• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram deviaty rokovací deň 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie neúčasti na dnešnej schôdzi požiadali títo poslanci: Farkas, Weiss, Kandráč, Hudec, Andrejčák, Osuský, pani poslankyňa Malíková, Prokeš, pani poslankyňa Slavkovská.

    Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o správe k návrhu na použitie finančných prostriedkov získaných z privatizácie akcií Slovenských telekomunikácií, akciovej spoločnosti, v roku 2000.

    Máte to ako tlač 723.

    Prosím ministerku pre správu a privatizáciu národného majetku pani Machovú, aby zaujala miesto pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu pána poslanca Palacku, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

  • Ruch v sále.

  • Prosil by som pánov poslancov, aby sa upokojili.

    Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer, po ňom pán poslanec Oberhauser.

    Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer, máš slovo.

  • Vážený pán predseda,

    pani ministerka,

    dámy a páni,

    väčšinu času minulého kalendárneho roku sme počúvali, ako je na tom vláda zle, pretože zlá Mečiarova garnitúra ju priviedla do hroznej situácie výplatou dlhopisov, ktoré nie sú kryté, a preto táto nešťastná vládna koalícia musí chtiac-nechtiac predať, resp. privatizovať všetky strategické podniky a, samozrejme, Slovenské telekomunikácie na prvom mieste.

    Dámy a páni, dostávame materiál 723, ktorým Mikuláš Dzurinda ako predseda vlády predkladá správu o použití finančných prostriedkov získaných z privatizácie akcií Slovenských telekomunikácií, a. s., v roku 2000, a tam sa môžeme dočítať, že celá táto dymová clona minulého roku bola skutočne len dymovou clonou, pretože o dlhopisoch tam nie je ani zmienky.

  • Hlasy v sále.

  • Pán predseda, nerád by som rušil diskutujúcich, ani pani ministerku financií prípadne.

  • Prosil by som poslancov, aby venovali pozornosť vystúpeniu v diskusii pána poslanca Hofbauera.

  • Páni, nemusíte mi venovať pozornosť, stačí, keď idete diskutovať von.

  • Tak, nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

  • Ďakujem.

    Pôvodné zdôvodnenie, prečo bolo potrebné takzvane privatizovať Slovenské telekomunikácie, zjavne padlo. Úhrada dlhopisov zo získaných finančných prostriedkov sa nekoná. Výberové konanie bolo ukážkou koaličnej frašky, keď tu prítomný bývalý minister dopravy pán Palacka zrušil výberové konanie na poradcu pre privatizáciu telekomunikácií a vypísal čosi iné na základe zmenených podmienok. To znamená, že to nesignalizovalo nič iné, iba to, že ten, kto dostane Slovenské telekomunikácie, je už vybratý a v podstate ide len o ruvačku o to, kto dostane províziu za sprostredkovateľskú činnosť.

    Celý proces tzv. privatizácie potvrdil, že táto vtedy hypotéza sa ukázala ako pravdivá teória potvrdená realitou, keď poradca bol postavený pred veľmi kurióznu úlohu, že mal vybrať spomedzi jedného uchádzača. Tým jediným uchádzačom bol Deutsche Telekom. Takže privatizácia Slovenských telekomunikácií, štátnych Slovenských telekomunikácií, a. s., ako štátneho monopolu sa uskutočnila do rúk štátnych nemeckých telekomunikácií, teda Slovenská republika sa zbavila svojho štátneho technologického telekomunikačného monopolu v prospech nemeckého štátneho technologického monopolu. Je to krok, ktorý je v civilizovanom štáte bezprecedentný, no takto koalícia dokumentuje, že Slovensko pre ňu ako štát nie je.

    Z materiálu som sa pokúšal podobne ako pán poslanec Husár zistiť, čo sa vlastne udialo a akým spôsobom privatizácia prebehla. Priznám sa, že sa mi to nepodarilo napriek tomu, že som robil ministra tohto rezortu, pretože z toho, čo pani ministerka vypracovala, predpokladám, že to vypracovala ona, jej rezort, a nie pán Dzurinda, uznesením vlády sa rozhodlo o priamom predaji časti akcií na základnom imaní pre spoločnosť Deutsche Telekom so sídlom v Bonne, Spolková republika Nemecko v hodnote 600 mil. euro, to znamená približne 25 mld. Sk.

    Ak je niekomu známe z tejto dikcie, čo sa vlastne predalo, tak nech mi to objasní, ale mne to známe nie je, pretože tu nie je uvedený akciový podiel, koľko je 100 %, nie je uvedené základné imanie Slovenských telekomunikácií, to znamená, nie je zrozumiteľné, aký podiel sa vlastne predal v rámci akcií, aká je cena tejto akcie a vlastne k akej transakcii prišlo. Prišlo, po slovensky povedané, k výpredaju, k predaju, nie k privatizácii! Privatizácia je, keď vstúpi ktosi do čohosi, ale toto bol predaj. Nikto do žiadneho podniku nevstúpil!

    Ďalej materiál uvádza, že slovenská strana dostala za predaj tohto podielu, ktorý materiál neuvádza, 600 mil. euro a 400 mil. predstavuje navŕšenie základného imania z Deutsche Telekom do Slovenských telekomunikácií. Takže otázka znie: Ak Deutsche Telekom navŕšil o 400 mil. euro, tak vlastne aký podiel zostal Slovenskej republike a čo vlastní Deutsche Telekom. Z klebiet z tlače, doslova z klebiet z tlače, nie z materiálov vlády sme sa mohli dočítať, že bol predaný podiel 51 % akcií. Možno je to tak, možno to tak nie je. Ak bol podiel 51 % predaný za 600 mil. euro a Deutsche Telekom navŕšil základné imanie Slovenských telekomunikácií o 400, tak koľko potom vlastní Deutsche Telekom a čo zostalo Slovenskej republike?

    Dámy a páni, môžeme povedať, že každá telefónna búdka, ktorá stojí na ulici, je už nemecká a každý meter káblov v tomto štáte je takisto nemecký. Takýto nezmysel mohla spraviť len Dzurindova vláda, pretože jej záujmom nebol rozvoj tohto štátu, ale pravý opak. Slovenské telekomunikácie boli teda predané nemeckému vlastníkovi za stavu, že sa lamentovalo, akým spôsobom Slovenské telekomunikácie nie sú schopné zabezpečovať svoj vlastný rozvoj.

    Materiál neuvádza doslova hanblivo skutočnosť, že v minulom kalendárnom roku 1999 Slovenské telekomunikácie vykázali hrubý zisk 5,5 mld. Sk, čistý zisk po zdanení 3,2 mld. Sk. Podnik, ktorý je ziskový 3,2 mld. ročne, predáva sa za 25 mld. cash. Toto nie je už obchod, ale je to zločin.

    Keď Slovenská republika vznikla v roku 1993, tak jedným z najnaliehavejších problémov bol rozvoj telekomunikácií, pretože rozvoj telekomunikačnej siete v rámci federácie prebiehal takým federálnym spôsobom ako výroba slávičej paštéty: na jeden slávičí jazýček jeden kôň. Ten kôň bol, samozrejme, český a slávičí jazýček slovenský. Takže Slovenská republika obišla tak, že nemala ani vlastnú digitálnu medzinárodnú ústredňu a každý telefonický rozhovor bolo potrebné realizovať cez Českú republiku a cez Prahu. Prirodzene, chýbalo prepojenie cez družicové siete ako pre námornú, tak pre cestnú, železničnú dopravu, pre všetko.

    Na tieto účely si Slovenské telekomunikácie zobrali úver v roku 1992 a 1993. Podklady na tento úver z Európskej investičnej banky prechádzali, samozrejme, rezortom, pretože rezort bol garantom. Európska investičná banka úver poskytla bez najmenších problémov, pretože sama si zrátala, že návratnosť tohto úveru je 2,3 roka, opakujem, 2,3 roka. Výška úveru nebola limitovaná obmedzeniami zo strany Európskej investičnej banky, ale bola limitovaná tým, čo Slovenské telekomunikačné a stavebné firmy dokážu zrealizovať, teda prestavať.

    Takže hovoriť o tom, že Slovenské telekomunikácie nemajú finančné prostriedky a na ich rozvoj bolo potrebné ich predať, sú jednoducho nezmyslami a klamaniami naivných ľudí a luhaniami luhárov. Prirodzene, aj Mečiarova vláda sa zaujímala o vstup strategických investorov a ja ako minister dopravy, pôšt, spojov a verejných prác som bol v rokovaní s významnými partnermi. Spomeniem dvoch, nórsky Nortel a americko-britskú internacionálnu firmu Salomon Brothers. Salomon Brothers mal záujem vstúpiť do Slovenských telekomunikácií podielom približne 20 %, Nortel Telecom mal záujem o vstup podielom približne 15 %, nie viac. Čiže tam išlo doslova o vstup zahraničného kapitálu, ktorý by sa realizoval formou navŕšenia kapitálu tejto firmy, nie formou výpredaja. Ako dopadol Salomon Brothers, to je známe, pán Palacka ho jednoducho z územia tohto štátu vyhnal, pretože zrejme boli iné kritériá pre sprostredkovateľov a aj iné požiadavky pre predajcu.

    Dámy a páni, toto sú približne východiskové predpoklady výpredaja Slovenských telekomunikácií. Zbytočne rozpráva Dzurindova vláda, ako to bolo pre slovenskú stranu výhodné, pretože ide o nezmysel. Zdokumentujem to v porovnaní s maďarskou stranou, kde Maďarsko predalo 26-percentný podiel telekomunikácií za obnos približne 1 mld. USD. V prepočte to znamená, že Maďari za štvrtinový podiel telekomunikácií, za to získali v tom čase 40 mld. Sk, teraz pri páde koruny by to reprezentovalo približne 50 mld. Sk, čiže štvornásobne väčší, ako sa realizoval výpredajom Slovenských telekomunikácií Nemecku.

    Tento výpredaj, samozrejme, mal svoje hlboké pozitíva, podobne ako výpredaj Východoslovenských železiarní, najväčšieho priemyselného gigantu Slovenska americkej U. S. Steel. Krátko na to prezident Clinton pochválil a potľapkal premiéra Dzurindu za jeho ústretový prístup a za ústretový prístup slovenskej strany voči americkému investorovi. Nuž a nemecká strana zmenila svoj negatívny prístup vo veci postoja k Slovensku v okruhu vstupu do OECD z negatívneho na pozitívny.

    Takže ak takýmto spôsobom si Slovensko chce získavať svojich priaznivcov, tak hor sa do toho, ale takýmto spôsobom nepostupuje žiadny civilizovaný štát, pretože sedliak, ktorý predá roľu, už nie je sedliakom, už je iba bírešom. Domkár, ktorý predá dom, už nie je obyvateľom domu, už je iba bezdomovcom. Tejto vláde v podstate ide o toto, pretože je to vláda poverená subjektmi a osobnosťami, ktoré zarputilo boli proti slovenskej vlastnej štátnosti, zamietajú slovenskú identitu, a prevažná väčšina zo subjektov, ktoré tvoria túto koalíciu, odmietala ako zvrchovanosť, tak aj slovenskú štátnosť. A sú v podstate hrobármi našej štátnosti.

    Dámy a páni, výpredaj Slovenských telekomunikácií má však ďalší okruh nechceného čara. Veď predsa Slovenské telekomunikácie boli obrovským veriteľom voči celému radu ďalších podnikov. Ako je to teda? Vláda sa zaviazala údajne podľa ministra Macejka, že pohľadávky voči Slovenským telekomunikáciám sa zo strany Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie vyrovnajú do jedného alebo do dvoch rokov - nemám o tom ani tušenie, pretože o tomto nie je v predkladanom materiáli ani zmienky -, pripusťme, že do dvoch rokov. To znamená, v roku 2002 tieto pohľadávky vo výške stoviek miliónov korún majú byť vyrovnané. Kým? Materákovsko-buzákovskou televíziou, ktorá údajne nemá peniaze, ale zato má peniaze pre minimálne dva tucty rehotačov a vysmievačov slovenskej štátnosti, tzv. humoristov charakteru breinerovsko-štrasserovsko-wimmerovského humoru?

    Dámy a páni, ako to vlastne bude s dlžobami, s ktorými Slovenské telekomunikácie vstúpili do predaja v prospech nemeckého vlastníka? O tomto v predkladacej správe materiálu, ktorý máme na stoloch, nie je, samozrejme, taktiež ani zmienky. Veď prečo aj? Zato sa môžeme dočítať hŕby taľafatiek. Taľafatiek preto, lebo sa zdôvodňuje, že Slovenské telekomunikácie bolo potrebné sprivatizovať čiže predať a získané prostriedky investovať čiže minúť - a teraz môžeme čítať: "Na dostavbu Národného divadla!" Dostavba Národného divadla si vyžaduje 2 mld. korún. Ak ktosi chce dať 330 miliónov, tak sú to splátky na ďalších 10 rokov. Národné divadlo, ktoré bolo vyprojektované ako titanská stavba vrcholného socializmu, ak by náhodou bolo dostavané, tak jeho ročné prevádzkové náklady zhltnú 200 miliónov korún v cenách záveru socializmu. Už v tom čase bolo záhadou, z akých finančných prostriedkov táto titanská budova môže byť financovaná.

    Finančné prostriedky získané z predaja Slovenských telekomunikácií sa vraj využijú na opravy tečúcich striech škôl a niektorých iných objektov, to je skutočne impozantná investícia, na plynofikáciu a modernizáciu kotolní, to je tiež parádička. Miliarda sa dáva do Štátneho fondu cestného hospodárstva na úroky. Čoho? 1,7 mld. sa leje do Poštovej banky. Ozaj, z akého dôvodu? Poštovú banku som zakladal v decembri 1992 preto, aby bolo možné do slovenskej finančnej inštitúcie preliať finančné prostriedky z delenej Československej poštovej banky. Výhovorky, že Poštová banka mala zlé úvery z obdobia federácie či z obdobia rokov 1990 až 1992, sú totálnym nezmyslom, pretože Poštová banka sa narodila ako vyslovene zdravé dieťa v januári 1993 alebo, ešte presnejšie, v decembri roku 1992. Ale teraz sa do toho leje 1,7 mld. Sk. Z akého dôvodu?

    Pani ministerka, v rámci Slovenských telekomunikácií sa teda predali Nemcom všetky televízne vysielače, všetky rozhlasové vysielače, všetky zosilňovače, všetky klasické aj optokáble, všetky rekreačné a školiace pracoviská Slovenských telekomunikácií, ktoré sa budovali na území nášho štátu od roku 1918, spojenia družicové a všetky satelitné spojenia pre Inmarsat a Eutelsat. Toto je džob za 25 mld. Sk? Nuž tak za toto Dzurindovu vládu netreba hladkať, ale priamo nosiť na rukách, pretože iných takýchto darebákov na svete jednoducho niet.

    Ak sa na Slovensku niečo takýmto spôsobom ide rozkradnúť, tak si všimnite, čo tomu predchádza. Zvyšovanie cien za poskytované služby a produkty, ktoré sa zdôvodňuje tým, že doterajšie ceny za služby a produkty sú nízke. Z dôvodov, ktoré neboli zdôvodnené, prišlo k zvýšeniu cien zo strany Slovenských telekomunikácií predtým, než sa uskutočnil predaj za hovorové impulzy. Čo sa na tom zdražilo, prepánajána, pre Slovenské telekomunikácie, aké prevádzkové náklady? Prišlo k zvýšeniu cien za používanie telefónnych staníc. Dnes každý účatník telefónnej stanice platí 159 korún. Za čo? Veď telefónne stanice nám boli zriadené v predchádzajúcich desiatkach rokov a telekomunikácie do toho neinvestovali ani korunu. A pokiaľ sa do toho investovalo, tak sa to už dávno vracalo, pretože všetky ceny boli obsiahnuté v poplatkoch za telekomunikácie už dovtedy. Telefónne prístroje, ktoré nám doteraz prekážali v bytoch, prekážajú aj ďalej, ale teraz treba, aby každý občan platil za ne 18,50. Za čo 18,50? Za to, že ten telefónny prístroj, ktorý má 20 rokov, môžem mať ďalej? Takže summa summarum bez toho, že by telekomunikácie či už pod šéfovaním tu prítomného pána Palacku alebo Macejka preložili krížom slamky alebo stehno na stoličke, zdražili svoje služby každému občanovi o 177,50 mesačne, prirodzene, vo vidine toho, že sa to všetko aj tak predá Nemcom.

