• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram druhý rokovací deň 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás poprosiť, aby ste svoju prítomnosť na dnešnom rokovacom dni osvedčili podpisom na prezenčnej listine.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali poslanci Dolník, Keltošová, Krajči, Rakús, Sopko. Na zahraničnej služobnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Jozef Migaš, podpredseda Národnej rady pán Marián Andel a ďalej páni poslanci Drobný, Ošváth a Tkáč.

    Včera sme prerušili schôdzu prerokúvaním vládneho návrhu zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko, ktorý ste dostali ako tlač 727, s tým, že je otvorená rozprava, do ktorej sa ústne prihlásili dvaja páni poslanci: pán poslanec Húska a pán poslanec Hofbauer.

    Ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Húska.

    Prosil by som pána poslanca Osuského, ktorý je spravodajca k predloženému vládnemu návrhu zákona, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Pán poslanec Húska.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    predložený návrh sa pohybuje do priestoru, ktorý potrebujeme naozaj postupne vyplniť, a to vytvoriť určité zázemie úcty alebo zhmotnenej histórie zápasu Slovenska za jeho väčšiu emancipáciu. Je faktom, ktorý ťažko ktokoľvek odškriepi, keď je nesporné, že mnohí politici sa snažia poslúžiť si menom Štefánika, ale je nesporným faktom, že patrí medzi velikánov 20. storočia v spoločenstve Slovákov a že zároveň ukázal všetky parametre svetovo zorientovaného človeka, človeka ako vedeckej kapacity a aj človeka cítiaceho a odhodlaného zápasiť za svoj národ.

    Toto považujem naozaj za veľmi dôležité a dá sa povedať, že malé národy nemajú veľa veľkých ľudí, ale v tomto smere naozaj táto postava predstavovala všetky parametre obra. Je fakt, ak smiem do toho vniesť trocha úsmevnosti, že olympskí bohovia prestali byť takí záletní a už v podstate nenavštevujú devy pozemské, a teda sa stáva zriedkakedy, že sa zrodia titani, ale o to viac máme celkom vážny dôvod vidieť v Štefánikovi naozaj titanského človeka. Ak zoberieme do ohľadu jeho útlu konštrukciu a hlavne jeho nie celkom pevné zdravie a zoberieme do ohľadu ciele, ktoré si staval, tak je nesporné, že tú kušu svojho vlastného tela napínal do krajností a za ten jeho krátky život vydal naozaj veľmi veľa.

    Preto si myslím, že je našou povinnosťou nielen si poslúžiť jeho menom a prihrievať si svoju vlastnú polievočku na ohníku, ktorý sústavne horí nad týmto menom, a treba sa pripojiť k tomu, aby sa našla forma, dokonca normatívna zákonná forma na uznanie, že patrí medzi velikánov slovenského národa. A, samozrejme, vystupoval v logike zväčšujúcej sa emancipácie, a teda v logike aj štátotvorného rozvoja svojho národa. Považujem iba za sporné, či máme práve so Štefánikom a s jeho pamätníkom na Bradle spájať skúsenosti z hyde parkmi. Priatelia, toto považujem za nie celkom šikovný spôsob.

    Zase sa môžeme vrátiť k histórii, pretože tá je naozaj učiteľkou. Vieme, že zmúdrelí hegemóni sa rozhodli, že nájdu miesta, kde sa môžu vyvravieť tí, ktorí sú nervózni a nespokojní. V takej krasovej oblasti, ako bolo Grécko, bolo veľa otvorov, a preto sa nedá čudovať, že dokonca v mytológii sa hovorí, že do jedného takéhoto zemského otvoru chodili volať ľudia, že kráľ Midas má dlhé uši. A teraz by sme o oficiálnych mocných mohli hovoriť všeličo iné, nemuseli by sme hovoriť o slabostiach alebo nedostatkoch ich telesnej konštrukcie, tak tie oportunistické dlhé uši viacerí majú a bolo by naozaj potrebné, aby sme sa v tejto oblasti poučili z minulosti.

    Preto zároveň navrhujem, nespájajme to s hyde parkmi. Som presvedčený, že vyvážená demokracia skutočne bude musieť vytvoriť miesta, kde sú, povedal by som, otvorené ventily na prejavenie nespokojnosti. Treba to urobiť, ale práve s tým, čo pán minister nazval občianskym pútnickým miestom, by som jednoducho nespájal hyde parky a toto, pretože opakujem, spojenie bútľavej vŕby s týmto priestorom sa mi proste zdá byť nemiestne. A zatiaľ, chvalabohu, síce nie na mnohých miestach môžeme hovoriť, ale môžeme hovoriť, i keď sa veci majú tak, ako sa majú, že reči sa hovoria a chlieb sa je, tá oficiálna politika bohvieako na to nedáva.

    Zhrnujúc, každopádne považujem za dôstojné a potrebné vytvárať postupne zakotvujúce zázemie vzorov, vžitých vzorov, takých, akým bol Štefánik. Mali by sme sa na tom zhodnúť a rozhodne by sme nemali v tejto oblasti využívať svoje stranícke tričká. Ale každopádne odporúčam, aby sa formy klonovania medzi občianskym pútnickým miestom a Hyde parkom nerobili, nepovažujem to za šťastné.

    Ďakujem.

  • Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Hofbauer.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    vážení členovia vlády,

    popravde, keď som si pozeral program schôdze Národnej rady, ktorá sa práve koná, keď som videl bod číslo 18 o vládnom návrhu zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko, tak trošku som bol zmätený, čo je účelom, cieľom, dôvodom na predkladanie takéhoto vládneho návrhu zákona v roku 2000. Nič v zlom, ale mne to pripadalo tak, že archeologická spoločnosť VPN, v súčasnosti ukrývajúca sa pod sprivatizovaným názvom DS, vykopáva nejakého veľmoža a následne zistila, že aha, to je slovenský dejateľ Štefánik, tak ho poďme osláviť. A treba spraviť z jeho mohyly a miesta, kde je pietne uložený, diskusné miesto na štýl Hyde parku a urobiť okolo toho príslušný privatizačný hrmot.

    Dámy a páni, v roku 2000 objavovať na Slovensku Štefánika je absurdné a smiešne. Každý, kto je čo len priemerne vzdelaný, tak vie, kto Štefánik bol, akú pozíciu zastával, aké nezastupiteľné miesto mu patrí v dejinách a v histórii Slovenska a Slovákov, ale aj Česko-Slovenska, a teda prijímať k tomu vládny návrh zákona v roku 2000 sa mi zdá anachronické. Ak v Národnej rade musíme prijať formou zákona to, že predseda Národnej rady má umiestniť vo vestibule bustu Štefánikovu, no tak čo bráni predsedovi Migašovi takúto bustu tam umiestniť. Niet takého zákona, ktorý by mu to zakazoval. A Národná rada sa uznáša, že on tam tú bustu umiestniť musí? Škoda, že tu nie je prítomný, pretože je na olympiáde, neviem, za akú športovú disciplínu, ale na to, aby sme si uctili dejateľa, predsa netreba prijímať zákon, ešte tým skôr, že tá busta sa umiestni v uzavretej budove, do ktorej majú vstup len poslanci, prípadne hostia v sprievode a po prejdení bezpečnostnými zariadeniami.

    Súčasná vládna koalícia vynašla dostatočné sily, odhodlanie a priestor na to, aby budovala panteón slovenskej histórie. A to sa, bohužiaľ, nestalo ani za predchádzajúcich vlád, vrátane našej. Takýmto spôsobom sa panteón zaručene nevybuduje, a to tým skôr, že ulice Bratislavy, hlavného mesta skrášlili takí dejatelia ako Čumil vytŕčajúci sa z kanála alebo dobrosrdečný magor Schöne Nazi. Otázka mohyly na Bradle je otázka stará 70 rokov, pretože pred 70 rokmi bola skončená jej výstavba, diela architekta Dušana Jurkoviča. Odvtedy mohyla na Bradle je prirodzeným miestom stretávania sa v krízových, v kľúčových, v rozhodujúcich a závažných okamihoch slovenských dejín a slovenskej histórie, či to bolo v štádiách ohrozenia spoločného štátu Hitlerom v predvečer 2. svetovej vojny, po jej skončení alebo v rokoch 1947, 1968 - 1969, či po roku 1989. Na to nebolo treba Bradlo vyhlasovať za Hyde park, pretože ako prirodzené miesto stretávania sa ľudí, ktorým záleží na osude Slovenska, Slovákoch, Bradlo bolo, je a aj bude. Na to netreba prijímať vládnu tlač číslo 727.

    Ak súčasná vládna koalícia niečo chcela spraviť v záujme Milana Rastislava Štefánika, tak možností bolo neúrekom, napríklad objasniť pozíciu Milana Rastislava Štefánika v rokoch 1910 - 1920, keď vlastne do západnej Európy prišiel takmer úplne neznámy Tomáš Garrique Masaryk a totálne neznámy doktor Eduard Beneš, Masaryk nie až tak neznámy, pretože ten bol známy svojimi neohrozenými vystúpeniami na obranu ľudských a demokratických práv, napríklad v hanebnej Hilznerovej afére. Takže Masaryka predstavovať nebolo treba ako človeka, ale ako politika áno. Túto úlohu zohral Milan Rastislav Štefánik, ktorý v tom čase už bol osobnosťou európskeho rangu. Jeho predstavovať nebolo treba, ale on predstavoval týchto dvoch pánov, ktorí si následne sprivatizovali kompletné zásluhy za vznik Česko-slovenskej republiky.

    V časoch, keď prvá svetová vojna vrcholila a keď sa Masaryk s Benešom vlastne pohybovali v diplomatických salónoch, Milan Rastislav Štefánik sa pohyboval po pustatinách na Sibíri. Organizoval légie, za ktoré si potom opäť privlastnil zásluhy Tomáš Garrique Masaryk. Po vzniku Česko-Slovenska vznikol vážny problém, čo so Štefánikom. Zatajiť ho nebolo možné, pretože to bola osobnosť príliš známa. Umiestniť kam? Nuž do vlády. Tak sa mu dal post ministra neexistujúceho ministerstva. To znamená, že vo vláde sa s ním nepočítalo. Keď odlietal z Talianska na Slovensko, jeho lietadlo nemalo pristáť na normálnom letisku, ale na nejakom náhradnom, ktoré letiskom nebolo. Na jeho privítanie nebola pripravená ani vládna delegácia, ani žiadna iná, nebola pripravená ani čestná jednotka, hoci prilietal generál a minister, nebola pripravená ani slávnostná hudba, nebolo pripravené nič okrem legionárov, ktorí dostali ostrú muníciu a upozornenie, že lietadlo, ktoré prilieta, má maďarské trikolóry. Talianske a maďarské trikolóry sú farebne podobné, nie identické, samozrejme.

    Sú záznamy o tom, že po páde na zem Štefánik ešte žil, krátko na to však už nežil. Dámy a páni, kópie týchto dokumentov majú činitelia tejto vlády a mali sme ich v rukách aj my. Prečo neboli publikované, neviem vysvetliť, ale ak súčasná koalícia chcela v tomto smere niečo urobiť, nič jej v tom nebránilo. Rovnako súčasná vláda ak chcela niečo urobiť v záujme oslavovania Štefánika, tak bolo potrebné sa o to pričiniť pri delení federálneho majetku.

    Existuje zoznam Štefánikovej pozostalosti, ktorá bola v roku 1920 prevezená z Paríža do Prahy, bola obsiahnutá v 93 debnách a nachádzala sa o tomto dokumetácia na ministerstve kultúry, či sa nachádza aj teraz, ťažko povedať. Takže ak čosi bolo možné urobiť, priestor na to bol, východiskové podklady takisto boli, dokumenty boli, ale zrejme tie iniciatívy boli iného charakteru, pretože v súčasnosti sa privatizuje všetko a myslím si, že prerokovanie materiálu o zásluhách Štefánika v roku 2000, ktoré vlastne iniciovala Demokratická strana, predkladá ho minister spravodlivosti, tak to je, ak sa neurazíte, ukážkou privatizácie čohosi vo svoj prospech. Štefánik si to jednoducho nezaslúži, pretože je to taká vynikajúca a významná osobnosť, že na ňom sa viezť je trápne.

    Takže, dámy a páni, bol som zvedavý, čo sa dozviem z vystúpenia pána ministra spravodlivosti Čarnogurského, nedozvedel som sa nič, akurát, že prečo...

  • Prepáčte, pán poslanec Hofbauer. Prosím všetkých, aby vypli svoje mobilné telefóny.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • ... sa má z Bradla stať Hyde park, čo sa nikdy nestane, pretože Hyde park je čosi úplne iné a Bradlo je pietne miesto, ktoré si zasluhuje úctu, a rovnako som sa nič nedozvedel ani z vystúpenia pána Osuského, ktorý akurát hrmotne dokumentoval, že Demokratická strana a Štefánik, to vraj jedno jest!

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Hofbauera sa hlásia traja páni poslanci, posledný je pán poslanec Šlachta. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo, ale ja som chcel sa prihlásiť do diskusie.

  • Žiaľ, možno pre niektorých chvalabohu.

    Pán predsedajúci, problém je v tom, že naozaj pán Milan Rastislav Štefánik sa nezaslúžil o to, že slovenský národ sa stal štátotvorným národom česko-slovenského štátu, lebo on sa nestal takým, ani nikdy túto filozofiu nezastával, pretože jediným štátotvorným národom aj podľa ústavy prvej Česko-slovenskej republiky bol národ československý. Bolo by dobré, aby vládny návrh neklamal občanov a pán Dzurinda sám seba a niektorí ľudia v Demokratickej strane aby tiež do zákonov uvádzali pravdu. To treba uviesť na pravú mieru.

    Takže o nejakej samostatnosti alebo štátotvornosti slovenského národa v prvej Česko-slovenskej republike sa vôbec nedá hovoriť. O tom svedčia aj oficiálne zákony prvej Česko-slovenskej republiky. A pán Milan Rastislav Štefánik bol minimálne za ideu Česko-slovenskej federatívnej republiky, kde slovenský národ mal mať rozsiahle autonómne práva, ktoré mu boli upreté.

    Po druhé, ja som za to, aby sa Milanovi Rastislavovi Štefánikovi postavil pomník pred parlamentom, trebárs nech pán Moravčík dá upraviť námestie, ktoré je v dezolátnom stave a nie je ani pred jedným parlamentom v takomto stave. Tam nech sa postaví socha. Milan Rastislav Štefánik nebol nikdy predsedom Národnej rady, ja som navrhoval už pri odhaľovaní sochy Hurbana, aby tam boli štyri sochy všetkých dejateľov Slovenskej národnej rady, ale Štefánik si zaslúži bustu, nie bustu, ale...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán predsedajúci, chcel by som len reagovať na niektoré poznámky pána Hofbauera. Pán poslanec Hofbauer povedal, že o tom, aby mohla byť busta vo vestibule, mohol rozhodnúť predseda Národnej rady, a nie parlament. Obávam sa, že to tak nie je nikde na svete ani tu, pretože predstavte si, pán poslanec, že by sa, povedzme, pán predseda Migaš rozhodol dať do vestibulu moju a vašu sochu vedľa seba. Iste by ste s tým nesúhlasili. To znamená, že takúto právomoc predseda parlamentu nemôže mať.

    Po ďalšie, vytýkate nám zákon o Štefánikovi. Veď už niekoľko rokov funguje zákon, ktorý je takmer úplne deklaratívny, zákon o Martine. Niektoré zákony sú deklaratívne, pretože takto to je. Treba zákonom zvýrazniť nejakú osobnosť. To znamená, čo chýbalo vám, aby vy ste prijali zákon o Štefánikovi? Nakoniec ste prijali Rád Štefánika ako najvyššie vyznamenanie. Chcem ešte povedať, že delenie federálneho majetku sme nerobili my, no to ste robili vy, tak nemôžem za to, že ste to zle urobili.

    A chcem podotknúť, že je to síce myšlienka Demokratickej strany, ale je to vládny návrh, to znamená, vláda chce takýmto spôsobom ohodnotiť Štefánika, takže len by prosil tú vecnosť.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Nebol by to, samozrejme, pán poslanec Hofbauer, keby nedehonestoval všetko, čo sa dá. Neviem, prečo rozpráva o Hyde parku, a neviem, prečo iniciatívu pripisuje archeologickej spoločnosti VPN, ktorej bol aj on voľakedy členom. Iniciatíva vznikla na pôde spoločnosti Milana Rastislava Štefánika a Nadácie Milana Rastislava Štefánika. Okrem toho zákon jasne hovorí, že mohyla bude pietnym miestom, čiže žiadnym Hyde parkom. A, samozrejme, ani nechceme, aby bola politickým pamätníkom, o čo sa snažilo práve svojho času HZDS. Súhlasím však s tým, že busta v parlamente je síce v poriadku, ale považujeme to za nedostatočné. Slovensko potrebuje skutočne sochu Milana Rastislava Štefánika na správnom mieste a tým miestom možno dnes sa zdá, že by mohol byť priestor nádvoria v novej prístavbe na Hrade. Skúsme o tom pouvažovať.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Hofbauer chce reagovať na faktické poznámky.

    Máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    O Hyde parku som nehovoril ja, ale pán Čarnogurský, takže asi ste tu neboli včera, pán Šlachta. A čo sa týka ostatnej faktografie, ja vás s dôverou odkazujem na pamäti Tomáša Garriquea Masaryka, volá sa to Cesty demokracie a vychádzalo to počas prvej Česko-slovenskej republiky, diel I. a II. Tam si prečítajte, akú polohu prisudzuje Štefánikovi Tomáš Garrique Masaryk. Prakticky žiadnu. Tam Masaryk spomína Štefánika ako okrajovú epizodickú záležitosť, ktorá sa kdesi mihla, a potom zase sa nemihla. Takže to k tomu glorifikovaniu v rámci pozície prvej Česko-slovenskej republiky, ktorej význam je nesporný, ale pozícia Slovenskej republiky a slovenského národa v rámci tejto republiky bola presne taká ako v súčasnosti Slovenska v rámci OECD, čiže chudobný príbuzný.

    Čo sa týka sochy alebo busty, pán Mikloško, ja nič nenamietam, ak by naše dve busty tam boli, ale domnievam sa, že si to jednoducho nezaslúži ani jeden z nás, pretože nie sme takí velikáni ako Štefánik a Štefánik by mal mať, myslím si, pietne miesto a miesto úcty na takom mieste, ktoré mu prináleží v hlavnom meste tohto štátu.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    predsa som sa rozhodol, že chcem povedať niekoľko záverečných viet na záver tejto debaty. Najskôr by som chcel povedať niekoľko slov o štýle tejto diskusie.

    V návrhu zákona sa hovorí, že na Bradle sa majú návštevníci správať s pietou k pôsobnosti Milana Rastislava Štefánika. Navrhujem vzhľadom na to, že je to vhodná príležitosť, máloktorý zákon poskytuje takúto príležitosť, navrhujem, aby sme čisto experimentálne použili tento štýl a pietu, ani nie tak pietu ako istú kultúru, ktorá bude prameniť z úcty k predmetu, o ktorom diskutujeme, čiže o návrhu zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika, aby sme tento štýl použili už v diskusii o tomto zákone. Z toho hľadiska oceňujem príspevok pána poslanca Húsku.

    Pán poslanec Hofbauer, odpustite, teraz naozaj chcem hovoriť čisto vecne. Štýl vášho príspevku mi neladil do tejto predstavy a prosím v nasledujúcich diskusiách, veď zákon bude vo výboroch a bude druhé a tretie čítanie, teda dúfajme, skúsme spoločne nasadiť tú istú kultúru, hovorím, prameniacu z témy zákona, o ktorom diskutujeme. Totiž, a v tom sa vlastne zhodujeme, Bradlo naozaj už tým občianskym pútnickým miestom je, pretože naozaj keď boli krízové časy, tak tam ľudia, prirodzene, išli a nebolo ich treba tam prakticky ani volať. Išli tam v roku 1968. Už si nepamätám, čo bolo predtým, povedzme, počas vojny, po vojne alebo ako, ale v roku 1968 tam išli, v roku 1989 tam tiež išli a odvtedy tam chodia.

    Mimochodom, páni poslanci za HZDS, musím povedať, že najmä HZDS tam v posledných rokoch chodilo, a teda HZDS sa darilo. Nie, aj chodí, v poriadku. Áno, presne tak, a ja to hovorím ako s konštatovaním, že teraz vaše občianske púte na Bradlo, povedal by som, pre mňa najviac symbolizujú potenciál Bradla byť občianskym pútnickým miestom. Z toho hľadiska trošku nerozumiem, prečo sa bránite, pán poslanec Húska, alternatívnemu návrhu úpravy o Bradle, ale k tomu ešte prídem. Ide o to, že pravdepodobne väčšina alebo viaceré národy majú také občianske pútnické miesta. O Čechách je známe zo sociologických prieskumov, že religiozita je najnižšia možno v Európe, ale keď je krízová situácia s českým národom, tak všetci Česi, a to veriaci či ateisti, prídu k soche sv. Václava, kde je napísané: "Svatý Václave, nedej zahynouti nám."

    Čiže keď máme náznak na Slovensku, Bradlo je iba náznak v porovnaní so sochou sv. Václava, teda osobne ho nazývam iba náznakom takéhoto pútnického miesta, tak rozmýšľajme o tom, ako tento trend posilniť, ako potenciál, tento pozitívny potenciál Bradla posilniť, zvýrazniť a umožiť, aby sa rozvíjal. K tomu smerovali úvahy, ktoré som spomenul v diskusii, a prosím vás, slovo Hyde park padlo iba v tej súvislosti, že v Hyde parku je napriek slobode hovoriť o akýchkoľvek otázkach zakázané nadávať na britskú kráľovnú, a v tomto zákone sa v súvislosti s Bradlom výslovne hovorí, že sa tam treba správať s pietou a úctou, to znamená, že platia ustanovenia zákona číslo 84/1990 Zb. o tom, že tam nemožno propagovať rasistické názory, fašistické násilie a podobne a podobne.

    Čiže idea o tomto zvýraznení povahy Bradla spočívala v tom, že na jednej strane, povedal by som, ešte raz zdôrazníme slobodu vyjadrovania sa na Bradle aj preto, aby sme mohli tým viac zdôrazniť zákaz propagovania rasizmu, fašizmu a tak ďalej, čo koniec koncov vo všeobecnom zákone číslo 84 je, ale práve na Bradle by sa to patrilo ešte viac. Nie je účelom zákona riešiť nejaké historické detaily či zo Štefánikovho života alebo zo slovenských dejín 20. storočia. To jednoducho nie je účelom zákona. Ale, prosím, samozrejme, je legitímne sa o tom zmieňovať, keďže preambula sa o tom zmieňuje. Ale, prosím, pokiaľ bude aj ďalšia diskusia k týmto aspektom, aby sa naozaj niesla v úcte a, takpovediac, v piete, keď už nie k politickým oponentom, tak k Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.

    Naozaj iniciatíva k tomuto zákonu vzišla zo Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika, z Nadácie Milana Rastislava Štefánika. Nech je predmetom kultúrnej, vecnej diskusie, či tento zákon má byť, alebo nemá byť. Ja naďalej zastávam názor a je to názor aj vlády, že tento zákon má byť, a navrhujem ho preto odporučiť do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán spoločný spravodajca. Nie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, už nie je možnosť na udelenie žiadnych faktických poznámok. Pán minister vystúpil v záverečnom slove po skončení rozpravy, pán poslanec Cuper, pán poslanec Húska, prosím, aby ste rešpektovali rokovací poriadok a slušne sa správali, tak ako sa na poslanca patrí správať.

    Páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Budeme hlasovať o predložených a prerokovaných návrhoch. Prosím teraz pána poslanca Osuského, aby uvádzal hlasovanie o návrhoch na uznesenie k prerokúvanému návrhu zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko, ktorý prerokúvame v prvom čítaní. Prosím, pán poslanec, predneste návrh na uznesenie.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    vážená snemovňa,

    v súlade s vystúpeniami v rozprave s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje vládny návrh zákona o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Predneste druhý návrh uznesenia, pán poslanec Osuský.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 759 z 24. augusta 2000 návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a v zmysle § 74 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 14. októbra 2000 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2000.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu na pridelenie zákona na prerokovanie výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz budeme hlasovať o včera prerokovaných návrhoch zákonov v poradí, tak ako boli prerokované a schválené v programe.

    Prvý je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

    Prosím pána poslanca Ambróša ako spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania. A poslancov prosím, aby neodchádzali z rokovacej sály.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    keďže v rozprave neodzneli pozmeňujúce návrhy a s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďalší návrh.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 742 z 26. júla 2000 návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 14. októbra 2000 a gestorský výbor v lehote do 16. októbra 2000.

  • Prosím, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o pridelení zákona výborom, o určení gestorského výboru, ako aj o určení lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Návrh sme schválili.

    Prosím teraz pána poslanca Muránskeho, aby ako spoločný spravodajca k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona o živnostenskom podnikaní, uvádzal jednotlivé hlasovania.

    Pán poslanec Muránsky.

  • Pán predsedajúci, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 76/1998 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.

  • Počuli ste návrh, páni poslanci. Hlasujeme o odporúčaní pána spoločného spravodajcu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Ďalej, pán predsedajúci, odporúčam prideliť prerokovanie zákona v druhom čítaní týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 14. októbra 2000 a gestorský výbor v lehote do 16. októbra 2000.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona výborom, stanoviť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Ivanka, ktorý je spoločným spravodajcom k návrhu zákona o notároch a notárskej činnosti, aby uvádzal jednotlivé hlasovania k prerokovanému návrhu zákona.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    keďže v rozprave neodzneli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, predkladám návrh, aby vládny návrh zákona o notároch a notárskej činnosti bol prerokovaný v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Uveďte ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, okrem gestorkého Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorým odporúča pán spoločný spravodajca prideliť návrh zákona výborom, stanoviť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pánu poslancovi Ivankovi.

    Tým sme odhlasovali všetky doteraz prerokované body programu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz budeme pokračovať v rokovaní o ďalšom bode programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.

    Návrh ste dostali ako tlač 671, súčasťou ktorého je aj rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona odôvodnil minister pôdohospodárstva pán Pavel Koncoš.

    Pán poslanec Osuský.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, dostali sme výzvu parlamentárov celého sveta na podporu perzekvovaných a rozohnaných poslancov legálne zvoleného parlamentu Burmy (Myanmar). Prosím vás, položím ju k prezenčným listinám. Tí ľudia sú zatváraní resp. v exile a už na Medziparlamentnej konferencii v Ammáne to viacerí z našej delegácie - pani poslankyňa Záborská a pán poslanec Cuper - podpísali. Bude dobré, ak sa pripojíme k vyše tisícke tých, ktorí to zatiaľ podpísali. Položím podpisové hárky k prezenčným listinám. Ďakujem pekne za podporu spravodlivosti a demokracie.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Chcem vyzvať poslancov, aby rešpektovali program a v rámci predobedňajšej prestávky tam mali pripomienky, a nie ako na perzskom trhu, kedy sa komu zaľúbi, tak začne dávať oznamy, pretože ja mám tiež záujem, napríklad zdravotníci nám dali informácie tiež vás vyzvať. Ale kam dospejeme, keď takto budeme postupovať?

    Ďakujem.

  • Prosím pánov poslancov, aby rešpektovali rokovací poriadok a nehlásili sa na svetelnej tabuli, pretože predtým ako udelím slovo, neviem, čo pán poslanec mieni povedať, resp. či nechce podať procedurálny návrh. Takže by som prosil všetkých, aby rešpektovali pravidlá rokovacieho poriadku.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 410 zo 7. júna 2000 predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a a iných práv k nehnuteľnostiam v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.

    Cieľom predkladanej novely katastrálneho zákona je zmena v organizácii orgánov štátnej správy katastra nehnuteľností, vyňatie orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností zo všeobecnej štátnej správy z doterajších krajských úradov a okresných úradov a vytvorenie novej štruktúry orgánov špecializovanej štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností, katastrálnych úradov a správ katastra. Týmto sa navrhuje vrátiť sa k špecializovanej štátnej správe, ktorá tu existovala do roku 1996. V novele sa zároveň navrhuje vykonať úpravu a doplnenie niektorých doterajších ustanovení, ktoré odstraňujú určité problémy vyskytujúce sa v aplikačnej praxi.

    Špecifickosť postavenia orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností spočíva v tom, že kompetencie týchto orgánov ako orgánov štátnej správy obsahujú prvky justičného charakteru. Jednou z najdôležitejších kompetencií týchto orgánov je totiž rozhodovanie o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam. Ide o osobitne citlivú oblasť, pretože ochrana vlastníckeho práva ako najsilnejšieho súkromného práva je upravená priamo v Ústave Slovenskej republiky.

    Uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 260 z 19. 4. 2000 bola schválená koncepcia ďalšieho rozvoja katastra nehnuteľností s požiadavkou vyčleniť katastrálne odbory z doterajšej štruktúry miestnych orgánov štátnej správy najneskôr k 1. januáru 2001, a vytvoriť tak samostatnú špecializovanú štátnu správu. Táto koncepcia nadväzuje na vládou Slovenskej republiky schválenú koncepciu decentralizácie a modernizácie verejnej správy. V súlade s touto koncepciou sa navrhuje lokalizovať špecializovanú štátnu správu na princípe funkčnosti a efektívnosti, t. j. nie v každom dnešnom sídle kraja musí byť sídlo úradu špecializovanej štátnej správy.

    Zabezpečovanie úloh štátu na úseku katastra nehnuteľností je v období posledných rokov sprevádzané prijatím veľkého množstva zákonov, ktoré ustanovili ďalšie povinnosti katastrálnym odborom z pohľadu sortimentového zloženia prác.

    Výdavková časť štátneho rozpočtu tento rozšírený sortiment zákonných povinností štátnej správy na úseku katastra spojený s obrovským nárastom podaní nedostatočne reflektovala. Aj z toho vyplýva narastajúca oprávnená kritika vlastníkov a iných oprávnených k nehnuteľnostiam na postup vybraných katastrálnych odborov okresných úradov. Štatistika preukazuje taký vysoký medziročný nárast podaní, ktorý v histórii katastra nehnuteľností nemá obdobu. V dôsledku toho narastá koncom každého roka počet nevybavených podaní, a tým i dĺžka vybavenia jedného podania.

    Kým v roku 1993 katastrálne úrady rozhodli o povolení vkladov práva do katastra v počte 61 088, v ďalších rokoch počet rozhodnutí stúpal a v roku 1999 dosiahol počet 218 996. Odstránenie súčasného nežiaduceho stavu pre občanov možno docieliť celou sériou opatrení najmä z oblasti legislatívy, finančného zabezpečenia, ekonomiky práce a personálneho i technického dobudovania pracovísk. K tomu má prispieť aj navrhovaná právna úprava, ktorá bude znamenať jednotu metodického riadenia a usmerňovania výkonu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností spolu s ekonomickým a personálnym riadením a najmä homogenizáciu súčasného medziokresného veľmi diferencovaného stavu zabezpečovania úloh.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím pána poslanca Hajdúka, ktorého určil gestorský výbor, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o stanovisku výboru k predloženému návrhu zákona.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne poslankyne, poslanci,

    vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením číslo 160 zo 6. septembra 2000. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky potrebné vyjadrenia. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. V práve Európskej únie nie je problematika návrhu zákona upravená.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 609 z 20. júna 2000 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníctva a iných práv k nehnuteľnostiam v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z., je to tlač 671, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 14. októbra 2000 a gestorský výbor ho prerokoval v lehote do 16. októbra 2000.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Odporúčam, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy písomne sa nikto neprihlásil, ústne sa hlási pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Klemens. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    milí hostia,

    problematika katastrov nehnuteľností je problematikou, ktorá už dlhšie trápi našu spoločnosť. Katastre evidujú veľmi citlivú otázku dotýkajúcu sa jedného zo základných ľudských práv, a to je právo na vlastníctvo. Dovoľte mi, aby som konštatovala, že katastre nehnuteľností sa stali popoluškou, popoluškou najmä od roku 1999, keď sa nedávali príslušné finančné dávky na zabezpečenie ich chodu. Vláda Slovenskej republiky, vláda Mikuláša Dzurindu prijala niektoré uznesenia na zlepšenie stavu, ale dovoľte mi, aby som povedala, že vlastne sama svoje uznesenia v tomto smere neplnila. Pokiaľ by bolo treba, ja dodatočne môžem tieto uznesenia číselne vyšpecifikovať.

    Skutočnosť, ktorá nastala v praxi, je aj tá, že prednostovia okresných úradov, krajských úradov nedocenili činnosť týchto svojich útvarov a došlo k situácii, ktorá absolútne nie je lichotivá. Vo viacerých orgánoch katastra nie sú zabezpečené dostatočné technické podmienky na výkon, vo viacerých chýbajú napojenia na automatizovaný systém právnych informácií. Vzhľadom na to, že toto je špecifická právnická rozhodovacia činnosť, o personálnom vybavení týchto úradov ani nehovoriac, nie je možné, aby ľudia, ktorí nemajú príslušné vzdelanie, rozhodovali a robili zápisy s takými dôležitými dosahmi, ako sú zápisy do katastra.

    Nemožno nevidieť, že táto činnosť nesie aj prvky justičnej činnosti a všade vo svete je veľmi ostro sledovaná z toho dôvodu, aby tieto zápisy boli presné, kvalitné a, čo chcem zdôrazniť, rýchle. Rýchlosť zápisov je bolesťou súčasnosti. Dostala som viaceré sťažnosti od občanov, kde ma žiadajú o pomoc, keď odkúpili byt a čakajú šesť mesiacov i viac na zapísanie do katastra, a keďže vlastníctvo prechádza dňom zápisu do katastra, vznikajú často v praxi zložité situácie vedúce neraz k sporom, ktoré bude alebo už musí riešiť súd.

    Toto sú situácie, z ktorých sa hľadá východisko. Ja osobne však nie som hlboko presvedčená, že to vyrieši len organizačná zmena. Aj keď musím povedať, vzhľadom na to, že v poslednom období sa stali tieto útvary, ako som už povedala, popoluškou pri zhodnocovaní významu jednotlivých aktivít integrovaných orgánov miestnej štátnej správy, preto chápem snahu legislatívy v tomto smere akosi osamostatniť tieto útvary. Nenamietam ich osamostatnenie, ale pánu ministrovi kladiem otázku, aká je predstava tohto inštitucionálneho návrhu, resp. inšitucionálnej zmeny z hľadiska pripravovanej reformy miestnej štátnej správy.

    Viem, že mi bude veľmi ťažko odpovedať, lebo súčasná reforma štátnej správy je skôr uzlíčkom nedomyslených a nekvalifikovaných návrhov. To celkom zodpovedne vyhlasujem a napísala som to aj v tlači. Dovoľte mi, aby som túto svoju odvahu dokumentovala tým, že vyše 25 rokov som pracovala v oblasti práva, kde prioritou boli práve miestne orgány štátnej správy a samosprávy, t. j. miestnej verejnej správy, a od vzniku samosprávy v roku 1989 som bola členkou takmer všetkých komisií, ktoré sa zaoberali reformou miestnej štátnej správy. Preto zodpovedne vyhlasujem, že niečo také, taký guláš, ako bol predložený teraz, som ešte nezažila.

    Opakujem stanovisko, že pánu ministrovi sa bude veľmi zložito odpovedať na túto moju otázku, pretože predstavy o miestnej štátnej správe, jej kontúry sú natoľko nejasné a zámery tak finančne nezdôvodnené, že smerujú k zlacneniu výkonu vecí verejných na miestnej úrovni, až to vo mne budí pochybnosť, či tu nie je zámer rozložiť miestnu štátnu správu do takej úrovne, že by to ohrozilo aj štátnosť Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister, jedným z problémov zlepšenia činnosti v katastri vidím aj personálnu otázku. Viem, že tento zákon to nemôže riešiť, ale myslím si, že pokiaľ túto stránku nevyriešime, nebude zlepšená a zrýchlená ani činnosť na katastri. K predloženému legislatívnemu návrhu mám aj viaceré legislatívne a vecné pripomienky. Keďže ide o prvé čítanie, nebudem ich uvádzať. Uvediem len niekoľko takých postrehov na dokumentovanie toho, že konštatujem aj legislatívne nedostatky v tomto návrhu a nedomyslenosti.

    Osobne mám pochybnosť o znení § 6 ods. 1 písm. c) bod 2, pretože mi nie je jasné, prečo by mali byť v katastri evidované rozostavané stavby, na ktoré nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Veď predsa zaevidovaním v katastri takejto stavby niečo už robím zo strany štátneho orgánu, čím nepriamo verifikujem čiernu stavbu. Čiže prosila by som o zdôvodnenie, prečo sa takto deje.

    Ďalej, nezdá sa mi celkom účelné, aby pre zápis v katastri bola alternatíva právneho podkladu na urobenie zápisu v podobe, že môže byť alternatíva právoplatnosti a vykonateľnosti, to je § 39 ods. 3, a už vonkoncom neviem pochopiť a prosím o zdôvodnenie, prečo v § 33 ods. 1 je znenie: O návrhu na vklad rozhoduje zamestnanec katastrálneho úradu a tak ďalej s vysokoškolským vzdelaním. O návrhu na vklad vždy rozhoduje orgán. To, že pracuje zamestnanec, to je notorieta všetkých subjektov správy štátu. Ak budeme mať takúto dikciu, z toho právnik dôvodí, že ide o rozhodnutie zamestnanca, pretože je v zákone v § 33 znenie, že o návrhu rozhoduje zamestnanec. A v prípade nenáležitého záznamu občan stráca nárok podľa zákona 58/1969 Zb. na náhradu škody spôsobenej nezákonným alebo nesprávnym úradným postupom, keďže štát ručí a preberá objektívnu zodpovednosť jedine za škodu, ak ide o rozhodovanie štátneho orgánu. Tu by mohli nastať v súdnom konaní určité pochybnosti. Preto, vediac čo chce legislatíva vlastne týmto povedať, navrhujem iné znenie, ktoré by nemalo spojenie - rozhoduje zamestnanec. O ostatných legislatívnych otázkach by som sa potom v druhom čítaní vyjadrila.

    Osobne podporujem návrh posunúť tento legislatívny návrh do druhého čítania, ale veľmi prosím pána ministra, aby mi objasnil, aké miesta, akú súvislosť má tento legislatívny návrh s pripravovanou reformou verejnej správy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Klemens, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    predkladaný vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z., prerokúvame v prvom čítaní s úlohou prerokovať alebo neprerokovať zákon v druhom čítaní, keď zákon by už mal mať po úpravách a pripomienkach definitívnu podobu.

    Je dobré, že vláda Slovenskej republiky predmetný katastrálny zákon predkladá na novelizáciu, pretože súčasný právny stav na úseku katastra nehnuteľností Slovenskej republiky, keď rozhodovanie o vzniku, zmene a zániku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je kompetenčne začlenené do orgánov miestnej štátnej správy, je v európskom meradle absolútnou výnimkou. Vo všetkých členských štátoch Európskej únie vrátane čakateľských krajín, kam patrí aj Slovensko, je z dôvodu garantovania nezávislosti rozhodovania táto činnosť zahrnutá do organizačnej štruktúry orgánov súdnej moci alebo do špecializovanej štátnej správy. A práve o nej sa uvažuje aj v predkladanom návrhu zákona.

    Vzhľadom na to, že vlastnícke práva, ktoré patria k základným ľudským právam a slobodám, garantuje ústava, je potrebné, aby orgány štátnej správy katastra nehnuteľností, pretože rozhodujú o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, boli vyňaté zo všeobecnej štátnej správy a kreované ako špecializované orgány štátnej správy, čo predložená novela zákona aj rieši.

    V termíne prerokúvania zákona do druhého čítania sa určite nájde najvhodnejší variant nielen sídiel katastrálnych úradov a správ katastra s ich územnou pôsobnosťou, ale i personálne obsadenie a kvalifikačná úroveň štruktúry katastrálnych pracovísk, čím sa vytvoria podmienky na pružnejšie, rýchlejšie a lepšie plnenie zákonných úloh katastra nehnuteľností. Poslanci za Stranu demokratickej ľavice predkladanú novelu zákona podporia a budú hlasovať za jeho prerokovanie v druhom čítaní. Svoje návrhy a pripomienky gestorskému výboru včas odovzdajú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledným prihláseným do rozpravy k prerokúvanému návrhu zákona. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce k rozprave vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda a zároveň predsedajúci,

    pokladám za potrebné vyjadriť sa stručne k vystúpeniu pani poslankyne Kataríny Tóthovej, a to hlavne k prvej časti jej vystúpenia, pretože o jednotlivých názoroch na navrhované úpravy v paragrafovom znení bude možné diskutovať v druhom čítaní a, samozrejme, budú sa môcť podávať i príslušné návrhy na zmeny v znení jednotlivých paragrafov alebo v návrhoch.

    Musím otvorene povedať, že návrh na reformu riadenia katastrálnych úradov a na vyňatie štátnej správy, resp. katastrálnych úradov zo všeobecnej štátnej správy nepriamo súvisí s reformou verejnej správy, pretože tento krok bol navrhovaný bez ohľadu na celkovú reformu verejnej správy, aj keď do nej zapadá. Nechcem sa vyjadrovať o celkovej úrovni a návrhoch, ktoré sú zakotvené v materiáli hovoriacom o reforme štátnej a verejnej správy, ale chcem len opätovne zdôrazniť, že vyňatím katastrálnych úradov a riadenia katastra spod všeobecnej štátnej správy sa sleduje predovšetkým jednota metodického riadenia a usmerňovania výkonu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností. Súhlasím s tým, aj čo sa týka posúdenia finančného zabezpečenia, riešenia ekonomiky práce, personálneho riešenia a technického dobudovania úradov katastra nehnuteľností a správy katastra.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi. Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne.

