• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skôr ako pristúpime k rokovaniu, zistím prítomnosť poslancov na schôdzi.

    Nech sa páči, panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa stlačením hlasovacieho tlačidla.

    Prezentovalo sa 96 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať.

    O ospravedlnenie neúčasti na 35. schôdzi písomne požiadali títo poslanci: podpredsedovia Národnej rady Marián Andel a Igor Presperín, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Mesiarik, pán poslanec Petrák, pán poslanec Sopko a pán poslanec Volf. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Kresák, Mikloško a Zajac.

    Na 35. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci László Hóka a Pavol Kačic. Náhradníkmi budú poslanci Marián Antecký a Ján Danko.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súčasnosti prebieha inštalácia počítačovej siete v rokovacej sále parlamentu. Upozorňujem vás, že vzhľadom na dnešnú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky museli byť práce prerušené, preto na niektorých pracovných stoloch nie sú ešte nainštalované zásuvky na pripojenie do počítačovej siete.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, schôdzu som zvolal podľa článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 32 poslancov Národnej rady. Žiadosť poslancov o zvolanie schôdze ste dostali spolu s pozvánkou. Poslanci žiadajú na tejto schôdzi prerokovať

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Čarnogurskému, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Teda program tejto schôdze sa neschvaľuje.

    Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nemožno program schôdze doplniť alebo meniť, ak bola zvolaná podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie aspoň pätiny poslancov.

    Skôr ako budeme pokračovať v rokovaní 35. schôdze, v mene poslaneckých klubov Slovenskej demokratickej koalície, Strany demokratickej ľavice, Strany maďarskej koalície a Strany občianskeho porozumenia podávam dva návrhy, a to

    1. aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 29a ods. 1 zákona o rokovacom poriadku uzniesla na určení dĺžky rečníckeho času na rozpravu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Čarnogurskému, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, aby dĺžka rozpravy bola 12 hodín,

    2. aby sme pokračovali v rokovaní 35. schôdze Národnej rady aj po 19.00 hodine, t. j. až do skončenia programu tejto schôdze.

    O týchto mojich návrhoch dávam hlasovať. Čiže najskôr budeme hlasovať o návrhu na určenie dĺžky času na rozpravu 12 hodín.

    Prezentujme sa a hlasujme o mojom prvom návrhu, aby dĺžka rozpravy trvala 12 hodín. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 110 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu, aby sme pokračovali v rokovaní aj po 19.00 hodine, t. j. dovtedy, kým sa neskončí 35. schôdza.

    Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Čas určený na rozpravu je medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, t. j. nezávislých poslancov, rozdelený takto: Hnutie za demokratické Slovensko 3 hodiny 27 minút 48 sekúnd, SDK 3 hodiny 18 minút 8 sekúnd, SDĽ 1 hodina 46 minút 19 sekúnd, SMK 1 hodina 12 minút 28 sekúnd, SNS 1 hodina 2 minúty 49 sekúnd, SOP 57 minút 59 sekúnd. Čas pre jedného nezávislého poslanca je 4 minúty 50 sekúnd.

    Prosím predsedov poslaneckých klubov, aby mi najneskôr do otvorenia rozpravy písomne oznámili poradie rečníkov zastupujúcich poslanecký klub. Tlačivá na určenie poradia rečníkov za poslanecké kluby a nezávislých poslancov sú na prezencii.

    Pán poslanec Tkáč, máte nejaký procedurálny návrh?

    Nie. V poriadku.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Čarnogurskému, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač 737.

    Uvedený návrh podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku som bezodkladne zaslal vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a pridelil som ho na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz prosím povereného člena skupiny poslancov poslanca Jána Cupera, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Jánovi Čarnogurskému, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda parlamentu,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán minister spravodlivosti,

    vláda Mikuláša Dzurindu v závere svojho programového vyhlásenia nás všetkých presviedča, že si je vedomá faktu, že neoddeliteľnou súčasťou obrazu krajiny je aj opozícia. Preto nás, teda opozíciu, pozýva k novému, ale hlavne k trvalému dialógu, v ktorom bude vláda nielen rozprávať, ale ukáže aj ochotu načúvať. V ďalšom Mikuláš Dzurinda tvrdí, že vláda zabezpečí opozícii všetky podmienky na náležitý výkon jej kontrolnej funkcie a že bude ochotná konfrontovať vlastné prístupy v otvorenej diskusii s opozíciou. Pozrite sa, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci vládnej koalície, a konfrontujte obraz tejto krajiny s Dzurindom sľúbenou realitou v programovom vyhlásení vlády.

    Chcem však zdôrazniť, že rokovanie o dôvere vlády alebo jej členovi patrí v parlamentnej republike, akou je aj Slovenská republika, v zmysle článku 86 písm. g) do fundamentálnej pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky, a teda aj do vašej, aj našej pracovnej náplne. Chápte dnešné rokovanie o dôvere pánovi Čarnogurskému, ministrovi spravodlivosti, ako súčasť trvalého otvoreného dialógu medzi vami, teda vládnou koalíciou, a nami, teda opozíciou. V skutočnosti sa vy, poslanci vládnej koalície, akosi otvorene dialógu s opozíciou bojíte, zrejme aby nevyšli najavo niektoré skutočnosti, že vláda a jej jednotliví ministri nie sú schopní plniť predvolebné sľuby, ktoré dali v programovom vyhlásení vlády. Ďalej nie sú schopní plniť sľuby o tom, že budú hovoriť občanom tohto štátu pravdu. Pravdou je však to, že v predvolebnom boji nehanebne klamali občanov tohto štátu a jednotliví ministri tejto republiky aj naďalej klamú občanov Slovenskej republiky, teda svojich voličov.

    Vo vašom obraze, vážení páni poslanci vládnej koalície, by ste najradšej opozíciu schovali za rám toho obrazu, mimo reality tejto krajiny a jej národa, lebo národ vám je už dávno len prostriedkom, ako sa dostať k moci a ako ho oklamať. Ale on už vám dávno nedôveruje, a naopak, vaša vláda je mimo obrazu tejto krajiny. Korupcia sa zahniezdila v jednotlivých politických subjektoch vládnej koalície a, žiaľ, stala sa programovou náplňou ich práce. Minister spravodlivosti Ján Čarnogurský ako majster politickej pretvárky, vyrábania politických škandálov zrejme o nej vie až príliš veľa, a preto si nerobíme, poslanci opozície, veľké ilúzie a nádeje, že jeho odvolanie z postu ministra spravodlivosti vy, poslanci vládnej koalície, podporíte. Ale napriek tomu všetkému si my poslanci opozície ctíme programové vyhlásenie vlády, citované pasáže v ňom a chceme plniť svoju kontrolnú funkciu v pracovnom dialógu s vami, voči tejto vláde a jej jednotlivým ministrom. Ale najmä k občanom tohto štátu cítime zodpovednosť za to, že budeme svoju opozičnú politiku vytvárať a že budeme občanom tohto štátu ukazovať na problémy, ktoré v jednotlivých rezortoch sú.

    Rezort ministerstva spravodlivosti, ktorý má spravovať súdnictvo Slovenskej republiky, je takým problémovým rezortom. Vytvorte nám, vážení páni poslanci vládnej koalície, na to náležitý priestor, aby sme problémy, ktoré vznikli v rezorte ministerstva spravodlivosti, pri tejto príležitosti s vami prediskutovali. Podporte našu snahu, aby občania tohto štátu mohli sledovať prenosy slovenského parlamentu tak, ako je to vo všetkých okolitých krajinách a v demokratickom svete bežné. Nebojte sa pravdy! Veď ako hovorí Antonio Gramsci, taliansky filozof: "Pravda je revolučná, prečo sa jej báť?" A vy sa tvárite ako revolucionári.

    V tejto súvislosti sa obraciam aj na prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera, aby dostál svojich predvolebných sľubov, váhou svojej osobnosti sa zasadil za priame prenosy zo slovenského parlamentu. Lebo tým, že chýba táto otvorená scéna, ktorú pán premiér sľúbil vytvoriť na prezentovanie kontrolnej funkcie z pôdy parlamentu slovenským občanom-voličom, ktorí sú jediným zdrojom moci v našom štáte, dostáva sa malý priestor pre nás, poslancov opozície, aby sme plnili túto funkciu aj smerom k občanom Slovenskej republiky.

    Nechceme, aby naše názory v pristrihnutej a skrátenej podobe vo verejnoprávnej televízii potom, ako odznejú za zatvorenými dverami parlamentu, prezentovali takí redaktori, ako je trebárs Ľuba Lesná alebo Braňo Dobšinský a niektorí ďalší, ktorí by si len ťažko mohli dať prívlastok objektívny redaktor a nestranný redaktor verejnoprávnej televízie. Pochybujem, aby sa v demokratickej spoločnosti dostalo toľko priestoru všemocnému úradníkovi na ministerstve spravodlivosti Lipšicovi, cez ktorého pán minister spravodlivosti Čarnogurský prezentuje väčšinu toho, čo sám nechce o práci ministerstva povedať.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vráťte občanom prenosy z rokovania parlamentu, aby sa aj oni mali možnosť dozvedieť pravdu o vašom vládnutí neskreslene a aby sme im mohli prezentovať našu kontrolnú funkciu, ktorá nám oprávnene patrí. My opozícia nechceme takých hovorcov, ako je Ľuba Lesná alebo Braňo Dobšinský, chceme sa prihovárať svojim voličom, občanom priamo. Nechceme, aby odznievali, pán Čarnogurský, ako ste nás presviedčali o tom v ústavnoprávnom výbore, argumenty cez také časopisy, ako je Plus 7 dní alebo denník Sme, kde len ťažko sa dovoláme pravdivých a objektívnych a neskreslených informácií. Nechceme, aby sa občania Slovenskej republiky dozvedali informácie o kontrolnej funkcii poslancov parlamentu cez ústa Andrey Vadkerty, ktorá je veľmi blízko a teraz už aj reálne spojená s veľkým kapitálom prezentovaným pánom Černákom, Kaníkom, teda ide o Capital group. Takíto redaktori nemajú právo potom hovoriť o tom, ako robíme opozičnú politiku my, aj keď ide o súkromné médium. Viem, že váš strach z pravdy je veľký, preto ste urobili aj rozsiahle politickoúčelové korektúry v rokovacom poriadku, aby ste nám zabránili, ale nezabúdajte, že aj sebe v budúcnosti, ak budete opozíciou, a to ňou určite budete, ste zapchali ústa, a aby ste znemožnili pravde predrať sa na svetlo Božie, aby sa nedostala do uší adresátov - voličov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci vládnej koalície, umožnite občanom Slovenskej republiky prenosy z parlamentu v súlade so zákonom o slobode informovania, ktorý tak vehementne tu presadzovali páni Langoš, Šebej, Zajac a Tatár, aby ich úsilie nevyznievalo ako bohapusté farizejstvo, lebo práve títo páni poslanci sa na jednej strane vehementne zasadzovali o slobodné šírenie informácií a na druhej strane v ich praktickej politike voči verejnoprávnym i súkromným mediám, ako aj v obmedzovaní práva na kontrolné funkcie opozície v rokovacom poriadku prakticky popierajú. Opozícia nemá za súčasnej vlády inú šancu prezentovať svoju kontrolnú funkciu ako pri vyslovovaní nedôvery jednotlivým členom vlády. Vo všetkých výboroch parlamentu si vládna koalícia zabezpečila väčšinu. Všetky výbory vedú poslanci vládnej koalície, takže ďalšia forma kontroly opozície voči vláde, voči vládnej koalícii cestou poslaneckých prieskumov na ministerstvách, ako ju využila táto vládna koalícia, keď sme my boli pri moci, je prakticky znemožnená.

    Nechápem, vážení páni poslanci vládnej koalície, prečo tie hlasy nepochopenia, ako si opozícia plní svoju kontrolnú funkciu voči jednotlivým ministrom, ktorí sa dopúšťajú nezákonných postupov, protiústavných postupov, robia nezákonné personálne čistky na súdoch, nestarajú sa o koncepčný rozvoj zvereného rezortu. Podľa nášho názoru rezort ministerstva spravodlivosti je takým rezortom, kde sa pod vedením ministra Čarnogurského nerobí koncepčná práca, porušuje sa ústavnosť a zákonnosť v tomto štáte. Pán minister zasahuje do nezávislosti súdnej moci tým najhrubším spôsobom, aby sa docielili reprivatizačné rozhodnutia na súdoch Slovenskej republiky, také, ako to vládna koalícia svojim predvolebným mecenášom sľúbila. Ďalej aby sa dotiahli tie politické kauzy, ktoré boli vyprodukované vtedajšou opozíciou, dnes vládnou koalíciou, a vládna koalícia, vtedajšia opozícia, má záujem na tom, aby v konečnom dôsledku ich vyriešenie pred súdnymi orgánmi vyznelo v jej prospech. O tom budú ešte jednotliví členovia uvádzať aj konkrétnejšie argumenty.

    Nič tak dobre necharakterizuje osobu pána ministra spravodlivosti po nástupe do funkcie ministra spravodlivosti ako citát, ktorý som vybral z knihy Fridricha Nietzscheho a volá sa Mimo dobra a zla. Kde na strane 80 Fridrich Nietzsche hovorí: "Ježiš hovoril svojim Židom: Zákon bol pre paholkov. Milujte Boha, ja ho milujem ako jeho syn. Čo je nám Božím synom po morálke?" Dôvody opozície na odvolanie ministra spravodlivosti pána Čarnogurského sú vo všeobecnej polohe zhrnuté v tlači 737, ktorú ste dostali. A ďalšie odznejú počas rozpravy.

    Treba povedať, že pán minister si našu ani vašu dôveru nezaslúži. Nezaslúži si ju preto, že si zo sudcov Slovenskej republiky urobil svojich "paholkov". Nezaslúži si ju preto, že sústavne, ako odznie v ďalšom, porušuje ústavu a zákony v tomto štáte, ktorých by on mal byť strážcom. Nezaslúži si ju preto, lebo je zlým morálnym príkladom pre občanov Slovenskej republiky. Iniciuje ohováračské kampane. Hovorí médiám nepravdu. Organizuje diskreditačné kampane voči sudcom Najvyššieho súdu, ale aj iných súdov Slovenskej republiky, ako to bolo v prípade pána Štefanka, ale aj pána sudcu Polku a ďalších, Cimermana, ktorého list prečítam, a ďalších sudcov, ktorých by bol celý rad, a veľmi dlhý zoznam. Tým, že vydáva protiprávne pokyny, hrubým spôsobom prezentuje nechuť vmestiť sa do zákonom stanovených medzí. Prekrúca článok 2 ústavy, v ktorom je jasne povedané, že štátne orgány a ich úradníci môžu len to, čo im zákon umožňuje. Svojím postupom v kauze Štefanko otvoril celý rad amorálností. Dnes sa mnohí majitelia, ale aj prenajímatelia bytov nesnažia o to, aby sa domáhali svojich oprávnení a práv pred súdmi Slovenskej republiky, ale podľa priameho návodu pána ministra spravodlivosti a jeho všemocného úradníka sa domáhajú svojich práv praeter legem, to znamená pomimo zákona.

    Aby sme nehovorili len k všeobecnostiam, prejdeme k jednotlivým dôvodom, ktoré uvádzame.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, programové vyhlásenie Dzurindovej vlády sľubovalo súdnej moci väčšiu nezávislosť a lepšie pracovné, materiálne i osobné podmienky na výkon sudcovskej funkcie. Garantom sudcovskej nezávislosti a nestrannosti mala byť osoba ministra spravodlivosti, ktorý sa za záhadných okolností dostal do vlády Slovenskej republiky. Pán minister nebol členom politickej strany, ktorá bola členom vládnej koalície, ba dokonca nebol členom politickej strany, ktorá by bola členom parlamentu, alebo teda bola tu prítomná v parlamente. Napriek tomu všetkému dostal tento zodpovedný post a divme sa svetu, ktorý pán minister prezentuje, nepokladal si v prvom rade za česť hlasovať za programové vyhlásenie vlády. Len tak sa dajú vysvetliť tie kroky, ktoré prezentoval na pôde parlamentu, ale aj v praktickom živote riadenia ministerstva, že si nectí zákony a ústavu tohto štátu, že nie je viazaný programovým vyhlásením vlády, v ktorom Dzurindova vláda sľubovala všeobecnú demokratizáciu, riadenie sa princípmi právneho štátu ústavnosti a zákonnosti.

    Reálne takmer dvojročné pôsobenie pána ministra je opakom sľubovanej nezávislosti a nestrannosti slovenskej justície. Pán minister sa dopustil viacerých nezákonných a protiústavných krokov v oblasti personálnej politiky. Ak si pamätáte, vážené panie poslankyne, páni poslanci, len zbežne pripomeniem, pretože to už tu odznelo, pán minister spravodlivosti Slovenskej republiky vám predložil na zvolenie za sudkyňu Slovenskej republiky na doživotie pani Sobolovskú. Na tom by nebolo nič podozrivého ani nič, čo by stálo za komentovanie, lenže pani Sobolovská nebola dva roky sudkyňou, teda išlo o hrubý protiústavný postup, keď sa sudcom Slovenskej republiky stala osoba, ktorá nebola sudcom na štvorročné, teda čakateľské funkčné obdobie. Čo neplatilo napríklad pre iných sudcov, pretože dlhoročný sudca Najvyššieho súdu pán Toman, pán JUDr. Toman, si musel odslúžiť znova 4 roky v súlade s ústavou a až potom bol týmto parlamentom, teda predchádzajúcim parlamentom, prevolený do funkcie sudcu na doživotie, alebo teda na celé funkčné obdobie až do skončenia funkcie sudcu.

    Ja viem, že vtedy, teda bolo to pred rokom, ste boli v eufórii moci, že nikomu ani nenapadlo rozmýšľať o tom, že by pán minister spravodlivosti sa mohol dopustiť nejakých protiústavných a protizákonných krokov. Ale taká je pravda a, žiaľbohu, našli sa aj poslanci, ako pán Kresák, ktorí túto nezákonnosť a protiústavnosť pána ministra spravodlivosti obhajovali v masovokomunikačných prostriedkoch. Ja sa pýtam tohto cteného zhromaždenia: Platí ústava a zákony tohto štátu pre všetkých občanov rovnako? Odpoveď vyznieva, že pán minister spravodlivosti si myslí, že neplatia. Pre pána Tomana platia, pre pani Sobolovskú, dnes už sudkyňu, neplatia. Tak kde je potom spravodlivosť, nestrannosť, nezasahovanie do súdnej moci? Pravda je však taká, že sudkyňa Sobolovská bola a je "oporou pána ministra spravodlivosti" a bola jednou z tých osôb, ktorá sa zúčastňovala nezákonných previerok na súdoch Slovenskej republiky zo strany ministerstva spravodlivosti, ktorú nariadil pán minister spravodlivosti protizákonne a protiústavne, pretože povedala to aj sudcovská rada, že previerky na súdoch, nižších súdoch, teda krajských a okresných, v Slovenskej republike môžu robiť iba sudcovia, ktorí sú dočasne pridelení na ministerstvo spravodlivosti. Pán minister spravodlivosti nepokladal za česť ctiť si § 41 zákona 335/1991 o sudcoch a súdoch, ale poslal na previerky na súdy v Slovenskej republike svojich ľudí na čele s pani Sobolovskou, aby preverovala, neviem čo. Pán minister možno nám to bližšie povie alebo oboznámi nás s tým, čo bolo úmyslom tohto jeho protizákonného a protiústavného kroku.

    Pán minister spravodlivosti, vážený pán Čarnogurský, dnes ste hovorili, že v našom návrhu na vaše odvolanie sa snažíme obhajovať niektorých sudcov, ktorí sa údajne dopustili korupcie, a že my sa snažíme vám hatiť, alebo brzdiť vás vo vašom úsilí o ozdravenie slovenskej justície, a že chceme tieto praktiky týchto sudcov odobrovať. Nechceme, pán minister. Ale nechceme ani to, aby ste hrubým a protizákonným spôsobom šikanovali niektorých sudcov, na čo ste nemali zákonný dôvod a zákonné právo. Vy ste, pán minister spravodlivosti, požiadali všetkých predsedov okresných a krajských súdov, aby vám odovzdali majetkové priznania, lebo v opačnom prípade ste ich perzekvovali za tú povinnosť, ktorú im nijaký zákon neukladá.

    Vážený pán minister, ja som bol tri roky aj nejaké mesiace predsedom výboru pre konflikt záujmov. Za ten čas aj s vtedajšími poslancami opozície aj vládnej koalície sme absolvovali niekoľko školení v zahraničí a návštev v partnerských výboroch v tých najdemokratickejších krajinách Európy. Nikde sme sa nedozvedeli, že by si nejaký štátny úradník mimo parlamentného výboru pre konflikt záujmov mohol vyžadovať majetkové priznania od pracovníkov alebo od podriadených svojho rezortu. Ak ste chceli od sudcov, teda predsedov a podpredsedov krajských a okresných súdov žiadať majetkové priznania, bolo vašou povinnosťou dať návrh na doplnenie zákona 119 a takto by ste mali ústavnoprávny podklad na svoje požiadavky voči predsedom krajských a okresných súdov.

    Podľa súčasnej dikcie zákona číslo 119 majetkové priznania možno požadovať od prezidenta, členov vlády, ústavných sudcov, ministrov, sudcov, podpredsedu a predsedu Najvyššieho súdu, ale nie od predsedov a podpredsedov krajských a okresných súdov. Teda vy ste postupovali hrubo protiústavne, pretože zákon číslo 119/1995 Z. z. je ústavným zákonom. Vy ste si osobovali právomoc rozhodovať svojím pokynom mimo rámca zákona, i keď ústava hovorí o tom, že minister, teda ministerstvo môže vydávať pokyny iba v rámci zákona a v medziach zákona, iba vláde prísluší všeobecná nariaďovacia právomoc, ale nie ministrovi ani ministerstvu.

    Samozrejme, spoliehali ste sa zrejme na to, pri tomto zneužívaní svojho funkčného postavenia ministra, že ide o populistické a populárne opatrenie, ktoré vám spoločnosť odobrí. Ja znova zdôrazňujem, nemám výhrady, aby sa nepožadovalo majetkové priznanie od predsedov krajských a okresných súdov, ba dokonca ani od všetkých sudcov. Ale znovelizujte si najprv príslušný ústavný zákon alebo nechajte si dať toto splnomocnenie do iného zákona, ale nerobte takéto kroky voči súdnej moci, také silácke kroky, také gesto, ktorým ste sa populisticky chceli uviesť ako minister spravodlivosti, ktorý rázne chce zakročiť proti korupcii. Len na základe toho, lebo tam váš úmysel smeroval, ste potom šikanovali predsedu Okresného súdu v Žiline pána Polku. Práve preto, pán Čarnogurský, že máte v povahe snahu pomstiť sa každému politickému odporcovi.

    Je všeobecne známe, že pán Polka, predseda Okresného súdu v Žiline, je príbuzným, teda bratom Ladislava Polku, ktorý bol štátnym tajomníkom na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. Len zato ste ho nechali rozvláčať v týždenníku Plus 7 dní, aby ste diskreditovali jeho osobu, a vy ste sa mu dodnes, pán minister, za vaše nezákonné a neústavné postupy neospravedlnili.

    Vážený pán minister,

    vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    keď parlament neakceptoval návrh opozície zo dňa 26. januára, rokovali sme o tom na pléne 2. februára 2000, sebavedomie pána ministra spravodlivosti o niečo narástlo. Vyústilo to do diskreditačných kampaní a následného súhlasu vlády na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pána Harabina.

    Vážený pán minister, ja viem, že ste sa opreli o zákon 335/1991, aby ste presvedčili tento parlament i občanov Slovenskej republiky, aj vládu Slovenskej republiky, ktorá mimochodom nepostupovala v súlade so zákonmi a ústavou tohto štátu, že do jej právomoci na váš návrh patrí odvolávanie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu. Lenže vy ako minister spravodlivosti by ste mali vedieť, že okrem litery a ducha zákona je potrebné ich interpretovať v súlade s právnymi princípmi a jeden z nich hovorí, že neskoršie právne predpisy dopĺňajú alebo menia, alebo rušia skoršie.

    Ja sa vás pýtam, povedzte mi, v ktorom štáte, trebárs v Spojených štátoch si predstavte, že by sa pán Clinton zle vyspal ako vy, prišiel by do kongresu a povedal, že dáva návrh na základe rozhodnutia svojej administratívy na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu. Povedzte mi, ako by asi vyznievala demokracia v Spojených štátoch? Je samozrejmé, že tam sa uplatňuje žaloba impeachment, to znamená, že musí byť takýto sudca, takýto predseda Najvyššieho súdu odsúdený za nejaký závažný trestný čin. S tým počíta aj naša ústava v článku 147, keď hovorí, že sa musí voči sudcovi viesť kárne alebo disciplinárne konanie. Rokovací poriadok to v § 121 spresňuje. Keď tá právna veta znie, že sa vedie, ak teda ide o odvolanie alebo predsedu, alebo podpredsedu Najvyššieho súdu, alebo sudcu Najvyššieho súdu, musí sa to diať pred parlamentom na základe, teda odvolanie pod čiarou na článok 147 Ústavy Slovenskej republiky, že musí byť voči predsedovi alebo podpredsedovi Najvyššieho súdu vedené buď disciplinárne, teda kárne konanie, alebo musí byť obžalovaný zo závažného trestného činu.

    Nič také, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, sa nevedie proti predsedovi súčasného Najvyššieho súdu pánovi Harabinovi, nič také sa neviedlo proti, pardon, až na kárne konanie, ktoré nebolo v neprospech pána Štefanka, nič také sa nedialo ani proti pánovi Štefankovi, a napriek tomu všetkému bol pán Štefanko odvolaný z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu, čomu predchádzala bezuzdná diskreditačná kampaň, ktorú viedol pán minister spravodlivosti a jeho všemocný úradník pán Lipšic.

    Pán minister, ja vás znova vyzývam, kedy sa tomuto ctenému plénu ospravedlníte za klamstvá, ktoré ste mu servírovali? O tom vyrúbovaní dverí pánom Štefankom na jeho služobnom byte, keď je preukázané, že dodnes sa nič iné nepreukázalo len to, že pán Štefanko v ten deň ani na Najvyššom súde alebo v budove Najvyššieho súdu nebol. Jednoducho dvere otvoril privolaný, a teda protiprávne ich otvoril, pretože nebolo súdne rozhodnutie na vypratanie bytu, protiprávne ich nechal pán vedúci úradu Lipšic - a zrejme na váš priamy príkaz - otvoriť zámočníkom a vy ste sa pod túto diskreditačnú kampaň aj pred týmto plénom podpísali, pretože ste tvrdili, že pán Štefanko vyrúboval dvere. Dodnes si celá slovenská spoločnosť mysli, a, žiaľbohu, aj zahraničie, že sa to udialo. Ja som zvedavý, kedy sa občanom Slovenskej republiky za túto bezuzdnú lož ospravedlníte, kedy sa ospravedlníte pánovi sudcovi JUDr. Štefankovi. Toto všetko sa udialo len preto, že pán Štefanko bol kedysi s vami v jednej politickej "partaji" a že ste sa mu chceli politicky pomstiť. Ba dokonca ste tento parlament presviedčali, že miestnosti, ktoré budú odňaté pánovi podpredsedovi, dnes už sudcovi Najvyššieho súdu, Štefankovi, budú použité na ubytovanie stážistov Najvyššieho súdu. Nech sa vás páni poslanci opýtajú, koľkí tam bývajú dodnes. Ani jeden. Miestnosti slúžia pánovi ministrovi spravodlivosti. Je možné, aby minister spravodlivosti takýmto spôsobom klamal a zavádzal verejnosť v jednom civilizovanom a demokratickom štáte? Ja si myslím, že nie.

    Pán minister, voči osobe pána podpredsedu bývalého a terajšieho súdu Štefanka ste sa dopustili aj ďalších nie férových krokov, keď bol obvinený z toho, že sa liečil v Kúpeľoch Sliač na náklady pána Soboňu. Nie je to pravda. Aj na to sú preukázne materiály, že pán Štefanko si dal žiadosť na zdravotnú poisťovňu, ktorá mu pridelila ako každému inému pacientovi a občanovi tohto štátu x-ku. Teda nič také, čo by bolo v súvislosti s tým, že pán Soboňa chcel korumpovať sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pána Štefanka, nebolo pravdou. Ja viem, chceli ste dosiahnuť to, aby pán Štefanko, nedajbože, nerozhodoval ten reprivatizačný gangsterský počin, ktorý pán Jurovatý tak prezentoval aj v televízií pred miliónmi občanov tohto štátu, keď sa on práve dobýjal prostredníctvom civilnobezpečnostnej služby do Kúpeľov Sliač. Ale toto všetko, pán minister, robíte len preto, túto nadprácu, a je vážne podozrenie aj na to, že aj v tejto kauze mali prsty niektorí vaši dôveryhodní úradníci z ministerstva spravodlivosti, keď chodili ovplyvňovať registrové súdy. A to všetko len preto, že Kúpele Sliač boli sľúbené niektorým vašim exponentom, ktorí sú dnes v zahraničí a ktorí za prísľub reprivatizácie Kúpeľov Sliač, nechcem ich menovať, nie sú zatiaľ preukázne dôvody, ale je tu dôvodné podozrenie, alebo dôvodne sa domnievať, o ktorých vysokopostavených hokejistov NHL a o niektoré iné záujmové skupiny zo Spojených štátov ide, ktoré tieto kúpele majú dostať.

    Súhlasím s vami, ide o strategické kúpele, pretože ide nie o jedny kúpele, ale dvoje a ešte aj o jedno letisko a dve dôležité mestá v centre Slovenska. V danom prípade by sa dalo súhlasiť s tým, že ide naozaj o strategický bod na mape strednej Európy. Ale prečo do toho máte zaťahovať nevinných ľudí? Prečo máte ich nechať ohovárať takýmto spôsobom v médiách? Prečo pani Ľuba Lesná má hovoriť o privatizéroch a funkcionároch HZDS v Slovenskej televízií, keď vaši privatizéri sú tiež len privatizérmi? Prečo nehovorí o tom, kto reprivatizoval Naftu Gbely? A teda že sú to vaši funkcionári a vaši reprivatizéri. Len preto, aby sa zahmlieval obraz o reálnom dianí, aby sa občania nedozvedeli pravdu, aby v ich vedomí rezonovalo iba to, že za všetko zlo v tejto spoločnosti je zodpovedný Mečiar, Hnutie za demokratické Slovensko. Lebo takýto obraz o nás ste maľovali celé 4 roky.

    Pán Čarnogurský, vy a vedľa vás sediaci minister vnútra Slovenskej republiky ste sa pod to podpísali veľmi veľkou mierou.

    Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, politika zasahovania pána ministra Čarnogurského ako predstaviteľa výkonnej moci do súdnej moci aj napriek tomu, že v každom demokratickom a právnom štáte platí princíp oddelenosti moci, nezasahovania výkonnej moci do súdnej moci, vedie čoraz zreteľnejšie ku kolapsu súdnej moci. Na protest proti takejto politike pána ministra spravodlivosti došlo k vytvoreniu Únie súdnictva Slovenskej repuliky, ktorá združuje dnes už okolo 200 individuálnych, podotýkam, individuálnych členov, pretože pán minister spravodlivosti vidí iba jedno občianske združenie na pôde sudcovského stavu alebo stavovskú organizáciu, a to Združenie sudcov Slovenskej republiky, ktoré vedú jemu verní ablatusi pán Rohárik, pod ktoré sa podpisujú ďalší jeho verní, pán Bradáč, pani Šramková z Krajského súdu Bratislava, ktorá bola dosadená len preto, že verne tlmočí to, čo si pán minister želá.

    Pán minister, pristupujte ku všetkým stavovským združeniam na pôde sudcovskej obce rovnakou mierou, zahŕňajte ich rovnakou štedrosťou, ak sa už vám vašou praktickou politikou podarilo rozdeliť, beznádejne rozdeliť sudcovský stav, lebo Únia sudcov Slovenskej republiky sa obrátila memorandom, ktoré vám prečítam, pretože som bol o to požiadaný.

    "My sudcovia Slovenskej republiky v snahe dobudovať a chrániť nezávislosť súdnictva a základné princípy právneho štátu v Slovenskej republike, s cieľom pozdvihnúť súdnu moc v Slovenskej republike na úroveň európskeho štandardu v zmysle odporúčaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy číslo 1 196 a číslo 1 419/1999, v snahe zabrániť desaťročia trvajúcim a v poslednom čase stupňujúcim sa snahám výkonnej moci o politické ovládnutie justície v našom štáte obraciame sa na Európsku komisiu, Radu Európy so zdvorilou žiadosťou o pomoc a prosbu pri napĺňaní našej túžby po právnom štáte, kde nebude konečne exekutíva a politika prostredníctvom ministra spravodlivosti rozhodovať o interných otázkach súdnictva."

    Celé to memorandum si máte možnosť vyzdvihnúť v predsálí a prečítať ho. Dodnes je pod ním podpísaných okolo 500 sudcov, čo z asi 1 163, ale pán minister má presnejšie čísla, aby ma neobviňoval z toho, že vás zavádzam, je takmer polovica sudcovského stavu v Slovenskej republike. Je teda potrebné povedať, že s praktikami pána ministra spravodlivosti nesúhlasí dnes drvivá väčšina sudcov Slovenskej republiky. Ak počítame aj tých, ktorí nie sú podpísaní zatiaľ pod memorandom, ale nesúhlasia s praktikami pána ministra spravodlivosti, ktoré šikovne zakrýva za svoje diskreditačné kampane.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, povedal som v úvode, že celé to snaženie pána ministra spravodlivosti o diskreditáciu, o personálne čistky a necitlivé zásahy do súdnej moci je motivované tým, že pán minister chce donútiť morálne pod ťarchou svojej politickej váhy, aby rozhodovali reprivatizačné kauzy tak, ako si to pán minister želá, aby rozhodovali aj politické kauzy tak, ako si to pán minister želá. Pán minister je veľmi citlivý na to, ako sa zaobchádza zo strany sudcov, alebo s tými sudcami, ktorí si dovolia nebyť celkom poslušní pánovi ministrovi spravodlivosti. Ja som dostal od jedného z takýchto sudcov, ktorý pôsobí na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši a ktorý pôsobil alebo bol na stáži na Najvyššom súde, ide o sudcu Cimermana, ktorý ma požiadal, aby som jeho list prečítal. Nebudem vás celým listom zdržiavať, ale podstata jeho listu spočíva v tom, že rozhodoval niektoré kauzy, ktoré súvisia s reprivatizáciou, že rozhodoval niektoré kauzy, tú poslednú prečítam:

    "Na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši bol vedený spor, teda pod spisovou značkou 3C17600, sa viedlo konanie, v ktorom na strane navrhovateľa vystupovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. V spornej veci som rozhodol rozsudkom, ktorým som návrh zamietol. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že návrh sledoval zabezpečenie novej skutočnosti dôkazu pre povolenie obnovy iného konania vedeného na Okresnom súde v Čadci pod spisovou značkou 10C55896, ktoré právoplatne skončilo a v ktorom je ministerstvo spravodlivosti zaviazané nahradiť škodu veľkého rozsahu z titulu zodpovednosti podľa zákona číslo 58/1996. Domnievam sa, že toto moje rozhodnutie vyvolalo nevôľu príšlušného rezortu. Vážený pán doktor, dávam vám súhlas na to, aby ste, pokiaľ uznáte za vhodné, vo svojom vystúpení v parlamente 7. 9. 2000 na mimoriadnej schôdzi tieto argumenty prečítali."

    Môžem vám ďalej povedať, že v tomto liste dotknutý sudca hovorí o tom, že sa proti nemu viedla znova v denníkoch Sme a v TV Markíza mediálna diskreditačná kampaň, pretože bol účastný v spore, ktorý sa viedol pod spisovou značkou 3C3200, v ktorom účastníkom na strane žalovaného bolo vydavateľstvo denníka Sme, Dostojevského rad číslo 1. Pán minister si svojich vie ochrániť. Pán minister, prečo? Preto, že denník Sme prehral spor aj s členmi Mečiarovej vlády a ktorým bol povinný zaplatiť celkom slušné sumy. Prečo sa máte vy snažiť diskreditovať a prečo máte šikanovať sudcu, ktorý bol účastný v takýchto sporoch? To chcete povedať, že je to tiež výraz vašej spravodlivosti a starostlivosti o súdnu moc? Alebo sa staráte len o tých, ktorí vám pomáhali vo vyrábaní diskreditačných kampaní a vo vyrábaní bezúznych šikanovaní voči poslancom Hnutia za demokratické Slovensko, prípadne Slovenskej národnej strany?

    Ja vám môžem povedať, že sa aj tak divím pánovi Cimermanovi, že sa tým zaoberal. Ľudia z denníka Sme alebo Plus 7 dní si nezaslúžia toľko pozornosti. Sám som bol svedkom toho, čo sa udialo pred parlamentom a je to zaprotokolované, pretože svedkami boli pán poslanec Tkáč a dvaja príslušníci ochrannej služby v tomto parlamente.

    Keď som pána Barinku a pani redaktorku, na meno si nespomínam, upozornil, že si neželám byť fotografovaný so svojím súkromným autom na verejnosti a aby moje fotky uverejňovali v ich týždenníku, ktorý zbohatol na tom, že okydával Mečiara a Hnutie za demokratické Slovensko a za tie peniaze si vystaval nádherný palác v Petržalke. Takže pánovi Šimákovi ďakujem a upozorňujem ho, aby neuverejňoval také nepravdy o poslancoch. Aké bolo moje prekvapenie, keď som sa dočítal, že som pani redaktorke a pánovi redaktorovi nadával ako v tretej cenovej skupine, ale že síce v aute sa ako jeden z mála poslancov vozím vlastnom. Ďakujem za takú reklamu! Ja sa nemienim s pánom Šimákom ani s týždenníkom Plus 7 dní súdiť. Nestoja mi za to. Toľko neprávd tam uverejnili, viem o ďalších amorálnostiach, ktorých sa dopúšťajú, pretože v spolupráci s tými, kto vyvoláva fotky v Kodaku, zrejme za úplatu im poskytujú bez vedomia tí, ktorí si dajú u nich túto službu urobiť, celkom nehanebne uverejňujú diskreditačné fotky, ako to bolo v prípade vily Elektra. Takže taký je stav. Vážený pán minister, nedivím sa, že sudca Cimerman z Veľkého Krtíša vám prestal byť pohodlný.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister Čarnogurský väčšinu svojej energie vyčerpáva na riešenie personálnych čistiek a diskreditačných kampaní, akou bola aj tá, ktorú viedol voči sudcovi Najvyššieho súdu Štefankovi. Namiesto toho, aby riešil hmotné problémy sudcov Slovenskej republiky, uchyľuje sa k populistickým krokom, alebo nestará sa o platy sudcov, nerieši pracovné podmienky väčšiny sudcov Slovenskej republiky neadekvátne potrebám sudcom Slovenskej republiky. Nerieši ani ďalšie organizačné a strategické kroky.

    Pán minister, kedy predložíte koncepciu súdnictva? Bolo vám to uložené. Sľubovala to vláda vo svojom programovom vyhlásení. Sľubovali to volebné programy jednotlivých politických subjektov. Dožaduje sa jej ústavnoprávny výbor. Dodnes táto koncepcia neodznela. Pán ministerský predseda Dzurinda síce vyšiel s ľúbivou kampaňou, čo vyšetrovateľ, to počítač, ale ja by som mu odporúčal, aby im radšej kúpil tie detektory lží, na ktorom sedel, pretože by to lepšie znelo, čo vyšetrovateľ zvláštneho expertízno-kriminalistického oddelenia, to detektor lží. Aspoň by sme vedeli, ako ďaleko idú vo svojich klamstvách pri vyšetrovaní politických káuz. Pretože pán minister znemožňuje akúkoľvek efektívnu návštevu poslaneckých prieskumov, aby sa o tomto absolútne prísne utajenom pracovisku pána ministra vnútra dozvedeli. A bolo by načase, aby sme o tom aj niečo vedeli. Pretože je utajenejšie ako Slovenská informačná služba.

    Pán minister spravodlivosti vzhľadom na personálnu zaneprázdnenosť a zrejme dlhé porady so všemožným úradníkom pánom Lipšicom, ale možnože teraz už bude mať viacej času, pretože údajne pán všemožný úradník sa išiel znova školiť do New Yorku. Pán minister, prečo neriešite prieťahy v konaní? Prečo nezlepšujete pracovné podmienky na okresných a krajských súdoch? Prečo neriešite problém, ktorý je znova protizákonný a protiústavný? Je takmer 50 súdnych čakateľov, ktorí splnili všetky zákonné aj ústavou predpísané podmienky, a dodnes nie sú sudcami Slovenskej republiky.

    Pán minister spravodlivosti, ako majú chodiť tu podnikateľské subjekty zo zahraničia, o ktorých ste toľko rozprávali občanom Slovenskej republiky, aké im vytvoríte podmienky, keď jednoducho situácia na registrových súdoch je katastrofálna a žalostná? Ale vy sa staráte iba o tie registrové súdy, na ktorých sa majú registrovať reprivatizačné gansterstvá, pozri pán Jurovatý alebo niektoré ďalšie, ktoré boli zo strany vládnej koalície už realizované.

    Vážený pán minister, kde sú sľubované rekodifikácie trestného, občianskeho a obchodného práva, ktoré už dávno mali uzrieť svetlo sveta? Kde je sľubovaný kódex o štátnej definitíve sudcov Slovenskej republiky? Toto všetko váš rezort pod vaším vedením vám v prvom rade, páni poslanci vládnej koalície, sľubuje, pretože toto všetko bolo vo vašom programovom vyhlásení vlády. Teda dôvodov na odvolanie pána ministra okrem politických, morálnych, etických aj pracovnoprávnych je naozaj dosť. Len ten, kto nenavštívil rezort súdnictva, nevie, v akom je stave pod vedením ministra spravodlivosti. Je teda celkom prirodzené, že väčšina sudcov Slovenskej republiky si neželá byť vedená takým ministrom, že zaznieva požiadavka osamostatnenia rozpočtovej kapitoly Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý má byť garantom zákonnosti v tomto štáte, má byť garantom, že sa bude realizovať nezávislosť súdnej moci, lebo v každom demokratickom štáte je súdna moc nezávislá od výkonnej moci.

    Podpredseda parlamentu pán Hrušovský počul z úst talianskych politikov, ale aj predsedu Najvyššieho súdu alebo Kasačného súdu Talianskej republiky, že minister spravodlivosti Talianskej republiky nemá nijaké personálne alebo iné oprávnenia voči sudcom Talianskej republiky, ale že jeho úradníci na rozdiel od pána Lipšica, ktorý sa stal všemožným komentátorom súkromnej televíznej stanice Markíza a iných slovenských médií, sa starajú o to, aby boli znesiteľné pracovné podmienky na súdoch Talianskej republiky. Doslovne povedal, aby mali kvalitný papier, aby mali písacie stroje, počítače a ďalšie veci.

    Pán minister, postarajte sa o to, aby ste naplnili to, čo vláda sľubovala v integračnom snažení na vstup do Európskej únie, že urobí pre nezávislosť, nestrannosť slovenskej justície. Pán minister nerieši problémy súvisiace so súdnymi prieťahmi v konaní pred súdmi, ktoré majú svoj pôvod v zlom materiálnom vybavení súdov. Odzrkadľuje sa to aj v tom, že občania Slovenskej republiky sú najväčšími sťažovateľmi pred Európskym súdnym dvorom pre ľudské práva. Pán minister namiesto toho, aby tento problém riešil, si vybíjal množstvo energie tým, že viedol politickú vojnu s bývalým agentom pre zastupovanie pred Európskym súdnym dvorom v Strasburgu pánom Robertom Ficom, ktorý momentálne tu nie je prítomný. Znova treba povedať, že personálne dosiahol svoje. Pán Fico pocítil, čo to je politický revanš zo strany pána ministra spravodlivosti, tak ako to pocítilo množstvo iných, ktorí sa opovážili nesúhlasiť s pánom ministrom spravodlivosti.

    Ako som už povedal, pán minister spravodlivosti sa nesnaží, aby splnil to, čo vláda sľúbila v programovom vyhlásení vlády. Nedoniesol do vlády ani do parlementu sľúbené novelizácie základných kódexov, základných právnych predpisov. A niektoré sú naozaj zastarané a žiadajú si novelizáciu, ako aj zákon o sudoch a sudcoch, ako aj zákon o výkone súdnej správy alebo teda zasahovaní výkonnej moci, teda ministra spravodlivosti alebo ministerstva spravodlivosti do justície.

    Pán minister spravodlivosti, aby prekryl tieto svoje protiústavné a protizákonné aktivity, podotýkam, že takmer pre každého právnika je absolútnym nonsensom, aby si pán minister spravodlivosti v jednom demokratickom a právnom štáte dovolil popierať základné ústavné princípy v dialógu s pánom predsedom Najvyššieho súdu, keď občanov tohto štátu presviedča, že článok 2, kde je povedané, že štátne orgány môžu konať iba v medziach zákona a v jeho rámci, si dovolí povedať, že platí aj pre štátne orgány to, čo je povedané v odseku 2, že občania môžu všetko, čo im zákon nezakazuje. Ak si pán minister spravodlivosti myslí, že aj štátni úradníci môžu všetko, čo im zákon nezakazuje, tak je na veľkom omyle. Ak by sme s tým vystúpili na medzinárodnej pôde, tak naozaj by si museli myslieť, že s demokraciou sme ešte nepokročili. Pán minister si to však môže dovoliť. Je chránencom niekoľkých zahraničných ambasád a jeho slovo ešte stále možno tam platí. Len neviem dokedy.

    Bol som sám svedkom, keď vyrábal jednu diskreditačnú kampaň proti bývalému ministrovi vnútra pánovi Gustávovi Krajčimu so zmareným referendom na pôde Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, kde svedkom bol aj pán Magvaši a pán poslanec Slobodník, ktorí môžu dosvedčiť, že celá tá kauza, celé to dielo, ktoré nakoniec skončilo tým, že pán Krajči bol spod obžaloby oslobodený možnože v dôsledku toho, že bola daná amnestia. Ale ja som presvedčený, pán minister Čarnogurský, že pokiaľ vy nezmanipulujete nejakého sudcu, lebo k tomuto dochádza, pán Brňák bude o tom hovoriť, na súdoch Slovenskej republiky, že nenájde sa sudca, ktorý by na základe tých dôkazov, a ja pána Krajčiho poprosím, aby ma uviedol, aj pána Magvašiho, aj pána Slobodníka ako svedkov, aby sa na základe tých dôkazov pán Krajči ocitol, nebodaj, na strane odsúdeného.

    Pán minister, ja som hlboko presvedčený, pretože som to zažil, že vy ste schopný klamať pred každým a za každých okolností. Vy ste aj tam pána Heuera presviedčali, že Ústredná referendová komisia v zmysle § 15 zákona o vykonaní referenda môže nariaďovať ministrovi spravodlivosti to, ako majú vyzerať hlasovacie lístky do referenda, i keď to vôbec nebola pravda a nie je to pravda. Každý, kto vie čítať, si môže prečítať § 30 toho zákona, kde je jasne a nezvratne napísané to, ako budú vyzerať hlasovacie lístky a že ich dal vytlačiť minister spravodlivosti, pardon, minister vnútra Slovenskej republiky, ospravedlňujem sa.

    Ďakujem, pán Halmeš, za upozornenie.

    Takže klamali ste na medzinárodnej pôde, klamete doma, ste majstrom vo vyrábaní káuz, ste majstrom vo vyrábaní káuz, ste majstrom vo vyrábaní diskreditačných kampaní. Sám som to zažil v tomto parlamente, keď ste vyrábali jednu proti mne s redaktorom z Domino-fóra s pánom Hríbom, ktorému ste posúvali vis-á-vis materiály. A bol taký naivný pán redaktor Hríb, že ešte s nimi za mnou prišiel aj vami podčiarknutými tu v tomto bufete zelenou tuškou, teda fixkou.

    Takže, pán minister, človek s vašimi kvalitami, čo sa týka morálky, etiky, by jednoducho taký vysoký post nemal zastávať. Na vašom mieste by som sám zvažoval, tak ako ste zvážili, že už nie ste tou osobou, ktorá by priviedla väčší počet záujmcov o vstup do KDH alebo o to, aby dali hlasy za KDH. Bolo by celkom logické, že by ste sám zvážili a podali demisiu. Nemuseli by sme sa zaoberať návrhom na vaše odvolanie, nedajbože, aj tretíkrát. Je to záujem celej slovenskej justície, alebo takmer celej, vyjmúc vašich, vami preferovaných z vedenia Združenia sudcov Slovenskej republiky, ktorí vám robia dobré služby a robili vám ich aj vtedy, keď ste boli v opozícii.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

  • Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Brňáka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu v gestorskom ústavnoprávnom výbore.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca vás oboznámil so spoločnou správou k predmetnej veci.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 774 zo 4. septembra 2000 pridelil uvedený návrh skupiny poslancov vlastne všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, vyjmúc obligatórne výbory, v ktorých takýto návrh sa neprerokúva, s termínom ihneď. Zároveň určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, aby pripravil na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pokiaľ ide o samotné výsledky prerokovania návrhu skupiny poslancov v určených výboroch, treba povedať, že uvedený návrh svojím pozitívnym hlasovaním neodporučili schváliť tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, Zahraničný výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Ďalší okruh výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré uvedený návrh prerokovali a nezaujali k nemu konečné stanovisko, pretože jednotlivé uznesenia nezískali potrebný počet hlasov poslancov jednotlivých výborov. Takto sa to skončilo v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady, Výbore Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výbore Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky

    1. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Čarnogurskému, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (tlač 737), na 35. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky,

    2. upozorňuje, že na prijatie platného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu skupiny poslancov je potrebný podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor svojím uznesením číslo 381 zo 7. septembra 2000 schválil správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky pánovi Jánovi Čarnogurskému, ktorý je poverený riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 737).

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Brňákovi za uvedenie spravodajskej správy. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predsedovia jednotlivých poslaneckých klubov mi odovzdali zoznam poslancov, ktorí sa za poslanecké kluby písomne prihlásili do rozpravy. Chcem upozorniť, že čas určený na rozpravu pre jednotlivé poslanecké kluby je uvedený na svetelných obrazovkách tu v rokovacej sále.

