• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram prerušenú 36. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Rokujeme štvrtý rokovací deň.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali títo páni poslanci a panie poslankyne: pán poslanec Andel, pán poslanec Cagala, pán poslanec Engliš, pán poslanec Fedoročko a pani poslankyňa Halušková.

    S procedurálnymi návrhmi sa ešte pred rokovaním o ďalších bodoch programu zaradených na 36. schôdzu Národnej rady hlásia dvaja páni poslanci.

    Pán poslanec Šimko, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dovoľte mi, aby som podal procedurálny návrh v mene štyroch poslaneckých klubov SDK, SMK, Strany demokratickej ľavice a Strany občianskeho porozumenia. Navrhujem, aby sme z programu tejto schôdze vypustili bod číslo 41 - návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh. Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Šimka, ktorý navrhol, aby sme návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, vypustili z rokovania 36. schôdze Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Pán poslanec Benkovský.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vzhľadom na práve schválené odloženie rokovania Národnej rady Slovenskej republiky o novele Ústavy Slovenskej republiky ako navrhovateľ v zmysle § 95 rokovacieho poriadku Národnej rady sťahujem svoj návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Je to bod 66.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh. Pán poslanec Benkovský bol sám navrhovateľom tohto zákona. Vyjadril vôľu, aby sa na rokovaní 36. schôdze o tomto návrhu zákona, ktorého je predkladateľom, nerokovalo. Akceptujeme jeho požiadavku. Stiahol ho ako navrhovateľ, pán podpredseda či pán predseda poslaneckého klubu. Procedurálne si vyriešime tento problém potom, ako pristúpime k prerokúvaniu tohto návrhu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v poradí ďalším bodom 36. schôdze je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Protokolu pozmeňujúceho Európsky dohovor o cezhraničnej televízii.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 711, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 711a, súčasťou ktorej je návrh na prijatie uznesenia Národnej rady.

    Prosím, aby z poverenia vlády odôvodnil predmetný návrh zmluvy minister školstva Slovenskej republiky pán Milan Ftáčnik.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám v zastúpení ministra kultúry pána Milana Kňažka predložil Protokol pozmeňujúci Európsky dohovor o cezhraničnej televízii, ktorý bol členským štátom Rady Európy k dispozícii na prijatie od 1. októbra 1998.

    Zatiaľ uzatvorilo tento Protokol 6 krajín - Bulharsko, Cyprus, Estónsko, Slovinsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko. Pevne dúfam, že sa k nim po vyslovení súhlasu pripojí aj Slovenská republika.

    Podľa jednej zo svojich podmienok Protokol síce nadobudne pre členské štáty Rady Európy platnosť dňa 1. októbra roku 2000, keď uplynie dvojročná lehota vymedzená na jeho prijatie či pristúpenie k nemu, avšak jeho prijatím vládou a parlamentom potvrdí Slovenská republika aj oficiálnym spôsobom, že si plní všetky povinnosti a záväzky vyplývajúce z jej členstva v najstaršej celoeurópskej organizácii.

    Samotný Európsky dohovor o cezhraničnej televízii, ktorý sa bude inovovať, nadobudol účinnosť pre Slovenskú republiku 1. mája 1997. Zatiaľ ho ratifikovalo 22 z terajších 41 členských štátov Rady Európy.

    Cieľom členských štátov pri vypracovaní dohovoru bolo posilniť voľnú výmenu informácií a ideí podporou cezhraničnej výmeny televíznych programových služieb, a to na základe spoločných prijatých základných noriem pre niektoré kľúčové aspekty cezhraničného televízneho vysielania.

    Dohovor sa tvoril a prerokúval paralelne s Dokumentom Európskej únie smernicou číslo 89/552/EEC o koordinácii niektorých zákonných ustanovení, regulačných opatrení a administratívnych postupov členských štátov vzťahujúcich sa na aktivity v oblasti televízneho vysielania, ktorý je skrátene známy pod názvom Televízia bez hraníc.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás o pokoj v rokovacej sále.

  • Tento dohovor Európskej únie, ako je všeobecne známe, je pre asociované krajiny základným dokumentom pri aproximácii mediálnej legislatívy s legislatívou Európskej únie. Tento dokument bol tiež novelizovaný smernicou číslo 36 z roku 1997. Touto novelizáciou bolo Európske spoločenstvo nútené reagovať na prudký technologický rozvoj, ktorého sme svedkom najmä v tomto desaťročí.

    Zmeny v základnej smernici Európskej únie boli aj signálom pre Radu Európy, aby taktiež inovovala svoj kľúčový dokument. Preto vznikol protokol, ktorý vám teraz v mene vlády Slovenskej republiky predkladám. Prijatie tohto dokumentu, podľa ktorého sa pripravoval aj návrh zákona o vysielaní a retransmisii, ktorý bol nedávno prijatý v tomto parlamente, bude ďalším pozitívnym príkladom dodržiavania Paneurópskych pravidiel vypracovaných Radou Európy, ale zo strany Slovenska zároveň aj splnením jednej z podmienok Európskej komisie na uzavretie kapitoly Kultúra a audiovizuálna politika v negociačnom procese medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu predloženého protokolu.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím určeného spravodajcu, ktorým je pán poslanec Budaj, aby informoval Národnú radu o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k predloženému návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás informoval, že návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Protokolu pozmeňujúceho Európsky dohovor o cezhraničnej televízii pridelil predseda Národnej rady dvom výborom - výboru pre ľudské práva a národnosti a výboru pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor určil predseda výbor pre kultúru a médiá.

    Oba výbory prerokovali v určenom termíne predložený materiál. Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá ako gestorský výbor uznesením číslo 186 z 13. septembra 2000 odporučil Národnej rade vysloviť súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Protokolu pozmeňujúceho Európsky dohovor o cezhraničnej televízii.

    Uznesenie Národnej rady, ktoré sa viaže na tento súhlas, znie: "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Protokolu pozmeňujúceho Európsky dohovor o cezhraničnej televízii."

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Pána ministra prosím, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa z poslancov neprihlásil do rozpravy nikto. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne? Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie o návrhu k predloženému návrhu dohovoru.

  • Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o uznesení, tak ako som ho prečítal v spravodajskej správe, ktorou Národná rada vysloví súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím Protokolu pozmeňujúceho Európsky dohovor o cezhraničnej televízii.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, počuli ste návrh. Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uzavretím Protokolu pozmeňujúceho Európsky dohovor o cezhraničnej televízii.

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu spravodajcovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vo štvrtok sme prerušili rokovanie Národnej rady bodom programu Odpovede na interpelácie poslancov. Nehlasovali sme však o návrhu na uznesenie, ktorým Národná rada berie odpovede členov vlády Slovenskej republiky podané do 31. augusta 2000 na vedomie s tým, že pani poslankyňa Belohorská považuje odpoveď ministra vnútra Slovenskej republiky Ladislava Pittnera na interpelácie číslo 6 a 7 za neuspokojivú.

    Prosím vás, aby sme hlasovali o záverečnom uznesení k prerokúvanému bodu Písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané do 31. augusta 2000. Návrh na uznesenie tohto znenia je, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie písomné odpovede na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 31. augusta 2000 a vyjadrenia poslancov k nim, tak ako boli uvedené v rozprave pri prerokúvaní tohto bodu s tým, že pani poslankyňa Belohorská považuje odpoveď ministra vnútra za neuspokojivú.

    Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Malíkovej a Jaroslava Pašku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov a mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 681, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 705.

    Prosím teraz, aby z poverenia skupiny poslancov predmetný návrh zákona odôvodnila pani poslankyňa Malíková.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorý sleduje určitú zmenu v systéme vyplácania jednak sociálnych dávok, hlavne prídavkov na deti, a takisto novelizuje zákon o daniach. Budem sa snažiť stručne uviesť, čo sme týmto zákonom sledovali. Pri novele sme vychádzali zo súčasného stavu, ktorý podľa nás je nielen diskriminačný, ale navyše umožňuje využívať doslova v niektorých skupinách spoločnosti deti ako zárobkový podnik na získavanie peňazí.

    Takže najprv stručne k nášmu návrhu. Poskytovanie štátnej dávky prídavkov na deti sa v súčasnosti viaže najmä na vek dieťaťa a príjmovú situáciu rodiny, v ktorej dieťa žije. To znamená, že terajšia právna úprava, tak ako platí, podrobne uvádza stav nezaopatrenosti dieťaťa a starostlivosť oprávnenej osoby o nezaopatrené dieťa ako ďalšiu podmienku nároku na prídavky na deti, pričom sa dieťa má sústavne pripravovať na budúce povolanie. Poslednou podmienkou je trvalý alebo dlhodobý pobyt oprávnenej osoby i nezaopatreného dieťaťa na území Slovenskej republiky. Takýmto spôsobom sa rieši jednoznačne vzťah medzi štátom ako poskytovateľom dávky a dieťaťom ako osobou, ktorá má mať úžitok z tejto dávky. Keďže však dieťa je skoro vždy zastúpené oprávnenou osobou, táto oprávnená osoba, a nie samotné dieťa, použije štátnu dávku na uspokojovanie potrieb členov domácnosti alebo potrieb dieťaťa. A práve tam vznikajú, vychádzajúc zo súčasného platného stavu, problémy.

    Pri poskytovaní viacerých prídavkov za viacero detí v tej istej domácnosti sa príjmy z týchto štátnych dávok navzájom kumulujú a kumulujú sa, samozrejme, aj s ostatnými príjmami domácnosti. Pri veľkom počte detí ide tak mesačne o relatívne vysoké sumy, ktoré vstupujú do rozpočtu domácností veľkých rodín. V tejto súvislosti treba vziať do úvahy poznatky štátnej správy i poznatky z prieskumov o tom, že dané prostriedky štátu, ktorý štát zveruje oprávneným osobám, aby boli vynakladané pre deti a na deti, nie sú vždy racionálne využívané na zabezpečenie ich potrieb.

    Veľa sa pohovorilo nielen v tejto súvislosti, ale v poslednom čase vôbec na Slovensku o rómskych osadách. Ja by som chcela upozorniť, čo sa vlastne snaží riešiť aj tento návrh, táto novela, ktorú predkladáme, na stav, v akom sa nachádzajú mnohé rómske alebo cigánske deti, ktoré doslova trpia tým, že sa stali pre svojich rodičov zárobkovým podnikom. Čiže tá situácia je najhoršia v cigánskych osadách hlavne pre deti, ktoré sa dostali do takej nezávideniahodnej životnej situácie nie vlastnou vinou. Myslím si, že ak sa hovorí, že povinnosť štátu je postarať sa o všetkých svojich členov, v prvom rade by mal štát používať také mechanizmy, aby sa postaral prioritne o tých, ktorí sú doslova odkázaní na jeho pomoc, a to sú deti, pretože nie sú plnoleté a nevedia sa starať samy o seba.

    Nami predkladaný návrh, ktorý je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj inými súvisiacimi zákonmi, právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, má za cieľ zvýšiť zodpovednosť rodičov a ostatných oprávnených osôb za využívanie štátnych prostriedkov na tie účely, na ktoré boli dané, t. j. aby sa využívali finančné prostriedky pre deti. Takisto má za cieľ zvýšiť zodpovednosť rodičov za svoje deti a zodpovednosť vôbec za rodinu.

    Z prijatia predloženého návrhu zákona nevznikajú žiadne škody na ďalšie pracovné sily alebo nároky, takisto ani iné organizačné zabezpečenie. Myslím si, že ak sa niekomu bude zdať výpočet dávok zložitý, existuje počítačový systém. Myslím si, že je možné vytvoriť program, ktorý by toto zabezpečoval. Takisto si myslíme, že naopak, ak sa bude používať časť dávky vo forme vecnej dávky pre tie deti alebo z tých skupín detí, ktoré nemajú dostatočnú starostlivosť zabezpečenú vo svojej rodine a bude sa im poskytovať v školskom zariadení poobede vo forme jedla alebo inej starostlivosti, alebo oblečenia, môžu sa v takýchto zariadeniach rozšíriť pracovné príležitosti a myslím si, že nie je zanedbateľné z výchovného alebo morálneho hľadiska, že môžu v nich nájsť uplatnenie matky, dajme tomu aj tie, ktoré by sa vo svojom prostredí, v ktorom žijú, nestarali o deti. Myslím si, že prijatie zákona nebude mať zásadný hospodársky a finančný dosah na štátny rozpočet ani rozpočet obcí. Takisto si myslíme, že nebude ani neúmerne zaťažovať prácou alebo financiami štát, alebo samosprávu.

    Ešte na záver by som chcela zhrnúť, čo sme vlastne sledovali filozofiou tohto predkladaného zákona. Jednoducho si myslím, že je nemorálne, aby dnes boli deti prostriedkom na získavanie peňazí, ako som už uviedla, hlavne v cigánskych alebo rómskych osadách, ako sa komu páči, a myslíme si, že takisto demografický vývoj v súčasnosti je v určitom smere, hlavne čo sa týka rómskeho etnika, dosť hrozivý. Nehovorím to kvôli nejakému rasizmu alebo niečomu podobnému, ako nás mnohí chcú obviňovať, ale treba, aby si spoločnosť uvedomila, že tu veľkým tempom rastie skupina osôb, ktoré nevytvárajú hodnoty, ale naopak, odčerpávajú hodnoty z tých spoločných prostriedkov, ktoré sa vytvárajú daňami a inými odvodmi. Čiže snažili sme sa predložiť určitý návrh. Možno sa objavia pripomienky, že je diskriminačný. Treba si však uvedomiť, že súčasný stav vyplácania rodinných prídavkov je takisto diskriminačný, pretože rodiny, ktoré prekročia určitú vymedzenú hranicu finančných príjmov za mesiac, tieto prídavky nedostanú. Myslím si, že ministerstvo práce a sociálnych vecí pripravuje takisto dikriminačný návrh, novelu na vyplácanie prídavkov na deti. Pretože ak sa povie, že všetci dostanú rovnako, nie je to podľa nás spravodlivé, nie je to ani morálne, lebo všetky rodiny nemajú rovnakú štartovaciu čiaru, nemajú rovnaké podmienky.

    Takže v našom návrhu zákona sme sa snažili urobiť prvý krok, v ktorom je vlastne postavená filozofia tak, aby sme vychovávali rodičov k zodpovednosti, hlavne rodičov, ktorí, poviem to otvorene, možno sa to niekomu nebude páčiť, sú z tejto rómskej komunity alebo cigánskej. Po prvé chceme riešiť situáciu, aby počet detí, teda čo sa týka výšky príjmov, je, dá sa povedať, výhodný. Čiže v našom návrhu je do tých štyroch alebo piatich, lebo tam je veľmi malý rozdiel, ešte nárast vyplácaných dávok a prídavkov na deti. Nerozvádza sa alebo netriedi sa, či sú rodičia zamestnaní alebo nie sú zamestnaní. Myslím si, že náš zákon rieši alebo náš návrh novely rieši aj stav viacpočetných rodín, ktoré vychovávajú deti slušne, pretože je možné, to je vlastne tá novela o daniach z príjmov, si dať väčšiu odpočítateľnú čiastku na konci roka a takisto vo forme sociálnych dávok sa dá pomôcť týmto rodinám, pretože Slovensko je kresťanské, sú tu aj viacpočetné rodiny, ktoré ale vychovávajú platných členov tejto spoločnosti.

    Ďalej sledujeme to, aby financie boli použité na to, na čo sú určené. To je, myslím si, že taký hlavný motív alebo jeden z hlavných motívov, aby patrili deťom a boli pre deti, a nie aby to boli zbytočne vynaložené financie štátu, ktoré rodičia niekedy prepijú alebo doslova preflákajú. Takisto si myslíme a netajíme sa tým, že je načase nájsť nejaký prostriedok, vytvoriť prostriedok, ktorý by ovplyvnil hrozivý demografický vývoj. Tento demografický vývoj je, treba si povedať v pokoji, bez nejakých emócií, dosť nebezpečný, pretože doslova hrozí kolaps pri tvorbe fondov, ktoré sú potrebné pre normálny chod spoločnosti. Jednoducho zopakujem, len rastie skupina osôb, ktoré nevytvárajú hodnoty, ale odčerpávajú fond. Dnešný spôsob je teda doslova nehospodárny.

    Po ďalšie zákon pomáha aj, a to by som chcela zdôrazniť, cigánskym deťom alebo iným deťom z asociálnych rodín, pretože to, čo im predtým rodičia prepili alebo iným spôsobom minuli a im sa to nedostalo, hoci je to zo strany štátu určené pre nich, sa im môže dostať vo forme oblečenia, alebo to, že budú dostávať stravu v týchto školských zariadeniach, budú mať zabezpečené nevyhnutné veci pre svoj život a ďalší vývoj. Chcela by som aj upozorniť na taký veľmi dôležitý, podľa mňa výchovný moment, pretože mnohé deti, a práve z týchto cigánskych osád alebo iného sociálne zlého prostredia, nemajú ani šancu zmeniť svoj život, pretože vlastne iné životné prostredie ani nevidia. A myslím si, že takýto systém vyplácania nielen prídavkov, ale aj sociálnych dávok vo forme vecných dávok im umožní akési okienko do lepšieho sveta, pretože môžu viac času tráviť nie v tej rodine, ktorá im škodí, ktorá ich doslova vykorisťuje, lebo z nich žije, ale v prostredí, ktoré ich bude motivovať kladne a budú vedieť jednoducho povedané, že existuje aj iný lepší svet a že vlastne sa môžu do neho začleniť, ak budú chcieť.

    Myslím si, že takou hlavnou funkciou spoločnosti nie je len ochrana občanov, ale aj pestovanie uňho nie pasivity, ale schopnosti starať sa sám o seba a nezaťažovať spoločnosť. Takisto rodičia, ktorí doteraz využívali deti ako zdroj príjmov, budú po prijatí tejto novely mať väčšiu zodpovednosť, pretože už sa nebudú dávať, obrazne povedané, dokopy všetky tie príjmy a nebudú ich môcť minúť. Bude určitý systém kontroly a tam, kde sa to nedostane deťom, tam sa budú vynakladať vo forme vecných dávok. To považujeme za veľmi dôležité.

    Keď sa hovorilo o neprispôsobivých občanoch bez ohľadu na farbu pleti, že sú neprispôsobiví preto a preto, nemajú šance uplatniť sa, treba povedať, že mnoho vecí sa odvíja práve od vzdelania, od úrovne vzdelanosti a šancí nájsť si miesto v spoločnosti a nežiť na úkor druhých. Takže vlastne takto sa vytvorí systém, nehovorím, že sa všetko zmení zo dňa na deň, ale vytvorí sa systém, ktorý jednoducho vychová inú generáciu. Generáciu, ktorá nebude zaťažovať spoločnosť, ale bude ju, tak ako je zvykom, obohacovať a dávať.

    Takisto je potrebné zaviesť aj sankcie alebo využívať viac možný sankčný postih, hoci to priamo nesúvisí s týmto zákonom, v prípadoch, keď sa neplní riadna dochádzka do školy. Pretože vlastne tie deti sú hendikepované kvôli tomu, že nemajú vzdelanie, ale to spôsobili ich rodičia, nie štát, ktorý im dáva možnosť bezplatného vzdelania. Rozmýšľame nad tým, hovorím za poslancov Slovenskej národnej strany, že predložíme aj ostatné opatrenia alebo ďalšie opatrenia, ktoré by sa mali realizovať prostredníctvom zmien zákonov, také, ktoré by skutočne ovplyvnili demokratický vývoj a neumožnili amorálne správanie niektorých členov spoločnosti.

    Na záver chcem povedať, diskutujme o tomto návrhu. Poprosila by som vás, aby ste ho hneď nezmietli zo stola, pretože aj keď môžete mať iné názory, myslím si, že so súčasným stavom, ktorý je neúnosný, treba niečo robiť. Čiže tento zákon nikoho nediskriminuje, nikoho netrestá a chceme len zaviesť určitý systém spravodlivosti a dať šancu deťom, ktoré ju doteraz nemali, pretože im ju nedali alebo zobrali vlastní rodičia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni za uvedenie návrhu zákona a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, poslancovi Jozefovi Krumpolcovi.

  • Vážená Národná rada,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k tomuto návrhu skupiny poslancov ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 45. schôdzi.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

    V dôvodovej správe sa konštatuje, že prostriedky štátu nie sú vždy racionálne využívané na zabezpečenie potrieb detí. Predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a má za cieľ zvýšiť zodpovednosť rodičov alebo oprávnených osôb na využívanie štátnych prostriedkov na tie účely, na ktoré sú určené, t. j. na uspokojovanie potrieb detí.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Zo stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky z 23. 6. 2000 vyplýva, že nie sú vykvantifikované celkové dôsledky na štátny rozpočet a podľa jeho stanoviska zákon ovplyvní tak príjmovú, ako i výdavkovú časť štátneho rozpočtu.

    Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 23. augusta 2000 prerokovala uvedený návrh zákona a uznesením číslo 662 vyslovila nesúhlas s týmto návrhom. Osobne som presvedčený, že platný zákon o prídavkoch na deti nie je dobrý a treba ho zmeniť. Stanovený koeficient násobku životného minima pre vznik nároku na prídavky na deti je demotivačný, pretože aj malé zvýšenie minimálneho príjmu zamestnanca má často za následok plnú stratu nároku na túto sociálnu dávku. Napríklad v prípade rodiny s tromi nezaopatrenými deťmi úprava mesačnej mzdy zamestnanca, ktorý je na hranici stanoveného koeficientu, o 20 alebo 50 korún, znamená stratu prídavku na deti, a teda príjmu do rodiny vo výške asi 2 500 korún.

    Žiaľ, tento nedostatok napriek niektorým pozitívam nerieši ani predložený poslanecký návrh. Chcem zdôrazniť, že v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa vláda zaviazala dobudovať systém štátnej sociálnej podpory a adresne poskytovať prídavky na deti na všetky nezaopatrené deti. Zároveň generálna dohoda uzatvorená medzi vládou, zamestnávateľmi a odbormi zaväzuje vládu od roku 2001 poskytovať prídavky na deti na všetky nezaopatrené deti. Tieto aspekty predložený návrh zákona nespĺňa.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v súlade s programovým vyhlásením vlády a generálnou dohodou pripravuje zásadnú zmenu poskytovania prídavkov na deti, ktorá má byť do vlády predložená zhruba o tri mesiace s tým, aby táto zmena po prerokovaní v Národnej rade platila s účinnosťou už od 1. 7. 2001. Bolo by vhodné, keby ministerstvo práce a sociálnych vecí využilo niektoré pozitívne prvky, možnože aj výšku koeficientu v závislosti od počtu a poradia nezaopatrených detí, pokiaľ je to v súlade s postupom v krajinách Európskej únie, teda využiť vhodné námety z tohto poslaneckého návrhu.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky z uvedených dôvodov uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona číslo 350/1996 Z. z. na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto z poslancov.

    Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Šepták, pán poslanec Paška, pán poslanec Zelník. Pýtam sa, či sa ešte niekto chce prihlásiť do rozpravy. Nie. Uzatváram možnosť ďalších prihlásených sa do rozpravy ústne k tomuto prerokúvanému bodu.

    Ako prvej dávam slovo v rozprave pani poslankyni Oľge Keltošovej.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k predkladanému návrhu zákona z vecného, odborného pohľadu ako spoluautorka zákona o sociálnej pomoci, ktorý bol prijímaný ešte v lete roku 1998 pred parlamentnými voľbami.

    Zákon o sociálnej pomoci nebudem teraz prednášať, ale pokiaľ ide o jeho dávky, určuje, že majú dve formy. Jedna je finančný dávka a druhá časť môže byť vecná dávka alebo takzvané vecné plnenie. Z tohto pohľadu tento zákon bol vyskúšaný v praxi, bohužiaľ, za veľmi dramatických okolností počas povodní v lete v roku 1998, keď práve v týchto osadách, o ktorých hovorila aj pani predkladateľka, boli dávky sociálnej pomoci vyplácané vo vecnej forme a osvedčili sa.

    Čiže ja vidím chybu nie v tom, že títo občania zneužívajú dávky, ktoré dostávajú vo finančnej forme. Ja vidím chybu v tom, že súčasná štátna správa, ale aj samospráva nevyužíva dostatočne tento zákon v takej forme, ako on bol, znovu opakujem, odskúšaný po zhruba mesačnej platnosti za veľmi ťažkých okolností pri povodniach na východnom Slovensku a osvedčil sa.

    Ďalej by som chcela uviesť, že takisto prídavky na deti a ďalšie dávky sociálnej pomoci, ktoré nepriamo napomáhajú výchovu detí, poznajú systém takzvaného náhradného príjemcu. Kto to je náhradný príjemca, presne definuje zákon.

    Ak sa vrátim do nedávnej minulosti, keď som pôsobila ako ministerka tohto rezortu, mám osobné skúsenosti ako v obci Rudňany, kde hádam 95 percent populácie je rómske etnikum, v tejto obci starosta zobral na seba zodpovednosť takzvaného náhradného príjemcu. Vyše dva roky tento systém funguje, pretože pán starosta nielenže prejavil ochotu, ale aj občiansku odvahu nedať Rómom do rúk kompletne celé ich finančné zabezpečenie.

    Podobný príklad môžem uviesť riaditeľku Osobitnej školy v Spišskej Novej Vsi, ktorej žiaci sú tiež väčšinou rómskeho pôvodu, ktorá takisto prevzala na seba zodpovednosť ako náhradná príjemkyňa a z dávok v prvom rade sa uhradili deťom školské potreby, uhrádzajú sa im podnes deň obedy, mliečne desiate, prípadne ďalšie pomôcky, ktoré potrebujú na vyučovanie.

    To sú len dva príklady z praxe, pani predkladateľka, kde vidno, že ak sa dostatočne využíva jestvujúca legislatíva, nie je potrebné, priam je duplicitné a zbytočné predkladať dnes takúto novelu.

    Pokiaľ ide o prídavky do určitého počtu detí, myslím si, že tento zákon je diskriminačný. A ak sa ešte dá k tomu aj medzi riadkami zdôvodnenie, že vlastne my chceme pomôcť cigánskym deťom, tak už to považujem za absurdné. Pri príprave návrhu zákona o prídavkoch na deti som takisto bola prítomná. A ak sme vtedy vychádzali z toho modelu, ktorý platí podnes, hovorili sme o solidarite medzi bohatšími a chudobnými, tak ako hovoríme o solidarite medzi zdravými a prípadne chorými, medzi mladými a medzi starými pri dôchodkovom zabezpečení alebo pri zdravotnom poistení.

    Ak sa chce zmeniť zákon o prídavkoch na deti, potom navrhujem, aby sa zmenil v tom zmysle, aby prídavky na deti podľa ekonomických možností štátu dostávali všetky deti bez ohľadu na to, aký príjem budú mať ich rodičia. Ale toto takisto nie je riešenie, tak ako vy to navrhujete.

    Preto na záver mi dovoľte, aby som vyjadrila sklamanie nad touto predlohou, pretože nič nerieši, je diskriminačná voči určitému etniku a navyše je duplicitná k súčasnej platnej legislatíve. Nemôžeme podporiť takýto návrh zákona.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Keltošovej.

    S faktickou poznámkou k jej vystúpeniu sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Nikto viac. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

    Prosím, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    potvrdzujem slová pani poslankyne Keltošovej ohľadne zakotvenia inštitútu náhradného doručiteľa. Tento inštitút sa začal veľmi sľubne rozvíjať, ale po nástupe novej vlády to išlo dostratena. Ja som interpelovala už pána podpredsedu vlády Csákyho, prečo sa v rámci riešenia rómskej problematiky tento veľmi rozumný, v praxi presadený inštitút neaplikuje. On mi povedal, že z finančných dôvodov. Vážení, to sú dôvody o ničom. Tu treba skutočne a ja vidím predlohu pani poslankyne Malíkovej a Pašku pozitívum v tom, že na túto otázku opätovne upozorňujú, ale tiež som toho názoru, že stačí súčasná právna úprava, ktorá by sa mala a má sa aplikovať.

    Pokiaľ ide o prídavky na deti, no toto budú zrejme rôzne názory. Môžem prezentovať svoj, ja si myslím, že štát, keď nemá dostatok peňazí, mal by dávať tým, ktorí to na výchovu detí potrebujú. Ak má niekto stotisícové mesačné príjmy, nemám názor, že by mal dostať od štátu prídavok na dieťa. Ale zrejme toto by malo byť predmetom dlhšej diskusie, pretože si myslím, že prídavky na deti by sa mali finančne prezentovať vo vyššej čiastke, ako je to dnes, ak má štát záujem na rozvoji populácie.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Šepták, pripraví sa pán poslanec Paška.

    Nech sa páči, máš slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pani navrhovateľka,

    pán spravodajca,

    dámy a páni,

    prvé čítanie o novele tohto zákona číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti, zákona číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov a zákona číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci je vlastne tým, že Slovenská národná strana sa snaží poukázať na skutočne veľký problém či chcete rómskeho alebo cigánskeho etnika. Ja po tom, čo som včera videl aj v relácii SITO, kde sa takisto jeden občan priznal, že on sa cíti byť Cigánom, a nie Rómom, a že teda používa to, dokonca aj iné reči používajú jednoducho názov cigánska komunita, preto neviem, prečo podľa tých nových udalostí, ktoré sa dejú v Európe, sme začali hovoriť o Rómoch. Nechcem ich hádzať skutočne do jedného koša. Poznám medzi týmto etnikom množstvo vzdelaných a šikovných ľudí. Ja sám pochádzam z obce Ladce a tam som vyrastal s nimi, chodili sme spolu do triedy a musím povedať, že boli to ľudia, ktorí nežili v komunite, a tým sa museli prispôsobiť nám väčšine, ktorá v tej obci žila.

    Samozrejme, že ich spôsob života je taký, aký je a myslím si, že aj Slovensko by sa malo poučiť z toho, ako tento problém riešia v zahraničí, konkrétne v Holandsku, kde im umožňujú kočovať, kočujú moderným spôsobom tak, že majú jednoducho karavány a na okrajoch miest majú prispôsobenú infraštruktúru. Oni na určitý čas sa tam zložia, sú jednoducho viac kontrolovaní, aby nedochádzalo k problémom, ale tá ich mentalita je tam dodržaná.

    Samozrejme, že musíme brať aj do kontextu to, čo sa momentálne deje, a Európska únia veľmi tvrdo poukazuje na tento problém na Slovensku. Nemusím vám všetkým pripomínať to, čo sa deje, akým spôsobom sa okolo nás vytvára nová železná opona, že tam, kde ich noha vstúpi, tam jednoducho krajina po čase vyhlási pre nás vízovú povinnosť a je zbytočné hovoriť, že v demokracii môžeme chodiť, kam sa nám len zachce, môžeme chodiť, pokiaľ si jednoducho kúpime a dostaneme víza. Aj toto je forma demokracie, ktorá sa tu deje. Ja som svojho času vystúpil a navrhol som možnosť debatovať aj takým spôsobom, že v prípade, že opustí takýto človek Slovenskú republiku, kde zámerne v zahraničí potom poškodzuje dobré meno republiky a žiada o politický alebo iný azyl, privádza vlastne pohromu na Slovensko v podobe víz, že tento človek, pokiaľ neuzná tá vláda alebo ten parlament, kde žiada o azyl, oprávnenosť jeho nárokov a vráti sa, aby mu bol zobratý alebo odňatý pas na päť rokov, pretože jednoducho poškodil dobré meno Slovenskej republiky. Zdvihlo to vlnu nevôle, reakcií v médiách, ale zaspalo to. Vyzval som alebo dal som tento návrh ako verejnú ponuku na diskusiu, aby sa začal riešiť tento problém. Bohužiaľ, reagovalo na to pár článkov v novinách, a tým sa to opäť skončilo. Vyzval som takisto aj všetkých vrcholných predstaviteľov - pána Csákyho, pána Danihelsa, aby sa vyjadrili, aby hľadali riešenie. Pokiaľ viem, a viete to aj vy dámy a páni, sú investované dosť značné peniaze do platov týchto pánov, ale zatiaľ som nevidel žiadny konkrétny návrh na to, aby sa tento problém riešil.

  • Ruch v sále.

  • Pán predsedajúci, myslím si, že je to dosť dôležitý problém na to, aby ma páni poslanci počúvali alebo nech sa páči, choďte von, ale nebavte sa tu medzi sebou, lebo to vyrušuje. Prosím vás, urobte poriadok. No tak to je dobré, lebo tu nie je ani predsedajúci. Prosím ťa, urob poriadok.

    Dobre. Takže budem ďalej pokračovať. Dá sa povedať, že aj touto novelou, ktorú predsedníčka Slovenskej národnej strany spolu s Jarom Paškom, podpredsedom, predložili sem vám na posúdenie na prvé čítanie, bijeme na poplach hlavne z toho dôvodu, že sú vážne výhrady Európskej únie voči tomu, čo sa u nás deje a že sme doteraz ani po dvoch rokoch vládnutia tejto vlády nenašli jednoducho riešenie. A myslím si, že je to taký vážny problém, nebudem tu otvárať a vyťahovať štatistiky, nechcem vás zbytočne unavovať, že tak ľahko sa nebude dať vyriešiť. Je to prvý pokus a konkrétny pokus na riešenie týchto problémov. Nehovorím, že nemá svoje chyby, ale aspoň niečo robíme.