    Presne tento istý proces, dámy a páni, prebieha v súčasnosti so Slovenským plynárenským priemyslom, kde sa do omrzenia zdôvodňuje, že treba zvýšiť ceny plynu na svetové ceny plynu, čo je, samozrejme, volovina, pretože Slovensko nežije z plynu, ktorý nakupuje a predáva, ale z tranzitu plynu. Slovensko je tranzitná zem, nie ťažobná a distribučná zem, takisto ako Sýria žije z tranzitu iránskej a irackej ropy, takisto ako všetky mnohé iné štáty žijú z tranzitu, napríklad vrátane Turecka.

    No a aby sme si osviežili, o čo vlastne ide, tak mi dovoľte, aby som odcitoval názory kohosi iného, aby sa do omrzenia neodvolávalo, že ide o názory a postoje Hnutia za demokratické Slovensko, ktoré údajne tento štát rozkradlo a rozplienilo. Takže mi dovoľte, aby som citoval pána Noama Chomskeho. A takisto citujem, o koho ide, lebo napriek tomu, že tu sedíte, ako sa skromne nazývate, elita národa, mám podozrenie, že viacerí z vás vôbec neviete, kto tento pán je. Ide o jednu z najvýraznejších postáv lingvistiky a politológie 20. storočia. Narodil sa vo Filadelfii v USA v roku 1928 v rodine židovských prisťahovalcov. Vo veku 32 rokov sa stal riadnym profesorom na massachusettskom Inštitúte technológie, kde učil do roku 1955. Dnes je známym politickým a politologickým publicistom. Chomsky, to je vzdelanec a fakty v jeho knihách sú skutočne faktmi a každý záver podporuje obsažný dôkazový materiál. To nehovorím ja, to je americký citát z amerického vydania americkej knihy tohto amerického autora.

    Takže, dámy a páni, čo uvádza Chomsky v súvislosti so súčasným politickým vývojom vo svete. "Obyčajne sa postupuje tak," citujem Chomskeho, "že sa privodí ekonomická pohroma" veľmi často podľa presného návodu amerických poradcov M.E.S.A.10, "a potom sa rozhodne nechať civilov riešiť tento problém. Potom tu už nie je potrebná žiadna vojenská kontrola, keďže sa objavujú nové prostriedky, napríklad kontrola prostredníctvom Medzinárodného menového fondu, ktorý podobne ako Svetová banka požičiava národom tretieho sveta finančné prostriedky pochádzajúce výlučne od industriálnych veľmocí." Opäť stále citujem Chomskeho: "Ako výmenu za pôžičku vyžaduje Medzinárodný menový fond transformáciu a liberalizáciu, ekonomiku otvorenú voči cudziemu prieniku a kontrole, veľkú likvidáciu sociálnych služieb obyvateľstvu atď. Tieto prostriedky potom umožnia ešte silnejšie premiestniť moc do rúk bohatých tried a zahraničných investorov a vnútia typickú dvojvrstvovú spoločnosť tretieho sveta - superbohatí s pomerne dobre zabezpečenou profesionálnou kompradorskou triedou, ktorá im slúži," - to je súčasná koaličná vláda, "a na druhej strane veľká masa schudobnených a trpiacich ľudí a to je zvyšné obyvateľstvo, zadlženosť a ekonomický chaos, to vždy znamená, že potom sa budú musieť dodržiavať pravidlá Medzinárodného menového fondu."

    Čo k spolupráci Dzurindovcov uvádza pán Chomsky? Uvádza sa všeobecne, Chomsky o tom píše: "Musíte ich trochu potľapkať po pleci a nechať ich myslieť, že si ich ceníte." Opakujem: "Musíte ich trochu potľapkať po pleci a nechať ich myslieť, že si ich ceníte." Pripomínam návštevy pána Dzurindu v USA, kde údajne náhodou na ulici sa stretol s prezidentom Clintonom, ktorý mu poďakoval za ústretový prístup Slovenska. Nuž tak historky tohto druhu skutočne možno rozprávať len mentálne zaostalým ľuďom, a nie normálnym ľuďom.

    Aký je perspektívny plán pre východnú Európu? Opäť citujem pána Chomskeho, nepridávam ani slovo vlastné: "Výhľady pre východnú Európu sú temné. Západ má pre ňu svoj plán. Má v úmysle premeniť väčšiu časť východnej Európy na novú ľahko vykorisťovateľnú súčasť tretieho sveta." Deje sa to. Predaj telekomunikácií je jeden z krokov.

    Materiál, ktorý predkladá predseda vlády Dzurinda do Národnej rady za účelom prerokovania vo veci návrhu použitia finančných prostriedkov, sa opiera o veľmi dôležitý faktor, a to o vyhlásenie dekana Lekárskej fakulty Univerzity Komenského pána Traubnera, ktorý potvrdzuje, že premiér Dzurinda je zdravý. Tento fakt ma veľmi potešil. Dámy a páni, ak premiér Dzurinda je zdravý, tak zvyšok štátu bezpochyby umrie, pretože za predajom Slovenských telekomunikácií, nie privatizáciou - pani ministerka, nehovorte o privatizácii -, za výpredajom Slovenských telekomunikácií príde výpredaj Slovenského plynárenského priemyslu, príde výpredaj slovenských bánk.

    Bolo by dobré, keby ste sa zmienili, pani ministerka, za aké ceny budete predávať banky. Sú to totiž smiešne ceny, pokiaľ viem, Všeobecná úverová banka za 7,5 mld. - polovicu z toho má cenu dom, v ktorom sídli, 5 mld., ak sa nemýlim -, Slovenská sporiteľňa za 18 mld., kde ležia úspory väčšiny našich obyvateľov, 5 mld. stojí len štruktúra budov a ich filiálok na území Slovenska.

    Dámy a páni, po skončení tejto vlny výpredaja vlastne Slovenská republika nebude existovať, pretože to bude akási výpredajová krajina, ktorá nebude mať vlastnú ekonomiku, vlastné banky, vlastné strategické podniky a vlastne nebude schopná postaviť žiadny štátny rozpočet, pretože ani vlastne štátom nebude. Veď aj načo? Však vy ste za tento štát nehlasovali a ani sa ním ďalej nezaoberáte. V tomto smere, myslím si, že jediným korektným subjektom v parlamente je Strana maďarskej koalície, ktorá otvorene potvrdzuje, že ide o nacionálnu stranu na etnickom základe, a ktorá sa riadi princípmi maďarskej politiky v Budapešti premiéra Viktora Orbána.

    Ďakujem za pozornosť a ak ste ma vypočuli, som tomu rád, pretože možno ste sa niečo dozvedeli, čo ste nevedeli. A pokiaľ ste sa dozvedeli to, čo viete, tým horšie, pretože konáte vedome a zámerne zlo.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Hofbauera - ako prvý pán poslanec Husár. Posledný prihlásený je pán poslanec Baco. Uzatváram možnosť prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči.

  • Pri vystúpení pána kolegu Hofbauera som si spomenul aj na moje včerajšie vystúpenie a musím povedať, že táto rozprava je pre mňa trochu trápna z jedného jediného dôvodu. Všetky naše výhrady smerujeme na pani ministerku, ktorá v podstate bola poverená vládou, aby tento materiál predložila a obhajovala, avšak tento materiál nie je v podstate ničím iným, iba súhrnom požiadaviek jednotlivých rezortov, ktoré vláda odklepla a schválila. Preto, pani ministerka, by sme prosili, aby ste nebrali naše pripomienky ako útok na vašu odbornosť alebo kompetentnosť. Zároveň však by sme vás chceli požiadať, aby ste všetky výhrady tlmočili tým, komu patria, teda vláde a vašim kolegom, pretože naozaj baviť sa v tejto rozprave o tom, keď sa už Slovenské telekomunikácie predali, že peniaze sa idú skasírovať spôsobom, ako je v niektorých pasážach uvádzané, je smiešne, trápne, trápne rovnako pre vás ako pre nás. A preto by sme naozaj veľmi dôrazne žiadali vládu, aby budúce kroky v privatizácii boli dôvodné, seriózne, zrozumiteľné a predovšetkým pre tento parlament odôvodniteľné tak, aby ich mohol prijať bez výhrad, aj keď použije pri prerokovaní politikum.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcel by som pripomenúť, že Slovenské telekomunikácie a majoritný balík Slovenských telekomunikácií sprivatizovala nemecká štátna firma. Predali ste 51 % za 600 mil. euro, čo nemusím už zdôrazňovať, že je hlboko pod cenu. Ako sa dá, dámy a páni z koalície, nazvať takáto privatizácia, takáto rabovačka? Na to skutočne momentálne nenachádzam slová. Je to, dá sa povedať, katastrofa takto odovzdať majetok, peniaze zaň prejesť a ešte k tomu vyplatiť pol miliardy korún sprostredkovateľovi, ktorý nič iné neurobil, len vybral jedného záujemcu, jedného výhercu.

    Kde sú, dámy a páni z koalície, slová, ktoré ste tak často hovorili v predvolebnej kampani o transparentnosti privatizácie, ktorú budete vykonávať? Nezabudnite, že predávate majetok v obrovskej hodnote a chyby, ktoré sa pri tejto privatizácii urobia, sa len ťažko dajú odstrániť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcel by som v nadväznosti na slová pána poslanca Hofbauera hovoriť o Slovenských telekomunikáciách v tejto chvíli len z pohľadu verejnoprávnej Slovenskej televízie a verejnoprávneho Slovenského rozhlasu. Takou privatizáciou, ako boli sprivatizované telekomunikácie, sa v podstate zabezpečil zánik verejnoprávnych inštitúcií a, čuduj sa, svete, že štátny tajomník ministerstva dopravy a spojov vlastne otvorene hovorí o privatizácii Slovenskej televízie. Je to nielen nenáležité, je to skutočne likvidačné a v tejto chvíli naozaj neviem, čo si mám myslieť o rezorte, ktorý absolútne potiera verejnoprávnosť týchto dvoch inštitúcií preto, lebo privatizovaním jedného programu Slovenskej televízie bez náležitej alternatívy by sa vlastne stratila schopnosť tejto televízie zo zákona vysielať. Myslím si, že skutočne sa v tejto chvíli naozaj treba zamyslieť nad tým, čo ďalej so Slovenskou televíziou, akým spôsobom vyriešiť rébus Slovenskej televízie po tejto privatizácii. Myslím si, že v tomto zmysle ešte ani pani ministerka by nemala povedať posledné slovo.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Pridávam sa tiež k tým, ktorí hovoria adresne k pani ministerke, že si všetci uvedomujeme, že ona nie je zodpovedná za to, čo bolo predložené. Ale, tak ako hovoril pán Hofbauer, mňa by zaujímala predsa len jedna vec. Kde v Európskej únii vlastnia telekomunikácie jedného štátu súkromné firmy vo väčšine, ale špeciálne, kde ich vlastní štátna firma druhého štátu? Pretože tu sa dostávame k cene, teraz nebudem hovoriť o tom, či je suma za telekomunikácie malá alebo veľká, mne totiž nezáleží na sume, ktorú za telekomunikácie dostaneme. Zaujíma ma totiž, kto sa opováži rúcať tento štát. Kto je za tým, že sa tu robí najklasickejší ekonomický rozklad štátu a z 5 miliónov občanov robí rukojemníkov? Siete totiž sú najlepším vodidlom, najlepším mechanizmom a prostredím, kde sa dá odpočúvať, a následne všetky ostatné veci s tým súvisiace napríklad aj vydieranie.

    Kladiem do pozornosti zákon, ktorý bol prijatý v USA v roku 1996, ktorý hovorí o tom, že môže byť odsúdená na 15 rokov väzenia alebo na 500 tisíc dolárov osoba alebo 10 mil. organizácia, ktorá ukradne alebo zničí obchodné tajomstvo niektorej firmy pre benefit zahraničnej moci. Takže mňa by zaujímali trochu iné súvislosti.

  • Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Chcel by som doplniť pána kolegu poslanca Hofbauera. Trošku sa mi zdá, pani ministerka, že sme príliš zhovievaví a dokonca vás aj tak trošku ľutujeme, že ste predkladateľkou tohto materiálu. Samozrejme, musím povedať, že z mojej strany až taká ľútosť nie je, lebo ak ste sa rozhodli tento materiál predložiť, tak minimálne by bolo potrebné, aby sa veci pomenovali pravdivo a tak ako sú. Prepáčte, veď je to absolútny nonsens, keď sa rekonštrukcia plochých striech nazve rozvojovým programom, keď sa plynofikácia škôl nazve rozvojovým programom, keď sa bohapustý prevod akcií Poštovej banky nazve rozvojovým programom v oblasti špecifického bankovníctva. Prosím vás pekne, aspoň neurážajte odborníkov, ktorí v Národnej rade sedia, takýmito konštatáciami, pretože je to všetko úplne inak. Ak sa vláda rozhodla, a nespochybňujem jej legitímne právo, že sa tak môže rozhodnúť, nech to nazve pravým menom, tak ako to je.

    Prepáčte, ako sa môže hovoriť o tom, že do zdravotníctva idú 3 miliardy? Ani koruna nejde do zdravotníctva okrem tých 500 mil. alebo 496 mil. Sk. Ide to do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne. A sú to dlhy týchto inštitúcií voči zdravotnej a Sociálnej poisťovni. Tak už naozaj by sme mali nájsť mechanizmus, aby sa veci pomenovali objektívne pravdivo, tak ako sú.

  • Ďakujem pekne.

    Rád by som nadviazal na pána poslanca Hofbauera, aj na pani kolegyňu Belohorskú a kolegu Maxona hlavne v tom smere, že materiál je úplne o inom, ako je jeho názov. Názov znie Správa k návrhu na použitie finančných prostriedkov získaných z privatizácie akcií. Tu nejde o privatizáciu. Predsa keď sa predáva štátna firma štátnej firme, to nie je privatizácia. Privatizácia by bola vtedy, keby prechádzal majetok do privátnych rúk. Ale prechádza zo štátnej úrovne do štátnej úrovne iného štátu. Možno by sa mal ten materiál nazývať Správa k návrhu na použitie finančných prostriedkov získaných zo straty zvrchovanosti Slovenskej republiky v prospech Nemeckej spolkovej republiky. Ale ako sa môže nazývať materiál - prostriedky získané z privatizácie -, keď tu nejde o privatizáciu. Tu sa jednoducho predáva jedna štátna firma inej štátnej firme, bohužiaľ, medzi dvoma štátmi.

    Skutočne navrhujem, aby sme veci nazývali pravým menom, a odmietam, zásadne sa odmietam vyjadrovať k materiálu, ktorý má taký názov, že chce mýliť verejnosť, chce mýliť adresátov, lebo nejde o privatizáciu, ale ide o prevod štátnych akcií na inú štátnu firmu v inom štáte.

  • Pán poslanec Hofbauer chce reagovať.

    Nech sa páči.

  • Pani ministerka, na rozdiel od mojich predrečníkov vás nijako nešetrím. Ste plne zodpovedná a plne vinná za nehoráznosť tohto kroku, za paškvil, ktorý ste predložili do vlády, pretože bol vypracovaný vaším rezortom a nesiete za to plnú vinu, uškŕňajúci a škľabiaci sa poslanec Palacka presne takisto a jeho nasledovník Macejko presne takisto a celá vláda takisto, pretože vy rozdávate a rozpredávate to, čo ste nevytvorili a čo vám nepatrí. Vy ste iba správcovia.

    Za sprostredkovanie sa odsúhlasilo sprostredkovateľskej firme 0,5 mld. Je to taká istá čiastka, ako dostal rezort poľnohospodárstva na rozvoj. To je skutočne miera vašej odbornosti a vášho prístupu k záujmom tohto štátu. Ten polmiliardový podiel je odôvodnený a takisto bude odôvodnený aj pri predaji bánk, pri predaji plynárenského priemyslu a pôjde do vrecka komplotu Dzurinda - Harach - Černák, ktorí si budujú mediálny reťazec na budúcu volebnú kampaň. Vy to dobre viete, ako to dobre vieme aj my. To nie sú žiadne statočne získané prostriedky. Sú to prostriedky ukradnuté zo spoločného vlastníctva v prospech týchto zlodejov.

    A ešte mi dovoľte povedať, že z peňazí tohto štátu, z predaja podniku tohto štátu vláda iba plní svoje vlastné dlhy, pretože ak sa uhrádzajú dlžoby Sociálnej a zdravotnej poisťovni, tam najväčšími dlžníkmi sú štátne firmy, štátne organizácie. Aký je prínos zdravotníctvu? Ani koruna. Je to iba uhrádzanie svojich vlastných nekorektností a vlastných dlžôb presne takisto, ako keď sa prelievali peniaze do železníc. Železnice dodali zdravotnej a Sociálnej poisťovni a tvrdilo sa, že železniciam sa pomohlo. Vôbec nie. Vy ste vláda luhárov a zlodejov, a tak s vami bude aj zaobchádzané.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Oberhauser, po ňom vystúpi pán poslanec Húska.

