• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram piaty rokovací deň 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali písomne títo poslanci: pán poslanec Engliš, pani poslankyňa Halušková, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Prokeš a pán poslanec Šlachta. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec ani poslankyňa.

    Panie poslankyne, páni poslanci, rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač 642), sme včera prerušili po rozprave o tomto návrhu zákona. V rozprave vystúpili všetci prihlásení poslanci.

    Prosím ministra pôdohospodárstva pána Koncoša, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a zároveň predsedníčku výboru pani poslankyňu Kadlečíkovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    Pýtam sa pána ministra Koncoša, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážene panie poslankyne, páni poslanci,

    vážený pán predseda,

    hneď na úvod chcem poďakovať všetkým, ktorí v rozprave vystúpili, a ako sme mali možnosť počuť, rozprava bola bohatá, aj keď sa často názory striedali ako protichodné.

    Hneď na úvod chcem povedať, že sa domnievam, že základom úspechu každej spoločnosti je zvládnutie deľby práce, alebo ak chcete, aj spoločenskej deľby práce a procesov s tým súvisiacich. Platí to v profesiách robotníckych, úradníckych a zrejme by to mohlo platiť alebo malo platiť aj v politike. Tým nechcem povedať, že by som si nevážil názor aj tých pánov poslancov, ktorých profesia nemá nič spoločné s ekonomikou alebo s poľnohospodárstvom. Budem sa snažiť, samozrejme, reagovať aj na ich podnetné vystúpenia.

    Hodne sa tu diskutovalo o samotnom návrhu novely, o tom, čo je jej hlavným obsahom. Musím povedať, že ma veľmi mrzí, že sme sa s ministerkou financií a vo vláde nedohodli na valorizačných mechanizmoch a že v podstate už z vlády som musel stiahnuť návrh novely zákona, v ktorom bola aj valorizácia zakotvená.

    Ak tu páni poslanci spomínali, že mohlo by žiadať školstvo, zdravotníctvo alebo ktorékoľvek iné odvetvia, samozrejme, že by mohlo, a myslím, že v mnohých krajinách je to aj akosi logické, že valorizačný princíp niektorých výdavkov štátneho rozpočtu je pevne zakotvený aj v iných zákonoch ako v zákone o štátnom rozpočte. Je to tak napríklad aj v Rakúsku aj voči niektorým týmto odvetviam, ktoré sme spomínali, je to zakotvené aj vo vzťahu k vodnému hospodárstvu, kde napríklad zo zákona určité percento daní sa každoročne vynakladá v rozpočte na protipovodňové opatrenia, na udržiavanie plavebnej dráhy na Dunaji a na všetky ostatné opatrenia vo vodnom hospodárstve. Dokonca stálym percentom z príjmu daní sa tvorí aj rizikový fond, či už vo vodnom hospodárstve, alebo na riešenie katastrofických škôd spôsobených živelnými pohromami vôbec. Teda určitý valorizačný princíp nie je princípom neznámym. Bolo by teda dosť logické, aby sa konečne začalo aj u nás myslieť trochu ďalej do budúcnosti a aby sme sa každoročne pri tvorbe zákona o štátnom rozpočte, s prepáčením, nehandrkovali, komu koľko a kto koľko utrhne.

    Pravda, zákon o poľnohospodárstve, tak ako nakoniec ho navrhli upraviť o valorizačný princíp, a novela zákona nerieši len valorizáciu, ale rieši aj iné mechanizmy, a to napríklad zakotvuje podporu rozvojových programov financovaných z budúceho programu SAPARD, teda aj z tohto dôvodu je prijatie novely zákona o poľnohospodárstve dôležité. V novele zákona je rozpracovaná zvýšená ochrana domáceho trhu pred dovozmi, rovnako dôležitý moment pre stabilitu agropotravinárskeho trhu. A nakoniec v novele zákona sú navrhnuté aj niektoré ďalšie podporné opatrenia, napríklad podpora ozdravných a preventívnych opatrení v chove hospodárskych zvierat, podpora chovateľov včiel, podpora obchodných spoločností a výrobno-odbytových združení a podpora osôb, ktoré preukážu zaplatenie záložnej pohľadávky podľa osobitného predpisu. Aj záložnú pohľadávku, jej zaplatenie a určitú spoluúčasť štátu na jej financovaní pokladám práve pri prefinancovaní aj nákupu úrody za veľmi dôležitú.

    Ešte raz chcem zdôrazniť, že ma veľmi mrzí, že sme sa vo vláde nedohodli na valorizačnom princípe, a bol by som veľmi rád, keby poslanecká snemovňa podporila návrh poslancov, ktorý predniesla pani predsedníčka výboru pre pôdohospodárstvo.

    Tiež sa hodne diskutovalo o efektívnosti vynakladaných dotácií. Chcel by som pánovi poslancovi Slanému a ďalším pánom poslancom, ktorí sa o tom zmieňovali, zdôrazniť, že zákon o poľnohospodárstve v § 1, ktorý hovorí o predmete úpravy, v ods. 1 vymedzuje poskytovanie dotácií, citujem: "Týmto zákonom sa ustanovujú podporné a ochranné opatrenia na vyrovnanie prirodzených hospodárskych nevýhod podnikania a rizík v poľnohospodárstve a na podporu jeho produkčných a mimoprodukčných funkcií", opakujem, "mimoprodukčných funkcií zameraných na zabezpečenie základnej výživy obyvateľstva, potravinovej bezpečnosti a konkurencieschopnosti domácej výroby a na ochranu zložiek životného prostredia, tvorbu a udržiavanie kultúrnej vidieckej krajiny." Teda už v samotnom zákone je zdôraznené, že dotácie sa neposkytujú len na produkciu, len na podporu produkčných funkcií, ale aj na krajinotvorbu a mimoprodukčné funkcie poľnohospodárstva.

    Mal som možnosť oboznámiť sa s regionálnou politikou bavorskej, resp. slobodného štátu Bavorsko v Spolkovej republike Nemecko. Navštívil som viaceré regióny a rovnako predstavitelia miestnej štátnej správy, predstavitelia obecných úradov, mestských zastupiteľstiev, poslanci, všetci zdôrazňovali význam ich farmárov práve na udržanie krajiny. A práve podiel farmárov na udržaní krajiny zabezpečil to, že v týchto regiónoch, ktoré som navštívil, je turistika a služby spojené s turizmom po poľnohospodárstve druhým najvyšším odvetvím, ktoré zabezpečuje príjmy obyvateľstva, ale aj zamestnanosť obyvateľstva. Pýtam sa vás: Kto príde do zanedbaného Slovenska, do zanedbanej krajiny, ak nepodporíme prostredníctvom dotácií aj funkcie, ktoré zákon o poľnohospodárstve vymedzuje hneď v § 1?

    Samozrejme, že aj tu treba stanoviť pravidlá hry. A môžem ubezpečiť pánov poslancov a panie poslankyne, že tieto pravidlá hry sa z roka na rok sprísňujú a z roka na rok sú kontroly cieľavedomejšie a premyslenejšie. Nakoniec s tým sa môžu oboznámiť nielen poslanci Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ale ktokoľvek, kto má o riešenie tejto problematiky záujem.

    Len tak mimochodom chcem tiež informovať, že v rámci novinárskej súťaže alebo novinárskeho hodnotenia najlepších podnikov v poľnohospodárstve a potravinárstve TOP AGRO pripravujeme v tomto roku vyhlásenie ďalšej neformálnej súťaže TOP CHOTÁR. Jednoducho chceme aj cez takéto aktivity podporiť starostlivosť o životné prostredie, o krajinotvorbu a o zabezpečenie kultúrnosti vidieka.

    Ak sa diskutovalo o efektívnosti dotácií a o produktivite práce, chcem zdôrazniť, že v podstate od roku 1991 objem dotácií do podnikovej sféry zostáva takmer na rovnakej úrovni s miernym nárastom na rok 1997 a na rok 1998. Bohužiaľ, od roku 1999 objem dotácií sústavne klesá a bolo to tak aj v roku 2000. Len pre zaujímavosť - objem dotácií do podnikovej sféry v roku 1991 bol 8 128 mil. Sk, v roku 1999 7 657 mil. Sk. Pritom cenový vývoj bol veľmi zaujímavý, ak páni poslanci majú záujem, a dúfam, že vás nebudem obťažovať, aspoň trochu: Ceny vstupov do poľnohospodárstva - neviem, či je to dosť dobre vidieť - sa vyvíjali asi na úrovni tejto hornej modrej krivky a odbytové farmárske ceny na úrovni tejto zelenej krivky. Tieto cenové nožnice odčerpali každoročne z poľnohospodárstva 1,5 až 2 mld. Sk. Pre informáciu - v roku 1999 odčerpali 2,1 mld. Sk. V roku 1999 klesli náklady poľnohospodárov na priemyselné hnojivá o 26 %, náklady poľnohospodárov na chemické ochranné prostriedky o viac ako 20 % nie preto, že by poľnohospodári nechceli intenzifikovať výrobu, ale jednoducho preto, že na tieto intenzifikačné náklady, jednoducho na ich vyfinancovanie nemajú dostatok zdrojov. Ak pritom klesla kúpna sila obyvateľstva a reálne príjmy, a dokonca v prvom polroku 2000 o viac ako 7 %, vzniká tu aj bariéra rastu farmárskych cien. Teda poľnohospodárstvo a osobitne poľnohospodárska prvovýroba sa dostáva vplyvom vývoja ekonomiky do ďalšieho tlaku.

    A nakoniec, ak hovoríme o vývoji cien vstupov, dovolím si ešte pre názornosť uviesť porovnanie cien vybraných poľnohospodárskych produktov rastlinnej výroby s Európskou úniou. Pokiaľ ceny potravinárskej pšenice, a to je, prosím, za rok 1998 a v kurze slovenskej koruny k doláru v roku 1998 boli niekde na úrovni 100 dolárov na Slovensku, tak v Európskej únii na úrovni 150 dolárov. Rovnaké rozdiely, ak nie vyššie, sú pri zemiakoch, repke, slnečnici. No a nehovorím už o výrobkoch živočíšnej výroby, keď napríklad pri kravskom mlieku farmárske ceny v Slovenskej republike sa pohybovali niekde na úrovni 215 a farmárske ceny európskej úrovne 728 dolárov za tonu. Obdobne je to pri jatočnom hovädzom dobytku, jatočných ošípaných a jatočnej hydine.

    Ale ak pán poslanec Tatár a pán poslanec Osuský zdôrazňovali, že nakoniec potraviny možno aj doviezť, tak práve tieto ceny poukazujú na to, že každý dovoz potravín je pre republiku neefektívny, zvyšuje ceny potravín a pri nízkej kúpnej sile obyvateľstva zhoršuje východiská na zabezpečenie kvalitatívnej úrovne výživy obyvateľstva.

    Spomínal sa tu prepad poľnohospodárstva v posledných dvoch rokoch. Uvádzal som to aj vlani pri zelenej správe a uvediem to aj teraz, že v podstate prepad je viac-menej trvalý od roku 1990, keď hrubá poľnohospodárska produkcia v stálych cenách v roku 1995 bola 79 mld. Sk, v roku 1998 51 mld. Sk, v roku 1999 poklesla dokonca pod 50 mld. Sk. Príčiny sú najmä v tom, čo som uviedol. Ak teda hovoríme o efektívnosti, treba hovoriť o nej komplexne a treba ju vidieť v celom ekonomickom prostredí.

    Ešte azda k produktivite práce, pretože tiež bola predmetom kritiky. A veľmi ma mrzí, že páni poslanci uvádzajú čísla veľmi nekvalifikované, zavádzajú verejnosť a nepresne informujú poslaneckú snemovňu, a tým aj nakoniec verejnosť. Pôdohospodárstvo bolo jediným odvetvím, kde produktivita práce výrazne rástla, a to napriek tomu obrovskému poklesu hrubej poľnohospodárskej produkcie. V roku 1999, ak je dovidieť na tento graf, tak dosiahla index 180, teda kým napríklad v stavebníctve klesla na 80 % a v priemysle rástla od roku 1995 len indexom 125. Obdobne je to aj pri vývoji produktivity práce z pridanej hodnoty i pri vývoji produktivity práce v potravinárstve, kde nakoniec ekonomické výsledky aj za rok 1999 sa zásadne zlepšili.

    Hovorilo sa tu tiež o vývoji v úrodách obilia. Áno, rok 2000 je rokom mimoriadne kritickým a úroda hustosiatych obilnín je na úrovni 1 750 tis. ton. Ale opäť v roku 1989 bola úroda hustosiatych obilnín 3 424 tis. ton, ale napríklad v roku 1993, tiež suchý rok, len 2 478 tis. ton, teda o milión ton menej. V roku 1996 len 2 572 tis. ton atď. Samozrejme, nie je dobrou vizitkou, že úroda obilnín je taká nízka a treba veľmi otvorene povedať, že pokles úrody bol oveľa miernejší v tých poľnohospodárskych podnikoch, ktoré ako tak dokážu zabezpečovať aj výživu a hnojenie.

    Ak spomínam hnojenie priemyselnými hnojivami, tak vplyvom ekologického vývoja v poľnohospodárstve sa dlhodobo nehnojí 40 % ornej pôdy. Pôda je devastovaná, vyhladovaná a čudujeme sa, že úrody obilnín, a vôbec aj ostatných plodín, viac-menej stagnujú, alebo dokonca klesajú.

    Niektorí páni poslanci sa pýtali na program SAPARD. Chcem niekoľko poznámok k tomuto programu. Ministerstvo pôdohospodárstva predložilo návrh programu SAPARD, teda Programu rozvoja vidieka, v decembri minulého roka. Myslím, že v máji minulého roka Európska únia dala stanovisko k tomuto programu. Odvtedy, ale, samozrejme, aj dovtedy, sa s Európskou komisiou sústavne komunikuje a programy rozvoja vidieka pre všetky asociované krajiny, opakujem, pre všetky asociované krajiny bude Európska komisia schvaľovať v mesiaci októbri a novembri. Platobná agentúra bola založená v decembri minulého roka. Žiaľ, potreby na zabezpečenie miezd požadovaných Európskou komisiou, tvrdo požadovaných počtom pracovníkov akosi neboli kryté a nebola ochota kryť štátnym rozpočtom, a tak sme naozaj v máji či júni museli predkladať do vlády osobitný materiál, ktorý hovorí o náprave a nápravných opatreniach na zriadenie Platobnej agentúry, neskôr Európska komisia zmenila na Agentúru SAPARD. Po dlhých prieťahoch a rokovaniach sa konečne podarilo problémy doriešiť a požiadali sme ministerstvo financií o akreditáciu Platobnej agentúry, Agentúry SAPARD, pardon. Dúfam, že v termíne, v akom sa schváli Program rozvoja vidieka, ministerstvo financií dokáže zabezpečiť akreditovanie tejto agentúry tak, aby sme nakoniec mohli Európskej komisii dokumentovať, že sme pripravení čerpať z prostriedkov Európskej únie a že sme pripravení Program rozvoja vidieka uviesť do života.

    Ospravedlňujem sa všetkým, ktorí vystúpili, i vám, pani poslankyne a páni poslanci, za trochu dlhšie stanovisko, ale domnievam sa, že treba o týchto problémoch hovoriť a presviedčať. Bohužiaľ, akosi sa nám to nedarí. Nedarilo sa to bohvieako ani v rokoch minulých, keď nakoniec návrh na valorizačný mechanizmus a na uplatnenie valorizácie dotácií v poľnohospodárstve bol už uplatňovaný pri návrhu zákona o poľnohospodárstve, pri jeho pôvodnom schvaľovaní. Aj vtedy ho poľnohospodári podporovali a, bohužiaľ, nedokázal tento návrh prejsť potom poslaneckou snemovňou. Situácia sa teda tak trochu opakuje. Predsa len som presvedčený, že v záujme stability vidieka, zamestnanosti na vidieku, životnej úrovne občanov na vidieku, ale aj v záujme stability cien potravín, domácej výroby potravín a stability vo výžive obyvateľstva i stability v ochrane kultúrneho prostredia v našej krajine vôbec, predsa len raz sa i poľnohospodári dočkajú.

    Chcem ešte raz poprosiť ctenú snemovňu, vás, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste podporili návrhy, ktoré bude predkladať pani predsedníčka výboru pre pôdohospodárstvo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Chce zaujať stanovisko k rozprave spoločná spravodajkyňa výborov? Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda Národnej rady, za udelenie slova.

    Vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    chcela by som sa aj ja vyjadriť stručne k tomu, čo tu odznelo, a predovšetkým zdôrazniť, že vystúpenia, ktoré tu boli, boli v podstate všetky hodnotné a čo si na nich najviac cením, že otvárajú vlastne diskusiu o ďalšom smerovaní poľnohospodárstva, a to nielen tu na tejto parlamentnej pôde, ale v rámci celej Slovenskej republiky, a to v nadväznosti na ďalšie smerovanie poľnohospodárstva v kontexte nášho budúceho vstupu do Európskej únie. Ak chceme, aby sa nám dvere tohto prestížneho európskeho zoskupenia čo najskôr otvorili, tak musíme klopať na ne sebavedome a vyrovnane.

    Vážim si preto všetky vystúpenia poslancov, ktoré hovorili o multifunkčnosti poľnohospodárstva, a najmä tých, ktorí chápu, že poľnohospodárstvo je komplexné. Totiž ak poľnohospodárstvo nebude vyrábať hodnoty, to platí aj pre hospodárstvo, aj pre stavebníctvo, tak potom vlastne sa dostaneme do situácie, že nebude ani na zdravotníctvo, ani na školstvo. A to je vlastne tá základná ekonomická premisa, ktorú tu treba pochopiť. Nie prepúšťanie zamestnancov, nie vytváranie vyššieho počtu nezamestnaných. A to by sa v poľnohospodárstve dialo a deje sa so znižovaním reálnych dotácií do poľnohospodárstva. Vedci to vyčíslili, nechcem vás tým zaťažovať, ale naozaj je to o tom, čím nižšie reálne dotácie do rezortu pôdohospodárstva, tým vyššia nezamestnanosť na vidieku, čím nižšie reálne dotácie, tým nižšia pridaná hodnota a čím vyššie reálne dotácie, tým vyššia produktivita práce.

    Nech mi pán poslanec Tatár odpustí, ale vo svojom vystúpení hovoril, že produktivita práce v poľnohospodárstve nemôže byť nikdy vyššia ako inflácia. Pán poslanec, každý z nás má svoju odbornosť. Tá poľnohospodárska je mimoriadne zložitá, pretože naozaj nie je len o poľnohospodárstve, ale nikomu z nás nie je zabránené, aby sme konzultovali s odborníkmi. Chcem povedať len toľko, že vyvraciam to, čo ste tu povedali. Môže, pán poslanec, produktivita predbehnúť infláciu. A napríklad som si vybrala údaj z roku 1998, keď produktivita práce v poľnohospodárstve dosiahla 10,44-percentný rast, zatiaľ čo inflácia mala hodnotu 6,7 %. No a takisto ďalšie štatistické údaje, ktoré vychádzajú zo štatistickej správy o základných vývojových tendenciách, odzrkadľujú presne toto.

    Pán poslanec Slaný, vážim si vašu prácu vo výbore pre pôdohospodárstvo. Viem, že ste aj absolventom Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, a absolútne s vami zastávam názor na konkurencieschopnosť a efektívnosť poľnohospodárstva. Je to potrebné, len by som chcela upozorniť, že vlastne nikdy v Európskej únii za posledných 15 rokov dotácie do poľnohospodárstva neklesali. Ony sa doteraz vždy zvyšovali. Podľa poľnohospodárskeho prehľadu vydávaného Európskou úniou sa o tomto môžeme presvedčiť. V novembri vlani sa konalo práve tu v Bratislave zasadnutie poľnohospodárskych ministrov. A vtedy pán komisár Fischler dal tvrdý odkaz všetkým krajinám, ale napríklad v Estónsku, zrejme aj tam mali takých "expertov na poľnohospodárstvo", ktorí tlačili dole dotácie, že ak Estónci chcú vstúpiť do Európskej únie, tak si musia poriadne zvýšiť svoje dotácie. Takže vlani ich zvýšili o 70 % a tohto roku o 65 % navrhujú do rozpočtu. Čiže nie je to o znižovaní dotácií, ale je to o približovaní sa, aspoň v našom prípade, k tretinovému štandardu krajín Európskej únie.

    Takže valorizácia, ktorá je tu predložená, páni poslanci, ona vyplýva z programového vyhlásenia vlády. Nič iné nerobí, len to, čo už táto vláda schválila, a je štandardnou záležitosťou aj vo vzťahu k ostatným krajinám Európskej únie. Dokonca by som povedala, že aj vo vzťahu k Spojeným štátom americkým, pretože tam majú viac nepriamych dotácií ako priamych, ale to tiež treba vidieť. A má to vlastne rastúcu tendenciu.

    Takže v každom prípade si vážim všetky vystúpenia, ale prosím, nepoďme proti poľnohospodárstvu. Ja napríklad si nedovolím hovoriť do zdravotníctva, ale rešpektujem vystúpenia svojich kolegov a osobne som veľmi rada, že v našom poslaneckom klube máme teraz odborníka pre zdravotníctvo, pretože v tomto prípade ako občianka, ktorá som tiež odkázaná často, resp. moja mama, na pomoc lekárov, tak si naozaj vážim rezort a názory odborníkov. Som rada, že teraz už takéhoto kolegu máme v našom klube a že o jeho názory sa oprieť môžem.

    Pán predseda, dovolím si predložiť po rozprave návrhy na schválenie.

  • Ďakujem, pani predsedníčka.

    Pán poslanec Bárdos, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem za udelenie slova, pán predseda.

    V mene štyroch poslaneckých klubov - SDK, SDĽ, SOP a SMK - žiadam o krátku prestávku pred hlasovaním.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku pred hlasovaním.

    Prosím poslancov vládnej koalície, aby prišli do kinosály na poradu pred hlasovaním o tomto návrhu zákona.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať v 36. schôdzi.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o tomto bode programu budeme neskôr.

    Pani poslankyňa Tóthová, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby ste si už konečne našli systém, ako sa dohodnete. Pretože to je hrozné, že tu sú prestávky len kvôli tomu, že sa neviete dohodnúť. Dohodnite sa už, keď to dávate do parlamentu.

  • Pani poslankyňa, to nie je procedurálny návrh.

    Pani poslankyňa Mušková, procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem vyjadriť pánu ministrovi pôdohospodárstva podporu v jeho snahách pomôcť rezortu pôdohospodárstva. Budeme hlasovať za tento návrh a je mi ľúto, že nenašiel ohlas u vládnych poslancov. Myslím si, že tu ide o nedorozumenie, tak ako tomu bolo napríklad pri Gabčíkove.

    A možnože teraz, čo poviem, nebude to zdanlivo súvisieť, ani môj návrh, ale dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu HZDS poďakovala všetkým športovcom, ktorí dôstojne reprezentujú našu krajinu na olympijských hrách v Sydney, a zablahoželala všetkým, ktorí na týchto hrách získali medaily. Dokonca už aj najcennejšiu zlatú.

    Pri tejto príležitosti chcem teraz tiež poďakovať všetkým vodohospodárom a predovšetkým pánu poslancovi Binderovi, ktorý mal odvahu presadiť veľkolepý plán výstavby kanála v Čuňove a tak vytvoriť vynikajúce podmienky na tréning našim vodným slalomárom. Aj vďaka týmto podmienkam sa tiež môžeme tešiť...

  • Pani poslankyňa, len z úcty k žene vám dám dohovoriť.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    ... že aj vďaka týmto podmienkam sa tiež môžeme všetci tešiť zo zlatých medailí bratov Hochschornerovcov.

  • My sa k tomu pripájame, pani poslankyňa, a blahoželáme našim športovcom a športovkyniam.

  • A preto chcem poprosiť o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem všetkým.

  • Pán poslanec Hofbauer, ale skutočne by som prosil predniesť procedurálne návrhy. Ak to tak nebude, odoberiem slovo každému, kto nebude prednášať procedurálny návrh.

    Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

  • Pán predseda, v poslaneckých laviciach sedí dostatočný počet poslancov, a niet dôvod na odkladanie hlasovania. Ja žiadam, aby sa hlasovalo o tomto materiáli, o tejto tlači, o ktorej prebehla rozprava a bola normálnym spôsobom uzavretá. Nevidím žiadny racionálny ani vecný, ani formálny dôvod, aby hlasovanie sa odkladalo.

    Takže žiadam hlasovanie.

  • Môj návrh je skoro identický s návrhom poslanca Romana Hofbauera. Žiadam, aby sa o novele zákona o poľnohospodárstve hlasovalo ihneď, a žiadam, aby ste o tomto procedurálnom návrhu dali hlasovať.

  • Pán predsedajúci, môj návrh je tiež identický s návrhmi predchádzajúcich poslancov. Ale dávam ešte alternatívu pre prípad, že by ste nedali okamžite hlasovať, čo je zvykom v tomto parlamente, tak dajte hlasovať o tejto otázke až po úspešnom referende.

  • Pán predseda, chcem sa opýtať, ktoré ustanovenie rokovacieho poriadku oprávňuje predsedajúceho odložiť hlasovanie k bodu programu, ktorý bol procedurálne riadne skončený a je pritomná nadpolovičná väčšina poslancov.