    Samozrejme, že to, čo tu predniesla pani Keltošová o tom, že sú zákonné možnosti riešiť tieto problémy, s tým súhlasím, ale vy pani poslankyňa veľmi dobre viete, že, bohužiaľ, sú to len ojedinelé prípady, kto si to dovolí, a odporúčam sa ísť pozrieť dámam a pánom poslancom na okresné úrady a ísť na ten odbor, kde sa rieši sociálna problematika, kde dochádza k vyplácaniu týchto dávok a uvidíte, čo vám tie dámy, zvyčajne to majú dámy na starosti, čo vám povedia. Jednoducho sa boja, vyplatia. Málokto, to sú svetlé výnimky, ktorí sa postavia takýmto spôsobom a dokážu im jednoducho siahnuť na ich sociálne dávky. Treba aj to povedať, že na rodinné prídavky je, samozrejme, zákonný nárok a práve sme s pánom poslancom Sitekom debatovali o tom, ako on rieši určitý problém vo svojej obci, ako starosta dokáže siahnuť jedine na sociálny príjem. Ten sociálny príjem môže zastaviť, pokiaľ matka sa nestará o tie deti, a dokonca môže dôjsť až tak ďaleko, že dovolí zaň nakupovať iba potraviny, ale v rodinných prídavkoch je to úplne niečo iné. Tam tá rodina ich dostane a, samozrejme, pokiaľ nespĺňajú zákonom predpísaný limit, musí dostať aj sociálne dávky, ktoré k tomu potrebuje. Preto sú tie výpočty takým spôsobom, ako sú.

    Ja by som sa chcel zmieniť ešte o jednej veci, čo sa týka rodinných prídavkov, keď už je tá téma nadhodená. Je tam ešte jeden veľký problém konkrétne, ktorý sa aj mňa dotýkal, keď som nastúpil ako poslanec v prvom volebnom období. Ako rodina sme mali nárok poberať prídavky na dve deti, a keďže som prekročil tých 16 800 korún, stratil som tento nárok, ale, bohužiaľ, to dobiehalo jeden rok. Jeden celý rok som ešte dostával rodinné prídavky a naopak, keď skončí môj príjem a poklesne mi, tak naopak, jeden rok bude dobiehať aj napriek tomu, že budem mať ten príjem menší, bude to dobiehať, že tie rodinné prídavky nebudem dostávať. Robí to veľký problém tým rodinám, ktoré prekročia tých 16 800 korún, a skôr sa treba pozrieť aj na ten problém, že väčšinou sú to rodiny, ktoré prekračujú tento limit vo veľmi smiešnych sumách. Ide o sto, o dvesto korún, možno niekedy aj o pár korún - dvadsať, tridsať korún a už strácajú tento nárok. Bolo by sa treba pozrieť aj na tento problém a riešiť tento problém tým spôsobom, umožniť tú diferenciáciu, aby tí ľudia neprichádzali o tie rodinné prídavky.

    Samozrejme, veľmi veľa sa toho nadebatovalo o tom, čo pripravuje vláda na základe tripartity, že každé dieťa bude mať nárok na rodinné prídavky bez ohľadu na príjem rodičov. Sú na to viaceré pohľady. Tí chudobnejší hovoria, že je to nespravodlivé, tí bohatší hovoria, že aj ich dieťa si zaslúži od štátu nejaké peniaze. Nájsť medzi týmito dvoma skupinami nejakú pravdu je skutočne dosť ťažké. Ja osobne si myslím, že aj tu by mala byť forma solidarity a tie rodiny, ktoré skutočne majú možnosť zabezpečiť svojim deťom dostatočné financie, by tie peniaze nemali poberať a naopak, tie rodiny, ktoré majú obrovské problémy v týchto časoch prežiť, mali by mať rodinné prídavky tak, aby to postačovalo na deti. Je to skutočne môj názor a nechcem s nikým o tomto mojom názore polemizovať, myslím si ale, že by to malo byť tak.

    Spomínal som, dámy a páni, že by sme sa mali pozrieť na tento problém hlavne z toho praktického hľadiska, a to praktické hľadisko každý z nás môže vidieť každého dvadsiateho v mesiaci na poštách. A tam uvidíte, aké obrovské finančné prostriedky tomuto štátu unikajú. Nechcem hovoriť o takých prípadoch, že si tam chodia ľudia na mercedesoch ovešaní zlatom vyberať sociálne dávky a nebudem hovoriť o ďalších iných prípadoch, lebo je to úplne zbytočné. Skutočne vás treba poprosiť aspoň o to, aby ste pustili tento návrh alebo túto novelu do druhého čítania, kde by sme si mohli nič iné len podebatovať o týchto problémoch a možno, že spoločne nájdeme spoločnú reč a z tejto novely vyberieme veci, ktoré sú veľmi dobré, a myslím si, že priamo ukazujú na tie neduhy slovenskej spoločnosti, a možno, že prídeme na niečo, v čom sa zhodneme a potom celý parlament to odsúhlasí. Každopádne je to opäť výzva pre vás dámy a páni, aby sme sa začali zaoberať týmto problémom skôr, než bude neskoro.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Keltošová sa hlásia s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Rusnáková ako posledná. Končím možnosť ďalších prihlásení sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Tóthová má slovo.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ja skutočne prínos tejto predlohy vidím len v tom, že sa upozorňuje na problém, ktorý sa nerieši. Myslím si, že tí, ktorí ste tu boli na hodine otázok, pokiaľ bola daná otázka pánu podpredsedovi Csákymu, aké sú skutočnosti, už neberme, že ide o rómsku komunitu, ale vezmime, že časť obyvateľstva sa stáva analfabetmi v našej republike, že sú tu ďalšie negatívne javy, a keď sme sa spýtali pána podpredsedu vlády, ktorého je to náplňou, aké riešenie na to má, keď mu bola daná otázka, tak sme zistili, že nám citoval niečo z literatúry a s eleganciou odišiel od pultu. Eleganciu ja v politike oceňujem, som za ňu, ale len vtedy, keď je tá elegancia podaná pri riešení problémov, a nie keď je únikom od konkrétnej odpovede a od riešenia problému. Preto si myslím, že táto téma a o nej debatovať má z tohto hľadiska význam.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán poslanec, vecne. Pokiaľ hovoríte o tom, že váš príjem, ktorý poklesne a ešte ďalší rok nebudete dostávať prídavky na deti, je to námet na zamyslenie. My hovoríme o tom, že ak niekto prosperuje, tak by mal mať určitý cit pre istotu aj do budúcnosti a nemal by tie peniaze, príjmy minúť všetky v tom roku, keď ich zarobí. Toto bola filozofia, z ktorej sme vychádzali vtedy, keď sme prijímali tento zákon o prídavkoch na deti. Netvrdím, že sme neomylní. Môžeme ho zlepšiť ďalšou novelou, aj ďalej to bude platiť, predpokladám.

    Chcem povedať, že pokiaľ hovoríte o tom, že pán poslanec Sitek ako starosta urobil určité kroky. Áno, je to v súlade so zákonom o sociálnej pomoci, o ktorom som rozprávala, že tie možnosti tu sú, len tú legislatívu treba využívať. Ale ja som tiež povedala, že nie všetci starostovia sú ochotní a sú takí statoční a občianski odvážni, aby siahli na financie určitej časti populácie. Pán starosta z Rudnian, o ktorom som hovorila, je biely a napriek tomu, že zobral im dosť veľa peňazí z ich dávok, oni ho znovu a znovu volia. Nie je to celkom tak, že sa treba len skrývať za slabosť zákona alebo hľadať určité výhovorky z obáv a zo strachu. Treba využívať legislatívu. A to, čo vy navrhujete, pán poslanec, to v praxi nie je realizovateľné, pretože samospráve vy nemôžete nič prikázať novelou zákona o sociálnej pomoci. Vy musíte novelizovať zákon o samospráve, a to ste neurobili. Takže táto snaha sa míňa účinkom a ja vám preto odborne argumentujem, že tento váš návrh nie je dobrý.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Rusnáková.

  • Ďakujem.

    Vážený kolega sa dotkol problému, ktorý síce obsahovo nie veľmi súvisí s touto témou, ale keďže používa argumentáciu aj vo vzťahu k rómskemu etniku, odpoviem na jeho otázku, prečo vlastne Rómov voláme Rómami. Keďže s tým niektorí predstavitelia SNS majú problémy, chcela by som ich informovať, že je to úradný názov, ktorý platí od roku 1991 od posledného sčítania ľudu, keď bola medzi sčítacími kolónkami aj kolónka "rómska národnosť", a to na základe uznesenia vlády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalej bude v rozprave vystupovať pán poslanec Paška. Pripraví sa poslanec Zelník. To sú všetci prihlásení.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    milé kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    prerokúvame návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti, zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov a zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Rokujeme o tomto zákone v prvom čítaní. Preto si myslím, že musíme dospieť najskôr k stanovisku, či má zmysel pokračovať v rokovaní o tomto zákone v druhom čítaní.

    Milé kolegyne, kolegovia, štatistické analýzy, ktoré prikladáme k návrhu zákona, dokazujú, že rodinné prídavky, spôsob ich výpočtu a poskytovania priamo ovplyvňujú aj vývoj pôrodnosti v populácii. Rovnako dokazujú, že sociálna politika štátu môže napomáhať alebo predchádzať nežiaducim celospoločenským javom. Súčasný spôsob ekonomického zabezpečenia maloletých detí priamo motivuje najslabšie sociálne vrstvy k tomu, aby si zvýšenou pôrodnosťou riešili svoje finančné a materiálne zabezpečenie. Rodinné prídavky a sociálne dávky určené pre deti v tejto skupine pritom podľa priložených analýz často neslúžia na materiálne zabezpečenie detí, ale sú skonzumované rodičmi týchto detí, pretože tí majú zo zákona právo nakladať s uvedenými prostriedkami. Najmä deťom z rómskych rodín sa často stáva, že finančné prostriedky štátu určené na ich materiálne zabezpečenie končia vďaka nezodpovedným rodičom inde. Preto predkladatelia v záujme malých detí, ktoré sa stávajú rukojemníkmi chamtivosti svojich rodičov, vnáša do systému rodinných prídavkov a sociálneho zabezpečenia detí zmeny, ktoré majú viesť k tomu, aby sociálne dávky a rodinné prídavky určené pre maloleté deti neboli zneužívané na existenčné zabezpečenie práci sa vyhýbajúcich asociálnych rodičov. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že navrhované riešenie vychádza zo zodpovedného posúdenia súčasného stavu a snaží sa vyrovnať s týmto neduhom v našej spoločnosti.

    Samotné riešenie je charakterizované dvoma opatreniami.

    Prvé opatrenie slúži na to, aby sa v celkovom príjme domácností s viac ako 5 deťmi posilnil podiel príjmov z miezd a znížili sa príjmy zo štátnej dávky detských prídavkov. Na to slúžia dva navrhované mechanizmy, ktoré upravujú výpočet výšky detských prídavkov a výšku odpisu dane z príjmu. Návrh novely zákona číslo 193 o prídavkoch na deti, o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov zavádza mechanizmus postupného znižovania výšky dávky s rastúcim počtom detí v domácnosti od tretieho nezaopatreného dieťaťa. Súčasne navrhovaná novela zákona číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov zavádza mechanizmus postupne sa znižujúceho základu dane oprávnenej osoby s rastúcim počtom vyživovaných detí. Čiže z hrubej mzdy ostane oprávnenej osobe vyššia čistá mzda ako kompenzácia za zníženú dávku prídavkov na deti. Toto opatrenie sa týka najmä tých oprávnených osôb, ktoré sú zárobkovo činné a posilňuje sa ním uplatňovanie výkonu princípu trhovej ekonomiky a zároveň sa neznižuje celkový objem prostriedkov, ktoré prichádzajú do rozpočtu domácností zarábajúcich oprávnených osôb. V prípade, že domácnosť oprávnenej osoby má nízky príjem zo zárobkovej činnosti, bude žiadať o dávku sociálnej pomoci, ktorá sa vypočítava z rozdielu aktuálneho príjmu a vypočítanej sumy životného minima. Výška dávky sociálnej pomoci bude po aplikovaní nami navrhovanej úpravy vyššia, ako je tomu v súčasnosti, čiže to, čo sa nevyplatí na detských prídavkoch, to sa doplní cez dávku sociálnej pomoci. Príslušná domácnosť s nízkymi príjmami naším návrhom nestráca, ani nároky na štátny rozpočet sa nezvyšujú.

    Osobitným prípadom je hmotná núdza zo subjektívnych dôvodov, keď skutočne dôjde k zníženiu celkovej sumy prostriedkov vyplatených oprávnenej osobe či už z titulu prídavkov na deti alebo sociálnej dávky. O to viac bude záležať na oprávnených osobách, či sa budú snažiť prekonať hmotnú núdzu aj vlastným pričinením.

    Druhé opatrenie sa týka praktického výkonu poskytovania prídavkov na deti. Súčasná právna úprava umožňuje vyplácať túto dávku buď rodičom, alebo ak príslušný orgán rozhodne aj inej oprávnenej osobe, alebo obci, v ktorej má nezaopatrené dieťa trvalý pobyt. Náhradný subjekt tak preberá povinnosť zabezpečiť potreby dieťaťa v príslušnom rozsahu. Ak sa má pomôcť deťom žijúcim v zaostalých materiálnych pomeroch a zároveň nestratiť zainteresovanosť rodiča, potom je potrebné zvýšiť dôraz na vecnú stránku pomoci a detské prídavky poskytnúť v širšom rozsahu formou vecnej dávky než formou peňažnej dávky. Inými slovami umožniť rozdelenie štátnej dávky prídavkov na deti na jedno dieťa na časť peňažnú a časť vecnú.

    Pani poslankyňa Keltošová nie je prítomná, možno ma počuje na chodbe. Súčasná legislatíva túto možnosť nepripúšťa. To je zrejme tá vec, ktorá ušla aj členom vlády a ušla aj pani poslankyni Keltošovej a ktorá, myslím si, že je veľmi závažným faktom, doposiaľ sa uvedená dávka buď vyplatila v hotovosti, alebo musela byť celá poskytnutá v naturáliách, takže nebolo možné ju členiť na vecnú časť a peňažnú časť. Takýto spôsob ponechá rodičom na použitie časť prídavkov na deti, čím im zostane aj časť zodpovednosti za svoje deti a štát bude mať väčšiu kontrolu nad mierou použitia prostriedkov v prospech uspokojenia potrieb detí. Vecnú dávku navrhujeme uplatňovať podľa zákona číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, a to v kombinácii s konkrétnymi účelovo viazanými prostriedkami, ktoré by používal príslušný subjekt - obec, sociálne zariadenia a podobne. Prostriedky by príslušné subjekty získali z viacerých zdrojov, pričom jedným zo zdrojov by boli práve prídavky na deti v ich čiastkovej či úplnej sume.

    Vzhľadom na to, že spravodajca predložil návrh uznesenia, ktorý neumožní prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní, dovolím si teda predniesť pozmeňujúci návrh uznesenia k návrhu zákona, v ktorom navrhujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 písm. c) prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S jednou faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Roman Hofbauer. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Minulý týždeň sme mali na prerokúvanie vo výbore pre ľudské práva a národnosti túto problematiku. Bol prítomný aj podpredseda vlády Pál Csáky. Na veľmi kvalifikované otázky zo strany poslancov podpredseda vlády reagoval naprosto svojrázne, že sa oprel o stoličku a smial sa tak, až sa zadúšal. Doslova sa rehotal tam prítomným poslancom. Na konkrétne otázky o problematike riešenia tejto skupiny obyvateľov sociálne odkázaných a sociálne ťažko prispôsobivých dal komentár, že na to jednoducho reagovať nebude, a pokiaľ sme ho žiadali o konkrétne vysvetlenia prístupu zo strany slovenskej vlády o riešení týchto problematík, tak nám vymenoval celú hŕbu zahraničných nadácií, spoločností a grantov, ktoré vstupujú do pokusov riešenia tejto problematiky. Neuviedol ani jeden jediný príklad uplatnenia zo strany slovenskej vlády.

    Takže, dámy a páni, nie so všetkým, čo sa nachádza v tomto návrhu, poslaneckom návrhu zákona, je možné bezvýhradne súhlasiť. Domnievam sa, že s jednou vecou treba súhlasiť, a to bezvýhradne, že ide o problematiku, ktorú treba otvoriť, rozdiskutúvať a predovšetkým hľadať konštruktívne, vecné a zmysluplné riešenia, pretože to, čo nám predkladá súčasná vláda, to sú nezmysly. Ak v súčasnosti prichádza k stavu, že na Slovensku v tejto skupine občanov narastá negramotnosť a naprostá väčšina z nich končí detstvo a začína vstup do života bez akejkoľvek kvalifikačnej skúsenosti, tak vlastne táto spoločnosť sa správa nie sociálne, ale asociálne, a nie solidárne, ale nesolidárne, pretože parazituje na tých, ktorí sú poriadni.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Posledný, ktorý bude v rozprave vystupovať, je pán poslanec Zelník.

    Nech sa ti páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    k samotnému návrhu zákona by som chcel povedať, že podobný zákon, možno ešte vyhranenejší, očakáva väčšia časť obyvateľstva Slovenska. Pri schvaľovaní tohto návrhu by sme si mali všetci uvedomiť, že starostlivosť o deti je v prvom rade na rodičoch a nápomoc môže a musí prichádzať zo štátu, ale iba ako doplnok k rodičovskej starostlivosti. Keby sme mali spracovanú štatistiku, asi by nás prekvapili niektoré ukazovatele. Jedným z nich je, že málo rodín so šiestimi a viac deťmi v rodine sú schopné sa postarať o deti nielen z finančnej stránky, ale i z kultúrnej a spoločenskej stránky. Dokonca niektoré rodiny z týchto štátnych príspevkov žijú, pričom nezabezpečujú ani základné povinnosti rodičov, napríklad vytvorenie podmienok pre svoje deti na školopovinnú dochádzku. Dalo by sa hovoriť aj o extrémnych prípadoch, kde tieto príspevky neslúžia na živobytie, ale končia v reštauračných zariadeniach, respektíve v rukách úžerníkov, pričom deti sa živia žobraním a drobnými krádežami.

    Tento návrh považujem za dobré východisko k ďalším systémovým krokom v tejto oblasti, ktoré musí prijať tak exekutíva, ako i zákonodarný zbor.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu tohto návrhu, pričom sa už teraz treba následne zamyslieť nad následnými krokmi, ktoré budú motivovať k inému demografickému vývoju a k vyššej zodpovednosti rodičov k starostlivosti o deti, pričom štát bude zohrávať iba podpornú úlohu, respektíve riešiť individuálne ojedinelé sociálne prípady. V konečnom riešení by sme sa mali dostať na priame vyplácanie rodinných prídavkov do šiestich detí v rodine a podstatné zníženie odvodovej a daňovej povinnosti pri viac ako šiestich deťoch v rodine. Toto riešenie určite nemôže nikoho nazvať nehumánnym, pričom sa začne klásť dôraz na posilnenie príjmov z miezd, tým aj zamestnanosť a nepriame zvýšenie príjmov rodín cez daňové a odvodové povinnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Zelníka sa hlási pani poslankyňa Kolláriková.

  • Áno, ďakujem.

    Kolega Zelník správne podotkol, že predložený návrh zákona má za cieľ zvýšiť zodpovednosť rodičov za využívanie štátnych prostriedkov na tie účely, na ktoré sú určené, a to pre deti. Je však smutné, že určitá skupina obyvateľov, ktorá sa vyhýba práci, si ich vlastne zvolila za základný zdroj obživy pre svoje osobné použitie, a nie pre deti. Ak si niekto myslí, že zmena názvu občanov cigánskeho etnika ako Cigánov na Rómov tento problém vyrieši, tak je na veľkom omyle. My by sme boli veľmi radi, keby sa tento problém dal tak veľmi jednoducho vyriešiť, ale, žiaľ, je to iba zakrývanie skutočného stavu. Tento problém treba riešiť skutočne. A práve tento návrh ponúka jedno z riešení, ktoré pomôže týmto deťom dostať sa na určitú vzdelanostnú úroveň, aby boli zároveň aj finančné prostriedky, ktoré sú pre ne skutočne určené. Ja som presvedčená, páni kolegovia a kolegyne, že tento návrh podporíte a posuniete ho na druhé čítanie.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pani navrhovateľky, či chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov. Áno.

  • Dovoľte mi, aby som zareagovala aspoň na niektoré podnetné vystúpenia kolegov poslancov.

    Pán spravodajca Krumpolec vo svojom vystúpení uviedol, že naša novela alebo náš návrh novely spĺňa všetky náležitosti. Som rada, pretože takto bol hodnotený ako jeden skutočne veľmi dobrý návrh z legislatívnej alebo vecnej stránky aj v Legislatívnej rade vlády, kde som sa zúčastnila. Takisto ma nie potešilo, lebo sa človek nemôže tešiť niečomu negatívnemu v spoločnosti, ale takému kritickému pohľadu pána spravodajcu na súčasný stav, že súčasný stav skutočne nie je dobrý. Len v tejto súvislosti ma mrzí, prečo, keď súčasný stav nie je dobrý a keď vývoj ukázal, že mnohé možnosti zneužívania dnes platného systému vyplácania prídavkov na deti a v programovom vyhlásení, ako pán spravodajca deklaroval, sa uvádza záväzok niečo robiť v tomto smere, prečo doteraz za dva roky nebol tento záväzok splnený. Prečo sme čakali, aby skutočne také negatívne zneužívanie sa dialo ďalej. Takisto, na čo čakalo ministerstvo práce a sociálnych vecí, no nakoniec vystúpi s filozofiou, že pre všetky deti rovnako. Ja som proti tomu, pretože skôr by som sa prihovárala, ak už ste rozhodnutí tento návrh zamietnuť, aby sa, tak ako hovoril aj pán spravodajcu Krumpolec, využil aspoň pri tvorbe novely, ktorú predloží Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, výšku koeficientu, pretože jednoducho demografický vývoj, to nie je samorast. Ten sa nedá dať tak, aby išiel samospádom alebo aby sa dialo čokoľvek. Štát má určitú zodpovednosť aj v tejto oblasti. Ovplyvňovať v prospech celej spoločnosti celého štátu demografický vývoj. A jedným z takých najúčinnejších nástrojov vždy bol, je a bude aj systém vyplácania prídavkov na deti. Čiže prosila by som, aby sme toto zobrali do úvahy.

    Chcela by som zareagovať ešte na pani poslankyňu Keltošovú. Ja si vážim jej skúsenosti aj vedomosti, keďže pôsobila na poste ministerky práce a sociálnych vecí. Len zopakujem to, čo uviedol pán poslanec Paška. Áno, aj v súčasnom právnom stave existuje možnosť, aby tieto prídavky na deti poberal, v prípade, že rodičia sa nestarajú o svoje deti, tzv. náhradný príjemca. Ja som rada, že sa našli takí odvážni ľudia, ako tu boli menovaní, starosta v Rudňanoch, pani riaditeľka v tom výchovnom zariadení a podobne. Je to podľa platnej legislatívy možné, lenže čo vlastne tento súčasný stav umožňuje. To, že rodičia strácajú zodpovednosť za svoje deti, a tým ďalej sú viacej vychovávaní aj oni, aj ich deti, že spoločnosť sa postará.

    Čiže chcem len zdôrazniť, v čom je zásadný rozdiel. Terajší platný stav umožňuje, aby sa teda náhradnému príjemcovi vyplácala nie časť, ale celá suma prídavkov na deti. A ten, keď ju dostane, či už to je starosta alebo tá pani riaditeľka, tej oprávnenej osobe, teda dieťaťu musí zabezpečiť všetky potreby v celom rozsahu alebo z tohto vyplývajúce. Len sa chcem opýtať, potom aká sme my spoločnosť, ako vychovávame svojich členov, keď vlastne aj s tým odobratím prídavkov na deti ako dávky rodičia strácajú zodpovednosť. Niekto iný sa im stará o deti a jednoducho si myslím, že toto nie je ani z toho perspektívneho hľadiska možné. Myslím si, že práve, keď Slovenská národná strana je často obviňovaná z tvrdých nejakých radikálnych riešení, toto je riešenie, ktoré je veľmi ľudské. Pretože tým, že sa tomu nezodpovednému rodičovi zoberie len časť prídavkov na deti, časť sa mu ponechá, má aj zodpovednosť za svoje dieťa. A to si myslím, že je aj v duchu uznávania kresťanských či iných normálnych morálnych hodnôt spoločnosti, pretože nemôže niekto priviesť na svet dieťa a potom ho dať na krk spoločnosti. Mal by sa oňho vedieť postarať, čiže mal by mať stále zodpovednosť za svoje dieťa.

    Takisto by bolo možné vytvoriť nové výchovné alebo školské zariadenia, rozšíriť ich doterajšie fungovanie tým, že by sa tieto peňažné prostriedky získané z prídavkov na deti či už celej časti alebo z celku, z celej tej dávky poskytovali napríklad na školské stravovanie, na nakúpenie učebných pomôcok, na zdravotné a hygienické služby pre deti, na poskytovanie oblečenia a v konečnej fáze aj napríklad na zaplatenie nákladov alebo ciest, ak budú pokračovať ďalej v strednej škole. Pretože možno niektorí ste prepočuli, že jednoducho takým veľkým hendikepom, nebudem tu hovoriť akého etnika, ale určitých skupín obyvateľov, na to, aby sa mohli uplatniť nielen na trhu práce, ale v spoločnosti vôbec, je ich nízka vzdelanostná úroveň. A takto vlastne, ja to poviem jednoducho, to dieťa bude v starostlivosti niekoho, kto mu ukáže, nechcem tu povedať teraz svetlé zajtrajšky, ale možnosť iného života.

    Uviedlo sa tu tiež, že je tento návrh zákona diskriminačný, pretože vlastne s rastúcim počtom detí je ten príjem do rodiny menší, a že by mal fungovať určitý systém solidarity. Áno, mal by fungovať systém solidarity, ale ja odmietam systém parazitovania a vytvárania určitých parazitov v spoločnosti bez ohľadu na ich etnický pôvod. Samozrejme, že keď by sa prijal tento náš návrh, tak by sa dosiahli dva ciele. V súčasnosti by, samozrejme, prijatie malo aj negatívne dosahy. Netvrdím, že nie na určité rodiny, ale na ktoré rodiny alebo pre koho? Pre tie rodiny, ktoré využívajú deti ako zárobkový podnik, a myslím si, že je to amorálne. Tým deťom sa ale nič neuprie zo strany spoločnosti, lebo to dostanú inou cestou. A takisto negatívny dosah to bude mať aj na tých rodičov, ktorí sa vyhýbajú práci, ktorí pracovať nechcú. To bude teda dosah v súčasnosti. V budúcnosti, samozrejme, bude ovlyvňovať väčšinový model rodiny, a to tak, aby sa pozitívne ovplyvňoval demografický vývoj Slovenska, Slovenskej republiky. A znovu len zopakujem, že podľa mňa je to povinnosť spoločnosti aj nás ako zákonodarného zboru nepozerať sa na to, ako sa naša spoločnosť vyvíja a ostať pasívni, pozerať sa len tak, že čo my s tým môžeme robiť, ale navrhnúť určité nástroje, ktoré ovplyvnia tento demografický vývoj v pozitívnom smere môžu. Nakoniec tu zaznelo, myslím si, že tiež vo vystúpení pani poslankyne Keltošovej, že táto novela je diskriminačná voči určitému etniku. Nikde v celej dôvodovej správe ani v tom, čo ste dostali ako novelu, nenájdete ani slovo Róm, ani slovo Cigán, ani etnikum. Ten zákon je pre všetkých. A toto by som chcela zdôrazniť. Každý, kto ho označuje za diskriminačný voči niektorému etniku, ho správne nepochopil alebo si uvedomil, že najväčší negatívny dosah bude mať práve pre toto etnikum, ale to nie je vinou navrhovateľov, to je vinou stavu, ktorý tu kvasil veľmi dlho a ktorý sme si nevšímali.

    Ďalej ešte by som chcela upozorniť na to, keď sa hovorilo, že sa tu zavádza kritérium ako jedno z takých hlavných pre výšku vyplácania prídavkov na deti poradie dieťaťa a počet detí. To takisto nemožno považovať za niečo diskriminačné, pretože takéto kritériá boli ako rozhodujúce na vyplácanie prídavkov na deti pred rokom 1994. Vtedy došlo k zmene. Takisto pri tých postihnutých rodinách, akože postihnutých, ja si myslím, že v konečnom dôsledku nebudú, pretože sa tu nabehne na iný systém, ktorý bude viac motivačný, sa vychádzalo z toho, že podľa štatistík prevláda model štvorčlennej rodiny, maximálne štvorčlennej rodiny, teda štvordetnej rodiny na Slovensku. To je taký optimálny model ako najpočetnejších rodín. A týchto, to chcem zdôrazniť sa, aby nevznikli nejaké pochybnosti, sa nami navrhovaná novela nedotýka negatívne. Tiež treba povedať, že zvýhodňuje sa model trojdetnej, trojčlennej rodiny, pretože tieto trojdetné rodiny budú mať väčší príjem ako jednodetné, to je samozrejmé.

    Na záver by som chcela uviesť len toľko, že všetci vieme, že súčasný stav v oblasti systému vyplácania prídavkov na deti a vôbec pomoc pre rodiny nie je dobrý, že je chorý. Chorý je preto, že čím ďalej, tým viac sa môže zneužívať. A znovu len poviem, že je amorálne zneužívať deti a brať ich príchod na svet ako zárobkový podnik. Aj keď to znie tvrdo, je to pravda. A taký je život v mnohých oblastiach. Očakávala som, že tento stav zhodnotia ako zlý a ujmú sa zákonodarnej iniciatívy buď vláda, alebo možno aj tí poslanci, ktorí vystúpili v diskusii kriticky k nášmu návrhu. Lebo už dva roky bol, myslím si, že dosť dlhý čas. Slovenská národná strana má záujem riešiť aj problémy, ktorých riešenie nie je populárne, pretože nezískava voličov. Ale myslím si, že v konečnom dôsledku je potrebné aj na takéto mínové polia v našej spoločnosti vstúpiť, pretože odďaľované problémy sa prejavia v budúcnosti výrazne a tak, že ich pocítime ako negatívne všetci.

    Ďakujem za pozornosť a prosila by som, aby ste podporili návrh tohto zákona aspoň do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Áno.

    Nech sa páči.

  • Problém, o ktorom hovoril pán poslanec Šepták, že prídavky na deti sa vyplácajú celý rok po prekročení stanoveného príjmu rodiny alebo sa nevyplácajú pri poklese príjmu rodiny, nerieši ani tento poslanecký návrh. Naopak, je reálne očakávať, že vládny návrh zákona, ktorý má byť zhruba o tri mesiace predložený do vlády, by mal aj tento problém vyriešiť. Vystúpenie pani poslankyne Keltošovej taktiež poukazuje na to, že tento poslanecký návrh nie je dobrý a že je diskriminačný.

    Ako spravodajca som navrhol, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o návrhu tohto poslaneckého návrhu.

    Prosím vás, aby ste dali o tomto návrhu hlasovať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím všetkých, ktorí nie sú v rokovacej sále, aby sa dostavili, budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.

    Počkáme, kým technici pripravia pánu poslancovi Paškovi hlasovaciu kartu.

    Pán poslanec Paška.

  • Upozorňujem, že som dal pozmeňujúci návrh na uznesenie. V rozprave som predniesol pozmeňujúci návrh uznesenia, bolo by o tom treba informovať Národnú radu a dať hlasovať, samozrejme, o tom.

  • Pán spoločný spravodajca, prosím vás, aby ste hlasovanie uvádzali tak, že najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli podané v rozprave, a ten podal pán poslanec Paška a jeho procedurálny návrh smeruje... Pán poslanec, ešte raz opakujte.

  • Navrhol som v rozprave, aby Národná rada podľa § 73 písm. c) pokračovala v rokovaní o predloženom návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh, ktorý predniesol pán poslanec Paška, ktorý odporúča pokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona skupinou poslancov, ktorý predkladala poslankyňa Malíková.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh nebol schválený.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Prosím vás, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Ďakujem pani navrhovateľke, pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto bodu programu.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 283/1995 Z. z. o utečencoch,

    ktorý Národná rada prerokúva v druhom čítaní.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 617 a spoločnú správu schválenú gestorským výborom máte ako tlač 617a.

    Prosím, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona odôvodnil minister vnútra pán Ladislav Pittner.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som ešte dať do pozornosti jeden návrh, ktorý by som chcel odporučiť Národnej rade. Pán minister vnútra je predkladateľom ďalších dvoch návrhov, ktorým je návrh zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí a správa o plnení úloh vyplývajúcich z komplexného programu boja so zločinnosťou. Odporúčam vám, aby sme prvé dva návrhy prerokovali, otvorili k nim rozpravu a hlasovali po prerokovaní obidvoch návrhov. Je súhlas snemovne s takýmto postupom? Áno.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    v ostatnom čase stále aktuálnejšie a naliehavejšie vystupujú do popredia otázky migrácie a s ňou spojené rastúce počty nelegálnych migrantov, ktorí na svojich cestách do ekonomicky vyspelých krajín Európy tranzitujú aj územím Slovenskej republiky. Narastajú však zároveň aj počty tých cudzincov, ktorí sa z rôznych dôvodov rozhodnú vstúpiť do azylovej procedúry a požiadať o priznanie postavenia utečenca v Slovenskej republike. Na posúdenie opodstatnenosti týchto dôvodov je príslušné ministerstvo vnútra, ktoré zosúlaďovanie procedúr vo veci priznávania postavenia utečenca pokladá za jeden z významných nástrojov, ktoré okrem napĺňania medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti azylu slúžia aj na regulovanie nelegálneho prisťahovalectva.

