• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram ôsmy rokovací deň prerušenej 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Igor Presperín, poslanci Farkaš, Vrždák, Weiss a Kandráč. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v mene štyroch poslaneckých klubov SDK, SDĽ, SMK a SOP podávam štyri návrhy na zmenu programu 36. schôdze Národnej rady. Ide o tieto návrhy:

    Po prvé - doplniť program schôdze o ďalšie dva body, a to o návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, máte to ako tlač 749, ako aj prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona v prvom čítaní, máte to ako tlač 750. Návrh na doplnenie programu vám bol rozdaný.

    Po druhé - bod 52 schváleného programu, t. j. zákon o boji proti legalizácii príjmov vrátený vládou na opätovné prerokovanie (tlač 703) navrhujem zaradiť na koniec schôdze ako posledný bod programu.

    Po tretie - body 67 a 68 schváleného programu, ktorými sú návrhy novely zákona o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach (tlač 587 a 650) podané poslancami Národnej rady, navrhujem vypustiť z programu 36. schôdze s tým, že tieto návrhy budú zaradené do programu schôdze so začiatkom v októbri.

    Po štvrté - navrhujem, aby sme hlasovanie o návrhu zákonov, ktoré sme prerokovali pred prerušením schôdze, ale sme o nich nehlasovali, vykonali zajtra, t. j. 4. októbra 2000, t. j. body 42 a 58. O každom z týchto návrhov budeme hlasovať osobitne.

    Čiže dávam hlasovať najprv o návrhu na doplnenie programu 36. schôdze Národnej rady, tak ako som to uviedol, t. j. o skrátenom legislatívnom konaní vládneho návrhu zákona.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o prvom bode.

    Vypnite, prosím vás, mobilné telefóny.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh na doplnenie 36. schôdze sme schválili.

    Teraz dávam hlasovať o návrhu na presunutie rokovania o vrátenom zákone na koniec schôdze.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu na vypustenie bodov 67 a 68 z programu 36. schôdze s tým, aby sme tieto dva body prerokovali na schôdzi, ktorá sa začne v októbri tohto roku, ako posledné body. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasovali 7 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Nakoniec budeme hlasovať o návrhu, aby sme hlasovanie o zákone o poľnohospodárstve (tlač 642) a o zákone o komore výcvikových zariadení autoškôl (tlač 649) vykonali zajtra. Prezentujme sa a hlasujme o tomto mojom návrhu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Nehlasovali 5 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh ste dostali ako tlač 749, súčasťou návrhu je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Ladislav Pittner.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená Národná rada,

    na dnešné rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Som presvedčený, že súčasný stav v Slovenskej republike vyžaduje urýchlené riešenie takéhoto závažného spoločenského problému, akým je prenikanie zločinu do ekonomickej a politickej moci so všetkými rizikami, ktoré to prináša. Dôvody na skrátené legislatívne konanie sú uvedené v predkladacej správe k predloženému materiálu.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vzhľadom na tieto skutočnosti si vás dovolím požiadať o vyslovenie súhlasu so skráteným legislatívnym konaním o vládnom návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister, prosím vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz by som prosil povereného člena Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť poslanca Antona Hoffmanna, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vážený pán minister,

    predkladám informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 749).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 784 z 21. septembra 2000 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v termíne ihneď. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 41. schôdzi dňa 22. septembra 2000 a v prijatom uznesení číslo 250 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 749) v termíne ihneď.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nikto sa neprihlásil ani písomne, ani ústne, uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

    Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.

    Prezentujme sa a hlasujeme. Hlasujeme. Hlasujeme o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 750. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí, ktoré som vydal pod číslom 785.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister vnútra pán Ladislav Pittner.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    na dnešné rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento návrh zákona nahrádza doterajšie pokusy o novelizáciu platného zákona o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti, ktoré však boli pre svoj obsah a rozsah značne problematické a legislatívnym procesom doposiaľ nepriechodné.

    Cieľom predkladaného návrhu je odstránenie zásadných nedostatkov zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 249/1994 Z. z., ktoré sa identifikovali po jeho päťročnej realizácii v praxi. Sú to najmä existencia anonymných vkladov, úzko vymedzená ohlasovacia povinnosť, neexistencia kontrolného orgánu, ktorý má dohliadať na dodržiavanie zákonom ustanovených povinností, nemožnosť udeľovania sankcií za porušovanie týchto povinností a nemožnosť zdržania finančnej operácie v prípade podozrenia z legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

    Návrh zákona taktiež odstraňuje nedostatky platného zákona v oblasti zodpovednosti za škodu, ktorá môže vzniknúť v dôsledku zdržania finančnej operácie. Pokiaľ ide o účinnosť zákona, táto sa navrhuje v súlade s koncepciou privatizácie bankového sektora Slovenskej republiky a záväzkami Slovenskej republiky v rámci pozičného dokumentu v kapitole slobodný pohyb kapitálu. Prijatím predloženého návrhu zákona Slovenská republika významným spôsobom prispeje k obmedzeniu možností zneužívania finančného systému Slovenskej republiky na pranie špinavých peňazí.

    Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    ubezpečujem vás, že vládny návrh zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov spĺňa všetky požiadavky na moderný zákon, ktorý Slovenská republika nevyhnutne potrebuje, a súčasne je porovnateľný s právnou úpravou ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti v štátoch Európskej únie. Vzhľadom na nevyhnutnosť zefektívnenia procesu odhaľovania a postihovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti žiadam vás vysloviť s predmetným návrhom zákona súhlas.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie zákona.

    Teraz by som prosil spravodajcu, aby za gestorský výbor Národnej rady predniesol stanovisko k tomuto zákonu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážený pán minister,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil pri prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 750) ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 21. septembra 2000 v skrátenom legislatívnom konaní. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie v skrátenom legislatívnom konaní na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) uzniesla na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona, ktorým sa mení vládny návrh zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovať v druhom čítaní.

    Prosím vás pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Langoš. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Jediný prihlásený je pán poslanec Langoš.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.

    Pán minister,

    ctená snemovňa,

    mal by som pociťovať potešenie z toho, že sa mi po polročnom, takmer trištvrteročnom úsilí podarilo dotlačiť vládu, aby predložila do parlamentu zákon, ktorého meno som si ešte nezapamätal, o boji proti praniu špinavých peňazí. Necítim tú radosť a to potešenie pre dva dôvody. Ten prvý dôvod je procedurálny, je procedúra, ktorú zvolila väčšina v parlamente a ktorá mi pripomína jednu moju neblahú aktivitu z predchádzajúceho volebného obdobia, keď som podal novelu zákona o transformácii družstiev, tzv. sankčný zákon, vzápätí v skrátenom legislatívnom konaní vláda predložila tiež parlamentu svoju verziu novely zákona o transformácii družstiev a ten môj návrh bol prerokúvaný ako prvý v poradí pred vládou. Predsedajúci neotvoril rozpravu, predsedajúci povedal, že nie je potrebné otvoriť rozpravu k tomuto poslaneckému návrhu zákona, pretože budeme práve prerokúvať ako ďalší bod vládny návrh novely, ktorá riešila úplne iné veci, ktorá riešila v podstate znárodnenie súkromného majetku v poľnohospodárskych družstvách.

    Dnes sme prijali procedúru, kde prezidentom, respektíve vládou v zastúpení prezidenta, bola vrátená novela platného zákona o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti, ktorá v podstate podľa môjho názoru poskytla alebo mohla poskytnúť účinné prostriedky na boj proti organizovanému zločinu. Vláda vzápätí, a žiada o skrátené legislatívne konanie, predložila nový zákon, ktorý ruší zákon z roku 1994, a teda, ak by sme ho, ak ho prijmeme na tejto schôdzi, tak potom bude bezpredmetné vôbec diskutovať o vládou v zastúpení prezidenta vrátenej novele zákona o boji proti praniu špinavých peňazí.

    Ten druhý dôvod je samotný obsah alebo zámer vládneho návrhu zákona o predchádzaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti, tuším, tak sa volá vládny zámer. Viete, niekedy začiatkom roka som si prečítal v jednom odbornom časopise článok, ktorý napísal riaditeľ finančnej polície, v ktorom sa sťažoval, že vláda pred dvoma rokmi vrátila novelu zákona, tohto zákona, o ktorom je reč, ktorá bola pripravená v súlade s odporúčaniami smernice rady Európy a organizácie FETF, to je organizácia ekonomicky najvyspelejších štátov, ktorá pripravuje účinné nástroje na boj proti praniu špinavých peňazí. Na základe tohto článku som inicioval vo výbore, aby výbor pozval ministra vnútra, aby minister vnútra vysvetlil, pretože my sme o tej aktivite vôbec nevedeli, výbor pre obranu a bezpečnosť, aby vysvetlil zámer svojho rezortu spred asi trištvrte roka a aby vysvetlil vlastne dôvody, pre ktoré Legislatívna rada a vláda zamietli tento rezortný návrh novely zákona. Minister nám do výboru poslal hŕbu dokumentácie, ktorá obsahovala diskusiu v legislatívnej rade, stanovisko Legislatívnej rady, stanovisko vlády a dôvodovú správu spolu s výsledkami pripomienkového medzirezortného konania k tejto novele. Výbor vtedy usúdil, že skoré schválenie novely, ktorá bude, ktorá vnesie do platného zákona niektoré nové inštitúty, je potrebné na zintenzívnenie a vôbec zefektívnenie boja proti praniu špinavých peňazí.

    Na moje legislatívne iniciatívy, ktoré boli vlastne podporené diskusiou vo výbore, vláda odpovedala po dvakrát, respektíve legislatívna rada. V závere, v záverečnom odôvodnení tento môj dobrý zákon označila za protiústavný a vy ste prišli o to, aby ste počuli v diskusii, v rozprave dôvody, moje dôvody, ktorými vyvraciam, ktorými vlastne z toho vládneho, z tej dôvodovej správy, ktorú napísala poradkyňa prezidenta, urobím právny paškvil. Teda o tomto sme hlasovali.

    K samotnému vládnemu návrhu zákona. Ja som si ho nazval pre seba, že je to zákon o slobodnom prístupe štátu alebo vlády k informáciám o činnosti súkromných bánk, súkromných obchodných spoločností a ich obchodných vzťahoch so súkromnými klientmi, na prevenciu legalizácie príjmov z trestnej činnosti, na prevenciu. Vládny návrh je podľa môjho názoru hodnotovo neutrálny, to znamená, že neuvádza dôvody pre právo štátu žiadať o informácie o súkromí a súkromných podnikateľských aktivitách alebo obchodných aktivitách fyzických a právnických osôb, ktoré je chránené ústavou. V § 1 sa hovorí o predchádzaní a odhaľovaní, a nie tiež, a čo ja by som požadoval, o postihovaní a boji, ako to zakotvuje novela.

    Návrh zákona sa iba na jednom mieste v definícii legalizácie príjmov z trestnej činnosti odvoláva na normy trestného práva. Tá definícia podľa trestného zákona znie: "Kto príjem z trestného činu hodnoty nie malej alebo veci hodnoty nie malej, ktorá je príjmom z trestného činu" a tak ďalej. Toto je jediná odvolávka na definíciu, ktorú poskytuje trestný zákon. Tento vládny návrh zákona poskytuje v uvádzacích ustanoveniach úplne inú definíciu legalizácie príjmov ako Trestný zákon. To je prvá taká podivuhodná vec, ako sa to stalo vládnej legislatíve. Ten odkaz na trestné právo je v § 2, a to je odkaz na § 7 až § 10 Trestného zákona. Ide tu teda o definičný zmätok a ja hovorím, že vláde nesvedčia preteky s jedným poslancom. Tie preteky vláda začala dnes skráteným legislatívnym konaním, dokonca so zámerom, naším spoločným zámerom, že na tejto schôdzi prerokujeme vládny návrh v prvom, druhom a treťom čítaní.

    Aké závažné celospoločenské dôvody tu uvádza štát alebo vláda, keď týmto zákonom okrem povinnosti uloženej Trestným poriadkom, ktorá je legitímna a ktorá umožňuje štátu získavať informácie pre potreby trestného stíhania, ukladá povinnosť súkromným osobám poskytovať dôverné informácie o svojej činnosti. Žiada sa povedať, že tu ide o miliardy korún z pouličného obchodu s drogami, že ide o desiatky miliárd z krátenia daní a iných hospodárskych a finančných podvodov, že tu ide o miliardy podvodne získaných dotácií a subvencií, ktoré sú používané na korupciu politických činiteľov, aby bolo možné ďalej beztrestne páchať tieto trestné činy a podržať si mnohé iné výhody od štátu a štátnych orgánov. Žiada sa tu tiež povedať, že takáto činnosť prináša ekonomický prospech stále rovnakej skupine na úkor ostatných. Takáto činnosť bráni skutočnej hospodárskej súťaži, ľudovo povedané bohatí bohatnú, chudobní chudobnejú. Takáto činnosť ohrozuje právny štát a morálne zdravie národa a podľa skúseností iných je jediným účinným bojom konfiškácie majetkov, ktoré pochádzajú z takejto činnosti. Žiada sa tiež povedať, že štát bojuje proti tomu a vyzýva každého, aby pomáhal odhaľovať tieto činy, ktoré sú vážnym ohrozením civilizačných hodnôt, ktoré zdieľame so Západom, so Západom, ktorý nás vyzýva pripojiť sa k tomuto boju. Nič z tohto, nič z týchto hodnôt táto hodnotovo neutrálna právna norma neobsahuje. Teda ja neviem, aký je skutočný dôvod pre vládu, aby sa dostala beztrestne k informáciám o súkromných obchodoch súkromných osôb na prevenciu, na akúsi prevenciu. Prevencia proti praniu špinavých peňazí je konfiškácia majetkov z trestnej činnosti.

    Žiada sa tiež zopakovať zásadu tvorby európskeho práva, že zákon, ktorý ukladá povinnosti a neobsahuje sankcie, je zákon nevymáhateľný. To je skúsenosť, skúsenosť európskej legislatívy. Žiada sa tiež povedať, že náklady a straty v boji proti praniu špinavých peňazí musí znášať štát, od ktorého to všetci dobromyseľní daňoví poplatníci oprávnene očakávajú. Nakoniec sa žiada tiež citovať generálneho prokurátora Európskeho súdneho dvora v spore Európskej únie s Rakúskom. Rakúsko anonymitou vkladných knižiek a možnosťou deponovať anonymne cenné papiere od roku 1996 porušilo smernicu Európskej únie o praní peňazí a všetky anonymné kontá bez výnimky odporujú právu. Postupné rušenie anonymity nie je v zhode so zákonom a tzv. ľadovcové riešenie, že z konca môžu cenné papiere vyberať a už nie vkladať, je v rozpore s predpismi Európskej únie.

    Z tohto dôvodu ja nepodporím prechod vládneho návrhu zákona do druhého čítania a prosím vás o podobné, aby vláda mohla starostlivejšie pripraviť túto dôležitú právnu normu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Jediný prihlásený s faktickou poznámkou je pán poslanec Benkovský. Uzatváram možnosť podania prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Benkovský.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    ja si myslím, že je možné sa stotožniť s názorom pána poslanca Langoša, pokiaľ ide o tú časť, kde tvrdí, že skutočne vláda postupovala, pracovala v tomto prípade pomaly a aj neefektívne. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky oprávnene vyčítajú vláde omeškania realizácie jednak legislatívneho plánu, aj keď viem, že toto nebolo zaradené pôvodne, osobitne však malú iniciatívu rezortov, a to nielen tohto rezortu ministerstva vnútra pri návrhoch zákonov, ktoré by riešili neraz dlhodobé, ale aj aktuálne problémy, akútne problémy spoločnosti. Medzi takéto nesporné i tento problém, nazvime to prania špinavých peňazí, patrí. Pán poslanec Langoš však akosi zabudol poznamenať alebo pripomenúť, že prevzal z ministerstva vnútra pôvodný zákon, ktorý predložil do Národnej rady, ja by som chcel zdôrazniť, že skutočne nepodarený zákon, ku ktorému bolo množstvo pripomienok už v novembri 1999 a tieto do zákona neboli zapracované. Som, úprimne povedané, tiež šokovaný z toho, z vyjadrení, ktoré pán Langoš mal, konkrétne v denníku SME na adresu vládneho návrhu zákona, kde ho charakterizuje ako nehorázny, ako návrh, ktorý je úbohý a bezzubý a podobne. Myslím si, že hovorí k tej istej vláde, ktorej je členom, vládnej koalície, aspoň zatiaľ som si to nevšimol, že by bol inak postavený.

    Pritom negatívne stanovisko k tomuto poslaneckému návrhu zákona a množstvo vážnych pripomienok vyslovila Legislatívna rada vlády, stanovisko vlády a, samozrejme, aj Národná banka Slovenska. Bolo by preto možno dobré, aby sa skôr zapracovali tieto problémy a myslím si, keďže tento vládny návrh tieto otázky a problémové časti, ktoré sú v nesporne potrebnom zákone pána poslanca Langoša, odstraňuje, ja tento návrh podporím.

  • Pán poslanec Langoš, reakcia na faktickú poznámku.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Benkovský, ja by som bol rád, keby ste podporili, aby skutočne bol prerokúvaný aj vládou vrátený návrh zákona, aby som vám mohol v odbornej diskusii vysvetliť, v čom ten návrh bol nepodarený.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce pán minister vnútra zaujať stanovisko?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    už niekoľko týždňov sa diskutuje o tejto problematike. Z jednej strany si myslím, že naši pracovníci môžu byť len radi, pretože sa ukazuje, že ten záujem nie je len v kruhoch bezpečnosti, ale je aj v poslaneckých kruhoch. V mnohom má pán poslanec Langoš pravdu a ja sa budem snažiť teraz poukázať na to, a v čom ale si myslím, že napriek týmto jeho tvrdeniam tento zákon, ktorý predkladám z poverenia vlády, je dobrý.

    Pravdu má v tom, že doterajšia novela zákona, doterajší zákon z roku 1994 sa ukázal, že nevystihoval všetky tie skutočnosti, s ktorými finančná polícia, kriminálna polícia, ale aj celá verejnosť bola konfrontovaná. Preto ešte minulá vláda prijala uznesenie o tom, že treba spracovať novelu tohto zákona a predložila ju v septembri roku 1998 a novela bola vrátená Legislatívnou radou vlády. Keď sme my nastúpili, táto vláda, tak jedna z prvých našich úloh bola túto novelu spracovať, predložiť, pretože sme cítili, že s organizovaným zločinom sa nedá bojovať, ak mu nepretneme jeho finančné podhubie. Samozrejme, že aj ten návrh, ktorý pripravila finančná polícia a ktorý sme vo vedení ministerstva odsúhlasili, bol svojím spôsobom diskutabilný. Diskutabilný bol v tom, že sme sa podľa názoru Legislatívnej rady vlády príliš vehementne a širokobreho pustili do boja proti príjmom z organizovanej trestnej činnosti a že sme príliš prijali také kompetencie pre políciu, ktoré mohli by podľa názoru Legislatívnej rady vlády spôsobiť to, že by tu mohlo prísť k prechmatom zo strany polície voči bezúhonným občanom.

    Po ďalšie, vtedajšia Legislatívna rada vlády nebola pripravená prijať tie opatrenia, ktoré v tomto návrhu predloženom ministerstvom vnútra našej vlády, v ktorom sa predpokladalo, že budú zastavené vkladné knižky na doručiteľa a že budú aj ďalšie operácie tohto druhu predmetom užšej kontroly, radikálnejšej kontroly, ako tomu bolo dovtedy. Opäť aj Legislatívna rada tejto vlády tento návrh zákona vrátila. Medzitým moji spolupracovníci v diskusiách s pánom poslancom Langošom prišli k záveru, že sa pokúsia tento návrh zákona podporiť tým, že ho predloží ako poslanec a bol ochotný pán poslanec tento návrh zákona konzultovať, prebrať, doplniť, predložiť. To je aj odpoveď na pána poslanca zo SDĽ, prečo vláda nepredložila okamžite nový zákon. My sme pri konzultáciách s pánom poslancom Langošom upozorňovali na tie nedostatky v legislatíve, ktoré aj naši odborníci na ministerstve vnútra pokladali za oprávnené a bolo by ich treba odstrániť. Aby som dlho nehovoril, preto aj, keď som v klube hovoril o tom návrhu zákona, ktoré potom vláda v zastúpení prezidenta vrátila, povedal som, že ten zákon, ak by prešiel Národnou radou, tak okamžite musíme spracovať novelu, aby sme odstránili tie nedostatky, ktoré z legislatívneho hľadiska tam sú a ktoré sú oprávnené. Medzitým ma ale vláda poverila tým, aby sme okamžite spracovali nový návrh zákona, ktorý by hovoril jednak o prevencii, o predchádzaní teda takejto legalizácii príjmov z organizovanej trestnej činnosti, ale zároveň aj o boji proti tomuto javu.

    Ten vývoj treba vidieť ale aj v procese. Dnes už hlavné ťažisko legalizácie príjmov nie je natoľko v bankách, ale je v nehnuteľnostiach a je v rôznych iných aktivitách, ktorými či už stávkové kancelárie, pyramídové hry alebo podobne, ktorými si mnohí naši spoluobčania príjmy z takýchto nezaslúžených a dokonca trestných činov legalizujú formou prepierania cez takéto aktivity.

    Preto sme pristúpili aj k rekonštrukcii toho, čo sme pôvodne navrhovali, ale podľa môjho názoru a v tom nesúhlasím s pánom poslancom Langošom, tento návrh práve je v tomto oveľa progresívnejší, pretože všetky tie námietky, ktoré mal o hodnotovej neutrálnosti, o tom, že sa tu skôr hovorí o predchádzaní, ale nie o postihovaní a o boji a ďalšie tieto námietky nemôžem potvrdiť, a to z toho dôvodu, že naopak tým, že sme vymedzili oprávnené osoby a vymedzili sme ich nielen z bankového sektora, ale aj zo všetkých tých aktivít, ktoré vedú k novým formám prepierania špinavých peňazí, tým, že sme tam dali jednoznačné ustanovenia o väzbe na Trestný zákon a Trestný poriadok, o zadržaní takejto operácie a o sankciách, ktoré v prípade, že by neboli potvrdené, že išlo o legalizáciu, znáša štát alebo v nadväznosti na § 9 ods. 1 i tá povinná osoba, ktorá by takéto zadržanie chcela z konkurenčných dôvodov zadržať voči inej oprávnenej osobe. Pretože máme už aj také poznatky, že banky, ale aj iné ustanovizne takéto nezákonné kroky robia.

    Z tohto dôvodu, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vám odporúčam, aby ste tento návrh tejto novely zákona podporili, pretože len tak budeme mať k dispozícii konečne nástroj na potieranie toho finančného podhubia či už formou bánk alebo formou nehnuteľností, stávkových kancelárií, herní a podobne, ktoré nateraz nemáme možnosť takýmto spôsobom postihnúť.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Chce zaujať k rozprave stanovisko spravodajca?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    kolegyne, kolegovia,

    opierajúc sa o stanovisko navrhovateľa, ktorý veľmi dôverne pozná a vie, čo by mal návrh zákona obsahovať, konštatujem, že v diskusii neodzneli argumenty, ktoré by bránili v prerokovaní o návrhu zákona v druhom čítaní. Žiadam vás o jeho podporu.

  • Pán spravodajca, pristúpime k hlasovaniu.

    Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o návrhu zákona vlády, aby bol súhlas, aby sme rokovali o ňom v druhom čítaní. Nech sa páči, panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať, čiže najprv prvé hlasovanie podľa § 73 ods. 3, potom hlasovanie o pridelení výborom a určení lehoty.

    Nech sa páči, uveďte prvé hlasovanie, pán poslanec.

  • Odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala návrh, že zákon prerokuje v druhom čítaní. Dajte hlasovať, pán predseda.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu uznesenia, ako uviedol pán spoločný spravodajca. Hlasujeme.

    Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 6 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 7 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k druhému hlasovaniu. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • V súlade s § 74 ods. 1 a 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prijať rozhodnutie o pridelení uvedeného návrhu týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. A zároveň odporúčam tento materiál prerokovať v druhom čítaní vo výboroch v termíne ihneď. Môžete dať hlasovať, pán predseda.

  • Hlasujeme o tomto návrhu spoločného spravodajcu. Prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 9 poslanci.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem ministrovi, spoločnému spravodajcovi.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Muránskeho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    Ďalšie rokovanie bude viesť podpredseda Hrušovský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som predniesol svoje stanovisko k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 168 o cestnej doprave a číslo 58 o cestnej dani. Vzhľadom na to, že prešiel istý odstup od spred leta, keď som uvádzal tento zákon tu v pléne Národnej rady, dovolím si ešte raz alebo znova sa vrátiť k obsahu návrhu tejto novely zákona. Nemôžem sa, samozrejme, nedotknúť aj pozmeňujúcich návrhov vopred, ktoré boli prijaté gestorským výborom pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Celý súčasný zákon, novela zákona sa zúžila na novelu zákona o cestnej doprave, z ktorej prakticky gestorským výborom vypadá návrh novely zákona o cestnej dani a novela zákona v porovnaní s doterajším znením zákona číslo 168/1996 Z. z. upravuje alebo dotýka sa kombinovanej dopravy na vyhlásených prevádzkových linkách, jej rozsahu, oslobodenia zahraničných prepravcov, prepravného povolenia a úpravu vydávania prepravných povolení. Chcem upozorniť, že z pôvodnej novely zákona, s ktorou pôvodne nesúhlasila vláda alebo Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky, boli akceptované všetky pripomienky Legislatívnej rady vlády, čo sa týka ministerstva financií, teda vylúčením zákona o cestnej dani aj pozmeňujúcimi návrhmi v gestorskom výbore, aj pripomienok rezortu ministerstva dopravy, ktorý k takto predloženému návrhu novely viac nemá pripomienok, a s ním prakticky súhlasí.