    Páni poslanci, pán minister pôdohospodárstva je z poverenia vlády predkladateľom ešte jedného návrhu zákona. Je všeobecný súhlas, aby ho uviedol, a potom by sme o obidvoch návrhoch hlasovali? Áno.

    Pán minister, prosím, aby ste uviedli ďalší

    návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 731.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    vážení hostia,

    vláda Slovenskej republiky ma svojím uznesením číslo 590 z 9. augusta 2000 poverila uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 293/1992 Zb., si kladie za cieľ riešiť nežiaduci stav nadobúdania nehnuteľností vydržaním. Platný zákon Slovenskej národnej rady číslo 293/1992 Zb. mal prispieť spolu s ďalšími právnymi predpismi k tomu, aby sa vlastníctvo nehnuteľností dalo zrealizovať v tých prípadoch, keď oprávnená osoba využije inštitút vydržania na získanie vlastníctva nehnuteľností. Aplikácia platného zákona v praxi však nepriniesla predpokladaný cieľ, ale naopak, vniesla do právnych vzťahov neistotu tým, že uvedený inštitút vydržania sa veľmi často zneužil.

    Vzhľadom na to, že vydržanie je známy právny inštitút, navrhovaná zmena zákona číslo 293/1992 Zb. sa dotkla aj § 56 notárskeho poriadku v tom zmysle, že notár už bude musieť skúmať podklady na osvedčenie a za tieto bude zodpovedať, a nie tak ako to bolo dosiaľ. Predpokladáme, že navrhovaný spôsob riešenia napomôže očistiť inštitút vydržania. V tejto súvislosti sa v predkladanom návrhu novely zákona číslo 293/1992 Zb. navrhuje účinnosť zákona tak, aby začal pôsobiť v rovnakom čase spolu s novelou notárskeho poriadku.

    Verím preto, že sa stotožníte s dôvodmi, pre ktoré vláda Slovenskej republiky predkladá návrh novely zákona Slovenskej národnej rady číslo 293/1992 Zb., tento návrh budete vnímať v kontexte s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok), a predložený návrh podporíte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím pána poslanca Galbavého, ktorého určil gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vlastníckych vzťahoch k nehnuteľnostiam.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som vystúpil na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. K uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením číslo 161 zo 6. septembra 2000. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku teda podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia zákona je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zdôvodnenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, dosahu na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 763 z 28. augusta 2000 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (tlač 731), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 14. októbra 2000 a gestorský výbor ho prerokoval v lehote do 16. októbra 2000.

    Pán predsedajúci, z mojej strany je to zatiaľ všetko, ďakujem.

  • Ďakujem. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne nie je nikto prihlásený. Ústne sa hlási pán poslanec Klemens. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne a kolegovia,

    je dobré a nanajvýš aktuálne, že vláda predkladá novelu zákona Slovenskej národnej rady číslo 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Osemročná prax ukázala, že predmetný zákon nepriniesol v úprave vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam taký efekt, aký sa od neho očakával. Naopak, vniesol v tejto problematike právnych vzťahov, hlavne po prijatí reštitučných zákonov, ktoré sa týkali poľnohospodárskych a lesníckych nehnuteľností, ešte väčšiu neistotu. Neistota a nedostatky sa prejavujú hlavne v evidencii nehnuteľností, ale v prvom rade v neúmerne zdĺhavom riešení reštitučných nárokov, vrátane náhrad oprávnených vlastníkov nehnuteľností, ako i pozemkových úprav v zmysle zákona Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb.

    Novelu predmetného zákona dnes prerokúvame v prvom čítaní. Oprávnení vlastníci nehnuteľností, ktorých sa predmetná novela bytostne dotýka, očakávajú, že do druhého čítania budú do novely zákona zahrnuté všetky ich pripomienky a návrhy, vrátane nového znenia § 63 notárskeho poriadku, v ktorom bude zakotvené, že zo strany notára nepôjde len o vydanie osvedčenia vyhlásením o vydržaní, ale o to, aby notár vydal osvedčenie o vydržaní formou notárskej zápisnice, kde žiadateľ preukáže splnenie podmienok vydržania v zmysle Občianskeho zákonníka, vrátane ďalších dôkazov potrebných na priznanie osvedčenia o vydržaní, a bude za to i zodpovedať.

    Vážené kolegyne a kolegovia, odporúčam vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, podporiť a odporučiť prerokovať ho v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Nie. Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Prosím všetkých pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili, budeme hlasovať o dvoch prerokovaných vládnych návrhoch zákonov, ktorých predkladateľom bol pán minister Koncoš. Páni poslanci, panie poslankyne, páni predsedovia poslaneckých klubov, pán poslanec Rusnák, zožeňte si svojich pánov poslancov, prosím vás.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o účasť na hlasovaní.

    Prosím pána poslanca Galbavého, aby ako spoločný spravodajca uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní, čiže nie posunúť, ale prerokovať. Odporúčam hlasovať za.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní pána spoločného spravodajcu prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Pán poslanec, vy nemáte čo odporúčať.

  • Áno, zneužívam právomoc verejného činiteľa, to je § 132.

  • Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste nekomentovali vaše porušovania rokovacieho poriadku.

  • Pán predsedajúci, ospravedlňujem sa, neuniesol som sa, viete, psychicky.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Hlasy v sále.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, upozornite pána poslanca Cupera, som rozrušený. Viete, nestáva sa často, že by som sa tu objavil ako spravodajca. V budúcnosti budem zvažovať, či sem prídem. Pán poslanec, buďte taký dobrý.

  • Pán spoločný spravodajca, žiadate, aby plénum odhlasovalo iného pána poslanca za spoločného spravodajcu?

  • Nie, ja to už zvládnem, pán predsedajúci, ale prosím, urobte poriadok po mojej pravici.

  • Zdá sa mi, že to príliš nezvládate. Prosím, aby ste predložili návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že určené výbory návrh prerokujú do 14. októbra 2000 a gestorský výbor do 16. októbra 2000.

    Pán predsedajúci, ďakujem, že ste to so mnou vydržali.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, o pridelení zákona výborom, ako aj o určení gestorského výboru a návrhu na určenie lehoty na prerokovanie zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Pán spoločný spravodajca, ďakujem za spoluprácu a prosím vás, aby ste sa pred druhým čítaním lepšie motivovali a pripravili.

  • Pán predsedajúci, ja vám tu vyhlasujem, že budem to študovať a lepšie sa pripravím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím teraz pán poslanca Hajdúka, aby ako spoločný spravodajca uvádzal návrh na uznesenia k návrhu zákona o katastri nehnuteľností. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca. Prosím o pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Keďže v rozprave neodzneli iné návrhy, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

    Prosím o vypnutie mobilných telefónov. Pán poslanec, nechcem byť adresný, ale nehovorím teraz o vás. Vaše busty by mohli byť vedľa seba.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Prosím, ďalší návrh.

  • Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že určené výbory návrh prerokujú do 14. októbra 2000 a gestorský výbor do 16. októbra 2000. Hlasujeme teda o určení výborov, ktoré návrh prerokujú, a o lehotách na prerokovanie návrhu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Ďakujem aj pánu ministrovi za uvedenie návrhov.

    Teraz budeme prerokúvať ďalšie body programu, tak ako sú uvedené v poradí.

    Pán minister hospodárstva z poverenia vlády uvedie

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 498/1991 Zb. (tlač 691).

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    návrh novely zákona číslo 44/1988 Zb. sa na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 661 z 5. 9. 1995 k surovinovej politike Slovenskej republiky.

    Predkladaná novela tohto zákona sa zaoberá viacerými zmenami legislatívnoprávneho charakteru, okrem iného aj tým, že za súčasť vyhradených nerastov navrhuje považovať aj prírodné horninové štruktúry a podzemné priestory v zemskej kôre, ktoré vznikajú dobývaním ložísk vyhradených nerastov ako zemného plynu, ropy alebo soli a svojimi geologickými a bansko-technickými parametrami sú vhodné na uskladňovanie plynných alebo kvapalných látok.

    Ďalej predkladaná novela banského zákona reaguje na novoprijatý zákon číslo 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe, upravuje výpočet zásob a postupy pri výpočte zásob výhradného ložiska, predovšetkým upravuje inštitúty úhrad a správu úhrad za dobývacie priestory a za vydobyté nerasty, ako aj za uskladňovanie plynov alebo kvapalín v prírodných horninových štruktúrach zemskej kôry.

    Podľa predkladanej novely banského zákona úhrada za dobývací priestor odpadá pre tie organizácie, ktoré mali určené dobývacie priestory, a na ťažbu výhradných nerastov z týchto dobývacích priestorov sa vzťahuje útlmový program schválený vládou Slovenskej republiky.

    Predkladaný návrh novely banského zákona reaguje aj na skutočnosť proklamovanú v článku 20 Ústavy Slovenskej republiky tým, že navrhuje upraviť štatút ložísk nevyhradených nerastov, ktoré v prípade, že do 31. decembra roku 2000 nebudú mať určený dobývací priestor, nebudú sa považovať za výhradné ložiská a od 1. januára 2001 sú ložiskami nevyhradených nerastov vo vlastníctve právnických alebo fyzických osôb, ktoré sú pozemkovoknižnými vlastníkmi pozemkov, na ktorých sa tieto ložiská nachádzajú.

    Návrh novely banského zákona bol predložený do riadneho medzirezortného pripomienkového konania a všetky aj zásadné rozpory napríklad ministerstvom životného prostredia v rámci tohto konania boli odstránené. Okrem toho návrh novely banského zákona bol prerokovaný v Legislatívnej rade a vo vláde a v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, ktoré odporučili predložiť ho na rokovanie Národnej rade.

    Predkladaná novela banského zákona bude mať pozitívny dosah na príjmovú časť štátneho rozpočtu z titulu zavedenia úhrad za uskladňovanie plynných a kvapalných látok v prírodných horninových štruktúrach zemskej kôry. Odhaduje sa, že zavedením týchto úhrad štátny rozpočet ročne získa približne 25 mil. Sk. Návrh novely banského zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a implementuje aj smernicu 94/22 EC Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie v časti výberového konania pri konaniach o určení dobývacích priestorov.

    Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    uchádzam sa o vašu dôveru v predložený návrh novely banského zákona, o jeho odsúhlasenie, schválenie v prvom čítaní.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu vlády.

    Teraz prosím pána poslanca Rusnáka, aby z poverenia gestorského výboru informoval Národnú radu o stanovisku výboru k predloženému návrhu zákona.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri prerokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva, tzv. banský zákon, v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 498/1991 Zb. (tlač 691), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh (tlač 691) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 28. júla 2000, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítania.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona, ako bolo povedané predkladateľom, je potrebný z dôvodu zmeny ekonomických a právnych pomerov v Slovenskej republike v oblasti podnikania v banskej činnosti. V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o vládnom návrhu zákona.

  • Ďakujem. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa ústne hlási pán poslanec Dzurák a pán poslanec Benčat. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Dzurák.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    novelu zákona som, samozrejme, dal aj na pripomienkovanie do Hornonitrianskych baní v Prievidzi, lebo si myslím, že práve tam to patrí. Môžem vám, pán minister, tlmočiť názor, že novela je pripravená veľmi dobre a prakticky je minimálne množstvo pripomienok a aj baníci sú s touto novelou viac-menej spokojní.

    Možno v druhom čítaní by sme mohli zvážiť výšku úhrady za dobývací priestor pre obce, lebo vieme, že obce, v katastri ktorých sa ťažia nerasty, znášajú aj negatívne vplyvy z banskej činnosti a mali by možno mať nejaký príjem z tejto činnosti.

    Po druhé trošku som sledoval § 32a, ktorý hovorí o úhradách a časových termínoch, mohol by sa možno v ods. 11 stanoviť časový termín na vyjadrenie o znížení úhrady nielen banskému úradu, hlavnému banskému úradu a ministerstvu hospodárstva, ale aj ministerstvu financií, tam sú presne stanovené termíny - 31. marec je pre hlavný banský úrad, ktorý sa musí vyjadriť k zníženiu úhrady, do 30. apríla je to ministerstvo hospodárstva, vlastne do 31. mája, a potom sa to len ukladá ministerstvu financií, kde nie je stanovený termín, a myslím si, že by pomohlo aj baníkom, keby vedeli, či dostanú tú úhradu, teda zníženie úhrady, alebo nie, tam sa stanoví termín, to budeme ešte v druhom čítaní možno hovoriť o niektorých týchto a ďalších veciach.

    Chcel by som odporučiť a poprosiť kolegov, aby podporili tento návrh do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Mesiarik.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Pripájam sa k pánu kolegovi Dzurákovi s tým, že osobitne zvýrazňujem ešte veľmi správnu prepojenosť v trhovej ekonomike na útlmové programy, pretože, či chceme, alebo nechceme, v oblasti surovín budeme musieť v ďalších 5 alebo 10 rokoch, ktoré stoja pred nami, urobiť nejaké zmeny.

    Chcel by som podporiť myšlienku pána kolegu Dzuráka v oblasti zvýšenia postavenia obce, pretože stačí sa pozrieť do regiónu, kde sa ťaží, a vidíme, že tá obec skutočne trpí. Tak to premyslime do druhého čítania. A takisto by som ho chcel ešte doplniť, že treba zvážiť vôbec systém úhrady splátok, aby nevznikali umelé penále. Predložená novela, predložený návrh zadáva určitú technickú možnosť zvyšovania penálov, ktoré sa potom stanú nesplatiteľnými, takže tam by sme mali ešte pre druhé čítanie pripraviť určité zmeny, ktoré by tomu zabraňovali, a odporúčam, to aj doplňujem pána Dzuráka, posilniť postavenie štátnej banskej správy, teda zrozumiteľnou rečou banského úradu, aby nerobili určité úľavy a povoľovania ministerskí pracovníci mimo odvetvia, ale dajme čo najviac právomocí banskému úradu, ktorý sa vysporiada aj s takými vecami, ako je odpúšťanie penálov a ďalšie.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Benčat.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľujem si vysloviť niekoľko poznámok pred vami, ktoré sa týkajú predkladaného vládneho návrhu zákona. Tento návrh zákona je typickým prípadom, keď ekonomické štruktúry zasahujú do riadenia štátu a zasahujú neoprávnene do legislatívnej činnosti. Ak tento zákon v tomto znení schválite, všetci sa podpíšete pod korupciu vysokých štátnych úradníkov, ktorí napriek vyjadreniu odborníkov obhajujú záujmy jednej ekonomickej skupiny proti záujmom občanov Slovenskej republiky.

    Aj počas predchádzajúcej vlády mala táto skupina značný vplyv, ale bývalý minister životného prostredia pán Zlocha obhajoval zákonnosť, aj keď si tým vyslúžil nepopulárnosť u svojich kolegov alebo bývalých kolegov. Mimo jeho kompetencie táto ekonomická loby zvíťazila, ale Najvyšší súd počas minulej vlády dal za pravdu občanom Slovenska a ministrovi životného prostredia, lebo súd prehralo ministerstvo hospodárstva zastúpené Najvyšším banským úradom. Pre bývalú vládu sa kauza skončila a dodržovala zákonnosť, pričom bývalí exponenti za túto ekonomickú skupinu sa stiahli a nastúpili noví spriaznení s terajšou koaličnou garnitúrou. A čuduj sa, svete, čo si nedovolila minulá vláda, aj kvôli principiálnemu postoju jej jednotlivých členov, to rozdelila terajšia vláda. Aj preto ma zaujal výrok bývalého koaličného poslanca pána Roberta Fica, ktorý na otázku porovnania kradnutia a korupcie v časoch bývalej a terajšej vlády odpovedal, že je porovnanie nepriaznivé pre terajšie vládnutie, ktoré občanom sľubovalo čistotu a dodržiavanie práva.

    Tento návrh zákona je špičkou ľadovca, kde sa dostalo vládnutie tejto koalície. V návrhu zákona je sedem statí, ktoré riešia iba jednu kauzu, doteraz protiprávnemu nevydaniu ťažobného práva. Pripadá mi to, že koaliční politici bojujú za zlegálnenie korupcie, pričom podobné ustanovenia nie sú ani v ostatných európskych krajinách. Preto nepovažujem za vhodné a správne z vecného, teda aj geologického hľadiska za správne vykonať novelizáciu § 3 ods. 1 písm. b) zákona 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 498/1992 Zb. v tom smere, že slová "a bitúmenové horniny" sa nahradia slovami "ako aj bitúmenové horniny vhodné na energetické využitie". Touto zmenou by sa kodifikoval stav, že z vyhradených nerastov by sa vyčlenili bituminózne horniny, ktoré sú vhodné aj na iné využitie, ako je využitie na energetické účely. Teda vypustili by sa najmä bituminózne horniny, ktoré sú vhodné na poľnohospodárske účely, zúrodňovania pôd a podobne.

    V súčasnom stave, v akom sa poľnohospodárstvo nachádza, treba považovať návrh zmeny zákona, ustanovenie § 3 ods. 1 písm. b), v ktorom by bituminózne horniny na poľnohospodárske využitie a ich ložiská prestali byť podľa § 4 až 6 banského zákona súčasťou nerastného bohatstva, ktoré je vo vlastníctve Slovenskej republiky, za cielený úder proti záujmom nielen poľnohospodárstva, ale aj všetkých občanov, ktorí si uvedomujú nebezpečnosť a ďalekosiahle následky degradácie poľnohospodárskych pôd a nie sú ochotní niesť následky takéhoto stavu.

    Štát sa nemôže vzdať právneho prostriedku, po strate ktorého by stratil možnosť určiť dobývací priestor s oprávnením na vydobytie ložiska tomu subjektu, ktorý má na to najlepšie predpoklady, a ponechal vydobytie ložiska nevyhradeného nerastu na vlastníka pozemku, ktorý o vyťaženie ložiska bituminóznych hornín vhodných na zúrodnenie pôd nemusí mať vôbec záujem. Prednášateľovi tejto zásadnej pripomienky je známe, že návrhom na vypustenie už uvedených bituminóznych hornín na iné ako energetické účely zo zoznamu nevyhradených nerastov sa sledujú úzke osobné až príbuzenské, výsostne klientelistické záujmy a že zoznam vyhradených nerastov podľa ustanovenia § 3 ods. 1 banského zákona sa navrhuje zmeniť len v tomto jedinom prípade, a to pre súvislosť s doteraz jediným zisteným a overeným ložiskom bituminóznych hornín Pinciná, teraz okres Poltár, predtým okres Lučenec. Už pri prieskume tohto ložiska došlo k situácii, že výsledky získané pri prieskume, podliehajúce ochrane podľa autorského zákona, boli bez súhlasu autorov použité a publikované pracovníkom zvolenskej univerzity, ktorý je bývalým spolupracovníkom terajšieho pána ministra životného prostredia.

    K samotnej dôvodovej správe. K ustanoveniu § 3 ods. 4 zhora predkladateľ konštatuje, že k pôvodne uvažovanému zníženiu počtu vyhradených nerastov, tak ako sú uvedené v § 3 banského zákona, nepristúpil kvôli negatívnym dôsledkom pre štátny rozpočet. Predkladateľ však uvádza vedome nepravdivú skutočnosť. V tomto jedinom prípade, v ktorom predkladateľ zužuje vyhradené nerasty o bituminózne horniny na iné než energetické využitie, drasticky oberie v prípade akceptácie jeho návrhu štátny rozpočet o percentuálny poplatok za vyťaženie 12 miliónov ton nerastu a o úhradu za dobývací priestor, teda od niekoľko desiatok miliónov až stoviek miliónov Sk. Hodnota vyťažených bituminóznych hornín z ložiska Pinciná by dosahovala miliardy korún. Okrem toho ani v praxi nie je aplikovateľná a realizovateľná zmena ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) banského zákona, ktorá sa navrhuje vykonať a schváliť parlamentom.

    Žiaden geologický slovník, či už anglický, americký, ruský, slovenský, český, nemecký, ani právny predpis alebo aspoň technologická inštrukcia neurčuje, od akého percentuálneho obsahu bituminóznej zložky v hornine sa hornina môže považovať za bituminóznu horninu. Za bituminóznu horninu treba považovať každú horninu, ktorá obsahuje bituminóznu zložku v nie nepodstatnej miere. Od obsahu tejto bituminóznej zložky závisí aj možnosť a druh využitia horniny, a tu opätovne nie je percentuálny obsah nikde záväzne stanovený. Nie je teda možné stanovovať podľa nejakej nedefinovateľnej hranice, kde sa začína a kde sa končí využitie na poľnohospodárske účely a kde sa začína a kde sa končí využitie na energetické účely, pretože oba druhy využitia splývajú. Aj horniny s nižším obsahom bituminóznej zložky môžu byť použité na poľnohospodárske účely v prípade takej potreby.

    Je predpoklad, že na území Slovenska všetky bituminózne horniny budú využívané na zúrodňovanie poľnohospodárskych pôd. Okrem toho treba v neposlednom rade uviesť, že podmienky využiteľnosti, teda účel využitia, ak nerast, teda bituminózna hornina vyhovuje stanoveným podmienkam, určuje podľa ustanovenia § 13 ods. 3 banského zákona v období prieskumu a dobývania organizácia, teda určenie, na aký účel a na aké využitie sa nerast využije, je značne subjektívne.

    V záujme úplnosti treba uviesť, že z celého zoznamu vyhradených nerastov, ako je uvedený v § 3 ods. 1 banského zákona, z desiatok uvedených nerastov predkladateľ zmeny zákona nenavrhuje vypustiť, okrem už uvedených bituminóznych hornín, aj na iné než energetické využitie ani jeden nerast, aj keď sú v ňom obsiahnuté nerasty, ktorých geologická možnosť výskytu bola aktuálna len za bývalej existencie ČSFR. To vyplývalo z geologickej skladby územia vtedajšieho štátu. Nie je v súčasnosti aktuálna, ako to vyplýva z geologickej stavby územia Slovenskej republiky po vzniku Slovenskej republiky.

    Príslušné odborné útvary Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky vo veci rozdelenia nerastov na vyhradené a nevyhradené spolu rokovali a zmenu vykonať pôvodne neodporúčali. Ako sa došlo ku zmene stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a aké je pozadie celej navrhovanej zmeny, môže zistiť iba relevantný poslanecký prieskum a tento môže tiež zistiť aj konkrétny osobný záujem, ktorý návrh na zmenu podmienil.

    Kvôli úplnosti informácií treba uviesť, že problematika bituminóznych hornín v súvislosti s ich overeným ložiskom Pinciná je po dovolaní podanom generálnym prokurátorom Slovenskej republiky v auguste toho roku už tretí raz predmetom konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky a súčasne je podaná aj žaloba na Slovenskú republiku v Štrasburgu. Teda nie sú to maličkosti, o ktorých rozprávam. Ani účelovo vykonaná navrhovaná zmena zákona nezabráni, aby oprávnený subjekt, ktorý ložisko bituminóznych hornín zistil a overil, ho aj v budúcnosti využíval. Navrhovaná zmena spôsobí len ďalšie škody na úkor daňových poplatníkov.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v konečnom dôsledku pri využívaní vonkajšieho flyšového pásma je predpoklad, že v budúcich obdobiach pri schválení tohto návrhu zákona príde štátna kasa a územné samosprávy o 6 mld. Sk na poplatkoch za ťažobné práva vyhradených nerastných bituminóznych hornín. Teda nie stámilióny ziskov, ale o 6 miliárd príde Slovenská republika na poplatkoch. Dúfam, že tento argument počúvajú a budú počuť aj panie a páni novinári. Na upresnenie, tento geologický odhad robila nezávislá renomovaná zahraničná geologická organizácia, ktorá prejavila obdiv nad národným bohatstvom Slovenska.

    V prípade, že tento návrh zákona bude schválený, nebude toto flyšové pásmo geologicky podrobne zmapované, lebo nikto nebude investovať do drahého geologického prieskumu, kde nebude mať možnosť zúročiť kladné výsledky svojej práce a štát nebude mať na tento prieskum stovky miliónov slovenských korún, ale nebude mať ani na počiatočné náklady na ťažbu. Jedna z možností nahradiť zamestnanosť pri recesii rudného a uhoľného baníctva je aj táto možnosť, ktorú chcete zastaviť.

    Posledný argument, ktorý použijem, zaujme lekárov. Upravený výťažok z alginitu, ktorý chcete vyhodiť z vyhradených nerastov, je predbežne skúšaný na liečebné účely. Psoriáza je zatiaľ neliečiteľná choroba, ktorou trpí každý desiaty obyvateľ planéty, buď jej skrytou alebo otvorenou formou. Práve tento alginit, ktorý patrí do bituminóznych hornín, nevyužívaný na energetické účely, je s veľkou pravdepodobnosťou liekom, ktorý bude veľmi vyhľadávaným artiklom vo svete. Na svete sú známe dve náleziská alginitu, v Maďarsku a u nás, pričom maďarský alginit je zanesený stopovými prvkami.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dúfam, že som vás presvedčil, že zákon v terajšom znení bez vylúčenia roponosných bridlíc určených iba na energetické účely zastaví podnikanie v tejto oblasti, pričom vládu a niektorých z vás budú obviňovať z klientelizmu. Ďalšími vážnymi faktormi sú, že sa zabráni rozvoju zamestnanosti a budeme mať normu nie plne korešpondujúcu s Európskou úniou. Štátna kasa a samosprávy prídu o veľké obnosy finančných prostriedkov a v neposlednom rade bude ďalšie podanie na Ústavný súd a Európsky súd. Z tohto dôvodu verím, že v článku 1 tohto zákona v § 3 ods. 1 písm. b) necháte pôvodné znenie zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Benčat bol posledný prihlásený do rozpravy.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Zlocha.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    chcel by som potvrdiť obavy, ktoré vyslovil pán poslanec, pretože skutočne zmena termínu a vyradenie alebo nahradenie termínu "bituminózne bridlice" termínom "tie, ktoré sa dajú používať na energetické účely" je veľmi zavádzajúce. Po prvé, skutočne nemáme stanovenú hranicu, od akého obsahu organických zložiek sa tieto bridlice dajú využívať v energetike. No a potom, pokiaľ sa budeme držať pôvodného banského zákona, všetky nerasty, ktoré nie sú vymenované ako vyhradené, sú nevyhradené. Potom bituminózne bridlice alebo odborný názov alginity, všetky, ktoré majú nižší obsah, ako je umele stanovený, sa budú dať využívať na akékoľvek účely.

    A nakoniec, veľmi presne viem, ktorá skupina podnikateľov presadila tento zámer, pretože už pri vypracovaní geologického a banského zákona to bolo predmetom diskusie. Ale môžem vás ubezpečiť, pán minister, že je to obyčajná špekulácia. Keď sa budú pripravovať návrhy na zmeny, samozrejme, budem to podrobnejšie odôvodňovať, ale v každom prípade toto narobí toľko komplikácií ťažiarom a nakoniec aj vlastníkom pozemkov, že to bude znamenať obrovské problémy. Takže pri druhom čítaní si pripravím podrobnejšie zdôvodnenie. Ale zmena tohto termínu je veľmi zlá a veľmi cielená.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či si žiada záverečné slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    V prvom rade sa chcem poďakovať za vystúpenia, ktoré vlastne podporili nosnú filozofiu návrhu novely banského zákona. A tá nosná filozofia je skutočne v tom, aby štát ustúpil od ovplyvňovania podnikateľských aktivít v ťažbe, ale naopak, aby zákonom definoval pravidlá nakladania so surovinovým a nerastným bohatstvom štátu. To je základný zámer.

    Potom druhý základný zámer, ktorý sa sledoval, bol zámer ďalšieho využívania vyťažených, vydobytých priestorov, ako sa zvykne odborne hovoriť, v prospech aj napríklad štátnej energetickej politiky a jej zámerov a podobne. Ale tu, myslím si, spory neboli alebo nebolo to napadnuté ani zo strany diskutujúcich, ktorí sa potom dotkli problematiky súvisiacej s článkom I, t. j. § 3 ods. 1. Nebudem tu rozoberať podrobnosti. Zrejme sa tomuto výsostne odbornému problému budeme veľmi podrobne venovať v druhom čítaní a ja som i s mojimi kolegami pripravený vrátane odborníkov z banského úradu, z banských úradov, ktorí by mali mať nakoniec v súlade s týmto zákonom rozhodujúce slovo. Kam inam by ste ho chceli umiestniť? Na politické orgány, na vládne orgány? Tieto odborné útvary musia mať rozhodujúce slovo v posudzovaní otázok, o ktorých tu bolo zmieňované.

    Ale, pán poslanec, nedá mi celkom na rovinu nepovedať, že viem, o aký problém ide, lebo po nástupe do funkcie som dostal na stôl niekoľko rôznych podaní problému vzťahu, myslím, geokomplex a neviem, kto ešte bol na druhej strane v súvislosti s dobývacími priestormi a s ťažbou v Pincinej. No pozrite sa, ministerstvo hospodárstva, žiadne ministerstvo nemôže zastupovať v tomto prípade súdne orgány. Problém sa v súlade s platným banským zákonom posunul na podnet Generálnej prokuratúry na Najvyšší súd. Najvyšší súd si vyžiada odborné posudky k tomu a na základe odborných posudkov rozhodne.

    Nebudem teraz reagovať na obvinenia z klientelizmu a podobne, dalo by sa to veľmi dobre otočiť a povedať, či tam nebol už vtedy záujem aj podľa starého banského zákona uplatniť alebo využiť isté klientelistické prístupy. Aj preto som trval po výmene, po konkurznom konaní na funkciu predsedu a nastúpení nového predsedu Hlavného banského úradu, aby bol celý tento proces zastavený a v súlade so zákonmi aby bol odstúpený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu. Neurazte sa, prosím, ale poviem veľmi priamo, že rovnako z toho vášho stanoviska som predsa len cítil jednostranný pohľad, v ktorom by som napríklad možno prečítal záujmy spoločnosti, ktorá tam urobila prieskum a podobne.

    Nepodceňujem otázku, že na prieskum, keď to robí súkromná spoločnosť, vynakladá značné prostriedky, že do istej miery vidí návratnosť prostriedkov v zabezpečení ťažby. Opakujem, je to už vec podnikateľských zámerov, ktoré by sa potom mali uplatniť, počínajúc prieskumom a končiac ťažbou a zúročením. Samotnú odbornú otázku, či bituminózne horniny len s energetickým využitím, alebo nie, presuňme do diskusie vo výboroch, predsa len aj na odbornejšiu úroveň.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, či sa pán spravodajca chce vyjadriť k rozprave. Áno.

    Nech sa páči.

  • Len veľmi krátko. Som veľmi rád, že prerokúvame veľmi odborný zákon, na ktorý sa iste nájde v druhom čítaní priestor, aby sme si mohli vydiskutovať pripomienky. Osobne mám pripravených tiež niekoľko pozmeňujúcich návrhov konzultovaných s banským úradom, takže som pripravený ako zástupca gestorského výboru vnímať citlivo vaše pripomienky, aby sme vytvorili zákon, ktorý bude v záujme Slovenskej republiky a baníkov ako takých.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem teraz rokovanie o tomto bode programu. Odporúčam, aby sme o obidvoch návrhoch hlasovali až po ich prerokovaní.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    zámer a postup privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu.

    Pán poslanec Maňka sa hlási s faktickou poznámkou, resp. procedurálnym návrhom.

  • Pán predsedajúci, mal by som procedurálny návrh, aby sme pred rokovaním o ďalšom bode, navrhujem to v mene 3 poslaneckých klubov, urobili 15-minútovú prestávku.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhovujem žiadosti pána poslanca Maňku. Odporúčam teraz 15-minútovú prestávku na rokovanie poslaneckých klubov a budeme pokračovať o 11.30 hodine uvedením návrhu tohto bodu programu pánom ministrom hospodárstva.

  • Po prestávke.

  • Ospravedlňujem sa všetkým pánom poslancom a poslankyniam za to, že som nedodržal čas, ktorý som vyhradil na rokovanie poslaneckých klubov. Predpokladal som, že začneme o 11.30 hodine. Žiaľ, rokovanie bolo trošku zložitejšie, ako sme očakávali, preto teraz pristúpime k uvedeniu ďalšieho bodu programu, ktorým je zámer vlády Slovenskej republiky o postupe privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý ste dostali ako tlač 705.

    Teraz prosím ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Haracha, aby zámer a postup privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu predniesol.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky prerokovala dňa 24. mája 2000 materiál Koncepcia, reštrukturalizácia a transformácia plynárenstva Slovenskej republiky. Následne vláda prerokovala dňa 12. júla materiál Zámer a postup privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, š. p., ktorý bol predložený v spolupráci s ministerkou pre správu a privatizáciu národného majetku.

    V zmysle § 10 ods. 2 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov o privatizácii podniku s charakterom prirodzeného monopolu, o určení majetkovej účasti na podnikaní takéhoto podniku a o privatizácii akciovej spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, ktorá má charakter prirodzeného monopolu, vždy rozhoduje vláda, a to po prerokovaní zámeru a postupu privatizácie v Národnej rade Slovenskej republiky. Medzi podniky s uvedenou charakteristikou bol zákonom zaradený aj Slovenský plynárenský priemysel, š. p., Bratislava. Z toho dôvodu predseda vlády Slovenskej republiky predložil zámer a postup privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, š. p., na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    V tomto uvedení materiálu mi dovoľte niekoľkými poznámkami sa dotknúť aj pripomienok, ktoré boli k materiálu vznesené pri jeho prerokúvaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený materiál sa zaoberá spôsobom riešenia ďalšieho vývoja vlastníckych vzťahov v Slovenskom plynárenskom priemysle v tom smere, že po transformácii štátneho podniku na akciovú spoločnosť zostane vo vlastníctve štátu 51 % akcií a na privatizáciu sa ponúkne 49 % akcií. Dôvodom, pre ktorý sa rozhodlo pre 49-percentný podiel privatizácie, a nie menší, je jednak maximalizácia výšky výnosov z privatizácie, ktorú možno očakávať. Ďalej práva štátu sú prakticky rovnako chránené pri 51-percentnom podiele ako napríklad pri 66-percentnom. V neposlednom rade pri menšom podiele ako 49 % by bola pravdepodobne aj menšia dôvera investorov v ekonomické správanie sa takto sprivatizovanej spoločnosti.

    Chcem však pripomenúť, že nie je vylúčený ani postupný predaj podielu, predovšetkým ak by išlo v rámci privatizácie o predaj na burze cenných papierov. Tu by som chcel taktiež zdôrazniť, že minoritný akcionár v zmysle platných právnych predpisov nemôže zvyšovať základné imanie bez rozhodnutia valného zhromaždenia, t. j. aj majoritného akcionára, v tomto prípade štátu.

    Chcel by som zdôrazniť, že v sektore energetiky dochádza v posledných rokoch prakticky vo všetkých krajinách západnej a strednej Európy k výrazným zmenám a tieto zmeny sa začínajú prejavovať aj v sektore plynárenstva. Postupne sa vytvárajú podmienky na liberalizáciu trhu so zemným plynom. Od týchto procesov sa očakáva najmä zvýšenie efektívnosti dodávky plynu s tým, že sa presadia len konkurencieschopné podniky, schopné prispôsobiť sa zmeneným podmienkam na predtým monopolných trhoch.

    Cieľom predkladaného materiálu je zabezpečiť vytvorenie predpokladov na to, aby takto transformovaná spoločnosť bola schopná obstáť v medzinárodnej konkurencii, ktorá sa bude s pokračujúcou globalizáciou ďalej zintenzívňovať. V súvislosti s tým je nutné povedať, že pokiaľ je dosiahnutie zhody o potrebe transformácie sektora zvyčajne jednoduché, hľadanie zhody o spôsobe transformácie, o spôsoboch transformácie je proces veľmi komplikovaný.

    Celému procesu transformácie a následnej privatizácie vzhľadom na uvedený zložitý proces predchádzalo prijatie novely zákona číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. V materiáli, ktorý je predložený, sú uvedené ciele privatizácie, stručná charakteristika súčasného stavu vrátane legislatívneho a regulačného rámca, výhod a nevýhod súčasného organizačného usporiadania Slovenského plynárenského priemyslu, ako aj vybrané ukazovatele SPP, ktoré svedčia o jeho ekonomickom postavení. Prílohy materiálu tvorí informácia o súčasnom stave plynárenstva v Slovenskej republike a progresívne zmeny v plynárenstve vo vybraných krajinách.

    Cieľovým stavom plynárenstva Slovenskej republiky je privatizácia 49 % SPP a vytvorenie nového regulačného rámca. Základnou stratégiou SPP z hľadiska rozvoja je zabezpečenie rozvoja trhu pri rešpektovaní podmienok liberalizácie trhu s plynom daných smernicou Európskeho parlamentu číslo 98/30EC o spoločných pravidlách vnútorného trhu so zemným plynom. Ide predovšetkým o transparentné účtovné a organizačné oddelenie tranzitu, distribúcie a obchodu, otvorenie trhu s plynom, to znamená, umožnenie výberu dodávateľa plynu, ako aj zavedenie regulovaného prístupu tretích strán k prepravným a distribučným sieťam.

    Čo sa týka nového regulačného rámca, zriadenie nezávislého regulačného úradu je predpokladané od 1. januára 2001. Úlohou tohto úradu bude v rámci regulácie zabrániť aj neodôvodnene vysokým ziskom prirodzených monopolov, z čoho vyplýva okrem iného aj irelevantnosť požiadavky na daň z monopolov. V materiáli sa navrhuje ponechať Slovenský plynárenský priemysel vo forme vertikálne integrovaného plynárenského podniku. Uvedená spoločnosť bude transformovaná na akciovú spoločnosť, ktorej časť majetku bude privatizovaná. O konečnej forme usporiadania podniku sa rozhodne aj s prihliadnutím alebo na základe odporúčaní privatizačného poradcu, či už pôjde o divizionálne usporiadanie v takej podobe, akú má v súčasnej štruktúre, alebo o vytvorenie dosť podrobne už diskutovanej holdingovej štruktúry s vytvorením materskej spoločnosti SPP, akciová spoločnosť, a jej dcérskych spoločností.

    Privatizácia SPP sa často spája s negatívnym vplyvom na zamestnanosť. V súvislosti s tým by som chcel poznamenať, že samotná privatizácia nemá vplyv na zamestnanosť. V prípade určitej prezamestnanosti podniku je redukcia stavu zamestnancov jedným z nástrojov zvýšenia efektívnosti prevádzky podniku, či by došlo, alebo nedošlo k jeho privatizácii.

    V rámci prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady boli pripomienky aj k vývoju predajných cien zemného plynu. V tejto súvislosti by som chcel uviesť, že odkladanie nápravy deformovaných cien plynu nezávisle od procesu privatizácie znamená odklon od štrukturálnych reforiem, ktoré sú nevyhnutné na vybudovanie efektívneho trhového prostredia. Deformované ceny plynu, ktoré nezodpovedajú skutočne vynaloženým nákladom na ich obstaranie, vyvolávajú falošné signály pre výrobcov elektriny a tepla, ako aj pre spotrebiteľov energií vzhľadom na ich rozhodovanie, ovplyvňujúce ich investície do budúcnosti.

    Prínosy z privatizácie sú v materiáli vyjadrené ako z hľadiska strategických záujmov štátu, tak aj z hľadiska ďalšieho rozvoja Slovenského plynárenského priemyslu. V materiáli je zohľadnená aj požiadavka Združenia miest a obcí Slovenska umožniť z výnosov privatizácie čiastočnú kompenzáciu nákladov obcí, ktoré obce vynaložili na svoju plynofikáciu. Zo strany štátu, treba to otvorene povedať, tu ide o určité gesto voči obciam, keďže obcami vybudované plynárenské zariadenia boli v zmysle platných predpisov bezodplatne prevedené s nulovou zostatkovou hodnotou do vlastníctva štátu a správy Slovenského plynárenského priemyslu. Obce v tomto okamihu aj z hľadiska privatizácie nemajú záujem o vrátenie týchto zariadení, ktoré by bolo nutné prevádzkovať a udržiavať, ale vyjadrili požiadavku o kompenzáciu svojich nákladov.

    Spôsob privatizácie, zmena vlastníckych vzťahov v Slovenskom plynárenskom priemysle, š. p., bude riešená tak, že 51 % podielu majetku sa ponechá vo vlastníctve štátu - súlad so zákonom číslo 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov -, 49 % podielu majetku sa sprivatizuje prevodom na Fond národného majetku, pričom z hľadiska samotného spôsobu privatizácie prichádzajú do úvahy tieto alternatívy: priamy predaj strategickému investorovi, resp. konzorciu strategických investorov, predaj na burze cenných papierov, resp. kombinácia týchto dvoch prístupov.

    Vecný a časový harmonogram privatizácie. Harmonogram privatizácie SPP je vzhľadom na zložitosť problematiky náročný. Chcem zdôrazniť, že vo všetkých krokoch pred unáhleným rozhodnutím spôsobeným tlakom termínov bude dávaná prednosť premyslenému a uváženému postupu.

    K vecným argumentom. Z časového hľadiska sa predpokladá vypracovanie návrhu na vydanie rozhodnutia vlády Slovenskej republiky do 31. marca 2001. V súlade s týmto rozhodnutím sa zrušenie štátneho podniku a založenie akciovej spoločnosti SPP predpokladá do 30. apríla 2001.

    Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    rovnako ako vy som si vedomý, že rozhodnutia o ďalšom vývoji plynárenstva ovplyvnia na dlhé desaťročia štruktúru tohto sektora a jeho fungovanie. Taktiež je nespochybniteľné, že posúdenie všetkých týchto aj ďalších aspektov je zložitou odbornou otázkou. Preto spôsob privatizácie a určenie podielov vyčlenených na privatizáciu uvedenými metódami bude predmetom posúdenia aj nezávislým privatizačným poradcom. S ohľadom na zložitosť problematiky a významné, dá sa povedať, určujúce strategické postavenie podniku na trhu je odporúčané poveriť samotnou prípravou privatizácie renomovanú firmu so skúsenosťami v danej oblasti, ktorá bude vybraná na základe transparentného medzinárodného tendra.

    Na základe uvedeného, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, si vás dovoľujem požiadať o schválenie navrhovaného znenia uznesenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie tohto návrhu zámeru vlády.

    Vzhľadom na to, že je 12.00 hodín, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať spoločnou správou o 14.00 hodine s tým, že potom sú už prihlásení poslanci aj za kluby, aj individuálne, asi 10 poslancov.

    Predtým ako by som vám poprial dobrú chuť, ešte ma poprosili, aby som vyhlásil, že vo vestibule je otvorenie výstavy drevených kostolíkov zo severovýchodného Slovenska. Ste tam srdečne pozvaní a prajem vám dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní, a to správou spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Rusnáka k bodu zámer a postup privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, číslo tlače je 705.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zámeru postupu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu tlač 705.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k zámeru a postupu privatizácie SPP, š. p., (tlač 705).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 743 z 31. júla 2000 pridelil návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu...

  • Ruch v sále.

  • Prosil by som kolegov, aby venovali pozornosť takej vážnej veci.

  • Vážení páni poslanci za SDK, nechajte pani poslankyňu Aibekovú na pokoji.

  • ... Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na predloženie spoločnej správy o výsledku prerokovania vo výboroch a návrhu uznesenia.

    Uvedené výbory prerokovali pridelený návrh a gestorský výbor poveril predsedu výboru uznesením číslo 329 z 12. septembra 2000 predložiť spoločnú správu výborov v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku. Iné výbory návrh neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanovisko podľa článku 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený návrh na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 5. septembra 2000 a uznesením číslo 464 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh vziať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 6. septembra 2000 a uznesením číslo 324 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh vziať na vedomie.

    Po rozprave, ktorá bude otvorená, navrhujem, aby gestorský výbor na základe rokovania výborov v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky zámer a postup privatizácie SPP, š. p. (tlač 705) zobrať na vedomie.

    Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k danému bodu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že som dostal písomne prihlášku troch poslancov za kluby. Sú to pán poslanec Maňka za SDĽ, pán poslanec Maxon za HZDS a pán poslanec Šepták za SNS. Individuálne sa ešte prihlásili páni poslanci Mesiarik, Švantner, Köteles, Brhel, Kozlík a pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči, ako prvý vystúpi za klub poslancov SDĽ pán poslanec Maňka.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    privatizácia prirodzených monopolov je jedným z najzásadnejších krokov v procese transformácie slovenskej spoločnosti, a to z hľadiska ekonomického, ale aj politického. Prirodzené monopoly sú významnou časťou národného bohatstva a prinášajú štátu príjmy hodné osobitného zreteľa. Ide o najlikvidnejší a historicky najväčší objem majetku, ktorý bude na Slovensku privatizovaný. Privatizácia bude mať vplyv na chod celej ekonomiky, bude mať dosah na každého občana a každý podnikateľský subjekt. Tento proces je neopakovateľný. V tomto zmysle sú aktuálne otázky, prečo privatizovať, v akom rozsahu, akou formou či metódou, najmä komu predať podniky a akým spôsobom využiť príjmy z privatizácie.

    Prvým argumentom v prospech privatizácie je historicky preukázaná vyššia efektívnosť adresného privátneho vlastníctva. Ďalším dôvodom je nevyhnutnosť začlenenia aj silných domácich podnikov do nadnárodných zoskupení. Nevyhnutnosť je vyvolaná podnikaním v globálnom prostredí s celosvetovými, liberalizačnými a deregulačnými trendmi. V podstatnej miere je to aj potreba finančných zdrojov na realizáciu štrukturálnych zmien a reforiem v slovenskom hospodárstve. Napokon je to potreba reštruktrualizovať samotné prirodzené monopoly s využitím progresívneho manažérskeho know-how, prístup na nové trhy, zabezpečenie finančných zdrojov na investície a zvýšenie ich efektívnosti.

    Po doterajších ponovembrových skúsenostiach je jasné, že základným atribútom privatizácie musí byť transparentnosť. Tá zabezpečí ochranu štátu v podobe maximalizácie výnosov a garancie rozvoja podnikov, ako aj ochranu investora v zmysle nespochybniteľnosti, nevratnosti privatizácie, rovnosti šancí pre všetkých uchádzačov a obmedzenia korupcie. Od transparentnej privatizácie môžeme očakávať skvalitnenie podnikateľského prostredia v podobe zavádzania štandardnej podnikovej kultúry do rozhodujúcih slovenských podnikov, zvyšovanie kvality poskytovaných služieb a transferu pokrokových a osvedčených spôsobov riadenia. V neposlednom rade sa zatraktívni Slovensko aj z pohľadu zvýšenia dynamiky, prílevu zahraničných investícií, a zdôrazňujem, aj do menej lukratívnych sektorov ekonomiky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda predložila do Národnej rady zámer a postup privatizácie SPP, š. p. Vláda postupovala v súlade s § 10 ods. 2 zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Určite sa pamätáte na minulý rok, keď sme po trojmesačnom rokovaní odsúhlasili návrhy SDĽ. Jeden z návrhov znel, aby zámer a postup privatizácie vláda vždy najskôr predložila na rokovanie Národnej rade. Dnes sme začali o takomto návrhu rokovať. Vláda nám v správe poskytla informácie, ktoré sú zrejme pre dnešný deň vyčerpávajúce. Je tu však jedno "ale".

    Zámer privatizácie konštatuje, že ešte nás čaká rozhodnúť o konkrétnej metóde privatizácie 49-percentného podielu SPP. Toto konštatovanie je čiastočne namieste. Bude to privatizačný poradca, ktorý nám poradí ideálnu cestu k trhu štandardnou metódou, koľko percent a v akej časovej postupnosti privatizovať. Viem, v zákone sme odsúhlasili, že aj konkrétne pri SPP musí zostať trvalá majetková účasť štátu alebo Fondu národného majetku, minimálne 51 %. To však neznamená, že privatizačný poradca a v konečnom dôsledku aj vláda, lebo tá bude rozhodovať, nedospeje k záveru, že momentálne bude výhodnejšie privatizovať nižšie percento ako 49 %, samozrejme, so zreteľom aj na makroekonomické priority Slovenska. Môže sa stať, že odporučená bude postupná privatizácia, trebárs ročne 10 - 15 % už čiastočne z reštrukturalizovaného SPP za podstatne lukratívnejších podmienok pre štát, ako sú východiskové podmienky, a postupne využiť získané zdroje na financovanie štrukturálnych zmien a reforiem.

    Z toho dôvodu si dovolím dať návrh na jedno uznesenie. Samozrejme, potom ako odporučím tento zámer odsúhlasiť, mám návrh uznesenia, ktoré by som vám prečítal.

    "Národná rada žiada vládu, aby po skončení rozhodovacieho procesu predložila do gestorského výboru a výboru pre financie, rozpočet a menu informáciu o výsledku rozhodovacieho procesu so zameraním na metódu privatizácie a veľkosti podielu SPP, ktorý pôjde do privatizácie."

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Ďalší v rozprave za klub poslancov HZDS vystúpi pán poslanec Maxon.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi celkom na úvod formulovať tri otázky. Otázka číslo 1 je smerovaná na pána ministra: Vážený pán minister, to, čo je v tomto dokumente popísané, myslíte naozaj vážne? To je otázka číslo 1.

    Otázka číslo 2: Tento zámer privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu predkladá vláda Slovenskej republiky Národnej rade alebo predseda vlády Slovenskej republiky? Pretože v samotnej predkladacej správe sa uvádza, že tento zámer predkladá predseda vlády, čo považujem za celkom neobvyklé. Predseda vlády je len štatutárom, ktorý sa pod tento materiál mal podpísať.

    A otázka číslo 3: Vážený pán minister, - to je otázka moja na vás -, ako ste sa mohli pod takýto dokument podpísať? Napriek tomu, že nemáte na to mandát, nestiahnete radšej tento materiál z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky?

    Nuž, vážené dámy a páni, teraz k samotnému materiálu.

    Je veľmi ťažko hovoriť o všetkých nezmysloch, ktoré sú tu popísané. Predovšetkým treba povedať, že tento dokument má hodnotu 86 mld. Sk. A v súvislosti s tým, ak by ste, pán minister, dovolili, mám možno štvrtú otázku: Ako je možné, že v zámere privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu uvádzate, že hodnota Slovenského plynárenského priemyslu je, zaokrúhlim, približne 86 mld., pričom v koncepcii privatizácie strategických podnikov, ktorú spracovalo ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku, pod ktorú sa podpísala pani ministerka Machová, sa uvádza hodnota majetku Slovenského plynárenského priemyslu 70 mld. Nuž 16 mld. sa vám niekde vytratilo. Minimálne by som vás chcel poprosiť, ak už chcete Národnú radu zasýtiť množstvom nezmyslov, tak aspoň v tých absolútnych číslach si skoordinujte postupy a bilančnú hodnotu vyjadrite totožne, teraz mám na mysli ministerstvo hospodárstva a ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku.

  • Ak by tu boli páni poslanci, ktorí tu nechali telefóny, vyhodil by som ich aj s telefónom, ale zatiaľ tu nie sú. Pán poslanec, splnomocňujem vás, aby ste vyhodili ich telefóny.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon, máte slovo.

  • Takže ak mi dovolíte, budem pokračovať.

    V úvode tohto materiálu sa hovorí, že reštrukturalizácia odvetvia, samozrejme, súvisí aj s privatizáciou. Ak by k nej došlo pred zavŕšením reštrukturalizácie, malo by následne negatívny vplyv na možnosť štátu realizovať prípadnú reštrukturalizáciu v budúcnosti. To je jeden z odsekov okrem toho, že vnútorne nemá zmysel to, čo je tu napísané. Ak som to mal správne pochopiť, tak máte na mysli, že je potrebné uskutočniť absolútnu reštrukturalizáciu Slovenského plynárenského priemyslu a až potom následne privatizáciu.

    Nuž, vážený pán minister, o reštrukturalizácii tohto podniku nehovoríte celkom nič, ale o privatizácii, i keď nedostatočne, tak veľmi veľa. Teda samotný obsah tohto dokumentu sa prieči tomu, čo tam uvádzate, pretože je tu jednoznačne uvedené, že treba realizovať najskôr proces reštrukturalizácie a až potom proces privatizácie. Nuž, ak pod reštrukturalizáciou máte na mysli, že sa Slovenský plynárenský priemysel, š. p., zmení na Slovenský plynárenský priemysel, a. s., tak by bolo veľmi dobré, keby ľudia, ktorí tento dokument spracúvali, ešte raz podotýkam, mimoriadne nekvalitne, dostali na Vianoce od vás do vienka aspoň slovník cudzích slov a keby si mohli nájsť v slovníku cudzích slov, čo znamená význam slova reštrukturalizácia.

    No a aby nebol všetkým žartom koniec, hneď v úvode sa hovorí: "O konečnej forme usporiadania podniku sa rozhodne aj na základe odporučení privatizačného poradcu, či už pôjde o divizionálne usporiadanie v podobe súčasnej štruktúry, alebo o vytvorenie holdingovej štruktúry s vytvorením materskej spoločnosti SPP, a. s., a jej dcérskych spoločností." Tak, vážený pán minister, ak o konečnom usporiadaní Slovenského plynárenského priemyslu má rozhodovať privatizačný poradca, odporúčal by som vám, aby ste 80 % ľuďom v Slovenskom plynárenskom priemysle a 100 % ľuďom na ministerstve hospodárstva, ktorí to majú na starosti, dali výpoveď. Ak Slovenská republika a prostredníctvom Slovenskej republiky štatutári Slovenského plynárenského priemyslu a ministerstvo hospodárstva nemajú definitívnu predstavu usporiadania Slovenského plynárenského priemyslu a vo svojej ucelenej vnútornej predstave ho ponúknu do privatizácie, tak si to, čo som vám navrhol, naozaj zaslúži pozornosť a títo ľudia by jednoducho zo svojich funckií mali odísť. To bol jeden z dôvodov v rámci mojej otázky číslo 3, či ste naozaj mohli prekonať toľko nezmyselných tvrdení a rozporov v tomto dokumente až do takej miery, že ste sa pod tento dokument podpísali.

    Vážený pán minister, chcel by som vám pripomenúť jedno vaše mediálne vyhlásenie a o tomto mediálnom vyhlásení sa tu trošku zmieňujete v úvode tohto dokumentu. Pri príprave predkladaného návrhu boli využité závery a podklady komisie, ktorú minister hospodárstva vymenoval pre transformáciu a reštrukturalizáciu plynárenstva. Nuž vaša mediálna ponuka znela, že ja ako minister hospodárstva keď budem menovať túto komisiu, prirodzene, dám možnosť, aby sa členmi komisie alebo členom komisie mohol stať aj predstaviteľ opozície. Nuž v tejto chvíli musím konštatovať, že zrejme asi nepovažujete Hnutie za demokratické Slovensko za opozičný politický subjekt, lebo my sme takú ponuku, vážený pán minister, do tejto chvíle nedostali.

    Nuž a čo sa hovorí v časti II - Ciele privatizácie plynárenstva Slovenskej republiky. Celkom v úvode sa píše, že prechod ekonomiky Slovenska na ekonomiku trhovú je podmienený zásadnou zmenou vlastníckych vzťahov, rozvojom súkromného sektora a jeho určujúcim postavením v národnom hospodárstve. Nuž, vážený pán minister, keby náhodou vašim úradníkom, ktorí vyprodukovali jednu z tých nezmyselných viet, medzi ktoré patrí aj táto, keby ste boli taký láskavý a vašim úradníkom pripomenuli, že skoro 90 % hrubého domáceho produktu v Slovenskej republike už tvorí privátny sektor, že prechod slovenskej ekonomiky je podmienený mnohými inými faktormi a jeden z faktorov je aj zmena vlastníckych vzťahov. Ale ak vaši úradníci v období, keď skoro 90 % hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky tvoria privátne firmy, napíšu, že prechod ekonomiky Slovenska na trhovú ekonomiku je podmienený zmenou vlastníckych vzťahov v národnom hospodárstve, musím to považovať za hrubú neznalosť nielen v oblasti Slovenského plynárenského priemyslu, ale slovenského hospodárstva vôbec.

    No a v cieľoch privatizácie je naozaj inšpirujúca veta: "Základné ciele procesu privatizácie vychádzajú v prvom rade z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky." Takže, vážený pán minister, prepáčte, ale základným cieľom privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu má byť programové vyhlásenie vlády? Skutočne musím na tieto veci poukázať, pretože tento dokument jednoducho očami priemerne vzdelaného národohospodára, podpriemerne vzdelaného ekonóma je absolútne nestráviteľný. Je absolútne nestráviteľný a figurujú na ňom dva podpisy: vášho pána ministra, keď ste to predkladali do vlády a v tomto období už aj podpis predsedu vlády.

    No a potom veľmi inšpirujúce sú ďalšie ciele, ktoré by mali byť naplnené privatizáciou Slovenského plynárenského priemyslu. Tak prvý z nich je zaistenie maximálnych zdrojov príjmov do štátnej pokladne. Ak by som sa mal ortodoxne držať obvyklých formulácií, tak, vážený pán minister, v niečom je tento dokument historický archaizmus, v niektorých veciach možno hľadí do budúcnosti pro futuro, len by som opäť chcel odkázať vašim úradníkom, že v Slovenskej republike ešte inštitút štátnej pokladne nefunguje, takže neviem, akú pokladňu ste mali na mysli. Dúfam, že ste nemali na mysli pokladňu jednotlivých straníckych centrál súčasnej vládnej koalície.

    No a ďalším cieľom privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, vážené dámy a páni, je urýchliť ekonomické reformy. Nuž, vážený pán minister, opäť vám gratulujem. Prostredníctvom privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu idete urýchľovať reformy, možno by bolo ešte veľmi zaujímavé, keby ste povedali aké.

    Ďalším cieľom privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu je prílev súkromného kapitálu. S týmto cieľom, samozrejme, je možné súhlasiť. Za istých okolností sa však môže stať, že privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu zabezpečí prílev zahraničných investícií, ale nemusia byť súkromné. To, čo ste nazývali ako privatizáciu Slovenských telekomunikácií privátnym sektorom, tak veľmi dobre viete, a dnes už aj celá slovenská verejnosť vie, že Slovenské telekomunikácie privatizovala štátna firma alebo firma, kde má štát majoritný balík alebo rozhodujúce vlastníctvo. Opäť musím povedať, že veľmi nepresná formulácia alebo táto formulácia nezodpovedá nadpisu state: Ciele privatizácie slovenského priemyslu.

    Pomerne zaujímavou ambíciou privatizácie je posilnenie ekonomického rozvoja, všeobecná nič nehovoriaca formulácia, rozšírenie exportných možností, opäť sa nehovorí, akou cestou a akých možností, diverzifikácia zdrojov, formovanie konkurenčného prostredia, tvorba predpokladov na oživenie ekonomiky a rozvoj kapitálového trhu. Takže, dámy a páni, v cieľoch privatizácie, v prvej časti sú absolútne nezmysly a v druhej časti všeobecné formulácie ako posilnenie ekonomického rozvoja, formovanie konkurenčného prostredia, tvorba predpokladov na oživenie ekonomiky.

    Za zmienku, vážený pán minister, stojí posledný cieľ, rozvoj kapitálového trhu. Nuž, vážené dámy a páni, ak privatizácia našich strategických podnikov má byť nástrojom na to, aby sa oživil kapitálový trh, a nevyužijeme všetky ostatné štandardné nástroje, tak musím nad touto skutočnosťou vysloviť naozaj úprimnú ľútosť. Na jednej strane, vážený pán minister, hovoríte, že jeden z vašich cieľov je rozvoj kapitálového trhu. Na druhej strane v zámeroch privatizácie absolútne nič nehovoríte o tom, aký balík akcií by mal ísť cez kapitálový trh. Vy naznačujete, že priamym predajom by malo ísť minimálne 34 %, ale vôbec nikde v tomto dokumente ste neuviedli, že rozdiel medzi 49 % a 34 % by mal byť ponúknutý cez kapitálový trh. Z toho pohľadu sa musím opýtať, je to nedôslednosť, je to zámer alebo je to špekulácia.

  • Pán poslanec, ak dovolíte, kým budete pokračovať, dovoľte mi, aby som privítal na balkóne deti z Jarovníc, ktoré nás prišli navštíviť.

  • Ďakujem pekne za trpezlivosť. Nech sa páči, máte slovo.

  • Na strane 4 celkom hore sa uvádza, že štát si ponecháva vo vlastníckych vzťahoch majoritu a má všetky inštitucionálne nástroje nepriameho riadenia. Toto všetko vytvára predpoklady na riadne fungovanie takto privatizovaného subjektu so zabezpečením výhod pre všetkých nadobúdateľov privatizovaného subjektu. Proces, ktorý predstavuje proces zmeny vlastníckych vzťahov, bude výrazne determinovať vývin - malo by byť vývoj - ekonomiky Slovenskej republiky v ďalšom období a ovplyvní formovanie ekonomickej a sociálnej štruktúry spoločnosti.

    Nuž, vážený pán minister, ak aj túto časť dokumentu by sme mali zobrať celkom vážne, tak keď sprivatizujeme Slovenský plynárenský priemysel, rozhodujúcou mierou bude ekonomika Slovenska orientovaná správnym smerom a nebudeme mať problémy v hospodárstve, v ekonomike a nebudeme mať problémy ani v sociálnej štruktúre spoločnosti. Okrem toho, samozrejme, zase terminus technicus, bol by som rád, keby ste vedeli vysvetliť, čo je to sociálna štruktúra spoločnosti, lebo tento termín všeobecne nie je používaný. Inak v tomto dokumente je veľa ekonomických novotvarov, takže opäť kritizujem tých ľudí. Inak spracovatelia tohto dokumentu si túto moju kritiku už vypočuli aj na rokovaní výboru pre financie, rozpočet a menu. Z jedného som bol trošku smutný, že sa nezmohli na akúkoľvek obranu. Až po skončení rokovania výboru prišli za mnou a chceli so mnou o tejto téme diskutovať.

    V tej časti sa hovorí aj o kapitálovom trhu. Naozaj to považujem istým spôsobom za vrchol, ak si za cieľ privatizácie dáte rozvoj kapitálového trhu a v zámeroch privatizácie, ktorý má prerokúvať Národná rada Slovenskej republiky, neuvediete ani zmienku, koľko ste ochotní z balíka 49 % akcií dať naozaj na relevantný kapitálový trh. Už potom v ďalších častiach samotnej časti 4 - privatizácia - uvádzate, že hlavným kritériom pri výbere víťaza by mala byť ponúkaná cena, aj keď hlavným dôvodom na privatizáciu nie je získanie prostriedkov pre štátny rozpočet.

    Vážený pán minister, opäť musím skonštatovať, že ľudia, ktorí boli schopní položiť tieto vety na papier a dokonca dokázali tento dokument pretlačiť aj cez rokovanie vášho vedenia a nakoniec aj cez vládu, naozaj nemajú základné poznatky ekonomických vzťahov. Vážený pán minister, neviem, odkedy sú príjmy z privatizácie štandardným príjmom štátneho rozpočtu. Vy veľmi dobre viete, že aj pokiaľ sa istým spôsobom s týmito príjmami počíta, tak sú uvedené ako memorandová položka pod všetky aktíva a pasíva základného národohospodárskeho dokumentu, akým zákon o štátnom rozpočte je.

    Dovoľte mi zhrnúť základné nedostatky. Dovolil som si komentovať niektoré nezmysly, ktoré boli v materiáli uvedené. Vážené dámy a páni, beriem to. Odhodlal som sa na to pre niekoľko vecí. Je, vážený pán minister, naozaj podľa môjho názoru nedôstojné, aby materiál takejto kvality dostali poslanci Národnej rady Slovenskej republiky od predsedu vlády Slovenskej republiky. V tomto parlamente si postupne však zvykáme na všetko. Pri tejto príležitosti mi dovoľte možno dve alebo tri vety povedať o tom, čo sa v Národnej rade Slovenskej republiky udialo včera. Pre mňa je veľkým prekvapením, že poslanecké kluby vládnej koalície sa tým politicko-spoločenským faux pas, ktoré sa tu uskutočnilo pri skladaní sľubu poslanca Národnej rady, nezaoberali, nikto sa nezaoberal tým, že sa prípadne z toho nevyvodia žiadne konzekvencie. To je pre mňa ako poslanca Národnej rady hlboké sklamanie a istým spôsobom aj tragédia tejto snemovne.

    Dámy a páni, ak nevieme dôstojne uskutočniť taký akt, akým je skladanie sľubu poslanca Národnej rady, ak nevieme dôstojne zabezpečiť takúto procedúru, tak istým spôsobom, dámy a páni, keď sa to tu včera stalo, mal som vnútorné presvedčenie, že to, čo sa včera stalo, je verným obrazom dnešného vládnutia v Slovenskej republike. Tento dokument to istým spôsobom aj potvrdzuje.

    Ale, dámy a páni, zrýchlim tempo a poviem základné nedostatky. Predovšetkým absolútne kľúčovým nedostatkom je, že v tomto dokumente sa nič nehovorí o strategickom záujme Slovenskej republiky v energetickej politike a v plynárenstve zvlášť. To, že to tak je, je odrazom skutočnosti, že riadenie štátneho podniku na najvyšších manažérskych postoch, teraz mám na mysli Slovenský plynárenský priemysel, nezodpovedá odbornej spôsobilosti, ktorú by si táto oblasť vyžadovala.

    Vážený pán minister, za ďalší základný nedostatok považujem, že v rozpore s Národným programom pre prijatie acquis communautaire vládou Slovenskej republiky nebol do tejto chvíle pripravený harmonogram úpravy regulovaných cien zemného plynu, čo spôsobuje nakoniec aj v súčasnosti potrebu opätovne zvyšovať cenu plynu. Do dnešného dňa v rozpore s prijatím acquis communautaire nebol zriadený regulačný úrad, do tejto chvíle napriek tomu, že sa v tomto dokumente veľa o tom hovorí, nie je spracovaná a pripravená reštrukturalizácia Slovenského plynárenského priemyslu.

    Nuž, vážený pán minister, na vašu mediálnu výzvu, že sa môžu zúčastniť na tom aj politici opozície, mám na mysli diskusiu o zámeroch privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu a energetiky vôbec, mi dovoľte, aby som uviedol, že ste dostali list zo dňa 27. júla 2000 od podpredsedu vlády Slovenskej republiky Ivana Mikloša. Ten list má číslo 27711/00 KPVE, ako som už uviedol, je zo dňa 27. júla tohto roku a píše sa v ňom, aby ste tieto aktivity absolútne obmedzili a aby diskusia o zámeroch privatizácie energetiky vôbec a Slovenského plynárenského priemyslu zlášť nebola predmetom diskusie širokého fóra odborníkov.

    Dámy a páni, aj takúto formu má demokracia súčasnej vládnej koalície. Dnes už 1,1-percentná strana si privlastnila už aj Slovenský plynárenský priemysel a nielenže nemôžu tí ľudia participovať na prípadnej privatizácii, ale už nemôžu o prípadnej možnej privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu ani diskutovať. Žiaľ, musím konštatovať, že by ste list podpredsedu vlády pre ekonomiku pána Mikloša akceptovali v plnom rozsahu. Tento materiál nemá žiadnu analýzu súčasného stavu a nemá ani analýzu dlhodobého vývoja vrátane potrieb investícií. Potreby investícií do Slovenského plynárenského priemyslu sú mimoriadne dôležité z hľadiska rozhodnutia sa ohľadom privatizácie a sú veľmi dôležité aj z hľadiska stanovenia optimálnej ceny, ktorú by mal subjekt, čo sa bude zaujímať o privatizáciu, za Slovenský plynárenský priemysel dať.

    Tvrdíte, že splnenie smernice Európskej únie si vyžaduje privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu. To považujem za veľmi vážny nedostatok. Toto tvrdenie je absolútne nesprávne. Požiadavky Európskej únie je možné zabezpečiť postupnými krokmi. Ale najskôr by bolo potrebné spracovať štúdiu, možnosti a efektívnosti dodávok plynu z iných zdrojov vrátane napríklad ich ekonomického zhodnotenia a až potom je možné pripraviť rozhodnutie k definitívnemu zámeru privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu.

    Vážený pán minister, veľmi dobre viete, že privatizáciou Slovenského plynárenského priemyslu štát z krátkodobého hľadiska získa finančné prostriedky, avšak v prepočte na dnešné ceny dlhodobo stratí zdroj svojich príjmov, minimálne toto porovnanie je jedna k jednej.

    Vážený pán minister, tvrdenie, že štátom držaný monopol stráca schopnosť reagovať a správne sa rozhodnúť v súťaživom prostredí, čo z dlhodobého pohľadu by mohlo smerovať k jeho zániku, je zavádzajúce a veľmi nesprávne. Jasným príkladom toho, že plynárenstvo sa dá riadiť aj štátnym podnikom, je mimoriadne expandujúca plynárenská spoločnosť Gas de France.

    Vážený pán minister, zmena vlastníckych vzťahov Slovenského plynárenského priemyslu takým spôsobom privatizácie, z ktorého vyplynie 51-percentná majetková účasť štátu, naozaj nastoľuje mimoriadne vážne riziká, že proces privatizácie bude pokračovať ďalej. Ak predkladáte Národnej rade Slovenskej republiky zámery privatizácie, tie zámery privatizácie alebo spôsoby privatizácie predkladáte v troch alternatívach, nemôže byť tých alternatív oveľa viac a nemôže sa v prvej alternatíve uvažovať s privatizáciou napríklad 15-percentného balíka akcií Slovenského plynárenského priemyslu, ďalších 15 % akcií by mohlo byť predmetom kapitálového trhu a ešte stále máme dosť času na to, aby sme rozmýšľali, čo s prípadnými ďalšími 4 %.

    Vážený pán minister, dovoľte mi veľmi krátko povedať zásadné riziká. Štát stratí absolútne významný nástroj na uskutočňovanie energetickej politiky. Štát stratí nástroj na to, aby mal štandardizované príjmy, v tomto prípade naozaj príjmy do štátneho rozpočtu, nie príjmy z privatizácie. Myslím si, že nebolo objektívne vaše vyjadrenie, že nie je potrebné v súvislosti so zámerom privatizácie hovoriť o možnej strate zamestnaní v odvetví energetiky, i keď s vami súhlasím, že umelá zamestnanosť v tomto období nie je trvalo udržateľná.

    Aké je, prosím, odporúčanie? Predtým ako navrhnem zmenu uznesenia, predovšetkým by som odporúčal, aby sa spracovala kvalitná energetická politika so všetkými atribútmi s výhľadom minimálne na 10- až 15-ročné obdobie, pán minister, koncepcia energetickej politiky v prostredí otvorenej odbornej diskusie s presným definovaním úlohy Slovenského plynárenského priemyslu v rámci energetickej politiky, ako aj národnoštátneho záujmu. Vážený pán minister, až teraz, v tejto chvíli som použil výraz národnoštátny záujem, pretože celý tento dokument opradený mnohými frázami ani jednou vetou nedefinuje národnoštátny záujem v zámeroch privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu.

    Dovoľte mi v odporúčaniach pokračovať. Vzhľadom na závažnosť tejto problematiky a vzhľadom na to, že plynárenstvo má naozaj mimoriadne veľký význam pre dlhodobý rozvoj štátu, je diskusia, o ktorej som hovoril, mimoriadne potrebná. Odporúčam, aby sa vypracovala energetická politika, ale energetická politika, ktorá bude maximálne odpolitizovaná a bolo by veľmi dobré, keby sa takouto koncepciou zaoberala Národná rada Slovenskej republiky a jej príslušné výbory. Osobne navrhujem, aby to bol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. A celá diskusia o energetickej politike Slovenskej republiky s osobitným postavením Slovenského plynárenského priemyslu mala by byť pod gestorstvom odborníkov z oblasti energetiky, samozrejme, s využitím existujúcich mechanizmov štátnej správy. Mám na mysli ten nutný servis a nutné podkladové údaje na to, aby takto konštituovaná skupina mohla pracovať.

    Vážené dámy, vážení páni, opäť sme dostali do našich lavíc dokument, s ktorým nie je možné sa stotožniť ani z hľadiska jeho filozofie. A už vôbec nie je možné sa s ním stotožniť z hľadiska odbornosti a vôbec nie je možné sa stotožniť, že tento materiál, ktorý máme, obsahovo zodpovedá názvu, ktorý sa nazýva zámer a postup privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, š. p.

    Vážené dámy a páni, tento dokument je len kamuflážou, aby Národná rada Slovenskej republiky dala ministerstvu hospodárstva, ministerstvu privatizácie a vláde Slovenskej republiky grant na to, aby sa proces privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu mohol naplno rozbehnúť. Dámy a páni, navrhujem za klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tomto uznesení:

    "Národná rada Slovenskej republiky vracia vláde Slovenskej republiky návrh zámeru a postupu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, š. p., na dopracovanie v súlade s pripomienkami, ktoré odzneli v rozprave."

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca chcú reagovať šiesti páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Husár je posledný, siedmy.

    Pán Prokeš, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som v nadväznosti na to, čo hovoril pán poslanec Maxon, povedať, že pokiaľ mi je známe, tak v nemeckom práve existuje práve taká možnosť, ak niekto predá ziskový podnik pod cenu, aby ho príbuzní nechali vyhlásiť za nesvojprávneho a zmluvy strácajú právnu účinnosť. Vychádza sa z toho, že len blázon predá pod cenu to, čo prináša zisk, a pritom za primeranú cenu sa považuje taká cena, ktorá, ak je uložená vo forme finančných prostriedkov v bankách na dlhodobé úložky, tak prináša rovnaký zisk ako pôvodný podnik. V prípade SPP však treba zisk, ktorý dnes prináša, navŕšiť o sociálne dávky, resp. sociálnu výpomoc, ktorú samotný SPP robil pri dotovaní ceny plynu pre maloodberateľov.

    Skutočne musím položiť otázku, prečo chceme predať sliepku, ktorá znáša zlaté vajíčka. Treba si uvedomiť, že naozaj ide o monopol, že nejde o možnosť kohokoľvek pripojiť sa na nejaké iné plynové rúry. Jednoducho, toto je monopol, ktorý bude ovládať niekto cudzí, a tým bude ovládať celý náš štát. Pán minister, ja si vás nesmierne vážim, pretože vás považujem za veľmi rozumného človeka, a položím vážnu otázku: Čo ešte robíte v tejto vláde, pretože ona robí všetko pre to, aby sa Slovensko zrútilo?

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Zároveň avizujem, že sa prihlasujem do rozpravy. Ale mám len jednu poznámku. Chcel by som zdôrazniť teraz k vystúpeniu pána poslanca Maxona, že požiadavky, ktoré kladieme, sú požiadavky, ktoré vôbec nie sú nejako orientované iba politickým sektárstvom. Sú to základné gruntovné požiadavky, ktoré musíme položiť. A musíme trvať na tom, aby napríklad niektoré majetky, a toto je súčasť prirodzeného monopolu, neboli nikdy odovzdané vonka z vlastných dispozičných rúk štátu. Tento štát má svoj verejný záujem, má verejný priestor a tento priestor je práve využívaný sieťou produktovodov, v danom prípade plynárenských sietí a tieto nemáme čo odovzdávať komukoľvek inému, pretože jednak vyjadrujú skutočne záujem štátu na zabezpečenie plynulého prívodu energetických surovín a jednak umožňujú zúčastňovať sa Slovensku na tranzitívnych možnostiach pri plynárenskom priemysle. Toto je základná požiadavka, od ktorej nemáme dôvod odísť. A avizujem, že vo svojom vystúpení sa budem tým ešte detailne zapodievať.

  • Chcem upozorniť pána poslanca, že ústne sa dá prihlásiť do rozpravy až vtedy, keď sa skončia písomné prihlášky, takže beriem vaše avízo, ale budete sa musieť prihlásiť na tabuli.

    Pán poslanec Kačic.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    dámy, páni,

    myslím si, že široká verejnosť Slovenskej republiky, ako aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky vedia, že pri privatizácii Slovenských telekomunikácií - privatizačný poradca Deutsche Bank ako výherca, alebo ktorý to dostal - išla zo štátneho rozpočtu odmena pre toho poradcu 500 mil. Sk. Slávia Capital, M.E.S.A. 10 a tak ďalej, myslím si, že všetci to vedia. Fond národného majetku zaplatí za sprostredkovanie pôžičky 9 mld. až 13 mld. korún firme Zandano and Partners sumu okolo 200 mil. Sk. Na posilnenie bankového sektora vláda investuje okolo 100 mld. korún, ktoré majú byť privatizované do zahraničia.

    Chcem doplniť pána poslanca Maxona takou otázkou, aká je odmena privatizačného poradcu pri privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, kto to bude a koľko peňazí dostane. Myslím si, že je to všetko celkom v rovine nie normálnej, a mám taký pocit, či sme sa všetci už v Slovenskej republike zbláznili.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán minister,

    dovoľte mi, aby som sa pripojil k pánu predrečníkovi, pánu primátorovi Nitry, že si vás tiež nesmierne vážim, ale vážim si ešte viac národnú slobodu a štátnu nezávislosť. A tá je vyjadrená práve národnoštátnym záujmom. A nijaký národnoštátny záujem sa nedá vyjadriť nijakou cenou. Jeho základom je okrem toho, čomu sa hovorí potravinová bezpečnosť, aj palivovo-energetická bezpečnosť.

    Prednedávnom som čítal, že vyhlásenie palestínskeho štátu je čírou fikciou, pretože na druhý deň by ho energeticky a inak zničil Izrael, tak ako by si to želal. Pýtam sa vás, ako chcete zabezpečiť národnoštátny záujem, keď rozpredávate všetky strategické podniky. A tu čítam, že Poľská republika má stopercentný štátny monopol v tejto časti palivovo-energetického komplexu. Keď chcete maďarskej menšine pustiť Žitný ostrov, ktorý predsa len produkuje najviac potravín, kde je jeden z veľkých energetických komplexov Gabčíkovo, pýtam sa vás, či na tomto projekte robila právna poradkyňa ministerského predsedu pani Katarína Maternová a koľko za tento projekt, to sa pripájam k pánu Kačicovi, dostala vaša privatizačno-poradenská lobby, teda, koľko vytunelovali zo štátneho rozpočtu, lebo ste tak radi a šťavnato rozprávali o tom, koľko naši stranícki kolegovia, a ja neviem ešte kto, vytunelúvali zo štátneho rozpočtu. Tak sa vás pýtam, koľko pribudne k tým 300 miliónom korún, ktoré vytunelovali právni zástupcovia Fondu národného majetku, konkrétne pán Valko 49 mil., koľko k nim pribudne pre pani Maternovú.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som povedať, že v našom výbore pre privatizáciu a podnikanie toto bol naozaj veľmi slabý materiál a bolo by do neho treba dať a určiť, v akej oblasti energetiky je slovenský národnoštátny záujem a štátnoekonomický záujem. Čo sa týka poradcu, hovorilo sa v našom výbore aj o ňom, a dokonca bolo povedané, že vlastne tých 500 miliónov korún, ktoré boli za telekomunikácie dané poradcovi, to nie je až tak veľa vzhľadom na objem, o ktorý vtedy išlo. No ak by tých 500 miliónov mali tí chudáci, čo štrajkujú a hladujú pred parlamentom, myslím si, že by sa tomu naozaj potešili. Čo sa týka ďalších faktov, tak naozaj vôbec nie je zdôraznené to, že Slovenský plynárenský priemysel patrí do energetického systému Slovenska, do ktorého, samozrejme, patria aj atómové elektrárne, predpokladám s tým, že sa skončí aj 3. a 4. blok jadrových elektrární. Takže s tým treba počítať, samozrejme, a budeme vidieť, ako by to malo ísť ďalej. Ale toto by v materiáli malo byť.

    A posledné, čo by som chcel povedať, tak keď už by sa mal privatizovať Slovenský plynárenský priemysel, je úplne jasné, že žiadna kombinácia vopred určenému vlastníkovi a predaj na burze by nebola vhodná. Jednoznačne treba, aby, keď už to má byť, sa to predávalo na burze za presne stanovených podmienok. Burza musí mať presne stanovené podmienky. To by bol najvhodnejší spôsob privatizácie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec sa pýtal, či je to úmyselné, že sa presne v zámere neuvádza, koľko percent pôjde metódou predaja cez kapitálový trh portfóliovým investorom, zrejme aj toto bol jeden z dôvodov, prečo navrhol prerušiť rokovanie. Bohužiaľ, vláda nie je v tejto fáze schopná stanoviť to percento. Zrejme je na to určený poradca, ktorý nám vo svojich analýzach odporučí, koľko percent pôjde aj touto formou predaja, a aj preto bol môj návrh taký, aby sme takúto informáciu do dvoch výborov dostali potom, ako nám poradca poradí, a potom, ako vláda rozhodne.

    Ďalej pán poslanec vyslovil počudovanie nad tým, že štruktúra podniku SPP nie je definitívna. Jedným z cieľov privatizácie je aj zefektívnenie fungovania podniku a od nového investora očakávame aj prínos v tejto oblasti. Čiže je to proces menný a určite štruktúra nie je zabetónovaná a ani nebude, aj keby to ostalo v rukách štátu.

    Posledná vec - cena plynu. Chcel by som sa aj ja pridať k pánu poslancovi Maxonovi v tom zmysle slova, aby sme nepripustili ďalšiu deformáciu cien plynu, lebo vieme, aké sú problémy. Dnes sa správajú subjekty úplne v zdeformovanom prostredí, ktoré sme zdedili, tak, že ak by sme urobili ešte väčší rozdiel medzi cenami veľkoodberateľa a maloodberateľa, to znamená, ak by ceny pre veľkoodberateľa boli väčšie, nedokázal by z nich efektívne zabezpečiť teplo pre drobné subjekty a spôsobili by sme doslova katastrofu. Preto by som chcel apelovať na pána ministra, aby sme ten rozdiel skôr zmenšovali, viem, že je to konečným cieľom, ale aby sme nepripustili ani teraz nejaký skok v tom, aby mal veľkoodberateľ vyššie ceny, lebo v tom momente zlikvidujeme aj tie lokálne výrobne tepla, ktoré ho vyrábajú pre malé subjekty. A každý z tých malých subjektov bude chcieť mať svoj maličký kotlík a bude to mať dosah aj na životné prostredie.

    Ďakujem.