  • Vážený pán predseda,

    vážení páni ministri,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    predkladám návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tlači číslo 723 - návrh na použitie finančných prostriedkov získaných z privatizácie akcií Slovenských telekomunikácií, a. s., v roku 2000 v tomto znení:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby nevyplatila odmenu poradcovi pre privatizáciu Slovenských telekomunikácií, a. s., vo výške 500 mil. Sk a tieto finančné prostriedky použila na oddlženie zdravotníctva a školstva."

    Svoj návrh zdôvodňujem takto. Vítam prítomnosť pána ministra Čarnogurského na dnešnom rokovaní, lebo práve on otvoril v súvislosti s poradcom pre privatizáciu vo vláde Slovenskej republiky jednu kľúčovú otázku: Či bol tento poradca vybratý korektne. A sám povedal, že má dôkazy, že došlo k porušeniu zákonov, a na základe jeho iniciatívy tu dnes sedí pán Palacka paradoxne ako spravodajca práve k tejto téme. Zrejme si chce odsledovať, či budú peniaze poradcovi vyplatené. Ale chcel by som vyzvať práve pána ministra Čarnogurského, aby dotiahol vec do konca, aby povedal, v čom bola nezákonnosť výberu tohto poradcu pre privatizáciu Slovenských telekomunikácií, aby sa naozaj tomuto poradcovi peniaze vzhľadom na to, že od začiatku to bolo v neporiadku, že to zo začiatku bolo protizákonné, aby sa mu peniaze nevyplatili. V tom je zodpovednosť každého ministra vo vláde, lebo v tej vláde sa hlasovalo o prijatí tohto materiálu a vo vláde sa aj odsúhlasilo práve pridelenie prostriedkov poradcovi.

    Čiže prvý dôvod, prečo mu nevyplatiť odmenu, založil práve pán minister Čarnogurský a vyzývam ho, aby vec dotiahol do konca, aby si netrúfol len na JUDr. Štefanka a podobne, ale aby si trúfol aj na doriešenie takých vážnych vecí, ako je privatizácia majetku štátu.

    Druhá vec, na ktorú by som v tejto súvislosti chcel upozorniť, je vec, ktorú som zistil včera pri diskusii s občanmi Nemeckej spolkovej republiky, kde mi povedali, ako oni vidia predaj Slovenských telekomunikácií z pohľadu, čo sa o tom hovorí v Nemecku. V Nemecku sa v tomto čase predalo 12 frekvencií pre ďalšie mobilné telefóny vyššej kvality, ktoré sa objavujú už na trhu za 95,5 mld. nemeckých mariek. Tam sa ide celý štátny rozpočet oddlžovať týmto veľmi vážnym obchodom. A v tejto súvislosti sa pozerajú, čo urobilo Slovensko. Predalo Slovenské telekomunikácie za zlomkovú cenu. A jednoducho veď keď si zoberiete poradcu, aby ste niečo predali, tak asi preto, aby ste to predali čo najvýhodnejšie, nie čo najhoršie. V Nemecku sme padli ľuďom v očiach. Celá odborná verejnosť, ktorá pozná, čo sú to telekomunikácie, žasla, že sme predali tento podiel, odhadli to na pätinovú cenu, teda za pätinovú cenu toho, čo sme mohli predať. A v tom je ďalšia nelogickosť, že poradcovi, ktorý to tak geniálne poradil, a my sme prišli o štyri pätiny, ešte dáme odmenu 500 mil. Sk.

    A tretia vážna vec, ktorá už bola veľakrát aj citovaná, preto ju nebudem bližšie rozvádzať, je v tom, že tento poradca sa vyberal z jedného, a ešte väčší žart je, že to boli traja poradcovia, ktorí vybrali z jedného jedného. No tak to je nonsens, ktorý je hoden len pána Palacku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci: Tóthová, Belohorská, Delinga, Gajdoš. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Plne podporujem vystúpenie pána poslanca Oberhausera. Myslím si, že bude potrebné žiadať vládu, aby tieto prostriedky poradcovi neboli vyplatené. Poviem prečo. Komunikovala som s ekonomickým expertom z Európskej únie prof. Riedingerom, ktorý sa tiež pozastavil nad tým, že sme si vlastne nevybrali vlastných odborníkov do komisie a neprizvali bezplatných ekonomických poradcov, ktorých má Európska únia. A takéto poradenie, aby sme predali telekomunikácie za balík peňazí, ktorý vlastne v západnej Európe prezentuje finančnú čiastku prestupu futbalistu z jedného klubu do druhého, tak sme sa stali v očiach západnej Európy absolútne smiešni.

    Pani ministerka, chcem povedať jedno. Napriek sympatiám k vám musím vám povedať, že som sedela v dvoch vládach a vždy som musela niesť plnú zodpovednosť za materiál, ktorý som predkladala. A tak túto zodpovednosť nesiete aj vy. Nikto ani dnes, ani v budúcnosti vás tejto zodpovednosti nemôže zbaviť.

    Ďalej chcem na vás apelovať, keď ste už činná v takejto smiešnej kauze predaja jedného štátneho vlastníctva do iného štátneho vlastníctva a smiešne to nazývate privatizáciou, čo jednoznačne nie je, aspoň sa zasaďte za nevyplatenie 500 mil. poradcovi, ktorý nám vlastne nič neporadil.

  • Myslím si, že sa treba svojím spôsobom aj poďakovať za to, že ste zaradili tento bod programu teraz v tomto období, keď chodíme a stretávame sa s občanmi a upozorňujeme na dôležitosť zúčastniť sa na referende, lebo referendum bude práve o tom, že teraz je v čele tohto štátu vláda, ktorá po prvé nevie rozhodovať, a práve preto si berie zahraničných poradcov, ktorých strašne draho platí, a po druhé, dáva na jednu úroveň to, čo dáva pre 5 mil. obyvateľov do zdravotníctva, a to, koľko dáva jednému poradcovi do zahraničia. Takže takúto váhu majú slovenskí občania. A práve preto treba hovoriť, že referendum bude o tom, aby ľudia, ktorí tento štát nechceli, nemohli v ňom rozhodovať, lebo deštrukcia štátu predajom strategických sietí a, znovu zopakujem, rukojemníkmi ručíte 5 mil. občanov. Dávate možnosť týchto ľudí vydierať. Komárňanská župa, zmena ústavy a tieto všetky akty sledujú proti tomuto štátu, proti jeho občanom. Deštruujú celý štát.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Oberhauser, podobne ako aj predchádzajúci poslanci upozorňujú na to, že v podstate ide o inú kvalifikáciu transakcie, aká je v materiáli. Čiže nejde o privatizáciu, ale ide o nejaký predaj majetku. V tejto súvislosti nám skutočne prichádza na um otázka, či je možné dať niekomu odmenu za to, že v podstate ide nie o privatizáciu, ale o predaj, či je to v súlade so zákonom z hľadiska privatizácie majetku v tomto štáte, či vláda neporušuje určitý zákon. Bolo by potrebné, aby na to bolo dané skutočne odborné stanovisko právnikov.

    Po druhé by som chcel vysloviť vážnu obavu, že vlastne k privatizácii dôjde v následnom kroku, keď Deutsche Telekom bude predávať svoj podiel privátnej firme v druhom slede, čiže keď sa v podstate zbaví týchto akcií a, samozrejme, keď ich lacno kúpi a bude chcieť na nich v druhom slede zarobiť. Ako je, pani ministerka, ošetrené v zmluve to, že sa, povedzme, za pol roka tieto akcie nedostanú do nejakej inej súkromnej firmy, nadštátnej, zahraničnej, ktorá bude mať potom možno iné ciele, nie tie, ktoré viedli vládu pri tomto procese predaja akcií našich telekomunikácií?

  • Ďakujem pekne.

    To, že spravodajcom k tomuto materiálu je škeriaci sa ignorant Palacka, ktorý to celé spackal, je nehoráznosť. Predať štátnu firmu štátnej firme, to je skutočný unikát. A ešte to nazvať privatizáciou, skutočne musí mať na to človek žalúdok. Predať štátnu firmu, prosperujúcu štátnu firmu s nízkym ocenením, s nízkym výnosom, to je skutočne len hazard a zneužívanie právomoci, ktorú si prisvojila táto vláda. Ale, samozrejme, ako už bolo povedané, je to odplata za niečo, za sústavnú medzinárodnú podporu, ktorú táto vláda má.

    Podporujem návrh, ktorý predniesol pán poslanec Oberhauser, lebo si myslím, že tie peniaze sú peniazmi daňových poplatníkov a že sa s nimi nakladá nezodpovedne. Na druhej strane viem, že tie peniaze sú už dopredu rozdelené. Sú rozdelené aj medzi aktérov, ktorí sedia v parlamente, sú rozdelené medzi politické subjekty vládnej koalície, sú rozdelené a pridelené na prípravu kampane na nové parlamentné voľby. Ale o to dôraznejšie to treba občanom tohto štátu pripomínať, pretože ak by sa také niečo nehorázne stalo počas vlády premiéra Mečiara, tak by ste nás rozniesli na kopytách a podporoval by vás v tom roznášaní celý svet.

  • Nech sa páči, ako posledný je do rozpravy prihlásený pán poslanec Húska.

    Pán poslanec Oberhauser chce ešte reagovať na vystúpenia poslancov.

    Máte slovo.

  • Ďakujem pánom poslancom za podporu k môjmu návrhu, lebo naozaj nie je možné vyplatiť províziu tomu, kto neurobil dobrý obchod. V tejto súvislosti by som však chcel upozorniť na to, že keď neprijmeme takéto uznesenie, tak vlastne Národná rada a poslanci, ktorí tu sedia, sa podpíšu pod tú privatizáciu, aj pod vyplatenie provízie tým, ktorí celý tento obchod spackali. A v tom musia poslanci jednoducho povedať svoj názor vláde, a preto som navrhol uznesenie, ktoré som predložil.

    Nemôžem celkom súhlasiť s tým, že vláda sa za ústretovosť zahraničiu musí takýmto spôsobom podkladať. Veď jednoducho si nás tí partneri nebudú vážiť. Veď aj lokajstvo, aj podkladanie sa má určité hranice. Aj lokaj musí mať svoju hrdosť. A toto je už oveľa hlbšie ako primeranosť nejakého podkladania sa.

    A na dôvažok, vážení, pozrite sa, čo sa udialo práve v týchto dňoch vo Východoslovenských železiarňach. Veď tento systém privatizácie je vládne tunelovanie. Veď oficiálne dnes noviny píšu, ekonomickí experti hovoria, že škrupinka, ktorá zostane, tí chudáci, ktorí uverili pánu Miklošovi a kúpili si kupónové knižky, tak keď pôjde tá škrupinka do konkurzu, dostanú nulu. A U. S. Steel zobral nezadlžený stopercentný zlatý koláč. O tomto je celá vládna politika aj v súvislosti s telekomunikáciami, aj v súvislosti s Východoslovenskými železiarňami, kde pán Dzurinda rozdáva na všetky strany úsmevy, ale úsmevy, ktoré Slovensko budú stáť obrovské peniaze a, žiaľ, aj ďalšie s tým súvisiace náležitosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    pani ministerka,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    chcem naozaj so všetkým dôrazom povedať, že tu prebieha operácia, ktorá nie je žiadnou privatizáciou, ale vlastne pokračovaním etatizácie s tým rozdielom, že odovzdávame prostriedky cudzej štátnej firme. Tie výhody a veľké vyhlásenia, že to predsa nemôžeme sami robiť, lebo štát je zlý hospodár, a zároveň to odovzdáme štátnej firme, je proste len dokladom toho, že sme neúprimní a predovšetkým že sme naozaj lokajskí. To sa nedá nijako inak nazvať. Aj rozdelenie týchto peňazí ukazuje, čo sa vlastne deje, že táto vláda koná sústavne reštriktívnym spôsobom tak, že zoslabuje hospodárske sily vlastného štátu a zároveň robí bazárový výpredaj hospodárskeho potenciálu Slovenska. Veď to nie je naozaj žiaden žart. Za výber takého odborníka, ktorý nám odporúčal takého partnera, ktorému sme predali približne 110-miliardový trhovo odhadnutý majetok za 24 miliárd, znamená, s patričným rozdielom 86 miliárd, nemožno poďakovať.

    Veď, vážená pani ministerka, táto vláda sa stará o to, aby boli trestaní ľudia za to, že nezodpovedajú alebo že majú zodpovedať za to, že sa odpredali staré automobily niektorým ľuďom, a teraz sa udial pred očami celej verejnosti tento paškvil obchodovania a znova celkom pred očami verejnosti sme aj všetci videli, že sa za to ešte zaplatil 500-miliónový, teda polmiliardová provízia.

    Veď to je absolútne a neuveriteľne neoprávnené. Vážení, ak si naozaj myslíte, že toto nie je kriminálne, tak ste naozaj na hlbokom omyle. Toto je kriminálne. Ono v prírode je to tak, že sa vyvinul potravinový reťazec takým spôsobom, že sú jednotlivé časti živých organizmov, ktoré symbiózne žijú, a iné, ktoré parazitujú, a iné, ktoré majú dokonca takú špecializáciu, že žijú z mrcín. Tento spôsob obchodovania je práve takýto. Je to vlastne zorganizovaný dôstojný pohreb, takzvane dôstojný pohreb národnej zvrchovanosti. Nemôžeme s tým súhlasiť. Bohužiaľ, znova sa potvrdzuje, že ak sa vtedajšia koalícia formovala v politickom zápase o emancipáciu Slovenska ako štátotvorná sila, ako štátotvorný blok, tak, bohužiaľ, naši kontrapartneri sami seba vohnali do pozície štátoborných síl, pretože boli proti tomuto štátu a boli za uchovanie provinčného charakteru našej krajiny. Výpredaj do zahraničia vlastne stále pokračuje v tomto riešení.

    Terajšia vláda svojou reštriktívnou politikou a politikou zločinného predávania pod cenu, predávania hospodárskeho potenciálu, je znova štátobornou, znova demontážnou silou, ktorá takýmto spôsobom postupuje. Veď netreba zdôrazňovať, že je to veľký rozdiel medzi trhovou cenou a dohodnutou cenou. Medzi tým môžu byť rozpätia a môžu byť dokonca aj drastické rozdiely za predpokladu, že ide o organizmus, ktorý je chorý. V telekomunikáciách to nie je pravda. Firma má dokonca stabilný a rastúci trh, ktorý je objektívne naozaj tým najväčším lákadlom v novovznikajúcom informačnom trhu.

    A chcem povedať, že ani v zmluve nie je dostatočne ošetrené, aby napríklad nebol uskutočnený ďalší predaj. Naozaj si myslím, že Deutsche Telekom nebude taký hlúpy a toto zlaté vajce odpredá ďalej, ale vieme, že aj moderné tzv. produkčné alebo industriálne orientované svetové monopoly sa orientujú teraz stále viac na špekulantov s derivátmi, a teda v podstate na obchodovanie s rozdielom kurzov. Keď som našiel takého partnera, ktorý hlúpo a zločinne predal, tak pri ďalšom odpredaji inkasujem rovno rozdielovú rentu.

    Rád by som pripomenul, že pán Dzurinda povedal, že rok 1999 bude stabilizačno-reštrikčný, ale už rok 2000 bude rozvojový. A celý tento papier vlastne o ničom inšom nehovorí, len o tom, že vláda si našla zdroj na zaplátanie rozpočtových dier. To nie sú rozvojové impulzy. Môžem vám povedať, že, samozrejme, štát neunikne svojej dlhovej službe a bude ju musieť realizovať. Ale štát, prv ako sa orientuje na plnenie dlhovej služby, musí sa najprv orientovať na ozdravenie hospodárstva, ktoré bude v stave vytvárať hodnoty. Ak ho rúcam, ak dokonca cielene vediem k zväčšovaniu nazamestnanosti, tak štát bude mať stále väčšie problémy v rozpočte.

