzovať izolovane, ale treba ho posudzovať v nadväznosti na ustanovenia § 28, § 29, ktoré hovoria o výberovom konaní. Po prijatí tohto zákona prakticky každé obsadenie miesta sudcu na vyššom súde, krajskom a Najvyššom súde, bude výsledkom výberového konania. To znamená, že pokiaľ tam zostáva právomoc na jednej strane, právomoc ministra spravodlivosti, tak sa tým len zachováva doterajší stav, pretože minister spravodlivosti má doteraz takéto oprávnenia s tým, že doteraz minister spravodlivosti povedzme bol relatívne nezávislý, pokiaľ ide o navrhovanie sudcov na Najvyšší súd, teraz bude obmedzený výberovým konaním.

    A pokiaľ ide o tú zmenu, že doteraz preloženie sudcu na Najvyšší súd podpisoval minister spravodlivosti a predseda Najvyššieho súdu, keď to títo sudcovia, ktorí tvorili tento zákon, navrhli zmeniť tak, že namiesto predsedu Najvyššieho súdu je to Rada sudcov Slovenskej republiky, čo je najvyšší samosprávny orgán sudcov Slovenskej republiky, tak ja môžem iba rešpektovať tento návrh, ktorý pochádza, opakujem, od samotných sudcov, s tým, že, samozrejme, aj Rada sudcov Slovenskej republiky je viazaná výsledkom výberového konania. Čiže nepochybne toto ustanovenie, myslím § 11 ods. 2, ale aj § 28, § 29, je výrazným posunom smerom k samosprávnej, samosprávnemu usporiadaniu súdnictva.

    Ďalej chcem povedať opäť k diskusnému príspevku pána predsedu Najvyššieho súdu, že toto je zákon o sudcoch a prísediacich, nie o štátnej správe súdov. Po prijatí tohto zákona a po prijatí novely ústavy pripravíme aj či nový zákon o štátnej správe súdov alebo novelu už existujúceho zákona, myslím číslo 80/1992 Zb., a preto sa tento zákon prakticky nezaoberá výberom, ustanovovaním a jednoducho štátnou správou súdov, ktorú predstavujú na súdoch predsedovia a podpredsedovia súdov. Preto tento návrh pána predsedu Najvyššieho súdu, aby predsedu a podpredsedu okresných a krajských súdov volili sudcovia tajným hlasovaním, nepatrí do tohto zákona.

    Ale keď už to pán predseda Najvyššieho súdu spomenul, tak musím povedať, že pred mojím nástupom do funkcie ministra som nepočul žiadne vyjadrenie predsedu Najvyššieho súdu, ktorý by navrhoval takýto mechanizmus obsadzovania postov predsedov alebo podpredsedov okresných a krajských súdov. Avšak keď ja som nastúpil do funkcie, tak práve tento mechanizmus som použil a treba povedať, že 94 percent predsedov okresných a krajských súdov, ktorí boli ustanovovaní po mojom nástupe do funkcie na základe teda volieb sudcov, boli práve tí kandidáti, ktorí vzišli z volieb, z tajného hlasovania sudcov príslušných jednotlivých súdov, a jedine teda tie zvyšné percentá, to znamená 6 percent, boli obsadení na základe návrhov združenia sudcov alebo sudcovských rád, približne tak napoly to vychádza, a to sú opäť samosprávne sudcovské organizácie, ktoré sa k svojim kandidátom dopracovali hlasovaním. Takže sto percent predsedov a podpredsedov súdov, sto percent, áno, pán poslanec Gašparovič, boli obsadení, teda boli do týchto funkcií vymenovaní kandidáti, ktorí vzišli z hlasovania sudcov a aby som to opäť trochu zopakoval, z toho 94 percent z priameho tajného hlasovania sudcov na zhromaždeniach sudcov príslušných súdov a zvyšné 4 percentá z hlasovania sudcov buď v súdnych radách, alebo v príslušných organizáciách združenia sudcov, Združenia sudcov Slovenska, áno.

    Pán predseda Najvyššieho súdu, správa Európskej únie nevytýka Slovensku právomoc ministra spravodlivosti vymenovať predsedov a podpredsedov súdov, pretože sú to funkcionári štátnej správy súdov a takéto právomoci ministra spravodlivosti sú aj v niektorých iných krajinách, členských krajinách Európskej únie a predovšetkým by som spomenul Nemecko, pán poslanec, ktorý sa ma pýtal. V Nemecku ministri spravodlivosti vymenujú predsedov súdov, neviem či aj podpredsedov, v každom prípade predsedov súdov.

  • Hlas z pléna.

  • V celom Nemecku. Pán poslanec, povedal by som, že túto vašu poznámku na rozdiel od iných hodnotím ako celkom duchaplnú.

    Ešte k poznámke pána predsedu Najvyššieho súdu, príplatok ku dôchodkom, to je § 95 ods. 3. Navrhuje, aby základom bol posledný plat sudcu. Chcem povedať, že my sme to presadzovali, áno, pri rokovaniach na ministerstve financií sme presadzovali teda takýto základ. Argumentácia ministerstva financií bola, že by to bol teda nesystémový, ale povedal by som odlišný mechanizmus výpočtu príplatku k dôchodkom, pretože iné skupiny, ktoré majú príplatky k dôchodkom, mám na mysli armádnych dôstojníkov, policajtov, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže aj niektoré iné skupiny, majú príplatok k dôchodkom vypočítaný z dôchodku. A to znamená, najmä týmto argumentovalo ministerstvo financií a nemôžem uprieť istú plauzibilitu tejto argumentácie ministerstva financií, takže nakoniec pri tých rokovaniach sme pristúpili alebo sme sa dohodli na tom, že áno, aj u sudcov príplatok k dôchodkom sa bude vypočítavať z dôchodku, ale vzhľadom na význam funkcie sudcov, to percento za každý rok je u sudcov vyššie, ako povedzme u armádnych dôstojníkov alebo u policajtov a tých skupín, ktoré som spomenul, u ktorých je to, pokiaľ viem, jedno percento za každý rok, u sudcov je to 3,75 percenta.

    To znamená, už aj z toho dôvodu by bolo finančne vonkoncom neúnosné pre štátny rozpočet, aby povedzme na jednej strane zostalo percento 3,75, na druhej strane posledný plat, ktorý je, samozrejme, vždy vyšší ako dôchodok. Tohto ustanovenia sa inak týka aj ten bod 32 spoločnej správy, o ktorom som spomenul, že ho navrhujem neschváliť, a to vzhľadom na to, že tento bod 32 spoločnej správy opätovne istým spôsobom mení základ na výpočet príplatku k dôchodku oproti tomu, ako sme, poviem otvorene, že sme sa dohodli alebo proste skončili rokovania na ministerstve financií a chcem sa držať výsledku týchto rokovaní, pretože boli veľmi intenzívne a myslím si, že je jednoducho seriózne sa týchto dohôd pridržiavať.

    Čiže s týmto vyjadrením k diskusným príspevkom by som uzavrel svoj záverečný príspevok s tým, že vás opätovne prosím, aby ste prijali tento zákon, pretože je nepochybné, že tento zákon bude veľmi významným prvkom pri posilňovaní nezávislosti, objektivity a postavenia sudcov a prísediacich v našom justičnom systéme, a preto aj vzhľadom na drobné, v podstate drobné a detailné diskusie, ktoré či tu v tejto snemovni alebo aj predtým v rámci celého prípravného procesu tohto zákona sa odohrali, tento zákon je veľkým krokom vpred, a preto vás prosím, aby ste ho prijali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa, pán spravodajca, či chcete vystúpiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Orosz.

  • Áno, ďakujem, pán podpredseda.

    Ešte predtým, ako odporučím Národnej rade, ako postupovať pri hlasovaní, dovoľte mi niekoľko poznámok k diskusii, ktorá prebehla.

    Vo vzťahu k vystúpeniu pána poslanca Brňáka aj k faktickým poznámkam pána poslanca Cupera chcem povedať, že ich minimálne hodnotím ako nekorektné. Je totiž objektívnym faktom, že disproporcie v sociálnom a dôchodkovom zabezpečení porovnateľných kategórií povolaní, mám na mysli na jednej strane príslušníkov armády, Policajného zboru, na druhej strane sudcov, sa vytvorili na konci minulého volebného obdobia. Tam sa tiež posunula účinnosť týchto ustanovení na obdobie po parlamentných voľbách a tie náklady znášala vláda, ktorá nastúpila po voľbách v roku 1998. Z tohto pohľadu tiež by bolo možné povedať, že to bol zjavný predvolebný motúzik bývalej vládnej koalície. Tiež treba veľmi seriózne povedať aj pánu poslancovi Mesiarikovi, že aj keď sa posúva účinnosť niektorých ustanovení tohto zákona, napríklad otázka dôchodkového zabezpečenia sudcov sa rieši od 1. januára budúceho roku, a keď už nič iné, tak aj pre toto by bolo vhodné tento zákon schváliť.

    K vystúpeniu pána predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zhode s tým, čo povedal pán minister spravodlivosti, si myslím, že ak sa formulujú pripomienky, tak netreba vytrhávať určité veci z kontextu, ale treba vychádzať z celkovej filozofie tohto zákona.

    Ak mám hodnotiť pozmeňujúce návrhy k § 11 ods. 2 a tiež k § 26 ods. 1, tak z nich cítiť určitú nedôveru k sudcovským radám ako orgánom samosprávy súdnictva. Tá nedôvera sa prejavuje v tom, že túto úlohu má zohrávať vo vzťahu k právomoci v § 11 ods. 2 predseda Najvyššieho súdu, i keď filozofia zákona vychádza z toho, že predseda Najvyššieho súdu má byť primus inter pares v zložení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Myslím si, že tento prístup je správny. Takisto tá nedôvera k tomu, že sudcovské rady sa nezvolajú do zákonom stanovenej lehoty, mám taký pocit, že to vychádza zo súčasnej situácie, keď predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nechce zvolať sudcovské rady.

    Chcem ešte povedať, že v demokratickom a právnom štáte platí princíp deľby moci, ale princíp deľby moci sa nikdy nechápe ako oddelenie mocí. Princíp deľby moci je vždy spojený s princípom kontroly, vzájomnej kontroly, vzájomných bŕzd a protiváh jednotlivých mocí. Z tohto vychádza aj tento návrh zákona, z toho vychádza aj Ústava Slovenskej republiky, aj predložená novela.

    Ďakujem pekne, to boli moje poznámky k diskusii a teraz by som si dovolil odporučiť Národnej rade postup pri hlasovaní.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Pán poslanec Cuper má procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Ja sa chcem opýtať pána ministra, či minister k článku 94 ods. 2 má súhlas vlády s tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý predniesol pán poslanec Bauer, pretože ten ide do obsahu návrhu zákona dosť podstatným smerom, takže si myslím, že tam by predkladateľ mal predložiť súhlas s týmto pozmeňujúcim návrhom. Pretože len predsa tie finančné náležitosti sú dosť značné a vláda rozhoduje o rozpočte a nakladaní s tým, takže tam si myslím, že by v každom prípade mal byť súhlas vlády.

  • Pán poslanec, toto je nový zákon, a preto nepotrebujem osobitný súhlas k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom. Chcel by som povedať, že podporujem pozmeňujúci návrh alebo pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesol poslanec Bauer a ktoré sú podpísané - poslanec Brocka a skupina poslancov.

  • Pán poslanec Cuper a pán poslanec Tkáč.

  • Pán minister má iba čiastočne pravdu, pretože ten zákon sa dotýka predchádzajúcich zákonov, ruší a mení to tu v prvej časti, takže nie je to tak celkom pravda, čo hovorí pán minister. Ja teda trvám na tom, aby bol súhlas vlády s týmto pozmeňujúcim návrhom takého zásadného charakteru. V opačnom prípade nie je možné dať o ňom hlasovať alebo pán Bauer môže stiahnuť svoj návrh späť.

  • Pán poslanec Tkáč, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážení páni ministri,

    vážený pán predseda Najvyššieho súdu,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v rámci znovu otvorenej rozpravy vystúpil s niektorými pripomienkami k návrhu zákona, ktorý dnes prerokúvame. Všeobecná diskusia o návrhu tohto zákona je, samozrejme, viacročná a chcel by som upozorniť v tejto súvislosti najmä na narušené systémové väzby, ktoré tento návrh zákona prináša. Prvá narušená systémová väzba je tá, a to aj podľa posledných informácií z koaličnej rady, že tento návrh zákona bude v podstate obsolétny v prípade, keď prijmete navrhovanú novelu Ústavy Slovenskej republiky, pretože pasáž o súdoch v tejto novele ústavy je úplne odlišná, než je predpokladaný tento návrh. Toto je prvá systémová väzba, na ktorú by som si dovolil upozorniť.

    Druhá narušená systémová väzba v súvislosti s týmto návrhom zákona je tá, že sa pripravuje zákon o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení bude upravovať dôchodkové poistenie a nemocenské poistenie alebo zabezpečenie. V tejto súvislosti celá filozofia sudcovského zákona je postavená na vode, presne tak ako sa kedysi modelovali sociálno-zabezpečovacie právne vzťahy polície či vojakov z povolania, a to tak, že ak si spočítate poznámky pod čiarou, tak sa tam odvolávajú najmä na platný zákon o sociálnom zabezpečení, ktorý upravuje dôchodkové zabezpečenie, a na platný zákon o nemocenskom poistení ešte z roku 1956. Po zmene zákona o sociálnom poistení celá pasáž o dôchodkovom i nemocenskom poistení sudcov sa bude musieť dodatočne upraviť.

    Tretia systémová väzba, na ktorú chcem upozorniť pri príprave tohto zákona, je otázka verejnej služby a štátnej služby. V tejto súvislosti takisto sú pripravené tieto kódexy a takisto vo väzbe aj na ústavný zákon o konflikte záujmov bude treba riešiť vzájomnú podstatu, to, čo je v menovateli pre všetky skupiny verejnej aj štátnej služby, do ktorej nepochybne patria aj sudcovia z hľadiska svojich nárokov alebo práv a povinností týkajúcich pracovnoprávneho postavenia sudcov z povolania.

    Chcel by som ešte upozorniť na jednu skutočnosť, o ktorej sme už hovorili vo výbore pre sociálne veci a bývanie a, žiaľ, ani spoločná správa cez ústavnoprávny výbor tieto veci nerieši, a preto by som, nechcem sa teraz nikoho dotknúť, ale by som rád upozornil aj na apologetické vystúpenia niektorých sudcov Najvyššieho súdu, ktoré hovoria o tom, akým spôsobom sa vlastne exekutíva dostáva mimo sudcovskú moc. Poďme na to ale veľmi dôsledne z hľadiska jednotlivých paragrafov. A je škoda, že si to ústavnoprávny výbor neosvojil ani nebral do úvahy.

    V slovenskom právnom poriadku, ale aj v českom poriadku či inde existujú jasné skutočnosti o spolurozhodovaní príslušných subjektov. Myslím tým teraz sudcovské rady, budem hovoriť pre časové problémy v skratkách. Myslím tým väzbu medzi sudcovskými radami, medzi vedením Najvyššieho súdu a medzi dajme tomu ministrom spravodlivosti, teda väzba medzi sudcovskou mocou, exekutívou z hľadiska súčinnosti, spolupráce a spolurozhodovania. V samotnej teórii riadenia aj v správnom práve je otázka súčinnosti a spolupráce dvoch alebo viacerých subjektov veľmi presne analyzovaná, je známa aj v odbornej literatúre. V tejto súvislosti medzi súčinnosťou a spoluprácou dvoch alebo viacej subjektov sú úplne odlišné ciele alebo je stanovený určitý spoločný postup. Ak by mala byť súčinnosť medzi sudcovskou radou a predsedom Najvyššieho súdu a súčinnosť medzi súdom ako celkom vrátane samosprávnych orgánov a ministra, tak si treba tieto veci jasne rozdiskutovať. Žiaľ, tento zákon tieto veci zahmlil a podľa mojej mienky legislatívne mimoriadne zle i rieši.