    Chcem ešte podotknúť, že navrhovaná novela zákona o cestnej doprave, ktorá sa týka kombinovanej dopravy, ide v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré jasne hovorí o podpore kombinovanej dopravy na území Slovenskej republiky aj smerom k jej zapojeniu na medzinárodnú sieť. Chcem taktiež upozorniť, že doteraz sa investovala do tejto oblasti dopravy viac ako jedna miliarda Sk a napriek tomu na rozdiel od okolitých štátov u nás nefunguje ani jedna linka dopravy, teda formy cesta - železnica a je potrebné v tomto konať a odstrániť niektoré podľa nás limitujúce opatrenia na rozvoj tejto formy cestnej, teda tejto formy dopravy.

    Pri prerokúvaní v gestorskom výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie - pán spravodajca zrejme prečíta pozmeňujúce návrhy, ktoré tam vopred odzneli. S týmito sa stotožňujem a prosím ctenú snemovňu o podporu takto pozmeneného návrhu zákona o cestnej doprave.

    Toľko k môjmu vystúpeniu, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pánu poslancovi Muránskemu, ktorý je navrhovateľom.

    Teraz prosím pána poslanca Palacku, ktorý je určený gestorským výborom, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona v gestorskom výbore.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cestnej doprave. Návrh bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, výbore pre financie, rozpočet a menu, vo výbore pre verejnú správu a vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor bol určený výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Všetky výbory prerokovali uvedený návrh zákona v určenom termíne. V spoločnej správe sú uvedené pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z rokovania výborov, je spolu 10 bodov spoločnej správy a gestorský výbor odporúčal o všetkých bodoch hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.

    Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby ste otvorili rozpravu, a tým by sme mohli uvedený návrh zákona prerokovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa ústne prihlásili páni poslanci Húska a Šimko. Písomne som nedostal žiadne prihlášky, preto vyhlasujem ďalšiu možnosť podania ústnych prihlášok za skončenú.

    Pán poslanec Húska.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    s ohľadom na to, že, bohužiaľ, sme ustrnuli stále v reštriktívnom rozpočtovaní, kde sa obmedzuje hrací priestor na rozvoj hospodárskych a najmä podnikateľských síl, tak považujem návrh, ktorý predkladá pán poslanec Muránsky, za žiaduci a myslím si, že ho treba každopádne podporiť. Chcem povedať, že sa reštriktívna a vôbec stagflačná politika, ktorá bola prijatá vládou, sa príliš zhliada v starých metódach liečenia chorých organizmov, teda v stredovekej metóde púšťania žilou. Je to jednoducho metóda, ktorá naopak nevyburcuje organizmus k obrane a k zdokonaleniu, ale ho ešte škrtí.

    Z takýchto dôvodov, jednoznačne opakujem, podporujeme tento návrh pána poslanca Muránskeho a prihováram sa aj ku všetkých ostatným kolegom a kolegyniam, aby nasledovali tento postup.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Šimko, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená snemovňa,

    dovoľte mi, aby som uviedol pozmeňujúci návrh, ktorý podpísala skupina pätnástich poslancov k predmetnému návrhu poslanca pána Petra Muránskeho, v ktorom navrhuje riešiť problém cestnej dopravy a cestnej dane.

    Z vecnej stránky podporujem tento návrh a tento pozmeňujúci návrh uvádzam aj z toho dôvodu, že proces jeho prerokovania dostal isté ustanovenia navrhnuté zo strany pána poslanca do nesúladu s časom, keď to prerokúvame. To znamená, z vecnej stránky ide o posunutie termínu mesiaca júla uvedeného v návrhu tohto zákona, tejto novely zákona na mesiac november.

    Konkrétne prečítam tento pozmeňujúci návrh, čiže v tomto znení. Po prvé, pozmeňujúci návrh sa dotýka bodu 9 návrhu poslanca Muránskeho. Po a) článok III označiť ako článok II. Je to legislatívnotechnická úprava. A po b) vypustiť slovo "júla" a nahradiť ho slovom "novembra".

    Druhým bodom môjho pozmeňujúceho návrhu alebo nášho pozmeňujúceho návrhu je návrh - navrhujem hlasovať samostatne o bodoch číslo 2 a číslo 10 zo spoločnej správy práve pre možnosť uskutočnenia naplnenia tohto pozmeňujúceho návrhu bodu číslo 1.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Prokopovič - faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.

    Ja by som len chcel zdôrazniť to, čo tu predniesol pán kolega poslanec Šimko v tom zmysle, že skutočne musíme osobitne hlasovať o vyňať na samostatné hlasovanie bod 2 a bod 10 spoločnej správy, podotýkam, zo spoločnej správy bod 10, lebo sa týka účinnosti zákona. Ak by sme schválili bod 10, kde je júl ako termín, tak by sme, samozrejme, schválili určitú anomáliu.

    Takže dávam do pozornosti, prečo sa bude hlasovať o vyňatí bodov 2 a 10. Samozrejme, aby sme to neschválili, to odporúčam, a potom aby sme schválili pozmeňujúci návrh pána poslanca Šimka.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Pán spravodajca. Nie.

    Prosím pánov poslancov, panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály. Budeme pokračovať prerokúvaním tohto bodu programu hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave, a potom o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby jednotlivé návrhy, tak ako odzneli v rozprave, predniesol.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, z ktorých jeden uviedol pozmeňujúci návrh. Podľa rokovacieho poriadku budeme najskôr hlasovať o spoločnej správe, a keďže v rozprave pán poslanec Šimko žiadal vyňať na osobitné hlasovanie body 2 a 10, tak by sme mali najskôr hlasovať o bodoch 2 a 10 spoločnej správy.

  • Prosím, páni poslanci, budeme teda hlasovať o bodoch zo spoločnej správy mimo bodu 2 a 10 s odporúčaním spoločného spravodajcu tieto body schváliť.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy uvedených pod číslom 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 9 s odporúčaním gestorského výboru tieto body zo spoločnej správy schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme návrhy schválili.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Teraz by sme mali hlasovať o bode 2 spoločnej správy.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh nehlasoval nikto.

    Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod 2 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ešte nám zostáva bod 10 spoločnej správy.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 10 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasoval 1 poslanec.

    Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že bod 10 sme neschválili.

  • Tým sme vyčerpali spoločnú správu a teraz by sme mali ešte hlasovať o pozmeňujúcom návrh pána poslanca Šimka, ktorý zaznel v rozprave, ktorý navrhol, aby účinnosť zákona sa stanovila na 1. november.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Šimko, ktorý odporúča lehotu účinnosti tohto zákona od 1. novembra 2000.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Pán spoločný spravodajca, tým sme hlasovali o všetkých návrhoch. Pýtam sa vás, či máte poverenie gestorského výboru.

  • Áno, pán predsedajúci, mám poverenie, aby som navrhol, aby sme prikročili k tretiemu čítaniu o tomto návrhu.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu gestorského výboru prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Páni poslanci, prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh na záverečné hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme schválili návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ďalším bodom programu rokovania je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o prostriedkoch verejných informácií, ktorý máme prerokúvať v druhom čítaní.

    Chcem vás informovať, že pred rokovaním o tomto návrhu zákona navrhovatelia predmetný návrh zákona z rokovania 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky stiahli a nežiadajú rokovať ďalej o predloženom návrhu zákona.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu rokovania 36. schôdze Národnej rady, ktorým je

    návrh vlády na oddlženie štátnych zdravotníckych zriadení a zdravotných poisťovní vrátane zrušenej zdravotnej poisťovne Perspektíva,

    ktorý ste dostali ako tlač 717.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády predmetný návrh uviedol pán minister zdravotníctva Roman Kováč.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážení hostia,

    v úvode sa chcem poďakovať Národnej rade Slovenskej republiky, že do programu svojho rokovania zaradila tento návrh na oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní vrátane zrušenej zdravotnej poisťovne Perspektíva.

    Vláda Slovenskej republiky návrh prerokovala a schválila 21. júna 2000. Zadlžovanie štátnych zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní bolo produktom hlavne nedofinancovania systému. Zdravotné poisťovne prakticky od svojho vzniku hospodárili v stave narastajúceho deficitu. Na tomto vývoji hospodárenia sa podieľalo viac príčin. Na výsledky hospodárenia mimoriadne negatívne pôsobila zhoršujúca sa platobná disciplína veľkej časti platiteľov príspevku na zdravotné poistenie, ktorá bola ovplyvnená ich zhoršujúcou sa platobnou schopnosťou. Platitelia príspevku na zdravotné poistenie dlhovali zdravotným poisťovniam na poistnom ku koncu roka 1999 vyše 9,2 miliardy Sk, teda viac ako zdravotné poisťovne dlhovali poskytovateľom za poskytnutú zdravotnú starostlivosť ich poistencom. Medzi najväčších neplatičov patrili štátne podniky, z nich najmä Železnice Slovenskej republiky.

    Druhou vážnou príčinou nevyrovnanej bilancie hospodárenia zdravotných poisťovní bol nedostatočný príspevok štátu na zdravotné poistenie za ním povinné osoby, ktorý sa opatreniami v rámci prijímaných zákonov o štátnom rozpočte v celom období zmrazil na úrovni 280 Sk na jedného poistenca a na jeden mesiac. Táto suma vykrývala iba jednu tretinu priemerných nákladov na zdravotnú starostlivosť tejto kategórie poistencov.

    Vážnou príčinou narastania dlhov zdravotných poisťovní voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti bol spôsob financovania výkonov zdravotnej starostlivosti s tzv. otvoreným koncom. Prijatím regulačných opatrení v oblasti nákladov a financovania výkonov zdravotnej starostlivosti sa už v roku 1999 podarilo zastaviť narastanie dlhov zdravotných poisťovní voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Je zákonité, že deficit hospodárenia zdravotných poisťovní rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil i výsledky hospodárenia štátnych zdravotníckych zariadení, ktoré ku koncu roka 1999 dlhovali svojim dodávateľom o do verejných fondov vyše 10,5 miliardy Sk. Stabilitu poskytovania zdravotnej starostlivosti zhoršovali najmä dlhy voči dodávateľom liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu, ale aj voči dodávateľom palív a energie. Všetkých nás musí mrzieť, že práve štátne zdravotnícke zariadenia patria medzi najväčších dlžníkov verejným fondom, najmä Sociálnej poisťovni a Národnému úradu práce.

    Pri predkladaní návrhu na oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní sme predovšetkým nadväzovali na príčiny, ktoré viedli k narastaniu dlhov a ktoré boli v nedofinancovaní systému ovplyvnenom i nedostatočnou platobnou disciplínou pri platení príspevku na zdravotné poistenie štátnymi podnikmi. Riešenie starých dlhov je pritom nielen opatrením, ktoré má nielen zvýšiť stabilitu poskytovania zákonom garantovanej zdravotnej starostlivosti občanom, ale i vytvoriť základný predpoklad pre vyrovnanú bilanciu hospodárenia systému už od roku 2001.

    Pre rok 2000 vláda Slovenskej republiky schválila splatenie starých dlhov štátnych zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní v objeme 2,9 miliardy Sk. Táto suma bola vykrytá v objeme 400 miliónov Sk v kapitole štátneho rozpočtu Všeobecná pokladničná správa a vyplatená v mesiacoch august a september. Ďalšie 2,5 miliardy Sk sa má získať z výnosov privatizácie, z nich najviac, to znamená 1,5 miliardy Sk, sa má použiť na splatenie dlhov štátnych zdravotníckych zariadení Sociálnej poisťovni, 600 miliónov Sk na splatenie dlhov štátnych zdravotníckych zariadení a 400 miliónov Sk na splatenie dlhov zdravotných poisťovní lekárňam za lieky vydané na recepty.

    Splatenie starých dlhov je iba riešením nedofinancovania systému v uplynulom období. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky preto pripravilo rad ďalších opatrení zameraných na vyrovnanú bilanciu hospodárenia už v najbližšom období. Ich charakteristiku obsahuje aj predložený materiál. Pri ich úspešnej realizácii by bolo možné už od roku 2001 zastaviť zadlžovanie systému voči jeho vonkajším dodávateľom. Základným predpokladom ich úspešnosti je však zabezpečenie objemu verejných zdrojov na úrovni regulovaných nákladov zdravotnej starostlivosti poskytovanej v rozsahu a kvalite, ako ich garantujú Ústava Slovenskej republiky a platné zákony.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval, že dňa 18. septembra som podpísal zmluvu s Prezídiom Fondu národného majetku, zmluvu, ktorá fixuje splátkový kalendár na splácanie dlhov, tak ako som ich uviedol v predkladanej správe.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím pána poslanca Zelníka, ktorého určil gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu v gestorskom výbore.

    Pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 765 z 28. augusta 2000 pridelil návrh na oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní vrátane zrušenej zdravotnej poisťovne Perspektíva (tlač číslo 717) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Citovaným rozhodnutím k uvedenej správe určil ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený návrh dňa 12. septembra 2000, zobral ho na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh na oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní vrátane zrušenej zdravotnej poisťovne Perspektíva dňa 19. septembra 2000 a zobral predložený návrh na vedomie. Vo svojom uznesení číslo 125 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh vziať na vedomie. Gestorský výbor konštatoval, že výbory, ktorým bol návrh na oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní vrátane zrušenej zdravotnej poisťovne Perspektíva pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh vziať na vedomie. Ďalej konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v stanovenej lehote neboli predložené.

    Gestorský výbor schválil spoločnú správu výborov svojím uznesením číslo 129 z 19. septembra 2000, v ktorej určil za spoločného spravodajcu výborov člena výboru Štefana Zelníka. Súčasťou spoločnej správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím vás, aby ste otvorili rozpravu. Hlásim sa do rozpravy.

  • Ďakujem pánu poslancovi Zelníkovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, do rozpravy k tomuto bodu programu sa písomne prihlásila jediná poslankyňa - pani poslankyňa Aibeková. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. Potom, pán poslanec, sa budete môcť ústne prihlásiť do rozpravy.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    pán minister začal svoj príhovor tým, že je rád, že sa tento bod programu dostal na rokovanie Národnej rady. Nuž dovoľte mi, aby sme v tomto bode boli obidvaja v zhode. Aj ja som rada, že sa konečne financovanie zdravotníctva dostáva do programu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Žiaľ, ako býva tradíciou v tomto parlamente, je to za takmer totálneho nezáujmu ostatných poslancov. Ako keby oni nechodili po regiónoch, ako keby nedostávali listy o tom, aká je zlá finančná situácia v zdravotníctve. Musím pochváliť Stranu demokratickej ľavice. Je najvzornejšia a zrejme bude venovať tomuto problému aj značnú pozornosť.

    Vážené dámy, vážení páni, kto podrobne študuje programové vyhlásenie vlády a mali by ste to predovšetkým vy poznať, pretože je to základný dokument vlády, tak v tomto programovom vyhlásení vlády sa nachádzajú sľuby o tom, ako vláda zabezpečí viaczdrojové financovanie a bude vytvárať podmienky na postupné zvyšovanie podielu z hrubého domáceho produktu pre zdravotníctvo na úroveň krajín Európskej únie. Sú to sľuby, s ktorými sa možno stotožniť, ale, žiaľ, realita je iná. Kým v krajinách Európskej únie sa percento HDP pohybuje na úrovni 8,5 percenta, od 10,4 percenta v NSR do 6,8 percenta vo Veľkej Británii, v Slovenskej republike dochádza k poklesu tohto percenta, ale aj k poklesu reálnych zdrojov pre zdravotníctvo. Percento HDP do zdravotníctva bolo v rokoch 1994 - 1998 na úrovni 6 až 6,6 percenta, v roku 1999 to bolo 5,9 percenta a pre rok 2000 iba 4,9 percenta.

    Pán minister síce vo výbore pre zdravotníctvo toto číslo nahradil iným, tiež nad úroveň 6 percent, ale vlastne porovnáva neporovnateľné, ak bol výpočet v rokoch 1994 - 1998 iný, tak musí tieto výpočty zrovnoceniť. Takže teraz ani nejde o to, či to je 4,9 alebo 6. Keď prepočítate tie percentá v tých predchádzajúcich rokoch, tak by to vychádzalo okolo 8 percent. Čiže mne ide o to, aby som poukázala, že percento sa znižuje a znižuje sa aj reálny prísun financií do zdravotníctva.

    Platby štátu za poistencov v zmysle zákona číslo 273/1994 Z. z. boli v rokoch 1999 a 2000 iba na úrovni 13,7 percenta zo 76 percent z 2 700 korún, čo je iba 283 korún na občana. Táto suma je 2,5-krát nižšia, ako sú skutočné náklady na liečbu u pacienta.

    Teraz vám poviem aj tie percentá, o koľko dochádzalo k zvyšovaniu rastu zdrojov do zdravotníctva v rokoch 1994 - 1998 a aká je situácia v súčasnosti. Robím túto analýzu preto, že pán minister sa v materiáli, samozrejme, nezabudol kriticky a hanlivo vyjadriť práve na tie roky 1994 - 1998. Tak aká je realita?

    V rokoch 1994 - 1998 dochádzalo k nárastu zdrojov do zdravotníctva a aj platby štátu sa postupne zvyšovali. Celkový nárast zdrojov bol v roku 1995 v porovnaní s rokom 1994 o 31 percent, v roku 1996 v porovnaní s rokom 1995 o 17 percent, v roku 1997 o 12 percent, v roku 1998 o 2 percentá, v roku 1999 už iba o 1,33 percenta a pre rok 2000 došlo k zníženiu tohto percenta o 3,36 percenta. Teda za tejto vlády došlo k 8,9-percentnému zníženiu zdrojov zo strany štátu, pretože tam tá platba v rokoch 1999 aj 2000 zostala na úplne rovnakej úrovni, teda tých 283 korún. A ako správne uviedol aj pán minister, došlo k nárastu cien energií, materiálu, liekov a tak ďalej.

    Aká je realita s viaczdrojovým financovaním? Pretože to je tiež jeden zo sľubov v programovom vyhlásení vlády, s ktorým sa dá stotožniť. Ale realita je úplne iná. Viaczdrojové financovanie sa realizuje iba jediným spôsobom, a to zaťažovaním občanov tým, že sa zvyšujú priame platby občanov do zdravotníctva, okrem teda zákonne povinných platieb v zmysle zákona číslo 273 o zdravotnom poistení. Kým v roku 1997 sa občania priamymi platbami podieľali 3,46 miliardami korún, a to je necelých 7 percent, v roku 1998 to boli 4 miliardy - to je 8 percent, v roku 1999 to už bolo 4,6 miliardy - teda 9 percent, v roku 2000 5,1 miliardy, čo predstavuje 10,1 percenta.

    Tým sme sa dostali týmito platbami od občanov na úroveň krajín Európskej únie, kde to je na úrovni v priemere, samozrejme, 10,7 percenta. Ale v materiáli, ktorý predkladá pán minister, už plánuje pre rok 2001 zaťažiť občanov až sumou 6,8 miliardy, čo by predstavovalo v prepočte na plánovaný rozpočet už 13,3 percenta.

    Zamyslite sa nad tým, vážené dámy, vážení páni, či si môžeme dovoliť zaťažovať nášho občana pri jeho platoch, pri vysokej nezamestnanosti, pri celkovom prepade životnej úrovne nadštandardne, teda nad štandard krajín Európskej únie. Tieto čísla sú v materiáli, ktorý odovzdal minister, čiže nie sú to čísla, ktoré by som si ja nejakým spôsobom bola vymyslela. Samozrejme, minister nastúpil do kresla pred necelými dvoma mesiacmi. O pár dní to budú dva mesiace. Preto mu ťažko možno vytýkať, že nesie zodpovednosť v plnej miere za zložitú situáciu, ktorá v zdravotníctve je.

    Bohužiaľ, jeho predchodca, pán minister Šagát, nezačal práve najšťastnejšie. Rok 1998 a začiatok roku 1999 sa niesol v znamení vyhlásenia takzvaného krízového režimu. Čo priniesol? Okrem toho, že opakovane som žiadala pána exministra, aby nám dodal aspoň do výboru reálne čísla, čo vlastne priniesol tento krízový režim, tie čísla sme, bohužiaľ, od neho nedostali. Našťastie jedna z vládnych strán tejto koalície má k dispozícii a dala k dispozícii aj verejnosti materiál, kde ekonómovia spracovali, čo priniesol krízový režim.

    Zrealizované výkony sa totiž znížili celkove na 50 percent, aj zdravotné poisťovne platili iba týchto 50 percent. Náklady za zdravotníctvo sa v krízovom režime znížili iba o 5 až 10 percent a mzdové náklady dokonca vzrástli. Čiže krízový režim priniesol to, že sa nemohli uskutočňovať operácie, pretože výkony klesli na 50 percent, ale náklady sa neznížili. A dnes vlastne sa tieto operácie musia naďalej odkladať, pretože jednoducho ten čas sa už nedá dobehnúť, a tak vlastne liečba týchto pacientov sa stáva drahšia, pretože liečiť ich musíte, musia brať lieky. A častokrát neskoro uskutočnený operatívny zákrok môže pacienta stáť aj život.

    Predchodcom pána ministra bola zavedená trojaká platba za výkony v zdravotnej starostlivosti. Primárni lekári dostávajú kapitačné platby, špecialisti platby za body, ale tieto sú limitované, a nemocnice boli platené do 1. 6. 2000 cez prospektívny rozpočet.

    Bohužiaľ, tento prospektívny rozpočet nestačil pokrývať všetky náklady nemocníc, ale, žiaľ, aj ten rozpočet, ktorý bol prijatý v zákone a mal by byť teda realizovaný, tak reálne dostávali nemocnice iba 80, niektoré iba 70 percent toho odsúhlaseného a zákonom stanoveného prospektívneho rozpočtu. A tak sa nemocnice zadlžujú ďalej. Nakoniec toto konštatuje aj materiál, čiže je to krutá realita, a aj keď sa v materiáli konštatuje, že došlo k znižovaniu zadlžovania, pýtam sa vás za akú cenu? Za cenu odkladania operácií. Za cenu zníženia kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti. A to nie sú moje výmysly. To sú, prosím, údaje a podrobne si prečítajte v materiáli, ktorý dostávame od lekárov, od zástupcov poisťovní a zástupcov všetkých tých asociácií, združení a komôr, ktoré v zdravotníctve pôsobia. Nakoniec stačí si prečítať Zdravotnícke noviny, kde sa toto všetko dočítate.

    Nakoniec aj sám pán minister Šagát v materiáli nazvanom Správa o použití finančných prostriedkov z mimorozpočtových zdrojov v rezorte zdravotníctva na strane dve konštatuje: "Zdroje pre rezort zdravotníctva, ktoré boli vyčlenené v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 985 z roku 1999, v prvom polroku boli realizované len čiastočne, a to vo výške 910,8 milióna korún. Ostatné mimorozpočtové zdroje v celkovom objeme 3 540 miliónov korún budú poskytnuté v druhom polroku 2000." Máme 3. októbra a stále tieto zdroje nie sú. Chcem sa spýtať, kedy prídu? A ako pomôžu potom zdravotníctvu, keď prídu v decembri? Pretože všetko je zatiaľ na úrovni sľubov.

    "Ministerstvo zdravotníctva" - stále citujem pána exministra Šagáta - "Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa tak dostáva do neriešiteľnej situácie, nakoľko chýbajú lieky pre onkologických pacientov, špeciálny zdravotnícky materiál pre kardiochirurgické operácie a kardiologických pacientov všeobecne. Nie je možné dať záruku dodávateľom liekov a špeciálneho zdravotného materiálu, že platby sa budú môcť realizovať a aj v tejto oblasti hrozí, že budú porušené ústavné práva občanov." Toto je citácia z materiálu, ktorý je tu v parlamente a môžete si moje slová skontrolovať.

    Vieme, že tie dlhy zdravotníctva sú vysoké a ako sa správne konštatuje, každý mesiac nám narastajú. Lekárne a distribútori liekov a zdravotníckeho materiálu úverujú zabezpečenie zdravotníckym poisťovniam sumu 8,428 miliardy korún. A dostali na oddlženie iba dvakrát dvesto miliónov korún. Zdravotným poisťovniam dlhujú platitelia poistného do zdravotného poistenia do konca roku 1999 9,203 miliardy korún. Po prepočítaní pokút a penálov to je 13 908 miliónov korún.

    Tak ako konštatoval pán minister, najväčšími neplatičmi sú štátne podniky. Aj v predloženom materiáli, ktorý už predkladá nový minister, sa na strane tri konštatuje: Súčasné napätie v systéme zdravotného poistenia je predovšetkým výsledkom neplatenia poistného do zdravotného poistenia a účelovým znižovaním vymeriavacieho základu pri platbách za poistencov štátu. Najviac sú zadlžené štátne lôžkové zariadenia a ich zadlženosť sa v roku 1999 zvýšila v porovnaní s rokom 1998 o 2 165 miliónov korún. Pokles zdrojov viedol k poklesu počtu hospitalizovaných pacientov i k poklesu nákladov na jedného hospitalizovaného pacienta. Keď si však pozriete štatistiku, chorobnosť nám neklesá. Nezlepšil sa zdravotný stav obyvateľstva. Nezlepšila sa ani stredná dĺžka života našich občanov. Pozrite si štatistiky o náraste drogovo závislých občanov, o náraste onkologických ochorení a tak ďalej. Čiže aké je to znižovanie zadlženosti? Za cenu ohrozenia, tak ako správne konštatoval pán exminister, za cenu ohrozenia ľudského zdravia a života našich občanov a za porušovania ústavy, ktorá jasne deklaruje, čo by mal pacient dostať.