  • Pripájam sa ku kolegovi Maxonovi s výčitkou, skutočne s úprimnou výčitkou kvality či vlastne nekvality tohto materiálu. Vo výbore a v gestorskom výbore sme dostali jediné kvalifikované odpovede a stanoviská, bohužiaľ, nie od zástupcov ministerstva, ale od zástupcov manažmentu. Boli to práve oni, ktorí nás upozornili aj na možné úskalia tejto privatizácie. A preto sa pýtam, vážený pán minister, prečo tento materiál neobsahuje aj tieto skutočnosti, teda úskalia, aby sme mohli podľa nich hodnotiť aj ďalší postup vlády a ministerstva. Prvá a vážna otázka.

    Druhá otázka nadväzuje na pána Maxona. V programovom vyhlásení v oblasti plynárenstva píšete: "Vláda zabezpečí posilnenie slovenského plynárenstva s cieľom dosiahnuť pozitívny efekt vo vzťahu k devízovým zdrojom z tranzitu zemného plynu a efektívne zapojenie do procesu integrácie a globalizácie, zabezpečiť rozvoj tranzitnej sústavy, a tak zvýšime jej prepravu, kapacitu a bezpečnosť prepravy zemného plynu do tretích krajín, vytvoriť podmienky pre rozvoj a zvýšenie spoľahlivosti a tak ďalej a tak ďalej." Domnievate sa, pán minister, že na splnenie týchto cieľov vám bude stačiť nepriame riadenie?

    Tretia výčitka alebo pripomienka. Ak má byť ponúkaná cena hlavným kritériom, veľmi zrozumiteľne nám to vysvetlil práve zástupca manažmentu, čo bude znamenať pre Slovensko a aké bude mať dôsledky, ak budúcim nadobúdateľom bude zámorský subjekt - veľmi zrozumiteľne -, ktorý je schopný ponúknuť najvyššiu cenu. A čo potom ďalej?

    Kolegovia z výboru vedia, o čom rozprávam, a vedia, aké nebezpečenstvo Slovensku hrozí. Toto kritérium sa nemalo v tomto materiáli v takejto podobe objaviť.

  • Pán poslanec Maxon, chcete reagovať?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Ďakujem za podporné stanoviská, aj keď v jednej veci musím zdôrazniť, pán kolega poslanec Maňka, že sme sa celkom nerozumeli. Uplatňovanie istého princípu krížových dotácií na prechodné obdobie na rozdiel od vás podporujem, ale podotýkam, na prechodné obdobie.

    Dámy a páni, čo treba naozaj absolútne zdôrazniť? V súlade s § 10 ods. 2 zákona číslo 92, to znamená zákona o veľkej privatizácii, o podnikoch podobného druhu, ako je Slovenský plynárenský priemysel, vždy rozhoduje vláda, a to po prerokovaní zámeru privatizácie v Národnej rade Slovenskej republiky. Dámy a páni, táto snemovňa, nie vláda, táto snemovňa nesie zodpovednosť za prípadnú privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu v intenciách, ako je navrhované. Takže upozorňujem naozaj na túto skutočnosť. Chcel by som naozaj zdôrazniť, že som veľmi ďaleko od toho, aby som tvrdil, že Slovenský plynárenský priemysel, š. p., je neprivatizovateľný. Ale rozhodne je neprivatizovateľný podľa zámeru, ktorý predložila vláda Slovenskej republiky, a tak, ako to vo svojom zámere navrhuje.

    Ešte raz, dámy a páni, upozorňujem, ak podľa zákona odsúhlasíme tento zámer, nesieme kľúčovú zodpovednosť za privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu.

    Ďakujem pekne.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták, ako posledný za klub poslancov SNS. A potom sa pripraví pán poslanec Mesiarik za klub SOP.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    dámy a páni,

    hostia,

    hneď by som nadviazal na slová môjho predrečníka pána poslanca Maxona, že zodpovednosť skutočne bude mať Národná rada za prijatie tohto návrhu a doplnil by som to, že ja určite nebudem hlasovať za takýto materiál. Takže zodpovednosť bude spočívať na pleciach koaličných poslancov.

    Vážený pán minister, považujem vás za ministra, ktorý sa skutočne snaží v tejto vláde hľadať ústretové riešenia v rámci riešenia určitých problémov, ktoré sa vo vašom rezorte nahromadili a ktoré momentálne vo vašom rezorte sú. Bohužiaľ, skutočne sa tiež nemôžem ubrániť dojmu alebo pocitu, prečo taký človek ako vy, ktorý, myslím si, zjavne rozumie tejto problematike, sa podpíše pod materiál, ktorý je skutočne veľmi nekompetentný, ktorý používa zvraty, ktoré už nechcem opakovať, pretože všetko sme to rozobrali vo výbore pre financie, rozpočet a menu a rozprával o tom už môj predrečník, tak to nebudem zbytočne opakovať a naťahovať čas. Ale vrátim sa k svojmu príspevku a hneď na to sa vrátim k prvému strategickému podniku, ktorý už prešiel privatizáciou, a to Slovenské telekomunikácie.

    V prvom bode by som chcel pri privatizácii Slovenských telekomunikácií povedať o veľkej netransparentnosti, čo ostro kontrastuje s vyhláseniami vlády o tom, akým spôsobom chce privatizovať. Dokonca na to použila aj Transparency International, ale neviem, kde táto organizácia skutočne bola, keď sa tam dialo to, čo sa tam dialo.

    V druhom bode by som chcel povedať, že Slovenské telekomunikácie sprivatizovala nemecká štátna firma, ktorá má v Nemecku svoje tradície, ktorá jednoducho je štátna a nikto v Nemecku nemá záujem túto firmu predávať do súkromných rúk.

    Po tretie, sprivatizované to bolo hlboko pod cenu. Koniec koncov, je tu aj ukážka toho, čo sa momentálne deje v Chorvátsku, kde Chorváti predávajú omnoho menší balík z ich telekomunikácií za podstatne vyššiu cenu. Hovorí sa dokonca o 3 mld. eur. Takže skutočne je namieste otázka, akým spôsobom prebiehala privatizácia 51-percentného balíka Slovenských telekomunikácií.

    Štvrtý bod, výber poradcu za 500 mil. korún, poradcu, ktorý vyberal z jedného záujemcu jedného privatizéra. To tu skutočne ešte nebolo, aby bol len jeden záujemca. Na jedného záujemcu bol daný poradca, ktorý odporučil, aby tento jeden záujemca vyhral, pretože je najlepší, a za to zinkasoval 500 miliónov. Potom skutočne neviem, o čom hovorí pani ministerka financií Schmögnerová, že tí hlúpejší, keď sa podpísali pod referendum, budú túto republiku stáť 200 miliónov. Je to skutočne dehonestujúce. Keby sa pozrela skôr na takéto šafárenie s peniazmi.

    Ďalší bod, ktorý mi prichádza na myseľ pri privatizácii prvého strategického podniku, že tieto peniaze smerujú do štátneho rozpočtu a, bohužiaľ, pravdepodobne všetky sa prejedia. Veľmi dobre viete, pán minister, tak ako aj ja a ako, myslím si, väčšina poslancov v Národnej rade, že peniaze, ktoré sa raz dostanú do rozpočtu, zmiznú. Zmiznú, pretože ich treba všade. Všade sú poddimenzované možnosti štátneho rozpočtu, a to asi tak, ako keď si požičiate do domáceho rozpočtu, ja neviem, tisíc korún, ale na druhý mesiac ich musíte vrátiť z toho istého rozpočtu, ktorý ste mali predtým. Čiže jeden mesiac vám je lepšie, hore háj, ale na druhý mesiac sa začína problém. A toto sa bude diať, obávam sa, že aj v našej ekonomike, možno počas vládnutia tejto vlády budeme mať hore háj, pretože sprivatizujeme strategické podniky, ale neviem, kto si pôjde dať hlavu do slučky potom, keď už bude všetko sprivatizované, potom, keď už nebude mať z čoho stavať základné kamene slovenského rozpočtu.

    Chcel by som skutočne upozorniť, že takéto chyby vo veľkej privatizácii sú neodstrániteľné. Veľakrát sa v tomto parlamente hovorilo o tom, čo sa dialo v minulom volebnom období. Chcem upozorniť, dámy a páni poslanci, vás všetkých, že privatizácia v minulom období bola v hodnote nejakých 400 miliárd korún. Tu len hodnota jedného podniku dosahuje túto výšku a skutočne chyby, ktoré narobíme, už neodstráni nikto. Nikto. Musím povedať, že pri privatizácii telekomunikácií bola bývalá vláda len učňom voči tejto vláde. Bohužiaľ, je to tvrdé konštatovanie, ale musím ho povedať.

    Ale vrátim sa k privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, pretože to je podstata a nosná otázka toho, čo teraz preberáme. Tento podnik má na Slovensku 145-ročnú tradíciu. Má svoje know-how. Má svoj manažment. Je to podnik, ktorý aj napriek tomu, že dotuje ceny plynu pre domácnosti a plynofikuje obce, robí sociálnu politiku. Hospodáril so ziskom. Pred zdanením zisk z minulého roku bol vo výške 5,77 mld. korún. Inak povedané, je to sliepka, ktorá znáša zlaté vajcia pre slovenskú ekonomiku. Nerozumiem, prečo ideme predávať to, čo prináša peniaze. Sedliacky rozum jednoznačne hovorí, predávam iba to, čo mi nefunguje, čo chcem oživiť, k čomu chcem pripojiť niečo silnejšie, aby to fungovalo, ale nepredávam to, čo funguje. Ak hovoríme, že tento podnik potrebuje reštrukturalizáciu, revitalizáciu, alebo aké cudzie slovo môžeme použiť, potom prečo hovoríme o predaji 49 %.

    Je veľmi potrebné povedať, že Slovensko je dôležitý strategický partner, ktorý spoľahlivo tranzituje zemný plyn do ďalších krajín. Je to cenná devíza pre Slovensko, pretože partneri majú o nás skutočne eminentný záujem vďaka našim serióznym ponukám aj serióznym tranzitným možnostiam. Za 1. polrok 2000 sme doviezli 4,1 mld. m3 zemného plynu, čo je medziročný nárast o 500 miliónov m3. Prilákaním strategických investorov očakáva ministerstvo hospodárstva nové postupy a know-how, cieľavedomejšie riadenie, efektívnejšie investičné rozhodovanie, rozšírenie služieb, väčšie možnosti na diverzifikáciu zdrojov a väčšiu bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky. V neposlednom rade je dôvodom privatizácie týchto podnikov podľa ministerstva hospodárstva aj jednorazový príjem do štátneho rozpočtu a naštartovanie rozvojových programov. Za 49 % akcií SPP by štát mal zinkasovať 3 mld. až 7 mld. USD, čo je asi 147 mld. až 343 mld. Sk.

    Po prečítaní tejto správy mi, dámy a páni, dovoľte jemne sa pousmiať. Myslím si, že na dosiahnutie takéhoto cieľa skutočne nemusíme predávať 49 %, nehovoriac o druhotných dosahoch na slovenské hospodárstvo. Za následok to určite bude mať zmenu dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ktoré v súčasnosti sú v tomto podniku, čiže likvidáciu našich obchodníkov, čo následne bude znamenať zvýšenie nezamestnanosti. Toto bude výsledkom privatizácie 49-percentného balíka SPP.

    Ďalej rast cien. Od 1. septembra je navrhovaný 45-percentný rast cien plynu pre veľkoodber, ktorý je mimo vládou schváleného kalendára. Vieme veľmi dobre, čo sa už v médiách o tom porozprávalo. Výrobky chemických podnikov by jednoducho prestali byť zaujímavé a konkurencieschopné a čo by to opäť znamenalo v slovenskom chemickom priemysle, všetci si vieme veľmi dobre predstaviť. Prakticky by sme položili tieto podniky na lopatky, nehovoriac už o tom, že veľmi veľa sa pohovorilo aj o tom, že budeme musieť zvýšiť cenu plynu aj pre domácnosti o ďalších 25 %. A že by to znamenalo určite zvýšenie miery inflácie a ohrozilo by to veľkú časť obyvateľstva opäť vo zvýšených výdavkoch v ich rodinných rozpočtoch, o tom hovoriť nemusím.

    Hovoril som o tom, že Slovenské telekomunikácie sprivatizovala štátna firma. To, že sa tieto štátne firmy dynamicky rozvíjajú aj napriek tomu, že sú štátne, to je, dámy a páni, reálna ekonomická prax. Veľmi často sa hovorí o tom, že SPP potrebuje strategického investora. Aj ja sa s tým stotožňujem, ale myslím si, že postup privatizácie SPP by mal byť asi nasledujúci. Keď chceme prilákať strategického partnera, ktorý dá tú najvyššiu ponuku, transformujme SPP na akciovú spoločnosť a emitujme akcie na burzu a ponúknime cez burzu predaj 34 %. Je to blokačný balík. Pri takom podniku, ako je SPP, skutočne bude mať eminentný záujem, myslím si, každý jeden solídny zahraničný silný partner a nehovoriac o tom, že za takto emitované akcie dostaneme tú najvyššiu možnú ponuku.

    Ďalšia výhoda, ktorá z toho plynie, je to, že takto získané peniaze nepôjdu do štátneho rozpočtu, ale budú investované priamo v podniku a zasiahnu priamo to, čo nefunguje, aby fungovalo. Samozrejme, je veľmi dôležité, aby si štát ponechal majoritu. Majoritu, ktorou bude ovplyvňovať i naďalej chod podniku, aby sa nestalo to, čo tu bolo hovorené. A mne sa veľmi nepáči spojenie deformované ceny plynu, pretože som toho názoru, že bude musieť byť jednoducho liberalizovaná cena plynu, ale nie jednorazovo. Myslím si, že ministerstvo hospodárstva by skutočne malo vypracovať postupný program deregulácie týchto cien, aby obyvateľstvo možno ani nepocítilo prudkosť nárastu týchto cien.

    Veľmi dobre vieme, aká je sociálna situácia na Slovensku. Spomínal som, ako pomáha SPP tým, že peniaze, ktoré sú z tranzitu, dáva naspäť do rozpočtu, pomáha sociálnej sfére nielen plynofikovaním obcí, čím vlastne, dá sa povedať, dáva vysoký štandard životnej úrovni na Slovensku, ale vlastne cenou plynu aj drží sociálnu nespokojnosť, pretože prudké zvýšenie cien by malo za následok nielen zvýšenie cien plynu, ale aj vykurovania, základných potravín, pretože už dnes máme skoro všetko, čo sa týka potravín, vlastne napojené na plyn, všetky teplárne, kotolne a, ja neviem, vykurovacie telesá sú dnes už plynofikované a malo by to za následok prudké zvýšenie všetkých životných potrieb obyvateľov a pri platoch, ktoré dnes majú, neviem si predstaviť, akú búrku nevôle by to vyvolalo. Vlastne tým, o čom hovoríme s pánom poslancom Maxonom, chránime vládnu koalíciu, pretože si ani neviem predstaviť odpor väčšiny ľudí na Slovensku za také niečo, čo by ste im takýmto spôsobom pripravili.

    Dámy a páni, skutočne dbajme o to, aby ste neurobili chyby pri privatizácii s ohľadom na záujmy veľkých európskych monopolov, aby nás v budúcnosti v tranzitoch neobišli. Je to veľmi vážne upozornenie a pán minister vie, že hovorím aj o novej trase plynovodu z ruského Jamalu. Sú to dôležité veci, aby sme pri honbe za peniazmi, ktoré môžu z privatizácie kvapnúť, nepodcenili silu obrovských európskych korporácií, s ktorými pán minister nedávno rokoval, ktoré budú významne ovplyvňovať trasu nových tranzitov, ktoré chcú obísť Ukrajinu kvôli tomu, že je to neseriózny partner pre plynárenské firmy.

    Veľmi vážne som sa aj ja pozastavil nad týmto materiálom v bode, že som nenašiel strategický záujem Slovenskej republiky do budúcnosti. Skutočne, pán minister, myslím si, že keď odídete z parlamentu, váš prvý telefonát bude na ministerstvo a budete žiadať, aby pracovníci okamžite vypracovali projekt, pod ktorý sa budete môcť spokojne podpísať, a budete vedieť, že Slovensko má nejaký zámer do budúcnosti, že to nie je len riešenie problematiky ad hoc, alebo kde mi vzbĺkne oheň, tam zahasím, ale myslím si, že to nie je len problém slovenského plynárenstva a slovenskej koncepcie energetiky ako strategického záujmu, ale je to problém celého hospodárstva tejto republiky, a nielen hospodárstva, aj ďalších odvetví, pretože v poslednom čase si všímam, že u nás neexistuje dlhodobý program riešenia akýchkoľvek problémov akéhokoľvek strategického odvetvia. Vidíme, čo sa deje v zdravotníctve, vidíme, čo sa deje v školstve, vidíme, čo sa deje vo všetkých podnikoch, ale, bohužiaľ, politika prevláda, politika je tu vždy na 4 roky, potom príde iná vláda a postaví úplne inú koncepciu.

    Skúsme, dámy a páni, spoločne porozmýšľať a hľadať riešenie skutočne na obdobie 12 - 15 rokov, ktoré preklenú malicherné záujmy - a, dovolím si to povedať ešte raz, malicherné záujmy jednotlivých vlád, z ktorých, nepochybujem o tom, každá jedna sa snaží, aby spravila to najlepšie, je otázne pre koho -, aby sme sa pozreli na tento problém z vyššieho pohľadu, ako je ten pohľad, že pre stromy nevidím les, alebo z nadhľadu a snažili sa spoločne vyriešiť tento problém a zadefinovať stratégiu, ktorá bude v prospech Slovenska, v prospech obyvateľov tejto krajiny.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Šeptáka ...

  • Pán podpredseda, pardon, na záver, dámy a páni, aj napriek tomu, že už pán poslanec Maxon podal návrh na uznesenie, mám tu aj ja návrh na uznesenie k zámerom a postupu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, š. p. (tlač 705):

    "Národná rada Slovenskej republiky neschvaľuje postup privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, š. p., a vracia materiál na prepracovanie."

    Ďakujem, dámy a páni, za prípadné pochopenie a podporenie tohto návrhu.

  • Na vystúpenie pána poslanca Šeptáka sa prihlásili dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Slaný, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som reagovať na môjho predrečníka, najmä na tú časť jeho vystúpenia, v ktorej hovorí, že SPP ako štátny podnik dosiahol celkom slušný zisk, 5,7 mld. korún, a to má byť údajne dôvod na to, aby tento podnik nebol privatizovaný. Myslím si a hlavne vláda vychádza z tohto záveru, že je potrebné privatizovať tento podnik, pretože keď bude v privátnej správe, získa nové riadenie, získa nové investície, zvýši sa produktivita a nepochybujem, že pri tých istých objemoch sa zvýši aj ziskovosť tohto podniku. To znamená, aj konečné ceny, či už pre obyvateľstvo alebo pre podnikateľskú sféru, budú nižšie, ako keď je v 100-percentnom vlastníctve štátu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    V zásade ďakujem pánu poslancovi Šeptákovi v podpore a v podstate sa zhodujeme v návrhu na uznesenie, ktorý sme predložili. Ale jedno by som chcel zdôrazniť, vážené dámy a páni, pán poslanec Šepták povedal, že vlastne naším návrhom chránime záujmy súčasnej vládnej koalície alebo chránime koalíciu. Nuž, vážené dámy a páni, nemám najmenší záujem, aby som chránil túto vládnu koalíciu.

    Dámy a páni, keď si prečítam materiál, aký som čítal v tlači 705, tak už naozaj nemám vôbec žiaden dôvod, aby som túto vládnu koalíciu chránil, pretože minimálne by bolo, pán minister, korektné, keby ste priznali, že to naozaj ušlo vašej pozornosti a materiál v takejto štruktúre, v takejto formulácii sa na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky dostal, pretože výsledkom tohto materiálu naozaj má byť len skutočnosť, aby Národná rada vyjadrila s týmto zámerom - nakoniec vôbec sa nehovorí, aký má byť obsahovo zámer -, aby vyjadrila súhlas, aby sa celý proces odštartoval. Ešte raz zdôrazňujem, nemám najmenší dôvod chrániť súčasnú vládnu koalíciu aj pre iné veci, ako je dokument pod tlačou 705. Ale, pán minister, opäť vás vyzývam, priznajte sa, že vnútorne je tento materiál nekonzistentný, že neobsahuje tie kľúčové veci, ktoré by mal obsahovať, a zvážte jeho stiahnutie z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mesiarik, pripraví sa pán poslanec Švantner. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    pán minister,

    vážené poslankyne, poslanci,

    vážení hostia,

    k predloženému zámeru a postupu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, š. p., mám dve pripomienky.

    V prvom rade chcem upozorniť, že predložený dokument alebo materiál nezohľadňuje možný dosah privatizácie SPP na zamestnanosť, aj keď priznáva v určitej kapitole, že toto sa môže stať, a prax, ktorú pozorujeme už 9 rokov na Slovensku, nám naznačuje, že skutočne privatizáciou dochádza k riešeniu problému zamestnanosti alebo k problému prezamestnanosti, a tým aj rastu nezamestnanosti. Myslím si, že bolo by vhodné sa nad tým zamyslieť a v samotnom zámere je možné hľadať riešenie, či už tým, že v kúpno-predajnej zmluve alebo pri určitých dohodách sa tento problém dá ošetriť alebo z výnosov privatizácie tohto subjektu určitá časť prostriedkov venovať na projekty, ktoré by zabezpečili prácu tým alebo tomu počtu, ktorý o prácu príde privatizáciou.

    Druhá pripomienka sa týka úvodnej časti predkladaného materiálu, kde v predposlednej odrážke zo strany zakladateľa, v tomto prípade ministerstva hospodárstva, sa jednoznačne deklaruje zamietavé stanovisko k zamestnaneckým akciám. Nechcem sa odvolávať na príslušné zákony, len zdôrazňujem, že zákon číslo 513/1991 Zb. v § 158 ods. 2 umožňuje účasť zamestnancov, ale chcem položiť otázku pánu ministrovi, čo je príčinou, že v tomto projekte sa nepočíta so zamestnancami, jednoducho zamestnanci aj keď majú záujem, sa z privatizácie vyčleňujú. Môžem len zdôrazniť, že pokiaľ išlo o privatizáciu českých plynární, došlo k tomu, že zamestnanci mali možnosť sa zúčastniť na privatizácii, obdobne to nájdete v Maďarsku a obdobne aj v niektorých krajinách Európskej únie, kde dochádzalo k privatizácii takéhoto odvetvia.

    Navrhujem preto umožniť zamestnancom SPP, š. p., účasť na privatizácii s tým, samozrejme, pokiaľ ide o výšku vpustenia zamestnancov, počet akcií, to všetko treba, aby premyslel navrhovateľ, samozrejme, v dohode so zamestnancami, pretože môže byť, že záujem nebude. Vidím v tomto kroku viacero výhod, jednak pre budúceho vlastníka v tom, že prax vo svete v trhovom systéme je bežne taká, že majiteľ víta účasť zamestnancov na vlastníctve, pretože je tam iný vzťah k vlastníctvu, je tam možnosť spolurozhodovania a mnohokrát sa zabráni nepremysleným krokom zo strany zamestnancov, či už cez odborové organizácie alebo iné spolky, ktoré môžu vlastne tomuto subjektu škodiť. Ja som presvedčený, že aj zahraničný záujemca, ktorý by prípadne privatizoval túto časť SPP, určite bude mať pochopenie pre takýto krok a potvrdzujú to aj viaceré krajiny Európskej únie.

    Chcel by som na záver vysloviť podporu, moju osobnú, pánu Maňkovi a jeho návrhu, ktorý predložil. Myslím si, že vzhľadom na diskusiu by skutočne bolo vhodné, aby sme sa dostali k určitým veciam. A na záver navrhujem, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým by odporučila vláde Slovenskej republiky:

    1. umožniť zamestnancom SPP, š. p., účasť na privatizácii SPP, š. p.,

    2. v zámere a postupe privatizácie SPP, š. p., zohľadniť riešenie problému zamestnanosti zamestnancov SPP, š. p.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Mesiarika s faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Cuper, máte slovo.

  • Vážený pán poslanec Mesiarik, vaše vystúpenie dnes nebolo ani tragické, ani komické. Bolo o ničom. Vy zasa zahmlievate realitu. Vy, ktorý ste sa pasovali a pasujete za robotníckeho bossa, tu chcete niekomu nahovoriť, že sa zamestnanci slovenských plynárenských podnikov dostanú k akciám Slovenského plynárenského priemyslu. Prosím vás, veď na ne striehnu iní jastrabi ako Ruhrgas alebo Gas de France, pretože to im umožní práve ovládať Slovenskú republiku z hľadiska strategického. Hovoril som o tom, že strategickým záujmom Slovenskej republiky zodpovedá taká realita, že energetické zdroje musí kontrolovať Slovenská republika, slovenská vláda. A či dostane, alebo nedostane nejaký zamestnanec nejaké akcie, prosím vás, jeho vplyv na fungovanie Slovenských plynárenských podnikov bude asi taký ako váš na fungovanie tohto parlamentu, jednoducho nijaký.

    Takže nezavádzajte, súhlasíte s týmto gangsterským činom, ktorý presadzuje Demokratická strana, pretože zastupuje cudzie záujmy a jej ľuďom sa z tohto balíka ujdú nejaké omrvinky. Nám neostane jednoducho nič, iba počítať s tým, že aj naďalej porastú ceny plynu, ropy a ďalších produktov. Pán Mesiarik, veď keď sme odchádzali z vlády, stála nafta 18 korún, dnes stojí už pomaly 36,50. To je za dva roky zvýšenie o polovicu. Pozrite si, kde je slovenská koruna voči doláru.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega Mesiarik, je to typické čiastočne pre teba aj za stranu, ktorú reprezentuješ, že vyjadríš podporu návrhu svojho kolegu, v tomto prípade z SDĽ. Ale, pán poslanec Mesiarik, uvedomuješ si, že tým sa absolútne nič nedeje? Predsa to uznesenie je koncipované tak, že vláda všetko zorganizuje, vykoná, zrealizuje a potom nám láskavo dá do parlamentu informáciu. Nuž ďakujem veľmi pekne za takýto postup a veľmi pekne ďakujem za takúto ochranu národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, veľmi inšpirujúci je návrh pána poslanca Mesiarika, aby zamestnanci Slovenského plynárenského priemyslu boli účastní na procese privatizácie. Nuž, pán poslanec, pýtam sa ťa, prečo si nebojoval, aby zamestnanci Slovenských telekomunikácií boli účastní na procese privatizácie? Budeš bojovať za to, aby pracovníci VÚB, IRB boli účastní na procese privatizácie? Veď je to postavené na hlavu. Ty, ktorý máš presadzovať všeobecný sociálny zmier, tak ty tu isté skupiny ľudí zvýhodňuješ pred ostatnými. Prečo by mal byť účastný na procese privatizácie ten, ktorý teraz v SPP pracuje? Na výnosoch z procesu privatizácie a zo samotného plynárenského priemyslu musia mať osoh všetci občania Slovenskej republiky, a nie vybrané skupiny, takže dialektika tvojho pohľadu na sociálnu politiku ako predsedu výboru pre sociálne veci je pre mňa nepochopiteľná.

  • Ďakujem.

    Chcem sa vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca a povedať, že to vystúpenie na mňa robilo dojem, ako keď niekomu uložia, že má vystúpiť a on vystúpi, aby vlastne niečo povedal a nič nepovedal, aby niečo pochválil a vlastne nič nepochválil, proste ako Maruška z rozprávky, ktorá mala prísť oblečená, ale zároveň vyzlečená a ktorá mala doniesť dar a zároveň žiaden dar nedoniesť. Pán poslanec, to trošku aj zaváňa postupmi vlastných odborových organizácií, v ktorých ste sa veľmi aktivizovali. Vy ste si vôbec ani nevšimli na strane 10, kde sa hovorí o vplyve privatizácie na zamestnanosť SPP, že sú tam v podstate absolútne nezmysly, keď sa hovorí, že takéto podniky, samozrejme, po privatizácii "majú tendenciu zvyšovať počet zamestnancov do takej miery, ako im to umožňujú vonkajšie podmienky". Vážení, realita je taká, že takéto podniky majú tendenciu znižovať počet zamestnancov do hranice, ako im to umožnia vnútorné podmienky. Taká je realita. Takže, pán poslanec Mesiarik, vaše vystúpenie ma veľmi sklamalo a myslím si, že keby bolo vo verejnosti odpublikované, neurobili by ste dobré meno ani sebe, ani politickému subjektu, ktorý reprezentujete a ktorý vo voľbách všeličo sľuboval, a už nebudem opakovať priame prenosy z televízie, a keď sa hlasuje o zabezpečení informovanosti a priamych prenosov, tak ste proti.

  • Pán poslanec Mesiarik, máte možnosť reagovať.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja som rád, že nám pripomínate volebné sľuby a myslím si, že to netreba ani robiť, vieme, čo sme sľúbili s tým, že ma trošku prekvapuje názor viacerých, ktorí diskutovali alebo reagovali na moje vystúpenie, pretože práve predchádzajúca vláda, bol som odborársky predák, uprednostňovala, ja som jej bol za to vďačný, zamestnanecké spoločnosti a účasť zamestnancov a bolo to dobré. Mám skúsenosti zo surovinového rezortu, kde to ide, kde zamestnanci majú účasť na privatizácii a ide to veľmi dobre. Nie je to novosť, je to vo svete bežné, samozrejme, že na Slovensku chceme mať svoju špecifickú cestu a tvrdíme, že len jeden to dokáže, a vidíme, kto chcel, myslím si, že pochopil, kto nechcel, nepochopil. A mojím vystúpením som v podstate povedal len toľko, aby zamestnanci ako všade v iných krajinách mali možnosť zúčastňovať sa aj na svojom podniku tým, že sú spoluvlastníkmi. To som presadzoval vždy a presadzovať budem a vaša vláda to často rešpektovala, za čo som bol vďačný.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Švantner, pripraví sa pán poslanec Köteles.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    milé dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som najprv pred polemikou o privatizácii SPP povedal niekoľko slov k môjmu predrečníkovi pánu poslancovi Maňkovi. Je to vlastne smerované nielen jemu, ale aj všetkým poslancom, ktorí sú tu za SDĽ. Viete, bol som prekvapený tým, že práve on podporoval privatizáciu SPP, lebo musím povedať toľko, že v roku 1948 predchodcovia pána Maňku nás presviedčali o nutnosti znárodnenia, dnes ma pán Maňka presviedčal o nutnosti privatizácie. Neviem, či sa ešte dožijem aj toho, že on alebo jeho synovia, či vnuci ma budú znova presviedčať o tom, že by sa malo znova znárodňovať. Neviem, či je to názor aj ostatných poslancov z SDĽ. Ale týmto názorom som prekvapený a poviem aj z akého dôvodu.

    SPP je podnik, ktorý sme budovali niekoľko desiatok rokov, a neviem ako vy ostatní, ale ja mám taký názor, že SPP je jeden z fungujúcich podnikov, z fungujúcich firiem, ktorého robotu a výsledky vidíme v každej obci na každom kroku. Keď máme hovoriť o privatizácii SPP, tak by sme si mali povedať, čo vlastne SPP je, čo je to za firmu. Páni, SPP je firma, ktorá je po republikách z ruskej federácie najväčším transportérom plynu na svete. 25 % plynu, ktorý sa používa v západnej Európe, ide cez SPP. Teraz si treba uvedomiť ďalšiu vec, že za minulý rok táto firma so 6 000 zamestnancami spravila zisk vyše 12 mld. pred zdanením. Pritom sme im udelili alebo dali 2 mld. dodatočných odvodov. Okrem toho export tvorí 25,2 mld. Sk za minulý rok. Takisto investície za minulý rok boli 6,5 mld. korún.

    Túto firmu, ktorá má perspektívu postaviť ďalší plynovod, rozšíriť transport plynu do zahraničia, do západnej Európy, chceme predať. Pýtam sa vás, ktorí ste tu, vážení poslanci, vážené poslankyne, ktorí ste podnikali alebo podnikáte, kto z vás by spravil takú hlúposť, že by predal čo i len časť takejto firmy niekomu, aby sa v budúcnosti delil so ziskom. Je to predsa podnik, ktorý je stabilný, ktorý vlastne zachraňuje, robí pilier ekonomiky tohto štátu. Myslím si, že nikto taký by sa medzi nami nenašiel.

    A teraz budem hovoriť ďalej. Niekoľkokrát som si prečítal celý materiál, ktorý je predložený, a musím konštatovať, čím dlhšie som ho čítal, čím viac som sa nad tým zamýšľal, tak som prichádzal k tomu, že je naozaj hlúposť privatizovať takúto firmu, alebo predať časť tejto firmy do zahraničia. Už aj moji kolegovia hovorili o tom, aké dôležité je to, aby sme tieto dôležité zdroje mali pod kontrolou. Hovorilo sa o tom, ako je potrebné kontrolovať cenu plynu. Vieme veľmi dobre, že teraz sú návrhy na zvýšenie ceny plynu pre právnické osoby o 45 % a pre fyzické osoby o 25 %.

    Milé dámy, vážení páni, ja som z regiónu, som z Horehronia, kde možno vykurovacia sezóna je o dva mesiace dlhšia ako tu na juhu. Podstatná časť obcí na Horehroní je splynofikovaná. Vlastne vystavujeme našich občanov, ktorí bývajú v týchto obciach, ako rukojemníkov niekomu, kto kúpi podstatnú časť alebo 49-percentnú časť SPP. Plynofikácia je zrealizovaná vo viac ako 1 800 obciach. 83 % obyvateľstva má prístup k plynu. Viete si predstaviť, čo sa stane, keď ten, kto bude vlastníkom alebo vlastníkom časti SPP, zvýši ceny plynu tak, aby to bolo pre neho maximálne lukratívne?

    Občania, ktorí majú síce slovenské platy, budú musieť platiť tak, ako sa platí za plyn v západnej Európe. Rozmýšľal som nad tým, z akého dôvodu by sme to mali predávať. Možno by sme našli dôvod na tento predaj. Na strane číslo 5 tohto materiálu hneď v hornej časti budem citovať približne štvrtý riadok: "Z hľadiska strategických a makroekonomických cieľov štátu predstavuje proces privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, š. p., Bratislava ako prirodzeného monopolu nevyhnutný predpoklad v prístupovom procese Slovenskej republiky do Európskej únie." Za OECD sme zaplatili VSŽ. Za vstup do Európskej únie máme platiť SPP, prípadne Transpetrolom, alebo ďalšími firmami?

    Myslím si, že by sme naozaj mali veľmi pozorne zvažovať to, čo ponúkame. Myslím si, že ak sprivatizujeme alebo ak predáme časť SPP zahraničnému investorovi, tak to bude najdrahšia pôžička, akú si táto vláda zobrala v zahraničí. Už tu bolo síce o tom hovorené, že je to podnik, s príjmami ktorého môžeme stabilne počítať do štátneho rozpočtu. Keď tam bude silný partner zo zahraničia, aj keby to bolo len 49 % akcií tejto firmy, ja som už videl veľmi veľa stanov akciových spoločností, kde zahraničný partner mal podstatne menej ako 49 %, a boli by ste prekvapení, aké si dokážu títo partneri presadiť stanovy, aký obrovský vplyv títo partneri potom majú v tej-ktorej firme.

    Vážení kolegovia, vážené kolegyne, vzhľadom na tieto skutočnosti nebudem hlasovať za tento materiál a pripájam sa k zmene uznesenia, tak ako bolo povedané mojím kolegom pánom Šeptákom.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Chcem doplniť pána poslanca v tom smere, že on uvádzal dosah ceny plynu na občanov. Ale máme tu veľkú sféru vplyvu ceny plynu na výrobu. A preto aj Asociácia zamestnávateľov protestovala proti privatizácii SPP. Pán poslanec, vy ste hľadali v materiáli, aký je vlastne dôvod na predaj tohto strategického podniku. Prosím vás pekne, nehľadajte v materiáli, veď tam pravý dôvod nenájdete. Je tam všeličo popísané, ale pravý dôvod tam nie je. A spomínali ste úroveň tohto materiálu. No možno budem nezdvorilá, ale budem veľmi úprimná. Tento materiál má tak úroveň projektu privatizácie Hydinárne v Cíferi. Nič viac sa na túto úroveň nezmestí.

  • Pán poslanec Švantner, chcete sa vyjadriť?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, vlastne len doplním pani kolegyňu v tom smere, že áno, teraz som si spomenul na jeden ďalší dôvod, ktorý môže byť k tomu, aby bolo SPP sprivatizované. Mohlo by to byť znova nájdenie nejakej firmy, ktorá nám bude radiť, ako toto sprivatizovať, aby sme mohli zaplatiť ďalších 500 mil. korún.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Köteles. Pripraví sa pán poslanec Brhel.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážená Národná rada,

    pán odchádzajúci minister,

    pán predsedajúci,

    som nútený konštatovať, že budem veľmi stručný, lebo nepatrím do úzkej skupiny polyhistorov v Národnej rade. Chcel by som položiť len jednu otázku.

    Vážená Národná rada, so záujmom som vypočul správu pána ministra a preštudoval som aj materiály, ktoré sme dostali o zámeroch privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, š. p., ale s ľútosťou som bol nútený konštatovať, že som nedostal odpoveď na jednu možno menej významnú, ale z hľadiska obcí prioritnú otázku, teda ako bude riešená finančná kompenzácia obcí, ktoré z vlastných finančných prostriedkov budovali siete alebo rozvody zemného plynu, ale pred kolaudáciou boli podľa mňa nezákonne nútené ich zadarmo previesť do vlastníctva Slovenského plynárenského podniku.

    Je pravdou, že novelizácia zákona o energetike z 11. februára 1998 dosť svojským spôsobom legalizovala tieto vlastnícke vzťahy v hodnote približne 1 300 mil. Sk. Legalizovala, ale nevyriešila. Ani to neriešila. Z tohto dôvodu mi dovoľte položiť jednu otázku neprítomnému pánu ministrovi, či bude, a ak áno, ako bude riešená otázka ohľadom kompenzácie obcí za nútene odovzdaný majetok v prospech SPP. A takisto by som tým doplnil pána Švantnera, ako bude riešená ďalšia plynofikácia obcí na Slovensku.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave. Nie sú žiadne faktické poznámky.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brhel, pripraví sa pán poslanec Kozlík.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    na margo tohto materiálu chcem uviesť len niekoľko poznámok.

    Po prvé, je vcelku prirodzené, že v dnešnom svete, kde prebieha silná globalizácia a integrácia či už na úrovni veľkých firiem alebo aj na úrovni jednotlivých ekonomík, je možné uvažovať o určitom otvorení sa slovenského plynárenského priemyslu voči svojmu okoliu, a to aj v kontexte reálií slovenskej ekonomiky a aj v kontexte strednej Európy a reálnych záujmov silných štátov a silných ekonomík.

    V predloženom materiáli, tak ako je spracovaný, je množstvo tvrdení, ktoré neobstoja pri serióznej a vecnej debate a diskusii. Zásadnou vecou je návrh na urýchlenie privatizácie, je tam 8 alebo 9 bodov, čo všetko by sa malo dosiahnuť. Jedným z nich je konkurencieschopnosť a tvrdenie, že privatizáciou sa vlastne zlikviduje monopol SPP. Je jasné, že to pravda nie je a že privatizáciou samotnou, či je vlastníkom štát alebo súkromná firma, monopol SPP zostane zachovaný. Zrušenie monopolu SPP zrejme súvisí s úplne inými vecami a asi tým najdôležitejším krokom bude akceptovanie legislatívy Európskej únie, keď sa umožní prístup tretích strán do vnútornej distribúcie plynu. Tvrdenie, že sa zruší monopol, treba vidieť v úplne inom svetle a treba vziať do úvahy, čo sa stane v blízkej budúcnosti v súvislosti s legislatívou Európskej únie v tejto oblasti, čo sa teda bude diať, keď budeme nútení akceptovať TPA, to znamená prístup tretích strán, automatický prístup tretích strán do vnútornej distribúcie. To znamená, že ak si Duslo Šaľa kúpi plyn nie od SPP, ale kúpi si ho od Dolnorakúskej spoločnosti alebo Ruhrgas-u, SPP bude povinné ho prepraviť. To je zásadná vec, ktorú treba vziať do úvahy.

    Ďalej aj samotný materiál hovorí, že určitou nevýhodou slovenského prostredia je to, že nie je vytvorený regulačný orgán tak, ako to bolo napríklad v Maďarsku. Materiál dosť podrobne rozoberá postup, ako privatizácia prebehla v Maďarsku a tá prebehla až vtedy, keď bol vytvorený regulačný orgán a bola prijatá kompletná legislatíva, ktorá riešila postavenie tohto sektora energetiky po privatizácii. To na Slovensku chýba.

    Ďalej je tu otázka ceny. Ak vyjdeme z predpokladu, že kľúčovou otázkou pri akýchkoľvek úvahách o privatizácii SPP pre túto vládu alebo aj ďalšie vlády, ktoré prídu, je otázka maximalizácie výnosu a maximalizácie pozície štátu v tomto podniku, tento materiál o tom nehovorí skoro nič. Cena plynu je kľúčová pre výnos. Všetci dobre viete, že len čo sa plyn kupuje za 5 Sk, 5,50 Sk, nemôže sa predávať za 3 koruny a menej. Takáto firma jednoznačne znižuje svoju cenu. Len z titulu cenových dosahov a kurzových rozdielov dnes SPP doplatí tento rok zrejme 10 až 11 mld. Sk. Čiže ak sa niečo neurobí s cenou a budú sa viesť rozhovory o privatizácii, jednoznačne bude podcenený výnos, možný výnos z privatizácie SPP. Čiže táto vláda musí niečo robiť s cenou. Nie je možné, aby sa kupovalo za 5 korún a predávalo za 3 koruny. Takú firmu buď nikto nekúpi, alebo ju kúpi veľmi lacno a aj tak bude potom vláda nútená zaviazať sa, že cenu zvýši. Proste nie je možné nakupovať za 5,50 a predávať za 3 koruny. To sa nemôže diať, musím to povedať, ani v štátnom podniku.