    Chcem uviesť napríklad takéto argumenty. V § 9 sa objavuje termín, že Národná rada si môže vyžiadať stanovisko Rady sudcov Slovenskej republiky k predloženému návrhu na voľbu sudcu bez časového obmedzenia. V tomto smere to stanovisko môže prísť dva dni po voľbe tohto sudcu, Národná rada ho môže vyžiadať pred svojím rozhodnutím a môže ho dostať alebo teda vyžiadať aj po svojom vlastnom rozhodnutí. Stanovisko nie je tu so žiadnym adjektívom prechádzajúce stanovisko alebo iným spôsobom definovaná časová súvislosť vyžiadania stanoviska.

    V § 11, kde sa hovorí o pridelení, o dočasnom pridelení a preložení sudcu, je uvedená pasáž o pridelení sudcu na výkon funkcie k určitému súdu. V prvom odseku sa hovorí, že sudcu prideľuje na výkon funkcie na určitý súd, ak ďalej neustanoví inak minister, na základe jeho predchádzajúceho súhlasu na voľbu za sudcu a s pridelením na určitý súd. V druhom odseku je ale už použitý termín o pridelení sudcu, že na základe predchádzajúceho súhlasu minister so súhlasom rady sudcov. Je evidentné, že tento súhlas môže byť dva týždne po rozhodnutí ministra, zase tu chýba adjektívum a etapizácia tohto súhlasu na predchádzajúci súhlas rady sudcov. V treťom odseku je zase termín svoj súhlas. Vôbec tam nie je uvedená časová súvislosť, kedy sa ten súhlas má dať, či ide o predchádzajúci súhlas, či ide o zložený právny úkon, jednostranný právny úkon ministra a jednostranný právny úkon, ktorým je súhlas. Čo ak tento súhlas nedá, čo ak ho dá v časovej súvislosti oneskorene. To sú veci, ktoré sú v našom právnom poriadku veľmi známe.

    V § 12 sa hovorí, že sudcu zvoleného bez časového obmedzenia možno s jeho súhlasom opäť dočasne prideliť na využitie skúseností na ústredný orgán ako súdneho poradcu či do Kancelárie prezidenta, Národnej rady alebo na Úrad vlády. Opätovne nie je tu formulácia predchádzajúceho súhlasu ani iná časová súvislosť.

    V § 13 je uvedená nová kvalita alebo nový inštitút, ktorý doteraz nepozná ten zákon, a to je to, že o dočasnom pridelení rozhoduje predseda Najvyššieho súdu po dohode s ministrom. Ak je toto oslabenie funkcie ministra, tak mi dovoľte, aby som sa pousmial, lebo aby som minimálne zdvihol obočie. V tejto súvislosti je otázka dohody s ministrom jednoznačne aj z hľadiska už známych inštitútov v pracovnom práve, je viazaná na právo veta. To znamená, ak minister jednoznačne povie, že nie, predseda Najvyššieho súdu o dočasnom pridelení sudcu nemôže rozhodnúť. Čiže v tejto súvislosti je to jednoznačné posilnenie pozície ministra, lebo dohoda, kde znamená zhodný a súhlasný prejav vôle obidvoch účastníkov, v prípade absencie jedného z takéhoto právneho úkonu znamená, že minister môže vetovať rozhodnutie predsedu Najvyššieho súdu.

    Opätovne v odseku 2 § 13 sa hovorí, že pred rozhodnutím o dočasnom pridelení si vyžiadajú stanoviská príslušných sudcovských rád. Vôbec nie je uvedené, kto si vyžiada tieto stanoviská, aké sú to stanoviská, či ide predchádzajúce stanovisko, o dodatočné stanovisko, či ide o spolurozhodovanie, o súčinnosť alebo o dohodu.

    Obdobne v § 14 sú tieto inštitúty súhlas, predchádzajúci súhlas absurdne postavené. Sú postavené tak, že je uvedený len súhlas sudcu, vôbec tam nie je naznačená ani forma, či ide o ústny súhlas, či personalistovi na chodbe zakýva ten sudca, áno, súhlasím s tým, či na pracovnej porade sa zaviaže alebo iným spôsobom svoj prejav vôle preukáže. Ide o spolurozhodovanie dvoch subjektov, ktoré tieto princípy spolurozhodovania majú mať, vážení, obsahovo, ale aj formálne právne náležitosti. To znamená, ide o právny úkon, s ktorým prejav vôle alebo právo s takýmto prejavom vôle spája určité právne následky. V tejto súvislosti znovu sa v odseku 2 § 14 hovorí o súhlase rady sudcov. Toto je znovu apologetické kadidlovanie tohto návrhu zákona zo strany niektorých sudcov Najvyššieho súdu, pretože opätovne takýto súhlas môže byť pokojne daný dva týždne po preložení sudcu.

    Potom sa v odseku 4 používa termín vyjadrenie rady sudcov, niekde sa hovorí o stanovisku, v predchádzajúcom § 13 a v § 14 sa už hovorí o vyjadrení rady sudcov. Aký je rozdiel medzi stanoviskom príslušných sudcovských rád a vyjadrenie rady sudcov, rád by som si vypočul stanoviská kompetentných z ústavnoprávneho výboru.

    V odseku 5 sa znovu hovorí o tom, že je bez súhlasu alebo bez žiadosti, keď môže byť sudca preložený na iný súd toho istého stupňa alebo na nižší súd.

    Podobne v § 15 sa už zavádza termín predchádzajúceho vyjadrenia sudcovskej rady, tak ak by som ja mal komentovať prístup sudcovskej rady v súčasnosti k návrhu tohto zákona, tak ho môžem považovať skutočne za nekompetentný, aby si presadzovali svoje vlastné záujmy. V tejto súvislosti sa zase zavádza nový termín vyjadrenie príslušného kolégia. Chcel by som v tejto súvislosti ďalej uviesť aj to, že jednotlivé pasáže sú neuspokojivo riešené, tak ako nie je uspokojivo podľa mojej mienky riešený valorizačný mechanizmus na nadstavbové zložky oceňovania špecifík sudcovskej profesie. Tento valorizačný mechanizmus podľa mojej mienky spôsobí v praxi veľké problémy a je nejako na úrovni včerajšieho zákona pre poľnohospodárov o valorizácii na úrovni vyhláseného inflačného pásma v zákone o štátnom rozpočte.

    Teda tieto nedostatky podľa mojej mienky neznevažujú to, že ten zákon je potrebné, aby bol prijatý, ale v súvislosti aj s odkladom sociálneho zabezpečenia a financovania jednotlivých atribútov je tento zákon v zložitej situácii, nota bene ešte vo väzbe na pripravovanú novelu ústavy, keď podstatné záležitosti menia filozofiu tohto zákona v nadväznosti na zákon o štátnej a verejnej službe, ktorý by mal založiť určitý univerzálny základ pre štátnych úradníkov a verejných činiteľov v našom právnom poriadku vrátane pracovnoprávneho postavenia ústavných činiteľov, ale aj v nadväznosti na zákon o sociálnom poistení, ktorý by mal urobiť základ, v základnom systéme by mal byť princíp univerzality a špecifické zložky jednotlivých špecifík výkonu sudcovskej funkcie by mali byť v doplnkovom systéme sociálneho poistenia v tomto zákone. Tento zákon nerieši veľmi závažnú otázku, ako je doplnkové pripoistenie sudcov vzhľadom na to, že vyjadruje aj možnosť prípadného skoršieho odchodu do dôchodku či zavádzania nových kompenzácií, ktoré si sudcovský stav jednoznačne vyžaduje. Prosím vás, keby ste pri hlasovaní zobrali aj tieto úvahy do svojich vlastných úvah.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Žiadne faktické poznámky nie sú, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Pán poslanec Cuper, žiadam ale procedurálny návrh formulovať tak, aby sme vedeli, o čom budeme hlasovať v rámci vášho návrhu.

    Nech sa páči.

  • Môj procedurálny návrh sa dotýka toho, čo tu predniesol ako pozmeňujúci návrh pán poslanec Bauer. V zmysle § 94 je potrebný súhlas predkladateľa s týmto návrhom, to znamená, že mala by s tým súhlasiť vláda Slovenskej republiky. Ak pán minister takýto súhlas vlády nemá, tak jednoducho musí buď pán Bauer stiahnuť tento návrh, nemôžeme o ňom hlasovať, alebo potom odložiť hlasovanie dovtedy, pokiaľ pán minister donesie súhlas s týmto návrhom vlády.

  • Mám chápať váš návrh tak, že žiadate v rámci procedurálneho návrhu odložiť hlasovanie o tomto návrhu zákona?

  • Samozrejme, pretože jednoducho nemá súhlas.

  • Dobre. Páni poslanci, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Cupera, ktorý navrhuje, aby sme odložili hlasovanie o tomto návrhu vlády Slovenskej republiky. Prosím vás, hlasujte o predloženom návrhu pána poslanca Cupera.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh neprešiel.

    Pán spravodajca, prosím vás, predkladajte návrhy na hlasovanie.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda,

    Ak dovolíte, ešte dve vety k vystúpeniu pána poslanca Tkáča. Ja si vážim a ctím vždy vtedy, keď je diskusia vecná a odborná. Trocha ma mrzí, pán poslanec, že ste nevyužili tri možnosti. Ste členom výboru, ktorému bol pridelený tento návrh zákona, z tohto výboru neprišiel ani jeden pozmeňujúci návrh. Nedali ste nijakú pripomienku gestorskému výboru, aj teraz ste formulovali veci, ktoré možno mohli byť niektoré akceptované, ale nedali ste ich v podobe pozmeňujúceho návrhu.

  • Prosím vás, dávajme návrhy na hlasovanie.

  • Odporúčam najprv hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov.

  • Hlasy v sále.

  • Prosil by som, pán podpredseda, aby ste vo vzťahu k pánu poslancovi Cuperovi zasiahli, pretože...

  • Páni poslanci, zachovajte dôstojnosť v sále, neurážajte jeden druhého, prosím vás, aby ste rešpektovali túto pôdu Národnej rady.

    Pán spravodajca, prosím vás, pokračujte.

  • Odporúčam, pán podpredseda, aby ste pán podpredseda dali najprv hlasovať spoločne o bodoch číslo 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42 a 43. Gestorský výbor odporúča tieto body schváliť.

  • Budeme hlasovať o predložených bodoch zo spoločnej správy, ktoré uviedol pán spravodajca s návrhom gestorského výboru schváliť ich. Hlasujte, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 112 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že tieto návrhy boli schválené.

    Ďalej prosím.

  • Áno, ďalej v súlade s uznesením gestorského výboru odporúčam hlasovať samostatne o bode číslo 4. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 4 zo spoločnej správy. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že aj návrh číslo 4 bol schválený.

  • Ďalej odporúčam hlasovať o bode číslo 20. Gestorský výbor odporúča tento návrh schváliť.

  • Hlasujeme o bode číslo 20. Prosím, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 113 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Aj tento návrh je schválený.

  • Ďalej by sme mali hlasovať o bode číslo 32. Bod číslo 32 odporúča gestorský výbor schváliť.

  • Hlasujeme o bode číslo 32 s odporúčaním schváliť ho. Prosím, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh nie je schválený.

    Prosím vás ďalej.

  • Ďalej by sme mali hlasovať zo spoločnej správy ešte o bode číslo 44. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasujeme o bode číslo 44 s odporučením gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 115 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

  • Tým sme vyčerpali pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy. V rozprave zazneli dva pozmeňujúce návrhy od pána poslanca Bauera. Pán poslanec Bauer neinformoval, či máme hlasovať o nich spoločne, ale mám taký pocit, že by bolo vhodné spoločne, pretože tam určitá väzba je. Takže poslanci majú k dispozícii návrhy, ktoré predložil pán poslanec Bauer. Stanovisko nemôžem zaujať, keďže toto nebolo predmetom rokovania gestorského výboru.

  • Dávam hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Bauera, ktoré odzneli v rozprave dnes pri prerokúvaní tohto zákona. Hlasujte o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Bauera. Hlasujeme spoločne o obidvoch pozmeňujúcich návrhoch naraz.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh bol schválený.

    Všetko, pán spravodajca?

  • Áno, to sú všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré zazneli v druhom čítaní.

  • Pýtam sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokovania návrhu zákona v treťom čítaní. Či má podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku spoločný spravodajca návrh alebo či ho gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa ihneď teraz konalo tretie čítanie o tomto návrhu zákona.

  • Áno, pán podpredseda, mám takéto splnomocnenie. Vzhľadom na schválené pozmeňujúce návrhy nevidím dôvod, aby sme nemohli pokračovať v treťom čítaní.

  • Dávam o tomto návrhu hlasovať. Hlasujte o návrhu do tretieho čítania.

    Prezentovalo sa 116 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 107 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh je schválený.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Konštatujem, že nemá. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, aby ste sa prezentovali, páni poslanci, a hlasovali o tomto návrhu vlády ako o celku. Prosím, hlasujte.

    Prezentovalo sa 118 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ďakujem pánu ministrovi, ďakujem pánu spravodajcovi.

  • Vážená Národná rada,

    ďakujem vám, urobili ste naozaj veľký krok v prospech súdov.

    Ďakujem.

  • Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 750 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 750a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky Ladislav Pittner.

    Skôr ako dám slovo pánu ministrovi, ešte s procedurálnym návrhom vystúpi pán poslanec Petrák.

  • Na návrh troch poslaneckých klubov SOP, SDĽ a SMK predkladám návrh, aby v zmysle § 24 ods. 5 bol z programu dnešnej schôdze vypustený bod programu Návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o TANAP-e (tlač 735). Zároveň žiadam tento návrh zákona zaradiť do programu nasledujúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa začne 17. 10. 2000.

    Ďakujem.

  • Žiadam, páni poslanci, aby ste sa vrátili na hlasovanie o procedurálnom návrhu pána poslanca Petráka do sály. Ešte raz vás žiadam, aby ste prišli na hlasovanie o procedurálnom návrhu pána poslanca Petráka do rokovacej sály. Prosím vás, aby ste sa pripravili na hlasovanie. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Petráka, ktorý navrhuje, aby sa tlač 735, čiže rokovanie o TANAP-e presunulo na ďalšiu schôdzu Národnej rady. Hlasujte, prosím, hlasujte o tomto procedurálnom návrhu poslanca Petráka.

    Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Prosím pána ministra Pittnera, aby sa ujal slova k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi oceniť skutočnosť, že ste sa v priebehu včerajšieho dňa...

  • Páni, páni, prepáčte, pán minister, páni poslanci, prosím vás, aby ste venovali pozornosť úvodnému slovu pána ministra Pittnera k predmetnému zákonu. Pokiaľ chcete s niekým viesť rokovania, prosím vás, aby ste to nerobili v sále. Prosím ešte raz o pokoj v rokovacej miestnosti.

    Pán minister, prepáčte, máte slovo.

  • Ďakujem.

    ... že ste sa v priebehu včerajšieho dňa intenzívne zaoberali predlohou vládneho návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, ktorý posúdilo viacero výborov a prijalo k nim celkovo 16 doplňujúcich návrhov. Vítam tie návrhy, ktoré text osnovy vládneho návrhu zákona legislatívnotechnicky a vecne spresňujú. Mám na mysli návrhy uvedené v spoločnej správe pod bodmi číslo 1, 2, 7, 8, 9, 10 a 14. Popritom však v spoločnej správe výborov sú obsiahnuté aj návrhy, ktoré do predlohy vládneho návrhu zákona vnášajú rozpory, pretože neriešia väzobné vzťahy vo vnútri právneho predpisu. Ďalej nie sú súladné s existujúcimi právnymi predpismi alebo v praxi nebudú vykonateľné, keďže sa v súvislosti s ich navrhovaním nerieši postup štátnych orgánov pri ich realizácii.