    Druhá časť materiálu obsahuje návrh postupu na oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení. Ako prvý krok je navrhnuté poskytnutie dodatočných zdrojov zdravotným poisťovniam vo forme návratnej finančnej výpomoci na úrovni dvoch tretín ich splatených záväzkov voči lekárňam k 31. 12. 1999. Uvedomme si, že zase je to iba návratná finančná výpomoc. Áno, je potrebná, s tým súhlasím, ale budú ju musieť vracať. A z čoho ju budú musieť vracať, ak sa nezvýši príjem finančných prostriedkov do zdravotníctva?

    Ako druhý krok sa navrhuje zvýšenie transferov do zdravotných poisťovní za poistencov štátu a zvýšenie príspevku na zdravotné poistenie za ekonomicky aktívnych poistencov z 13,7 na 14,7 percenta a vyššiu spoluúčasť občanov na úrovni rozdielu medzi regulovanými nákladmi zdravotnej starostlivosti a objemom verejných zdrojov na ich úhradu do roku 2001. Áno, s tou prvou časťou súhlasím, že by sa konečne malo začať plniť programové vyhlásenie vlády a štát by mal za svojich poistencov platiť viac ako tých 283 korún. Dúfam, že tu všetci nájdeme zhodu. A bez ohľadu na to, či sú to opoziční alebo koaliční poslanci, v tomto treba ministra podporiť. V tom, myslím si, že nájdeme spoločnú zhodu a takto mám pripravené aj jedno zo svojich uznesení. V žiadnom prípade však nebudeme súhlasiť s tým, aby ste znovu zaťažovali občanov. Aby namiesto 13,7 percenta platili tí, ktorí pracujú a majú tie úbohé priemerné mzdy, aby platili ešte o percento viac do zdravotníctva. A navyše, aby ste občana zaťažili ešte ďalšími platbami. Veľmi dobre si to zvážte a dajte si urobiť analýzu, či občan unesie ešte toto zaťaženie.

    Minulý rok v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva bol organizovaný seminár aj za účasti zahraničných exportov o poistení. A vtedy zodpovedný pracovník ministerstva zdravotníctva povedal, že nie je možné ďalej zaťažovať občana, pretože je neúmerne vysoké a je vlastne nad úrovňou krajín Európskej únie. Takže s takýmto krokom, pán minister, poslanecký klub HZDS nebude v žiadnom prípade súhlasiť.

    Ďalej je navrhnutý splátkový kalendár splácania dlhov, ktorý je rozložený až do roku 2004. Do roku 2004, čiže pripravujete niečo budúcej vláde. Považujem to za neseriózne, pretože keď boli zástupcovia lekárskeho stavu u pána prezidenta a u pána premiéra Dzurindu, tak ten im sľúbil, že oddlženie sa zrealizuje do roku 2002. Myslím si, že nie je seriózne, keď minister pripravuje materiál na oddlženie a je v rozpore s tým, aký verejný sľub dal predseda vlády. Buď potom klame predseda vlády, alebo minister zdravotníctva robí vlastné kroky, ktoré mu vláda neodsúhlasí. Možno odsúhlasí, ale potom treba povedať pravdu, že títo zástupcovia boli oklamaní a že dostali sľuby, ktoré nie sú realizované.

    K navrhovaným opatreniam patrí aj reprofilizácia akútnych lôžok, s ktorým sa dá súhlasiť, ale až po poznaní regionálnych a celoslovenských potrieb. Predsa sa táto reprofilizácia nedá robiť od ministerského stola. Bohužiaľ, prax zo Slovenska svedčí o tom, že boli zrušené lôžka, ktoré sú potrebné, pretože sú jediné v ďalekom-širokom okolí a naopak po protekcii a politických tlakoch boli zachované tie lôžka, ktoré mali byť reprofilizované alebo zrušené. Čiže tu by som navrhovala, aby sa brali do úvahy tieto potreby a potom možno s týmto krokom súhlasiť.

    Ďalším z návrhov je zníženie počtu zamestnancov o 1 769 osôb, teda v zdravotníckych zariadeniach, z nich má 654 odísť do dôchodku, čiže o prepustení sa bude hovoriť u 1 115 osôb. Nuž ja neviem, či sa potešia kvalifikovaní lekári s dvoma atestáciami, s dvadsať, dvadsaťpäťročnou praxou, keď ich prepustíte, pretože neviem, načo sa bude tento zdravotnícky pracovník rekvalifikovať, pretože rekvalifikácia týchto ľudí by bola veľmi drahá, pretože samotné štúdium medicíny je veľmi náročné aj ekonomicky, aj na ľudské zdroje. Na druhej strane kladiem otázku: Keď odíde 654 do dôchodku, ale toľko, možno ešte viac absolventov nám skončí, a čo s týmito? Skončia na ulici? Takže s týmto krokom tiež nemožno súhlasiť ani s návrhom, že títo odídu do iného rezortu, navrhuje sa odchod do sociálnej sféry. Ale vy veľmi dobre viete, že aj platové ohodnotenie v sociálnej sfére je niekoľkonásobne nižšie ako v zdravotníctve a neviem si predstaviť, ako kvalifikovaný chirurg, ortopéd alebo ďalšie profesie pôjdu robiť do ústavov sociálnej starostlivosti a do domovov dôchodcov lekára, kde pri všetkej úcte k týmto ľuďom, ktorí sú v týchto domovoch, predsa len si vyžadujú skôr udržiavaciu zdravotnú starostlivosť ako nejakú vysoko špecializovanú zdravotnú starostlivosť.

    Takže si myslím, že k tejto sfére sa má pristupovať oveľa zodpovednejšie, pán minister, má sa o tomto viesť odborná diskusia, pretože nie je to malý počet 1 769 osôb, a nakoniec aj s odchodom do dôchodku. Neexistuje u nás zákon, ktorý prinúti občana, aby odišiel do dôchodku. Musí to byť iba pri reorganizácii a likvidácii zariadenia, tam vám to Zákonník práce umožňuje, ale potom by ste nemali robiť čo s absolventmi. A o absolventoch sa napríklad v tomto materiáli nepíše ani slovo. Ani slovo. Koľko končí na lekárskych fakultách na Slovensku ročne absolventov? Čo s nimi? 400? O nich tu nie je ani slovo. Keď pošlete do dôchodku, ale neprijmete na miesto dôchodcov novú silu, ktorá sa môže vzdelávať, rásť na odborníka, tak potom znamená, že ani jedného absolventa podľa tohto materiálu nebudete môcť prijať. Aspoň toto v materiáli chýba.

    Na záver, vážené dámy, vážení páni, viete, že pred pár dňami boli akcie zdravotníckych pracovníkov či už cez odborový zväz alebo cez Lekárske odborové združenie. Vtedy odzneli aj sľuby, že sa upravia platy zdravotníckym pracovníkom. Aká je totiž realita úpravy platov od 1. júla? O štyri percentá. Ale pozrite si reálnu výplatu týchto ľudí. Boli im vzaté osobné ohodnotenia a vlastne mnohí poklesli vo svojom reálnom príjme, ktorý mali alebo zostali na rovnakej úrovni, alebo sa im zvýšil o sto korún. Myslím si, že je to dehonestujúce voči týmto pracovníkom a podľa predloženého materiálu sa počíta so zvýšením platov zdravotníckych pracovníkov v roku 2001 iba o päť percent. Keď si pozriete, aká bude inflácia, tak znovu im len vezmete. Takže preto bolo moje vystúpenie také rozsiahle, lebo považujem túto problematiku za skutočne veľmi vážnu a dotýkajúcu sa každého z nás.

    Na záver ešte, pán minister, na jednej strane nie sú peniaze, na druhej strane sa, bohužiaľ, v zdravotníctve plytvá. Ja tu mám jeden list, ktorý bol odoslaný aj ministrovi, ešte vášmu predchodcovi, aj predsedovi parlamentu, aj predsedovi, vám ako predsedovi výboru a predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu. V tomto liste zástupca firmy Siemens píše, ako sa nehospodárne pristupuje k zakupovaniu prístrojov, ide konkrétne o prístroj pre Detskú fakultnú nemocnicu s poliklinikou na Kramároch, kde bol vybraný ako dodávateľ prístroja firma Transkontrakt, hoci pôsobí ako sprostredkovateľ predaja firmy Philips a tento prístroj bol o 6 miliónov drahší, ako ponúkala firma Siemens. Mám tu celý doklad, tak ako je. Nedostali žiadnu odpoveď, a tak sa chcem pýtať: Týchto 6 miliónov nechýba Detskej fakultnej nemocnici alebo tu boli nejaké iné skutočnosti v hre? Pretože si myslím, že ak môže dostať Detská fakultná nemocnica prístroj o 1,6 milióna lacnejší a plus ďalšie dovybavenie, na ktorom sa dohodli, tak sa mi zdá byť tento prístup veľmi, veľmi nekorektný. Mohla by som hovoriť ešte o ďalších skutočnostiach, na ktoré mám doklady, pretože ja nie som zvyknutá v parlamente hovoriť o niečom, čo nemám doložené materiálmi.

    Za záver mi ale dovoľte predniesť tri uznesenia a prosím, aby sa o nich hlasovalo individuálne. Dúfam, že aspoň niektoré z týchto uznesení podporíte.

    Prvé uznesenie: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky realizovať oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní vrátane zrušenej zdravotnej poisťovne Perspektíva do konca roku 2002. Čiže iba zrealizujete sľub, ktorý dal predseda vlády.

    Druhé uznesenie: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky realizovať v roku 2001 zvýšenie transferov do zdravotných poisťovní za poistencov štátu. Nedávam tu presnú sumu, pretože bude to viazané na rozpočet, ale zase vychádzam len z materiálu, ktorý dodal pán minister, takže dúfam, že podporíte toto uznesenie.

    A tretie uznesenie znie: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky hľadať iné riešenia zvýšenia finančných prostriedkov do zdravotníctva, ako je zvyšovanie príspevku na zdravotné poistenie za ekonomicky aktívnych poistencov.

    Prosím o podporu hlavne ľavicovo orientovaných poslancov, pretože skutočne ďalšie zaťažovanie obyvateľov je neúnosné a ide nad hranicu krajín Európskej únie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem vám, pani kolegyňa, za vaše vystúpenie.

    Dámy a páni, pýtam sa, kto chce faktickými poznámkami reagovať na vystúpenie kolegyne Aibekovej. Teda všetko, čo je na tabuli, beriem ako faktické poznámky.

    A teraz sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslabec Zelník.

  • O tom, čo hovorila pani poslankyňa Aibeková, teda plánované prepúšťanie zdravotníckych pracovníkov, chcem len povedať toľko, že sú to skutočne nesystémové kroky. Na jednej strane sa plánuje prepúšťanie zdravotníckych pracovníkov, na druhej strane sa schvaľoval zákon o zdravotnej starostlivosti číslo 277, kde som žiadal aj v ústavnoprávnom výbore, potom aj vo výbore pre zdravotníctvo, aby bol možný súbeh praxe, pretože tí ľudia by sa, samozrejme, mohli etablovať v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, keby mali licenciu. Paradoxom je, že na jednej strane ideme prepúšťať kvalifikovaných lekárov a na druhej strane dávame licencie a povoľovanie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti eseročkam, kde absolútne nie sú lekári.

    K tomu, že dochádza k porušovaniu zákona o Liečebnom poriadku, a o tom, že zníženie nákladov v nemocniciach sa dosiahlo na úkor toho, že pacienti nemajú základný zdravotnícky materiál a lieky, svedčí jeden list, ktorí mi poslali rodičia jedného otca z 25. 9. 2000. Ja si vám dovolím prečítať len časť toho listu.

    Môj otec, už starší pán, mal zdravotné problémy. Dostal sa na chirurgické oddelenie do Nemocnice v Hnúšti. Bola som šokovaná, keď som ho prišla navštíviť a otec mi povedal, že lieky a injekcie mu budú podávať len v tom prípade - podotýkam, že bol hospitalizovaný od 6. 9. tohto roku do 8. 9. tohto roku -, ak si ich sám uhradí. V tom momente som už sedela u primára menovanej nemocnice pána doktora Šemetku, ktorý mi povedal: Áno, musí si ich zaplatiť. A keď som sa odvolala na riaditeľa pána doktora Fajda - zrejme sa nedostala k nemu - s druhým kolegom ma doslova vyhodili z kancelárie s tým, že si to musí uhradiť. Rodičia nie sú na tom s financiami tak dobre a jednoducho si zaplatiť tieto injekcie nemohli. Pán doktor, nehnevajte sa, ale podpísať sa kvôli rodičom nemôžem, nakoľko otec alebo mama môžu byť znova hospitalizovaní v nemocnici.

    Toto je len jeden z listov, ktoré dostávam denne, a takýto obraz o tom, ako funguje alebo na úkor čoho sa znížili náklady v nemocniciach, sú takéto nezmyselné opatrenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán kolega Finďo.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená snemovňa,

    ja by som si dovolil upozorniť na jeden moment, ktorý si môžete prečítať hneď pod bodom 63, že ministerstvo predkladá materiál, kde navrhuje oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení. V súčasnosti náš zdravotnícky systém je v zásade pluralitný z hľadiska vlastníctva zdravotníckych zariadení, z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ja si myslím, že nie je dobre premyslený tento názov - oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení, pretože zakladá nerovnosť medzi štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami, a preto navrhujem, aby sa hľadali riešenia, ktoré budú riešiť aj problém neštátnych zdravotníckych zariadení. Konkrétne ak ide napríklad o odvody do sociálnych fondov a do fondov zdravotného poistenia, najmä teda pokiaľ ide o sociálne fondy, tie mimoriadne zaťažujú aj neštátne subjekty, ale tým nikto nepomôže. To znamená, že ony pekne svoje percentá musia odviesť, lebo v opačnom prípade sú penalizované alebo sa pošle na nich exekúcia. Takže ja by som bol rád, aby ministerstvo v budúcnosti riešilo tento problém nielen pri oddlžovaní, ale aj v zákone číslo 277, kde vlastne celá časť zákona o neštátnych zdravotníckych zariadeniach zakladá zásadný rozpor a nerovnosť medzi týmito dvoma typmi zdravotníckych zariadení.

    A ešte by som si dovolil jednu poznámku, a to je poznámka k tomu, prečo vlastne naše zdravotníctvo neustále treba oddlžovať. Je to predovšetkým preto, že náš systém poskytuje tzv. totálnu zdravotnú starostlivosť. Ďalej by som hovoril potom, keď dostanem slovo v rozprave.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Reagovať chce pani kolegyňa Aibeková.

    Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.

  • Hlási sa pán poslanec Kužma.

  • Ale ty môžeš reagovať aj na každého vystupujúceho.

  • Dobre, nech sa páči, pán kolega, máte slovo. Tak je z opozície, prečo by som jej nedal slovo?

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Ja by som ku kolegyni Aibekovej chcel len jednu vec povedať. Je zaujímavé, že o zdravotníctve sa vždy vyťahujú argumenty, ktoré momentálne vyhovujú. Ak hovoríme, že zdravotníctvo má prejsť transformáciou, tak musí nastať aj prípad, kde budú musieť určitých ľudí prepúšťať a určité veci rušiť. A robili ste to aj vy. Ak si povieme, že nemáme na financovanie zdravotníctva alebo že chceme zmeniť tento spôsob, ktorý je terajší, na možnosť viaczdrojového financovania zdravotníctva, tak treba navrhnúť aj túto možnosť dostať do iných zákonov. Ďalej čo ona požaduje oddlženie, tu sa pripájam ku kolegovi poslancovi zo SOP. My v zásade lekárne, lekárov prvého kontaktu a SVALZ-y už máme sprivatizované. Dosť je neetické, že štát za svojich zamestnancov platí menej, ako platia normálne firmy a nevidím ešte dôvod, aby sme v poradí oddlžovali hlavné štátne zariadenia až potom v poradí lekárne, SVALZ-y a obvodných lekárov. Myslím si, že aj toto je v rozpore s ústavou a s rovnosťou pri podnikaní a šancí.

    Čiže si myslím, že ten materiál, ktorý predkladá minister, aspoň naznačuje cestu, čo v tomto zdravotníctve treba v krátkom období spraviť, a nebude to ľahká cesta, ale treba si na rovinu povedať, že na takýto spôsob poskytovaných služieb tento štát nedokáže vyrobiť. Čiže buď zmeníme kvalitu a kvantitu týchto služieb, tzv. bezplatných, alebo budeme hovoriť o priamych platbách za výkon od občanov.

  • Ďakujem.

    Pán kolega Tatár, vy ste chceli vystúpiť s faktickou poznámkou? Ste napísaný do rozpravy. V poriadku, nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková chce reagovať.

    Máte slovo, pani kolegyňa.

  • Ďakujem pekne za pripomienky, ale ja som vychádzala z názvu materiálu, vážení kolegovia, a ten hovorí Návrh na oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení. Čiže musela som sa vyjadrovať k tomu, o čom materiál je. Inak ja s vami pán poslanec Kužma aj pán poslanec Finďo v tejto časti súhlasím, že tým sa dostávame do nerovnovážneho stavu, ale ja nemôžem navrhovať niečo, o čom materiál nehovorí. A čo sa týka prepúšťania, ja som iba upozorňovala na problémy, ktoré nastanú, pretože takmer 2 tisíc ľudí zo zdravotníctva je iné, ako keď prepustíte 2 tisíc, čo ja viem, z textilnej výroby, pretože tí ľudia sa môžu ľahšie rekvalifikovať, kdežto v zdravotníctve predovšetkým lekári, tam je rekvalifikácia veľmi ťažká a ja som iba upozorňovala na problém, ktorý tu vznikne. A nehovorila som, že za nás to bolo inak, teraz to je inak. Vychádzala som iba z čísel z materiálu, takže prosím vás, nevkladajte mi do úst niečo, čo som nehovorila.

    Súhlasím s tým, že sa musia hľadať nejaké cesty, ale prečo sa stále na lekárske fakulty prijíma také množstvo študentov, dokonca pre tento rok sa zvýšili kvóty, keď vieme, že pre nich nenájdeme prácu. Ja som skôr chcela upozorniť týmto smerom, aby tu došlo k zosúladeniu počtu študentov a vytvoreniu reálnych miest. Samozrejme, že sú miesta v neštátnej sfére, o ktorých sa nehovorí, a tieto počty sa týkali iba štátnej sféry, ale ja predpokladám, že nemocnice, tak aké sú vaše materiály, tak väčšinu nemocníc plánujete, že zostanú štátnymi, iba niektoré prejdú do neštátnej sféry. Čiže vychádzala som aj z ďalších materiálov, ktoré máme k dispozícii.

  • Ďakujem, pani kolegyňa.

    Dámy a páni, do rozpravy sa prihlásili páni poslanci Zelník, Tatár a Šagát, čiže ukončujem možnosť prihlasovania sa do rozpravy.

    Podľa § 27 ods. 8 udeľujem teraz slovo spravodajcovi výborov.

    Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    keďže počas dvoch rokov odznelo množstvo demagógie a klamstiev od bývalého exministra, terajšieho poslanca pána Šagáta, v úvode svojho diskusného príspevku sa vrátim trocha do histórie. V roku 1994 sme v decembri prebrali rezort ministerstva zdravotníctva po pánu exministrovi Šagátovi. Rezort sme preberali s dlhom 3 miliardy Sk. O tom svedčí výsledok protokolu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý vykonával kontrolu vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni v čase od 2. 9. do 30. 11. 1998, kde sa v závere píše: "Do roku 1995 vstúpila Všeobecná zdravotná poisťovňa so záväzkami vo výške 3 034 miliónov korún z roku 1994. S týmto dlhom sa musela vyrovnať nová vláda. Hovorím to preto, lebo po nastúpení do funkcie ministra zdravotníctva pán Šagát vyhlasoval, že zdravotníctvo bolo oddlžené. Nebolo to tak. S tým dlhom sa musela vyrovnávať vtedajšia vláda. Samozrejme, že vedome klamal, ale klamstvo patrí k jeho metódam práce. Zrejme si bol vedomý svojej neschopnosti riadiť rezort, keď vyhlasoval v decembri 1998 a potom počas celého svojho neslávneho pôsobenia, že predošlé vedenie urobilo dlh za 13 miliárd Sk. Som rád, že pravda nakoniec vyšla najavo, pretože predložené materiály sú toho dôkazom. V tlači číslo 719 na druhej strane sa jasne píše: "Do konca roku 1998 celková zadlženosť rezortu činila 11 605 miliónov Sk, v čom boli i dlhy voči štátu za poskytnutú finančnú výpomoc vo výške 1,3 miliardy Sk."

    Málokto si však všimol, pretože o tom hovorí tlač číslo 717, že túto pôžičku zobral už pán Šagát, ale, samozrejme, že ju bez hanby pripísal na účet predošlého vedenia. Dlh teda predstavoval bez 1,3 miliardy už len 10,3 miliardy do konca roka. V úvode som hovoril, že rezort sme prebrali s deficitom 3 miliárd Sk, teda v skutočnosti za nášho pôsobenia nedofinancovaním zdravotníctva sa dlh z 3 miliárd vyšplhal na 10,3 miliardy do konca roka, t. j. zvýšil sa o 7,3 miliardy, ak počítam do októbra, dokedy sme boli vo funkciách, dlh sa vytvoril okolo 6,5 miliardy Sk. Pamätáte si tie hysteroidné reakcie o 13 miliardách. Aj keď situácia v zdravotníctve bola napätá, no vzhľadom na súčasnú situáciu zďaleka nie taká dramatická. Chvalabohu už len vtedajší minister pán Šagát vyhlásil, teda, bohužiaľ, vyhlásil krízový stav a vláda súhlasila s nesystémovými a zbytočnými opatreniami v rámci už spomínaného vyhláseného krízového stavu.

    Chcem upozorniť, že podľa materiálov tlač číslo 717: "Zadlženosť systému ku koncu roka 1999 predstavuje približne 15 miliárd Sk." Ak za štyri roky vznikol deficit okolo 6,5 miliardy korún, tak len za jeden rok 1999 za vedenia už exministra Šagáta, odvolávam sa na tlač číslo 717, spotrebovala sa pôžička 4 miliardy Sk a napriek tomu sa ešte vytvoril deficit okolo 2,1 miliardy Sk, teda spolu okolo 6 miliárd za rok 1999 a za rok 2000 podľa aj vyjadrenia zástupcov zdravotných poisťovní mesačne vzniká deficit okolo 600 až 700 miliónov Sk. Do konca roku 2000 to môže byť ďalších okolo 7 miliárd Sk.

    Napriek dvojnásobnému deficitu došlo k významnému poklesu reálnej mzdy zdravotníckym pracovníkom, zvýšila sa spoluúčasť pacienta tak, že ste zaviedli sociálnu eutanáziu, výrazne sa znížila dostupnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti, sústavne je porušovaný či nedodržiavaný zákon o Liečebnom poriadku. Prečo takýto prepad? Bohužiaľ, nereagovali ste, vážené panie poslankyne a páni poslanci, na upozornenia a schvaľovali ste všetko, čo vám bolo predložené. Na deficite sa významnou mierou podpísali opakované novely zákona o Liečebnom poriadku, kde sa ako exminister, ale treba povedať aj súčasný minister, významnou mierou podpísali na zlej, neodbornej kategorizácii. Niektoré firmy si prišli na svoje, lekárov prinútili, aby predpisovali drahšie lieky, pretože lacnejšie boli so spoluúčasťou pacienta. Pod rúškom šetrenia niektoré lieky boli o 50 až 100 percent drahšie ako napríklad v Českej republike. Iste, niektoré firmy boli spokojné a zrejme nielen ony, pretože sa pokračovalo v opakovaných kategorizáciách. Na grafe, ktorý bol uverejnený v Hospodárskom denníku 22. 6. 2000, jasno vidieť, že za roky 1996 až 1997, 1998 sa míňalo na lieky okolo 10 miliárd Sk. V roku 1999 už to bolo 12,6 miliardy Sk.

    Samozrejme, na zlom financovaní rezortu sa podpísali aj politicky motivované výmeny riaditeľov nemocníc, odvolávanie schopných manažérov a dosadzovanie do funkcií politických persón, ktoré nezvládli riadenie. Teraz nechcete priznať chybu, že do dnešného dňa sa to vaše politické nominácie ešte nenaučili a máte strach ich odvolať, preto tie plány vytvoriť akési verejnoprospešné inštitúcie so správnymi radami.

    Tu musím zdôrazniť, že, samozrejme, by toto pán Šagát nemohol nikdy robiť, keby nemal verného ochrancu pána Romana Kováča. Áno, pán súčasný minister, ste rovnakým podielom spoluzodpovedný za katastrofálnu situáciu. Vysvetlím, ako je to možné. Pán Kováč bol predsedajúcim zdravotníckeho výboru, bol podpredsedom, nechal si odhlasovať, že bude akýmsi trvalým predsedajúcim, na tom by nebolo nič zlé, samozrejme, keby svoju funkciu predsedajúceho a, pochopiteľne, vtedy aj predsedu poslaneckého klubu SDK nevyužil na zamedzenie akejkoľvek kontroly ministerstva zdravotníctva. Chcem povedať, že zdravotnícky výbor pod jeho vedením pracoval tak, že akákoľvek kritika sa končila dostratena. Uskutočniť poslanecký prieskum a overiť si skutočnosti, to demokraticky na jeho odporúčanie bolo vždy zamietnuté. Áno, urobili sme dva poslanecké prieskumy, ale to len vďaka tomu, že chýbali koaliční poslanci, a teda zdravotnícky výbor to odhlasoval.