    Ďalšia, možno tak trošku časovaná bomba, ktorá v SPP je - a tí, ktorí robia v účtovníctve a v ekonomike, o tom asi budú vedieť - je to, že zrejme sa postupne prejde na americký štandard účtovníctva, keď hodnotenie hmotného investičného majetku a potom aj odpisov už nebude robené na základe zostatkovej ceny, t. j. z nadobúdacej ceny cez oprávky sa vypočítava zostatková cena a zo zostatkovej ceny sa vypočíta hmotný investičný majetok, a potom vlastné imanie atď. Ale prejde sa na oceňovanie majetku z pohľadu tvorby zisku a cash-flow. To znamená, že všetky rozvody, ktoré dnes vo v SPP, š. p., fungujú a dopravujú plyn, ktorý je nerentabilný, ktorý proste nie je možné predať za normálnych trhových podmienok, budú hodnotené nulovou cenou. To je vážny účtovnícky problém a treba si prezrieť, čo sa stane, keď sa hmotný investičný majetok zníži takýmto spôsobom. Nutne sa bude musieť znížiť hodnota majetku SPP. Čo sa stane so zmenkami, ktoré sú vydané, a čo sa stane s úvermi, ktoré sú podpísané? V tom prípade hrozí úplne reálne technický default, lebo SPP ručí určitou úrovňou majetku, ktorá je nejako ocenená. Nikto sa týmto nezaoberá. Pri tejto cene sú rozvody, ktoré na Slovensku fungujú, s nulovou hodnotou, pretože distribúcia plynu je dnes stratová a čím menej plynu SPP na Slovensku predá, tým je ziskovejší. Čím menej plynu predá, tým je ziskovejšie. To je skutočný fakt. Materiál opäť nehovorí nič o tom, čo sa bude diať s cenou a aké bude mať dosahy zmena metodiky v rokovaní s potenciálnymi partnermi.

    Ďalšia vec, ktorá je podľa mňa veľmi dôležitá a v materiáli sa vôbec nič o nej nehovorí, je použitie výnosov z privatizácie. Každý si približne prepočíta pri určitom objeme hrubého zisku, aká cena sa dá dosiahnuť, aké násobky ročného hrubého zisku sa dajú použiť. Zisk je nesmierne skreslený v prípade SPP a nedá sa o cene vôbec uvažovať bez toho, aby bol zisk očistený o anomálie, ktoré som spomenul. Vôbec nič sa v materiáli nehovorí o použití zdrojov z privatizácie, pretože skutočne hrozí, že výnos z privatizácie sa neefektívne použije a preje sa.

    V poslednej správe OECD o makroekonomickom prehľade slovenského hospodárstva sa hovorí, že potenciálna cena reforiem v dôchodkovom systéme, sociálnom systéme, školstve a zdravotníctve, je 300 mld. Sk. Na to si Slovensko nemôže požičať. Nemôže. Takú hranicu zadlženosti by neunieslo. Treba jasne povedať, aké má vláda zámery s výnosmi z privatizácie. To je reálny fakt, ktorý medzinárodné finančné kruhy sledujú, a podľa toho bude vláda hodnotená ako dôveryhodná alebo nedôveryhodná. Dnes určite je hodnotená ako vláda, ktorá bude nedôveryhodná, ak nepovie, na čo peniaze použije. Prioritu by malo mať splácanie dlhov.

    Posledná vec, ktorou som vlastne začal, chcem aj skončiť. Ak sa hovorí o metóde privatizácie, v prvom kroku sa vyberie privatizačný poradca, a možno je ešte skoro hovoriť o metódach privatizácie. Ale je zrejmé, že konzorcium ponúkne určite najnevýhodnejšiu cenu, pretože znamená kartelovú dohodu a aj najnižšiu cenu. Ak sa traja, štyria kupujúci dohodnú, uzavrú cenovú dohodu, tak je koniec súťaže. Metóda, ktorá je akoby kombináciou, mám na mysli vytvorenie nejakého konzorcia, ktoré ponúkne dobrú cenu, je nezmysel. Stratí sa súťaž a cena bude oveľa nižšia. Ak teda vyjdeme z predpokladu, že chceme dosiahnuť maximálny výnos a zachovať maximálnu možnú pozíciu štátu a vyhnúť sa diskusiám o tom, aká bude akcionárska zmluva, najvýhodnejšie sa javí kapitálový trh. Je najtransparentnejší a zabezpečí maximálny výnos.

    Ale znovu sa vraciam k pôvodnej myšlienke. Tento materiál, i keď pripúšťam, môžu byť úvahy o otvorenosti sa SPP v kontexte slovenských reálií aj stredoeurópskych, aj svetových, ale tento materiál, tento zámer a postup nie je dostatočne kvalifikovaný na to, aby sa dosiahol maximálny výnos a maximálna pozícia štátu, čiže prikláňam sa k tomu, že by mal byť vrátený a po zvážení všetkých aj vecných pripomienok, ktoré v diskusii odzneli, predložený do parlamentu znovu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za vystúpenie pánu poslancovi Brhelovi. Nie sú žiadne faktické poznámky.

    Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Kozlík.

    Nech sa páči, pán poslanec, máš slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    myslím si, že tento problém, a ono to už viackrát odznelo, má okrem ekonomického aspektu aj výrazne politický rozmer a ja ho potom vyjadrím v návrhu na zmenu uznesenia.

    V prvom rade pred voľbami 1998 bývalá opozícia dávala záruku alebo sama seba stavala ako záruku, že strategické podniky nebudú privatizované a predovšetkým kolegov zo Strany občianskeho porozumenia a Strany demokratickej ľavice dôrazne upozorňujem, že budú musieť predstúpiť pred občanov a odpočtovať svoje volebné programy a aj tento v podstate pripravovaný volebný podvod na občanoch. Z pohľadu takto navrhovanej privatizácie je aj istá manipulácia, lebo možno marenie referenda o neprivatizácii strategických podnikov, ktoré boli súbehom s voľbami 1998, kde práve bývalá opozícia, súčasná vládna koalícia občanom garantovala, že nepríde k privatizácii strategických podnikov.

    V tomto kontexte nemôžem nespomenúť aj Slovenskú sporiteľňu, pán šéf klubu Strany demokratickej ľavice, kde Strana demokratickej ľavice sa zaväzovala, že aj pokiaľ by prišlo, keď už ustúpila z pozície privatizácie Slovenskej sporiteľne, tak určite to nebude majorita. Dnes sme svedkami, že vyše 90 % Slovenskej sporiteľne má byť sprivatizovaných. Naznačujem teda posun, zásadný posun vo vedomí súčasných vládnych politických strán. Samozrejme, že je možné diskutovať o privatizácii, je možné diskutovať aj o privatizácii strategických podnikov tohto charakteru, podnikov, ktoré nie sú dominantne ani tak viazané na export ako na poskytovanie služieb, pokiaľ mám z hľadiska plynárenského priemyslu na mysli distribučné siete, ale podobne môžeme hovoriť o energetike, môžeme hovoriť o niektorých službách bánk, poisťovní.

    Takže v prípade plynárenského priemyslu ide, pán minister, o zásadné národohospodárske rozhodnutie a dokonca si nemyslím, že takéto zásadné rozhodnutie alebo úvahu o tomto rozhodnutí by parlamentu mal predkladať minister hospodárstva, pričom nechcem znížiť váhu ministra hospodárstva. Ale taká zásadná záležitosť, ako je predaj podniku, ktorého trhová hodnota sa pohybuje rádove v stovkách, rádove v miliardách dolárov, alebo keď chceme v stovkách miliárd korún, je charakterom taká významná, že len podiel, ktorý je uvažovaný na predaj v rámci plynárenského priemyslu, sám osebe predstavuje príjmy jedného štátneho rozpočtu. To predpokladám, že možno dokresľuje váhu takéhoto rozhodnutia a váhu každého percenta predaja strategického podniku v rámci možno variantných úvah, či to má byť 10 % alebo kontrolný balík 34 %, alebo 49 %, alebo dokonca majoritný balík či celý podnik ako taký.

    V tomto pohľade materiál je povrchný z hľadiska takého zásadného rozhodnutia, nezdôvodňuje, nehovorí o variantoch, ale popisuje veľmi voľne ponúknuť také vlastníctvo, pri ktorom získa majoritný alebo vlastník, budúci spoluvlastník dostatočnú kontrolu nad vloženými investíciami, no však podobná je od 34 do 49, takže trčí z takýchto vyjadrení skôr myšlienka, že, samozrejme, čím vyšší podiel, tým viac peňazí predovšetkým pre potrebu vlády. Je to zásadne aj významný geopolitický alebo medzinárodnopolitický krok, preto si myslím, že popri predsedovi vlády tu mohol sedieť aj minister zahraničných vecí a diskusia by mala mať a nieže by mala mať, ale má mať podstatne širší rozmer, než je diskusia len v technokratickej rovine, trebárs z pohľadu ministerstva hospodárstva alebo budúcich potenciálnych zdrojov, ktoré získa vláda.

    Čo sa týka použitia zdrojov, možno aj tu si nie celkom, vážení páni poslanci, uvedomujete, najmä z koalície, že použitie takýchto prostriedkov bude spadať do oblasti verejného dlhu, že sa bude premietať, že jednorazovo použité zdroje z privatizácie v zmysle metodiky Medzinárodného menového fondu sa stávajú výdavkami, ktoré sú premietané do schodku verejných financií, takže ani toto nebude tá správna cesta, ktorou by veľmi nenápadne vláda mohla prefinancovať svoje isté predstavy či v rozvojových programoch alebo - to je ten horší prípad - v rámci sanácie rôznych rozpočtových dier.

    Takže, pán minister, čo mi zásadne prekáža na tom materiáli, je to, že pri takom zásadnom rozhodnutí, ktoré má medzinárodnopolitický charakter, ktoré len v minoritnej časti predaja Slovenského plynárenského priemyslu predstavuje minimálne úroveň jedného rozpočtového roka v oblasti príjmov, v podstate nevieme, prečo ideme privatizovať tento podnik. Je tu istá zmes pohľadov, zabezpečenie maximálnych zdrojov, príjmov do štátnej pokladne, ale to je, preboha, absolútne pomýlený prístup. Štátna pokladňa - maximálny prísun zdrojov, áno, z aktívnej ekonomiky, z ekonomiky, ktorá je podporená, ktorá má isté jasne definované projekty a z nej získať peniaze a najmä keď má zabezpečený minimálne strednodobý rozmer, vtedy určite podporím zaistenie maximálnych zdrojov. Urýchliť ekonomické reformy, zabezpečiť služby, zvýšiť efektívnosť. Dnes máme už pomaly toľko štátnych podnikov, že ich vieme spočítať na prstoch dvoch rúk a vláda nemá ambíciu zvládnuť riadenie, efektívne riadenie podnikov a ešte sa jej dostane podpory od poslancov vládnej koalície, tu od pána poslanca Slaného a ďalších, ktorí v naivite tvrdia, že keď tam nastúpi zahraničný vlastník, ten jediný je v stave zabezpečiť kvalitné riadenie.

    Stačí si pozrieť správu Medzinárodného menového fondu z apríla 1999, odporučenia pre túto vládu hovoria o tom, že v prípade podnikov, kde sa neráta s nejakým okamžitým privatizovaním, treba zabezpečiť a riešiť otázky cieľových úloh pre manažmenty, otázky efektívnejšieho zainteresovania manažmentov. Ak vláde, rezortom podlieha skutočne dnes už obmedzený počet podnikov, tak takúto minimálnu ambíciu by každá vláda aj v budúcnosti mala mať. Ale, preboha, nestavajme takýto triviálny argument! Dosť často to počujem ako argument z úst vrcholných činiteľov tejto vlády, však robíme zo seba "blbcov".

    Čo sa týka prílevu súkromného kapitálu, no nesporne pritečie, ale pritečie na účet vlády a určite nemám žiadnu dôveru v to, že vláda efektívne tieto prostriedky minie, najmä nie z toho, keď som videl, že vláda nedokázala skoncentrovať zdroje ani z doteraz realizovaných predajov, podielov, či už to bola Československá obchodná banka alebo Slovenské telekomunikácie, kde v podstate sú zdroje rozptýlené bez toho, že by sa prejavil nejaký cielený, sústredený efekt aspoň naštartovania strednodobého rastu. Padlo to už z úst predchodcov, že všetky zdroje, ktoré budú zaplatené za Slovenský plynárenský priemysel, si vlastne občania zaplatia v službách. Takže tu je absolútna rovnica, čím viac získa vláda zdrojov, čím drahšie predá v hocijakej súťaži alebo akoukoľvek formou bude táto privatizácia realizovaná, tak to je práve charakter tohto typu podnikov, že druhá strana rovnice sú ceny služieb. Je zbytočné sa škriepiť, je to ďaleko od politiky. Je to klasická ekonomická matematika, bude sa to týkať aj výrobcov elektrickej energie a tak ďalej, teda na druhej strane rovnice bude stáť cena služieb. Týka sa to aj telekomunikácií, ak sa predali za 40, dobre, občan aj podnikatelia zaplatia 40 v cenách služieb. Keby sa boli telekomunikácie predali za 60, občan, podnikateľ zaplatí v budúcnosti v cenách služieb 60. Keby sa boli možno dali za korunu, tak zaplatí menej, ale vláda by zasa nemala zdroje na riešenie svojich vlastných predstáv. Tým chcem len naznačiť, že na prvom mieste stále stojí politika, v tomto prípade politika získania peňazí na prvom mieste, na druhom mieste získanie peňazí a na treťom mieste zase získanie peňazí, nech už sa to zahmlieva akýmkoľvek spôsobom.

    Keď sa pýtam, pán minister, prečo je odpoveď v tom, či to bude štátny podnik alebo to bude súkromný podnik, každý bude stáť pred tými problémami, ktoré už rozvinul Jožko Brhel. Nechcem ísť do detailov, myslím si, že ich popísal veľmi precízne. To znamená, samozrejme, pred problémami, podľa toho, ako sa budú vyvíjať svetové ceny surovín, ako riešiť zreálnenie cien plynu, budú stáť pred všetkými problémami toho typu, ako racionálne podnik riadiť, ale to nie je závislé od vlastníctva tohto podniku.

    Zaujímavé, že tento materiál sám v takej svetlej chvíľke konštatuje, že spoločnosti vo vlastníctve štátu, vážení páni poslanci, poslankyne z koalície, na strane 10 je veľmi múdra veta: "Spoločnosti vo vlastníctve štátu sú vystavené rovnakým vplyvom konkurencie ako súkromné podniky. V každom prípade je snahou vlastníka odbúrať dotovanie neefektívnosti, z tohto hľadiska nie je podstatnou otázkou vlastníctvo, ale štruktúra a pôsobenie trhu a snaha zachovať postavenie príslušného podniku na trhu." Veľmi múdre. Na strane 10 v záveroch tohto materiálu vlastne materiál popiera sám seba a najmä popiera inú tézu, ktorá je vyjadrená na strane hneď v úvode Ciele privatizácie plynárenstva Slovenskej republiky, kde sa hovorí takáto veta: "Akýkoľvek monopol držaný v rukách štátu znamená stratu konkurencieschopnosti a stratu schopnosti prirodzenej regulácie trhu vyvolanej konkurenciou samotnou." Neuveriteľné. Neuveriteľné najmä v prípade podnikov, ktoré sú prirodzenými monopolmi. Keďže sú prirodzené monopoly, tak asi ťažko budú ohrozené konkurenciou a azda prirodzený monopol im definuje vlastne postavenie na trhu.

    Takže nechcem opakovať kolegov, ktorí definovali históriu Slovenského plynárenského priemyslu a jeho postavenie ako významného slovenského podniku. Chcem definovať inú záležitosť, ktorá z tohto vyplýva, a to je prirodzená, jedna prirodzená úžasná vlastnosť Slovenskej republiky, a to je to, že Slovenská republika je tranzitnou krajinou, je zahryznutá ako buldog do tranzitných systémov, a to je možno aj cena Slovenskej republiky. V tom je obrovský význam tohto rozhodnutia.

    Bez toho, že by som a priori hovoril o tom, že tieto prirodzené monopoly sú fetiš, že sú neprivatizovateľné úplne a priori a absolútne, ale o tom treba diskutovať, o tom treba diskutovať v rovine, že postaviť taký primitívny argument na privatizáciu prirodzených monopolov, ako je dlhopisová privatizácia a potreba získať 30 miliárd, pán minister, veď to je proti bohu, ak hovoríme o bilióne korún majetku v hodnote strategických podnikov a vláda postaví potrebu privatizovania týchto podnikov v mene 30 miliárd dlhopisovej privatizácie, čo je desatina hodnoty len podielu 49 % a vy bez začervenania sa, bez hanby s týmto prídete pred občanov a ohlupujete národ. Pritom ste mohli uplatniť pre dlhopisy aj podiely cez akcie podnikov. Dobre ste vedeli z prieskumov Markízy, Slovenskej televízie, že veľa občanov má záujem nie o okamžitú úhradu dlhopisov, ale akceptovali by dlhopisy ako výmenu za akcie významných podnikov, čo by bolo zmiernilo možno aj niektoré makroekonomické nerovnováhy, ktorých možno v budúcom roku na základe takto prijatého riešenia budeme svedkami.

    Nie je teda pravdou, že hlavným dôvodom na privatizáciu nie je získanie prostriedkov pre štátny rozpočet. Ale zdôrazňujem, že je to veľmi pochybný smer, pretože zdroje, ktoré budú použité nepochybne týmto smerom, tá situácia ide, nehovoriac, samozrejme, o tom, či poradca dostane 500 miliónov alebo miliardu, alebo koľko, to materiál nehovorí, že môžu tam byť, samozrejme, aj iné záujmy, že nesporne získanie zdrojov, okamžitých zdrojov, čo najrýchlejších zdrojov pre potreby vlády je jadrom problému. A to nielen na Slovensku, to zase možno na istú obhajobu súčasnej vlády, že toto je jediný cieľ, taký rozhodujúci cieľ, vzadu je za tým sekundárny cieľ akože zlepšiť riadenie a akási konkurencia, že toto je cieľom aj v Anglicku, aj vo Francúzsku, aj vo väčšine krajín vyspelej Európy, pokiaľ chvályhodne nie je spojený trebárs s transformáciou sociálnej sféry alebo možno niektorých iných systémov.

    Takže čo na záver. Keďže som to skôr postavil momentálne do politickej roviny, v prvom rade, v prvom aj v druhom, aj v treťom poradí sú hlavným leitmotívom peniaze, peniaze pre vládu. V tomto zmysle si myslím, že v materiáli napriek tomu, že sa to snaží zakryť, jednoznačne tento zásadný princíp rezonuje aj vzhľadom na to, že volebné programy 1998 a vôbec celé politikum bývalej opozície bolo v rovine tých, ktorí garantujú neprivatizáciu strategických podnikov. Principiálne musím dať návrh na zmenu navrhovaného uznesenia, lebo si myslím, že by bolo bývalo čestné, keby vládne strany vo voľbách 1998 priznali, že nepoznajú inú cestu na riešenie ekonomického rastu a sociálnych problémov ako výpredaj strategických podnikov, tak navrhujem nasledujúci návrh zmeny uznesenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie zámer a postup privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, š. p., ako volebný podvod súčasnej vládnej koalície."

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci: pán poslanec Volf, pán poslanec Švantner a pán poslanec Weiss. Končím možnosť ďalších uplatnení faktických poznámok.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Volf.

  • Keby nebolo tých niekoľkých trocha demagogických replík, tak by som mohol absolútne oceniť vždy málo emotívny a vecný postoj pána poslanca Kozlíka, aj pred ním pána poslanca Brhela. Mohol by som to aj zobrať, keby tu jednoducho neexistovali dve skutočnosti, o ktorých predsa veľmi dobre vedia aj oni.

    Dnes sa tu kritizuje táto vládna koalícia, že zasahuje do strategických podnikov neprimeraným spôsobom, ale celkom sa zabúda na to, že to bola práve minulá vládna koalícia, ktorá napriek existencii zákona o strategických podnikoch vôbec ho nerešpektovala a celý rad strategických podnikov skrátka dovolila Fondu národného majetku rozpredať súkromným spoločnostiam. Dnes sa hovorí o tom, že sa to bude diať priamym predajom a bez vplyvu verejnosti. Ale ako sa predávali tieto podniky v minulosti a aký spôsob bude volený dnes. Veď dnes bude o tom rozhodovať komisia, ktorá bude pod jasnou kontrolou verejnosti, kde budú zástupcovia odborov, kde budú dokonca zástupcovia opozície, čiže tá transparentnosť bude jasná.

    Po druhé, hovorí sa o tom, kde by sa mohli tie prostriedky z privatizácie venovať a či je vôbec nutná. Ale pýtam sa, kto schválil zrušenie druhej vlny kupónovej privatizácie, kto schválil dlhopisovú metódu, kto schválil termín vyplatenia dlhopisov. Jednoducho ten termín je tu a dlhopisy treba vyplatiť. Iné prostriedky nie sú, pretože zvyšný majetok bol rozprivatizovaný. Preto by som bol rád, aby sme boli korektní, aby si jednoducho aj opozícia priznala, že príčiny, ktoré dnes často dáva za vinu koalícii, sú na jej strane.

  • Chcem povedať k otázke výmeny dlhopisov za akcie SPP. Nakoniec je to trocha aj odpoveď na to, čo hovoril pred chvíľou pán Volf. Osobne si myslím, že medzi obyvateľstvom by bol obrovský záujem o také lukratívne akcie, ako budú akcie SPP. Pritom si treba uvedomiť to, že keď bude rásť cena plynu, keď ju bude musieť obyvateľ zaplatiť, tak vlastne v dividendách by do určitej miery boli kompenzované tie náklady, ktoré bude mať za nákup energie, ktorú bude potrebovať na vykurovanie plynom. Tu by som chcel povedať jednu vec. Z celkového množstva plynu, ktoré preberáme na hraniciach, len 5 % plynu používame pre vlastnú potrebu. Z 88 miliárd m3 len niečo vyše 4 minieme doma. Čiže naozaj cena prepravy by mohla vo veľkej miere kompenzovať to, čo obyvateľ zaplatí za plyn, ktorý potrebuje pre domácu potrebu. Tiež by som chcel ešte povedať jednu vec. Zoberme si príklad z okolitých štátov. Nikto sa tak neponáhľa s privatizáciou plynárenského priemyslu ako my. Je to naozaj potrebné? Analyzujme situáciu a zvážme, či nebude oveľa lepšie, keď tie dlhopisy zaplatíme akciami týchto lukratívnych podnikov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Weiss, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kozlík hovoril o volebnom programe Strany demokratickej ľavice. Bez akýchkoľvek komentárov budem iba citovať, čo je napísané čierne na bielom a s čím sa každý môže oboznámiť. V politickom programe SDĽ, z ktorého vychádza aj volebný program, je napísané: "I keď privatizácia znamená negáciu štátneho vlastníctva, neznamená to, že štát sa musí vzdať vlastníctva celkom, musí si ponechať účasť na vlastníctve v energetike, plynárenstve, doprave" a tak ďalej. Ponechať účasť, a tá účasť v návrhu privatizácie je ponechaná. V žiadnom dokumente Strany demokratickej ľavice nenájdete, že je nejaký generálny zákaz privatizácie alebo že by boli stanovené nejaké percentá.

    A čo sa týka volebného programu, píše sa v ňom: "Slovenská cesta transformácie sa podriadila nekontrolovanej privatizácii, v ktorej celospoločenský záujem dosiahnuť efektívnejšie sociálne hospodárstvo ustúpi egoistickým záujmom niekoľkých podnikateľských skupín blízkych vládnej koalícii. Privatizácia berie neuveriteľne bezočivo občanovi jeho podiel na spoločenskom vlastníctve a dáva ho v podstate zadarmo aj osobám bez akejkoľvek zásluhy a základných predpokladov úspešne hospodáriť s týmto majetkom. Prevažná časť podnikov privatizáciou neprešla do rúk zodpovedných a schopných vlastníkov, ktorí by zabezpečili zamestnanosť, rast miezd, investícií, ale viedla k hospodárskemu úpadku."

    To bolo na adresu privatizácie, ktorá bola vo volebnom programe SDĽ, sa opakuje: "Štát by si podľa nás mal zachovať vlastníctvo v energetike, plynárenstve, doprave" a tak ďalej. A túto politiku, ktorá je vo volebnom programe, Strana demokratickej ľavice aj uskutoční. Môžete si to prísť, pán poslanec, prečítať.

  • Ďakujem pekne.

    Čo sa týka pripomienok pána poslanca Volfa, v prvom rade musím pripomenúť, že strategické podniky, ktoré sme riešili, istú mechaniku zákona o strategických podnikoch, tak ich privatizácia bola spustená, dobre viete, kupónovou privatizáciou v roku 1991 v tej časti, ktorej pozíciu sme riešili, či to bola Nafta Gbely, či to boli VSŽ, či to bol Slovnaft a ďalšie, kde sa ukázalo, že zmiešané vlastníctvo bolo veľmi nešťastným a vlastne sa doprivatizovávali podiely v týchto podnikoch.

    Čo sa týka zdrojov pre dlhopisy 17 miliárd ČSOB, 40 miliárd Slovenské telekomunikácie, teraz v priebehu niekoľkých mesiacov vlastne reálne zdroje existovali a existujú na riešenie dlhopisovej metódy, nehovoriac o tom, čo som spomenul, že mnoho občanov bolo ochotných vymeniť svoje dlhopisy za akcie podnikov a dalo sa to riešiť drobnými percentami v rámci strategických podnikov.

    Čo sa týka pripomienky pána poslanca Weissa, veď na konci, pán poslanec, ste definovali, že štát si má zachovať vlastníctvo, nehovorme teraz o programe vlády, hovorme o programe SDĽ, zachovať vlastníctvo, o žiadnom majoritnom, o žiadnom väčšinovom nebola reč. Boli záväzky lídrov, možno aj vás, o tom, že keď budeme vo vláde my, tak sa nedotkneme strategických podnikov. My sme tá garancia. Takže v tomto netreba kamuflovať a netreba vykladať veci inak, ako boli vykladané v roku 1998. Keby ste mali čestne v programe, že idete privatizovať strategické podniky, tak teraz nedám taký návrh uznesenia, aký som dal.

  • Ďalej v rozprave ako posledná prihlásená vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

    Prosím.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, skôr ako uvediem svoje stanovisko, aby som sa pár myšlienkami zmienila o vystúpení pána poslanca Weissa, ktorý hneď odišiel z miestnosti. Myslím si, že netreba veľmi presviedčať, že citácia pána poslanca Kozlíka bola správna. Myslím si, ako tu sedíme, všetci vieme, že skutočne SDĽ sľubovalo neprivatizovanie strategických podnikov a pán poslanec Maňka sa akosi odtrhol od línie sľubovanej v predvolebnej kampani, keď horlil za privatizáciu argumentmi napísanými v materiáli, o ktorých kvalite som sa už vyjadrila a nechcem to opakovať. Pán poslanec Weiss, i keď neprítomný, citovali ste formuláciu: "Musí byť ponechaná účasť štátu na SPP." Toto znenie by tiež bolo alibistické ako častokrát vlastná politika SDĽ, pretože 1-percentným vlastníctvom akcií by bola splnená vlastne vaša požiadavka účasti na vlastníctve, lebo aj 1 % je účasť na vlastníctve.

    Vážení kolegovia,

    vážené kolegyne,

    k predloženému materiálu mám pár zásadných terminologických pripomienok. V materiáli sa uvádza pojem strategický investor. Vážený pán minister, dovolím si vás upozorniť, že tu o žiadneho investora nejde. Slovenčina pojem investora presne vymedzuje a ja si myslím, že v materiáli malo byť označenie subjektu, ktorý by mal prísť do úvahy ako kupca prosperujúceho podniku. Snáď nechcete poprieť, že SPP nie je prosperujúcim podnikom. Ak ste spravili to "hm", tak dovoľte, aby som vám citovala vyjadrenie riaditeľa Kinčeša, ktorý poskytol pre Rádio Slobodná Európa, ak budete potrebovať, môžem vám odcitovať aj deň, kde povedal, že SPP za rok 1999 malo zisk 22 miliárd.

  • Ruch v sále.

  • Pán predsedajúci, buďte taký dobrý, spravte poriadok v sále, pretože sú tu rokovania klubov a myslím si, že toto je vážna matéria.

  • Páni poslanci, prosím, aby ste nerušili rečníka.

    Pani poslankyňa, prosím, pokračujte v rozprave k predmetnému bodu.

  • Viem, že máte veľké problémy vládnej koalície, viem, že zaťažujete aj spoločnosť, ale prosím vás pekne, nezaťažujte aj rokovaciu miestnosť.

    No opakujem vyjadrenie pána riaditeľa Kinčeša, že zisk SPP v roku 1999 bol 22 miliárd.

    A pokiaľ tu boli názory pána poslanca Volfa, že SPP treba predať kvôli dlhopisom, pán poslanec Volf, vy ste vraj ekonóm, ste aj predsedom výboru pre privatizáciu, ja som len právnička, ale môžem vám znovu uviesť informácie pána riaditeľa Kinčeša, ktorý uviedol, že z týchto ziskov je možné za dva roky splatiť všetky, zdôrazňujem, všetky dlhopisy a ešte ostane aj na školstvo a zdravotníctvo. Tak prosím vás pekne, načo predávať celý podnik, keď z jeho zisku za dva roky možno splatiť dlhopisy?

    Ďalej, vážené publikum, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k nasledujúcej otázke. To je otázka, ktorú som dala ako poslankyňa v interpelácii pánu ministrovi hospodárstva, ktorý sedí po mojej ľavici. Pán minister, viete povedať, z akých zdrojov budú nahradené zisky, ktoré prichádzajú do rozpočtu z SPP? Samozrejme, nebude to celých 22 miliárd, lebo sa nepredáva celý podnik, ale dajme tomu, že len tých 45 %, čo môže byť zisk 10 miliárd. Z akých zdrojov pokryjete dieru v rozpočte po tých 10 miliardách, keď je evidentné, že dane, ktoré budú platiť noví spoluvlastníci, budú nižšie ako daná suma a zisky, ktoré pripadnú na ich podiel, nebudú ponechané Slovenskej republike, ale zrejme podľa ich rozhodnutia a dispozícií bude s nimi naložené.

    Túto interpeláciu som vám zaslala už asi pred tromi mesiacmi. Podľa zákona ste povinný odpovedať mi do 30 dní. Dodnes trpezlivo čakám a verím, že vo svojom vystúpení, samozrejme, nezbavujúc sa písomnej odpovede na interpeláciu, mi aspoň naznačíte obsah toho, čo mi budete písať.

    Ďalej by som sa chcela zmieniť, že viacerí poukázali na to, že v materiáli nie je uvedené, prečo sa vlastne privatizuje. Páni poslanci, nebuďme naivní, všetci vieme prečo a to prečo, nedivme sa, že predkladateľ nedal čierne na bielom do tohto parlamentu.

    Ďalej by som chcela, pán minister, upozorniť na jednu skutočnosť. 6. apríla tohto roku Valné zhromaždenie Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení sa vyslovilo proti privatizácii SPP. 7. apríla túto informáciu priniesli viaceré denníky. Myslím si, že netreba zdôvodňovať, prečo Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení s týmto nesúhlasila. Uviedla aj určité dôvody. Vo vašom vystúpení ste vonkoncom nereagovali na dôvody, ktoré boli uvedené, a myslím si, že bolo potrebné na ne reagovať, pretože títo zamestnávatelia vedia, čo hovoria. V tejto súvislosti, v privatizačnom ošiali, v rýchlosti, v akej postupujete, sa vám podarilo už GSM 1800. Privatizovali to dvaja záujemcovia, suma po 10 miliónov dolárov. Summa summarum štát predajom získa 20 miliónov dolárov. Keď berieme cenu jedného dolára 45 Sk, je to 900 miliónov dolárov pri dnešnom kurze, sú to 2 miliardy a 50 miliónov Sk. Pán minister, vedeli by ste ako člen vlády informovať túto snemovňu, na čo boli použité tieto nemalé finančné prostriedky? Kam sa rozplynuli? Aké investičné projekty boli z týchto prostriedkov pokryté?

    Ďalej v materiáli píšete, že príprava a výber poradcu pre privatizáciu sa uskutoční v auguste, septembri. No až to bude taký výber, ktorý nám pomôže predať tento strategický podnik na úrovni predaja telekomunikácií, ktoré boli predané za cenu prestupu futbalistu v zahraničí z jedného klubu do druhého, tak pánboh zaplať a ešte tomu poradcovi zaplatíme určite vyššiu sumu ako 500 mil. Sk! No to už úplne žasnem, že potom pani ministerka Schmögnerová pri takýchto rozšafných postupoch sa chytá za hlavu, keď má zaplatiť náklady na referendum. Myslím si, že tie náklady v poslednom čase budú najefektívnejšie vyložené náklady, ktoré táto vláda do niečoho investovala.

    Ďalej by som sa chcela zamerať na text.

    Pán poslanec Kozlík už naznačil, že na strane 10 máte jednu pozitívnu myšlienku. Opätovne vám ju prečítam a o chvíľu pochopíte aj prečo, pretože pôjdem o niečo ďalej, ako išiel pán poslanec Kozlík. Na strane 10 sa hovorí: "Spoločnosti vo vlastníctve štátu sú vystavené rovnakým vplyvom konkurencie ako súkromné podniky." Pán minister, to vôbec neprekážalo, aby sa na strane 1 pri cieľoch privatizácie konštatovalo: "Akýkoľvek monopol držaný v rukách štátu znamená stratu konkurencieschopnosti a stratu schopnosti prirodzenej regulácie trhu vyvolanej samotnou konkurenciou." Tak na prvej strane sa dočítam, že keď je niečo v štátnom vlastníctve, je to strata konkurencieschopnosti, pritom na strane 10 sa dočítam, že je to jedno, či je to v štátnom alebo v súkromnom vlastníctve, tieto podniky v konkurenčnom prostredí sú vystavené rovnakým vplyvom. Pán minister, gratulujem k takémuto materiálu a dozaista mi odpustíte, že pri svojej faktickej poznámke som charakterizovala tento materiál hodný úrovne privatizácie hydinárne v Cíferi.

    Ďalej chcem povedať len toľko, že na strane 10, ten, kto vám dal do tohto materiálu vetu, že podniky vo vlastníctve štátu sú vystavené rovnakým vplyvom konkurencie ako súkromné podniky, dozaista musel tento váš pracovník mať dosť politiky vlády a svoju nevôľu vtesnal do materiálu a vy ste si to zrejme pri nedostatočnom čítaní neuvedomili, pretože táto veta podkopáva celú stratégiu vášho predloženého materiálu a neguje celú konštrukciu, argumenty a podobne. Už netreba hovoriť o pojmoch.

    Hovorila som jedno. Vy stále hovoríte aj o privatizácii a Telekom bol predaný štátnemu podniku. Aká privatizácia? To je privát štát? Veď tu došlo k presunu štátneho vlastníctva na štátne vlastníctvo iného štátu. Hráte tu "habaďúru", pán minister. Myslíte si, že celý národ ohlúpol tak ako z vašich predvolebných sľubov, na ktoré naletel? Je veľmi smutná záležitosť, že takéto nepekné tieňohry hráte s občanmi tohto štátu.

    Ďalej by som sa chcela vyjadriť k textu na strane 8. Hovoríte, že cieľovým stavom privatizácie je pod bodom 4 otvorenie trhu s plynom, umožnenie výberu dodávateľa plynu. Prosím vás pekne, štátny podnik nemá umožnený výber dodávateľa plynu? Tú možnosť má, prosím vás pekne. Pán poslanec, tu sú také nelogické argumenty, skutočne ten, kto si to prečíta, to hneď zistí.

    Ďalej hlavnými zámermi rekonštrukcie je vytvorenie konkurenčného prostredia pri aplikácii smerníc Európskej únie. Prosím vás pekne, ktorá smernica hovorí, že treba privatizovať prosperujúce podniky, ktoré sú v štátnom vlastníctve? A že bez privatizácie štátnych podnikov sa nevytvorí konkurenčné prostredie. Podľa môjho názoru ja som sa v tých smerniciach dosť pohybovala, nedovolím si tvrdiť, že by som poznala ich obsah, ale ja som na takúto smernicu nenarazila, a preto mi je ľúto, že v materiáli neuvádzate číslo, aby táto snemovňa, aspoň tí, ktorí skutočne majú záujem o prerokovanie tohto materiálu a neplnia len stranícke príkazy na potlačenie tlačidla, si mohli overiť to, čo uvádzate v materiáli. Pretože v zahraničí je veľa podnikov v štátnom vlastníctve a plne sa zúčastňujú v rámci konkurencie, existencie a podobne.

    Vážený pán minister, v poslednej časti je napísané, že príprava a výber poradcu je v auguste a v septembri. Pokiaľ viem, dnes je už 13. septembra, preto mám ďalšiu otázku, či už bola vypísaná súťaž na prihlásenie sa poradcov a kedy je záverečný deň uzávierky pri možnosti prihlásiť sa.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokúsila som sa poukázať na niektoré nelogickosti a niektoré nepravdy, ktoré sú v materiáli. Kolegovia z Hnutia za demokratické Slovensko sa venovali ekonomickej stránke predloženého materiálu. Summa summarum, spojením všetkých argumentov jednoznačne dochádzam k záveru, že predložený materiál nie je schopný na prerokovanie v parlamente, a preto navrhujem prijať uznesenie - vrátiť vláde predložený materiál s tým, aby predložila akceptovateľný návrh, ktorý bude vychádzať z obhajoby záujmov suverénnej Slovenskej republiky. Opakujem, akceptovateľný návrh vychádzajúci z obhajoby a vychádzajúci zo záujmov suverénnej Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem vám.

    Vystúpili všetci poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy písomne. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Predtým už požiadal pán poslanec Húska. Kto ďalej? Pán poslanec Cuper, pán poslanec Bartoš. Ešte niekto? Nikto. Takže uzatváram možnosť ďalšieho ústneho prihlásenia sa do rozpravy o tomto bode programu. Opakujem, pán poslanec Húska, poslanec Cuper, poslanec Bartoš.

    Nech sa páči, pán poslanec Húska, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    materiál, ktorý prerokúvame, ktorý sa zapodieval problematikou alebo pokúša sa vysvetliť zámer postupu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, je naozaj nepríslušný, neobhájiteľný a viac zakrýva, ako odhaľuje.

    Predovšetkým mal materiál vopred povedať, prečo práve v tejto oblasti sa chceme vzdať prirodzeného monopolu. Myslím si, že tento materiál skutočne narába s objemami, ktoré sú obrovské, a narába nie celkom v poriadku. Už predtým tu boli argumentácie, pokusy asi takého typu, ako kedysi vraj odpovedali Rusi na obranu pri útokoch Američanov na totalitný systém v Rusku. A vy ste kynožili Indiánov. Nuž teraz tieto skutočne úbohé pokusy hovoriť nám o riešeniach, ktoré sme vraj robili my, sú podobné. Predovšetkým do prirodzených monopolov neoprávnene a bez nášho skutočného súhlasu vstúpili kedysi federálne orgány, ktoré rozhodli o prvej vlne kupónovej privatizácie a ktoré v podstate cez nekontrolovateľný spôsob tunelovania dovolili, aby sa veľký podiel štátneho majetku de facto vytratil z vtedajšej česko-slovenskej dispozície. A čo sa potom dialo, boli len pokusy o korektúry v tomto riešení.

    Ale znova, myslím si, že je stále namieste hovoriť o takých krásnych príkladoch. Čo sa všetko hovorí o tom, ako zle robíme, ale napríklad znova treba opakovať, že dohodnutá predbežná suma, tzv. vyjednávacia cena za VSŽ okolo 50 %, kde sa rozchádzali rezešovci a zahraniční záujemcovia o kúpu iba v tom, či ide o 50 % alebo 51 %, tak vtedy sa hovorilo o 400 mil. dolároch a teraz sa hovorí o 60 mil. dolároch a znova opakujem, ak prepočítate tých 340 mil. dolárov terajším kurzom, vyjde vám vyše 14 mld. korún, ak to dokonca násobíte dvoma, pretože teraz sa predáva 100-percent, nie 50 %, tak dostaneme obrovskú sumu, ktorou ste vždy mohli zaplátať tzv. dlhopisy, ktorými sme zachraňovali práve hroznú tuneláciu, ktorá sa diala prvou kupónovou privatizáciou. Tak buďme féroví a hovorme o veciach tak, ako sa mali.

    Chcem upozorniť, že je otrasný samotný fakt, že sme 500 mil. korún dali za takú expertízu, ktorá nám poradila, aby sme prirodzený monopol Telekomunikácií odovzdali kdesi inde. Rád by som povedal, pán minister, že by tu bola kopa uchádzačov, ktorí by vám túto radu vedeli povedať za omnoho nižšiu cenu, než ju dal Slávia Kapitál.