    Teraz prosím poverených poslancov, pána poslanca Hóku a Kačica, aby prostredníctvom technického zariadenia vyžrebovali poradie poslaneckých klubov, v akom poradí budú jednotliví poslanci prihlásení do rozpravy vystupovať.

    Prosím pána poslanca Hóku a pána poslanca Kačica, aby prostredníctvom technického zariadenia nahlásili poradie vyžrebovaných poslaneckých klubov.

    Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

    Ešte chcem oznámiť, že ako prvý do rozpravy sa prihlásil pán minister Čarnogurský.

  • Po prestávke.

  • Chcem vám oznámiť, že overovatelia schôdze Národnej rady vyžrebovali poradie klubov, tak ako budú vystupovať v poradí jednotliví poslanci prihlásení za tieto poslanecké kluby.

    Ako prvý bol vyžrebovaný poslanecký klub Strany občianskeho porozumenia, ako druhý vystúpi v rozprave nezávislý poslanec pán poslanec Fico, tretí poslanecký klub SMK, štvrtý poslanecký klub SNS, piaty SDK, šiesty SDĽ, siedmy poslanecký klub HZDS.

    Poradie, tak ako uviedli predsedovia poslaneckých klubov, je takéto: za poslanecký klub SMK nie je prihlásený žiadny pán poslanec, za poslanecký klub Slovenskej národnej strany vystúpia v poradí pani poslankyňa Malíková, páni poslanci Zelník a Oberhauser. Za poslanecký klub SDK vystúpia páni poslanci Bauer, Muránsky, Rakús a Palko. Za poslanecký klub SDĽ vystúpi pán poslanec Tuchyňa a za poslanecký klub HZDS vystúpi pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Krajči, páni poslanci Húska, Hofbauer, Zlocha, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Gašparovič, pán poslanec Andrejčák a pán poslanec Tibor Cabaj.

    Prosil by som teraz pána ministra Čarnogurského, ktorý sa prihlásil v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku do rozpravy.

    Pán minister, máte slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    musím povedať, že na začiatku tu zazneli hlasy, že celé toto zasadnutie som si objednal ako reklamnú akciu, a to, keď tu bolo toľko novinárov, ktorí ma filmovali, fotografovali a podobne. Tak vyhlasujem, že som si to neobjednal ako reklamnú akciu, aj keď to možno vyzerá, že som si to objednal ako reklamnú akciu. Navrhovatelia, zdá sa, že to myslia vážne, svoj návrh, a to je práve na zamyslenie, že zdá sa, že oni to myslia vážne.

    Tento rok stojím už tu druhýkrát, tento rok Národná rada už druhýkrát sa zaoberá návrhom na moje odvolanie, opätovne s podpismi poslancov za HZDS. Je taký známy výrok Karola Marxa o tom, že dejiny sa spravidla odohrávajú dvakrát. Prvýkrát ako dráma, druhýkrát ako komédia. Možnože niečo z tohto výroku by sa dalo uplatniť na túto situáciu. Ale ak by sa dalo uplatniť alebo uvažovať o tejto procedúre ako o komédii, tak by to bola smutná komédia, a to vzhľadom na povahu argumentov, ktoré navrhovatelia v návrhu používajú, a tými argumentmi by som sa chcel podľa možnosti v stručnosti zaoberať, pretože ďalší citát nie Karola Marxa, ale Hegla, ktorý bol predchodcom, že "pravda je vždy konkrétna", tak buďme konkrétni.

    V návrhu sa uvádza v bode 1 dôvod proti mne, že som začal plošným odvolávaním predsedov okresných a krajských súdov a následnou voľbou nových, ktorá nemala oporu v zákone. Páni navrhovatelia, ale v memorande, na ktoré sa pán poslanec Cuper odvolával a ktoré chcel prečítať celé, ale, našťastie, potom ho skrátil a neprečítal celé, ale iba úryvky, tak v memorande je takáto veta: "My sudcovia Slovenskej republiky túžime si sami demokraticky voliť svojich predstaviteľov na súdoch." Páni predkladatelia, ja som uskutočnil iba to, dokonca v predstihu, po čom teraz dokonca volajú signatári memoranda, to znamená, prvýkrát v dejinách slovenskej justície som nechal voliť sudcov, kandidátov na predsedov a podpredsedov súdov, pretože zákonný stav iné nedovoľoval, ale vymenoval som iba tých kandidátov, ktorí boli zvolení, a to predovšetkým kolektívmi sudcov alebo združením sudcov, alebo sudcovskými radami.

    Ďalej predkladatelia mi vytýkajú neodôvodnené diskreditačné kampane proti niektorým sudcom na Okresnom súde v Žiline, v Poprade a aj na Najvyššom súde Slovenskej repubiky. Musím povedať, že navrhovatelia, predkladatelia nemali šťastnú ruku, keď si vyberali dôvody a príklady do tohto svojho podania, pretože z Okresného súdu Žilina boli iba dvaja sudcovia, boli v médiách o nich zmienky, a to znamená, môžem hovoriť tak iba o týchto dvoch sudcoch. A to jeden bol JUDr. Dlhopolček, ktorý je už právoplatne odsúdený českými súdmi za pokus podplácania sudcu Českej republiky, a predkladatelia sa ho takýmto spôsobom nepriamo zastávajú. A druhý je JUDr. Polka. Doktor Polka, bývalý predseda Okresného súdu v Žiline, ktorého som odvolal z tejto funkcie, pretože odmietol dať majetkové priznanie, ktoré dali všetci predsedovia a podpredsedovia okresných a krajských súdov na Slovensku. JUDr. Polka to odmietol a za to som ho odvolal. Ale prečítam vám ešte inú vec o JUDr. Polkovi, ktorého sa pán poslanec Cuper tak tu zastával. Je to v rozsudku Krajského súdu v Prahe číslo 12 TO 232/2000, ktorý bol vynesený 15. júna tohto roku, čiže pred necelými tromi mesiacmi v trestnej veci JUDr. Dlhopolčeka.

  • Hlas z pléna.

  • Nie, iba dve vety alebo tri vety.

    A tu v odôvodnení rozsudku sa píše, že spolu s ním, teda s JUDr. Dlhopolčekom, ktorý bol predtým tiež sudcom Okresného súdu v Žiline, tak spolu s ním totiž v aktivite, pre ktorú stojí teraz obžalovaný pred súdom, figurovali ďalšie dve osoby, ktoré sú taktiež štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, JUDr. Polka a JUDr. Hrubý. Nemožno vylúčiť, že obžalovaný bol pritom až posledným článkom celého tohto pôsobenia. Pritom práve menované osoby po tom, čo im bolo umožnené odcestovať z Českej republiky, sa stali pre orgány činné v trestnom konaní Českej republiky nedosiahnuteľnými. JUDr. Polku som odvolal z funkcie predsedu Okresného súdu v Žiline, ale naďalej je sudcom Okresného súdu v Žiline a bez najmenších obmedzení proste súdi.

    V ďalšom bode mi vytýkate, že návrh na odvolanie JUDr. Harabina je protiústavný. Tak chcem povedať toľko, že nie je protiústavný, pretože Ústavný súd sa zaoberal touto problematikou, a to v súvislosti s odvolaním JUDr. Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu, koniec koncov uskutočnilo sa to hlasovaním tejto snemovne. Potom poslanci HZDS napadli odvolanie JUDr. Štefanka na Ústavnom súde a Ústavný súd v tejto veci vyniesol rozhodnutie 15. marca tohtu roku číslo II ÚS 17/00, kde konštatoval, že odvolanie JUDr. Štefanka nebolo protiústavné. Jednoducho odmietol alebo neprijal žalobu poslancov HZDS a zákonné ustanovenie o odvolaní predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu je v tej istej vete zákona 335/1991 a rokovacieho poriadku Národnej rady. Ústavný súd vtedy povedal, pretože poslanci HZDS namietali jednak porušenie zákona zo strany vlády, ale aj zo strany Národnej rady tým, že odhlasoval odvolanie JUDr. Štefanka, Ústavný súd povedal, že ani vláda neporušila ústavu, ani Národná rada neporušila ústavu. Opakujem, to isté platí pre odvolanie predsedu.

    Pokiaľ ide o vecné dôvody na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu, tu sa neuvádzajú, a preto ja sa nimi nebudem detailne zaoberať. Tu sa mi vytýka, že vediem diskreditačnú kampaň proti predsedovi Najvyššieho súdu. Hovorím, že nevediem diskreditačnú kampaň, čiže nepravdivú kampaň. Prosím, páni navrhovatelia, menujte mi aspoň jeden nepravdivý dôvod, ktorý zaznel proti JUDr. Harabinovi. Ale koniec koncov návrh na odvolanie JUDr. Harabina príde do parlamentu, čiže potom sa ním budeme vecne zaoberať. Doteraz neprišiel z toho dôvodu, že už asi pred 10 dňami, dvomi týždňami, som z poverenia vlády požiadal JUDr. Harabina ako predsedu Sudcovskej rady Najvyššieho súdu a Rady sudcov Slovenskej republiky, aby zvolal tieto rady, ktoré by zaujali stanovisko, podali vyjadrenie k návrhu na jeho odvolanie z funkcie predsedu Najvyššieho súdu, a JUDr. Harabin doteraz nezvoláva zasadnutie týchto rád a z toho dôvodu sme doteraz nepostúpili vec sem do Národnej rady.

    V ďalšom bode sa mi vytýka, že na protest proti mojej politike vznikla Únia sudcov Slovenskej republiky, ktorá združuje vyše polovicu sudcovského stavu. A táto zbiera podpisy pod memorandum. Môžem povedať, že jednak pán poslanec Cuper teraz pred chvíľou povedal, že únia má asi 200 členov. Na Slovensku je asi 1 200 sudcov všetkých stupňov súdov a Združenie sudcov Slovenska ako najväčšia a vlastne jediná reprezentatívna organizácia, nezávislá a nevládna organizácia sudcov má k dnešnému dňu 742 členov. Čiže, pán poslanec Cuper, 1 200 ako všetkých sudcov Slovenskej republiky delené dvoma je 600. A 742 je viacej ako 600. A keď 742 je viacej ako 600, tak potom nemôže pre inú organizáciu zostať, že zastupuje, že združuje nadpolovičnú väčšinu sudcov. Takže, pán poslanec Cuper, je to vec matematiky, ktorá sa vyučuje na prvom stupni.

    Ďalej sa mi vytýka, že znižujem platy sudcom Slovenskej republiky, neriešim pracovné podmienky, ktoré sú zlé, a podobne. V závoze je aj novelizácia zákona o sudcoch a súdoch. Pán poslanec, zákon o sudcoch a prísediacich, presný názov, zhodou okolností bol v týchto dňoch vo výboroch Národnej rady, a pokiaľ viem, ústavnoprávny výbor odročil rozhodnutie vzhľadom na to, že to závisí od prijatia ústavy. Ale inak ani v ústavnoprávnom výbore neboli nejaké zásadné pripomienky voči tomuto návrhu. Čiže nerozumiem tomu. No, nerozumiem.

    A pokiaľ ide o to, že neriešim pracovné podmienky, znižujem platy. Žiadne znižovanie platov sudcov sa nekonalo. V minulom roku, v roku 1999, došlo k rozhodnutiu vlády a potom, samozrejme, aj parlamentu, že všetci ústavní činitelia, to znamená poslanci, vy, členovia vlády, ale aj sudcovia, že sa im nevalorizoval plat v roku 1999 vzhľadom na to, že bolo treba sanovať štátny rozpočet po tom, ako ho vláda prevzala po predchádzajúcej vláde. A bolo to prejavom solidarity práve týchto skupín obyvateľstva. Týkalo sa to, samozrejme, aj ozbrojených zložiek, polície, armády a podobne. To znamená, bolo to prejavom solidarity týchto zložiek obyvateľstva, že takýmto spôsobom sa podieľali na sanácii štátneho rozpočtu, a tým zabezpečení stability koruny a sociálnych istôt aj ostatných zložiek obyvateľstva, predovšetkým sociálne slabších. V tomto zmysle neboli aj sudcom valorizované platy.

    Treba povedať, že niektorí sudcovia to podali ako návrh na Ústavný súd, že došlo k porušeniu ústavy. Ústavný súd rozsudkom rozhodol, že nedošlo k žiadnemu takému porušeniu ich ústavného práva. A ten rozsudok Ústavného súdu, keď by bolo treba, tak mám k dispozícii.

    Mimochodom, ešte sa vrátim k JUDr. Polkovi. Aj on žaloval to, že som od neho požadoval majetkové priznanie, ako jediný z predsedov a podpredsedov súdov na Slovensku. Žaloval to na Ústavnom súde. Taktiež neuspel, pretože taktiež Ústavný súd zaujal stanovisko, že nedošlo k žiadnemu porušeniu.

    V ďalšom bode píšete, že sú súdne prieťahy v konaní pred súdmi. Páni navrhovatelia, tak toto je skutočne absurdné a, povedal by som, kocúrkovské od vás, len od vás, pretože najväčší dôvod na prieťahy v súdnom konaní spôsobilo rozhodnutie vašej vlády o zrušení 2. vlny kupónovej privatizácie v decembri 1994, v dôsledku čoho napadlo na súdy 550 tisíc nových súdnych spisov v nasledujúcich približne dvoch-troch rokoch ako spory medzi fondmi a občanmi, ktorí im postúpili svoje kupónové knižky. Vybavenie 550 tisícov súdnych spisov, samozrejme, zabralo veľkú kapacitu súdov a sudcov, myslím, časovú predovšetkým, a to spôsobilo, kým sudcovia vybavovali 550 tisíc súdnych spisov, tak nemohli vybavovať, samozrejme, tie ďalšie statisíce, ktoré napadajú v priemere ročne na súdy.

    Takže, páni navrhovatelia, predovšetkým sa pozrite sami na seba a na svoju politiku, keď uvádzate tento argument. Iba pre poriadok chcem uviesť, že zhodou okolností 1. septembra nadobudla účinnosť novela Trestného poriadku, ktorá urýchľuje trestné konanie, a v najbližších dvoch-troch týždňoch dostanete do parlamentu novelu Občianskeho súdneho poriadku, ktorá urýchľuje civilné konanie.

    No a to, že neplním plán legislatívnych úloh vlády a podobne. Minulý týždeň ústavnoprávny výbor sa zaoberal, ako som už povedal, plnením programového vyhlásenia vlády v rezorte justície a zobral to na vedomie bez najmenších pripomienok. Z vášho klubu sú členmi ústavnoprávneho výboru pán poslanec Gašparovič, pán poslanec Cuper, pán poslanec Brňák. Je fakt, že neboli prítomní, ale to je ich problém. Mali byť prítomní a mali tam vzniesť pripomienky. Keď neboli prítomní, opakujem, je to ich problém. Poznamenávam však, že takéto pripomienky neboli vznesené v ústavnoprávnom výbore za uplynulé takmer dva roky nikdy. Nikdy, áno. A preto som sa s tým nemohol detailne zaoberať. Ale ja si myslím, že ústavnoprávny výbor je pôdou, kde by sme mohli a vlastne mali diskutovať o takýchto výčitkách.

    Čiže ak to chcem sumarizovať. Tieto dôvody, ktoré sú uvedené v návrhu na moje odvolanie, pokiaľ sú iba politické, tak by som to chápal, pretože, no dobre, ste v opozícii, my sme vo vláde, prosím, je to normálne a patrí to vlastne k zdravej demokracii. Čo ma znepokojuje na týchto dôvodoch, je to, že sú to dôvody, ktoré zaťahujú justíciu smerom bližšie k podmienkam na korupciu. Sú to dôvody, ktoré, naopak, vzďaľujú justíciu od etického kódexu, ktorý si vypracovali sami sudcovia. A najzarážajúcejšie na tom je, že takéto dôvody a takýto postoj k justícii majú poslanci najväčšieho poslaneckého klubu v Národnej rade Slovenskej republiky. To je jednoducho vec, ktorá vyvoláva zamyslenie.

    Páni poslanci, zamyslite sa nad sebou, ktorí ste podpísali tento návrh.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána ministra chcú reagovať pán navrhovateľ a pán spoločný spravodajca.

    Najskôr pán navrhovateľ. Nech sa páči.

    Máte prednosť pre ostatnými poslancami, ktorí sa prihlásili s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    nechcel som reagovať, ale presvedčili ste ma, že ste majster v podvádzaní a vymýšľaní si, a ja nie som predseda Najvyššieho súdu, aby som sa nechal vyprovokovať. Ale niektoré veci treba uviesť na pravú mieru. V prvom rade chcem povedať, že ma potešilo, že vy, presvedčený kresťan-katolík, sa odvolávate na Marxa, že ste si konečne porozumeli, lebo ja by som si s ním asi ťažko porozumel.

    Hovoríte o tom, že vy ste realizovali prvýkrát to, čo požaduje Únia nezávislého súdnictva Slovenskej republiky, a že teda za to by vám mala patriť vďaka. Lenže, vážený pán minister, ani ich návrh nesmeruje k tomu, že by ste vy mali v súdnictve usporiadať budúce voľby funkcionárov. O tom niet ani reči. Vy ste jednoducho tie voľby usporiadali protizákonne, teda praeter legem, a vy viete dobre, čo to znamená, že ste porušili článok 2 Ústavy Slovenskej republiky ods. 2, lebo vy môžete konať len to, čo vám zákon umožňuje. Ale vy ste išli ďalej. Vy ste jednoducho vymenovali potom iba tých sudcov, ktorí vám boli pohodlní, alebo nezaujímali vás tie okresné a krajské súdy z hľadiska vašich politických perspektív. Ale prečo ste nevymenovali na Okresnom súde Bratislava I, Krajskom súde Bratislava tých sudcov, ktorí vyhrali tie voľby, pán minister, ale vymenovali ste svojich ablatusov? Prečo ste nevymenovali sudcu Hrabovského, ktorý vyhral 96 percentami voľby v Banskej Bystrici, ale vymenovali ste svojho chránenca zo Združenia sudcov pána Bradáča? Jednoducho preto, že ste sa mu chceli odmeniť. A vy ste išli vo svojom pokuse korumpovať túto organizáciu ešte ďalej. Mám tam stanovy, kde jednoducho ste im schválili, že pán Rohárik ako predseda nemusí pojednávať a bude dostávať plat od daňových poplatníkov za to, že vám robí politickú prostitútku.

    A vy tu idete rozprávať, ako ste konali morálne, alebo nie. Jednoducho korumpujete túto organizáciu a netvrdíte pravdu, keď hovoríte, ja matematiku poznám a pozná ju aj väčšina sudcov, že to Združenie sudcov toľko členov má, to viete asi len vy, pretože ostatní sudcovia o tom nevedia. Pretože na snemoch tohto združenia sa zúčastňujú ľudia podľa absolútne nedefinovateľných kritérií a vždy povedia, že zastupujú tých a tých, ale bez toho, žeby im často dali mandát. Takže netvrdite, že je ich presne toľko, lebo nikto nevie, koľko ich je. Takisto ako nie sú dnes ešte spočítaní tí, čo patria do Únie nezávislého súdnictva. Jednoducho však takmer polovica sudcov nie je spokojná s vašou prácou a chce sa obrátiť na medzinárodné inštitúcie s memorandom. A to je veľmi vážny dôvod na to, aby ste sa zamysleli nad tým, ako riadite justíciu.

    Pokiaľ ide o diskreditačné kampane, áno, vediete ich. Je zaujímavé, že ste sa zamerali, a neviem, odkiaľ vy viete, že my sme v našom návrhu mysleli práve Dlhopolčeka a Polku. Mimochodom, keby ste mali v sebe morálny a etický kódex, tak by ste ten rozsudok nečítali, lebo nenadobudol ešte právnu moc. Bolo proti nemu podané odvolanie. Ako minister spravodlivosti by ste to mali vedieť.

    Ďalej hovoríte, že ste neznížili platy. Vy ste neznížili platy. Len ste im zablokovali valorizáciu. Samozrejme, že ste znova postupovali svojvoľne a absolútne ste sa nerozpakovali nad tým, či vám to zákon umožňuje, alebo nie. Nevyhovárajte sa na Ústavný súd. Klamete, keď ste povedali, že návrh Tóthovej obsahuje to, čo ste tu hovorili. Ústavný súd ho zamietol z procesných dôvodov, a nie preto, žeby ste konali v súlade s ústavou, keď ste navrhli vláde odvolať predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu. Jednoducho v nijakom civilizovanom a demokratickom štáte si minister nemôže dovoliť podľa svojej ľubovôle navrhovať na odvolanie predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu. Je to hrubý a nekorektný zásah do súdnej moci.

    Akým právom si vy osobujete rozhodovať o tom, kto má byť predsedom Najvyššieho súdu, alebo nie len preto, že sa vám niekto nepáči. O tom, že by ste postupovali nediskreditačne alebo že by ste sa nezaujímali o kauzy, ako je napríklad reprivatizačná kauza Kúpele Sliač, usvedčuje vás váš list, ktorý ste napísali pánovi ministrovi vnútra Slovenskej republiky, kde vás pán minister na to upozorňuje, že všetky subjekty pred zákonom sú si v Slovenskej republike rovné, teda aj pán Jurovatý, aj pán majiteľ Kúpeľov Sliač, bývalý minister zdravotníctva Soboňa. Samozrejme, ešte ste neuviedli ako správny klamár, neuviedli ste ani spisovú značku. Je to k dispozícii všetkým novinárom aj ostatným.

    Takže, vážený pán minister, nezľahčujte veci. Vy ich viete v televízii prekrútiť, zľahčiť, vybrať z kontextu. Ste majster politickej taktiky, ja viem. Boli ste advokátom, ale aj my niektorí sme tiež boli advokátmi a vieme, čo asi za čím myslíte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Brňák - ako spoločný spravodajca.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili poslanci Zelník, Tóthová, Kačic a Sitek. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem.

    Chcem zareagovať na vystúpenie pána ministra spravodlivosti Čarnogurského. Myslím si, že všetci tí, ktorí sme pozorne počúvali expozé pána ministra v tom smere, že uvedie vlastne akýsi odpočet svojej činnosti v rámci rezortu ministerstva spravodlivosti za uplynulé dva roky, uvedie vlastne všetky pozitíva svojho ministrovania, že určite všetci budeme sklamaní, pretože z jeho vystúpenia sme sa o žiadnych pozitívach jeho ministrovania vlastne nedozvedeli.

    Chcem povedať, že Hnutie za demokratické Slovensko bude dnes aj v budúcnosti veľmi dôležito oddeľovať správanie sa a činnosť pána ministra v rezorte ministerstva spravodlivosti, správanie sa a činnosť niektorých, predovšetkým súdnych funkcionárov a správanie sa a činnosť samotných sudcov v rámci sudcovskej obce Slovenskej republiky, ktorej chceme vzdať úctu. A myslíme si, že jednoducho dnes samotná sudcovská obec nemá dobrú pozíciu pre samotný výkon práce. Chcem povedať, že aj v minulosti počas našej vlády za čias ministrovania pána ministra Liščáka boli veľakrát mnohé pripomienky vo vzťahu k jeho činnosti ako ministra, pravdu povediac, všetko sa nejako zhmotnilo a zhutnilo do jeho kvázi historického výroku, ktorý adresoval v istom čase, v istom priestore a v istých súvislostiach a podľa tohto výroku predovšetkým médiá, tlač, ale aj mnohí ostatní hodnotia ministra Liščáka ako nezodpovedného a zlého ministra.

    Myslím si, a povedal som to už, myslím, vo februári, kedy sme prvýkrát vyslovovali nedôveru pánovi ministrovi Čarnogurskému, že pri všetkej úcte k nemu ako k politikovi a ako k osobe jednoducho musím povedať, pretože problematiku v oblasti súdnej moci poznám, aj keď subjektívne, ale často sa stretávam aj so samotnými sudcami, že jednoducho nálady v súdnom zbore sú také, že skutočne súdnictvo od čias od roku 1989, a povedal som vtedy, že ešte aj od skorších čias, nemalo takého zlého ministra spravodlivosti, akého má dnes. Ak myslím zlého, myslím zlého zo stránky odbornej, zo stránky kvalifikovanej, zo stránky vzťahu ministra spravodlivosti a súdnej moci.

    Pán minister sa veľmi snažil aj na pôde ústavnoprávneho výboru pri tomto bode zľahčiť situáciu a musím povedať, že na pôde ústavnoprávneho výboru bol oveľa "britkejší" a oveľa útočnejší a emotívnejší, ako vystúpil dnes. A myslím si, že veľmi zľahčuje celú svoju pozíciu v rámci ním spravovaného rezortu. Pán minister spravodlivosti ako jediné pozitívum, ktoré som si poznačil z jeho vystúpenia, uviedol, že bol stíhaný sudca Dlhopolček.

    Nuž, pán minister, ak trestné stíhanie sudcu Dlhopolčeka závisí nejako od vašej činnosti ministrovania, tak tam je taká asi nejaká súvislosť, ako je súvislosť medzi mnou a krútením sa zemegule. Proste vy v tomto nemáte absolútne žiadne zásluhy, absolútne žiadny postoj. Došlo jednoducho k zisteniu spáchania trestného činu a k prípadnému stíhaniu a odsúdeniu uvedeného páchateľa. Takže nedávajte si to na kôpku akýchsi svojich pozitív. Naopak, chcel by som povedať, že možno aj v snahe riešiť mnohé pálčivé problémy v oblasti súdnej moci ste sa správali v konečnom dôsledku tak, že naopak prihrávate všetkým tým, ktorí možno sú aj korupční, možno aj nie dobre rozhodujú v rámci samotného súdneho zboru.

    Vy ste sa nám to snažili vo svojom vystúpení hodiť za krk, nám vlastne tým, že sa zastávame akože zlých sudcov, takže ich podporujeme a že vlastne dostávajú zelenú. Nie je to tak. Naopak, pán minister, aj vo vyjadrení sa vlády Slovenskej republiky, ktorá zasadala v súvislosti s týmto naším návrhom, vláda konštatuje, že vy ste, myslím, v priebehu roku 1999 a roku 2000 podali celkom dvanásť návrhov na disciplinárne konanie vo vzťahu k sudcom Slovenskej republiky. Chcem povedať, pán minister, že práve pre tieto nekvalifikované, neodborné návrhy na začatie disciplinárneho konania, ktoré sa veľakrát zdôvodňujú z hľadiska obsahu iba na základe indícií, bulvárnych informácií, nie na základe dôkazov a potvrdeného stavu, dosahujete opak v samotnom súdnom zbore. Dosahujete to, že z takýchto formálnych dôvodov musia byť všetky tieto vaše návrhy pred disciplinárnym orgánom zamietnuté, pretože dôkazne plávajú na vode. Takže ak niekto podporuje korupčníkov v rámci súdneho zboru, nekvalifikovaných a neodborných sudcov, tak sú to práve vaše kroky, ktoré v konečnom dôsledku nie praktizujú boj proti korupcii a proti prípadne nekvalitnej práci, ale, naopak, ukazujú, že vlastne všetky návrhy ministra spravodlivosti, ktoré sa podávajú za účelom disciplinárneho správania sa sudcov, sú odmietané pre nekonkrétnosť, nekvalifikovanosť a nepreukaznosť.

    Chcem povedať, pán minister spravodlivosti, že vám na rozdiel od ostatných ministrov patrí aj ďalšie prvenstvo. Vám sa najväčšmi podarilo uskutočniť svár v rámci súdnej obce. Treba povedať, že táto súdna obec v minulosti tiež nebola nikdy jednoliata, že existovali priesaky, na základe ktorých mnohí sudcovia jednoducho vyjadrovali aj isté politické stanoviská a názory, ale v konečnom dôsledku súdna obec bola kompaktná, bola jednotná v tom, že chce presadzovať svoje názory, svoje postoje, a v tomto smere držala spolu. Vašimi konkrétnymi krokmi, ktoré boli dokumentované a koniec koncov podporené aj najvyšším v súčasnosti kvázi samosprávnym orgánom, ktorým je Súdna rada Slovenskej republiky, vaším pričinením došlo k vzniku tzv. unionistov na Slovensku.

    Ja sa nechcem dnes sporiť v žabomyšej vojne, že kto má dnes navrch, či sú to títo unionisti, alebo je to Združenie sudcov Slovenska, alebo či má Združenie sudcov Slovenska 754 sudcov, alebo len úzke vedenie z hľadiska prezidenta a jeho zástupcov. Ale chcem povedať, že vy tiež musíte vedieť, pán minister, že aj pán prezident Rohárik a najvyššie vedenie Združenia sudcov Slovenska zažíva silné vnútorné ataky zo strany priamo členov Združenia sudcov Slovenska. Spomeniem krajské združenie, krajskú pobočku v Prešove, krajskú pobočku v Košiciach, kde vyslovili doslova podmienečný súhlas s pôsobením pána prezidenta na čele tejto kvázi stavovskej organizácie s tým, že ak bude opakovať kroky, ktoré doteraz robí, že jednoducho bude vymenený.

    Takže nehovorte o tom, že Združenie sudcov Slovenska je jediným reprezentatívnym orgánom súdnej moci. Dnes jednoducho toto nie je pravdou. Je pravdou to, že povedzme unionisti, s ktorými vy rokovať nechcete, už dnes majú nad 200 členov, je to číslo z celkového nie silné, ale z hľadiska sudcov, ktorí podpísali memorandum proti vašim krokom, to číslo vlastne nevystihuje celkom realitu. Pretože ak skutočne pripustíme, že toto číslo je okolo 220, tak do dnešných dní memorandum proti vášmu pôsobeniu v rámci ministerstva spravodlivosti obsahuje medzi 400 až 500 sudcami Slovenskej republiky. Toto memorandum, pán minister spravodlivosti, nemožno zľahčovať.

    Vy ste veľmi ironicky pozerali na pána Cupera, keď čítal toto memorandum, a nejako ste sa ho snažili dehonestovať. Za týmto memorandom stojí, podotýkam ešte raz, 400 až 500 sudcov Slovenskej republiky. Toto memorandum bolo preložené do zahraničných jazykov, bolo zaslané Európskej komisii, Rade Európy, takže ja byť vo vašej pozícii, by som jednoducho toto memorandum nezľahčoval, tak ako sa o to snažíte vy, pretože v konečnom dôsledku aj v zmysle tohto memoranda a dôvodov tam uvedených, v konečnom dôsledku trpí celá naša spoločnosť. Pretože iste sa budú pýtať aj medzinárodné organizácie a inštitúcie, čo sa to deje na Slovensku, keď 400 až 500 sudcov, takmer 40 % celého súdneho zboru, vyslovuje zásadný nesúhlas s postojmi a krokmi ministra spravodlivosti. Takže si myslím, že nie je to celkom tak, ako pán minister vo svojom vystúpení reagoval. A naopak, tá realita je oveľa horšia.

    Samotné rozdelenie sudcovského stavu môže byť do budúcnosti až fatálne, pretože ak pripustíme alebo teda ak pripustíme hypotézu, že bude v blízko budúcej dobe schválená novela veľkej Ústavy Slovenskej republiky, treba povedať, že práve v dôsledku schválenia tejto veľkej novely dôjde k zakonzervovaniu terajšieho súčasného stavu aj v rámci sudcovskej obce. To, či je to dobré, alebo nie je dobré, ponechám možno na budúcnosť, na hodnotenie toho v rámci samotnej budúcnosti. Ale jednoducho ak teda dôjde k tomu, že táto veľká novela Ústavy Slovenskej republiky bude schválená, tento spor, tento vnútorný rozpor a toto politické rozdelenie, ktoré nikdy nebolo také markantné a také silné, ako je dnes, bude prenesené aj do samosprávneho a stavovského života samotnej sudcovskej obce. A toto, pán minister spravodlivosti, toto je váš príspevok v rámci vášho pôsobenia ministra spravodlivosti v tejto sfére.

    Pán poslanec Cuper ako predkladateľ pomenoval mnohé veci, ktoré vám vyčítame alebo ktoré neboli obsiahnuté ani v samotnom návrhu. Ja chcem pridať alebo zduplikovať také prípady, na základe ktorých sa poukazuje na značnú schizofrénickosť vášho konania a správania sa. Pán minister spravodlivosti, vy ste napríklad prepustili alebo odvolali predsedníčku Krajského súdu v Bratislave z dôvodu, že nezabránila v rámci spravovania svojho krajského súdu tomu, aby niektorí sudcovia prísne dodržiavali aj ľpeli na inštitúte zákonného sudcu. Z podobných dôvodov napríklad nebol tu na pôde parlamentu odsúhlasený na doživotie jeden sudca práve preto, že údajne si mal alebo si nemal zapísať nejakú vec, alebo teda mal porušiť princíp zákonného sudcu. Tomuto inštitútu ste aj vy na pôde ústavnoprávneho výboru a koniec koncov aj sudcovská obec venovali veľmi veľkú a silnú pozornosť a ona je oprávnená, pretože skutočne aj v medzinárodných organizáciách a inštitúciách a v medzinárodných dokumentoch inštitút zákonného sudcu je jedným z veľmi významných prvkov súdnej nezávislosti.

    Pán minister spravodlisti, vy ste dva roky pri ministrovaní, v rámci tohto rezortu dodnes vládne v inštitúte zákonného sudcu na Slovensku chaos, každý okresný alebo krajský súd na Slovensku si vlastne samotný postup, kolotoč prideľovania jednotlivých vecí robí absolútne po svojom. A podporím to konkrétnymi prípadmi, z ktorých je jasné a evidentné, že aj ministerstvo spravodlivosti, ergo vy alebo vaši najvyšší pracovníci priamo porušujú tento inštitút zákonného sudcu, čiže vlastne tu dochádza k tej základnej schizofrénii, keď niekoho za toto prepustíte a nakoniec sami toto podporujete alebo iniciujete.

    Spomeniem ako najčerstvejší a prvý prípad, ktorý je veľmi zaujímavý a mediálne vžitý, je to prípad, pán minister spravodlivosti, prípad vydania medzinárodného zatykača na poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Lexu. Tento návrh na vydanie medzinárodného zatykača na poslanca Ivana Lexu bol doručený na Okresný súd Bratislava I a v rámci vopred stanoveného kolotoča bol pridelený jednému sudcovi. Myslím si, že v danom prípade môžem aj menovať tých sudcov, pretože jednoducho tak to bolo, ale nemienim nikomu v tomto smere poškodiť. Bol pridelený sudcovi Jamrichovi na Okresnom súde Bratislava I, ktorý sa mal zaoberať v rámci svojej služby ako trestný sudca vydaním tohto medzinárodného zatykača. Sudca Okresného súdu pán Jamrich sa obrátil na Národnú radu Slovenskej republiky v zmysle uvedenej veci, ktorá dostala normálne číslo, bola živou vecou na rozhodnutie tohto zákonného sudcu, obrátil sa na Národnú radu o udelenie súhlasu, ktorý následne bol udelený. Ale čuduj sa, svete. Keď Národná rada Slovenskej republiky tento súhlas vydala, naraz vec, ktorá bola pôvodne riadne zapísaná, ktorá bola riadne zažurnalizovaná, mala riadneho zákonného sudcu, ako keby sa ukončila a uvedený návrh čakal na novú osobu, na nového sudcu, ktorý v predmetnej veci mal rozhodnúť zrejme tak, ako sa žiadalo.

    A tá pitoresknosť celej situácie spočíva v tom, že predseda Okresného súdu Bratislava I pán Lehotský, ktorý dovtedy nemal takéto služby, aby mohol rozhodovať o týchto medzinárodných zatykačoch, sa rýchlo zapísal do zoznamu, týždeň sa už s existujúcou vecou muselo čakať, kým príde predseda Okresného súdu Bratislava I na rad, a keď prišiel na rad a podľa stanovenej služby mal on rozhodovať o medzinárodných alebo o zatykačoch, tak zhodou okolností po týždni čakania dostal túto vec na rozhodnutie predseda Okresného súdu Bratislava I pán Lehotský.

    Pýtam sa vás, pán minister spravodlivosti, toto je s kostolným poriadkom? Veď tu dochádza, ak sa toto preukáže, a ja si myslím, že áno, pretože tieto veci sú do istej miery preskúmateľné, to je v podstate dôvod na nielen politickú, ale aj právnu zodpovednosť dotknutých ľudí, ktorí takto činili. Ak sme hovorili o posvätnosti a o význame inštitútu zákonného sudcu, to je prípad, ktorý je z posledných dní.

    Pán poslanec Cuper spomínal aj kauzu Kúpeľov Sliač. Myslím si, že aj táto kauza poskytuje množstvo nápadov a množstvo dokladov a dokumentov o porušení aj tohto zákonného inštitútu zákonného sudcu, aj priamej ingerencie ministerstva spravodlivosti, či jej najvyšších a zodpovedných pracovníkov v oblasti urýchľovania alebo v oblasti intervencií v súvislosti s niektorými krokmi na súdoch. Spomeniem jeden dokument, ktorý sa nazýva Informácia o situácii v spoločnostiach Kúpele Sliač a Kováčová a Klenoty Bratislava. Tento materiál predkladal za Fond národného majetku pán Kojda na poradu ekonomických ministrov a tento materiál následne, o ktorom mala rokovať aj samotná vláda, pretože Fondu národného majetku sa nedaril proces reprivatizácie tak, ako si želali, a chceli zrejme aj požehnanie politickej povahy v niektorých krokoch pre budúcnosť. Z uvedeného materiálu budem čítať iba tie kroky, ktoré sú tu evidentne potvrdené, evidentne urobené a ktoré jednoducho svedčia o zasahovaní nielen politickom, ale aj o štátnom zasahovaní do rozhodovacej a nezávislej činnosti súdov.

    V rámci uvedeného materiálu, ktorý je inak významný aj tým, že veľkú úlohu v ňom zohráva isté reťazenie viacerých ľudí, možno je tu len pochybnosť čisto náhodná, ktorá má povedzme aj sčasti príslušnosť napríklad ku Kresťanskodemokratickému hnutiu, spomeniem reťazec pána Šutyho vo Fonde národného majetku, ktorý bol a, myslím, aj je pomerne významným členom Kresťanskodemokratického hnutia, aj v minulosti tak vystupoval, a ktorý bol do istej miery ťahúňom, pretože takto aj menovite vystupuje v týchto materiáloch práve v týchto niektorých veciach spomenutej reprivatizácie. Ďalej spomeniem napríklad súvislosti s Kúpeľmi Sliač pána Dr. Chmelíka, ktorý tam bol tiež, by som povedal, nainštalovaný z hľadiska nového vedenia, ktorý bol tiež poslancom Kresťanskodemokratického hnutia v minulosti. A mohol by som spomenúť aj iné osoby, ale pre túto chvíľu nebudem. Ja si myslím, že v budúcnosti tento materiál bude aj predmetom vlastne nejakého iného kvalifikovanejšieho záujmu pri hľadaní a vyvodení či už politickej, alebo právnej zodpovednosti viacerých zainteresovaných.

    Ak som hovoril o uvedených krokoch, tak v rámci tohto materiálu pod bodom 9 a 10 sa výslovne hovorí, citujem, "6. 11. 1999 rokovanie MUDr. Hrybského a pána Očenáša s vedúcim úradu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky JUDr. Lipšicom," "7. 11. 1999 na základe výsledkov z rokovania dňa 6. 11. boli zaslané písomné podklady na ministerstvo spravodlivosti týkajúce sa zápisu zmien do Obchodného registra". Pýtam sa, kto rozhoduje o zápise zmien do Obchodného registra? Nezávislý súd alebo ministerstvo spravodlivosti, keď to bolo doručené na ministerstvo spravodlivosti? To je prvý veľký, veľmi vážny otáznik, ktorý o niečom svedčí. Následne v uvedenom materiáli sa napríklad hovorí: "Predstavenstvo a JUDr. Jurovatý zabezpečia právne kroky na Najvyššom súde Slovenskej republiky proti odvolaniu firmy KORVAS v súvislosti so zvolaním zastupiteľstva alebo valného zhromaždenia. Pán JUDr. Jurovatý podá sťažnosť proti právnemu zástupcovi a predseda predstavenstva pán Očenáš 12. 11. 2000 a člen dozornej rady Ing. Baňas uskutočnili rokovanie na ministerstve spravodlivosti o urýchlení procesu zápisu do Obchodného registra." Toto je v oficiálnom materiáli, ktorý prerokovala porada ekonomických ministrov a o tomto materiáli zrejme, možno nie, rokovala aj samotná vláda, pretože tu je aspoň uvedené, že išlo o materiál dôverný. Ja neviem z hľadiska uznesenia, či v podstate uvedený materiál je predmetom aj nejakého uznesenia samotnej vlády.

    A ďalej sa tu hovorí: "18. 11. 1999: Keďže Fond národného majetku Slovenskej republiky a právoplatne zvolené orgány vyčerpali všetky dostupné spôsoby a právoplatné postupy, z toho dôvodu rokoval Ing. Šutý, už spomínaný člen výkonného výboru Fondu národného majetku, so zástupcami policajného prezídia Slovenskej republiky za účelom dohodnúť aktívnu ochranu. Na základe tohto rokovania policajné prezídium v priebehu 48. týždňa vypracuje po právnej analýze metodiku postupu polície Slovenskej republiky v podobných prípadoch."

    Chcem povedať, že veľmi čestne a veľmi zodpovedne sa v danom prípade zachoval plk. Dr. Jozef Petráš, myslím, že to bol zástupca prezidenta Policajného zboru, ktorý zrejme oponoval takýmto kovbojským spôsobom správania sa oficiálnych aj štátnych orgánov, nielen ich, ale aj štátnych orgánov, a ktorý odmietal tento postup ako nezákonný. Mimochodom uvedený pán dnes, pokiaľ sa nemýlim, tak už bol vymenený a je tam nejaký iný pán namiesto pána plk. Petráša. Neviem, či má to nejaký súvis s jeho vyjadreniami sa aj v týchto oblastiach, alebo nemá. Ale v každom prípade tento tlak aj na Policajný zbor nesporne bol, bol silný a hovoril o ňom aj pán poslanec Cuper na základe interného listu, tiež bez označenia, ktorým minister spravodlivosti sa obrátil na pána Pittnera v tom smere, aby zabezpečil tento policajný zákrok. A myslím si, že pán minister vcelku "kulantným" a racionálnym spôsobom musel vysvetľovať aj s jemnou výčitkou pánovi ministrovi spravodlivosti, že v danom prípade jednoducho takto sa postupovať nemôže.

    Pýtam sa, aká je právomoc ministra spravodlivosti žiadať o policajný zásah v súkromnoobchodnom spore, ktorý je predmetom súdneho skúmania a rozhodovania? Veď to je nehorázne zneužitie právomoci a postavenia ministra spravodlivosti. Veď on má absolútne inú pôsobnosť, nie zaoberať sa záležitosťami dotýkajúcimi sa zvolania alebo zavolania, alebo prikázania nejakým policajtom alebo iným predstaviteľom.

    Ďalej chcem zvýrazniť ďalší takýto doklad, ktorým je písomnosť práve advokátskej kancelárie pána Jurovatého, ktorú adresuje práve spomínanému pánovi Šutému na Fond národného majetku, kde konkrétne hovorí o procese rokovania o veciach povedzme na súdoch. Hovorí o tom, ako uvedená vec prešla od jednej doktorky k druhej doktorke, hovorí o tom konkrétne, že tá nová pani doktorka je jeho bývalá kolegyňa, s ktorou má dobré pracovné vzťahy a ktorú navštívil a s ktorou rokoval.

    Pán minister, toto sú exaktné a doložené veci, ktoré evidentne svedčia jednoducho o tom, že v týchto prípadoch došlo k nehoráznemu prieniku politickej moci, a nebojím sa povedať, aj štátnej moci na úkor nezávislej a súdnej moci a že jednoducho tieto záležitosti sú oveľa zarážajúcejšie ako to, či mohla predsedníčka Krajského súdu v Bratislave zabezpečiť, aby niektorý z jeho sudcov alebo sudkýň zneužil alebo využila, alebo omylom si zapísala nejakú vec v rámci inštitútu zákonného sudcu.

    Takže tieto všetky veci, myslím si, že keby ony izolovane existovali, pán minister, keby sa preukázala len jedna z nich, a ony sú zapísané, tak každá osebe vyvoláva podľa môjho názoru v civilizovanej krajine veľmi jasné následky vo vzťahu k ministrovi spravodlivosti a len na izolovaných týchto prípadoch, na každej zvlášť by ste v civilizovanej krajine museli odstúpiť. Takže ak nám vy vyčítate, pán minister, že my máme snahu len proste nejako znevažovať vašu prácu, nie je to tak. Ak sme hovorili aj vo februári tohto roku o tom, že vplyvom uvedených personálnych zmien, ktoré konáte, či už na Krajskom súde v Bratislave, či už na okresných súdoch, Okresnom súde Bratislava I, ktorý je veľmi významný, pretože je v centre samotnej Bratislavy, kde sú sídla vlastne veľmi významných inštitúcií, tak tieto kroky sa nedejú náhodne, ale dejú sa práve kvôli tomu, aby sa zabezpečila priechodnosť či už reprivatizačných, alebo iných kriminalizačných procesov, ktoré konáte a dejete alebo ktoré sa konajú aj proti samotnej opozícii.

    Ak ste sa, pán minister, pokúsili zľahčiť to, že Ústavný súd povedal, že jednoducho vy máte právo žiadať od súdnych funkcionárov majetkové priznanie, tak poviem to veľmi jemne, veľmi sa mýlite a pochybujem o tom, pochybujem, že Ústavný súd takéto rozhodnutie vydal, lebo je to nezmyselnosť. Jednoducho vy, pán minister, to, čo nemáte uložené, nemôžete robiť. My nevyčítame morálnu stránku uvedenej veci, že ste chceli poznať majetkové záležitosti súdnych funkcionárov, ale vy ich žiadať jednoducho nemôžete, pretože napríklad až ústavný zákon takúto povinnosť stanovil ostatným ústavným činiteľom. A navyše podotýkam, na rozdiel od ostatných ústavných činiteľov vy ste nežiadali majetkové priznanie iba od súdnych funkcionárov, ale dokonca aj od ich manželiek a detí, čo neprešlo ani vo vzťahu k poslancom a členom vlády. Takže ide tu o zjavnú nerovnomernosť, ide tu z vašej strany, by som povedal, o nezákonnosť. Vy sám ste povedali, že jediným dôvodom na odvolanie predsedu Okresného súdu v Žiline bolo nedanie tohto majetkového priznania, ergo vy sám ste potvrdili, že ste konali v rozpore so zákonom.

    Myslím si, že bolo by možné ešte v tejto súvislosti hovoriť dlhšie. Vy ste spomenuli, pán minister spravodlivosti, ako svoju obhajobu skutočnosť, že v súčasnosti je preto toľko sporov na súdoch, že my sme znevážili alebo my sme zmenili kupónovú privatizáciu na iný druh a iný spôsob. Pán minister spravodlivosti, dnes ani najväčší pravicoví fundamentalisti, či už sú v Spojených štátoch, alebo či sú v Čechách, alebo na Slovensku, nikto z nich si nedovolí povedať, že kupónová privatizácia bola dobrá z hľadiska ekonomickej transformácie, naopak, všetci unisono hovoria, že to bol jeden veľký omyl v rámci postkomunistickej transformácie.

    A teda ja si myslím, ak dnes je takáto zodpovednosť a väčší počet prípadov na súde, tak v prvom rade majú morálnu a politickú zodpovednosť za tieto spory tí, ktorí sa usilovali za tento spôsob, by som povedal, nespravodlivého a nečestného prerozdelenia samotného majetku transformácie. Takže boli ste to aj vy, pán minister, ktorý ste istý čas boli vo významných funkciách. Bol to napríklad pán minister Mikloš, ktorý sa sám nazýval krstným otcom tejto metódy, a myslím si, že krstným otcom veľmi zlého dieťaťa v danom prípade, čo nie je len môj názor, ale je to aj názor v podstate aj renomovaných ekonómov aj pravicového zmýšľania, nielen teda ľavicového.

    Pokiaľ vám vyčítame, pán minister spravodlivosti, váš vzťah a váš postoj vo vzťahu ku kauze s predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tak on nemá ani tak dimenziu v prvom rade ústavnoprávnu, pretože v tomto smere skutočne bude rozhodovať možno v prípade sporu Ústavný súd, ale on má dimenziu predovšetkým politickú. Pán minister spravodlivosti, ja som vám to povedal aj na rokovaní výboru, všetci občania, ktorí mali možnosť vidieť váš vzájomný konflikt v televízii a v komunikácii vlastne o mnohých problémoch s predsedom Najvyššieho súdu, neuveriteľným spôsobom ste znížili autoritu štátu, znížili ste autoritu samotného úradu v tom smere, že občania v plnej nahote videli doslova škriepku a hádku dvoch rozvadených ľudí, z ktorých jeden je minister spravodlivosti a druhý je predseda Najvyššieho súdu, pred tvárou verejnosti, teda osobností, ktoré by mali mať iný význam, ktoré by mali hovoriť o niečom inom v samotnej spoločnosti. Pevne dúfam, že dnes, ak sa máte stretnúť s pánom predsedom Najvyššieho súdu, že tá debata bude pokojná, bude racionálna a nebude taká emotívna, uštipačná, aká bola doteraz. Pretože neznevažujete tým iba samých seba, ale znevažujete tým vlastne aj celý úrad, ktorý zastávate.

    Chcem povedať, že vo vzťahu k tejto politickej kauze odvolávania predsedu Najvyššieho súdu je hlavný problém predovšetkým v tom, že hľadáte neúmerné a nepravdivé tvrdenia na to, aby ste zakryli jednoducho váš názor a váš návrh, že treba vymeniť predsedu Najvyššieho súdu, pretože vám nevyhovuje a vám nekonvenuje. Myslím si, že bolo by oveľa úprimnejšie a možno aj bez menšieho odporu z našej strany, ak by ste to urobili bez nejakých tých rituálnych tančekov okolo, ako teraz ukazujete, ale keby ste to jednoducho aj znásilnením reality udiali vašou väčšinou v parlamente. A myslím si, že v takom prípade by to bolo oveľa dôstojnejšie a neboli by takéto problémy.

    Takže azda na úvod, alebo teda z hľadiska vystúpenia toľko. Priznám sa, že som nechcel reagovať hneď, ale vaša reakcia ma, pán minister, primäla k tomu, že si myslím, že je hodne o čom rozprávať. A je ešte oveľa, oveľa viac, by som povedal, kritických poznámok a kritických činností vo vzťahu k tomu, čo ste vy ako minister spravodlivosti urobili, respektíve neurobili v rezorte, v ktorom ste mali vykonávať túto funkciu.

