• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram siedmy rokovací deň 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Drobný, pán poslanec Kotian, pán poslanec Hofbauer.

    Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu pána poslanca Jozefa Krumpolca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Nech sa páči, pán spravodajca.

    Ak áno, podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najprv k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, páni poslanci, v rozprave, ktorá včera prebehla k tomuto zákonu, boli predložené celkom tri pozmeňujúce návrhy. V súlade s rokovacím poriadkom odporúčam, aby sme hlasovali o týchto predložených návrhoch v takom poradí, ako boli predložené.

    Ako prvý bol predložený návrh skupiny poslancov ako pozmeňujúci návrh s tým, aby dôchodky boli zvýšené o 19,4 %, to znamená o 10 % a pevnú sumu 428 korún. Pozmeňujúci návrh máte v laviciach. Je to na celú stranu, takže ja hovorím len filozofiu toho návrhu. Je to zvýšenie o 19,4 %. To je prvý návrh, ktorý bol predložený skupinou poslancov.

  • Vážený pán spravodajca, čiže ešte raz uveďte, o ktorom pozmeňujúcom návrhu budeme hlasovať, aby bolo pre poslancov jasné.

  • Je to návrh skupiny poslancov, ktorý predložila pani poslankyňa Keltošová s tým, aby boli dôchodky zvýšené celkom o 19,4 %.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Oľgy Keltošovej.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 63 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme pozmeňujúci návrh pani poslankyne neschválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte ďalší pozmeňujúci návrh.

  • Ako druhý v poradí bol predložený návrh skupiny poslancov, ktorý predložil poslanec Štefan Rusnák. Filozofia toho návrhu je, aby dôchodky boli zvýšené celkom o 10 %.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu o zvýšení dôchodkov o 10 %. Hlasujeme o tomto návrhu.

    Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 130 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

  • Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento pozmeňujúci návrh schválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ako tretí bol predložený doplňujúci návrh poslanca Kalmana s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v novembri 2000 návrh zákona o zvýšení dôchodkov od 1. januára 2001. V zdôvodnení sa uvádza... Máte rozdaný tento materiál?

  • Reakcia pléna.

  • Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte zdôvodnenie.

    Uveďte zdôvodnenie. Budeme hlasovať až po prijatí zákona, pretože to je uznesenie.

  • Zdôvodnenie: Valorizácia k 1. augustu 2000 nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, upokojte sa.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte návrh na uznesenie a potom budeme o ňom hlasovať. Uveďte návrh na uznesenie. Hlasovať budeme až po prijatí zákona.

  • Prosím vás, ešte jednu vec. Pretože všetky poslanecké kluby nemajú tento doplňujúci návrh, chcem pred týchto veľmi krátke zdôvodnenie, aby ste vedeli, o čom hlasujete.

  • Reakcia poslancov z pléna.

  • Pán spravodajca, to je v poriadku. Len nech uvedie uznesenie.

    Pán spravodajca, uveďte návrh na uznesenie a hlasovať budeme po schválení zákona.

  • Vážení poslanci, pretože pri druhom hlasovaní sme schválili zvýšenie o 10 %, dávam hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Reakcia z pléna.

  • Najprv musíte, pán spravodajca, uviesť, aby sme zákon mohli prerokovať v treťom čítaní.

  • Reakcia poslancov z pléna.

  • Vážený pán spravodajca, sadnite si.

    Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužijú obmedzenia pre druhé a tretie čítanie, podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Cabaj, hlásite sa do rozpravy? Nie.

    Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Nikto nemá takéto návrhy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení schválených návrhov.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako o celku.

    Prosím vás, ešte raz budeme hlasovať o vládnom návrhu, lebo zlyhalo technické zariadenie. Hlasujme ešte raz o návrhu zákona ako o celku. Hlasujeme o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 133 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

  • Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Teraz uveďte, pán spravodajca, návrh na uznesenie.

  • Skupinou poslancov pod záštitou poslanca Kalmana bol predložený návrh na uznesenie ako doplňujúci návrh: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť na rokovanie Národnej rady v novembri 2000 návrh zákona o zvýšení dôchodkov od 1. januára 2001."

    Prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 137 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 67 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme uznesenie neschválili.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu Antona Juriša, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda, zo spoločnej správy nevychádzajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. V rozprave takisto nebol predložený pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, preto môžeme hlasovať o tom, že zákon prerokujeme v treťom čítaní.

  • Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto také návrhy? Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 135 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 135 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

    Páni technici, funguje technické zariadenie? Pretože sú tu nejaké protesty.

    Páni technici ma aj predtým, aj teraz informujú, že je všetko v poriadku, čiže môžeme hlasovať.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz dávam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie informáciu vlády Slovenskej republiky o situácii v poľnohospodárstve v dôsledku dopadov sucha a návrhy východísk na riešenie zložitej situácie subjektov hospodáriacich na pôde.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Reakcia poslanca z pléna.

  • Ja som to uviedol, pán poslanec, dávajte pozor.

    Teraz dávam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie informáciu vlády Slovenskej republiky o situácii v poľnohospodárstve v dôsledku dopadov sucha a návrhy východísk na riešenie zložitej situácie subjektov hospodáriacich na pôde. Toto je návrh uznesenia.

    Prezentujme sa a hlasujme.

    Vážené panie poslankyne, ruším toto hlasovanie. Zopakujeme si hlasovanie. Ešte raz budeme hlasovať o tomto návrhu. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o uznesení.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 119 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme uvedené uznesenie schválili.

    Budeme pokračovať hlasovaním o vrátených zákonoch pánom prezidentom.

  • Reakcia poslanca z pléna.

  • Nech sa páči, pán poslanec Delinga, predtým ako pristúpime k hlasovaniu o vrátených zákonoch.

    Nech sa páči, zapnite pána poslanca Delingu.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda, ja som včera predniesol v rozprave procedurálny návrh. Veľmi ma mrzí, ale je to nejaký zvláštny postup, že predsedajúci to nezachytil a nedal o tom hlasovať. Ja teda žiadam a spresňujem ten svoj procedurálny návrh v tom, že žiadam, aby Národná rada po prerokovaní maximálne troch bodov programu pristúpila k hlasovaniu. Pretože to bola veľká "ostuda", že včera sa taký dôležitý materiál ako o pomoci tohto štátu poľnohospodárom prerokúval za prítomnosti 10 alebo 12 poslancov. To je dehonestujúca záležitosť. Je to procedurálny návrh.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Prosil by som podpredsedu Národnej rady Bélu Bugára, aby vysvetlil, pretože včera viedol rokovanie Národnej rady pri tomto bode.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán poslanec, ja som viedol tú schôdzu. Keby ste si prečítali aspoň raz rokovací poriadok, by ste vedeli, že taký procedurálny návrh, aby sa premenovala informácia na správu aj s patričnou rozpravou, sa nedá dať. Ak chcete zaradiť správu, tak musia na to byť tri kluby a taký návrh ste nedali, takže o tom som nedal a ani nedám hlasovať.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som na balkóne privítal študentov Gymnázia v Bardejove.

  • Budeme pokračovať hlasovaním o vrátených zákonoch pánom prezidentom.

    Najskôr pristúpime k hlasovaniu o zákone z 12. mája 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona číslo 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách), vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, ktorý máte ako tlač 673.

    Nech sa páči, pani poslankyňa. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu, pani poslankyňa?

  • Vážený pán predseda,

    vážené dámy a páni,

    keďže z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy, navrhujem hlasovať o bode číslo 1 návrhu pána prezidenta. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem pripomenúť, že podľa článku 87 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky na prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky podľa článku 102 písm. n) je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. V súlade s § 37 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku v takomto prípade Národná rada môže schváliť pozmeňujúci a doplňujúci návrh len takouto väčšinou.

    Čiže budeme hlasovať. Pani spravodajkyňa uviedla hlasovanie. Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 100 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme neschválili tento návrh.

    Pýtam sa spoločnej spravodajkyne, aké má návrhy na pokračovanie prerokúvania vráteného zákona v treťom čítaní. Či podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku spoločná spravodajkyňa navrhuje alebo či ju gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa ihneď teraz konalo tretie čítanie o tomto zákone.

  • Vážený pán predsedajúci, mali by sme hlasovať najprv o bode číslo 2 návrhu pána prezidenta a potom môžeme pokračovať v treťom čítaní.

  • Dobre. Takže hlasujeme o tomto návrhu pani spravodajkyne. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Gestorský výbor odporúča schváliť bod 2.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasovalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Pán predseda, žiadam vás, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu.

  • Pristúpime k tretiemu čítaniu o vrátenom zákone.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb. Nikto nemá legislatívnotechnické ani jazykové opravy. Budeme hlasovať o vrátenom zákone ako o celku, či Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje v znení schválených pripomienok.

    Prezentujme sa a hlasujme o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 133 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila novelu zákona o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona číslo 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

    Prikročíme k ďalšiemu hlasovaniu o zákone z 12. mája 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon číslo 372/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2000, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 674).

    Pýtam sa spoločného spravodajcu, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu, pán poslanec Mesiarik.

  • Ďakujem za slovo.

    Môžeme, len opravím, zrejme došlo k zlej interpretácii, je to tlač 674.

    Dovoľte, vážené poslankyne, poslanci, aby som predložil návrh, ako som včera uviedol, hlasovať osobitne o bode 1 spoločnej správy. Bod 1 znie: Gestorský výbor neodporúča vrátený zákon schváliť. Aby sme mali jasno, kto súhlasí s týmto bodom, bude hlasovať za a v treťom čítaní to potom prejavíme. Takže gestorský výbor, bod číslo 1. Prosím, dajte hlasovať.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Ruch v sále.

  • Prosím? Upokojte sa, páni poslanci.

    Pán spravodajca, najprv musíme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch.

  • Nie sú žiadne.

    Ruším hlasovanie. Ruším hlasovanie, panie poslankyne, páni poslanci.

    Najprv musíme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predniesol pán prezident, a potom budeme hlasovať o návrhu gestorského výboru.

    Takže nech sa páči, pán spravodajca.

  • To znamená, že pozmeňujúce zo spoločnej správy zatiaľ neposudzujeme, môžeme hlasovať o bodoch číslo 2, 3, 4 a 5, ktoré sú vlastne návrhy pána prezidenta.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 5-minútovú prestávku, aby sa pripravilo spravodajcom hlasovanie o tomto návrhu zákona.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o zákone z 12. mája 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti, ktoré vrátil pán prezident.

    Zaujmite miesto v rokovacej miestnosti.

  • Nech sa páči, pán spravodajca, prosil by som, aby ste veľmi jasne a zrozumiteľne uvádzali jednotlivé body alebo návrhy na hlasovanie, aby sme vedeli, o čom presne majú poslanci hlasovať.

  • Ruch v sále.

  • Upokojte sa, vážené poslankyne, vážení poslanci. Prosím vás, sadnite si.

  • Pristúpime teda k hlasovaniu. Navrhujem, aby sme hlasovali o jednotlivých bodoch návrhu pána prezidenta, tak ako sú uvedené v materiáloch v bode 1, 2, 3, 4, osobitne. Pri každom hlasovaní poviem, samozrejme, názov a odporúčanie gestorského výboru, ktorý sa týmto zaoberal.

  • Uveďte prvé hlasovanie, pán spravodajca.

  • Navrhujem, aby sme hlasovali o bode číslo 1, to je článok 1, kde bod 1 znie tak, ako je v texte uvedené. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Uveďte druhé hlasovanie, druhý návrh.

  • Budeme hlasovať o bode číslo 2 tohto návrhu, to je v článku 1 druhý bod a tretí bod podľa textu, ako je v materiáli. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Nech sa páči, uveďte tretí návrh.

  • Navrhujem hlasovať o bode číslo 3 predmetnej tlače, ktorý hovorí, vypúšťa sa v článku 1 štvrtý bod a článok 2. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Nech sa páči, uveďte štvrtý návrh.

  • Navrhujem hlasovať o poslednom štvrtom bode predmetného návrhu, je to článok 3, kde sa navrhuje zmena účinnosti zákona. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

  • Vážený pán predseda,

    vážené poslankyne, poslanci,

    to boli všetky návrhy, ktoré sme posúdili zo strany prezidentovho návrhu, s tým, že jeden z výborov ešte predložil návrh na uznesenie, o ktorom budeme hlasovať až po treťom čítaní.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerokúvaní uvedeného zákona v treťom čítaní. Pýtam sa pána spravodajcu, či môžeme ihneď, či ho gestorský výbor splnomocnil, aby sme ihneď vykonali tretie čítanie.

  • Áno, odporúčam. A je tu splnomocnenie pokračovať hneď v treťom čítaní.

  • Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vrátenom zákone.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb. Nie sú takéto návrhy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o zákone ako o celku.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda,

    vážené poslankyne, poslanci,

    odporúčam hlasovať o zákone ako o celku. Gestorský výbor tento zákon neodporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu gestorského výboru. Hlasujeme o zákone ako o celku.

  • Veľký ruch v sále.

  • Ruším toto hlasovanie. Pán spravodajca, ruším toto hlasovanie, ešte raz uveďte presne, o čom máme hlasovať.

  • Ruch v sále.

  • Upokojte sa, páni poslanci.

    Prosím spravodajcu ešte raz, aby uviedol, o čom máme hlasovať. Nech sa páči, pán spravodajca. Potom pristúpime k hlasovaniu.

  • Budeme hlasovať o návrhu zákona, o zákone ako takom v treťom čítaní ako o celku s tým, že gestorský výbor ho neodporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov.

    Za návrh hlasovali 4 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 92 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme zákon neschválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte ďalej návrh.

  • Pripomínam, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu...

  • Ruch v sále.

  • Upokojte sa, páni poslanci, panie poslankyne.

  • ... odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie, v ktorom má požiadať vládu Slovenskej republiky predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o zamestnanosti, ktorý bude uvedenú problematiku riešiť komplexne, v termíne do 30. júna 2000. Gestorský výbor odporúča takéto uznesenie Národnej rady prijať.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ako ho predniesol pán spravodajca. To znamená, aby vláda predložila návrh zákona do 30. júna, aby takýto zákon bol prerokovaný v Národnej rade.

    Prezentujme sa a hlasujme o návrhu tohto uznesenia. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 124 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme návrh uznesenia schválili.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zvolávam poslanecké grémium na 15 minút. Prosil by som do zasadačky predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. O 15 minút budeme pokračovať. Prosil by som členov poslaneckého grémia.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať hlasovaním o zákone z 12. mája 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení zákona číslo 378/1998 Z. z., vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 675).

    Spoločnou spravodajkyňou k vrátenému zákonu je pani poslankyňa Rusnáková. Pani spravodajkyňa, pýtam sa vás, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Ešte pred hlasovaním predseda Národnej rady Slovenskej republiky chce oznámiť výsledky rokovania grémia Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pretože nebol schválený zákon o zamestnanosti, bolo prijaté príslušné uznesenie, aby vláda do 30. júna 2000 pripravila vládny návrh zákona, chcem vám oznámiť, že pôvodný zámer, aby sme dnes alebo zajtra skončili 32. schôdzu, sa mení na základe porady poslaneckého grémia s tým, že by sme dnes 32. schôdzu prerušili a pokračovali 3. júla, v pondelok o 13.00 hodine, kde vláda by predložila na rokovanie zákon o zamestnanosti. Prerokovali by sme ho v skrátenej lehote, a tým by sme 32. schôdzu začiatkom júla skončili.

    Prosil by som o pochopenie. Taká je celková zhoda v poslaneckom grémiu, pretože je to dôležitý zákon. Ide aj o pracovné miesta. Nebolo by dobré, ak by sme túto vec nevyriešili. Čiže toľko, pokiaľ ide o výsledok poslaneckého grémia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za informáciu.

    Pani spoločná spravodajkyňa, žiadam vás, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • Vzhľadom na to, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prijal uznesenie, v ktorom súhlasí so zákonom z 12. mája 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení zákona číslo 378/1998, s touto zmenou v článku I sa vypúšťa štvrtý bod, žiadam, aby sme o tomto návrhu, kde sa akceptuje pripomienka pána prezidenta, hlasovali.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Pani spoločná spravodajkyňa, hlasujeme o tom, že sa vypúšťa štvrtý bod?

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh nebol prijatý.

  • Reakcia z pléna.

  • 76 hlasov je potrebných. To je vrátený zákon, páni poslanci, takže nebol prijatý.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalšie návrhy.

  • Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme hlasovali o zákone ako o celku.

  • Nech sa páči. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

  • Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení zákona číslo 378/1998 Z. z.

    Pristúpime k hlasovaniu o zákone zo 17. mája 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 676).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Langoš. Pýtam sa, pán spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Pán predsedajúci, áno, včera bola skončená rozprava. V rozprave neodzneli žiadne návrhy k návrhu pána prezidenta. Prezident vrátil zákon s návrhom, ktorý má štyri body. Gestorský výbor odporúča o každom z týchto bodov hlasovať osobitne.

    Môžeme pristúpiť, pán predsedajúci, k hlasovaniu o bode číslo 1 prezidentovho návrhu, ktorý je uvedený v tlači 676a. Gestorský výbor odporúča tento návrh neschváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

    Uvádzajte ďalšie, pán spoločný spravodajca.

  • Budeme hlasovať o druhom bode prezidentovho návrhu. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o druhom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že ani tento návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalej.

  • Pán predsedajúci, budeme hlasovať o treťom návrhu prezidenta republiky, ide o nový čas účinnosti. Gestorský výbor ho navrhuje schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o treťom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tretí návrh sme prijali.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, budeme hlasovať o štvrtom návrhu prezidenta republiky, je to legislatívna technika. Gestorský výbor odporúča návrh schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Tento návrh sme prijali.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Pán predsedajúci, to boli všetky návrhy, o ktorých sme mali hlasovať. Odporúčam prejsť k tretiemu čítaniu o tomto zákone.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní.

    Pýtam sa, či sa hlási niekto z poslancov do tretieho čítania. Pán poslanec Cuper tu nie je, takže sa nehlási, pán poslanec Šepták, pán poslanec Maxon, pán poslanec Baco, nie k tomuto. Takže končím rozpravu v treťom čítaní.

    Budeme hlasovať o návrhu ako o celku.

  • Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa, zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem Národnej rade za múdre rozhodnutie.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    budeme ešte hlasovať o návrhu uznesenia k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Žiline, odboru ekonomickej kriminality, z 21. februára 2000, evidovanej pod číslo ČVS: KUV-47/OVEK-1999, o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 618).

    Prosím predsedu mandátového a imunitného výboru pána poslanca Sopka, aby hlasovanie uviedol.

  • Vážená Národná rada,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tlači číslo 618.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Žiline, odboru ekonomickej kriminality, z 21. februára 2000, evidovanej pod číslo ČVS: KUV-47/OVEK-1999, o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Imricha Sládečka na základe žiadosti vyšetrovateľa z 21. februára 2000, evidovanej pod číslom ČVS: KUV-47/OVEK-1999.

    Skončil som, pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Nech sa páči, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne. Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Imricha Sládečka vo veci žiadosti vyšetrovateľa z 21. februára 2000.

    V rokovaní budeme o chvíľočku pokračovať návrhom štátneho záverečného účtu, predtým sú však faktické poznámky.

    Pán poslanec Cuper, mate ešte faktickú poznámku? Procedurálny návrh.

  • Pán predsedajúci, ja som mal už dávno procedurálny návrh, aj moji kolegovia, ale naozaj trvám na svojej požiadavke, aby pánovi predsedajúcemu alebo predsedovi parlamentu kúpili Hubblov teleskop, aby zo svojej stoličky dovidel na tú svetelnú tabuľu...

  • Pán poslanec, nehnevajte sa.

    Vypnite pána poslanca. Pán poslanec Baco.

  • Pretože Veľký biely otec Washingtonu...

  • Pán poslanec Baco, máte procedurálny návrh? Nie.

    Pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Ja by som chcel dať protest pánovi predsedovi Národnej rady, aby sa ďalej nedialo v tejto snemovni to, čo sa tu deje, že sa prerokúvajú zákony a potom sa na druhý deň o nich hlasuje len z toho dôvodu, že vládna koalícia tu nemá dostatok alebo väčšinu poslancov, preto, lebo vznikajú potom také nedorozumenia, ako vznikajú. A dosť veľa poslancov, dovolím si tvrdiť, ani nevie, o čom hlasuje, pán predseda. Prosím vás pekne, zachovajte dôstojnosť tejto Národnej rady a dávajte hlasovať vždy po skončení zákona.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, ale vás upozorňujem, že takisto tu neboli ďalší poslanci a z vašich radov dokonca pri prerokovaní niektorých bodov ani vy ste tu neboli.

    Pán poslanec Orosz.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda, na základe § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady dávam návrh na zaradenie nového bodu programu do schôdze Národnej rady, a to sú návrhy na zvolenie poslancov do výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby sa o tomto bode rokovalo dnes ako o poslednom.

    Ďakujem pekne.

  • Budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme zaradili ďalší bod, ktorým je žiadosť poslaneckých klubov zvoliť dvoch poslancov do ústavnoprávneho výboru.

    O tomto bode na základe návrhu budeme rokovať dnes ako o poslednom bode.

    Pani poslankyňa Mušková, máte procedurálny návrh?

  • Nemám procedurálny návrh, pán predsedajúci, len chcem povedať, že skutočne rozhoduje sa tu o osudoch ľudí a vy nemáte ani toľko zodpovednosti, aby ste si vypočuli obhajobu...

  • Pani poslankyňa, môžete podať len procedurálny návrh.

  • Ja viem, včera tu pri prerokúvaní sedelo 19 poslancov, ktorí teraz rozhodli o osude človeka...

  • Pán podpredseda, prosím vás pekne, pred chvíľkou vystúpil môj kolega Rasťo Šepták. Keby ste boli taký láskavý a nekomentovali vystúpenia poslancov. Ak chcete komentovať, tak sa sám prihláste do rozpravy.

  • Pán poslanec, ak dodržujete rokovací poriadok, tak musíte mať procedurálny návrh. Vy nemáte procedurálny.

  • Tak ho povedzte. Podľa rokovacieho poriadku najprv musíte povedať procedurálny návrh, až potom zdôvodniť.

  • Nie. Prosím vás pekne, keď chcete komentovať poslanecké pripomienky, prihláste sa do diskusie, pán kolega.

  • Pán predsedajúci, som poverený výborom pre kultúru a médiá, aby som predniesol návrh, aby Národná rada žiadala ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, aby pred privatizáciou Slovenských telekomunikácií vykonali audit v závode Rádiokomunikácie, aby týmto auditom bola poverená nezávislá audítorská spoločnosť. Bol som poverený predniesť tento návrh a zaradiť tento bod programu podporujú aj tri poslanecké kluby: klub SMK, SDK a SOP.

  • Dávam o tomto procedurálnom návrhu hlasovať. Nakedy to požadujete zaradiť?

  • Optimálne by bolo, keďže to je krátky bod programu, aby sme to stihli dnes na dnešnom rokovaní.

  • Dnes ako predposledný bod, ak to stihneme. Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento váš návrh bol prijatý.

  • Hlasy z pléna.

  • Aha, pardon, ešte procedurálny návrh.

    Pán poslanec Cuper, procedurálny návrh.

  • Áno, pán predsedajúci, mám procedurálny návrh. Chcem sa opýtať, na základe akého návrhu ste zaradili bod na rozšírenie ústavnoprávneho výboru?

  • Rozšírenie výboru sa môže uskutočniť len na žiadosť poslaneckých klubov a nie na žiadosť pána predsedu ústavnoprávneho výboru.

  • Áno, aj som prečítal. Pán poslanec, pán predseda ústavnoprávneho výboru...

  • To nie je legitímne a robí sa to vždy na začiatku parlamentu, na začiatku jeho zasadania. Len preto, že pán Fico už nie je vo vládnej koalícii, a preto, že sa pánovi Zajacovi nechce chodiť na ústavnoprávny výbor, ešte to nie je dôvod, aby sme rozšírili počet členov ústavnoprávneho výboru. Robíte si tu, pán predsedajúci, aj s pánom predsedom absolútnu svojvôľu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, keby ste aspoň chvíľku dávali pozor, tak by ste si všimli, že pán predseda výboru, pán Orosz, v mene troch klubov žiadal zaradiť tento bod a ten bod vznikol na základe požiadavky, na základe návrhu dvoch klubov. To znamená, kluby navrhujú tých poslancov, to je v poriadku.

    Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, pokračujem v tom, čo už začal kolega Cuper. Dali ste hlasovať o niečom, čo nemá parlamentnú tlač. Jednoducho neviem o tom, že by to bolo dostalo parlamentnú tlač. A na základe tohto návrhu niečo máme na stole, dá sa zaradiť do programu schôdze. Ja viem, že máte silu hlasov na to, aby ste znásilnili parlament, ale nerobte to takto.

  • Ja by som len odporúčal pánovi poslancovi Cuperovi, aby si porovnal počet hlasovaní na ústavnoprávnom výbore svoj a môj a zistil by, že je K.O.

  • Budeme pokračovať v rokovaní 32. schôdze

    návrhom štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1999.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 652 a spoločnú správu výborov ako tlač 652a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Podľa § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky Najvyšší kontrolný úrad vypracúva stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky a predkladá ho Národnej rade.

    Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu ste dostali ako tlač 668.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh štátneho záverečného účtu uvedie ministerka financií Slovenskej republiky pani Brigita Schmögnerová.

    Nech sa páči, pani ministerka, môžete uviesť tento návrh.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som vás krátko oboznámila s návrhom štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1999. Rok 1999 bol z rozpočtového hľadiska rokom osobitným, pretože v I. štvrťroku sme hospodárili podľa provizória. Zámery rozpočtovej politiky vlády na rok 1999 boli konkretizované až 26. marca 1999 v štátnom rozpočte, ktorý Národná rada schválila zákonom číslo 63/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1999. V čom spočíval základný zámer štátneho rozpočtu na rok 1999? Naším zámerom predovšetkým bolo vytvoriť priestor na dosiahnutie lepších výsledkov v hospodárení štátu, ale aj v celom okruhu verejných financií a ďalej udržať chod štátu tak, aby sme plnili všetky základné záväzky štátu.

  • Ruch v sále.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste upozornili poslaneckú snemovňu, nemôžem ďalej pokračovať, pokiaľ tu nebude tichšie.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste mali úctu k pani ministerke. Poslanci, ktorí chcú telefonovať, pán poslanec Šepták a ďalší páni poslanci, prosím, nech idú telefonovať mimo rokovacej sály. Ostatní páni poslanci, ak chcú rokovať, nech rokujú mimo rokovacej sály takisto.

    Pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Schodok štátneho rozpočtu na rok 1999 sa určil na 15 mld. Sk s cieľom, aby sa neprekročil dvojpercentný podiel k hrubému domácemu produktu. Som veľmi rada, že môžem oznámiť, že tento cieľ sa podarilo splniť, pretože schodok štátneho rozpočtu dosiahol len 14,8 mld. Sk, čo je 1,9 % z hrubého domáceho produktu v bežných cenách.

    Skúsme sa vrátiť do roku 1999 a krátko si zrekapitulovať, čo musela vláda urobiť, aby zámery štátneho rozpočtu na rok 1999 a aj zámery, ktoré sa týkali celého schodku verejných financií, dodržala. Už k 1. 7. 1999 bolo potrebné prijať určité opatrenia, ktoré mali zlepšiť príjmovú stránku štátneho rozpočtu a dotýkali sa čiastočne aj výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Chcem len pripomenúť, že sa prijali napríklad novela zákona o dani z pridanej hodnoty, novela zákona o spotrebných daniach, ďalej sme potom, nadväzujúc za to, prijali ďalšie novely zákona o DPH, o spotrebných daniach, ktoré boli však už predovšetkým zamerané na zlepšenie výberu týchto dvoch druhov daní. 31. mája 1999 vláda prijala ďalší súhrn opatrení na zlepšenie situácie príjmovej i výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Znovu tam boli opatrenia, ktoré sa dotýkali i príjmovej časti štátneho rozpočtu, dotýkali sa rozhodnutí, následne na to boli prijaté aj zákony o dani z pridanej hodnoty, keď sa znížená sadzba DPH zvýšila zo 6 % na 10 %.

    Ďalej boli to opatrenia, ktoré sa týkali zavedenia dovoznej prirážky zhruba asi na 80 % dovážaného tovaru so 7-percentnou sadzbou na začiatku, ktorá postupne sa mala znižovať až do konca roku 2000. Opäť bolo potrebné zvýšiť sadzby daní z uhľovodíkových palív a mazív, ďalej upraviť zákon o správnych poplatkoch, ktorým sa zvyšovali niektoré druhy administratívnych a správnych poplatkov. A ďalej boli to aj opatrenia, ktoré sa dotýkali výdavkovej časti štátneho rozpočtu, z ktorých časť sa realizovala už v priebehu roka 2000. Chcem len pripomenúť, že bolo to opatrenie, ktoré hovorilo o znížení počtu administratívy, resp. počtu zamestnancov v štátnej správe o 1 %. Ďalej to boli opatrenia, ktoré sa dotýkali nezvyšovania výdavkov, programu hospodárnosti v jednotlivých kapitolách a tak ďalej a tak ďalej.

    Zároveň sa prijímali aj iné opatrenia, ktoré, naopak, zvyšovali určité nároky na výdavky celého okruhu verejných financií. A chcem len upozorniť, že s účinnosťou od 1. júla 1999 sa zvýšili dôchodky o 4 % z mesačnej sumy dôchodku, čo, samozrejme, malo svoje dôsledky aj pre vývoj hospodárenia v Sociálnej poisťovni. V tom istom roku bolo potrebné prijať aj niektoré opatrenia, veľmi dôležité, v cenovej sfére vzhľadom na to, že predchádzajúca vláda nemala odvahu, aby uskutočnila niektoré mimoriadne dôležité korekcie v cenách, ktoré sú ešte cenami administratívne určovanými. Bolo potrebné uskutočniť určité cenové zmeny pri cene energií, dopravy, ďalej telekomunikačných služieb a tak ďalej a tak ďalej. Samozrejme, že tieto opatrenia mali negatívne dôsledky na kúpyschopný dopyt obyvateľstva, ale aj na spotrebu štátneho sektora, takže znamenalo to určite pritiahnutie opaskov aj pre štátny sektor, ktorému sme nezvyšovali v nadväznosti na zvyšovanie cien možnosti na bežných, resp. kapitálových výdavkoch.

    V minulom roku sme začali veľmi dôležitý proces a bol to proces reštrukturalizácie finančného sektora a finančnej reštrukturalizácie podnikovej sféry. Prvé konkrétne kroky sme uskutočnili už v minulom roku, ktoré súviseli s kapitalizáciou vybraných bánk, dotýkalo sa to troch bánk, Všeobecnej úverovej banky, Slovenskej sporiteľne a Investičnej a rozvojovej banky. Nadväzujúc na to sa uskutočnil prvý transfer presunu klasifikovaných úverov z týchto troch finančných inštitúcií do Konsolidačnej banky a do novovytvorenej agentúry na spravovanie klasifikovaných úverov Slovenskej konsolidačnej. Samozrejme, predovšetkým zvyšovanie kapitálu týchto troch finančných inštitúcií malo svoj odraz aj na príjmové i výdavkové časti štátneho rozpočtu.

    V tom prvom kroku sme využili prostriedky, ktoré sa vytvárali v Národnej banke Slovenska ako opravné prostriedky na úvery, ktoré sa kumulovali predovšetkým v Investičnej a rozvojovej banke a v Slovenskej sporiteľni. Ministerstvo financií bolo nútené v priebehu roka uskutočňovať aj určitú reguláciu výdavkov a vzhľadom na to, že v minulom roku výrazne vzrástli dávky sociálnej pomoci, bolo potrebné potom časť tejto regulácie premeniť aj na viazanie, z čoho sme potom uhrádzali zvýšené nároky na sociálne dávky. Zároveň sme museli riešiť aj niektoré zvýšené výdavky, ktoré sa týkali rastúcich dlžôb v školstve.

    Môžem však povedať, že rok 1999 bol veľmi pozitívny aj v tom smere, že prvýkrát po celej sérii rokov sme nielenže skončili rozpočtové hospodárenie štátu s nižším schodkom, ako bolo v zákone o rozpočte, ale sme zároveň uhradili všetky splatné záväzky, všetky záväzky, na ktoré boli vytvorené limity, to znamená, že do nasledujúceho rozpočtového roka, do rozpočtového roka 2000 neprešli žiadne neuhradené faktúry, na ktoré boli vytvorené limity, čiže ktoré boli zaťažené záväzkami z predchádzajúceho roka. Keď to porovnávam s rokom 1999, bolo to výrazné zlepšenie a, samozrejme, aj s tými predchádzajúcimi rozpočtovými rokmi, keď pravidelne, aby sa dodržal schodok štátneho rozpočtu, sa napokon neuhrádzali ku koncu roka záväzky a tie prechádzali do roku nasledujúceho. Myslím si, že ešte si veľmi dobre pamätáme rozpočtový rok 1998.