    Všetko, čo je spojené s vykrývaním siete v priestore, patrí medzi prirodzené monopoly. Všetko. Teda aj telekomunikačná oblasť sa dotýka tejto skutočnosti. Ale chcem hovoriť ešte o inom, že tu vznikajú napríklad aj ďalšie komplikácie. Ako viete, ruskí partneri hovorili, len čo sa siahne do tohto prirodzeného monopolu plynovodov a ropovodov a bude sa privatizovať, tak chcú mať podiel na privatizácii ako monopolný dodávateľ. Chcem vám povedať, že len po tom úzkom priestore sme mohli obhajovať náš postup, že sme držali túto vzácnu a pre nás zdrojotvornú skrinku mimo dosahu privatizácie. A bolo ju treba naozaj v takomto smere aj držať.

    Rád by som upozornil aspoň v takom krátkom vysvetlení, čo vlastne rozumieme pod vlastníctvom. Vlastníctvo je právo nakladať s vecami ako s vlastnými na ukojenie vlastných záujmov. Samozrejme, z toho vyplýva právo, neodňateľné právo jednotlivej osoby na obhajovanie týchto záujmov, a teda aj na vlastníctvo, ale zároveň práve preto, aby bola zabezpečená určitá vnútorná rovnováha, tak treba hovoriť skôr o spolupodieľaní sa na vlastníctve.

    Nevylučujem, že v budúcnosti budeme v podmienkach takého silového poľa, aké predstavuje napríklad zápas o energetické suroviny v 21. storočí, musieť dochádzať k nejakým aranžmá aj so silnejšími partnermi a budeme sa musieť na niečom dohodnúť. Ale, preboha, nie je podmienka, aby sme to po prvé robili teraz a po druhé, aby sme to nerobili práve vo chvíli, keď sa vlastne len zapĺňajú rozpočtové diery, pretože koniec koncov prostriedky, ktoré máme z tejto oblasti, by mali kryť takzvanú rozvojovú zadlženosť. Máme približne 1 bilión rozvojovej zadlženosti v dôsledku toho, že niekdajší česko-slovenský štát sa musel podieľať na zbrojných pretekoch a musel niesť obrovskú ťarchu vydávania prostriedkov na zbrojenie, ktoré nevytvárali hodnoty. Ale práve preto musíme tie prostriedky venovať práve na krytie rozvojovej zadlženosti, a nie dávať ich do priameho konzumu. Postup len na krytie dier v rozpočte sa nedá obhájiť.

    Okrem toho by som naozaj rád pripomenul, že nie sme naivní. Vieme, aký zápas prebieha. Predtým nás presviedčali, že by sme mali opustiť našu slovenskú koncepciu, pretože ju vraj nemáme dosť diverzifikovanú a sme veľmi závislí od jednosmerného prúdenia energetických zdrojov. Ale rád by som pripomenul, že Česi prepojením na Ingolstadt to veľmi ochotne spravili, ale dostávajú zase tú istú ropu, no obchádzkou a za oveľa drahších podmienok a teraz udržujú 6-percentné čerpanie, aby nemuseli toľko platiť.

    A ešte dačo inšie. Pán Brzezinski - a máte možnosť si to prečítať v knihe Veľká šachovnica, ktorá vyšla v češtine pred 5, 6 mesiacmi, doslova hovorí, že Prikaspicko a Kaukaz sú najdôležitejšími energetickými zdrojmi sveta, a preto Západ musí zohrať bitku o nadvládu nad týmto priestorom. Dostávame, samozrejme, na základe toho aj predstavu o tom, o čo sa všeobecne hrá.

    Ale na druhej strane, znova opakujem, ten spôsob, že viem aj o existencii cudzích záujmov a že sa križujú s mojimi záujmami, nehovorí ešte o tom, že sa mám svojich záujmov vzdať. Jednoducho musíme obhajovať naše záujmy a v budúcnosti, ak bude potrebné celosvetové alebo globálne riešenie, tak, samozrejme, tieto globálne riešenia budú musieť byť tvorené na základe určitej participácie, lebo v opačnom prípade je to skutočne zmar. Je to zmar a každá vláda, ktorá sa dokonca vystatuje tým, že je veľmi ústretová voči vonkajším ekonomickým záujmom, je vláda, ktorá skôr či neskôr bude inkasovať svoje ohodnotenia aj od vlastných občanov.

    Ale to nie je teraz najdôležitejšie. Dôležitejšie je skôr, aby sme skutočne prirodzené monopoly pokiaľ možno udržali v našich dispozičných možnostiach, lebo prostriedky z nich potrebujeme každodenne. A nehovoriac o tom, že vláda týmto spôsobom udržuje aj svoju nepriamu regulačnú možnosť vo vzťahu k cenám energií. Veď cez ceny energií sa stanovuje okrem iného, okrem technologického vybavenia aj postup, pomocou ktorého zaisťujeme konkurencieschopnosť svojho hospodárstva. Tlmiace prostriedky nedajme z rúk, ktorými vláda môže ešte disponovať pri regulácii a pri pomoci hospodárstvu. Vláda jednoducho musí obhajovať naše ekonomické záujmy a musí v takomto smere byť zodpovedná, túto obhajobu by sme mali každopádne naďalej dodržiavať.

    Rád by som povedal, že ak porovnáme napríklad rozsiahly plynofikačný postup, ktorý bol urobený v rokoch 1994 až 1998, keď sme dostúpili vyše 60-percentný plynofikačný priestor a dokonca podľa takzvaného merania plynofikovateľného priestoru vyše 70 %, tak teraz predajom plynovodov spôsobíme, že občania budú mať veľmi ďaleko do svojich vlastných peňaženiek a cez ceny energií sa bude vlastne uskutočňovať pôvodná akumulácia kapitálu. Jednoducho toto si naozaj nemôžeme dovoliť. A mali by sme byť do tej miery spoločensky zodpovední, aby sme to nepustili.

    Skutočne veľmi tvrdé obhajovanie našich záujmov neznamená byť slepý k reálnym pomerom vo svete, k reálnej sile zahraničného potenciálu, ale jednoducho musíme obhájiť naše záujmy. Samotný fakt, ako sme predávali telekomunikácie, ako sme predávali VSŽ, ukazuje, že jednoducho je to škandál. To je jednoducho jeden obrovský škandál, ktorý nemôžeme ďalej obhajovať. A pritom vieme, aké hry sa robili, keď bol depresný spodok konjunktúrneho cyklu v rokoch 1997 - 1998, tak sa to charakterizovalo ako totálne prešustrovanie podnikateľských možností VSŽ, pričom vieme, že všetky hutnícke podniky v období depresie vchádzajú do červených čísel. A nielen naše. Ale teraz je, samozrejme, všetko v poriadku. A ako je to možné, že taký vytunelovaný podnik je znova takým spôsobom rentabilný? To stále len dokazuje skutočnosť, že sa nezodpovedne hráme s číslami a ľudí opíjame rožkami. Toto jednoducho nie je možné do budúcnosti.

    Z takýchto dôvodov navrhujem, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby ste odmietli takýto zámer. Navrhujem, aby sme sa stotožnili s návrhom, ktorý predložil pán poslanec Maxon a žiadali sme prepracovanie tohto materiálu. Naozaj by sme mali spoločne hľadať riešenia, ktoré so cťou budú môcť akceptovať aj koaliční, aj opoziční partneri, pretože budeme hľadať riešenie pre budúcnosť, ktoré bude únosné. Ak tak neurobíme, potom nám už ostanú naozaj len tie povestné oči pre plač.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších uplatnení faktických poznámok.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

  • Mám vlastne otázku na pána ministra, ktorý odchádza, aby bol taký láskavý ostať. Pán minister, uvedomujete si, že pre históriu a budúcnosť tento problém bude spätý s vaším menom?

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Musím sa priznať, vážený pán poslanec, že si vážim váš záujem, ktorý sa týka procesu privatizácie plynárenského priemyslu, konkrétne SPP. Je to pochopiteľné. Ale predsa je to majetok nás všetkých. Takže chápem, že máte záujem o privatizáciu takého závažného podniku. Ale na druhej strane ma zaráža vaša strata pamäti. Nie je to tak dávno, čo na riaditeľa SPP bol dosadený bývalý minister hospodárstva pán Ducký, ktorý musel odísť pre neschopnosť. Potom začal vykonávať poslanecký mandát a zároveň sa stal aj riaditeľom SPP. Vtedy ste nikto nekritizovali protizákonné kroky pána Duckého. Mám na mysli kauzu falošných zmeniek Sezofgroup, Union banka. A teda si dovolím tvrdiť, že SPP by prišiel o 5 miliárd korún, že náš štát možno o 10 a do dnešného dňa nevieme o koľko korún. Myslím si, že nie je na správnom mieste, ak práve vy kritizujete privatizáciu a zachádzate do takých háklivých záležitostí, ako sa tu dnes spomínali, pretože osobne považujem za správne, keď sa predá 49 % akcií SPP aj na to, aby sa mohli investovať do 51 % tých akcií, ktoré sa môžu zachrániť. Takže o tom je tiež privatizácia v minulosti a v súčasnosti.

    Ja vám ďakujem.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Cuper.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Áno, pardon, prepáčte, pán poslanec.

    Pán poslanec Húska, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Navrhujem skutočne ostávať v rovine nie rozprávok, ale reálnych faktov. Všetci vieme, že spomínané zmenky, dokonca údajne ich koluje od 60 do 100, sú väčšinou bianko zmenkami, to znamená s vôbec nevypísanou sumou. Je absolútne sporné pririekavať to mŕtvemu človeku. Vieme, že tento istý pokus chceli urobiť aj vo vzťahu k Slovnaftu. Vieme, že bol pokus, pomocou takéhoto postupu sa dokonca zmocniť časti tých dlhov, ktoré má splácať Ruská federácia. Jednoducho s týmto, prosím vás, neargumentujte. To je skutočne trápne. Toto predsa nemôžete niekomu dávať za vinu. Chcem povedať, že jednoducho takýmto postupom nie je možné ísť a neprechádzajme do fabulácie všelijakých podvodných mýtov, dezinformačných mýtov. To nemá nič spoločné so skutočnou pravdou. Predsa nepoznám takého šialenca, ktorý bude podpisovať bianko zmenky. Veď si uvedomme, o čom tu hovoríme. Takýto spôsob nie je férový a nemal by sa vôbec v politickom živote diať. Je to záležitosť podsvetia a podsvetie, samozrejme, túto hru bude vždy hrať.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán poslanec Cuper má slovo v rozprave.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    pôvodne som nechcel vystúpiť. Viedli ma k tomu dva dôvody. Prvý, vystúpenie salónneho socialistu zo Strany demokratickej ľavice Petra Weissa, a druhý, že ste nás zasa chceli podviesť proti zmyslu rokovacieho poriadku a na 18.00 hodinu ste zvolali mimoriadnu schôdzu, o ktorú žiadame a pán podpredseda Hrušovský, ktorý na to nemá poverenie pána predsedu parlamentu, určite ho nemá, pretože pán predseda je v Austrálii.

  • Buď taký dobrý, pán poslanec, hovor k bodu, ktorý je teraz na programe. K tomu prídeme o šiestej.

  • Pán predsedajúci, dovoľ mi, aby som rozprával k bodu a vyprosím si od teba tieto spôsoby, ktoré uplatňuješ voči mojej osobe, pretože budem ešte potom musieť byť aj ja voči tebe arogantný. Takže láskavo ma nechaj rozprávať.

    Áno, chceli ste nás podviesť, takže o 18.00 hodine schôdza nebude, tak sa môžeme vyjadrovať k tomu, k čomu nás vyzýva aj volebný program Strany demokratickej ľavice, kde sa hovorí, že Strana demokratickej ľavice považuje za svoje hlavné politické ciele aj vytvorenie pocitu spoluzodpovednosti vládnych i opozičných strán za hospodársky rozvoj, bezpečnosť občanov i štátu. Ďalej sa v jej programe hovorí, že nevidíme opodstatnenosť spoločnej likvidácie štátneho vlastníctva, odsudzujeme diskrimináciu niektorých foriem vlastníctva družstiev napriek tomu, že dokázali svoju životaschopnosť. Ale tu je podstatnejšie to, že napriek ubezpečeniu vlády o zachovaní vplyvu štátu na strategické podniky sa uskutočňuje chaotická privatizácia aj tých podnikov, ak o ne prejaví záujem vplyvná osoba alebo skupina blízka vládnej koalícii. Týka sa to i niektorých verejných služieb, čo ohrozuje životne dôležité verejné záujmy.

    Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, nie je verejným tajomstvom, že líniové stavby, ale aj celý Slovenský plynárenský priemysel je strategickým podnikom prvého významu. Je strategický preto, že cez neho sa prepravuje nielen plyn pre našich občanov, ale prepravuje sa plyn do ďalších krajín, takých, ako je Taliansko, Francúzsko, Nemecko. Je celkom prirodzené, že najmä zo strategických podnikov tých krajín, ktoré sú cieľovými z hľadiska dopravy plynu, bude plynúť záujem o privatizáciu strategických podnikov. Takže, pán Galbavý, nie náš záujem, váš záujem, pretože vy ste teraz pri moci, za vami chodia ľudia či už z Ruhrgasu alebo z Gas de France, alebo z niektorých ďalších strategických podnikov cieľových krajín, ale možno chodili aj iní, vážený pán Galbavý, ale ty tomu nerozumieš ani do toho nevidíš a nestihol si sa dovzdelať ani pripraviť na túto tému.

    Takže chodili aj z Interpercheronu a ďalších, ktoré sú oveľa vzdialenejšie až zo Zaoceánia a do ktorých bol namontovaný svojho času aj bývalý prezident Slovenskej republiky pán Kováč. To bol jeden z dôvodov, prečo ho držali, možno aj prečo ho vydierali. Nevydierali teda našťastie na rozdiel od pána Duckého, ktorého pamiatku si hrubým spôsobom osočil a mal by si sa ospravedlniť poslaneckému klubu Hnutia za demokratické Slovensko aj jeho rodine, pretože absolútne nie si informovaný.

    Profesor Húska ti povedal, akými spôsobmi sa postupuje na medzinárodnej scéne, kde sa hrá o vyššie miliardy, ako je ešte aj privatizácia strategického podniku. Sedel som trocha nižšie za pánom Duckým. Často sme sa bavili o týchto problémoch a som presvedčený, že pán Ducký bol čestný človek a nijakú zmenku nikdy v živote nepodpísal. A v konečnom dôsledku, pán Galbavý, stačí si prečítať jednu knihu, ktorú mám momentálne na stole, volá sa Klamstvom a lžou. Je o istej tajnej službe, kde sa celkom neskryte hovorí o tom, ako sa bežne falšovali podpisy ministerského predsedu tej krajiny z istej tajnej služby a vôbec si s tým nerobili problémy, aby za ním išli, ak išlo o strategické obchody dotýkajúce sa zbrojných systémov. Dnes nie je nijaký problém sfalšovať jeden podpis na nejakej zmenke.

    Už som spomínal, že istý pán sudca na Najvyššom súde rozhodol o jednej zmenke tým, že ju jednoducho neuznal, pretože jednoducho bol jeden úradník, lepšie povedané bývalý hospodársky pracovník v Slovnafte, ktorý, chvalabohu, neprišiel o život a bol ochotný dosvedčiť aj cez tlaky zahraničia, že tú zmenku rozhodne nepodpísal on. Nebola malá, bola okolo 2 miliárd. Takže urážať týmto spôsobom pamiatku pána Duckého je nedôstojné, pán Galbavý, a očakávam, že sa ospravedlníš, ako aj mnohí ďalší v tomto parlamente.

    Pokiaľ ide o samotný privatizačný projekt, nie je verejným tajomstvom, že sčasti musíte plniť svoj sľub, možno nie všetky politické subjekty, a preto sme očakávali od Strany demokratickej ľavice, najmä od tých, ktorí si vážia slovenskú zvrchovanosť, samostatnosť a nezávislosť, že budú triezvejšie postupovať pri privatizácii tých strategických podnikov, ktoré naozaj majú strategický význam. Osobne si myslím, že podniky, ako sú elektrárne a plynárne, by privatizované v dohľadnom čase nemali byť. Som ochotný ako politik opozície diskutovať o tom, aký podiel alebo či celý podiel majetku má ostať v niektorých finančných ústavoch, tak ako sa to hovorí aj v programe Strany demokratickej ľavice. Som si vedomý toho, že tieto bankové domy alebo niektoré poisťovne, alebo sporiteľne sa zrejme udržať celé v štátnych rukách nedajú, i keď podotýkam napríklad Slovenská poisťovňa, ale najmä Slovenská sporiteľňa má vaše úspory a úspory všetkých občanov a nevidím dôvod, prečo by ich mal spravovať nejaký zahraničný subjekt bez vedomia občanov. Teda aj tam je celkom problematické, že vláda si osobuje právo rozhodnúť za občanov, kto bude nakladať s ich vkladmi.

    Vrátim sa teraz k samotnému zámeru o postupe a privatizácii Slovenského plynárenského podniku. Samozrejme, že vláda predovšetkým 24. mája prerokovala materiál koncepcie, rekonštrukcie a transformácie plynárenstva Slovenskej republiky a až takmer o mesiac neskôr zámer a postup privatizácie Slovenského plynárenského podniku.

    Vážení páni, vážené dámy, ide o to, že tento postup sa praktizuje pri privatizácii, vašej privatizácii takmer všetkých strategických podnikov. Ide o to, že tie podniky sa rozškatuľkujú, že tie podniky sa jednoducho rozdelia. Tie časti, ktoré si nevyžadujú investície alebo vyššie dotácie, alebo nejaké formy ekonomických a finančných zásahov, tie sa potom ponúknu na privatizáciu, ostatné sa, samozrejme, ponechá alebo jednoducho odbúra ako nepotrebné.

    Sme svedkami takejto privatizácie v prípade Východoslovenských železiarní, kde sa jednoducho pani ministerka snažila ovplyvniť občanov a povedať, že naša privatizácia nebola dobrá a tá pána Eichlera je vynikajúca, pretože dokázal predať podnik, ako je Sparta, ktorý stál 1 miliardu korún, za 360 miliónov, na odpredaji ktorého sa zúčastňovala jeho firma zrejme so slušnou províziou. Samozrejme, popredali sa i ďalšie podniky, ktoré boli atomizované a odčlenené od samotného hutníckeho komplexu, ako naposledy Vápenka a Keramička, ktoré boli prosperujúce a dobré podniky, takisto sa predali za bagateľ belgickej firme a zrejme sa bude postupovať obdobne aj pri odpredaji ďalších častí.

    Obdobnú stratégiu chcete uplatniť aj pri privatizácii Slovenského plynárenského podniku. V opačnom prípade by koncepcia, rekonštrukcia a transformácia nebola prerokovaná pred zámerom a postupom privatizácie. Jednoducho by sa Slovenský plynárenský podnik nedelil, nečlenil, boli by vypísané akcie ako celok na celý podnik, a ak už, tak tieto by mohli potom na trhu akcií byť ponúknuté záujemcom na trhu akcií. Toto sa zrejme asi diať nebude. Teda budú tu zrejme špekulatívne zámery, budú tu zámery s tým, čo som povedal, o čo budú mať záujem strategickí partneri zo zahraničia, teda zrejme Ruhrgas, ktorý vyjde až v tej záverečnej fáze, tak ako to bolo v prípade Slovenských telekomunikácií.

    Pokiaľ ide o to, čo sa uvádza ako cieľ privatizácie plynárenského priemyslu, zabezpečenie maximálnych zdrojov, príjmov do štátnej pokladnice, urýchlenie ekonomickej reformy, zabezpečiť služby, zvýšiť efektívnosť, prílev súkromného kapitálu. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dnes sme dostali do lavíc materiál - priame zahraničné investície. Môžete si tento materiál pozrieť a zistíte, že priame zahraničné investície a ich prílev do postkomunistických tranformujúcich sa krajín vôbec nesúvisí s privatizáciou alebo s tým, či sa privatizácia urýchli alebo neurýchli. V konečnom dôsledku pán minister sám uvádzal, že Poľsko nemá privatizovaný plynárenský priemysel, zrejme asi ani ďalší priemysel, ktorý súvisí s palivovoenergetickým systémom a napriek tomu je Poľsko uvádzané v tomto materiáli ako jedna z najúspešnejších krajín, kde najviac plynie zahraničný kapitál.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že naozaj prílev zahraničného kapitálu nesúvisí s tým, čomu sa hovorí privatizácia. Myslím si, že ten postup najmä zo strany krajín, ktoré sú v druhej skupine alebo ktorým sa hovorí, že majú to postavenie vo svete, ako sú krajiny Francúzsko, Anglicko a Nemecko, že tento ich prístup, aj ich investorov, je chápaný ako strategická záležitosť a že sa tu uplatňuje to, čomu sa hovorí nový kolonializmus, alebo to, čomu sa hovorí ovládanie postkomunistických krajín, najmä tých menších, alebo krajín šiesteho či piateho rangu, ako je Slovinsko, Slovensko, ako je Litva, Estónsko, Moldavsko, kde si tieto strategické krajiny chcú zabezpečiť vplyv najmä cez ekonomiku aj na ďalšie sociálne aktivity. A práve preto, ak si chceme zachovať aspoň trochu samostatnosti, nevidím dôvod, aby sa tento strategický podnik ponúkol na privatizáciu, a to ešte v rozparcelovanej podobe.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, istá filozofia určuje, prečo niektoré krajiny Európy vstúpili do 20. storočia ako bohaté krajiny, ako krajiny rozvinuté a isté krajiny, ktoré priviezli milióny, teda desiatky tisíc kilogramov alebo ton striebra a tisícky ton kilogramov zlata zo svojich kolónií, neboli bohaté a nevstúpili do 20. storočia ako také. Hovorí aj o tom, že napríklad španielska šľachta sa nikdy nestarala o rozvoj domáceho podnikania, že všetko bohatstvo, ktoré z kolónií doviezla, investovala za drahé tovary a za dovezené bohatstvo z Anglicka a Nizozemska a práve preto Španielsko nikdy nebolo krajinou, ktorá by na začiatku 20. storočia bola bývala určovala strategický rozvoj v Európe, bola chudobnou a jej obyvateľov si Európa málo vážila. Samozrejme, po vstupe do Európskej únie, potom keď Španieli pochopili túto filozofiu a začali sa starať o rozvoj domáceho priemyslu, keď si nevypredali alebo nevypredávajú celé ekonomické strategické bohatstvo, je celkom prirodzené, že s nimi zachádza inak aj Európa.

    Ak sa raz vzdáme strategických podnikov, ich spätná privatizácia je možná iba cez znárodnenie a vy dobre viete, že toto sa už uskutočniť jednoducho nemôže.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Cupera sa hlási poslanec Tomáš Galbavý. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči.

  • Pán kolega, poslanec Cuper, budeš prekvapený, chcem nadviazať dobré vzťahy medzi opozíciou a koalíciou len za to, že rešpektujem prezumpciu neviny, ospravedlňujem sa verejne za to, čo som povedal. Prijímam tvoju výzvu a ospravedlňujem sa.

  • Pán poslanec Cuper má slovo na záver.

  • Ďakujem, pán kolega Galbavý. Myslím si, že tieto argumenty zo strany vládnej koalície na adresu nášho kolegu nebohého pána Duckého, ktorý prišiel o život možno práve preto, že nechcel vyhovieť strategickým záujmom o privatizáciu Slovenského plynárenského podniku, si nezaslúži to, aby ste na jeho adresu, s prepáčením za výraz, "sa odbavovali politicky" týmto spôsobom.

    Ďakujem.

  • Posledný bol v rozprave prihlásený pán poslanec Bartoš.

    Prosím, máte slovo v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy, páni,

    názor poslaneckého klubu vo svojom vystúpení vyslovil pán poslanec Maňka, hlásim sa k nemu, chcel by som toto jeho vystúpenie podporiť a doplniť ešte pár poznámkami.

    Predložený zámer ako ja, tak i celý poslanecký klub chápeme ako materiál, ktorý má informatívny charakter o tom, čo sa doteraz urobilo pri príprave na privatizáciu SPP vrátane úvahy o možných variantoch privatizácie v duchu zákona číslo 92. Z materiálu však nie sú celkom jasné niektoré závažné skutočnosti, ktoré považujem za veľmi dôležité. Ide napríklad o tieto skutočnosti: nie je celkom jasné, ako sa vlastne bude pri privatizácii SPP postupovať, teda nie je jasný spôsob ani metódy privatizácie. Nie je jasné, ako bude Slovenský plynárenský podnik vyzerať po privatizácii a aký efekt z toho plynie pre štát. Chýba presnejšie vymedzenie pojmu "strategický investor", aké sú kritériá na jeho výber a podobne. Ale chýba aj to, ako sa štát vysporiada s monopolným postavením sprivatizovaného Slovenského plynárenského priemyslu.

    V poslaneckom klube si uvedomujeme, že mnohé z toho sa v súčasnosti ešte dopracúva a že to bude asi známe až po návrhu privatizačného poradcu, s čím sa vláda ešte bude zaoberať a na tomto podklade potom aj rozhodovať o záverečnom postupe pri privatizácii SPP. A práve o tomto záverečnom postupe, o spôsobe, metóde privatizácie SPP právom očakávame aj príslušnú informáciu pre Národnú radu Slovenskej republiky. Návrh v tomto smere predložil za klub pán poslanec Maňka do návrhu príslušného uznesenia.

    Chcel by som doplniť ešte ďalší návrh uznesenia, a to taký, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu do 31. decembra 2000 predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o osobitnej dani z prirodzených monopolov. Žiadam Národnú radu, aby sa o týchto dvoch bodoch návrhu uznesenia, teda aj o návrhu uznesenia pána Maňku i o mojom hlasovalo ako o prvých, teda ešte pred hlasovaním o uznesení, v ktorom sa zámer v Národnej rade vezme na vedomie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S jedinou faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Benkovský. Končím možnosť podania ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som len doplniť svojho kolegu pána poslanca Bartoša tým, že i táto rozprava ukazuje na potrebu prijatia komplexnej energetickej koncepcie Slovenskej republiky vrátane konkretizácie štátnopolitických záujmov Slovenskej republiky tak, aby boli zohľadnené, aby sa podľa tohto mohlo postupovať potom aj pri privatizácii ďalších alebo časti privatizácie ďalších strategických podnikov.

    Samozrejme, nás napadajú i niektoré ďalšie otázky, prečo napríklad vláda Slovenskej republiky využíva síce zákonnú možnosť, to by som chcel zdôrazniť, zákonnú možnosť na maximálne možnú privatizáciu 49 %, o ktorej hovoril a ktorú vysvetľoval vo svojom úvodnom slove pán minister Harach a s ktorými dôvodmi sa dá sčasti súhlasiť. Takisto by bolo zaujímavé dať odpoveď, ako prispeje konkrétne, keďže je tu predkladateľ pán minister, ministerstvo hospodárstva, teda tento rezort k napĺňaniu štátneho rozpočtu nielen v budúcom roku, ale aj v ďalších rokoch, keď sa zbavíme tzv. dodatočných odvodov, ktoré boli napríklad v tomto štátnom rozpočte, pokiaľ si dobre pamätám, len z SPP vo výške takmer, myslím si, 3 mld. Sk.

    Chcel by som dať takisto do pozornosti skutočnosti, o ktorých hádam niet pochýb, a to francúzske skúsenosti, keďže my sa vždy obzeráme za určitými príkladmi na Západ, tak toto je taký typický príklad, kde krajina neprešla k inému spoločenskému systému, nikto nespochybňuje trhový charakter ekonomiky tejto krajiny a napríklad v tejto krajine došlo k privatizácii bankového sektora, teda štátnych bánk až v poslednom desaťročí, to znamená po viac ako 160 rokoch existencie Francúzskej republiky.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za ukončenú.

    Pýtam sa, pán minister, chcete vystúpiť.

    Nech sa páči, vystúpi pán minister Harach.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    hneď na úvod mi dovoľte poďakovať sa za všetky podnetné návrhy, ktoré odzneli v jednotlivých vystúpeniach, povedal by som úplne zrozumiteľne, bez ohľadu na politickú príslušnosť vo vzťahu, či už išlo o vystúpenie koaličného alebo opozičného poslanca, a chcem celkom otvorene povedať, že tých podnetných návrhov bolo dosť. Chcem rovnako na úvod povedať, že nebudem reagovať na niektoré politické, povedal by som, "špeky", ktoré zazneli, rovnako by som ich mohol vrátiť a pýtať sa na privatizácie strategických podnikov, pýtať sa napríklad na to, či je lepšie sprivatizovať to domácou kapitálovotvornou vrstvou, ktorá to teraz predáva a zisk z toho ide sem. Toto je príklad privatizácie vrátane transparentnosti informácií, že ak dôjde k privatizácii, tak v prvom rade výnos z privatizácie by mal byť a bude použitý tak, ako to potom odznelo aj v replike medzi poslancami nielen v prospech zamestnancov, to chcem aj ja zdôrazniť, ale, samozrejme, v prospech celej spoločnosti, v prospech všetkých občanov.

    Mnohé z podnetov, ktoré tu sú, k niektorým sa pokúsim vyjadriť postupne alebo sa budem vyjadrovať postupne, ako pôjdem, ale začal by som niektorými otázkami, ktoré odzneli a ktoré asi treba vysvetliť. V čom je Slovenský plynárenský priemysel prirodzený monopol? V tranzite? No to nehovorme ani zo žartu. Keby som tu mal teraz mapu, ktorú mám k dispozícii u seba v pracovni, veľmi podrobnú mapu sietí v Európe, tak, vážení, tam je dnes možnosť veľkej diverzifikácie tranzitu. Táto diverzifikácia sa bude ešte viac v budúcnosti prehlbovať, tak ako sa budú otvárať či už geologicky zmapované ložiská, objavené ložiská alebo ďalšie už v spomínanej zóne baskickej, Baskické more, Zakaukazsko, ale aj najnovšie objavené a bohaté náleziská na severe Ruskej federácie, tak sa budú tieto cesty diverzifikovať. Inými slovami, treba jasne vidieť do budúcnosti, že o monopole v tejto oblasti nemá zmysel hovoriť, pretože ide o tranzit z celoeurópskeho hľadiska, o prirodzenom monopole z hľadiska tranzitu. Má zmysel hovoriť o prirodzenom monopole z hľadiska distribúcie, z hľadiska distribúcie vo vnútroštátnych podmienkach.

    Prečo privatizovať, zaznievali otázky. Hovoríte, že nie je všetko v materiáli. Materiál je, samozrejme, stručný a nie je všetko zdôvodnené tak, aby to bolo celkom jasné. Vonkajšie faktory, potreby privatizácie, globalizácia, poviem to celkom na rovinu, globalizácia v Európe postupuje, či si to budeme uvedomovať alebo nie, či to budeme chcieť alebo nie a musí byť naším záujmom zachytiť pozitívne výstupy z globalizácie v oblasti európskeho plynárenstva a na tieto pozitívne výstupy musíme byť pripravení, to znamená, zapojiť sa do týchto procesov a zapojiť sa do nich účasťou Slovenského plynárenského priemyslu.

    Ako to môžeme dosiahnuť? Máme napríklad ambíciu, aby sa Slovenský plynárenský priemysel, naša spoločnosť podieľala, ak bude dochádzať k privatizácii spoločností, ktoré sú na zdrojoch, máme záujem, aby sa zúčastnil tento podnik alebo spoločnosť, ktorá bude, na takejto privatizácii? Určite máme.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán kolega, pán profesor, s úctou k vašim šedinám, však neskáčte do reči, veď už, no vidíte s úctou aj k mojim šedinám, neskáčte do reči, buďte taký dobrý. Veď sa pokojne počúvajme. Máme záujem o to? Určite o to záujem máme. Môžeme túto ambíciu naplniť výraznejšie v prospech Slovenského plynárenského priemyslu, keď v ňom bude účasť silných strategických investorov? Asi áno, po prvé.

    Po druhé, je to zdrojová časť, ktorá je, keď sa pozrieme na mapu vpravo od nás alebo keď chcete na východ od nás, tie ambície majme a máme. Druhá je trhová oblasť, oblasť trhu, ktorý je potrebný, aby bol pre tranzit zabezpečený aj v budúcnosti. Nemyslíme si, že tento koridor sa nedá obísť, ak by to bolo potrebné, a najmä ak by to bolo ekonomicky výhodné, a nemyslíme si, že keď sa budeme izolovať, že by k tomu obídeniu nemuselo dôjsť. Kombinácia takýchto náznakov, ktoré môžu mať aj istý politický tlak, ale aj celkom serióznu ekonomickú úvahu, predsa už prebehla aj tlačou a nakoniec vidieť úvahy o zosilnení severného koridoru.

    Po prvé, ten, kto pozoruje alebo hodnotí plynárenstvo v Európe, asi postrehol spoluprácu nemeckých spoločností, nemeckej spoločnosti a ruskej spoločnosti v teritóriu Fínska. A nikoho to neprekvapovalo, ale k takejto spolupráci tam došlo. Čiže vonkajšie faktory sú takéhoto typu, poviem, globalizácie.

    Druhý faktor je liberalizácia. Ale tu už musím prejsť trošku aj do vnútra nášho štátu. Z rokovaní, konkrétnych rokovaní s predstaviteľmi podnikov našich spoločností, najmä tých, akými sú Duslo Šaľa, ktoré používajú nielen ako nosič energie, ale ktoré ho používajú ako technologický plyn, to znamená, zložku výroby priamo vo výrobnom procese, tak hovoria, fajn, nám sa výstupy liberalizujú, obchod na výstupy sa liberalizuje, ale vstupy nie. Nám určuje vstup jeden monopolný výrobca, takpovediac použijem tento termín, to je predajca. Otázka znie: viete si nakúpiť plyn sami? Viete si ho nakúpiť lacnejšie? Dokážete urobiť dlhodobé kontrakty na dodávku plynu lacnejšie, ako ich robí náš monopol? Odpoveď: Možno aj áno, ale prostredie okolo Slovenska sa bude formovať tak, že to bude možné a my naše podniky musíme doma na to pripraviť. Pozor! Musíme im pripraviť podmienky na to, aby do takto liberalizovaného obchodu mohli vstupovať.

    Budúcnosť európskeho a svetového plynárenstva - dovoľte mi povedať jednu hypotézu. Dnes sa stretávame, zaznelo tu, s problémami rastu cien ropy, takmer sa už dosiahlo, nemám najaktuálnejšiu správu, hoci som ju chcel získať, aký je stav na londýnskej burze, ale viem, že už to ide do 38, nad 38 dolárov. Nad 38 dolárov. Pritom existuje nadnárodná organizácia OPEC, ktorá má veľmi vysoké kompetencie pri ovplyvňovaní tohto trhu. Postavme si spoločne otázku: Možno očakávať v oblasti plynárenstva podobný postup? Ak áno, chceme, aby na Slovensku bola taká spoločnosť silná, ktorá do tohto procesu bude môcť vstúpiť, zapojiť sa do neho? Lebo byť v tom je veľmi dôležité, ako pozorovať to zvonku a dostávať len efekty z výstupu takejto spoločnosti, takého združenia, takého konzorcia, ktoré v budúcnosti koordinačne bude existovať, a už sú tu prvé náznaky.

    Budúcnosť európskeho plynárenstva je v silnom tranzite plynu z východných zdrojov na bohatý trh západnej Európy. Prognózy zatiaľ ruských plynárenských spoločností alebo Gazpromu hovoria o tom, kvantifikujú to tak, že v roku 2010 by mohlo ísť o tranzit až 200 mld. m3. Zásoby, ktoré sú odhadované na východ od nás, značne presahujú 100 rokov. Treba to ale brať, že sú to údaje najmä o zásobách, ktoré sú veľmi chránené a sú ozaj iba približného, dá sa povedať, aproximatívneho charakteru. Naším cieľom je dosiahnuť, čo je strategický zámer štátu, vlády, dosiahnuť aby, keď k tomu tranzitu bude dochádzať, sme rešpektovaním pravidiel medzinárodnej kooperácie dosiahli to, aby tranzit neobchádzal tam, kde je to vhodné, potrebné a výhodné ekonomicky, aby neobchádzal naše tranzitné koridory, Slovenskú republiku.

    Z týchto dôvodov je rozumné mať za partnerov vo veľmi úzkom vlastníckom vzťahu v našej plynárenskej spoločnosti tých, ktorých sa to bezprostredne dotýka. Veď plyn nepôjde do prázdna, pôjde na bohatý západoeurópsky solventný trh. Odznelo tu, že by to malo byť nejak zapracované v energetickej politike. Chcem vás všetkých informovať, že vláda má energetickú politiku spracovanú ako dokument. V prvom polroku tohto roku som takýto dokument predkladal do vlády, kde sa rieši súčasný stav perspektívy rozvoja plynárenstva vrátane politických východísk pre zmeny aj vo vlastníckych vzťahoch.

    Druhá skupina otázok. Keď si povieme, prečo privatizovať, tak sa musíme pozrieť na vnútorné vnútroštátne faktory. Časť, už som povedal, liberalizácia trhu s energiami bude aj u nás, súhlasím s tými, ktorí povedali, že tento proces treba robiť premyslene, uvážlivo, programovo. Nemožno ho robiť, použijem slovo nie celkom adekvátne, nejakým šokovým spôsobom. Napríklad túto otázku som konzultoval aj s pánom ministrom Grégrom, zaujímal ma ich postup, ako asi oni vidia postup liberalizácie v obchode s energiami v Českej republike. Bez toho, aby sme dopredu nejakým spôsobom hovorili o termínoch, keď sme si porovnali dokumenty, tak ako ich máme pripravené, neodlišovali sa veľmi v termínoch a mohli by sme okolo roku 2008 vidieť ten trh primerane liberalizovaný. To znamená, že skutočne treba vidieť určité etapy.

    Ďalším faktorom, prečo privatizovať, poviem to veľmi voľne, sú vnútropodnikové východiská a faktory. Už som naznačil jeden vážny problém. Máme tranzit, ktorý nie je prirodzeným monopolom. Dnes v európskej sieti je napojený na prirodzený monopol, ktorým je distribúcia.

  • Hlasy v sále.

  • Ale ten tranzit, pán profesor, ten tranzit je práve v tom, že ide od východu republiky na západ. Na východ republiky prichádza čosi zo zdrojov a na západ to ide von. Čiže posudzovať zo slovenského pohľadu tranzit, je veľmi, veľmi zúžený pohľad. A minimálne účtovné delenie, ku ktorému teraz pristupujeme, je nevyhnutné. Skutočne musíme jednoznačne vedieť, aké sú náklady na tranzit, aké sú výstupy z tranzitu, aké sú náklady na distribúciu, výstupy z distribúcie a presne platí to, čo povedal pán kolega z radov opozície, že jednoducho prostriedky získané z tranzitu prechádzajú a sú vlastne krížovou dotáciou pre potreby distribúcie. Zatiaľ sme to rešpektovali ako fakt, ale máme ambíciu v tomto procese uvedený problém riešiť.

    Tieto krížové dotácie tak či tak, či by sme privatizovali alebo neprivatizovali, musíme odstrániť. Akú formu to nadobudne, prosím, či vznikne holdingová štruktúra, budú akciové spoločnosti vo vnútri holdingu, musí byť, samozrejme, zákon o holdingu, ktorý bude definovať akciovú spoločnosť pre tranzit, pre obchod, pre distribúciu alebo to bude jeden integrovaný systém. Vychádzame zatiaľ z jedného integrovaného systému vo vzťahu k vstupu zahraničného investora. Koľko privatizovať. To, aby sme zodpovedali na otázku, koľko privatizovať, je otázka v tomto okamihu predčasná. Vychádzame zo zákona, že sa privatizovať bude maximálne 49 %, 51 % je zachované pre vlastníctvo štátu. Rozloženie 49 %, už sme o tom neraz diskutovali s jednotlivými kolegami individuálne, je úloha privatizačného poradcu, aby posúdil všetky možné alternatívy od IPO formy cez predaj priamemu zahraničnému strategickému investorovi. Je úlohou privatizačného poradcu, aby takéto alternatívy posúdil.

    A to, čo chcem teraz povedať a podčiaknuť, dámy a páni, o tom nerozhodne privatizačný poradca, ako to zaznievalo, že ste to chceli dostať do polohy, aby to vyznelo tak, že o privatizácii zlatej nosnice bude rozhodovať privatizačný poradca. O tom rozhoduje vláda zo zákona. To znamená, alternatívy, ktoré odstúpi na základe nami definovaných počiatočných podmienok privatizačnému poradcovi, najlepšiu alternatívu bude svojím rozhodnutím definovať vláda Slovenskej republiky. Som pripravený, treba povedať v duchu uznesenia, ktoré odznelo, pripraviť potom alebo zobrať gestorstvo nad prípravou informácie, ktorá po skončení týchto etáp môže prísť ako informácia do príslušného výboru. A tam sa skutočne môžu objaviť návrhy, ktoré budú hovoriť o tom, že treba najskôr umiestniť na medzinárodné, na zahraničné burzy 2 až 3 % akcií, zakótovať ceny, zakótovať akcie, pozrieť sa, ako bude trh k nim pristupovať a podľa toho, samozrejme, pokiaľ by sa rozhodlo, že časť pôjde priamemu strategickému investorovi, odvodzovať cenu, čo bude robiť privatizačný poradca, analyzovať ceny, za ktoré by sa to predávalo strategickým investorom alebo strategickému investorovi.