    Pripomínam, že aj postup, ktorý sa v ktoromkoľvek ďalšom kroku robí, 116 miliárd odovzdaných bankám presunom dlhov je, samozrejme, tiež operácia, ktorú by sme mohli nazvať racionálnou za predpokladu, že neostane len odpísaním dlhov bankám, ale bude odpísaním aj tým podnikom, ktoré vlastne v bankách majú svoje úvery, ktoré nie sú v stave splácať. Takže kde sa len obrátime, tam sa sypú preč nelegálne nie milióny, ale miliardy, a pritom ešte stále sa používa taká čudesná šaráda, ktorá hovorí o niekom inom, že tuneloval. Terajší postup je práve obraz veľkého tunelovania, vážení. To je tunel ako pod Mount Everestom.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlásia štyria páni poslanci. Posledný je pán poslanec Gajdoš. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Pri vystúpení pána poslanca Húsku taký neidentifikovateľný úsmev bol na perách pána exministra Palacku. Chcem vám povedať, ak tento úsmev prezrádzal, že veď si "kecajte", my to tu vydržíme a karavána pôjde ďalej, tak ako právnička vás chcem ubezpečiť, že naše vystúpenia majú veľmi dôležitý význam. Totiž sú stenograficky zaznačené a v budúcnosti vylučujú obhajobu nevedomosti alebo neuvedomenia si toho, čo sa dnes deje. My vás totiž tu veľmi lapidárne upozorňujeme na to, že tu ide o niečo, čo hraničí s trestným právom. A pokiaľ môžem povedať, pána expremiéra obvinili za to, že vraj neoprávnene vyplatil, a tá suma je voči týmto sumám úplne neuveriteľnou, dokonca dynamitom sa k nemu domáhali. Takže neodporúčam vám len usmievať sa nad našimi vystúpeniami, ale prosím vás, všímajte si, čo hovoríme, pretože stenografický záznam, znovu upozorňujem, vylučuje akúkoľvek obranu, že nebol úmysel, že to bolo urobené z nevedomosti.

    Ďakujem vám za vašu pozornosť.

  • Pani ministerka Machová, povedzte mi, aká je cena vašej tváre a vášho mena. Za čo ste to predali? Pretože vy ste týmito krokmi predali svoju tvár a svoje meno na večné veky. Vaše meno a vaša tvár budú na večné veky spojené s touto nehanebnosťou. Pokiaľ budete žiť a budete žiť na Slovensku, každý obyvateľ tohto štátu vám oprávnene môže napľuť do tváre za to, pod čo ste sa podpísali. To hovorím s plnou vážnosťou.

    To isté sa týka celého reťazca tých, ktorí sa zúčastňujú na tomto komplote, pán Palacka, predovšetkým vás, vy ste vysunutá ruka pána Čarnogurského ako KDH, presne tak, pretože tých 400 mil., ktoré vraj vloží Deutsche Telekom do telekomunikácií, sa uskutočňuje tak, že Deutsche Telekom vymení všetky technológie v telekomunikáciách za nemeckú provenienciu, žiadne Alcately, žiadne telefónne prístroje z Tesly Stropkov alebo Tesly Liptovský Hrádok, čiže tieto peniaze sa prevedú do Siemensu, do toho istého Siemensu, pán Čarnogurský, čo na mňa pokrikujete, ktorým si KDH pomastilo vrecká cez bratislavskú spaľovňu, cez osvetľovanie Bratislavy. Takže sa neusmievajte, páni, a pozrite sa na urnu v krematóriu, koľko sa do nej zmestí ľudského popola. Iba toľko si odnesiete na druhý svet.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dámy a páni poslanci z vládnej koalície, mám na vás po ukážke tejto rabovačky v Slovenských telekomunikáciách ešte jednu otázku. Neprekáža vám, že sedíte v parlamente a kryjete takúto nehoráznosť a všetci okolo vás si balia vrecká? V živote je najdôležitejšie zdravie, ale peniaze pre život potrebujete tiež. Ak sa, dámy a páni, nespamätáte, veľmi zle dopadnete. Zodpovednosť je na vás "spravodlivých a zodpovedných koaličníkoch". Vaše chyby skutočne už nikto neodstráni a nevráti späť. Jediná šanca, akým spôsobom vieme ešte zasiahnuť do tohto procesu, aby boli peniaze skutočne, aj keď už nezvratného procesu, ktorý sa uskutočnil v telekomunikáciách, ale aby tieto peniaze, tieto smiešne peniaze, ktoré prišli za predaj majoritného balíka, boli použité, na čo majú byť použité, a nie prejedené. To je aspoň tá dôležitá vec, ktorú by ste si mali uvedomiť, aby ste nespôsobili ďalšie chyby podobného charakteru v ďalších veľkých strategických podnikoch.

  • Vážená pani ministerka,

    chcem vám položiť jednu korektnú otázku. Ako je zabezpečená ochrana štátnobezpečnostného záujmu Slovenskej republiky predajom telekomunikácií? Slovenská republika je síce v intenzívnom prístupovom procese do Európskej únie i do NATO, ale zatiaľ nie je riadnym členom týchto zoskupení. Telekomunikačné siete intenzívne využíva Armáda Slovenskej republiky, ministerstvo vnútra, Slovenská informačná služba, ministerstvo zahraničných vecí. Ako ste zabezpečili zmluvne reálne naplňovanie zákona 100 o ochrane utajovaných skutočností prostredníctvom tohto predaja?

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    V súvislosti s tým, čo hovoril pán poslanec Húska, a v súvislosti s odmenou 500 mil. Sk pre poradcu mi prichádza na myseľ ešte jedno číslo, a to číslo 150 mil. Sk, ktoré sa tu tak často demagogicky hádže ako číslo, čo stojí referendum, ktoré, dúfam, všetci absolvujeme. Myslím si, že tých 500 mil. Sk by mala mať pani ministerka Schmögnerová, ktorá sa tak často oháňa číslom 150 mil., napísané nad posteľou, aby sa naň mohla každé ráno pozerať svojím šarmantným, neopakovateľným úsmevom.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni poslanci,

    ďakujem všetkým, ktorí vystúpili v rozprave a ktorí svojím názorom, takým či onakým, prispeli určite k nie jednoduchej diskusii okolo privatizácie takého podniku, akým bezpochyby Slovenské telekomunikácie sú.

    Na úvod by som chcela povedať, že nepožadujme od materiálu to, čo svojím spôsobom nemôže pokryť. Tento materiál je predložený do Národnej rady ako plnenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a toto uznesenie vlastne vzniklo vtedy, keď sa v snemovni prerokúval rozpočet na rok 2000, kde súčasťou rozpočtu boli definované aj určité priority vlády, ktoré v tomto rozpočtovom roku nie je možné hradiť z rozpočtových prostriedkov. Boli hradené z privatizácie a boli presne definované, 24 mld. aj niečo na položky, ktoré sú podrobnejšie uvedené dnes v tomto materiáli.

    Národná rada chcela vedieť, či naozaj vláda po privatizácii tieto prostriedky použije a tam, kde je možné, aby aj podrobnejšie a detailnejšie boli jednotlivé položky rozpísané. Preto materiál naozaj nie je o Slovenských telekomunikáciách, o privatizácii a o tom všetkom, čo v diskusii bolo. Už som v Národnej rade zažila diskusiu na tému racionálnosť použitia príjmov z privatizácie, keď som predkladala návrh novely zákona číslo 92/1991 Zb., ktorým sa okrem iného rozširovala možnosť použitia prostriedkov privatizácie na také potrebné veci, ako je naozaj oddlženie zdravotníctva, ako je riešenie dlhovej služby štátu a ako je riešenie problematiky Fondu cestného hospodárstva.

    Súhlasím so všetkými, ktorí hovoria, že príjmy z privatizácie sú jedinečné, neopakovateľné a práve takýmto spôsobom by mali byť použité. Keď sa pozrieme na použitie prostriedkov z privatizácie, tak ako sú predložené v tomto materiáli, väčšinu z použitých prostriedkov je možné označiť týmto spôsobom. Ale súhlasím aj s tým, že niekoľkokrát opakované použitie prostriedkov na ploché strechy, plynofikáciu naozaj ťažko nazvať rozvojovým projektom.

    Páni poslanci predovšetkým z opozície, naozaj nemám vo zvyku nejako príliš sa vracať do minulosti a neustále niečo porovnávať, ale keď sa pozrieme na použitie prostriedkov z privatizácie za roky od jej začiatku, teda od roku 1990 až po rok 1998, fond Pro Slovakia, Fond telesnej kultúry a celý rad ďalších a ďalších fondov, či iných tzv. rozvojových projektov, boli tiež miestom, kam smerovali peniaze z privatizácie. Bohužiaľ, "n" noviel zákona o veľkej privatizácii postavilo ministerstvo privatizácie často naozaj do úlohy štatistu a možno poštára predkladania materiálov či do vlády, Fondu národného majetku alebo nakoniec aj do parlamentu.

    Takže naozaj nemám možnosť príliš detailne sa oboznámiť s tým, na čo všetko Fond národného majetku použil prostriedky z privatizácie. Nakoniec rozpočet toho fondu schvaľuje Národná rada. Ale viem presne detailne, na čo bolo použitých 12 mld. Sk prostriedkov z malej privatizácie. A naozaj tam by sme tiež asi často trošku zapochybovali o tom, či prostriedky označené ako neopakovateľné, jedinečné boli použité takým či oným spôsobom.

    Pri príprave návrhu štátneho rozpočtu na tento rok, samozrejme, sú požiadavky a nakoniec aj táto snemovňa je priestorom a svedectvom toho, že niekedy sa veľmi ľahko dvihne ruka za uznesenie alebo za návrh, ktorý znamená už dopredu rozdelenie príjmov z privatizácie. Táto snemovňa odhlasovala 2,5 mld. Sk príjmov z privatizácie mimo tohto pre potreby oddlženia zdravotníctva.

    Včera zaznel návrh pani poslankyne Aibekovej v súvislosti s prerokúvaním materiálu, ktorý sa opäť viazal k zdravotníctvu, aby vláda hľadala iné možnosti riešenia oddlženosti ako zvyšovaním odvodov, či zamestnancov, či zamestnávateľov, na zdravotnícke poistenie. Keď budeme hľadať iné možnosti, tak tie iné možnosti väčšinou aj tak skĺznu kdesi, že sa hľadajú možnosti a naťahuje sa ruka za príjmami z privatizácie. Takže je to problém, ktorý je naozaj reálny pri príprave tohtoročného rozpočtu. Pri úvahách o použití prostriedkov z privatizácie rozhodujúca časť úvah smerovala k tomu, že naozaj príjmy z privatizácie by mali slúžiť na oddlženie a druhé kritérium, príjmy z privatizácie by mali slúžiť na realizáciu zámerov reforiem, ktoré naozaj nie sú realizovateľné z rozpočtu.

    A práve pred takými typmi reforiem, ako je napríklad reforma vysokého školstva, či iné, reforma sociálneho poistenia, dnes stojíme a umiestnenie peňazí z privatizácie práve na naštartovanie týchto reforiem považujem za veľmi zmysluplné. Mohli by sme hovoriť ďalej o projektoch, ktoré by mali naozaj vytvoriť priestor na tvorbu nových, na vstup investorov domácich či zahraničných, na budovanie infraštruktúry priemyselných parkov a tak ďalej a tak ďalej. Takže to len možno k tomu všetkému, čo bolo povedané na tému "prejedené peniaze", "minuté peniaze" a ďalšie prívlastky na použitie týchto prostriedkov.

    Ale ja by som sa chcela venovať niektorým konkrétnym otázkam, ktoré tu odzneli. Predovšetkým prvé definoval pán poslanec Husár, a potom sa v určitých obdobách premietali aj v ďalších diskusných príspevkoch.

    Prvá otázka, ktorú položil, bola, aká časť Slovenských telekomunikácií sa vlastne predala, pretože materiál to neobsahuje. Naozaj, opakujem, materiál nebol o privatizácii Slovenských telekomunikácií. O tom všetkom táto ctená snemovňa rokovala pri prerokovaní materiálu Zámer koncepcie privatizácie Slovenských telekomunikácií.

    Ale aby som bola konkrétna a odpovedala na otázku, v koncepcii transformácia privatizácie Slovenských telekomunikácií bol definovaný postup, ktorý mal znamenať, že v konečnom dôsledku štát predá 51 % investorovi, ale zároveň postup bude taký a de facto bude znamenať, že investor zaplatí časť prostriedkov v hotovosti, ktoré pôjdu do rozpočtu Fondu národného majetku, a časť priamo vloží do podniku na navŕšenie základného imania. Preto v prvej etape, keď účtovná hodnota základného imania Slovenských telekomunikácií k 31. 12. 1999 predstavovala 20 717 920 tisíc Sk, bolo predaných strategickému záujemcovi 38,442 %, čo predstavuje 7 964 445 kusov akcií. Za tento balík 38,442 % investor zaplatil 600 mil. euro. Čiže všetky prepočty, výpočty, ktoré tu boli, ktoré poukazovali na to, ako je to nevýhodné, ako lacno sme predali, sa vzťahujú k balíku 38,442 %.

    V druhom kroku došlo k navŕšeniu základného imania. Investor vložil do Slovenských telekomunikácií 400 mil. euro, čím získal 51-percentný podiel už na zvýšenom základnom imaní, ktoré po tomto navŕšení predstavuje 26 027 500 tisíc Sk. Čiže toto je postup, ktorý naozaj mohol byť uvedený v materiáli, aj keď išlo o niečo iné. Čiže 1 mld. euro v týchto dvoch krokoch bola naplnená.

    Druhá otázka, ktorú ste položili a týkala sa všetkých námietok a pripomienok okolo poradcu a okolo toho, či naozaj potrebujeme poradcov, či si nevieme poradiť sami a či je to málo, či veľa, tu chcem povedať, po prvé poradca nie je nejaký sprostredkovateľ. Poradca je poradca, má presne definované svoje povinnosti v zmluve, ktorú uzatvorilo príslušné ministerstvo. Myslím si, že nikoho z prítomných, ale ani z odbornej verejnosti nenapadne spochybňovať to, že vo veľkých podnikoch, ktoré predovšetkým kooperujú so zahraničím, veľkými bankami, že povinnosť, ktorú predstavuje každoročný audit, automaticky vykonávajú veľké zahraničné firmy. Možno podstatu toho auditu a činnosti a výrok, ktoré urobí, dokážu urobiť aj naše audítorské firmy. Ale práve preto, že potreba komunikácie so zahraničím, potreba dôveryhodnosti presadenej tou značkou sú také, jednoducho je potrebné hľadať poradcov v tejto oblasti.

    V zmluve, ktorú podpísalo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií s poradcom, ktorý bol vybraný vo výberovom konaní, sa definovalo viacero úloh, čiže tá odmena neznamená len samotný predaj, ale pred tým predajom treba uskutočniť celý rad krokov a povinností. V tejto zmluve sú vymenované. A preto je aj odmena poradcu v zmluve definovaná tak, že sa skladá vlastne z dvoch častí - v bežných nákladoch, ktoré sú spojené s celou prípravou, prípravou tendra, a z poplatku za úspešnosť.

    Aj keď v materiáli, ktorý som predložila, a predložila ho vláda Slovenskej republiky prostredníctvom mňa, je uvedené, že do 500 mil. korún sa rezervuje na úhradu nákladov spojených s poradcom, a na základe vyhodnotenia zmluvných podmienok sa hovorí o sume 0,5 mld., v konečnom dôsledku po vyúčtovaní všetkých nákladov poradcovi bola uhradená suma vo výške 400 mil. Sk, čo predstavuje 0,95 % z objemu transakcie, z toho 2,2 mil. USD predstavovali fixné náklady, ktoré boli hradené priebežne mesačne, a 6,1 mil. USD bolo za úspešnosť toho, čo bolo presne dohodnuté, za akých podmienok, keď sa predá za takú či onakú sumu. Čiže suma sa skladá z týchto dvoch častí. A v konečnom dôsledku, opakujem, nebola 500 mil., ale 400 mil.

    Z otázok, ktoré tu odzneli a ktoré je možné spájať s týmto materiálom a s použitím prostriedkov z privatizácie Slovenských telekomunikácií, ešte snáď pán poslanec Hofbauer položil otázku, prečo tu nie je vlastne určená ani koruna na úhradu dlhopisov Fondu národného majetku. Vláda vo svojom rozhodnutí o privatizácii rozhodla o tom, že 15 % akcií Slovenských telekomunikácií bude slúžiť práve na riešenie tohto problému. Každý vie, že po vstupe investora je potrebný určitý čas na to, aby sa cena akcií dvihla a aby predaj tohto balíka bol vlastne efektívnejší a výnosnejší. Čiže aj zo Slovenských telekomunikácií budú postupne prichádzať peniaze na účet Fondu národného majetku, ktoré budú slúžiť na úhradu záväzkov dlhopisov.

    Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, sú to základné momenty, ktoré sa bezprostredne viažu k materiálu, ktorý bol predložený Národnej rade, a z mojej strany je to toľko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážená pani ministerka,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa tiež v krátkosti vyjadril k rozprave, ktorú sme si mali možnosť jednak včera, ale potom aj dnes vypočuť. V rozprave vystúpili piati páni poslanci a musím, žiaľ, povedať, že postupne ako vystupovali, tak sa stupňovala iracionalita ich argumentov, ktoré používali. Nebudem reagovať na niektoré osobné invektívy, pretože ich autori mi za to nestoja, ale chcem sa vyjadriť k niektorým otázkam alebo poznámkam, ktoré vzniesli voči materiálu predloženému vládou.