    Som hlboko presvedčený, že vždy, ak má poslanec pochybnosť alebo ak sa chce presvedčiť o pravdivosti, mal by to výbor automaticky odsúhlasiť a umožniť mu, aby poslanecký prieskum vykonal. V iných výboroch je takáto situácia štandardná, v zdravotníckom výbore to do vedenia zdravotníckeho výboru pod vedením pána Romana Kováča bol problém. Preto musím povedať, že za stav finančnej, ale aj morálnej devastácie rezortu ste spoluzodpovedný s pánom Šagátom. A o tom, že aký teda ste človek, pán minister, svedčí aj hlasovanie pri zákone o štátnom rozpočte pre rok 2000. V zdravotníckom výbore, keď sme tento návrh zákona prerokúvali, dával som pozmeňujúci návrh, aby sa zvýšili finančné prostriedky pre rezort zdravotníctva, a to len v reálnych hodnotách aspoň na úroveň roku 1998. Ako podpredseda výboru pre zdravotníctvo ste v decembri roku 1999 hlasovali proti tomuto návrhu, teda boli ste proti zvýšeniu financií, ktoré by prišli do zdravotníctva.

    Ani nie po ôsmich mesiacoch, ako ste sa stali ministrom zdravotníctva, hovoríte o tom, ako je potrebné rezort zdravotníctva dofinancovať. Samozrejme, nie je to nič iné ako len divadlo pred občanom, pretože vtedy, ak ste to mohli ovplyvniť, hlasovali ste proti. V práci ministerstva sa výraznou mierou prejavili známky klientelizmu, opakovane už spomínané kategorizácie liekov, ale podľa mňa aj vážne porušenie zákonov až podozrenia zo zneužívania funkcie verejného činiteľa. Orgány činné v trestnom konaní však majú asi čas a dúfajú, že to zapadne prachom. O morálnych vlastnostiach pána Šagáta hovoriť nebudem, lebo o tom hovorí jeho nominácia za prednostu kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny s prvou atestáciou z odboru anestéziológia, s ktorou by predsa nemohol zastávať ani post primára ani v čase tej najtemnejšej totality, nehovoriac o jeho detinských výhovorkách o zamlčovaní daňového priznania.

    Za nehoráznosť považujem rozloženie splátkového kalendára a nielen to, že sa počíta oddlžovanie do roku 2004, keď je jasné, že tí, čo tento harmonogram navrhli, už vo vláde nebudú, ale samotné oddlžovanie sa má uskutočniť poskytnutím návratných pôžičiek, t. j. de facto ďalším zadlžovaním systému pre budúcnosť. Chcem upozorniť na dôležitý fakt, a to už som o tom hovoril, že mesačne vzniká deficit okolo 600 až 700 miliónov Sk mesačne. V materiáli sa nič nehovorí o tom, ako tento stav zastaviť. Čakal som, že najskôr bude povedané, ako zastaviť mesačný deficit, aké kroky ministerstvo má pripravené, aby budúci rok bolo vyrovnané hospodárenie v rezorte, a až potom by sme sa mali baviť o tom, ako splácať dlhy. Aj tento materiál jasne svedčí o nekompetentnosti nielen bývalého, ale aj súčasného ministra.

    Preto dávam návrh na vrátenie tohto materiálu na prepracovanie. Ďalej dávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky samostatnú "platovku" pre zdravotníckych pracovníkov, v ktorej bude zohľadnená tretia etapa zvyšovania platov, a mala by byť zahrnutá v zákone o verejnej službe.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v tomto stave si už nemôžeme dovoliť nečinne sa pozerať, ako títo páni vedú rezort zdravotníctva do katastrofy.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Zelníka sú dve faktické poznámky. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Švec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán doktor Zelník, počúvam vás v tomto parlamente už šesť rokov, pokiaľ si pamätám, a nedožil som sa ani jedného vášho vystúpenia, kde by ste prišli s nejakým skutočne konkrétnym konštruktívnym návrhom. Vaše vystúpenia sú vždy hlboko negatívne aj v prípade, keď ministerstvo zdravotníctva hľadá kroky, akým spôsobom pomôcť zdravotníctvu.

    Netvrdím, že tento návrh je geniálny, pretože nevieme, aké sú vzťahy v kolónkach má dať a dal. Nevieme, čo dnes čo stojí, nemáme vykalkulované náklady na jeden deň v nemocnici, ako to vidíme v iných krajinách Európskej únie, kde poznáme, čo stojí každý jeden krok lekára. V našich nemocniciach to nie je známe. Takže pokiaľ tieto kalkulácie nebudú dokonalé, nebudeme nikdy vedieť, akým spôsobom dofinancovať zdravotníctvo.

    Čiže ja by som, pán minister, pekne prosil, keby sa tomuto problému venovala pozornosť, aby sme vedeli vykalkulovať, čo stojí jeden deň pacienta v nemocnici, na ktorom oddelení, do haliera, potom budeme vedieť vyfinancovať zdravotníctvo.

    Ďakujem pekne.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcela by som len k vystúpeniu pána Zelníka pár slov. Nemôžem hodnotiť prácu výboru v predchádzajúcom období, lebo som nebola, ale viem, že môžete mať výhrady, že nie vždy to možno bolo podľa vašich predstáv, ale celkom sa mi nezdá férové, že za tie dva roky boli len dva prieskumy, pretože určite ich bolo viacej, vy to dobre viete. Dva boli len za posledný mesiac, čo ste boli s pani kolegyňou Aibekovou. Bol aj Martin pred tým a ja som vás osobne prosila alebo volala dvakrát do Bystrice a veľký záujem ste nemali, takže nie je to celkom tak, ako ste rozprávali.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Tatár ako ďalší prihlásený do rozpravy.

    Ešte pán poslanec Zelník chce reagovať na faktické poznámky.

  • Ja len chcem pánu profesorovi Švecovi, je mi to úprimne ľúto, myslím si, že jeho stanoviská počas zasadnutia boli vždy korektné, ale pán poslanec, dával som opakovane návrhy, aj napríklad čo sa týka zákona o Liečebnom poriadku, o kategorizácii, kde aj pán doktor Tatár dával takisto návrh na zmeny, kde by sa bolo zamedzilo akejkoľvek špekulácii a ktorá by bola bývala systémovou zmenou. Neprešlo to. Dával som návrhy napríklad, čo som spomínal zákon číslo 277 o súbehu praxe, množstvo ďalších a ďalších návrhov, ktoré sa týkali či už poisťovníctva a organizácie zdravotníctva. Bohužiaľ, nič sa neakceptovalo.

    K tomu, čo hovorí pani kolegyňa Halušková, máte pravdu, bolo to pozvanie, ale bolo to pozvanie viac-menej vás ako poslankyne, ale nebolo to cez zdravotnícky výbor, čiže my sme tam mohli skutočne ísť ako poslanci, ale nie z poverenia zdravotníckeho výboru. Nebolo to predmetom rokovania zdravotníckeho výboru.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi tiež vystúpiť v tejto rozprave ani nie tak ako jeden z lekárov, ktorí sú toho času rekvalifikovaní na poslancov v tomto parlamente, ale predovšetkým ako poslanec, a to hovorím preto, lebo nielen prevádzkovo-zdravotnícky pohľad pomôže riešiť financovanie zdravotníctva. Hovoríme o oddlžovaní a jednoducho treba ten pohľad rozšíriť aj na istú úroveň ekonomickú, organizačnú. Rád by som v mene Demokratickej strany povedal, že máme dva programy, jeden všeobecný program úspory verejných financií, ktorý súvisí s vyváženosťou rozpočtu, s reštrukturalizáciou a reformou v mnohých rezortoch a, samozrejme, aj v rezorte zdravotníctva. Štátny rozpočet nemôže byť úspešný, pokiaľ budeme len zvyšovať potrebnosť, čiže výdavkovú stránku, nemôžeme donekonečna zvyšovať príjmovú stránku. Ak tieto dve veci nedostaneme do rovnováhy, tak nemôžeme byť v tomto období úspešní.

    A teraz ten druhý program Demokratickej strany. Je to program reštrukturalizácie zdravotníctva. Je súčasťou toho širšieho programu, ale venuje sa len zdravotníctvu, a keďže ide o prienik pri financovaní, tak je veľmi dobré, že môžem teraz o týchto programoch krátko hovoriť.

    V tom materiáli, ktorý teraz má parlament zobrať na vedomie, sa už diskutovalo, že sú rôzne nepresnosti, napríklad, či je to na štyri roky alebo ako je verejne deklarované na dva roky, ten rozpor nie je vo vnútri materiálu, ale je prítomný vo verejnosti ako politický rozpor alebo politický problém. Teda materiál hovorí o štyroch rokoch.

    Ďalší rozpor, ktorý v samotnom materiáli nie je, ale z verejne dostupných relevantných informácií je prítomný, je skutočný stav prevádzky, obratu a množstva financií, ktoré pretiekli cez zdravotné poisťovne, lebo v rôznych zverejnených výkazoch sa ukázali rôzne čísla, vždy nakoniec celkový dlh bol rovnako veľký, takže preto aj bol návrh, aby sa špeciálne v sektore zdravotného poistenia urobil okrem toho, že ministerstvo zdravotníctva sprísnilo kontrolu a urobilo niektoré vlastné kontrolné kroky, aby sa tam urobil len nezávislý audit, aj keď je to veľmi komplikovaná otázka, pretože tam ide o veľké množstvo položiek, ale ak sú takéto rozporné čísla na svete, tak neviem, ako by sme sa dopátrali ako pravdy bez niečoho, na čo sa môžeme všetci spoľahnúť.

    Druhá vec je, a s tým aj pán minister začal vo svojom úvode toto vystúpenie, že zdravotníctvo je nedofinancované. A to je práve vec, na ktorú chcem upozorniť, že okrem toho, že zdravotníctvo je nedofinancované, o tom neskôr potom bola aj reč, ale nie s takýmto dôrazom, ako by som ja považoval za potrebný, je potrebné povedať, aké zdravotníctvo je nedofinancované. To, že spôsob organizácie zdravotníctva, aký dnes máme, rozdelenie zodpovednosti, akú máme, rozdelenie vlastníckych vzťahov v zdravotníctve, aké dnes máme, dospelo k dnešným dlhom, nie je možné riešiť len zaplatením týchto dlhov, ale je nutné okamžite hovoriť, ako budeme meniť tento spôsob. Z tohto hľadiska si myslím, že je dobré, keď sme kritickí k tejto správe z hľadiska budúcnosti, a to bezprostrednej budúcnosti slovenského zdravotníctva, pretože všetky dlhy, ktoré sa tento rok riešili tak, že zostávajú v rovnováhe, sú z toho, čomu sa v celkovej ekonomike hovorí prejedené peniaze. Aj keď, samozrejme, z pohľadu zdravotníctva je dobré, že sa tam peniaze dostali, ale z hľadiska celkovej ekonomiky, z hľadiska budúcnosti zefektívnenia prevádzky to nie je dobré.

    Tiež sa v tom materiáli hovorí, a už bola o tom tu reč, že viacerí poslanci alebo politické strany, alebo opozícia sú a ja si myslím, že sa to dokáže, že sa to dá aj rozšíriť, sú proti tomu, aby sa tento problém riešil jednoducho zvyšovaním zaťaženia poplatkov občanov. Hovorí sa o dvoch možnostiach. Či to bude tak, ako sa v materiáli hovorí o vyššej zainteresovanosti občana na svojom zdraví smerom povedzme k spoplatňovaniu liekov, alebo či to bude úvaha o vyššom celkovom odvode na zdravotné poistenie. Čiže kým sa takéto slová vyslovia, pretože to je naozaj len ten jeden spôsob, ako tam doplniť peniaze, a nerieši sa ten druhý spôsob, čo sa tam s tými peniazmi bude robiť, tak tiež s tým nemožno len tak jednoducho súhlasiť.

    A treba povedať, že k dnešnému fungovaniu zdravotníctva v inom materiáli, o ktorom tu tiež bola priamo alebo nepriamo reč, je to správa o finančnej situácii v rezorte zdravotníctva a perspektíva financovania na tento rok, sú aj isté návrhy. Keď po nich volám, no, keď sa na ne odvolávam, tak podobné návrhy sú aj v tomto prerokúvanom materiáli. A musím povedať, že veľmi neskoro sa pristupuje k reformným krokom alebo k zlepšeniam, ktoré by mali zásadne reštrukturalizovať vzťahy. To znamená vlastnícke vzťahy, spôsob získavania zdrojov a spôsob kontroly. Stále všetky úvahy ministerstva zdravotníctva uvažujú o prísne centrálnej regulácii riadenia zdravotníckych zariadení aj finančných tokov. Napriek tomu, že sa hovorí dnes o verejnoprospešných zariadeniach, pokiaľ verejnoprospešné zostanú vo vlastníctve štátu, tak to bude to isté v bledomodrom a nič sa, samozrejme, tým nevyrieši.

    Druhý problém je, tu sa dá o tom diskutovať, že dnes sú všetky zdravotné zariadenia alebo veľa z nich zadlžených. Hovorí sa čo teraz alebo čo sa urobí, keby sa osamostatnili. Že prepadnú všetky v konkurzoch a že pokiaľ by zostali štátne, že by neprepadli v konkurzoch. No ale ak máme takúto veľmi nesystémovú, ale z hľadiska zdravotníctva užitočnú výnimku, nie je problém namiesto hovorenia o nej realizovať ju v novom usporiadaní. Čiže jedno, čo treba vytknúť tým možným plánom do budúcnosti, je ponechanie centralizácie. Ja to hovorím preto, že by to tak zle nemalo zostať. Ja to hovorím preto, že aj tie všelijaké náznaky, ako zaobaliť centralizáciu do niečoho iného, nie sú ničím iným, len ponechaním zlého princípu, ktorý momentálne v riadení máme a ktorý viedol k dnešným dlhom.

    To sú len príklady, prečo ma nenapĺňa radosťou takýto materiál, hoci sľubuje oddlženie. Treba ešte povedať, že v tých číslach sa skrývajú aj rôzne detaily. Tu sa už viackrát diskutovalo, analyzovalo alebo vypichovali sa niektoré konkrétnosti, ako hospodária poisťovne, ako by sa prípadne malo s nimi nakladať v budúcnosti, aké iné kritériá, aká iná štruktúra poisťovní. Samozrejme, že tie vládne materiály obsahujú aj predsavzatie, aby sa zmenila legislatíva v tejto oblasti, ale v celkových číslach nie sú napríklad také detaily, ako sú skutočne tie poisťovne riadené v teréne, či svojvoľne alebo podľa nejakého spoločného dohovoru, alebo či to vychádza z generálneho riaditeľstva. Tie okresné, špeciálne všeobecné zdravotné poisťovne, ktoré obsahujú najväčší objem financovania zdravotnej starostlivosti, sa správajú povedzme nesymetricky, keď porovnávame povedzme štátne a neštátne zdravotnícke zariadenia, ukazuje sa podľa empirických skúseností, že ak sa v niektorom okrese nachádza nesymetrickosť v tomto financovaní, tak je to v prospech neštátnych zdravotníckych zariadení. Tam by bolo tiež treba urobiť si prieskum alebo definitívny obraz, bolo by si treba zistiť dôvody, prípadne zistiť, či je na to nejaký špeciálny dôvod alebo je to len náhoda.

    Myslím si, že špeciálne táto téma, ktorá vyskakuje z tohto materiálu, by mala byť predmetom nie takejto náhodnej analýzy na pléne, ale skutočne dlhodobým urýchleným a veľmi dôsledným a trošku dlhodobejším, povedzme na pár týždňov alebo mesiacov, predmetom skúmania výboru pre zdravotníctvo a, samozrejme, ministerstva zdravotníctva, ktoré nemôže priamo zasahovať, ale môže cez svojich zástupcov vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a v ďalších takéto nesymetrickosti korigovať.

    To je niekoľko poznámok. Ak máme byť na budúci rok a ďalší rok a potom ešte ďalšie roky úspešní, tak bolo potrebné povedať, že to má byť po prvé obrovské povzbudenie ministerstva a celej vlády, aby sa robili systémové zmeny vo všetkých oblastiach. Poviem príklad. To, čo navrhujeme v tých programoch, je skutočná decentralizácia, skutočné odštátnenie. Tam sa polemizuje, že má byť politickým rozhodnutím, či sa najprv sprivatizujú, odštátnia zdravotnícke zariadenia a potom sa bude hľadať nejaká ich forma riešenia alebo sa má politicky rozhodnúť, že sa najprv decentralizujú v rámci reformy verejnej správy alebo ako jej súčasť, alebo paralelne s reformou verejnej správy. Jednoducho zodpovednosť príde do tej oblasti, kde zdravotnícke zariadenia väčšinovo slúžia. Tým spôsob, že vzdialený štát je zodpovedný za financovanie, ale nefinancuje, nakoniec to vždy prekryje zo štátneho rozpočtu a zariadenia len, a teraz to nepripisujem iba im, ale celkovému systému, "len narobia dlhy". Toto sa preruší. To je jeden spôsob.

    Ešte sa vrátim k odštátneniu. Ak vlastníctvo zdravotníckych zariadení bude nielen v rukách štátu a bez ohľadu na to, že by sa volalo verejnoprospešné, ako sa od nástupu nového ministra hovorí, stále by to vlastnícke pozadie bolo väčšinovo štátne bez ohľadu na to, ako by boli zložené správne rady. Okrem pluralitného vlastníctva by sa konečne otvorila aj reálna možnosť pre pluralitné financovanie, pretože do centralizovaného alebo skryto centralizovaného štátneho zadlženého zariadenia nijaký iný subjekt, ktorý je nezávislý a uvažuje, ako by efektívne vynaložil svoje prostriedky, len tak ľahko peniaze investovať nebude, keď na to nemá aj primeraný vplyv.

    V tej druhej oblasti ide o poistenie ako také. Ja si myslím, že tá diskusia by sa mala ukončiť čo najskôr, že už sa druhý rok hovorí, že sa má v tejto veci zmeniť legislatíva. Že úvahy, že by skutočne mali byť transparentné toky peňazí a že jednoducho to, že občan platí a väčšinou za to nedostáva to, čo vlastne, keď je v núdzi, keď je chorý, potrebuje, by sa malo zmeniť napríklad spôsobom osobných účtov a transparentnej a zodpovednej správy. Aby nebolo možné, tak ako som hovoril na začiatku, aby z tých desiatok a stovák miliárd prevádzkových peňazí v zdravotníctve vychádzali o tri, štyri miliardy rozdielne čísla podľa rôznych analýz.

    Ďalšia oblasť, ktorá s týmto tiež súvisí, je oblasť, o ktorej sme tu hovorili minulý rok a ktorú spomenuli aj moji predrečníci. To je oblasť liekovej politiky. Ja osobne stále narážam na naprosté nepochopenie, a to ma veľmi mrzí, toho, čo je to transparentné spravovanie liekovej politiky. Ja si nemyslím, že by ministerstvo zdravotníctva malo trvať na tom, čo má doteraz uvedené v zákone, že je zvrchovane zodpovedné a že minister osobne môže kedykoľvek svojím vlastným zásahom zmeniť rozhodovanie všetkých liekových komisií a že tie liekové komisie jednoducho nerozkladajú tú zodpovednosť, a tým dostatočne nezvyšujú transparentnosť rozhodovania v tejto oblasti.

    Toto sú niektoré príklady, ktoré je potrebné pri tejto správe povedať, pretože nám ide o spoločné peniaze buď z daní, alebo z privatizácie štátneho majetku. A ja znova na záver poviem, že táto kritika nesmeruje k tomu, aby sme iba zavrhli to, čo sa zmeškalo, ale najmä aby sme ponúkli všetky rozumné myšlienky pre budúcnosť. Tá kritika smeruje už aj k črtajúcim sa novým koncepciám, ktoré ponúka Demokratická strana, lebo dnešné sa zdajú nedôsledné a nedostatočné a my by sme oveľa radšej videli, aby všetky ďalšie kroky boli úspešné. Aby sme len nemuseli zjednodušene povedané nalievať spoločné peniaze do deravého koša, ale aby sme tie diery v tom koši zaplátali. Tu by sa dalo naozaj veľmi dlho hovoriť o tom, že v samotnom zdravotníctve sa veľká časť prostriedkov minie na veci, ktoré nie sú tzv. rýdzo zdravotnícke, či sú to budovy, teplo, strava a ja neviem čo všetko, a tým jednoducho v tomto obrovskom deravom koši, ktorý je centralizovaný a nedá sa takýmto spôsobom efektívne riadiť, nie je možné ani na budúci rok bez zásadných zmien dostať, dosiahnuť iné správy, ako máme tento rok. A ja by som naozaj chcel, aby sme na budúci rok mali tú správu úspešnejšiu a sme pripravení pre to urobiť všetko možné.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Cuper sa hlási s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Tatár,

    témou všetkých vašich vystúpení už asi pol roka je privatizácia a decentralizácia štátneho majetku. Naivnejší poslucháč by si položil otázku, možnože ste ako dedko Vševedko, keď som vás pozeral v televízii a v rozhlase počúval cez leto, naozaj ste o ničom inom nehovorili ako o privatizácii vy lekár. Dal by som prednosť ekonómom, pretože možnože sa v tom vyznajú lepšie, ale budiž. Väčšina členov Demokratickej strany si myslí, že môže hovoriť ku všetkému a do všetkého, ale pánu Švecovi to neprekáža, ale mu prekáža, že Zelník hovorí o zdravotníctve. Ale v skutočnosti, pán Tatár, vy ste jeden pekný demagóg, ako boli stalinskí komisári z päťdesiatych rokov, ktorí nás podriaďovali pod Moskvu, aby sa z nás stali poslušní, ktorí musia vyplňovať jej nálady, jej túžby, jej želania aj ekonomickú predstavu. Včera či predvčerom sme boli svedkami lúpeže storočia. Išlo o údajnú privatizáciu Východoslovenských železiarní, ktoré sa predali za 60 miliónov dolárov, za toľko kúpil Real Madrid Luisa Fikus z FC Barcelona a pani ministerka to včera vydávala za geniálny ťah. Vy nás tu presviedčate, že všetko bude len vtedy v zdravotníctve dobré, keď sa decentralizuje a rozkradne. A ja sa vás pýtam, pán Tatár, za čo budú občania Slovenskej republiky chodiť k lekárom za lekárskymi službami k súkromným lekárom, keď jednoducho ste ich už ožobračili za dva roky do takej miery, že nie sú schopní pokryť svoje životné minimum, a nie ešte aj starať sa o platenie lekárskych služieb.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Cuper, tri poznámky. Po prvé. Mal som štvrť sekundy nutkanie, či ja ako neekonóm mám vám povedať, že nerozumiete ekonomike, ale rovno vám hovorím, nerozumiete ekonomike.

    Druhá vec je VSŽ. VSŽ sprivatizovali Mečiar a všetci jeho kumpáni, a to, čo hovorí pani ministerka Schmögnerová, okrem toho, že išla časť v prvej vlne, teda to, čo hovorí pani ministerka Schmögnerová, je naprosto správne, že to je naozaj úspech, že po tej devastácii, ktorú ste spôsobili, tá fabrika, všetci zamestnanci, celý ten región má reálnu a dobrú perspektívu.

    A keď stále spomínate Demokratickú stranu, tak mi dovoľte, aby som vymenoval naše priority. Jednou našou prioritou je ekonomické ozdravenie, rovnováha a všetky reformy, ktoré s tým súvisia. Druhou našou prioritou je špeciálne reforma verejnej správy, to ste uhádli správne, a treťou našou prioritou je zápas proti korupcii a také isté priority sú aj súčasťou vládneho programu a my na nich veľmi dôsledne, keď nechcem povedať rovno, že najdôslednejšie trváme.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Šagát.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená snemovňa...

  • Neprovokujete, prosím vás páni poslanci. Pán poslanec Šagát.

  • Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tejto správe v dvoch rovinách. Prvá by sa týkala vlastnej správy a v druhej by som si dovolil krátko polemizovať s vystúpeniami, ktoré odzneli.

    Tak ako uviedol pán poslanec Švec, súhlasím, že, samozrejme, nikto z nás nepovažuje túto správu za geniálnu ani nikto nepovažuje riešenie oddlženia zdravotníckych zariadení, tak ako sú predložené materiály, za optimálny model. Tento materiál sa tvoril veľmi ťažko a prakticky štyri mesiace prebiehali veľmi intenzívne rokovania na úrovni ministerstva financií už vzhľadom na to, v akom stave je naša ekonomika. A ak vznikol tento materiál, je, ja si myslím, že je určitým pokrokom v riešení situácie, ktorá v zdravotníctve je. Či to oceňujete všetci alebo nie, to je, samozrejme, osobný názor. Ja si myslím, že je to pokrok.

    Samozrejme, že najviac sa mu vytýka, čo sa týka obsahu, dĺžka splatnosti a formy, ktoré sa tu použijú. Pokiaľ ide o dĺžku splatnosti, ja skutočne neviem, odkiaľ máte pani poslankyňa tento údaj, že by premiér sľúbil, že sa oddlží...