    Niektoré čísla veľmi stručne. Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 1999 boli rozpočtované v sume 179,9 mld. Sk, skutočné plnenie týchto príjmov dosiahlo 216,7 mld. Sk. Prekročenie o 36 mld. Sk bolo spôsobené predovšetkým vyšším odvodom z Národnej banky Slovenska. Tento odvod sa potom použil na rekapitalizáciu bánk tak, ako som o tom aj už vás informovala.

    Z hľadiska štruktúry príjmov rozhodujúcu časť príjmov štátneho rozpočtu 1999 vytvárali daňové príjmy. Ich skutočný podiel predstavoval 74 % z celkových príjmov. Je to číslo, ktoré je obvykle vyššie, ale len z toho dôvodu, pretože som uviedla, že tam bol ten osobitný odvod Národnej banky Slovenska, ktorý trošku tú štruktúru príjmov, samozrejme, zmenil. Nebudem podrobnejšie hovoriť o štruktúre daňových príjmov, ale rada by som uviedla, že práve nedaňové príjmy presahovali v roku 1999 takmer 20-percentný podiel, čo bolo práve spôsobené zvýšením osobitného odvodu z Národnej banky Slovenska o viac ako 25 mld. Sk.

    Zákon o štátnom rozpočte určil výdavky na úrovni 194,9 mld. Sk. Skutočné výdavky boli 231,5 mld., prekročenie bolo 36,6 mld. Sk. Z hľadiska štruktúry výdavkov opäť trošku atypická štruktúra, kde je vzhľadom na transfery, ktoré sme urobili v súvislosti s rekapitalizáciou bánk, podhodnotený podiel bežných výdavkov, ktorý presahoval zhruba 79 %. Ďalšie výdavky boli kapitálové výdavky asi na úrovni 9 %, 12 % výdavky súvisiace s poskytovaním úverov pôžičiek a vkladov do majetku.

    Dovoľte mi, aby som vás stručne oboznámila s ďalšími časťami návrhu, ktorý hovorí aj o stave štátnych finančných aktív a o výsledkoch hospodárenia ďalších zložiek verejných financií, predovšetkým štátnych fondov, rozpočtov obcí a miest a rovnako aj o súhrne výsledkov rozpočtového hospodárenia verejnej správy v Slovenskej republike za rok 1999.

    V rámci štátnych aktív a pasív Slovenskej republiky, ktoré vyjadrujú majetkovú pozíciu vládneho sektora, je po prvýkrát v záverečnom účte zhodnotený celkový stav majetku a záväzkov štátu, rozpočtových a príspevkových organizácií. V roku 1999 štátne aktíva a štátne pasíva vzrástli o 11,4 %. V roku 1999 sme plnili úlohy aj za účasti 12 štátnych účelových fondov, ktoré celkovo hospodárili so zdrojmi 33 mld. Sk. Aspoň jednu poznámku by som v tomto smere chcela uviesť, že vzhľadom na to, že dosiaľ sa rozpočty štátnych fondov neschvaľujú v Národnej rade, poslanecká snemovňa nemala možnosť poznať podrobnejšie príjmovú a výdavkovú časť rozpočtov štátnych fondov. Pripravujeme, samozrejme, v tomto zmenu a ja som presvedčená, že budeme schopní vás presvedčiť, že budeme schopní získať vašu podporu. Celkové výdavky týchto fondov sa čerpali na úrovni 30,4 mld. Sk formou neinvestičných a investičných dotácií a aj poskytnutých pôžičiek v závislosti od typu jednotlivého druhu fondu.

    Ďalej by som vás chcela informovať, že rozpočty obcí očakávali príjmy vo výške 27,8 mld., výdavky vo výške 28,6 mld. Sk. Skutočnosť sa mierne od toho odlišovala, príjmy boli 27,3 mld., výdavky 26,1 mld. po odpočítaní prijatých úverov a prostriedkov, pretože miestne rozpočty, obecné rozpočty zatiaľ do príjmov zahrnujú aj príjmy z úverov, čo je v rozpore s metodikou, ktorú by používať mali. Takže keď odpočítam prijaté úvery a prostriedky z peňažných fondov a obcí z minulých rokov z dosiahnutých celkových príjmov obecných samospráv a splatených úverov, celkových výdavkov, obce mali rozpočtové hospodárenie schodkové, čiže bolo to negatívne rozpočtové hospodárenie.

    Rozpočtové hospodárenie verejnej správy ako celku skončilo v roku 1999 podľa platnej metodiky Medzinárodného menového fondu s konsolidovaným schodkom vo výške 29,2 mld. Sk, čo zodpovedá 3,7 % podielu na hrubom domácom produkte v bežných cenách. Chcem to len porovnať s rokom predchádzajúcim, čiže s rokom 1998, kde schodok verejných financií dosiahol takmer 5 %. To znamená, že v minulom roku sme skutočne urobili významný krok v konsolidácii verejných financií, ale zároveň aj v zabrzdení veľmi vysokého tempa narastania zadlženosti štátu a celého verejného hospodárenia. V porovnaní so stavom ku koncu 1998 vzrástol dlh verejnej správy o 27 mld. Sk. Odráža to ten fakt, že celkové verejné financie hospodárili so schodkom približne v rovnakej sume o voľačo vyššej, a tým sa podiel k HDP zvýšil z 31,8 % v roku 1998 na 32,8 %. Čiže dochádza k narastaniu, podstatné však je, že dynamika narastania je nižšia ako v rokoch predchádzajúcich.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som skončila toto vystúpenie. Na záver vás len chcem informovať, že tak ako poslanecká snemovňa odhlasovala, budete mať k dispozícii východiská o príprave štátneho rozpočtu a celého okruhu verejných financií na rok 2001 do 15. nasledujúceho mesiaca, a predpokladám, že v krátkom čase vás budeme môcť oboznámiť aj so zámermi novely zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá už bude novelou, ktorá bude smerovať k tomu, aby sme postupne mohli prejsť k rozhodovaniu o hospodárení štátneho rozpočtu, k rozhodovaniu o hospodárení celého okruhu verejných financií.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Jozefa Stahla, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu Slovenskej republiky za rok 1999.

    Pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za udelené slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v zmysle § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1999 z hľadiska dodržiavania zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 63/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1999 v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 365/1999 Z. z., ďalej zákona číslo 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ako aj ďalších zákonov a predpisov súvisiacich s hospodárením s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojom stanovisku hodnotí formálnoprávne náležitosti návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1999, rozpočtové hospodárenie celkom, príjmy a výdavky štátneho rozpočtu, štátne finančné aktíva a pasíva Slovenskej republiky a záverečné účty štátnych fondov. V stanovisku sa opiera o kontrolné poznatky Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rozpočtový rok 1999 v jednotlivých rozpočtových kapitolách, štátnych fondoch a v Národnej banke Slovenska, ako aj o výrok audítora k účtovnej závierke Národnej banky Slovenska k 31. decembru 1999.

    Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1999 v súlade s § 50 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov obsahuje výsledky hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu za rozpočtový rok 1999. Prílohou štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky sú súhrnné výsledky rozpočtového hospodárenia a dlhu verejnej správy, správa o vývoji štátnych aktív a pasív Slovenskej republiky, návrh záverečných účtov štátnych fondov, výsledky rozpočtového hospodárenia miest a obcí, správa o hospodárení s rozpočtovými rezervami, správa o daňových a colných pohľadávkach k 31. decembru 1999.

    V rozpore s § 50 ods. 8 písm. f) zákona o rozpočtových pravidlách štátny záverečný účet Slovenskej republiky však neobsahuje prehľad o poskytnutých štátnych zárukách podľa príjemcov.

    Osobitosťou hospodárenia štátneho rozpočtu v rozpočtovanom roku 1999 bolo, že v I. štvrťroku sa hospodárilo v podmienkach rozpočtového provizória a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 63/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1999 nadobudol účinnosť od 1. apríla 1999. Návrh štátneho rozpočtu na rok 1999 projektoval postupnú stabilizáciu ekonomického prostredia. Základným faktorom vplývajúcim na priebeh a výsledky hospodárenia v roku 1999 bol reálny vývoj ekonomiky Slovenskej republiky, jeho odchýlky od predpokladov zostavenia štátneho rozpočtu. Reálny vývoj ekonomiky sa odchýlil od predpokladov zostavenia štátneho rozpočtu vo všetkých základných ukazovateľoch. Tieto zmeny vplývali na hospodárenie štátneho rozpočtu protirečivo.

    Zníženie tempa rastu hrubého domáceho produktu pôsobilo negatívne na veľkosť príjmov a zamestnanosť. Zvýšenie miery inflácie spôsobilo protirečenia v príjmovej aj výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Zvyšujúca sa nezamestnanosť je všeobecne negatívnym javom zvyšujúcim nároky na výdavky štátneho rozpočtu. Zvýšil sa tlak na dávky sociálnej pomoci. Sociálna sieť len s problémami a s pomocou štátneho rozpočtu zabezpečovala zo zákona vyplývajúce nároky.

    V predloženom stanovisku konštatujeme vysoký objem rozpočtových opatrení. Príčina veľkých rozdielov v objeme a štruktúre schváleného a upraveného rozpočtu je vo vysokej miere autonómnosti rozhodovania vlády Slovenskej republiky o realizácii rozpočtových opatrení. Tento stav vznikol postupne ako dôsledok legislatívnych zmien zákona o rozpočtových pravidlách. Veľký objem rozpočtových opatrení súčasne dokumentuje mieru rozpočtom nezabezpečených finančných tokov a nepriamo aj zložitosť tvorby štátneho rozpočtu.

    V oblasti príjmov štátneho rozpočtu konštatujeme, že v roku 1999 boli dosiahnuté v sume 216 719 800 tis. Sk a oproti roku 1998 boli vyššie o 38 884 400 tis. Sk. Vyššie príjmy boli dosiahnuté najmä pri nedaňových príjmoch. Na zabezpečenie príjmov štátneho rozpočtu prijala vláda Slovenskej republiky opatrenia novelizovaním daňových zákonov, v dôsledku čoho sa príjmy zvýšili, ale nebol dosiahnutý očakávaný výnos. Z kontrolných poznatkov vyplynuli i niektoré rezervy pri správe a kontrole daní. Nedostatočne sa využívali oprávnenia pri zabezpečovaní a vymáhaní daňových pohľadávok. Vplyv na vymáhanie daňových nedoplatkov majú aj medzery, resp. nedostatky v legislatívnom prostredí, na ktoré Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky poukazuje v tomto stanovisku v časti príjmov štátneho rozpočtu. Daňové nedoplatky v roku 1999 oproti predchádzajúcemu obdobiu vzrástli zo sumy 34 546 mil. Sk o 17 483 mil. Sk a dosiahli v sledovanom období sumu 52 029 mil. Sk.

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky opatreniami zvýšilo oprávnenia územných finančných orgánov pri poskytovaní úľav. Tento stav nemal podstatný vplyv na výšku poskytnutých úľav územnými finančnými orgánmi, ale prejavilo sa to na poklese počtu a sumy úľav poskytnutých Ministerstvom financií Slovenskej republiky. V roku 1999 Ministerstvo financií Slovenskej republiky prvýkrát neposkytlo úľavy z úrokov a daňových sankcií.

    Tak ako v predchádzajúcom období, aj v roku 1999 u niektorých správcov rozpočtových kapitol pri rozpočtovaní príjmov naďalej pretrvávala tendencia ich podhodnocovania. Najvýraznejšie sa to prejavilo vo vlastných príjmoch kapitol v kategórii 290, t. j. iné nedaňové príjmy, kde prekročenie rozpočtovaných príjmov vykazuje takmer 85 % rozpočtových kapitol. Postup rozpočtových kapitol vytvárať si rezervu na čerpanie výdavkov vo výške preukázaného prekročenia rozpočtových príjmov už pri zostavovaní rozpočtu príjmov Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky kriticky hodnotil aj vo svojich predchádzajúcich stanoviskách vypracovaných k štátnym záverečným účtom Slovenskej republiky, resp. k návrhom štátneho rozpočtu.

    Z kontrolných poznatkov Najvyššieho kontrolného úradu tiež vyplýva, že stále existujú značné rezervy pri hospodárnom nakladaní s majetkom štátu. Správcovia majetku štátu nie vždy dôsledne dodržiavali a uplatňovali oprávnenia a povinnosti, ktoré im stanovujú príslušné právne normy, čo má dosah na nevyužitie možnosti získania ďalších zdrojov do príjmovej časti štátneho rozpočtu.

    V oblasti výdavkov Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v predloženom stanovisku konštatuje, tak ako som už na to poukázal vo svojom májovom vystúpení k správe o kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 1999, porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré dokumentujú nízku úroveň rozpočtovej disciplíny a vynakladanie prostriedkov štátneho rozpočtu nehospodárne a v rozpore so stanoveným účelom. Plošné vynakladanie koruny zo štátnych prostriedkov treba zmeniť na adresné, konkrétne a hospodárne užitie, či už ide o dotácie do výrobných odvetví, alebo sociálne dávky.

    Ďalšou problémovou oblasťou sú štátne záruky za bankové úvery. Tieto sa začali využívať od roku 1999 ako špecifický nástroj finančnej a rozpočtovej politiky štátu na podporu štrukturálnych zmien hospodárstva a realizáciu rozvojových zámerov štátu. Limit štátnych záruk podľa § 10 ods. 2 zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 bol stanovený 35 980 mil. Sk. Vláda Slovenskej republiky v roku 1999 prekročila tento limit štátnych záruk o 1 111 779 tis. Sk. Okrem uvedených štátnych záruk poskytlo Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe uznesení vlády Slovenskej republiky číslo 947 z 3. 11. 1999 a číslo 1133 z 22. 12. 1999 osobitné záruky vlády Slovenskej republiky nad rámec zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 v celkovom objeme 115 039 675 tis. Sk. Poskytnutie uvedených osobitných záruk vlády Slovenskej republiky nie je obsiahnuté a nie je objasnené v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky. Štátne záruky predstavujú rizikový nástroj finančnej a rozpočtovej politiky štátu a ich realizácia vládou Slovenskej republiky stále viac zaťažuje štátny rozpočet. Návratnosť prostriedkov je diskutabilná s ohľadom na hospodársku situáciu podnikateľských subjektov, ktorým boli štátne záruky poskytnuté. Poskytovanie štátnych záruk je o to rizikovejšie, že ide v podstate o skrytú formu dotácií subjektom, ktorá sa nepremieta od prvopočiatku do údajov o čerpaní výdavkov štátneho rozpočtu. Štátny záverečný účet Slovenskej republiky zahŕňa aj záverečné účty štátnych fondov. V roku 1999 plnilo v Slovenskej republike osobitné úlohy dvanásť účelových štátnych fondov. Podľa zákonov, ktorými boli jednotlivé štátne fondy založené, hlavným zdrojom ich príjmov by mali byť prostriedky vytvorené z vlastnej činnosti a prostriedky poskytované zo štátneho rozpočtu by mali mať len doplnkový charakter.

    Z kontrolných poznatkov Najvyššieho kontrolného úradu vyplýva, že finančné prostriedky poskytované štátnym fondom zo štátneho rozpočtu v roku 1999 opätovne nemali len doplnkový charakter, ale boli ich hlavným príjmom. V zmysle § 25 zákona číslo 566/1992 Z. z. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov príjmové a výdavkové účty štátnych fondov majú byť vedené Národnou bankou Slovenska. Opätovne bolo zistené, že tak ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 1999 niektoré štátne fondy nerešpektovali uvedené ustanovenie zákona a viedli svoje účty aj v komerčných bankách.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že výsledky hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu sú v návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1999 vykázané správne, a to príjmy v sume 216 719 836 tis. Sk, výdavky v sume 231 477 940 tis. Sk, schodok rozpočtového hospodárenia bol 14 758 104 tis. Sk.

    Najvyšší kontrolný úrad ďalej konštatuje, že pri dodržiavaní maximálnej hospodárnosti by bolo možné pri dosiahnutých príjmoch efektívnejšie naplniť výdavkovú stránku rozpočtu, a preto odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zaviazať vládu Slovenskej republiky k tomu: Prijať systémové opatrenia na upevnenie rozpočtovej disciplíny, vyhodnotiť ekonomický prínos a opodstatnenosť existencie štátnych fondov, prijať právnu úpravu, ktorá štátnym fondom neumožní viesť účty v komerčných bankách a ktorá by nerešpektovanie tejto povinnosti sankcionovala.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky ďalej odporúča Národnej rade Slovenskej republiky využiť toto stanovisko v procese schvaľovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1999, ako aj v príprave štátneho rozpočtu na rok 2001 a v legislatívnom procese.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu pánu Stahlovi.

    Prosím predsedu Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1999 a návrh kapitol štátneho záverečného účtu za rok 1999 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 650 z 28. apríla 2000 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie do 30. júna 2000 s tým, že posledný bude o ňom rokovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu za účasti spravodajcov z ostatných výborov Národnej rady Slovenskej republiky do 4. júla 2000.

    Ako gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorému výbory Národnej rady podajú správy o výsledkoch prerokovania štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1999 a jeho kapitol. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu vypracuje na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz vás poinformujem o výsledkoch rokovania výborov. Najprv k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1999.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 650 z 28. apríla 2000 o návrhu štátneho záverečného účtu rokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre ľudské práva a národnosti, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a výbor pre kultúru a médiá okrem osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    S predloženým návrhom štátneho záverečného účtu vyjadrili súhlas alebo návrh zobrali na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť štátny záverečný účet Slovenskej republiky za rok 1999, ktorý vykazuje rozpočtové príjmy, rozpočtové výdavky, ako aj schodok hospodárenia, bez ďalších doplňujúcich pripomienok a odporúčaní tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo a privatizáciu, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre ľudské práva, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre sociálne veci, výbor pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu a šport a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá odporučili Národnej rade Slovenskej republiky súhlasiť s úhradou schodku rozpočtového hospodárenia vykázaného v štátnom záverečnom účte za rok 1999 emisiou štátnych dlhopisov Slovenskej republiky v sume 14 758 104 tis. Sk.

    Ďalej vziať na vedomie záverečné účty štátnych fondov Slovenskej republiky za rok 1999, ďalej štátnych finančných aktív Slovenskej republiky k 31. decembru 1999, ďalej výsledky rozpočtového hospodárenia obcí v Slovenskej republike za rok 1999, ďalej rozpočtové hospodárenie verejnej správy za rok 1999, ktoré skončilo schodkom a tento schodok predstavuje zhruba 3,7 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky. Ďalej celkový dlh verejnej správy k 31. decembru 1999.

    Okrem toho Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením číslo 450 z 21. júna 2000 zobral na vedomie aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1999.

    K návrhu kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1999. Podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 650 z 28. apríla 2000 boli v stanovenom termíne do 30. júna 2000 prerokované aj pridelené kapitoly štátneho záverečného účtu za rok 1999. Výbor pre ľudské práva a národnosti v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval príslušné kapitoly štátneho záverečného účtu z hľadiska výdavkov na riešenie problematiky ľudských práv a národností.

    Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby v súvislosti s prerokovaním návrhu štátneho záverečného účtu kapitoly Slovenská informačná služba za rok 1999 konštatoval, že Slovenská informačná služba v roku 1999 čerpala prostriedky v súlade so schváleným rozpočtom na rok 1999, ktorý však neumožnil pokrytie potrieb Slovenskej informačnej služby v plnom rozsahu aj napriek príslušným úsporným opatreniam v jej činnosti.

    Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva svojím uznesením číslo 14 z 15. februára 2000 zobral na vedomie informáciu ministra obrany Slovenskej republiky o čerpaní rozpočtu Vojenského spravodajstva z rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky za rok 1999.

    Bez pripomienok a doplňujúcich návrhov bol vyslovený súhlas, resp. bolo zobraných na vedomie 46 rozpočtových kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky, prakticky všetky kapitoly štátneho záverečného účtu, nebudem ich tu teraz čítať.

    S odporúčaním k ministerstvu bola odsúhlasená kapitola Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport svojím uznesením číslo 157 z 9. júna 2000 požiadal ministerstvo školstva v termíne do 15. augusta 2000

    1. podať správu o činnosti a výsledkoch horských služieb za rok 1999,

    2. podať správu o presnom rozdelení mimorozpočtových zdrojov,

    3. predložiť rozbor o získaní finančných prostriedkov ušetrených z 10 % nutného zníženia pracovníkov a výšky finančných prostriedkov daných do školstva 4-percentným zvýšením tarifných platov.

    Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a ods. 5 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 451 zo dňa 21. júna 2000

    1. schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky,

    2. navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, čo sa aj stalo, určil ma za spravodajcu, poveril ma predniesť spoločnú správu výborov a navrhnúť Národnej rade potom hlasovanie o podaných návrhoch.

    Ešte, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať o tom, že včera na 51. schôdzi nášho výboru sme prerokovali návrh štátneho záverečného účtu spoločne so spravodajcami z ostatných výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Žiaľ, napriek tomu, že pozvánka bola včas doručená výborom Národnej rady Slovenskej republiky, svojich zástupcov na toto rokovanie nezaslali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre ľudské práva a národnosti, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody. Dúfam, že v ďalšej spolupráci budeme aj v tejto otázke úspešnejší.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadnu prihlášku pánov poslancov. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán poslanec Kozlík a pán poslanec Maxon. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu.

    Pán poslanec Kozlík, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu,

    vážená Národná rada,

    v prvom rade by som zdôraznil, že štátny záverečný účet je vlastne odpočtom najvýznamnejšieho hospodárskeho aktu každého štátu v bežnom hospodárskom roku. V tomto zmysle pokladám celkové hodnotenie reálií, v ktorých sa vyvíjal štátny rozpočet, za povrchné a myslím, že ako jednotlivé údaje, ktoré sme si tu preberali trebárs včera v rámci hodnotenia menového vývoja, či tie reálie hospodárskeho a sociálneho vývoja za rok 1999, ktoré pokračujú v mnohých smeroch aj v roku 2000, presviedčajú, že možno účtovne v štátnom záverečnom účte všetko sedí, ale vecne v tom reálnom živote mnoho nesúhlasí.

    A na začiatok by som zacitoval zo správy Najvyššieho kontrolného úradu, že "je zrejmé, že reálny vývoj ekonomiky sa výrazne odchýlil od predpokladov zostavenia štátneho rozpočtu vo všetkých základných ukazovateľoch. Tieto zmeny vplývali na hospodárenie štátneho rozpočtu protirečivo, zníženie tempa rastu pôsobilo negatívne na veľkosť príjmov, zamestnanosť, zvýšenie miery inflácie spôsobilo protirečenia v príjmovej aj výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Zvyšujúca sa nezamestnanosť je všeobecne negatívnym javom zvyšujúcim nároky na výdavky štátneho rozpočtu. Zvýšil sa tlak na dávky sociálnej pomoci, sociálna sieť len s problémami a s pomocou štátneho rozpočtu zabezpečovala vyplývajúce nároky."

    Takže treba v tomto kontexte asi vidieť hospodársky rok 1999. Rád by som pripomenul východiská štátneho rozpočtu na rok 1999. Rozpočtové provizórium bolo obrazom neschopnosti nastupujúcej vládnej koalície dohodnúť sa na zostavení kompaktného definitívneho štátneho rozpočtu na celý rok 1999. Myslím, že to nebol dobrý signál nastupujúcej vlády do sveta a tento negatívny pohľad prehĺbila aj neschopnosť vlády koncom roka 1998 dohodnúť sa na viacerých zásadnejších opatreniach, ktoré by rámcovali hospodársku a sociálnu politiku štátu v roku 1999.

    Treba tiež pripomenúť, že súčasná vládna moc vyčistila stôl koncom roka 1998, keď bola vlastne zlomená regulácia výdavkov, neboli prijaté, tak ako každý rok sa prijímajú, určité viazania, regulácia výdavkov štátneho rozpočtu. Neboli prijaté viaceré opatrenia, to znamená, že bol dosiahnutý v roku 1998 podstatne vyšší deficit, než by za normálnych okolností dosiahnutý mal byť, čím sa zlepšil nástup do roka 1999. Aj toto určite história raz zhodnotí.

    Takže z tohto pohľadu aj potom vykázaný deficit štátneho rozpočtu napriek tomu, že boli dodržané parametre, tak ako boli plánované v rámci konštrukcie už toho konečného štátneho rozpočtu na rok 1999, boli pomerne tieto údaje vysoké, pretože si treba uvedomiť, že štát vstupoval do roku 1999 s pomerne vyčisteným stolom.

    Čo sa týka toho hospodársko-sociálneho rámca, rád by som pripomenul, že rok 1999 bol poznamenaný výrazným poklesom produkcietvornosti a najmä zdrojotvornosti ekonomiky, čo my sme definovali tu v parlamente zo strany opozície či 13 hriechmi vlády, či viacerými výhradami k priebehu fungovania tejto vlády. Ja len pripomeniem, že neschopnosť vládnej moci dohodnúť sa včas na viacerých opatreniach, ktoré by rámcovali hospodársko-sociálny vývoj, znamenali to, že v máji 1999 padla slovenská koruna s obrovskými finančnými dosahmi do hospodárenia podnikov. Znamenali tie neskoro prijímané opatrenia potrebu kumulácie a neúmerného zvyšovania potom opatrení v oblasti cien, v oblasti daňového zaťaženia, v zavedení dovoznej prirážky, čo všetko sa podpísalo potom pod pokles priemyselnej výroby, pod zníženie vnútorného dopytu s obmedzením priestoru pre podnikateľskú sféru. A, samozrejme, pokles tvorby zdrojov negatívne vplýval aj na vývoj rozpočtového hospodárenia. To znamená, bolo nútené lepiť ten rozpočtový vývoj, hospodársky vývoj na Slovensku dvoma balíkmi ekonomických opatrení, čo nenaznačuje, že ten priebeh rozpočtového roka bol pokojný alebo že by sa vyvíjal tak, aby hospodárska sféra mala vypočítateľné prostredie.

    Pripomínam prieskum, ktorý v roku 1999 robila Slovenská obchodná priemyselná komora, keď 80 % podnikateľov hodnotilo kroky vlády ako nežičlivé voči podnikateľskej sfére, 80 % podnikateľov, a opakujem, že podobný výsledok sa objavil aj pri prieskume, ktorý robila Slovenská obchodná a priemyselná komora teraz v priebehu apríla - mája 2000. Takže situácia v hodnotení žičlivosti hospodárskeho prostredia pre podnikateľskú sféru zo strany podnikateľov sa nezlepšila.

    Treba pripomenúť, že ten pokles schopnosti tvoriť zdroje sa prejavil aj v oblasti daňových, colných príjmov, keď daňové nedoplatky v roku 1999 vzrástli o 50 % a je zarážajúce, že takáto informácia sa neobjaví v návrhu štátneho záverečného účtu. A myslím si, že by sa bola mala táto informácia objaviť aj v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu. A rád by som pripomenul, že pokiaľ ide o sumu zaplatenej dane a ostatných príjmov, že ak v rokoch 1992 - 1998 medziročný prírastok sumy zaplatenej dane a ostatných príjmov sa pohyboval v rozmedzí 10 - 20 mld. Sk, tak v roku 1999 došlo k poklesu sumy zaplatenej dane a ostatných príjmov o 400 mil. Sk. A to sme mali za sebou 2 balíky opatrení, ktoré mali práve vplývať na zlepšenie v tejto oblasti, a opak sa stal pravdou. Takže to naznačuje, že podnikateľská sféra nebola v stave priebežne uhrádzať svoje záväzky a vlastne to plnenie bolo dosiahnuté vynútenými formami, vynucovacími metódami, ale nie schopnosťou tejto ekonomiky tvoriť zdroje.

    Podobné signály sa však prejavovali aj v oblasti verejnoprávnych fondov, kde došlo k významnému prehĺbeniu trebárs deficitu Sociálnej poisťovne, ktorá napriek tomu, že spotrebovala 5 mld. korún z 11 mld. korún, ktoré tam zanechala v rezervách Mečiarova vláda, vykázala Sociálna poisťovňa deficit 5 mld. korún a jej vývoj v ďalšom období nemožno označiť inak ako za fatálny.

    Treba povedať, že je tu falošná argumentácia - dosť často používaná, s počudovaním, v roku 2000 - o revitalizačnom zákone, ktorý nastupujúca vládna moc zrušila ešte v závere roka 1998, pretože ak by platila argumentácia, že negatívny vývoj v oblasti príjmov či štátneho rozpočtu, alebo verejnoprávnych fondov zakladal tento zákon, tak by v roku 1999, keď tento zákon už neplatil, musel ten vývoj za normálnych okolností vyzerať úplne inak. Takže opakujem, je tu dôvodom nekonzistentná politika vlády v roku 1999, až chaotická politika vlády s tým, že chaoticky boli prijímané jednotlivé opatrenia, ktoré sa kumulovali a vytvorili obrovský pretlak v hospodárskej sfére. Samozrejme, s dôsledkami v poklese ekonomického rastu a v obrovskom náraste nezamestnanosti, v obrovskom náraste nevyužitia domáceho ekonomického potenciálu.

    Pokiaľ ide o nezamestnanosť, myslím, že je všeobecne známe, že miera nezamestnanosti v roku 1999 ku koncu roka predstavovala až 19,2 %, pričom až desať okresov na Slovensku vykázalo mieru nezamestnanosti vyššiu ako 30 %. Čo sa týka ďalších dôsledkov, pokles priemyselnej produkcie meranej indexom bol o 3,4 % než v roku 1998, stavebná výroba poklesla o 25 %. Podobne poklesové boli ďalšie štruktúry, ktoré sa významne podpisujú pod ekonomický vývoj štátu.

    Čo sa týka sociálneho vývoja, rok 1999 znamenal pokles dokonca aj v oblasti nominálnych miezd, ale znamenal pokles reálnych miezd o vyše 3 %, pričom najnižší prírastok priemerných nominálnych miezd bol v oblastiach rozpočtovej príspevkovej sféry, v zdravotníctve len 0,1 % nominálnej mzdy, v školstve 2,6 %. Z toho si každý len trošku uvažujúci občan urobí predstavu, čo to znamená v poklese reálnych miezd, keď priemerná miera inflácie v roku 1999 prekročila 10 %. Tento vývoj sa, samozrejme, prejavil v postupnom poklese dopytu kúpyschopnosti obyvateľstva s odrazom v najnižších príjmových zložkách, ktoré sú primárne odkázané na produkciu domácich výrobcov, čo znamená, že sa obmedzil aj trhový priestor na produkciu domácich producentov.

    Čo sa týka toho zlepšenia parametrov predovšetkým v oblasti čistého vývozu, to znamená rozdielu medzi exportom a dovozom, treba tiež si niektoré veci povedať na rovinu. Došlo v roku 1999 k významnému poklesu investícii, a najmä v tých odvetviach, ktoré v rokoch 1996 - 1998 investovali, to bola energetika, bola to oblasť spracovania ropných produktov, chemických výrobkov a tak ďalej, čo sa samozrejme, a predpokladali sme to, že sa to odrazí v oblasti dovozov a v oblasti obchodnej bilancie, ale zároveň v roku 1999 rast exportu v stálych cenách bol nižší ako rast exportu trebárs v roku 1998. V roku 1998 rast exportu v stálych cenách bol 10 %. V roku 1999 rast exportu v stálych cenách bol len 7 % napriek tomu, že došlo k výraznému poklesu kurzu slovenskej koruny. Takže vzniká otázka, za akú cenu mali byť dosiahnuté tzv. zlepšené ukazovatele slovenskej ekonomiky a tzv. zlepšenie rovnováhy slovenskej ekonomiky, pretože napriek tomu, že pozitívne hodnotím zlepšenie obchodnej platobnej bilancie, prehĺbila sa významne nerovnováha v ďalších sektoroch národného hospodárstva, a to je predovšetkým oblasť zamestnanosti a oblasť využitia domáceho potenciálu.

    Treba tiež pripomenúť, že došlo k výraznému poklesu exportu v dolárovom vyjadrení. Je si možné tieto údaje potvrdiť v analýze Národnej banky o menovom vývoji, to znamená, že sa však zároveň aj zhoršila schopnosť tejto ekonomiky uhrádzať svoje záväzky v dolárovom vyjadrení, pretože mnohé investičné aktivity boli kryté dolárovými úvermi.

    Správa o štátnom záverečnom účte pozitívne hodnotí zlepšenie finančných výsledkov Slovenskej republiky v roku 1999 oproti roku 1998. Očakával som toto hodnotenie a chcem ako včera aj dnes pripomenúť, že ide o hodnotenie, ktoré sa viaže na podvod storočia vykonaný v závere roka 1998, keď vo viacerých odvetviach, viacerých podnikoch verejného charakteru, bankách, poisťovniach boli jednorazovo vytvorené opravné a rezervné položky, ktoré zaťažili, samozrejme, bilanciu štátu rádovo 40 až 50 mld. účtovnej straty, ktorá sa podpísala pod výsledky štvrtého kvartálu hospodárenia Slovenskej republiky. A dnes teda, samozrejme, pri takomto účtovnom sformovaní výsledkov sa veľmi ľahko a veľmi takým pekným spôsobom preukazuje zlepšenie hospodárskych výsledkov v roku 1999. Opakujem znovu, nejde o zlepšenie výsledkov, ktoré odrážajú hospodársky vývoj, ale ide o papierové zlepšenie výsledkov vo vzťahu k účtovným operáciám vykonaným na konci roka 1998. A je jedno, či ide o finančný sektor alebo nefinančný sektor.