    To je vlastne čiastočná odpoveď aj na otázku, akým spôsobom privatizovať. No buď jednou z týchto metód, alebo kombináciou. Ukazuje sa, že pravdepodobný prístup, vysoko pravdepodobný prístup bude kombinácia. Použitie výťažku z privatizácie, možno v tomto okamihu by ste očakávali čísla, ktoré by bolo potrebné povedať. Chcem na rovinu povedať, že by to bolo nekorektné, aby som operoval číslami. Pri všetkých rokovaniach, ktoré máme, sa zatiaľ zdržiavame nejakých operácií, za aké ceny by sme čo predali. To by bolo neseriózne. To je ten najcitlivejší bod negociácií, ktoré budú s jednotlivými účastníkmi výberového konania, ako budeme pristupovať k cene, aká bude ponuka a iste uznáte, že vo vzťahu k nám, ale aj vo vzťahu k nim je to predmetom seriózneho dodržiavania pravidiel obchodných rokovaní.

    Použitie výťažku z privatizácie. Už sa tu spomenulo, koľko stoviek miliárd by bolo potrebné investovať do reforiem v oblasti sociálneho systému, školstva, zdravotníctva, čo vychádza z výstupov alebo z analýzy OECD. Pán poslanec Húska hovoril o bilióne Sk, ktorý je istým inovačným dlhom, dá sa povedať, ktorý nesie hospodárstvo Slovenskej republiky so sebou. V každom prípade za jeden z nosných rozvojových programov budeme považovať reformu sociálneho systému. Domnievame sa totiž, že práve reforma sociálneho systému pre všetkých občanov Slovenskej republiky by mala byť tá, ktorá im ponúkne podieľať sa na tejto forme z výnosu, na výťažku z privatizácie prirodzených monopolov.

    Druhá oblasť priorít použitia výnosov z privatizácie je podpora školstva a zdravotníctva. V žiadnom prípade nie spôsobom prejedenia, ale nasmerovaním týchto prostriedkov na seriózne rozvojové programy v jednej i v druhej oblasti. Určite prioritou na použitie týchto prostriedkov bude splácanie dlhov. To je celkom prirodzené. To nakoniec odznelo aj vo vystúpeniach tak opozičných, ako koaličných poslancov. Časť týchto prostriedkov bude použitá na rozvoj vlastnej spoločnosti. Nezabúdajme, že 51 % má štát, že rozdelenie 49 % pri vhodnej vnútornej štruktúre môže byť také, že do 49 % sa bude privatizovať len časť tranzitu a možno tá zvyšná časť bude privatizovaná s menším podielom.

    Časť distribúcie. Garantujem vám, že keby to bola samostatná spoločnosť, asi by zahraniční investori neprejavovali nejaký horlivý záujem. Ale my už dnes máme požiadavky na modernizáciu technologických zariadení. Už dnes sú požiadavky na rozvojové programy pre modernizáciu monitorovacích systémov. Dnes napríklad z prostriedkov riešenia dlhu Ruskej federácie voči Slovensku, do riešenia tohto dlhu sme zakomponovali moderné meracie zariadenia, presné meracie zariadenia, pretože chyba na prvom mieste za desatinnou čiarkou, napríklad v tranzite plynu, resp. v tranzite ropy, čo na prvom mieste, na treťom mieste za desatinnou čiarkou sa v konečnom objeme tranzitu prejaví možno v stovkách miliónov korún. To je ďalšia oblasť.

    Alebo potreba investovania do rozvoja vlastnej spoločnosti a nadväzné investície. V uplynulých rokoch sa veľmi rozšafne investovalo do telekomunikačného prostredia v oblasti prirodzených monopolov - škoda, vidíte, ale na budúcu informáciu prinesiem tie mapy, dám ich k dispozícii -, keď si dnes zoberiete mapu, ako sú optické káble rozložené po území, po teritóriu Slovenskej republiky, možno to definovať takto. Monopoly nikdy pre svoje potreby tú mohutnú kapacitu nevyužijú. Ony ju využívajú z hľadiska prenosov možno na 6 - 8 %. Odborník z oblasti telekomunikácií by možno hľadal kombináciu kapacity v úrovni 64 farieb. Ten, kto s tým robí, vie, aká obrovská kapacita to je. My máme záujem, keď hovoríme o reštrukturalizácii, vyčleniť časť týchto telekomunikačných prostriedkov v sieti káblov, urobiť novú štátnu akciovú spoločnosť a s touto postupne vytvárať konkurenčné prostredie u nás v oblasti poskytovania telekomunikačných služieb. Aj toto je dôvod, prečo som šepkal pánu poslancovi Húskovi, keď hovoril o predaji prirodzeného monopolu Slovenských telekomunikácií, že to už dávno nie je ani z nášho hľadiska a z európskeho hľadiska už vôbec nie. Typ prirodzeného monopolu. Takže to sú príklady investícií, výťažku z privatizácie do vlastnej spoločnosti, resp. nadväzných projektov.

    No a potom ďalšie rozvojové programy. Jeden som si dovolil naznačiť. Slovenská republika sa musí vážne v priemyselnej politike zamyslieť nad postavením a prioritou informačného priemyslu, telekomunikačného priemyslu. Tam budeme smerovať časť prostriedkov, ktoré získame v tejto privatizácii. Vznikla tu, viacerí kolegovia poslanci hovorili o kompenzácii obciam. Priamo už tento dokument a určite uznesenie vlády, ktoré bude prijaté k definitívnemu rozhodnutiu, bude podľa presnej kvantifikácie - tá sa zatiaľ pohybuje približne okolo 1,5 mld. - počítať s tým, že z výnosu privatizácie budú vyrovnané pohľadávky obcí. Či budú k tomu príslušné splátkové kalendáre, ako to bude technicky, detailne vyriešené, ponechajme na samotný privatizačný projekt a jeho prílohy.

    Dámy a páni, možno z tohto pohľadu povedať, že sú predsa len jasné kontúry národohospodárskeho, zahraničnopolitického záujmu aj v tomto projekte? Aj v tomto procese, ktorý pripravujeme? Určite áno. Že bude dochádzať k rôznym spojeniam v oblasti plynárenského európskeho, svetového trhu plynárenstva, podobne ako je to pri ropných spoločnostiach. Veď si zoberte, aká je tam situácia. Dochádza k spájaniu petrolejárskych spoločností na teritóriu Európy, k splývaniu týchto spoločností. Analogický proces možno predvídať a očakávať možno v budúcnosti aj v oblasti plynárenského priemyslu. Zaujímavým príkladom je práve to, že na pracovných rokovaniach, na ktoré sa k nám na ministerstvo ohlásili a ja som prijímal predstaviteľov jednotlivých európskych špičkových plynárenských spoločností, tzv. veľkých hráčov, zaujímavou skutočnosťou je to, že oni dokázali už nájsť predbežnú dohodu, že vytvoria konzorcium. Môžem veľmi otvorene povedať, že budeme očakávať od privatizačného poradcu, že nám zhodnotí význam individuálneho prístupu z hľadiska tvorby ceny, goodwillu tej spoločnosti, trhu, ktorý prinesie a zhodnotí nám aj prístup alebo prínos, aký by nám prinieslo konzorcium. V žiadnom prípade by sme na to nepristúpili spôsobom, ktorému nebude predchádzať veľmi dôkladná analýza.

    Rovnako v tomto procese treba vidieť, že je otvorený priestor aj pre tie spoločnosti, ktoré dnes pokrývajú zdrojovú časť. Rovnako záujem prejavili aj zámorské spoločnosti, pričom sa dá povedať, že z hľadiska teritória, rozloženia by evidentne išlo o portfóliových investorov, ale časť takýchto investorov je možno a bude zaujímavá pre zhodnotenie aj z hľadiska vstupu do Slovenského plynárenského priemyslu. Čiže rovnako kanadské spoločnosti ako spoločnosti zo Spojených štátov amerických majú dvere otvorené na to, aby sa zúčastnili na tendri, podčiarkujem, aby mali otvorené dvere v tendri v procese privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. Rozhodnutie, ktoré bude urobené, čo chcem zdôrazniť, bude rešpektovať záujmy Slovenskej republiky, bude rešpektovať ekonomické záujmy nielen spoločnosti, ale aj Slovenskej republiky a jej zahraničnopolitické záujmy.

    Dámy a páni, viem, že máte teraz mimoriadnu schôdzu, nebudem sa dotýkať všetkého, ale predsa len niektoré veci, ktoré som si poznamenal, ktoré možno nevyzneli alebo v celkovom hodnotení ešte nezazneli, a to je otázka zamestnaneckých akcií. Poviem veľmi otvorene, že ako naše analýzy, a poviem to veľmi otvorene, tak aj môj osobný postoj je taký, že by som nepreferoval tento prístup najmä v privatizácii takého kľúčového strategického podniku, ale naopak, treba vytvoriť priestor, a to je podpora kapitálového trhu, že takéto bonitné akcie budú obchodovateľné a obchodované na trhu s rovnakým prístupom pre všetkých občanov, pre všetky fyzické, právnické osoby Slovenskej republiky.

    Myslím si, že je to korektné riešenie, ktoré predsa len vyjadruje isté politikum budovania a vôbec vytvorenia Slovenského plynárenského priemyslu, pretože v čase, keď vznikal a zatiaľ je to obdobie, je to záležitosť mnohogeneračná. Myslím si, že by rovnako učitelia, rovnako lekári mali mať prístup, ak majú záujem, získať takéto akcie, rovnako by mali mať taký prístup ako pracovníci Slovenského plynárenského priemyslu. Ako sa to technicky urobí, bude už vecou priamej realizácie.

    To, čo hovoril pán poslanec Brhel, je celý rad veľmi cenných námetov a poznámok, ale už k veľkým detailom samotného privatizačného procesu. Či bude použité americké alebo onaké účtovníctvo, pozor, my predsa nemôžeme v jednom podniku zaviesť účtovníctvo na americký spôsob a v inom podniku mať účtovníctvo na slovenský, resp. európsky spôsob. Keby dochádzalo k takémuto ponímaniu vlastne vyhodnotenia majetku Slovenského plynárenského priemyslu, musí byť použitý v intenciách zákona a legislatívy, ktorá je platná u nás. On to možno tak nemyslel, určite, preto hovorím, že je to cenná pripomienka, určite bude privatizačný poradca na základe podkladov robiť ocenenie Slovenského plynárenského priemyslu aj v tejto účtovnej metodike. To môžem garantovať, že to takto bude urobené.

    Nespomenul som napríklad, u neho som si to poznamenal, preto si to dovolím povedať, keď hovoril o tom, kde by mali byť použité peniaze z výnosu privatizácie, tak v súvislosti s tým, že obrátil pozornosť na distribučnú sieť, by som chcel povedať, že jedným z takých nosných zámerov budú priemyselné parky. Výnos z privatizácie bude musieť by použitý na také rozvojové programy, ktoré vytvoria nové pracovné príležitosti. Robíme regulačný a právny rámec pre podnikateľskú verejnosť, aby sme im maximálne uľahčili podnikanie a tvorbu nových pracovných príležitostí. Bez finančných prostriedkov niektoré opatrenia nie je možné zrealizovať, a to je napríklad príprava ucelených komplexných území typu priemyselné parky, tak ako je to vo svete.

    Odznel návrh na vypracovanie zákona o dani z prirodzených monopolov. Predsa by som chcel len poprosiť, požiadať aj vzhľadom na mechanizmus, akým by bolo dobré, trebárs vo vládnej koalícii takýto návrh predložiť, pretože je to príliš vážny návrh, a najmä v procese, keď budeme vlastne vstupovať do medzinárodných rokovaní v oblasti privatizácie, aby sme nedostali záujemcov do pomykova a oni nás do veľmi zvláštnej situácie s otázkami, aký je to zákon, ako bude vyzerať, aby to negatívnym spôsobom neovplyvnilo proces privatizácie.

    Hovorilo sa v politickej rovine, keď sa hodnotil tento materiál, tak naši poslanci z opozície zdôrazňovali a odvolávali sa na moje vyjadrenie, ktoré som povedal a ktorým som otvoril vlastne akýsi priestor pre účasť aj predstaviteľov opozície, takpovediac v príprave alebo v procesoch privatizácie. Mám na mysli účasť v komisiách prípravných, riadiacich a podobne. Tak, prosím, aby to bolo celkom jasné. Keď vznikal prvý materiál, materiál, ktorý sa zaoberal Slovenským plynárenským priemyslom a ďalšími prirodzenými monopolmi komplexne, tak vtedy sa zúčastňovali na tvorbe tohto materiálu zástupcovia, zoberiem to, povedzme, od mimovládnych organizácií, zástupcovia monitorujúcich organizácií, samotných prirodzených monopolov. Silné zastúpenie mali odborári v týchto pracovných skupinách. Diskutovalo sa o rôznych variantoch pracovných materiálov súvisiacich s rekonštrukciou, transformáciou Slovenského plynárenského priemyslu od alternatívy odčlenenia nielen účtovného, ale organizačného a zriaďovateľského, distribúcie tranzitu a obchodu až po zachovanie jednej, jedinej organizácie s vnútorným, veľmi silným prepojením málo čitateľne a podobne.

    Nakoniec sme dospeli k návrhu, ktorý predkladáme v tomto materiáli, že Slovenský plynárenský priemysel do procesu privatizácie bude vstupovať ako vertikálne integrovaná spoločnosť. Prvá vec, aby bolo opäť jasné, pretože tu odzneli už dopredu odhady, čo bude stáť, povedzme, privatizačný poradca a podobne, spôsobom, ako zvykne naša opozícia formulovať a ako to možno vždy opozícia formuluje, chcem povedať, že je zriadený riadiaci výbor. V tomto riadiacom výbore, ktorý vyberá privatizačného poradcu, sú miesta pre zástupcov z radov opozície. Som rád, predseda výboru pán poslanec Volf ma informoval, že prejavili záujem o prácu v tomto riadiacom výbore aj poslanci opozície, myslím si, že sú to poslanci z klubu Hnutia za demokratické Slovensko. Nech sa páči, budú priamo pri tom, keď sa budú formulovať jednotlivé pams of referens a tak ďalej, nech sa páči, môžete byť pri tom, môžete to ovplyvňovať. Každá rada, účasť je vítaná, dvere sú otvorené.

    Takže transparentnosť, záujmy, národohospodárske záujmy Slovenskej republiky, záujmy Slovenského plynárenského priemyslu sú podľa môjho názoru v tomto materiáli dostatočne kryté.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za jeho vystúpenie k návrhu uznesenia aj k materiálu, ktorý sme prebrali v rámci programu.

    Pán spravodajca, predpokladám, že sa nechcete vyjadriť k rozprave. Ďakujem pekne.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie schôdze Národnej rady a odovzdávam slovo podpredsedovi kolegovi Pavlovi Hrušovskému.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán podpredseda Národnej rady prerušil rokovanie 36. schôdze Národnej rady. Faktické poznámky na vystúpenie pána ministra v zmysle zákona o rokovacom poriadku nemôžu byť, pretože pán minister sa vyjadril v záverečnom slove k rozprave, ktorá odznela k tomuto bodu programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky požiadala o zvolanie schôdze Národnej rady. Prerušujem rokovanie 36. schôdze Národnej rady.

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi.

  • Po prerušení rokovania 36. schôdze od 18.10 hodiny sa začalo rokovanie 37. schôdze NR SR, ktoré bolo prerušené o 18.20 hodine a pokračovalo rokovanie 36. schôdze NR SR.

  • Teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pán poslanec Rusnák sa hlási s procedurálnym návrhom.

  • Ruch v sále.

  • Dovoľte mi, aby som predložil z poverenia štyroch poslaneckých klubov vládnej koalície procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady na predĺženie rokovania 36. schôdze po 19.00 hodine až do prerokovania všetkých neprerokovaných bodov v prvom čítaní.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh, ktorým pán poslanec Rusnák navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky rokovala po 19.00 hodine, a to prerokúvaním jednotlivých bodov programu, tak ako sú uvedené, až do prerokovania všetkých bodov, ktoré sú uvedené na rokovanie v prvom čítaní.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili návrh.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v zmysle schváleného návrhu pána poslanca Rusnáka by som teraz prosil, aby sme pokračovali v rokovaní hlasovaním o prerokovanom návrhu zákona o ochrane a využití nerastného bohatstva, tzv. banský zákon v znení zákona Slovenskej národnej rady číslo 498/1991 Zb.

    Prosím teraz pána poslanca Rusnáka, aby k tomuto návrhu uvádzal jednotlivé hlasovania. Pán poslanec Rusnák, prosím, uvádzajte hlasovanie.

  • Vážený pán predseda,

    odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému vládnemu návrhu zákona toto uznesenie: V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme a hlasujme o predloženom návrhu.

    Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďalší návrh, pán poslanec.

  • Ďalším návrhom je rozhodnutie predsedu Národnej rady o pridelení predloženého návrhu zákona príslušným výborom na prerokovanie, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    B. Určiť k vládnemu návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Lehota na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 14. októbra 2000 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2000.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spravodajcu prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na množstvo, resp. deväť podaných pozmeňujúcich návrhov k návrhu uznesenia k zámeru o postupe privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu odporúčam, aby sme o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch hlasovali zajtra ráno potom, ako budú doručené všetkým pánom poslancom rozmnožené do lavíc, aby sme sa mohli s nimi oboznámiť.

    A teraz budeme pokračovať prerokúvaním jednotlivých bodov, tak ako sú uvedené v návrhu 36. schôdze.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať prerokúvaním

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 603.

    Teraz prosím, aby z poverenia skupiny poslancov návrh zákona odôvodnil pán poslanec Juriš.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, aby ste venovali náležitú pozornosť rokovaniu 36. schôdze Národnej rady.

    Pán poslanec Juriš, máte slovo ako predkladateľ.

    Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážení páni ministri,

    vážení hostia,

    prvé čítanie o predmetnom návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sa uskutočnilo na 31. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky dňa 10. mája 2000. Vtedy odznelo úvodné slovo pána poslanca Tatára i moja spravodajská správa. Pri hlasovaní však Národná rada Slovenskej republiky nebola uznášaniaschopná. K opakovanému hlasovaniu sa pristúpilo 17. mája. Ani vtedy však Národná rada Slovenskej republiky nebola uznášaniaschopná, keďže nebola prítomná potrebná nadpolovičná väčšina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále. Budeme hlasovať o predloženom návrhu spoločného spravodajcu pána Juriša, ktorý odporúča, aby sme predložený návrh zákona prerokovali v druhom čítaní. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, aby ste udržali svoje emócie v primeranej miere zodpovedajúcej vášmu poslaneckému mandátu, aby ste nevykrikovali v rokovacej sále, zaujali svoje miesta a hlasovali. Súhlasím, pán poslanec, len aby sme sa primerane správali a boli slušní, tak ako sa na ústavných činiteľov patrí.

    Páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta v rokovacej sále. V prípade, ak nebude pri opakovanom hlasovaní dostatočný počet prítomných poslancov a nebudeme uznášaniaschopní, preruším rokovanie 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky so všetkými dôsledkami, ktoré z takéhoto postupu vyplynú. Preto by som ešte raz dôrazne prosil a požiadal všetkých poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, aby sa dostavili na hlasovanie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, na požiadanie troch poslaneckých klubov vyhlasujem päťminútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby ste zaujali svoje miesta.

    Pán poslanec Petrák.

  • Dávam procedurálny návrh podľa § 24 ods. 4, aby sme o bode, ktorý bol teraz, rokovali až na konci schôdze.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Petrák odporúča snemovni, aby sme hlasovaním rozhodli o tom, že tento bod programu bude zaradený ako posledný bod rokovania 36. schôdze Národnej rady. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Petráka.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, keby ste dobre počúvali, tak by ste porozumeli návrhu - ako posledný bod programu 36. schôdze.

  • Sústavný ruch v sále.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, zvolávam rokovanie politického grémia Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby sa všetci členovia poslaneckého grémia dostavili do zasadacej miestnosti predsedu Národnej rady. Budeme pokračovať o 19.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Chcem vás informovať o výsledku rokovania poslaneckého grémia a o dohode, ku ktorej sme po ťažkom rokovaní a zložitých kompromisoch, ktoré bolo treba prijať, dospeli.

    Poslanecké grémium odporúča, aby sme dnes pokračovali rokovaním 36. schôdze Národnej rady tak, aby sme bod číslo 26, ktorým je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku, zaradili ako posledný bod rokovania 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po druhé, poslanecké grémium odporúča, aby sme bod číslo 34, ktorým je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákone o Tatranskom národnom parku, zaradili na rokovanie 36. schôdze ako predposledný bod rokovania 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďalej poslanecké grémium odporúča, ak prijmeme tieto pozmeňujúce návrhy v poradí prerokúvania jednotlivých bodov dov programu, aby sme pokračovali v rokovaní 36. schôdze Národnej rady prerokúvaním návrhov zákonov, ktorých predkladateľom je pán poslanec Fico, a ďalej by sme pokračovali v rokovaní prerokúvaním všetkých návrhov zákonov, ktoré sú uvedené ako zákony na prerokovanie v prvom čítaní a ako posledný bod dnešného programu by sme prerokovali vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach s tým, že hlasovanie o všetkých prerokovaných bodoch programu by sme uskutočnili zajtra ráno vrátane prerokúvaného bodu programu o zámere a postupe privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. Po hlasovaní o týchto prerokovaných bodoch by sme prikročili k prerokúvaniu zákona o retransmisiách a k návrhu zmluvy, ktorú sme predradili, ktorá bezprostredne súvisí s týmto návrhom zákona.

    Ďalej sa poslanecké grémium dohodlo na tom, že zajtrajší priebeh rokovania by bol taký, že o 14.00 hodine budú otázky a odpovede členov vlády, po nich bude zaradený bod otázky a odpovede na interpelácie, ako aj interpelácie poslancov a rokovanie 36. schôdze Národnej rady by sme prerušili posledným interpelujúcim poslancom, ktorý sa prihlási k bodu programu interpelácie.

    Takýto je záver rokovania poslaneckého grémia. V utorok by sme pokračovali v prerušenom rokovaní 36. schôdze prerokúvaním bodu programu návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. V utorok o 13.00 hodine.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme o týchto procedurálnych návrhoch, ktoré síce spolu súvisia a mali by sme o nich hlasovať možno oddelene, no v tejto chvíli odporúčam, aby sme hlasovali spoločne a takto odobrili postup, ktorý bol všeobecným konsenzom všetkých členov politického grémia. Je súhlas s takýmto postupom, resp. pýtam sa, či niekto chce, aby sme o týchto návrhoch, ktoré som predniesol a ktoré boli dohodnuté v poslaneckom grémiu, hlasovali. Konštatujem, že nie je to tak, preto možno považovať návrhy za schválené plénom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ešte sa hlási pán poslanec Orosz.

  • Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    považujem vládny návrh zákona, ktorý novelizuje zákon o politických stranách a politických hnutiach, za taký závažný, že by nebolo dôstojné o ňom rokovať dnes večer. Odporúčal by som, aby sme tento návrh prerokovali zajtra alebo neskôr.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Orosz, takáto bola dohoda zástupcov vášho poslaneckého klubu. Ide o prerokovanie vládneho návrhu zákona v prvom čítaní. Preto sme rešpektovali, že by bolo možné prijať takúto dohodu s tým, že ak by boli iné výhrady, je možné uplatniť ich v rámci prerokúvania návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ešte sa hlási pán poslanec Paška a pán poslanec Fico.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Osobne si myslím, že je dobré, že politické grémium našlo zhodu o ďalšom postupe v rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, ale myslím si, že navrhovaná zmena je taká rozsiahla, že je potrebné ju potvrdiť hlasovaním.

  • V poriadku. Pán poslanec Paška žiada, aby sme o tomto návrhu hlasovali.

    Pán poslanec Fico.

  • Pán podpredseda, chcem nadviazať na slová pána predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, že nie je veľmi dôstojné, ak rokujeme o mnohých zákonoch takýmto spôsobom. Teraz budeme rokovať v prvom čítaní o niektorých zákonoch, ktoré si aj svojím obsahom vyžadujú určitú mieru úcty. Preberieme to v atmosfére absolútnej nedôstojnosti a garantujem vám, že zajtra ráno 90 poslancov zo súčasných 150 nebudú vedieť, o čom hlasujú. Myslím si, že to nie je správna prax, ak sa kumulujú návrhy zákonov a potom sa o nich hlasuje en bloc. Za každým zákonom by malo prebiehať normálne hlasovanie.

  • Pán poslanec Fico, chápem vaše výhrady proti takémuto postupu. Na druhej strane si treba uvedomiť, že ak chceme, aby všetky tieto návrhy zákonov, ktoré sú predložené na 36. schôdzu, mohli byť prerokované v druhom čítaní na októbrovej schôdzi, treba dodržať v rámci rokovacieho poriadku 30-dňovú lehotu. Vychádzali sme vlastne z potreby dodržania tejto lehoty, a preto sme aj pristúpili k tomu, že dnes budeme rokovať po 19.00 hodine, keďže zajtra nás čaká vážne rokovanie o návrhu zákona o retransmisiách, ktoré, predpokladám, bude sprevádzané rozsiahlou diskusiou, lebo návrh zákona je jeden z tzv. zákonov Európskej únie, a preto považujem za potrebné informovať aj o tejto skutočnosti.

    Pán poslanec Cuper.

  • Pán predsedajúci, chcem sa pripojiť k pánu poslancovi Ficovi v tom zmysle, že naozaj chápem aj pána poslanca Rusnáka, že je z východu, a oni sa ponáhľajú vždy domov a že ste im zrušili lietadlo a majú rodiny, ale to nie je dôvod, aby sme dehonestovali prácu Národnej rady týmto spôsobom, aby sa riadne neprediskutovali také závažné, a myslím si, politicky účelové návrhy zákonov, aby sme chvatom o nich rozhodli o 19.00 hodine, že budeme rokovať až do tretej alebo do štvrtej ráno. Veď si uvedomte, že sme tu rokovali už 16 nocí. To predsa nie je normálny postup. Pardon, upozorňujú ma, že 19. Uvedomte si, že ak ste chceli pracovať, tak ako to stále rozprávate, že vy máte snahu a my vás brzdíme, tak v iných parlamentoch sa prázdniny skončili, dávno ešte začiatkom augusta maďarský parlament zasadal. My sme dva mesiace odpočívali a teraz to máme zrazu dohnať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že dnešný rokovací deň nebol taký náročný, že by sme boli až takí vyčerpaní, že by sme neboli schopní rokovať aj po 19.00 hodine. Ja som predniesol procedurálne návrhy. Pán poslanec Paška žiadal, aby sme hlasovaním rozhodli o akceptácii, resp. neakceptácii týchto procedurálnych návrhov, preto mi nič iné neostáva, len aby sme v tejto chvíli hlasovali o návrhoch, ktoré som predniesol ako výsledok rokovania poslaneckého grémia.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste brali vážne rokovanie Národnej rady aj dôvody, ktoré nás vedú k takémuto možno neštandardnému postupu a svojím hlasovaním prejavili svoju ústavnú zodpovednosť. Prosím, prezentujme sa hlasujme o návrhoch, ktoré som predniesol.

    Prerušujem hlasovanie. Pani poslankyňa Kadlečíková nemá k dispozícii svoju hlasovaciu kartu.

    Pán poslanec Cuper sa chce vyjadriť vecne.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby pán poslanec a novopečený predseda poslaneckého klubu SDK Rusnák z vládnej koalície sa opýtal pani poslankyne Kadlečíkovej, koľkokrát od rána hlasovala, keď si až teraz vyzdvihuje hlasovaciu kartu.

  • Pani poslankyňa Kadlečíková nie je členom toho poslaneckého klubu, ktorého je pán poslanec Rusnák predsedom, pán poslanec Cuper, takže ste na nesprávnej adrese.

  • Odpoveď poslanca Cupera: Tak pána Petráka.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, hlasovacia karta pani poslankyne Kadlečíkovej je v tejto chvíli v poriadku. Preto pristúpime k hlasovaniu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán poslanec Cuper, prezentujte sa, lebo sa opýtame vášho predsedu poslaneckého klubu, koľkokrát ste hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    V ďalšom programe rokovania budeme pokračovať, tak ako som uviedol na úvod, podľa výsledkov z rokovania politického grémia.

    Pristúpime k prerokúvaniu dvadsiateho siedmeho bodu programu 36. schôdze, ktorým je

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 686, súčasťou ktorého je aj návrh na rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby predmetný návrh zákona uviedol pán poslanec Fico.

    Prosím všetkých pánov poslancov, aby neodchádzali z rokovacej sály a aby nepovažovali odhlasovaný procedurálny návrh, ktorý som predniesol, za takú skutočnosť, že môžete teraz opustiť rokovaciu sálu. Prosím, aby ste boli prítomní pri prerokúvaní jednotlivých bodov programu, ktoré sme si určili, že budeme prerokúvať ešte dnes.

    Pán poslanec Fico, máte slovo.

  • Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Podstatou tohto návrhu zákona je, aby sme do zoznamu pamätných dní zaradili osobitný pamätný deň, a to 9. september, deň obetí holokaustu a rasového násilia.

    Iniciatíva pri tvorbe tohto návrhu zákona bola v rukách pána prezidenta Slovenskej republiky, ktorý požiadal viaceré poslanecké kluby a politické strany...

  • Páni poslanci, prosím, ak si chcete vybavovať svoje poslanecké náležitosti a rokovať v skupinkách, aby ste tak urobili mimo rokovacej sály, a ostatní páni poslanci, ktorí chcú venovať pozornosť prerokúvanému bodu programu, aby pozorne sledovali priebeh rokovania Národnej rady a nevyrušovali predkladateľa.

    Pán poslanec Fico, máte slovo.

  • Ako som konštatoval, s iniciatívou prijať tento návrh zákona prišiel prezident Slovenskej republiky pán Schuster, ktorý požiadal politické strany sediace v Národnej rade, aby spracovali návrh zákona, ktorý by zaviedol osobitný pamätný deň, počas ktorého by sme si pripomínali nielen obete minulosti, teda obete holokaustu, ale aj obete súčasného rasového násilia, ktorého sme niekedy svedkami.

    V návrhu zákona, ako som uviedol, navrhujem, aby týmto pamätným dňom bol 9. september. Dôvodom je, že 9. septembra 1941 bolo schválené nariadenie číslo 198 o právnom postavení Židov a išlo o takzvaný židovský kódex, ktorý bol vypracovaný podľa vzoru nacistických norimberských zákonov z roku 1935, na základe ktorého boli občania židovskej národnosti na Slovensku postavení mimo zákona. Bol zameraný na občiansku, hospodársku a politickú degradáciu týchto ľudí ako neárijského obyvateľstva.

    Samozrejme, pokračovaním tohto zákona boli deportácie, ktoré sa začali 25. marca 1942, keď z Popradu do Osvienčima bolo vyvezených tisíc mladých žien a dievčat. Za každého vyvezeného Žida zaplatila slovenská vláda 500 ríšskych mariek. V októbri 1941 boli deportácie zastavené po správach o ich vyhladzovaní. Dovtedy však bolo vyvezených už 57 752 slovenských občanov židovského pôvodu. Vypravených bolo 57 transportov do Osvienčima a do okolia Lublina. Deportácie legalizoval ústavný zákon z 15. mája 1942 o vysťahovaní Židov.

    Ihneď po vydaní vládneho nariadenia takzvaného židovského kódexu vyslovili razantný protest evanjelickí biskupi a 7. októbra 1941 protestovali zvláštnym memorandom aj slovenskí katolícki biskupi. Slovenský katolícky klérus vydal Pastierske listy a protestovala aj Svätá stolica. Napriek tomu po nemeckej okupácii Slovenska, koncom augusta 1944 a v priebehu i po postupnom potlačení Slovenského národného povstania, boli deportácie obnovené a postihli ďalších okolo 13 tisíc občanov židovského pôvodu. Spolu bolo deportovaných približne 70 752 Židov, z toho takmer 68 tisíc zahynulo v nacistických koncentračných táboroch.

    Bolo pre mňa cťou reagovať na list pána prezidenta Schustera a podujal som sa pripraviť tento návrh zákona, pretože je naozaj povinnosťou nás v Slovenskej republike, aj nás poslancov Národnej rady, aby sme sa definitívne vysporiadali s touto záležitosťou. Rovnako sme však diskutovali o tom, že návrh zákona by nemal ísť iba do minulosti, ale mal by sa týkať aj prípadov obetí rasového násilia, ktorého sme svedkami v súčasných dňoch. Preto by bolo dobré, aby deň 9. september bol vždy pripomínaný nielen ako otázka minulosti, ale ako akési memento vo vzťahu k ľuďom, ktorí trpia rasovou nenávisťou v súčasnosti.

    Návrh zákona nezakladá žiadny dosah na štátny rozpočet ani na rozpočty miest a obcí a nevyvoláva ani žiadne personálne či iné požiadavky. Navrhujeme iba, aby bol zaradený do zoznamu pamätných dní ako ďalší pamätný deň, čo znamená, že nepôjde o deň pracovného voľna.

    Vážené dámy a páni, chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona, pretože je veľmi dôležitý z pohľadu vysporiadania sa Slovenska nielen s históriou, ale aj so súčasnosťou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ficovi, ktorý je predkladateľom uvedeného návrhu zákona.

    Teraz prosím pána poslanca Balleka, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k predloženému návrhu zákona pánom poslancom Ficom.

    Pán poslanec Ballek, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predkladateľ,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 686) predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 708 z 27. júna 2000 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá svojím uznesením číslo 180 z 5. septembra 2000. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky potreby a podmienky uvedené v § 67 až 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj podmienky a potreby určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a správu príčin.

    Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zjavné, čo ním zamýšľa dosiahnuť. Všeobecná časť správy príčin obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, príčin, ako aj právnej úpravy, hospodárskych a finančných dôsledkov a vplyvu na štátny rozpočet, zhodnotenie súčasného stavu. Osobitná časť správy príčin rešpektuje obsah jednotlivých ustanovení a návrh zákona doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané určenosti.

    Kolegyne, kolegovia, návrh zákona ktorý skúmame, ponúka nám aj aspoň sčasti vyrovnať si dlžoby voči našim rodákom, krajanom a spoluobčanom, ktorých sme pre ich inakosť pripravili na cesty, z ktorých sa vrátiť už nemohli. Pri vedomí ich strát, strát vskutku našich, a to vo všetkých prejavoch života od osobných po celonárodné, celospoločenské, dovoľujem si aj nad rámec povinností spravodajcu požiadať vás o podporu tohto zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Zároveň odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 708 z 27. júna 2000 prideliť návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 686), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, keď zároveň odporúčam, aby ho Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval v lehote do 14. októbra 2000 a gestorský výbor do 16. októbra 2000.

    Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Páni poslanci, pýtam sa vás, či niekto chce vystúpiť v rozprave k prerokúvanému návrhu zákona, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pán poslanec Husár. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec. Môžete vystúpiť.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som tlmočil za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko, že náš poslanecký klub tento návrh zákona, ktorý má pripomínať i slovenskej spoločnosti jednu z najväčších tragédií Európy a Slovenska v novodobej histórii, plne podporuje.

    Nechcem v žiadnom prípade využiť túto príležitosť na to, aby som opäť vrážal kliny. Ale je veľmi zarážajúce, že tí, ktorí na túto tému pri iných príležitostiach v tomto parlamente opakovane hovorili, neprišli dnes pánu Ficovi zatlieskať a tento návrh podporiť. Je veľmi zarážajúce, že "demokratov" v úvodzovkách alebo bez nich dnes jednoducho táto tematika nezaujíma. A sedí tu približne dvadsať poslancov. Celý dnešný večer smeroval a skončil pri tomto fiasku, aké teraz my, čo tu sedíme, musíme vidieť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ak chceme predstierať tomuto národu, že pracujeme, pretože splníme a vyčerpáme program Národnej rady, ktorý sme mali na túto schôdzu postavený, tak sme podvodníci. Podvodníci bez ohľadu na našu politickú príslušnosť, pretože predovšetkým sme poslanci. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, teda poslanci tých, ktorí nás tu poslali. Je mi ľúto, že pri takomto, aj keď veľmi jednoduchom, ale obsahovo veľmi významnom návrhu parlament k nemu zaujal také stanovisko, aké zaujal. Ešte raz opakujem, tento návrh plne podporujeme.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ešte sa chcem opýtať pána poslanca Fica, navrhovateľa, či sa nechce vyjadriť. A pán spoločný spravodajca? Nechce sa vyjadriť. Ďakujem pánu poslancovi Ballekovi.

    Pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je opäť navrhovateľom pán poslanec Fico a ktorým je

    návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Prosím pána poslanca Fica, aby ako navrhovateľ predmetný návrh zákona uviedol, ktorý prerokúvame ako tlač 714.

  • Ďakujem.

    Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som predložil druhý návrh zákona. Tentoraz ide o malú novelizáciu Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Dôvodom na prípravu tejto novelizácie Trestného zákona je situácia okolo krádeží poľnohospodárskych plodín a drevnej hmoty, ktoré sa vyskytujú predovšetkým na východnom Slovensku. Samozrejme, že samotná legislatíva nemôže veci definitívne vyriešiť, ale je určite jedným z príspevkov k tomu, aby sme vytvorili aj právne prostredie na primeraný právny postih ľudí, ktorí nerešpektujú prácu poľnohospodárov, lesníkov, ale aj ďalších ľudí, ktorí naozaj v obrovskom nasadení zabezpečujú či už poľnohospodársku alebo lesnú produkciu.

    Navrhujem preto, aby sme v § 247 ods. 2 Trestného zákona, t. j. ustanovení Trestného zákona, ktoré sa týka krádeže, doplnili ďalšiu skutkovú podstatu tohto trestného činu. Chcem uviesť, že Trestný zákon, pokiaľ ide o trestný čin krádeže, stanovuje ako jeden zo základných predpokladov trestnoprávnej zodpovednosti spôsobenú škodu minimálne vo výške 8 tisíc korún. Táto škoda sa určuje dvojnásobkom minimálnej mzdy, čo znamená, že pri každom zvyšovaní minimálnej mzdy zvyšujeme aj výšku spôsobenej škody, ktorá je nevyhnutná na založenie trestnoprávnej zodpovednosti. Ak teda niekto ide okolo, vymyslím si príklad, pohostinského zariadenia, je tam opretý bicykel, ktorý má hodnotu 7 999 korún, je takmer isté, že vyšetrovateľ v takomto prípade nezačne trestné stíhanie, pretože vec nemala hodnotu 8 tisíc korún.

    Rovnako treba pripomenúť, že Trestný zákon pozná krádeže, pri ktorých nie je potrebné naplniť výšku 8 tisíc korún škody. Ide najmä o prípady vreckových krádeží, kde, ak je odcudzená vec, ktorú má poškodený na tele alebo pri sebe, nie je podstatné, či ide o stokorunovú alebo dvadsaťtisíckorunovú záležitosť. To isté platí pri trestnom čine krádeže vlámaním sa. Len čo niekto prekoná prekážku alebo pokúša sa prekonať prekážku, nie je dôležité, aká výška spôsobenej škody je potom v samotnom priestore, do ktorého vstupuje páchateľ.

    Návrhom zákona, ktorý predkladám, pridávam ďalší takýto prípad kvalifikovanej skutkovej podstaty, keď nebudeme hľadieť na výšku spôsobenej škody. Len čo vstúpi osoba na cudzí pozemok s úmyslom spáchať trestný čin, netreba, aby už spôsobila škodu vo výške minimálne 8 tisíc korún. Keby som to chcel ilustrovať na prípade krádeže zemiakov alebo kukurice alebo nejakej inej poľnohospodárskej plodiny, tak naozaj by musel mať páchateľ, obrazne povedané na chrbte vlečku z traktora, aby dokázal odniesť z poľa takúto obrovskú hodnotu, či je to kukurica, zemiaky alebo niečo iné za 8 tisíc korún. Preto sme urobili analýzu trestných zákonov iných krajín a zistili sme, že trestné zákony v iných krajinách, najmä v západnej Európe veľmi prísne strážia vlastníctvo najmä v tom prípade, ak sa nachádza na konkrétnom pozemku a je spojené s takýmto pozemkom. Nemusíme sa preto obávať, že by takáto právna úprava išla nad rámec ochrany poľnohospodárskych plodín a drevnej hmoty.

    Vláda Slovenskej republiky, na zasadnutí ktorej som sa dnes zúčastnil v súvislosti s týmto návrhom zákona, pripomínala, že takáto právna úprava môže postihovať aj krádež stoličky zo záhrady. Áno, ak niekto vstúpi na cudzí pozemok s úmyslom kradnúť a ukradne umelohmotnú stoličku za 700 korún alebo za 500 korún, myslím si, že by mal takisto byť potrestateľný za trestný čin krádeže, ako to je v prípade vreckovej krádeže, kde potrestáme páchateľa, keď ukradne niekomu z vrecka dvadsaťkorunové pero. Musíme jednoducho dať najavo v našom Trestnom zákone, že vstup na cudzí pozemok s úmyslom kradnúť, už samotný je trestným činom bez ohľadu na spôsob alebo na výšku spôsobenej škody.

    Návrhom zákona sa zaoberala aj Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky. Môžem konštatovať, že v bode 4 svojho stanoviska legislatívna rada s prihliadnutím na spoločensky žiaducu a z hľadiska praxe potrebnú úpravu tejto problematiky v širšom kontexte odporúča, aby tento návrh zákona bol prerokovaný Národnou radou Slovenskej republiky v druhom a treťom čítaní s tým, že ministerstvo spravodlivosti, ako už je preň typické, príde po tomto návrhu zákona s vlastnou novelizáciou Trestného zákona, že budeme rokovať spoločne aj o návrhu Trestného zákona alebo novelizácii Trestného zákona, ktorý bude predložený ministerstvom spravodlivosti.