    Ak ste povedali takú vec, že my sme neboli minulý týždeň, alebo v minulých týždňoch na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, keď sa rokovalo o programovom vyhlásení vlády a že to bolo zobraté na vedomie, nuž, pán minister, zase je to obrovské zjednodušenie celého problému. Veď vy veľmi dobre viete, že už vyšše roka, vyšše roka existuje na pôde ústavnoprávneho výboru uznesenie, ktoré som inicioval, na základe ktorého ste mali predložiť jeden vážny dokument, ktorý je hádam najdôležitejším z hľadiska vášho pôsobenia v tomto rezorte, aby ste ukázali budúcnosť a koncepčnosť budúceho pôsobenia súdnej moci na Slovensku. Vy ste neboli schopný za celý rok takýto materiál vypracovať. To, čo ste predložili, dokonca bolo proti gustu a dišputu poslancov vládnej koalície v ústavnoprávnom výbore a dokonca predseda ústavnoprávneho výboru osobným listom vám tieto skutočnosti vyčítal a žiadal vás, aby ste uvedené nedostatky odstránili, aby ste uvedený materiál stiahli a aby ste predložili nie analýzu minulosti z hľadiska súdnej moci alebo popis dnešnej situácie, ale nejakú racionálnu analýzu, čo so súdnou mocou pre budúcnosť. Dodnes ste takýto materiál nepredložili napriek tomu, že vaše iniciatívy nielen v rámci rezortu ministerstva spravodlivosti sú veľmi dynamické, veľmi silné a, by som povedal, veľakrát aj v rozpore so zákonom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásil pán poslanec Zelník, pani poslankyňa Tóthová, páni poslanci Kačic a Sitek.

    Pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán minister, prekvapilo ma vaše citovanie zo spisového materiálu zo súdu z Prahy, v ktorom ste čítali, že popri súdenom doktorovi Dlhopolčekovi tam figurovali aj ďalšie osoby, povedali ste, že tí, ktorí figurovali popri pánu Dlhopolčekovi, odišli na Slovensko, a teda boli nedostihnuteľní či nestíhateľní. Ja si neviem vysvetliť túto vašu citáciu, pretože akoby ste chceli podsunúť alebo naznačiť médiám či verejnosti, že hádam tieto osoby, nebodaj, tiež páchali niečo zlé. Neviem si vysvetliť váš komentár, keď ste povedali, že veď predsa pán Polka, ktorý tiež figuroval v tomto popri doktorovi Dlhopolčekovi, napriek tomu robí naďalej sudcu bez akejkoľvek ujmy.

    Pán minister, ste minister spravodlivosti, ak neboli veci došetrené alebo ak bolo nejaké podozrenie, vy ste sa mali zasadiť ako prvý, aby takéto nejaké dohady neboli. Nič ste nepodnikli v tomto smere. Prečo teraz znevažujete svojich kolegov a chcete vnášať nejaké podozrenia na kolegov, ktorým nič nebolo dokázané. Preto si myslím, že by ste sa nemali znižovať na rétoriku bulvárneho časopisu, ale mali by ste pracovať s overenými faktmi.

    Ďakujem.

  • Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila napriek tomu, že budem hovoriť za klub, pán minister, k vášmu majstrovskému zavádzaniu v otázke, ktorú ste spomínali, že bola na Ústavnom súde. V rámci tohto zavádzania ste preukázali, že ako právnik nerozlišujete medzi uznesením Ústavného súdu a rozhodnutím Ústavného súdu. To, čo bolo vydané, bolo procesné uznesenie, v ktorom sa neriešilo meritum veci, ale Ústavný súd len uviedol, že veci neriešil preto, že nedáva výklad zákonov. Je to veľmi podivný dôvod, pretože my sme jednoznačne žiadali výklad článku ústavy.

    Ďalej ako exministerka spravodlivosti vám tu otvorene chcem povedať, že taká rozháranosť v súdnictve ako za vášho pôsobenia ešte od vzniku Slovenskej republiky nebola. Namiesto vytvárania podmienok na plynulý a rýchly chod súdnictva vy vytvárate chaos a konflikty. Tu ste sa hrali s pochybnými číslami členstva v jednotlivých stavovských organizáciách, ale že nespokojnosť sudcov s vaším riadením rezortu už prerástla do zahraničia s viac ako 450 podpismi sudcov, ste vôbec ignorovali, a chcem vás upozorniť, že ide o takú citlivú otázku nespokojnosti, ako je volanie po sudcovskej nezávislosti. Veď to je hrozné, keď sudcovia Slovenskej republiky žiadajú medzinárodné organizácie, aby boli zastavené zásahy, aby sa zamedzili...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážený pán podpredseda,

    dámy, páni,

    očakával som, že pán minister vo svojom vystúpení bude hovoriť o svojich pozitívach, čo robil doteraz, o perspektívach a o tom, že ako by to malo byť v dnešnej demokracii v Slovenskej republike. Asi nie celkom presne počúval zdôvodnenia pána poslanca Cupera, v čom ho kritizoval.

    Ja len tak jednou vetou. Ak dovolíte, boli ste hlavne kritizovaný za prieťahy v súdnych konaniach a celkovo za nedostatočne aktívny prístup v rekodifikácii základných kódexov trestnoobčianskeho obchodného práva. Vaše vstupovanie do personálnych záležitostí súdov a hlavne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, kde chcete urobiť pravdepodobne z pána Rohárika predsedu Najvyššieho súdu na svoj obraz, je trošku drzé v demokracii ako takej. Dnes zhodou okolností vo výbore pre verejnú správu sme mali aj správu o komplexnom programe boja so zločinnosťou, kde bol spravodajca pán poslanec Vavrík, ktorý pri konštatácii to končil tým, že fakt asi vedením vašej osoby vášho rezortu sú nedostatočné výsledky v boji so zločinnosťou a celkové výsledky sú také, aké sú.

    Ak hovoríte, pán minister, o tom, že ak sa po druhýkrát opakuje história a že je to určitá komédia, tak sa treba pozrieť lepšie do vášho verejnospoločenského života, hlavne vašej politickej pozície, do vašej pozície v politickej strane, vidíte, že dokonca aj pán minister vnútra už odišiel z vašej politickej strany a vy dokonca nekandidujete za predsedu. Ak nepriamo obviňujete pána Dlhopolčeka, pána Polku, ja tie osoby absolútne nepoznám, ale zdá sa mi, že je to to isté, ako prednedávnom pán minister Pittner tvrdil, že dcéra Ivana Lexu je držaná rukou ruskej mafie, až po vystúpení tento týždeň v Markíze pána starého Lexu, pán Pittner zrejme asi ste pocítili, lebo máte asi podobnú dcéru, že...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán minister, ja som pozorne počúval vaše argumenty v súvislosti s odvolaním alebo s návrhom na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu a vám ako právnikovi odporúčam, aby ste si naštudovali Ústavu Slovenskej republiky a rokovací poriadok a odporúčam to aj prezidentovi Rohárikovi a viceprezidentovi Jačekovi. Jeden z dôvodov dávate to, že pán predseda Najvyššieho súdu chcel väčšie právomoci. Predseda Najvyššieho súdu nemá zákonodarnú iniciatívu a predkladali to poslanci Národnej rady, podpredseda parlamentu za Stranu občianskeho porozumenia, poslanec za SDK a poslanec za SDĽ, za SNS a za HZDS. Čiže, keď argumentujete, argumentujte vecne a nevymýšľajte si.

    Je tragédia, keď vláda a minister spravodlivosti reagujú na tlačovú konferenciu Demokratickej strany, neviem, či tu taká strana existuje, lebo taká nekandidovala ani neexistuje v parlamente, ktorá iniciovala návrh na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu. Čiže stotožňujem sa s navrhovateľom a spravodajcom, ktorí povedali, že to je politická kauza.

    A teraz argumentácia Združenie sudcov Slovenska. Pán Rohárik a pán Jaček zastupujú sami seba. Uznesenie Združenia sudcov Slovenska pri Krajskom súde v Košiciach, sekčnej rady, kde má najviac členov, je takéto: Nesúhlasí s postupom prezidenta a viceprezidenta Združenia sudcov Slovenska v súvislosti s ich vyjadreniami na tlačovej konferencii dňa 4. 9. 2000, kde prezentovali svoje osobné názory, zvýrazňujem osobné názory ako názory celej členskej základne v súvislosti s odvolaním predsedu Najvyššieho súdu doktora Harabina bez zistenia názoru členskej základne. Ukladá podpredsedovi Združenia sudcov Slovenska doktorovi Lackovi navrhnúť nehlasovať o vyslovení súhlasu s postupom prezidenta a viceprezidenta ohľadom vyjadrení sa k odvolaniu predsedu Najvyššieho súdu predtým, než by sa zvolali sekcie Združenia sudcov Slovenska, kde by sa táto otázka prerokovala. V prípade nesúhlasu so zisťovaním názoru členskej základne na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu informovať o tom masmédiá.

  • Pán poslanec Cuper sa ešte prihlásil.

  • Nech mi bude odpustené, chcem reagovať na pána poslanca Brňáka, tá informácia vás iste bude zaujímať a myslím si aj novinársku obec. Pokiaľ pán poslanec Brňák hovoril o zaangažovanosti niektorých vysokých úradníkov ministerstva spravodlivosti v kauze reprivatizácie, ale nazvime to gagsterskou reprivatizáciou na spôsob a la Jurovatý, Kúpeľov Sliač a v tej súvislosti s vašimi častými obvineniami na našu adresu, že sme vytunelovali Fond národného majetku, tak vám chcem uviesť veľmi zaujímavú informáciu. Doteraz Fond národného majetku vyplatil pánu Jurovatému a ďalším advokátom za expertízne práce a práce súvisiace s reprivatizáciami a ďalšími privatizačnými postupmi 300 miliónov Sk. Počujete dobre, 300 miliónov. A na referendum treba 200 a, samozrejme, pani Schmögnerová vykrikuje, že koľké peniaze minieme. Z toho pán minister spravodlivosti váš osobný kamarát, dobrý, pán Ernest Valko skonzumoval 49 miliónov. Má sa za čo voziť aj kúpiť si Mercedes, aj keď mu už jeden ukradli. 49 miliónov jeden právny zástupca. Koľko ich skonzumuje ešte pán Jurovatý za reprivatizačnú kauzu Kúpeľov Sliač, za nehorázne gangsterské spôsoby, ktoré si osvojil počas vyrubovania dverí, lebo on ich naozaj vyruboval aj pred televíznymi kamerami na rozdiel od pána Štefanka, to sa ešte len uvidí.

    Ale vážení páni, ak sa tejto rabovačke Fondu národného majetku...

  • Porucha mikrofónu.

  • Ak sa nezabráni tomuto spôsobu tunelovania Fondu národného majetku, tak naozaj nebude v ňom pomaly ani koruny, pretože pán Jurovatý je chlapík hlavatý, on stihne ešte so sekerou vyrúbať niekoľko kúpeľných domov, ak sa mu v tom nebude brániť, pán minister, a ak bude pán Lipšic chodiť ovplyvňovať registrové súdy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Podľa poradia vyžrebovaných overovateľmi ako prvý v rozprave vystúpi nezávislý poslanec pán poslanec Fico.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Hlas z pléna.

  • Pánu poslancovi Cuperovi nešiel čas, keď vystupoval, ani pánu poslancovi Brňákovi.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci,

    rád by som vedel, aký mám čas na diskusiu, pretože nezávislí majú 14 minút...

  • Je 14 minút pre nezávislých poslancov a okrem mňa sa neprihlásil nikto iný, takže podľa výkladu rokovacieho poriadku by som mal mať 14 minút k dispozícii.

  • Vám patrí pán poslanec jedna tretina zo 14 minút, pretože ten čas je rozrátaný na toľko poslancov, koľko je nezávislých poslancov v parlamente.

    Pán poslanec Fico, máte slovo, nech sa páči.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené dámy a páni,

    pokúsim sa využiť maximálne 4 minúty aj 50 sekúnd a začal by som asi tým, že vstup pána ministra spravodlivosti do slovenskej politiky a do slovenskej vlády v roku 1998 bol naozaj impozantný, ale typický pre slovenskú politiku. Pamätám si na stretnutie s pánom Dzurindom, ktorý vtedy vyhlásil, že slovenská vláda nemôže byť bez pána Čarnogurského, pretože by pán Dzurinda neudržal pohromade poslanecký klub SDK. Hovorilo sa, že by ste mali byť ministrom obrany, ministrom spravodlivosti, ministrom, to je jedno, len aby ste boli nejakým ministrom tejto vlády. Je to typické, že do vlády sme nominovali ľudí nie podľa toho, či na to majú alebo nemajú, ale len preto, len preto, aby sa udržal nejaký poslanecký klub pohromade. Štrnásť rokov, pán minister spravodlivosti to asi ani nevie, pôsobím v rezorte spravodlivosti a môžem konštatovať, že po dvoch rokoch pôsobenia alebo po dvoch rokoch vášho pôsobenia na ministerstve spravodlivosti ste najväčšia škodná v revíre Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky za posledných 14 rokov.

  • A použijúc vašu rétoriku, budeme sa pán minister modliť, aby ste nenarobili ešte viac škôd, kým vás odvoláme alebo kým neodstúpite, alebo kým definitívne neodídete na politický dôchodok. Zaskveli ste sa viacerými činmi a slovami. Napríklad neúprosným bojom s prostitúciou a právnymi návrhmi, ako s prostitúciou bojovať. Veľmi kvalifikovane a podľa všetkých právnikov správne vaše návrhy posúdila jedna prostitútka z Krížnej v Rádiu Twist, keď povedala, že ide o totálnu hlúposť a ja sa s ňou absolútne stotožňujem. Všetci pozorne, všetci pozorne sledujeme váš farizejský veľkolepý súboj s homosexuálmi, ktorí dnes predstavujú v poradí dôležitosti asi tak miliónty problém v Slovenskej republike. Verejnosť určite vaše snahy v boji proti homosexuálom ocení. A podobných vystúpení, pán minister, nehodných vášho postavenia, by sme našli určite veľmi veľa.

    Chcem sa spýtať, urobili ste výrok, že kým budete minister spravodlivosti, tak homosexuáli nebudú mať právne zakotvené registrované partnerstvo. Pán minister, čo ste urobili? Postavili ste takto svoju hlavu na klát, pokiaľ ide o obete trestných činov? Choďte sa pozrieť, ako obete trestných činov sedávajú pred hlavnými pojednávaniami spoločne s páchateľmi. Chcem sa vás spýtať, čo ste urobili pre lepšie vybavenie súdov? Choďte sa pozrieť na bratislavský Okresný súd III, v akom stave sú súdne pojednávačky. Rád by som vám pripomenul, že prvú investíciu, ktorú ste urobili, urobili ste niekoľkomiliónovú investíciu do svojich vlastných priestorov na ministerstve spravodlivosti a tieto priestory nevyžadovali žiadnu investíciu. To boli zbytočne vyhodené milióny korún len preto, aby ste lepšie sedeli na ministerstve spravodlivosti.

    Spomeniem vám kauzu Gaulieder. Pán minister, v rozpore so všetkými zásadami medzinárodného práva ste vstúpili do rokovania o uzatvorení zmieru a poza chrbát slovenského agenta ste uzatvorili s pánom Gauliederom zmluvu o milión korún väčšiu, ako pánu Gauliederovi patrilo. Ja tvrdím, že išlo o neoprávnené nakladanie s prostriedkami štátneho rozpočtu. O milión korún viacej ste vyplatili. Pán minister, keď sa tak rád točíte okolo deblokácií, deblokácií slovenského alebo ruského dlhu v Rusku a hľadáte si svoju kopu čierneho uhlia, povedzte mi, aká bola vaša provízia z kauzy Gaulieder? Veľmi by ma naozaj táto odpoveď zaujímala.

    Za daných okolností by bolo treba ešte veľa hovoriť o personálnej politike ministra spravodlivosti. Pán minister, vy sa riadite zásadou starého rímskeho cisára, ktorý dal obesiť svojho podriadeného preto, že sa mu snívalo, že spáchal na cisára atentát. A odôvodnenie bolo, že keby na to cez deň nemyslel, tak by ho, tak by sa mu o tom v noci nesnívalo. Takýmto spôsobom vy pristupujete k svojim podriadeným, odvoláte alebo podáte návrh na odvolanie a až potom hľadáte rôznorodé dôvody, aby ste si to odôvodnili.

    Nechcem hovoriť o nekvalitnej legislatíve. Mňa úplne zamrazuje, keď počúvam, že podporujete návrh ústavného zákona o zrušení amnestií. To je úplne nehodné ministra spravodlivosti. Mňa zamrazuje, keď hovoríte, že sa zruší trojročná lehota väzby so spätnou účinnosťou v konkrétnej veci. Domnievam sa, že toto naozaj do úst ministra spravodlivosti v žiadnom prípade nepatrí. Reálnosť odvolania v tomto parlamente je úplne nulová. To si treba uvedomiť. Nakoniec svedčí o tom aj účasť členov vlády. Dohodli sa. Urobili politický kšeft vláde a je im úplne jedno, čo tu je alebo nie je povedané. Za daných okolností chcem povedať, že, myslím si, že ani nemá význam tu robiť nejaké veľké hlasovania, ale treba využiť maximálne čas na to, aby sa verejnosť dozvedela, aký minister spravodlivosti bol na Slovensku v rokoch 1998 až v roku 2002. Podľa mňa je hanbou Slovenskej republiky.

  • Pani poslankyňa Malíková vystúpi ako ďalšia v rozprave.

    S faktickou poznámkou ešte predtým vystúpi pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    K vystúpeniu pána poslanca Fica, ale aj k ostatným vystúpeniam, ktoré odzneli predtým, môžem konštatovať len so žiaľom jednu vec, že nie sú priame prenosy v Slovenskej televízii a že vlastne občania nemôžu sledovať tieto veci. Navonok sa potom dostanú len skreslené informácie, a tak vlastne musím povedať, že zbytočne prijímame zákon o informáciách a o tom, že občan má právo byť informovaný pravdivo. Pretože tieto veci, ktoré aj teraz odzneli o neskutočných miliónoch, hovoria o korupcii na tých najvyšších postoch. Načasované články, ktoré idú nie do profesionálnej sféry, ale ktoré zneužívajú deti, myslím si, že budeme môcť použiť aj v zahraničných organizáciách a upozorniť na to, že na politický boj na Slovensku sa využívajú deti a zneužívajú sa na boj proti otcovi.

  • Pani poslankyňa Malíková, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    pán minister Čarnogurský je dnes odvolávaný po druhýkrát. Skúsme sa bez emócií zamyslieť nad tým prečo. V prvom hlasovaní o jeho odvolaní sa síce udržal vo svojom kresle, ako si všetci pamätáme, ale stoja za povšimnutie dva fakty. Po prvé, pánu ministrovi Čarnogurskému vtedy nevyslovila dôveru, dá sa povedať, ani nadpolovičná väčšina poslancov, to znamená, nepodporili ho ani koaliční partneri, a po druhé Strana demokratickej ľavice a aj iné strany jasne deklarovali nespokojnosť s jeho činnosťou, a tým vlastne ich podpora bola podmienečná.

    Trošku ma zarazilo vyjadrenie v tejto súvislosti alebo z toho návratu do minulosti pri prvom odvolávaní predsedu Strany demokratickej ľavice pána Migaša, ktorý povedal, že v koalícii sme sa dohodli, že nebudeme podporovať návrhy na odvolávanie členov vlády zo strany opozície. Je to korektné z hľadiska fungovania vládnej koalície. Chcela by som sa opýtať nielen pána Migaša, ale aj ostatných poslancov z radov vládnej koalície, či je korektnejšie nechať vo funkcii človeka neschopného, ktorý sa tam trápi nielen sám, ale trápi aj Slovensko a hlavne slovenskú justíciu. Nedá sa jednoducho s niektorými vecami kupčiť a tento post je určite tiež o tom. Dnes sa teda situácia o odvolávaní opakuje.

    Opýtajme sa otvorene, aké sú výsledky práce pána ministra Čarnogurského a ako vyzerá jeho rezort po jeho dvojročnom pôsobení. Moji predrečníci toho už veľa povedali, nechcem niektoré veci opakovať, jednou vetou sa dá situácia vystihnúť asi, že pán Čarnogurský sa podpísal pod totálnu deštrukciu a politizáciu súdnictva. Podpísal sa pod jej podriadenie dočasnej vládnej garnitúre a jej straníckym, v niektorých prípadoch aj osobným záujmom. V ostatných oblastiach napríklad tvorba legislatívy, čo tiež spadá do kompetencie pána ministra, väzenstvo a ďalšie sa o výsledkoch vo verejnosti, v médiách ani nehovorí, pretože niet o čom hovoriť, žiadne výsledky nie sú.

    Pozrime sa tiež otvorene na to, kto hovorí o morálke, kto hovorí o práve. Kto je to vlastne Ján Čarnogurský, ktorý zastáva v súčasnosti post ministra spravodlivosti, a zhodnoťme, ako som povedala, bez emócií a objektívne jeho odborné a morálne predpoklady na zastávanie jedného z najvýznamnejších postov vo vláde. Myslím si, že čo sa týka odborných kvalít, tento predstaviteľ rezortu nespĺňa jednoducho ani predpoklady a neplní si ani svoje povinnosti. Myslím si, že by bolo načase, aby nielen poslanci, ale aj občania tejto krajiny sa prestali pozerať na ministrov ako na nejakých veľkých funkcionárov, ale aby ich začali chápať ako štátnych úradníkov platených z ich daní, ktorí sú povinní dávať odpočet o svojej práci a maximálne zverejňovať, čo urobili a čo neurobili a čelom sa postaviť ku každej kritike. Prestaňme sa na nich pozerať ako na ľudí nejakých nedosiahnuteľných. Pán Čarnogurský ako štátny úradník jednoducho nezvláda svoj rezort, pretože sa napríklad nestará o prijímanie potrebnej legislatívy, takej legislatívy, ktorú si vyžaduje prax. Bola by som zvedavá, ako by odpovedal pán Čarnogurský na to, prečo nebol doteraz kodifikovaný trestný poriadok a prečo teda namiesto toho, ako už bolo povedané, prenasledovania a honu na čarodejnice, kde si ako terč vybral prostitútky a homosexuálov, sa radšej nevenuje prijímaniu takých legislatívnych opatrení, aby sa nemohlo stať, že napríklad vraha, ktorý je obvinený, sú proti nemu dôkazy, vypustia z väzenia a ten si doslova robí dobrý deň z celého súdnictva, pána ministra nevynímajúc.

    Alebo keď hovoril a kritizoval aj na obrazovkách, myslím si, že Markízy v relácii Sito, pomalú činnosť Najvyššieho súdu, a tým chcel vlastne poukázať na zlú činnosť jej predsedu pána Harabina, prečo sa nevyjadril k inému prípadu, a to je kauza Cervanová. Bola by som veľmi rada, pán minister, keby ste mi zdôvodnili, pretože vlastne už dva roky ste za to zodpovedný aj vy, prečo sa vlastne v tejto kauze nepokračuje. Ja len pripomeniem tým, ktorí nevedia, o čo ide. Ide o vraždu zo sedemdesiatych rokov, vraždu študentky, ktorá bola rozhodnotím Najvyššieho súdu, vtedy ešte federálneho v roku 1990 a v deväťdesiatych rokoch zrušená. Chcem len pripomenúť, že tak ako sa veľa hovorilo o obetiach, tu boli obete nielen teda zavraždená, ale aj celá jej rodina, pretože matka sa psychicky zrútila. A 10 rokov na Krajskom súde v Bratislave sa neurobilo v tomto prípade nič. Štyria vrahovia, vrahovia brutálni, sadistickí z rozmaznaných komunistických rodín si chodia po slobode a prieťahy, ktoré sú od roku 1990, to je už vaše maslo, pán minister, pod to sa už podpisujete vy a nesiete za to zodpovednosť. Takže bola by som rada, keby ste sa nevenovali len nejakým účelovým kauzám, ktoré majú zdiskreditovať osobu predsedu Najvyššieho súdu pána Harabina, a keby ste odpovedali aj na to, čo ste neurobili vy.

    V poslednom čase sa pán minister preslávil svojimi snahami o odvolávanie, nechutné odvolávanie a diskreditáciu predsedu Najvyššieho súdu pána doktora Harabina. Zamyslime sa aj nad motiváciami a jeho dôvodmi. Ja si myslím, že ide aj o osobné motívy, ide o osobnú pomstu, pretože Najvyšší súd nerozhodol tak, ako by si...

  • Hlasy z pléna.

  • Pán minister, ja vás veľmi rada počúvam, aj vaše myšlienky, a myslím si, že ste džentlmen a že si vypočujete aj mňa. A pán poslanec Brocka takisto.

    Prijímam, ďakujem.

    Takže si myslím, že vtedy pán minister nedokázal potlačiť určité také osobné nejaké snahy o pomstu, pretože Najvyšší súd preukázal svoju nezávislosť a nevyšiel v ústrety v niektorých kauzách tomu, ako by to malo dopadnúť. Viete, veľmi ma zarazilo, keď som si prečítala vo včerajšom týždenníku Moment odpornú diskreditačnú kampaň, doslova pomyje, ktoré sa vyliali na hlavu doktora Harabina. Pani poslankyňa Belohorská o tom už začala hovoriť. Ja si myslím, že politika a politické súboje by mali mať tiež určité hranice, a ak niekto takéto niečo dokáže urobiť na objednávku, nemá právo hovoriť o morálke, nemá právo hovoriť o kresťanstve, jednoducho je to špinavosť. Chcem povedať, nech mi pán minister vysvetlí, prečo v tomto článku boli použité spisy, teda údaje z osobného spisu pána doktora Harabina, ktoré sa nachádzajú na personálnom oddelení ministerstva spravodlivosti. Chcela by som sa opýtať, pán minister, prečo, keď ubližujete dospelým a diskreditujete pána doktora Harabina, vás nezastaví aspoň to, aby ste neubližovali tomu jeho synovi, ktorý má 14 rokov, prečo vťahujete do špinenia jeho otca aj toto dieťa. Jednoducho ja som bola veľmi znechutená, keď som si prečítala tento článok, a myslím si, že je načase, aby ste sa spamätali. Ak sa chcete niekomu vŕtať v rodinných vzťahoch a chcete sa vyžívať v tom praní špinavej bielizne, ešte pred chvíľočkou ste mali po ľavej ruke pána ministra Pittnera a jeho rodinný život by vám tiež poskytol zaujímavé témy na to, aby si novinári typu pani Sujovej prišli na svoje, aby si asi urobili dobre.

    Takisto Najvyšší súd nerozhodol tak, ako by si možno želala rodina Čarnogurskovcov, v spore o dom na Palisádoch, ktorý bol pod nátlakom za slovenského štátu odkúpený od židovskej rodiny. Najvyšší súd rozhodol v prospech tohto potomka, ktorý preukázal, že zmluva bola uzavretá pod nátlakom. Aj to je malý kamienok do mozaiky, ktorý má dotvoriť obraz o morálke tohto človeka, ktorý hovorí o morálke iných.

    Druhá motivácia v snahe o odvolanie predsedu Najvyššieho súdu, myslím si, že je taká zabezpečovacia. Jednoducho KDH a pán Čarnogurský si chcú poistiť súdnictvo, pretože sa im darí čistiť a zastrašovať sudcov od okresných cez krajskú úroveň a chcú si poistiť aj Najvyšší súd. Chcú si tak poistiť svoje protiprávne konanie, svoje a svojich politických partnerov. Veď tu boli rozoberané vystúpenia v prípade Kúpele Piešťany, reprivatizácia Sliač a podobne.

    Tiež by sme mohli hovoriť aj o rodinných vzťahoch. Napríklad syn pána Čarnogurského je komerčný právnik. Zastupuje veľmi zaujímavé a bohaté firmy. No iste, je to zaujímavé mať ako komerčného právnika niekoho, ktorého otec je minister spravodlivosti a netají sa tým, že má snahu ovládnuť súdnictvo. Takže potom tiež niečo nie je v poriadku, nehovorím s právom, ale s morálkou. Ja to hovorím len ako ilustračné príklady, keď sa povedalo, že pán Harabin sa nevyznačuje morálkou. Toto je tiež pohľad na morálku človeka, ktorý stojí na čele rezortu spravodlivosti a mal by byť doslova krištáľovo čistý, keď chce niekoho druhého posudzovať. Takisto si myslím, že ako predseda KDH nesiete pán Čarnogurský najvyššiu zodpovednosť za financovanie KDH, za kauzu Gabura, ktorá je všeobecne známa. Takisto napríklad môžeme len spomenúť náhodne zadávanie osvetlenia Bratislavy. Možno vás vôbec nezaujímalo, že pritom skrachovala alebo tiež sa podpísalo, teda zadanie zahraničnej firme tejto veľkej zákazky, pod skrachovanie Elektrosvitu a podobne, čiže aj pod nezamestnanosť.

    Tiež by ma zaujímalo, že prečo novinári, ktorí sa veľmi radi doslova rýpu v súkromí opozičných politikov, nielen čo sa týka privatizácií a takýchto všelijakých materiálnych záležitostí, sa nevenujú napríklad aj rodine pána Čarnogurského. Prečo si vymýšľajú, očierňujú a špinia až deti pána doktora Harabina.

    Ak niekto hovorí, že Harabin nie je nejakou morálnou zárukou, ja si myslím, že pán minister nie je morálnou zárukou ďalšieho vedenia tohto rezortu. Myslím si, že to, že sa prejavuje pán minister ako bojovník za odstránenie Harabina, už sme tu rozprávali o tom, že jeho postupy sú protizákonné, má i trošku iný osobný rozmer. Veď v čase jeho prvého odvolávania a potom aj neskôr sa členovia vládnej koalície nielen SDĽ, ale aj napríklad Demokratická strana netajili tým, že majú výhrady voči jeho činnosti a tiež, že by ho radi na tejto funkcii nevideli. Myslím si, že jednoducho tu ide tiež o politický obchod a je to nemorálne, pretože vy pán Čarnogurský chcete ponúknuť Harabinovu stoličku kvôli tomu, aby ste zachránili svoje kreslo ministra. To je tiež ukážka morálky. Teraz keby sme chceli rozprávať ešte o probléme Harabin, ja vám poviem otvore, čo vám na tomto človeku najviac prekáža. Jednoducho to, že nemáte čo naňho vytiahnuť. Nemáte čo naňho vytiahnuť, a preto sa ho snažíte zdiskreditovať a pošpiniť. Prosím vás len alebo žiadam vás, aby ste si v tomto konaní určili nejaké hranice, pretože všetko, čo robíte, sa vám raz vráti a myslím si, že podľa toho vášho posledného konania vás v budúcnosti nič dobré nečaká.

    Takisto si myslím, že dôkazom vašej morálky je to, že radšej máte typy ako napríklad pán Majchrák, podpredseda Najvyššieho súdu, ktorý je lojálny, lojálny ku KDH, lojálny ku vám ako osobe. Ale nie vždy tí, ktorí vás chvália a sa vám zaliečajú, sú tí, ktorí vám správne ovplyvnia život. Veľa sa hovorilo o tom, že pán Harabin je nominantom Slovenskej národnej strany, teda že nemôže byť nezávislý. Ja by som bola pyšná na to, keby bol pán Harabin nominantom SNS a mohla by som povedať, že Slovenská národná strana má záujem ponúknuť Slovensku viacej takýchto kvalitných ľudí, keď bude mať možnosť ovplyvňovať chod tejto krajiny.

    Ale chcem dať len na zváženie dve veci. Keď bol nominovaný Harabin, zo zákona viete, že bol nominovaný vládou. Malá sudcovská rada rozhodla 50 na 50. Veľká sudcovská rada ho de facto podporila a pri hlasovaní, keď ešte súčasná vládna koalícia bola v opozícii, jedna desatina z hlasujúcich hlasovala proti Harabinovi. Čiže ste ho podporili aj vtedy vy, ktorí ste tu boli ako poslanci opozície. Pri hlasovaní o pánu Majchrákovi, ktorý bol nominovaný vraj teda ako nezávislý, ho neodporučila sudcovská rada, veľká sudcovská rada ho tiež neodporučila, pretože ak sa hovorí o jednom hlase, ktorý zavážil, bol to hlas generálneho riaditeľa sekcie ministerstva spravodlivosti pána Šándora a Ústavný súd v kauze Matula vlastne zistil konflikt záujmov, že nemôže vykonávať sudcovskú funkciu, a teda nemá právo byť ani v sudcovskej rade, takže vlastne pán Majchrák nebol odporučený týmito orgánmi a bol podporený len, to zdôrazňujem, poslancami vládnej koalície. Čiže jednoducho bolo to podľa koaličných dohovorov, dohovorov koaličnej rady, a teda túto stoličku dostalo KDH.

    Je zarážajúce, že pán minister sa ešte dostatočne nevyjadril k tomu, ako vlastne on ako osoba porušuje zákony. Čiže mohli by sme sa trošku pozrieť bližšie na odborné pôsobenie pána ministra. Napríklad už som hovorila o pôsobení pána Šándora na poste riaditeľa sekcie ministerstva spravodlivosti, ktorý pritom pojednával ako sudca. Zoznam tých prehreškov alebo porušení zákona je dlhý a nechcem opakovať to, čo tu bolo povedané. Pozastavím sa len pri jednom fakte, ktorý považujem aj vzhľadom na predrevolučnú minulosť pána Čarnogurského za dosť zarážajúci. A to sú previerky, ktoré pod jeho vedením boli začaté na okresných a krajských sudcov. Vtedy vybraní sudcovia bez nejakého poverenia a protizákonne robili previerky a na základe ich výsledkov boli odvolávaní sudcovia. Čiže tieto odvolávania boli protizákonné, čo je takisto porušenie práva a myslím si, že je to tým horšie, že boli vyvodzované personálne dôsledky. Takisto takým zlatým klincom vašej protiprávnej alebo protizákonnej činnosti je aj návrh na odvolanie predsedu Najvyššieho súdu. Pretože, keď už nebudem hovoriť o zákonoch, využili ste situáciu, že pán doktor Harabin bol na dovolenke. Spolu s pánom podpredsedom Majchrákom ste ho nechutne očierňovali. Nedali ste mu možnosť, aby sa vyjadril. Nie je to ani v duchu práva, ani v duchu kresťanskej morálky, ktorou by ste sa mali riadiť. Neprekvapilo ma, že vláda tento návrh prijala, sa s ním stotožnila, pretože Dzurindova vláda vlastne už chronicky porušuje zákony, najvyšší zákon ústavu nevynímajúc.

    Mohli by sme rozprávať ešte veľmi dlho. Napríklad si myslím, že je v rozpore aj s nejakou profesionalitou, ak pán minister odmieta komunikovať s alternatívnou sudcovskou organizáciou Slovenskou úniou nezávislého súdnictva, ale komunikuje s tými, ktorí mu všetko odkývu, ktorí mu všetko schvália a jednoducho sú "príliš lojálni". To je Združenie sudcov a Národná asociácia sudkýň, ktorá má podľa mojich informácií zhruba 10 členov. Čiže ak má aj Slovenská únia nezávislého súdnictva viac členov, má jednu chybu, pretože názorovo nevyhovuje pánu ministrovi. Dali by sa hovoriť hovorím ešte ďalšie príklady, ale na čo opakovať to, čo už bolo povedané.

    Chcela by som sa pozastaviť ešte pri škodách, ktoré boli zo strany pána ministra jeho konaním spôsobené tomuto štátu, a to boli škody, ktoré vyplývali z prieťahov v súdnom konaní. Napríklad od novembra 1998 do februára 1999 prebiehali voľby predsedov a podpredsedov okresných a krajských súdov. Boli to doslova malé vojny a ako tu už bolo povedané, nielen tými poslednými kauzami a vystúpeniami pána ministra, ale už vtedy sa začalo viac bojovať medzi sudcami, ako súdiť. Čiže viac sa venovali politikárčeniu ako svojej práci. Napríklad Najvyšší súd nemal 10 sudcov, a to bolo vlastne od 1. 1. 2000. Nakoniec vlastne vami kritizovaný predseda, podľa vás vraj neschopný, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pán doktor Harabin sa musel listom obrátiť na zákonodarný zbor na Národnú radu a na ústavnoprávny výbor, aby upozornil na kritický stav v personálnych otázkach Najvyššieho súdu, aby dosiahol nápravu.

    Takisto si myslím, že ak nie sú v rozpore so zákonom, určite sú proti morálke a zásadám elementárnej etiky, úľavy, ktoré mali predstavitelia vedenia Združenia sudcov Slovenska, pretože na ich úkor boli ostatní kolegovia zaťažení väčším počtom vybavovania súdnych agend, kdežto oni sa venovali činnosti, ktorá vám zrejme vyhovovala a vlastne ste sa hrali na demokraciu.

    Výsledkom takýchto prieťahov v súdnom konaní je to, že naši občania Slovenskej republiky podali 250 sťažností na prieťahy v konaní do Štrasburgu a následné škody, ktoré Slovenská republika bola povinná uhradiť, sa uhrádzali z peňazí daňových poplatníkov. Táto vláda v poslednom čase, ale nielen teraz robí veľa kriku, dá sa povedať, okolo boja proti korupcii. Dalo by sa povedať, že je to veľa kriku nie o ničom, ale veľa kriku a nič. Pretože výsledok je nulový, ba práve naopak výsledkom je narastanie korupcie. To, čo ste kritizovali v minulých obdobiach. A jedným z takýchto prvkov, ktorý podporuje aj rozrastanie korupcie v súdnictve, sú práve tie spomínané prieťahy v súdnom konaní.

    Pán minister sa prejavil tiež ako "demokrat", pretože zaviedol voľby, ktoré mali nominovať predsedov okresných a krajských súdov, ale urobil to tak, že ak výsledky týchto volieb jemu nevyhovovali, tak ich jednoducho nerešpektoval, čiže nerešpektoval názor vlastne sudcov a dal si tam ľudí, ktorí získali možno jeden hlas. Zasa ich hlavnou devízou bolo to, že sú lojálni voči osobe pána ministra. Pýtam sa, či toto nie je zasahovanie do nezávislosti súdnictva. Takéto prípady boli konkrétne na Krajskom súde v Žiline a v Banskej Bystrici. No dalo by sa, myslím si, že ešte veľmi veľa hovoriť, ale bola by som rada, keby väčší priestor mal na reakcie pán minister.

    Takže na záver, myslím si, že namiesto justície pána Čarnogurského viacej zaujímajú, ako tu už bolo povedané, prostitútky, homosexuáli, futbalový zväz a ruské deblokácie. Možno sú to niektoré príjemnejšie, niektoré populárnejšie záležitosti, ale musíte si uvedomiť, že vy ste minister spravodlivosti. Čiže vy sa máte venovať tomuto rezortu. Výsledok vlastne vašej činnosti je taký, že, ako som už povedala, slovenská justícia je v totálnom kolapse a pán minister sa to snaží zakrývať tým, že si najíma doslova tlieskačov v podobe vedenia Združenia sudcov Slovenska. Pretože ak sa hovorilo o tom, aké malo toto združenie vyjadrenie k odvolaniu alebo k návrhu na odvolanie Harabina, nedopovedalo sa, že je to len názor niekoľkých osôb a že vlastne to nebolo prerokované v žiadnom príslušnom orgáne a že títo páni, to znamená predseda, podpredseda združenia za osobné výhody, ktoré dostávajú od pána ministra, plnia jeho politickú objednávku. Čiže konajú aj v rozpore s členskou základňou.

    Ak by sme chceli zosumarizovať výsledok činnosti pána ministra, môžeme tam prirátať ešte aj zviditeľňovanie Slovenskej republiky v zahraničí. Zviditeľňovanie, ktoré nám však neprospeje. Mám teraz na mysli memorandum, ktorým sa museli sudcovia združení v rámci únie obrátiť na Európsku komisiu, Radu Európy doslova so žiadosťou o záchranu nezávislosti súdnictva na Slovensku. To je vysvedčenie činnosti pána ministra k zahraničiu. Toto tu nebolo ani za vlády, ktorú tak často intenzívne kritizujete, aby ste ospravedlnili vlastnú neschopnosť. Takisto Slovenské národné stredisko pre ľudské práva so znepokojením sleduje hrubé zasahovanie ministerstva spravodlivosti do nezávislosti súdnictva a presadzovanie politických záujmov v súdnictve.

    Vážený pán minister, ja som si vás vážila v minulosti a ešte nedávno ako človeka, ktorý dokázal prejaviť svoj názor aj v časoch komunistickej totality. Vážila som si vás aj v tých porevolučných rokoch, pretože ste sa prejavovali ako prezieravý, cieľavedomý politik a v poslednom nedávnom čase ma oslovili vaše názory publikované ohľadom smerovania Slovenska, potrieb zdôraznenie národného rozmeru Slovenskej republiky, spolupráce so slovanskými národmi a takisto váš politický pragmatizmus, ktorý sa prejavil aj v tom, že ste niekedy otvorene kritizovali vládnu koalíciu. Za určité štátnické rozhodnutie som považovala múdre štátnické rozhodnutie aj váš zámer odstúpiť z postu predsedu KDH. Priznám sa, že dnes neviem pochopiť vaše správanie. Neviem vás pochopiť ako politika, ale ani ako ministra spravodlivosti, ani ako človeka. Ako politik jednoducho nevidíte alebo nechcete vidieť, že problémy súčasného Slovenska sú inde, sú reálnejšie a oveľa tvrdšie. Hľadáte si náhradné témy, témy, odtrhnuté od reálneho života potrieb Slovenska a jeho občanov. Zaujímajú vás homosexuáli, a to, či budú mať registrované partnerstvo, ale nezaujíma vás to, že mladé manželstvá nemajú jednoducho na vyžitie a na to, aby si mohli zabezpečiť bývanie a žiť ako ľudia. Zaujímajú vás prostitútky namiesto toho, aby ste tento bezosporu negatívny jav skôr spájali s príčinami, že príčina je niekde inde, možno v stave celej spoločnosti, v zlej sociálnej situácii a podobne. Ako minister a navyše človek so skúsenosťami s perzekúciou a s prenasledovaním robíte dnes to isté, čo komunisti robili vám. Trestáte ľudí za otvorene prejavený názor len preto, že sa nezhoduje s vaším. Zrejme ste sa osobnostne od toho novembra 1989 zmenili natoľko, natoľko vám zachutila moc, že neviete odísť z funkcie, na ktorú, keby ste boli úprimný sám voči sebe, musíte povedať, že nestačíte, a preto sa muselo toto všetko stať. Zrejme výsledok je už rozhodnutý, ale je dobré povedať si názory. Povedať si alebo aspoň takto tlmočiť verejnosti to, čo sa nedá povedať, pretože máme na všetko možné, ale nemáme na priame prenosy.

    Je mi jednoducho ľúto, že ste takto zakončili alebo takto ste sa rozhodli vedome zakončiť svoju kariéru. Nech už dopadne hlasovanie akokoľvek, nič to nemení na fakte, či už dotiahnete tie dva roky ako minister, definitívne ste skončili a zapíšete sa do dejín slovenského súdnictva ako minister, ktorý spôsobil totálny kolaps justície a ako politik, ktorý nestačil s dychom za svojou dobou a stal sa preto len dočasnou figúrkou, hoci podľa mňa mal šance na viac. A ako človek sa zapíšete tak, že ste jednoducho sklamali.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami chcú zareagovať piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Neberiem pani poslankyni Malíkovej pocit, že by bola pyšná, keby bol pán Harabin, akože vraj nie je, nominantom SNS a že by v budúcnosti rada Slovensko oblažila ďalšími podobnými reprezentantmi z rezervoáru SNS. Nakoniec možnosť posúdiť vec dostali nielen poslucháči Twistu, ale aj diváci v relácii Sito. Sú to jej pocity a pokiaľ ide o tieto túžby a pocity, má na ne právo. Ako objektívny fakt však uviedla to, že Demokratická strana si vraj neželá, aby doktor Ján Čarnogurský zastával tú funkciu, ktorú zastáva. A že je to vraj len akýsi obchod, ktorý by sa nemal konať. Musím povedať, že je to lož.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Že je to lož, ktorá nehovorí pravdu o Demokratickej strane, ktorá síce tu i tam nesúhlasí s názormi doktora Jána Čarnogurského a niekedy im oponuje. Táto lož nevypovedá nepochybne nič o vzťahu Demokratickej strany a doktora Jána Čarnogurského, ale vypovedá len o úrovni svojej autorky.

  • Ďakujem, pán predsedajúci,

    Ja by som chcel pani poslankyňu Malíkovú iba doplniť v jednom, a to je, že ona naznačila, že korupcia v tejto vládnej koalícii sa veľmi rozšírila, aj keď prijala program na boj proti korupcii. Ja by som povedal presnejšie, že táto vládna koalícia korupciu povýšila na vládnu politiku. To je reálna pravda o súčasnom spôsobe realizácie korupcie. Pán doktor Valko dostal 45 miliónov za prehratý spor s Union bankou o zmenku SPP verejne na základe zmluvy. Takisto Slávia Kapital 500-miliónové provízie za tzv. sprostredkovanie úplne triviálnych predajov, kde sa plno záujemcov hlási o Telekomunikácie, SPP, Východoslovenské železiarne a podobne. To je povýšenie korupcie na vládnu politiku. A to je smutná realita, lebo predstavte si, kto z vás zoberie 500 miliónov za to, že poradíte kupcovi, že si má kúpiť to, čo chce. Veď to je smiešne. A to je hanbou súčasného výkonu vlády.

  • Ďakujem za slovo.

    Už sa tu spomenulo veľa kríz, ktorými prechádza Slovenská republika. Ja sa bojím, že tá najhlbšia kríza, aby som doplnil pani poslankyňu Malíkovú, spočíva práve v politickej kríze, možno najmä v morálnej kríze. Veľmi tvrdým medzistupňom ďalšieho poklesu politickej kultúry na Slovensku bol onen pamätný deň, keď pán terajší minister Čarnogurský ako politik vyhlásil smutne známu a slávnu vetu, "my sa ho naučíme báť". Ja som si vtedy myslel, že myslí osobu. On nemyslel osobu, on myslel slovenský národ. Áno, pán minister, aj to, čo sa deje v rezorte spravodlivosti, čo sa deje v našich súdoch, je svedkom toho, že učíte sa slovenský národ báť sa. To je ovocie hnevu, ktoré tak veľmi radi pestujete.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda,

    chcem odporučiť pani poslankyni Malíkovej, aby si prečítala samizdat od Miroslava Dolejšího Svatosti temnot a na základe prečítania tejto knihy, aby si poopravila názor o disidentoch. Potom by sa tak pochvalne nevyjadrovala na adresu činnosti pána Čarnogurského v období komunizmu. Nahlas uvažujem, čo je väčším nešťastím, či je väčším nešťastím pre Slovensko, že je Ján Čarnogurský ministrom spravodlivosti alebo či by bolo väčším nešťastím pre Slovensko, keby Ján Čarnogurský bol vytúženým ministrom obrany Slovenskej republiky. Zatiaľ sa mu podarilo len rozbiť sudcovský stav, zdemoralizovať ho, politicky zasahovať do súdnych procesov. Je to škoda, samozrejme, častokrát prevažne morálna, ale aj materiálna. Ale ak by bol ministrom obrany, mali by sme na Slovensku nové Slovenské národné povstanie. Ján Čarnogurský si prepodriadil Asociáciu slovenských vojakov, aj keď je ministrom spravodlivosti. To je tá tichá tajná dohoda medzi ním a istým politikom, o ktorej sa hovorilo. Všimnite si, že táto asociácia, ktorá v armáde presadzovala národniarske záujmy, je v súčasnom období úplne nefunkčná. Boh vie, na čo sa pripravuje. Ak to vie boh, tak to vie aj Ján Čarnogurský, ja to, bohužiaľ, neviem. Ak by vzniklo Slovenské národné povstanie, možnože by to nebolo na škodu veci a cez toto nové povstanie by sa aj Demokratická strana...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

    Dovoľte mi, už na úvod dnes nás vyzval pán poslanec Cuper na dialóg. Keďže ste nás vyzvali na dialóg koaličných poslancov, možno som prvý, ktorý som sa ozval. Neviem, či ostatní majú strach. Pardon, predsa pán poslanec Osuský. Pani poslankyňa alebo slečna poslankyňa Malíková tu uvádzala dnes argumenty a dôvody na odvolanie pána ministra Čarnogurského. Veľakrát nám koaličným poslancom vyčítate, že postupujeme alebo naše konanie vám pripomína päťdesiate roky. Ja pevne verím, že za tento spis, ktorý prečítala pani poslankyňa Malíková a ktorým obviňuje pána ministra spravodlivosti, by sa nemusel hanbiť ani prokurátor žalujúci pána Clementisa.

  • Smiech z rokovacej sály.

  • Chcem ešte hovoriť o niečom inom. Vy stále zabúdate na to, že pred pánom ministrom spravodlivosti tu sedel jeden minister spravodlivosti. Bol to pán exminister Liščák. Jeho známy výrok už nebudem spomínať, spomínal ho pán poslanec Brňák. Pán minister Liščák v roku 1989 veľmi odsudzoval revolúciu. Veľmi odsudzoval revolúciu. Práve, keď pán minister Liščák čakal, ako sa to ďalej vyvinie, práve pán doktor Čarnogurský zaniesol na hrob kvety. Dovolil si už ako disident pred rokom 1989 obhajovať spravodlivosť, demokraciu, aby občania tejto krajiny si v budúcnosti lepšie žili. Pani poslankyňa, kde ste vy boli pred rokom 1989, akú literatúru ste učili v školách, čo ste sa pokúšali? Obhajovať? Ja viem, je to do smiechu. Vy sa radi smejete, keď sa vám pripomenie minulosť. Morálne hodnoty pána doktora Čarnogurského vám prekážajú, ale práve tie mu nikto nemôže zobrať.