  • Tak, panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada môže hlasovaním rozhodnúť o tom, či sa preruší rokovanie o tomto bode programu alebo či bude akceptovaný faktický ten istý návrh, to znamená od pána poslanca Maxona, pána poslanca Hofbauera, aby sa hlasovalo o tomto návrhu hneď. Rozhodne o tom Národná rada hlasovaním.

    Ja som predniesol za poslanecké kluby vládnej koalície na základe dohody návrh, aby sa prerušilo rokovanie o tomto bode programu, aby sme hlasovali neskôr. Taký je návrh poslancov vládnej koalície na základe ich stretnutia, ktoré sa uskutočnilo cez prestávku a na základe ktorého sa aj prestávka uskutočnila. Je návrh fakticky ten istý len z druhej strany, aby sa hlasovalo ihneď.

    Takže, panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Danko, máte procedurálny návrh?

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Ak dovolíte, myslím si, že výklad rokovacieho poriadku je jasný. Aby sme mohli odložiť hlasovanie o tomto bode, je nutné, aby ten, kto sa o to usiluje, podal procedurálny návrh a ten procedurálny návrh musí odznieť.

  • Nedali ste.

    Lebo procedurálne návrhy, pán predsedajúci, ktoré dali naši poslanci, to sú procedurálne návrhy, o ktorých ani netreba dávať hlasovať, lebo z rokovacieho poriadku vyplýva, že to tak musí byť. Čiže ak chceme, aby to tak nebolo, ako je v rokovacom poriadku, tak niekto, nech sa páči z vládnej koalície, nech dá návrh a vtedy budeme o tom rokovať, s odôvodnením. Ináč sa nedá o tom hlasovať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, predniesol som procedurálny návrh v mene štyroch poslaneckých klubov vládnej koalície na základe rokovania, ktoré sa uskutočnilo cez prestávku, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu, aby sme hlasovali neskôr. Toto bol môj procedurálny návrh na základe rokovania štyroch poslaneckých klubov. Ja si myslím, že je to korektné, a tak som ho aj predniesol v tejto snemovni. Pán poslanec Maxon, pán poslanec Hofbauer predniesol iný návrh, aby sa hlasovalo ihneď.

    Dávam hlasovať o týchto procedurálnych návrhoch. Najprv budeme hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, ktorý som predniesol ako prvý v mene poslaneckých klubov.

    Prezentujme sa a hlasujme, panie poslankyne, páni poslanci. Hlasujeme o mojom procedurálnom návrhu, aby sme prerušili bod rokovania a hlasovali neskôr.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Môžem kvôli korektnosti dať hlasovať aj o návrhu pána poslanca Hofbauera aj pána poslanca Maxona, ale snemovňa už rozhodla, že nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto bode programu a budeme hlasovať neskôr.

    Čiže, panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.

    Spoločným spravodajcom bol pán poslanec Petrák. Prosím ho, aby prišiel na tribúnu.

    Prosím panie poslankyne, pánov poslancov, aby sa upokojili a venovali sa hlasovaniu.

    Nech sa páči, pán poslanec, uvádzajte hlasovanie.

  • V spoločnej správe, ktorú máte na stoloch už dávno, je podaných k tomuto návrhu celkom 26 pozmeňujúcich návrhov.

    Ja navrhujem, aby sme hlasovali takýmto spôsobom. Body 1 až 11 - hlasovať o nich en bloc s odporučením gestorského výboru schváliť ich. Bod 14 aby sme vyňali na osobitné hlasovanie, pretože tam je tá technická chyba. O bodoch 15 až 26 hlasovať en bloc s odporučením gestorského výboru schváliť ich. A potom nám ostane hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal poslanec Tatár, kde je odstránená tá technická chyba, tých 10 000 na 100 000 tak, aby to korešpondovalo s textom, ktorý je v zákone.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Ešte sú body 12 a 13...

  • Body 12, 13, 15 až 26 - en bloc s odporúčením gestorského výboru schváliť ich. Body 1 až 11 tiež en bloc.

  • To už bolo uvedené. Tak ideme postupne hlasovať.

    Najprv bol návrh, aby sme hlasovali o bodoch 1 až 11 en bloc. Návrh gestorského výboru je schváliť ich.

    Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1 až 11.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Teraz budeme hlasovať o bodoch 12 a 13. Nech sa páči, uveďte to, pán poslanec, zopakujte, aký je návrh gestorského výboru.

  • Hlasovať o bodoch 12, 13, 15 až 27. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich.

  • Čiže hlasujeme o bodoch 12, 13, 15 až 27.

    Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 126 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Teraz je bod 14. Bolo odporúčanie...

  • ... gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o bode 14 samostatne. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Teraz pristúpime k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bol prednesený v rozprave.

  • Potom musím povedať, keďže tento bod bol schválený, tak o poslaneckom návrhu pána Tatára nemá zmysel hlasovať.

  • Hlasy z pléna.

  • Nedá sa hlasovať o tom bode. Jednoducho sa nedá. Budeme to musieť upraviť v rámci legislatívnotechnických úprav ako chybu v číslovke. Tak to je.

  • Presne tak. Pán poslanec Prokopovič, schválil sa tento návrh, ale je možné ho upraviť potom v treťom čítaní pri úprave technických chýb.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    my sme schvaľovali bod 14 ako celý text. Celý text toho. A pozmeňujúci návrh pána Tatára sa týka iba jednej číslovky k tomuto textu. Čiže keby sme neschválili bod 14, tak absolútne vypadá celý. Lebo pán Tatár dal len pozmeňujúci návrh na číslovku, nie na zmenu textu 14. Čiže odporúčam hlasovať o návrhu pána Tatára, ktorý mení číslovku v tom texte k bodu 14.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, je tu pozmeňujúci návrh pána poslanca Tatára. Teraz ide o to, či o ňom hlasovať, alebo to upraviť.

    Pán spravodajca.

  • Nedá sa. Pozmeňujúci návrh je medzi poslancami, celý text. Nech sa na mňa nikto nehnevá. Ja som vás upozornil, že v desiatke je chyba číslovky, preto keď je tam odporučenie výboru schváliť, ktoré ja nemôžem zmeniť, som vás na to upozornil, to treba neschváliť. A podľa mňa teraz sa to dá opraviť v rámci legislatívnotechnických chýb, tú číslovku...

  • Hlasy z pléna.

  • Potom sa musíme vrátiť do druhého čítania a znovu to odhlasovať.

  • Ruch v sále.

  • Prosím chvíľu pokoj.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, došlo k chybe pri hlasovaní, preto odporúčam, aby sme urobili 5-minútovú prestávku, aby bolo pozbieraných 30 podpisov, aby sme to vrátili do druhého čítania a vrátili sa k hlasovaniu. Iné východisko by bolo nedobré.

    Čiže prerušujem rokovanie Národnej rady na 5 minút. Poprosím, aby spravodajca zabezpečil 30 podpisov, vrátime to do druhého čítania a budeme hlasovať o bode 14 ešte raz.

    Ďakujem.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v 36. schôdzi. Ukončili sme hlasovanie v druhom čítaní. Pýtam sa spoločného spravodajcu, či môžeme prejsť do tretieho čítania.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Mám poverenie gestorského výboru odporučiť zákon do tretieho čítania. Pán predsedajúci, dajte o tom hlasovať.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu spoločného spravodajcu, aby sme mohli prejsť do tretieho čítania o tomto návrhu zákona. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu gestorského výboru, aby sme mohli pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona v treťom čítaní. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

    Proti návrh hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúci alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Či má niekto návrh na opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania.

    Pán poslanec Šimko, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená snemovňa,

    v zmysle § 85 ods. 3 podávam návrh, aby bol vrátený tento návrh skupiny poslancov na opakovanie druhého čítania. Na to mám 30 podpisov a písomný návrh som predložil spravodajcovi.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Šimka. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Šimka, aby sme vrátili rokovanie o tomto zákone do druhého čítania. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 111 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme vrátili rokovanie o tomto bode programu do druhého čítania.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu v druhom čítaní. Kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Prokopovič a pán poslanec Tatár.

    Pán poslanec Cuper, hlásite sa do rozpravy? Nie.

    Pán poslanec Prokopovič, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    predkladám pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1990 Zb. o daniach z príjmov (tlač 596), takto:

    V § 15 ods. 2 v písm. c) nahradiť číslovku "10 000" číslovkou "100 000". Zdôvodňujem to tým, že číslovka 10 000 je technická chyba pri opakovanom prepisovaní textu a v zámere navrhovateľa aj gestorského výboru je zámer uvádzať číslovku 100 000.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej sa do rozpravy hlási pán poslanec Tatár.

    Nech sa páči, pán poslanec Tatár.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    aj cez prestávku som spomínal spravodajcovi aj predsedajúcemu, že pri druhom čítaní prvýkrát sme en bloc hlasovali o bodoch 15 až 26, čím bol porušený rokovací poriadok, lebo ja som v druhom čítaní v rozprave navrhol vyňať bod 21 na osobitné hlasovanie. To je bod, ktorý sa týka tých 85 % benzínu, a nestalo sa tak. Tak upozorňujem na to teraz, keď je znova otvorené druhé čítanie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cuper, hlásite sa do rozpravy?

  • Mám iba jednu pripomienku.

  • Na poslanca Tatára, áno?

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, bol už niekoľkokrát porušený rokovací poriadok. Ja navrhujem, aby ste nám tento pozmeňujúci návrh, ktorý išiel teraz, dali vytlačiť, rozdali ho do lavíc a aby ste dali hlasovať až o 24 hodín o tomto návrhu. Ale uspokojíme sa aspoň s tým, keď prerušíte doobedňajšiu schôdzu, dáte ho vytlačiť a rozdáte nám ho do lavíc.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Maxon.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Dámy a páni, ja chcem využiť to vrátenie do druhého čítania a otvorenie rozpravy v podstate na to, aby som upozornil, že niekoľkokrát bol porušený rokovací poriadok.

    Pán predseda, niekoľkokrát ste prerušili schôdzu bez toho, že by ste mali na to oprávnenie snemovne. Niekoľkokrát ste vyhlásili prestávku bez toho, že by snemovňa vyjadrila hlasovaním svoj názor. Ani toľko námahy ste si nedali, aby ste sa opýtali, či je na takýto postup všeobecný súhlas. Z hľadiska procedúry bol porušený rokovací poriadok a zásadné porušenie rokovacieho poriadku bolo v tom, čo hovoril pán poslanec Tatár. Je pre mňa nepochopiteľné, že spravodajca nerešpektuje návrh, ktorý bol prednesený v rozprave, nerešpektuje skutočnosť, aby body, ktoré poslanci navrhnú na osobitné hlasovanie, bez akýchkoľvek problémov zahrnul do spoločného hlasovania.

    Dámy a páni, to je hrubé porušenie rokovacieho poriadku a v konečnom dôsledku významným spôsobom ovplyvňuje výsledok tohto zákona. A to je jednoducho neprípustné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Chce sa k rozprave vyjadriť spoločný spravodajca? Nie.

  • Ruch v sále.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je o dve minúty dvanásť. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Cez obedňajšiu prestávku nech sú rozdané pozmeňujúce návrhy poslancom a po obedňajšej prestávke pristúpime k hlasovaniu.

    Ďakujem pekne.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, keby ste prišli do rokovacej miestnosti a zaujali miesta.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skúsme sa prezentovať, aby sme zistili počet poslancov, pretože pred nami je hlasovanie o návrhu zákona.

    Takže prezentujme sa, nehlasujeme.

    Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní budeme pokračovať hlasovaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, v opakovanom druhom čítaní.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Je rozdaný pozmeňujúci návrh. Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Prokopoviča.

    Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Prokopoviča.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento pozmeňujúci návrh schválili.

    Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu?

  • Pán predseda, na základe poverenia gestorského výboru odporúčam postúpiť uvedený návrh do tretieho čítania.

  • Dávam hlasovať o tomto návrhu pána spoločného spravodajcu.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo dopĺňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda, ja mám len procedurálny návrh z hľadiska konštatácie, že pri hlasovaní bol porušený rokovací poriadok a zákon ako taký bude s najväčšou pravdepodnobnosťou schválený s hrubým porušením rokovacieho poriadku. Nebola uplatnená požiadavka, aby sa o bode 21 hlasovalo osobitne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či má niekto legislatívnotechnické pripomienky alebo návrhy k tomuto zákonu. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o novele zákona ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

  • Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o Úrade pre finančný trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 632 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 632a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči, pani ministerka.

    Prosil by som, aby ďalšie rokovanie viedol podpredseda Presperín.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky zdôvodnila vládny návrh zákona o Úrade pre finančný trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Po prerokovaní vo výboroch Národnej rady, ktoré boli určené v prvom čítaní, predkladám na druhé čítanie návrh zákona o Úrade pre finančný trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Úloha vytvoriť spoločnú inštitúciu pre dohľad nad bankami, sporiteľňami, kolektívnym investovaním, poisťovňami a obchodníkmi s cennými papiermi, a tým zabezpečiť účinnejšiu reguláciu finančného trhu, vyplýva z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Vytvorenie Úradu pre finančný trh odráža tiež aj požiadavky medzinárodných organizácií, predovšetkým orgánov Európskej únie a OECD, na zásadné zlepšenie regulácie jednotlivých článkov slovenského finančného trhu, a to osobitne dozoru.

    V súlade s postupom vyplývajúcim z platnej koncepcie rozvoja kapitálového trhu v Slovenskej republike sa v prvom kroku navrhuje vyčlenenie dozoru kapitálového trhu a komerčného poisťovníctva v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky a vytvorenie samostatného Úradu pre finančný trh s účinnosťou od 1. novembra 2000. V druhom kroku v časovom horizonte rokov 2001 - 2002 sa predpokladá vyčleniť dohľad nad bankami z pôsobnosti Národnej banky Slovenska a presunúť jeho výkon na Úrad pre finančný trh za súčasne rozsiahlejšej úpravy tohto právneho predpisu.

    Návrh zákona zohľadňuje doterajšie neraz zlé skúsenosti pri výkone štátneho dozoru a je krokom smerujúcim k zabezpečeniu regulácie finančného trhu podľa osvedčených zásad uplatňovaných v západných štátoch s prihliadnutím na možnosti, ktoré poskytuje súčasný slovenský právny systém. V predloženom návrhu zákona je predovšetkým upravené postavenie a kompetencie Úradu pre finančný trh, jeho organizačné usporiadanie, postup pri výkone štátneho dozoru, konanie pri vydávaní povolenia, ukladanie rozhodnutí sankčného charakteru. Navrhuje sa vytvoriť Úrad pre finančný trh ako štátny orgán, ktorý bude plniť úlohy štátnej správy v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými hmotnoprávnymi predpismi. Úrad pre finančný trh bude mať charakter rozpočtovej organizácie, ktorá bude svojimi príjmami a výdavkami napojená na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Úrad bude mať sídlo v Bratislave a bude mať celoštátnu pôsobnosť.

    Účelom zákona je vytvoriť zákonné predpoklady na zriadenie jedinej regulačnej inštitúcie na výkon štátneho dozoru nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom. Tento návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás požiadala o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke Schmögnerovej za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ju, aby zaujala miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Vladimírovi Maňkovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    skôr ako uvediem spoločnú spravodajcovskú správu, dovoľte mi jednu poznámku, a to, že tento zákon patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva a medzi priority odporúčané v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do Európskej únie.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 886 zo 14. júna 2000 pridelila vládny návrh zákona o Úrade pre finančný trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 632) týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu stanoviská poslancov v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská, a to odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - ústavnoprávny výbor uznesením číslo 355 zo dňa 30. augusta 2000, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 483 zo dňa 14. septembra 2000, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 312 zo dňa 6. septembra 2000 a výbor pre verejnú správu uznesením číslo 186 zo dňa 7. septembra 2000.

    Z uznesení výborov, ktoré sú uvedené pod bodom III spoločnej správy, vyplynulo celkom 47 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a všetky sú uvedené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu, ktorý som uviedol (tlač 632), na základe rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Úrade pre finančný trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 632) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o Úrade pre finančný trh a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač 632a) bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 484 zo dňa 14. septembra 2000. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril

    1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky,

    2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

    Ešte jednu poznámku predtým, ako odporučím, aby sa otvorila rozprava, že v spoločnej správe sú body 3, 5, 7, 9, 12, 14, 18, 20, 30, 40, ktoré sú odporučené neschváliť. Ak by si niekto želal o niektorom hlasovať osobitne, môže to dopredu uviesť. Pokiaľ nie, dám hlasovať o týchto bodoch spoločne na základe tejto spoločnej správy s odporučením neschváliť ich.

    Ďakujem, vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nemám žiadne prihlášky do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa chce z poslancov vyjadriť a prihlásiť ústne. Páni poslanci, pokiaľ máte záujem, prihláste sa na svetelnej tabuli. Nie je to tak. Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Predpokladám teda, že sa nechce vyjadriť ani pani ministerka, ani pán spravodajca.

    Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte jednotlivé návrhy podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Ďakujem.

    Pretože do rozpravy sa neprihlásil žiaden pán poslanec ani poslankyňa, budeme hlasovať o spoločnej správe. Ja som už naznačil, sú tu dva druhy návrhov. Jeden druh, ktorý gestorský výbor neodporúča schváliť, a to sú body, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Ja ich ešte raz prečítam, o ktoré body ide. Ide o body 3, 5, 7, 9, 12, 14, 18, 20, 30, 40.

    Budeme hlasovať o týchto bodoch s odporúčaním gestorského výboru neodsúhlasiť tieto body.

  • Žiadam, páni poslanci, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie o predmetnom návrhu zákona.

    Ešte raz vás žiadam, páni poslanci, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Budeme hlasovať o predloženom návrhu pána poslanca Maňku, ktorý zastáva funkciu spravodajcu určeného gestorským výborom.

  • Ešte raz, gestorský výbor ich neodporúča schváliť.

  • Hlasujeme. Hlasujte.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Budeme hlasovať znova vzhľadom na to, že prišli ďalší poslanci. Prosím zrušiť toto hlasovanie, ktoré je neplatné pre nedostatočný počet poslancov.

    Žiadam ešte raz pánov poslancov, ktorí sú v budove Národnej rady, aby prišli na hlasovanie k tomto návrhu zákona. Budeme hlasovať znova o predloženom návrhu.

    Hlasujeme, prosím, páni poslanci, s odporučením gestorského výboru neschváliť ich. Však, pán spravodajca?

  • Neschváliť. Hlasujte.

    Prezentovalo sa 63 poslancov.

  • Ruch v sále.

  • Tak prosím, aby ste urobili nápravu v hlasovacom zariadení. Pokúsime sa ešte raz. Môžeme? Ešte raz prosím, zrušme toto hlasovanie.

    Budeme hlasovať znova o tomto návrhu zákona v druhom čítaní. Hlasujte teraz, páni poslanci a panie poslankyne, s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovali 2 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tieto návrhy neboli schválené.

    Prosím ďalej, pán spravodajca.

  • Budeme hlasovať o ostatných 37 bodoch zo spoločnej správy tak, ako ich máte uvedené. A všetky odporúča gestorský výbor schváliť.

  • Budeme hlasovať o ďalších bodoch, ktoré sú v spoločnej správe. Hlasujte, s odporúčaním schváliť ich. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

    Sú ešte nejaké ďalšie návrhy, pán spravodajca?

  • Nie, pán podpredseda. Nie sú žiadne ďalšie návrhy. A mám splnomocnenie, aby som odporučil postúpiť tento návrh do tretieho čítania.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu spravodajcu pána poslanca Maňku. Prosím, hlasujte o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Pýtam sa, či má niekto takéto návrhy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, páni poslanci, aby ste sa prezentovali a hlasovali o návrhu ako o celku. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o Úrade pre finančný trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    V rokovaní pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o burze cenných papierov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 633 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 633a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne za udelenie slova.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som z poverenia vlády vám predložila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600 o cenných papieroch v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona bol vypracovaný v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000 a materiálom Projekt realizácie zámerov na riešenie makroekonomickej nerovnováhy a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky.

    Zámerom predloženého zákona je sprehľadnenie obchodovania s cennými papiermi diferenciáciou emisií cenných papierov a jednoznačným vymedzením informačných povinností emitentov s cieľom dať do súladu požiadavky na prijatie cenných papierov na verejný trh so smernicami Európskej únie. V rámci Európskej únie sú postupy pri prijímaní cenných papierov na kótovanie náročné a do značnej miery už unifikované ako objednávané príslušnými smernicami. Navrhovaný zákon odstraňuje doteraz platnú dvojcestnú právnu úpravu, organizovanie verejného trhu s cennými papiermi a sústreďuje ich do zákona o burze cenných papierov. Súčasní organizátori verejného trhu s cennými papiermi budú povinní v zákonom určenej lehote požiadať o povolenie na činnosť podľa nového zákona.

    Chcela by som ešte stručne uviesť, že táto novela nadväzuje na pred chvíľočkou schválený zákon o Úrade pre finančný trh pri výkone štátneho dozoru nad kapitálovým trhom, podaná podľa toho návrhu, ako sme ho pred chvíľočkou schválili. Predpokladá sa, že sa zmení aj doterajšia filozofia vymedzenia verejne obchodovateľných cenných papierov a poslanie organizátorov verejného trhu, ako som to pred chvíľočkou uviedla.

    Vážená poslanecká snemovňa, dovoľte mi, aby som vás požiadala o podporu mnou predkladaného zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani ministerke za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Prosím ju, aby zaujala miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Petrovi Tatárovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi predniesť spoločnú správu (tlač 633a) Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o burze cenných papierov v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 887 zo 14. júna 2000 pridelila vládny návrh zákona o burze cenných papierov týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o burze cenných papierov stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s rokovacím poriadkom.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením číslo 356 z 30. augusta 2000 a Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 471 zo 6. septembra tohto roku.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III vyplynulo 44 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú podrobne uvedené v spoločnej správe, ktorú máte pred sebou v laviciach. K tomu chcem podotknúť, že ak z rozpravy nevyplynú iné návrhy, tak o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z uvedených 44, ktoré odporúča gestorský výbor neschváliť, a to sú body číslo 13, 19, 26 a 28, budem navrhovať hlasovať o nich spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich. A o všetkých zvyšných budem navrhovať hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o burze cenných papierov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o burze cenných papierov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o burze cenných papierov bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 485 z 19. septembra. Výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy k nej.

    Ďakujem za pozornosť. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Zároveň konštatujem, že písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť k tomuto bodu programu ústne. Nechce nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím, aby pán spravodajca uvádzal hlasovania postupne k tomuto návrhu zákona vlády Slovenskej republiky.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Prosím, aby sme najskôr spoločne hlasovali o bodoch na neschválenie, a to sú body spoločnej správy 13, 19, 26 a 28, kde gestorský výbor odporúča tieto body neschváliť.

  • Žiadam vás, páni poslanci, aby ste prišli do rokovacej sály na hlasovanie. Budeme hlasovať o predložených návrhoch pána spravodajcu poslanca Petra Tatára.

    Prosím, aby sme sa iba prezentovali, páni poslanci. Budeme sa prezentovať, zistíme účasť poslancov bez hlasovania zatiaľ. Prezentujte sa. Nehlasujeme, len sa prezentujeme. Prezentujte sa, páni poslanci, panie poslankyne. Nehlasujeme, prezentujeme sa.

    Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Prosím pána poslanca, aby zopakoval pre všetkých poslancov znova návrh, o ktorom budeme hlasovať ako o prvom.

  • V súlade so spoločnou správou navrhujem spoločne hlasovať o bodoch 13, 19, 26 a 28 s návrhom body neprijať.

  • Hlasujte, páni poslanci, panie poslankyne, s odporučením gestorského výboru neprijať uvedené body spoločnej správy. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 6 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tieto návrhy zo spoločnej správy neboli prijaté.

    Prosím ďalej.

  • Ďalej budeme hlasovať o všetkých ostatných bodoch, a to sú bodoch 1 až 12, 14 až 18, 20 až 25, bod 27 a bodoch 29 až 44, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasujeme. Hlasujte s odporučením gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Tieto návrhy zo spoločnej správy boli prijaté.

  • Tým sme vyčerpali všetky body zo spoločnej správy, žiadne nezazneli v rozprave a mám poverenie gestorského výboru, aby sme prešli do tretieho čítania.

  • Dávam hlasovať o tomto návrhu. Hlasujte o návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Konštatujem, že nemá. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, páni poslanci, aby ste sa prezentovali a hlasovali o vládnom návrhu zákona ako o celku. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o burze cenných papierov.

    Ďakujem pánu spravodajcovi.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 634 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom ako tlač 634a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová, ktorú prosím, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som z poverenia vlády zdôvodnila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov. Potrebu úpravy zákona číslo 600 o cenných papieroch v znení neskorších predpisov si vyžiadali novopripravované zákony, zákon o Úrade pre finančný trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon o burze cenných papierov. Obidva tieto zákony sme pred chvíľočkou schválili, poslanecká snemovňa ich pred chvíľočkou schválila.