    Takže je tu odporúčanie Legislatívnej rady v každom prípade na postúpenie tohto návrhu zákona do druhého čítania, kde - hovorím to veľmi otvorene - som pripravený stiahnuť v druhom čítaní môj návrh zákona, ak právna úprava, ktorú prinesie ministerstvo spravodlivosti, bude lepšia, uspokojujúcejšia a bude lepšie reagovať na potreby poľnohospodárov, prípadne tých, ktorí spravujú lesný fond.

    Chcem ešte pripomenúť, že v súčasnosti sa veľa hovorí o rekodifikácii trestného zákonodarstva, ale podľa toho, v akom stave sa nachádza príprava rekodifikácie, je zrejmé, že to potrvá minimálne dva roky, kým budeme vidieť kvalitný Trestný zákon a kvalitný Trestný poriadok. Preto by sme sa nemali báť v tejto situácii pristupovať k drobným novelizáciám Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré zlepšujú niektoré ustanovenia.

    Žiaľ, urobili sme zásadnú chybu. Keby sme po roku 1989 boli bývali vybrali z Trestného zákona a z Trestného poriadku ideologické nánosy, ktoré tam celkom prirodzene boli, tak Trestný zákon a Trestný poriadok mohli veľmi dobre slúžiť do dnešného dňa s tým, že sme mohli mať k dispozícii desať rokov na prípravu rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku. Takto sa píše rok 2000 a v podstate sme stále v štádiu začiatku rekodifikačných prác, čo je určite veľká škoda. Prosím vás preto, vážené dámy a páni, aby ste podporili túto drobnú novelizáciu Trestného zákona do druhého čítania s tým, ako som uviedol, som pripravený dať návrh na prerušenie konania v druhom čítaní alebo stiahnuť tento návrh, ak bude novelizácia Trestného zákona prinesená zo strany ministerstva spravodlivosti lepšia.

    Ďakujem za vašu pozornosť a dúfam vo vašu podporu.

  • Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím pána poslanca Orosza, ktorého poveril gestorský ústavnoprávny výbor, predniesť stanovisko výboru k predloženému návrhu pána poslanca Fica.

    Pán poslanec Orosz, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil na schôdzi Národnej rady v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon. Ide o tlač číslo 714.

    Môžem konštatovať, že tento návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam názor, že tento návrh sa môže stať určitým príspevkom do riešenia dlhoročného spoločenského problému, akým nesporne je rozkrádanie úrody zemiakov a takisto iných poľnohospodárskych plodín, prípadne drevnej hmoty. Vzhľadom na platnú právnu úpravu obsiahnutú v Trestnom zákone je trestnoprávny postih páchateľov takýchto činov veľmi zložitý. Vychádza to z toho, že podľa platnej úpravy v Trestnom zákone je podmienkou trestnoprávnej zodpovednosti pri takýchto aktivitách výška škody, ktorá musí dosiahnuť výšku dvojnásobku minimálnej mzdy, to znamená v dnešných podmienkach 8 tisíc Sk. Je zrejmé, že viaceré z týchto aktivít dosahujú nižšiu výšku škody, resp. ide o aktivity, kde výšku škôd je ťažko preukázať.

    Návrh Roberta Fica uľahčuje trestnoprávny postih tým, že vlastne výšku škody pri takýchto aktivitách, pri takýchto činoch nepovažuje za podmienku trestnoprávneho postihu. Keď vychádzame z možnosti preventívneho pôsobenia takejto zákonnej úpravy, tak sa dá predpokladať, že by mohol byť tento návrh zákona príspevkom k riešeniu tohto problému, pretože preventívne by mohol pôsobiť na páchateľov týchto trestných činov. Z tohto hľadiska sa mi zdá návrh vhodný podpory minimálne v prvom čítaní, a to aj napriek tomu, že nejde o zázračný recept na riešenie zložitého spoločenského problému. Myslím si, že predkladateľ si je toho vedomý a je si vedomý aj toho, že sám osebe tento návrh zákona spoločenský problém nemôže vyriešiť.

    Pri posudzovaní návrhu je potrebné upozorniť, že na súčasne prebiehajúcich rekodifikačných prácach na Trestnom zákone sa uvažuje aj o otázke výšky škody ako podmienke trestnoprávneho postihu, inými slovami to, čo dnes už nastolil Robert Fico vo svojom návrhu zákona, je predmetom diskusií odborníkov. Podľa mojich informácií, vláda dnes rokovala o tomto návrhu zákona a nevyjadrila súhlas s týmto návrhom, teda bude odporúčať Národnej rade Slovenskej republiky súhlas s týmto návrhom zákona nevysloviť. Nepoznám dôvody a takisto nepovažujem za smerodajné toto rozhodnutie vlády Slovenskej republiky, najmä z hľadiska toho, že sme v prvom čítaní o tomto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) tohto zákona na tom, že po rozprave odporučí tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 748 z 3. augusta 2000 odporúčam prideliť tento návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. V súlade so spomínaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby úlohu gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, a zároveň odporúčam, aby výbory, ktorým bude tento návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 14. októbra 2000 a gestorský výbor, teda ústavnoprávny výbor, aby ho prerokoval v lehote do 16. októbra 2000.

    Vážený pán podpredseda, to je z mojej strany všetko, môžete otvoriť rozpravu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne nehlási nikto z prítomných poslancov. Pán poslanec Husár sa hlási ústne. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    prosím, aby ste ma nebrali ako pána Fica v onú osudnú noc, ale skutočne som bol poverený klubom tlmočiť niektoré stanoviská takisto aj k tomuto návrhu.

    Naše stanovisko je veľmi jednoduché a prosté. Pán poslanec Fico rieši veľmi aktuálny spoločenský problém, ktorý by som si dovolil prirovnať k starému rímskemu "stokrát nič zabilo osla". Skutočne je to tak, že v tomto prípade ide v momentálnej situácii o ochranu roľníkov či farmárov, či ako ich kto nazýva, a nielen ich majetku, ale predovšetkým je výsledkom ich práce. A v tomto prípade naozaj platí to, čo som povedal, stokrát nič zabilo osla. Pretože škoda nedosahujúca dnes zákonný limit nahromadená množstvom prípadov, ktoré sa na pozemkoch týchto producentov či vlastníkov vyskytuje, je naozaj taká, že by to zabilo aj osla.

    A pretože všetci svorne tvrdíme, že budujeme demokratickú spoločnosť, kde každý má právo žiť a nažívať podľa výsledkov svojich schopností a svojej práce, sme povinní tieto výsledky práce jednotlivcov i chrániť. Stotožňujeme sa so stanoviskom pána poslanca Fica, ak vládna legislatíva bude schopná v dostatočnom čase a priestore predložiť taký návrh, ktorý bude riešiť vecne, konkrétne a včas tento problém, sme ochotní podporiť i tento návrh v tomto čase, pretože pán Fico bol prvý a rieši vecným spôsobom veľmi vecný a vážny problém. Tento návrh v plnom rozsahu podporujeme.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Husára.

  • Myslím si, že pán poslanec Husár má pravdu, keď hovorí, že tento legislatívny návrh preventívne môže pomôcť riešiť veci. Osobne sa domnievam, že platné právo, a publikovala som to aj v tlači, pokrýva možnosť riešenia, ale zrejme nebolo dosiaľ tak inštruktívne formulované, aby inšpirovalo v praxi na vyvodzovanie zodpovednosti. Mám však obavu, že poslanci vládnej koalície, keď to nie je ich návrh, nebudú nič podporovať. Takže je tu veľký problém a chcem povedať, že problém je vôbec aj s kódexom Trestného zákona, ktorý sme už dali do parlamentu a zase sa začína od nuly. Tak to je ďalší problém.

    A tretí problém do tretice je naše dnešné sedenie. Vážení páni poslanci a panie poslankyne, je predsa celkom nelogické, keď po celodennej práci od 9.00 do 19.00 hodiny večer ešte niekto navrhne predĺženie s tým, že 10 legislatívnych návrhov má prejsť v prvom čítaní, to znamená politická rozprava. Vážení, vy si robíte z parlamentu žarty, pre vás je škoda peňazí daňových poplatníkov, tu by stačili štyria, piati, ktorí by to odklepli a vy by ste sedeli doma a tí by len tlmočili názor koaličnej rady, ako budú hlasovať poslanci. Veď toto nie je tvorba legislatívy, toto je žart, pretože absolútne sa tu filozofia toho-ktorého návrhu neprerokúva. Naši poslanci sa k tomu aj tak postavili, že v tomto rýchliku sa nedá nič urobiť, ak nechcete pracovať ráno do 6.00 hodiny, čo je nemožné.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, využijem faktickú poznámku, ktorú mala pani profesorka Tóthová. Rád by som na ňu nadviazal a povedal, že naozaj nie je normálne, aby sme hlasovali, prepáčte, že sa opakujem, ale považujem to za dôležité povedať, nie je normálne, aby sem zajtra prišli poslanci, aby sme sa sem nahnali a budeme hlasovať o čomsi, o čom možno nemáme ani predstavu. Netvrdím to o vás, však tu sedíte, nehovorím o vás, hovorím o tých, ktorí tu nesedia.

    Každý prezentuje tento návrh ako nejaký farmársky zákon, ktorého úlohou je strieľať ľudí a niečo podobné, ktorí sa pohybujú po poliach. Takto to mnohí určite vnímajú z médií, a pritom ide iba o zavedenie osobitnej skutkovej podstaty do § 247 Trestného zákona. Je to bežná vec, ktorú nájdeme v ktoromkoľvek Trestnom zákone inej krajiny. Myslím si, že táto prax, a to chcem len poukázať na tomto príklade, takéto kumulovanie diskusie nie je šťastné, pretože neprebieha vlastne žiadna diskusia v parlamente k návrhom zákonov. Som presvedčený, že teraz preberieme 8 alebo 9 zákonov v prvom čítaní bez toho, aby k nim bola akákoľvek diskusia. Možno sa výnimočne tvorivo prihlási jeden alebo dvaja poslanci a niečo k tomuto návrhu zákona povedia, ale predsa práve prvé čítanie je dôležité na to, aby sme si povedali, či súhlasíme alebo nesúhlasíme so zámerom toho zákona. Či je dobre formulovaný, či vyhovuje súčasným podmienkam. My to jednoducho necháme prejsť, ráno zahlasujeme, lebo nebudeme ani presne vedieť, v čom tá podstata návrhu zákona spočívala. Takže berte to, prosím, ako formu nejakého osobného protestu proti tomuto spôsobu. Hoci to nemôžem zmeniť, chápem aj to, čo bolo povedané, teda lehoty a ďalšie záležitosti. Ale nie je to dobré ani na prípravu a organizáciu našej poslaneckej práce, pretože mnohí z nás majú naplánované stretnutia s veľvyslancami, sú rôzne večery o 8.00 hodine, o 8.30 hodine a je nám veľmi ľúto, že takýmto spôsobom sa ruší náš program. Len to som chcel povedať na margo toho, čo povedala pani profesorka Tóthová, plne s ňou súhlasím.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Poviem jednu vetu. Nerád hovorím a nerád opakujem to, čo hovorili predo mnou ďalší. Tiež som povedal, že som nesúhlasil s rozhodnutím, ktoré parlament urobil pred nejakým časom, ale jednoducho to už nebudem opakovať. Urobili sme to, nezneužívajme teraz túto pôdu na to, aby sme stále len opakovali, aké zlé rozhodnutie sme urobili. Urobili sme zle, poučme sa z toho a už takéto rozhodnutie neurobme.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujeme rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánu poslancovi Ficovi a pánu poslancovi Oroszovi.

    V zmysle schváleného programu budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov a mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

    Návrh sme dostali ako tlač 681 a predkladateľmi sú pani poslankyňa Malíková a pán poslanec Paška.

    Prosím pani poslankyňu Malíkovú za skupinu navrhovateľov, aby predmetný návrh zákona uviedla.

    Pani poslankyňa Malíková nie je v tejto chvíli prítomná v rokovacej sále.

    Pani poslankyňa Kolláriková, máte procedurálny návrh?

  • Pán kolega, ak dovolíte, musím protestovať proti tomuto postupu, pretože prerokúvame návrhy zákonov ako na bežiacom páse.

  • Pani poslankyňa, prosím vás, máte nejaký iný návrh?

  • Protestujem skutočne proti tomuto postupu parlamentu, pretože nikto tu nesedí. Ako môžeme zodpovedne pristupovať k prerokúvaniu návrhov. Ako môžeme schvaľovať návrhy, ktoré majú zlepšiť predmetné návrhy.

  • Pani poslankyňa, protestujete proti prijatému uzneseniu Národnej rady Slovenskej republiky, za ktoré hlasovala väčšina prítomných poslancov?

  • Pán kolega, hlasovala o tom koalícia, nie opozícia, pretože vy už dopredu viete, čo prejde. My môžeme hlasovať o tom, čo sa dá, ale vy nás prehlasujete.

  • Pani poslankyňa, vy ste súčasťou tohto pléna Národnej rady, takže v tejto chvíli...

    Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, aby sme, ak sa chceme prihlásiť, vecne reagovali na problém, ktorý počas rokovania vznikol. Túto výhradu pani poslankyne nepovažujem za odôvodnenú.

    Pani poslankyňa Malíková ako predkladateľka nie je prítomná v rokovacej sále v čase, keď sa má prerokúvať jej návrh zákona, preto pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Bohunického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 697, súčasťou ktorého je aj návrh na jeho pridelenie návrhu na prerokovanie jednotlivým výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby pán poslanec Bohunický ako navrhovateľ odôvodnil predložený návrh zákona.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená Národná rada,

    dnes máme v prvom čítaní posúdiť návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. K podaniu novely ma inšpirovali nadšenci Trnavskej asociácie historických vozidiel Slovenskej republiky, ktorí mi podrobne porozprávali o svojich radostiach a starostiach.

    Podstatou návrhu je vymedzenie pojmu "historické vozidlo", a to preto, že práva účastníka cestnej premávky na historickom vozidle sú stanovené vyhláškami a nemajú oporu v zákone. To je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky článkom 2 ods. 2, pretože štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. V žiadnom paragrafe zákona o premávke na pozemných komunikáciách nenájdete, čo vlastne historické vozidlo je. Vložením písmena b) do paragrafu tohto zákona definujem pojem historické vozidlo.

    Text tohto písmena vznikol na základe stretnutí so zberateľmi historických vozidiel, je zdôvodnený vo všeobecnej a osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto zákonu. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. 1. 2000, a to z toho dôvodu, že novela bude mať dosah na štátny rozpočet roku 2001. Z doteraz získaných informácií môžeme dosah na štátny rozpočet kvantifikovať takto: podľa záznamov Slovenskej poisťovne, a. s., v súčasnosti má zvláštne evidenčné číslo s písmenom H v Slovenskej republike 100 automobilov, za ktoré bolo uhradené zároveň havarijné poistenie. Na základe tohto údaja získal štátny rozpočet v roku 2000 sumu 200 tisíc Sk. Novelou sa zníži štátny rozpočet za takéto vozidlá o 195 tisíc Sk, pretože za správny poplatok sa vyberie 5 000 Sk.

    V zmysle § 68 ods. 4 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám novelu dvoch vykonávacích predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého majú byť vydané. Novelou vyhlášky ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 423/1991 Zb., ktorou sa stanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, odporúčame znížiť poistné za motorové vozidlo vyrobené do roku 1945 vrátane z výšky polovice sadzby poistného na:

    a) 3/12 príslušnej sadzby za historické vozidlo z uvedeného tabuľkového čísla a 1/12 príslušnej sadzby za historické vozidlo s prideleným zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno H.

    Navrhovaná novela je podrobne zdôvodnená. Novelou vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 90 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o premávke na pozemných komunikáciách, a následným novoformulovaným všeobecne záväzným právnym predpisom odstraňujem tvrdosť vyhlášky voči majiteľom historických vozidiel. Terajším stavom sú postavení do takej istej kategórie ako napríklad predajcovia nových osobných automobilov používajúcich zvláštne evidenčné číslo s písmenom M.

    Z uvedeného dôvodu odporúčame, aby sa historickým vozidlám po získaní zvláštneho evidenčného čísla každoročne obnovovala platnosť osvedčenia podľa zákona číslo 232/1992 Z. z. o správnych poplatkoch položka 6 písm. a) za správny poplatok 50 Sk.

    Chcem vás preto, vážená Národná rada, požiadať o podporu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 315 o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi a žiadam ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo pánu spoločnému spravodajcovi určeného gestorským výborom pánu Jánovi Šimkovi. Pán poslanec, uveďte spoločnú správu a výsledok prerokovania tohto návrhu vo výbore.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s platným rokovacím poriadkom vystúpil ako spravodajca v prvom čítaní. Uvádzam, že v zmysle platného práva tento uvedený návrh spĺňa všetky náležitosti, aby mohol byť prerokovaný v prvom čítaní na rokovaní Národnej rady, a z vecného hľadiska problematiku, ktorú pán poslanec Bohunický navrhuje riešiť, ja ako spravodajca považujem za aktuálnu a potrebnú na to, aby sa legislatívne riešila.

    Vážený pán predseda, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k návrhu zákona s tým, že uvádzam, že v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady budem odporúčať prijatie uznesenia, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za uvedenie správy.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pánu poslancovi Bohunickému ako predkladateľovi, navrhovateľovi a aj pánu spravodajcovi Šimkovi.

    Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Vavríka a Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 728.

    Za skupinu navrhovateľov návrh zákona uvedie pán poslanec Vavrík.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vašu pozornosť upriamil na predložený návrh doplnku cestného zákona (tlač 728) z dôvodov naliehavej potreby jeho schválenia.

    Pre pokročilý čas a krátkosť len stručne chcem uviesť, že v súčasne platnom sadzobníku úhrad za diaľničné nálepky, ktoré sú uvedené v prílohe číslo 1 cestného zákona, nie sú uvažované diaľničné nálepky, ktoré majú 15-dňovú platnosť pre kategóriu motorových vozidiel a jazdných súprav s celkovou hmotnosťou od 3,5 tony do 12 ton a nad 12 ton vrátane. V dôsledku toho stavu je Slovenská republika vystavená kritike prepravných spoločností a združení, ako aj cestovných kancelárii, najmä zahraničných, za neobjektívny postup, ktorý nie je obvyklý v krajinách Európskej únie, pričom sa neumožňuje tranzitným vozidlám tejto kategórie zakúpiť si dvojtýždňovú, resp. 15-dňovú nálepku, ale len celoročnú.

    Prepravcovia, ktorí využívajú diaľničnú sieť iba príležitostne, to považujú za nespravodlivé, keď musia zaplatiť ročnú nálepku, rovnako ako prepravcovia, ktorí diaľnice využívajú dennodenne alebo veľmi často počas celého roku. Tým sa stáva, že najmä zahraniční prepravcovia si tieto diaľničné známky nekupujú a štátny rozpočet, resp. Štátny cestný fond prichádza ročne o značné finančné prostriedky. Toto je hlavný dôvod, prečo som sa s kolegom Malchárkom odhodlal podať tento návrh doplnku cestného zákona a najmä prosím, aby sme posúdili ešte na tejto schôdzi prvé čítanie, aby sme mohli v druhom čítaní už v októbri zákon definitívne schváliť. Ak by totiž pozitívne bol Národnou radou posúdený, treba ešte istý čas na vytlačenie cenín a vyrobenie dostatočnej zásoby na predaj od 1. januára budúceho roku.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pán podpredseda, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu a posun tohto návrhu do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi pánu poslancovi Jánovi Šimkovi.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca podľa platného rokovacieho poriadku v prvom čítaní k predkladanému návrhu skupiny poslancov, ktorým sa dopĺňa zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) tlač číslo 728.

    Uvádzam, že v zmysle platného rokovacieho poriadku uvedený návrh spĺňa všetky predpísané náležitosti zo stránky legislatívnej. Zo stránky vecnej zaujímam stanovisko ako spravodajca, že uvedený návrh rieši aktuálny problém spoločnosti, ktorý treba upraviť v legislatíve.

    Na záver uvádzam, že budem odporúčať, aby uvedený návrh skupiny poslancov bol v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady prerokovaný v druhom čítaní.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte k uvedenému problému rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Malchárek. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budem veľmi stručný podľa odporučenia. Veľmi rád by som podporil práve slová predkladateľa, takisto spravodajcu. Bol by som veľmi rád, keby ste si uvedomili aj ďalší rozmer, ktorý môže mať vplyv na kampaň proti korupcii ako prevenciu, ktorá bezpochyby v súčasnosti je umožnená práve preto, že jednoducho je oveľa lacnejšie platiť i možné úplatky, možno aj pokuty, a nie kupovať si ročné známky.

    Som absolútne presvedčený, že vláda Slovenskej republiky by pristúpila k takémuto kroku, ktoré sme si s pánom poslancom Vavríkom osvojili. Ale myslím, si, že pokiaľ to príde v tomto období a bude to s platnosťou od 1. 1. 2001, bude to oveľa účinnejšie a pomôže to našim cestám a ďalším aktivitám, ktoré z tohto fondu je možné hradiť.

    Ďakujem pekne za pozornosť a v druhom čítaní sme ochotní prijať akékoľvek pozmeňujúce návrhy, ktoré prispejú k skvalitneniu tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou na pána poslanca sa nikto nehlási. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánom poslancom Vavríkovi a Šimkovi.

    Budeme pokračovať ďalším bodom, a to je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Komore ekológov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 733.

    Návrh zákona uvedie poverený člen skupiny poslancov pán poslanec Ambróš.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    budem veľmi stručný.

    Stavovská a profesijná organizácia ekológov - komora je navrhovaná na dozor nad odbornou a etickou úrovňou vedeckých pracovníkov a expertov v oblasti ekológie. Jej poslaním je upraviť zásady výkonu povolania ekológov a dohodnúť podmienky na ich dodržiavanie v prípade poskytovania expertných služieb.

    Vytvorenie komory je akútnou potrebou vzhľadom na nevyhnutnosť zamedziť a vylúčiť nekvalifikované vstupovanie do otázok posudzovania kvality prírodného prostredia, ekosystémov a potenciálnych impaktov ľudskej činnosti na existenčné podmienky jednotlivých druhov živých organizmov. Oblasť pôsobnosti komory nepokrýva celú oblasť životného prostredia, ale obmedzuje sa na ekológiu v užšom zmysle slova ako na prírodovednú disciplínu zaoberajúcu sa živou prírodou.

    Zákon o Komore ekológov Slovenskej republiky predstavuje dôležitý legislatívny rámec upravujúci podmienky poskytovania služieb, najmä aplikácie výsledkov ekologického výskumu pri starostlivosti o životné prostredie a ochranu prírody.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie tohto návrhu.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pánu poslancovi Kötelesovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená Národná rada,

    pán predsedajúci,

    pán minister,

    dovoľte mi, aby som podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Komore ekológov ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 733) prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Za gestorský výbor navrhujem s citovaným návrhom predsedu Národnej rady výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 14. októbra, gestorský výbor v lehote do 16. októbra 2000.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánom poslancom za uvedenie návrhu, ako aj spoločnej správy.

    Ďalším bodom programu je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci.

    Tlač tohto zákona, ktorú sme dostali, je 734.

    Návrh zákona uvedie poverený člen skupiny poslancov pán poslanec Ambróš.

    Pardon, je zmena, pán poslanec Juriš, vy ste tiež navrhovateľom.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    pripadla mi úloha predniesť návrh na novelu zákona o štátnej pomoci, ktorý sme prijali pred rokom. Tento zákon svojou koncepciou a obsahom i rozsahom nemal obdobu v predchádzajúcom právnom a inštitucionálnom vývoji Slovenskej republiky, preto bol pripravovaný bez akýchkoľvek konkrétnych skúseností s formou poskytovania štátnej pomoci na základe posudzovania, hodnotenia, schvaľovania a kontroly štátnej pomoci. Z toho dôvodu už pri prijímaní tohto zákona sa rátalo s prehodnotením jeho pôsobenia na základe praktických skúseností a výsledkov jeho aplikácie v právnych vzťahoch. Bez podkladov treba riešiť najmä postavenie Úradu pre štátnu pomoc ako nezávislého orgánu a z toho vyplývajúce riešenie, podľa ktorého úrad bude mať v štátnom rozpočte vlastnú rozpočtovú kapitolu a, samozrejme, aj platové zaradenie riaditeľa ústavu, keďže na základe platných právnych predpisov mu vôbec nemožno určiť plat.

    Oblasť štátnej pomoci patrí medzi najsledovanejšie oblasti Európskej komisie a nedoriešenie týchto otázok sa môže prejaviť v negatívnom hodnotení Európskej komisie v jej pravidelnej správe o pokroku v plnení kritérií na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, ktorá má byť zverejnená v októbri 2000. Nutnosť doriešenia týchto otázok podporuje aj otvorenie negociácie, rokovanie o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie v kapitole hospodárska súťaž a štátna pomoc, čo môže byť reálnou výzvou, na čo možno najskoršie uzatvorenie tejto kapitoly.

    Vážené poslankyne a poslanci, dúfam, že podporíte túto malú, ale potrebnú novelu zákona číslo 231/1999 Z. z.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu.

    Spoločným spravodajcom je člen navrhnutého gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Kujan.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci (tlač 734) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred začatím schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na 36. schôdzu Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som. Prosím vás, aby ste otvorili k predmetnému návrhu zákona rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pánov poslancov a paní poslankýň, či sa chcú prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu. Pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, méte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    viem, o čom je reč, pretože ešte počas môjho pôsobenia som viackrát rokovala o vzniku tohto orgánu. Je mi známa požiadavka nezávislosti. To všetko je v poriadku. Ale chcem vám povedať, že tak hlúpo, ako sa to robí, je to legislatívna nezdatnosť. Po prvé, keď je niečo orgánom štátnej správy, nemôžem dať slovo nezávislý orgán štátnej správy. Pretože existuje niečo ako teória práva a existujú nejaké všeobecné zásady. Každý orgán štátnej správy je súčasťou sústavy orgánov štátnej správy s vertikálnou výstavbou a vertikálnou nadriadenosťou a podriadenosťou. Plne sa to dá urobiť inak, ale nie takto.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa bola jediná prihlásená do rozpravy. Faktické poznámky nie sú. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko v rozprave.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Len veľmi stručne chcem odpovedať pani poslankyni Tóthovej, že tá nezávislosť je myslená tak, aby bol nezávislý od tých, čo najväčšmi poskytujú štátnu pomoc, a to je ministerstvo financií. Pritom ministerstvo financií je donorom rozpočtu tohto úradu, čiže je tam proti sebe postavená funkcia ministerstva ako zakladateľa a úradov ako štátnej pomoci. Myslím si, že tá nezávislosť od ministerstva financií, ktoré poskytuje najviac štátnej pomoci, je len v slovnom ponímaní. A pritom má kontrolovať rozpočet tohto úradu. Čiže je požiadavka nie od nás, ale je to požiadavka od pracovníkov Európskej komisie, aby nezávislosť bola zabezpečená samostatnou rozpočtovou kapitolou v rámci rozpočtu slovenskej republiky.

    Len toľko, ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti Zmluvy o obchode a plavbe medzi Československou republikou a Zjednotenou arabskou republikou, podpísanej v Káhire 7. februára 1959 vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Egyptskou arabskou republikou.

    Návrh ste dostali ako tlač 660.

    Vzhľadom na to, že pán minister je na ceste, odporúčam tento bod preskočiť a pokračujeme ďalším bodom, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 736.

    Vládny návrh zákona uvedie pán minister vnútra.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a a v politických hnutiach v znení neskorších predpisov, vypracovalo ministerstvo vnútra podľa plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2000.

    Vzhľadom na to, že predložený návrh zákona upravuje aj oblasť financovania a hospodárenia politických strán a politických hnutí, bol vypracovaný v spolupráci s ministerstvom financií. Návrh zákona bol konzultovaný s expertnou skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pre financovanie politických strán a jej požiadavky sú v návrhu zákona premietnuté.

    Pri vypracúvaní návrhu zákona ministerstvo vnútra a ministerstvo financií vychádzali z poznatkov, ktoré získali pri jeho aplikácii v praxi. Návrh novely zákona o združovaní v politických stranách, v politických hnutiach podrobnejšie upravuje otázky kreovania orgánov a organizačných jednotiek politickej strany, problematiku procesných lehôt, rozširuje dôvody, pre ktoré ministerstvo vnútra môže registráciu strany a hnutia odmietnuť, upravuje povinnosť oznamovania štatutárnych zástupcov a ich zmien, náležitosti zoznamu registrovaných politických strán a hnutí, ktoré vedie ministerstvo vnútra, ako aj súdnu ochranu člena politickej strany a politického hnutia v prípade, že ich považuje za nezákonné alebo odporujúce stanovám.

    Navrhuje sa tiež upraviť povinnosť politických strán a hnutí vyriešiť problematiku členstva v stanovách tak, aby sa zamedzilo členstvo občana súčasne v dvoch politických subjektoch. Návrh zákona novo upravuje oblasť financovania a hospodárenia politických strán a politických hnutí, najmä odstraňuje nedostatky doterajšej právnej úpravy rozšírením kontroly strán a hnutí s možnosťou využívania sankcií za neplnenie zákonných povinností strán a hnutí pri predkladaní výročnej finančnej správy Národnej rade.

    Návrh právnej úpravy rozširuje financovanie politických strán a hnutí z prostriedkov štátneho rozpočtu zavedením príspevku na mandát pre parlamentné politické strany, čím utvára dostatočné podmienky pre finančnú nezávislosť strán a hnutí.

    Vážená Národná rada, vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem predložený návrh zákona schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona.

    Dávam slovo predsedovi ústavnoprávneho výboru, ktorý je zároveň spravodajcom, pánu poslancovi Oroszovi.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil na rokovaní tejto schôdze v rámci prvého čítania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov. Tento materiál máte pod tlačou číslo 736.

    Na úvod mi dovoľte konštatovať, že tento návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené jednak v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a ako aj náležitosti, ktoré sú uvedené a určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska vítam predloženie tohto návrhu vládou Slovenskej republiky a chcem osobitne oceniť, že príprave tohto návrhu zákona predchádzala veľmi široká spoločenská a odborná diskusia, ktorá prebieha viac ako rok. Uskutočnilo sa niekoľko odborných seminárov a konferencií k tejto problematike a takisto treba oceniť aj to, že na pôde parlamentu sa vytvorila expertná parlamentná pracovná skupina zložená zo zástupcov jednak opozície, jednak koalície a výsledky práce tejto komisie sú zohľadnené, aj keď nie celkom, ale aspoň čiastočne v návrhu zákona, ktorý nám vláda predložila.

    Nechcem sa vyjadrovať k tej časti návrhu zákona, ktorý sa dotýka toľko v tejto snemovni diskutovaného problému dvojitého členstva v politických stranách, to je problematika, ktorá by sa nemala riešiť právne, ale politicky. Chcem osobitne oceniť tú časť návrhu zákona, ktorý sa dotýka financovania politických strán. Vieme veľmi dobre, zhoduje sa na tom odborná verejnosť, že táto časť platného zákona o politických stranách a politických hnutiach je jednoznačne najslabšou časťou tohto zákona a neumožňuje kontrolu využívania finančných prostriedkov politických strán a politických hnutí a financovanie, hospodárenie politických strán zjavne nie je transparentné.

    V tomto smere vládny návrh zákona prináša mnoho pozitívneho, mnoho nového, je výrazne inšpirovaný aj zahraničnými právnymi úpravami, osobitne českou právnou úpravou a čiastočne aj nemeckou právnou úpravou, napriek tomu je tam ešte viacero otvorených otázok. Domnievam sa, že v druhom čítaní by sme sa mali okrem iného zamerať na to, aby bolo financovanie politických strán ešte viac transparentné a prístupné verejnej kontrole. V tomto smere zrejme budeme rokovať aj v gestorskom výbore a hľadať ešte cesty k zlepšeniu tohto návrhu.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa vyplývajú ako spravodajcu výborov z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí tento vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku slovenského parlamentu v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 771 z 28. augusta 2000 odporúčam prideliť tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 424/1991 Zb., na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, výboru pre európsku integráciu a osobitných kontrolných výborov na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    V súlade s týmto návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby úlohy gestorského výboru splnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň odporúčam, aby výbory, ktorým bol tento vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 14. októbra 2000 a gestorský, teda ústavnoprávny výbor, aby ho prerokoval v lehote do 16. októbra 2000.

    Vážený pán podpredseda, to je všetko z mojej strany. Odporúčam, aby ste otvorili rozpravu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    plne si uvedomujem, že vystupovať za tohto obsadenia pléna a v tejto už nočnej hodine je sčasti nezmyslom, ale pretože vystúpenia sú súčasťou stenografických záznamov z parlamentu a sú aj určitou historickou dokumentáciou, tak si považujem za povinnosť vyjadriť sa k filozofii tohto zákona. Tá filozofia nepôjde smerom k riešeniu finančných otázok politických strán, čo bezo zvyšku je otázka, ktorú treba riešiť a každý krok dopredu je prínosným krokom, ale vyjadrím sa k riešeniu abnormálnosti slovenskej politickej scény, to znamená k dvojitému, prípadne k trojitému členstvu v politických stranách. Už v tlači som nazvala túto legislatívnu úpravu konzervovaním politického chaosu na Slovensku. Táto legislatívna úprava je krásnou, trblietajúcou sa predstavou, ale predstavou, ktorú súčasná politická moc nechce, aby sa realizovala dnes, pokiaľ sú oni pri vláde a tobôž nie, nedajbože, rýchlo pred referendom a pred predčasnými voľbami. Ale proste naznačuje niečo, čo v špeciálnom ustanovení pre príslušné paragrafy posúva účinnosť zákona až po rok 2002.

    Vážení predstavitelia vládnej politiky, tak to treba riešiť legislatívne? Ak áno, potom treba dať účinnosť od 1. januára 2001 alebo ihneď, a ak to nie je také aktuálne a páli vás to až vtedy, keď nebudete vo vláde, tak potom načo do toho idete? To je predsa taký smiešny prístup, ktorým ste u väčšiny občanov vyvolali úsmev. Rýchlo sa dal návrh zákona, ktorý toto rieši, ale účinné to bude až vtedy, keď my už vo vláde nebudeme.

    A navyše, rozoberme si mechanizmus uplatnenia tohto zákona. Začne účinnosť od roku 2002, potom rok musí ešte trvať zo zákona rozporný stav a až potom sa môže dať, to znamená v roku 2003 sa môže dať návrh na začatie súdneho konania, ktoré v dobrom prípade skončí do roku 2004. A čo je výsledok súdneho konania? No pozastavenie činnosti politického subjektu, teda ak konania dobre pôjdu, nebudú odvolacie konania, tak to bude zaujímavé v roku 2004, a potom ešte generálny prokurátor musí rok čakať a musí skonštatovať, že vlastne pri pozastavení sa nedosiahla náprava, a potom môže dať návrh na rozpustenie politického subjektu, to znamená v roku 2005 a 2006. Čiže ak chcem vidieť optimisticky účinnosť zákona, tak potom rok 2006, keď bude asi taká lehota nášho prijatia do Európskej únie, tak podľa tohto zákona si spravíme poriadok na politickej scéne, lebo s takýmto chaosom by nás skutočne nikto nevzal. Pretože Európska únia jasne v asociačnej dohode dala aj transparentnosť politickej scény.

    No tak, prosím vás pekne, je to niečo iné ako konzervovanie politického chaosu na Slovensku? Pán minister, robíte si z nás vtipy, keď predkladáte takýto zákon a tvárite sa, že idete niečo riešiť. To sú zlé žarty, tak, prosím vás, uvedomme si, čo sa tu vlastne predkladá.

    K ďalším legislatívnym a nesystémovým formuláciám sa vyjadrím v druhom čítaní, ale osobne toto vidím ako taký pingpong na to, aby sa dva návrhy, ktoré sú v parlamente, dva návrhy, ktoré chcú niečo objektívne riešiť, dostali do autu. Bola som rada, že Strana demokratickej ľavice povedala, že svoj návrh nesťahuje a počkala, ako uspeje tento. Prosím vás pekne, keď toto uspeje, je to ďalší legislatívny žart, ktorý tento parlament prijme v tej časti, ktorá sa týka riešenia členstva vo viacerých politických stranách. Robíte krásne zrkadielka pre krásne trblietanie sa pred občanmi, že chcete niečo riešiť. Nechcete nič riešiť, vám to vyhovuje, ale tento stav je vlastne politický chaos, ktorý brzdí rozvoj a riešenie vecí verejných, ktoré sú aktuálne.

    Vzhľadom na túto časť nemôžem podporiť tento legislatívny návrh do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Tóthová bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programe za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Ďakujem pekne. Pán spoločný spravodajca nie. Ďakujem pekne.

    Ďakujem aj pánu ministrovi, aj pánu poslancovi za uvedenie tohto návrhu.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o poslednom bode dnešného rokovania, a to je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti Zmluvy o obchode a plavbe medzi Československou republikou a Zjednotenou arabskou republikou, podpísanej v Káhire 7. februára 1959 vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Egyptskou arabskou republikou.

    Návrh skončenia platnosti tejto zmluvy ste dostali ako tlač 660.

    Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí pán Eduard Kukan.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu s ukončením platnosti Zmluvy o obchode a plavbe medzi Československou republikou a Zjednotenou arabskou republikou, ktorý bol podpísaný v Káhire 7. februára 1959 vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Egyptskou arabskou republikou, a to v súvislosti s prebiehajúcim procesom posúdenia zmluvnej základne medzi Slovenskom a Egyptom.

    Po sukcesii Slovenskej republiky do zmlúv po bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike sa na základe medzinárodných zvyklostí uskutočňuje s jednotlivými štátmi posúdenie vzájomnej dvojstrannej zmluvnej základne a jej revízia. Cieľom tohto procesu je, aby sa zo zmluvnej základne, ktorú Slovenská republika prevzala po ČSFR, ponechali v platnosti tie zmluvy, ktoré považujú za potrebné ponechať v platnosti obidva štáty, aby sa platnosť medzinárodných zmlúv, ktoré sú neaktuálne, nefunkčné, zastarané alebo sa nevykonávajú, skončila. V rámci tohto procesu je nutné rešpektovať normy medzinárodného práva, ako aj vnútroštátne právne normy, na základe ktorých je možné skončiť platnosť medzinárodnej zmluvy len so súhlasom orgánu, z právomoci ktorého bola zmluva uzavretá.

    Dosiaľ Slovenská republika uskutočnila posúdenie zmluvnej základne s 35 štátmi. Medzi zmluvami, ktorých platnosť sa po vzájomnej dohode skončí, vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskom a Egyptom ide celkove o 11 medzinárodných zmlúv, je tiež zmluva o obchode a plavbe medzi Československou republikou a Zjednotenou arabskou republikou z roku 1959. Po uzavretí obchodnej dohody medzi Slovenskou republikou a Egyptskou arabskou republikou podpísanej v Káhire 3. júla 1994 sú vzťahy medzi Slovenskom a Egyptom v hospodárskej oblasti komplexne zmluvne pokryté.

    Keďže predmetná zmluva o obchode a plavbe nebola obchodnou dohodou priamo zrušená, avšak sa stala neaktuálnou, strany sa dohodli na skončení jej platnosti. So skončením platnosti zmluvy vyslovila vláda súhlas svojím uznesením číslo 300 z 10. mája tohto roku. Táto zmluva je prezidentskej povahy, so skončením jej platnosti musí v zmysle § 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas Národná rada a nakoniec prezident Slovenskej republiky.

    Na základe týchto skutočností si vás dovoľujem požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so skončením platnosti tejto zmluvy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie tohto vládneho návrhu.

    Spoločným spravodajcom bude člen gestorského Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pán Árpád Duka-Zólyomi.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    z poverenia gestorského zahraničného výboru predkladám správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti Zmluvy o obchode a plavbe medzi Československou republikou a Zjednotenou arabskou republikou, podpísanej v Káhire 7. februára 1959 vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Egyptskou arabskou republikou. Je to tlač 660.

    Výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne podľa § 46 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 314 zo 6. septembra 2000, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 86 zo 6. septembra 2000 vyslovili súhlas s návrhom. Predmetná správa o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti Zmluvy o obchode a plavbe medzi Československou republikou a Zjednotenou arabskou republikou, podpísanej v Káhire 7. februára 1959 vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Egyptskou arabskou republikou bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky číslo 87 zo dňa 6. septembra 2000.

    Vážená Národná rada, predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti Zmluvy o obchode a plavbe medzi Československou republikou a Zjednotenou arabskou republikou, podpísanej v Káhire 7. februára 1959 vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Egyptskou arabskou republikou.

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ukončením platnosti Zmluvy o obchode a plavbe medzi Československou republikou a Zjednotenou arabskou republikou, podpísanej v Káhire 7. februára 1959 vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Egyptskou arabskou republikou."

    To je všetko. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto z prítomných poslancov do rozpravy. Nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánu ministrovi, takisto pánu poslancovi za uvedenie tohto návrhu.

    Konštatujem, že vzhľadom na to, že pani poslankyňa Malíková neprišla, tak sme vyčerpali dnešný program. Prerušujem dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra rána. Zajtra ráno budeme pokračovať o 9.00 hodine, tak ako sme sa dohodli hlasovaním o tých návrhoch, ktoré sme prerokovali a o ktorých sme ešte nehlasovali.

    Prajem vám dobrú noc. Zajtra ráno o 9.00 hodine budeme pokračovať.