  • Pani poslankyňa Malíková, chcete reagovať?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja najskôr, ak dovolíte na adresu pána poslanca Osuského. Neviem pán poslanec, vy ste teraz v DS, v SDK či už v SDKÚ, ja už to nesledujem, lebo je toho príliš veľa. A jednoducho, ak neviete, či to rozprávala, myslím o odvolaní pána Čarnogurského pri tom prvom raze Demokratická strana. Neviem, možno ste mladší ročník, nechcem vás uraziť, nie ste žena, takže sa nebudete hnevať, možno už máte právo aj na určitú opotrebovanosť mozgových buniek, takže nevyčítam vám sklerózu. Bolo to oficiálne vyjadrenie, prebehlo médiami, bolo to vyjadrenie predstaviteľov Demokratickej strany. Viete, je to ľudské, že niekto vekom zabúda. Ja vám odporúčam jednu veľmi dobrú službu. Existujú agentúry, ktoré robia doslovný monitoring všetkých prepisov. Stojí to veľmi málo. Myslím, že to krásne vyjadrenie maličkej strany vás bude stáť tak 100 korún, čo môžete investovať.

    A čo sa týka vyjadrenia pána Galbavého, ja by som zasa chcela povedať. Pán Čarnogurský, už sa za nás neobetujte. My si to asi nezaslúžime. Berte to ironicky.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Bauer, pripraví sa pán poslanec Tuchyňa.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážení opoziční poslanci a poslankyne,

    dôvody, ktoré sú uvedené v odôvodnení na zvolanie dnešnej schôdze Národnej rady, sú politicky účelové, väčšinou vymyslené a vecne neopodstatnené. Dotknem sa len niektorých, lebo pán minister už na viaceré zodpovedal.

    Vyčítate pánu ministrovi spravodlivosti po prvé, že plošné odvolávanie predsedov okresných a krajských súdov a následné vymenúvanie novozvolených sudcov nemá oporu v zákone číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch. Pravda je taká, pravdepodobne ste si zle prečítali tento zákon, že jeho § 50 ods. 2 hovorí: Sudca môže byť uvoľnený z funkcie predsedu a podpredsedu súdu orgánom, ktorý ho do tejto funkcie vymenoval. A § 30 ods. 3 tohto zákona hovorí, že predsedov a podpredsedov krajských súdov, ako aj predsedov a podpredsedov okresných súdov vymenúva za sudcov minister spravodlivosti. Z týchto dvoch paragrafov jasne vyplýva, že minister spravodlivosti vymenúva aj odvoláva týchto funkionárov, a teda minister spravodlivosti Ján Čarnogurský mal plné právo predsedov a podpredsedov krajských a okresných súdov odvolať a po demokratickom zvolení orgánmi sudcovskej samosprávy ich opäť vymenovať.

    Tak ako vo februári tohto roku, keď ste tiež podali návrh na jeho odvolanie, vám opäť musím pripomenúť, že vo viac ako 90 percent prípadov boli do týchto funkcií vymenovaní opäť tí istí sudcovia, ktorí aj pred odvolaním tieto funkcie zastávali.

    Po druhé, že pán minister vyžiadal od všetkých sudcov Slovenskej republiky bez zákonnej opory majetkové priznanie. Pravda je taká, že áno, pán minister požiadal o majetkové priznanie, ale iba funkcionárov štátnej správy súdov, to je predsedov a podpredsedov okresných a krajských súdov, a všetci funkcionári majetkové priznanie vyplnili. Tento krok bol potrebný v záujme zvýšenia vierohodnosti justície pred obvineniami z korupcie. Čestný a poctivý človek nemá čo skrývať a pre všetkých verejných činiteľov by malo byť samozrejmé zverejniť svoje majetkové priznanie. Navyše po schválení zákona o sudcoch a prísediacich, ako to už bolo povedané dnes, ktorý je toho času v druhom čítaní, je obsiahnuté ustanovenie, ktoré zakladá povinnosť všetkých sudcov raz ročne podať majetkové priznanie.

    Po tretie, že navrhol odvolať predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina. Pravda je taká, že doposiaľ predseda Najvyššieho súdu nebol schopný vyvrátiť podozrenie z falšovania fotokópie kolaudačného rozhodnutia budovy na Župnom námestí 13 a skoro každý deň predkladá inú verziu tejto kauzy. Nie je prípustné, aby predseda Najvyššieho súdu bol akýmkoľvek spôsobom či už priamo alebo nepriamo spoluzodpovedný za falšovanie listín. Predseda Najvyššieho súdu bol nečinný v kauze bezplatného liečebného pobytu bývalého podpredsedu Najvyššieho súdu doktora Štefanka v Kúpeľoch Sliač a Kováčová, ktorý sa obohatil nezaplatením za trojtýždňové liečenie cca 40 tisíc korún. Naopak ho obhajoval. Takýto človek robí hanbu nielen sebe, ale aj ostatným sudcom a robí hanbu aj celej krajine. Funkciu predsedu Najvyššieho súdu by mala zastávať osoba, ktorá je odbornou a morálnou autoritou. Štefan Harabin svojou doterajšou činnosťou celkom zjavne preukázal, že uvedené kritériá nespĺňa. Pri výkone svojej funkcie nekladie dôraz na odborné a etické problémy justície, ale skôr na materiálne zabezpečenie svojej funkcie a posilnenie svojich právomocí. Minister spravodlivosti celkom správne navrhol vláde Slovenskej republiky iniciovanie jeho odvolania, čo nakoniec aj vláda svojím rozhodnutím schválila. Súhlas s návrhom na odvolanie Štefana Harabina vyjadrila aj najväčšia stavovská organizácia Združenie sudcov Slovenska.

    Proti predsedovi Najvyššieho súdu, ako aj pán minister spomínal, sa nevedie žiadna diskreditačná kampaň. Všetky dôvody, ktoré viedli vládu k návrhu na jeho odvolanie pre Národnú radu, sú vecne podložené a kedykoľvek overiteľné. Dostaneme ich spolu s návrhom na odvolanie doktora Štefana Harabina. V súčasnosti vláda čaká na vyjadrenie Rady sudcov a Sudcovskej rady pri Najvyššom súde. Doktor Harabin ako predseda oboch týchto rád doteraz nezvolal ich zasadnutie, hoci návrh dostal hneď po rozhodnutí vlády.

    Po štvrté, že nerobí nič na odstránenie súdnych prieťahov. Pravda je taká, ako povedal aj pán minister Čarnogurský, že na odstránenie súdnych prieťahov bola prijatá novela Trestného poriadku, ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra tohto roka, ktorá urýchľuje trestné konanie.

    Nebudem komentovať všetky vami uvedené dôvody na odvolanie, chcem len uviesť ešte niekoľko informácií o činnosti pána ministra Jána Čarnogurského, aby ste mali správny obraz o činnosti ministerstva, ktoré vedie. Ministerstvo spravodlivosti v tomto roku do legislatívneho procesu predložilo zásadnú normu, a to Sudcovský kódex, teda nový zákon o sudcoch. Ministerstvo spravodlivosti v tomto roku na rokovanie vlády predložilo materiál - analýza a stav súdnictva a perspektívy jeho ďalšieho vývoja. Ministerstvo spravodlivosti pripravilo novelu exekučného poriadku, ktorá vstúpila do účinnosti 9. novembra minulého roku. V rokoch 1999 až 2000 ministerstvo spravodlivosti na základe sťažnosti občanov a následných previerok exekučných spisov iniciovalo v 11 prípadoch disciplinárne konanie voči súdnym exekútorom pre porušenie zákona pri výkone exekučnej činnosti. V rámci programu PHARE bol spracovaný a vo vzťahu k Európskej komisii obhájený projekt na zakúpenie odbornej literatúry pre sudcov v hodnote cca 1 milión korún. Ministerstvo spravodlivosti predložilo novelu notárskeho poriadku, ktorou sa upravujú, respektíve vzhľadom na dôležitosť tohto inštitútu sprísňujú podmienky na vydanie notárskeho osvedčenia o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. V spolupráci s ministerstvom financií a zástupcami Svetovej banky ministerstvo spravodlivosti v tomto roku predložilo novelu zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorá nadobudla účinnosť 1. augusta 2000. V spolupráci s ministerstvom Rakúskej republiky a v rámci programu PHARE ministerstvo pripravuje novelu Obchodného zákonníka. Ministerstvo pripravilo a v blízkej budúcnosti bude predložený do ďalšieho legislatívneho procesu návrh novely Občianskeho súdneho poriadku. S účinnosťou od októbra tohto roku začne ministerstvo spravodlivosti pilotný projekt poskytovania údajov z obchodných registrov na internete a mohol by som uvádzať ďalšie skutočnosti.

    Vážení predkladatelia návrhu na odvolanie, rád by som veril, že po tomto objasnení a vysvetlení niektorých káuz a informovaní o činnosti pána ministra svoj návrh prehodnotíte a nebudete za neho hlasovať.

    Na záver by som ešte chcel osloviť pána poslanca Fica, ktorý, aj keď tu nie je, verím, že ma počuje. Predpokladám, pán poslanec, že ste pred chvíľou hovorili pod vplyvom prehry v pondelňajšej relácii Sito s pánom ministrom Čarnogurským, ale musím povedať, že som rád, že máte v tejto rozprave len 4 minúty 50 sekúnd. Aj za takýto krátky čas ste vykydli na pána Čarnogurského toľko špiny, že by to stačilo aj na znečistenie všetkých vodných tokov a vodných nádrží na Slovensku.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať šiesti poslanci. Končím možnosť prihlásenia sa do faktických poznámok. Zároveň vám chcem oznámiť, po faktických poznámkach vyhlásim 20-minútovú prestávku na večeru.

    Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    využívam svoje právo ako predkladateľ, takže mi nepúšťajte čas.

    Vážený pán poslanec Bauer, ja vám neberiem vaše právo na obhajobu. Je to v anglosaských krajinách a tie priniesli svetu civilizáciu v podobe základov práva po Rimanoch do Európy, je to základné právo, ktoré nikto nemôže nikomu upierať. A je pekné, že ste sa postavili ako jeden z mála poslancov vládnej koalície na obhajobu pána ministra. Je to vaša povinnosť dokonca, nielen vaše právo. Ale neklamte. Každý vieme čítať zákony a najmä tí, ktorí majú základné alebo elementárne právne vzdelanie. A ja som už v úvode svojho vystúpenia hovoril, že okrem ustanovení zákona platia aj nejaké právne princípy alebo skutočnosti, ktoré sa v práve berú ako dané, ako axiómy. A takou axiómou je aj druhý článok Ústavy Slovenskej republiky, kde je napísané v druhom odseku, že štátny orgán a jeho úradníci smú len to, čo im zákon alebo Ústava Slovenskej republiky umožňuje. Prečítajte mi, kde je tam napísané, že pán minister spravodlivosti môže nariadiť súdom, aby uskutočnili voľby kandidátov na predsedov a podpredsedov. Ja sa vás pýtam, pretože ste ma obviňovali aj mojich kolegov z klamstva. Ja vás obviňujem z klamstva, lebo ja v § 50 ani 39 zákona o súdoch a sudcoch nič také nenachádzam. Takže stojíme si za tým, že pán minister hrubo, nieže hrubo porušil zákon o sudcoch a súdoch. To, že vymenoval sudcov, to mu nikto neberie, to má právo. Pardon, predsedov a podpredsedov súdov. Ja som nehovoril, že na to právo nemá. Ale hovoril som aj o tom, že nemá právo nariadiť, aby sudcovia volili len preto, ako to pán minister s nonšalantnosťou jemu vlastnou sa oprel o vyjadrenie únie nezávislého súdnictva, že tá to požaduje. Áno, ona to požaduje, pán minister, ale vy ste ju predbehli o rok skôr a s tým, že ste si to nedali schváliť do zákona. Ona to iba požaduje, ale neuskutočňuje. Vy ste to uskutočňovali, i keď podľa Ústavy Slovenskej republiky také právo nemáte. Nemáte ani všeobecne nariaďovaciu právomoc, pretože prečítajte si príslušný ústavný článok, ten vám hovorí, že vaše pokyny musia byť len v medziach zákona. Ale nie pomimo zákona alebo rozširovať zákon. To všeobecnú nariaďovaciu právomoc má iba vláda Slovenskej republiky, ktorá môže konať v zmysle zákonov a Ústavy Slovenskej republiky alebo vydávať všeobecné nariadenia podľa svojej úvahy. Nemusí na to mať zmocnenie v zákone. Ja nikde nenachádzam zmocnenie v zákone o súdoch a sudcoch, aby vás zmocňoval zákon na uskutočňovanie volieb súdnych funkcionárov. Preto, pán Bauer, s vami nesúhlasím. A obávam sa, že s vami nebude súhlasiť ani jeden sudca v Slovenskej republike, ktorý si zákon preštudoval.

    Pokiaľ by išlo o tú problematiku, ktorú sme vyčítali pánu ministrovi, to znamená súdne prieťahy. Ale veď ich sám pán minister tým, že svojich verných ablatusov zo sudcovského stavu raz poveroval vykonávaním nejakých povinností, teda sudcov, pána Šándora napríklad poveroval úlohami na ministerstve a nemohol konať v kauze Matula. Veď preto boli vrahovia prepustení. A nakoniec sa to zviedlo na vyšetrovateľov a políciu Slovenskej republiky. Nie tí boli na vine ani pán minister vnútra. V tomto prípade bol vinný pán minister spravodlivosti, pretože sudca Šándor nemá čas rozhodovať. Zaoberal sa úlohami, ktoré mu kládol pán minister na ministerstve.

    Pokiaľ ide o ďalšiu kauzu, ktorú znova tak nonšalantne náš Miki vyhlásil, že on sa postará o to, aby sa Černákovci z basy nedostali. Veď je to ostudné, aby jeden ministerský predseda také niečo povedal. Ak raz zákon hovorí niečo, tak platí to aj na toho najposlednejšieho mafiána v tomto štáte, že musí na neho platiť takisto zákon ako na každého z nás. A to nemôže povedať ministerský predseda. Áno, bol som pred dvoma či tromi dňami na túto tému diskutovať s pánom Palkom. Ale našiel som si vo vašom vládnom vyhlásení riešenie. To je to, to, čo som hovoril aj vtedy v televízii, že ide o to, že si aj vy tu dávate, že budú novelizované príslušné právne predpisy, že budú zriadené osobitné ochranné súdne orgány, ale aj vyšetrovacie, aj zo súdnych znalcov, ktorí budú požívať osobitnú ochranu, budú mať osobitné predpisy, osobitné lehoty na vykonanie. Takže, samozrejme, pán Čarnogurský, problém je v tom, že vy ste toto nesplnili. Vy ste nedali ten osobitný zákon. My sme predsa boli v Španielsku, tam také súdnictvo je. Taká prokuratúra je, ktoré sú osobitne chránené. Toto, pán Bauer, neobhájite v nijakom prípade. Za to môže pán minister spravodlivosti.

    A pokiaľ ide o to posledné, čím sa tu oháňal aj pán minister, ja som to chcel čítať až na záver. Je to vyjadrenie a zápisnica zo zasadnutia sekcie, krajskej sekcie Združenia sudcov Slovenskej republiky zo 6. 9. 2000, teda dva dni stará. Pardon, ani jeden necelý, teda necelé dva. Vy ako politik z Košíc by ste mali poznať názory sudcovského stavu. Všetci sa tvrdo vyjadrujú proti tomu, aby pán Majchrák, jednak aby sa zlučovala funkcia v súdnej správe, to znamená pán Majchrák je podpredsedom Najvyššieho súdu, aby s prepáčením za výraz, lebo to už tu dnes odznelo, okydával svojho predsedu, keď je na dovolenke, je to nemorálne. Nepáči sa to ani vašim košickým sudcom. A všetci sa vyjadrujú zásadne za to, aby pán Jaček, pán Rohárik a pán Majchrák už v ich mene, bez ich súhlasu nič také nehovorili. Takže nijaká väčšina. Lebo ja poznám názor aj iných okresných a krajských súdov a tí tiež možno sú menej odvážni, možno menej alebo nezasadli a práve preto nemohli protestovať proti takej nehoráznosti, ako si dovolil pán Majchrák, pán Jaček a ďalší, ktorí sa musia odvďačovať pánu ministrovi na rozdiel od vás, vy to môžete robiť ako obhajobu svojho straníckeho kolegu. Ale u nich je to hlboko neetické. Je to jednoducho korupcia sudcov zo strany pána ministra a súdnej správy. To sa inak v nijakom inom štáte nedá vyjadriť cez záujmové stavovské združenia. Jednoducho pán minister toto združenie zneužíval predtým, chodilo nás tu otravovať do ústavnoprávneho výboru, neustále malo nejaké nezmyselné požiadavky a dnes znova ho pán minister zneužíva na to, aby presadzoval svoje politické záujmy úzko špeciálne reprivatizačné v slovenskej justícii. Ale proti tomu sa musia, pán Bauer, sudcovia búriť. Veď predsa ide o niečo absolútne neetické, nemravné a protizákonné.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Bauer, mňa úplne zamrazilo, keď ste uviedli, že predsedu Harabina treba odvolať, lebo nebol schopný vyvrátiť, že nefalšoval listinu. Pán poslanec, veď to sú názory päťdesiatych rokov. To je princíp prezumpcie viny, ktorý v demokratickom štáte nemá čo robiť. Je to katastrofa, že ešte dnes parlament má poslancov, ktorí rozmýšľajú v systéme prezumpcie viny. Ja sa za to hanbím.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pán poslanec Bauer, je skutočne veľmi pekné od vás, že sa zastávate vášho straníckeho kolegu - ministra koalície. To treba kvitovať, a musí to vždy kvitovať aj ten, koho sa to týka. No neviem, či po tomto vašom vystúpení minister spravodlivosti to bude takto hodnotiť.

    Vaše vystúpenie považujem za veľmi nešťastné, ale zase na druhej strane ho hodnotím v možnostiach, ktoré ste mali. Pretože tie argumenty, ktoré ste použili, inak ste použiť ani nemohli. Ale musím nadviazať na to, čo povedala pani poslankyňa Tóthová o prezumpcii viny. Tu totiž je zásada, že nie ja musím dokazovať svoju nevinu, ale vy mne musíte dokázať moju vinu. A keď ste povedali, že Harabin doteraz nedokázal vyvrátiť, že nič nefalšoval, chcem vám povedať, pán minister doteraz nedokázal, kto, kedy a ako falšoval. Čiže v tomto sú tie pojmy rozličné. Vy musíte dokázať niekomu vinu, a nie on musí pred vami dokázať svoju nevinu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja som si vážil pána poslanca Bauera. Považoval som ho ako človeka, ktorý bol istý čas aj primátorom mesta Košice, že má určité právne vedomie a očakával som aj nejaký kus logiky. Ale to, čo tu povedal, je hrôza, priatelia. Jedno bolo povedané už o tom falšovaní listiny, čo je nonsens, plus to ešte treba povedať k tomu, že pán minister Čarnogurský a jeho exekutíva práve minule, keď nám predstavovali tu akýsi výpis z pozemkového úradu, respektíve katastra o tom, že údajne budova ministerstva, respektíve Najvyššieho súdu je na liste vlastníctva na ich mene, nám predstavil nejaký úplne iný list a vzápätí na to oni žiadali kataster, aby tam zaviedol registráciu budovy do katastra. Čiže vtedy ministerstvo falšovalo údaje okolo vlastníctva alebo správcovania budovy Najvyššieho súdu, a nie teraz pán predseda Najvyššieho súdu Harabin. Absolútna nehoráznosť.

    Ale takisto aj v tých súdnych prieťahoch. Veď predsa, pán poslanec, nie pán predseda Najvyššieho súdu je zodpovedný za všetky súdy na Slovensku, či sú tam súdne prieťahy alebo nie, ale práve minister spravodlivosti. Veď vy nepoznáte základné pravidlá, ktoré sú v súdnictve, veď predseda Najvyššieho súdu zodpovedá len za Najvyšší súd, a nie za iné súdy v Slovenskej republike.

    A tretia vec s tými Kúpeľmi Sliač, prosím vás, to je hyenizmus to, čo ste tu predviedli. Doktor Štefanko dostal pred ukončením liečenia infarkt. Odišiel, z kúpeľov ho odviezli smrteľne chorého do Nových Zámkov do nemocnice a vy ho chcete posudzovať, že nezaplatil nejaký kúpeľný poplatok. Preboha, už prestaňte s týmto hyenizmom.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som vnímal vystúpenie pána poslanca Bauera ako skutočne myslené veľmi ironicky. Pán poslanec práve tu presne zhrnul zvrhlosť myslenia ministra spravodlivosti a zvrhlosť jeho konania. Stačí, keď si na začiatok a na koniec jeho vystúpenia primyslíte úvodzovky. A aj s tým, čo povedal, že sa obracia na opozíciu, aby nehlasovala za odvolanie. Naopak, on jasne ukázal, a ja verím, že bude tak hlasovať, že pána ministra treba odvolať.

    A ešte by nemal zabudnúť, pokiaľ tam tie úvodzovky zabudne dopísať, keď bude robiť korektúru svojho vystúpenia pre stenografiu, že tento záznam bude aj pre históriu. Aby si uvedomil, čo tu odprezentoval svojím vystúpením.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Pán poslanec Bauer, už tu pán poslanec Gašparovič ocenil, že je chvályhodné, že vystupujete na obranu ministra, ktorý je vlastne z vašej politickej stajne, ale myslím si, že tak ako ste tu dnes vystúpili, tak vás niet za čo pochváliť.

    Nehnevajte sa, naozaj je absurdné, ak argumentujete v prípade, keď si minister protizákonne vyžiadal od predsedov súdov majetkové priznanie a keď ho jeden zo sudcov nepredložil, tak bol odvolaný z funkcie, keď ho obhajujete tým, že veď sa nič nedeje, zákon to síce nepripúšťa, ale veď je tu v parlamente novela zákona, ktorá možno o niekoľko týždňov vstúpi do platnosti a potom to bude v súlade so zákonom.

    Ja by som bola zvedavá, čo by ste povedali na to, keby vás ako možno dôvodne podozrivého z trestného činu zadržali v cele predbežného zadržania a sedeli by ste 24 hodín, tak ako predpisuje zákon, a po 24 hodinách by vás tam držali ďalšie tri dni, teda 72 hodín, a potom by argumentovali tým, veď sa nič nedeje, veď je v parlamente o chvíľu návrh novely ústavy, kde je navrhnutých tých 72 hodín, tak možno to raz bude aj v súlade so zákonom. Je to naozaj obludná argumentácia.

    Ešte sa vrátim ku Kúpeľom Sliač. Už to tu spomínal pán poslanec Oberhauser. Keby ste nevedeli, ako to bolo v prípade pobytu pána Štefanka v kúpeľoch, tak by som vás mohla ospravedlniť, pán poslanec. Ale vy viete veľmi dobre, že pán podpredseda Najvyššieho súdu bol vlastne ten čas, ktorý mal tráviť v kúpeľoch, hospitalizovaný so srdcovou príhodou, takže nemal za čo zaplatiť. Vy to viete, tak sa hanbite za to, že špiníte meno tohto človeka.

  • Pán poslanec Bauer, chcete reagovať?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za všetky pochvaly, ktoré tu zazneli na moju adresu. Ďakujem aj všetkým tým, ktorí si ma do dnešného dňa vážili a už si ma viac vážiť nebudú, ale chcem sa aj v budúcnosti usilovať o to a presvedčiť vás, že si ma môžete vážiť ďalej.

    Chcem povedať len ešte dve poznámky k pánu Harabinovi. Ja som nepovedal, že pán Harabin je vinný. Ja som povedal, keď ste pozorne počúvali, že doposiaľ predseda Najvyššieho súdu nebol schopný vyvrátiť podozrenie z falšovania fotokópie kolaudačného rozhodnutia a na takejto funkcii by proste mal mať na obhajobu také argumenty, žeby proste nepredkladal každý deň inú alternatívu.

    A po druhé, k tým Kúpeľom Sliač. Ja som informovaný tak, že poukaz na túto liečbu pán Štefanko dostal až po ukončení svojho liečebného pobytu, čo si myslím, že nie je v poriadku.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, do 19.30 hodiny vyhlasujem prestávku a prajem vám dobrú chuť. Budeme pokračovať o 19.30 hodine.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Tuchyňa. Pripraví sa potom pani poslankyňa Tóthová.

    Dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mohli by sme pokračovať, keby tu bol pán spoločný spravodajca, navrhovateľ, a dokonca aj pán minister. Takže vyzývam obidvoch pánov aj pána ministra, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti.

    Vyzývam pána poslanca Cupera za skupinu navrhovateľov, pána poslanca Brňáka ako spravodajcu a pána ministra Čarnogurského, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti. Ináč nemôžeme začať rokovanie alebo pokračovať.

    Znovu vyzývam za navrhovateľov pána poslanca Cupera, aby sa vrátil do rokovacej miestnosti, bez neho nemôžeme začať rokovanie. Nech sa páči, pán poslanec, na vás sme čakali.

    Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Tuchyňa za klub SDĽ a pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci

    a zvyšok asi desať percent prítomných poslancov,

    dovoľte mi, aby som vo svojom krátkom vystúpení, lebo inak nemá cenu tu čosi hovoriť, vyjadril stanovisko nášho klubu.

    My sme svoje stanovisko k práci ministra a ministerstva detailne tlmočili pri ostatnom jeho odvolávaní. Môžeme konštatovať, že dnes alebo tak sme dnes konštatovali, že predsa len došlo k určitému zlepšeniu a síce predovšetkým v oblasti predkladania návrhov zákonov do vlády a parlamentu. Poslanci Strany demokratickej ľavice sú toho názoru, že koalícia zhodnotí plnenie úloh jednotlivých rezortov pri odpočte vlády k dvom rokom vládnutia a vtedy teda vyjadríme i patričné návrhy a urobíme patričné závery. Preto dnešné odvolávanie nepodporíme a oznamujem vám, že sa zdržíme hlasovania.

    Ďakujem.

  • Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    skôr ako uvediem vystúpenie za klub poslancov HZDS, chcem v mene poslancov tohto klubu tlmočiť dôrazný protest voči vášmu vystúpeniu, pán minister, v Rádiožurnále dnes na poludnie. Obvinili ste poslancov nášho klubu, že obhajujú sudcov, ktorí nemajú miesta v súdnictve, z čoho ste vyvodili, že poslanci Hnutia za demokratické Slovensko sa snažia týmto zastaviť boj proti korupcii v justícii, ktorý ste vy začali. Pán minister, toto je špinavé politické manipulovanie majúce charakter ohovárania. Skresľujte podstatu. Vy ste ako minister konali bez zákonného oprávnenia, dokonca bez zákonného oprávnenia ste vyvodili zodpovednosť. Sám ste dnes povedali, Polka odmietol vyplniť, preto som ho odvolal. A vy si dovolíte v rozhlase takto zavádzať a osočovať. Zodpovedne vyhlasujem, ak po tomto proteste poslancov klubu za HZDS budete v ohováraní pokračovať, poslanci HZDS nebudú váhať postupovať spôsobom, ktorý umožňuje náš právny poriadok. Verím a chcem veriť, pán minister, že tieto vaše myšlienky už nezopakujete. Sú nepravdivé a my voči nim dôrazne protestujeme.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som návrh na odvolanie pána ministra Jána Čarnogurského, ktorý je už vlastne druhým pokusom opozície odhaliť a zamedziť jeho neúnosné pôsobenie na poste ministra, mimo reči chcem povedať, ktorého vlastne občania nevolili, a je na tak citlivom poste pre právny štát, ako je ministerstvo spravodlivosti. Chcem ako ministerka, respektíve bývalá ministerka tohto rezortu zodpovedne konštatovať, že aktivity pána ministra sa diametrálne líšia od modelu ministra spravodlivosti v modernej demokratickej spoločnosti. Model ministra v demokratickej spoločnosti bol nám viackrát, respektívne jeho kontúry tlmočené a naznačené nielen zástupcami Rady Európy a Európskej únie, ale aj inými orgánmi. Že tomuto modelu akosi nesúladíte už vy, naposledy vyjadrila Európska komisia, keď úplne nezaobalene vyslovila vážne obavy nad nezávislosťou slovenského súdnictva a konštatovala nadmerný výkon právomoci ministra spravodlivosti pri vymenúvaní a odvolávaní sudcov. Z tohto aspektu aj Rada Európy, ktorá stavia súdnu moc na piedestál absolútne nezávislej moci, vyslovila vážne pochybnosti nad tým, či to Slovenská republika myslí s budovaním parlamentnej demokracie vážne.

    Tieto výčitky, pán minister, však akoby sa vás vonkoncom netýkali. Akoby sa netýkali vášho rezortu, vašej aktivity. Vo februári, keď vás poslanci vládnej koalície slepo podržali, s úsmevom ste sa vyjadrili v tom zmysle, že opozícia pri vašom odvolávaní neuviedla žiadne konkrétne dôvody, že to ide len o politiku.

    Pán minister, dovoľte mi, aby som potom ja tak ako moji kolegovia už predo mnou uviedla nasledujúce fakty, ktoré preukazujú, že ste sa na svojom poste dopustili viacerých prešľapov.

    Po prvé. Ani po dvoch rokoch ministrovania ste nezistili, že rezort spravodlivosti je špecifický. Zatiaľ čo iní ministri riadia svoje rezorty a subjekty v rezorte, minister spravodlivosti takéto oprávnenie vo vzťahu k súdom nemá. Povinnosťou ministra spravodlivosti je vytvárať jedine materiálne, legislatívne a technické podmienky na bezporuchový chod justície. Vy však hneď po nástupe prostredníctvom totálneho potrasenia stoličkami všetkých predsedov a podpredsedov okresných a krajských súdov ste uskutočnili frontálny atak na získanie vplyvu v súdnictve. Vaše honosné vyhlásenie o vašom úmysle zvýšiť disciplínu v justícii, tieto vyhlásenia zostali len akýmsi mancovaním ministra, ktorý za dva roky nepredložil potrebnú novelizáciu disciplinárneho konania v súdnictve. Viete, vy ste pri svojom nástupe uvádzali, ako to všetko upravíte, ale zostalo len pri slovách. Veľké reči o korupcii v súdnictve, ktorá, samozrejme, neodškriepiteľne je v tom súdnictve v určitej miere tak ako v iných oblastiach života, ste akosi nezvládli, nedokázali ste s ňou bojovať, nedokázali ste dokumentovať ako aspoň niekoľkými príkladmi, z ktorých by bola vyvodená pred súdom zodpovednosť. Viac ste hovorili, ako ste konali. Preto chápem, že veľká časť sudcov je takýmto vaším postupom dotknutá.

    Nebudem sa zmieňovať o prípade v Žiline, ktorý ste tak vehementne prezentovali ako svoj úspech v masmédiách. Chcem vám len tak ako moji kolegovia zopakovať, že nie sme proti tomu, aby sa vyvodzovala zodpovednosť, nie sme proti tomu, aby ste postupovali i odvolaním u tých sudcov, ktorí nemajú byť na takýchto postoch, ale sme proti tomu, aby ste to robili spôsobom a metódami, na ktoré nemáte právny podklad v platnom práve. Počas vášho pôsobenia, pán minister, nezlepšili sa ani prieťahy v konaní. Musím povedať, že ba ešte navyše, že sa táto situácia zhoršila. Ale, samozrejme, vy si nájdete dôvod, sú na vine členovia predchádzajúcej politiky, predchádzajúca politická garnitúra, ako ste to tu prezentovali, keďže po zrušení kupónovej privatizácie toľko a toľko nápadov bolo na súde. Pán poslanec Brňák vám tu už veľmi jasne a správne uviedol, že nie Mečiarova vláda a Hnutie za demokratické Slovensko vytvorilo projekt kupónovej privatizácie, ktorú renomovaní ekonómovia západných krajín označili za lúpež storočia, nie naším projektom boli rôzne fondy, dnes tieto počas minulého obdobia treba tieto nesprávnosti naprávať.

    Keď som hovorila o prieťahoch v konaní, ešte počas vlády Vladimíra Mečiara opozícia kritizovala znenie ústavy, že je postavené tak, že neumožňuje vytvoriť inštitút vyšších súdnych úradníkov, ktorí by pomohli zrýchliť súdne konanie. Pán minister, boli ste pri tvorbe ústavy, mali ste možnosť navrhovať. Ja sa pýtam, prečo sa nevytvorili podmienky na vytvorenie vyšších súdnych úradníkov? Prečo sudcovia nemajú potrebné technické podmienky na rýchle konanie? Prečo nemožno zaviesť automatizovaný systém právnych informácií na súdoch tak, aby sudcovia mali toto k dispozícii? Poviete, financie. Určite, ale s financiami treba hospodáriť tak, aby priorita bola v tejto oblasti.

    Vy ste za prioritu považovali po svojom nástupe modernizáciu a zlepšenie priestorov slúžiacich na výkon funkcie ministra, viac miliónov ste investovali do modernizácie svojich kancelárií. Pán minister, poznám tie priestory, poznala som a bola som tam, keď bol vo funkcii pán minister Liščák, a môžem zodpovedne povedať, že tieto priestory plne vyhovovali funkcii a boli to vyhodené peniaze, ktoré bolo možné investovať do techniky pre sudcov.

    Ak dovolíte, v záujme časovej ekonomiky pripomeniem len niekoľko myšlienok k otázke vašej aktivity bez právneho podkladu. Spomeniem vaše aktivity v súvislosti s vyplatením financií pánu Gauliederovi, teraz aktivity vyplatenia bývalému poslancovi Spišákovi. Vo výbore pre ľudské práva a národnosti som vás včera upozornila na túto skutočnosť, veľmi ste negatívne na to reagovali a vaša reakcia zaznievala do smeru, že nemám dostatočné vedomosti. Pán minister, myslím si, že toto nebola náležitá reakcia, nebola náležitá vzhľadom na to, že aj pán poslanec Fico vám túto skutočnosť pripomenul a ako právnik potvrdil to, čo som vám včera uviedla.

    Pán minister, vrátim sa ešte k myšlienke prieťahov konania. Pokiaľ vieme, Slovensko je jedna krajina, ktorá vlastne má najviac sťažností na Európskom súde kvôli prieťahom konania. Je ich tam 250. Pán minister, financie, ktoré by ste vložili do vytvorenia technických, materiálnych, personálnych podmienok, do justície, by boli oveľa menšie, ako Slovenská republika bude platiť za tieto prehraté spory. Pretože z tých prehratých 250 sporov určite značná časť bude prehratá. To budú výdavky podľa môjho názoru značné. A tu by som chcela povedať jednu myšlienku. Viackrát ste sa vyjadrili, že referendum, ktoré vyhlásil pán prezident, že sú to vyhodené peniaze. Pán minister, dovolím si povedať, že pôsobenie tejto vlády vyjde túto spoločnosť draho. Len vo vašom prípade prieťahy vo vašom rezorte budú stáť viac ako 150 miliónov. Ďalej rôzne výdavky, ktoré táto vláda robí neúčelne, dnes tu bolo uvedené, Slávia Kapitál 500 miliónov za sprostredkovanie, 90 miliónov za presťahovanie Generálneho štábu z Trnavy do Bratislavy a ďalšie, to sú, pardon, z Trenčína do Bratislavy, to sú vyhodené peniaze. Preto 200 miliónov s poznámkou, že Ľuptákovo referendum stálo 96 miliónov, teda dá sa to spraviť za takmer polovičnú cenu, sú peniaze tejto spoločnosti najrentabilnejšie vynaložené.

    Pán minister, chcela by som vám pripomenúť, že popri tých aktivitách, na ktoré nemáte právny podklad, robíte aj aktivity, ktoré nie sú v prospech rozvoja súdnictva. Vy ste nedávno navrhli redukciu okresných súdov. Pán minister, táto redukcia je v rozpore s koncepciou rozvoja súdnictva Slovenskej republiky, ktorá bola schválená v roku 1993 a ktorú doposiaľ žiadna vláda nezmenila. V tejto koncepcii sa deklaruje princíp priblíženia výkonu súdnictva k občanom. Nik tento princíp nezmenil, teda tieto vaše návrhy sú v rozpore s platnou koncepciou rozvoja súdnictva. Ako už odznelo v masovokomunikačných prostriedkoch, poslanci Hnutia za demokratické Slovensko proti tejto vašej aktivite protestovali.

    Po ďalšie. Ani vaše legislatívne aktivity, pán minister, nie sú uspokojivé. Samotná vládna koalícia ich hodnotí negatívne. Vo svojom vystúpení po predložení nášho návrhu ste tu uvádzali niektoré vaše aktivity. Dovolím si vám pripomenúť, že mešká Trestný zákon v komplexe predložený, Trestný poriadok a Občiansky zákon. V júni 1999 vláda Vladimíra Mečiara do parlamentu postúpila rekodifikovaný Trestný zákon, rekodifikovaný Trestný poriadok a mala v poslednom štádiu rozpracovania Občiansky zákonník. Všetci vieme, že tieto rekodifikácie smerovali k zrýchleniu a spružneniu súdnych konaní. Dodnes vy pán minister dávate len útržkové návrhy vrátane poslancov, čím vlastne neefektívne upravujete tieto právne predpisy, ktoré sú podkladom pre činnosť justície.

    A čo je moja najpodstatnejšia pripomienka, teraz sa k nej dostávam. Pán minister, vy ste úplne nezvládli plnenie najsvätejšej povinnosti každého ministra spravodlivosti, a to povinnosti strážiť nezasahovanie do sudcovskej nezávislosti, a to kýmkoľvek. Že vám opozícia nechce nasadiť čertove rožky, budem vám dokumentovať z reakcií samotného sudcovského stavu, ako hodnotí situáciu v tomto smere.

    Dovoľte mi, aby som uviedla s termínmi publikovania jednotlivé reakcie sudcovského stavu. 10. februára 1999 sudcovská rada pri Krajskom súde v Bratislave protestovala proti nátlaku na súdnu moc, nezávislosť súdov a zastrašovanie sudcov. Čo ste urobili vy pán minister? Nič. 16. februára 1999 Rada sudcov Slovenskej republiky sa ohradila voči akýmkoľvek zásahom do rozhodovacej činnosti súdov a konštatovala, že s takýmto konaním sa zasiahlo do základného pilieru štátu. Minister spravodlivosti mlčí. 15. januára 2000 Združenie sudcov Slovenska vyjadrilo nespokojnosť s tým, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pred vymenovaním predsedov Okresného a Krajského súdu v Žiline nepožiadalo Združenie sudcov Slovenska o zaujatie stanoviska, čo malo byť v rozpore s dohodou medzi Združením sudcov Slovenska a ministerstvom spravodlivosti. Teda nielen opozícia, ale samotné stavovské združenie, ktoré ste tu vy prezentovali ako najväčšie, vyjadrilo nesúhlas s vaším postupom v prípade Žiliny.

    Dovoľte mi, aby som ďalej uviedla, že 17. januára 2000 Združenie sudcov Slovenska vyzvalo vládu Slovenskej republiky, aby urýchlene predložila do Národnej rady Slovenskej republiky návrh legislatívnej úpravy, ktorá by zabránila možnosť priamych zásahov výkonnej moci do súdnej moci a ktorá by vylúčila možnosť subjektívneho rozhodovania o personálnych otázkach sudcov. Pán minister, chcete povedať, že obvinenie, respektíve poukazovanie opozície na to, že zasahujete do personálnych otázok je výmyslom opozície? Veď toto žiadny minister nemôže robiť. A samotné Združenie sudcov Slovenska vyzvalo vládu, aby sa v tom niečo urobilo, a pán minister mlčí. Ďalej samotné Združenie sudcov poukázalo na to, že sú priame zásahy výkonnej moci do súdnej moci. Pán minister, toto je hanba právneho štátu a, samozrejme, aj vaša hanba.

    Ďalej mi dovoľte, aby som citovala: 20. januára tohto roku sa oznamuje vznik Slovenskej únie nezávislého súdnictva s cieľom presadzovať a obhajovať princípy právneho štátu, najmä oddelenie súdnej moci od výkonnej moci. Pán minister, pokiaľ ste sa zmieňovali, že vznik Slovenskej únie nezávislého súdnictva je akýmsi politickým činom, tak ja vás chcem ubezpečiť, že je to prirodzená reakcia sudcov potom, čo Združenie sudcov už vyzvalo vládu, aby sa niečo robilo, čo Združenie sudcov poukázalo na to, že skutočne v Slovenskej republike sa zasahuje do nezávislosti súdov, že výkonná moc do nej zasahuje. Dovoľte mi, aby som citovala ďalej: 2. júna 2000 Združenie sudcov Slovenska sa ohradilo proti útokom Slovenskej televízie smerujúcej na sudcovskú nezávislosť. Pán minister spravodlivosti mlčí ďalej.

    Ďalej uvádzam: 20. júla 2000 Sudcovská rada Najvyššieho súdu sa ohradila proti pokusom o zastrašovanie sudcov a vyjadrila znepokojenie nad opakovanými vyjadreniami politikov, ktorí znevažujú rozhodovaciu činnosť súdov. Pán minister spravodlivosti mlčí ďalej.

    Pán minister, vy nevidíte, čo sa deje vo vašom rezorte. Vy neviete o tom, že vaša je zodpovednosť. To nie sú výmysly opozície, to sú reakcie sudcovského stavu. Pán minister, v zabehanej demokratickej spoločnosti uvedené reakcie zo strany sudcov by úplne postačovali na to, aby minister spravodlivosti v tichosti a sám sa vzdal kresla, keďže svoju funkciu nezvládol. V Slovenskej republike týchto protestov bolo i viac. Ja som mohla citovať len tie, ktoré boli publikované a boli zverejnené.

    Samozrejme tieto zverejnené reakcie súdnictva mohli vnímať aj členovia slovenskej vlády. Členov slovenskej vlády tieto reakcie vonkoncom nedenervovali, vôbec im to neprekážalo, aby jednomyseľne neodsúhlasili podporu svojmu vládnemu kolegovi na zotrvanie v kresle ministra spravodlivosti. Veľmi pravdepodobne sa dá predpokladať, že i parlament vysloví podporu ministrovi spravodlivosti v nasledujúcom hlasovaní. V radoch poslancov vládnej koalície nie je totiž už dávno realizovaný hlasovací systém, ktorý by bol v súlade s článkom 73 ods. 2 ústavy, v ktorom sa hovorí, že mandát vykonávajú poslanci osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Že toto uvádzam odôvodnene, že to nie sú nepodložené konštatovania, chcem podporiť tým, že už v januári 1999 pán poslanec Weiss v relácii Sito povedal: Keď chce poslanec hlasovať proti, musí informovať koaličného partnera, upozorňujem, musí informovať koaličného partnera. Tak potom, kde je možnosť hlasovať podľa svojho svedomia?

    Ďalej by som chcela upozorniť na vystúpenie pána poslanca Zajaca, ktorý v parlamente, a všetci sme to vnímali, vytkol poslancovi Ficovi, keď, a to verejne v pléne, tu v tejto miestnosti, vytkol, keď hlasoval s opozíciou a vyzval ho, aby si uvedomil, kam patrí. Je tu možnosť hlasovať podľa svojho presvedčenia? Asi nie. A dovoľte mi, aby som naposledy citovala najmladšieho pre mňa sympatického poslanca pána Muránskeho, ktorý 2. septembra - druhý najmladší, prepáčte -, ktorý 2. septembra tohto roku pre Národnú obrodu vyriekol a uviedol to k hlasovaniu o odvolaní pána ministra spravodlivosti, keď sa ho pýtali, či sa bude hlasovať na jeho podporu, uviedol, že teda áno a že poslancom by neradil hlasovať inak, lebo podľa rozloženia síl post šéfa rezortu spravodlivosti patrí KDH. Tak to je veľmi zaujímavý prístup, že neradím vám hlasovať proti.

    Vzhľadom na tieto skutočnosti, vážené pani poslankyne a poslanci, že už máme skúsenosti, že poslanci vládnej koalície vonkoncom nemajú možnosť hlasovať podľa svojho svedomia a presvedčenia, tak ako to vyplýva z ústavy, navrhujem, aby bola daná možnosť poslancom hlasovať podľa svojho svedomia a vedomia, a preto navrhujem tajné hlasovanie o dôvere pána ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského, o čom prosím potom aj hlasovať ako o procedurálnom návrhu.

    Pán minister spravodlivosti, ja si tiež trošku v tomto vystúpení pochutím na tej téme, ktorá tu už bola spomenutá, že veľmi rád sa venujete aktivitám, ktoré vonkoncom pánu ministrovi spravodlivosti neprislúchajú, že sa venujete čisteniu odpadkov na Luníku II v Košiciach, že sa venujete predajným dámam na Krížnej v Bratislave a v poslednom čase aj intímnym vzťahom ľudí toho istého pohlavia. Ale útoky proti nezávislosti súdnictva, na ktoré musí každý minister spravodlivosti reagovať, tomu sa vonkoncom nevenujete a nechávate ich úplne bez akejkoľvek odozvy.

    Z viacerých útokov proti nezávislosti súdnictva, voči ktorej už protestovali aj vlastní sudcovia, čo som vám pred chvíľou uviedla, by som chcela uviesť jediný jeden príklad tu prítomného pána poslanca, a to lídra Demokratickej strany, ktorý v súvislosti s konkrétnym súdnym sporom vyhlásil, a teraz ho budem citovať: "Štátne orgány sú povinné razantne zasiahnuť do konkrétneho sporu a chrániť ekonomické záujmy štátu." Pán minister spravodlivosti, vám vôbec neprekáža, že líder parlamentnej strany vyzýva a nabáda, aby štátne orgány zasiahli do súdneho sporu? Veď pokiaľ by sa to stalo v západnej demokracii, bol by to politický škandál, to predsa nie je možné, aby štátne orgány zasiahli do súdneho konania, to nie je možné v právnom štáte, v právnom štáte platí princíp nezávislosti súdu a nemožno zasahovať.

    Čiže absolútne ste nereagovali na svojho straníckeho kolegu, pána poslanca Palka, keď mal obdobné vyjadrenia, pretože to nie sú dnes ojedinelé, preto považujem vašu existenciu vo funkcii ministra spravodlivosti ako nezvládnutú a aj myslím si neželateľnú.

    Ďalej, pán minister, ponechávate bez povšimnutia právne hodnotenia vášho vedúceho úradu k niektorým súdnym konaniam, nedokončeným, pred ich výrokom a v masovokomunikačných prostriedkoch, čo bezosporu možno chápať ako ovplyvňovanie súdu. Pán minister, ja som tiež bola ministerkou spravodlivosti, ale pokiaľ by môj vedúci úradu čo i raz sa takto zachoval, tak tým končí vo svojej funkcii. Mlčky schvaľujete i nenáležité útočné komentovanie súdnych rozhodnutí pána vedúceho úradu ministerstva spravodlivosti, obzvlášť však znepokojujú vaše výroky, ktorými sa pripájate k porušovaniu prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny je základný princíp právneho štátu, ja som vás už v minulosti interpelovala, prečo ako minister spravodlivosti zachovávate pozíciu mŕtveho chrobáka, keď vidíte, ako sa na Slovensku porušuje princíp prezumpcie neviny, a vy ste mi úplne od veci odpovedali niečo o poslancoch, niečo, že vy nemáte kompetenciu na poslancov a podobne.

    To, čo sa deje totiž na Slovensku s uplatňovaním princípu prezumpcie neviny, je katastrofa. Je to katastrofa preto, že vysoký štátny úradník si napríklad dovolí niekoho označiť za gangstra, hoci po viacročnom vyšetrovaní nebol podaný ani len návrh na súdne konanie, totiž na začatie súdneho konania a podľa práva každý, odpovedám každý a ešte raz zopakujem, každý do vynesenia právoplatného rozhodnutia súdu musí byť považovaný za nevinného. A vy takéto tvrdé obvinenia opätovne tolerujete z pozície mŕtveho chrobáka.

    Vážený pán minister, neprítomný, dúfam, že som ho úplne nezničila, vážený pán minister, ďalšie by som vám chcela pripomenúť, že bez akéhokoľvek právneho podkladu ste nariadili, opakujem a zdôrazňujem, nariadili zníženie pracovného zaťaženia tých sudcov, ktorí sú funkcionári Združenia sudcov Slovenska. Na základe čoho, pán minister? Neuvedomujete si, že ste sa aj tu dostali do rozporu s druhým článkom ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej, ako to už tu viackrát bolo povedané, štátny orgán môže len to, čo mu zákon uvedomuje. Ale odhliadnuc od tejto skutočnosti si neuvedomujete, že toto je vlastne už personálne korumpovanie? Veď tým, že im vy dávate výhody, ktoré nedávate iným, vlastne robíte krok tomu, aby ste si ich naklonili a navyše chcem vám pán minister pripomenúť, že na Slovensku sú tri stavovské organizácie, združenie, únia a asociácia sudkýň a vy ste tieto výhody dali len funkcionárom jednej organizácie, čiže ste vlastne spravili pozitívnu diskrimináciu. A ako vieme podľa platného práva, je vlastne diskriminácia v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky nehovoriac, že je aj v rozpore s etikou ministra spravodlivosti.

    Dostala som už pripomienku, že hovorím 35 minút, ale ešte stručne niekoľko poznámok.

    Viackrát tu bolo povedané o prípade Štefanko. Vážený pán minister, nie je problémom osoba Štefanko, nie je problémom, či má byť podpredsedom, či je jeho etika taká alebo iná. Viete, čo je problémom a, pán minister, vaším problémom? Že ste bez súdneho rozhodnutia pristúpili k jeho deložovaniu. Ja som bola ministerkou spravodlivosti, tiež som nebola spokojná s tým, že tam býval, ale som si toto nedovolila. Dala som návrh na súd a žiadala som o rozhodnutie, na základe ktorého by som sudcu Štefanka z príslušných priestorov vysťahovala.

    Vážený pán minister, nejde o razanciu, ale ste postupovali v rozpore s platným právom, čo si minister spravodlivosti nemôže dovoliť. Na svete totiž neexistuje právny poriadok, v ktorom by bola dovolená aktívna, t. j. útočná svojpomoc. Myslím si, že ako právnikovi by vám to malo niečo hovoriť. Pre ostatných to znamená, že nemožno uplatniť právo bez rozhodnutia súdu. A keď takto koná minister spravodlivosti, nečudujme sa potom, že sa takto koná v Sliači, nečudujme sa, že sa aj prípad Istrozimmer takto rieši, že potom postupujú bez súdnych rozhodnutí aj v praxi združenia a rôzne iné subjekty.

    Ďalej by som chcela veľmi krátko poznamenať, pán minister, že zatiaľ čo sa všetkému inému venujete, vôbec ste si nevšimli, aká je situácia v oblasti advokácie, že aj tu prichádza na útoky, to ešte dnes nebolo spomenuté, preto to hovorím, že aj v oblasti advokácie, čo je vo vašom rezorte, dochádza k útokom na nezávislosť advokátov, že sa stotožňuje postavenie advokátov s ich klientom, že sa zastrašujú advokáti.