    Predmetom návrhu zákona je upraviť ustanovenia zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, týkajúce sa štátneho dozoru a organizovania verejného trhu s cennými papiermi. Navrhované zmeny v zákone o cenných papieroch si vyžiadal najmä presun kompetencií z Ministerstva financií Slovenskej republiky na Úrad pre finančný trh pri výkone štátneho dozoru nad kapitálovým trhom podľa návrhu zákona o Úrade pre finančný trh. Zo zákona o Úrade pre finančný trh súvisí aj úprava lehôt na vydanie právoplatného rozhodnutia o uložení opatrení na nápravu pokút a odňatí povolenia za porušenie zákona o cenných papieroch. V nadväznosti na zákon o burze cenných papierov sa predpokladaným návrhom novely zákona o cenných papieroch mení doterajšia filozofia vymedzenia verejne obchodovateľných cenných papierov a postavenie organizátorov verejného trhu s cennými papiermi.

    Na záver si dovoľujem upozorniť na previazanosť predloženej novely zákona s dvoma pred chvíľočkou schválenými zákonmi, ako aj na záväzok predstaviteľov Slovenskej republiky o vzťahu k OECD, týkajúcimi sa zmeny systému regulácie finančného trhu na Slovensku.

    Vláda tento zákon schválila 17. 5. 2000. A chcem vás, vážená poslanecká snemovňa, požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pani ministerke, prosím ju, aby zaujala miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Petrovi Tatárovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    sme pri tlači 634 a spoločnej správe k vládnemu návrhu novely zákona o cenných papieroch v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský podáva Národnej rade v súlade s rokovacím poriadkom túto spoločnú správu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením 888 zo 14. júna 2000 pridelila vládny návrh zákona Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Uvedené výbory prerokovali návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s rokovacím poriadkom.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením 357 z 30. augusta a Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 470 zo 6. septembra.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce návrhy uvedené v správe, ktorú máte pred sebou. Ide o 10 uvedených a zdôvodnených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré všetky gestorský výbor odporúča schváliť a v tomto zmysle aj pri hlasovaní budem dávať návrh na hlasovanie spoločne, pokiaľ nebude z rozpravy vyplývať niečo iné.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cenných papieroch, bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 486 z 19. septembra 2000. Výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy k nej v zmysle rokovacieho poriadku.

    Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne je prihlásený jeden pán poslanec, a to pán poslanec Petrák, ktorému dávam slovo v rozprave.

    Prosím.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    prerokúvame dnes novelu zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch s cieľom zlepšiť celkové legislatívne prostredie a pôsobenie na slovenskom finančnom trhu. Osobne si myslím, že v princípe uvedený zákon zlepší toto prostredie a že tie naše ciele posunie smerom, čo sa týka plnenia, o značný kus dopredu. Ale pozastavil som sa nad jedným bodom, ktorý, si myslím, obsahuje spoločná správa. Je to konkrétne bod číslo 8, je rozporuplný a podľa môjho osobného presvedčenia spôsobí celý rad problémov, ktorým, si myslím, by sme sa mali vyhnúť.

    O čo vlastne ide? Na jednej strane vo vzťahu k tomu, že sa upravuje účinnosť tohto zákona, je tu upravený ten prvý termín, by som povedal, správnym spôsobom, ale na druhej strane v tej druhej polovici ten termín 30. apríla vlastne znamená, že v polovici roka, kde vlastne budeme počas celého budúceho roka vyplácať občanom dlhopisy, zamedzíme občanom priamy prístup na finančný trh. Teda občania budú môcť prísť na finančný trh jedine cez obchodníkov na burze cenných papierov. Nechcem o tom hovoriť, že je to neobvyklý postup, pretože napríklad Česká republika to riešila ináč, povedzme šanghajská a tokijská burza vlastne zabezpečujú nové formy priameho prístupu pre širší okruh ľudí a občanov. Vo Francúzsku sú tiež také snahy. Na internete priame obchody začínajú bežať, u nás to trošku ináč robíme. Ale chcem povedať, že pre mňa, okrem toho, že zamedzíme priamy prístup, tu spôsobuje problém to, že vidím pre občana práve v tom roku, v polovici roku, vlastne nerovnaké podmienky. Jedni, čo to stihnú v prvom polroku, to budú mať lacnejšie, rádovo za 60 - 100 Sk také poplatky, ako sú na RM systéme. Iní pôjdu cez obchodníkov a budú za to platiť niekoľkonásobne viac.

    K tomu vlastne smeruje môj pozmeňujúci návrh, ktorý predpokladá, že bod číslo 8 zo spoločnej správy nebude schválený a tento pozmeňujúci návrh, ktorý som podal, máte ho k dispozícii v laviciach, vlastne to rieši tak, že počas celého obdobia vyplácania dlhopisov budúci rok do 31. decembra vlastne by občan mal priamy prístup na trh a mohol by si každý za rovnakých podmienok vysporiadať tento dlhopis.

    Chcel by som zároveň podať procedurálny návrh, a prosil by som spravodajcu ho zaregistrovať, a to, aby bod číslo 8 spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Kužma sa hlási ako jediný s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlásení do faktických poznámok.

    Dávam slovo poslancovi Kužmovi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som podporiť pána kolegu poslanca Petráka s tým, že už aj v minulom období bola dohoda, že by sme nemali účinnosť ekonomických pravidiel meniť k polroku, ale vždy ku koncu roku, aby nový účtovný rok mal vlastne podobné podmienky ako ten predchádzajúci. Čiže ten dátum, si myslím, že účinnosť od 1. 1. je lepšia ako k 30. 6.

    Ďakujem pekne.

  • Písomne prihlásení vystúpili v rozprave. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Končím preto rozpravu k tomuto bodu programu a prosím pani ministerku, ktorá prejavila záujem vystúpiť k rozprave, aby sa ujala slova.

    Vypnite mobilné telefóny, prosím vás!

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k spoločnej správe a zároveň aj k návrhu, ktorý tu bol osobitne prednesený.

    Predkladateľ chce podporiť všetky odporúčania gestorského výboru uvedené v spoločnej správe. Zároveň mi dovoľte, aby som sa vyjadrila k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Petrák. Dovoľte mi, aby som to dala trošku na správnu mieru.

    Prvá vec je vyplácanie dlhopisov, nesúvisí s obchodovaním na RMS, samozrejme, pokiaľ sa chce obchodovať s dlhopismi na RMS a dá sa prednosť tomu, aby si držiteľ týchto dlhopisov nárokoval na ich vyplatenie Fondom národného majetku, tak je to možné, ale je to veľmi málo pravdepodobné, že najmä individuálne fyzické osoby by si neuplatnili nepochybne vyšší nárok vo Fonde národného majetku a išli by obchodovať na RMS. Takže zopakujem ešte raz, to zdôvodnenie, ktoré uviedol pán poslanec Petrák, nesúvisí naozaj s tým, že by sme tým vytvorili nejaké nerovnaké podmienky pre tých, ktorí si budú nárokovať na vyplatenie dlhopisu voči Fondu národného majetku. Fond národného majetku bude ten, ktorý bude vyplácať za dlhopisy.

    Zároveň by som chcela povedať, že zákon v § 99 hovorí o tom, že sa treba prispôsobiť tomuto zákonu do 31. decembra 2000. Návrh, ktorý sme dostali do rúk, hovorí, aby sa organizátori verejného trhu tomuto zákonu prispôsobili až do 31. decembra 2001, čiže o jeden a pol roka neskôr.

    Chcela by som povedať, prečo by som bola veľmi rada, keby ste, vážení páni poslanci, nepodporili tento návrh.

    Po prvé preto, že na rokovaniach vo výboroch, ktoré súviseli s naším prístupovým procesom do OECD, sme urobili aj určité záväzky, ktoré sa týkali aj urýchleného vytvorenia transparentných podmienok na činnosť organizátora trhu s cennými papiermi, a znamenalo by to, že na celý pol druha rok jeden organizátor trhu s cennými papiermi RMS by vlastne sa z tejto povinnosti vymykal. A znamená to aj to, že by mal teda značne odlišné podmienky na obchodovanie ako iný organizátor, a to je burza cenných papierov. Čiže ak nechceme zároveň vytvárať tu dvojaké prostredie pre dvoch organizátorov verejného trhu, tak nemali by sme dopustiť, aby sa o ďalší jeden rok predlžovala povinnosť vykonávať činnosť podľa novelizovaného zákona.

    Takže by som prosila, aby ste vzhľadom aj na to vysvetlenie, ktoré - iste s dobrým zámerom pán poslanec Petrák prišiel s týmto návrhom -, ale vzhľadom na to vysvetlenie, že nie je to tak, že by to postavilo do inej pozície alebo že by to diskriminovalo tých, ktorí by si v prvom polroku nárokovali na úhradu svojich dlhopisov, voči tým, ktorí by to robili v druhom polroku, vzhľadom na to a vzhľadom na argumenty, ktoré som uviedla, by som vás chcela požiadať, aby ste tento pozmeňujúci návrh nepodporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Chcete záverečné slovo, pán spravodajca? Áno.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Tatárovi.

  • Ďakujem pekne.

    Tiež sa chcem dotknúť na záver ako spravodajca tohto jediného rozporovaného bodu, ale ani veľmi nie rozporovaného, len tohto pozmeňujúceho návrhu, pretože z úst pani ministerky zaznelo celkom jasne, že zákon sleduje jednotné právne prostredie pre celý trh s cennými papiermi. A my sme o tom diskutovali tri razy v gesčnom výbore a tri razy aj preto, lebo sa kritizovali stanoviská. Celkom jednoznačné stanovisko predkladateľa, teda ministerstva financií, bolo, že si želá alebo trvá a z rozumných dôvodov navrhuje pôvodné znenie návrhu, čiže nie tento pozmeňujúci návrh.

    Druhá vec je, že v tých rozpravách vyplynulo, že to, čo sa požaduje cestou pozmeňujúceho návrhu, sa dá dosiahnuť aj bez tohto pozmeňujúceho návrhu, taký istý prístup. Závisí to od spôsobu organizácie trhu. V tých diskusiách zaznelo aj to, že okrem argumentu, aký je dnes systém pre verejnosť a pre obchodníkov s cennými papiermi a aké sú medzi tým rozdiely, je to, samozrejme, aj záujem subjektov, ktoré na finančnom trhu pôsobia. A v tomto prípade je záujem okrem iného vlastníkov RMS, ktorí medzitým ako z procedúry prvej vlny kupónovej privatizácie cez Podnik výpočtovej techniky sa kreoval RMS a medzitým sa sprivatizoval, menil vlastníkov, a je to teda aj ich záujem jednoducho mať takúto špeciálnu výnimku, proti čomu navrhovateľ aj gestorský výbor bol. A tak znie aj spoločná správa.

    Teraz ešte k spoločnej správe veľmi stručne. V bode 8, o ktorom budeme hlasovať osobitne, nie je nič neobvyklé, naopak, je to len legislatívnotechnické prispôsobenie termínov, pretože my sme pôvodne mali tento návrh zákona predložený ešte pred letom a bol predpoklad v prípade pružného rokovania, že bude platiť od 1. 7. a v tom prípade by platili tie pôvodné lehoty na prispôsobenie trhu. Len čo však rokujeme dnes o ňom v septembri, a bude platiť v podstate, ak bude prijatý, od 1. 10., tak ten istý termín, tie isté lehoty sa len posúvajú v bode 8. A neplatí ani poznámka, ktorú sme tu boli počuli, že všetky finančné zákony sa robia k 1. 1. V podstate k 1. 1. sa robia len tie zákony, ktoré sa týkajú fiškálneho roku a zdaňovania, ako napríklad dva body predtým - zákon o daniach z príjmov. Už iné daňové zákony, napríklad DPH, je možné prijať k prvému ktoréhokoľvek mesiaca, čiže toto nie je žiaden argument. A bod číslo 8 je štandardný legislatívnotechnický bod, ktorý iba upravuje pôvodne navrhované termíny k dnešnému stavu, a to tomu, že to prerokúvame v septembri, a nie niekedy v máji alebo v júni. V tomto zmysle budem odporúčať, aby sme prijali tie odporúčania gestorského výboru, ako boli dané. A podávam vysvetlenie, že vlastne nejde ani o nedorozumenie, ale že treba podporiť ten vládny návrh.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Upozorňujem, že rozprava bola skončená. To znamená, že pán poslanec Petrák chce zrejme procedurálny návrh. Dávam mu slovo, nech sa páči. Nie?

    Tak prosím, aby pán poslanec Tatár uvádzal hlasovania k tomuto návrhu.

    Žiadam, páni poslanci, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o predloženom návrhu zákona.

    Prosím, pán poslanec, uvádzajte hlasovanie.

  • Budeme najprv hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy v dvoch kolách. Najprv o všetkých bodoch s výnimkou bodu 8, čiže o bodoch 1 až 7 a o bode 9 až 10 s návrhom gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Prosím, páni poslanci, budeme hlasovať o predloženom návrhu s odporučením gestorského výboru tie body, ktoré boli uvedené, schváliť. Nech sa páči, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy boli schválené.

    Ďalej.

  • Ďalej budeme osobitne hlasovať o bode 8 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o bode 8 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho. Hlasujte o bode 8.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasovalo 5 poslancov.

    Návrh bol schválený.

    Nech sa páči.

  • Schválením bodu 8 sa vlastne vylučuje bod, teda pozmeňujúci návrh podaný v rozprave, ktorý je vlastne o tom istom, teda hovorí o tej istej veci. Preto nebudeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu podanom v rozprave. A vyčerpali sme všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy aj z rozpravy. Mám poverenie gestorského výboru, aby sme hlasovali o pokračovaní rokovania v treťom čítaní.

  • Dávam hlasovať o tomto návrhu, aby sme prešli s návrhom do tretieho čítania. Hlasujte, páni poslanci a panie poslankyne. Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania. Hlasujte, prosím.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh bol schválený.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Pýtam sa, či takéto návrhy sú z radov poslancov Národnej rady. Konštatujem, že nie sú. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, páni poslanci, aby ste sa prezentovali a hlasovali o návrhu zákona ako o celku. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci,

    Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánu spravodajcovi.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 648. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 648a.

    Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Vážená poslanecká snemovňa,

    z poverenia vlády Slovenskej republiky mi dovoľte, aby som vám predniesla vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov. Tento zákon nadväzuje na predchádzajúce novely a pokračuje v určitých liberalizačných krokoch dotýkajúcich sa problematiky lotérií.

    Možno by som využila túto príležitosť a vás aj informovala, že dnes a zajtra prebieha v hoteli Fórum pomerne významné podujatie, ktoré organizuje spoločnosť Tipos spolu s predstaviteľmi európskych štátnych lotérií za účasti generálnej tajomníčky tejto významnej organizácie. Je to aj príležitosť, na ktorej sa hodnotí legislatíva v štátoch strednej a východnej Európy v tejto problematike, ale zároveň sa aj hodnotí budúci vývoj legislatívy v súvislosti s predvstupovým procesom štátov, ktoré sú kandidátske štáty na vstup do Európskej únie. Chcela by som zároveň aj nadviazať na to, že aj na poslednom rokovaní vo výboroch CIME/CMIT v Paríži 27. apríla tohto roku časť rokovania sa dotýkala práve liberalizačného procesu týkajúceho sa lotérií a iných podobných hier.

    Vrátim sa k predloženej novele zákona. Posledná novela, ktorú sme prerokúvali už v tejto poslaneckej snemovni a ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 1999, riešila legislatívnu úpravu smerovania odvodov z výťažku lotérií a iných podobných hier do štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí z dôvodu, aby sa dosiahlo zníženie požiadaviek na rozpočtové zdroje a vytvorili sa lepšie podmienky na kontrolu hospodárenia s prostriedkami poskytovanými na verejnoprospešné účely.

    Podstatnú časť tejto novely zákona o lotériách a iných podobných hrách tvoria ustanovenia, ktoré upravujú prevádzkovanie spotrebiteľských súťaží s náhodným výberom výhercu. Prijatím tohto zákona vznikne situácia, keď marketingová komunikácia v rámci spotrebiteľských súťaží bude musieť byť postavená na odlišných pravidlách.

    Zavedenie čitateľných pravidiel do spotrebiteľských súťaží považujeme za krok smerujúci k ochrane spotrebiteľa pred menej serióznymi organizátormi spotrebiteľských súťaží. Pri spotrebiteľských súťažiach sa stanovujú rovnocenné podmienky pre tuzemských a zahraničných prevádzkovateľov. Obnovuje sa možnosť zahraničnej majetkovej účasti spoločnosti a prevádzkujúcich stávkové hry v kasínach. Ide o nápravu platnej právnej úpravy, ktorá, bohužiaľ, bola v rozpore so skôr uzavretými medzinárodnými zmluvami a dohodami. A musím povedať, že tá predpredchádzajúca novela vlastne porušila pravidlo stand steel, ku ktorému sa Slovenská republika zaviazala v čase, keď rokovala o vstupe do OECD. Vrátim sa k tomu, že to bolo v roku 1996.

    Súčasne sa v súlade s liberalizačnými krokmi vlády Slovenskej republiky odstraňuje aj podmienka povinnej majetkovej účasti štátu v spoločnostiach prevádzkajúcich kasína. Možno povedať, že návrh novely je v tomto kompromisným riešením a súčasne chráni národné záujmy pri tých lotériách a hrách, pri ktorých zahraničná majetková účasť podľa pôvodného znenia zákona nie je prípustná.

    Odsúhlasenie týchto zmien vo vzťahu k možnostiam a rovnakým podmienkam zahraničného kapitálu je rozhodujúce pri hodnotení medzinárodných záväzkov, tak ako som už aj naznačila, vyplývajúcich pre Slovenskú republiku z európskej dohody a z prístupového procesu do OECD. Akékoľvek iné polovičné riešenia alebo potvrdenie súčasného stavu by, samozrejme, bolo veľmi zlým signálom vzhľadom na záväzky, ktoré sme sa rozhodli dobrovoľne na seba zobrať.

    Návrh novely obsahuje zákaz prevádzkovania lotérií a hier s prvkami pyramídy. Myslím si, že je to znovu ďalší krok, keď sa snažíme ochrániť finančné zdroje tých fyzických osôb, ktoré zvyčajne nie sú dostatočne opatrné a vkladajú svoje prostriedky často aj do hier, ktoré majú takýto charakter, a kde o ne prichádzajú. Bohužiaľ, že aj takéto prípady na pôde Slovenskej republiky sme už mali možnosť zažiť.

    Súčasne sa jednotlivé ustanovenia upravujú na základe nástupu nových technológií do lotérií a hier a riešia sa aj otázky ponuky rôznych produktov tipovania prostredníctvom telefónu alebo iných telekomunikačných zariadení. Ďalšiu úpravu predstavujú vymedzenia a spresnenia niektorých pojmov v jednotlivých častiach zákona na základe skúseností a poznatkov z praxe. Predložený návrh novely spĺňa hlavný zámer a rieši tak naliehavú otázku, ako je potreba urýchlene napraviť platnú právnu úpravu, ktorá hlavne v otázke zákazu zahraničnej majetkovej účasti bola v rozpore so skôr prijatými záväzkami.

    Dovoľte mi, aby som vás, vážená poslanecká snemovňa, požiadala o schválenie novely zákona o lotériách.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov pánovi poslancovi Tatárovi.

    Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Dovoľte mi predniesť spoločnú správu výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru, výboru pre verejnú správu a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s rokovacím poriadkom túto spoločnú správu. Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 889 zo 14. júna 2000 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov, týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor dostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách, stanovisko poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Hudeca, podané v súlade s rokovacím poriadkom. Písomný návrh poslanca gestorský výbor neschválil.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - ústavnoprávny výbor uznesením číslo 358 z 30. augusta, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 461 zo 6. septembra, výbor pre verejnú správu uznesením 185 zo 7. septembra a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením 313 zo 6. septembra tohto roku. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynulo 17 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ako ich máte podrobne aj so zdôvodnením uvedené v predloženej spoločnej správe.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona a v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady o vládnom návrhu zákona o lotériách bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 481 12. septembra. Výbor určil mňa za spoločného spravodajcu a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy.

    Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Šepták, pán poslanec Maňka. Končím možnosť uplatniť ďalšie ústne prihlásenia do rozpravy k tomuto bodu.

    Dávam slovo pánu poslancovi Šeptákovi.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Vážená pani ministerka,

    dámy a páni,

    pôvodne som myslel, že vôbec k tomuto vládnemu návrhu zákona nevystúpim, ale na základe toho, čo je v spoločnej správe a v pozmeňujúcom návrhu 15 poslancov, som sa rozhodol veľmi stručne verejne sa opýtať pani ministerky, čo hovorí na § 4a ods. 1 písm. e), doplniť písm. g). V spoločnej správe sa hovorí 20 % pri stávkových hrách podľa § 2 písm. g) a nový pozmeňujúci návrh 15 poslancov je 22 % pri stávkových hrách podľa § 2 písmena g).

    Chcel by som poznať, pani ministerka, váš názor hlavne z toho dôvodu, že veľakrát hovoríme o tom, aké problémy máme v štátnom rozpočte. A rád by som vedel, aké dôvody sú na to, aby sme znižovali toto percento, a či si to vôbec môžeme v tejto situácii dovoliť.

    Ďakujem veľmi pekne.

    A poprosil by som pána spoločného spravodajcu, keby bod číslo 1 k bodu 14 spoločnej správy vyňal na osobitné hlasovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Šeptákovi.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Maňka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    dovoľte mi, aby som v mene 15 podpísaných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podal Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 82 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku takýto pozmeňujúci návrh, o ktorom hovoril aj pán poslanec Šepták, k bodu číslo 14 uvedeného návrhu zákona.

    Prečítam znenie. V § 4a ods. 1 za písmeno e) doplniť písmeno g), ktoré znie: "22 % pri stávkových hrách podľa § 2 písmeno g)".

    Dovoľte mi, aby som odôvodnil tento návrh. A je to trošku opačne, ako pán poslanec Šepták hovoril. Práve štátny rozpočet bude mať o 2 % viac, keď toto prijmeme. Ja si myslím, že pani ministerka bude s tým určite súhlasiť, že to schválime.

    A chcel by som povedať, že Asociácia prevádzkovateľov hry Bingo sa listom z 10. 5. 2000 obrátila na pani ministerku, aby sa v pripravovanej novelizácii zákona Slovenskej národnej rady číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov prehodnotilo percento odvodov z výťažku o 10 % na verejnoprospešné účely smerom dolu, teda z 30 % na 20 %.

    Ministerstvo financií neiniciovalo vo veci požadovaného zníženia žiadne zmeny a na základe tejto skutočnosti sa Asociácia prevádzkovateľov hry Bingo obrátila so svojimi návrhmi na dva výbory, a to výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Tieto odôvodnenia asociácie si výbory osvojili a sú vlastne uvedené v spoločnej správe pod bodom číslo 1. V nadväznosti na tieto rokovania výborov s ministerstvom financií sa uskutočnilo stretnutie ministerstva financií so zástupcami asociácie a dohodli sa, že predkladateľ a prevádzkovatelia sa dohodli na ekonomicky odôvodnenom znížení nie o 10 %, ale o 8 %. To znamená na odvode 22 %, to znamená, odvod 22 % je odvod vyšší ako 20 % do pokladnice štátu.

    A dovoľte mi, aby som pri tejto príležitosti dal ešte jeden procedurálny návrh a ten je, aby sme neurobili zmätky, tak by som odporúčal hlasovať o tom, aby môj návrh, aby o ňom bolo hlasované pred hlasovaním o bodoch spoločnej správy. Keď ho odsúhlasíme, tak nebudeme musieť hlasovať o bode číslo 1 zo spoločnej správy.

    Ďakujem.

  • Sú dve faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Maňku. Pán poslanec Šepták aj pán poslanec Maxon. Nikto viac. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Dávam slovo poslancovi Šeptákovi, prosím.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja počkám, kým pán Maňka dodiskutuje, lebo sa ho chcem niečo spýtať.

    Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, chcel by som sa ťa spýtať, či by si mi vedel presne charakterizovať potom vo svojej odpovedi, koľko tých 8 % predstavuje miliónov. A o čo to bude väčší príjem potom podľa toho, čo si povedal na začiatku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Maxon, faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda,

    chcel by som vás upozorniť, že nemôžete postupovať podľa toho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Maňka. Nie je predsa možné meniť rokovací poriadok. Podľa rokovacieho poriadku je potrebné hlasovať najskôr o spoločnej správe.

    Prirodzene, že pokiaľ snemovňa bude mať záujem vyhovieť tomu jeho návrhu, tak v spoločnej správe ten predmetný návrh neschváli. Ale nie je možné opäť meniť procedúru. Prosím vás pekne, postupujme už naozaj v súlade s rokovacím poriadkom.

  • Slovo má ešte pán poslanec Maňka.

    Pán poslanec Volf, nemôžem vám dať slovo, uzavrel som už faktické poznámky.

    Vladimír Maňka má slovo.

  • Ja by som odpovedal, pán predsedajúci, na obidve otázky.

    Prvá je, keď zoberieme výsledky za rok 1999, tak tie 2 % budú znamenať do štátnej pokladnice viacej asi o 1,7 milióna korún. To je k tomu prvému.