    Čo sa týka vývoja slovenskej koruny, treba pripomenúť, že znovu vývoz, pokiaľ mám vyjadriť ten pokles vývozu, v dolárovom vyjadrení predstavuje 5 %, pokles dovozu 13,5 %. Signalizuje to, že k zníženiu salda zahraničného obchodu prispel predovšetkým pokles dynamiky dovozov.

    Čo sa týka rastu deficitu bilancie výnosov, aj v tomto smere zmena kurzu slovenskej koruny znamenala negatívny dosah a spôsobilo to vyššie nároky na dlhovú službu v slovenských korunách s tým, že slovenská koruna sa medziročne znehodnotila proti doláru o 17,5 %, voči euru, pani ministerka, voči euru o 11,4 %.

    Čo sa týka priamych zahraničných investícií, tie vykazovali v priebehu roka 1999 nízke hodnoty aj napriek proklamovanej politike vlády tieto investície stimulovať. Zvýšený prílev predovšetkým do automobilového priemyslu zmiernil ten deficit zahraničných investícií, ale napriek tomu všetkému vstup zahraničných investícií, ak abstrahujeme od falošného zahŕňania predaja podielu Československej obchodnej banky, znamenal len 82 % v roku 1998 a celkovo prílev kapitálu formou priamych investícií na Slovensko dosiahol len 62 % úrovne roku 1998.

    Čo sa týka vplyvu kurzových dosahov na čerpanie dlhodobých finančných úverov a zvýšenie nákladovosti týchto úverov, tak rast nákladovosti úverov alebo zvýšenie v oblasti splácania finančných úverov predstavovalo nárast o 75,4 % oproti roku 1998.

    Čo sa týka dlhovej zahraničnej zadlženosti Slovenskej republiky, aj tu si treba povedať pravdu, že pokiaľ sa porovnajú porovnateľné ukazovatele a eliminuje sa vplyv opatrenia Národnej banky o devízové pozície bánk, tak je každému súdnemu človeku zrejmé, že došlo k nárastu zahraničnej zadlženosti. A medzi marcom 1999 a marcom 2000, keď je už porovnateľná báza, došlo k nárastu zahraničnej zadlženosti Slovenskej republiky o 900 mil. korún, ale podobný vývoj je možné excerpovať aj z údajov roka 1999.

    Je možné, a treba aj povedať, že pokiaľ vyjadríme tu zahraničnú zadlženosť v korunách, tak pokiaľ na konci septembra 1998 na jedného obyvateľa pripadal dlh 80 tis. korún, na konci januára 2000 to bolo 91 tis. korún. Alebo pokiaľ hovoríme v miliardách korún, v septembri 1998 to bolo 87 mld. korún a na konci januára hrubá zadlženosť bola 124 mld. korún.

    Čo sa ešte týka výmenného kurzu slovenskej koruny, ja zacitujem z menovej správy Národnej banky: "Výrazný rast cenovej úrovne spolu s nominálnym zhodnotením výmenného kurzu voči euru pôsobili na pokles cenovej konkurencieschopnosti domácej produkcie v porovnaní so zahraničnou. Index reálneho efektívneho výmenného kurzu je indikátor zmeny obchodných podmienok domácich výrobcov. Jeho zhodnocovanie poukazuje na znižovanie konkurencieschopnosti a znehodnocovanie konkurencieschopnosti domácich výrobkov v porovnaní so zahraničnými. Index reálneho efektívneho výmenného kurzu vypočítaný na báze spotrebiteľských cien a zahrnujúci 9 najväčších obchodných partnerov Slovenska sa v roku 1999 znehodnotil o 11,8 percentuálneho bodu."

    V závere by som ešte reagoval na vývoj toho priestoru v oblasti podnikateľského priestoru, prostredia. V podstate stagnovala úroveň úverov v Slovenskej republike a aj pri tom minimálnom prírastku úverov sektorová štruktúra korunových úverov v priebehu sledovaného obdobia sa zmenila v smere výraznejšieho rastu verejného sektora o 15,3 bodu, podotýkam, verejného sektora, narástla o 15,3 bodu, mierneho rastu sektora obyvateľstva o 2,5 bodu a poklesu súkromného sektora o 18,2 bodu. To je ukážka, ako sa vlastne hospodárska politika macošsky správala k súkromnému sektoru. A najnovšie údaje za prvý kvartál roku 2000 dávajú varovný signál, že prvýkrát možno po roku 1991, 1992 medziročne poklesol podiel súkromného sektora na tvorbe hrubého domáceho produktu o 5 %.

    Čo sa týka užitia úverov, tak 57 % sa užilo na prevádzkové úvery, 15,3 % na kontokorentný úver a na rozvojové programy smerovalo len 2,4 % úverov. Takisto rok 1999 bol poznamenaný tým, že sa vykázali záporné úrokové sadzby z vkladov, to znamená, že v roku 1999 dochádzalo k znehodnocovaniu vkladov. Tento úverový vývoj bol napriek tomu, že bolo zrealizované kapitálové posilnenie bánk, že boli vykonané odsuny zlých úverov do Konsolidačnej banky a novozaloženej agentúry v rozsahu 62,7 mld. korún, to znamená, že rádovo skoro 90 - 100 mld. korún už bolo použitých, a pritom pani viceguvernérka Kohútiková minulý týždeň hodnotila úverový trh ako mŕtvy.

    Takže to si myslím, že bolo potrebné a je potrebné dodať k celkovému hodnoteniu rozpočtového roka, rozpočtového hospodárenia. A týmto hodnotením hospodársko-sociálneho vývoja by som chcel dokresliť tú moju úvodnú definíciu, že účtovne všetko sedí, ako to tu potvrdil predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ale vecne v tomto hospodárstve mnoho nesúhlasí.

    Vážená Národná rada, ďakujem za pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlásite sa s faktickou poznámkou? Pán poslanec Slaný ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som reagovať na môjho predrečníka. Stotožňujem sa najmä s tým, že stav na úverovom trhu je veľmi zlý, pretože verejný sektor vytláča súkromný podnikateľský sektor a z toho dôvodu HDP nám nerastie žiaducim tempom. Podľa mňa prvý pozitívny krok, ktorý by to mohol zmeniť, už nastal, že sa prijala konkurzná legislatíva, ktorá zmení konzervatívne správanie bánk, to znamená, že banky by už mali vo väčšom rozsahu začať poskytovať úvery podnikateľským subjektom, pretože už budú mať nástroje na vymáhanie týchto úverov.

    Ale druhý krok, ktorý by mala vláda urobiť, je ten, že mala by podstatným spôsobom znížiť verejné výdavky, pretože, ako vieme, verejný dlh je veľký a jeho financovanie je krátkodobé. To znamená, že odčerpáva z finančného trhu ročne radovo 150 mld. korún. To znamená, že vláda by mala v budúcom štátnom rozpočte sa nad tým zamyslieť a túto verejnú spotrebu znížiť.

    A ďalší krok, ktorý by mohol oživiť ekonomiku i tie úvery podporiť, by bolo zníženie daní najmä u podnikateľských subjektov vo výrobnom sektore. To sú opatrenia, ktoré by sa mali prijať, aby sa ekonomika oživila, pretože podnikateľský sektor je veľmi podkapitalizovaný. Ak sa neprijmú tieto opatrenia, verejný sektor nám bude stále pohlcovať obrovské prostriedky a podnikateľský sektor bude chradnúť.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že pán poslanec Maxon je posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy a má záujem vystúpiť ešte teraz, ale je 12.06 hodiny, ja sa pýtam, či je všeobecný súhlasu, aby pán poslanec Maxon mohol vystúpiť a potom by sme to mohli uzavrieť.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Nech sa páči, pán poslanec Maxon, môžete vystúpiť.

    Máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    vážená pani ministerka,

    ďakujem pekne za pochopenie. Budem sa snažiť povedať niekoľko poznámok veľmi rýchlo. Ak dovolíte, dve poznámky k úvodnému slovu pani ministerky.

    Vážená pani ministerka, predovšetkým ste konštatovali, že opravné položky, ktoré ste vo svojom úvodnom slove spomínali, ktoré boli v Národnej banke Slovenska, boli tvorené Slovenskou sporiteľňou a Investičnou a rozvojovou bankou. Chcel by som vás poopraviť. Najväčší objem opravných položiek bol vytvorený Konsolidačnou bankou, štátnym peňažným ústavom.

    A druhá poznámka. Konštatovali ste, že prijaté úvery obce zahŕňajú do svojich príjmov v rozpore s platnou metodikou. Vzhľadom na to, že pôsobím aj v samospráve, chcel by som vás ubezpečiť, že zúčtovávajú to do príjmov v súlade s platnou metodikou, a nie v rozpore s platnou metodikou.

    Dovoľte mi dve poznámky k samotnému štátnemu záverečnému účtu.

    Dámy a páni, v § 10 ods. 2 citovaného zákona, ktorý je predmetom zákona o štátnom rozpočte na rok 1999, bolo uvedené, že objem novoposkytnutých štátnych záruk za bankové úvery v roku 1999 nepresiahne 20 % rozpočtovaných príjmov. Dámy a páni, je to presne 35 980 mil. Sk. V roku 1999 bolo poskytnutých 10 záruk. Treba však konštatovať, že rozsah poskytnutých záruk predstavoval 37 091 797 tis. korún. Vážená pani ministerka, pýtam sa vás, ako je možné, že limit štátnych záruk bol prekročený o približne 1,1 mld. Sk v rozpore so zákonom o štátnom rozpočte.

    Poznámka číslo dva k samostatnému štátnemu záverečnému účtu. Okrem samotných štátnych záruk prevzalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky aj osobitné záruky vlády nad rámec zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 a ten objem je naozaj mimoriadne veľký. Tento objem má hodnotu 115 039 675 tis. Sk. Štátny záverečný účet o tejto záruke, ktorú prevzalo ministerstvo financií a ktorá sa týka reštrukturalizácie bánk, vôbec nič nehovorí. Takže, pani ministerka, bol by som veľmi rád, keby bol tomuto plénu vysvetlený aj postup ministerstva financií a v širšom kontexte aj postup vlády v súvislosti s poskytnutím osobitných záruk vo výške 115 mld. korún na reštrukturalizáciu bánk.

    V súvislosti so štátnym záverečným účtom, a to je záver, navrhujem, aby navrhnuté uznesenie sa rozšírilo o bod D, ktorý by znel: "D. Žiada vládu Slovenskej republiky, aby v súlade so stanoviskom Najvyššieho kontrolného úradu v návrhu štátneho záverečného účtu za rok 1999

    a) prijala systémové opatrenia na upevnenie rozpočtovej disciplíny s cieľom zamedziť korupcii najmä pri uplatňovaní zákona o verejnom obstarávaní,

    b) vyhodnotila ekonomický prínos a opodstatnenosť existencie niektorých štátnych fondov,

    c) prijala opatrenia na zamedzenie nedostatkov v hospodárení štátnych fondov a vedení ich účtov."

    Ďakujem pekne za pozornosť. To je všetko.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vecnosť a krátkosť.

    S faktickou poznámkou sa nehlási nikto. Končím rozpravu o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pýtam sa, či ešte necháme vystúpiť pani ministerku a pána spoločného spravodajcu. Je všeobecný súhlas.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo, ak chcete reagovať na rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    zvyšok poslaneckej snemovne,

    stručne by som najskôr chcela zareagovať na pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, poďakovať za niektoré poznámky, ktoré nám môžu nepochybne pomôcť aj v ďalšej príprave rozpočtových prác na rok 2001, pri príprave novely zákony o rozpočtových pravidlách, o ktorých som hovorila.

    Takže veľmi stručne. Ak chýba prehľad poskytnutých štátnych záruk, myslím si, že najbližšie nie je komplikované, aby v najbližšom návrhu štátneho záverečného účtu sa to objavilo. Chcem však povedať, že poslanci, dokonca verejnosť je tentoraz podstatne lepšie informovaná ako kedykoľvek predtým, pretože sme publikovali osobitnú publikáciu o štátnom rozpočte na rok 2000, kde okrem iného nájdete aj veľmi podrobný prehľad o poskytnutých štátnych zárukách až do konca roka 1999, to znamená, že celkový prehľad štátnych záruk, ktoré podniky, ktorým sa poskytlo, na aké akcie sa poskytli štátne záruky. Tento prehľad je k dispozícii, ale napravíme to tak, aby sa to dostalo aj do oficiálneho návrhu štátneho záverečného účtu, ktorý bude k dispozícii budúci rok.

    Samozrejme, že otázka štátnych záruk je mimoriadne závažná práve preto, že štátne záruky sa poskytovali v predchádzajúcich rokoch veľmi benevolentne a výsledok toho je, že každým rokom sme nútení zo štátneho rozpočtu vo väčšom a väčšom rozsahu realizovať štátne záruky. Páni poslanci opozície zabudli dodať, že keď sme preberali koncom októbra moc, tak sme mali na stole 109 mld. štátnych záruk, ale nielen to číslo je ako také zarážajúce, zarážajúcejšia je štruktúra týchto štátnych záruk a narastajúca rizikovosť štátnych záruk. Stačí to len porovnať, koľko bolo potrebné realizovať zo štátneho rozpočtu štátnych záruk v rokoch predchádzajúcich a koľko sme už boli nútení realizovať v roku 1999 a koľko budeme nútení realizovať v roku 2000. To poukazuje na to, že štátne záruky sa poskytovali skutočne nezodpovedne a dôsledky toho dopadajú na daňovníkov nie v roku, keď sa tieto štátne záruky poskytli, ale v rokoch nasledujúcich.

    Myslím si, že sme urobili určité kroky, aby takýto postup sa neuplatňoval aj naďalej. Ja narýchlo uvediem aspoň niektoré. Bol zriadený úverový a záručný výbor ako poradný orgán, ktorý je poradným orgánom vlády Slovenskej republiky a veľmi starostlivo poskytuje každý návrh na štátnu záruku. Bez odporúčania úverového a záručného výboru vláda nemôže ani rozhodovať, ani nerozhoduje, nikdy taká prax nenastala, o poskytnutí štátnej záruky. Novelizovali sme alebo pripravujeme ďalšiu novelu nariadenia o štátnych zárukách, kde sprísňujeme aj podmienky poskytovania štátnych záruk, ale predovšetkým zabezpečujeme aspoň akú-takú návratnosť štátnych záruk. Čo je najdôležitejšie, že sa pripravuje nový zákon o štátnom dlhu a zárukách, kde budeme oveľa lepším spôsobom ošetrovať poskytovanie štátnych záruk. Bola by som však najradšej, keby sa tento inštitút postupne čoraz menej a menej uplatňoval.

    Ale chcem ukázať, asi akú kredibilitu sme dosiahli, keď takmer po desiatich rokoch alebo teda nielen takmer, ale takmer po desiatich rokoch od prijatia scenára prechodu na trhové hospodárstvo sme ešte nútení poskytovať štátne záruky na súkromné podniky. Takže ako ste, prosím vás, privatizovali štátne podniky, do čích rúk sa dostávali štátne podniky, keď dnes súkromní podnikatelia nemajú ani takú dôveru ako často spochybňovaný štát a prichádzajú so žiadosťami na štát, aby štát im poskytoval štátnu záruku? Možnože by ste mohli aj na to, vážení poslanci opozície, odpovedať.

    Rada by som reagovala na niektoré ďalšie časti, ku ktorým sa vyjadril ešte predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Skutočne ja sama môžem konštatovať, že počet rozpočtových opatrení, ktoré sa vlani prijali, ale aj v rokoch predchádzajúcich, je neúmerne vysoký. Zaťažuje to pracovníkov ministerstva financií, zaťažuje to, samozrejme, aj ministra ako takého. Vlani som podpísala asi 900 rozpočtových opatrení, čo je neuveriteľné, rok predtým ich bolo niečo medzi 700 - 800, takže nie je to zase vysoký nárast, ale treba, prirodzene, na to reagovať. Ja sa však nazdávam, že reagovať treba trošku iným spôsobom, možno ako je názor Najvyššieho kontrolného úradu, nazdávam sa, že treba, naopak, rozšíriť autonómnosť rozpočtových kapitol, aby samé si mohli rozhodovať o mnohých tých dnes ešte tzv. rozpočtových opatreniach, o ktorých rozhoduje ministerstvo financií. Samozrejme, rozšírenie právomocí znamená aj zvýšenie zodpovednosti a v tomto smere by sme chceli aj v nasledujúcom postupovať. Je to veľmi dôležité aj v nadväznosti na projekt štátnej pokladnice.

    Je to skutočne pravda, že sú odchýlky od východísk štátneho rozpočtu, ktoré sa týkajú tých troch hlavných indikátorov, a od skutočnosti, ktorú sme dosiahli. Myslím, že netreba zvlášť vysvetľovať, prečo došlo k týmto odchýlkam. Chcem však na rozdiel od pána poslanca Kozlíka poukázať na to, že stabilizačná politika, ktorú sme boli nútení v roku 1999 uplatňovať, nie je politikou, ktorá má zároveň aj zvyšovať alebo ďalej zvyšovať tempo rastu HDP a v tej štruktúre, ako sme aj zdedili. Vy predsa dobre viete, že hlavné ťažkosti, na ktoré sme narazili, boli spôsobené vaším typom hospodárskej politiky. A keď sme sedeli my vtedy v laviciach opozičných poslancov a upozorňovali sme vás, že štruktúra hospodárskeho rastu, tempá hospodárskeho rastu sú neprimerané, vtedy ste vy, pán poslanec Kozlík, vtedajší minister financií, veľmi jednoznačne protestovali proti tomu, keď som vám povedala, že hospodárstvo sa prehrieva a má to vážne dôsledky na vývoj aj verejných financií, ale i na vývoj schodku bežného účtu. A že vy ste vlastne tri roky po sebe dosahovali schodok bežného účtu, ktorý bol nad 10 %, a skutočne bolo len asi nejakým šťastným riadením osudu, že nedošlo k finančnej kríze, tak ako to došlo v Rusku, ako došlo v juhoázijských štátoch. Toto dedičstvo bolo treba riešiť, a preto bolo nutné stabilizačnú politiku realizovať.

    A samozrejme, že stabilizačná politika všade inde - a prečo by malo byť slovenské hospodárstvo azda nejakou výnimkou - prináša so sebou pokles rastu HDP, ba dokonca máme príklady z Českej republiky, pár kilometrov od nás, keď stabilizačná politika znamenala negatívny rast HDP. Takže ak sa dosiahol pozitívny rast 1,9 %, iste bolo to menej, ako sme predpokladali aj pri príprave východísk štátneho rozpočtu, ale tie výsledky nemožno hodnotiť inak ako výsledky pozitívne pri tej nutnosti nastaviť stabilizačnú politiku tak, aby sme dokázali podstatne redukovať schodok bežného účtu. A my sme ho dokázali, keď sa znížil na 5,6 % o 45 %, keď sme dokázali v jednom jedinom roku tak podstatne redukovať aj schodok verejných financií, myslím si, že v danom prípade sme asi včas nemohli skutočne očakávať, že by to mohlo mať iné dosahy na HDP, ako sa aj ukázalo.

    Vrátim sa ešte k pánovi predsedovi Najvyššieho kontrolmého úradu. Myslím si, že veľmi často hovoríme o kritike výnosu daní, samozrejme, že nie sme spokojní s tým, koľko sa nám darí vyberať daní. Na druhej strane musím povedať, že opäť ak niečo môžem povedať, že bolo skutočne v mimoriadne zlom stave, tak to bola daňová správa, ktorú sme zdedili. A to trvá, to trvá určitý čas, kým dokážeme urobiť tu nejaké podstatnejšie zlepšenia. Ja som presvedčená, že aj tie výsledky, ktoré sme vlani dosiahli, svedčia o tom, že sa urobili veľmi významné kroky dopredu, ak sa o jednu tretinu zlepšilo vymáhanie nedoplatkov v porovnaní s rokom 1998, tak je to významný krok dopredu. V tejto Národnej rade sme schvaľovali mnohé legislatívne návrhy, ktoré výrazne zlepšujú, vytvárajú predpoklady na zlepšovanie správy daní. Ja som už aj informovala, môžem zopakovať tú informáciu, že pripravujeme reformu daňovej správy, ktorá bude veľmi závažná. Budem veľmi rada, ak budem mať možnosť poslaneckú snemovňu o nej aj podrobnejšie informovať. Sú to všetko kroky, ktoré smerujeme k tomu, aby sme zlepšili efektívnosť výberu daní.

    Chcela by som ešte reagovať na tri poznámky, veľmi stručne.

    Po prvé, skutočne je to tak, že aj sme zdedili veľký neporiadok v správe majetku štátu. Prvý krok, ktorý sa urobil, že sa urobila rozsiahlejšia novela zákona o správe majetku štátu, ktorú sme schválili začiatkom minulého roka, ale druhý krok musí byť aj evidencia majetku štátu. Je neuveriteľné, že idete z rezortu na rezort, z jednej rozpočtovej organizácie k druhej ako k podriadenej organizácii a v zásade sa neeviduje majetok, nevytvárajú sa odpisy a tak ďalej a tak ďalej. Preto ja veľmi vítam aj vašu podporu zo strany Najvyššieho kontrolného úradu. Napokon je to už dnes schválený projekt tej štátnej pokladnice vládou Slovenskej republiky, kde okrem iného štátna pokladnica bude aj evidovať celý štátny majetok, bude aj evidovať, keď sa začnú vytvárať odpisy, výšku vytvorenia odpisov a tak ďalej a tak ďalej.

    Veľmi uvítam podporu aj zo strany Najvyššieho kontrolného úradu v pripravovanom ďalšom kroku, ktorý sa bude dotýkať štátnych fondov. Myslím, že tí poslanci, ktorí prijali naše pozvanie na seminár, ktorý sme v tomto smere pripravili, sú už informovaní o tom, aké zámery ministerstvo financií má v tomto smere. Dúfam, že dokážeme presvedčiť aj vládu a vláda prijme rozhodnutie, ktoré bude znamenať podstatne iné riešenie štátnych fondov. V žiadnom prípade, a chcem to podčiarknuť, nejde to, že by funkcie, ktoré štátne fondy plnili, zdroje, s ktorými nakladajú, by sa nepoužili na to isté, ale použili by sa iným spôsobom. Budú integrované do kapitol, ktoré dnes obhospodarujú štátne fondy a s výnimkou skutočne veľmi obmedzenou v okruhu štátnych fondov, z ktorých jeden sa napríklad premení na agentúru, druhý tu bude musieť zostať ako tzv. nukleárny fond. Pravdepodobne, ak sa na tom dohodneme, štátne fondy ako také zaniknú. Ešte raz zopakujem, je to súčasť aj našej iniciatívy zmeniť prístup k rozpočtu s prechodom na programové rozpočtovanie, keď teda jednotlivé programy budú vtiahnuté do rozpočtu, bude tá možnosť prechodu prostriedkov z jedného roka na druhý a tak ďalej. To je všetko to, čo bude aj obsahom pripravovaného novelizovaného zákona, teda pripravovanej novely zákona o rozpočtových pravidlách.

    K vystúpeniam poslancov, opozičných poslancov. Pán poslanec Kozlík motto k svojmu vystúpeniu urobil asi také, účtovne všetko sedí, ale vecne nie. Snažila som sa vysvetliť, že zrejme asi nepochopil celkom, o čo vláde v roku 1999 išlo. Ja som to v úvodnom slove aj podčiarkla, že nám išlo skutočne v rozpočtovej politike o to, aby sme dosiahli určité podstatné pokroky v stabilizácii aj verejných financií, a zároveň nám išlo o to, aby sme zabezpečili záväzky štátu. Myslím si, že obidva tieto zámery, na ktorých bol postavený štátny rozpočet na rok 1999, sme aj splnili. Myslím, že podstatné je iné, podstatné je to, že sme v minulom roku už vytvorili predpoklady na to, aby nastali zásadné zmeny aj v podnikateľskom prostredí. A zdá sa, že pán poslanec ani nie celkom dobre chápal, že v tom prvom roku, a my sme to veľmi otvorene deklarovali a pri každej príležitosti som to i ja hovorila, že rok 1999 nemôže byť jednoducho pre podnikateľské prostredie stabilné z toho hľadiska, že by bola stabilná legislatíva a tak ďalej a tak ďalej. Veď bolo treba prijať, len ministerstvo financií predložilo 40 zákonov a každý z nich sa viac alebo menej dotýkal podnikateľskej sféry. Podstatné je to, že sme v minulom roku nastavili to podnikateľské prostredie inak, ako bolo dosiaľ. A tie hlavné zložky boli dve, jedna súvisela s finančnou reštrukturalizáciou, o ktorej sa ešte zmienim, pretože boli aj otázky v tomto smere položené, a druhá súvisela s tým, že sme urobili podstatné kroky k zníženiu daňového zaťaženia.

    Napokon niečo sme ešte i tento rok doschvaľovali, takže chcem len zopakovať. Po prvé to bolo vážne rozhodnutie o znížení dane z príjmu právnických osôb zo 40 na 29 %, ďalej bolo zavedené paušálne zdaňovanie. Po tretie zrušili sme tzv. parafiškály, ktoré zaviedla predchádzajúca vláda, ktoré mimoriadne, možno ani nie tak svojou absolútnou výškou, ale administráciou komplikovali život podnikateľom. Zrušili sme odvody, ktoré boli do Eximbanky, a zrušili sme odvody do fondu na podporu zahraničného obchodu. Myslím, že podnikatelia, ktorí naozaj rozmýšľajú a ktorí vidia aj ten vývoj na peňažnom trhu, ktorý sa postupne bude odrážať aj na komerčných úrokových sadzbách, nemôžu rozprávať takým spôsobom, ako ste to vy naznačili. Pravdaže, kto nechce hodnotiť plusy aj mínusy, ale pozerá sa na všetko len z jedného zorného uhla, tak zrejme asi hodnotí veci odlišne, tak ako ste to hodnotili aj vy.

    Veľmi stručne by som sa dotkla roku 1998. Ja by som sa asi hanbila vystúpiť takým spôsobom, akým ste vystúpili, pretože vy veľmi dobre viete, že pred voľbami v septembri bol schodok štátneho rozpočtu na úrovni celoročného schodku, a pritom nás čakal ešte september, október, november, december, čiže 4 mesiace, a bolo jednoznačne treba riešiť veci, ktoré ste vy nechali, neriešili ste ich, či už to boli sociálne dávky, dotácie na teplo, či to boli dlhy školstvu. Ani jedna koruna sa nevyužila na iné ako na riešenie týchto dlžôb. A to sa, samozrejme, odrazilo aj v schodku štátneho rozpočtu. Ako k tomu došlo? Jednoducho tak, že ste zhruba asi o 10,2 mld. nadhodnotili príjmy štátneho rozpočtu. A, samozrejme, v tom prípade nebolo možné pokryť všetky tieto požiadavky, ktoré chod štátu si jednoducho vynútil.

    Veľmi stručne by som sa vrátila k štátnemu dlhu. Myslím, že náš zámer, ktorý sme si povedali, aby sa spomalila dynamika nárastu štátneho dlhu, napriek číslam, ktoré ste tu podrobne čítali, sa podarilo dosiahnuť. O ničom inom som nehovorila len o tomto. Samozrejme, dochádza aj k zmene štruktúry štátneho dlhu a je to zmena, ktorú ja môžem hodnotiť pozitívne, pretože výrazne sa nám podarilo zmeniť štruktúru v neprospech krátkodobých a v prospech dlhodobejších úverov a to sa nám iste podarilo dosiahnuť v minulom roku najmä tým, že sa zmenil podiel medzi domácim a zahraničným dlhom. A v tomto roku, chvalabohu, už sa nám to darí aj tým, že aj na domácom trhu sme schopní emitovať štátne dlhopisy, ktoré majú dlhší čas splatnosť ako jeden rok. Len pripomeniem päťročnú emisiu, ktorá nepochybne je zatiaľ historickou, pretože bola prvá a veľmi významná, a ktorá tiež v rozsahu 10 mld. už nám začína meniť trošičku ďalej štruktúru štátneho dlhu aj v prospech domáceho krytia.

    Podstatné však je, že zákonné úrokové sadzby, o ktorých ste tu hovorili, samozrejme, že je to anomáliou, ktorá vyplýva, a veľmi jednoducho sa dá vysvetliť, vyplýva na jednej strane z toho, že sme veľmi jednoznačne dosiahli pokrok v stabilizácii verejných financií, čo sa odrazilo potom aj na poklese úrokových sadzieb. To bolo po prvé. A po druhé, že sme dali do bánk prostriedky, ktoré rovnako pomohli banky dať do poriadku, takže celkom prirodzene následok toho je, že klesajú úrokové sadzby. Na druhej strane keď sme naprávali chyby po vás, ktoré sa týkali administratívne riadených cien, tak, prirodzene, vyskočila miera inflácie jednorazovo vyššie. A to vysvetľuje tú anomáliu, že skutočne po určité obdobie tu zrejme ešte budú záporné úrokové sadzby.

    Myslím si, že najdôležitejšie je skutočne to, že tie rozhodujúce kroky, ktoré smerujú k zlepšeniu ponuky úverov aj z hľadiska dostupnosti úverov, ale i z hľadiska úrokových sadzieb, sme už urobili po prijatí zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý bol posledný z nutných krokov, ktoré bolo treba urobiť. Iste bude ten bankový sektor reagovať inak, aj keď ja by som chcela trošku upozorniť, že nečakajme, že tá reakcia bude okamžitá, pretože tie kľúčové finančné inštitúcie stoja pred privatizáciou a samozrejme, že kým do nej nevstúpi strategický investor, budú ďalej pokračovať v príliš opatrnej úverovej politike, ktorej i ja som kritikom, tak ako mnohí z vás.

    Chcela by som však poukázať, že kroky, ktoré sme robili, nám pomohli výrazne znížiť financovanie štátneho dlhu, či už financovania aj likvidity, ale aj štátneho dlhu. Tento rok sme zatiaľ ešte neemitovali ani jednu korunu štátnych pokladničných poukážok. Vlani sa nám podarilo znížiť ceny úrokov k dosahovaniu štátnych pokladničných poukážok okolo 13 %. Keď to porovnáte s rokom 1998, buďte takí láskaví, pomôžte mi, aké čísla ste dosahovali vtedy. Ja si pamätám štátne dlhopisy, kde priemerná úroková sadzba v roku 1999 bola okolo 19 %, v roku 1998 okolo 26 % a tento rok je okolo 10 %, pričom sme za posledných niekoľko mesiacov neemitovali štátne dlhopisy. Ale zrejme sa k tomu budeme musieť vrátiť.

    Otázky, ktoré sa týkali ešte aj záruk, osobitne treba sa zmieniť o osobitných zárukách, tie sa dotýkali transferu klasifikovaných úverov z troch finančných inštitúcií do Konsolidačnej banky, do Slovenskej konsolidačnej banky a iste aj osobitných záruk, na ktoré boli vytvárané, ako správe povedal pán poslanec, oprávky v Národnej banke Slovenska v súvislosti s Konsolidačnou bankou. Tieto osobitné záruky budú v priebehu veľmi krátkeho obdobia, určite v priebehu tohto roka nahradené štátnymi cennými papiermi, ktorých emisiu pripravujeme. Je to veľmi zložitá unikátna operácia, takže nie sme, resp. - poviem to pozitívne - bolo potrebné sa skutočne veľmi starostlivo na ňu pripraviť a osloviť odborníkov, aby táto operácia dopadla dobre, pretože je to operácia, ktorá vlastne bude pokrývať prevažnú časť, takmer celé náklady, ktoré sú spojené s reštrukturálizáciou finančného sektora.

    Ak by som parafrázovala to, čo povedal pán poslanec Kozlík, naozaj nie je dôležitá ani tá účtovná stránka, dôležitá je vecná stránka. A myslím si, že veľmi málo zaznieva, že náklady, ktoré sú spojené s reštrukturalizáciou finančného sektora, majú aj svoje príčiny, svoje jasné jednoznačné faktory, ktoré za tým sú. A stačí len zopakovať, že je to istá časť úverov, ktoré sú ešte spred roka 1989, o ktorých asi dnes už nemá zmysel veľmi hovoriť, kto za ne nesie zodpovednosť. Ale je tam veľká časť úverov a v Slovenskej sporiteľni sú to všetko nové úvery, ktoré vznikli už za vášho vládnutia, až 7-ročného, pretože sú to úvery, ktoré súvisia s poskytovaním privatizačných úverov malej a hlavne veľkej privatizácie, s poskytovaním politických úverov...

  • Reakcia z pléna.

  • ... a, samozrejme, aj s chybami manažmentu. A len tak musím povedať,...

  • Ruch v sále.

  • ... že váš tieňový minister financií bol posledným prezidentom Slovenskej sporiteľne pred prevzatím moci novou vládou, a to, čo zanechal v tej Slovenskej sporiteľni, hovorí za seba. Takže dúfam, veľmi dúfam, že váš tieňový minister financií nikdy nebude aj skutočným ministrom financií, lebo nepochybne by to malo veľmi negatívne dosahy.