    Na ilustráciu, že tu nehovorím veci, ktoré nie sú pravdivé, chcem uviesť, že advokátska komora 4. februára 1999 písomne protestovala proti tomuto stavu, čo dala aj do slovenskej tlačovej agentúry a poskytla všetkým denníkom na Slovensku. Ak neveríte, mám kópiu, môžem vám ju dať aj na nahliadnutie. Ani oblasť väzenstva nie je vašou srdcovou záležitosťou, ktorej by ste sa mali venovať.

    Minister spravodlivosti by sa rozhodne rozhýbal, keby došlo k takým prípadom ako na Slovensku, že vo väzbe pánovi Svěchotovi v knižke bola poslaná žiletka, že Ivan Lexa bol daný v nemocnici do izby spolu s trojnásobným vrahom odsúdeným na 15 rokov, ktorý zabil vlastnú ženu a 3- a 5-ročné dieťa sekerou. Toto sú veci, ktoré pripomínajú gangsterské metódy a postupy.

    Vážený pán minister, dovoľte, aby som na záver uviedla, že sa pripájam k všetkému tomu, čo tu bolo povedané na odvolanie podpredsedu a predsedu Najvyššieho súdu. Pokiaľ bude táto problematika, myslím odvolanie predsedu Najvyššieho súdu, v parlamente, veľmi podrobne sa k nej vyjadrím.

    Na záver chcem povedať len jedno. Je hanbou, pán minister, že ste rezort spravodlivosti dohnali do situácie, že novinári dávajú vyhlásenia a memorandum, ktoré zasielajú do Európskej únie, do Rady Európy, a už vyše 450 sudcov podpísalo toto memorandum. Je to vážny signál pre zahraničie, že v kresle ministra spravodlivosti nesedí muž, ktorý tam patrí, je to vážny signál o tom, že o čom vlastne demokracia na Slovensku je.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne chce s faktickou poznámkou zareagovať pán poslanec Muránsky. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani poslankyňa, keď ste hovorili o nezávislom vystupovaní poslancov a o ich hlasovaní podľa svedomia a vedomia, tak zrejme ste mysleli minulé funkčné volebné obdobie, pretože vtedy poslanci vládnej koalície a predovšetkým klubu HZDS hlasovali ako jeden muž zrejme podľa svojho svedomia a vedomia aj pri každej hlúposti.

    A ešte by som chcel povedať jednu vec. Keď hovoríte na adresu ministra spravodlivosti, že na základe výsledkov, o ktorých hovoríte, by mal odstúpiť už teraz, alebo je nehodný svojej funkcie, tak vy zrejme, ktorá ste mali na starosti ako podpredsedníčka vlády aproximáciu práva, ste mali odstúpiť už pred nastúpením do tejto funkcie, lebo tak rýchlo sme sa približovali k Európskej únii.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa, môžete reagovať, ale ešte musíte zatlačiť aj ten malý gombík.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, ja plne chápem, že sa akosi snažíte vec uhladiť. Mne by to bolo tiež nepríjemné, keby som dala pre tlač, resp. keby mi ušiel taký výrok pre tlač ako vám. Samozrejme, ja som povedala, že ste mi sympatický, ste mladý a človek sa naučí časom, že aj to, čo si myslí, niekedy nemá povedať. Ale pravda je taká, že hlasovanie je vami, u vládnych poslancov skutočne riadené z centra. O tom svedčilo aj vystúpenie poslanca Zajaca, keď pripomenul poslancovi Ficovi, aby si uvedomil, za čo poslancom je. A pokiaľ ste hovorili o aproximácii, tá bola veľmi pozitívne hodnotená. My sme dosiahli také výsledky, že písomne ešte dodnes mám podchytené vyjadrenia. A ja sa za svoju činnosť a svoje pôsobenie v oblasti aproximácie práva vonkoncom nehanbím, pretože my sme ju zakladali a my sme spravili koncepciu aproximácie, ku ktorej viacerí povedali, že skladajú slovenským právnikom kompliment.

  • Pani poslankyňa, ak dovolíte, jednu takú trošku mimo poznámku: Škoda, že ste nepovedali pánovi poslancovi ešte ráno, že je sympatický, celý deň by mal dobrý.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Zelník, pripraví sa pán poslanec Muránsky.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    minister spravodlivosti by mal byť osobou, ktorá bdie nad dodržiavaním zákona.

    Vážený pán minister, keď ste preberali funkciu ministra, povedali ste, že len tí ľudia, ktorí majú dôveru sudcovského stavu, budú vo vedúcich funkciách na postoch predsedov okresných a krajských súdov. Stalo sa zaužívanou praxou pred likvidáciou osôb alebo nejakej osoby v médiách spustiť najskôr voči týmto osobám diskreditačnú kampaň, teraz voči Harabinovi, predtým to bolo voči predsedovi okresného súdu pánu JUDr. Polkovi aj voči predsedovi krajského súdu, voči pánu JUDr. Hudákovi, ktorého podporili na post predsedu okresného súdu takmer všetci sudcovia a v tajných voľbách hlasovali za jeho zotrvanie vo funkcii. Miesto toho, aby ste obhajovali zákonnosť, sám ste v televíznych reláciách spochybňovali nadobudnutý majetok len na základe informácií z bulvárnej tlače. Protizákonne ste ho vyzvali, predsedu okresného súdu, aby vám predložil majetkové priznanie, čím ste zneužili funkciu verejného činiteľa, lebo je to v rozpore s právnym poriadkom.

    Ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 119/1995 z 11. 5. 1995 o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov v článku 2 taxatívne vymenúva funkcionárov, ktorí sú povinní deklarovať svoje majetkové pomery. V tomto taxatívne vymenovanom okruhu funkcií nie je uvedená funkcia sudcu ani funkcia predsedu okresného súdu. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky patrí do sústavy štátnych orgánov Slovenskej republiky. Táto skutočnosť znamená, že povinnosťou tohto štátneho orgánu je dodržiavať princíp legality, ktorý znamená, že určitá funkcia štátnej moci sa nadobúda a vykonáva právnym spôsobom, resp. v súlade s právom. Princíp legality je zakotvený v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Predseda okresného súdu aj predseda krajského súdu boli odvolaní a politicky boli dosadení sudcovia, ktorí nezískali podporu sudcovského stavu.

    Na margo majetku pána JUDr. Polku chcem uviesť toto: V marci 2000 na výzvu príslušného daňového úradu sa podrobil riadnej daňovej kontrole. Daňová kontrola bola vykonaná v súlade s platnou právnou úpravou. Príslušnému daňovému úradu poskytol maximálnu súčinnosť, pričom výsledkom daňovej kontroly bol protokol o daňovej kontrole, podľa ktorého daňový subjekt, pán JUDr. Polka doložil výšku nákladov na prírastok na majetku. Popísaná skutočnosť potvrdzuje jeho predchádzajúce vyjadrenia, že nemá v žiadnom úmysle zatajovať svoj majetok, prírastky na majetku a že je schopný dokladovať tieto prírastky na majetku. Zaujímavé je, že v žiadnej z vecí, ktoré boli podané v žalobe na ochranu osobnosti, nebol do dnešného dňa určený termín pojednávania, ani voči médiám, ktoré spustili túto diskreditačnú kampaň, ani vám ako osobe, ktorá opakovane v médiách na základe uverejnených bulvárnych článkov odsudzovala predsedu okresného súdu.

    Dňa 11. 1. 2000 bol menovaný do funkcie predsedu Okresného súdu v Žiline JUDr. Peter Hrnčiar, ktorý sa zároveň v ten deň ujal funkcie a stal sa i sudcom Okresného súdu v Žiline. Predsedom súdu sa stal sudca, ktorému boli uložené dve písomné výčitky predsedníčkou súdu, na ktorom predtým pôsobil, a to v roku 1999. Predsedom súdu sa stal JUDr. Hrnčiar napriek tomu, že nezískal ani jediný hlas na podporu na výkon tejto funkcie tak sudcovskou radou pri Krajskom súde v Žiline, ako i kolektívom sudcov na Okresnom súde v Žiline. Krátko po jeho menovaní do funkcie sa stala podpredsedníčkou súdu JUDr. Jana Urbanová, manželka predsedu Krajského súdu v Žiline, pričom menovanie tejto sudkyne do funkcie prezentoval predseda okresného súdu dlhší čas pred jej menovaním s tým, že žiaden iný kandidát pre neho a pre ministra spravodlivosti neprichádza do úvahy.

    Mám tu mnohé prešľapy, ktoré urobil predseda Okresného súdu v Žiline, vyberiem preto len niektoré: Predseda súdu niektorými opatreniami odňal niekoľko desiatok občianskoprávnych vecí sudcom, ktorí boli zákonnými sudcami, zostali sudcami na Okresnom súde v Žiline, a pridelil ich iným sudcom, ktorí nastúpili ako noví sudcovia na Okresný súd v Žiline. Do dnešného dňa neboli rozdelené niektoré veci po odchode sudcu k 31. 1. 2000, teda už takmer 8 mesiacov nemajú účastníci konania zákonného sudcu. Je zaujímavé, že teraz vy na kontrolu z ministerstva spravodlivosti na Okresný súd do Žiliny nikoho neposielate.

    Pán minister, ja som veril, že súc poučený minulosťou vy dodržíte všetky sľuby o naplnení zákonnosti v štáte, že budete dbať na dodržiavanie zákona. To, že ste sklamali poslanca, to vás iste nedojme, ale to, že ste svojím pôsobením rozdelili sudcov na Slovensku, a verejne sa proti vašim spôsobom riadenia rezortu postavili - možno už väčšina, väčšia polovička sudcov -, to by vás azda zaujímať malo, lebo zatiaľ sa žiadnemu z vašich predchodcov takéto niečo nepodarilo.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Muránsky, pripraví sa pán poslanec Krajči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    chcem v úvode zdôrazniť, že sa tu v tomto volebnom období stretávame druhýkrát pri odvolávaní ministra spravodlivosti, že v odôvodnení podobne ako v prvom návrhu skupiny poslancov za HZDS veľmi podobné sú teda argumenty a podobné fakty alebo veci o odvolávaní ministra spravodlivosti, že je to opäť klub HZDS a že je to chronický predkladateľ návrhu na odvolanie poslanec za HZDS pán Cuper, ktorý sa netají so svojím vrúcnym vzťahom k ministrovi spravodlivosti a ešte viac zrejme k vedúcemu úradu ministerstva spravodlivosti JUDr. Lipšicovi.

  • Hlasy v sále.

  • Veď budete mať možnosť.

    V tomto odôvodnení návrhu skupiny poslancov sa píše napríklad opätovne o plošnom odvolávaní predsedov okresných a krajských súdov, o porušovaní nezávislosti a nestrannosti slovenskej justície, o nedodržaní zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch. Veď myslím si, že minister spravodlivosti má v právomoci odvolávanie a menovanie funkcionárov okresných aj krajských súdov a že sa rozhodol v tom zmysle, že budú voľby sudcov. To nebolo ešte ani za jedného ministra spravodlivosti. Je síce pravda, že spolupracoval so Združením sudcov Slovenska, ale toto je ako stavovská organizácia aj dodnes už pri existencii Únie sudcov stavovská organizácia, ktorá má najväčší počet sudcov, a vtedy Únia sudcov, ako dobre viem, ešte neexistovala, alebo teda sa nehlásila k svojim aktivitám. Že potom menoval iba takých kandidátov, ktorí vzišli buď z tajných volieb sudcov, alebo z návrhov sudcovských organizácií, a ak niektorých neakceptoval, bolo tam niekoľko foriem navrhovania a niektorých akceptoval, niektorých neakceptoval.

    Ale poviem taký príklad: Za vašej vlády alebo za ministrovania bývalého ministra spravodlivosti pána ministra Liščáka by nikdy bývalý predseda krajského súdu napríklad v Banskej Bystrici nevykonával po zmene vlády funkciu podpredsedu krajského súdu. A podobne by som mohol pokračovať aj na iných súdoch, na ktorých síce v niektorých prípadoch prišlo k prevoleniu po voľbách, ale na väčšine súdov ostali tí, ktorí vzišli z istých volieb.

    Ďalej sa tu píše v odôvodnení napríklad o diskreditačnej kampani proti niektorým sudcom na Okresnom súde v Žiline, v Poprade, na Najvyššom súde a tak ďalej. Ale koho vlastne sa poslanecký klub HZDS zo stavu sudcov snaží obhajovať? Takých sudcov ako JUDr. Dlhopolček alebo JUDr. Polka alebo JUDr. Radačovský, či už v súvislosti s podplácaním, či už v súvislosti s pašovaním drog alebo inými obvinenými vecami, alebo ktorých? Ja, samozrejme, nechcem spochybňovať to, že je právom sudcov združiť sa do iných stavovských združení, ako je Únia sudcov. A iste minister spravodlivosti bude akceptovať v budúcnosti, pokiaľ bude táto súdna stavovská organizácia sudcov mať istý svoj hlas, aj hlas tejto stavovskej organizácie. Ale zatiaľ, ako sa píše v tomto odôvodnení, jednoznačne poukazujete na diskreditačné kampane proti niektorým sudcom na Okresnom súde v Žiline, Poprade a tak ďalej. Ja si pamätám, že to boli práve JUDr. Dlhopolček, JUDr. Polka, JUDr. Radačovský a tak ďalej. A ja si myslím, že takíto sudcovia sú nie hodní ochrany najväčšieho poslaneckého klubu v parlamente.

    Píše sa tu taktiež, že na protest proti politike ministra vznikla Únia sudcov Slovenskej republiky. Každý stav si môže založiť množstvo stavovských organizácií a nemožno tomu nejakým spôsobom zabrániť. A dokazovať alebo dávať návrh na odvolanie preto, lebo vznikla nejaká organizácia, a že to znamená, že proste minister spravodlivosti nekoná v súlade so zákonom, je podľa mňa nie na mieste.

    Píše sa tu, že minister spravodlivosti nič nerobí v prospech zabezpečenia súdov, nerobí nič v prospech zvyšovania miezd sudcov Slovenska. Áno, v súlade s inými ústavnými funkciami ani sudcom neboli valorizované platy, ale potom predsa len minister spravodlivosti vydobyl pre sudcov valorizáciu a taktiež dnes v súlade s programom PHARE by malo prísť okolo 1 200 nových počítačov na súdy v programe PHARE. Je to v záverečnom procese a čo nevidieť budete svedkami toho, že to tu bude.

    Ďalej sa tu dokonca dá dočítať o tom, že minister spravodlivosti neplní plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky a tak ďalej a tak ďalej. Veď boli tu prijaté rôzne právne normy, bola tu novela exekučného poriadku, Trestného zákona, notárskeho poriadku, novela zákona o konkurze a vyrovnaní a ďalšie. Samozrejme, vy z pozície svojho klubu môžete posudzovať kvalitu alebo zameranie týchto právnych noriem, ale takto boli pripravené a tento parlament ich prijal.

  • Hlasy v sále.

  • Dokonca sú tu koaliční, pani poslankyňa, poslanci a ak sa pamätám dobre, za väčšinu zákonov hlasovali koaliční poslanci, vy ste sa buď zdržiavali, alebo ste boli proti, a tak teda pokojne môžem povedať, že koalícia hlasovala za tieto právne normy, tak keby ste...

    Veľmi ma pobavilo, že v bode 6 odôvodnenia sa píše, dokonca sa vyčíta niečo také, že pristupuje k populistickým aktivitám. A dokonca v odôvodnení na odvolanie ministra spravodlivosti sa tu píše o boji s prostitútkami a homosexuálmi. Možnože klub poslancov za HZDS podľa vzoru svojej mládežníckej organizácie je za etablovanie homosexuálov a zvýšenie nejakých právomocí pre prostitútky v tejto krajine, my nie. Tu jednoducho minister spravodlivosti vystupoval ako politický predstaviteľ Kresťanskodemokratického hnutia a jednoznačne my sme proti. Keď to dávate sem do odôvodnenia na odvolanie ministra spravodlivosti, neviem, čo to s tým má spoločného.

    Dovolím si ešte povedať jednu vec na záver, nedotkol som sa totižto predsedu Najvyššieho súdu pána JUDr. Harabina. Ja som si už myslel, že klub za HZDS chce obhajovať nezávislosť Najvyššieho súdu a že mu leží na srdci osud predsedu Najvyššieho súdu, ale opäť som sa sklamal, pretože pán spravodajca, pán JUDr. Brňák tu, myslím si, dvakrát alebo trikrát asi jednoznačne odhalil, kde opäť tkvie návrh na odvolanie ministra spravodlivosti. A tento návrh sa skrýva stále len v jednom mene, ktoré mi ako ozvena znie, a počujem ho stále: Lexa, Lexa a Lexa.

    Je to opäť, tak ako som povedal pri poslednom návrhu alebo pri prvom návrhu odvolávania ministra spravodlivosti, opäť istý akt vendety Hnutia za demokratické Slovensko za Ivana Lexu. Veď tuto pán JUDr. Brňák povedal a spomínal ako príklad taký kardinálny prípad Ivana Lexu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, musím konštatovať, že ste mali búrlivý úspech. Zatiaľ sa prihlásili 7 páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Cuper, mimo faktických poznámok.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja som si myslel, že pán Muránsky do toho dá trochu viacej sily, ale bolo to také nejaké mdlé. Pán kolega Muránsky, ale keďže ste nazabudli obtrieť sa aj okolo mojej osoby, prečítam vám niečo, čo vyvracia vaše tvrdenie, lebo vy ste síce už v KDH, ale zastupovali ste v predvolebnom boji volebný program SDK.

    Čo sa týka súdnictva a legislatívy, pretrváva úradnícke chápanie povolania sudcu, nepochopenie štrukturálneho oddelenia súdnictva od výkonnej i zákonodarnej moci a z toho vyplývajúceho sfunkčnenia samosprávy súdnictva. Doterajšie administratívne metódy riadenia justície, ktoré sa spoliehali len na autoritu a schopnosti ministra spravodlivosti a predsedov súdov, vo väčšine prípadov zlyhali.

    Je možné konštatovať, že slovenské súdnictvo je nadmerne podriadené výkonnej moci. Chcete mi azda povedať, že pán minister ho odbremenil od výkonnej moci, keď všetky dôkazy, pán Muránsky, tu v tomto fascikli sú práve opačnými dôkazmi, že pán minister Čarnogurský jednoducho naozaj nerešpektuje zákony, jednoducho sa snaží neprimerane ingerovať zo strany výkonnej moci do súdnej moci, snaží sa naozaj urobiť z tých sudcov pajácov, ktorí budú počúvať to, čo si pán minister zmyslí, a budú rozhodovať tak, ako si pán minister predstavuje, aj v tej kauze Lexa? Veď o to tu ide, pán Muránsky, že sme dokázali, že bol porušený princíp zákonného sudcu, aby ste dosiahli ten medzinárodný zatykač. Vy ste pod tým tiež podpísaný. Ja som vám hovoril, že raz sa pánovi Lexovi budete všetci musieť ospravedlniť, ak vo vás je trochu cti. A ja som presvedčený, že raz sa dokáže, že pán minister, jeden aj druhý, teda minister vnútra aj spravodlivosti, sú autormi väčšiny káuz, z ktorých je pán Lexa obvinený.

    Azda mi nechcete nahovoriť, že bol Lexa taký hlúpy, že zaniesol tú bombu alebo ten nástražný výbušný systém na váš míting do haly na Pasienkoch, ktorý bol jediný za celé štyri roky tam. Áno, zorganizovali ste ho na to, aby ste si tam doniesli tú bombu, aby ste nás diskreditovali, Hnutie za demokratické Slovensko. Práve tí organizátori z vašej politickej strany by mali byť postavení pred vyšetrovateľov za trestný čin všeobecného ohrozenia a poslaní do basy, nie Lexa, lebo takú scestnú ohavnosť môže vymyslieť naozaj len niekto, kto vymyslel toľko iných. Takže na vašom mieste, pán Muránsky, by som sa opatrne opieral o moju osobu. My máme na všetko dôkazy. Tentoraz jednoducho nás nenachytáte na tom, že by sme dôkazy nemali.

    Pán Lehocký bol vymenovaný pánom ministrom napriek tomu, že nedostal nijakú podporu sudcov. A o tom by som mohol čítať znova zo zápisníc. Akú oporu má pán Majchrák? Ako môže podpredseda Najvyššieho súdu pán Majchrák tvrdiť, že pán Harabin je v nezávislej únii súdnictva, keď v nej nie je? To je morálne? To mi chcete povedať, že to má niečo s morálkou alebo s etikou tohto pána podpredsedu Najvyššieho súdu? A takto by som mohol pokračovať, ale nebudem vás zdržiavať. Ak máte záujem sa oboznámiť s tými dôkazmi, nech sa páči, požičiam vám tie dôkazy. A sú aj k dispozícii všetkým novinárom.

    Samozrejme, namiesto toho, aby sa aj novinárska obec pozamýšľala nad argumentmi, tak jednoducho zľahčuje situáciu tým, že tvrdí, že koľko to rokovanie stojí. Áno, stojí, nestojí, pretože je povinnosťou poslancov sedieť v parlamentných laviciach. Taktiež ste tvrdili vy a ja sledujem: Na rozdiel od Slovenska Maďarská televízia dáva prenosy z parlamentu stále, maďarskí poslanci už tam sedia mesiac a rokujú aj o kauzách a nikto z Maďarskej televízie neobviňuje opozíciu z toho, že si plní svoju povinnosť a že chce vyniesť na svetlo božie dôkazy proti tomu, ako je manipulované so súdnou mocou, ako sa vyrábajú a zneužívajú kauzy proti politickým odporcom. To vy pokladáte za morálne, pán Muránsky, ako kresťan, katolík? A vo vašom veku by som ešte nepočítal s tým, že človek v tridsiatich rokoch môže byť až tak ďaleko morálne skazený.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, samozrejme, nie je problém v tom, či minister má, alebo nemá právo menovať a odvolávať sudcov, ale problém je v tom, že článok 2 ods. 2 ústavy hovorí, že štátne orgány môžu konať iba to, na čo majú kompetenciu, v rozsahu a spôsobom, dovolím si vám opakovať slovo spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. A práve na ten spôsob, ako to mal pri vymenovaní, tam nemal minister právo. A na ďalšie veci, ktoré sme uviedli - vyžadovanie hlásení, teda priznanie a z toho vyvodzovanie zodpovednosti -, na to nemal ani právny podklad. A len toľko, že uvádzame tie isté dôvody: No áno, pretože tie isté nedostatky, na ktoré sme poukazovali vo februári, trvajú ďalej, ba navyše ešte sa aj prehlbujú.

    Ďakujem.

    Podpredseda NR SR B. Bugár.

    Pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem.

    Chcem ťa upozorniť, pán kolega, že nemáš právo odsudzovať niekoho na základe, opakujem, bulvárnych článkov. Ja som upozornil a vysvetlil, že JUDr. Polkovi bola urobená daňová kontrola, daňová kontrola za vlády vašej koalície. Nikto výsledky daňovej kontroly nespochybnil. JUDr. Polkovi by sa mali za nehanebnosti, ktoré boli o ňom popísané, dotyční ospravedlniť. Ty si presvedčený, pán kolega, že človeku, ktorý je zlý a ktorý robí zle v tajných voľbách, vyjadria sudcovia podporu? Keď je minister spravodlivosti taký spravodlivý, urobme tajné hlasovanie. Ja ťa prosím, pán poslanec, aby si si veci preveril a šetril neuváženými vyjadreniami, pretože ani jedno z obvinení, ktoré bolo napísané, podotýkam, v bulvárnych novinách, sa nedokázalo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Pán poslanec Muránsky, naozaj si všetci pamätáme na ten prvý návrh na odvolanie pána ministra Čarnogurského z funkcie a pamätáme sa aj na to, že aj vtedy ste vy v rozprave vystúpili na jeho obranu, takže v tomto smere naozaj nie je nič nové pod slnkom. Rovnako ste nás pobavili ako vtedy úrovňou vašej argumentácie, ale chcela by som sa vás spýtať, či naozaj považujete za normálne, keď ste si osvojili taký veľmi zvláštny princíp kulantného zovšeobecňovania, keď ste nás pred chvíľou obvinili z toho, aký druh sudcov, vlastne vyvrheľov to my podporujeme. Jedným dychom ste menovali pána Dlhopolčeka, pána Polku. Pokiaľ sa dobre pamätám, pán Polka nebol z ničoho obvinený. Jedinou jeho "vinou" bolo, že odmietol podať pánovi ministrovi majetkové priznanie tak, ako si to on v rozpore so zákonom od neho vyžadoval.

    Nuž a aby som vám vyjadrila aj poďakovanie, musím sa vám naozaj vrelo poďakovať za to, že ste povedali, že poslanci vládnej koalície v tomto parlamente prijali už množstvo zákonov. Povedali ste to veľmi presne, boli to práve poslanci vládnej koalície a ja som rada, že ste to tu povedali, lebo verím, že raz príde doba, keď ich bude za to trápiť svedomie.

    A ešte jedna vec, pán poslanec, to bolo naozaj vo vašom vystúpení nové, vy ste sa priznali k tomu, že vás trápi akási nočná mora a zo všetkých strán počujete Lexa, Lexa, Lexa. Pán poslanec, možno to budú výčitky svedomia za to, ako ste hlasovali v prípade odobratia imunity tomuto poslancovi.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Muránsky má jednu smolu. On totiž nepočúva, čo hovorí, a preto tára, ale tára na účet KDH a v náš prospech. Áno, dôvody na odvolanie sú tie isté, dokonca sme ich rozšírili o ďalšie, pretože pán minister Čarnogurský, ktorý je ministrom nespravodlivosti, ich pácha ďalej, ale ani to vám neotvorilo oči. A napriek tomu, že dnes najmenej desaťkrát bolo povedané o prezumpcii neviny a že sa máte ospravedlniť nevinným ľuďom, čo ste verejne nazvali alebo klasifikovali ako zločincov, tak pán poslanec Muránsky pokračuje. Ja by som bol rád, keby vaše vystúpenie vyšlo vo všetkých médiách v úplnom znení, aby ľudia pochopili, akých "kvalitných" poslancov KDH má, a hlavne to vaše tvrdenie, keď ste neúmyselne reagovali na to, že vy ste v tom SDK boli len krátko. Áno, hneď krátko po voľbách ste zradili voličov a program, na základe ktorého vám ľudia dali hlasy. Takí ste.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, ani mladosť a poslanecká neskúsenosť vás neospravedlňuje vtedy, keď uvádzate veci, ktorým, s odpustením, nerozumiete. Naozaj bolo vidno, že toto vystúpenie vám niekto napísal a nieslo sa absolútne v tom duchu, ako vystúpil ďalší váš kolega pán poslanec Bauer. Ale prosím, aj to je právo poslanca prednášať takéto napísané správy, ale uisťujem vás, že žiadna vendeta HZDS nevedie k tomuto návrhu. Ten náš prvý návrh, áno, ktorý bol veľmi podobný dnešnému, podporila predsa aj značná časť koaličných poslancov, nielen z SDĽ, SOP a nezávislých. Pozrite si tie počty a jasne vám to hovorí, že tie argumenty neboli postavené na vode.

    A čo sa týka problému registrovaného partnerstva, to vám nikto neberie právo na takýto názor, ani ministrovi, ani vám, napriek tomu, že ďalší člen vašej koalície aj tej vašej toľko teraz už odhadzovanej SDK dáva návrh na takýto zákon. Ale minister nemá právo dehonestovať skupinu občanov iba preto, že je inak sexuálne orientovaná. Minister spravodlivosti má povinnosť si pozrieť materiály o tejto skupine a nevyjadrovať sa o nej ako o nejakom hmyze a v rozpore so zákonmi, zdravotníckymi zákonmi nariaďovať, aby sa liečili a aby im to platila Všeobecná zdravotná poisťovňa. Pán minister, občan u nás má právo si vybrať poisťovňu a homosexuál nie je liečiteľný, pretože nie je to choroba, je to človek, ktorý má iba inú sexuálnu orientáciu, ale inak je to inteligentný a vzdelaný tvor.

  • Pán kolega Muránsky nám vyčítal, že pánu ministrovi prisudzujeme populistické témy. Nuž ja by som pánu ministrovi toto doprial, aj on má právo na trochu recesie a oddychu pri svojej náročnej práci. Horšie však je, že pán minister predstiera verejnosti vo vážnych veciach. A ako príklad uvediem prípad kauzy Čermáka. V roku 1980 prijal americký senát piaty dodatok k Ústave Spojených štátov. Obsahom tohto dodatku je právo občana na rýchly súd. A tento dodatok neprijal americký senát preto, že americké väznice zívajú prázdnotou. Príčina a dôvod, na ktorom bolo prijatie dodatku postavené, bol omnoho vyšší - posilnenie slobody jednotlivca, teda toho, čo je obsahom a základom demokratickej a liberálnej politiky na celom svete.

    Ako je to však v tomto prípade? Trvanie väzby sa po roku 1990 významne skrátilo, avšak postupne sa predlžovalo cez argumentáciu rastu kriminality a ochrany spoločnosti až na súčasné tri roky. Tým sa v legislatíve presadila výlučne myšlienka ochrany spoločnosti a verejnej bezpečnosti namiesto ochrany slobody jednotlivca. Ak zákon umožňuje neúmerné trvanie väzby, obvinený je vlastne trestaný, aj keď právoplatným rozhodnutím súdu nebola vyslovená jeho vina. A tým dochádza nielen k prelomeniu zásady prezumpcie neviny, ale súčasne aj k podporovaniu nečinnosti a neefektívnosti orgánov činných v trestnom konaní. Avšak pán minister vystúpil - hodím sa pod koľaje, ale Černák z basy nepôjde, bude sedieť aj šesť rokov - namiesto toho, aby legislatívnym procesom docielil opak toho, teda aktivizáciu orgánov činných v trestnom konaní tak, aby celý proces bol účinný a efektívny.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Krajči, pripraví sa pán poslanec Oberhauser. Áno, ide to podľa klubov, to znamená, že bol pred chvíľočkou pán poslanec Muránsky. Za SDĽ už nikto nie je, potom ide HZDS, to znamená pán poslanec Krajči, potom ide ďalší klub SNS, pán poslanec Oberhauser, potom znovu SDK, znovu HZDS a potom len HZDS. Takto to bolo vylosované, pán poslanec.

    Pán poslanec Krajči, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    pán minister,

    nie prvýkrát sa tu stretávame, aby sme diskutovali o tom, či ten-ktorý člen vlády Slovenskej republiky, v tomto prípade pán Čarnogurský, predstaviteľ KDH, má odborné, politické a morálne právo zastávať svoju funkciu. Aj ja som bol minister. Bol som trikrát odvolávaný a viem, že nie je príjemné sedieť na tej lavici a tváriť sa ako majster sveta, pretože človeku cez hlavu prebiehajú všetky veci, ktoré ako minister urobil. A vždy si musí zvažovať, či postupoval správne alebo nie, a vždy sa musí rozhodnúť, či má dostatok sily na to, aby v tejto funkcii zotrval alebo nie. Dnes sa mi zdá, že pán Čarnogurský asi psychicky už má toho dosť, pretože bledne, zelenie, hlavne po vystúpení našich straníckych kolegov, ktorí mu z odbornej stránky jasne vyčíslili, že je najneschopnejší minister za posledné obdobie a v histórii novodobej Slovenskej republiky určite. Preto mu nezávidím, že sedí na tejto lavici.

    Ale poďme ďalej. Je tu ešte politická rovina, morálna rovina a on ako politik veľkého rangu, ktorý zastáva funkciu predsedu Kresťanskodemokratického hnutia na Slovensku, nesie oveľa väčšiu zodpovednosť v politickej a morálnej oblasti azda ako v odbornej oblasti. Dovoľte mi teda, keďže ja nie som právnik, aby som sa viac venoval týmto oblastiam a zobudil svedomie aj kolegov, ktorí tu sedia. Ja to nebudem komentovať, nechám to na ich zváženie a uváženie, či to, čo budem čítať, je v súlade s morálkou a politikou, tak ako sa má vykonávať v demokratickej spoločnosti.

    Tak zoberme si niekoľko prípadov. Mesto Bratislava, kde väčšinu v zastupiteľstve tvorí KDH, Demokratická únia a DS a kde už v predchádzajúcom volebnom období sa na základe tohto kľúča rozhodovania šafárilo veľmi dobre, samozrejme, v prospech súčasných koaličných strán, vydalo obligácie vo výške 1,8 mld. Sk. A keďže nemalo pripravené projekty, do ktorých by tie peniaze vrazili, tak začali uvažovať, kde ich dať. Prišiel pán Čarnogurský, ktorý povedal: "Dajme tieto peniaze do Slovenskej kreditnej banky." Vtedy sa ho spýtal Vavrík: "No čo si šalený?" A on hovorí: "Nie. Tam to máme dohodnuté." A tak sa stalo, že 1 150 mil. Sk išlo do Slovenskej kreditnej banky, samozrejme, za značné provízie, ktoré sa potom používali na stranícke účely. Ale čo sa stalo? Slovenská kreditná banka sa po určitom čase dostala do problémov a dnes už je v podstate zlikvidovaná. Z týchto peňazí, ktoré boli vrazené do tejto kreditnej banky, bola strata 370 mil. Sk. Samozrejme, ani stranícki kolegovia neboli spokojní a hlavne stranícki kolegovia z DÚ. A vyčítali pánu Čarnogurskému, ale provízie už boli preč, neviem u koho. Samozrejme, dá sa to zistiť.

    Úložky v týchto bankách - a každá politická strana z koalície má svoju banku, kde si tieto úložky dáva - znamenajú vyplácanie peňazí na činnosť politického subjektu a na činnosť strany, ktorá túto činnosť vyvíja. Napríklad aj firmy, ktoré boli pod kontrolou KDH, a nie je ich málo, dostali pokyn od predsedu KDH, ministra spravodlivosti, aby tieto peniaze dávali na úložky do tých bánk, ktoré on určil, a tak sa potom peniažky čistili, prelievali a prichádzali na stranícke účely.

    Ďalšou zaujímavosťou bolo napríklad to, že pán Peter Klučka, člen KDH, generálny riaditeľ Dopravného podniku mesta Bratislavy bol odvolaný pre neschopnosť, ale vzápätí po vyhratých voľbách sa stal vedúcim úradu ministerstva dopravy.

    Takéto je pôsobenie predsedu KDH, súčasného ministra spravodlivosti. Pýtam sa, pán minister: Je to morálne?

    Ďalej chcem upozorniť na ďalšie prípady v súvislosti s menom pán Čarnogurský. A je to školský prípad ďalšieho tunelovania. Pán Čarnogurský ako predseda KDH a vtedy premiér slovenskej vlády vydával Slovenský denník. To bol denník KDH. Tento denník zostal dlžný svojim tlačiarom zhruba 18 mil. až 20 mil. Sk. Za tieto záväzky ručilo KDH svojím majetkom. A to bola budova na Žabotovej, ktorú vtedy mali. Ako urobiť, aby exekútor nemohol uplatniť exekučné právo? Vymyslel sa model, ktorý riadil znovu pán Čarnogurský, predseda KDH, a tento model znamenal, že majetok sa prevedie na súkromnú firmu, a tým sa vlastne veritelia oklamú a svoje peniažky nikdy neuvidia. Tak sa stalo, že o budovu na Žabotovej požiadala firma MANA, ktorej konateľom a predstaviteľom bol pán Gabura. A to bol člen predsedníctva Kresťanskodemokratického hnutia.

    Pýtam sa teda, či je možné, aby takýto minister spravodlivosti, ktorý robí tunelovanie, ktorý hľadá spôsoby, ako obchádzať zákony, mohol sedieť na svojom mieste a spolu so svojím straníckym kolegom Pittnerom prenasledovať iných občanov, človek, ktorý nechce zaplatiť pohľadávku svojho denníka a snaží sa takýmto podvodným spôsobom oklamať veriteľov. Dnes predkladá zákony na ochranu veriteľov a tvári sa, akoby bol záchrana tejto spoločnosti, čo nie je uňho nijaké nóvum.

    Samozrejme, už aj zákon o politických stranách predpokladá, že takéto možnosti existujú, a preto upravuje určitým spôsobom podnikanie politických subjektov. Preto bolo potrebné vymyslieť iný model, ktorý som tu spomínal, a bolo potrebné založiť niektoré firmy, ktoré dokázali takýmto spôsobom obísť zákon.

    Okrem toho je zaujímavé, že napríklad verejne aj minister vnútra pán Pittner priznal, v predchádzajúcom volebnom období, keď ešte nebol ministrom, že mal ochranku a mobilný telefón, ktorý mu platila firma MANA. Ja sa pýtam: Keď minister vnútra poberá pôžitky od určitej firmy, ktoré nikdy nevráti a ktoré táto firma nezdaňuje, pretože túto firmu nerobí, nie je to krátenie daní? A ja sa pýtam: Kto to vyšetrí? Pretože nielen pán Pittner, ale napríklad aj pán Palko používa autá firmy TV Com. Pýtam sa: Kto platí používanie týchto motorových vozidiel firme TV Com alebo firme MANA? Nemala by finančná polícia riešiť tieto prípady alebo nemal by to riešiť ten útvar, ktorý je zriadený na HZDS a ktorý sa volá odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, aby mal konečne riešiť aj iné prípady?

    Ale poďme ďalej, čo sa deje. Z mesta alebo z majetku mesta Bratislava prešla budova na Žabotovej ulici na firmu MANA, kde sídlili vtedy politické subjekty KDH, Maďarská občianska strana, MKDH, SDSS a ďalšie občianske združenia a nadácie, ktoré tam sídlili v čase predaja tejto budovy. A tu je zákon, ktorý hovorí, že keď mesto predáva nehnuteľnosti, má povinnosť ponúknuť to nájomníkom, t. j. tým, ktorí tam sú, to znamená KDH, MOS, MKDH, SDSS, občianskym združeniam atď. Ale mesto to neurobilo. Odpredalo túto budovu firme MANA zhruba za 14 mil. Sk. To je budova aj pozemok dohromady, čiže symbolická cena. Dnes tu sedí pán Kresánek, dostal zrejme odmenu, alebo nesedí.

    V dôvodovej správe je napísané, že cena je preto taká nízka, lebo táto budova bude slúžiť pre politické strany. Ale v zmluve už je napísané, že budova sa bude využívať na podnikateľské aktivity, čo je zase v rozpore s dôvodovou správou. Čo vlastne platí? V zmluve bolo uvedené, že do 30 dní od podpísania zmluvy spoločnosť MANA má povinnosť platiť celú sumu a v prípade, že to neuhradí, nebude uskutočnený zápis do listu vlastníctva. Film sa odvíja ďalej. V zmluve za splnenie tejto podmienky na zápis do katastra je napísané, že stačí splatiť len 25 % tejto sumy. To znamená, že 25 % rovná sa 100 %. Túto prvú sumu 25 % firma MANA splatila a do roka mala splatiť zostatok. Samozrejme, nezaplatila. Bol preto uzatvorený dodatok k tejto zmluve, kde sa hovorí, že splatí zostatok v dvojmiliónových splátkach do roku 2002. Ak dnes mesto Bratislava plače, že nemá peniaze, tak nech zruší nevýhodnú zmluvu.

    Kritizujete nevýhodné zmluvy, ktoré podpísal Fond národného majetku, rušíte ich, tých, ktorí ich podpísali, prenasledujete. Prenasledujete ministrov, ktorí podpísali zmluvy podľa vás nevýhodné pre štát, perzekvujete ich v médiách. Prečo nezrušíte túto zmluvu?

    A poďme ďalej. Podpredsedom KDH bol vtedy pán Minárik, ktorý bol zástupcom alebo prvým námestníkom primátora, ktorý bol poverený spravovaním mestského majetku. Pán Čarnogurský, vy ste boli vtedy predseda KDH. Vy máte morálne právo tu dnes sedieť a tváriť sa, že sa vás to netýka? Samozrejme, hrošia koža všetko vydrží. Keď KDH odkúpilo budovu cez firmu MANA, vyhlo sa možnej exekúcii. A to bol účel, ako veriteľov oklamať. A treba povedať, že túto budovu využíva aj dodnes, pričom neplatí za používanie inventára tejto budovy. A paradox a schizofrénia toho celého je to, že firma MANA mestu Bratislava účtovala za používanie garáží v tejto budove finančné sumy, pričom sama nezaplatila za budovu. Tak to sú krásne veci, však, páni poslanci? Tlieskajte takýmto ministrom a takýmto vašim predstaviteľom.

    V tom čase, keď sa toto všetko odohrávalo, tak pán Dzurinda, ekonomický expert KDH, vtedy už vyslaný do SDK, aby sa ho pán Čarnogurský akosi zbavil, rozohráva akciu proti Vavríkovi, členovi Demokratickej únie, ktorý do toho všetkého videl, pretože to realizoval ako ekonóm tejto strany.

    Ale ešte horšie na tom je, že nielen KDH kúpilo budovu za výhodných podmienok, ale aj SDĽ kúpila výhodne budovu na Gunduličovej ulici. Ale tu je jeden rozdiel. Kým SDĽ čestne splatila všetky splátky podľa zmluvy, KDH dodnes túto sumu nesplatilo.

  • Hlasy z pléna.

  • Vy sa, pán Brocka, starajte o svoju stranu. My máme svoju. A keď to budeme čítať, ďalej zistíte, do akého marazmu ste sa dostali a ako sa tvárite - ako svätý za dedinou.

    Dnes, keď pán Čarnogurský obviňuje pána Harabina a vyčíta mu, že manipuloval a falšoval kolaudačné rozhodnutie na zápis budovy Najvyššieho súdu v prospech Najvyššieho súdu, a nie v prospech ministerstva spravodlivosti, ako to bolo v kolaudačnom rozhodnutí, ja sa pýtam, či toto, čo som všetko povedal, nie je len akýmsi zrnkom toho, čo urobil pán Čarnogurský. A pritom pánu Harabinovi nikdy nebolo dokázané, že by sa takého niečoho dopustil.

    Ale povedzme si ďalej o prípade budovy na Žabotovej. Budova na Žabotovej bola teda v prospech KDH cez spoločnosť MANA a bola zapísaná v katastri nehnuteľností tohto úradu bez naplnenia uznesenia mestského zastupiteľstva ako jediného oprávneného orgánu konať vo veci prevodu nehnuteľností vo vlastníctve hlavného mesta. A to uznesenie zastupiteľstva znelo - do 30 dní zaplatiť celú sumu, t. j. 14 mil. Sk. Pán Kresánek z KDH podpísal pre svojich straníckych kolegov zmluvu, že 25 % sa rovná 100 %, čím s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou zneužil svoje postavenie a dopustil sa trestného činu. Kto to vyšetrí? Pán Pittner sa tvári, že sa ho to netýka, pričom bol člen KDH. Avšak bez spolupráce na okresnom úrade by takáto zmluva nenaplnila očakávanie, keďže katastrálny úrad mal povinnosť vyžiadať si pri zápise aj uznesenie mestského zastupiteľstva. Primátor Kresánek na takúto žiadosť zaslal čestné vyhlásenie, že uznesenie mestského zastupiteľstva bolo naplnené. Na základe tohto falošného čestného vyhlásenia bol prevedený zápis v katastri.

    Či ste o tom vedeli, alebo nevedeli, pán minister spravodlivosti, nesiete politickú zodpovednosť ako predseda KDH. Sú indície, že ste to dokonca sám režírovali, a teda Harabin je len slabý odvar z vašich ekonomických podvodov. Ako môžete predkladať zákony na ochranu podnikania, keď sám riadite tunelovanie firiem? Preto chcem prerušiť svoje vystúpenie a dávam vám šancu, pán minister, aby ste sa sám vzdali svojej funkcie. Nemienite tak urobiť? Nemieni.

    Poďme na ďalšiu kauzu, OLO, Odvoz a likvidácia komunálneho odpadu, tzv. rekonštrukcia spaľovne v Bratislave. Ide o predraženie tohto projektu a branie úplatku. Znovu sú v tom tí istí aktéri. Pán minister, čo ste urobili pre to, aby to bolo inak? Viete o tom niečo? Nevie. V novembri minulého roku vám jeden pán poslanec doručil zmluvu, aby ste urobili nápravu. Vy ste vôbec nereagovali a nezasiahli ste ani ako minister spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom ste veľmi dobre vedeli, že táto zmluva je zlá. Po prvé, v tejto zmluve boli neúmerné peniaze v prípade odstupného a vy ste tak veľmi kritizovali nás, keď niektorí zamestnanci Slovenskej sporiteľne alebo poisťovne, alebo neviem ktorých ústavov mali v zmluvách vysoké odstupné. No tak aby ste vedeli, čo bolo v tejto zmluve, bolo tam napísané: "Ak mesto Bratislava odstúpi od zmluvy, je povinné firme Siemens uhradiť náklady vo výške 500 mil. Sk." Ale to by ešte nebolo nič. Samozrejme, takéto opatrenia musia byť. Ale je tam aj druhý článok: "Ak odstúpi firma Siemens, tak mesto Bratislava znovu zaplatí odstupné vo výške 500 mil. Sk."

  • Pýtam sa, pán minister: Čo ste sa báli, že prehráte voľby, aby ste si to politicky poistili? A dnes kritizujete zmluvy vo Fonde národného majetku. Pýtam sa: Našli ste vo Fonde národného majetku jednu takúto postavenú zmluvu? Ani jednu ste nenašli. Ale my sme tí špinavci a vy ste tí čestní. Taká zmluva sa nenájde ani v prípade Ľuptákovej svokry, z ktorého sa vysmievate už niekoľko rokov. A treba si povedať, že táto zmluva platí a táto zmluva sa napĺňa. Túto zmluvu robila námestníčka primátora pani Demeterová, členka KDH. Toto bolo režírované pánom Janotom, námestníkom primátora, za primátorovania pána Kresánka. A pani Demeterová je dnes predsedníčka predstavenstva OLO.

    Ale treba povedať aj iné. Vo výberovom konaní na túto spaľovňu boli vtedy 3 firmy. Jedna firma bola SES Tlmače, ktorá ponúkla 1,3 mld. Sk, druhou firmou bol rakúsko-slovenský koncern AEE-IEG, ktorý ponúkol 1,9 mld. Sk, a treťou bola firma Siemens, ktorá ponúkla 2,4 mld. Sk. Čo si myslíte, kto vyhral? No Siemens vyhral. Je potrebné povedať, že rakúske konzorcium alebo tá rakúska časť sa predstavila s už realizovanou stavbou, jednou z najkrajších spaľovní v Európe, ktorá je vybudovaná vo Viedni, pričom Siemens nerealizoval doteraz ani jednu takúto stavbu.

    V čase, keď sa očakáva boom takýchto stavieb aj v Rusku a inde v krajinách bývalého východného bloku, pýtam sa vás, pán minister Čarnogurský: Kde má slovenská firma získať možnosti realizovať a urobiť si reklamu? V žiadnej krajine slovenská firma nemá šancu vyhrať, len doma. Vy ste sa postarali, aby to tak nebolo. Napríklad Dzurinda, váš ekonomický expert - dnes si založil vlastnú stranu, asi už pochopil, o čom je to s Čarnogurským - na návšteve v Rumunsku povedal, že slovenské firmy sa začínajú uchytávať na rumunskom trhu, a sám ako podpredseda KDH pôsobí proti SES Tlmače. Rysuje sa tu len jedno vysvetlenie, a to je to, že tých 500 mil. Sk, ktoré sú uvedené v nevýhodnej zmluve ako pokuta, je provízia pre niekoho, kto je schopný to vybaviť. A ten niekto sedí možno tu.

    Situácia však pokračovala ďalej. Jeden z poslancov mestského zastupiteľstva robil problémy. Pán Čarnogurský sa zobral a navštívil pána Kukana, vtedy predsedu Demokratickej únie a povedal, že provízia za spaľovňu sa bude deliť ináč. Dohodnutý kľúč bol 3:2:1, t. j. tri DÚ, dva KDH, jedna DS. Ale keďže jeden poslanec robí problémy, kľúč prerozdelenia bude iný - 2:2:1, žiaľbohu, podľa tvrdenia tu prítomných poslancov, alebo nie sú tu prítomní, nech sa Roman Vavrík vyjadrí, sa mu to zdalo nespravodlivé.

    Poďme k ďalšej kauzičke alebo persóne, ktorá je úzko spojená s pánom Čarnogurským a KDH, osobe pána Gaburu. Už sme o nej hovorili. Tejto osobe ste, pán minister, opätovne vyjadrili dôveru a stal sa členom predsedníctva KDH. Ale v tom období bol dokonca aj na kandidátke do Národnej rady Slovenskej republiky pre volebné obdobie 1998 a ďalej. Ale zrazu z určitých dôvodov bol stiahnutý. Tak povedzme si, prečo. Ja sa vám to snažím naznačiť. Možno to poznáte lepšie. Ak to nie je pravda, tak ma opravte. V januári v roku 1995 bolo na konto firmy TV Com, ktorej auto používa pán Palko a ktorá má sídlo vo Svätom Jure, pripísaných na konto 20 mil. Sk na činnosť vedúcu k spracovaniu správy za prieskum osvetlenia v Bratislave pre firmu Siemens. Toto bol spôsob, ako vyplatiť províziu. Pán Pittner tu nie je, ináč by driemal ako na ZMOS, pretože ho to nezaujíma. A potom prišli ďalšie splátky, až do výšky 65 mil. Sk. Od januára 1995 do septembra 1996 KDH cez firmu TV Com dostalo 65 mil. Sk. A vtedy sa už zobudila aj Demokratická únia na čele s Vavríkom, ktorý síce súhlasil s vyplatením provízie, ale zistil, že KDH ich oklamalo o 30 mil. Sk. A to ich už riadne naštvalo. A teda začali sa diať čudné veci. A potom prečo bol stiahnutý pán Gabura? Keď ste mu vy dnes vyjadrili dôveru, znamená to, že nemôžete byť ministrom spravodlivosti, pretože viete, čo ten človek urobil.

