• Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať na základe oznámenia pána predsedu Národnej rady v prerušenom rokovaní 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Otváram pokračovanie tejto prerušenej 33. schôdze.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na rokovaní 33. schôdze požiadali páni poslanci Farkas, Kandráč, Hudec, Osuský, panie poslankyne Malíková a Slavkovská, páni poslanci Rakús, Hofbauer, Volf a pán poslanec Prokeš.

    Overovateľmi na tejto schôdzi Národnej rady sú poslanci Slaný a Švantner, náhradníkmi pán poslanec Ištván a pani poslankyňa Mušková.

    Národná rada Slovenskej republiky program 33. schôdze schválila 21. júna 2000.

    Prvý bod programu, ktorým je

    správa generálneho prokurátora o prešetrení policajného zákroku pri predvedení Dr. Vladimíra Mečiara,

    má uviesť generálny prokurátor Slovenskej republiky.

    Na to, aby pán generálny prokurátor mohol uvedený materiál uviesť v Národnej rade a vystúpiť, je potrebný súhlas Národnej rady. Preto podávam návrh, aby Národná rada vyslovila súhlas s vystúpením pána generálneho prokurátora k uvedenému bodu programu.

    Prosím všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. O tomto procedurálnom návrhu o možnosti vystúpiť pánovi generálnemu prokurátorovi a uviesť tento bod programu budeme hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podal procedurálny návrh, ktorým odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky rokovala aj po 19.00 hodine až do skončenia programu 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, páni poslanci.

    Páni poslanci, prosím, dostavte sa do rokovacej sály. Prosím aj opozičných pánov poslancov, aby prejavili svoju parlamentnú zodpovednosť a hlasovali, aj keď hlasovať nebudú, aby sa aspoň prezentovali.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

    V prípade, ak nebude Národná rada uznášaniaschopná, poprosím skrutátorov, aby spočítali počet prítomných poslancov, pretože tejto schôdzi, panie poslankyne, predsedám teraz ja a v mojej kompetencii je rozhodnúť aj o procedurálnych otázkach.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán predseda mi len hovorí, aby sme využívali rokovací poriadok.

    Prosím skrutátorov, ktorí boli určení, aby spočítali počet prítomných poslancov v rokovacej sále.

  • Ruch a výkriky v sále.

  • Páni poslanci, chcem vám pripomenúť, že rokovanie tejto schôdze Národnej rady sa koná na základe návrhu opozície.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj a skrutátorov o spočítanie prítomných poslancov v rokovacej sále.

    Prítomných je 74 poslancov.

  • Neustály ruch v sále.

  • Vyhlasujem 15-minútovú prestávku a prosím predsedov koaličných poslaneckých klubov, aby sa dostavili na poradu k predsedovi Národnej rady.

  • Po prestávke.

  • Prosím všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Prosím aj ctenú opozíciu, aby sa dostavila do rokovacej sály, pretože táto schôdza Národnej rady bola zvolaná na návrh opozície, aby sme mohli uspokojiť vaše požiadavky a prerokovať body programu, ktoré ste žiadali prerokovať na tejto schôdzi Národnej rady.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa bez toho, že by sme hlasovali, a zistíme počet prítomných poslancov v rokovacej sále bez toho, že by sme rozhodovali o konkrétnom procedurálnom návrhu.

    Prosím, pani poslankyňa Aibeková, zatvorte dvere na rokovacej sále, len pre poriadok.

  • Hlasy z pléna.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta v rokovacej sále, aj páni poslanci z opozície už konštatujú, že je koaličných poslancov dosť na to, aby boli uznášaniaschopní.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu, ktorý som podal, aby sme pokračovali v rokovaní 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky až do vyčerpania programu 33. schôdze Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Prosím operátorov, aby vymazali svetelnú tabuľu.

    Pán poslanec Rusnák sa hlási.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

    Dovoľte, aby som v mene štyroch poslaneckých klubov vládnej koalície v zmysle § 29a rokovacieho poriadku navrhol obmedzenie dĺžky času na rozpravu k prvému bodu 36. schôdze na 12 hodín.

  • Hlasy z pléna.

  • Prebieha 33. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj, páni poslanci, v rokovacej sále.

    Pán poslanec Rusnák.

  • Áno, upravujem tú číslovku, ktorá zanikla vo vrave poslancov.

  • Navrhujete využiť § 29a k prvému bodu 33. schôdze Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vyprosujem si, aby bol na váš príkaz poslanec vymazaný z tabule, pretože je právo poslanca kedykoľvek sa prihlásiť s procedurálnym návrhom.

    A pre poriadok musím povedať, pretože lietame medzi schôdzami, že pri ukončení 36. schôdze Národnej rady bol porušený rokovací poriadok, nech je to aspoň v zápise 33. schôdze, pretože nebol vyčerpaný program 36. schôdze.

    Teraz sa však pýtam, na základe čoho ste potom rozhodli, že pokračujeme v 33. schôdzi, keď v pozvánke predsedu Národnej rady je napísané, že po skončení 36. schôdze bude prerušená 33. schôdza. Podľa rokovacieho poriadku 36. schôdza nebola ukončená.

  • Pán poslanec Cabaj, predsedajúci pán podpredseda Igor Presperín vyhlásil rokovanie 36. schôdze za skončené, preto sme v zmysle tohto vyhlásenia schôdze na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady pristúpili k pokračovaniu prerušenej 33. schôdze.

    Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Rusnáka.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Cuper, pokoj. Hlasujte, potom budete mať možnosť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pán poslanec Cabaj, máte procedurálny návrh?

  • Pán predsedajúci, žiadam, aby bolo preverené technické zariadenie, pretože sa tu robia podvody, a to z jednoduchého dôvodu. V dvoch týchto zariadeniach nebola vôbec použitá karta a fungovalo zariadenie, akoby sa poslanci boli prezentovali. Takže niekde je zrada, zrejme chcete spraviť za každú cenu uznášaniaschopnosť, ale nie je to dobré.

  • Prosím technikov, aby vytlačili na písomnej listine počet poslancov, ktorí sa prezentovali.

    Budeme pokračovať v rokovaní 33. schôdze Národnej rady.

    Pán poslanec Mikloško, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Ak opozícia namieta, že je tu menej poslancov, prosím, aby skrutátoi zrátali, koľko je v sále poslancov.

  • Pán poslanec Baco, neviem, kde je, mal by tu byť prítomný, ak žiadal zvolať 33. schôdzu Národnej rady.

    Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 33. schôdze Národnej rady.

    Prosím pána generálneho prokurátora, aby podal správu k tomuto prerokúvanému bodu programu.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vzhľadom na požiadanie Národnej rady som 17. 7. predložil správu o prešetrení policajného zákroku pri predvedení Dr. Mečiara k vyšetrovacím úkonom, ktorý bol vykonaný 20. 4. v Trenčianskych Tepliciach, pričom v správe chronologicky vymenúvam udalosti a úkony, ktoré sa udiali na Generálnej prokuratúre a podriadených prokuratúrach v čase od 5. 4., teda od začatia trestného stíhania vo veci odmien členov vlád Slovenskej republiky do 27. 6. 2000. Vyhodnocujem zabezpečené podkladové materiály týkajúce sa samotného zákroku, jeho priebehu a následkov.

  • Neustály ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pozornosť. Pán generálny prokurátor prednáša správu, o ktorú ste žiadali. Pán poslanec Cabaj, Paška, pán poslanec Šebej, Rusnák, Vavrík, páni poslanci, pán poslanec Budaj, Muránsky, zaujmite svoje miesta v rokovacej sále.

  • Podávam stručnú informáciu o stave trestného stíhania vo veci odmien členov vlád v rokoch 1993 až 1999. Pripomínam niektoré právne predpisy, ktoré sú podľa môjho názoru rozhodujúce pre posúdenie skutkového a právneho stavu. Pri vypracovaní správy som vychádzal z obsahu spisov Generálnej prokuratúry, Krajskej prokuratúry Bratislava, Krajskej a Okresnej prokuratúry v Trenčíne, ako aj z prehraných videozáznamov o priebehu zákroku. Závery zodpovedajú stavu poznania a konania v čase písania správy. Treba mať na zreteli, že obdobie prešetrovania zákroku bolo spojené s rôznymi sviatkami, čerpaním dovoleniek, s nutnosťou urgovať predloženie správ či posudkov a aj s ich následným doplňovaním. Po predložení správy boli vypočutí ďalší svedkovia tak vo veci zákroku, ako aj vo veci vyplácania odmien, a to nielen vo vzťahu k vládam Vladimíra Mečiara, ale aj k vládam Mikuláša Dzurindu a Jozefa Moravčíka.

    Boli zabezpečené listinné dôkazy z jednotlivých ministerstiev, Úradu vlády, ako aj z Kancelárie Národnej rady týkajúce sa týchto odmien. Podľa informácie poskytnutej dozorovým prokurátorom, ktorý 2. 10. preskúmal spis a dal ďalšie pokyny vyšetrovateľke, bude vec vyplácania odmien členov vlád skončená v novembri. Pokiaľ ide o zákrok, v tejto veci bol spracovaný znalecký posudok Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline a v tejto súvislosti bolo potom potrebné vyžiadať doplnenia predchádzajúcich posudkov či vyjadrení.

    Dňa 30. 8. prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne expedoval uznesenie, ktorým vec odložil s tým, že nejde o podozrenie z trestného činu. Toto uznesenie bolo včas napadnuté opravným prostriedkom, ktorý podal poškodený, a preto bol spisový materiál predložený nadriadenému prokurátorovi.

    Dozorový prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín po prerokovaní tejto správy vo výbore pre obranu a bezpečnosť vyžiadal ďalšiu správu od Prezídia Policajného zboru, ktorá mu bola doručená 28. 9. 2000. Tým podľa názoru tohto prokurátora boli zabezpečené všetky podklady potrebné na skončenie prešetrovania. V týchto dňoch o sťažnosti poškodeného rozhodne prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi generálnemu prokurátorovi. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Pán poslanec Cuper sa hlási s procedurálnym návrhom.

    Zapnite pána poslanca Cupera.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, ďakujem že ste si spomenuli, že sa hlásim, ale ten, ktorý som chcel podať, už je bezpredmetný. Ale mám pre vás iný, aby ste sa všetci poslanci vládnej koalície prihlásili do poisťovne Wüstenrot, máte za čo, teraz sú všetci anténkoví z vládnej koalície, teda privatizujú,...

  • Pán poslanec, keby ste dali procedurálny návrh.

  • ... lebo bude dávať kolobežky. A na tých kolobežkách by ste stihli...

  • Prosím, vypnite pána poslanca Cupera.

    Panie poslankyne, páni poslanci, na základe schváleného návrhu budeme teraz losovať medzi jednotlivými poslaneckými klubmi a pánmi poslancami, ktorí sa prihlásili do rozpravy k tomuto bodu programu. Preto vyhlasujem 5-minútovú technickú prestávku a prosím predsedov jednotlivých poslaneckých klubov, aby mi predložili prihlášky poslancov za poslanecké kluby do rozpravy k tomuto bodu programu.

  • Po prestávke.

  • Pán poslanec Cabaj, predseda poslaneckého klubu HZDS, prosím vás, aby ste odovzdali zoznam poslancov, ktorí sa za váš poslanecký klub prihlásili do rozpravy, aby sme mohli poprosiť skrutátorov o vyžrebovanie poradia rečníkov, ktorí budú vystupovať v rozprave k tomuto prerokúvanému bodu za jednotlivé poslanecké kluby.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že som dostal od jednotlivých poslaneckých klubov informáciu o záujme poslancov vystúpiť za poslanecké kluby k tomuto prerokúvanému bodu programu takto: Za poslanecký klub SDK sa nehlási do rozpravy nikto. Takisto za poslanecký klub SMK sa nehlási k tomuto prerokúvanému bodu programu nikto z pánov poslancov, to isté za poslanecký klub SDĽ. Nedostal som žiadne stanovisko od poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany. Za Hnutie za demokratické Slovensko som dostal poradie prihlásených rečníkov, ktorých je celkom 10, a to v tomto poradí - pán poslanec Gašparovič, pani poslankyňa Tóthová, páni poslanci Husár, Brňák, Krajči, Engliš, Cuper, Cabaj, Slobodník, Húska. Za poslanecký klub SOP tiež sa neprihlásil nikto. Teda môžeme upustiť od procedúry žrebovania poradia vystupujúcich poslancov za poslanecké kluby, keďže sa okrem poslancov za klub Hnutia za demokratické Slovensko neprihlásil nikto od žrebovania poradia poslancov.

    V rozprave budú vystupovať poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko v poradí, tak ako som ich prečítal.

    Pán generálny prokurátor predniesol správu k prerokúvanému bodu programu.

    Teraz prosím pána spoločného spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor - výbor pre obranu a bezpečnosť -, pána poslanca Tuchyňu, aby podal správu o výsledku prerokúvania tohto bodu programu v gestorskom výbore, ako aj v ostatných výboroch, ktorým bol tento bod programu pridelený na prerokovanie.

    Pán poslanec Tuchyňa, máte slovo.

  • Pán predsedajúci,

    kolegovia, kolegyne,

    predkladám správu o výsledku prerokovania správy generálneho prokurátora Slovenskej republiky o prešetrení policajného zákroku pri predvedení JUDr. Vladimíra Mečiara k vyšetrovacím úkonom, ktorý bol vykonaný 20. apríla tohto roku v Trenčianskych Tepliciach.

    Správu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o prešetrení policajného zákroku pri predvedení JUDr. Vladimíra Mečiara k vyšetrovacím úkonom, ktorý bol vykonaný 20. apríla tohto roku v Trenčianskych Tepliciach, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 735 z 18. júla tohto roku týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výsledky prerokovania návrhu vo výboroch. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola uvedená správa pridelená na prerokovanie, správu vzali na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať uvedenú správu na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti vo svojom uznesení uvádza aj menšinové stanovisko, kde podľa § 52 ods. 5 rokovacieho poriadku požiadali poslanci Jozef Kalman, Dušan Slobodník, Roman Hofbauer doplniť uznesenie výboru týmito dvomi bodmi: Pri policajnom zákroku boli porušené zákony Slovenskej republiky zo strany štátnej moci a po ďalšie, policajný zákrok bol neadekvátny s jasným cieľom zdiskreditovať predsedu HZDS ako predsedu najsilnejšieho politického subjektu v Slovenskej republike. Iné výbory o tejto správe nerokovali.

    Stanovisko gestorského výboru: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Príloha uznesenia je súčasťou spoločnej správy. Máte ju všetci v tlači 701a, preto ju nebudem opakovať.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Tak ako som prečítal poradie poslancov prihlásených do rozpravy k tomuto bodu programu, budú vystupovať v poradí pán poslanec Gašparovič, Tóthová, Husár, Brňák, Krajči, Engliš, Tkáč, Cuper, Cabaj, Slobodník a pán poslanec Húska.

    Nech sa páči, pán poslanec Gašparovič, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    pán predsedajúci,

    pán generálny prokurátor,

    pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    bod programu tejto schôdze je bodom, o ktorom sa v čase, keď došlo k skutku, ktorým napĺňame toto rokovanie, veľmi veľa hovorilo a nehovorilo sa len na Slovensku, hovorilo sa aj v zahraničí. Rakúska tlač dokonca označila konanie, ktoré podnietilo aj toto dnešné stretnutie, za priblíženie sa Slovenska k Balkánu. To som povedal, už aj keď sme prerokúvali prvýkrát udalosti, ktoré sa stali v Trenčianskych Tepliciach v Elektre pri zákroku Policajného zboru.

    Dovoľte mi na začiatku, aby som prečítal zo správy predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu pod číslom 616 vládneho materiálu, ktorý bol aj v Národnej rade, kde hovorí aj s oslovením: "Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, jednou z hlavných priorít, ktorú si táto vláda vytýčila a ktorú chce aj dôsledne naplniť, je zvýšenie vynútiteľnosti práva." A za tým: "Budovanie demokratického a právneho štátu je bez toho nemysliteľné. Zvýšenie vynútiteľnosti práva mieni vláda nekompromisne presadzovať vo vzťahu ku všetkým občanom tejto krajiny, ktorí sa dopustili porušenia zákonov rovnako." Prečítal som to preto, lebo v tejto rozprave budeme hovoriť, ktorý skutok je vlastne trestným činom, či ten skutok, za ktorý žaluje vyšetrovateľ, alebo ten skutok, ktorého sa dopustili orgány činné v trestnom konaní. Je to veľmi vážna otázka, ktorou sa - som presvedčený - budú musieť zaoberať orgány činné v trestnom konaní a najmä orgány prokuratúry.

    Dnes máme hovoriť o správe, ktorú nám predložil pán generálny prokurátor, o ktorej si myslím, že dnes ani nie je veľmi aktuálna, a o ktorej si myslím, že je dnes aj ťažko rokovať. Nakoniec pán generálny prokurátor vo svojom úvodnom vystúpení povedal, že táto správa bude aktualizovaná, neviem kedy, ale povedal to a to je dobre, že to povedal, pretože ak sa chceme vrátiť k jeho správe, budeme musieť vychádzať z toho, čo predkladá táto správa, ktorá je absolútne nedokonalá, pretože aj v závere hovorí, že generálny prokurátor túto správu nemohol predniesť v zmysle všetkých uskutočnených dôkazov alebo skutočností, ktoré bolo potrebné urobiť. Chápem to, ale je už veľmi, veľmi dlhá doba, a o niektorých skutočnostiach ani nevieme, či ich Generálna prokuratúra alebo vôbec prokuratúra a orgány činné v trestnom konaní preskúmali.

    Správa generálneho prokurátora Slovenskej republiky o prešetrení policajného zákroku pri predvedení pána Vladimíra Mečiara k vyšetrovacím úkonom, ktorý bol vykonaný 20. apríla tohto roku v Trenčianskych Tepliciach, ako som povedal, myslím si, že nie je dostatočne spracovaná a že je neúplná v niekoľkých bodoch, a to zrejme preto, aby sa spracovateľ vyhol niektorým momentom, ktoré by nebolo vhodné publikovať. Myslím si, že príde čas, keď všetky tieto momenty, ktoré napĺňajú aj toto naše stretnutie, bude musieť publikovať.

    V tom prvom bode spracovateľ správy hneď na prvej strane konštatuje, že odpis uznesenia o vznesení obvinenia Vladimírovi Mečiarovi z 18. apríla 2000 - nebudem čítať jednotlivé spisové čísla a značky - pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Trestného zákona a pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), c) Trestného zákona - ďalej budem uvádzať len paragraf bez odsekov a písmen - bol Krajskej prokuratúre v Bratislave doručený 20. apríla 2000 asi o 10.30 hodine, teda v čase, keď bol Vladimír Mečiar vypočúvaný vyšetrovateľkou.

    Správa v tomto prípade však vôbec neuvádza, akým spôsobom bolo rozhodnutie vyšetrovateľky doručené prokuratúre. Stalo sa tak spôsobom, keď zásielku pre prokuratúru prevzal, a to nevieme kedy, možno 19. alebo 20. apríla pán Dr. Michal Serbin od pracovníkov policajnej vyšetrovacej súčasti, od vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti - takto sa to tuším menuje. A túto osobne priniesol na prokuratúru a odovzdal do trestnej kancelárie asi o 10.30 hodine. Od tohto momentu sa mohol o tejto zásielke dozvedieť aj pán dozorujúci prokurátor. Pán Serbin v posudzovanej trestnej veci k tomu časovému momentu nevykonával ako prokurátor dozor v tejto trestnej veci.

    Ide o dosť zásadný moment v celej prerokúvanej kauze, pretože keby bolo došlo k oboznámeniu sa s predmetným uznesením skôr dozorujúcim prokurátorom, ktorý pôvodne v tom čase vykonával dozor v trestnej veci, mohlo byť toto uznesenie zrušené. Nie je vylúčený zámer, aby sa s citovaným rozhodnutím oboznámil dozorujúci prokurátor až po vykonaní policajného zákroku v súvislosti s predvedením obvineného v Trenčianskych Tepliciach. Dozorujúci prokurátor sa o predvádzaní osoby obvineného dozvedel už v ranných hodinách dňa 20. apríla 2000, avšak vedomosť o vznesení obvinenia v tom čase ešte nemal. Tak to vyplýva aj zo spisu.

    Pritom, pani poslankyne, páni poslanci, zákon hovorí, že do 48 hodín sa musí doručiť uznesenie obvykle riadnou poštou cez podateľňu prokuratúry. Čiže nemôže to byť len tak, že niektorý z prokurátorov príde vo vrecku s nejakým listom a tento len tak odovzdá druhému prokurátorovi. Myslím si, že to je jednoznačné, že Serbin nemal žiadne oprávnenie prevziať od pracovníkov polície predmetné uznesenie. Pán generálny prokurátor by si to mal zrejme všimnúť a vyvodiť z toho dôsledky.

    V tom druhom bode, kde pán generálny prokurátor podáva vysvetlenie, treba uviesť, že si myslíme, že postup vyšetrovateľky pri vznesení obvinenia Vladimírovi Mečiarovi je nesprávny a vzbudzuje pochybnosti o tom, že je účelový. Vyšetrovateľka najskôr začala trestné stíhanie vo veci podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku, a to na základe svojho uznesenia ešte 4. apríla 2000 z dôvodov, ktoré sú v tomto rozhodnutí uvedené. Teda vychádzala len z listinných materiálov poskytnutých Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky, vládou Slovenskej republiky a jednotlivými ministerstvami, ktoré boli oslovené.

    Do momentu, keď bolo obvinenému Mečiarovi vznesené obvinenie podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku, vyšetrovateľ podľa vyšetrovacieho spisu okrem vypočutia obvineného vypočul ešte niektorých svedkov, ministrov a pracovníkov vtedajšej vlády aj súčasných pracovníkov vlády. Mám na mysli pána Tótha. Okrem ďalších listinných dokladov tam bola neprevzatá obálka a podobne, neboli žiadne iné nové dôkazy.

    Žiadosti, ktoré tam boli v čase začatia trestného stíhania podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku, teda k 4. aprílu, vyšetrovateľ nemal žiadne iné, mohol teda podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku postupovať už 4. apríla. Keďže subjekt trestného činu bol v tom čase evidentne známy, nie je z ničoho zrejmé, prečo vyšetrovateľ po vznesení obvinenia čakal dva týždne a s touto otázkou sa nevysporiadal hneď ku dňu 4. apríla. To znamená, že 4. apríla podľa názoru, že nie je možné vzniesť obvinenie voči osobe o dva týždne pri tých istých dôkazoch, ako som spomínal, tých istých materiáloch a zistených skutočnostiach, už tento názor zmenil a vzniesol uznesenie vo vzťahu k určitej konkrétnej osobe.

    To sú veci, pán generálny prokurátor, ktoré sa vám nepodarilo vysvetliť v tom vašom vyjadrení, ktoré ste predložili nám poslancom. Sú tam v tej tretej časti vášho vyjadrenia, kde je potrebné uviesť, že v tom čase dozorujúci prokurátor pán Róbert Vlachovský už 2. mája 2000 zrušil uznesenie vyšetrovateľa podľa § 174 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku ako nezákonné, neopodstatnené. Toto uznesenie bolo napísané v požadovanej forme, bolo prokurátorom podpísané, opečiatkované príslušnými pečiatkami, a teda malo byť expedované všetkým procesným stranám, aj obvinenému obhajcovi, ako aj vyšetrovateľovi. K tomu však nedošlo, krajský prokurátor v Bratislave oboznámil s rozhodnutím jemu podriadeného prokurátora ešte dňa 2. mája 2000 Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky a ešte v ten istý deň došlo k tomu, že riaditeľ trestného odboru Generálnej prokuratúry Dr. Ivan Segeš vydal pokyn so spätnou platnosťou v tom smere, že si vyhradzuje na rozhodnutia v posudzovanej veci schvaľovaciu povinnosť. Zasiahol skutočne do rozhodovania prokurátora, ktorý v tom čase bol poverený dozorovou činnosťou nad týmto skutkom. Z jeho strany došlo v podstate k zásahu do rozhodovacej právomoci podriadenej prokuratúry. Takže takýto postup zvolil až po tom, čo sa oboznámil so zrušujúcim uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave, teda až vtedy zasiahol, keď videl, že toto rozhodnutie nie je také, aké si predstavuje on, že by malo byť. Následne na to vydal pokyn, aby sa v konaní ďalej proti obvinenému pokračovalo v trestnom stíhaní iba pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) a c) Trestného zákona. Čiže už tu jedno rozhodnutie akceptoval aj on a aj jeho právny názor menil názor vyšetrovateľa.

    Myslíme si, že riaditeľ trestného odboru Generálnej prokuratúry pán Segeš v tomto prípade ozaj neadekvátnym spôsobom zasiahol do rozhodovacej činnosti podriadenej prokuratúry, pretože - dá sa povedať - prinútil vyšetrovateľa, resp. dozorujúceho prokurátora prakticky od veci odstúpiť. Ak si chcel vyhradiť svoju rozhodovaciu právomoc, tak si myslíme, že to mal urobiť skôr. Ak by v tom čase dozorujúcemu prokurátorovi bolo umožnené doručiť predmetné uznesenie procesným stranám, mohol zvoliť postup podľa § 266 a nasledovne podľa Trestného poriadku. Ide o konanie v sťažnosti pre porušenie zákona, pretože takýmto postupom došlo skutočne k situácii, že obvinený nemal ani možnosť a právo podať opravný prostriedok.

    Pani poslankyne, páni poslanci, 20. apríla 2000 bola vykonaná v Trenčianskych Tepliciach akcia predvedenia pána Mečiara z domu na Bugárovej ulici na výsluch k vyšetrovateľke 20. apríla 2000. A bola pod priamym velením veliteľa zákroku pána plukovníka Blahovca. V správe nikde nie je uvedené, že uvedený pracovník polície sa dostavil na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Trenčianskych Tepliciach v ranných hodinách asi o 7.00 hodine v sprievode pána generála Ivora. Nie je vôbec jasné, že tam táto osoba robila takéto úlohy, vydávala, či tam konala ako vyšetrovateľ, v akom procesnom postavení tam pán generál Ivor vystupoval a podobne. Z výsluchu vedúceho pracovníka OO PZ v Trenčianskych Tepliciach vyplynulo, že generál Ivor žiadal o zabezpečenie súčinnosti pri policajnom zásahu. Nie je však taktiež zrejmé, prečo tam nebol vyšetrovateľ, ktorý vec pôvodne v prípravnom konaní realizoval.

    Samotný akt predvedenia bol vopred naplánovaný a mal označenie Šaman. Realizácia predvedenia nebola vôbec dopredu dobre premyslená, to musíme povedať a konštatovať, hlavne nebolo potrebné, aby bol pán Mečiar predvádzaný takým spôsobom, ako sa stalo, na výsluch do Bratislavy. Nebol pripravený ani výsluch z formálnoprávnej stránky, keď vyšetrovateľka, keďže obvinený odmietol prevziať uznesenie o jeho trestnom stíhaní, mu toto do protokolu o jeho výsluchu nevyhlásila.

    Obvinený sa teda o predmete trestného stíhania voči jeho osobe vlastne vôbec pri výsluchu nedozvedel. Vyšetrovateľka vo výsluchu iba konštatovala, že si jej rozhodnutie iba odmietol prevziať, čo však z procesného hľadiska, pán generálny prokurátor, myslím si, zakladá iba právnu skutočnosť jeho doručenia. A čo je dôležité, nepoučila obvineného o opravnom prostriedku voči takto doručovanému alebo nedoručovanému uzneseniu. Je to závažná chyba, je to vec, bez ktorej je priebeh takéhoto trestného konania absolútne protiprávny a je postavený proti občianskym právam.

    Pani poslankyne, páni poslanci, v správe nám pán generálny prokurátor predkladá aj jednotlivé ustanovenia, na základe ktorých bolo rozhodované alebo malo byť rozhodované. V tomto prehľade hovorí, že na základe § 83 ods. 1 písm. c) vyšetrovateľ alebo policajný orgán môžu vstúpiť do obydlia iných priestorov alebo na pozemok len vtedy, ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života alebo zdravia osôb, alebo na ochranu iných práv a slobôd, alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejnej bezpečnosti a poriadku, najmä ak ide o obydlie alebo iné priestory, alebo pozemok osoby pristihnutej pri trestnom čine.

    Neviem, čo z tohto obsahu § 83c Trestného poriadku, pán generálny prokurátor, bolo naplnené. Myslím si, že nie ani § 90 ods. 1. A dokonca si myslím, že ustanovenie tohto § 83c ods. 1 nie je v zmysle ustanovení príslušných ústavných článkov k takejto činnosti.

    § 90 ods. 1 hovorí, že ak sa neustanoví obvinený, ktorý bol riadne predvolaný na výsluch, bez dostatočného ospravedlnenia, možno ho predviesť. Na to a na iné následky neustanovenia sa musí byť predvolaný upozornený. To je § 66. Čiže, pán generálny prokurátor, zdôrazňujem slová "bol riadne predvolaný". Je jasné, že riadne predvolaný obvinený pán Mečiar nebol. Aj ods. 2 hovorí, že obvinený môže byť predvolaný iba bez predchádzajúceho predvolania, ak je to nevyhnutné na úspešné vykonanie trestného konania, najmä keď sa skrýva alebo nemá stále bydlisko. Opäť sa tu pýtam, kde sa skrýval a či ste ozaj nemali vedomosti o tom, že má stále bydlisko. Myslím si, že je to jednoznačné, že ste o tomto museli vedieť.

    V § 29 ods. 1 sa takisto hovorí, že ak je dôvodná obava, že je ohrozený život alebo vážne ohrozenie zdravia osoby, alebo ak hrozí závažná škoda na majetku a vec neznesie odklad, alebo ak sa v byte alebo v inom uzatvorenom priestore združuje páchateľ závažného úmyselného trestného činu a nerešpektuje výzvy polície na jeho opustenie, policajt je oprávnený otvoriť byt, vstúpiť doň a vykonať opatrenia na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva. Páchateľ závažného úmyselného trestného činu, zdôrazňujem. Ak ste ozaj presvedčený, že Mečiar v tom čase bol páchateľom závažného trestného činu a že jeho predvedenie a výsluch nezniesli odklad, tak si myslím, že budete nám musieť vysvetliť, prečo si myslíte, že bolo naplnenie § 29 ods. 1.

    Pán generálny prokurátor, § 30 hovorí aj o niečom, čo je oprávnený v súvislosti so zaisťovaním policajt: pri zaisťovaní bezpečnosti osôb a ochrany majetku, najmä pri likvidácii nástražných výbušných systémov, pri likvidácii nálezu munície alebo v rámci boja proti terorizmu použiť výbušniny a výbušné predmety. Ktoré z týchto ustanovení je naplnené v tom prípade, keď sa v Trenčianskych Tepliciach v penzióne Elektra pod dvere položila výbušnina a nálož, ktorá demolovala časť domu?

    Mohol by som ďalej prejsť na všetky ustanovenia, na ktoré upozorňuje aj pán generálny prokurátor, a všade by som hľadal dôvod, ale ťažko by som ho našiel, že boli naplnené ustanovenia toho-ktorého paragrafu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, v tomto prípade si myslím a svedčia o tom všetky okolnosti, o ktorých som tu hovoril a ešte budem hovoriť, že išlo ozaj o jeden skutok, o ktorom hovorí pán predseda vlády Dzurinda v správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1999, ktorú sme prerokúvali aj tu v Národnej rade, kde v šiestej časti - priority zamerania činnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru v roku 2000 a spôsoby ich realizácie - hovorí, že je potrebné urýchlene ukončiť tie trestné činy, ktoré sú politicky motivované.

    Myslím si, že asi tento skutok z pohľadu pána ministra vnútra, ktorý predkladal túto, resp. poskytol túto správu predsedovi vlády, aby ju predložil v Národnej rade, je ozaj jedna z káuz, ktorá potrebuje ukončenie, s politickým pozadím z minulých rokov, pretože tak konkrétne znie táto citácia zo správy o bezpečnosti v Slovenskej republike.

    Čo je veľmi závažné a na čo by som chcel upozorniť, pani poslankyne, páni poslanci aj pán generálny prokurátor, to je, že z uvedených skutočností - v záveroch, vy hovoríte v tej piatej časti, v ktorej konštatuje generálny prokurátor -, sú vyvodené, myslíme si, nesprávne závery.

    Na odôvodnenosť takéhoto bezprecedentného zákroku voči najvyššiemu predstaviteľovi politickej opozície predsa nie je možné, ale to ani nie voči občanovi Slovenskej republiky konštatovať v správe generálneho prokurátora, že bolo vznesené obvinenie pre už citované trestné činy, ktoré formálne patria do kategórie obzvlášť závažných úmyselných trestných činov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že aj vy a poslucháči právnických fakúlt už nižších ročníkov vedia, že okrem formálnych náležitostí je potrebné aj materiálne naplnenie, áno, materiálne naplnenie každej skutkovej podstaty trestných činov. Formálne naplnenie by bolo prakticky len na ľubovôli policajtov, policajných orgánov, ktoré by bez akejkoľvek kontroly proti komukoľvek a v akejkoľvek situácii mohli vzniesť obvinenie pre obzvlášť závažný úmyselný trestný čin a potom voči tejto osobe použiť primerané donucovacie prostriedky.

    Pani poslankyne, tento pohľad je veľmi závažný aj z titulu budúceho prijímania novely ústavy, ktorú máme predloženú v parlamente a ktorú by sme na budúci rok mali prijať, a to najmä časti, kde sa hovorí o imunite poslancov. Odložiť, ak sa dopustí poslanec trestného činu, jeho stíhanie o štyri roky, teda po skončení mandátu je z tohto pohľadu veľmi nebezpečné, pretože ak orgány polície budú chcieť, tak skutok, ktorý, samozrejme, potom bude kvalifikovaný inak, označia za taký nebezpečný trestný čin a poslanca budú držať štyri roky v parlamente, ako sa hovorí, na uzde.

    Rovnako sa dá považovať, keď generálny prokurátor napriek tomu, že prebieha ešte vyšetrovanie v takejto správe, pre najvyšší zákonodarný orgán konštatuje, že nie sú pochybnosti o tom, že odmeňovanie sa uskutočnilo bez zákonného podkladu, rozumej vyplácanie odmien členov vlády.

    Konštatovanie, či sa vyplácali odmeny bez zákonného podkladu alebo na základe zákonných podkladov, predsa nebolo zistené. A nebolo o tom rozhodnuté. Ani vyšetrovateľ dokonca v tom čase ešte nevedel, či tie podklady sú ozaj také. Najväčšou chybou, a to sa týka aj týchto ustanovení, pokiaľ ide o formálne naplnenie aj vecné naplnenie, je, že vyšetrovateľ neskúmal tzv. prejudiciálne otázky, to znamená, či konanie, ktoré mal naplniť predseda Mečiar, nebolo vo vzťahu k iným právnym normám, napríklad Zákonníku práce, a teda mimo trestného konania. S týmto sa vyšetrovateľ vôbec nevysporiadal. Vôbec.

    Chcem, pani poslankyne a páni poslanci aj pán generálny prokurátor, aby to nevyzeralo, že my sme si v opozícii teraz povedali, že budeme za každú cenu brániť nášho predsedu. My chceme upozorniť na tie nedostatky, ktoré nie sú nedostatkami, ktorým by sa mohol v budúcnosti vyhnúť občan Slovenskej republiky.

    Chcem upozorniť, že takýto názor, aký máme my, mal aj prokurátor krajskej prokuratúry. Dovolím si v tomto prípade zacitovať a prečítať niektoré úvahy generálneho prokurátora, ktoré dal do uznesenia v Bratislave ešte 2. mája 2000. Je to uznesenie, v ktorom prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave v trestnej veci pána Mečiara podľa § 158 a tak ďalej, nebudem to všetko čítať - citované písmená a odseky -, Trestného zákona rozhodol takto: Podľa § 174 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku zrušujem, zrušujem uznesenie vyšetrovateľa odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré bolo vydané dňa 18. apríla 2000 pod spisovou značkou a tak ďalej, na základe ktorého bolo vznesené obvinenie podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku Vladimírovi Mečiarovi, pretože je nezákonné a nepodstatné.

    Vyšetrovateľ odôvodňuje svoje rozhodnutie asi takto: V rámci výkonu dozoru prokurátora nad zachovaním zákonnosti v prípravnom konaní podľa § 174 ods. 1, 2 Trestného poriadku preskúmal listinné materiály a výsluchy osôb, ktoré boli vykonané do začiatku vydania rozhodnutia o trestnom stíhaní Vladimíra Mečiara. Po preskúmaní vyšetrovacieho spisu, vyhodnotení dovtedy zadovážených dôkazov dospel k záveru, že vznesenie obvinenia nezodpovedá dôkazom, ktoré boli zistené v trestnom konaní. Ich vyhodnotenie nedávalo právny základ na postup na vznesenie obvinenia menovanému, a to z nasledujúcich dôvodov. Spomína prakticky tie dôvody, o ktorých som ja hovoril na začiatku. Je tu najmä odkaz na § 163 ods. 1 Trestného poriadku. Ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, vydá vyšetrovateľ bez meškania uznesenie o vznesení obvinenia, že sa táto osoba stíha ako obvinený. Obvinenému sa uznesenie oznámi do troch dní, najneskôr však na začiatku jeho prvého výsluchu. Správne tu konštatuje, že k takejto skutočnosti nedošlo.

    K začatiu trestného stíhania podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku došlo ešte 4. apríla 2000. Vyšetrovateľ vychádzal z listinných materiálov, tak ako som spomínal ja. Spomína tu všetky tie skutočnosti, ktoré som spomínal ja, a konštatuje, že nebol vykonaný žiadny ďalší úkon takého charakteru, ktorý by mal poskytnúť vyšetrovateľovi iný obraz o dôkaznej situácii, než ten, ktorý mu bol už známy v čase začatia trestného stíhania zo 4. apríla. S poukazom na uvedené výpovede svedkov ich obsahová a dôkazová hodnota v žiadnom prípade nemohla mať opodstatnenosť na postup smerujúci k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku. Čiže záver má, že vznesené obvinenie osobe Vladimíra Mečiara je potrebné vyhodnotiť ako predčasné.

    Treba uviesť, že i napriek tomu, že problematiku odmien členov vlády neupravuje zákon, upravuje ju predmetné uznesenie Predsedníctva vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého sa prakticky počas celej lehoty jeho platnosti postupuje až doteraz, keďže nebolo žiadnym spôsobom upravované alebo zmenené. Pri hmotnoprávnom posudzovaní nároku na udeľovanie odmien členov vlády poukazuje na to, že treba nesporne uviesť, že i napriek tomu, že zákon na tieto okolnosti nepamätá, možno vychádzať z iných právnych predpisov, zo Zákonníka práce, § 13 a § 23 písm. f) zákona číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch, § 10 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky o platných pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch.

    Pani poslankyne, páni poslanci, tu skutočne dochádza k situácii, keď vyšetrovateľ popiera tú skutočnosť, že vláda a predsedníctvo vlády tam, kde nie je pokrytá časť určitej udalosti zákonom, môže vydať svoje rozhodnutie na to, aby mohla vo veci rozhodnúť. Samozrejme, takéto rozhodnutie nesmie smerovať proti žiadnemu zákonu. Toto rozhodnutie predsedníctva vlády, toto uznesenie nesmerovalo proti žiadnej právnej norme.

    Pri udeľovaní odmien členom vlády, ktorým predsedal Mečiar, predseda vlády vychádzal z uznesenia takéhoto Predsedníctva vlády Slovenskej republiky, ktoré mu dávalo oprávnenie poskytnúť jednotlivým členom vlády za úspešné hospodárske a mimoriadne pracovné výsledky polročné odmeny vo výške do 50 % ich základného funkčného platu.

    Musím konštatovať, že tu v žiadnom prípade nebol porušený žiaden zákon. Predseda nerozhodol o udelení odmien len výlučne z vlastnej iniciatívy a bez nejakej subjektívnej vedomosti, že by na to nemal žiadny právny podklad. Nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by obvinený Mečiar v tomto prípade vyvíjal takú iniciatívu, aby úmyselne a vedome porušoval alebo nerešpektoval zákon. Tento skutok, za ktorý ho vyšetrovateľ žaluje, potrebuje skutočne vedomý úmysel. Nemôže tu ísť o nedbalosť. A v tomto prípade o také niečo nešlo.

    V dokumentoch, ktoré sa v spise nachádzajú, že odmeny boli vyplatené zo mzdových prostriedkov rozpočtovej kapitoly príslušného ministerstva, sa uvádza, že odmeňovanie členov vlády upravuje zákon číslo 120/1993 Z. z. A z tohto uvedeného zákona podľa názoru kontrolných skupín je zrejmé, že podľa § 12, § 13 a § 14 citovaného zákona platové pomery členov vlády pozostávajú z platu vo výške 1,5-násobku platu poslanca a ďalej z paušálnej náhrady, ktorej výšku určí vláda Slovenskej republiky. Mohol by som hovoriť k tomuto ďalej, ale viem, že do diskusie, do rozpravy je prihlásený aj môj kolega Tkáč, ktorý o tomto určite povie dôkladnejšie.

    Ale ak by som hovoril o rôznych odvetviach a aplikáciách, pri aplikácii ustanovení zákonov v praxi ešte nie je dané, že porušenie zákona, resp. jeho zlý výklad alebo aplikácia hneď jednoznačne zakladá pri posudzovaní takéhoto porušenia z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu niektorého z ustanovení osobitnej časti Trestného zákona.

    Myslím si, pán generálny prokurátor, že teda treba obzvlášť dôsledne vyhodnocovať u páchateľov takéhoto trestného činu jeho formálne znaky podľa § 3 - a že budete na to vyšetrovateľov upozorňovať -, ako aj materiálny znak trestného činu, ktorý je daný stupňom spoločenskej nebezpečnosti, trestnej nebezpečnosti. A už ani nehovorím o zákonných podmienkach zavinenia podľa § 4 písm. a) Trestného zákona.

    Prokurátor konštatuje v tom svojom uznesení, že v postupe obvineného JUDr. Vladimíra Mečiara doteraz vykonaným preverovaním a prípravným konaním nezistil z jeho strany konanie úmyselného charakteru z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu. Zo subjektívneho hľadiska predseda Mečiar mal záujem na finančnom ohodnotení podriadených, pretože príslušný zákon mu takúto možnosť umožňoval a mohol na základe takéhoto konania odmeny udeliť.

    Chcel by som ešte povedať, že i keď predovšetkým má byť nariadenie vlády spomenutými predpismi, nie je vylúčená ozaj, ako som povedal, ani iná forma rozhodnutia vlády. Teda môže ním byť aj uznesenie vlády, ako som povedal na začiatku. Toto spochybňuje vyšetrovateľ bez toho, aby právne zdôvodnil, prečo uznesenie vlády nemôže byť tým rozhodnutím, na základe ktorého vláda konala.

    Pán generálny prokurátor, chcel by som ešte upozorniť aj na to, že pokiaľ ide o trestný čin, tak ako ho uvádza vyšetrovateľka, porušenie právomoci verejného činiteľa, pri vyplácaní odmien si nemyslím, že ide o kvalifikovanie toho, kto vypláca, teda v tomto prípade predsedu vlády, že to vypláca z funkcie verejného činiteľa. Takéto rozhodnutie, ja som už minule hovoril, ktoré o tom hovorí a vysvetľuje pozíciu postavenia verejného činiteľa, vydala aj Generálna prokuratúra v Bratislave 22. apríla 1991 s podpisom terajšieho riaditeľa odboru pána Ivana Segeša. Nebudem ho citovať, bude dobré, keď si ho nájdete a sám ho prečítate.

    Chcel by som sa vrátiť teraz ešte k tomu zákroku, k zákroku, ktorým sa príslušníci Policajného zboru dostali do obydlia obvineného pána Mečiara. Vaše vyjadrenia smerovali k tomu, že tento zákrok bol v zmysle právnych noriem, že tento zákrok bol v zmysle zákonov. Nuž musel by som tu citovať niektoré ustanovenia, a to najmä § 66, pokiaľ ide o policajný zákon. Ak pre zakročujúcich policajtov pod jednotným velením rozhoduje o použití donucovacích prostriedkov za podmienok uvedených v tomto zákone veliteľ zakročujúcej jednotky, o použití donucovacích prostriedkov môže na mieste zákroku rozhodnúť aj nadriadený tohto veliteľa. Rozhodnutie veliteľa zakročujúcej jednotky alebo jeho nadriadeného o použití donucovacích prostriedkov musí byť uchované na zvukovom alebo písomnom zázname. Vo vašej správe sa vôbec o tom nehovorí, či ste takýto záznam vôbec videli, či bol takýto záznam a akým spôsobom, akou formou boli dané tieto rozkazy tohto zakročujúceho policajta alebo veliteľa tejto skupiny.

    V § 67 sa hovorí, že policajt v službe osobitného určenia vykonáva služobné zákroky proti teroristom, únoscom osôb a dopravných prostriedkov, nebezpečným páchateľom organizovanej trestnej činnosti a páchateľom úmyselných, obzvlášť závažných trestných činov. V tomto prípade nešlo o žiaden takýto trestný čin, ale, samozrejme, ako som na začiatku povedal, došlo tu k vyhodnoteniu skutkovej podstaty vyšetrovateľkou, o ktorej zapochyboval aj prokurátor. A prokurátor sa vyslovil, že takéto rozhodnutie vyšetrovateľka nemala na základe čoho urobiť, čiže jednoznačne účelovo porušila zákon. Mohol by som citovať ďalšie ustanovenia, o ktorých aj vy hovoríte v svojej správe vyšetrovateľa, ustanovenia zákona, ale myslím si, že nie je to teraz potrebné, pretože moji kolegovia budú hovoriť konkrétnejšie.

    Chcel by som však upozorniť ešte na jednu vec. Pán prokurátor, vo vašej správe sa vôbec nehovorí, akým spôsobom, dokedy a za akých okolností chcete vyhodnotiť tento zákrok. Vo vašej správe sa hovorí, že musíte počkať na znalecký posudok, pokiaľ ide o zdôvodnenie primeranosti tohto konania. Znalecký posudok bol vypracovaný alebo doručený prokuratúre, myslím si, 28. augusta. Od tohto termínu nikto o obsahu tohto znaleckého posudku nevedel, ani Národná rada, resp. predseda na základe svojej žiadosti a vášho upozornenia v správe, že nás budete informovať, ste nám nepovedali obsah tohto znaleckého posudku. Môžem hádať asi prečo. Obsah tohto znaleckého posudku hovorí jednoznačne o nepotrebnosti, to hovorím z vecného hľadiska, nie z právneho hľadiska, o nepotrebnosti takéhoto zákroku vojsť do obydlia prostredníctvom nálože. Hovorí jednoznačne o tom, že priestor, cez ktorý vyšetrovateľ, resp. policajti do domu vnikli, chránilo sklo na vstupných dverách, ktoré sa dalo rozbiť tvrdším predmetom. A takto mohli vniknúť do budovy.

    Chcel by som vás poprosiť, pán generálny prokurátor, aby ste nám povedali, či máte tento znalecký posudok a aké budú vaše závery vyvodené z obsahu tohto znaleckého posudku, pretože mne jednoznačne vychádza, že ste sa dostali do pozície, keď sa budete musieť postaviť otvorene k týmto skutkom, o ktorých som tu hovoril, a budete musieť skúmať, či nedošlo zásahom policajtov k trestnému činu všeobecného ohrozenia podľa § 179. Tento paragraf hovorí, že kto úmyselne vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar alebo povodeň, alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny alebo iných podobne nebezpečných látok, alebo síl alebo sa dopustí iného podobného nebezpečného konania - zákon tu má na mysli všeobecné nebezpečenstvo -, alebo kto všeobecne zvýši nebezpečenstvo, alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie, potresce sa odňatím slobody na 3 až 8 rokov. Myslím si, že tu došlo k naplneniu tejto skutkovej podstaty, a čo je ešte závažnejšie, že si myslím, že sa to bude vzťahovať na týchto ľudí, to znamená aj na príslušníkov polície, podľa ods. 2, ktorý hovorí, že odňatím slobody na 8 až 15 rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v ods. 1 ako člen organizovanej skupiny.

    Tu išlo o organizovanú skupinu, pán generálny prokurátor, pod vedením ministra spravodlivosti, riaditeľa odboru vyšetrovania aj jednotlivých príslušných veliteľov tejto skupiny. Čiže toto, čo mňa v tomto čase zaujíma, je otázka, či Generálna prokuratúra bude skúmať tieto skutočnosti.

    Chcel by som sa ešte vrátiť aj k tomu, že v správe hovoríte, že ste ako prokuratúra nemohli ako dozorový orgán vo veci zasiahnuť. Myslím si, že nie je to celkom tak. Vy sám hovoríte v správe, ktorú ste do Národnej rady predložili, že prokuratúra ako orgán ochrany práva nesie v rozsahu zákonom stanoveného dozoru zodpovednosť za nezaujatý, poctivý a spravodlivý priebeh prípravného trestného konania. No ak v tomto prípade išlo o nezaujatý, poctivý a spravodlivý priebeh prípravného trestného konania, tak potom je už s demokraciou v tejto republike koniec.

    Hovoríte tiež, že prokuratúra musí dbať o zákonný postup spočívajúci v objektívnosti a pravdivosti objasňovania skutku zo všetkých jeho stránok, v prospech či v neprospech páchateľa, o nezaujaté posudzovanie konfliktov a o zákonnosť, správnosť a dôvodnosť meritórneho rozhodnutia, ktorým sa končí prípravné konanie. V konečnom dôsledku musí prokuratúra dbať aj o to, aby stíhanie bolo aj efektívne. S tým súhlasím, teda aby sa neviedlo nedôvodné stíhanie a aby boli zadovážené také dôkazy, z ktorých bez pochybností vyplýva skutočný stav vecí a ktoré umožnia spravodlivé rozhodnutie o vine a treste.

    Pán generálny prokurátor, myslím si a nepresvedčila ma o tom ani vaša správa, že k naplneniu tohto poslania prokuratúry, o ktorej sám hovoríte, v tomto prípade nedošlo. Mohol by som ešte hovoriť o niektorých skutočnostiach, kde si skutočne myslím, že dozor prokuratúry mal byť intenzívnejší, mal byť jednoznačný, ale vzhľadom na krátkosť času si myslím, že na hodnotenie vašej správy to dneska z mojej strany stačí, ale prosil by som vás ešte raz, keby ste nás oboznámili s týmto znaleckým posudkom, ktorý som tu spomínal, a či vaše kroky alebo kroky prokuratúry budú ozaj také objektívne, že budú sledovať zákrok aj v zmysle ustanovení Trestného zákona vo vzťahu k tým, ktorí takto priblížili Slovenskú republiku k Balkánu, ako to hovorila rakúska tlač.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Tkáč.

  • Ďakujem za slovo.

    Keďže budem hovoriť až neskôr podľa poradia, mal by som pripomienky k tej časti vystúpenia pána poslanca Gašparoviča, kde hovoril o tom, že vyšetrovateľ by mal skúmať prejudiciálnu otázku, teda podľa akého právneho odvetvia došlo k porušeniu niektorých povinností už vôbec nie verejného činiteľa, to je absurdita, pretože je to právny úkon v zmysle pracovného práva. A moja otázka aj znie v tejto súvislosti s tým, čo pán poslanec Gašparovič žiada od generálneho prokurátora, aby nám predložil znalecký posudok, či by nám nemohol predložiť zároveň podľa strany 17 aj tzv. analýzu netrestného odboru Generálnej prokuratúry, pretože tu sa cituje presne, že pri ustanovení druhu právnej zodpovednosti sa orgány činné v trestnom konaní budú musieť vysporiadať aj s úpravami administratívnoprávnych predpisov, musím povedať, že SIC, ktoré boli predmetom analýzy netrestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

    Pán generálny prokurátor, v tejto súvislosti si dovolím povedať, že ja poznám delenie práva na verejné a súkromné, na administratívnoprávne alebo na správne právo, ale že v tejto republike platí aj pracovné právo a že, pokiaľ by bolo treba, Dom techniky robí také kurzy, kde sa hovorí aj o deľbe určitých právnych odvetví, a že či Generálna prokuratúra sa vôbec aspoň niekedy zaoberala aj analýzou pracovnoprávnych predpisov, pretože si neviem predstaviť, čo tam má robiť správne právo alebo administratívnoprávne predpisy. Teda či by bolo možné aj túto analýzu pracovnoprávnych predpisov doložiť k tejto správe. Alebo potom je to technická chyba, ktorá je v tejto správe, alebo je to nevedomosť. Ja to teda skutočne neviem bez irónie odlíšiť. A v tejto súvislosti teda to je otázka pracovného práva, o ktorej budem hovoriť potom podľa vyžrebovaného poradia.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Myslím si, že aj pre pána generálneho prokurátora musela byť toto vyslovene prednáška. A možno sa na chvíľu zamyslí sám nad sebou, že uplatnenie práva v politike je pre niektorých ľudí veľmi bolestné. Keď hovoril pán poslanec Gašparovič o tom, že táto vláda sa snaží robiť vynútiteľnosť práva, tak treba povedať aj to, že tu ide jednoducho o politické procesy, že svoje vlastné poklesky alebo prehrešky voči právu si upracete pekne pod koberec, že príslušného ministra alebo iného štátneho úradníka upracete ani nie pod koberec, ale pekne do parlamentu. Išlo tu v tomto prípade len o zastrašovanie, išlo tu - doslova a do písmena - o terorizmus so semtexom v rukách. Takéto metódy táto vláda používa, a pritom sa nehanbí, že vláda sama ukradne majetok Matici, že vláda sama ukradne majetok Únii žien.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že sme si odsúhlasili rokovanie aj po 19.00 hodine, odporúčam teraz prerušiť rokovanie schôdze do 20.00 hodiny, keď bude možnosť využiť naše stravovacie zariadenie, a budeme pokračovať o 20.00 hodine.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, ja vám chcem vyhovieť, aby ste vy mohli ísť. Prerušujem rokovanie schôdze do 20.00 hodiny...

    Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, mimo nášho času, samozrejme, lebo ide o záležitosť SDĽ. Ich generálny prokurátor tu sedí, ich spravodajca je tu a ani jedného člena Strany demokratickej ľavice tu nevidím. Ako môžu byť spravodlivými sudcami, ako môžu posúdiť, či správa generálneho prokurátora zodpovedá kritériám, keď si nechcú vypočuť naše argumenty? Žiadam, aby ste zabezpečili účasť poslancov na rokovaní takej závažnej témy. Samozrejme, okrem nej by bolo potrebné sem priviesť aj príslušných zodpovedných ministrov, pána Pittnera, najmä pána Pittnera, ale aj pána ministra spravodlivosti.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, vyhlasujem prestávku na večeru do 20.00 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Pripraví sa pán poslanec Husár.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán generálny prokurátor,

    milé kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som na úvod vyjadrila poľutovanie, že tu nesedia aspoň pán minister vnútra a pán minister spravodlivosti. Na to, že tu nesedia poslanci, ktorí potom budú hlasovať a nebudú vedieť, aké máme námietky, na to sme si my už v tomto demokratickom parlamente zvykli, že sa hlasuje bez vedomosti a zrejme na pokyn. Naši kolegovia vedia, o čo ide, a budú aj vystupovať, takže naše argumenty sme stvárňovali spoločne.

    Dovoľte, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby som začala svoje vystúpenie citáciou článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to, že "Slovensko je zvrchovaný demokratický a právny štát". Dovolím si zdôrazniť to, že právny štát. V právnom štáte štátne orgány môžu konať len to, čo im ustanoví zákon, na výkon, postup a realizáciu môžu použiť len zákonné prostriedky. A v právnom štáte si treba ctiť a zachovávať ľudské práva.

    Dovoľte mi, aby som sa na rozdiel od môjho predrečníka pána doc. Gašparoviča, ktorý je odborníkom, ako všetci viete, na trestné právo, zamerala práve na aspekt dodržania ľudských práv v tejto kauze, ktorú dnes prerokúvame. S demokraciou na Slovensku a so zachovávaním ľudských práv je to poslabšie. Nie je to len naše konštatovanie, ale začínajú to vnímať aj v zahraničí. Dovoľte, aby som citovala pána Chada Naglea, ktorý na prestížnej americkej internetovej stránke antiwar.com uviedol tento citát: "Slovensko ani zďaleka nie je miestom, kde podľa slov Albrightovej demokracia funguje." Táto demokracia vonkoncom nefungovala v kauze Elektra, ktorá je exemplárnym príkladom porušovania ľudských práv.

    Dovoľte mi, aby som začala ústavou. Článok 21 ústavy v ods. 1 hovorí o domovej slobode: "Obydlie je nedotknuteľné, nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva." Výnimky sú tu uvedené v ods. 2, kde podľa ods. 2 ústavy výnimkou je domová prehliadka, ktorá je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu.

    Dovolím si opýtať sa aj vás, pán generálny prokurátor, či išlo o tento prípad. Myslím si, že sa úplne jednomyseľne zhodneme v tom, že nie je naplnená táto výnimka ústavy, keďže neexistoval príkaz sudcu a nešlo o domovú prehliadku. Ods. 3 ústavy tu pripúšťa iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia a dáva rámec na to, čo možno zákonmi ako výnimku nedotknuteľnosti obydlia uzákoniť. Prvá podmienka je, že možno obydlie nepovažovať za nedotknuteľné, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. A teraz je presne taxatívne uvedené, s čím sa tá nevyhnutnosť musí spájať. Nevyhnutnosť sa musí spájať s ochranou života. Pýtam sa: V prípade Elektry išlo o prípad nevyhnutnosti na ochranu života? Nie. Išlo v prípade Elektry o ďalší prípad ustanovený ústavou? Nevyhnutný zásah môže byť na ochranu zdravia alebo majetku. Nie, tam sa neochraňovalo žiadne zdravie, ba práve naopak, tento zásah mal zdravotné dôsledky a ani sa neochraňoval majetok, ale ten majetok sa poškodzoval.

    Ďalší prípad povolenia narušenia nedotknuteľnosti obydlia je ochrana práv a slobôd iných. V prípade Elektry nešlo o žiadnu ochranu práv a slobôd iných. Ďalší a posledný prípad je na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Žiadny verejný poriadok v prípade Elektry nebol ohrozený. Dovoľte, aby som z tohto miesta konštatovala, že nebol splnený ani jeden v ústave v článku 21 ods. 3 uvedený dôvod narušenia domovej slobody.

    A pokiaľ ideme ďalej, poďme do trestného práva, ktoré pre potreby trestného konania bližšie v § 83 písm. c) umožňuje narušenie obydlia pod pojmom "vstup do obydlia". Pozrime sa v trestnom konaní, kedy je možné uskutočniť vstup do obydlia. Podmienkou vstupu do obydlia je odstránenie naliehavého nebezpečenstva, a preto vyšetrovateľ, vyhľadávací orgán a policajný orgán môže vstúpiť do obydlia iba vtedy, ak vec neznesie odklad a vstup do obydlia je nevyhnutný. Pán generálny prokurátor, dovoľte, aby som konštatovala aj s otázkou na vás, či tento úkon nezniesol odklad a zároveň či bola splnená podmienka nevyhnutnosti vstupu so spojením naliehavého nebezpečenstva. Splnenie podmienky naliehavého nebezpečenstva je veľmi dôležité. Totiž vstup do obydlia podľa tohto paragrafu nie je dovolený na realizáciu nedostavenia sa na výsluch ani na realizáciu výzvy na predvedenie alebo rozhodnutia na predvedenie. Tieto dôvody v § 83 písm. c) nie sú uvedené. A pokiaľ by sme mohli diskutovať o naliehavom nebezpečenstve, tak si dovolím uviesť, že od 20. apríla tohto roku sa v trestnom konaní proti Vladimírovi Mečiarovi nič neudialo, čo by aj dodatočne nasvedčovalo, že skutočne tu bolo naliehavé nebezpečenstvo.

    Pokiaľ si pamätáme vystúpenie predsedu vlády Dzurindu v tomto parlamente, ten sa týmto § 83 písm. c) vôbec nezaoberal, ale viac sa sústredil na § 85a ods. 2, ktorým zásah vlastne zdôvodňoval. A zdôvodňoval oprávnenosť zásahu. Je veľmi zaujímavé, že predseda vlády išiel len do ods. 2 a nevšimol si ods. 1, v ktorom sa jasne uvádza, že § 85a ods. 2 možno použiť len za určitých podmienok, t. j. za podmienky, ak sú splnené zákonom vyžadované podmienky vstupu do obydlia. Tento § 85a ods. 2 viaže oprávnenosť prekonania odporu alebo prekážky, ku ktorej v Elektre došlo, na domovú prehliadku, príklad Elektra nebola domová prehliadka, prehliadku iných priestorov, žiadne iné priestory sa v Elektre neprehliadali, na osobnú prehliadku, žiadna osobná prehliadka sa neuskutočnila, a na vstup do obydlia, ktorého pojmové znaky som tu uviedla a neboli vôbec naplnené.