    K druhému, že ja som navrhol vo svojom návrhu procedurálny návrh. Samozrejme, že poznám rokovací poriadok, kde sa prednostne hlasuje najprv o spoločnej správe. Ale ja dávam procedurálny návrh iba z dôvodu toho, aby sme nekomplikovali hlasovanie, aby to bolo jednoduché. Teda bude o tom hlasovať snemovňa, navrhujem to, aby sme hlasovali o mojom návrhu ako o prvom. Ak ho odsúhlasíme, tak už o jednotke hlasovať nebudeme. Lebo ak si pozrieme spoločnú správu, tak gestorský výbor navrhuje v spoločnej správe bod číslo 1 odsúhlasiť, ale my ho chceme neodsúhlasiť. Preto si myslím, že konsenzus o tom bude. A nechcem, aby došlo k nejakej nepresnosti, tak som navrhol. Samozrejme, závisí to od toho, či snemovňa príjme tento môj návrh.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Maxon, asi viem, čo chcete povedať, že procedurálnym návrhom nemôžeme meniť rokovací poriadok, predpokladám. Ale aj niečo iné.

    Nech sa páči.

  • Potom by bolo asi dobre, pán poslanec Maňka, keby ste nám vysvetlili, načo o tom rokujú výbory, načo je spoločná správa. Jednoducho procedurálnym návrhom to nie je možné meniť.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa pani ministerky, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Áno.

    Nech sa páči, slovo má pani ministerka Schmögnerová.

  • Áno, ďakujem pekne, aby som odpovedala na otázku pána poslanca Šeptáka.

    Zásadne by som odpovedala veľmi podobným spôsobom, ako zdôvodňoval svoj pozmeňujúci návrh pán poslanec Maňka. Je to skutočne pravda, že ministerstvo pôvodne nemalo úmysel, taký bol aj návrh zákona odsúhlasený vládou, aby sa znižovalo percento výťažkov hier typu Bingo.

    Asociácia prevádzkovateľov hry Bingo cez dva výbory v Národnej rade si dokázala obhájiť návrh na zníženie odvodov o 10 percentuálnych bodov, čiže z 30 na 20. Analyzovali sme všetky jej dôvody opakovane a napokon sme zobrali do úvahy určité ich argumenty, ktoré súviseli s potrebou investičnej činnosti na najbližšie obdobie. Ale zároveň sme dokázali obhájiť aj ten postoj, aby to zníženie nebolo o 10 percentuálnych bodov, ale iba 8 percentuálnych bodov.

    Takže chcela by som vás požiadať, vážená poslanecká snemovňa, aby ste podporili pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Maňka.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete mať záverečné slovo? Áno.

    Nech sa páči.

  • Preberáme množstvo zákonov a všade je veľa detailov, takže nie je možné o niektorých veciach hovoriť podrobne. Ale keďže toto je vyňaté na osobitné hlasovanie, je tu pozmeňujúci návrh, tak treba upresniť okolnosti, o ktorých hovoríme. My sme dostali takú informáciu a zástupcovia ministerstva na rokovaní gesčného výboru nemali až také podrobné analýzy ako v tých nasledujúcich rokovaniach, že zhruba ročné odvody tých prevádzkovateľov Binga, ktorí v súčasnosti to robia, je okolo 36 mil. korún s tým, že v rokovaní, najprv tým rýchlym a potom takým podrobným analytickým rokovaním s ministerstvom sa ukázalo, že pri takomto odvode oni nebudú môcť udržať ekonomický chod tejto prevádzky, a preto je, ako je napísané v správe, k tým 22 %, k správe pána poslanca Maňku, ekonomicky odôvodnené zníženie, pretože sa zvažovalo medzi dvomi vecami. Buď to jednoducho - čo môže byť iba hrozba, ale výpočtami to vychádza tak, že je to veľmi reálne - oni zavrú a nebudú žiadne alebo minimálne odvody. Alebo sa o niečo tie odvody znížia a potom budú nie odvody dnešných 36, ale povedzme 25 mil. alebo 28 mil. korún. To sa nedá presne vopred odhadnúť.

    Čiže pohybujeme sa asi v takýchto číslach a problém stojí zhruba tak, ako som povedal. Takže ak je zhoda medzi prevádzkovateľmi a ministerstvom financií na tých 22 %, my sme sa vo výbore preto priklonili k 20, lebo tam predbežný súhlas ministerstva bol. Ale ak je definitívna zhoda na tých 22 %, tak to považujem za prirodzené, že jednoducho by sme to mohli a mali podporiť.

    Ešte na záver rozpravy, naozaj nie je možné podľa rokovacieho poriadku zmeniť poradie, pretože sa najprv musí hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy. Ten bod 1 je vyňatý. V zmysle toho, čo bolo povedané, je možné hlasovať za alebo proti. Ak teda niekto chce podporiť 22 %, ako to navrhoval pán poslanec Maňka, no tak bude proti bodu 1. Potom schválime zvyšok spoločnej správy a potom schválime pozmeňujúci a budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy.

    Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa dostavili na hlasovanie do rokovacej sály. Žiadam vás, aby ste sa ihneď dostavili na hlasovanie do rokovacej sály k predmetnému bodu programu.

    Páni poslanci, panie poslankyne, pristúpime k hlasovaniu podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Prosím pána spravodajcu, aby návrhy postupne predkladal na hlasovanie.

    Nech sa páči.

  • Najprv budeme hlasovať osobitne o bode číslo 1 zo spoločnej správy, ktorý síce gestorský výbor navrhuje schváliť, ale kto chce schváliť pozmeňujúci návrh pána poslanca Maňku, tak nebude za.

  • Prosím, hlasujte, páni poslanci, o predloženom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh zo spoločnej správy neprešiel.

    Ďalej.

  • Ďalej budeme hlasovať o ostatných bodoch spoločnej správy, kde gestorský výbor ich odporúča schváliť. A to sú body 2 až 11, body 13, body 15 až 17, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť, a budeme o nich hlasovať spoločne. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasujte o predložených návrhoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Tieto návrhy parlament schválil.

  • V spoločnej správe zostávajú body 12 a 14, o ktorých budeme hlasovať spoločne a ktoré gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Prosím, hlasujeme.

    Odporučenie gestorského výboru je neschváliť tieto body, ktoré boli uvedené v návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovali 2 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto návrhy neboli schválené.

    Prosím, pozmeňujúce návrhy z rozpravy.

  • Tým sme vyčerpali všetky body spoločnej správy. V rozprave zaznel jeden jediný pozmeňujúci návrh pána poslanca Maňku na 22 % odvodov, o ktorých bola rozprava. Takže budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Prosím, hlasujeme. Pán poslanec Muránsky, hlasujeme. Ja vidím, čo pozerá, zrejme má dobrý program.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh pána poslanca Maňku je schválený.

    Vyčerpali sme hlasovanie ku všetkým návrhom, pán spravodajca. Môžeme prejsť k hlasovaniu, aby tento návrh zákona postúpil do tretieho čítania? Máte odporučenie?

  • Schválili sme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy aj z rozpravy.

    Mám poverenie gestorského výboru, aby sme odporučili prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Budeme hlasovať o treťom čítaní tohto vládneho návrhu zákona. Hlasujte, páni poslanci.

  • Ruch v sále.

  • Hlasujeme o presune do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Nehlasovalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto z poslancov takéto návrhy? Konštatujem, že nemá. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánu spravodajcovi.

    Teraz pristúpime k prerokúvaniu

    správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2000.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 724 a výsledky jej prerokúvania vo výboroch ako tlač 724a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky správu uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová, ktorú prosím, aby sa ujala slova.

    Ďalšiu časť rokovania bude viesť pán predseda Národnej rady.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som vás informovala o výsledkoch plnenia štátneho rozpočtu za I. polrok. Celkové príjmy dosiahli 105,3 mld. Sk, čo bolo plnenie na 57,3 %, a výdavky 106,1 mld. Sk, plnenie na 52,6 %. Schodok, ktorý sa dosiahol pri plnení štátneho rozpočtu, bol 0,8 mld. Sk, to znamená 4,2 % z rozpočtu. Hospodárenie štátu vzhľadom na dosiahnuté príjmy a výšku schodku štátneho rozpočtu za I. polrok tohto roku môžeme považovať za dobré. Schodok štátneho rozpočtu oproti tomu istému obdobiu minulého roka bol nižší o 6,4 mld. Sk.

    Chcem vás zároveň aj informovať, že výsledky celého okruhu verejných financií za I. polrok môžeme hodnotiť ako mimoriadne priaznivé, pretože v celom okruhu verejných financií sa dosiahol schodok iba na úrovni 0,2 mld. Sk, čo predstavuje asi 0,33 % HDP. Prirodzene, treba k tomu dodať, že v II. polroku sa budú kumulovať niektoré negatívne dosahy na výsledok verejných financií, okrem iných napríklad náklady, ktoré sú vyvolané katastrofálnym suchom a ktoré nás budú stáť niečo nad 5 mld. Sk. Samozrejme, v druhej polovici roka sa situácia stala komplikovanejšou aj preto, že začíname splácať úroky, ktoré sú spojené s finančnou reštrukturalizáciou, ktorú vláda schválila a začala realizovať. Preto aj čísla, ktoré uvediem k aktuálnemu stavu k 18. 9., sú, samozrejme, už odlišné od toho, ako vyzerala situácia v štátnom rozpočte k 30. 6. tohto roka.

    Takže k 18. 9. príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 148 mld. Sk, výdavky boli zrealizované vo výške 162 mld. Sk. Schodok k tomuto dňu dosiahol 13 880 mil. Sk. Dôležité však je uvedomiť si, že z tzv. bežného hospodárenia schodok, ktorý sme dosiahli, bol iba 6 680 mil. Sk, kým schodok, ktorý súvisí s výdavkami s reštrukturalizáciou úverového portfólia komerčných bánk podľa § 12 ods. 4 tohto istého zákona, predstavuje 7 200 mil. Sk.

    Vážená poslanecká snemovňa, dovoľte mi, aby som vás požiadala o chvíľočku pozornosti, lebo chcela by som vás informovať o jednej udalosti, ktorá sa odohráva dnes a zajtra. Možnože si vašu pozornosť táto informácia zaslúži. Na príjmoch štátneho rozpočtu sa veľkým podielom podieľa colná správa. Chcela by som povedať, že k 19. 9. na príjmoch štátneho rozpočtu sa colná správa podieľala výškou 70,4 mld. Sk. Prečo to hovorím? Hovorím o tom preto, že po prvýkrát v histórii slovenskej colnej správy slovenskí colníci zajtra oslávia svoj národný Deň colníkov. Ustanovili sme ho na deň svätého Matúša, ktorý je historicky údajným patrónom colníkov. Bola by som veľmi rada, keby ste si, vážení poslanci, vážené poslankyne, vo väčšom rozsahu azda všímali veľmi zodpovednú prácu colníkov, ktorí skutočne dennodenne nastavujú svoj život preto, aby zabezpečili príjmy do štátneho rozpočtu.

    Môžem povedať, že za to ostatné obdobie sa podarilo colnej správe dosiahnuť aj veľký pokrok pri boji s drogami a pri boji s ilegálnym dovozom rôznych takých komodít, ako sú napríklad cigarety, alkohol. Myslím si, že už pomerne často v médiách sa stretávame s niektorými výsledkami činnosti colnej správy. Pripomeniem aspoň jeden veľmi významný výsledok, ktorý dosiahli, keď sa im podarilo na colnom priechode Rakúsko - Slovensko v Bergu zastaviť prevoz, ilegálny prevoz heroínu vo výške asi nad 53 mld. Sk. Dovoľte mi, aby som využila túto príležitosť na to, aby som aj pred tvárami poslaneckej snemovne, pred vašimi, využila vašu pozornosť na to, aby som aj z tohto miesta poďakovala colnej správe a zablahoželala k jej zajtrajšiemu sviatku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Prosím predsedu gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky poslanca Farkasa, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe k parlamentnej tlači 724a.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 758 z 23. augusta 2000 pridelil správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2000 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s termínom do 8. septembra 2000. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedenej správy vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Závery rokovaní výborov: Správu prerokovali v určenom termíne všetky výbory, ktorým bola pridelená. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 468 zo dňa 6. septembra 2000, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 325 zo dňa 6. septembra 2000 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 157 zo dňa 6. septembra 2000.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 2000 a vzal ju na vedomie. Odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby predmetnú správu vzala na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2000 a vzal ju na vedomie. Odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby predmetnú správu vzala na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 2000 a vzal ju na vedomie. Zároveň konštatoval celkové príjmy štátneho rozpočtu, celkové výdavky a rozpočtové hospodárenie sa skončilo schodkom 753,9 mil. Sk, čo je 4,2 % ročného rozpočtu. Odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie

    1. správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2000,

    2. informáciu o súhrne miestnych rozpočtov na rok 2000 schválených obecnými zastupiteľstvami.

    Ako gestorský výbor schválil svojím uznesením číslo 487 z 19. septembra 2000 spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Tento návrh je súčasťou spoločnej správy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

    Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásili títo poslanci: za klub HZDS pán poslanec Kozlík a do rozpravy potom pán poslanec Maxon. Medzitým sa prihlásil podpredseda Národnej rady.

    Nech sa páči, pán podpredseda Národnej rady.

  • Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi v krátkosti povedať niekoľko viet a postrehov k tlači 724 - správa o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 2000. Vykazované výsledky v tejto správe sa javia na prvý pohľad ako priaznivé. Ale je tu zopár "ale", ktoré odborníci kvalifikujú minimálne ako veľmi rizikové. V prvom rade mi dovoľte prirovnanie k nášmu dosiahnutému deficitu. Nie je to tak dávno, čo česká vláda chcela uzákoniť vyrovnaný štátny rozpočet. Veľmi rýchlo si však členovia tejto vlády uvedomili, že transformujúca sa ekonomika nemôže šetriť na rozvoji. A ešte raz použijem ako príklad Českú republiku, ktorá je nám najbližšia v ekonomickej štruktúre a je dvakrát väčšia, čo sa týka počtu obyvateľov. Česká republika má hrubý domáci produkt 2 300 mld. českých korún. Keď beriem terajší kurz medzi českou korunou a slovenskou korunou, tak Slovenská republika by mala mať viacej ako 1 100 mld. hrubého domáceho produktu. Slovensko však dosahuje iba 780 mld. Sk hrubého domáceho produktu. Čiže najväčší problém nášho štátu je výkonnosť našej ekonomiky aj v porovnaní s transformujúcimi sa krajinami. Z toho vyplýva, že štát z hrubého domáceho produktu spotrebuje na štátny rozpočet skoro 26 %, čo je oproti priemerným európskym krajinám o 30 % vyššia spotreba, čiže 16 až 20-percentná spotreba hrubého domáceho produktu v týchto krajinách.

    Tým, samozrejme, nechcem tvrdiť, že štátny rozpočet by mal byť nižší, práve naopak, ale mali by sa vytvoriť výrazné prostriedky na zvýšenie hrubého domáceho produktu bez skoro žiadneho rizika prehrievania sa ekonomiky Slovenska. Prehriatie ekonomiky je možné v rozvinutých krajinách a pri zvýšenej domácej potrebe, ktoré však tieto dva faktory, žiaľ, na Slovensku ešte mať roky nebudeme. Napríklad v Chile sa hrubý domáci produkt zvyšoval z roka na rok o viac ako 20 % a v jednom roku dokonca o 31,8 %. Obdobné prípady alebo príklady sú z ekonomických zón Číny, ale i z Thajska, ako i ďalších tzv. ázijských ekonomických tigrov v období ich rastu, napríklad Južná Kórea, Thaiwan a podobne.

    V Európe poznáme takisto podobné prípady hlavne v povojnovej histórii, ale nájdeme príklady i v súčasnosti, napríklad Írsko alebo Nórsko. Posledný príklad zo zahraničia si zoberiem z USA, ktoré vykazujú štátny deficit 4 % a vôbec sa za to nehanbia. Ba dokonca už uvažujú o znížení hodnoty US dolára, aby im stúpla exportná schopnosť. Najbližšie dni, resp. týždeň, dva, moje slová určite potvrdia. Tým som chcel povedať, že neustále škrtenie deficitu štátneho rozpočtu sa negatívne prejaví v budúcom období, aj keď teraz to prinesie uznanie zahraničia. Je to presne ako s tým vtipom, keď gazda odnaúčal koňa jesť a piť.

    Druhý pohľad je taký, a to si, prosím, nezakrývajme, že štát a štátom riadené a štátom dotované organizácie dlhujú minimálne 40 mil. Sk, čo je skrytý deficit štátneho rozpočtu.

    K samotnej správe mám ešte niekoľko ďalších pripomienok. Zaujalo ma neplnenie príjmov z podnikania a vlastníctva majetku, ktorý je plnený z ročného objemu iba 22,4 %. Je to síce obhajované neplnením odvodu Národnej banke Slovenska. Ale pýtam sa, nezvýšili sa výnosy väčších štátnych podnikov, aj keď sa zvýšili ich odbytové ceny? Je adekvátny zisk podnikov, ktoré sú monopoly? Nemíňajú sa neúčelne peniaze týchto podnikov?

    Ďalej by som chcel poukázať na stranu 7 tohto materiálu, kde napriek zvýšeniu daňového zaťaženia a prijatým zákonom v poznámke pod bodom číslo 3 až 7 alebo nadobudnutou účinnosťou od 1. 1. 2000 sa výber daní pri likvidácii podnikania v podstate nijako nezvýšil.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pani ministerka, v povojnových rokoch v Nemecku bol strojcom ekonomickej reformy okrem Marshallovho plánu i pán Eghard, ktorý vo svojich pamätiach hovorí, že na rozvoj hospodárstva bolo potrebné likvidovať ekonomických štatistov z vedúcich miest ekonómov. Skutočných výrobných ekonómov bolo treba dobre zaplatiť a rozvoj štátu bol zaručený. Chcem sa spýtať, pani ministerka, či dnes táto vláda, táto koalícia, resp. ekonomickí ministri sú schopní počúvať aj takýchto skutočných výrobných ekonómov. Vrátim sa k tomu pánu Eghardovi, aj keď viem, že u nás už nie je povojnová situácia. Tento pán napriek všetkým vonkajším pomociam, ako som spomínal Marshallov plán a tak ďalej, zadlžil štát, zadlžil Nemecko. Vo svojich pamätiach hovorí, že si vypočítal, že z finančných prostriedkov, ktoré požičal do rozvojových programov a súkromným podnikateľom, keď sa mu vráti 68 %, bude štát na nule. Jemu sa vrátilo 96 %.

    Vážené kolegyne, kolegovia, bol by som rád, keby sme za 10 rokov boli na úrovni aspoň priemeru štátov Európskej únie. Neviem, či si všetci myslíte, či nás riadia skutoční ekonómovia, alebo ekonomickí štatisti.

    Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Kozlík za klub HZDS.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená pani ministerka,

    vážená Národná rada,

    ja by som sa rád zastavil pri podmienkach, v akých sú vykazované údaje plnenia štátneho rozpočtu za I. polrok 2000. Niečo už naznačil môj predrečník. Dotýkalo sa to vývoja úrovne ekonomického rastu na Slovensku.

    V prvom rade si treba uvedomiť, že kontext vývoja štátneho rozpočtu, ale aj ďalších veličín v rámci národného hospodárstva sa odohráva už od konca roka 1998 vo výrazne stagnujúcej ekonomike. Po prepade miery ekonomického rastu na báze hrubého domáceho produktu vo výške 0,5 % v IV. kvartáli 1998, keď miera ekonomického rastu klesla zo 6,5 % na takmer nulovú hodnotu, jeho stagnácia pokračovala aj v roku 1999, keď úroveň rastu HDP vykázala 1,9 %. Predseda vlády Mikuláš Dzurinda a ďalší sľubovali, že rok 1999 bude taký koncový rok uťahovania opaskov, že rok 2000 bude tým rokom, keď už občanom bude ľahšie.

    Skutočnosť roka 2000 je taká, že v priebehu prvého kvartálu hospodársky rast dosiahol 1,5 %, v II. štvrťroku činil 1,9 %. Podpredseda vlády Mikloš označil tento výsledok za vynikajúci. Tento výsledok charakterizuje to, že na Slovensku klesajú investície, že klesá spotreba obyvateľstva i štátu a najmä ten pokles investícií, ktorý už v predchádzajúcom období mal výrazne negatívne klesajúce charakteristiky, rádovo 20 až 25 % znamená, že dochádza k poklesu vkladu do budúcnosti, že ide vlastne o skryté vnútorné zadlžovanie ekonomiky, pretože nieže sa nerealizujú rozvojové investície, ale dnes už ani také podniky ako Slovenská energetika, plynárenstvo a ďalšie strategické odvetvia nerealizujú ani opravy a údržbu, ktoré sú nevyhnutnými investíciami a ktorých zanedbanie neznamená nič iné ako odklad do budúcna. Takže to je jeden pohľad.

    Druhý pohľad na vývoj v oblasti ekonomického rastu je, že stagnácia alebo nízky ekonomický rast znamená roztváranie nožníc medzi Slovenskou republikou a krajinami Európskej únie. Ak priemer rastu Európskej únie je okolo 3 %, tak je zrejmé, že ekonomický rast či 1,5 %, alebo 1,9 % znamená, že Slovenská republika zaostala v I. polroku 2000 o 1,5 % až 2 % za výkonnostnou úrovňou Európskej únie. Chcem podotknúť, že v rokoch 1995 až 1998 výkonnostná úroveň Slovenska dosť vzrástla, zo 40 % na 48 % výkonnosti Európskej únie. A teraz sme svedkami opätovného roztvárania nožníc. Nie nadarmo prišiel aj apel zo strany Európskej únie, že nielen politické kritériá, ale najmä ekonomické kritériá sa môžu stať bariérou vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Stagnujúca ekonomika je sprevádzaná ďalšími faktormi. Je to opäť vystúpenie miery nezamestnanosti na 20 %, pričom vláda nie je v stave definovať reálny program na rozvoj zamestnanosti. Treba podotknúť, že štandardné štruktúry priemyslu stavebníctva, ale aj malého a stredného podnikania, ktoré sú tradičnými nositeľmi zamestnanosti, sú v rozklade a priestor na rozvoj ich aktivít sa ďalej zužuje. To znamená, aký-taký rast ekonomiky, exportu ťahajú veľké firmy typu Volkswagen, VSŽ, niektorých ďalších, ktoré využívajú konjuktúru na európskych svetových trhoch, ale neťahajú zamestnanosť. A tento problém sa stáva fatálnym v rámci Slovenskej republiky.

    Čo sa týka reálnych miezd a dôchodkov, očakáva sa ich pokles v roku 2000 o 7 až 10 % v reálnom vyjadrení, čo len dokumentuje faloš a klamlivosť Dzurindových sľubov. O čom sa nehovorí a o čom sa nehovorí, nevidím tu ešte guvernéra Národnej banky, je to, že okrem poklesu reálnych miezd a dôchodkov dochádza k znehodnocovaniu úspor, keď reálna úroková miera, t. j. úrokové sadzby na vklady porovnané s infláciou, dosahuje -5 %, teda znehodnotenie úspor vkladov občanov v ročnom korunovom vyjadrení predstavuje okolo 20 mld. korún.

    Vážení poslanci, aj vaše úspory, ak máte na vkladoch v bankách, sa znehodnotili prvý polrok rádovo o 5 %. Ale podotýkam, takisto všetkých občanov a všetkých podnikateľov. Aj to je jeden aspekt toho výsledku hospodárenia. A je to aj odraz toho, že sa neuplatňuje vyvážená politika vo vzťahu k bankám, kde vláda a ministerstvo financií uplatňujú jednostranný nátlak. Cez zahraničné pôžičky tlačia na zníženie výnosových mier zo štátnych dlhopisov, čím tlačia banky do kúta a Národná banka priamo hodnotí úverový trh ako zamrznutý, zablokovaný. Sme svedkami toho, že v podstate úverový trh stagnuje. A aj v tom mále úverov, ktoré boli poskytnuté, len zhruba 3 % úverov sú smerované na rozvojové programy.

    Pokiaľ pohľadávky po lehote splatnosti v etape hospodárskeho rastu sa vyvíjali relatívne v primeranej miere, v roku 1995 to bolo 262 mld. korún, v roku 1996 dokonca pokles 258 mld. korún, v roku 1997 to bolo 300 mld. korún, tak v závere roka 1998 už v zneistenej hospodárskej situácii sa vyšplhali pohľadávky po lehote splatnosti na 380 mld. korún a v roku 1999 vyleteli pohľadávky po lehote splatnosti na takmer 500 mld. korún. Objem zlých úverov len v roku 1999 sa zvýšil o 70 mld. korún, čo takmer korešponduje so zlými úvermi v objeme 100 mld. korún, ktoré vláda vybrala z vybraných komerčných bánk a presunula do konsolidačných inštitúcií.

    Takže ešte som dlžný jednu poznámku na doterajší vývoj, ktorý sa dotýka oblasti sociálnej, predovšetkým nezamestnanosti, keď z dôvodu prudkého nárastu nezamestnanosti narástol počet občanov v stave hmotnej núdze o 33 % a prudko rastú výdavky na nezamestnanosť a podporu sociálne odkázaných rádovo tempami 30 až 40 %, čo sú zase neproduktívne výdavky, ktoré by mohli slúžiť na aktívnu politiku zamestnanosti ekonomického rastu.