    Vzhľadom na to, že požiadavky súčasnosti v zhode s politickou vôľou Slovenskej republiky zmeniť svoj status asociovanej krajiny na status riadneho člena Európskej únie už prekonali súčasne platný zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 283/1995 Z. z. o utečencoch, je cieľom ministerstva vnútra dosiahnuť v stanovených časových horizontoch želateľné zmeny aj v právnom predpise, ktorý upravuje oblasť azylu. Preto novela zákona o utečencoch sa týka najmä ustanovení, ktoré v súlade s európskym štandardom upravujú postup realizovania azylových procedúr s dôrazom na odstránenie 24-hodinovej lehoty a umožnenie neobmedzeného prístupu cudzincov žiadateľov o priznanie postavenia utečenca do azylového konania, vymedzenie zjavne neopodstatnených dôvodov na žiadosť o azyl priamo v zákone, úpravu lehoty na skrátené konanie v zmysle rezolúcie o zjavne neopodstatnených žiadostiach o azyl či skrátenie lehoty určenej na konanie o rozkladoch na úrovni ministra vnútra, povinnosť ministerstva vnútra oboznamovať žiadateľov o azyl s rozhodnutiami podľa tohto zákona v jazyku, ktorému rozumejú, ako aj možnosť rozhodovať o opakovaných žiadostiach o azyl v rámci skráteného konania.

    V súlade s národným programom na prijatie acquis communautaire a na základe výsledkov bilaterálnych skríningov na úrovni Európskej komisie sa ďalšie zosúlaďovanie zákona o utečencoch s príslušnými európskymi smernicami a odporúčaniami vykoná v novom zákone o utečencoch, resp. v azylovom zákone, na prijatie ktorého sa Slovenská republika zaviazala do konca roka 2002. V rámci tohto zákona sa už od nás očakáva dôsledná implementácia ustanovení Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov, ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

    Vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som na záver zdôraznil potrebu a dôležitosť každej, i keď len čiastkovej zmeny a úpravy azylovej problematiky. V krátkom čase ministerstvo vnútra pristúpi k príprave nového azylového zákona a postupnej implementácii Dublinskej konvencie do tohto predpisu tak, že posledná etapa komplexného zosúladenia azylového práva platného v Slovenskej republike s azylovým právom Európskej únie by sa mala dosiahnuť v čase nášho prijatia do tohto spoločenstva.

    Prosím vás preto o vyslovenie vášho súhlasného stanoviska k predmetnému návrhu.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu vlády. Prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Teraz prosím pani poslankyňu Szabó, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona v gestorskom výbore, ako aj o odporúčaní gestorského výboru k jednotlivým navrhovaným ustanoveniam tohto návrhu zákona.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dámy a páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som ako spoločná spravodajkyňa určená gestorským výborom v zmysle § 80 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady podala Národnej rade informáciu o výsledku rokovania výborov a odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru k prerokúvanému bodu rokovania, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 283/1995 Z. z. o utečencoch (tlač 617) v druhom čítaní.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 657 zo dňa 17. mája 2000 pridelil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 283/1995 Z. z. o utečencoch na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť, zahraničnému výboru a výboru pre ľudské práva a národnosti.

    Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 657. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že od začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle spoločnej správy (tlač 617a). V predmetnej tlači v časti III sa nahrádza celkom 7 pozmeňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť a hlasovať o nich spoločne.

    Navrhuje ďalej podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.

    Vážený pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu rokovania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných poslancov ústne. Keďže som nedostal ani žiadne písomné prihlášky, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie.

    Ďakujem pani spravodajkyni a prosím teraz pána ministra, aby z poverenia vlády uviedol

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 631.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    predložený návrh zákona reaguje na potrebu riešiť situáciu, v ktorej si orgány obcí nesplnia úlohy vyplývajúce zo zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Podnetom na vypracovanie tohto iniciatívneho návrhu zákona bolo nevykonanie volieb do orgánov samosprávy obcí v meste Humenné a v obci Lackovce. Napriek rozhodnutiu predsedu Národnej rady o vyhlásení nových volieb na 27. novembra 1999 a viacerým písomným upozorneniam zo strany ministerstva vnútra na povinnosť splniť zákonom ustanovené úlohy mestské zastupiteľstvo v Humennom neurčilo pre mesto Humenné a obec Lackovce volebné obvody a počet poslancov, ktorý mal byť v nich zvolený, následkom čoho sa nové voľby v Humennom a v Lackovciach v určenom termíne nevykonali.

    Predložený návrh novely zákona vychádza aj z poznatkov členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu získaných v rámci poslaneckého prieskumu, podľa ktorých v meste Humenné nie sú reálne predpoklady rešpektovať vyhlásenie nových volieb do orgánov samosprávy obcí pred komunálnymi voľbami v roku 2002. V prípade, že by došlo k obdobnému postupu aj zo strany iných obecných alebo mestských zastupiteľstiev, mohlo by to spôsobiť nevykonanie volieb do orgánov samosprávy viacerých obcí, a to aj v rámci všeobecných komunálnych volieb.

    Vzhľadom na uvedené sa odporúča riešiť nečinnosť orgánov obcí pri plnení úloh stanovených volebných zákonom tak, že túto povinnosť bude plniť štátny orgán, ktorý je najbližší obciam, teda okresný úrad. Toto riešenie je v súlade s článkom 67 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého povinnosti a obmedzenia obci možno ukladať len zákonom. Návrh zákona ustanovuje povinnosť prednostu okresného úradu bezodkladne zabezpečiť splnenie úloh potrebných na prípravu a vykonanie volieb do orgánov samosprávy obcí.

    Návrh zákona ďalej ustanovuje právomoc predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určiť lehoty pre nové voľby v prílohe rozhodnutia o vyhlásení nových volieb tak, aby nebol ohrozený výkon volebného práva občanov. Tým sa zabezpečí jednotný výkon volebného práva na území Slovenskej republiky. Účinnosť predloženého návrhu zákona sa navrhuje dňom jeho vyhlásenia. V závislosti od uprázdnenia mandátov starostov obcí alebo primátorov a mandátov poslancov obecných, respektíve mestských zastupiteľstiev sa do konca štvorročného volebného obdobia orgánov samosprávy obcí budú konať aj ďalšie nové voľby. Prijatie zákona s navrhnutou účinnosťou umožní, aby úlohy orgánov obcí uložené volebným zákonom mohol v prípade nečinnosti obcí bezodkladne splniť prednosta okresného úradu.

    Vážená Národná rada, s predloženým návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, odporúčam súhlasiť.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi pánu poslancovi Faičovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona v gestorskom výbore.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 901 z 15. júna tohto roku pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb., na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor nedostal do dňa 8. septembra 2000 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade tieto výbory schváliť bez pripomienok - ústavnoprávny výbor uznesením číslo 361 zo dňa 30. augusta 2000 a výbor pre verejnú správu uznesením číslo 181 zo dňa 7. septembra 2000.

    Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení predmetný zákon, vyjadrených v ich uzneseniach pod bodom III tejto správy a v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Odporúčam, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto z pánov poslancov ústne. Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu, pardon, za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode a budeme pokračovať posledným bodom programu, ktorým predkladateľom je pán minister vnútra a ktorým je

    správa o plnení úloh vyplývajúcich z Komplexného programu boja so zločinnosťou.

    Správu ste dostali ako tlač 672.

    Prosím, aby z poverenia vlády predmetnú správu uviedol a odôvodnil v pléne Národnej rady Slovenskej republiky minister vnútra.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    materiál, ktorý predkladám na toto rokovanie, patrí medzi najsledovanejšie dokumenty, ktoré budú v tomto roku v bezpečnostnej oblasti predkladané tak do vlády, ako i do Národnej rady Slovenskej republiky. Správa o plnení úloh plynúcich z Komplexného programu boja so zločinnosťou predstavuje prvý odpočet úloh zainteresovaných subjektov na boji so zločinnosťou. Predkladaným materiálom je plnené programové vyhlásenie vlády. Spracovanie materiálu do súčasnej podoby nebolo jednoduché. Bez ústretovosti všetkých zainteresovaných subjektov by sa mi túto úlohu nepodarilo splniť. Sumarizácia zaslaných podkladov si vyžiadala množstvo času, pričom neraz sme sa stretli aj s rozdielnymi názormi a požiadavkami.

    V správe nemohla byť vykonaná rekapitulácia plnenia úloh, ktoré neboli zahrnuté do Komplexného programu boja so zločinnosťou, aj keď sa niektoré rezorty plnením takýchto úloh prezentovali s cieľom umocniť svoj podiel na boji so zločinnosťou. Napriek ťažkostiam, ktoré pri spracúvaní správy vznikli, si myslím, že predkladám materiál, ktorý svojím rámcom splní očakávania nielen vaše, ale aj občianskej verejnosti. Je len zrejmé, že tento dokument nemôže riešiť detailne všetky problémy, ktoré boli nastolené v podkladoch. Vytvára však základný obraz o plnení úloh v boji so zločinnosťou.

    Vážená Národná rada,

    materiál pozostáva z vlastnej správy a prílohy. Vlastná správa je vnútorne štruktúrovaná do siedmich kapitol, ktoré rekapitulujú plnenie základných cieľov komplexného programu boja so zločinnosťou. Súčasťou vlastnej správy sú i štatistické údaje, ktoré poskytujú plastickejší obraz o dosiahnutých výsledkoch. V prílohe materiálu je konkretizované plnenie jednotlivých úloh zainteresovanými subjektmi. V jednotlivých kapitolách bolo snahou spracovateľa podrobnejšie rekapitulovať plnenie úloh v jednotlivých oblastiach, tak ako boli vytýčené v komplexnom programe. Napriek krátkemu časovému úseku, za ktorý je hodnotené plnenie úloh Komplexného programu, možno konštatovať, že boli plnené zásadné úlohy, ktoré smerujú k naplneniu cieľov Komplexného programu boja so zločinnosťou.

    Nepriaznivá finančná situácia rozpočtových organizácií negatívne ovplyvnila plnenie úloh, avšak objektívna potreba boja so zločinnosťou aktivizovala kompetentných pracovníkov prijímať nevyhnutné opatrenia a rozhodnutia. Taktiež boli zainteresovanými subjektmi vytvárané predpoklady na úspešné plnenie ďalších úloh v nasledujúcom období.

    Vážená Národná rada,

    verím, že ste si všetci vedomí závažnosti tohto dokumentu a jeho prijatie podporíte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie správy.

    Do rozpravy sa písomne neprihlásil z pánov poslancov nikto. Ústne sa prihlásil pán poslanec Krajči. Uzatváram ďalšiu možnosť ústnych prihlášok. Pán poslanec Krajči, máte slovo.

    Prepáčte, pán poslanec Krajči, ešte predtým vystúpi poverený spravodajca gestorského výboru pán poslanec Palko so stanoviskom gestorského výboru k predloženej správe.

    Pán poslanec Palko.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so správou o výsledku prerokovania správy o plnení úloh vyplývajúcich z Komplexného programu boja so zločinnosťou vo výboroch Národnej rady.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 706 pridelil správu o plnení úloh vyplývajúcich z Komplexného programu boja so zločinnosťou na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu a výboru pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil výbor pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady.

    Všetky výbory Národnej rady uvedenú správu prerokovali v stanovenom termíne, zobrali ju na vedomie a odporúčajú Národnej rade vziať uvedenú správu na vedomie. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade zobrať správu na vedomie s touto pripomienkou: odporučiť vláde Slovenskej republiky, aby už nepredkladala Národnej rade informáciu o určitosti prijatých opatrení v boji proti organizovanej trestnej činnosti v polročných intervaloch, pretože je obsahovo duplicitná so správou o plnení úloh vyplývajúcich z Komplexného programu boja so zločinnosťou, o ktorej dnes rokujeme.

    Stanovisko gestorského výboru: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh uznesenia, ktoré je prílohou tejto správy.

    Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Pán poslanec Krajči, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k predloženej správe o plnení úloh vyplývajúcich z Komplexného programu boja so zločinnosťou. V tejto súvislosti by som chcel upozorniť na naše vystúpenia, ktoré odzneli v Národnej rade, keď sa dokument Komplexný program boja so zločinnosťou prijímal a v podstate tento dokument sme vítali ako jednu z možností koordinácie postupov orgánov činných v trestnom konaní. Upozorňovali sme však na jeho povrchný charakter, upozorňovali sme na jeho všeobecný charakter, nekonkrétne úlohy, nezadané termíny plnenia úloh. Preto môžem len súhlasiť so slovami pána ministra vnútra, ktorými začal svoje vystúpenie - ťažkosti pri spracúvaní správy a predložení podkladov za jednotlivé rezorty. Samozrejme, že z tohto dokumentu, ktorý bol prijatý, nikomu nevyplývali žiadne úlohy, a teda, čo napísal, to je pravda, teda, keď tam napísal aj tie bežné úlohy, ktoré plní, zrazu sa stali súčasťou Komplexného programu boja so zločinnosťou. Verím teda, že bolo naozaj veľmi ťažko spracovať takúto správu a predkladať ju Národnej rade Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi však, aby som sa zaoberal aj jednotlivými kapitolami tejto správy a chcel by som poukázať aj na rozpory, ktoré v tejto správe existujú.

    V prvej kapitole sa hovorí o eliminovaní rastu zločinnosti s osobitným dôrazom na organizovaný zločin, zabránenie prerastaniu organizovaného zločinu do spoločenských štruktúr a vytvoreniu účinných mechanizmov na obmedzovanie, postupné rozkladanie organizovaných skupín. Už v roku 1997 a 1998, keď sme sa tu v Národnej rade bavili o otázke organizovaného zločinu na Slovensku a vtedy pán minister vystupoval ako poslanec, hovoril niečo o 52 organizovaných skupinách, ktoré na Slovensku pôsobia, a odvtedy už v roku 1997 bolo rozložených za našej pôsobnosti vyše 13 týchto organizovaných skupín. Iste sami viete, ktorí aktéri sa dostali do väzby, dnes sa tu znovu píše, že v roku 1999 bolo rozložených ďalších 13 organizovaných skupín, ale znovu sa hovorí, že je tu 52 organizovaných skupín. Tak ja sa pýtam, či tieto skupiny rastú ako huby po daždi alebo jednoducho je to nezodpovednosť úradníkov, ktorí pripravujú takéto správy a ktorých sa jednoducho opisujú čísla, ktoré existovali od roku 1997.

    Ďalej sa v tejto správe hovorí niečo o tom, aké obrovské úspechy dosiahol Policajný zbor tým, že objasnenosť prekročila hranicu 50 percent.

    Vážené dámy, vážení páni, v roku 1998, keď som bol minister vnútra, objasnenosť bola na hranici 48 percent aj niečo, to znamená necelé 2 percentá bola zvýšená objasnenosť, a chcem aj povedať prečo. Predovšetkým preto, že bola zmenená metodika štatistického spracovania výsledkov a jednoducho bol zrušený jeden kód 4, ktorý zaznamenával prípady, ktoré boli v pátraní, ale neboli ešte vyriešené, to znamená znížil sa počet trestných činov. Po druhé, zvýšila sa hranica trestnosti tým, že sa zvýšila minimálna mzda na 4 000 korún, teraz už je to 4 400 korún, a tým sa nám znížil počet trestných činov, to znamená do 8 000 korún už nebol trestný čin, ale priestupok. Takýmto spôsobom zmenou metodiky sa dosiahol tento výsledok, ktorý sa považuje za obrovský úspech Policajného zboru, čo je, samozrejme, len otázka formy a povrchného nazerania na takýto problém.

    Druhá je otázka skladby trestnej činnosti, ktorú môžeme potom sledovať, a tu sme nezaznamenali žiadne obrovské výsledky, tak ako sa to snaží naznačiť táto správa ani v objasňovaní násilnej trestnej činnosti, ktorá je najzávažnejším druhom trestnej činnosti, ani napríklad v krádeži motorových vozidiel, ani ďalších iných trestných činov, ktoré najviac sužujú občanov Slovenskej republiky. Nehovoriac už o zvlášť závažných druhoch trestnej činnosti, akými sú vraždy, vraždy na objednávku, ktoré sa nedarí objasniť znovu, tak ako v predchádzajúcom období. Dodnes nie je vyriešená alebo objasnená vražda nášho kolegu Janka Duckého a takisto sú aj problémy s objasňovaním masovej vraždy v Dunajskej Strede, ako aj Kolárika a ďalších bossov a dennodenne počúvame o ďalších a ďalších vraždách na objednávku. Samozrejme, keď som bol ministrom vnútra, bol som často predmetom kritiky za postup a museli sme prijímať rad opatrení, ktoré mali riešiť tento stav. Dnes by som bol veľmi rád, keby sa tieto opatrenia skutočne plnili tak, ako sme ich začali robiť my v roku 1997, a tieto výsledky by sa dostavili.

    Hovorí sa tu o prerastaní organizovaného zločinu do štátnych štruktúr. Samozrejme, že to, čo hovoril pán minister v predchádzajúcom období, je aktuálne a platné dnes, keď vidíme, že ministri tejto vlády sú korumpovaní, keď minister musí odstúpiť zo svojej funkcie, pretože mu je skoro preukázaná korupčná činnosť, a veľmi by ma zaujímalo, či pán minister venuje dostatok energie a pozornosti aj týmto prípadom, ktoré sa dotýkajú koaličných partnerov tejto vlády, či sa venuje dostatočne aj kauzám a prípadom napríklad štátnych hmotných rezerv, napríklad osvetlenia Bratislavy, spaľovne Bratislavy a ďalších prípadov, o ktorých som tu už tak často hovoril, či prípad Bukrana a podobne. Pretože z toho, čo sa udialo na ministerstve vnútra, je zrejmé, že v Policajnom zbore sa vytvorila nová tajná polícia, ku ktorej prístup má len minister a ktorá je zameraná na riešenie a kompromitáciu politických protivníkov.

    Ďalším bodom, o ktorom sa tu hovorí, je vytvoriť realizáciou úloh Komplexného programu ďalšie potrebné podmienky na odhaľovanie korupcie, drogovej kriminality, daňových únikov a tak ďalej. Tu by som sa chcel zastaviť len pri niektorých veciach. Pán minister spomína v tejto správe, že existujú dva orgány na odhaľovanie korupcie, jeden je inšpekcia ministra a druhý je odbor boja proti korupcii. Chcel by som pána ministra upozorniť, že po svojom nástupe postupoval na ministerstve veľmi čudne, pretože keď sme odchádzali, zriadili sme na Prezídiu Policajného zboru oddelenie boja proti korupcii, kde bolo 12 tabuľkových miest. Hneď po príchode na ministerstvo zrušil 4 tabuľky, ostalo tam 8 miest. Pýtam sa teda, či v súlade s európskymi dohodami takýto počet policajtov a tabuliek je dostatočný na to, aby riešil najzávažnejšie problémy korupcie aj v súlade s tým, čo si dala táto vláda do programového vyhlásenia v súlade s prijatím programu boja proti korupcii. Tiež chcem poukázať na to, že riaditeľ inšpekčnej služby pán Rázga pôsobil v rôznych súkromných spoločnostiach a okrem iného bol aj riaditeľom bezpečnostnej služby, tej bezpečnostnej služby, ktorá robila zásah v Kúpeľoch Sliač. Takéto veci by si mal pán minister všímať, a to sú signály, ktoré hovoria o tom, že korupcia ide veľmi vysoko aj do najvyšších orgánov Policajného zboru.

    Nechcem hovoriť teda, že je to neobvyklé, ale je to skutočne neobvyklé, keď jeho najbližší pracovníci takto postupujú. Môžem spomenúť len prípad pána generála Michalka v súvislosti s rozhodnutím o zrušení rozkazu s odchodom do dôchodku pána ministra, ktorý je predmetom skúmania prokurátora, ako aj postup pána Zemka, ktorý zamestnal svojho syna v Policajnom zbore a tak ďalej. Čiže sú to všetko veci, ktoré sú v rozpore s tým, čo sa uvádza v tejto správe.

    Ďalej by som sa chcel zastaviť pri strane 5, kde sa hovorí, že v oblasti boja proti tzv. praniu špinavých peňazí je potrebné upraviť legislatívu a prijať prísnejšie opatrenia a zvýšiť kompetencie Policajného zboru. Chcel upozorniť na to, že zákon číslo 249 o praní špinavých peňazí bol prijatý v roku 1994, bol realizovaný za vlády Vladimíra Mečiara a jednoducho tento zákon bol aplikovaný v praxi. Je nám zrejmé, že tam je jeden nedostatok, ktorý je potrebné riešiť, je to spomenuté aj v správe, ide o tzv. anonymné vklady alebo vkladné knižky na doručiteľa. Chcel len upozorniť na jedno, že takéto ustanovenie majú aj okolité krajiny Maďarsko, Rakúsko, Česko a v prípade, že by sme novelizovali zákon týmto smerom my, všetky anonymné vklady sa prenesú do iných krajín, a preto je potrebné koordinovať túto činnosť s okolitými krajinami. Zákon číslo 249 bol aj predmetom rokovania vo výbore pre obranu a bezpečnosť, kde sme podporili niektoré časti tohto zákona tak, aby naozaj bol účinnejší.

    Hovorí sa tu o informáciách získavaných spravodajskými metódami, že síce poskytujú dobrú orientáciu v schéme páchanej trestnej činnosti, ale, žiaľbohu, tieto operatívne poznatky nie je možné používať ako dôkazové prostriedky pred súdom. Pán minister je známy špecialista-spravodajca, čiže on sa väčšinou zaoberá spravodajskými metódami, ktoré potom medializuje, a týmto spôsobom vynáša rozsudky nad ľuďmi, ktorých je potrebné verejne publikovať, odsúdiť, samozrejme, nikdy sa nepreukáže ich vina. Používa sa táto metóda predovšetkým na politických protivníkov.

    Chcem poukázať na to, že už v roku 1998 pán minister vehementne vystupoval, že má dostatok dôkazových prostriedkov na to, aby boli odsúdení niektorí predstavitelia Mečiarovej vlády. Dnes po dvoch rokoch môžeme konštatovať, že nikto nebol odsúdený, ba dokonca, že v niektorých prípadoch ani nebola ešte vznesená obžaloba. Takže jednoznačne pán minister sa hrá na nejakého spravodajcu, ale zatiaľ mu nevychádzajú tie jeho koncovky, ktoré si takto naplánoval.

    Čo sa týka detskej pornografie, v tejto správe je venovaných 4, 5 riadkov. Považujem to za absolútne nedostatočné, pretože tento bod bol predmetom rokovania v Národnej rade, keď si pamätáme na aféru Deatrauix z Belgicka, vtedy v tejto snemovni sme prijímali rad opatrení z hľadiska zneužívania detí a detskej pornografie. Bolo by naozaj veľmi zaujímavé napísať do tejto správy, ako sa plnia a či teda pán minister venuje tomu dostatočnú pozornosť tak ako vtedy, keď tu vystupoval ako poslanec.

    Objektívne musím hodnotiť to, čo sa uvádza na strane 7, to znamená, že krádeže motorových vozidiel sa nedarí objasňovať. Miera objasňovania je ešte nižšia, ako bolo za našej pôsobnosti, a teda naozaj je to druh trestnej činnosti, kde by bolo potrebné zvýšiť intenzitu a venovať sa tejto problematike a neriešiť politické kauzy.

    V ďalšej časti prispieť k vytvoreniu bezpečného prostredia pre život a prácu občanov a zvýšiť ochranu najviac ohrozených skupín občanov sa predovšetkým spomína, aké sú aktivity štátu a aké sú dobré kontakty a spolupráca s tretím sektorom. Chcel by som tu upozorniť len na jednu skutočnosť. Počas našej vlády sme prijali zákon o pomocníkoch Policajného zboru. Tento zákon bol schválený, bol riadne zverejnený v Zbierke zákonov a z tohto zákona vyplýva, že minister vnútra je povinný podpisovať preukazy novým pomocníkom Policajného zboru. Od nástupu na ministerstvo pán minister ani jeden preukaz nepodpísal a nerešpektuje tento prijatý zákon, nezapája ľudí do aktívnej spolupráce s Policajným zborom a jednoducho nerešpektuje tento zákon. Myslím si, že to je veľká chyba, pretože takáto spolupráca s občanmi sa mnohokrát vyplatila a predovšetkým v tomto období, keď sa tak často hovorí o krádežiach poľnohospodárskych plodín, si myslím, že pomocníci Policajného zboru mohli zohrať veľmi významnú úlohu. Z tohto zákona vyplývajú aj niektoré ekonomické a finančné náležitosti týmto ľuďom, ktorým neboli vyplatené.

    Čo sa týka Rady vlády pre prevenciu kriminality a Výbor ministrov pre drogové závislosti, samozrejme, že toto sú inštitúcie, ktoré boli vytvorené už v predchádzajúcom období, fungovali, dokonca boli zriadené komisie v okresoch a krajoch. Dnes mám informácie, že napríklad komisie prevencie kriminality boli zrušené, nefungujú, a teda tá rozbehnutá práca, ktorú sme začali, sa kdesi prerušila.

    Ďalej by som sa chcel ešte zastaviť pri personálnych záležitostiach. Na strane 12 sa hovorí, že určité pozitívne zmeny v personálnej oblasti boli zaznamenané v rezorte vnútra, kde došlo v poslednom období k stabilizácii vonkajšej fluktuácie pracovníkov. Keď si zoberiem ale stranu číslo 9 prílohy číslo 2 - budem čítať: V podmienkach ministerstva vnútra v priebehu roku 1999 pokračoval nepriaznivý vývoj v personálnej oblasti. Bola snaha riešiť problém fluktuácie na pracoviskách zameraných na boj s organizovanou trestnou činnosť, avšak tento stav nebolo možné zásadne ovplyvniť vytvorením takých podmienok, ktoré by zodpovedali reálnym potrebám policajtov. Podobne nepriaznivo sa zvýšila fluktuácia na úseku vyšetrovania, pričom sa nepodarilo dosiahnuť potrebnú stabilitu pracovníkov. Pretrvával odchod skúsených vyšetrovateľov najmä s právnickým vzdelaním a s praxou nad 10 rokov a pokračovalo ich nahrádzanie neskúsenými vyšetrovateľmi. Uvádzaný nepriaznivý stav je i dôsledkom pretrvávajúceho pomalého riešenia sociálnych istôt policajtov a častých organizačných zmien. Neúmerný nežiaduci odchod policajtov zo služobného pomeru sa negatívne odrazil v efektívnosti boja najmä s organizovanou trestnou činnosťou. V hodnotenom období vzhľadom na zložitosť a celospoločenský charakter pri odstraňovaní nepriaznivej situácie nemohol byť efektívne zvrátený nepriaznivý vývoj.

    Tak teda pýtam sa, pán minister, čo je pravda? To, čo je na strane 12 tejto správy, alebo to, čo je na strane 9 prílohy číslo 2. Podľa môjho názoru je pravda to, čo napísal referent do prílohy číslo 2 na stranu 9, že, jednoducho, tými politickými čistkami, ktoré ste robili v Policajnom zbore, ste odborníkov z Policajného zboru vyhnali, dnes ich nahradzujete ľuďmi, ktorí nemajú požadované vzdelanie, ktorí nemajú požadovanú kvalifikáciu a jednoducho ich zneužívate na politické kauzy.

    Vzhľadom na to, čo som tu povedal, by som chcel urobiť akýsi záver. Predovšetkým neodsudzujeme a vítame snahu, že vznikol materiál, ktorý rieši komplexne a zapája aj iné rezorty do boja s organizovanou trestnou činnosťou a so zločinnosťou. Na druhej strane veľmi negatívne hodnotíme tú skutočnosť, že ministerstvo vnútra pod vedením súčasného ministra bolo spolitizované, boli uskutočnené personálne čistky a časť Policajného zboru sa zneužíva na politické kauzy. Toto by bolo potrebné ešte do tejto správy doplniť.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce reagovať na vystúpenie pána poslanca Krajčiho.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem.

    Vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som namiesto planej polemiky uviedol niekoľko faktov, z ktorých si môžete urobiť obraz o tom, akým spôsobom a ako niektorí páni poslanci, konkrétne pán poslanec Krajči pristupuje k faktografii.

    Pokiaľ ide napríklad o jeho konštatovanie, že sa neobjasnila vražda pána Duckého, takisto tá masakra v Dunajskej Strede, človek nestačí žasnúť. Pretože obvinenie voči Olegovi T. nielenže prokuratúra spracovala vo forme obžaloby, ale záležitosť je jednoducho pred súdom. Pokiaľ ide o Dunajskú Stredu, nielenže boli zadržaní tí, ktorí boli osnovateľmi tejto vraždy, ale aj jeden z tých, ktorý ako ozbrojenec prišiel a zúčastnil sa na tejto masakre. Nechápem preto, odkiaľ pán poslanec Krajči berie takéto informácie, ktorými zavádza verejnosť.

    Pokiaľ ide napríklad o to, či sa zaoberáme aj problematikou, ktorá súvisí s terajšími našimi poslancami z koalície alebo dokonca s predstaviteľmi štátnych orgánov, môžem vás ubezpečiť, že áno. Zaoberáme sa problematikou, konkrétne Finančná polícia štátnych hmotných rezerv. Zaoberáme sa problematikou predaja budovy spoločnosti MANA a zaoberáme sa ďalšími problémami, ktoré súvisia s tým, čo ste mi ako otázku dali.

    Veľmi ma, ale už ani nie, že prekvapuje, vy ste pán poslanec dali podanie na prokuratúru o tom, že som nesprávnym spôsobom bol znovu aktivovaný v Policajnom zbore, ale vy predsa viete, ako sa to skončilo. Jednoducho vojenská prokuratúra, ktorá toto podanie riešila, zistila, že vaša podanie bolo nesprávne, zlé a potvrdila ten stav, ktorého som sa dožadoval.

    Takisto pokiaľ ide o riaditeľa Úradu ochrany ústavných činiteľov, v prípade jeho syna dobre viete, že tento bol prepustený, keďže sa zistili nezrovnalosti, o ktorých tiež ste informovaný.

    A pokiaľ ide o výsledky činnosti, dovoľte mi poukázať len na tú činnosť, ktorá by mala najviac zaujímať našu Národnú radu, t. j. ekonomickú kriminalitu. V roku 1998 bolo 4 913 prípadov so spôsobenou škodou 2,7 miliardy korún. V roku 1999 ale to už bolo 5 902 prípadov, pretože sme siahli aj do minulých rokov, so škodou 11,5 miliardy. A za prvý polrok tohto roku už je 3 486 prípadov stíhaných s celkovou spôsobenou škodou 6,6 miliardy korún. Čo viacej možno na vaše tvrdenia povedať?

    A takisto pokiaľ ide o objasnenie vrážd. Z minulého obdobia počas vašej pôsobnosti bolo objasnených 6 vrážd, 25 lúpeží, 775 krádeží a 174 prípadov ekonomickej kriminality. Žiaľbohu, nechali ste tam taký balík problémov, ktoré jednoducho zahlcujú naše orgány ešte v súčasnosti, a obávam sa, že ešte aj do konca nášho volebného obdobia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pán spoločný spravodajca, chcete zaujať stanovisko k vystúpeniu? Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu, ktoré z poverenia vlády odôvodnil a uviedol v Národnej rade pán minister vnútra Pittner.

    Páni poslanci, panie poslankyne, prosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie.

    Prosím teraz povereného spravodajcu pána poslanca Palka, aby Národnej rade predniesol návrh na prijatie uznesenia gestorského výboru k prerokúvanému bodu programu, ktorým je správa o plnení úloh vyplývajúcich z Komplexného programu boja so zločinnosťou, ktorý prerokúvame ako tlač 672.

    Panie poslankyne, páni poslanci, počkáme, pretože tu máme aj dočasných invalidov s barlami.

    Prosím a vyzývam liberálnu platformu v poslaneckom klube SDK, aby sa dostavila do rokovacej sály.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, prezentujme sa bez hlasovania. Zistíme prítomnosť poslancov v rokovacej sále.

    Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Pán poslanec Palko, prosím vás, predneste návrh na uznesenie.

  • Vážený pán predsedajúci, z rozpravy nevyplynuli žiadne návrhy, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy.

  • Prosím vás, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia Národnej rady, ktorý máte rozdaný v laviciach a ktorého text predniesol vo svojom spravodajskom stanovisku pán poslanec Palko.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Faiča, ktorý bol spoločným spravodajcom gestorského výboru k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, aby uvádzal hlasovanie zo spoločnej správy, tak ako ju máte predloženú v laviciach.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, keďže v rozprave neodzneli žiadne príspevky ani návrhy, je tu odporúčanie gestorského výboru, ktorý odporúča predložený návrh zákona schváliť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán spoločný spravodajca, najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch spoločnej správy. Nie sú.

    Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste odporúčanie pána spoločného spravodajcu. Keďže neboli podané ani v druhom čítaní pri prerokúvaní vo výboroch žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pristúpili by sme k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o voľbách do samosprávy obcí.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že zatiaľ som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prosím pána spoločného spravodajcu, aby predniesol návrh na záverečné hlasovanie.

  • Zostáva tu návrh gestorského výboru, ktorý odporúča predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, schváliť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh gestorského výboru, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca, ktorý odporúča predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Ďakujem pánu poslancovi Faičovi, spoločnému spravodajcovi.

    Teraz prosím pani poslankyňu Szabó, aby ako spoločná spravodajkyňa uvádzala hlasovanie k prerokovanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 283/1995 Z. z. o utečencoch.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené dámy a páni,

    z rozpravy nevyplynuli žiadne návrhy, preto hlasujeme spoločne o všetkých bodoch spoločnej správy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru, ktorú ste dostali ako tlač 617.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že uvedené návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

    Pani poslankyňa, sú ďalšie návrhy?

  • Áno, pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby sme ihneď pristúpili k tretiemu čítaniu.

  • Prosím vás páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať tento návrh zákona ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby predniesla návrh na záverečné uznesenie.

  • Podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni a pánu ministrovi vnútra za spoluprácu pri prerokúvaní týchto návrhov zákonov.

    Pristúpime v poradí k štyridsiatemu bodu 36. schôdze Národnej rady, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.

    Návrh ste dostali ako tlač 596.

    Súčasťou návrhu je aj spoločná správa výborov schválená gestorským výborom, ktorú máte ako tlač 596a.

    Prosím teraz, aby za skupinu navrhovateľov predmetný návrh zákona odôvodnil pán poslanec Šimko.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    pán predsedajúci,

    pán minister,

    dámy a páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som uviedol návrh skupiny poslancov Národnej rady, ktorým sa upravuje alebo navrhuje upraviť zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v druhom čítaní. V úvode veľmi stručne zopakujem dôvody predloženia nášho poslaneckého návrhu.

    Programové vyhlásenie vlády v časti hospodárskej politiky sa zaväzuje podporovať malé a stredné podnikanie ako jednu z dôležitých zložiek rozvoja hospodárstva, a tým aj celej spoločnosti. Jedným z nástrojov na naplnenie tejto úlohy musí byť vhodný daňový priestor pre najmenších podnikateľov, ktorý sme v parlamente začali riešiť už v závere minulého roka. 24. novembra minulého roka bol v Národnej rade prijatý nový zákon o dani z príjmov pod číslom 366, ktorý obsahuje už § 15 pod názvom Osobitný spôsob zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré živnosti. To je v podstate paušálna daň. Ustanovenia zákona v tomto § 15 a v nadväzujúcich ustanoveniach mali riešiť daňový priestor pre rozvoj najmenších zo stavu malého a stredného podnikania. Žiaľ, opakovane ešte aj dnes musíme konštatovať, že tento zákonný daňový priestor bol prepadom tohto zámeru. V súčasnom zákone o daniach z príjmov sa dovoľuje iba úzkej skupine živnostníkov uplatiť ustanovenia o paušálnej dani. Takýto inštitút paušálnej dane vôbec nepomohol riešiť ani ťaživý problém zamestnanosti. Jedným z cieľom zavedenia paušálnych daní musí byť práve podpora rozvoja zamestnanosti.

    Najrýchlejším riešením zlepšenia daňového prostredia pre najmenších, pre najmenší podnikateľský stav sa ukázala forma poslaneckých návrhov novelizácie príslušných zákonov. Preto naša skupina poslancov predložila do Národnej rady skupinu štyroch noviel zákonov riešiacich celú problematiku. Pripomínam, že išlo o tieto návrhy: o úpravu zákona Národnej rady o Sociálnej poisťovni, o zamestnanosti, o zdravotnom poistení a súčasne prerokovanú v druhom čítaní novelu zákona o daniach z príjmov. V júli tohto roku sme už prvé tri novely zákonov v parlamente schválili. Tie vyriešili odvodové povinnosti paušálnikov. Zostala už iba novela zákona o dani z príjmov, ktorú teraz prerokúvame v druhom čítaní.

    V predkladanej novele zákona sme navrhovali maximálnu liberalizáciu podnikateľského paušálnického prostredia. Po prvom čítaní sme nútení korigovať naše ciele, lebo argumentácia hlavne z rezortu ministerstva financií nás presvedčila, že trvanie na všetkých našich návrhoch by bolo v parlamente nepodporiteľné. Myslím si, že ani súčasná úroveň právneho daňového vedomia na Slovensku nedovoľuje presadiť náš návrh v celom predkladanom rozsahu.

    Uvedomujem si, že otvorením novej úrovne zdaňovania pre podnikateľský stav paušálnikov zavádzame ďalšiu úroveň zdaňovania v podnikaní. To je v rozpore s cieľom dosiahnuť optimálne trhové hospodárstvo. V priamych daniach by mala byť iba jedna daňová úroveň. Podľa môjho názoru zatiaľ to stav ekonomiky Slovenska ešte nedovoľuje. Náš štát musí tvarovať regulatórne nástroje v podnikaní, aby dokázal riešiť sociálne dosahy prebiehajúcej reformy.

    Vážení poslanci, našou novelou sme sa pokúsili optimalizovať priestor pre všetkých malých podnikateľov, teda nie iba pre živnostníkov, ktorých aj my predkladatelia definujeme, že malými sú tí, ktorí svojím podnikaním počas roka nepresiahnu príjmy alebo tržby, alebo obrat vo výške 1,5 milióna Sk.

    Pod pojmom liberalizácie sme si predstavovali, aby inštitút paušálnej dane umožňoval jeho použitie čo najširšej skupine osôb, teda pre väčšinu živnostníkov, ale aj pre tých podnikateľov, ktorí podnikajú na základe iného oprávnenia ako živnosť, pre osoby podnikajúce v poľnohospodárstve ako tretia forma zdaňovania podnikania poľnohospodárov. Tým sme chceli rozšíriť súčasnú podporu poľnohospodárskej výroby a podnikania na dedine.

    Ďalej náš návrh mal umožniť riešiť svoje príjmy aj ľuďom zamestnávaným, teda podnikajúcim v súbehu so zamestnaním presne v štruktúre predmetných živností. Dnes za navrhovateľov opakujem, že sme akceptovali argumentáciu ministerstva financií a súhlasíme s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi jednotlivých výborov, ktoré sa premietajú do spoločnej správy a uvedie ich spoločný spravodajca.

    Na záver k tomu by som ešte zaujal stanovisko. Tieto pozmeňujúce návrhy ako všetky majú dve úrovne. Samozrejme vecnú a legislatívnotechnickú. Z vecnej stránky pozmeňujúce návrhy navrhujú upraviť náš návrh takto.

    Po prvé. Zúžiť okruh osôb, pre ktoré inštitút paušálnej dane bude platiť. Upravujú návrh, aby inštitút paušálnej dane mohli používať iba živnostníci, a to osoby, ktoré príjmy dosahujú iba z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti. Čiže paušálne zdaňovanie nebudú môcť používať osoby, ktoré sú zdaňované podľa § 7 ods. 1 písm. c), napríklad lekári, veterinári a iní.

    Po druhé. Pozmeňujúce návrhy upravujú alebo navrhujú upraviť nemožnosť používať paušálnu daň osobám zamestnancom, teda osobám, ktoré sú zdaňované podľa § 6.

    Po tretie. Navrhujú vypustiť bod číslo 5 nášho návrhu, čo znamená ponechať platnosť najnižšej paušálnej dane vo výške 4 000 korún.

    Po štvrté. Pozmeňujúce návrhy navrhujú vypustiť z nášho návrhu bod číslo 8. Vypustenie bude znamenať, že bude naďalej platiť limit 85 percent z nakúpených pohonných hmôt pri prevádzke osobných automobilov ako daňový výdavok.

    Po piate. Usmerňujem vašu pozornosť, dámy a páni poslanci, že nie je rozporovaný a je akceptovaný náš návrh vrátiť pôvodné znenie zákona o dani z príjmov v časti § 24 do dikcie spred decembra minulého roka, čo znamená, že podnikatelia budú môcť opäť uplatňovať paušálne náhrady za používanie osobných motorových vozidiel nezahrnutých do majetku firiem.

    Po šieste. Ďalším podstatným pozmeňujúcim návrhom, ktorý navrhuje zmeniť náš návrh, je návrh zmeny účinnosti na termín účinnosti od 1. januára roku 2001. K tomu uvádzam, že skupina poslancov ako navrhovatelia súhlasia so zmenami, ktoré sú premietnuté do spoločnej správy a ktoré gestorský výbor uvádza v spoločnej správe.

    Ďalej uvádzam, že Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky, ako aj vláda Slovenskej republiky súhlasí s naším návrhom skupiny poslancov upraveným predmetnými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe.

    Vážení poslanci, prosím vás pri hlasovaní v druhom čítaní o podporu nášho návrhu upraveného navrhovanými pozmeňujúcimi návrhmi následne, samozrejme, aj o podporu návrhu zákona ako celku.

    Som presvedčený, že spoločenská prospešnosť tejto právnej úpravy bude najmenej v tom, že sa podstatne zlepší daňové prostredie pre tých najmenších živnostníkov, získame ďalší nástroj na riešenie rastúcej nezamestnanosti, škoda, že až od budúceho roka. My poslanci navrhovatelia sme urobili všetko, aby to platilo podľa nášho návrhu, teda od júla tohto roku. Chceli sme osloviť mladú generáciu absolventov, aby našli odvahu a pustili sa do samozamestnávania ešte v tomto roku tesne po ukončení svojho štúdia. Spoločnosť získa ďalší nástroj na riešenie zamestnávania absolventov škôl všeobecne. Uvoľní sa a zminimalizuje administratívna náročnosť v podnikaní aspoň u tých najmenších. To dlhuje štát celému podnikateľskému prostrediu. Odstránime nezmysel súvisiaci s podnikaním aspoň u najmenšieho stavu. Podnikatelia v súčasnosti maximalizujú svoje náklady v snahe platiť najmenšiu daň z príjmu, čo je logické pre súčasnú úroveň práve väčšiny podnikateľov zo skupiny fyzických osôb, kde tá úroveň zdaňovania je na výške 42 percent.

    Novela predpokladá vyšší výnos zo zavedenia paušálnej dane z titulu nárastu podnikateľov paušálnikov. Ďalším prínosom u tých najmenších je to, že odstránime strach z daňových kontrol, a tým prilákame skupiny ľudí k podnikaniu, ktorí takto prevezmú starostlivosť o seba samých bez účasti štátu.

    Štátny rozpočet získa z rastu nepriamych daní. Novela predpokladá zväčšenie skupiny občanov s vyššou kúpyschopnosťou. To prinesie zvýšenie spotreby. Narastú výnosy pri dani z pridanej hodnoty. Nárast spotreby prinesie rast hospodárstva rastom výroby a rastom dopytu po službách. Bohatý občan, bohatý štát. Zlepšením daňového prostredia pre najmenších sa zlepšuje ich podnikateľské prostredie a vytvára sa priestor na znižovanie starostlivosti o jednu skupinu nezamestnaných.

    Dalo by sa pokračovať v spoločenskej prospešnosti určite aj ďalej, ale uviedol som vlastne sedem prínosov a považujem to za magické číslo.

    Na záver tohto uvedenia v druhom čítaní by som vás chcel ešte upriamiť na niektoré ustanovenia, ktoré sa nachádzajú v spoločnej správe.

  • Ešte ak dovolíte, pán predsedajúci, všetci sme dostali v písomnej forme spoločnú správu, ktorá má niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor podľa textu, ktorý máme pred sebou, bude odporúčať prostredníctvom spravodajcu na schválenie.

    Chcem uviesť, že v spoločnej správe v tej textovej časti sa nachádzajú návrhy označené od bodu číslo 1 až po bod číslo 11. K týmto návrhom za skupinu navrhovateľov chcem povedať, že neodporúčam, aby Národná rada tieto návrhy schválila, pretože sú nad rámec pripomienok a pozmeňujúcich návrhov, ktoré skupina predkladateľov z diskusií odobrila prostredníctvom aj Legislatívnej rady vlády, aj prostredníctvom vlády Slovenskej republiky, a teda by som chcel poprosiť, aby ste podporili pri hlasovaní len tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené od čísla 12 až po posledné číslo, ktoré sa nachádza v spoločnej správe. Sú to všetky tie pozmeňujúce návrhy, ku ktorým som v úvode vystúpil a uviedol, prečo skupina poslancov si osvojuje tento názor a prispôsobuje svoj návrh.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi, ktorý z poverenia skupiny poslancov uviedol návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.

    Teraz prosím povereného spravodajcu gestorského výboru pána poslanca Petráka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj o odporúčaní a stanovisku gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Pán poslanec Petrák, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som vám predniesol správu výboru pre financie, rozpočet a menu k tomuto návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 620 z 19. apríla 2000 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov (tlač 596), týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady žiadne návrhy na zmeny a doplnky ani stanoviská poslancov podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská.

    Po prvé. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť od výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie - uznesenie číslo 279 zo dňa 6. júna roku 2000.

    Po druhé. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi od ústavnoprávneho výboru - uznesenie číslo 369 zo dňa 30. augusta 2000 a od výboru pre financie, rozpočet a menu - uznesenie číslo 473 zo dňa 6. septembra roku 2000.

    Predmetná správa bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 482 z 12. septembra 2000. Výbor určil poslanca Ferdinanda Petráka za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli alebo vyplynú z rozpravy.

    Ďakujem za pozornosť.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi Petrákovi, spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlásia páni poslanci Prokopovič, Šepták, Tatár.

    Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Pán poslanec Prokopovič, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne poslankyne,

    kolegovia poslanci,

    pokladám si za povinnosť vystúpiť aj v druhom čítaní k predmetnému návrhu novely zákona, pretože od počiatku som stál pri zrode, pri myšlienke paušálnych daní. Spočiatku sme to nazývali daňové licencie, neskoršie sme prešli na terminológiu paušálnych daní. Nebudem rozoberať celú anabázu, ktorá viedla nás predkladateľov k tomu, aby sme pripravili novelu, pretože kolega poslanec Ján Šimko rozobral aj vecné dôvody, prečo sme to robili. Poviem skutočne len niekoľko slov smerom dozadu a potom hlavne tie rozdiely, ktoré sú medzi pôvodným naším návrhom a návrhom, ktorý vzišiel po kompromise aj s ministerstvom financií, s vládou, s Legislatívnou radou vlády, po kompromise v ostatných výboroch, gestorskom výbore a hlavne, prečo k takému kompromisu došlo a čo to znamená.

    Keď sme s touto myšlienkou prišli ešte v polovici roka 1999, chceli sme to riešiť samostatným zákonom o drobnom podnikaní, ktorý by okrem iného riešil aj niektoré ustanovenia, ktoré sa dotýkajú iných zákonov. Dnes si dovolím tvrdiť, že to bola veľmi dobrá myšlienka a mňa osobne trošku mrzí, že sme ustúpili spolu s kolegami od myšlienky samostatného zákona pod nátlakom legislatívcov tým, že chceme nepriamo novelizovať iné zákony a podobne, že je to prax nezvyklá, že je to neprípustné a podobne. Nakoniec aj nedávno, keď sme prerokovali iné legislatívne normy, bolo priamo poslancami poukazované na to, že v iných zákonoch vieme byť omnoho veľkorysejší a hlavne, keď ten zákon predkladá exekutíva, tak vtedy vieme byť omnoho ústretovejší a vôbec nám neprekáža, že novelizujeme päť, niekedy aj šesť zákonov. Ale v tomto prípade bolo to vytýkané, samozrejme, išlo o myšlienku. Teda aj vzhľadom na to, že v prvom rade bola tu myšlienka, bola tu snaha o skutočne reálnu aktívnu pomoc malým a stredným podnikateľom aj v tejto oblasti. Ustúpili sme od zákona o drobnom podnikaní ako samostatného a súhlasili sme s tým, že to bude riešené novelami štyroch zákonov. Chvalabohu, dovolím si tvrdiť, novely troch zákonov prešli - poviem to skrátene - o zdravotnom poistení, zákon o Sociálnej poisťovni a zákon o zamestnanosti. Podarilo sa nám to tým, že myslím si, že našli sme dostatočne vecné, dostatočne presvedčivé argumenty na to, aby tieto novely boli prijaté, aby tieto novely sa už aj v tomto období uviedli do života. Horšie to bolo s príslušnými ustanoveniami, ktoré sa týkali zákona o dani z príjmu.

    Napriek tomu, že sme aj predtým absolvovali rad rokovaní s ministerstvom financií, boli sme viackrát v Legislatívnej rade vlády, nedokázali sme dlho nájsť konsenzus s jednotlivými rezortmi v tom, aby sme skutočne našli spoločnú reč, ale hlavne, aby ten náš konsenzus, ktorý sme vytvorili, nebol iba konsenzom z donútenia, nejakým spoločným kompromisom, ktorý by znehodnotil celkovú myšlienku. Bol som často s kolegami obviňovaný z toho, že ideme ďaleko nad rámec toho, čo sme pôvodne navrhli, že sa snažíme vytvoriť možno nejaké príliš výhodné podmienky, že dokonca zasahujeme do rovnosti trhového prostredia a podobne tým, že sa snažíme zvýhodniť jednu skupinu ľudí. Náš argument v tomto smere bol a dodnes je jednoduchý. Kto si myslí, že táto skupina je zvýhodnená, nech sa páči, nech ide podnikať. Ako živnostník, drobný podnikateľ a je to jedno, či je to lekár, štátny úradník alebo poslanec. Kto si myslí, že táto skupina je dodnes a dnes ešte zvýhodnená aj týmto zákonom alebo niečím iným, nech to ide skúsiť, som presvedčený, že o rok bude späť.

    Čiže ťažko sa skutočne rodili aj tieto kompromisné návrhy, ak sme chceli mať na zreteli to, aby ten zákon skutočne k niečomu bol, a dovolím si tvrdiť, že ten konsenzus, ku ktorému, alebo ten kompromis, ku ktorému sme nakoniec dospeli, je, povedal by som, prijateľný, nemôžem si dovoliť povedať, že nejako výsostne výhodný, ale je prijateľný aj pre podnikateľskú verejnosť a ja si myslím, že musí byť prijateľný aj pre štátnu exekutívu.

    Teraz mi dovoľte niekoľko slov konkrétne k tým rozdielom, ktoré sú v pôvodnom návrhu, ktorý sme predložili, a v tom návrhu, ktorý odporúča aj pán kolega Šimko a za predkladateľov a ja v závere odporučím, aby sme prijali v tomto znení a ktorý je tým kompromisom.

    V prvom rade je rozdiel oproti nášmu návrhu a tým, čo vám odporúčame schváliť na základe schválených pozmeňujúcich návrhov vo vláde a v Legislatívnej rade vlády, je zmena okruhu osôb, ktorých sa budú paušálne dane týkať. My sme mali záujem o to, aby táto možnosť využívania paušálnej dane pri absolútnom zjednodušení účtovníctva, pri odbúraní strachu z daňovej kontroly, subjektívneho hodnotenia daňových úradníkov sa dotýkala čo najväčšieho počtu práve tých drobných podnikateľov bez ohľadu na to, v akej sfére pracujú, čo robia, samozrejme, s vylúčením tých, ktorí by to mohli vo svojej činnosti zneužiť. Preto sme vo svojom pôvodnom návrhu rozšírili okruh osôb oproti pôvodnému návrhu, ktorý bol, sme rozšírili aj o tzv. slobodné povolania, ako sú lekári, veterinárni lekári a podobne, pretože sám ako daňový poradca viem zodpovedne posúdiť, že podľa môjho pohľadu sa lekár, súkromný lekár, dentista, zdravotný pracovník, ktorý je odštátnený, aby som použil správnu terminológiu, ničím nelíši od klasického podnikateľa, čo sa týka štruktúry nákladov. Tak ako podnikateľ aj ten lekár zamestnáva pracovníkov, ktorým vypláca mzdy, odvádza za nich odvody do jednotlivých fondov, takisto platí nájom za prenájom zariadenia, platí lízingové splátky, takisto fakturuje zdravotným poisťovniam svoje výkony ako normálny podnikateľ. Čiže absolútne v tom nevidím žiadny rozdiel medzi ním. Žiaľ, nepodarilo sa nám tieto veci dostať do konečného znenia, tak ako ho navrhujeme schváliť, z tohto dôvodu, že nás presvedčili, zatiaľ, a to podotýkam, zatiaľ, predstavitelia ministerstva financií, že v krajinách Európskej únie sa využíva osobitný spôsob zdaňovania iba pri živnostníckych povolaniach. Podotýkam, iba pri živnostníckych povolaniach. Čiže z tohto dôvodu, aby sme nemali problém pri schvaľovaní tohto zákona s aproximáciou práva s právom Európskej únie, aby sme nemuseli niečo potom sťahovať, to, čo prácne prijmeme, súhlasili sme, a to opäť podotýkam, dočasne sme súhlasili s tým, že sme vylúčili okruh tzv. slobodných povolaní.

    Na druhej strane ale chcem zdôrazniť, a to pokladám za naše, možno použijem zlý výraz, za naše víťazstvo, alebo používam za veľmi prospešnú vec pre všetkých živnostníkov malých a stredných podnikateľov, že sa nám podarilo okruh osôb, ktorí môžu využívať paušálnu daň, definovať tzv. negatívnym spôsobom. Teda nie presne určiť, kto to môže, a diskriminovať tých, ktorí nie sú nikde uvedení a ktorí si môžu voľnú živnosť sami definovať, ale tzv. negatívnym spôsobom, čiže môže to využívať každý, kto nie je uvedený v tom zozname. A ten zoznam, kde je zoznam činností, je skutočne robený dôsledne, zodpovedne a sú tam tie činnosti, ktoré by mohli viesť k zneužívaniu inštitútu paušálnych daní, resp. daňových licencií. Ďalej sme ustúpili od nejakého definovania živnosti a použili sme slovo činnosti z tohto dôvodu, že sa pripravuje rozsiahla veľká novela tzv. živnostenského zákona alebo zákona o živnostenskom podnikaní, ktorý bude zásadným spôsobom meniť prerozdelenie jednotlivých živností, bude meniť terminológiu, mnohé z neho vypadnú, dostanú sa tam nové živnosti a veľmi by to skomplikovalo situáciu aj v tejto našej novele zákona, v tejto prílohe, teda upustili sme od živnosti a je to definované ako činnosti. Je to opäť podstatne voľnejšie, je to v prospech rozšírenia pôsobnosti tohto zákona na ďalší okruh ľudí.

    Ďalší taký rozdiel oproti nášmu návrhu a oproti tomu, čo navrhujeme teraz prijať po dohode s vládou, s ministerstvom financií, resp. aj po dohode v Legislatívnej rade vlády, je aj tzv. možný súbeh podnikania podľa § 7, to znamená pri živnostenskom podnikaní s ostatnými príjmami alebo kapitálovými príjmami podľa § 8, príjmami z nájmov podľa § 9 a náhodnými príjmami podľa § 10, čo sme veľmi kritizovali pri zákone číslo 366 z decembra 1999, ktoré to znemožňovalo. Došlo tam k určitému kompromisu, my sme navrhovali trošku vyššiu sumu, navrhovali sme maximálne 500 tisíc alebo 100 tisíc z každého jedného paragrafu. Nakoniec sa dospelo ku kompromisu, kde je 100 tisíc spolu zo všetkých troch, mimo tých živností, ktoré sú podľa § 7 ods. a) a b). Čiže toto je rozdiel.

    Ďalší rozdiel, ja si myslím, že je to rozdiel v prospech rozvoja živnosti, a to je to, že paušálna daň sa umožňuje aj podnikateľom v poľnohospodárstve, drobným roľníkom, čiže tí, ktorí doteraz podnikali podľa § 14, resp. podľa § 7 ods. a) a boli z toho podľa zákona číslo 366 doposiaľ vylúčení.

    Čiže dá sa povedať, že toto sú také základné rozdiely. Hádam ešte jedna možnosť je, kto ste to podrobne študovali a trošku rozumie tejto problematike, tak môže konfrontovať moje slová s tým, čo som tvrdil pri prezentácii alebo uvádzaní v prvom čítaní tejto novely, kde sme hovorili, že urobíme všetko pre to, aby súbeh platil aj na § 6, teda na príjmy zo závislej činnosti, pretože je to dosť nelogické, ak niekto má čo len jeden deň v roku príjem zo závislej činnosti z pracovného pomeru a potom začne podnikať a už je z toho vylúčený. Tak to vyzerá aj z tej novely, ktorú máme, ale chcel by som upozorniť na jednu vec. Po dohode s ministerstvom financií a myslím si, že keď my zo svojej, zo strany navrhovateľov dodržiavame dohody, myslím si, že dodrží aj ministerstvo financií, pripravuje novelu zákona číslo 366, ktorú dostaneme v októbri na prvé čítanie a tam sa toto bude riešiť, pretože ak by sme to chceli riešiť v našej novele, museli by sme riešiť ďalší rad prechodných ustanovení, ktoré sa týkajú § 6, a to by sme opäť rozšírili a dali do diskusie opäť množstvo a množstvo ustanovení s tým, že ten § 6, jeho možný súbeh s § 7 s podnikaním podľa prísľubu a ja verím, že ten prísľub je skutočne seriózny, sa bude riešiť v tej novele, ktorú dostaneme v októbri s tým, že bude platiť, tak ako aj táto novela od 1. 1. 2000.

    Čo sa nám nepodarilo v tejto novele, a to poviem úprimne, spomínal to aj pán kolega Šimko, mali sme snahu mimo rámca paušálnych daní riešiť ďalšie dva okruhy problémov, ktoré sužujú v prvom rade malých a stredných podnikateľov, ale aj podnikateľskú obec celkom, a to je v prvom rade možnosť účtovania do nákladov iba 85 percent z pohonných hmôt, použitých pohonných hmôt. To je prvý problém. A druhý problém je možnosť využívania alebo používania tzv. paušálnej náhrady, podotýkam slovo paušálna náhrada vôbec nesúvisí s paušálnou daňou, je to len podobné slovo, čiže využívanie paušálnej náhrady za jeden kilometer pri používaní vlastného motorového vozidla, ktoré nie je účtované a ani nebolo v majetku firmy. Tu boli dosť tvrdé konflikty, dosť tvrdé debaty s ministerstvom financií, nakoniec sme prišli k takému kompromisu, že ministerstvo financií súhlasí s tým, aby sa opäť vrátila do zákona číslo 366, zákona o dani z príjmu možnosť účtovania paušálnej náhrady za jeden kilometer ubehnutý pri používaní vlastného súkromného motorového vozidla, ale s tým, že zatiaľ zostáva tých 85 percent možného účtovania pohonných hmôt. Ja opäť len použijem ten výraz, ktorý som použil predtým, bohužiaľ, je to tak, že opäť nechávame možnosť a nútime podnikateľov hľadať iné spôsoby, pretože si zodpovedne dovolím tvrdiť, máloktorý podnikateľ to takto čestne bude robiť a každý bude hľadať spôsoby, aby iným spôsobom si tých 100 percent zúčtoval. Je mnoho spôsobov. Ja ich viem z hlavy vymenovať možno 10, ako sa to dá obísť, ale myslím si, že je zlé, keď touto filozofiou ideme, ale keď je to také želanie ministerstva financií, my ho rešpektujeme, povedal som, že dohody, ktoré sme uzatvorili, v každom prípade skupina poslancov budeme dodržiavať.

    Na druhej strane som veľmi rád a som veľmi spokojný, že aj napriek mnohým tým tvrdým debatám, ktoré sme mali, a snahou o kompromis sa nám podarilo skutočne rozšíriť podstate ten okruh osôb, ktoré môžu používať paušálnu daň. My to odhadujeme na niekoľko desaťtisíc, možno aj hovorím o možnosti, nie o reálne, kto to bude používať, možno aj stotisíc živnostníkov a podnikateľov. Ďalej za veľký úspech považujem to, že sa nám podarilo presadiť ten súbeh v podnikaní, teda § 7 s § 8, 9, 10 a po prijatej novele som presvedčený, že aj s § 6. Ďalší úspech je, že môžu paušálnu daň využívať drobní podnikatelia v poľnohospodárstve, drobní roľníci a, samozrejme, spomínal som tú náhradu za jeden kilometer. Kto si prepočíta, koľko to robí, keď paušálna náhrada za jeden kilometer je 4,85 plus cena pohonných hmôt, tak si vie ľahko spočítať, o akú sumu do nákladov každého drobného podnikateľa ide.

    Na záver by som chcel vyjadriť trošku také prekvapenie a trošku také sklamanie z toho, že ministerstvo financií pripravuje novelu zákona o dani z príjmu, novelu zákona číslo 366 a máme ju dostať v októbri, ale s nami so skupinou poslancov, ktorí aktívne vstupujeme do diania okolo daňovej legislatívy hlavne v oblasti malého a stredného podnikania, zatiaľ sa nenašla ochota, aby nám vôbec nejaký návrh na naše pripomienkovanie alebo na naše ďalšie návrhy, aby vôbec bol zo strany ministerstva financií predložený, opäť sa čosi varí kdesi v kuchyni a potom zase bude zle-nedobre, že tí zlí poslanci opäť čosi kritizujú a nechcú. Ale, žiaľ, o chvíľu je tu október, počul som, že na pripomienkovanie to už dostali aj rezorty. Tie už to aj vrátili. Ministerstvo financií už robí konečnú verziu, žiaľ, pokiaľ viem ani kolega Šimko, ktorý sa tým zaoberá, ani ďalší kolegovia, zatiaľ žiadny takýto návrh nemáme. Ťažko potom možno očakávať od nás, že budeme len tlačidlová mašinéria, ktorá prikývne s hlavou a povie áno. Podľa mojich informácií sa tam pripravuje, ešte raz podotýkam, podľa mojich informácií sa tam pripravuje viac ako 100 pozmeňujúcich návrhov a ako poznám tie "pozmeňováky", ktoré boli doteraz, nebude to nič povzbudivé ani nič príjemné pre podnikateľskú sféru.

    Na záver by som vás chcel skutočne požiadať o to, aby ste podporili tie návrhy, ktoré máte v spoločnej správe uvedené od bodu 12 po bod 26. Sú to tie návrhy, ktoré sú osobne prerokované s pani ministerkou financií, ktoré sú osobne prerokované v Legislatívnej rade vlády, ktoré boli schválené vo vláde. Vláda odporúča prijať našu novelu zákona s týmito "pozmeňovákmi". My sme sa s nimi stotožnili. Je to výsledok nášho konzensu. Teda body 12 až 26. Čo sa týka bodov 1 až 11, nevyjadrujem sa k nim, pretože nie som ich autorom, nebol som s nimi detailne oboznámený, vznikli na pôde výboru pre financie, rozpočet a menu, som presvedčený, že ich autori, respektíve členovia výboru pre financie sa k nim vyjadria, ale ja vás jednoznačne žiadam a bez ohľadu na to, či kolegov poslancov z opozície alebo z koalície v prospech malých a stredných podnikateľov, hlasujte za prijatie týchto pozmeňujúcich návrhov tak, aby bola prijatá tá naša novela v tom znení, ako ich upravujú tie "pozmeňováky" od bodu 12 do bodu 26 v spoločnej správe alebo sú to identické tie isté pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v stanovisku vlády, respektíve v stanovisku Legislatívnej rady vlády, ktoré ste takisto dostali.

    Chcem upozorniť len na jednu drobnú gramatickú chybu, ktorá sa dostala do spoločnej správy, a to je pod bodom 14, pod bodom 14 v bode c), kde sa hovorí v treťom riadku odspodu: v § 8 až 10 nepresiahol v predchádzajúcom zdaňovacom období nie 10 000 korún, ale 100 000 korún. To som hovoril pred chvíľou, taká bola dohoda, aj ináč vo všetkých predchádzajúcich paragrafoch to je 100 000, len tu asi v tomto bode tlačiarenský škriatok urobil chybu a je tam chyba o jednu nulu, čiže tam si opravte na 100 000 korún. Je to len technická, toto je len gramatika alebo pri prepisovaní vznikla chyba.