  • Ruch v sále.

  • No a ak dovolíte, páni poslanci, ja som sedela ticho, ja som vás počúvala, aspoň minimálnu, aspoň minimálnu úroveň by som aj od vás čakala, ale zdá sa, že moje očakávania sú nadmerné.

  • Páni poslanci, chvíľku ešte počkajme, trpezlivosť.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Viete, niekedy si hovorím, že škoda, že sme vyhrali voľby. Mali ste tu zostať a mali ste si vyťahovať tie horúce uhlíky z ohňa, a nie, aby som ich vyťahovala ja za vás.

  • Ruch v sále.

  • Dovoľte mi, aby som na záver už len zareagovala na návrhy, ktoré tu zazneli. Prvý zaznel zo strany pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Ja si myslím, že veľmi jednoznačne to podporujem, pretože napokon pripravujeme opatrenia, budú aj v novom zákone o rozpočtových pravidlách, ktoré sa týkajú požiadaviek ďalšieho upevnenia rozpočtovej disciplíny a rovnako aj existencie štátnych fondov. Chcem však povedať, že štátne fondy už podľa existujúcej platnej zákonnej úpravy by mali viesť účty len v Národnej banke Slovenska, a nerobia to tak, takže netreba asi nový zákon v tomto smere, ale treba dôslednejšie vymáhať dodržiavanie tohto zákona. Ale myslím si, že cestou včlenenia štátnych fondov do rozpočtových kapitol sa aj toto vyrieši.

    Samozrejme, hovoriť o tom, že upevnenie rozpočtovej disciplíny by malo byť predovšetkým spojené so znižovaním korupcie pri verejnom obstarávaní, tak zrejme asi vychádzate zo skúseností, ktoré tu boli v minulosti. Ja chcem len v tomto smere povedať, že predsa táto poslanecká snemovňa prijala aj zákon, podľa ktorého vznikol nový Úrad o verejnom obstarávaní, takže dnes sú už aj inštitucionálne podmienky na to, aby v tomto smere skutočne nedochádzalo k nedodržiavaniu zákona, a nevidím dôvod, aby sme niečo ešte navyše, ako zákon o tom hovorí, doplňovali do uznesenia, ktorým budete zaväzovať vládu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nie. Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyni, vážení páni poslanci, hlasovať o záverečnom účte budeme až po správe SIS.

    Do 14.00 hodiny je prestávka. Prajem vám dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti, začneme hodinu otázok.

    Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, členov vlády, aby zaujali svoje miesta v rokovacej miestnosti.

    Otváram bod programu -

    hodina otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude za nich odpovedať sám.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    namiesto pánov podpredsedov Mikloša a Csákyho bude odpovedať pán minister Miklós, namiesto pani ministerky Machovej a pána ministra Harnu bude odpovedať pán minister Macejko, namiesto ministra Pittnera minister Čarnogurský a namiesto ministra Kukana minister Kňažko.

  • Ďakujem pekne.

    Pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky odpovedal v časovom limite 15 minút.

    Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Viliama Sopka. Otázka znie: "Aké sú dôvody, že vláda Slovenskej republiky nedala stanovisko k návrhu poslanca pána Langoša na novelu zákona číslo 249/1994 Z. z.?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec,

    v odpovedi na vašu otázku chcem uviesť, že Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky návrh zákona rovnakého znenia prerokovala 16. novembra 1999, keď návrh zákona predkladal minister vnútra. Po všeobecnej rozprave vzhľadom aj na pretrvávajúci rozpor s ministerstvom financií bol prijatý záver, s ktorým súhlasil aj predkladateľ, a to, že návrh bude dopracovaný a opätovne predložený na rokovanie Legislatívnej rady s tým, že v ňom bude komplexne upravená problematika boja proti organizovanému zločinu, najmä téma prania špinavých peňazí. Keďže návrh sa dotýkal noviel ďalších 13 zákonov, Legislatívna rada predkladateľovi odporučila, aby z hľadiska systematiky otázky, ktoré sa navrhovali riešiť predloženým návrhom, boli zapracované do noviel predmetných zákonov, ktoré už boli prerokované, predložené na ústavné prerokovanie Národnej rade, prípadne ich uplatnil v rámci legislatívnej prípravy návrhov noviel dotknutých zákonov príslušnými rezortmi.

    Opätovne bol zaradený na program rokovania Legislatívnej rady 30. mája, ale prerokovaný nebol, pretože neboli vyriešené otázky, o ktorých som sa stručne zmienil. Následne bol zaradený na rokovanie 20. júna tohto roku. Ten priestor, ktorý bol medzi 30. májom a 20. júnom, mal slúžiť a aj poslúžil na to, že predseda Legislatívnej rady podpredseda vlády Fogaš sa usiloval získať pre túto myšlienku predkladateľa a poslanecké kluby. Na moje požiadanie navštívil poslanecký klub Slovenskej demokratickej koalície, kde vysvetlil závery alebo zámery, alebo názory Legislatívnej rady a požiadal poslancov, aby zvážili, zohľadnili uvedené predbežné stanovisko Legislatívnej rady.

    Rovnako som ho požiadal, aby vysvetlil tieto postoje na spoločnom rokovaní poslaneckých klubov vládnej koalície a členov vlády v deň, keď začala táto schôdza Národnej rady Slovenskej republiky, čo sa aj stalo. Po týchto konzultáciách rozhodol predseda Legislatívnej rady zaradiť tento návrh zákona, teda na 20. júna, keď napokon aj prerokovaný bol so záverom, že Legislatívna rada odporúča vláde s návrhom vlády vysloviť nesúhlas.

    Tento záver bol prijatý okrem iného aj preto, že navrhovateľ sa Legislatívnej rady nezúčastnil napriek pozvaniu a vlastne nemal kto reagovať na výhrady predovšetkým ministerstva financií. Keďže rokovanie Národnej rady bolo také pružné, ako bolo, vlastne hlasovanie predbehlo rokovanie Legislatívnej rady a to stanovisko, ktoré napokon by bola vláda Slovenskej republiky včera prijala.

  • Pán poslanec Sopko, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Áno, využijem v zásade priestor. Ďakujem, pán predseda vlády, za odpoveď.

    Pán poslanec Langoš z vlastnej iniciatívy predložil novelu zákona o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších foriem trestnej činnosti. To treba na jednej strane oceniť. Novela bola schválená, ale poslanci Národnej rady pred hlasovaním alebo do hlasovania nepoznali stanovisko vlády Slovenskej republiky. Takže ja si vážim iniciatívu pána poslanca Langoša, ale som rozčarovaný, že v takej závažnej oblasti iniciatíva poslanca má nahrádzať prácu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré veľmi zdĺhavo pripravovalo úplne nový zákon pre túto oblasť. No a sklamaný som z toho, že poslanci sú vystavení, aby hlasovali bez toho, aby poznali stanovisko vlády, čo by sa v žiadnom prípade nemalo, pán predseda vlády, opakovať.

    Doplňujúca otázka: Aký máte názor na to, čo Národná rada schválila bez stanoviska vlády, ak dnes vieme, že bolo záporné stanovisko ministerstva vnútra, záporné stanovisko ministerstva financií, o čom pán Langoš vedel, a myslím si, že situácia je k dnešnému dňu veľmi komplikovaná, aj bude, pokiaľ sa tento zákon uvedie do života.

    Ďakujem pekne. Skončil som.

  • Ja by som chcel tiež vysloviť to, čo ste vyslovili vy, pán poslanec, v úvode svojej doplňujúcej otázky, že si vážim akúkoľvek individuálnu poslaneckú aktivitu, ktorá je robená v dobrom úmysle riešiť veci. Rovnako na jednej strane som si vedomý, že je možné rokovať poslanecké iniciatívy aj bez stanoviska vlády Slovenskej republiky. Nie je to zákonná povinnosť. Ale na druhej strane je úplne jasné, že máte pravdu a že je v záujme vlády predovšetkým, aby sa vyjadrovala a načas vyjadrovala k návrhom poslaneckých iniciatív. A je mi ľúto, že sme to nestihli v tomto prípade. Samozrejme, že z toho aj pre nás plynie isté ponaučenie, aby sa to nemuselo opakovať.

    Ale podotýkam dve veci:

    Po prvé, že, ak mám presnú informáciu, sme sa vyjadrovali k 30 návrhom alebo poslaneckým iniciatívam a iba k dvom sme nezaujali stanovisko. V 28 prípadoch sme konali načas a tak, ako, myslím, je v našom obojstrannom záujme. To je prvá poznámka.

    A druhá poznámka spočíva v tom, že na základe toho, že som uviedol, že sme mali naozaj dobrú vôľu tlmočiť naše videnie, podpredseda vlády prišiel na poslanecký klub, do ktorého pán Langoš patrí. Rovnako detailne informoval poslancov vládnej koalície o našom stanovisku ústne v deň, keď začínala Národná rada Slovenskej republiky.

    Domnievam sa teda, že sme urobili to, čo urobiť bolo potrebné, aby poslanecký zbor mal informácie a poznal aspoň v tejto verbálnej polohe názory rozhodujúcich členov vlády Slovenskej republiky. Ale v závere by som chcel povedať, že prijímam to, čo ste povedali, a verím, že takéto prípady už budú ojedinelé alebo nijaké.

  • Druhá otázka pre predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Štefana Rusnáka. Otázka znie: "Uvažuje vláda s výstavbou tunela pod Soroškou?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážený pán poslanec,

    v koncepčných zámeroch rezortu dopravy sa uvažuje s prestavbou cestného ťahu 1/50 v úseku Zvolen - Lučenec - Rimavská Sobota - Rožňava - Košice na rýchlostnú komunikáciu. To je vlastne úsek, do ktorého spadá aj Soroška. V tejto koncepcii bola už v uplynulých rokoch začatá predprojektová a projektová príprava niektorých dopravne nevyhovujúcich úsekov cesty, okrem toho, ktorý ste uviedli vy, spomeniem napríklad cestný obchvat Tornale alebo preložku ciest pri obciach Figa a Ožďany. V štádiu realizácie výstavby je cestný obchvat Brzotína.

    Zamýšľaná nová výstavba cesty úseku Lipovník - Jablonov nad Turňou je v štádiu posudzovania z hľadiska vplyvov stavby na životné prostredie. Vypracovaná technická štúdia obsahuje dva varianty riešenia povrchovým vedením trasy novej cesty a jeden variant ako tunelové riešenie. To je variant, ktorý bezprostredne zaujíma vás. V podstate ide teda buď o preložku cesty v dĺžke 7 až 8 km a pri tunelovom variante ide vlastne o razbu tunela v dĺžke 5 kilometrov, čo je približne ten, ktorý už je razený pod Braniskom. Posudzovanie uvedených variantov z hľadiska vplyvov na životné prostredie je v kompetencii ministerstva životného prostredia a má byť skončené v najbližších mesiacoch. Ako je známe, predmetný úsek cesty sa nachádza v chránenom krajinnom území, čo istým spôsobom komplikuje prácu investora a zrejme zo strany ochrancov prírody bude zásadný tlak na výber tunelového riešenia cesty.

    Predbežné rozpočtové náklady tunelového variantu predstavujú v súčasných cenách 4 mld. Sk, čo kilometer, to miliarda. Ide teda o finančne mimoriadne náročný variant riešenia. So zreteľom na zdrojové možnosti štátu nie je teda celkom možné v dohľadnom čase alebo v najbližších rokoch očakávať realizáciu tejto stavby. Je však úlohou rezortu hľadať možnosti financovania vybraných významných stavieb na cestnej sieti z niektorých fondov Európskej únie. Ide o začatý proces konzultácií a očakávame príslušné rozhodnutia. Ak v tomto procese tunel pod Soroškou bude spĺňať všetky požadované finančné a dopravné kritériá, potom spolufinancovanie s Európskou úniou bude mať reálny základ v strednodobom časovom horizonte, môžeme skončiť všetky práce potrebné na začatie stavby.

    Teda zhrniem a podčiarknem. Jedna alternatíva je po povrchu urobiť vlastne zárez na Soroške, druhá alternatíva je razba tunela, tá stojí však velikánske peniaze a tieto peniaze sa pokúsime nájsť tak, aby sme financovali časť z našich verejných zdrojov a časť z prostriedkov Európskej únie, ak padne rozhodnutie definitívne, že vzhľadom na uvedené zvíťazí tento tunelový variant.

  • Pán poslanec Rusnák, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Zapnite pána poslanca.

  • Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.

    Mňa by skutočne zaujímal v tom momente ten časový horizont, zhruba.

  • Pán poslanec,

    touto témou sa zaoberám od roku 1991, keď som bol námestníkom ministra dopravy, dnes je už o 10 rokov trošku viac. Jednoducho stojí to strašne veľa peňazí a my musíme veľmi efektívne narábať s peniazmi, ktoré máme. Máme rozpracovaný tunel, ktorý je smerovaný cez Branisko, máme vlastne dvojnásobné tempo výstavby diaľnic, stojí to obrovské peniaze. Preto by som sa nerád uchýlil k osobným odhadom, hoci by som azda sám mohol viac-menej trafiť, ale radšej sa dohodnime tak, že o niekoľko mesiacov, ako som vám povedal, bude známe definitívne stanovisko predovšetkým rezortu životného prostredia a ďalších inštitúcií. Ak zvíťazí tunelový variant o niekoľko mesiacov, o niekoľko mesiacov budeme omnoho múdrejší, ako je reálne očakávať prispenie Európskej únie. Tak sa dohodnime, že povedzme do konca roka by som vám takýto časový horizont sa pokúsil povedať.

  • Ďakujem.

    Tretia otázka pre predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Fehéra. Otázka znie: "Kedy bude podpísaná zmluva medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou o malom pohraničnom styku, ktorá by medzi iným uľahčovala aj prechod hranice napríklad aj na občiansky preukaz?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážený pán poslanec,

    v roku 1999 bola zriadená zmiešaná slovensko-maďarská komisia pre otázky spolupráce v oblastiach patriacich do pôsobnosti ministerstva vnútra. Na základe plánu práce zmiešanej komisie má predložiť maďarská strana v tomto roku návrh dohody o spoločnej kontrole na štátnej hranici, ktorá by mala vytvoriť podmienky na plynulé vybavovanie osôb a vozidiel na hraničných priechodoch medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Zároveň experti obidvoch strán, to znamená Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Maďarskej republiky, pripravujú dohodu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o zabezpečení prístupu k hradu Šomoška pre občanov oboch krajín a štátov Európskej únie. Uvažuje sa aj o iných miestach, ktoré sú spojené s kultúrnymi a historickými hodnotami oboch krajín. Opäť príkladmo spomeniem aspoň jednu, a to jaskyňa Domica.

    Uľahčenie bude spočívať v tom, že návštevníci týchto lokalít budú môcť prekračovať štátnu hranicu aj mimo hraničných priechodov v stanovenom čase.

    9. júna 2000 sa konalo v Prahe stretnutie premiérov vlád krajín Vyšegradskej štvorky. Okrem iného bol na stretnutí deklarovaný záujem o spoluprácu v oblasti vytvárania podmienok na voľnejší pohyb osôb medzi krajinami V 4. Táto úloha má byť uložená aj uznesením vlády Slovenskej republiky s termínom splnenia 10. mája 2001. Po tomto samite sa pripravuje takýto komplexný materiál s konkrétnymi úlohami pre konkrétnych ministrov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky bude iniciovať doplnenie príloh bezvízových dohôd s Maďarskom a Poľskom, aby jedným z ďalších platných cestovných dokladov bol aj občiansky preukaz. Preto príprava klasickej dohody o malom pohraničnom styku s Maďarskou republikou sa javí momentálne bezpredmetnou. Prekračovanie štátnej hranice na platný občiansky preukaz existuje v súčasnosti s Českou republikou, čo je, samozrejme, charakteristickou črtou nadštandardných vzťahov a väzieb vyplývajúcich z bývalého federatívneho spolužitia.

    Po vzniku a sukcesii Slovenskej republiky do medzinárodných zmlúv, ktorými bola viazaná Česká a Slovenská Federatívna Republika, zostáva platná a vykonáva sa Dohoda medzi vládami ČSSR a Maďarskej republiky o úprave pohraničného styku, ktorá bola podpísaná ešte v roku 1962. Táto dohoda umožňuje prekračovať spoločnú slovensko-maďarskú hranicu a vstupovať do pásma pohraničného styku širokého 15 km na území každého štátu na stálu pohraničnú priepustku najmä tým osobám, ktoré udržujú železničné trate, mosty, pozemné komunikácie. Ale to viete. A to je tak trošku aj mimo vašej otázky.

  • Ďakujem, pán predseda vlády.

    Máte 7 sekúnd, pán poslanec, tak nech sa páči, 2 sekundy.

  • No ďakujem pekne za odpoveď, pán predseda vlády.

  • Smiech v sále.

  • Čas, ktorý bol vymedzený na odpovede na otázky poslancov pre predsedu vlády, uplynul.

    Teraz by sme prešli na otázky poslancov a odpovede členov vlády.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Milan Benkovský pre pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša, ten nie je prítomný, bude odpovedať László Miklós. Otázka znie: "V týchto dňoch ste informovali o veľkých rezervách v centrálnych štátnych orgánoch. Potvrdili ste tým požiadavky SDĽ na redukciu ministerstiev a ich pracovníkov. Súhlasíte s tým? Prečo ste to neriešili v reforme verejnej správy?"

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda parlamentu,

    vážené panie poslankyne, poslanci,

    dovoľte mi, aby som prečítal odpoveď na otázku pána poslanca Benkovského za môjho menovca Ivana Mikloša.

    V odpovedi na vašu otázku, pán poslanec, by som chcel zdôrazniť tieto fakty:

    - Audit súladu činnosti a financovanie ústredných orgánov a organizácií v ich pôsobnosti prebehol pod mojou gesciou v prvom polroku t. r. a v súčasnosti sú jeho výstupy na medzirezortnom pripomienkovom konaní. Po jeho vyhodnotení a zapracovaní pripomienok bude predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

    - Môžem potvrdiť to, čo ste napísali v prvej časti svojej otázky, že audit odhalil veľké rezervy. Odhad možných úspor predstavuje 2,6 až 3,9 mld. Sk ročne. Treba však uviesť, že najväčšie rezervy možno nájsť v nakladaní s majetkom a vo fungovaní tzv. priamo riadených organizácií, teda rozpočtových a príspevkových organizácií, pod priamou kontrolou ústredných orgánov, nie v samotných ústredných orgánoch.

    - Audit napriek tomu navrhuje aj viaceré zmeny na úrovni ústredných orgánov a redukciu počtu ich pracovníkov, ale len po zlúčení niektorých priamo riadených organizácií s ústrednými orgánmi a v súčinnosti s viacerými kľúčovými systémovými zmenami. Znižovanie počtu pracovníkov bez týchto zmien by znamenalo znefunkčnenie, nie lepšie fungovanie ústredných orgánov.

    - Pokiaľ ide o redukciu počtu ministerstiev, audit vychádzal z obmedzení, ktoré určil riadiaci výbor auditu, že audit sa nemá zaoberať znižovaním počtu členov vlády. Na základe aj západoeurópskych skúseností sa dá povedať, že počet členov vlády je pre nákladnosť ústrednej štátnej správy irelevantný. Okrem toho znižovanie počtu členov vlády znamená zmenu koaličnej dohody.

    - Audit však navrhol, na základe skúseností najmä škandinávskych krajín, možnosť spoločných ministerstiev. Ide o ministerstvá s dvoma, prípadne viacerými ministrami, z ktorých každý stojí na čele svojej vecne príslušnej časti ministerstva. Využívajú však spoločné útvary, napríklad legislatívy, informatiky, zahraničných vzťahov a podobne. Takáto reforma umožňuje vyššiu efektívnosť fungovania ústredných orgánov bez znižovania počtu členov vlády. Na Slovensku možno uvažovať o spoločných ministerstvách školstva, kultúry či dopravy a hospodárstva.

    - Na záver by som chcel dodať, že reforma verejnej správy riešila túto otázku. V spolupráci s pracovnou skupinou zabezpečujúcou audit zapracoval splnomocnenec vlády Viktor Nižňanský do koncepcie kľúčové a systémové prvky reforiem navrhovaných auditom.

    Toľko odpoveď Ivana Mikloša.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Benkovský, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za odpoveď.

    Keďže sa pán Miklós osobitne touto oblasťou nezaoberá, nechcem mu dávať doplňujúcu otázku, chcem len konštatovať, že s takouto odpoveďou pána podpredsedu vlády som rátal. A je vidieť, že sa tomu nevenuje, že mu to pripravujú iní istí ľudia.

    Ďakujem.

  • Pán minister zostaňte, lebo budete zastupovať aj naďalej podpredsedu vlády.

    Druhú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Aibeková. Otázka znie: "Pán podpredseda, ste na tom finančne tak, že musí byť vašim dvom deťom uhradené liečenie pri mori z prostriedkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne?"

    Pán minister, nech sa páči.

  • Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som prečítal odpoveď môjho menovca.

    Je mi veľmi ľúto, že z dôvodu dlho plánovanej zahraničnej cesty sa nemôžem zúčastniť rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, najmä ak mi bola vylosovaná taká osobná otázka, akú ste, pani poslankyňa, položili.

    Moje deti boli schválené na ozdravný pobyt pri mori na základe toho, že spĺňajú všetky kritériá a na základe týchto kritérií boli vybraté. Kauzu z toho prípadu vyrobili svojimi nepravdivými tvrdeniami denník HZDS Nový deň, ktorý lživo tvrdil, že

    1. som vykonával nátlak na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, aby moje deti boli schválené,

    2. žiadosť nespĺňala potrebné kritériá a tieto že boli zmenené,

    3. väčšina detí bola vybratá z Bratislavy.

    Ani jedno z týchto tvrdení nie je pravdivé a je mi ľúto, že aj vy, pani poslankyňa, sa pripájate k tejto lživej a nechutnej verejnej kampani, ktorá sa týka takej citlivej a osobnej veci, ako je zdravie mojich detí. Keď už je tak, neostáva mi nič iné, ako o zdraví mojich detí verejne hovoriť.

    Môj syn trpí od 6 mesiacov veku bronchiálnou astmou a dcéra od narodenia oslabenou imunitou. Dcéra má 12 a syn 10 rokov a doteraz som o žiadne zahraničné liečebné pobyty pre svoje deti nežiadal. Doteraz sme ozdravné pobyty pri mori alebo na horách organizovali s manželkou súkromne, v súčasnosti mi však moje pracovné vyťaženie a zaneprázdnenosť neumožňujú, aby som s deťmi na horách alebo pri mori mohol stráviť dostatočne dlhý čas na to, aby to malo pozitívne zdravotné účinky. Aj preto som požiadal o schválenie trojtýždňového ozdravného pobytu pri mori organizovaného VZP. Urobil som tak po prvý a po mojich skúsenostiach aj poslednýkrát.

    Priznám sa, že som sa nezaujímal o to, aká časť nákladov na pobyt je hradená poisťovňou a aká rodičom, pretože mi išlo predovšetkým o pozitívne liečebné účinky pobytu pri mori na zdravie mojich detí. Ak sa pýtate, či "ste na tom finančne tak, že musí byť vašim dvom deťom liečenie pri mori hradené z prostriedkov VZP", odpovedám, že nemusí, ale môže, a to vtedy, ak moje deti spĺňajú všetky zdravotné a iné kritériá a sú na základe nich vybraté. Moja finančná situácia, ak dovolíte, s tým nemá nič spoločné.

    Prajem vám, vážená pani poslankyňa, pevné zdravie pre vás aj pre vaše deti.

    Toľko pán Ivan Mikloš. K tomu poslednému želaniu sa pripájam aj ja.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať?

  • Ďakujem pekne.

    Samozrejme, nie na vás, pán minister. Je mi ľúto, že práve vy ste museli odpovedať.

    Nejde tu vôbec o kampaň a nerobil ju Nový deň. Pán podpredseda vlády asi nečíta iné denníky, konkrétne aj Nový Čas, Národnú obrodu a ďalšie, kde to písali. A ja považujem za amorálne, aby podpredseda vlády, keďže týchto poukazov je iba niekoľko kusov, aby podpredseda vlády pre deti čerpal tieto poukazy, keď tisíce detí, tisíce detí zo sociálne slabých rodín sa nedostanú a sú rovnako choré ako deti pána podpredsedu vlády.

    Mne je ľúto, že má choré deti, ale myslím si, že naozaj si môže dovoliť zaplatiť týmto deťom pobyt pri mori. Aj ja som mala choré dieťa a v živote by som si nedovolila požiadať Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá má mnohomiliónové dlhy. Je tu pán minister zdravotníctva, vie, ako na tom Všeobecná zdravotná poisťovňa je. Čiže ja doprajem deťom všetkým, aj vašim, aj deťom pána podpredsedu, aby boli zdravé.

    Ale je amorálne, ak vláda dáva návrh, podľa ktorého si od 1. októbra budú musieť občania platiť sami cestu do kúpeľov aj pobyt v kúpeľoch, čo sa týka ubytovania. Takže už deti si to nebudú môcť dovoliť, deti choré alebo deti matiek, ktoré sú zo sociálne slabej situácie. Takže ja to považujem za amorálne, aby človek, ktorý má dobrý príjem, využíval fondy Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a tým vlastne vzal miesto pre dve deti zo sociálne slabých rodín.

    Čiže nie žiadna kampaň. A ako poslankyňa mám právo klásť túto otázku. A kládli si ju viaceré denníky. Takže pán podpredseda by sa mal predovšetkým zamyslieť nad svojím správaním.

    Ďakujem pekne.

  • Zrejme, pani poslankyňa, nechcete, aby som reagoval, ale to posledné želanie zopakujem, lebo to je aj v mojom mene, pevné zdravie pre vás aj pre vaše deti.

  • Ruch v sále a potlesk.

  • Pán minister, ešte počkajte, lebo aj tretia otázka je na podpredsedu vlády Ivana Mikloša. Otázka je od pána poslanca Slobodníka pre podpredsedu vlády Ivana Mikloša, ale bude odpovedať László Miklós. Otázka znie, pardon, pre pána Csákyho, ale bude odpovedať pán minister. Otázka znie: "Spochybnili ste existenciu slovenského národa v 9. a 10. storočí, o dnešnom slovenskom národe tvrdíte, že trpí silným komplexom menejcennosti. Sú to dôvody, prečo SMK žiada zmenu či odstránenie preambuly ústavy?"

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som prečítal odpoveď pána Csákyho.

    Dovoľte mi, aby som tlmočil v mene pána... Pardon. To bolo pre mňa písané. Ale aj on tak vždycky začína.

    Takže teraz začína jeho písaná odpoveď.

    Vážený pán Slobodník,

    dovoľte, aby som upriamil vašu ctenú pozornosť na skutočnosť, že Strana maďarskej koalície nepresadzuje zmenu či odstránenie preambuly ústavy z akejsi roztopaše alebo preto, aby sťažila dohodu koalície, či ešte väčšieho počtu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na novelu ústavy, ale výlučne v snahe posilnenia jej občianskeho princípu. Aj týmto chceme prispieť k vytvoreniu demokratickejšieho, a tým i stabilnejšieho politického prostredia na Slovensku.

    V dnešnej podobe preambuly našej ústavy, napriek spomenutiu aj iných národností a etnických skupín, je totiž prakticky zakotvená iba priorita slovenského národa ako skutočného zdroja štátnosti i samotnej konštitúcie. Je teda logické, že takáto zužujúca formulácia základného zákona štátu je pre SMK, ktorá sa zúčastňuje na výkone moci vo vláde, ale aj ako politického reprezentanta maďarskej menšiny, prinajmenšom neprirodzená. Preto SMK, presadzujúc zrušenie národného princípu, má aj snahu meniť veci, a to vo vzájomnej dôvere s každým demokratom ochotným uprednostňovať občiansky princíp.

    Vážený pán poslanec, k prvej časti vašej dnešnej otázky uvediem iba toľko, že vaše tam formulované tvrdenia sa nezakladajú na pravde. O čom sme práve tu v rokovacej sále parlamentu viedli už nie raz, zdá sa, neplodný dialóg. Obávam sa, že vaším prispením, žiaľ, v tomto dueli budeme ešte pokračovať, no keďže toho času som na zahraničnej pracovnej ceste, iste pochopíte, že nemôžem priamo reagovať na ďalšiu epizódu vašich osobných invektív voči mojej osobe.

    Toľko odpoveď pána Pála Csákyho.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Slobodník, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    No nebudem, samozrejme, vám vyčítať to, čo by bolo treba vyčítať pánu Csákymu. Ale keďže sú tu aj poslanci maďarskej koalície, ktorí sa všetci hlásia k národnosti za Maďarov, tak by som rád odcitoval vládny program, vládny program vlády pána Viktora Orbána, vydaný v roku 1998, ktorý je orgiou, orgiou, to sú orgie nacionalizmu.

    Ja vám budem citovať: "Sme spätí vyše 1000 rokmi maďarských dejín." Z kontextu vyplýva, že sa to vzťahuje aj na občanov maďarskej národnosti na Slovensku a v Rumunsku. "Od maďarskej vlády sa oprávnene očakáva, že bude konzistentne a pevne reprezentovať národné záujmy. Vláda má v úmysle posilňovať národné záujmy," citujem stále, "zahraničná politika bude takisto odzrkadľovať fakt, že hranice maďarského štátu a maďarského národa nie sú totožné a bude sa usilovať obhajovať záujmy národa a štátu." K tomuto dokumentu sa hlási celá maďarská koalícia, lebo sa v ňom ďalej píše, že "každá maďarská vláda musí podporovať autonómne úsilia". Sú to orgie nacionalizmu.

    Akým právom potom vy, neberte to osobne, vy, ktorí sa hlásite k maďarskému národu a takto sa priznávate k tomuto dokumentu, si dovoľujete zazlievať slovenskému národu, že má v preambule ústavy slovenský národ, keď navyše je tam formulácia spolu s etnickými menšinami, čiže tam, "s etnickými a národnostnými menšinami", vôbec tam nie sú vynechané z hry. Pokladám za bezočivosť, keď si pán Bugár a spol. dovoľujú vôbec vyslovovať takúto požiadavku na zmenu preambuly a keď sa Budapešť s týmito orgiami nacionalizmu, čo sú uverejnené vo vládnom programe, opovažuje priamo či nepriamo...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ruch v sále.

  • Reakcia z pléna.

  • Keď nechce, nemusí pán minister reagovať.

  • No v žiadnom prípade som nebol poverený odpovedať...

  • Ruch v sále.

  • Nebol som poverený odpovedať za pána Orbána, bol som poverený len za pána Csákyho. A ako viete, ja sa ani nepúšťam do týchto súbojov, ale v každom prípade ja za svoju osobu môžem povedať, že som za občiansky princíp takisto.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalšia z vyžrebovaných otázok je od pani poslankyne Slavkovskej pre ministra Ftáčnika. Otázka znie: "Koľko zmlúv o pridelených finančných prostriedkov na rekonštrukciu alebo výstavbu športových objektov uzavretých v rokoch 1997 - 1998 Fond telesnej kultúry ešte nenaplnil?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani poslankyňa,

    s mimoriadnou radosťou odpovedám na vašu otázku, lebo mi umožňuje odpovedať a ukázať na vaše postupy, kedy ste uzatvárali zmluvy, ktoré my potom musíme plniť, pretože vy ste ich v čase tých uzavretí nie všetky splnili.

    Koľko zmlúv o pridelených finančných prostriedkov uzavretých v rokoch 1997 - 1998 Fond telesnej kultúry ešte nenaplnil? Mohol by som vám prečítať zoznam siedmich objektov týkajúcich sa Kanoe Tatra Liptovský Mikuláš z roku 1997, TJ Družstevník Slovenský Grob, TJ Partizán Ľubeľa, Hokejový klub ŠKP Žilina, SAMŠ - rekonštrukcia autokrosového areálu Žitavany, MF KV TJ Topoľčany a Telovýchovná jednota Ludanice o dostavbe futbalového areálu. Tie ďalšie z roku 1998, ktoré mali pridelené finančné prostriedky i s vaším podpisom a rozhodnutím i zo strany štátneho fondu, ale neboli vyfinancované v plnom rozsahu.

    Zrejme to, čo vás bude zaujímať, je to, ako to budeme riešiť. Na základe uznesenia rady Štátneho fondu telesnej kultúry číslo 10 zo dňa 14. marca 2000 rada vyčlenila finančné prostriedky vo výške 12,35 mil. Sk na dofinancovanie akcií z rokov 1997 až 1999. Sú tam aj niektoré veci z roku 1999, ktoré sa nám zatiaľ nepodarilo vyfinancovať. Finančné prostriedky budú poskytnuté priebežne v 2. polroku roku 2000 na základe disponibilných prostriedkov Štátneho fondu telesnej kultúry.

    Toľko, pani poslankyňa, odpoveď na vašu otázku.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať otázkou?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za odpoveď.

    Ja si myslím, že ten ironický úvod, pán minister, ste si mohli odpustiť.