  • Hlasy v sále.

  • Dovoľte mi pani poslankyňa, aby som dokončil a môžete potom reagovať alebo v kuloároch si to môžeme potom pokojne vysvetliť. Keď tento materiál bol známy a dali sme ho na posúdenie a na pripomienkovanie stavovským, profesijným organizáciám, proste tým, ktorých sa to týka, tak, samozrejme, bola s týmto materiálom nespokojnosť, pretože skutočne by boli radšej, keby to oddlženie bolo v čo najkratšom období. A vtedy sa pán premiér stretol so zástupcami distribútorov, dovozcov, lekárnikov a bolo dohodnuté, že pokiaľ je nespokojnosť, že by sa k tomuto materiálu znovu stretlo približne v čase okolo 15. decembra tohto roku, aby sa zvážili možnosti, či možno tento splátkový kalendár skrátiť. Ale v žiadnom prípade to nebolo v rovine, že to premiér sľúbil, a teda v žiadnom prípade nešlo o nejaký sľub a skutočne, pokiaľ by ste chceli označovať, že premiér klamal, tak to nemáte pravdu.

    Pokiaľ ide o presiahnutie splátkového kalendára na rok 2004, teda po volebnom období tejto vlády, no ja si myslím, že vlády kontinuálne preberajú záväzky predchádzajúcich vlád, pokiaľ ich nevedia z objektívnych príčin vyriešiť a nevidím v tom skutočne nejakú a neviďte v tom skutočne nejakú zákernosť, že sa tu pripravuje nejaké mínové pole pre ďalší nástup novej vládnucej garnitúry. Takže to je k tomu, čo kto sľúbil a aké sú tie veci okolo tých termínov.

    Pokiaľ ide o spôsob návratnej finančnej výpomoci. Iste ich možno kritizovať, iste možno hovoriť, že to sú nesystémové dávky, treba povedať, že sú uplatňované v transformačnom procese ako niečo, čo je nevyhnutné, pretože systém nie je vyadjustovaný, náklady sa nekryjú so zdrojmi a ešte sa chvíľu finančnými výpomocami budeme musieť zaoberať a budeme ich musieť používať. Treba povedať, že dozadu žiadnu takúto výpomoc žiadna poisťovňa nemusela štátu vrátiť. Iste v budúcnosti možno túto dávku považovať za obsolétnu a treba sa dopracovať k vyrovnanému hospodáreniu zdravotníckych zariadení. To je k tomu, čo sa tu najviac namietalo k tej vecnej stránke.

    Pokiaľ ide o tie záujmové čísla, ktoré ste uviedli a ktoré nie sú, samozrejme, neznáme, pani poslankyňa, a rád by som sa k nim vyjadril, pretože ste ich dávali do súvislostí. Iste máte pravdu v tom, že v rokoch predovšetkým 1995 až 1997 došlo k zvýšeniu zdrojov pre zdravotné poisťovne, a teda pre systém zdravotnej starostlivosti. Ja súhlasím s tým, že k tomu zvýšeniu došlo, ale súčasne treba povedať, že v rovnakom období, ako došlo k zvýšeniu zdrojov, došlo aj k najväčšiemu vzniku dlhov. A to poukazuje na veľmi vážne chyby, ktoré sa teda vo financovaní udiali bez toho, aby som tu chcel niekoho obviňovať. Do zdravotníctva prichádzalo viacej prostriedkov, tempo dlhov postupne rástlo a vrcholilo v roku 1998, takže už v tomto období bolo treba skutočne prijať nejaké opatrenia, ktoré by toto roztváranie nožníc zastavili.

    Možno s vami súhlasiť, že treba zaviesť viaczdrojové financovanie, a myslím si, že tento rok sa tak stalo a bude sa určite v tom pokračovať. Časť zdravotníckych výkonov, ktoré sú veľmi drahé, treba, aby financoval štát alebo štát na ne prispieval a tohto roku sa po prvýkrát takto regulárne vyčlenila suma 540 miliónov korún práve na tie dva programy, ktoré sú také vážne, a to je kardiovaskulárny a onkologický. Isteže treba povedať, prídu tie peniaze až v druhom polroku tohto roku, čo iste nie je dobré a bolo by iste veľmi dobre, keby privatizácia bola prebehla tak, aby tie zdroje boli v druhom štvrťroku 2000, tak ako sa predpokladalo. Teda začiatok viaczdrojového financovania z iných zdrojov, ale vyžaduje zmenu zákonov, predovšetkým zákonov, ktoré sa týkajú odvodov daní obcí a miest, aby mohli prispievať na zdravotníctvo, a to nás čaká v nasledujúcej etape.

    Samozrejme, že by bolo veľmi zlé, keby sme zvyšovali ďalšie zaťažovanie občana, tak ako ste uvádzali, a myslím si, že rozpočet pre rok 2001 nakoniec dopadne tak, že budete všetci presvedčení, že k ďalšiemu zvyšovaniu nákladov na zdravotnú starostlivosť, ktorú by sme preniesli na občana, sa nebude zvyšovať. Tá, samozrejme, má svoje limity a závisí nielen od sociálnej situácie občanov, ale tá by mala slúžiť, tak ako opakovane som tu uviedol, predovšetkým ako motivačný faktor na reguláciu správania občana pri spotrebe zdravotnej starostlivosti.

    Pokiaľ ide o doterajšie financovanie a predovšetkým to obdobie, keď ja som riadil rezort, vytýkate predovšetkým zavedenie krízového režimu. Ja veľmi otvorene poviem a nikdy som to nehovoril ináč, krízový režim bol priznaním, že v rezorte nie sú peniaze a že peniaze, žiaľbohu, ktoré uvoľnila vláda v decembri 1998 na úrovni 600 miliónov sú nedostačujúce na to, aby riešili nedostatok financovania v zdravotníctve. Takže krízový režim iste, tak ako ste uviedli, mal svoje limitujúce pôsobenie, ale bol predovšetkým výzvou preto, aby tie peniaze, ktoré sú v rezorte, sa použili na liečenie akútnych situácií, pretože sme otvorene priznali, že na liečbu a na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu v tom období zdroje neboli. Že to nebola situácia, ktorá vznikla v novembri, je celý rad údajov a celý rad aj publikovaných správ v tlači, ako sa obmedzovali zdravotnícke výkony, operácie napríklad v Lučenci, to všetci predsa vieme, poznáme, ako to tiež fungovalo v lekárňach. Takže zdedili sme rezort, ktorý, samozrejme, mal obrovské problémy, nevedeli sme ho tak rýchlo, samozrejme, finančne sanovať, ale zvaľovať vinu teraz jedine na mňa by bolo asi veľmi jednoduché a simplexné.

    Samozrejme, že celý rad predovšetkým tvrdej kritiky odznel od pána poslanca Zelníka, no ale ja by som rád uviedol na pravú mieru predovšetkým jedno klamstvo, ktoré tvrdí, že som povedal, že rezort v roku 1994 nebol oddlžený. Mám k dispozícii, ak to budete chcieť vidieť, mám k dispozícii uznesenie Národnej rady z decembra 1994, keď pri prerokovaní plnenia rozpočtu za rok 1994 bolo odsúhlasené Národnou radou, že 3 miliardy, aj neviem nejaké ešte sú k tomu milióny korún, boli zahrnuté do deficitu štátneho rozpočtu a tieto peniaze boli v nasledujúcom období, v roku 1995, myslím si, že posledná splátka bola v roku 1996, zo štátneho rozpočtu hradené. Preto aj došlo k dohode medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a zdravotníckymi zariadeniami a zdravotná poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa vydala dodatky k zmluvám zdravotníckym zariadeniam práve na túto sumu 3 miliárd korún, aby sa tieto zdravotnícke zariadenia dofinancovali. Takže určite nie žiadny podvod, určite nie žiadne klamstvo, ak máte správu Najvyššieho kontrolného úradu o tom, že Národná rada takéto uznesenie prijala, a mám okrem toho k dispozícii minimálne dve uznesenia vlády, v ktorých sa tieto čiastky postupne pre zdravotnícke zariadenia uvoľňovali. Pretože boli zahrnuté do deficitu štátneho rozpočtu za 1994, ktorý nepresiahol 14,6 miliardy korún, čo bolo na úrovni neprekročenia 3 percent hrubého domáceho produktu, tak ako to bolo dohodnuté aj s medzinárodnými inštitúciami.

    Samozrejme, že v tejto fáze veľmi zložitého financovania je mimoriadne zložité robiť transformáciu a z tej transformácie, z tých čísiel sa, samozrejme, vyťahujú účelovo niektoré čísla, ktoré by mali byť nejakým odstrašujúcim signálom pre transformáciu, napríklad, že sa tu ide prepúšťať 1 000 ľudí alebo 1 600, že to budú kvalifikovaní lekári s 25-ročnou praxou. No, nikto tu nehovorí o kvalifikovaných lekároch, nikto tu nehovorí, že sa tu bude prepúšťať naraz 1 000 ľudí, tieto čísla, ktoré sú tu uvedené v tomto materiáli, vyplývajú z regionálneho mapovania potrieb zdravotnej starostlivosti, boli opakovane prediskutované na úrovni regiónov, na úrovni krajského koordinátora za prítomnosti stavovských organizácií, za prítomnosti teda lekárskej komory, za prítomnosti odborárov, za prítomnosti štátnej správy, v poslednom kole na úrovni krajského prednostu alebo zástupcu, takže nie od zeleného stola sa došlo k nejakým rozhodnutiam a odporúčaniam, ale skutočne spoluprácou s regiónmi. A pokiaľ máte nejaké poznatky o tom, že by sa niekde politicky rušili alebo nerušili nejaké oddelenia, prosím vás, aby ste to eventuálne povedali, ja o nič takom neviem.

  • Hlasy v sále.

  • Pokiaľ ide o financovanie tohto roku a výčitky, že tento rozpočet je na určitej úrovni v percentách hrubého domáceho produktu, o tomto sme tu viedli, páni poslanci, panie poslankyne, veľmi dlhé diskusie a ja opakujem znovu ten môj istý variant. Rozpočtové zdroje aj mimorozpočtové zdroje treba započítať do výdavkov za zdravotníctvo, boli projektované v štátnom rozpočte na úrovni 4,5 milióna korún. Tu musíte pripočítavať k tomu, čo je z normálneho odvodu poistného, a potom určite sa nedostanete v hrubom domácom produkte pod 5 percent, v žiadnom prípade. Isteže projekcia projekcia príchodu tých peňazí mala byť iná a my sme počítali preklenúť prvý štvrťrok príjmom zo železníc, tak sa udialo, v druhom polroku mali prísť peniaze z privatizácie ďalších štátnych podnikov. Žiaľbohu, tento proces sa pozastavil a objektívne sme sa dostali nie z našich príčin, nie z mojich príčin do zlej finančnej situácie.

    Dnes ste tu počuli, pán minister podpísal s prezidentom Fondu národného majetku dohodu o uvoľňovaní peňazí pre rezort do konca roka, myslím si, že sa končí tá posledná tranža až v januári 2001, peniaze sú zabezpečené, prídu do rezortu, bude sa realizovať nielen teda oddlženie, ale aj tie zdroje, ktoré tu boli sľúbené ako mimorozpočtové. Summa summarum, presiahne táto suma 6 miliárd korún. Iste bolo treba, aby táto suma prišla skôr, ale to, žiaľbohu, ani rezort a nakoniec ani ministerstvo financií nemohlo ovplyvniť pre veci, ktoré ste sledovali, ktoré sa diali okolo privatizácie štátnych podnikov.

    Nechcel by som teraz polemizovať, ako je to s absolventmi a čo s nimi ďalej, ale k tomu prepúšťaniu by som ešte skutočne chcel uviesť jednu nie nepodstatnú vec. Keď sa toto prepúšťanie počíta s absorbciou nielen do sociálnej sféry týchto ľudí zo zdravotníctva, ale predovšetkým iste viete, že jeden zo základných krokov transformácie zdravotníctva je skutočne prenesenie zdravotnej starostlivosti domov či už vo forme domáceho ošetrovateľstva, respektíve v iných formách, tam existujú obrovské kapacity, aby sa tam tí ľudia uplatnili. Ak je niekde prebytok špecialistov, tak to sú skutočne len aglomerácie veľkých miest a treba povedať, že, žiaľbohu, nie všetci sa tam vedia umiestniť a tam si každý musí skutočne nájsť to miesto aj v inom regióne.

    Ak ste tu poukazovali, pani poslankyňa, na ten Siemens v Detskej fakultnej nemocnici, treba povedať, že pokiaľ poznáte zákon, a iste ho poznáte, o verejnom obstarávaní, minister zdravotníctva nekontroluje priebeh verejného obstarávania, pretože už dnes máme zriadený Úrad pre verejné obstarávanie. Každý riaditeľ zdravotníckeho zariadenia posiela výsledok verejného obstarávania na Úrad verejného obstarávania, ktorý rozhodne, či boli porušené alebo neboli porušené podmienky tohto výberu. Ak neviete, tak Úrad pre verejné obstarávanie konštatoval, že v tomto prípade boli porušené podmienky a víťazom sa stala firma Siemens, tak neviem prečo...

  • Hlasy z pléna.

  • Keby ste poznali zákon, pán poslanec Zelník, by ste vedeli, že zodpovedný za výber nie je riaditeľ organizácie, ale predseda výberovej komisie a práve, či sa udialo všetko podľa zákona, riaditeľ je povinný poslať tento výber na posúdenie na Úrad verejného obstarávania. On si túto povinnosť splnil, úrad povedal rozhodnutie, on ho realizoval, nevidím skutočne dôvod, aby bolo treba takto hekticky na to reagovať. Je to tak, ako to tvrdím, pokiaľ máte iné údaje, treba ich predložiť.

    Samozrejme, že pán poslanec Zelník tu opakovane číta anonymné listy o tom, ako pacient musel platiť niekde lieky alebo by musel hradiť zdravotnú starostlivosť. Ja si myslím, že pokiaľ dochádza k takýmto skutočne negatívnym javom a ja ich tu nechcem nebrať na vedomie, ba naopak, myslím si, že môžu existovať, pokiaľ ste dostali takúto informáciu v Nemocnici v Hnúšti, že bolo treba do tej nemocnice zájsť a tam sa na tvári miesta presvedčiť, či také veci sa tam dejú. Áno, takže ak ste dostali dnes list, tak nech sa páči tam zacestovať, pretože je skutočne nie taká situácia a je to neprípustné, je to porušenie zákona, aby sa od pacienta takýmto spôsobom lieky vymáhali. Takže treba, samozrejme, konať, tak ako aj v iných prípadoch ste konali.

    Ešte krátko k tomu, ako ste tu napadli dve veci. Ospravedlňujem sa snemovni, že tu budem na také veci reagovať, ale predovšetkým ste spochybnili moju odbornosť na zastávanie funkcie prednostu Detskej kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny. Toto treba ale predovšetkým, aby ste adresovali konkurznej komisii a, žiaľbohu, aby ste toto adresovali aj koncepcii intenzívnej medicíny, ktorú nepoznáte, pretože intenzívna medicína v pediatrii, to je úplne normálne, v pediatrii nezahŕňa len anestéziológiu, ale sa zaoberá oveľa širšími problémami, ktoré podľa našej koncepcie intenzívnej starostlivosti, ktorú urobila sekcia intenzívnej starostlivosti pediatrickej spoločnosti, absolútne pokrývam, takže nevidím dôvod, aby ste tu takéto veci otvárali.

    Pokiaľ ide o moje porušenie zákona v tom, že som poberal vyššiu mzdu, ako je minimálna tým, že som slúžil na detskej klinike na intenzívnej jednotke, nikdy som proti tomuto neprotestoval, že to vrátim, treba len povedať veľmi otvorene, že som tak robil preto, že na jednotke intenzívnej starostlivosti sme nemali dostatok lekárov a tie služby som musel vykonávať, to sa dá vydokladovať. A myslím si, že ten zákon je zle postavený, aby som ja za prácu nadčas a prácu v sobotu a v nedeľu mal niekde odvádzať.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj, páni poslanci.

    Pán poslanec Šagát.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    No nebudem reagovať na invektívy, či sme tam mali 10 pacientov, pán poslanec Zelník, alebo iných...

  • Páni poslanci, prosím vás, využite faktické poznámky na reakciu na vystúpenie pána poslanca Šagáta.

  • Ešte poslednú vec by som rád chcel povedať. Predovšetkým pán poslanec Zelník sa tu pokúša navodiť atmosféru, že tým, že sme dosadili neschopných manažérov do zdravotníckych zariadení, že ideme meniť tieto zariadenia na verejnoprospešné organizácie. Ak sa tu opakovane odvolávate na programové vyhlásenie vlády, tak by ste si tam mohli pozrieť, že tento krok je v programovom vyhlásení vlády a súhlasí s mnohými prvkami tej transformácie, o ktorej tu hovorí doktor Tatár, to znamená decentralizácie a vzniku neziskových verejnoprospešných organizácií. Takže nie žiadny manéver na to, aby sme vyriešili zlých manažérov, ktorých sa bojíme teraz odvolať, ale regulárny transformačný krok, napodobnenie situácie, ktorá je v mnohých krajinách okolo, kde systém zdravotnej starostlivosti lepšie funguje.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia piati páni poslanci, posledný pán poslanec Cuper. Končím možnosť ďalších prihlášok. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Šagát asi zabudol, že už nie je ministrom, pretože jeho vystúpenie nebolo vystúpenie k materiálu, ale reagovanie na predchádzajúcich rečníkov. Je smutné, že reaguje, a pritom si neprečíta materiál, ktorý on sám dal do parlamentu. Je tu jeho meno, je tu jún 2000. Takže pán poslanec, prosím, tieto údaje, o ktorých som hovorila, sú z vášho materiálu. Čiže prosím vás, láskavo si ho najskôr prečítajte.

    Čo sa týka sľubu premiéra tým organizáciám, tak tento sľub bol daný, že do roku 2002. Títo ľudia to potvrdili aj na rokovaní výboru, len vy ste asi nevideli tú reakciu. Ja si nezvyknem vymýšľať, nemám to vo zvyku, pán minister. A tie reči, čo ste zdedili, čo ste dostali, vy ste zabudli, že ste boli ministrom v roku 1994? Že ste dali do parlamentu nepodarený zákon o zdravotných poisťovniach a že do dnešného dňa sa s týmto boríme a dávate každého polroka jednu novelu, aby sa to zlepšilo? Vy ste zabudli, že ste otvorili priestor poisťovniam, hoci tu vôbec na to neboli pripravené podmienky? Že sa tu nekontrolovalo a že tu bol veľký únik peňazí? Nakoniec aj pán poslanec Tatár správne poukázal na tie problémy, ktoré v poisťovniach boli a ešte stále sú.

    Je to od vás neseriózne, že reagujete vo svojom vystúpení nie na materiál, ale na vašich predrečníkov. Ja si myslím, že keď vystupujem v parlamente, vystupujem pre kolegov a ich informujem o istej situácii. Vy nemáte ani základnú štábnu kultúru, že sa stále obraciate na mňa. Ja som čísla uvádzala len a len z materiálov, ktoré som dostala z ministerstva zdravotníctva. Tie čísla som si nevymyslela, takže pán minister, najskôr si pozrite vlastné materiály, ktoré ste dali, a o viaczdrojovom financovaní neklamte, pretože viaczdrojové bolo iba vyťahovanie...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Šagát, vaše vystúpenie bolo nielen ukážkou totálnej absencie vašej súdnosti, ale aj totálnej absencie vašej politickej sebakritickosti a ukážkou politickej nehanebnosti. Takto vystupovať v parlamente si trúfa bývalý minister zdravotníctva, ktorý si vymení stoličku s predsedom výboru, vy sa posadíte do snemovne a predseda zdravotníckeho výboru sa posadí do vlády. Takéto vývrtky sú jednoducho politickou nekorektnosťou a politickou nehanebnosťou. Vy ste tu veľa razy citovali, že keby ste poznali zákon. My tie zákony poznáme veľmi dobre na rozdiel od vás a podľa vás všetko zákonné je len to dobré, čo je v prospech firmy Siemens a v prospech tých, ktorí si s tým namastia vrecká. Veľmi sa mi páči, ak ste zdôraznili, keď predseda vlády Dzurinda vraj neklamal. Predseda vlády Dzurinda klame tak sústavne a tak priebežne, že ja súhlasím s vami, že už je hodno poukazovať nie na to, kedy klamal, ale zvýrazniť, kedy výmimočne neklamal, pretože tie jeho stavy neklamania sú naprosto výnimočné a treba ich preto podčiarknuť. Vo vašom vystúpení som s veľkým napätím sledoval, či sa nezmienite o Nemocnici s poliklinikou na Bezručovej ulici v Bratislave, v ako stave je jej príprava na odovzdanie do rúk pánu tu prítomnému ministrovi Romanovi Kováčovi, ktorý si so svojou rodinkou na tento objekt brúsi zuby a na tieto účely táto nemocnica s poliklinikou je vedená do stavu dezolátneho úpadku, kde sú vypínané jednotlivé funkcie inžinierskych sietí, aby potom za zostatkovú cenu blízku nule skončila v dobrých súčasných Kováčových koaličných rukách. Amen.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Nuž tie karhajúce slová, ktoré by som chcela ja povedať nie ako profesorka, ale ako teda členka tohto parlamentu, už povedali kolegovia predo mnou, takže nebudem sa opakovať a hovoriť vám pán poslanec, už nie ste minister a nie ste ani v škole, aby ste nás tu karhali. Vaše stanovisko malo ísť smerom k materiálu. Ak by ste chápali trochu štábnu kultúru aj v parlamente, tak by ste si na jednej ruke vedeli spočítať, prečo napríklad ja nevystupujem k tomuto materiálu. Sledovala som aj vystúpenie pani poslankyne, aj predkladaciu správu pán ministra. Sledovala som ju v televízii, takže nie je to pravda, čím ste ma karhali.

    Myslím si, že práve pre potreby pacientov a všeobecnej verejnosti, práve kvôli môjmu sľubu, ktorý som ako mladá lekárka dala, som ochotná spolupracovať s kýmkoľvek pri príprave materiálu, ktorý uľahčí situáciu pacientom a pomôže situácii, zdravotníckym pracovníkom. Takže pán minister, vaše slová, alebo vlastne pán poslanec, vaše slová išli úplne bokom. Úplne bokom aj to, že na jednej strane schizofrenicky hovoríte, že treba prepúšťať a ospravedlňujete to, a na druhej strane ste boli taký potrebný, že len vy ste museli vykonávať služby. Verte mi, že lekári, ktorí majú mizerné platy, sú tak radi, keď môžu odslúžiť jednu službu navyše, že vy ste mohli tie služby ísť robiť aj zadarmo. A tieto peniaze, to minimálne prilepšenie k platu, ste mohli nechať pre mladých lekárov.

    Takže neospravedlňujte a neznevažujte túto snemovňu, že keď dostanete slovo, snažíte sa ospravedlniť svoje kroky, ktoré ste chybné urobili. Nechajte to radšej tak. My sa k tomu vracať nebudeme.

  • Ja som mal za to, pán poslanec, že počas tých dvoch rokov ste si aspoň preštudovali niektoré tie skutočné ekonomické závery, ale to, čo vy tvrdíte, že práve vtedy vznikli najväčšie dlžoby, keď prišlo v zdravotníctve najviacej peňazí, tak to je absolútna nepravda. Najviacej peňazí do zdravotníctva prišlo v roku 1996, keď sa schválil rozpočet v roku 1995 a prišlo 6,6 % hrubého domáceho produktu. Vtedy po prvýkrát zdravotnícke zariadenia začali plniť fond reprodukcie, viete, čo to znamená. Nie vtedy vznikali dlžoby, dlžoby začali vznikať v roku 1997 po poslednej platovej úprave zdravotníckych pracovníkov. Je pravdou, že nebola krytá táto platová úprava a vznikali dlžoby po schválení zákona o Liečebnom poriadku, po novele zákona o Liečebnom poriadku v roku 1997, keď zákon o Liečebnom poriadku dal do súladu náklady na spoločné vyšetrovacie zložky.

    Ale, keď už teda hovoríme o tom dlhu, ja to znova pripomeniem, a zase budem vychádzať z materiálov, nie teda preto, aby som tu robil demagógiu, ako ju robíte vy. List, ktorý poslali distributéri 22. júna 1999, tu píšu a písali to premiérovi vlády, že od októbra 1998, teda do októbra 1998 bol dlh za lieky, špeciálny zdravotnícky materiál v sume 4 miliardy Sk. Viete koľko je teraz? A vy sa tvárite, že nie ste zodpovedný za nič. Teraz je dlh do konca roku 1999 8 428 miliónov Sk. A vy sa tvárite, že nemáte zodpovednosť, že to bolo mimo vás, veď to boli tie vaše novelizácie zákonov o Liečebnom poriadku. Mňa zaráža a udivuje ma to, keď mi poviete, že doteraz žiadna pôžička, ktorá bola daná zdravotníckym poisťovniam, nemusela byť vrátená. No tak potom na čo čakáme, prosím vás pekne? Dajme hneď pôžičku 20 miliárd korún, však sa nebude musieť vrátiť. A je to vybavené. Podstatne horšie na celom tom systéme financovania zdravotníctva sú súčasné dlžoby. V roku 1997, a vtedy ste na tom profitovali, čo sa týka pred voľbami, zadlžovanie zdravotníctva išlo okolo 300 až 400 miliónov korún mesačne. Dnes ten dlh narastá okolo 600 až 700 miliónov korún až 600 až 800 miliónov mesačne. Teda ja som očakával, že materiál sa bude zaoberať tým, ako tento prepad zastaviť a potom, samozrejme, môžeme hovoriť o tom, čo s dlžobami, ktoré boli v minulosti, ale najmä s dlžobami, ktoré sa urobili počas vášho ministrovania.