    Takže toľko som potreboval za potrebné, vážené kolegyne, kolegovia, vystúpiť a povedať k tejto novele zákona. Hovoríme o nej už prakticky rok a pol. Ja som si predstavoval, že vec, ktorá je v programovom vyhlásení vlády, je vecou nás všetkých, a teda, že to bude veľmi jednoduché, ľahké, pretože s kým som sa rozprával, nikto proti tej myšlienke neprotestoval. Takže trošku som sklamaný z toho, že to trvalo tak dlho, ale som presvedčený, že po dnešnom hlasovaní už o tom budeme hovoriť v minulom čase. A úplne na záver sa chcem poďakovať jednak tým, ktorí budú za to hlasovať, ale jednak aj pracovníkom médií, zástupcom jednotlivých médií, či elektronických, či tlačových, ktorí skutočne mali záujem o túto problematiku, podporovali ju a majú veľkú zásluhu na tom, že táto problematika sa dostala aj priamo medzi malých a stredných podnikateľov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dámy a páni,

    dovoľte mi hneď v úvode zareagovať na slová môjho predrečníka pána poslanca Prokopoviča. Je síce pravda, že v októbri alebo začiatkom novembra by do parlamentu mala prísť z ministerstva financií novela zákona číslo 366, ale nie som si úplne istý, pretože ani my sme ju ešte nedostali tak ako koaliční poslanci, nie som si úplne istý, či bude hovoriť o tých problémoch, o ktorých pán poslanec hovoril, že by mali byť v tejto novele, že by mali riešiť problematiku malého a stredného podnikania a že ministerstvo financií ich presvedčilo, aby to nedávali do tejto novely, ktorú tu práve teraz preberáme. Potom je skutočne namieste otázka, prečo sa nezastaví tento poslanecký návrh a nepočkáme na tú novelu, prečo neriešime túto problematiku ako celok, ale opäť vnášame množstvo problémov a malých problematík do podnikateľského priestoru. Myslím si, že opäť vyrobíme len množstvo konfliktov a zavedieme podnikateľov a opäť ľudia nám prestanú podnikať.

    Nie som si úplne istý, či práve ten najspornejší bod, ktorý je medzi ministerstvom financií a skupinou, ktorá predkladá túto novelu, to je hlavne o tých 85 percentách účtovania si pohonných hmôt alebo pri tej paušálnej dani na jeden kilometer vlastného motorového vozidla, či toto sa objaví v tej novele, ktorú ministerstvo financií predkladá. Podľa môjho názoru sa neobjaví, pretože nebol by taký obrovský tlak už na terajších predkladateľov tejto novely, aby sa to nedostalo do tejto novely. Čiže je to jasné. Opäť podnikatelia nebudú mať jednoduchú úlohu ani v budúcom roku pri podnikaní. Hovorím teraz úplne o tých najmenších podnikateľoch, ktorí skutočne žijú zo dňa na deň a podnikajú preto, aby nemuseli byť zavesení na pleciach štátu. A ja sám, a to ešte stále reagujem ešte na slová pána poslanca Prokopoviča, som nesmierne prekvapený, že sa takéto niečo udialo, že ministerstvo financií neprejavilo taký enormný záujem, ako sa rozprávalo, že ani intervencia predsedu vlády nepomohla tomu, aby tento zákon nabral na obrátkach, aby tento zákon pomohol zamestnanosti, ktorá, ako veľmi dobre vieme na Slovensku, je veľmi hrozivá.

    Vrátim sa ale k svojmu príspevku. Programové vyhlásenie tejto vlády jasne hovorí o podpore pre malé a stredné podnikanie. Pre podnikanie je veľmi dôležitý vhodný daňový priestor. Bohužiaľ, musím poukázať na nesystémovosť, nekoncepčnosť a na postup bez výhľadu a vízie do budúcnosti. Neexistuje plánovanie na 10 až 15 rokov. Hráme sa na malom slovenskom piesku vo vízii jedného volebného obdobia jednej vlády. Zaznamenávam prvé zatiaľ len konštatovania pani ministerky financií, že by sme mali prejsť na štátny rozpočet na obdobie dvoch rokov, že tento rozpočet na jeden rok je skutočne veľmi malý čas, aby sme mohli riešiť nejakú problematiku, ale zatiaľ pokiaľ viem, je to len vo vízii, nie je to nič konkrétne.

    Dnes je skoro 70 percent ľudí na hranici biedy, a to veľmi vážne. Štát by sa mal venovať alebo mal by venovať maximálnu pozornosť tomuto problému. Umožniť ľuďom podnikať. Myslím si, že je pre štát omnoho výhodnejšie, keď sa občan stará sám o seba, a nie je zavesený na pleciach štátu, ako cez podporu v nezamestnanosti a sociálnych dávkach berie zo štátu veľké peniaze. Bohužiaľ, daňový priestor u nás je nepreniknuteľný prales problémov. Ľudia sa boja pustiť do malého podnikania. Chýba im ten motor, ktorý by ich povzbudil. Hovorím o jasných pravidlách hry. Svetielkom v tomto hustom tmavom pralese by mohla byť snaha skupiny poslancov riešiť problematiku rozbehu malého podnikania. Prvé kroky pána poslanca Prokopoviča, ktorý prišiel prvý s paušálnou daňou, ukázali v plnej nahote boj ministerstva financií proti takýmto aktivitám. K zákonom naprojektovanému inštitútu paušálnej dane sa v zákonnej lehote prihlásilo 1 020 živnostníkov úzko vymedzených skupinou 38 remeselných živností, 15 viazaných živností, 5 ostatných živností, 3 koncesiovaných živností a 6 voľných živností.

    Nová poslanecká novela zákona číslo 366/1999 Z. z. sa snaží o maximálnu liberalizáciu podnikateľské paušálneho prostredia. Ide o tých najmenších podnikateľov, ktorí nemajú tržby alebo obrat vyšší ako 1,5 milióna Sk. Je úplne jedno, či podnikajú v zdravotníctve, poľnohospodárstve, v strojárstve alebo podnikajú popri zamestnaní. Ide tu o to, aby ľudia, ktorým sa chce pracovať, mali možnosť dosiahnuť vyššie príjmy. Nehovorím, že táto novela je všeliek na všetky bolesti malého podnikania na Slovensku. Chápem ju ako snahu o motiváciu k podnikaniu, čiže inými slovami povedané, riešenie obrovskej nezamestnanosti. Zároveň sa rieši aj kúpyschopnosť obyvateľstva, zvýšenie spotreby, nárast výroby a služieb.

    Dámy a páni, nebudem vás unavovať číselnými výpočtami a štatistikami k tomuto zákonu. Vrátim sa skôr k boju ministerstva financií proti paušálnej dani a jej rozširovaniu. Viackrát musel pán poslanec Prokopovič stiahnuť svoj návrh z pléna Národnej rady, lebo mal podporu poslancov a hrozilo, že bude schválený. Musel do toho dokonca vstúpiť aj sám premiér. Po rôznych prestrelkách sa vytvorila skupina poslancov, ktorá sa mala s ministerkou Schmögnerovou dohodnúť a pripraviť návrh, ktorý bude pre vládu a jej poslancov akceptovateľný. Ale čo sa stalo? Na spoločné rokovania s poslancami nechodila pani ministerka, ale posielala svojich zástupcov z ministerstva. S tými sa nakoniec poslanci dohodli a našli spoločnú reč. Vytvorili spoločný návrh. Aké bolo potom ale veľké prekvapenie, keď pani ministerka nakoniec aj s týmto návrhom nesúhlasila. Aj toto je ukážka koncepčnej práce. Práce, ktorú vynaložila skupina poslancov, aby umožnila zjednodušiť malé podnikanie, a práce, ktorá vyšla nakoniec navnivoč.

    Dámy a páni, čo je ale zaujímavejšie, v kuloároch som počul, že aj keď sa schváli tento návrh, bude mať v konečnom dôsledku smolu. Snaha poslancov pomôcť všetkým malým podnikateľom vyjde nakoniec navnivoč, lebo už je údajne pripravený nový vládny návrh, o ktorom hovoril aj poslanec Prokopovič, ktorý bude súvisieť s novým štátnym rozpočtom a potlačí tento doplnok, ktorým sa tu teraz zaoberáme. Je to neuveriteľné, nielenže tu márnime čas, ale sme tu na žart. A to je vrchol.

    Dámy a páni, bod konfliktu medzi ministerstvom financií a navrhovateľmi je 85-percentný daňový výdavok pri používaní osobného motorového vozidla na pohonné hmoty. Poslanecký zákon hovorí v bode 8, citujem. V § 24 ods. 2 písm. v) sa vypúšťa posledná veta v celom rozsahu. Koniec citátu. Spoločná správa ale v bode 21 hovorí o vypustení bodu 8 poslaneckého návrhu. Novela chce do pôvodného stavu vrátiť možnosti účtovania si pohonných hmôt v plnej výške. S týmto však ministerstvo financií nesúhlasí.

    Ďalší bod konfliktu je, že novela by mala výrazne rozšíriť aj okruh živností, ktorých vykonávatelia budú môcť paušálnu daň využívať. Ministerstvo financií k viacerým vyjadrilo zamietavé stanovisko. Lekári, advokáti, komerční právnici, notári, súdni exekútori alebo daňoví poradcovia majú podľa ministerky neporovnateľne nižšie výdavky ako živnostníci vo výrobnom sektore, na ktorých sa mala pôvodne paušálna daň prioritne vzťahovať. Čiže ministerstvo toto rozšírenie odmieta. Treba povedať na obranu týchto živnostníkov, ktorých ministerstvo odmieta, že aj u nich ide len do výšky obratu 1,5 milióna, ktorý keď prekročia, už sa na nich paušálna daň nevzťahuje, ale vzťahujú sa na nich pokuty, nehovoriac o tom, že sám zo svojej praxe poznám množstvo lekárov, ktorí si popri zamestnaní otvorili súkromné ordinácie tam alebo v tých oblastiach, kde nemá dosah nemocnica, aby pomohli vlastne ľuďom znížiť náklady a riešili problematiku ich zdravia. Prvé, čo museli, museli si zabezpečiť miestnosti, druhé, čo museli, museli si zabezpečiť technológiu, čiže mali obrovské náklady. Nehovoriac o tom, že zdravotníctvo je v takom stave, v akom je. Platby prebiehajú, tak ako prebiehajú. O tom tu skutočne nemusím hovoriť, všetci to poznáme a koniec koncov dostaneme aj správu do 30 dní v dohľadnom čase. A preto si myslím, že mali by byť v paušálnej dani zaradení aj takíto ľudia aj napriek tomu, že ministerstvo financií má iný názor. Sú to takisto ľudia, ktorí si započítajú alebo platia dane takisto ako iní živnostníci.

    Dámy a páni, z toho dôvodu, čo som tu povedal, by som vás chcel poprosiť, aby ste nepodporili vypustenie bodu 8, čiže nepodporili bod číslo 21 spoločnej správy. Aj týmto spôsobom pomôžete malým podnikateľom v tom, aby jednoducho podnikali, aby prípadne zamestnávali ľudí, aby sa skrátka starali sami o seba a nemusel sa o nich starať štát.

    Ďakujem.

  • Posledným v poradí prihláseným do rozpravy je pán poslanec Tatár.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    k predkladanému návrhu zákona, ktorý je tu opakovane, čakáme naňho rok alebo viac ako rok, sa naozaj treba vyjadriť aj v širšom ekonomickom rámci, v rámci celkových reforiem, ktoré sa u nás konajú. Treba povedať k histórii toto. Vlastne paušálna daň po prvýkrát verejne bola u nás spomenutá v balíčku ozdravných krokov z mája 1999 a je to dosť typické, že ministerstvo financií vtedy navrhlo do dane z príjmu paušálnu daň, aj keď nižšieho rozsahu, a nakoniec prax ukázala, že ju treba novelizovať, ale zdravotníctvo a sociálne veci nenavrhli primerane znížiť odvody. Našťastie sa to urobilo, ale v tom meškáme tiež rok, aj to treba k tej histórii povedať. Inak je to veľmi typické pre finančné veci, že sa akoby predpokladá, a ja to hovorím aj pre vládu, aj pre verejnosť, že vlastne peniaze majú na starosti len ľudia z ministerstva financií. Nie je to tak. Vždy to hovoríme aj pri rozpočte, že veľmi ťažko sa znižujú dane, keď rezorty ujedajú z rozpočtu a rezorty neprinášajú také reformy, ktoré by mohli umožňovať dane znižovať.

    Ak sa chceme držať, a za Demokratickú stranu musím povedať, že sa chceme dôsledne držať reforiem, ktoré sú zakotvené v programovom vyhlásení vlády, a sme stranou, ktorá je stranou znižovania daní, tak jednoducho po prvé musíme podporiť tento návrh zákona, ale po druhé musíme povedať, že ozajstným skutočným systémovým riešením by bolo znížiť všeobecne dane pre všetkých, tak ako sa to napríklad navrhuje už vo vládnom materiáli o odstránení bariér v podnikaní. A v tom prípade by nebolo treba prijímať žiadne výnimočné kroky. Ale keďže to tak nie je, tak je tento zákon naozaj nanajvýš potrebný.

    Čo sa týka rozsahu živnosti alebo činnosti, ktorých sa paušálna daň bude po prijatí tohto zákona týkať, tak, samozrejme, prebiehal istý zápas, aké široké to má byť. Jeden z argumentov bol, že v podstate aj v Európskej únii platí taká legislatíva, že sa to týka iba živnostníkov a remesiel a netýka sa to žiadnych iných druhov činností. Hovorím to preto, lebo to tu nebolo spomenuté. Okrem paušálnej dane, ktorá sa na nejaký čas veľmi dobrým spôsobom vyrieši v tomto zákone, navrhovatelia navrhli riešiť aj tie nedostatky alebo deformácie, ktoré vznikli pri poslednej novele minulý rok. A ja to zopakujem, to je ten nešťastný benzín a nešťastné cestovné náhrady. A ja si myslím, že naozaj niet ľudí, ktorí podnikajú, aby si jednoducho pri strate času a strate nervov nenašli nejaký spôsob, ako z tých 85 percent urobiť 100 percent, dokonca viac ako 100 percent skutočne vynaloženého benzínu, a tiež si myslím, že je potrebné sa nad týmto pri hlasovaní zamyslieť. Neviem, či to tu bolo jasne povedané, ale dávam procedurálny návrh, aby sme o bode 21 hlasovali samostatne. A keď to bolo povedané, tak tento návrh podporujem v zmysle, aby sme odstránili túto deformáciu, pretože naozaj ľudia, ktorí podnikajú, používajú svoje vozidlá, očakávajú, že táto nerozumnosť, ktorá neušetrí a neprispeje v zásade do štátneho rozpočtu nič, bude odstránená.

    Okrem paušálnych daní a riešenia cestovných náhrad a benzínu sa pri diskusii o tomto návrhu zákona hovorilo ešte o dvoch iných okruhoch, ktoré sú aj v spoločnej správe a ktoré súvisia s aktivitou aj mojou vlastnou, aj s aktivitou niektorých poslancov z výboru pre financie, rozpočet a menu a, samozrejme, s podporou navrhovateľov tohto poslaneckého návrhu zákona. Jedna z nich je, aby sa odstránila nerovnomernosť a nespravodlivosť medzi poľnohospodármi, ktorí sú právnické osoby a ktorí sú fyzické osoby. Presne v tomto zmysle aj výbor pre poľnohospodárstvo prijal pozmeňujúci návrh a takisto aj výbor pre financie, rozpočet a menu, ktorý aj pre fyzické osoby podnikajúce v poľnohospodárstve, tak ako je to definované v zákone, že majú nad 50 percent poľnohospodárskej činnosti súvisiacej s rastlinnou alebo živočíšnou výrobou a súvisiacich činností, aby mali polovičnú sadzbu dane.

    Na vysvetlenie treba povedať toto. Pri sadzbe dane pre právnické osoby je dnešných 29 percent a je tam explicitne napísané, že poľnohospodári majú 15 percent, čiže to je v zásade polovica. To isté sa navrhuje, a to je bod číslo 1 spoločnej správy, aby v § 13 pri sadzbe dane pre fyzické osoby boli poľnohospodári vyňatí zvlášť, a ak spĺňajú to kritérium nad 50 percent, aby mali polovičnú sadzbu dane. Je to naozaj na výsosť spravodlivé.

    Druhá vec, o ktorej ešte spoločná správa hovorí a kde sme sa zhodli viacerí poslanci z rôznych koaličných klubov. Možno by to bolo podporené aj opozičnými poslancami, myslím si, že na tom záverečnom hlasovaní nikto z nich nebol, ale očakávam, že to môže byť aj opozičnými poslancami podporené. A hovorím to tak široko preto, aby bolo jasné, kto stál za týmito návrhmi, hoci ja som sa snažil ich presadzovať najviac. Je to návrh, ktorý dopĺňa nový § 35a do zákona o daniach z príjmov, a je to návrh, ktorý tiež nie je systémový, pretože jediné systémové riešenie je celkové zníženie daní tak niekde na hranicu pod 20 percent. O tom budeme ešte viackrát hovoriť, ale kým sa tak nestane, tak je to jeden návrh, aby pre každého, kto za určitých definovaných podmienok investuje na Slovensku peniaze a zamestná presne definovaného nezamestnaného alebo teda ak investuje viac peňazí a zamestná viac nezamestnaných, aby mal isté úľavy na dani.

    Vláda sa pre toto rozhodla a my sme už podobnú úpravu schválili pre väčšie investičné objemy desiatok miliónov korún pre výlučne zahraničných investorov. Je to, samozrejme, odôvodnené prilákaním zahraničného kapitálu, ale je to naprosto nesymetrické a nedôstojné a nespravodlivé aj voči domácim investorom. Hovorím - jediné správne riešenie je celkovo znížiť dane. Ale pokiaľ ich nemáme, tak navrhujeme tento paragraf. Hovorí, že ak investor investuje v peniazoch, v žiadnej inej forme, ak si teda založí novú firmu alebo zvýši kapitál už v existujúcej firme, ak z týchto peňazí 60 percent investuje do technológií, čiže do nových technológií, čo značí, že podporuje aj prílev technológií, trh a výrobu týchto technológií, a ak zároveň na každý milión korún, čiže nie sú to veľké objemy peňazí, na každý milión korún takto vložených a potom investovaných peňazí zamestná takého nezamestnaného, ktorý je už nezamestnaný 3 a viac mesiacov, ale zároveň prísne musí dbať na to, aby to nebol niekto, koho on sám ako investor predtým prepustil, tak môže mať úľavu na dani vo výške 13 percent.

    Toto nie je žiaden náhodný prvok, aj keď je nesystémový. Mohol by byť veľmi užitočný v našom prostredí. Osvedčil sa v niektorých štátoch Európy, kde zaviedli takéto dočasné riešenie, a pomohol znížiť nezamestnanosť v oblastiach zaťažených nezamestnanosťou. Ide o Belgicko a ide o Írsko. Tam sú presne s podobným návrhom reálne skúsenosti.

    K tomuto návrhu treba povedať, že to je návrh dočasný, pretože sa týka obdobia najbližších dvoch rokov po schválení, keď je možné na obdobie 10 rokov potom nárokovať takéto úľavy.

    K samotnému textu a k spoločnej správe by som chcel dať jeden pozmeňujúci návrh, ktorý je čisto formálnotechnického charakteru, a je to v bode 14, kde v odseku c) naprosto nedopatrením, pretože sa veľakrát prepisovala spoločná správa, vypadla jedna nula a hovorili o tom aj moji predrečníci. A tam číslovku 10 000 treba zmeniť na číslovku 100 000. Inak by celý ten odsek nemal logiku. A podávam tento návrh aj písomne. Toto hlasovanie by mala byť formalita. A potom v tomto zmysle bude aj znieť celý odsek c), čo je zmyslom môjho pozmeňujúceho návrhu. Číslovka sa vlastne spresní, tak ako je vo všetkých ostatných paragrafoch.

    Chcem povedať, že tento zákon sa, samozrejme, netýka iba podnikateľov samotných, pretože všetky zlepšenia podnikateľského prostredia umožňujúce všetky zvýhodnenia a zdynamizovania podnikania sa týkajú aj zamestnancov. Týkajú sa jednoducho ľudí, ktorí prispievajú nejakou prácou, tvorivou prácou, svojou prácou k vytváraniu zisku, o ktorého zdanení tieto zákony hovoria.

    To sú také zásadné poznámky a vysvetlenia pre text spoločnej správy. Ja to veľmi stručne zhrniem. Rieši paušálnu daň, rieši nápravu deformácií, čo sa týka benzínu a cestovných náhrad. Preto chcem, aby sme o bode 21 hlasovali samostatne. Rieši zrovnoprávnenie malých a veľkých poľnohospodárov a vlastne navrhuje zdynamizovanie investícií v paragrafe na úľavu na daniach. Opakujem, jediné systémové riešenie je celkové zníženie daní a k tomu smerujú aj všetky naše úsilia. Jednoducho, ak sa v ostatných rezortoch neurobia také reformy, aby sme neboli netransparentní a vysoko zaťažovaní v rezorte zdravotníctva, sociálnych vecí a aby sme ako krajina, ktorá má extrémne vysoký podiel transferov zo štátneho rozpočtu do hospodárstva, tento rok je to 25 percent, budúci rok sa ukazuje, že to môže byť až 27 percent, kde zhruba polovica je jednoducho len vracanie starých dlžôb, tak budeme musieť robiť takéto zákony, ktoré plne podporujem. Ale nebudeme môcť robiť systémové znižovanie všetkých daní, bez ktorých sa naša ekonomika nepohne rýchlo dopredu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Tatár bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená Národná rada,

    len veľmi stručne ku niektorým slovám, ktoré odzneli v rozprave. K vystúpeniu pána poslanca Šeptáka. Okrem toho, že ho vnímam ako človeka, ktorý sa snaží zlepšiť náš návrh, lebo tiež obhajuje záujmy malého a stredného stavu, chcem povedať, že problém daňového prostredia pre podnikanie na Slovensku sa nedá vyriešiť jednou novelou zákona, ale je to nejaká etapizácia krokov, ktorá sa začala v minulom roku v decembri a náš poslanecký návrh v istej časti daňového prostredia zlepšil to, čo vlastne vzniklo, pretože treba uviesť aj to, že hlasovanie v Národnej rade na podporu zákona číslo 366 bolo vlastne hlasovaním, kde si poslanci uvedomili riziká, ktoré, zo strany navrhovateľa to znamená ministerstva financií, boli tu argumentačne predložené a vtedy vlastne sme zvážili všetci pri hlasovaní, že tie ustanovenia, ktoré sú navrhované v § 15, hádam budú tie, ktoré budú dostatočne motivovať malých podnikateľského stavu, nestalo sa.

    Druhú vec, ktorú som chcel zvýrazniť, je problém toho termínu. Viete, že náš návrh hovoril o tom, aby sa tento zákon prijal alebo táto novela prijala tak, aby mohla byť účinná od júla tohto roku v dobrej viere pre to, čo som uviedol, aby sme mohli osloviť absolventov napríklad škôl, aby čo najrýchlejšie vlastne tento malý podnikateľský stav sa mohol starať sám o seba. Ukázalo sa, že prechodné ustanovenia, ktoré by sa museli dotvoriť zo stránky legislatívnej, by boli také komplikované a ten zákon by bol tak ťažko čitateľný, že vlastne by sme to urobili proti tomu malému podnikateľskému stavu, a preto sme akceptovali posun toho termínu od 1. januára 2001. To je po prvé. A po druhé, otvorili by sme vlastne retroaktívne problém, ktorý vznikol tým, že 1 020 podnikateľov sa naozaj prihlásilo k paušálnej dani.

    K problematike slobodného povolania akceptujem názory, ktoré tu boli v snahe zlepšiť ten okruh osôb, ale ukazuje sa, ak ministerstvo financií skutočne má písomný doklad o tom, že vo vyspelých krajinách Európskej únie je neobvyklé, aby tieto slobodné povolania boli zdaňované formou paušálnych daní, osvojili sme si tento návrh a chápeme to tak, že v rámci nášho prístupu k tomuto európskemu spoločenstvu by sme si sami urobili problém.

    K problematike 85 percent zdaňovania alebo teda uznania daňových výdavkov uvediem takýto vecný argument, ktorý by mohol byť na podporu práve stanoviska ministerstva financií. Tých odborných argumentov na podporu jedného názoru alebo druhého je neskutočne veľa a nespočetne veľa. Uvediem, že napríklad daňové zákony Nemecka hovoria o tom, že je možné uznať za daňový výdavok len isté percento z dosiahnutého obratu alebo z dosiahnutých príjmov. Túto argumentáciu sme, samozrejme, ministerstvu financií odovzdali a vlastne pocit z toho rokovania som osobne mal ten, že ministerstvo financií sa bude určite zaoberať týmto problémom. Nie je ľahké stanoviť tú výšku, pretože aj to môže byť vlastne potom následne zaujímavou rozpravou v Národnej rade, a preto počkáme, do akej miery a v ktorom čase možno sa dočkáme toho, že bude príslušná novela zákona číslo 366 riešiť aj tento problém, ktorý je naozaj potom spravodlivý, by som povedal znova z pohľadu platného daňového práva vo vyspelých krajinách Európy aj obvyklý.

    Toľko z mojej strany, pán predsedajúci.

  • Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý si žiada legislatívnotechnickú analýzu, či je v súlade s predloženým návrhom zákona, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prosil by som pána navrhovateľa a spoločného spravodajcu, ako aj predkladateľa pozmeňujúceho návrhu, aby sa stretli a aby si vyjasnili pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený, či je v súlade so záujmom navrhovateľa a gestorského výboru, a potom pristúpime k hlasovaniu.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

    Návrh ste dostali ako tlač 642, ktorého súčasťou je aj návrh gestorského výboru pre pôdohospodárstvo a pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    Teraz prosím ministra pôdohospodárstva pána Pavla Koncoša, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona odôvodnil.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov, si kladie za cieľ v prvom rade do nášho právneho poriadku implementovať podmienky poskytovania podpory na rozvoj poľnohospodárstva a vidieka v rámci programu SAPARD. Po druhé. Osobitne upraviť splatnosť vybraných druhov poľnohospodárskych produktov. Tiež spresniť podmienky uplatňovania ochranných opatrení pri dovoze poľnohospodárskych potravinárskych výrobkov a konečne spresniť niektoré ustanovenia doteraz platného zákona.

    Chcem sa poďakovať za prejavený záujem o problematiku, ktorú novela zákona rieši, a tým za prejavený záujem o problémy poľnohospodárstva ako celku, a živú diskusiu, ktorá sa viedla k predmetnému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve.

    Pokiaľ ide o samotnú problematiku programu SAPARD, dúfame, že aj tento bude mať jasnú podobu a najneskôr v mesiaci novembri bude schválený príslušnými orgánmi Európskej únie. Vzhľadom na zložitý administratívny postup jeho schvaľovania sa zatiaľ nepodarilo ani jednej z asociovaných krajín tento program v Európskej komisii schváliť.

    Tiež chcem ubezpečiť, že otázky súvisiace s dodávateľsko-odberateľskými vzťahmi poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov a otázky súvisiace s tým budú komplexne riešené už na budúci rok predložením novely zákona o Štátnom fonde regulácie, respektíve novým zákonom, ktorým sa bude riešiť transformácia Štátneho fondu trhovej regulácie na intervenčnú agentúru.

    Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    verím, že predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov, vzhľadom na jeho aktuálnosť podporíte. Za podnetné návrhy uplatnené vo výboroch, prípadne v rozprave, ktorá bude k novele zákona číslo 240/1998 Z. z., ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Prosím zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Prosím pani poslankyňu Kadlečíkovú, ktorá je poverená gestorským výborom ako spravodajkyňa k predloženému návrhu vlády, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj o odporúčaní a stanovisku gestorského výboru k prerokúvanému návrhu zákona.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete vystúpiť.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo v súlade s § 78 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku pridelil 13. júna uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 7. septembra a v gestorskom výbore do 8. septembra 2000. Ide o Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor bol určený výbor pre pôdohospodárstvo.

    Všetky uvedené výbory vrátane gestorského vládny návrh zákona prerokovali v stanovenej lehote. Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov na svojej 46. schôdzi dňa 12. septembra 2000 a schválil ju uznesením číslo 164. Iné výbory vládny návrh zákona neprerokovali a gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky číslo 880, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pretože ste mali k dispozícii spoločnú správu pôdohospodárskeho výboru, z toho dôvodu nebudem čítať obsah a jednotlivé paragrafy, pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v nej. Ja by som len na záver chcela zdôrazniť, aby všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predkladané, boli pripravené písomne a zároveň chcem upozorniť, aby sa hlasovalo s návrhom schváliť o bodoch spoločnej správy číslo 1, 3, 6, 8, 9, 11, 12, 14, 15 a s návrhom neschváliť o bodoch spoločnej správy číslo 2, 4, 5, 7, 10, 13. Je tu zmena práve v bode 4, a to z toho dôvodu, že tu došlo k úprave znenia tohto textu a toto bude riešené osobitným pozmeňujúcim návrhom.

    Vážený pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vám oznámiť, že do rozpravy sa písomne prihlásili pán poslanec Klemens, pán poslanec Baco a pani poslankyňa Kadlečíková.

    Nech sa páči, pán poslanec Klemens, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    predkladaný vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve, reaguje na nedostatky, ale hlavne na skúsenosti počas zhruba dvojročného pôsobenia tohto zákona v praxi. Jeho predkladaná novela vychádza z faktu, že poľnohospodárstvo má prvoradé a nezastupiteľné miesto pri zabezpečovaní potravinovej bezpečnosti a potravinovej sebestačnosti štátu vrátane jeho verejných mimoprodukčných, hlavne krajinotvorných a ekologických funkcií pri poľnohospodárskej výrobe vrátane tvorby a udržiavania kultúrnej vidieckej krajiny.

    Novela predmetného zákona na realizáciu uvedeného navrhuje, aby štát podporoval rozvoj poľnohospodárstva a vidieka vyhlásením nových rozvojových programov, ktoré sa schvaľujú v spolupráci s príslušným orgánom Európskej únie a ktorý by sa spolupodieľal aj na ich financovaní. Vieme, že intenzita a efektívnosť poľnohospodárskej výroby u nás dlhodobo upadá. V poslednom období opakovane nepriaznivo ovplyvnili výsledky poľnohospodárov aj extrémne klimatické podmienky, tento rok nevynímajúc. Naše poznatky, ale aj dlhoročné skúsenosti štátov združených v Európskej únii dokumentujú, že poľnohospodári nie sú schopní dosahovať primerané dôchodkové podmienky a zabezpečovať reprodukciu výrobných fondov vrátane modernizácie technológií a strojového parku bez účinnej pomoci štátu. Preto v štátoch Európskej únie uplatňujú ucelený a komplexný systém dotačnej, intervenčnej a súbežnej podpory s väzbou na trvale udržateľný rozvoj poľnohospodárstva a jeho multifunkčné poslanie so zreteľom na zvláštnosti jednotlivých regiónov a jednotlivé produkčné komodity.

    Ak však porovnáme úroveň dotačnej podpory u nás v priemere za štáty Európskej únie, potom konštatujeme, že dotačná podpora u nás dosahuje len zhruba 10 percent podpory krajín Európskej únie. V dotačnej politike voči poľnohospodárstvu došlo po roku 1990 v Slovenskej republike k zásadným zmenám. Dotácie boli krátené oproti roku 1990, keď predstavovali 17 miliárd korún na súčasných necelých 8 miliárd, pritom z hľadiska inflácie koruny, ako i vývoja cien poľnohospodárskych vstupov a výstupov by dotácie mali dosahovať sumu na úrovni 40 miliárd.

    Ak by pokračoval takýto vývoj aj v ďalších rokoch, bolo by naše úsilie o skorý vstup do Európskej únie veľmi vážne ohrozené. Veď pravdou zostáva fakt, že kľúč vstupu Slovenska do Európskej únie nemá len armáda, ale prosperujúce poľnohospodárstvo. A aby prosperujúce bolo, musí mu štát pomôcť. Už v prvom čítaní tohto zákona som upozornil, že v predkladanom vládnom návrhu novely sa nezdôvodnene vypustila zásada valorizácie dotačnej podpory. Je to nesprávny krok, ktorého realizácia ešte prehĺbi úpadok nášho poľnohospodárstva, a to nielen voči štátom Európskej únie, ale aj voči štátom V4. Preto opätovne žiadam zakotviť do zákona o poľnohospodárstve zásadu valorizácie dotačných prostriedkov formou narastajúceho percentuálneho podielu z hrubého domáceho produktu tak, aby sa v súčasnom predvstupovom období dosiahli lepšie ekonomické podmienky na konkurenciu poľnohospodárov voči štátom Európskej únie. Jednoducho povedané, náš agrosektor musí byť konkurencieschopný agrosektoru krajín Európskej únie. Valorizácia dotačnej podpory umožní udržať pomalšie tempo rastu cien poľnohospodárskych komodít pre potravinársky priemysel s priaznivým dosahom na spracovateľské i spotrebiteľské ceny, a tým aj na zvyšovanie spotreby potravín na domácom trhu a exportu.

    Dôsledky valorizácie dotačných prostriedkov by sa prejavili aj v obmedzení dovozov poľnohospodárskych komodít vrátane potravín, a tým aj v znížení pasívneho salda zahraničného obchodu za eurokomoditami, ktoré sa podieľajú na súčasnom celkovom pasíve zahraničného obchodu Slovenskej republiky takmer 40 percentami. V tomto smere agrorezort očakáva aj presadenie prijatia zákona o obchodných reťazcoch, v ktorom by supermarkety a hypermarkety mali zákonom uloženú povinnosť predávať výrobky domácich výrobcov na úrovni 70 percent celkovej ponuky v každej tovarovej skupine s výnimkou produkcie, ktorá sa na Slovensku nevyrába.