    Existuje jedna telefonická nahrávka medzi pánom M., pánom Kresánkom a pánom Dzurindom, všetci ju dobre poznáte, v ktorej sa hovorí, že "keď to občania zistia, tak nás nakopú". Bolo to v júli v roku 1998. Istota je skoro istá, že to nahral vtedy pán Cibuľa. Tu sa tento pán M., o ktorom tu hovoríme, rozhodol zavolať Dzurindovi, že Vavrík od neho pýta peniaze, resp. že sú problémy s vydaním zmlúv o prerozdelení finančných prostriedkov medzi mestom a mestskou časťou. Pán M. sa obrátil a zaútočil na lídra SDK pána Dzurindu, aby zakročil v prospech firiem dotyčného pána. Tento pán mal informáciu o činnosti Gaburu v kauze "Osvetlenie" a Dzurinda určil Černáka, bývalého ministra hospodárstva, aby to riešil. A ten doniesol pánu M. zmluvy podpísané od Kresánka a Dzurindovi materiály usvedčujúce Gaburu v kauze "Osvetlenie".

    Vtedy bol predseda KDH znovu Čarnogurský a ekonomický expert bol Dzurinda. Dzurinda použil tieto materiály na to, aby pán Gabura, člen predsedníctva KDH, vaša pravá ruka, pán Čarnogurský, bol stiahnutý z kandidátky do volieb v roku 1998. Čo sa aj nakoniec stalo. Viete o tom niečo, pán minister? Neviete.

    Pýtam sa: Čo robí minister vnútra Slovenskej republiky pán Pittner, ktorý prišiel sem podporiť na päť minúť pána Čarnogurského, aby objasnil tieto kauzy? Prečo odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti stíha ľudí, ktorí sa dopustili minimálneho trestného skutku, ale ich najväčšia vina je to, že sú členovia HZDS alebo iných politických zoskupení? Prečo sme v rámci poslaneckého prieskumu ani nemohli vedieť, ktoré kauzy vyšetruje tento odbor, ktorý bol zriadený špeciálne na politické kauzy? Dnes, keď som vám to vysvetlil, by ste to už mohli trošku pochopiť, aby ste vedeli, čo je pod tou pokrievkou, ktorá skrýva informácie, ktoré vy nesmiete vedieť, pretože vy hlasujete. Vy musíte veriť týmto. Ale vy musíte hlasovať.

    A takto to pokračovalo ďalej. To je to, čo hovorili ešte v predchádzajúcom období, keď som ja bol minister vnútra, tu sediaci poslanci. Tam, kde je Andrejčák, sedel Pittner, vedľa Javorský a tam kdesi Čarnogurský a kričali: "Prepojenie podsvetia so štátnou mocou." Áno. Toto, čo robíte vy, je to, čomu sa hovorí pranie špinavých peňazí a kriminalita bielych golierov. A tieto biele goliere sedia v tejto vláde. To je tá tragédia.

    Poďme ďalej. Ja sa opýtam aj druhú vec.

  • Hlasy z pléna.

  • Černáka nechajte na pokoji. Vy dobre viete, čo ste nahrali, vy dobre viete, čo ste nahrali.

    Pýtam sa ďalej, nespomínate si ani na architekta Ing. pána Bukrana, ktorý zobral úplatok vo výške 5 mil. Sk a ušiel za hranice? Dnes už chodí po Bratislave bez toho, aby bol zodpovedne alebo trestne stíhaný, pretože vyhrali jeho. A mohol by som pokračovať ďalej a ďalej, ale myslím si, že to je zbytočné, pretože niektorých nepresvedčím, ale myslím si, že väčšina z vás začína mať určitý prehľad, čo robia vaši čelní predstavitelia.

    A takto peniaze ukradnuté od daňových poplatníkov preprané cez stranícke firmy sa dostali do politiky KDH a ovládajú spoločnosť. A kúpili si za ne kreslá ministerstva vnútra, spravodlivosti, Slovenskej informačnej služby a čiastočne aj Generálnej prokuratúry, pretože generálny prokurátor je slabý ako čaj. To je to, čo vykladal pán Pittner v predchádzajúcom období zrejme zo svojej vlastnej skúsenosti, keď hovoril, že existuje prepojenie podsvetia a štátnych orgánov.

    Čo proti tomu urobili ľudia z KDH sediaci vo vláde za dva roky? Nič okrem toho, že korupciu povýšili na štátnu politiku, tak ako to už tu bolo povedané.

    Vážené dámy a páni, na základe toho, čo som vám povedal, rozhodnite sa sami. Možnože pokyny ste dostali, ale v každom prípade máte možnosť rozhodnúť sa ešte, či dokážete prehodnotiť svoje správanie, či máte ešte dostatok sily zvážiť to, čo sa tu dialo pred rokom v parlamente, a to, čo sa deje dnes, a podľa toho sa rozhodnúť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlásia traja páni poslanci, posledná pani poslankyňa Belohorská. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Ak jedného dňa kedykoľvek v najbližších dvadsiatich rokoch JUDr. Ján Čarnogurský vysloví prísahu vernosti Alžbete anglickej, toho mena druhej, alebo ak si bude liečiť reumu na španielskom pobreží, ale ak bude aspoň na tvári miesta degustovať sacherovu tortu,...

  • Hlasy z pléna.

  • ... tak uznám, že to, čo tu teraz zaznelo, bola veľmi vážna vec. Ale pokiaľ tak JUDr. Čarnogurský neurobí, a o tom som presvedčený, tak sú to reči človeka, ktorý, nebyť, jemne povedané, avantgardnej amnestie, by za zmarenie mojej možnosti vyjadriť sa v referende dnes lepil sáčky, alebo šklbal kurence...

  • Smiech a ruch v sále.

  • Chcem teda povedať, že ak sa tu hovorí o sťahovaní z kandidátky, tak sa pýtam, či ste nezabudli stiahnuť z kandidátky pána Lexu, alebo či ste nenechali viesť svoju kampaň pánom Rezešom. Ak áno, tak hovoriť o Gaburovi je trieska a brvno.

  • Smiech v sále.

  • A ako som uviedol, JUDr. Čarnogurský sa prisahať Alžbete anglickej nechystá.

  • Pán kolega poslanec Krajči sa nezmienil o niektorých iných iniciatívach pána Gaburu. Treba sa zmieniť o tom, že všetky stavebné konania, ktoré sa konali v Bratislave, tak sa vybavovali na Žabotovej, pán Čarnogurský. Tí, ktorí to potrebovali vybavovať, museli tam prísť s kufríkom. Ten kufrík musel byť plný. A podľa veľkosti, plnosti tohto kufríka potom pán Kresánek ustanovil výberovú komisiu, ktorá vybrala toho, kto priniesol ten plný kufrík. Je to tak. Všetci stavbári, ktorí v Bratislave čo len tehlu položili, tak boli nútení takýmto nehoráznym spôsobom konať.

    Pán Čarnogurský, kto bol vedúcim predstaviteľom firmy Metro, a. s., ktorá nepostavila, samozrejme, ani meter metra, ale prefinancovala asi pol miliardy korún, z toho štvrť miliardy za dokumentáciu, ktorú možno hodiť do Dunaja? Nebola to pani Marta Čarnogurská? Z akých finančných prostriedkov tam tiekli peniaze? Z prostriedkov mesta. A aký je stav finančných prostriedkov mesta Bratislavy? No sekera 4,5 mld. Sk. A z akého dôvodu? Predsa primátor Kresánek bol pravá ruka KDH a za odmenu za tieto všetky transakcie teraz mlčky sedí ako päť peňazí v parlamente. Čuší. Ústa neotvorí, lebo otvoriť nemusí a dokonca ani nesmie. Radšej nech ich teda neotvorí.

    Ale, pán Čarnogurský, toto sú všetko veci, ktoré sú všeobecne známe. Všeobecne známe je to, že rodinné vzťahy pána Kresánka sú s firmou Siemens. Predsa jeho dcéra je vydatá za vedúceho predstaviteľa Siemensu. Takže tam tieto väzby sú veľmi úzke.

    A ešte posledná otázka: Firma Čarnogurský stavajúca v Rakúsku ešte stále najíma bratislavských študentov protizákonne v Rakúsku?

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Myslím si, že tu spomenutá firma, ktorú spomenul pán poslanec, Odvoz a likvidácia odpadu, je známa aj iným, aj výchovou diplomatov, lebo ak nám bolo vyčítané, že sme dávali nie kariérnych diplomatov, tak Odvoz a likvidácia odpadu bol posledným pracoviskom diplomata, ktorý bol vyslaný na zastupiteľský úrad. Ak sa tu spomínajú niektoré mená ľudí, ktorí nedôverujú terajšej súdnej moci pod vaším vedením, pán minister, tak vy ste si svojich ľudí skryli pod veľvyslaneckú imunitu. Takže by som povedala v tom ohľade: Zlodej kričí, chyťte zlodeja.

    A myslím si, že ak by sa začalo vyčítať, sú tu aj iné firmy, ktoré podviedli občanov Slovenskej republiky. Sú tu aj stavebné firmy, napríklad z Karlovej Vsi, ktoré od občanov vybrali peniaze. A dnes títo ľudia nemajú ani byty a ani peniaze. A sú to pre nich skutočne celoživotné úspory a možno aj dlh na zvyšok života. Ale myslím si, znovu a opakovane budem ľutovať, že z tohto zasadania nemajú možnosť občania Slovenskej republiky vidieť záznam a sledovať všetko toto v priamom prenose.

    A možno aj teraz sa bude hanbiť zopár kolegov zo Strany demokratickej ľavice, keď budú zatláčať gombík za zdržanie sa alebo za hlasovanie proti nášmu návrhu, lebo už sa nezbavia tej spoluzodpovednosti, ktorú nesú za činy, ktoré sme tu počuli.

  • Pán poslanec Cuper.

    Po ňom požiadal o vystúpenie pán minister.

  • Vážený pán minister, dovoľte aby som sa aj ja vás opýtal, akým spôsobom sa vám podarilo zastaviť v televízii Markíza reláciu o vašom poslancovi pánovi Kresánkovi, v ktorej sa mal ukázať jeho honosný dom za nejakých baj očko 64 mil. korún. Keď už ste tak všetky domy našich poslancov prezentovali v Markíze a v týždenníku Plus 7 dní a v iných, bolo by aj z vašej strany okrem Kresánkovho domu za nejakých baj očko 64 mil. korún možné ukazovať aj domy iných ministrov.

    A možnože by bolo zaujímavé okrem toho sa dozvedieť aj, kto je za celou karlovoveskou stavebnou spoločnosťou, ktorá vlastní všetky pozemky na Dlhých dieloch a robí výstavbu, lebo tak sa mi zdá, že je tam tiež váš blízky priateľ starostom Bystrík Hollý. A mohli by sme pokračovať, ale musíme si asi zrejme niečo nechať až vtedy, keď sa vám znova podarí splniť predvolebný sľub a bude v tomto parlamente aj televízia, aby si občania vypočuli alebo videli aj vily tých vašich politických kamarátov, tak ako sme si o nich museli vypočuť aj my. Možno potom pán Čarnogurský sa bude spolu opaľovať s pánom Rezešom na španielskom pobreží.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Krajči, konštatujem, že ste zopakovali obvinenia, ktoré sa objavili a objavovali, alebo o ktorých sa hovorilo už niekoľko rokov. V každom prípade všetky z týchto obvinení sa už začali minimálne za vašej vlády. Minimálne sa začali za vašej vlády. Boli predmetom jednak mediálnej pozornosti aj vašich médií a boli predmetom, samozrejme, aj vyšetrovania polície, a celkom oprávnene. Toto vám zhodou okolností nevyčítam. A práve tak tá mediálna pozornosť, ako aj policajné vyšetrovanie, pokiaľ bolo, nepreukázali absolútne nič, pretože, naopak, preukázalo sa, že všetko prebehlo v súlade so zákonom.

    Pokiaľ ste spomínali tie kauzy týkajúce sa Siemensu, Bratislavy a tak ďalej, veď tie výberové konania alebo presnejšie ponuky, ktoré jednotlivé firmy zúčastňujúce sa na výberovom konaní vtedy poskytli, tie sú v archíve Magistrátu mesta Bratislavy dodnes. Tie ponuky a projekty a podmienky, ktoré ponúkali jednotlivé firmy, veď tie sa dajú skontrolovať ešte aj dnes, aj zajtra, aj o mesiac, aj o rok. A koniec koncov boli aj takto kontrolované. A práve po takejto kontrole nebolo zistené nič, čo by znamenalo porušenie zákona.

    Takže, pán poslanec, nepovedali ste vôbec nič nové. Koniec koncov vlastne najdôkladnejšie policajné vyšetrovanie bolo teraz proti firme TV Com a Petrovi Gaburovi, ktoré trvalo nejako trištvrte roka alebo tak nejako a opäť nepreukázalo žiadne porušenie zákona.

    Čiže, pán poslanec, nepovedali ste nič, ale ja vám hovorím, že dokonca keby sa preukázalo všetko, čo ste vy povedali, ako teda pravdivé - a to znamená tie zisky, úplatky a tak ďalej ako pravdivé -, tak hovorím vám, že aj v takom prípade by toto všetko v súhrne robilo asi tak jedno percento len jednej jedinej kauzy, a to Duckého zmeniek, ktoré podpísal váš poslanec, váš funkcionár Ján Ducký. Ľutujem, že musím takto hovoriť o nebohom, ktorý podpísal zmenky za miliardy korún.

    Takže, pán Krajči, buďte rád, že ste dostali amnestiu od Vladimíra Mečiara, tešte sa, že ste dostali amnestiu, tešte sa, že súd musel v dôsledku amnestie zastaviť trestné konanie proti vám, nie oslobodiť vás, ale zastaviť ho, proste tešte sa, pán poslanec.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána ministra sa hlásia štyria poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Posledná bola prihlásená pani poslankyňa Podhradská.

    Pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán minister, ak vyšetrovali trestné činy alebo tieto podozrenia z trestných činov také vyšetrovateľky, akú ste nám včera poslali do mandátového a imunitného výboru, ktorá je magistra, absolventka pedagogickej školy a vyšetruje trestný čin, tak potom sa nedivím, že vlastne sa tam nič nepreukázalo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    ja by som chcel potvrdiť dva prípady, o ktorých hovoril pán poslanec Krajči. Skutočne výberové konanie na dodávku alebo na modernizáciu, rekonštrukciu spaľovne odpadov v Bratislave bolo veľmi nevýhodné. Bolo skutočne najhoršie z ponúk, ktoré boli, najdrahšie, pritom skutočne najvhodnejšie kotly mohli dodať naše organizácie - Tlmače - aj rakúske firmy, ktoré naozaj majú vybudovanú a zriadenú veľmi modernú skládku aj spaľovňu komunálneho odpadu. A tá bola výrazne lacnejšia, ako bola ponuka firmy Siemens.

    Pokiaľ sa týka modernizácie verejného osvetlenia v Bratislave, mal som možnosť oboznámiť sa s ponukami, ktoré naozaj sú v Bratislave. Môžem povedať, že podľa tých ponúk a zápisov, ktoré sú tam, prakticky by bolo možné súhlasiť s tým, že bola ako dodávateľ vybraná firma Siemens. Ale v žiadnom prípade nemožno súhlasiť s tým, že firma Siemens v troch splátkach vyplatila firme TV Com 62 miliónov korún. To je predsa nezvyklé. To sú úplatky, to bolo jasne dopredu rozhodnuté, kto tú dodávku vyhrá, no a, samozrejme, už potom aj rodinné prepojenie medzi primátorom Bratislavy a firmou Siemens. Tak už potom sa nemožno čudovať, že sa takéto finančné operácie v Bratislave robia. Ale koniec koncov nemožno sa čudovať, že naše veľké mestá pod vedením veľkých primátorov sú zadlžené. A som zvedavý, ako sa budú správať v tom najbližšom období, keď nebudú mať finančné prostriedky.

  • Pán minister, ak by ste mali pocit hanby, tak by som povedal: Hanbite sa! Hádžete špinu na nežijúceho bývalého ministra, nežijúceho bývalého poslanca. Pre vás takýto pocit je neznámy. Firma Metro, akciová spoločnosť, bola predsa založená na to, aby mesto previedlo pod túto firmu miliardové majetky, ktorými teraz disponuje. Jediným disponentom tejto firmy bol primátor Bratislavy a spravujúci šéf tejto firmy a to bola vaša manželka. Nemáte hanbu v tele a stojíte tu pred poslancami a obyvateľmi tohto mesta, ktoré za osem rokov primátorovania Kresánka bolo privedené na mizinu a na dlžobu 4,5 mld. Sk.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Pán minister, vaša reakcia na vystúpenie pána poslanca Krajčiho len dokazuje, že bol veľmi presný a že udrel klinec po hlavičke. Ďakujem vám za túto vašu reakciu. Bolo to veľmi presvedčivé. Musím sa pridať k poznámke pána poslanca Hofbauera. Spomínať v tejto súvislosti zavraždeného Duckého je prinajmenšom hyenizmus a za to by ste sa mali hanbiť.

    A už len jedna vec. Keď sa vám to zdá málo, ten výpočet, ktorý tu spomínal pán Krajči, a snažíte sa odpútať pozornosť tým, že ukazujete "my síce áno, ale je to len omrvinka v porovnaní s tým, čo vy", tak vám pridám jednu možno tiež kauzu. Ešte v roku 1989 bola vtedy vo federálnej Prahe založená jedna akciová spoločnosť a jeden z jej zakladateľov sa stal neskôr primátorom mesta Bratislavy. Je to slovutný pán poslanec Kresánek a je zaujímavé, že tento pán, vtedy primátor sa nerozpakoval už z postu primátora odsúhlasiť bezodplatný prevod 35-hektárového pozemku jednej firme, ktorú vlastne predstavovala táto akciovka. Aj takýmto spôsobom sa to dá robiť. A pán Kresánek za všetky svoje aktivity bol odmenený kreslom poslanca. Ale to je zrejme v takom normálnom kresťanskom duchu a veľmi vám to svedčí, pán minister.

  • Vážený pán minister, naozaj to človeku nedá, to vaše farizejstvo, aby nevystúpil. Je obdivuhodné, ako dokážete zneužiť to, že pán Ducký je mŕtvy a nemôže sa obhajovať. Ale na druhej strane nepoviete jedno dobré slovo o bývalom podpredsedovi Najvyššieho súdu, ktorý mal odvahu a povedal o jednej zmenke, ktorá bola vyše 2 mld. korún a bola voči slovenskému podniku zamietnutá, lebo inak by išiel do konkurzu, že je hrdina. Ale na druhej strane tvrdíte, že pán Ducký falšoval zmenky. Vy sám dobre viete, aké ľahké je dnes falšovať podpis na nejakej zmenke. Vy sám dobre viete, že v decembri bola takáto zmenka uplatnená voči Slovnaftu a bola falošná a bola vyše 2 mld. korún. Na základe nej bol vyhlásený na Slovnaft konkurz. Teda ja neviem, či si naozaj myslíte, že pán Ducký bol taký hlúpy, aby podpisoval 400-miliónové zmenky pre nejakú spoločnosť. To je len vec vkusu a používania argumentov.

    Keď vám už tečie do topánok, keď nemáte argumenty, pán Čarnogurský, tak jednoducho pán Krajči vám ponúkol alternatívu. Naozaj, dobre ste možno urobili pre budúcnosť KDH, že ste povedali, že nebudete kandidovať za predsedu. Zrejme ste si boli vedomý tých faktov, ktoré sú neodškriepiteľné. Samozrejme, je celkom jednoduché povedať bývalému ministrovi vnútra, že na neho platí amnestia. Ja vám chcem povedať jeden prípad z histórie, ktorý sa udial vo Francúzsku s jedným ministrom, pardon, jedným dôstojníkom Dreyfusom. Bol odsúdený, boli tí, ktorí ho obhajovali, odsúdení. A nakoniec bol omilostený prezidentom. A nakoniec sa ten, kto falšoval tie zmenky, a bol to istý potomok rodiny Csákyovcov, ktorý ušiel do Londýna, priznal v Londýne, že nie Dreyfus, nie tento židovský dôstojník, ale tento potomok Csákyovcov, ktorý...

  • Hlasy z pléna.

  • ... pardon, Esterházy, pardon, upokoj sa, upokoj sa. Ospravedlňujem sa, áno, bol to Esterházy, správne, ospravedlňujem sa vám, bol to Esterházy,...

  • ... správne, potomok grófov Esterházyovcov, ktorý prehral všetok majetok, ktorý vyženil, a predával tajné správy nemeckej armáde. A za to bol odsúdený Dreyfus, poslaný na suchú gilotínu.

    Takže pri aktivite toho zvláštneho komanda, ktoré zriadil pán Pittner a vedie ho pán Ivor, nie je celkom...

  • Hlasy z pléna.

  • ... pán kolega, upokojte sa, veď to je nedôstojné jedného lekára. Alebo vám treba urobiť plastickú operáciu na ústa? Veď ste nás na to upozorňovali, že máme byť slušní. Tak buďte slušní aj vy, ja som sa vám slušne ospravedlnil, že som nepresne použil meno Csákyovci namiesto Esterházyovci. Ale ono je to úplne skoro jedno. Ide o potomka maďarskej šľachty.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Oberhauser.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlas poslanca Cupera z pléna: Počkaj, Krajči má reagovať.

  • Pán poslanec Krajči, na vaše vystúpenie neboli faktické poznámky.

  • Hlas poslanca Cupera z pléna: Ale boli.

  • Faktické poznámky boli na vystúpenie pána ministra Čarnogurského.

    Pán poslanec Oberhauser, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

  • Neustály ruch a hlasy v sále.

  • Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči, máte slovo.

    Prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    v prerokúvanom návrhu na vyslovenie nedôvery pánu Čarnogurskému odznelo už veľmi veľa skutočností a ja by som sa venoval len dvom otázkam, ktoré sa týkajú práce na ministerstve spravodlivosti. Priatelia, keď sa na začiatku šesťdesiatych rokov objavili v Amerike osobnosti, ako bol Kennedy - a jeden ako druhý -, tak iste viete, že Robert Kennedy bol ministrom spravodlivosti, ktorý veľmi dôrazne bojoval proti komunistickej totalite a proti mafii. A nakoniec tento boj, v ktorom mal aj svoje úspechy, zakončil veľmi tragicky. Ja som presvedčený, že pán minister Čarnogurský svoj boj neskončí takto tragicky, lebo on ani taký zásadový boj nevedie. On sa vybíja v úplne iných bojoch, ale nechcem sa teraz venovať nejakým osobným veciam, lebo mnohí si myslia, že keď vystúpim vo vzťahu k ministerstvu spravodlivosti, že trpím nejakou osobnou zášťou alebo nejakými osobnými vzťahmi, ktoré by boli negatívne. Ja som sa vždy vedel nad takéto veci povzniesť a nikdy ma neovládala nenávisť, ale vždy som sa snažil veľmi korektne pozrieť na každého a snažiť sa ráno sa zobudiť s tým, že otvorme novú stranu a snažme sa žiť lepšie.

    Ale, žiaľ, vážené dámy a páni, niektoré veci nás nútia, aby sme pomenovali skutočnosti pravým menom. V stanovisku vlády, ktorým oslovuje Národnú radu, že nevidí dôvody na odvolanie, resp. vyslovenie nedôvery pánovi ministrovi Čarnogurskému, sa hovorí, že on pod vedením rezortu zabezpečil, vykonal opatrenia na posilnenie nezávislosti súdnictva. Vzápätí sa však skončili všetky výpočty. Aké to boli kroky na posilnenie nezávislosti súdnictva?

    A v tejto súvislosti dovoľte mi teda otvoriť takú prvú oblasť, na ktorú by som chcel upozorniť, čo sa vlastne deje s nezávislosťou súdnictva, aké to vlastne boli kroky na jej posilnenie. Viete, že keď sa tu prerokúval rozpočet, prvý rozpočet novej vlády, že sa dosť veľa diskutovalo o sudcoch, o ich nezávislosti a o tom, ako sa majú financovať, aké majú mať vytvorené podmienky, aby mohli dobre pracovať. A práve ministerstvo pod vedením pána Čarnogurského urobilo všetko pre to, aby sa nevyriešilo ani v príprave štátneho rozpočtu, ani v štátnom rozpočte, ani v nasledujúcich opatreniach nič takého, aby sa vytvorila naozaj podmienka na skvalitnenie práce súdov a na zvýšenie ich nezávislosti.

    Veď veľmi dobre si iste viete spomenúť, že keď bol navrhnutý oddelený rozpočet Najvyššieho súdu, keď boli navrhnuté opatrenia na posilnenie rozpočtu, na vytvorenie lepších materiálnych podmienok v budove Najvyššieho súdu, kde práve teraz pán minister spravodlivosti zaviedol hlavný útok na odvolanie Harabina, tak práve ministerstvo zabránilo, aby sa tam vytvorili lepšie podmienky. Teraz za to chcú Harabina kritizovať, ale čo vtedy, keď sa navrhlo, choďte sa tam pozrieť? Vládni poslanci nechcú robiť poslanecký prieskum v budove Najvyššieho súdu. Choďte sa tam však pozrieť. Je tam 300 úradníkov ministerstva spravodlivosti, ktorí ukradli priestory sudcom, a sudcovia sa tiesnia v malých kotercoch, že keď tam niekto príde, tak sa tam už nedá po 5 minútach dýchať vzduch. Miestnosti, v ktorých pracujú sudcovia, sú dvakrát dva metre. Niekde tam sedia po dvoch, nemajú si kde zložiť spisy, sú založení horami materiálov. Za takýchto podmienok pracuje Najvyšší súd a zodpovedný nie je pán predseda Najvyššieho súdu Harabin, za tento stav, ale ministerstvo spravodlivosti, ktoré im ukradlo priestory. Veď budova bola postavená pre Najvyšší súd, aj tak sa volá dodnes. To je realita.

    A za ostatné súdy, ja neviem, tu z neznalosti veci sa viacerí ozývali, keď chceli kritizovať pána predsedu Najvyššieho súdu Harabina za stav na krajských a okresných súdoch. Ale veď za ten stav zodpovedá minister, veď minister má vytvoriť materiálne podmienky, mal ich už dávno vybaviť počítačmi, nie teraz sa chváliť, že sa vybavujú z programu PHARE. A mal všade vytvoriť podmienky, aby naozaj pracovali rýchlejšie, aj legislatívnymi opatreniami, aby nedochádzalo k zdržiavaniu na súdoch a podobne. Čiže práve to mi pripadá veľmi smiešne, keď ten, ktorý je za to zodpovedný, obviňuje niekoho, kto to vôbec nemá v kompetencii, že si neplní svoje úlohy.

    No a čo sa týka nezávislosti súdnictva, vážení, stačilo si vypočuť naozaj reláciu Sito a ďalšie vystúpenia pána ministra Čarnogurského. Veď on naozaj absolútne nemá šajnu o tom, čo je nezávislosť súdnictva. Veď on tam jednoznačne, v Site, povedal, že keď len on bude menovať predsedov okresných a krajských súdov, keď on bude prenášať sťažnosti občanov, len vtedy to bude dobré. Už sudcovská rada keby to prenášala, to by už nevedel, to by už bolo zlé, lebo to je 16 ľudí. Ale veď to je hotový nezmysel. Veď je jasné, že jemu príde sťažnosť, že on ju prednesie v budúcnosti v sudcovskej rade, ale predsa nezávislosť spočíva v tom, že rozhodne kolektívny orgán, a nie jedna osoba. Veď kde máme záruku, že tá osoba sa nebude správať totalitne?

    Čiže, priatelia, je úplne jasné, že aj tie veci, čo tu odzneli od pána poslanca Bauera a následne o ktorých hovoril aj pán minister Čarnogurský, jednoznačne dokazujú, že ľudia tohto typu nemôžu priniesť nezávislosť do súdnictva ani zefektívnenie činnosti v súdnictve, lebo budujú svoje štruktúry, svoje aparáty, svoje kancelárie, ale nerobia nič pre to, aby sa zlepšil stav v slovenskom súdnictve. Takže to je k tejto téme, ak dovolíte, nechcem sa rozširovať ďalej, všetko.

    A teraz dovoľte otvoriť ešte jednu tému, hoci zase možno niektorí povedia, že chronicky stále sa vraciam k tomu istému, ale je to, áno, pravda, ide o pána JUDr. Štefanka, podpredsedu Najvyššieho súdu. Priatelia, tí, čo ste tu boli, a tí, čo tu nebudú, dúfam, že si to niekde prečítajú, porozmýšľajú o tom, tam bol vytvorený model, ktorým sa nastúpila cesta k odvolaniu predsedu Najvyššieho súdu, vytvorila sa diskreditačná kampaň na osočenie človeka. Dodnes nie je rozhodnutie ani orgánov činných v trestnom konaní, že Štefanko by spôsobil nejaký priestupok, dodnes nie je rozhodnutie kárneho senátu, že by Štefanko spôsobil nejaké porušenie zákona, ale Štefanko je už viac ako rok odvolaný z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu bez akéhokoľvek právneho podkladu. Ba práve naopak, vytvorí sa fáma, zapoja sa do toho masmédiá, urobí sa kampaň a potom sa jednoducho človek osočí. Ja nehovorím, možnože aj psychicky zlyhal pod tým obrovským tlakom, bol dlhé roky prenasledovaný, nesmel vykonávať sudcovské povolanie, nesmel dokonca pracovať v okrese Nitra. Čiže bol to človek, ktorý mal za sebou aj určitý ťažký život, a každý vedel, že ho treba vyšpičkovať, vytočiť. Pán Lipšic mu telefonoval každý druhý deň, aby ho dobre dostal do varu. Potom možno aj niektoré veci urobil nie celkom v súlade s tým, čo mal urobiť, ale to bola len pripravená hra. Ale teraz pán Harabin sa nenechá vyniesť z rovnováhy. No tak bez škrupúľ sa bude odvolávať aj tak. Čiže tento model sa vlastne odskúšal na pánovi JUDr. Štefankovi.

    Priatelia, aby sme však išli trošku ďalej. Teraz sa pokračuje v diskreditácii v súvislosti s tými kúpeľmi, čo považujem za jednu nehoráznosť a naozaj veľmi tvrdý hyenizmus, lebo JUDr. Štefanko bol dávno vážne chorý na srdce, na liečenie mal už odísť pred vyše rokom, mal i liečebný poukaz, taká je realita. Nechcem povedať sproste, že pán Lipšic a jeho okolie vedelo o tomto jeho zdravotnom stave, až ho dohnali vlastne na to liečenie. A on na tom liečení dostal tesne pred koncom infarkt. Taká je realita súvisiaca s JUDr. Štefankom. On ani nevedel, či zaplatil, nezaplatil, jednoducho ho odviezli polomŕtveho do Nových Zámkov.

    Čiže, vážení, pracovať na tomto a využívať ako tuto pani poslankyňa Sabolová, ktorá, samozrejme, vie všetko a najlepšie, proste ona žila jeho život a ona vie to všetko najlepšie posúdiť, takže jednoducho posudzovať ľudí, vynášať súdy, toto je, vážení, starozákonníctvo. Vy ste presne starozákonníci, nemáte nič spoločné s kresťanstvom.

  • Ale aby sme sa vrátili k tej veci, tam sa zasadila veľmi vážna vec do budúcnosti a naznačila to tu pani poslankyňa Tóthová. Ona ako ministerka spravodlivosti, keď chcela tak isto, aby si vytvorila priestorové možnosti, vypovedať JUDr. Štefanka, postupovala zákonným spôsobom, dala návrh na príslušný súd, aby JUDr. Štefanko bol vysťahovaný z ubytovne. Ministerstvo pod vedením pána Čarnogurského to neurobilo. Naopak, presne, ako to povedala, použilo svojpomoc v rozpore so zákonom. JUDr. Štefanko bol právoplatne ubytovaný v ubytovni. Tu prítomný pán poslanec Šimko, vtedy vo funkcii ministra, ako aj sám vypovedal pred kárnym senátom, povedal, že s profesorom Plankom dohodli ubytovanie JUDr. Štefanka v priestore ministerstva a Najvyššieho súdu. Aj ústna dohoda je v zmysle Obchodného zákonníka platná dohoda. Čiže JUDr. Štefanko bol na základe platného rozhodnutia právoplatne ubytovaný v priestoroch Najvyššieho súdu a len zase právnym aktom mohol byť z týchto priestorov vypovedaný. Došlo k jasnému porušeniu domovej slobody. Vniklo ministerstvo do jeho priestorov, štátny orgán použil svojpomoc v rozpore so zákonom, čo môže použiť len občan. Násilne vysťahoval veci JUDr. Štefankovi. Tam je jadro celého toho problému a tam je jadro porušovania zákonnosti na Slovensku.

    Ale aby sme nezostali pri JUDr. Štefankovi. Začala sa lavína, ktorá ide celým Slovenskom. To je Istrochem, to sú o chvíľu podnikové ubytovne Slovnaftu, to sú ubytovne v Bánovciach nad Bebravou, v Košiciach, hlásili sa z Nových Zámkov. Všade násilne vysťahúvajú ľudí bez rozhodnutia súdu. Začal to JUDr. Čarnogurský. No ak si dovolí minister spravodlivosti použiť násilie na podpredsedovi Najvyššieho súdu, prečo by si Heisterovci a im podobní nedovolili použiť násilie na obyčajných občanoch? Polícia sedí vonku v aute, díva sa, mocní gangstri, holohlaví, samozrejme, vyzbrojení SBS-kami vyhadzujú ľuďom z okna ich šaty a tak ďalej. Mali ste sa ísť pozrieť na toho chudáka, ktorému pred pár dňami zomrela žena v ubytovni Istrochemu, ako úplne skonsternovaný si zbiera svoje veci a nosí ich do kontajnera. Prečo? Preto, že násilie ovládlo Slovensko, a nie pravda, nie právo, nie rozhodnutie súdov. Ale stačí mať silnú SBS-ku, svaly, mať dosť peňazí a poradíte si, s kým chcete. Tam sa to začalo.

    Čiže, priatelia, toto sú veľmi vážne veci, ku ktorým treba začať konať rázne opatrenia. A ja verím, lebo hovorím, že vždy treba prevrátiť list a začať život znovu, že ministerstvo spravodlivosti prehodnotí svoje kroky, že pomôže zastať sa práv občanov po celom Slovensku. Dúfajme, že dokonca by si mohli vstúpiť niektorí do svedomia a ospravedlniť sa aj JUDr. Štefankovi - ale až tak ďaleko taký optimista nie som, ľudská ješitnosť je strašná -, ale minimálne týmto obyčajným, prostým ľuďom, ktorí dnes sú vyhadzovaní z ubytovní bez rozhodnutia súdov po celom Slovensku, kde napríklad v Bratislave sa dali byty mladým rodinám. Ten magistrát, ktorý tu bol pred istým časom citovaný, dnes za to, že tí chudáci si nenasporili na nové bývanie, ich chce vyhodiť na ulicu, deložovať bez súdneho rozhodnutia. A to už budú byty, a nie ubytovne, ako sa tu niektorí oháňajú.

    Čiže ak nezastavíme túto lavínu bezprávia, ak aj ministerstvo spravodlivosti neprehodnotí svoje konanie, tak naozaj pán minister musí sám rezignovať zo svojej funkcie. Viem, že my tú silu nemáme, aby sme to rozhodli. Vy ste v nejakých svojich grémiách zrejme urobili záver, preto tu dnes sedíte tak spokojne, ale nič to na veci nezmení. Tí ľudia na ulici, tí ľudia vyhádzaní zo svojich vlastných bytov vám to nezabudnú.

    Ďakujem za pozornosť a pánovi ministrovi odovzdám dve rozhodnutia o vyhodení ľudí bez súdneho rozhodnutia na ulicu.

  • Pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Krajči - ako prví s faktickými poznámkami. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Krajči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Reagujúc na vystúpenie pána Oberhausera, chcem vám povedať, že ste dvakrát porušili rokovací poriadok, keď ste mi nedali slovo reagovať na pána Osuského ani na pána Čarnogurského. Vidím, že nový predseda KDH pokračuje v šľapajach predchádzajúceho.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Oberhauser poukázal na bezprávie, poukázal na to, že minister spravodlivosti miesto toho, aby prispieval k dodržiavaniu práva a k prehĺbeniu právneho vedomia, robí opak. Dokonca má veľmi zaujímavé kritériá. Keď vystúpil a začal reagovať na to, čo tu bolo uvedené vo vzťahu ku KDH, nič nebolo dokázané, vážení, platí prezumpcia neviny. A pýtam sa: Čo bolo dokázané Lexovi? Čo bolo dokázané Rezešovi? Čo bolo dokázané Mečiarovi? A ako o nich hovoríte? Ako sa tlač o nich vyjadruje? Kauza Elektra - prokurátor Vlachovský konštatoval, že Vladimír Mečiar žiadne predpisy neporušil, vzali ste mu prípad a hľadali ste iného vyšetrovateľa. U Rezeša daňové orgány nedávno konštatovali, že žiadne daňové úniky a podvody neboli, ale pán poslanec Osuský brvno a ja neviem čo. Tak pre jedného, pre jedných platí prezumpcia neviny, a keď nebolo nič dokázané, tak je všetko v poriadku, ale pre iných v tomto štáte prezumpcia neplatí. Toto je ešte ďalší paradox a choroba súčasnosti vašej politiky, vášho farizejstva a nedodržiavania ústavy.

  • Ďalší v poradí prihlásený je pán poslanec Rakús. Pán poslanec Rakús nie je prítomný v rokovacej sále. Po ňom vystúpi pán poslanec Palko.

    Nech sa páči, pán poslanec Palko.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    mám taký pocit, že dnes tu nie sme preto, že by sa niekto chcel intenzívne venovať osobe ministra spravodlivosti alebo spôsobu, akým riadi svoj rezort. Hlavný dôvod našej dnešnej prítomnosti je problém, ktorý má najväčšia opozičná strana. A to je problém, ako zmysluplne využiť svoj politický čas. A keďže neprišla na žiadny iný nápad, tak siahla po nápade odvolávať ministra ako už veľakrát predtým, a preto sme sa tu dnes zišli, preto tu musíme stráviť spolu niekoľko hodín, ktoré by sme dokázali stráviť aj užitočnejšie.

    V návrhu na odvolanie sa nachádzajú isté tvrdenia, ktoré sa tvária ako argumenty. Slušnosť káže reagovať aspoň na niektoré z nich. Hlavné tvrdenie, hlavná námietka voči ministrovi, ktorá tu dnes opakovane zaznieva, je to, že vraj spolitizoval svoj rezort, spolitizoval súdnický stav, chce ho politicky ovládnuť a tak ďalej a tak ďalej.

    Dovolím si uviesť zmeny, ktoré budú v zákone o sudcoch a prísediacich. Tento zákon je teraz v druhom čítaní a o niekoľko dní sa ním budeme zaoberať aj tu v pléne. V tomto zákone je 15 paragrafov, kde dochádza k zmene, a to k zmene, ktorej následkom bude oslabenie vplyvu ministra spravodlivosti a naopak, posilnenie vplyvu sudcovskej samosprávy. V § 5 ods. 2 uznanie inej než sudcovskej skúšky bude len so súhlasom rady sudcov, v § 9 povinné stanovisko rady sudcov k prevoleniu sudcu na doživotie, v § 11 pridelenie na Najvyšší súd len so súhlasom rady sudcov, v § 14 preloženie na Najvyšší súd len so súhlasom rady sudcov, ďalej v § 14 ods. 3 výberové konanie na Najvyšší súd - zásady stanovuje rada sudcov, v § 14 ods. 4 z Najvyššieho súdu na nižší súd len po vyjadrení rady sudcov, v § 15 ustanovovanie do funkcií - je tam výberové konanie alebo voľba, a nie vymenúvanie ministrom. V § 22 ods. 3 dočasné pozastavenie výkonu sudcovskej funkcie - rozhoduje o tom predseda Najvyššieho súdu, u ostatných minister, ale rada sudcov môže rozhodnutie do 30 dní zrušiť. V § 23 ods. 2 - ak sudca vykonáva činnosť nezlučiteľnú s jeho stavom, v prípadoch pochybnosti bude rozhodovať Rada sudcov Slovenskej republiky a tak ďalej a tak ďalej.

    Čiže z tohto najlepšie vidno, aké absurdné sú námietky, ktoré vznášate voči ministrovi spravodlivosti. A to sa týka nielen tejto námietky. Takým istým spôsobom by som mohol prechádzať po všetkých námietkach, ktoré voči nemu znášate, a pohodlne ich vyvrátiť. Ale napokon načo?

    Musím povedať, že som celkove trošku sklamaný z výkonu, ktorý dnes predviedla najsilnejšia opozičná strana. Musím priznať, že vám nechýba istá húževnatosť, až také fyzické nasadenie. Predviedol to najmä pán poslanec Krajči, ktorý bol naozaj veľmi húževnatý a dlho rozprával. Ale pán poslanec Krajči už nikdy nebude, nie je a nebude tieňovým ministrom vnútra za HZDS, pretože je iba húževnatý, ale invencia tomu chýbala. Invencia, to je vzácne korenie v radoch Hnutia za demokratické Slovensko.

    Vážení kolegovia, dva roky, čo tu sedíte, ste neprišli s ničím pozitívnym, so žiadnou pozitívnou iniciatívou, a preto sa priznám, že jediná chvíľa, keď ma to tu trošku upútalo dnes, to dnešné dianie, to boli tie momenty, keď tu boli citovaní filozofi. Ján Čarnogurský citoval Marxa a Hegela, pán poslanec Cuper Nietzscheho. Aby ma nikto nepodozrieval z toho, že vo všetkom súhlasím s Čarnogurským, tak dovolím si ho aj kritizovať. Nesprávne použil citát Marxa, že dejiny sa opakujú dvakrát, raz ako dráma, po druhýkrát ako komédia, keď mal tým na mysli, že už raz bol odvolávaný, pred polrokom na jar, a teraz je odvolávaný druhýkrát. Pokiaľ mi si pamätáme, to prvé odvolávanie na jar, tak už to bola komédia. Takže vzniká otázka, čo to vlastne je, keď sa to opakuje po druhýkrát, pričom už po prvýkrát to bola komédia. To je niečo, čo dokáže len najsilnejšia opozičná strana, ale čo to vlastne je, na to by nedokázal dať odpoveď ani Marx, ani Hegel, ani Nietzsche.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlásia piati páni poslanci, posledný pán poslanec Húska.

    Pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, aj vám chýba invencia, a to veľmi. To vaše vystúpenie bolo také naozaj nasilu. Vy sa vždy pasujete, aj v predchádzajúcom volebnom období, keď ste ešte neboli poslancom, ste sa pasovali za veľkého demokrata. Ak ste demokrat, potom nemáte právo upierať opozičným stranám, aby dávali návrhy na odvolanie ministrov. Zrejme ste nesledovali počínanie svojich predchodcov, ktorí dávali v oveľa väčšej miere návrhy na odvolávanie ministrov, ako to robíme my.

    Podstatnú chybu vo vystúpení ste urobili v nepochopení, že táto schôdza nie je o HZDS, táto schôdza je o ministrovi spravodlivosti. A vy ste nepoužili ani jeden jediný pozitívny argument, aby ste zhodnotili jeho prácu. Vy ste nám tu citovali paragrafy zo zákona, ktorý ešte nie je prijatý. Ak bude prijatý, tak potom ho možno bude možné hodnotiť pozitívne, ale do dnešného dňa ho minister nedal, takže tieto vaše argumenty boli na vode.

    Čo sa týka toho, že nemáme pozitívne návrhy, pán poslanec, my sme tých návrhov tu dávali a budeme dávať v parlamente stovky. My sme spočítali do predprázdninového obdobia, že to bolo viac ako tisíc návrhov, ktoré sme podali, a z toho ste prijali iba nepatrný počet, dokonca aj naše návrhy zákonov, ktoré sme dávali. Jeden z prvých bol návrh zákona na úpravu minimálnej mzdy. Vy ste ho zamietli, ale, čuduj sa, svete, prešlo pár mesiacov a ten istý návrh ste dávali ako vládny. Nebol dobrý, pretože išiel z dielne HZDS. Takže buďte, prosím, aj objektívny. Vy tu veľmi často nesedíte v parlamente, takže asi nesledujete našu prácu. Ale ako hovorím, táto schôdza nie je o HZDS, ale je o ministrovi spravodlivosti.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Mňa veľmi mrzí, že tu nie je pán minister, aby si mohol vypočuť naše námietky, ale pánu poslancovi Palkovi by som chcela povedať, že sa ho snažím pochopiť a vžiť sa do jeho myslenia, že chcel trochu nadľahčiť situáciu. Vidieť, pán poslanec, že ste veľa robili na svojom imidži. Ide vám to, teda tá nonšalantnosť prejavu. Skutočne škoda, že nie je priamy prenos, lebo bolo by to dobré rétorické cvičenie. Len, žiaľ, jedna vec je za tým všetkým, že ste nedali ani v jednom svojom vystúpení, okrem toho, samozrejme, že ste sa snažili nás pourážať, odpoveď na veci, ktoré tu boli prednesené, na tie závažné veci, ktoré, myslím si, sa týkajú aj vašej politickej strany ako takej, nielen ministra.

    Takže myslím si, že skôr na mieste ste mohli odpustiť si útoky alebo nevystúpiť, alebo dať odpoveď na niečo z nich. Tam išlo o korupciu, o zneužitie právomoci verejného činiteľa, tam ide o množstvo prepieraných špinavých peňazí, tam ide o nelegálne zdroje. Čiže na toto bolo treba dať odpoveď. Ale viete, keď sledujem koaličnú politiku, mňa šokoval dnes prieskum, ktorý bol na ministerstve zdravotníctva, že plienkový pán profesor ešte aj bezprácne vlastne získal atestáciu. Viete, mrzí ma, že zneužívanie moci verejného činiteľa sa stalo akýmsi spôsobom práce koalície.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem len povedať, že pán poslanec Palko nám práve potvrdil naše námietky, resp. dôvody, prečo chceme odvolať pána ministra Čarnogurského. On sa totiž ani jednu nepokúsil vyvracať, aj keď nám povedal, že by ich mohol vyvrátiť, ale nechce, ale akí sú veľkí kamaráti. Tak aspoň trošku zaútočil na Krajčiho, aby bol bojovný. No a potom, pán poslanec, ja si myslím, že práve vy ste tú komédiu urobili, keď ste nám tu objasňovali zákon, ktorý pôjde do druhého čítania. Veď my sa predsa bavíme o vašom ministrovi, my ho nechceme, my mu neveríme, a vy miesto obhajoby idete vysvetľovať zákon. Neberte čas zbytočne tejto debate, môžeme radšej spať, keď nechcete k veci hovoriť.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Irenka, to nie je nonšalantnosť u pána poslanca Palka, to je len hra na veľkého politika a na vzdelanca. Pritom sa dopustil zásadnej chyby, pretože svojho triedneho nepriateľa Engelsa nazval "Engelom", nie Engelsom. Pán poslanec Palko nevyvrátil ani jeden z argumentov, ktoré tu boli prednesené. Nakoniec aj minister Čarnogurský priznal, že ak by bola pravda to, čo hovoril pán poslanec Krajči, tak je to len určité percento z toho, čo chcete prišiť Duckému.

    Prosím vás pekne, vy ste sa dnes dostali do zvláštnej pozície a neviete to zniesť. Nevie to zniesť ani pán poslanec Palko, ktorý sa naoko, navonok usmieva, a pritom mu hrajú svaly na lícnych kostiach, vedie svoj vnútorný boj. On to robí od samého začiatku. To je rozpoltená osobnosť. Nevie to zniesť ani pán poslanec Osuský, na ktorého by asi bolo treba dnes hodiť zvieraciu kazajku. Je celý nesvoj, že tu padajú argumenty na adresu vládnej koalície o porušovaní, o evidentnom porušovaní zákonov. Páni, to ste si vynútili sami. Vy ste s touto kartou vyšli od samého začiatku a táto karta sa začína obracať v súčasnosti proti vám. Preto nechcete ani priame prenosy, aby to národ nepočul. On vám to aj tak raz všetko spočíta, aj keď nebudú priame prenosy. Vždy sa drobec z týchto informácií, ktoré odznejú v týchto laviciach, dostane von. Už je tu pán JUDr. Valko. Kto mu telefonoval, že sa o ňom hovorilo?

  • Ďakujem pekne.

    Zvieraciu kazajku nechám bokom. Apropo, "neberte čas", spať sme mohli miesto celej tejto schôdze, keď sme už pri tom, kto tu berie náš čas. Ale apropo, iniciatíva a invencia, o ktorej hovoril pán poslanec Palko, boxer z Elektry v rámci prezumpcie neviny povedal pred šiestimi rokmi, že dokáže Ivanovi Miklošovi prechmaty pri privatizácii. Mal na to šesť rokov a nechcem povedať, čo dokázal, lebo je to všetkým jasné. Naproti tomu je tu iná zaujímavá vec s prezumpciou neviny. Pani poslankyňa Tóthová zrejme vďaka častému užívaniu pojmu "legislatívna diera" získala toto ako prídomok od slovenských humoristov. Všímam si, že čím ďalej, tým častejšie sa z lavíc vľavo a práve od nej ozýva pojem prezumpcia neviny. Pokiaľ sme povinní v súvislosti so sebou samými a mnohými z nás hovoriť o prezumpcii neviny, je to tiež výrazný signál o tých, ktorí o tom musia hovoriť.

  • Ďakujem.

    Treba otvorene povedať, že vystúpenie pána poslanca Palka bolo v podstate dosť rozpačité a dokonca nelogické. Na jednej strane skoro pejoratívne povedal o nás, že najväčšia strana - a my sme na to hrdí, že sme najväčšia strana -, ale zároveň upozornil, že sme nevedeli zozbierať argumenty. Celý čas, čo tu sedíme, priatelia, je plný argumentov, je plný našich argumentov a ja vás ubezpečujem, že argumenty majú v sebe veľkú silu prieraznosti. Nebude to tak, že ostane okolo toho ticho. Jediné, čo nám ako politickej strane priznal, že sme dosť húževnatí. To dúfam. Môžem vám povedať, že politická húževnatosť je, myslím si, záležitosť, za ktorú sa netreba hanbiť.

  • Na faktické poznámky na vystúpenie chce reagovať sám pán poslanec Palko.

    Nech sa páči, pán poslanec Palko.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale on chce reagovať na faktické poznámky, ktoré odzneli na jeho vystúpenie.