  • Každý minister musí uzatvárať nejaké zmluvy a uzatvára ich s určitým splátkovým kalendárom. Ešte šťastie, že ste teraz ku koncu povedali, že sú tam aj stavby, ktoré ste nedofinancovali z roku 1999, čiže vaše zmluvy ste nedofinancovali, to nie je zrejmé vec iba jedného roka, ale to je vec rôznych rokov. Mňa, samozrejme, zaujíma, ako chcete tie zmluvy teda dofinancovať.

    Ale zaujíma ma ešte iná vec, že prečo sa začali uzatvárať, a veľmi masívne, nové zmluvy, keď tie staré neboli dofinancované. Ja viem, že tých peňazí je málo, že z toho TIPOS-u sa iba postupne uvoľňujú tie peniaze, ale myslím si, že keď už zmluvy boli uzatvorené, a dokonca sú medzi tými stavbami, ktoré ste hovorili, aj stavby, ktoré boli skončené, pretože starostovia sa dohodli so stavebnými firmami, že ich skončia a oni im dodatočne splatia peniaze, tak si myslím, že nie je veľmi seriózne, že títo ľudia vlastne dali na dobré slovo a teraz proste čakajú, či to bude zaplatené. A nejde tam o veľké sumy, ktoré sa podľa mňa mohli už vo veľmi krátkom čase vyriešiť, ide tam o 200 tisíc, pokiaľ viem, Slovenský Grob a tak ďalej.

    Takže toto by ma zaujímalo, či podľa vás je toto vhodná prax, aby sa nové zmluvy uzatvárali, keď ešte nie sú splatené a keď sa aj uzatvárajú nové, tak by sa mali určité financie nechávať aj na dofinancovanie tých starých zmlúv.

  • Vážená pani poslankyňa,

    ak som povedal, že my niečo máme nedofinancované z roku 1999, tak to nie sú stavby, čiže nenasledovali sme vašu prax, pretože sme nemohli dofinancovať niektoré naše rozhodnutia v oblasti európskych pohárových súťaží a činností, a to len z dôvodu krátenia finančných prostriedkov, z ničoho iného.

    Čo sa týka rozhodnutí, ktoré ste urobili, visí vám tu faktúra, resp. váš záväzok z roku 1997 vo výške 2,5 mil. voči Kanoe Tatraklub Liptovský Mikuláš. Nato nemám dobré vysvetlenie, prečo ste to vy nezaplatili, keď ste rozhodli právoplatne 8. 9. 1997 a potom ste ešte celý rok boli vo funkcii a neposkytli ste tomuto klubu, resp. mestu Liptovský Mikuláš, ktoré iste čakalo, ako ste povedali, finančné prostriedky. Na to nemám dobré vysvetlenie a neviem na to odpovedať.

    Inak rozumiem tomu, že 28. októbra 1998, ešte dva dni pred vaším odchodom z funkcie, ste, prirodzene, v rámci svojich právomocí podpísali ďalšie rozhodnutia, ktoré sme neboli schopní vyfinancovať v roku 1999, ale ako som vás teraz informoval, uzavrieme ich v roku 2000. Len pre porovnanie, koľko ste nám teda nechali tých neuzavretých vecí: za 12,5 mil., pritom my sme mali v roku 2000, vzhľadom na to, že je to olympijský rok a viaceré zdroje štátneho fondu idú práve na zabezpečenie olympiády, 8 mil. na zabezpečenie regionálnych projektov, 8 mil. s tým, že požiadaviek sme mali za 800.

    Vy to iste poznáte, to nie je prekvapujúci údaj pre vás. Tých potrieb regiónov je veľmi veľké množstvo, ale musíme vysporiadať aj vaše dlhy, ktoré ste nám nechali, urobíme to, pretože je to záväzok skutočne voči tým, ktorí za nie váš celkom seriózny prístup najmä v Liptovskom Mikuláši nemôžu. Takže vysporiadame to v 2. polroku tohto roku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Piatu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Belohorská pre pána ministra Šagáta, tam chýba otáznik asi, pretože je to skôr oznamovacia veta. Otázka znie: "Máte právo na sociálnu a vekovú eutanáziu?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená Národná rada,

    vážená pani poslankyňa,

    ak dovolíte, táto otázka podľa môjho názoru nesúvisí s mojou činnosťou ministra zdravotníctva, tak na ňu nebudem odpovedať.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať?

    Nech sa páči.

  • Pán minister, nereagovali ste. Článok, ktorý prebehol v jednom z najčítanejších týždenníkov, o tom, že pacienti si musia platiť chemoterapiu, že v určitom veku pacientov nie je na liečbu, nie sú na ňu peniaze, pacienti sa neliečia. To považujem za eutanáziu v prípade onkologických ochorení. Moje slová znovu opakujem, tu už nemôže nikto upodozrievať, že prebehli v denníku Nový deň. V dnešných denníkoch však prebehla iná informácia, že slovenské zdravotníctvo počas vášho ministrovania sa dostalo na 62. miesto ešte aj za Albánsko. Myslím si, že to je jedna z vecí, nad ktorou by ste sa mali veľmi vážne zamyslieť.

    Nezhľahčujem vaše miesto, vy viete, že opakovane, opakovane sa vám núkali lekári aj z iného politického spektra ako z vášho na pomoc, že pomôžu pri riešení tej situácie, ale vy nereagujete na žiadnu zo správ, ktoré dostávajú pacientov do mimoriadne zlej situácie. O tom, že pacienti nemajú na liečbu, o tom, že lekári nemajú vlastne možnosť, ako pacientov liečiť, keď títo si lieky nemôžu kúpiť.

    Pán minister, ešte aj ďalšia vec. V novinách prebehla informácia aj o tom, že v zdravotníctve, na ministerstve zdravotníctva je najväčšia korupcia. Vy ste nezareagovali ani na to. Vy pripustíte, aby novinári uverejňovali takéto správy v období, keď lekári operujú a zdravotné sestry sú na operačkách, kde je 40-stupňová teplota, kde lekári a zdravotné sestry a celý personál robia za žobrácke platy? Najprv sa snažte situáciu riešiť a potom pripustite, aby sa robili poriadky v rezorte, ktorý riadite.

  • Napriek tomu, že ste mi nepoložili ďalšiu otázku, dovoľte mi, aby som využil tento priestor, pretože ste tu otvorili niekoľko veľmi vážnych tém, ktoré si dovolím okomentovať.

    Predovšetkým mi dovoľte, aby som hovoril o veľmi ťaživej situácii, ktorá je vo financovaní nemocníc a ktorú sme sa pokúsili a vyriešime do konca roku, pretože sa v Národnej rade, pardon, pretože sa pri schvaľovaní štátneho rozpočtu prijalo uznesenie vlády, ktorá mimorozpočtové zdroje prisúdila rezortu ministerstvu zdravotníctva, 3,5 mld. korún, z toho 540 mil. korún na program onkologický a kardiovaskulárny.

    Treba povedať veľmi otvorene, že sme očakávali, že tieto peniaze budú k dispozícii pre rezort približne v 1. štvrťroku tohto roku. Žiaľbohu, niektoré situácie nedovolili naplniť niektoré privatizačné projekty a tie peniaze sme dosiaľ nemohli dostať. Preto ma, samozrejme, táto situácia viedla k tomu, aby sme s Fondom národného majetku túto vec prerokovali, aby peniaze boli k dispozícii v 2. polroku 2000. Tam je na onkologickú liečbu a na onkologickú prevenciu z tých 540 mil. korún určených 270 mil. korún. Pokiaľ by ste mali záujem, môžem vás informovať podrobne o tom, ako je tento program štruktúrovaný, kto je jeho garantom pre jednotlivé oblasti, a ja som presvedčený, teda pokrýva napríklad mamografický program, a som presvedčený, že len čo v 2. polroku posilníme tie oddelenia, ktoré dnes žijú len z prospektívneho rozpočtu a zabezpečujú onkologickú liečbu len z prospektívneho rozpočtu, situácia sa jednoznačne zlepší.

    Pokiaľ by išlo o jednotlivé prípady pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ja musím uviesť jednu vec. Pravdepodobne uznáte, že tak, ako aj keď vy ste boli ministrom zdravotníctva, tak aj dnes minister zdravotníctva riadi cez 200 organizácií, čo je prakticky model centralistický a je ťažko dosiahnuť v ňom úspech, a preto my sa snažíme, aby sme čo najskôr spolu s...

  • Reakcia poslankyne z pléna.

  • Pani poslankyňa, keby ste boli taká láskavá, trošku by som to ešte vysvetlil, lebo pokiaľ viem, tak v tejto snemovni sa nediskutuje medzi rečníkom a jednotlivými poslancami. Ak uznáte za vhodné, tak ma počúvajte, ak nie, tak vás prosím, aby ste aspoň nerušili ostatných, ktorí by ma eventuálne pri dobrej vôli chceli vypočuť.

    Teda systém riadenia sa musí zmeniť. Ten systém riadenia máme uvedený, aj jeho zmenu, v programovom vyhlásení vlády a viaže sa to na zmenu v usporiadaní verejnej a štátnej správy. To znamená, ja som presvedčený, že v priebehu jeden a pol roka sa táto vec absolútne vyrieši. Kam tým mierim?

    Pani poslankyňa, každý riaditeľ zdravotníckeho zariadenia hospodári s určitým limitovaným objemom peňazí a limitovaný objem peňazí, pani poslankyňa, limitovaný objem peňazí na zdravotnú starostlivosť je, žiaľbohu, aj v krajinách, ktoré sú oveľa bohatšie, je určitý limit a v tom sa musíme dokázať pohybovať. Ale ten riaditeľ zdravotníckeho zariadenia sa nemôže vyviniť, aby nepoužil tie prostriedky predovšetkým na tie výkony, ktoré bezprostredne ohrozujú toho pacienta, a musí obmedzovať, žiaľbohu, v tejto situácii tie výkony, ktoré nie sú takejto akútnej dôležitosti. Takže ak dnes niektorý riaditeľ má takýto problém, musí ho predovšetkým sa pokúsiť riešiť sám.

    Pokiaľ ide o to naše 62. miesto v rebríčku. Tak dovoľte, nepovažoval som za potrebné na to reagovať, pretože ja ten rebríček mám. A pravdepodobne keď si ho pozriete, tak pravdepodobne zistíte, že také štáty, ako sú, a nechcem tu nikoho urážať, samozrejme, San Marino je na 3. mieste, Andora je na 4., Malta na 5., Omán na 8. Čo ešte by som uviedol? Kolumbia je na 22. mieste. Ale také vyspelé krajiny s takým vyspelým zdravotníctvom, ako je Kanada, je na 30. mieste, Fínsko je na 31. mieste, Spojené štáty na 37. mieste.

  • Reakcia z pléna.

  • Chcem uviesť k tomuto prieskumu asi toľko, ak sa nenahneváte a ešte ma chvíľočku necháte hovoriť.

  • Reakcia z pléna.

  • V analýze boli tieto kritériá: porovnanie zdravotného stavu populácie s efektívnym využívaním zdrojov. A iste viete, že my sa priznávame k tomu, že efektívne využívanie zdrojov v zdravotníctve nie je úplne dobré. A ak robíme dnes systémové zmeny, tie sa týkajú aj efektívneho využívania zdrojov.

    Ako je zabezpečená prevencia a nielen liečba? Treba povedať, že skutočne v prevencii máme veľké rezervy a treba to, samozrejme, doplniť. Takže ak skončia také vyspelé krajiny za Marokom a Kolumbiou, ako sú aj tie, ktoré som menoval, treba skutočne napriek tomuto alarmujúcemu číslu brať tieto veci tak, aké sú. My sa v transformácii zdravotníctva určite...

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa, ak chcete, ja môžem prestať, pretože vidím, že ste...

  • Reakcia poslankyne z pléna.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, nevyrušujte pána ministra.

  • Rád by som ešte, keby ste spresnili, možno aj pre ostatných poslancov, ktorí tí odborníci z iného politického spektra sa mi ponúkali, pretože ja nepoznám žiadneho takého. Ba dokonca s takými ľuďmi, ktorí, určite viem, že sú vo vašom spektre, sa s niektorými pravidelne stretávam a dostal som aj od nich otázku, či mi neprekáža, že sú v tom istom hnutí ako vy. Takže ak máte niekoho, alebo ak máte na mysli seba, ja len privítam, ak sa zúčastníte nejakých takýchto stretnutí, že by ste prišli s nejakými riešeniami. Zdravotnícka politika je nadstranícka. Ak máte nejaké také meno, pani poslankyňa, veľmi rád ho budem akceptovať. Nevidím v tom žiadny problém.

    Pokiaľ ide o to, že som nereagoval na správu, že je na ministerstve zdravotníctva najväčšia korupcia. No ale potom pravdepodobne nevie jeden z nás čítať. Pretože ja som čítal len správu, že v rezorte zdravotníctva, že v zdravotníctve je najväčšia korupcia. Museli by ste mi nájsť tie noviny, pani poslankyňa, v ktorých je napísané, že najväčšia korupcia je na ministerstve zdravotníctva.

    Ale k tej korupcii dovoľte, aby som vám povedal, že ja nevidím inú možnosť, ako vyriešiť korupciu, len tým, že niektoré kontrolné mechanizmy zveríme iným, než sú to štátni úradníci a sú to predovšetkým profesijné organizácie. A v zákone o lekárskom povolaní takéto kompetencie chceme dať, pretože zdravotníctvo nie je jediný rezort, ktorý má tieto problémy. Celá spoločnosť je týmto prerastená, a preto by som nepovažoval vôbec za potrebné niekoho tu obhajovať v zdravotníctve, pretože mám podobný názor ako vy, ale úprimný, že mnohí zdravotnícki pracovníci pracujú v podmienkach, ktoré nie sú adekvátne ich vzdelaniu, ich postaveniu a podobne. A dôležité sú tie práce.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže napriek tomu, že ste nepoložili ďalšiu otázku, som rád, že som mohol povedať svoj názor, a teším sa na ďalšie otázky od vás.

    Dovidenia.

  • Ruch v sále.

  • Ďalšiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Engliš pre pani ministerku Machovú. Bude odpovedať pán minister Macejko. Otázka znie: "Aký podiel pripadne zo skupovania akcií VSŽ vám osobne? Budete z toho platiť dane vy alebo vaša strana?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prečítam doslovne odpoveď pani ministerky Machovej, tak ako ju tu mám.

    Vážený pán poslanec,

    každý občan tejto krajiny vie, že problém VSŽ začal, keď ich sprivatizoval pán Rezeš. Nie táto vláda dala podniky, a teda aj osud robotníkov v nich pracujúcich do rúk ľudí, ktorým viac záležalo na zbohatnutí ako na rozvoji podniku. Nie táto vláda urobila z privatizácie stranícku záležitosť. Nie táto vláda, ale vláda vašej strany. Dodnes VSŽ dlží bankám viac než 16 mld. Sk. Dodnes čelí reštrukturalizačnému procesu. Dodnes sa nevie celkom zbaviť aktív, ktoré s oceliarstvom nesúvisia. To všetko sa udialo za éry pána Rezeša, na to nesmiete zabudnúť.

  • Ruch v sále.

  • Vo VSŽ bolo pripravených niekoľko analýz. Pravdaže, najhoršie dopadli tie, ktoré hodnotili rezešovské obdobie. Manažment VSŽ za aktívneho prispenia vlády pripravil stratégiu záchrany VSŽ a som rada, že sme úspešní. Čo ste vy priviedli do stavu pred bankrotom, má dnes znova možnosť rozvíjať sa. Tam, kde vaším prispením hrozila nezamestnanosť, dnes opätovne môžeme hovoriť o stabilite a garancii práce. To sú analýzy, z ktorých sme vychádzali, a to sú dôvody, prečo sme stabilizovali pozíciu štátu vo Východoslovenských železiarňach. Konala som a konám v prospech VSŽ, v prospech ľudí, ktorí tam pracujú, v prospech regiónu, a nie v prospech seba. Snažím sa napraviť to, čo s vami spriaznení ľudia pokazili. To, že vám to prekáža, je znak toho, že ideme po dobrej ceste.

    Všetko.

  • Neustály ruch v sále.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, pán predseda.

    Je mi smiešne, pretože pani ministerka mi neodpovedala vôbec. Ja som sa jej pýtal na to, aký podiel pripadne jej. A okrem toho, ja som tu už viackrát v tejto snemovni povedal, že hlavným vinníkom je aj tu pani ministerka Schmögnerová. Keby nebola povedala v tejto snemovni, že železiarne sú v úpadku, tak banky, ktoré tam mali úvery, sa "neskekešia", ako som tu povedal. Ale nie toto je predmetom mojej otázky. Predmetom mojej otázky je to, čo som povedal.

    Čiže dávam doplňujúcu otázku, pán minister. Čo si myslíte, či pán Dzurinda svoj podiel z predaja akcií VSŽ si nechá pre seba, alebo poskytne na činnosť SDKÚ.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku. Budem ju tlmočiť na príslušných miestach.

    Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Ďalšiu otázku položil pán poslanec Sopko pre pána ministra Pittnera. Bude odpovedať pán minister Čarnogurský. Otázka znie: "Prečo ministerstvo vnútra nepripravilo novelu zákona číslo 249/1994 Z. z., ale prenechalo iniciatívu poslancovi Národnej rady pánu Langošovi?"

    Pán minister Čarnogurský, nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, odpovedám za ministra Pittnera.

    Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 1999 predložilo listom z 26. októbra 1999 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona 16. novembra 1999 prerokovala Legislatívna rada vlády, vrátila ho predkladateľovi s tým, aby zvážil prípravu úplne nového zákona, a to súbežne s rekodifikáciou Trestného zákona a Trestného poriadku, teda s účinnosťou v roku 2001, 2002.

    Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na uvedenom rokovaní Legislatívnej rady vlády okrem iného odôvodňovalo predloženie predmetnej, pomerne rozsiahlej novely citovaného zákona nevyhnutnou potrebou úpravy viacerých ustanovení, napríklad ustanovení týkajúcich sa inštitútu anonymných vkladov, inštitútu mlčanlivosti či inštitútu rozšírenia počtu subjektov s povinnosťou nahlasovať podozrivé bankové operácie. Ministerstvo vnútra súčasne informovalo Legislatívnu radu, že súbežne pripravuje nový zákon, novú právnu úpravu boja proti tzv. praniu špinavých peňazí.

    Ministerstvo vnútra teda pripravilo potrebnú novelu zákona Národnej rady číslo 249/1994 Z. z. a predložilo ju orgánom vlády Slovenskej republiky na ďalšie legislatívne prerokovanie. Legislatívna rada vlády však túto novelu predkladateľovi vrátila.

    Poslanec Národnej rady pán Langoš využil svoje oprávnenie a predložil novelu zákona číslo 249/1994 Z. z. Táto novela ním predložená je identická so znením návrhu zákona, ktorú v októbri 1999 predložilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky do Legislatívnej rady. Jej text je iba čiastočne upravený vzhľadom na to, že niektoré ňou dotknuté zákony boli medzičasom doplnené alebo pozmenené inými novelami.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, je 1 minúta do konca. Tak nech sa páči, ak chcete reagovať.

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem pekne.

    Čas vymedzený na hodinu otázok uplynul.

    Ďakujem poslancom a členom vlády.

    V rámci 32. schôdze NR SR od 15.10 hodiny do 17.10 hodiny sa uskutočnilo neverejné rokovanie NR SR.

  • Po skončení neverejného rokovania.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie správu o plnení úloh Slovenskej informačnej služby. Prosím, aby sme sa prezentovali a zároveň hlasovali.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zatiaľ je stále 73 poslancov vládnej koalície, takže vás vyzývam, aby ste sa vrátili. Ak nás nebude dosť, tak vyhlásim prestávku a potom prerušíme rokovanie.

  • Reakcia z pléna.

  • Podľa rokovacieho poriadku, pán poslanec Krajči. A keď chcete, páni poslanci z opozície, tak môžeme aj cez skrutátorov.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a zároveň hlasovali o tom, že berieme túto správu na vedomie.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Pán poslanec Moric, netelefonujte v rokovacej miestnosti.

  • Reakcia poslanca z pléna.

  • Vyhlasujem 30-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať. Ak nás nebude dosť, tak budem musieť prerušiť toto naše rokovanie, túto schôdzu a budeme musieť pokračovať niekedy inokedy, asi 3. júla. Takže vás žiadam, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti.

    Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o plnení úloh Slovenskej informačnej služby. Prosím vás, aby ste sa prezentovali a zároveň aj hlasovali.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Počkáme chvíľočku, lebo niektorí nenašli hlasovaciu kartu.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, fraška je to, čo robíte vy.

    Pán poslanec, keď chcete zažiť frašku, ja sem dám skrutátorov a uvidíme, ako budete odtiaľ bežať.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Áno, ešte počkáme minútu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán podpredseda Hrušovský už má dve karty, takže ideme hlasovať. Žiadam vás, aby ste sa prezentovali a zároveň hlasovali o uznesení, ktorým berieme na vedomie správu o činnosti Slovenskej informačnej služby.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie, ktorým Národná rada berie na vedomie správu o plnení úloh Slovenskej informačnej služby.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o návrhu štátneho záverečného účtu.

    Spoločným spravodajcom je predseda výboru pán poslanec Farkas.

    Nech sa páči, uveďte hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v rozprave vystúpili dvaja poslanci a z nich pán Maxon predložil aj doplňujúci návrh do návrhu uznesenia Národnej rady, a to navrhuje doplniť uznesenie ďalším bodom D, v ktorom žiada vládu Slovenskej republiky, aby v súlade so stanoviskom Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 1999

    a) prijala opatrenia na upevnenie rozpočtovej disciplíny s cieľom zamedziť korupcii najmä pri uplatňovaní zákona o verejnom obstarávaní,

    b) vyhodnotila ekonomický prínos a opodstatnenosť existencie niektorých štátnych fondov,

    c) prijala opatrenia na zamedzenie nedostatkov v hospodárení štátnych fondov a pri vedení účtov.

    Je to krásnym rukopisom napísané, tak som mal trošku ťažkosti prečítať to. Nech sa páči, toto navrhujem, aby ste dali o tom hlasovať, pán predsedajúci.

  • Nech páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána poslanca Maxona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 17 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, teraz navrhujem hlasovať o návrhu uznesenia. Tento návrh uznesenia je súčasťou spoločnej správy číslo 652a a má body A, B a C.

    Nech sa páči.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o uznesení, ktoré navrhuje gesčný výbor.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 1999.

    Pán poslanec Mikloško - procedurálny návrh.

  • Pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh po dohode s našimi klubmi, aby sme skôr, ako prídeme k bodu programu mandátového a imunitného výboru, aby sme vyriešili problém ústavnoprávneho výboru. To znamená, aby sme predradili, aby sme to vyriešili najprv. Hlasujme o tom. A, samozrejme, dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom verejne.

  • Pán poslanec, ale to musíte navrhnúť...

  • V mene troch klubov navrhujem. V mene troch klubov a slovenského národa a maďarskej menšiny.

  • Hluk a smiech v sále.

  • Pán poslanec, takýto klub v tejto Národnej rade, ale ani inde tiež neexistuje. Ale, samozrejme, ak je to relevantný návrh, o ktorom trošku pochybujem, ale to je asi môj problém, tak budeme o tomto hlasovať.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasovalo 6 poslancov.

    Bohužiaľ, tento návrh bol prijatý.

    Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?

  • Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh.

  • Hlas z pléna: Nie, nie, nie. Pán predsedajúci, 24-hodinová lehota nebola dodržaná.

  • Jedna vec. Druhá vec, pán predsedajúci, museli by ste najprv dať návrh na zmenu pôvodného uznesenia, ktoré bolo prijaté na začiatku tohto parlamentu, ktorým sa stanovoval počet ešte za predsedníctva pána Gašparoviča, počet členov jednotlivých výborov. To vám chýba. Ja viem, že tej svojvôle už v tomto parlamente dnes bolo dosť, ale až taký voluntarizmus tu nemôžete zavádzať, že jednoducho si zvýšite o dvoch počet bez toho, že by ste zrušili predchádzajúce rozhodnutie tohto parlamentu, teda vaše rozhodnutie, lebo ním ste vy predovšetkým hlasovali.

  • Pán poslanec, k tomu sa môžete vyjadriť potom v rozprave.

  • Nie, to je podmienka toho, aby ste mohli zvýšiť počet, to jednoducho nie je možné prerokúvať toto. Okrem toho je 24-hodinová lehota.

  • Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na voľbu ďalších členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač 680.

    Poslanci, členovia klubu Slovenskej demokratickej koalície navrhujú, aby Národná rada podľa § 2 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku zvolila člena výboru pre pôdohospodárstvo poslanca Tomáša Galbavého aj za člena Ústavnoprávneho výboru Národnej rady. A poslanci, členovia klubu Strany demokratickej ľavice navrhujú, aby Národná rada podľa uvedeného ustanovenia zákona o rokovacom poriadku zvolila člena výboru pre pôdohospodárstvo poslanca Pavla Hajdúka aj za člena ústavnoprávneho výboru.

  • Reakcia poslanca z pléna: To nemôžete.

  • Otváram rozpravu k tomuto bodu. Hlási sa niekto do rozpravy? Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči. Do rozpravy? Pán poslanec Cabaj, pán poslanec Cuper, pán poslanec Brňák.

    Ešte predtým navrhujem, aby sme hlasovali o skrátení 24-hodinovej lehoty.

  • Ruch v sále.

  • Nesúhlasná reakcia z pléna.

  • Vy ste sa hlásili do rozpravy. Ja som sa pýtal, či sa hlásite do rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Prosím technikov, aby vymazali tabuľu.

  • Neustály ruch v sále.

  • Pýtam sa, kto sa hlási ešte do rozpravy okrem pána Gašparoviča, Cabaja, Cupera, Brňáka, Engliša. Nikto. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Títo piati sa prihlásili.

    Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Pán predsedajúci, ja si myslím, že Národná rada je inštitúcia, ktorá má mať úctu aj voči sebe. Ak má úctu voči sebe, tak má aj úctu voči vonkajšku a voči občanom Slovenskej republiky, ktorí nás volili. My týmto prejavujeme neúctu k tým, ktorí nás volili, že robíme inak, ako nám káže rokovací poriadok. Nepostavme všetko na hlavu. Nepostavme na hlavu zákony, rozhodnutia už v Národnej rade. Potom sa nemôžeme čudovať, že zákony nedodržuje nikto v tejto republike. Ja vás skutočne vyzývam, dodržujte rokovací poriadok. O tomto bode programu dnes nemôžeme rokovať. Nedovoľuje nám to rokovací poriadok a nemôžeme ani skrátiť túto lehotu.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Gašparoviča. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Tkáč, nech sa páči.

  • Ja by som v nadväznosti na slová pána poslanca Gašparoviča chcel vyzvať obidvoch adeptov, aby nám verejne osvedčili, akú kvalifikáciu majú na prácu v ústavnoprávnom výbore, akú vysokú školu alebo strednú školu absolvovali, kedy, s akým úspechom a výsledkom a ako sú pripravení v ústavnoprávnom výbore pracovať.

  • Pán poslanec Tuchyňa - procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Cuper, nekričte tu.

  • Prosím, aby pán Mikloško povedal, v mene ktorých klubov podal tento návrh. V mene klubu Strany demokratickej ľavice sa tak nestalo.

  • Pán poslanec Tuchyňa, ja som to konzultoval s niektorými vašimi ľuďmi. Samozrejme, ak budete protestovať, tak to stiahnite.

  • Reakcia z pléna.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme pokračovať tak, ako sme pôvodne chceli.

    Pristúpime k rokovaniu o

    správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo 4. apríla 2000, evidovanej pod číslom ČVS: VKE-1/30-1998, o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 628).

    A ďalším bodom programu je

    správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 19. apríla 2000, evidovanej pod číslom ČVS: VKE-4/OVOZTČ-2000, o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 629).

    Podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku navrhujem zlúčiť úvodné slová a rozpravu k týmto bodom programu s tým, že o každom návrhu uznesenia budeme hlasovať osobitne.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a zároveň hlasovali o tomto návrhu.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o návrhu, aby sme k týmto dvom bodom zlúčili jednak úvodné slovo a jednak rozpravu.

    Prosím, aby sme sa prezentovali a zároveň hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že s návrhom na zlúčenie úvodného slova a rozpravy k týmto bodom sme vyjadrili súhlas.

    Pristúpime teda k rokovaniu o správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výboru a jeho zisteniach a spolu s návrhmi uznesení Národnej rady, ktorú uvedie predseda výboru poslanec Viliam Sopko.

    Prosím, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem.

    Vážená Národná rada,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    mandátový a imunitný výbor ma poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky dve správy, ktoré ste dostali ako tlač číslo 628 a tlač číslo 629.

    Najprv správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo 4. apríla 2000, evidovanej pod číslom ČVS: VKE-1/30-1998, o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady pána Ing. Ivana Lexu.

    Žiadosť o vydanie súhlasu Národnej rady na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Ing. Ivana Lexu predložil predsedovi Národnej rady vyšetrovateľ Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dňa 4. apríla 2000. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 617 zo 14. apríla 2000 pridelil uvedenú žiadosť Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady s tým, aby podľa podľa § 141 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov žiadosť prerokoval a aby predložil Národnej rade správu o výsledku zistení výboru spolu s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady sa na svojej 27. schôdzi 11. mája 2000 oboznámil so žiadosťou vyšetrovateľa o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Ing. Ivana Lexu a konštatuje, že v tejto žiadosti je uvedený popis skutku, dôkazy a jeho právne posúdenie takto:

    Ing. Ivan Lexa ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby v Bratislave v období od 27. septembra 1995 do 7. októbra 1997 v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 1 zákona číslo 410/91 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i v rozpore s § 21 a § 22 zákona Národnej rady číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe rozhodol rozkazmi číslo 371 zo dňa 27. septembra 1995, číslo 396 z 20. októbra 1995, číslo 446 z 27. novembra 1995, číslo 398 z 20. októbra 1995, číslo 374 z 27. septembra 1995, číslo 369 z 27. septembra 1995, číslo 445 z 27. novembra 1995, číslo 397 z 20. októbra 1995, číslo 254 z 18. júna 1996, číslo 255 zo dňa 18. 6. 1996, číslo 472 z 31. októbra 1996, číslo 597 zo 7. októbra 1997 o personálnych veciach o prijatí do služobného pomeru 12 príslušníkov Slovenskej informačnej služby, ktorí boli následne rozkazmi riaditeľov odborov JUDr. Jaroslavom Svěchotom a JUDr. Ľubomírom Kurajdom ustanovení do funkcií bez uvedenia osobných údajov prijímaných príslušníkov a ďalších náležitostí potrebných na prijímacie konanie, ako i náležitostí stanovených nariadením riaditeľa Slovenskej informačnej služby číslo 2/1995 o vedení personálnej evidencie, pričom lustráciou v evidencii obyvateľstva podľa osobných údajov bolo zistené, že ide o neexistujúce osoby.

    Na uvedené osoby neboli otvorené hlavné spravodajské spisy a nebol zistený nijaký písomný dokument o plnení konkrétnych spravodajských úloh, ale mesačne boli v období od mesiaca december 1995 do mesiaca október 1998 vyplácané pracovníkom ekonomického oddelenia, ktorí boli uvedení do omylu na základe vydania personálnych rozkazov riaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu a riaditeľov útvaru JUDr. Svěchotu a JUDr. Kurajdu, uvedeným osobám služobné príjmy a odmeny, ktoré preberali JUDr. Jaroslav Svěchota, JUDr. Ľubomír Kurajda a Mgr. Michal Hrbáček, čím prišlo k porušeniu ustanovenia § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 638/1992 Zb. o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií a ustanovenia § 10 ods. 7 zákona číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách neoprávneným vyberaním finančných prostriedkov pre neexistujúce osoby, ktorých činnosť nesúvisela s úlohami a poslaním Slovenskej informačnej služby, čím spôsobili škodu vo výške 3 692 793 Sk.

    Právna kvalifikácia skutku je uvedená ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2 písm. c) Trestného zákona v súbehu s trestným činom podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu. Ako dôkazy sa uvádzajú výpovede obvineného, výpovede svedkov, listinné dôkazy zo Slovenskej informačnej služby, správy o kontrolách v Slovenskej informačnej službe, rozkazy vydané bývalým riaditeľom Slovenskej informačnej služby o prijatí pracovníkov do služobného pomeru, rozkazy riaditeľov útvaru o ustanovení do funkcie, lustrácie z evidencie obyvateľov.