    Vážené kolegyne a kolegovia, navrhovaná novela predmetného vládneho zákona pozitívne rozširuje aj okruh žiadateľov na finančné podpory nielen v poľnohospodárskej prvovýrobe, ale i v spracovateľskom potravinárskom priemysle, ktorý Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky zastrešuje v rámci strategického cieľa zabezpečiť základnú výživu obyvateľstva a dosiahnuť jej sebestačnosť, čo doteraz nebolo. Za pozitívum navrhovaného zákona možno považovať aj nové definovanie podmienok zákazu dovozu, tranzitu a vývozu poľnohospodárskych komodít a výrobkov z nich vrátane zosúladenia podmienok ochranného opatrenia v súlade so zákonom číslo 214/1997 Z. z.

    Novela zákona rieši aj veľmi dôležitú otázku zabezpečenia platieb za vybrané poľnohospodárske komodity a výrobky z nich rozšírením aj na sféru obchodu, povinnej 30-dňovej platobnej úhrady vrátane možnosti odobratia živnostenského oprávnenia na podnikanie za nedodržanie uvedenej lehoty na zaplatenie dodaného tovaru, tak ako je to v krajinách Európskej únie. Napriek uvedenému sa však obávam, že predĺženie lehoty zo súčasných 14 dní na 30 dní, ako i rozšírenie okruhu subjektov o sféru obchodu neprinesie v praxi očakávaný efekt platby pohľadávok. Predpokladám, že povedie len k zvýšeniu počtu klasifikácie pohľadávok ako nesplatených, pritom ich následný zdĺhavý proces vymáhania zostane však naďalej. Aby sa tak nestalo, riešenie tohto pre prvovýrobcov kľúčového problému je možné v prijatí samostatnej úpravy osobitného režimu zmluvy uzatváranej medzi účastníkmi, ktorých predmetom plnenia sú komodity určené na výrobu potravín alebo potraviny samé so začlenením takejto úpravy do Obchodného zákonníka.

    Vážené kolegyne a kolegovia, navrhovanú novelu zákona poslanci za Stranu demokratickej ľavice podporia. Ako poľnohospodár som povinný však zdôrazniť, že ak chceme reálne naplniť deklarované zámery agrosektora na Slovensku pri racionálnom a celoplošnom využívaní našej poľnohospodárskej pôdy, ktorá je nenahraditeľným prírodným bohatstvom, potom spoločným úsilím spravme všetko pre to, aby sme pôdu využívali ako dobrí hospodári a agrosektor sa postaral o našu potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nechce reagovať nikto s faktickou poznámkou. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Baco.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    pri prvom čítaní som stručne vystúpil k návrhu tejto novely zákona o poľnohospodárstve a povedal som, že ju podporíme, keď v nej bude zakomponovaný prvok, ktorý bol v programovom vyhlásení vlády, to znamená, že tam bude mechanizmus valorizácie dotácií zafixovaný. Napriek tomu teda, že táto snemovňa takýto záväzok prijala, tak vláda si nepovažuje za potrebné takýto návrh sem predložiť a návrh, ktorý sme dostali do parlamentu, je bez tohto mechanizmu. A chcem len na to upozorniť vás koaličných poslancov, že si vláda jednoducho z vás robí dobrý deň a napriek tomu, že sme to pripomínali aj pri viacerých príležitostiach, tak sa neunúvala, aby pri tejto príležitosti, povedal by som, prakticky jedinečnej príležitosti, aby tento záväzok z programového vyhlásenia brala vážne a prejavila ochotu splniť tento záväzok.

    Pokiaľ sa teda vláda takto správa, ako sa správa a vy jej to tolerujete, tak my sme sa snažili v pôdohospodárskom výbore pripraviť také ucelené stanovisko, v tom sme sa zhodli aj so samosprávou, aj opozícia, aj koalícia, a odznelo to aj z úst pani predsedníčky, ktorá je spoločnou spravodajkyňou. Takže chcem povedať, že my podporíme tento návrh, čo bolo našou podmienkou a nie sme pripravení podporiť tento zákon ako celok túto novelu v tom prípade, ak by sa tam nemalo presadiť toto ustanovenie, ktoré považujeme za kľúčové.

    Ostatné zmeny, ktoré sa tam navrhujú, totiž nie sú ani zďaleka také významné, možno že majú percentuálnu, určite nie 10-percentuálnu váhu oproti tomuto jednému ustanoveniu, ustanoveniu k valorizácii. Chcem poukázať napríklad na povinné platby v termínoch, že toto ustanovenie bolo aj doteraz v zákone, teraz sa rozširuje to ustanovenie a nejdem sa priečiť, či je to správne alebo nesprávne, lebo sa tam predlžuje lehota, a to si myslím, že je to v neprospech poľnohospodárov, ale to nie je podstatné, myslím si, v tejto chvíli. Podstatné je to, že za roky účinkovania tohto zákona nikto túto možnosť, ktorú mu dáva zákon, nevyužil. To znamená, že sa bijeme do pŕs, čo ideme robiť, čo robíme a život je o inom. Život je oveľa zložitejší, hlavne teda v agrárnom trhu a v agrárnej politike, a pokiaľ by sa mali dosiahnuť efektívne zmeny, tak tie zmeny by museli byť naozaj efektívne, teda kompletné, komplexné. Nedá sa robiť opatrenie iba v jednej oblasti, ale musí sa robiť komplexne, nedá sa donekonečna deklarovať, pobehovať po vyschnutých poliach, nasľubovať a potom prakticky nekonať. Podobne ako to bolo pred voľbami a ako aj v spomínanom programovom vyhlásení, sa záväzky prijímajú a potom jednoducho nie je ochota zo strany vlády tieto záväzky akceptovať.

    Chcem poukázať tým na to, že ja osobne nie som optimista, som realista, že aj toto ustanovenie, ktoré keď tam zakomponujeme o valorizácii, dotácii, že bude vláda a väčšina vládnej koalície s chuťou ignorovať naďalej, ako to robila doteraz a nevidím teda v tom záchranu poľnohospodárstva, pretože sa vôbec nezmenil globálny prístup k tomuto rezortu a vyjadrenia zo strany politikov vládnucej koalície, ktoré sa stále týmto smerom objavujú, jednoznačne nasvedčujú o tom, že vo vládnej koalícii je dostatok síl na to, aby sa agrárna efektívna politika na Slovensku neprijala a aby sa pokračovalo v kríze, ktorá je tu. Napriek tomu hovorím, aj malý krok, keby sa zafixovala v tomto zákone povinnosť valorizácie dotácií, by mohol byť určitou záplatou a mohol by byť nejakým východiskom alebo prvým krokom k tomu, aby sa ďalšie zmeny v tomto smere udiali a vytvorilo sa naozaj pre tento rezort trhové prostredie, ktoré bude žičlivé.

    Chcel by som, dámy a páni, vám niečo ukázať, čím by som chcel podčiarknuť váhu toho, čo hovorím a o čom je vlastne reč, aj toho, čo som tu hovoril skoro 5 hodín alebo koľko to bolo pri Zelenej správe a načo máte teda veľa osobných pripomienok a zvrhla sa debata, z vašej strany reakcie na to, že ste ma osobne osočovali a absolútne nevenujete pozornosť meritu veci. Chcem vám ukázať na tomto grafe, že situácia je oveľa horšia, ako sa domnievate. Pozrite sa, toto sú tisíce ton úrody obilia, toto sú roky, tu je rok 1939, 1949, 1959, 1969 až 1999 a chcem vám ukázať, že keď v roku 1939, 1949 a v roku 1959 bola úroda obilia na úrovni 1 700 tisíc ton, 1 750 tisíc ton, potom sa dostala až cez hranicu 3 milióny ton, čiže dvojnásobne, a za vaše dva roky vládnutia sa stalo to, že sa dostala presne na úroveň týchto krízových rokov 1939, 1949, 1959. Ste veľmi usilovní, šikovní, to vám poviem, že to sa málokde podarí. Jednoducho robota, ktorá sa tu robila 60 rokov, 60-ročná práca za dva roky je zvrátenie do krízových rokov. Vybral som si roky deviatky, pretože sa zvykne hovoriť, že osmičky sú fatálne pre Slovensko, a tak som si rok 1939 dovolil nazvať ako dôsledok svetovej krízy, rok 1949 ako dôsledok svetovej vojny, rok 1959 ako dôsledok socializácie a rok 1999 ako dôsledok zmeny, zmeny. Váš program sa nazýva zmena a toto je výsledok vašej zmeny. O 50 percent sú nižšie úrody obilia, ako boli pred niekoľkými rokmi, v roku 1998 bola úroda 2 720 tisíc ton a v tomto roku sa dostávame na úroveň asi 1 750 tisíc ton. Je to skutočne neuveriteľné, ale keď sa húževnato pracuje, ako sa vy snažíte zlikvidovať to poľnohospodárstvo, tak sa to môže podariť, vám sa to teda zatiaľ darí.

    A chcem vás ešte upozorniť na ďalšie dôsledky, ktoré takéto vaše konanie bude mať. Chýba 800 tisíc ton obilia, tým pádom treba nakúpiť a doviezť zo zahraničia 800 tisíc ton obilia, na čo treba 5 miliárd korún. Tieto peniaze nie sú a nie je predstava o tom, ako sa dajú dohromady na to, aby sa toto obilie doviezlo. 5 miliárd korún na Slovensku nemá nikto, samozrejme, ani ich nevie zohnať a, samozrejme, kto má 5 miliárd korún, tak nepobeží s týmito 5 miliardami korún do obchodu s obilím, pretože je to trh veľmi nevyspytateľný, nikto nevie, ako sa zachová, zachovajú odberatelia. Pretože keď sme vyvážali ešte pred 5 mesiacmi obilie po 3 500 korún, dnes ho môžeme doviezť za 6 500 korún, za 6 500 korún, čo sme pred 5 mesiacmi vyviezli za 3 500. Poznám obchodníka, ktorý hovorí, že ho má neďaleko za hranicami pripravené to isté, čo vyviezol za 3 a pol tisíc korún, že ho môže za 6 a pol doviezť, ale to je o inom. Ja len to chcem povedať, že toto obilie sa nedovezie, pokiaľ nezoberie iniciatívu do rúk vláda alebo vládne zložky vrátane ministerstva, trebárs fond trhovej regulácie. Túto sumu, samozrejme, nemá ani fond trhovej regulácie ten potenciál, takže stane sa to podľa môjho predpokladu, že sa dovezie možno 200 - 300 tisíc ton obilia a, samozrejme, ceny na domácom trhu pôjdu radikálne hore, to určite pôjdu radikálne hore, aj keď bude intervenovať štát. Štát je nachystaný intervenovať podľa všetkého 2 miliardami korún alebo 800 miliónmi. Počul som, keď to bude 800 miliónov, tak potom to bude intervencia na úrovni 1 000 korún na tonu a ceny budú okolo 5 tisíc korún za tonu, čo bolo, hovorím pred pár mesiacmi, 3 500 za tonu, že pôjdu radikálne hore ceny kŕmneho obilia, radikálne, samozrejme, ceny živočíšnych výrobkov. No pretože nebudú peniaze v tomto rozsahu, tie živočíšne výrobky napriek tomu, že budú ich ceny vysoké, sa na Slovensku nebudú produkovať, ale sa budú dovážať. A chcem vás upozorniť, že sa nám stane, že v III. a IV. štvrťroku budúceho roku, okolo III. štvrťroku, budeme sem voziť okolo štvrtiny mäsa na Slovensko, keď sme mali pred niekoľkými rokmi, 3, 5 rokmi, situáciu vybilancovanú, prípadne mierne prebytkovú.

    Takže namiesto toho, aby ste boli pochopili situáciu, argumenty, faktické, odborné, pretože boli spracované väčšinou odborníkmi pri zelených správach, ktoré sa tu prerokúvali po dva roky dozadu a teraz tretia vlastne alebo aj rozpočet, tak ste celú problematiku spolitikárčili a jednoducho nevyhnutný výsledok je tu. Chcem vás upozorniť na to ešte raz, že situácia je horšia ako kritická, je to katastrofálna situácia. Ak sa nespamätáte vo vládnej koalície a nebudete ochotní a schopní počúvať rady národohospodárov, ktorí rozumejú agrárnej problematike, tak nás čaká veľký problém, teda niekoľko veľkých problémov.

    Ten prvý je Európska únia, pretože komunikácia, aspoň bázická, zostala aj pre nás s Európskou úniou a nech si nikto nemyslí, že keď nebudeme investovať niekoľko rokov, tak ako napríklad za minulý rok, že sme investovali na úrovni 15 percent jednoduchej reprodukcie, tých 85 percent, čo predstavuje okolo 7 miliárd korún, sme sa vnútorne zadlžili, tento rok sa to ide opakovať, zhoršili sa prakticky všetky parametre trhového prostredia, že Európska únia tento proces nesleduje, nevníma a že rokom R, dňom D jednoducho bude Európska únia ochotná sem naliať 30, 50 miliárd korún na vyrovnanie našich podmienok. Je to hrubý omyl, to sa nestane. Akýkoľvek bude ten proces nášho vstupu a vstupu ďalších krajín do Európskej únie, tak si môžete byť istí, že bude v poľnohospodárstve dvojfázový a bude tu prechodné obdobie a budeme sa musieť vyrovnať sami s tým, čo si tu narobíme.

    Takže tie opatrenia tejto tupej agrárnej politiky majú multiplikačné efekty, znásobujú sa škody, ktoré budeme musieť my Slováci a národnostné menšiny si tu pekne zaplatiť, vyrovnať.

    Chcem povedať ešte to, že celý tento agrárny problém je v dvoch takých základných polohách. Jedna poloha je teda tá produkčná stránka poľnohospodárstva, o ktorej som hovoril, a druhá stránka, ktorú ja osobne považujem ešte za významnejšiu, je tá demografická a celková vidiecka.

    Poukazujem znova na to a pripomínam, dámy a páni, že Slováci nie sú ani zvyknutí a vôbec nie sú kapitálovo vybavení ani inak nie sú kvalifikačne vybavení na to, aby boli mobilní. Pracovná sila na Slovensku je imobilná. Ja nehovorím, že to takto môže zostať, treba ju, samozrejme, zmobilniť a treba to dať do pohybu, o tom nie je pochýb, ale povedzme si reálne možnosti, aké má človek z vidieka, ktorý je dnes ochotný ísť za prácou do mesta. Tie možnosti sú nulové. To znamená, že držíme, dusíme občanov na vidieku a celkom vážne vám chcem pripomenúť, že vznikajú ohniská nielen morálne, sociálne, ale politicky napäté a môže sa stať a predpokladám to, že sa to stane, nemusí to dlho trvať, že politici môžu byť v podmienkach vidieka vítaní iným spôsobom, ako si to oni predstavujú. Môže to mať aj katastrofické dosahy.

    Ešte raz, občania Slovenska nie sú schopní, nie sú ani vytvorené na to žiadne podmienky, aby boli mobilní, aby svoju pracovnú silu išli inde predávať. To znamená, nemáme obilie, neurodilo sa nám v dôsledku tejto politiky, nebude sa vyrábať mäso, na Slovensku nebudú mať ľudia prácu, a to nielen poľnohospodári, nebudú mať ani kaderníčky na vidieku, ani farári, ani učitelia a celý reťazec, pretože na jedného poľnohospodárskeho prvovýrobcu aj Európska únia počíta, že je napojených na vidieku 7 až 12 pracovníkov v rôznych sférach. A už som o tom hovoril, že aj Spojené štáty celý veľký priemysel výživy a čo s tým súvisí, zamestnáva, počítajú, že sa zamestnáva tým viac ako 30 percent ľudí, hoci len 1,5 percenta ľudí pracuje v Spojených štátoch amerických v základnej poľnohospodárskej prvovýrobe.

    Čiže či sa vám to páči alebo nie, ja tieto informácie mám a považujem za povinnosť vám ich odovzdať znova a pri tejto príležitosti vám ich odovzdávam na to, aby som vás upozornil, že situácia je skutočne katastrofálna a podporte ten návrh, ktorý je v spoločnej správe. Hovorím, nie je riešením programom poľnohospodárstva, ale je to nejaká záplata, ktorá môže mať nejakú funkčnosť, môže byť aj nefunkčná, pretože doteraz ste ignorovali takéto záväzky. Môže byť funkčná, ak to zoberiete seriózne a vážne, môže byť určitým predpokladom na postupné zlepšovanie, ale bude treba, samozrejme, urobiť veľmi veľa ďalších krokov na to, aby sa situácia zlepšila, aby sa teda zvrátil tento úpadok, aby sa nasmeroval znovu rozvoj.

    Takže, dámy a páni, situácia je veľmi vážna, prosím vás, aby ste spoločnú správu podporili.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Slaný, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána Baca. Ja si tiež myslím, že samostatné zvyšovanie dotácií to slovenské poľnohospodárstvo nezachráni, ale treba vytvoriť zdravé konkurenčné trhové prostredie pre poľnohospodárov, lebo slovenské poľnohospodárstvo má zásadné problémy, že na trhu pokojne fungujú v tých istých úrodnostných podmienkach poľnohospodári, medzi ktorými sú výrobné náklady 40 až 50 percent vyššie oproti priemeru, to znamená, že ten trh nefunguje a že pokojne prežívajú poľnohospodári, ktorí majú obrovské výrobné náklady. A tu je kľúč k úspechu a treba urobiť obrovské reformy či už trhu s pôdou, prenájom pôdy, trh s výrobnými prostriedkami, fungovanie a tak ďalej. To znamená, ja som presvedčený, že treba urobiť reformu v agrárnej politike smerom k trhu. To znamená, treba prijať liberálny model v agrárnej politike. Touto cestou ide aj Európska únia v reforme po roku 2000, nakoľko zistila, že už nie je udržateľný terajší stav, ktorý má, nakoľko štátny rozpočet to nie je schopný utiahnuť.

    Čiže ja si myslím, že tu treba urobiť zásadné zmeny a zmeniť celý systém agrárnej politiky smerom k trhu a k liberálnej agrárnej politike.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    pokiaľ ste sledovali vystúpenie pána poslanca Baca, dozaista ste pocítili, že jeho argumenty sú jednoznačné a záver, ktorý urobil, nezvratný a logický. Naše poľnohospodárstvo je skutočne v katastrofálnej situácii. A do tej sa dostalo v posledných rokoch. Nehovorím, že za vlády Vladimíra Mečiara bolo všetko v poriadku, ale situácia bola lepšia. Dozaista si pamätáte, ako medzi prvými zákonmi, ktoré ste rušili, bol zákon o revitalizácii. Vtedy sme vás tu upozorňovali, tento zákon máme a respektíve mali sme zámer predovšetkým v poľnohospodárstve realizovať, pomohol by nášmu poľnohospodárstvu. Presviedčali sme vás, že vy si môžete podľa toho zákona vybrať, ktoré družstvá podporíte. Nie. Zrušili ste ho a povedali ste, že je nesystémový, že vy máte systémové riešenie pre poľnohospodárstvo. Prosili sme vás, prosíme vás, nechajte ten zákon, kým prídete so systémovým riešením. Dodnes ste neprišli. Necítite zodpovednosť? Necítite zodpovednosť za to, že ste zrušili jeden zákon, ktorý mohol pomôcť a začal pomáhať v praxi poľnohospodárstvu? Zo samoľúbosti, lebo všetko bolo treba zrušiť, začínajúc diaľnicami a pokračujúc ďalej, čo boli projekty Mečiarovej vlády a boli prínosné. Tak dnes tu vidíme výsledok. Aj keby zákon nebol všeliekom.

  • Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kadlečíková.

    Nech sa páči, pani predsedníčka výboru, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážená pani ministerka financií,

    v súvislosti s predloženou novelou zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve oceňujem jeho aktuálnosť a časovú harmonizáciu s prípravou Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie. Ide o zákon, ktorý je v predloženej úprave kompatibilný s legislatívou jednotlivých krajín Európskej únie, ale aj asociovaných štátov, ktoré už začali negociácie s Európskou úniou o kapitole Poľnohospodárstvo, prípadne ich už takmer majú za sebou. Za najhodnotnejšie úpravy považujem tie, ktoré implementujú podmienky poskytovania a podpory na rozvoj poľnohospodárstva a vidieka prostredníctvom programu SAPARD zo štrukturálnych fondov Európskej únie a súčasne právne určujú zriadenie platobnej agentúry ako rozpočtovej organizácie Ministerstva poľnohospodárstva Slovenskej republiky, ktorá bude plniť funkciu autorizovaného orgánu, cez ktorý sa budú vyplácať prostriedky európskych fondov.

    Legislatívne a inštitucionálne sú predložené návrhy a úpravy analogické s nariadeniami, pokynmi a odporúčaniami Rady Európskej únie. V § 5 dochádza k úprave pôvodného znenia obchodno-záväzkových vzťahov, keď sa záväzok spracovateľa zaplatiť kúpnu cenu do 14 dní predlžuje na 30 dní a zároveň sa rozširuje aj na obchodné organizácie, ktoré sa v doterajšom znení zákona nenachádzali.

    Predĺženie lehoty splatnosti odpovedá reálnym možnostiam finančných tokov v našej krajine a zároveň sa kompletizujú obchodno-záväzkové vzťahy v Slovenskej republike. Treba uznať aj spracovateľom poľnohospodárskych komodít, že nemohli prvovýrobcom splácať svoje záväzky do 14 dní, ak ich vlastné pohľadávky vyrovnávali obchodné organizácie do 90 až 120 dní, zatiaľ čo obchodné organizácie najmä v maloobchode berú platby od zákazníkov okamžite v hotovosti, ale aj vo veľkoobchodných reťazcoch. Len tak totiž mohla vzniknúť situácia, že ubiedení poľnohospodári, ktorí sú v zúfalej situácii najmä po tohtoročnom suchu, úverujú spracovateľov potravín a obidvaja spoločne obchodnú sféru.

    Vážim si rozhodnutie vlády týkajúce sa znenia bodu 2 § 5, že ak spracovateľ alebo obchodná organizácia nedodrží lehotu na zaplatenie kúpnej ceny podľa ods. 1, môže výroba v postavení predávajúceho dať podnet na miestne príslušný živnostenský úrad na konanie podľa osobitného predpisu. Ide o právnu úpravu, ktorá má určité analógie s legislatívou USA, zámerom ktorej je obnoviť zodpovednosť, ale aj postihnuteľnosť toho, kto si v obchodnoprávnych vzťahoch neplní svoje záväzky. Za normálnych okolností fungujúcich vzťahov trhovej ekonomiky a podnikateľskej etiky by takéto ustanovenie tam ani len nemalo byť. Ale pýtam sa, kto bol doteraz potrestaný za nesplnenie si svojich záväzkov voči podnikateľským subjektom poľnohospodárskej prvovýroby, či sú to súkromní roľníci alebo družstvá, alebo akciové spoločnosti, za vytunelované mliekarne v Košiciach, v Spišskej Novej Vsi, v Rožňave či kdekoľvek inde na Slovensku. Je ich dosť. Alebo za vykradnuté a skrachované mäsozávody opäť v Košiciach či vo Zvolene. Samozrejme, že nikto. Jedinými obeťami sú poľnohospodári. A potom novopasovaní ekonómovia môžu tvrdiť, že naše poľnohospodárstvo vraj nie je konkurencieschopné. Ich kolegom z Európskej únie sa totiž nič podobné nemôže stať.

    Dovolím si však poznamenať, že táto úprava je nedostatočná. Týka sa len jedného odvetvia z celého národohospodárskeho systému a bude si vyžadovať komplexnú úpravu v Obchodnom zákonníku.

    Valorizácia dotácií, áno, už sa to objavilo v tlači. Už sa o tom hovorí. Niekomu ohromne nesedí. Ale Strana občianskeho porozumenia valorizáciu dotácií podporuje, pretože o nej už raz hlasovala v programovom vyhlásení vlády a rovnako s ňou súhlasila aj celá koalícia, keď sa schvaľovalo programové vyhlásenie vlády. V programovom vyhlásení doslova znie na strane 18 druhý odsek: Na vytvorenie valorizačného mechanizmu vláda navrhne novelu zákona o poľnohospodárstve, v ktorej sa stanoví podiel dotácií zo štátneho rozpočtu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja sa pýtam, je tu tento zákon predložený, kedy teda vlastne sa tam tá valorizácia dostane. Sme v polovici svojho funkčného obdobia. Teda je načase, aby v tomto zákone, pretože práve preto mal byť tento zákon predložený, aby sa ten valorizačný mechanizmus objavil. Nie, nie je tu. Musíme mať aj svoju politickú etiku. V každom prípade teda treba podporovať a začať plniť, lebo je čas aj to, čo je v programovom vyhlásení vlády. Keďže sa tento návrh neobjavil, respektíve teda nie je obsahom vládneho návrhu zákona, tak sa pripravil návrh v pôdohospodárskom výbore. Kvôli určitým, povedala by som, že technickým problémom pri dvoch slovách som oznámila, že ten návrh pod bodom číslom 4 nebude, teda sťahujeme a odporúčame ho neschváliť, ale dávame pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

    V prvom bode v § 1 sa dopĺňajú odseky 6 a 7, ktoré znejú:

    "(6) Suma rozpočtových prostriedkov zo štátneho rozpočtu na príslušný kalendárny rok na účely podľa odseku 2 sa upraví o úroveň ročného indexu inflácie vykazovaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.

    (7) Spôsob úpravy poskytovaných prostriedkov štátneho rozpočtu v príslušnom kalendárnom roku podľa odseku 6 ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením."

    Ako som povedala, vychádza sa z programového vyhlásenia vlády a je potrebné, aby poskytované prostriedky podnikateľom boli reálne vzhľadom na infláciu a v súlade s rastom hrubého domáceho produktu. Ak by sme si pozreli, vážené panie poslankyne a páni poslanci, legislatívu krajín Európskej únie, ak by sme si pozreli legislatívu aj krajín asociovaných, tak tam presne nájdeme nielen infláciu, ale aj hrubý domáci produkt. Takže nejde o nesystémové opatrenie. Ide o hlboko systémové opatrenie, pretože agrorezort nemôže existovať ani pri vysokých úrokových sadzbách a, samozrejme, ani za situácie, keď sa ceny pohonných hmôt každým dňom zvyšujú. A nakoniec je to aj o tom, že poľnohospodárom nikdy nikto nezaplatí za to, že udržiavajú krajinu. Alebo chceme mať neudržiavanú krajinu? Chceme, aby do tejto krajiny sa nikto neprišiel pozrieť a naopak, aby sa okamžite na hraniciach otočil, keď bude vidieť neobrobenú pôdu. Ide nám o to?

    Ale ak to niekto tak chce, tak nech to potom aj verejne deklaruje, ale nezavádza, že produktivita je nízka. Počet pracovníkov v poľnohospodárstve sa znížil o 73 percent. Čo sa týka porovnateľnosti na 100 ha, sme úplne porovnateľní s tými najvyspelejšími krajinami Európskej únie, a to je 4,8 pracovníka na 100 ha poľnohospodárskej pôdy. A keby sme siahali po ďalších ukazovateľoch, jednoznačne nie je to také negatívne. Úpadok v poľnohospodárstve nebol natoľko strmý, ako bol v ostatných odvetviach národného hospodárstva. Poľnohospodárstvo sa doteraz statočne držalo.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, ja vás prosím o podporu tohto návrhu a ubezpečujem vás, že má všetky jednak systémové, ale aj kompatibilné väzby na legislatívu krajín Európskej únie a krajín, ktoré chcú byť progresívne a nechcú sa zaradiť medzi krajiny, v ktorých vládne bieda a hlavne teda sa o nich hovorí, že sú krajinami rozvojovými. Lebo na východ od nás sa to deje.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia piati poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Gyurovszky.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Samozrejme, je možné súhlasiť s tým, čo tu bolo povedané rečníčkou - pani poslankyňou Kadlečíkovou, že vládny program je potrebné plniť. Samozrejme, že s tým možno súhlasiť, ale v každom prípade k tomu treba povedať niekoľko poznámok. Po prvé, že valorizácia dotácií je dosť vážnym zásahom do štátneho rozpočtu a v každom prípade by bolo dobré, keby sa k tomu vyjadrila pani ministerka financií, akým spôsobom je to možné naplniť s tým, že je to potrebné urobiť, keďže je to vo vládnom programe. A po druhé, vládny program treba plniť v každom jeho bode. Nie je možné vytrhnúť len valorizáciu dôchodkov, a pritom neplniť bod vládneho programu, ktorý hovorí o prevode pôdy neznámych vlastníkov alebo o zmene dotačného systému, ktorá zmena je podporená aj uznesením parlamentu. To znamená, že ak hovoríme o vládnom programe, tak si treba prečítať vládny program, treba si prečítať priority na tento rok, treba si prečítať uznesenie parlamentu o týchto veciach a aj nimi sa riadiť. V tom prípade je, samozrejme, možné hovoriť o tom, čo v poľnohospodárstve je potrebné a je možné dostať na vyššiu úroveň.

    Ďakujem za slovo.

  • Pani poslankyňa, ja mám len otázku, neviem, asi som tomu celkom dobre nerozumel, keď ste hovorili o tom, že už konečne treba tento zákon pripraviť, k valorizácii, a to ako vyzývate opozíciu alebo vy už nie ste v koalícii, aby ste si sami tento názor a tento návrh presadili? Bolo mi to také čudné. Konštatujete, že ste za dva roky nič neurobili a vyzývate poslancov z opozície, aby takéto niečo urobili. Ja súhlasím s tým a určite budem takéto podporovať, pretože si to poľnohospodári zaslúžia, ale myslím si, že len verbálne vyhlasovať z vašej strany a nič neurobiť, že ten krok nie je potom šťastný.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja sa pridávam ku kolegom na podporné stanovisko k návrhu pani poslankyne. Nemyslím si, že by to bol nejaký technický problém, ktorý by negatívne ovplyvňoval vôbec stavbu štátneho rozpočtu alebo priebeh príslušného rozpočtového roka, pretože ten návrh, ktorý je tu predložený, vlastne zakladá možnosť dopredu s tým počítať. Veď predsa v štátnom rozpočte počítame aj s výškou inflácie a vôbec s týmito argumentmi operujeme. Takže je možné dopredu s tým počítať. Ja to plne vítam, pretože skutočne, pokiaľ išlo o pomoc poľnohospodárstvu a zároveň na druhej strane sme ho zaťažovali zvyšovaním vstupov, vlastne tá pomoc mala oveľa nižšiu percentuálnu účinnosť a niekedy vôbec nemala zmysel. Takže ja to vítam a odporúčam skutočne, aby sme zvážili tento návrh a podporili ho.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som reagovať na moju predrečníčku a pokúsim sa zamerať na celkovú filozofiu agrárnej politiky. Doteraz boli na Slovensku problémy, že sme sa delili na tých, čo podporovali farmárov, a tých, čo podporovali družstvá. Ale teraz sa dostávame do polohy, že sa začneme deliť na tých, ktorí chcú podporovať efektívne poľnohospodárstvo, a tých, čo chcú podporovať poľnohospodárstvo za každú cenu v celom svojom chorom systéme, ako teraz na Slovensku funguje. A tu je parketa, že môžeme povedať, že ten model, ktorý podporí efektívne poľnohospodárstvo, má sociálnu dimenziu a mali by ho predovšetkým presadzovať ľavicové strany na Slovensku, nakoľko ak podporujeme neefektívne podnikateľské subjekty v poľnohospodárstve, potrebujeme stále viac a viac daní zo štátneho rozpočtu, ktoré platia pracujúci, to znamená, že ak niekto presadzuje tento model agrárnej politiky aj tento zákon, jeho novelu, neobhajuje záujmy pracujúcich na Slovensku a podporuje ten neporiadok, ktorý v poľnohospodárstve je. Čiže my ideme presadzovať nový model agrárnej politiky a bude zaujímavé, že ktoré politické strany sa prihlásia k tomu a podporia trhový model poľnohospodárstva.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Kadlečíková, keď ste spomínali, že Slovensku hrozí, že sa zaradí medzi chudobné krajiny strednej a východnej Európy rozvojového charakteru, tým ste chceli naznačiť, že po dvoch rokoch vlády tejto koalície my sa nachádzame kdesi inde? Ocitli sme sa vari medzi bohatými a prosperujúcimi štátmi po dvoch rokoch vládnutia? Čo nám to tu rozprávate? Po dvoch rokoch vládnutia, keď dolár stojí 50 korún a liter benzínu 35 korún, keď je 600 tisíc nezamestnaných a zavreté fabriky? To je vaša robota, predsa to je robota, pod ktorú sa podpísala táto koalícia. Tak voči komu sa to prihovárate, to si predsa vyriešte vy vo vlastnej koalícii. Prejdite sa po strednom Slovensku a uvidíte tam spustnuté pasienky zarastajúce papekmi a húštinami, to je už výsledok tejto koalície. To hartusenie, ktoré tu predvádza aj pán poslanec Slaný o prosperujúcich poľnohospodárskych podnikoch, ktoré sú to neprosperujúce? Prosperujúce sú všetky tie, ktoré kultivujú krajinu, ktoré ju zveľaďujú a ktoré vlastne robia ekologickú údržbu štátu. Deliť to na prosperujúce a neprosperujúce, to dovoľte mi, nech sa k tomu vyjadruje odborník, ale nie amatéri, ktorí nevedia, čo poľnohospodárska problematika je. A to delenie na to, že sme sa zaradili medzi vyspelé štáty, to ste, prosím vás, kde čítali? V ozname OECD, ktoré nás zobralo medzi seba asi tak, ako bohatí grófi berú medzi sebou aj jedného bíreša, aby tam mal kto upratovať?