    V prvom rade by som povedal, že je celkom pochopiteľné, že vystupujúci, všetci boli z opozície, prirodzene, nesúhlasili s návrhom vlády a mali k nemu námietky, resp. iné názory. Myslím si však, že už nie je celkom v poriadku, že ich argumenty sa opierali o veci vyslovene neracionálne, resp. až xenofóbne. Pre pána kolegu Hofbauera by som chcel len vysvetliť, že xenofóbia je strach z cudzieho, z neznámeho, preto by som si naozaj bol vedel predstaviť len to, že niekto zo skutočnosti, že v nejakej telefónnej ústredni v Hamburgu pracuje údržbár, ktorého matka pochádza kdesi z Maďarska, povie, že sme predali telekomunikácie Maďarom. Slovenské telekomunikácie si privatizáciu vyžadovali preto, aby mohli držať krok s konkurenciou. A tak ako prakticky všade v Európe, aj Slovensko nemohlo túto cestu nenastúpiť. Myslím si, je veľkou chybou, že sa to nestalo skôr a práve uplynulá vláda napriek tomu, že to mala vo svojom programovom vyhlásení, o tom veľa hovorila, no nikdy neprikročila ani len k zmene štátneho podniku na akciovú spoločnosť.

    Chcel by som sa vrátiť k trom otázkam, ktoré zaznievali. Niektoré už pani ministerka vysvetlila, ale predsa mi dovoľte doplniť o nasledujúce. Viackrát zaznela námietka, že telekomunikácie boli predané pod cenu. Spomenuli to viacerí páni vystupujúci a ich odhady sa pohybovali od 10 % až do 40 % trhovej hodnoty, za ktorú vraj vláda Slovenské telekomunikácie predala. Škoda, že nikto z nich neuviedol, odkiaľ zobrali trhovú hodnotu, kde vlastne zobrali výšku trhovej hodnoty Slovenských telekomunikácií. Trhová hodnota je vlastne cena, ktorú je niekto ochotný zaplatiť. A pýtam sa preto pánov kolegov, kde sú tí záujemcovia, ktorí boli ochotní zaplatiť troj-, štvor-, päť-, desaťnásobok ceny, za ktorú telekomunikácie boli predané. Bola vypísaná medzinárodná súťaž, boli dlhé lehoty na prihlásenie sa. Pýtam sa, prečo sa nikto z vás, vážení páni kolegovia, neprihlásil a nepovedal, že je tu záujemca, ktorý zaplatí oveľa viac.

    Druhá námietka sa spravidla týkala poradcov a odmeny poradcov za ich prácu. Aj keď pani ministerka vlastne vysvetlila, aká bola úloha poradcov a aká je skutočná odmena, ktorú nakoniec dostali, chcel by som ešte pripomenúť to, že vlastne výsledkom činnosti poradcov boli stovky strán podrobných právnych dokumentov, zmlúv, licencií a iných podmienok, ktoré musí investor pri vstupe do telekomunikácií splniť, a tieto dokumenty slúžia na to, aby v prípadných následných sporoch vláda neťahala za kratší koniec a v ideálnom prípade aby k žiadnym sporom nedošlo, aby všetko bolo zachytené čo najpresnejšie a tak, aby to bolo obhájiteľné pred medzinárodnými súdmi v prípadoch akýchkoľvek budúcich sporov. A môžem povedať, že na rozdiel od iných opatrení alebo rozhodnutí v minulosti toto rozhodnutie vlády naozaj žiadne spory v budúcnosti nevyvolá.

    Pán kolega Hofbauer, ktorý vystupoval v rozprave, kedysi dávno ako exminister rozhodol o vypnutí rádia CDI zrejme bez poradcov, zrejme nevynaložil na poradcov žiadne prostriedky, a tento spor sa ťahá už asi 7 rokov. Slovensko ako štát je im viazané a bude sa možno súdiť ešte dlho a možno výsledok bude stáť viac ako poplatok pre poradcov pre privatizáciu. Bolo by dobré, keby sa nad týmto mohli zamyslieť páni kolegovia.

    Ďalej zaznela otázka, ako sú zabezpečené štátnobezpečnostné záujmy, ak sa sprivatizovali telekomunikácie. Sú zabezpečené práve tak, že vo všetkých dokumentoch je presne uvedené, aká je zodpovednosť štátu, aká je zodpovednosť prevádzkovateľa, aké sú trhové podmienky, a okrem iného aj v zákone o telekomunikáciách sa toto presne stanovuje. A opäť môžem len odvodiť, že zrejme len táto otázka má pozadie neracionálne, resp. xenofóbne, pretože vo všetkých vyspelých krajinách je bežné, že telekomunikácie sú súkromné. V Spojených štátoch amerických nikdy štátne telekomunikácie neboli. A určite mi nebudete chcieť nahovoriť, že štátnobezpečnostné záujmy Spojených štátov amerických sú ohrozené tým, že telekomunikácie nie sú štátnym monopolom.

    Nakoniec by som ešte chcel povedať pani poslankyni Tóthovej - škoda, nie je tu -, že ja sa kedykoľvek rád usmejem aj na ňu a nemám s tým problém a nemám vôbec žiadny strach z toho, že by zodpovednosť, ktorú mám za úkony, ktoré som pri privatizácii telekomunikácií ešte ako minister urobil, mohla pre mňa mať akékoľvek negatívne dôsledky. Som si istý, že práve používatelia služieb telekomunikácií na Slovensku v najbližších rokoch ocenia, že budú dostávať lepšie, kvalitnejšie služby a telekomunikácie budú fungovať lepšie ako v minulosti.

    Páni kolegovia, ktorí trváte na svojich námietkach a myslíte si, že došlo k nejakému ohrozeniu záujmov štátu alebo tejto krajiny, alebo vašich, môžete spokojne urobiť to, že si odhlásite telefón a Slovenské telekomunikácie nemusíte používať.

    Pán predsedajúci, v rozprave zaznel jeden pozmeňujúci návrh k uzneseniu. Navrhujem, aby sme hlasovali o tomto pozmeňujúcom návrhu pána Oberhausera, a potom o uznesení, ktoré navrhol gestorský výbor, to znamená prijať, alebo resp. zobrať na vedomie návrh vlády.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Prosím pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie. Páni poslanci, dostavte sa do rokovacej sály.

    Pán poslanec Rakús chce ešte vystúpiť.

  • Vážená pani ministerka, rád by som sa vám v mene, dúfam, že väčšiny, prítomných poslancov ospravedlnil za výrok nášho kolegu, totiž, že vám občania tejto republiky budú môcť oprávnene napľuť do tváre. Hovoril to, ako sám povedal, so všetkou vážnosťou. Chcel by som zároveň aj váženým kolegom pripomenúť, uvedomme si, že sme členmi parlamentu Slovenskej republiky, a nie nejakým anonymným davom Hyde parku.

    Ďakujem.

  • Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uvádzali hlasovania.

  • Ďakujem.

    V rozprave zaznel návrh pána poslanca Oberhausera na prijatie uznesenia o tom, že Národná rada žiada vládu, aby nevyplatila odmenu poradcovi za privatizáciu Slovenských telekomunikácií v tom znení, v akom ho pán poslanec predniesol.

  • Ruch v sále.

  • Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste prečítali celý návrh uznesenia, ktorý navrhol pán Oberhauser v rozprave. Toto hlasovanie vyhlasujem za zmätočné.

  • To znenie je: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby nevyplatila odmenu poradcovi pre privatizáciu Slovenských telekomunikácií vo výške 500 mil. Sk a tieto finančné prostriedky použila na oddlženie zdravotníctva a školstva."

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh.

  • Ďalší návrh je návrh gestorského výboru, aby Národná rada vzala na vedomie návrh vlády na použitie finančných prostriedkov.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o návrhu uznesenia Národnej rady k správe k návrhu na použitie finančných prostriedkov získaných z privatizácie akcií Slovenských telekomunikácií, a. s., v roku 2000.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem, pani ministerka, aj vám, pán spoločný spravodajca.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu 36. schôdze Národnej rady, ktorým je hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač 642).

    Prosil by som teraz spoločnú spravodajkyňu výborov pani predsedníčku výboru pre pôdohospodárstvo poslankyňu Kadlečíkovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Pán minister Koncoš chce ešte vystúpiť pred hlasovaním.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    po skončení rozpravy k novele zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve sa z pochopiteľných dôvodov rozprúdila diskusia o návrhoch obsiahnutých v spoločnej správe i v poslaneckých návrhoch nielen na pôde parlamentu, ale aj mimo parlamentnej pôdy. Musím povedať, že vážne rozhovory sme mali aj s pani ministerkou financií Schmögnerovou a výsledkom týchto rozhovorov je aj návrh na doplnenie zákona 240/1998 Z. z., a to v § 2 ods. 3 v znení: "Zákon o štátnom rozpočte zároveň ustanoví koeficient valorizácie sumy rozpočtovaných prostriedkov v príslušnom roku."

    Je to návrh, ktorý, bol by som rád, ak by ste si osvojili, pani poslankyne a páni poslanci, lebo sa domnievam, že vylepšuje novelu zákona o poľnohospodárstve (tlač 642). Som si vedomý, že týmto vystúpením som v podstate otvoril rozpravu, ale robím tak cieľavedome, a prosím o podporu tohto prerokovaného návrhu, zdôrazňujem ešte raz, aj s ministerkou financií pani Schmögnerovou.

  • Prosím, pán minister, ako ste povedali, otvorili ste rozpravu k tomuto návrhu zákona, preto vás prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa písomne hlásia páni poslanci: Maňka, Baco, Tatár, Maxon a Kadlečíková. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Toto sú ústne prihlášky. Keďže som nedostal žiadne písomné, vyhlasujem ďalšiu možnosť prihlásiť sa do rozpravy za skončenú.

    Pán poslanec Maňka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    rád by som si osvojil pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán minister, pretože je jednoduchý a máte ho aj v laviciach. Ešte ho zopakujem. Navrhujem v § 2 ods. 3 sa na konci pripojiť túto vetu: "Zákon o štátnom rozpočte zároveň ustanoví koeficient valorizácie sumy rozpočtovaných prostriedkov v príslušnom roku." Tento návrh na jednej strane nebude umelým zásahom do rozpočtu pred jeho prerokovaním, na druhej strane bude záväzkom, aby sme na valorizáciu nezabudli, keď budeme schvaľovať zákon o štátnom rozpočte.

    Chcel by som vám povedať, že tento pozmeňujúci návrh je kompromisom ministrov, ktorý sme chceli dosiahnuť. A ak ho, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, podporíte, bude kompromisom a východiskom tejto snemovne. S týmto návrhom súhlasí po prerokovaní aj pani predsedníčka výboru pre poľnohospodárstvo a takisto aj ďalší členovia, s ktorými som to prerokoval, niektorí členovia tohto výboru. Chcel by som podotknúť, že aj keď sú na pozmeňujúcom návrhu napísaní poslanci SDĽ, je to návrh celej koaličnej snemovne, prešli sme to a je to spoločný návrh SMK a SOP. Tak to aj, prosím, berte. A prosím vás o podporu tohto návrhu. Dohodli sme sa, že je to potrebné, a ja odporúčam podporiť spoločnú správu tak, ako ju odporučil gestorský výbor s tým, že potom pozmeňujúci návrh, o ktorom hovorí pani poslankyňa, ktorý predložila pani poslankyňa Kadlečíková, ona to ešte vysvetlí, ale tieto dva by sa vylučovali, to znamená, odporúčame podporiť tento pozmeňujúci návrh.

    Ďakujem vám.

  • Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Baco.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dámy a páni,

    chcel by som sa vyjadriť k problematike, ktorá...

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • ... je pertraktovaná, ktorú otvoril pán poslanec Maňka s tým, že by som bol veľmi rád, keby ste vedeli, o čom ideme hlasovať, a bol by som veľmi rád, keby ste hlasovali o tejto veci s plným vedomím, aby potom nenastali pochybnosti o tom, čo sme vlastne schválili a čo sme chceli dosiahnuť.

    Celá vec vyzerá tak, ako už mnohokrát v tomto parlamente, že hlavne Strana demokratickej ľavice sa snaží o to, aby vyzerala pred verejnosťou dobre, teda v tom smere, že bojuje za záujmy poľnohospodárov, v podstate bojuje za to, čo sľubovala pred voľbami a čo je zapísané aj v programovom vyhlásení. Hoci je to v poriadku, že jedna strana bojuje za naplnenie svojich predvolebných sľubov aj naplnenie programového vyhlásenia vlády, na druhej strane tu odzneli celkom jednoznačne názory zo strany druhej časti koalície, zo strany členov SDK, že je vylúčené, aby sa zákonom schválil nejaký mechanizmus úpravy valorizácie dotácií. Takže aby bola spokojná aj jedna strana, aj druhá, hlavne aby ste vyzerali pred verejnosťou tak, že bojujete za záujmy, za predvolebné sľuby a za programové vyhlásenie, a druhí aby zasa vyzerali tak, že sú liberálni, dostatočne tvrdí, tak ste prijali takéto šalamúnske rozhodnutie, že chcete v dodatku prijať dikciu, ktorou vlastne chcete negovať to, čo je navrhnuté v spoločnej správe.

    V spoločnej správe je navrhnutá táto dikcia: "Suma potrebných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na príslušný kalendárny rok na účely podľa ods. 2 sa upraví o vplyv inflácie uvedenej v zákone o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok." Čiže je napísané úplne jasne, jednoznačne, to znamená, ak bude plánovaná 4-percentná inflácia, že sa o 4 % upraví, teda zvalorizuje rozpočet oproti minulému roku v tomto odvetví. Tu je napísané úplne jednoznačne, dokonca to bolo aj vyčíslené pre budúci rok, že nejde o žiadne horibilné čiastky, o žiadne miliardy, ako sa to snažil niekto pertraktovať. Samozrejme, my sme neboli spokojní ani s touto dikciou, pretože v prvom rade bude potrebné jednorazovo doplniť túto valorizáciu za posledné dva roky, nahradiť to, čo sa neudialo, a to sú miliardové čiastky. Ale nech sa páči, keďže zákon, samozrejme, musí byť smerom dopredu, a nie dozadu, nemôže mať retroaktívne účinky, súhlasili sme s touto dikciou a považujem to za veľmi seriózne, pretože je to jasné a zrozumiteľné.

    Ešte raz, podľa tejto dikcie nikto nemôže pochybovať o tom, že keď sa bude schvaľovať štátny rozpočet, navrhovatelia musia v kapitole rezortu pôdohospodárstva v podkapitole dotácie navŕšiť sumu o predpokladanú alebo zároveň v zákone o štátnom rozpočte na príslušný rok uvažovanú mieru inflácie, že sa musia aj valorizovať tieto dotácie. Tá dikcia je jednoznačná.

    Potom sa pýtam, kladiem si otázku a kladiem ju aj vám, na čo chcete dodať doložku, ktorá znie: "Zákon o štátnom rozpočte zároveň ustanoví koeficient valorizácie sumy rozpočtových prostriedkov príslušného roku." Môže to byť aj tak, ako povedal pán Maňka, aby sme to nezabudli napísať v zákone o štátnom rozpočte, čo je, myslím si, trošku naivné obávať sa toho, že by sme zabudli v zákone o štátnom rozpočte napísať niečo, čo nám prikazuje iný zákon. Keď to prijmeme v tomto zákone, tak sa nemusíme predsa obávať, že na to zabudneme, lebo to bude príkaz pre tých, čo budú administrovať zákon o štátnom rozpočte, oni to tam automaticky musia dať.

    Ale skôr si myslím, že ide o iné. Ide možno skôr o to, aby sa pomýlili odporcovia tohto ustanovenia, ktorí sú hlavne z Demokratickej strany a podľa našich informácií teda z celej SDK, a chce sa dosiahnuť vlastne týmto ustanovením negácia toho, čo má byť v zákone o poľnohospodárstve, teda nieže sa bude automaticky a definitívne rozhodovať podľa tohto zákona o poľnohospodárstve, podľa novely zákona o poľnohospodárstve, ale pri schvaľovaní rozpočtu v Národnej rade sa vlastne otvorí rozprava o tom, akým spôsobom sa to urobí. Keď to má byť takto, tak je potom vôbec zbytočné dávať to do zákona o poľnohospodárstve.