    Konkrétne ide o tieto ustanovenia v spoločnej správe. K bodu 3 neodporúčame akceptovať, pretože navrhované ustanovenia zavádza tzv. automatické ohlasovanie, ktoré je v rozpore s princípom ohlasovania neobvyklej obchodnej operácie. To znamená, že sa za neobvyklosť považuje už samotný prevoz, a nie obchodná operácia. Okrem toho sa dá predpokladať, že v praxi sa obmedzenie ľahko obíde napríklad prenosom cez elektronické platobné karty, na ktoré sa nevzťahuje.

    K bodu 4 spoločnej správy takisto neodporúčame akceptovať, pretože ide o paušálne obligatórne zbavenie povinností mlčanlivosti bez toho, aby finančná polícia mala možnosť posúdiť mieru ohrozenia záujmov štátu, najmä ak ide o takú širokú škálu konaní, ako vyplýva z písmen a) až c). Popritom sa v odseku 5 ponecháva možnosť fakultatívneho postupu v konaní o náhrade škody v občianskom súdnom konaní. Znenie odseku 4 písm. f) a odseku 5 sa tým dostávajú do logického rozporu.

    K bodu 5 spoločnej správy opäť neodporúčame tento bod akceptovať. Ide o nepriamu novelu zákona o priestupkoch s absolútne neprimeranou mierou postihu, keď za priestupok do 8 800 korún sa môže uložiť pokuta až 200 tisíc korún. Okrem toho sa ustanovenie nebude dať v praxi realizovať pre skutočnosť, že v prípade prijatia pripomienky pod bodom 14 sa za porušenie tej istej povinnosti určujú rôzne postihy. Návrh tiež ponecháva bez povšimnutia skutočnosť, že záležitosť je riešená v článku V návrhu v bode 1, v ktorom sa sankcionuje porušenie mlčanlivosti ako priestupok - písmeno e) - pokutou 100 tisíc korún. Návrh je zmätkový.

    K bodu 6 spoločnej správy opäť neodporúčame akceptovať, pretože prijatie navrhovaného ustanovenia vylučuje možnosť postupu podľa § 10 písm. b) a c), t. j. v konaní o pokutách, a to aj v prípade, že sa bude konať v rámci právomoci finančnej polície a tiež v konaní o podnete na odobratie oprávnenia na podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Týmto opatrením sa tiež vylučuje využitie informácií získaných plnením oznamovacej povinnosti v daňovom konaní - § 10 písmeno f).

    K bodu 11 spoločnej správy takisto neodporúčame akceptovať, pretože prijatím návrhu preberie štát na seba všetku zodpovednosť za konanie povinných subjektov, a to aj vtedy, keď pôjde o podvodné konanie. Návrh je v rozpore aj s návrhom pod bodom 12. Navrhované opatrenie bude v praxi nevykonateľné, pretože zodpovednosť štátu podľa zákona číslo 58/1969 Zb. je viazaná na chybný úradný postup štátu, a nie neštátnych subjektov. Na toto ustanovenie sa nebude dať použiť ani zákon o Policajnom zbore, ktorý ustanovuje zodpovednosť štátu za pomoc poskytnutú Policajnému zboru na žiadosť alebo s jeho vedomím. Tieto podmienky návrh nespĺňa, a teda je v praxi nerealizovateľný.

    Takisto neodporúčame bod 12 spoločnej správy akceptovať. Prijatie návrhu bude mať dosah na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, hoci pôjde o ochranu ekonomických záujmov povinnej osoby. Ustanovením umožní v praxi špekulatívne postupy na škodu štátu. Okrem uvedeného platia aj pripomienky k predošlému bodu.

    Bod 13 spoločnej správy tiež neodporúčame akceptovať. Prijatím návrhu sa zavádza široká imunita s nejasným obsahom, pritom ide o parafrázu právnej zásady nezodpovednosti za konanie ex lege. Okrem toho ustanovenie je v rozpore s návrhom v bode 12, ktorý takúto zodpovednosť pripúšťa rovnako ako text vládneho návrhu.

    K bodu 15 spoločnej správy tiež neodporúčame akceptovať. Návrh je zmätkový, je nepriamou novelou zákona o priestupkoch. Výška pokút nie je primeraná pokutám za priestupky. Prekluzívne lehoty sú taktiež v rozpore s chápaním zákona o priestupkoch. Návrh obsahuje iba fragment procesného postupu, ktorý sa inak neurčuje, takže sa návrh v praxi nebude dať realizovať. Taktiež nie je jasné, či ide o priestupky alebo správne delikty, keďže sa zmiešava do jednej skupiny právna zodpovednosť právnických osôb a fyzických osôb.

    Neodporúčame tiež akceptovať bod 16 spoločnej správy. Predpokladaný posun účinnosti vybraných ustanovení je potrebný na nadobudnutie účinnosti nových ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré majú umožniť zavedenie identifikácie osôb pri nakladaní s vkladnými knižkami na doručiteľa a cennými papiermi na doručiteľa. Prijatím návrhu sa v praxi sledovaný cieľ nedosiahne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    verím, že dôvody, ktoré som uviedol, zvážite pri prerokúvaní predloženého návrhu tak, aby sa tento stal v praxi účinným pomocníkom v potieraní takého závažného negatívneho spoločenského javu, akým je legalizácia rozsiahlych príjmov z trestnej činnosti.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určeného pre navrhovateľov.

    Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov členovi výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Antonovi Hoffmannovi a prosím ho, aby podľa 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    vážený pán minister,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 750).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 1053 z 3. októbra 2000 pridelila vládny návrh zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 750) na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

    Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1053. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú v spoločnej správe predložené písomne. Máte ich k dispozícii, preto ich nebudem čítať.

    K pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom gestorský výbor odporúča hlasovať samostatne o každom bode spoločnej správy.

    Gestorský výbor po prerokovaní pozmeňujúcich doplňujúcich návrhov, ktoré dostal, po prvé podľa § 79 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku schvaľuje túto spoločnú správu a po druhé, odporúča Národnej rade

    a) podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe, ako ich odporúča gestorský výbor,

    b) podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona schváliť ako celok.

    Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že písomne neboli prihlásení žiadni poslanci. Prosím vás, aby ste sa prihlásili ústne. Pán poslanec Langoš, pán poslanec Fico. Ešte niekto chce vystúpiť? Nie. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Ústne ako prvý pán poslanec Langoš. Po ňom pán poslanec Fico.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán predsedajúci,

    pán minister,

    vážená snemovňa,

    už nebudem veľa hovoriť k tomuto vládnemu návrhu zákona. Skôr poviem, že včera bol učinený dobrý skutok, že o vládnom návrhu diskutovali určené výbory na spoločnej schôdzi a na tejto schôdzi sa ešte viac ozrejmila vlastne, ozrejmil zámer, a to, čo chceme a čo očakávame od tejto právnej úpravy. A na tejto schôdzi odznelo niekoľko dobrých návrhov, ktoré, keď prijmeme, sú to predovšetkým tie návrhy, ktoré podporil gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, keď prijmeme tieto pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, myslím si, že prijmeme dobrý zákon.

    Chcem využiť túto možnosť na radu právnikov alebo odborníkov na správne právo, ktorí hovoria, že nový paragraf 14, ktorý sa navrhuje prijať v bode 15, má jeden nedostatok, že pre správny orgán, ministerstvo nie je určená procedúra, nie je určený právny predpis pre ostatné kroky procedúry ukladania pokút za priestupky. Preto si dovolím predložiť návrh 15 poslancov na takúto úpravu tohto nového § 14. V novom § 14 sa vkladá ďalší odsek 5, ktorý znie: "Odsek 5. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na konanie o pokutách všeobecné predpisy o správnom konaní." Poznámka pod čiarou odkazuje na zákon číslo 71/1967 Zb. správny poriadok.

    Chcem ešte povedať jednu vec. Bol by som rád, keby sme si ešte zopakovali ten duch alebo zámer zákonodarcu pri prijímaní takejto háklivej právnej predlohy, ktorá umožňuje štátu uložiť povinnosť a vyžadovať informácie chránené ústavou, informácie o súkromí, o súkromných aktivitách ľudí, informácie, ktoré sú normálne chránené bankovým tajomstvom, Obchodným zákonníkom na účel, ktorý musí byť jasne povedaný. Nie je to v texte zákona alebo bolo by dobré, keby sme ten zákon prijímali s vedomím, že chceme, aby štát mal právny prostriedok, ktorým získa pre potreby súdu, predovšetkým, nie pre potreby trestného stíhania, ale trestného konania, pre potreby súdu informácie o možnej konfiškácii majetkov, ktoré vznikli z výnosov z veľmi závažných trestných činov, z obchodu s drogami a z finančných a hospodárskych deliktov takého rozsahu, že ohrozujú finančný systém krajiny alebo ekonomický systém krajiny. Len preto je táto povinnosť. Nie ako informácie, ktoré môžu slúžiť na prípadné trestné stíhanie za trestné činy. Toto je vlastný zmysel toho boja proti praniu špinavých peňazí, a preto tento výnimočný prostriedok, lebo skutočne je to výnimočný prostriedok, ktorý má k dispozícii malá zložka polície, finančná polícia pre potreby odhaľovania a konečnej konfiškácie majetkov, ale získaných prepraním, získaných organizovaným spôsobom z veľmi závažných trestných činov, ktorých páchanie ohrozuje základy štátu, morálne zdravie spoločnosti, ako je obchod s drogami, alebo ohrozuje finančný systém krajiny. Teda silné právomoci, ale musí byť jasné, že v takom zúženom zámere, vo veľmi špeciálnom zámere. To je všetko, čo som chcel povedať.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Langošovi. K jeho vystúpeniu nie sú žiadne faktické poznámky.

    Prosím pána poslanca Fica, ktorý sa prihlásil ako druhý a posledný do rozpravy, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem.

    Vážený pán minister,

    vážené dámy a páni,

    v podstate mi čas môjho vystúpenia prevzal na úvod pán minister, keď vyslovil svoje postoje k návrhom obsiahnutým v spoločnej správe. Chcem povedať, že sa absolútne stotožňujem s tým, čo povedal pán minister, pokiaľ ide o odporúčania alebo neodporúčanie konkrétnych návrhov obsiahnutých v spoločnej správe. A ani pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Langoš, nemení na tom nič, že navrhované znenie § 14, to je bod 15 spoločnej správy, nie je dobré, je to v podstate právnicky nevyvážené, a spôsobilo by to obrovské zmätky, ak by takéto právne ustanovenie bolo prijaté. Preto na posilnenie vykonateľnosti zákona podľa môjho názoru postačí, ak prijmeme bod 14 spoločnej správy, t. j. bod, ktorý zavádza osobitné správne delikty. S výnimkou drobných legislatívnotechnických úprav, ktoré podporil aj minister, naozaj ani jedna úprava, ktorá je obsiahnutá v tejto spoločnej správe, nie je vhodná, aby bola zavedená do textu zákona o boji proti praniu špinavých peňazí.

    Samozrejme všetci sa môžeme tešiť z toho, že návrh zákon a s veľkou pravdepodobnosťou dnes získa podporu Národnej rady a že budeme mať efektívny prostriedok, uvidíme či efektívny, proti praniu špinavých peňazí. Všetci dobre vieme, že zákon prijatý v roku 1994 stál takmer štyri roky, kým nebola prijatá vykonávacia vyhláška o podozrivých bankových operáciách a že tento zákon ako taký nenašiel odozvu v praxi. V podstate prípadov oznámenia podozrivých bankových operácií bolo ako šafranu a dali sa spočítať na prstoch jednej ruky.

    Čo mňa osobitne zaujalo na zákone, ktorý dnes s veľkou pravdepodobnosťou zrušíme, teda pôvodný zákon z roku 1994, je to, že sa v praxi vôbec nevyužívalo ustanovenie, ktoré oprávňovalo osobu, ktorá oznamuje podozrivú bankovú operáciu, na určitú odmenu z takéhoto úkonu. Myslím si, že v budúcnosti, ak povedzme po roku, po dvoch budeme hodnotiť pôsobenie tohto nového zákona v praxi, by sme mohli uvažovať o zavedení podobného ustanovenia, ako bolo v zákone z roku 1994. Pretože dnes už je osoba, ktorá poskytne takúto informáciu o podozrivej bankovej operácii, podstatne viac chránená, ako to bolo v zákone z roku 1994. Aj preto sa nevyskytol ani jeden prípad, keď by štát odmenil osobu poskytujúcu takúto informáciu.

    Rovnako sa domnievam, že pri najbližšom hodnotení funkčnosti tohto zákona budeme musieť rozšíriť § 3 zákona, t. j. okruh povinných osôb aj o také právnické a fyzické osoby, ako sú advokáti, komerční právnici, notári. Lebo aj tieto osoby môžu vo veľkých alebo v mnohých prípadoch byť svedkami operácií, ktoré sú podozrivé z pohľadu tohto zákona.

    Posledná poznámka, ktorú chcem povedať, samozrejme, tento návrh zákona podporujem, je ešte to, že asi nebude stačiť v budúcnosti, ak to bude iba finančná polícia, ktorá bude zodpovedať za vykonateľnosť tohto zákona a za jeho praktickú aplikáciu v praxi. Pravdepodobne podľa vzoru Francúzska alebo Belgicka budeme asi musieť zriadiť nejaký špeciálny dozorný orgán, ktorého úlohou bude kontrolovať plnenie si povinností zo strany povinných osôb uvedených v § 3, netreba vymýšľať vymyslené veci, pretože právne úpravy týchto štátov sú, myslím si, dostatočne podrobné a dávajú nám dostatočné množstvo motivácie na zriadenie takéhoto osobitného orgánu.

    Na záver ešte raz, prosím vás, aby sme rešpektovali vyjadrenie pána ministra k spoločnej správe, pretože jeho vyjadrenie je určite podporené legislatívnym odborom ministerstva vnútra a ďalšími právnikmi, lebo len tie návrhy, ktoré podporil pán minister, zjemňujú alebo čistia text. Všetky ostatné návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, by tento text, by som povedal, nieže znevážili, ale by narušili jeho kompaktnosť a určitú právnickú čistotu.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ficovi.

    S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Orosz, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Krajči. Končím ďalšiu možnosť uplatniť faktické poznámky a dávam slovo pánu poslancovi Oroszovi.

  • Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo.

    Chcem podporiť vystúpenie pána poslanca Fica vo vzťahu k pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe vo väzbe na stanovisko pána ministra. My sme včera pri rokovaní výboru si veľmi starostlivo vypočuli postoje predkladateľov k predloženým pozmeňujúcim návrhom. Naozaj pozmeňujúce návrhy pána Langoša znižujú legislatívnotechnickú čistotu tohto zákona. Môžu spôsobiť určité systémové nedostatky a duplicity v právnom poriadku. Žiaľ, gestorský výbor si osvojil tieto pozmeňujúce návrhy. Ja osobne považujem za vhodné hlasovať o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, tak ako si ich osvojil ústavnoprávny výbor.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pripájam sa k názoru pána poslanca Fica, ktorý upozornil na legislatívne nedostatky návrhu pána poslanca Langoša, ale chcem dodať ešte viac. Tu nejde len o kozmetiku, o krásu, pretože potom by mohlo byť komentované, že kvôli legislatívnej čistote neriešime problém, ale tieto návrhy sú tak nesystémovo zapadajúce do súčasného platného práva, že môžu v praxi spôsobiť značné problémy. A ustanovenia, o ktorých už vieme, že v praxi budú problematické, je veľmi ťažké dávať do platného práva.

    Ďalej by som sa chcela vyjadriť ešte k vystúpeniu pána poslanca Fica, ktorý spomínal zákon z roku 1994. Áno, je pravdou, nenašiel dostatočné uplatnenie v praxi, ale treba povedať aj druhú otázku, že v tom čase, keď bol prijatý v Slovenskej republike, bol expertmi Rady Európy a jeho tajomníkom generálneho sekretára hodnotený vysoko pozitívne ako plne vyhovujúci pre asociovanú krajinu, ba dokonca bolo uvedené, že môže byť príkladný pre ostatné asociované krajiny. Skutočne v praxi je otázka zabezpečiť realizáciu zákona, ale to nie sú len formulácie zákona. To je zlepšiť disciplínu osôb, ktoré majú tieto povinnosti a navyše, vyvodzovať zodpovednosť za nesplnenie povinnosti, čo v platnom práve dnes je už zakotvené.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja chcem len povedať, že vítam iniciatívu prijatia takéhoto zákona s tým upozornením, ktoré tu už zaznelo. To znamená, že robíme veľmi vážny vstup do práv občanov Slovenskej republiky a v spoločnosti, ktorá sa má správať trhovo, sú to veľmi vážne obmedzenia, ktoré spôsobia, samozrejme, aj niektoré ekonomické dosahy.