    V uvedenom období vláda zapojila do reálnych hospodárskych procesov značné objemy spoločenských zdrojov. Možno spomenúť 17 mld. korún príjmu z predaja podielu Národnej banky Československej obchodnej banke. Desiatky miliárd vytvorených Národnou bankou na báze opravných položiek viazaných s komerčnými bankami a oslabením kurzu slovenskej koruny v prvom polroku 1999, ale aj v ďalšom období, ktoré kvantifikujeme zhruba na 180 mld. rastu nákladov, finančných nákladov štátu aj hospodárskych subjektov. Je to nárast zahraničnej zadlženosti rádovo o 1 mld. korún od marca 1999, ktoré takisto boli zapojené, že je tu nárast sterilizovaných prostriedkov v Národnej banke z 8 mld. na 40 mld. za I. polrok 2000, neuplatnených zdrojov, ktoré neoživujú, nie sú aktivované v rámci slovenskej ekonomiky. Nehovoriac o rozhádzaní prostriedkov, ktorých svedkami budeme v najbližšej budúcnosti, čo sa týka privatizácie telekomunikácií. Aj tam je zrejmé, že boli predané hlboko pod cenu, keď za podobnú cenu bolo predaných 30 % telekomunikácií v Chorvátsku. My sme za 51 % získali prakticky rovnakú sumu a ešte sme 500 mil. korún zaplatili privatizačnému poradcovi. Takže v tomto kontexte si myslím, že treba vidieť vývoj plnenia štátneho rozpočtu za I. polrok.

    Nemožno nespomenúť mieru inflácie 15,4 %, ktorá určite pomohla príjmom štátneho rozpočtu cez príjmy dane z pridanej hodnoty, ale určite siahla aj veľmi hlboko do vrecák občanov. Možno spomenúť aj krachujúce poľnohospodárstvo, možno spomenúť dlhy krajských, okresných úradov, zadlženosť školstva. A v tomto smere by som rád formuloval aj uznesenie, návrh na zmenu uznesenia. Zacitujem z úvodu správy o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok, kde sa hovorí, že "čerpanie výdavkov štátneho rozpočtu bolo prekročené o 5,2 mld. korún. Po vylúčení nerozpočtovaných výdavkov v objeme 9,6 mld. korún boli výdavky časovo nedočerpané o 4,4 mld. korún, čo spolu s časovým prekročením príjmov spôsobilo, že schodok štátneho rozpočtu bol o 8,2 mld. korún nižší oproti časovo primeranej hodnote". To znamená, že ide o 4,4 mld. korún, ktoré boli rozpočtované, a teda určite potrebné na chod štátu, jednotlivých kapitol inštitúcií a pri napätosti jednotlivých kapitol, už som tu spomenul školstvo, poľnohospodárstvo, ďalšie kapitoly, možno nesporne predpokladať, že v II. polroku 2000 sa vytvorí tlak na dočerpanie spomenutých nevyčerpaných výdavkov z I. polroka 2000.

    Preto dávam návrh na zmenu navrhovaného uznesenia, lebo ide o odložené výdavky, ktorých nerealizácia opticky zlepšuje deficit, a dávam návrh na pozmeňujúci návrh na zmenu uznesenia, doplniť text písmena b) bod 3 týmto textom. Prečítam celý text:

    "B. konštatuje, že

    3. rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky k 30. júnu 2000 skončilo schodkom vo výške 753,9 mil. korún, čo je 4,2 % ročného rozpočtu, ale pri časovom nedočerpaní rozpočtovaných výdavkov vo výške 4,4 mld. korún."

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kozlíka. Ako prvý pán poslanec Húska. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Húska.

  • Chcem doplniť pána poslanca Kozlíka práve o tú skutočnosť, že treba osobitne zreteľne sledovať, akým dumpingovým spôsobom sa odpredávajú naše veľmi dôležité potenciály. Nielen Telekom, kde je práve súmeranie s oveľa cenovo slabšou cenovou jednotkou, ako boli Chorvátske telekomunikácie, naše telekomunikácie dostali oveľa nižšiu sumu. A to nielen to. Veď koniec koncov za VSŽ, na znižovaní ich hodnôt sa podieľala aj táto vláda, a dokonca aj pani ministerka, ktorá niekoľkokrát dala na konci roku 1998 a začiatkom roku 1999 avíza o hroznom stave vo VSŽ, tak teraz to odpredanie za 60 mil. dolárov vlastne predstavuje sumu, ktorá zodpovedá top-futbalistovi na západnom trhu. Z FC Barcelona Figue bol odpredaný za 57 mil. dolárov, takže aby sme mali pred vlastnými očami tieto relácie. A hrôza ide aj z toho, že hlavného úložkára, to znamená sporiteľňu, chceme odovzdať, privatizovať ešte nad 90 % v čo najkratšom čase. To je skutočne postup, ktorý zodpovedná iba bankrotárstvu.

  • Ďakujem.

    Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Kozlíka, ktorý okrem iného hovoril aj o sledovaní čerpania rozpočtu na jednotlivé položky a kapitoly, a v tejto súvislosti mám otázku na pani ministerku, či by nebola tak láskavá, keď bude reagovať, uviesť, na čo boli použité prostriedky z predaja Slovenských telekomunikácií v sume 900 mil. korún. Predseda vlády jasne včera na hodine otázok uviedol, že tieto peniaze boli dané do rozpočtu. Suma 900 mil. korún nie je malá suma, ktorú by nebolo možné sledovať, kam a na čo tieto peniaze boli použité. Sú to otázky mojich voličov a ja im chcem odpovedať a myslím si, že túto odpoveď si zaslúžia aj občania Slovenskej republiky. Preto vás prosím, pani ministerka, aby ste na túto otázku v záverečnom slove dali odpoveď.

    Ďakujem.

  • Posledná prihlásená s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Keltošová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Ja by som chcela doplniť vystúpenie pána poslanca Kozlíka v tom smere, keď hovoril o nezamestnanosti. Aké toto bude mať ešte ďalej nepriaznivé finančné dosahy, toto vysoké percento nezamestnaných, povedzme aj na samotný rozpočet Národného úradu práce. Ako bod 21 budeme o krátky čas prerokúvať aktualizáciu rozpočtu Národného úradu práce, kde Národný úrad práce so zle nastaveným rozpočtom na tento rok, na čo sme upozorňovali pri schvaľovaní jeho rozpočtu na úvod tohto roka, žiada zvýšenie svojho správneho fondu práve v súvislosti so vzrastom počtu nezamestnaných. A podobná situácia je aj na okresných a krajských úradoch v štátnej správe, pokiaľ ide o odbory sociálnych vecí, ktoré jednoducho nestíhajú vybavovať so súčasným počtom pracovníkov a so súčasnou technikou neustále rastúce počty sociálne odkázaných občanov. Doplácajú na to najmä, podľa našich informácií, ľudia zdravotne postihnutí, vybavovanie ich sťažností alebo žiadostí trvá neúmerne dlho. Čiže toto je len reťazec zle nastaveného rozpočtu, o ktorom sme hovorili na úvod a ktorý budeme za účasti pána ministra Magvašiho prerokúvať ako bod 21. Ja k tomu vystúpim potom ďalej. Takže len toľko som chcela doplniť k vystúpeniu pána poslanca Kozlíka.

  • Ďalej v rozprave vystúpi ako posledný písomne prihlásený pán poslanec Maxon.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    úvodom mi azda dovoľte jednu otázku. Predpokladám, že tlač, ktorú teraz prerokúvame, je správa o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 2000 Slovenskej republiky. Súčasne predpokladám, že odpoveď na túto otázku, moja otázka teda znela, či to je správa o rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky za I. polrok 2000, a predpokladám, že odpoveď bude znieť áno. V tom kontexte mi dovoľte položiť ďalšiu otázku: To, čo rozprával pán Mikuláš Dzurinda v Press clube, to bolo rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky, ktoré máme v tejto tlači, to, čo rozprával predseda vlády Slovenskej republiky v Press clube, to sú východiská, ktoré máme ako informáciu o príprave rozpočtu na rok 2000?

    Dámy a páni, prečo tieto otázky? Nuž predovšetkým v prvom rade tie otázky preto, že Mikuláš Dzurinda v Press clube prezentoval, že v súčasnom období koncipujeme - a že už to bude aktuálne v tomto roku - vysoko prebytkový štátny rozpočet, že rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky má mimoriadne pozitívne výsledky.

    Dovoľte mi teda povedať niekoľko slov k správe o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 2000 v tých ekonomických číslach, aké sú uvedené.

    Príjmy štátneho rozpočtu sa dosiahli vo výške 105 mld. Sk, čo je 57-percentné plnenie. Výdavky 106 mld. Sk, čo je 52,6-percentné ročné plnenie. Z toho vyplývajúci schodok predstavuje 753 mil. Sk, čo už ako bolo povedané, je 4,2 % z ročného rozpočtu. Ak máme takto definované príjmy a výdavky, tak prekročenie príjmov bolo 13,4 mld., výdavky o 5,2 mld.

    Dámy a páni, chcem podporiť to, čo povedal pán poslanec Kozlík. Už tu je veľmi zrejmá diskrepancia, ktorá sa zákonite prejaví naplno v II. polroku 2000, čo sa týka predovšetkým tvorby schodku. Je ekonomicky overená skutočnosť, že vždy v II. polroku kulminujú výdavky štátneho rozpočtu. To znamená ďalší prepad rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky predovšetkým vo vzťahu k prehĺbeniu deficitu štátneho rozpočtu. Nezanedbateľným faktom vo vzťahu k tomuto konštatovaniu je aj komparácia s minulým rokom, keď sa vykazuje o 6,4 mld. nižší schodok, pričom príjmy takisto v porovnaní s minulým rokom boli vyššie o 20,2 mld. Sk a výdavky o 13,8 mld. Na prvý pohľad teda všetky tieto čísla znejú dobre. Pod nimi sa však skrývajú veci, o ktorých tento dokument nehovorí.

    Dámy a páni, v rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky sa, po prvé, prejavili cenové rasty z januára a februára 2000, po druhé, katastrofálna situácia v jednotlivých rezortoch, po tretie, a toto zdôraznil pán poslanec Kozlík, významné stagnovanie ekonomiky a v mnohých smeroch prepad na makro i mikro úrovni. Nuž a po štvrté, o čom sa tu v tomto dokumente vôbec nehovorí, je alarmujúci pokles životnej úrovne väčšiny populácie občanov Slovenskej republiky.

    Vážené dámy a páni, daňové príjmy ako celok boli splnené na 52,4 %. V porovnaní s minulým rokom to bolo o 13,5 mld. viac. Dámy a páni, na jednej strane sa vláda zaviazala a donekonečna prezentuje znižovanie daňového zaťaženia, na druhej strane už v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 rátala so zvýšením daňových príjmov zhruba o 9 mld. Sk. Tie údaje, ktoré som uviedol, dostatočne potvrdzujú skutočnosť zvýšeného daňového zaťaženia občanov aj podnikateľskej sféry ako celku.

    Za I. polrok 2000 daňové príjmy predstavovali o 13,6 mld. viac ako v I. polroku 1999, pri dovoznej prirážke to predstavovalo až 72 %. Dane z príjmov fyzických osôb z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti vyše 68 % a dane z príjmov právnických osôb takisto vo výške 68 %. Takisto nedaňové príjmy za I. polrok 2000 sú vyššie v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o takmer 990 mil. Sk, pričom dosiahli hodnotu 8,2 mld. Sk.

    Už tu bolo spomenuté a ja sa pripájam ku kritike príjmov z podnikania a vlastníctva majetku, príjmy z podnikania a vlastníctva, kde je majoritným vlastníkom štát, tieto príjmy boli rozpočtované v objeme 7,6 mld. Sk. Skutočnosť predstavovala len 1,7 mld., čo znamená len 22,4-percentné plnenie. Odvod Národnej banky Slovenska bol rozpočtovaný sumou 2 mld., pričom do konca júna nebolo vykázané žiadne plnenie. Osobitný odvod zo zisku SPP bol stanovený na 3,3 mld., pričom do konca apríla SPP odviedol 1,6 mld. Sk. Zarážajúce je v tomto kontexte percento plnenia ostatných príjmov z podnikania a vlastníctva majetku, kde ide najmä o divedendy z akciových spoločností, v ktorých má podiel štát. Hoci boli rozpočtované vo výške 2,3 mld. Sk, za I. polrok dosiahlo percento plnenia len úbohých 2,3 %, t. j. 53 mil. korún.

    Dámy a páni, ešte raz opakujem. Percento plnenia ostatných príjmov z podnikania a vlastníctva majetku, kde ide najmä o dividendy akciových spoločností, v ktorých má podiel štát, boli rozpočtované vo výške 2,3 mld. Sk. Za I. polrok sa dosiahlo inkaso vo výške 53 mil. Sk. Nepochybne slabé je tiež plnenie administratívnych a iných poplatkov rozpočtovaných v objeme 6,4 mld., pričom plnenie predstavuje len 31,8-percentný podiel.

    Vážené dámy, vážení páni, o čom sa dosiaľ nehovorilo, je predovšetkým zarážajúca štruktúra výdavkov štátneho rozpočtu, kde na bežné výdavky, ide o sumu 187 mld., a kapitálové výdavky 13 mld. v komparácii s rovnakým obdobím minulého roku sú výdavky štátneho rozpočtu vyššie o 13,8 mld. Hovorím o bežných, tie vzrástli o 13,2 mld. a kapitálové výdavky vzrástli len o 363 mil. Sk. Z hľadiska rozvojových potrieb a konkurenčnej výkonnosti ekonomiky je takáto štruktúra výdavkov neudržateľná. Kapitálové výdavky sa podieľajú na celkových výdavkoch štátneho rozpočtu len 6,7 %, pričom bežné výdavky, ktorými sa financujú len bežné potreby štátneho rozpočtu, predstavujú neuveriteľných 91,3 % z celkových výdavkov.

    Vážené dámy, vážení páni, v kapitole Všeobecná pokladničná správa sú rozpočtované transfery pre podnikateľskú sféru v sume približne 1 mld. Realita bola niekoľkonásobne vyššia a dosiahla 4,2 mld., t. j. skutočné čerpanie bolo na 418 %. Prekročenie výdavkovej časti sa týka napríklad aj ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktoré dosiahlo vyše 86 % ročného plnenia, ako aj krajských úradov, kde sa dosiahlo približne 60-percentné čerpanie ročných výdavkov. Na druhej strane len upozorňujem, že rezort kultúry čerpal svoje rozpočtové možnosti len na necelých 24 %. V rámci kapitálových výdavkov rozpočtových organizácií došlo k vysokému prekročeniu rozpočtovanej sumy na výstavbu diaľnic, čo na druhej strane hodnotím pozitívne. Z rozpočtu kapitálových výdavkov boli prekročené aj výdavky napríklad Úradu vlády, kde suma predstavuje 48,7 mil., čo je 54-percentné plnenie.

    Vážené dámy, vážení páni, schodok štátneho rozpočtu a štátneho dlhu sa najväčšou mierou financoval z emisií štátnych dlhopisov vo výške 68 mld. Sk, z čoho na domácom trhu sa realizovalo 47,6, na zahraničných približne 20,6. Deficit štátneho rozpočtu bol nižší predovšetkým preto, že príjmy sa časovo prekročili o takmer 4 mld. A ako už povedal pán poslanec Kozlík, výdavky sa časovo nedočerpali v sume viac ako 4,4 mld. Sk. Znamená to, že deficit by dosiahol vyššiu hodnotu o 8,4 mld., čo sa, samozrejme, odzrkadlí v II. polroku rozpočtového roku 2000, čo nakoniec už prezentovali aj čísla, o ktorých hovorila pani ministerka financií.

    Dámy a páni, ja mám teda aktuálne údaje k 30. júlu 2000, keď deficit štátneho rozpočtu predstavoval už 9,9 mld. Sk. Čo je však veľmi problematické, fiškálny deficit slovenskej vlády dosiahol k tomu istému termínu na medziročnej báze 22,5 mld. Sk a len v júli vzrástol čistý úver vláde o 4,7 mld. Sk. Už podľa týchto údajov možno s vysokou pravdepodobnosťou očakávať, že vláde sa opäť nepodarí dodržať fiškálny deficit vo výške 3 % z HDP. Za rok 1999, podotýkam, to bolo 3,6 % a na rok 2000 možno fiškálny deficit odhadovať zhruba na úrovni 4 % HDP.

    Vážené dámy, vážení páni, vo vzťahu k plneniu rozpočtu za I. polrok 2000 sa však neuviedlo ešte niekoľko skutočností. Predovšetkým by som chcel zdôrazniť, že projektovaný hrubý objem hrubého domáceho produktu je absolútne nereálny. Súčasne treba zdôrazniť, že aj projektovaný rast hrubého domáceho produktu je nereálny a ak v tomto období dosahujeme rast hrubého domáceho produktu 1,9 %, tak treba jasne a zrozumiteľne povedať, z čoho sa ten rast hrubého domáceho produktu skladá. Rast hrubého domáceho produktu je zabezpečený predovšetkým zvýšením daňových príjmov, čiastočne je zabezpečený zvýšením exportu.

    Vážené dámy, vážení páni, ak hovoríme o rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky, tak nepochybne je potrebné povedať aj niektoré širšie rozmery aktuálneho hospodárskeho, ekonomického, finančného a sociálneho postavenia Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, hodnotiaca správa OECD považuje za jeden z najvážnejších problémov slovenskej ekonomiky vysokú mieru nezamestnanosti. V tejto oblasti sa nepodarilo dosiahnuť absolútne žiaden pozitívny výsledok. Slovenská republika naďalej dosahuje nevídané parametre pohybujúce sa nad 20 %. Pre porovnanie mi dovoľte uviesť, že v Maďarskej republike osciluje miera nezamestnanosti okolo 10 %, v Poľskej republike okolo 13 %, v Českej republike zhruba 9 %.

    Vážené dámy a páni, to, čo sa udialo koncom roku 1998, to, čo sa udialo v roku 1999, je historicky najväčšia strata pracovných príležitostí od tridsiatych rokov, podotýkam, za celú Česko-slovenskú, bývalú Česko-slovenskú republiku. Len pre porovnanie uvádzam, že pred 30 rokmi za prvej Česko-slovenskej republiky dosahovala nezamestnanosť, ešte raz opakujem, za celú Česko-slovenskú republiku 300 tis. ľudí.

    Dámy a páni, opäť musím zdôrazniť, že v oblasti zamestnanosti sa nepodarilo vyriešiť ten kardinálny vnútorný problém štruktúry zamestnanosti alebo nezamestnanosti. Najvyšší počet, viac ako 250 tis. ľudí do veku 29 rokov je naďalej bez práce. Na jedno pracovné miesto, na jedno voľné pracovné miesto naďalej pripadajú 3 nezamestnaní. Najviac nezamestnaných, to znamená viac ako 50 % sú dlhodobo nezamestnaní. Pôvodne v tomto materiáli som mal, že priemerná dĺžka evidencie nezamestnaných presiahla 14,5 mesiaca. Nuž, dámy a páni, štatistika z Národného úradu práce hovorí, namiesto toho, aby sa priemerná dĺžka nezamestnanosti znižovala, že priemerná dĺžka evidencie nezamestnaných sa predĺžila o celý jeden mesiac.

    Dámy a páni, ak niekto z vás mal k dispozícii hodnotiacu správu OECD, tak práve miera nezamestnanosti je jeden z najväčších problémov, ktorý Slovenská republika musí vyriešiť. Už som spomenul, že je neudržateľné, aby rast HDP bol stavaný len na raste príjmov, daňových prímov, na čiastočnom zlepšení pozície exportu bez toho, že by rast HDP bol reálne ovplyvnený rastom výroby. Rast HDP 1,9 % je podľa môjho názoru z hľadiska budúceho vývoja Slovenskej republiky neudržateľný. Nehovoriac o tom, že rok 1999 podľa predsedu vlády Slovenskej republiky mal byť stabilizačným a rok 2000 už mal byť rozvojovým. Poviem potom niekoľko slov o príprave rozpočtu na rok 2001 a tam naozaj nájdeme samé rozvojové impulzy Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky je sprevádzané aj najvyššou mierou inflácie medzi tranzitívnymi ekonomikami. Vážené dámy a páni, opäť mi dovoľte zdôrazniť, že miera inflácie v roku 1999 bola 10,6 %, za I. štvrťrok stúpla na celých 16,6 %, odhady na rok 2000 predstavujú udržať mieru inflácie niekde okolo 14 - 15 %. Len pre porovnanie mi dovoľte uviesť, v Českej republike je miera inflácie 6,6 %, v Maďarskej republike 9 %, v Poľskej republike 9 %, Slovensko sa pohybuje okolo tých 16 %.

    Nuž a, vážené dámy a páni, veľa sa diskutuje o príleve zahraničných investícií. Nuž treba povedať, že rok 1999 bol rokom, keď sme zaznamenali 40-percentný pokles zahraničných investícií na Slovensko, to isté sa, žiaľ, opakuje aj v roku 2000. Dámy a páni, takýto trend zahraničných investícií na podkapitalizovanú slovenskú ekonomiku je jednoducho neprijateľný.

    Prirodzene, že pani ministerka možno bude konštatovať, že oblasť miezd nepatrí do rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky. Nuž, pani ministerka, na rozdiel od vás ja som presvedčený, že to patrí, pretože významná časť občanov Slovenskej republiky je zavesená na svoje osobné príjmy cez štátny rozpočet. Nepochybne sú to všetci učitelia, sú to všetci vojaci, sú to všetci policajti, je to významná časť ľudí pracujúcich v zdravotníctve. Nuž, dámy a páni, v makroekonomike sa nám podarilo hladko pristáť a hladko sme pristáli tak, že reálne mzdy za rok 1999 poklesli o 2,8 %, pričom za I. štvrťrok 2000 bol pokles reálnych miezd 6,1 %.

    No a, vážené dámy a páni, v kontexte s touto skutočnosťou mi dovoľte uviesť niekoľko údajov a na týchto údajoch interpretovať, ako efektívne, objektívne a spravodlivo sa snažíme robiť hospodársku politiku v tejto krajine. Chcem teda predovšetkým porovnať isté vývoje. Nuž, vážené dámy a páni, donekonečna sme počúvali, že je potrebné liberalizovať ceny energií, predovšetkým elektriny a plynu. Tak mi dovoľte teda konštatovať, už tradične je najvyššia mzda v odvetviach peňažníctva a poisťovníctva. Tá bola zhruba 19 469 Sk. Druhá najvyššia je vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody, tá bola 14 076 Sk. To je konštatovanie za I. štvrťrok 2000. Nuž ale čo ma najviac na týchto údajoch zaujalo, to je skutočnosť, že najrýchlejší medziročný rast priemernej nominálnej mesačnej mzdy bol vo výrobe a rozvode elektriny a plynu. Nuž, dámy a páni, liberálni ekonómovia nám rozprávali, v akom zložitom hospodárskom postavení je naša energetická sústava, ako katastrofálne sú na tom plynári. Nuž ja vám poviem, ako tak katastrofálne na tom plynári sú. V zdravotníctve, školstve a poľnohospodárstve je priemerný hodinový zárobok 40 Sk, v plynárenstve a energetike priemerný zárobok 98 Sk. Prečo to hovorím? Jednoducho to hovorím preto, že podľa mojich údajov sa významná časť zvýšenia regulovaných cien plynu a energie premietla do zvýšenia osobných nákladov. Nuž, vážené dámy a páni, hospodárska politika, rozpočtová politika vlády by mala byť taká, aby spoločensko-sociálne rozdiely zbližovala, a nie aby tieto spoločensko-sociálne problémy naďalej významným spôsobom prehlbovala.

    Vážené dámy a páni, pani ministerka uviedla, že najvyšším objemom sa na prehĺbení schodku štátneho rozpočtu oproti hodnotenému obdobiu k dnešnému dňu podieľala reštrukturalizácia bankového sektora. Dámy a páni, nikto ma nikdy nepočul hovoriť o tom, že reštrukturalizovať bankovú sféru Slovenskej republiky nie je potrebné. Nebudem vychádzať zo svojich názorov, ale budem opäť vychádzať z hodnotiacej správy OECD. OECD zdôraznilo potrebu intenzívnej reštrukturalizácie veľkých podnikov a zároveň varovala pred nebezpečenstvom rozsiahlej finančnej krehkosti slovenských podnikov, ako aj celého finančného sektora, ktorá by mohla zintenzívniť tlak na štátny rozpočet. Samotná reštrukturalizácia bankového sektora, vážené dámy a páni, predstavuje približne 12 % hrubého domáceho produktu, čo je však naozaj mimoriadne závažné a v hodnotiacej správe je to uvedené, že reštrukturalizácia bánk bez reštrukturalizácie veľkých podnikov je absolútne neefektívna a neúspešná. Takže, vážené dámy a páni, do reštrukturalizácie v tomto období by mal vstúpiť objem klasifikovaných úverov vo výške 108 mld. Sk. So 108 mld. Sk ideme reštrukturalizovať slovenské bankovníctvo bez toho, aby to akýmkoľvek spôsobom pozitívne dopadlo v prospech podnikateľskej sféry.