  • Nech sa páči, pani poslankyňa, máte možnosť reagovať v rozsahu dvoch minút.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Veľmi stručne sa chcem poďakovať za podporné stanoviská, ale aj tie, ktoré si vyžadujú určité vyjasnenie. Pán poslanec Gyurovszky, nebolo celkom rozumieť, tak môžem jedine povedať teda toľko, že Strana občianskeho porozumenia nemá problémy plniť programové vyhlásenie vlády. Vlastne hlási sa ku každej úlohe a snaží sa hľadať riešenia. Pán poslanec Gašparovič, ja som to hovorila predovšetkým vláde Slovenskej republiky, pretože vláda Slovenskej republiky to mala tak napísané v programovom vyhlásení vlády. Ale nepovedala som, že sme zatiaľ nič neurobili. Ďalej potom pán poslanec Slaný. Filozofia efektívnych a neefektívnych. Predovšetkým filozofia takého modelu poľnohospodárstva, ktorý je v krajinách Európskej únie, pretože smerujeme do Európskej únie, a podpora poľnohospodárstva, ak nás tam raz zoberú, bude podstatne vyššia, ako je teraz. A rozprávať o tom, že vlastne pracujúci platia poľnohospodárstvo, tak sa treba pozrieť na to, ako je to v tomto štáte s daňovými odvodmi. Poľnohospodárstvo vždy dalo viac, pôdohospodárstvo dalo viac tomuto štátu, ako od neho zobralo. Čiže ak my začneme teraz drviť poľnohospodárstvo k zemi, tak sa potom stane, že potraviny budú podstatne drahšie a za to, že poľnohospodári naozaj s takými skromnými cenami svojich výstupov sú ochotní ešte predávať, tak za to občania Slovenskej republiky tu ešte majú relatívne lacné potraviny, len nízke sú ich platy.

    Pán poslanec Hofbauer, ja len toľko k tomu chcem povedať, že za tých 600 tisíc nezamestnaných sú hlavne zodpovední tí, ktorí sú majiteľmi podnikov, ktoré skrachovali a ktoré prepúšťali. Tak len toľko.

    Ďakujem.

  • Vzhľadom na to, že pani poslankyňa bola posledná písomne prihlásená, preto sa pýtam, kto z poslancov sa hlási ústne do rozpravy. Poslanci Tatár, Delinga, Angelovičová, Baco. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Tatár, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená pani ministerka,

    kolegyne, kolegovia,

    chcem sa pozrieť z pohľadu štátneho rozpočtu, z pohľadu ekonomickej efektívnosti na otázku, ktorú obhajovala pani poslankyňa Kadlečíková, aby boli valorizované všetky dotácie až do výšky inflácie každoročne, teda podľa inflácie za minulý rok. My sme už vyhlásili, že Demokratická strana podporí ekonomicky vyvážený a solidárny princíp dotácií v agropotravinárstve, ale my nepodporíme žiaden politický boj o neefektívne vynaložené peniaze, aký sa deje aj tu pred našimi očami.

    Ak pán poslanec Hofbauer hovorí, že prečo niekto naprosto rozumne a správne rozdeľuje poľnohospodárske podniky na efektívne a neefektívne, produktívne a neproduktívne, tak to je absolútne nedorozumenie alebo teda neobyčajne smiešny politický boj za neefektívne vynaložené verejné peniaze v tomto prípade do poľnohospodárstva. Politické zápasy o peniaze zo štátneho rozpočtu, o peniaze zo všetkých vreciek, všetkých daňových poplatníkov, či to ide cez mlyn štátnej správy alebo to ide cez mlyn niektorých rezortov, ktoré majú naozaj dbať o efektivitu výroby, sú niečím, čím parlament nemôže poslúžiť občanom.

    My sme argumentovali aj faktom, ktorý tu bol spomenutý, že rast produktivity práce v poľnohospodárstve, žiaľ, u nás je pomalší, ako bol rast inflácie. Čiže je tam aj veľký, veľký nepomer, keby sa týmto argumentovalo. Ak sa tu hovorí o produktivite práce, tak je číslo zníženia 73 percent zamestnancov v poľnohospodárstve správne. Ale ak je za to isté obdobie menej ako polovičný nárast produktivity práce, čiže zhruba okolo 30 percent, tak to znamená, že už pôvodne tam bola neobyčajne nízka efektivita a aj tým prudkým znížením počtu pracovníkov sa nedosiahlo nejaké zásadné zvýšenie efektívnosti. A celé zvýšenie efektívnosti v poľnohospodárstve sa vlastne dosiahlo na úkor zníženia počtu pracovných síl. Keby sme ešte pozreli v agrosektore ako celok, tak si môžeme pozrieť napríklad v potravinárstve, ktorého sa tiež týkajú dotácie a tiež ich pani poslankyňa Kadlečíková, prípadne ďalší navrhujú valorizovať podľa miery inflácie, tak tam sa neznížil počet pracovníkov, tam sa naopak znížila produktivita práce o niekoľko desiatok percent za posledné obdobie. Čiže ten nepomer je obrovský.

    A tiež je tu správne poznamenané, že ak sa odvoláva navrhovateľ tohto pozmeňujúceho návrhu na programové vyhlásenie vlády, ja som rád, že to tu bolo citované, tak by to malo byť presné. Pretože ak je v programovom vyhlásení vlády napísaná veta, ktorej prvá polovica hovorí, že na vytvorenie valorizačných mechanizmov vláda navrhne novelu zákona, tak v druhej polovici vety sa stanoví podiel dotácií zo štátneho rozpočtu. Tak prvá polovica je o budúcich mechanizmoch valorizácie a druhá je o podiele štátnych dotácií.

    Jednoducho o túto vetu sa nedá oprieť. Vláda nenavrhla žiaden mechanizmus, predložila zákon bez mechanizmu valorizácie a tento pozmeňujúci poslanecký návrh ide proti vládnemu návrhu, proti zámerom vlády, pretože keby taký bol, tak sa to tam objaví. A naopak to, čo sme sa my tu uzniesli minulý rok na návrh pána poslanca Slaného, a to, čo sa vláda zaviazala urobiť v programovom vyhlásení vlády, že sa zmení spôsob dotácií, že bude vyhodnocovaný na výsledok produkcie, a nie na nejakú plošnú jednotku, ako je hektár, alebo na nejakú paušálnu jednotku, sa v podstate nestalo, a to je zase, žiaľ, chyba predovšetkým rezortu pôdohospodárstva, že nepripravil takéto podklady, ale aj celej vlády a celého parlamentu, že jednoducho nenalieha na to, na čom sa sami uzniesli.

    Takže ja si myslím, že nie je možné ukladať zákonom štátnemu rozpočtu nejakú povinnosť platiť valorizáciu vo výške minuloročnej inflácie v prípade, že to nie je zhodnotené v ekonomickom procese. Ja v tom naozaj vidím veľký rozpor medzi zodpovednými poslancami, ktorí dbajú jednoducho na zisk a prospech verejnosti, prospech občanov, prospech tejto spoločnosti, a medzi tými, ktorí sú zakaždým, či je to poľnohospodárstvo, či je to vodné hospodárstvo, či je to iný rezort alebo je to akýkoľvek nárok na neefektívne vynaloženie štátneho prostriedku, alebo je to bránenie reforiem v tých takzvaných konzumných rezortoch, ako je zdravotníctvo, školstvo, sociálne veci, jednoducho sú ochotní politicky naliehať na, ja to poviem rovno, mrhanie štátneho rozpočtu, a preto nemôžeme s týmto súhlasiť.

    Ja jednoducho vyzývam zodpovedných poslancov, aby sme podporili tú pôvodnú novelu návrhu a nepodporovali žiadne pozmeňujúce návrhy, ktoré narúšajú zámer vlády, ale, samozrejme, narúšajú aj rovnováhu štátneho rozpočtu a pestujú v našej spoločnosti pocit, že netreba pracovať, treba si vyhádať tie peniaze. Ja to poviem veľmi, veľmi surovo. Pričom sa nechcem dotknúť poľnohospodárov, najmä poriadnych a poctivých poľnohospodárov.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Tatára s faktickými poznámkami sa prihlásili šiesti páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Pán poslanec Tatár, vy riešenie poľnohospodárskych problémov vnímate len v lineárnej rovine v suchých numerických ukazovateľoch. A to je veľký nedostatok, pretože poľnohospodárstvo má veľa dimenzií rozhodujúcich pre existenciu štátu, jeho štátnosti a podobne. Ale toto pre vás nie je problém. Vy ste, nehnevajte sa, známy tým, že nanášate také problémy, ktoré nie sú životné, ako je text hymny a podobné problémy. Takže ja sa nedivím, ale v podstate ľutujem, že takí poslanci sú v parlamente.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Tatára v tej časti, kde tak "zasvätene" hovoril o efektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v poľnohospodárstve. Priznám sa, môj otec bol sedliak a istý čas robil aj predsedu družstva, takže k tej problematike možno by som mal bližšie ako pán poslanec Tatár, ale nikdy som sa tak zasvätene ako pán poslanec Slaný nechcel do poľnohospodárstva miešať. Ale pozeral som si cez prázdniny občas televíziu a zistil som, že pán poslanec Tatár je naozaj vševedko. Na všetky odvetvia, od ekonomických až po tie zdravotnícke, pretože pokiaľ viem, on je zdravotnícky pracovník, je lekár, ale "zasvätene" sa mieša do všetkých odvetví národného hospodárstva a hlavne hovorí o tom, že by parlament nemal hovoriť do ničoho.

    Pán Tatár, ja túto vašu filozofiu chápem. Vy ste tento štát nechceli, Demokratická strana robila všetko, aby nevznikol, Demokratická strana dnes podporuje hlavne také ústavné a zákonné riešenia, ktoré tento štát rozkladajú a najradšej by ho teda nevidela. Najradšej by ho videla niekde podriadeného Budapešti alebo naspäť Prahe, lebo tam by sa tá vaša deštrukčná politika potom rozplynula. Vy za nič nenesiete zodpovednosť v tomto parlamente ani v tejto spoločnosti, lebo vaše preferencie sú 1, niekedy maximálne 1,1, niekedy pod 1. Takže nemáte sa ani komu zodpovedať. Nechajte riešenie poľnohospodárskej problematiky na tie politické subjekty, ktoré zastupujú záujmy poľnohospodárov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pánu poslancovi Tatárovi môžem povedať iba jedno. Každý človek musí jesť, a preto každý má určité spojenie s poľnohospodárstvom. Ale to asi v prípade pána Tatára je všetko, mal by hovoriť k profesii, ktorej rozumie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Musím povedať, že nemôžem než podporiť stanovisko vlády i poslanca Tatára, ktorá musí denne riešiť problémy súvisiace s potrebou financovania všetkého možného. Ja nie som odborník na poľnohospodárstvo, ale tvrdím, že by sa nepochybne oprávnene mohli spýtať učiteľky materských škôl na valorizáciu, že by sa mohli opýtať, čo si o valorizácii myslia lekári štátnych zdravotníckych zariadení, a mohol by sa opýtať kde-kto, a celkom oprávnene, na pravidelnú každoročnú valorizáciu. Musím ale povedať, že takisto by sa na ňu mohli opýtať učitelia všetkých škôl a chcel by som sa potom spýtať aj ja, či je väčší problém napríklad so vzdelanými ľuďmi, ktorých odnikadiaľ nedovezieme, alebo s obilím a hydinou, ktorú dovezieme odkiaľkoľvek, napríklad zo štátov, ktoré nás obklopujú. Uvedomujem si, že je nepochybne zložité zabezpečiť slušné financovanie školstva. No školstvo je financované zväčša v tých istých rozpätiach ako predchádzajúci rok alebo len s minimálnym zohľadnením inflácie a vstupov. Tu si niekto chce zo zákona naordinovať plošnú a zaistenú valorizáciu. Myslím si, že vo svetle iných potrieb tejto krajiny je to neúnosné a neprijateľné a ja kvitujem, že si túto neúnosnosť uvedomila aj vláda a neprijala takúto alternatívu, za čo jej ďakujem a budem pôvodné znenie podporovať.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    To, čo počúvame na margo tohto zákona v súvislosti s dotačnou politikou vo vzťahu k určitým parametrom ekonomiky, je absolútne neprípustné v súčasnom trhovom podnebí a prostredí v našom štáte, pretože ak poľnohospodárske odvetvie znižuje ceny oproti tým cenám, ktoré boli v predchádzajúcom období, ak sa roztvárajú nožnice na ceny vstupov, ak je technológia taká drahá, že si ju nemôžu kúpiť, ak investujú neustále menej, tak čím chceme merať tú produktivitu, akou výkonnosťou. Ak by sme ju merali teda týmito vstupmi, týmito drahými vstupmi, ktoré si nemôžeme dovoliť, tak potom určite tá produktivita práce bude najvyššia. Pretože tie vstupy dnes sú minimálne a mizerné. Ak máme merať produktivitu práce výkonnosťou, produkčnosťou a výnosmi, zase nemôže byť adekvátna a nemôže byť porovnateľná, pretože inkasácia cien za trhové komodity v poľnohospodárstve z hľadiska cenovej politiky je absolútne zvrátená, pretože nemôže postupovať takým trendom, aby pokryla náklady týchto vstupov a vtedy takéto porovnávanie ekonomických ukazovateľov je skutočne neprijateľné a zavádzajúce.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Tatár, poľnohospodárstvo sa musí zachovať vo všetkých regiónoch Slovenska. Poľnohospodársku pôdu je potrebné obrábať aj v Terchovej, Dolnej Súči, Svidníku či Námestove okrem iného aj preto, aby sa zachovala kultúrnosť a rázovitosť krajiny. K tomu potrebujú financie vrátane ich valorizácie.

    Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán poslanec?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pani poslankyni Tóthovej, ktorá sa zmienila o texte hymny, chcem pripomenúť, čo je mojím cieľom. Mojím cieľom je, aby každý u nás bol hrdý na tento štát aj pri takom symbole, ako je text hymny, ale hrdý, to neznamená hrdý pasívne, ale hrdý aktívne. Jednoducho to, čo nás čaká, všetky reformy, ktoré musíme urobiť, aby ľudia nečakali od štátu, že niečo dostanú, ale aby sa zapojili spolu do toho, a to bola moja hlavná výzva. Ja si myslím, že keď to takto zle pochopila pani poslankyňa Tóthová, tak žiaden text alebo žiadna zmena by pre ňu v tomto naozaj nepomohla.

    Čo sa týka pána poslanca Cupera. Spomínal moju zdravotnícku profesiu. Musím mu pripomenúť, že naozaj si z toho ešte niečo pamätám a že som sa naozaj osvedčil najmä ako diagnostik, pán Cuper.

    Čo sa týka pána poslanca Osuského, ja s ním naozaj súhlasím, že takéto vyrábanie protekcie pre jednu profesiu, jedno odvetvie je diskriminačné voči celej ostatnej spoločnosti, iným profesiám a iným rezortom.

    Pán poslanec Delinga, ja pri tom, čo naozaj poznáme, že sa roztvárajú cenové nožnice, vám poviem o jedných iných nožniciach, a to sú nožnice, ktoré sa roztvárajú medzi zrýchleným pádom účinnosti dotácií a spomaleným rastom produktivity práce. To je naozaj náš problém. A musím povedať vo všeobecnosti, že keby sme napríklad my ako spotrebitelia potravinárskych produktov pri ozaj efektívnom potravinárstve a poľnohospodárstve platili všetky náklady priamo a nulu by sme platili cez dane, tak je taká skúsenosť v rôznych krajinách sveta, že spolu by to bolo lacnejšie.

    Ďakujem pekne.

  • Vzhľadom na to, že pán Maxon sa hlásil a bol som odskúšať to hlasovacie zariadenie, až na druhýkrát to bralo jeho meno, tak pýtam sa pána Maxona, či ešte má záujem sa hlásiť do rozpravy. Na základe tohto skutku mu umožňujem. To znamená, že ešte v rozprave vystúpi pán poslanec Delinga, pani poslankyňa Angelovičová, pán poslanec Baco a pán poslanec Maxon ako posledný.

    Pán poslanec Delinga, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pani ministerka,

    pán minister,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    treba to v úvode povedať a poďakovať sa, že môžeme o tomto zákone rokovať vďaka tomu, že na konci volebného obdobia v roku 1998 bol prijatý zákon o poľnohospodárstve. O prijatie takéhoto zákona bolo v našej spoločnosti odhliadnuc od toho, že v ktorom to bolo období, bol veľký záujem, veľká bitka a podarilo sa to teda po dlhom období. Myslím si, že to bolo jedno z ovocí, jedno zo zdravých ovocí, ktoré prinieslo to minulé volebné obdobie, a je na škodu veci, že to zdravé ovocie červivie, kde v polovici tohto volebného obdobia by sme mali akosi brať úrodu už z vládneho programu aj v tomto rezorte, bohužiaľ, úrodu z toho vládneho programu asi zatiaľ neberieme. Nakoniec budeme sa o tom rozprávať možno pri Zelenej správe, pri konkrétnych výsledkoch a nakoniec to ukázal aj graf, ktorý pán poslanec Baco nakreslil.

    Nad naším poľnohospodárstvom sa v podstate zmráka nielen z titulu objektívnych klimatických a prírodných podmienok, ale zmráka sa, a čo je veľmi neprípustné, z hľadiska politického súmraku. A ten politický súmrak nám určite ako štátu, ako Slovenskej republike absolútne neprospieva a poľnohospodárom nebude prospievať v žiadnom volebnom období, ak takýmto spôsobom s ním budeme manipulovať. Doslova manipulovať, pretože si to môžeme skutočne overiť. Je veľa seminárov, ktoré organizuje rezort či už v spolupráci s inými inštitúciami proeurópskymi, FAO a podobne, môžeme si tam o tom porozprávať. Ale na ktoré chodím ja, bohužiaľ, páni poslanci, ktorí sa zaujímate tu vehementne o poľnohospodárstvo v tejto snemovni, tam nechodíte, pretože by sme si o tom mohli otvorene, siahodlho, zodpovedne porozprávať, poukázať a argumentovať. Takže si myslím, a to akosi zarmucuje aj pána ministra, že na takýchto stretnutiach, ktoré boli predtým organizované minulou vládou a zúčastňovali sme sa tam a zúčastňovali sa aj opoziční poslanci, kvitovali sme to veľmi, kde sme si mohli skutočne povedať o agrárnej politike zásadné a veľmi cenné a užitočné námety.

    Najviac nám škodí v súčasnosti akési diletantské porovnávanie a vývody pre verejnosť. Chcem povedať o jednom, o podiele poľnohospodárstva na tvorbe hrubého domáceho produktu. Nedávno bol v našej tlači taký celostránkový článok, myslím si, že to bolo v Národnej obrode, ktorý porovnával rakúske hospodárstvo z hľadiska podielu jednotlivých odvetví. A predstavte si, v tomto vyspelom Rakúsku bol podiel poľnohospodárstva na hrubom domácom produkte 0,6 až 1 percento. No čo by tam asi tá vláda pre to poľnohospodárstvo mala dať? Predstavte si, že my by sme mali takýto nízky podiel v súčasnosti. Čo asi by ste pre to poľnohospodárstvo odkrojili zo štátneho rozpočtu v rámci podpornej politiky?

    My si ale myslíme, že poľnohospodárstvo nemá mať vysoký podiel na hrubom domácom produkte, že tu sú a majú byť oveľa výkonnejšie odvetvia hospodárskej politiky štátu, ktoré majú zabezpečovať prorastové dejstvo a napĺňanie sociálnej a inej sféry, školstva, kultúry a podobne. Čiže tam treba obrátiť pozornosť aj v tejto snemovni, aj vo vláde v napĺňaní vládneho programu, aby hrubý domáci produkt stačil aj pre terciárne odvetvia, ktoré nevyhnutne potrebujú zdroje. Ale robiť to na úkor odvetvia, ktoré sa dotýka každej našej obce, každého kúta štátu, to je skutočne, vážení páni poslanci, pre tento štát veľmi zlá agrárna politika.

    Chcem ešte poukázať na jednu zásadnú vec, s ktorou operovala táto vláda a kde som sa pýtal na hodine otázok začiatkom júna pána predsedu vlády. Iste sa pamätáte - kedy vláda zverejní z toho balíka financií, ktoré rozpúšťala v rámci privatizácie bánk alebo v rámci ozdravovania bánk, koľko pôjde pre tú odvetvovú sféru, teda do poľnohospodárstva na reštrukturalizáciu najmä poľnohospodárskych podnikov. Vtedy tu pán predseda vlády vyhlásil, že do konca júna nám predloží takýto materiál, že aj mne osobne bude známe, ako to bude vyzerať. Koľko teda poľnohospodárske podniky môžu počítať v rámci reštrukturalizácie z tohto balíka privatizácie. No musím povedať, že dodnes som nevidel taký materiál a odvtedy už sú viac ako dva mesiace.

    To, čo sa deje dnes v cenovej oblasti, najmä v nákladovej oblasti do pohonných hmôt, iste nemôže vydržať žiadne odvetvie, ktoré chce alebo ktoré by sa chcelo trošku len naviazať na nejakú efektívnosť. Musí priškrtiť svoje vlastné vnútorné zdroje do takej miery, aby vlastne obmedzilo prudký nárast cien a iných dovážaných produktov, ktoré potrebuje. A preto aj poľnohospodári veľmi výrazne doplácajú na súčasnú krízu, ktorá je v celom svete v pohonných hmotách, teda v rope, a myslím si, že sa môže skutočne stať, že o chvíľu cez vládny plot sa nebudú prehadzovať len sliepky, ale možnože sa budú prehadzovať oveľa aromatickejšie produkty alebo niečo iného, ak nepríde k náprave.

    Preto chcem skutočne vystríhať nás všetkých pred tým, aby sme naše poľnohospodárstvo viedli týmto systémom, že sa dostaneme ešte hlbšie ako na predvojnovú úroveň. Veď predsa chceme byť konkurencieschopní. No ale tým, že naši poľnohospodári nebudú môcť zvyšovať intenzívne vstupy a že si ich nebudú môcť dovoliť kúpiť a že budeme musieť nahrádzať dotačnou politikou masu finančných zdrojov a že síce budeme hovoriť, že úrokové miery sú nízke, ale peňazí niet, tak tým túto problematiku určite, určite vyriešiť nemôžete.

    Vážené dámy a vážení páni, na margo tohto zákona, ktorý sa teraz novelizuje a ktorý má priniesť určitý zvrat a ktorý je skutočne závislý v praxi od toho, či to poľnohospodárstvo dostane viacej zdrojov, si dovoľujem spresniť svojím pozmeňujúcim návrhom najmä tie formulácie, ktoré vstupujú do kúpno-predajnej siete, teda do agrárneho trhu, a dotýkajú sa novelizovaného § 5, kde si myslím, že striktná formulácia a väzba na komodity živých jatočných zvierat a surového kravského mlieka nevystihuje práve v tom obchodnom reťazci to, že sa obchodníci zachovajú, že ide aj o produkty, ktoré oni nakupujú od spracovateľov do svojej obchodnej siete a že z hľadiska príjmu tejto dikcie by vlastne nám táto časť obchodného reťazca pri podmienke zaplatenia do 30 dní vypadla.

    Aby tu nedochádzalo k ďalším špekuláciám, navrhujem, aby sa v bode 8 predmetného návrhu, t. j. v § 5 ods. 1 v prvom riadku za slová "jatočných zvierat" vypustilo slovo "alebo", ale dala sa čiarka a za slová "surového kravského mlieka" sa vsunuli slová "a výrobkov z nich". Čiže, aby v tom obchodnom reťazci, keď idú výrobky od spracovateľa, to znamená z mliekárne, z bitúnku výrobky z mäsa a mlieka, obchodníci sa nemohli vyhovoriť, že oni nenakupujú živé jatočné zvieratá a surové kravské mlieko, ale oni nakupujú už spracované výrobky zo živých jatočných zvierat a zo surového kravského mlieka, čiže aby sa na nich tento paragraf vzťahoval.

    To je moje zdôvodnenie a tento návrh predkladám pani spoločnej spravodajkyni.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Delingu s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Húska. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Chcel by som doplniť pána poslanca Delingu práve o informáciu, že všetky predstavy o európskom trhu, najmä trhu poľnohospodárstva, sú tu hrozne idealizované. Priatelia, pohyb takzvanej dotácie na jeden aktívny hektár je u nás v podstate okolo 90 až 100 dolárov, pritom v Rakúsku sa to pohybuje okolo 300 až 400 dolárov, v Nemecku sa to pohybuje okolo 350 dolárov, vo Švajčiarsku sa to pohybuje okolo 600 dolárov a všetci stále sústavne zdôrazňujú, že pestujú vyrovnaný trh. To nie je jednoducho pravda. Moderný trh je aj tak oligopolný a nemá nič spoločné s tým, čomu hovoríme hospodárska rovnováha vyvolaná ponukou alebo dopytom. Je to jednoducho spôsob, akým sa uskutočňujú aj prerozdeľovacie procesy. S týmto treba rátať a všetky tie rečičky o liberálnych zásadách sú, priatelia, naozaj vhodné tak do 19. storočia, ale už vonkoncom nie do 20. a nie na začiatok 21. storočia. Nemáme nikde vzor trhového vyrovnaného fungovania poľnohospodárstva. Naopak, všetky vonkajšie vzory, ktoré sa nám často predkladajú, sú oveľa viac dotujúce, než to robíme my. Takže majme trocha úcty...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Angelovičová. Pripraví sa pán poslanec Baco.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážený pán minister,

    ctená snemovňa,

    z hľadiska problémov, ktoré dnes existujú v pôdohospodárstve, predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov, je významný a bude prínosom pre ich riešenie. Hneď v úvode chcem upozorniť ctenú snemovňu na jeden dôležitý a podstatný rozdiel v porovnaní s ekonomickými rezortmi na pochopenie smeru ďalšieho vývoja pôdohospodárstva v Slovenskej republike. Poukážem na dve základné hľadiská.

    Po prvé. Netreba zdôrazňovať, že slovenské pôdohospodárstvo z hľadiska domácej ekonomiky nehrá rozhodujúcu úlohu. Jeho podiel z hrubého domáceho dôchodku je asi 4,4 percenta. Na porovnanie s Európskou úniou sú to 3 percentá. Ďalší ukazovateľ, ktorý uvediem, je podiel z celkovej zamestnanosti 5,4 percenta a v Európskej únii 5,3 percenta. Zámerne som vybrala na porovnanie tieto ukazovatele, pretože v súčasnom období sú vysoko aktuálne pri sledovaní ekonomického vývoja v Slovenskej republike. Ešte raz to zopakujem, ekonomického vývoja. Uvedené ukazovatele, tak ako som ich uviedla, sú porovnateľné s priemerom Európskej únie, ale nie s najvyspelejšími krajinami. Použijem ešte jedno porovnanie k americkému modelu. Tento je založený na ekonomickom princípe čo najlacnejšej výroby. Uvedené ľahko zvádza niektorých z nás a niektoré médiá na neodbornú, bez hlbších poznatkov propagáciu dovozu lacných potravín.

    Po druhé. Pohľad na európsky model pôdohospodárstva vrátane Slovenskej republiky je oveľa viac ako producenta potravín. Aj to je známe, že výroba potravín v našich podmienkach je pomerne náročná a v niektorých oblastiach z hľadiska geografického rozloženia našej krajiny menej výhodná.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uvediem vlastnosti, ktoré charakterizujú slovenské pôdohospodárstvo ako multifunkčné. Okrem produkcie potravín a surovín na ďalšie spracovanie je to nenahraditeľná environmentálna a krajinotvorná funkcia, to je obhospodarovanie a ochrana prírodných zdrojov, či je to pôda, voda alebo ovzdušie. Ďalej je to udržiavanie stability územia, ďalej je to udržiavanie kultúrneho stavu krajiny, ktorá je spojená v mnohých prípadoch s kultúrnymi tradíciami, ďalej je to ochrana pôdnych biotopov, zachovanie biodiverzity a ďalšie iné. Potom je to sociálna funkcia. Myslí sa tým zabezpečenie príjmov pre obyvateľov vidieka rozvojom ekonomických aktivít, ako je podnikanie v oblasti služieb, remeselnej výroby, obchodu a ďalšie iné. Táto funkcia plní úlohu funkčnej sídelnej štruktúry vidieka. Ďalej je to funkcia spolupodieľania sa na vytváraní rekreačného prostredia, ako sú oddych, šport alebo náučné zameranie a iné.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, to, čo som uviedla, vystihuje podstatu rozdielu slovenského pôdohospodárstva v porovnaní s lacným americkým modelom. Slovenské pôdohospodárstvo navyše vytvára verejné statky, ktoré nie sú zaplatené pôdohospodárstvu v trhovom systéme. Pôdohospodárstvo nemá z toho žiadny úžitok. Preto pôdohospodárstvo by nemalo byť posudzované iba na základe ekonomických parametrov tvorby zisku.

    Predložený návrh zákona, tak ako som uviedla v úvode, je prínosom na smerovanie k stabilizácii pôdohospodárstva v Slovenskej republike. V predloženom návrhu v článku I § 1 ods. 3 je uzákonená podpora štátu na rozvoj poľnohospodárstva a rozvoj vidieka, a to akceptovaním a prijímaním rozvojových programov v rozsahu výšky finančných prostriedkov, ktoré vyčlenila vláda vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Je veľmi prezieravé od predkladateľa zákona, že tento návrh je predložený na rokovanie do parlamentu pred rokovaním o štátnom rozpočte na rok 2001.

    Ďalej v predloženom návrhu zákona v bode 7 § 4 ods. 1 je uvedené poskytovanie podpory komu v poľnohospodárstve a na základe čoho. Teda sú definované podmienky. Známe sú nám strategické zámery pôdohospodárstva, ktoré stanovila vláda na ďalšie obdobie. Sú to stabilizácia pôdohospodárstva a posilnenie konkurencieschopnosti, tak ako to už uviedol vo svojej rozprave aj pán poslanec Klemens. Štát poskytnutou podporou pre pôdohospodárstvo bude sledovať jej efektívnosť. Od roku 2001 prejde postupne na viacúrovňovú podporu spojenú s podporou na udržiavanie krajiny. Ďalej podpora bude zameraná na cieľovo orientované programy, ktoré sú rozdelené na investičnú obnovu a reštrukturalizáciu poľnohospodárstva a potravinárstva, ďalej na rozvoj vidieka, na diverzifikáciu poľnohospodárskej výroby, na rozvoj služieb v poľnohospodárstve, na environmentálne programy a na výrobu zdravotne neškodných a kvalitných potravín.

    Ctená snemovňa, v závere mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona je prínosom pre stabilizáciu a rozvoj pôdohospodárstva v Slovenskej republike. Ja osobne podporujem tento predložený návrh zákona a budem hlasovať za jeho schválenie.

    Ďakujem pekne.

  • Na pani poslankyňu s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Slaný. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som reagovať na pani docentku dvoma krátkymi vetami, ktoré chcem povedať, ako čo je dôležité. Prvý problém, čo ja vidím, my sme podľa môjho názoru jednotná vládna koalícia, to znamená, keď vláda predloží vládny návrh, mali by sme ho všetky strany podporovať. Nemalo by sa stávať, aby sa spájala opozícia s koalíciou. Podľa mňa to nie je štandardný postup. Zbytočne vybíjame politickú energiu v boji medzi sebou, čiže to je prvý krok, ktorý mne prekáža, poviem na rovinu. Táto vláda koalícia by mala fungovať.

    Druhý bod, ktorý mi prekáža. My chodíme, aj teraz zhodou okolností som bol včera v Krtíšskom okrese a ľuďom to prekáža, oni vidia aj v tom poľnohospodárstve ten neporiadok. Poviem príklad, ktorý mi včera povedali, a ľudia sa hnevajú, že v tejto ekonomickej situácii je to tak. Jeden predseda družstva, ktorý vyhnojil polia, investoval do výživy, mal slušné hektárové výnosy, tvrdia 45 m z hektára, čiže riadne sa staral ako hospodár o to svoje družstvo. To je družstvo, nie ani farma, aby sme sa neplietli. A teraz zo štátnych peňazí na sucho nedostal nič. Vo vedľajšej dedine je družstvo, ďalšie, zase súkromná spoločnosť s ručením obmedzením, ktorá vôbec neinvestovala, nehnojila a zo štátneho rozpočtu cez dotácie na sucho dostali obrovské peniaze. A tí ľudia, ktorí poctivo podnikajú v poľnohospodárstve, sa rozčuľujú, že sú diskriminovaní a zvýhodňovaní sú tí, ktorí sa vôbec nestarajú so starosťou riadneho hospodára o svoje firmy. Čiže náš prístup je taký. My chceme, aby agrárna politika obhajovala tých, ktorí poctivo podnikajú v tom poľnohospodárstve, lebo si myslíme, že to je spravodlivé.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Baco.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená pani ministerka,

    pán minister,

    pani spravodajkyňa,

    kolegyne, kolegovia,

    chápem, že problematika je zložitá a mnohorozmerná a že sa nedá len tak ľahko vysvetliť, takže zapájam sa aj ja do tejto diskusie, ktorá sa tu rozvinula a pokúsim sa prispieť k tomu, aby sme si lepšie rozumeli, čo vlastne chceme. Pánu poslancovi Slanému by som chcel povedať, že niektoré myšlienky, ktoré tu povedal, môžem zobrať, niektoré nie. Je to trošku o inom. Veď tu sa predsa nepriečime o tom, že môžeme pracovať efektívnejšie alebo nie, alebo že tam družstvo robilo zle a spoločnosť s ručením obmedzením dobre, lebo čo. To je trošku iná téma. Dnes debatujeme o tom, že máme novelu zákona o poľnohospodárstve a pri tejto príležitosti sa táto snemovňa zaviazala, že nájde valorizačný mechanizmus na dotácie. A my chceme, aby pri tejto príležitosti sa to uskutočnilo. O tomto sa bavíme, a teda som prekvapený, že sa odchádza od tejto témy a sa tu nahadzujú všelijaké, samozrejme, súvisiace témy. A som najviac prekvapený, akým nekvalifikovaným spôsobom.