    Chcem však povedať, že aj keď podporujeme to, že finančná polícia dostáva nové právne páky na to, aby v oblasti tzv. prania špinavých peňazí mohla účinnejšie zasahovať, nepovažujeme tento krok za systémový, pretože nezapadá do celého systému orgánov, ktoré v tejto oblasti majú pôsobiť. A jednoducho bude potrebné v budúcnosti riešiť aj otázku vôbec postavenia finančnej polície v rámci Policajného zboru alebo odčlenenia finančnej polície z Policajného zboru, pretože v iných krajinách tento druh polície nepatrí do Policajného zboru.

    A po druhé - treba riešiť aj otázku postavenia ďalších článkov, ako je Slovenská informačná služba, prípadne kriminálna polícia. Takže to je z hľadiska tohto, ale myslím si, že pre súčasné potreby asi podporíme tento vzťah.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, či chcete zaujať stanovisko k rozprave. Áno.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    som veľmi rád, že pri tomto zákone sa zhodli vlastne nielen poslanci koalície, ale aj poslanci opozície a že i taký významný kritik našej práce pán poslanec Fico sa pozitívne k návrhu vyslovil, pričom súhlasím s ním v tom, že tie odmeny by tam bolo dobre zakomponovať. Ale zároveň sám povedal, že až po určitom čase, keď sa vyhodnotia veci, aby to zasa nebolo len navádzanie na denunciantstvo. Môj dôvetok.

    Pokiaľ ide o rozšírenie okruhu povinných osôb, návrh zákona s tým ráta v § 3 písm. g), keď hovoríme o tom, že môžu byť i ďalšie povinné osoby, ktoré budú ustanovené zákonom. A je pravdou to, a to som veľmi rád, že sa v tom zhodujeme, že dnes vlastne my badáme v našej práci, že to ťažisko už nejde cez banky, ale cez cash peniaze, ide cez nehnuteľnosti, cez stávkové kancelárie, cez rôzne pyramidálne hry, kde sa jednoducho oprašujú tieto špinavé peniaze a snažia sa ich meniť na čisté. Je to problém aj niektorých reštaurácií určitej nácie, kde sa preukazuje, že ich vykazované zisky sú veľmi nepravdepodobné, pretože ak by mali trikrát takú kapacitu a 24 hodín ju využívali pre svoju obchodnú činnosť, tak nemôžu dosiahnuť také obraty, aké vykazujú. Zrejme aj cez tieto reštaurácie sa perú špinavé peniaze.

    Chcem povedať, že súhlasím aj s tým jeho názorom, aby bola postupne zavedená kontrola týchto povinných osôb. Hlavne predpokladám, že mal na mysli to, či ich upozorňovania nesledujú iné účely. A na tieto účely sme tam dali tú poistku v § 12 a v § 9.

    Pokiaľ ide o pripomienky ostatných pánov poslancov, chcem povedať, že, samozrejme, pán poslanec Krajči má pravdu v tom, že sú to obmedzenia občanov. Preto aj náš pôvodný návrh, ktorý zaznel ešte koncom roka a ktorý bol podobný tomu návrhu, ktorý dali ešte za bývalej vlády pracovníci finančnej a kriminálnej polície, bol preto aj Legislatívnou radou vlády obmedzený, že dával príliš široké kompetencie polícii ako celku. Preto aj sme prijali toto obmedzenie, a preto aj sústreďujeme túto problematiku na finančnú políciu. Nie je to najšťastnejší názov, lebo ako sa azda niektorí pamätáte, ja som v roku 1991 túto políciu založil ako Úrad na ochranu ekonomických záujmov Slovenska. A ona svoj spravodajský charakter si vlastne uchováva až doteraz. Jedine pri poslednej novele boli jej príslušníkom rozšírené niektoré kompetencie o policajné oprávnenia.

    Stále ale táto polícia nemá charakter vyšetrovateľov, nemá charakter teda tých všetkých orgánov činných v trestnom konaní, a preto aj tento návrh zákona. A tým odpovedám na niektoré také filozofické alebo koncepčné úvahy pána poslanca Langoša, aby ich mohla vykonávať. Preto sú tam odkazy na Trestný zákon, na Trestný poriadok a je tam novo zavedený § 13, ktorý rieši problematiku udeľovaniu oprávnení finančnej polície riešiť priestupky.

    Chcem ešte ale osobitne poďakovať pánu poslancovi Langošovi, pretože aj vďaka jeho iniciatíve sa vlastne podaril problém riešiť. My sme náš návrh tejto aktualizácie zákona predložili v novembri, kde Legislatívna rada vlády vôbec nechcela niektoré inštitúty prijať a len čas a takisto aj jeho vytrvalosť, keďže prevzal koncepciu tohto návrhu do svojho návrhu, viedla k tomu, že určitý posun v nazeraní Legislatívnej rady vlády nastal a vidíte, že sa podarilo narušiť tú skalopevnú nechuť riešiť problém vkladných knižiek na doručiteľa akcií, na doručiteľa a ďalšie takéto veci.

    Škoda, že neurobil pán poslanec tie úpravy, ktoré sľúbil urobiť. Mohli sme mať tento zákon skôr, ale som rád, že tento zákon prichádza aspoň teraz. Chcem ale povedať, že som nereagoval na návrh 15 poslancov, ktorí predložili svoj návrh. Tam, keď dovolíte, išlo o to, že vo svojom návrhu 15 poslanci na doplnenie § 14 ods. 5, tam nadväzujú na návrh poslanca Langoša zakotviť do zákona pokuty za porušenie alebo nesplnenie povinnosti ustanovenej zákonom. Tento návrh poslanca uvedený v bode 15 spoločnej správy vrátane zaradenia a ďalšieho odseku do § 14 neodporúčam schváliť vzhľadom na to, že ide o nesystémový zásah do právneho poriadku.

    Do zákona, naopak, odporúčam zaradiť § 13 uvedený pod bodom 14 spoločnej správy, ktorý postihuje porušenie zákona právnickými osobami, a priestupky fyzických osôb na úseku legalizácie príjmov z protiprávnej činnosti komplexne riešiť v zákone o priestupkoch.

    Predložený návrh poslancov nerieši teda dostatočne nedostatky, ktoré som uviedol v bode 15 spoločnej správy, návrh je nepriamou novelou zákona o priestupkoch, výška pokút ale nie je primeraná pokutám za priestupky, prekluzívne lehoty sú v rozpore s lehotami uvedenými v zákone o priestupkoch a návrh nerozoznáva porušenie zákona právnickými osobami a fyzickými osobami, čo je neprípustné.

    Na záver mi dovoľte ešte raz poďakovať za aktívnu spoluprácu poslancov Národnej rady bez ohľadu na politické zameranie. Veľmi si to vážim nielen ja, ale iste aj pracovníci ministerstva vnútra.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za vaše vystúpenie k rozprave.

    Pán spoločný spravodajca, pýtam sa, či chceš vystúpiť.

    Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    diskusiu o rozprave hodnotím ako snahu po prijatí kvalitnej legislatívne čistej normy s tým, že konštatujem, že bol predložený jeden pozmeňujúci návrh, o ktorom budeme hlasovať po prerokovaní bodov spoločnej správy.

  • Ďakujem vám pán spravodajca.

    Prosím vás, aby sme uvádzali hlasovania, tak ako boli jednak v spoločnej správe.

    Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli na hlasovanie o prerokúvanom návrhu zákona vlády Slovenskej republiky. Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Žiadam vás páni poslanci, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.

    Prosím, pán spoločný spravodajca výborov, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • Hlasovať budeme samostatne o jednotlivých bodoch spoločnej správy, tak ako to odporúča gestorský výbor.

    Hlasujeme o bode 1. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Ešte raz pán spoločný spravodajca.

    Prosím vás, keby sme venovali hlasovaniu o tomto zákone pozornosť, pretože sú tu stanoviská gestorského výboru. Samozrejme navrhovateľa, a tak vás prosím, aby ste sledovali každý bod, o ktorom budeme hlasovať aj zo spoločnej správy.

  • Opakujem. Hlasujeme o bode číslo 1 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Čiže návrh bol schválený.

  • Budeme hlasovať o bode 2 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasujeme o bode 2 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh bol schválený.

    Ďalej.

  • Budeme hlasovať o bode 3 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasujeme o bode číslo 3 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Návrh nebol schválený.

    Prosím ďalej.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 4 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Hlasujeme o bode číslo 4 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasujeme o bode 4 spoločnej správy. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh bol schválený.

    Prosím ďalej.

  • Budeme hlasovať o bode 5 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • O bode číslo 5 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Nehlasovalo 5 poslancov.

    Návrh prešiel, bol schválený tento návrh.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 6 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh bol schválený.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 7 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Návrh bol schválený.

    Preruším rokovanie kvôli tomu, že pán podpredseda Hrušovský nemá vystavenú kartu. Žiadam, aby sa tak urýchlene stalo, aby sa mohol pripojiť k nám a hlasovať.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Prosím vás, urýchlite to šikovne.

    Nechce byť v análoch, že nehlasoval o takomto vážnom zákone.

    Pán spravodajca, uveďte ešte raz, o čom budeme hlasovať.

  • Budeme hlasovať o čísle 8 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh bol schválený.

    Ďalej.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 9 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Návrh bol schválený.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 10 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasujeme o bode 10 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Bol schválený návrh číslo 10.

    Prosím.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 11 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasujte o bode 11 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov.

    Za návrh hlasovali 4 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh nebol schválený.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 12 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasujeme o bode 12 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh prešiel.

    Ďalej.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 13 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Budeme hlasovať o predloženom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh prešiel.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 14 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • O bode 14 hlasujeme. Ako odporúčaš?

  • Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Návrh prešiel.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode číslo 15 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Pán spravodajca, treba hlasovať o bode 15? Už nie. Asi je bezpredmetný. Čiže rušíme toto hlasovanie. O bode 15 nehlasujeme.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 16 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Tento návrh prešiel.

  • Tým sme vyčerpali hlasovanie o bodoch v spoločnej správe a budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu 15 poslancov. Dostali ste ho predložený písomne.

  • Pán spravodajca, netreba o tom hlasovať, keďže prešiel predchádzajúci bod. Pán poslanec Langoš, je tak, áno? V poriadku. Čiže hlasovali sme o všetkých návrhoch.

    Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú obmedzenia pre druhé a tretie čítanie podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku, pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či niekto navrhuje úpravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto také návrhy?

    Pán poslanec Fico, prosím.

  • Pán predsedajúci, môj návrh sa netýka bezprostredne tretieho čítania, ale myslím si, že vzhľadom na tie úpravy, ktoré boli schválené v rámci hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch, by bolo vhodné, keby pred záverečným hlasovaním došlo k určitej porade medzi pánom ministrom a poslancami Národnej rady, pretože v tejto podobe je zákon vhodný vrátenia pánom prezidentom Slovenskej republiky, preto by možno stálo za to využiť možnosť vrátiť tento zákon opätovne do druhého čítania, pretože nastali naozaj zmätky. Je to môj návrh, ja to neviem ovplyvniť, ale dávam to, pretože je to aj časovo efektívnejšie rokovať teraz o tom, ako nechať to vrátiť pánom prezidentom.

    Ďakujem.

  • Súhlasím s tým, že určité zmätky tu vznikli, pretože to, čo som neodporúčal a zdôvodňoval som, čím to narúša zákon, prešlo. Máte pravdu. Nie preto, ale preto, aby sme to nedostali znovu do procesu vrátenia späť, by som bol za to, aby som dostal 15 minút na prestávku a prediskutujem to s odborníkmi a s poslancami.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, prerušujem tento bod. Budeme pokračovať Hodinou otázok a odpovedí. Neodchádzajte z rokovacej sály, prosím vás, ostaňte tu.

    Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prosím vás, aby ste zostali v rokovacej miestnosti, aby sme mohli začať 39. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Takže prosím vás, zostaňte v rokovacej miestnosti, začneme 39. schôdzu a potom bude obedňajšia prestávka.

    Po prerušení rokovania 36. schôdze NR SR sa začala 39. schôdza NR SR.

    Po prerušení 39. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 36. schôdze NR SR.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram bod programu -

    hodina otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budem postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej miestnosti, sa neodpovedá.

    Teraz by som prosil predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že na ne bude odpovedať on sám.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    namiesto podpredsedu vlády Ivana Mikloša bude odpovedať pani ministerka Schmögnerová, namiesto podpredsedu vlády Hamžíka podpredseda vlády Fogaš, namiesto ministra Magvašiho minister Kováč a namiesto ministra Ftáčnika minister Kňažko.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby odpovedal v časovom limite do 15 minút.

    Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Štefana Rusnáka. Otázka znie: "Má vláda pripravené rozvojové programy pre zaostávajúce regióny?"

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ešte skôr ako odpoviem, ponúkam kartičku s menom Anton Hoffmann.

  • Môžete hlasovať, pán premiér, za Hoffmanna.

  • To je môj príspevok do dnešnej hodiny otázok.

    Vážený pán poslanec Rusnák, uznesením vlády 923 z 27. októbra bol schválený Návrh integrovaného plánu regionálneho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky časť 1 - Národná rozvojová stratégia. V rámci tohto plánu boli vymedzené prioritné regióny. Do týchto prioritných regiónov bude nasmerovaná pomoc z predvstupových fondov, ako aj z rozpočtových prostriedkov určených na podporu regiónov.

    Tento dokument spolu s Národným plánom regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sú zásadnými podmienkami na získanie finančných prostriedkov z predvstupových fondov a po integrácii Slovenska do Európskej únie zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Národný plán bude základným programovým dokumentom až do roku 2006 pre uvedenú oblasť.

    Jednou z foriem podpory je program štátnej pomoci na rozvoj okresov s vysokou mierou nezamestnanosti, ktorý sme schválili 12. júla 2000. Realizácia tohto programu je v kompetencii Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Uvedený program má za cieľ prostredníctvom štátnej pomoci vo forme dotácií zvýšiť hospodársku aktivitu a tvorbu nových pracovných miest v okresoch postihnutých vysokou mierou nezamestnanosti. Program je zameraný na podporu malých podnikateľov už existujúcich alebo novovznikajúcich.

    Na základe spomenutého integrovaného plánu bolo vybraných 29 štrukturálne postihnutých a ekonomicky slabých okresov s vysokou mierou nezamestnanosti. Z Nitrianskeho kraja sú to 2 okresy, zo Žilinského 3, z Banskobystrického 6, z Prešovského 11 a z Košického 7. Na rok 2000 bola na podporu regionálneho rozvoja schválená suma vo výške 135 mil. Sk. Z uvedenej sumy bol určený limit dotácie pre každý okres prioritného regiónu, o čom bol každý príslušný okresný úrad písomne informovaný. Výber projektov, ktoré sa uchádzali o zaradenie do programu štátnej pomoci, sa uskutočnil na jednotlivých okresných úradoch komisiou.

    Na jednotlivé okresné úrady bolo do konca augusta 2000 predložených spolu 351 projektov. Z tohto počtu bolo príslušnými okresnými komisiami odporučených 181, zhruba polovica, ktoré spĺňali požiadavky na prerokovanie a odporučenie projektov. V súčasnosti sa projekty nachádzajú na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja, odkiaľ budú po skontrolovaní súladu predložených žiadostí a ich príloh so zákonom a kritériami postúpené na ich ďalšie posúdenie medzirezortnému poradnému orgánu a do komisie pána ministra Harnu. Tento orgán posúdi žiadosti z pohľadu štátnej regionálnej politiky. Po posúdení predloží žiadosti spolu so svojimi stanoviskami ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja na definitívne rozhodnutie.