    Ďakujem.

  • Pán minister, nebolo by potrebné reagovať na vaše vystúpenie.

  • Pardon, pán poslanec Šagát, prepáčte, vidíte, predbehol som sa. Nebolo by potrebné reagovať na vaše vystúpenie, keby ste po prvé neboli zabudli, že už nie ste ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky, a to je chvalabohu. Dobre ste urobili, že ste sa poďakovali, lebo všetko to, čo je v zdravotníctve zlé, ste vlastne vy vymysleli s terajším ministrom Romanom Kováčom. Od distributérov liekov, ktoré ste liberalizovali bezhranične, až po tie zdravotné poisťovne, ktorých ste narobili, koľko ste len chceli. Samozrejme, že tam sú najväčšie úniky. Pán Tatár ale to nevidí, lebo on má okuliare nastavené len na taký zorný uhol, aby to išlo všetko jeho priateľom za veľkou mlákou.

    Po druhé, treba si uvedomiť, pán poslanec, že vy môžete hovoriť už len za svoju polikliniku, ktorú ste dostali z vďačnosti vašich straníckych súdruhov a niektorých iných ľudí, ktorým ste urobili dobré služby, že ste ich vymenovali za riaditeľov niektorej z nemocníc, to znamená, mám na mysli detskú fakultnú kliniku. Pán Vetrák vďačí vám za to, že je riaditeľom a on sa vám odvďačil tým, že vám dal kliniku. Je to tak.

    Pán minister, nehovorte o tom, že my sme boli to najhoršie zlo pre Slovensko, pán poslanec, pardon, vidíte, nie, vy ste boli veľmi zlým príkladom aj čo sa týka uplatňovania zákona číslo 119. Jednoducho aj mnohí viacerí pôsobíme na fakultách a nezobrali sme si viacej, ako nám patrí. Ale to nie ste len vy, to sú aj ďalší pracovníci ministerstva, najmä z južného Slovenska.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Šagát, chcete reagovať?

    Áno.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi len krátko. Moje vystúpenie bolo len reflexiou toho, čo ste nakoniec z materiálu uvádzali aj vy páni poslanci, panie poslankyne, pretože vaše vystúpenia sa netýkali len obsahu tohto materiálu, ale, samozrejme, aj mojej osoby, a preto si myslím, že bolo úplne prirodzené, že som sa k tomu vyjadril.

    Pokiaľ ide o ten tzv. nepodarený zákon o zdravotných poisťovniach z roku 1994, pravdepodobne sa pamätáte, pani poslankyňa, ako prebiehali zasadnutia správnej rady Národnej poisťovne, vtedy Národná poisťovňa v zdravotníctve vykazovala v období roku 1994 9-miliardový dlh, a ako bolo absolútne nemožné sprehľadniť toky medzi jednotlivými fondmi. A to bol jeden z dôvodov, ak sme niekedy spolu okolo toho chodili, že sme túto inštitúciu, ktorá obhospodarovala 90 miliárd korún, rozdelili na menšie subjekty, aby bolo jednoduchšie ich kontrolovať.

    Samozrejme, že sme prijali zákon v roku 1994 o pluralite zdravotných poisťovní. Ale buďte objektívna, v roku 1994 sme prijali zákon, ministerstvo zdravotníctva a ja som podpísal len dve licencie pre Apollo a pre Dôveru. Ďalších 11 licencií bolo podpísaných v nasledujúcom období počas vašej vlády. Ak ste mali problém s tým, že je to zlý zákon, ak ste mali problém s tým, že to nebude dobre fungovať, trinástimi novelami zákona o zdravotnom poistení, ktoré ste urobili v rokoch 1995 až 1998, ste toto dávno mohli zmeniť a nemuseli ste vydať už žiadnu licenciu pre ďalšiu poisťovňu. Okrem toho, ako iste viete, že nefungovala kontrola, ale tá kontrola nefungovala predovšetkým za vašej vlády a ja som všetky tie protokoly odoslal na finančnú políciu.

  • Pán poslanec Zelník, nech sa páči.

  • Ja musím reagovať a musím vystúpiť, pretože nemáte absolútne pravdu, čo sa týka zdravotných poisťovní, pán poslanec. Prijali ste zákon v prostredí, ktoré nebolo jasne legislatívne upravené. Dokonca sám ste podpísali dve licencie, a pritom neexistoval ani zákon o Liečebnom poriadku, napriek tomu ste ich podpísali. Počas tých dvoch rokov, pokiaľ podpisoval minister Javorský licencie, veď ste nerobili nič iné vo výbore, len ste doskakovali, že ako je to možné. Veď sú záznamy z parlamentu, kde ste tvrdili, že toto je jediná cesta, aby bola pluralita, aby bola konkurencia. Veď pamätáte si veľmi dobre, keď sme politicky pretlačili sprísnené podmienky na ďalšie fungovanie poisťovní. Veď vy ste vtedy hovorili o znárodňovaní. Čo sa teraz tvárite, že sme to mohli zastaviť, veď nebola iná šanca, len to pretlačiť politicky, keď vtedy koalícia odsúhlasila, aby jedna poisťovňa mala 300 tisíc poistencov. A dokonca ste žiadali, aby sme s tým počkali do 1. apríla po zhodnotení hospodárskych výsledkov. Tak teraz sa netvárte, prosím vás, že my sme to mohli urobiť. Vy ste všetko robili proti tomu, aby sme to neurobili.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Finďo ako posledný prihlásený do rozpravy.

    Prosím vás páni poslanci, buďme navzájom k sebe trošku tolerantní, majme úctu.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený tu pán minister,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    stojím tu po prvý raz dnes za týmto pultom a niekedy až žasnem nad tým, ako sa dokážeme baviť od veci. Riešili sme problém alebo teda riešili sme, alebo mali sme sa vyjadriť k problému oddlžovania štátnych zdravotníckych zariadení, zatiaľ sme sa vyjadrovali o všetkých možných veciach, ktoré pramálo mali súvislosť s týmto procesom oddlžovania. Ja som sa už vo faktickej poznámke ohlásil so svojím nesúhlasom s názvom tohto materiálu, ktorý inak bezo zvyšku podporujem, ale ten samotný názov pokladám za protiústavný, pretože nie je možné zakladať nerovnosť medzi štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami takýmto spôsobom. Ale nie preto som sem prišiel, aby som kritizoval tento materiál, ale preto, aby som sa pokúsil pár slovami ako človek, ktorý ešte stále funguje v lekárskej praxi a ktorý sa pokúša teda robiť aj štátnu zdravotnícku politiku alebo do nej vstupovať určitým spôsobom, musím povedať, že požiadavky, ktoré sa dnes kladú na koalíciu, sú absolútne neuskutočniteľné. Sú neuskutočniteľné z toho dôvodu, že ak napríklad jeden z diskutujúcich alebo jedna z diskutujúcich povie v jednom a tom istom príspevku neprepúšťať dôchodcov, ale na druhej strane nenechať nezamestnaných absolventov lekárskej fakulty, to je logický nezmysel, pretože lekárska fakulta produkuje nadmerný počet absolventov, ktorí nenájdu svoje uplatnenie v takomto systéme.

    Ďalej, optimalizovať náklady zdravotníctva bez zatvárania, respektíve transformovania nemocníc, bez prepúšťania personálu a podobne. Ak raz niekto spozná v systéme, že systém trpí na prezamestnanosť, tak jeho psou povinnosťou je, aby prostriedky poistencov nepoužíval na vyplácanie zbytočných miezd na prevádzkovanie zbytočných budov. Takže ja si myslím, že oddlžovanie je úplne zbytočný a nezmyselný proces, ak nenadviaže aj ďalší proces, a to je proces totálnej reštrukturalizácie zdravotníctva.

    Takisto nemožno hovoriť o tom, že sa má oddlžiť zdravotníctvo, že sa má oddlžiť nie do roku 2004, ale do roku 2002 a zároveň kričať, že sa prejedajú peniaze z privatizácie, ktoré sa majú použiť na rozvojové projekty. Jednoducho, ak sa má tento systém oddlžiť, tak tento systém sa môže oddlžiť jedine z takých prostriedkov, aké tu existujú. Ja poznám, samozrejme, aj iný variant. Poznám aj ten variant, že zdravotné poisťovne si začnú vymáhať svoje dobytné pohľadávky, ale v takom prípade tento štát je v priebehu dvoch, troch mesiacov na lopatkách. Pretože zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa majú desiatky miliárd pohľadávok a v prípade, že teda by sme pripustili takýto mechanizmus, tak veľmi rýchlo skončí celý štát.

    Ďalej by som si dovolil povedať aj to, že je jednoducho demagógiou hovoriť o tom, že občania sú preťažení prispievaním na zdravotnú starostlivosť. Sám som spolupracoval v oblasti liekovej politiky a môžem vám zodpovedne povedať, že nie problém liekovej politiky vedie k tomu, že naši občania sú čoraz viacej zaťažovaní doplácaním na lieky, ale tento problém je v nás lekároch. Pretože my lekári vyberáme také lieky, ktoré pokladáme my za vhodné, aby sme ich napísali, aj keď nemusíme byť presvedčení o tom, že práve táto úroveň a táto kvalita lieku je nevyhnutná pre každého.

    Samozrejme, že je to spojené so zjazdovou liekovou turistikou a podobne. Ale na druhej strane má to aj pozitíva a treba si uvedomiť, že ak liekové firmy nezarobia, v takom prípade nebudú podporovať vzdelávanie, nebudú podporovať lekárske kongresy, nebudú dávať sponzorské dary zdravotníckym zariadeniam, a to nie sú malé peniaze. Ja si myslím, že tieto peniaze, aj keď nie sú ešte zmapované, ale dosahujú stovky miliónov korún ročne.

    Vrátil by som sa ale k tomu materiálu a ku genéze celého problému zadlžovania sa zdravotníctva. V roku 1990, keď sa začalo s dekompozíciou bývalého socialistického zdravotníckeho systému postaveného na ústavoch národného zdravia, tak sa vtedy hovorilo ešte o rozvoji, ešte o tom, že je potrebné dostavať ďalšie zdravotnícke zariadenia a tak ďalej. Ale v tom čase sme nemali spravené analýzy zo zbieraných materiálov, ktoré sa na Slovensku zbierali desiatky rokov. Za tie desiatky rokov sa ukázalo, že v podstate ten systém, ktorý tu bol budovaný, bol budovaný na zamestnanosť, bol budovaný na to, že zdravotníctvo sa bralo ako sociálne dobro, a to sociálne dobro bolo politikum pre daný režim. Dnes sme svedkami, že o zdravotníctve sa diskutuje okrajovo, a keď sa aj diskutuje, tak poslanecká snemovňa je poloprázdna a príspevky, ktoré odznievajú, nepohýnajú zdravotníctvo ďalej dopredu a neprispievajú k riešeniu jeho problémov.

    Samozrejme, že ja netvrdím, že môj príspevok bude jediný, ktorý pohne svetom, ale na druhej strane si dovolím tvrdiť, že dnes na Slovensku poznáme správne riešenia a sme schopní ich aj vykonať. Avšak v takom prípade nie je možné, aby sme sa nezhodli aspoň v rozsahu možnej zhody, opozícia a koalícia, pretože ak budeme stále stavať na tom, že niekto urobil chyby, tak sa raz dostaneme k Adamovi a k Eve. A ja by som asi nebol nadšený, aby sme sa tu takýmto spôsobom prezentovali.

    Čo sa týka teda oddlžovania. Samotný akt oddlžovania pokladám za jediné možné riešenie súčasného stavu. Avšak zároveň si dovolím vyzvať všetkých, ktorých sa to dotýka, aby sa zamysleli nad tým, ako vytvoriť v zdravotníctve systém, ktorý nebude mať inherentne zabudovaný, vrodene zabudovaný princíp zadlžovania. Je potrebné jednoznačne prijať také pravidlá hry, že v roku 2001 každé zdravotnícke zariadenie postaví vyrovnaný rozpočet. Nepostaví deficitný rozpočet, ako to robí štát pri tvorbe štátneho rozpočtu prakticky všade na svete, kde tvorí deficitný rozpočet, ale zdravotníctvo jednoducho musí jeden rok postaviť vyrovnaný rozpočet. Toto je obrovská úloha, ktorá stojí pred novým ministrom a pred jeho aparátom, ale do istej miery aj pred nami, pretože aj my si musíme uvedomiť, že keď budeme podporovať zvýšenie zdrojov pre zdravotníctvo pri prerokúvaní rozpočtu na rok 2001, tak nemôžeme donekonečna klásť iba dôraz na výdavkovú stránku, ale musíme jednoducho povedať aj to, ako chceme tie peniaze použiť. Ja tvrdím, že naše zdravotníctvo má už dnes v sebe dosť síl na to, aby tie peniaze vedelo lepšie použiť, ako sa používajú. K tomu by mal slúžiť aj ministrom Kováčom navrhnutý projekt transformácie zdravotníctva, najmä ústavných zdravotníckych zariadení na neziskové organizácie.

    Nech vraví, kto vraví o tomto procese ako o procese, ktorý zakaľuje alebo teda zneprehľadňuje budúcnosť zdravotníctva, ale je potrebné sa pozrieť do okolitého sveta. Najlepšie prosperujúce zdravotníctva sú tam, kde zdravotnícke organizácie sú samosprávne, neziskové organizácie, ktoré nie sú lineárne napojené na ministerstvo zdravotníctva.

    A na záver si dovolím voči štátu jednu takú floskulku. V mojich očiach je štát ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti mŕtvy. Štát by sa mal vzdať v celom rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale mal by vytvoriť také podmienky, aby zdravotníctvo formou vytvorenia samosprávnych organizácií bolo schopné plniť tie úlohy, ktoré zdravotníctvu, a teda aj rezortu, aj ministrovi, aj nám všetkým ukladá ústava a príslušné zákony.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne.

    Naozaj, pán poslanec, vás ospravedlňuje iba to, že ste tu po prvýkrát, pretože iných ste kritizovali, že hovorili od veci a odpustite, ale vy ste absolútne hovorili mimo tohto materiálu, pretože ten materiál má presne rozpracované kroky, ktoré navrhuje ministerstvo. Vy ste hovorili o všetkom možnom, ale nie o tomto materiáli. A veľmi ma mrzí, pán poslanec, že pri svojom prvom vystúpení skresľujete moje slová. Ja som predsa vôbec nehovorila, že zachovať dôchodcov a dať aj pre nových absolventov. Práve som kritizovala, že po odchode dôchodcov, materiál strana 11, sa nepočíta s nástupom absolventov. Preto som sa pýtala, čo s absolventmi. Zrušia sa miesta po dôchodcoch a nebude pre absolventov. Veď nie každý absolvent sa uplatní v neštátnej sfére. Takže neprekrucujte moje slová.

    A druhé. Ja schvaľujem aj reprofilizáciu, aj redukciu lôžok, ale kritizovala som spôsob, ako sa robí, že sa robí nie podľa zmapovania, to, čo hovoril aj nakoniec pán poslanec Švec, ale v inej rovine, že nemáme zmapovanú situáciu o potrebnosti istých lôžok pre regióny a minister rozhodne, že toľko a toľko lôžok sa zredukuje, a pritom sa redukujú potrebné lôžka a nepotrebné alebo nadbytočné z tohto celoslovenského a regionálneho pohľadu zostávajú. Vypýtajte si po druhýkrát moje písomné vystúpenie, ja vám ho veľmi rada dám, ale nie som rada, keď sa skresľujú moje slová, pretože som hovorila o niečom úplne inom. V mnohom s vami súhlasím, ale tento materiál sa nazýva oddlženie, a nie čo do budúcnosti. O tom sú tu predsa iné materiály, o transformácii a tak ďalej. Čiže môžeme o tom hovoriť. Ešte budú dve mimoriadne schôdze, kde sa bude hovoriť o probléme zdravotníctva ako takom, ale keď sa hovorí o oddlžení, ja musím vychádzať z toho, čo navrhuje minister, a keď s tým nesúhlasím, tak to jednoducho kritizujem. Nie?

  • Vážený pán poslanec,

    no na premiéru to nebolo najlepšie, mali sme inú predstavu. Chválite to Kováčovo dielo, ktoré je znova geniálne vymyslené, ako pretransformovať peniaze zo štátneho rozpočtu do neziskových organizácií alebo možno do súkromných organizácií, ale taká predstava o zdravotníctve je tiež len jedným z tých výtvorov Romana Kováča, ktorým predchádzali tie s tými mnohými zdravotnými poisťovňami a s mnohými inštitúciami alebo s tými dovozcami liekov. Ja si nemyslím, že pán predchádzajúci minister aj tento robili dobrú politiku. Jednoducho ani jeden sa z nich nedostal k tomu, čomu sa hovorí reštrukturalizácia. Vy chcete zase reštrukturalizovať len počet lôžok. Zasa len na úkor tých, ktorí budú tieto zdravotnícke služby potrebovať, ale vy sa nedotýkate ďalších systémových zmien, ktoré sa týkajú, samozrejme, počtu neproduktívnych zdravotníckych zariadení, ale aj samotného zdravotného personálu.

    Ja som, pán poslanec, kedysi tiež zastupoval ministerstvo ako advokát v právnych sporoch. Zúčastňoval som sa na istých rokovaniach, kde sa jednoznačne hovorilo už v roku 1992, že je potrebné prikročiť k systémovým krokom, ale komplexne. To znamená, že ak zdravotníctvo uživí, ja neviem, 13 alebo 14 tisíc lekárov a máme ich 21 tisíc, to je jednoducho problém, ktorý každý minister obchádzal. Ale ja nezávidím každému ministrovi, pretože jednoducho znížiť počet lekárov, tak to má vojnu na krku...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Myslím si, že by som tiež chcela pogratulovať kolegovi, že teda prvé vystúpenie má za sebou, aj keď by si mal uvedomiť, že práve z úcty voči tomuto parlamentu by nemal vystupovať ako na mítingu. To sú dve rozdielne veci. My v HZDS ĽS máme teraz predreferendové mítingy, takže pokojne môžete ísť so mnou a tam budeme hovoriť takéto reči, ako hovoríte tu. Ale tu za týmto pultom sa máte vyjadrovať k materiálu. A máte, ja vám dám teraz dobrú radu ako koaličnému poslancovi, máte podporiť svojho ministra, a nie obracať sa na pani Aibekovú, ktorá po tom úspešnom referende bude našou ministerkou. Takže to si nechajte až napotom.

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • Ale teraz ste mali diskutovať k materiálu. Mohli ste, keby vám dali rady kolegovia, ktorí sú tu dávnejšie, alebo keby ste boli konzultovali predtým ministra, by vám bol povedal, že tu, keď sa predkladal zdravotnícky materiál, bývala zhoda všetkých doktorov. Na tom sme sa vždy vedeli dohodnúť. To je to, čo som vám hovorila. To je tá štábna kultúra a spomienka nás všetkých, že politika nie je nad Hippokratovou prísahou. My sme viazaní na celý život niečím, na čo nesmiete zabudnúť ani tu v tejto lavici.

    Ja som držala palce pánu poslancovi Palkovi, keď tu obhajoval zvýšenie platov pre policajtov, ktorí slúžia v dvanásťhodinových prevádzkach, ale poviem vám jednu vec. Veľmi by som držala palce aj vášmu ministrovi, ktorý je mojím opozičným politikom, keby vedel predložiť takýto istý materiál na tridsaťšesťhodinové služby lekárov, kde každú noc, viete veľmi dobre, aké horory zažívajú. Práve preto mi prekážalo, keď pán minister Šagát získal aprobáciu a špecializáciu podvodom...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Zelník, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Ja beriem to, že pán poslanec je z iného politického spektra, zo Strany občianskeho porozumenia, ale nemôžete povedať, že požiadavky na koalíciu, ktoré sú kladené, že sú nesplniteľné. Nikto z nás ani pred voľbami, ani v rámci programového vyhlásenia vlády nedával tejto koalícii, aby si napísala to, čo si napísala. Ja tu mám z SDK, terajšej SDKÚ, kde teda pán Roman Kováč aj pán Šagát boli experti, ktorí oni sami si to povedali pred voľbami, čo všetko urobia v systéme zdravotníctva.

    Ja vám len pripomeniem. V oblasti zdravotnej starostlivosti chceme vybudovať systém, v ktorom je štát garantom nielen dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti, ale aj jej trvalého pozitívneho vývoja s akcentovaním sociálnych prvkov a v zlepšovaní základných ukazovateľov zdravia. Chceme, aby mali občania v systéme povinného zdravotného poistenia zabezpečenú rovnako dostupnú a kvalitnú základnú zdravotnú starostlivosť. Chceme, aby pracovníci v zdravotníctve mali priemerné sociálne postavenie, ktoré zodpovedá významu ich kvalifikovanej práce, podmienky pre postgraduálne kontinuálne vzdelávanie. Chceme prehľadné viaczdrojové financovanie. V systéme zdravotnej starostlivosti chceme vybudovať sieť zdravotníckych zariadení v takej štruktúre a v takom počte, aby sme zabezpečili v systéme základnej zdravotnej starostlivosti jej rovnakú dostupnosť pre všetkých, čo najviac priblížiť prevenciu, diagnostiku a liečbu v bydlisku občana, vytvorili podmienky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti na vysokej odbornej úrovni. Ale veď toto ste tvrdili pred voľbami a dali to do programového vyhlásenia vlády, a nič sa z toho neplní. Teda preto tá požiadavka na koalíciu, to je len požiadavka na splnenie toho, čo ste si sami dali.

    K tej spoluúčasti občana. Bolo hodnotenie Slovenskej republiky Svetovou zdravotníckou organizáciou. Pri hodnotení spoluúčasti občana zo 180 krajín sme skončili na 96. mieste práve vo vzťahu, akým podielom participuje občan na spoluúčasti. To bolo v rokoch 1999, dnes sa ide zvýšiť spoluúčasť na 13,7 percenta. Ja vám to ukážem, pani poslankyňa. Mám to tam.

    Hovoriť o tom, že ten projekt, ktorý je pripravovaný súčasným pánom ministrom, zmena zdravotníckych zariadení na nejaké neziskové zariadenia, že to je to, čo má byť do budúcnosti dobré, to nie je predsa pravda a bude to znamenať fiasko. Skončí sa to rozpadom zdravotnej starostlivosti. Pretože tu sa vytrháva jedno. Zabúda sa na ekonomické prostredie, ktoré existuje v štátoch západnej Európy, tam môžu fungovať takéto zariadenia, pretože systém zdravotnej starostlivosti nie je podfinancovaný, tam to môže fungovať. Ale urobiť u nás len zmenu, premaľovať názov a urobiť verejnoprávnu neziskovú inštitúciu bez tohto ekonomického krytia, ja varujem, keď toto spustíte, dôjde k rozpadu zdravotnej starostlivosti na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, vidím, že chcete reagovať. Ale musíte zatlačiť ten malý gombík.

    Nech sa páči, máte možnosť.

  • Ďakujem za slovo a ďakujem tiež všetkým opozičným poslancom za to, že mi dali výchovnú lekciu. Ja ale nie som tu na to, aby som plnil ich túžby a ich ciele. Takže sa im musím poďakovať za to. Ale pár slovami ešte okomentujem najmä tú stránku kritiky môjho vstupu, ktorá sa dotýkala toho, či som hovoril k materiálu alebo som nehovoril k materiálu, ktorý je predmetom rokovania tejto schôdze. Ja tvrdím, že som minimálne tak hovoril k tomu materiálu, ako hovorilo 80 alebo 90 percent diskutujúcich.

    Navyše mňa by asi bolo dosť ťažké poúčať o tomto materiáli, keďže som bol spolupracovníkom ministerstva zdravotníctva v čase, keď sa tam tvoril tento materiál, takže ho poznám od jeho plienok. A navyše, mám zásadné vedomosti o praktickom fungovaní zdravotníctva, o ktorých zasa pochybujem, že má väčšina tých ľudí, ktorí do zdravotníctva rozprávajú. Takže ja budem rád, keď sa budeme môcť prípadne aj v súkromnom prostredí, v intímnom prostredí, kuloároch porozprávať o detailoch týchto problémov, ktoré vás tak veľmi ťažia, a preto ste ma na ne upozornili.

    Ďakujem za slovo.

  • Pán poslanec Finďo, musíte si dávať pozor na slová, lebo pod intímnym prostredím tu poslanci rozumejú niečo iné.

    Vzhľadom na to, že pán poslanec bol posledný prihlásený do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči, máte možnosť.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    budem reagovať na niektoré vystúpenia, ale predovšetkým mi dovoľte, aby som začal asi tým najdôležitejším, to je otázka, ktorú položila pani poslankyňa Aibeková, že sa neustále odkladajú tie operácie. Tak ja by som povedal, aká je v reáli situácia.