    Na schôdzu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady bola pozvaná vyšetrovateľka Policajného zboru, ktorá predložila žiadosť o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Ing. Ivana Lexu. Dve hodiny pred začatím schôdze bol predseda výboru informovaný zodpovedným pracovníkom Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, že príslušná vyšetrovateľka je od tohto dňa práceneschopná a jej zastúpenie vzhľadom na charakter vyšetrovanej veci nie je možné. Predseda výboru o tejto skutočnosti informoval Mandátový a imunitný výbor Národnej rady. Výbor po krátkej rozprave dospel k tomuto záveru:

    Vzhľadom na uvedené listinné dôkazy, predovšetkým vydaným personálnym rozkazom a výsledkom lustrácie z evidencie obyvateľov, netrvá na prítomnosti vyšetrovateľky. Nevyhnutnosť účasti vyšetrovateľa na rokovaní výboru nevyplýva ani z príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady podľa § 141 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady umožnil poslancovi Ing. Ivanovi Lexovi účasť na schôdzi výboru a vyjadriť sa k žiadosti. Predseda výboru pozval poslanca Ing. Ivana Lexu na schôdzu výboru prostredníctvom klubu poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko a tiež telegramom, ktorý bol doručený na domácu adresu do schránky s upozornením vo dverách bytu. Napriek tomu sa poslanec Ing. Ivan Lexa nezúčastnil na schôdzi výboru.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej pri prerokúvaní žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady dôsledne rešpektoval skutočnosť, že nie je oprávnený rozhodovať o otázke viny poslanca z trestného činu a ani o tom, či si za svoj čin zaslúži zákonný trest. Takáto kompetencia patrí podľa článku 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky výlučne súdu.

    Mandátový a imunitný výbor na základe žiadosti vyšetrovateľa o vydanie súhlasu na trestné stíhanie a uvedených listinných dôkazov, na základe výsledkov rozpravy zistil a vyjadril to aj svojím uznesením, že sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca Ing. Ivana Lexu, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vydala súhlas na jeho trestné stíhanie.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uložil predsedovi výboru predložiť Národnej rade podľa § 141 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady správu o výsledku zistení Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a nasledovný návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý prečítam.

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady vo veci žiadosti vyšetrovateľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo 4. apríla 2000, evidovanej pod číslom ČVS: VKE-1/30-1998, o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

    Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Ing. Ivana Lexu na základe žiadosti vyšetrovateľa zo 4. apríla 2000, evidovanej pod číslom ČVS: VKE-1/30-1998."

    Teraz, vážená Národná rada, prednesiem správu, ktorú ste dostali ako tlač číslo 629.

    Žiadosť o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu predložil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky vyšetrovateľ Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dňa 20. apríla 2000, evidovanej pod číslom ČVS: VKE-4/OVOZTČ-2000.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 645 z 20. apríla 2000 pridelil uvedenú žiadosť Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady s tým, aby podľa § 141 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov žiadosť prerokoval a aby predložil Národnej rade správu o zistení výboru spolu s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Mandátový a imunitný výbor na svojej 27. schôdzi 11. mája 2000 sa oboznámil so žiadosťou vyšetrovateľa zo dňa 20. apríla 2000 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Ing. Ivana Lexu a konštatuje, že v predmetnej žiadosti je uvedený popis skutku, právna kvalifikácia skutku a dôkazy takto:

    Ing. Ivan Lexa ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby v presne nezistený deň v polovici mesiaca máj 1995 vydal ústny pokyn riaditeľovi informačno-analytického odboru na spracovanie spravodajskej informácie so zameraním na rozpracovanie, analyzovanie spôsobu, ktorý by riešil odvolanie prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča z funkcie prezidenta Slovenskej republiky. Spracovanú spravodajskú informáciu z 22. mája 1995 Ing. Ivan Lexa neprijal a neschválil z dôvodu prílišnej liberálnosti a hodnotil ju ako málo radikálnu. Ing. Ivan Lexa ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby vydal ďalší ústny pokyn riaditeľovi informačno-analytického odboru v smere spracovania novej spravodajskej informácie s úlohou analyzovať len slabiny prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča s konečným cieľom jeho odvolania z funkcie prezidenta Slovenskej republiky.

    Spravodajská informácia z 26. mája 1995, predložená riaditeľovi Slovenskej informačnej služby Ing. Ivanovi Lexovi, obsahuje dve alternatívy spôsobu personálnej zmeny vo funkcii prezidenta Slovenskej republiky. Obe alternatívy zahrňujúce okrem iného zvýšenie napätia rozvinutím silnej informačnej kampane a zdiskreditovaním Michala Kováča ako osoby i ako prezidenta Slovenskej republiky, vyhľadávaním skutočností doma i v zahraničí, odvolávanie parlamentnou cestou s cieľom získania poslancov, spôsoby ich kompromitácií, nastavovaním a iniciovaním korupčných pascí okrem iného a pripustenie alternatívy zotrvania Michala Kováča vo funkcii prezidenta Slovenskej republiky s ďalším neobmedzením jeho právomocí.

    Ing. Ivan Lexa ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby vydal pokyn v smere spracovania uvedených spravodajských informácií, pričom sa na koncipovaní aktívne podieľal minimálne s jedným pracovníkom informačno-analytického odboru. Konal v úmysle poškodiť ústavné zriadenie Slovenskej republiky v rozpore s ústavným princípom delenia moci a demokratickým a právnym charakterom Slovenskej republiky, v rozpore so strategickým zameraním Slovenskej informačnej služby schváleným Radou obrany štátu dňa 30. novembra 1994, v rozpore s úlohami Slovenskej informačnej služby uvedenými v § 2 ods. 1 a 4 zákona číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, čím zneužil svoje postavenie a funkciu. Konal tak preto, aby sťažil plnenie dôležitých úloh prezidentovi Slovenskej republiky a súčasne sťažil plnenie dôležitej úlohy Slovenskej informačnej služby vo veci ochrany ústavného zriadenia.

    Právna kvalifikácia skutku je v žiadosti uvedená ako trestný čin sabotáže podľa § 97 ods. 1 písm. a) a b), ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu. Ako dôkazy sú uvedené výpovede svedkov, vykonané konfrontácie spravodajskej informácie, listinné dôkazy zo Slovenskej informačnej služby.

    Na schôdzi mandátového a imunitného výboru so súhlasom výboru sa podľa § 57 ods. 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov zúčastnil vyšetrovateľ, ktorý predložil žiadosť o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu. Vyšetrovateľ v rámci úvodného slova uviedol, že celý spisový materiál je vedený ako prísne tajný materiál. Ďalej poznamenal, že nebol oslobodený od povinnosti mlčanlivosti, a zdôraznil, že existenciu všetkých dôkazov uviedol v žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie pod následkom svojho trestného stíhania pre prípad, že by takéto neexistovali.

    Vyšetrovateľ v rámci uvedeného obmedzenia zodpovedal na všetky otázky členov výboru, ktoré vyplynuli z rozpravy k predloženej žiadosti. Uviedol, že išlo o vierohodný ústny pokyn, ktorého existenciu dokazujú viaceré svedecké výpovede. Používanie ústnych pokynov v informačnej službe a podobných službách je bežné, nie sú ani v tomto prípade o nič mimoriadne. V tejto veci už bolo vznesené obvinenie proti jednej osobe, ktorá podala sťažnosti dozorujúcemu prokurátorovi a tento ju zamietol. Vznesenie obvinenia bolo vykonané po viacmesačnom vyšetrovaní a po získaní dostatku dôkazov. V tejto súvislosti bol na vyšetrovanie pozvaný aj poslanec Ing. Ivan Lexa, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil, že pre pretrvávajúce zdravotné problémy sa vyšetrovacieho úkonu nezúčastní. Ako svedkovia v tomto prípade vystupujú bývalí aj súčasní príslušníci informačnej služby.

    Z hľadiska časových súvislostí svedkovia uvádzali, že po nástupe Ing. Ivana Lexu do funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby to bola ich prvá spravodajská akcia, ktorou sa chceli prezentovať. Analytický materiál, ktorý bol v tejto súvislosti spracovaný, je tiež súčasťou listinných dôkazov a niet pochybností o jeho pravosti.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady umožnil poslancovi Ing. Ivanovi Lexovi účasť na schôdzi výboru a vyjadriť sa o žiadosti. Predseda výboru pozval poslanca Ing. Ivana Lexu na schôdzu výboru prostredníctvom klubu poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko a tiež telegramom, ktorý bol doručený na adresu do schránky s upozornením vo dverách bytu. Napriek tomu sa poslanec Ing. Ivan Lexa nezúčastnil na schôdzi výboru.

    Mandátový a imunitný výbor pri prerokovaní žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady dôsledne rešpektoval skutočnosť, že nie je oprávnený rozhodovať o otázke viny poslanca z trestného činu a ani o tom, či si za svoj čin zaslúži zákonný trest. Takéto kompetencie patria podľa článku 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky výlučne súdu.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na základe žiadosti vyšetrovateľov na vydanie súhlasu na trestné stíhanie, ďalej na základe vyjadrenia vyšetrovateľa, na základe výsledkov rozpravy zistil a vyjadril to aj svojím uznesením, že sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca Ing. Ivana Lexu, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vydala súhlas na jeho trestné stíhanie.

    Mandátový a imunitný výbor uložil predsedovi výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku zistení Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu k tlači číslo 629. Z uznesenia prečítam len tú hlavnú časť:

    "Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivana Lexu na základe vyšetrovateľa z 19. apríla 2000."

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, aby ste k týmto dvom bodom rokovania otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Andrejčák, Krajči, Húska, Engliš, Tkáč, Cuper, Gašparovič, Cabaj. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Andrejčák, nech sa páči.

  • Vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    je mi ľúto, že musím verejne poľutovať pána predsedu Sopka, že doteraz vždy sa nám snažil vysvetliť, akého kriminálnika medzi sebou máme, a navrhol nám, aby sme ho zbavili imunity, a tým ho mohli odovzdať na spravodlivosť. Ja som nad tým rozmýšľal dnes, keď tu bol riaditeľ Slovenskej informačnej služby. Keď to, za čo, okrem iného ako ďalší pokus máme odovzdať na trestné stíhanie Lexu, sám riaditeľ Slovenskej informačnej služby hovorí, že nevie, kde je pravda, ako to vlastne je. Ale, pán predseda, vy nám tu tvrdíte na strane 3 piaty riadok odspodu, že ste zistili a vyjadrili to aj svojím uznesením s vašimi inkvizičnými kolegami, že sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca Ing. Ivana Lexu, a preto navrhujete, aby Národná rada vydala súhlas na jeho trestné stíhanie.

    Vám je to všetko jasné. Je mi ľúto, že vám prajem, aby sme vás s takou ľahkosťou v budúcnosti tiež tak hodnotili. Vlastne prečo sa tak ľahko vyrábajú v našej Národnej rade dokumenty, ktoré z nášho kolegu robia kriminálnika? Za čo sa to robí, ak sám riaditeľ Slovenskej informačnej služby o tom pochybuje? Asi treba položiť inak tú otázku. V mene čoho to robíme? Ale na to už sme často odpovedali. A preto si položme tú otázku inak. Prečo to robíme? No asi preto, že je to jeden z tých postupných krokov boja proti nám poslancom opozície. Snažíte sa vytvoriť v mysli Slovákov obraz poslanca z opozície ako kriminálnika, a tým, aby ste odpútali pozornosť a dali na chvíľu zase našim médiám možnosť písať o niečom inom než o tom, čo sa na Slovensku deje. O tom, ako naša vláda svojou neschopnosťou a svojou nečinnosťou v niektorých oblastiach dostáva národ na kolená a možno v niektorých prípadoch až do hrobu.

    Prestaňme už s tým. Ani potom nemáme mieru v tom porušovaní zákona, veď my vlastne právo znásilňujeme stále. Dnes nám to bravúrne predviedol podpredseda parlamentu pán Bugár, keď v rozpore s platným rokovacím poriadkom menil program, robil to, čo chcel, prerušil diskusiu, resp. prerušil rozpravu. Neumožnil ani riaditeľovi Slovenskej informačnej služby odpovedať na otázky poslancov a jednoznačne trval na tom, že predsa skončil rozpravu. Ale skončil ju v rozpore s rokovacím poriadkom, len ako svojvôľu. Prostý človek by povedal, áno, zatvárajú vám "hubu". No, viete, ono tú "hubu" zatvárať môžete, ale svedomie národa ani vlastné svedomie nezavriete. A keď vám to svedomie dáva spať teraz, rozhodne až také isté praktiky budú použité po voľbách proti vám, tak sa vám bude ťažko usínať. A nám sa usína teraz ťažko, keď vidíme tú svojvôľu, verejné porušovanie platných noriem, ktoré by mali byť ozdobou tohto parlamentu. Vlastne sa nám všetkým vysmievate, nám poslancom, nám Slovákom a celému nášmu právnemu systému.

    Preto už ani nevyzývam poslancov koalície, aby zvážili, či zase na základe síce sugestívnych rečí pána Sopka, ale na základe prázdnych argumentov ideme zbavovať poslanca imunity. Ja sám sa na tom odmietam podieľať, aby som tak krivil cit k právu.

    Ďakujem.

  • Ďalší v poradí ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Krajči.

    Pán poslanec, prosím, aby ste netelefonovali v rokovacej sále. Pán poslanec Jožko Kvarda.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    rokovanie, ktoré sa dnes v tejto snemovni vedie, nie je tohto druhu prvé a myslím si, že ani nie posledné, pretože v každom prípade tieto perzekúcie ešte končiť nebudú.

    Treba si len uvedomiť jedno, že míňajú sa účinku, pre ktorý to robíte. A keď dnes rekapitulujeme, čo sa vám podarilo vytvoriť od príchodu do vlády vo vzťahu k opozícii, ktorú ste chceli likvidovať, tak musíme povedať, že zo všetkých káuz, ktoré prebehli v mandátovom a imunitnom výbore, ani jedna dodnes nie je došetrená, ani v jednej z týchto káuz nie je preukázané, či sa niekto dopustil trestného činu, alebo nedopustil.

    Vytypovali ste si pár ľudí, ktorých treba jednoznačne zo špičky HZDS odstrániť, a snažíte sa to za každú cenu. Čo sa týka riaditeľa Slovenskej informačne služby Ivana Lexu, je tu ďalšia kauza, myslím, že v poradí už šiesta, alebo siedma, pričom chcem upozorniť, že ani jedna z týchto predchádzajúcich dodnes nie je skončená, že dokonca ani v jednej z týchto káuz nie je skončený vyšetrovací spis, a teda ako sa hovorí, že najlepšie sa loví v mútnych vodách, tak v tejto politike aj pokračujete.

    Najlepšie sa hovorí o tom, čo sa dokázať nedá, to znamená o činnosti spravodajských služieb. Pretože ktorý občan má prehľad o tom, čo to vlastne spravodajská služba je, ako funguje, ako pôsobí? Žiaden občan. Málo odborníkov a špecialistov si môže dovoliť povedať, že vie, ako tieto služby pracujú. A teda najlepšie je vyťahovať kauzy z tohto prostredia, pretože nikto nikdy nebude môcť dokázať, či sa ten skutok stal, alebo nestal.

    Žiaľbohu, prenajali ste sa na takéto politické kauzy a spustili ste reťaz obvinení, ktoré nakoniec zaniknú tým, že nebudú vyšetrené, resp. nebude zistený páchateľ, ale splnilo vám to politický cieľ, pre ktorý ste to robili a v ktorom pokračujete. Chcem povedať, že takéto praktiky sa používali v období, ktoré sme nazývali totalitné, alebo ešte ináč, diktátorské. A, žiaľbohu, ich zavádzate znovu vy.

    Poviem to aj konkrétne. Bol som minister vnútra. Poznám niekoľko prípadov, keď už vtedy pôsobila tieňová služba pána Mitra priamo v teréne a neskôr sa stal aj riadnym riaditeľom Slovenskej informačnej služby. Niekoľkokrát spomínaný prípad Dušana Sopka, ktorý bol údajne vydieraný niektorými príslušníkmi podsvetia. Dnes tento Dušan Sopko sa nenachádza na území Slovenskej republiky, skrýva sa, je na neho trestné oznámenie, rozhodnutie, aby sa dostavil na súd. Časť jeho spolupracovníkov je už aj odsúdená. Ale vtedy Dušan Sopko ako hrdina, ktorý vystupoval na tlačovej besede KDH a ktorého zastupovala advokátska kancelária pána Mitra, bol ten agent, o ktorom sa dnes hovorí agent provokatér. Bol použitý, využitý, splnil politickú úlohu. Dnes zmizol. Takže takýmito spôsobmi sa snažíte masírovať verejnosť kauzami, ktoré sú absurdné, ktoré sú nezmyselné a ktoré v žiadnom prípade nevedú k tomu, aby vyriešili ten zlý stav, tú zlú situáciu, ktorá na Slovensku vládne.

    Čo sa týka konkrétne prípadu podľa tlače 629, t. j. otázka tzv. analytickej správy a dokonca s obvinením prvohlavového trestného činu Trestné zákona, to znamená sabotáže, tak je to absurdita, ktorá nemá obdobu. Keby sme si vybrali analytické správy, ktoré vykonávala Slovenská informačná služba za pôsobenia pána Mitra od roku 1994, tak možnože pán Mitro oveľa horšie analytické správy dal vypracovať, trval na ich vypracovaní a neviem, či aj v súčasnosti nedal vypracovať analytickú správu, ktorá hovorí o tom, že z politickej scény a z ústavného systému by mal byť odstavený najväčší opozičný politický subjekt na čele s jeho predsedom. Ale to sa dozvieme zrejme po zmene politickej situácie.

    Čiže je to absurdné, aby takéto veci sa vyťahovali a po tom, čo sme tu počuli, čo predniesol riaditeľ Slovenskej informačnej služby pán Mitro vo svojej správe, mám vôbec pochybnosti o tom, či to pán Mitro riadi ešte Slovenskú informačnú službu, alebo ju riadi niektorý iný spravodajský dôstojník inej krajiny.

    Čo sa týka tohto vznesenia obvinenia, absurdné na tom je to, že obvinený je Peter K., ktorý pôsobil v Slovenskej informačnej službe cca 20 dní. Tento človek je dnes obvinený, je trestne stíhaný a ten človek, ktorý vystupuje ako svedok Ervín B., je ten, ktorý bol šéfom analytického odboru a ktorý vypracoval tretiu časť tejto analytickej správy.

    Tak Ervín B., ktorý tam pôsobil od začiatku, je svedok a ten, ktorý tam bol 20 dní, je obvinený. Sami vidíte tú absurditu toho, čo sa tu deje. A keď ideme ďalej, tak sa treba spýtať, kto je vlastne žalobca? Keď tu vystupujú svedkovia, bývalí pracovníci Slovenskej informačnej služby, súčasní pracovníci Slovenskej informačnej služby, tak kto je vlastne žalobca? Tak žalobcom je pán Mitro, zrejme asi Slovenská informačná služba, ktorá predkladá akési dôkazy, kde sa hovorí, že pokyny v Slovenskej informačnej službe sa dávajú ústne, a teda keď sa dávajú ústne, neexistujú žiadne dôkazy. Takže zamotávame sa do jedného kola absolútnych dezinformácií, ktoré vedú k tomu, že jednoducho sa tu znovu využíva politická situácia na to, že pán Lexa, ktorý je momentálne práceneschopný, nie je tu, nemôže sám sa obhajovať, nemôže povedať to, čo si konkrétne o tejto situácii myslí.

    V každom prípade treba povedať, že táto analytická správa bola vytvorená z absolútne verejne prístupných zdrojov. Žiadne tajné informácie sa v nej nenachádzajú. To znamená, keď sa v tejto správe hovorí a robili sa výpisky z novín, z dennej tlače o tom, že prezident Slovenskej republiky je zamotaný do aféry Tatragate, že prezident Slovenskej republiky je zamotaný do aféry Technopol, že jeho manželka je síce vedená na Vysokej škole ekonomickej, ale že do roboty nechodí a berie mzdu, tak ja to nepovažujem za kompromitáciu.

    Nehnevajte sa, to sú údaje verejne známe zo všetkých mediálnych prostriedkov a nič na týchto údajoch nie je protištátne a nie je také, aby sa o tom nedalo verejne hovoriť. Teda ja sa pýtam, či táto analytická správa nebola urobená práve preto, aby chránila prezidenta pred tými vecami, ktoré robil, a nie nato, aby ho odstránila ako ústavný prvok z tohto systému.

    Chcem vás upozorniť aj na druhú vec, že za tento trestný čin tzv. sabotáže bol naposledy odsúdený človek v roku 1952. Bol to roľník, ktorý neodvádzal kontingent, neodviedol vajcia. A za to mu bol daný paragraf sabotáže. Tak teda neviem, či od roku 1952 je tu zvonu taká situácia, aby sme tento paragraf použili - prvohlavový trestný čin sabotáže -, a dokonca aby sme za to stíhali človeka, ktorý bol vo významnej funkcii riaditeľa slovenskej spravodajskej služby. Dnes už sa nedá o tom hovoriť, že je to slovenská spravodajská služba. To si, myslím, nebudeme vykladať.

    Chcem aj povedať to, že v novele Trestného zákona sa uvažuje o tom, že by sa tieto prvohlavové trestné skutky vypustili, pretože dnes v demokratickej spoločnosti už nemajú opodstatnenie, a je preto paradoxné, že vy práve dnes využívate ešte túto možnosť, aby ste toto využili, aby ste takýmto spôsobom kompromitovali politických odporcov.

    Potom si treba povedať, či aj odstránenie predsedu najsilnejšieho opozičného politického hnutia, ľudovej strany, HZDS v súčasnosti tým, že boli nasadené špecializované útvary, zvláštne policajné útvary, či to tiež nie je naštrbenie ústavného systému a či nejde o sabotáž. V tom prípade by bolo potrebné obviniť zo sabotáže aj tých, ktorí nariadili takýto skutok, takýto postup. A jednoznačne si myslím, že takýmito krokmi dochádzame do absolútneho marazmu, ktorý ste v tejto krajine spôsobili. Takže azda len k tomuto prípadu.

    Čo sa týka otázok vyplácania finančných odmien a tzv. mŕtve duše, vážení, treba si uvedomiť, že nie riaditeľ Slovenskej informačnej služby, nie riaditeľ ústredného orgánu štátneho správy prijíma a prepúšťa pracovníkov. Spomínali ste mená ľudí, ktorí sú za to zodpovední. Pán Svěchota, pán Kurajda a ďalší, ktorí tu boli menovaní. Prosím, áno. Proti týmto nech sa vyvodzuje zodpovednosť. Dnes pán Svěchota je pre vás prijateľný, pretože možno s vami spolupracuje. Toho nestíhate. Toho ste nechali. Dokonca uznávate aj nález Ústavného súdu vo vzťahu k Svěchotovi, že to platí. Ale vo vzťahu k ostatným neplatí. To znamená, že tí, čo budú spolupracovať, pre tých to platí, tí, čo nebudú, tých budeme stíhať. Vážení, takýto meter je nespravodlivý a myslím si, že dlhodobo nepoužiteľný. Chcem teda povedať, že v tomto druhom prípade, kde sa hovorí o vyplácaní finančných odmien pre mŕtve duše, nie je priama zodpovednosť riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ale tých pracovníkov, ktorí boli za tento úsek zodpovední.

    Vzhľadom na to, čo som povedal, myslím si, že je najvyšší čas, aby sme sa spamätali a aby sme zastavili tieto politické procesy. Preto ja osobne hovorím za seba, myslím si, že aj za svojich kolegov, že nebudeme hlasovať za zbavenie imunity poslanca Národnej rady. A prosil by som aj vás, aby ste už prestali takýmto spôsobom likvidovať politickú opozíciu. Je to nekorektné a myslím si, že aj pre vás samotných je to veľmi nepríjemné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Húska ako ďalší v poradí prihlásený do rozpravy. Pripraví sa pán poslanec Engliš.

    Vojto Tkáč sa hlási s faktickou poznámkou.

    Gusto, počkaj, o chvíľu.

  • Ja len veľmi stručne, pán predsedajúci. Skutočne zvážte, či to má opodstatnenie ešte dnes rokovať o týchto otázkach, pretože všimnite si najmä politikov vládnej koalície, že zbalili si kufre a odišli preč a táto diskusia skutočne nie je žiadnou diskusiou.

  • Ďakujem.

    Pán predsedajúci,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    chcem prispieť k tomu, aby som doniesol nielen argumenty, ale aby som naozaj umiestnil aj príslušné apelovanie, ktoré, samozrejme, sa veľmi ťažko počúvajú v polarizovanom parlamente. Napriek tomu si myslím, že ich treba celkom výrazne povedať.

    Predovšetkým, priatelia, všimnime si, akým spôsobom sa postupuje pri vynášaní trestných dôvodov. Najprv za trestný dôvod sa považuje vyraďovanie použitých áut, potom obchod s nefunkčnými zbraňami, teraz dokonca sabotáž proti hlave štátu. Priatelia, tam nič iné nebolo ani vykonané ani dokázané. Môžem povedať, že systémová analýza dokonca predpokladá, že ten, kto je povinný robiť hodnotiacu správu o možnom budúcom vývoji, má informovať o tzv. krajne optimistickom priebehu, o stredne prevažujúcom priebehu a o krajne pesimistickom priebehu. Každá dobrá komplexná informácia je vždy spracovaná takýmto spôsobom. To nie je návod na čin, ale vyrábanie možných eventualít vývoja. A teraz, čuduj sa, svete, takáto správa sa považuje za sabotáž.

    Ak sa pamätáte, minulý rok, keď tu sedel pán riaditeľ Mitro, tak som sa ho pýtal, či naozaj uznáva za seriózne, že on ako hlava Slovenskej informačnej služby dal nariadenie na informačné sledovanie predsedu vlády, umiestnil vysokého dôstojníka do Úradu vlády a potom dokonca tento sa presťahoval aj na HZDS na sledovanie predsedu vlády, ústavného činiteľa významného rangu. A toto uskutočnil koniec koncov vedúci Slovenskej informačnej služby. Činy, ktoré sa považujú za trestné činy v terajšom prípade, buď neboli trestné činy, alebo sa nedokonali. Jednoducho nie je možné takto pracovať s informáciami.

    Ja viem, že napríklad najmä v moderných bojoch, hlavne vojenských, že sa používa aj tzv. informačná vojna, ale toto predsa nemôžeme vniesť do vnútra jedného mladého štátu, to nie je predsa možné. Napríklad hovorca NATO pán Shep hovoril, že vojnová operácia v Kosove bola masmediálne vynikajúco krytá. A potom mu novinári dokazovali na príkladoch, že teraz vyšetrované dôsledky ukazujú, že došlo iba k stotine obetí, ktoré sa prisudzovali Srbom. A odpoveď hovorcu NATO bola veľmi zaujímavá. Povedal: Vy zabúdate, že toto bola informačná vojna.

    Nuž, veľmoci možno musia geopoliticky takto dezinformačne konať, ale my nesmieme budiť v sebe takéto dezinformačné vlastnosti. My sme, samozrejme, všetci živočíchy, ale predsa nemôžeme v sebe budiť dravcov. Upozorňujem vás, že potom je veľmi ťažko regulovať všetky priebehy.

    Vezmime si prípad, ako sa cynicky postupuje u nás v parlamente. Tu pán Mikloško povedal, že vystupuje nielen v mene troch klubov, ale aj v mene celého národa a národností. Môžeme to prijať ako žartom, ale si uvedomme, že sú určité hranice, za ktoré nemôžeme v oficiálnom správaní ísť. Isteže, v priateľskom rozhovore môžeme si dovoliť aj čierny humor, ale to si nemôžeme dovoliť vtedy, keď dávame oficiálny návrh, o ktorom už okamžite vieme, že nie je pravdivý. Jednoducho tieto postupy sú neprípustné, nesmieme si ich dovoliť.

    Ak môžem urobiť historický exkurz, tak by som vám chcel pripomínať, že kedysi Lenin definoval morálku takto: "Triedny boj pokračuje a my tomuto triednemu boju musíme podriadiť všetko a tomu podriaďujeme aj svoju morálku. Hovoríme, mravné je všetko to, čo slúži víťazstvu komunizmu." A potom už všetko bolo mravné, všetko bolo možné. Ale viete, že samotný Lenin na konci nemohol zastaviť mašinériu tvrdého vzájomného atakovania, pretože prišli do popredia dravci. Vari nechceme spraviť z tejto republiky takúto krajinu, v ktorej budú pracovať mafie, nechceme vari spraviť zo Slovenska druhé Albánsko? Veď to je jednoducho nie možné! Preto pochopte, že argumenty, ktoré sa hovoria proti poslancovi Lexovi, sú len umelo pozliepané. Predstavte si, že vlastne hlavný svedok únosu je teraz umiestnený na Generálnom konzuláte v Mníchove. Keď sme to povedali, tak po trápnom tichu zasa sa nič nedeje. Čiže vieme, že aj ten tzv. únos bol spravodajsky organizovaný, ale kýmsi cudzím, kdesi inde.

    Takže tieto postupy jednoducho nesmieme prijať. V tomto zmysle slova hovoríme so všetkou vehemenciou, ktorú máme oprávnene. Sme najväčšia parlamentná strana, staviame sa proti prenasledovaniu Ing. Lexu a, samozrejme, aj ďalších poslancov. S veľkou vehemenciou vám hovoríme, že roztáčate koleso, ktoré je potom naozaj ťažko zastaviť, ono má vnútornú logiku násilia. Nerobme to, nedovoľme si to. Vzájomne sa môžeme prekárať alebo môžeme vzájomne aj využívať argumentačný zápas, ale sú určité mravné hranice, za ktoré nemôžeme ísť, lebo v danom prípade naozaj nebudeme vedieť, čo sa deje. Ja som presvedčený, že aj teraz aj v policajnom aparáte, aj v spravodajských službách, aj v štátnych orgánoch sú ľudia, ktorí nie sú ochotní všetko toto robiť. Pretože, priatelia, nič nikdy neunikne. Ale my nechceme, aby sme vytvorili taký postup, že po každej zmene vlády dva roky bude nová vláda najprv prenasledovať svojich predchodcov a bude stále hovoriť, ako všetko zavinili. Ako ironicky vhodne povedal sám pán Mečiar: "Viem, že som zavinil aj tohtoročné sucho."

    Jednoducho tento dezinformačný postup nie je možný. To je postup škandalizácie, kde vytvárame marazmus, do ktorého upadáme sami. Z týchto dôvodov, znova apelujem na záver na vás, vážené kolegyne a kolegovia, nedajte sa touto cestou. Neprijmite zbavenie imunity pána poslanca Lexu. On vykonával svoje povinnosti ako šéf spravodajskej služby. A ubezpečujem vás, že každé správy, ktoré táto služba robí, ak je trocha seriózna, ako som hovoril na začiatku, tak musia obsahovať všetky eventuality možného vývoja. Toto je povinná spravodajsky "predžúvať", pre jednotlivých politikov, ale to neznamená, že z toho potom vyplýva, že keď je mimo moci takáto štruktúra, tak že ju vydáme politickému revanšu. Vydáme ju prenasledovaniu. Bránime sa tomu, budeme sa brániť a ubezpečujem vás, že efekt tejto dvojročnej poľovačky na svojich politických protivníkov sa vám nedostaví, alebo sa dostaví v obrátenom spôsobe. Ak sami si vnútorne nepoviete, tak už dosť!

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nikto nechce reagovať s faktickou poznámkou. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Engliš.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    keď som rozmýšľal a čítal som správy mandátového a imunitného výboru, rozmýšľal som aj o tom, ako tu vystúpim. Napadla mi taká myšlienka, a to je nezaujímavé, radšej tu vytiahnem niektoré noviny, môžem rovno Pravdu, Prácu a ďalšie noviny, pretože keď otvorím tie noviny a začnem čítať nadpisy - Pripustil vplyv lobistických skupín, Študenti chcú asi platiť školné, Podozrivý vyskočil z okna, Chobotnica obchodu s drogou, Číňania cestovali pod sedadlami, Lúpež si vymyslel čašník -, dôjdem až v konečnom dôsledku aj k článku Právny či policajný štát. Podľa mňa to, čo som tu prečítal, tie názvy dávajú takú istú "blbosť", ako je tu napísaná. Žiadny súvis, nehnevajte sa, čiže je jedno, či prečítam hociktoré noviny a názvy a dám to do súvisu ako to, čo tu odznelo. Nehnevajte sa na mňa. Ja sa veľmi čudujem predsedovi mandátového a imunitného výboru, že sa dal na to a že to tu predkladá. Pokiaľ mám informácie napríklad o tom, koľko rokoval mandátový a imunitný výbor o jednej z týchto správ, pokiaľ viem, trvalo to 5 minút. Čiže fantasticky pripravené všetko a fantasticky argumentačne podložené. Ako vidím, sú tu len dvaja novinári, ostatných to vôbec nezaujíma. Čiže my sa tu môžeme hádať, koľko chceme, aj tak verejnosť nebude vedieť o tom, čo tu argumentujeme, ako argumentujeme. Tak som si povedal, že nepripravím žiadne argumenty, pretože aj tak je to zbytočné.