    Druhou cestou, ktorou budú podporované zaostávajúce regióny, je pomoc v rámci predvstupových fondov, a to sú PHARE, ISPA, SAPARD. V rámci programu PHARE 2000 v oblasti sociálnej a ekonomickej súdržnosti pre vymedzené prioritné regióny boli pripravené a Európskou komisiou schválené programy zamerané na podporu podnikateľskej infraštruktúry, rekonštrukcia a rozšírenie 4 podnikateľských inkubátorov a výstavba 9 informačných centier. Ďalej bude posilnená pôžičková a mikropôžičková schéma.

    V súčasnosti v Bruseli sú v schvaľovacom konaní 2 projekty zamerané na posilnenie podnikateľskej infraštruktúry v oblasti rozvoja cestovného ruchu v celkovej výške 4 mil. euro. Obidva projekty sú umiestnené v prioritnom regióne, jeden v Prešovskom, jeden v Banskobystrickom kraji. V rámci programovania PHARE 2001 v oblasti ekonomickej a sociálnej súdržnosti ministerstvo výstavby z prioritných regiónov dostalo 150 projektových zámerov, ktoré po ďalšom odbornom vyhodnotení a dopracovaní budú predložené na schválenie do Bruselu v marci 2001.

    Celková identifikovaná výška finančných prostriedkov na uvedené projekty a programy na rok 2001 sa očakáva v rozmedzí 18 - 20 mil. euro. Pre pragmatický, logicky súvislý aj financovateľný program rozvoja regiónov je nevyhnutné, aby mali regióny dobre vyvinuté a vyvážené inštitucionálne štruktúry zodpovedné za regionálny rozvoj. Podmienkou je mať efektívnu neziskovú organizáciu, regionálnu rozvojovú agentúru, ktorá by podporovala proces sociálneho a ekonomického rozvoja, pričom všetci kľúčoví činitelia v regióne by sa na ňom aktívne zúčastňovali.

    Toľko asi, pán poslanec, v odpovedi na vašu otázku.

  • Pán poslanec, chcete reagovať?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za odpoveď.

    Ja skutočne som položil aj ďalšie otázky. Ale mal som to šťastie, že bola vylosovaná táto prvá. Moja doplňujúca otázka bude veľmi stručná. Konkrétne mi ide o Prešov, pretože tam sa spomína výstavba nejakej automobilky, aspoň to tak zaznelo v miestnych médiách. Tak by som prosil odpoveď na túto doplňujúcu otázku.

  • Pán poslanec, s veľkou nádejou, že sa neurazíte, nechcem o tom hovoriť. Prebiehajú mnohé, mnohé súťaže v Európe. Je to naozaj pravda, je to moja osobná iniciatíva, vyžiadal som si podklady, vyžiadal som si papiere, ale nepatrí sa hovoriť, pretože je asi 9 krajín, ktoré sa o tento projekt usilujú. Budeme veľmi aktívni. Mne veľmi záleží na Šariši. Píšem si s prezidentom tejto firmy, poznáme základné kritériá, ktoré chcú, ale je veľmi veľa súperov v tejto súťaži. Urobíme, čo je v našich silách. Keď nevyjde táto, musí vyjsť iná. Ale tak, ako sme boli úspešní povedzme v súvislosti s U. S. Steel, si veľmi, veľmi želám a budeme veľmi veľa robiť pre to, aby jeden veľký investor, minimálne jeden taký ťažiskový, vedel prísť aj do Šariša. Prípadne v bilaterálnom vzťahu by som vám povedal viac.

  • Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Kollárikovej. Otázka znie: "Predložili vám vaši ministri - minister školstva, minister práce a sociálnych vecí - projekty na zlepšenie vzdelanostnej úrovne mládeže cigánskeho etnika?"

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Vážená pani poslankyňa,

    hlavnou úlohou ministerstva školstva v tejto oblasti bolo vypracovať koncepciu výchovy a vzdelávania rómskych detí a žiakov, ktorá sa má stať súčasťou pripravovanej dlhodobej koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania - projekt Milénium. Tento materiál sa bude postupne dotvárať tak, aby sa zabezpečil súlad oboch koncepcií. Predtým ako sme začali vypracúvať koncepciu výchovy a vzdelávania rómskych detí a žiakov v roku 1999, sme sa venovali zhodnoteniu všetkých aktivít, činnosti spolupráce s inými rezortmi a mimovládnymi organizáciami vrátane realizovaných projektov zameraných na pozdvihnutie vzdelanostnej úrovne detí a žiakov rómskeho pôvodu, realizovaných v materských, základných a stredných školách a v rámci mimoškolskej činnosti.

    V septembri 1999 v Rimavskej Sobote ministerstvo školstva, výchovy a vzdelávania v spolupráci s Radou Európy zorganizovali medzinárodný seminár - Rozvoj výchovy a vzdelávania detí a mládeže zo sociálne znevýhodneného prostredia vrátane ich integrácie do občianskej spoločnosti. Od predmetného seminára sme aktívnejšie začali spolupracovať na tejto téme na úrovni viacerých rezortov, predovšetkým rezortu sociálnych vecí a rodiny, pretože zabezpečenie zaškolenia detí a žiakov úzko súvisí aj s týmto rezortom.

    Stratégia vlády na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny a opatrenia na jej realizáciu obsahujú osobitnú kapitolu v oblasti výchovy a vzdelávania, ktorá naďalej zostáva prioritnou. V nej sú konkrétne úlohy a opatrenia pre rezort školstva, ako napríklad realizovať koncepciu rozvoja predškolskej výchovy, vypracovať projekt celodenného výchovného systému na prvom a druhom stupni základných škôl, vyhodnotiť analýzu školskej úspešnosti žiakov z jazykov zo znevýhodneného a sociálne zanedbaného prostredia so zreteľom aj na žiakov rodičov rómskej národnostnej menšiny a podobne.

    Konkrétne úlohy, konkrétne projekty s uvedením finančných prostriedkov na ich realizáciu v roku 2000 s cieľom zlepšenia vzdelanostnej úrovne detí a žiakov rómskeho pôvodu sú podrobne zapracované v materiáli, ktorý vláda schválila svojím uznesením v máji tohto roku. Rozpracovaná stratégia vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny do súboru konkrétnych opatrení na rok 2000 - druhá etapa, tak sa volá onen materiál, ktorý obsahuje tieto konkrétne projekty.

    Všetko, pán predseda.

  • Ďakujem pekne.

    Pani Kolláriková, nech sa páči.

  • Ďakujem pánu premiérovi za odpoveď.

    Táto otázka vlastne skôr patrila do kompetencie pána podpredsedu Csákyho. Ale ja som ho nechcela zbytočne zaťažovať, pretože on sa aj tak prevažne venuje problematike Strany maďarskej koalície. Venuje sa presadzovaniu svojich požiadaviek v rámci Slovenska, ale musím povedať, že žne úspechy aj v zahraničí.

    Určite všetci poslanci zaregistrovali, že Európsky parlament v Štrasburgu schválil rezolúciu o Slovenskej republike. Ale zároveň tam schválil aj pozmeňujúci návrh belgickej poslankyne pani Maesovej, ktorá navrhla do rezolúcie zaradiť text, že Slovensko naďalej potrebuje zlepšiť menšinovú politiku najmä v oblasti jazyka, vzdelávania a kultúry, čo by mohlo viesť k uznaniu istého stupňa kultúrnej autonómie. Pôvodný návrh bol politickej autonómie. Takže opäť opakujem, táto otázka mala skôr ísť na pána Csákyho, ale on sa stará o túto oblasť. Ja sa vás pýtam, pán Dzurinda: Patrí tento človek do vlády Slovenskej republiky? To je moja otázka.

    Ďakujem.

  • Podpredseda Pál Csáky je podpredsedom vlády Slovenskej republiky ako nominant Strany maďarskej koalície, ktorá je subjektom vládnej koalície. Preto je, myslím, celkom nespochybniteľné a jasné, že pán Pál Csáky je riadnym členom vlády Slovenskej republiky.

  • Tretia otázka podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Štefana Rusnáka na predsedu vlády. Otázka znie: "Ako hodnotí vláda projekt verejnoprospešných prác a jeho doterajšie výsledky?"

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za túto otázku, ktorá je veľmi aktuálna a ktorá ma potešila aj preto, že môžem veľmi jednoznačne odpovedať, že popri mnohých veciach, ktoré sa nám nepodarili a neboli trefou, je to vec, ktorá sa nám podarila a prináša konkrétne výsledky.

    Program podpory zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných občanov vo forme dohodnutých verejnoprospešných pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných sme začali realizovať od 1. augusta tohto roku na základe príslušného zákona. Podľa predbežných údajov Národného úradu práce v priebehu augusta bolo vytvorených 46 572 týchto miest. K 10. septembru 2000 boli podpísané dohody so zamestnávateľmi na vytvorenie 56 865 takýchto pracovných miest vrátane pracovných miest už vytvorených v auguste, na ktoré budú poskytnuté príspevky z účelovej dotácie zo štátneho rozpočtu v celkovej výške 1,153 mld. Sk.

    Záujem nezamestnaných občanov o prácu na dohodnutých verejnoprospešných pracovných miestach pre dlhodobo nezamestnaných je značný a v niektorých okresoch prevyšuje možnosti vytvárania týchto pracovných miest. V júli 2000 dosiahla miera nezamestnanosti disponibilných evidovaných nezamestnaných 19,4 %, v auguste poklesol tento ukazovateľ na 17,39 %, t. j. medzimesačne sa miera nezamestnanosti disponibilných evidovaných nezamestnaných znížila o viac ako 2 %. Toto zníženie miery evidovanej nezamestnanosti bolo spôsobené hlavne tým, že sa dlhodobo nezamestnaní občania zamestnali na týchto dohodnutých verejnoprospešných pracovných miestach pre dlhodobo nezamestnaných.

    Na základe týchto výsledkov možno realizáciu programu podpory zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných občanov v uvedenej forme hodnotiť jednoznačne pozitívne. Aj včera sme rozhodli pri posudzovaní štátneho rozpočtu, že budeme v tejto politike pokračovať, aby nedošlo k žiadnej pauze, aby ten proces pokračoval kontinuálne cez celú zimu, v jarných mesiacoch, aby mohol naďalej úspešne a efektívne pôsobiť, samozrejme, popri mnohých ďalších opatreniach.

  • Chce reagovať pán poslanec Rusnák? Áno.

  • Ďakujem za odpoveď.

    Aj moje osobné skúsenosti sú také, že tento projekt sa uplatnil, to je jedna vec. Druhá vec, doplňujúca otázka zároveň, či vláda počíta s vyčlenením finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu aj na budúci rok, to znamená, aby sa naďalej uplatňoval projekt verejnoprospešných prác.

  • Áno, pán poslanec, môžem byť veľmi stručný. Uvažujeme, presnú sumu nepoviem, až keď bude schválený štátny rozpočet. Ale keď som hovoril, že pracujeme na tom, aby nebola preluka, aby ten systém fungoval celú zimu, na jar, v lete aj do budúcnosti, vyplýva z toho, že potrebujeme peniaze a chceme tieto peniaze alokovať, aby mohol tento trend pokračovať. Predpoklad je, že na budúci rok dokonca vyčleníme 3 miliardy. V auguste som uviedol nad 1 miliardu, na budúci rok chceme 3, ale definitívne číslo bude známe až v pondelok.

  • Ďakujem predsedovi vlády.

    Pretože zostalo len 15 sekúnd, už nemá význam, aby som prečítal ďalšiu otázku.

    Ďakujem predsedovi vlády.

    Čas určený na odpovede predsedu vlády na otázky poslancov bol vyčerpaný.

    Ďakujem pekne.

  • Budeme pokračovať odpoveďami na otázky poslancov členom vlády Slovenskej republiky.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Engliš. Otázka znie: "Kto bude platiť dane zo zisku z predaja akcií VSŽ - vy osobne alebo vaša strana?"

    Odpovedá ministerka vlády pani Machová.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predseda,

    vážené dámy pani poslankyne,

    vážený pán poslanec Engliš,

    keďže nie som vlastníkom akcií VSŽ ani moja strana, preto ani nemôžem predať akcie VSŽ, a teda v prípade úspešného predaja nemôžem platiť a nebudem platiť daň zo zisku z predaja akcií VSŽ. Keďže sa však domnievam, že tá otázka je trošku širšie koncipovaná a určite sa v doplňujúcej otázke dozviem, kam mierite, využijem túto príležitosť, že som dostala slovo pred Národnou radou, a pokúsim sa veľmi stručne informovať aj touto cestou o hlavných ekonomických aspektoch transakcie, ktorá sa pripravuje vo Východoslovenských železiarňach, a uviesť možno na pravú mieru niektoré informácie, ktoré prebiehajú vo verejnosti a skresľujú objektívnu realitu.

    Asi netreba pripomínať, že Východoslovenské železiarne v novembri 1998 sa dostali do situácie, ktorá je v ekonomickej terminológii označovaná ako situácia cross defaultu. A len vďaka určitej koordinácii, ústretovosti medzi veriteľskými bankami, medzi vládou Slovenskej republiky a ďalšími zainteresovanými nebola táto spoločnosť daná do konkurzu.

    Základným zámerom transakcie, ktorá znamená v skutočnosti vstup americkej spoločnosti U. S. Steel do spoločnosti VSŽ, je zabezpečiť, aby táto spoločnosť vysporiadala svoju existujúcu úverovú zadlženosť a po ukončení transakcie bola v solventnej pozícii.

    Pre vašu zaujímavosť, celková úverová zadlženosť hutníckej skupiny podnikov VSŽ k 30. 9. bola 20,274 mld. Sk. Zdroje na vyplatenie bánk sa získajú z predaja obchodného podielu spoločnosti Steel Košice a 50-percentného podielu v spoločnom podniku VSŽ - U. S. Steel, teda spoločností, v ktorých je koncentrovaná hutnícka činnosť, za takéto protiplnenie: 325 mil. USD znamená prevzatie úverov VSŽ, a. s., k dátumu ukončenia transakcie, 60 mil. USD peňažnú hotovosť splatnú k dátumu ukončenia transakcie, 15 mil. USD kompenzáciu daňovej povinnosti VSŽ za daňové kontroly obdobia rokov 1996 až 1999 splatnú do 60 dní od dátumu ukončenia transakcie, 75 mil. USD maximálnu hodnotu právneho záväzku splatnú v rokoch 2002 a 2003, ktorá vlastne znamená záväzok spoločnosti U. S. Steel voči akcionárom, 5,25 mil. USD peňažnú hotovosť splatnú do 30 dní od dátumu transakcie, ďalších 5,25 mil. USD peňažnú hotovosť splatnú do 60 dní, 7 mil. USD peňažnú hotovosť splatnú najneskôr do 15. novembra tohto roku a 3 mil. USD peňažnú hotovosť splatnú najneskôr do 25. marca 2001. Ak spočítame tieto sumy, dostávame celkovú cenu transakcie, ktorá je 495,5 mil. USD.

    Ekvivalent protiplnení za predaj obchodného podielu Steelko a 50-percentného podielu v spoločnom podniku VSŽ - U. S. Steel pri použití kurzu zo dňa 2. 10. predstavuje hodnotu 24 643 690 tis. Sk. Účtovná hodnota obchodného podielu Steel Košice, ktorá je 100-percentne vlastnená VSŽ, má k tomuto dátumu hodnotu 20 966 211 tis. Sk. Účtovná hodnota 50-percentného obchodného podielu VSŽ v spoločnom podniku VSŽ - U. S. Steel predstavuje hodnotu 2 172 690 tis. Sk. Ak to teda spočítame v korunovom vyjadrení, dostávame sumu 23 138 901 tis. Sk. Znamená to, že obchodné podiely Steel, Steelko a 50 % obchodného podielu v spoločnom podniku VSŽ - U. S. Steel pri predajnej cene zodpovedá protiplneniu vo výške 24 634 690 tis. Sk a budú predané s účtovným ziskom vo výške 1 504 789 tis. Sk. Tento účtovný zisk bude vykázaný v účtovníctve VSŽ ako výnos z predaja finančných investícií a bude riadne zdanený v rámci koncoročného daňového priznania VSŽ za tento rok.