    Takže, dámy a páni z koalície, uvedomte si, vyfarbite sa, povedzte, čo vlastne chcete, o čo vám ide. Nedá sa sedieť donekonečna na dvoch stoličkách, vyzerať, že bojujeme o nejaké oživenie ekonomiky, a na druhej strane, keď máme urobiť akýkoľvek krok, ktorý by fixoval to, k čomu ste sa zaviazali aj v programovom vyhlásení vlády, tak sa neviete dohodnúť vlastne na ničom, ale prijímate, navrhujete nám šalamúnske rozhodnutia, z ktorých sa nikto nevie vysomáriť, hlavne sa z nich nebudete vedieť dostať ani vy sami.

    Čiže my z Hnutia za demokratické Slovensko trváme na pôvodnej spoločnej správe, budeme za ňu hlasovať. Nebudeme súhlasiť ani s týmto dodatkom, pretože je zmätočný, spochybňuje to, čo sa vlastne v zákone chce prijať podľa spoločnej správy, a navodí atmosféru, ktorá v budúcnosti bude vyvolávať pochybnosti a bude znamenať zmätky každý rok pri schvaľovaní rozpočtu. Nie sme na tom podľa mňa tak dobre, aby sme si mohli dovoliť ďalšie pokračovanie v takýchto zmätočných rozhodnutiach a zavádzaní občanov Slovenskej republiky. Myslím si, že ani poľnohospodári o to nestoja. Alebo tento parlament, táto vládna koalícia chce stáť za svojím volebným sľubom a plnením programového vyhlásenia vlády, alebo nechce. Potom nech povie jasne, prečo nechce, alebo nemôže, a nevyrábajme takýchto škriatkov a zmätky.

    Ešte raz, nebudeme podporovať tento pozmeňujúci návrh. Chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, aby ste si uvedomili, čo tento pozmeňujúci návrh znamená, aby ste ho neakceptovali. Chcem povedať, ak by mal prejsť tento pozmeňujúci návrh, alebo ak ho schválite, my nebudeme hlasovať za novelu tohto zákona ako celku, pretože považujeme za väčšiu chybu to, keby mala byť takáto zmätočná novela prijatá, ako to, keby bola akákoľvek novela prijatá.

    Ďakujem.

  • Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Tatár.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    len pár poznámok k tomu spornému návrhu, bodu číslo 4 v spoločnej správe. Ak sa tak doteraz neudialo, tak ja navrhujem procedurálny návrh, aby sme ho vyňali zo spoločnej správy a hlasovalo sa o ňom osobitne. Už som predtým navrhol a navrhujem aj teraz znova, aby sme ho neprijali.

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, keby ste nevykrikovali, možno by sme sa lepšie počuli. Pán poslanec, poďte trošku bližšie k mikrofónu.

  • Prečo bol konflikt okolo tohto pozmeňujúceho návrhu? Požadovala sa tam viazaná valorizácia na infláciu. Po prvé je to neúmerné voči všetkým ostatným rezortom, ktoré má pokrývať štátny rozpočet. Po druhé je to neúmerné voči výkonom, ktoré sa v tomto momente v takto štruktúrovanom poľnohopodárstve dosahujú. A o tom už bola verejnosť dostatočne informovaná. Chcem len zdôrazniť, že toto zamietnutie nie je veto pre dotácie ako také, ale veto pre ich neprimeranú valorizáciu.

    Druhá vec je poznámka k práve predloženému pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Maňku. Je tam naozaj rozdiel, pretože tento návrh nedáva žiaden automatický pokyn zo zákona na takéto neprimerané zvyšovanie, valorizovanie dotácií. Na druhej strane treba povedať, že vytvára dosť silný priestor na nátlak týmto smerom, teda požadovať niečo neprimerané od vlády aj od parlamentu a znova otvára otázku pre všetky ostatné rezorty. Vieme, že sa veľmi diskutuje o zdravotníctve a o všetkých ostatných rezortoch, či sa majú správať rovnako alebo sa má hľadať nejaký reálny, racionálny pomer medzi potrebami a výkonmi jednotlivých zložiek tak aj verejných financií, ekonomiky.

    Celkove by som sa obrátil aj na ministra Koncoša, ministra pôdohospodárstva, pretože celý konflikt sa stále odvoláva na vládny program. Nakoniec sa ukázalo, že vo vládnom programe nie je explicitne jasne napísané, že treba valorizovať podľa inflácie, tak ako sa to vyskytlo v poslaneckom pozmeňujúcom návrhu, ale je tam napísané, že vláda vytvorí nejaký mechanizmus alebo podiel dotácií zo štátneho rozpočtu.

    Ale keď hovoríme o vládnom programe, tak musím zdôrazniť, pán minister, že nie je naplnené uznesenie tohto parlamentu, ktoré smeruje k zefektívneniu dotácií ako takých, ktoré sme prijali minulý rok, a jednoducho nie je primerané na jednej strane podporovať, ako sa to teraz deje, práve pozmeňujúce návrhy, ktoré žiadajú niečo, čo je nesymetrické, a zároveň neplniť uznesenia parlamentu ani programové vyhlásenie vlády, konkrétne v bode dotácie.

    Príkladov z praxe je veľa. Vieme, že bol veľký problém so suchom tento rok. Ale na jednej strane sa stalo, že aj z tých veľkých výrobcov tí, ktorí boli často úspešní, nestalo sa to všetkým, nie je to paušálne, jednoducho prišli z krátka oproti tým, ktorí boli nieže neúspešní, ale neurobili, povedzme, dostatočné zavlažovacie práce, a tí, ktorí podali menší výkon, dostali nepomerne viac. Hovorím, nie je to všeobecné, ale stalo sa to. A stalo sa aj to, že hoci je to špeciálny druh, príležitostný druh - peniaze za sucho -, niektorí boli administratívne odbití. To mohli byť strední, veľkí, ale aj malí poľnohospodári, jednoducho dovtedy bolo vysvetľované, čo všetko majú doplniť v tých žiadostiach, a bolo viac takých prípadov, že jednoducho "zmeškali" šancu na tieto peniaze. Čiže chcem hovoriť o tom, že treba aj rozdeľovať peniaze spravodlivo.

    Celková koncepcia poľnohospodárstva totiž nepovzbudzuje výrobcov k motivácii. Je skôr ochranárska, či sa týka vlastníctva pôdy, či sa týka dotácií, a preto sa stále prehlbujú problémy, ktoré charakterizujú naše poľnohospodárstvo, a celá organizátorská činnosť klesá a dotácie stále nadobúdajú väčšiu a väčšiu váhu. A keď sa vzťahujeme na Európsku úniu, tak treba povedať, že Európska únia v tomto momente, tak ako sa vyvíjal jej dotačný systém, začína prehodnocovať spôsob, po prvé príliš zložitý a byrokratický, po druhé je rovnako nesymetrický, neúnosný, čo sa týka celkovej ekonomiky, nedokáže už ani týmto s veľkou podporou konkurovať iným dodávateľom vo svete a tiež to budú musieť prehodnotiť.

    Hovorím o tom len preto, lebo aj my ako Slovenská republika sa nemôžeme len vzťahovať na dnešný stav, ale budeme musieť pri našich vstupných rozhovoroch rátať s obidvoma vecami, s primeranosťou výkonov v poľnohospodárstve, ale aj so zmenami v Európskej únii. Jediné, čo naozaj všade pomôže, nielen v poľnohospodárstve, je proste hra s otvorenými kartami, povedať si, kto čo naozaj urobil, koľko to stálo, a to, čo počúvam, také všeobecné naliehanie, že treba podporiť poľnohospodárstvo, nie je hra s otvorenými kartami a nie je to rovnováha medzi výkonmi a nárokmi.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlási šesť pánov poslancov, posledný pán poslanec Maňka.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Kadlečíková, môžete vystúpiť ako spoločná spravodajkyňa kedykoľvek, takže ak chcete uprednostniť svoje vystúpenie pred ostatnými pánmi poslancami. Nie?

    Pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Tatár ostáva tvrdošijne pri svojich postojoch a vôbec ich neprispôsobuje danej situácii, ani tomu, čomu by sám chcel. Ten jeho mŕtvolný postoj k odvetviu poľnohospodárstva je už skutočne zapáchajúci. Pán poslanec Tatár, keby poľnohospodári boli dostali v roku 1999 v tejto snemovni, aj v roku 2000, presne toľko prostriedkov na dotácie, ako dostali v roku 1998, potom by som mohol povedať, že možno máte akýsi krôčik k tomu, že treba poľnohospodárom infláciu nezohľadňovať v takej miere, aká je. Ale keďže vláda tohto štátu a parlament im dal každý rok, teda posledné dva roky o jednu miliardu menej, tak ako chceme vlastne riešiť tento systémový krok? Veď je to absolútne nesystémové s ohľadom na to, čo dostáva zdravotníctvo, kultúra, školstvo, každý rok menej o miliardu, ako poľnohospodárstvo. Každý rok dostávajú viac, alebo každý rok sú tam oveľa vyššie náklady, oveľa vyššie potreby. A kde sú ešte záležitosti z predchádzajúcich rokov, záväzky, ktoré treba uhradiť?

    Váš pán premiér sľúbil tu z tribúny, z ktorej ste doteraz rečnili, že do 30. 6. nám predloží materiál o oddlžení poľnohospodárskych podnikov, ktorý prijme vláda, a že budeme o ňom rokovať. Dnes už vieme dobre, koľkého októbra je, a nie je tu nič predložené o systéme oddlženia poľnohospodárskych podnikov, tak aký je to potom prístup súčasnej vládnej koalície k riešeniu takého dôležitého odvetvia.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Tatár, poľnohospodárstvo nemožno dať do rovnosti s ostatnými rezortmi národného hospodárstva. Veď poľnohospodárstvo má svoje osobité špecifiká. Rieši okrem agronomickej práce, zootechnickej práce i ekológiu, rázovitosť a krajinotvorbu jednotlivých regiónov Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Tatár,

    taký chytrý muž v tomto parlamente na Slovensku bol začiatkom deväťdesiatych rokov a skončil ako podpredseda vlády, volal sa pán Kučerák. Teraz žije z výnosov popredaných hotelov, nech mu dá pánbožko večný pokoj, kde je, ako je, ale 8 rokov sme lepili jeho nepodarené rozhodnutia, jeho zlomyseľné, zle myslené myšlienky a jeho naivné predstavy o Európskej únii. Vy to potvrdzujete, znova ste povedali, že v Európskej únii sa začína prehodnocovať podpora poľnohopodárstva. To sme počuli presne od neho pred 10 rokmi, prehodnotili tak, že z 38 % dotácií zvýšili na 46 %, prehodnotili tak, že k nám za 2 roky začali dovážať dvakrát toľko potravín ako predtým a od nás neberú ani polovicu z toho, čo brali predtým. Tak to prehodnocujú v Európskej únii, súperia o trh, bojujú, snažia sa všetkými prostriedkami tam zostať. Pritom zvyšujú dotácie do poľnohospodárstva.

    Prosím vás pekne, nemáte elementárne znalosti o agrárnej problematike. To, čo predvádzate, je totálne diletantstvo. Prestaňte s tým, to nie je hra na fazuľky. Tu ide o slovenský vidiek. Tým, čo ste povedali, ste vlastne potvrdili to, čo som predpokladal, že chcete týmto dodatkom vlastne navodiť neurčitosť, stav, že každý si to môže vysvetľovať po svojom. Preto nebudeme s týmto dodatkom súhlasiť. Prosím, pán Maňka, zoberte to tiež do úvahy. Alebo naozaj chceme niečo urobiť, alebo chceme zavádzať ďalej národ, že sa hráme na robotu.

  • Pán poslanec Tatár, naozaj nerozumiete efektívnosti ani samotnému pojmu, ktorý prišiel z praxeológie. Vy ho redukujete jednoducho na ekonomickosť. Ale chýba vám tam prospešnosť a účelnosť. Keď sme kedysi v slovenskom parlamente pretláčali deklaráciu o zvrchovanosti, vy ste boli jednoducho odborníkom na ústavné právo. Keď sa pretláčal jazykový zákon, vy ste boli odborníkom na jazykový zákon. Včera som chytil skoro infarkt, keď som vás videl s pani Kadlečíkovou vystupovať v televízii k poľnohospodárskej problematike. Myslel som si, že ste sa pretransformovali na agronóma. Pán Tatár, to je vec vkusu, to je vec demagógie. Pokiaľ nechcete dopriať nič slovenským poľnohospodárom, alebo nechcete podporiť nič, čo je proslovenské alebo čo by podporilo tento štát, čo by pomohlo občanom tohto štátu, tak jednoducho nedávajte to až tak okato najavo. Vy podporujete iba to, čo je pre iných.

    Ak už by sme boli pri tej jednej miliarde, ak zoberieme dvojročný plat pána Eichlera vo Východoslovenských železiarňach, ktorý predstavuje asi 360 mil., a k tomu pridáte ešte nejakých pár stoviek, tak sa to nazbiera do miliardy a poľnohospodári dostanú. Nevidím dôvod, prečo by mal dostávať majetky iba pán Eichler. Je potrebné zachrániť poľnohospodárov. Sucho sa nemohlo jednoducho zakalkulovať do opatrení, o ktorých sa hovorilo. Teraz som prišiel z východného Slovenska. Naozaj sú na tom poľnohospodári veľmi zle. A vám ide iba o to, aby ste zlikvidovali posledné zvyšky družstiev a posledné zvyšky súkromne hospodáriacich roľníkov, a potom už prídu tí vaši zo zahraničia. Všetko dovezieme z Ameriky. Ale ten chlieb z Ameriky po čase aj vám zhorkne, pán Tatár.

    Ďakujem.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Veľmi rád by som bez emócií možno parlamentu vysvetlil mechanizmus, ktorý sa navrhuje, to znamená valorizácie viazanej na mieru inflácie. Uvedomte si, že rast príjmov štátneho rozpočtu je prakticky identický s vývojom miery inflácie. Je tam veľmi úzka korelácia, pretože od miery inflácie sa vyvíjajú spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty. To znamená, štátny rozpočet pracuje s istými prírastkami zdrojov a paradoxne, čím je väčšia miera inflácie, tým väčšie sú prírastky zdrojov. Samozrejme, závisí od vlády a parlamentu, ako distribuuje tieto prírastky, a existujú v národnom hospodárstve odvetvia, ktoré sú zraniteľné práve vo väzbe na infláciu. To je trebárs poľnohospodárska prvovýroba, ktorá nevie vyhojiť svoje rany na vývoji spotrebiteľkých cien, pretože dodáva do systémov, ale nemá vytvorené siete, cez ktoré by si mohla presunúť rast cien do vlastných zdrojov.

    Podobná situácia je aj v rade trebárs zamestnaneckých štruktúr v zdravotníctve, školstve a v ďalších, kde práve z týchto dôvodov pri pomerne vyšších mierach inflácie vznikajú požiadavky na valorizáciu, pretože nie sú to podnikateľské štruktúry. Takže by som poprosil teraz bez emócií ctený parlament, aby sme si uvedomili túto požiadavku poľnohospodárov, ktorí sú zraniteľní práve tým, že nevedia vyriešiť a premietnuť si infláciu, rast konečných cien do cien svojich produktov, a preto je tu tá naliehavá požiadavka cielene riešiť zdroje poľnohospodárstva valorizáciou závislou od miery inflácie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci, za udelenie slova.

    V prvom rade by som chcela reagovať na pána poslanca Tatára, ktorý sa vyjadroval hlavne k tomu a zdôrazňoval, že rezort pôdohospodárstva je rovnocenný ako ktorýkoľvek iný rezort.

    Pán poslanec Tatár, ani v jednej krajine sveta, kde je vyspelá trhová ekonomika, resp. v ekonomicky silných krajinách, poľnohospodárstvo nepodlieha tvrdým liberalizačným zákonom, hoci aj trhovej ekonomiky, ale zaobchádza sa s ním ako s osobitným rezortom, pretože plní multifunkčné úlohy, a verte, že multifunkčnosť nie je lacná, multifunkčnosť je drahá. Totiž ak by sme si chceli uvedomiť jednu vec, že Slovensko sa nekončí Bratislavou, Slovensko, to je aj Orava, to je aj východné Slovensko, ale je to aj Rožňava, a keby sme si tie matky vypočuli, keď prosia pri poslaneckých výjazdoch, aby ich deti boli zdravé, mali by sme urobiť niečo s tým, aby mali aspoň na lacné mlieko, pretože dnes sú už ľudia, ktorí si naozaj nakupujú len základné potraviny, a to je chlieb, mlieko a možno ešte k tomu zemiaky, maximálne maslo. To je všetko.

    Takže ak chceme udržať multifunkčné poľnohospodárstvo, celkom určite ani vy, pán poslanec Tatár, nechcete, aby tvrdé zákony liberalizácie voči tomuto rezortu platili tak, ako platia v rozvojových krajinách, teda nechcete, aby zo Slovenska bola raz jedna rozvojová krajina, pretože my sa k tomu už pomaly približujeme, keďže je hlavne na Slovensku vysoká vidiecka nezamestnanosť.