    Nuž a nepochybne ešte mi dovoľte jednu vec z tejto hodnotiacej správy uviesť, a to je skutočnosť, že v hodnotiacej správe sa uvádza, že je nereálne, aby v prostredí, kde neprebehne rozsiahla reštrukturalizácia podnikového sektora, mohli efektívne fungovať reštrukturalizované ozdravené banky.

    No a, vážené dámy a páni, tak ako sa chválime s pozitívnym rozpočtovým hospodárením Slovenskej republiky, tak to je potom asi aj s pochvalami o prebiehajúcej reštrukturalizácii nášho bankového sektora. Pani ministerka uviedla, že už to stálo štátny rozpočet 7 mld. Sk. No a dovoľte mi teda uviesť posledné hodnotenie medzinárodnej ratingovej agentúry MOODY´S. Táto medzinárodná ratingová agentúra po prevode klasifikovaných aktív Všeobecnej úverovej banky a Slovenskej sporiteľne do Slovenskej konsolidačnej, a. s., znížila ratingové ohodnotenie finančnej sily Všeobecnej úverovej banky a Slovenskej sporiteľne medzi najnižšie hodnoty, aké táto agentúra, vážené dámy a páni, vôbec udeľuje. Rating finančnej sily Všeobecnej úverovej banky znížila zo stupňa D na E, rating finančnej sily Slovenskej sporiteľne z D na E plus. Horší stupeň ako E, ešte raz upozorňujem, v škále hodnotenia MOODY´S pritom neexistuje. Takže, vážené dámy a páni, na jednej strane reštrukturalizujeme, vynakladáme alebo zaťažíme občanov Slovenskej republiky budúcimi splátkami nákladov na túto reštrukturalizáciu a takýto to má odraz na konkrétnom hodnotení týchto komerčných bánk.

    Nuž a, vážené dámy a páni, už som niekoľkokrát spomenul pochybnú akciovú spoločnosť Slovenská konsolidačná, a. s. Možnože neviete, že v Slovenskej konsolidačnej, a. s., má ministerstvo financií 24 %, Všeobecná úverová banka má 19 %, Slovenská sporiteľňa 19 %, Investičná a rozvojová banka 19 % a Konsolidačná banka 19 %. Dámy a páni, ja sa pýtam, čo sa stane so Slovenskou konsolidačnou, a. s., keď Všeobecná úverová banka a Slovenská sporiteľňa budú sprivatizované? Všeobecná úverová banka a majoritný vlastník Všeobecnej úverovej banky a Slovenskej sporiteľne bude súčasne aj majetkovým podielnikom Slovenskej konsolidačnej, a. s.? Nuž ak je takýto zámer, tak musím skonštatovať, že tento zámer je naozaj mimoriadne inšpiratívny.

    Vážené dámy, vážení páni, rozpočtové hospodárenie za I. polrok 2000 je aj istým objektívnym ukazovateľom na proces prípravy rozpočtového hospodárenia na rok 2000. Nuž, vážené dámy a páni, dovoľte mi uviesť niekoľko skutočností, ktoré sa týkajú prípravy štátneho rozpočtu na rok 2001.

    Už sme hovorili o tom, že sa pohybujeme v raste HDP v rozsahu 1,9 %, už sme hovorili o tom, aká je štruktúra tohto rastu, nuž a čuduj sa, svete, v návrhu rozpočtu na rok 2001 sa uvažuje s rastom HDP 3,2 až 4,5 %, miery inflácie, ktorú som uviedol v rozsahu asi 16 %, sa uvažuje vo výške 6,8 až 7,2 %, miery nezamestnanosti, ktorá sa pohybuje nad 20 %, sa uvažuje v rozsahu 15,8 a 16,8 %. Dámy a páni, to sa nedá naozaj inak označiť ako novodobé rozprávky a makroekonomické parametre, z ktorých má vychádzať rozpočtové hospodárenie roku 2001, sú z hľadiska odbornej verejnosti aj z hľadiska reálnej ekonomickej skutočnosti neakceptovateľné.

    Vážené dámy a páni, čo sa týka rozpočtového hospodárenia, pardon, návrhu rozpočtu na rok 2001, tak treba uviesť podľa môjho názoru jednu šokujúcu skutočnosť. Dámy a páni, ja už som to tu spomenul, ale dovoľte mi teraz citovať presne. Prioritou vlády Slovenskej republiky v návrhu rozpočtu na rok 2001 sa uvádza: "Prioritou číslo jeden - zabezpečenie plynulého chodu štátu a schopnosť plniť záväzky štátu vo vzťahu k domácim a zahraničným subjektom." Nuž, dámy a páni, vy si v rozpočte dávate prioritu to, čo je štandardnou povinnosťou každej vlády a čo musí byť absolútne štandardnou vecou každého, kto v ktorejkoľvek krajine vládne.

    Vo všetkých prioritách, ktoré sú v návrhu rozpočtu na rok 2001 uvedené, sa nenachádza ani jedna jediná rozvojová. Ale mimoriadne inšpiratívna je piata a posledná priorita návrhu rozpočtu na rok 2001. A, dámy a páni, tá piata priorita znie: "Zabezpečiť únosné podmienky na fungovanie štátu aj po tom, ako sa vyčerpajú zdroje, ktoré sa vytvoria privatizáciou." Nuž, vážené dámy a páni, to je skutočne už nestráviteľné a neakceptovateľné. A kto bude v budúcich rokovaniach v tejto snemovni takýto návrh rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2001 podporovať, tak sa naozaj hrubým písmom podpíše pod budúci katastrofálny vývoj Slovenskej republiky.

    Vážená pani ministerka, prirodzene, že vás nechcem obviňovať z politických názorov z predchádzajúceho obdobia, mám na mysli obdobie pred rokom 1989, ale vtedy naozaj bolo zvykom zaviesť Deň baníkov, vtedy naozaj bolo zvykom zaviesť Deň stavbárov, vtedy naozaj bolo zvykom oslavovať to, čo bolo neoslavovateľné. Ja sa, samozrejme, pripájam k tomu, že zajtrajší deň je Dňom colníkov, len by som sa vás, pani ministerka, chcel opýtať, čo ste spravili pre to v tom úpornom boji v tejto snemovni, aby bol schválený zákon o služobnom pomere colníkov, pretože to je základ efektívnej práce colníka. Naopak, vy ste v tejto snemovni zrušili ustanovenie, ktoré zákonným spôsobom zabezpečuje valorizáciu príjmov tohto stavu. Takže, dámy a páni, zobrali ste im mzdovú nadstavbu v roku 2000, chystáte sa im zobrať aj mzdovú nadstavbu v roku 2001, ale veľkoryso im darujete Deň colníkov. Takže veľmi pekne vám, pani ministerka, určite colníci poďakujú a určite vám tí colníci poďakujú tak, ako vám poďakovali občania Podbrezovej.

    Vážená pani ministerka, veľmi som rozmýšľal, či túto skutočnosť uvediem.

  • Reakcia z pléna.

  • Nový Čas. Nový Čas už mal pravdepodobne uzávierku...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, ešte budú, samozrejme, aj iné body, a keď nebudete zdržovať, pán poslanec, tak možnože sa budem približovať k záveru.

    Takže naši colníci už majú svoj deň a, pani ministerka, vy ste asistovali na tom, že colné príjmy sú o 240 mil., približne o 240 mil. Sk nižšie. To, čo ste spravili vo vzťahu k mimosúdnej dohode s DEFOS-om, je bezprecedentná vec. A chcel by som sa vás opýtať, kde sa táto položka prejavuje v rozpočtovom hospodárení za I. polrok. Už dopredu chcem predznamenať, že odpoveď bude znamenať, že tam sa neprejavuje, lebo ste jednoducho opäť netransparentným spôsobom zaviazali colnú správu, aby túto náhradu firme DEFOS, je to švajčiarska firma, uhradila zo svojich colných príjmov, čo nepochybne viete, že je v rozpore so zákonom číslo 511.

    Dámy a páni, len na krátke pripomenutie. Bývalí funkcionári ministerstva financií, a chcel by som podotknúť, že v tom nebol ani jeden funkcionár Hnutia za demokratické Slovensko, s istou švajčiarskou firmou podpísali budovanie tzv. duty-free shopov. Renomované právne kancelárie v tomto smere jednoznačne poukázali na skutočnosť, že firme DEFOS nevzniká akýkoľvek právny nárok na akékoľvek odškodnenie, pretože nevedeli nikdy relevantne preukázať, že tieto duty-free shopy mohli na Slovensku budovať, pretože nemali vlastnícky vzťah ani k jednému metru štvorcovému pozemkov, nemali nájomnú zmluvu ani na 1 m2 pozemkov. Nuž, dámy a páni, rozhodovalo sa v medzinárodných inštitúciách a naši rozpočtoví hospodári sa rozhodli, že tejto firme mimosúdnou dohodou pekne bianko poukážu 240 mil. Sk.

    Nuž a, vážené dámy a páni, hovorí sa veľa o privatizácii. Ja naozaj tento priestor nevyužijem na to, aby som hovoril o privatizácii Slovenských telekomunikácií, len mi dovoľte upozorniť na jednu mimoriadne vážnu skutočnosť. V tomto období existujú...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán kolega, ak by ste dovolili, mňa to vyrušuje, ďakujem pekne.

    V tomto období sa finalizujú práce na privatizácii Všeobecnej úverovej banky, Slovenskej sporiteľne, ešte pred dvoma rokmi alebo dva a pol rokmi podľa pani ministerky neprivatizovateľná finančná inštitúcia, pretože má najväčší objem primárnych vkladov občanov. Dnes ideme ponúkať na privatizáciu 97 %.

    Nuž, vážené dámy a páni, ale na tom celom postupe je zaujímavých niekoľko iných, mimoriadne vážnych skutočností. Dámy a páni, dnes organizácia Transparency International, ktorá sa významným spôsobom chcela angažovať nie pri privatizácii, ale pri tom, či privatizácia prebieha transparentne, dnes slovenskej verejnosti oznámila, že sa tohto procesu už odmieta zúčastňovať. Dámy a páni, kladiem rečnícku otázku: Prečo to asi tak je a prečo táto inštitúcia dospela k takémuto rozhodnutiu? Vážené dámy a páni, na tejto skutočnosti je veľmi zaujímavý aj výber poradcov pre privatizáciu Všeobecnej úverovej banky, výber poradcov pre privatizáciu Slovenskej sporiteľne a nakoniec výber poradcov aj pre Investičnú a rozvojovú banku.

    Nuž, vážené dámy a páni, je to obvyklé, aby dve bankové inštitúcie, Všeobecná úverová banka a Banka Slovenska, mali spoločného finančného a právneho poradcu? Nuž, vážené dámy a páni, je to obvyklé, ak tento poradca relevantným záujemcom v stanovenej lehote ani len neodpíše? Ale už som teda predznamenal, že o tomto bude možnosť diskutovať v súvislosti s inými bodmi rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

    Takže, dámy a páni, dovoľte mi ešte vo vzťahu k rozpočtovému hospodáreniu povedať niekoľko skutočností a pokúsim sa tieto skutočnosti prezentovať v číslach. Dámy a páni, dosah devalvácie slovenskej koruny od roku 1998 do roku 2000 ekonómovia odhadujú v celkovej výške 130 mld. Sk. Mali ste možnosť si prečítať, že len pre Slovnaft tento dosah predstavuje 14 mld. Sk. Dámy a páni, predmetom ďalšieho bodu rokovania bude správa o menovom vývoji Slovenskej republiky. Nepochybne opäť bude všetko v poriadku. Nebude však v poriadku to, že od roku 1998 do tohto obdobia devízové rezervy poklesli o viac ako 180 mld. Sk.

  • Reakcia ministerky financií.

  • Pani ministerka, áno, myslím to vážne a pokiaľ to vy nemyslíte vážne, tak by som bol veľmi rád, keby ste si to prepočítali. Ale na margo toho, že ste mi opäť vstúpili do vystúpenia, tak by som vás veľmi rád chcel poprosiť o to, aby ste rešpektovali to, o čo som vás požiadal včera. Je len jeden problém, že bez predkladateľa sa rokovať nedá. Za predpokladu, že by sa rokovať bez predkladateľa dalo, tak by som požiadal predsedajúceho, aby vás vykázal z rokovacej siene, keď vstupujete do vystúpenia poslancovi Národnej rady.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja nie som hrdina. Ja sa vždy snažím k ľuďom správať slušne a galantne a očakávam takýto postoj aj z druhej strany.

  • Vážené dámy a páni, ja viem, že ste nervózni, že sa to zle počúva. Ja viem, že sa zle počúva, a to je oficiálny údaj Národnej banky Slovenska, že odliv disponibilných prostriedkov v roku 1999 predstavoval sumu 45 mld. Sk do zahraničia. To znamená, že nielenže neviete prilákať zahraničných investorov, vy neviete udržať ani domáce finančné zdroje v tejto krajine. Ja viem, že sa zle počúva, že finančné straty z nezamestnanosti len za rok 1999 predstavovali 19,2 mld. Sk. Ja viem, že sa zle počúva, že sme GSM 1800 predali za 840 mil. korún, a relevantní odborníci hovoria, že sme ju mohli predať za 8,2 mld. Sk. Ja viem, že sa zle počúva, že prechodná konzervácia výstavby diaľnic Slovenskú republiku stála 3 mld. korún. Ja viem, že sa zle počúva, že nezmyselné rozhodnutia predchádzajúceho ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií v súvislosti s leteckou prepravou Slovenskú republiku stáli 600 mil. korún. Naozaj sa veľmi zle počúva, že na privatizácii Slovenských telekomunikácií Slovenská republika stratila najmenej 60 mld. Sk.

    Naozaj je veľmi prekvapivé pre občanov Slovenskej republiky, keď sa dozvedia, že za cielene krachované štyri banky bude potrebné zaplatiť 8,5 mld. Sk plus, samozrejme, tie prostriedky, čo potom celkove predstavuje 15 mld. Sk, ktoré nepodhliehajú zákonu o ochrane vkladov. Neznie to dobre v ušiach, keď konštatujeme, dámy a páni, že výmena akcií Komerčnej banky a Všeobecnej úverovej banky bola v neprospech Slovenskej republiky vo výške 1,3 mld. Sk. Nuž a naozaj neznie dobre, keď musíme skonštatovať, že reštrikčné opatrenia na trhu s automobilmi túto krajinu stáli 4 mld. Sk.

    Vážené dámy a páni, na každý tento údaj, ktorý som doteraz uviedol, mám relevantné dokumenty, a ak by ste chceli spochybniť to, čo som uviedol teraz, že tie reštriktívne opatrenia na trhu s automobilmi stáli túto krajinu 4 mld. Sk, tak mi dovoľte, aby som citoval renomovaného odborníka v tejto oblasti Ing. Jozefa Uhríka, obchodnoekonomického riaditeľa gigantu Volkswagen, ktorý tvrdí, že štátna kasa prišla minimálne o 4 mld. Nemci sa nás oprávnene pýtali, dali sme vám technológie, vyrábate autá, ale Slováci ich nekupujú.

    Vážené dámy a páni, to nie je len konštatovanie Ing. Jozefa Uhríka, to je mimochodom aj konštatovanie Ing. Andreja Glatza, riaditeľa Motorkaru Wiesenthal. Dokonca prezident tejto spoločnosti išiel tak ďaleko, že tie reštriktívne opatrenia, ktoré ste zaviedli na trhu s automobilmi, prakticky odpojili 30 % ekonomiky Slovenska, vláda takýmto rozhodnutím odpojila od aktívnych projektov 30 % ekonomiky.

    Vážené dámy a páni, to, samozrejme, nehovorím o tom, čo nás ešte len čaká. Ak bude naozaj reálne odstavenie V 1 a V 2, o čom nakoniec už vláda rozhodla, tak to prinesie tejto krajine ročnú stratu 10 mld. Sk. Nehovorím o tom, že sú relevantné prepočty, že finančné dosahy z vojnového konfliktu v Juhoslávii predstavujú škodu pre Slovenskú republiku vo výške 2 mld. Sk. Vážená pani ministerka, v tejto chvíli mi dovoľte citovať vás z roku 1999. Vy sama ste uviedli v Denníku, že aféra okolo Devín banky nás zatiaľ stála 1 mld. Sk.

    Vážené dámy, vážení páni, diskutuje sa v súvislosti s možnými rozpočtovými príjmami Slovenskej republiky aj o privatizácii. Už sa veľa toho povedalo o privatizácii Slovenských telekomunikácií. Vážené dámy a páni, dovoľte mi však uviesť v oblasti privatizácie fakty. Vláda, ktorá bola v roku 1994 až 1998, realizovala veľkú privatizáciu a predávala majetok v bilančnej hodnote 110 mld. Sk. Tento majetok vláda predala za 37 mld. Sk. Na predaj tohto majetku bolo spravených približne 1 473 kúpno-predajných zmlúv. Fond národného majetku našiel porušenie v 43 prípadoch.

    Vážené dámy a páni, ešte raz opakujem, v rokoch 1994 až 1998 išiel do privatizácie majetok v hodnote 110 mld. Sk. Len Slovenské telekomunikácie mali bilančnú hodnotu 110 mld. Sk. Len Slovenský plynárenský priemysel má bilančnú hodnotu 86 mld. Sk, ostatná energetika má bilančnú hodnotu približne 300 mld. Sk. Takže, vážené dámy a páni, o čom to hovoríte v súvislosti s privatizáciou v rokoch 1994 až 1998? Rozmýšľajte nad tým, čo ste spravili v privatizácii v roku 2000, čo ste spravili pri privatizácii Slovenských telekomunikácií.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu návrhu uznesenia, ktorý predniesol môj poslanecký kolega pán Sergej Kozlík. Prepáčte, že som hovoril dlhšie, ale, vážené dámy a páni, chcem vás ubezpečiť, že v ostatných ekonomických veciach alebo vo veciach, ktoré sa týkajú ekonomického vývoja Slovenskej republiky, budeme ako poslanci Hnutia za demokratické Slovensko hovoriť ešte omnoho dlhšie, pretože to, čo chceme v tejto snemovni prezentovať, čo sa deje v slovenskej ekonomike, si takéto dlhé reči nepochybne zaslúži.

    Vážené dámy a páni, ďakujem za vašu trpezlivosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie.

    K vášmu vystúpeniu sú tri faktické poznámky, štyri. Končím možnosť ďalších uplatnení prihlásení do faktických poznámok. V poradí pán poslanec Maňka, Antecký, Tóthová, Farkas budú vystupovať s faktickými poznámkami.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Maňka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Kritika pána poslanca Maxona, zasiahla do rôznych oblastí, dokonca aj do takých, ktoré nie sú predmetom bilancie rozpočtu za I. polrok. Dotknem sa niektorých takých najdôležitejších.

    Kritizoval pán poslanec, že keď v I. polroku boli vyššie príjmy, nemali byť vyššie aj výdavky, lebo v II. polroku je štatistický výhľad o znížení príjmov. Pán poslanec, v období I. polroku bola inflácia podstatne vyššia, ako je v II. polroku, a niektoré výdavky boli úplne opodstatnené aj z tohto dôvodu a štát určite šetril na tom, keď splácal úroky, úvery a šetril aj na tom, keď dával do niektorých kapitálových výdavkov. To sa treba pozrieť na to aj z tohto pohľadu. Ináč to je veľmi zjednodušené.

    Ďalšia vec, že rast HDP nie je ovplyvnený rastom výroby, ale rastom daňových príjmov a rastom exportu. Ale ak to nie je reexport, tak je to takisto zvýšenie výroby. A rástol export a klesal import, to znamená, nieže klesal import, ale import rástol podstatne menej ako export, to znamená, nebol to reexport, a preto to musela byť aj zvýšená výroba.

    To, že je najvyššia miera inflácie medzi tranzitívnymi ekonomikami. Pán poslanec, keď sa pozrieme za posledných šesť rokov, mínus tie dva, čo už prešli, tak môžeme povedať, že ten nový pojem, čo zaviedla Národná banka, jadrová inflácia, tak sa jadrová inflácia rovnala inflácii v rokoch 1998, 1997, 1996, 1995. To znamená, že bývalá vláda sa neodvážila robiť tie opatrenia, ktoré musela robiť súčasná vláda. Pozrime sa na pojem jadrová inflácia a na tie čísla a porovnajme ju s celkovou infláciou za minulé obdobie a potom nám vyjde, kto akým spôsobom hospodáril.

    Ďalej trend priamych zahraničných investícií. Zvolen navštívili Japonci a každú druhú vetu hovorili, nie sú podstatné investície, ale marketing. Najprv treba obchodovať a potom ako posledný bod je investícia. A priame investície k nám prídu aj do rôznych iných oblastí, keď sa budú privatizovať strategické podniky.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    pán poslanec Maxon, samozrejme, vystúpil dosť demagogicky. Je mu to vlastné a nakoniec je pred referendom. K tým diaľniciam, čo hovoril, že teda boli pozastavené. Ja neviem, ako minister financií predsa musíte vedieť, koľko bolo zobraných úverov a že ich bolo treba v roku 1999 splácať. A nielen to, ale preplácať aj faktúry dodávateľom. Ja som sa s rozhodujúcimi dodávateľmi stretával v priebehu minulého roku a veru im bolo všelijako, a museli aj prepúšťať aj preto, že od 1. 7. 1998 nemali popreplácané faktúry za práce, ktoré urobili na diaľniciach. Nakoniec položím vám otázku ako ekonómovi, a netreba na to extra vzdelanie, či je rozumné takúto rozostavanosť urobiť, ako bola urobená na diaľniciach, a tým vlastne umŕtviť prostriedky.

    K tým zahraničným investíciám. Zas tu vidím podstatný rozdiel medzi tým, čo bolo a je. Kým do roku 1998 sa peniaze vyvážali do zahraničných bánk, tak v roku 1999 a v roku 2000 sa privážajú cez zahraničných investorov a už tu beží alebo teda je realizovaných 38 nových zahraničných investícií, ktoré slúžia Slovensku. 108 mld., keď ste porovnávali privatizáciu za roky 1994 až 1998, áno, v takej sume bolo privatizované. Ale pýtam sa: Aký osoh mal z tejto privatizácie štát? A z toho, čo sa privatizuje teraz, je to viditeľné a jasné výsledky sú, aj sa vie, kde financie idú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ja si myslím, že pán poslanec Maxon veľmi jasne uviedol, čo sa deje na scéne slovenskej ekonomiky. Aké sú vôbec výdavky a príjmy. Pani ministerka, z tohto pohľadu, keď sa pozrieme na výdavky na referendum, myslím, že to nie sú také výdavky, ktoré by vlastne zachránili zdravotníctvo a iné rezorty, ktoré vy ste prezentovali, že keby ostali tieto peniaze, tak mohli by sa použiť. Vy ste prezentovali 200 mil. Na hodine otázok včera pán podpredseda Mikloš povedal sumu 140 miliónov. Nechcete verejnosti opraviť tú svoju sumu? Alebo ktorý z vás má taký nesprávny odhad, že 60 miliónov hore a dole?

    A keď mám už slovo, chcela by som opraviť svoju predchádzajúcu otázku, ktorá spomínala, kam sa podelo 900 mil. alebo na čo sa upotrebí 900 mil., ktoré išli do rozpočtu. Myslím, že som uviedla za predaj telekomunikácií, správne je to za predaj GSM 1800. Bol to asi prešľap, trošku inde som myslela, už rýchlejšie som myslela, ako som hovorila. Takže prosím, keby ste mi odpovedali v tejto rovine a aby odpoveď nebola len v tom zmysle, že to nie je predaj za prv spomínaný podnik.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    viem pozitívne ohodnotiť každú dobre mierenú kritiku, ktorá smeruje k niečomu. Kritika, ktorá má určitý pozitívny charakter a poukazuje na také stránky života hospodárstva, ktoré by bolo potrebné zlepšovať v tom smere, aby naša spoločnosť napredovala. Viem ohodnotiť kritiku, ktorá dobrým srdcom poukazuje na problémy, a vo vystúpení pánov kolegov akurát táto stránka mi chýbala. Nie je možné si nevšímať určité pozitíva, ktoré tu nastali v našom hospodárstve v oblasti makroekonomiky či v oblasti nášho zahraničného obchodu, alebo v oblasti bankovej sféry v rámci stabilizácie hospodárstva.

    Ale konkrétne by som chcel reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Maxona, keď hovoril o tom, že daňové zaťaženie podnikateľov sa zvyšuje. Veď to je omyl, páni poslanci. Práve snahou tejto vládnej koalície je znižovanie daňového zaťaženia, ktoré sa stáva realitou. A živo sa pamätáme na prerokovanie tých zákonov, ktoré smerovali k tomu, aby takéto daňové zaťaženie bolo menšie. Nie je možné v absolútnych číslach vyčísliť, že daňové príjmy rástli, a preto aj daňové zaťaženie je väčšie než v predchádzajúcom období, keď nedávame do súvisu čísla, ktoré hovoria o tom, aká je úspešnosť vyberateľnosti daní od daňových poplatníkov a vôbec aký je stav v mikrosfére, koľko je podnikateľov, ktorí vykázali bilančný zisk. Takže takéto tvrdenie teraz neobstojí.