    Toľko suché, ale významné čísla.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pán poslanec Engliš, nech sa páči.

  • Pani ministerka, táto otázka bola druhýkrát daná a druhýkrát ste mi na ňu neodpovedali. Stále sa vyhýbate priamej odpovedi. Čiže ja si myslím, že je zbytočné dávať vám ju tretíkrát, lebo buď nerozumiete veci, alebo nechcete mi odpovedať.

    Ďakujem, nemám záujem viac vám klásť otázku.

  • Pani ministerka. Aj na takúto repliku môže ministerka reagovať.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ja naozaj nebudem rozvíjať ďalej túto diskusiu, ale ešte raz prečítam tomuto plénu otázku: Kto bude platiť dane zo zisku z predaja akcií VSŽ - vy osobne alebo vaša strana? Domnievam sa, že všetci, ktorí ste ma počuli, mi dáte za pravdu, že som na otázku odpovedala.

    Ďakujem pekne.

  • Druhú z vyžrebovaných otázok pre člena vlády položil pán poslanec Sopko. Otázka znie: "V akom časovom horizonte bude diaľničný obchvat mesta Prešov?"

    Bude odpovedať minister Macejko.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    riešenie dopravnej situácie v Prešove predstavuje v rámci územných väzieb výstavbu viacerých navzájom súvisiacich stavieb. Rezort dopravy zabezpečuje ich prípravu a realizáciu tak, aby boli riešené naliehavé dopravné problémy prioritne. V súčasnosti je prioritou výstavba privádzača D1 Prešov-západ s celkovými nákladmi 143 mil. Sk a výstavba úseku Kuzmányho - gen. Svobodu s celkovými nákladmi 200 mil. Sk, ktoré sú súčasťou vnútorného dopravného obchvatu mesta. Ich výstavba bola alebo bude v tomto roku začatá. V poradí treťou stavbou súvisiacou s Prešovom bude výstavba úseku diaľnice D1 Svinia - Prešov západ s celkovými nákladmi viac ako 2,5 mld. Sk, ktorej výstavba sa začne v roku 2005. Ďalšou pripravovanou stavbou je diaľnica D1 Prešov západ - Prešov juh.

    Investorská príprava je v štádiu predinvestičnej prípravy. Prebieha proces posudzovania podľa zákona číslo 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvu na životné prostredie. Výsledkom prvej fázy posudzovania stavby bolo vydanie tzv. rozsahu hodnotenia a spracovaný zámer, ktorý vydalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky 22. februára v tomto roku. V ňom určilo aj varianty pre druhú fázu posudzovania. V správe o hodnotení sú tieto varianty: nulový variant, tunelový variant, zapracovaný aj momentálne v územnom pláne mesta a jeho prípadné modifikácie, a povrchový variant, modifikovaný v zmysle zámeru ministerstva životného prostredia.

    Na základe verejných súťaží boli vybraní spracovatelia technickej dokumentácie a správy o hodnotení. Technická štúdia bude spracovaná v termíne január budúceho roku a správa o hodnotení v termíne marec. Pri optimálnom postupe nasledujúcich činností, to znamená: pripomienkovanie, verejné prerokovanie a spracovanie posudku bude možné vydať záverečné stanovisko najskôr k termínu september 2001. Následne bude potrebné zabezpečiť zapracovanie výsledného variantu do územnoplánovacej dokumentácie mesta, ak to nebude variant 2, a potom bude možné začať územnú a projektovú prípravu diaľnice. Pri vymedzených finančných možnostiach na najbližšie obdobie sa dá predpokladať, že úplný diaľničný obchvat Prešova bude zrealizovaný po roku 2005.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, nechce reagovať.

    Ďakujem, pán minister.

    Tretia v poradí vyžrebovaná otázka je od pána poslanca Gajdoša. Otázka znie: "Čo vás viedlo k tomu, že sa na kraje východoslovenského regiónu dostalo oveľa menej prostriedkov na výstavbu a rekonštrukciu ciest ako na ostatné kraje? Ako ďalej pán minister?"

    Nech sa páči, odpovedá minister Macejko.

  • Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií každoročne v spolupráci so Slovenskou správou ciest pripravuje a schvaľuje rozpočet Štátneho fondu cestného hospodárstva. Tento rozpočet zahŕňa podrobné rozdelenie výdavkov na jednotlivé stavby v pôsobnosti príslušných investorských útvarov Slovenskej správy ciest.

    V roku 2000 sú plánované výdavky na výstavbu a rekonštrukciu ciest v celkovom objeme 1 012 mil. Sk. Z toho na jednotlivé investorské útvary v tomto roku pripadajú tieto sumy: Investorský útvar Bratislava 147,5 mil., Investorský útvar Banská Bystrica 280,9 mil., Investorský útvar Košice 345 mil. a Investorský útvar Žilina 231 mil. Z uvedeného vyplýva, že Investorskému útvaru Košice bol pridelený na investorskú činnosť v tomto roku viac ako dvojnásobok finančných prostriedkov v porovnaní s bratislavským investorským útvarom a viac ako jedna tretina celkových prostriedkov pre Slovensko. Predpokladáme, že v rozpočte Štátneho fondu cestného hospodárstva aj v roku 2001 bude podobné rozdelenie finančných prostriedkov. Tieto údaje sa netýkajú výstavby diaľnic, ale rekonštrukcií a výstavby ciest.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec chce reagovať otázkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Gajdoš.

  • Ďakujem pekne.

    Potom je, vážený pán minister, pes zakopaný niekde inde. Ja nemám dôvod neveriť vášmu konštatovaniu, že košický región dostal toľko peňazí, ale potom je chyba v prerozdeľovacom procese z tohto stupňa na okresy Prešovského a Košického kraja. Viem, že ste východniar a mali by ste byť trošku lokálpatriot, viete, že situácia na cestách nášho regiónu je neutešená, že často je problém v lete sa dostať do okrajových obcí, už nehovorím o zime. Takže bolo by teda dobré, ak toto je oficiálne konštatovanie, aby ste si preverili, akým spôsobom boli prerozdelené prostriedky do jednotlivých okresov a či to bol mechanizmus, ktorý objektívne zodpovedá skutočnému stavu ciest.

    Ďakujem pekne.

  • Môžem ešte doplniť. Pán poslanec má zrejme ešte na mysli aj prostriedky, ktoré sú venované na opravy ciest, čiže na povrchové opravy, čiže tie tzv. živičné úpravy, ktoré dostávajú jednotlivé správy a údržby v bývalých okresných mestách. Aj v tomto meradle, aj keď teraz tu presné čísla nemám, ale Východoslovenský kraj podľa mňa objektívne a podľa potreby v tomto roku dostal približne 40 % celoslovenských prostriedkov. Ale myslím si, že toto číslo je objektívne.

    Uvedomujem si, že to nepostačuje, keďže podľa pasportizácie, ktorú sme urobili v minulom roku, na opravy všetkých úsekov štátnych ciest, na opravy povrchov, ešte raz hovorím, v Slovenskej republike je potrebných viac ako 4 mld. Sk. My na tieto opravy cez Štátny fond cestného hospodárstva ročne máme v rámci Slovenska sumu od 300 do 500 až 600 mil. Sk. Čiže iste podľa tejto sumy uznáte, že sa nedajú všetky opravy vykonať naraz, ale musím povedať, že nielen preto, že som z východného Slovenska, ale z objektívnych dôvodov treba povedať, že tá suma pre východné Slovensko je viac ako tretina.

    Ďakujem.

  • Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Klemens pre pána ministra Koncoša. Otázka znie: "Je zabezpečená sebestačnosť konzumných zemiakov na zimné obdobie z vlastnej produkcie?"

    Odpovedá minister Koncoš.

  • Ďakujem pekne.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    mohol by som odpovedať veľmi jednoducho: Je, ale trochu predsa len zoširšia. V roku 2000 boli zemiaky zasadené na výmere 22 800 ha, to je približne o 2 400 ha viac ako v roku 1999 vzhľadom na to, že pri zemiakoch ako pri jednej z mála plodín vlastnej výroby sa očakáva výrazne lepšia úroda ako pred rokom. Tie úrody sa pohybujú na úrovni 17 až 18 ton konzumných zemiakov z hektára. Očakávame celkový zber na úrovni 410 až 415 tisíc ton. Znamená to, že celková potreba zemiakov je zabezpečená z domácej produkcie a zdravotný stav zemiakov je dobrý, takže aj skladovanie by malo byť bezproblémové. Odbyt zemiakov je plynulý, ceny stabilizované, takže nie je problém v zásobovaní obyvateľstva druhým chlebom.

    Ďakujem.

  • Pán minister, ďakujem za odpoveď.

    Nemám doplňujúcu otázku a som rád, že občania Slovenskej republiky na zimné a predjarné obdobie nebudú mať problémy so zásobovaním zemiakov, t. j. nášho druhého chleba.

  • Piatu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Ištván. Otázka znie: "Kedy ministerstvo školstva spracuje a predloží do vlády vyhlášku Ministerstva školstva Slovenskej republiky o špeciálnych výchovných zariadeniach a o výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy?"

    Bude odpovedať minister Kňažko.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v súčasnosti pripravuje novelu vyhlášky o špeciálnych výchovných zariadeniach a o výkone ústavnej a ochrannej výchovy, o podrobnostiach v časti, na ktorú ju splnomocňuje § 42a poslaneckého zákona číslo 230/2000 Z. z., ktorými sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z., a o ďalších podrobnostiach. Táto novela bude predložená do stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády do 31. 12. 2000.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec chce dať doplňujúcu otázku.

    Pán poslanec Ištván, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.

    Ja len pevne dúfam, že sa v tej novej vyhláške ocitnú všetky tie veci, na ktoré odborná verejnosť čaká už v podstate dva roky, a verím, že bude mať takú kvalitu, ktorá posunie starostlivosť o tieto štátne deti trošku ďalej, pretože v súčasnosti, o tom ma presvedčili aj moje návštevy minulý týždeň v takýchto zariadeniach, nie je všetko v poriadku. Ja sa pokúsim ešte s pánom ministrom školstva hovoriť o niektorých konkrétnych veciach.

    Ďakujem za odpoveď.

  • Ďakujem, pán minister.

    Šiestu otázku položil pán poslanec Köteles. Otázka znie: "Kedy bude dokončený cestný obchvat okolo Brzotína (okres Rožňava)?"

    Odpovedať bude minister Macejko.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    cestný obchvat okolo Brzotína v dĺžke 3,7 km je toho času rozostavaný. Celkové náklady stavby predstavujú 144 mil. Sk, výdavky na jednotlivé roky výstavby musia byť v súlade so skromnými možnosťami Štátneho fondu cestného hospodárstva, ako som už odpovedal v predchádzajúcej otázke. Predpokladáme, že tento cestný obchvat Brzotína bude ukončený a odovzdaný do užívania v roku 2002.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za informáciu, ale vzhľadom na to, že sme si vypočuli informácie o obchvate okolo Prešova, takže tzv. severnú trasu, dovoľte mi položiť doplňujúcu otázku, že ako chce riešiť váš rezort južnú trať, čiže na južnom Slovensku cestu, ktorá je nepomerne kratšia, podľa terénnych možností aj jednoduchšia.

  • Ďakujem aj za túto doplňujúcu otázku.

    Diaľničný program na Slovensku postupuje v súlade so schváleným plánom aj trasovaním, ktoré boli schválené v uplynulých rokoch, čiže je to trasa Bratislava - Žilina - Poprad - Košice - ukrajinská hranica s tým, že Žilina a poľská hranica je tiež súčasťou medzinárodného multimodálneho koridoru 6, takže diaľničná výstavba pokračuje a bude pokračovať v tomto koridore, kde už je aj najvyšší stupeň rozpracovanosti.

    Čo sa týka južnej trasy, táto trasa bude stavaná ako rýchlostná komunikácia, čiže nie ako diaľnica. Vzhľadom na množstvo finančných prostriedkov budú na tejto trase v prvej fáze budované iba tie úseky, ktoré odstraňujú tzv. kritické miesta na tejto ceste, ako je to teraz obchvat Novej Bane, obchvat tohto Brzotína, o ktorom hovorím, v ďalšej etape by to mal byť obchvat Tornale, obchvat Ožďan, čiže tieto bodové nedostatky. A postupne až po ukončení diaľnice by sa masívnejšie pristúpilo k výstavbe aj medziľahlých úsekov na tejto rýchlostnej komunikácii, nie diaľnici.

    Ďakujem pekne.

  • Pán minister, ďakujem pekne.

    Siedmu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Sopko pre podpredsedu vlády pána Csákyho. Otázka znie: "Akými spôsobmi bude vláda Slovenskej republiky riešiť narastujúce disparity v rozvoji jednotlivých regiónov zvlášť Prešovského kraja?"

    Odpovedá podpredseda vlády pán Csáky.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážení páni poslanci,

    vážené panie poslankyne,

    vážený pán poslanec,

    otázka, ktorú otvárate, je veľmi dôležitou otázkou a veľmi aktuálnou otázkou, a obávam sa, že sa netýka len mojej činnosti vo vláde, ale činnosti aj niektorých iných ministerstiev a rezortných kolegov. Dovolím si vás veľmi stručne informovať o tom, že vláda Slovenskej republiky pred rokom prijala Integrovaný plán rozvoja Slovenskej republiky, kde sme definovali východoslovenský región ako prioritný región. Prioritný región je vlastne súčasný Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj.

    Do tohto prioritného regiónu sme nasmerovali všetky formy podpory na regionálny rozvoj aj vlani, aj v tomto roku, a tak to bude aj na budúci rok. Taktiež pre tento región pripravujeme všetky projekty, ktoré sa týkajú rozvoja regiónov alebo regionálnej politiky aj zo strany Európskej únie. Ide o programy PHARE, ISPA a SAPARD. Tieto regióny budú mať pozitívne postavenie aj z toho hľadiska, že v týchto regiónoch sme vytvorili, bolo to uznesenie vlády spred dvoch týždňov, regionálne rozvojové agentúry, ktoré sa budú starať o prípravu ďalších projektov pre tieto regióny.

    Vážený pán poslanec, ak by ste dovolili, ja by som vám všetky dokumenty, ktoré sa týkajú rozhodnutí vlády alebo niektorých iných poradných orgánov, predovšetkým Rady vlády pre regionálnu politiku, by som si dovolil vám zaslať a v prípade vášho záujmu by som si dovolil vás pozvať na priateľský rozhovor na odbor rozvoja regiónov Úradu vlády, kde by sme vám mohli dať k dispozícii aj všetky ďalšie informácie podľa vašich predstáv.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Pán podpredseda vlády, ďakujem veľmi pekne za odpoveď, doplňujúcu otázku nemám.

  • Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ošváth. Otázka znie: "Plánujete v najbližšom období vystúpiť s prejavom v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy?"

    Bude odpovedať minister zahraničných vecí Eduard Kukan.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    predovšetkým by som sa chcel poďakovať pánovi poslancovi Ošváthovi za túto otázku. Vidím v nej zakomponovanú takú konštruktívnu filozofiu, ktorá by sa mala prejaviť v našej väčšej aktivite voči Rade Európy. Mám pripravený dlhý, stredný a krátky variant odpovedí, ale pokúsim sa to dať všetko do jedného. Chcel by som povedať, že zahraničnopolitické aktivity Slovenskej republiky voči Rade Európy zostávajú naďalej jedným z dôležitých integračných prvkov vzhľadom na čoraz intenzívnejšiu spoluprácu a spoločnú agendu Rady Európy a Európskej únie v oblasti ochrany ľudských práv, ako aj v súvislosti so snahou Rady Európy ovplyvňovať v rámci jej kompetencií niektoré procesy v Európe, ktoré súvisia s ohniskami konfliktov. V tomto smere majú dôležitú úlohu aj rokovania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, okrem oblastí spolupráce s Výborom ministrov sa čoraz viac stávajú skvelým diskusným fórom aj pre iné medzinárodné organizácie.