    Pán predsedajúci, chcela by som sa vyjadriť teraz aj k novej situácii, ktorá vznikla vo vzťahu k zákonu číslo 240 o poľnohospodárstve. Neraz sme už zdôrazňovali v tejto súvislosti, že Strana občianskeho porozumenia je jednoznačne za splnenie programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa hovorí o valorizačnom mechanizme. Pri predkladaní zákona číslo 240 vláda nenavrhla valorizačný mechanizmus. Takže prišiel pôdohospodársky výbor s návrhom, do ktorého zapracoval infláciu. Áno, som si vedomá a aj ostatným členom pôdohospodárskeho výboru je jasné, že inflácia v porovnaní s krajinami Európskej únie nie je mechanizmus. Je to len jeden nástroj, to znamená, že chýba napríklad vývoj úrokových mier, resp. chýba k tomu ešte aj otázka vývoja hrubého domáceho produktu.

    Tak ak zoberiem do úvahy to, čo teraz predložila Strana demokratickej ľavice vo vystúpení pána poslanca Maňku, keď podporuje návrh pána ministra Koncoša, povedala by som, že do istej miery môže vylepšovať to, čo je v spoločnej správe navrhnuté, že sa už snaží o určitý mechanizmus. Čiže pre vládu zostávajú určité možnosti aj na iné valorizačné mechanizmy a napríklad sú to aj valorizačné mechanizmy vo vzťahu k daniam. Poďme do susedného Rakúska a pozrime sa, koľko vlastne platia poľnohospodári na daniach. Sú to minimálne poplatky, takže aj to je riešenie, akou cestou sa dá ísť.

    Lenže pre Stranu občianskeho porozumenia, ak má plniť svoje záväzky aj voči občanom tohto štátu, vo vzťahu k programovému vyhláseniu vlády je akceptovateľný návrh Strany demokratickej ľavice len v tom prípade, že v plnom rozsahu bude schválená spoločná správa. V takom prípade to chápeme ako ďalší pokrok, ďalší progres aj vo vzťahu k návrhu zákona číslo 240 a prosila by som pánov poslancov o takúto podporu.

    Ďakujem.

  • Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Maxon.

    Pani poslankyňa Kadlečíková, môžem toto vaše vystúpenie považovať aj za vystúpenie v rozprave, do ktorej ste sa prihlásili, alebo ešte chcete vystúpiť?

    Ešte pán poslanec Tatár chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov s faktickými poznámkami na jeho vystúpenie.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Predovšetkým chcem povedať, že som priateľom, a nie nepriateľom poľnohospodárstva a môj apel na účinné vynakladanie peňazí v ničom nesmeruje proti vidieku.

    Pánu poslancovi Bacovi chcem povedať, že spomínaný pán Kučerák nikdy žiaden hotel nevlastnil. Išlo o prenájom. A to je proste výmysel, čo ste hovorili, že 8 rokov ste lepili a ste aj dolepili.

    Pánu Cuperovi - spomínal veľa vecí - chcem povedať, že keď sme svojho času preberali jazykový zákon, tak vy ste sa mi sťažovali, že ste doma dostávali bitku za zlú výslovnosť.

    Pánu Kozlíkovi chcem povedať, že som to chápal asi tak, že ste zaradili poľnohospodárov medzi nepodnikateľské štruktúry, čo tiež celkom dobre nefunguje. Nemyslím si na rozdiel od pani poslankyne Kadlečíkovej, že z poľnohospodárstva treba robiť skleník, ale že to má byť integrálna súčasť aj so svojou multifunkčnosťou celého spoločenstva, celej ekonomiky. A naozaj len varujem, aby sme nevtĺkali ľuďom na vidieku do hláv ilúziu, že je predovšetkým úlohou štátu sa o nich postarať, pretože potom stratia dôveru vo vlastné sily.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás poprosiť, tých pánov poslancov, ktorí chcete reagovať s faktickou poznámkou na reakcie na vaše vystúpenia, aby ste sa prihlásili na svetelnej tabuli, pretože aj teraz sa stalo nedorozumenie. Nevidel som pána poslanca Tatára, ani ste neboli prihlásený, že chcete reagovať, napriek tomu som vám to umožnil. Ale prosím, aby sme sa v budúcnosti takýchto procedurálnych nedorozumení nedopúšťali a zapisovali sa na svetelnej tabuli.

    Pán poslanec Gašparovič.

  • Moja reakcia má byť na vystúpenie pani poslankyne Kadlečíkovej. Ale bude to smerovať aj k pánu poslancovi Tatárovi.

    Pán poslanec, v roku 1990 Európska únia prijala rozhodnutie, že do 6 rokov vyrieši poľnohospodársku otázku v Európe. Je to už skoro 10 rokov a dodnes túto otázku nevyriešila, ba práve naopak, situácia sa zhoršila. Teda na poznámky, že všetko smeruje k lepšiemu a že sa budú znižovať dotácie v Európskej únii, to je banalita a príkladom toho sú aj niektoré oblasti Francúzska, kde dotácie štátu do poľnohospodárstva sú 80 %, dobre ma počujete, 80 %. Takže ak chceme pomôcť nášmu poľnohospodárstvu a chceme, aby poľnohospodárstvo fungovalo, čo vy nechcete, pretože sa spoliehate na zahraničie, tak musíme podporiť tento zákon. A nakoniec, veď je to prísľub vašej vlády, vášho premiéra, tak prečo sa teraz tomu bránite?

  • Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Maxon.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi na úvod veľmi krátko reagovať na to, čo povedal pán poslanec Tatár. Pán poslanec, povedali ste, že poľnohospodári sú skôr vaši priatelia ako nepriatelia. Nuž priateľstvo sa poväčšine prejavuje k tým, ktorých dôkladne a dobre poznáte, a dovoľte mi skonštatovať, že vy o slovenskom poľnohospodárstve neviete nič. To, čo rozprávate z hľadiska vašich vízií, je interpretácia vašej politickej strany, ktorá má preferencie na vidieku rovné nule.

    Takže, vážený pán poslanec, nesnažte sa prezentovať moderné modely európskeho poľnohospodárstva. Ak má reálnu šancu sa nejaké poľnohospodárstvo v Európe udržať a stať sa moderným, tak je to predovšetkým slovenské. A to, čo som teraz povedal, možno napríklad oprieť pod jasné stanoviská súčasného šéfa Európskej komisie pána Prodiho, ktorý v roku 1998 slovenské poľnohospodárstvo takto hodnotil.

    Nuž, dámy a páni, donekonečna sa prezentuje ambícia Slovenskej republiky ísť do Európskej únie. Veľmi pozitívne sa hodnotí v tomto období integračný proces Slovenskej republiky. Dámy a páni, ako ten integračný proces teraz prebieha? Ten integračný proces, dámy a páni, prebieha na papieri a v politickej rovine. Všetky veci, ktoré sa udiali v ekonomike Slovenskej republiky v tomto období, nás od Európskej únie diametrálne vzďaľujú. Sociálne postavenie občanov a špecificky poľnohospodárov v tejto spoločnosti je katastrofálne. S priemernou mzdou 8 263 Sk v poľnohospodárstve chceme ísť do Európskej únie?

    Dámy a páni, vecne k procedúre, ktorá teraz v súvislosti s novelou zákona o poľnohospodárstve vznikla. Považujem za odvážne v odôvodnení toho návrhu pána poslanca Maňku, resp. poslaneckého klubu SDĽ, napísať, že navrhované riešenie vychádza z napĺňania programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa uvádza: "Vláda navrhuje novelu zákona o poľnohospodárstve, v ktorej sa stanoví podiel dotácií zo štátneho rozpočtu." Dámy a páni, ak toto má byť splnenie programového vyhlásenia vlády, tak mi dovoľte naozaj sa nad tým pousmiať. V programovom vyhlásení je jasne a zrozumiteľne napísané, že tento valorizačný mechanizmus bude explicitne uvedený v zákone o poľnohospodárstve. Samozrejme, musíme vychádzať zo štandardného postupu. Ak takýto zákon schválime, tak len vo výnimočných prípadoch alebo až po stratení jeho potrebnosti tento zákon sa končí. To znamená, že ak schvaľujeme zákon, tak mechanizmus môže mať trvanlivosť 4, 5, 6, 7, 10 rokov.

    Naopak, vy splnomocňujete týmto ustanovením zákona o štátnom rozpočte, aby určil valorizačný mechanizmus na poskytovanie dotácií, čo je podľa môjho názoru absolútne zbytočné a nepotrebné. Predsa zákon o štátnom rozpočte hovorí, aký objem dotácií v poľnohospodárstve bude. Tak neviem, na akého čerta by mal obsahovať potom valorizačný mechanizmus, nehovoriac o tom, že valorizačný mechanizmus aj takto vyjadrený explicitne nie je záväzný.

    Vážené dámy, vážení páni, naozaj to považujem v tomto období opäť za jednu zo špekulácií. Je pre mňa nepochopiteľné, keď predseda jedného z väčších poslaneckých klubov, pardon, zástupca jedného z väčších poslaneckých klubov, mám na mysli klub poslancov Strany demokratickej ľavice, vystúpi a odôvodňuje svoj pozmeňujúci návrh, prezentuje v tejto snemovni, že všetky poslanecké kluby vládnej koalície sú dohodnuté. Nuž, páni a dámy, pán poslanec Tatár nám interpretoval, ako ste dohodnutí, ako to všetko funguje a vy nemáte principiálnu zhodu v koncepcii agrárnej politiky, nieto ešte v čiastkových veciach, ktoré sa agrárnej politiky ako takej týkajú.

    Ale, dámy a páni, skúsme v tomto kontexte ešte povedať, tento spor interpretovať ešte trochu inak. Všeobecná dohoda tých, ktorí o agrárnej politike niečo vedia, je, že by sa mal explicitne zakomponovať do zákona o poľnohospodárstve valorizačný mechanizmus vo vzťahu k miere inflácie. Dámy a páni, dovoľte mi niečo o tomto povedať. Aký máte dôvod, prečo sa tomuto mechanizmu bránite? A v roku 1993, keď sa donekonečna hovorilo, v akom stave ste v roku 1998 prevzali toto hospodárstvo, tak mi dovoľte povedať, že v roku 1993 bola miera inflácie Slovenskej republiky 23,5 %. V rokoch 1994 - 1998, dámy a páni, aby som bol celkom presný, v roku 1994 sa podarilo mieru inflácie stlačiť na 11,7 %, v roku 1995 na 7,2 %, v roku 1996 na 5,4 %, v roku 1997 na 6,4 %, v roku 1998 dokonca na 5,7 %, v roku 1999 bola 14,2 % a prvý kvartál roku bola 2000 16,6 %.

    Dámy a páni, to, čo teraz v súvislosti s valorizáciou dotácií do poľnohospodárstva predvádzame alebo predvádzate, je dôsledok toho, že absentuje strategická hospodárska politika tejto krajiny a nemáte víziu stiahnuť mieru inflácie niekde na prijateľné 3 % alebo 4 %. Ak by sa to podarilo, tak potom ten objem z hľadiska valorizácie, o ktorom hovoríme - a to určite bude musieť súhlasiť aj minister pôdohospodárstva -, ten objem, ktorý by sa rovnal koeficientu zodpovedajúcemu 1,5 % alebo 3 % inflácie, čo by mala byť naša vízia, a nakoniec v koncepcii hospodárskej politiky ste to aj napísali, len z tej koncepcie hospodárskej politiky sa nič neplní, tak to je prioritné. Jednoducho, v neochote tento mechanizmus prijať sa skrýva skutočnosť, že naozaj nemáte relevantné objektívne riešenia na to, aby miera inflácie na Slovensku dosiahla primerané parametre.

    Myslím si, že naozaj je zbytočné ešte hovoriť o tom, ako sa vyvíjala produktivita práce v poľnohospodárstve, predovšetkým do roku 1998, a ako sa vyvíjala priemerná mzda, ako sa vyvíjali ceny vstupov, ako sa vyvíjali spotrebiteľské ceny atď. Možno by to bolo osožné pre pána poslanca Tatára. Pán poslanec Tatár, ja by som si v tejto snemovni určite nedovolil hovoriť napríklad o diagnóze, ktorá sa nazýva schizofrénia, alebo možno o ďalších diagnózach. Nuž ak máte odvahu rozprávať o poľnohospodárstve a dokonca sa inštalovať za odborníka v poľnohospodárstve, tak vám so stopercentnou istotou poviem a teraz ako politický prognostik so stopercentnou istotou vám môžem povedať, čo ma nakoniec veľmi upokojuje, že na vidieku budete mať naďalej 0,00 %.

    Dámy a páni, naozaj vás vyzývam, nešpekuľujme o tom, nehľadajte všelijaké riešenia, aby ovca zostala celá a vlk sýty, presne toto je také riešenie. Som presvedčený, že návrhy, ktoré sú bez tohto dodatku, aspoň čiastočne vytvárajú reálny tlak na zostavovateľov rozpočtu, aby sa s poľnohospodárstvom ako významným odvetvím v budúcnosti počítalo.

    V tejto chvíli však naozaj musím vysloviť ľútosť, že si bol, pán minister, povedal by som, istým spôsobom privedený k takému tlaku, že si musel otvoriť rozpravu a ideme robiť reparáciu, ktorá je len ospravedlnením toho, že sa naozaj reálne neviete v rámci vládnej koalície a parlamentnej koalície dohodnúť.

    Takže, dámy a páni, ja som v každom prípade za to, aby sa hlasovalo o návrhoch tak, ako sú uvedené v spoločnej správe. My s najväčšou pravdepodobnosťou tento návrh nemôžeme podporiť, pretože som už povedal, aké charakteristické prvky táto zmena má.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Maxona sa hlásia štyria páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Baco.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    vážený pán minister,

    ospravedlňujem sa, že som ho neoslovil, keď som diskutoval, akosi mi to ušlo, lebo som taký rozčertený. Ale chcel by som nadviazať na pána Maxona v tej časti, kde hovorí, že vlastne za dva roky sa slovenské trhové podnikateľské podmienky zhoršili o tretinu a viac v jednotlivých segmentoch trhového prostredia oproti podmienkam v Európskej únii. Chcel by som zvýrazniť, kto si nevšimol jedno číslo, prosím vás, Bratislava má 94-percentnú životnú úroveň oproti priemeru Európskej únie.

    Nedivím sa kolegovi Tatárovi a iným elitárom z Bratislavy, ktorým smrdí záhumnie, že obhajujú neustále zdroje pre Bratislavu a pre centrálne aglomerácie. Slovenský vidiek má 42-percentnú životnú úroveň, ako je v premiere Európskej únie. Vážení, ten rozdiel je 2,5-násobný a vy z roka na rok zhoršujete podmienky života a podmienky podnikania agrárneho sektora. Teraz máte možnosť urobiť prvý krok, ako to čiastočne napraviť a nasmerovať, aby sme sa konečne prestali vzďaľovať od Európskej únie, aby sme sa začali približovať k nej, a vy špekulujete o tom, neviete vyjadriť v tomto smere nejakú vôľu. A neviete to preto, lebo skutočne existujú vo vašej koalícii prúdy elitárov. Teória elít na Slovensku sa neskončila. Namýšľajú si, že sú oveľa viac, ako sú vidiečania. Pomaly sa z nich stávajú polobohovia. Majú médiá v rukách, ovládajú mocenské inštrumenty. Vážení páni z koalície, nevidíte to a takto sa necháte manipulovať!

  • Ďakujem.

    Chcem doplniť to, čo povedal pán poslanec Maxon najmä z hľadiska pohľadu tých poslancov, ktorí dávajú do súvisu prebiehajúci proces zvyšovania produktivity práce v poľnohospodárstve na mieru prebiehajúcej inflácie. Chcem sa opýtať - potom keby mohol aj pán minister, možno niekedy azda pri Zelenej správe alebo kedy, povedať a dá sa to jasne vyčísliť -, akou mierou vplývajú poľnohospodári na vysoký rast inflácie, či poľnohospodári zvyšujú ceny energie, či poľnohospodári zvyšujú, prosím vás pekne, ceny plynu, či poľnohospodári zvyšujú ďalšie ceny im imputovaných produktov. Veď, preboha, infláciu dvíhajú predsa iné odvetvia. A akou, povedal by som, rečou alebo čím chcete zdôvodniť, aby v poľnohospodárstve rástla takým tempom produktivita práce, ako vám vzrástla súčasná inflácia za minulý a tento rok, tento polrok?

