• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram šiesty rokovací deň 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo poslanci: pán poslanec Engliš, pani poslankyňa Halušková, pán poslanec Krajči, pani poslankyňa Malíková, pán poslanec Oberhauser a pani poslankyňa Podhradská. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.

    Budeme pokračovať v rokovaní o správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Bratislava I z 25. augusta 2000.

    Národná rada včera určila k uvedenému bodu programu dĺžku času na rozpravu 12 hodín. To znamená, že pri jeho prerokúvaní po otvorení rozpravy budem postupovať podľa ustanovení § 29a zákona o rokovacom poriadku. Určení overovatelia vyžrebovali poradie poslaneckých klubov, v akom budú kluby vystupovať v rozprave.

    Chcem opäť pripomenúť, že na základe žrebovania budú v rozprave vystupovať striedavo poslanci zastupujúci poslanecké kluby takto: prihlásení poslanci za Stranu maďarskej koalície, ďalej poslanci za Slovenskú národnú stranu a poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko. Po všeobecnom súhlase ako posledný v rozprave bude vystupovať poslanec Moric, ktorého čas sa nebude započítavať do času určeného pre príslušný poslanecký klub. Z poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, sa neprihlásil ani jeden poslanec. Pripomínam, že podľa § 29a ods. 5 zákona o rokovacom poriadku do času určeného pre poslanecký klub sa započíta aj čas využitý na faktické poznámky a procedurálne návrhy.

    Čiže otváram rozpravu o tomto bode programu. Ako prvý vystúpi pán poslanec Miklós Fehér za Stranu maďarskej koalície. Po ňom pán poslanec Milan Drobný za HZDS.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni,

    budem veľmi stručný a krátky. Strana maďarskej koalície má jednoznačne ten názor, aby v uvedenej veci rozhodol nezávislý súd, a to presne v súlade s vyjadrením pána poslanca Morica. Diskusiu o pohnútkach, ktoré viedli pána poslanca k takému činu, pokladáme v danej súvislosti za absolútne nevhodnú a bezpredmetnú. Vyjadrenia podobného druhu považujeme za neprijateľné a z hľadiska spoločnosti za také, ktoré prispievajú k jej demoralizácii a v konečnom dôsledku ohrozujú jej demokratickú podstatu.

    Strana maďarskej koalície bude hlasovať presne tak, ako hlasovali jej predstavitelia v mandátovom a imunitnom výbore - za zbavenie imunity, za vyslovenie súhlasu s trestným stíhaním.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Milan Drobný za Hnutie za demokratické Slovensko a po ňom predstaviteľ SNS. Ako prvý Zelník Štefan.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    takým jednoduchým spôsobom odbiť otázku a problém, ktorý je teraz nadhodený pred Národnú radu, je veľmi ľahké, ale nezodpovedné, pretože v Dolnom Turci vypukla pred desiatimi rokmi etnická vojna a tá zúri najmä každý víkend. Tú vojnu som zažíval ako miestny poslanec a v tej vojne biele etnikum prehráva. Prehráva kvôli svojej hlúposti a prehráva preto, že nie je jednotné. Jedna naša časť je, neviem prečo, ale väčšinou som si zistil, že z neinformovanosti, na strane toho rómskeho etnika, ale nikdy s ním fyzicky a duševne neprišla do kontaktu. Tá druhá časť je na strane, a najmä v krčmách, na strane bieleho etnika, ale tiež mnohí z nich neprišli do styku s Rómami, a to je veľká škoda. Lebo s týmto etnikom ja sa dotýkam veľmi intímne a veľmi blízko duševne a telesne od roku 1940.

    V rokoch 1940 - 1945 vďaka zákonom, ktoré vtedy platili, keď richtár obce a hájnik stretol Róma a Cigána, mohol ho zbiť a nemusel mať dôvod. Výsledkom tohto, by som povedal, etnického tlaku bolo to, že naši Cigáni sa prispôsobili a dnes sú to moji kolegovia a sú to moji ľudia, ktorým možno veriť, možno ich zamestnať, možno s nimi komunikovať. Bolo to tvrdé, ale na vojnové časy to bolo asi pravdepodobne primerané. Takéto spôsoby súžitia nemožno dnes prijať, to je pravda, ale naivne sme si mysleli, že v rokoch 1940 - 1945 sa premenili všetci Rómovia na takých dobrých. Na Karvayovcov, na Končekovcov, na tých, ktorí nás reprezentujú a sú dobrí.

    Ale s údivom sme zistili, že na východnom Slovensku a na Spiši zostali rezíduá tohto etnika, ktoré sú agresívne a ktoré sú neprispôsobené. Také sa nasťahovali do Turca v roku 1975 a boli sme zhrození ich spôsobom interakcie s nami. Boli sme zhrození, pretože to, čo sa nepodarilo Nemcom, zabiť slávneho partizána Krchu, ktorého fotografia obletela celý svet v roku 1945, s ruským automatom na prsiach, s francúzskou baretkou na hlave, to sa podarilo 18-ročným Cigánom, ktorí ho podrezali v domnení, že vlastní väčšiu sumu peňazí. No zistili, že má 150 korún. Pri vyšetrovaní som bol a musím povedať, že boli vyšetrovaní na ľudí sa podobajúci tvorovia, ktorí mali psychickú štruktúru takú zlú, že im chýbali všetky vyššie citové štruktúry osobnostné a že ich súdiť a odsúdiť je v podstate ťažko možné v našich normách a dimenziách. Ako ich odsúdite? Však oni nemajú žiadne etické, vyššie citové prvky vypestované. Sú to proste na ľudský spôsob existujúce, ak chcete, zvieratká, ktoré naozaj nevedia čo vy, akým spôsobom sa majú správať v civilizovanej spoločnosti.

    Uvedomte si, že v Dolnom Turci je veľká skupina Cigánov, ktorí sa nehanbia byť oslovení Cigánmi, ktorí sú naozaj produktívni a sú veľmi dobrí občania. Títo istí ľudia nám vravia: Týchto prisťahovalcov sem z východného Slovenska, to treba riešiť naozaj brutálne, lebo to nevyriešime inak. Ja to považujem stále za veľmi brutálny prístup v tejto otázke, ale analogická situácia bola v Kosove. Keď som to pred štyrmi rokmi navštívil, tak to isté mala srbská väčšina na rováši. Nevedeli to riešiť, lebo to neriešili v čase komunizmu, a pred štyrmi rokmi, to už bola bomba, ktorá vybuchovala a ktorú nebolo možné zastaviť inak, jedine paramilitantnými jednotkami, ktoré boli na to cvičené, a to už Európska únia a Európske spoločenstvo neprijalo.

    Páni, ale to nás čaká. To nás čaká, lebo demografická potencia tohto etnika je taká silná, že oni ešte trošku nadobudnú početnú prevahu a bude zle. Budeme postavení pred naozaj otvorenú vojnu. Veď počas sobôt a nedieľ v Hornom, Dolnom Turci sa vedie vojna, ktorá spočíva v tom, že dvanásťroční výrastkovia podrezávajú, vraždia, kradnú alebo bijú. Napríklad môjho zástupcu, bývalého 80-ročného primára, zbijú vlastnou palicou, dolámu mu nos, obidve kľúčne kosti a on, keďže je iného politického vyznania ako ja, mi hovorí: To bol len taký rozmar. A vyšetroval si ten rozmar? Nie. Tak ja si to vyšetrím. V priebehu pol hodiny som zistil, že to boli 15-roční rómski výrastkovia, ktorých sa pýtam: Páni, prečo ste zbili toho pána? Však je to "gadžo". Absolútne rasovo motivovaný útok. "A okrem toho nemal ani korunu." Tak ho zbili vlastnou francúzskou palicou, dolámali mu nos, zdevastovali ho, zlomili mu kľúčnu kosť.

    Akým spôsobom k takýmto ľuďom pristúpiť? Represívne celoplošné opatrenia, páni, to nevymyslela naša strana. V Dolnom Turci primátor mesta vymyslel pred tromi rokmi "koncentrák", ktorý postavil vo štvrti, ktorá sa volá Bambusky, a tam ich sústredil. Nie je to dokonalé, pretože to nemá ohradu a je to relatívne málo vzdialené od našich sídlisk, takže oni ako kobylky každé ráno o 10.00 hodine robia nájazdy na naše sídliská. Ak si myslíte, že to nadsadzujem, tak sa prídite do Turca pozrieť, ako to je. To riešenie nie je jednoduché. Ale, páni, medzi nimi sú niektorí, ktorí by potrebovali prácu a nemajú ju a potom vymýšľajú a poúčajú svojich 12-ročných výrastkov, aby išli a kradli, pretože nebudú potrestaní.

    V tomto svetle a v tomto kontexte berte aj vyhlásenie kolegu Morica. Pretože ľudia, ktorí chcú, aby v Dolnom Turci bol poriadok, aby tam čosi bolo, aby sme sa tam dajako dostávali na úroveň, tak nemôžu kooperovať s takýmito, ak chcete, asociálnymi skupinami. A tá asociálna skupina je vedome organizovaná, tá asociálna skupina je pevná. Tá má pevnú štruktúru a oni ju odhalia, pretože ku mne majú dobrý vzťah a ja mám k nim relatívne dosť dobrý vzťah, ale s nimi to nejde. To môžete robiť, čo chcete, to nejde.

    A tak to jeho vyhlásenie, ktoré bolo veľmi negatívne hodnotené, páni, v sedemdesiatych rokoch sa rozplodzovala jedna cigánska rodina v Turci, ktorá splodila 17 mentálne retardovaných detí. Všetci boli v azylových ústavoch, niektoré z nich zomreli, ale tie, ktorí žijú, sú stále v azylových ústavoch. Vtedy moja manželka, ktorá sa o ne starala, navrhovala sterilizáciu. Tak to bolo odsúdené komunistickým režimom ako eugenika, ako neprípustná vec. Ale mala z toho niečo spoločnosť? Nemala nič spoločnosť bielych a spoločnosť dobrých Cigánov povedala: A my z toho máme len hanbu. Veď to je hrôza sa na nich pozrieť. A tí sú nevychovateľní. Aj toto je jedna okolnosť, ktorá Morica asi viedla k tomu, čo urobil.

    Ale, páni, poďte pozrieť do Dolného Turca, a to sú ešte horšie oblasti, a uvidíte, že my tú vojnu, my tú transformáciu rómskeho etnika na normálne etnikum, z ktorým sa dá žiť, prehrávame, my ju nevyhrávame. Oni veľmi dobre poznajú svoje práva, ale svoje povinnosti tiež poznajú, len povedia, že ich nepoznajú. Keď s nimi komunikujete a dávate im, tak to prijímajú, ale keď od nich pýtate, to neexistuje. Sú to konzekventní ateisti. Ja ich nejako neodsudzujem, ale, páni, vďaka tomuto momentu oni si nevybudovali riadnu osobnostnú štruktúru, ktorá nám vyhovuje. To, že žijú ako pohani, to ma síce istým spôsobom zaráža, u niektorých ľudí to budí obrovský odpor a agresivitu a táto agresivita prerastie aj v také činy, ktoré nám mnoho ráz nevyhovujú a v európskej komunite nás dostávajú do čudného svetla.

    Len aké má skúsenosti a poznatky s etnickým rómskym obyvateľstvom európska komunita? Ja si dovolím tvrdiť, že žiadne. Že sú to vzdelaní a bohatí ľudia, ktorí len na okraji počuli niečo o Cigánoch a Rómoch, ale keď sa dostanú s nimi do styku, tak sú šokovaní týmto stykom. Tak som nechal svojich amerických kamarátov navštíviť túto etnickú skupinu aj na Bambuskách, a všade povedali: Veď to je hrozné! Veď to je vojna! A vy tú vojnu nevyhrávate. Tak si vymyslite, prosím vás, niečo, čo bude viesť k tomu, aby ste aj im, aj sebe dajakým spôsobom pomohli.

    Ale povedať len jedno, že Moric spravil chybu, že urobil takéto vyhlásenia, no, páni, ale tie vyhlásenia vznikli vo vzduchoprázdne? Tie dakde vznikli. A na pozadí toho aj dačo bolo. No tak tým nechcem ospravedlňovať všetky, by som povedal, obsahy, ktoré povedal, ale, páni, berte to v tomto kontexte. My musíme riešiť túto otázku naozaj celoplošne, zásadne a dôsledne, lebo vysťahovať martinských Rómov len do Bambusiek a tie neohradiť, to nestačí. Tam sa zorganizujú a potom tie ich nápady sú oveľa výraznejšie a oveľa efektívnejšie v ich prospech. Demontovali všetku infraštruktúru, ktorá bola z farebných kovov. Tomu sa zabrániť nedalo. A keď im poviete: Páni, ale do toho dekla potom padnú aj vaše deti. To nič, my si urobíme druhé. To bola ich odpoveď, priatelia.

    Ale to sú veci, ktoré musí azda tento parlament vedieť. Ak to nechcete vidieť, tak sa nechcete pozrieť problému do očí. Ten problém je enormne veľký a ten problém mnoho ráz, najmä keď sme, by som povedal, unavení, nás privedie k takým "hláškam" a k takým záverom, ktoré urobil kolega Moric.

    Ja si myslím, že keď budete hlasovať o tom, či ho zbavíme alebo nezbavíme imunity, berte do úvahy túto vec. Navrhnite radšej niečo konštruktívne, čo tento problém bude riešiť. Zatiaľ nikto nič lepšie nevymyslel, ako bolo v rokoch 1940 - 1945. Ale ako sa zdá, na východnom Slovensku, na Spiši to dajako nepostrehlo toto etnické zoskupenie ľudí. Tam nám zostali a v roku 1975 nám ich prisťahovali do Trnavy, do Martina a kde-kade a my teraz sme zhrození, čo sa to s nami robí.

    Páni, ale navrhnúť konštruktívne riešenie, to, čo povedal Moric, to je zúfalé bránenie sa. Ale čo nám zostáva? Zúfalo sa brániť, pretože centrálne regulačné mechanizmy nás nebránia. Náš primátor nie je z nášho súdka. Je politicky z vášho súdka a urobil "koncentrák" pre našich Rómov, ale neúčinný. Musím povedať, že neúčinný. Ako to, že to urobil? Ja som s ním hovoril, veď ich treba dať izolovať, pretože s nimi nie je možné vyjsť. Sú semenišťom hepatitídy, ťažkej choroby, sú semenišťom iných nákaz, robia prostitúciu, ktorá vyúsťuje do okrádania klientov, ich zbitia. To je ich prostituovanie. Žijú amorálnym spôsobom. Na naše morálne princípy nechcú pristúpiť. Vždycky len berú a nikdy nedávajú.

    Páni, to je etnikum, ktoré sa nenechá oslovovať Cigánmi, len Rómami, a to je etnikum, ktoré na rozdiel od našich poctivých Cigánov, ktorí u nás žijú a nechajú sa oslovovať menom Cigán, nemá pre nás skutočne pozitívny prínos.

    A ja sa skláňam pred všetkými Cigánmi, ktorí v Dolnom Turci žijú a sú našimi občanmi a robia nám pýchu, ako mladý Karvay a iní, a za týchto budem kedykoľvek hlasovať. Ale som bezradný, keď mám hovoriť o tých, ktorí sa nechávajú oslovovať Rómami, a sú to tí ľudia, ktorí sa na ľudí nepodobajú. Vtedy človek stráca súdnosť. A takisto stratil súdnosť aj Moric.

    Priatelia, keď budete v jeho postavení, veď je to človek, ktorý má isté podnikateľské zámery alebo má isté zásady a má to istým spôsobom organizovať, a oni mu deštruujú jeho zámery, tak isteže nebude nadšený tým, čo robia. Ale ja si myslím, že odsúdiť ho jednoznačne sa nedá. Pretože treba s nimi žiť v živom kontakte, duševnom a telesnom, a potom uvidíte, čo znamená takýto život a súžitie.

    Pred štyrmi rokmi som bol na kongrese o bolestiach hlavy, kde ma stretol jeden indický kolega, ktorý mi hovoril: Ty si zo Slovenska? Hej, zo Slovenska som. A ako ste vyriešili Cigánov u vás? Tak po prvé nehovor Cigáni, lebo u nás sa musí hovoriť Rómovia. A po druhé nevyriešili sme. Ale oni boli vždy Cigáni. My sme ich pred stáročiami vypudili z Indie, lebo to bol kmeň, ktorý bol neznášanlivý. A jediné spôsoby riešenia tohto problému sú - vypudiť ho od vás. Ja som hovoril: To nemáš pravdu, pretože my sme časť tohto etnika naozaj transformovali. Časť nie.

    Takže aj jeho pohľad bol simplexný a vyplýval z historického poznania, že oni ich museli vypudiť, a za akých okolností ich vypudili, neviem. To je extrém. Ale na druhej strane povedzte recept, akým spôsobom spraviť transformáciu tohto etnika, ktoré si nechá hovoriť Rómovia a uráža sa, keď im poviete, že sú Cigáni. Ale preložte mi, prosím vás, anglický termín gipsy. Preložte mi ho. Nikde v slovníku ho nenájdete preložený Róm, všade je to Cigán. A tak sa to pozná a tak sa zdá, že tá časť, ktorá sa nechá osloviť "Cigáni", tá je ochotná sa transformovať. Tá druhá časť aj naším prispením, naším hlúpym postojom a nejednoznačným postojom sa transformovať nedá. A táto časť bude naším hrobom, ak ich necháme expandovať tak, ako ich nenechali expandovať inde.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie poslanca Drobného. Ako posledný poslanec Tatár. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Pán poslanec Andrassy, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Tým, čo tu povedal pán poslanec Drobný, som naozaj zhrozený, že ako človek, ktorý je profesor, ktorý je vysokoškolsky vzdelaný, môže takto rozprávať o občanoch, ktorí žijú na území Slovenskej republiky a hlásia sa len k inej národnosti, ako je slovenská národnosť. A čo považujem za úplne scestné, je to, ak začne hovoriť o tom, že za slovenského štátu v rokoch 1940 - 1945 bolo najlepšie riešenie rómskeho problému, rómskej otázky.

    Chcem povedať, že presne takýto prístup, ako on predviedol tu v tejto snemovni, je úplne odsúdeniahodný, pretože on poukazoval na všetky negatívne veci, ktoré prinášajú rómski spoluobčania. Ja na rozdiel od neho by som chcel poukázať na mnoho veľmi pozitívnych vecí, ktoré sa darí robiť v tejto komunite, či už ide napríklad o vytváranie komunitných centier na Spiši, v Rudňanoch, Spišskej Novej Vsi či v Banskej Štiavnici. Veľký úspech dosahuje Stredná umelecká škola v Košiciach, ale takýto prístup, ako ste zvolili vy, im bráni v tom, aby vystupovali na Slovensku, aby ukazovali svoje umenie, svoju kultúru, svoju tradíciu. A sú zhrození z toho, že nemôžu vystupovať v slovenských mestách a obciach na slávnostiach, ktoré organizujú mestá, pretože sú Rómovia.

    Ďalšia veľmi príkladná vec je napríklad v Čiernej nad Topľou vo Vranovskom okrese, kde pred ôsmimi rokmi otvorili materskú a základnú školu, ktorej dali názov Otvorená škola, kde učia spoločne s vysokokvalifikovanými učiteľmi aj rómski občania, kde presúvanie detí z materskej školy do základnej školy vedie k tomu, že v tomto roku išlo 80 % rómskych detí na strednú školu. Teda toto sú cesty, ako riešiť rómsku otázku. A vaše vyjadrenie podnecuje k tomu, aby mladý "chalan", ktorý zrazí tri deti, zabije ich, sa vyjadrí: Veď čo, však to boli len Rómovia. Je to odsúdeniahodné.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Aby sa moje slová neskreslili, samozrejme, nesúhlasím s nejakými prejavmi rasizmu, ale moja otázka znie: Nie je rovnakým prejavom rasizmu tvrdenie, ktoré je v knihe, teda nebolo vyslovené v afekte, ale vzniklo po zrelej úvahe, a toto tvrdenie vyslovil člen vlády, člen SMK, pán Csáky. Jeho doslovný výrok znie: "Na druhom konci pomyselného stola sedia Slováci, ľud, ktorý sa iba teraz stal národom," to je tá prvá urážka, rasistická, "a preto sú nespoľahliví a nevypočitateľní", to je druhá urážka, rasistická, "a navyše trpia silným komplexom menejcennosti," tretia urážka, "lebo nemajú vlastné dejiny", to je štvrtá urážka, "a závidia Čechom a Maďarom", to je piata urážka. To všetko sú urážky slovenského národa, ak by ste to náhodou nechceli vedieť, páni poslanci z koalície. Budete vy, ktorí ste najprv v hierarchii svojej, koaliční poslanci, potom s koaličnou úchylkou ľudia a až napokon Slováci, vydávať na odsúdenie jedného, pretože je z opozície a bráni druhého, lebo je z koalície, len za to, práve za to, že je z koalície?

    Obrátil som sa na prokuratúru pred rokom, v októbri 1999. Dosiaľ som z prokuratúry nedostal odpoveď, či tieto a ďalšie výroky pána Csákyho nie sú trestné a rasistické. Dosiaľ som to nedostal a verím, že prokuratúra raz odpovie. A toto sú rasistické výroky a nikto to neodškriepi, keď druhý národ nazve niekto, že trpí silným komplexom menejcennosti. Nekritizuje jednotlivcov, ale národ, národ. A to je hanba pána Csákyho a vás, keď to neodsúdite.

  • Ďalej vystúpi László Nagy.

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec Drobný, chcem vyjadriť rozhodný odpor proti vášmu rasistickému prejavu tu v tejto snemovni. Dovoľte mi, aby som vám položil v tejto súvislosti dve otázky.

    Prosím vás, aby ste bližšie uviedli, čo chápete alebo ako ste to mysleli, keď ste povedali, nič lepšie nebolo vymyslené, ako to bolo v roku 1940 - 1945 v súvislosti s riešením rómskej otázky. Prosím vás, aby ste to rozviedli presnejšie, čo ste mali na mysli. Po druhé, prosím vás, aby ste tiež rozviedli podrobne, čo ste mali na mysli, keď ste povedali, že treba ich dať izolovať, teda Rómov. A toto sú vaše autentické slová. A na záver chcem odporúčať, aby ste, keď skončíme toto rokovanie, tento bod, aby ste vyšli na chodbu, urobili krátku tlačovú poradu a zopakovali to, čo ste povedali tu teraz v sále. Žiaľ, musím povedať, že čo odznie v sále, nie je trestne stíhateľné, ale čo by ste boli ochotný a schopný povedať tu pred sálou novinárom, bude mať iné hodnotenie, resp. inú rovinu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej vystúpi pani poslankyňa Dolníková.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážený pán kolega Drobný, vedela som, že budete brániť, obhajovať vystúpenie pána poslanca Morica, ale, úprimne povediac, žasnem, že z úst lekára, vedca, profesora zazneli také slová, ktoré sme si tu vypočuli. Pôvodne som ani nemienila na to reagovať, veď každý z nás má aj dobré, aj zlé skúsenosti s Rómami. Ja osobne mám aj veľmi pozitívne. Ako pedagóg som učila vynikajúce žiačky na strednej pedagogickej škole. Takže mohli by sme tie príklady porovnávať. Lenže tie argumenty, tzv. vedecké, ktorými ste manipulovali vo vašom vystúpení, nás poslancov, mi pripomínali práve slová a výroky niektorých fašistov, ktorí chceli navždy vyriešiť napríklad v tom čase, ktorý ste citovali, židovskú otázku "na večné časy" a takisto aj rómsku otázku. A končilo sa to lágrami, kde pôsobil napríklad profesor Mengele a podobne.

    Ďakujem.

  • Ďalej bude vystupovať pán poslanec Tatár.

  • Pán poslanec Drobný, vy ste v tom svojom prejave nabádali k rasizmu, nabádali ste ku genocíde, nabádali ste k fašizmu a to je naozaj pre slušné ľudské prostredie neprípustné. Ja vám musím pripomenúť, že napriek imunite, ktorú používate v tejto sále, jednoducho tam, kde začína rasizmus, genocída a fašizmus, tak tam končí akékoľvek vaše právo takto sa vyjadrovať.

  • Pán poslanec Drobný chce reagovať. Pán poslanec, môžete reagovať na faktické poznámky predrečníkov, ale ak chcete, tak sa prihláste. Ak nie, pokračujme.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Ja som vedel, že bude živá reakcia najmä ľudí, ktorí veci chcú zneužiť politicky. Bol to môj osobný názor vyplývajúci z mojej osobnej dlhoročnej skúsenosti s týmto etnikom. A to podčiarkujem. Ja som ho tu chcel predostrieť múdrym ľuďom, ktorí ho nezneužijú politicky a inak, ale ako sa zdá, tak niektorí ľudia to nedokážu. Ja som vám chcel ukázať, ako to je, keď od roku 1940 to človek vidí, a ako to je, keď to vidí teraz.

    Ja som tam, kde som žil, v okolí Trnavy nevidel účinnejší spôsob prevýchovy Cigánov ako ten, ktorý sa vtedy uplatnil. Títo sú dnes dobrými občanmi, mojimi kamarátmi a tak ďalej.

    Druhá vec, ktorú chcem povedať. Ja som v Turci primárom Cigánov. To všetci sa ku mne utiekajú. Ja som ich kamarát. Ale som zúfalý z toho, že naše úsilie prevychovať ich je skutočne neúčinné, málo účinné, je slabá efektivita. V tom spočívala moja reč. No, možnože som ju dobre nepovedal. Keď ktorémukoľvek z nich poviete, aj Rómovi, aj Cigánovi, kto je to Drobný, vám povie, no tak ten nás zastáva jediný. Ale ja som z nich zúfalý, keď to, čo do nich dávame, sa nevracia takmer vôbec.

    Preto moje vystúpenie tu, aby som vo vás zobudil svedomie a povedal vám: Priatelia, zobuďte sa, veď tento problém nás dakedy zadusí! Ale to vy ako nechcete počuť, pretože formálne chcete byť integrovaní s Európskou úniou, ktorá tento problém naozaj nepozná. Ona ho dobre nepozná, lebo sa s ním živo nestýka. A ten problém je naozaj taký, že je zlý.

    A teraz k jednotlivým rečníkom.

    Pán Andrassy, vy ste naozaj mladý chlap, ktorý sa s tým nestretol, a môžete hovoriť takto teoreticky z toho, čo ste prečítali. Ja som vám povedal o mladom Karvayovi, ktorý mi hral na šesťdesiatiny. Ako prvé kultúrne číslo bol mladý Karvay, ktorý mi hral, pretože to je Cigán a Róm, ktorý sa prispôsobil a je to rodina, ktorá bola skutočne dobrá.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Váš čas ste vyčerpali, pán poslanec.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zelník.

    Ďalšie rokovanie povedie podpredseda Bugár.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    problematika rómskej komunity nie je len slovenským problémom, ale problémom európskym. Zarážajúce na tom však je práve to, že Slovensko je neustálym terčom útokov a cez obraz rómskej komunity je snaha vykresľovať Slovensko ako štát, v ktorom panuje rasová neznášanlivosť.

    Myslím, že to bolo pred rokom, keď z mosta nad riekou Vltavou zhodili mladú Rómku a v zahraničnej tlači sa objavila správa, že na Slovensku vo Vltave utopili mladú Rómku. Ja som nezachytil žiaden protest, či už z médií, či od ľudí, ktorí majú na starosti túto oblasť, o tom, aby protestovali proti takémuto očierňovaniu Slovenska. Aj táto skutočnosť sa prešla mlčaním. Je to chyba, že sa o tejto komunite nehovorí pravda, a dokonca pán podpredseda vlády, pán Csáky, v relácii "O 5 minút dvanásť" povedal, že táto skupina obyvateľstva je sčasti diskriminovaná.

    Z nedávnej minulosti vieme, že najmenšie problémy s touto komunitou boli azda za prvej republiky. Nikto im vtedy nevenoval zvláštnu pozornosť, ale zákon nekompromisne museli rešpektovať všetci. Vieme, ako dopadla násilná resocializácia tohto etnika za socializmu. Dodnes sa desia rodiny tam, kde by sa mala do ich paneláku či susedstva prisťahovať rómska komunita. Netreba si zakrývať oči, že väčšina obyvateľov tejto komunity má zaužívané zvyklosti, ktoré sú neprijateľné pre väčšinu našej populácie. Pýtam sa: Kto sa má komu prispôsobiť? My nechceme kopírovať ich životný štýl, mnohým z nich, hovorím nie o všetkých, ale mnohým z nich, a tých je väčšina, je cudzie a neprijateľné pracovať, starať sa o rodinu, zveľaďovať okolie. Preto naozaj vyvstáva otázka, či to pre časť občanov so svojským spôsobom života nebude lepšie, ak ich ostatná spoločnosť nebude traumatizovať snahou o akýsi druh resocializácie, ktorý odmietajú a spôsobuje im to traumu, nevytvoriť pre nich podmienky v určitej lokalite s tým, že ich spôsoby a zvyklosti života nebudú narúšať a traumatizovať našu spoločnosť.

    V týchto súvislostiach neviem pochopiť, že za výroky povedané možno neotesane, ale hovoriace o holej realite, je snaha istých skupín postaviť pred súd, a som presvedčený, že by si priali, aby bol kolega Moric odsúdený. Pritom tí istí ľudia mlčky prechádzajú okolo skutočnosti, štatistika je totiž neúprosná, že sa zvyšuje počet občanov neprispôsobivých, páchajúcich trestnú činnosť, že dochádza k zneužívaniu detí, ako ukázala televízia Markíza, matka ide kradnúť a na chrbát si v noci ako štít zoberie malé dieťa, že dochádza k zneužívaniu maloletých dievčat, rodia školopovinné dievčatá, že dochádza k zneužívaniu detí v tom, že rodičia poberajú na ne sociálne dávky, ktoré minú v krčme, a deti hladujú, sú nútené kradnúť. Aj odchody zo Slovenska jasne ukázali, že časť tejto komunity bude spokojná asi len vtedy, ak bude dostávať pravidelný prídel finančných prostriedkov a nebude musieť pracovať.

    Vážená rómska komunita, nepýtajte sa, čo urobí štát pre vás. Pýtam sa, čo chcete urobiť pre štát vy. Pýtam sa Rómskej inteligencie Slovenska, čo ste urobili a čo chcete urobiť pre svojich rodákov. Obmedzili ste sa iba na jedno - vybaviť peniaze vo forme zvyšovania sociálnych dávok a príspevkov na byty.

    V tejto súvislosti sa chcem obrátiť aj na vás, panie poslankyne a páni poslanci. Ak to myslíme vážne, aby sme pomohli rómskej komunite, pomôžeme im len tým, že prestaneme robiť neustále ústupky voči nim a začneme k nim pristupovať ako k občanom, ktorí majú nielen práva, ale v prvom rade aj povinnosti. A to povinnosti voči štátu, voči svojmu okoliu, voči svojej rodine. A na to, aby si všetci občania začali plniť svoje povinnosti, je potrebné sprísniť jednotlivé zákony, či už v sociálnej oblasti, či trestného práva.

    Dnešné rokovanie o zbavovaní imunity má podľa mňa len prekryť roky neriešenú problematiku, a najmä prekryť neschopnosť súčasných kompetentných daný stav riešiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Posledná je pani poslankyňa Slavkovská.

    Pán poslanec Drobný, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Kolegovi Zelníkovi chcem doplniť jeho sentenciu, kde hovoril o tom, že len sa možno pýtať Rómov, čo chcú urobiť v prospech tohto štátu. Sú skutočne medzi nimi ľudia, ktorí boli prevychovaní kedysi v minulosti a chceli napríklad pomôcť v oblasti Turca prevychovávať rómske etnikum. Robil som s nimi v kultúrnej komisii a chceli do toho dávať, keďže boli podnikatelia, svoje peniaze. Ale môžem vám povedať, že v priebehu polroka upustili od tejto práce, pretože zistili, že to je stratené počínanie a peniaze, ktoré do toho dávali, sú vyhodené von oknom. Proste nemali trpezlivosť.

    Aj tí pretransformovaní Rómovia, aj tí skutočne sa vyznačujú tým, že nevedia byť vytrvalí. A tieto vlastnosti treba pestovať generácie, to nemožno za jeden ľudský život vypestovať. Preto naše poznanie s transformáciou tohto etnika v Turci je také, že to treba naplánovať na celé generácie. Ako to urobiť? Naozaj na to recept nie je. A preto hovorím, že treba pracovať skôr v reálnom čase s tou generáciou Rómov, ktorí sú tu, a dosahovať a byť spokojný s dosiahnutými malými efektmi. A pre ďalšie generácie zanechať tu isté, by som povedal, isté rómske etnikum, ktoré je už istým spôsobom o krôčik bližšie k civilizačnej úrovni. Ale nedávať si ciele maximalistické, pretože to nedosiahne možno tretia, štvrtá generácia až. A nie táto generácia. Preto si myslím, že do spolupráce v transformácii treba prizvať Rómov, tých, ktorí sú transformovaní, ale nečakať od nich dajakú veľkú pomoc a dlhodobú výkonnosť. Pretože naozaj v osobnostných štruktúrach Rómov chýbajú tie vlastnosti, ktoré máme my, ktoré by mohli byť ešte aj lepšie, ako ich máme.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    mám taký dojem, že ak budeme pristupovať k riešeniu problematiky Rómov tak, ako pristupujeme, tak opäť nič nevyriešime. Pán poslanec Moric sa odvážil nazvať problémy síce svojsky, ale ja mám taký dojem, že väčšina občanov Slovenskej republiky tie problémy nazýva takýmto spôsobom. Ak my budeme povrchne riešiť rómsku otázku, tak skutočne nezávidím generáciám, ktoré prídu po nás, teda našim vnukom a pravnukom. Podľa dosť hodnoverných štatistických údajov na Slovensku v roku 2000 je asi 300 tisíc Rómov. V roku 2050 ich bude okolo 800 tisíc a v roku 2100 už budú 2 milióny Rómov. A ak by situácia pokračovala obdobným spôsobom, ako pokračuje doteraz, tak skutočne človek si môže položiť otázku, kto vlastne bude zabezpečovať chod ekonomiky na Slovensku a kto bude tvoriť produkty, aby tých 5 miliónov ľudí alebo viac ako 5 miliónov ľudí na Slovensku vyžilo.

    Situácia v rómskych osadách je katastrofálna. Mám údaje o kriminalite Rómov. Tá sa vraj teraz oficiálne robiť nemôže. Ale v rodinách, v ktorých sú skutočne ťažké podmienky, kriminalita rastie, vláda musí prijímať osobitné opatrenia, aby sa aspoň dochovala úroda.

  • Vypnite tie telefóny, prosím vás, páni poslanci. Je tu zákaz nosiť telefón do rokovacej miestnosti.

  • Pán predseda, mne sa už vyčerpal čas. Mám to akceptovať, alebo...

  • Nech sa páči, ešte máte 10 sekúnd.

  • No to bolo trošku viac. Asi 20 bolo.

  • Máte 20 sekúnd, nech sa páči, pán poslanec.

  • Skutočne, ak my budeme pristupovať povrchne k riešeniu tejto otázky, teda asi tak, ako k nej pristupujeme teraz, tak o nejaký čas nám prerastie cez hlavu a nebudeme ju vedieť riešiť.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja by som chcel poukázať vo vystúpení pána kolegu Zelníka, že v zásade s mnohými vecami, čo hovoril, sa dá súhlasiť. Často Rómovia z východného Slovenska tu tvoria nejakého strašiaka. My s nimi žijeme viac ako 40 rokov a musíme s nimi žiť aj ďalej, ak nechceme opustiť územie východného Slovenska, na ktorom žijeme. Čiže tento problém treba riešiť komplexne. Je to problém sociálnych dávok, je to problém neziskovej práce, ktorá vytvára pracovné návyky, je to komplex problémov výchovy detí, je to problém zdravotnej výchovy, ktorý chtiac či nechtiac táto spoločnosť bude musieť riešiť.

    Veľa zla sa tu hovorí a v tomto jedinom sa dá súhlasiť, že kým nebola táto skupina podporovaná takto ekonomicky cez prídavky na deti, nebol problém populačný. Ale to sa tiež dá vyriešiť v zákonoch o prídavkoch na deti.

    Jedna vec, ktorá mi prekáža na tom, čo hovorí Moric, je tá, že sa stále dostávame do konfliktu s nejakou skupinou. My problém, ktorý chceme vyriešiť, musíme riešiť tak, aby tá skupina to chápala a nedostala sa sústavne s ňou do tlaku a do toho, aby táto druhá skupina vytvárala na nás protitlak. Čiže vyzývam tých, ktorí majú záujem riešiť rómsky problém, aby predložili kompletný návrh na riešenie tohto problému, ten by sme prerokovali v parlamente a aby potom vláda prijala kroky ohľadom celého etnika.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Slavkovská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som chcela nadviazať na pána poslanca Zelníka v oblasti kriminality.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, nerušte pani poslankyňu.

  • Úvodom by som chcela povedať, že ja absolútne odsudzujem akékoľvek násilie a vraždy. Ale bola by som veľmi rada, keby sa to tu hovorilo v dvoch rovinách. Ja nechápem, prečo všetci upadajú vrátane médií do hysterických záchvatov, keď nejakí bieli zbijú, žiaľbohu, až na smrť Cigána, ale keď sa to stane opačne, ako Cigáni zbili z Prievidzskom okrese bieleho vojaka, tak vtedy všetci mlčíme. Samozrejme, zabili ho potom, teda zabili ho pri tej bitke. To je tá pštrosia politika, alebo to je to vytĺkanie politického kapitálu.

    Vážení kolegovia, ak si neuvedomujete, že týmto hrozíme alebo škodíme nielen im, ale v prvom rade škodíme celému štátu a škodíme sami sebe, tak si myslím, že to je na pováženie. To isté je pri mediálnych vystúpeniach v súčasnosti, keď sa Cigáni verejne vyznávajú na televíznej obrazovke, že oni budú kradnúť, pretože nemajú z čoho žiť. Ako to, že nemajú z čoho žiť? Dostávajú sociálne dávky, dostávajú rodinné prídavky. Keby 600 tisíc nezamestnaných, ktorých tu máme, takto povedalo a začali kradnúť, tak máme pomaly rozkradnuté celé Slovensko. Ako je možné, že sa na toto mlčky pozeráme a neriešime takéto verejné prezentovanie toho, ale tolerujeme, že oni teda kradnúť budú. Zamyslime sa nad týmto a neriešme úplne nepodstatné veci, ktoré sa dotýkajú tejto problematiky.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Húska. Pripraví sa pán poslanec Paška.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    budem sa zapodievať trocha inou stránkou tejto problematiky. Chcel by som pripomenúť, že jeden výrok je veľmi charakteristický pre taký pokus narábania s ľuďmi, že ich z niečoho obviníme a potom masívne vytvárame psychózu, že v tomto obvinení sa deje potom každé spravodlivé trestanie. Tesne po konci prenasledovania kresťanov, po milánskom edikte pôsobila jedna mimoriadna osobnosť, milánsky biskup Ambrós, na ktorého sa obrátili s kritikou, že teraz, keď je už sloboda vyznania a sloboda účinkovania tak kresťanských, ako iných, povedzme pohanských náboženských kultov, že kresťania vyrábajú martýrov. A on povedal jeden veľmi významný výrok: "Kto vyrába martýrov? Martýrov vyrábajú prenasledovatelia."

    A ja vám môžem povedať, že to, čo sa používa v praktikách koaličných politických strán, to je sústavný návrat k starým praktikám zo šamanskej dielne - vypracovať obraz nepriateľa, na základe tohto obrazu nepriateľa vytvoriť politického páriu a potom vždy nájsť a urobiť exemplárny príklad, pomocou ktorého niektorého z týchto páriov potrestáme, aby verejnosť sústavne mala na vedomí: Títo sú predsa v tomto zmysle slova politicky na odstrel. Toto je totiž táto praktika.

    Teraz nechcem ani na chvíľu znížiť exponovanie problému vzájomného súžitia nerómskych a rómskych občanov na Slovensku. Viem, že je to naozaj ťažký problém. Viem, že je to problém, ktorý je spojený s fylogenetickými koreňmi oboch spoločenstiev, a že tie sa nie tak ľahko dávajú odstrániť, pretože vzorce správania majú veľmi dlhé pôsobenie. Ale chcem upozorniť, že sa tu nehrajme na veľkých humanistov. Napríklad pojem rezervácie sa skutočne vo veľkom, hlavne v 19. storočí, ale až do dvoch tretín 20. storočia používal ako celkom prirodzené opatrenie. Ja ho nechcem schvaľovať. Ale chce vám napríklad povedať, že pomocou rezervácií sa naozaj uskutočňovali veci, s ktorými morálne nemohli sme byť vtedy a ani teraz spokojní. Oficiálna odtabuizovaná históriografia rezervácií v Spojených štátoch konštatuje, že správy rezervácií dostávali vo viacerých prípadoch napríklad pre účastníkov rezervácií kiahňami infikované deky, týfusom infikované deky, pretože imunitný systém indiánskeho obyvateľstva nebol na tento druh nemoci adaptovaný.

    A, samozrejme, tým nechcem nič ospravedlňovať, ale chcem, aby sme videli túto exponovanú skutočnosť tak, že jednoducho naozaj niektoré aj vysoko civilizované spoločnosti používajú metódy, ktoré - ja vopred chcem tu povedať - považujem za nevhodné. Ale že sú z toho istého rodu šamanských metód, pomocou ktorých chceme inakosť, teda iných ľudí chceme nejakým spôsobom dostať pod svoje vládarske žezlo. Tento postup je preto naozaj absolútne neoprávnený.

    Dokonca vieme, že inakosť, aj ak ona sama si chce zachovať svoju identitu, musí zvoliť určitý stupeň vlastného izolovania, teda určitej ochrany, aby existovala. Dokonca vieme, že vo fyletike, teda vo vede o dedičnom správaní, sa poznajú tri typy, ako evolúcia vyvinula systém. Jeden je tzv. geto, to znamená, okolie je nepriateľské a zatláča a izoluje nepriateľským spôsobom tú inakosť. Druhý je systém tzv. trójskeho koňa, kde, naopak, tá inakosť sa tajne pripravuje na to, aby rozvrátila okolie. A tretí typ je enkláva. Enkláva je najvyššia forma, ktorá dovoľuje zachovať si inakosť a zároveň pestuje symbiózne väzby medzi okolím a touto inakosťou. O takýto postup riešenia sa máme usilovať. Ale, vážení, nielen s Rómami, ale aj s vašimi politickými protivníkmi. Jednoducho skončite s týmto spôsobom izolácie politických protivníkov.

    A chcem vám zároveň povedať, že máme teraz mimoriadne silný argument, ktorý len nedávno vyšiel navonok. Viete, že Rakúsko bolo pod odstrelom pre určité typy správania sa politikov, ich výrokov a tak ďalej. A teraz rada múdrych, trojka múdrych v Európskej únii vydala odporúčanie, ktoré bolo akceptované voči Rakúsku. V prvom bode konštatuje prvý záver, ktorý treba bezpodmienečne zachovať, že odsúdiť možno len skutky a nie reči.

    Vážení, teraz chcete odsúdiť slová, chcete odsúdiť slová a chcete dokonca s veľkým pohoršením a s právom na toto pohoršenie to vyslovovať. Ja vás upozorňujem, že tento postup je absolútne neoprávnený. A dokonca najnovšie medzinárodná politická prax ukázala a potvrdila, že všetko má svoje hranice. Aj takýto postup. Aj hľadanie politických páriov. Aj spôsob ich postupného odstraňovania alebo odovzdávania do politickej karantény. Tento spôsob je absolútne neprijateľný, a preto žiadam zamietnuť celý postup práve z tohto princípu. Jednoducho vy už ste zašli ďalej. Už chcete za slová trestať. A zároveň vás upozorňujem, že je to súčasť hry a v hre, v ktorej sa tvárite veľmi civilizovane, používate šamanské praktiky.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Húsku s faktickými poznámkami sa prihlásili šiesti páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Kandráč.

    Pán poslanec Cuper, máte slovo.

  • Vážený pán poslanec Húska,

    chcem povedať, že naozaj sa mi veľmi páčilo tvoje vystúpenie v tej časti, kde si ty ako neprávnik väčšine právnikov vládnej koalície pregnantne vysvetlil, o čo tu ide. Naozaj výroky pána Morica nesmerovali ani dokonca k nijakej konkrétnej osobe. Teda nie je možná individualizácia skutku. Jednoducho ide o odsúdenie za slová. To je horšie, ako to bolo ešte v stredoveku, za stredovekej inkvizície. Tento parlament, táto vládna koalícia sa mení na vládu ochlokracie. Ak niekto chce, aby som to preložil, tak to môžem, na vládu luzy, ktorá je vždy nebezpečná, pretože každá revolúcia - a zrejme v podaní Demokratickej strany aj tá, ktorú nazývali kedysi zamatovou, ale ja som jej vždy hovoril obyčajný štátny prevrat VPN, aj táto asi zrejme v ich podaniach, lebo oni sú pohrobkami VPN -, aj táto naša "zamatová" revolúcia končí ako vláda ochlokracie. Ja len predpokladám, že občania Slovenskej republiky, ktorým demokratické tradície boli vždy v krvi, raz zoberú metly a vyženú túto luzu zo štátnych orgánov štátu, ktorý táto luza nechcela a ktorý jednoducho táto luza ničí a rozkladá. Pretože pán Moric sa nedotkol nijakej konkrétnej osoby, ani za nič ho nemožno vydať na trestné stíhanie. Len preto, že si to želá "Demokratická občianska mládež".

  • Škoda, že nie je tu prítomný minister vnútra Pittner, pretože mohol by vás informovať o tom, o čom nás informoval vo výbore pre ľudské práva a národnosti, a to, že zločin, ktorý sa udial v Žiline, nemá nič spoločné s rasovým pozadím a je to čin výlučne kriminálny, ešte k tomu nie kriminálny na úrovni bieli verzus Rómovia, ale Rómovia verzus Rómovia. Takže tu sa robí mystifikácia nehoráznym spôsobom so zavádzaním spoločnosti takisto nehoráznym spôsobom.

    Škoda, že tu nesedí podpredseda vlády Csáky, ktorý je údajne zodpovedný za ľudské práva a národnosti na úrovni vlády, pretože u nás vo výbore, keď bol a keď sme mu kládli otázky, ako je možné, že narastá analfabetizmus rómskej komunity, narastá negramotnosť a nekvalifikovanosť rómskej komunity, tak sedel a sa smial. Smial sa, až sa zadúšal a vymenoval nám asi pol tucta zahraničných grantov a nadácií, ktoré prispievajú k rozvoju demokratizácie v oblasti styku s rómskou komunitou. Nuž ale neuviedol ani jediný fakt zo strany prístupu súčasnej vlády a súčasnej vládnej koalície.

    A do tretice problematika, ktorej sa tu dotýkali viacerí predrečníci, a to je problematika komunikácie a vplyvu, tá je nesmierne jednoduchá. Otázky sociálnych dávok a otázky detských dávok previesť z obligatórnej formy na formu fakultatívnu. Nieže štát je povinný, ale občan je povinný a štát môže. To je nesmierne jednoduché. Asociál nemá nárok na sociálne dávky, a tým je celý problém vyriešený. Len neodvolávajme sa na to, že ľudskými právami je nerešpektovanie základných ľudských hodnôt väčšiny.

  • Chcel by som povedať, akokoľvek to kolega Húska popiera, že slová sú i v civilizovaných krajinách, ak majú istý obsah, trestné. Dokladom toho je paragraf, ktorý si osvojili viaceré krajiny v súvislosti s popieraním a zľahčovaním osudu prenasledovaných rás za druhej svetovej vojny, ktorý je vyjadrený, je zhmotnený do tzv. Auschwitzlüge. Kto teda v civilizovanej európskej krajine tvrdí, že koncentráky neboli, že ľudia neboli likvidovaní a popravovaní na základe rasy alebo vyznania, dopúšťa sa trestného činu púhym vyrieknutím týchto slov. Nie je to teda tak, že slová sa nestíhajú. I vo Wannsee, na legendárnej konferencii, ktorá načrtla konečné riešenie židovskej otázky, nebol menovite označený ani Nathan, ani Izák, ani Selma, ale znamenalo to v konečnom dôsledku smrť miliónov.

    A pokiaľ ide o to, že sa súdia slová, prekvapuje ma, že to hovorí pán poslanec Húska, ktorému očividne neprekážalo, že za slová, ktoré dokonca len odcitoval, bol v minulom volebnom období súdený novinár. A neprekážalo mu, že ten novinár bol súdený za to, že i jemu spôsobil vraj psychickú ujmu slovami. A dokonca mu zrejme neprekážalo, že mu a celej vláde sudca na základe utrpenej psychickej ujmy a celej vláde pririekol náhradu. V tom citáte nebol nikto menovaný. Ak sa dobre pamätáte, bol to výrok, že "táto vláda vedie studenú vojnu proti svojim občanom", žiadne mená, žiaden jednotlivec, napriek tomu tieto slová boli súdené a stíhané. Tak prosím vás, keď hovoríme o nestíhateľnosti slov, vráťme sa v pamäti len dva roky dozadu.

  • Vážený pán kolega Húska,

    ja sa domnievam, že to, o čo tu ide, je postaviť sa proti jednej nebezpečnej politickej tendencii na Slovensku, a to proti mobilizácii voličov vyvolávaním nenávisti voči istým skupinám ľudí v tejto krajine len preto, že majú inú národnosť alebo inú etnickú príslušnosť. A myslím si, že táto technika získavania politickej moci, táto technika získavania svojich voličov, to bolo príčinou tej búrlivej reakcie členských krajín Európskej únie voči pánovi Haiderovi a jeho politickej strane. Myslím si, že aj na Slovensku už roky vidíme túto nebezpečnú politickú tendenciu - mobilizovať voličov tým, že sa vyvoláva nenávisť voči Maďarom alebo fóbia z Maďarov, že sa vyvoláva nenávisť voči Rómom alebo fóbia z toho, že sú tu...

  • Reakcia z pléna.

  • Vážený pán poslanec Cuper, nekričte.

  • Myslím si, že proti tejto politickej technike, ktorá je veľmi cynická a ktorá manipuluje s emóciami ľudí, myslím si, že proti tomu by sme sa mali jednoducho všetci postaviť, pretože napokon sa budeme čudovať, ak sa rasistické výroky stanú pravidelnou súčasťou nášho politického života.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    ja som skutočne nerád, že celá debata sa zvrháva na obviňovanie. My by sme mali hľadať riešenie situácie, a nie obviňovať jeden druhého. Dovoľte mi, aby som uviedol jeden príklad. Raz sa mi dostala do rúk kniha, ktorú napísal JUDr. Hála, český lekár, ktorý sa v 20. roku dostal na severozápadné Slovensko. Pomery, ktoré opisoval v dedinách a osadách, nie sú alebo neboli veľmi odlišné od súčasnej situácie v mnohých rómskych osadách. Malé domčeky, veľký počet detí, nezamestnanosť. Ako sa riešila táto situácia? Mnohí ľudia, hlavne tí, ktorým prekážalo, že žijú v biede, odchádzali za prácou na západ. Teraz to nie je možné napriek tomu, že sa hovorí o tom, že Európska únia, to je voľný pohyb kapitálu a voľný pohyb pracovných síl. Ale títo ľudia, ktorí odišli, si zarobili peniaze. Niečo sa naučili. Prišli domov, kúpili si väčšinou pôdu alebo kus lesa. Čo bolo dôležité, vytvorili lepšie podmienky pre svoje rodiny. Svoje deti dávali do škôl. Určite aj vďaka cirkvi, vďaka kňazom, ktorí vplývali na svojich veriacich, aby dávali deti do škôl, a dokonca podporovali a vyberali talentované deti, ktoré mali umožnené sa vzdelávať.

    Aká je situácia teraz? Rómski predstavitelia väčšinou tvrdia, štát daj, štát sa o nás nestará a podobne a podobne. Máme okolo 20 politických rómskych strán. Nestačila by jedna, nestačili by dve, ktoré by začali uvažovať, čo treba robiť?

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    pôvodne som nechcel vystupovať k tejto problematike, ale mi nedá. Uvedomme si, že je to veľmi vážny problém, ale nemyslím, že by sme ho mali dostávať do politickej roviny. Toto, čo dnes máme riešiť, je čisto právny problém. A ja by som prosil, keby sme sa dostali do právnej roviny. Toľko nenávisti, čo tu teraz odznelo, je neuveriteľné pri riešení takého problému. Aj v našom trestnom práve sú verbálne trestné činy. Ale aj tie slová musia naplniť skutkovú podstatu a až potom ich môžem kvalifikovať ako trestný čin. Výrok pána Morica, ak si ho pozorne prečítate, ja som si ho pozorne prečítal, nenapĺňa skutkovú podstatu daného trestného činu. A prečo? Je to úmyselný trestný čin a on by musel vzbudiť nenávisť. Nikto toto nepreukázal.

    Dovolím si vás upozorniť na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, Valné zhromaždenie ho prijalo v roku 1965, kde v časti I článok 1 bod 4 hovorí: "Za rasovú diskrimináciu sa nepovažujú osobitné opatrenia urobené výhradne na zabezpečenie primeraného rozvoja niektorých rasových alebo etnických skupín alebo jednotlivcov" a podobne. Zriadenie rezervácie je také opatrenie, pozri Spojené štáty, pozri Kanada. To je jeden problém.

    Druhý. V učebniciach a komentároch Trestného zákona sa tvrdí, že nejde o podnecovanie nenávisti, keď sa konštatuje objektívne existujúci fakt, ktorý môže vyvolať negatívne hodnotenie o národe, rase. Napríklad, že sú primitívni, že sa vo väčšom rozsahu podieľajú na kriminalite a podobne. V občianskoprávnej rovine, prosím, by mohlo prísť k uplatňovaniu zodpovednosti, ale v prípade pána poslanca Morica to tak nie je, pretože nikoho neurazil.

  • Pán poslanec Húska, chcete reagovať?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pánu poslancovi Osuskému chcem povedať, že európske právne vedomie je na dostatočnej výške a netreba ho veľmi poučovať. Ono prijalo zásadu a akceptovalo to aj odporúčanie trojky múdrych, kde sa konštatuje, že nedošlo k trestnému činu a na základe toho nemožno vykonávať trestné opatrenie. Táto skutočnosť je podstatná a treba ju jednoducho brať na vedomie.

    A pokiaľ ide o pána poslanca Weissa, chcem len upozorňovať, že vystupuje ako puncovaný pokrytec. Či nevie, akým spôsobom sa vystupuje o nás? Napríklad o zločineckej organizácii HZDS? O tom, ako máme krvavé ruky po niektorých ľuďoch, mafióznych ľuďoch. To je predsa spôsob, ktorý nemôžete používať. Tu sa tvárite ako svätec pri odsúdení jednej stránky, a pritom praktikujete metódu ohovárania a nactiutŕhania.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Paška. Pripraví sa ako posledný za klub HZDS pán poslanec Cabaj.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé kolegyne,

    ctení kolegovia,

    milí hostia,

    žiadosťou s číslom ČVS: OÚV-992/2000 požiadal Okresný úrad vyšetrovania Policajného zboru Bratislava I dňa 25. augusta 2000 Národnú radu Slovenskej republiky o vyslovenie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky kvôli podozreniu z podnecovania národnostnej a rasovej nenávisti.

    Milé kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení nechcem polemizovať so žiadosťou vyšetrovateľky nadporučíčky Mgr. Kornélie Molnárovej. Chcem poukázať na to, že problém, o ktorom pán poslanec Víťazoslav Moric hovoril, skutočne ťaží našu spoločnosť už dlhé desaťročia.

    Oficiálne inštitúcie Slovenskej republiky dobre vedia, že na Slovensku, ako i v okolitých krajinách Európy žijú početné komunity istého etnika, ktoré sa vďaka svojráznej životnej filozofii a osobitnému životnému štýlu neraz dostáva do konfliktu so svojím okolím.

    Problémy súžitia pramenia iste z mnohých príčin. Jednou z nezanedbateľných z nich je aj skutočnosť, že Rómovia tvoria vyše jednu tretinu osôb vo výkone trestu. Mnohé závažné trestné činy spáchané Rómami sú navyše nie postihnuteľné a v štatistike sa preto neobjavia. Ide o prípady vykrádania zemiačnisk, výrub dreva často aj v chránenej lokalite. V týchto prípadoch dokonca nie je možné ani vymáhať pokutu za priestupok, pretože ide zväčša o ľudí na sociálnej podpore. Rómovia majú najväčšie zastúpenie medzi odsúdenými mladistvými, čo predstavuje až 65 %. A v najťažšej III. nápravnovýchovnej skupine je podiel Rómov až 49 %. Z takmer 1 900 osôb vo vyšetrovacej väzbe na konci roku 1999 bolo 508 Rómov a 103 cudzincov. Znepokojujúce je, že práve Rómovia sa najviac podieľajú percentuálne na náraste brutality a zákernosti násilných trestných činov často voči úplne bezbranným osobám, prestarnutým dôchodcom a ženám. Možno aj preto podľa prieskumu verejnej mienky Agentúry MVO z 15. a 16. 3. 2000 viac než 40 % mladých ľudí odmieta mať za kamaráta Róma.

    Každá múdra vláda sa snaží prispieť k eliminácii nežiaducich javov súžitím majoritnej populácie s rómskym etnikom. Naša vláda v predchádzajúcih volebných obdobiach napríklad zaviedla možnosť predškolskej výchovy detí z rómskej komunity, aby boli pripravené zvládnuť nástup na povinnú školskú dochádzku.

    Pán poslanec Kužma hovoril, že by bolo potrebné, aby sme prišli s nejakými návrhmi a že sa vládna koalícia pridá k riešeniu týchto problémov. Pán poslanec Kužma zabudol, že predvčerom ste zamietli návrh zákona poslancov Slovenskej národnej strany, ktorý mal práve riešiť nie dobrú politiku vlády vo vyplácaní rodinných prídavkov, ktorá vedie k tomu, že sa mnohí rómski rodičia snažia zneužívať sociálny systém na to, aby si zvyšovali životnú úroveň na úkor svojich detí.

    Preto by bolo namieste, vážení koaliční poslanci, aby ste sa zamysleli, čím prispela vaša vláda za uplynulé dva roky k riešeniu uvedeného problému. Viete, vážení kolegovia, zbavovanie imunity opozičných poslancov nijako neprispeje k zlepšeniu súžitia neprispôsobivých jedincov s ich okolím. Čas, ktorý strácame touto trápnou diskusiou, by sme lepšie využili, keby ste vy láskavo prišli s návrhmi, ako sa podľa vašich predstáv dá tento problém riešiť. Až keď dokážete vy navrhnúť úspešné riešenie rómskeho problému, potom budete môcť kritizovať iných za to, že ich predstavy o riešení uvedeného problému nie sú dobré.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Pašku s faktickými poznámkami sa hlási šesť poslancov. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Hofbauer.

    Pán poslanec Cuper, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem nadviazať na pána poslanca Pašku k tej časti, kde hovoril o tom, ako sa nakladá so sociálne neprispôsobivými a koľko je ich v našej spoločnosti. Ak tu už bolo povedané, že výrokom pána Morica chýba individualizácia, a bolo tu odvolávanie sa aj na medzinárodné dokumenty, tak ja pre tých puncovaných našich demokratov v našom parlamente chcem uviesť, že v Spojených štátoch ešte stále platí zákon o sociálne neprispôsobivých občanoch, podľa ktorého, a to, myslím, vo vyše 30 krajinách je stále platný v Spojených štátoch, podľa ktorého akéhokoľvek delikventa aj za ten najmenší trestný čin, ak je pri ňom pristihnutý, ale podotýkam, pristihnutý, teda individualizované zavinenie, čo tu sa neuplatňuje v prípade pána Morica alebo jeho výrokov, ak ukradne dva banány, ho možno odsúdiť za krádež a zároveň sudca môže vyrieknuť aj trest povinnej sterilizácie. Takýto trest bol nie raz v Spojených štátoch uskutočnený.

    Práve preto treba brať do úvahy to, čo tu povedal pán doc. Kandráč na adresu individualizácie zavinenia. Nie je možné, aby ste vy, poslanci demokratického parlamentu, sa neustále menili na súdny orgán, ktorý má rozhodovať o tom, či niekto má byť vydaný na trestné stíhanie. Zaoberajte sa radšej inými sociálno-ekonomickými problémami. Aj ja som chcel diskutovať o rómskej problematike, ale nie takýmto spôsobom. Ja nemám nijaké výhrady voči rómskej populácii, ale ich problémy treba riešiť.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    19. až 20. októbra ma poverila Rada Európy, aby som sa zúčastnila celosvetovej konferencie Lekári sveta v Paríži, ktorá sa bude zaoberať práve problematikou Cigánov, zdravotným stavom a právami. Znovu opakujem, je to konferencia Lekári sveta, teda išlo o pohľad na túto problematiku z hľadiska zdravotníctva. Ja by som sa veľmi chcela opýtať tých terajších sudcov, ktorí sa snažia súdiť poslanca Morica za vyjadrenie, ktoré mal, či necítia nejakú vinu alebo zodpovednosť za zdravotný stav tohto cigánskeho obyvateľstva. Či postrehli slová, ktoré boli povedané na tlačovej konferencii, ktoré potom, samozrejme, boli reprodukované a masírované cez médiá do spoločnosti, prečo nereagujú na tie snímky, ktoré vidíme skoro dennodenne, keď sa berú zábery z týchto cigánskych osád. Nahé deti v období, keď je už chladno, kedy by deti mali byť oblečené, veľakrát deti, ktoré trpia rôznymi chorobami, ako je svrab a podobne. Koho činíme zodpovedným? Či to nie je spoločnosť, ktorá skutočne ignoruje túto skupinu ľudí?

    Súčasne by som potom dala návrh, aby sme do uznesenia dali aj otázky politického rasizmu, pán predsedajúci, pretože keď sa pani Schmögnerová vyjadruje smerom ako ministerka vlády k svojej politickej opozícii, že sú to v istom zmysle menejcenní a hlúpi obyvatelia, za ktorých ona ako múdra musí ako daňová poplatníčka platiť. Nie je vôbec žiaden rozdiel medzi ňou a pánom Moricom vo vyjadrení.

  • Pani poslankyňa, problém je v tom, že ak chcete dať návrh do uznesenia, musíte tu vystúpiť. Takú možnosť má len váš kolega pán poslanec Cabaj. Takže jedine cez neho.

    Pán poslanec Zlocha, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    rómsky problém je určite veľmi zložitý a určite nevznikol len v poslednom období, len sa prejavoval v rôznych formách. Vieme, že za socializmu sa vytvárali dosť dobré podmienky pre Rómov, zamestnanosť, kontrola, návštevy školských zariadení a podobne, a napriek tomu to riešenie neprinieslo. Určite aj tu je možné povedať, že je tu určitá nezodpovednosť zo strany Rómov. Terajšia vláda má dokonca podpredsedu a má v náplni aj rómsku problematiku. A zdá sa, že práve v poslednom období sa rómske problémy vyhrotili. Napríklad nebol vypracovaný žiaden seriózny alebo solídny program za spolupráce Rómov, ktorý by sa dal realizovať.

    Máme určite rôzne vrstvy Rómov a aj rôzne záujmy. Videl som obce, kde Rómovia si stavali veľmi pekné domy a slušne chodili oblečení, pracovali a ich deti chodili do škôl. Ale môžeme zobrať príklad Letanovce a Letanovský mlyn a Rudňany a je tu skutočne obraz biedy a utrpenia, ale, povedal by som, aj reálneho stavu Rómov, aký je. Ja osobne sa nečudujem ani starostovi Rudnian, ktorý sa snaží časť Rómov vysťahovať niekde do katastru Poráča alebo do blízkosti obce Poráč. Ale nečudujem sa ani občanom Poráča, že ich tam nechcú, pretože, samozrejme, si veľmi dobre vedia predstaviť, čo bude nasledovať, keď sa dostanú medzi tieto dve obce. V každom prípade problematika Rómov sa politicky zneužíva a mnohí ju vyčítajú hlavne nám. Ale rómska RIS v posledných voľbách volila vládnu koalíciu. Prevažná väčšina Rómov na južnom Slovensku volila Stranu maďarskej koalície. Nevyčítajte, že volili nás.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale áno, pán poslanec, treba sa pozrieť do Rimavskej Soboty, Jesenského a do iných obcí.

  • Ďakujem pekne.

    Poprosil by som potom ešte o 15 sekúnd, keby náhodou nevyšiel čas.

    Pán poslanec Paška, vy ste v tejto diskusii ďaleko prekročili rámec toho, o čo ide v tejto rozprave, tak ako aj mnohí iní poslanci. Spravili ste z jedného problému jedného poslanca Národnej rady otázku celého rómskeho problému. Áno, môžeme povedať, a všetci s tým budeme určite súhlasiť, že tento problém je veľmi ťaživý. Môžeme povedať dokonca aj to, že ho neriešila dôsledne ani jedna ponovembrová vláda, takisto ako nebol riešený možnože 40 rokov predtým.

    Ja by som s pokojným svedomím mohol povedať to, že ak tu sa niekto usiluje niečo robiť naozaj vecné a reálne v prospech riešenia rómskeho problému, tak je to skôr tretí sektor ako akákoľvek iná zložka občianskej spoločnosti. To všetko je pravda. Ale my tu neriešime v tejto chvíli celý nekonečne ťaživý problém Rómov. To, čo my tu riešime, je iná vec. Riešime tu dve veci. Prvá vec je, či má parlament právo a povinnosť zbaviť imunity poslanca Morica, a tú si každý zodpovie sám. A ja za seba poviem, že po všetkých tých prípadoch, keď sme to neurobili, si myslím, že tu žiadne poslanecké džentlmentstvo neplatí a že tu treba postupovať dôsledne, pretože takéto prípady sa budú množiť.

    Ale čo je oveľa horšie, nech tie výroky pána poslanca Morica berieme akokoľvek, či súd rozhodne tak alebo onak, platí jedna iná vec. A mňa nekonečne mrzí, že to tu nikto nepovedal a nikto nenašiel dosť odvahy požiadať poslanca Morica, aby sa ospravedlnil za tie výroky, alebo sám povedal, že tieto výroky sú neprístojné, že tie výroky úplne hanobia Národnú radu Slovenskej republiky. Hanobia nás ako poslancov Národnej rady, pretože tie výroky sú vulgárne, tie výroky sú absolútne hrubé. Nikto z nás by nechcel, aby ho niekto posielal do rezervácie. Nemôžeme ani my nikoho posielať do rezervácie. Nikto z nás by nechcel, aby sme...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    V celom tomto diskusnom fóre zaznieva otázka - postaviť sa k rómskej veci reálne. A to môže ten, ktorý s touto otázkou robí. Ja s tým robím stále, celý život. Alebo sa postaviť k tomu pokrytecky. A to sa tu často opakuje. Pokrytecky zatušovať všetky problémy tohto veľkého problému a ukázať len niektoré, azda pozitívne a tie lepšie stránky. Pán kolega Paška to povedal, ukážte vy spôsob riešenia, nepokryteckého riešenia, reálneho riešenia. Ak bude dobrý, pridáme sa.

    Páni, ja som za riešenie rómskej otázky dostal "metál", mám ho, nosím ho, ale výsledky mojej práce sú také mizivé a tak sa za ne hanbím, že neviem prečo. Ale väčšina spoločnosti k tomu pristupuje pokrytecky. Každý chce radšej počuť dobré veci o rómskom probléme, ako tie zlé a negatívne. Ale len čo sa o tých negatívnych povie, tak sa zneužívajú.

    Teda, koalícia, vážená koalícia, ukážte nám dajaký dobrý recept a my ten recept budeme spolu s vami plniť pre túto otázku. Ja si myslím, že Moric postupoval nepokrytecky, povedal tak, ako to v Turci vyzerá. Takto odzrkadlil svoj postoj k tomuto problému. A preto si myslím, že nie je namieste uvažovať o tom, aby sme ho zbavili poslaneckej imunity, pretože len ukázal, že o tejto otázke treba verejne diskutovať. A k tej diskusii treba pribrať cirkvi, a najmä katolícku cirkev, a treba pribrať Rómov a treba tým Rómom povedať: Prosím vás, v boji proti vašim negatívam vydržte, nebuďte len štvrtinoví, buďte plní. Ale oni málokedy vydržia. Pomôžte nám to vyriešiť. Oni pomôžu, ale len krátky čas. V tom je to, páni, aby celá Európa, nielen Slovensko, nepokrytecky pristupovala k riešeniu tohto problému, pretože vtedy sa môžu Rómovia v Európe začleniť k normálnej civilizácii. A môžu byť pozitívni aj pre seba, aj pre tých ostatných. Inak nie.

  • Škoda, že táto debata nie je prenášaná tak, aby to mohli počúvať ľudia stojaci pred belgickým veľvyslanectvom na Ulici Fraňa Kráľa. Tam som si vypočul názor, že oni sa v podstate nehnevajú na to, že tí asociálni Rómovia odtiaľto utekajú. Majú len k tomu dve vážne pripomienky. Po prvé, že utekajú tak pomaly a po druhé, že uteká ich tak málo. To, čo som si tam vypočul, že bolo by žiaduce, keby v priebehu týždňa ušlo ich všetkých 300 tisíc a potom nech západná Európa sa s nimi jeduje a nech ich prevychováva a nech im infikuje kultúrny európsky štandard. Pretože to, čo sa nám tu predstavuje, to je kultúrny štandard, ktorý nie je európsky, to je čosi iné. Takže sú dve možnosti. Buď ten európsky štandard na území Slovenska zanikne a akceptuje sa ten neeurópsky alebo opačne.

    Čo sa týka výrokov, ktoré tu odzneli o vytváraní bantustanov či rezervácií. Nuž, dámy a páni, asi ste sa neboli pozrieť v rómskych osadách, pretože rómske osady sú samy osebe rezervácie, ktoré si vytvorili sami ich obyvatelia. Sú izolované od okolitého sveta, ich deti nechodia do školy. Práceschopní ľudia nehľadajú prácu. Kilometer okolo každej osady je všetko vyplienené a nie je šanca tam pestovať vôbec nič. Dva kilometre okolo týchto osád sú všetky stromy povytínané a porozvlačované nehoráznym spôsobom, keď sú vyťaté meter nad zemou.

    Nuž tak to, čo tu sa všetci pokrytecky pohoršujete nad tým, čo povedal jeden z poslancov Slovenskej národnej strany, tak to je v praxi na Spiši. Choďte sa tam pozrieť. Ale myslím si, že máloktorý z vás sa tam pozrieť bol. Ja som tam bol. Diskutoval som s tými obyvateľmi a ich názory sú veľmi jednoznačné: Zvyšovať sociálne dávky, zvyšovať rodinné prídavky - a to je vec štátu, od toho je štát.

  • Pán poslanec Paška, môžete reagovať.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel som reagovať na pána poslanca Zajaca, ale nie je prítomný, tak aspoň stručne pripomínam, že Slovenskej národnej strane ani Hnutiu za demokratické Slovensko sa dosiaľ nikto neospravedlnil za hulvátstvo a vulgarizmy, ktoré používali v roku 1998 a v predchádzajúcom volebnom období na našu vládu členovia Demokratickej strany a poslanci politických strán, ktoré sú v súčasnosti pri moci.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj a pripraví sa pani poslankyňa Kolláriková.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tlači 740, to je správa mandátového a imunitného výboru. Keď takéto správy už ako na bežiacom páse v tomto parlamente prerokúvame, pretože na Slovensku nieto už žiadnych problémov, treba si vymýšľať a hľadať kauzy. Už v starom Ríme hovorili, že chlieb a hry treba zabezpečiť pre občanov. Keďže táto vláda na chlieb nemá, tak preto im zabezpečuje aspoň hry, ktoré im predostiera takýmto spôsobom, čím sa zapodieva parlament.

    Chcem najskôr hovoriť aj o problematike zasadnutia mandátového a imunitného výboru. Som jeden z tých členov, ktorí si to tam v podstate musia odtrpieť, pretože špeciálne útvary vyšetrovania vyrábajú ako na bežiacom páse jednotlivé podania na poslancov a chcú od nás len tak máličko, aby sme poslancov zbavovali imunity, pretože oni sú vnútorne o tom presvedčení. Bežne predstavitelia klubu SDK suverénne za to zahlasujú, bez ohľadu na to, čo tam počujú alebo nepočujú, alebo vôbec nemajú snahu ani počuť. Jednotlivé podania a dôkazy, ktoré by mali zaznieť, ja som to už niekoľkokrát povedal, možno by bolo najrozumnejšie, keby sme zrušili mandátový a imunitný výbor, pretože tento si neplní svoju základnú povinnosť. Podľa zákona o rokovacom poriadku v Národnej rade má predložiť správu o svojich zisteniach. Už dosť dlho v tom výbore sedím a ešte sme doteraz nezistili nič. Nezistili sme nič, pretože poslanci vládnej koalície sú obyčajne presvedčení o tom, že presvedčenie vyšetrovateľa je dostatočné na to, aby poslanec bol zbavený imunity. A tak, ako tu aj predstaviteľ maďarskej koalície predniesol, že budú hlasovať za zbavenie imunity, im to jednoducho postačí, pretože nech rozhodne nezávislý súd.

    Kolegyne, kolegovia, v týchto dňoch sa už napĺňajú dva roky od nášho zvolenia do tohto parlamentu. 19 či 20 nocí sedel tento parlament a prerokúval tu jednotlivé kauzy, aby dal neschopným vyšetrovateľom voľnú ruku, aby mohli ďalej pokračovať, aby mali o čom v pondelkových "ivorníčkoch" rozprávať potom na tlačovej besede, čo všetko poslanci opozície povystrájali, akým spôsobom s poslancami opozície zatočia, ako táto otázka sa bude riešiť. Poslanci vládnej koalície vždy zahlasovali a posunuli svoje stanoviská ako súhlasné stanovisko so zbavením imunity našich kolegov, aby o tom rozhodoval nezávislý súd.

    O tých krokoch, ktoré sa momentálne dejú v nezávislom súdnictve, radšej nechcem hovoriť, pretože už v parlamente sa verejne povráva, čo všetko predloží minister spravodlivosti na rokovanie Národnej rady, pretože musí prinútiť k poslušnosti aj predsedu Najvyššieho súdu a ďalších, aby vedeli, že ak nebudú rešpektovať, tak to skončia. Ono toto zastrašovanie už funguje, dokonca sa nebudem vracať k tým prípadom v parlamente, keď bol vypudený takýmto spôsobom neposlušný poslanec, ktorý nebol ochotný rešpektovať závery koaličnej väčšiny. A tak nešikovne to bolo spravené, že ten, ktorého zastupoval, bol vrátený do parlamentu a hneď naspäť bol znova vymenovaný do tejto funkcie. Vôbec sa nikto ani nesnažil urobiť zdanie nejakej demokracie. Jednoducho bolo treba ukázať, že poslušnosť si koaličná rada vie vynútiť.

    Samozrejme, mrzí ma diskusia, ktorá sa rozvíja v tomto parlamente, pretože úplne otvorene hovorím, že odmietam akúkoľvek rasovú neznášanlivosť. Odmietam, aby tento parlament takýmto spôsobom diskutoval a riešil to, čo nie je schopná riešiť táto neschopná vláda. My sa púšťame do problematiky, ktorú chcem riešiť v tomto parlamente, pritom je tu možno 20 ľudí prítomných a ostatní buď sú v bufete, alebo v tom lepšom prípade sa ani neunúvali prísť do parlamentu, a my chceme takýmto spôsobom riešiť problémy rómskeho etnika. Pritom treba povedať, že ak táto neschopná vláda nie je schopná predložiť do parlamentu žiaden návrh na riešenie, tak by stálo za úvahu, aby tento parlament potom vytvoril svoju komisiu, ktorá bude prierezová zo všetkých klubov. To znamená po zástupcovi z každého poslaneckého klubu, ktorý by predložil návrh na riešenie, akým spôsobom sa touto otázkou zaoberať. Ale vopred nesúhlasím so všetkými tými, ktorí chcú z tejto problematiky vytĺkať politický kapitál, lebo na tom niet čo vytĺkať. Na tom niet čo vytĺkať, pretože problém je niekde inde. Problém je v tom, že problémy Slovenskej republiky táto vláda nerieši. Tie vyjadrenia a názory, ktoré zaznievajú, sú tie, ktoré boli aj v predvolebnej kampani na mítingoch.

    Vážení kolegovia z vládnej koalície, zabudli ste na jednu maličkosť, že už dva roky kryjete chrbát tejto neschopnej vláde, ktorá nerieši tieto problémy a stále vystupuje, akoby bola v predvolebnej kampani. Samozrejme, zvolebnieva sa na Slovensku, ale zabudli ste povedať, že najskôr treba splniť svoje predvolebné sľuby, s ktorými ste pred ľudí predstúpili, a treba tieto problémy riešiť. Vláda je na to, aby vládla. Ak nevládne, nech odíde a nech tam nastúpia tí, ktorí to vedia a ktorí to chcú riešiť.

    Takže prvý pozmeňujúci návrh, ktorý dávam v súvislosti s týmto uznesením, predkladám návrh, aby z parlamentných poslaneckých klubov bola vytvorená dočasná komisia, ktorá by predložila návrh postupu riešenia tejto problematiky na pôde Národnej rady. Problematika vlády ma teraz momentálne nazaujíma.

    Ďalej mi dovoľte, aby som sa vyjadril aj k rokovaniu mandátového a imunitného výboru. Tí, ktorí ešte za dva roky nepostrehli, zasadnutia mandátového a imunitného výboru sú neverejné. Dokonca aj poslanci Národnej rady, nečlenovia tohto výboru, sa na rokovaní mandátového a imunitného výboru môžu zúčastniť iba so súhlasom väčšiny poslancov mandátového a imunitného výboru. A čuduj sa, svete, že z týchto rokovaní sa potom vynášajú jednotlivé informácie, jednotlivé historky.

    Pripomeniem ako perličku, ale myslím si, že to by si skôr mali riešiť poslanci vládnej koalície, to, čo sa udialo na rokovaní mandátového a imunitného výboru. Viete, že mandátový a imunitný výbor predložený návrh uznesenia, ktorý bol a znel, že mandátový a imunitný výbor odporúča Národnej rade - súhlasí so zbavením imunity poslanca Morica, neprijal. Neprijal ho z toho dôvodu, že za návrh uznesenia hlasovalo 7 poslancov vládnej koalície a 7 poslancov bolo proti a 1 sa hlasovania zdržal. Mandátový a imunitný výbor neprijal uznesenie. Nebolo to samoúčelné, že toto uznesenie neprijal. A to neprijal z jednoduchého dôvodu, že pani vyšetrovateľka alebo, neviem, slečna, to som nezisťoval, ktorá bola poslaná do tohto výboru, jednoducho mala problém sama so sebou, pretože na žiadosti je podpísaná vyšetrovateľka nadporučíčka Kornélia Molnárová, túto žiadosť poslala do parlamentu, ale do mandátového a imunitného výboru prišla nadporučíčka Mgr. Sivoková, ktorá nakoniec akože celý tento prípad dostala.

    Ak sme v mandátovom a imunitnom výbore riešili niektoré problémy a mali sme výhrady k jednotlivým vyšetrovateľkám, vtedy som už hovoril: Vážené, keď ste sa pod to podpísali, tak musíte aj vedieť, čo ste podpísali. Túto som tak trochu ľutoval, lebo ona skutočne nebola pod tou žiadosťou podpísaná, ale rozhodnutím svojej šéfky bola potom hodená do mandátového a imunitného výboru. Ale tak už to v polícii býva a pri týchto vyšetrovateľoch, tak pre istotu bol rovno s ňou aj zástupca veliteľa vyšetrovačky, ktorý mal takýmto spôsobom, zrejme po vzore pána Ivora, obhajovať a pomáhať tejto vyšetrovateľke pred mandátovým a imunitným výborom.

    Hovorím, že na môj návrh výbor nakoniec súhlasil, že má záujem, aby si vypočul len vyšetrovateľku, a preto aj tá bola len v mandátovom a imunitnom výbore. A nakoniec musím povedať aj to, čo zaznelo, že sama zastáva názor, že priebeh vyšetrovania po odpovediach pána Morica, po otázkach, ktoré sme jej my predložili, že uznáva, že asi to bolo veľmi rýchlo a veľmi zavčasu poslané do Národnej rady. To bol jej názor, jej vyjadrenie, ktoré tam povedala pred členmi mandátového a imunitného výboru. Tak to tiež niečo signalizuje, v akej situácii sa pracuje, akým spôsobom sa pokračuje a všetky tieto veci bežia.

    Ak sa v žiadosti objavilo, že pán Moric má byť zbavený imunity za rozširovanie neznášanlivosti medzi jednotlivými etnikami a skupinami na základe nahrávky, ktorú vyšetrovateľom poskytli z Rádia Twist a zo Slovenskej televízie, tak som sa opýtal pani vyšetrovateľky, či začali trestné stíhanie voči týmto dvom médiám, keď bola ona presvedčená alebo tí, ktorí to vyšetrovali, že pán Moric sa dopustil trestného činu, lebo to tak povedal, aj keď sme upozorňovali, že môže mať len podozrenie, tak povedala, že nie. Ak teda ten vyšetrovateľ je takto presvedčený o našom kolegovi Moricovi, prečo nie je presvedčený o týchto médiách, ktoré toto zverejňovali a ďalej rozširovali, že takisto porušili zákon? Prečo v tejto problematike sa takisto rovnako nepokračuje? Prečo nie je potom rovnaký meter voči všetkým, keď by to bolo v tejto rovine? Zrejme platí to, že je vhodná politická kauza, o ktorej treba rozprávať, o ktorej sa dá diskutovať, ale nie je záujem, aby sa veci dotiahli do konca.

    Samozrejme, veľa by sa ešte dalo hovoriť o tých jednotlivých bodoch spoločnej správy, pretože by som bol napríklad veľmi rád vedel, a to mi nevedela ani vyšetrovateľka odpovedať, prečo si vyšetrovatelia nevyžiadali nahrávku od Slovenskej národnej strany, ktorá vtedy organizovala tlačovú besedu. Nie je to žiadnym tajomstvom, že všetky politické strany, ktoré organizujú tlačovú besedu, si tieto doslovne nahrávajú. Ale pre nich bolo zaujímavejšie použiť vytrhnutie z kontextu určitej časti, čo si nahrali niektorí novinári, a potom s týmto ďalej pracovať. My ako členovia mandátového a imunitného výboru sme navyše mali možnosť vypočuť si tú nahrávku, o ktorej hovorím, pretože pán Moric ju doniesol aj na rokovanie mandátového a imunitného výboru. Mali sme možnosť si vypočuť, čo na tej nahrávke skutočne nahraté bolo. To bol aj moment, prečo mandátový a imunitný výbor, tí, ktorí chceli riešiť problematiku, jednoducho nehlasovali za zbavenie imunity.

    A preto chcem aj takýmto spôsobom vyzvať všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby podľa svojho vedomia a svedomia k tomu pristupovali. Tentoraz výnimočne nenavrhujem tajné hlasovanie, ako to býva zvykom, že obyčajne navrhujeme, aby sa hlasovalo tajne, ale mám záujem skutočne si pozrieť, ako jednotliví poslanci tohto parlamentu budú hlasovať, akým spôsobom k tejto problematike pristupujú a z tohto hlasovania bude vidno, kto má záujem vytĺkať politický kapitál a rozvíjať kauzy, ale nie riešiť problematiku.

    Prebiehali tu aj také debaty medzi jednotlivými poslancami Národnej rady, že keď mandátový a imunitný výbor neprijal platné uznesenie, že na základe čoho potom hlasujeme a teda rokujeme v tejto Národnej rade. Treba povedať tým, ktorí nie sú členovia mandátového a imunitného výboru, že pri každom prerokúvaní takéhoto zbavenia imunity mandátový a imunitný výbor hlasuje dvakrát. Prvýkrát o tom, či podporuje žiadosť vyšetrovateľa, a druhýkrát o správe, ktorá sa potom predkladá do Národnej rady. V tomto prípade správa, ktorá je predložená poslancom Národnej rady, bola vo výbore prijatá a súčasťou tejto správy je aj návrh uznesenia Národnej rady, v ktorom je napísané, že Národná rada súhlasí so zbavením imunity kolegu Morica, tak ako požaduje vyšetrovateľ.

    Verím, že každý poslanec sa podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia rozhodne, či dá súhlas, aby sa v tejto politickej kauze pokračovalo, alebo nie. Ja verejne už teraz vyhlasujem, na základe predloženého návrhu vyšetrovateľky, na základe toho, čo vyšetrovateľka bola a nebola schopná odpovedať členom mandátového a imunitného výboru, na základe vyjadrenia kolegu Morica v mandátovom a imunitnom výbore jednoducho vyhlasujem, za takýto mizerný návrh vyšetrovateľky nemôžem hlasovať, a preto budem jednoznačne proti.

    Ďalej chcem však ešte zareagovať, keď tu kolega Zajac povedal, že by sa mal pán kolega Moric ospravedlniť. Neviem, prečo on sa pasuje do roly poradcu pána Morica. Ja si myslím, že pán Moric nepotrebuje takého poradcu. Pán Moric je poslancom tohto parlamentu na rozdiel od neho už dosť dlhší čas a on si tú svoju pozíciu obháji a vysvetlí aj poslancom Národnej rady svoje konanie, prečo takýmto spôsobom pristupoval, len bol by som rád, keby naši kolegovia z vládnej koalície použili rovnaký meter aj na seba.

    Ja sa teraz musím spýtať, kedy sa poslanci vládnej koalície ospravedlnia nám, poslancom opozície, a najmä nášmu kolegovi Krajčimu, keď na základe politickej objednávky poslanci vládnej koalície takmer jednomyseľne odhlasovali jeho zbavenie imunity podľa ich teórie, že nech o tom rozhodne nezávislý súd. A ten nezávislý súd jednoducho zastavil vyšetrovania a v tomto sa nepokračovalo. Kedy sa poslanci vládnej koalície ospravedlnia o tom svojom presvedčení, ktoré mali, keď toto je aj potvrdené? Kedy sa poslanci vládnej koalície ospravedlnia nám, ospravedlnia sa občanom Slovenskej republiky za to, že kryjú neschopného premiéra slovenskej vlády, ktorý ako na bežiacom páse porušuje Ústavu Slovenskej republiky?

    Tí, ktorí si nepamätajú alebo nechcú, nech si prečítajú rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý jednoznačne povedal, že predseda vlády porušil Ústavu Slovenskej republiky, také oprávnenie nemal, ktoré zneužíval. Nech si prečítajú a vypočujú vyjadrenia pána prezidenta Schustera, akým spôsobom predstavitelia vládnej koalície postupovali v súvislosti s kompetenciami. Ako a kedy sa ospravedlnia poslanci vládnej koalície, najmä z klubu SDK, za svojho kolegu, ktorý nebol vydaný, aby sa obhajoval pred nezávislým súdom, ale ktorý dostal individuálnu milosť a zavinil vážne zranenie? Kedy sa takýmto spôsobom pristúpi aj k ostatným poslancom Národnej rady za tú diskrimináciu, ktorá sa tu vedie, ktorá beží na bežiacom páse?

    Vážení kolegovia z vládnej koalície, chcem povedať maličkosť. Dva roky ste vo vláde a dva roky je veľmi veľa na to, aby ste dva roky boli opití mocou. Veľmi rýchlo vytriezviete, lebo skutočne sa zvolebnieva.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Cabaja s faktickými poznámkami sa prihlásili siedmi páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Cuper.

  • Vážení páni poslanci, panie poslankyne,

    chcem reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Cabaja, kde hovorí o tom, že tento proces iniciovala Občianska demokratická mládež. Chcem vám ozrejmiť, že nie je to až tak celkom pravda. Iniciovala ho jednoducho Demokratická strana, ale táto roztomilá mládež združená v Občianskej demokratickej mládeži je len výkonným aparátom tejto strany, ktorá robí všetky tie veci, ktoré Demokratická strana asi sama robiť nechce, alebo chce, aby sme mali inú predstavu o nich. Je to teda obyčajná spravodajská hra, ktorú začala táto politická strana s vami, nie s nami.

    A na rozdiel od vás a od pani vyšetrovateľky, ktorá nenabrala odvahu sa konečne vzoprieť a postaviť týmto ľuďom, ktorí tu zastupujú jednak 1,6 % populácie Slovenskej republiky, aby nás terorizovali svojimi nezmyselnými návrhmi, aby rozkladali tento parlament, túto spoločnosť, pretože na jednej strane tvrdia, že my sme za rasové a iné motivované konania a chceme s nimi súhlasiť, ale sám ich predstaviteľ Nižňanský chce bantustanizovať celé Slovensko a je ochotný súhlasiť aj s vytvorením tzv. komárňanského bantustanu, do ktorého chce strčiť slovenskú menšinu. Občania Slovenskej republiky už asi zrejme aj týchto výčinov Demokratickej strany aj Občianskej demokratickej mládeže zrejme majú dosť. Nejde o nič iné ako o pretransformované hnutie Human, ktoré robilo všetko možné, aby tento štát nevznikol, a ktoré je odrazišťom pre niektorých politikov, ako pána Lipšica, aby zasa rozkladali slovenskú justíciu. Treba vidieť aj za prah vecí.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja by som sa tiež chcela vyjadriť k pánu poslancovi Cabajovi, keď si dal počas reči aj niektoré otázky. Dal napríklad otázku, že bude zvedavý, na základe akých informácií vlastne budú páni poslanci hlasovať za toto zbavenie imunity. Ja sa budem snažiť odpovedať, na základe, znovu opakujem, médií. Vyjadrenia poslanca Morica odzneli na tlačovej konferencii. Médiá, keby neboli chceli, túto časť jednoducho neodvysielajú a dajú ju na mandátový a imunitný výbor. Ale boli to média, ktoré, by som povedala, sa teda spolupodieľajú na šírení tejto správy. A o tom, že mandátový a imunitný výbor nedostal relevantné informácie, o tom svedčilo aj hlasovanie pána poslanca Krumpolca a Mesiarika, ktorí mali úctu aspoň sami pred sebou, pretože videli, že na základe toho, čo nám bolo prednesené, sa nedalo hlasovať. Ale samozrejme, že asi poukázaním na koaličnú zmluvu už druhý deň si v médiách sypali popol na hlavu, pretože bolo zverejnené, kto ako hlasoval, a už dopredu dávali vyjadrenia, že, preboha, nie, no veď oni áno a podobne.

    Chcela by som upozorniť poslancov, budeme preberať schvaľovanie Opčného protokolu o odstránení diskriminácie žien. Tak vám poviem, že v procese vyšetrovania sú ženy zneužívané ako málokde inde. Pretože len čo sa začne hovoriť o zneužívaní, každý z vás si len predstavuje, že niekto niekoho ťapne po príslušnej časti tela alebo začne sa správať, by som povedala, trošku nemravne. Nie. Zneužívanie je aj to, že v profesii, ktorá je výlučne mužská, ako ráčite vidieť, vyšetrovateľky sú predovšetkým ženy, nie sú to absolventi politickej akadémie, ale...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    aj dnešná rozprava je absolútne charakteristická pre tento parlament. Aj najzávažnejší spoločenský problém dokážeme zneužiť na primitívne politické urážanie, znevažovanie politického protivníka. Na to, aby sme sa puncovali do roly puncovaných demokratov, humanistov a druhého do roly rasistu, hlupáka, chrapúňa. Aký bude výsledok tejto našej rozpravy vo vzťahu k tomu najzávažnejšiemu, k samotnému riešeniu tohto problému? Nuž veľmi jednoduchý. Aj dnes budú na Slovensku desaťtisíce hladných, podvyživených Rómov, otrhaných a chorých a o niekoľko mesiacov budú mrznúť vo svojich chatrčiach. Toto bude jediný veľmi konkrétny prínos. Ale podľa mnohých kolegov z vládnej koalície budú hladovať a mrznúť šťastní a s úsmevom na perách preto, že poslanec Moric sa dostane spravodlivo pred súd.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Kolegovi Cabajovi by som rozvinul tú myšlienku, že politický kapitál sa vytĺka z toho, čo je naša spoločná hanba a náš spoločný problém. Namiesto toho, aby sa riešil. Samozrejme, diskusné príspevky mnohých kolegov sú tu také, ktoré sú nezainteresované, a oni v tejto problematike nikdy nepracovali, a preto sú absolútne nad povrchom problému. A preto si myslím, že je to spoločná hanba. Spoločný problém má svoje dimenzie. Ak ich tu niekto pomenuje, tak okamžite je zle.

    Ja vám len pripomeniem jednu vec, ktorá je nám neprípustná v kooperácii s Rómami. Ak s nimi podnikáte niečo, ako som podnikal ja, tak vám predovšetkým bije do očí ich neschopnosť prospektívne myslieť a plánovať. A toto je, prosím, psychická dimenzia, ktorú my máme u nich vypestovať. A to je tvrdá robota, psychologická a výchovná. Toto by sme mali ako medicína, ktorá je založená na faktoch, aj tu riešiť faktmi a pred tými faktmi sa nehanbiť a povedať ich otvorene. Rómom naozaj nepomôže to, že zakryjeme to, čo ich trápi a čím oni nás trápia. Ale keď to presne pomenujeme, odmeriame, spočítame, povieme si to pred sebou. Ja som myslel, že tento parlament tu bude diskutovať vecne. Ale on, bohužiaľ, diskutuje politicky. A to nie je na prospech ani rómskej problematike a otázky a vôbec to objektívne neposúdi kolegu Morica, ktorý niečo povedal. Povedal niečo, ako sa zdá, a otvoril okno do jednej zasmradenej miestnosti, ktorú by sme mali vyvetrať. Ak ju máme vyvetrať, tak musíme vedieť, čím je zasmradená, či je to jedovaté pre ostatných, či to môžeme vyvetrať von, alebo nie.

    Priatelia, vecné riešenie rómskej problematiky je príslušné tomu, kto to riešiť vie. Mal by sa tu vytvoriť výbor, ktorý by túto problematiku kontinuálne a trvale riešil, ale nie to len zmeniť na problém zobrať alebo nezobrať imunitu kolegovi Moricovi, a týmto je vec vyriešená. Problematika zostane ďalej a bude nás kváriť.

  • Riešime tu otázku trestnosti verbálneho podnecovania národnostnej a rasovej nenávisti, ako som dobre porozumel. Nuž ale, dámy a páni, v tomto štáte predsa všetci bieli obyvatelia sú urážaní práve z dôvodu rasovej a národnostnej príslušnosti. Označiť černocha za negra je rasizmus, ale Slováka na Slovensku označiť za "gadža", to nie je rasizmus, to je úplne normálne, úplne v poriadku, je to korektné, mravné a slušné. Takže my bieli "gadžovia" teraz tu budeme hlasovať o tom, či jeden z "gadžov" naplnil podstatu národnostnej a rasovej nenávisti. Nuž tak vám želám teda dobré rozhodovanie.

    Čo sa týka oháňania sa nezávislými súdmi, dámy a páni, súdy existujú len jedny: súdy ako také. V tom okamihu, keď podstatné meno súd získava ďalšie prídavné mená ako prívlastky, v tom okamihu sa zapaľujú červené svetielka, výstražné, pretože už sme tu v Európe mali súdy ľudové. Zaviedol ich istý pán Schicklgruber, ktorý si dal umelecký pseudonym Hitler. Potom sme po vojne mali retribučné súdy, ktoré obesili a uväznili všetkých tých, ktorí prispeli k záchrane slovenského národa pred nacizmom. Potom sme mali národné súdy, kde zasadali sudcovia z ľudu a posielali do väzenia desaťtisíce, státisíce ľudí a stovky ľudí na šibenice. Škoda, že tu nie je pán poslanec Weiss, ktorý by sa k tomu hrdo prihlásil, pretože on je pokračovateľ tejto hrdej strany. No aj teraz v súčasnej koaličnej vláde máme zase koaličné nezávislé súdy, čo sú jednoducho koaličné politické súdy. Nenahovárajme si, že sú to nejaké nezávislé súdy, sú to koaličné politické súdy, pred ktoré sa posielajú zásadne poslanci opozície.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Súhlasím s kolegom Cabajom v tom, že rómsky problém je taký komplikovaný a taký závažný, že sa nemôže vyriešiť ani za rok, ani za dva, nedá sa vyriešiť len v medziach hraníc Slovenskej republiky. Ja osobne si myslím, že touto otázkou sa musí veľmi intenzívne zaoberať nielen Slovenská republika, ale aj samotná Európska únia, pretože migrácia, migrácia Rómov, ale aj iných menšinových národov z východnej Európy môže ohroziť fungovanie nielen samotnej Slovenskej republiky, ale aj iných krajín Európskej únie.

    Na druhej strane však nemôžem s ním súhlasiť v tom, že táto vládna koalícia neurobila nič v tejto otázke. A takisto chcem upresniť to, že aj Národná rada venuje tomuto problému pozornosť najmä na pôde výboru pre ľudské práva a národnosti, kde bola zriadená aj komisia, ale treba sa na práci tejto komisie aktívne zúčastňovať. A napríklad predstavitelia Slovenskej národnej strany nemajú ani jedného zástupcu v tomto výbore, ani jeden zástupca nemá záujem riešiť konkrétne rómsku otázku. Majú záujem ju riešiť len takými výrokmi, ako napríklad prezentuje bývalý predseda SNS pán Slota alebo samotný pán Moric. Otázka, či sme niečo posunuli dopredu, je aj skrytá vo verejnoprospešných prácach, kde prijatím zákona o verejnoprospešných prácach sme dali Rómom to, po čom najviac volajú, chcú prácu a túto prácu sme im dali na rozdiel od vás v uplynulom období.

    Ak pán Cabaj chce vedieť, ako budeme hlasovať, ja veľmi otvorene hovorím, že budem hlasovať za pozbavenie imunity pána Morica, pretože takéto výroky, ktoré on šíri, všade vo vyspelej demokracii, vo vyspelej Európe sú odsúdeniahodné. A myslím si, že mali by sme dať všetci hlavy dokopy a začať riešiť a hľadať riešenia rómskej otázky, pretože ak ich nebudeme riešiť dnes, tak ako sa neriešia už skoro 10 rokov, tak nás to môže stáť ešte viac, ako je to dnes.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    určite nie je to jednoduchý problém, je to zložitý problém. Aj ja som presvedčený o tom, že Rómovia ani zďaleka sami tento problém nevyriešia. Ak sa dobre pamätám, pán prezident sa sám podujal, že pomôže riešiť rómsku otázku, dokonca sme tu mali ponuku z Českej republiky, pán prezident Havel tiež povedal, že pomôže. No čo sa vyriešilo? Absolútne nič. Určite nepomôžu ani rôzne granty, podľa ktorých sa robia len mnohé štúdie, ale konkrétnemu riešeniu to veľmi nepomôže. Ja by som mohol uviesť príklad starostu z Nálepkova, ktorý využil situáciu, že majú obecné lesy, Rómov zamestnal pri ťažbe a dokonca sami si stavajú domy. To je pekný príklad. Určite by bolo možné uviesť aj ďalšie príklady. Spomínam si na Spišský Štiavnik a starostku pani Slivkovú, ktorá využívala Rómov pri kopaní rýh na vodovod, plynofikáciu a kanalizáciu. Ale to sú veľmi zriedkavé príklady. Rómovia by sami mali priložiť ruku k dielu a hovoriť o tom, ako pomôcť.

    No a teraz, ako by mohol pomôcť štát. Zase ďalší príklad. Obec Vtáčkovce v okrese Košice-vidiek, starosta Róm, zastupiteľstvo väčšinou rómske a skutočne si tam stavajú pekné domy. Ale stavajú to nie na svojej pôde, ale na nevysporiadanej pôde. A teraz keď chceme riešiť otázku Rómov, tak v každom prípade vzdelanie na prvom mieste, na druhom mieste pracovné príležitosti. Tu sú veľké hádky medzi Stranou maďarskej koalície a SDĽ o nevysporiadanej pôde. Nebolo by možné túto pôdu prenajať Rómom, aby si miesto toho, že chodia po krčmách a vylihujú pred chatrčami, niečo si dopestovali sami? Určite by to bolo oveľa lepšie a osožnejšie. A nakoniec koľko hektárov alebo desiatky hektárov pôdy máme neobrobenej. Prečo...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Cabaj, môžete reagovať, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    ja chcem len doplniť to, že skutočne z neverejného zasadnutia pán poslanec Tatár, jediný tento mohol byť, pretože nepredpokladám, že by novinári odpočúvali vo vnútri, totiž jediný opustil rokovanie mandátového a imunitného výboru a všetci ostatní členovia sme zostali sedieť v mandátovom a imunitnom výbore a čakali, že nech prídu novinári, aby sa zbytočne netvoril hlúčik na chodbe, ale že sme ochotní teda podebatovať s nimi v rokovacej miestnosti. A prvé, čo bolo, vleteli novinári dovnútra a prvé sa pýtali tých dvoch zástupcov vládnej koalície, prečo ste hlasovali proti alebo prečo ste nehlasovali za zbavenie imunity. Takže to som zabudol celkom povedať, že tento konkrétny prípad to bol.

    Ale teraz k tej diskusii. Ak tu kolega Andrassy spomenul, že hľadá sa možnosť riešenia cez verejnoprospešné práce, ja som svojho času povedal, keď som bol tajomníkom MsNV v roku 1990 alebo prednosta mestského úradu, že ja nepotrebujem žiaden úrad práce, mne stačí, nech mi dajú k dispozícii všetkých nezamestnaných v rámci mesta, stačí mi, keď odrobia týždenne 20 hodín a moja úradníčka im v piatok vyplatí štvrtinu podpory v nezamestnanosti. Vtedy div nie celý svet vytýkal, čo všetko sa vymýšľa, čo všetko sa akým spôsobom hľadá, že by to bola nútená práca. To, čo sa urobilo teraz verejnoprospešnými prácami, napriek tomu, že som za ten návrh zákona hlasoval, dovolím si povedať, že absolútne to nerieši nič, absolútne to nič nerieši. To len chvíľu, ktorá sa teraz momentálne prekryje, a navyše je to dosť neskoro. O tom vám budú vedieť veľa povedať starostovia.

    Ale jednu poznámku k tomu, že nikto nerobí v komisii na riešenie otázok tohto etnika zo Slovenskej národnej strany. Pán kolega, bol som na rokovaní, keď sa rozhodovalo o tom, kto kde bude zastúpený v ktorom výbore. Ja si dodnes pamätám, že do výboru pre ľudské práva zo Slovenskej národnej strany vašou zásluhou, vašou väčšinou nebol zvolený žiaden poslanec, tak nemôže robiť v komisii, teraz vo výbore.

  • Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kolláriková, pripraví sa pán poslanec Šepták.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    rokujeme o návrhu na vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, nášho kolegu, Víťazoslava Morica. Ale mne tu chýba ďalší návrh na vyslovenie nedôvery, a to podpredsedovi vlády pánovi Csákymu, ktorý je zodpovedný za riešenie problematiky cigánskeho etnika. Členovi vlády, ktorý celú svoju energiu sústreďuje na podporu a nastoľovanie neustále stúpajúcich požiadaviek Strany maďarskej koalície. Keby toľko energie vložil do riešenia problematiky cigánskej etnika, už by boli na svete i reálne výsledky. Je zaujímavé, že vláda deklaruje vôľu a ochotu riešiť problém cigánskeho etnika, lenže vôľa a ochota na to nestačí. Podpredseda vlády pán Csáky vyhlasuje, že svet uznáva, že máme najprepracovanejšiu stratégiu riešenia problémov cigánskeho etnika. Lenže všetko to ostáva len v teoretickej rovine. Ale našich občanov už nezaujímajú len sľuby, už konečne chcú vidieť i výsledok, a nie stále tŕpnuť, ktorá ďalšia krajina zavedie voči nám vízovú povinnosť.

    Zatiaľ čo sa na spišských zemiačniskách kradne, naši politici dávajú svoje vyjadrenia a teoretické návrhy na riešenie. Nie každé vyjadrenie je najvhodnejšie, ale vystihuje presne to, čo si naši občania myslia. Nemyslím si však, že vyjadrenia niektorých rómskych politikov sú tiež najvhodnejšie. Samozrejme, odsudzujú krádeže, ale poukazujú na cestu menšieho zla. "Nech radšej kradnú, ako by mali začať vraždiť", tvrdí jeden z rómskych lídrov. To je veľmi závažné vyhlásenie, ktoré ospravedlňuje a zároveň doslova nabáda k páchaniu trestnej činnosti. Mali sme dať na tohto lídra trestné oznámenie? A ak by sme dali, čo by sa tým vyriešilo? Rómski politici by mali robiť skôr osvetu medzi občanmi cigánskeho etnika, mali by upozorňovať na ich vlastných úžerníkov, ktorí zdierajú chudobných súkmeňovcov, mal by stáť pri nich, a nie sa od nich vzďaľovať.

    Ich požiadavky na zvýšenie sociálnych dávok nič by nevyriešili. Tu sa musí riešiť celý komplex problémov. Je to otázka vzdelanosti, zamestnania, pracovných návykov, otázka zodpovednosti, otázka rešpektovania našich zákonov, otázka presadzovania si nielen práva, ale i plnenie si povinností. Za páchanie trestných činov vedieť niesť zodpovednosť tak, ako každý iný občan Slovenskej republiky. Opakujem opäť, otázku problémovej činnosti cigánskeho etnika treba riešiť komplexne. Chcem tým poukázať na alkoholizmus a kriminalitu časti populácie cigánskeho etnika i na to, že istá časť týchto rodín si neplní svoje základné rodičovské povinnosti voči deťom. Je smutné, že detské prídavky zneužívajú na svoje osobné ciele, na alkohol a na hazardné hry. Deti neposielajú do školy. A tu treba razantné riešenia vrátane represívnych opatrení.

    Za veľmi dôležitý považujem význam výchovy a vzdelávania detí a mládeže cigánskeho etnika, čo úzko súvisí s ich budúcim uplatnením sa na trhu práce. Treba pokračovať v predškolskej príprave týchto detí a rozširovať ju. Podporovať i vzdelávanie mládeže na stredných umeleckých či umelecko-remeselných stredných školách. Ale ak túto mládež zanedbáme a nevenujeme jej potrebnú pozornosť, tak toľko pertraktovaný problém nikdy nevyriešime. A tento problém nám prerastie cez hlavu. Veď krivka populácie cigánskeho etnika narastá geometrickým radom. Od štatistického vyhodnotenia z roku 1924 nárast občanov cigánskeho etnika je väčší ako 400 %, u ostatných občanov je to iba 70 %. Napríklad v okrese Rimavská Sobota ich pôrodnosť v roku 1998 prekročila 50-percentnú hranicu. Podiel počtu narodených detí občanov cigánskeho etnika sa od roku 1980 zdvojnásobil. Pri pokračovaní tohto trendu podľa odborníkov môže pôrodnosť stúpnuť o ďalších 20 rokov na 75 %, a to je skutočne veľmi vážna vec. Nevyhýbajme sa, teda nevybíjajme sa na nepodstatných veciach, ale riešme to, čo nás skutočne páli. A ak v prospech veci nič neurobíme, tak nás aj spáli.

    A ešte perlička ducha jednej dámy. Mali by sme dať trestné oznámenie na ministerku financií pani Schmögnerovú za jej urážlivé vyjadrenie k referendu, kde občanov delí na dve kategórie, na múdrych a na tých hlúpych. Podľa nej sú hlúpi tí občania, ktorí referendum chcú a chcú zároveň aj míňať peniaze zaň. Nehnevajte sa, vážení, ale právo na referendum vyplýva zo zákona. Preto, vážené kolegyne a kolegovia, prestaňme sa venovať takým nepodstatným veciam a skutočne všetku energiu nasmerujme na tie problémy, ktoré ťažia našu spoločnosť. Tie treba riešiť.

    A zakončila by som tým, že je mi smutno, že sa pozerám pred seba a mám pred sebou prázdne lavice. Momentálne sú tu dvaja zástupcovia z SDK. Pýtam sa, ako budú hlasovať? Ich nezaujíma názor, ktorý sa tu rozoberá? Zrejme asi sú už presvedčení. A to je veľká chyba.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa prihlásili štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Kandráč.

    Pán poslanec Mikloško, máte slovo.

  • Pani kolegyňa, ja by som vám rád položil jednu otázku. Na Slovensku, ale aj na celom svete sa zaviedol pojem Rómovia. Je to pojem, ktorý, sa mi zdá, vyrástol správne, pretože nejakým spôsobom ťahá tú skupinu obyvateľov alebo to etnikum, ktoré sme niekedy nazývali Cigánmi, ťahá ich predsa niekde inde, ťahá ich do inej polohy.

  • Reakcia poslankyne.

  • Áno, áno, pani kolegynka, nevykrikujte teraz, pani kolegynka, nepatrí sa to.

    Mňa by zaujímalo, prečo vy a ostatní poslanci SNS stále hovoríte Cigáni. Ja v tom cítim niečo pejoratívne a niečo povýšenecké. Bol by som rád, keby ste mi odpovedali na túto otázku.

  • Ja som chcel reagovať na hypotetickú otázku, ktorú si tu položila pani predrečníčka. No, prečo tu nie sú asi tí, ktorí toto divadlo alebo odpútavací manéver od iných problémov, ktoré túto spoločnosť ťažia pod touto vládou, nie sú tu. Áno, ja mám taký dojem, že išli zrejme študovať naše vystúpenia, aby mohli podať niekoľko ďalších návrhov na mandátový a imunitný výbor. Pán Tatár je jedným z výkonných úradníkov Demokratickej strany v mandátovom a imunitnom výbore a jediný pravoverný, ktorý je schopný posvätiť každé naše slovo, či súvisí s demokratickým alebo nedemokratickým vývojom.

    K tomu pojmu Cigáni. Ja som prešiel veľa rómskych osád a oni si neželajú, pán kolega Mikloško, aby sme ich nazývali Rómami. Oni, práve naopak, hovoria o tom, že chcú, aby sme ich nazývali Cigánmi, lebo pojem klamstvo nie je stotožnený s Cigánmi dnes. Je to synonymum, ktoré vzniklo, alebo od ktorého sa odvodilo od tohto etnika v dávnom stredoveku, ale tu treba vidieť niekde tie korene toho celého vylúčenia rómskeho etnika zo spoločnosti. Nebol to len problém Slovenska. Bol problém v tom, že títo ľudia museli žiť "intermuros", teda mimo múrov miest a mimo obcí. Teda stredoveké korporatívne spoločnosti Rómov neprijali a to sa s nimi ťahá ako biľag. Ja si myslím, že celý problém nevyriešime tým, že tu odsúdime Morica za nejaké výroky, ktoré vôbec nesmerovali k problému, ale že ho vyriešime...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Dámy a páni,

    mňa baví, keď sa tu operuje s pojmami, ja som si ich tak zapisoval - nespravíme, neschválime, neurobíme, nezabezpečíme, zanedbáme, nevenujeme, nám prerastie. To sa o čom bavíme? Skutočne, o čom sa bavíme? To je čo za nezmysel prerokúvania? To my riešime za niekoho iného? Nie je predsa v liberálnej spoločnosti povinnosťou predovšetkým každého starať sa o seba samého? A budovať si sám sebe východiská? Je možné vytvoriť jednu enklávu obyvateľov, o ktorých sa treba starať, ktorých ženy treba učiť variť a šiť, lebo nie a nie sa to naučiť, ktorých deti nie sú ochotné chodiť do školy, a tí, ktorí to majú zabezpečiť, hĺbajú, že čo do šľaka, čo robíme zlé na tom, že oni to nechcú a my to "nezabezpečíme, nespravíme, neurobíme, nevenujeme, neschválime". My za nich? To je čo za nezmyselný spôsob rozmýšľania?!

    A ešte jedna pripomienka k tomu pojmu Cigáni - Rómovia. Dovoľte, aby som sa nad tým zasmial, pretože tá problematika je v niečom úplne inom. Najobľúbenejšie slovenské jedlá sú cigánske rebierko a cigánska pečienka. Perfektná hudba je cigánska kapela. Jedna z najslávnejších skladieb je Cigánsky plač a jedna z najslávnejších opier je o Cigánke Carmen. Problém je v niečom úplne inom ako v tom, či toto etnikum má názov cigánske alebo rómske. V niečom inom. To, že bieli ľudia tohto štátu sú "gadžovia". V tom je problém.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    dovoľte mi ešte raz sa k problému vyjadriť. Budem sa snažiť tlačiť to k meritu veci. Tu nejde o pána poslanca Morica, ale tu ide o niečo viac, o úctu k zákonu. O úctu nás k nám samotným. A mne sa zdá, že práve sa chceme podieľať na zneužívaní práva. A dovolím si vás upozorniť alebo dovolím si vašu pozornosť upozorniť na predmetnú skutkovú podstatu § 198a. Dva spôsoby konania vyžaduje. Prvý spôsob podnecuje k nenávisti, ktorú však musí vzbudiť, potom je skutková podstata naplnená a oprávnene nastupuje trestné stíhanie. Druhý spôsob podnecuje k obmedzovaniu práva slobôd. Ani jedno, ani druhé tým, že pán Moric povedal svoj názor na to, že dá sa to riešiť aj tým, že vytvoríme zvláštne opatrenia, a on to myslel na tie rezervácie, nenapĺňa túto skutkovú podstatu trestného činu ani tým, čo tu niekto chce vsugerovať, že ide o verbálny trestný čin.

    Jednoznačne, zamyslite sa, sme najvyšší zákonodarný orgán, my tvoríme právo, ale my ho aj zneužívame a deformujeme svojimi prístupmi. Nie je dôvod, aby pán poslanec bol vydaný na trestné stíhanie. To, čo predložili vyšetrovatelia, to sa s nami zahrávajú. Veď sa už spamätajme a snažme sa vytvárať úctu v spoločnosti, a nie naopak dovoľujeme, aby za nejaké púhe konštatovanie vyšetrovateľ predložil návrh na pozbavenie poslaneckej imunity.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani poslankyňa, máte možnosť reagovať, nech sa páči.

  • Samozrejme, chcem reagovať, dúfam, že je tu pán Mikloško, aby som mu pripomenula to, čo som vo svojom vystúpení hovorila. Nepoužila som výraz Cigán, použila som výraz občania cigánskeho etnika, tak ako sa používa u nás aj výraz občania národnostnej menšiny maďarskej. A ja si vyprosím, aby ma tu obviňoval, keď išiel okolo, že som rasista. To si od neho skutočne vyprosím, pán Mikloško.

    Pamätáte sa, teraz v pondelok bolo Sito, bol tam zástupca cigánskeho etnika, ktorý sa vyjadril - ja si želám, aby ste ma volali Cigán, čiže ani nie občan cigánskeho etnika, ja nie som nijaký Róm. Prosím vás, neznásilňujme týchto ľudí a nedávajme im také názvy, ktoré si oni neželajú. Keď niekto chce, aby sme ho volali Róm, tak ho budeme volať Róm, ale cigánske etnikum je široký pojem, ktorý v sebe skrýva niekoľko podskupín. Do tej podskupiny patria ako Rómovia, tak aj Olašskí, Avarskí Cigáni a ďalší. Tak, prosím vás, nehovorme, že je to pejoratívny názov.

    Boli sme na stretnutí, naši slovenskí poslanci, s francúzskymi poslancami a preberala sa tam problematika cigánskeho etnika. Kolega z koalície k tejto problematike použil výraz Róm, kde prekladateľ mal veľmi veľký problém vysvetliť, čo je to Róm. A Francúzi nám na to hovorili, prosím vás, prečo používate taký výraz, ktorý nič neoznačuje? My používame výraz Cigán. Tak nezahlaďujme si problémy cigánskeho etnika tým, že ich všetkých premenujeme na Rómov a myslíme si, že tým je všetko vybavené.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták, pripraví sa pán poslanec Oberhauser.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dámy a páni,

    je veľmi ťažké postaviť sa sem pred vás v takomto ošemetnom prípade, akým je obhajoba svojho kolegu, priateľa. Slavo Moric je chlap, ktorý si málokedy berie servítku pred ústa, povie a rozvíri prach spôsobom sebe vlastným. Patrím medzi ľudí, ktorí si s pánom Moricom veľmi ostro a často vydiskutujú stanoviská a aj v tomto probléme to bolo. Už som tu raz spomínal, že som vyrastal v blízkosti tohto etnika, chodili sme spolu do školy. Nebola to veľká komunita, preto sa musela prispôsobiť okoliu. Boli a sú to celkom slušní ľudia. Preto by som si nedovolil všetkých hádzať do jedného vreca, ale musím povedať, že väčšina z celého etnika na Slovensku sú ľudia neprispôsobiví pravidlám tejto spoločnosti.

    Dlhodobá spoločenská impotencia problémy tohto etnika iba násobí a zákonite smeruje k čoraz vyostrenejším konfliktom. Slavo Moric, aj keď nie najšťastnejšími slovami, vyriekol neprikrášlenú pravdu. Ak nezačne väčšina, to sme my, dámy a páni, riešiť toto etnikum dnes, budú čoskoro oni riešiť nás. Základným menšinovým problémom sú práve Cigáni. Ale z médií to cítiť akurát vtedy, keď už niekde hrniec prekypí. Nechceme si priznať pravdu.

    Dámy a páni, kým lomcujúce trendy a varovné signály akosi nikoho nevzrušujú, keď sa však pomenujú pravými slovami, a niekedy aj neprimerane tvrdšie, čo je aj prípad pána Morica, hneď to začne kadekým lomcovať. Je to neuveriteľné, akí sme zaslepení a nevidíme, čo sa tu deje. Nevidíme, ako toto etnikum maximálne využíva sociálny systém, ako všetko zneužívajú. Berú zo spoločnosti všetko, ale nedávajú do nej nič. Ba naopak, vytvárajú pomyselnú železnú oponu okolo Slovenska vo vzťahu k zahraničiu a, samozrejme, aj kriminalitu. Často sa v tomto parlamente rozoberá otázka tohto etnika, ale je to bezzubé, bez riešenia. Máme dobre platených ľudí, ktorí by sa mali prioritne venovať týmto problémom, ale ani pán Danihel, ani pán Csáky doteraz nič nepredložili ani nevyriešili. Asi jediným riešením je, že musíme prestať dávať ryby Cigánom, ale naopak, čo najskôr ich musíme naučiť, ako sa chytajú. Nie je jednoduché takýto recept realizovať. Namiesto toho si zakrývame oči, mlčky trpíme tvrdú realitu.

    Dámy a páni z koalície, ktorí chcete zbaviť pána poslanca Morica imunity, choďte sa pozrieť na východné Slovensko. Bolo to tu už spomínané. Prejdite si ho celé aj so zákutiami. Uvidíte niečo nevídané, okupáciu. Bieli alebo "gadžovia", ako ich nazývajú, predávajú domy a odchádzajú preč. Na východnom Slovensku priam uvidíte, čo nás v budúcnosti čaká. Prečo, dámy a páni, tu dnes nie sú špičkoví odborníci, keď už riešime tento problém aj tu v parlamente, prečo si nevyžiadame tajné správy, ktoré už teraz hovoria, čo sa tu bude diať v budúcnosti?

    Dámy a páni, pán poslanec Moric hovoril o rezerváciách. Zaujíma vás, ctení kolegovia, že, naopak, naše deti budú žiť v rezerváciách? Budú si vytvárať spoločenstvá, ktoré budú ohradené a strážené, aby sa aspoň doma cítili bezpečne. Je to holá pravda, že v roku 2030 sa začne vyrovnávanie populácie. Až potom nastane boj. V roku 2070 má byť počet Cigánov alebo u nás hovoria aj, pán Mikloško, Rómov, ako ma poučila pani poslankyňa Rusnáková, väčší, čiže budeme my v menšine. Čo potom, dámy a páni? Možno si niektorí tu poviete: Mňa z toho zuby už bolieť nebudú. Ale čo naše deti? Čo moja generácia? Kto zarobí na naše dôchodky? Viete, čo ma na tom zaráža? Že všetky tieto fakty vieme, a nič nikto neurobí. Je to katastrofa! Dostávame ako žiačik po prstoch z Európskej únie s odkazom, že ak si nevyriešime rómsky problém, nezoberú nás medzi seba.

    Treba si však povedať aj ďalšiu zásadnú vec. Popri výchove a osvete musia konečne začať fungovať aj donucovacie mechanizmy a práve to je známa Achillova päta nášho spoločenského modelu. Demokracia totiž predpokladá určitú úroveň uvedomelosti, snaživosti a ambícií a práve v týchto oblastiach majú Rómovia obrovské deficity. Prečo štát vypláca prídavky na deti aj tým rodičom, ktorí sa o deti nestarajú? Napríklad ich ani neposielajú do školy, hoci ide o zákonom stanovenú povinnosť. Zemiaky vraj kradnú preto, lebo ich deti sú hladné. Keby ich milí rodičia nespláchli sociálnu podporu a rodinné prídavky dolu gágorom, s prepáčením, dámy a páni, v krčme, deti by nemuseli hladovať. Navyše, koľko z tých ukradnutých zemiakov končí v hrncoch Rómov z osád a koľko u priekupníkov, ktorí s nimi roztáčajú veľké kšefty? Kto zatočí s rómskymi úžerníkmi, ktorí využívajú kočovnícku mentalitu svojich súkmeňovcov, podľa ktorej je dôležitý len dnešok, a preto si požičiavajú a potom sa beznádejne topia v dlhoch, čo je zase silný motív na rýchle riešenie. Čiže cestu zločinu. Bez donucovacích mechanizmov to jednoducho nepôjde, či sa to niekomu páči, alebo nie.

    Dámy a páni, mám taký dojem, že táto vládna koalícia potrebuje riešiť takýto problém, hlavne keď ide o opozičného poslanca. Situácia na Slovensku potrebuje hmlu, aby ste zakryli vaše nelichotivé vládnutie, privatizáciu strategických podnikov a vašu rozhádanosť. Poviem vám jeden príklad z Dubnice.

    Jeden mesiac tam kopala čata Rómov z Košíc. Kopala ryhu na optokábel telekomunikácií. Keď som sa pýtal, prečo to takým spôsobom robia, bolo mi povedané, že sú lacnejší ako bager. Mali presne zadefinované úseky, každý jeden koľko musí vykopať a za presne zadefinovaný úsek dostali mzdu. Toto je riešenie, pretože aj toto etnikum dokáže veľmi tvrdo pracovať. Sám som bol svedkom, keď ukradli a rozpílili olovený stĺp. Ručnou pílkou ho pilovali, čo je dosť náročná práca, lebo ho celý nevedeli odniesť, a po kúskoch ho nosili do zberných surovín. Ale vedeli, že dostanú hneď za to odmenu. Skúsme hľadať možno aj takéto riešenie. Je to etnikum, ktoré jednoducho vie aj tvrdo pracovať, ale potrebuje okamžite mať za to výsledný efekt. Naopak, dnes v rádiu som počúval, že pred Slovenskou technickou univerzitou dvaja počerní okradli jedného študenta o 800 korún. Použili jednoduchý donucovací prostriedok. Pištoľ za opaskom. Na počudovanie, keď im vydal týchto 800 korún a povedal, že je zo Svidníka, tak sa zľutovali a 100 korún mu vrátili. Aj toto je realita dnešných dní.

    Čo povedať na záver, dámy a páni? Asi len toľko. Pohoršovať sa nad výrokom pána poslanca Morica nestačí. On len opäť poukázal na neriešený problém, ktorý je tu v spoločnosti. Namiesto slovnej prestrelky tu v parlamente spoločnosť očakáva seriózne riešenia, tie však zatiaľ v dostatočnej miere neprichádzajú. A rezervácie, tie si už, dámy a páni, vytvárame sami. Utekáme zo susedstva Rómov.

    Ďakujem vám.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Cuper, máte slovo.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    súhlasím s pánom predrečníkom, že naozaj my tým, že urobíme na návrh zlatej Občianskej demokratickej mládeže, a teda alias Demokratickej strany, z Morica martýra, rómsky problém nevyriešime. On naozaj má hlboké korene ešte v stredoveku, keď sa rómska alebo, ak chcete, cigánska komunita jednoducho nemohla integrovať vzhľadom na charakter stredovekej spoločnosti. To pretrváva. Tam, kde sú Rómovia integrovaní, kde je ich menej, ako to povedal pán poslanec vo svojom vystúpení, tam ich životná úroveň je dobrá. Ja sám som mal a dnes má moja dcéra susedov z prvého poschodia z tohto etnika. Nikdy sme s nimi nemali problémy. Sú integrovaní a absolútne nikto ani nevie, že sú Rómovia. Ich predchodcovia, to bolo niečo iné. Ich pôsobenie skončilo vypálením bytu. Samozrejme, tí však prišli práve z neintegrovanej rómskej osady.

    Takže my sa tu zaoberáme niečím, čo nemá absolútne nijaké racionálne riešenie ani racionálne jadro. Je to fóbia, ktorú istý politický subjekt tu predkladá a ktorý sám na druhej strane túto fóbiu podporuje v tom, že chce regionalizovať Slovensko, že chce absolútne preniesť právomoci na obce, ktoré budú autonómne, a teda vytvoriť niečo, čo tu bolo už raz v stredoveku - totálnu rozdrobenosť, totálny rozklad a znova totálnu nenávisť jednej voči druhej. Takže ten integrujúci prvok aj v tom, čo Demokratická strana predkladá ako nové územnoorganizačné členenie, je dezintegrujúci...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Baco, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    v jednom má pán poslanec Moric, pán kolega, pravdu, že problém, ktorý teraz diskutujeme, je veľmi vážny a treba o ňom hovoriť a treba ho riešiť. Ja si myslím, že keď si zvolil túto formu, aby vyprovokoval takú diskusiu, vecne má pravdu, ale tá forma, myslím si, nie je vhodná. Na to sú lepšie formy a myslím si, že aj on dnes to tak chápe. To je jedna stránka veci.

    Druhá stránka veci je, o čo tu vlastne ide, že ideme vydať poslanca na trestné stíhanie. My, ktorí sme sedeli v imunitnom výbore, tak ako ste dostali informáciu, všetci viete, že vôbec neboli predložené faktické dôvody na to, aby bolo začaté trestné stíhanie voči pánovi poslancovi. Opakuje sa tu scenár politického procesu, pretože aj tá diskusia, ktorá tu prebieha teraz, absolútne vyvracia reálny predpoklad na to, aby mohol byť pán poslanec Moric trestne stíhaný za tieto jeho výroky. To znamená, poslanci koalície, hlavne z maďarskej koalície, SDĽ, vystupujú tak, bez toho, aby diskutovali, už vedia, že budú hlasovať za to, aby bol vydaný na trestné stíhanie.

    Vážení kolegovia, to je jasný dôkaz toho, že tu nejde o to, aby sme sa navzájom presviedčali a argumentovali, ale tu ide o to, aby sa udial ďalší politický proces, ktorý naaranžovalo ministerstvo vnútra cez ministra, cez jeho šéfa vyšetrovania, zneužitím vyšetrovateľov. A jednoducho vy ste to znova ochotní akceptovať. Takže, nehnevajte sa, ak je tu niekto vinný, tak ste to v prvom rade vy.

  • Ďakujem pekne.

    Ja budem reagovať na pána poslanca Šeptáka z toho dôvodu, že všetci ste sa mohli zoznámiť s materiálom Správa o bezpečnostnej situácii Slovenskej republiky za rok 1999, ktorú sme v marci tu prerokúvali. Tam sa dočítate, ako sa rómske etnikum podieľa na trestnej činnosti. Jednoznačne na organizovanej trestnej činnosti v súvislosti s úžerníctvom, ale čo je veľmi závažné, aj inej trestnej činnosti, kde Rómovia figurovali, ako píše sa tu, že Rómovia figurovali ako poškodení v 646 trestných činoch, z ktorých však v 481 prípadov boli páchateľmi útokov Rómovia. To znamená, že takmer 74 % prípadov spáchali trestnú činnosť Rómovia medzi sebou navzájom. V rámci tohto etnika prevládajú ublíženia na zdraví, násilie proti jednotlivcovi, pohlavné zneužitie a krádeže.

    Chcel by som, aby každý poslanec pocítil na sebe to, čo pociťujú na sebe určití rodičia v mestách, kde musia vo večerných hodinách v piatok čakávať svoje deti, ktoré sa vracajú, študentov, ktorí sa vracajú zo škôl, aby mohli prísť domov zdraví, aby neboli pohlavne zneužití, aby neboli okradnutí. Potom by ste sa týmto prípadom, ktorý Slavo Moric navrhol, absolútne nezaoberali. Mal som možnosť absolvovať vojnu v roku 1976 - 1978 v Poprade, kde bola vytvorená cigánska rota. Vtedy vytvárali komunisti už vtedy určité rezervácie. Slavo Moric navrhol svojské riešenie a tento parlament sa tu zaoberá zbavením imunity. Mali by ste sa vrátiť spätne, keď v minulosti sa tu zbavovali imunity iní poslanci, a neboli zbavení. Čiže koaličná štvorka, ktorá rozhodla, je zbytočné, aby sme sa tu zaoberali, lebo podľa vlastného vedomia tento parlament nebude hlasovať nikdy v takýchto prípadoch.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Jasovský, netelefonujte v rokovacej sále, ak vás môžem poprosiť.

    Pán poslanec Hofbauer, už nechcete reagovať? Nie.

    Ďalší v rozprave by mal vystúpiť pán poslanec Oberhauser, stráca poradie.

    Pán poslanec Slota, nech sa páči, máte slovo.

    Pripraví sa pani poslankyňa Malíková.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení prítomní,

    po veľmi krátkom čase Národná rada sa opakovane zaoberá odobratím poslaneckej imunity. Tento parlament, a nielen parlament, sa pod vedením terajšej koalície stáva novodobým Kocúrkovom, ktorý je hračkou v rukách rôznych občianskych európskych, resp. dokonca svetových organizácií. Stačí, aby pár takýchto svetoobčanov sa ohradilo proti rasizmu, etnickej neznášanlivosti, resp. xenofóbii a už sa rozbehne represia o to skôr, keď je týmito frekventovanými výrazmi poznačený opozičný politik. Na druhej strane sa parlament nezaoberá ruinovaním hospodárstva ekonomiky Slovenskej republiky, výpredajom strategických podnikov, ako je energetika, plynárenstvo. A dokonca pripravovaným predajom zdrojov pitnej vody. Nezaoberá sa vnútenou likvidáciou elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, zastavením výstavby tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach.

    Ale vrátim sa k uvedenej problematike. Chcel by som upozorniť na niekoľko príkladov konania tých neprispôsobivých Cigánov, pretože aj medzi týmto etnikom sa nájde niekoľko percent slušných ľudí.

    Niekoľko príkladov. Pred niekoľkými rokmi bolo Cigánom beštiálne zavraždené 16-ročné dievča, ktoré bolo predtým znásilnené a násilne ubité lešenárskou rúrkou. Mediálna kampaň o tejto beštiálnej vražde skoro nulová.

    Pred troma rokmi v Prievidzi bol zavraždený vojak základnej vojenskej služby Bahna, ktorý sa na dovolenke s kamarátom viezol v mestskej hromadnej doprave a bez absolútne hocijakej zádrapky proste Cigán ho zaklal nožom vpichom priamo do srdca. Mladý vojak základnej služby zomrel ihneď. Zúčastnil som sa na pohrebe tohto mladého 19-ročného chlapca, médiá boli účastné, ale ich nezaujímala ani smrť tohto mladého Slováka, ale predovšetkým sa snažili vyprovokovať Slotu, aby zase niečo tvrdé povedal proti Cigánom, aby proste hneď sa zase následne rozbehla represia. Mediálna kampaň okolo toho absolútne žiadna. To nebol nijaký rasizmus, proste nič. To je skutočne zarážajúce. A Slováci - letargia, nezáujem, nevšímavosť. Takí sme Slováci. Sme takí prostí, že sme až sprostí, bohužiaľ.

    V auguste tohto roku v obci Bačka bola zavraždená 70-ročná starenka 33-ročným Cigánom, ktorý na otázku, prečo ju zabil, povedal, citujem: "Lebo kričala." Zobral porisko z kladiva a tromi alebo štyrmi údermi do zátylku ju proste zabil, lebo kričala. Nemala kričať, možnože by prežila.

    Takýchto prípadov je množstvo, ale médiá o nich mlčia. Kde sú tí humanisti a demokrati, ktorí s takou vehemenciou sa stavajú na obranu záujmu Cigánov? Odpoveď je jednoznačná. Cigánska problematika je týmito svetoobčanmi jednoznačne zneužívaná diskriminačným spôsobom proti štátotvornému národu a proti podstate slovenského štátu ako takého. Pretože im nezáleží na tom, aby slovenský štát sa upevňoval, im záleží na tom, aby sme sa zúčastnili nejakej tzv. globalizácie a všetko zlé, čo je pre Slovensko, je pre nich asi dobré. A, bohužiaľ, niektorí zapredanci aj z radov Slovákov im prisluhujú.

    Keď slovenskí Cigáni hľadajú tzv. záchranu v západnej Európe, táto sa ich za každú cenu chce zbaviť. Prečo tí humanisti zo západnej Európy, teda nech otvoria náruč tomuto vzácnemu etniku. Lenže oni to vyriešili už pred pár storočiami. Lebo ich buď vykynožili, alebo ich vyhnali na východ Európy, kde Slováci ich prichýlili. Pretože my sme neboli, proste nepatrili sme medzi tie drastické národy, ktoré by kynožili Cigánov. A z toho titulu ich máme teraz toľko na krku. A máme problém.

    Za každú cenu by sa ich zbavili, samozrejme, a politici západnej Európy si vôbec nedávajú servítku pred ústa na adresu Cigánov. Napríklad v minulých dňoch vyjadrenie ministerky zahraničných vecí Dánska, si myslím, že každý, kto sleduje tlač, mohol si prečítať jej názor na túto problematiku a skutočne to bolo veľmi tvrdé. To asi tí naši humanisti, keby bola tu na Slovensku, tí by ju rovno popravili, zdá sa.

    Ten, kto si nemyslí, že väčšina Cigánov je neprispôsobivá, nech si pozrie štatistiky o kriminalite Cigánov. Už to tu bolo niekoľko ráz spomenuté. A všetkým tým, čo tak závažne leží cigánsky problém na srdci, odporúčam, aby si zobrali do svojich rodín aspoň na mesiac týchto miernych spoluobčanov, resp. išli mesiac žiť do ich osád, a pritom sa snažili prerobiť týchto ľudí na normálnych občanov Slovenskej republiky.

    Nie je tu ten mladý kolega Andrassy, ktorý tak veľmi rád a veľmi siahodlho reční a krasoreční. Myslím si, že ten mladý človek ešte v živote veľa toho nedokázal svojou prácou, že by niečo reálne bolo, nejaké reálne výsledky mohol ukázať. Zatiaľ len, s prepáčením, má pekné "drísty". Dobre mu to "mluví", to sa mu musí uznať. Ale asi tam to začína aj končí.

    Bohužiaľ, toto asi nehrozí ani u jedného humanisticko-demokratického poslanca v tomto parlamente. To, že by si zobral trebárs jednu cigánsku rodinu, trebárs zo Žiliny by sme dodali aj zo desať takých rodín, veľmi radi, ešte by sme aj zaplatili náklady na to, aby sa mohli starať aspoň mesiac o takúto rodinu a aby svojím pôsobením na túto rodinu ich nejakým spôsobom prerobil. Respektíve veď nech idú do tých dedín na východe a nech tam idú. To sú niektoré dediny, kde som robil dokonca poslanecký prieskum, tak doba kamenná to bola pokročilá doba oproti tým dedinám.

    To, čo povedal poslanec Moric, je vo svojej podstate hlboká pravda, s ktorou súhlasí drvivá väčšina obyvateľov Slovenska, drvivá. A dovolím si tvrdiť, že aj podstatná väčšina tu prítomných. Len mlčia, pretože sa boja vyjadriť svoj názor, pretože po vyjadrení svojho názoru by ich humanisti a demokrati hneď stíhali, trestali a väznili. Kto kradne, lúpi a vraždí, je ochraňovaný, ten, kto povie prostú pravdu, je prenasledovaný. To je tzv. novodobá demokracia.

    Záverom by som chcel povedať len toľko, že kolega Moric kvôli týmto pár slovám, pokiaľ by bol perzekvovaný, vyrastie v očiach slovenského národa ako tribún tohto ľudu, a nie sluha sprofanovanej moci.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Hofbauer.

    Pán poslanec Zlocha.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som uviedol jeden konkrétny príklad, ako sa nemá riešiť rómska problematika. Určite ste počuli o možnosti presťahovania časti rómskych rodín z Rudnian, z blízkosti Šachty Päťročného plánu I. Nachádza sa tam okolo 500 rodín. Medzitým sa rozhodlo, že sa presťahujú do blízkosti Jamy 5RP II. Pritom starosta mi ukázal mapu, je to v dobývacom priestore železorudných ložísk, je to na hranici ochranného závalového pásma. Len náklady na zasypanie šachty, to podľa projektu sa má zasypať, budú okolo 15 až 20 mil. korún, zasypanie a zabetónovanie. Lokalita nemá infraštruktúru, no a budeme tam stavať okolo 80 bytových jednotiek, náklady budú určite viac ako 100 mil. korún.

    Prekristapána, toto je riešenie rómskej otázky?! Toto je ten program, ktorý vládna koalícia má? My nevieme zainteresovať tých ľudí, aby sami sa podieľali na výstavbe? Niekto im tam niečo postaví a uvidíte o pár rokov, táto lokalita bude zdemolovaná, bude vyzerať tak, ako rómska osada alebo rómske sídlisko na Dúžavskej ceste v Rimavskej Sobote alebo Luník IX v Košiciach, alebo ďalšie a ďalšie príklady, ktoré by som mohol uviesť.

    Týchto ľudí treba zainteresovať do ich stavby. Nech si svojpomocne sami postavia domy, ktoré budú vyhovovať ich podmienkam. Toto je zbytočné vyhadzovanie peňazí. Okrem toho starosta ma upozornil na to, že sa tam neustále manipuluje s domami a bytmi. A že ku Päťročnému plánu II neustále každý týždeň pribudne niekoľko chatrčí, samozrejme, lebo majú prisľúbené, že pôjdu do Päťročného plánu I.

    Tak skutočne by som ja položil otázku: Budeme donekonečna platiť a dávať peniaze na riešenie...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Slota, tiež zneužívate parlamentnú imunitu na šírenie naozaj rasizmus podporujúcich rečí aj tým, že podporujete také isté výroky svojho kolegu pána poslanca Morica a pre slušnú verejnosť je to neprípustné a odsúdeniahodné. A som presvedčený, že nie je možné to nejako prejsť bez povšimnutia, naopak, keby ste vy a vaši kolegovia a iní podobní, najmä politici, nemali takéto reči na verejnosti, tak my by sme sa tu tým nemuseli zaoberať a mohli by sme riešiť tieto problémy normálnou cestou.

  • Nenadviažem, ani nebudem parafrázovať pána Slotu, ale na jednu zaujímavú sociologickú úvahu by som upozornil. Sociológovia skúmali, kedy si ľudia všimnú istý problém ako problém, že kedy ho vlastne zaregistrujú, keď napríklad rybník zarastá rastlinou, ktorá ho zničí. Ak táto rastlina sa začína šíriť takým tempom, že prvý deň pohlcuje jednu štvrťmilióntinu plochy tohto rybníka a každý deň sa znásobuje na dvojnásobok. Kedy ľudia začínajú vnímať, že rybník je ohrozený? Vtedy, keď je iba jedna šestnástina zarastená a keď je teda iba jedna šestnástina rybníka vyradená.

    Ale to je, dámy a páni, päť dní pred úplným zničením tohto prírodného fenoménu. Čiže my, keď sa tu bavíme o tom, že v roku 2020 problematika, o ktorej sa tu bavíme, a vôbec nie o výrokoch pána Morica, ohrozí vlastne samotnú podstatu tohto štátu. V roku 2020! Táto spoločnosť si to všimne pravdepodobne až v roku 2015. My sa tu dnes bavíme o hlúpostiach, o nezmysloch, o tom, čo kto kedy povedal, čo tým myslel, čo tým môže myslieť, čo tým môže spôsobiť. My sa tu nebavíme o podstate veci. A tú podstatu veci by tu mali ozrejmiť minister vnútra Pittner, ktorý tu nie je, podpredseda vlády Csáky, ktorý tu tiež nie je. Oni sú za to zodpovední za túto vládu, nesú priamo kompetenciu, zodpovednosť, sú takrečeno platení za to. Oni na túto problematiku kašlú. Kašlú na to tak, ako v našom výbore pre ľudské práva a národnosti nám to predvádza systematicky pán Csáky, ktorý tam príde sa iba vyrehotať...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Za Slovenskú národnú stranu podľa dohody vo vnútri SNS vystúpi ešte pani poslankyňa Slavkovská a potom pán poslanec Švantner.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    je mi veľmi ľúto, že už pol dňa sa tu zaoberáme tým, či výroky pána poslanca Morica boli adekvátne alebo neboli adekvátne. Mohli by sme sa tu zaoberať zmysluplnejšími vecami. Rómsky problém alebo cigánsky problém toto absolútne nevyrieši. Vôbec nie je dôležité, či sa niekto ostrejšie vyjadruje na adresu Rómov, alebo miernejšie. Nie je dôležité ani to, či niekto hovorí o Cigánoch, alebo o Rómoch. Jednoznačne sa treba pozrieť na to, že táto problematika tu existuje. A ja, keďže som historička, tak som si dala aj tú námahu, že som si zistila, ako tento rómsky problém vznikol. Pozrela som sa na štatistiky sčítania ľudu na Slovensku.

    Od roku 1924 do posledného sčítania do roku 1990 je nárast cigánskej populácie o 406,8 %. A v porovnaní s tým nárast ostatného slovenského obyvateľstva, čiže aj ostatných národností plus Slovákov, je tu 72 %. Myslím si, že toto je také alarmujúce, že si to môžeme porovnať, pretože to je súčasnosť, napríklad aj s problematikou Kosova. Pretože v Kosove začínali Albánci so Srbmi v pomere 1:1. A dnes skončili v pomere 4 % : 96 % v prospech Albáncov. A pozrite sa, kde sa to skončilo.

    Keď si zoberiem dnešný stav, znovu hovorím štatistiku, tak deti do 15 rokov tvoria v cigánskej populácii 43,3 %, v ostatnej populácii Slovenska iba 24,9 %. No a samozrejme, že táto tendencia má gradujúci charakter. Domnievam sa, že skutočne si treba uvedomiť, že to, čo sa deje na Slovensku v neprospech všetkých ostatných vrstiev slovenského obyvateľstva, čo sa týka populácie, je pre všetkých nás obrovskou hrozbou.

    Niektorý z mojich predrečníkov tu povedal, že sa musíme s nimi naučiť žiť. Ale ja sa opýtam opačne. A oni sa nemusia naučiť s nami žiť? My sme povinní sa tu stále prispôsobovať a stále hľadať nejaké riešenia, ktoré aj tak nevedú k ničomu? Ja si dovolím tvrdiť, že štát má málo prostriedkov. Vyčleňuje tie prostriedky na určité projekty, ale treba si otvorene povedať, že prevýchova celej cigánskej populácie jednoducho nie je možná. Zabudnime na toto. Neexistuje, nie je možné, aby sme celú túto populáciu zrazu premenili na nejakých občanov, ktorí sú prospešní tejto spoločnosti. Koniec koncov veľká väčšina z cigánskej populácie ani nechce zmenu týchto pomerov. Samozrejme, že sú tam aj tí, ktorí sa snažia, ktorí sú normálnymi, slušnými občanmi, ktorí sú napríklad dnes postihnutí tým, že nemôžu byť zamestnaní, ale to sú aj ostatní občania. Ale u väčšiny z nich prevláda názor, že my sa musíme o nich postarať. To konečne vidíte aj v televízii, tak ako oni vystupujú, tak ako tam vystupujú na obrazovke, ja si nemôžem dovoliť už ani držať mobilný telefón. No, možnože aj mnohí z bielych občanov si to nemôžu dovoliť držať.

    Ja vidím tento problém iba v jednej jedinej rovine. Nemôžeme sa snažiť prevychovať všetkých. Nemáme na to financie, nie je to v našich silách. Ale čo môžeme urobiť, a čo som si myslela, že táto vláda, ktorá tak demokraticky vystupuje voči národnostiam a voči rôznym etnikám, že za dva roky to dokáže. Môžeme iba tvrdo dodržiavať tie zákony, ktoré tu už vlastne existujú.

    Ja spomeniem iba jeden a to je Trestný zákon a to je § 217. Tento paragraf hovorí o ohrození mravnej výchovy mládeže. Tu ide o to, že kto aj iba z nedbanlivosti vydá osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečnému spustnutiu tým, že jej umožní viesť zaháľčivý alebo nemravný život, alebo ju zvádza k zaháľčivému a nemravnému životu, tak sa potresce odňatím slobody až na dva roky. V škole rómske deti oproti ostatným deťom takmer desaťkrát častejšie ukončujú školskú dochádzku ako v záverečnom ročníku. Je mi absurdnou záhadou, odkiaľ pán poslanec Andrassy zobral tú štatistiku, že 80 % Cigánov, ktorí končia základnú školu, idú na stredné školy. No keby to bolo tak, tak ja by som sa iba potešila. Možno ani 8 %. To sú také zavádzajúce informácie, že človeku sa zastaví rozum. Najväčšia negramotnosť predsa existuje práve v tomto etniku. Deti nechodia do školy. Úplne je bežné, že už 12-ročné Cigánky rodia deti. Úplne bežné je tu krvismilstvo.

    A teraz sa znovu vraciam k tomu § 217. Postrehli ste vy vôbec, že by tu bolo začaté nejaké trestné stíhanie voči rodičom, kde 12-ročná Cigánka rodí? A to z tohto zákona je možné. Keby sme takto postupovali, ja viem, že niektorí mi povedia, že potom by sme museli platiť väznice, museli by sme platiť detské domovy, ale stálo by nás to omnoho menej, ako nás bude stáť to, že táto populácia sa tu neskutočným spôsobom premnožuje. Som presvedčená, že iba tým, že sa začneme venovať deťom, iba tým môžeme niečo urobiť.

    Existuje projekt, ja ho mám tu v rukách, vypracovali sme ho na našej pôde, ktorý práve hovorí o tom, ako sa venovať tomuto etniku, ale iba cez deti. Nebudem tu o tom projekte hovoriť, pretože my si ho potom spopularizujeme sami. Samozrejme, že tam treba dať veľké peniaze, ale to je jediná cesta. Pretože ak sa nebudeme venovať deťom, práve tu vzniká kriminalita, práve tu sa organizujú rôzne gangy, ktoré kradnú, bijú, zastavujú deti na ulici, strhujú im z krku zlaté retiazky. To je ten náš problém.

    Takže nevenujme sa tu tomu, či sa tu niekto ostrejšie vyjadril na stranu tohto cigánskeho etnika, pretože kto z vás bol v Amerike, tak tam tie getá existujú dodnes. Ja som bola vo Washingtone C. D., kde sa jednoznačne hovorí o čínskych štvrtiach, o černošských štvrtiach. Neexistuje, aby tam pustili černocha sa ubytovať do domu, kde býva biele obyvateľstvo. Ibaže oni o tom nehovoria, ale to robia. Ale my, keď sa tu ktosi ostrejšie vyjadruje, tak ideme do mdlôb, ale nerobíme vôbec nič. A za pár rokov tu skutočne budeme tými Cigánmi pohltení.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ako primátor mesta, kde tiež žijú aj Cigáni, mám tiež svoje vlastné skúsenosti aj s týmto etnikom. A treba povedať, že nemám ani tak problémy s Cigánmi, ako s poniektorými Rómami. Možno vás prekvapí, že to rozdeľujem, ale môžem vám doviesť počerných spoluobčanov, ktorí sa vám tvrdo urazia, ak ich nazvete Rómami, a sami seba nazývajú Cigánmi. Nie náhodou. Cigáni prišli do Európy v troch vlnách. Dve vlny sú usadené a tretia sa nevie usadiť a robí garazdu. A príslušníci týchto prvých dvoch vĺn sa sami dištancujú od tých posledných, ktorí sa nevedia integrovať do spoločnosti. A v skutočnosti v podstate oni majú najväčší záujem, aby boli títo ľudia vyčlenení z normálnej komunity nie nejakým spôsobom zatvárania do väzenia alebo tak, ale jednoducho aby boli nútení starať sa sami o seba. Pretože doteraz jednoducho parazitujú na ostatnej spoločnosti. Hovorím o tých neprispôsobivých, aby bolo jasné.

    Ale treba povedať, pani poslankyňa Slavkovská, že vystúpenie pána poslanca Tatára jasne ukazuje, že celý tento problém je postavený na tom, aby sa destabilizovala celá naša spoločnosť. Ide o to, aby väčšina jednoducho bola ponížená a musela sa prispôsobovať menšine. Týchto pokusov tu už bolo viac. Istá veľvyslankyňa rozprávala o endemickom antisemitizme slovenského národa. Nič také sa nepodarilo dokázať. Potom bol pokus vyvolať roztržku s maďarsky hovoriacou komunitou. Ani to nevyšlo. Ale spoľahlivý spôsob, ako vyvolať skutočne nevraživosť voči nejakej komunite, je dať jej také nadpráva, že tí ostatní sa cítia diskriminovaní...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    nikto nepochybuje, že rómska problematika je veľmi komplikovaná. Po novembri 1989 ani jedna vláda zásadnejšie nevytvorila nejaký program riešenia rómskej otázky. Ak hovorím, ani jedna vláda, to znamená, ak dovolíte, kolegyne, kolegovia, ani vláda HZDS a SNS, ktorá bola minimálne 4 roky v jednom kuse pri vláde, a ani, samozrejme, predtým tá vláda. Čiže ak, pani ministerka Slavkovská, hovoríte, že táto vláda za dva roky nič neurobila, a očakávali ste to, vy ste mali na to štyri roky ako ministerka školstva. Ja priznávam, že vo chvíli, keď Rómovia začali vykrádať zemiaky slušným a poctivým ľuďom, ktorí si ich tam, obrazne povedané, motyčkou zakopávali, že v tej chvíli vláda, táto vláda dostatočne a razantne nezasiahla. Nezasiahla, to znamená nielen fakticky, ale aj verbálne. Samozrejme, v takom priestore, keď vláda váha, pri takejto situácii sa vytvára priestor na radikálne vyhlásenia, ktoré aj odzneli na tlačovke SNS.

    Ale čo mňa zaráža a čo mi naháňa trochu zimomriavky v tejto chvíli, že tu nejde len o výroky Víťazoslava Morica. Všetky vystúpenia SNS sú tu ladené takým spôsobom protirómsky, nie aby riešili túto otázku, ale sú protirómske, že už tu totiž ide, zdá sa, o program tejto strany, ktorá na tomto chce nejakým spôsobom naháňať svoje percentá. A toto je nebezpečné. Pán poslanec Šepták, vaše vystúpenie mi naháňalo strach. Proste to bolo vystúpenie...

  • Reakcia poslanca z pléna.

  • ... to bolo vystúpenie, ktoré si treba znovu pustiť, aby človek vedel, čo je to SNS.

  • Pani poslankyňa Slavkovská chce reagovať.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som chcela len odpovedať pánu poslancovi Mikloškovi, že keď sme my boli vo vláde, tak sme urobili niečo. Ja len stručne poviem. Za našej vlády sa začali vytvárať predškolské zariadenia, ktoré boli čisto orientované na cigánske deti. Do dnešných dní, aspoň dúfam, existujú, kde keď deti ráno prišli, tak ich vychovávateľky umyli, obliekli do čistého, celý deň sa tam o nich starali. Keď odchádzali domov, znovu ich obliekli do tých handier, v ktorých prišli.

    Po druhé. Naša vláda vytvorila prípravné ročníky v základnej škole, kde sme dali iba cigánske deti, aby sa necítili diskriminované, keď boli s ostatnými bielymi deťmi, že vedia menej. Naša vláda sa postarala o to, aby bola vydaná čítanka a šlabikár v rómskom jazyku, aby tieto deti, ktoré prídu do školy, ktoré absolútne nevedeli ani čítať, ani písať, aby mohli prvé vedomosti získavať vo svojom rodnom jazyku. Naša vláda vytvorila detašované pracovisko v Spišskej Novej Vsi na výchovu pedagógov a osvetových pracovníkov, ktorí pracujú s cigánskou populáciou. Ja si myslím, že keby táto vláda urobila aspoň toľkoto, takže by sa to znovu pohlo dopredu.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Árpád Duka-Zólyomi si pýta slovo.

    Budeme pokračovať o 14.00 hodine bodom programu hodina otázok a odpovedí na premiéra a členov vlády, ako aj generálneho prokurátora.

    Pán poslanec Zólyomi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážená Národná rada,

    na 13.30 hodinu zvolávam schôdzu slovensko-maďarskej skupiny Medziparlamentnej únie do miestnosti číslo 183. Členovia sú páni poslanci: Ambróš, Bárdos, Bohunický, pani poslankyňa Čižmáriková, Dolník, pán poslanec Ferkó, Gyurovszky, Hajdúk, Krumpolec, Kvarda, Muránsky, Orosz, pani Sabolová, pani Sárközy, pani Szabó, pán poslanec Tóth a pán poslane Weiss.

    Ďakujem pekne.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, zaujmite miesta v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 36. schôdzi Národnej rady.

    Ešte raz by som prosil poslancov, poslankyne, členov vlády, aby zaujali svoje miesta.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram bod programu -

    hodina otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude za nich odpovedať sám.

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Dobrý deň.

    Vážený pán predseda,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    namiesto pána ministra Kukana bude odpovedať pán minister Kňažko, namiesto ministra Ftáčnika minister Magvaši, namiesto ministra Haracha minister Macejko a namiesto pani ministerky Schmögnerovej pán podpredseda vlády Mikloš.

  • Ďakujem pekne.

    Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Zelníka. Otázka znie: "Súhlasíte s tým, aby povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti dostali nezdravotníci?"

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Vážený pán poslanec, zdravotná starostlivosť sa poskytuje v štátnych zdravotníckych zariadeniach a neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktoré túto starostlivosť poskytujú v súlade so svojím odborným zameraním a materiálno-technickým vybavením. Neštátne zdravotnícke zariadenia sú zariadenia, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť na základe povolenia ministerstva zdravotníctva alebo krajského úradu.

    Podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov zdravotnú starostlivosť môžu poskytovať fyzické osoby alebo právnické osoby na základe povolenia. Podmienky a náležitosti potrebné na vydanie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení sú ustanovené v štvrtej časti citovaného zákona o zdravotnej starostlivosti. Právnická osoba je povinná poskytovať zdravotnú starostlivosť len prostredníctvom odborného zástupcu, ktorý spĺňa podmienky uvedené v ods. 7 § 31 citovaného zákona, t. j. je spôsobilý na právne úkony, bezúhonný, odborne spôsobilý na výkon zdravotníckeho povolania a zdravotne spôsobilý. Odborný zástupca právnickej osoby je fyzická osoba, ktorá zodpovedá za odborné vykonávanie činnosti, na ktorú bolo povolenie vydané. Odborná spôsobilosť odborného zástupcu sa preukazuje diplomom o skončení štúdia na lekárskej fakulte, farmaceutickej fakulte alebo na fakulte inej vysokej školy a dokladom o získanej špecializácii v odbore v zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky číslo 79/1981 Zb. o zdravotníckych pracovníkoch a iných odborných pracovníkoch v zdravotníctve. Na vydanie povolenia pre právnickú osobu je taktiež potrebné predložiť vyjadrenie príslušnej stavovskej organizácie o etickej a odbornej spôsobilosti odborného zástupcu.

    Zdravotná spôsobilosť odborného zástupcu sa preukazuje výsledkom lekárskej prehliadky a bezúhonnosť sa preukazuje aktuálnym výpisom z registra trestov. Zákon v tejto súvislosti nerozlišuje právnickú osobu, zdravotníka alebo nezdravotníka. Ak teda právnická osoba - možno povedať všeobecne - splní podmienky na vydanie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, t. j. ustanoví odborného zástupcu a splní ostatné podmienky ustanovené v štvrtej časti zákona o zdravotnej starostlivosti, musí jej byť podľa zákonov a nariadení, ktoré som citoval, povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vydané. Na vydanie povolenia pri splnení podmienok vzniká žiadateľovi právny nárok, na uplatnenie ktorého môže použiť opravné prostriedky podľa zákona o správnom konaní.

    Pán poslanec, toto som považoval za potrebné uviesť ako odpoveď na vašu otázku.

  • Pán poslanec, chcete reagovať?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán premiér,

    ja si uvedomujem, že v tejto oblasti nemáte patričné skúsenosti a tí, čo vám túto odpoveď písali, buď nevedeli, o čom píšu, alebo vás úmyselne zaviedli. Toto povolenie totiž bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože okrem toho, že majú odborného garanta, ktorý je lekár s atestáciou všeobecné lekárstvo, táto spoločnosť bude poskytovať zdravotnú starostlivosť ako napríklad v odbore chirurgia, klinická psychológia, oftalmológia, krčné, ortopédia, psychiatria. A na toto nemali odborných zástupcov.

    Vážený pán premiér, v súlade s programovým vyhlásením vlády ste sa zaviazali, že budete dávať prednosť zdravotníckym pracovníkom. Pán premiér, klamú vás a zavádzajú, keď vám takúto odpoveď dali, pretože na jednej strane si pamätáte, keď vo vláde bol prerokúvaný zákon o tom, kto môže byť majiteľom lekárne. A tam presviedčali všetkých, aj tu v poslaneckých laviciach, že majiteľom lekárne môže byť iba magister, pretože hrozí veľké nebezpečenstvo. Viete, komu vydali povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti? Ja vám to prečítam, pán premiér. Konatelia sú z Čadce, pani PhDr. Alena Hrašková, pani Dr. Vesová, toho času na materskej dovolenke, a dvaja páni - jeden má 19 rokov, Tomáš Korotvička z Martina, a jeden, ktorý má 19 rokov, Slavomír Štubňa z Bratislavy. Tieto štyri osoby dostali povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

    Pán premiér, tu sa hovorilo o tom, že je prezamestnanosť lekárov. My pritom dávame povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti eseročkám, takýmto pokútnym eseročkám, ktoré sú z celého Slovenska, nehovoriac o tom, že keď tu bol schvaľovaný zákon o zdravotnej starostlivosti, ja som žiadal aj v ústavnoprávnom výbore, aby bola daná lekárom, ktorí pracujú v štátnych zdravotníckych zariadeniach, možnosť súbehu praxe. Bolo to striktne odmietnuté. Je to amorálne, pán premiér, aby...

  • Pán poslanec, čas dve minúty uplynul.

  • ... ľudia, ktorí nie sú zorientovaní v zdravotníctve, dostali povolenie na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, a ľudia, ktorí nemajú so zdravotníctvom absolútne nič spoločné, riadia polikliniku lekárov, kde...

  • Preto sa pýtam na váš názor, či vy s týmto vnútorne súhlasíte, pretože to, čo ste prečítali, vám nachystali, a nie je to pravda.

  • Pán poslanec, vidím rozpor medzi vašou základnou a doplňujúcou otázkou. Vaša základná otázka je absolútne všeobecná. Vaša doplňujúca otázka poukazuje na konkrétny problém. Na vašu všeobecnú otázku som odpovedal vyčerpávajúco a ani vo vašej doplňujúcej otázke som nepostrehol, že by tí, ktorí mi pripravili odpoveď, boli bývali urobili chybu. Naopak, aj po vašej doplňujúcej odpovedi mám pocit, že mi to pripravili profesionálne a presne. Máme takú legislatívu, akú máme. Môžeme diskutovať dlho, či ju môžeme opraviť, a konáme v zmysle tejto legislatívy.

    Pán poslanec, ak máte konkrétny poznatok z konkrétneho porušenia či zákona, ktorý som citoval, ktorý platí, podľa ktorého sa treba správať, alebo podľa vyhlášky, ktorú som citoval, ktorá platí a podľa ktorej sa treba správať, dávam vám ponuku: Dajte mi tento konkrétny prípad, lebo to nebolo vo vašej základnej otázke, a ja to nechám preveriť. Budem vás o výsledku informovať.

  • Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Kollárikovej. Otázka znie: "Pán premiér, zdôvodnite nám, prečo sa odkladá rokovanie Národnej rady o novelizácii Ústavy Slovenskej republiky až po realizácii referenda?"

    Nech sa páči.

  • Veď ste o tom rozhodli v Národnej rade.

  • Ruch v sále.

  • Toľko azda taká, by som povedal, odpoveď de iure, ale pozrite sa, niet čo skrývať. Novela Ústavy Slovenskej republiky, základného zákona, je veľmi vážna vec. A preto skôr, ako pristúpime k definitívnemu prerokovaniu tejto novely a hlasovaniu o nej, je potrebné urobiť všetko pre to, aby si získala čo najširšiu podporu poslaneckej snemovne. Na druhej strane je evidentné a stretávam sa s názormi mnohých poslancov, že ani konanie referenda neprospieva takejto pokojnej zásadnej diskusii, ktorá novelu Ústavy Slovenskej republiky by mala sprevádzať.

    Nepochybne je záujmom nás všetkých, mňa to zaujíma eminentne, aby sme získali podporu nielen 90 poslancov vládnej koalície, ale aby sme vytvorili aj priestor na čo najširšiu podporu poslancov nielen z koalície, ale aj z opozície. A na druhej strane azda budete so mnou súhlasiť, že aj obdobie, ktoré bude nasledovať po referende, bude pokojnejšie a vytvorí vhodnejší rámec na takéto diskusie. Tu niekde hľadajte odpoveď celkom pragmaticky, racionálne, prečo aj ja sám považujem rokovanie a hlasovanie o Ústave Slovenskej republiky v takomto neskoršom termíne za vhodnejšie.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať?

    Zapnite mikrofón pani poslankyne.

  • Ďakujem, samozrejme, chcem reagovať.

    Ja osobne som, pán premiér, spokojná s tým, že rokovanie o Ústave Slovenskej republiky sa odsúva na neurčito, to znamená po uskutočnení referenda, pretože táto novela je skutočne nesystémová, nie je dobre pripravená. Je pripravená akoby na objednávku tohto koaličného zoskupenia. Dúfam, že novela tejto ústavy v tomto roku nebude vôbec prijatá, pretože my si musíme vážiť ústavu. Je to vlastne právna norma najvyššej sily a tak sa k nej musí aj pristupovať. Boli by sme veľmi radi, keby k zmene ústavy, k novelizácii ústavy boli prizvaní aj opoziční odborníci, nemyslím opoziční poslanci, ale odborníci aj za opozíciu, aby skutočne táto ústava, ktorá sa potom prijme v parlamente, platila nie na nejakých pár rokov, ale aspoň minimálne na tých 10 rokov.

    Dala som vám tú otázku z toho dôvodu, že vy ako koaličné zoskupenie ste sa veľmi ponáhľali s novelizáciou ústavy. A zrazu sa niečo udialo, akoby zabrzdilo. Z toho dôvodu je aj tá otázka. To rozhodnutie určite nepadlo zo dňa na deň a môj osobný dojem je taký, že vlastne v rámci ústavy došlo ku kupčeniu, ku kupčeniu politických strán. Dostaneme niečo, podporíme ústavu. Nedostaneme to, čo chceme, tak nepodporíme tú ústavu. Z tohto dôvodu, že vlastne ste mali obavy o to, že tá ústava neprejde, že nebudete mať väčšinu pri hlasovaní o Ústave Slovenskej republiky.

  • Pani poslankyňa, váš čas uplynul.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • V zásade by som mohol s vami pani poslankyňa súhlasiť možno s dvoma výnimkami.

    Po prvé, nemyslím si, že ústava nie je dobre pripravená, ale osobne budem veľmi pozorne počúvať vaše námietky. Budem sa po tom, čo ste teraz povedali, osobne interesovať, ktoré pasáže tejto novely považujete napríklad vy osobne za chybné. Veľmi mi bude na tom záležať. Som zvedavý. Rovnako ste použili podľa mňa pritvrdý a nie naliehavý výraz kupčenie. Pozrite sa, záujem je jedna vec a politické rokovania sú druhá vec. Môžem pokojne vyhlásiť, že nikde som sa s nejakými otvorenými obchodmi, takpovediac, to je azda slušnejší výraz, nestretol, ani som nimi tlačený nebol. Ale opakujem, v politike predsa záujmy sú úplne normálnou vecou, otázkou je, do akej miery, kedy, v akom rozsahu je možné ten alebo onen záujem dohodnúť.

    Svoje záverečné stanovisko by som oprel o nádej, že ak získame tých 90 hlasov vládnej koalície, prípadne niektorých nezávislých poslancov, že budeme úspešní aj v snahe získať niektoré hlasy poslancov opozície. Osobne by som tomu bol nesmierne šťastný. Na dobrej Ústave Slovenskej republiky, myslím, máme záujem všetci.

    Ďakujem pekne.

  • Tretia otázka na predsedu vlády je od pána poslanca Slobodníka. Otázka znie: "Mohli by ste vysvetliť poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, aké ústupky Maďarsku v otázke Gabčíkova by mohlo priniesť sprostredkovanie tretej strany?"

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Vážený pán poslanec,

    dúfam, že ste postrehli, že vláda, ktorej predsedám, pokiaľ ide o otázku realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora z 25. septembra 1997 vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, nemení politiku predchádzajúcej vlády. Strany vládnej koalície sa v koaličnej dohode jednoznačne vyjadrili, že v otázke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros budú podporovať napĺňanie záväzkov vyplývajúcich z rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Tento súdny dvor vo svojom rozsudku z 25. septembra 1997 okrem iného uložil Slovenskej republike a Maďarsku povinnosť, citujem, "rokovať bona fide vo svetle dnešnej situácie a prijať všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov zmluvy z roku 1977". Toľko krátky citát. Teda oba štáty majú povinnosť rokovať. Ide o povinnosť uloženú v rozsudku súdom a táto povinnosť stále trvá. Dovolím si vám pripomenúť, že po prerušení rokovaní s maďarskou stranou v polovici roka 1998 boli rokovania s maďarskou stranou obnovené v novembri 1998. Samotný rozsudok Medzinárodného súdneho dvora neurčil, dokedy sa majú strany dohodnúť na vykonaní rozsudku. Nevidím naozaj najmenší dôvod, pán poslanec, stavať otázku tak, ako ste povedali - hovoriť o nejakých ústupkoch a už vôbec nie o ústupkoch, ktoré by vyplývali zo sprostredkovateľa tretej strany.

    Rozsudok Medzinárodného súdneho dvora v jednej zo svojich častí naozaj odporúča obidvom stranám, že keď sa uskutočnia dvojstranné rokovania bez predbežných podmienok, môžu im byť na prospech pomoc a expertízy tretej strany. Na pomoci tretej strany sa však strany musia spoločne dohodnúť. Takýto návrh dosiaľ nedala ani slovenská, ani maďarská strana. Nevidím na to dôvod. Stále rokujú vládne delegácie tak o právnych, ako aj o odborných technických otázkach. Maďarská strana osem mesiacov pripravovala technické štúdie v rámci svojho návrhu usporiadania sústavy vodných diel, ktorý odovzdala slovenskej strane v decembri 1999. Tento rozsiahly materiál v súčasnosti podrobne študujú slovenskí experti, ktorí pripravia slovenskú odpoveď. Naozaj môžeme konštatovať, že v súčasnej fáze rokovania nikto o tretej strane konkrétne neuvažuje.

    Držíme závery Medzinárodného súdneho dvora z Haagu. Nie sme nervózni, pretože súčasný stav pre Slovenskú republiku nie je nevýhodný, ale máme úprimnú snahu to uzavrieť tak, ako o tom hovorí rozsudok Medzinárodného súdneho dvora, pretože tento rozsudok je rovnako pre Slovenskú republiku výhodný.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem vám, pán predseda vlády.

    Čas vyhradený pre otázky poslancov na predsedu vlády uplynul.

    Teraz pristúpime k odpovediam na otázky členov vlády od poslancov.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zlocha pre podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša. Otázka znie: "Počet obyvateľov v navrhovaných vyšších územných celkoch sa pohybuje od necelých 300 tisíc do viac ako 700 tisíc. Viete si predstaviť veľmi rýchly rozvoj malých vyšších územných celkov s veľmi nízkou tvorbou hrubého domáceho produktu, so zlou infraštruktúrou, aby sa mohli čo len priblížiť k výkonnostne silným vyšším územným celkom?"

    Nech sa páči, pán vicepremiér.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán poslanec Zlocha,

    vo vašej otázke sú premietnuté tri témy a vlastne tri otázky. Po prvé, územné usporiadanie Slovenskej republiky a počet obyvateľov vyššieho územného celku. Po druhé, regionálne disparity a problematika regionálnych disparít. A po tretie, ekonomický rozvoj vyšších územných celkov a schopnosť ich napredovania.

    Najskôr čo sa týka toho prvého okruhu alebo prvej podotázky. Návrh územnosprávneho usporiadania Slovenskej republiky vychádza z aplikácie kritérií regionalizácie, ktoré boli schválené ešte vašou vládou, aj z využitia odborných prác vykonaných v rokoch 1990 až 1999 na Slovensku. Zároveň bolo zohľadnené aj rozhodnutie ešte predchádzajúcej, teda vašej vlády o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. Návrh územného usporiadania Slovenskej republiky zohľadňuje požiadavky symetrického modelu usporiadania, decentralizáciu kompetencií a z toho vyplývajúcich zmien a z požiadaviek na znižovanie výdavkov na verejnú správu. Bola zohľadnená terajšia sieť orgánov územnej verejnej správy, pretože tieto predstavujú určité sústredenie zamestnancov a materiálnych podmienok. V návrhu sú premietnuté siete, ktoré existovali aj v relatívne nedávnej minulosti a pri vtedajšom usporiadaní sa preniesli do siete zariadení vybavenosti nadobecného významu. V návrhu je taktiež zohľadnené aj súčasné územnosprávne usporiadanie Slovenskej republiky.

    Na vymedzenie vyšších územných celkov boli použité tieto kritériá. Po prvé, nodalita a centralita, ekonomická integrita regiónov, infraštruktúrne vybavenie územia, etnokultúrne, historické a konfesionálne faktory, dostupnosť okrajových sídiel, osídlenie a urbanizácia, prírodné pomery, vymedzenie kompetencií, zladenie záujmov štátnej správy a samosprávy, perspektívy vývoja spoločnosti, početnosť obyvateľov a nákladnosť usporiadania.

    Pomocou uvedených kritérií bolo posúdené súčasné územnosprávne usporiadanie, ako aj navrhovaný model 12 vyšších územných celkov. Z celkového porovnania a posúdenia uvedených kritérií vzniklo odporúčanie na vytvorenie 12 vyšších územných celkov. Zároveň chcem podotknúť, že z väčšiny analytických prác vyplynulo rozdelenie Slovenskej republiky na 12 a viac prirodzených regiónov, a pripomenúť, že aj vaša vláda svojím uznesením číslo 755 z roku 1995 v realizácii tzv. reštitučného modelu uvažovala s 15 až 16 vyššími územnými celkami. Týmto vysvetlením prístupu k návrhu vyšších územných celkov chcem upozorniť na to, že počet obyvateľov nie je rozhodujúcim kritériom na stanovenie samosprávnych vyšších územných celkov. Svedčia o tom aj poznatky zo zahraničia, kde sa počty obyvateľov strednej úrovne verejnej správy pohybujú v omnoho väčších intervaloch, ako je to v našom návrhu v súčasnosti. Spomeniem niektoré príklady zo zahraničia.

    V Dánsku sa počet obyvateľov vyšších územných celkov pohybuje od 45 tisíc do 600 tisíc, vo Švédsku od 57 tisíc do 1 640 tisíc, v Českej republike od 300 tisíc do 1 267 tisíc, vo Švajčiarsku od 14 tisíc do 1 153 tisíc, pričom na Slovensku je to od 300 tisíc do 718 tisíc. Často spomínané prispôsobenie sa podmienkam Európskej únie vo veľkosti tzv. NUTS 2 pri územnom členení tiež nezodpovedá skutočnosti, pretože aj v rámci Európskej únie zo 167 územných celkov v rámci územnej systemizácie je 26 do 500 tisíc obyvateľov, 29 medzi 500 tisíc až 1 miliónom, pričom je prirodzené, že sa územná samospráva strednej úrovne spája do vyšších celkov s cieľom získať podporu z fondov Európskej únie.

    Druhý aspekt alebo druhá časť vašej otázky sa týkala regionálnych disparít. História, ale aj nedávne obdobie ukazuje, že rozvoj regiónov nezávisí od ich veľkosti, ale najmä od podmienok. Centralistické plánovanie a totalitné režimy spôsobili roztváranie nožníc medzi kvalitou životnej úrovne regiónov Slovenska. Vďaka totalite a centralizmu boli zlikvidované územia Spiša, Šariša, Zemplína, Gemeru, Novohradu, Oravy, Liptova, Hornej Nitry atď., t. j. v minulosti, keď na Slovensku fungovala samospráva bohatých území. Naopak, do popredia sa dostali mestá a regióny, ktoré neboli prirodzenými centrami, a ich rozvoj bol súčasťou politickej stratégie, ničenie prirodzených komunít minulých režimov. Aj za vašej vlády ste investovali miliardy korún do zaostávajúcich okresov s nulovým výsledkom. A keď to už inak nešlo, zachraňovali ste zamestnanosť rozširovaním štátnej byrokracie. To je logický dôsledok centralizmu a to sú výsledky takého centralistického prístupu.

    Za jediný možný postup považujem decentralizáciu právomocí, financií a politickej moci do regiónov, pretože iba silná územná samospráva zabezpečí hospodársky rast regiónov. Jedným z kritérií regionalizácie Slovenskej republiky je aj kritérium ekonomickej homogenity. Jeho funkciou je pomocou vybraných údajov posúdiť vyváženosť sociálno-ekonomického prostredia a v súčinnosti s analýzami nodality, urbanizácie, infraštrukturálnych systémov pomáha objektivizovať hranice regiónov. Rámcovú analýzu homogenity sme uskutočnili pomocou niektorých ukazovateľov, ako je index vitality obstaraných investícií, miery nezamestnanosti, priemernej mesačnej mzdy, daňovej sily na obyvateľa a podnikateľskej aktivity. Homogenitu sme počítali pomocou minimálnych a maximálnych ukazovateľov okresov zaradených do príslušného územného celku. Z posúdenia vybraných ukazovateľov vyplynula vhodnosť návrhu 12 vyšších územných celkov. V rámci posudzovania navrhovaných vyšších územných celkov sme posudzovali aj vybavenie technickou a sociálnou infraštruktúrou. Nami navrhované celky nevykazujú o nič horšie pomery medzi silným a slabým regiónom, ako je to pri súčasných krajoch.

    Tretia časť vašej otázky sa týkala ekonomického rozvoja a schopnosti napredovania regiónov. Pýtate sa, či si viem predstaviť rýchly rozvoj malých regiónov tak, aby sa mohli čo len priblížiť výkonnostne k silným vyšším územným celkom. Opäť sa odvolám na to, že veľkosť ešte neznamená bohatstvo, čoho dôkazom je aj doterajší vývoj a súčasný stav. Zmena režimu ukázala skutočné bohatstvo regiónov a zdevastovanie vidieckeho osídlenia Slovenskej republiky, pričom v minulosti sme mali len 3 plus 1 kraj, teda boli tu väčšie kraje, a neznamenalo to lepšie predpoklady na ekonomický rozvoj. Dnes je namieste otázka, ktorý región okrem hlavného mesta Slovenskej republiky je bohatým regiónom.

    Vážený pán poslanec, viem si predstaviť rozvoj regiónov vtedy, ak budú ich predstavitelia čo najviac rozhodovať o svojej budúcnosti, ak budú mať k dispozícii nástroje regionálneho rozvoja, teda plánovacie, finančné, rozhodovacie a daňové nástroje, ak bude zákonom zavedený systém finančného vyrovnávania na zabezpečovanie verejných služieb. O tom je decentralizácia verejnej správy ako predpoklad regionálneho rozvoja. Stačí sa pozrieť na štáty, čo už decentralizovali moc do regiónov, a netreba ísť ďaleko. Stačí sa pozrieť do Poľska alebo do Maďarska a výsledok je zrejmý. Nevyhnutnou súčasťou je však aj proces informatizácie vzdelávania preto, aby ľudia v regiónoch vedeli čo najefektívnejšie reagovať na meniace sa podmienky a pripravovať stratégie rozvoja ich regiónov.

    Skončil som.

  • Vážený pán poslanec, chcete reagovať na odpoveď pána podpredsedu?

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, samozrejme, že chcem reagovať.

    My sme si zrejme nerozumeli, pán podpredseda, pretože ja som tam dal len jednu otázku, či si viete predstaviť vyrovnanie alebo dobehnutie zaostávajúcich regiónov s týmito silnými regiónmi. Nečakal som vašu podrobnú prednášku z koncepcie štátnej správy a modernizácie verejnej správy. Ja som si to totiž viackrát prečítal a na toto som vôbec nebol zvedavý.

    Ale ja si naozaj neviem predstaviť, ako si predstavujete vyrovnanie napríklad gemersko-novohradského regiónu, ktorý má podľa materiálov 266 636 obyvateľov, napríklad s trnavským alebo s bratislavským. Je to región chudobný s veľmi nízkou produkciou. Podiel hrubého domáceho produktu na obyvateľa je tam veľmi nízky. V stovke podnikov podľa tejto produkcie najlepší podnik Tauris Rimavská Sobota je tu na 65. mieste a ďalšie tri sú až v tej poslednej desiatke. Z toho dôvodu ja si, vážený pán podpredseda, neviem predstaviť, že tento región sa niekedy vyrovná košickému regiónu alebo bratislavskému, alebo azda hoci len trnavskému. Pokiaľ viem, v rozpočte na budúci rok a najbližšie obdobie sa nepočíta s tým, že by tieto regióny mali nejaký väčší podiel na daniach, ktoré sa vytvoria v regióne, a rozpočet pripravovaný pre Slovenskú republiku neuvažuje s tým, že bude ináč dotovať zaostávajúce regióny, ale že to budú príspevky podľa veľkosti miest alebo obcí a podľa počtu obyvateľov. Takže ja som nepočul váš názor. A z toho usudzujem, že pravdepodobne ani nemáte predstavu o tom, ako sa tieto regióny majú vyrovnávať.

  • Pán podpredseda, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, nie som si istý, či ste počúvali moju odpoveď, pretože v mojej odpovedi zaznela jasne aj odpoveď na to, čo vy definujete ako užšie ponímanie vašej otázky, ale odznela odpoveď aj v širších súvislostiach na to, na čo sa vo vašej otázke pýtate. Vy znovu vo svojej doplňujúcej otázke ste položili znamienko rovnosti medzi veľkosť regiónu a potenciál alebo rozvojový potenciál možnosti rozvoja regiónu, keď ste ako jeden z argumentov, prečo rimavskosobotský alebo novohradský región nemôže byť silný, použili to, že má 270 tisíc obyvateľov.

    Veľmi podrobne aj na základe medzinárodných porovnaní som vám uviedol, že neexistuje žiadna závislosť bohatstva ani rozvojového potenciálu a počtu obyvateľov jednotlivých regiónov. Zároveň som uvádzal aj to, prečo novým územnosprávnym usporiadaním a reformou verejnej správy by mali byť vytvorené predpoklady na riešenie doteraz narastajúcich disparít medzi jednotlivými regiónmi. Pretože skutočnosť je taká, pán poslanec, že aj počas 10 rokov reforiem, ktoré na Slovensku robíme, narastajú rozdiely, narastajú disparity. A práve preto my sme presvedčení, že skutočným predpokladom riešenia týchto problémov je posilnenie regionálnych a miestnych samospráv tak, aby mohol byť využitý potenciál, ktorý v tých územiach je.

    Pravdou tiež je, že, samozrejme, nikdy nedosiahneme taký cieľový stav, aby sa všetky regióny dostali na tú istú úroveň, aby sa dostali na úroveň Bratislavy. Bratislava zrejme dlhodobo bude najrozvinutejším regiónom. Dôležité je, aby sa rozdiely ďalej nezväčšovali, aby sa zmenšovali. A na to máme prichystaný a pripravený veľmi, myslím si, ucelený systém nástrojov aj cez fiškálnu politiku, keď by sa mala zvýšiť zodpovednosť právomocí, ale aj zodpovednosť jednotlivých regionálnych samospráv aj za výber daní, aj za formovanie podmienok na rozvoj regiónov, aj na vznik podnikateľských príležitostí, aj na cezhraničnú spoluprácu a všetky tie veci, ktoré s tým súvisia.

    Zároveň súčasťou reformy verejnej správy je uplatnenie princípu solidarity, ktorý znamená, že bude dochádzať k istému prerozdeľovaniu medzi regiónmi, že tie viac rozvinuté regióny budú prispievať regiónom menej rozvinutým, čo sa deje aj dnes. Len dnes sa to deje prostredníctvom prideľovania prostriedkov na hlavu obyvateľa, čo je síce veľmi jednoduchý systém, ale neefektívny a nespravodlivý systém. Čiže my to vyrovnávanie do istej úrovne chceme robiť na základe finančnej a daňovej sily. Takže ak by ste, pán poslanec, naozaj tie materiály, ktoré spomínate, čítali, stratégiu a koncepciu reformy verejnej správy a ďalšie materiály, ktoré boli následne prerokované vo vláde, všetky tieto veci by ste sa tam celkom určite dočítali.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Druhá z vyžrebovaných otázok je od pána poslanca Slobodníka pre podpredsedu vlády pána Mikloša. Otázka znie: "V septembri 1998 bolo 8 mld. dolárov devízových rezerv len v Národnej banke Slovenska. Dnes je ich čosi vyše 4 mld. Kam ste podeli takmer 200 mld. korún? Len nepovedzte, že na dlhy Mečiarovej vlády. Teda na čo? Má právo to vedieť Národná rada Slovenskej republiky, slovenskí občania?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    tentoraz bude moja odpoveď omnoho stručnejšia. Stačilo by možno povedať, pán poslanec Slobodník, že údaje, ktoré uvádzate vo svojej otázke, nie sú pravdivé. Takže áno, Slovensko má právo vedieť, že to, čo uvádzate vo svojej otázke, sú zavádzajúce a nepravdivé informácie. Zrejme ste nedostali správne informácie, zrejme ste si túto vec nenaštudovali tak podrobne, ako študujete knihy pána podpredsedu vlády Csákyho, pretože skutočnosť je taká, že v septembri 1998 boli devízové rezervy Národnej banky 3,1 mld. USD, v súčasnosti sú devízové rezervy Národnej banky 4,2 mld. USD. Teda rozdiel, o ktorom vy hovoríte, že je mínusový vo výške 4 mld. USD, je v skutočnosti plusový vo výške 1,1 mld. USD. Inak povedané, devízové rezervy počas obdobia trvania tejto vlády, počas dvoch rokov vzrástli o 1,1 mld. USD, teda v dnešnom kurze asi takmer o 60 mld. Sk.

    Skončil som.

  • Pán podpredseda, vy ste povedali jeden údaj, ja som povedal druhý údaj. Ja si myslím, že treba sa pozrieť do záznamov. Všade a všeobecne sa tvrdilo v roku 1998, že tie devízové rezervy tvoria 8 mld. USD, a nie 3,1 mld. USD, ako ste tvrdili vy. Takže bude treba si to overiť u našich bankárov, u našich bývalých ministrov, sedia tu. Pán poslanec Maxon by vám to mohol povedať, ale nemá právo teraz odpovedať. Podľa môjho názoru boli 8 mld. USD a znížili sa na tie 4,2 mld. USD, ktoré ste spomenuli vy.

    A nazdávam sa, že tieto devízové rezervy sa zvýšili aj preto, že sa tu nejakým spôsobom rozdelili kľúčové odvetvia slovenského priemyslu pre jednotlivé politické strany. Tak sa všeobecne povráva, že Strana maďarskej koalície dostala do svojich rúk priemysel nie plynový, ale ropovod a, samozrejme, s tým súvisí aj odovzdanie nášho Slovnaftu do rúk maďarského podniku. A tak by sa mohlo pokračovať. Ja veľmi podozrievam, pán podpredseda, že Slovenský plynárenský podnik je vo vašich rukách, teda nemyslím osobne, ale Demokratickej strany, pretože tak ste obhajovali potrebu zvýšiť ceny plynu, že to je až podozrivé. A chcel by som sa spýtať, či strana, ktorá má 1,6 % hlasov, to znamená asi 40 tisíc, 50 tisíc občanov-voličov Slovenskej republiky ju podporuje, či má právo disponovať takým majetkom?

  • Pán podpredseda, nech sa páči.

  • Ja neviem, či má zmysel odpovedať na takéto výmysly a nezmysly. Dovoľte, pán poslanec, aby som povedal nezmysly, lebo ide o nezmysly. Ak vyvodzujete, že Demokratická strana disponuje Slovenským plynárenským priemyslom, musím povedať, že ide o zavádzajúci nezmysel. Nič k tomu iné a viac sa podotknúť nedá. Čo sa týka devízových rezerv, vy hovoríte, že vy si myslíte, že je to toľko. A ja vám čítam oficiálne údaje Národnej banky, môžem vám ukázať údaje z grafu Národnej banky a odpovedám presne na vašu otázku, ktorá hovorí, budem ju teda citovať, ak dovolíte, že "v septembri 1998 bolo 8 mld. USD devízových rezerv len v Národnej banke". A ja vám uvádzam z oficiálnych čísiel, ktoré si môžete overiť v štatistike, že devízové rezervy Národnej banky boli v septembri 1998 nie 8 mld. USD, ako uvádzate vy, ale 3,1 mld. USD. A zároveň vám uvádzam zase opäť z oficiálnych údajov Národnej banky, že devízové rezervy Národnej banky v septembri 2000 sú 4,2 mld. USD. Môžete sa to snažiť natrieť, akou chcete, farbou, môžete sa to snažiť zmeniť akoukoľvek slovnou ekvilibristikou, na tom nič nezmeníte.

  • Tretiu z vyžrebovaných otázok položil opäť pán poslanec Slobodník pre podpredsedu vlády pána Csákyho. Otázka znie: "V knihe Medzi dvoma svetmi ste napísali, že jediné čestné riešenie pre slovenskú vládu by bolo rokovať s Maďarskom o hraniciach, aby boli etnické. Obhajujete svoju tézu aj teraz, vo vláde? Vedia o nej vaši kolegovia vo vláde?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážená Národná rada,

    vážený pán poslanec,

    vzhľadom na to, že vďaka vašej vtipnej povahe ste mi túto otázku položili už 64-krát tu v Národnej rade Slovenskej republiky, predpokladám, že každý člen vlády Slovenskej republiky už dostatočne dobre ovláda vašu otázku, ako aj moju odpoveď, že vaša otázka sa zakladá na vami vykonštruovanej fikcii. A, jemne povedané, je silný nesúlad medzi obsahom vašej otázky a mnou napísanými vetami.

    Ďakujem pekne, vážený pán predseda.

  • Ja som možno položil tú otázku 64-krát, pán podpredseda vlády, ale vy ste na ňu ani raz neodpovedali. Ja vám citujem z vašej knihy, chcete, aby som nabudúce doniesol Két világ között (Medzi dvoma svetmi) a ukázal vám váš text? To je tam, to sa nevyhovárajte, neunikajte do toho, že ste minule povedali: "Á, to som ja napísal nejaký článok do SME." Toto ste tvrdili, že chcete zmenu týchto hraníc zo strategických na etnické. Ďalší dôkaz je vaše vystúpenie v rozhlase v maďarskom vysielaní v decembri 1996. Takto vy bašujete na Slovensku, takto by ste chceli rozhodovať o jeho území. Takto ste tvrdili v tej istej knihe urážlivé veci, dnes som ich tu citoval, rasistické veci. Vy ste rasista, pán podpredseda.

    Vy tvrdíte o druhom národe en bloc, že tento národ trpí silným komplexom menejcennosti, slovenský národ, a že nemá dejiny a že preto je nie spoľahlivý a nevypočítateľný. To sú urážky, ktoré si voči nijakému národu slovenskí poslanci a slovenskí politici nedovolili, ani voči maďarskému. Vy sa tým vystatujete, vy chcete zostať v očiach svojich priateľov maďarskej národnosti veľmi dobrý, veľmi veľký bojovník, tak ste to aj povedali voľakedy zase v tom decembrovom rozhlase.

    Ja vás prosím, odpovedzte na to, napísali ste tieto slová, alebo nenapísali? Sú uverejnené v knihe, alebo nie sú? Ak nie sú, tak ja ich nabudúce donesiem všetkým poslancom a vaša lož sa odhalí. Priznajte sa k tomu, čo ste spravili! Veď to nie je hanba. Povedzte, že už som zmenil názor, lebo teraz som podpredseda vlády. Ale vy to nechcete urobiť, pretože by ste sa zhodili v očiach vašich, ako som povedal, príslušníkov maďarskej národnosti na Slovensku.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážená Národná rada,

    vážený pán poslanec,

    domnievam sa, že by sme mali mať takú úctu k sebe, ako aj k tomuto parlamentu, že tu budeme hovoriť o overených veciach. Vážený pán poslanec, chcem vás opakovane informovať, že nič také, čo je obsahom vašej otázky, som nenapísal. Veľmi ľutujem, že som dostal také informácie, že aj cez doobedňajšiu diskusiu ste sa venovali mojej osobe. Je to už asi tradičné. Domnievam sa, že to takto bude pokračovať, z mojej strany je opakovane ľúto, že musíme viesť tu v týchto chvíľach takýto dialóg, ale ja som viazaný zákonom.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Slobodník pre ministra zahraničných vecí. Bude odpovedať pán minister Kňažko. Otázka znie: "Štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničia je nežičlivec Slovákov. Tak sa prejavoval v Rade Európy. Aj inde. Nie je dôvod, aby naše ministerstvo protestovalo proti tomu, že si dovolí radiť Slovensku o ústave a územnom členení?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    ctený pán poslanec Slobodník,

    vzhľadom na charakter rozhovoru medzi Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Maďarskej republike Štefanom Markušom a štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky pánom Némethom, ktorý prebiehal v pokojnej atmosfére, zvolila slovenská strana diplomatický postup pri reakcii na vyjadrenia štátneho tajomníka počas tohto rozhovoru, ako aj následne pre médiá. Počas prijatia veľvyslanca Maďarskej republiky v Slovenskej republike pána Borosa štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Chlebo zásadne a dôrazne obhajoval pozície slovenskej strany a jej právo suverénne rozhodovať o vnútorných záležitostiach krajiny, zdôrazňujúc nevhodnosť rušivého zasahovania do diskusie o nastolených otázkach. Zároveň poukázal na nutnosť využívania diplomatických kanálov pri vzájomnej komunikácii, čo bolo maďarskou stranou akceptované a potvrdené počas následného stretnutia ministrov zahraničných vecí, čo sa odohralo 18. septembra tohto roku. Správnosť postupu zvoleného Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky potvrdzuje aj skutočnosť, že maďarská strana sa viac k záležitosti nevyjadrila a opadli aj emócie, vyvolané vyjadrením štátneho tajomníka pána Németha pre hromadné oznamovacie prostriedky.

    Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán poslanec.

  • Ja som nekritizoval, pán minister, nášho veľvyslanca, absolútne, ja som kritizoval pána Zsolta Németha, štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky, ktorý skutočne urážlivo vystupoval proti Slovensku v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Uverejnil článok o Trianone - teraz vyšiel po anglicky, dúfam, že čoskoro vyjde aj v novinách - aj s fotografiou Veľkého Maďarska, ktorá je nad jeho článkom uverejnená. Tak sa nazdávam, že pán Zsolt Németh by nemal takto si dovoliť reagovať na Slovensko.

    Keď vystupoval v Parlamentnom zhromaždení a na otázku pre nemeckého ministra zahraničia, ktoré vtedy bolo predsedajúcou krajinou, teda Nemecko, a zaútočil proti Slovensku, tak som ako podpredseda Parlamentného zhromaždenia požiadal o faktickú poznámku a povedal som: Krajina, ktorá prijala zákon o tom, že príslušníci 13 menšín majú byť zastúpení v parlamente, maďarskom, samozrejme, a nie sú, by mala najprv pozametať pred svojím prahom a nemala by kritizovať iné štáty za ich národnostnú politiku. Pán Németh sa zrejme nepoučil, pokračuje v tejto politike a ja si myslím, že prišiel čas, skutočne, aby ministerstvo zahraničných vecí sa ohradilo. Opakujem, ja nekritizujem veľvyslanca Slovenskej republiky v Maďarsku pána Markuša, ja hovorím o tom, čo si dovolil na adresu Slovenska povedať predstaviteľ Maďarskej republiky.

  • Pán minister, budete reagovať?

  • Ďakujem.

    Piatu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Milan Benkovský...

  • Hlasy z pléna.

  • Nie je porušený rokovací poriadok, pán Maxon, nevymýšľajte si zase.

    Piatu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Benkovský pre pani ministerku Brigitu Schmögnerovú. Otázka znie: "Uvažuje sa o znížení štátnej prémie pre stavebné sporenie v záujme zvýšenia atraktívnosti hypotekárnych úverov? Koľko percent z ušetrených prostriedkov sa použije na posilnenie hypotekárnych úverov a prečo sa nepredpokladá zvýšenie ich 6-percentnej bonifikácie?"

    Bude odpovedať vicepremiér Mikloš.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán poslanec Benkovský,

    zvýšenie atraktívnosti hypotekárnych úverov nemožno spájať len s relatívnou výškou štátneho príspevku. Jeho súčasná výška je i tak dvojnásobná oproti úrovni v Českej republike, kde sú to 3 %, a vyššia je aj suma hypotekárneho úveru na 1 byt, ku ktorej sa štátny príspevok poskytuje. Na Slovensku je to do 2,5 mil. Sk, v Českej republike napríklad do 1,5 mil. českých korún.

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky v pripravovanom zákone o bankách uvažuje o ďalšom zatraktívnení hypotekárnych úverov, ktoré by sa mali stať hlavným zdrojom financovania bytovej výstavby. Na základe 8-ročných skúseností so stavebným sporením sa ukázalo, že stavební sporitelia využívajú zdroje vo fonde stavebného sporenia prevažne na financovanie údržby a modernizácie bytov a len v malej miere na nadobúdanie nehnuteľností, či už kúpou bytov alebo rodinných domov, alebo ich novou výstavbou. Istá časť stavebných sporiteľov sporí len kvôli vysokej štátnej prémii bez toho, aby po skončení 6-ročného cyklu stavebného sporenia využila nasporenú sumu na stavebné účely. Preto rátame s rozšírením účelovosti poskytovania štátneho príspevku k hypotekárnym úverom, napríklad aj na vysporiadanie dedičských práv a bezpodielového vlastníctva manželov a s rozšírením okruhu osôb aj na fyzické osoby podnikateľov.

    Rozvoju hypotekárneho bankovníctva, ktorým by sa financovala výstavba hlavne nájomných bytov a domov, by prospelo aj to, keby sa vykonali zmeny v katastrálnom zákone, na základe čoho by bolo možné vložiť rozostavanú nehnuteľnosť pred kolaudáciou do katastra nehnuteľností na budúceho vlastníka. To by umožnilo žiadateľom o hypotekárny úver, osobitne mladým rodinám, ktoré nevlastnia iné nehnuteľnosti, tieto byty použiť ako záloh na zabezpečenie hypotekárneho úveru, čo je podmienka na poskytnutie úveru hypotekárnou bankou.

    K zvýšeniu účinnosti financovania bytovej výstavby hypotekárnymi úvermi by pomohlo aj to, keby sa výška úveru k cene založenej nehnuteľnosti zvýšila zo súčasných 60 % na 70 %. Ak sa spomenuté námety uzákonia, vytvorí sa široký priestor na ďalší rozvoj hypotekárneho úverovania. Je reálne očakávať, že suma štátneho príspevku z rozpočtu bude narastať geometrickým radom bez toho, aby sa zvyšovalo percento bonifikácie úrokovej sadzby, ale len z dôvodu zvyšujúceho sa počtu poskytnutých úverov v časovom rade po roku 1999, pretože výška štátnej podpory je stála počas celej lehoty splatnosti tohto dlhodobého úveru.

    Na tento trend poukazuje i zvyšujúci sa počet hypotekárnych bánk s poskytnutou bankovou licenciou, keď k súčasne aktívne pôsobiacim štyrom bankám - Všeobecná úverová banka, Slovenská sporiteľňa, Istrobanka a Hypovereinsbank - v krátkom čase pristúpia ďalšie hypotekárne banky s udelenou licenciou, v najbližšom čase Tatra banka a Bank Austria Creditanstalt. A ďalšia sa o toto povolenie uchádza - Československá obchodná banka.

    Keďže sa ešte stále nachádzame len na začiatku hypotekárneho úverovania, väčšie sumy na podporu bývania v najbližších rokoch budú vyčlenené zo štátneho rozpočtu do Fondu rozvoja bývania.

    Skončil som.

  • Pán poslanec Benkovský, chcete reagovať?

  • Ďakujem za odpoveď.

    Ja by som chcel len upozorniť, že síce uznávam potrebu posilnenia hypotekárnych úverov a ich zatraktívnenia, ale považujem za potrebné upozorniť aj na skutočnosť, že širšiemu využitiu hypotekárnych úverov bránia administratívne prístupy bánk aj súčasne platná legislatíva, a to tak zákona o hypotékach, ako aj katastrálneho zákona, ktorý ste tu citovali. A myslím si, že je preto potrebné, keďže tieto hypotekárne úvery sú doteraz, žiaľ, pre bežného občana skutočne nie príliš dostupné, aby sme túto chybu napravili v obidvoch zákonoch.

    Preto moja doplňujúca otázka znie, či vláda Slovenskej republiky počíta s novelou zákona o hypotekárnych úveroch, prípadne s novelou katastrálneho zákona, ktorý už je síce v legislatívnom procese, či je to tam možné dopracovať.

    Ďakujem.

  • Áno, súhlasím s pánom poslancom, že zatiaľ ešte existujú aj prekážky, ktoré nakoniec boli spomínané aj v tej odpovedi pani ministerky. Tieto sú v legislatívnom procese, niektoré z nich už sú v legislatívnom procese, niektoré sa navrhujú zmeniť tak, aby tieto prekážky mohli byť odstránené.

    Ale ešte by som spomenul jednu vec, ktorá nebola v tej odpovedi spomínaná, a to je celkový pokles úrokových sadzieb, ktorý vytvára lepšie predpoklady na dostupnosť týchto úverov, pretože aj dnes tá 6-percentná prémia k tým úrokovým sadzbám, ktoré dnes sa znížili, teda zásadným spôsobom za posledný rok, vytvára veľmi dobrý stimul. A viem aj z bánk, že ten dopyt po hypotekárnych úveroch rastie napriek tomu, že tie prekážky, ktoré pán poslanec spomínal, tam ešte sú a je potrebné ich odstrániť.

  • Šiestu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zelník pre pána ministra zdravotníctva Kováča. Otázka znie: "Je pravdou, že pri skupinovom nákupe sanitných vozidiel bola vybraná značka Toyota?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vážený pán poslanec Zelník,

    podľa rozpisu spracovaného Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky bola vyhlásená obstarávateľom Nemocnicou s poliklinikou Banská Bystrica v Obchodnom vestníku číslo 12/2000 z 20. 6. 2000 pod číslom 2 619 verejná súťaž s témou Hromadný nákup vozidiel rýchlej zdravotníckej pomoci a prevozových sanitných vozidiel pre zdravotnícke zariadenia. Podľa poslednej informácie obstarávateľa verejná súťaž ešte nebola oficiálne ukončená vyhlásením výsledkov verejného obstarávania a uzavretím obchodnej zmluvy, pretože záujemcovia, ktorí sa neumiestnili na prvom mieste, podali proti výsledku výberového konania námietky.

    Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní je Úrad verejného obstarávania jediným orgánom, ktorý rozhoduje o námietkach účastníkov verejného obstarávania. V tejto súvislosti poukazujem na to, že v danom prípade je obstarávateľom podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní Rooseveltova nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica.

    Ministerstvu zdravotníctva preto neprislúcha akýmkoľvek spôsobom vstupovať do právnych vzťahov súvisiacich s verejným obstarávaním. Dovoľujem si aj upozorniť, že spôsob oboznámenia sa s výsledkami verejnej súťaže je pre obstarávateľov upravený už uvedeným zákonom o verejnom obstarávaní.

    Ďakujem.

  • Vážený pán minister, nie je to celkom tak. Isteže podľa zákona nemá ministerstvo právo zasahovať, ale ministerstvo zdravotníctva vyčlenilo finančné prostriedky na takýto skupinový nákup a poverilo tým Banskú Bystricu. Pre mňa bola zarážajúca informácia v tom, že údajne to vyhrala firma Toyota napriek tomu, že tu máme vlastné firmy, ale keď nebolo ešte rozhodnuté, pretože by som sa veľmi čudoval, keby zo štátnych prostriedkov pri súčasnej nezamestnanosti, pri súčasnej podpore hľadania práce pre našich pracovníkov by sme dávali prednosť cudzej firme. Pretože nejde iba o jednorazový nákup sanitných vozidiel, tu ide o opravy, tu ide potom o všetky prehliadky a všetky veci spojené s prevádzkou týchto sanitných vozidiel. Ja som dostal takú informáciu, že údajne bola vybratá firma. Preto som dal túto otázku. Ale nemáte celkom pravdu, že ministerstvo zdravotníctva nemá do toho čo povedať, pretože ak ono dalo takúto objednávku, tak myslím si, že má čo do toho povedať.

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec, v okamihu, keď sa dozviem výsledok protestu alebo námietok, rozhodnutia o námietkach objednávateľov alebo účastníkov, vám dám vyčerpávajúcu odpoveď, povedzme vo výbore pre zdravotníctvo. Pretože ak by som teraz hovoril o tom, ako prebiehalo prvé kolo, ako sa umiestnili účastníci, ako sa umiestnili nie značky, ale účastníci, tým by som asi narušil rokovanie o odvolaní sa proti výsledku, a preto v tejto chvíli by som to považoval za nenáležité.

  • Siedmu otázku položil pán poslanec Drobný pre ministra školstva Ftáčnika. Odpovedať bude minister Magvaši. Otázka znie: "Pokles vzdelanosti mládeže Slovenskej republiky sa viaže na pokles materiálnych podmienok a kvality výučby. Ako to mienite v nasledujúcom období odstrániť?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    vážený pán poslanec Drobný,

    samozrejme, formulovanie vašej otázky nie je celkom jasné, z akého kritéria vychádzate a hodnotíte úroveň vzdelanosti mládeže Slovenskej republiky a že dochádza k jeho poklesu, pretože žiaden takýto oficiálny prieskum nebol vykonaný. A zrejme na základe niektorých poznatkov zovšeobecňovať alebo jednoznačne konštatovať pokles vzdelanosti mládeže Slovenskej republiky je asi nie celkom adekvátne.

    Na druhej strane treba povedať, že Slovenská republika sa v hodnoteniach kvality života podľa metodiky UNDP, to je rozvojový program OSN, dlho umiestňuje medzi krajinami s vysokým stupňom ľudského rozvoja. Index ľudského rozvoja meraný kombináciou ukazovateľov práve vzdelanosti, zdravia a životnej úrovne radí Slovensko medzi 50 najvyspelejších krajín sveta. A tento parameter sa zlepšuje. Vzdelanie práve prispieva k tomuto indexu veľmi výrazne.

    Samozrejme, myslím si, že treba rozprávať aj o kvalite výučby na školách, kde treba hodnotiť pozoruhodné výsledky žiakov, ktoré sa každoročne dosahujú na medzinárodných súťažiach, keď sa umiestňujú na popredných miestach na predmetových olympiádach, v programovaní, stenografii a podobne. A práve sa ukazuje, že aj najnižšia miera, teda štatistika ukazuje, že najnižšia nezamestnanosť je práve u absolventov vysokých škôl a gymnázií. Podľa informácií Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky Slovenskej akadémie vied z tohto roka sa hovorí, že súčasná vzdelanostná úroveň pracovnej sily Slovenskej republiky je dobrá a zodpovedá približne 87-percentnej úrovni malých hospodárskych krajín, vyspelých hospodárskych krajín sveta.

    Treba aj vlastne vidieť, že absolventi stredných a vysokých škôl zo Slovenskej republiky sa v súčasnosti veľmi dobre uplatňujú na trhu práce aj v zahraničí, kde organizácie a firmy prejavujú záujem zamestnať týchto absolventov. A napríklad príkladom toho je otvorenie vlastne nového centra IBM pre strednú Európu, Rusko, Blízky východ a Afriku s tým, že by sa sem mali presťahovať, do tohto priestoru, pracoviská z Milána a Viedne.

    Je teda všeobecne známe, že určite vzdelanostná úroveň jednotlivca i mládeže je podmienená pôsobením rôznych činiteľov nielen v procese výchovy a vzdelávania na školách, ale aj v rodine a v celej spoločnosti. Samozrejme, treba zvýrazniť aj to, že z hľadiska vzťahu vzdelanosti mládeže a kvality výučby v tomto mnohodimenziálnom procese je rozhodujúcim činiteľom učiteľ. A od vytvorenia primeraných materiálnych podmienok na jeho prácu, od jeho profesionálnej prípravy, t. j. jeho pedagogickej, odbornej, etickej spôsobilosti, od jeho ďalšieho celoživotného vzdelávania, jeho spoločenského postavenia a stabilizácie bude úmerne závisieť i kvalita výučby na školách.

    V nasledujúcom období transformácie nášho školstva sa chcú uskutočniť tieto koncepčné zámery, a to vypracovať v roku 2000 návrh koncepcie rozvoja a výchovy vzdelávania v Slovenskej republike s horizontom na najbližších 10 až 15 rokov a predložiť ho aj na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade s projektom Milénium a v nadväznosti na prijatie zákona o verejnej službe zlepšiť prípravu učiteľov na vysokých školách a skvalitniť ďalšie celoživotné vzdelávanie učiteľov a zvýšiť tak aj celospoločenské postavenie učiteľa a status jeho povolania a najmä finančné ocenenie jeho práce. Mala by sa vytvoriť aj ucelená koncepcia a stratégia hodnotenia kvality vzdelávacieho systému a jeho prvkov.

  • Pán minister, máte ešte minútu.

  • Myslím si, že je dôležité a je potrebné tiež povedať, že vláda Slovenskej republiky prerokovala a ešte zatiaľ neschválila koncepciu ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie. Tento koncepčný dokument by mal výraznou mierou zlepšiť celkovú kvalitu života slovenskej spoločnosti a vytvoriť konkurencieschopnosť ľudských zdrojov v európskom a celosvetovom meradle.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister.

    Nech sa páči, máte asi pol minúty, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán minister, ja som vychádzal z materiálov NUFIC CENTRA, ktoré za rok 1999 index vzdelanosti priemerne vybratej vzorky, teda nie špičkových, vysokointeligentných študentov, hodnotilo o 0,5 % nižšie, ako bolo v roku 1998. Okrem toho čítam materiály našej akreditačnej komisie, ktorá jednoznačne v mnohých záveroch mnohých škôl konštatuje, že vzdelanosť absolventov daných fakúlt je nižšia, ako bola pred dvomi rokmi. Takže z tohto vychádzam.

    Ďalej, veľa fakúlt sa spolieha už teraz veľmi výrazne a neodôvodnene výrazne na samoštúdium. A to je, prosím, vec, ktorá prispeje k vzdelanosti vysokointeligentným, ale tým priemerným asi veľmi nie. Preto si myslím, že naozaj to sú údaje, ktoré sú vierohodné, a sú také, že ich treba brať do úvahy. Preto si myslím, že predčasné zavretie zimného semestra vlani na niektorých univerzitách znamenalo určite pokles vzdelanosti, o tom nemožno pochybovať. Dohonili to len tí, ktorí sú schopní v samostatnom štúdiu to dohoniť, ale tí priemerní asi nie. Tvrdí to aj materiál NUFIC CENTRA a tvrdia to aj závery akreditačnej komisie.

  • Pán poslanec, ďakujem.

    Pán minister, nech sa páči, krátko reagovať a končíme hodinu otázok, čas už uplynul.

  • Ja si myslím, že tieto otázky bude možné prediskutovať si s pánom ministrom bezprostredne. Určite bude príležitosť na to vo vašom výbore, teda výbore pre vzdelanie, kde by sa mohli tieto otázky bližšie analyzovať. Myslím si, že na druhej strane treba vychádzať aj z toho, čo som tu povedal, že v tých celkových parametroch ľudských zdrojov na Slovensku zatiaľ Slovenská republika vychádza veľmi dobre.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, ďakujem, páni poslanci, končím bod programu hodina otázok.

    Ďalšie rokovanie povedie pán podpredseda Hrušovský.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o správe mandátového a imunitného výboru o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý prerokúvame ako tlač 740.

    Do rozpravy ešte podľa zoznamu prihlásených a v poradí vyžrebovaných rečníkov zostávajú dvaja páni poslanci, a to pán poslanec Švantner a pán poslanec Moric.

    Ešte predtým, ako udelím slovo prihláseným rečníkom, sa hlási pán poslanec Rusnák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    podľa § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku v mene poslaneckých klubov Slovenskej demokratickej koalície, Strany demokratickej ľavice, Stany maďarskej koalície a Strany občianskeho porozumenia podávam procedurálny návrh na zaradenie bodu - návrh na odvolanie JUDr. Pavla Dlhopolčeka z funkcie sudcu (tlač 741) do programu 36. schôdze Národnej rady. Tento bod žiadam zaradiť ako 16. bod tejto schôdze.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh, ktorý podal v mene štyroch poslaneckých klubov pán poslanec Rusnák a ktorý navrhuje rozšíriť rokovanie 36. schôdze o ďalší bod, ktorým má byť návrh na odvolanie pána JUDr. Pavla Dlhopolčeka z funkcie sudcu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

    Prezentovalo sa 66 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, a prosím všetkých prítomných poslancov, aby sa prezentovali, pretože evidentne je prítomná nadpolovičná väčšina poslancov v rokovacej sále.

    Prosím všetkých pánov poslancov, ktorí diskutujú s pánmi ministram, premiérom a ostatnými členmi vlády, aby zaujali miesta v laviciach, aby sme mohli rokovať.

    Páni ministri, prosím, aby ste, ak chcete diskutovať s poslancami, opustili rokovaciu sálu a viedli svoje rokovania.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa. Prezentáciou zatiaľ overíme počet prítomných poslancov. Zatiaľ nehlasujeme, iba zisťuje počet prítomných v rokovacej sále. Pán poslanec Juriš, zaprezentuj sa.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 36. schôdze bodom programu, ako som ho uviedol.

    Ďalším v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Švantner.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    asi bolo zbytočné prihlásiť sa do rozpravy k uvedenému bodu...

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci. Páni poslanci, prosím, aby ste s pánmi ministrami viedli svoje rokovania mimo rokovacej sály a nerušili priebeh rokovania 36. schôdze.

    Pán poslanec Slota, choďte rokovať mimo rokovacej sály, aj ostatní páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Švantner.

    Ostatných prosím o dôstojné prostredie v rokovacej sále.

  • Dúfam, že mi nešiel čas.

    Milé dámy,

    vážení páni,

    ako som začal hovoriť, že bolo...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Budaj, prosím, aby ste netelefonovali v rokovacej sále. Aj všetkých ostatných pánov poslancov. Janko Budaj. Pán poslanec Slobodník.

    Pán poslanec Švantner, nemajú úctu k vášmu mandátu, berte to tak.

  • Pritom si myslím, že tento bod je taký významný, že by sme sa mali nad tým zamyslieť.

    Bolo asi zbytočné prihlasovať sa vôbec do rozpravy, lebo podľa toho, ako som dostal informáciu včera večer, keď som odchádzal z Národnej rady, od jedného z koaličných poslancov, bolo už vlastne včera rozhodnuté. Včera bolo povedané, že dnes bude náš kolega Víťazoslav Moric pozbavený imunity bez toho, aby sme vypočuli, čo povedia poslanci, bez toho, aby sme vypočuli, čo povie poslanec Víťazoslav Moric. Ako ste si všimli, potvrdzuje to aj tá skutočnosť, že z vládnej koalície vystúpil jeden poslanec v rozprave. Inakšie zostalo len pri reakciách na názory opozičných poslancov, väčšinou na názory poslancov Slovenskej národnej strany.

    Tu by som chcel zareagovať na to, čo povedal pán poslanec z vládnej koalície, pán poslanec Mikloško, o tom, ako mu behá mráz po chrbte, keď počuje výroky poslancov Slovenskej národnej strany. Ja by som mu doprial, aby šiel do rómskych osád a určite by mu po chrbte nebehal len mráz, ale možno aj niečo inšie. My, ktorí sme sa naozaj zamýšľali nad problémom, ktorý tu vzniká, si myslíme, že vládna koalícia sa snaží redukovať problém rómskeho obyvateľstva na akési tabuizovanie tohto problému. Myslím si, že je mylné, ak si tu voľakto myslí, že tým, že zoberieme imunitu poslancovi Víťazoslavovi Moricovi, splníme si, spravíme si jednu čiarku a vyriešime problém, ktorý nám vytýka Európska únia. Štáty Európskej únie už zistili, aký problém je, dalo by sa povedať, to ukrivdené obyvateľstvo, ktoré odchádza z východoeurópskych štátov, ktoré sa chystajú niektorí politici v západných krajinách separovať na samostatný ostrov, a pritom sa im nikto nevyhráža, že je to nehumánne.

    Teraz by sme mohli ísť aj k tomu slovu o rezerváciách. Viete, cigánske etnikum žilo v našej krajine vždy trocha inakšie ako ostatné obyvateľstvo. Žilo vo svojich miniosadách na okraji ostatného obyvateľstva, a pritom dalo by sa povedať, že je to nakoniec takisto určitý druh rezervácie. Boli tam spokojní a nikto im to nevytýkal. Teraz si myslím, že by sme tento problém mali riešiť, ale riešiť ho budeme môcť len vtedy alebo len vtedy spravíme prvý krok v riešení tohto problému, keď dokážeme našim spoluobčanom v takých prípadoch, ako často vidíme v televízii, keď im vytýkame, že kradnú úrodu, ktorú neposiali, a berú drevo z lesa, ktorý nesadili, že nemajú robotu, nemôžu sa nikde zamestnať.

    Prvý krok, ktorý by bol v riešení tohto problému, by bol ten, že by nemohli túto odpoveď povedať, že by sme mohli ponúknuť prácu nielen našim rómskym spoluobčanom, ale aj ostatným 600 000 nezamestnaným, ktorých máme. Žiaľbohu, je k dispozícii len nad 30 000 miest, aj to sú miesta problematické. Osobne si myslím, že chyba je v tom, že nedokážeme, vládna koalícia a opozícia, spolu rokovať o tomto probléme. O probléme nezamestnanosti. Doteraz od revolúcie ani jedna vláda nespravila dosť pre to, aby sa tento problém odbúral. Myslím si, že toto je strategický záujem našej republiky a o tomto by sme mali hovoriť. Ale my všetko redukujeme len na problém Víťazoslava Morica, ktorý sa odvážil povedať to, čo si myslí väčšina obyvateľstva.

    Milé dámy, vážení páni, naši spoluobčania budú hodnotiť to, ako posúdime výroky nášho kolegu pána Morica. Tí, ktorí naozaj vedia, v čom je ten problém, myslím si, že budú na strane nášho kolegu. A ja by som vám povedal ešte na záver jednu skutočnosť, nad ktorou by ste sa mali zamyslieť. Za pár dní bude referendum. Občan sa zúčastní toho referenda a bude hlasovať aj podľa toho, aký názor si utvorí z toho, čo počuje a uvidí dnes pri odňatí imunity Víťazoslavovi Moricovi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa hlási pán poslanec Prokeš. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som k vystúpeniu pána poslanca Švantnera chcel len doplniť, že stará ľudová múdrosť hovorí, že od jedného hnilého jablka zhnije celá prepravka. A sú to práve príslušníci cigánskeho etnika, ktorí sú dávno integrovaní a na ktorých môžeme byť hrdí, ktorí sami požadujú, aby tí, ktorí sa jednoducho nevedia prispôsobiť normám väčšinového obyvateľstva a žiť, by som povedal, v súlade s týmito normami, a nie na úkor ostatných, aj tých príslušníkov cigánskeho etnika, ktorí sú dávno prispôsobiví, že práve tí žiadajú, aby sme tento problém riešili. A chcem podčiarknuť, že pokiaľ hovoríme o nejakej potrebe riešenia, tak stále hovoríme o neprispôsobivej časti. Nehovoríme o cigánskom etniku ako takom. Nikto zo Slovenskej národnej strany to nikdy ani nehovoril.

    Takže mňa skôr chytá strach z vystúpenia pána Mikloška, ktorý vlastne vytvára zo všetkých príslušníkov cigánskeho etnika jednu skupinu a vlastne ju pasuje za takúto, s ktorou treba nejakým spôsobom nakladať. Naopak, ja si myslím, že vytvorenie alebo oddelenie tých, alebo danie najavo väčšinovým obyvateľstvom, že si vieme vážiť tých, ktorí žijú v súlade s právnymi a etickými normami, a naopak, že budeme postihovať len tých, ktorí nie že nevytvoria dobré predpoklady na spolužitie, ale odmietajú rešpektovať základné pravidlá spolužitia. Ale celá táto kampaň na pána Morica s tým nemá nič spoločné. Je to zastrašovanie opozície, aby nepoukazovala na neschopnosť vládnej koalície.

  • Panie poslankyne, páni poslanci,

    posledným v poradí prihláseným rečníkom do rozpravy je pán poslanec Moric.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    vážený môj veľactený hosť pán Patkoló, ktorý sedí na balkóne,

    chcem vám oznámiť, že pán Patkoló požiadal tento parlament, aby tu mohol vystúpiť a ja to tu tlmočím. K vašim vystúpeniam sa nebudem vyjadrovať. Vyjadrím sa len k jednému, a to k pánovi poslancovi Andrassymu, keď na to nastane vhodný čas.

    Chcel by som začať asi tým, že je jeseň a usporadúvajú sa Hubertove jazdy. Toto, čo sa tu deje, je jedna taká Hubertova jazda. Je to štvanica v štýle hon na líšku, ale tu nie je líška, tu som ja a vy sa ku mne správate podľa hesla: Tu je vinník, nájdite niečo na neho, to je jedno čo. Ja som líška, vy ste honci, vy máte krvavé oči a neviete, o čom hovoríte, lebo ste ma nikdy nevypočuli. Ja som líška, mám dobré nohy a zdravé pľúca, uvidíme kto z koho.

    Chcem hneď len povedať, že existuje správa mandátového a imunitného výboru a tá klame, že existuje žiadosť o moje vydanie, a tá nehovorí pravdu. Na druhej strane tejto žiadosti o moje vydanie alebo o zbavenie mojej imunity je táto veta: "Trestné stíhanie proti konkrétnej osobe je dostatočne preukázané magnetofónovou kazetou vyžiadanou z Rádia Twist a videokazetou vyžiadanou z STV, na ktorých je zdokumentovaný priebeh tlačovej besedy."

    Nie je tam zdokomentovaný priebeh tlačovej besedy, ale je tam zdokumentovaný priebeh časti tlačovej besedy. Priebeh tlačovej besedy je zdokumentovaný tu, len tu a ja to mám u seba a je to digitálne. Z takýchto častí priebehov tlačovej besedy ja spravím taký kompilát, že budete buď plakať, alebo sa budete smiať.

    V tej žiadosti je povedané a citované: "Čo je na tom humánne, keď sa umožní, aby debil splodil debila" a tak ďalej a tak ďalej. "Čo je na tom humánne, keď sa umožní..." Nikdy som to nespájal s Cigánmi. Nikdy! Ani v súvislosti s pánom Andrassym. To by som si nikdy, samozrejme, nedovolil, keď pán Andrassy tu tvrdí také nehoráznosti, aké tvrdil. A teraz nasleduje to, ďalšia časť citátu, ktoré nesúvisia. "Tých, ktorí sú neprispôsobiví, je treba na Slovensku" a tak ďalej a tak ďalej. Prosím vás, zopakoval som to niekoľko ráz. Mám to tu zdokomentované.

  • Poslanec Moric pustil digitálny záznam.

  • "Tak aj teraz by som chcel povedať, že pre tých cigánskych spoluobčanov, ktorí sú neprispôsobiví, môj osobný priateľ je Cigán, ktorý má tri vysoké školy a štvrtú, teda prvú, ktorú chodil, tak tú nedokončil, takže tí, ktorí sú neprispôsobiví, je treba na Slovensku"...

  • Koniec reprodukcie zo záznamu.

  • Asi štyrikrát som to povedal, že to je len pre tých, ktorí sú neprispôsobiví. No a v tejto správe mandátového a imunitného výboru, čiže to sú dva výroky, ktoré boli zaznené v rôznom čase.

    Na strane 3, ak si prečítate: "Čo je na tom humánne", začína, "v našom národe", končí, tam majú byť úvodzovky, to je jedna myšlienka. Ale tento odsek dáva do súvislosti jednu myšlienku s druhou, čo sa nikdy neudialo. Je to neprípustné a podľa mňa je to skreslenie skutočných udalostí. Čiže "čo je na tom humánne" nesúvisí s tou druhou vetou "pre tých, ktorí sú neprispôsobiví, je treba na Slovensku vytvoriť rezervácie". Nikdy to takto neodznelo a je to účelová záležitosť, ktorá mňa má ukázať v nepriaznivom svetle. Pretože slovo rasizmus a rasista, nenávisť a národnostná rasová nenávisť sú slová veľmi ťažké a veľmi vážne a treba s nimi narábať veľmi opatrne. Mali by s nimi opatrne zaobchádzať všetci, ktorí ich berú do úst, v tomto prípade moji kolegovia poslanci, novinári, vyšetrovatelia. Pri reprodukcii týchto slov je ich potrebné reprodukovať a používať v kontexte, v ktorom boli vyslovené. Zisťujem, že viacerí poslanci, novinári nezaobchádzajú s týmito slovami opatrne.

    Pán poslanec Muránsky tvrdí, že klub KDH bude hlasovať za zbavenie mojej imunity. Pán poslanec, na základe čoho ste sa tak rozhodli? Jedine z maďarskej koalície a zo Slovenskej národnej strany a HZDS sú tu ľudia, ktorí ma chcú vypočuť, ktorí chcú počuť, ako zdôvodním to, čo som povedal. Ostatných to nezaujíma, ale budú hlasovať za zbavenie mojej imunity. Čiže, pán poslanec Muránsky, na základe čoho ste tak rozhodli v klube? Veď ste ma ani raz nepočuli.

    Pán podpredseda vlády Csáky tvrdí, že Spojené štáty americké s pobúrením vnímali najmä výroky Víťazoslava Morica, ktorý navrhol zriaďovať pre Rómov rezervácie. Viete si predstaviť, že Spojené štáty americké vnímajú moje výroky, že sú pobúrení, že navrhujem zriadiť pre Cigánov rezervácie. A nie sú pobúrení, že oni majú indiánske rezervácie, a nie sú pobúrení, že majú rezerváciu Yellowstonský národný park, že v USA nie sú pobúrení, že na Slovensku máme aj kultúrne rezervácie?

    Pán kolega Weiss sa vyjadril tiež k niečomu, čomu nerozumie. Demokracia je vraj daná tým, že je demokratická ústava, že je ekonomický rast v štáte, o tom budem hovoriť, o ekonomickom raste, a že sú slobodné médiá. Ale v našom štáte niektorí novinári účelovo vytrhávajú slová zo súvislosti a používajú akési slovné koláže, aby sa, aj keď nekorektne, uviedli na mediálnom trhu. Tento problém sa totiž nedá vysvetliť v niektorých holých vetách. Každý má inú skúsenosť zo socia, v ktorom žije, a každý má inú skúsenosť zo spolužitia s Cigánmi a tieto skúsenosti nezovšeobecňuje buď účelovo, alebo ich ani nevie zovšeobecniť, ako napríklad pán poslanec Andrassy.

    Od roku 1990 v našom štáte tento problém nebol ani len otvorený, nieto ešte riešený. Keď som o tomto probléme hovoril, nehovoril som o remeselníkoch, cestároch, učiteľoch, vedeckých pracovníkoch z radov cigánskeho etnika, všetkým týmto, ako aj ostatným občanom sa ospravedlňujem, že tento parlament rieši túto situáciu, ktorú mala riešiť vláda, a nezaujíma sa o problémy, ktoré sa týkajú toho, čo budú jesť. Stretávam sa s týmito vzdelanými ľuďmi a majú podobné názory ako ja, žijú podľa tých istých právnych noriem ako ja. Sú to moji priatelia. Nikto z vás nejedol tou istou lyžicou s niektorým z Cigánov, ako ja s mojím priateľom, tú istú polievku.

    Nehovoril som teda napríklad o Končekovcoch z Necpál, o Karvayovi z Vrútok, ktorému som zabezpečil sponzorstvo na miliónové husle a stotisícový sláčik. Nehovoril som o tých, ktorým som pomohol, a nehovoril som o tých, ktorým som chcel pomôcť, ale vy ste mi to nedovolili. To znamená, že som nehovoril o Detskom domove v Necpaloch, kde je 90 % detí cigánskeho pôvodu, a vy ste odmietli dať peniaze, aby tento domov bol dobudovaný. Ešte raz hovorím, nie vy ste zabezpečili sponzorstvo vynikajúcemu mladému cigánskemu chlapcovi Karvayovi, ja som zabezpečil.

  • A čo títo ľudia hovoria? Títo ľudia hovoria, tu sú citáty: "Slušnému Cigánovi, a verte mi, je ich mnoho, sa v takejto spoločnosti tiež nežije ľahko. Kedykoľvek sa on alebo členovia jeho rodiny objavia, hneď ich podozrievajú z nekalých úmyslov." Druhý citát. Ďakujem, pán Mikloško, že si prišiel, ctím si svoj názor. Viem, že si ma počúval veľmi pozorne. Ďalší citát: "Keby kukláči len urobili bleskovú akciu v časti mesta, kde býva rodina Balážovcov, určite by zadržali dílerov drog." To je citát ženy, ktorá si neželá byť menovaná. Mám ho. Ďalší citát: "Mnohí naši ľudia skrývajú nečestné úmysly za klamstvá o rasistickom napádaní." To je citát vzdelaného Cigána, ktorý komentoval skutočnosť, že pri kradnutí medených drôtov sa zabil zlodej Cigán a jeho kolegovia povedali, že to urobili skíni.

    Keď som o tomto probléme hovoril, hovoril som o neprispôsobivých občanoch, z ktorých väčšina sú cigánskeho pôvodu. Uviedol to aj vyšetrovateľ a povedal som to takto, už som to povedal, predviedol som vám to. Hovoril som o tom, že v slovenských väzniciach je 48 väzňov cigánskeho pôvodu. Ak odpočítame tých, ktorí sú tam napríklad za dopravné nehody, toto číslo vzrastie na 60 %. Toto nezistil Ďuro z búdy, ale Jano z ministerstva spravodlivosti. Toto zistil najvyšší pracovník tohto ministerstva, toto zistil minister spravodlivosti. Niektorí hovoria, že takéto zisťovanie je nehumánne. Ale títo, čo to hovoria, tak niet im pomoci.

    Hovoril som o tých, čo ich je napríklad v Martine 2 %, ale na kriminálnych trestných činoch sa v tomto meste podieľajú 50 %. Za minulého režimu začal tento problém. Časť jedného etnika vytrhli z jedného storočia a presadili do iného. To boli tí, čo ešte neboli usadení, ale kočovali. Boli to kočovníci a stretávali sa pri voze, pri ohni. Potom ich zo dňa na deň presadili napríklad v Rimavskej Sobote do sídliska Dúžavská cesta. Choďte sa tam pozrieť, ja som tam bol. No oni sa znovu stretávali pri ohni, ale pri ohni z parkiet. Donútili ich žiť v domoch, v ktorých žiť nevedia. Predtým, keď kočovali, nemali riadnu lekársku starostlivosť, dožívali sa nízkeho veku, ich úmrtnosť bola tiež vysoká. Usadením sa toto zlepšilo. Zvýšila sa ich populácia a zvyšuje sa a dnes dve tretiny cigánskej populácie sú mladiství ľudia. Ako som už povedal, problém začal za minulého režimu a začal našou toleranciou.

    Pozrite sa, dámy a páni, pozrite sa, pán podpredseda, ako riešili problém neprispôsobivých domorodých obyvateľov "kultúrne národy". Pozrite, ako Angličania riešili problém Indiánov v Amerike a Bušmanov v Austrálii. Strieľali ich ako bizónov a klokanov, ako divé zvery. Dobytie Ameriky mnohí historici považujú za najhoršiu genocídu v histórii ľudstva, s ktorou sa nedajú porovnať ani etnické ukrutnosti nacizmu či komunizmu, a má obdobu iba v neľudskom prístupe voči pôvodným obyvateľov Austrálie. Pozrite, ako riešili semitský a cigánsky problém fašisti, nacisti a komunisti. Ako vieme, fašizmus vznikol v Taliansku, nacizmus v Nemecku. Ako vznikol komunizmus, to už tiež všetci vieme. Ani jedna z týchto zvrátených ideológií nevznikla na Slovensku, ani v nijakej slovanskej krajine. Boli to drastické veci v minulosti, ale v prítomnosti sa nič nezmenilo. Prístup k týmto problémom v niektorým štátoch je naďalej nekompromisný. V niektorých týchto štátoch.

    Dánska ministerka vnútra pani Espersenová navrhuje, aby neprispôsobivých žiadateľov o azyl umiestnili na izolovanom ostrove. Pani ministerka síce uznáva, že izolovať týchto ľudí dopúšťajúcich sa nezákonnej činnosti na izolovanom ostrove je trochu odporné, ale považuje to za jednu z možností, ktorú treba zvážiť. Za tieto výroky ju nik nezbavuje imunity. Poslanec Moric zo slovenského parlamentu navrhuje zriadiť pre neprispôsobivú časť cigánskeho etnika rezervácie asi také, aké sú v Amerike, kde v súčasnosti žije asi 0,5 mil. severoamerických Indiánov, a chcú ho zbaviť imunity. Áno, povedal som asi také ako v Amerike. Myslel som nie presne také, ale ľudskejšie. Nikto sa ma neopýtal, ako si to predstavujem, ale imunity ma zbaviť chcú. Tiež nikto neodsudzuje obyvateľov francúzskych miest Mec a Nancy, kde sa stretlo asi 35 000 francúzskych Cigánov. Volajú ich "ľudia na cestách". Napriek snahe organizátorov o ekumenický charakter celej akcie a nebývalej prítomnosti polície, Cigáni porozumenie u miestnych obyvateľov nenašli. Naopak, v dôsledku protestov poslancov zastupiteľstiev okolitých obcí sa okolo podujatia vytvorila priam nedýchateľná atmosféra nepriateľstva a odporu. Už vopred boli zatracovaní tí, čo dali súhlas na stretnutie. O prefektovi Denisovi sa dokonca písalo ako o Alim Denisovi a jeho 40 000 zbojníkoch. Nikto poslancov miestnych zastupiteľstiev nezbavuje imunity. Žijú totiž v demokratickom štáte. Nám takéto drastické riešenia ani len nenapadnú.

    A tieto národy nemali doteraz ani toľko cti, aby sa ospravedlnili. Videli sme protesty Bušmanov v Sydney. My zatiaľ nemáme sa za čo ospravedlňovať a dúfam, že ani nezadáme dôvod na ospravedlnenie. My máme za našu toleranciu len malér. Slovenská republika nemá na to, aby tento problém riešila z vlastných zdrojov. Ja ako zákonodarca som sa opýtal vlády, spoločnosti, ako, preboha, ideme riešiť tento problém. Doteraz sa to riešilo-neriešilo anonymne. Teraz to chcem, aby sa to riešilo verejne. Chcem, aby to riešila vláda, parlament, a chcem, aby aj verejnosť zaujala stanovisko, ako pomôcť neprispôsobivým občanom.

    Dámy a páni, toto nie je útok na Cigánov, toto je útok na problém. Na problém, čo ideme robiť s neprispôsobivými občanmi, z ktorých asi 98 % sú občania cigánskeho etnika. Ja som tento problém vedome vulgarizoval, a nebudem brať svoje slová späť. Vedome som to vulgarizoval, a nebudem brať svoje slová späť. Nebudem ich brať späť...

  • Reakcia z pléna.

  • Nebudem brať svoje slová späť, tak ako pán Verheugen, keď povedal o našom prijatí do Európskej únie, budú rozhodovať referendá v iných štátoch a potom povedal niečo, čo nemá hlavu ani pätu. Toto nie je problém politický, ako hovorí za toto všetko zodpovedný človek - podpredseda vlády Csáky. On hovorí inteligentne o ničom. Ja hovorím priamo o riešení jedného problému, lebo toto nie je politika, toto je reálny život. John Adams, prezident Spojených štátov, voľakedy povedal, že "jeden muž s odvahou dokáže vyvolať prevahu". Ja som nechcel vyvolať prevahu, ja som našiel odvahu pomenovať problém a našiel som ju preto, lebo stojím na zemi a chcem riešiť problém jednoduchých ľudí. Z lietadla alebo z klimatizovaného auta pána Csákyho sa tento problém vidí inakšie. Táto debata totiž nie je o rasizme a o rase. Neriešime tu otázku rasizmu, pán Patkoló, dámy a páni. Riešime otázku spôsobu časti istého etnika a to, aký má vplyv na náš všetkých. Samozrejme, čo nás to stojí.

    Dámy a páni, toto nie je otázka rasizmu a xenofóbie, toto je otázka ekonomická. Toto je o ekonómii. Chcú ľudia prácu, podnikatelia, skrátka občania našej vlasti, občania, čo platia dane, pracovať o dve hodiny viac, aby zarobili na týchto neprispôsobivých ľudí? Na tých, čo nechcú akceptovať spoločenský poriadok? Ako to hovorí môj ctený kolega Jano Langoš: "Treba radikálne sprísniť sociálnu politiku štátu, pretože tá súčasná je nemravná, umožňuje ľuďom nepracovať a klamať." A kradnúť a zbíjať. To som dodal ja. Pán kolega, ďakujem, nie si tu, že som mohol použiť tvoj citát. Aj títo neprispôsobiví ľudia, ktorí nepracujú, a čo je horšie, ani nechcú pracovať, majú zásluhu na tom, že hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa u nás je len 3 720 USD. Pre porovnanie: v Poľsku je 8 000, v Maďarsku 10 000, v Českej republike 13 000 a v Spojených štátoch, ktoré majú tieto rezervácie, je vyše 30 000.

    Dámy a páni, znovu opakujem, že nehovorím o tejto vláde, ale hovorím o všetkých vládach od roku 1945. Keď hovorím o riešení tohto problému, nehovorím, že by ho mala vyriešiť táto vláda. Toto je problém najmenej na dve generácie.

    Poďme teda ďalej. Štát, ktorý by mal byť garant dodržiavania ústavnosti a zákonnosti, sa skoro nečinne díva na neuveriteľnú bezprávnosť, neuveriteľné porušovanie zákona neprispôsobivými občanmi, z ktorých väčšina sú cigánskeho pôvodu, a tento zákon sa porušuje v masovom meradle. To znemená, že ide o organizovaný zločin. A jedným z časti tohto organizovaného zločinu je aj to, že dieťa sa stáva zdrojom živobytia. O tom budem hovoriť neskôr.

    Keď som použil slovo rezervácia, mal som na mysli taký význam ako slovné spojenie kultúrna rezervácia, prírodná rezervácia. Keď som hovoril o rezerváciách, hovoril som o škole, o hygiene, o lekárskej starostlivosti, o spolužití Rómov a Nerómov, o spolužití medzi Rómami. Hovoril som o hmotných statkoch a delení peňazí. A dnes musím hovoriť aj o tom, prečo môžu naši spoluobčania do niektorých krajín cestovať len s vízami. Keď som hovoril o rezerváciách, hovoril som aj o cirkvi. Samozrejme, v ekumenickom význame.

    Pán profesor Drobný tu hovoril o tom, že väčšina Rómov sú ateisti. Čítal som - ako malý chlapec aj teraz - o misionároch v džungliach Afriky či Južnej Ameriky. Ja tvrdím, že rovnaká džungľa je v getách alebo, ak chcete, v osadách našich neprispôsobivých občanov, z ktorých väčšina sú Cigáni. To je džungľa. Vyzývam z tohto miesta predstaviteľov kresťanských cirkví na Slovensku, aby personálne a peňažne pomáhali riešiť tento problém. Tu je ich nezastupiteľné miesto.

    Keď som hovoril o rezerváciách, hovoril som o tom, že v rezerváciách môže štát korektne a konkrétne pozitívnym spôsobom ekonomicky, kultúrne, právne a inak intervenovať, systémovo a organizovane pôsobiť na rovnomerné a rovnoprávne uplatnenie a uplatňovanie skupiny občanov. Nielen OSN, tak ako odcitoval pán docent Kandráč, ale aj náš príslušný právny predpis ministerstva zahraničných vecí, treba si ho pozrieť, nájdite si ho, ja ho mám, hovorí o tom, že za rasovú diskrimináciu sa nepovažujú osobitné opatrenia urobené výhradne na zabezpečenie primeraného rozvoja niektorých rasových alebo etnických skupín alebo jednotlivcov, ktorí potrebujú takú ochranu, ktorá môže byť nevyhnutná na to, aby im zabezpečila rovnaké používanie alebo výkon ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ, pravda, tieto opatrenia nevedú k zachovaniu rozdielnych práv pre rôzne rasové skupiny a pokiaľ nezostanú v platnosti po dosiahnutí cieľov, pre ktoré boli prijaté. Myslím si, že tu sa cieľ nedosiahne skôr ako za 2 až 3 generácie.

    Teraz niečo s otázkami, ktoré ma trápia. V cigánskej osade s 1 013 obyvateľmi majú traja výučný list. Ste s tým všetci spokojní? V 300-ľuďovej osade sú traja vzdelávateľní. Pán profesor, dobre to hovorím? Zistili sme to. Čo myslíte, aká je úžera v niektorých cigánskych osadách? Až 100-percentná. Oni sami hovoria o tom, že je tam taký hyenizmus, ako keď po zemetrasení idú hyeny vykrádať domy. Viete, že chatrče v cigánskych osadách sú postavené na pozemkoch, kde sú nevysporiadené vzťahy? Zo 107 chatrčí v osade len 3 sú na vlastných pozemkoch, 104 je na cudzích. Nie na obecných, na cudzích. V niektorých cigánskych osadách je 100-percentná nezamestnanosť. Pri katastrofálnych pomeroch býva aj 18 ľudí v jednom byte a potom deti sú svedkami intímnosti svojich rodičov či starších súrodencov. A čo je najhoršie, aj intímností medzi rodičmi a deťmi samotnými. O deťoch tu budem ešte hovoriť. Veď podmienka na pracovné miesto do budúcnosti je minimálne stredoškolské vzdelanie a viacjazyčná gramotnosť. To znamená, že v týchto getách sa rodia deti do feudalizmu. A na riešenie týchto problémov, z ktorých som aspoň niektoré načrtol, pán Pál Csáky zabezpečil od vlády len 30 mil. Sk.

    Dnes som čítal, že dom ktoréhosi poslanca má hodnotu 60 mil. Sk. Čiže 30 mil. korún zabezpečil Pál Csáky so svojou veľkou jemnosťou a, samozrejme, veľkou inteligenciou. Čo chce s týmto vyriešiť? 90 % cigánskych detí má skúsenosti s narkotikami a 20 % je možné považovať za pravidelných užívateľov toluénu. Uvedomujete si, že splodením dieťaťa berie na seba rodič zodpovednosť náležite sa starať o svoje dieťa? V prípade, že je dieťa podvyživené, jasne dochádza k porušeniu § 213 Trestného zákona VI. hlavy, ktorý v prvom bode hovorí, že kto si neplní, či aj z nedbanlivosti plní svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok. Podľa bodu 3 odňatím slobody na 6 mesiacov až 4 roky sa páchateľ potresce, ak vydá činom podľa ods. 1 alebo 2 oprávnenú osobu nebezpečenstvu núdze. Pritom cigánske deti žijú prinajmenej v nebezpečenstve núdze.

    Páni zákonodarcovia, zavedieme v Slovenskej republike ešte jednu ústavu a legislatívu špeciálne pre Cigánov, takú, ktorá by bola menej prísna? Ako môže štátna moc dopustiť tisíce detí, aby vyrastalo v pomeroch nie prípustných pre zákonom stanovené ľudské kritériá? V § 217 sa hovorí o ohrození mravnej výchovy mládeže, lebo kto vydá čo i len z nedbanlivosti osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožní viesť záhaľčivý alebo nemravný život, alebo zvádza ju k záhaľčivému alebo nemravnému životu, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažitým trestom.

    Teraz trošku štatistiky. V škole rómske deti oproti ostatným deťom takmer desaťkrát častejšie prepadávajú. Päťkrát častejšie dostávajú druhý alebo tretí stupeň zo správania. 36-krát častejšie ukončujú školskú dochádzku prv ako v záverečnom ročníku. Všetci dobre vieme, že tieto deti často nechodia do školy, nezabezpečujú si gramotnosť, nehovoriac o kvalifikácii, o tom som už hovoril, a navždy tak ostávajú záťažou spoločenského vývoja. Cigánske deti často v čase vyučovania kradnú či devastujú okolie. Trinásť- až pätnásťročné Rómky bežne rodia deti. Krvismilstvo je mlčky tolerované. Malo by nám byť týchto detí skutočne ľúto. A štát im musí zabezpečiť pomoc v zmysle zákona pre ich vlastné dobro, ako aj v záujme celej spoločnosti. Tlupy týchto asociálnych detí sa stávajú zárodkom organizovaného zločinu.

    Deťom, ktorých telesný a duševný vývoj je v ich terajšom domácom prostredí, v ktorom žijú, ohrozený, musí štát v súlade s platnou legislatívou neodkladne zabezpečiť náhradné životné podmienky v zákonom stanovených podmienkach. Práva rodičov možno obmedziť. V naliehavých prípadoch, ak by hrozilo dieťaťu nebezpečie fyzického alebo psychického ohrozenia, okresný úrad musí bezodkladne umiestniť dieťa do náhradného ubytovacieho a výchovného zariadenia. To znamená, že úradníci štátnej správy hromadne si neplnia svoje zákonom uložené povinnosti. Cigáni sú totiž naši rovnoprávni občania. To však platí nielen o ich právach, ale aj o ich povinnostiach, dámy a páni. Nemožno na nich nazerať ako na austrálskych či amazónskych domorodcov. Každý občan musí mať rovnaké práva a povinnosti. A ja sa vás pýtam: Prečo zákon neplatí rovnako pre všetkých občanov Slovenskej republiky?

    Niečo zo štatistiky. Počet Cigánov - približne u nás je 400 tisíc. 43,3 % populácie sú deti do 15 rokov, to je 173 tisíc detí. Pod hranicou biedy v 307 cigánskych osadách ich žije 2 350 v chatrčiach. Zo 700 tisíc žiakov Slovenskej republiky je 42 tisíc Rómov. 12,4 % ich neprospieva. Mohol by som tu hovoriť ďalšie štatistiky, ale treba tieto problémy riešiť a treba ich riešiť formou určitého projektu. Kde naň zobrať peniaze?

    Mám takýto návrh. Základné zdroje tohto sú tieto. Je ich približne 7. Alikvótna časť detských prídavkov. Tí, ktorí sa nestarajú o tieto deti, ktorí nezabezpečujú elementárne právne nároky dieťaťa, treba im ich zobrať a podľa mojich výpočtov by to mohlo byť 5 až 10 % potrebnej sumy. Štát by mohol financovať asi 30 až 40 % tejto sumy. A ďalšie zdroje sú tieto. Mala by to byť hlavne materiálna a finančná pomoc zo zdrojov vyspelých štátov. Sú bohatí, nevedia, kde majú pchať peniaze. Skúšajú pokusy na ľuďoch vo vojnách. Môžu ich dať v rámci programu PHARE na Slovensko, kde by sa týmto riešila cigánska otázka a mohlo by sa tým vyriešiť asi polovica, to znamená 600 mil. ročne. Tento projekt by bol asi za 1 200 mil. A potom sú ďalšie zdroje. Čiže to bol tretí zdroj. Štvrtý zdroj, mestské som nekvantifikoval. Mestské a obecné samosprávy. Piaty zdroj, cirkev, domáce a zahraničné humanitné organizácie. Šiesty zdroj, príspevky organizácií podnikateľských subjektov a jednotlivcov. A siedmy zdroj, vlastná hospodárska činnosť detských sociálno-výchovných zariadení.

    Načrtol som vám tu, ako by sa dal financovať problém prevýchovy cigánskeho etnika a bolo by na to treba asi 1,2 mld. ročne. Ja to hovorím vulgárne, samozrejme, nie 30 mil., ako hovorí pán Csáky jemne.

    Niektorí moji ctení kolegovia menia svoje rozhodnutie o mojom vydaní alebo nevydaní na trestné stíhanie ako bábky podľa toho, kto potiahne povrazom. Ale jeden z nich povedal toto: "Moricove výroky na adresu Rómov odznievajú denne z úst státisícov ľudí, ale keď ich autorom je poslanec, tak nasleduje trestné stíhanie." Je to veľmi čudné vysvetlenie rovnosti pred zákonom pre každého. Ako tento istý poslanec dodal: "Poslanec si nemôže dovoliť ani len to, čo sa bežne hovorí v slovenských krčmách." Preložím to do môjho jazyka, ako som to ja pochopil. Poslanec si vlastne nemôže hovoriť to, čo hovorí bežný občan, lebo v slovenských krčmách sú väčšinou bežní slovenskí občania na rozdiel od toho parlamentu. Bežný slovenský občan v potu tváre, tak ako to prikázal Pán Boh, si denne zarába na svoj chlieb a tá časť slovenských občanov, ktorí sú neprispôsobiví a z ktorých veľká väčšina sú členovia cigánskej komunity, im z tohto chleba ujedá.

    Kto z vás, mojich kolegov, pán Andrassy, aj teba sa to týka, hlavne teba sa to týka, podá trestné oznámenie na Cigána Vojtecha N., ktorý v Šahách pri nočnej bitke vykrikoval, že všetkých bielych pozabíja. Potom Igora D., dvadsaťtriročného bieleho mladého muža, opravára stavebných strojov, otca trojročnej dcéry, pichol bodákom do hrudníka. Igor D. zomrel. Navyše syn tohto Vojtecha N. bodákom zranil dvoch ľudí. Tento však nemôže byť stíhaný pre svoj vek. Kto z vás podá na toto trestné oznámenie? Nie ja rozdúchavam rasovú nenávisť, rasovú nenávisť rozdúchavajú napríklad tí, čo poslali kukláčov do Borského Mikuláša, kde mali chytiť jedného stíhaného Cigána, a keď ho nenašli, umlátili všetkých tých, čo im prišli do cesty.

    O problémoch, o ktorých som tu hovoril, som hovoril v dobrej vôli. A nie na to, aby som vyvolával nepokoje a podľa niektorých vás, to sú tí "magori", nenávisť. Chcem predložiť návrh na riešenie týchto problémov formou zákona a vy svojimi pripomienkami musíte rozhodnúť, či chcete, alebo nechcete pomôcť týmto riešením našim cigánskym spoluobčanom.

    Nakoniec by som chcel uviesť toto: Dostal som písomnú žiadosť od vyšetrovateľky vo veci podozrenia z trestného činu a ja som ihneď po imunitnom výbore zašiel za touto slečnou, ktorá sa ku mne správala veľmi korektne, a vyhlásil som toto: "Slová, na základe ktorých vzniklo podozrenie z trestného činu, som povedal na tlačovej besede v určitých súvislostiach. Vety, ktoré sú uvedené, sú vytrhnuté z kontextu. Počas celej tlačovej besedy som nespomenul žiadne etnikum ani národnosť ako takú. Vždy som hovoril o časti občanov, ktorí sú neprispôsobiví a patria k určitému etniku. Hovoril som o ľuďoch, ktorí nepracujú, a čo horšie, mnohí z nich nechcú pracovať, ale čakajú na sociálne výhody od štátu. Hovoril som o tom, že štát napomáha tomu, aby sa rodili geneticky narušení ľudia. V žiadnom prípade som nepodnecoval národnostné a rasové nenávisti, len som konštatoval stav vzťahu štátotvorného národa a jedného etnika tak, ako sa vyvinul za posledných 50 rokov aj zásluhou toho, že každá vláda za posledných 50 rokov ho buď riešila nedostatočne, alebo farizejsky."

    Dámy a páni, nakoniec mi dovoľte, aby som ešte skonštatoval, že za posledných 10 rokov narastá v cigánskom etniku negramotnosť, znížila sa kultúrna úroveň, zhoršili sa zdravotné problémy, hygienické potreby, zväčšili sa problémy s bývaním, radikálne sa zvýšil nárast populácie, zhoršilo sa spolunažívanie medzi Cigánmi a Necigánmi, ale aj medzi Cigánmi samotnými. Či chcete, alebo nechcete, toto musíme riešiť.

    Či ma zbavíte imunity, alebo nezbavíte, na tom mi záleží asi tak ako na tom, či električka trojka ide na stanicu alebo zo stanice. To je váš problém. Ale teší ma, že som vám zasadil semienko do hlavy a že ste nad touto problematikou začali rozmýšľať a poniektorí ste sa začali aj báť.

    Ďakujem vám, že ste si ma vypočuli. Ďakujem aj môjmu hosťovi pánovi Patkolóovi a dávam návrh, aby aj on mohol tu vystúpiť.

    Ďakujem za pozornosť. Na zdravie.

  • Reakcia z pléna.

  • Ferko, ja som sa ospravedlnil, keď si tu nebol, všetkým slušným Cigánom a aj obyvateľom, že toto tu riešime a neriešime zákony. Povedal som to.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Morica sa hlási pán poslanec Andrassy. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok.

    Pán poslanec Andrassy.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Očakával som od pána poslanca Morica, že takisto, ako to urobil pred niekoľkými dňami pre médiá a povedal, že vyzve poslancov, aby hlasovali za pozbavenie poslaneckej imunity, že presne to isté urobí v pléne a požiada poslancov, aby sme dali možnosť vyšetrovateľom, sudcom, aby povedali, či jeho výroky naplnili skutkovú podstatu rasovo motivovaných vyjadrení. To, čo hovorí, je veľmi pekné, ale to, čo povie na tlačovej konferencii a čo povedal tu, je úplný rozdiel. A mám doslovný prepis jeho tlačovej konferencie, kde napríklad jasne povedal, že "ja navrhujem iné vysvetlenie, ak sa má tvrdosť zákona dotknúť Cigána, tak je potrebné konať tak, aby sa konalo voči týmto zlodejom čím najtvrdšie, super tvrdo, lebo inak to nepôjde". Teda jeho vyjadrenie je jasné, konkrétne, že nemal na mysli neprispôsobivých občanov, ale mal na mysli Cigánov.

    Ďalšia konkrétna citácia z jeho tlačovej konferencie znie, že chcel povedať, že "pre tých cigánskych spoluobčanov, ktorí sú neprispôsobiví, takže tí, ktorí sú neprispôsobiví, je treba na Slovensku pre nich vytvoriť rezervácie, lebo ak ich nevytvoríme my, tak Cigáni ich vytvoria pre nás o 20 rokov. Toto vám musí byť všetkým jasné. Ak sa nezbadáme, bude zle."

    Ja osobne si myslím, že ak sa nezbadajú a nespamätajú občania tejto krajiny a budú tolerovať takéto vyjadrenia, takéto názory, tak to s touto krajinou dopadne veľmi zle. A ja si myslím, že konkrétnym príkladom v tejto snemovni má byť to, že pozbavíme poslanca Morica imunity a umožníme orgánom činným v trestnom konaní a súdom, aby rozhodli, či naplnil, alebo nenaplnil skutkovú podstatu.

  • Pán poslanec Zajac. Pardon, pán poslanec Zajac nebol prihlásený v čase, keď bola možnosť prihlasovať sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Moric.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Andrassy, chlapovi sa najviac môže stať najhoršie to, keď ho druhý chlap ľutuje. Ja ťa veľmi ľutujem a teba osobne vyzývam, aby si hlasoval za zbavenie mojej imunity. Na tvojom názore mi nezáleží vôbec. Také rezervácie, aké vytvorili tvoji predchodcovia z celého štátu, z celého štátu, ty sa tu usmievaš fakt ako ten, čo som pomenoval, tí "debili", ale takí ako ty tak vytvorili rezervácie z celého štátu, chlapče, z celého štátu si ty vytvoril rezervácie. Rozumel si ma?

  • Ruch v sále.

  • Prečo kývate nado mnou hlavou, však preto bola revolúcia v roku 1989, že tento celý štát bol rezervácia, tento celý štát bol rezervácia. A teraz sa tomu čuduje a sa smeje. Nie my, nie my chceme robiť cigánske roty, cigánske roty robil niekto iný. Takže teba naozaj veľmi ľutujem a ty hlasuj špeciálne trikrát proti, za moje zbavenie imunity, môžeš to trikrát stlačiť.

    Prosím ťa pekne, pán podpredseda, keby došlo k tomu, ako poslanec si myslím, že to mi rokovací poriadok umožňuje, požiadal ma občan tohto štátu, aby mohol vystúpiť v slovenskom parlamente. Momentálne neviem presne, či to umožňuje rokovací poriadok, ale ak to umožňuje, prosím ťa pekne, keby pán Patkoló mohol vystúpiť v slovenskom parlamente.

  • Pán poslanec Moric, s ľútosťou musím konštatovať, že rokovací poriadok neumožňuje vystúpiť vášmu hosťovi v parlamente.

  • Reakcia z pléna.

  • Páni poslanci, prečítajte si § 21 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, kto môže vystúpiť na pléne Národnej rady, resp. na rokovaní Národnej rady. Ak nemáte rokovací poriadok k dispozícii, prečítam vám ustanovenie § 21: "Významné osobnosti hospodárskeho a spoločenského života a predstavitelia iných štátov alebo medzinárodných organizácií pozvaní Národnou radou alebo jej predsedom môžu so súhlasom Národnej rady vystúpiť na jej schôdzi." Toto ustanovenie rokovacieho poriadku v tomto konkrétnom prípade, pán kolega Moric, nie je naplnené.

    Nech sa páči.

  • Pán Patkoló je jedna z tých osobnostní, ktoré si tam čítal, je predseda strany, predseda Rómskej iniciatívy, pokiaľ viem, a preto by som ťa požiadal, pán podpredseda, aby si dal o tom hlasovať na môj návrh, aby Národná rada rozhodla, či tento človek tu bude pozvaný, alebo nie. Ja ho považujem za významnú osobnosť, pretože je predseda strany, ktorá funguje na Slovensku.

  • Pán poslanec Moric, ak by som tak urobil, tak vedome porušujem rokovací poriadok, preto o tomto vašom návrhu hlasovať nemôžem dať.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

  • Reakcia poslanca Morica z pléna.

  • Pán spoločný navrhovateľ mandátového a imunitného výboru, prosím, aby ste sa vyjadrili k rozprave, prípadne navrhli návrh na uznesenie tak, ako ho odporúča mandátový a imunitný výbor.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážení páni poslanci,

    z prebiehajúcej rozpravy, v ktorej vystúpilo celkom 12 poslancov, je zrejmé, že je v záujme občanov celého Slovenska riešiť problémy rómskeho etnika, nezatvárať oči pred touto vážnou situáciou. Je však nevyhnutné riešiť situáciu Rómov v súlade s etickými normami, ktoré presadzuje Európa 21. storočia, a je nevyhnutné, aby sa do riešenia aktívne zapojila celá Európa, pretože problém Rómov nemôže zostať iba problémom slovenským. Riešenie uplatňované na Slovensku vo vojnových rokoch 1940 - 1945 je pre Slovenskú republiku neprijateľné.

    Vážení páni poslanci, máme pred sebou dva problémy. Prvý sa týka postavenia Rómov na Slovensku, ktorý je rozhodujúci. Tento problém nerieši a ani riešiť nemôže mandátový a imunitný výbor. Je to problém celej spoločnosti a my poslanci môžeme dať závažný impulz na jeho riešenie. Druhý problém sa týka výrokov pána poslanca Morica. A toto je už záležitosť ako mandátového a imunitného výboru, tak aj záležitosť celej Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade s Ústavou Slovenskej republiky, v ktorej je stanovené, že len súd rozhoduje o vine a treste, ani my poslanci v žiadnom prípade nebudeme tými, ktorí by chceli ústavu porušovať. Hlasovaním rozhodneme o tom, či dáme, alebo nedáme súhlas na trestné stíhanie poslanca Víťazoslava Morica. Rozhodneme teda o tom, či umožníme, alebo neumožníme súdu, aby v tejto veci konal, aby podľa právneho poriadku Slovenskej republiky rozhodol, či ide, alebo nejde o trestný čin.

    V rozprave predniesol pán poslanec Cabaj procedurálny návrh na doplnenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tlači 740 asi takto: "Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje komisiu Národnej rady Slovenskej republiky zloženú zo zástupcov poslaneckých klubov na posúdenie súčasného stavu rómskeho etnika s návrhom postupu krokov riešenia tejto problematiky."

    Ďalší návrh zostáva návrhom mandátového a imunitného výboru, ktorý som predkladal v úvode správy.

  • Ešte raz, pán navrhovateľ, keby ste uviedli návrh.

  • Odporúčam, aby sme najskôr hlasovali o doplňujúcom návrhu, procedurálnom, ktorý predniesol pán poslanec Cabaj, že Národná rada zriaďuje komisiu Národnej rady Slovenskej republiky zloženú zo zástupcov poslaneckých klubov na riešenie súčasného stavu rómskeho etnika s návrhom postupu krokov riešenia tejto problematiky.

  • Pán poslanec, myslím, že najskôr musíme odhlasovať to základné uznesenie, toto je mimo návrhu, ktoré sa týka zbavenia imunity. To je zriadenie komisie. Nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Cabaj, ktorý žiada zriadiť komisiu na riešenie rómskej problematiky. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Prosím, pán navrhovateľ, predneste ďalší návrh na uznesenie.

  • Pretože ďalšie doplňujúce návrhy predložené neboli, predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia, ktorý je uvedený v tlači 740 ako súčasť správy mandátového a imunitného výboru. Znie takto:

    "Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Víťazoslava Morica na základe žiadosti vyšetrovateľa z 25. augusta 2000 evidovanej pod číslom ČVS: OÚV-992/2000."

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Víťazoslava Morica.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Rusnák pred obedňajšou prestávkou predložil návrh na doplnenie 36. schôdze Národnej rady o ďalší bod programu. Prosím, aby sme o tomto návrhu hlasovali. Je to návrh na odvolanie JUDr. Dlhopolčeka z funkcie sudcu. V mene troch klubov to navrhol.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ktorí nie ste v rokovacej sále a chcete si plniť svoje ústavné povinnosti, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu, ale ešte predtým bol podaný návrh na doplnenie o ďalší bod programu 36. schôdze Národnej rady, o ktorom budeme hlasovať. Prosím, aby ste sa dostavili na hlasovanie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Rusnáka, ktorý v mene troch poslaneckých klubov navrhol rozšíriť rokovanie 36. schôdze o ďalší bod programu s tým, že ho prerokujeme po správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2000.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

  • Vážení páni poslanci, panie poslankyne, nasleduje

    správa o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2000.

    Správu ste dostali ako tlač 721 a spoločnú správu výborov ako tlač 721a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím teraz guvernéra Národnej banky Slovenska pána Mariána Juska, aby správu uviedol.

    Nech sa páči, pán guvernér, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    Národná banka Slovenska predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle zákona o Národnej banke Slovenska správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok tohto roku.

    Správa neobsahuje najaktuálnejšie údaje o vývoji reálnej ekonomiky, pretože tieto neboli v čase predkladania správy k dispozícii. Rovnako sú v správe informácie o vývoji platobnej bilancie iba za prvých päť mesiacov tohto roka. Vo svojom úvodnom slove však spomeniem už aktualizované údaje, ktoré mám dnes k dispozícii.

    V I. polroku 2000 pokračoval vplyv vládnych opatrení na zmiernenie makroekonomických nerovnováh prijatých v roku 1999. Efekt týchto opatrení sa prejavoval rovnako ako v II. polroku 1999 v oblasti znižovania vonkajšej nerovnováhy, aj v oblasti vnútornej nerovnováhy predovšetkým znižovaním domáceho dopytu a nápravou deformácií v sektore štátom regulovaných cien. Na kroky vedúce k reštrukturalizácii bankového sektora uskutočnené v minulom roku nadväzovala ďalšia etapa uskutočnená v I. polroku tohto roku.

    Zvyšovanie regulovaných cien v roku 1999 a začiatkom roku 2000 ovplyvňovalo vývoj inflácie, ktorá v marci tohto roka dosiahla svoju najvyššiu hodnotu 16,6 %. Od marca sa medziročná miera inflácie znižuje. Determinantmi cenového vývoja v I. polroku boli predovšetkým nákladové impulzy, a to rast regulovaných cien, nárast cien ropy a znehodnotenie výmenného kurzu slovenskej koruny voči americkému doláru.

    K spomaleniu rastu cien, naopak, prispelo zníženie dovoznej prirážky zo 7 % na 5 % s účinnosťou od 1. 1. 2000, rast konkurencie na domácom trhu a už spomenuté znižovanie domáceho dopytu. Efekt zvyšovania samotných regulovaných cien na medziročnú infláciu má za podmienky obozretnej a racionálnej hospodárskej politiky len krátkodobý 12-mesačný dosah, čo sa prejavilo poklesom inflácie v letných mesiacoch tohto roka, keď pominul vplyv opatrení z júla 1999. Kým v júni dosiahla medziročná miera inflácie 15,4 %, tak v auguste poklesla na 8,7 %, čo bolo pod spodnou hranicou stanoveného intervalu v konkretizovanom menovom programe Národnej banky Slovenska. Podľa našich predpokladov by sa mala inflácia na tejto úrovni nachádzať až do konca roku 2000. Obdobný vývoj zaznamenala aj jadrová inflácia, ktorá v auguste poklesla z júnových 5,8 % na 4,8 %.

    Od septembra minulého roka rástli aj ceny priemyselných výrobcov. V dôsledku vývoja cien energetických surovín a výmenného kurzu slovenskej koruny voči americkému doláru ich medziročná dynamika dosahuje od marca 2000 dvojciferné hodnoty. Vplyv cien výrobcov na index spotrebiteľských cien je však eliminovaný vývojom domáceho dopytu a rastom konkurencieschopnosti na slovenskom trhu. Národná banka Slovenska podrobne monitoruje vývoj cien výrobcov ako potenciálne ohnisko tlaku na rast spotrebiteľských cien.

    Útlm domáceho dopytu sa prejavil aj v zlepšení zahraničnoobchodných vzťahov Slovenskej republiky, keď deficit bežného účtu platobnej bilancie dosiahol v I. polroku podľa najnovších údajov 6,8 mld. korún a jeho podiel na hrubom domácom produkte klesol na 1,6 % v porovnaní so 7,7 % v rovnakom období minulého roka. Vývoj a štruktúra obchodnej bilancie boli ovplyvnené na strane vývozu oživením ekonomického vývoja v krajinách našich najvýznamnejších obchodných partnerov a na strane dovozu predovšetkým poklesom domáceho dopytu a rastom cien dovážaných vstupov, predovšetkým surovín.

    Deficit bežného účtu bol v rámci platobnej bilancie niekoľkonásobne pokrytý prebytkom na kapitálovom a finančnom účte, ktorý dosiahol 28,4 mld. korún. Štruktúra kapitálového a finančného účtu bola ovplyvnená najmä nárastom portfóliových investícií, v rámci ktorých najväčší podiel predstavovala emisia štátnych eurobondov vo výške 2,5 mld. korún a nárastom dlhodobých zahraničných zdrojov čerpaných podnikovým sektorom. Tento vývoj vzhľadom na dlhodobý charakter prílevu zahraničných zdrojov pri stagnácii priamych zahraničných investícií nie je možné charakterizovať ako priaznivý a racionálny.

    V I. polroku 2000 pretrvával nedostatočný prílev priamych zahraničných investícií do Slovenskej republiky. Očakávame, že táto situácia bude významne zmenená v súvislosti s privatizačnou aktivitou vlády Slovenskej republiky. Ekonomika pre svoj zdravý a udržateľný rast však potrebuje aj nové investície, nové investičné projekty. V tejto súvislosti privatizácia štátnych podielov v podnikovej bankovej sfére bude predstavovať pozitívny signál pre ostatných zahraničných investorov, pre realizáciu tzv. greenfeeld investícií. Celková zahraničná zadlženosť Slovenskej republiky dosiahla k 31. 5. 2000 10,9 mld. USD a v porovnaní s východiskom roka vzrástla o 412 mil. USD. Jej nárast bol spôsobený rastom oficiálneho dlhu vlády z titulu už spomenutej emisie eurobondov pri poklese zadlženosti komerčnej sféry.

    Podiel krátkeho dlhu na celkovej zadlženosti Slovenskej republiky predstavoval 21,9 %. Devízové rezervy Národnej banky Slovenska pokrývali v I. polroku 3,5-násobku priemerného dovozu tovarov a služieb, čo v porovnaní s východiskom roka predstavoval prírastok o 0,4 mesiaca. V priebehu I. polroka zaznamenali devízové rezervy Národnej banky Slovenska nárast 600 mil. USD, čo bolo ovplyvnené nielen prílevom devízových prostriedkov v rámci kapitálového a finančného účtu, ale aj aktivitami Národnej banky Slovenska na devízovom trhu. Tento vývoj sa pozitívne prejavil na stabilite výmenného kurzu koruny predovšetkým voči referenčnej mene, t. j. euru.

    S cieľom zníženia nadmernej volatility, resp. makroekonomicky neodôvodneného pohybu výmenného kurzu, vstupovala Národná banka Slovenska na medzibankový devízový trh prostredníctvom intervencií, ako aj priamych nákupov. Saldo obchodov bolo kladné v objeme 423 mil. euro, pretože väčšina operácií Národnej banky Slovenska bola orientovaná proti nadmernému a vývoju ekonomiky nezodpovedajúcemu zhodnocovaniu slovenskej koruny voči euru. Tlaky na zhodnocovanie výmenného kurzu slovenskej koruny voči referenčnej mene sme zaznamenávali predovšetkým v prvom štvrťroku, v dôsledku čoho Národná banka Slovenska intervenovala na devízovom trhu.

    Aj napriek pokračujúcemu zlepšovaniu vývoja bežného účtu platobnej bilancie a prebytkovému kapitálovému a finančnému účtu sa v priebehu druhého štvrťroka výmenný kurz ďalej nezhodnocoval. Krátkodobé výkyvy boli spôsobené najmä neekonomickými faktormi. Hodnota koruny voči americkému doláru závisela a závisí od vývoja krížového výmenného kurzu eura a amerického dolára, resp. od vývoja ekonomík eurozóny a Spojených štátov amerických a od sentimentu medzinárodných finančných trhov.

    Vývoj zahraničného obchodu sa premietol aj do štruktúry hrubého domáceho produktu, ktorý v I. polroku dosiahol medziročnú dynamiku rastu na úrovni 1,7 %. Ekonomický rast bol ovplyvnený predovšetkým rastom zahraničného dopytu, ktorého vplyv prevýšil tlmený domáci dopyt. Pozitívnym prvkom vo vývoji HDP je, že aj napriek prijatým opatreniam v minulom roku sa vývoj ekonomiky nedostal do recesie. Zlepšenie štruktúry tvorby a použitia HDP vytvára predpoklady na rozvoj a následnú stabilizáciu dynamiky ekonomického rastu Slovenskej republiky. Znižovanie makroekonomických nerovnováh a prebiehajúca reštrukturalizácia bankového sektora umožnili Národnej banke Slovenska v priebehu I. polroka zásadne zmeniť systém menovej politiky, ako aj samotnú realizáciu menovej politiky. Nové menové inštrumentárium je viac zosúladené s nástrojmi vo vyspelých krajinách, predovšetkým s Európskou centrálnou bankou.

    V súčasnosti Národná banka Slovenska priamo riadi úrokové sadzby na peňažnom trhu a následne tak ovplyvňuje aj cenu peňazí v celej ekonomike. Od 1. februára 2000 bol umožnený automatický prístup obchodných bánk k jednodňovým refinančným zdrojom a sterilizačným príležitostiam v Národnej banke Slovenska za vyhlasované úrokové sadzby, čo predstavovalo zásadný krok smerom k prechodu na kvalitatívny spôsob riadenia menovej politiky Národnej banky Slovenska.

    Vývoj ekonomiky a stabilizácia peňažného i devízového trhu vytvorili pre centrálnu banku podmienky na znižovanie stanovených úrokových sadzieb, ako aj zavedenie limitnej úrokovej sadzby pre štandardné dvojtýždňové repotendre, ktoré v porovnaní s jednodňovou úrokovou sadzbou predstavujú silnejší signál Národnej banky Slovenska o želanom vývoji na peňažnom trhu. Národná banka Slovenska začiatkom II. polroka súčasne prikročila k zníženiu povinných minimálnych rezerv z 8 % na 6,5 %, čím postúpila v procese harmonizácie nástrojom menovej politiky.

    Realizácia menovej politiky formou priameho stanovenia sadzieb na operácie Národnej banky Slovenska sa takmer okamžite prejavila v stabilizácii peňažného trhu. Rozhodnutia bankovej rady o výške úrokových sadzieb sa prenášajú do vývoja cien medzibankových depozít. Na pokles medzibankových úrokových sadzieb reagujú aj primárne úrokové sadzby, keď sadzby z krátkodobých čerpaných úverov poklesli podľa aktuálnych úverov za sedem mesiacov o 5,6 percentuálnych bodov a úrokové sadzby z ročných termínovaných vkladov o 2,3 percentuálneho bodu. S poklesom úrokových sadzieb dochádzalo k miernemu oživovaniu úrokových aktivít obchodných bánk.

    Zároveň môžem konštatovať, že menové agregáty sa v priebehu I. polroka vyvíjali v súlade so zámermi Národnej banky Slovenska na tento rok. Výkon menovej politiky bol v priebehu celého polroka charakterizovaný narastajúcim objemom sterilizačných operácií Národnej banky Slovenska na voľnom trhu. Hlavnými kanálmi v priebehu likvidity do bankového sektora, a teda faktormi podmieňujúcimi sterilizačný charakter menovej politiky boli najmä zdroje určené na reštrukturalizáciu bankového sektora, operácie na devízovom trhu a previs splátok štátnych cenných papierov nad novými emisiami a prílev zdrojov z emisie eurobondov vlády Slovenskej republiky.

    S potrebou sterilizácie čoraz väčších objemov prebytočnej likvidity dochádzalo k presunu ťažiska medzi jednotlivými formami sterilizácie smerom k dlhodobejším formám dvojtýždňovým repotendrom a emisiám trojmesačných pokladničných poukážok Národnej banky Slovenska. Zmena realizácie menovej politiky, stabilizácia peňažného trhu a pokles úrokových sadzieb prispeli k znižovaniu nákladov na obsluhu štátneho dlhu.

    Okrem znižovania nákladov nastali v rámci reštrukturalizácie verejného dlhu významné zmeny aj v predlžovaní splatnosti dlhopisov. Súviselo to aj s vhodnou stratégiou pri aukciách štátnych cenných papierov a s dostatkom finančných prostriedkov na krytie bežných potrieb štátneho rozpočtu. V I. polroku sa zrealizovala úspešná emisia päťročných štátnych dlhopisov. V auguste tohto roku Ministerstvo financií Slovenskej republiky úspešne umiestnilo na domácom trhu v histórii Slovenskej republiky prvú emisiu desaťročných štátnych dlhopisov, čím by mala vytvoriť priestor nielen pre ďalšie emisie štátnych cenných papierov, ale aj pre emisie podnikateľských subjektov.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi na záver konštatovať, že podľa názoru Národnej banky Slovenska je možno hodnotiť celkový makroekonomický vývoj v I. polroku aj v súvislosti už so známym vývojom v nasledujúcich mesiacoch ako priaznivý. Očakávania a ciele Národnej banky Slovenska sa plnili. Týka sa to predovšetkým zahraničnoobchodných vzťahov Slovenskej republiky, kde najmä vývoj bežného účtu odráža účinnosť prijatých opatrení, ale aj vplyv oživenia v krajinách našich obchodných partnerov. V oblasti úrokových sadzieb dochádzalo k ich poklesu a stabilizácii celého peňažného trhu. To sa prejavilo aj v miernom zrýchľovaní dynamiky úverových aktivít obchodných bánk. V tejto súvislosti očakávam pokračovanie doterajšieho vývoja až do konca roka, kedy by sa mala inflácia pohybovať v okolí spodnej hranice stanoveného koridoru. V prípade priaznivého vývoja cien ropy a výmenného kurzu amerického dolára by mohla dosiahnuť aj nižšie hodnoty. Vzhľadom na postupné oživovanie domáceho dopytu by v ďalších štvrťrokoch mohol hrubý domáci produkt zvýšiť dynamiku rastu. V oblasti zahraničnoobchodných vzťahov očakávam pokračovanie v doterajšom trende, čím by mal vývoj exportu prispievať k hospodárskemu rastu. Možno teda konštatovať, že v roku 2000 bol tak vytvorený základ pre zdravý makroekonomický vývoj v budúcnosti.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánu guvernérovi za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Zároveň prosím predsedu Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán guvernér,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    prečítam vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky (parlamentná tlač 721a).

    Správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2000 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 772 z 28. augusta 2000 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na prerokovanie s termínom do 8. septembra 2000. Ako gestorský výbor určil predseda Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedenej správy vo výboroch.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. augusta 2000 číslo 772 určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2000 s týmto výsledkom.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo predloženú správu prerokovali a svojimi uzneseniami zhodne ju zobrali na vedomie. Odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2000 taktiež vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predložil gestorskému výboru v stanovenom termíne uznesenie o prerokovaní správy o menovom vývoji za I. polrok 2000. Zo strany výborov Národnej rady Slovenskej republiky ani zo strany poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor schválil spoločnú správu uznesením číslo 488 zo dňa 19. septembra 2000. Určil mňa za spoločného spravodajcu výborov a výbor ma poveril predniesť túto spoločnú správu a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní. Zároveň navrhol Národnej rade výbor pre financie, rozpočet a menu podľa § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Marián Jusko správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto spoločnej správy.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Nepredpokladám, že by sa chcel vyjadriť pán guvernér alebo spravodajca.

  • Reakcia z pléna.

  • Hlásili ste sa, pán poslanec? Ak áno, beriem to, ja som nevidel. Vrátim to späť.

    Prosím, pán poslanec Húska má slovo. Nikto viac, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán guvernér,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    chcem hlavne vystúpiť a kritizovať niektoré postupy pána guvernéra Juska v posledný deň. Mám pred sebou informácie zo SME z dnešného dňa "Obavy z referenda oslabujú korunu". A tam sa konštatuje, že za príčinu oslabenia koruny však aj on považuje predovšetkým neekonomické faktory, najmä nadchádzajúce referendum. Dokonca doslova uvádza "možno, že je zlomom referendum".

    Po prvé, guvernér je povinne nad stranami a obhajuje predovšetkým spoločné záujmy všetkých a nevchádza teda ani do tohto politického hodnotenia, nehovoriac o tom, že aj ďalšie konštatovanie, že kurz koruny najmä voči doláru, ale prenesene aj voči euru, na ktorý je viazaný, sa v žiadnom prípade netýka Slovenska. Hlavnou príčinou je vysoký kurz americkej meny, voči ktorej slabnú všetky ostatné meny. Koruna je naviazaná na euro, tak slabne spolu s ním, konštatoval pán Matúšek. Takáto je skutočnosť, lebo keby to bolo tak, že vplýva referendum, tak by som začínal byť osobitne pyšným, lebo by som konštatoval, že slovenské politické pomery majú globálny rozmer a že zasahujú a hýbu aj s euro, aj s jenom.

    Priatelia, toto sa nemá diať. Ja som naozaj považoval pána guvernéra predovšetkým za odborníka. A koniec koncov aj to spriahnutie, ktoré bolo, odborné spriahnutie, myslím, Masár - Jusko, keď bol viceguvernérom, myslím, že všetko nasvedčovalo tomu, že Národná banka skutočne pomáhala k rýchlej konsolidácii pomerov a ku konvertibilite meny. A nestala sa služobníkom ani v minulosti a ani teraz sa nemá stať služobníkom politických zámerov.

    Jednoducho takéto konštatovanie neslobodno povedať, pán guvernér. Vy nemáte čo spomenúť teraz referendum, prinajmenšom do konania referenda. Pretože v opačnom prípade konáte naozaj jednostranne. Ale čo je najhoršie, skutočne podstata, meritum veci celého pohybu je také, že to zoslabovanie koruny je v nadväznosti na celkové tendencie, pričom ja nepochybujem, že zoslabenie hospodárskeho potenciálu a zoslabenie rastových schopností nášho hospodárstva, samozrejme, v konečných dôsledkoch bude vplývať a zrejme aj priebežne vplýva, ale nie podstatným spôsobom do takej miery ako samotná skutočnosť, že dolár napriek najvyššiemu deficitu 440 mld. dolárov sa sústavne vďaka svojej pozícii svetovej meny, zrejme, a vďaka celkovej pozícii, ktorú má na svetových trhoch, mimoriadne drží.

    Aj keď možno pripustiť, že vzťah eura, dolára a jenu je hospodárska vojna, ktorá je tvrdou vojnou, aj zápas medzi dolárom, jenom a eurom treba naozaj vnímať v kategóriách hospodárskej vojny. Je tu jednoducho prítomná a samozrejme, že pravdepodobne zoslabenú pozíciu euro využíva na tzv. exportnú ofenzívu.

    Tu chcem len toľko povedať. Mám výhrady proti takémuto postupu pána guvernéra a prosím, aby skutočne si zapamätal, že teraz je slovko politických sporov, slovko referendum naozaj pre neho tabuizované. Nie preto, že by mal nadržať niekomu stranu, naopak, práve preto, aby zostal nadstraníckym.

  • Ďakujem.

    Je jedna faktická poznámka pána poslanca Kužmu. Končím možnosť uplatnenia ďalších prihlásení do faktických poznámok a dávam slovo pánu poslancovi Kužmovi.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som chcel reagovať na kolegu Húsku, ktorý ako ekonóm určite chápe, že taká malá ekonomika a taká otvorená, ako je slovenská, je veľmi ľahko napadnuteľná jednotlivými výrokmi, jednotlivými pozíciami politikov, spochybňovaním vlády, spochybňovaním ministerky financií, spochybňovaním podpredsedu vlády pre ekonomiku.

    Netreba sa potom však čudovať, keď aj guvernér Národnej banky povie, že referendum neprispieva k stabilite a k dobrým signálom na verejnosti. Musím konštatovať, že aj za minulého obdobia, aj keď nie vždy, Národná banka udržala svoj dozor nad komerčnými bankami. Oveľa lepší kredit mala, ako mala predchádzajúca vláda. A myslím si, že aj teraz Národná banka koná vcelku rozumne a upozorňuje nás, politikov, čo sa môže stať, ak by došlo k zmene politickej situácie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán poslanec Húska ešte chce reagovať na faktickú poznámku.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem.

    No, chcem povedať pánu poslancovi, že potom je najjednoduchší spôsob urobiť stabilitu, urobiť zmrznutý vodopád, zrušiť demokraciu a zachovať jedinú neomylnú trvalú vládu, ktorá sa bude stále starať o blaho celej spoločnosti.

    Priatelia, to predsa s tým nemôže mať nič spoločné. Predsa politický život aj zápas je napríklad aj o ekonomickú koncepciu, o ekonomickú politiku vlády. Terajšia vláda, ktorá sa vzdala všetkých významných impulzov na rozbeh ekonomiky, predsa nemôže byť požehnaním pre túto republiku. A je celkom prirodzené, že sa usilujeme túto neblahú činnosť čo najviac obmedziť. Ale nehovorte, že demokraticky, nie pučom, ale demokraticky uskutočnené zmeny vládnych pomerov sú ohrozením rozvoja hospodárstva. Naopak, sú jeho, a hlavne aj z dlhodobého hľadiska, základnou podmienkou.

  • Pán guvernér, chcete sa vyjadriť?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Veľmi stručne by som sa pokúsil vyjadriť, ako to vlastne bolo. Ja uznávam, že centrálna banka má byť apolitická a nemá zasahovať do politického života. To plne beriem.

    V posledných dňoch sa doslova udial takýto vývoj, že koruna trochu oslabila voči euru. Ten vývoj je pre bežného občana teda neviditeľný, myslím, pohyb koruny voči euru. Avšak oslabila sa, ale nie z dôvodu vývoja fundamentovej ekonomiky, keďže v poslednom období boli publikované priaznivé informácie o vývoji slovenskej ekonomiky. Ja len spomeniem základné: rastúci hrubý domáci produkt v prvom štvrťroku 1,5 %, v druhom štvrťroku 1,9 %. A veľmi priaznivé posledné údaje vo vývoji priemyselnej produkcie i v zlepšujúcom sa zahraničnom obchode. Napriek týmto pozitívnym správam kurz koruny klesol. Zdôvodnenie je a otázka novinára bola, prečo teda dochádza k znehodnoteniu koruny. Odpoveď bola, že k znehodnoteniu koruny, veľmi miernemu, dochádza z mimoekonomických dôvodov. Môžete ich bližšie špecifikovať? Ja som asi povedal, že zdá sa, že tou nosnou témou dnešnej situácie je referendum. A nezačal som ani pozitívne, ani negatívne.

    Ale v čom je podstata? Podstata je v tom, že so slovenskou korunou sa obchoduje aj na medzinárodných finančných trhoch. My sme zodpovední za korunu a zahraniční obchodníci často konajú podľa sentimentu, nie podľa reálnych výsledkov ekonomiky. A guvernér musí v týchto prípadoch niekedy vyhlásiť, keď fundamenty idú dobre alebo sú zlepšujúce sa, a napriek tomu kurz padá, tak musí zasiahnuť a musí tento pohyb nejako zdôvodniť. Takže ja si myslím, že je to moja povinnosť niekedy dať vyjadrenie a že nie je to dané ekonomickými fundamentmi, to je dôležité.

    Samozrejme, že môžem zostať pri tvrdení, že je to z mimoekonomických dôvodov. No keď ten novinár je neodbytný, tak možno mi to niekedy ujde, že spomeniem aj to, čo sa niekomu môže zdať, že by som to spomenúť nemal. Ak je taký dojem, ospravedlňujem sa, ale verte, niekedy sa musí zasiahnuť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Ďakujem pekne, pán guvernér, ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať neskôr o tomto návrhu uznesenia.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k

    návrhu na odvolanie JUDr. Pavla Dlhopolčeka z funkcie sudcu.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 741. Uznesenie ústavnoprávneho výboru a o prerokovaní máte rozdané ako uznesenie tohto príslušného výboru.

    Návrh odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

    Pán minister, ste ohlásený na odôvodnenie návrhu na odvolanie pána JUDr. Dlhopolčeka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    podľa § 44 ods. 3 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch podávam návrh na odvolanie JUDr. Pavla Dlhopolčeka, sudcu Okresného súdu v Žiline, z funkcie. JUDr. Dlhopolček bol doslova prichytený pri čine v Ostrave, keď prehováral sudcu Okresného súdu v Ostrave na prepustenie jednej obvinenej z väzby a ponúkal mu za to úplatok. Za toto bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Ostrave najskôr na tri roky nepodmienečne na základe trestného činu zasahovania do nezávislosti súdov. JUDr. Dlhopolček sa odvolal, Krajský súd v Prahe rozhodnutím číslo 12 TO 232/2000 uznal obžalovaného za vinného z trestného činu nepriameho úplatkárstva podľa § 162 ods. 2 Trestného zákona Českej republiky a odsúdil ho na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov. Tento trest si JUDr. Dlhopolček aj vykonal.

    Napriek tomu, že menovaný sa vzdal funkcie, ktorá by mu mala zaniknúť podľa toho 30. septembra tohto roku, vzhľadom na závažnosť trestného činu a jeho nezlučiteľnosť s výkonom funkcie sudcu a morálnej zavrhnutiahodnosti práve preto, že je sudcom, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku odvolala z funkcie sudcu JUDr. Dlhopolčeka.

    Návrh predkladám v zmysle § 44 ods. 3 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch. Čin JUDr. Dlhopolčeka je takého charakteru, že je potrebné dať jasný znak, že s takým konaním osobitne u sudcov sa nezmierime, nezmierujeme, a preto je potrebné pristúpiť k tomuto rozhodnutiu. Navrhujem preto, aby ste odvolali JUDr. Dlhopolčeka z funkcie sudcu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo poverenému členovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Ivanovi Šimkovi.

    Prosím pána poslanca Ivana Šimka, aby sa dostavil do poslaneckej snemovne, pretože je určený ako spravodajca k tomuto návrhu, ktorý predniesol pán minister Čarnogurský.

    Pán poslanec Šimko, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som predniesol spravodajskú správu.

    Návrh prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky dňa 20. septembra tohto roku. Ústavnoprávny výbor konštatuje, že návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky z 13. septembra 2000 na odvolanie JUDr. Pavla Dlhopolčeka z funkcie sudcu je podaný v súlade s § 44 ods. 3 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, a ďalej konštatuje, že ústavné dôvody na odvolanie JUDr. Pavla Dlhopolčeka z funkcie sudcu, článok 147 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, ustanovenie § 44 ods. 1 písm. a) zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, sú splnené.

    Ďalej ústavnoprávny výbor súhlasí s návrhom ministra spravodlivosti na odvolanie JUDr. Dlhopolčeka z funkcie sudcu. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o odvolaní JUDr. Pavla Dlhopolčeka z funkcie sudcu tajne a odporúča odvolať JUDr. Pavla Dlhopolčeka z funkcie sudcu.

    To je všetko, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú k tomuto bodu programu.

    Myslím, že pán minister ani pán spravodajca sa nechcú vyjadriť.

    Chcem navrhnúť, páni poslanci, panie poslankyne, jedno riešenie vzhľadom na to, že je už tu prítomný pán minister spravodlivosti, aby sme prešli teraz k tlači 677 a aby sme potom hlasovali o jednotlivých návrhoch a uskutočnili aj tajné hlasovanie tak, ako ho uvedie neskôr pán spravodajca poslanec Ivan Šimko. Je všeobecný súhlas s takýmto riešením?

    Áno.

    Ďakujem pekne.

    Vážené dámy, vážení páni,

    pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je

    návrh vlády na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 48/97 zo 7. januára 1998.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 677.

    Dávam teraz slovo ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky Jánovi Čarnogurskému a prosím ho, aby tento návrh odôvodnil.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    predkladám návrh na prijatie uznesenia, ktorým by Národná rada zrušila svoje uznesenie z roku 1997, keď Národná rada namiesto poslanca JUDr. Bartolomeja Kuncza, ktorý zomrel, schválila nástup iného náhradníka, než ktorý mal nastúpiť podľa vtedy platného zákona. Tým náhradníkom, ktorý vtedy mal nastúpiť podľa platného zákona, bol Mgr. Emil Spišák. Mgr. Emil Spišák sa potom následne domáhal svojho práva ujať sa funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý mu dal za pravdu a vyslovil, že jeho ústavné právo, a to pasívne volebné právo, bolo porušené.

    Vzhľadom na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky nemá zatiaľ, teda do prijatia novely ústavy, prinajmenšom, právomoc rozhodovať aj o náhrade škody, resp. vlastne realizovať takéto svoje rozhodnutie o porušení ústavného práva, Mgr. Emil Spišák podal žalobu na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu proti Slovenskej republike za porušenie tohto svojho práva. Európsky súd jednak oboznámil Slovenskú republiku prostredníctvom agenta pre zastupovanie Slovenskej republiky pred týmto súdom o tejto podanej žalobe a dal najavo a poskytol čas a možnosť na rokovanie o prípadnom uzavretí zmieru. Vzhľadom na to, že porušenie ústavného práva Mgr. Emila Spišáka bolo úplne evidentné, bolo konštatované Ústavným súdom, je jasné, že pokiaľ by na Európskom súde pre ľudské práva došlo k meritórnemu konaniu vo veci a rozhodovaniu vo veci, v takom prípade by Slovenská republika tento spor nepochybne prehrala.

    Na základe toho potom vláda Slovenskej republiky prejavila záujem o usporiadanie veci dohodou, zmierom tak, aby Európsky súd nemusel prijať meritórne rozhodnutie. Tento záujem máme stále a naďalej aj z toho hľadiska, že keby Európsky súd pre ľudské práva vyniesol meritórne rozhodnutie v tejto veci, toto rozhodnutie by bolo publikované v Zbierke rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva. A figurovalo by tam vlastne ako judikát pre všetky členské krajiny Rady Európy, a to je riadne veľké teritórium, figurovalo by takpovediac natrvalo a Slovenská republika by v takejto Zbierke rozhodnutí figurovala ako štát, kde sa takýmto, no hrubým spôsobom porušilo ústavné právo vlastne zvoleného poslanca národného parlamentu.

    Na základe toho sme pristúpili k rokovaniu, ktoré viedol podpredseda vlády pre ľudské práva Pál Csáky, a dospeli sme vlastne k formulovaniu podmienok zmieru, a to k finančnej náhrade prakticky toho, čo by Mgr. Spišák dostal ako poslanec Národnej rady. Tá nemateriálna, alebo morálna ujma bola dohodnutá symbolickou sumou 1 Sk a zároveň súčasťou tejto dohody bolo zrušenie pôvodného uznesenia Národnej rady z roku 1997 a vyslovenie poľutovania nad tým, že k tomu došlo.

    Toto je už posledný bod tejto dohody, ktorý treba realizovať zo strany Slovenskej republiky, aby celá dohoda nadobudla platnosť a na základe toho došlo k stiahnutiu žaloby a zastaveniu konania pred Európskym súdom pre ľudské práva. Navrhujem preto, aby ste navrhnuté uznesenie prijali.

    Keď som predstupoval s touto kauzou vo výboroch Národnej rady, pani poslankyňa Tóthová vzniesla námietku, alebo uplatnila, že Slovenská republika sa mala v tomto prípade brániť pred Európskym súdom procesnou námietkou, ktorá znie tak, že na Európsky súd pre ľudské práva sa možno obrátiť, až keď sú vyčerpané všetky vnútroštátne prostriedky. To je podmienka Európskeho súdu pre ľudské práva. Čiže platí tam pravidlo o vyčerpaní vnútroštátnych prostriedkov nápravy. No a pani poslankyňa Tóthová uplatnila, že pán Mgr. Spišák najskôr mal uplatniť svoj nárok podľa zákona číslo 58/1969 Zb. o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a až po vyčerpaní tohto procesného prostriedku mohol sa obrátiť na Európsky súd do Štrasburgu.

    Chcem povedať, že túto námietku z našej strany ako spôsob procesnej obrany sme použili viackrát, teda agent Slovenskej republiky použil viackrát, koniec koncov aj pán poslanec Fico ju niekoľkokrát použil, ale Európsky súd pre ľudské práva túto námietku v súvislosti, musím povedať, najmä v súvislosti so zákonom číslo 58/1969 viaže na ďalšie špecifické podmienky tak, že jednoducho v tých prípadoch, pokiaľ sme ju namietali, ju neuznal a ani v tomto prípade by ju jednoducho s najväčšou pravdepodobnosťou neuznal. Z toho dôvodu táto námietka nebola uplatnená, ale jednoducho by v tejto veci nepomohla. To chcem uviesť preto, že pani poslankyňa Tóthová to uviedla na rokovaní výboru, a myslím si, že bola to jej výhrada, alebo jej poukaz, s ktorým sa bolo potrebné takýmto spôsobom vyrovnať.

    Iné dôvody, o ktoré by sme sa čo aj len teoreticky mohli oprieť, v tomto prípade neexistujú. A znovu opakujem, že máme eminentný záujem na tom, aby sme špeciálne s takouto kauzou nefigurovali v Zbierkach rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva. Z týchto dôvodov navrhujem, aby ste schválili navrhované uznesenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie tohto návrhu.

    Prosím teraz povereného člena gestorského ústavnoprávneho výboru pána poslanca Petra Kresáka, aby podal informáciu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som ako poverený spravodajca vás oboznámil s obsahom spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu vlády na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 48/97 zo 7. januára 1998. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu vlády na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k nálezu Ústavného súdu podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu príslušných výborov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 22. júna 2000 číslo 702 pridelil návrh vlády na prijatie uznesenia Národnej rady k nálezu Ústavného súdu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti. Určené výbory - ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnosti - prerokovali predmetný návrh vlády v lehote, ktorá bola určená predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady rozhodol o veci 11. mája 2000 na základe žiadosti agenta pre zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý sa obrátil na predsedu Národnej rady s návrhom na spoluprácu pri obhajovaní záujmov Slovenskej republiky v spore pána Emila Spišáka voči Slovenskej republike.

    Gestorský výbor do 12. septembra 2000 nedostal žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený.

    Návrh vlády na prijatie uznesenia Národnej rady k nálezu Ústavného súdu sp. zn. II ÚS 48/97 zo 7. januára 1998 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady, a to uznesením číslo 377, a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti svojím uznesením číslo 135 však s tým, že výbor pre ľudské práva a národnosti odporúča vypustiť z predloženého návrhu vlády písmeno B. Tretí v poradí, mandátový a imunitný výbor svojím uznesením z 11. mája 2000 číslo 60 odporučil zrušiť uznesenie Národnej rady a osobitné uznesenie k predmetnému návrhu vlády neprijal.

    Z uznesení výborov Národnej rady, ktoré sa týmto návrhom zaoberali, vyplýva jeden pozmeňujúci návrh, a to pozmeňujúci návrh vypustiť z návrhu uznesenia bod B, ktorý znie: "Národná rada vyslovuje poľutovanie nad tým, že Národná rada Slovenskej republiky vo svojom I. volebnom období neprijala opatrenia na realizáciu citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky." Tento pozmeňujúci návrh prijal Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti. Je potrebné konštatovať, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča tento pozmeňujúci návrh neschváliť.

    Gestorský výbor teda na základe stanovísk výborov k návrhu vlády na prijatie uznesenia Národnej rady k nálezu Ústavného súdu, o ktorom hovorím, ktoré boli vyjadrené aj v uzneseniach, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh vlády na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. januára 1998 akceptovať a prijať toto uznesenie:

    "A. Národná rada Slovenskej republiky berie ne vedomie, že Ústavný súd Slovenskej republiky svojím nálezom sp. zn. II ÚS 48/97 zo 7. januára 1998 rozhodol, že Národná rada Slovenskej republiky prijatím uznesenia číslo 530 z 5. februára 1997 porušila právo Mgr. Emila Spišáka na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakým podmienok, ktoré je zaručené v článku 30 ods. 4 v spojení s článkom 1 a článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky;

    B. Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje poľutovanie nad tým, že Národná rada Slovenskej republiky vo svojom I. volebnom období neprijala opatrenie na realizáciu citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky;

    C. Národná rada zrušuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 530 z 5. februára 1997."

    Táto spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní tohto návrhu vlády na prijatie uznesenia Národnej rady bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru číslo 384 z 12. septembra 2000.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, toľko k obsahu spoločnej správy výborov.

    Prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi za podanie informácie a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne k tomuto bodu programu. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem, pán spravodajca. Ďakujem, pán minister.

    Pristúpime k

    vládnemu návrhu zákona o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 635 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 635a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Jozef Macejko.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky uviesť v druhom čítaní vládny návrh zákona o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý Národná rada Slovenskej republiky kladne prerokovala v prvom čítaní na svojej 32. schôdzi a svojím uznesením číslo 882 zo 14. júna 2000 rozhodla o postúpení návrhu do druhého čítania.

    Predmetný vládny návrh zákona o vnútrozemskej plavbe po jeho prijatí Národnou radou Slovenskej republiky nahradí doteraz platný zákon číslo 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe v znení zákona číslo 126/1974 Zb. V súčasnosti platná právna úprava zodpovedá dobe svojho vzniku. Odzrkadľujú sa v nej vnútropolitické, hospodárske a medzinárodnopolitické podmienky z predchádzajúceho obdobia, keď tento zákon bol vytvorený ako zákon ľudovodemokratickej republiky so spoločenským vlastníctvom. Platný zákon už v súčasnosti nevytvára podmienky na rozvoj podnikania v tomto druhu hospodárskej činnosti a nepodporuje integračné snahy Slovenskej republiky do európskych štruktúr. Jeho ďalšie ponechávanie v platnosti by bolo brzdou v rozvoji vnútrozemskej vodnej dopravy Slovenskej republiky.

    Účelom predloženého vládneho návrhu zákona o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov je prispôsobiť právnu úpravu na úseku vnútrozemskej plavby zmenám v ekonomickej a sociálnej oblasti a novým spôsobom upraviť najmä vytvorenie podmienok na podnikanie vo vodnej doprave a širšie zapojenie vodných ciest do medzinárodnej vodnej dopravy, vzťahy v oblasti technického rozvoja, ochrany životného prostredia, ochranu života a zdravia občanov a majetku, zavedenie zmluvného poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou plavidiel, racionalizáciu štátnej správy a štátneho odborného dozoru vrátane sankčných opatrení tak, ako je to vo vyspelých európskych štátoch.

    Predkladaný vládny návrh zákona zohľadňuje širšie možnosti zapojenia Slovenskej republiky do medzinárodnej vodnej dopravy, rozšírenie právomocí orgánov štátneho dozoru. Vo vládnom návrhu zákona o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a k nemu v pripravovaných vykonávacích vyhláškach sú použité poznatky získané z oblasti vnútrozemskej plavby v Rakúsku, Nemecku a Holandsku a odzrkadľujú sa v ňom rezolúcie medzinárodných organizácií pre oblasť vnútrozemskej plavby, konkrétne Dunajskej komisie a Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov, ako aj odporúčania Rady Európy a Komisie Európskeho spoločenstva.

    V rámci zosúlaďovania našich právnych predpisov s predpismi Európskej únie bol vládny návrh zákona o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov porovnávaný s nariadeniami, smernicami a rozhodnutiami Rady EHS pre tento druh dopravy, ktoré sú uvedené v Bielej knihe v časti III kapitoly 6 Doprava, s ktorými nie je v rozpore.

    Predkladaný návrh zákona nezakladá nároky na štátny rozpočet. Pri prerokovaní návrhu vo výboroch Národnej rady boli vznesené dva pozmeňujúce návrhy. Tieto návrhy ako predkladatelia akceptujeme a rovnako tiež súhlasíme so všetkými pripomienkami a odporúčaniami v stanovisku odboru legislatívy a aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré si výbory osvojili. Oceňujeme tieto pripomienky, pretože pomohli skvalitniť predložený návrh z hľadiska legislatívno-právneho a formulačného.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    na záver mi dovoľte vyjadriť presvedčenie, že predložený návrh zákona plne zodpovedá nárokom modernej spoločnosti, a preto vás žiadam o vašu podporu pri jeho prerokovaní a pri jeho schválení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Stanislavovi Bartošovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážení poslanci,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 635) v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 882 zo 14. júna 2000 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie s termínom do 7. septembra 2000 štyrom výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na vypracovanie spoločnej správy o výsledku prerokovania vo výboroch a predložení návrhu uznesenia Národnej rady do 8. septembra 2000. Uvedené výbory prerokovali pridelený návrh a gestorský výbor ma poveril uznesením z 12. septembra v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku predložiť spoločnú správu výborov. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady, uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona na prerokovanie, prerokovali a zaujali stanoviská, a to ústavnoprávny výbor 30. augusta 2000, výbor pre verejnú správu 6. septembra 2000, výbor pre pôdohospodárstvo 6. septembra 2000 a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie 6. septembra, a svojimi uzneseniami odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť so zmenami a doplnkami. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v bode III tejto správy vyplýva 40 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Všetci ste ich dostali v písomnej forme.

    Odporúčam, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Pýtam sa, kto chce vystúpiť ústne. Konštatujem, že nikto. Končím teda rozpravu. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem, pán spravodajca, ďakujem, pán minister, za vaše úvodné slová.

    Dámy a páni, teraz by malo nasledovať druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých ďalších zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, a to tlač 625.

    Minister práce, sociálnych vecí a rodiny včera zaslal predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky list tohto znenia:

    "Vážený pán predseda,

    na základe poverenia vlády Slovenskej republiky a podľa § 95 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky beriem späť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých ďalších zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia (tlač 625).

    S úctou Peter Magvaši."

    V rokovaní budeme teda pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom na uzavretie Opčného protokolu k Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 715. Spoločnú správu výboru schválenú gestorským výborom máte ako tlač 715a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši. Žiadam pána ministra, aby prišiel do rokovacej sály a aby sa ujal slova.

    Pán minister, máte slovo. Uviedol som návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom na uzavretie Opčného protokolu k Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.

    Nech sa vám páči.

  • Vážený poslanecký klub Strany demokratickej ľavice,

    vážení kolegovia z HZDS, Demokratickej strany a Strany občianskeho porozumenia...

  • Pán minister, sú tu poslanci zo všetkých klubov, tak prosím vás, keby ste oslovovali celý poslanecký zbor.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán minister, zo SOP sú tu štyria poslanci. Takže mali by ste menovite, keď už ste...

  • Takže chcem predložiť v mene vlády Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s ratifikáciou Opčného protokolu k Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien s tým, že dohovor Organizácie Spojených národov je jeden z veľmi dôležitých medzinárodných právnych dokumentov a Slovensko je zmluvnou stranou tohto dohovoru v dôsledku sukcesie od 1. 1. 1993. V záujme efektívnejšieho riešenia oznámení podaných obeťami porušenia tohto dohovoru bol prijatý 10. 12. minulého roku v New Yorku na podpis Opčný protokol k uvedenému protokolu.

    Chcel by som vyjadriť, že vláda Slovenskej republiky 24. mája tohto roku vyslovila svojím uznesením súhlas s uzavretím Opčného protokolu k Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a následne počas rokovania 23. osobitného zasadnutia Valného zhromaždenia OSN som 5. júna podpísal v New Yorku v mene Slovenskej republiky ako 38. krajina sveta tento Opčný protokol. Ratifikácia Opčného protokolu o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien predstavuje potvrdenie úsilia Slovenskej republiky o vytvorenie vyhovujúcich podmienok na naplnenie základných práv a slobôd porovnateľných s inými európskymi krajinami. Chcem veriť, že Národná rada Slovenskej republiky vysloví súhlas s ratifikáciou tohto dohovoru.

    Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím určeného spravodajcu výborov, člena výboru a podpredsedu výboru pre sociálne veci a bývanie poslanca Mariana Mesiarika, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s návrhom na uzavretie uvedeného Opčného protokolu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    vážené poslankyne a poslanci,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 17. augusta 2000 číslo 751 pridelil tento návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Gestorský výbor nedostal do 6. septembra žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený.

    Vysloviť súhlas s návrhom odporučili: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti svojím uznesením 143 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením 234. Z uznesení oboch výborov nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s predloženým materiálom. A zároveň súčasťou správy, ako pán predsedajúci zdôraznil, je aj návrh uznesenia, ktorý máte písomne.

    Prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, za podanie správy a prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa, kto z poslancov a poslankýň sa chce prihlásiť ústne. Zatiaľ pani poslankyňa Kadlečíková, pani poslankyňa Belohorská, pani poslankyňa Angelovičová. Nikto viac sa nehlási do rozpravy ústne. Uzatváram teda možnosť ďalších prihlásení do rozpravy ústne.

    No a postupne, ako ste prihlásené, panie poslankyne, vám dám slovo.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mária Kadlečíková.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za udelenie slova.

    Vážený pán minister,

    vážený pán spravodajca,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    nebýva veľa príležitostí v tejto Národnej rade, keď sa hovorí o ženách. A je veľmi dobré, ak Slovenská republika svoju príslušnosť k spoločenstvu národov v Organizácii Spojených národov prejavuje práve aj tým, že pristupuje vlastne k jej protokolom. Opčný protokol bol podpísaný, ako povedal pán minister, v júni tohto roku v OSN v čase, keď sa vlastne hodnotili aktivity a vôbec závery, ktoré boli prijaté v Pekingu pred piatimi rokmi a ktoré boli prijaté k tomu, aby ženy mali aj určité práva, rovnaké práva, ako majú muži. Nie, nie je to problém v Slovenskej republike, že by sme sa my ženy nemali možnosť presadiť, prejaviť, možno sme niekedy príliš skromné, možno vy muži nás beriete tak, že do politiky nepatríme. Ale chcem tu vysloviť kompliment aj pánovi ministrovi, že vlastne prešlo koľko mesiacov, prešli tri mesiace, a pán minister tento dokument dostal do Národnej rady. Chcem vysloviť na jeho adresu aj uznanie v tom smere, že venuje ženskej problematike ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny veľkú pozornosť. A myslím si, že aj ostatní ministri by mali nasledovať jeho príklad pri presadzovaní žien v politike. Takže takéto materiály v Národnej rade, takéto dokumenty s radosťou podporujem.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Belohorská má slovo.

  • Je mi priam ľúto, pán minister, že po takom pekne prejavenom vzťahu pani predsedníčky výboru k vám aj preto sa mi ťažšie začína vôbec hovoriť, asi nebudem taká ústretová. Vy viete veľmi dobre, že sa snažím obhajovať práva žien, a teda vám nebudem ďakovať, lebo si myslím, že je to vaša povinnosť predkladať tieto veci do parlamentu. Chcela by som na správnu mieru uviesť aj niektoré veci, ktoré aj predo mnou povedala pani poslankyňa Kadlečíková, lebo ono s tými 3 mesiacmi, to nebolo až tak. Možno odvtedy, odkedy to vláda mala v rukách. Ale nakoniec vy tu genézu poznáte a možno je aj škoda, že predkladateľom je muž, tak sa to tak zobralo, ako tie predchádzajúce zákony, veľmi rýchlo. Ja sa vám teda všetkým musím ospravedlniť za to, že trošku zdržím, aby som vysvetlila genézu tohto protokolu.

    Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie bol dohodnutý v decembri 1979 v New Yorku. Česko-slovenská socialistická republika pristúpila a platnosť tento dohovor nadobudol 18. marca 1982 u nás v Zbierke zákonov 62/1987. Po vzniku Slovenskej republiky práve v dôsledku sukcesie, ktorá bola oznámená generálnemu tajomníkovi OSN, sme pristúpili a stali sme sa zmluvnou stranou tohto dohovoru, čiže tam by bola zachovaná kontinuita. A práve tento Opčný protokol, ktorý je vlastne vykonávacím plánom, dalo by sa povedať, alebo, lepšie povedané, aj možno výkonným výborom, ktorý kontroluje dodržiavanie dohovoru, bol prijatý 10. decembra 1992 v New Yorku a vtedy bol otvorený na podpis.

    Slovenská republika mala možnosť zúčastniť sa rokovania už v roku 1998, keď vstupovala do rokovania o pristúpení k tomuto Opčnému protokolu. Vtedy výbor OSN odporučil pre Slovensko, pretože oni si najprv robili prehľad, ako to u nás vyzerá s dodržiavaním niektorých zásad, znovu opakujem, protokolu, ktorý bol v platnosti v legislatíve na území Slovenskej republiky. Bolo jasné, že tam niektoré veci nesedeli, a vtedy výbor odporučil vláde Slovenskej republiky, aby si niektoré pozície zlepšila. Ak sa hovorí o rovnoprávnosti žien a mužov, tak nebudeme hovoriť o zastúpení, aké je na Slovensku vo vláde, v parlamente a v iných výkonných zložkách - je to zlé. Preto odporučila vláde Slovenskej republiky vytvorenie určitého časového harmonogramu na dosiahnutie minimálne 30-percentného zastúpenia žien predovšetkým v politike a v účasti na riadení politických strán. Čo nemôžem povedať ani na jednu politickú stranu.

    Ďalej OSN - komisia odporučila pre nás napríklad bod 82, kde sa hovorilo o zabezpečení v otázke všetkých práv pre obete domáceho násilia atď. Nejdem celý ten bod čítať. Ale nakoniec vieme, ako skončili návrhy pána poslanca Fica. V bode 84 bolo odporučené vláde Slovenskej republiky posilniť účasť ženských mimovládnych organizácií v procese tvorby národnej politiky štátu týkajúcej sa postavenia žien a pri realizácii následných opatrení.

    Mala som možnosť minulý týždeň rokovať pri stretnutí, na ktoré ma pozvala pani Woleková, s inými mimovládnymi organizáciami tretieho sektora, no a možno by to stálo za to, pán minister, vypočuť si aj tieto názory.

    V bode 88 sa hovorí o tom, že výbor požiadal, upozorňujem, výbor požiadal vládu Slovenskej republiky o využitie finančných a iných prostriedkov na zabezpečenie rovnakých platových podmienok mužov a žien za rovnakú alebo porovnateľnú prácu. Vieme, že nie je to tak. Dodnes všetky sektory, vo všetkých sektoroch majú ženy o 20 až 30 % nižšiu mzdu za porovnateľnú s mužmi. To je po prvé. Stále sa nám nepodarilo prekonať ten model, že živiteľom rodiny je muž.

    A musím povedať, že keď som videla aj včera a predvčerom v televízii večer rokovanie vlády s odborármi ohľadom rozpočtu, a inými, teda tripartitou, ohľadom rozpočtu, tak mi bolo smutno, že len kdesi na krajíčku som videla jednu ministerku, a to bola pani ministerka Machová. Takže ak by sme hovorili o dodržiavaní jednotlivých týchto bodov, tak tam, myslím si, tiež máme veľký mínus. A to nechcem už hovoriť o takých sektoroch, ako je bankový sektor. Kde vidíte ženy vo všetkých tých pozíciách aj platovo, aj postavením nižšie, ale ten, kto potom predkladá materiály týchto žien, je muž. Ich vedúci. Ak si pozriete tú sféru, ktorá pripravuje materiály, všade tam vidíte hlavne ženy, tak potom tam, kde ide už o tie veľké alebo vyššie platové hladiny, tam sú zase všade muži.

    V bode 89 sa hovorí, že výbor bol znepokojený skutočnosťou, že Slovensko neodpovedalo na otázku, prečo sú ženy nútené rozhodovať sa medzi prácou a rodinou. Pokles zariadení poskytujúcich celodennú starostlivosť o deti podľa názoru výboru negatívne ovplyvňuje možnosť žien využívať pracovné príležitosti.

    Prejdem k ďalšiemu bodu. Výbor je znepokojený nedostatkom predložených informácií týkajúcich sa žien patriacich k národnostným menšinám. Takže to boli niektoré pripomienky.

    A teraz si zoberiem na pomoc vlastne samotný Dohovor o odstránení diskriminácie voči ženám a nebudem vás unúvať celým, lebo je to veľmi rozsiahle čítanie. Škoda, že k tomu materiálu, vlastne k tej výkonnej správe k tomu Opčnému protokolu, ste nedostali aj znenie celého tohto dohovoru, lebo tam by ste si mohli prečítať v článku 2 v odseku c) zaviesť právnu ochranu práv žien na rovnakom základe s mužmi, zabezpečovať prostredníctvom príslušných národných súdov a iných verejných inštitúcií účinnú ochranu žien proti akémukoľvek aktu diskriminácie. Viete, ako to vyzerá momentálne aj so súdmi, aj so ženami a ich náhradným ubytovaním. Takisto aj so starostlivosťou o deti, kde mnohé ženy vedia, čo je to bitka v domácnosti. Keď sme sa pýtali, prečo neodídu, a keď sme ponúkali aj určitú možnosť pomoci, teda právnej, tak ženy väčšinou hovorili, nemali by z čoho uživiť deti. Sú ekonomicky závislé. Takže aj keď sa vám to zdá smiešne, že sa snažíme o to, aby ženy dosahovali taký istý zárobok, je to dôležité preto, aby žena bola ekonomicky nezávislá.

    Zdržiavať sa zapojenia do akéhokoľvek aktu alebo praktiky diskriminácie žien a zabezpečiť, aby verejné orgány a inštitúcie konali v súlade s týmto zákonom. Prijímať všetky príslušné opatrenia na odstraňovanie diskriminácie žien akoukoľvek osobou, organizáciou alebo podnikom. Nechcem sa opakovať, kauzu Brunovce poznáte veľmi dobre a ešte sa k nej dostanem v ďalších bodoch.

    Článok 3. V druhej časti tohto článku sa hovorí, že štáty a zmluvné strany atď. sú zodpovedné za zabezpečenie plného rozvoja povznesenia žien s cieľom zaručiť im uplatňovanie a využívanie ľudských práv a základných slobôd na základe rovnoprávnosti s mužmi.

    Článok 7 ods. c). V účasti v nevládnych organizáciách, združeniach zapojených do verejného a politického života krajiny, teda štáty, zmluvné strany prijmú všetky príslušné opatrenia na odstránenie diskriminácie žien v politickom a verejnom živote krajiny a hlavne zabezpečia na rovnoprávnom základe s mužmi právo účasti v týchto nevládnych organizáciách.

    Nejdem sa unúvať čítaním všetkých týchto článkov, ale spomeniem len jeden praktický príklad.

    Únia žien Slovenska ako najväčšia nevládna organizácia si nežiada nič od štátu okrem tých grantov, ktoré môžete rozhodnúť z titulu výkonnej moci, že ich nedostaneme. Stojí to za veľkú pozornosť a ja sa budem snažiť, aby tieto granty, ktoré v príručke za minulý rok sú zrejmé, ako boli pridelené, aby to bola vec verejná, aby mohli občania vidieť, ktoré organizácie a čo sa podporovalo.

    Ženy dali do Brunoviec 64,5 mil. vlastných korún. Dokonca dnes cez obed, keď som robila revíziu niektorých účtov, som tam našla aj dve veľmi smiešne položky, a to je napríklad vyplatenie havarijného poistenia. Úradníčka si jednoducho nevšimla, že vyplatila havarijné poistenie za vozidlá, ktoré nám boli ukradnuté 16. 12., pretože vtedy vláda nielen zmenila na základe rozhodnutia vlády vlastnícky list ku kaštieľu Brunovce, ale vlastne nám znemožnila zobrať si odtiaľ čo len jednu jedinú lyžičku. Takže používajú naše vozidlá, spávajú v našich posteliach, jedávajú s príbormi, používajú chladničky, všetky veci, na ktoré máme naše účty. A hovorím znovu, ak by som chcela dodržať zákon, tak musím povedať, že vládni úradníci alebo tí, ktorí sa starajú o kaštieľ Brunovce, jazdia na ukradnutých autách, pretože technické preukazy sú v Únii žien. Takisto poistka zaplatená vo februári za tieto vozidlá, upozorňujem, zákonná poistka je v Únii žien.

    Takže to vôbec nepovažujem za pomoc ani mimovládnym organizáciám, nepovažujem to ani za pomoc ženám, pretože skutočne v tomto zariadení sme chceli robiť to, čo máme v štatúte, starať sa a poskytovať charitatívnu činnosť a ďalej aj mať možnosť vlastného vzdelávania sa.

    Musím povedať, že v iných štátoch práve naopak vláda dáva svoje zariadenia do starostlivosti ženám. Táto vláda toto zariadenie ukradla ženám a nás sa nezastal nikto. Vedela by som tu použiť teraz veľmi škaredý termín. Budem sa snažiť to trošku zjemniť. Nakoniec ja sama som to aj vlastne ponúkla premiérovi, keď začal s Brunovcami, aby dal ženám pokoj a ja odstúpim. Vlastne táto vláda napriek tomu, že schválila Opčný protokol, núti ženy, lepšie povedané, túto organizáciu k politickej, neviem, nazvite to, určite viete presne termín, ktorý som chcela použiť. Dám tam bodky. Pretože chcete, aby každou zmenou vlády po politických voľbách sa menilo toto vedenie. To nie je jednoducho dobré. A kdekoľvek prídem a kdekoľvek sa hovorí o právach žien, už vždy mi napadne len tento jediný a jednoduchý prípad.

    Nech to už skončí akokoľvek, ale budem veľmi rada, keď odhlasujete a budete súhlasiť s týmto Opčným protokolom, lebo musím vás upozorniť už dopredu, dáva nám to tú možnosť, ktorú sme doteraz nemali.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ďalej pani poslankyňa Diana Dubovská vystúpi s faktickou poznámkou. Žiadne ďalšie nie sú. Končím možnosť sa ďalej prihlásiť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som sa chcela tiež vyjadriť a vlastne voľne nadviazať na pani poslankyňu Belohorskú v tom smere, že v Európe sa objavili už aj lastovičky, ako je francúzsky zákon, ktorý umožňuje ženám pomerné zastúpenie ako v parlamente, tak aj na komunálnej úrovni a kandidátkach. Toto sú veľmi pokrokové programy a my si to uvedomujeme, aj keď vlastne oproti tomu u nás sú ešte veľké rezervy, čo sa týka či rovnosti možností, či ochrany žien atď. A preto vítam aj túto iniciatívu pána ministra a prikláňam sa k prosbe pani poslankyne Belohorskej, aby ste sa priblížili čo najviac k tejto problematike a pomohli dosiahnuť možno až francúzsky pokrokový vzor.

    Ďakujem.

  • Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Angelovičová.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    ctená snemovňa,

    ak dovolíte, zaujmem stanovisko k problematike vidieckych žien. Slovenská republika participuje na medzinárodnom vládnom projekte Sociálno-ekonomické postavenie vidieckych žien v krajinách strednej a východnej Európy. S podporou OSN sa získal nový pohľad na postavenie vidieckej ženy na Slovensku. Na základe akčnej platformy pre ženy na vidieku, prijatej OSN na Valnom zhromaždení v roku 1995 po IV. svetovej konferencii o ženách v Pekingu, bol vyhlásený 14. október za Medzinárodný deň vidieckych žien, ktorý sa uplatnil aj u nás. Slovenské vidiecke ženy sa zoskupujú a zapájajú najmä do aktivít, ktoré vyvíja najmä Agentúra pre rozvoj vidieka, ale aj rôzne združenia žien. Aktivity organizované agentúrou sú rozdelené do určitých oblastí, ako je poradenstvo, vzdelávanie, informatika a projektová činnosť. Agentúra poskytuje pomoc v príprave programov obnovy dediny a v rozvoji malého a stredného podnikania, ako je finalizácia poľnohospodárskych produktov, využitie produktov lesa a iných prírodných zdrojov, ďalej alternatívne využitie poľnohospodárskej pôdy napríklad na pestovanie liečivých rastlín a iné. Ďalej rozvoj vidieckej turistiky a agroturistiky a v neposlednom rade aj rozvoj služieb na vidieku.

    Na nás, poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky, sa písomne obrátili ženy účastníčky fóra vidieckych žien, ktoré sa konalo dňa 12. 6. 1999 v Liptovskom Mikuláši pod názvom Príležitosti pre nové milénium. Cieľom tohto fóra bolo zostaviť súbor odporúčaní pre poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky na zlepšenie postavenia vidieckych žien na Slovensku. Na diskusiu boli stanovené štyri pracovné témy. Po prvé, malé podnikanie pre ženy. Po druhé, zamestnanosť žien. Po tretie, sociálne podporné systémy. A po štvrté, vzdelávanie žien. Odpovedalo sa na otázky, aké možnosti majú ženy v danej oblasti, čo potrebujú dosiahnuť v danej oblasti a čo je nevyhnutné zmeniť, aby sa zlepšila ich situácia.

    Z fóra vyplynuli tieto závery:

    Oblasť malého podnikania. Aby sa ženy úspešne zapojili do podnikania, potrebujú najmä zjednodušenie legislatívnych podmienok, ďalej finančné podporné systémy a zlepšenie prístupu štátnej správy k občanom.

    Oblasť zamestnanosti žien. Na zvýšenie možnosti zamestnať sa ženy na vidieku potrebujú zrovnoprávnenie a efektívnejšie využívanie verejných zdrojov v rámci rekvalifikácie. Čo sa týka zrovnoprávnenia, ide o prístup k zamestnaniu a platových pomerov, ale je to všeobecná platnosť a vzťahuje sa na všetky ženy.

    Sociálna oblasť. Na zlepšenie sociálnych pomerov, čo sa týka konkrétne vidieckych žien, žiadajú prehodnotiť systém rodinných prídavkov v zmysle adresného využitia pre deti. Potom legislatívu v oblasti násilia v rodine a v umiestňovaní detí z detských domovov do rodín. A ďalej vytvoriť podporné centrá pre týrané ženy a deti a pre deti opúšťajúce detské domovy. Tu sa žiada zmeniť filozofiu sociálnych podporných systémov z reaktívnych na proaktívne, ale je to tiež všeobecná požiadavka.

    Posledná oblasť, o ktorej sa chcem zmieniť, je vzdelávanie žien. Na zlepšenie sociálno-ekonomickej situácie vidieckych žien je potrebné zlepšiť podmienky na vzdelávanie týchto žien, a to formou podpory vzdelávacích programov pre vidiek.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v závere mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že tieto problémy a požiadavky, ktoré som dnes predniesla na pôde slovenského parlamentu, budú východiskovou bázou pre vládu a nás poslancov na vypracovanie a schválenie takých legislatívnych noriem a rozhodnutí, ktoré prispejú k zlepšeniu ekonomickej a sociálnej situácie vidieckej ženy. Tak je to uvedené v Národnom akčnom pláne pre ženy Slovenskej republiky, ktorý bol schválený vládou v roku 1997.

    Vytváranie podmienok na rozvoj osobností a pracovné uplatnenie žien s menšími rozvojovými šancami, medzi ktoré patria aj ženy vidieka, vláda zahrnula do priorít v oblasti rovnoprávnosti žien a mužov. Mne zostáva vysloviť presvedčenie, že tejto vláde v takých zložitých ekonomických a sociálnych podmienkach sa bude dariť napĺňať uvedenú prioritu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Sú tri faktické poznámky. Končím možnosť ďalších uplatnení faktických poznámok.

    Pán poslanec Dzurák.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som podporiť vystúpenie pani poslankyne Angelovičovej, aj doplniť. Som rád, že sa nezaoberala len zastúpením žien v tej veľkej politike a v parlamente, ale predovšetkým prácou žien v okresoch, teda v regiónoch. Ja si myslím, a ja mám takú dobrú skúsenosť, že minulý týždeň som zvolal 9 pobočiek bánk v okrese Prievidza a bol som milo prekvapený, že prišlo 5 riaditeliek. Tak bolo to veľmi milé prekvapenie pre mňa. Až potom som si uvedomil, prečo z tých bánk tak ťažko dostať peniaze, ale to je, samozrejme, to príjemnejšie.

    Ja si myslím, že aj pokiaľ som mal možnosť nahliadnuť do nového Zákonníka práce, tak som veľmi rád, že ministerstvo sociálnych vecí, ktoré ho pripravuje, že práve tam už dáva na rovnakú úroveň odmeňovanie, za rovnako udelenú prácu aj rovnakú mzdu. Myslím, že to je cesta, ktorá by mala prísť k tomu, aby jednoducho ženy sa predovšetkým na tom vidieku viac-menej viacej zvýraznili. Na nás mužov hádam len to, že možno pri takomto návrhu a prerokúvaní takéhoto materiálu tu malo sedieť možno viacej poslancov-mužov.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Aibeková má slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Ja si myslím, že všetky tieto požiadavky, ktoré sú uvedené v tej výzve, ktorú prečítala pani poslankyňa, môže každý z nás len podporiť. Ale, bohužiaľ, jedno je podpora na papieri a druhé realita. Pozrite si sami, vážené kolegyne, vážení kolegovia, čím sa zaoberá slovenský parlament. Koľkokrát za takmer dva roky sa venoval ženskej problematike a ako sa prejavujete pri hlasovaní? Spomeňte si, keď sa volili zástupcovia do správnych rád zdravotnej poisťovne, Sociálnej poisťovne, Národného úradu práce. Koľko tam je žien? Na to by asi vedel odpovedať pán minister. Nezvolili ste do Sociálnej poisťovne, do správnej rady, pokiaľ sa pamätám, žiadnu zástupkyňu za zamestnancov. Nehovorím za štát, ale za zamestnancov. Odmietli ste tu naše návrhy, aby tam práve Únia žien mala zastúpenie. V zdravotnej poisťovni, bohužiaľ, to isté.

    Takže ono jedno sú tieto pekné slová na papieri, s ktorými súhlasíme, a druhá vec je realita, či naozaj pre to všetko urobíme, čo sa urobiť má. Keď si pozriete aj sociálne zákony, ako často odhlasujete vlastne istú nepriamu diskrimináciu pre ženy, predovšetkým pre ženy-matky. Takže toto je taká chvíľa zamyslenia sa, že prijmeme protokol a čo s ním? Aby nezostal len peknými sľubmi hodenými na papier, ale aby sme aspoň do konca volebného obdobia niečo stihli pre tie ženy urobiť.

    A na záver iba toľko. Myslím si, že ten čas, ktorý sa tu často venuje zbavovaniu imunity poslancov, keby sa venovalo toľko hodín problematike žien a prijali by sme nejaké prijateľné zákony pre ženy, asi by sme urobili v tomto parlamente oveľa viac.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som sa vyjadriť k tomu, čo povedala pani poslankyňa Angelovičová, že vlastne tých vidieckych organizácií, ktoré podporujú aktivity žien, pretože ženy sa vedia o seba postarať, je viac. A to je vlastne dobré, pretože práve tohto roku pri príležitosti Svetového dňa výživy sa spájajú ženy a poľnohospodári dohromady, no a uskutoční sa tak práve v okrese Prievidza veľká oslava Svetového dňa vidieckych žien. Ale zároveň 16. októbra v Nitre bude oslava Svetového dňa potravín. No a je pravda, že ženy organizujú aj aktivity, ktoré pre druhé vytvárajú nové projekty, nové pracovné príležitosti. Čiže nemožno povedať, že tá iniciatíva musí ísť zhora. Ona musí ísť aj zdola. A keďže vo svete je situácia taká, najmä v rozvojových krajinách, že sú to ženy, ktoré živia tento svet, viac ako 60 % žien, tak práve preto aj u nás 16. októbra pri príležitosti Svetového dňa výživy z každého regiónu Slovenska bude predstavená kuchyňa, ale aj zvyky slovenských vidieckych žien.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vystúpili všetci poslanci, v tomto prípade všetky poslankyne, v rozprave. Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú a dávam slovo pánu ministrovi Magvašimu, aby reagoval na rozpravu.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    myslím si, že je celkom prirodzené, že hoci máme rokovať o Opčnom protokole k Dohovoru Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, že sa tu diskutovalo zoširoka, pretože problematika žien je skutočne problematikou, ktorá dnes hýbe celým svetom a aj civilizovaným svetom, aj v tých vyspelých ekonomikách, a dokonca si myslím, že v tom našom prístupovom procese k Európskej únii budeme musieť vykonať veľmi veľa ešte k tomu, aby sme na reálnych faktoch zvýšili postavenie žien u nás v spoločnosti.

    To stanovisko, ktoré tu čítala pani Belohorská, samozrejme, je stanovisko, ktoré je staré, alebo je skoršieho dátumu s tým, že sme ako Slovenská republika toto stanovisko obhajovali vo výbore. Musím povedať, že rad vecí, ktoré sú tam povedané, sú už v mnohých veciach odstránené. Aj tak sa to vo výrobe akceptovalo. Samozrejme, niektoré majú charakter dlhodobého významu a bude určite veľa stáť ešte v slovenskej spoločnosti, aby sme ich naplnili. Nakoniec tento Opčný protokol vytvára aj individuálnu možnosť v tom, aby ženy mali možnosť sa obrátiť priamo na tento výbor o preskúmanie toho, do akej miery sú napĺňané tie všetky otázky, ktoré sú v Dohovore OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.

    Chcel by som teda Národnú radu informovať o tom, že vláda Slovenskej republiky vytvorila alebo inovovala aj koordinačný výbor pre problematiku žien, ktorý pracuje, sú tam zástupkyne vlastne všetkých ženských organizácií Slovenskej republiky.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Áno, áno. Však, samozrejme, sme ho obnovili, rozšírili sme tam aj zastúpenia ostatných ženských organizácií s tým, že chcel by som len, pravda, povedať, aby aj niektoré členky tohto výboru, ktoré sú, aby sa zúčastňovali rokovania tohto koordinačného výboru s tým, že by som povedal azda jednu vec, že ak chceme kvalifikovane pristupovať k veciam, treba nám vytvoriť aj určitú informačnú základňu. A to je také určité všeobecné vyjadrenie o tom, že určite priemerný zárobok žien na Slovensku je v priemere asi približne o 25 % nižší ako priemerný zárobok mužov.

    Spravili sme veľmi detailný prieskum v súčasnosti, ktorý bude tiež predmetom rokovania koordinačného výboru, kde sa ukazuje, že je to, samozrejme, rozdielne odvetvovo, regionálne a že dokonca treba povedať, že skôr to vyplýva zo spôsobu zamestnania žien v určitých odvetviach, kde je nízky priemerný zárobok. To znamená vysoká feminizácia napríklad v textilnom priemysle, vysoká feminizácia v školstve vytvára potom v tom spriemerovaní takýto stav. Ale treba povedať, že sme porovnávali rovnaké pracovné zaradenie ženy, tak u 45 % boli rovnaké platy na rovnakom zaradení u žien aj mužov. V 30 % mali ženy vyššie platy na rovnakom zaradení ako muži a len v 25 % ženy mali nižšie zaradenie ako muži. To znamená, že skôr táto platová diferencia vyplýva z toho, že ženy pracujú v určitých odvetviach, ktoré sú nízko honorované, a toto vytvára potom túto deformáciu. To znamená, že treba, by som povedal, asi zrejme niečo aj trošku ináč riešiť. Ja by som teda chcel azda len toľko konštatovať, čo sa týka grantov, že naše ministerstvo, pokiaľ vláda schvaľuje aj nakoniec granty, tak v grantových komisiách sú zastúpené aj mimovládne organizácie. Po skončení rozhodnutia vlády zverejňujeme tieto na našej internetovej stránke, čiže kedykoľvek je možné si tieto veci pozrieť, a detailne, prečo sa k takémuto rozhodnutiu prišlo, je to zverejňované. To znamená, že, pani poslankyňa, pokiaľ ste spochybňovali niektoré tieto veci, chcel by som povedať, že sme absolútne otvorení v tomto a nerobíme žiadne tajnosti.

    Chcel by som vyjadriť jednu skutočnosť, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nikdy nestavalo otázku akéhosi politického prístupu v otázkach problematiky žien. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nikdy takto k tomuto nepristupovalo a ani nebude pristupovať.

  • Pán spravodajca požiadal o slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené poslankyne, poslanci, ja len dvoma vetami chcem vysloviť v mene gestorského výboru poďakovanie, že je tu všeobecný súhlas, a zrejme nikto nepochyboval, že tento súhlas tu bude k ratifikácii tohto významného dokumentu, ktorý našim ženám dáva možnosti, ako tu bolo zdôraznené v rozprave, aj medzinárodnej obrany. Ja len chcem zdôrazniť, že globalizáciou európskych procesov, globalizáciou ekonomiky a príchodom zahraničného kapitálu, žiaľbohu, zaznamenávame aj v tejto oblasti pri zamestnávaní žien v týchto zahraničných firmách u nás na Slovensku to, čo sa dialo a deje u nás, ak si zoberieme platy v niektorých fabrikách, kde zahraniční podnikatelia zamestnávajú ženy. Takže je to dobre, že takýto protokol ratifikujeme a že sa budú môcť naše ženy brániť vlastne aj na medzinárodnej úrovni.

    Nechcem ďalšie argumenty vyťahovať, vy ste v diskusii povedali viacej, by som povedal, myšlienok a skúseností, ale zoberme si nezamestnanosť, zoberme si prepúšťanie, to všetko vlastne začína u tých, dá sa povedať, slabších, ktorí sa menej vedia brániť.

    Na záver, nezakrývajme si oči ani nad tými vecami, ktoré sa vo svete už bežne riešia a sú, by som povedal, normami ošetrené, či už to ide o niektoré oblasti z hľadiska týrania, ale aj sexuálneho obťažovania, ktoré, dúfam, že v parlamente zatiaľ nie je, ale aj tento problém treba riešiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca, ďakujem, pán minister.

    Ďalším bodom programu je

    aktualizácia rozpočtu Národného úradu práce na rok 2000.

    Návrh vám bol rozdaný ako tlač 704. Spoločnú správu výborov ste dostali ako tlač 704a, ktorej súčasťou je návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh predstavenstva uvedie jej predseda minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši, ktorého prosím, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem.

    Túto aktualizáciu rozpočtu Národného úradu práce na rok 2000 predkladám v zmysle § 9 písm. f) a § 72 ods. 1 zákona o zamestnanosti s tým, že v porovnaní so schváleným rozpočtom Národného úradu práce na rok 2000 sa v navrhovanej úprave rozpočtu premieta

    1. zvýšenie rozpočtu príjmov a výdavkov základného fondu o 2 mld. Sk na financovanie dohodnutých verejnoprospešných pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných,

    2. zvýšenie rozpočtu výdavkov správneho fondu o 75 mil. Sk na krytie zvýšenia prevádzkových nákladov súvisiacich so zabezpečením činnosti vyplývajúcich zo schválených noviel zákona o zamestnanosti,

    3. úpravy rozpočtu Národného úradu práce v časti tvorby fondov vo väzbe na vykázanú skutočnosť zostatkov finančných prostriedkov jednotlivých fondov Národného úradu práce k 31. 12. 1999 v zmysle schválenej účtovnej uzávierky Národného úradu práce na rok 1999, čím napĺňame uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 932 zo dňa 20. 6. 2000.

    Chcel by som vás teda poprosiť, panie poslankyne a páni poslanci, aby ste túto aktualizovanú podobu rozpočtu Národného úradu práce prijali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu, ktorého určil výbor pre sociálne veci, bývanie, poslanca Štefan Rusnáka, aby podal správu o výsledkoch prerokúvania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o aktualizácii rozpočtu Národného úradu práce na rok 2000 podáva Národnej rade túto správu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 9. augusta 2000 číslo 749 pridelil aktualizáciu na prerokovanie dvom výborom, a to výboru pre financie, rozpočtu a menu a výboru pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Gestorský výbor nedostal do 6. septembra 2000 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bola aktualizácia pridelená. Aktualizáciu odporučili schváliť obidva výbory, to je Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 5. septembra číslo 462 a výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením zo 6. septembra číslo 228.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré aktualizáciu prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k aktualizácii rozpočtu Národného úradu práce na rok 2000 vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v tretej časti tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Zároveň ma gestorský výbor poveril, aby som túto správu predložil na rokovanie Národnej rady.

    Správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedenej aktualizácie bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie 6. septembra číslo 233.

    Vážený pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Ústne sa hlási pán poslanec Halmeš. Nikto viac. Uzatváram možnosť ďalších prihlásení do rozpravy ústne.

    Dávam slovo Františkovi Halmešovi.

    Zároveň prosím zástupcov poslaneckých klubov, aby sa zúčastnili rokovania poslaneckého grémia, tak ako bolo avizované na 18.30 hodinu.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    "krátkym polhodinovým" vystúpením by som chcel podporiť návrh, ktorý predložil predkladateľ, týkajúci sa zvýšenia správneho fondu Národného úradu práce o 75 mil. Sk. Predovšetkým okrem tých dôvodov, ktoré boli uvedené v materiáli, ktorý máme predložený, a ktoré hovoria o kapitálovej poddimenzovanosti služieb zamestnanosti, teda úradov práce, ďalej nevykrytí činnosti krajských úradov práce a technickej nedovybavenosti, musím doplniť, že úrady práce majú naozaj také existenčné problémy, ktoré ohrozujú ich existenciu. Ďalej sú to predovšetkým skutočnosti, ktoré nastali zmenou legislatívy v tomto roku oproti stavu, keď sme schvaľovali rozpočet Národného úradu práce.

    Predovšetkým to bolo vytvorenie garančného fondu, ktorý bol viazaný na nárast počtu pracovníkov, alebo uvoľnenie časti pracovníkov na výkon tohto garančného fondu na každom úrade práce priemerne dvoch ľudí. Ďalej to, čo bolo pozitívne, že sa nám podarilo po komplikovanej príprave a po komplikovanej legislatívnej príprave, uvoľnenie zdrojov zo štátneho rozpočtu na verejnoprospešné práce, čím sa už doteraz vytvorilo, pán minister, mám tu aj podklady, to číslo je 56 tisíc nových pracovných miest, aj keď ide o krátkodobé príležitosti. Rozhodujúci význam nespočíva len v tom, že tieto krátkodobé pracovné miesta vznikli, ale predovšetkým v ich pozitívnych sprievodných javoch. Znamená to napríklad, že sa darí odhaľovať čiernu prácu. A to sú už stovky a stovky ľudí, ktorým boli ponúknuté verejnoprospešné práce a ktorí na tieto verejnoprospešné práce nenastúpili, hoci boli dlhodobo nezamestnaní, prejavili nezáujem o prácu, a tým splnili podmienku na vyradenie z evidencie nezamestnaných.

    Možno ste si všimli včerajšie údaje, ktoré publikoval Národný úrad práce, ktoré hovoria o historicky najvyššom znížení absolútneho počtu tzv. odtoku alebo úbytku nezamestnaných v evidencii úradov práce, ktorý predstavoval viac ako 81 tisíc. Samozrejme, uvedomujem si tú relatívnosť toho významu, ktorá je spôsobená práve verejnoprospešnými prácami, ale súčasne treba povedať, že časť obcí, predovšetkým však iných zamestnávateľov sa pokúša vytvoriť z týchto krátkodobých pracovných miest trvalé pracovné miesta. Aj keď, samozrejme, ten efekt sa ukáže až v závere roka.

    Pán minister, chcel by som sa na vás obrátiť, na vaše ministerstvo, ale aj na celú vládu, aby vyhodnotili skúsenosti, ktoré nie sú len dobré. Samozrejme, o pozitívach sme už hovorili a vy ste ich prezentovali aj v médiách, ale, pán minister, treba povedať, že sa ukázala aj nedokonalosť zákona o zamestnanosti v tejto konkrétnej oblasti. Napríklad, že umožňuje aj dlhodobo nezamestnaným špekulatívne využiť tieto verejnoprospešné práce, že môžu nastúpiť na niekoľko týždňov či mesiacov, a tým znova spĺňajú kritériá na poberanie buď podpory v nezamestnanosti, alebo sociálnych dávok. Je zaujímavé, že práve títo ľudia dokážu tak rýchlo nájsť slabosť našich zákonov.

    V tejto súvislosti, pán minister, sa opätovne obraciam na vládu Slovenskej republiky i na vás osobne, aby sa zintenzívnili práce na novom zákone o zamestnanosti, ktorý po mnohých novelách, ktoré sme tu robili, ktoré, samozrejme, boli potrebné, ale predsa len sa môže stratiť tá vzájomná previazanosť. Nový zákon o zamestnanosti by nám umožnil moderným spôsobom chápať niektoré situácie na trhu práce. Očakávam, že naozaj na začiatku budúceho roka by sme mohli o tom zákone celkom vážne v poslaneckej snemovni diskutovať.

    Keďže predsedajúci sa zúčastňuje rokovania klubov, tak ja...

  • Reakcia z pléna.

  • Nemusím? Nie, práve že budem hovoriť, až pokým nepríde.

    Takže ukončím svoje vystúpenie konštatovaním, že argumenty, ktoré som uviedol, ako aj ďalšie nároky, ktoré na pracovníkov služieb zamestnanosti vznikali a vznikajú, ako aj celková situácia sprostredkovateľov, teda ľudí prvého kontaktu, v porovnaní nielen s Európskou úniou, ale j s porovnateľnými krajinami vyžadujú ďalšie zdroje. Naši sprostredkovatelia na úradoch práce majú na starosti 320 až 340 nezamestnaných. Ale štandard v Európskej únii, za chvíľku budeme prerokúvať kapitolu sociálne veci a zamestnanosť, tam je štandard 80 až 100 nezamestnaných. Potom tá služba klientovi vyzerá, samozrejme, kvalitatívne úplne odlišne.

    Som presvedčený, vážení kolegovia, že tieto i ďalšie argumenty prispejú k tomu, aby sme návrh, ktorý je predložený podporili.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za vystúpenie Františkovi Halmešovi.

    Nikto viac nebol prihlásený do rozpravy, to znamená, že vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, prosí vás, keby ste venovali sekundu pozornosti tomu, čo sa dohodlo na poslaneckom grémiu pred pár minútami.

    Preruším teraz schôdzu Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny. Zajtra budeme rokovať tak, že začneme hlasovať o všetkých týchto bodoch, ktoré sme prerokovali v rámci rozpravy odpoludnia. Potom predložíme návrh po všeobecnom súhlase v poslaneckom grémiu, aby boli prerokované jednotlivé poslanecké návrhy, ktoré sú v rámci programu tejto schôdze. Pokiaľ ich prerokujeme, skončíme okamžite, alebo prerušíme zajtra rokovanie Národnej rady. Ak ich aj neprerokujeme, chceme rokovať do 12.00 hodiny a prerušiť rokovanie Národnej rady do 3. októbra, kedy by pokračovalo rokovanie o 13.00 hodine.

    Takýto je záver a dohovor z poslaneckého grémia. To som chcel oznámiť všetkým poslancom.

    Teraz ešte prosím pána ministra Magvašiho, aby reagoval, pokiaľ chce reagovať. Nechce reagovať. Pán spravodajca takisto nie.

    Ďakujem im obom za účasť pri prerokúvaní tohto návrhu zákona a prerušujem schôdzu Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny.

    Páni poslanci, skutočne vás žiadam, aby ste prišli o 9.00 hodine do poslaneckej snemovne, aby sme mohli začať hlasovaním.

    Ďakujem pekne.