    V prvom rade by som chcel povedať pánu doktorovi Tatárovi aj pánu doktorovi Osuskému, že produktivita práce v našom poľnohospodárstve od roku 1990 každý rok rástla. Je to jediné odvetvie národného hospodárstva, kde produktivita práce rástla každý rok do minulého roku. V tomto roku už bude asi nižšia. Už bude asi pokles produktivity práce, ale doteraz rástla každý rok. Tak prosím vás pekne, nestavajme veci na hlavu, je to odvetvie, na ktoré bol vyvinutý najväčší tlak. Ja som to tu už raz hovoril, že napríklad znehodnotenie hmotného investičného majetku bolo 100 miliárd korún tým tvrdým tlakom v rokoch 1990, 1991, 1992. To boli horšie dosahy, ako to spôsobila druhá svetová vojna. A tento veľký tlak, napriek tomu, že bol neefektívny a je tu, povedal by som, taká húževnatosť v tomto rezorte, tak dokázali poľnohospodári aj v tomto tlaku, ktorý bol oveľa väčší ako v iných rezortoch, zabezpečiť rast produktivity práce. Čiže to je jedna vec.

    Chcem tu napríklad povedať k tomu jedno číslo. Pani poslankyňa, ktorá predo mnou hovorila, spomínala čísla 5,4 percenta, ja mám také čísla, že v tomto roku vyjde u nás asi 4,7 percenta z celkovej populácie pracujúcich, teda zamestnancov alebo zamestnateľných 4,7 percenta vyjde na poľnohospodárstvo, čo je menej ako priemer v Európskej únii. To znamená, že aj v porovnaní s Európskou úniou len toto už samo osebe hovorí o tom, že je to poľnohospodárstvo produktívnejšie vlastne ako v Európskej únii. Ešte jedno číslo. Pred desiatimi rokmi to bolo 13,7 percenta, toľko ľudí pracovalo v poľnohospodárstve. A dnes je to 4,6 alebo 4,7 percenta. Takže produktivita skutočne v našom poľnohospodárstve rástla tak ako v žiadnom inom odvetví, tak ako v žiadnom inom odvetví.

    Viete, pán poslanec Tatár, škoda, že tu nie je. To jeho vyhlásenie, že chceme ekonomicky vyvážený a efektívny model dotácií, to je také zaklínadlo, že aj geniálna myšlienka sa dá týmto odrovnať. Požiadavka na vyvážený a efektívny systém, to môžeme povedať vždy na všetko. A ja na všetko môžem povedať, čo je veľmi vyvážené aj efektívne, že by to mohlo byť vyváženejšie a efektívnejšie. To je absurdné vyhlásenie. To, samozrejme, že to nabáda k tomu, že pán doktor ako lekár alebo páni doktori ako lekári rozumejú všetkému. Česi majú na to príslovie, že dnes lékarna, zítra mlékarna. Čo mu na tom záleží, jednoducho trepe sa do všetkého, kecá sa o všetkom, to je, nehnevajte sa, ja neviem, že sa vy tiež v tej vašej strane trošku nebránite tomu, aby takíto ľudia robili vašich reprezentantov v daňovej oblasti, v agrárnej oblasti. To sú skutočne absolútne nekvalifikované zavádzajúce reči, ktoré tu takíto poslanci vedú. Je iné, hovorím, diskutovať s pánom poslancom Slaným, ktorý vie, o čom to je, a myslím si, že sa vieme aj nakoniec dohodnúť, aj keď nie o všetkom, ale o mnohých veciach, pretože pán poslanec Slaný rozumie tejto agrárnej problematike. Ale chcel by som tiež teda pánu poslancovi Slanému povedať, že nebuďme takí veľkorysí, nebuďme takí cynickí. Pán poslanec, ja som vám to ukázal na tom grafe. Na úrovni svetovej hospodárskej krízy máme na Slovensku dnes poľnohospodársku rastlinnú produkciu. Na úrovni svetovej hospodárskej krízy, na úrovni druhej svetovej vojny, na úrovni po skončení socializácie. Všetky tie veľké radikálne, krízové zmeny, ktoré tu boli, sa skončili asi takým výsledkom, ako aj tento rok 2000 a vlaňajší rok. Takže, prosím vás pekne, dostali ste sa do balíka - touto agrárnou politikou - tejto krízovej špirály.

    Prečo je to tak? Pán poslanec Slaný, nikto nehovorí, že netreba efektívne nakladať s dotáciami. Vy ako koaličný poslanec už ste mohli pre to aj veľa urobiť. Na druhej strane, prosím vás pekne, zoberte do úvahy, že priemer v Európskej únii je 400 dolárov dotácií na hektár a u nás 60 dolárov. To je sedemnásobný rozdiel. V roku 1997 bolo 92 dolárov, keď bol dolár 35,60 Sk, dnes máme dolár 50 korún, len znížením hodnoty slovenskej koruny oproti doláru sa vlastne znížila tá úroveň z 92 dolárov pod 60 dolárov. Tak ja by som mohol povedať lekárovi, dobre, francúzsky lekár študuje od 6 rokov do 26 rokov, áno, vy vyštudujte za lekára za 2 roky. No tak čo tu hovoríme o akom efektívnom hospodárení, o schopnosti konkurencie. My nie sme schopní konkurencie tým, ako si tu formulujeme podmienky v tomto prostredí. Nehnevajte sa, čo tu ešte k tomu treba povedať? Sedemnásobne väčší podiel, teda výšku dotácií, má absolútnu na hektár ten európsky farmár ako náš. Ako mu môže ten náš farmár konkurovať? Vy ste znížili, teda vy ste za dva roky znížili tieto dotácie aj vďaka teda tej znehodnotením koruny z 92 dolárov pod 60 dolárov. To je v dotačnej oblasti.

    Druhá vec v oblasti úverov. Vzďaľujeme sa vo všetkých základných ekonomických parametroch trhového prostredia od Európskej únie. V oblasti úverov. Úvery klesli z 13 miliárd na 10 miliárd vlani a v tomto roku skoro o 2 miliardy už doteraz. Vážení, zasa o 30 percent za jeden rok, za druhý rok takisto. Jednotlivé základné nástroje trhového prostredia sa z roka na rok zhoršujú o 30 percent. Tak ako sa dá hospodáriť, aké môžu byť lepšie výsledky? Čiže to boli dotácie, to boli úvery.

    V daňovej oblasti, pozrime sa na to, ako sa tie dane vyvinuli. To sme jediný štát, ktorý daň z pridanej hodnoty, zvýšil na potraviny. So zvýšením dane z pridanej hodnoty ide asi o balík 2,5 miliardy korún. Predpokladalo sa, že sa to prenesie do reťazca, že to skončí u spotrebiteľa. U spotrebiteľa to neskončilo jedným halierom, všetko sa prenieslo úplne opačne dozadu naspäť k prvovýrobcovi. Nechcem hovoriť o ďalších avantúrach, ktoré ste porobili v daňovej oblasti v neprospech poľnohospodárov už vrátane toho teda, že návrhom pána Malchárka sme vlastne dodanili bionaftu, že zdaňujeme dotácie a tak ďalej. Čiže tam sa takisto o tretinu zhoršilo trhové prostredie.

    V cenách o 100 percent zdražela nafta. Daň vzrástla z 1 koruny na 4 koruny. Vratka nafty, elektrická energia, ostatné vstupy. Za minulý rok je prakticky nulový rast poľnohospodárskych cien a rast cien stúpol o 17 percent. Nehnevajte sa, vzďaľujete sa v základných parametroch trhového prostredia každým rokom o jednu tretinu od Európskej únie. Ja vás na to upozorňujem, že to je nezvládnuteľné, toto si ani Európska únia nedá robiť, lebo považujú to za chytračenie od nás, že jednoducho Európska únia bude prinútená nejakým spôsobom pomôcť nám to vyrovnať.

    Ako sme sa hádali vlani pri návrhu rozpočtu, ako svätosväte ste nás poučovali o tom, ako sa to vyrieši pomocou SAPARD-u. SAPARD vlani nič, tento rok nič, na budúci rok nič, do polroku určite a v druhej polovici roku možno niečo, v druhej polovici roka možno niečo. Prečo tá Európska únia sa neponáhľa s tými peniazmi SAPARD-u. No nebude to sem dávať, keď si nevieme my uvedomiť, dohodnúť sa tu na tom, čo vlastne ten vidiek a to poľnohospodárstvo pre nás znamená. Nebude to sem dávať, uvidíte, že to bude najväčšou prekážkou pri vstupe do Európskej únie. Vidiecka politika, aká sa dnes robí. Myslíte si, že nemajú tie informácie? Prečo sa takto správajú, čo myslíte, prečo ten SAPARD nejde? Teraz sa stále pridávajú nové a nové podmienky, teraz sa bavia s našou koncepciou vidieckej politiky a sledujú to. S týmto postojom čakajú aj na našu koncepciu, aká bude prijatá, aj náš zákon. Myslíte si, že oni potrebujú, aby sme boli servilní, aby sme im nadbiehali s nejakými našimi krokmi? Oni potrebujú partnerov, ktorí sú tvrdí, jasní, vedia, čo chcú, bojujú za svoje záujmy, ale nie takýmto spôsobom. Jednoducho absolútne ideme ten vidiek obnažiť, totálne sa to rúti a nebude tomu pomoci. My nemáme totiž iné riešenie. My sme, ešte raz opakujem, v Európe po Fínsku najvidieckejšia krajina podľa všetkých kritérií, či sú to kritériá OECD alebo interné Európskej únie, sme druhá najvidieckejšia krajina. A keď nebudeme mať vidiek pre seba prioritu, tak nehnevajte sa, potom sme o ničom. Teda sme niečo, sme vidiecka krajina, ale nerešpektujeme to, no tak potom nám niet pomoci.

    Čiže nikto sa tu teraz nebije o to, že niekto dostane nejaké dotácie alebo nedostane nejaké dotácie. Vy ste sa sami zaviazali k nejakej myšlienke, že vidiek ste neprijali ako prioritu, keď sme to požadovali, ale že v programovom vyhlásení ste zabudovali vetu, že bude, že sa nájde mechanizmus valorizácie. To, čo tu povedal pán doktor Tatár, ja súhlasím, že by sa to dalo robiť aj inak. My sme o tom aj vo výbore debatovali. Aj sa to dá urobiť aj inak. Prosím, my sme vo výbore navrhli ten systém. A je to ojedinelá príležitosť, ak chcete plniť to, čo máte v programovom vyhlásení, aby ste to splnili teraz, pri návrhu tohto zákona. Takže ešte raz vás upozorňujeme na to, buďte takí láskaví, je to váš záväzok, vážená koalícia, a keď ho neprijmete teraz, už ho neprijmete a dá sa povedať, že, no, zostáva to potom v polohe klamstva, čo ste urobili v programovom vyhlásení.

    To je všetko, ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán Osuský. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pánu poslancovi Bacovi by som chcel povedať jedno. Operuje tu s mojím medicínskym vzdelaním a predvádza nám tu graf. Podľa neho dokladá, že rok 1939 bol rokom neuveriteľnej krízy. Je všeobecne známe, že úroda roku 1939 sa zobrala po prvé v mieri a po druhé Európa nebola v ekonomickej kríze. To tvrdenie proste nie je pravda. Vieme, že kríza vznikla v roku 1929, do Európy prišla až v roku 1930 a odoznievala v rokoch 1933 - 1935. To len na margo tých tabuliek. Druhá vec je, že si potom zoberie ako ďalší, keďže sa vyhýba osmičkám, lebo tam by to možno tak zle nevyzeralo, deviatkový rok a bude operovať tým, že tie dotácie sú v Európe sedemnásobné. Ja chcem povedať jedno. Niekto z vašich radov bude nabudúce zaručene hovoriť, a to matematicky oprávnene o tom, že toky do zdravotníctva z národného produktu sú v Európe také a také a prečo aj u nás nie sú také. A iný bude, matematicky oprávnene, hovoriť, že toky do školstva sú v Európe také a u nás také, a potom si môžeme zobrať, a to oprávnene, rezort obrany a každý ďalší a hovoriť o tom, aké sú toky v Európe. My však ekonomicky nie sme krajinami, ktoré používate ako prímer. A znova podčiarkujem, ja som sa nevyjadroval k poľnohospodárstvu napriek tomu, že ste si potom vybrali moje vzdelanie ako terč. Ja len hovorím, že tých, ktorí by v pohľade na Európu mohli oprávnene žiadať valorizácie a zvyšovanie tokov je, kamkoľvek sa pozriem, plno. A v tomto smere teda polemizujem s tým, aby existoval jeden rezort, ktorý to bude mať "napevno pribité" v zákone.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Áno.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán poslanec, nemám problém. Nech sa páči, tu mám tabuľku, sled rokov od roku 1934, môžete sa pozrieť, aké boli tie úrody. Samozrejme, že sa tie čísla pohybovali, ktoré som v tom desaťročnom intervale nahodil, sú veľmi blízke tomu 10-ročnému obdobiu, o ktorom hovorím.

    Samozrejme, že nemusíte mi robiť školenie, chcem vás ubezpečiť o tom, že rok 1939 je rok, ktorý bol po tom krízovom vývoji, ale nadväzoval som na priemerné čísla rokov 1934 - 1938. Myslím si, že táto debata vlastne na takýchto vykazovacích problémoch sa nemôže zvrhnúť od merita, ktoré je založené na tom, že za minulý rok sa o 30 percent zhoršili podmienky trhového prostredia slovenských poľnohospodárov oproti poľnohospodárom Európskej únie a v tomto roku je to to isté. Znova sa to opakuje. A ten výsledok, ktorý je tu, s tým nemôžete nič robiť. To sú úrody spred druhej svetovej vojny, na konci druhej svetovej vojny, na konci socializácie. Dostali sme sa na tú istú úroveň v rastlinnej výrobe v tomto roku na Slovensku. Vďaka tejto agrárnej politike, teda vzďaľovaniu sa od Európskej únie.

  • Ako posledný prihlásený do rozpravy ústne vystúpi pán poslanec Maxon.

    Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    predovšetkým by som naozaj chcel zdôrazniť, že nemôžem súhlasiť s tou účelovou interpretáciou vety v programovom vyhlásení, kde teraz teda máme ambíciu tú vetu rozdeliť na dve časti. Pre mňa tá veta v programovom vyhlásení je absolútne jednoznačná a presne definovateľná a o tom teda v súvislosti s novelou zákona o poľnohospodárstve v tejto chvíli je diskusia. Nakoniec existujú na to dokumenty, ktoré sa pokúsim ešte citovať. Takže celá tá diskusia je o tom, či časť koalície bude spolupracovať s opozíciou. Tá diskusia je o tom, či bude naplnený text vety z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky alebo nebude.

    Mňa veľmi mrzí, že v tejto chvíli tu nie je pán poslanec Slaný, môj kolega pán poslanec Baco naznačil, že pán poslanec Slaný sa venuje poľnohospodárstvu. Nuž, vážené dámy a páni, ja budem akceptovať názor pána poslanca Slaného vtedy, keď on bude súhlasiť s tým, aby sme spravili parlamentnú návštevu na jeho farme. Ja sa zaväzujem, že zabezpečím parlamentnú návštevu na farme dojníc na poľnohospodárskom podniku, kde som 16 rokov pôsobil. Keď navštívite tieto dve farmy, tak potom môžeme o tom diskutovať, čo je efektívne poľnohospodárstvo a čo efektívne poľnohospodárstvo nie je. Chcel by som vám teda len odporučiť, pokiaľ chodíte na Krupinsku, zastavte sa na farme pána poslanca Slaného, ak to má byť predstava nášho budúceho slovenského poľnohospodárstva, tak, vážené dámy a páni, ďakujem veľmi pekne.

    Dámy a páni, samozrejme, ešte sa kriticky chcem vyjadriť o jednej skutočnosti. Napriek tomu, že ideme v súlade s programom Národnej rady Slovenskej republiky, tak musím konštatovať, že stavovská organizácia, ktorá by mala obhajovať záujmy poľnohospodárov, neviem, či ignoruje naše rokovanie, ale jednoducho toto rokovanie ich nezaujíma. Mám na mysli Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru. Považujem to za neprípustné a budem teda aj osobne mojim bývalým kolegom túto kritiku tlmočiť. Nie je to dobré a kladiem si otázku, či táto stavovská organizácia zriadená zo zákona naozaj v plnom rozsahu plní svoje funkcie.

    Dámy a páni, tá valorizácia je aj o 110 tisícoch ľuďoch, ktorí robia v poľnohospodárstve. My tu skloňujeme poľnohospodárstvo so všetkými prívlastkami, ale nehovoríme o tých 110 tisícoch ľudí, ktorí robia v poľnohospodárskej prvovýrobe a v spracovateľskom priemysle. Tá valorizácia dôchodkov, vážený pán doktor Osuský, je aj o tom, že slovenské poľnohospodárstvo je v 10 až 12-krát horšej pozícii, ako je priemer Európy. Vymenujte mi odvetvie, ktoré základnými ekonomickými parametrami krajiny je na tom o 10 až 12-krát horšie. Je slovenský učiteľ 10 až 12-krát horšie na tom ako učiteľ v krajinách Európskej únie? Je slovenský lekár 10 až 12-krát horšie na tom, ako je lekár Európskej únie? Napriek tomu súhlasím s vami, že sú tam veľmi vážne disproporcie a je ich potrebné naprávať. Ale my tu principiálne zakladáme situáciu, že tí ľudia jednoducho budú odkázaní. Vážený pán doktor Osuský, priemerná mzda v poľnohospodárstve sa pohybuje niekde nad 40 korún. Priemerná mzda v energetike sa pohybuje niekde okolo 90 korún. Aký je rozdiel medzi vysokokvalifikovaným robotníkom, ktorý pracuje so živým materiálom s vysokoproduktívnymi dojnicami, ktorej hodnota je 30 až 50 tisíc korún, a medzi vysokokvalifikovaným robotníkom, ktorý pracuje v energetike? Nuž rozdiel je ten, že my sa tu istým spôsobom podieľame na tom, aby táto diferenciácia tu bola, a my sa musíme podieľať na tom, aby to bolo celkom naopak. Ak teda hovorím, že sme o 10 až 12-krát horšie na tom, tak pán poslanec Baco povedal, že sedemnásobne vyššie dotácie sú v Európskej únii. Minimálne 2,5-násobne vyššie sú základné odbytové farmárske ceny. Len táto skutočnosť sa podieľa na tom, že slovenské poľnohospodárstvo je 9,5-krát, takpovediac 9,5-krát horšie na tom ako v Európskej únii.

    No a dámy a páni, ak hovoríme o tom, že aj ten mechanizmus valorizácie by mal byť len naplnením programového vyhlásenia vlády, tak treba povedať, čo sa v oblasti programového vyhlásenia za sektor poľnohospodárstva aj v skutočnosti robí. Nakoniec ten dokument máte a bude predmetom rokovania prerušenej schôdze, ale dovoľte mi teda pripomenúť niektoré skutočnosti. V rámci koncepcie, má sa na mysli agrárnej koncepcie, sa navrhujú niektoré systémovejšie opatrenia, ako je odklad splátok starých úverov na obdobie 5 a 10 rokov s čiastočným oddlžením, vytvorenie uceleného systému financovania prevádzkových potrieb od založenia úrody až po zber. Navrhuje sa zrušiť daň z poľnohospodársky obrábanej pôdy, zrušiť spotrebnú daň z vína alebo ju účelovo viazať na investície do tejto oblasti, znížiť alebo zrušiť DPH pri základných potravinách a ďalšie.

    Nuž dámy a páni, nakoľko môže byť toto konštatovanie, pod ktoré sa podpísal predseda vlády Slovenskej republiky, hodnoverné. Sme jedna z mála krajín, ak nie jediná, ktorá za ostatné obdobie zvýšila daň z pridanej hodnoty na základné potraviny. Dokument, ktorý podpísal predseda vlády, sa zaväzuje, že budeme postupovať opačným smerom. Takže je to úmysel alebo je to kocúrkovo, alebo ja skutočne neviem, ako si to vysvetliť. Ten dokument o plnení programového vyhlásenia aj za agropotravinársky sektor je naozaj veľmi zaujímavý. Dá sa tam dočítať veľa vecí. Je tam veľa vecí inšpiratívnych, ale napríklad sa hovorí v tomto dokumente, že riadiaca skupina v najbližších dňoch, v najbližších dňoch, ten materiál je z júla, v najbližších dňoch prerokuje riadiaca skupina pre reštrukturalizáciu a privatizáciu vybraných bánk a reštrukturalizáciu podnikového sektora návrh na riešenie tzv. starého bloku úverov v poľnohospodárstve a postúpených klasifikovaných úverov v rámci prvej etapy predprivatizačnej reštrukturalizácie bánk.

    Nuž dámy a páni, v júli mal byť tento dokument alebo tento zámer prerokovaný. Podľa mojich informácií nebol prerokovaný dodnes a ak diskutujeme o tom, ja považujem za veľmi nešťastné to, čo pán minister spravil, že kvantifikoval objem potrieb v rámci dotačnej politiky do poľnohospodárstva najskôr v rozsahu niekde 120 miliárd, potom sa to znížilo.

    Dámy a páni, len reštrukturalizácia bánk, jedna hospodárska operácia nás bude stáť zatiaľ teda 108 miliárd Sk. Aj o týchto veciach budeme diskutovať pri inej príležitosti a pri tej príležitosti budeme diskutovať o akejsi pochybnej spoločnosti, akciovej spoločnosti Konsolidačná, akciová spoločnosť, o praktikách, ktoré sa v tejto spoločnosti dejú, a o 108 miliardách korún, pani ministerka, s ktorými sa tam manipuluje. Je to už typické, že keď sa vás nejaká vec dotkne, tak netaktne hundrete za chrbtom rečníka. Myslím si, pani ministerka, že by ste si konečne mali uvedomiť základný princíp, že tu nie je vláda, ktorá kontroluje poslancov. To je jedno či poslancov vládnej koalície alebo opozície, ale že ešte základný princíp parlamentnej demokracie spočíva v tom, že parlament kontroluje vládu. Takže napriek tomu, že ste dáma, ja si vyprosujem, aby ste tu hundrali za mojím chrbtom a budem mať príležitosť vám porozprávať mimoriadne zaujímavé story o Slovenskej konsolidačnej, akciovej spoločnosti, a o porušeniach zákonov, ktoré ste tam spravili. Jedno z porušení zákonov vám jasne vo svojej správe definoval aj Najvyšší kontrolný úrad. Vy ste v rozpore so zákonom prevzali akési osobitné garancie, ktoré mali mimoriadne vysokú hodnotu a v správe Najvyššieho kontrolného...

  • Pán poslanec, vráťme sa k poľnohospodárstvu.

  • ... a v správe Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá bola predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, sa to jasne a zrozumiteľne hovorí. Porozprávam aj o výpalníkoch zo Slovenskej konsolidačnej, akciovej spoločnosti, tzv. štátnych výpalníkoch, a môžem vás, vážené dámy a páni, ubezpečiť, že to bude veľmi zaujímavé. Nuž, dámy a páni, musím konštatovať, že sa za takýchto okolností dá pomerne zle sústrediť a trošku budem hovoriť o poľnohospodárstve a budem hovoriť o tom návrhu valorizácie dotácií, ale spomeniem pri tejto príležitosti aj ministerstvo financií.

    Nuž, vážené dámy a páni, jeden z nástrojov, ktorý je možné, že bude efektívny a na ktorom slovenské poľnohospodárstvo a súčasné ministerstvo pôdohospodárstva si zakladá, sú zdroje, ktoré by mali ísť do poľnohospodárstva, zdroje prostredníctvom SAPARD-u. Takže, vážené dámy a páni, pán kolega poslanec Baco už niečo o tejto skutočnosti povedal. Dovoľte mi predovšetkým skonštatovať a potvrdiť tú domnienku, že v tomto roku s prostriedkami zo SAPARD-u naozaj nie je možné počítať. Okrem toho, kto v tejto oblasti pracoval, vie, že tieto prostriedky nie sú prevoditeľné z jedného roka do druhého, ak sa v bežnom roku nevyčerpajú, tak príslušná krajina nemá už na ne nárok.

    No a vážené dámy a páni, tak to všetko perfektne funguje, a tak sa všetci snažíme, aby do poľnohospodárstva prostredníctvom tejto agentúry prišli peniaze, že táto agentúra bola zriadená v decembri 1999, bola to teda slovenská platobná agentúra, v máji 2000 sa prijali opatrenia na zabezpečenie funkčnosti tejto agentúry. Tak ja sa pýtam, na čo bola v decembri 1999 zriadená, keď sa v máji potom museli prijímať opatrenia na zabezpečenie funkčnosti. To je dámy a páni, oficiálny vládny dokument. Okrem toho Slovenská platobná agentúra musí byť akreditovaná Národným fondom, Slovenská platobná agentúra do dnešného dňa Národným fondom alebo teda zjednodušene povedané ministerstvom financií nebola akreditovaná a až po akreditácii Slovenskej platobnej agentúry slovenskými inštitúciami môže byť táto agentúra akreditovaná Národným fondom a až následne potom Európskou komisiou. Dámy a páni, ani jedno z tohto nebolo spravené. Jediné, čo bolo spravené, tak v máji boli uskutočnené opatrenia na zabezpečenie funkčnosti tejto agentúry.

    Vážené dámy a páni, o poľnohospodárstve v zásade vždy bola v tomto parlamente v principiálnych veciach dohoda. Ja som presvedčený, že aj toto je principiálna vec, principiálna vec z dvoch dôvodov. Z prvého dôvodu, že je to jasne a zrozumiteľné napísané v programovom vyhlásení vlády, a druhý, a ten považujem za podstatne dôležitejší, že existujú na to objektívne a relevantné dôvody, aby to v zákone bolo tak zakomponované, aby valorizácia dotácií bola pravidlom.

    Nakoniec, vážené dámy a páni, ten dokument, o ktorom som hovoril, teda správa o plnení programového vyhlásenia vlády za oblasť poľnohospodárstva jasne uvádza, návrh novely zákona o poľnohospodárstve bol po prerokovaní v Legislatívnej rade vlády prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky v apríli 2000. Návrh bol vrátený na prepracovanie s tým, že sa z neho vypustí osobitné riešenie štátnej pomoci pre potravinársky priemysel, ako aj valorizácia dôchodkov. Čo tým, dámy a páni, chcem povedať. Jednoducho tým chcem povedať, že predkladateľ ministerstvo pôdohospodárstva bol viazaný programovým vyhlásením vlády, takto tento dokument spracoval, a až následne Legislatívna rada vlády tento materiál s tou výhradou, ktorú som uviedol, vrátila na prepracovanie. Takže, vážené dámy a páni, ak v novele zákona o poľnohospodárstve zakomponujeme štandardnú valorizáciu dotácií do poľnohospodárstva, nebude to žiaden prehrešok voči štandardným metódam rozpočtovania. Naopak, ešte raz opakujem, bude to plnenie programového vyhlásenia za tento rezort a bude to naplnením objektívnej potreby predovšetkým poľnohospodárskej prvovýroby.

    No a ešte celkom na záver jedna veta. Pán kolega Slaný, vy ste tu neboli, ja som predložil návrh, ak vy budete ochotný pozvať poslancov na moju farmu, ja zariadim pozvanie poslancov na farmu, kde som pôsobil a potom sa môžeme začať baviť o efektívnosti slovenského poľnohospodárstva.

  • Na vystúpenie pána poslanca Maxona sa s faktickými poznámkami prihlásili traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Kadlečíková, nech sa páči.

  • Ja by som chcela nadviazať len na tú časť vystúpenia pána poslanca Maxona, kde hovoril o tom, že tu nevidí predstaviteľov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora sa pravidelne zúčastňovala na zasadnutiach výboru pre pôdohospodárstvo a práve aj iniciovala otázku valorizácie, ktorú si osvojili jednotliví členovia výboru. Takže Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora pristúpila k zákonu číslo 240, ale aj k niektorým úlohám, ktoré k nemu teda, ako s ním súvisia z programového vyhlásenia, zodpovedne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ja budem reagovať krátko na môjho predrečníka. Dal tu výzvu a ja si to s ním pokojne rozdám a môj problém je jednoduchý, ako aj mnohých inžinierov, ktorí vyšli z vysokej školy. Ja som hospodáril 5 rokov bez štátnych dotácií, čiže môj problém bol jednoduchý. Čiže ja som vedel hospodársky vyjsť bez toho, že som poberal štátne dotácie. Čiže nám ide o to, aby agrárna politika toto nepripúšťala, aby mnohí podnikatelia, ktorí v poľnohospodárstve chcú podnikať, či sú to súkromne hospodáriaci roľníci alebo sú to veľké eseročky, aby mali rovnaké podmienky, aby všetci mali rovnaký prístup k dotáciám, lebo, žiaľbohu, je to fakt, mnohí sú diskriminovaní a mnohí aj teraz hospodária bez dotácií, čiže ten boj je o to, aby toto tu nenastávalo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chcem doplniť a podporiť stanovisko pána poslanca Maxona, v ktorom upozorňoval, že v inej oblasti veľmi veľkoryso dávame prostriedky, ktoré sú v podstate nenávratnými dotáciami, a to je práve ten prípad od 90 do 108 miliárd odpočítaných nevymáhateľných úverov. My sme boli za to, aby minimálne tých 76 miliárd, ktoré sme zdedili ešte z minulého režimu, ktoré boli vlastne prinútením podnikov k tomu, aby si brali investičné úvery na akcie, na ktoré sa samy nerozhodli, ale na druhej strane sme zároveň boli za to, aby pri odpúšťaní alebo odpisovaní týchto úverov sa jednoducho odpisovali na miestach vzniku, nie v samotnej banke. V banke sa má len odpočítať jednoducho suma v rozsahu nevymáhateľných úverov, ale predovšetkým sa musí odpísať v tých podnikoch, kde tieto úvery vznikli. A keď vidíme túto veľkorysosť v iných oblastiach, a dokonca jednostrannú veľkorysosť, tak potom je celkom prirodzené, že musíme očakávať, že aj v poľnohospodárstve sa uplatní rovnaký meter ako v ostatnom hospodárstve. To nie je poľnohospodárstvo od macochy.

  • Pán poslanec Maxon, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán poslanec Slaný,

    ja som naozaj veľmi ďaleko od toho, aby som si to išiel rozdávať s vami, ale vy naozaj vo svojich vystúpeniach si principiálne protirečíte. Na jednej strane tvrdíte, ja neviem dôvody, prečo ste nedostali ostatných 5 rokov alebo 4 roky dotácie, ale jedným dychom tvrdíte, že je to strašné takto hospodáriť. Ona tá vaša farma naozaj tak pôsobí. Prepáčte mi teda to prirovnanie. Ale na druhej strane, nechcete priznať legitímny nárok sedliakov, aby tie dotácie boli štandardným spôsobom valorizované, aby presne vedeli s nimi kalkulovať, aby presne vedeli si vypočítať efektivitu svojej práce, takže vy súčasne tvrdíte, že bez dotácií sa jednoducho v slovenskom poľnohospodárstve nedá, ale valorizácia je neprípustná. No a ešte raz zdôrazňujem, ja nevidím dôvody, prečo ste tie dotácie nedostali. Nuž ale keď vaše dojnice mali úžitkovosť 2 200 litrov, čo bolo pred 15 rokmi alebo 20 rokmi na mojom poľnohospodárskom podniku, kde som pôsobil, a iní mali úžitkovosť 4 000 alebo 4 500 litrov, tak to bol asi jeden z dôvodov, pretože v tejto oblasti naozaj platili kritériá, kvalitatívne kritériá a výberové parametre, na základe ktorých dotácie ste dostať mohli. Takže ja nepreferujem ani jednu formu, ani súkromnú, ani družstevnú. Ja tiež preferujem efektívne poľnohospodárstvo, ale to vaše efektívnym nie je.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra do 10.00 hodiny. Ráno ešte bude zasadať ústavnoprávny výbor, takže začneme, budeme pokračovať v rokovaní o 10.00 hodine zajtra ráno.

    Teraz ešte prosím všetkých poslancov vládnej koalície, aby išli do malej rokovacej sály, do kinosály, kde budeme mať spoločné zasadnutie poslancov vládnej koalície.

    Do zajtra dovidenia.