    Poviem azda len niektoré myšlienky, ktoré už tu odzneli. Posledná sabotáž bola v päťdesiatych rokoch, ako to povedal pán Krajči, a aj to bol poľnohospodársky roľník, ktorý nechcel platiť kontingent, alebo ako to presne bolo. A teraz k demokracii, ktorú tu vedie SDK, podľa mňa je to vlastne vykonštruovaný proces z podkladov v médiách, poviem na rovinu, z "blbostí", ako som pred chvíľou prečítal, keď som dal niektoré názvy článkov, názvy článkov do poradia bez akéhokoľvek ladu a skladu. Vyšetrovateľ, samozrejme, dostal úlohu, nájdite niečo z tých "blbostí" v novinách. A jednoznačne môžem povedať, že na základe "blbostí" v novinách sa vykonštruoval tento proces. Podľa mňa je to vrchol arogancie, ale aj vrchol beznádeje ministerstva vnútra pri hľadaní argumentov a, samozrejme, ďalších zložiek pri hľadaní argumentov na trestné stíhanie opozície.

    Preto chcem vyhlásiť, že nepodporím takéto nekorektné návrhy nepodložené dostatočnými argumentmi. A keď sú tam aj argumenty, tak sú to len argumenty skutočne len preto, aby boli nejaké argumenty, a dajú sa podľa mňa vyvrátiť pri trošku normálnom posudzovaní týchto argumentov. Čiže jednoznačne si osobne myslím a pevne verím, že aj tí, ktorí budú z koalície rozmýšľať, tak to nepodporia. Dúfam, že vedia rozmýšľať.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať dvaja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Brhel, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Skutočne na margo vystúpení mojich kolegov treba povedať, že neplatia zrejme žiadne fakty, argumenty. Pán Sopko sa opäť predstavil, ako vždy doteraz, v úlohe vzorného poštára, ktorý akékoľvek rozprávky, ktoré mu predložia vyšetrovatelia, vzorovo preberie do správy a predloží plénu ako návrh na vydanie na trestné stíhanie. Jeho vlastné zistenia sú úplne identické s tým, čo predkladajú vyšetrovatelia. Z toho jasne vychádza, že vy ste sa rozhodli poslanca Lexu odsúdiť dávno predtým, než bolo spustené akékoľvek vyšetrovanie. Dávno predtým. Pretože ste to sľúbili vo voľbách. A teda celá štátna mašinéria dnes pracuje na tom, aby splnila tzv. koaličný sľub.

    To znamená, že nezáleží vám na práve. Na skutočnej pravde. Jednoducho mocensky sa snažíte splniť svoj predvolebný sľub a za každú cenu i krivením práva, právneho vedomia ľudí a morálky dokázať tú tzv. svoju predvolebnú pravdu. Nerešpektujete nález Ústavného súdu, alebo rešpektujete vtedy alebo u toho, u koho vám to vyhovuje. Šliapete teda nielen po práve, ale aj po ústave ako základnom dokumente štátu. Skutočne to, čo tu bolo dnes predložené, je asi to najslabšie, čo doteraz vôbec predložené bolo. Je to znôška výmyslov a dá sa to označiť za obyčajné školácke cvičenie. Zvlášť tá časť, ktorá hovorí o tzv. sabotáži, pozliepaná z bežných mediálnych vystúpení a z toho, čo bolo v novinách popísané. Takže je to hanba pre všetkých.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja by som sa chcel dotknúť toho vystúpenia pána Engliša, kde hovoril o tom, že novinárov to nezaujíma, a teda že na balkóne sedia len dvaja novinári. Ja si myslím, že dnešní novinári sú predajné figúrky, ktoré stratili svoju dušu, ktoré už nepatria k tým novinárom, o ktorých sme tu hovorili ako o novinároch nezávislých médií. A môžem to konkretizovať, či sa na mňa urazia, alebo nie, nestojím o ich priazeň. Jednoznačne to vyplýva z toho, že na Slovensku sa deje situácia kriminalizácie na objednávku, o čom sa máme možnosť presvedčiť dennodenne.

    Zlatým klincom tohto je Slovenská televízia, kde agentka, neviem, ktorej spravodajskej služby, Ľuba Lesná vystúpila s tým, čo sa my tu dnes v Národnej rade bavíme, s analytickou správou Slovenskej informačnej služby, ktorú záhadným spôsobom Slovenská televízia získala. Nevieme odkiaľ, nevieme pre koho. Ale bola zverejnená tak, aby všetci občania vedeli, čo je v tejto analytickej správe. Ľuba Lesná má prístup k týmto veciam, ale parlament a poslanci slovenského parlamentu nemajú prístup k takýmto informáciám. To je krásny dôkaz toho, ako na Slovensku funguje mediálny teror, ako na Slovensku funguje mediálna kampaň. To, čo Američania predvádzajú, ich systém bol už odskúšaný niekoľkokrát od roku 1918 až po Kosovo, čo spomínal pán Húska, tak dnes toto platí na Slovensku. A jednoducho, keď niekedy bola totalita, dostali ste po hlave od údernej sily robotníckej triedy, tak dnes dostanete po hlave od nezávislých médií. Takže tešte sa na to. Bolo by dobré si prečítať Rezolúciu Rady Európy 1003 o etike novinárov. A tento parlament...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč. Pripraví sa pán poslanec Cuper.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    začnem úplne inak. Keď pán Mitro pred chvíľou čítal svoju správu, tak som si všímal poslancov maďarskej koalície, je tu pán Hóka, zatiaľ, a páni Gyurovszky, Bugár. Dával som si pozor na vaše tváre, keď povedal, že Slovenská informačná služba pracuje na iredente, že pracuje na kauzách týkajúcich sa možnej úpravy hraníc, ktoré by revidovali výsledky, ktoré sa dosiahli po druhej svetovej vojne. A dával som si pozor na vaše tváre preto, lebo som posledný, ktorý by vyťahoval maďarskú kartu, a som typ, ktorý chce rokovať s každým subjektom aj pre budúcu vládu, a viem si predstaviť aj veľmi úzku spoluprácu HZDS a SMK. To hovorím úplne jasne. Ale dával som si pozor na vaše tváre vo väzbe na to, čo dnes prerokúvame, pretože ak by dnes mal niekto robiť politický revanš, tak začne stíhať pána Mitra za to, že pracoval proti tejto vláde. Proti jednej súčasti tejto vlády, lebo skúma iredentu. Skúma vyhodnotenie Trianonu a podobne.

    Takisto analogicky prišla na stôl kauza týkajúca sa vzťahov vtedajšej hlavy štátu a cez ústne pokyny riaditeľa Slovenskej informačnej služby hľadáme trestný čin sabotáže. Keď som si to analogicky predstavoval z hľadiska pána Mitra, tak je to úplne to isté. To po prvé. Po druhé úplne to isté by bolo, keby sme hľadali ústne pokyny, pán profesor Húska to naznačoval jasne, ale ústne pokyny, kto a akým spôsobom pracoval aj cez štátne štruktúry proti predsedovi vlády. Proti rovnakému ústavnému činiteľovi, ktorý reprezentoval exekutívu, ba dokonca podľa platnej ústavy v čase proporcií Kováč - Mečiar sa hovorilo v ústave o tom, že vláda je najvyšší výkonný orgán. Prezident je dokonca nižší stupeň výkonnej moci podľa platnej ústavy. Kto a kým spôsobom pracoval proti predsedovi vlády a proti tejto vláde? Čiže normálne politické boje a súboje, politické boje o moc a politické boje o udržanie moci, čo je súčasť politiky, sa tu prezentujú ako chyba riaditeľa Slovenskej informačnej služby. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka. Dovoľte trošku širšiu súvislosť, pani poslankyňa Katka Čižmáriková je tu za SOP, menujem takto na tváre, pretože veľa roboty s tým nemám v súčasnosti. Pred dvomi či tromi hodinami ste tu v podstate odsúdili poslanca Sládečka. Ja by som teraz apeloval na kolegov z SDĽ, ktorých si vážim, že sú tu, že Sládeček, na moju česť vám vyhlasujem, je nevinný. To vám zodpovedne vyhlasujem ako človek, ktorý je autorom zákona o zamestnanosti, ktorý som presadil, a bolo to nie príliš jednoduché, a tento zákon o zamestnanosti je vlastne dnes predmetom tzv. trestného činu poslanca Sládečka. Vo väzbe na to, keď si všimnete aj tie podklady, ktoré prišli zo strany polície, vo väzbe na to je tam skupina okolo Ing. Vrážela, pán Chalúpka je tam a nejaká Bartošová, ktorá už má vraj napísanú milosť, lebo zaspievala podľa objednávky. Sládečka ste poslali do vyšetrovacieho procesu v podstate bez toho, aby ste si zvážili, čo robíte. To hovorím teraz na margo vládnej koalície a najmä strany SOP.

    Sládeček je človek, ktorý dostal peniaze od úradov práce, pričom o týchto peniazoch nerozhodoval štátny úradník ani riaditeľ Krajského úradu práce v Žiline, ale rozhodovala tripartita na základe súťaže a projektu. Ľudia, ktorí písali zmluvy, písali už ich len z hľadiska deklaratórneho. Právnici vedia, o čom hovorím. Oni len spísali zmluvu, o ktorej podstate, tej zmluvy, rozhodla tripartita. Sládeček zobral peniaze a nevyšli mu tieto aktivity a normálne ich musí, alebo jeho firma, vracať. Takže v tejto súvislosti takisto sa nebrali do úvahy zákonné a právne aspekty.

    Čítal som, a dostali ste to všetci, obžalobu, alebo teda uznesenie o vznesení obvinenia voči Vráželovi a spol. Vážení, deväť protizákonných formulácií použil vyšetrovateľ, ktorý bol tretí v rade, keď dostali v Žiline objednávku na túto kauzu. Deväť protizákonných formulácií. Dokonca také nezmysly. A teraz ako človek, ktorý ten zákon písal a presadzoval, musím jasne povedať, že tam uviedol, že štátni úradníci, rozumej úradníci úradov práce, ochudobňujú štátny rozpočet. Pre boha živého, urobili sme verejnoprávnu inštitúciu, teda úrady práce, ktorá je odštátnená, oddelená od štátneho rozpočtu. Tento parlament schvaľuje rozpočet tejto inštitúcie, a on nemá hanbu a napíše, že je to štátny úradník, ktorý ochudobnil štátny rozpočet. A krajský prokurátor napíše, že je to síce verejnoprávna inštitúcia a že sú to úradníci štátu sui generis. Chcel by som mu za tú latinčinu zobrať diplom, keby sa to dalo.

    Chcem tým povedať inú otázku a iný problém, že tento parlament naozaj by si mal vstúpiť do svedomia. A, pán poslanec Sopko, ja som vás minule nazval, že ste náčelník spisovej služby v tomto parlamente. Dostanete od policajtky papier, a nič neurobíte, len predisponujete ho cez toto plénum do života bez toho, aby ste sa zaoberali naozaj okolnosťami prípadu, dôkazmi bez toho, aby sa diskutovalo o týchto veciach. Ja si myslím, že táto diskusia mala prebehnúť práve na pôde výborov a mal by byť pred takýmto plénom filter. Všimnite si, kto tu vlastne sedí. Aj zo strany vládnej koalície. Kto si zobral tašky. Už dnes nebudete hlasovať o tých veciach. Je to úplne normálne, že sa to presúva na 3. júla, zrejme. Áno. A je to hanba parlamentarizmu v tejto krajine vôbec, čo sa deje.

    Chcem tým povedať, že ak sa takáto kauza, ako je sabotáž, vznáša proti šéfovi Slovenskej informačnej služby za hlavu štátu, tak ak chcete revanš, tak milión prípadov sa dá vytiahnuť, čo sa všetko dialo na úrovni aj Slovenskej informačnej služby. A ešte nie sú premlčané tie kauzy pri tomto vašom modeli vo vzťahu k predsedovi vlády alebo vláde Vladimíra Mečiara a ďalších ministrov. V tejto súvislosti boli nasadení agenti. Nešli sme do trestného stíhania. Boli nasadení agenti dokonca za hovorcov HZDS. Boli agenti v Úrade vlády. A Slovenská informačná služba pracovala proti legálne zvolenej vláde. A v tejto súvislosti, samozrejme, je nová rovina oproti funkcionárom Národnej rady, ktorí sú minimálne rovnocenní partneri hlave štátu. A znovu opakujem, vláda podľa platnej Ústavy Slovenskej republiky ako najvyšší orgán exekutívy je najvyšším orgánom výkonnej moci v štáte. Tak to je expressis verbis uvedené v ústave.

    Dovoľte ešte určitú abstrakciu a skončil by som. Ste vo veľmi zložitej situácii, poslanci vládnej koalície. Všetci vedia, vrabce čvirikajú aj na Fraňa Kráľa, že minister Pittner do konca júna končí svoju funkciu. Sú už aj adepti na jeho miesto. A musíte si zvážiť aj určité širšie súvislosti tejto politickej bubliny, ktorú ste vlastne nafúkli pred voľbami a vytvorili ste obraz nepriateľa Lexa a spol. a tá bublina spočíva v tom, že sa ťažko už nájde nejaký súd na Slovensku, ktorý by do volieb, ak by boli v riadnom termíne 2002, vlastne právoplatne niekoho odsúdil.

    Ak si spomeniem na kauzu troch členiek Mečiarovej vlády, pani Tóthová, pani Keltošová a pani Belohorská, ktoré osočil, jednu z nich osočil vtedy Černák v roku 1994, že jedna z nich je tichá spoločníčka piešťanských kúpeľov. Ani jedna nebola tichá spoločníčka a doteraz táto smiešna kauza je na súde, vážení. Je rok 2000 a v roku 1994 to povedal Černák a sprosto klamal. Chcem tým povedať, že do konca volebného obdobia ani jednu kauzu ani jeden normálny súd nestrávi a nezoberie, ba dokonca aj tie najrozhodujúcejšie kauzy, ktoré slúžili ako politický kapitál, ako je zavlečenie, sú v podstate dnes v štádiu vyšetrovania. Neprešli poriadnym filtrom prokuratúry a neprešli ešte na súd. Takže do konca volebného obdobia v podstate nedosiahnete ani jeden právoplatný rozsudok.

    Ja som vždy zastával názor a viackrát to hovorila aj pani Keltošová, že už konečne niekoho právoplatne odsúďte. To, ako sa manipulujú súdy, všetci dobre vedia a jedinou baštou demokracie na Slovensku z pohľadu opozície ja naozaj vidím dnes len nezávislé súdy, aby sa nezlomili, aj keď je tu veľmi silný tlak zo strany ministerstva spravodlivosti na reorganizáciu senátov, osobností a podobne, aby boli povoľnejší pri vydávaní rozsudkov. Máte kauzy, ktoré sú už v podstate vaším fiaskom, ako je kauza Polka alebo kauzy okolo odstupného. Sú rozbehnuté veci, ktoré sa skončili vo vzťahu k bývalému generálnemu prokurátorovi Vaľovi. Čiže jedna kauza za druhou sa rúca ako domček z karát a tá bublina súčasnej vládnej koalície je zlá. V tejto súvislosti naozaj stále presadzujem tendenciu individualizácie zavinenia, že nie je možné celý subjekt, ja neviem, politickú stranu zhodiť a vy ste, ja neviem, unášači a ste zlodeji, tunelári, čo sa v politike dá. Ale nikto nepovedal, čo za trestné činy narobil Palacka alebo Černák, že Demokratická únia je strana, ktorá je stranou, na ktorú sa dá našiť Černák. Chcem tým povedať však iné, že vzniká kolektívna zodpovednosť, lebo ste spolu vo vláde, ale časť vládnej koalície robí to, čo robí, tlačí vás do takýchto káuz. Časť z SDĽ, to poviem otvorene, časť SDĽ robí nadprácu a prisluhuje takýmto "svinstvám", ktoré sú absolútne proti zdravému rozumu a kazia imidž SDĽ. To hovorím veľmi natvrdo. A pri súkromných rozhovoroch s vami viem, aké máte názory na tieto veci. Máte Pittnera a Ivora plné zuby a nechcete sa už zamočiť do týchto káuz.

    Takže, pán Sopko, keď máte trochu svedomia a právneho vedomia, ja by som si vás vedel v noci predstaviť, ako nespíte. Chcem v tejto súvislosti jasne povedať, že toto všetko sú politické kauzy, ktoré normálny súd ťažko odsúdi a ťažko nájde právny aspekt na to, aby vzniesol výrok o vine, pričom jedine súd v právnom štáte má právo povedať, že Lexa je zločinec alebo nie je zločinec, že nejaký politik alebo človek, ktorý je predmetom trestného stíhania, je alebo nie je vinný. Ja viem, že vy to obchádzate a máte teraz zvrátenú filozofiu, veľmi zvrátenú podľa mňa, a Sládeček je jasný dôkaz, že ak je niekto obvinený, tak to nechajme, nech sa obháji. Prečo by sme v parlamente z toho robili vyšetrovanie? To je totálny nezmysel! Pretože vy v podstate len generujete politikum pri takýchto kauzách namiesto toho, aby ste z parlamentu skutočne urobili oddelenú zložku moci.

    A toto je ďalšia filozofia zločinu a viny, vážení, pretože v demokratických štátoch sú známe boje medzi tajnou službou a ministerstvom vnútra, napríklad. Sú známe kauzy medzi hlavou štátu. Však tie spory v Poľsku alebo spory medzi hlavou štátu a predsedom vlády v Čechách, to je predsa možno oveľa vulgárnejšie, než to bolo na Slovensku. Ale je aj deľba moci v štáte. A toto je zákonodarná moc, ktorou si v podstate dnes polícia robí, čo chce vďaka technológii, ktorú imunitný výbor absolútne ignoruje. Všade vo vyspelých štátoch sú vyšetrovacie komisie. Vy ste ich pozrušovali, pričom model vyšetrovacích komisií v rokovacom poriadku, ktorý som moderoval ako predseda ústavnoprávneho výboru istý čas, bol podľa Českej republiky.

    Chcem tým povedať, že sa zamáčate do kolektívnej zodpovednosti a že to absolútne nie je dobré. Chcem tým povedať, že obraz nepriateľa by sa mal skončiť, že mali by sme všetci zvažovať a prejsť od polarizovanej spoločnosti k spoločnosti tolerantnej. Ale súčasťou toho je aj prestať kriminalizovať svojich politických protivníkov a nebyť pyšný z moci. A u vás je pýcha moci, ktorá vás mnohých zadúša. A uvedomte si, že robíte zle. Aj tí, čo ste išli do tohto parlamentu čestní a spravodliví, podľa mojej mienky už ani čestní, ani spravodliví po týchto kauzách nie ste. Je to škoda, lebo krajina potrebuje aj čestných a spravodlivých.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Tkáča chce reagovať pani poslankyňa Belohorská s faktickou poznámkou a pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Skutočne je škoda, že nie sú tu televízne kamery, aby bolo vidieť, že pán poslanec Tkáč teraz hovoril pred "ústavnou väčšinou", ktorá činí osem alebo deväť ľudí. Ja by som vám skutočne navrhovala, pán podpredseda, aby ste sa nemuseli raz aj vy hanbiť za to, že ste viedli takéto rokovanie, aby ste dnešnú schôdzu prerušili, aby sa pokračovalo až 3. júla. Je to dehonestujúce a mne to pripadá skutočne osvieženie rokov päťdesiatych, keď vlastne ani obžalovaný, ani obhajca nemuseli sedieť na súde. Predsa mi nechcete povedať, že tu prítomní kolegovia budú vedieť, o čom budú hlasovať, keď si nevypočujú to, čo sa tu bude hovoriť. Alebo sa rozhodlo už na koaličnej centrále a budú tu poslanci, ktorí boli zvolení v slobodných voľbách, budú tu zatláčať gombíčky na základe rozhodnutia vedenia? Takéhoto "svinstva" sa nedopúšťali ani komunisti už v rokoch 1985 - 1989, vlastne keď sa začínali aj oni chytať rozumu. Takže prosím vás, aby ste sa chytili rozumu aj vy.

  • Ďakujem pekne.

    Mne je ľúto, že pán poslanec Tkáč veľmi objektívne zhodnotil situáciu a že si toto vypočulo vlastne nula novinárov a dvanásť koaličných poslancov. Potom vás však bude minimálne tých 76, ktorí rozhodnete o osude a možno aj o živote človeka. Jeden rozdiel, o ktorom tu hovoril, medzi týmto parlamentom a tým bývalým parlamentom je jeden zásadný, že my sme nevydali žiadneho poslanca, žiadneho poslanca ani koaličného, ani opozičného na stíhanie, pretože sme nepovažovali dôvody, ktoré nám boli predložené, za také závažné, aby sme kolegu vydali na trestné stíhanie. Vám tu dodá polícia, vám tu dodá Ivorov štáb a podplatené prokurátorky a vyšetrovateľky, ktoré postupujú závratným tempom a majú závratnú kariéru, a vy to jednoducho odhlasujete. Toto je veľký a zásadný rozdiel medzi tým bývalým parlamentom a súčasným parlamentom.

    Vy sa tvárite, že ste demokrati, lebo vydávate aj vlastných kolegov na trestné stíhanie, ale veľmi správne vám poukázal pán poslanec Tkáč, že jednoducho vydávate aj tých kolegov z vlastných radov, ktorí sa vám stali nepohodlní. Nepohodlní a potrebujete sa ich zbaviť. Koľko ste sa tu navykrikovali, ešte aj dnes pán poslanec Mikloško mal tú odvahu a spomínal Gauliedera. Porovnáva neporovnateľné veci. Neporovnateľné!

    Zabúdate na jedno, že štvorročné obdobie skončí možno o rok, možno o dva v riadnom termíne. Ale história, história tieto okamihy zapíše a zapíše to, že bez akéhokoľvek objektívneho podkladu ste schopní zahlasovať, a tým zničiť nielen politickú, ale aj ľudskú a osobnú tragédiu svojich kolegov.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper. Pripraví sa pán poslanec Gašparovič.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda mandátového a imunitného výboru,

    to osobitne,

    milé dámy,

    vážení páni,

    nedá mi, pán predseda, aby som vám znova nezopakoval po tom, čo sme tu dnes zažili asi pred polhodinou, keď sa pán Mikloško snažil bez akýchkoľvek škrupulí za hrubého porušenia rokovacieho poriadku presadiť doplnenie ústavnoprávneho výboru o dvoch členov, aby tak uľahčil cestu pánovi Oroszovi, pánovi Kresákovi, aby sa zapísali do slovenských dejín ako revoluční ústavodarci. Prirovnanie, že si naozaj nemôžeme myslieť, že revolúcia na Slovensku skončila, ona naozaj, žiaľbohu, voľbami v roku 1998 znova začala. Myslíte si, že ste revolucionári, ktorí Slovensku, slovenskej spoločnosti, slovenskému národu prinesú niečo dobré. To aj váš bicyklista vizionár sľuboval a klamal občanov tohto štátu. Dnes sa ukazuje, že to boli, žiaľbohu, plané sľuby a obyčajné prasprosté klamstvá.

    Takže vám ako vrchnému inkvizítorovi, lebo inkvizícia bola spojenie žalobcu a sudcu v jednej osobe, a to je presne to, čo sa deje tu už v druhom prípade, to znamená, že vy, vládna koalícia, ste tu aj žalobcovia, aj sudcovia, pretože vlastne nie vy, nie budúci sudcovia, lebo tí určite nenájdu na tých obvinených nijakú vinu, ale vy vlastne ste žalobcami aj sudcami, ktorých odsúdia, aby ich neskôr všeobecný súd oslobodil spod tejto obžaloby, ale vy ich už zabudnete očistiť. Proste jednoducho ich ohádžete niečím smradľavým, aby smrdeli veľmi dlho, v planej nádeji, že budúce voľby znova vyhráte. Ale tak to nebude.

    Takže pripomeniem vám to, čo už som vám, pán predseda, pripomenul, osud jedného z tých, ktorý bol hlavným inkvizítorom aj sudcom v jednej osobe vo francúzskej revolúcii Saint-Justa. Znova som si na to spomenul, pretože ste po piatich minútach v ústavnoprávnom výbore dokázali posúdiť vinu pána Lexu v ďalších dvoch skutkoch, aj pána Sládečka. Najprv pán Saint-Just všetko veľmi presne a precízne čítal, potom na naliehanie Výboru pre verejné blaho, čo je vo vašom prípade koaličná rada, už iba predkladal spisy, aby splnil kvóty, ktoré má dodať na to, aby naplnil stoly, na ktorých boli gilotíny, a neskôr už mu prekladali spisy a neskôr sám cestoval v tej káre na gilotínu.

    Takže na vašom mieste, pán Sopko, by som zvážil, či ešte unesiete to, aby ste hrali túto trápnu a nedôstojnú úlohu. A ja naozaj sa pýtam aj vašich kolegov, pretože ich pokladám ešte za tú časť tohto vládneho spektra, ktorá si zaslúži aspoň trochu pozornosti z hľadiska morálneho, lebo toto, čo tu sedí v strede, si to nezaslúži. Keď odišli ich naháňači, tak sa jednoducho rozpŕchli, aby ich zasa nahnali na hlasovanie, ktoré bude pozitívne. Pán Sopko, zvážte svoju trápnu úlohu, ktorú tu hráte ako Saint-Just. Je tu potrebné povedať, aby to bolo zapísané kvôli histórii tohto národa, ktorí títo vaši naháňači degradujú na monštruózne nič. Doniesol som si Sorena Kierkegaarda, aby som vám odcitoval. Hovorí, že "verejnosť je vždy monštruózne nič". Pán Zajac sa dištancuje od slovenského vlastenectva, hovorí tu o nejakom novom nezmyselnom ústavnom vlastenectve. O čom to je, prosím vás? Táto ústava bola vždy slovenského národa a ja dúfam, že ňou aj ostane. Aj keby ste ju tisíckrát zmenili, zmeníme ju znova, pretože vás ubezpečujem, že tie voľby vyhráme. A tie nezmyselnosti, ktorými týrate tento národ, zmeníme.

    Pokiaľ ide o neprítomnosť novinárov, nie je potrebné, aby tu boli, všetko dostávajú zrejme priamo od pána Mitra. Keď som si vypočul správy v Rádiu Twist, tak som sa dozvedel vlastne to, že táto schôdza, ktorá bola tak utajovaná, vôbec nebola tajnou, pretože ja som jednoducho novinárom neodpovedal na to, čo sa tu dialo aj ohľadom mojej osoby, ale pán Palko vyšiel a znova šíril dezinformácie. V Rádiu Twist pokračovali dezinformácie, pretože bolo povedané, že pán Mitro určite sľúbil, že vyšetrí, kto sa to vlastne pohybuje okolo pána Cupera. Čo nič iné nehovoril len o tom, že sa bude moja osoba naďalej dehonestovať, tak ako sa dehonestovala a dehonestuje, pretože sa blížia voľby. Na to sa nájdu vždy vhodné typy, ktorým sa dobre, ako tu pán Krajči povedal, zaplatí, či už je to pán Lováš, či už je to pani Lesná, či už je to salónny odstreľovač pán Leško, ktorý si vždy nájde vhodnú pôdu.

    Žiaľbohu, je tu aj spojenie inštitucionálne. Je to pirátsky zásah do našej internetovej stránky, a to znova opakujem, pretože inde sa to nedá zopakovať, som presvedčený, že sa pod ňou podpísala tzv. Občianska demokratická mládež, známe to hnutie, smutne preslávené Human, ktoré sa pretransformovalo a ktoré viedol pán Tatár, pretože iní na diskreditácii mojej osoby v podobe Hitlera nemá záujem. A je tu stále spolupráca tejto vládnej mašinérie s médiami, pretože keď mi pán redaktor z Nového Času zavolal a dal priestor na môj podnet, aby som dementoval tie nehoráznosti, ktoré sa objavujú o nás a o našej internetovej stránke, samozrejme, že prvé, čo bolo, volal Občianskej demokratickej mládeži. Ale to sa nikdy nerobí opačne, keď sa ide diskreditovať nás, aby sa nás opýtali a paralelne objavili náš názor. A, samozrejme, pani vedúca vydania v Novom Čase zabezpečila to, aby tá fotka, ktorá bola kompromitujúca, ktorá bola, samozrejme, napĺňala aj skutkové znaky šírenia fašizmu, sa znova objavila na druhej strane Nového Času. Je to zámerná a plánovaná diskreditácia politiky Hnutia za demokratické Slovensko a osôb, ktoré ju prezentujú.

    Takto ďalej jednoducho v demokratickej spoločnosti nie je možné pokračovať a nie je možné, aby sa používali takéto špinavé a nečisté praktiky politického boja.

    A čo je najhoršie, aby sa na to zneužívali legálne a legitímne inštitúcie štátu, ako je Slovenská informačná služba. Áno, pán Mitro má zrejme svoje skúsenosti. Keď som tu kedysi hovoril, a budilo to na vašich tvárach úsmev, som dodnes presvedčený, že za našej vlády existovalo to, čomu sa v skratke hovorí MIS, teda Mitrova informačná služba, alebo, ak chcete, PIS - Pittner Inteligency Servis. Áno, tieto inštitúcie fungovali nelegálne a možno oveľa efektívnejšie ako tá, ktorá bola a je legitímnou Slovenskou informačnou službou. Človeka, ktorý to všetko zrejme proti politike vtedy vládnych strán organizoval, ste posadili do košiara, aby ho viedol. Pán Mitro dnes neodpovedal ani na jednu z tých otázok, ktoré boli, nazvime ich, "trocha chúlostivejšie". A som presvedčený, že sa mi za ne ujde aj dostatočnej kompromitácie ako, samozrejme, odveta za odvahu, pretože zastrašovanie patrí do vášho arzenálu. Samozrejme, že ste počítali, nie vy, ktorí ste tu prítomní, lebo vás pokladám, ako som povedal, za tú slušnú a slušnejšiu časť toho politického spektra, ale tých, ktorí túto nemravnú a neslušnú politiku praktizovali a praktizujú, spoliehajú sa na to, že sa my budeme báť a že nás zastrašia. Nie, ubezpečujem vás, že nás nezastrašia. Neobhajujeme tu ani tak Lexu, obhajujeme tu princípy morálky, etiky, spravodlivosti, politickej etiky.

    Bol som včera rád, že sa pán Tuchyňa postavil aj tej časti vládnej koalície, ktorá tu znova presadzovala absolútnu nemravnosť, ktorá nemá vo svete obdobu v podobe toho, že tu pán Šimko obhajoval niekoľkonásobné členstvo v politických stranách. A ako mi povedal pán Muránsky, americká delegácia sa divila, že dostával informácie, že my, opozícia, pestujeme dvojité členstvo. A keď im to on sám vysvetlil, že je to v radoch vládnej koalície, tak nevychádzali z údivu.

    Toto je aj otázka, na ktorú mi pán Mitro neodpovedal a ktorú tu tvrdil, áno, spravodajské zahraničné služby si žiadali Lexovu hlavu. Ale ja sa pýtam, tak ako ste prestali s čiernymi knihami, nie je rozumné prestať? Pán Lexa bol potrestaný dosť. Ja si myslím, že ak niekto je toľko rokov dehonestovaný, ak je toľko rokov niekto prenasledovaný, ja si myslím, že treba s tým prestať. Hovorí to už elementárna ľudská logika. A potom nezabúdajte, že ak sa dehonestuje nejaký šéf inštitúcie, dehonestuje sa a je záujem zahraničia aj dehonestovať túto inštitúciu. A ja si kladiem otázku - prečo? Samozrejme, že preto, ak bude naša informačná služba slabšia, bude silnejšia našich susedov. Nerobme si ilúzie. Jasne tu povedal sám pán riaditeľ Slovenskej informačnej služby, áno, sú tu záujmy aj o revíziu hraníc. Veď sme sa o tom presvedčili pred dvoma týždňami. Je tu záujem o to, obrať tento národ o holú existenciu? Je. Teda je tu záujem o to, aby sa zničila sama podstata tohto štátu, tejto štátnosti.

    Takže za tým účelom, pán Sopko, sa vymyslia, a môžem vám povedať, že sú tu výmysly a nezmysly bez akejkoľvek subjektívnej stránky, trestné činy, kde chýba absolútne subjektívne zavinenie, čo ste sám pripustili raz v kuloárnych rozhovoroch. A bez subjektívneho zavinenia v takých prípadoch, ako je sabotáž, nemôže byť ani trestného činu. Jednoducho objektívne posúdenie toho velí, že je to zmyslené. Samozrejme, že na to sa vybudovala zo strany KDH a niektorých ďalších vládnych strán celá mašinéria, aby to fungovalo. Samozrejme, že je tu prokurátor na okresnej úrovni Barila, že je tu na najvyššej úrovni pán Lauko, ktorý to stráži, že je tu na krajskej úrovni. Kde je objektívna správa o vile Elektra? A kedy sa dožijeme nejakej objektívnej správy o tom, čo sa v tomto štáte na týchto miestach deje?

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, čo ste tu prítomní, treba si zvážiť, či ešte sa necháte zneužívať týmito šarlatánmi, ktorým nejde o slovenský národ, ktorým nejde o slovenské záujmy, ktorým ide iba o to, aby tomuto národu vládli, a ak splnia svoju úlohu, aby možno odišli na dobre platené miesta niekde do Washingtonu alebo do Londýna, alebo niekde inde, ale my a naše deti, naši vnukovia tu ostaneme. A, žiaľbohu, ak si pozriete štatistiky o nezamestnanosti, tie jednoznačnou rečou hovoria o tom, že ich nečaká nijaká dobrá budúcnosť, nijaký bezbrehý internacionalizmus, ktorý "gleichschaltuje" ľudí na to monštruózne nič, na obyčajnú verejnosť. Nebude im poskytovať nijakú ochranu. Sme tu inštitúcia tohto národa, sme zástupcovia tohto národa, aby sme mu ochranu poskytovali, každému jednému jeho príslušníkovi.