    Z uvedeného aj právnik slabšej erudície môže jednoznačne dospieť k záveru, že neboli splnené podmienky trestného práva, a teda boli porušené ľudské práva v článku 21 druhého oddielu druhej hlavy ústavy, ktorá hovorí o základných právach a slobodách, do ktorých zahŕňa právo na nedotknuteľnosť obydlia. To je jedno ústavné právo, ktoré bolo v prípade Elektry porušené. A dovolím si zodpovedne uviesť, že v prípade obrátenia sa Vladimíra Mečiara na súdy vrátane štrasburského súdu jednoznačne dôjde ku konštatovaniu porušenia ľudských práv.

    Ďalej by som chcela upozorniť v súlade s prípadom Elektry, že v právnom štáte platí zásada použitia primeraného donucovacieho prostriedku. Ja teda kladiem v tomto momente jednu otázku: Bol zásah v Elektre primeraný? No pokiaľ sme tu sedeli, tak pán predseda vlády jednoznačne konštatoval, že áno. Zo správy, ktorá nám bola predložená, vyplýva, že neprimeranosť nebola zistená. Už pán doc. Gašparovič poukázal na to, že expertné posudky jasne uvádzajú, že prekonanie zámky bolo možné uskutočniť rôznymi, oveľa menej drastickými postupmi. A použil sa ten najdrastickejší. Ja som v článku po tejto kauze nazvala svoje stanovisko názvom jedného českého filmu, a to: "Trhala fialky dynamitom." To je jednoznačné, krásne prirovnanie, ktoré vlastne tento zásah charakterizuje. Ešte v čase, keď som bola členkou vlády, pri jednom informovaní ministra vnútra bolo jasne konštatované, že toto ministerstvo disponuje odborníkmi, ktorí vedia otvoriť akúkoľvek zámku. Bolo konštatované, že neexistuje taká bezpečnostná zámka na Slovensku, ktorá by sa nedala otvoriť.

    A čo je najhoršie, vážení, a na to sú nakrútené dôkazy a boli odvysielané aj v Slovenskej televízii a v zahraničných televíziách, najhoršie je, že sa nerobili pokusy dostať sa miernejšími postupmi do súkromného obydlia Vladimíra Mečiara. Na filmových záznamoch niet časti, ktorá by ukazovala, ako nastupujú zámočníci a neúspešne sa domáhajú otvorenia zámky. Na filmových záznamoch nie sú zábery, ako nastupuje čata, ktorá razidlom a rôznymi prostriedkami, ktoré sú uvedené v expertnom posudku, že sa to dá tak urobiť, by skúšala toto uskutočniť. Na filmovom zábere je jediné jedno: Prvý krok rovná sa dynamit.

    O primeranosti tohto zásahu sa jasne vyslovili aj zahraničné ozveny. Dovoľte, aby som citovala. Naša tlač 22. apríla doniesla vyjadrenie predsedu ODS Václava Klausa, ktorý konštatoval: "Či sa dostavil alebo nedostavil," myslí tým Vladimíra Mečiara, "to je mimo môjho rozmýšľania, ale predvolať bývalého premiéra tým, že ho prepadne maskované komando a vyhodí do vzduchu dynamitom dvere, sa mi zdá ako zo sci-fi alebo z iného sveta, ako počúvame, z veľmi divokých častí sveta." Konštatoval, že podobné praktiky nepatria do strednej Európy a Slovensko sa týmto vydeľuje z rodiny civilizovaných krajín. Považuje to za veľmi zlý signál pre celý svet, že na Slovensku začína prevažovať politika revanšu namiesto toho, aby sa rešpektovalo, že v demokratickej spoločnosti sa striedajú vlády normálnym spôsobom.

    Ďalší zahraničný citát - agentúra APA deň predtým, ešte 21. apríla konštatovala: "Zatknutie expremiéra Vladimíra Mečiara vyvolalo na Slovensku vážnu vnútropolitickú turbulenciu. Nebezpečne sa tým vyostruje vnútropolitický rozpor a na konci hrozí totálna balkanizácia Slovenska." A týmto sa vlastne končí analýza agentúry APA, ktorú uviedol aj pán poslanec Gašparovič.

    Ďalej by som si dovolila citovať tu neprítomného pána poslanca Langoša, ktorý sa hneď deň po príslušnej akcii vyjadril takto, citujem z denníka Slovenská Republika: "Musím povedať, že nie som veľmi šťastný z toho, že policajti mali na hlavách kukly. To sa nikde na svete nerobí. Kukly sa používajú len v prípadoch zásahu proti organizovanému zločinu a teroristickému režimu." Dopĺňam, že je to názor exministra vnútra federálnej česko-slovenskej republiky.

    Ďalej dovoľte, aby som konštatovala aj niečo spoza mora. Podľa BBC sa bývalý slovenský premiér stal obeťou nevysvetliteľného činu. Nedivím sa, pretože skutočne to bolo nehorázne. Ďalej, televízna stanica CNN sa vyjadrila, že tento zásah proti Mečiarovi v značnej miere ovplyvní situáciu Slovenska pri vstupe do Európskej únie. Spojené štáty americké, ktoré doteraz pomáhali Slovenskej republike, začínajú pochybovať, či Slovenská republika patrí medzi právne štáty. Vážení, určite nie preto bolo takéto konštatovanie, že by zásah bol primeraný.

    Dovoľte, aby som citovala ďalej Ženevu. Tentoraz európska rada Svetového kongresu Slovákov, ktorá vlastne združuje 17 slovenských krajanských organizácií z 15 európskych štátov, s veľkým znepokojením prijala správu o zákroku polície proti predsedovi Hnutia za demokratické Slovensko Vladimírovi Mečiarovi. Podľa tejto rady celý prípad vzbudzuje dojem, že ide o politicky vykonštruovaný prípad. S plnou vážnosťou európska rada Svetového kongresu Slovákov protestuje proti takýmto postupom a vyjadruje "opodstatnené obavy o stav demokracie, dodržiavania základných ľudských práv a právnych noriem v súčasnosti na Slovensku", taktiež dozaista nie preto, že tento zásah bol primeraný.

    Dovoľte, aby som pokračovala ďalej. Táto správa sa dostala aj do Izraela. Podľa denníka Nový Čas, v ktorom bol uverejnený článok 26. apríla, sa uvádza, že poldňovú story občana Mečiara si dokonca všimli v Izraeli. Televízna stanica Chanel 22 priniesla správu, že na Slovensku z domu uniesli bývalého premiéra teroristi a po dvoch hodinách ho vrátili naspäť. Vážení, nečudujem sa, že pokiaľ videli tieto záznamy, ktoré sa dostali aj do zahraničia, že nepochybovali o tom, že to urobili teroristi. A dozaista nepochybovali nie preto, že tento zásah bol primeraný.

    Pokračujem ďalej. Hlava nášho štátu prezident Schuster jednoznačne dňa 22. 4. pre denník Slovenská Republika uviedol: "Zásah bol neadekvátny a tvrdý." A keď bol zásah takýto tvrdý, dozaista by sme očakávali, že to prinesie nejaký výsledok.

    Preto sa takto tvrdo postupovalo, lebo ten výsledok musel byť. No budete sklamaní, 28. apríla sa pán minister Pittner jasne vyjadril: "Zatknutie Mečiara neprinieslo žiadny pokrok," ku ktorému pridám ešte korenie, ktoré pán minister sám dodal. Citujem jedno vyjadrenie, ktoré uviedol na tlačovke: "Páni," to zrejme pre prítomné publikum, "uvedomte si, že akýkoľvek prejav nespokojnosti tvrdo potlačíme."

    Áno, pekne ste charakterizovali Slovenskú republiku, ktorá v zmysle prvého článku ústavy je právny a demokratický štát.

  • Ruch v sále.

  • Pán minister, neobťažujte, lebo ja nehovorím a potom musia zastaviť hodiny.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nechajte hovoriť pani poslankyňu.

  • Ďalej dovoľte, aby som sa vrátila z kapitoly citácií, ako vnímali primeranosť tohto zásahu mnohé zahraničné agentúry, na právnu rovinu. Dovoľte, aby som povedala, že predvedenie je vlastne donucovacím prostriedkom realizácie rozhodnutia, ktorým sa predvoláva občan. Predvedenie je vlastne výkon rozhodnutia. Výkon rozhodnutia sa robí po nadobudnutí právoplatnosti a takýto výkon predpokladá, aby bolo uskutočnené doručovanie. Takéto doručovanie nebolo uskutočnené. Nebudem túto problematiku bližšie vysvetľovať, pretože pán poslanec Gašparovič sa už k tomu vyjadril a ja s jeho názorom v plnom rozsahu súhlasím.

    Ďalšiu otázku, ktorú by som chcela položiť, je otázka: Bolo predvedenie s cieľom vypočutia Vladimíra Mečiara nutné? Bolo predvedenie s takou drastickou silou nutné? A tu by som odpovedala slovami samotného pána generálneho prokurátora sediaceho tu po mojej ľavici. Veľmi som kvitovala jeho stanovisko, keď v denníku Pravda 19. apríla uviedol: "Ide to i bez výsluchu Mečiara." V rozhlasovej relácii Žurnál Rádia Twist 30. marca o 18.00 hodine bolo uvedené: "Podľa generálneho prokurátora možno prípad ukončiť a podať obžalobu aj bez výpovede Vladimíra Mečiara. Ak dôkaz, to znamená výpoveď, nebude vykonaný, tak sa navrhne výkon tohto dôkazu na súde." Ja plne súhlasím s týmto výrokom, pretože je súladný s platným právom.

  • Hlasy v sále.

  • Ale nedá mi nepoložiť otázku, okrem toho, kedy prestane minister zdravotníctva rušiť moje vystúpenie. Pán minister, rušíte ma, prepáčte, ale ukončite to. Ďakujem vám za vypočutie.

  • Ruch v sále.

  • Tuto mi nedá nepoložiť otázku. Keď dal generálny prokurátor stanovisko súladné so zákonom, že pokračovať vo vyšetrovaní možno i bez výsluchu Vladimíra Mečiara, potom sa pýtam aj vás tu prítomných a pýtam sa celej policajnej mašinérie: Prečo bolo treba dynamitom otvárať dvere a násilne na výsluch predviesť Vladimíra Mečiara, keď potom minister vnútra i tak konštatoval, že to vec neposunulo dopredu? Neodpovedáte, ja vám odpoviem: Pretože ste nás potrebovali politicky škandalizovať, politickú škandalizáciu. Toto nutné nebolo. Bola to brutalita a bolo to porušenie ľudských práv. Teda nie je a ani nebolo všetko v poriadku. A čo je najsmutnejšie, že v konaní sa napriek týmto veciam pokračuje a pokračuje sa s vypočúvaním svedkov.

    A pozrime sa bližšie na problém obvineného Vladimíra Mečiara z priznaní odmien členom vlády. Už pán poslanec Tkáč vo faktickej poznámke uviedol, že vlastne otázka zákonnosti priznania odmien je pracovnoprávny problém, jednoznačne. A teraz si prečítame, ak dovolíte, z § 158 Trestného zákona - zneužitie právomoci verejného činiteľa, z ktorého obvinili Vladimíra Mečiara: Ods. 1 - "Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť škodu inému alebo zadovážiť inému neoprávnený prospech, zdôrazňujem neoprávnený prospech, a) vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, prekročí svoju právomoc alebo nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci." Kto je oprávnený posúdiť, či ide o neoprávnený prospech? Neoprávnený prospech je oprávnený posúdiť jedine občianskoprávny senát.

    Ja som nedávno bola na výsluchu a pani vyšetrovateľka Škarbová mi povedala: "Uveďte, na základe ktorých právnych predpisov ste v súlade so zákonom dostali odmenu." Na to som odpovedala: Vážená pani vyšetrovateľka, ja som svedok, som v trestnom konaní a nie ja budem dokazovať zákonnosť, ale vy musíte obvinenému dokázať nezákonnosť. To je po prvé.

    Po ďalšie, z čoho vychádza nezákonnosť, ktorú tlmočia? Vlastne z posudku nejakej expertnej komisie, ktorý mi nedali napriek viacerým urgenciám k dispozícii. Teória práva a aj prax v právnom štáte hovorí jedno, že akty a rozhodnutia štátnych orgánov majú prezumpciu správnosti a nezákonnosti, a to dovtedy, pokiaľ príslušný orgán nepreukáže opak. Je to tak, pán generálny prokurátor? Je. Ďakujem, boli ste gavalier, že ste povedali to "áno, hneď". To znamená, že do vyrieknutia občianskeho súdu rozhodnutie Vladimíra Mečiara je zákonné a nikto ho nemôže spochybniť, spochybniť a vyvrátiť ho môže jedine súd. To znamená, že nikto nemôže povedať, že zadovážil inému neoprávnený prospech. Jednoznačne nie sú splnené ustanovenia § 158, prečo mu aj takým brutálnym spôsobom urobili škodu na majetku.

    Pri výsluchu som ukončila výsluch a žiadala som pani vyšetrovateľku Škarbovú, aby zaprotokolovala nasledujúcu vetu: Celá kauza zneužitia právomoci verejného činiteľa je bič proti Mečiarovi, ale upletený z lajna.

    Ďalej by som, vážení, na záver chcela sumarizovať.

    V danom prípade bol zásah neadekvátny a politicky motivovaný. Po druhé, orgány polície porušili ústavu, konkrétne článok 21 ústavy o domovej slobode, článok 2 ods. 2, článok 50 ods. 2 ústavy o prezumpcii neviny. Po ďalšie, hrubou mierou neboli rešpektované ľudské práva Vladimíra Mečiara, ktoré mu vyplývajú z ústavy. Po štvrté, postup orgánov polície bol v rozpore s okrem uvedenými článkami a paragrafmi, ktoré uviedol predrečník, pán poslanec Gašparovič, s § 83c, s § 85a ods. 2, s § 63 Trestného poriadku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej s faktickými poznámkami chcú reagovať dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Andrejčák, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Aj keď nie som právnik, chcem doplniť predrečníčku. Hodnotím, že generálny prokurátor sa nedištancoval a neodsúdil ako nezákonný spôsob doručenie a predvolanie na výsluch podozrivého, a preto zrejme súhlasí, aby to tak kukláči s použitím trhaviny robili. Takéto použitie trhavín proti podozrivému nebolo legálne a reálne nebolo použité ani za čias fašizmu, ani komunizmu. Žiaľ, napriek tomu niektorí poslanci nášho výboru pre obranu a bezpečnosť s takýmto krokom polície súhlasia, a preto aj schvaľovali uznesenie. Náš policajný štát však išiel ďalej ako režimy pred nami, tvrdím, že do teroru policajného štátu.

    Pán generálny prokurátor iste teda súhlasí s tým, že predvedenie bolo v poriadku, a teda žiadam generálneho prokurátora, aby už dnes začal pripravovať rovnako súhlasnú správu do Národnej rady o legálnosti predvedenia obžalovaného alebo žalovaného na súdne pojednávanie, ktoré bude na Okresnom súde Bratislava III 8. novembra. Preto verejne žiadam aj ministra vnútra, aby bolo dňa 8. novembra tohto roku pomocou kukláčov ministerstva vnútra doručené predvolanie ďalšiemu občanovi Slovenska, a to pánovi poslancovi Langošovi, ktorého som žaloval za urážku na cti, a tento aby bol do 10. hodiny predvedený na súdne pojednávanie. Pán poslanec, ktorý má predstavovať vzor v plnení alebo rešpektovaní zákona, sa už trikrát odmietol zúčastniť pojednávania a už dvakrát mu doručovali predvolanie cez Národnú radu. Zrejme naša podateľňa sa podieľa na tom, že nebolo doručené a nemohol sa zúčastniť. Ako demokrat, aj keď pôvodom vojak, žiadam, aby kukláči nepoužívali trhaviny...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Chcela by som iba doplniť predrečníčku o neprávnický pohľad, kde by som chcela povedať, že právo v tomto štáte príchodom tejto vlády umieralo a v deň pred Veľkým piatkom, keď násilným spôsobom maskované komando vtrhlo do domu Vladimíra Mečiara, zomrelo úplne. V ten deň sa udial bezprecedentný akt násilia a hrubej sily, bezprávia a výsmechu celej vašej toľko omieľanej demokracie. Neštítili ste sa a neštítite sa robiť štvanice na predstaviteľov opozície, no na bývalého premiéra, ktorý sa zaslúžil o vytvorenie samostatného Slovenska, ste si vymysleli špeciálny spôsob trestu. Nielenže ho bolo treba predviesť na výsluch pod namierenými zbraňami, ale predtým mu bolo potrebné čo najviac poškodiť dom a podľa možnosti ohroziť zdravie tých, ktorí sa v dome nachádzali.

    Pani poslankyňa povedala, že pred explóziou neboli žiadne iné pokusy o vniknutie do domu. Pred explóziou dokonca nebolo ani len varovanie pre ľudí, ktorí boli dnu. Bolo to úmyselné? Čo keby bol letiaci kus železa zasiahol niekoho v dome? A čo psychická ujma?

  • Ruch v sále.

  • Čo keby bola v čase prepadu prítomná vnučka bývalého pána predsedu vlády, ktorá sa bežne v dome zdržiavala?

    Neviem si predstaviť, čo ste to za ľudia, keď sa po takom hrubom teroristickom útoku zo strany štátu rokuje až po pol roku o tomto prípade a dokonca za takýchto nehoráznych podmienok - zasa v noci. Možno ani neviete, že pán poslanec Husár - a možno vás to ani netrápi - od toho času musí nosiť strojček, pretože nepočuje. Mnohí z vás, myslím si, že to bol konkrétne pán Čarnogurský, povedali, že nás naučíte báť sa. Myslím si...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Husár. Pripraví sa pán poslanec Brňák.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán generálny prokurátor,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    je mi to trápne, že musím, už neviem ktoré nočné vystúpenie, začínať tým, že som unavený, spotený a mám teda aj primeranú zlosť, ale pravdepodobne si zvyknem a dúfam, že ma to prejde.

    Chcem vo svojom vystúpení vzhľadom na to, že tu už bolo povedané mnohé a aj mojimi predrečníkmi položené niektoré otázky, odpovedať čiastočne aj na otázky, ktoré boli položené. A chcem hneď v úvode zdôrazniť, že i keď sa nie celkom stotožňujem alebo sa nestotožňujem so závermi v správe, i keď mám voči jej obsahu výhrady skoro rovnaké s pánom kolegom Gašparovičom, som pánu prokurátorovi za túto správu povďačný. Obsahuje mnohé neskreslené faktické údaje v chronológii, tak ako prebehli, a potvrdzuje mi a všetkým, ktorí ju pozorne prečítali, to, čo som si myslel dávno pred jej preštudovaním a čo mi táto správa vlastne len potvrdzuje.

    Celá akcia Šaman, celá akcia Šaman a násilné vniknutie do obydlia Vladimíra Mečiara s cieľom jeho predvedenia skutočne nebolo ničím iným ako vopred pripravenou účelovou a politickou inscenáciou, v podstate záverečným dejstvom frašky rozohrávanej tri roky pod heslom "Naučíme Mečiara báť sa." Keď sa prvýkrát toto heslo objavilo na mítingu z úst pána Čarnogurského, stalo sa lajtmotívom všetkých stretnutí vtedajšej opozície. Avšak onedlho sa na Slovensku ozvalo aj druhé heslo: "Mečiara si nedáme." A toto sa ozývalo čoraz hlasnejšie, najmä po voľbách a politických perzekúciách, ktoré ste, vážené kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, začali. Preto bolo potrebné naučiť sa báť nielen Mečiara, ale všetkých, ktorí otvárajú papuľu na jeho obhajobu. Preto bola podľa názoru koaličných stratégov akcia typu Šaman pre mečiarovské živly viac ako prepotrebná. Bolo potrebné ukázať silu, a to oficiálne prezentovali i predstavitelia vládnej moci pán predseda vlády, pán minister vnútra, ktorí hovorili jednoznačne: "Nesmieme ukázať, že sme slabí, nesmieme ukázať, že niekto nášmu zákonu nepodlieha." A, samozrejme, bolo treba ukázať i to, v čích rukách tá sila dnes je.

    Ja tvrdím, že hlavným cieľom celej akcie bolo zastrašiť všetkých sympatizantov Mečiara a hnutia, utlmiť ich aktivity a vytlačiť HZDS z politického života na Slovensku. Tomuto cieľu boli prispôsobené a v súlade s tým aj volené všetky metódy a prostriedky na jeho dosiahnutie. Kritériá boli jasné a zrozumiteľné, čo najtvrdšie a najhlasnejšie, tak aby odstrašujúci príklad a varovanie dorazili v plnej sile až do Čadce a Čiernej nad Tisou.

    Vážení priatelia, všetky tieto tvrdenia si dovolím podoprieť údajmi z tejto správy. Naplánovanie celej akcie je výsledkom dlhodobej, veľmi dlhodobej spolupráce, časti koaličného politického spektra s ministerstvom vnútra a Prezídiom Policajného zboru. Plán tejto akcie sa v hrubých obrysoch zrodil dávno pred 20. aprílom a konkrétne obrysy začal dostávať stupňujúcou sa medializáciou kauzy vyplatenia odmien členom vlády. Avšak vo vzťahu k osobe Vladimíra Mečiara bola táto kauza iba blinkérom, na ktorý sa mala chytiť veľká ryba v kauze únosu Michala Kováča ml. a sabotáže. Svedčí o tom napríklad i fakt, že po predvedení a výsluchu Vladimíra Mečiara v kauze odmien bola ihneď snaha vypočuť ho v ďalších závažných kauzách, hoci násilné vniknutie a predvedenie Vladimíra Mečiara bolo realizované výlučne na základe vzneseného obvinenia v kauze odmien.

    Už som spomínal nástup cez mohutnú mediálnu kampaň, ktorá bola založená na skrytom či polootvorenom naznačovaní spoluúčasti Vladimíra Mečiara na únose Michala Kováča ml. a smrti Remiáša a súčasne na navršovaní ďalších káuz. Tak k nim pribudla kauza odmien. A čuduj sa, svete, po jeden a pol roku vládnutia v inventúrach, ktoré ste vykonali na ministerstvách, vo všetkých inštitúciách, sa odrazu v Slovenskej informačnej službe, v kuchárskej knihe, v ktorej pán Mitro listoval, náhodou našiel závažný dokument dokazujúci, že Ivan Lexa a spolu s ním Vladimír Mečiar sa mali dopustiť trestného činu sabotáže s cieľom demontáže ústavného systému, teda metóda úplne rovnaká ako v prípade Ivana Lexu, Gustáva Krajčiho či iného čelného predstaviteľa hnutia - najskôr vytvoriť obraz démona, muža zla, ktorý, kde šliapne, tam spácha trestný čin, a teda zaslúžene musí vzbudiť odpor každého slušného človeka, a potom sa pokúsiť mu niečo z toho prišiť. Veď aj statočný prokurátor či sudca je len človek, a nie vševidiaci a vševediaci a nemusí vždy dokázať rozlíšiť pravý dôkaz od nepravého, pravdivý od krivého.

    Aby sa mohol naznačený scenár realizovať, boli potrební aj herci. A tu sa skutočne veľmi paradoxne ukazuje, že ďaleko dôležitejší ako producent a režisér boli herci hrajúci až epizódne úlohy. Z nich mnohí sa hereckého konkurzu nezúčastnili a celú akciu brali ako nepríjemnú pracovnú povinnosť, avšak mnohí išli v konkurze a následne aj na javisku vypľuť dušu od úsilia upriamiť pozornosť na svoju ochotu a talent. A v slepej snahe dopracovať sa k väčšej úlohe a hodnosti produkovali okrem chýb a hlúpostí aj nezákonnosti. Často nechápali zámer režiséra a mnohé kazili nadmernou usilovnosťou.

    Veď dnes, priatelia, je už celému Slovensku jasné, že o doručenie predvolania Mečiarovi ako svedkovi nikdy v skutočnosti Policajnému zboru a vyšetrovateľovi nešlo. Jednoznačne to potvrdzuje aj epizóda s tzv. pokusom o doručenie v Slovenskej televízii. O tom, že Mečiar v televízii vystúpi, vedelo celé Slovensko najmenej týždeň pred jeho vystúpením, týždeň vedela o tom vyšetrovateľka, Policajný zbor, každý, kto potreboval. Za tejto situácie Mečiar prakticky, pokiaľ by bol vážny záujem mu v televízii predvolanie doručiť, nemal možnosti úniku. Následné rozprávky o tom, ako Mečiar zo štúdia rýchlo vybehol, ako slovenský Herkules vystupujúci pod krycím menom Kardoš vlastným telom zastavil policajtov a žurnalistov, a umožnil tak Mečiarovi uniknúť, vážení priatelia, sú pre mňa iba voľným pokračovaním večerníčkov pána ministra Pittnera, vysielaným pod názvami 10 hrobov a tak ďalej a tak ďalej.

    Áno, bol to práve ten spomínaný pán minister Pittner, ktorý v príprave akcie Šaman spustil ďalšiu mediálnu kampaň a pustil do médií preukázateľnú a účelovú lož, lož o Mečiarovej mladej, neskúsenej a vyplašenej ochranke schopnej dopustiť sa, tak ako to opakovane zdôrazňoval, čohokoľvek i toho najnebezpečnejšieho, teda streľby. Niekoľko týždňov - mám z toho spracovaný presný monitoring, môžem ho poskytnúť -, niekoľko týždňov pri rôznych príležitostiach bola táto lož opakovaná. Prečo hovorím lož? Pretože pán minister vedel veľmi dobre, aká je pravda.

    Ako sa uvádza v správe Generálnej prokuratúry na strane 9, nielen pozemok susediaci s Elektrou, ale aj budova stojaca na tomto pozemku patrí ministerstvu vnútra. Z tejto budovy je už 2 roky monitorovaná Elektra tak, že sú v nej spočítané ešte aj komáre nad bazénom, vážení priatelia. Pán minister teda vedel veľmi presne, čo a kto vnútri je. A v tejto oblasti, v oblasti ochranky Mečiara sa v Elektre nachádzalo to najkvalitnejšie a najlepšie, čo v tejto oblasti na Slovensku existuje, nie neskúsení a vyplašení bažanti, ale chlapi, ktorých tam pri zásahu i našli. Prečo teda pán minister vedome klamal? Pretože bolo potrebné včas pripraviť proti prítomným v Elektre atmosféru na vyprodukovanie hodnoverného ospravedlnenia v prípade použitia strelných zbraní proti prítomným v Elektre. To je môj jednoznačný a jediný záver.

    Významná osobnosť slovenského verejného života, ktorú si mnohí z vás veľmi vážia, mi tesne po zásahu v Elektre okrem iného, pamätám si tieto slová doslovne, povedala: "Mečiar na rozdiel od Allendeho vedel, že pri troche šťastia a troche rozumu má reálnu šancu vyjsť z Elektry živý." Po triezvom zhodnotení všetkých za a proti so spomínaným pánom absolútne súhlasím. Mečiar mal dostatok rozumu a kúsok šťastia, a preto vyšiel z Elektry živý a živí sme z nej vyšli aj my ostatní.

    Priznám sa, že aj keď mi to ide dosť ťažko cez hrdlo vďaka starým účtom, musím, ak chcem vyzerať aspoň trochu slušný človek, poďakovať. Hovorím možno za všetkých, ale prijmite to iba ako moje osobné poďakovanie, aby som si neosoboval právo, ktoré mi nebolo zverené, a preto hovorím za seba: Vďaka ti Markíza, vďaka pán redaktor i kameraman. Dnes viem, že ste boli našou životnou poistkou, svedkom a prekážkou a že i vašou zásluhou sa jeden z najtajnejších cieľov akcie Šaman nenaplnil.

    Prečo takéto dramatické tvrdenia? Konečnú odpoveď musíte dať vy, pán generálny prokurátor, ale pred ňou by ste mali odpovedať sebe i nám na niekoľko predbežných otázok, teda ak dovolíte, na prvú otázku: Je zákonné, aby policajný orgán spracúval a pripravoval plán zabezpečenia osoby, proti ktorej nebolo vznesené obvinenie? Čítajte, vážení priatelia, spolu so mnou stranu 6 ods. 2: "Dňa 17. apríla 2000 pod spisovou značkou a tak ďalej bol spracovaný plán zabezpečenia a predvedenia Vladimíra Mečiara. Z neho vyplýva, že vyšetrovateľ proti nemu vzniesol obvinenie pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa" a tak ďalej a tak ďalej. Je tu opis priebehu zákroku: "Je potrebné vyčleniť 6 príslušníkov so služobnými zbraňami, motorové vozidlá, vrtuľník" a tak ďalej a tak ďalej. V ten istý deň 17. apríla riaditeľ OZÚ písomne požiadal prezidenta Policajného zboru o súhlas na použitie príslušníkov útvaru osobitného určenia.

    Chcem, pán generálny prokurátor, poďakovať za to, že tieto chronologické informácie neboli zmanipulované, pretože ďalej sa píše: "18. apríla 2000 vyšetrovateľka vzniesla obvinenie proti Vladimírovi Mečiarovi za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 a tak ďalej a požiadala OZÚ o predvedenie Mečiara podľa § 90 ods. 2 a 3 Trestného poriadku." Aj keď, samozrejme, očakávam vašu kvalifikovanú odpoveď, odpoviem si aj sám: Nebolo. Došlo k hrubému porušeniu zákonnosti. § 83 ods. 2 Trestného poriadku stanovuje, že vyšetrovateľ alebo policajný orgán môže vstúpiť do obydlia iných priestorov alebo na pozemok, iba ak bol vydaný príkaz na zatknutie alebo príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody alebo ak treba predviesť tam sa zdržujúceho, podčiarkujem s výkričníkom, obvineného. V čase spracovania plánu zadržania Mečiar nebol obvinený. Zo strany policajných orgánov došlo k zneužitiu funkcie verejného činiteľa a k trestnému činu, ktorým sa pripravoval útok na osobnú slobodu a obydlie občana Slovenskej republiky.

    Ak by sme uvažovali vo fikciách alebo chceli robiť z tohto šaškáreň, potom by sme mohli iba predpokladať, že riaditeľ odboru zvláštnych úloh a prezident Policajného zboru, ktorý sa aktívne do prípravy tohto plánu zapojili, boli jasnovidcami, ktorí cítili, vedeli a predpokladali, ako sa rozhodne a čo urobí nezávislý vyšetrovateľ, a preto mu iniciatívne chceli vyjsť v ústrety. Nevymyslel som si to ani neosočujem, čítajte správu.

    Druhá otázka, pán generálny prokurátor: Bolo použitie špeciálnych donucovacích prostriedkov, teda výbušniny zákonné, ak jej použitie je zákonom viazané vždy na splnenie predpokladu, že ide o zaistenie bezpečnosti osôb a ochranu majetku? Už tu tá otázka odznela. O aké zaistenie bezpečnosti osôb alebo majetku išlo, koho? Ale ak dovolíte, odpoviem. Odpoviem opäť z tejto správy, ktorú sme dostali skutočne ako objektívnu správu. Na strane 8 v ods. 3 tejto správy sa píše: "Po príchode uvedenej jednotky bola takým istým spôsobom ako predchádzajúce výzvy použitá výzva s týmto obsahom," - prosím, sledujte ju - "Tu je polícia. Pán Vladimír Mečiar v zmysle zákona na základe žiadosti vyšetrovateľa som oprávnený vás ako obvineného predviesť pred vyšetrovateľa na vyšetrovací úkon. Z toho dôvodu vás vyzývam, aby ste sa okamžite tomuto úkonu podrobili, nekládli pasívny alebo aktívny odpor a vyšli z rodinného domu. Pokiaľ tak neurobíte do 5 minút, v súlade so zákonom budú použité všetky prostriedky na vniknutie do vášho domu vrátane zneškodnenia psov a použitia trhaviny na prekonanie vchodových dverí."

    Vážení priatelia, policajný orgán bez obhliadky objektu, bez toho, aby zistil skutkový stav, vedel, že použije výbušninu, a použitím výbušniny sa Mečiarovi vyhrážal. To potvrdzuje okrem iného to, čo tvrdím od samého začiatku svojho vystúpenia: Scenár, scenár absolútny scenár.

    A vyhlasujem zodpovedne pred pánom prokurátorom a vami všetkými, že informácia o zamknutých dverách na budove penziónu nie je pravdivá. Jedny dvere boli po celý čas otvorené a dokážem to svedeckými výpoveďami ďalších zúčastnených osôb v prípade potreby. Samozrejme, neboli to dvere pre hostí, ale dvere pre služobníctvo. Mečiar ani my sme nepovažovali tých ľudí, ktorí tam išli, za hostí. Tieto dvere, ktoré boli po celý čas otvorené, neboli preskúšané alebo boli preskúšané a to, že sú otvorené, bolo zatajené, aby výbušnina mohla byť použitá.

    K primeranosti len toľko, vážené kolegyne, kolegovia, že ja presnou citáciou doplním pána kolegu Gašparoviča z posudku, ktorý bol v tejto veci vykonaný. Nebudem vás zdržiavať. Otázka číslo 4 je zaujať stanovisko, či mechanickými prostriedkami, ktoré mala zásahová jednotka k dispozícii, bolo možné prekonať prekážku brániacu vstupu do domu. Odpoveď je: Mechanickými prostriedkami, ktoré mala zásahová jednotka k dispozícii, bolo možné vyraziť vložku, resp. s použitím baranidla bolo možné rozbiť sklo. Áno, všetko to bolo možné, ale zároveň nemožné, pretože príkaz bol úplne iný. Strieľať sa muselo, pretože sa strieľať chcelo.

    Prepáčte, pán prokurátor, ale musím vytknúť formálne nedostatky tejto správy, aspoň jednu zo strany 9. Postupne bolo policajtmi zistené, že všetky vchodové dvere sú zatvorené a zamknuté. Veliteľa zákroku mal informovať veliaci dôstojník jednotky o tom, že s prihliadnutím na existenciu plášťa a tak ďalej je do objektu možné vstúpiť len za použitia špeciálnych donucovacích prostriedkov. Informoval alebo mal informovať? Je to veľmi dôležité a veľmi podstatné nielen na posudzovanie zodpovednosti, ale aj postupu jednotlivých ľudí.

    A za veľmi závažné považujem tvrdenie, ktoré sa nachádza v tejto časti správy, kde hovorí: "Ako aj vzhľadom na predchádzajúce poznatky bolo zistené, že do objektu možno vstúpiť len za použitia donucovacích prostriedkov." Kedy, preboha, polícia po vznesení obvinenia, po žiadosti z 18. o predvedení Mečiara mohla získať predchádzajúce poznatky o tom, aké je sklo na tejto vile a že sa cez toto sklo je nemožné do nej dostať, kedy?

    Týmto sa chcem nakoniec dotknúť aj svojej vlastnej osoby. Bolo postupom voči poslancom Národnej rady, pán prokurátor, a postupom, ktorý bol voči nim zaujatý, dodržané ustanovenie § 8 ods. 1 zákona číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore? Toto ustanovenie stanovuje, že pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú. Bolo dodržané, keď sme sa po identifikácii museli váľať v skle a v prachu, keď na požiadavku chorého kolegu Delingu, či si môže aspoň sadnúť, mu sopliak povedal, že mali ste sedieť doma za pecou, nemuseli ste sa tu teraz váľať? Ale my aj hlúpemu sopliakovi prepáčime.

    Vážení kolegovia, už som to tu hovoril. Pri oveľa drobnejších a iných veciach ste sa domáhali svojej vážnosti a dôstojnosti ako poslanci Národnej rady, či to bolo na ministerstve kultúry alebo pri iných príležitostiach. Myslím si, že v tomto prípade, keď už voči ničomu inému, tak aspoň z kolegiality, z príslušnosti k tomuto stavu, v ktorom sa nachádzate, by ste v tomto prípade ústa mali otvoriť.

    Vážený pán generálny prokurátor, prepáčte, že budem trochu osobný. Myslím si, že keď si odpoviete na tieto otázky, keď odpoviete na ďalšie otázky, ktoré veľmi dobre poznáte, ak ste čestný chlap, o čom nemám právo pochybovať, máte prevdepodobne len dve možnosti: alebo do toho praštiť, alebo praštiť s funkciou, ktorú vykonávate.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Aibeková, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vôbec som neplánovala vystúpiť, pretože je to vysokošpecializovaná problematika právnického charakteru. Ale vzhľadom na to, že sa zasmiali niektorí poslanci z SDĽ slovám pána poslanca, ako dehonestujúco sa voči našim kolegom správali policajné zložky, chcem pripomenúť, že keď v ostatnom volebnom období bola pani terajšej ministerke Schmögnerovej vraj ukradnutá taška - nepochybujem, že to tak bolo, a neviem, koľko peňazí v nej mala -, tak sa to rozvláčalo vo všetkých, nielen v slovenských novinách, ale aj v zahraničí. Keď bol prepadnutý pán poslanec Mikloško - a ani ja nesúhlasím s takýmito postupmi voči poslancom -, tak sa to prerokúvalo až v americkom senáte. Keď naši dvaja opoziční poslanci za takých dehonestujúcich podmienok, ako ste sa mohli presvedčiť na televíznej obrazovke, tak vám je to, vážený pán poslanec, na smiech.

    Veď si uvedomte, že to je urážka nás všetkých ako poslaneckého zboru. Keby sa to bolo stalo vám, keby sa to raz stalo vám, tak nepochybujem, že by tu znovu boli demarše zo Štrasburgu a z ďalších inštitúcií. Spamätajte sa, spamätajte sa, ako sa správate nielen k predsedovi najsilnejšej politickej strany, ale aj k svojim vlastným kolegom.

    Navyše, pán prokurátor, neviem, či sa postupovalo správne, keď sa vedelo na základe monitoringu, že v budove sú ženy. Ja som nepočula žiadnu výzvu, že by policajti dali šancu týmto prítomným ženám, ktoré s prípadom nemali nič spoločné, že by im dali šancu, aby budovu opustili, nie vtrhli tam a aj k týmto ženám sa správali rovnako dehonestujúco ako k našim kolegom poslancom.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem sa pripojiť k pánovi poslancovi Husárovi, pretože každý vie a z tejto správy sa dočítal, že som bol svedkom tejto udalosti. Nakoniec, je to vo výpovedi zaznamenané. Chcem povedať toľko, že z tejto správy som sa dozvedel, že som mal 5 minút na to, aby som opustil budovu, a že je teda ohrozený môj život a moje bezpečie. Musím povedať, že som sa to skutočne dozvedel len z tejto správy, a dá sa povedať, že dosť neskoro.

    Po druhé, chcem povedať, že vo svojom živote som zažil dva ozbrojené prepady. Jeden bol keď som mal 6 rokov, to bolo za druhej svetovej vojny a tam tú výstrahu robili trošku ináč. Tam strieľali okolo toho obydlia na tvrdo a všetci sme kričali, že sme tam civili, aby nás nepobili. Tu, bohužiaľ, boli, samozrejme, iné podmienky a každý vedel, o čo ide.

    A tu sa píšu také nezmysly, že nikto nevedel, koľko je tam poslancov. Prosím vás pekne, od polnoci tam na mieste monitorovali policajti pohyb okolo budovy. Ja keď som tam ráno išiel o 7.00 hodine, tak ma tam preverovali, pýtali si moje doklady, takže policajný útvar a tí, ktorí dávali pokyn na tento zásah, presne menovite vedeli, kto je v tej budove, kto z nej odchádza a kto do nej prichádza.

    A, samozrejme, ten zásah bol jasne cielený. Prosím vás pekne, veď keby to sklo bolo, tak ako sa tu píše, nepriehľadné, tak by asi ani Markíza nič nenatočila zvonku a nič by nenatočila ani tá zásahová jednotka. A ten postup voči nám všetkým, ktorí sme vnútri boli, bol skutočne asi taký, že my sme ohrozovali zásahovú jednotku na životoch, aby to mohli vykonať. Ale neviem, čím som ju ohrozoval, tým, že som mal kabát žltej farby, alebo čím, pán generálny prokurátor?

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Brňák, pripraví sa pán poslanec Krajči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán generálny prokurátor,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    súčasný príbeh prokuratúry na Slovensku, ale najmä jej generálneho prokurátora sa nezačína podaním tejto správy, o ktorej teraz rokujeme. Táto správa je iba pokrivenou karikatúrou toho, čo možno pomenovať ako politika a prokuratúra, resp. politika a generálny prokurátor, pretože generálny prokurátor v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a ostatného právneho poriadku - spomeniem napríklad § 24 zákona o prokuratúre - riadi a kontroluje činnosť všetkých prokuratúr. Chcem povedať, že prokuratúra a jej generálny prokurátor v tejto správe nevystupujú, tak ako sa to snažia prezentovať, ako nezávislý a kontrolný orgán zriadený na to, či pri zásahu kukláčov v Elektre bolo všetko v poriadku. Prokuratúra, teda aj jej generálny prokurátor je priamo zainteresovaný, účastný a tiež priamo zodpovedný za zákonnosť tohto zákroku.

    Ako sa vlastne vo všeobecnosti začína príbeh politizácie prokuratúry na Slovensku? Tak ako pani poslankyňa Tóthová pokúsim sa aj ja urobiť istú genézu z minulosti a na nej poukázať na niektoré prvky, ktoré sú podľa môjho názoru zásadné pre dnešnú pozíciu prokuratúry a najmä úzkej špičky Generálnej prokuratúry. Iste si všetci pamätáme, bolo to ešte v decembri 1998, keď na pôde tohto parlamentu tento parlament schválil novelu zákona o prokuratúre. V tejto novele boli obsiahnuté aj nové dôvody na možné odvolanie generálneho prokurátora a išlo predovšetkým o účelovú novelu.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán kolega, môžem vás poprosiť? A išlo predovšetkým o účelovú novelu zákona o prokuratúre, ktorá sa mala viazať na možnosť odvolania predchádzajúceho generálneho prokurátora pána JUDr. Vaľa. V tejto novele okrem iného bol napríklad zakotvený a obsiahnutý na odvolanie generálneho prokurátora taký dôvod, že ak si neplní úlohy vyplývajúce z jeho funkcie.

    Myslím si, že schválením tejto novely zákona o prokuratúre sa Generálna prokuratúra, ale predovšetkým funkcia najvyššieho postaveného predstaviteľa tohto rezortu - ak ho tak nazveme - generálneho prokurátora stala politicky závislou, politicky závislou v tom smere, že vlastne nové dôvody, ktoré viedli k tomu, že je možné odvolať generálneho prokurátora z funkcie, sa viažu skôr na politické ako na odborné alebo vecné úvahy. Tomu, že išlo skutočne o založenie tejto politickej súvislosti, nasvedčuje napríklad - iste si na to spomínate z hľadiska histórie, ja to len pripomeniem - aj krok, keď si predseda vlády pán Dzurinda pozval "na koberček" ministra vnútra pána Pittnera, generála Ivora, ale aj generálneho prokurátora pána JUDr. Hanzela práve po rozhodnutí Ústavného súdu v kauze Svěchota. Vtedy to prebehlo aj tlačou a práve vtedy táto otázka bola postavená aj takto: Či predseda vlády Slovenskej republiky má právo takýmto spôsobom zasahovať aj do výkonu funkcie generálneho prokurátora, ktorého funkcia by mala byť v tomto smere od funkcie predsedu vlády nezávislou.

    V tomto duchu chcem pripomenúť ctenej snemovni, že dnes zažívame podobné posuny práve v spojitosti s funkciou predsedu Najvyššieho súdu. Tak ako sa vtedy hľadal účelový dôvod, na základe ktorého by došlo v podstate k politickému odvolaniu generálneho prokurátora menovaného ešte v predchádzajúcom období, a hľadal sa teda elegantný právny dôvod na to, aby bol tento generálny prokurátor odvolaný, aj dnes v podobnej situácii sa hľadá účelové politické riešenie, a by som povedal, znásilnením Ústavy Slovenskej republiky v tom smere, že sa chce odvolať súčasný predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Pán generálny prokurátor JUDr. Hanzel bol vymenovaný, myslím si, v mesiaci január 1999 a po zložení slávnostného sľubu sa pán generálny prokurátor vo svojom prejave poďakoval za prejavenú dôveru a zároveň prisľúbil, že za jeho pôsobenia bude Generálna prokuratúra Slovenskej republiky naplno plniť ústavné poslanie ochrany práva.

    Chcem povedať, pán generálny prokurátor, že táto správa, ktorú sme teraz dostali a o ktorej dnes rokujeme, skutočne, by som povedal, nekorešponduje s týmto vaším záväzkom a myslím si, že neslúži ani na ochranu práva, tak ako ste to citovali po svojom slávnostnom sľube. Tento slávnostný sľub ste vtedy skladali pánovi predsedovi parlamentu, vtedy, myslím, zastupujúcemu prezidentovi Migašovi, ktorý vtedy povedal nasledovne. Citujem teda z tej dobovej správy: "Podľa predsedu parlamentu bude ako prvé potrebné vyšetriť predovšetkým tie kauzy, ktoré sú politicky podfarbené alebo sa politicky prezentujú." Myslím si, že pán predseda Migaš vtedy veľmi jasne vymedzil pôsobnosť pána generálneho prokurátora, ktorý mimochodom bol - teda to nie je nejaká hanba, ale len konštatovanie - nominantom práve za Stranu demokratickej ľavice.

    Z hľadiska ďalšej podľa môjho názoru veľmi významnej udalosti, ktorá tiež svedčí, by som povedal, do istej miery o profile pána generálneho prokurátora, svedčí predovšetkým jeho ľudsky a odborne podľa môjho názoru pomerne silne pokrytecký postoj vo vzťahu k predchádzajúcemu generálnemu prokurátorovi pánovi JUDr. Vaľovi. Keď nastúpil terajší generálny prokurátor do funkcie, vtedy informoval médiá, že bývalému generálnemu prokurátorovi Michalovi Vaľovi ponúkol miesto na odbore legislatívy a stratégie, pričom ho považuje za dobrého odborníka a je už iba na ňom, či sa rozhodne uvedenú ponuku prijať.

    Chcem povedať, že to, čo sa následne spustilo vo vzťahu k predchádzajúcemu generálnemu prokurátorovi, má ďaleko od týchto slov a že si to jednoducho nezaslúžil od iných, ale nezaslúžil si to ani od terajšieho pána generálneho prokurátora, pretože pokiaľ viem, tak pán predchádzajúci generálny prokurátor Vaľo, by som povedal, vydláždil bezproblémovú cestu aj terajšiemu pánovi generálnemu prokurátorovi k možnosti jeho menovania do tejto funkcie generálneho prokurátora.

    Chcem povedať, že to, čo sa následne udialo vo vzťahu k predchádzajúcemu generálnemu prokurátorovi Vaľovi ohľadne politických a účelových dvoch káuz, ktoré, povedal by som, veľmi naštrbili jeho ľudskú, osobnú, ale aj rodinnú dôstojnosť, keď sa veľmi primitívnym a dehonestujúcim spôsobom správalo vo vzťahu k tomuto človeku, napríklad aj tak, že keď chcel vycestovať do zahraničia, tak na hraniciach z Rakúska mu bol odobratý, by som povedal, takým hlasným spôsobom pas, tak jednoducho tieto záležitosti, ktoré boli robené pod kuratelou v podstate aj terajšej Generálnej prokuratúry - a existujú vyjadrenia práve aj generálneho prokurátora pána JUDr. Hanzela, ktorý sa vyjadroval o časovom motíve, o procedurálnych úkonoch vedúcich teda k samotnému vedeniu trestného stíhania v obidvoch týchto kauzách vo vzťahu k svojmu predchodcovi -, svedčia o tom, že, ako som už povedal v úvode, sa nezachoval k nemu ľudsky a odborne primeraným spôsobom.

    Treba povedať iba kvôli pripomenutiu, že po tom všetkom príkorí, po tej všetkej špine, ktorá bola predchádzajúcemu generálnemu prokurátorovi vyliata na hlavu, obidve konania sa skončili zastavením týchto trestných vecí, ktoré boli vedené proti nemu. A ešte jednu vec práve v spojitosti s tým: Iste si spomínate, že jedným z týchto trestných stíhaní, jednou z týchto vecí bola skutočnosť podozrenia z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa v spojitosti s tým, že sa obrátil na Ústavný súd, aby posúdil, či milosť udelená predchádzajúcim prezidentom pánom Kováčom bola v súlade s ústavou vo vzťahu k jeho synovi a ďalším zúčastneným.

    Tak chcem povedať, pán generálny prokurátor, že ak v tejto kauze bolo vedené trestné stíhanie proti vášmu predchodcovi, minimálne už dnes je zrejmé a evidentné, že podobné trestné stíhanie by malo byť vedené napríklad aj proti vám, keď ste sa dodnes relevantným spôsobom nevysporiadali s otázkou. A naopak, tak ako uvediem ďalej, naopak, priamo ste do istej miery vystupovali rozporne so závermi a rozhodnutím Ústavného súdu napríklad v kauze Svěchota, kde sa pomerne jednoznačným a pregnantným spôsobom Ústavný súd vyjadril aj k otázke ďalších vecí, ktoré sú predmetom minimálne dozorovacej právomoci prokuratúry, teda aj generálneho prokurátora.

    Pokiaľ ide o samotný politický princíp činnosti pána generálneho prokurátora Hanzela, chcem poukázať aj na jeho úkon v mesiaci marec 1999. Tento jeho úkon sa dotýkal stiahnutia podania generálneho prokurátora na Ústavný súd Slovenskej republiky. Išlo o podanie, ktoré adresoval na Ústavný súd ešte jeho predchodca. A následne za veľmi podivných okolností sa Ústavný súd Slovenskej republiky, hoci podľa môjho názoru na to nemal kompetencie, obrátil na novovymenovaného generálneho prokurátora s tým, či trvá na tomto podanom návrhu, ktorý mal práve posúdiť neústavnosť Dzurindom zrušených amnestií. A nový pán generálny prokurátor Hanzel toto podanie svojho predchodcu stiahol s tým, že na ňom netrvá.

    Treba povedať, že nakoniec podobný záver jednoducho Ústavný súd Slovenskej republiky v inej kauze a v inej veci vyslovil a priamo sa vyjadril do istej miery aj k tomu, čo malo byť predmetom podania generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktoré pán generálny prokurátor Hanzel stiahol.

    Ako si pán generálny prokurátor Hanzel predstavuje ústavný princíp ochrany práva a zákonom chránených záujmov fyzických a právnických osôb v zmysle článku 149 ústavy, svedčí aj jeho vyjadrenie niekedy z mesiaca júl 1999, keď pán generálny prokurátor uviedol pre Rádio Twist práve v spojitosti s kauzou nášho kolegu Gustáva Krajčiho: "Domnievam sa, že trestné stíhanie proti exministrovi vnútra Gustávovi Krajčimu za zmarené referendum by malo byť po verdikte Ústavného súdu o Dzurindovej amnestii zastavené." Generálny prokurátor Hanzel dodal, že o tom už nemôže rozhodovať prokuratúra, ale príslušný súd. Ak by prokuratúra stiahla žalobu na Krajčiho, ukázala by tým, že podlieha politickým tlakom tentokrát zo strany opozície.

    Nuž toto je teda zvláštna logika uvažovania. Ak jednoducho nastane vecný dôvod na to, vecný dôvod na to, aby generálny prokurátor alebo prokurátor ako taký v zmysle záväzného rozhodnutia iného kompetentného orgánu konal, tak ako mu tento prikazuje, tak neurobí tak z dôvodu možných politických tlakov alebo možných politických vyjadrení. Je to vyslovene podľa môjho názoru veľmi alibisticky a právne nepodložený záver a názor generálneho prokurátora.

    Kam až vedie politika pri samotnom vyšetrovaní, svedčí napríklad aj vyjadrenie pána prezidenta Schustera počas návštevy Generálnej prokuratúry niekedy v mesiaci september 1999. Pán prezident Schuster práve vtedy kritizoval vzťahy medzi Generálnou prokuratúrou a ministerstvom vnútra, a to teda počas samotnej návštevy Generálnej prokuratúry. Ako uviedol na tlačovej besede, prokurátori by mali zintenzívniť dozor nad činnosťou vyšetrovateľov. Prezident Schuster podotkol, že vyšetrovatelia by na tlačových besedách nemali až tak obšírne informovať o prípadoch, ktoré ešte nie sú definitívne vyšetrené. Toto, myslím si, bol správny postoj v podstate prvej osoby tohto štátu, ktorá sa zišla na stretnutí v rámci Generálnej prokuratúry.

    Politický rozmer v rámci činnosti generálneho prokurátora Hanzela je očividný aj v jeho vyjadrení o návrhu ústavného zákona z dielne Kresťanskodemokratického hnutia o zrušení amnestií a zrušení rozhodnutí Ústavného súdu. Tento politický rozmer bol zakomponovaný v jeho vyjadrení pre Rádio Twist a vtedy, myslím si, 12. januára 2000 pán generálny prokurátor Hanzel uviedol, že návrh ústavného zákona o zrušení amnestií z dielne KDH je jediným efektívnym riešením situácie po náleze Ústavného súdu. Ako povedal, návrhom ústavného zákona ide o pragmatické účelové riešenie, ktoré je v danej právnej situácii jediným riešením, ak je tu vôľa tieto činy, ktoré boli amnestované, objasniť a vyšetriť.

    V tejto spojitosti bolo dané vyjadrenie aj hovorcu Strany demokratickej ľavice pána Ondruša, ktorý uviedol, že ak sa potvrdia tieto slová pána generálneho prokurátora Hanzela, že jedinou cestou je naozaj iba prijatie ústavného zákona, tak táto skutočnosť zrejme ovplyvní aj samotný postoj Strany demokratickej ľavice.

    Chcem sa teda opýtať, ako môže generálny prokurátor pán JUDr. Hanzel hovoriť o pragmatickom a účelovom riešení, keď predsa skladal konštitutívny sľub na vernosť ústave. Pán generálny prokurátor predsa nie je ani poslancom, ani politikom a tiež ani nie právnikom v nejakom súkromnom povolaní, ale v podstate je generálnym prokurátorom, ktorého hlavná úloha a hlavný význam spočíva práve v oblasti ochrany práva či už fyzických alebo právnických osôb, ale aj samotného štátu.

    Ďalšie také vyjadrenie pána generálneho prokurátora je, ako vníma samotné rozhodnutie Ústavného súdu. O tomto svedčí aj jeho vyjadrenie z mesiaca január 2000, keď uviedol, že rozhodnutie Šafárikovho senátu v už uvedenej kauze Svěchotu má teda podstatný nedostatok a že z tohto rozhodnutia nie je jasné, ktoré uznesenie sa vlastne zrušilo. V uvedenom dni a pod uvedeným číslom sa totiž malo nachádzať 5 uznesení, ktoré sa nedotýkajú iba Jaroslava Svěchotu, ale aj ďalších obvinených. A na základe uvedeného vyslovil názor, že je preto nejasné, ako majú vyšetrovateľ a prokurátor tento nález realizovať. Ak by generálny prokurátor Hanzel nestiahol návrh Generálnej prokuratúry na Ústavný súd, mohlo byť toto stanovisko, o ktorom následne rozhodoval Ústavný súd, jasné už dávnejšie.

    Myslím si, že je tiež do istej miery nepríhodná kritika generálneho prokurátora Slovenskej republiky vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu Ústavného súdu aj vo svetle teda postavenia a významu funkcie generálneho prokurátora.

    Aj na základe takéhoto správania pána generálneho prokurátora náš poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko sa ešte v mesiaci január 2000 obrátil s výzvou na pána generálneho prokurátora, kde sme vtedy okrem iného uvádzali: "Vyzývame vás čo najrozhodnejšie, aby ste pri ďalších postupoch prokuratúry rešpektovali iba rovinu zákona a ústavy a aby ste urobili zadosť nielen vášmu sľubu zloženému do rúk prezidentovi Slovenskej republiky, ale tiež ostatným povinnostiam, ktoré vyplývajú pre vás z postavenia ústavného činiteľa a najvyššieho orgánu prokuratúry. V opačnom prípade vás vyzývame, aby ste sa vzdali funkcie generálneho prokurátora Slovenskej republiky." Toto vyjadrenie sa datuje ešte mesiacom január 2000.

    Z hľadiska ďalšieho relevantného vystúpenia pána generálneho prokurátora chcem poukázať na mesiac máj 2000, kde pán generálny prokurátor Slovenskej republiky pre TA SR potvrdil, že v rámci hierarchie Generálnej prokuratúry je vylúčený z dozoru nad prešetrovaním káuz neoprávneného vyplácania odmien členom vlády pána Jozefa Moravčíka, Vladimíra Mečiara a Mikuláša Dzurindu, a teda najvyšším predstaviteľom bude námestník generálneho prokurátora pán Ctibor Košťál. Ďalej v tejto súvislosti uviedol, že uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci vyplácania odmien členom vlády zo 4. apríla 2000 sa týka zneužitia právomoci verejného činiteľa a vzťahuje sa na všetky vlády od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993, pričom v prípade Vladimíra Mečiara ide o obdobie dvoch vlád v rokoch 1993 - 1994 a 1994 - 1998.

    Toto vyjadrenie dokumentuje iba ten chaos, ktorý nastal práve v spojitosti s vysvetľovaním si začatého trestného stíhania práve zo spomenutého obdobia 4. apríla 2000, keď spočiatku nebolo adresované vlastne nikomu. A následne až po dvoch týždňoch za veľmi záhadných okolností bol vyselektovaný iba jeden obvinený, ktorým mal byť Vladimír Mečiar. V rozpore s týmto pán generálny prokurátor hovorí, že toto začatie trestného stíhania sa malo dotýkať vlastne všetkých, nielen pána Vladimíra Mečiara, ale aj pána Dzurindu, pána Moravčíka.

    A pokiaľ ide celkom na záver, povedal by som, o akúsi povestnú čerešňu na šľahačke, pán generálny prokurátor Hanzel prezentoval v mesiaci máj 2000 svoj názor ohľadne politickej zmeny záverov prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave. Vtedy sa 12. mája 2000 pre SITA pán generálny prokurátor Milan Hanzel odmietol vyjadriť ako prokurátor, ale ako právnik uviedol, že dozorový prokurátor pripravil isté rozhodnutie na prvom stupni. Vieme, o aké rozhodnutie ide. Bolo už o ňom hovorené pánom poslancom Gašparovičom. Podľa generálneho prokurátora Hanzela nadriadený orgán je oprávnený toto rozhodnutie preskúmať a zaujať k nemu stanovisko. Rozhodnutie dozorujúceho prokurátora nemohlo byť zverejnené, pretože k nemu chýbalo stanovisko nadriadeného orgánu. Podľa generálneho prokurátora to nie je nič abnormálne a vyplýva to z monokratického princípu prokuratúry.

    Tu chcem poukázať práve v spojitosti aj s tým, čo uviedol pán poslanec Gašparovič vo svojom vystúpení, že práve existujú veľmi vážne indície vedúce k tomu, že práve toto rozhodnutie prokurátora a Krajskej prokuratúry v Bratislave sa stalo záväzným a stalo sa významným pre posúdenie celej veci a že až následný osobný vklad pána prokurátora Serbina v celej tejto záležitosti vlastne riešil veci úplným opakom, odmietnutím tohto právneho názoru a nájdením si lojálneho prokurátora, ktorý vydal iné, by som povedal, primeranejšie stanovisko alebo zaujal takýto postoj.

    V kontexte uvedených osobných - a ja dodávam - aj politických postojov pána generálneho prokurátora Hanzela si dovolím aj v krátkosti reagovať na akési relevantné výhrady k činnosti Generálnej prokuratúry v kauze zásahu kukláčov v dome pána Mečiara. Všetci, ktorí prešli v rámci štúdia na právnickej fakulte predmet rímske právo, a teda právo vnímajú aj ako logickú a racionálnu oblasť, musia byť do istej miery užasnutí obsahom tejto správy. Ja sám som si s istým záujmom prečítal túto správu v istom predpoklade, že táto správa bude obhajovať zákon a právne predpisy tejto krajiny. Musím podotknúť, že síce nie som sklamaný, ale že som nepredpokladal, tak ako aj v mnohých iných prípadoch, obhajovanie nezákonných postupov. Na svoju argumentáciu mám niekoľko dôvodov, ktoré by som rád prezentoval v tomto vystúpení.

    Na strane 5 tejto správy pán generálny prokurátor uvádza, že pánovi Mečiarovi sa pokúsili doručiť predvolanie na výsluch, pričom ani dodnes pán generálny prokurátor nevie, o aké predvolanie ide. Na strane 5 v poslednom odseku zrejme išlo o predvolanie svedka. To je citácia. Na strane 6 správa uvádza, že 17. apríla 2000 pod spisovou značkou takou a takou bol spracovaný plán zabezpečenia predvedenia Vladimíra Mečiara. Pripomínam všetkým prítomným, že v tom čase proti nemu nebolo vznesené žiadne obvinenie. Zo správy pána generálneho prokurátora, teda z plánu zabezpečenia predvedenia Vladimíra Mečiara vyplýva, citujem z neho, že "vyšetrovateľ vzniesol obvinenie pre trestný čin". Z toho je zrejmé, že pán generálny prokurátor zrejme nemal a ani nemá snahu zistiť skutočnosti, tak ako ony nastali.

    Pri posudzovaní zákonnosti zákroku voči predsedovi HZDS však pán generálny prokurátor ide ešte ďalej. Neznalosť zákona sa označuje ako slabé právne vedomie, no ďalšiu časť nemožno označiť inak ako hlboké právne nevedomie či, presnejšie, právne bezvedomie. Na strane 6 citujem odsek 3: "V ten istý deň, teda 17. apríla 2000 riaditeľ odboru zvláštnych úloh písomne požiadal prezidenta Policajného zboru o súhlas na použitie príslušníkov útvaru osobitného určenia Policajného zboru. Súhlas žiadal vzhľadom na žiadosť vyšetrovateľov z 18. apríla 2000." Všetkých prítomných i neprítomných chcem v tomto smere upozorniť na uvedené termíny. Pán riaditeľ odboru zvláštnych úloh žiada už deň vopred o nasadenie príslušníkov útvaru osobitného určenia v prípade, keď takzvaný nezávislý vyšetrovateľ vznesie obvinenie na druhý deň. Kým to bolo koordinované a riadené? Na strane 9 pán generálny prokurátor uvádza domnienky, že veliteľa zákroku mal informovať veliaci dôstojník jednotky útvaru osobitného určenia o tom, že s prihliadnutím na existenciu plášťa z nepriestrelného a nepriehľadného determálneho skla okolo obvodu dverí, ako aj vzhľadom na predchádzajúce poznatky bolo nutné použiť špeciálnu nálož. Zo správy nielenže nie je jasné, či ho vôbec informoval, ale ani to, či možné použitie prostriedkov prerokoval. Toto potvrdzuje i správa generálneho prokurátora na strane 18 číslo 5, kde sa uvádza, že záver veliteľa zákroku vychádzal z údajných informácií veliteľa jednotky útvaru osobitného určenia. Takéto konštatovanie je hlboko zavádzajúce a nekonkrétne s cieľom nevyvodiť osobnú zodpovednosť za konkrétny čin.

    Veľmi zaujímavé by bolo skúmať i predchádzajúce poznatky veliaceho dôstojníka útvaru osobitného určenia, ktorý pred rokom 1998 na takomto útvare nikdy nepracoval a jeho laické znalosti z jeho osobného pohľadu prevyšujú odborné znalosti pracovníkov Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava. Experti z tohto ústavu, pripomínam, že priamo zaradení v sekcii pána generála Ivora a ním riadení, uvádzajú: "Na základe predložených vzoriek nemožno určiť druh a vlastnosti skla, ktoré bolo pri zákroku poškodené." Určite si vie každý domyslieť, akým ťažkým spôsobom sa dá dopátrať u výrobcu alebo na montážnom pracovisku, o aký druh materiálu ide. Napriek tomu, že uvádzaná jednotka mala k dispozícii i mechanické prostriedky na prekonávanie zábran, ani jednu z uvedených možností nepoužila a nevyužila. Rozhodnutie veliaceho dôstojníka útvaru osobitného určenia, že vchodové dvere zo záhrady sú nepriestrelné, aj keď sklenená výplň tvorí viac ako 95 % plochy, je zrelé na psychiatrické vyšetrenie, čo je však úplne v zhode s jeho doterajšími skúsenosťami.

    Podľa Kriminalisticko-expertízneho ústavu bola bezpečnostná vložka prekonateľná, tak ako už bolo konštatované aj mojimi predrečníkmi, rozlomením, vytrhnutím celej vložky z valca či vyrazením zo zámky. Vyplýva to z danej správy na strane 10 ods. 2. Použitie výbušniny v tomto prípade je v príkrom rozpore so zákonom, pričom správa generálneho prokurátora cituje ustanovenia zákona číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, kde sa uvádza: "Policajt je oprávnený v súvislosti so zaisťovaním bezpečnosti osôb a majetku najmä pri likvidácii nástražných výbušných systémov, pri likvidácii nálezov munície alebo v rámci boja proti terorizmu použiť výbušninu a výbušné prostriedky." Preto sa pýtam, o zaisťovanie bezpečnosti ktorej osoby išlo, o zaistenie koho majetku išlo, o likvidáciu akého nástražného výbušného systému išlo, o likvidáciu akého nálezu munície išlo, resp. o boj s akým terorizmom išlo. Zakročujúca jednotka mala aj iné možnosti, ktoré priznáva aj správa na strane 9 ods. 3, ktoré sa však ani nepokúsila použiť.

    Nechcel by som rozvádzať zákonnosť žiadosti o použitie takýchto jednotiek na občana, stačí však citácia zo správy generálneho prokurátora, ktorú máme všetci k dispozícii. Tam sa na strane 10 v poslednom odseku hovorí: "V súvislosti s trestným stíhaním Vladimíra Mečiara riaditeľ odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky konštatoval nesprávnosť právneho posúdenia skutku, ako aj trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Trestného zákona." Ďalej na strane 16 v časti V sa hovorí: "Vzhľadom na stanovisko riaditeľa trestného odboru Generálnej prokuratúry je nepochybné, že už pri vznesení obvinenia 18. apríla 2000 neboli splnené podmienky na právnu kvalifikáciu skutku, ako aj trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 a 4 Trestného zákona." Preto sa pýtam: Podľa čoho vlastne a na základe akých právnych predpokladov došlo k násilnému vtrhnutiu do obydlia pána Mečiara? Ústava Slovenskej republiky - a v tomto smere taktiež reagovali na to viacerí predrečníci počnúc pánom poslancom Gašparovičom, pani poslankyňou Tóthovou, ale aj pánom poslancom Husárom - veľmi jasne vo svojom článku 21 ods. 3 hovorí o tom, za akých okolností je možné vstúpiť na súkromné obydlie iného a niekoho povedzme odtiaľ predviesť.

    Chcem povedať, pán generálny prokurátor, že na túto tému sme už hovorili spolu aj v ústavnoprávnom výbore, kde som vám položil otázku, vlastne čo je pre vás ako generálneho prokurátora v tomto smere rozhodujúce, či povedzme § 83 písm. c), ktoré do istej miery prekonal ústavný článok 21 ods. 3, alebo samotné ústavné znenie, ktoré korešponduje aj s medzinárodnými dohovormi a medzinárodnými paktmi, ktoré v podstate obsahujú riešenie tejto problematiky takým spôsobom, ako je uvedené v ústavnom článku 21 ods. 3.

    Myslím si a som o tom presvedčený, že ak ste skladali svoj sľub práve vo vzťahu k Ústave Slovenskej republiky a ostatnému právnemu poriadku, že pre generálneho prokurátora, pre prokuratúru, ale aj pre políciu v tomto smere je dominantné, je rozhodujúce znenie článku 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého nebolo a nie je možné násilným spôsobom vstúpiť do súkromného obydlia a predviesť na základe tohto úkonu obvineného na účely povedzme trestného stíhania. Vieme, ako bola táto novelizácia urobená. Bola urobená počas vlády pána Moravčíka. Myslím si, že vy ste boli vtedy ministrom spravodlivosti. A chcem povedať, že je nadmieru jasné a každému zrejmé, že táto novela § 83 písm. c) Trestného poriadku je zjavne protiústavná. V tomto smere neobstojí argument, že aj keď je tento zákon zjavne protiústavný alebo v rozpore s článkom 21 ods. 3, že stále platí a je podľa neho možné postupovať. Myslím si, že takáto logika v právnom štáte jednoducho neobstojí, pretože v právnom štáte má dominanciu a prednosť predovšetkým Ústava Slovenskej republiky a medzinárodné dohovory a konvencie.

    Z týchto argumentov, o ktorých som teraz hovoril, vyplývajú nasledovné závery a nasledovné otázky:

    1. Činnosť pracovníkov polície bola vysokokoordinovaná bez podpory v zákone, pričom závery vyšetrovateľov aj keď nesprávne boli nadiktované už vopred.

    2. Dňa 17. apríla 2000 bol pod spisovou značkou PPZ-103/KFP-OZÚ-2000 spracovaný plán zabezpečenia predvedenia Vladimíra Mečiara bez toho, aby bolo voči nemu vznesené obvinenie. Podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku je vyšetrovateľ povinný v lehote do 48 hodín zaslať prokurátorovi odpis uznesenia o vznesení obvinenia. Ten bol doručený krajskej prokuratúre 20. apríla 2000 asi o 10.30 hodine, čo je uvedené na strane 1 tejto správy.

    3. Správa generálneho prokurátora je chaotická bez snahy získať potrebné informácie. A je rozporuplná. Záver správy sa odvoláva na neúplnosť informácií.

    4. Po vznesení obvinenia proti JUDr. Vladimírovi Mečiarovi vo veci vyplácania odmien nebola snaha odovzdať mu predvolanie, pretože v tom čase už bolo pripravené jeho predvedenie.

    5. Pán generálny prokurátor uvádza, že k rozhodnutiam iných orgánov zaujal stanovisko okresný prokurátor v Trenčíne dňa 12. júna 2000. V závere však konštatuje, že toto stanovisko zaujal bez vyhodnotenia potrebných podkladov, pričom generálny prokurátor neučinil žiadne kroky k náprave.

    V súvislosti s uvedenými skutočnosťami konštatujem, že predvedenie JUDr. Vladimíra Mečiara nemá nič spoločné s právnym poriadkom nášho štátu. Je hrubým zneužitím právomocí verejného činiteľa nielen príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky, ale aj predstaviteľmi ministerstva vnútra a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Dávam preto na zváženie všetkým prítomným, aby sa zamysleli nad cieľom spomínaného predvedenia. Nielen z môjho pohľadu, ale aj z pohľadu mnohých občanov a z pohľadu práva šlo len o primitívnu demonštráciu sily a beztrestnosti. Beztrestnosť v tomto prípade však nie je nekonečná.

    A celkom na záver k celej tejto kauze možno skonštatovať, že samotné právne závery Generálnej prokuratúry možno charakterizovať ako prísne politické a účelové. A sú podobné metódam, ktoré boli používané Štátnou bezpečnosťou v päťdesiatych rokoch. Aj tam išlo o to, že politické motívy kriminalizácie bolo potrebné následne formálnoprávne legalizovať. Treba iba dodať, že mnohé také prípady z päťdesiatych rokov sa stali predmetom trestnoprávneho záujmu aj po roku 1989.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou chce reagovať pán poslanec Baco. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Rád by som nadviazal na tú časť vystúpenia pána poslanca Brňáka, kde poukazuje na to, že sa úplne tie isté skutky stali vo vláde pod vedením pána Moravčíka a pána Dzurindu, to znamená, že boli vyplatené odmeny.

    Pán generálny prokurátor a orgány činné v trestnom konaní, to, že ste vybrali z týchto troch mužov, ktorí dali odmeny členom vlády, iba jedného, a to opozičného, je jasný dôkaz toho, že išlo o akt politického terorizmu. Je to súčasť hry na likvidáciu HZDS a súčasť hry na likvidáciu cez likvidáciu jeho šéfa, jeho predsedu pána Mečiara.

    Ešte raz sa pýtam: Ak ste taký horlivý za spravodlivosť, prečo ste nazabezpečili, aby bol rovnaký postup aj proti ďalším osobám, ktoré sa dopustili toho istého skutku? Takisto sa chcem spýtať: Čo sa deje s vyšetrovaním vraždy pána Duckého, ktorú máte - koalícia - na svedomí, tým že ste od samého začiatku počínajúc predvolebným obdobím a hlavne tesne po voľbách vzali pánovi Duckému, ako aj mnohým ďalším právo prezumpcie neviny a kydali ste na nich, len tak frčalo, spústu obvinení z páchania trestných činov? Tým ste dali ľuďom, ktorí si chceli vybaviť účty s Jánom Duckým, jasný signál, že vy dávate od neho ruky preč a že je ich.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Krajči. Pripraví sa pán poslanec Engliš.

  • Vážený pán predseda,

    pán predsedajúci,

    pán generálny prokurátor,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    možnože to, čo tu hovoríme, sa zdá na prvý pohľad zbytočné, ale ja si myslím, že každé takéto vystúpenie otvára oči trošku aj tým ľuďom, ktorí tu ešte vydržali sedieť, a predovšetkým tým ľuďom, ktorí sú na balkóne, za čo im chcem poďakovať, pretože okrem toho, o čom tu hovoríme, je, dúfam, každému zrejmé a jasné, že tu sa porušujú aj podmienky a obmedzuje sa politická súťaž jednotlivých politických subjektov.

    Kým my tu vykladáme o tom, kde boli porušené zákony vo vzťahu k zásahu v Elektre, tak v masmédiách konkrétne teraz sa skončil Pressklub, kde vystupuje minister vnútra pán Pittner, ktorého počúva niekoľko stotisíc divákov po celom Slovensku, ktorý si tvorí zase svoju teóriu obvinení, indícií a vykladá o tých zlých chlapcoch z HZDS, ktorí dnes bojujú za svojho predsedu, bojujú za to, aby boli na Slovensku zachované ústavné práva aj tých občanov, ktorí sú takto ohlupovaní. To je výsledok povolebnej situácie, ktorá nastala na Slovensku.

    Keďže deľba moci je v demokratických krajinách jasná, ja si myslím, že aj pán generálny prokurátor presne vie, čo je povinnosťou Generálnej prokuratúry, a teda podľa toho by mal aj konať a podľa toho by mal byť nadstranícky, mal by byť generálny prokurátor, ktorý dohliada na dodržiavanie zákonov v tejto spoločnosti. A myslím si, že jeho snahou by aj malo byť takto postupovať aj bez toho, aby ho tento týždeň v utorok prišli povzbudiť jeho koaliční partneri, ktorí mu veľmi vehemetne sľubovali, že táto správa je dobrá a že ho podržia.

    Ja chcem povedať, že táto správa je dobrá z toho hľadiska, lebo nám robí chronológiu jednej veľmi významnej udalosti, ktorá sa zapíše do análov dejín slovenskej trestnej činnosti, resp. vyšetrovania trestnej činnosti. A je dobrá aj preto, že jednoznačne ukazuje, aj keď si to možno niektorí vysvetľujú ináč, že pri zásahu do Elektry zo strany Policajného zboru došlo k porušeniu zákonov, aj keď sa to priamo v správe nekonštatuje. Aj keď táto správa je ešte neúplná, pretože prokurátor nerozhodol o sťažnosti, ktorá bola podaná v tejto veci, aj tak si myslím, že jednoznačne hovorí o tom, že hra ešte nie je dokončená a generálny prokurátor, myslím si, ako šéf ústredného orgánu štátnej správy dohľadu nad zákonnosťou ešte vždy má možnosť rozhodnúť, tak ako si to zákon vyžaduje.

    Ja budem trošku v súvislosti s touto správou hovoriť aj v širších súvislostiach, pretože moji predrečníci boli všetci právnici, a teda tie právne argumenty ste už mali naozaj rozobraté do detailov.

    Tak dovoľte teda, aby som povedal, že aj z hľadiska politiky politik nesmie podľahnúť zlobe a nenávisti, lebo v takomto prípade sa mu zahmlí zrak a robí chyby. Toto sa stalo súčasnej vládnej koalícii, toto sa stalo čelným predstaviteľom vlády, ktorá dnes vládne, a opití nenávisťou, opití strachom z Mečiara urobili niekoľko hrubých chýb pri porušení ústavy a zákonov tejto krajiny. Predovšetkým išlo o nezmyselný akt prijatia uznesenia o zrušení nežiaducich amnestií, ktoré udelil predchádzajúci zastupujúci prezident Vladimír Mečiar, predsedom vlády, ktorý na to nemal ani mandát od vlády, a takisto o nezmyselný zákrok Policajného zboru, ktorý bol, samozrejme, vynútený zo strany politikov a predstaviteľov tejto vládnej koalície vo veci predvedenia Vladimíra Mečiara. O tom, že to bolo účelovo zmanipulované, myslím si, že je v správe dostatočne konštatované, pretože keď sa zákrok stal 20. a 18. bolo vznesené obvinenie, ktoré mu ani nebolo doručené, je jasné, že toto vznesenie obvinenia bolo účelové. A sám prokurátor tam píše, že nebol informovaný a nemal vedomosti o tom, že takéto obvinenie bolo vznesené. To je jednoznačné potvrdenie účelovosti tohto zásahu.

    Treba ďalej konštatovať, že takýchto nezmyselných krokov táto vládna koalícia narobila niekoľko. Veď si zoberme len prípad Ivana Lexu, ale aj môj prípad, o ktorom sa tu nechcem vyjadrovať, pretože sa týka mojej osoby, kde jednoznačne konštatoval aj sám generálny prokurátor, že Mečiarova amnestia platí, bolo to v novinách - v denníku Pravda. A aj napriek tomu orgány činné v trestnom konaní konajú v rozpore s takýmto zákonom. Dnes už o tom rozhodol napríklad aj Okresný súd Bratislava I. Aj sám dozorujúci prokurátor Barilla stiahol svoju sťažnosť. Takže teraz sa pýtam po dvoch rokoch perzekúcie vo vzťahu k mojej osobe, čo si mám o tom myslieť. Veď vy ste vedeli o tom, že amnestia platí po vydaní nálezu Ústavného súdu, pán generálny prokurátor, vy ste to aj verejne tlmočili, ale nič ste neurobili pre to, aby sa to uviedlo do praxe.

    Viete, najhoršie je to, keď niekto ide súťažiť, kde sú stanovené pravidlá, a potom zistí, že nemá na to, aby svojho súpera porazil. Tak začne porušovať pravidlá. A toto sa stalo tejto vládnej koalícii, ktorá zistila, že naozaj je slabšia z hľadiska odbornosti, z hľadiska riešenia problémov tejto spoločnosti, a preto sa uchýlila k faulom, k politickým, hrubým, morálnym faulom, ktoré dodnes nie je schopná ani priznať, ani sa za ne ospravedlniť.

    Žiaľbohu, tento vzťah už pochopila väčšina ľudí a, chvalabohu, aj väčšina ľudí, ktorí sú v Policajnom zbore, ľudí, ktorí vidia do tejto problematiky. A jednoducho si všimli, čo sa deje v Policajnom zbore, že Policajný zbor je spolitizovaný, zmanipulovaný. A vytvorila sa tam politická polícia, ktorá je špeciálne zameraná na perzekvovanie opozície, ktorá je vytvorená z vyberaných špeciálnych ľudí, ktorí sú ochotní takýmto spôsobom riešiť tieto prípady. Ostatní sú, žiaľbohu, na úkor týchto potom obmedzovaní, či už v oblasti odmien, platov a iných ďalších náležitostí, ktoré im patria zo zákona.

    O tom, že je to skutočne manipulované, svedčí aj to, že napríklad jeden dozorujúci prokurátor dozoruje všetky tieto tzv. politické kauzy. Veď čo, máme málo prokurátorov, aby si tieto úlohy a prípady rozdelili? Veď pán Serbin, ktorý je tak servilný, ktorého už poznajú azda aj malé deti, lebo vedia, že to je ten, ktorý dozoruje Lexu, tak dozoruje aj Krajčiho, dozoruje aj Mečiara, dozoruje všetkých. Veď to už je skutočne na hanbu sveta, že sa to takto deje. A najhoršie na tom je, že títo ľudia, ktorí dnes vládnu v Policajnom zbore, to sú odídenci. To sú tí rýchlo kvasení generáli, ktorí boli za Moravčíkovej vlády povýšení do hodností generálov a dnes sa vrátili do Policajného zboru, aby zrobili revanš, aby odstránili tých, ktorí si vtedy dovolili povedať niečo proti ich pracovným výsledkom a dnes sa vrátili, aby o všetkom rozhodovali. Veď aj pán Blahovec, ktorý je šéf zásahu tejto jednotky, ktorá tam zasahovala, veliteľ zásahu, veď to je ten, ktorý bol odídený z inšpekčnej služby ministerstva vnútra pre neschopnosť. Títo ľudia sa vrátili a dnes sú zneužívaní do takýchto funkcií a jednoducho sú využívaní na takéto zásahy.

    Žiaľbohu, takýmto spôsobom nedôjde k tomu, čo ste sľubovali vo voľbách. Nedôjde k tomu, aby sa situácia na Slovensku zlepšila. Skôr naopak, táto situácia sa zhoršuje.

    Veľmi sa mi páčilo, keď napísal pán Dzurinda v správe predsedu vlády o policajnom zásahu kukláčov jednu vetu: "Predsedovi vlády nedáva zákon žiadne právo zasahovať do práce orgánov činných v trestnom konaní, ovplyvňovať ich činnosť, resp. dávať im návody ako postupovať v tom-ktorom prípade policajného preverovania a vyšetrovania." Veľmi správne mu to tam niekto napísal, pretože on na to sám neprišiel, pretože konal v rozpore s tým, čo mal sám napísané v tejto správe.

    A hneď vám poviem ďalší konkrétny prípad, o ktorom možno neviete a ktorý je veľmi zaujímavý. 23. augusta 2000 na 113. zasadnutí vlády vláda rokovala o podozrení z trestnej činnosti istej veľkej komárňanskej firmy. Nie orgány činné v trestnom konaní, nie vyšetrovateľ, ale vláda rozhodovala, či ide o trestnú činnosť, alebo nie. Vláda sa informovala a keď zistila, že sú to naši, tak sa nič nedialo. Tak sa nič nedeje. Tento prípad sa ani nikto nedozvedel, je pod pokrievkou, no, chvalabohu, ešte sú ľudia, ktorí majú záujem na tom, aby sme videli, ako sa zasahuje do týchto úkonov. Takže keď si predstavujeme, že by takto malo fungovať štátne zriadenie v demokratickej spoločnosti, mám veľké obavy, že sa dostávame do slepej uličky, z ktorej je jediné východisko, z ktorej je to východisko, aby tí ľudia, ktorí sa takto správajú, odišli.

    To, čo som povedal na začiatku, že hráme nerovnú súťaž, nerovnú politickú súťaž, sa prejavuje hlavne teraz. Hrozí nebezpečenstvo predčasných volieb. Aby sme umlčali opozíciu, vymýšľame nočné rokovania, zastavujeme prenosy do televízie. Médiá informujú len o tých skutočnostiach, ktoré povie Ivor v pondelok. Informujú skreslene, účelovo a ovplyvňujú verejnú mienku. Ja som veľmi zvedavý, koľko informácií bude v zajtrajších mediálnych prostriedkoch o tejto schôdzi a akým spôsobom bude táto schôdza opisovaná.

    Takže azda len toľko, aby sme vedeli, aká je situácia v súčasnosti. Keďže som bol ministrom vnútra Slovenskej republiky, ocitol som sa aj ja v podobnej situácii, keď sa dá hovoriť o tom, že bolo potrebné vynútiť si právo alebo vynútiteľnosť práva.

    Pamätáte sa na zásah, ktorý bol uskutočnený na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky, keď do budovy ministerstva kultúry vtrhli ľudia, ktorí boli sčasti neidentifikovateľní, a jednoducho bolo potrebné urobiť policajný zákrok. Tento policajný zákrok bol oveľa-oveľa primeranejší a dokonca ani nebol ukončený, pretože keď sa zistilo, že sa tam nachádzajú poslanci Národnej rady, rešpektovali sme postavenie poslanca Národnej rady. Nehodili sme poslancov Národnej rady na zem a nemierili im samopalom na hlavu, pričom sme mohli použiť pokojne tie isté paragrafy, na ktoré sa dnes vy odvolávate, pretože išlo naozaj o podozrenie, že tam môžu byť teroristi, v ústrednom orgáne štátnej správy. Nerobili sme tento zásah pod kuklami, tak aby ste nevedeli, kto tam je, pretože pod tými kuklami mohol byť ktokoľvek, kto sa mohol kedykoľvek pomýliť a jeho zodpovednosť je potom už ďaleko iná a rieši sa iným spôsobom. A jednoducho sme skutočne zohľadňovali to, čo má byť v demokratickej spoločnosti - primeranosť, zákonnosť - a podľa toho sme sa riadili.

    Žiaľbohu, toto sa nedá povedať o tomto zákroku, ktorý bol uskutočnený v Elektre, o tomto zákroku, ktorý sa rovná teroristickému štátnemu aktu. Preto táto vláda nemôže mať iný prívlastok ako vláda štátneho terorizmu. Tento štátny terorizmus bol potvrdený nielen v oblasti reprivatizácie napríklad v Kováčovej a Sliači, kde s požehnaním ústredných orgánov bezpečnostné služby napadli, rozbili, vyhodili vlastníkov, obsadili objekty. Bola to bezpečnostná služba, ktorej majiteľom je šéf inšpekčnej služby ministerstva vnútra - pod názvom Jáger. A takéto akty, ktoré sa tu dejú, sú skutočným svedectvom toho, že situáciu nieže nezvládate, ale mám obavy z toho, ako zastaviť tento rozbehnutý kolotoč, lebo nikto tu nie je naveky. Ani vy.

    A práve preto mám obavy aj z toho, pán generálny prokurátor, aby ste nedopadli ako Michal Vaľo, ktorý sa snažil vehementne dodržiavať zákon a zákonnosť, čo ste nakoniec museli priznať aj vy, aj keď ste ho hanebným spôsobom na hranici zastavili a odobrali mu cestovné doklady, tak ako to urobili teraz aj mne. Hoci som sa nevyhýbal žiadnym úkonom, ale som nepohodlný, tak mi treba zobrať cestovné doklady. To isté ste urobili generálnemu prokurátorovi Vaľovi a nakoniec ste zistili, že v jeho veci boli všetky podozrenia neoprávnené, boli zastavené a dnes je Michal Vaľo čistý. Je čistý, ale s veľkou traumou. Nespomína na vás dobre a nebude na vás spomínať dobre. Ja by som vám to neprial, pán generálny prokurátor, pretože si myslím, že ešte máte času, ešte vždy viete situáciu riešiť, pokiaľ sa spamätáte a pokiaľ nebudete počúvať pokyny tých, ktorí sa vás snažia zmanipulovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Engliš. Pripraví sa pán poslanec Tkáč.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    pán generálny prokurátor,

    kolegyne, kolegovia,

    stanovisko gestorského výboru znie: "Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky." A to znie opäť: "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o prešetrení policajného zákroku pri predvedení doktora Vladimíra Mečiara k vyšetrovacím úkonom, ktorý bol vykonaný 20. apríla v Trenčianskych Tepliciach." A nič viac.

    Pre mňa je to strašné zistenie, že príslušný výbor odporúča len zobrať na vedomie bez vyvodenia záverov, či to bolo dobré alebo zlé. Podľa mňa tu výbor vôbec nesplnil svoju úlohu a hlavne kontrolnú. Bol sa tam niekto z výboru vôbec pozrieť, či opäť policajt presvedčil poslancov, že to je tak a majú mu dôverovať? Pýtam sa: Zobral niekto vo výbore pripomienky poslancov pána Kalmana, Slobodníka, Hofbauera, ktoré sú zaznamenané práve v správe o výsledku prerokovania správy generálneho prokurátora o prešetrení policajného zákroku v Trenčianskych Tepliciach 20. apríla? Pýtam sa. Asi nie.

    A výsledok je ten, že sú tu uvedené dva body, ktorými, samozrejme, žiadali moji kolegovia, aby to bolo doplnené, že pri policajnom zákroku boli porušené zákony Slovenskej republiky zo strany štátnej moci - myslím si, že to dostatočne potvrdili i moji kolegovia právnici - a ďalej, že policajný zákrok bol neadekvátny s jasným cieľom zdiskreditovať predsedu HZDS ako predsedu najsilnejšieho politického subjektu v Slovenskej republike. Myslím si, že páni Kalman, Slobodník a Hofbauer to veľmi jemne citovali, pretože ja som presvedčený, že policajný zákrok bol neadekvátny a vedený úmyselne tak, aby boli urobené hádam čo najväčšie škody, a možno s cieľom fyzickej likvidácie.

    Po prvé, nikto sa ani len nepokúsil otvoriť dvere, alebo ani jedny z tých dverí, ktoré sú tam. Dokonca jedny boli otvorené. Keďže som mal možnosť osobne si prezrieť priestory, pýtam sa: Prečo nepoužili policajti hneď napríklad páčidlo alebo obyčajnú tyč - sú to totiž obyčajné dvere z plastu, aké možno mnohí máte vo svojich vilách - a hneď použili výbušninu? Pýtam sa: Prečo sa hneď hlavne použilo také množstvo výbušniny na dvere, ktoré sa dali, hovorím, vypáčiť, alebo prečo sa policajti nepokúsili neprozaicky rozbiť sklo silným úderom páčidla alebo obyčajného krompáča, alebo čo tam mali, ale hneď, samozrejme, použili tú výbušninu? Pýtam sa: Bol odpojený plyn? Čo keby došlo k výbuchu, k porušeniu plynového potrubia a následne vôbec k výbuchu? Neočakávalo sa to náhodou?

    Ja si teda myslím, že išlo o úmysel dokázať silu a moc. Som presvedčený, že išlo o prezentáciu sily a moci, a to tým, že aj okolie uvidí, ako ťažko sa museli policajti dobýjať k Mečiarovi. Išlo o prezentáciu sily a moci voči predsedovi najsilnejšieho politického subjektu v opozícii. Išlo o prezentáciu toho, ako sa Mečiar bránil aj za pomoci poslancov Národnej rady a ako mu museli poškodiť dom, aby ho vôbec mohli zobrať. Mám dojem, že najradšej by boli zbúrali celý ten dom a ešte radšej by boli, keby bol spadol priamo na Mečiara. A možnože by boli ešte radšej, keby ho tam bolo priamo pochovalo. Dokonca niektorí občania si myslia, že pán Mečiar z toho vyšiel so zdravou kožou len vďaka Bohu.

    Policajti mali svoju úlohu za každú cenu, zdôrazňujem, za každú cenu ho dostať a ak by sa pritom bolo ublížilo Mečiarovi a ľuďom v penzióne Elektra, teda aj poslancom Národnej rady, tak by to bolo preto, že Mečiar a jeho kumpáni sa v Elektre tak tvrdošijne bránili, a preto museli policajti konať tak veľmi tvrdo.

    Rozhodnutie pána Mečiara, aby prítomní neprejavili náznak odporu, bolo možno jeho rozvážnosťou, ale ako povedali niektorí občania, keď sme o tom debatovali, možno aj vnuknutím od Boha. Voľakedy sa tomu totiž hovorilo, že umrel na úteku, a teraz by sa možno hovorilo, že zomrel pri zatýkaní za to, že vyplatil odmeny, zomrel, keď bránil svoj dom. A možno náhodou by tam bolo tiež, že bol predsedom najväčšieho politického subjektu v opozícii, a akurát minister by si možno zapísal do svojich poznámok: "Tí blbí policajti to zase spackali." Toto mi, pán generálny prokurátor, bohužiaľ, nemôžete vyvrátiť, pretože som o tom presvedčený, a hovorím, že keby som vám mohol dokázať, tak vám dokážem, že tie dvere vyvalím bez toho, aby som použil výbušninu, a keď nie dvere, aj tak sa do domu dostanem. Okrem toho boli ďalšie otvorené.

    Veľmi sa vám čudujem a čudujem sa aj vám, pán predseda výboru, že ste sa nechali nahovoriť na takéto vyjadrenia, že nezaujímate stanovisko k tomu, čo sa tu deje, pretože ja si osobne myslím, že je to porušenie demokracie alebo všetkého, čo s demokraciou v tejto spoločnosti niečo má.

    Neakceptujem vôbec návrh Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, teda neakceptujem to, čo predložil tento výbor, považujem to doslova za nehoráznosť, že sa tým nezaoberal ako kontrolný orgán, a považujem skutočne celú akciu v Trenčianskych Tepliciach za doslova do neba bijúcu nehoráznosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč. Pripraví sa pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi v úvode jednu poznámku týkajúcu sa technológie tohto prerokúvania veci, že ako člen Parlamentného zhromaždenia Rady Európy si vyhradzujem právo informovať Radu Európy o nedôstojnej práci opozície a o obmedzovaní práv opozície v parlamente Slovenskej republiky. Budem spolu, predpokladám, so svojimi kolegami informovať generálneho tajomníka a prezidenta Parlamentného zhromaždenia, že to je už asi 30. noc od vášho, alebo 32. od vášho nástupu do funkcie k moci.

    Dovoľte mi obrátiť pozornosť na niektoré skutočnosti, ktoré tu ešte neodzneli. A začnem úplne inak, že ak si pozriete teraz tú trojicu, ktorá pred vami je - pán Tuchyňa, pán Hanzel a ja -, tak máme takú zvláštnu pozíciu, že sme v marci 1994 boli v jednej vláde. A v marci 1994 - to bol minister vnútra, toto bol štátny tajomník, ja som bol tiež štátny tajomník - sme v noci na 11. marca spolu ešte s pánom vtedy štátnym tajomníkom, teraz generálnym prokurátorom pracovali na niektorých podkladoch pre Mečiarovu vládu. A keď si teraz hodnotím to, čo sa v tom čase stalo, tak to bola normálna sabotáž proti Mečiarovi a proti Mečiarovej vláde a vy ste zástancovia terajšej vládnej moci, ktorá viní za sabotáž Ivana Lexu, pretože robil sabotáž proti Michalovi Kováčovi. Ja sa vás pýtam: Čo robil Michal Kováč proti Vladimírovi Mečiarovi, keď ústavné orgány sú si rovné? Ak je to hlava štátu, tak je to sabotáž, ale ak je to vláda, predseda vlády, tak to už sabotáž nie je. Vymenili sme si garde, sme v inej situácii.

    Dovoľte mi preto, aby som povedal niektoré poznámky týkajúce sa pracovnoprávnych aspektov tejto kauzy, pretože, pán generálny prokurátor, ja som bol ironický, ale naschvál, ak vy ste na strane 17 uviedli, že vaše orgány prokuratúry, netrestné orgány robili analýzu administratívnoprávnej stránky tejto veci, tak je to, podľa mňa, absolútna nekompetentnosť, pretože tu o nič nejde, len o pracovné právo.

    A keď si zoberiete genézu veci - a presne o tom hovoril aj pán poslanec Gašparovič, keď hovoril, že v predbežnej otázke si mal vyšetrovateľ vyriešiť otázku jurisprudencie a jurisdikcie, teda hmotného práva -, vy sa odvolávate na administratívne právo. Pán Boh nech ochraňuje túto krajinu pred takýmto právnym myslením. Veď to je otázka pracovného práva.

    A keď si zoberiete genézu kauzy, tak tá genéza kauzy sa začala tak, že premiér Dzurinda si vraj zvolal nejakých piatich "odborníkov", lebo dnes už je každý magister odborník, odborníkov na pracovné právo a tí vraj začali túto kauzu rozvíjať, že vyplácanie odmien nie je kóšer. A na to, keď si zoberiete ďalšiu kauzu alebo teda postup v tejto kauze, si vyžiadal postoj od profesorky Heleny Barancovej, DrSc., z Trnavskej univerzity, mojej spolužiačky a kolegyne z oblasti pracovného práva, s ktorou sme spolupracovali od roku 1972. Tento názor profesorky Barancovej bol posledným klincom do rozhodnutia premiéra, aby začal vyvíjať pri svojom úbohom právnom vedomí túto kauzu, pretože vo väzbe na odmeny povedal, že on si nemôže pamätať tisíce zákonov, a preto sa musí radiť s odborníkmi. A v rámci tejto kauzy došlo k hrubému skresleniu v názoroch profesorky Barancovej. V denníku SME to dementovala, že jej názory prekrúcal riaditeľ či vedúci úradu vlády pán Tóth. Ten článok v SME je podľa mojej mienky mimoriadne závažný. Ja sa chcem k nemu ešte vrátiť.

    Teda zásadná otázka, pán generálny prokurátor, je tá, že podľa akého právneho odvetvia sa poskytovanie odmien bude posudzovať. A vychádzam z toho, že na strane 8 máte formuláciu - poviem pravdu, že ja som to do detailov až tak nevedel, pretože vec bola stavaná aj mediálne -, že Mečiara treba predvolať aj za svedectvo k únosu, k zavlečeniu a podobne. Ale na strane 8 je presná formulácia výzvy, aby opustil Elektru. Ja to budem citovať rýchlo: "Tu je polícia, pán Vladimír Mečiar," podľa mňa to má právny význam, preto to citujem, "v zmysle zákona na základe žiadosti vyšetrovateľa som oprávnený vás ako obvineného z protiprávneho vyplatenia odmien členov vlády Slovenskej republiky predviesť pred vyšetrovateľa na vyšetrovací úkon." Žiadna amnestia, žiadne svedectvo v iných kauzách, len vyplácanie odmien členom vlády.

    Tak ak je toto právny úkon, s ktorým, vy viete dobre, pán generálny prokurátor, že áno, právo spája vážne a závažné právne následky, či ide o porušenie právomoci verejného činiteľa alebo nie, tak poďme na fakty. A vyplácanie odmien nie je administratívnoprávna záležitosť, ale je to vec pracovného práva. Ak posledný klinec do rozhodnutia Dzurindu bola Barancová, tak Barancová to jasne odhalila vo vzťahu k pracovnému právu v tom článku v SME. Teda zásadná otázka alebo pre mňa podstatná právna otázka je tá, podľa akého právneho režimu vyplácanie odmien budem posudzovať. Ak sa dohodneme, že je to pracovné právo, môj názor je, že to je správne rozhodnutie a dohoda. V tejto súvislosti teda musíme skúmať celý balík právnych predpisov. A to, čo je napísané aj vo vašej správe, je pracovnoprávny blud, pán generálny prokurátor, že neexistuje právny základ na vyplácanie odmien, toto je pracovnoprávny blud, pán generálny prokurátor. Možno sa ospravedlňujem aj za tento termín, inak to slušnejšie nazvať neviem.

    Rámec pohyblivých zložiek platu, jednotlivé zložky platu upravuje celý komplexný právny režim v tejto krajine. A je to predovšetkým Zákonník práce, zákon číslo 120 o platových náležitostiach ústavných činiteľov, je to zákon číslo 143, nebudem pre krátkosť času hovoriť roky, o platoch v štátnej správe, teda v rozpočtových a príspevkových organizáciách. Ale platí alebo je to aj zákon číslo 347 o organizácii ústredných orgánov štátnej správy, čiastočne o tom hovoril pán poslanec Gašparovič, keď spomínal kompetencie vlády stanoviť právnu formu. Teda aj uznesenie v tomto zmysle má charakter pohyblivej zložky platu. Okrem týchto náležitostí, samozrejme, v pracovnom práve platia aj kolektívne zmluvy, ale nechcem o tom hovoriť, túto vetu uvádzam len pre úplnosť.

    V tejto súvislosti bol skreslený aj názor profesorky Barancovej a poviem vám prečo. Toto je podľa mňa ďalšia výhybka, pán generálny prokurátor, na ktorú, aby ste zaujali svoju pozíciu - a to platí aj pre výkonných prokurátorov, ktorí by mali jednoznačne zastaviť trestné stíhanie v tejto veci -, je § 2 Zákonníka práce. § 2 ods. 1 Zákonníka práce hovorí o tom, že výkon verejnej funkcie je posudzovaný podľa Zákonníka práce, keď to výslovne tento Zákonník práce ustanovuje alebo ak to ustanovujú osobitné predpisy. Tá logika sa končí alebo sa začína v tom, že zákon 120 výslovne toto nestanovuje. A z toho vzniká názor, že nie je právny základ na riešenie tejto otázky. Nakoniec, istý pán prokurátor, ktorý vám dal jeden podklad alebo teda jasne povedal, o čo tu ide, túto logickú konštrukciu použil.

    To, čo je zrada na pracovnom práve, je, že sa zabudlo na § 2 ods. 2, a to na to, že ak sa verejná funkcia vykonáva v pracovnom pomere, tak sa na túto verejnú funkciu použijú ustanovenia Zákonníka práce. Profesorka Barancová nesprávne tvrdí, že to nie je pracovný pomer. Ja sa pýtam, čo to teda je. Je úplne odlišná funkcia ministra, ktorého vymenovaním vzniká pracovný pomer, je iná funkcia poslanca, kde takisto vzniká poslancovi pracovný pomer podľa mojej mienky so všetkými atribútmi pracovného pomeru a znakmi, ktoré predpokladá Zákonník práce, a je iná funkcia poslanca mestského, obecného zastupiteľstva, ktorý túto funkciu, ako sa ľudovo hovorí, vykonáva dobrovoľne. Nevykonáva ju v pracovnom pomere. Pokiaľ sa naňho budú vzťahovať niektoré ustanovenia, napríklad o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci počas prerokúvania niektorých vecí, tak Zákonník práce to vyslovene stanovuje. Chcem tým povedať, že zásadná právna "výhybka", pracovnoprávna "výhybka" je aj § 2 ods. 2 Zákonníka práce.

    Tým, že riešime túto vec v rámci pracovného práva, tak sa dostáva Úrad vlády do veľmi smiešnej situácie, vážení. A to vás tiež upozorňujem v rámci civilného práva, pán generálny prokurátor, že Úrad vlády sa dal zastupovať advokátskou kanceláriou. Táto advokátska kancelária zatiaľ začala žalovať podpredsedov, expodpredsedov vlády. Táto advokátska kancelária by mala vrátiť všetky peniaze, ktoré Úrad vlády zatiaľ dal, pretože je to neoprávnený majetkový prospech a je to najsprostejšia, najhlúpejšia advokátska kancelária v strednej Európe. Táto advokátska kancelária žaluje podpredsedov vlády, pán generálny prokurátor, podľa Občianskeho zákonníka. Nehovorí o neoprávnenom majetkovom prospechu podľa Zákonníka práce alebo podľa pracovného práva, ale hovorí o neoprávnenom obohatení podľa inštitúcií Občianskeho zákonníka.

    Pre boha živého, pán generálny prokurátor, naša vláda sa dá zastupovať kanceláriou, ktorá nepozná abecedu práva. Platí za to z našich daní a robí hanbu právnemu štátu. V tejto súvislosti sme cez neoprávnené obohatenie pri inštitúcii, ktorú máte na prokuratúre aj písomne danú, a to je otázka, kto je verejný činiteľ.

    Dovoľte, aby som trochu odskočil. Škoda, že tu nie je pán predseda Migaš, ale na ľavú stranu hovorím ľuďom, ktorých si vážim. Dostali sme sa alebo vy ste sa ako vládnuci dostali do zložitej situácie. Parlament napríklad dal súhlas na trestné stíhanie pána poslanca Krajčiho za úplatkárstvo. Vyšetrovateľ už potom, čo bežal súhlas so zrušením imunity, začal točiť veci a už dnes stíha pána poslanca Krajčiho za iný trestný čin, než na ktorý dala Národná rada súhlas. Opýtajte sa predsedu vašej strany a predsedu parlamentu, že keď advokát pána Krajčiho napísal predsedovi parlamentu, že je to porušenie zákona, že vyšetrovateľ už ide nad rámec uznesenia Národnej rady - pre boha, na čo tu potom sme -, tak advokátovi pána Krajčiho odpísala nejaká inžinierka z Národnej rady, ktorá poučila, ešte aj urazila advokáta, že má zlé právne vedomie. V takom právnom štáte žijeme.

    V takom právnom štáte žijeme, pán generálny prokurátor, že v kauze Sládeček sú stíhaní aj niektorí úradníci z úradov práce. Ja som stále pri pojme "verejný činiteľ". Vyšetrovateľ v deviatich prípadoch protizákonne napísal obvinenie proti funkcionárom úradov práce. Okrem iného hovorí, že sú to štátni úradníci, ktorí ochudobňujú štátny rozpočet.

    Pán generálny prokurátor, vy dobre viete, že zákon o zamestnanosti je moje dieťa, že je to zákon, ktorý sme písali s celým okruhom ľudí, ale že otcovstvo si tam privlastním. Ako prvý postkomunistický štát sme vytvorili Národný úrad práce a orgány verejnoprávnych inštitúcií, chvalabohu, oddelených od štátneho rozpočtu, kde rozhoduje sociálne partnerstvo a tripartita o dávkach, o peniazoch a nerozhoduje štátny úradník mocensky zneužiteľný v korupčnom prostredí.

    Ten vyšetrovateľ napísal, že sú to verejní činitelia a v prvom kole ich žaloval za porušenie právomoci verejného činiteľa. Keď funkcionári úradov práce dali sťažnosť proti takémuto nezmyslu, tak krajský prokurátor napísal a je to na papieri, že síce je to verejnoprávna inštitúcia, ale že sú to štátne orgány čiže verejní činitelia, samozrejme, sú to štátne orgány sui generis.

    Vážení, toto je právny štát, ktorý dnes reprezentuje aj táto Generálna prokuratúra. Pán generálny prokurátor, preverte si to. V tejto súvislosti došlo potom k dlhým peripetiám. A kto zase zoberie tie nevyspaté noci, to, ako Pravda sprostým spôsobom už zneužíva túto kauzu, kto zoberie tie noci a tie rodinné pomery ľudí, ktorí takto pykali za takéto právne bezvedomie prokuratúry?

    Chcem sa vrátiť k pojmu, že ak minister ako monokratický ústredný orgán štátnej správy, zástupca rezortu podpíše, dajme tomu, rozhodnutie o pracovnom úraze alebo o chorobe z povolania, ak podpíše neplatnú výpoveď, ktorú mu súd zruší, aj za to mu budú kukláči rozbíjať chatu alebo vilu? Veď on, pre boha, vystupuje ako štatutárny zástupca zamestnávateľa. A v tom je bieda demokracie na Slovensku. Mne sa nepáčili mnohé veci ani za našej vlády, ale toto tu je skutočne niečo, kde už rozum stojí.

    Funkcionár z hľadiska rozhodnutí, právnych úkonov, právnych skutočností, s ktorými pracovné právo spája určité právne následky, nie je verejný činiteľ, vážený pán generálny prokurátor. A to je tretia výhybka, kde by som na mieste prokurátora na akomkoľvek stupni zrušil trestné stíhanie a zaviedol trestné stíhanie proti všetkým tým, ktorí rozbíjali dvere, naťahali kukláčov a priviedli ľudí do nešťastia.

    Na záver by som chcel uviesť, a to platí aj pre článok profesorky Barancovej, že pani profesorka Barancová asi v 11 prípadoch uvádza inštitút analógie práva a analógie zákona, analógie legis, analógie juris. Ak je pracovný úraz podľa jej názoru prekážka v práci, viď kauza minister Palacka - mal ísť na kúpeľnú liečbu z titulu x-ky? Ten ústavný činiteľ je mimo práva, je vo vákuu? Prekážky v práci, všetky soboty, nedele, ktoré sme ako ministri, ako štátni tajomníci čerpali, tak pomaly budeme brať pri tejto logike ako neoprávnený majetkový prospech, lebo vraj neplatí Zákonník práce. Tak čo potom platí v právnom štáte? Dovolenky na zotavenie, nemocenské dávky, prekážky v práci, pracovná disciplína, pracovný čas, čas odpočinku, všetky inštitúty, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci podľa takejto zvrátenej logiky neplatia.

    Záver je jeden, že ide o pracovnoprávny vzťah. Druhom pracovnoprávneho vzťahu je pracovný pomer ústavného činiteľa, nejde len o výkon funkcie verejného činiteľa, ide o analógiu zákona a analógiu práva.

    A záverečné slovo: Ak platí v slovenskom právnom poriadku princíp "in dubio pro reo" čiže "v pochybnostiach v prospech obžalovaného", pán generálny prokurátor, zastavte trestné stíhanie a začnite vyvádzať dôsledky voči tým, ktorí toto všetko spackali.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán generálny prokurátor,

    začnem tam, kde skončil môj kolega pán Vojto Tkáč, teda pýtam sa ja vás. Keďže pani vyšetrovateľka Škarbová si musela byť vedomá týchto skutočností, ja by som ešte iba dodal, že teda musela si byť toho vedomá, že predseda vlády konal v rámci práva, v súlade s právom, v súlade, pretože aj uznesenie vlády tvorí rámec práva na udeľovanie odmien. Pre krátkosť času sa nemôžem zaoberať všetkými vývodmi. To znamená, že pani Škarbová si bola vedomá toho, že sa dopúšťa zneužitia právomoci verejného činiteľa ako vyšetrovateľka. Nebolo to po prvýkrát. A vašou povinnosťou je iniciovať proti nej stíhanie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa. Je to jasné bez akýchkoľvek dodatkov.

    Pokiaľ ide o ďalšie veci, ktoré mi chýbajú vo vašej správe, viete, celá správa nereaguje na to, prečo vlastne zásah vznikol.

    Pán Pittner, ktorý sa ani zďaleka v živote nenaučil hovoriť pravdu - a v knihe pána Štrelingera je jednoznačne usvedčený z toho, že jeho pracovnou metódou bolo vždy vymýšľanie a lož, a pán Pittner nikdy pána Štrelingera nežaloval - v tomto prípade to zrejme prehnal vo svojich snoch, že do 30. marca vyšetrí zavlečenie Michala Kováča ml., ktoré podľa môjho súkromného názoru sám inicioval, sám vymyslel a za pomoci svojich ablatusov zo zahraničia zrealizoval. Tento problém, samozrejme, nebol schopný riešiť, nie je schopný riešiť, pretože, ako píše Peter Schutz vo svojom komentári v Lidových novinách zo 17. 2. 1999 - a pána Schutza sa nedá podozrievať z toho, že by bol kamarát s HZDS -, spôsob, akým vládna koalícia nakladá s kauzou, vskutku budí dojem, že jej skôr ide o propagandistické účely ako o spravodlivosť a pravdu. Okamžitý únik informácií z neverejnej správy do spriatelených médií o ničom inom nesvedčí. A z toho, čo tu bolo povedané, sa zdá, že pravdepodobne taktiež Mitro isté veci prifarbil vo svojej správe.

    Pán generálny prokurátor, ja som presvedčený, že vy ste tú správu nepísali, že ju písal pán Segeč, tak mu odkážte, ak druhýkrát bude pre vás pripravovať správu, aby písal pravdu, pretože mám také podozrenie, že bol jedným z tých, ktorí sa podieľali na vymýšľaní a realizácii tejto kauzy.

    Ďalej mi vo vašej správe chýba to, že pán krajský prokurátor zneužil hrubým spôsobom svoje postavenie. A tiež by sa mal zodpovedať za zneužitie právomoci verejného činiteľa, keď nezákonným spôsobom zasiahol do právomoci pána Vlachovského, ktorý bol dozorujúcim prokurátorom. Ďalej ide o pána Barilu, ktorý tiež má svoj podiel na tom, že sa táto nezákonnosť deje v oblasti prokuratúry.

    Pokiaľ ide o vzťah alebo o posúdenie samotného zásahu alebo jeho primeranosti, v správe, pán generálny prokurátor, uvádzate, že uvedenými úkonmi je potrebné vylúčiť možnosti vstúpiť do objektu inak alebo použitím iných miernejších prostriedkov donútenia, ktoré boli k dispozícii.

    Pán generálny prokurátor, my máme posudok nezávislých súdnych znalcov z Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline - a vypracoval ho doc. Ing. Gustáv Kasanický, CSc. - o zásahu vo vile Elektra, kde sa jasne okrem iného hovorí, že rýchlosť, ktorú je možné dosiahnuť s baranidlom, ktorým bola vybavená zásahová jednotka s hmotnosťou 25 kg, je 10 - 25 km/h, čiže 2- až 5-krát väčšia ako rýchlosť, pri ktorej by nevzniklo poškodenie skla. To znamená, že neboli potrebné nijaké výbušniny, sklo sa dalo celkom dobre rozbiť baranidlom, ba dokonca bolo to možné dosiahnuť až s 5-násobnou účinnosťou.

    Obdobne aj v druhom prípade až 4-krát presahovali možnosti toho nástroja, ktorý mala legálne a možnosť využiť zásahová jednotka. Teda odpoveď: Mechanickými prostriedkami, ktoré mala zásahová jednotka k dispozícii, bolo možné vyraziť vložku, resp. použitím baranidla bolo možné rozbiť sklo, teda nijaké výbušniny, nijaké ničenie súkromného majetku, nijaké porušovanie protiústavnosti. Áno, pán generálny prokurátor, tento posudok sa vo vašej správe neuvádza.

    Podľa môjho názoru je potrebné správu doplniť. A v danom prípade o primeranosti zásahu, o tom, že teda boli porušené procesnoprávne predpisy, už tu hovorili viacerí moji predrečníci. Preto si myslím, že pán Blahovec, ale aj pán Pipta by sa mali zodpovedať za zneužitie právomoci verejného činiteľa a za všeobecné ohrozenie. Veď išlo o neprimerané použitie či už jednotky osobitného určenia, alebo teda prostriedkov, ktoré mala na zásah k dispozícii.

    Keďže ste z hľadiska demokracie obmedzili naše vystúpenia, na záver chcem povedať, pán generálny prokurátor, že celé toto divadlo, ktoré bolo usporiadané, vlastne neviedlo k ničomu, iba k tomu, že vládna koalícia tým iba potvrdila fakt, že jej nejde o spravodlivosť, že jej nejde o právny štát, o demokraciu, ale jednoducho, že jej ide o demonštráciu sily, o zneužitie práva tým najhrubším spôsobom. A za to sa pán Dzurinda, ale aj pán Pittner budú musieť raz zodpovedať, tak ako sa teraz snažia tvrdiť, že konajú v rámci spravodlivosti. Nie, nekonajú. Pán Pittner si musí byť vedomý toho, že za to, že zosnoval tieto kauzy v predchádzajúcom období, že ich nechal realizovať za spolupráce svojich agentov aj z tajnej služby, možno dvojitých, že tiež sa nimi traumatizuje celé štyri roky spoločnosť, ako jeden z tých, ktorí zorganizovali s tým cieľom komisiu, bude sa musieť zodpovedať. Aj keby sme vyhrali voľby a budeme chcieť zabudnúť na minulosť, jednoducho pán Pittner a pán Dzurinda tam musia figurovať ako osoby zodpovedné za zneužívanie, za hrubé zneužívanie právomoci verejného činiteľa. O tých ostatných, pán generálny prokurátor, by ste sa mali už teraz postarať práve vy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj. Pripraví sa pán poslanec Slobodník.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán generálny prokurátor,

    kolegyne, kolegovia,

    tí, ktorí ešte nezaspali, a aj niektorí, ktorí sa vrátili do parlamentu v dobrej predtuche, že sa už čas kráti a dôjde k hlasovaniu, dovoľte, aby som najskôr v mene nášho poslaneckého klubu tvrdo protestoval proti postupu predsedu Národnej rady, že takýmto spôsobom zorganizoval pokračovanie 33. schôdze, a to najmä z toho dôvodu, že napriek tomu, že dnes je už 5. októbra takmer polnoc, zásah sa uskutočnil 20. apríla, na základe listu predsedu Národnej rady bola vypracovaná správa generálneho prokurátora, vo všetkých médiách bola zverejnená, len nebola úcta k poslancom Národnej rady, aby táto správa bola predložená aj poslancom Národnej rady. Následne až po zásahu a po tvrdých pripomienkach voči predsedovi Národnej rady táto bola predložená do parlamentu a, bohužiaľ, s takým neskorým odstupom vôbec sa parlament touto správou zaoberá. To je otázka voči predsedovi Národnej rady, pretože to je jeho pozícia a takýmto spôsobom k prerokúvaniu tejto problematiky pristúpil.

    Samozrejme, kolegovia z nášho poslaneckého klubu už vyjadrili výhrady a nespokojnosť, akým spôsobom k prerokúvaniu tejto problematiky pristúpila Generálna prokuratúra, pretože v mnohých prípadoch to vyzerá tak, že to, čo zbabrali na ministerstve vnútra, svojou správou teraz sa snaží zakryť generálny prokurátor. Je potrebné, aby o tom poslanci v parlamente hovorili, aj keď treba povedať, že nebola najmenšia snaha, aby sa poslanci zaoberali argumentmi, ktoré boli tuto v tomto parlamente predložené, pretože ak by som to, celý tento večer trochu zhrnul, na štvrtý či piaty pokus si konečne vládna koalícia zohnala 80 ľudí, 77 ľudí zahlasovalo za pokračovanie po 19.00 hodine, a tým sa to vlastne pre nich skončilo. Nechali ste tu jediného, predsedu klubu SDĽ, ktorý v tomto prípade vystupuje ako spravodajca. Ten si to tu odsedel asi za celú vládnu koalíciu a ten si v podstate jediný vypočul všetky tie argumenty. Že sa tu občas objavili traja či štyria poslanci z jednotlivých poslaneckých klubov, bolo to iba symbolicky, aby sa nepovedalo, že lavice úplne zívajú prázdnotou.

    Páni kolegovia, bolo by však veľmi dobré, keby ste si tak trochu vypočuli, ako hodnotia prístup poslancov k práci, akým spôsobom pracujú v parlamente, jednotliví občania, keď hovoria, že ak oni neprídu k pásu do roboty, jednoducho majú absenciu, a že poslanci buď vysedávajú v Parlamentke, alebo jednoducho ani v parlamente nepracujú, plat dostávajú. Toto je priebeh večera. Ak vás zaujíma, môžem vám aj menovite povedať, kto tu sedel, ale zrejme o to nie je ani najmenší záujem, pretože bol k tomu takýto prístup. Treba to vytrpieť z jednoduchého dôvodu, že táto opozícia si vôbec dovolila požiadať zvolanie mimoriadnej schôdze, pretože si túto povinnosť nebola schopná splniť vládna koalícia.

    Preto aj dovoľte, aby som k návrhu uznesenia, ktoré vypracoval garančný výbor úplne povrchne - akože čo iné, však Národná rada ho zoberie na vedomie, a tým si to hodila cez plece -, predložil návrh uznesenia, v ktorom: Po prvé, Národná rada konštatuje, že správa generálneho prokurátora je chaotická, povrchná, bez snahy poskytnúť poslancom Národnej rady Slovenskej republiky požadované informácie, ba v mnohých prípadoch až rozporuplná. Samotný záver správy sa odvoláva na neúplnosť informácií. Po druhé, konštatuje, že policajný zákrok voči predsedovi HZDS Vladimírovi Mečiarovi dňa 20. 4. 2000 bol nezákonný, neprimeraný a jeho úlohou bolo len demonštrovať silu, ktorú orgány štátnej správy používajú proti čelnému predstaviteľovi najsilnejšej opozičnej strany. Ďalej, Národná rada vyjadruje nespokojnosť s prístupom generálneho prokurátora k spracovaniu požadovanej správy. Po ďalšie, Národná rada žiada generálneho prokurátora, aby v lehote do 30 dní predložil Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o tom, aké konkrétne opatrenia vykonal voči osobám, ktoré pri tomto zásahu konali zjavne v rozpore so zákonom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Slobodník. Pripraví sa ako posledný pán poslanec Húska.

  • Hlasy z pléna.

  • Najprv pán poslanec Slobodník a vy sa máte len pripraviť, alebo ak sa dohodnete, môžete.

    Nech sa páči, pán poslanec Slobodník, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán generálny prokurátor,

    dámy a páni,

    budem stručný, ako som povedal. Ja sa pozastavujem len nad tým: Odznelo tu skutočne veľa slov od odborníkov právnikov a ja ako neprávnik a filológ sotva by som niečo právnické mohol k tomu dodať, ale čo ma akosi svojím spôsobom pohoršuje, čo dokazuje, že sa hrala nečistá hra v celej tejto kauze Elektra, je to, že naraz sa zo všetkých týchto spisov vytratili ešte ďalšie dve podrobnosti, ktoré sa v tlači veľmi široko propagovali, keď šlo o zákrok 20. apríla. Tam sa spomínali ešte dve príčiny, pre ktoré sa zákrok uskutočnil. Spomínalo sa tam jednak, že to súviselo s vypočúvaním Vladimíra Mečiara v súvislosti s únosom Michala Kováča ml., a spomínala sa tam aj vec sabotáže, ktorá sa teraz tak nešikovne rozvíja a nie veľmi schopne rozvíja ministerstvom vnútra a vyšetrovateľmi.

    Ja si myslím, že aj to len dokazuje, že sa tu skutočne hľadala zámienka, pretože, samozrejme, nikto ešte nezrušil uznesenie o amnestii týkajúce sa práve únosu, tzv. únosu podľa môjho názoru, a celá tá kauza týkajúca sa Ivana Lexu, údajnej sabotáže je postavená na hlinených nohách a, samozrejme, tiež je smiešna. To všetko len dokazuje, že to bolo všetko vymyslené naozaj nesprávne. Aj tá správa, ktorú pán generálny prokurátor predložil, ukazuje na tieto veci.

    Čo mňa ešte zaráža na tejto veci, je to, už to tu odznelo aj z úst pána poslanca Tkáča a ďalších, ako môže účinkovať v našom systéme súdnictva v širokom zmysle slova človek, ktorý chce označovať vyplácanie odmien - teraz ponechávam bokom, či to bolo odôvodnené, alebo neodôvodnené, samozrejme, toto šikanovanie je neodôvodnené - za podvod, ako môže niekto toto vyhlasovať za podvod, za ktorý je trestná sadzba vyše osem rokov, a robiť z toho zámienku na útok proti pokojnému domu.

    No v poslednej poznámke sa pridávam k pánu poslancovi Gašparovičovi. Zase aj ja by som veľmi rád vedel, aké boli výsledky tej expertízy týkajúce sa skla na vile, teda na dverách pána Mečiara, na dverách vily pána Mečiara, či bolo naozaj to vyhadzovanie do vzduchu, niečo takmer teroristické a učinené vládnymi úradníkmi nevyhnutné.

    Ako som povedal, chcem nechať priestor aj pre pána poslanca Húsku, takže ďakujem pekne.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Húska.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán generálny prokurátor,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    už ani času nie je veľa, ale chcel by som sa sústrediť aspoň na niektoré stránky posúdenia celého útoku na domov pána Mečiara. Rád by som povedať, že keď sa politologicky pozrieme a analyzujeme to, čo sa vlastne stalo, tak sa vrátime k čomusi, čo by sme mohli nazvať rituál poníženia. Pán Mečiar, samozrejme, bol niekoľko rokov človekom moci, teda v podstate vykonával ako premiér vážnu štátnu funkciu, ale nikdy sa nesklonil k takýmto spôsobom kriminalizovania svojich protivníkov. A preto všetka tá sústredenosť, pomocou ktorej sa vykladalo aj na pôde tohto parlamentu, že to najdôležitejšie, o čo nám všetkým ide, je vynútiteľnosť práva. Vážení, veľmi v pozadí bol pojem právo a veľmi v popredí bola vynútiteľnosť, pretože ako vieme, vynútiteľnosť je vlastne vnútenie vôle moci tomu, kto tejto moci oponuje.

    Čo bolo vlastne pozadím celého tohto postupu? Predovšetkým a jasne hovoríme všetkým, Mečiar patril medzi hlavných politikov, ktorí pomohli k dospeniu slovenskej štátnosti. V podstate robíte atak na zakladateľa štátnosti a ničím, ničím túto nešikovnú, babrácku a zároveň chorobnú činnosť neospravedlníte.

    Vážení, jednoducho postaviť na pranier zakladateľa tohto štátu je aj postavenie slovenskej štátnosti na pranier. A môžeme hľadať akékoľvek výklady a dokonca sa o to pokúšať vašimi nie čistými spôsobmi diabolizácie, to všetko vysvetľovať sa jednoducho nedá. Môžem vám povedať, že dokonca príznačná je aj tá forma názvu tej akcie - Šaman. V podstate jediné, o čo išlo, bol štátny šamanizmus, ktorý má v podstate uskutočniť takéto nedôstojné kroky. Ja vám môžem povedať, že týmto vlastne vytvárate z politickej arény lovný revír a zároveň sa snažíte, aby v rámci tohto lovného revíru vaši oponenti neboli chránení, aby nebolo ochranného obdobia ani práva ochrany alebo obrany. A to všetko je vlastne len spôsob, akým sa do politiky vnáša logika džungle. Je to logika džungle a džungľa vás pohltí. S týmto všetkým rátajte. Taká je vnútorná logika degenerovania každého postupu.

    Chcem povedať, že sa staviame jednoznačne proti tomu, aby ste v tejto politike ďalej postupovali. Chcem povedať, že následky toho budete niesť, aj za to, že používate túto neprimeranosť ako svoju cnosť. Veď predsa spôsob štátneho terorizmu, ktorý ste použili pri vnikaní do súkromia, neprimeranosť tohto postupu je tak do očí bijúca, že ju charakterizovali aj zahraniční politici ako neprimeranú, ako nadmernú, a teda ako výkon v kŕči. Z týchto dôvodov chcem povedať aj tým režisérom tohto riešenia, ktorí tvoria orákulum moci a ktorí sa pokúšajú stále pomocou týchto zastrašovacích techník dostať do situácie celú slovenskú spoločnosť, aby táto uznala, že je márne vzdorovať vašim praktikám. Vážení, nie je márne. Ubezpečujem vás, že aj váš čas plynie. Plynie neúprosne a týmito metódami sa nemôžete dostať v podstate nikde, alebo presnejšie povedané zakaždým, keď sa takýmto spôsobom správate, navodzujete zlú situáciu.

  • Pán poslanec, ja vás upozorňujem, že váš čas uplynul, takže dokončite myšlienku.

  • Áno, ďakujem.

    Myslím si, že som dosť varovne povedal, že tento spôsob, ktorý používate, je veľmi nebezpečný a že koniec koncov je dôkladne zmanipulovaný. Aj typologicky je to postup šamanizmu, s ktorým nemôžete nikde zájsť.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať pán poslanec Tatár a pán poslanec Zajac.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Cuper, váš čas, bohužiaľ, už bol vyčerpaný, takže končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Tatár, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    K prerokúvanému bodu, pán poslanec Húska, aj k vám, aj k celému HZDS mám dve otázky. Jednu, či vila Elektra, kde sa väčšina týchto príbehov odohrala, ktoré ste tu porozprávali, je majetkovo a daňovo vysporiadaná a ako je majetkovo a daňovo vysporiadaná. To je prvá otázka. A druhá otázka je: Prečo občan Vladimír Mečiar neprišiel na výsluch sám?

    Ďakujem pekne.

  • Chcel by som iba pána poslanca Húsku poprosiť, keby v malej politologickej prednáške vysvetlil, čo myslí pod pojmom štátny šamanizmus.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec, nemôžete odpovedať, lebo ste vyčerpali čas. Rozpravu som ukončil.

    Nech sa páči, pán generálny prokurátor, ak chcete zaujať stanovisko, máte možnosť.

    Pán poslanec Gašparovič má procedurálny návrh.

  • Chcem odpovedať pánu poslancovi Zajacovi, on ma vyzval.

  • Nemôžete odpovedať, môžete dať len procedurálny návrh.

    Pán generálny prokurátor, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    v diskusii odznelo veľmi veľa pripomienok, veľa názorov aj nesúvisiacich s prerokúvaným problémom. Ďakujem za dobre mienené, najmä odborné rady, ktoré tu odzneli z nie trestnej oblasti. Musím však odmietať invektívy na moje politické prepojenia. Ubezpečujem vás, že som si vedomý svojej ústavnej zodpovednosti. Viem vysvetliť kritizované postupy, pričom nemusíte moje vysvetlenia a tvrdenia akceptovať. Nebudem sa vyjadrovať k vyčítaným osobným či služobným nedostatkom, aspoň pre túto chvíľu. Možno ak bude návrh iného charakteru, budem musieť k nemu zaujať stanovisko.

    Nechápem, čo sa snažím v správe, ktorú som predložil, zakryť. Konštatoval som v úvodnom slove, konštatoval som aj v správe, že je to stav ku dňu 27. 6. Odvtedy uplynulo veľa času. Mňa tiež mrzí, že 6 mesiacov nevieme túto udalosť prešetriť, aj napriek tomu, že nejde o jednoduchú dopravnú nehodu.

    V správe som sa držal tematického zamerania, tak ako mi to bolo v požiadaní Národnej rady adresované. Ak by tam bolo aj to, aby som zaujal isté právne stanoviská, aby som vyhodnotil skutkové závery, boli by sme museli požiadať o predĺženie toho termínu, pretože dôkazy sa len teraz, ako som to konštatoval v úvodnom slove, zhromaždili tak, že príslušní prokurátori skonštatovali, pokiaľ ide o zákrok: Dosť, už nepotrebujeme ďalšie dôkazy produkovať a zabezpečovať. Vieme už rozhodnúť, či to bude tak alebo onak.

    V tomto štádiu trestného konania nejde o trestné stíhanie, ale o preverovanie dôvodnosti trestného oznámenia vo vzťahu k policajnému zákroku s cieľom urobiť závery o tom, či bude, alebo nebude trestné stíhanie. Teda nie je tu ešte prípravné konanie a nemožno z neho robiť ešte príslušné závery. To nemôžem urobiť ani ja a bol by som veľmi nerád, keby sa tu na pôde zákonodarného zboru prejudikovali otázky, či je, alebo nie je niekto trestne zodpovedný.

    Niektoré skutočnosti, ktoré uviedol pán poslanec Gašparovič, sú skutočne aj pre mňa prekvapením, pretože nevyplývajú z materiálov, ktoré som mal k dispozícii, najmä pokiaľ ide o doručenie rozhodnutia na krajskú prokuratúru. Nesporne medzi zákrokom a trestným stíhaním pre odmeny je tu súvislosť, pretože jedno bolo predpokladom toho druhého. Isteže, v tejto súvislosti v prvom rade skúmame otázky trestnej zodpovednosti. A otázky iného druhu právnej zodpovednosti sú zatiaľ pre nás, musím priznať, podružné, ale určite sa tomu budeme venovať.

    Pokiaľ som uviedol v správe právne predpisy, ja som ich predsa nekomentoval, nerobil som k nim výklad, uviedol som ich len s cieľom argumentovať nie o zákonnosti či nezákonnosti zákroku, ale pre vašu orientáciu a informáciu, pretože nie všetci, ktorí ste tu, máte právnické vzdelanie.

    Pokiaľ ide o existenciu uznesenia Dr. Vlachovského, mám o ňom vedomosť. Neviem, kde je originál, a to si svojimi metódami musím preveriť a preverujem. Podľa môjho názoru má to aj iné právne dôsledky alebo to môže mať aj iné právne dôsledky, ako to spomínal poslanec Gašparovič. Uvedomujem si, samozrejme, pán poslanec, formálne a materiálne znaky trestného činu. Ja vôbec netvrdím, že odmeňovanie má znamenať trestnú zodpovednosť. Preto tu boli aj tie spomínané analýzy, pričom faktom je, že okrajovo sme sa dotkli aj Zákonníka práce, ale aj napríklad zodpovednosti ministrov, zodpovednosti predsedov vlád.

    Prekvapuje ma, že sú tu isté snahy, aby som zverejnil obsah znaleckého posudku, resp. aj iných dôkazov, ktoré sme v priebehu prešetrovania zabezpečili. Ale tak z vystúpenia pána poslanca Gašparoviča, ako aj z vystúpenia pána poslanca Cupera vyplynulo, že ten znalecký posudok je k ich dispozícii, hoci je iróniou, že znalecký posudok bol spracovaný na môj pokyn.

    Pokiaľ ide o to, aké závery by tu vlastne bolo treba urobiť, tak ako som v úvode svojho vystúpenia hovoril, na tom zotrvávam, že pokiaľ ide o odmeny, problém odmien bude rozhodnutý v novembri, a pokiaľ ide o problém zákroku, prešetrí sa v priebehu najbližších pár dní.

    Ďakujem vám za vypočutie a podnetné návrhy.

  • Pán spoločný spravodajca, pýtam sa vás, či chcete zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegovia, kolegyne,

    prv než pristúpim k návrhom na hlasovanie, pretože som bol oslovený pánom poslancom Tkáčom, že sme v marci 1994 spolu v tejto rade sedeli, poviem, že ja som sa s tým nikdy netajil, ani som sa za to, pán poslanec, nehanbil. A ty to, Vojto, dobre vieš. Profesionálne sme sa rozišli výkonom svojej funkcie a na rozdiel od iných sa za svoju prácu nemám čo hanbiť, zostalo jej po mne dosť. Takže to len na margo tejto poznámky.

    A teraz ako spravodajca k plneniu úlohy: Z diskusie, ktorá tu prebehla, vyplynul pre mňa jediný pozmeňujúci návrh alebo teda nový návrh uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Cabaj. Pre poriadok ho prečítam.

    Pán poslanec Cabaj navrhuje uznesenie, aby Národná rada konštatovala, že správa generálneho prokurátora je chaotická, povrchná, bez snahy poskytnúť poslancom Národnej rady Slovenskej republiky požadované informácie, ba v mnohých tvrdeniach až rozporuplná. Samotný záver správy sa odvoláva na neúplnosť informácií.

    B. Konštatuje, že:

    1. Policajný zákrok proti predsedovi HZDS Vladimírovi Mečiarovi dňa 20. 4. 2000 bol nezákonný, neprimeraný a jeho úlohou bolo len demonštrovať silu, ktorú orgány štátnej moci používajú proti čelnému predstaviteľovi najsilnejšej opozičnej strany.

    2. Vyjadruje nespokojnosť s prístupom generálneho prokurátora k spracovaniu požadovanej správy.

    3. Žiada generálneho prokurátora, aby v lehote do 30 dní predložil Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o tom, aké konkrétne opatrenia vykonal voči osobám, ktoré pri tomto zásahu konali zjavne v rozpore so zákonom.

    Pán predsedajúci, pán poslanec Cabaj žiada, aby sa o jednotlivých bodoch hlasovalo oddelene, teda o bode 1, 2 a 3.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Cabaja.

    Najprv budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Cabaja, ktorý pred chvíľočkou prečítal pán spoločný spravodajca. Azda ešte raz keby ste tú prvú časť prečítali, aby poslanci vedeli, o čom sa hlasuje. Netreba? Dobre. Tak prezentujme sa a zároveň hlasujme. Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Cabaja.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že prvý návrh pána poslanca Cabaja nebol prijatý.

    Budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Cabaja. Prosím, aby ste sa prezentovali a zároveň hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že ani druhý návrh pána poslanca Cabaja nebol prijatý.

    Pán spoločný spravodajca, ešte je iný návrh?

  • Nech sa páči, budeme hlasovať o treťom návrhu pána poslanca Cabaja. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ani tretí návrh pána poslanca Cabaja nebol prijatý.

    Pán spoločný spravodajca, mal ešte niekto z poslancov návrh?

  • Boli odhlasované predložené návrhy poslancov, pán predsedajúci, preto žiadam, aby sme hlasovali o uznesení gestorského výboru, ktoré som predniesol pri prednesení správy. Pre poriadok ho zopakujem.

    "Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 5. septembra 2000 k správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o prešetrení policajného zákroku pri predvedení JUDr. Vladimíra Mečiara k vyšetrovacím úkonom, ktorý bol vykonaný 20. apríla v Trenčianskych Tepliciach

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o prešetrení policajného zákroku pri predvedení JUDr. Vladimíra Mečiara k vyšetrovacím úkonom, ktorý bol vykonaný 20. apríla 2000 v Trenčianskych Tepliciach."

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme o uznesení gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady k správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o prešetrení policajného zákroku pri predvedení JUDr. Vladimíra Mečiara k vyšetrovacím úkonom, ktorý bol vykonaný 20. apríla 2000 v Trenčianskych Tepliciach.

    Budeme pokračovať ďalším bodom.

    Pán poslanec Rusnák, nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som v mene 4 poslaneckých klubov vládnej koalície v zmysle § 29a rokovacieho poriadku navrhol obmedzenie dĺžky rozpravy k druhému bodu 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Nech sa páči, budeme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca. Prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili tento návrh, to znamená, rozprava k bodu správa o finančnej situácii v rezorte zdravotníctva a perspektíve financovania zdravotníctva do konca roku 2000 bude trvať 12 hodín na základe § 29a.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Rusnák, vzhľadom na to, že tu vznikol problém, že ste nespresnili, neuviedli, na koľko skracujete rozpravu, ešte raz vás prosím, zopakujte a spresnite ten návrh, vážení páni poslanci z opozície majú pochybnosti.

  • Áno, spresňujem, v zmysle § 29a s tým, že 12 hodín som uviedol.

  • Stačí vám toto spresnenie, alebo chcete o tom ešte raz hlasovať, pán poslanec Brňák?

    Áno, nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať o spresnení skrátiť rozpravu na 12 hodín. Prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Vzhľadom na to, že sme schválili skrátenie rozpravy na 12 hodín k tomuto bodu programu, žiadam, aby predsedovia jednotlivých poslaneckých klubov odovzdali návrhy poradia rečníkov k tomuto bodu programu. A zároveň žiadam už vymenovaných pánov, ktorí nám tiež pomohli pri určovaní poradia, aby toto poradie znovu vylosovali.

    Ešte raz žiadam overovateľov, pána Slaného a pána Švantnera, aby prostredníctvom technického zariadenia u operátorov v rokovacej sále vyžrebovali poradie poslaneckých klubov, v akom budú kluby vystupovať v rozprave. Ak by tu neboli títo vymenovaní overovatelia, tak náhradníkmi sú pán poslanec Ištván a pani poslankyňa Mušková.

  • Po krátkej prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, oznámim vám poradie, ktoré bolo vylosované, poradie klubov v rokovaní. Ako prvá v poradí je SDĽ, potom Slovenská národná strana, potom nezávislí poslanci, pokračuje SOP, HZDS, SMK, SDK. Žiadam ešte pána predsedu klubu HZDS, aby mi odovzdal poradie rečníkov.

    Takže, páni poslanci, budeme teda rokovať o

    správe o finančnej situácii v rezorte zdravotníctva a perspektíve financovania zdravotníctva do konca roku 2000.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 719 a spoločnú správu výborov ako tlač 719a, ku ktorej máte pripojený návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády správu uvedie minister zdravotníctva pán Roman Kováč.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vážení hostia,

    pred dvomi dňami som tu stál a takmer dve a pol hodiny vysvetľoval, v akej finančnej situácii zdravotníctvo je, akým smerom oddlženia sa zdravotníctvo bude pohybovať, akým spôsobom budú doplnené finančné zdroje na financovanie zdravotníctva v druhom polroku. Dnes mi neostáva nič iné, ako sa venovať prakticky tým istým argumentom, tým istým číslam, pretože budeme opäť hovoriť o finančnej situácii v rezorte zdravotníctva, o tom, ako plánujeme dokončiť tento rok z finančnej stránky a akými metódami, akými spôsobmi, akými zdrojmi chceme zabezpečiť financovanie zdravotníctva.

    Vzhľadom na pomerne bohaté faktografické informácie, ktoré správa obsahuje, sa v tomto úvodnom slove zameriam iba na charakteristiku súčasnej situácie a možno trošku na analýzu príčin a dôsledkov tejto situácie a konkrétne kroky, ktoré sme urobili na prekonanie finančných ťažkostí rezortu.

  • Ruch v sále.

  • Vážení páni poslanci, nerušte pána ministra.

  • Bilanciu hospodárenia systému ovplyvňovali tri základné systémové príčiny. Bolo to nedofinancovanie systému zákonom garantovanej zdravotnej starostlivosti v rozsahu, ktorý definoval zákon o Liečebnom poriadku, spôsob financovania výkonov poskytovanej zdravotnej starostlivosti s tzv. otvoreným koncom a nízka hospodárnosť pri využívaní verejných zdrojov zdravotníckymi zariadeniami.

    Celkovú bilanciu hospodárenia negatívne ovplyvňoval spôsob financovania výkonov zdravotnej starostlivosti s tzv. otvoreným koncom, ktorý systémovo vytváral priestor na organizovanie a fakturovanie výkonov bez rešpektovania zdrojov použiteľných na ich úhradu. Napríklad v roku 1997 v porovnaní s rokom 1996 vzrástli fakturované náklady za poskytnuté výkony v zdravotnej starostlivosti takmer o 10 mld. Sk. Preto prvé opatrenia, ktoré prijalo ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, smerovali do uzatvárania systému financovania výkonov zdravotnej starostlivosti a regulácie ich nákladov. Týmito opatreniami, zavedením kapitácie v primárnej ambulantnej starostlivosti a prospektívneho rozpočtu pri financovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti sa podarilo nielen zastaviť nekontrolovateľný rast nákladov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale i pomerne významne znižovať ich hladinu.

    Regulačné opatrenia, ktoré v oblasti financovania zdravotnej starostlivosti poskytovanej na základe zdravotného poistenia prijalo ministerstvo zdravotníctva, však, žiaľ, nepriniesli iba pozitívne výsledky. Charakter týchto opatrení pomerne negatívne významne oslabil výkonovú motiváciu zdravotníckych zariadení. Rozpisovanie prospektívnych rozpočtov pre ústavné zdravotnícke zariadenia na úrovni disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní síce spomalilo, ale nezastavilo narastanie dlhov zdravotníckych zariadení a navyše vyvolalo vznik ich prvotnej platobnej neschopnosti.

    Vláda Slovenskej republiky a Národná rada Slovenskej republiky určila finančné zdroje, ktorými bolo potrebné doplniť rozpočet zdravotníctva v priebehu roku 2000.

    Dovoľte, aby som zrekapituloval finančné zdroje, ktoré boli použité. Po prvé, bolo to vyplatenie dlhu Železníc Slovenskej republiky na začiatku roku 2000 vo výške 900 mil. Sk, ďalej to bolo 400 mil. Sk, ktoré boli vyplatené v júli a v auguste zo Všeobecnej pokladničnej správy. Od septembra tohto roku vyplácame na účty nemocníc, lekární a spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek každý mesiac 500 mil. Sk v rozpise 375 mil. Sk, 100 mil. Sk a 25 mil. Sk. Súčasne prebieha proces splácania starých dlhov, na ktoré sú uvoľňované prostriedky tak, aby sme tento rok boli schopní zaplatiť 1,5 mld. Sk starých dlhov voči Sociálnej poisťovni a 1 mld. Sk za lieky, či už na úrovni lekární alebo nemocníc.

    Je mi celkom jasné, že finančné zdroje, ktoré sme poskytli v tomto roku, napriek tomu, že boli dodatočne k rozpočtu uvoľňované, napriek tomu, že vlastne štát poskytol podstatne viac na jedného svojho poistenca, ako pôvodne kalkuloval alebo ako mal stanovené v rozpise štátneho rozpočtu, napriek tomu vytvárajú zdravotnícke zariadenia aj v tomto roku ešte dlžoby, i keď tie dlžoby boli oveľa výraznejšie v prvých mesiacoch roku ako v druhej polovičke. Najmä posledné 4 mesiace by sa mali dostať zdravotnícke zariadenia, predovšetkým nemocnice na úroveň príjmu asi 1,950 mld. Sk, čo vytvára predpoklad, že v závere tohto roku, to znamená v posledných 4 mesiacoch, by sa nemali dlhy prehlbovať.

    Verím, že vďaka vašej podpore a pochopeniu Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2000 aj v roku 2001 zdravotná starostlivosť poskytovaná občanom na základe zdravotného poistenia bude zdrojovo dobre krytá.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie správy.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov, člena výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Tibora Šagáta, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená snemovňa,

    dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o finančnej situácii v rezorte zdravotníctva a perspektíve financovania zdravotníctva do konca roku 2000 (tlač 719a).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 752 z 21. augusta 2000 pridelil správu o finančnej situácii v rezorte zdravotníctva a perspektíve financovania zdravotníctva do konca roku 2000 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Citovaným rozhodnutím k uvedenej správe určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval správu o finančnej situácii v rezorte dňa 3. októbra 2000 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval správu o finančnej situácii v rezorte zdravotníctva a perspektíve financovania zdravotníctva do konca roku 2000 dňa 19. septembra 2000. Vo svojom uznesení číslo 125 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predloženú správu vziať na vedomie a požiadal ministra zdravotníctva po prvé, hľadať iné zdroje riešenia finančných problémov zdravotníctva, nie formou ďalšieho finančného zaťažovania občanov, po druhé, v spolupráci s ministerkou financií Slovenskej republiky na rokovaniach vlády hľadať finančné zdroje a spôsoby financovania zdravotníctva tak, aby sa pre rezort zdravotníctva v roku 2001 dosiahol vyrovnaný rozpočet.

    Gestorský výbor konštatoval, že výbory, ktorým bola predložená správa pridelená, ju prerokovali v stanovenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie. Ďalej konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v stanovenej lehote neboli predložené.

    Súčasťou spoločnej správy je i návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý si dovolím uviesť. Návrh znie:

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o finančnej situácii v rezorte zdravotníctva a perspektíve financovania zdravotníctva do konca roku 2000

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o finančnej situácii v rezorte zdravotníctva a perspektíve financovania zdravotníctva do konca roku 2000."

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Teraz vás budem informovať, ako mi odovzdali predsedovia poslaneckých klubov poradie rečníkov v rozprave. Hnutie za demokratické Slovensko: pani poslankyňa Aibeková, Belohorská, páni poslanci Drobný, Engliš, Kalman, Tarčák, Cuper, Jarjabek, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Cabaj.

    No neviem, pán predseda klubu dopísal mená, alebo neviem, kto to napísal - MUDr. Peter Tatár a MUDr. Roman Kováč. Pán predseda klubu, predsa viete, že to nie je možné.

  • Hlasy z pléna.

  • V poriadku. Odovzdali ste 12 mien, z toho je 10 poslancov HZDS. Ostatné kluby: Slovenská demokratická koalícia žiadny rečník, Strana demokratickej ľavice tiež, zo Strany maďarskej koalície nevystúpi nikto, Slovenská národná strana pán poslanec Zelník a Strana občianskeho porozumenia nikto. Takisto nezávislí poslanci neoznámili, či chcú vystúpiť, to znamená, že sa vzdali tejto možnosti.

    Ešte raz oznámim poradie, ktoré som dostal, už som vám ho oznámil. Poradie klubov je SDĽ, SNS, nezávislí, SOP, HZDS, SMK a SDK.

  • Hlasy v sále.

  • Vzhľadom na to, že poslanci budú vystupovať len za kluby SNS a HZDS a za Slovenskú národnú stranu je len jeden rečník, to znamená, že vystúpi za SNS pán poslanec Zelník a potom budú vystupovať len poslanci za HZDS.

    Takže otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Ako prvý rečník vystúpi pán poslanec Zelník. Pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    na úvod správy o finančnej situácii v rezorte zdravotníctva chcem povedať, že sa veľmi teším na chvíľu, keď v mojom vystúpení budete počuť spokojnosť alebo uznanie za predložený materiál. Kto si však pozorne prečítal materiál, iste nemôže byť spokojný.

    Pán minister, zopakujem to, čo som už povedal pri minulom materiáli, že ste spoluzodpovedný za stav, v akom sa zdravotníctvo nachádza. Pripomínam to preto, lebo sú dva roky po voľbách a materiál je koncipovaný rétorikou vám vlastnou, mítingovými rečami. Pán minister, to ste robili pred voľbami ako opozičný poslanec, dnes ste však šéfom rezortu.

    V správe na strane číslo 3 v bode Hlavné úlohy ministerstva zdravotníctva zamerané na riešenie problémov rezortu píšete: "Zastavenie nekontrolovaného narastania rozsahu zdravotnej starostlivosti" a tak ďalej. Ja by som vám chcel pripomenúť tento plagát,...

  • Neustály ruch v sále.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, upokojte sa.

  • ... ktorý bol plagátom vašej predvolebnej koalície - SDK. Ja vám prečítam z toho plagátu, v ktorom píšete, kritizujete predchádzajúce vedenie: "Legislatívna činnosť vlády v rezorte je nekoncepčná a chaotická, vedie k rozširovaniu zdravotnej starostlivosti bez krytia primeranými zdrojmi - novela zákona o Liečebnom poriadku. Existenčné problémy majú všetky zdravotnícke zariadenia."

    Čo sa zmenilo po dvoch rokoch? Dvakrát ste novelizovali zákon o Liečebnom poriadku. Päťkrát, alebo bolo to viackrát, ste robili novú kategorizáciu. S akým výsledkom? Okrem toho, že pacient participuje podstatne väčšou mierou a stálo nás to viacej, došlo k podstatne väčšiemu zadlženiu rezortu zdravotníctva ako po predchádzajúce roky.

    Ďalej píšete na strane 3 o regulácii nákladov výkonov v zdravotnej starostlivosti hradenej zo zdravotného poistenia. Vašou reguláciou bolo zavedenie prospektívneho rozpočtu. Zdravotníckym zariadeniam bol pridelený balík financií bez toho, či urobia viac alebo menej výkonov. Úspora, ak sa dá o úspore hovoriť, sa dosiahla tým, že pacienti neboli odliečení, t. j. ušetrilo sa na špeciálnom zdravotnom materiáli, na liekoch, ktoré by sa boli bývali použili na liečbu, a tým na vyliečenie či skvalitnenie ďalšieho života. A občan by sa mohol zapojiť do plnohodnotného života. Vykazuje sa úspora, ale pýtam sa aká. Pacienti, ktorí boli chorí, sú chorí naďalej, ba mnohým sa zdravotný stav zhoršil a ich liečba potom vyžadovala väčšie náklady, mnohí sa ani ďalšej liečby nedožili. Nemocnice spotrebovali všetok materiál, v súčasnosti nemajú žiadne skladové zásoby. A je bežným javom, že na sedeniach sa referuje, že sa podarilo zohnať niekoľko infúzií či niekoľko balení lieku, aby mohla byť operácia uskutočnená.

    V ďalšom si dávate ako hlavné úlohy ministerstva zdravotníctva spomalenie dynamiky rastu zadlženosti zdravotných poisťovní. Už z tohto miesta som hovoril, že keď sme prebrali Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, túto poisťovňu sme prebrali s deficitom 3 mld. Sk. Keby mal niekto pochybnosti, mám tu účtovné uzávierky, že naozaj hovorím z toho, čo bolo aj tu v Národnej rade odsúhlasené. Počas štvorročného funkčného obdobia sme tento deficit vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni znížili o 1 mld. Sk. Iste si pamätáte na škandalizovanie členov správnej rady, vedenia poisťovne. A nakoniec to vyústilo do rýchlo pripravenej novely zákona o zdravotných poisťovniach s jediným zámerom odvolať riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne a potom následne politicky dosadzovať riaditeľov v pobočkách. Aký je však výsledok práce novej správnej rady a vedenia? Deficit sa len za rok 1999 oproti roku 1998 zvýšil o 1 mld. Sk. Len za rok sa zväčšil aj deficit v Spoločnej zdravotnej poisťovni o 1 mld. Sk. Aký záväzok si dávate po dvoch rokoch vedenia rezortu, keď v predchádzajúcich materiáloch sa kalkuluje s návratnými finančnými pôžičkami do konca roku 2004? Automaticky takéto pôžičky spôsobia ďalšie zadlžovanie rezortu.

    V ďalšom píšete o znižovaní nákladov zdravotnej starostlivosti hradenej zo zdravotného poistenia s tým, že plánujete urobiť novelu zákona o Liečebnom poriadku, v ktorom chcete istým spôsobom prispôsobiť výdavky na zdroje. Veľmi dobre si pamätám na situácie, keď sme predkladali zákon o Liečebnom poriadku a potom jeho novelu, aký bol postoj opozície a teraz súčasnej koalície. Všetko malo byť hradené zo zdravotného poistenia. Pamätáte si iste na škandalózne vyjadrenia, keď zo zoznamu hradených výkonov vypadla napríklad akupunktúra. Pamätáte sa na situácie, keď opoziční poslanci hrozili Ústavným súdom, ak sa bude napríklad za lekársku službu prvej pomoci platiť paušál 20 Sk či ak sa bude platiť paušál za recept. Títo páni sedia tu, sú súčasťou koalície a vôbec im neprekáža, že znižovanie nákladov zdravotnej starostlivosti sa nebude diať na základe systémových krokov, ale sa jednoducho zvýšia ceny, občan pacient bude musieť siahnuť viacej do svojej peňaženky a jeho spoluúčasť sa pre rok 2001 oproti roku 1998 zväčší o 100 %.

    V ďalšej časti si dávate záväzok zvýšiť kontrolnú funkciu štátu v hospodárení zdravotných poisťovní. Toto bolo obľúbenou tematikou kritiky najmä pána Šagáta. Je pravdou, že kontrolná činnosť nad poisťovňami za nášho obdobia nebola na dostatočnej úrovni. Po dvoch rokoch neúspešného vedenia rezortu ste však ani v oblasti zlepšenia kontroly nad zdravotnými poisťovňami neurobili nič. Kontrola sa nezlepšila a to, čo ste kritizovali, teraz si opäť po dvoch rokoch dávate ako novú úlohu.

    Pán minister, to, že ste sa prihlásili k všetkému, čo začal váš predchodca, nikoho prekvapiť nemôže, pretože ste dokázali dlho zakrývať prešľapy svojho straníckeho kolegu. Preto sa v ďalšej časti hovorí pochvalne o zavedení krízového režimu.

    Páni, vy ste zabudli, že neriadite hydináreň, ale zdravotnícke zariadenia, a teda argument, že rozsah výkonov sa prispôsobil zdrojom, neobstojí, pretože ochorenie si nikto nenaplánuje. Ak zdravotnícke zariadenia robili vedome to, že neprijímali pacientov, porušovali zákon, resp. bol to váš predchodca, ktorý navádzal zdravotnícke zariadenia, aby skutočne robili len limitujúce výkony, a teda odmietali pacientov na vyšetrenia či liečbu.

    V časti B správy sa píše: "Opatrenia ministerstva zdravotníctva na reguláciu nákladov priniesli so sebou rad pozitívnych, žiaľ, aj negatívnych výsledkov. Pozitívom bolo, že došlo k významnému znižovaniu nákladov na poskytovanú zdravotnú starostlivosť pri miernom znížení rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti."

    Po prvé, náklady na zdravotnú starostlivosť sa neznížili systémovými krokmi, ale administratívnym opatrením, čiže zdravotnícke zariadenia nedostali peniaze vo výške svojich nákladov, čoho výsledkom bolo, že náročné operácie sa museli odložiť, kým ústavná lekáreň nezoženie infúzne roztoky či nezabezpečí potrebné lieky priamo pre pacienta. Neviem si to predstaviť, že ak ide o náhle zhoršenie zdravia, či by išlo o hromadný úraz. Zníženie nákladov je len fiktívne za cenu neodliečených pacientov, ktorí potrebovali drahý špeciálny zdravotný materiál. Zredukovali sa očné operácie, operácie bedrových kĺbov a ďalšie operácie.

    Po druhé, Ministerstvo zdravotníctva ako ústredný orgán, ktorý má dbať na dodržiavanie zákona, spokojne konštatuje, ba dokonca to nazýva pozitívom, že sa nedodržiaval zákon o Liečebnom poriadku, pretože opatreniami ministerstva zdravotníctva došlo k zníženiu rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Zopakujem, s vedomím a súhlasom ministerstva zdravotníctva sa porušoval a do dnešného dňa sa porušuje zákon o Liečebnom poriadku. Ak teda nemusí rešpektovať zákon ústredný orgán, prečo ho má rešpektovať občan?

    Musím pripomenúť ešte jednu skutočnosť, že počas nášho pôsobenia, keď bolo napätie medzi zdrojmi a výdavkami, sme zaviedli limity pre praktických lekárov a pre odborné ambulancie v snahe, aby dostali peniaze všetci primerane. Pamätáte sa na obrovskú kritiku s tým, že aká je to nehoráznosť, ak lekár vyšetrí v ambulancii pacienta a vyboduje to, že ako je to možné, že mu nezaplatili za výkon. Zaujímavé je, že limity pre nemocnice v podobe prospektívneho rozpočtu a neplatenie za náklady sa dnes považuje za úspech transformačných krokov.

    Na strane 4 v časti Kapitačné platby v primárnej ambulantnej starostlivosti sa píše: "Neobsahujú motivačné prvky." Na konci roku 1994 sme preberali rezort po pánu Šagátovi, ktorý v primárnej sfére zaviedol kapitačnú platbu. Nepovažovali sme to vtedy za niečo zlé, pretože sme s tým nemali skúsenosť, ale po niekoľkých mesiacoch sme naozaj došli k tomu, že kapitačná platba nepôsobí motivujúco, preto sme zaviedli kombináciu kapitácie s výkonovou zložkou. Nastúpil pán minister Šagát. Prvé, čo zrušil, bola kombinovaná platba a zaviedol platbu čistej kapitácie. Dnes ste objavili Ameriku a hovoríte, že táto platba neobsahuje motivačné prvky. Škoda, že po nastúpení pána ministra ten všetko proste zanuloval. Netvrdím, že sa nemali urobiť isté korekcie v smere k platbe, k primárnym lekárom. Možno bolo treba upraviť isté výkonové zložky. Ale to, čo sa urobilo, že sa dala čistá kapitácia, dnes vidíme ako obraz toho, že všetci pacienti sú vyložene distribuovaní na odborné vyšetrenia a do nemocníc.

    K odseku, kde sa píše o novele zákona o zdravotných poisťovniach, musím povedať, že model plného prerozdelenia sme pripravili ku koncu svojho pôsobenia. Dobre, že ste ho prebrali, ale znova zopakujem: Novela zákona bola robená najmä s cieľom odvolania bývalého riaditeľa. Napriek tomu, že sa posilnil výrazne vplyv štátu v správnej rade, napriek tomu, že musel odísť predchádzajúci riaditeľ, výsledky hospodárenia sú jednoznačne horšie. Zopakujem: Za obdobie štyroch rokov sa dlh Všeobecnej zdravotnej poisťovne znížil o 1 mld. Sk a len za rok 1999 sa navŕšil dlh o 1 mld. Sk.

    Ak niekto napíše do správy, že čiastkové pozitívne výsledky zmiernili napätie v hospodárení zdravotníckych zariadení, tak potom nemá čo hľadať na ministerstve zdravotníctva, pretože alebo nepozná situáciu v teréne a potom riadi rezort spoza zeleného stola, alebo vedome klame.

    V materiáli je zmienka aj o Družstevnej zdravotnej poisťovni Perspektíva. Na pôde parlamentu som niekoľkokrát hovoril o tom, bohužiaľ, málokto ma vtedy bral vážne, za akých okolností došlo k zrušeniu Družstevnej zdravotnej poisťovne Perspektíva. Mám k dispozícii zápis od likvidátora, ktorý potvrdzuje to, čo som hovoril, totiž, že odobratie licencie Družstevnej zdravotnej poisťovni Perspektíva nebola žiadna náhoda, ale bol to pokus, a zdá sa, že veľmi úspešný, ako zakamuflovať tunelovanie tejto poisťovne. Totiž, zopakujem to pre oživenie pamäti: V decembri pán minister vyhlásil, že odoberie licenciu jednej poisťovni, pretože už boli známe výsledky kontroly štátneho dozoru, ktorý vykonávali pracovníci Najvyššieho kontrolného úradu, a závery tohto protokolu jednoznačne upozorňovali na tunelovanie v tejto poisťovni, minister zdravotníctva v ďalšej činnosti nezabezpečil štátny dozor nad verejnými peniazmi, neurobila sa inventarizácia majetku. Nebola predložená účtovná uzávierka, netrval na odovzdaní kompletnej účtovnej a inej dokumentácie, poisťovni bola odobraná licencia s tým, že sa likvidátor potom vysporiada so všetkým, urobí účtovnú uzávierku a všetky záväzky budú takýmto spôsobom uhradené.

    Viete k čomu došlo? Keď prišiel prvý likvidátor do poisťovne a videl ten chaos a zmätok, vzdal sa. Súdom bol určený druhý likvidátor, ktorý prišiel do poisťovne 2. 10. 1999. Prečítam z toho len časti: "Všetci zamestnanci poisťovne bez posúdenia ich potreby pri výkone likvidácie mali ukončený pracovný pomer výpoveďou alebo už prv odišli. Správna a dozorná rada ukončili svoju činnosť bez ďalších náležitostí a ich členovia jednoducho nepokračovali v ich práci, nezabezpečili žiadne opatrenia dať ďalšiu prácu v rámci likvidácie. Doklady a podklady potrebné na likvidáciu, najmä účtovné doklady, právna agenda, personálna agenda, základné archívne dokumenty a softvér poisťovne neboli likvidátorovi odovzdané. Tieto boli postupne bez akejkoľvek evidencie zvezené z jednotlivých pobočiek pri ukončení ich činnosti na centrálne skladové miesto do Cerova pri Krupine."

    Toto by sa nebolo nikdy stalo, keby bolo ministerstvo zdravotníctva zabezpečilo štátny dozor, keby bolo trvalo na účtovnej uzávierke, keby bolo trvalo na tom, aby títo páni predložili inventarizáciu majetku, zachovali účtovné doklady. Bohužiaľ, pán minister odobral licenciu, a tým sa už nikto nedozvie, kde sú 4 mld. Sk z Družstevnej zdravotnej poisťovne Perspektíva. V čase nedostatku financií pán Šagát spôsobil možno niekoľko miliárd nenávratne stratených, lebo dnes sa už skutočne nikto nedopátra v tom množstve fasciklov, odkiaľ a kam peniaze smerovali. Zrejme sa to niekomu oplatilo, možnože bude aj istým spôsobom sponzorovaný nový subjekt - SDKÚ.

    Na strane 8 sa píše, že súčasné vedenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky už od svojho nástupu muselo v oblasti finančného zabezpečenia zdravotnej starostlivosti naprávať pochybenia a odstraňovať nedostatky, ktoré v rezorte zostali po predchádzajúcej vláde. Netvrdím, že žiadne chyby sa neurobili, ale bol by som rád, keby ich niekto konkrétne pomenoval a aj povedal, aká sa urobila náprava. Ja sám vymenujem niekoľko. Jednou z najväčších chýb bol rozpor medzi zdrojmi a výdavkami a potom následne vznikajúce zadlženosti. Ako ste sa vysporiadali s tým vy? Veď pri zákone o štátnom rozpočte na rok 1999 dostalo zdravotníctvo v reálnych číslach ešte menej peňazí ako v toľko kritizovanom roku 1998. Nehovorím o roku 1999.

    Opakovane ste toľko kritizovaný zákon o Liečebnom poriadku novelizovali a nielenže nedošlo k zosúladeniu zdrojov a výdavkov, ale práve naopak, opakovane neodborné kategorizácie stáli viac, pričom pacient neúmerne participuje dokonca aj v lôžkových zariadeniach.

    Vyčítali ste alebo hovoríte o tom, ako rástli dlhy. Ak sa za štyri roky vytvoril dlh alebo narástol z 3 mld. Sk na 10,5 mld. Sk, teda o 7,5 mld. Sk, len za rok 1999 ste vytvorili dlh okolo 6 mld. Sk a za rok 2000 mesačne deficit narastá okolo 600 mil. až 700 mil. Sk.

    Vyčítali ste nám, že sieť zdravotníckych zariadení sa neúmerne rozrastá. Ja som priniesol aj smernice, ktoré boli vydané 25. 10. 1997 o sieti zdravotníckych zariadení. Ja vám prečítam len niektoré časti. V § 1 smernice ustanovujú sieť lôžkových zdravotníckych zariadení, ich rozmiestnenie, veľkosť a vnútorné členenie jednotlivých typov v jednotlivých krajoch Slovenskej republiky. Prílohami týchto smerníc sú aj normatívy obsadenia ambulantných a lôžkových zdravotníckych zariadení pracovníkmi. Po tretie, zriaďovanie zdravotníckych zariadení alebo ich obsadzovanie zdravotníckymi pracovníkmi nad rámec stanovenej siete a normatívov treba osobitne zdôvodniť a predložiť na odsúhlasenie ministerstvu.

    Po nastúpení pána ministra sa jedným opatrením, a to s účinnosťou od 4. januára 1999 tieto smernice zrušili. Do dnešného dňa nemáme žiadnu sieť, nehovoriac o tom, že počas dvoch rokov došlo k enormnému nárastu a rozšíreniu siete zdravotníckych zariadení.

    Prepáčte, ale závery a opatrenia sú výsmechom toho, že napriek tomu, že lekári hladovali, je objektívne zlá situácia v rezorte, a sú nič nehovoriacimi, nekonkrétnymi závermi po dvoch rokoch vládnutia. Veď ak si prečítate závery, ministerstvo zdravotníctva v úsilí posilniť stabilitu hospodárenia systému v roku 2001 pripravuje ďalšie opatrenia. Ide najmä o prípravu novely zákona, ktorou by sme mali zabezpečiť prehodnotenia primeranosti dotovania správnych fondov, riešenie problémov, ktoré môžu vzniknúť nepodpísaním zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi, vytvorenie legislatívnych podmienok, prípravu novely zákona o Liečebnom poriadku. Prosím vás, veď toto sú také všeobecné veci, žiadne termíny, nič po dvoch rokoch a v takejto situácii, v akej sa zdravotníctvo nachádza.

    To svedčí, pán minister, nielen o nekompetentnosti vášho predchodcu, ale aj o vašej nekompetentnosti. Vy zabúdate, že post ministra, to nie je len honor, ale v prvom rade obrovské pracovné nasadenie. Pracovníci urobili, čo mohli. Ekonomická analýza je v podstate v poriadku, ale to, čo ste do toho mali vložiť vy, to sú len prázdne reči, nič konkrétne, čo by sa mohlo kontrolovať. Vám zrejme asi stačí honor ministra. Prosím vás, pán minister, ak to skutočne myslíte so zdravotníctvom vážne, iste máte v radoch koalície schopných, ktorí budú vedieť čo s rezortom, neblokujte im miesto.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Pani poslankyňa Aibeková sa hlási s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Ja chcem doplniť slová pána poslanca Zelníka, že skutočne tento materiál, ktorý predkladá už nový minister, pán minister Kováč, je v rozpore s materiálom, ktorý dodal do výboru pre zdravotníctvo ešte jeho predchodca v júni toho roku. A ten sa volá Informácia o stave reštrukturalizácie a redukcie lôžkového fondu s dosahom na ekonomiku a zamestnanosť a úroveň služieb. A grafy, ktoré sú tu ako príloha, svedčia práve o opaku, ako sa píše v texte, kde sa hovorí, že za predchádzajúcej vlády došlo iba k extenzii lôžok či ošetrovacích dní. Prosím pekne, tieto grafy svedčia o opaku. K najväčšiemu úbytku a redukcii lôžok došlo za našej vlády, a to medzi rokom 1997 a 1998. A v predchádzajúcich rokoch za našej vlády dochádzalo k postupnému úbytku lôžok a bolo toho viac ako za tieto ostatné dva roky. Podobne v priemernom ošetrovacom čase v nemocniciach dochádzalo k postupnému poklesu a vlastne výraznejšie to bolo za našej vlády ako za vlády predchodcu pána ministra.

    Takže ja by som bola veľmi rada, keby materiály, ktoré sú k dispozícii, boli vo vzájomnom súlade a netvrdilo sa v materiáli niečo, čo v tom z júna dokazuje niečo iné. Ale potom vo vystúpení ešte poviem aj o ďalších číslach.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Aibeková. Po nej pani poslankyňa Belohorská.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    skôr ako prejdem k samotnému materiálu, ktorému sa venujeme, teda k tlači 719, predsa len mi dovoľte niekoľko slov. Po prvé, pán predseda, myslím si, že je veľmi nedôstojné, že sa Národná rada Slovenskej republiky 10 minút pred polnocou zaoberá takýmto vážnym materiálom, ktorý sa nám podarilo dostať do parlamentu až na základe mimoriadnej schôdze, pretože opakované pokusy dostať takýto materiál na rokovanie parlamentu boli neúspešné.

    A je mi veľmi ľúto, že iba ochorenie pána prezidenta podnietilo tak novinárov, ako aj niektorých vládnych poslancov, že sa začali tejto problematike viac venovať a vyjadrovať sa k nej. Aj samotná vláda, ako aj napríklad pán podpredseda vlády pre ekonomiku Mikloš sa začal vyjadrovať pozitívnejšie k zdravotníctvu a príprava na budúci rozpočet tomu aj svedčí. Takže je to nedôstojné, že sa takéto dôležité rokovanie deje za takýchto podmienok.

    Ďalej, pán minister vystúpil s pomerne značnou iróniou, že pred dvomi dňami tu prednášal inú správu, ktorá sa týka zdravotníctva. Pán minister, ale tá vaša správa bola daná do parlamentu neskôr, ako bola moja požiadavka, aby sa hovorilo o financovaní zdravotníctva. Takže nie je to naozaj našou vinou, že došlo k takejto kumulácii. Keby ste ten materiál boli predložili v druhej polovici júna, ale vláda sa ním zaoberala až 21. júna, tak nemuselo k tejto kumulácii dôjsť, takže tá vaša irónia nebola na mieste.

    Ale teraz priamo prejdem k materiálu. Ešte jednu poznámku, že keby ste neboli tak netrpezlivo reagovali a neboli nám odsúhlasili tie 3 hodiny, tak sme boli pripravení vystúpiť traja. Boli by to vystúpenia 10 - 15-minútové. Takto nás nútite, aby sme z toho času, ktorý ste nám nadelili, tie 3 hodiny aj voľačo, vyčerpali. Takže ospravedlňujem sa tým slušným poslancom, ktorí toto nespôsobili, ale ako sa do lesa volá, tak sa z lesa ozýva.

    Teraz mi dovoľte, aby som prešla priamo k materiálu. Škoda, že tu nie je pán poslanec Finďo, ako nový expert na zdravotníctvo, pretože pred tými 2 dňami nám vtedy vyčítal, že sa neustále vraciame k problémom, ktoré tu boli pred niekoľkými rokmi. Vážené dámy, vážení páni, ale každý materiál, ktorý predkladá rezort alebo vláda Slovenskej republiky, sa začína tým, aké horory, akú hroznú situáciu ste zdedili a čo všetko musíte urobiť, aby ste prekonali tieto problémy. Už veľmi pragmaticky v niektorých otázkach poukázal na situáciu môj predrečník.

    Dovoľte mi ešte, aby som aj ja na ďalších údajoch poukázala, aká bola situácia v rokoch 1995 - 1998 a aká je situácia v rokoch 1999 - 2000. A myslím si, že nakoniec vaše predvolebné sľuby a akčné programy svedčili o tom, že viete, aká je situácia v zdravotníctve. A nasľubovali ste občanom, ako absolútne perfektne sa s touto situáciou dokážete vysporiadať.

    Takže mne naozaj prichádza ako veľmi nenáležité sťažovať sa, akú hrôzu tu zanechala tá predchádzajúca vláda, keď nakoniec aj čísla vo vašich materiáloch, ktoré ste postupne odovzdávali, keď tieto čísla svedčia o niečom úplne inom. Napríklad aj vy v tomto materiáli konštatujete, že jednou z príčin hlavných problémov finančnej situácie v zdravotníctve je pokles reálnej hodnoty zdrojov, ktoré do systému plynuli zo zdravotného poistenia za roky vašej vlády, teda roky 1999 a 2000. Kým v roku 1999 v porovnaní s rokom 1998 to bolo o 7,6 % menej, v roku 2000 o 3,36 % menej, a to, prosím, ale v reálnych porovnávateľných cenách, čiže neporovnávame inú situáciu, ktorá tu bola v roku 1998, s rokom 1999. Čiže o toľko došlo k poklesu zdrojov. My sme na túto situáciu opakovane upozorňovali pri prerokúvaní rozpočtu, čítali sme vám tu vyjadrenia odborníkov zo zdravotníctva, predsedov, prezidentov rôznych združení, ktoré pôsobia v zdravotníctve, a vy ste napriek tomu odhlasovali takéto nízke zdroje.

    Už pri tom minulom materiáli sa hovorilo o tom, že sľúbené mimorozpočtové zdroje do dnešného dňa prišli v minimálnej miere. Nakoniec to pán minister potvrdil a materiál to jasne dokumentuje. A isteže sú sľúbené peniaze, ja som rada, ak tieto peniaze prídu. Pán minister, hovoríte, že už niečo je na účte, ale v tom júni, keď tu bol odovzdaný ten materiál, tak tie peniaze tu neboli. A možnože, hovorím, aj tá zlá situácia okolo stavu pána prezidenta nakoniec viedla vládu k tomu, že prehodnotila svoj postoj voči zdravotníctvu a že tieto zdroje prišli, pretože aj vám sa podarilo v parlamente uznesením pred prázdninami dosiahnuť, že tie pôvodne plánované zdroje sa ešte o sumu z privatizácie zvýšili.

    Ale vy sám, pán minister, viete, že tieto sľúbené zdroje neprídu do konca roka 2000, ale že budú dobiehať isté sumy aj v januári, februári v roku 2001. Ale k tomu sa dostanem neskôr. Sami konštatujete v materiáli a je to objektívna realita, pretože jednoducho ekonómovia, ani tí vládni ekonómovia, si nemôžu dovoliť napísať nejaké lži, sami konštatujete v materiáli, že reálna hodnota verejných zdrojov na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti dosiahla v porovnateľných cenách iba 92,37 % reálnej hodnoty roku 1997. Čiže veľmi dobre ste vedeli, čo to spôsobí, a napriek tomu ste takéto rozpočty prijímali. Pokles pokračuje aj v roku 2000.

    V materiáli sa objavuje kritika na extenzívne zvyšovanie objemu zdravotníckych výkonov a prírastku počtu hospitalizovaných pacientov v rokoch 1995 - 1998. Ja som vám už ukázala tie 2 grafy, ktoré ukazujú inú skutočnosť, ako uvádzate v tomto materiáli, takže niekde nedošlo celkom k zosúladeniu toho, čo bolo odovzdané pár dní predtým, ako sa rokovalo o tomto materiáli.

    Čo sa týka počtu hospitalizovaných pacientov, tak tieto čísla ukazujú, že to nebol dramatický nárast počtu pacientov a počet lôžok a dní hospitalizácie v ústavnej zdravotnej starostlivosti sa dokonca znižoval. To som vám ukázala na grafoch, ktoré predkladal váš predchodca. V roku 1997 sa zvýšil počet hospitalizovaných pacientov o 7 437 a v roku 1998 o 7 771 pacientov. Počet akútnych postelí v nemocniciach sa v rokoch 1995 - 1998 znížil o 4 440 postelí, v roku 1999 iba o 290 postelí. Čiže keď si tých 990 budete násobiť 4 rokmi, dostanete oveľa nižší počet redukovaných lôžok. Takže netvrďte, že tu dochádzalo k expanzii lôžkodní a počtu postelí. Počet ošetrovacích dní poklesol v rokoch 1995 až 1998 o 469 386 dní. Toto tempo sa v roku 1999 zvýšilo, s čím však môžem súhlasiť.

    Keď si dáte do súvislosti aj to, že presun z ústavnej starostlivosti do ambulantnej sa nerealizuje, nerealizuje sa aj preto, že u nás nefunguje domáca ošetrovateľská starostlivosť na takej úrovni, ako je to v porovnateľných krajinách Európskej únie. Sami konštatujete v jednom z materiálov, že službami ADOS nie je pokrytých 30 okresov a tam kde fungujú, fungujú za veľmi ťažkých podmienok, pretože mnohé poisťovne nechcú s nimi podpisovať zmluvy a niekde sa aj lekári sťažujú na úroveň týchto ADOS-iek. Takže za tieto dva roky sa situácia v ADOS nezlepšila, nevznikla navyše ani jedna jediná agentúra a aj tie, ktoré fungujú, tak viete, že fungujú s problémami. Veď nakoniec veľmi dobre viete, že niekoľkokrát v tých predchádzajúcich rokoch boli aj vo výbore a poukazovali práve na problémy, ktoré majú so zdravotnými poisťovňami, a na to, ako ťažko bojujú o svoje prežitie na trhu.

    Priemerný ošetrovací čas v nemocniciach tiež klesol už v rokoch 1995 - 1998. V roku 1995 to bolo 11,7 dňa, 9,7 dňa v roku 1998 a 9,1 dňa v roku 1999. Čiže ten pokles bol plynulý. A zase nie je dobré, že uvádzate iné údaje, ako sú v tých grafoch a v tom materiáli, ktorý máme všetci k dispozícii.

    Celkový počet postelí na 1 000 obyvateľov po prvej a druhej etape reštrukturalizácie naďalej zostáva nerovnovážny. Pri porovnávaní jednotlivých krajov v Bratislave je to 11 postelí na 1 000 obyvateľov, v Trnavskom a v Trenčianskom kraji 5,7 postele. V počte akútnych postelí na 1 000 obyvateľov je podobná situácia. V Bratislavskom kraji je to 9,8 postele, v Trnavskom iba 4,4 postele, v ostatných krajoch je to od 5,6 postele do 6,9 postele. Optimálny stav, ku ktorému chcete dospieť, je 5 postelí na 1 000 obyvateľov. A tu na týchto číslach vidíte, že to je tá nerovnovážnosť v tomto stave, na ktorú som poukazovala vo svojom minulom vystúpení, na ktoré ste reagovali vy iba čiastočne. Ale pán exminister Šagát reagoval slovami, že nie je pravda, že sa to deje niekedy aj po politickej línii a že sa neprihliada na kritériá, ktoré ste si sami vypracovali a ktoré sami nedodržiavate. Takže, bohužiaľ, taká je situácia. Možnože vám to tí riaditelia teraz už nepovedia, pretože vy ste medzi nich veľmi nechodili. Aj na to sa sťažovali.

    Preto aj ocenili, vážený pán minister, že ste ako jedno z prvých veľkých stretnutí urobili stretnutie so všetkými riaditeľmi zdravotníckych zariadení. To váš predchodca nerobil, a preto možno ani nevie, že ak ste dali krajského koordinátora z DÚ a riaditelia boli z iných politických strán, že často tento váš priaznivec a zástupca strany, z ktorej pochádzate, sa riadil inými kritériami. Ja mám z Prešovského kraja informáciu, že dokonca sa zrušilo zariadenie preto, aby si tento dotyčný pán mohol vybudovať potom vlastné súkromné zariadenie. A mám to od riaditeľa nemocnice, ktorý nie je z HZDS, pretože takých ste, pán minister, všetkých povyhadzovali a zostal iba jeden jediný, ten, ktorý má príslušnosť k HZDS, bez ohľadu na odbornú úroveň. Vy sami ste sa potom sťažovali na to, ako mnohí riaditelia riadia a manažujú zdravotnícke zariadenia. Nuž ale veď vy ste si ich tam dali, takže vy máte niesť zodpovednosť. Tak dúfam, že dôvodom toho, že ste odstúpili, bolo aj to, že ste nekompetentne povymieňali ľudí iba preto, že mali inú politickú príslušnosť. To súvisí s týmto materiálom preto, že ak sa zle manažuje nemocnica, tak, samozrejme, dochádza k finančným stratám napriek tej úbohej situácii, aká je v nemocniciach, keď nebudem opakovať tú situáciu s prospektívnym rozpočtom, pričom jeden je na papieri, druhý je v realite a tak ďalej.

    Preto ma prekvapuje v porovnaní s týmito číslami, ktoré som uvádzala, že najviac lôžok sa má redukovať v Banskej Bystrici, Banskobystrickom a Bratislavskom kraji, čo je v poriadku, pretože na tom grafe bolo vidno, ako Bratislava vytŕča. Ale personálne sa má najviac redukovať počet pracovníkov v Prešovskom, Banskobystrickom a Trenčianskom kraji. Takže toto by som žiadala vysvetliť, lebo pri porovnávaní tých čísiel sa mi tento stav s počtom tých prepustených pracovníkov nedáva do súladu.

    To, čo vám vyčítali, aj ja som si podrobne prečítala aj hodnotenie jednotlivých rezortov v medzirezortnom pripomienkovom konaní, a na čo som poukazovala aj minule, je, že vy uvádzate iba počty pracovníkov, ktorí majú zo zdravotníctva odísť, ale neuvádzate, koľko to má byť lekárov, koľko to má byť zdravotných sestier, koľko iných pracovníkov. A myslím si, že takto hodiť len čísla bez toho, že by sme presne vedeli, akého vzdelania, akej profesie, aké počty budú redukované, tak toto vám vyčítajú aj z mnohých rezortov v medzirezortnom konaní. A myslím si, že mali úplnú pravdu.

    Preto si myslím, že je potrebné tento materiál dopracovať a presne uviesť koľko zástupcov jednotlivých profesií bude musieť odísť zo zdravotníctva. Redukciu a reprofilizáciu je však potrebné urobiť po analýze údajov o chorobnosti a úmrtnosti občanov v Slovenskej republike. Nie všetko sa dá riešiť ambulantným spôsobom. Už som hovorila o ADOS-och, že jednoducho na Slovensku je situácia taká, že nemáme ešte tak dopracovaný priestor na domácu ošetrovateľskú starostlivosť, takže často pacienti zostávajú na lôžkach aj z týchto dôvodov.

    Vy veľmi dobre viete, že v zákone číslo 274 bolo síce správne prijaté, že sa umožňuje reprofilizovať akútne lôžka na tzv. sociálno-zdravotné lôžka. Prvý krok bol urobený a bol urobený správne. Ja s tým súhlasím. Ale ďalšie kroky ešte nie sú dokončené. Bolo síce rokovanie s ministrom Magvašim, ja to veľmi podrobne sledujem, ale zatiaľ je to všetko iba na papieri. Čiže aj keď vieme, že často sú v nemocniciach držaní starší pacienti iba preto, že ten lekár alebo ten riaditeľ zariadenia nemá kam týchto pacientov poslať - je to osamelý človek, alebo rodinu má veľmi ďaleko, a čo s ním urobíte -, oni ich držia na zdravotnom lôžku, hoci by skôr mali byť na kombinovanom, teda na zdravotno-sociálnom lôžku alebo na sociálnom lôžku s nejakou zvýšenou zdravotnou starostlivosťou. Takže tento proces je veľmi zložitý a nedá sa to urobiť iba tak, že sa nadiriguje, o aké počty sa majú redukovať akútne lôžka.

    Nakoniec, keď si pozrieme aj zdravotnú politiku SDĽ, tak sa nedivím, že kritizovali pána exministra Šagáta, pretože oni majú vo svojom programe zamedziť nekoordinovaný postup nemocničnej starostlivosti a nekoordinovanú reprofilizáciu lôžkového fondu. Takže si myslím, že ani v iných stranách nie je spokojnosť s takýmto riešením, ktoré sa len nadiriguje po politickej línii, a neberú sa do úvahy, ako som povedala, tie rôzne špecifiká, ktoré je potrebné poznať.

    Napríklad z údajov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z minulého roka vyplýva, že ročne na Slovensku zomiera 25 000 pacientov na srdcovo-cievne ochorenia, 11 000 na onkologické ochorenia. A vieme, že práve tu bola najzúfalejšia situácia, čo sa týka liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu a podobne. Citovala som pred dvomi dňami z materiálu pána poslanca Šagáta, ktorý dal v júni do výboru, takže nebudem sa opakovať. Takže toto je ďalšia skutočnosť, na ktorú treba pamätať, na to, aké typy ochorení a v akom množstve máme a tak ďalej. Alarmujúca je informácia aj z posledných dní, že ročne nám pribúda 20 000 onkologických pacientov, v strednej dĺžke života zaostávame za vyspelými krajinami Európskej únie o päť až sedem rokov. Bohužiaľ, rastie nám aj dojčenská úmrtnosť, rastie nám počet drogovo závislých a máme veľmi vysoké percento práceneschopnosti.

    Viem, že je tu súvislosť aj s nezamestnanosťou. A keď si pozriete jednotlivé kraje a percentá práceneschopnosti, tak vidíme, že vyššia je tam, kde je vyššia nezamestnanosť, pretože často zase z humánnych dôvodov lekár nechá na tzv. péenke, v tomto prípade hovorím takzvanej, aj viac-menej zdravého pacienta, pretože mu pomôže tým preklenúť zložitú situáciu pri strate zamestnania. Aj s týmto treba urobiť poriadok, pretože 6-percentná práceneschopnosť v priemere za minulý rok je skutočne vysoká a v porovnaní s vyspelými krajinami ju prekračujeme. Aj toto je dôvod, že k redukcii lôžok treba pristupovať skutočne po zvážení a po poznaní tých analýz, o ktorých som hovorila.

    V roku 1999 došlo síce k zmierneniu intenzity rastu zadlženia zdravotných poisťovní, vzrástla v porovnaní s rokom 1998 o 1,68 mld. Sk, dlhy štátnych zdravotníckych zariadení však vzrástli za rok 1999 v porovnaní s rokom 1998 o 2 165 mil. Sk. Spomalenie rastu dlhov bolo, ako konštatujete aj vy, vďaka mimorozpočtovým zdrojom, vo výške 2 730 mil. Sk, ktoré získali zdravotné poisťovne ako účelovo zameranú návratnú finančnú výpomoc. Nezastavilo však ďalšie narastanie ich vonkajšej zadlženosti. Pán poslanec Šagát síce tvrdil, že to sú peniaze, ktoré sa nebudú musieť vrátiť, lebo časť sa v predchádzajúcich rokoch nemusela vrátiť, ale ako to bude v budúcnosti, zatiaľ je iba v realite sľubov.

    Ako jeden z pozitívnych krokov riešenia problémov vo financovaní zdravotníctva sa v materiáli uvádza zavedenie krízového režimu, pričom však zároveň správne konštatujete, že došlo k zmrazeniu rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti. A znovu musím opakovať, aj keď som to hovorila pred dvomi dňami, že do dnešného dňa vy síce hovoríte o pozitívnom prínose krízového režimu, ale do dnešného dňa ste nedali analýzu, čo tento krízový režim vlastne priniesol, tú analýzu v číslach. Čo to prinieslo v reálnych hodnotách, som vám odčítala pred dvomi dňami, že sa zmrazili výkony na 50 %, ale vzhľadom na to, že je veľká časť výdavkov nemocníc práve v podobe miezd, že sa vlastne ušetrilo len 5 - 10 %. Ale ušetrilo sa vôbec? Správne o tom hovoril pán poslanec Zelník, že sa odkladali operácie. Tým sa mnohí pacienti dostávali do zložitejšieho stavu a museli brať lieky. Čiže nedivme sa, že v ďalších číslach, keď vám poviem, ako rástla zadlženosť za lieky, ja nevidím krízový režim a jeho zavedenie absolútne v pozitívnom smere. A nakoniec sa takto vyjadrujú aj riaditelia zdravotníckych zariadení. A jediný ekonomický rozbor, ktorý sa mi podarilo získať, bol, ako som už spomínala, od ekonómov M. E. S. A. 10. Takže dúfam, že nedali tieto čísla nejaké vymyslené, pretože od vás som do dnešného dňa reálne zhodnotenie tohto stavu krízového režimu nedostala. A zrejme ani ho nemôžete dať, pretože by boli výsledky negatívne. A to nemôžete jednoducho pripustiť.

    Na strane 3 pod písm. b) ministerstvo zdravotníctva priznáva, že opatrenia na reguláciu nákladov priniesli aj rad negatívnych výsledkov. Náklady na jedného hospitalizovaného pacienta a na jeden ošetrovací deň sa znížili, ale, žiaľ, na úkor dostupnosti a kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. Znížila sa úroveň preventívnej zdravotnej starostlivosti, a to aj v oblasti stomatológie. Kapitačné platby, tak ako hovoril už pán poslanec Zelník, ale vy to konštatujete aj vo vašom materiáli, kapitačné platby v primárnej ambulantnej starostlivosti neobsahujú motivačné prvky. Prospektívny rozpočet nebol viazaný ani na kvalitu, ani na kvantitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

    To sú vaše slová, ktoré som si vypísala. A s týmto sa plne stotožňujem. Skutočne, kapitácia nie je bohvieaký výmysel a je nespravodlivý voči ostatným skupinám lekárov, pretože tam dostávajú príjem aj vtedy, keď neošetrujú pacienta. A práve presun často do ústavnej zdravotnej starostlivosti bol aj preto, že sa jednoducho lekári prvého kontaktu snažili tieto problémy posunúť niekam ďalej, pretože ich to potom nezaťažovalo. Ale viete, že ani oni nie sú spokojní a že uvádzajú to, že sú často na hranici existencie. Vy viete veľmi dobre, že za vašej vlády zaviedli vyberanie tzv. sponzorského príspevku, pretože sa dostávajú do zložitej situácie. A veľmi ma mrzelo, keď pán minister Šagát na toto vyberanie sponzorského príspevku nezareagoval, tak ako by sa na ministra patrilo. Viac-menej ho podporil zrejme preto, že si bol vedomý, do akej situácie zdravotníkov dostáva.

    Výdavky na lieky, a teraz sa dostávame k tým liekom, rástli aj v roku 1999, a to vyšším tempom ako v rokoch 1995 až 1998. Dokážem vám to aj na číslach. Kým v rokoch 1997, 1998 to bolo viac o 681 717 tis. Sk, v roku 1999 v porovnaní s rokom 1998 to už bolo viac o 2 162 990 tis. Sk. Napriek tomu sa aj v materiáli konštatuje, že zo zdrojov určených na zdravotníctvo nie je možné uhrádzať liečebnú starostlivosť na úrovni súčasných poznatkov a ponuky farmaceutického trhu a že v niektorých regiónoch sa postupne zhoršila dostupnosť liekov. To sú, prosím vás, slová z materiálu a ja sa s nimi plne stotožňujem.

    Aj v roku 2000 sa prejavujú negatíva nedofinancovania systému a mesačne rastie zadlženosť zdravotníckych zariadení o 679 mil. Sk. Celkove sa dlhy lôžkových zdravotníckych zariadení v prvom polroku 2000 zvýšili o 2,265 mld. Sk napriek tomu, že sa neupravovali platy zdravotníckych pracovníkov.

    Vážené dámy, vážení páni, ja naozaj nechcem profitovať zo situácie, ktorá vznikla pred prázdninami v súvislosti s protestmi zástupcov Odborového zväzu zdravotníkov a sociálnych pracovníkov a Lekárskeho odborového združenia, pretože som pravidelne interpelovala pána ministra Šagáta. Pýtala som sa ho na tieto problémy, naposledy to bolo 15. júna 2000. Tie odpovede boli vždy laxné. A bolo to také vyhováranie sa na niečo, čo sa mi často zdalo až nedôstojné odpovede ministra.

    Aj v závere materiálu sa konštatuje, že sa nepodarilo odstrániť všetky nedostatky po predchádzajúcej vláde, ale ani slovo, ani slovo tu nie je o chybách vášho predchodcu ministra Šagáta a ani slovo kritiky na vládu, ktorá sa nevenovala problémom zdravotníctva dostatočne, tak ako som to povedala na začiatku.

    Myslím si, že ak kritizujete svojich predchodcov - prosím, v poriadku, mnohé kroky sa nedotiahli do konca alebo neurobili sa dostatočne razantne -, tak potom by ste mali byť objektívni a kritizovať aj vášho predchodcu, pretože ten z transformácie zdravotníctva skutočne neurobil nič. Nič, to boli iba také pokusy aj legislatívne, riadne nepripravené, niekoľkokrát vrátené, potom dané do Národnej rady na skrátené konanie. Napríklad vám poviem posledný prípad s novelou Liečebného poriadku. Viete, že tam mali byť dva vykonávacie predpisy, cenový výmer a ešte jeden materiál. Vykonávacie predpisy pre stomatológov neprišli ešte do júna a mali by ísť s účinnosťou k 1. februáru. Vy veľmi dobre viete, aký chaos nastal a čo všetko bolo spojené s takýmito nesprávne pripravenými normami.

    Nakoniec, čo som oceňovala, keď minister Šagát odchádzal zo svojej funkcie, tak sa ospravedlnil občanom Slovenskej republiky za to, čo sa mu nepodarilo dosiahnuť. A aký má vzťah k zdravotníctvu, dokumentuje aj hlasovanie o mojom návrhu uznesenia na to, aby sa rozpočet na rok 2001 upravil tak, aby došlo k zvýšeniu zdrojov pre zdravotníctvo. A, prosím pekne, jediný pán poslanec Šagát bol proti tomu, aby zdravotníctvo dostalo viac zdrojov, ako jediný z vás a ako bývalý minister zdravotníctva sa takto zachoval. Takže už vieme, prečo bol taký neúspešný, pretože mu na tom zdravotníctve čerta záležalo.

    Vy, pán minister, konštatujete, že ak si vláda udrží, a citujem vás presne, ako je to v materiáli, "ak si vláda udrží súčasný vzťah k problémom zdravotníctva a Národná rada Slovenskej republiky podporí jej postoj, je reálne očakávať, že sa už v roku 2001 dosiahne v oblasti hospodárenia rezortu zdravotníctva vyrovnaná bilancia". Aká je realita? Tak viete, pán minister, vy ste sa zachovali tak trošku farizejsky, pretože tu ste za týmto pultom povedali, že tie uznesenia, ktoré som navrhovala, že treba podporiť. Ale potom ste hlavičkou kývali tak, že poslanci podľa toho hlasovali a nepodporili tie uznesenia.

    Jedno z uznesení vám pripomeniem. Prešlo iba to jedno jediné, aby sa zvýšil rozpočet do zdravotníctva, čo, ako viem zo včerajšieho rokovania vlády, sa predpokladá. Ale, bohužiaľ, zvyšujú sa síce percentá, ale znižuje sa vymeriavací základ, takže tých peňazí nebude toľko, koľko sme očakávali, čo ma mrzí.

    S prekvapením som dnes čítala vyjadrenia koaličných poslancov k zaťažovaniu občanov, čo sa týka odvodovej povinnosti do fondov. Ja som bola veľmi rada, kolegovia z koalície, že ste sa odmietavo vyjadrili k tomu, aby bol občan naďalej zaťažovaný a aby platil viac. A je tu jediný z tých, čo sa vyjadrili, pán poslanec Mesiarik. Takže ja dúfam, že budete takto, pán poslanec, hlasovať potom aj o rozpočte, pretože pokiaľ ide o naozaj ďalšie zaťažovanie občana a porovnávanie, že aká je zaťaženosť v Európskej únii, po prvé, som vám dokázala na číslach, že zaťaženosť v krajinách Európskej únie je nižšia, teda bude nižšia, ak sa to všetko, čo máte v pláne, zrealizuje. A predsa nemôžeme porovnávať príjmy našich občanov, ich životnú úroveň s úrovňou občanov v Európskej únii. Je tu vysoká nezamestnanosť, veľká časť občanov pracuje naozaj na hranici tej priemernej a podpriemernej mzdy. A aby sme takto zaťažovali občanov. A s veľkým prekvapením som si vypočula názor pána podpredsedu vlády Mikloša, ktorý sa ešte v júni vyjadroval pozitívne, že áno, treba zdravotníctvu pomôcť, a teraz sa dočítam, že veď pôjde iba o zaokrúhlenie 13,7 % na 14 %. Nuž tak potom sa asi ťažko dočkáme toho, že bude tá situácia v zdravotníctve lepšia. A naďalej si bude štát v rozpore so zákonom určovať pravidlá, ktoré jemu vyhovujú, a nebude hľadať nejaké iné spôsoby.

    A posledný problém, ktorý súvisí s financiami, je to veľmi čerstvá situácia, pretože viete dobre, že Lekárske odborové združenie prerušilo hladovku práve po rokovaní s naším výborom, ale aj s najväčšou vládnou stranou, s SDK. A tam dostalo prísľub, že sa finančná situácia bude zlepšovať a že sa zlepší aj ohodnotenie zdravotníckych pracovníkov. Aby ste vedeli, že sa nepožaduje nič navyše, priemerný plat v zdravotníctve, keď sa berie v globále, teda celkový príjem, celkové ohodnotenie v zdravotníctve je nižšie, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve Slovenskej republiky. Že majú lekári o niečo vyššie platy, vieme prečo, že musia odslúžiť nekonečné množstvo hodín, aby si trošku prilepšili. U nás, prosím, priemernú hodinovú mzdu má lekár 83 Sk, strední zdravotnícki pracovníci 62 Sk. Páni a dámy, skúste si zavolať v dnešnej dobe remeselníka, ktorý vám príde hocičo vymeniť alebo vám príde opraviť vodovod alebo niečo podobné, alebo si zavolajte murára alebo kachličkára a podobne, neurobil by vám ani jeden výkon za takúto sumu. Takže sa nad tým zamyslime.

    My sme vtedy vo výbore - a ja som to ocenila a oceňujem to znovu, že tam došlo k zhode koalície a opozície -, vlastne požiadali aj zástupcov Lekárskeho odborového združenia, aby neohrozovali ďalej svoje zdravie, a dali sme si niekoľko úloh, ktoré budeme aj my vo výbore plniť, ale ktoré sme určili aj ministrovi zdravotníctva a ktoré som sa ja snažila presunúť aj na vládu, lebo viem objektívne, že niekedy ten minister je vo veľmi zložitej situácii a nie všetko sa mu podarí. Nuž, pán minister, ale včera sme dostali vo výbore vašu reakciu na tieto požiadavky. A ja vám poviem, že som rozhorčená, rozhorčená, keď sme týmto ľuďom sľúbili, že sa im budeme snažiť pomôcť, a nakoniec sú tu od vás iba sľuby o ničom a nereálne predstavy.

    A dostali sme aj ten materiál o realizácii tretej etapy zvýšenia platov a aj vaše stanovisko k požiadavkám. Nuž ale nehnevajte sa, to je, ako keby ste sa vysmiali týmto ľuďom do tváre. Ja viem, ako ste vy reagovali na tú ich hladovku, ako ste ich obvinili, že poznáte aj lekárov, ktorí majú 200-tisícové platy. Nuž ak takého poznáte, tak ho, prosím vás, menujte, lebo ja takého nepoznám. A ak sú natoľko dobrí, že si zarobia tieto peniaze, tak prečo nie, ale rozhodne nie štátni lekári, rozhodne nie štátni lekári. Tí majú tie mzdy hlboko pod európskym priemerom a ešte dokonca pod priemerom v Slovenskej republike.

    Vy tu sľubujete v roku 2000 okrem 4-percentnej valorizácie tarifných platov od 1. 7., ale to som vám hovorila, ako došlo k tejto valorizácii, že sa lekárom odobrali osobné príplatky a že vlastne mnohí zostali na rovnakej úrovni a v priemere sa im zvýšil plat, prosím, o 229 Sk, takže čo si za to dnes kúpite, za 229 Sk, neviem, ale hovorím, niektorí nedostali ani toľko, pretože sa im odobrali osobné ohodnotenia. Vy tu sľubujete, že v mesiacoch september až december z mimorozpočtových zdrojov schválených pre rezort zdravotníctva Slovenskej republiky sa vyčlení časť prostriedkov na zlepšenie ohodnotenia práce lekárov a zdravotníckych pracovníkov. Tieto finančné prostriedky budú môcť riaditelia zdravotníckych zariadení použiť na diferencované zvýšenie ohodnotenia práce lekárov a zdravotníckych pracovníkov najmä v oblasti nenárokových zložiek platu, napríklad osobné príplatky a mimoriadne odmeny. To znamená, že mám tomu rozumieť tak, že tie odobraté príplatky im do konca roka vrátite? Tuto vás prosím o odpoveď a tiež vás žiadam, aby ste teda povedali, koľko tých prostriedkov dostanete do konca roka 2000 na platy. O tých ostatných sumách ste tu minule hovorili, takže tam nemusíte reagovať. Ale k týmto platom sa odvolávam na tento materiál a na to, či zase teda pôjde iba o vrátenie tých osobných príplatkov. Dobre?

    A ďalší návrh, ktorý tu máte, je, že zmenou príspevkových zdravotníckych zariadení financovaných zo zdrojov zdravotného poistenia na verejnoprávne neziskové organizácie sa zmení systém odmeňovania zamestnancov. Ale, pán minister, nie je tu ani slovo o tom, kedy sa to bude realizovať. A ďalej tu konštatujete, že tak či tak tomu pracovníkovi bude zaručená iba minimálna platová tarifa ustanovená pre každú platovú triedu a minimálne percentuálne sadzby niektorých príplatkov. Čiže podľa tohto, ako to vyznieva, tak to bohvieaké zlepšenie nebude. Nakoniec, v tej tabuľke, ktorú ste odovzdali minule, to nevychádza ani na 5-percentné zvýšenie pre budúci rok. Takže prosím vás o odpoveď v tejto oblasti.

    Dalo by sa, samozrejme, ešte o problémoch dlho hovoriť, ale nebudem umelo naťahovať čas. Ale naozaj dúfam, že pri prerokúvaní rozpočtu, keďže to bude už o mesiac aj niečo - po 15. novembri by sme sa mali zaoberať rozpočtom -, vláda ešte prehodnotí hľadanie zdrojov pre zdravotníctvo a nepôjde to tým zaťažením, ďalším zaťažením občanov, pretože pôvodne ste to plánovali o 1 %, takto plánujete o tých 0,3 %. A píše sa, že veď je to len 30 Sk. Ale nie je to 30 Sk u každého, pán minister, vy veľmi dobre viete, lebo zamestnanec platí z reálnej mzdy, ktorú má. U niekoho to bude menej, u niekoho viac ako 30 Sk.

  • Hlasy z pléna.

  • To veď, áno, hovorím, že je to v priemere, čiže u niektorých to bude vyššie, ale keď sa toto isté plánuje aj v sociálnej oblasti, tak potom to zaťaženie bude o niekoľko percent vyššie.

    A iba na záver. V poriadku, rozhodli ste sa pre takýto krok, ale považujem za neseriózne, že v predvolebnej kampani a v programovom vyhlásení vlády nemáte o takomto zaťažovaní občanov ani slovo. Takže bolo to neseriózne, že ste toto vopred nepovedali, potom by ste mali mandát od občanov, aby ste takéto kroky realizovali, potom by vám občan nemohol nič povedať, že ho zaťažujete, pretože ste s tým išli čestne do predvolebného boja. A keď už ste vtedy nemali tú odvahu, tak ste si to mali dať do programového vyhlásenia vlády. Ale nemáte k tomu ani kroky a nerobíte nič iné, iba reštrikciu a zaťažovanie občanov. Dokedy to ten občan vydrží? Takže zvážte ešte tieto kroky.

    To moje uznesenie, aby sa to takto nedialo, ste neprijali. A to je zase taký paradox, že kým výbor pre zdravotníctvo, aj koaliční, aj opoziční poslanci toto moje uznesenie prijali, tak už tu vo veľkej sále nemali odvahu za toto hlasovať, aby, nedajbože, nedostali vynadané v centrálach svojich politických strán.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Aibekovej.

    Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne - ako prvý pán poslanec Drobný a ako posledný pán poslanec Kalman. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Bolo to veľmi obsažné vystúpenie, ale musím ho v niečom doplniť. My neurológovia a gynekológovia sme naučení robiť, pani kolegyňa, aj v noci, takže my sa nedáme, ale napriek tomu by bolo pre nás lepšie aj s pánom ministrom rokovať nie vo včasných ranných hodinách, ako je teraz 0,31 hodín, ale v neskorších ranných hodinách. Ale aj váš výkon bol vynikajúci, lebo ste dali veľa podnetov.

    A jeden z tých podnetov je podnet, ktorý sa týka ADOS, teda agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Ony naozaj majú svoju slovenskú úroveň, ktorá, dúfam, bude vzrastajúca a bude sa zlepšovať, pretože stačia na štandardné veci, ale na komplikované veci naozaj nestačia a zlyhávajú. A tam sa väčšinou obracajú na rozpadajúcu sa nemocničnú sieť a vracajú pacientov, s ktorými si nevedia rady. Napríklad nevedia riešiť opakované epileptické záchvaty, nevedia vyriešiť kooperáciu schizofrénie a parkinsonizmu, ale ony si robia ambíciu, že to vedia vyriešiť, ale to nevedia vyriešiť. Vždy to pošlú do nemocnice a žiadajú o radu, spôsob ošetrenia a mechanizmus manažovania pri následnom ošetrení. Takže ony ešte potrebujú hodne toho, aby sa dostali na úroveň.

    Ale keď sa mám dotknúť toho, čo ste hovorili o šetrení na výdavkoch na pacienta, teda efektivity a ekonomických aspektov na to, ako máme ošetrovať, to vedie v istých krajinách až k tomu, čo sa stalo v Amerike, že to vyprodukovalo Dr. Smrť Kevorkiana, ktorý absolútne zlacňuje náklady na beznádejne chorých ľudí. Za veľmi lacné sumy ich eutanáziou usmrtí, a to tak šikovne, že nakoniec ho nemôžu ani odsúdiť. Ale to je vec, ktorá je na konci tejto pyramídy, absolútne šetrenie v zdravotníctve. Spoločnosť si musí nájsť spôsob vyrábania materiálnych statkov, aby zarobila na dobrú, pohodlnú ošetrovateľskú a zdravotnú starostlivosť.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja len chcem vysvetliť ohľadom pôžičiek, o ktorých tu opakovane zaznelo, že veď sa nemusia zaplatiť. Zatiaľ nie je zmenený zákon a všetky návratné pôžičky do 4 rokov sa musia splatiť. Zákon nebol novelizovaný. Aj Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá zobrala pôžičku, opakovane žiadala o presunutie, no nakoniec polovičku 400 mil. Sk zaplatila a to ostatné potom vlastne vrátila a nanovo dostala ďalšiu pôžičku. Tak nie je to v tej polohe, že zatiaľ zákon nebol novelizovaný.

    K tomu zaťaženiu pacienta, to nie je len 30 Sk v priemere. Treba si uvedomiť, že to bolo povedané v zdravotníckom výbore, že teraz sa očakáva participácia pacientov v hodnote asi 6,8 mld. Sk. Čiže ono to je tak, že o 30 Sk v priemere zaplatí občan viacej v rámci poistného a plus ďalšie veci, na ktorých bude participovať pri platení si za lieky a pri iných veciach.

    V tom materiáli sa hovorí, že sa má novelizovať zákon o Liečebnom poriadku, ktorý tiež zvažuje alebo uvažuje o tom, že dôjde k redukcii rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Čiže sa to nasčíta a zistíme, že pri súčasnej ekonomickej situácii občana naozaj občan nebude mať na to, aby si mohol zaplatiť liečenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chcem nadviazať na tú časť vystúpenia pani poslankyne Aibekovej, ktorá spomínala, že ste si tieto reštrikčné opatrenia mali dať do programového vyhlásenia. No čo je ešte smutnejšie, programové vyhlásenie farbí budúcnosť za vašej vlády na ružovo a my všetci vieme, že pravý opak je pravdou. A ten opak je až takou pravdou, že zdravotná starostlivosť sa stáva prepychom, že sa zhoršuje zdravotná úroveň obyvateľstva, že lekári signalizujú zhoršenie zdravotného stavu najmä u mládeže vrátane zhoršenia chrupu a podobne. Samozrejme, nič sa rázne nepredpokladá na zlepšenie stavu.

    A mňa veľmi zarmútilo, že včera, keď pán poslanec Oberhauser navrhol, aby suma 500 mil. Sk, ktorá išla poradenskej firme Slavia Capital za fantastické poradenie za fantastickú cenu odpredaja našich telekomunikácií nemeckému štátu, aby táto suma 500 mil. Sk išla na oddlženie zdravotníctva, tak poslanci vládnej koalície hlasovali proti. Tak toto ja tiež považujem za nie dobrú politiku. Ja viem, že by to zdravotníctvo nevytrhlo, ale v každom prípade nevidím opatrenia, ktoré by akosi sľubovali zlepšenie zdravotníctva, pretože ako členka dvoch vlád viem, že najracionálnejšie opatrenia sú účinné a dobré rozvojové programy. A tie vaša vláda nemá.

  • Bolo to na hodine otázok, pani poslankyňa, no nevadí.

    Tak nech sa páči, pani poslankyňa Záborská.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Chcem oceniť, že pani poslankyňa Aibeková vyzdvihla korektnosť materiálu v tom, že ministerstvo si priznáva, že nie všetky problémy sa mu darí riešiť rýchlo a tak, ako by chcelo. Viacerí páni poslanci z opozície hovoria o odvolávaní bývalých riaditeľov. Ja keby som bola mohla poradiť pánu ministrovi, tak keď začala svoje obdobie táto vláda, mal nariadiť urobiť audity, nezávislé audity vo všetkých nemocniciach. Vtedy by sme boli zistili, ako bývalí riaditelia porušovali hospodárenie s finančnými prostriedkami a výberové konania. A myslím si, že pri niektorých výmenách by bol býval krytý aj pán minister. Všetky akciové spoločnosti a eseročky, ktoré hospodária s podstatne nižšími finančnými prostriedkami, ako sú zdravotnícke zariadenia alebo zdravotné poisťovne, musia povinne robiť audity.

    A chcem len pripomenúť, že v roku 1998 priemerná mzda, priemerná hodinová mzda, v zdravotníctve 52 Sk bola na 44. mieste. A priemerná mzda nad 19 000 Sk za mesiac, čiže kde by spadali tí lekári, ktorí to zarobia na službách, bola na 33. mieste. Čiže nie je to problém ani z tohto roku, ani z minulého roku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel by som v súvislosti s nedostatkom finančných prostriedkov v zdravotníctve poukázať na tri čísla. Je priam zarážajúce, že vlastne vzhľadom na danú súčasnú ekonomickú krízu v zdravotníctve bolo ukončených a odovzdaných do užívania v roku 1999 len 23 stavieb príspevkových organizácií a 10 stavieb rozpočtových organizácií spolu s celkovými obstarávacími nákladmi 3 142 mil. Sk. Natíska sa otázka, či všetky sú potrebné a či sú nutné aj tie ďalšie, ktoré sú rozostavané, a vynaloží sa maximálne úsilie na to, aby sa dostavali.

    Obrovský nedostatok finančných zdrojov v súčasnom období a ich nie správne rozdeľovanie dokumentuje aj skutočnosť, že len výdavky na zdravotníctvo občanov Slovenskej republiky v tomto roku, vážené dámy a páni, vzrástli o neuveriteľných 24 %.

    Na druhej strane napriek obrovskému kvantu finančných prostriedkov, ktoré sú v zdravotníctve, za posledné dva roky priemerné platy, pani kolegyňa, lebo v zdravotníctve sú platy, nie mzdy, klesli o 13,7 %.

    Takže je tu obrovská nevyváženosť týchto jednotlivých ukazovateľov, ktoré sú v zdravotníctve a ktoré majú veľkú súvislosť s finančnými tokmi tohto rezortu.

    Ďakujem.

  • Bude reagovať pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne.

    Ďakujem za všetky doplnenia. Pán poslanec Zelník, áno, ja som pred dvomi dňami presne uvádzala tie čísla, že je dnes zaťaženosť tých mimofondových platieb o 10,1 % a pre budúci rok, ak by sa zrealizoval ten nápad, ktorý bol daný v materiáli, tak by to bolo až 13,3 %, čo je o 3 % nad úrovňou krajín Európskej únie.

    Pani poslankyňa Záborská, ja s vami absolútne súhlasím, že by som tiež, ak chcem dať takých riaditeľov, ktorí budú ekonomicky hospodáriť, a teda hospodárne vynakladať prostriedky, ktoré dostávajú, že by som tiež urobila audit. S tým by som absolútne súhlasila, ale nie po politickej línii, keď 4 dni po nástupe pán minister už tak zhodnotil prácu riaditeľa, že ho vymenil, a ten istý človek potom vyhral konkurz a je riaditeľom v inej nemocnici, takže nenakradol. Takže ja s vami súhlasím. Ak by sa to dialo tak, tak vám dám za pravdu.

    A čo sa týka vašich údajov o mzdách v zdravotníctve, viete veľmi dobre, že v rokoch 1996 a 1997 sa realizovali dve etapy zvýšenia, vždy v rozpätí do 30 až 35 %, ale, bohužiaľ, keďže v roku 1999 sa nerealizovalo ani percento, došlo v rozpočtovej sfére k poklesu o 8,5 % a v príspevkovej, kam patria aj zdravotnícke zariadenia, o 10,5 %. To mám zo Štatistického úradu, takže ak bola vtedy tá mzda na 33. alebo ktorom mieste, tak v roku 1999 a 2000 to je ešte zrejme oveľa hlbšie. Takže za nás aspoň dochádzalo k úprave platov, aj keď, áno, došlo aj k zadlženiu, lebo tie zdroje neboli dostatočne vysoké, ale keby sme...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Belohorská.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    dámy, páni,

    som unavená, to poviem hneď na začiatku a považujem rokovanie v týchto neskorých nočných hodinách za dehonestujúce s tým, že tí, ktorí tu sedeli od rána, tak ako sme dnes mali predpísané, majú právo byť unavení. A skutočne sa nedivím, že na adresu parlamentu idú všetky vyjadrenia občanov, ako idú. Človek, ktorý rokuje toľko hodín a snaží sa počúvať všetkých rečníkov a neodbieha sa vyspať ako niektorí z koaličných pánov poslancov a berie tu svoje postavenie poslanca veľmi vážne, tak má právo byť unavený.

    Pán minister, držím pred sebou predkladaciu správu, v ktorej čítam: "Z obsahu správy vyplýva, ako sa plnili a plnia úlohy, ktoré pre rezort zdravotníctva vyplývajú z programového vyhlásenia vlády."

    Tak sa pozrime na časť programového vyhlásenia vlády.

    "Vláda bude garantovať všeobecne dostupnú a kvalitnú základnú ambulantnú a ústavnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých občanov. Predpokladom toho je rýchla a dobre pripravená komplexná reforma zdravotníctva." Už sú dva roky vlády a keďže vymenení ministri sú stále z koalície, myslím si, že by bolo načase, keby tá reforma zdravotníctva alebo línia transformácie bola jasná a vedelo sa, čo sa ide transformovať, a nie reagovalo sa len situáciami ad hoc.

    "Vláda bude presadzovať orientáciu zdravotníctva na prevenciu a včasnú diagnostiku." Ako chceme robiť prevenciu a včasnú diagnostiku, ak dnes alebo, lepšie povedané, už včera ma v tomto parlamente pristavila kolegyňa, ktorá sa pýtala, ako je možné, že ju oslovila vedúca predajne, kde chodí nakupovať, nešťastná s tým, že keďže ju odporučil lekár na mamografiu prsníka, išla tam a termín dostala na máj budúceho roku. Čiže rozhodne nemôžem povedať, že by ste splnili tp, čo ste sľúbili. Toto je vo štvrtom riadku programového vyhlásenia vlády pre zdravotníctvo.

    V ďalšej časti v oblasti zdravotníckych zariadení: "Vláda pripustí iba takú privatizáciu, ktorá bude prostriedkom na zlepšenie zabezpečenia zdravotnej starostlivosti. Vláda pri privatizácii zohľadní záujem zamestnancov zdravotníckych zariadení a záujem obcí." Vôbec nie. Zdravotnícke zariadenia sa dostávajú do privatizácie, znovu sa dostávajú zoznamy úplne niekde mimo. Všetko je to pod rúškom kamarátskych vzťahov. A tam, kde nebude mať nikto o zdravotnícke zariadenie záujem a pripadne náhodou obci, je mi veľmi ľúto, ako sa obec bude schopná vysporiadať s dlhmi, keď sa s nimi doteraz nevedelo vysporiadať štátne zdravotníctvo. Hlavne teraz, keď bude platiť a platí už zákon o konkurze a platí, že ak nebudú vyplatené dve faktúry v období dlhšom ako tri mesiace, sám podnik sa musí dať do konkurzu. Takže budem veľmi zvedavá, ako potom tieto zdravotnícke zariadenia budú môcť plniť svoju funkciu.

    "V systéme povinného základného zdravotného poistenia zaručí každému občanovi rovnako dostupnú a rovnako kvalitnú základnú zdravotnú starostlivosť." Nechám na vaše uváženie, páni poslanci, či v prípade, ktorý sa stal pánu prezidentovi, bude to isté právo aj u všetkých alebo u každého občana, ako je tu spomenuté.

    "Vláda bude podporovať rozvoj ľudských zdrojov a zasadí sa za zmenu ohodnotenia práce zdravotníckych pracovníkov a za diferencovaný prístup k odmeňovaniu podľa schopností a výkonnosti, vytvorí podmienky na lepšie profesionálne a ekonomické ohodnotenie pracovne a odborne kvalitných pracovníkov zdravotníctva." Ja som už minule na to upozorňovala, že treba čítať Zdravotnícke noviny. A môžete si prečítať, že šéf kardiochirurgického oddelenia s tromi atestáciami a 28-ročnou praxou má mesačný príjem 17 800 Sk, kde sú započítané aj všetky príplatky za riadenie, za rizikové prostredie a pod.

    Okrem tohto programového vyhlásenia vlády ma upútala aj vzhľadom na úctu k predsedovi tejto snemovne, ktorej poslancom sa cítim, aj zdravotná politika, ktorá je v akčnom programe SDĽ, kde sa hovorí:

    "Budeme striktne dbať na ochranu zdravia vyplývajúcu z článku 40 Ústavy Slovenskej republiky, presadzovať funkčnosť, dostupnosť a kvalitu nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti bezplatne na princípe zdravotného poistenia, dostupnosti a rovnosti pre všetky sociálne skupiny vrátane dostupnosti liečenia v Slovenských liečebných kúpeľoch aj po ich odštátnení." Tak bude asi výhodnejšie zmeniť ústavu, ako dopriať sľubom toho, čím sme oslovovali voličov, alebo čím ste oslovovali voličov. A musím povedať, že od toho, že sa zmenil platobný režim Slovenských liečebných kúpeľov, zachránilo pacientov toho času len blížiace sa referendum, a tak bol tento materiál zatiaľ stiahnutý.

    "Vytvoriť regulačné mechanizmy na obmedzenie priameho dosahu trhových mechanizmov v zdravotnom poistení a v zdravotnej starostlivosti, ktoré môžu narušiť princíp dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre všetkých." Vieme dávno, že to nie je pravda.

    Posledný bod: "Adekvátne oceniť prácu zdravotníkov na základe odbornej a etickej povahy ich práce. Každoročne valorizovať hodnoty bodovníka, zdravotníckych výkonov a jednorazovo upraviť základné platy zdravotníckych pracovníkov." Veľmi ma mrzí, že aj tento program sa dá vysvetliť koaličnou zmluvou, na základe ktorej nie ste povinní splniť tieto sľuby a dostáť týmto sľubom. Za celé obdobie, za celé dva roky sa lekárom plat nezvyšoval. Ja tú poslednú platovú úpravu nepovažujem za zvýšenie, pretože vlastne keď sa im odobral ich príplatok, ktorý mali ako funkčné ohodnotenie, tak vlastne sa im plat znížil.

    V správe o finančnej situácii v rezorte zdravotníctva a perspektíve financovania zdravotníctva do konca roku 2000 zo správy, ktorá bola daná do tohto parlamentu premiérom Dzurindom ešte pred touto správou, ktorú dodal už nový pán minister Kováč, sa hovorí: "Súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva pri nástupe do funkcie prevzalo rezort v oblasti financovania zdravotnej starostlivosti poskytovanej v rozsahu zákona o Liečebnom poriadku a hradenej zo zdravotného poistenia v mimoriadne napätej a zložitej situácii, ktorá bola charakteristická dramatickým napätím medzi zákonom garantovaným rozsahom zdravotnej starostlivosti hradenej zo zdravotného poistenia a objemom verejných zdrojov na jej úhradu a rastom nákladov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktorého jednou z príčin bol aj otvorený spôsob financovania." Ja si myslím, že nielen tento otvorený spôsob financovania, ale aj náklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti rástli súčasne s rastom cien všetkého, počnúc od energie cez všetky služby a, samozrejme, potraviny, lieky a podobne.

    To je už materiál od pána ministra: "Hlavné úlohy, ktoré si vedenie rezortu v oblasti financovania zdravotnej starostlivosti vo väzbe na programové vyhlásenie vlády postavilo ako svoje priority, boli zamerané na zastavenie nekontrolovateľného narastania rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej zo zdravotného poistenia hlavne na úrovni jej extenzívnych ukazovateľov." To stojí nielen za otáznik, ale aj za výkričník, pretože možno uprieť všetko v tomto zdravotníctve, ale určite sa nedá povedať, že by narastal nekontrolovateľne rozsah zdravotnej starostlivosti, keď vieme, že sa práve naopak, zužoval. Nemocnice nemali peniaze na poskytovanie starostlivosti, ktorej boli schopní lekári. A zoberiem si to od kardiochirurgie cez ktorékoľvek iné výkony, a to už vôbec nebudeme hovoriť o prevencii. Takže úplne darmo sa Liga proti rakovine bude angažovať v prednáškach o tom, že ženy by mali absolvovať také a onaké preventívne vyšetrenia. Áno, samozrejme, aj napríklad mamografické vyšetrenie prsníka sa určite dá urobiť zo dňa na deň, ak si to pacientka v hotovosti v súkromnom zariadení zaplatí.

    Ako pozitívum sa tu hodnotí, že došlo k významnému znižovaniu nákladov na poskytovanú zdravotnú starostlivosť pri miernom znížení rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Skutočne to nie je pravda. A stačilo by len napríklad, keby sa na tom podieľali hygienici, ktorí by mohli vyšetriť zdravotný stav alebo posúdiť úroveň zdravotnej starostlivosti poskytovanej napríklad stomatológmi alebo pri iných ochoreniach.

    Dostali sme sa pri hodnotení svetovej zdravotníckej organizácie na 62. miesto až za Albánsko. Samozrejme, nechcem, aby mi odpoveďou bolo to, čo už som počula, že nikto z nás by sa nešiel dať operovať do Albánska. Takže všetci predpokladáme, že u nás je situácia lepšia. Ale mal by to byť pre nás do istej miery varovný signál, lebo to, že na Slovensku sa ročne vydáva 65 eur na lieky pre jedného pacienta za rok, to je najnižší údaj zo všetkých aj asociovaných krajín a o niečom hovorí.

    Z hľadiska ministerstva zdravotníctva sa medzi splnené úlohy zásadného významu zaraďuje vypracovanie návrhu Programu ozdravenia výživy obyvateľstva Slovenskej republiky, ktorý vláda prijala uznesením číslo 894/1999 a následne vzala na vedomie aj Národná rada Slovenskej republiky. Na zlepšenie nezdravej štruktúry výživy obyvateľstva, v ktorej u väčšiny populácie prevláda energetická presýtenosť hlavne tukmi živočíšneho pôvodu a deficit minerálov a vitamínov významných pre zdravie, program ukladá dotknutým odvetviam a rezortom vlády Slovenskej republiky zabezpečiť rad úloh sledujúcich zníženie spotreby tukov, kuchynskej soli, zvýšenie spotreby nutrične dôležitých potravín a zníženie spotreby alkoholu u našej populácie. Toto považujem skutočne, ak mi dovolíte, pán minister, skôr by som povedala, za výsmech. A nemali by sme tento materiál, ktorý tu bol prijatý, radšej ani spomínať, pretože som o tom presvedčená, že zdravá výživa pre obyvateľstvo závisí hlavne od ekonomickej situácie obyvateľstva, jeho životnej úrovne, závisí totiž nielen od osvety, od predloženého pripraveného materiálu vládou.

    Myslím si, že občania by sa vedeli zdravo stravovať, keby mali na to disponibilné zdroje, ktoré by mohli dopriať takisto aj svojim deťom. Nechcem spomenúť teraz ani prípad pani ministerky financií, ale viete, že Poliaci veľmi kritizovali svojho ministra financií, ktorý bol takisto odmenený ako veľmi úspešný minister. A v poľskej vláde alebo poľským obyvateľstvom je atakovaný tým, že sa ešte nestalo od druhej svetovej vojny, aby v detskom jedálnom lístku každý deň chýbalo mlieko, ktoré už dnes pre veľa ľudí začína byť drahým artiklom aj na Slovensku.

    Spomeniem, pán minister, ešte rozklad dlhov. A tam by ma zaujímalo aj niekoľko otázok. Momentálne dlh voči dodávateľom energie - Slovenským elektrárňam - je 1,2 mld. Sk alebo až 1,3 mld. Sk, ale veľmi vysoká suma sú tam penále. Mám vedomosť o tom, že ste sa uchádzali v ešte stále štátnom podniku o odpustenie týchto penálov. Chcela som sa opýtať, či sa vám to podarilo a ako sa bude táto situácia riešiť, ak Slovenské elektrárne predáme. Ak sa Slovenské elektrárne, tak ako sa počíta, predajú zahraničnému vlastníkovi, čo bude potom, keď sa znovu nemocnica zadlží?

    Ja si totiž spomínam zo svojho veľmi krátkeho obdobia ministrovania, a vtedy, pán minister, v tom období ste boli podpredsedom vlády práve pre sociálne otázky, tak si pamätáte, že tesne pred odvolaním alebo odstúpením vlády pána premiéra Mečiara sme boli konfrontovaní s jednou advokátskou kanceláriou, ktorá vyhlásila konkurz na naše dve nemocnice. Tak by som chcela vedieť, čo sa stane, lebo ten predpoklad, tá možnosť je tu vždy. Hlavne by ma zaujímali veľké nemocnice, lebo aj vtedy išlo o veľké nemocnice. Čo by sa stalo na Kramároch a v Banskej Bystrici? Vtedy konkrétne to bolo aj v Žiline. Takisto, ako sa bude postupovať teraz, keďže už je platný zákon o konkurze, pretože tú sumu 500 mil. Sk, ktorá je sľúbená, ja pri súčasných dlhoch považujem skutočne za minimálnu, ktorou sa tieto veci vôbec nedajú vyriešiť. Ako sa bude postupovať, ako budú postupovať distribútori a lekárne, keď prakticky okolo 75 % lekární by podľa nového platného zákona malo vyhlásiť konkurz?

    Potom by ma z tých prostriedkov, o ktorých, nakoniec, teraz píšete aj Lekárskemu odborovému združeniu, zaujímalo 540 mil. Sk, ktoré sa venujú na kardiovaskulárny a onkologický program. Okrem iného by som chcela vedieť, koľko finančných prostriedkov bude uvoľnených z tejto prvej sumy na nákup prístrojovej techniky. Dostali sa mi do uší informácie a veľmi by som vás prosila, keby ste mohli tiež odpovedať na to, akým spôsobom sa tento nákup bude uskutočňovať a či v konkurznej komisii okrem už sem-tam aj skompromitovaných úradníkov nebude miesto aj pre predsedu alebo podpredsedov zdravotníckeho výboru Národnej rady. Aby ste tam predsa len do istej miery mali aj zastúpenie opozície, možno aj kontrolnú funkciu opozície, pretože sú informácie, že konkurz súhlasil s pridelením výberu ultrazvukových prístrojov firme, ktorá nemá žiadne skúsenosti s týmto typom prístrojov. Pýtam sa to takto a pýtam sa to verejne, pretože predpokladám, že ešte nie sú peniaze a už vzniká ochybnosť o tom, ako budú oužité. Vy viete veľmi dobre, že mňa táto situácia, by som povedala, netlačí, ja nie som o výbore pre zdravotníctvo. Ale by som vás už dopredu poprosila, aby sa v budúcnosti vyhlo akýmkoľvek špekuláciám okolo nákupu prístrojovej techniky. Myslím si, že si to nezaslúžia ani pacienti, ani vaši kolegovia lekári.

    Ďalšia vec, ktorú som chcela spomenúť možno ako poznatok alebo svoju skúsenosť - už záleží na vás, pán minister, či prijmete túto radu -, že veľakrát to nie je prístrojová technika, ktorá nám chýba, ale je to práve to, čoho sa chcel pán minister Šagát zbaviť. Sú to práve lekári, ktorí na týchto pracoviskách chýbajú, pretože prístroj by vlastne mohol robiť aj na dve prevádzky. A garantujem vám jedno, že pacientka, ktorá je konfrontovaná s tým, že na základe nie preventívnej prehliadky, ale na základe nejakého nálezu musí čakať do budúceho roka na mamografiu, tak veľmi ochotne príde aj vo večerných hodinách. Ja si ešte pamätám a určite si aj vy spomeniete na prevádzku CT-prístroja na Kramároch, kde sme aj večer o deviatej chodili s pacientkami. Takže veľakrát to nie je otázka nedostatku prístroja, ale práve prevádzkového personálu.

    Veľmi by som vás na záver svojho vystúpenia prosila, aby ste teraz najväčší dôraz položili na skutočne finančné ocenenie zdravotníckych pracovníkov. Pri prerokúvaní toho posledného materiálu tu pán poslanec Šagát navrhol, že veď nič sa nedeje, tých doktorov možno uvoľniť a oni potom môžu ísť pracovať do terénu. Je vidieť, že aj napriek tomu, že ministroval, nepochopil, že keďže tieto výkony platí zdravotná poisťovňa, je úplne jedno, či toho lekára bude platiť v systéme nemocnice, alebo ho bude platiť tam. Ten finančný náklad, ten rozdiel nie je taký veľký. Platilo by to len v tom prípade, keby bol možno pán poslanec Šagát ochotný robiť zadarmo v teréne a keby našiel druhých takých lekárov. Vtedy má to uvoľnenie z nemocnice význam, ale ináč asi nie. Samozrejme, sú na to rôzne iné mechanizmy, ako sa dá znížiť počet pracovníkov v zdravotníctve bez toho, aby boli vlastne lekári, ktorí dnes majú 60 - 65 rokov a zo zdravotníctva odchádzajú, alebo by mali odísť, svojím spôsobom dehonestovaní a vyhodení pre nedostatok peňazí. A bola by to škoda. Ja som aj túto otázku predebatovala teraz v tejto situácii s mnohými lekármi, ktorí len potvrdili to, čo obidvaja vieme.

    A nakoniec, pán minister, nedávno ste oslavovali šesťdesiatku. Dovoľte mi, aby som vám aj ja k tomuto jubileu zagratulovala. A súčasne ste sa vyjadrili, že ešte by ste sa rád vrátili k lôžku pacienta. To je dôkazom toho, že 60-ročný človek ešte nie je človek, ktorý by mal svoje pracovisko opustiť. A viete to veľmi dobre, že aj, nakoniec, naši blízki ešte aj vyše šesťdesiatky zachraňovali životy a boli pre mladších kolegov skutočne studnicou vedomostí. Takže si myslím, že by ste aj v tej odpovedi Lekárskemu odborovému združeniu radi zabezpečili aj 3- až 4-násobný príjem pre zdravotníckych pracovníkov. Ja by som nepotrebovala rúbať tak vysoko, ale bolo by veľmi dobre, keby k tomu oceneniu došlo.

    Na záver mi dovoľte prečítať len niektoré, by som povedala, priority, ktoré si na tento polrok dali Francúzi pri Predsedníctve Európskej únie. Ako jeden zo strategických cieľov si dávajú posilnenie sociálnej súdržnosti a to je posilnenie európskeho sociálneho modelu - bude to odzrkadlené v prijatí európskej sociálnej agendy a ako podpora spoločných hodnôt a kultúry, ktorá tvorí základ Európskej únie, je to prijatie Charty základných práv - a ako druhý, postarať sa o záujmy európskych občanov, kde na prvom mieste je zdravie, životná úroveň a, samozrejme, ochrana spotrebiteľa.

    Takže týmto by som chcela skončiť a požiadať vás, aby ste mi odpovedali na moje otázky a aby ste venovali niektorým tým bodom, ktoré som vypichla, pozornosť vo svojej budúcej práci. Môžem povedať len to, čo som povedala už v tejto snemovni. Doteraz lekári vždy, a vy to sám veľmi dobre viete, tu na pôde Národnej rady spolupracovali. Všetky zákony, ktoré sa týkali zdravotníctva, boli prijímané, by som povedala, skoro až na 95 %. Verím, že tá tradícia sa ani za vášho ministrovania nepokazí, zvlášť aj keď ste si vy svoje obdobie tu v lavici odšúchali. Len vás prosím o jedno, aby ste dobre mienenej pripomienke z radov opozície nevenovali posmešné úsmevy, ako nám venúval pán minister Šagát a aj teraz pán poslanec Šagát.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia: pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Kačic, pani poslankyňa Záborská ako posledná prihlásená. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani profesorka.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    dovolím si reagovať na úvodné vety pani poslankyne Belohorskej, ktorá sa dotkla situácie nočného rokovania. Pán predsedajúci, ja okrem argumentov, ktoré ona uviedla, uvádzam ďalší. Vy nás vlastne diskriminujete. Problémy, ktoré my dostávame na rokovanie parlamentu týmto spôsobom, ktorý nám rokovací poriadok umožňuje, vlastne dávate do nočných hodín, keď tu nie sú zástupcovia tlače a keď nemožno proste naše myšlienky dostať do ich povedomia. Ja to považujem za určitý spôsob znevýhodňovania, ak nechcem použiť tvrdší termín diskriminácia.

    Bola by som veľmi rada, keby toto zasadnutie bolo posledné v noci a keby ste boli taký láskavý ďalšie mimoriadne zasadnutia už konečne určiť na termín normálneho denného zasadania. Nielenže je to proti hygienickým zásadám, ale proste v týchto nočných hodinách je zvýšená zaťaženosť po celodennom rokovaní a vlastne v oveľa ťažších podmienkach môžeme tlmočiť svoje názory a požiadavky k problémom, ktoré chceme prerokovať a v zmysle zákona aj môžu byť prerokované a musia byť prerokované na mimoriadnom zasadnutí. Teda dúfam, že toto je posledné nočné rokovanie.

    Ďakujem.

  • Ja verím pani poslankyňa, že ste to adresovali svojmu klubu, ktorý zvoláva každý deň jednu mimoriadnu schôdzu.

  • Poslankyňa Tóthová z pléna: Na to máme právo.

  • Pán poslanec Kačic, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    chcem doplniť pani poslankyňu Belohorskú. Určite ani ona si nemyslela, že v takýchto neskorých hodinách tu bude musieť vystupovať a hovoriť svoje názory, ale dovoľte aj mne.

    Podľa údajov Slovenskej lekárnickej komory platby pre lekárne od zdravotných poisťovní v Prešovskom kraji meškajú v priemere 151 dní, v Bratislavskom kraji 30 dní. Chcem sa opýtať pána ministra, či chce v tejto veci niečo urobiť, pretože Prešovský kraj, ako je známe, z hľadiska počtu obyvateľov Slovenskej republiky je najväčší v Slovenskej republike. Aj tam žijú ľudia, aj tam potrebujú lieky, aj tam potrebujú zdravotnícke veci.

    Druhá vec, chcem vám poblahoželať, pán minister, že po dohode s riaditeľom stropkovskej nemocnice chcete urobiť z nej starobinec. A buďte si istí, že za to vám budú občania okresu Stropkov a z ďalšieho okolia veľmi pekne ďakovať. A potom sa nečudujte, že budete mať taký úspech aj v ďalších voľbách.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pani poslankyňa, veľmi ma mrzí, keď práve lekári zneužívajú ochorenie pána prezidenta na vykreslenie obrazu slovenského zdravotníctva. Ja si myslím, že všetci ako tu sedíme, vieme, že obrazom slovenského zdravotníctva je aj vyliečenie známeho slovenského speváka Jozefa Ráža, ktorý utrpel ťažký úraz počas ministrovania pána ministra Šagáta.

    Hovorili ste, že len referendum zachránilo dôchodcov od toho, aby sme prijali pre nich nepriaznivý zákon o platení kúpeľnej starostlivosti. Ja si myslím, že toto cítenie je falošné sociálne cítenie, pretože tým, že sme neprijali tento zákon v roku 2000, tak Sociálna poisťovňa nakúpi menej poukazov aj na 1. štvrťrok budúceho roku. Už teraz je to niekoľko tisícov poukazov, ktoré ležia v sociálnych poisťovniach. A tak ako tie ženy, ktoré platia cash za mamografiu, tak dôchodcovia platia cash v sociálnych poisťovniach, aby dostali poukaz, a platia cash v kúpeľoch, aby dostali izbu, kde budú sami, kde budú, ja už neviem ako, zvýhodnení. Je to tak a myslím si, že tie demagógie o 5- až 10-tisícových príplatkoch, alebo 7 tis. až 8 tis. Sk, sú...

  • Hlasy z pléna.

  • Moment, moment, v Trenčianskych Tepliciach je to 95 až 105 Sk za jednu noc, to znamená okolo 2 tis. Sk. A Trenčianske Teplice nie sú, myslím si, kúpele B kategórie.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči, reakcia na faktické poznámky.

  • Ja by som rada pani poslankyni vysvetlila, že je vidieť, že aj ona je už trochu unavená a nesleduje, že som toto čítala z programového vyhlásenia ich koaličného partnera, že bude bezplatná kúpeľná starostlivosť. To som čítala z materiálov akčného programu SDĽ. A pán minister Magvaši predkladal tento zákon a vy viete veľmi dobre, že v návrhu ústavy sa predkladá, že sa bude meniť táto časť ústavy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Takže ja som len o tom hovorila.

    A verte mi, že pre jednoduché ženy, ktoré spomínate, pre tie aj 8 tis. Sk je veľmi veľa za kúpele. Takže ja som hovorila len o tom, nemám žiadne demagogické reči.

    Ale hovorili sme o realite súčasne poskytovanej zdravotnej starostlivosti, že sme síce znížili náklady, znížil sa aj čas ošetrovania, ale choďte si pozrieť tú realitu do nemocníc. Sú tam zoznamy až do konca budúceho roka, lebo v niektorých nemocniciach sa menej operuje, nemôže sa robiť množstvo výkonov. Mnohé nemocnice vlastne čím viacej operujú, tým viac sa zadlžujú. Sú to vyšetrenia napríklad na CT-prístrojoch. Čím viacej vyšetrení urobia, tým viacej nemocnicu zadlžujú tak, že vlastne obmedzujú svoje výkony aj z týchto dôvodov.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný a po ňom pán poslanec Engliš.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážený pán exminister,

    kolegyne, kolegovia,

    hovoríme o materiáli, ktorý dáva mnohé nápady a zamyslenia. Predovšetkým ak dovolíte, ja budem komentovať veci, ale nebudem ani tak hovoriť o číslach, ktoré sú tu. Ale predovšetkým systémy poskytujúce zdravotnú starostlivosť sú zásadne odkázané na ekonomiku. Ak nie je dobrá ekonomika, tak, samozrejme, odvody do systému zdravotnej starostlivosti sú také, že lajtmotívom je šetrenie. Ak je v systéme zdravotnej starostlivosti lajtmotívom šetrenie, tak sa dostávame do naozaj veľmi veľkého rozporu s humanitou a veľkého rozporu so zásadami Hippokratovej medicíny a Hippokratovej etiky. Potom sa dostávajú lekári do situácie, keď naozaj nepostupujú lege artis a postupujú non lege artis, a teda postupujú proti svojmu profesionálnemu svedomiu.

    HMOS, teda najväčšie poisťovacie systémy v Amerike sú v tej istej situácii. A ich spôsob riadenia a financovania a správania je založený vyslovene na ekonomike, na šetrení, na uťahovaní nákladov v starostlivosti o pacienta, a teda na tom, čo naozaj znižuje, ako tu bolo povedané kolegyňami pred mojím vystúpením, kvalitu starostlivosti, kvalitu ošetrenia, kvalitu liečby, diagnostiky. Teda všetko sa to vypomstí na pacientovi. Tak je to aj v našom prípade, pretože sa boríme s tým, že nemáme zdrojov.

    Tu pán minister v analýze vývoja a hlavných problémov finančnej situácie v zdravotníctve uvádza úvodnú vetu, z ktorej budem citovať koniec: "hradené zo zdravotného poistenia v mimoriadne napätej a zložitej situácii, ktorá bola charakteristická" a zrejme asi "charakterizovaná". A uvádza tu 4 body. Má ich však v opačnom garde, lebo prvý bod by mal byť ten posledný: "poklesom reálnej hodnoty zdrojov, ktoré do systému plynuli zo zdravotného poistenia". A tým by zároveň aj povedal objektívne, že je naozaj postavený pred zlú úlohu, pretože poklesávajú reálne hodnoty zdrojov.

    A druhý bod by som dal ten tretí: "vysokým a stále rastúcim zadlžovaním zdravotných poisťovní a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti". Tento motív zadlžovania poisťovní, to je neustále, na každej strane to vidíme. Uvádza sa to, proste zdravotné poisťovne sa zadlžujú, zadlžujú sa prevádzkovatelia zdravotnej starostlivosti. A teraz si dáme aj otázku, že keď sa zadlžujú poisťovne, tak prečo ich máme, prosím vás. Prečo sme vytvorili systém zdravotných poisťovní? Existujú krajiny, ktoré majú daňové odvody a majú perfektný štátny zdravotnícky systém. A my sme ho mali etablovaný, mali sme na to legislatívnu sieť. Ja neviem, či bola, či nebola dobrá, ale existujú daňové odvody a tie perfektne odvádzajú v dobrej ekonomike dostatočné množstvo peňazí na to, aby to fungovalo.

    V dolnom, južnom Walese som dal otázku opozičnému poslancovi: Prosím vás, ako u vás funguje zdravotné poistenie? Odpoveď bola: "Čo, zdravotné poistenie, to je čo? U nás fungujú taxy." Opýtal som sa: A prečo nefunguje u vás zdravotné poistenie? Odpovedal: "Pretože to je hlúposť. Máme 15 % probatórne zdravotného poistenia len pre súkromný sektor. A to vôbec nefunguje dobre, to funguje zle." Opýtal som sa: A tak prečo ho držíte? Odpovedal: "Aby sme ukázali ľuďom, že tento systém nie je dobrý. Ak sa vypracuje na dobrý, tak bude u nás fungovať, ale u nás fungujú odvody taxami a tie dávajú finančné prostriedky pre štátny sektor a ten má perfektnú úroveň. A tam môžeme ošetrovať guvernéra aj posledného aboriginca. Všetci majú perfektnú úroveň ošetrenia." Bol som z toho šokovaný. Ja som tento materiál ešte nepoznal. Keby som ho bol poznal, tak mu poviem: "Pane u nás to funguje konkrétne takto." Ale na konci reči sa ma opýtal: "No a prečo to, prosím vás, nezrušíte?" Žiaľ, už sme tak hlboko v poisťovacom systéme, že už ho zrušiť nemôžeme, musíme ho zlepšovať. Ako sa to bude zlepšovať, neviem.

    Ale tretí bod by bol, pán minister, to, čo ste tu uviedli: "rastom nákladov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktorého jednou z príčin bol i otvorený spôsob financovania zdravotnej starostlivosti poskytovanej v rozsahu zákona o Liečebnom poriadku".

    A štvrtý bod by bol ten prvý: "dramatickým napätím medzi zákonom garantovaným rozsahom zdravotnej starostlivosti hradenej zo zdravotného poistenia a objemom verejných zdrojov na ich úhradu". Tak by som urobil zoradenie tých bodov, pretože naozaj ten prvý bod je rozhodujúci, že poklesávajú reálne hodnoty zdrojov, ktoré sa odvádzajú do zdravotného systému.

    A teraz interpretácia tej prvej tabuľky, o ktorej tu hovoríte, ktorú uvádzate na 1. strane. Všetko zvádzate na to, že tu nastáva istý nepomer medzi fakturovanými nákladmi, a hlavne, že fakturované náklady stúpajú. A stúpli naozaj o 10 mld. Sk v roku 1997. Neviem, aká je štruktúra toho stúpnutia, ale pod tým je riadok: "objem zdrojov zo zdravotného poistenia v miliónoch Sk". A tam sme videli, že v roku 1996 v porovnaní s rokom 1995 narástli o 3,8 mld. Sk - to tu síce nie je uvedené, ale ja som si to zistil -, v roku 1997 narástli o 3,2 mld. Sk, ale v roku 1998 klesli o 95 mil. Sk, potom v roku 1999 narástli v porovnaní s rokom 1998 o 3,1 mld. Sk. Keby sme si boli udržali tempo rastu aj v roku 1998, tak v tomto roku máme zhruba v objemoch zdrojov zo zdravotného poistenia okolo 43 mld. Sk a nemáme taký veľký problém. Ale ten rok 1998, v ktorom ste už aj vy vládli, tam nastal skutočne prepad rastu objemu zdrojov.

    A toto by som považoval za rozhodujúce, ten nárast fakturovaných nákladov v roku 1997. To by bolo treba zistiť, prečo to tak bolo. Je to iste nápadné číslo, ale keby sa bol udržal, ešte raz opakujem, objem zdrojov zo zdravotného poistenia, tak by sme boli v dobrej kalkulácii a bolo by to dobré. Prečo to tak nebolo, neviem.

    Teraz sa dotknem niečoho, čo som si overil tiež v zahraničí, že to je veľmi smiešne. Kapitačné platby, ktoré máme u nás kalkulované na zhruba 35 Sk, prípadne 42 Sk u odborníkov, naozaj neobsahujú sumy, ktoré by motivovali. Ani v preskripcii, ale ani v správaní. Naopak, ony vedú k falošnému spôsobu správania v tom, že čím menej robím, tým viacej ušetrím, čo už tu bolo povedané. Ale ja si predstavujem tú sumu zhruba rádovo vyššiu: 350 Sk ako kapitácia pre praktického lekára. A čo by ten lekár s tým robil? Sú systémy, kde to tak je. V tejto sume však on dobre vie, že má zahrnutú platbu za SVALZ-ové vyšetrenia, že tam má zahrnutú platbu za hospitalizáciu, platbu za operácie. Ak by sme túto sumu dali lekárom prvého kontaktu, ako by sa správali? Neviem. Správali by sa rozumne? Správali by sa tak, že by naozaj behali od nemocnice k nemocnici, aby skracovali hospitalizáciu, alebo by sa správali tak, že by sa oni vzdelali na takú úroveň, aby urobili v primárnom kontakte veľmi rýchlu, veľmi presnú a správnu diagnózu? A na základe nej by potom nastavili veľmi dobrú ekonomicky relatívne málo náročnú liečbu? A zvládli by oni tú situáciu v prevažnej časti? Ale naozaj tie, by som povedal, komplikované a dynamické stavy by museli byť hospitalizované, by museli byť veľmi výdatne vyšetrované SVALZ-ovými vyšetrovacími metódami. A tam by potom museli z tej kapitačnej platby dávať svoje peniaze. No, samozrejme, vtedy by to bolo motivujúce. Ale ako by sme napríklad do tejto sumy zakomponovali motivačnosť v preskripcii? To si neviem predstaviť. Ako by sme obmedzili na základe kapitácie lekárov prebujnenú preskripciu, ktorá je? To už je problém.

    Ale mám tu jeden príklad, ktorý je takýto: Statíny sa predpisujú, sú to veľmi drahé lieky, všetci vidíme, ako krásne znižujú cholesterol a triacylglycerol, ale nikto nevidí, koľko to robí strašných polyneuropatií. To už neviem. Túto okolnosť ani díleri, ani výrobcovia dajako nespomínajú. Len neurológovia vidia, že statíny, ktoré sú zázračné a drahé, a viem, že sme celú noc o nich rokovali, či ich máme, alebo nemáme dať. A ja teraz vidím pacientov, ktorí po nich chodia a sú takí istí ako po klofibráte. A naraz vidíme negatívum. Ale naši kardiológovia sa tu bili s exministrom, že musíme mať statíny pre 400 ľudí, či pre koľko to chceli. Ja som si už vtedy myslel, že táto molekula bude taká, že nestojí o ňu bojovať. Ale, prosím vás, to sú odborné veci. Ako by sme preskripciou zabránili tomu, aby lekár prvého kontaktu tieto lieky nepísal na odporučenie kardiológa, aby mal on možnosť povedať kardiológovi: "Vieš čo, ja mám lacnejšie lieky. Odporúčaš tieto, ale ja chcem iné, pretože mám isté štandardy, minimálne štandardy, ktoré mi hovoria, že aj iná liečba existuje, ktorá je lacnejšia." A to sú veci, ktoré mi napadajú pri čítaní tejto správy.

    Ja si myslím, že predovšetkým, pán minister, v tom treťom bode - Perspektíva financovania rezortu v druhom polroku 2000 - máte uvedené, že v súčasnom období pred ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky, vládou Slovenskej republiky a Národnou radou Slovenskej republiky stoja tri hlavné úlohy. A uviedli ste len dve. A tá tretia tam chýba. Tú tretiu by som myslel, aby bola - rozširovať zdroje pre odvody do zdravotného poistenia. To by bol, by som povedal, asi ten najrozumnejší bod, ktorý vám dajako vypadol. A tento bod by som tam zakomponoval. Neviem, prečo tam ten tretí bod nie je a či ste to tak mysleli, to by som dal ako otázku pre pána ministra aj pre navrhovateľa.

    Ak sa mám ešte raz k tomu vrátiť, tak naozaj si myslím, že našou jedinou cestou zlepšenia zdravotného stavu obyvateľstva a riešenia jeho krízových zdravotných situácií je dostať do systému zdravotného poistenia, do systému zdravotnej starostlivosti čo najviac zdrojov a tých zdrojov, ktoré nie sú z privatizácie, lebo to sú tohtoročné zdroje a potom čo s nimi na budúci rok. Ony vám síce budú vylepšovať v tých posledných mesiacoch roka finančnú bilanciu, ale tie zdroje, ktoré sú aktívne, proste rozvojové programy a odvody z týchto rozvojových programov do systému zdravotnej starostlivosti, to je i cesta pre nielen vaše volebné obdobie, to je cesta pre nasledujúcu vládu, to je cesta pre ďalšie roky. A ja by som zdôraznil túto cestu. No iste, ste postavení pred úlohu, ako vyriešiť krízovú situáciu. Takže ja vás chválim za to, že ste niečo našli, ale musíme perspektívne rozmýšľať a uvažovať o tom, ako tie odvody zlepšiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Drobnému za jeho vystúpenie v rozprave.

    S jednou faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec Drobný citoval z materiálu kritiku na tzv. otvorený koniec financovania v zdravotníctve, ktorý bol do roku 1998. Vieme však veľmi dobre a nakoniec čísla z materiálu svedčia, že sa ani prospektívny rozpočet neosvedčil, pretože aj počas prospektívneho rozpočtu narastali dlhy. A navyše, na čo sme poukazovali, zhoršovala sa kvalita a dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre občanov vo viacerých prípadoch. Preto bol od 1. júna zavedený nový systém financovania ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ale vieme - ešte prešli vlastne necelé tri mesiace -, že aj s týmto sú veľké problémy a že mnohé zdravotné strediská nemajú podpísané nové zmluvy.

    Tak to len takú doplňujúcu otázku, pán minister, či si myslíte, že tento nový funkčný systém od 1. júna - ja viem, že to je ešte krátky čas, ale informácie predsa sú -, považujete za ten optimálny, alebo či budete hľadať nejaké iné spôsoby, pretože vy ste stanovili síce maximálnu výšku ohodnotenia výkonu, ale nestanovili ste najnižšiu. A tým vlastne sa môže stať, že túto maximálnu, aká je aj realita, málokto dosahuje. Takže aj tento systém vám povedie k zadlžovaniu. Takže čo s týmto a či máte pripravené niečo nové.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Áno, nech sa páči, pán poslanec Drobný má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Samozrejme, je tu otázka, ktorú otvorila kolegyňa Aibeková, ktorý systém financovania je lepší alebo dobrý, alebo na ktorý by sme sa mali dať. Ja som tu už kedysi diskutoval o tom, ako sa správajú niektoré iné vlády a iné štáty k cenotvorbe liekov, samozrejme, štáty, ktoré majú fungujúcu ekonomiku a ktoré nerozmýšľajú o tom, či dať, alebo nedať.

    Belgická vláda v systéme financovania zaviedla napríklad systém kvalifikovania efektívnych molekúl odborníkmi. Efektívne molekuly sa dajú do zoznamu a tieto efektívne molekuly dotuje tak, že napríklad antioxidant - infúzna fľaša - stojí 5 000 korún na Slovensku a u nich 800 korún. Taká je dotácia vlády a nepochybuje o tom, či je to správne alebo nie. Ale odborník jej musí naozaj povedať, že, páni, táto fľaša stojí za to, aby ste ju kúpili. A vláda mu na to peniaze dá. Tak neviem, aký je to systém financovania, to je systém dotácií, by som povedal, a funguje im to. A aj výrobcovia toho lieku boli šokovaní z toho, že je v Belgicku takáto lacná jedna infúzna fľaša antioxidantu, ale Belgičania sa nesťažovali, že majú veľký náklad na freedox. Mali ho toľko, koľko ho potrebujú. A dávajú ho naozaj dostatočné množstvo. Krízové situácie s mozgom sú bez tohto lieku ťažko riešiteľné. Ja mám s tým skúsenosti. A, páni, ja si myslím, že je to systém financovania, je to financovanie s dotáciami liekov, ktoré majú skutočne vysoké ceny.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Engliš. Pán poslanec Engliš nie je v sále, takže vystúpi pán poslanec Kalman a po ňom vystúpi pán poslanec Tarčák.

    Prosím zapnúť mikrofón pánu poslancovi Kalmanovi na mieste.

  • Pán podpredseda, vzhľadom na to, že vystúpenia mojich kolegýň pani Aibekovej a pani Belohorskej i pána prof. Drobného obsiahli všetky základné pripomienky a stanoviská Hnutia za demokratické Slovensko k súčasnému prerokúvanému bodu, zriekam sa môjho vystúpenia.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Tarčák nie je v sále. Pán poslanec Cuper, máš slovo v rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Príjemné dobré ráno.

    Ja sa nezriekam vystúpenia, ale sľubujem, že bude veľmi krátke. Nebudem sa vyjadrovať k tomuto materiálu, mňa skôr zaujíma istý postoj. Chcem sa teda vyjadriť aj ako občan Slovenskej republiky, ktorý chodí do špitála, číta noviny, vlastne žije so zdravotníctvom bez toho, aby mu profesionálne rozumel ako moji kolegovia predrečníci.

    Ja by som sa chcel spýtať pána exministra Šagáta, ako on pociťuje to, že tu v tejto chvíli sedí ako spravodajca. Pán minister, pri všetkej úcte k vám, teda, pán exminister, pri všetkej úcte k vám, vy ste ako minister zdravotníctva skrachovali. Vy ste ako minister zdravotníctva, rozhodla o tom koalícia, nie opozícia, vy ste ako minister zdravotníctva jednoducho sklamali občanov. Prišlo to tak ďaleko, že ste museli odstúpiť.

    Ako sa vy v tejto chvíli cítite ako spravodajca, ako človek, ktorý znovu hovorí do zdravotníctva. Vy ste dnes ctihodný pán poslanec tohto ctihodného parlamentu, podotýkam, že je to 150 ľudí v tejto republike. A vy sa vlastne v tejto chvíli musíte vyjadrovať k veciam, ktoré pália zdravotníctvo. Vy ste vlastne v oponencii k súčasnému ministrovi zdravotníctva. A v tejto chvíli je dôkazom toho, že tu sedíte ako spravodajca.

    Zaujímalo by ma čisto ako občana Slovenskej republiky, ako sa vy cítite v tejto úlohe, či vôbec pociťujete, že máte morálne právo tuná sedieť, či vôbec pociťujete nejakú zodpovednosť za ten marazmus v tom zdravotníctve, lebo v tejto chvíli o tom ešte nikto nehovoril. Ale vy ste priamo zodpovedný a v tejto chvíli to vyzerá tak, že vlastne nič sa nedeje, zmenili ste stoličku, znovu ste spoločensky činný, znovu hovoríte do problémov zdravotníctva, znovu zaujímate kritické názory k tomu, ako to v tom zdravotníctve beží, resp. nebeží, a tvárite sa, že je vlastne všetko v poriadku. Bol by som rád, keby ste mi vysvetlili, ako to vy pociťujte, aby som ďalej nezdržoval.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky - pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Aibeková a pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Chcem reagovať na pána poslanca Jarjabka. Áno, súhlasím s ním, že väčšina z poslancov a politikov vládnej koalície sa tvári, ako keby o nič nešlo. Možno si stále naivne myslia, že občania tohto štátu podľahli už absolútne ich demagógii, ich klamstvám, ich predvolebným sľubom, ktoré boli nehoráznymi ohlupovacími procesmi voči občanom tohto štátu. Ale ja ich ubezpečujem, že nie, oni vedia, my im to občas niekde prízvukujeme, pán Šagát, že máte tú kliniku a že vám ju váš kamarát pán Vetrák na riaditeľstve Detskej fakultnej nemocnice zariadil, lebo ste ho vymenovali za riaditeľa. Pán Vetrák sa s tým nikdy ani netajil, že ste spolu študovali v Moskve, takže odtade je vaše kamarátstvo. S pánom Kováčom ste to zdravotníctvo naozaj doriadili do takých nehoráznych dimenzií, že občania Slovenskej republiky sa jednoducho bez peňazí alebo bez toho, že by nezaplatili za lieky, nemôžu nejakým spôsobom domôcť nejakej pomoci, ak ich nejaká choroba tlačí.

    A pokiaľ ide o tie úsmevy, to hovorím na tú ľavicovú časť spektra, ktorá sa tak usmieva a ktorá tak zdarne vždy sekunduje tomuto stredu v tejto vládnej koalícii, uvedomte si, že vaše preferencie sú už len 4,8 %. A keď odíde Peťo Weiss aj s pani Schmögnerovou, môže sa stať, že budete mať už len 3,6 % a vy doplatíte na túto politiku.

  • Ďakujem.

    Vážený pán poslanec, nepochybujem, že vám pán poslanec Šagát odpovie, pretože on náramne rád odpovedá, ale môžeme sa staviť, že vám odpovie, že za všetko zlé môže tá predchádzajúca vláda a jeho predchodca a on je ako anjel čistý, on všetko robil dobre, on bol úspešný, on sem dával vynikajúce zákony, on zriadil kategorizačnú komisiu, kde nastrkal svojich kamarátov a aj svojho pána riaditeľa, ktorý pôsobí v rozpore so zákonom.

    A napriek tomu, že by nemal podnikať, pretože je vysokým štátnym úradníkom na ministerstve, tak tento pán vlastní dve lekárne. Mám tu výpis z júla z Obchodného registra. Takže takéto veci pán minister podporoval a podporuje. Minule som čítala ako ním dosadený a spomínaný pán riaditeľ porušoval zákon o výbere prístroja pre zdravotníctvo, kde vyhral ten neúspešnejší kandidát. A nakoniec sa to muselo riešiť inou zákonnou cestou a dokázala sa pravda tej firmy, ktorá dávala také podmienky, aby boli prijateľné aj pre zdravotníctvo. A tie výhovorky, že on nič, on muzikant, tak tie nakoniec ukázala aj koalícia, pretože som presvedčená, že keby ste boli spokojní s prácou pána exministra, tak ho podržíte. Nakoniec, svedčili o tom aj vyjadrenia pána prezidenta a vyjadrenia pána premiéra. Takže budem očakávať, čo odpovie, ale môžem sa s vami staviť, že jeho odpoveď bude asi takáto, že on bol ten najlepší minister a všetci tí pred ním boli tí zlí.

  • Pani poslankyňa Belohorská má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Myslím si, že slová, ktoré povedal pán poslanec Jarjabek, sú aj trochu odpoveďou na predchádzajúci príspevok pani poslankyne Záborskej, ktorá hovorila o tom, že treba robiť audity na riaditeľských miestach a vlastne zistiť, či človek, ktorý sedí na príslušnej stoličke, splnil všetky adekvátne podmienky. Neviem, pani kolegyňa, ako si vy pamätáte, ale ja si veľmi dobre pamätám, že nám keď chýbal mesiac napríklad do atestácie, tak nás na ňu nepustili. Úplne pokojne sme museli čakať ďalší rok alebo polrok, lebo sme na ňu nemohli ísť. A tu sa udialo príliš veľa náhod na to, aby som tomu verila. A ja som to nakoniec pánu ministrovi povedala. A vy viete veľmi dobre, že náš minister - minister Javorský - v roku 1994, keď obsadzoval miesto šéfa kliniky, tak si vôbec nerobil problémy, že keď tam boli traja uchádzači, že to nevyhral nikto "z našich", lebo v medicíne by to nemalo platiť. Ale vyhral to bývalý minister a úplne pokojne si to odôvodnil, lebo bol známy a dobrý odborník na svojej stoličke, ale nie na tej, na ktorej dnes sedí.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková podľa poradia.

    Konštatujem, že pani poslankyňa nie je v rokovacej sále.

    Vystúpi pán poslanec Cabaj podľa poradia.

  • Pán predsedajúci,

    pán minister,

    zvyšky poslaneckého zboru,

    aj tí, ktorí popíjajú v ostatných výboroch,

    dovoľte, aby som aj ja vystúpil pri prerokúvaní tohto dôležitého bodu, aj keď podľa toho štýlu, akým spôsobom sa to prerokúva, A keby sa to nedotýkalo občanov Slovenskej republiky, pre tento parlament by to bola zábava, lebo skutočne asi na tú úroveň sa parlament dostal, pretože ak by som trochu v zveličení veril tomu, že parlament sa zabáva na tej svojej biede, tak skutočne by sme mohli pokračovať v tom, čo už začal Dušan Jarjabek.

    Svojho času, keď bol odídený neúspešný minister dopravy a keď sa na návrh opozície riešilo odvolanie jeho nástupcu - ministra hospodárstva -, tak spravodajcom bol práve ten pred ním skrachovaný jeho predchodca. Tu mi to trochu pripadá presne ako tá analogická situácia, keď by sa vlastne pri riešení dôležitých vecí v zdravotníctve a po mnohých odsúvaniach znova tento parlament by sa rád zahrával a robil si z toho zábavu, pretože toho ministra, ktorý musel odísť zo svojej funkcie a ktorý mal leví podiel na tom, že zdravotníctvo vyzerá tak, ako vyzerá, poveril funkciou spravodajcu práve pri prerokúvaní tohto bodu v parlamente. Takže ten, kto by sa tak zvonku na to pozeral, tak skutočne to berie ako žartovanie, ako robenie si nejakej zábavy samého zo seba. Ale to zrejme už patrí k tomuto slovenskému parlamentu, pretože ináč to asi nebude, ešte tých pár chvíľ, kým tento parlament bude existovať.

    Ale o tom nechcem hovoriť, pretože pri riešení otázky financovania zdravotníctva nemá čo parlament k tejto veci povedať, pretože v tomto nerobí ani vláda. A čo už má parlament robiť? Ten to prijíma mlčky alebo nejakým spôsobom do stratena. Avšak napriek skúsenostiam, ktoré už mám za túto noc a ktoré mám aj z minulosti, nedá mi, napriek tejto skutočnosti, aby som nepredložil návrh na uznesenie, hoci, samozrejme, už to tak býva: Kto to predložil, nie, čo predložil, ale kto to predložil. Nerobím si ilúzie, ale možno aspoň v histórii bude zapísané, že bola snaha túto problematiku riešiť návrhom na uznesenie. A tí, ktorí sa takýmto spô- sobom za toto verejné hlasovanie podpíšu, nech sa potom nielen pred svojím svedomím, ale aj pred svojimi voličmi zodpovedajú, prečo sa takýmto spôsobom rozhodli.

    Takže návrh na uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky po prvé, zabezpečiť pre rezort zdravotníctva v roku 2001 vyrovnaný rozpočet, po druhé, hľadať zdroje riešenia finančných problémov zdravotníctva tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu finančnému zaťažovaniu občanov Slovenskej republiky."

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cuper.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja som chcel len reagovať na pána predrečníka. A v tej súvislosti s ozdravením alebo oddlžením zdravotníctva by som sa chcel opýtať na tie privatizačné aktivity. Pán terajší minister a bývalý minister, v Bardejove dala Mečiarova vláda 80 mil. Sk na revitalizáciu budovy polikliniky. Povráva sa, že už je spracovaný privatizačný projekt a že by mala ísť do privatizácie. Nie sme spokojní s takýmto stavom veci.

    Ďalej, pán Kováč, vás by som sa chcel opýtať, ako je to s tou privatizáciou na Bezručovej. Ja viem, že je to lukratívny objekt, ktorý bol postavený niekedy začiatkom storočia a dnes sa dá prestavať na veľmi lukratívnu budovu - administratívnu alebo slúžiacu na iné nájomné účely -, za čo môžu plynúť nesmierne zisky v strede mesta. Aj samotný pozemok je lukratívny.

    No a posledná otázka by bola, ako je to s tou Imunou Šarišské Michaľany. Povrávalo sa tiež, že tam pani Schmögnerová zobrala záruku práve preto, že ste v tom boli zainteresovaní vy dvaja alebo vaše firmy alebo že firmy vašich príbuzných boli zainteresované na dovoze krvnej plazmy. Ja chodievam do okresu Sabinov, lebo to je môj patronátny okres. Tá budova je tam rozostavaná. Nestavia sa tam a zrejme sa tam už asi krvná plazma vyrábať nebude. Tak by som bol rád, keby ste, pán minister, na tieto otázky odpovedali, lebo ja musím tiež odpovedať voličom, keď prídem na míting, lebo sa ma na to pýtajú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková. Nie? Boli ste napísaná. Takže nechcete vystúpiť v rozprave? Pán poslanec Cabaj vás napísal aj bez toho, aby ste sa hlásili. Vystúpte, pani poslankyňa. Pani poslankyňa, budete vystupovať v rozprave?

  • Ruch v sále.

  • Ale ja jej dávam možnosť vystúpiť.

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyňa zrejme nebude vystupovať v rozprave. Nie, už sa nemôže hlásiť do tejto rozpravy, nie, nemôže, pretože sa musí prihlásiť prostredníctvom klubu, pani poslankyňa. Prečítajte si rokovací poriadok.

    Pokiaľ teda nechce pani poslankyňa Mušková vystúpiť v rozprave, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán minister. Áno.

    Nech sa páči, pán minister Kováč, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    ak dovolíte, odpovedal by som v tomto vystúpení na mnohé otázky, ktoré boli vznesené k spôsobu financovania. Ale myslím si, že to boli otázky, ktoré sa týkajú vlastne celej existencie zdravotníctva.

    Zdá sa, že ak hodnotíme polohu štátu, ako sa správa k zdravotníctvu, asi najlepší ukazovateľ je taký, koľko prispieva štát na jedného poistenca, za ktorého platiť má.

    Dovoľte teda historický exkurz. Historicky najnižšia suma na jedného pacienta bola schválená v období, keď sa pripravoval rozpočet na rok 1994 - myslím si, že vtedy bola ministerka pani Belohorská -, v sume 33 korún 56 halierov.

  • Hlasy z pléna.

  • Môžem to dokončiť?

    V roku 1995 bol ministrom pán minister Javorský, štát platil 181 Sk. Je to razantný vzostup. A bolo to vtedy 13,7 % z 54 % minimálnej mzdy, zo sumy 2 450 Sk. V roku 1996 opäť za pána ministra Javorského bol vzostup na 269 Sk za jedného poistenca. V roku 1997 bol razantný vzostup o 0 korún 0 halierov na 269 Sk. V roku 1998 bol rozpočet ministra Javorského - razantný vzostup z 269 Sk na 270 Sk, to znamená vzostup o 1 Sk. A prichádza vláda, v ktorej je minister Šagát, rok 1999 - vzostup na 283 Sk. To je vzostup nie o 1 Sk, ale o 13 Sk. Nie je to veľa, ale je to vzostup. V roku 2000 síce zostáva suma na poistnom za poistencov štátu 283 Sk, ale vzhľadom na dodatočné zdroje, ktoré do zdravotníctva vstúpili, táto suma, ktorou štát posilnil poistné, ktorú dal so sumami, ktoré prišli ako dodatočné zdroje na jedného poistenca štátu, je suma 365 Sk v roku 2000.

  • Neustále hlasy z pléna.

  • No tak ale držali ste tri roky absolútne rovnaké číslo a inflácia bola, takže nemusíme si asi rozprávať.

    Pre rok 2001 je plánovaná suma takmer v rovnakej výške. Chcem tým teda povedať jedno: Nemôžeme hovoriť o tom, že v období predchádzajúcej vlády venovala vláda obrovskú pozornosť zdravotníctvu, pretože opakujem, tri roky po sebe rozdiel medzi príspevkami za poistencov štátu bol v jednom prípade 0 Sk a v druhom prípade 1 Sk, kým v tejto situácii neustále narastá podiel financií, ktoré platí štát za svojich poistencov. Je to určite prejav politiky štátu voči poistencom.

  • Neustále hlasy z pléna.

  • Budem aj na to odpovedať.

    A teraz, ak dovolíte, by som odpovedal na niektoré otázky.

    Pán poslanec Zelník, ja súhlasím s vami. Prospektívny rozpočet je málo motivačný. Prospektívny rozpočet v období, keď vznikol, mal zastaviť alebo mal uzavrieť otvorený koniec financovania v nemocniciach. Túto úlohu splnil. Ale naozaj je málo motivačný a my musíme hľadať a úporne hľadáme mechanizmus, akým financovať nemocnice, pretože ani prospektívny rozpočet, ani maximálna cena, neviem, kto to tu spomenul, nie je dobrá metóda, pani poslankyňa, nie je to dobrá metóda.

    A treba hľadať ďalšie metódy, ktoré by bolo možné použiť pri financovaní nemocníc. Je to problém, ktorý majú otvorený v Českej republike, nemajú ho vyriešený, je to problém, ktorý majú otvorený Maďari, prešli na modifikovaný DRG-systém, ktorý skúmame, či by sme ho mohli použiť na území Slovenskej republiky vo veľmi modifikovanej forme. Možno- že to sa ukazuje ako cesta, ktorá uzavrie koniec a na druhej strane bude motivovať výkonom. Opakujem znovu, súhlasím s vami, absolútne.

    Pán poslanec Zelník spomínal chyby predchádzajúceho ministra v riešení Perspektívy. Nuž ja viem, že v tejto debate nemôže on odpovedať, ale mám jednu otázku: Koľkokrát zariadil ako ministerský úradník, aby si plnilo ministerstvo zdravotníctva svoju kontrolnú povinnosť voči Perspektíve? Koľkokrát tam bol štátny poisťovací dozor? Pokiaľ ja viem, ani raz. A to, že sa dopustil stav Perspektívy, je jednoznačne, jednoznačne chyba štátu, pretože štát, ministerstvo financií a ministerstvo zdravotníctva si mali plniť svoje povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona o zdravotnom poistení vo funkcii štátneho zdravotného dozoru. Ten tam nebol. Žiaľ, keďže ste tam neboli, dopadla Perspektíva tak, ako dopadla.

    Dotknem sa vystúpenia pani poslankyne Aibekovej, lebo tu bolo množstvo otázok, na ktoré treba odpovedať. Pokiaľ sa týka príspevku z privatizácie, pani poslankyňa, tie peniaze už nemáme na našom účte. Už som to hovoril minule, už sú odoslané, to znamená - a ja som to aj opakoval, aj to chcem ešte raz zopakovať -, že naozaj je problém s tými poslednými splátkami za november, december. Ale na základe dohovoru s ostatnými ministrami už mám kryté tie finančné zdroje, takže aj zdroje vyplácané z privatizácie na november, december sú zaistené. Chcem tým povedať, že na prevádzku prídu 2 mld. Sk a na oddlženie príde 2,5 mld. Sk.

    V súvislosti s platmi: V momente, keď sme odoslali tie naše finančné prostriedky do jednotlivých nemocníc, išiel prípis ministra riaditeľom nemocníc, kde som ich vyzval, aby upravovali pohyblivú zložku mzdy. Ten rozsah vám neviem po- vedať, pretože pohyblivá zložka je veľmi zložitá vec. Musí si to upraviť každý riaditeľ podľa svojho, ale ja som im tam dával návod, na čo majú tieto finančné prostriedky použiť. Rozhodne sa nesmú použiť na platenie starých dlhov, pretože na to sú určené iné peniaze, ktoré dostávajú na splatenie starých dlhov, ale môžu ich použiť na dlhy, ktoré urobili tento rok, na prevádzku a na pohyblivú zložku mzdy. V tejto súvislosti ešte nebudem hovoriť o percentách, ale ak sa nám podarí schváliť rozpočet v tom rozsahu, ako ho máme navrhnutý, ten zaručuje ďalšiu valorizáciu miezd v zdravotníctve.

    Len chcem pripomenúť jedno a tu by som bol rád, keby ma podporil aj parlament. Ja si naozaj myslím, že v zdravotníctve tiež musíme prestať s tým rovnostárskym ocenením každého rovnako, bez ohľadu na to, ako lekár robí kvalitnú prácu. Viete, poznám mnohých kolegov, ktorí robia vysoko odbornú a špičkovú robotu, na druhej strane sú ľudia, ktorí, budem to hovoriť veľmi slušne, si nezaslúžia, aby mali vôbec titul lekára, a napriek tomu pracujú. Myslím si, že tu treba diferencovane odmeňovať.

    Pokiaľ sa týka nerovnomernosti v posteľovom fonde, ja s vami úplne súhlasím. My nemáme dobre rozprestrené nemocnice na území Slovenska. Máme nemocnice, ktoré sú plnohodnotné, to znamená, že majú minimálne tie štyri základné oddelenia a sú od seba vzdialené 12 km. Nuž jednoznačne hovorím, že nie je možné udržať takúto sieť. Tam nepríde dostatok pacientov. A potom, ľudia, ktorí tam pracujú, sú profesionálne menej zdatní, pretože nebudú mať k dispozícii dostatok skúseností a nemôžu toho pacienta dostatočne dobre ošetriť. Je to zlé. Hľadáme riešenie, niektorí riaditelia prichádzajú veľmi spontánne a myslím si, že s veľmi dobrými myšlienkami, že začnú špecializovať tie nemocnice: Ja za tvoj okres budem robiť neurológiu, ty za mňa rob interné. Myslím si, že toto sa ukazuje a je to spontánna aktivita riaditeľov, že pochopili, že takto sa tie nemocnice dokážu udržať.

    Pani poslankyňa, spomínali ste sociálnozdravotné lôžka. Áno, je to prvýkrát po desiatich rokoch, že sa dokázali ministri dohodnúť, že takéto lôžko vznikne relatívne jednoduchým mechanizmom po schválení novely zákona o neziskových organizáciách vykonávajúcich verejnoprospešnú činnosť. Nič nebráni v ceste, aby takéto zariadenia mohli vzniknúť. Návrh tej novely je po legislatívnom pripomienkovaní na úrovni vlády. Bude teraz v Legislatívnej rade vlády a predpokladám, že sa do parlamentu dostane ešte v decembri. To znamená, že bude možné o ňom rozhodnúť a môžeme to hneď zrealizovať.

    Spoluúčasť pacienta. Prosím, na môj návrh, aby pacient platil nie 13,7 %, ale 14 %, realita tohto návrhu je nasledovná. Pri priemernom plate 10 500 Sk to nepredstavuje ani jednu celú korunu na deň. My sme si robili prepočty a zistili sme, že z poistencov, ktorí platia zo svojho platu, 55 % je fajčiarov. Suma, ktorú od nich žiadame na zdravotníctvo za mesiac, nepredstavuje cenu jednej škatuľky cigariet. Chcem povedať, že nefajčiari platia korunu za deň. Hovorili ste, že niekto môže mať vyšší plat. Pani poslankyňa, ak má niekto plat 20 tis. Sk mesačne, musí oželieť na zdravotníctvo 2 Sk za deň, áno, pri 20-tisícovom plate. Ak nie je schopný dať 60 Sk mesačne, neviem, ja rozhodne si myslím, že sú ľudia, ktorí sú schopní to dať. A myslím si, že občan tomu možno skôr porozumie, že tá jedna koruna denne na zdravie nie je tak veľa, aby ju nebol ochotný zaplatiť. O zvyšovaní platov som hovoril.

    Pokiaľ ide o problém ADOS-iek, áno, my máme pre ADOS-ky pripravenú sieť a to je odpoveď - ešte niekto hovoril o ADOS-kách a to je odpoveď aj na túto otázku -, my máme pripravenú sieť ADOS-iek, ktorá ešte nie je úplne naplnená. Pripravili sme aj vyhlášku, pretože dnes zamestnávajú ADOS-ky ľudí, ktorí plne nezodpovedajú kvalifikáciou, ale vzhľadom na to, že naše vysoké školy nie sú pripravené vyškoliť sestry v ošetrovateľstve, tak sme tam dali pomerne dlhú čakaciu lehotu, kým sa vyškolia, to znamená, je tam asi 7 rokov, dokedy musia absolvovať vysokoškolské vzdelanie na úrovni bakalárskeho alebo magisterského titulu v odbore ošetrovateľstvo. Musia to urobiť do 7 rokov. Keďže to bakalárske štúdium je 3 roky a magisterské je 5 rokov, myslím si, že sa to dá stihnúť, takže zvýšime aj kvalitu. Myslím si, že to, čo hovoril pán poslanec Drobný, že tie ADOS-ky by mali mať vyššiu úroveň. Ony, samozrejme, nevedia niektoré tie špeciálne ochorenia zatiaľ ošetrovať, ale tam je veľký priestor práve na to, aby sa ten pacient dostal na sociálnozdravotné lôžko, ktoré budeme v budúcom roku zakladať nielen na tých dvoch pilotných pracoviskách, ale v celej sérii ďalších pracovísk. Pani poslankyňa, myslím si, že som odpovedal asi na všetko z toho prvého vystúpenia.

    Pani poslankyňa Tóthová hovorila o tom, ako výrazne sa zhoršil zdravotný stav a chrup. Nuž pani poslankyňa, keby ste pracovali v medicíne, tak by ste vedeli, že sa nemôže znížiť zdravotný stav chrupu v populácii za dva roky. To nejde. Ten chrup sa totiž vyvíja isté obdobie a iste viete to, že základné pravidlo na ošetrenie chrupu je dostatočná hygiena ústnej dutiny. Takže asi táto vaša poznámka išla trošku mimo. To znamená, že ak naučíme deti dostatočne sa starať o svoje zuby, dostatočne si ich čistiť - to je zásadná vec, o ktorej vám každý stomatológ povie, že je to tak -, tak zdravotný stav chrupu bude vynikajúci. Myslím si, že tam máme ešte veľké medzery, ale to sú medzery v prevencii a v edukácii, ale nie vo financovaní zdravotnej starostlivosti.

    Spomínali ste tu stavby, ktoré boli dokončené. Myslím si, že to spomínal pán poslanec Kalman. Pán poslanec, žiaľ, musím vám povedať, že to boli stavby, ktoré boli začaté za vašej vlády.

  • Odpoveď poslanca z pléna.

  • Len viete, musíte zvážiť, či je lepšie sistovať stavbu a nechať ju ničiť pod vplyvom počasia, alebo sa dá ukončiť. Ale boli začaté, my sme ich neprojektovali. Vy ste ich naprojektovali. Dosiahli sme ich dostavby do istej fázy. Tak sme tú stavbu ukončili, lebo je to lacnejšie.

    Dotkol by som sa aj platov a, tak ako sa hovorilo, ich zvyšovania v tých prvých dvoch etapách. Chcem povedať, že tieto etapy nikdy neboli schválené, pretože boli síce súčasťou materiálu, ktorý predkladal pán minister Javorský, ale vláda mu neodsúhlasila túto časť uznesenia a vyškrtla uznesenie o etapovitom zvyšovaní platov. Je pravda, že došlo k rastu mzdy o 35 %. Je to tak, ja to nepopieram, že došlo k zvýšeniu o 35 %. Problém je taký, že na to neboli zdroje. Tie platy sa zvýšili na dlh. To znamená, že tam sa už vopred vedelo, že sa ústavné zariadenia budú zadlžovať, pretože nemali kde na to získať peniaze, len z prevádzky, a vedelo sa veľmi dopredu, že dôjde k zadlžovaniu tých nemocníc.

    Pani poslankyňa Belohorská by rada vedela, kedy vznikne reforma a aké má reforma zásadné body. Ja nepochybne prinesiem celú koncepciu do výboru pre zdravotníctvo. Bude možnosť si ju pozrieť. Bude aj v materiáli v Národnej rade. Ja si myslím, aby som povedal len tie základné body, je to výrazné posilnenie samosprávneho prvku riadenia, či už prostredníctvom verejnoprospešnej neziskovej organizácie, nemocnice alebo Slovenskej lekárskej komory.

    Zákon o Slovenskej lekárskej komore a o lekárskom povolaní je hotový. Po odstránení troch alternatívnych riešení ho predkladáme, to znamená, že na zjazd Slovenskej lekárskej komory je zákon pripravený v paragrafovom znení, a tak môže byť schválený. Po jeho schválení starostlivosť o sieť ambulantnej starostlivosti preberie Slovenská lekárska komora z rúk štátnej správy. Teda tam je opäť posilnenie samosprávy.

    To, čo je druhé, je zavedenie hodnotenia podľa kvality práce lekára alebo oddelenia. V ambulantnej starostlivosti budeme hodnotiť lekára, máme pripravených 12 hodnotiacich kritérií. Ten lekár, ktorý pracuje dobre, s ktorým sú pacienti spokojní, bude mať vyššiu mzdu a vyšší príjem ako lekár, ktorý pracuje nekvalitne.

    Tretí taký princíp, ktorý tam je, je princíp hierarchie nemocníc a ústavných zariadení, aby si nie každá nemocnica dovolila robiť všetky výkony, pretože nemá na to ani personál, ani prístroje, nemá na to skúsenosti. Každý nech robí to, na čo je pripravený, a potom je starostlivosť kvalitatívne na vyššej úrovni.

    A konečne azda to posledné, otázka viaczdrojového financovania, to znamená zmeny zákona o zdravotnom poistení. Máme pripravené zásady tohto zákona. Zatiaľ sme neúspešní v presvedčovaní svojich kolegov vo vláde, pretože chceme zaviesť iné princípy zdravotného poistenia, zaviesť doplnkové zdravotné poistenie, zaviesť zdravotné pripoisťovacie systémy. Toľko k reforme, ale celú tú reformu, jej dokončenie, pretože to je proces, ktorý bol naštartovaný, vám majú doniesť na základe uznesenia.

    Máte pravdu s mamografiou v tom zmysle, že my naozaj, podľa môjho názoru, máme dostatok mamografických aparatúr. Sú málo využívané z dvoch dôvodov: Po prvé, pretože máme málo röntgenológov, ale to nie je chyba ministerstva zdravotníctva, to je jednoducho vec, že sa kolegovia nerozhodli špecializovať sa v tomto odbore a my, ako viete, nemáme právo niekoho nútiť, aby sa špecializoval v tom odbore. Ja tu vidím veľký priestor pre kolegov, ktorí nemajú v tejto chvíli uplatnenie, aby sa zaujímali práve o tieto odbory, ktoré sú veľmi zaujímavé a atraktívne.

    Azda ešte dodatok a ten je k tomu kardiovaskulárnemu a onkologickému programu, k tým 540 mil. Sk a nákupu techniky v tejto oblasti. Prosím vás, v tom kardioprograme sa nebude nakupovať žiadna technika, tá nie je súčasťou techniky, a v onkologickom programe sa nakupujú cytostatiká, ale nie len cytostatiká. Majú sa nakúpiť štyri mamografy, aby sa doplnila tá sieť, to je na doplnenie siete. A zvyšok tých peňazí bude použitý na materiál, ktorý treba práve na mamografický program, to znamená filmy, vývojky, aby sme doplnili mamografickú sieť. To je otázka riaditeľov, aby si zorganizovali svoj personál. A mamografy, ktoré boli kúpené v roku 1985, keď tu prvé začali pracovať, sa nahradzujú, sú to 4 kusy, takže to nejde nad normálny počet. To znamená, že obi- dva tieto programy sú mimo. Žiadny prístroj z toho nepôjde.

    Pokiaľ ide o privatizáciu, hovorili ste tu o privatizácii a každý sa pýta na privatizáciu. Opakujem znovu, dnes prebieha privatizácia zdravotných stredísk polikliník, nie polikliník, ale zdravotných stredísk, ktoré patria do polikliniky. Táto privatizácia prebieha v súlade s tým, čo schválila vláda, to znamená prednostne obec, zamestnanci. Ak s tým nesúhlasí zamestnanec, nesúhlasí obec, až potom je tu na rade niekto iný. Je pravda, že ťažisko je v tejto chvíli v zamestnaneckých skupinách. Darí sa nám však aj ďalšia aktivita, že mestá a zamestnanci, ktorí pracujú v danej poliklinike, vytvárajú spoločenstvá, už nech ich nazveme akokoľvek, či je to eseročka, alebo je to obchodná, alebo je to iná spoločnosť, a tie sa uchádzajú o privatizáciu. To sa nám zdá najvýhodnejšie, pretože na rozvoji polikliniky má záujem tá obec a tiež zamestnanci, ktorí tam robia.

  • Hlasy z pléna.

  • Budem sa ponáhľať, teda rýchlejšie.

    Pokiaľ ste sa pýtali na ďalšiu privatizáciu, hneď odpoviem. Ja som to tu povedal. Zdravotnícke zariadenia budú transformované na verejnoprospešné neziskové zariadenia, nie privatizované, ale transformované na verejnoprospešné neziskové zariadenia. Tým odpovedám na všetky otázky, ktoré sa týkajú privatizácie s výnimkou otázky pána poslanca Cupera na Bezručovu. Bezručova dnes patrí Nemocnici s poliklinikou akademika Ladislava Dérera. Pokiaľ mám informácie od pána riaditeľa, vzhľadom na nutnosť prístavby operačných sál v tejto nemocnici plánuje túto budovu predať. Kedy a komu, to neviem. Nebudem to ja ani nikto z mojich blízkych, ani natrčení.

  • Hlasy v sále.

  • Odo mňa nebudú natrčení, ak budú od teba, je to tvoj problém.

    K otázke výživy, otázke pani poslankyne Belohorskej myslím si, že keby si pozrela presnejšie materiál, ktorý bol tento rok schválený už vládou, ministerstvo pôdohospodárstva začína cielene dotovať potraviny, ktoré my považujeme za zdravé potraviny. A nie je to otázka ceny, nie, nie je to otázka ceny. Asi veľmi dobre vieme, o čom hovoríme, že vlákniny nie sú tak drahé, aby človek musel mať veľké platy.

    Je tu veľmi vážna otázka dlhov Slovenských elektrární, penálov a čo s tým. My máme tri skupiny dlhov alebo štyri také veľké skupiny dlhov. Prvá skupina 3 mld. Sk je voči Sociálnej poisťovni, tú vyrovnáme do januára. Slovenské elektrárne, to znamená elektrárne, plynárne, telekomunikácie a voda, to sú alebo štátne podniky, alebo bývalé štátne podniky, tam sa skutočne dohadujeme s týmito podnikmi platiť len istinu, nie penále. A nechceme to platiť vlastne vôbec, ale vstupujeme do systému vzájomných zápočtov nielen cez trojzápočet, ktorý dnes dovoľuje zákon, ale cez niekoľko zápočtov tak, že by sa vlastne tieto dlhy umorili. Dá sa to urobiť. Robí na tom ministerstvo financií, pripravuje ten projekt. Niekedy koncom novembra by mal byť naformulovaný. Bude k tomu treba nejaká malá zákonná úprava, ale mal by sa vlastne dotiahnuť niekedy okolo marca, asi do mája budúceho roku tie vzájomné zápočty, to znamená, tie zdravotné zariadenia budú čisté, bez dlhov voči týmto podnikom.

    Pán profesor Drobný mal dve alebo dokonca tri otázky. My nechceme v zdravotníctve ďalej šetriť, ale chceme dostať do vyváženého stavu zdroje a náklady. Myslím si, že to sa nedá nazvať šetrenie, ale je to zodpovedný prístup a predpokladáme a žiadame riaditeľov nemocníc, aby si už takto pripravili rozpočty na budúci rok. Teda to je aj odpoveď. My naozaj chceme, aby riaditelia pripravili pre budúci rok vyrovnané rozpočty. Vedia, resp. budú vedieť po prijatí zákona o štátnom rozpočte, koľko dostanú pre budúci rok. Takže je to v tejto polohe.

    Bola tu požiadavka na iný typ financovania praktických lekárov. Žiaľ, naše skúsenosti sú také, že ak by sme použili ten funholdingový systém, pravdepodobne by sa to skončilo tak, že lekár by nikoho neposlal na žiadne vyšetrenie a peniaze by si nechal sám pre seba. Preto volíme inú metódu, ako sa dá dosiahnuť, aby lekár uvážlivo ordinoval, rozširovať zdroje pre odvody do zdravotných poisťovní.

    Vidíte, že dávam návrh rozšíriť zdroj o jednu korunu na deň a už sa ozývajú vaše kolegyne, že s tým nesúhlasia. Je pravda, že zdroje z privatizácie raz vyschnú a nebudú môcť byť v zdravotníctve. Chcem povedať, že pre budúci rok zdravotníctvo dostane z privatizácie už len na oddlženie, ale nie na prevádzku. Už s tým nekalkulujeme, a preto došlo k rádovo vyššiemu navŕšeniu v rozpočte.

    Pán poslanec Jarjabek mal otázky, ktoré boli nasmerované na pána poslanca Šagáta, ale myslím si, že trošku som mu odpovedal možno aj tým, aké boli tie platby štátu za ministra Šagáta a aké boli predtým, resp. ani nie priamo ceny, ale dynamika, pretože to je dôležité. Ja si myslím, že tam je asi základ toho, ako sa správal.

    Pani poslankyni Belohorskej dám azda jednu odpoveď. Nie je možné, aby minister rozhodoval o obsadení kliniky. Ak to urobil pán minister Javorský, tak urobil hrubú chybu, lebo zákon nehovorí o tom, že minister rozhoduje o prednostovi kliniky.

  • Hlasy z pléna.

  • Je to ináč, je to výberová komisia. Takže ak to bolo cez výberovú komisiu, súhlasím, ale minister o tom rozhodovať nesmie.

    A teraz na zaujímavé otázky od pána poslanca Cupera. Na Bardejov som odpovedal. Je to verejnoprospešná a nezisková organizácia. Myslím si, že stačí odpoveď. O Bezručke som hovoril. A Imuna Šarišské Michaľany je v situácii, že opäť tento rok, v závere roku nemá, tak ako každý rok, finančné zdroje na rozbeh výroby.

  • Neustále hlasy z pléna.

  • Áno, je tam vládna záruka na stavbu, áno, ale nie na výrobu, tú, ktorú robí.

    My sme našli peniaze na to, aby mohli tento rok pokračovať vo výrobe, ale je tam zásadná úloha urýchlenej privatizácie Imuny, pričom podmienka je, aby ten, kto bude privatizovať, okrem toho, že vie zasýtiť domáci trh, mal k dispo- zícii aj zahraničný trh, aby krvné deriváty, ktoré po dokončení tejto stavby bude Imuna vyrábať v nadbytku, bolo kde umiestniť. A myslím si, že to je zásadné. My musíme mať nasýtený svoj trh. To je prvá podmienka pre privatizérov. Ale musí vedieť, kde ich umiestniť, lebo tie linky, ktoré tam oni pri tej prístavbe vyprojektovali, sú také výkonné, že oni spracujú celú našu plazmu, ale nevieme tie deriváty spotrebovať na Slovensku. Takže Imuna Šarišské Michaľany prejde privatizačným procesom, privatizér prevezme na seba záruky, ktoré mal štát, to znamená, že štát sa zbaví tých záruk, pretože on preberie na seba povinnosť dostavať túto linku, dostavať tie budovy, teda osadiť tam túto novú linku. Strategický podnik, je síce pravda, to je, ale dnes už nie je taký význam strategického podniku, ako sme si mysleli, pretože napríklad tie zahraničné infúzie, ktoré dnes kupujeme, sú lacnejšie ako tie, ktoré produkuje Imuna.

    Myslím si, že som odpovedal asi na všetky otázky, ktoré som dostal. Ja pevne verím, že bude ďalšia príležitosť, pretože je ďalšia mimoriadna schôdza venovaná problematike zdravotníctva. A pevne verím, že, kolegovia, neostanete len pri nej. To nebola irónia, keď som vám hovoril na začiatku, že som pred dvoma dňami hovoril, ale to bolo proste len konštatovanie, že zrejme tá téma je taká, že sa k nej vraciame veľmi často a hovoríme vlastne o tom istom.

    Ďakujem pekne za pozornosť, myslím si, že som vás dostatočne vyčerpal.

  • Ďakujem, pán minister, za vaše vystúpenie k rozprave.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie kolegyne, kolegovia,

    trošku som hlasovo indisponovaný, ale dovoľte, aby som sa vyjadril k rozprave a k tejto správe.

    Ja si myslím, že všetci oceníte, že táto správa poskytuje objektívne čísla a je veľmi kritická aj voči pôsobeniu tejto vlády a ministerstva zdravotníctva doteraz, za tieto dva roky. Dala vám do ruky argumenty, ako klesali reálne zdroje v zdravotnom poistení, ako sme úplne nezastavili zadlžovanie zdravotníckych zariadení, ako došlo aj k zhoršeniu zdravotnej starostlivosti.

  • Neustály ruch v sále.

  • My sme to tu v tej správe povedali úplne jasne a teraz, keby ste boli takí láskaví, ja som vás tu skutočne veľmi pokojne nechal hovoriť, počúval som, robil som si poznámky. Pokiaľ by ste boli aspoň toľko zdvorilí a dokázali aspoň chvíľu počúvať, možno by to bolo prospešné pre obidve strany.

  • Napriek tomu, že pravdepodobne sa nemôžem dočkať tejto veci, dovoľte mi povedať ešte niekoľko poznámok.

    Táto správa je kritická a objektívna a hovorí aj o nedostatkoch. Chcem však povedať ctenej opozícii, keďže sme tu boli v minulom období spoločne, aby predložila jednu takúto kritickú správu s objektívnymi číslami z minulého obdobia. Pripomeniem vám a pravdepodobne si budete veľmi dobre pamätať na správu, ktorú ste predložili v marci 1998, ktorá sumarizovala nepriaznivý vývoj zdrojov v zdravotnom poistení za vašej vlády a ktorá bola odrazom polročného rokovania s ministrom financií pánom poslancom Kozlíkom a neviedla k žiadnemu výsledku, pretože zadlženie rezortu napriek týmto opatreniam, ktoré sa prijímali, napriek polročným rokovaniam s ministrom financií ste nevedeli zastaviť.

  • Hlasy z pléna.

  • Pokiaľ by vám vydržali nervy a ešte ma chvíľu počúvali, možno by to bolo zaujímavé aj pre vás a možno strata pamäti nebude absolútna, predsa si len na niečo budete pamätať.

  • V roku 1998 zadlženosť rezortu, a tí čo robíte v obchode a v normálnej ekonomike, viete, že bola taká, že sa zastavovali dodávky normálnych komodít do zdravotníckych zariadení. Preto sme toto museli riešiť v priebehu roku 1998 za cenu skutočne nepopulárnych a nepríjemných reštrikčných opatrení. Je to tak. To priznávame v tomto materiáli bez problémov.

    Návratné finančné výpomoci v roku 1999 presiahli 3 mld. Sk. A postoj tejto vlády k zdravotníctvu na rok 2000 sa dokázal tým, že na jedného poistenca nedávame tak ako vy 190 Sk, 280 Sk, ale do zdravotníctva príde 366 Sk na občana, a to do konca roku. Reálne príde viacej peňazí. Ale napriek tomu chcem povedať jednu vec - v zdravotníctve aj napriek tomu, že príde viac peňazí tohto roku, nie je situácia taká, aby sme mohli byť spokojní. A to je v tej správe napísané.

    A sú tam navrhnuté ďalšie opatrenia, ktoré sú obsiahnuté v transformácii. A tá transformácia je vypracovaná na základe poznatkov vyspelých krajín. A ak máte nejakú inú, tak ju tu predložte, ale transformácia sa nerovná len naliatiu peňazí do systému. To povedali všetky vyspelé krajiny. Musia sa robiť aj regulačné opatrenia. A tie nie sú, žiaľbohu, príjemné.

    Takže ak máte otázku, ako sa cítim, ja chcem povedať takto: Rok 1999 bol veľmi ťažký, v roku 2000 však začíname síce až v druhom polroku s onkologickým programom, kardiovaskulárnym programom, ale tento kardiovaskulárny program, s ktorým začíname, na rok zabezpečí 2 400 operácií. To tu od roku 1990 nebolo.

    Ďakujem pekne.

  • Potlesk a ruch v sále.

  • Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím, aby ste uviedli návrh na uznesenie.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím pokoj, páni poslanci.

    Prosím, keby ste predložili návrh na uznesenie.

    Pán poslanec Cuper, pokoj prosím. Nechajte hovoriť pána spravodajcu.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte, aby som dal hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Cabaj. Pravdepodobne ho poznáte, ak ho nepoznáte, môžem ho prečítať, ale asi ho poznáte:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky po prvé, zabezpečiť na rozvoj zdravotníctva v roku 2001 vyrovnaný rozpočet, po druhé, hľadať zdroje riešenia finančných problémov zdravotníctva tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu finančnému zaťažovaniu občanov."

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať, môže sa hlasovať o obidvoch bodoch spoločne.

  • Páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa dostavili na hlasovanie o návrhu uznesenia, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca k predloženému bodu rokovania Národnej rady.

    Páni poslanci, prosím, keby ste sa prezentovali a hlasovali o predloženom návrhu na uznesenie. Nech sa páči, hlasujte, páni poslanci.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Páni poslanci, budeme hlasovať znova.

    Prosím, zrušte hlasovanie.

    Pán poslanec, prosím vás, ešte raz predneste návrh, o čom budeme hlasovať.

  • Áno, ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Cabaj predniesol návrh uznesenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky po prvé, zabezpečiť pre rezort zdravotníctva v roku 2001 vyrovnaný rozpočet, po druhé, hľadať zdroje riešenia finančných problémov zdravotníctva tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu finančnému zaťažovaniu občanov."

    Ďakujem.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu. Nech sa páči, hlasujte. Páni poslanci, panie poslankyne, žiadam vás, aby ste hlasovali o tomto návrhu. Hlasujte, prosím.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Návrh nebol schválený.

    Prosím ďalej.

  • Ruch v sále.

  • Dovoľte, aby som predniesol návrh uznesenia zo spoločnej správy: "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o finančnej situácii v rezorte zdravotníctva a perspektíve financovania zdravotníctva do konca roku 2000."

  • Hlasujte o tomto návrhu na uznesenie. Prosím, hlasujte.

    Prezentovalo sa 51 poslancov.

    Žiadam skrutátorov, aby zistili účasť v sále.

    Bolo nás 78 tesne pred týmto hlasovaním, to znamená, že bola väčšia účasť poslancov.

    Páni poslanci, panie poslankyne, nasleduje

    správa o stave bankového sektora v Slovenskej republike a návrh opatrení na vytvorenie systému bezpečných bankových služieb.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 725 a výsledky jej prerokovania vo výboroch ako tlač 725a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky správu uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.

    Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte, aby som na úvod povedala, že, chvalabohu, stav slovenského bankového sektora je podstatne lepší, aby sme nutne museli o ňom diskutovať o pol tretej ráno. Takže s týmto optimistickým úvodom dovoľte, aby som vás oboznámila z poverenia vlády Slovenskej republiky o stave bankového sektora v Slovenskej republike.

    Cieľom predloženia správy o stave bankového sektora v Slovenskej republike a návrhu opatrení na vytvorenie systému bezpečných bankových služieb je informovať o stave bankového sektora na Slovensku, poukázať na jeho hlavné vývojové trendy a v neposlednom rade aj na najdôležitejšie úlohy bankového dohľadu.

    V slovenskom bankovom sektore v závere roku 1999 pôsobilo 25 bankových subjektov, z ktorých boli 2 pobočky zahraničných bánk. Ku koncu júla tohto roka pôsobilo na Slovensku už len 23 bankových subjektov. V apríli bola odobratá banková licencia AG banke. V júli bol vyhlásený konkurz na majetok Slovenskej kreditnej banky Bratislava, čím tejto banke zaniklo povolenie pôsobiť ako banka zo zákona. Aby som doplnila prehľad v nadväznosti na súčasnú situáciu, rada by som dodala, že medzitým došlo k odňatiu licencie ďalšej banke v Slovenskej republike, a to Dopravnej banke.

    Základné imanie bánk vrátane trvalo poskytnutých finančných prostriedkov pobočkám bánk zahraničnou centrálou dosiahlo k 31. 12. 1999 výšku 52,8 mld. Sk. V prvom polroku 2000 sa základné imanie za bankový sektor celkovo zvýšilo na 56,1 mld. Sk. Zahraničné kapitálové investície do bankového sektora predstavujú objem 14,3 mld. Sk, čo je jedna štvrtina celkových investícií do bankového sektora.

    Vo vývoji bankového sektora na Slovensku možno rok 1999 považovať ako jeden z najvýznamnejších. Vo viacerých kvalitatívnych ukazovateľoch sa spomalil nepriaznivý vývoj a pri niektorých z nich trendy nadobudli pozitívny smer. Po poklese bilančnej sumy bankového sektora v roku 1999 o 26,5 mld. Sk na 769,8 mld. Sk sa v prvom polroku tohto roka zaznamenal nárast bilančnej sumy na hodnotu 798,5 mld. Sk, ktorá už prevyšuje úroveň dosiahnutú v závere roka 1998.

    Na výsledky rozvoja bankového sektora mala pozitívny vplyv predovšetkým reštrukturalizácia vybraných bánk. Prejavilo sa to najmä v závere roka 1999, keď objem klasifikovaných pohľadávok klesol k septembru 1999 na 129,6 mld. Sk z hodnoty 174,5 mld. Sk, ktorá predstavovala takmer neudržateľný stav. Medzitým v prvom polroku 2000 došlo k ďalšiemu zníženiu klasifikovaných pohľadávok ich presunom na Slovenskú konsolidačnú.

    Po viacročných snahách boli uskutočnené prvé reálne kroky v ozdravení a reštrukturalizácii najväčších bánk s rozhodujúcim vlastníctvom štátu, tzv. transformujúcich sa bánk, ako je Všeobecná úverová banka, Slovenská sporiteľňa a Investičná a rozvojová banka. V prvej etape reštrukturalizácie, ktorá sa uskutočnila v závere roka 1999, bolo zrealizované kapitálové posúdenie uvedených bánk v celkovom objeme 18,9 mld. Sk. Bezprostredne s kapitálovým posúdením sa vykonal aj odsun klasifikovaných úverov v celkovom objeme 74,1 mld. Sk, z toho 62,7 mld. Sk do špecializovanej agentúry Slovenskej konsolidačnej a 11,4 mld. Sk do Konsolidačnej banky, štátny peňažný ústav. Okrem toho boli v roku 1999 postúpené z Investičnej a rozvojovej banky do Konsolidačnej banky aj staré úvery na družstevnú bytovú výstavbu vo výške 8,1 mld. Sk. V druhej etape uskutočnenej v júni tohto roka sa odsunuli do agentúry Slovenská konsolidačná klasifikované úvery v objeme 34,2 mld. Sk tak, ako som to už naznačila pred chvíľočkou.

    Výsledkom procesu reštrukturalizácie, ktorý by mal začiatkom roka 2001 prejsť záverečnou fázou, je stabilizácia transformujúcich sa bánk, keď ich aktíva predstavujú približne 46 % aktív bankového sektora, a tým zabránenie vzniku všeobecnej krízy bankového sektora Slovenskej republiky. Nevyhnutnosťou je však proces transformácie vybraných bánk ukončiť privatizáciou týchto bánk, čím by sa malo v rozhodujúcej miere predísť opakovaniu vzniku obdobnej situácie v budúcnosti.

    Proces privatizácie je v realizačnej fáze. V júni bol vyhlásený medzinárodný tender na privatizáciu Investičnej a rozvojovej banky, v júli na Slovenskú sporiteľňu a Banku Slovakia. V súčasnosti prebiehajú due diligence zo strany potenciálnych zahraničných investorov. V prípade Všeobecnej úverovej banky bude privatizácia prebiehať v dvoch etapách. V prvej etape vstúpia do banky v minoritnom podiele multilaterálni investori. Predpokladá sa, že by to mali byť EBRD a IFC. A druhá etapa následne po ukončení výberu strategického partnera pre Slovenskú sporiteľňu bude spočívať vo výbere strategického investora.

    Úloha a význam bankového systému v hospodárstve determinuje aj základný cieľ bankového dohľadu. Na medzinárodnej úrovni bol tento cieľ vyjadrený v tzv. cole principles, ktoré okrem iného stanovili, že dobrý bankový dohľad je verejným majetkom, ktorého realizácia nemôže byť plne zabezpečená trhom, a jeho kľúčovým cieľom je dobré fungovanie a dôveryhodnosť bánk. Vzhľadom na to, že v súčasnosti sa bankové krízy týkajú mnohých krajín, monitorovanie bankových systémov sa pre orgány bankového dohľadu stáva dôležitejšie a náročnejšie.

  • Neustály ruch v sále.

  • Keďže nie je veľký záujem, aby si poslanci vypočuli túto správu, vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne pani ministerke za úvodné slovo k správe o stave bankového sektora v Slovenskej republike a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím povereného člena gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslanca Vladimíra Maňku, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    výbor pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedenej správy.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 756 z 23. 8. 2000 pridelil správu o stave bankového sektora v Slovenskej republike a návrh opatrení na vytvorenie systému bezpečných bankových služieb (tlač 725) týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o správe o stave bankového sektora v Slovenskej republike a návrhu opatrení na vytvorenie systému bezpečných bankových služieb stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v zmysle § 75 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 o rokovacom poriadku.

    K predmetnej správe zaujali výbory tieto stanoviská:

    1. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky správu zobrať na vedomie: výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 488 zo dňa 3. októbra 2000 a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 338 zo dňa 3. októbra 2000.

    2. Výbor pre pôdohospodárstvo platné uznesenie neprijal uznesením číslo 166 zo dňa 19. septembra 2000, keď z celkového počtu 12 členov výboru bolo prítomných 8, za návrh hlasovali štyria, proti návrhu nebol nikto a štyria poslanci sa hlasovania zdržali.

    Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto správe v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona číslo 350/1996 o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetnú správu zobrať na vedomie. Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 489 z 3. októbra 2000.

    Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril:

    1. predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady,

    2. navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú zo správy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tejto správe.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto materiálu. Písomne nebol prihlásený nikto. Procedurálny návrh mal predtým ešte pán poslanec Cuper. Predpokladám, že ďalší sú prihlásení ústne. Pán poslanec Oberhauser, prihlásený do rozpravy, pán poslanec Maxon, prihlásený do rozpravy. Ešte niekto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne?

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Oberhauser a pán poslanec Maxon sa hlásia do rozpravy. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.

  • Sústavný ruch v sále.

  • Páni poslanci, o pol tretej ráno máte ešte guráž.

    Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    V mene dvoch poslaneckých klubov dávame v zmysle § 29 návrh na skrátenie rozpravy na 12 hodín, aby sme stihli zajtrajší obed. Chceme vám vyjsť v ústrety. Takže prečo? Takže nemôžeš uzatvoriť už prihlásených do rozpravy.

  • Rozprava bola otvorená, pán poslanec Cuper, ty dobre poznáš rokovací poriadok.

  • Ja som sa hlásil pred otvorením.

  • Ale s týmto procedurálnym návrhom, ktorý je nezmyselný, sa nemôžeš hlásiť.

  • S tým sa hlásim už najmenej pol hodiny.

  • Pán profesor, vy ste sa práve zobudili teraz?

  • Preboha, veď každý videl, že sa hlásim pol hodiny!

  • Hlasy v sále.

  • Veď vy ste zabudli! No tak ja som vás iba doplnil. Ako, že nezmysel?

  • Je to nezmysel. Nedám hlasovať o tomto návrhu. Prosím vypnúť pána poslanca Cupera.

    Prihlásili sa do rozpravy traja poslanci, okrem dvoch menovaných poslanec Cabaj. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

  • Ruch v sále.

  • Uzatvoril som po poslancovi Cabajovi.

    Nech sa páči, pán poslanec Oberhauser, v rozprave.

  • Výkriky v sále.

  • Nerevte na mňa! Ja nie som hluchý! Čo všetci revete?! Rozhadzujete rukami ani na futbale.

    Pán poslanec Oberhauser, máš slovo v rozprave. Nech sa páči. Pán poslanec Oberhauser, boli ste ohlásený do rozpravy.

  • Neustále výkriky.

  • Predtým bol ohlásený Oberhauser do rozpravy.

  • Hlas poslanca Cupera zo sály: Čo to má spoločného s demokraciou?

  • To ty hovor o tom, čo máš spoločné s demokraciou.

  • Neustále hlasy v sále.

  • Dovoľ, aby sme sa tomu zasmiali.

    Pán poslanec Cabaj sa hlási s procedurálnym návrhom.

  • Pán podpredseda Národnej rady, v mene klubu HZDS a SNS žiadam, aby ste zvolali poslanecké grémium.

  • Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči, máte slovo. Pán poslanec Oberhauser, ste prihlásený do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Neustály ruch v sále.

  • Však oni môžu ísť na grémium, my budeme rokovať.

    Pán poslanec Maxon, nech sa páči. Pán poslanec Maxon, boli ste prihlásený do rozpravy, nech sa páči, máte slovo.

  • Neustály ruch v sále.

  • Páni poslanci, vaše prihlášky do rozpravy sú serióznymi prihláškami? Tak nech sa páči, pán poslanec Oberhauser, vystúpte v rozprave. Nech sa páči, vystúpte v rozprave! Pán poslanec Oberhauser, chcete vystúpiť, alebo nie?

    Pán poslanec Oberhauser!

    Nech sa páči, pán poslanec Oberhauser.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu o vypracovanie správy o stave bankového sektora v Slovenskej republike a návrhu opatrení na vytvorenie systému bezpečných bankových služieb. Vtedy, keď vyšla táto iniciatíva, bola to odpoveď na vývoj v bankovom sektore, ktorý na Slovensku prebiehal a ktorý občania Slovenskej republiky sledovali, by som povedal, s veľkou nespokojnosťou, s veľkou nespokojnosťou preto, lebo okrem bankových inštitúcií existujú tu aj nebankové, ktoré pracujú v tomto smere. A zo strany vlády boli viac ráz spomínané nebankové inštitúcie, že disponujú a zaobchádzajú s peniazmi tak, že vytvárajú medzi ľuďmi nedôveru. Ale práve v tom istom čase, keď sa hovorilo síce o nebankových inštitúciách, práve viaceré banky na Slovensku sa dostávali do veľmi vážnych ťažkostí, ktoré nakoniec dospeli až do takých rozmerov, že tie banky, zjednodušene povedané, došli ku krachu. Jednoducho neboli schopné ďalej vykonávať svoje bankové služby. A bankový dohľad a Národná banka im nakoniec odobrali v dvoch prípadoch aj licenciu.

    Čiže táto situácia naozaj zasignalizovala veľmi vážny stav v bankovom sektore, a preto poslanci Národnej rady požiadali vládu, aby vyhodnotila tento stav a predložila správu v Národnej rade.

    K predloženej správe treba však jednoznačne povedať, že nesplnila očakávania, ktoré mali poslanci Národnej rady a celá verejnosť, keď požadovali, aby sa niečo takéto vypracovalo. Nesplnila očakávania v prvom rade preto, že je vo veľmi všeobecnej rovine, a po druhé preto, že okrem všeobecného záveru, v ktorom sa konštatujú veci, ktoré treba urobiť, nie sú povedané jednoducho úlohy s presnými dátumami plnenia a zodpovednými za ich plnenie. A preto taký materiál, ktorý hovorí len nekonkrétne a vo všeobecnosti, jednoducho nemôže naplniť tú úlohu, ktorá bola zadaná.

    Konkrétne, keď si pozriete záver celkovej tejto správy, tak sa hovorí, že efektívne fungovanie závisí od plnenia 25 základných princípov stanovených Bazilejským výborom. A potom je vo všeobecnosti povedané, že sa pripravuje nový zákon o bankách, nie je povedané, v akom termíne, ani kto ho teda predloží.

    Ďalej sa hovorí, že členovia predstavenstva a dozornej rady budú povinní náležite poznať, sledovať a kontrolovať výkon bankových činností, a tým zabezpečiť zdravie a bezpečnosť banky. Ale zase nie je vyjasnené, ako, kto, kedy, v čom, či to bude len v tom novom bankovom zákone. A práve toto občania veľmi vážne očakávali, lebo naozaj, keď si všimnete, či už ide o Slovenskú kreditnú banku alebo AG banku, alebo nakoniec aj Dopravnú banku, dožadujú sa, kto je na vine, že sa to tam stalo, a aké budú voči komu vyvodené dôsledky. Občan zaplatil, keď tam mal úspory, alebo podnikateľský subjekt operoval v tej banke, zaplatil za to, že sa tam zle hospodárilo, ale tí, ktorí to spôsobili, tých ako keby sa to nedotklo. A vláda a ministerstvo financií vlastne neodpovedali na to, ako teda zabezpečili, že voči tým vinníkom, ktorí spôsobili tento stav, sa vyvodili dôsledky, alebo sa vyvodia dôsledky.

    Čiže v takejto situácii jednoducho musíme konštatovať, že sú to len veci vo všeobecnej rovine a nie sú to veci uvedené tak, aby boli jasne povedané s menami vinníkov a s vyvodením dôsledkov voči tým, ktorí to spôsobili v minulosti, a dopredu, ako sa to zabezpečí, aby sa to dopredu nestalo.

    Keď si pozriete 25 základných princípov stanovených Bazilejským výborom, ktoré sú rozobrané v prílohe číslo 10, tak nájdete všade okrúhle termíny plnenia, napríklad termín rok 2000. Už je iba pár mesiacov pred jeho koncom, ale vidíme, že viaceré z tých vecí, ktoré sú tu pomenované, k roku 2000, sa ťažko asi splnia, keď nie sú dnes na svete. Potom je tam, samozrejme, okrúhly rok 2001 a podobne, čiže žiadne konkrétne termíny, ktoré by sa dali kontrolovať a ktoré by jasne povedali pravidlá hry.

    Okrem toho je nutné konštatovať, že vlastná správa sa veľmi tvrdo postavila voči malým bankám. Malé banky tvrdo hodnotí a akýmsi spôsobom označuje. Aj sa na ne odvážil bankový dohľad a odvážila sa aj Národná banka Slovenska zobrať im licenciu alebo sťažiť im život na slnku. Ale malé banky hrali len veľmi malú úlohu v celom tom bankovom svete, lebo majú veľmi malý podiel na celom systéme fungovania, na úverovaní, na službách, ktoré bankový sektor poskytuje.

    K najväčším bankám, ktoré boli v podstate tiež súkromné, Všeobecnej úverovej banke a tak ďalej sa zachoval štát geniálne veľkoryso. Tie oddlžil. V tých malých skrachovaných bankách to zaplatili klienti, zaplatili to tí, čo tam mali aktívne saldá svojho rozpočtu. V tých veľkých bankách to budeme platiť všetci. A dopočuli sme sa, že vlastne budú potom oddlžené predané a ani sa na nich vlastne nezarobí.

    Čiže vlastne aj tu by bolo treba povedať, ako to vlastne všetko dopadne. A to tiež nie je v správe vo vzťahu k týmto veľkým bankám, ktoré sa teraz tak náročne oddlžujú, ktoré odkladajú svoje financie do depozitov, či už Slovenskej konsolidačnej alebo Konsolidačnej banky. Čiže k týmto veciam by tiež správa mala doviesť nejaké jasné stanoviská a povedať, čo s tým.

    Na dôvažok v správe sa to nehovorí, veď bankový dohľad tu celé roky fungoval. Ten bankový dohľad predsa musí mať plno správ a hodnotení všetkých týchto bánk. Je zaujímavé, že sa nečerpá z archívov bankového dohľadu. A dokonca by som povedal, že v Národnej banke sú skoro 10 rokov tí funkcionári, ktorí teraz velia a z ktorých ste jedného zvolili na čelo - pána Juska. Veď ten nesie za celé desaťročné fungovanie celého bankového sektora na Slovensku absolútne plnú zodpovednosť. Veď pod jeho velením aj pod velením pána Mudríka fungoval bankový dohľad. To nie sú nejakí noví ľudia, ktorí prišli s novou vládou. A sú plne zodpovední za stav, ktorý v bankovom sektore je. A tu sa nezanalyzovalo z análov, depozitov, archívov, čo vlastne sa v tom bankovom dohľade zistilo a prečo sa nevyvodili dôsledky. A klienti si to odniesli bez toho, že by voči tomuto bolo proste postupované nejakým serióznejším spôsobom.

    A takisto pani ministerka so svojím ansámblom veľmi tvrdo presadzuje veľkú päťku, aby robila audity slovenských bánk. A celý čas robili tieto firmy veľkej päťky audity slovenských bánk. A ako je to? Všetko bolo v poriadku a týmto audítorským firmám sa zase nič nestane, že všetky banky hladkali. A ďalej budú asi robiť audity slovenských bánk, hoci Slováci majú dosť svojich vlastných audítorov, ktorí pracujú podľa svetových štandardov a vedia urobiť rovnako kvalitný audit. Lenže tie miliónové sumy za audity treba napchávať tým zahraničným veľkým magnátom z tej veľkej päťky. A budeme ich hladkať ďalej a správa zase nič nehovorí o tom, aký podiel majú aj tieto audítorské firmy na stave nášho bankovníctva.

    Čiže toto sú naozaj skutočnosti, ktoré každého, kto seriózne číta túto správu, musia aj viesť k veľkému znepokojeniu, či sa táto správa vážne zaoberala stavom, alebo len veľmi povrchne hodnotí situáciu a potom ťažko môžeme očakávať nejaké nápravné opatrenia.

    Napríklad na strane 8 si môžete čítať tiež určité úlohy: zvýšenie zodpovednosti predstavenstva a dozornej rady, zlepšenie úlohy externých audítorov, ale bez konkrétnych mien, bez konkrétnej zodpovednosti a bez konkrétneho vyvodenia dôsledkov.

    Preto, aby som dlho nehovoril, prejdem rovno k návrhu uznesenia, aby sme dospeli skutočne ku kvalitnejšiemu materiálu. A zdôvodním ho v určitom ďalšom vysvetlení. Čiže navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky k predloženej správe o stave bankového sektora Slovenskej republiky a návrhu opatrení na vytvorenie systému bezpečných bankových služieb (tlač 725) prijala takéto uznesenia:

    1. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o dopracovanie správy o stave bankového sektora tak, aby bola doplnená o analýzu príčin ukončenia činnosti AG banky, Slovenskej kreditnej banky a Dopravnej banky a vyvodenia dôsledkov voči vinníkom, ako aj určenie časového harmonogramu, čiže aby sme tú minulosť zanalyzovali, ako aj určenie časového harmonogramu opatrení na vytvorenie systému bezpečných bankových služieb.

    Jednoducho na vysvetlenie poviem, aby to, čo je tu zatiaľ len tak veľmi všeobecne, proklamatívne a bez konkrétnych termínov v tabuľke číslo 10, prílohe číslo 10, aby sa to doplnilo naozaj presne o zodpovedných a o konkrétne termíny.

    2. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky žiadala vládu, aby doplnila členov bankovej rady Národnej banky Slovenska, ako aj členov dozorných orgánov Slovenskej konsolidačnej, a. s., a Konsolidačnej banky, š. p. ú., Bratislava o odborníkov, ktorých návrhy predložia poslanecké kluby Národnej rady Slovenskej republiky za opozičné strany.

    Lebo jednoducho ak vážne myslíte kontrolnú funkciu, tak naozaj v dozorných orgánoch týchto spoločností, ktoré sú v stopercentnom vlastníctve štátu, alebo sú štátne, by za opozičné strany boli ľudia, ktorí by mohli plniť tú kontrolnú funkciu. Veď toho ste sa dovolávali dlhé roky, tak dúfam, že vám to nebude robiť ťažkosti.

    3. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky žiadala vládu Slovenskej republiky o vyhodnotenie všetkých kontrol bankových dohľadov v skrachovaných bankách, ale aj v tých veľkých oddlžených bankách, ako aj všetkých auditov, ktoré boli v týchto bankách vykonané, a vyvodila dôsledky voči tým, ktorí s dostatočným predstihom neprijali účinné opatrenia na ochranu klientov týchto bánk.

    4. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky žiadala vládu Slovenskej republiky, aby predložila správu, v ktorej predloží návrh nového konceptu činnosti bankového dohľadu z vecného, personálneho, inštitucionálneho hľadiska a navrhla časovo vecný harmonogram jeho realizácie.

    Viete, v tých 25 opatreniach, o ktorých sa hovorí, ktoré treba prijať - a z niektorých časť už bola prijatá v systéme bankovníctva na Slovensku -, sa ukazuje, že bankový dohľad by mal byť naozaj nezávislou inštitúciou. Je to v niektorých štátoch takto usporiadané. Nie sú súčasťou Národnej banky. Zdá sa, že asi sa neosvedčilo to, že keď je súčasťou Národnej banky bankový dohľad, nefunguje tak, ako by sme od neho očakávali. Zrejme je potrebné ho naozaj úplne osamostatniť, aby bol nezávislou inštitúciou, nezapletenou do bankových lobizmov, ktoré tam prebiehajú, a aby jednoducho ten bankový dohľad mohol byť vyčlenený, funkčný, samostatný a personálne, inštitucionálne jednoducho náležite zákonmi vybavený. A k tomuto treba povedať aj časový harmonogram, ako to zrealizovať.

    5. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky žiadala vládu Slovenskej republiky, aby predložila návrh nového zákona o bankách, ktorý bude zohľadňovať nové podmienky po reštrukturalizácii bánk a pravidiel uplatňovaných v bankovníctve Európskej únie. A tento navrhujem s termínom 30. 6. 2001. Lebo, hovorím, je hovorené v správe o novom zákone o bankách, ale nie je tu povedaný termín. Takže preto navrhujem takéto doplnenie.

    Myslím si, že správa o bankovníctve Slovenska je veľmi vážnou správou, aj keď sa preberá v takýchto neskorých nočných hodinách. Je jej potrebné venovať náležitú pozornosť, a preto vás prosím, aby sme sa k tejto téme znovu vrátili po doplnení zo strany vlády o veci, ktoré požadujeme, a v tomto smere vás prosím o podporu poslaneckého zboru.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Oberhausera sa hlásia dvaja páni poslanci, pani poslankyňa Belohorská ako posledná.

    Pán poslanec Kalman.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Oberhauser hovoril o auditoch a o tom, že by sa mala venovať pozornosť audítorským firmám, ktoré auditujú jednotlivé peňažné ústavy. Myslím si, že nielen peňažné ústavy, ale aj iné firmy na Slovensku. Takáto správa by asi bola dobrá a možnože by nám niečo ukázala. Hovorím to, dámy a páni, aj preto, že mali sme tu asi pred mesiacom novelu zákona o audítoroch, kde sme požadovali - v tejto novele -, aby sa práve zamestnanci alebo firmy tej veľkej päťky mohli ešte viacej etablovať na slovenskom trhu, pretože je to potrebné, pretože zamestnávajú našich slovenských občanov, ktorí sú vysoko fundovaní, vysoko odborní v tomto smere, len Slovenská audítorská komora im neumožňuje tuto robiť.

    A, pani ministerka, dával som jeden pozmeňujúci návrh, kde som aj zdôvodňoval a poukazoval na chyby a nedostatky našich audítorov. A predstavte si, že vaši pracovníci z ministerstva financií tento môj podkladový materiál zobrali a prerokovali ho v audítorskej komore. Ja si myslím, pani ministerka, že by sa to nemalo robiť, pretože to je v rozpore s tým, na čo má právo poslanec Národnej rady. Žiaľ, porušili sa takéto práva v tomto smere, takže vidíte, kto a akým spôsobom podporuje jednotlivé nekalé praktiky aj vo vzťahu trebárs k tým audítorom. Ale skutočne by som sa prihováral za to, aby jedna ucelená komplexná správa o úrovni a účinnosti jednotlivých audítorských firiem bola urobená.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán poslanec, mňa v tom, o čom ste hovorili, zaujalo - ospravedlňujem sa, lebo som ten materiál nečítala, nie je to materiál z mojej agendy - to, že v takom exaktnom odbore, ako je odbor bankovníctva, sa hovorí o citových pojmoch, lebo zlepšenie, to je vec, ktorá sa nedá odmerať objektívnym údajom. Jednoducho pri kontrole plnenia tohto uznesenia po roku môže byť rozpor medzi tým, že vy si môžete myslieť, že sa zlepšilo, a ja si budem myslieť, že sa nezlepšilo v bankovníctve, podľa mňa v exaktnom odbore. Vidím, že pani ministerka krúti hlavou, asi teda to nie je tak, ale možno by bolo dobré, keby to vysvetlila prípadne ona.

    A ďalej by som sa chcela opýtaťo, či by nám pani ministerka v záverečnej reči nevedela vysvetliť, či by sa nedalo nejako z rozpočtu pridať niektorým milým médiám nejakú sumu, pretože teraz sa mi zdá, že sa robí trochu taká divná praktika. Oddlžuje sa banka, lepšie povedané, dávajú sa peniaze na to, aby si zlepšila svoje portfólio, alebo ja neviem, ako to nazvete. A táto banka potom v niektorých médiách dáva dosť lukratívne reklamy, lebo vidím, že sa opakujú deň čo deň. A znovu opakujem, sú to banky, ktoré dostali zdroje z daní nás všetkých, teda aj z mojich. Tak by som rada dostala odpoveď aj na túto otázku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Oberhauser chce reagovať.

  • Ja by som sa chcel poďakovať kolegom za reakcie, ale vzhľadom na tých audítorov by som chcel upozorniť, že práve zahraničné audítorské firmy mali audity v týchto našich bankách, ktoré sú v takom zlom stave, čo nepotvrdzuje slová pána Kalmana, že tieto pracujú kvalitnejšie ako naši audítori.

    A myslím si, že celý problém okolo auditov je iste veľmi komplikovaný, je to profesia, ktorá na Slovensku vyrastá a ktorá mala svoje určité štádiá, ale v súčasnosti som presvedčený, že slovenské firmy sú rovnako kvalitné ako zahraničné, ale kvalitu treba naozaj preveriť výsledkami. A tam by mala odznieť správa a mali by sa naozaj doplniť skutočné údaje, ktoré by hovorili, aký bol stav, ako sa postavili k veci audítori a ako sa proste tie výsledky tých auditov dodržali a kto vlastne spôsobil ten stav, v akom sa bankovníctvo nachádza, aby sa znovu obnovila dôvera, lebo o to by nám malo ísť všetkým, v slovenské bankovníctvo, aby sa toto stalo skutočne pilierom pre občana, aby nemusel, ako sa ľudovo hovorí, "držať peniaze v pančuche", ale aby vedel, že keď ich zverí niektorým zo slovenských bánk, že je tu vytvorený systém, ktorý zabezpečí, že tie peniaze sú uložené spoľahlivo a že sa s nimi bude narábať naozaj podľa všetkých pravidiel, ktoré sú vyžadované v opatrnom a predvídavom podnikaní vo finančnom svete.

    Ďakujem.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážená pani ministerka financií,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi povedať niekoľko slov v súvislosti s tlačou, ktorá je predmetom rokovania v tejto chvíli, predovšetkým niekoľko pripomienok a poznámok z oblasti procesu reštrukturalizácie a možno jednu-dve vety z oblasti privatizácie bánk.

    Vláda Slovenskej republiky, myslím si, že to bolo uznesenie číslo 730 z augusta predchádzajúceho roka, prijala program reštrukturalizácie vybraných bánk. Súčasne sa istými praktikami, ktoré tu spomenul môj predrečník, pán poslanec Oberhauser, rozbehol aj, alebo odštartoval proces likvidácie malých a stredných bánk. Pán poslanec Oberhauser to nakoniec aj pomenoval, že išlo predovšetkým o AG banku, Dopravnú banku, Priemyselnú banku a Slovenskú kreditnú banku. Myslím si, že ani pán poslanec Oberhauser a určite ani ja nie sme naivní a nie sme pripravení tvrdiť, že v týchto bankách bolo všetko v poriadku, sme však presvedčení, že pokiaľ by bankový dohľad a nakoniec prostredníctvom ministerstva financií aj štátny dozor pôsobili kvalifikovanejšie a ich rozhodnutia neboli ovplyvnené politickými motívmi, že tieto banky mohli byť významným spôsobom takpovediac zachránené. Bolo možné uvažovať o rôznych formách, bolo možné uvažovať o fúzii, bolo možné uvažovať o fúzii týchto štyroch, bolo možné uvažovať o pričlenení k niektorým väčším peňažným ústavom.

    Ak mám však teda hovoriť o procese reštrukturalizácie, tak súčasní predovšetkým predstavitelia ministerstva financií podopierajú potrebu reštrukturalizácie bankového sektora predovšetkým motiváciou vstupu zahraničných investorov aj integráciou Slovenska do európskych štruktúr.

    Dámy a páni, v nadväznosti na reštrukturalizáciu bola schválená aj privatizácia bánk s majoritnou kapitálovou účasťou Fondu národného majetku. Viete veľmi dobre, že ide o Všeobecnú úverovú banku, že ide o Slovenskú sporiteľňu a Investičnú a rozvojovú banku. Ja by som len chcel pripomenúť, že pred štyrmi rokmi, keď sa v tejto snemovni rozprávalo napríklad o privatizácii Slovenskej sporiteľne, tak určite, páni zo Strany demokratickej ľavice, pani ministerke nebolo tak do smiechu, ako je teraz vám. Principiálne bola proti akejkoľvek privatizácii Slovenskej sporiteľne a ak pripúšťala alternatívu, tak maximálne 34 %. Len tak mimochodom, dnes ideme privatizovať 87 % Slovenskej sporiteľne a nikomu z vás to neprekáža.

    Ale, dámy a páni, dovoľte mi v súvislosti s reštrukturalizáciou bánk uviesť ešte jednu veľmi dôležitú skutočnosť. A chcel by som zdôrazniť, že túto skutočnosť v tomto parlamente opakujem tretíkrát. A dvakrát, aj keď som túto skutočnosť uviedol, tak som na ňu nedostal odpoveď. Tak sa domáham odpovede na túto moju pripomienku a súčasne otázku po tretíkrát.

    Dámy a páni, v súvislosti s reštrukturalizáciou bánk bol porušený zákon o štátnom rozpočte na rok 1999. To, že bol porušený zákon, o tom sa jasne a zrozumiteľne píše na strane 38 a 39 správy Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1999. Porušenie zákona jednoducho spočívalo v tom, že okrem štandardných štátnych záruk ministerstvo financií prevzalo tzv. osobitné záruky vlády nad rámec zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 v celkovom objeme 115 mld. Sk. Nechcem ešte zdôrazňovať, že aj v oblasti iných záruk bol porušený zákon o štátnom rozpočte. Tam je však disproporcia v rozpore so zákonom zhruba asi 2 mld. Sk, ale osobitná garancia, ktorá bola poskytnutá ministerstvom financií, na čo ho neoprávňuje žiadna právna norma a je to v rozpore so zákonom o štátnom rozpočte, bola udelená osobitná garancia vo výške 115 mld. Sk. Ešte raz zdôrazňujem, je to explicitne uvedené v správe Najvyššieho kontrolného úradu.

    Dámy a páni, v čom je problém reštrukturalizácie nášho bankového systému? Nuž problém reštrukturalizácie naozaj spočíva v tom, že podľa mnohých expertov by proces reštrukturalizácie mal vyústiť do skutočnosti, že naše komerčné banky budú mať podstatne lepšie úverové portfólio a že budú môcť operatívnejšie a efektívnejšie poskytovať úvery. Dámy a páni, toto všetko by bolo naozaj pravdepodobné a to by sa malo aj z procesu reštrukturalizácie očakávať. Ten proces reštrukturalizácie však by musel byť transparentný a v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, už som niekoľkokrát na pôde Národnej rady Slovenskej republiky skonštatoval a moje konštatovanie opäť opakujem, že Slovenská konsolidačná, a. s., je ako akciová spoločnosť zriadená v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky a v rozpore s Obchodným zákonníkom. Len tak mimochodom, obchodná spoločnosť, ktorá dnes má v portfóliu 108 mld. Sk, tak takáto obchodná spoločnosť nebola zriadená v súlade s Obchodným zákonníkom. Nedávno sme mali istú konfrontáciu faktov s pani ministerkou financií, keď som tvrdil, že Slovenská konsolidačná je zriadená 24 percentami alebo podiel 24 % má ministerstvo financií, Všeobecná úverová banka má 19 %, Slovenská sporiteľňa má 19 %, Investičná a rozvojová banka má 19 % a Konsolidačná banka, štátny peňažný ústav, má 19 %.

    Vtedy, pani ministerka, ste povedali, že odkiaľ som si takéto hlúposti vymyslel, že kde na takéto informácie chodím, že v Slovenskej konsolidačnej, a. s., je jediným vlastníkom ministerstvo financií. Takže, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som sa vám ospravedlnil, že som pred snemovňou hovoril o takejto štruktúre akcionárov, pretože tri dni predtým, ako sme o tom diskutovali, sa ministerstvo financií stalo 100-percentným akcionárom. Dovtedy bola taká akcionárska štruktúra, ako som ju uviedol. Prirodzene, mám veľmi dôverné informácie, na tlaky až ktorých ľudí sa konečne v tomto smere spravil poriadok, a ministerstvo financií, tak ako to má byť, sa stalo 100-percentným akcionárom Slovenskej konsolidačnej, a. s.

    Dámy a páni, dnes v Slovenskej konsolidačnej v prvej etape bolo prevedených 34,2 mld. Sk. Druhá etapa potom predstavovala sumu, že dnes je v Slovenskej konsolidačnej, a. s., 108,4 mld. Sk. Nuž ak hovorím, že celý tento proces je netransparentný a v mnohých ohľadoch aj v rozpore so zákonom, tak by ma naozaj zaujímalo, na základe akých podmienok - ak hovoríme o podmienkach, mám na mysli predovšetkým legislatívne podmienky - bol realizovaný prevod klasifikovaných aktív z jednotlivých komerčných bánk do Slovenskej konsolidačnej, a. s.

    Dámy a páni, veľmi krátka poznámka: Jednotlivé komerčné banky, ktoré mali previesť klasifikované aktíva do Slovenskej konsolidačnej, a. s., súčasne dostali od Slovenskej konsolidačnej, a. s., limity. V prvej etape - a môžem povedať konkrétne - Všeobecná úverová banka previedla do Slovenskej konsolidačnej, a. s., klasifikované aktíva v limite, ktorý mala stanovený. Keď predstavitelia Všeobecnej úverovej banky zistili, že už naplnili limit, tak zrazu klasifikované aktíva, ktoré v Slovenskej konsolidačnej, a. s., už neboli klasifikovanými aktívami, boli vrátené späť do Všeobecnej úverovej banky a do Slovenskej konsolidačnej, a. s., sa previedli tzv. klasifikované aktíva, ktoré predstaviteľom Všeobecnej úverovej banky vyhovovali.

    Dámy a páni, toto moje konštatovanie potom v závere opriem ešte o jednu skutočnosť. Pochybnosti, samozrejme, vyvolávajú aj mechanizmy kontroly Slovenskej konsolidačnej, a. s. Jediný, kto kontroluje Slovenskú konsolidačnú, a. s., je dnes 100-percentný akcionár - ministerstvo financií. Napriek tomu, že pôjde o rozpočtové prostriedky, prirodzene, nemá napríklad na Slovenskú konsolidačnú, a. s., vplyv ani Najvyšší kontrolný úrad.

    Dámy a páni, Slovenská konsolidačná, a. s., má opäť jedno slovenské špecifikum. V Slovenskej konsolidačnej, a. s., sedí skupina mladých, predpokladám, že aj šikovných, a predpokladám, že aj ambicióznych, poradcov. Len tak mimochodom, tí poradcovia sú spoza mláky a dnes by mali dostať exkluzivitu na odkúpenie klasifikovaných aktív vo výške 10,5 mld. Sk. Dámy a páni, a aké sa vedú diskusie? Nuž diskusie, pokiaľ sa týka výťažnosti z týchto klasifikovaných aktív, sa vedú asi také, všeobecne sa ovplyvňuje verejná mienka, že výťažnosť klasifikovaných aktív môže byť maximálne 10 %, 15 % až 20 %. Nuž títo mladí poradcovia sú o kúsok ďalej, oni tvrdia, že výnosnosť môže byť maximálne 5 %. Ale, dámy a páni, 5 % z istiny a klasifikované aktíva, ktoré sú tam prevedené, vo väčšine prípadov istina predstavuje niekedy 50 %, niekedy 60 %, maximálne 80 %, väčšinou je príslušenstvo, to znamená, že penále z nesplácania. Ak teda veľmi zjednodušene povieme, tak títo páni navrhujú výťažnosť týchto klasifikovaných aktív maximálne do výšky 2,5 % z istiny. Nuž, samozrejme, vopred viem odpoveď na otázku pani ministerky, že odkiaľ si tieto veci vymýšľam. Nuž, pani ministerka, presne odtiaľ, odkiaľ vznikajú a kde sa o nich diskutuje.

    Dámy a páni, potom si položme otázku. Ideme pripravovať reštrukturalizáciu bánk. Bude nás to stáť 108 mld. Sk. Táto skupina ambicióznych mladých, takpovediac moderných zbojníkov, z tých 108 mld. Sk prinesie 2,5 %. Z čoho ostatného to budeme splácať? Nuž sú, a ja už som o nich hovoril, len tri možné spôsoby. Jeden spôsob je emisia štátnych dlhopisov, predpokladám, že emisia štátnych dlhopisov emitovaná v zahraničnej mene. Ak bude táto emisia zrealizovaná, túto emisiu zaplatí občan. Druhá možnosť je, že to bude z úverových zdrojov. Uvažuje sa, že by to mohli byť úverové zdroje Svetovej banky - EFSAL - alebo prípadne teda niektoré iné zahraničné úvery. Pokiaľ to budú úverové zdroje, opäť, vážené dámy a páni, to zaplatí občan. No a ešte jedna alternatíva je, že by to mohlo byť zo samotných príjmov privatizácie.

    V čom je však teda základná disproporcia? A túto disproporciu niekoľkokrát potvrdili vysokopostavení predstavitelia nakoniec aj ministerstva financií a svojimi vlastnými ústami aj súčasný predseda vlády. Dámy a páni, nečakajme, že z privatizácie bánk dosiahneme nejaké osobitné príjmy. Nuž, dámy a páni, daňoví poplatníci Slovenskej republiky idú dať do reštrukturalizácie bánk 110 mld. Sk, alebo 108 mld. Sk, a nemáme čakať z procesu privatizácie nejaké významné príjmy. Nuž to je presne tak, ako keby som si ja zajtra dal zgenerálkovať auto za 200 tis. Sk, aby som ho potom na tretí deň po generálke mohol za 50 tis. Sk predať a ešte aby som bol vďačný, že ho nemusím zaviezť na šrotovisko. Takže, dámy a páni, toto je tá niekoľkomiliardová disproporcia princípu, ktorý sa ide diať. Opäť som presvedčený, že v tejto snemovni zaznie, že to, že tie banky ideme reštrukturalizovať, vážené dámy a páni, je vaša vina, vina Mečiara a vina Mečiarovej vlády.

    Nuž dovoľte mi niekoľko údajov. Z procesu malej privatizácie sú klasifikované aktíva v Slovenskej sporiteľni vo výške 25 mld. Sk. Dámy a páni, celý proces malej privatizácie riadil ten, ktorý teraz chce veľmi úspešne riadiť proces reštrukturalizácie bánk. A ak náhodou neviete, kto to je, tak je to Ivan Mikloš.

  • Ruch v sále.

  • Pani ministerka, myslím si, že už minule sme sa dohodli, že nebudete komentovať to, čo hovorím. Prepáčte, mne to nemusíte vysvetľovať, ja to veľmi dobre poznám. Budete mať možnosť, aby ste to vysvetlili tu prítomným poslancom, prečo chceme do reštrukturalizácie bánk dať viac ako 100 mld. Sk, aby sme z nich potom možno 50 mld. Sk utŕžili. To, že tie banky budú potom poskytovať masívne úvery slovenským podnikateľom, je bohapustý ekonomický nezmysel.

    Vážené dámy a páni, ak súčasne s bankami nezrealizujeme reštrukturalizáciu podnikovej sféry, tak tie reštrukturalizované banky, ktorých majoritnými vlastníkmi budú zahraniční akcionári, tie úvery slovenským podnikateľom poskytovať nebudú, lebo nebudú mať jednoducho na to ekonomické dôvody, aby im tieto úvery poskytovali, lebo pokiaľ sa súbežne s reštrukturalizáciou bánk nespraví reštrukturalizácia podnikateľskej sféry a predovšetkým priemyslu, tak slovenské banky, alebo teda reštrukturalizované banky, ktoré budú sídliť na Slovensku, ale budú v zahraničných rukách, by sa dostali do recidívy. To znamená, že by sa po troch-štyroch rokoch dostali do tej istej situácie ako pred procesom reštrukturalizácie.

    No a, dámy a páni, to, že vláda Slovenskej republiky schválila reštrukturalizáciu aj privatizáciu, to už sme tu niekoľkokrát povedali. Potom mi dovoľte, aby som opäť zopakoval alebo pripomenul problémy, ktoré s tým súvisia. Samozrejme, aby mohol bežať proces privatizácie, tak je potrebné podľa slovenských zvyklostí mať na proces privatizácie poradcov. Ak by sme sa zhodli na tom, že bankový sektor je naozaj špecifický a že potrebujeme v tomto smere naozaj veľmi zdatných poradcov, nuž potom ja sa pýtam, ako je to možné, že Všeobecná úverová banka a napríklad Banka Slovakia majú spoločného poradcu, ktorým je G. P. Morgan. Nie je to, len tak mimochodom, stret záujmov? Potom sa pýtam, prečo sa skupina okolo Creditanstaltu stala finančným poradcom pre privatizáciu Investičnej a rozvojovej banky za netransparentných podmienok. Slovenská verejnosť jednoducho nevie, ani slovenská odborná verejnosť nevie, ako sa vlastne v tomto smere realizoval výber poradcov.

    No a v závere ešte jednu poznámku, myslím si, že som ju veľmi v krátkosti spomenul už tu na pôde parlamentu. Dámy a páni, Všeobecná úverová banka presunula klasifikované aktíva do Slovenskej konsolidačnej, a. s. Rovnako Slovenská sporiteľňa presunula klasifikované aktíva do Slovenskej konsolidačnej, a. s. To znamená, že sa im významným spôsobom zlepšilo úverové portfólio, resp., dámy a páni, malo sa im významným spôsobom zlepšiť úverové portfólio. Ako je potom možné, že ratingová agentúra Moody's znížila ratingové ohodnotenie finančnej sily Všeobecnej úverovej banky a Slovenskej sporiteľne medzi najnižšie hodnoty. Dámy a páni, ak hovorím, že medzi najnižšie hodnoty, tak medzi najnižšie hodnoty, aké táto agentúra udeľuje. Znížila rating finančnej sily Všeobecnej úverovej banky zo stupňa D na E a rating finančnej sily Slovenskej sporiteľne z D na E plus, teda na najnižší stupeň, ktorý v škále ratingovej agentúry Moody's existuje.

    Dámy a páni, ak sa odborník oboznámi s týmito skutočnosťami, tak naozaj musí nadobudnúť presvedčenie, že do Slovenskej konsolidačnej, a. s., sa presunulo to alebo časť toho, čo predstavitelia príslušných peňažných ústavov presunúť chceli. Ja, samozrejme, nechcem diskusiu o tomto probléme dávkovať tejto snemovni podľa jednotlivých kapitol. Naozaj si však myslím, že nočná hodina alebo ranná hodina nie je obdobím, keď by sme mali o tom rozprávať, aj keď si myslím, že viaceré informácie by vás naozaj prebudili. To nechcem hovoriť o jednom mimoriadne významnom finančnom dome, ktorý v tomto období rokuje, že by odkúpil 49 % Slovenskej konsolidačnej, a. s., a to nechcem hovoriť o praktikách predstaviteľov Slovenskej konsolidačnej, a. s., ktorí chodia do podnikov, ktorým spravujú klasifikované aktíva.

    Dámy a páni, môžem vám povedať, že by to bolo počúvanie naozaj veľmi, veľmi zaujímavé. A toto všetko sa deje pod stopercentným dohľadom stopercentného akcionára, ktorým je Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlásia páni poslanci Oberhauser a Cuper. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Oberhauser.

  • Ak dovolíte, pán predsedajúci, ja by som iba doplnil ešte pána poslanca Maxona v tom, že o oddlžení už bolo uvažované v roku 1991. A okrem tých 12 mld. korún, ktoré narástli zásluhou pána Mikloša na 25 mld. korún, bolo vtedy 40 mld. korún starých nedobytných úverov zo zbrojárskeho priemyslu a tak ďalej, ktoré narástli ešte v tom období asi na 70 mld. korún. A vtedy to oddlženie bolo reálne a tá konsolidačná banka sa pripravovala, len vtedy bol pán Mikloš jeden z najväčších bojovníkov proti tomu aj s pánom Vavrom a s jemu ďalšími podobnými z M. E. S. A. 10, ktorým sa teraz zase hodí, aby sa oddlžovalo. Tak sa to zase zmenilo na iný systém.

    Ale treba povedať, že daňové krytie je vlastne daňovým krytím všetkých občanov tohto oddlžovania, a preto mi pripadá až paradoxné, že tri maličké banky museli zaplatiť chudáci klienti. A ten bagateľ sa nemohol presunúť do Slovenskej konsolidačnej, a. s., ale 116,417 mld. korún sa mohlo presunúť z tých troch veľkých. Neviem, za čo tak potrestali tí, čo toto riadili, tých malých ľudí v tých malých bankách.

    A na dôvažok, keď pani ministerka tak rada hovorí o privatizácii, tak za 2,5 %, to je naozaj fantastický džob proti Fondu národného majetku, a ešte prevziať bez záväzkov ďalšie takéto veci, tak to budú veľmi zaujímavé kroky. Keď si zoberieme, že Nemecko 12 frekvencií predalo za 95 mld. DEM, tak to mohlo slúžiť na oddlženie. Ale keď my budeme postupovať takto, že budeme predávať za 2,5 % a najlepšie podniky za 20 %, tak neoddlžíme Slovensko.

  • Ja by som chcel doplniť pána poslanca Maxona v tom zmysle, že keď sme tu rozprávali o rozpočte, tak ja som sa vtedy pani ministerky pýtal, prečo ruinuje Komerčnú banku. Pani ministerka mi vtedy povedala, že dá na mňa podnet na začatie trestného stíhania za šírenie poplašných správ. Ja sa, pani ministerka, pýtam, či teda ešte trváte na tej žalobe, lebo Komerčná banka už skrachovala a mnohí ľudia prišli o mnohé peniaze a tí vás určite chváliť nebudú.

    Potom by som sa chcel opýtať, ako to je, možnože sa mýlim, zachytil som správu, že Národná banka vrátila Medzinárodnému menovému fondu dlh v hodnote, myslím si, 330 mil. dolárov, ak sa mýlim, opravte ma, o tri roky skôr, teda pred termínom splatnosti. Ja sa pýtam, či to je rozumná politika Národnej banky, keď sa predsa tie úroky splácajú ako prvé a istina až potom, to znamená, že je jedno ak zaplatím istinu, či teda tie peniaze mám k dispozícii tri roky a môžem s nimi ešte nakladať, alebo ich vrátim Medzinárodnému menovému fondu, či to nebolo náhodou za tú cenu, čo ste dostali.

    To by ma tiež zaujímalo, teda chápte to ako moju otázku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pani ministerka, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.

    Myslím si, že situácia sa opakuje, odchádzajúca pani poslankyňa to vyjadrila asi mojimi slovami, že minimálne tretíkrát počujem rovnako sugestívne položené otázky, rovnako zavádzajúce. A ja neviem, či mám opakovať to isté, či je to z nevedomosti, či je to zo snahy vystrašiť niekoho, alebo je to súčasť trvalej opozičnej kampane. Zrejme asi tak. Keby bola naozaj snaha, záujem počúvať to, o čom tu hovoríme nie po prvýkrát, myslím si, že keby bola snaha vypočuť si aj odpovede, keby bola snaha, vážení páni poslanci, aspoň si nalistovať raz za čas trikrát do roka vládne dokumenty, myslím si, že by tu nemuseli vznikať takéto neustále opakujúce sa otázky.

    Dovoľte, aby som odpovedala na tie otázky, o ktorých predpokladám, že boli položené v snahe dozvedieť sa niečo. Takže ak dovolíte pani poslankyňa, ak nechcete, aby som odpovedala na vašu otázku, nemusím, ale pokladala som vašu otázku za korektnú a relevantnú, takže rada by som na ňu aj odpovedať.

  • Hlasy z pléna.

  • Mám odpovedať, alebo nemám?

    Otázka zaznela, či sa dá objektívne hodnotiť situácia v bankovom sektore. Samozrejme, dá sa objektívne hodnotiť. Každá banka sa posudzuje podľa niekoľkých ukazovateľov, takže dovoľte, aby som vás informovala, aspoň podľa ktorých. Hodnotí sa bežne v podstate každý deň podľa stavu priemeriek, ktoré ukladá z "bezpečnostných dôvodov" do Národnej banky Slovenska, hodnotí sa podľa vývoja likvidity - opäť Národná banka Slovenska má v zásade informácie na dennej báze -, hodnotí sa podľa kapitálovej primeranosti. A všetky tieto čísla sú k dispozícii v priebehu roka a pravidelne raz za rok, resp. za pol roka, samozrejme, sú k dispozícii aj hospodárske výsledky, ktoré sa publikujú, ale tie už, keďže nie sú pohotovostne kedykoľvek k dispozícii, nie sú kľúčovými pri hodnotení jednotlivých bánk.

    Takže tie prvé tri ukazovatele sú rozhodujúce a spravidla, keď Národná banka Slovenska, bankový dohľad rozhodol o odňatí bankovej licencie, rozhodol tak na základe faktu, že príslušné banky nemali dostatok likvidity, čiže na základe jedného ukazovateľa. Ale hovorím, že komplexne je bežne k dispozícii informácia o všetkých týchto troch ukazovateľoch.

    Mnohí z vás, resp. pán poslanec Oberhauser chcel, aby táto správa bola konkrétnejšia, aby viacej vypovedala. Bohužiaľ, situácia je taká, že tu existuje niečo ako bankové tajomstvo a individuálne údaje nie je možné poskytovať, preto ste v prílohe mali tabuľky, ktoré hovorili o určitej klasifikácii bánk do niekoľkých skupín. A podľa toho tam bolo aj uvedené, ako vyzerá zhruba aj kapitálová primeranosť, v ktorej skupine a tak ďalej. Údaje tohto druhu, konkrétne o bankách skutočne nie sú predmetom zverejňovania. Tieto údaje má k dispozícii výlučne len bankový dohľad Národnej banky Slovenska a vzhľadom na to, že štátny dozor vykonáva ministerstvo financií, máme tieto údaje aj my.

    Veľmi ma prekvapuje, pán bývalý minister financií, že neviete, ako je definovaný v zákone štátny dozor, aké kompetencie ministerstvo financií má. Ministerstvo financií zhromažďuje tieto informácie o vývoji bankového sektora, tak ako som naznačila, na individuálnej báze. Tieto informácie sú prísne utajované, nie sú k dispozícii nikomu, len veľmi úzkemu okruhu z tých, ktorí na tomto robia. Ministerstvo financií však nesupluje bankový dohľad, znamená to, že nemôže vstupovať do bánk a vykonávať bežné funkcie, ktoré robí bankový dohľad. Naša kompetencia v tejto chvíli súvisí len s obchodovaním s cennými papiermi, ktoré iste predstavujú určitý čas činnosti bankového sektora. Po zriadení Úradu pre finančný trh táto kompetencia prejde na Úrad pre finančný trh. Takže je tu určitá zo zákona daná deľba práce a predpokladám, že by bolo vhodné, aby sme o tomto aj vedeli.

    Mrzí ma, pán poslanec Oberhauser, že vyjadrujete určité súdy, ktoré sa jednoducho nezakladajú vonkoncom na pravde. Neviem, na základe čoho ste povedali, že presadzujem akúsi veľkú päťku. Isteže, viem, čo je veľká päťka, ale vonkoncom vás ubezpečujem, že nemám absolútne a nikdy v živote som ani nepresadzovala žiadnu z audítorských firiem, aby vykonávala audit. To je výlučne záležitosť príslušných obchodných spoločností, koho si vyberú. Musia, samozrejme, postupovať v súlade so zákonom.

    Keďže sa tu otvorila istá diskusia o audítoroch, chcela by som povedať, že štát nevykonáva dozor nad audítorskými firmami, tak ako zo zákona existuje dozor nad kapitálovým trhom, zo zákona existuje dozor nad bankovým trhom. Takže vaša požiadavka, aby sme pripravili akúsi správu o audítorských firmách, sa nezakladá na ničom. Na základe čoho? To rovnako by ste mohli požiadať, aby sme analyzovali ktorékoľvek iné súkromné spoločnosti.

    Existuje tu Slovenská komora audítorov, ktorá je stavovskou organizáciou, ktorá má, samozrejme, aj určité i zo zákona dokonca určité zodpovednosti voči audítorským firmám. Inak sú to bežné obchodné spoločnosti ako ktorékoľvek iné. Samozrejme, musia dodržiavať zákon o audítoroch, ktorý sme nedávno novelizovali. A myslím si, že táto novela prispela a prispieva k skvalitneniu činnosti audítorských firiem. Takže naša pôsobnosť vlády, ale aj parlamentu je v tom, ako je nastavená legislatíva. O tom je možné diskutovať.

    Postup, ktorý ste vy kritizovali, je absolútne bežný. Vždy keď dostávame určité podnety, je potrebné analyzovať si tieto podnety a je samozrejmé, že diskutujeme so všetkými zúčastnenými, a vieme, že obvykle je to tak, že keď diskutujete s rôznymi reprezentantmi, predstavujú rôzne druhy záujmov, ale je to prirodzené, my si predsa musíme vypočuť rôzne stanoviská a analyzujeme ich a na základe toho sa pokúsime urobiť určitý návrh. Takže je to obvyklý a bežný postup. Myslím si, že ho v žiadnom prípade netreba napádať.

    V žiadnom prípade nemožno podporiť požiadavku, ktorá tu zaznela, aby sa spolitizoval bankový dohľad alebo aby sa spolitizovala činnosť Slovenskej konsolidačnej a tak ďalej a tak ďalej. Jednoducho, takáto požiadavka, aby si opozícia delegovala svojich zástupcov, nezodpovedá, samozrejme, zákonom, pretože zákony nehovoria o tom, aby si ich politické strany delegovali do bankovej rady alebo do dozorných orgánov a tak ďalej. Prosím, aby sme rozlišovali medzi kontrolnou činnosťou, ktorú robia napríklad parlamentné výbory, kontrolnou činnosťou, ktorú robí Najvyšší kontrolný úrad, a takým inštitútom, ako je napríklad banková rada a tak ďalej a tak ďalej. Takže v žiadnom prípade, a mojou maximálnou snahou je nedopustiť, aby sa spolitizovalo to, kde skutočne kritériom má byť výlučne a jedno jediné - čo najlepší odborný prístup a, samozrejme, dodržiavanie zákonnosti.

    Myslím si, že otázka, prečo sa reštrukturalizujú banky, bola už veľakrát vysvetlená. Ja by som povedala, že dnes už vlastne máme za sebou reštrukturalizáciu bánk, pretože sme už v jej tretej záverečnej fáze, ktorá súvisí so vstupom strategických investorov. Možnože je dôležité vysvetliť to, čo sa tu často opakuje: "No a prečo ste teda nepomohli všetkým bankám, prečo ste pomohli iba týmto trom?"

    Vážení páni poslanci, mnohí z vás ste tu sedeli aj v minulom volebnom období. V roku 1996 sme prijali novelizáciu zákona o bankách, ktorá okrem časti 5, ktorá obsahuje hypotekárne úverovanie, upravovala aj novým spôsobom § 44a, kde bolo explicitne povedané, ktorých finančných inštitúcií sa bude reštrukturalizácia dotýkať. To znamená, že sme postupovali podľa zákona, kde pod kritériá toho § 44a spadajú 3 finančné inštitúcie, a to je Všeobecná úverová banka, Slovenská sporiteľňa a Investičná a rozvojová banka. Čiže ani existujúce zákonodarstvo neumožňovalo to, čo naznačujete, aby sme boli bývali rovnakým spôsobom postupovali pri súkromných bankách, ktoré mimochodom vznikli v úplne inom čase, pretože je fakt, že vo Všeobecnej úverovej banke je značná časť klasifikovaných úverov, sú úvery, ktoré sú ešte spred roka 1989. Okrem toho si myslím, že vysvetlenie môže byť, samozrejme, aj - a ja by som chcela aj nadviazať -, že jedna vec je, čo teda zákon predpokladal, a druhá vec je aj účelnosť, aby sme sa v tejto fáze zaoberali týmito troma malými bankami.

    Ja mám troška iný názor na odňatie licencie AG banky. Chcela by som len dodať, že podľa môjho názoru tento krok nebol nevyhnutný. Bohužiaľ, je to rozhodnutie inej inštitúcie, nie ministerstva financií. V prípade Dopravnej banky opäť je to rozhodnutie bankového dohľadu, ale musím povedať, že v tomto prípade sme mali rovnaký názor vzhľadom na to, že náklady sanácie Dopravnej banky boli v zásade rovnaké ako straty, ktoré vznikli tým, že sa odobrala licencia Dopravnej banke. Takže tu nebolo o čom rozhodovať. Prípad Slovenskej kreditnej banky je zložitejším prípadom, pretože tu došlo vlastne k podaniu konkurzu na túto banku. Nechcem to teraz komentovať. Viete, že sú tam trestné oznámenia, na základe ktorých sa začali trestné stíhania. Uvidíme, ako to všetko dopadne.

    V žiadnom prípade inak však nebolo možné v tejto fáze robiť to, čo ste načrtli, že prečo sa nefúzovali tieto tri banky. Samozrejme, nebolo možné ich fúzovať s existujúcimi súkromnými bankami. To mohlo byť ich rozhodnutie. Ak ho neurobili, tak do úvahy by prichádzali len tie banky, kde je majoritným účastníkom štát, nie Fond národného majetku, ale štát v zastúpení ministerstva financií. No a v tejto fáze, keď sme už vlastne v závere reštrukturalizácie týchto troch významných bánk, musím povedať, že sme sa, samozrejme, zaoberali aj týmito otázkami, ale ukázalo sa, že by nám to ohrozilo celý proces reštrukturalizácie, takže nebolo vhodné takýmto krokom postupovať.

  • Ruch v sále.

  • Ja by som, ak dovolíte, pokračovala. Ak nechcete, aby som pokračovala, veľmi rada si pôjdem znovu ľahnúť do postele.

    Takže ja by som chcela naznačiť, že treba rozlíšiť straty z odňatia licencie týchto finančných inštitúcií, z ktorých tie najvážnejšie a najdôležitejšie sú, samozrejme, tie, ktoré preberal na seba Fond na ochranu vkladov, pretože je to úhrada individuálnych vkladov. Vieme však, že tam boli aj depozitné účty niektorých iných, napríklad podnikateľov, ktorí nemali ochránené svoje vklady, pretože zákon o ochrane vkladov ich nezahrnuje. V tomto prípade je ten postup štandardný. Po vyhlásení konkurzu si uplatňujú svoje nároky a budú postupne uspokojované tak, ako sa podarí správcovi konkurznej podstaty speňažovať podstatu príslušných bánk.

    Rada by som reagovať ešte na niektoré otázky, ktoré tu zazneli. Znovu by som chcela upozorniť, že skutočne, pani poslankyňa - teraz ju tu nevidím, asi odišla -, tu je možné hovoriť presne v číslach. Žiaľbohu, stalo sa už pravidlom, že sa nepoužívajú také čísla, ako sú korektné, ale sa tieto čísla jednoducho rôznym spôsobom zamieňajú. Myslím si, že pán poslanec Maxon to tu už veľakrát demonštroval.

    Veľmi dôležitá je otázka, ako prebieha teraz ďalšia fáza, čo sa stalo s klasifikovanými úvermi, ktoré sa transferovali na Slovenskú konsolidačnú, a. s., a na Konsolidačnú banku. Chcela by som zopakovať to, čo ste si, vážení páni poslanci, mohli prečítať asi pred pol rokom, pretože vláda schvaľovala tento projekt - už možno je dokonca aj viacej - a tam ste si mohli veľmi presne prečítať, podľa akých kritérií a v akých fázach a ktoré úvery, samozrejme, nie jednotlivo sa budú delimitovať na Slovenskú konsolidačnú a Konsolidačnú banku. V prvej fáze sa delimitovali klasifikované úvery zo skupiny číslo 5. Sú to stratové úvery, to znamená, že už samo slovo to hovorí, že skutočne výťažnosť týchto úverov bude nízka.

    Iná situácia bola už v tej druhej etape delimitácie, keď sa delimitovali úvery. Myslím si, že to bolo do 30. júna, keď sa už delimitovali úvery aj z iných skupín klasifikovaných úverov, čiže klasifikované, ale takpovediac s vyššou značkou kvality, kde, samozrejme, výťažnosť bude odlišná, bude vyššia.

    A ak sa niekto nazdáva, že bolo veľkým víťazstvom, že jeho úver sa preniesol do Slovenskej konsolidačnej alebo Konsolidačnej banky, musím povedať, že presný opak je pravdou, pretože Slovenská konsolidačná je inštitúcia, ktorá sa nezaoberá ničím iným, iba vymáhaním svojich pohľadávok. Vzhľadom na to bude to robiť určite s väčším vypätím a nasadením síl oveľa kvalifikovanejšie, ako to robili príslušné banky. Veď fakt, aký tam bol podiel klasifikovaných úverov, hovoril sám osebe. Takže, naopak, Slovenská konsolidačná to iste nemôže robiť vzhľadom na početnosť zastúpenia, nebude to robiť iba sama, bude to robiť aj prostredníctvom rôznych agentúr. A ja to dopredu hovorím, opäť pripomínam, že je možné si aj naštudovať to, ako bude pokračovať. Bude to robiť aj prostredníctvom rôznych agentúr, ktoré bude nasadzovať práve preto, aby sa získala čo najväčšia výťažnosť týchto pohľadávok.

    Metódy, ktoré sa pri tom používajú, sú rovnako explicitne uvedené v dokumente, ktorý schvaľovala vláda Slovenskej republiky. Odporučila by som, vážení poslanci, aby ste si tento dokument pozreli, pretože je tam aj presne vymedzený mechanizmus kontroly Slovenskej konsolidačnej, práve preto, že je to skutočne agentúra, ktorá síce nenakladá s pohľadávkami vo výške 108 mld. Sk, ako to naznačil pán poslanec Maxon, ale s pohľadávkami zníženými o tú časť, ktorá bola delimitovaná na Konsolidačnú banku, čiže podstatne nižšími.

    Ale je to, samozrejme, veľký, veľký balík aktív. Je tu realizovaný veľmi zložitý sofistikovaný kontrolný mechanizmus, čiže nielen bežne, tak ako je to v iných spoločnostiach, že je tam dozorná rada, ale je tu ešte investičný výbor, ktorý je netradične konštruovaný tak, že sú v ňom zastúpení aj tzv. externisti, externisti v dvojakom zmysle slova, že sú to ľudia, ktorí nie sú pracovníkmi Slovenskej konsolidačnej, nie sú to dokonca predstavitelia ministerstiev, títo predstavitelia sedia v dozornom orgáne, ale sú to ľudia, ktorí majú, samozrejme, čo do tohto povedať. A chcela by som povedať, že budú tam aj zo zahraničia odborníci z vedeckej a pedagogickej sféry aj z podnikateľskej sféry. Keď ten investičný výbor bude definitívne skonštituovaný, tak, samozrejme, táto informácia bude poskytovaná verejnosti. Napríklad je návrh, aby jeden z predstaviteľov podnikateľskej sféry, o ktorom nepochybne všetci máme tú najlepšiu mienku, pán Uhrík bol tiež členom investičného výboru. Práve snaha, aby sme zamedzili takýmto ohováračkám, ktoré tu zaznievajú, nás viedla k tomu, aby sme tento kontrolný mechanizmus zdvojili, ba dokonca aj strojili. A myslím si, že iste ak prídete s návrhmi, kde ešte treba vylepšiť tieto kontrolné mechanizmy, veľmi radi ich prijmeme.

    Pán poslanec, zvykli ste si v poslednom období poškodzovať dobré meno odborníkov, či sú zo Slovenskej republiky alebo zo zahraničia. Myslím si, že s takou istou ľahkosťou, ako denne stojíte pred zrkadlom a holíte sa, pravdepodobne sa trošičku poučíte, že asi to celkom tak možné nie je. A ja by som len chcela naznačiť, že to, čo vy tu vydávate za neviem aký korupčný škandál, je celkom normálna bežná metóda, keď sa pri časti pohľadávok - musím povedať, že rovnako postupuje aj Konsolidačná banka v Prahe, mala som možnosť o tom diskutovať - urobí jeden balík pohľadávok, ktorý sa bude predávať ako celok, bude znamenať iste pre Slovenskú konsolidačnú určité príjmy, ale čo je dôležitejšie, tieto pohľadávky sa budeme snažiť predať cez investičnú banku takým spôsobom, aby predovšetkým znamenali vstup nových investorov do tých podnikov, ktorých sa tieto úvery dotýkajú.

    Ešte raz zopakujem, treba sa oboznámiť s metódami, ktoré Slovenská konsolidačná používa a bude používať. A nebudete tu potom zanášať také myšlienky, že ako to, že pracovníci Slovenskej konsolidačnej chodia do podnikov. No kde majú chodiť, veď oni sú veritelia týchto podnikov, ba dokonca v mnohých prípadoch sú ich akcionári? Čo je to za akcionára, čo je to za veriteľa, ktorý sa nestará o svoj majetok, ktorý sa nestará o svoje úvery?

    Naopak, naša Slovenská konsolidačná bola zostavená tak, že má zhruba - ja neviem presne to číslo - 37 až 40 ľudí. Pražská konsolidačná má vyše 600 ľudí. Oni išli tou cestou, že zvýšili počty ľudí a vlastne všetko si robia vo svojej vlastnej réžii. My sme zatiaľ volili iný prístup, že mnoho bude Slovenská konsolidačná robiť aj dodávateľským spôsobom. Má uzatvorenú zmluvu so Všeobecnou úverovou bankou a uzatvára vždy aj ad hoc od prípadu cez výberové konania zmluvy, s inými reštrukturalizačnými agentúrami, ktoré budú konkrétne prípady aj riešiť. Samozrejme, keď bude naozaj vážny záujem poslaneckej snemovne, myslím si, že v priebehu nejakého štvrťroka by bolo aj vhodné informovať, kam sa Slovenská konsolidačná dostala.

    Ďalej by som rada ešte zareagovať na jednu otázku, ktorá sa tu tiež často opakuje. A myslím si, že v poriadku, veľmi rada na ňu zareagujem: Prečo sme vlastne pristúpili k procesu reštrukturalizácie a k poslednej fáze privatizácie a aká je dnes odlišná situácia od rokov 1996 - 1997, keď sme sa skutočne - a ja osobne ako predstaviteľka opozície veľmi jednoznačne - vyjadrovali proti vašim zámerom v priebehu dvoch týždňov, ak odkazujem na terajšie vyjadrenie predsedu vlády nepristúpiť k privatizácii bankového sektora?

    Často sa hovorí a počúva sa to takto vo verejnosti, že načo ste teda dali 108 mld. Sk do bankového sektora. Dovoľte, aby som to dala na správnu mieru. V prvom rade, história ťažkostí slovenského bankového sektora sa, samozrejme, začína už začiatkom deväťdesiatych rokov. A práve preto v roku 1994, keď bola tzv. vami nazvaná dočasná vláda - bohužiaľ, naozaj bola dočasná -, keď sme pripravili za to kratučké obdobie, 8-mesačné obdobie aj celý projekt reštrukturalizácie bankového sektora - ja som to tu už raz hovorila, ale keďže sa zdá, že nie celkom to bolo pochopené, tak to zopakujem -, náklady reštrukturalizácie bankového sektora v roku 1994 predstavovali jednu tretinu toho, čo nás to bude stáť teraz. Bolo to na základe analýzy bankového sektora, ktorú sme robili, vtedy to robila firma Mackenzie. Pripravili sme tento projekt podobným spôsobom, ako sme ho pripravili aj teraz.

    Otázka skutočne znie, prečo, keď ste prevzali v roku 1994 moc, ste nepokračovali, nerealizovali to, čo bolo už na stole položené, ale jednoducho ste to nechali tak a stačili tie 4 roky, aby sa náklady reštrukturalizácie z jednej tretiny premenili na tri tretiny. Čiže istina, ktorú budeme musieť uhradiť, je 108 mld. Sk, ale vážení poslanci, vážená poslanecká snemovňa, to v žiadnom prípade nie je konečné číslo, pretože ten spôsob realizácie uhrádzania nákladov finančnej reštrukturalizácie je nasledovný. Naozaj to nie je tak, ako to tu zaznelo. Myslím si, že treba, ak nám naozaj ide o to, aby sme boli dobre informovaní, brať na vedomie, že ten postup je iný.

    Osobitná záruka, ktorá bola poskytnutá vlani z toho dôvodu, aby bolo možné delimitovať klasifikované úvery do Slovenskej konsolidačnej a Konsolidačnej banky, bude postupne v priebehu roku 2001 nahrádzaná emisiou reštrukturalizačných dlhopisov. Touto emisiou reštrukturalizačných dlhopisov nahradíme osobitnú záruku a tieto reštrukturalizačné dlhopisy sa dostanú do vlastného imania príslušných reštrukturalizovaných bánk. Bude to vo výške 108 mld. Sk.

    Samozrejme, tieto dlhopisy budú v druhej fáze obchodovateľné na sekundárnom trhu a znamená to, že aj pri ich emisii bude stanovený kupón, tak ako keď sa emitujú dlhopisy, či už doma alebo v zahraničí. Dôležitá je výška nastavenia tohto kupóna. Práve preto sme robili v priebehu tohto roka prvú desaťročnú emisiu dlhopisov na domácom trhu, ktorá nám ukázala tú referenčnú sadzbu. A ukázalo sa, že tá referenčná sadzba je skutočne veľmi priaznivá, pretože nám ukázala asi 8,4 %. Niekde tam sa bude pohybovať aj nastavenie kupóna pri emisii reštrukturalizačných dlhopisov. Samozrejme, zohľadní ten vývoj, ktorý nastal od povedzme tejto emisie na domácom trhu až po deň emisie v budúcom roku. Znamená to, že povedzme ak by ten úrok bol stanovený na 8,4 %, budeme musieť každoročne tento úrok platiť. A to sú náklady, ktoré sú úrokové náklady, ktoré budú vstupovať vlastne do dlhovej služby. A musím povedať, že prvýkrát sme to zaplatili už tento rok. Platíme tieto náklady už tento rok, pretože aj osobitná záruka, ktorú sme poskytli, je tiež úročená, takže už tie prvé náklady z reštrukturalizácie finančného sektora sa uhrádzajú už z tohtoročných rozpočtových prostriedkov, až do vyplatenia dlhopisov to znamená, že ak sa nám podarí emitovať 10-ročné, tak 10 rokov, ak dlhšie alebo stredne, predpokladáme zhruba 2 - 3 dĺžok, tak to obdobie bude znamenať aj obdobie nielen uhrádzania istiny, lebo tá sa vždy pri splatnosti dlhopisov uhradí, ale aj uhrádzania úrokov.

    Takže tie náklady budú skutočne výrazne vyššie ako tých 108 mld. Sk. A otázka je teda prečo. No jednoducho preto, že to boli prostriedky fyzických osôb a prostriedky podnikov, ktoré boli deponované v týchto bankách. A, iste, bolo možné povedať, že my sa o to nebudeme starať, tieto banky padnú, ale stiahnu so sebou nielen podstatne väčšiu časť vkladov, pretože to by znamenalo pád všetkých vkladov, boli by sme došli o všetky vklady, ktoré by napokon - tú veľkú časť z nich - zo zákona musel uhradiť Fond na ochranu vkladov, ale, samozrejme, možno by boli stiahli so sebou asi tak 40 % podnikového sektora.

    Takže ja chcem položiť otázku, či tu naozaj niekto vážne mal na mysli to, že položme tieto banky, a nech teda padne ne 40 %, možno i viac percent v podnikovom sektore. Chcem len povedať, že tieto tri banky predstavujú 46 % bankového sektora. Ak to porovnávam podľa základného imania, veľmi dobre viete, že Všeobecná úverová banka má ešte dodnes dominantné postavenie, máme tu bývalého šéfa Všeobecnej úverovej banky, dodnes má dominantné postavenie na úverovom trhu, čiže pri komerčnom úverovaní, a Slovenská sporiteľňa, samozrejme, ešte donedávna mala dokonca monopolné postavenie. Takže chcela by som odpovedať, že jednoducho tu bola buď voľba, že prídeme o všetky vklady, ktoré boli v týchto bankách, a zároveň stiahneme so sebou aj cez 40 % podnikového sektora, alebo teda zoberieme tú ťarchu na seba. Samozrejme, nebude to platiť nikto iný ako ten, ktorý platí všetko, to znamená daňový poplatník. A pokúsime sa zachrániť tieto tri banky a s nimi zachránime aj ostatné vklady a zachránime aj časť podnikateľského sektora, ktorý je úverovaný cez tieto finančné inštitúcie.

    Ďalej k otázke, či a komu budú poskytovať reštrukturalizované banky úvery. No viete, to je veľmi kontroverzné s tým, čo ste povedali, že veď ten podnikový sektor, ktorý sme zdedili, bol v poriadku. No ak by bol býval v poriadku, no tak potom načo tu hovoríme o tom, že ho treba reštrukturalizovať? Ale zrejme vy ste vlastne sami prezradili to, čo mi stále hovoríme, že podnikateľský sektor, ktorý sa v roku 1998 preniesol do budúceho vládnutia, bol skutočne mimoriadne v zlom stave. A treba si povedať, ako k tomu teda došlo. A myslím si, že jeden z veľmi vážnych faktorov je faktor privatizácie, do čích rúk sa tieto podniky dostali, ako tieto podniky aj vyzerajú.

    Takže, áno, je to pravda, zdedili sme podnikateľský sektor vo veľmi zlom stave a to je aj jedna z príčin, prečo finančné inštitúcie dnes, keď sa už ich prístup k podnikateľskému sektoru podstatne zmenil, si veľmi starostlivo vyberajú svojich klientov. A môžem vám povedať, že už aj dnes Všeobecná úverová banka - nerada by som, ale môžem to napokon aj povedať -, dnes Všeobecná úverová banka dobrým klientom poskytuje úvery za podmienok, ktoré sú asi o 20 percentuálnych bodov lepšie, ako to bolo pred 3 rokmi. Pán bývalý prezident Všeobecnej úverovej banky vám bude vedieť povedať, asi na akej úrovni úrokov sa môžu dnes poskytovať aj úvery dobrým klientom. Otázka je, koľko týchto dobrých klientov na Slovensku je.

  • Ruch v sále.

  • Bola by som zároveň veľmi rada, aby ste si, páni poslanci, nalistovali internetovú stránku Slovenskej konsolidačnej. Myslím si, že je to veľmi poučné čítanie, aby ste si dokonca aj v takýchto pozdných hodinách alebo v skorých ranných hodinách pozreli prehľad najväčších dlžníkov. To, čo tu takto všeobecne hovorím, by ste videli vo veľmi konkrétnej podobe, aby ste jasne videli, ktorí sú tí hlavní dlžníci, za ktorých všetci daňoví poplatníci budú platiť. Boli by ste prekvapení, koľko z nich je terajších a bývalých funkcionárov HZDS, za ktorých my budeme musieť platiť. Takže to zároveň hovorí aj o tom, aké boli dôvody vzniku klasifikovaných úverov.

  • Výkriky v sále.

  • Už som uviedla, že vo Všeobecnej úverovej banke veľkú časť klasifikovaných úverov predstavovali úvery spred roka 1989. Slovenská sporiteľňa nemala žiadne klasifikované úvery z obdobia pred rokom 1989, žiadne zlé úvery, pretože neúverovala vôbec podnikateľskú sféru, a úvery, ktoré poskytovala fyzickým osobám, neboli zlé úvery, v žiadnej z tých skupín 1 až 5.

    Všetky zlé úvery Slovenskej sporiteľne vznikli po roku 1989. Je pravda, že časť tých úverov súvisí aj s malou privatizáciou, ale najväčšia časť tzv. zlých úverov, resp. stratových úverov, čiže číslo 5, sú úvery, ktoré sú spojené práve s veľkou privatizáciou. Mohla by som dokonca konkrétne uvádzať úvery, ktoré poskytla aj Všeobecná úverová banka, aj Slovenská sporiteľňa a ktoré vlastne predstavujú tú druhú veľkú časť klasifikovaných úverov. Sú tam, samozrejme, úvery, ktoré sú poskytované.

    A je pravda, že aj v iných bankách, nielen v transformujúcich sa štátoch sú aj úvery, ktoré sú poskytované jednoducho ako rizikové úvery a sú spôsobené často nekvalifikovanosťou, neodbornosťou pracovníkov, ktorí poskytujú tieto úvery, ale niektoré sú aj, prirodzene, rizikové, pretože vyhnúť sa na 100 % rizikovosti úverov sa určite nedá, potom by vlastne to úverovanie zastalo. Takže je minimálne 4 - 5 faktorov, ktoré sa podieľajú na vzniku klasifikovaných úverov v slovenskom bankovom sektore.

    Ja sa tiež podieľam na kritike bankového dohľadu. Myslím si, že slovenský bankový dohľad zaspal na vavrínoch, pričom sme tieto vavríny mali sňať z jeho hlavy, myslím si, že po prvýkrát v súvislosti s Investičnou a rozvojovou bankou. Ak bankový dohľad nebol schopný zistiť, že spoločnosti, ktoré ovládli Investičnú a rozvojovú banku, sú vzájomne prepojené, ukazuje to jednoducho na to, že to nechceli zistiť a, bohužiaľ, že aj tu prítomní poslanci vlastne prispeli k tomu, že napokon bola zavedená nútená správa na Investičnú a rozvojovú banku. Len tá nútená správa nás stála 14 mld. Sk.

    Veľmi dobre si určite spomínate, keď sme schvaľovali štátny rozpočet, keď pán poslanec Maxon prišiel s návrhom a rozhodli ste, samozrejme, vtedajší vládni poslanci, že sa nebude uhrádzať v nasledujúcom kalendárnom roku majetková ujma pre Investičnú a rozvojovú banku. A to skutočne bol - a znovu to len opakujem - ten posledný klinček do rakvy, ktorý spustil ten mechanizmus na Investičnú a rozvojovú banku, výsledkom čoho bola nútená správa v tejto banke. Myslím si, že si všetci veľmi dobre pamätáme to predvianočné obdobie, tie rady, ktoré stáli pred Investičnou a rozvojovou bankou.

    Takže chcela by som rozšíriť to, že ak budete schvaľovať uznesenie pána poslanca Oberhausera, ktorý žiada, aby boli braní na zodpovednosť tí, ktorí spôsobili zlú situáciu v AG banke, Slovenskej kreditnej banke, Dopravnej banke, a neviem, či ešte uviedol aj niečo iné, že predovšetkým a na prvom mieste treba uviesť, aby boli braní na zodpovednosť tí, ktorí spôsobili katastrofálnu situáciu v Investičnej a rozvojovej banke, vo Všeobecnej úverovej banke, v Slovenskej sporiteľni a ktorí iste prispeli k tomu, že slovenskí daňoví poplatníci budú musieť platiť 108 mld. Sk istiny plus všetky úroky.

    Dokonca by som chcela povedať, že posledný prezident Slovenskej sporiteľne je, pokiaľ som dobre informovaná, dnes tieňovým ministrom tieňového kabinetu Hnutia za demokratické Slovensko. Boh ochraňuj slovenských daňových poplatníkov, keby sa tento tieňový minister stal aj skutočným ministrom financií.

    Opakovane, a to už bude moja posledná reakcia, pretože si myslím, že som už odpovedala na všetko, reakcia, ktorá sa týka snahy, že to, čo ste robili vy, aby ste z toho obviňovali aj nás, môžem vás uistiť, že nenesiem zodpovednosť za iné rezorty, ale nesiem zodpovednosť za rezort ministerstva financií.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, opakovane vás vyzývam, že ak máte konkrétny dôvod podozrenia, že sa porušujú zákony v mojom rezorte, ste povinný to oznámiť. Ste povinný to oznámiť ako občan Slovenskej republiky, ste povinný to oznámiť orgánom činným v trestnom konaní.

  • Páni poslanci, prosím vás, nepokrikujte na pani ministerku.

  • Mne nie je známe, že by sa v rezorte porušovali zákony. A uisťujem vás, že hneď ako by som mala takúto informáciu, nebudem v žiadnom prípade váhať a týchto ľudí budem brať na zodpovednosť.

  • Neustále výkriky v sále.

  • Pán poslanec, nevykrikujte, prosím vás pekne. Čo vykrikujete? Správajte sa slušne, prosím vás.

    Pani ministerka, nech sa páči.

  • Pani ministerka vám odpovedá na otázky.

  • Takže, vrátila by som sa k tomu, ako boli vyberaní poradcovia, ktorí nám radia pri privatizácii Všeobecnej úverovej banky, Slovenskej sporiteľne a Investičnej a rozvojovej banky. Boli vyberaní tendrom podľa najprísnejších pravidiel Európskej únie, práve preto, že ich neplatíme my, ale sú platení z prostriedkov PHARE. Myslím si, že by sme mali byť radi, že sa nám podarilo dosiahnuť to, že tentokrát ich skutočne máme. Je to jeden z tých prvých príspevkov Európskej únie k nášmu integračnému procesu, pretože skutočne takéto renomované investičné banky, ktoré to robia ako svoju jedinú náplň, sú drahé a my sme veľmi radi, že sa nám podarilo získať na to zdroje. Takže poradcovia, ktorí nám radia pri privatizácii týchto troch inštitúcií, nebudú stáť daňových poplatníkov ani jednu korunu. A boli by sme veľmi radi, keby sme rovnako mohli získať takéto zdroje aj na financovanie poradcu pri Slovenskej poisťovni. Táto činnosť je skutočne vysokokvalifikovaná, odborná. Bola by som veľmi rada, keby boli na Slovensku odborníci. Žiaľbohu, zatiaľ ich nemáme. Som presvedčená, že raz aj my budeme mať investičné domy, ktoré budú schopné toto robiť.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec, raz som vám to už vysvetľovala, že nejde o žiaden stret záujmov, že J. P. Morgan robí poradcu aj v prípade Všeobecnej úverovej banky, aj v prípade Slovenskej sporiteľne. Tretí poradca na Investičnú a rozvojovú banku je úplne iná investičná banka, úplne iný investičný dom, takže neviem, prečo ste ešte aj toto otvorili. V obidvoch prípadoch je iný tím z J. P. Morgan - investičného domu, ktorý robí na Všeobecnej úverovej banke a ktorý robí na Slovenskej sporiteľni. Má to však aj jednu výhodu, že sú z jedného investičného domu, pretože sme museli vzhľadom na to, že v tom istom čase sa predáva väčší počet bánk, robiť aj určitý timing, teda určité časovanie, kedy s ktorou bankou a v akom čase ísť.

    Vysvetlila som vám aj vo svojom úvodnom slove, aká je postupnosť. Postupnosť je taká, že najskôr vstúpi strategický investor do Slovenskej sporiteľne a až potom vstúpi do Všeobecnej úverovej banky. V prvej fáze budú vstupovať multinacionálne inštitúcie EBRD a IFC. S najväčšou pravdepodobnosťou to asi takto dopadne.

    Príjmy z privatizácie bánk, samozrejme, ani zďaleka nebudú pokrývať náklady. Je to celkom prirodzené, pretože by sme boli veľmi radi, ak by sa nám podarilo dosiahnuť cenu za akciu, ktorá bude vyššia, ako je nominál. Som presvedčená, že toto sa nám podarí dosiahnuť. Samozrejme, máme už dnes odhady, koľko za to asi získame. Tie čísla sa nezverejňujú, je to celkom prirodzené, je to otázka určitého obchodu.

    Takže ak sa niekto nazdával, že môžeme získať za privatizáciu týchto bánk, ktorých základné imanie je dohromady asi 12 mld., možno aj nejakých 200 mld. Sk, no tak asi sa pohybuje niekde úplne v nenormálnom svete, ktorý vonkoncom nezodpovedá realite. Samozrejme, reštrukturalizácia bude podstatne nákladnejšia ako príjmy, ktoré budú z privatizácie. Takže váš príklad o aute, ktoré by ste po generálke chceli predať za stonásobnú cenu, jednoducho v danej chvíli neobstojí.

    Vážená poslanecká snemovňa, bola by som veľmi rada, keby táto správa prispela k lepšej vzájomnej informovanosti o tom, ako vyzerá slovenský bankový sektor dnes, čo sme urobili pre to, aby sa tento bankový sektor zlepšil, a čo je potrebné ešte urobiť aj v ďalšom, aby sa situácia v bankovom sektore neopakovala.

    Chcela by som len povedať, že, iste, niektoré z tých faktorov, ktoré vedú k tomu, že normálne vznikajú v každom bankovom sektore aj klasifikované úvery, sú jednoducho také, že možno len ich váhu znižovať, ale nikdy neodstránite ľudský faktor stopercentne. Samozrejme, vždy, keď sú kvalifikovanejší, lepšie kontrolovaní ľudia, vždy je to možné aspoň trošku zmierniť.

    To, čo je však veľmi dôležité, je, aby sme mali skutočne výkonný bankový dohľad. Znovu by som chcela vážených poslancov odkázať na to, aby si pozreli programové vyhlásenie vlády, kde sme pripravili vznik novej inštitúcie, ktorá bude mať v budúcnosti zahrnutý v sebe aj bankový dohľad. Bankový dohľad vznikol v Národnej banke Slovenska. Ukazuje sa, že skutočne integrácia jednotlivých druhov finančných trhov postúpila tak ďaleko, že dnes je už vhodné uvažovať o tom, aby vznikol postupne úrad, ktorý bude mať na starosti dozor nad všetkými druhmi finančných trhov, to znamená nad kapitálovým trhom, nad poisťovníctvom a rovnako aj nad bankovým sektorom.

    Nie je zatiaľ v zahraničí veľa príkladov, že takáto inštitúcia vznikla. Myslím si, že jej jediným modelom je zatiaľ FSA. Je to Financial Service Authority, je to britský dohľad nad finančnými trhmi, ktorý si postupne začínajú osvojovať aj iné štáty. Viem o tom, že podobným procesom prechádza poľský dohľad. My sme už toto zahrnuli aj do programového vyhlásenia vlády a po vzniku Úradu pre finančný trh v druhej fáze, to znamená, že do konca funkčného obdobia tejto vlády, chceme presunúť bankový dohľad z Národnej banky Slovenska na Úrad pre finančný trh. Takže vznikne tu naozaj inštitúcia, ktorá bude mať na starosti dozor nad všetkými časťami finančného trhu. Samozrejme, bude si to vyžadovať veľmi dôkladnú zmenu Úradu pre finančný trh, ktorý sme prednedávnom schválili, ale schválili sme ho na tú prvú fázu.

    Vážená poslanecká snemovňa, ďakujem vám, dúfam, že aspoň čiastočne, za skutočný záujem o vývoj bankového sektora. A budem veľmi rada, ak budeme môcť hovoriť o tom aj za normálnych okolností, aby sme boli vecne vzájomne informovaní, o tom, aká situácia v bankovom sektore je a kde sme sa asi dostali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Áno.

  • Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    nebudem hodnotiť obsah diskusie, ale chcel by som oceniť vecnosť diskusie a chcel by som poprosiť, aby tá vecnosť ostala aj v ďalšom bode, ktorý budeme prerokúvať. A chcel by som sa poďakovať. Disciplínu takisto nebudem hodnotiť, je primeraná k času, kedy to prerokúvame.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pani ministerka vystúpila v záverečnom slove po skončení rozpravy, takže žiadne faktické poznámky v zmysle rokovacieho poriadku na pani ministerku Schmögnerovú nemôžu byť.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uviedli hlasovania k jednotlivým návrhom.

    Nech sa páči.

  • V rozprave zaznel jeden pozmeňujúci návrh, návrh na uznesenie, ktorý predniesol pán poslanec Oberhauser. Mali by sme o ňom hlasovať ako o prvom.

    Tento návrh na uznesenie má 5 bodov. Je to požiadavka, že Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky po prvé, o dopracovanie správy a tak ďalej, nebudem to čítať, všetci sme to počuli. Po druhé, žiada vládu, aby doplnila členov bankovej rady aj dozorných orgánov, ostatné sme takisto počuli. Po tretie, žiada vládu o vyhodnotenie všetkých kontrol bankového dohľadu v skrachovaných bankách, nebudem pokračovať ďalej, počuli sme to všetci. Po štvrté, žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila správu, v ktorej predloží návrh nového konceptu činnosti bankového dohľadu z rôznych hľadísk. Po piate a posledné, žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila návrh nového zákona o bankách, ktorý bude zohľadňovať nové podmienky, s termínom do 30. 6. 2001.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme. Evidentne nie je v rokovacej sále prítomný dostatočný počet poslancov, aj napriek tomu hlasujme.

    V prípade, že nás nebude dostatočný počet, budeme pokračovať v rokovaní schôdze ďalším bodom programu.

    Prezentovalo sa 39 poslancov.

    Ďakujem pani ministerke a pánovi spravodajcovi.

    Prosím, aby sa do rokovacej sály dostavil navrhovateľ ďalšieho bodu programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vítam na rokovaní 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pána premiéra.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci.

    Prosím pána premiéra, aby uviedol v poradí štvrtý bod programu 33. schôdze.

    Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

  • Pán predseda Národnej rady, aj keď prišiel predseda vlády, ale zrejme on už vládu za sebou nemá, tak ako nemá za sebou poslanecký klub, chcem vás požiadať, aby ste zabezpečili účasť jednotlivých členov vlády, pretože ak máme hovoriť o programovom vyhlásení vlády, mali by sme s niekým o tom hovoriť. Takže ak nemajú byť prítomní, zbytočne ideme do tohto bodu programu.

  • Pán premiér, nech sa páči, uveďte posledný bod programu tejto schôdze.

  • Ruch v sále.

  • Dobré ránko, panie poslankyne, páni poslanci, všetkých vás srdečne pozdravujem a ďakujem za milé prijatie, ktorého sa mi výnimočne od opozície v túto rannú hodinu dostalo.

    Vyžiadali ste si

    správu vlády Slovenskej republiky o plnení programového vyhlásenia vlády.

  • Neustály ruch v sále.

  • Táto správa, ktorú som vám predložil, je pomerne obsiahla, verím, že aj výstižná. Obsahuje 211 strán. Obsiahlosť tejto správy mi umožňuje byť pomerne stručný v tomto úvodnom slove pri jej prezentácii. Chcel by som toto úvodné slovo využiť len na to, že položím dôraz na tie pasáže, ktoré považujem za kľúčové, za prioritné.

    V prvom rade chcem povedať, že v uplynulom období dvoch rokov sme na Slovensku upevnili demokratický právny štát. Zorganizovali sme voľby do orgánov samospráv. Prijali sme legislatívu, ktorá dala predchádzajúcu legislatívu do súladu s Ústavou Slovenskej republiky. Pripravili sme a realizovali priamu voľbu prezidenta republiky, čím sa zaplnili všetky ústavné inštitúty. Schválili sme koncepciu reformy verejnej správy, ktorá nepochybne bude posilňujúcim činiteľom demokratickosti nášho právneho štátu. Prijali sme celý rad zákonov smerujúcich na zvýšenie vymožiteľnosti práva. Prijali sme aj novely Trestného poriadku, Trestného zákona, novelu Obchodného zákonníka. Prijali sme balík zákonov, ktoré lemujú konkurzy a vyrovnania, a celý rad ďalšej legislatívy, dohromady asi 233 právnych noriem, ktoré posilňujú vymožiteľnosť práva v Slovenskej republike.

    V uplynulom období sa nám podarilo nastoliť makroekonomickú stabilitu. Dnes môžem povedať, že všetky makroekonomické ukazovatele na Slovensku sa začali zlepšovať. Zvládli sme proces stabilizácie hospodárstva pri zachovaní hospodárskeho rastu. Prvýkrát v histórii má Slovenská republika projekt strednodobej hospodárskej politiky. Vo februári tohto roku sme schválili s Európskou komisiou spoločné hodnotenie stavu slovenskej ekonomiky a výhľad na najbližšie roky. Zlepšil sa výhľad ratingu slovenskej ekonomiky. Vyvrcholením doterajších reforiem hospodárstva bolo prijatie Slovenska do Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. Veľké úsilie sme venovali aj mikroekonomike, podpore investícií a vytváraniu podmienok na vznik nových fabrík. Prijali sme celý rad opatrení, ktoré prinášajú výsledky v tom zmysle slova, že sa zvyšuje záujem o investovanie na Slovensku. Za dva roky vzniklo alebo vzniká na zelenej lúke 23 nových fabrík.

    Schválili sme projekt privatizácie a reštrukturalizácie bankového sektora. Zozadu som počúval, pani ministerka o tom pomerne podrobne referovala. Projekt prináša prvé výsledky. Do konca roka je veľmi pravdepodobné, že dokážeme privatizovať reštrukturalizovanú Slovenskú sporiteľňu, na privatizáciu pripravíme ďalšie naše komerčné banky. Schválili sme novelu zákona o veľkej privatizácii a najmä sme prijali celý rad vážnych rozhodnutí o privatizácii celého radu významných podnikov. Privatizovali sme Slovenské telekomunikácie, myslím si, že úspešne. Na privatizáciu sa pripravuje Slovenský plynárenský priemysel a ďalšie podniky.

    Schválili sme reálny projekt rozvoja diaľnic Slovenskej republiky, tzv. variant B a dnes môžem konštatovať, že tempo výstavby diaľnic sa na Slovensku zrýchľuje, že staviame diaľnice nielen rýchlejšie, ale podstatne lacnejšie, ako to bolo v období rokov 1995 - 1998.

    Čo ma mimoriadne teší, darí sa držať dosiaľ harmonogram výstavby bytov, aj keď som si vedomý toho, že ten projekt je postavený zrýchľujúcou sa krivkou, to znamená, že počty odovzdávaných bytov každý rok narastajú od 10 500 až do 18 000. Práve budúci rok sa ukáže ako kľúčový, či dokážeme odovzdať už 15 500 bytov, ale myslím si, že na to vytvárame všetky predpoklady.

    Porada ekonomických ministrov už prerokovala projekt reštrukturalizácie železníc, veľmi vážny projekt, ktorý prinesie vyššiu efektívnosť vo fungovaní tohto podniku, ktorý prinesie zdroje, ktoré nám umožnia pokračovať v rekonštrukcii našej železničnej siete tak, aby tá, ktorá je začlenená do európskych dopravných koridorov, mohla ponúkať rýchlosti 160 km/h.

    V uplynulých dvoch rokoch sa nám podarilo stabilizovať podnikanie v pôdohospodárstve, aj keď toto leto bolo poznamenané extrémnym suchom a odčerpalo naše značné zdroje.

    Veľmi významné zákony sme prijali v oblasti životného prostredia. Podarilo sa nám pomaly zastaviť pokles zdrojov, s ktorými tento rezort v minulých rokoch mohol počítať.

    Schválili sme integrovaný projekt regionálneho rozvoja. Prvýkrát na Slovensku máme takýto projekt s celkom konkrétnymi plánmi, špecifikáciou regiónov, ktoré zaostávajú, na ktoré budeme sústreďovať svoju pozornosť.

    V oblasti sociálneho zabezpečenia sme prijali celý rad zákonných úprav, ktoré smerujú k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov. Pripravili sme novely zákonov alebo zákony o štátnej službe, verejnej službe, novelu Zákonníka práce. Tieto zákony sú vo finálnom štádiu schvaľovania.

    V oblasti školstva sme sa zamerali na oddlženie základných a stredných škôl prostredníctvom krajských úradov. V tomto trende budeme pokračovať aj v rozpočte na rok 2001. Schválili sme Koncepciu rozvoja vysokého školstva, veľmi významný dokument, ktorý nám umožňuje teraz finalizovať práce na významných zákonoch, na zákone o vysokých školách, na zákone o financovaní vysokých škôl a na zákone o vede a technike. Práve v tomto školskom roku, ktorý sa v týchto dňoch začína, sme prijali opatrenia, aby mohlo študovať o 10 % viacej mladých ľudí na univerzitách. Vytvorili sme na to aj finančné predpoklady.

    Pre rezorty obrany, zdravotníctva, kultúry a spravodlivosti je charakteristické štartovanie reforiem. Svedčia o tom zákony vymenované v tejto správe, ale aj iné konkrétne opatrenia, ktoré smerujú k tomu, aby tieto rezorty odčerpávali menej zdrojov a aby boli tieto zdroje efektívnejšie využívané.

    Čo ma mimoriadne teší, zvyšuje sa objasnenosť trestných činov. Zvyšuje sa početnosť odhalení trestných činov, aj tých, o ktorých v minulosti nebola reč. Denne sa aj vy môžete stretávať v médiách, že sa zvyšuje objasnenosť trestných činov výpalníctva, že sa darí narúšať organizované skupiny a organizované gangy trestných činov. Vlastne všetky parametre kriminality na Slovensku sa postupne zlepšujú a vykazujú pozitívne trendy.

    Chcel by som pripomenúť, že vo vláde sme schválili Národný program boja proti korupcii, ktorý rozpracúvame do akčných projektov jednotlivých rezortov a potom do akčného programu celej vlády, aby sme aj pomocou týchto nástrojov napomáhali budovať právny štát a presadzovať zákonnosť na Slovensku.

    Vláda Slovenskej republiky schválila významný dokument, a to je základná zmluva medzi Slovenskom a Svätou stolicou.

    Samostatnou veľmi významnou kapitolou a oblasťou našej práce je zahraničná politika. Spomeniem veľmi stručne, že sme začali rokovať o členstve Slovenska v Európskej únii. Už som spomenul, že sa stávame členským štátom OECD, že sme schválili Národný program začleňovania Slovenska do Severoatlantickej aliancie, vyčleňujeme stále viacej peňazí na programy PRENAME, že sme obnovili spoluprácu v zoskupení Visegrádskej štvorky, že sme zlepšili vzťahy s našimi susedmi, že sme ukončili problém majetkového delenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.

    Veľmi ma teší, že sa podarilo schváliť zákon o používaní jazykov národnostných menšín, že sme obnovili vydávanie vysvedčení v bilingválnej podobe, že sme zriadili príslušné sekcie na ministerstve školstva a ministerstve kultúry, ktoré sa zaoberajú práve týmito záležitosťami národnostných menšín.

    Chcel by som celkom na záver povedať, že správa, ktorá je pomerne podrobná, na priestore vyše 200 strán hovorí, že sa nám darí plniť programové vyhlásenie vlády v jeho zásadnej podobe.

    Nechcem skrývať, že máme aj ťažkosti. Spomeniem aspoň tri oblasti, ktoré vidím ako problémové, ale nie neriešiteľné. Je to oblasť miery nezamestnanosti, je to oblasť reálnych miezd, je to oblasť podpory malého a stredného podnikania. Chcem však povedať, že v týchto troch oblastiach dochádza k pozitívnym zlomom. Od augusta sa ukazuje, že klesá miera nezamestnanosti. Je reálny predpoklad, že s poklesom inflácie práve posledný štvrťrok bude obdobím, keď otočíme vývoj v oblasti rastu miezd, keď od poklesu dôjde k ich rastu, no a napokon myslím si, že vďaka mnohým opatreniam aj zákonným iniciatívam vás, poslancov sa blýska na lepšie časy v oblasti podpory živnostníkov, malého a stredného stavu.

    Ďakujem za vašu láskavú pozornosť v túto nočnú hodinu.

  • Ďakujem pánovi premiérovi za uvedenie návrhu. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Maňkovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto materiálu v gestorskom výbore.

    Pán poslanec Maňka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán predseda vlády,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    výbor pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil svojím rozhodnutím číslo 736 z 18. júla 2000 správu o plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky (tlač 702) všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory prerokovali predmetnú správu vlády Slovenskej republiky o plnení programového vyhlásenia vlády.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o správe vlády Slovenskej republiky stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    K uvedenej správe zaujali výbory tieto stanoviská:

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky správu zobrať na vedomie ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, zahraničný výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre životné prostredie, výbor pre verejnú správu. Čísla uznesení sú uvedené v spoločnej správe.

    Ďalej, výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením zo dňa 4. mája 2000 prerokoval konkretizáciu hlavných zámerov rozpracovania programového vyhlásenia vlády na rok 2000 a zobral ju na vedomie a uznesením číslo 172 zo dňa 4. mája 2000 prerokoval plnenie programového vyhlásenia vlády za rok 1999 v podmienkach rezortu ministerstva vnútra a zobral ho na vedomie.

    Ďalej ju na vedomie zobral aj výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Tento výbor zároveň odporučil Národnej rade s odporúčaním vláde Slovenskej republiky:

    a) zlepšiť koordináciu rezortov v oblasti regionálneho rozvoja prostredníctvom Rady vlády pre regionálnu politiku,

    b) posilniť postavenie regionálnej politiky ako jedného z nástrojov rastu hospodárstva Slovenskej republiky a riešenia zamestnanosti,

    c) urýchliť plnenie úloh na úseku podpory malého a stredného podnikania, a tým dôsledne plniť programové vyhlásenie vlády v tejto oblasti, využiť na to časový priestor prípravy a schvaľovania štátneho rozpočtu na rok 2001,

    d) prepracovať Národný program rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike takto: urýchliť časový harmonogram navrhovaných opatrení, zvýšiť podporu cestovného ruchu cez okamžitú zmenu legislatívy upravujúcej viaczdrojové financovania cestovného ruchu a zvýšiť účasť štátu na dofinancovaní podpory cestovného ruchu ako zdroja rozvoja zamestnanosti.

    Ďalej túto správu zobral na vedomie výbor pre sociálne veci a bývanie a zároveň požiadal ministra výstavby a regionálneho rozvoja predložiť výboru informáciu o plnení opatrení vlády Slovenskej republiky zameraných na bytovú výstavbu s termínom február 2001.

    Ďalej túto správu zobral na vedomie výbor pre zdravotníctvo a zároveň požiadal ministra zdravotníctva:

    1. predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky legislatívne normy tak, aby decentralizácia riadenia rezortu zdravotníctva a privatizácia zdravotníckych zariadení bola ukončená do konca roku 2001,

    2. predložiť výboru odpočet realizácie transformačných krokov s konkrétnymi termínmi ich plnenia doteraz s výhľadom ich plnenia do roku 2002 s termínom 15. október 2000.

    Ďalej ju zobrali na vedomie výbor pre ľudské práva a národnosti, výbor pre kultúru a médiá, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Tieto tri výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky s odporúčaním vláde Slovenskej republiky venovať plneniu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v ostávajúcej časti funkčného obdobia naďalej sústredenú pozornosť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k správe vlády Slovenskej republiky o predmetnom bode vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto správe v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o plnení (tlač 702) zobrať na vedomie.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 490 z 3. októbra

    Som poverený, aby som vám po prvé, predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi, po druhé, navrhol spôsob pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy. Návrh na uznesenie je prílohou tejto správy.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Otváram rozpravu, panie poslankyne, páni poslanci. Konštatujem, že písomne som do rozpravy dostal prihlášky týchto pánov poslancov: za poslanecké kluby pán poslanec Kozlík za HZDS, za SNS pán poslanec Zelník, ďalej v poradí ďalších pánov poslancov - Jasovský, Cagala, Kačic, Zlocha, Krajči, Húska, Delinga, Benčat, Aibeková, Brňák, Mušková, Brhel, Engliš, Jarjabek, Kalman, Paška a Maxon.

    Prosím teraz v poradí, tak ako sú jednotliví páni poslanci prihlásení do rozpravy, aby vystúpili, prvý pán poslanec Kozlík. Nie je prítomný v rokovacej sále, takisto ani pán poslanec Zelník. Ďalší v poradí sú pán poslanec Jasovský, pán poslanec Cagala, pán poslanec Kačic, pán poslanec Zlocha, páni poslanci Krajči, Húska, Delinga, Benčat, Aibeková, Brňák, Mušková, Brhel, Engliš, Jarjabek, Kalman, Paška. Pán poslanec Maxon je z prihlásených poslancov jediný prítomný v rokovacej sále.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

    Ešte predtým, pán poslanec Cabaj.

  • Pán predsedajúci, chcem vás informovať o výsledku rokovania poslaneckého klubu. Poslanecký klub nateraz čaká. Ak sa zúčastnia členovia vlády na prerokovaní tohto bodu programu, sme ochotní ďalej v tejto schôdzi pokračovať.

  • Pán predseda poslaneckého klubu, v rokovacej sále zjavne nie je prítomná väčšina poslancov, preto nemôžem dať hlasovať o tomto návrhu. A teda, jedine platným uznesením je možné požiadať vládu o prítomnosť na prerokúvaní tohto bodu programu. Chcem vás upozorniť, že ja osobne za dostatočnú účasť považujem účasť pána premiéra na tejto schôdzi a pán premiér je prítomný odpovedať na všetky otázky, ktoré budú vznesené v rozprave k tomuto prerokúvanému bodu programu.

    Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

  • Pán predsedajúci, možnože ste boli v jednej politickej strane a politicky vám to vyhovuje, že je tu jediný zástupca vlády, ale ak si predseda vlády nevie zabezpečiť pred parlament svojich členov vlády, tak o čom to hovoríme? Toto je ešte stále parlamentná demokracia. Vláda je odvodená od parlamentu. Myslím si, že predseda vlády nediriguje tento parlament. Myslím si, že by malo byť slušnosťou slovenskej vlády, že by sa o podporu a dôveru uchádzala v tomto parlamente, ale zatiaľ to nevyzerá, že by to bola slušná vláda.

  • To je váš názor.

    Pán poslanec Maxon, nech sa páči, môžete vystúpiť.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážený pán predseda vlády,

    odpočet plnenia programového vyhlásenia nie je otázka vášho názoru, či tu členovia vlády majú byť, alebo nemajú byť. To je absolútne základná podmienka, aby sa takéto rokovanie mohlo uskutočniť. Ak akýmkoľvek spôsobom priebeh tohto programu prerušenej a teraz uskutočnenej schôdze ukončíte, tak je to prejav hlbokej arogancie súčasnej vlády voči legitímnym požiadavkám opozície.

  • Z poslancov prihlásených do rozpravy je prítomný v rokovacej sále pán poslanec Engliš. Nech sa páči, pán poslanec Engliš. Nechcete vystúpiť.

    Pán poslanec Brhel, Jarjabek, Kalman, Paška, Maxon, Kozlík, Zelník.

    Pán poslanec Jasovský, nech sa páči. Nech sa páči, pán poslanec, vás vyzývam druhýkrát. Nechcete vystúpiť? Nie.

    Pani poslankyňa Mušková, ste prihlásená do rozpravy, nech sa páči, môžete vystúpiť. Nechcete? Pýtam sa vás, pani poslankyňa, či chcete vystúpiť v rozprave.

    Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán predseda vlády,

    dámy a páni,

    bol tu úplne jasne povedaný názor pána poslanca Maxona. Ide nám o to, aby to, o čom budeme hovoriť, nebolo brané formálne, aby to, o čom budeme hovoriť, padlo na úrodnú pôdu. Pri všetkej úcte pán predseda vlády nie je pre nás relevantným partnerom v tejto chvíli.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ešte raz sa vás prítomných v rokovacej sále a prihlásených do rozpravy pýtam: Chcete vystúpiť v rozprave, alebo nie? Nech sa páči, máte možnosť. Máte možnosť vystúpiť, pán poslanec.

    Pán poslanec Jasovský, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu,

    pán predseda vlády,

    mal som možnosť preštudovať viacero dokumentov, aj tých, ktoré prijímala naša vláda, samozrejme, aj ktoré prijíma súčasná vláda. Musím povedať, že programové vyhlásenie vlády bolo spracované dosť nešťastne a materiál, ktorý dnes hovorí o plnení programového vyhlásenia vlády, je veľmi slabý. Musím povedať, že je skutočne veľmi slabý. A chceli sme na túto odbornú tému skutočne debatovať v parlamente, pretože nám záleží na fungovaní tohto štátu, ale nemôžeme debatovať za prítomnosti jediného člena vlády - predsedu ministerského klubu.

    Ja chcem hovoriť odborne na tému a chcem sa obrátiť na ministra dopravy, ktorý sa nevyjadril k protokolu Najvyššieho kontrolného úradu, kde je mnoho problémov, ktoré spôsobil tomuto štátu. Chcel som sa obrátiť na exministra dopravy, ktorý spôsobil mnohomiliónové škody tomuto štátu. Ak vám na tom nezáleží, mne na tom záleží, ale potrebujem adekvátnu spätnú väzbu.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán premiér,

    ja som takisto chcel vystúpiť k problému zamestnanosti, keďže som tu viackrát povedal, že pán Mikuláš Dzurinda nemá záujem tento problém riešiť, pretože by to ináč bolo v programovom vyhlásení ako priorita. Nevzdávam sa svojho vystúpenia, ale chcem rozprávať s tým, ktorý to má v jeho vláde na starosti, a chcem konkrétne poukazovať na nedostatky, ktoré by sa dali riešiť.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem päťminútovú prestávku. Prosil by som o trpezlivosť, počkajte v rokovacej sále.

    Prosím ešte raz pánov poslancov, ktorí sú prihlásení do rozpravy, ak chcú vystúpiť, aby sa dostavili do rokovacej sály.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, zaujmite miesta v rokovacej sále.

    Bol podaný procedurálny návrh pánom predsedom poslaneckého klubu HZDS, ktorý žiada, aby pri prerokúvaní tohto bodu programu boli prítomní všetci členovia vlády.

    Prosím, prezentujme sa, dám o tomto návrhu pána poslanca a predsedu poslaneckého klubu HZDS hlasovať.

    Prezentovalo sa 57 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada nie je schopná uznášať sa, budeme pokračovať v rokovaní o prerokúvanom bode programu.

    Chcem po tretíkrát prečítať zoznam prihlásených poslancov do rozpravy a vyzvať ich, aby v rozprave vystúpili. V prípade, že ani na tretíkrát nikto z poslancov zapísaných do rozpravy nebude chcieť vystúpiť, rozpravu vyhlásim za skončenú.

    Pán poslanec Kozlík, nie je prítomný v rokovacej sále. Pán poslanec Zelník, nie je prítomný v rokovacej sále, pán poslanec Jasovský, nie, pán poslanec Cagala, pán poslanec Kačic, pán poslanec Zlocha, pán poslanec Krajči, pán poslanec Húska, pán poslanec Delinga, pán poslanec Benčat, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Brňák, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Brhel, pán poslanec Engliš, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Kalman, pán poslanec Paška, pán poslanec Maxon.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ešte raz opakujem. Nevzdávam sa vystúpenia v rozprave. Trvám na tej podmienke, ktorú sme prezentovali. A súčasne by som vás chcel upozorniť, že ešte musíte dať možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, nikto z poslancov, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy, v rozprave nechce vystúpiť. Preto sa pýtam, či sa z pánov poslancov prítomných v rokovacej sále hlási do rozpravy niekto ústne. Páni poslanci Cuper, Oberhauser, Tarčák, Engliš. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper ako prvý.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím, aby ste zatvorili dvere na rokovacej sále.

  • Vážený pán kolega, vy tu produkujete perly hlúposti. Vy nie ste schopný ani tu nič seriózne, alebo čo by vaša hlava vytvorila, povedať, takže radšej čušte.

    Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    vidím, že ste málo spali a že ste sa prebudili s veľmi zlou náladou, čo nesvedčí o tom, že ste pripravení na vládnutie. Je hanebné, že tu sedíme už 31. noc. Naozaj dehonestujete demokraciu a parlamentnú demokraciu zvlášť v tomto štáte na tú najnižšiu úroveň, aká je možná v civilizovanej krajine. Samozrejme, sme pripravení na vystúpenia a chceme vystúpiť.

    Pán predsedajúci, bolo by dobré, keby ste uvádzali pre históriu a pre budúcnosť presne to, čo tu bolo povedané aj predrečníkmi, že každý z nás chce vystúpiť, ale chce vystúpiť tak, ako je to jeho právom a legitímnou požiadavkou, aby tu sedeli ministri vlády, pretože aj ja som chcel vystúpiť k rezortu ministerstva spravodlivosti, ale ak tu nesedí pán Čarnogurský, ktorý je najväčším porušovateľom zákonov v tomto rezorte, odkedy existuje samostatný štát alebo samostatná Slovenská republika, nectí si demokraciu, právny štát, nepredložil rozvojové koncepcie súdnictva, neosamostatňuje súdnu moc, nepredložil novelizáciu zásadných kódexov, a teda neplní programové vyhlásenie vlády, ja pochybujem, že pán ministerský predseda so svojím ekonomickým vzdelaním je schopný pretlmočiť mu všetky naše názory, ktoré sme tu s pánom Brňákom chceli prezentovať, to už nehovorím o špeciálnych iných odboroch v jednotlivých rezortoch. Takže preto tu majú sedieť jednotliví členovia vlády, a preto trváme na tom, aby sa dostavili do parlamentu, aby ste nerobili z tohto zasadania frašku, aby ste sa slušne obliekli a nechodili tu, nedajbože, v pyžamách a nedehonestovali tento parlament.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Oberhauser, ďalší v poradí ústne prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predseda vlády,

    za Slovenskú národnú stranu by som chcel povedať, že Slovenská národná strana venovala programovému vyhláseniu vlády veľmi veľkú pozornosť a spracované máme ku všetkým rezortom podrobné rozbory súčasnej situácie na Slovensku a plnenie úloh vlády, ku ktorému sa zaviazala vo vládnom programe. Avšak vzhľadom na to, že je 5 hodín a 10 minút ráno a vládna strana sa neprihlásila ani jedným poslancom do rozpravy k programovému vyhláseniu vlády, čiže vládni poslanci odignorovali vládny program, vlastný vládny program, nevidí Slovenská národná strana dôvod, prečo by za takýchto okolností mali jej poslanci vystupovať k tejto téme na dnešnom rokovaní parlamentu. Preto nie sú už prítomní na zasadnutí a odmietajú takýto postup vládnej koalície a vyzývajú občanov Slovenska, aby sa v referende jasne vyjadrili k takýmto ľuďom, ktorí nemajú záujem o rozvoj Slovenska ani o vlastný vládny program.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Tarčák.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Oberhausera sa hlási pán poslanec Prokopovič.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.

    Chcel by som len odkázať pánovi poslancovi Oberhauserovi, že existuje niečo, ako je poslanecký klub, kde my pravidelne, možno na rozdiel od vás, tieto veci s našimi ministrami konzultujeme, vyvodzujeme aj dôsledky. Schôdzu ste zvolali vy spoločne s klubom HZDS a je smutné, že vy tu nie ste. Tak sa nevyhovárajte na neochotu a ignoráciu zo strany vládnej koalície.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Oberhauser chce reagovať faktickou poznámkou.

  • Vážený pán poslanec Prokopovič, prečítajte si program predošlej schôdze, na ktorom bol vládny program a jeho odpočet. Vy sami ste ho stiahli z rokovania. Neklamte slovenskú verejnosť a nerobte si žarty zo slovenského parlamentu. Začnite sa správať konečne dôstojne, vyzlečte sa z tých pyžám a príďte v kravatách, ako to predpisuje protokol. A rozpustite taký klub, ktorý nie je schopný skladať účty pred auditóriom celého parlamentu a potrebuje sa zavrieť so svojimi ministrami, aby si niekde potajomky šuškali, čo sa plnilo vo vládnom programe a čo nie. To je hlboko nedôstojné tohto parlamentu.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda,

    pán predsedajúci,

    pán premiér,

    ja sa nevzdávam svojho vystúpenia, ale považujem toto za dehonestáciu toho, čo tu chcem povedať, pretože 20-percentná nezamestnanosť tejto republiky si zaslúži iný štýl rokovania a iný záujem tejto vlády. Pokiaľ je tu jeden predstaviteľ vlády, ktorý tomu, bohužiaľ, nerozumie, už som to raz povedal, nemám tu čo hovoriť, ale nevzdávam sa svojho vystúpenia, chcem vystúpiť, ale v normálnej atmosfére a pri tom, že ma budú počúvať ľudia, ktorí možno majú snahu aspoň to vyriešiť.

  • Pán poslanec, vystúpili ste, takže ste sa nevzdali svojho vystúpenia. Pán poslanec Jarjabek a pán poslanec Cuper chce reagovať faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Engliša.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    V nadväznosti na vystúpenie pána poslanca Engliša by som chcel zdôrazniť dôležitosť referenda, dôležitosť rozpustenia tohto parlamentu a v nadväznosti na slová pána Engliša by som vám chcel všetkým odkázať, že sa nevzdáme svojich vystúpení a teším sa spolu so svojimi kolegami na zvolanie ďalšej mimoriadnej schôdze.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán predsedajúci, chcem zopakovať to, čo tu povedal pán Engliš, a to, čo vy neustále dezinterpretujete, že my sa nijakých vystúpení nevzdávame. Ani pán Engliš sa nevzdal nijakého vystúpenia. Pán Engliš povedal, že je pripravený vystúpiť a chce vystúpiť, ale, samozrejme, je legitímnou požiadavkou, ktorú pán Prokopovič nemôže pochopiť, lebo mu trochu stúpla sláva do hlavy, že je v ankete o najlepšieho ekonóma, ale možno iba v Stropkove a možno nielen v Stropkove, ale možnože vo vlastnej rodine, že my žiadame, aby tu boli páni ministri.

    Pán ministerský predseda, v každom civilizovanom štáte vláda sedí pred parlamentom, lebo je výborom parlamentu. Jemu je zodpovedná. On jej dáva dôveru. Poniektorí ministri vašej vlády už majú len 53-mandátovú dôveru v tomto parlamente ako napríklad pán Čarnogurský. A práve preto by bolo dobré, aby sa sem dostavili, aby sme im znova zopakovali, že nie sú schopní ani hodní riadiť rezort. A práve preto chceme hovoriť pred celou vládou, a nie iba pred jej ministerským predsedom. Pán ministerský predseda, je to legitímna požiadavka? Vyjadrite sa vy, ako puncovaný demokrat, vyškolený v Spojených štátoch a všelikde inde.

    Ak sa obrátite na nich, či nie je legitímnou požiadavkou v nemeckom parlamente, ak sa hodnotí programové vyhlásenie vlády, aby tam sedeli všetci ministri Schröderovej vlády, ja som videl, že tam sedia, a veľmi radi sú, že tam sedia, a v každom inom parlamente som videl, že vždy sedia ministri pri hodnotení programového vyhlásenia vlády, iba v slovenskom parlamente sa o takomto závažnom bode rokuje ráno o pol piatej, v hodine duchov, či o pol šiestej už pomaly a bez ministrov vlády.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ešte raz vyzývam z ústne prihlásených poslancov pána poslanca Tarčáka, ktorý je prihlásený do rozpravy ústne, aby sa dostavil do rokovacej sály a vystúpil. V prípade, že opakovane nebude prítomný, tak nieže stráca poradie, ale stráca nárok na to, aby ďalej mohol vystúpiť. Nie je prítomný v rokovacej sále?

  • Hlasy z pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem sa opýtať pána premiéra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Veľmi stručne sa chcem vyjadriť v tom zmysle slova, že, pán poslanec Jasovský, ak niekto spôsobil mnohomiliónové škody, máte celý rad prostriedkov, ako môžete konať. Čudujem sa vám, že práve potrebujete ministra a práve teraz, aby ste konať mohli. Vy môžete urobiť príslušné podania, môžete interpelovať, máte celý rad možností, ako zabezpečiť náhradu.

    Po druhé, čo chcem povedať, je to, že považujem mnohé argumenty pánov poslancov opozície, ktorí vystúpili, za nepravdivé. Trošku nerád počúvam o kultúre vlády, ktorej predsedám, pretože ešte mi pamäť pomerne slúži a spomínam si, že keď môj predchodca prišiel sem na hodinu otázok a odpovedí, tak to bol sviatok slovenského parlamentu. Možno ste si všimli, že ja sem chodím na 99 % a vtedy môžete hovoriť pred celou vládou alebo temer pred celou vládou Slovenskej republiky štvrtok čo štvrtok.

    Ale to podstatné, čo chcem povedať, ma napadlo, keď vystúpil pán Oberhauser. Pán Oberhauser chcel bilancovať, hodnotiť a poctivo prejaviť záujem o to, ako vláda vládne, či má kredit, alebo nemá kredit. No ale myslím si, že o poctivosti jeho vystúpenia svedčí práve fakt, s ktorým sa zmienil na konci, a to je fakt referenda.

    Pán poslanec Oberhauser, vy ste nepotrebovali nijaké hodnotenie programového vyhlásenia vlády. Vy ste 25. januára tohto roku čosi po vyše 14 mesiacoch fungovania vlády začali zbierať podpisy na skrátenie volebného obdobia. Vy ste nepotrebovali nijakú rozpravu, vy ste nepotrebovali nijaké argumenty, vy ste sa jednoducho rozhodli, že treba s touto vládou skoncovať. Dnes sa odrazu dožadujete nejakej serióznej rozpravy. A pritom ste kríž nad vládou urobili už dávno, dávno, dávno. Sám ste sa usvedčili z nepoctivosti svojho vlastného úsilia. Takže si myslím, pán predsedajúci, že to je asi všetko.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť?

  • Ruch v sále.

  • Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Myslím si, že všetci poslanci, poslankyne mali možnosť k uvedenej správe dostať sa vo svojich výboroch. A chcel by som povedať, že keď hodnotím náš výbor, chcel by som vyzvať pánov poslancov, aby sa zúčastňovali týchto výborov. A myslím si, že absencia je dosť veľká. A keď sme boli s pánom Maxonom pred asi tromi mesiacmi u pána veľvyslanca Veľkej Británie, tak nás vyzýval, aby sme sa prejavili práve vo výboroch, aj keď bol vtedy ten bojkot opozície, aby sme sa zúčastňovali ich rokovaní, aby sme tam prejavili svoje názory. A ja vás takisto chcem vyzvať, aby sme to robili. U nás vo výbore bolo vystúpenie pána Maxona, ale nebolo vecné, bolo to skôr napadnutie procedúry, a tak som si myslel, že tam nie sú argumenty. Čiže uplatňujme, prosím vás, svoje argumenty vo výboroch a my potom budeme brať vážne, že to myslíte naozaj úprimne a vážne aj s týmto dokumentom, lebo to vôbec tak nevyzerá. Keď to vo výboroch bojkotujete, tak to berieme, že to bojkotujete kompletne.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine. Prepáčte, dnes.