    Pán poslanec Palko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja s vami čiastočne súhlasím, pán poslanec Húska. Naozaj som sa cítil trošku rozpačito pri svojom vystúpení, pretože to je normálny pocit človeka, ktorý hovorí na podujatí, ktoré od začiatku do konca nemá žiadny zmysel. A, pán poslanec Gajdoš, myslím, že keď požiadate pána poslanca Gašparoviča, tak vám vysvetlí, aký je rozdiel medzi Engelsom a Hegelom.

  • Pán Palko, ja som rád, že ste odcitovali ten jeden zákon, ktorý pán minister konečne pripravil, lebo mal ich pripraviť aj podľa programového vyhlásenia, aj podľa vládneho volebného programu SDK veľmi veľa. Ale mrzí ma, že ste skĺzli k tomu, aby ste dehonestovali našu prácu v opozícii, ktorú nám vy absolútne neuľahčujete.

    Vo svojom prvom vystúpení som hneď povedal, že ste jednoducho urobili všetko, aby ste nám zapchali ústa, aby sme proste svoju opozičnú prácu smerom k vám, ale aj smerom k občanom tohto štátu nemohli prezentovať. Urobili ste to v médiách, urobili ste to v rokovacom poriadku a teraz to chcete urobiť ešte v novele ústavy. Chcete zrušiť imunitu, lebo si myslíte, že všetkých poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, nedajbože, postrkáte do basy. Nechcem byť škodoradostný, ale tak ako sa dnes niektoré fakty obrátili proti vám, tak ako my sme si museli, pán Palko, vypočuť to, čo robili možno naši stranícki kolegovia a čo sa vám nepáčilo, tak dnes ste si museli vypočuť fakty, ktoré sú podložené písomne, o svojich predsedoch, podpredsedoch a straníckych kolegoch. Aspoň vidíte, pán Palko, ako sa to počúva. A to je všetko doložené písomne. Zbytočne budete zľahčovať.

    Keď už hovoríte o našej práci, pani poslankyňa Aibeková vám povedala, že sme predložili vyše tisíc návrhov. Aj včera sme mali náš návrh v súvislosti s prostriedkami verejnej informovanosti. To je podmienka, aby sme boli prijatí do Európskej únie. Môžem vás ubezpečiť, pán Palko, že sme boli voči pánovi ministrovi kultúry takí ústretoví a tak sme s ním spolupracovali na ďalšom mediálnom zákone, že pán minister žiaril od spokojnosti. Môže to potvrdiť aj pán Gašparovič, pán Brňák, ktorí boli tiež v ústavnoprávnom výbore. Takže nemáme nijaký dôvod brzdiť prácu vládnej koalície.

    Doprajem vládnej koalícii naozaj vládne úspechy, pretože mám záujem, aby sme sa všetci mali lepšie v tomto štáte. Žiaľbohu, včera som išiel natankovať naftu a stála 34,50 Sk. Pán Palko, iba pripomínam, že za našich čias stála o polovicu menej, o vyše polovicu menej. Tak, žiaľbohu, nemáte sa čím chváliť. Vaše vládne úspechy nie sú úspechmi, ktoré by naši ľudia... Pokiaľ ide o boxera z Elektry, pán Osuský, ešte raz sa vám ospravedlňujem, že vás nejakým nie príliš vydareným uhorským šľachticom skoro trafilo. Ja som si to ráno pozeral, ale tak ma straší politika Csákyho ako podpredsedu vlády, že to v podvedomí rezonuje Csáky, a nie Esterházy.

    Chcem iba povedať, že naozaj možno príde čas, tak ako prišiel aj dnešný čas, že ešte aj pán Mikloš bude predmetom našich úvah, pretože on má tiež nejaké napojenie na Sláviu Capital a na M.E.S.A. 10 a na iné inštitúcie. Viem, že je o neho dobre postarané na rozdiel od nás, niekde vo Washingtone, že sa mu zohrieva teplé miestečko. Tak on môže spokojne robiť ďalej túto protiľudovú a protinárodnú politiku, aby som nebol chápaný ako nacionalista.

    Ak som citoval Nietzscheho, pán Palko, tak vás ubezpečujem, lebo ste sa vraj domnievali, že som citoval z fašistickej knihy, kniha pána Nietzscheho, ktorú som citoval, bola vydaná vo Vydavateľstve Aurora v minulom roku. Ak pôjdete do Artfora, tak ju tam nájdete, takmer celé Nietzscheho dielo bolo vydané teraz, čerstvo. Nič fašistické v ňom nie je, až na niektoré state, ktoré by azda nasvedčovali o jeho sympatiách, že bol národniar alebo, ak chcete po vašom, nacionalista. Takže to by bolo k meritu veci.

    Nezľahčujte to, nezľahčujte pôsobenie pána ministra a nerobte z nás hlupákov, pán Palko, lebo mám taký pocit, že aj istá pani Palková robí v Stredisku cenných papierov, aj to by bol istý konflikt záujmov, ak by ste boli náhodou jej príbuzný alebo, nedajbože, manžel, možno by sa to dalo posudzovať ako nie príliš šťastná únia na ovládanie istých ekonomických aktivít. Nerobte z nás hlupákov, pán Palko, že vy ste kedysi robili v spravodajských službách alebo niečo ste s tým mali do činenia, že my sme už tak hlúpi, že si nijaké informácie naozaj nevieme získať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Húska je v poradí ďalší prihlásený do rozpravy.

    Prosím pána ministra, aby sa dostavil do rokovacej sály. Pán poslanec Húska má slovo. Pán minister sa ukracuje o možnosť reagovať na vystúpenie pánov poslancov neprítomnosťou.

  • Áno? Ja som si myslel, že vyhlásite po ňom medzinárodné pátranie.

  • My sme už vyhlásili, ale po iných, pán poslanec.

  • V poradí, nebojte sa.

    Takže nech sa páči.

  • Dobre.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený neprítomný pán minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    skutočne sa chcem priznať, že som si pôvodne udržoval určitú ilúziu o pánu ministrovi Čarnogurskom a dokonca som si myslel, že má skutočné zdravé ambície byť slovenským štátnikom. Úsilie, ktoré kedysi prezentoval v Nitre, ak sa viacerí na to ešte pamätáte, keď hovoril o celkom legitímnom cieli slovenskej štátnosti, o európskej hviezdičke, o kresle za okrúhlym stolom národov, musím sa priznať, tieto ilúzie som už potom postupne strácal. Musím povedať, že z toho charakterizovania ako možného štátnika som mal skôr dojem, že sa mu zdalo realistickejšie byť nie štátnikom, ale provinčníkom, byť bojovníkom za udržanie provinčného statusu Slovenska.

    A teraz chcem povedať, že celý rad vystúpení, ktoré tu odzneli, bol naozaj veľmi vážnym obvinením. Treba, aby sa aj naši partneri, aj naši politickí protipartneri v koalícii skutočne nad tým zamysleli. Všimnite si už aj tú formu spätného argumentovania. Nič nevyvrátil, povedal, nie je tu súdne alebo trestné pokračovanie a jedno percento je z toho, čo spravil pán Čarnogurský.

    Takzvané fantómové zmenky, o ktorých sa hovorí dokonca, že je ich okolo 150 a z toho celá stovka sú tzv. biankozmenky nie s vypísanou sumou, len s podpisom, veď chvíľu rozmýšľajte, ak máte súdnosť a ak vám dovolí vaše stranícke tričko mať súdnosť, tak rozmýšľajte, že je to absurdné. Veď túto hru, túto hru napríklad opakovali naozaj pri Slovnafte, kde predložili skoro jeden a polmiliardovú falošnú zmenku. Túto hru opakovali napríklad pri pokuse o zúčtovanie ruského štátneho dlhu cez tzv. fingované dodávky. Tento priebeh sa naozaj deje vo svete, ale predsa neobviníte mŕtveho človeka, že takýmto spôsobom sám absurdne postupoval. Falošné zmenky nie sú argument na to, aby som podoprel svoju kmitajúcu sa postavu v tomto položení. Chcem povedať, že treba, aby pán minister naozaj zvážil tie okolnosti.

    Chcem sa dotknúť v krátkosti jednak pána Štefanka, jednak pána Harabina a jednak pána Fica, pretože vo všetkých troch prípadoch minister použil politický meter celkom zámerne. A po podpredsedovi Najvyššieho súdu, pretože nezdieľal tie isté politické stanoviská a nebol manipulovateľný, nasleduje Harabin. A ten postup je naozaj neuveriteľne arogantný. Jednoducho takýmto spôsobom sa nedá ísť ďalej.

    Pamätáte sa, vážení priatelia, ako vystupoval na pôde parlamentu pán minister o pánu Štefankovi, keď budil zdanie, ako amokom ranený jeden nekontrolovateľný divoch si rozbil dvere na byte. Nakoniec sa zistilo, že Štefanko vôbec v ten deň na tom mieste nebol. A napriek tomu sa budilo toto zdanie, lebo bolo potrebné vopred pripraviť obyvateľstvo cez bohapustý spôsob dezinformácie na to, že s rozhodnutím ministra spravodlivosti treba súhlasiť, keď má do činenia s takýmto divochom. Jednoducho je to postup, ktorý je nezodpovedný a nesprávny. Manipuluje sa s obvineniami a dokonca prítomní poslanci obhajujú neobhájiteľnú pozíciu. Vyťahujú nanovo podľa Vyšinského spôsobu prezumpciu viny. To je čosi, čo naozaj hraničí s postupným deformovaním práva. A postup, že napríklad pán minister sám zorganizoval a sám súhlasil s násilným sťahovaním pána Štefanka, samozrejme, teraz vyvoláva dominový efekt a dejú sa aj tie veci, ako sa dejú napríklad v Istrocheme. Veď bolo hrozné sa dívať na bezradných ľudí, ktorí zrazu mali možnosť buď si niekde inde povyhadzované veci odložiť alebo ich dať naozaj do kontajnera. Je to jednoducho postup, ktorý je neoprávnený, nepríslušný a veľmi odsúdeniahodný.

    Pán minister, či sa vám to páči, alebo nie, profilujete sa do lovca skalpov v súdnej pospolitosti. Robíte tu sústavný atak, pri ktorom si myslíte, že získate určitú, povedal by som, postrachovú pozíciu, pri ktorej si vynútite takú štruktúru v súdnictve, ktorá by vám vyhovovala. Skôr by ste sa mali pozrieť na to, čo sa vlastne deje vo Fonde národného majetku. Vyplácajú sa právnikom stámilióny za to, že vytvárajú špekulatívne dôvody na zrušenie zmlúv Fondu národného majetku z minulosti, a pritom sa zároveň obviňuje, že spôsoby, akými sa to robilo predtým, boli necharakterné.

    Uvediem príklad, v ktorom nemáte priamu súvislosť, ale ako člen vlády za to spoločne zodpovedáte. Pri vyjednávaní o tzv. orientačnej cene VSŽ sa pri rokovaní medzi americkou spoločnosťou a Rezešom predpokladala cena na 400 mil. USD. Rozhodovalo sa o tom, či to bude 50 % alebo 51 % akcií. A teraz táto vláda predbežne súhlasila so 60 mil. ceny za 100 %. Je to rozdiel o 14,5 mld. korún k horšiemu. Chcete vedieť, čo je tunelovanie? Tak sa dobre na toto pozrite. A pozrite sa, čo sa stalo napríklad v cene 14 % Telekomu chorvátskeho, ktorý odkupoval nemecký Telekom za celkom iné cenové relácie, ako odkupoval od nás. A pritom štrukturálna zdravosť Slovenských telekomunikácií je jednoducho neporovnateľná.

    Vážení, nieže 10 miliónov, 20 miliónov, ale tie stovky miliónov, ktoré sa vyplatili právnikom, ukazujú nezodpovedné postupy, pri ktorých Slovensko stráca veľké miliardy. Chcete teraz hovoriť o tom, že máte dôvod mať voči HZDS a voči minulej Mečiarovej vláde pocit nadradenosti, pretože vy robíte celkom inak? Pravda je len v tom, že rozmery vášho sporného konania sú naozaj veľké. Ale, pán minister, samozrejme, môžeme sa pýtať, ako je to v politickom obchode, aká je jeho cena. Ja si dokonca myslím, že vy ste dojednávali aj daktoré ceny, pri ktorých to nebolo celkom výhodné pre vás, a neviem, prečo ste k takým riešeniam prišli. Napríklad ste vlastne vytvorili dvakrát po sebe možnosť vstúpenia politikov do parlamentu cez vašu politickú stranu, ktorí by inak nikdy nedošli k parlamentným mandátom. A preto sa ani nečudujem, že pán Osuský je takým bojovníkom za vás, myslím, že má povinnosť byť vďačný za to, že sa cez trójskeho koňa iného politického zoskupenia dostal do parlamentu, hoci za iných okolností, pán poslanec, nikdy nedosiahnete prah voliteľnosti. Takáto je pravda. A preto sa deje takýto postup a dokonca pán minister vytváral na to vhodné riešenie.

    Ešte sa chcem dotknúť problematiky pána Lipšica. Je, tak povedané, z vašej liahne, jednoducho ste mu vytvorili priestor, kde sa mohol skoro denne prezentovať v televízii. Ale spôsoby, akými postupoval, nezodpovedným zasahovaním štátnej administratívy do sudcov, kde si dokonca dovolil také eskamotérstva, že sa vyjadril o jednom rozhodnutí konečnej súdnej inštancie, ktoré mu nevyhovovalo, že sa táto súdna inštancia rozhodla dať priechod formálnemu právu, a nie spravodlivosti, nuž, môžem povedať, že je to čosi úžasné. Minister mal zobrať na zodpovednosť takéhoto úradníka.

    Na záver trocha chcem odľahčiť situáciu a povedať, že som poznal z totalitného obdobia jeden vtip, ktorý hovoril, že po víťaznom februári boli dosadení do všetkých vedúcich vládnych a iných funkcií tí zaslúžilí a tí, ktorí boli prenasledovaní minulým režimom. Prišiel tam medzi nich aj jeden Róm, ktorý bol naozaj vojnovým režimom prenasledovaný, a hovorí: "Aj ja som bol prenasledovaný a nedostal som žiadnu funkciu." A oni zrejme z dobromyseľnosti mu hovoria: "No veď by sme ti aj dali nejakú tu funkciu, ale keby si nám povedal akú, lebo už sme tam vybrali." A on hovorí: "Napríklad ministra pomarančov." A oni mu hovoria: "Pomarančov? Veď u nás pomarančov niet." A on hovorí: "Ani spravodlivosti niet a napriek tomu máte ministra spravodlivosti." Pán minister, stále viac mám dojem, že sa stávate ministrom pomarančov.

  • Pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    neprítomný minister,

    načriem trošku do iného súdka. Začnem jednou veľmi zaujímavou kauzou, ktorá má takrečeno dve dejstvá. Jedno dejstvo je do volieb roku 1998, druhé dejstvo je po týchto voľbách. Začiatok tejto kauzy siaha do roku 1994, čiže úctyhodne ďaleko, keď machináciami v tomto parlamente boli kúpení a prelanárení poslanci vládnej koalície a Mečiarova vláda padla. Bola ustanovená dočasná vláda, Moravčíkova, ktorá sa zdržala pri moci asi 8 mesiacov, a vtedy sa začala aj táto kauza. Začala sa vymenovaním Mikuláša Dzurindu za ministra dopravy, spojov a verejných prác a pán Dzurinda svoju ministerskú stoličku svojím zadkom nezohrial ani mesiac, keď vydal rozhodnutie ministra o príprave podkladov na účely privatizácie Slovenských telekomunikácií, podkladov pre firmu Northern Telecom, americko-kanadskú firmu. Bol to pre mňa ako bývalého ministra trošku tuhý tabak, a to tým skôr, že toto rozhodnutie ministra sa neopieralo o žiadne rozhodnutie vlády, o žiadne stanovisko žiadnych ústredných orgánov, žiadne ďalšie konanie. Bola vymenovaná konkrétna firma konkrétneho podniku pre konkrétny krok.

    Treba poznamenať, že v roku 1994 privatizácia telekomunikácií ako štátneho podniku sa mohla udiať jedinou možnou formou, a to predajom buď celej časti podniku alebo niektorej jeho menšej časti. Touto problematikou som sa obšírnejšie zaoberal v článku v istom periodiku, kde som to podrobil veľmi ostrej kritike. Veľmi oprávnene. Mikuláša Dzurindu som spomenul v jednej jedinej súvislosti, a to, že som odcitoval rozhodnutie ministra, ktoré on ako minister prijal. To bol nesporný fakt, rozhodnutie ministra bolo prijaté 13. apríla 1994. Slovenská vláda padla 13. marca. Minister Dzurinda sa teda veľmi ponáhľal.

    Ďalší vývoj bol veľmi zaujímavý. Pán Dzurinda ma bezodkladne prostredníctvom advokátskej kancelárie pána Ernesta Valka, ktorý sa, tak sa mi marí, motá tu po budove v súčasnosti, zažaloval a žiadal moje odsúdenie na základe jeho ublíženia na cti a žiadal nemajetkovú ujmu uhradiť z mojej strany vo výške pol milióna korún a písomné ospravedlnenie, že žiadny príkaz na účely privatizácie a predaja telekomunikácií nevydal. Takže začalo sa to v roku 1994 voči mojej osobe a voči vydavateľovi Press, Záhradnícka ulica 93, a tento súdny proces na moje veľké začudovanie zaberal roky 1994, 1995, 1996, 1997. Pojednávania sa konali, zvolávali, schádzali sme sa, prebiehali rokovania, argumentácie, slovom do popuku.

    Napríklad pán minister Dzurinda tvrdil, že znenie rozhodnutia ministra neformuloval on, ale formulovala to sekretárka. On s tým nemá vôbec nič spoločné. Nuž tak takáto "blbosť" neobstála ani len na Okresnom súde Bratislava IV pred samosudkyňou Máriou Špánikovou. Tak zmenil interpretáciu, že to nespískala sekretárka, ale tajomník sekretariátu ministra. To bola, samozrejme, volovina z rovnakého súdka. Odvolával sa na to, že jeho rozhodnutie bolo vydané v nadväznosti na žiadosť vlády. Nebola to pravda. Vláda žiadnu takúto žiadosť nevydala. Odvolával sa na rozhodnutie a požiadavku ministra Magvašiho, ktorý v tom čase bol minister hospodárstva a údajne žiadal podklady na svoju cestu do zahraničia. Samosudkyňa si dala tú prácu a predvolala pána Petra Magvašiho, ktorý na jednom z ďalších pojednávaní takéto čosi poprel. On nežiadal žiadne podklady tohto druhu.

    Tak pán Dzurinda zasa zmenil tvrdenie, že išlo o podklady na účely zistenia informácií o firme Northern Telecom, aby ministerstvo vedelo niečo bližšie o tejto firme. Úplný nezmysel, pretože táto firma už pracovala pre Slovenské telekomunikácie ešte počas môjho ministrovania a táto firma sa neosvedčila pre veľké zmätky odďaľovania termínov, vecné neplnenie zmluvných záväzkov. Takže ak minister Čarnogurský tvrdí, že kupónová privatizácia bola dôvodom obrovského množstva pojednávaní a preťaženosti súdov, tak hovorí úplný nezmysel, pretože len o tejto nezmyselnej kauze za roky 1994, 1995, 1996, 1997 ak neprebehlo dva tucty pojednávaní, tak tuším ani jedno, pričom išlo evidentne o "blbosť", o totálny nezmysel.

    Potom v roku 1997 za okolností mne neznámych mi predvolania zo súdu prestali chodiť. Myslel som, že pani Špániková, samosudkyňa súdu Bratislava IV je už týmto nezmyslom vyčerpaná, že to celé ustalo, ale nedialo sa nič, nebolo mi známe nič až dovtedy, kým som nedostal rozsudok, ktorý mi oznamoval, že som bol odsúdený. Tak som sa, jemne povedané, začudoval, ako je možné odsúdiť poslanca, žurnalistu v neprítomnosti ako zločinca a zbeha na úteku. Vysvetlenie bolo veľmi jednoduché, pretože za posledný rok súd zmenil adresu, na ktorú doručoval a odosielal svoje pozvania a z neznámych dôvodov posielal predvolania pre moju osobu na adresu, na ktorej som nikdy v živote nebýval, nebývam a ani nikdy bývať nebudem. Pritom na jestvujúcej adrese bývam tridsať rokov. Myslím si, že prevažná väčšina ľudí, ktorí majú záujem, vie, kde bývam. A nie je ani najmenší problém si to zistiť. Ale zrejme súdu Bratislava IV to zrazu robilo nesmierne problémy, tak to vyriešil takýmto spôsobom.

    Bolo na tom najzaujímavejšie to, že toto prelomové obdobie bolo práve obdobím volieb v roku 1998. Tento rozsudok súdu som dostal s veľmi veľkým oneskorením, dávno po parlamentných voľbách 1998, keď zvíťazila súčasná koalícia a keď na poste ministra spravodlivosti spočinul súčasný už druhý raz odvolávaný pán minister Čarnogurský. Samotný rozsudok obsahuje v sebe neuveriteľné množstvo nezmyslov, ktoré vo mne vyvolávajú pochybnosti, či tieto nezmysly vymyslela samosudkyňa JUDr. Mária Špániková alebo či jej to bolo poradené Ernestom Valkom, či priamo Mikulášom Dzurindom. Ja ako neprávnik som doslova žasol nad takými "drobnosťami", že pánu Dzurindovi mám zaplatiť škodu za nemajetkovú ujmu, ktorá nastala zverejnením článku, ktorý sa dotýkal jeho osoby v jednom jedinom bode, a to, že som odcitoval rozhodnutie ministra, ktoré prijal. To nepoprel. Tak teda neviem, aká ujma nastala pánu Dzurindovi tým, že som zverejnil to, čo on ako minister prijal.

    Odcitujem napríklad doslovnú citáciu zdôvodnenia rozsudku. Navrhovateľ ako minister zo stránky pracovnej v súvislosti s uverejnením týchto údajov nebol postihnutý ani zo stránky spoločenskej, ani v rodine, ani v okruhu voličov a na základe tohto zdôvodnenia som bol zaviazaný zaplatiť pánu Dzurindovi finančné odškodnenie ako nemajetkovú ujmu.

    Ešte ďalšia perlička. Samosudkyňa rozdelila samotný proces na dva kroky, a to na konanie voči mne ako žurnalistovi a na konanie voči vydavateľovi samostatne. Bol mi záhadou tento postup, pretože súdiť žurnalistu bez vydavateľa je dosť neuveriteľná vec, pretože žurnalista keď napíše text a má ho doma v zásuvke a nie je uverejnený, tak neviem, za čo ho možno súdiť. Na druhej strane, ak vydavateľ nevydá text vo svojom periodiku, tak opäť nie je o čom rokovať voči nemu. Takže tieto dve skutočnosti od seba jednoducho nie je možné vecne, formálne ani právne nijakým spôsobom oddeliť. Súd a sudkyňa Špániková toto však urobila.

    Čuduj sa, svete, prišlo teda k tomu. A tak bol separátne súdený žurnalista, separátne vydavateľ a aby tá "blbosť" bola zavŕšená, tak v priebehu času pôvodný vydavateľ jednoducho zanikol. Vydávanie periodika prešlo pod iného vydavateľa, ktorý s tým predchádzajúcim nemal spoločné prakticky nič. Môžete si to overiť v obchodnom registri. Súd nemeškal a rozšíril žalobu o nového vydavateľa, ktorý nemal s pôvodným článkom z roku 1994 nič, a odsúdil nového vydavateľa, že je povinný uverejniť moje ospravedlnenie a navyše nový vydavateľ má zaplatiť škodu Dzurindovi, ktorá údajne nastala odpublikovaním toho, že minister Dzurinda vydal rozhodnutie ministra o príprave podkladov privatizácie Slovenských telekomunikácií v prospech firmy Northern Telecom.

    Voči týmto nezmyslom sme sa, prirodzene, odvolali, aj ja, aj vydavateľ. Vydavateľ argumentoval tým, že on s celou problematikou má spoločné toľko, ako má Pepsi Cola spoločné s Coca Colou. Ak si to sudkyňa zmýlila alebo sa mýlil ktosi iný, je to problém kohosi iného, ale rozhodne nie vydavateľa. Ja som argumentoval tým, že celé zdôvodnenie rozsudku je nezmyslom, pretože popiera samo seba a navyše nás núti zverejniť text ospravedlnenia, ktoré je lžou. V texte ospravedlnenia sa malo vyjadriť, že minister Dzurinda takéto rozhodnutie nikdy neprijal. Prijal ho, ale súd ma zaviazal, že to musí takto lživo odznieť.

    Tak sme sa obaja svorne odvolali s tým, že, prirodzene, termín odvolacieho konania i podania môže byť iba jediný, pretože nie je možné brať odvolanie jedného separátne a druhého separátne, keď to navzájom neoddeliteľne spolu súvisí, tak ako súvisí lýtko so stehnom na nohe toho istého človeka. Napodiv, odvolací súd v trojlístku senátu doktorky Marty Nevřelovej a členiek senátu Márie Palenčárovej a Evy Köszegyovej zamietol jednoznačne moje odvolanie s tým, že ja som odvolanie podal po termíne, pretože termín som vzťahoval na to koncové, a to na termín platný pre vydavateľa. Predsa odvolávať sa je možné len voči tomu, čo platí súhrnne. Nemôžem sa odvolávať voči veci, ktorá nesúvisí. Takže krajský súd moje odvolanie zamietol, ale nezamietol odvolanie vydavateľa. Takže v prvom kole okresný súd prijal rozsudok, krajský súd v mojej osobe ho potvrdil, v osobe vydavateľa ho nepotvrdil, čiže táto "blbosť" pokračuje ôsmy rok, keď sa teraz odvoláva samostatne vydavateľ za stavu, že vlastne nie je mi zrozumiteľné, v čom sa odvoláva.

    Dámy a páni, toto právne Kocúrkovo sa deje pod vedením súčasného ministra spravodlivosti alebo skôr nespravodlivosti, pretože také čosi sa jednoducho nemôže diať ani na psychiatrii. To, že takéto čosi sa na Slovensku deje, nie je nejakým tajomstvom ani v zahraničí a ja som sa o to aj postaral, pretože takýmto spôsobom nezmyselne odsúdiť poslanca, žurnalistu a člena amerického komitétu pre ochranu žurnalistov, to môže skutočne len spolok nie celkom zdravých ľudí. Dovolil som si preto informovať všetkých zodpovedných ľudí v Európe, ktorých sa táto problematika týka, že takýto právny stav na Slovensku existuje. Trúfam si povedať, že pokiaľ nepríde k jeho zmene, tak silne pochybujem, že so Slovenskou republikou ako s relevantne právnym štátom sa vôbec bude počítať, pretože jednoducho to, čo sa tu deje pod hlavičkou údajného práva, ale v skutočnosti bezprávia, to jednoducho nemá obdobu. A keďže ryba smrdí od hlavy, tak tento stav sa nemôže zmeniť, pokiaľ v čele stojí osoba, ktorá je garantom tohto stavu.

    Nejdem opakovať fakty, ktoré odzneli vo vystúpeniach mojich predrečníkov, pretože tie boli evidentné a napriek tomu, že niektorých poslancov vládnej koalície dohnali do stavu nepríčetnosti, prípadne do stavu ironizovania, to závisí od ich osobných parametrov, dámy a páni, východiskom je jedine zmena toho, kto stojí v čele rezortu ministerstva spravodlivosti, ktoré sa stalo ministerstvom nespravodlivosti a momentálne je bremenom a brzdou nie mojej osoby, nie vydavateľa, ale všetkých vás a nás, pretože sa to týka všetkých obyvateľov tohto štátu, ktorí sa dostali do pozície stavu bezprávnosti, a čo je ešte horšie, aj protiprávnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Škoda, že tu nie je pán poslanec Palko, lebo konečne som našiel to, čo som hľadal vo svojich materiáloch a čo som mu chcel odcitovať. Pán poslanec Brňák už hovoril o liste advokátskej kancelárie Weis-Jurovatý & Partners, o tom, ako sa pán Jurovatý chváli Ing. Šutému, aké má známosti s JUDr. Pastierikovou a JUDr. Schubertovou na súde, ktorý má rozhodnúť o tom, že má pravdu pán Jurovatý, môže naďalej gangsterčiť so súkromnými bezpečnostnými službami po slovenských kúpeľoch a vyrubovať im dvere z pántov. To pán minister je tiež svetlým príkladom, lebo sám navádzal v prípade pána Štefanka potenciálnych záujemcov o túto techniku otvárania dverí.

    Ale mám tu interný list, pán Palko, a možno vaša manželka, ktorá je v tom stredisku, by vedela aj upresniť niektoré položky. Pre istotu odcitujem, koľko stoja také reprivatizačné gangsterstvá Fond národného majetku. Je to interný list z 25. 11. 1999 pre Ing. Ladislava Šutého, riaditeľa sekcie vymáhania pohľadávok a odstúpenia od zmlúv, od Ing. Zuzany Némethovej, riaditeľky sekcie ekonomiky:

    Vec: Upresnenie nákladov fondu súvisiacich s odstúpením od KZ číslo 1520/1996 Kúpele Sliač a Kováčová

    Dňa 11. 11. 1999 sme vám oznámili listom číslo 1812958/1999 výšku nákladov súvisiacich s odstúpením od KZ číslo 1520/1996 Kúpele Sliač a Kováčová. Keďže v týchto dňoch bola doručená a zaplatená faktúra za poskytnutú právnu pomoc v zmysle zmluvy uzatvorenej dňa 25. 6. 1999 medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky a JUDr. Eduardom Jurovatým, upresňujeme náklady na túto položku: Náklady fondu 1 733 156,50 Sk, 50 tisíc Sk, sú to rozpísané položky, právna pomoc 31 660, notárska zápisnica 137 711,40 Sk, SCP za prevod akcií, teda Stredisku cenných papierov, pán Palko, to je pre vás a odmena za prevod akcií 1 513 785,10 Sk.

    S pozdravom podpísaná Ing. Zuzana Némethová, riaditeľka sekcie ekonomiky.

    Takže zaujímalo by ma, pán Palko, najmä komu išla odmena za prechod akcií. Takže, pán Palko, 1,733 mil. tiež ide na účet daňových poplatníkov alebo občanov Slovenskej republiky, ale ešte stále to nedosahuje alebo aj to treba zrejme pripočítať k sume 300 mil., ktorú zatiaľ za reprivatizačné gangsterstvá tejto vládnej koalície zaplatil Fond národného majetku. Nedivme sa, že nebude mať potom z čoho vyplatiť občanom za to, čo im bude musieť vyplatiť, za dlhopisy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ja len krátku poznámku. Tá notárska zápisnica bola zrejme vytesaná do kameňa, keď za ňu účtovali takú sumu. Ale ešte jednu drobnosť. Nečudujem sa pani ministerke financií, že si tak láme hlavu, kde zoberie peniaze na referendum, ktoré bude 11. novembra, keď sa plným priehrštím rozhadzujú milióny na také akcie. Naozaj to máte ťažké, pani ministerka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    vážená Národná rada,

    pán minister Čarnogurský s obľubou hovorí o tom, akým právnym štátom je Slovenská republika, ako sú chránené práva každého občana, ako dobre vedie svoj rezort. Je síce pravdou, že podľa našej ústavy sa každý môže domáhať zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ale skutočnosť je úplne iná. Niektoré inštitúcie môžu robiť, čo chcú, môžu si zákony vysvetľovať po svojom, môžu dokonca suplovať súdne orgány, najmä v prípadoch, ak ide o niekoho alebo niečo, čo je súčasťou opozície, a nič sa im nemôže stať.

    Aby som bol konkrétny, nakoniec aj odvolávaný pán minister si to tak želá, uvediem, ako sa správa Fond národného majetku v prípade Kúpeľov Dudince. Suverénne pritom vyhlasuje, že proti privatizérom bude používať rázne opatrenia, a potom bude na nich, aby sa prácne domáhali svojho práva súdnou cestou, čo pri súčasnej praxi súdov, ktoré sú vo vašom rezorte, môže trvať aj niekoľko rokov.

    Aby ste si nemysleli, že si vymýšľam, dovoľte mi, aby som vám odcitoval z Trendu 21. júla 1999. Podľa hovorkyne Fondu národného majetku Slovenskej republiky Alžbety Šimonovičovej analýzy zmlúv vypracovali okrem pracovníkov fondu komerčné právne kancelárie. Určite bude zaujímavé zistiť, koľko za to dostali aj v tomto prípade. Nerobili to zadarmo. Konečné rozhodnutia nakoniec ešte posudzoval výkonný výbor a Prezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Stredisko cenných papierov Slovenskej republiky potom už posudzovalo iba formálne náležitosti odstúpenia a previedlo akcie na účet fondu.

    Podľa zástupcov Fondu národného majetku Slovenskej republiky je tak fond konečne v aktívnej pozícii, čo nemusí pri jednostrannom odstúpení od zmluvy iniciovať na jeho potvrdenie súdne konanie. Požiadať súd o vyslovenie nie právoplatnosti konania Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Strediska cenných papierov musí teraz dotknutá strana. To sú vaše zákony a to je dodržiavanie zákonov v Slovenskej republike. Čo na tom, že hrubé porušovanie zákonov, arogancia, klamstvo vládnej inštitúcie má nedozerné následky na formovanie právneho vedomia a morálnych postojov v našej spoločnosti. Hlavné je, že napráva vymyslené chyby a nedostatky a znepríjemňuje život ľuďom, ktorí zhodou okolností patria k súčasnej opozícii.

    Akciová spoločnosť SPA Novum uzatvorila zmluvu o odplatnom prevode 67 % akcií spoločnosti Hontterma začiatkom augusta 1996. Dá sa povedať, že v nastávajúcich rokoch si plnila všetky povinnosti, ktoré zo zmluvy vyplývali. Zaplatila prvú splátku vo výške 15 780 000 Sk Fondu národného majetku. Pravidelne splácala ďalšiu časť kúpnej zmluvy v pravidelných ročných splátkach. Presadzovala investície na rozvoj kúpeľov každý rok v sume vyššej ako 5 200 000 Sk stanovených v platobných podmienkach. Urobila príslušné kroky na presadenie vydania zamestnaneckých akcií v rozsahu minimálne 10 % základného imania tak, aby všetci zamestnanci akciovej spoločnosti Hontterma mali možnosť ich nadobudnúť.

    Treba popravde povedať, že tento bod sa do dôsledkov nepodarilo splniť, ale nie z viny akciovej spoločnosti SPA Novum, ale preto, že o akcie nikto zo zamestnancov neprejavil záujem. Pritom podmienky nadobudnutia akcií boli veľmi výhodné. Nominálna hodnota jednej akcie bola 1 000 Sk. Pri upisovaní bolo treba zaplatiť len 30 % hodnoty akcií a zvyšok do jedného roka a zamestnanci neboli obmedzovaní ani minimálnym počtom akcií, ani ich výškou. Termín upisovania akcií bol stanovený v dostatočnom predstihu. Pravidlá na vydávanie zamestnaneckých akcií dostali všetci akcionári vrátane Fondu národného majetku Slovenskej republiky už 14. 1. 1997. Podrobnosti vydávania zamestnaneckých akcií boli prerokované s vedúcimi pracovníkmi. Informácie o upisovaní akcií boli proti podpisu odovzdané alebo odoslané poštou 22. 1. 1997 všetkým pracovníkom. O upisovaní akcií a výsledku upisovania bola dňa 27. 1. 1997 vyhotovená notárska zápisnica.

    V rámci zmluvne stanovenej lehoty bola Fondu národného majetku doručená písomná správa o plnení záväzku presadenia zamestnaneckých akcií a umožnenia ich nadobudnutia všetkým zamestnancom. Je zaujímavé, že fond v tom čase už nevyžadoval plnenie tohto záväzku od SPA Novum a nenavrhol ani iný náhradný termím plnenia. Teda daný stav zobral na vedomie, súhlasil s ním a nepožadoval ani zaplatenie zmluvnej pokuty, tak ako je to uvedené v osobitnom dojednaní v článku 8 zmluvy o odpredaji akcií. V máji roku 1998 dokonca bol medzi Fondom národného majetku a akciovou spoločnosťou SPA Novum podpísaný dodatok číslo 1 k pôvodnej zmluve o odplatnom prevode akcií kúpou.

    Keďže pracovníci Fondu národného majetku pri kontrole koncom apríla - začiatkom mája v roku 1999 nezistili závažnejšie porušenie zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou, využili tento jediný zdanlivo sporný bod na jednostranný krok, pretože bolo potrebné "naprávať chyby" z privatizácie z obdobia predchádzajúcej vlády a pokúsiť sa o zmeny, hoci aj hrubým pošliapavaním práva. Fondom splnomocnená zástupkyňa pani JUDr. Darina Volfová odovzdala dňa 6. 7. 1999 predsedovi predstavenstva SPA Novum notársku zápisnicu o odstúpení od zmluvy. V zápisnici sa konštatuje, že kupujúci, teda akciová spoločnosť SPA Novum, mal do 6 mesiacov presadiť vydanie zamestnaneckých akcií obchodnou spoločnosťou Hontterma v rozsahu minimálne 10 % jej základného imania tak, aby všetci zamestnanci privatizovanej akciovej spoločnosti mali možnosť ich nadobudnúť.

    Avšak kupujúci túto povinnosť nesplnil a zamestnanci vraj nemali možnosť akcie upísať, lebo pri upisovaní boli porušené usatanovenia § 202 až 204 Obchodného zákonníka. Bolo by skutočne zaujímavé pozrieť si tieto paragrafy, hovoria o niečom úplne inom, a platné stanovy spoločnosti Hontterma. Uvedené dôvody Fondu národného majetku odstúpenia od zmluvy sú vymyslené. Koniec koncov, topiaci sa vždy aj slamky chytá v nádeji, že mu pomôže pri záchrane. Prečo by si teda zlodeji nenašli výhovorky pri takej veľkolepej lúpeži?

    Dôvody vysvetlenia funkcionárov spoločnosti SPA Novum a hospodárskych pracovníkov uvedených do zápisnice nevzali do úvahy a dodnes na ne neráčili ani odpovedať. Fond národného majetku zobral právo do svojich rúk, právo silnejšieho, právo arogantnej vládnej moci. Jednostranne od zmluvy odstúpil, nepočkal na rozhodnutie súdu, tak ako je to v civilizovaných právnych štátoch bežné, hoci v zmluve v článku 9 záverečné ustanovenia sa jasne hovorí, že pre ňu platia právne predpisy Slovenskej republiky a všetky spory podliehajú príslušnému súdu Slovenskej republiky.

    Fond národného majetku v porušovaní zákonov išiel dokonca ešte ďalej. Dal príkaz Stredisku cenných papierov Slovenskej republiky na preregistrovanie 67 242 akcií z účtu SPA Novum na svoj účet len na základe notárskych zápisníc o odstúpení od zmluvy a osvedčení o doručení notárskej zápisnice, a to aj napriek tomu, že SPA Novum si svoj majetkový účet dala predtým zablokovať. V zápisnici je jednoznačne uvedené, že kupujúci SPA Novum s dôvodmi na jednostranné odstúpenie nesúhlasí. Keďže tu ide o prevod na základe záväzkov zo zmluvného vzťahu, Stredisko cenných papierov malo vyžadovať príkaz na prevod akcií podpísaný aj majiteľom. Ak majiteľ podpísaný nebol, Stredisko cenných papierov malo vedieť, že o tom, či je odstúpenie od zmluvy právoplatné, bude s konečnou platnosťou rozhodovať súd. Preto jeho konanie je v hrubom rozpore so zákonom, lebo neochránilo majetkové práva osôb, ktorým vedie účty.

    Porušovanie zákonov Fondom národného majetku Slovenskej republiky je evidentné. Horšie je však to, že ich porušuje aj naďalej napriek tomu, že Krajský súd v Bratislave už 12. augusta 1999 vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal Fondu národného majetku previesť akcie na tretie osoby alebo inak nakladať s predmetnými akciami až dovtedy, kým sa právoplatne rozhodne, kto je skutočným majiteľom akcií. Predbežné opatrenie Krajského súdu v Bratislave potvrdil aj Najvyšší súd. Fond národného majetku napriek tomu požiadal predstavenstvo spoločnosti Hontterma o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia. Tomu však s odvolaním sa na existujúce predbežné opatrenie vydané Krajským súdom v Bratislave nevyhovelo.

    Potom sa fond obrátil na Krajský súd v Banskej Bystrici so žiadosťou o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia. Ten ho svojím uznesením zvolal na 16. septembra 1999, avšak nepoveril žiadny subjekt jeho organizáciou. Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu bolo v zákonnej lehote podané odvolanie v súlade s poučením uvedeným v uznesení súdu. Mimoriadne valné zhromaždenie sa uskutočnilo napriek podanému odvolaniu, a teda aj napriek tomu, že uznesenie nemalo a nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a ani vykonateľnosť. Ale uskutočnilo sa, aby mohlo byť zvolené nové predstavenstvo a nová dozorná rada, aby odvolalo pôvodných členov a pôvodný manažment a podvodne zvolilo nové vedenie kúpeľov.

    Takto neplatne zvolení členovia predstavenstva spolu s manažmentom uskutočňujú úkony, ktoré budú mať pre túto spoločnosť nepriaznivé a ťažko napraviteľné dôsledky. Rušia sa pracovné zmluvy s viacerými pracovníkmi v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce. Rušia sa dodávateľské zmluvy a uzatvárajú sa nové s firmami spriatelenými s novým vedením, ktoré sú však pre spoločnosť Hontterma veľmi nevýhodné. Ale výhodné sú, dúfajme, pre dočasný manažment, dočasné predstavenstvo a dočasnú dozornú radu.

    Jednoznačne o tom svedčia tieto fakty. V rokoch 1996 až 1998 spoločnosť dosahovala veľmi dobré ekonomické a liečebné výsledky. Zamestnávala viac ako 300 pracovníkov. Vyťažiteľnosť kúpeľov bola viac ako 90 %. Hrubý zisk každý rok presahoval 20 mil. Sk. Štát dostával na daniach viac ako 10 mil. Sk. Za tri roky sa preinvestovalo viac ako 40 mil. Sk. Akcionárom, mestu Dudince a Všeobecnej zdravotnej poisťovni sa pravidelne vyplácali dividendy. Rástli priemerné mzdy, splácal sa úver a plnili sa aj záväzky voči Fondu národného majetku.

    Aká je situácia teraz po ročnom šafárení protizákonne dosadených orgánov? Nové vedenie v daňovom priznaní za rok 1999 uviedlo až 300 tis. Sk napriek tomu, že koncom augusta staré vedenie zanechalo na účtoch viac ako 23 mil. Sk. Vláda, ktorej ste, pán minister, členom, sľubovala nápravu chýb, potrestanie tých, ktorí sa obohacovali. Pýtam sa vás, čo bolo treba napraviť a čo sa napravilo v prípade Kúpeľov Dudince. Neukazuje vlastne nové vedenie kúpeľov vzorové tunelovanie prednedávnom prosperujúcich kúpeľov...,

    Môžem počkať, pán minister, ak vás to nezaujíma.

  • Ale keby ste boli taký dobrý a zo slušnosti ma počúvali. Trochu počkám, kým si pán poslanec sadne tam, kde má sedieť.

  • Pán poslanec, pokračujte, nech sa páči.

  • Budem pokračovať vtedy, keď pán poslanec nebude sedieť na mieste vládneho činiteľa. Tam nemá čo robiť.

  • Hlas z pléna.

  • I ja mám čas, samozrejme.

  • Ruch v sále.

  • Určite mi to prekáža. To sú miesta pre členov vlády, nie pre poslancov.

    ... uvedomujúc si, že v kúpeľoch je dočasne v rozpore s právnymi predpismi len vďaka náklonnosti politickej vrchnosti a že si treba urýchlene napchať vrecká a naplniť bankové kontá, samozrejme, aj na úkor štátu, aj pri možnosti "úspešného" dovedenia kúpeľov do krachu?

    A čo robia súdy patriace do vášho rezortu, pán minister? Krajský súd v Bratislave vydal predbežné opatrenie už 12. augusta 1999 a Najvyšší súd ho potvrdil 29. októbra toho istého roku. Napriek tomu, že toto rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo na Krajský súd v Bratislave doručené 17. januára 2000, tento súd nekoná. Napriek tomu, že prípad bol odovzdaný senátu, JUDr. Jane Polakovičovej, doteraz nebol vytýčený termín pojednávania a spisy zapadajú prachom.

    Krajský súd v Banskej Bystrici na žiadosť Fondu národného majetku zvolal mimoriadne valné zhromaždenie na 16. 9. 1999. To sa aj uskutočnilo napriek tomu, že odporca Hontterma Dudince sa v zákonnej lehote odvolal a rozhodnutie Krajského súdu nemohlo nadobudnúť ani právoplatnosť, ani vykonateľnosť. Krajský súd v Banskej Bystrici odvolania proti rozhodnutiu zo septembra 1999 odoslal na Najvyšší súd v Bratislave až koncom februára tohto roku. To je skutočne obdivuhodná rýchlosť. Ak súdy nekonajú, podporujú nezákonnosť. Nové vedenie spoločnosti Hontterma nakladá s majetkom kúpeľov výrazne horšie, ba až katastrofálne. Za niekoľko mesiacov "prešustrovať" viac ako 23 mil. Sk môžu len diletanti alebo tí, ktorí si pomocou spriaznených firiem napĺňajú svoje bankové kontá.

    Napriek platnému predbežnému opatreniu nakladajú s majetkom, vypisujú verejné výberové konanie na rekonštrukciu kúpeľných objektov s možnosťou ich dlhodobého prenájmu. Uzatvárajú nevýhodné zmluvy, a to všetko aj napriek tomu, že v obchodnom registri nie sú zapísané. Pri obsadení Kúpeľov Sliač a Kováčová civilnou bezpečnostnou službou predseda vlády pán Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že si tu len uplatnili právo majitelia, ktorí sú zapísaní v obchodnom registri. Je tu upozornenie na to, že podobný krok by malo v Kúpeľoch Dudince urobiť pôvodné vedenie kúpeľov, ktoré je ešte stále vedené v obchodnom registri?

    Pán minister, nemyslíte si, že v prípade Kúpeľov Dudince, spoločnosti Hontterma, akciovej spoločnosti SPA Novum došlo k hrubému porušeniu zákonov platných v Slovenskej republike? Nezdá sa vám, že proti právoplatným vlastníkom akciovej spoločnosti SPA Novum boli použité metódy revanšu len preto, že akcionári nepatrili a ani nepatria k súčasnej vládnej koalícii? Ste presvedčený o tom, že súdy sú ochotné zabezpečiť presadenie práva akcionárov a jednoznačne sa vyjadriť, kto porušil a sústavne porušuje zákony a kto bude braný na zodpovednosť za škody, ktoré vznikajú nielen pre akcionárov spoločnosti SPA Novum, ale aj pre štát len preto, že súdy nekonajú?

    Predseda vlády pán Dzurinda sa 4. septembra po stretnutí s predstaviteľmi polície vyjadril, že: "Prioritou vlády na tento polrok je zvýšenie vynútiteľnosti práva, to znamená, že zákon musí platiť pre každého občana bez výnimky." Rád by som s týmto vyjadrením súhlasil. Ale zákon by mal tým viac platiť pre ústredné orgány štátnej správy, pre ministerstvo privatizácie, Fond národného majetku, Stredisko cenných papierov a najmä pre tých, ktorí by mali garantovať právo každého občana, ministerstvo spravodlivosti, vás, ktorí toto ministerstvo riadite, a, samozrejme, aj pre súdy, či už na okresnej, krajskej alebo republikovej úrovni. Ak to neviete alebo nechcete zabezpečiť, mali by ste vedenie rezortu ponechať človeku, pre ktorého budú zákony platné v Slovenskej republike svätou povinnosťou a ktorý v žiadnom prípade nedovolí po nich šliapať nezodpovedným ľuďom bez ohľadu na ich vierovyznanie, politickú príslušnosť a príslušnosť k vládnej koalícii, či opozícii.

    Vo svojom vystúpení ste, pán minister, vyzvali tých, ktorí podpísali návrh na vaše odvolanie, aby sa nad tým zamysleli. Musím sa priznať, že som sa na chvíľu zamyslel aj ja, či som nebodaj neschybil. Ale som presvedčený o tom, že som tým neurobil chybu, najmä preto, že vo vašom rezorte je príliš veľa chýb a nedostatkov. O tom nakoniec svedčia údaje z prieskumov verejnej mienky, podľa ktorých ľudia súdom nedôverujú alebo dôverujú len veľmi málo a zrejme vedia prečo. A potom aj preto, že so strojeným falošným úsmevom sa pokúšate pri každom svojom vystúpení oklamať aj poslancov najvyššieho zákonodarného zboru.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán minister, chce zareagovať. Nech sa páči, pán minister. Máte právo.

  • Pán poslanec Zlocha,

    vypočul som si váš príspevok nie zo slušnosti, ale zo skutočného záujmu. Totiž jedným z privatizérov Kúpeľov Dudince je váš príbuzný, myslím si, dokonca váš brat. Je to tak?

  • Hlasy z pléna.

  • Tak švagor. Áno. Tak švagor.

    Ale, pán poslanec, pokiaľ ste spomínali ten prípad, že niekedy v januári bola podaná žaloba a nebol doteraz vytýčený termín pojednávania na niektorom súde, tak napíšte mi číslo konania, vec a ktorý súd a napíšem predsedovi súdu, aby zariadil vytýčenie pojednávania, pretože medzi povinnosti ministerstva spravodlivosti patrí dohľad alebo nabádanie k tomu, aby nedochádzalo k prieťahom v súdnom konaní, a keďže od januára doteraz nebol vytýčený termín pojednávania, tak je tam dôvod na zásah.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová sa hlási s faktickou poznámkou. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Zlocha spomínal, že súčasná vláda sľubovala nápravu chýb. No ja si myslím, že v rezorte spravodlivosti sa nakopili chyby a také chyby, aké sú dnes, neboli ani v minulosti.

    Ja by som si na záver dovolila spomenúť kauzu takzvaných štyroch sudkýň. To sa od existencie vzniku štátu nestalo, aby voči sudcom za to, že v rámci zákona, v rámci svojej kompetencie, keď rozhodnú podľa zákona, a nie podľa chuti vládnej moci, boli podané návrhy na začatie trestného stíhania. Všetci si dobre pamätáme, že do Národnej rady bola postúpená žiadosť o súhlas s trestným stíhaním, a potom rýchlo sa vládna "verchuška" spamätala.

    Vážení, to je veľmi vážny prehrešok demokracie a nezávislosti súdnictva, pretože skutočne išlo o posúdenie právnej podstaty. A to azda sudcom prislúcha a je to v rámci ich nezávislosti. Takže chcem poukázať na tento príklad, aký sa od vzniku Slovenskej republiky ešte nestal, ale sa stal počas vedenia tejto vlády. To znamená žiadne nápravy chýb, ale sú nové vážne chyby a je ich veľký počet.

    Ďakujem.

  • Vážený pán minister,

    napísal som vám pred viac ako mesiacom a upozornil som na prieťahy v súdnom konaní. Vy ste mi síce neodpísali, ale dostal som oznámenie podpísané jednou generálnou riaditeľkou, kde mi oznámila, že táto sťažnosť bola poslaná na príslušné krajské súdy. Chcel som to len uviesť ako príklad, že súdy skutočne nekonajú a hlavne v prípade, kde ide o ľudí súčasnej opozície.

  • Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Aibeková. Pripraví sa pán poslanec Gašparovič.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážený pán podpredseda,

    hoci ste v čase, keď došlo k vážnym urážkam na adresu našej poslankyne, neviedli schôdzu vy, a teda ste sa nedopustili vy toho, že ste neupozornili poslanca, aby sa nesprával urážlivo, žiadam pána poslanca Osuského, aby sa ospravedlnil pani poslankyni Tóthovej. Pán poslanec, vy ste známy tým, že ste v parlamente nikdy nevystúpili s nejakým konštruktívnym návrhom, ale znižujete sa zásadne k urážkam opozičných poslancov. Veľmi ma mrzí, že keď vy muži máte takéto zvyky medzi sebou, je to niekedy aj zo strany mojich kolegov, ak považujete tento štýl za hodný parlamentu. Ale nemáte právo urážať ženy poslankyne. Je nás tu málo, a tak si myslím, že si naozaj zasluhujeme aj ako zo svojich funkcií, ale aj ako ženy vašu úctu. Preto vás žiadam, aby ste sa ospravedlnili. Mal to urobiť a mal vás napomenúť podpredseda Hrušovský. Ale teraz k veci, aby som vás neokrádala o čas, aj keď sa dá veľa hovoriť o výčitkách pána poslanca Palka, že zdržujeme.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    spomeňte si, koľkokrát ste chýbali, koľkokrát vás nebolo dosť, aby ste boli uznášaniaschopní, koľkokrát sa musela prerušovať schôdza, koľkokrát museli podpredsedovia a predseda parlamentu vyzývať poslancov, aby si plnili svoje povinnosti.

    Vážený pán minister, budem veľmi stručná. Budem vychádzať z interpelácie, s ktorou som sa na vás obrátila vo februári tohto roku, a z vašej odpovede na ňu. Aj keď ste sa ma svojím vjadrením hlboko dotkli, predovšetkým vystupujem za svojich kolegov poslancov Hnutia za demokratické Slovensko.

    Pri vašom prvom odvolávaní 26. januára bolo vidno, pán minister, že situácia vám nie je príjemná. Viem sa celkom vžiť, že to nie je príjemné, keď celé hodiny musíte počúvať výčitky na svoju adresu. Vtedy ste povedali, samozrejme, ste sa vrátili k svojej obľúbenej téme, a to k téme únosu, ktorý sa uskutočnil alebo ktorý bol v roku 1995 - únosu bývalého prezidentovho syna. Vtedy ste takýmito slovami - a je to doslovný odpis vášho vystúpenia - urazili poslancov za HZDS. Povedali ste: "Takže, páni poslanci za HZDS, keď druhýkrát by ste chceli niečo podobné organizovať, tak poverte predsa väčších odborníkov, a nie amatérov." Ja som vás vtedy vyzvala, aby ste predložili dôkazy o tom, že poslanecký klub HZDS takéto niečo organizoval, alebo aby ste sa ospravedlnili. Aká bola vaša odpoveď? Ako dôkazy uviedol minister spravodlivosti článok v časopise Plus 7 dní.

    Vážené dámy, vážení páni, tí, ktorí čítate tento časopis, viete, že je to takzvaný bulvárny časopis, kde každú chvíľu prepierajú nejakého politika, najradšej a najlepšie opozičného, pretože je to najvďačnejšia úloha, kde sa aj vám môže stať, že uverejnia fotografiu domu, ktorý bol zbúraný, a potom obvinia vás ako našu kolegyňu, že ste jednoducho predali zbúraný dom za vysokú sumu, a ďalšie a ďalšie manipulácie. Považujem za absolútne nedôstojné, aby minister namiesto predloženia dôkazov, ak tie dôkazy boli tajné alebo ich nemohol uverejniť, jednoducho mohol odpovedať: "Tento prípad je v štádiu vyšetrovania. Dôkazy má ten a ten." Ale odvolávať sa na bulvárny časopis je nedôstojné, nedôstojné ministra spravodlivosti. Ja som mala naozaj o vás vyššiu mienku, pán minister, a priznám sa, že ste mali aj môj obdiv, keď ste nehlasovali za programové vyhlásenie vlády, lebo ste mali odvahu prejaviť svoj názor. Už som sa nestotožnila s vami, keď ste potom vo vláde zostali a sedíte v nej dodnes, lebo si myslím, že je to európsky unikát, že minister, ktorý nesúhlasí s programovým vyhlásením vlády, tak ho má plniť. Vy ho neplníte, ako tu už bolo viackrát povedané. A možno takto dokazujete svoj nesúhlas.

    Ďalej ste v odpovedi konštatovali: "Aj v súčasnosti poslanci za HZDS svojím hlasovaním v Národnej rade Slovenskej republiky sa stavajú proti akémukoľvek prešetrovaniu podozrení zo spáchania trestných činov, ktorých sa mali dopustiť páchatelia v služobnom pomere k Slovenskej informačnej službe. V tomto zmysle celé HZDS nesie politickú zodpovednosť za únos a celú vtedajšiu činnosť Slovenskej informačnej služby. Celé HZDS vrátane poslancov nesie zodpovednosť za minulú politiku zahrnujúcu aj únos slovenského občana do zahraničia, a to bez akýchkoľvek dôkazov, s použitím princípu kolektívnej viny."

    Vážené dámy, vážení páni, viete, aký je nebezpečný princíp kolektívnej viny, koľko zla už narobil v histórii, koľké politické boje boli vedené v tomto princípe? Akým právom si dovoľuje minister spravodlivosti vytýkať hlasovanie poslancovi parlamentu? Vy ako minister spravodlivosti musíte vedieť, a som presvedčená, že poznáte ústavu a stačí si pozrieť iba články 26 o politických právach každého občana a článok 73, ktorý hovorí o právach a povinnostiach poslancov. Poslanec predsa hlasuje a rozhoduje v parlamente naozaj podľa vlastného svedomia a podľa toho, aké má informácie. Ja predsa nebudem hlasovať ako vaši poslanci, ale nevytýkam im, ako hlasujú. Budem tak hlasovať, pretože som presvedčená, a o tom sú už dnes aj dôkazy, že mnohé kauzy, ktoré sú predkladané a kde si vy predstavujete, že my by sme vás mali podporiť, sú kauzy len a len politické.

    Pán minister, vy svojím konaním podporujete to, čo nazval náš kolega politickým rasizmom. Bohužiaľ, v tejto krajine sa rozšíril politický rasizmus, politický rasizmus aj v tom, že keď ide o podozrenie zo spáchania trestného činu, a je to člen alebo bývalý člen HZDS, tak vo všetkých médiách, dokonca vy ste tento termín nepoužili, ale vaši kolegovia vo vláde používajú tento termín, všade označujú podozrivého, čiže nie odsúdeného, označujú všade, že je alebo bol členom HZDS.

    Povedzte mi, zo všetkých trestných činov, ktoré už boli dokázané a kde bol odsúdený, kde sa v iných prípadoch uvádza, či bol, alebo nebol členom nejakej politickej strany. Toto sa nedá nazvať inak iba politickým rasizmom. Je to kampaň vedená proti opozícii, pretože tam, kde nemáte dôkazy, používate takéto metódy. Hovorím o tomto preto, a týmto aj končím svoje vystúpenie, lebo ja som vás, pán minister, vyzvala pred dvomi rokmi, takmer pred dvomi rokmi, bolo to na začiatku činnosti tohto parlamentu, keď sa objavili po zastávkach v Bratislave hákové kríže a bolo tam napísané smrť HZDS, aby ste sa váhou svojej osobnosti postavili za vyšetrenie takýchto činov. Nič ste voči tomu neurobili a vlastne aj takouto odpoveďou a takýmito odpoveďami nepriamo podporujete také činy.

    Takže dalo by sa ešte veľmi dlho hovoriť o výčitkách, ktoré voči vám máme, ale myslím si, že veľmi veľa podstatných výhrad tu už odznelo. Znovu vás teda žiadam, pán minister, aby ste zvážili takéto svoje odpovede poslancom. Viem, že vy ste ich nepripravovali, že ministri nepripravujú odpovede, ale podpísali ste sa pod takúto odpoveď, pod odpoveď, ktorá je v rozpore s ústavou, ďalšími zákonmi, ale aj v rozpore s tým, čo by ste ako minister mali zastupovať a, bohužiaľ, nezastupujete.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Ad 1, pani poslankyňa Aibeková, počas svojho fungovania v exekutíve skutočne používala pani ministerka Tóthová veľmi často pojem legislatívna diera, a tak sa stalo, že si to osvojili humoristi a tento pojem k nej priradili. Neviem, či ste v tom čase atakovali humoristov a ak ste tak neurobili, urobili ste dobre, lebo atakovať humoristov je v zásade skoro vždy cesta k trápnosti. Viem však, že ste opäť raz v parlamente žiadali - to je vaša obľúbená parketa zrejme nielen voči mne, ale voči mne zvlášť často - ospravedlnenie za to, že som použil pojem "hruštička húževnatá", pričom autor tohto výroku je notoricky známy zvlášť vám. A nespomínam si, že by ste niekedy verejne žiadali ospravedlnenie od autora tohto výroku voči pani exministerke Zdenke Kramplovej.

    A celkom nakoniec: Boli ste svedkyňou, keď pán poslanec Slobodník neuveriteľnými klamstvami opierajúcimi sa o anonymný list, na ktorom nebol odosielateľ, osočil mňa z brania desaťtisícových úplatkov. Tento list vzbudil veselie na Kožnej klinike Lekárskej fakulty, kde roky pracujem, a všetci kolegovia sa ma pýtali, čo to, preboha, predpisujem za masti, že dostávam takéto úplatky, a aby som aj im prezradil tento recept. Nespomínam si, že by ste vtedy vyzvali svojho kolegu pána poslanca Slobodníka, aby takto hanebne neklamal. Preto si dovoľujem odmietnuť vašu výzvu a znova vás odkazujem na to, aby ste, pokiaľ možno, videli brvná v očiach tých, ktorí sú vám blízki, než triesky, na ktoré tu upozorňujete.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som rád pani poslankyni Aibekovej povedal, že je zbytočné sa rozčuľovať, keď ju ostrieka blato, pretože blato vždy ostane len blatom. A čo sa týka odpovede pána ministra, o ktorej dosť rozprávala pani poslankyňa Aibeková, treba zrejme chápať odpoveď pána ministra, ako nepriamo sa priznal, že žiadne dôkazy nemá. Čiže ide iba o osočovanie. To je všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Áno, kultúra tohto parlamentu sa skutočne dá vyjadriť vzťahom jednotlivých poslancov. Nemyslím si, že v predchádzajúcom období, aj keď možno medzi chlapmi v určitých chvíľach padali silnejšie slová, by boli takéto vzťahy voči ženám. Chlapi sa zo začiatku aspoň snažili kultúrne správať, čo už dnes o mnohých z vás, ktorí ste vyzlečení, dosť pochybujem, že viete, kde sedíte. A veľmi by som vám odporúčala občas si prepínať na rôzne západné stanice, aj parlamenty, do ktorých sa chcete dostať, napríklad Európsky parlament, či tam nájdete ľudí, ktorí sa tak správajú ako vy.

    Takže ani sa nedivím vyjadreniam pána Osuského, lebo si myslím, že on je známy svojimi vystúpeniami a svojím vzťahom aj k ženám, ale aj k pánu ministrovi. Osočovanie, ktorého sa dostáva členom HZDS, je bežne známe už od vystúpenia pána premiéra v tomto parlamente, keď ho nikto nezastavil a, žiaľ, ani ho nikto nenapadol, lebo jeho nechráni imunita, keď nám všetkým vykričal, že máme namočené paprče v krvi pána Remiáša. Takže vôbec sa nedivím, že sa tak správate, a neprajem vám, aby sa v budúcnosti niekto tak správal voči vám, a možno tiež by sa mohol nájsť nejaký dôvod, ktorý by sa vytkol, páni poslanci, vám.

  • Pani poslankyňa Aibeková, chcete reagovať?

    Nech sa páči.

  • Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Osuskému, že ma nesklamal. Pán poslanec, čo sa týka pána Slobodníka, takýto list o braní úplatku, bohužiaľ, prišiel viacerým. To sú veci, ktoré si musíte vybaviť, pretože nemám možnosť vedieť, či je pravdivý, alebo nepravdivý. Ja som ho nepoužila a vy, keď ste sa cítili dotknutý, mali ste právo sa obrániť. Ale pani poslankyňa Tóthová nebola prítomná, nemohla sa obrániť. Nikto vtedy nemohol reagovať, pretože by porušil rokovací poriadok. Bola to prvá možnosť, keď som vás vyzvala, aby ste prestali s týmito urážkami. Ja som nikdy voči žiadnym humoristom nevystupovala ani vystupovať nebudem, ani som nikdy nepísala proti novinárom, ani písať nebudem. Ale vyprosujem si váš tón, aký používate.

    To, že ste kontroverzný, sa o vás dávno vie a nakoniec presvedčil sa o tom aj exminister Šagát, ktorý na základe vášho návrhu, ktorým ste mu chceli rozbiť jeho zákon, ho chcel stiahnuť. Pôvodne ho aj stiahol, potom vzal svoje stiahnutie naspäť. Čiže ak nie je podľa vašich predstáv, tak všetko ostatné je zlé. Nevidíte jeden zásadný rozdiel. Ak vám niekto ublížil, ak vás niekto urazil, ak sa vás dotkol, tak ste mali možnosť obrániť sa proti tomu. Ale vy ste použili hanlivé slová na adresu ženy poslankyne, ktorá tu nebola prítomná. To je ten zásadný rozdiel. Tak ako sa neštítite ohovárať mŕtveho, ktorý sa nemôže brániť, tak používate takéto metódy a ak sa nedokážete hanbiť, svedčí to len a len o vašom charaktere, o ničom inom.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Gašparovič. Pripraví sa pán poslanec Andrejčák.

  • Vážený pán podpredseda,

    pán minister, aj keď tu nie je,

    kolegyne, kolegovia,

    aj naši prítomní poslucháči na balkóne, ktorí doteraz vydržali,

    ešte dnes pred obedom som bol presvedčený, že nebudem vystupovať, pretože som vedel obsah vystúpení mojich kolegov a nepovažoval som za potrebné opakovať niektoré veci. O dvanástej pán minister svojím preňho typickým spôsobom, keď nahodí chladnú voskovú masku a hovorí aj o tom, o čom je presvedčený, že nemá pravdu, ma v rozhlase obvinil, že som za korupciu, že som za sudcov, ktorí prevážajú drogy, že som za sudcov, ktorí podplácajú. Nikdy za bývalých, za terajších, za budúcich sudcov som v takýchto prípadoch nebol a nebudem. Takže to bol dôvod, prečo som sa rozhodol vystúpiť a reagovať na pána ministra spravodlivosti. Myslím si, že áno, aj keď budem hovoriť krátko, ale moje vystúpenie bude najdlhšie, pretože keď sa pozerám na hodiny, tak budem hovoriť dva dni. Je 23.57 hodín. Takže o chvíľu budem hovoriť aj na druhý deň.

    Pán minister začal citáciou Marxa, že dejiny sa opakujú. Začínajú sa komédiou, končia sa drámou. Niektoré krajiny mali aj majú dodnes vo svojich právnych poriadkoch a trestných poriadkoch niekoľkonásobnú sankciu. Donedávna ešte aj v Anglicku bol trest smrti, ktorý sa udeľoval jedenkrát, dvakrát, až trojnásobne dostal páchateľ trest smrti. Bolo to z toho dôvodu, že ak zomrie kráľovná, tak automaticky prišlo odpustenie, teda amnestia na jeden z týchto trestov smrti. Takže sa poisťovali tým, že ak by aj tretia kráľovná zomrela, aby predsa len v tej base si odsedel, resp. dostal, bol trest vykonaný. Hovorím to preto, lebo možno keby sme sa takto zachovali aj voči súčasnému pánu ministrovi spravodlivosti, mohli by sme vysloviť možno niekoľkonásobné odvolanie pána ministra za skutočnosti, ktoré tu boli, aby sa náhodou ešte raz nemohol stať ministrom spravodlivosti, lebo by to bola katastrofa.

    Chcem pánu ministrovi pripomenúť aj niektoré skutočnosti, ktoré on ako minister spravodlivosti naozaj vykonal a na ktoré reagovali niektoré súdy a sudcovia. Ale najskôr by som ešte chcel zareagovať aj na nášho kolegu pána Palka, ktorý povedal, že dnes je toto sedenie o ničom a že my sme nikdy nič nepriniesli, nič sme nenavrhli. Pán poslanec Palko, bol by som veľmi rád, keby ste sa pozreli do záznamov z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, koľko návrhov opozícia predložila, a dobrých návrhov, a koľko ste z nich akceptovali. Čiže nie preto v Národnej rade nie je niečo, čo sme navrhli my, ale preto, že ste nechceli, aby to bolo.

    Rád by som zareagoval aspoň stručne aj na to, keď pán minister povedal, že kvôli nám, kvôli tomu, že sa zmenila forma privatizácie, dnes súdy nemôžu konať. Myslím si, on ako minister, naozaj ako pred chvíľou povedal, musí dozerať na to, aby súdy dodržiavali termíny a aby neboli prieťahy.

    Poviem len niekoľko viet. Pán Rohárik, ktorý je predsedom Združenia sudcov Slovenska, poradcom pána ministra, jeho oddaným služobníkom, v Banskej Bystrici, kde pôsobí, má privilégiá, ktoré mu nijako nepatria. Takúto sťažnosť poslala aj predsedníčka Okresného súdu z Bystrice pani JUDr. Dubovcová pánu ministrovi, kde namieta, aby mala obmedziť agendu vybavovania tomuto sudcovi. A keďže to musela urobiť - pán Rohárik mesačne vybavuje sedem malých vecičiek -, na základe toho musela urobiť rekonštrukcie v organizácii súdov a toho je tu veľa. Ale poviem len jednu vec z toho, kde hovorí, že kvôli týmto rekonštrukciám od 22. 3. 1999 na rozhodnutie žiadnemu sudcovi tamojšieho súdu neprideľuje veci, ktoré sa týkajú - je tu pripojený celý zoznam, nejdem ho čítať -, konštatuje, že tieto veci neprideľuje a nemajú zákonného sudcu, pretože nemá akého sudcu dať.

    Čiže tu sú prieťahy, pán minister, ktoré sú zapríčinené vaším rozhodnutím a takým rozhodnutím, že sudcov zapájate do práce, ktorú robia pre vás. Pán sudca Rohárik za 1. polrok roku 2000 mal sedem vecí. Môžem ich citovať podľa čísla. Nebudem. Má vec, v ktorej nekoná od roku 1996. Má vec, kde písal rozsudok deväť mesiacov. Proti tomu rozsudku sa odvolali. On odvolanie držal ďalej protiprávne niekoľko mesiacov, skoro rok a rozsudok potom napísal na jednu stranu. To sú veci, pán minister, ktoré namietame a ktorými ovplyvňujete súdnictvo.

    Ale, panie poslankyne, páni poslanci, keby hneď všetko to, čo sa hovorilo, nebola pravda, čo ma znepokojilo, to je jedna vec. Za krátky čas existencie Slovenskej republiky a budovania nezávislých súdov sa pánu ministrovi perfektne podarilo rozdeliť sudcovskú obec, dokonca tak, že dnes sa kategorizuje, ktorý sudca s ktorou politickou stranou spolupracuje. Je to katasrofa. A to sa podarilo pánu ministrovi Čarnogurskému a to je to zlé, čo sa stať nemalo.

    Keďže som povedal, že nebudem dlho hovoriť a nebudem opakovať veci, ktoré tu boli, tak prečítam len list Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktorý píše sudcom Slovenska, kde Slovenské národné stredisko pre ľudské práva považuje nezávislosť súdnictva za hlavný pilier dodržiavania a ochrany ľudských práv na Slovensku. So znepokojením sleduje hrubé zasahovanie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky do nezávislosti súdnictva a presadzovanie politických záujmov v súdnictve. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva je presvedčené, že len nezávislé a odpolitizované súdnictvo je zárukou ochrany práv občanov v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Stredisko preto víta a podporuje každú iniciatívu, vrátane Memoranda sudcov Slovenskej republiky k európskym inštitúciám, ktorá chráni nezávislosť súdnictva a odmieta vplyv akejkoľvek politickej moci nad súdnictvom v Slovenskej republike. Tu píše: "Vážený pán doktor, pokiaľ uznáte za vhodné a účelné, stredisko súhlasí s tým, aby toto naše podporné stanovisko bolo zverejnené, prípadne pripojené k memorandu a zaslané spolu s ním na európske inštitúcie." Podpísaný výkonný riaditeľ pán JUDr. Srebala.

    Panie poslankyne, páni poslanci, tak ďaleko sme sa dostali počas pôsobenia pána ministra Čarnogurského. Preto hovorím, nemusím v tomto viac pokračovať, tu je výsledok. Ale čo ma ešte mrzí a čo musím povedať, škoda, že tu chýba náš kolega pán poslanec Mikloško, aby som pripomenul našim kolegom z SDĽ, čo im povedal on. Opäť ste si, páni kolegovia, vypočuli dôvody, pre ktoré, myslím si, je potrebné odvolať ministra, opäť ste sa postavili do pozície mŕtveho chrobáka a povedali ste, že sa zdržíte. Fero Mikloško vás vyzval ako kolega, politický kolega ministra spravodlivosti, buďte chlapi, hlasujte za odvolanie alebo povedzte, že má byť ďalej ministrom.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca chce reagovať pán poslanec Cuper ako navrhovateľ. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem doplniť pána poslanca Gašparoviča ohľadom osoby toho výnimočného a vynikajúceho človeka, ktorý vedie tak verne oddanú organizáciu pánu ministrovi spravodlivosti na súdoch Slovenskej republiky Združenie sudcov Slovenskej republiky, pána Rohárika. Pán Rohárik, pán Gašparovič, zabudol si povedať, nerozhodoval ani predtým viac sporov za rok, a práve preto, keď s ním bol nespokojný predchádzajúci predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici, pán minister mal aspoň dôvod pána Hrabovského, ktorý dostal 96-percentnú podporu od sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici, jednoducho vymeniť. To je to jeho, o čom nás presviedčal, že postupoval len podľa vôle a želania kolektívov súdov na krajských a okresných súdoch.

    Je tu zápisnica zo zasadnutia Sekcie Združenia sudcov Slovenska - to bude určite zaujímať Ivanka -, kde aj michalovskí, aj trebišovskí, aj košickí sudcovia si vyprosujú od pána Rohárika a od pána Jačeka, aby hovoril bez ich súhlasu v ich mene. Tento etický, "absolútne čestný človek" jednoducho robil stenu pánu ministrovi spravodlivosti v televízii, neštítil sa používať nečestné spôsoby boja, je to človek, ktorý má zastupovať sudcov. Nie sú s ním spokojní, nechcú ho.

    Ale, pán Langoš, aby ste sa neusmievali, priťažilo u pána ministra spravodlivosti, a to píše pánu Migašovi v liste pán Štefan Harabin, priťažilo to pánu Harabinovi, aj skutočnosť, že píše pánu predsedovi parlamentu práve v tej nešťastne spomínanej kauze Duckého zmenky. V tejto súvislosti dávam do pozornosti ostatné výroky poslanca Langoša na adresu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v čase, keď spor, tzv. Duckého zmenky ešte ani neboli na Najvyššom súde a pán poslanec už vopred vyjadril presvedčenie, že o ňom bude rozhodovať nezákonný sudca alebo nezákonný senát. K návrhu Demokratickej strany na moje odvolanie uvádzam iba toľko, že je zrejme motivovaný snahou presadzovať svoje ekonomické záujmy aj prostredníctvom rozhodovacieho procesu Najvyššieho súdu, čo v žiadnom prípade nemožno akceptovať.

    Vážení páni poslanci, takmer rodinné vzťahy medzi predstaviteľmi Združenia sudcov Slovenskej republiky a niektorými predstaviteľmi, aby som neurážal mojich alebo sympatizantov Demokratickej strany - teda ja že som ich sympatizantom, aby som to upresnil -, jednoducho ide o to, že pán minister je tiež priaznivcom a sympatizantom Demokratickej strany, že ju priviezol do parlamentu vo svojom vagóniku, pardon, tentoraz vo vagóniku pána Dzurindu, teda SDK. A to je len ďalší spôsob, alebo chcel som vám dokumentovať skutočnosť, vážení páni zo Strany demokratickej ľavice, že ten, čo ovláda tento parlament, je naozaj istá vplyvná skupina ľudí v Demokratickej strane, ktorá aj prostredníctvom vášho pána poslanca Weissa sa snažila ingerovať do vašich straníckych záležitostí, a kto sa im znepáči a nie je ochotný s nimi politicky kolaborovať, jednoducho sa ho snažia vo svojich početných mediálnych prostriedkoch znemožňovať za každú cenu a každým spôsobom. Jednoducho naháňajú ľuďom strach, aby čušali.

    Mám možnosť teraz vidieť, že pred vilou pána Zajaca často stoja redaktori z mnohých médií, teraz neviem, či mu robia ochranku alebo či chodia tak poslušne pre informácie, ako kedysi chodila väčšina novinárov na Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, nemôžete reagovať.

    Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Andrejčák a pripraví sa ako posledný pán poslanec Cabaj.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    už 9 hodín rokujeme o ministrovi, ktorý, ako ste sa presvedčili, podľa nás opozičných poslancov a, ako viem, aj u časti koaličných poslancov už dávno stratil dôveru. Vlastne stratil aj dôveru časti vlastnej členskej základne, pretože dokonca aj niektorí hlavní funkcionári ho opustili a utekajú skôr, než to aj s nimi dopadne politicky zle. Podľa preferencií vo výskumoch verejnej mienky stráca aj u voličov a dalo by sa povedať, že už dnes je takmer politická mŕtvola. A myslíme si, že naozaj nastal čas, aby stratil aj ministerský post, pretože už ďalej nič nové neprináša a iba škodí.

    Je tu však koaličná rada, tá rozhodla a dala za pravdu pánu poslancovi Palkovi, že pre koaličných poslancov táto debata nemá zmysel. Totiž vy už nesmiete ani myslieť. A keby ste tu všetci sedeli tých 9 hodín, čo keby z vás náhodou niektorý stratil nervy a neposlúchol a hlasoval podľa svedomia? To je veľké nebezpečenstvo a, tak ako vidíme, tu za mnou je jeden, dvaja poslanci, a niekedy ani minister nie, pretože aj tak o nič nejde. Robíme predstavenie panského huncútstva pred občanmi a ešte im to aj zakazujeme sledovať. V novinách sa dozvedia iba to, čo chcete, a zajtra vyjdú veľké nápisy, že koalícia vyhrala, opozícia zase neuspela. Ale o tom dnes nerozhodovali poslanci a ich česť a svedomie, ale o tom rozhodla koaličná rada, ako to potvrdil predseda Národnej rady, ktorý si z nás všetkých robí iba žarty, keď vyhlasuje, že sme sa dohodli, že nebudeme nikoho odvolávať. Tak potom načo rokujeme? Naozaj je to divadlo. Bolo by od vás oveľa čestnejšie, keby ste prijali zákon, veď máte vyše 90 hlasov, o zrušení, kým budete pri moci, návrhov na odvolávanie poslancov či ministrov, a hotovo. Bolo by to naozaj čestnejšie.

    Ale vráťme sa k tomu, o čom sa rokuje. Doteraz najčastejším argumentom pri návrhoch na odvolanie členov vlády bolo, že neplnia programové vyhlásenie vo svojom rezorte. Tak to bolo, keď sme boli pri vláde my, tak je to aj dnes. Aj dnes je takto uvádzaný jeden z dôvodov návrhu na odvolanie.

    Ale ako vidíme, a presvedčili sme sa o tom aj v priebehu dnešnej debaty, v prípade pána ministra nespravodlivosti Jána Čarnogurského ide o čosi viac. Ide o vedomé, aj keď zastierané kroky proti programovému vyhláseniu vlády. Pán Ján Čarnogurský má v programovom vyhlásení vlády...

  • Ruch v sále.

  • Prosil by som, nechajte to, až skončí Národná rada, potom si to povedzte.

    V programovom vyhlásení vlády je predsa napísané posilnenie nezávislosti súdnej moci nad politikou. A ako sme dnes dokázali, resp. moji kolegovia, pán Ján Čarnogurský chce dostať sudcov do chomúta, do politického chomúta, aby aj sudcovia, tak ako poslanci koalície nemali právo ani myslieť. Preto tie personálne čistky, spochybňovanie cti tých sudcov, ktorí nie sú ministrovi poplatní alebo politicky ešte nie sú ministrovi zaviazaní. Preto tie zastrašovania a dokonca organizovanie zmeny ústavy, len aby sa zbavil sudcu, ktorý chce zostať skutočne nezávislý od ministra spravodlivosti.

    Už tento jediný dôvod, keď minister trvale robí kroky proti zmyslu a podstate programového vyhlásenia vlády, ktoré schválila Národná rada, by mal byť dostatočným dôvodom na to, aby sme ho z postu odvolali.

    Dnes odznelo veľa argumentov aj veľa konkrétnych činov, pre ktoré pán Čarnogurský by mal zmeniť názov ministerstva, ktoré vedie. Naozaj nejde o spravodlivosť, ale o nespravodlivosť voči celej skupine ľudí, ktorí tam pracujú. Nechráni spravodlivosť v Slovenskej republike, ale vytvára si svoju spravodlivosť čisto politickú a bráni ľuďom plniť zákonnú povinnosť. Pácha teda škodu na sudcoch, na politických protivníkoch a na občanoch. Je pravdou, že ju pácha hlavne v takých krokoch, za ktoré nie je v Trestnom zákone konkrétny postih. A v tom je pán Čarnogurský majster. Zvlášť verejne si obľubuje také roviny správania a vyjadrovania, kde je možné z politického pracovníka vytvoriť nepriamo alebo priamo obraz zločinca, alebo aspoň podozrivého a neustálym opakovaním slovenský národ si pomaly zvyká, kto je dobrý a kto je zlý.

    Nie je to dobrá politika a hlavne nie je to čestná politika. Štyri roky ako opozičný politik žil a budoval svoju povesť a kariéru na nepravdivom označovaní rôznych členov a poslancov i ministrov HZDS ako vinníkov, ako ľudí, ktorým takmer dokázali trestnú činnosť. Dnes je dva roky ministrom ministerstva, ktoré sa volá ministerstvo spravodlivosti, a napriek tomu, že spolu s Pittnerom a Dzurindom majú veľmi veľkú moc v ruke, nedokážu svoje šesť rokov trvajúce tvrdenia o ľuďoch, ktorých označovali za gaunerov, dokázať.

    Dokonca pán minister Pittner už prešiel na inú rétoriku a vždy má iba kopu nových a nových indícií, už nemá dôkazy, ale indície. Som zvedavý, na čo prejde o rok. Pribudol nám však jeden táravý generál, ktorý nás každý pondelok baví. Uvedomujú si vlastne voliči Slovenska, že už šesť rokov sú klamaní a že toto klamanie sa stalo štátnou politikou?

    Chcem ešte na záver povedať jednu myšlienku. Hodnotím pána ministra Čarnogurského ako jediného ministra, ktorý na svoj rezort a na ľudí tohto rezortu neustále kydá. Takéto chybné kroky párkrát urobil pán minister Kanis, pán minister Pittner, ale spamätali sa. Pán minister Čarnogurský aj dnes niektorých svojich sudcov označil za podozrivých alebo obhajoval sa, že vlastne im chcel zabrániť v páchaní zla, ale nedokázal to. Preto si myslím, že keď si nedokáže vážiť vlastných ľudí ani spravodlivosť, ale ani zákon, nemá čo robiť na poste ministra.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou chcú zareagovať dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    pokiaľ ide o používanú terminológiu a dôvody na ospravedlňovanie sa za výroky, je pre mňa skutočne dosť ťažké počúvať, keď je človek s neoddiskutovateľnou osobnou integritou, ako je JUDr. Čarnogurský, nazvaný politickou mŕtvolou. On bol už v minulosti poslaný do politickej minulosti a, vďaka Bohu, je stále tu. Priznám sa, že svoje reakcie neriadim podľa toho, kto práve odišiel na kávu a je prítomný v sále alebo neprítomný v sále, a nehnevám sa na pani poslankyňu Aibekovú, lebo napríklad ju, ale aj cteného kolegu Cupera považujem za tých, ktorí okrem takýchto verbálnych prejavov nemajú, verím tomu, za nechtami nijakú špinu zlodejstva.

    Ale musím povedať na tému útokov a neútokov a urážok napríklad to, že keď som v rámci svojej nekonštruktívnosti predkladal novelu zákona o vysokých školách spolu so cteným poslancom Kresákom, tak som sa dozvedel už od zmienenej pani poslankyne, že to robím preto, aby som sa stal dekanom lekárskej fakulty.

  • Pán poslanec, musíte reagovať na predrečníka.

  • Ďakujem pekne. Chcem teda len povedať, že tu padajú osočenia najhrubšieho zrna, ale nedá mi znova nezopakovať, že nevnímame "politické mŕtvoly" ako brvná, ale vnímame výroky humoristov ako triesky.

  • Pán poslanec Benčat, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Dovoľte mi v týchto nočných hodinách pár slov na účet koalície. Koalícia zrejme pána ministra nechce podržať, lebo to...

  • Hlasy z pléna.

  • Nechajte hovoriť pána Benčata.

  • Práve sme svedkami toho, čo sa v parlamente nemá diať, urobili sme z parlamentu krčmu štvrtej triedy.

    Prosím vás pekne, pán podpredseda, urobte tu poriadok, a potom budem pokračovať.

  • Pán poslanec, môžete upozorniť aj vašu pani poslankyňu. Pán poslanec Osuský a pani poslankyňa, nechajte hovoriť pána poslanca Benčata.

  • Sme svedkami toho, ako dokáže koalícia podržať svojho ministra. Počas tých deväť hodín som nepočul jeden pádny argument, ktorý by hovoril v prospech pána ministra. Toto všetko sú ataky, nezúčtované ataky z minulosti a opäť tu nastáva súboj a predvolebná kampaň. Zdá sa mi, že ste ju už odštartovali vy, nie my. Pretože to, čo sa tu dnes povedalo zo strany koalície, bolo neadresné a všetko len proti opozícii. Takže, pán minister, máte za sebou kvalifikovaných ľudí, poďakujte sa im za to, že dnes 9 hodín mlčia.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Andrejčák, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ďakujem.

    Len veľmi krátko. Výraz politická mŕtvola som pred chvíľou počul na chodbe z úst jedného poslanca, ktorý hovorí, že takmer už je. Ale ja by som len chcel reagovať na pána poslanca Osuského. My len chceme z neho urobiť politickú mŕtvolu tým, že ho odvoláme. Vy ste ho odvolali z funkcie predsedu KDH, vy ste ho odvolali z funkcie predsedu vlády, postupne vy ste ho pripravili o politické postavenie. Dnes už nie je poslancom, ani cez voľby neprešiel a urobili ste ho ministrom. To je vaša vec, nie naša.

  • Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Cabaj.

    Nech sa páči, máte 19 minút 10 sekúnd.

  • Pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    samozrejme, že polnočná hodina vyvolala duchov, a preto aj niektorí takým spôsobom reagujú, že okrem morálnej podpory využili aj inú, ktorá zrejme fungovala v rámci tohto parlamentu, ale to už zrejme patrí k nočným zasadnutiam, je to vizitka tohto parlamentu najmä preto, že nielen predseda, ktorý rozhodol zvolať schôdzu na 15.00 hodinu z taktických dôvodov, pretože o 17.00 hodine obyčajne býva uzávierka v jednotlivých médiách, aby to, čo zaznelo v parlamente, už nemohlo byť v médiách. Možno chvíľami to vyplýva aj z toho, že vládna koalícia začína mať obavu, či ešte tí novinári, ktorí ich tlačili dopredu, sú ešte stále pri nich, alebo už sú ochotní niečo občanom zverejniť.

    Verejnoprávna Slovenská televízia si absolútne neplní svoju povinnosť, pritom v tomto parlamente sedia poslanci, ktorí iniciovali aktivity občanov za zverejňovanie informácií, za prijatie zákona a chválili sa, aký veľmi dobrý zákon sa prijal pre istotu s účinnosťou až od nového roku, pretože je vhodné, keď občania nevedia, ako ich zástupcovia zastupujú v tomto parlamente. Hovorilo sa tu aj dnes, že aj minister je len sluhom. Aj keď ministri si to často neuvedomujú, že sú sluhovia, ktorí žijú z daní a poplatkov našich občanov a mali by im slúžiť v plnej pokore a k plnej spokojnosti, bohužiaľ, toto si často neuvedomujeme ani my poslanci, pretože pristupujeme takýmto spôsobom ku svojej práci a tiež žijeme z daní a poplatkov občanov, a potom niet divu, že parlament je najmenej dôveryhodná inštitúcia v rámci Slovenskej republiky, pretože je to vizitka tohto parlamentu.

    Viackrát sa na tú tému hovorilo, ale vôbec nie je snaha ani zo strany vedenia Národnej rady niečo pre to urobiť, pretože zrejme niekomu to vyhovuje a tento parlament už neriadi vedenie parlamentu, ale rozhoduje o tom koaličná rada, ktorá sa už rozhodla skôr, ako sa začala prerokúvať otázka nedôvery ministrovi Čarnogurskému a rozhodla, že Jánošíka si obesíte sami. Dokonca aj tí, ktorí mu dali podmienečne dôveru, sa vyjadrili, že možno sa zdržia hlasovania, alebo niekedy v novembri budú hodnotiť jednotlivých ministrov, a potom možno aj niečo pánu Čarnogurskému pripomenú, možno medzitým sa rozdajú ešte nové karty a porobia sa ďalšie politické obchody, aby pán minister mohol ďalej pokračovať vo svojom fungovaní.

    Na chodbe som si od jedného novinára vypočul aj zaujímavú informáciu, že vlastne najväčším úspechom opozície na dnešnej schôdzi bude, že koalícia si podrží svojho ministra, pretože v príprave na prebiehajúce referendum sa nám ani lepšie nemohlo stať. Je to vizitka pre občanov Slovenskej republiky, ako to v tejto vládnej koalícii funguje, a je to vlastne voda na náš mlyn. Uvidíme, ako občania na toto zareagujú, či vlastne novinár, ktorý sa takýmto spôsobom vyjadril, mal pravdu.

    Pán Čarnogurský si neodpustil jednu poznámku a reagoval citátom z Marxa o tom, ako to prvýkrát bola dráma a druhýkrát je to komédia. Neviem, či ešte po tých argumentoch o kauzách, ktoré boli prednesené a ktoré možno s odstupom času si prečíta zo záznamu, lebo je to skutočne len pre históriu, žiadne médiá toto nezverejnia, o tom som presvedčený, ale tí, ktorí budú študovať to, čo sa povedalo v tomto parlamente, a budú túto situáciu hodnotiť aj v blízkej budúcnosti, nielen historici, tak zistia, akého sme mali ministra spravodlivosti, opakujem, ministra spravodlivosti. Kto je to minister spravodlivosti, keď je na túto osobu napojené množstvo káuz a kauzičiek, mnohé nevypovedané, mnohé len naznačené a jednoducho, ak niekto bude mať trochu záujem o tom hovoriť, že zrejme asi skutočne by to mal byť minister nespravodlivosti, a nie spravodlivosti? Ale to už je otázka hodnotenia a vystúpenia.

    Samozrejme, niektorí diskutujúci, aj keď ich až tak veľa nebolo z vládnej koalície, pretože, pán minister, skutočne podporu nemáte ani medzi vlastnými, čo keby náhodou sa niekto preriekol a povedal tak, ako si to skutočne myslí, akým spôsobom by sa to muselo potom reparovať. Tak preto je výhodnejšie mlčať, kto mlčí, asi sa drží hesla, že mlčanie je v tomto prípade zlato, lebo lepšie je byť poslušným, ako vystŕkať sa z radu, a potom skončiť ako ďalší náš bývalý kolega, ktorý sedí momentálne na balkóne.

    V podstate diskusia prebehla v tejto rovine, aj keď sa mi chvíľami zdalo, že jeden náš kolega reagoval vždy len z miesta, pretože tam je smelý, naňho sa nedá reagovať faktickými poznámkami, rád rozdával, chvíľami to vyzeralo, že to má byť humor, chvíľami, že to uráža, a myslím si, že od humoru to malo dosť ďaleko. Ale je to vizitka zase tohto poslanca, pretože ono už nejako k tomuto koloritu parlamentu patrí, že tu sa veľmi často uráža a niekto vie skutočne len urážať a ťažko môžete od neho žiadať či už potom ospravedlnenie, alebo vôbec priznanie si chyby, pretože on vo svojom ja je presvedčený, že on je ten najmúdrejší a on jediný je pravoverný, ktorý má právo takýmto spôsobom hodnotiť. Treba povedať, že v minulosti v parlamente nebol, ale to bolo možno práve preto, lebo mnohí kolegovia, ktorí s nami niekedy boli vo VPN, sa trikrát pokúšali, kým sa po chrbte Dzurindu dostali vôbec teraz do parlamentu. Teraz nám znova rozdávajú rozumy ako v čase, keď sme sa rozišli s VPN kvôli týmto ľuďom, ktorí ťahali politiku niekde inde, ako bol zmysel celej revolúcie roku 1989.

    Nemohol som si odpustiť túto poznámku, pretože zrejme niektorým ľuďom treba pripomenúť, lebo sa tvária, že nikto si nič nepamätá a nevie, kto je kto, alebo kto bol ktorý, ani nie tak dávno, tak desať rokov dozadu. Je jeden problém, pretože ste sa rozhodli v zmysle vami upraveného rokovacieho poriadku limitovať jednotlivé vystúpenia, a keďže čakám, že aspoň jedenkrát pán minister Čarnogurský bude mať nejaké duchaplné vystúpenie, na ktoré bude potrebné reagovať faktickými poznámkami, nechcem hovoriť o veciach, ktoré som mal pôvodne pripravené, pretože skutočne, pán minister, bolo by jedenkrát dobré, aj keď nemám vo zvyku reagovať, ale nevie ma to vyviesť z rovnováhy, že vy reagujete, tak odpustite, že reagujem ja na vás, ale vy už ste raz taký, že ak by ste ma aj pozývali na kávu, ani to mi priamo nepoviete, aj to zaonačíte do takej pozície, nezapriete sa, že ste boli advokátom, takže o tomto nemusím hovoriť, predpokladám, že takýmto spôsobom budete aj vo svojom záverečnom slove reagovať.

    Ono, samozrejme, je to preto v jednoduchej rovine. Veľmi dobre viete, že skutočne niektorí vaši poslanci síce hovoria podmienečne, niektorí si to myslia, ale jednoducho si vás tam podržia, pretože obchody sú obchody a na tých stojí vlastne súčasná vládna koalícia, takže nech sa vám obchody daria aj pre budúcnosť.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať dvaja poslanci. končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Tkáč, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Viem, že je nočný čas, len chcem ísť na citáty, pretože pán poslanec Cabaj hovoril o citátoch a chcem povedať dva citáty pánu ministrovi na dobrú noc. Všimol som si takú zvláštnu skutočnosť, že tí, čo sú v KDH alebo ho chcú tunelovať, myslím politicky aj ľudsky, majú zvláštne rovnaké schopnosti. Pán minister, vy nechcete registrovať homosexuálne partnerstvá a Miki Dzurinda nechce registrovať SDKÚ. Nevidíte v tom nejakú paralelu?

    A druhý citát. Vy ste citovali Marxa aj Hegela, ja vám poviem citát z Biblie na dobrú noc: "Beda, ak nemáš nepriateľa."

    Dobrú noc, pán minister.

  • To aj môj starý otec hovoril.

    Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Rád by som reagoval na vystúpenie pána poslanca Cabaja, hlavne na jeho prvú časť. Pán poslanec Cabaj, škoda, že ste nepripomenuli poslancom z vládnej koalície, ako s obľubou hlavne ešte za predchádzajúceho volebného obdobia rozprávali o tom, ako v demokratických krajinách už len v tieni nejakého podozrenia politici odstupujú sami. Škoda, že to teraz nepripomenul aj svojmu pánu ministrovi. Ale verím, že pán minister si to zoberie za svoje a naozaj nebude čakať, aby sa vládna koalícia zachovala podľa známej historky o skalickom richtárovi, že "enem pro nás a pro naše dítky", a teda že sa vládna koalícia nepridá k návrhu opozície na odvolanie pána ministra, že si ho popraví sama a vzdá sa svojej funkcie v záujme, skutočne v záujme rozvoja Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Cabaj, môžete reagovať.

  • Pán predsedajúci, len na dvoch predrečníkov chcem reagovať v tom, že osobne neverím kolegovi Prokešovi, že by pán Čarnogurský bol ten, kto by sa vzdal svojej funkcie, pretože urobil veľmi veľa preto, aby vôbec v tej funkcii bol. Ale v súvislosti keď už zaznievali jednotlivé citáty, jeden si neodpustím. Hovorí o tom, že najhorší sú neúprimní priatelia. Pán minister, máte ich tu dosť.

  • Pán poslanec Cabaj bol posledný, kto vystúpil v rozprave. Preto sa pýtam pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete vystúpiť?

    Nech sa páči.

  • Viem, že vás chytá ponorková choroba ako tri minúty po výbuchu na atómovej ponorke Kursk, ale vydržte, veď všetko má svoj začiatok aj koniec. Politika chce aj kondíciu a pán Palko tvrdí, že aj argumenty. Odzneli všetky argumenty, všetky sú písomne podložené, je tu množstvo vyjadrení inštitúcií z oblasti súdnictva, teda výkonu spravodlivosti, ktoré vyslovujú nespokojnosť s prácou pána ministra, ktoré hovoria o tom, že pán minister nie vhodným spôsobom zasahuje do výkonu súdnej moci, že preferuje svojich ľudí, že sa snaží preferovať do funkcií na okresných a krajských súdoch svojich ľudí, aby sa rozhodovalo podľa jeho predstáv, že preferuje Združenie sudcov Slovenskej republiky, ktoré nezastupuje toľko členov, ako o nich pán minister hovoril, takže klamal, že pán Rohárik nie je tým najobľúbenejším človekom v Združení sudcov Slovenskej republiky aj s pánom Jačekom a že o nich určite budú hlasovať členovia združenia a možno mnohí z neho aj kvôli ich vyhláseniam, svojvoľným vyhláseniam, vystúpia. Mrzí ma, že sa pán minister znižuje na tieto mediálne kampane, že na to zneužíva redaktorov mnohých "nezávislých" médií. Toto všetko mu treba pričítať ako mínusové body.

    Čo mu treba pripočítať k dobru, je iba to, že má politický nadhľad, že sa, obrazne povedané, vie postaviť pred tú správnu kopu uhlia v Čiernej nad Tisou a že vládna koalícia je taká doodieraná, ako mačky keď zliezajú z hrušky a že sa vzájomne vydiera a pán minister nad tým vzájomným vydieraním vládnej koalície má absolútny prehľad, takže vie podnecovať k vzájomnému vydieraniu sa. Takže vydieranie, korupcia, úplatkárstvo, zneužívanie funkcií sa stalo programovým cieľom tejto vládnej koalície a dúfam, že nie nadlho, a preto pán minister spravodlivosti ostane na svojom poste. I keď mu Strana demokratickej ľavice svojho času už vyslovila dôveru iba podmienečne, dnes túto dôveru zrejme zmení na dôveru absolútnu bez akýchkoľvek podmienok, aby pán minister ich zasa neposielal na hrušky, aby sa znova nepoodierali.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ale taká je úloha opozície. Je našou povinnosťou prezentovať záujmové skupiny v oblasti súdnictva, ktoré vyslovujú obavy o prácu, teda o stav vecí verejných v oblasti justície a vyslovujú hlbokú nespokojnosť s prácou ministra spravodlivosti. Vy sami viete, že nebyť vašich straníckych korbáčov, pán minister by už určite ministrom spravodlivosti nebol a že ním naďalej ostane. To je len vizitka toho, čo som povedal. Prestaňte sa vydierať aspoň tam, kde to nie je potrebné, kde ide o záujem celej spoločnosti. Súdna moc je takou mocou, ktorá má slúžiť opozícii aj koalícii. Má slúžiť všetkým občanom rovnako a pán minister sa snaží zasievať do nej politiku, ktorá do súdnej moci nepatrí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    v rozprave odznelo veľmi veľa. Z hľadiska podstatného pre samotný spôsob hlasovania odznel jediný procedurálny návrh, aby sa o tomto návrhu dalo hlasovať tajným spôsobom. Chcem vysloviť presvedčenie, že poslanci vládnej koalície, osobitne pán poslanec Osuský, budú považovať tajný spôsob hlasovania za triesku v oku a verejný spôsob hlasovania za brvno v oku.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Tóthovej, ktorá navrhla, aby sme o vyslovení nedôvery hlasovali tajne. Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol schválený, to znamená, budeme hlasovať verejne.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, či Národná rada vysloví nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky ministrovi spravodlivosti pánu Čarnogurskému.

  • Ako spoločný spravodajca odporúčam hlasovať za.

  • Samozrejme, upozorňujem, že ten, kto je za vyslovenie nedôvery, hlasuje za.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky pánu ministrovi spravodlivosti.

    Tým sme program 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyčerpali.

    Ďakujem za účasť a vyhlasujem 35. schôdzu za skončenú.

    Dovidenia.

  • Rokovanie 35. schôdze NR SR sa skončilo o 00.45 hodine.