  • S reakciou na faktické poznámky sa hlási pán poslanec Maxon.

  • Pán poslanec Maňka, buďte taký láskavý a pozrite si štruktúru exportu. Rast exportu bol spôsobený poklesom slovenskej koruny. V objemových jednotkách export zostal na pôvodnej úrovni, dokonca klesol. Takže o čom to rozprávate? Pán kolega poslanec, už sme niekoľkokrát o tom hovorili a pokiaľ vy považujete prílev finančných prostriedkov za privatizáciu strategických podnikov ako strategických investorov, tak je mi naozaj ľúto. Lebo to jednoducho za strategických investorov považovať nemožno.

    Nuž a, pán predseda Farkas, treba si veľmi dôkladne rozobrať štruktúru daňových príjmov. Je nespochybniteľné, že sme jediná krajina v ostatnom období, že sme zníženú sadzbu DPH aj napríklad pri základných potravinách upravili na 10 %. Ak sa tieto dve sadzby majú zbližovať, tak by sa mali zbližovať, dámy a páni, iným trendom.

    Vo vzťahu k exportu mi dovoľte ešte uviesť jednu skutočnosť. Od roku 1998, resp. od novembra 1998 do tohto obdobia Eximbanka nespravila jednu aktívnu operáciu v oblasti podpory zahraničného exportu. Takže, pani ministerka, ja sa pýtam, na čo túto inštitúciu máme. Na to, aby v nej bačoval cudzí štátny príslušník?

  • Písomne prihlásení poslanci vystúpili všetci. Pýtam sa, kto chce vystúpiť ústne k tomuto bodu programu, kto sa hlási ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem teda rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená poslanecká snemovňa, dovoľte mi aspoň niekoľko poznámok. Určite dopredu hovorím, že nevyužijem ani tretinu toho času, ktorý využil pán poslanec Maxon.

    Chcela by som však povedať, pán poslanec Maxon, že rečami nezakryjete to, čo ste tu spôsobili, ani keď budete prednášať desaťnásobne dlhú reč, ako ste ju predniesli. Takže budeme sa musieť obrniť trpezlivosťou. Škoda, že nič z toho, čo tu predkladáte ako dobré rady, dávate dobré rady, ste nerealizovali vy, keď ste boli ministrom financií a, bohužiaľ, že to nerealizoval ani váš predchodca terajší pán poslanec Kozlík.

    Napríklad, prečo ste neznížili hornú sadzbu alebo, aby som bola presná, základnú sadzbu DPH? Prečo ste neurobili teda ten proces zbližovania hornej a dolnej sadzby vy, keď ste robili ministra financií? Prečo ste nevalorizovali odpočitateľné položky napríklad pri daniach z príjmov fyzických osôb? Prečo vy ste neznížili základnú sadzbu pri dani z príjmov právnických osôb? Prečo ste nevalorizovali, napríklad tá diskusia, ktorá sa tu otvorila, prečo ste vy každoročne nevalorizovali dotácie?

    Ja neviem, mali ste 6, alebo dokonca 7 rokov možnosť toto všetko urobiť. Škoda, že ste to neurobili. Je pravda, že za pol druha roka sme neurobili toho toľko, čo by som bola rada, aby sme boli urobili. Ale mnohé z tohto, čo ste vy neurobili, sme my už urobili.

    No ak dovolíte, je neuveriteľná snaha postaviť všetko naruby. Kladiem si otázku, či je to neinformovanosť, či je to nekvalifikovanosť. Ak takto vystupujú dvaja bývalí ministri financií, tak asi vieme si dať odpoveď na to, navyše ak sú to ešte dnes aktívni členovia výboru pre rozpočet, financie a menu. Ja sa nazdávam, že si to vedia dať na tieto otázky odpoveď všetci ostatní poslanci, ktorí tu sedia. Vedia si dať na tieto otázky odpoveď aj možno poslucháči, ktorí kde-tu niečo začuli, alebo možno diváci, ktorí niečo budú vidieť.

    Pán poslanec Maxon má zaujímavý spôsob vystupovania a myslím, že aj my by sme sa možno ho mohli naučiť, pretože si dáva sám odpovede na otázky, ktoré si sám položil. A ja by som chcela povedať, že, pán poslanec, vaše otázky sú, mnohé z nich, absolútne irelevantné. Pretože hovorili ste napríklad o Slovenskej konsolidačnej, no musím vám povedať, že stopercentným vlastníkom Slovenskej konsolidačnej je ministerstvo financií. Čím vaša otázka a aj vaša sugestívna odpoveď na vami položenú otázku je absolútne irelevantná. Je úplne zbytočná. Zobrali ste nejaký čas tejto poslaneckej snemovni a možno dôverčivých, neinformovaných poslucháčov či svojich voličov ste jednoducho oklamali. Raz asi by si už aj títo ľudia mali uvedomiť, ako ich veľmi podvádzate.

    Mohla by som pokračovať aj napríklad k znižovaniu devízových rezerv. Je tu pán guvernér, alebo za chvíľočku určite príde, upresní tieto čísla, ktoré ste vy uvádzali. Situácia v devízových rezervách Národnej banky Slovenska je taká "katastrofálna", že Národná banka Slovenska sa rozhodla predčasne zo svojich devízových rezerv splatiť záväzky, ktoré sme zdedili ešte po česko-slovenskej federácii voči Medzinárodného menovému fondu.

    Takže, opakujem, až natoľko je "katastrofálna" situácia v devízových rezervách Národnej banky Slovenska. A dokonca bude o to "katastrofálnejšia", keď dostaneme príjmy z privatizácie ďalších inštitúcií, či už finančných inštitúcií, alebo budúcoročné. Pretože bude taká "katastrofálna", že budeme musieť hľadať veľmi efektívne nástroje, ako sterilizovať prebytok zahraničných prostriedkov, ktoré sa dostanú k nám. Takže asi takto vyzerá skutočnosť, ktorú vy sa tu snažíte vykresľovať v úplne iných farbách, ako je to naozaj.

    Rada by som, samozrejme, zareagovala aj na iné, ale nechcem priveľa času zaberať tejto poslaneckej snemovni, ale s jednou myšlienkou naozaj veľmi súhlasím, že sociálne rozdiely má dobrá vláda zmierňovať, zmenšovať, a nie zväčšovať. Takže položte si, vážený pán poslanec, sám túto otázku. Rád to tak robíte. Aká bola vaša vláda, v ktorej ste vy spolu vládli? Bola to naozaj dobrá vláda? Kedy sme zdedili najväčšiu majetkovú nerovnosť a sociálnu nerovnosť? Azda to bolo za tento pol druha rok alebo v čase, keď ste rozdelili slovenskú spoločnosť na možno 10 000 zbohatlíkov, ktorí dnes disponujú stámiliónmi, možno aj miliardovými majetkami, a na všetkých ostatných nás, ktorí sme na tom nezískali ani jednu jedinú korunu.

  • Reakcia z pléna.

  • Keďže ste poslanci, môžete si moje majetkové priznanie kedykoľvek pozrieť. Odovzdala som ho včas do Národnej rady. A kedykoľvek ho môžem zverejniť na internete alebo kdekoľvek inde. Ja totiž naozaj nemám žiaden majetok, ktorý si mnohí z vás nadobudli za bývalého volebného obdobia.

    No aby som sa teda dostala k veci. Myslím, že dôležitejšie je iné. Dôležitejšie je naozaj sa pozrieť objektívne očami na to, ako vyzerá dnes finančné hospodárenie štátu, a nepochybne aj na to, ako vyzerá slovenské hospodárstvo. Odporúčam, aby ste si pozorne prečítali, pokiaľ ste to ešte neurobili, ak ste náhodou nemali čas, štatistickú správu za I. polrok Štatistického úradu Slovenskej republiky, kde sa analyzuje vývoj slovenského hospodárstva za I. polrok. Sú tam, samozrejme, čísla pozitívne a sú tam aj čísla negatívne. Skúsme sa na to aj objektívne pozrieť.

    Ja osobne priznám, že som predpokladala, že druhý štvrťrok bude štvrťrokom, keď rast HDP prekročí tú hranicu 2 %. Nestalo sa, je to 1,9 %, nie je to katastrofa. Je to horšie, ako napríklad čakalo ministerstvo financií. Ale naše odhady do konca roku 2000 sú trošku odlišné, ako sú odhady Štatistického úradu alebo Infostatu. Samozrejme, veľa bude závisieť od toho, ako dopadne poľnohospodárstvo, pretože dôsledky toho sucha sa mapujú len postupne.

    Na druhej strane sú tam aj veľmi pozitívne niektoré tendencie. Je to vývoj, najmä pozitívny vývoj v priemysle a je to veľmi pozitívny vývoj vo finančnom hospodárení podnikov. Ak teda, ja by som len azda doplnila pána predsedu výboru, že skutočne to nechcem komentovať, ale ako bývalý minister financií zmiešavať dve také veci, ako je daňové zaťaženie a daňové sadzby, jednoducho to by ste asi nemuseli robiť. Pretože akoby ste jednoducho nevideli, že väčší výber daní sa dá dosiahnuť aj iným spôsobom, ako zvyšovaním daňového zaťaženia. A nám sa to podarilo. Ja som veľmi rada, tie faktory sú, zrejme iste veľakrát sa aj mnoho dezinformácií objaví, nespočíva to v tom. Prosím, aby sme to interpretovali takto, že zvýšenie výberu daní pre právnickú osobu je práve preto, že sa znížila sadzba dane právnických osôb. To sa ešte nemohlo prejaviť. A keď sa to prejaví, to sa, bohužiaľ, prejaví v krátkodobom horizonte poklesom výberu dane.

    Ale aby sme boli informovaní. Možnosť znížiť preddavky dane bola daná až zákonom, ktorý ste tu schválili novelou 511, a reálne sa to môže uplatniť až od septembra tohto roku, keď daňové úrady dostali pokyny na základe novely tohto zákona individuálne dohodnúť s veľkými daňovníkmi stanovenie prídavkov aj inak, to znamená, že už budú môcť stanovovať aj nie 40-percentnú, ale 29-percentnú sadzbu. Samozrejme, že tým sa spomalí výber tohto druhu dane. Ale jeden z tých faktorov, ktorý nepochybne vysvetľuje, prečo sa nám lepšie darí vyberať dane, je ten, ktorý som naznačila, že je predsa len už tá podniková sféra finančne trošku silnejšia, to znamená, že ten faktor insolventnosti už tu nezohráva až takú významnú rolu. A potom som veľmi rada, že to môžem povedať, že sa nám darí vo väčšom rozsahu aj zamedzovať daňovým únikom a zvyšovať vymáhanie daňových nedoplatkov. Za I. polrok daňová správa vymohla na daňových nedoplatkoch 10 mld. Sk. colná správa, ktorú sa pán poslanec snažil zmiatnuť, ale ja sa k tomu možno ešte vrátim, dokonca v minulom roku vybrala colné nedoplatky v rozsahu 1,1 mld. Sk. Celkové colné nedoplatky colnej správy predstavujú k 30. 6. 2000 5 mld. Sk, takže ak sa im v priebehu jedného roka podarilo toľko vybrať na colných nedoplatkoch, tak je to, myslím, skutočne veľký úspech.

    Takže my sme naozaj nezvyšovali daňové zaťaženie, rozhodne nie pri priamych daniach, naopak, aj keď účinnosť týchto opatrení je odlišná. Hovorím o daniach, o priamych daniach, o žiadnych iných daniach som sa zatiaľ nezmieňovala.

    Vývoj príjmovej časti štátneho rozpočtu je teda pozitívny práve v dôsledku toho, že v rozpore s tým, ako sme predpokladali, veľmi otvorene hovorím, sme to neodhadli celkom dobre, lepšie sa darí vyberať daň z príjmov právnických osôb. Faktory, prečo je to tak, som sa snažila uviesť. Je to trošku, trošičku je to horšie, ako sme predpokladali pri dani z príjmov fyzických osôb. A pri ostatných druhoch daní môžem povedať, že zhruba ten skutočný výber zodpovedá asi našim odhadom, čiže do konca roka predpokladáme, že daňové príjmy do štátneho rozpočtu budú zhruba na tej úrovni, rozhodne nie horšie, ako sme predpokladali pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 2000.

    Rada by som sa však dotkla aj niektorých ďalších ukazovateľov. Pán poslanec Maňka už vysvetľoval aj vývoj inflácie, ja sa nazdávam, že k tomu asi netreba veľmi čo dodať. Je veľmi pozitívne, že za tie ostatné tri až štyri mesiace inflácia sa pohybuje niekde okolo 0,1, čo nasvedčuje tomu, že do konca roka za inak rovnakých podmienok by sa nám malo podariť dosiahnuť ten cieľ, ktorý sme si vytýčili, aby sme aj tú priemernú infláciu výrazne zredukovali. A ja sa nazdávam, že keď už porovnávame teraz august k augustu, čiže ôsmy mesiac roku 2000 k ôsmemu mesiacu roku 1999, fakt, že sme sa dostali pod hranicu 9 %, hovorí sám o sebe.

    Čo je nepochybne mimoriadne negatívnym ukazovateľom, je vývoj nezamestnanosti, ale neviem, aké informácie pán poslanec Maxon má z mojej návštevy v Podbrezovských železiarňach, ale pretože som ho tam nevidela, takže zrejme len z druhej ruky. Ale musím povedať, že keby sme mali, tam som sa vyjadrila, keď nie sto, tak aspoň 99,5 takých podnikov, ako sú Podbrezovské železiarne, nemali by sme žiadne starosti s nezamestnanosťou. A tu si treba položiť otázku: Prečo ste, vážení kolegovia poslanci za bývalú vládnu koalíciu, nesprivatizovali 99 % podnikov, ktoré ste sprivatizovali, do takých zodpovedných manažerských rúk, ako je napríklad manažment a súčasní vlastníci Podbrezovských železiarní? Myslím si, že ak hľadáme príčiny dnešnej vysokej miery nezamestnanosti, treba ich hľadať tam, kde naozaj vznikli, v podnikovej sfére.

    Prečo teda toľko podnikov, ktoré ste dali do súkromných rúk, zbankrotovalo? Prečo toľko podnikov vyrobilo toľko úverov, ktoré nie sú schopné splácať? Prečo toľko podnikov, je to predsa už niekoľko tisíc, je v konkurze a vyrovnaní? Určite tie podniky, na ktoré boli vyhlásené konkurzy pred rokom, poldruha rokom, resp. pred dvoma rokmi, sú podniky, ktoré sú dôsledkom vašej privatizácie, nie našej.

    Vznikli tu už isté pochybnosti. Pravdupovediac, že som časť tej argumentácie nezapočula, ale pravdepodobne je tu zase určitá snaha predložiť nejaké veľmi skreslené fakty, pretože pokiaľ hovoríme o akýchsi štyroch miliardách korún, ktoré sme mali vykázať, pokiaľ ste mali na mysli 4 mld., ktoré sme dostali do rozpočtu v dôsledku osobitného odvodu z Národnej banky Slovenska, ktorý súvisel ešte s uzavretím našich vzťahov pri delení majetku česko-slovenskej federácie, tak tento osobitný odvod bol zúčtovaný až po uzavretí I. polroka, a je to odvod, ktorý sa používal na riešenie dôsledkov sucha.

    Pán poslanec Maxon, môžem vás uistiť, že mi mimoriadne záleží na tom, aby všetko, čo robí ministerstvo financií, bolo očistené od tých, ktorí porušujú zákony. Ste povinný ako poslanec, ako občan Slovenskej republiky podať trestné oznámenia, ak ste presvedčený o tom, že ktokoľvek z ministerstva financií vrátane mňa robí nejaké nezákonné kroky. Tak ako som ja podala trestné oznámenia na niektorých bývalých ministrov financií a bývalých štátnych tajomníkov ministerstva financií. Iba škoda, je veľká škoda, že po viac ako roku zatiaľ tieto trestné oznámenia ešte nemajú svoje pokračovanie.

    Pripomeniem vám jeden váš sľub, ktorý ste tu kedysi dali. Takže ešte raz vás dokonca žiadam, aby ste podali trestné oznámenia na kohokoľvek z ministerstva financií, kto porušuje zákony. Chcela by som dodať, že vaše sugestívne otázky, ktoré sa týkali údajnej netransparentnosti pri privatizácii Slovenskej sporiteľne, Všeobecnej úverovej banky, pri netransparentnosti výberu privatizačného poradcu, preto, aby som sa vás azda nedotkla, hodnotím iba tak, že ste jednoducho neinformovaný. Ale prosím vás, nedezinformujte verejnosť.

    Ja budem veľmi rada, ak sa tento proces ukončí tak, ako sme ho starostlivo pripravovali, a naozaj nám to trvalo dlho, pretože ten proces beží už viac ako jeden rok, ako sme ho starostlivo pripravovali, snažiac sa, aby sme dosiahli čo najlepšie výsledky. Prostriedky, ktoré získame z privatizácie týchto finančných inštitúcií, som presvedčená, že presvedčím aj vládu, aj poslancov, aby ste súhlasili s tým, aby sa použili na to, aby sme znížili záväzky tohto štátu, všetkých nás, ktoré vyplývajú práve z nákladov na finančnú reštrukturalizáciu.

    Škoda len a škoda, že v roku 1994, keď ste po vyhraných voľbách prevzali moc, ste nepokračovali v projekte, ktorý už bol pripravený. Bol položený na stole. Pán minister Kozlík, ktorý tu už nesedí, lebo sa ponáhľal dakde inde, tento projekt dostal dokonca osobne z mojich rúk, pretože som pokladala za dôležité, aby sa určitá kontinuita tu dodržala. Vy ste sa jednoducho týmto absolútne nezaoberali napriek tomu, že sa v roku 1996 novelizoval zákon číslo 21 o bankách, § 44a, kde zo zákona ste mali pripraviť reštrukturalizáciu a realizovať reštrukturalizáciu bánk. Nič ste neurobili. A v roku 1994 - pretože ešte dodnes si držím všetky analýzy, ktoré sa vtedy urobili, robila ich vtedy firma McKINSEY - by boli bývali náklady z reštrukturalizácie finančného sektora stáli jednu tretinu z toho, čo nás budú stáť dnes. Takže, vážení páni poslanci, postavte sa pred svojho voliča a vysvetlite mu, prečo bude musieť zaplatiť za reštrukturalizáciu finančného sektora dnes o dve tretiny viac, ako by bol musel zaplatiť v roku 1994.

    Na záver by som chcela len povedať, pardon, chcela by som iba odpovedať na dve konkrétne otázky, ktoré tu vznikli. Pani poslankyňa Tóthová, upresnili ste vašu otázku. Musím povedať, že pán premiér, pokiaľ ste naozaj mali na mysli odpredaj GSM, odpovedal správne. Tie prostriedky sa stali príjmom štátneho rozpočtu. To znamená, že sa nerozdeľovali na nejaký konkrétny cieľ. Pokiaľ si budete chcieť získať informáciu o použití prostriedkov za privatizáciu slovenského Telecomu, chcela by som vás odkázať po prvé na publikáciu o štátnom rozpočte v roku 2000, kde je presne uvedené, na čo sa tie prostriedky majú použiť, a toto sa aj dodržuje. Pokiaľ budete chcieť vedieť oveľa podrobnejšie, možno rozmenené až na nejaké stámilióny korún alebo desiatky miliónov korún, tak, samozrejme, vždy treba potom osloviť aj príslušného ministra, ktorý príslušnou sumou disponuje. Ministerstvo financií sa vyjadruje ku každej zmluve, ktorú príslušný rezort uzatvára s Fondom národného majetku. Môžem povedať, že tak, ako to bolo dohodnuté v rozpočte, v návrhu rozpočtu, ako je uvedené v publikácii, presne to sa aj dodržiava. Napríklad môžem uviesť, že 1 mld. korún sa použije na oddlženie zdravotníckych zariadení, 3 mld. na oddlženie zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni. V tejto chvíli sa použilo 800 mil. Sk na oddlženie Železníc Slovenskej republiky voči Sociálnej poisťovni a tak ďalej a tak ďalej.

    Naozaj nie je možné, aby som reagovala na všetky polopravdy, výmysly, dezinformácie, ktoré tu zazneli. Myslím si, že toto nie je cieľom môjho vystúpenia.

    Chcela by som požiadať poslancov, aby podporili túto správu. Myslím si, že je výsledkom veľmi dobrého hospodárenia vo verejných financiách. Ja som nijako nezakrývala ten fakt, že v II. polroku sa budú veľmi kumulovať mnohé efekty, ktoré budú mať negatívny dosah na vývoj verejných financií, a naznačila som, aký je aktuálny stav vývoja štátneho rozpočtu. Napriek tomu, že ten II. polrok bude zložitejší, ja si stále trúfam povedať, že zámery, ktoré sme si dali pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, ktoré, samozrejme, zo zákona dodržať musíme, ale že dodržíme aj to, čo sme si povedali, ako by mali vyzerať schodky ostatných zložiek verejných financií.

    Ja by som sa chcela vrátiť ešte jednou jedinou vetou k rozpočtu Národného úradu práce. Ak spoločne tu v Národnej rade schválite novelu zákona o rozpočtových pravidlách, bude pravidlom, že sa v Národnej rade bude schvaľovať schodok verejných financií. A bude to teda aj záväzok pre ostatné zložky verejných financií, aby oveľa zodpovednejšie pristupovali k príprave svojho rozpočtu, pretože budú musieť sa usilovať potom o zmenu zákona. Teraz to len predložia do Národnej rady, no a Národná rada to viac-menej zoberie na vedomie. A v priebehu roka, ak teda tento zákon schválime, nebudú môcť robiť opatrenia, ktorými by nabúrali alebo nedodržali schodok jednotlivých zložiek verejných financií a celých verejných financií. Myslím, že to bude veľmi významný krok dopredu, ktorým chceme konečne zaviesť dlhodobo, aj keď vieme, že ten budúci rok bude zložitý, opäť to nezakrývame, ale konečne chceme dlhodobo zaviesť poriadok do verejných financií. Ja som presvedčená, že sme jednoducho povinní, aby sme dodržiavali finančnú disciplinovanosť, aby sme urobili všetko pre to, aby sa zvyšovalo, sme povinní toto urobiť práve pre našich voličov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďakujem pani ministerke.

    Pán spravodajca, nechcete vystúpiť v rozprave? Takže budeme pristupovať k hlasovaniu.

    Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály na hlasovanie o návrhu uznesenia k tomuto bodu programu.

    Prosím, keby ste počkali chvíľu, pán poslanec, kým prídu poslanci do sály.

    Ešte raz žiadam všetkých poslancov, aby prišli na hlasovanie o návrhu uznesenia k predmetnému bodu. Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály na hlasovanie.

    Budeme sa prezentovať. Zistíme účasť, páni poslanci, v rokovacej sále. Prosím, aby ste sa pripravili na prezentáciu. Prezentujeme sa. Prezentujeme sa, nehlasujeme. Prezentujeme sa.

    Prezentovalo sa 69 poslancov.

    Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály, aj tých, ktorí ste momentálne vedľa v poslaneckom salóne, a ďalších. Opticky sa mi zdá, poviem úprimne, že je tu viac poslancov ako 69. Ešte raz dám urobiť prezentáciu. Zrušte toto hlasovanie alebo túto prezentáciu. Prosím zrušiť a ešte raz sa budeme prezentovať, páni poslanci. Nech sa páči, prezentujte sa všetci, ktorí ste v sále. Prosím, aby ste sa prezentovali.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Prosím pánov skrutátorov, aby porátali poslancov v sále. Je tu viac poslancov ako 75.

    V sále je 88 poslancov podľa skrutátorov, ktorí zrátali všetkých poslancov, ktorí sú v sále. To znamená, že časť poslancov sa odmieta prezentovať.

    Pán spravodajca, prosím, aby ste predložili návrh na uznesenie.

  • Áno, pán predsedajúci.

    V rozprave vystúpili traja poslanci. Poslanec Sergej Kozlík podal jeden pozmeňujúci návrh k návrhu uznesenia, preto navrhujem teraz hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu. A konkrétny návrh je doplniť text písmena b) bod 3 slovami "ale pri časovom nedočerpaní rozpočtových výdavkov vo výške 4,4 mld. Sk".

  • Budeme hlasovať o tomto pozmeňujúcom alebo doplňujúcom návrhu k uzneseniu pána poslanca Kozlíka. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 7 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Tento doplňujúci návrh nebol schválený.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, teraz navrhujem hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady z dnešného dňa k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2000, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie

    1. správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2000,

    2. informáciu o súhrne miestnych rozpočtov na rok 2000 schválených obecnými zastupiteľstvami;

    B. konštatuje celkové príjmy, celkové výdavky a konštatuje aj fakt, že rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky k uvedenému dátumu skončilo schodkom vo výške 753,9 mil. Sk.

    Navrhujem hlasovať o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasujme o návrhu na uznesenie ako o celku, tak ako ho predniesol pán spravodajca. Hlasujte, páni poslanci. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2000.

    Ďakujem vám, pani ministerka, ďakujem, pán spravodajca.

    Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorý je

    správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Bratislave I z 25. augusta 2000, evidovanej pod číslom ČVS: OÚV-992/2000 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 740).