    Dvesto miliónov zo Všeobecnej pokladničnej správy na oddlženie lekární bolo uvoľnených v júli, 200 miliónov bolo uvoľnených v auguste. Bolo to na oddlženie receptových liekov v lekárňach. Prvá tranža splátky z privatizácie je na účte ministerstva zdravotníctva a bude rozdelená nasledovne: 500 miliónov pôjde na prevádzku zdravotníckych zariadení, časť do ústavných, časť do lekární, časť do SVALZ-ov. Tým dávam odpoveď aj tým, ktorí chcú, aby sa dostali tie peniaze aj do neštátnej starostlivosti. Ďalej v tejto tranži je 800 miliónov, ktoré pôjdu na oddlženie zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni. V tomto roku by sme chceli dlh splatiť vo výške 1,5 miliardy a máme dohodu so Sociálnou poisťovňou, že ďalších 1,5 miliardy zaplatíme v januári, ktorú potrebujú. Rovnako to bude z privatizácie, ktorú potrebujú na to, aby mohli tie januárové dôchodky vyplácať, a tým zmizne dlh istiny zdravotníckych zariadení. Prakticky ho umoríme týmito dvoma dávkami.

    Ďalej pôjde 400 miliónov na oddlženie lekární, opäť receptové lieky. Po dohode so zdravotnými poisťovňami značnú časť týchto dlhov do lekární ponesie Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá má vyššie dlhy voči lekárňam a nižšie dlhy voči zdravotným zariadeniam, pretože tu dochádza k takému opačnému financovaniu, že ostatné poisťovne zase viac platili lekárňam a tam majú menšie dlhy. Ešte chcem povedať jednu vec, že sa budeme snažiť touto sumou hradiť finančné zdroje najstarších dlhov, a to je otázka Perspektívy. To znamená, že my by sme vlastne v tomto roku mohli zlikvidovať dlhy Perspektívy voči lekárňam.

    Ďalších 200 miliónov príde na kardiovaskulárny a onkologický program v tomto mesiaci. Máme už zabezpečené finančné prostriedky na nákup špeciálnej zdravotnej techniky smerujúcej do kardiovaskulárneho programu, či už je to na kardiostimulátory alebo priamo na niektoré výkony v SUCHS-e. To je celková suma, to znamená, my v tomto mesiaci dostávame 1,9 miliardy na riešenie dlhov. V mesiaci októbri je obdobná situácia. Tam opäť ide 500 miliónov na prevádzku zdravotníckych zariadení, ďalších 700 miliónov na oddlženie voči Sociálnej poisťovni, tým naplníme 1,5 miliardy a 600 miliónov sú finančné zdroje, ktoré sú určené na riešenie starých dlhov voči dodávateľom liekov a špeciálnej zdravotnej techniky v nemocniciach. Tam si zase prídu na svoje tie ostatné poisťovne viac ako Všeobecná zdravotná poisťovňa, plus ďalších 200 miliónov, ktoré pôjdu na kardiovaskulárny a onkologický program. Zabudol som dodať, že máme pripravený spoločný výber zvlášť drahých cytostatík, ktoré sú potrebné a tie budú hradené práve z týchto prostriedkov. Ale časť tých finančných prostriedkov pôjde aj na preventívny program či už v onkológii alebo v kardiovaskulárnych ochoreniach.

    Pre november a december je pripravených po 500 miliónov na prevádzku. Treba povedať veľmi otvorene, že Národná rada tu schválila 5,5 miliardy do zdravotníctva z prostriedkov privatizácie, ale vzhľadom na to, že ďalšie privatizácie, z ktorých finančné zdroje budú plynúť do zdravotníctva, predpokladáme, že budú ukončené až v decembri, vyvstáva nám taký hiátus v novembri, máme ho zabezpečený tak, že ostatné rezorty, ktoré dostali peniaze z privatizácie telekomunikácií a nebudú ich schopné minúť v tom novembri, respektíve decembri, nám dajú preklenovaciu pôžičku a my im to zasa vrátime v tom decembri, keď bude pokračovať privatizácia ďalej. Teda toľko, kedy sa to začne.

    Ja som včera rozhodol na operatívnej porade rozdelenie nielen finančných prostriedkov, ako budú rozdelené na jednotlivé segmenty, ale ako budú rozdelené na jednotlivé nemocnice. Takže preto, že to rozhodnutie je platné, predpokladám, že v priebehu tohto týždňa už budú peniaze naskakovať na účty jednotlivých nemocníc. Môžem vám ten materiál priniesť do výboru, ako to vyzerá. Ináč bude uverejnený na internete, takže môžete si všetko pozerať tam. Ja žiadny materiál nejdem tajiť. Všetko bude zverejnené. Je možné sa pozrieť na ministerstve zdravotníctva, ktorá nemocnica koľko dostane z tohto, pretože to nemá zmysel tajiť. Ony si to aj tak navzájom povedia. Aj tak nikdy to nerozdelím spravodlivo, vždy bude nejaký problém, takže je to v podstate jedno.

    Druhý taký vážny problém, ktorý sa tu objavil, je oddlženie. Prečo oddlženie do roku 2004? Máte pravdu, že to je čas, ktorý je relatívne dlhý. Ale chcem na to odpovedať asi tak, že tá dlžoba nevznikla v priebehu roka. Tá dlžoba vznikla za obdobie sedem rokov a je veľmi odvážne predpokladať, že by sme ju boli schopní zaplatiť za dva roky. Však vidíte, aká je situácia v štátnom rozpočte, že to nie je také jednoduché. Napriek tomu chcem povedať, že okrem toho, čo je napísané v tomto materiáli, my sa pokúšame o ďalšie kroky. Keď ste si všimli, sú tu v tomto materiáli popísané vyrovnanie dlžôb voči energetike a voči palivám a z ostatných dlhov chcem spomenúť telekomunikácie. Ak sa pozrieme na dlžoby, vidíme, že sú to tri balíky. Tri hlavné balíky a jeden taký podružný. Ten hlavný balík je lieky, špeciálny zdravotný materiál, ďalej sú to verejné fondy, to znamená predovšetkým pre nás Sociálna poisťovňa a Úrad práce. Dlhy zdravotných poisťovní nepočítame, pretože my si ich navzájom vyrovnávame so zdravotnými poisťovňami. Takže tam to ide vzájomným zápočtom. A ďalší balík sú tieto energie, palivá a telekomunikácie a potom je ešte taký ďalší balík, ja by som to nazval tých drobných dlhov, ktoré produkovali nemocnice povedzme voči dodávateľom potravín alebo dodávateľom služieb, ale to už je vec, ktorú budú musieť zvládnuť asi nemocnice samy, pretože ony si urobili takýto výber.

    No a chcem sa teraz dotknúť tej energetiky, možno práve tento krok nám pomôže trochu skrátiť lehotu. My sme dostali od vlády zadanie pripraviť projekty. Malo by to byť v novembri vyhodnotené. Ja opäť prídem s našimi návrhmi, ako to plánujeme urobiť, aby vzájomne, pretože nám dnes zákon dovoľuje urobiť len trojzápočet. A tu je taká metodika, aby sme mohli viacnásobným započítaním, takým reťazovým, vlastne umoriť dlhy zdravotníctva voči týmto štátnym podnikom, ktorým dlhujeme pomerne značnú sumu. Takže my by sme vlastne tento rok, respektíve v januári mali zlikvidované dlhy voči Sociálnej poisťovni, mali istinu a penále, žiaľ, v tejto chvíli treba otvorene povedať, nemáme z čoho zaplatiť. Mali by sme zlikvidovanú istinu voči energetickým podnikom, ak sa nám podarí tento viacnásobný reťazový zápočet a zostane nám časť tých dlhov, ktoré sú v oblasti liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu a dlhy voči dodávateľom. Niektoré tie dlžoby, ktoré sa stále vykazujú v tej veľkej sume, sú dlžoby, kde si vzájomne zdravotnícke zariadenia dokážu započítavaním vyrovnať tieto dlhy, pretože my musíme aj to vedieť, že ak, ja neviem, Detská fakultná nemocnica berie alebo dlhuje Dérerovej nemocnici za kúrenie, no tak tiež sa to objaví v tej celkovej sume, ale my si to vieme vzájomnými, vzájomnými číslami započítať.

    Chcem teda tým povedať, že dnes nie sme úplne spokojní s touto metodikou, pretože, ja hovorím veľmi otvorene, podľa mňa tá dlžoba zdravotníckych zariadení predstavuje pre zdravotníctvo skutočne obrovskú záťaž a čím skôr sa jej zbavíme, tým efektívnejšie budú môcť tie zdravotnícke zariadenia pracovať bez vzniku novej dlžoby.

    Trochu sa dotknem problematiky výpočtu podielu na hrubom domácom produkte. Ja som, pani poslankyňa, už hovoril, že sa pokúsim prepočítať aj tie predchádzajúce roky, aký je to podiel na hrubom domácom produkte, a to najmä z toho dôvodu, že my neustále dávame porovnanie štátov Európskej únie, koľko dávajú, aké percento hrubého domáceho produktu.

    Tam je totiž ten problém, že všetky európskej krajiny to práve udávajú ako všetky finančné zdroje. To znamená aj to, čo platí občan, aj to, čo ide dnes na odstránenie dlhov do rozpočtu. Všetko, čo príde tento rok do zdravotníctva, sa spočíta ako jeden balík a robí sa percentuálny podiel.

    Ja viem, že v minulosti ste to vykazovali ináč a som si vedomý aj toho, že tých 6,6 percenta, že keď sa takto prepočíta, tak mohlo byť blízko tých 8 percent. Dnes tá reálna situácia je taká, že tento rok je naplánovaných alebo po spočítaní všetkých vstupov je okolo 6,07 až 6,13 percenta. Uvidíme ešte, ako to dopadne. Na budúci rok by sme ten podiel chceli zvýšiť. A priznám sa, že ten projekt je, keďže okolo roku 2004 by sme sa mali výrazne priblížiť Európskej únii, aby sme v tom roku 2004 dosiahli tých 7,5 až 8 percent podielu na HDP. Samozrejme, kým náš HDP nebude taký vysoký, ako majú ostatné štáty, tak do toho času budeme mať stále málo peňazí alebo málo finančných prostriedkov v našich zdravotníckych zariadeniach.

    Chcel by som sa ešte zmieniť možno pár slovami o problematike, ktorá tu bola otvorená a ktorá možno nemala by byť ani hádam riešená na tejto schôdzi, lebo nás čakajú ešte, ako ste správe hovorili, dve schôdze, ktoré budú smerované alebo na ktorých bude zdravotnícka problematika. A tam bude veľká príležitosť povedať o tých projektoch, akým spôsobom plánujeme, plánujeme riešiť tú situáciu, tú situáciu ďalej.

    Chcel by som sa dotknúť po prvé pojmu liekovej politiky. Myslím si, že keď si urobíme dostatočnú analýzu liekovej politiky v tomto štáte, tak zistíme, že nie je kľúč v cene lieku a nie je kľúč v kategorizácii, ale kľúč je v preskripcii liekov, to znamená v predpisovaní liekov. Myslím si, že aj lekári prvého kontaktu, aj lekári v ambulanciách, ale aj nemocniční lekári, ktorí ordinujú v nemocničných ambulanciách, všetci dokopy vytvárajú ten veľký blok. Zatiaľ sa relatívne skromne držia nemocnice. A je to celkom reálne, pretože v nemocnici primár svojich sekundárov istým spôsobom ovláda, akým spôsobom robia preskripciu liekov v ústavných zariadeniach, ale tieto segmenty, to znamená primárna špecializovaná ambulantná starostlivosť, nech už je akéhokoľvek pôvodu, tam je to viazanie výdavkov oveľa zložitejšie.

    Pripravujeme na to mechanizmus, ktorý je systémový. Neviem, do akej miery sa vám bude páčiť. Asi poviete, že to je zlé a budete zase chudákov doktorov brániť, ale, žiaľ, je to jediný mechanizmus, ktorý v tejto chvíli vidíme. Ale o tom budem hovoriť trošku neskôr, myslím si na tých ďalších schôdzach. To je oblasť, ktorá sa týka liekovej politiky.

    Čo sa týka prevodu na verejnoprospešné neziskové organizácie. Áno, tento projekt je tu už dlhodobo. My sa ho snažíme realizovať tak, aby sme mali legislatívu pripravenú ešte tento rok a bude skutočne dvojkrokový. To mal pán poslanec Tatár pravdu, nebude to v jednom kroku. Ja by som povedal, že majetok nebudeme odovzdávať nie z jednej príčiny, že sa bojíme toho zadlženia. Ale tam je druhá, oveľa vážnejšia príčina. Nemocničné zariadenia a polikliniky sú v takom zúfalom majetkovoprávnom stave, že jednoducho nie je možné, kým sa neusporiada to majetkovoprávne vyrovnanie, kým tam nebudú čisté vzťahy povedzme pôdy, na ktorých stoja tie nemocnice, a ďalšie a ďalšie z hľadiska možných reštitúcií, do toho času nie je možné majetok odovzdávať.

    Tým chcem povedať, že sa chceme zbaviť centralizovaného riadenia. To centralizované riadenie je tu od roku 1991, ale podľa môjho názoru je tak prísne najmä v poslednom čase, že najlepšie to asi vidí minister, čo všetko musí podpisovať a čo všetko je vlastne v rukách ministerstva. Myslím si, že tá decentralizácia je tu naprosto namieste.

    Ja chcem povedať, pán poslanec Švec, ktorý mal dobrú pripomienku s tým, že treba kalkulovať a rovnaká pripomienka je, že treba veľmi starostlivo zvážiť, ako budeme ďalej postupovať bez toho, žeby sme nemali vytvorenú jasnú a zodpovednú minimálnu sieť zdravotníckych zariadení či v ambulantnej zložke, či v jednotlivých oddeleniach, bez toho nepôjdeme ďalej v rušení.

    Ja by som v tejto chvíli mohol urobiť veľmi populárny krok a vyhlásiť: Na Slovensku pacient, ktorý je dnes občanom 21. storočia, nemôže byť hospitalizovaný na izbe s viacerými ďalšími spolupacientmi ako s dvoma. A keď si predstavíte tie naše staršie nemocnice, kde máte aj dvanásťposteľové sály, aj osemposteľové sály, vlastne hneď by som zredukoval lôžkový fond takýmto administratívnym opatrením. Ale nechcem k tomu pristúpiť. My predpokladáme, že takúto sieť budeme mať pripravenú na posúdenie.

  • Hlasy z pléna.

  • Ja by som, ak dovolíte, dokončil.

    Chcem povedať tak, že budeme mať k dispozícii túto sieť. Myslím si, že ju budeme prerokúvať určite vo výbore pre zdravotníctvo. A tá sieť bude aj dostupná verejnosti, aby sa s ňou mohla oboznámiť. Nepochybne to bude niekedy v priebehu mesiaca november - december. Dnes už máme tie základné podklady hotové. A vidieť, že veľa sa na tej sieti pracovalo. Ja vám ukážem materiály. Príďte na ministerstvo. Uvidíte všetky materiály, ktoré tam urobil predchodca. Uvidíte, že tam je urobené obrovské množstvo práce na to, aby sme to mohli koncom tohto roku urobiť. No to je úplne iná sieť, ako vy hovoríte. Tú sieť treba urobiť v úplne iných dimenziách. Ale to je v poriadku.

    Chcem ešte povedať jednu vec, ktorá možno tu, tu v poslaneckej snemovni nezaznela. Finančné zdroje, ktoré takto prídu do zdravotníckych zariadení a budú transferované z účtu ministerstva zdravotníctva cez zdravotné poisťovne do zdravotníckych zariadení, nebude sa môcť z nich strhávať finančný príspevok na správny fond. To znamená, všetky pôjdu reálne v tejto výške. Zdravotné poisťovne budú vlastne ochudobnené v tejto výške o správny fond. Tento krok sme presadili vo vláde pri hlasovaní. A vláda to teda s veľkou láskou prijala takýto krok. A myslím si, že takýto krok je, je správny.

    Chcem sa vyjadriť k doterajšiemu priebehu redukcie posteľového fondu. Rád by som vám povedal, že to nebolo urobené od zeleného stola z Bratislavy, ale túto redukciu navrhovali riaditelia zdravotníckych zariadení na úrovni jednotlivých krajov. To znamená, oni sa zišli, vytvorili také kolégium, posúdili stav lôžkového fondu u nich v kraji. Vo všetkých krajoch to tak bolo. Ja vám môžem priniesť zápisy z jednotlivých sedení a tam to, tam to uvidíte.

    Dovoľte mi ešte, aby som sa vyjadril k tomu poslednému, a to je spoluúčasť pacienta. Áno, máte pravdu, že my v tejto chvíli dosahujeme zhruba 10-percentnú spoluúčasť v priamej platbe, len chcel by som trošku spresniť jedno. My z tej sumy, o ktorej hovoríme, to je 6 miliárd alebo 6,5 miliardy, tu je 6,8 miliardy a stlačíme to asi na 6,3 miliardy v budúcom roku, my z tejto sumy sme schopní ovplyvniť z hľadiska ministerstva len 3,5 miliardy. Pretože to je suma, kde je priama spoluúčasť pacienta vo forme príspevku na receptový liek a vo forme príplatku na stomatologickú starostlivosť. To všetko ostatné je priama voľba pacienta, ktorý si kupuje voľnopredajné lieky. A tie už my nevieme, pretože tie nie sú na recept, to zdravotníctvo nevie ovplyvniť. To je rozhodnutie pacienta. Ale sú to prostriedky, ktoré idú do zdravotníctva, takže...

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyňa, už je koniec rozpravy.

    Pán minister, nech sa páči, môžete dokončiť.

  • ... ešte by som hádam vysvetlenie jednej jedinej, jednej jedinej veci, ktorú by som rád vysvetlil. Pani poslankyni Aibekovej by som chcel povedať problém Siemens Phillips. Ten problém je trošku širší. Nie je starší. Ten problém je komplikovaný v tom, že po rozhodnutí úradu o výhre Siemensu sme mali jeden vážny problém, že statik, ktorý navrhoval budovu detskej fakultnej nemocnice, nechcel dať súhlas k tomu, aby sa umiestnil prístroj v takej polohe, ako bol pôvodne navrhovaný, pretože by došlo k vybúravaniu niektorých nosných stien, a keďže tento prístroj bude umiestnený tak, že nad ním bude ešte šesť poschodí, tak tam vznikla veľmi komplikovaná situácia, kde sme žiadali o vyjadrenie aj okresný stavebný úrad. Je už definitívne rozhodnutie. Našlo sa iné technické riešenie, ako tento prístroj umiestniť, a myslím si, že tým je, tým je vec v poriadku.

    A ešte hádam odpoveď pánu poslancovi Zelníkovi na to, že sme nesúhlasili so súbehom praxe. Nuž pri nedostatku lekárskych miest, ak jeden lekár obsadí dve miesta, to znamená aj v nemocnici, aj v ambulancii, len zhoršíme nedostatok voľných pracovných miest. Je niečo iného uvoľniť pre lekárov, ktorí pôjdu z lôžkového zariadenia, uvoľniť im miesta v teréne. A tu treba povedať veľmi otvorene. Napríklad my máme kapitácie pre gynekologické ambulancie na úrovni 67 percent. To znamená 33 percent žien vôbec nie je prihlásených k žiadnemu gynekológovi, a teda je tam množstvo voľných miest. Kapitácia na úrovni praktických lekárov sa pohybuje u praktických lekárov pre dospelých len na úrovni okolo 88 až 89 percent. Je tam zhruba 11 percent voľných miest, pretože tí ľudia sa niekde musia prihlásiť. Horšie je to pri detskom lekárstve a doraste, pretože tam je tá kapitácia veľmi vysoká - asi na 97 %. Ako viete, slovenská populácia postupne vymiera. Máme málo detí, takže problematika detského a dorastového lekárstva bude v blízkej budúcnosti veľmi, veľmi vážna.

    To boli len niektoré odpovede, ktoré som si vybral alebo zaznamenal a vybral, na ktoré som považoval potrebné odpovedať v tejto chvíli. Samozrejme, komplexná odpoveď o ďalšom postupe, ako chceme zainteresovať lekára, aby odovzdával kvalitnú prácu, ako chceme zainteresovať lekára, aby ordinoval skutočne stopercentne presvedčený, že tá ordinácia či už liekov alebo vyšetrenia je správna - všetky tieto odpovede, zrejme budeme o nich hovoriť pri tých príslušných správach.

    Ja tie návrhy na uznesenia s výnimkou teda návrhu, ktorý predložil pán poslanec Zelník, ale návrhy na uznesenie, ktoré predložila pani poslankyňa, absolútne akceptujem. Myslím si, že to je naprosto v poriadku a možno že na jednu časť už som možno aj vo svojom vystúpení odpovedal, ale, samozrejme, ju môžem doplniť. Okrem návrhu na uznesenie pána poslanca Zelníka, aby sa materiál stiahol z rokovania, som nezistil žiadne iné uznesenie, ktoré by bolo v rozpore s týmto materiálom, a preto vás prosím o podporu uznesenia, ktorým Národná rada tento materiál zoberie na vedomie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pán spoločný spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

    Nech sa páči, máte možnosť.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    ja som dával návrh a znova ho odôvodním na prepracovanie, tu nejde o to, aby som robil nejaký trucpodnik, ale aj opatrenia, ktoré sú v rámci tohto materiálu, nevystihujú to, v akom stave sa zdravotníctvo nachádza, a skutočne si myslím, že pokiaľ ministerstvo neurobí jeden seriózny materiál nielen na to, ako sa bude splácať dlh, ktorý vznikol, ale najmä na to, aby akýkoľvek dlh už nevznikal aspoň takým tempom, dovtedy bude v zdravotníctve problém. Ja sa už nebudem vracať k veciam, ktoré tu už boli povedané. Na margo len tej jednej poznámky, čo hovoril pán minister ohľadom súbehu praxe, ja som to spájal do súvisu s tým, že na jednej strane nedovolíme lekárovi, aby mal súbeh praxe, ale na druhej strane dáme eseročke, ktorá nemá nič spoločné s medicínou, so zdravotníctvom, tej dáme povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Viete, to je hrozné, pán minister, že aj vo vašom materiáli - v Zdravotníckych novinách sa píše o rekvalifikácii lekárov. Tak lekár sa bude rekvalifikovať na murára a murár bude robiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti. To je, prosím, niečo, čo je pre mňa nepochopiteľné. To ste podpísali vy. Pán poslanec, to ste podpísali vy, ktorý ste sa tu horlivo zasadzovali za to, že má byť odbornosť, kompetentnosť, len zdravotnícki pracovníci. A vy ste podpísali eseročke, osemnásť a devätnásťroční chlapci majú povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Veď je to hanba, je to výsmech. Polikliniku riadi takáto eseročka, kde je osemnásť lekárov.

    Z rozpravy vyplynuli niektoré návrhy na uznesenie. Prvý návrh bol vrátiť materiál na prepracovanie predkladateľovi. Bolo päť návrhov na uznesenie.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti. Budeme hlasovať o návrhoch uznesení, ktoré podali poslanci a ktoré máte pred sebou.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Prvý návrh na uznesenie je vrátiť materiál na prepracovanie. Prosím vás, dajte hlasovať.

  • Keby ste ešte raz zopakovali, kto podal návrh a o čom.

  • Ja som podával návrh. Je to môj návrh vrátiť materiál na prepracovanie.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána poslanca Zelníka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 9 poslanci.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Zelníka nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte ďalej.

  • Druhý návrh na uznesenie je: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky realizovať oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní vrátane zrušenej zdravotnej poisťovne Perspektíva družstevná do konca roka 2002.

    Prosím vás, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o druhom návrhu pána poslanca Zelníka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 36 poslanci.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Ďalší návrh na uznesenie je pani poslankyne Aibekovej: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky realizovať v roku 2001 zvýšenie transferov do zdravotných poisťovní za poistencov štátu z vymeriavacieho základu minimálnej mzdy v hodnote 100 percent platby štátu.

  • Pani poslankyňa, chcete to doplniť?

    Nech sa páči.

    Prosím, zapnite mikrofón pani poslankyne Aibekovej.

  • Zvýšenie vymeriavacieho základu, pretože to bude určovať zákon o štátnom rozpočte. To by sme sa potom dostali do rozpočtu. Čiže zvýšenie vymeriavacieho základu. Tak to znie.

  • Pán spoločný spravodajca, ešte raz zopakujte návrh, aby poslanci vedeli, o čom sa hlasuje.

  • Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky realizovať v roku 2001 zvýšenie transferov do zdravotných poisťovní za poistencov štátu.

  • Je to v poriadku, pani poslankyňa? Áno. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Aibekovej bol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Ďalší návrh na uznesenie: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky hľadať iné riešenia zvýšenia finančných prostriedkov do zdravotných...

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Pán spoločný spravodajca, ja nepočujem ani jedno vaše slovo.

  • Po štvrté: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky hľadať iné riešenia zvýšenia finančných prostriedkov do zdravotníctva, ako je zvyšovanie príspevku na zdravotné poistenie za ekonomicky aktívnych poistencov. Prosím vás, aby ste dali hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Aibekovej nebol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky samostatnú "platovku" pre zdraotníckych praovníkov, ktorá bude zapracovaná do zákona o verejnej službe a kde bude zohľadnená aj tretia etapa zvýšenia platových taríf zdravotníckych praovníkov.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Ja som dával takýto návrh na uznesenie.

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • Zruším toto hlasovanie.

    Pán poslanec, to bol koho návrh?

    Páni poslanci, nehádajte sa. Ak sme začali hlasovať o návrhoch, ktoré podala pani poslankyňa, tak to musíme dokončiť. Vy ste dali tri. V poriadku. Hlasovali sme o vašom návrhu. A okrem toho ste dali ďalší. Neskoršie, až po vystúpení pani poslankyne Aibekovej. Takže dvakrát ste vystúpili. Nech sa páči, budeme hlasovať o vašom návrhu. Ešte raz, prezentujme sa a hlasujme.

  • Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky samostatnú "platovku" pre zdravotníckych pracovníkov, ktorá bude zahrnutá do zákona o verejnej službe, kde bude zohľadnená tretia etapa zvýšenia platov zdravotníckych pracovníkov.

  • Nech sa páči, prezentujte sa a hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Nehlasovalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

  • Posledným návrhom na uznesenie je: Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie návrh na oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní vrátane zrušenej zdravotnej poisťovne Perspektíva.

  • Toto je uznesenie Národnej rady v znení schválených pozmeňujúcich návrhov. Budeme o tomto hlasovať. Prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia Národnej rady k návrhu na oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní vrátane zrušenej zdravotnej poisťovne Perspektíva.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nasleduje druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenia súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 683, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 683a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády odôvodní minister zdravotníctva.

    Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    bilaterálne vzťahy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou v oblasti zdravotníctva upravuje v súčasnosti Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky pre oblasť zdravotnej starostlivosti, ktorá bola podpísaná 29. októbra 1992 v Prahe. Táto medzivládna dohoda je však príliš všeobecná a poplatná obdobiu svojho vzniku. Preto predkladáme návrh na novú zmluvu.

  • Pán minister, ešte chvíľku.

    Vážení páni poslanci, prosím trošku pokoja v rokovacej sále, lebo nepočujeme ani hlas pána ministra.

    Nech sa páči, pán minister, môžete pokračovať.

  • Základným princípom predkladanej zmluvy je zrovnoprávnenie poistencov jednej zmluvnej strany s poistencami druhej zmluvnej strany pri poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti. Z hľadiska štruktúry má zmluva tri časti. Časť prvú - Všeobecné ustanovenie, časť druhú, ktorá hovorí o rozsahu a úhrade zdravotnej starostlivosti, a časť tretiu, ktorá obsahuje záverečné ustanovenie. Na základe predkladanej zmluvy nevyhnutná a neodkladná zdravotná starostlivosť sa poskytne poistencom jednej zmluvnej strany na území druhej zmluvnej strany za rovnakých podmienok ako poistencom poskytujúcej zmluvnej strany. Náklady hradí poskytovateľovi príslušná zdravotná poisťovňa poistencov. To bola otázka nevyhnutnej a neodkladnej starostlivosti.

    Špecializovaná zdravotná starostlivosť a kúpeľná zdravotná starostlivosť, ktorá sa aktuálne neposkytuje v zdravotníckych zariadeniach jednej zmluvnej strany, sa poskytne poistencom na území druhej zmluvnej strany, pokiaľ príslušná zdravotná poisťovňa vopred vysloví súhlas s jej poskytnutím. Náklady hradí poskytovateľovi príslušná zdravotná poisťovňa poistencov. Zmluva čiastočne rieši aj poskytovanie inej zdravotnej starostlivosti v rozsahu povinného zdravotného poistenia, napríklad preventívne prehliadky, zdravotná starostlivosť pri chronických ochoreniach a tak ďalej. Táto zdravotná starostlivosť sa poskytne na vlastnú žiadosť poistenca, ak príslušná zdravotná poisťovňa vopred vysloví písomný súhlas s jej poskytnutím. Náklady hradí poskytovateľovi príslušná zdravotná poisťovňa poistenca.

    Teda v zmluve sú ustanovené tri režimy. Prvý režim je pre nevyhnutnú a pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť, kde sa nevyžaduje predbežný súhlas poisťovne poistenca, pre špecializovanú zdravotnú starostlivosť a kúpeľnú, kde sa vyžaduje súhlas príslušnej zdravotnej poisťovne, a ostatná zdravotná starostlivosť, mám na mysli tú prevenciu alebo chronické ochorenia, kde je nutné najprv získať písomný súhlas vlastnej poisťovne, aby uhradila túto zdravotnú starostlivosť.

    Tretia časť tejto zmluvy ustanovuje výmeny informácií z oblasti ochrany verejného zdravia, výmenu právnych predpisov a rozhodnutí, ktoré súvisia s vykonávaním zmluvy, spôsob riešenia prípadných nejasností a sporov.

    Dňom nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy sa končí platnosť dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky zo dňa 29. októbra 1992. Vláda Slovenskej republiky na zasadnutí 17. mája t. r. uznesením číslo 328 súhlasila s uzatvorením Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti. Predmetná zmluva bola následne podpísaná v Prahe 23. mája predsedom vlády Slovenskej republiky Mikulášom Dzurindom a predsedom vlády Českej republiky Milošom Zemanom. Vzhľadom na to, že je to prezidentská zmluva, nadobudne platnosť až po vyslovení súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky a parlamentom Českej republiky a jej následnej ratifikácii prezidentmi oboch zmluvných strán.

    Vážený pán predseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto zmluvného dokumentu, na ktorý netrpezlivo čakajú poistenci obidvoch našich štátov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov, člena výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Alojza Rakúsa, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania tohto materiálu vo výboroch a takisto aj o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedenou zmluvou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    milé kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti, tlač 683.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 778 z 11. septembra 2000 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu so zmluvou na prerokovanie výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a zahraničnému výboru s termínom do 19. septembra 2000. Ako gestorský výbor pritom určil výbor pre zdravotníctvo.

    Zahraničný výbor súhlasil s návrhom a odporučil vysloviť súhlas so zmluvou.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu so zmluvou dňa 19. septembra 2000. Vyslovil súhlas s návrhom a vo svojom uznesení číslo 127 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou. Gestorský výbor konštatoval, že obidva výbory návrh prerokovali, vyslovili s návrhom súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou. Súčasťou tejto spoločnej správy je potom návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré má takéto znenie:

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti

    Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti."

    Ďakujem pekne za slovo, skončil som.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pánov poslancov a vážených paní poslankýň, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Nepredpokladám, že pán minister alebo spoločný spravodajca by sa chceli vyjadriť k rozprave, ktorá nebola. Takže pristúpime k hlasovaniu, budeme hlasovať.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, teda v zmysle uznesenia navrhujem, aby sme toto uznesenie prijali v tom znení: "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem pánu ministrovi a takisto aj pánu spoločnému spravodajcovi.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať správou k

    návrhu na použitie finančných prostriedkov získaných z privatizácie akcií Slovenských telekomunikácií, a. s., v roku 2000.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 723 a výsledky jej prerokovania vo výboroch ako tlač 723a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky správu uvedie ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky pani ministerka Machová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážení prítomní poslanci,

    dámy, páni,

    dovoľte mi, aby som vo svojom úvodnom slove veľmi stručne poinformovala Národnú radu o plnení uznesenia Národnej rady, ktorým zaviazala vládu Slovenskej republiky podať informáciu, ako naložila s prostriedkami získanými z privatizácie Slovenských telekomunikácií.

    Dňa 12. júla t. r. vláda schválila rozhodnutie o privatizácii Slovenských telekomunikácií, ktorého realizáciou spoločnosť Deutsche Telekom AG so sídlom v Bonne Nemecká spolková republika zaplatila za 51 percent akcií Slovenských telekomunikácií sumu 1 miliardu euro, z toho 600 miliónov euro išlo priamo do Fondu národného majetku a 400 miliónov znamená vstup investora prostredníctvom zvýšenia základného imania do tejto spoločnosti. Zo 600 miliónov euro, ktoré v reálnom kurze a v aktuálnom kurze predstavovali niečo málo vyše 25 miliárd Sk, boli uspokojené tieto potreby a rozdelené do týchto skupín.

    Zákon číslo 92/1991 Zb. presne vymedzuje možnosť použitia a celá táto zmienená suma bola presne použitá v zmysle zákona. Najväčšia suma alebo teda prvá suma 9 709 miliónov bola určená na rozvojové programy, ktorých najväčšiu sumu predstavuje rozvojový program na realizáciu zámerov bytovej výstavby. Je to 2,3 miliardy Sk. 1,1 miliardy 600 miliónov bola poskytnutá na podporu poľnohospodárov, ale aj ďalšie rozvojové programy, ktoré sú uvedené v predloženom materiáli. 10 miliárd Sk bolo použitých z uvedenej sumy na realizáciu štátnych záruk, ktoré sú opäť podrobne rozpísané v predloženom materiáli. 3 miliardy boli použité na úhradu časti záväzkov zdravotníctva, pred chvíľočkou pán minister podrobne informoval, kedy a ako z týchto 3 miliárd idú jednotlivé prostriedky na oddlženie do Sociálnej poisťovne, zdravotným poisťovniam či iným subjektom, voči ktorým zdravotníctvo eviduje svoje záväzky. 1 060 miliónov je určená na úhradu časti záväzkov Štátneho fondu cestného hospodárstva, 745 miliónov použije Fond národného majetku na odkúpenie 55 tisíc kusov dlhopisov Fondu národného majetku, ktoré boli použité na úhradu odkúpenia bytu. A posledná suma na úhradu nákladov poradcu je určená suma do 500 miliónov Sk.

    Na použitie všetkých týchto prostriedkov vláda prijala metodicky usmernený pokyn, ktorým jednotlivé rezorty, ktoré si nárokujú niektorú z uvedených súm, podpisujú v podstate vzájomnú zmluvu. Ministerstvo financií je poverené vládou Slovenskej republiky prísne kontrolovať účelovosť použitia jednotlivých zdrojov. Účet Fond národného majetku má vedený v Národnej banke, aby sa určitým spôsobom zmiernili inflačné a menové tlaky, ktoré s takouto obrovskou sumou, ktorá jednorazovo priplynula zo zahraničia do Slovenskej republiky, aby tento problém bol riešený. Prostriedky sú uvoľňované postupne, tak ako jednotlivé rezorty predložia konkrétne požiadavky, konkrétne projekty v tejto sume, ktorá je schválená.

    Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že ide o materiál, ktorý má informačný charakter, aj návrh uznesenia, ktorý vláda pripravila, je, aby Národná rada prijala tento materiál ako informáciu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím povereného člena gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána poslanca Gabriela Palacku, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážená pani ministerka,

    vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu vlády na použitie finančných prostriedkov získaných z privatizácie Slovenských telekomunikácií. Tento návrh bol prerokovaný vo výbore pre financie, rozpočet a menu a vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Gestorský výbor schválil spoločnú správu, ktorú ste dostali predloženú pod číslom 723a. Gestorský výbor odporúča Národnej rade, aby tento návrh zobrala na vedomie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som dostal jedinú prihlášku od pána podpredsedu Andela, ktorý aj na základe § 28 ods. 1 má možnosť vystúpiť ako prvý.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k tlači 723, skrátene nazvaná správa o použití finančných prostriedkov za Slovenské telekomunikácie.

    Nedá mi, aby som nepovedal, že to, čo sa píše v tejto správe, vlastne v podstate znamená premrhanie finančných prostriedkov na úkor budúceho rozvoja nášho štátu. Som si vedomý, že finančné prostriedky navrhnuté do jednotlivých sfér podľa tejto správy sú určite potrebné, lenže týmto spôsobom sa minú, respektíve, prepáčte za výraz, prejedia a nevytvoria následne nové finančné prostriedky a pracovné miesta. Podľa tejto správy nebudú finančné prostriedky vyhodené síce von oknom, to je pravda, ale nebudú ani vynaložené na rozvojové programy. Možno vychádzajúc aj z toho, čo povedala pani ministerka, po dlhej diskusii by sme mohli hádam súhlasiť, že iba nepatrná, opakujem nepatrná časť z týchto prostriedkov by sa dala nazvať rozvojovými prostriedkami.

    V dostupných ekonomických publikáciách sa uvádza, že jednoduchá reprodukcia v štátnom sektore by mala dosiahnuť 28 percent zo štátneho rozpočtu. Reálne číslo rozšírenej reprodukcie by sa malo pohybovať okolo 39 až 41 percent zo štátneho rozpočtu. Ale o tom som už nie raz rozprával v mojich predošlých vystúpeniach.

    Dámy a páni, my si pripomeňme, že naša reprodukcia podľa štátneho rozpočtu sa pohybuje v roku 2000 na úrovni 12 percent, teda jednoduchá reprodukcia 28 percent, rozšírená 39 až 41 percent, teda nedá sa nič iné iba konštatovať, že táto naša súčasná reprodukcia sa nedá nazvať nijak inak, nedá sa nazvať ani stagnačnou, lebo stagnácia je jednoduchá reprodukcia, táto teda súčasná reprodukcia je likvidačná reprodukcia, ktorá žije na úkor budúcich období.

    Som si plne vedomý, že štát by mal iba obmedzene využívať rozvoj svojho priameho podnikania. Ale cez rozvojové programy by sa mal nepriamo alebo mal by sa snažiť nepriamo podporovať podnikanie, mal by vytvárať infraštruktúrne programy, mal by zainteresovať domácich, ale i zahraničných investorov, mal by vytvárať podmienky na zlepšenie a zvýšenie hrubého domáceho produktu a tak ďalej, aby vytvoril nové podmienky na zvyšovanie štátneho rozpočtu.

    Dámy a páni, ruku na srdce, ktorý zo súčasných projektov, ktoré tu boli menované, by bol podporený z rozvojových programov Európskej únie? Podporilo by sa oddlženie, tak ako to tu spomínala pani ministerka? Nie. Podporila by sa reštrukturalizáciu úverov? Opäť nie. Podporili by sa opravy? Nie. Podporili by fondy? Nie. Podporili by realizáciu záruk na bankové úvery minulých rokov? Nie. Podporili by elimináciu pohľadávok? Odpoveď opäť znie nie. Nepodporili a všetci dobre vieme prečo. Preto, lebo to nie sú rozvojové programy. No napriek tomu, že to všetci dobre vieme, mlčíme. Pýtam sa, prečo mlčíme. Zákulisne viem, že niektorí z vás o týchto rozvojových programoch si myslia to isté ako ja. Bez ohľadu na to, či sú to opoziční alebo koaliční poslanci. Z týchto dôvodov uznajte sami, že táto správa sa jednoducho nedá podporiť. Dávam však návrh, aby vláda zapojila expertov odhliadnuc od ich sympatií, respektíve politického zaradenia do polemiky a variantného rozhodnutia o účelnosti vynaloženia finančných prostriedkov na rozvojové programy.

    Ešte by som sa zopár vetami vrátil k privatizácii Slovenských telekomunikácií. Keď porovnávam túto privatizáciu k privatizácii Obchodnej banky, kde sme za 19 percent dostali 17 miliárd korún, čiže inak povedané, keby sme predávali z tejto banky 51 percent, tak ako teraz pri telekomunikáciách, dostali by sme takmer 50 miliónov korún. Určite by to bol veľmi dobrý obchod. Telekomunikácie sú však v porovnaní s touto bankou 20-násobne, opakujem ešte raz slovom dvadsaťnásobne hodnotnejšie, ale my sme ich predali iba za polovičnú cenu tejto banky. My sme predali alebo, prepáčte mi, páni koaliční kolegovia, vy ste predali Slovenské telekomunikácie hlboko pod cenu, pritom možno ste si ani neuvedomili, o čo ide. Prepáčte mi kolegovia z koalície za tieto tvrdé slová, ale, bohužiaľ, bohužiaľ, je to skutočne tak, ak mi neveríte, prosím vás, overte si to.

    Použijem ďalší príklad, príklad možno za všetkých, budem operovať zo športovej oblasti. Či už za bývalého režimu alebo i po roku 1990 telovýchovné jednoty a kluby prevádzali svoj majetok na bohaté organizácie za symbolickú jednu korunu, aby im tieto spravovali majetok, aby mal kto za nich platiť daň z nehnuteľnosti, aby mali na investície a aby mali na sponzorov. Iba vo veľkej Bratislave to predstavuje v majetku telekomunikácií 21 športovísk. Viete, koľko je to na Slovensku? Chcem sa spýtať, či sa vyňali tieto športoviská z majetku telekomunikácií alebo či aspoň sa tieto pozemky a budovy trhovo ohodnotili. Odpoveď znie nie. Budúci väčšinový vlastník zarobí na celú privatizáciu, keď tieto nehnuteľnosti jednoducho komerčne predá. A kde je šport? A čo deti? A čo ľudia, ktorí sú na hranici alebo dokonca za hranicou chudoby.

    Vrátim sa k ešte jednej veci, ktorá vám koaličným poslancom bude určite v budúcnosti vytýkaná. O čo ide. To, že minulá vláda bola roznesená za niektoré privatizácie a narobilo jej to zlé meno, to je pravda. Zoberme si ale iba jeden príklad, najviac kritizovanú privatizáciu podniku Nafta Gbely, kde za 47 percent mal vlastník aj s investíciami zaplatiť 1,5 miliardy korún, pričom v hotovosti mal dať pol miliardy korún. Celý podnik mal bilančnú hodnotu 2,9 miliardy korún. Keď berieme trojnásobnú trhovú hodnotu, čiže 8,7 miliardy korún, zaplatil za svoje akcie vlastník 18,9 percenta trhovej hodnoty. Takto aspoň uvádza dnešná koalícia. Prosím. Ale, keď si v kontexte toho prepočítame a zoberieme si privatizáciu Slovenských telekomunikácií, tak zahraničný investor zaplatil zaň iba 9,2 percenta trhovej hodnoty. Pritom zástupcovia najväčšej americkej telekomunikačnej spoločnosti hovoria, že v prípade seriózneho postupu by boli ponúkli minimálne 3 až 5-násobok terajšej ceny. Čiže ak prirovnáme tak najviac kritizovanú privatizáciu predošlej vlády Nafty Gbely, tak nebola taká zlá ako privatizácia Slovenských telekomunikácií. Kolegyne, kolegovia, prosím vás, uvedomme si to.

    Poviem vám ďalej niekoľko závažných faktov o privatizácii Slovenských telekomunikácií. Štát dostane z tejto privatizácie 25 miliárd korún, ale musí z toho zaplatiť, ako pani ministerka spomínala, pol miliardy korún za úhradu prémie pre sprostredkovateľa. Za zvýšenie, respektíve prevod akcií z portfólia Slovenských telekomunikácií, akcií Poštovej banky zaplatí štát viac ako 1,7 miliardy korún. Keď si k tomu pripočítame dlh Slovenskej televízie, dostane štát voľačo viac ako 22 miliardy korún. Ale čo je nepochopiteľné, dámy a páni, a tiež v nadväznosti na to, čo povedala pani ministerka, že štát zaplatí sprostredkovateľovi týchto 500 miliónov korún aj viac ako 30 miliónov, na ktoré už nemal nárok, lebo berie províziu i z nákupu akcií Poštovej banky. Opakujem, na ktoré nemá nárok. Myslím si, že v tomto prípade ide o čosi viac, zdôrazňujem, o čosi viac ako o nehospodárne nakladanie s majetkom štátu. Ja sa pýtam, nie je to náhodou porušenie zákona?

    Druhá škoda vznikla tým, že štát kupuje Poštovú banku od telekomunikácií za nominál, no jej hodnota a predajná cena je rádovo oveľa nižšia.

    Vážené dámy a páni koaliční kolegovia, nemrzí vás, že v tejto sociálnej biede, v ktorej sa nachádza väčšina občanov Slovenskej republiky, takto sa narába s majetkom nás všetkých? Skutočne s majetkom nás všetkých. Nedokážeme spoločne v tomto parlamente tomu zabrániť? Má sa o tom hovoriť, až keď bude neskoro? V rôznych politických šarvátkach, na predvolebných mítingoch, prípadne, ja neviem, v trestnom stíhaní? Keby sa bol prijal návrh pána Fica alebo aspoň niektoré moje pozmeňujúce návrhy k privatizácii Slovenských telekomunikácií, verte mi, že štát by nebol ochudobňovaný, ale mal by celkom slušný zisk. Bohužiaľ, nevieme si vážiť jeden druhého navzájom medzi sebou, i keď mimo tejto rokovacej miestnosti možno povedať, že sme priatelia. Nevieme vypočuť a dať za pravdu opozičnému poslancovi, či už som to ja alebo tu pani Aibeková, aj keď mala pomerne dlhé vystúpenie, ale bolo to vystúpenie, kde skutočne išlo o rezort, o rezort zdravotníctva, a myslím si, že tam nebolo žiadne politikum a ani ako v mojom vystúpení, ja som nehľadal žiadne politikum. Nakoniec aj keď som nezávislý, teda aj keď som opozičný poslanec, som nezávislý, nemusím sa báť nejakých straníckych trestov alebo nátlakov. Prosím vás, uvedomme si to, vážme si jeden druhého, a ak sa dá niečomu zabrániť, nezhoršujme sociálnu biedu občanov Slovenskej republiky, tých ľudí, ktorí nás sem volili, a tých ľudí, ktorí nás budú voliť i v nastávajúcich voľbách.

    Dámy a páni, ja vám ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána podpredsedu s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Sopko.

    Nech sa páči.

  • Zarozprával som sa s pánom Oroszom. Nedám otázku a nebudem reagovať na vystupujúceho. Ďakujem pekne. Aj keď som mal všeličo pripravené, prepáčte mi, nie som sústredený.

    Ďakujem pekne.

  • Vzhľadom na to, že pán podpredseda bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Beriem, že prihlásení poslanci - pán poslanec Husár, Hofbauer a Oberhauser - sa hlásia ústne do rozpravy. Pán poslanec Húska. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Husár, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vzhľadom na to, že pán podpredseda sa venoval tejto problematike relatívne obsiahlo a dôsledne, skrátim svoje vystúpenie na dve otázky a jednu pripomienku.

    Najskôr pripomienka.

    Vážená pani ministerka, tento materiál ako predkladacia správa nie je dobrý. Len vďaka tomu, že poslanci Národnej rady sú poslancami a zároveň čitateľmi našich novín a sledovateľmi našich médií, vieme niektoré fakty, ktoré by táto správa v každom prípade mala obsahovať. Správa uvádza: Vláda rozhodla o priamom predaji časti akcií na základnom imaní pre spoločnosť Deutsche Telekom AG so sídlom v Bonne, Nemecká spolková republika v hodnote 600 miliónov euro, to je približne 25 miliárd Sk. Keď si to prekladám do slovenčiny, vychádza mi to tak, bez toho, aby som vedel, akú časť akcií sme predali, že sme predali akcie v hodnote 600 miliónov euro, ale neviem za akú cenu. Už pán Aleš Krátky vo svojom stĺpčeku vybehol s objavným faktom, že vlastne ono sme to nepredali za 600 miliónov euro, ale za omnoho viacej, pretože 600 miliónov sme zinkasovali a o 400 miliónov bolo zvýšené základné imanie.

    Mal by som preto prvú otázku, vážená pani ministerka, keby ste nám veľmi zrozumiteľne povedali, za akú cenu bola táto časť akcií Slovenských telekomunikácií predaná, ako reprezentantka vlády, a ako ovplyvnilo nové vlastnícke pomery v Slovenských telekomunikáciách práve toto spomínané zvýšenie základného imania zo strany nového akcionára, čo tam dnes vlastní štát.

    Samozrejmá vec, pripájam sa v tej časti k vystúpeniu pána podpredsedu Andela, v ktorej kriticky hovoril o uvádzaných rozvojových programoch. Ja na rozdiel od neho som presvedčený, že časť reálnych a skutočne rozvojových programov táto správa obsahuje, ale je jej znehodnocovaním, ak sa uvádzajú v nej ako rozvojové programy sanačné rozpočtové opatrenia, ktorým je oprava havarijného stavu plochých striech na školách či iných striech, zatepľovanie alebo plynofikácia týchto škôl. Už nehovoriac o takých vtipnostiach, ako je informovanosť občanov so vstupom do NATO a iné veci. Myslím si, že naozaj toto do tohto materiálu nepatrilo a vydáva to svojím spôsobom určité svedectvo o tom, čo si predstavuje vláda pod pojmom rozvojové programy.

    A chcem skôr ako otázku ešte vyjadriť určitý údiv nad tým, že hoci sú všetci budúci príjemcovia týchto prostriedkov vymenovaní veľmi adresne, iba v predposlednej časti je veľmi skromne uvedených iba 500 miliónov privatizačnému poradcovi bez toho, aby tento parlament v oficiálnom materiáli vedel, kto týmto privatizačným poradcom je. Myslím si, že to nie je dôvod zatajovať ani v tomto materiáli a že keď sú vymenovaní všetci adresne, mal by byť aj tento príjemca. A s tým súvisí aj moja druhá otázka, ako vy pani ministerka hodnotíte účinnosť pôsobenia tohto privatizačného poradcu v Slovenských telekomunikáciách, aké podmienky boli zmluvne dohodnuté medzi štátom, prípadne organizátorom a privatizačným poradcom na to, aby mu týchto 500 miliónov mohlo byť vyplatených ako úspešnému poradcovi, keď všeobecný názor, ktorý vládne nielen v opozícii, ale medzi odborníkmi, je, že privatizácia Slovenských telekomunikácií z pohľadu vreckového prínosu bola veľmi nízka a neefektívna. Prosil by som na tieto otázky odpovede.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou nikto nechce reagovať.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že sme sa dohodli, že o šiestej bude mimoriadna schôdza, prerušujem prerokovanie tohto bodu a vyhlasujem päťminútovú prestávku.

    Ďakujem zatiaľ pani ministerke aj pánu spoločnému spravodajcovi.

    Pokračovať by sme mali týmto bodom zajtra.

    Po prerušení rokovania 36. schôdze NR SR sa začalo rokovanie 38. schôdze NR SR.