    No a teraz konkrétne odpoveď na vašu otázku, pán poslanec. Istotne dobre viete, že vystúpenia ministrov zahraničných vecí na pôde Parlamentného zhromaždenia Rady Európy nie sú obvyklé. Výnimkou sú ministri zahraničných vecí členských krajín, ktoré sa striedajú v predsedníctve Výboru ministrov každých 6 mesiacov a informujú poslancov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o činnosti Výboru ministrov, ako aj o prioritách predsedníckej krajiny. S ohľadom na to, že v súčasnosti, teda momentálne predsedníckou krajinou je Taliansko, budeme si musieť ešte chvíľku počkať, kým budem môcť takýmto spôsobom vystúpiť na pôde Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Ošváth, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem.

    Mám doplňujúcu otázku. Samozrejme, beriem na vedomie tú informáciu, ktorú ste nám poskytli. Chcel by som však rozvinúť tú svoju otázku ešte aj smerom k ďalším ústavným činiteľom, pretože je možnosť a v minulosti v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy vystúpili aj predsedovia vlád krajín zhruba podobného charakteru, ako je naša republika. Vystúpil tam napríklad aj český premiér pán Zeman, ktorý po svojom prejave odpovedal aj na otázky poslancov Rady Európy.

    Ja osobne sa domnievam a myslím si, že aj kolegovia, ktorí sú členmi delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, budú s tým súhlasiť, že takéto vystúpenie premiéra Slovenskej republiky by bolo určite pozitívnym signálom pri integračných ambíciách Slovenskej republiky. A do určitej miery by aj charakterizovalo pozitívny trend vývoja vnútornej aj zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Mám informácie o tom, že boli podniknuté určité rozhovory aj zo strany členov delegácie s predsedom Parlamentného zhromaždenia pánom Russelom Johnstonom, ktorý vyjadril pozitívne stanovisko k tomu, aby vystúpil premiér Slovenskej republiky na pôde Parlamentného zhromaždenia. K tomuto však by bolo potrebné ešte uskutočniť niektoré konkrétne administratívne kroky.

    A na záver teda len konštatujem, že pevne verím, že takéto vystúpenie, ak by teda bolo možné, by sa už mohlo uskutočniť aj na budúci rok, prípadne už na januárovom zasadnutí.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Áno, vystúpenia predsedov vlád alebo hláv štátov sú obvyklé a sú významnou udalosťou v spolupráci príslušnej krajiny s Parlamentným zhromaždením Rady Európy. V minulosti boli prípady, keď aj na tejto úrovni naši slovenskí predstavitelia vystupovali. Áno, aj ja mám také informácie o tom, že členovia našej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy rokujú s príslušnými predstaviteľmi o tom, aby bolo umožnené vystúpiť nášmu predsedovi vlády. Viem o týchto aktivitách, chcel by som ich oceniť a chcel by som veriť tomu, že k takémuto vystúpeniu dôjde a že to pomôže ešte lepšiemu postaveniu Slovenska v Rade Európy.

  • Ďakujem, pán minister.

    Deviatu otázku položil pán poslanec Slobodník pre podpredsedu vlády pána Mikloša, bude odpovedať pani ministerka Schmögnerová. Otázka znie: "Kto rozhodol o odmene sprostredkovateľskej firme Slavia Capital vo výške 500 mil. slovenských korún?"

    Odpovedá ministerka financií.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Odpoveď, ktorú som dostala pripravenú sekretariátom pána podpredsedu vlády, vám, ak dovolíte, prečítam: "Neviem o tom, že by firma Slavia Capital dostala odmenu 500 mil. korún."

  • Pán poslanec, nech sa páči.

    Pán poslanec Slobodník bude reagovať.

  • Pani ministerka, veľmi ma prekvapuje vaša neinformovanosť. My sme celé popoludnie včera rokovali o tom, že Slavia Capital dostala odmenu 500 mil. Sk, pani ministerka Machová to potom spresnila, že nie 500 mil. Sk, ale 450 mil. Sk. A je hanbou tejto koalície - nehovorím vás osobne, to sa vás netýka, vy tu odpovedáte za pána podpredsedu -, ale je hanbou tejto koalície, poslancov, ktorí tu sedia, že zamietli návrh vyslovený opozíciou, aby sa týchto 500 mil. Sk, ktoré mala dostať Slavia Capital za svoju sprostredkovateľskú úlohu, dostalo slovenskému zdravotníctvu. To zostane ako čierna škvrna. A keby sa vysielali prenosy, tak už len tento fakt by dohnal k referendovým urnám namiesto tých 50 %, ktoré budú, verím, ešte o 10 % viac. Tak prosím vás pekne, otázka na vás je spresnená: Vy naozaj neviete o tom, že Slavia Capital dostala 450 mil. Sk, opakujem, podľa pani ministerky Machovej?

  • Pani ministerka, chcete reagovať?

  • Financovanie poradenského konzorcia na privatizáciu časti Slovenských telekomunikácií zloženého zo spoločností Deutsche Bank, White & Case, Börns & Schwarz bolo realizované v súlade so zmluvami medzi ministerstvom dopravy a poradenským konzorciom. Stále platby v celkovej výške 2,2 mil. USD boli priebežne uhrádzané a poplatok za úspešnú privatizáciu bude uhradený Fondom národného majetku vo výške 6,177554 mil. USD. Keďže kurz bol v priebehu stálych platieb rôzny, je celková suma približne 400 mil. Sk, čo je 0,95 z objemu transakcie. Ja skutočne neviem, túto informáciu som získala z ministerstva pre správu a privatizáciu, ale skutočne vám neviem povedať, ako sa konzorcium Deutsche Bank, White & Case, Börns & Schwarz rozhodlo o rozdelení tejto odmeny a poplatku za privatizáciu.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Bohunický. Otázka znie: "Ako chcete po 25. októbri 2000 riešiť režim ochrany Atómovej elektrárne Mochovce?"

    Odpovedá minister Harach.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vážený pán poslanec,

    viete asi aj vy, že na základe zákona číslo 130 o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona číslo 174 o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 256/1994 Z. z. je zodpovednou organizáciou za fyzickú ochranu prevádzkovateľ jadrovoenergetického zariadenia, v danom prípade Slovenské elektrárne, a. s., Bratislava. Tento záväzok pre Slovenskú republiku vyplýva aj z medzinárodných dohovorov.

    Jadrovoenergetické zariadenia sú v Slovenskej republike zaradené medzi objekty zvláštnej dôležitosti. Z uvedeného dôvodu je zabezpečovanie ich fyzickej ochrany v dvoch nasledujúcich úrovniach, tzv. režimovou ochranou, napríklad prostredníctvom súkromných bezpečnostných služieb alebo zásahovými jednotkami Policajného zboru na základe medzirezortnej dohody medzi ministerstvom vnútra a ministerstvom hospodárstva. Treba povedať, že takýto postup je aplikovaný aj v krajinách Európskej únie.

    V súčasnosti je fyzická ochrana Jadrovej elektrárne Mochovce v plnom rozsahu zabezpečená. V Slovenských elektrárňach som nariadil kontrolu, ako prebiehalo výberové konanie. Predbežné výsledky tejto kontroly sú už k dispozícii, keď bude uzavretá, budem vás osobne na základe týchto vašich otázok listom, osobným listom o tom informovať. Preferencia a úlohy, ktoré dostalo vedenie Slovenských elektrární opakovane už za predchádzajúceho vedenia, hovorili o tom, že je potrebné vybudovať vlastnú strážnu službu, ktorá by bola zložená z pracovníkov Slovenských elektrární, ktorí majú na to oprávnenie. Toto je pravidlo a toto je postup, ktorý budem priorizovať teraz. Mám informácie od generálneho riaditeľa Slovenských elektrární a zo zasadnutí predstavenstva, ktoré sa konali v uplynulých dňoch, že takýto projekt je pripravený. Predpokladám teda, že po 25. bude takýmto spôsobom, vlastnou službou v spolupráci s Policajným zborom zabezpečená ochrana Jadrovej elektrárne Mochovce a v budúcnosti aj ďalších jadrovoenergetických zariadení.

  • Vážený pán minister, na niektoré skutočnosti, ktoré prešli až do takejto kauzy, som vás upozorňoval od 22. 2. tohto roku, dokonca osobným listom, na ktorý ste mi neodpovedali, len veľmi v takom dlhom telefonickom rozhovore sme sa o týchto otázkach porozprávali. Ja chcem vysloviť podozrenie o tom, že pracovníci ministerstva hospodárstva o tejto situácii vedeli a zámerne ju neriešili. Preto by som očakával vyvodenie určitej politickej zodpovednosti za napríklad štátneho tajomníka Jána Sabola a za Ondreja Studenca, ktorý o týchto veciach veľmi podrobne vedel, dokonca moje informácie zneužil v dozornej rade. Ja som vás na to upozornil listom, znovu hovorím, dodnes ste mi na tento list neodpovedali.

  • Pán minister bude reagovať.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Pán poslanec, ak ste mi napísali list a som vám naň neodpovedal, tak sa ospravedlňujem, preverím si to a určite vám odpoveď na ten list dám. Ale nie veľmi pekne spomínam na náš telefonický rozhovor, ktorý nebol na takej korektnej úrovni, ako by mohol byť. To nebolo podávanie informácií, pán poslanec, to malo trošku iný charakter vo vzťahu k jednej bezpečnostnej službe, tej bezpečnostnej službe, o ktorej ste hovorili, pán poslanec. Zo 14 objektov elektroenergetiky ochraňuje 11. Človek nemusí byť špecialista na bezpečnosť, aby vedel, že toto je jednoducho neprípustné. To znamená, že vedenie Slovenských elektrární ešte za bývalého generálneho riaditeľa celkom správne aj po hospodárskej kontrole pristúpilo k diverzifikácii týchto služieb. Spôsob, akým pracovali výberové komisie, spôsob, akým sa o tom rozhodovalo, som dal preveriť a určite súhlasím s vami, vyvodím z tohto dôsledky. Opakujem, riešenie zabezpečenia bezpečnosti najmä jadrových elektrární súkromnou strážnou službou či iným spôsobom, to je jedna šestina zabezpečenia bezpečnosti.

    Chcem ubezpečiť všetky panie poslankyne a pánov poslancov, že bezpečnosť jadrových elektrární, to je šesťúrovňový systém navzájom previazaný, v ktorom civilná bezpečnostná služba plní z úloh možno jednu, jednu desatinu. Bezpečnosť nie je ohrozená, cieľové riešenie je vlastná strážna služba, je to ekonomickejšie, ako ukázali posledné analýzy, je to menej napadnuteľné, ako ukázal posledný prípad. Jadrové zariadenia nie sú ani čiastočne v rukách súkromných bezpečnostných služieb, pri ktorých, aj keby boli dobré, náhodou sa môže čokoľvek stať, príde k strate licencie a podobne. V tomto vidíme budúce riešenie a takto ho budem asi o chvíľočku aj predkladať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Čas určený na hodinu otázok bol vyčerpaný.

    Pán poslanec Delinga sa hlási.

    Nech sa páči, pán poslanec Delinga.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo.

    Vo svojom procedurálnom návrhu mám na vás žiadosť a opieram sa o § 131 ods. 4, kde sa píše, že na otázky, na ktoré opýtaní na hodine otázok bezprostredne neodpovedali, podajú poslancovi písomnú odpoveď do 30 dní. Chcem vás upozorniť, že toto si niektorí ministri alebo podpredsedovia vlád ani predseda vlády neplní, niektorí si to plnia. Tak vás žiadam, aby ste upozornili členov vlády, aby nám na naše otázky písomne v tejto lehote odpovedali.

  • Vážený pán poslanec, článok 131 ods. 4 hovorí: Na otázky, na ktoré opýtaní na hodine otázok bezprostredne neodpovedali, podajú poslancovi písomnú odpoveď do 30 dní. Ak poslanec reagoval a odpovedal a pán poslanec nie je spokojný, to je vec posúdenia, do akej miery je on spokojný alebo nespokojný s odpoveďou, ale ak reagoval a odpovedal, to je vec pána ministra. Ak by neodpovedal a povedal, že nechce odpovedať, potom je možné uplatniť § 131 ods. 4, pán poslanec.

    Ďakujem pekne.

    Končím hodinu otázok.

    Po prerušení 39. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 36. schôdze NR SR.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v 36. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a zajtra na 9.00 hodinu zvolávam 39. schôdzu Národnej rady.

    Nech sa páči, pán podpredseda, pokračujte v 36. schôdzi.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, vraciame sa k 36. schôdzi Národnej rady.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Na požiadanie klubov koalície vyhlasujem prestávku do 16.00 hodiny. Žiadam členov poslaneckých klubov koalície, aby sa zúčastnili v kinosále.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, pristúpili sme už pred prerušením tohto bodu rokovania k tretiemu čítaniu o uvedenom vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či niekto z poslancov navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Najprv prosím, aby sme uzavreli túto otázku, kto má takéto návrhy, prosím, aby sa prihlásil.

    Pán poslanec Langoš sa hlásil. Predtým ešte s procedurálnou otázkou pán poslanec Cabaj.

    Prosím vás, zapnite mikrofón pánu poslancovi Cabajovi.

  • Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste dali hlasovať, pretože tento parlament nebol uznášaniaschopný, a preto predseda Národnej rady svojvoľne rozhodol o tom, že sa vôbec nezačalo rokovať, svojvoľne sa cez prestávku vyhlásila ďalšia prestávka a teraz jednoducho pokračujeme ďalej. Tak kde sme, v parlamente alebo niekde inde? Teraz sa malo o 16.00 hodine pokračovať. Je 16.30 hodín, ak máme istotu, že je uznášaniaschopný parlament, tak preverme, či je uznášaniaschopný, či sme schopní pracovať, ale doteraz sme neboli schopní pracovať.

  • Ja hovorím, že sme v 36. schôdzi. Pán poslanec Cabaj, samozrejme, môžeme sa prezentovať, budeme o chvíľu hlasovať.

    Prezentujte sa, páni poslanci, nech sa páči.

    Odstráňte poruchu na hlasovacom zariadení poslancovi Andrejčákovi, prosím.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Žiadam vás páni poslanci, panie poslankyne, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.

    Žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály, páni poslanci, panie poslankyne.

    Prosím vás, aby ste sa prezentovali, páni poslanci.

    Prezentovalo sa 78 poslancov, Národná rada je uznášaniaschopná.

    Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Langoš. Žiadam ho, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predsedajúci,

    pán minister,

    dámy a páni,

    schválením pozmeňujúcich návrhov, ktoré odzneli zo spoločnej správy výborov, sme zaviedli podľa názoru 30 poslancov do zákona dva vnútorné rozpory, preto v súlade s § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku podávame návrh na opakovanie druhého čítania vládneho návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 750), aby sme v opakovanom druhom čítaní odstránili dva vnútorné rozpory, ktoré vznikli hlasovaním. Som splnomocnený 33 poslancami žiadať o toto.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pán poslanec Cabaj, máte faktickú poznámku? Nie. Hlásite sa do rozpravy.

    Pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem za slovo.

    Dámy a páni,

    súčasne som splnomocnený 33 poslancami, aby som v opakovanom druhom čítaní navrhol schváliť dva pozmeňujúce návrhy. Ten prvý znie: v bode 5 spoločnej správy k § 8 v ustanovení ods. 6 nahradiť číslovku 200 tisíc číslovkou 100 tisíc. Po druhé, bod 13 zo spoločnej správy vypustiť.

    Tým prvým návrhom sa odstraňuje rozpor medzi znením schváleného ustanovenia a bodom 1 v článku V a v druhom bode sa odstráni rozpor medzi schválenými bodmi 12 a 13 zo spoločnej správy.

    Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, najskôr musíme hlasovať o návrhu skupiny poslancov v súlade s ustanovením § 85 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku na opakovanie druhého čítania o tomto vládnom návrhu zákona.

    O tomto návrhu skupiny poslancov dávam teraz hlasovať, páni poslanci.

    Hlasujte o predloženom návrhu, hlasujte, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh bol schválený.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh skupiny poslancov na opakovanie druhého čítania o tomto vládnom návrhu zákona.

    Panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 85 ods. 4 písm. c) zákona o rokovacom poriadku podávam návrh, aby sa predmetný návrh zákona v opakovanom druhom čítaní prerokoval len na schôdzi Národnej rady. O tomto návrhu dávam hlasovať bez rozpravy. Hlasujte o tomto návrhu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme vyjadrili súhlas s tým, že uvedený návrh zákona bude v opakovanom druhom čítaní prerokovaný len na schôdzi Národnej rady.

    Pristúpime k opakovanému druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú máte ako tlač 750.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Cabaj, pán poslanec Langoš. Pýtam sa, či sa ešte niekto chce prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť ústneho prihlásenia sa do rozpravy. Dávam slovo poslancovi Tiborovi Cabajovi.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, keďže sme sa dostali do druhého čítania, aby som sa v rozprave vyjadril k tomu návrhu, ktorý predložil alebo ktorý máme v laviciach na opakované druhé čítanie, a to z toho dôvodu, že sa znova potvrdzuje, že práca kvapná málo platná. Je to hanba slovenskej vlády, ak takýmto spôsobom dá na skrátené legislatívne konanie na rokovanie Národnej rady návrh zákona. Veľmi rýchlo sa naháňa, aby tento zákon bol prijatý, a potom tu máme takú prácu, akú máme dnešný deň. Takmer celý deň sa venujeme problematike, ktorá mohla byť vyriešená za polhodinu, ak by bol tento návrh dobre pripravený, a preto sa hľadajú aj nejaké kroky, posuny, ako by mali poslanci zlepšiť to, čo zbabral jeden vládny návrh.

    Takže aj pre druhý raz chcem upozorniť, ak chceme prijímať dobré zákony, postupujme podľa rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že je priestor na prvé čítanie, priestor na druhé čítanie, priestor na tretie čítanie. Ak sa to dá na skrátené konanie, tak ako to bolo dnes, tak to vyzerá ako teraz a ešte nie je istota, že pán prezident tento zákon potom naspäť nevráti, pretože znova sme rozhodli hlasovaním v tomto parlamente, že sa nebudú v druhom čítaní opätovne tým zaoberať výbory, ale všemocná táto Národná rada opätovne rozhodne tak, aby to bolo veľmi rýchlo prijaté.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky - pán poslanec Brňák, pani poslankyňa Tóthová, páni poslanci Orosz a Fico. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

    Pán poslanec Brňák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcem iba upozorniť na istú formálnoprávnu chybu, ktorá nastala práve v súvislosti s predloženým písomným návrhom na opakovanie druhého čítania. Doteraz vždy bolo zvykom, a tak sa vždy aj v parlamente postupovalo, že otázka dotýkajúca sa vrátenia vecí z tretieho čítania do druhého je jeden procesný úkon, ktorý si vyžaduje požiadavku naplnenia 30 podpisov do druhého čítania a po odznení v druhom čítaní návrhu je potrebné predložiť pozmeňujúci návrh s pätnástimi podpismi. Myslím si, že tu si kolegovia značne uľahčili túto prácu a nie je to v súlade s doterajším spôsobom rokovania o veciach, pretože ak teda pán poslanec Langoš bude predkladať túto požiadavku, nie je ju možné spájať s konaním o vrátení veci z tretieho do druhého čítania, pretože druhé čítanie má svoje vlastné pravidlá, má svoju vlastnú logiku. Čiže ak predloží takýto návrh, je potrebné a žiaduce, aby ten návrh bol podporený pätnástimi podpismi poslancov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Je mi veľmi ľúto, ale musím povedať, že kvalita súčasnej legislatívy, aby som to povedala slovami vládnej koalície, je v suteréne. Je to katastrofa, ako sa táto legislatíva przní. Je katastrofa, ako sa nedodržiavajú legislatívne pravidlá. Ja čítam to, čo som dostala do rúk. Návrh na opakovanie druhého čítania. A tu nie sú žiadne, žiadne možnosti, aby sa spojil návrh na opakovanie s návrhom na legislatívnu zmenu. Toto je absolútny paškvil, čo ste tu rozdali, pretože v návrhu na opakovanie druhého čítania má byť vlastne zdôvodnené prečo a potom má byť legislatívny návrh. Prosím vás pekne, vy nielenže neviete viesť toto rokovanie, ale absolútne ignorujete taký návrh, aký sme spoločensky nutný predložili, a to prerokovanie súčasnej sociálnej situácie našich obyvateľov. Je smutné, že keď má tento bod prísť na rokovanie, poslanci vládnej koalície pochodovali z miestnosti. Áno, my máme platy, z ktorých vyžijeme, ale naši občania, z tých ste už spravili bedárov, a to vás nezaujíma.

  • Pani poslankyňa, k zákonu prosím.

  • Ja som si už dohovorila.

    Ďakujem.

  • Dovolím si krátku poznámku, pán poslanec Brňák aj pani poslankyňa Tóthová, postupovali ste v rozpore s rokovacím poriadkom, pán predsedajúci vám mal odňať slovo, nehovorili ste k vystúpeniu pána poslanca Cabaja. Ja chcem vystúpiť k vystúpeniu pána poslanca Cabaja.

    Pán poslanec Cabaj, vládny návrh zákona bol dobrý, bol kvalitný, v legislatívnom procese v Národnej rade sa stalo, že nastali rozpory vďaka schváleným pozmeňujúcim návrhom. Nevylučujem, že aj vy ste hlasovali za tieto pozmeňujúce návrhy, aj vďaka vám je návrh taký, aký je. Urobili sme postup, ktorý nám umožňuje zákon o rokovacom poriadku, a ak podporíte tieto návrhy, ktoré boli predložené, budú predložené pánom poslancom Langošom, tak si myslím, že sa nebudeme môcť hanbiť za tento zákon.

    Ďakujem pekne.

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • Pani poslankyňa, pokoj, pán poslanec Fico má slovo, prosím vás, nevaďte sa.

  • Chcem sa vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Cabaja. Áno, máme veľakrát oprávnené výhrady voči kvalite predkladaných návrhov zákonov, ale v tomto prípade, pán poslanec, hovorím to v dobrom, sa treba obrátiť na pána Langoša, ktorý spôsobil svojimi pokynmi v poslaneckom klube SDK zmätky ohľadne hlasovania, a našťastie, lebo nerešpektovali pokyny, ktoré možno dával aj pán minister, opäť sa potvrdzuje, že veľká časť poslancov Národnej rady nevie, o čom sa v danom prípade hlasuje. A je dobré, je dobré, že sme využili túto možnosť na vrátenie zákona do druhého čítania, opakované hlasovanie. Čiže tá oprávnená kritika má ísť na adresu pána poslanca Langoša, ktorý sa teraz tvári, ako keby bolo všetko v poriadku, ako keby zachraňoval kvalitu tohto zákona, ktorý on sám pokazil svojimi pokynmi svojim poslancom.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Cabaj má možnosť v zmysle rokovacieho poriadku reagovať.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci,

    chcem reagovať na faktické poznámky, najmä s tým, čo povedal poslanec Fico, pretože, ak je to pravda, tak ako to on zhodnotil a, bohužiaľ, asi to tak bude pravda, tak ozaj tento parlament si nič iné nezaslúži, len ho veľmi rýchlo vymeniť, pretože ak pán Langoš má takú silu, že diriguje celý tento parlament a on je ten najhorší, ktorý to spôsobil, tak ďakujem pekne, že je to až také zlé. Ale mrzí ma, že predseda ústavnoprávneho výboru tak reagoval, ako reagoval, že vďaka tomu, že sme hádam aj my toto podporili, tento návrh. Ja som vždy mal predstavu, že ústavnoprávny výbor v tomto parlamente je na to, aby garantoval správny postup v rámci rokovaní Národnej rady, a preto je ústavnoprávny výbor. Ale ak predseda ústavnoprávneho výboru takýmto spôsobom reaguje, tak je potom asi niečo choré v tomto parlamente, pretože ťažko môže parlament prijímať nejaké dobré zákony, keď na čele ústavnoprávneho výboru stojí ústavný právnik, alebo neviem, ako sa tituluje, a takýmto spôsobom reaguje aj na jednotu vystúpenia. A navyše je paradoxná situácia, že on ako predseda ústavnoprávneho výboru ide školiť a poučovať poslancov a predsedajúceho, že komu mal odobrať slovo. Ak by predsedajúci skutočne fungoval, tak v prvom rade mal zobrať slovo predsedovi ústavnoprávneho výboru, lebo ten prvý porušil rokovací poriadok.

  • Pán poslanec Langoš vystúpi v rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ja veľmi rozumiem zámerom opozičných poslancov, tak pani profesorky Tóthovej, ako pána poslanca Fica, ale tu sme hlasovali, hlasovala Slovenská národná rada v zbore a schvaľovala návrhy gestorského výboru zo spoločnej správy. To na adresu pána poslanca Fica, ktorý údajne má právnické vzdelanie.

    Pani profesorka Tóthová, ten text, ktorý podpísalo 33 poslancov, má dve časti. Tá prvá časť je návrh na opakované druhé čítanie k tomuto zákonu, tá druhá časť sú návrhy, pozmeňujúce návrhy k už schválenej novele alebo k schválenému zákonu. Tých 33 poslancov, a za to ručím, pani profesorka, 35, sú dospelí ľudia, ktorí neboli omámení, ktorí dali tieto podpisy v plnom vedomí toho, čo podporujú, že podporujú vrátenie do druhého čítania a že podporujú, aby sa hlasovalo o týchto návrhoch, ktoré teraz prečítam.

    Ten prvý návrh. V bode 5 spoločnej správy k § 8 v ustanovení odseku 6 nahradiť číslovku 200 000 číslovkou 100 000. Odstraňuje sa tu rozpor medzi znením schváleného ustanovenia a bodom 1 v článku V.

    Druhý návrh, bod 13 zo spoločnej správy vypustiť. Medzi schválenými bodmi 12 a 13 zo spoločnej správy je rozpor. To je všetko.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cabaj. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, chcem reagovať na kolegu Langoša, ktorý hovoril v súvislosti s tým predloženým návrhom. Nikto nespochybňoval dobrú vieru tých poslancov, ktorí predložili návrh na zmenu toho, čo sa zbabralo už predtým. To je jedna vec. Ale išlo tu o procedúru, že sme boli v treťom čítaní, aby sa z tretieho čítania vrátilo do druhého čítania, na to treba 30 podpisov. Ale v druhom čítaní na to, aby predložený pozmeňujúci návrh, treba 15 podpisov poslancov. Takže nie je dobré takýmto spôsobom sa vyhovoriť na to, že sa to riešilo takto. Ak to niekto zbabral, to si vysvetlite doma, prečo sa to tak stalo.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, či sa chcete vyjadriť k tejto časti rozpravy. Nie.

    Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca výborov? Nie.

    Pýtam sa pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Ak áno, prosím vás, aby ste hlasovanie uvádzali.

  • Áno, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Z rozpravy vzišiel jeden pozmeňujúci návrh 35 poslancov. Navrhujem, aby sme o pozmeňujúcom návrhu hlasovali ako o celku.

  • Ešte raz vás prosím, lebo nebolo počuť, páni poslanci.

  • Navrhujem, aby sme o predloženom pozmeňujúcom návrhu hlasovali spoločne, teda spoločne za bod 5 spoločnej správy a spoločne za bod 13 spoločnej správy, tak ako je to uvedené v pozmeňujúcom návrhu.

  • Prosím, budeme hlasovať o predloženom návrhu pána spravodajcu. Hlasujte, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Návrh bol schválený.

    Myslím si, že to boli všetky návrhy, pán spravodajca, však?

  • Áno, vyčerpali sme všetky návrhy.

  • Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú obmedzenia pre druhé a tretie čítanie, podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických, alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Nemá. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím vás páni poslanci, aby ste sa prezentovali a hlasovali o tomto vládnom návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ďakujem pánovi ministrovi, ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (tlač 603) v prvom čítaní.

    Prosím spravodajcu poslanca Antona Juriša, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím pána spravodajcu, aby návrh uviedol.

  • Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prvé čítanie o predmetnom návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sa uskutočnilo na 31. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky dňa 10. mája 2000. Odznelo tam úvodné slovo pána poslanca Tatára i moja spravodajská správa. Pri hlasovaní však Národná rada Slovenskej republiky nebola uznášaniaschopná. K opakovanému hlasovaniu sa pristúpilo 17. mája, ani vtedy však Národná rada Slovenskej republiky nebola schopná sa uznášať, keďže nebola prítomná nadpolovičná väčšina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Po tretíkrát sme pristúpili k hlasovaniu na schôdzi začiatkom septembra. Takisto nebola potrebná nadpolovičná väčšina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím vás pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Budeme hlasovať o predloženom návrhu. Nech sa páči, hlasujte, páni poslanci.

    Prezentovalo sa 49 poslancov.

    Konštatujem, že je to málo na hlasovanie.

    Páni poslanci, panie poslankyne,

    v rokovaní 36. schôdze Národnej rady budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    zákone z 20. júna 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, vrátenom na opakované prerokovanie Národnou radou slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky uvedený zákon vrátila Národnej rade na opätovné prerokovanie podľa článku 102 v spojení s článkom 105 Ústavy Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 703.

    Zákon predseda Národnej rady svojím rozhodnutím zo 14. júla 2000 číslo 732 pridelil na prerokovanie príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skôr ako pristúpime k druhému čítaniu o uvedenom vrátenom návrhu zákona, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s listom prezidenta Slovenskej republiky, ktorý v tejto súvislosti zaslal predsedovi Národnej rady.

    Vážený pán predseda,

    vláda Slovenskej republiky podľa článku 102 ods. 1 písmeno n) v spojení s článkom 105 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vrátila Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 20. júna 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. S dôvodmi vrátenia tohto zákona uvedenými vládou Slovenskej republiky sa stotožňujem. Vzhľadom na nespornosť dôvodov na vrátenie zákona moja osobná účasť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky nie je podľa môjho názoru nevyhnutná. Z tohto dôvodu, vážený predseda, si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie zákona v Národnej rade Slovenskej republiky bez mojej účasti.

    S pozdravom Rudolf Schuster.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov, predsedovi výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Vladimírovi Palkovi a prosím ho, aby informoval o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    mohol by som prečítať podrobne správu výborov o prerokovaní zákona o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti, ktorý bol vrátený podľa § 105 na opätovné prerokovanie, ale vzhľadom na to, že Národná rada už prijala nový zákon o boji proti praniu špinavých peňazí, tak to nepovažujem za potrebné a navrhujem, pán predsedajúci, aby Národná rada hlasovaním rozhodla o zákone, ktorý bol vrátený na opätovné prerokovanie Národnou radou.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu. Vláda Slovenskej republiky v časti III odôvodnenia vrátenia zákona nenavrhuje žiadne pripomienky, ale navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní neprijala celý zákon z 20. júna 2000.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v tomto prípade pristúpime k tretiemu čítaniu, k hlasovaniu o zákone ako o celku.

    Chcem pripomenúť, že podľa článku 87 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky na prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky podľa článku 102 písm. n) je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

    Budeme hlasovať o vrátenom zákone ako o celku, či Národná rady Slovenskej republiky v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje. Prosím vás páni poslanci, aby ste sa prezentovali a aby ste hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní neschválila zákon z 20. júna 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, tým sme program 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyčerpali.

    Ďakujem za účasť a vyhlasujem 36. schôdzu za skončenú.

  • Rokovanie 36. schôdze NR SR sa skončilo o 11.00 hodine.