    Skôr ako začneme rokovať o tomto bode programu, v mene poslaneckých klubov Slovenskej demokratickej koalície, Strany demokratickej ľavice, Strany maďarskej koalície a Strany občianskeho porozumenia podávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 29a ods. 1 zákona o rokovacom poriadku sa uzniesla na určení dĺžky rečníckeho času na rozpravu k uvedenému bodu programu. Uvedené poslanecké kluby navrhujú, aby dĺžka času na rozpravu k tomuto bodu programu 36. schôdze bola 12 hodín. Dávam o tomto návrhu poslaneckých klubov hlasovať.

    Žiadam vás, aby ste sa dostavili na hlasovanie, páni poslanci.

    Budeme hlasovať o tomto návrhu. Hlasujeme, páni poslanci, o tomto návrhu štyroch poslaneckých klubov. Hlasujte, prosím. Hlasujte, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky určila k uvedenému bodu programu 36. schôdze Národnej rady (tlač 740) dĺžku času na rozpravu 12 hodín.

    Keďže Národná rada Slovenskej republiky sa takto uzniesla k dĺžke času na rozpravu k tomuto bodu programu 36. schôdze, budeme pri jeho prerokúvaní po otvorení rozpravy postupovať podľa ustanovení § 29a zákona o rokovacom poriadku.

    Čas určený na rozpravu je medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, čiže nezávislých poslancov, rozdelený takto: HZDS 3 hodiny 26 minút 24 sekúnd, SDK 3 hodiny 21 minút 36 sekúnd, SDĽ 1 hodina 45 minút 36 sekúnd, SMK 1 hodina 12 minút 0 sekúnd, SNS 1 hodina 2 minúty 24 sekúnd, SOP 57 minút 36 sekúnd. Čas pre jedného nezávislého poslanca je 4 minúty 48 sekúnd.

    Prosím teraz predsedov poslaneckých klubov, aby mi najneskôr do otvorenia rozpravy písomne oznámili poradie rečníkov, ktorí budú zastupovať poslanecký klub. Tlačivá na určenie poradia rečníkov za poslanecké kluby a nezávislých poslancov sú pri prezentácii.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Bratislave I z 25. augusta 2000, evidovanej pod číslom ČVS: OÚV-992/2000 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Správu výboru ste dostali ako tlač 740.

    Prosím podpredsedu mandátového a imunitného výboru poslanca Jozefa Krumpolca, aby správu výboru spolu s návrhom uznesenia Národnej rady uviedol.

    Zároveň prosím pána poslanca Morica, ktorý je podľa informácií v budove Národnej rady, aby prišiel na toto rokovanie. Samozrejme, pokiaľ sa ho chce zúčastniť.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážení páni poslanci...

  • Hlasy z pléna.

  • S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Peter Baco. Má slovo.

  • Pán predsedajúci, obraciam sa na vás s prosbou, aby ste prerušili toto rokovanie a prizvali pána poslanca Morica. Ja si myslím, že je absolútne nedôstojné, aby sme začali rokovať o tejto problematike, o ňom bez neho. Myslím si, že sa to dá riešiť nejakým kompromisom, povedzme 15 minút na to dáme čas, ak je tu, tak ho treba osloviť, že sa táto vec ide prerokúvať, aby mohol prísť. Myslím si, že nikto z poslancov nepotrebuje to, aby sme rokovali o poslancovi bez toho, aby mal možnosť byť účastný.

    Ďakujem.

  • Zastávam, pán poslanec, podobný názor. Len preto som oslovil pána poslanca Morica, ktorý je podľa informácií nášho organizačného odboru v budove Národnej rady, a bolo s ním hovorené pánom Knappom, aby prišiel do rokovacej sály. Samozrejme, že je úplne logické a normálne, aby pri takomto bode, ktorý sa ho týka, tu sedel aj pán poslanec Moric. Ale proti vôli, samozrejme, nemôžeme sem nikoho ťahať.

    Prosím, chcel ešte niekto z poslancov vystúpiť s procedurálnym návrhom?

    Pán poslanec Gašparovič.

  • Pán podpredseda, ja sa chcem pripojiť k tomu, čo povedal môj kolega pán poslanec Baco, a to najmä z toho dôvodu, že pôvodný program bol inak postavený. Inak boli body programu rokovania a ten sa zmenil. Ja neviem, či pán poslanec Moric o tom vie. Ja nie som proti tomu, aby sme to prerokúvali, ale som proti tomu, aby sme prerokúvali bez neho. Lebo jeho vystúpenie je veľmi dôležité. A nejaký názor alebo hypotéza, či je tu, alebo nie je, to ja nemôžem zobrať. Viem aj to, že môžeme rokovať aj bez neho. Ja to pripúšťam. Ale jeho informácia pre nás, si myslím, je dôležitá.

  • Pán poslanec Bárdos - procedurálny návrh.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Nie, nie je to procedurálny návrh. Tiež sa chcem pripojiť k tým poslancom, ktorí sa vyjadrili k tejto téme. Každý vie, aký je program rokovania Národnej rady. Pán poslanec Moric nie je ospravedlnený, nie je na zahraničnej služobnej ceste. To znamená, že mal by tu byť. Že tu nie je, to je jeho vec. Takže bez problémov môžeme, samozrejme, pristúpiť k rokovaniu tohto bodu.

  • Pán poslanec Sitek, neotvárame rozpravu. Prosím vás, žiadam vás o procedurálne návrhy.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja mám procedurálny návrh, aby tento bod bol zaradený ráno na 9.00 hodinu, lebo podľa včerajšieho rokovania, keď tu poslanec Moric bol, tak bolo dohodnuté, že pani ministerka tu nebude a pôjde prvý bod rokovania na dnešnej schôdzi ráno. Pán poslanec Moric tu bol a nekorektnosť je to, že sa tu menia programy za pochodu. Čiže žiadam, aby bol tento návrh podporený, ráno na 9.00 hodinu. Každý má nejaký program, keď vie, že tu nemusí byť. Nehovorte, či je ospravedlnený, alebo neospravedlnený. Pozrite sa na vašu účasť...

  • Nediskutujme o týchto veciach. Dal si procedurálny návrh.

  • Každú chvíľu sú 15-minútové prestávky, pán predsedajúci, sú 15-minútové prestávky pre nedisciplinovanosť v sále, čo sa týka koaličných poslancov. Tak rešpektujte nejaké zásady.

  • Pán podpredseda, ja som povedal, že mám tu dva programy a nikde nie je tento bod v tomto poradí ako dnes. Dnes ráno sme dostali zase zmenu programu, tretiu alebo štvrtú, a túto zmenu programu sme neschvaľovali v Národnej rade. Každý program v Národnej rade sa schvaľuje, pán podpredseda. A opäť opakujem, ja nie som proti tomu, aby sme to prerokovali, ale myslím si, že je dôležité, aby tu poslanec Moric bol.

  • Pán poslanec, súhlasím s tým, že máš možno dva programy, ale doteraz vám neprekážalo, ako sme postupovali podľa tohto programu. Dnes podľa toho postupujeme, tak ako sme išli vlastne od rána.

    Konštatujem jednu vec. Boli tu tri procedurálne návrhy. Zhrniem stručne. Jeden, aby sme prerušili rokovanie na 15 minút - od pána poslanca Baca. Jeden od pána poslanca Siteka oficiálny návrh, aby sme preložili tento bod na rokovanie Národnej rady zajtra o 9.00 hodine. A tretí, myslím, bol návrh pána poslanca Gašparoviča, ktorý bol v zhode s tým, čo hovoril pán poslanec Baco.

    Čiže v zmysle rokovacieho poriadku, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dám hlasovať o dvoch procedurálnych návrhoch, ktoré tu boli.

  • Hlasy v sále.

  • Nikto nedal návrh na zmenu programu. Ivan, teraz som sa ťa pýtal, či si dal nejaký procedurálny návrh. Sám si povedal, že nie.

    Dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Siteka, vlastne je to zmena programu. Hlasujeme o návrh pána poslanca Siteka, aby sme rokovali o tomto bode programu zajtra o 9.00 hodine. Hlasujeme o návrh poslanca Siteka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Nehlasovalo 5 poslancov.

    Druhý procedurálny návrh podal pán poslanec Baco, aby sme počkali 15 minút, pokiaľ pán poslanec Moric príde do sály. Dávam o tomto návrh takisto hlasovať. Hlasujte.

    Konštatujem, že sa prezentovalo len 75 poslancov. Páni poslanci, je to málo na to, aby sme mohli hlasovať.

    Žiadam pánov poslancov, aby sa zúčastnili na hlasovaní v sále. Korektné by bolo, keby tí, ktorí podali návrh, hlasovali za návrh.

    Prosím, znova budeme hlasovať o tomto návrhu. Znova hlasujeme o návrh poslanca Petra Baca. Hlasujte. Žiadam vás, aby ste sa zúčastnili hlasovania o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh prešiel.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku a žiadam pána poslanca Morica, aby sa zúčastnil rokovania tohto bodu. V prípade, že nie, budeme pokračovať rokovaním o tomto bode programu.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, ten čas, ktorý sme schválili oficiálne hlasovaním v Národnej rade, uplynul. To znamená, že, tak ako som avizoval, prosím predsedu mandátového a imunitného výboru poslanca Jozefa Krumpolca, aby správu výboru spolu s návrhom uznesenia Národnej rady uviedol.

    Pán poslanec Zelník - procedurálny návrh.

  • Žiadam v mene dvoch poslaneckých klubov zvolať poslanecké grémium.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážení poslanci...

  • Ruch v sále.

  • Dostal som pokyn, aby som pokračoval.

  • Aj v mene klubu HZDS hovoril poslanec Zelník?

  • Odpoveď z pléna: Áno.

  • Lebo nespomenul klub HZDS. Čiže potvrdzujete, že aj v mene klubu HZDS. Áno? Prosím.

    V zmysle rokovacieho poriadku mi nezostáva nič iné, len zvolať poslanecké grémium.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní o tomto bode. Prítomný, konštatujem, je už aj pán poslanec. Áno? Moment, najprv odznie správa.

    Nech sa páči, pán podpredseda mandátového a imunitného výboru, máš slovo.

  • Vážení poslanci, dúfam, že do tretice už to budem môcť predniesť.

    Žiadosť o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Víťazoslava Morica predložil predsedovi Národnej rady vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Bratislava I 25. augusta 2000 pod číslom ČVS: OÚV-992/2000, tvorí to prílohu k tejto správe. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 761 z 25. augusta 2000 pridelil uvedenú žiadosť mandátovému a imunitnému výboru, aby podľa § 141 zákona Národnej rady Slovenskej republiky žiadosť prerokoval a aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku zistení výboru spolu s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Mandátový a imunitný výbor sa na svojej schôdzi dňa 6. septembra 2000 oboznámil so žiadosťou vyšetrovateľa z 25. augusta 2000 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Víťazoslava Morica a konštatuje, že v predmetnej žiadosti je uvedený opis skutku, právna kvalifikácia skutku a dôkazy takto:

    Dňa 4. augusta 2000 v Bratislave na Šafárikovom námestí číslo 2 v priestoroch Slovenskej národnej strany na tlačovej besede, ktorá bola odvysielaná v masovokomunikačných prostriedkoch, Víťazoslav Moric, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sa svojimi výrokmi, a teraz uvádzam:

    "Čo je na tom humánne, keď sa umožní, aby debil splodil debila, aby sa rozmnožovali mentálne retardovaní, aby rástlo percentuálne zastúpenie debilov a magorov v našom národe? Pre tých, ktorí sú neprispôsobiví, treba na Slovensku vytvoriť rezervácie, lebo ak ich nevytvoríme my teraz, tak Cigáni ich vytvoria pre nás o 20 rokov." Ďalej pokračuje. "Ja som tu nič zlé nepovedal, znovu opakujem. Navrhujem pre tých, ktorí sú neprispôsobiví, ktorí otravujú ľudí na Slovensku aj v celom svete, ktorí nechcú pracovať, ktorí chcú len vyjedať. Štúr povedal: Málo troviť, veľa tvoriť. Títo nič netvoria a veľa trovia. Pre týchto ľudí navrhujem vytvoriť rezervácie také, aké sú v USA, ktoré vytvorili pre Indiánov."

    Teda svojimi výrokmi verejne podnecoval k nenávisti k rómskemu etniku žijúcemu na Slovensku. V zmysle § 160 ods. 1 Trestného poriadku bolo dňa 25. augusta 2000 začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu podnecovania k národnostnej a rasovej nenávisti podľa § 198 ods. 1 Trestného zákona. Trestné stíhanie proti konkrétnej osobe je dostatočne preukázané MG kazetou vyžiadanou z Rádia Twist a videokazetou zo Slovenskej televízie, na ktorých je zdokumentovaný priebeh tlačovej besedy k problematike rómskeho etnika s Víťazoslavom Moricom, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za Slovenskú národnú stranu, ktorá sa uskutočnila 4. augusta 2000.

    Mandátový a imunitný výbor konštatuje, že k žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Víťazoslava Morica je predložený záznam vyhotovený v písomnej podobe ako autentický opis MG kazety vyžiadanej z Rádia Twist. Podpredseda výboru pozval na schôdzu výboru vyšetrovateľku Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Bratislave I, ktorá predložila žiadosť o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Na schôdzu výboru prišla iná vyšetrovateľka, ktorej - podľa jej vyjadrenia - bola vec po uskutočnení neodkladných úkonov pridelená na vykonanie ďalšieho vyšetrovania, a tiež zástupca riaditeľa Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Bratislave I.

    Mandátový a imunitný výbor nepokladal za potrebné, aby sa na schôdzi výboru zúčastnil aj zástupca riaditeľa Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Bratislave I. Vyšetrovateľka uviedla, že oznámenie o tom, že bol spáchaný trestný čin, podalo Združenie občianskej demokratickej mládeže na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ktorá postúpila vec Okresnej prokuratúre Bratislava I a táto požiadala Okresný úrad vyšetrovania v Bratislave I, aby ako príslušný vo veci začal konať. Okresný prokurátor prikázal viesť vo veci vyšetrovanie s uvedením konkrétnych úloh.

    Na základe vykonaných vyšetrovacích úkonov bolo možné konštatovať, že skutková podstata trestného činu podnecovania k národnostnej a rasovej nenávisti bola naplnená, a preto sa začalo dňa 25. augusta 2000 vyšetrovanie vo veci a súčasne v tento deň bola požiadaná Národná rada Slovenskej republiky o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Ing. Víťazoslava Morica. Vyšetrovateľka v rámci rozpravy odpovedala na otázky členov výboru, ktoré boli zamerané na právnu kvalifikáciu skutku, na okolnosti, ktoré boli rozhodujúce na prijatie predloženého názoru, na spôsob vysielania tlačovej besedy, na odbornosť vyšetrovateľky a jej skúsenosti s vyšetrovaním trestných činov neprispôsobivých osôb.

    Mandátový a imunitný výbor umožnil poslancovi Ing. Víťazoslavovi Moricovi, aby sa zúčastnil na schôdzi výboru a vyjadril sa k žiadosti. Poslanec Víťazoslav Moric vo svojom vystúpení v rámci rozpravy upozornil, že vlastní MG kazetu, na ktorej je zaznamenaný priebeh celej tlačovej besedy, a môže ju kedykoľvek poskytnúť. Zdôraznil, že v jeho prípade ide o podozrenie z trestného činu, a nie o trestný čin. Upozornil vyšetrovateľku, že jej tvrdenie, že išlo o živé vysielanie, je nesprávne, pretože to bol záznam. Tlačová beseda nebola vysielaná v masovokomunikačných prostriedkoch a v predloženej žiadosti je uvedená len časť tlačovej besedy. Nikdy nepoužil slovo Róm alebo rómske etnikum. Hovoril vždy o neprispôsobivých Cigánoch.

    Ďalej uviedol, že pôvodne sa chcel vzdať poslaneckej imunity a nezúčastniť sa rokovania mandátového a imunitného výboru o tejto záležitosti. Pretože vzdať sa imunity nie je možné, dostavil sa na rokovanie výboru, a to predovšetkým z týchto dôvodov:

    Z predloženej žiadosti zistil, že prístup vyšetrovateľa nie je objektívny, a v tejto súvislosti citoval z príslušného dokumentu ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorého sa za rasovú diskrimináciu nepovažujú osobitné opatrenia na zabezpečenie primeraného rozvoja niektorých rasových alebo etnických skupín jednotlivcov, ktorí potrebujú takú ochranu, ktorá môže byť nevyhnutná na to, aby zabezpečila rovnaké využívanie alebo výkon ľudských práv.

    Ďalej, ide mu o vysvetlenie, čo vlastne rezervácie sú. Nemala by to byť uzatvorená komunita, mala by tu mať výrazný vplyv cirkev. Postavili by sa tu byty, bolo by postarané o deti. Pretože Cigáni nepoznajú mieru práce, nemali by dostávať peniaze do rúk, ale tieto by mali rozdeľovať kurátori. Rezerváciami nemyslel nič také, čo by navodzovalo rasovú neznášanlivosť.

    Ako tretí dôvod jeho účasti boli výroky niektorých poslancov na jeho adresu v súvislosti s návrhom na vytvorenie rezervácií. Výroky týchto poslancov citoval.

    Ďalší dôvod je prípad úmrtia rómskej matky Balážovej, pretože si mnohí myslia, že to zapríčinil on. Citoval niektoré vyjadrenia k tejto udalosti.

    Ďalším dôvodom jeho účasti sú niektoré výroky novinárov na jeho adresu. Novinári o ňom písali bez toho, že by sa snažili s ním v tejto veci spojiť.

    Posledným dôvodom je predložiť informáciu o súčasnom stave riešenia rómskej problematiky vo svete a stav problematiky neprispôsobivých. Citoval aj rôzne vyjadrenia k tejto problematike v tlači. Zdôraznil pritom, že jemu ide o kritiku všetkých doterajších vlád Slovenskej republiky, ktoré sa o problematiku Rómov doteraz vôbec nestarali. Citoval vyjadrenia niektorých predstaviteľov miestnych samospráv k problematike Rómov.

    Poslanec Víťazoslav Moric v rámci rozpravy odpovedal na otázky členov výboru, ktoré smerovali k tomu, či nespochybňuje to, čo je uvedené v zázname. Poslanec Víťazoslav Moric reprodukoval z vlastnej MG pásky tie časti, ktoré sú uvedené v zázname a boli autentické. Upozornil však, že to, čo je v zázname, je vytrhnuté z kontextu.

    Ďalšia otázka sa týkala toho, či stále platí jeho pôvodné vyjadrenie o tom, že chce, aby ho Národná rada Slovenskej republiky zbavila imunity. Na túto otázku odpovedal poslanec Víťazoslav Moric, áno, zbavte ma imunity.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokúvaní žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady dôsledne rešpektoval skutočnosť, že nie je oprávnený rozhodovať o vine poslanca z trestného činu, ani o tom, či si za svoj čin zaslúži zákonitý trest. Takáto kompetencia patrí podľa článku 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky výlučne súdu.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady na základe žiadosti vyšetrovateľa o vydanie súhlasu na trestné stíhanie, ďalej na základe vyjadrenia vyšetrovateľa a vyjadrenia poslanca Víťazoslava Morica a na základe výsledkov rozpravy hlasoval o návrhu uznesenia výboru. V tom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vydala súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Ing. Víťazoslava Morica.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady uvedený návrh uznesenia neschválil. O inom návrhu uznesenia Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky nehlasoval.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky mne ako podpredsedovi výboru uložil predložiť Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 141 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku zistení Mandátového a imunitného výboru Národnej rady a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    V tejto súvislosti uvádzam, že Národná rada Slovenskej republiky môže vydať súhlas alebo odoprieť súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Ako som už uviedol, Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal v tejto veci platné uznesenie.

    Navrhujem preto, aby Národná rada po rozprave hlasovaním rozhodla, či podľa článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 2 písm. f) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady rozhodla, či vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na základe žiadosti vyšetrovateľa z 25. augusta 2000. Neschválenie tohto návrhu znamená, že Národná rada Slovenskej republiky odopiera vydať súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Ing. Víťazoslava Morica. Predkladám preto Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh uznesenia.

    "Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Víťazoslava Morica na základe žiadosti vyšetrovateľa z 25. augusta 2000, evidovanej pod číslom ČVS: OÚV-992/2000."

  • Ďakujem, pán podpredseda, za uvedenie tejto správy výboru, ktorú ste dostali ako tlač 704. Prosím, aby ste zaujali miesto poslanca pre navrhovateľov, a súčasne vás prosím, pán podpredseda mandátového výboru, aby ste plnili aj funkciu spravodajcu.

    Pán poslanec Moric požiadal o možnosť, aby sa ospravedlnil tomuto parlamentu za zdržanie. Dávam mu jednu minútu, nech sa páči.

  • Vážení kolegovia, bol som tu pripravený dnes na 9.00 hodinu, bohužiaľ, teraz večer som mal nejaké problémy, tak som si musel odbehnúť. Keď som sa vrátil, bola prestávka, preto ste ma mnohí videli na večeri, pre nič iné. Ospravedlňujem sa vám, že ste museli tých 15 minút čakať.

    Ďakujem.

  • Prosím, urobíme ešte do 19.00 hodiny tie procedurálne otázky, ktoré súvisia s rokovaním k tomuto bodu.

    Skôr ako otvorím rozpravu, páni poslanci, panie poslankyne, prosím predsedov poslaneckých klubov, ak tak neurobili, aby mi písomne odovzdali poradie rečníkov v rozprave. Tiež prosím nezávislých poslancov, ktorí chcú vystúpiť v rozprave, aby sa prihlásili do rozpravy.

    Chcem informovať, vzhľadom na to, že odovzdali všetky kluby poradie rečníkov, resp. svoje stanovisko k rozprave, že písomne mi oznámili poradie rečníkov zastúpujúcich klub takto:

    Hnutie za demokratické Slovensko - poslanec Drobný, poslanec Húska, poslanec Cabaj. SDK, Slovenská demokratická koalícia - neprihlásil sa nikto z poslancov, ktorý vystúpi v rozprave. Strana demokratickej ľavice - neprihlásil sa nikto z poslancov, ktorý by chcel vystúpiť v rozprave. Strana maďarskej koalície - do rozpravy je prihlásený Miklós Fehér. Strana občianskeho porozumenia neprihlásila do rozpravy žiadneho poslanca. Slovenská národná strana prihlásila do rozpravy svojich poslancov v tomto poradí: poslanec Zelník, poslanec Paška, poslankyňa Kolláriková, poslanec Šepták, poslanec Oberhauser, poslanec Slota, poslankyňa Malíková, poslanec Prokeš, poslankyňa Slavkovská, poslanec Švantner.

    Pri týchto poslancoch platí časové obmedzenie, ktoré je v zmysle rokovacieho poriadku. Odporúčam za všeobecného súhlasu, pokiaľ taký súhlas bude, pretože sme to robili vždy, keď sme rokovali o zbavení imunity príslušného poslanca, aby pán poslanec Moric mohol vystúpiť na záver bez toho, aby sme obmedzovali čas jeho vystúpenia.

    Pýtam sa, či je takýto všeobecný súhlas s tým posledným bodom, o ktorom som hovoril, tak, aby sme nemuseli dať o ňom hlasovať. Konštatujem, že áno, čiže pán Moric vystúpi mimo toho času, ktorý je určený konkrétne napríklad pre SNS, hodinu dvadsať minút.

    Konštatujem, že z poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, teda nezávislí poslanci, sa neprihlásil do rozpravy nikto.

    Teraz prosím určených overovateľov schôdze, poslanca Mariana Mesiarika a poslanca Pavla Kačica, toho nevidím v sále, pán poslanec Antecký tu nie je, pán poslanec Danko, aby prostredníctvom technického zariadenia u operátorov v rokovacej sále vyžrebovali poradie poslaneckých klubov, v akom budú klubu vystupovať v rozprave. Prosím, aby tak bolo učinené.

    Pán poslanec Mesiarik, nech sa páči.

    Žrebuje sa poradie poslancov, ktorí vystúpia v rámci prihlášok jednotlivých klubov. Prosím, keby ste vyčkali, aby sme oznámili toto poradie a prvého rečníka, a v zmysle časového plánu skončím aj dnešné rokovanie.

    Páni poslanci, panie poslankyne, dovoľte mi vyhlásiť výsledok žrebovania poradia, ako budú vystupovať jednotliví poslanci. Ako prvý vystúpi poslanec za SMK, ako druhý poslanec za SNS, ako tretí poslanec za HZDS.

    Konkrétne teda prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Fehér, druhý vystúpi pán poslanec Zelník, tretí pán poslanec Drobný s tým, že potom sa bude striedať už len poradie rečníkov za SNS a HZDS, čiže ďalší v poradí pán poslanec Paška, pán poslanec Húska, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Cabaj a potom poslanci SNS Šepták, Oberhauser, Slota, Malíková, Prokeš, Slavkovská, Švantner. To sú všetci rečníci prihlásení v rozprave za jednotlivé poslanecké kluby. A na záver vystúpi pán poslanec Moric.

    Páni poslanci, panie poslankyne,

    presne to vyšlo do 19.00 hodiny. Prerušujem schôdzu dozajtra do 9.00 hodiny, keď budeme pokračovať rozpravou.

    Ďakujem.