    Takže prestaňte sa hrať na sudcov aj žalobcov. Ak pán Mitro má dosť dôkazov, môže s nimi počkať, trestnosť týchto skutkov nezaniká ani do dvoch rokov, ani do troch, takže ani pán Lexa nebude večne poslancom, ani jeho nemôže nikto zbaviť potom trestnej zodpovednosti. Ak naozaj tieto skutky spáchal a nájde sa vyšetrovateľ a prokurátor, ktorý posúdi, že naplnili skutkovú podstatu trestného činu, môže pán Lexa byť postavený aj o dva roky pred súd.

    Prestaňme hrať túto komédiu v tomto parlamente, kde sa ničím iným už nezaoberáme iba vydávaním ľudí na trestné stíhanie. Tak ako ste prestali s čiernymi knihami. Bude to na prospech, na prospech toho, po čom ste volali pred voľbami, na prospech toho, aby sme našli k sebe cestu a aby sme pracovali pre tento národ, a nie aby sme sa tu zaoberali neustále a hašterili o nejakých nezmyselných kauzách, ktoré vymýšľa nejaká pani Škarbová, ktorá ledva skončila právnickú fakultu a ktorá za to, že dostala nejaké tri plukovnícke hviezdičky, nech splní tieto nehorázne požiadavky a sľuby pána Pittnera, pána Mitra a ďalších, ktorí tu vládnu. Nerobte si ilúzie, my to vidíme, že nevládnete vy. Vládne tu pán Zajac, Šebej, ktorí vám prikazujú, a na ich príkaz hlasujete, cez pána Šebeja, pána Weissa, a nie sme slepí. Vidíme, ako to tu funguje. Je to však ponižujúce, z nášho pohľadu naozaj je nám vás ľúto.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa nehlási nikto.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Gašparovič, pripraví sa ako posledný pán poslanec Cabaj.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená skupinka kolegýň a kolegov,

    mohol by som hovoriť strašne dlho, ale po vystúpeniach mojich kolegov a po tom, komu všetkému mám rozprávať, si myslím, že nie je to treba. Pretože argument slova a sila slova dokáže veľa, ale len ak to niekto počúva. Ak sa to hovorí prázdnej stene, argument slova môže byť veľký a jeho sila silná, ale nemá to význam.

    Počuli sme tu vystúpenia, ktoré, ja si myslím, veľmi opodstatnene boli povedané z pozície tých, ktorí sa boja, či naše konanie je správne a či zodpovedá princípom demokracie a či zodpovedá princípom právneho štátu. Je mi veľmi ľúto, že aj včera naša Národná rada rozhodla o zbavení imunity jedného z poslancov, jedného z našich kolegov. Hovorím to aj napriek tomu, že tento kolega poslanec nie je s nami v opozícii, ale je vaším poslancom, aj keď ste ho dostali do pozície nezávislého poslanca. Je mi to ľúto preto, že dokázala táto Národná rada vydať na trestné stíhanie poslanca niekoľkými poslancami, ktorí tu počúvali, a ostatní, ktorí prišli zahlasovať. Je mi to trápne, že to musím takto povedať, ale väčšia časť našich poslancov sa stáva robotmi politických názorov, politických predstáv a politickej sily svojich predákov. Nie je to dobré, ak budeme rozhodovať takto stále, ale nielen v takýchto veciach, ale aj vo veciach, ktoré sa týkajú všetkých občanov vo veciach zákona.

    Už sme niekoľko zákonov prijali, môžeme povedať, že sú to zákony, ktoré nie sú v prospech občana, nie sú v prospech tohto štátu. Ak chcem hovoriť o predmete nášho rokovania, tak musím povedať, že už bolo veľmi vzdialené objektivite, pravdivosti a už vôbec nie demokratickým princípom, tak ako bolo prerokúvané vo výbore. Musím povedať, že som nebol na rokovaní tohto výboru, ale mám pred sebou správu, tak ako ju čítal aj pán predseda nášho výboru, kde sú už niektoré veci, ktoré museli dať signál, že táto správa je zasa jedným manipulačným prostriedkom, ktorý by vás mal ovplyvniť. Dobre vieme všetci a viem to aj osobne, pretože som s naším kolegom Lexom v čase, keď sedel aj vo výkone, vo väzbe rozprával a rozprával som aj potom, čo všetko tam bolo. Bol som aj členom delegácie nášho výboru, ktorá skúmala podmienky jeho väzby, kde hovoril, že nebol pri žiadnom výsluchu a nikdy nič neodpovedal. Tento predmet nášho rokovania je obvinenie z trestného činu, ku ktorému ani nemohol byť vypočutý, lebo odvtedy sa nezúčastnil zasadnutia ani v parlamente a je vlastne na rehabilitačnom liečení.

    Ale počúvajte, na základe čoho náš výbor predkladá aj návrh, aby bol zbavený imunity. Aj na základe toho, že hovorí, ako dôkazy sa uvádzajú - počúvajte dobre - výpovede obvineného, výpovede svedkov, listinné dôkazy a správy Slovenskej informačnej služby. Výpovede obvineného, takéto nehorázne klamstvo sa dá do tejto správy, keď všetci vieme, že nikdy nevypovedal. Napriek tomu je to tu takto napísané. Ja tu z tejto pozície som dával otázku pánu riaditeľovi Mitrovi, aby mi odpovedal, či skutočne takýmto spôsobom je možné obžalovať, resp. podať návrh na obžalobu bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ktorý nerozhodoval o konkrétnych prípadoch prijatia, ale bol len o nich informovaný a rozhodovali o prijatí a tie sumy, resp. odmeny, ktoré mali dostať fiktívne osoby, o tom rozhodol niekto iný. Pán Mitro mi to potvrdil, že je to tak. Tu z tohto miesta a povedal potom, môžem aj nemôžem vylúčiť. Tak ak to spochybnil, už je to hneď nie dôkaz.

    Ja som sa tu niekoľkokrát vyjadril a sú to možno už aj hodiny v kauzách týkajúcich sa nášho poslanca, kde som z hľadiska trestného procesu a trestného práva hmotného jednoznačne kvalifikoval jeho skutky. Musím aj tu povedať, že obvinenie, z ktorého tu, na ktoré žiada vyšetrovateľ, aby sme zbavili imunity poslanca, je obvinením, kde sa vyžaduje úmysel. Absolútny úmysel. Pozrite si a prečítajte si aj správu, či z toho vychádza, že by išlo o úmysel. Dokonca ani nedbanlivý úmysel sa nepripúšťa k tejto kauze. Viete, skúšať niečo dovtedy, kým sa niečo nepreukáže, je veľmi zlé, pretože to vyvoláva napätie, vyvoláva to podozrenia, ale myslím si, že toto dnes chceme. Vyvolávať napätie, podozrenia vo vzťahu k niekomu.

    Keď pán Mitro povedal, že prakticky musia v tejto kauze a musia v kauzách voči Ivanovi Lexovi konať, pretože si to žiada niekto mimo hraníc, tak ma zamrazilo. Tu z tohto miesta to pán Mitro povedal. Takže nevieme dokázať prvých šesť, alebo koľko tu bolo skutkov, vyprodukujeme ďalší siedmy, trinásť ich bolo, toto je pätnásty, hovorí mi pán predseda, takže pätnásť skutkov, o tých štrnástich sa doteraz nerozhodlo a pochybujem, že sa aj rozhodne, ale musíme stále to napätie stupňovať, aby tu bolo, je tu niečo, hľadajme.

    Pani poslankyne, páni poslanci, niekedy sa zamýšľam, a aj teraz, či táto Národná rada, tento parlament aj v budúcnosti bude schopný objektívneho posudzovania, objektívneho rozhodovania. Ak dôjde k voľbám a zmení sa vaše postavenie vo vzťahu k nám a naše vo vzťahu k vám, viem si predstaviť, že môže dôjsť k podobnej situácii a možno aj horšej. A viem si to predstaviť, že bude horšia aj preto, ak prijmeme novelu ústavy, kde imunity trošku upravíme, nebudú žiadne zábrany, nebude ani potrebné, aby sa v parlamente rozhodovalo o tom, či je tu politická obžaloba alebo právna obžaloba. A to je strašné. Neprajem si, aby to bolo a možno by bolo najlepšie pre tento národ, aby po budúcich voľbách v tomto parlamente nesedel nikto z týchto 150 poslancov a možno ani nikto nesedel vo vláde. Najmä v tých rezortoch, ktoré provokujú takéto kauzy a ktoré budú znervózňovať národ donekonečna. Preto si myslím, zvážme naše rozhodnutia, aby nemuselo dôjsť k takejto situácii, a prezentujme našu vôľu a našu ochotu rozhodovať nie politicky, ale umne a rozvážne.

    Mohol by som hovoriť ešte o systéme spôsobu prerokúvania, o tom, ako nám nie sú potrebné žiadne materiály v našom výbore, ako pri podobných kauzách napríklad v Čechách, kde máme veľmi podobný Trestný zákon, Trestný poriadok aj rokovací poriadok, tam bez jednoznačných dôkazov výbor nikdy nerozhoduje a ani nikdy nerozhodol. Dnes majú tam novú kauzu týkajúcu sa niektorých informácií, ktoré ušli, takisto povedali všetci tí, ktorí budú o tomto v mandátovom výbore rozhodovať, že rozhodnú, až budú mať dôkazy.

    Rozhodnúť tak, že v jednom skutku, v jednom trestnom čine, kde sú dvaja, jeden za to, že sa dopustil trestného činu, ktorý mu nemohol byť preukázaný, pretože u nás bol amnestovaný, a štát, ktorý si ho vyžiadal, nakoniec od žaloby ustúpil, dostal za odmenu diplomatické miesto, a druhý, ktorý toto mal zaviniť a sa mu to nedokázalo, resp. ktorý mal určitú vinu na tom, že sa malo dokázať tomuto subjektu, že sa toho dopustil, dostáva pomazanie od nášho parlamentu, aby bol trestne stíhaný.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pán poslanca Gašparoviča s faktickou poznámkou chce reagovať pán poslanec Brňák. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja som necítil potrebu vystúpiť v rozprave, myslím si, čo malo byť povedané, bolo povedané už veľakrát v súvislosti s podobnými návrhmi, chcem iba upriamiť pozornosť, predovšetkým vás, pán predseda Sopko, vy ste, neviem, už koľko celkom týchto návrhov predkladali počas terajšieho volebného obdobia, skúste sa niekedy zamyslieť, v čom skutočne spočíva princíp poslaneckej imunity a kam ďaleko sme došli v súvislosti s politickým zneužitím práve tohto, a nazvem ho, skutočne svätého princípu, nie vo vzťahu k týmto veciam, ale z hľadiska jeho skutočného princípu.

    Ja si uvedomujem, že v minulosti veľakrát sme si tento princíp ctili z dôvodov akejsi stavovskej príslušnosti vo veciach, na ktoré to nebolo patričné, v súvislosti s akýmisi súkromnotrestnými deliktami poslancov a vtedy jednoducho platilo, že boli všetci zakrytí. Ale to, čo sa dnes deje, tak toto je esenciálne porušenie základných princípov poslaneckej imunity. Veď už prebehol možno rok a pol od prvého odovzdania prvého poslanca na trestné stíhanie. Povedzte mi, bola aspoň v jednej z týchto vecí podaná obžaloba? Prebehlo v niektorých týchto veciach súdne konanie, ktoré je jediné kompetentné? O čo tu vlastne ide? Skutočne o očistenie daného človeka alebo o jeho zničenie politické, rodinné, súkromné a tak ďalej? Veď práve v tom je podstata samotnej imunity. A to, čo povedal pán poslanec Gašparovič, to, čo vás čaká aj vo vašej novej ústave, tak za to možno budete ešte niekedy v budúcnosti ďakovať, pretože to, čo je tam uvedené aj z hľadiska budúcnosti, otvára oveľa širší priestor na stíhanie kohokoľvek, kedykoľvek, za čokoľvek.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cabaj vystúpi v rozprave ako posledný.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    chcem mať iba dve poznámky k prerokúvaným správam, ktoré tu predniesol pán predseda výboru Sopko, pretože som plne rozhodnutý nehovoriť len pre zápis.

    Ja som pôvodne uvažoval, že oslovím poslancov tohto parlamentu, že by bolo už načase, že by po 18 mesiacoch pôsobenia v tomto parlamente už sa správali ako svojprávni poslanci, ako tí, ktorí nebudú slúžiť vládnym úradníkom a zabezpečovať to, čo si úradníci zmyslia a jednoducho poslanci im to zlegalizujú.

    Ale javí sa to absolútne zbytočné, pretože ak som pri minulých vystúpeniach upozorňoval pri jednotlivých prípadoch, ktoré sa tu riešili, že ide o politickú objednávku, tak o tomto nechcem ani hovoriť, pretože som jednoznačne o tom presvedčený, že inak to ani nie je. V opačnom prípade by bola aspoň minimálna snaha poslancov si niečo vypočuť, čo k týmto prípadom povedia poslanci, ktorí pôsobia v našom poslaneckom klube. Pretože, ako tu už bolo povedané, na kolegu Ivana Lexu sa spustil pohon a parlament slepo tomu slúžil, pretože úradnícka mašinéria si vymyslela, na koho treba ten pohon spraviť, aj keď v tomto prípade som skôr presvedčený, že to boli politickí bossovia, ktorí stáli v pozadí, a úradníci sú tou prevodovkou, ktorí to vykonávajú, a vlastne celú legalizáciu spravia poslanci. Len otázka je tak, že ak Božie mlyny melú pomaly a isto, bohužiaľ, často sa stáva, že potom nezomelú tých bossov, ale zomelú tých, ktorí vykonávali túto vec, resp. ktorí to zakrývali a hájili takýmto spôsobom. Často sa potom stáva, stačilo, poslúžil, treba mu to spočítať.

    Takže chcem na toto upozorniť, že málokto si uvedomuje, čomu sa prepožičal, do akej oblasti sa dal, pretože už je hádzanie hrachom na steny, aby sme hovorili o tom, ako jednak prebieha mandátový a imunitný výbor, pretože prvú základnú chybu tento výbor spravil hneď na začiatku svojej práce, že stal sa slúžkou úradníkom. Pretože tí úbohí vyšetrovatelia, ktorí chodia, aby obhájili to, čo predkladajú do parlamentu, jednoducho dostali "glejt" na to, že nemusia jednak predložiť ani vyšetrovací spis a nemusia v podstate nič hovoriť, pretože majú za sebou silu hlasov, ktorá hovorí, netreba nám nič hovoriť, rešpektujeme, že vy nie ste zbavení imunity. Často vládni poslanci hovoríte, prečo máme obavu poslať niektorého poslanca, že nech ide pred súd, nech sa očistí, prečo mu to nechceme umožniť. Nie som škodoradostný ani neprajník, ale zo srdca doprajem každému, ktorý takýmto spôsobom hovorí, aby skúsil, do akej mašinérie posielame tých ľudí, ktorým dávame možnosť, aby sa očistili. Ak toto potom skúsite, keď budete trochu inak uvažovať a možno zanevriete vôbec na to, že ste išli do politiky, že do čoho ste sa to namočili.

    Ale to zrejme viac hovorím pre zápis, pretože tí, ktorí už sú rozhodnutí, akým spôsobom budú hlasovať, už vedia, že Ivan Lexa bude vydaný po štrnásty a pätnástykrát - alebo neviem, či je to šestnásty, sedemnástykrát -, po štrnásty a pätnástykrát na trestné stíhanie, tak ako hovorili ďalší kolegovia. Doteraz nič neprebehlo. A bude vydaný tak, ako to bolo pri iných materiáloch, keď ste si prečítali správu, a to sú tie dve veci, na ktoré chcem upozorniť, kde je v správe napísaný popis zo žiadosti, to, čo napísal vyšetrovateľ na mandátový a imunitný výbor. A všade je písané, že mandátový a imunitný výbor posúdil dôkazy, ktoré boli k tomu materiálu.

    Ak si to zoberieme a doteraz som na to upozorňoval vždy a považujem si to za povinnosť ako člen mandátového a imunitného výboru opätovne upozorniť, že v jednej žiadosti sa píše, dôkazy, výpovede svedkov, vykonané konfrontácie, spravodajské informácie, listinné dôkazy zo Slovenskej informačnej služby. Ale len sa píše, pretože nič také na mandátovom a imunitnom výbore, žiadne dôkazy nie sú predložené, to je len text, ktorý sa nachádzal v podaní vyšetrovateľa, ktorý toto postúpil do parlamentu. To isté sa píše v ďalšej, výpovede obvineného, o tom už hovoril kolega Gašparovič, nebudem sa vyjadrovať, pretože vieme od svojho kolegu poslanca, ktorý hovoril, že nevypovedal, pritom tu sa hovorí o výpovedi obvineného, výpovede svedkov, listinné dôkazy Slovenskej informačnej služby, správy o kontrolách Slovenskej informačnej služby, rozkaz vydaný bývalým riaditeľom Slovenskej informačnej služby o prijatí pracovníkov do služobného pomeru, rozkazy riaditeľov útvaru o ustanovení do funkcie, lustrácie z evidencie obyvateľstva.

    Viete, mám také zmiešané pocity a je asi irónia osudu, že pri tých organizačných zmätkoch, ktoré trvajú počas tejto schôdze Národnej rady, náhoda dala, že pokračovanie schôdze je také, aké je. Vystúpil riaditeľ Slovenskej informačnej služby Mitro a do pozornosti tých, ktorí si to neuvedomili, dám len jednu myšlienku toho, čo povedal, že preto museli ísť do týchto káuz, lebo by zahraničie týchto nových nebralo. Ono ich do toho dotlačilo. To už tu dnes v tejto rokovacej miestnosti zaznelo. A je irónia osudu, že práve po tomto vyjadrení, ktoré tu urobil riaditeľ súčasnej Slovenskej informačnej služby, mandátový a imunitný výbor predložil správy a zhodou okolností tento parlament sa zaoberá zbavením imunity bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Neviem, či je to zhoda, ale niekedy náhoda býva niečo, nechcem sa k tomu vyjadriť.

    Samozrejme, zbytočne by som apeloval, pretože, keď tak pozriem tu do stredu, druhý najsilnejší poslanecký klub, alebo myslím, že je, lebo oficiálne papiere ešte žiadne zmeny nenastali, aj keď fakticky už je to o niečom inom, nemá tu ani zastúpenie, aby vôbec vedeli, o čom sa hovorilo. Ale môže vám garantovať, že ak si zoberiete potom hlasovanie, zistíte po menách, že takmer všetci, náhoda bude, ak niekto bude náhodou chýbať alebo sa niekde zarozpráva a zabudne stihnúť prísť hlasovať, budú suverénne hlasovať za zbavenie imunity. To je realita v tomto slovenskom parlamente. Ak to bolo doteraz 13-krát v prípade Ivana Lexu, bohužiaľ, som o tom presvedčený, že títo naši kolegovia v tomto parlamente takisto odhlasujú pri 14. a 15. prípade, pretože politickí bossovia už dávno rozhodli, koho treba takýmto spôsobom likvidovať.

    Veľa sa hovorí a často sa polemizuje o tom, čo s imunitou, či je široká, rozsiahla, všetko. Dokonca mrzí ma, že ani tí teoretici, ktorí veľa rozdávajú rozumu o tom, ako by to s imunitou malo byť, tu nesedia v tejto rokovacej miestnosti. Ale ak tí si neuvedomujú, že môžeme mať rôzne názory na poslaneckú imunitu, ale imunita bola najmä aj preto, aby sa vládna moc, ktorá má silu hlasov, nesnažila takýmto spôsobom zdiskreditovať a zlikvidovať svojich politických oponentov. V tomto je aj podstata imunity. Či si to niekto uvedomuje, alebo nechce si to uvedomiť. Toto je imunita.

    Ak tí teraz teoretizujú, ako ju treba riešiť, neberiem im to, je to právo na názor. Ale tí ústavní právnici, ktorí robili na príprave ústavy, prvej Ústavy Slovenskej republiky, za ktorú som mal česť hlasovať a ktorú aj po prijatí zahraničie veľmi dobre a pozitívne hodnotilo, jednoducho tí teraz rozdávajú rozumy, ako by to malo byť. Zabudli na jednu vec. Nechcem uraziť žiadneho právnika, ale tí už, ktorí takýmto spôsobom vstúpili do politiky, neviem, či ešte majú právo, aby sa tým titulom právnika oháňali, pretože deformujú právo a to vidíme na dennodennom poriadku. Bohužiaľ, dostali sa do vládnej väčšiny a táto vládna väčšina im zastiera mozog na to, aby uvažovali ako logicky uvažujúci právnici, ale jednoducho účelovo krútia, zamotávajú právo tak, aby splnili to, čo od nich politickí bossovia očakávajú, pretože tí sú ich chlebodarcovia, tí ich tam poslali.

    Tento parlament už sa na základe politickej objednávky vedel vyrovnať sa s pánom Ďuračkom. Ja nemám dôvod ani ho obhajovať, ani zatracovať. Vy ste si ho do vládnej koalície vybrali, vy ste si ho z tohto parlamentu vyhodili. Len pripomínam tým, ktorí si nepamätajú, a tým, ktorí dnes tak veľmi vykrikovali a pripomínali tu prípad kolegu Gauliedera, o ktorom by sa veľa dalo rozprávať, pretože takmer nikto z vás nebol pri tom prítomný, nevie teda, čo bola podstata, prečo takýmto spôsobom prišiel a o čo tam všetko išlo. Ale beriem, že elegantným spôsobom Ďuračka bol vyhodený, dokonca až takým spôsobom, že bol odvolaný štátny tajomník pán Rosival. A bez hanby, bez akéhokoľvek zastierania alebo aspoň vytvorenia zdania demokracie, len čo Ďuračka skončil ako náhradník, ten istý pán Rosival znova odišiel z parlamentu za tajomníka, znova má spočívajúci mandát a posunulo sa to ďalej. Každý nech si vo svojom svedomí zhodnotí, akým spôsobom toto bolo urobené. Takže to nie sú prípady len v tejto rovine.

    A neodpustím si jednu poznámku, pretože s predsedom mandátového a imunitného výboru som mal možnosť, a s ďalšími dvomi kolegami, zúčastniť sa - tento mesiac to bolo, pán predseda? - na takej bleskovke alebo dvojdňovom výjazde do Talianska, kde sme sa na pôde talianskeho parlamentu, snemovne mohli stretnúť s predstaviteľmi mandátového a imunitného výboru, resp. ich výboru pre voľby, a v talianskom senáte s predstaviteľmi spoločného výboru, ktorý majú pre voľby a mandátový výbor. Samozrejme, že veľa o týchto skúsenostiach môžeme rozprávať, ale to má význam rozprávať vtedy, keď budú tí, ktorí hlasujú a ktorí o tých veciach rozhodujú, keď budú mať ten záujem niečo načúvať. Len jednu poznámku, taliansky parlament má vyše 600 poslancov a za celé funkčné obdobie na trestné stíhanie boli vydaní 4 poslanci. Za celé funkčné obdobie.

    To znamená, ak my máme 18 mesiacov, ale na kolegu Lexu bolo už 15 trestných stíhaní, na Gustáva Krajčiho 4, neviem teraz, pán Sládeček bol dnes. Len tak rýchlo keď si na toto spomeniem, tak skutočne máme veľmi šikovných vyšetrovateľov, ktorí vyrábajú ako na bežiacom páse, len neviem, či to majú hodené v počítači a potom len účelovo prispôsobujú to, čo im vyhovuje, pretože ak by takýmto tempom pokračoval taliansky parlament, ktorý je viac ako štvornásobne väčší ako my, tak potom by ste videli, že koľko by toho museli mať, ako by o tom rokovali. Čo bolo zaujímavé, keď povedali, že nestretajú sa s tým, že by boli nejaké dlhé rokovania potom v pléne, keď sa touto otázkou zaoberajú, pretože trochu iným spôsobom to majú usporiadané, ale nemuseli by byť ani tie dlhé diskusie, pokiaľ by mal priestor na to mandátový a imunitný výbor a pokiaľ by boli tieto podklady v parlamente.

    Ak som pôsobil v minulom funkčnom období v mandátovom a imunitnom výbore a prišli vyšetrovatelia na mandátový a imunitný výbor, doniesli so sebou spisy, tí členovia z jednotlivých klubov, ktorí tam pôsobili, mali možnosť si to pozrieť, tak potom skutočne už nebolo o čom diskutovať v pléne. Ale ak v tejto rovine je to takýmto spôsobom zahmlené, zastrené, raz sú zbavení, nezbavení mlčanlivosti, druhý raz už sa hovorí, že vôbec ani netreba spis. Paradoxne to hovoria aj takí právnici, ktorí pôsobili v minulom funkčnom období v mandátovom a imunitnom výbore, ktorí na vlastnej koži toto zažili. Tak potom sa nemôžeme čudovať, že tento parlament sa zaoberá dlho riešením týchto jednotlivých prípadov, pretože stále máme snahu aspoň svojich kolegov z vládnej koalície upozorniť na to, že už by bolo načase, aby sa skutočne postavili na odpor vládnym úradníkom a hlasovali tak, ako prisahali na ústavu na ustanovujúcej schôdzi, podľa svojho vedomia a svedomia a pri dodržiavaní zákonov.

    Ja som zvedavý, akým spôsobom sa vo svojom svedomí dokážu vyrovnať sa tí, ktorí hlasovali v tomto parlamente za vydanie jednotlivých kolegov, a potom tieto veci boli riešené. Som zvedavý, akým spôsobom sa vyrovnajú tí poslanci, ktorí rozhodli dokonca o väzbe nášho kolegu Ivana Lexu, a Ústavný súd ako najvyššia inštancia v tejto republike povedal, že premiér Slovenskej vlády porušil Ústavu Slovenskej republiky pri riešení v otázkach amnestie. Akým spôsobom sa teraz tí poslanci dokážu s tým vyrovnať, keď vtedy bez akéhokoľvek zahanbenia a rozmýšľania zahlasovali, pretože koaličná rada rozhodla.

    A preto mi dovoľte na záver, aby som vás ešte oboznámil s listom nášho kolegu Ivana Lexu preto, viete, že sa ospravedlnil a zo zdravotných dôvodov sa nezúčastňuje zasadnutia, ale list písal 2. mája tohto roku, adresoval ho mandátovému a imunitnému výboru, tak aby som vás aspoň s tým oboznámil.

    "Podpísaný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Ivan Lexa týmto žiadam mandátový a imunitný výbor, aby prehodnotil svoje správy, ktoré podal plénu Národnej rady Slovenskej republiky, na základe ktorých bolo prijaté uznesenie číslo 253 o vydaní poslanca na trestné stíhanie za zavlečenie do cudziny a lúpež a uznesenie číslo 268, ktorým bol vydaný súhlas na vzatie poslanca do väzby. Toto prehodnotenie správ Mandátového a imunitného výboru Národnej rady žiadam s ohľadom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 1 Ústavný súd 48/99 vydaný v mene Slovenskej republiky zo dňa 20. 12. 1999, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k výroku porušenia ústavných práv občana Slovenskej republiky z dôvodov, že vyhlásená amnestia zo dňa 7. 7. 1998 publikovaná v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 214/1998 Z. z. je platná, čím došlo k zániku trestnosti skutku, na ktorý bola udelená.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky podal správu o výsledku svojich zistení vo veci žiadosti vyšetrovateľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dňa 26. februára 1999, evidovanej pod číslom VKE-30/VP30-99, zavlečenie do cudziny a lúpež. Na základe tejto správy Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie číslo 253 zo dňa 9. 4. 1999, ktorým vydala súhlas na trestné stíhanie mojej osoby vo veci zavlečenia do cudziny a lúpeže. Stalo sa tak napriek tomu, že tento skutok bol amnestovaný, a preto žiadam Mandátový a imunitný výbor Národnej rady, aby sa podrobne oboznámil s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v prílohe pripájam, a po prejednaní veci navrhol Národnej rade Slovenskej republiky zrušiť jej uznesenie číslo 253 o vydaní súhlasu na moje trestné stíhanie, pretože vydaniu na trestné stíhanie bránila nemožnosť trestného stíhania na základe vydanej amnestie.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky upozorňujem na to, že pokiaľ v minulosti v týchto veciach rozhodoval a vypracoval správu, bolo mu zatajené, že v minulosti právoplatným a vykonateľným uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru číslo KUV-50/97 zo dňa 18. 9. 1998 bolo trestné stíhanie vo veci zavlečenia do cudziny a lúpeže v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku odložené, pretože trestné stíhanie podľa článku 2 rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo dňa 7. 7. 1998 sa stalo neprípustné. Fotokópiu uznesenia vám v prílohe pripájam.

    V nadväznosti na uznesenie číslo 253, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vydala súhlas na moje trestné stíhanie v tejto predmetnej veci, bol uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 268 zo dňa 15. apríla 1999 vydaný súhlas na vzatie mojej osoby do väzby. Z tohto dôvodu žiadam, aby aj toto rozhodnutie, ktoré vzniklo na základe správy Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, bolo prehodnotené, aby bol daný podnet plénu Národnej rady Slovenskej republiky na jeho zrušenie. Aj tento súhlas na vzatie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky do väzby bol jednoznačne ovplyvnený tým, že som bol vydaný na trestné stíhanie vo veci, kde trestné stíhanie bolo neprípustné pre platne vyhlásenú amnestiu.

    Keďže Mandátový a imunitný výbor Národnej rady je povinný rešpektovať nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, žiadam, aby sa týmito novoobjavenými právnymi skutočnosťami zaoberal, pretože došlo k porušeniu Ústavy Slovenskej republiky a mojich ústavných práv. Preto žiadam, aby s prihliadnutím na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky došlo k prehodnoteniu správ Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, na základe ktorých potom následne boli prijaté uznesenia Národnej rady číslo 253 a 358, aby výbor navrhol plénu Národnej rady Slovenskej republiky ich zrušenie. Po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý je právne záväzný pre všetky štátne orgány, došlo k zmene okolností, ktoré mandátový a imunitný výbor v pôvodnom prejednávaní nemal k dispozícií.

    Žiadam opätovne tieto správy prerokovať pri plnom rešpektovaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 12. 1999 číslo 1 Ústavný súd 48/99, ktorý bol vydaný v mene Slovenskej republiky a ktorý zaväzuje aj orgán Národnej rady Slovenskej republiky Mandátový a imunitný výbor Národnej rady, a to na prehodnotenie svojho pôvodného stanoviska, ktoré v súčasnom období jednoznačne odporuje platnej Ústave Slovenskej republiky.

    S pozdravom Ing. Ivan Lexa, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky."

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, považoval som za potrebné vás oboznámiť aj s týmto listom, ktorý kolega Ivan Lexa adresoval mandátovému a imunitnému výboru, pretože, tak ako poznám zloženie v mandátovom a imunitnom výboru, bohužiaľ, to už je realita, často sa hlasuje takým spôsobom, že ak sa nájde 10 poslancov vládnej koalície, odhlasuje sa to, čo treba. Preto som považoval za potrebné, aby ste boli informovaní aj o týchto skutočnostiach.

    Verím alebo rád by som veril, že pri hlasovaní i zbavení imunity na základe nepredložených dokladov a dôkazov budete sa správať tak, ako sa patrí na svojprávnych poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nechce reagovať nikto s faktickou poznámkou. Vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú.

    Pýtam sa pána predsedu výboru, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    v diskusii vystúpilo 8 diskutujúcich plus niektorí ste reagovali na ich vystúpenia. Chcem v prvom rade povedať, že ja som si pozorne vypočul všetky argumenty aj názory, a tak ako vy ostatní, aj ja tieto argumenty vyvodzujem pri samotnom hlasovaní. Reagovať budem len na dvoch pánov poslancov kvôli poriadku.

    Pán Andrejčák povedal, že ja tu niečo tvrdím. Ja tu nič netvrdím, ja som tu predkladal správu mandátového a imunitného výboru. A po ďalšie pán Engliš aj pán Cuper dávali tu informáciu, že jedna zo žiadostí v mandátovom a imunitnom výbore bola prerokúvaná tak, že dĺžka rokovania trvala 5 minút. Ani pán Engliš tam nebol prítomný, ani pán Cuper, ani nikto z opozície nebol prítomný na tom rokovaní. A ja, pani Dr. Aibeková, vás ubezpečujem, že som doteraz viedol všetky výbory, nepamätám sa, aby niektorá žiadosť bola prerokovaná v takomto krátkom trvaní. Ani v tomto prípade nie. Je to nejaká mylná informácia. K ostatným vystúpeniam nebudem zaujímať stanovisko.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Nebudeme hlasovať, ale prerušujem toto rokovanie a budeme pokračovať 3. júla o 13.00 hodine. 3. júla o 13.00 hodine, tak ako to bolo pánom predsedom oznámené a ako vznikla fakticky aj dohoda na poslaneckom grémiu.

    Takže prajem vám príjemný víkend.