    Čiže je neprijateľné takéto porovnávanie, pretože rast cien potravín, ale najmä rast cien produktov rastlinnej výroby za posledné roky je veľmi nízky. A teda ak by sme s tým porovnávali potrebu zdrojov do poľnohospodárstva, tak potom aj s týmito pánmi možno môžeme diskutovať o nejakom adekvátnom návrhu. Ale dávať do súvisu celkový rast inflácie je absolútne zavádzajúce, neprístupné, nemožné a myslím si, že by to žiadny človek, ktorý sa chce konkrétne zaoberať nejakou analýzou ekonomiky, nemal tu produkovať.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Nechcem komentovať všetko, čo zaznelo v súvislosti s touto problematikou. Myslím si, že na to sú iní odborníci. Ale chcel by som sa spýtať pána ministra, či by mi vedel teraz odpovedať vo svojom záverečnom vystúpení, či nejde náhodou, keď už hovoríme o lekárskych terminológiách, o schizofréniu v poslaneckom klube SDĽ, keď pán poslanec Klemens veľmi ostro protestoval proti určitým podaným informáciám, ktoré sa týkajú konkrétne aj podaného návrhu jeho kolegom pánom poslancom Maňkom, nehovoriac o tom, že pán poslanec Maňka podal tento návrh, samozrejme, určite po konzultácii s pani ministerkou financií, ktorá tiež je zo strany SDĽ, a, pán minister pôdohospodárstva, aj vy ste z SDĽ. Preto by ma zaujímalo, aké tlaky sa dejú alebo čo sa to deje, keď v samotnom klube SDĽ aj takto na verejnosti bojujú medzi sebou. A dodávam, že bojuje proti slovenskému pôdohospodárstvu, ak prejde návrh, ktorý bol podaný pánom Maňkom.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec sa vo svojom vystúpení dotkol rôznych tém a ja sa vyjadrím k dvom problémom.

    Po prvé, pán poslanec Tatár nepovedal, že klub poslancov SDK nepodporí náš pozmeňujúci návrh. Pokiaľ to pán poslanec Maxon tvrdí, tak je to snaha zaviesť túto snemovňu niekde inde. Tento pozmeňujúci návrh má šancu, aby prešiel snemovňou, chcel by som to zdôrazniť.

    Po druhé, pán poslanec Maxon sa dotkol inflácie. Chcel by som povedať, že ak by bývalá vláda bola dodržala vlastné programové vyhlásenie, dnes by sa pán poslanec Maxon nemohol chváliť výškou inflácie v minulom období. A vieme, za akú cenu to bolo, za cenu, že sme držali regulované ceny na tej istej úrovni niekoľko rokov. A porovnajme si parametre jadrovej inflácie a čistej inflácie, v tomto sa môžeme porovnávať, nie vo výške inflácie, ktorá na Slovensku je. A chcem zdôrazniť, pozrime sa, ako vychádza inflácia za posledné tri mesiace bez vplyvu regulovaných cien. Vychádza okolo nuly, posledné tri mesiace sa pohybuje okolo nuly.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec Maňka, žasnem. Vy ako ľavicový politik nás tu obviňujete, že sa nám podarilo udržať spotrebiteľské ceny slovenských potravín, aby sa občan Slovenskej republiky mohol dosýta najesť. Vážený pán poslanec Maňka, buďte taký láskavý a navštívte ma, už som pozýval viacerých, aby prišli aj na farmu do Trenčína, kde som kedysi pôsobil. Navštívte ma teraz doma, pôjdeme do obchodu, ktorý je 150 metrov od nás, a opýtame sa obchodníčky, koľko má v notese zapísaných mien, ktorí jej dlhujú peniaze a zaplatia, až keď dostanú dôchodky. Rovnako sa tej obchodníčky môžeme opýtať, či takýto zošit existoval pred dvoma rokmi.

    Vážený pán poslanec Maňka, kde beriete morálne právo na to, aby ste nás obviňovali, že sa nám spoločným úsilím poľnohospodárov aj fiškálnej a rozpočtovej politiky podarilo udržať spotrebiteľské ceny potravín na tej úrovni, ako sa to podarilo. Veď, pre boha živého, rozmýšľajte. A ak štát je ochotný zriecť sa tohto regulačného nástroja, tak potom skončíte tam, kde začína Demokratická strana na vidieku s tými troma nulami.

  • Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister. Áno.

    Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    veľmi ma potešilo konštatovanie generálneho tajomníka OECD pána Johnsona minulý týždeň, keď zdôrazňoval, že medzi priority členských krajín OECD a celého tohto zoskupenia patrí aj potravinová bezpečnosť členských štátov. Tým len zdôraznil to, čo som niekoľkokrát vyjadril ja, čo niekoľkokrát vyjadrili aj politickí reprezentanti poľnohospodárov vo viacerých politických stranách aj v tomto parlamente.

    Niektorí, bohužiaľ, politickí reprezentanti ma tiež obvinili, že potravinová bezpečnosť je len môj, vraj komunistický, výmysel. Práve preto zdôrazňujem, že to tak nie je, že tieto slová a túto myšlienku, tento cieľ veľmi dôrazne zdôrazňoval, opakujem, aj pán generálny riaditeľ OECD pán Johnson. Spomínam to preto, že v tejto etape rozvoja slovenskej ekonomiky sa slovenské poľnohospodárstvo skutočne dostalo do veľmi vážnych problémov. Aj preto ma zaráža, že pán poslanec Tatár len veľmi tvrdošijne navrhuje liberalizáciu ekonomických nástrojov a liberalizáciu ekonomiky aj celého prostredia pre poľnohospodárstvo, čo, samozrejme, znamená posun a výrazný posun k voľnému trhu. Ale chcem zdôrazniť, že voľný trh pre poľnohospodárstvo, keď všade naokolo sú ekonomické podmienky pre toto odvetvie prísne regulované, by bola cesta do pekiel, cesta, ktorá by znamenala veľmi vážne problémy v rozvoji vidieka.

    Nakoniec, už teraz pri ekonomickej nerovnosti členských krajín Európskej únie, nás, ale nielen nás, ale napríklad aj Českej republiky, ten ekonomický tlak aj cez masívnu podporu vývozu potravín z Európskej únie a jej členských štátov, veľmi často aj skrytú podporu napríklad aj do Českej republiky, doslova ohrozuje niektoré odvetvia v poľnohospodárstve. Ekonomickí experti a politici v Českej republike odhadujú, že dôsledkom tohto tlaku je strata najmenej 50 tisíc pracovných miest v ekonomike Českej republiky.

    Na Slovensku počet pracovníkov v poľnohospodárskej prvovýrobe rovnako klesá. V poslednom roku 1999 to bolo 14 tisíc pracovníkov. Je to dôsledkom aj toho, že nakoniec v štátnom rozpočte na roky 1999 a 2000 poľnohospodárstvo a ministerstvo životného prostredia boli azda jedinými dvomi odvetviami, kde objem výdavkov štátneho rozpočtu sa znižoval, prípadne stagnoval. Aj toto je dôsledok ohrozenia a ohrozovania potravinovej bezpečnosti na Slovensku, aj z toho sa znižujú počty pracovníkov. A nie je jedno, či občania prostriedky, ktoré vydávajú, ich budú vydávať na potraviny vyrábané na Slovensku alebo na potraviny vyrábané kdekoľvek inde. Teda žiadne skleníkové podmienky, pán poslanec Tatár, len normálne podmienky pre ekonomický rozvoj tohto odvetvia, ale nakoniec aj spotreby potravín.

    Pán poslanec Delinga sa pýtal na prínos alebo na podiel poľnohospodárstva na inflácii. Som veľmi rád, že za I. polrok 2000 ceny potravín, spotrebiteľské ceny potravín nevzrástli viac ako o 1 %. Ale zároveň to znamená, že sociálny zmier v tejto republike už niekoľko rokov, a dovolím si tvrdiť, že počas celej transformácie znášajú najmä poľnohospodári a občania vidieka.

    Pán poslanec Baco sa vyjadril, že prijatím návrhu pána poslanca Maňku by sa v podstate prijalo šalamúnske rozhodnutie. Kráľ Šalamún, ako vieme, prijímal rozhodnutia veľmi múdre. Nehovorím, že tento kompromisný návrh patrí medzi takéto rozhodnutia, ale vychádza naozaj z určitého kompromisu a aj z poznania, že niekedy menej znamená viac. Aj tento návrh zaväzuje vládu valorizovať, samozrejme, dáva valorizovať výdavky štátneho rozpočtu pre kapitolu pôdohospodárstva a pre poľnohospodárstvo samotné, dáva určitý priestor na rokovania o výške valorizácie. Preto verím, že aj tento návrh nájde podporu a nakoniec prijatie bodu 4 s týmto doplňujúcim návrhom sa navzájom nevylučuje.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, aby ste uvádzali hlasovania k jednotlivým návrhom, pokiaľ sa nechcete vyjadriť k rozprave. Ak áno, máte možnosť.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    využijem príležitosť ešte sa vyjadriť k jednotlivým návrhom, ale predovšetkým sa chcem poďakovať všetkým pánom poslancom v poslaneckej snemovni za akékoľvek návrhy, za diskusiu, rozpravu, ktorá odznela, pretože boj o poľnohospodárstvo pokračuje. Boj o potravinovú bezpečnosť Slovenskej republiky je opätovne nastolený, pretože je to aj neobyčajne zaujímavý boj o trhy.

    Slovenská republika spotrebuje, slovenskí občania, dohromady 110 mld. korún na potraviny. Z toho za 27 mld. dnes dovážame, pričom za 7 mld. je takých, ktoré si doma nemôžeme vyrobiť, ale za 20 mld. je takých, ktoré si vyrobiť vieme aj doma. Ak by sme toto množstvo, tento priestor poľnohospodárom nezreálňovali ich príjmami, pretože im sústavne zvyšujeme vstupy do poľnohospodárskej výroby, ale výstupy udržujeme na rovnakej úrovni, tak v tom prípade by tieto prostriedky nešli do Slovenskej republiky, išli by mimo slovenského občana, ale na jeho úkor tým, že sú zahraničné potraviny lacnejšie dovtedy, kým vyrábame slovenské potraviny. Teraz, keď sme boli postihnutí suchom, sa ukázalo, ako toto pravidlo funguje, a rovnako sa to už ukázalo aj predtým, ak sme sa dostali do určitej krízy či nedostatku potravín.

    Takže valorizácia dotácií je potrebná. Treba chápať, že na jej mechanizme sa bude ďalej pokračovať aj po prijatí tohto zákona. Chcem zdôrazniť, že zákon číslo 240 nie je len o valorizácii dotácií, ale je o tom, ako sa pripraviť na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, a preto tento zákon je rozhodujúci, je prioritný, lebo hovorí aj o platobných podmienkach, hovorí o inštitúciách, ktoré je potrebné zriadiť, aby sme do Európskej únie vstúpili. Aj preto Strana občianskeho porozumenia valorizáciu dotácií podporuje. Je to úloha z programového vyhlásenia vlády a návrh SDĽ je pre ňu akceptovateľný v tom prípade, ak bude prijatá spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Dovoľte mi, aby som skončila toto svoje možno zamyslenie sa, možno výzvu slovami komisára Európskej únie pre poľnohospodárstvo pána Fischlera, ktorý hovorí, že ak sú ľudia v mestách bohatší, to ešte neznamená, že musia stratiť svoje srdcia, svedomie a cit, a pridávam, aj rozum, pre tých, čo žijú na vidieku. Tí na vidieku to majú ťažšie. Odznelo to na svetovom summite k výžive, ktorý sa konal v roku 1996 v Ríme.

    Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby sme pristúpili k hlasovaniu.

  • Nech sa páči, pani spravodajkyňa, uvádzajte hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpilo 8 poslancov, z ktorých piati vystúpili dvakrát, resp. trikrát. Celkovo boli predložené tri pozmeňujúce návrhy. Najskôr však pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy výborov.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy číslo 1, 3, 6, 8, 9, 11, 12, 14 a 15 s návrhom gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1, 3, 6, 8, 9, 11, 12, 14 a 15 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tieto schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Vážený pán predsedajúci, ďalej budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy 2, 5, 7, 10, 13 s návrhom gestorského výboru tieto body neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 2, 5, 7, 13 s odporúčaním neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 88 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že uvedené body sme neschválili.

  • Vážený pán predsedajúci, ďalej budeme pokračovať hlasovaním o bode číslo 4 spoločnej správy, ktorý bol vyňatý zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, a to je návrh pána poslanca Tatára.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali hlasovanie o všetkých bodoch spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, o mojom pozmeňujúcom návrhu nedávam teraz hlasovať, pretože bol síce technickým a legislatívnym vylepšením bodu číslo 4 zo spoločnej správy, ale ten sme práve schválili, takže ho sťahujem.

    Teraz dávam hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Delinga. Ten pozmeňujúci návrh rozširoval novelu zákona a vylepšoval ju v tom, že okrem základných komodít hovorí aj o niektorých výrobkoch.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste teraz dali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Maňka.

  • Prosím, prezentujme sa. Pani poslankyňa, o návrhu pána poslanca Maňku, ktorý bol podaný v rozprave, je asi bezpredmetné hlasovať.

  • Hlasy z pléna: Dopĺňa a rozširuje.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Nehlasovalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, vyčerpali sme všetky body spoločnej správy i návrhy z rozpravy.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci.

  • Mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že prerokuje tento návrh v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy ústne, lebo som nedostal písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby predniesla návrh na záverečné hlasovanie.

  • Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady, ktoré je prílohou spoločnej správy výborov, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač 642).

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasovalo 12 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pánu ministrovi a pani poslankyni Kadlečíkovej.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, chcel by som vám oznámiť nasledujúci priebeh ďalšieho pokračovania rokovania 36. schôdze.

    Páni poslanci, keďže sme zaradili na 36. schôdzu návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, ktorý chceme prerokovať ešte na tejto schôdzi, odporúčam, aby sme odpoludňajšie rokovanie 36. schôdze prerušili a využili tento čas na rokovanie výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Z hľadiska racionalizácie postupu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona odporúčam, aby sa o 14.00 hodine konalo spoločné zasadnutie výborov: ústavnoprávneho výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby a výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva, kde by navrhovateľ pán minister vnútra uviedol tento návrh zákona, a potom by sa v jednotlivých výboroch viedla rozprava o tomto bode programu.

    Teraz ešte odporúčam, aby sme pristúpili k hlasovaniu o návrhu zákona poslancov Petra Kresáka a Jirka Malchárka o Slovenskej komore výcvikových zariadení, autoškôl a o zmene zákona o premávke na pozemných komunikáciách.

    Prosil by som spoločného spravodajcu pána poslanca Palacku k tomuto návrhu zákona. Keby sme ho mohli odhlasovať, tým by sme mali prerokované všetky návrhy zákonov okrem zákona o sudcoch a súdoch. Pokračovali by sme v rokovaní prerušenej 36. schôdze zajtra o 9.00 hodine prerokúvaním návrhu zákona o sudcoch a prísediacich. Potom by sme prešli k zákonu o praní špinavých peňazí. Ešte nám zostal zákon o Tatranskom národnom parku a hlasovanie o návrhu zákona pána poslanca Tatára, a tým by sme skončili rokovanie 36. schôdze. A popoludní, tak ako vám bola rozdaná pozvánka do lavíc, by sme pokračovali v rokovaní prerušenej 33. schôdze po skončení 36. schôdze.

    Páni poslanci, prosím, aby ste ešte mali chvíľku strpenia.

    Pán poslanec, prosím, aby ste uvádzali jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel by som pripomenúť cteným kolegom, že v spoločnej správe, ako som už pred rozpravou uviedol, došlo k dvom drobným chybám v bodoch 5 až 16. A ako mi oznámila pani kolegyňa z legislatívneho odboru, v spoločnej správe nedopatrením chýba bod 23, ktorý mení účinnosť zákona. V spoločnej správe by mal byť správne uvedený ešte ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý určuje účinnosť tohto návrhu zákona od 1. decembra 2000.

    Navrhujem, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy v súlade s odporúčaním gestorského výboru spoločne s odporúčaním schváliť ich.

  • Pán spoločný spravodajca, vrátane tých, ktoré boli doplnené do spoločnej správy, tak ako ste uviedli na úvod.

  • V znení, ako som uviedol pri rozprave.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

  • Týmto sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy. Keďže mám odporúčanie gestorského výboru, navrhujem, aby sme prikročili k tretiemu čítaniu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pokračovať v rokovaní ihneď v treťom čítaní. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním pána spoločného spravodajcu. Pán spoločný spravodajca?

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prosím pánov poslancov, ktorí telefonujú, pán poslanec Moric, pán poslanec Halmeš, aby prerušili spojenie so svojimi firmami a venovali sa hlasovaniu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh zákona sme schválili.

    Prerušujem rokovanie 36. schôdze. Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine.