• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram šiesty rokovací deň 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Andrassy, Hofbauer, Kotian, Volf, Zelník. Na zahraničnej služobnej ceste je podpredseda Národnej rady Marián Andel, poslanci Národnej rady pán poslanec Bauer a pani poslankyňa Angelovičová.

    Pán poslanec Šepták, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pán predseda, chcel by som vás požiadať, keby ste mi písomne oznámili, prečo sa rokuje jeden deň do 22.00 hodiny a na druhý deň tu potom poslanci nie sú, pretože uniká mi tá pointa.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    podľa schváleného programu nasleduje prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 587. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí číslo 613.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Brňák.

    Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    téma novely zákona o politických stranách už viac ako dva mesiace živí politický a mediálny priestor na Slovensku. Náš návrh zákona alebo novely zákona o politických stranách si kladie do vienka nenásilným a pokojným spôsobom riešiť dnes deformovanú a komplikovanú situáciu predovšetkým v druhej víťaznej politickej strane po voľbách, ktorou je Strana demokratickej koalície, takým spôsobom, že navrhujeme v jednom ustanovení zákona o politických stranách pridať vetu v tomto znení: "Občan nemôže byť súčasne členom viacerých politických strán." Pod slovom občan máme na mysli nie všeobecnú charakteristiku a definíciu občana, ale definíciu občana podľa zákona o politických stranách, t. j. občanom podľa zákona o politických stranách môže byť osoba s právom voliť a byť volená, čiže s aktívnym a pasívnym volebným právom. Nehovoríme nič o ďalších kategóriách subjektov, ktoré môžu byť alebo participovať na činnosti politických strán.

    Dnes máme v parlamente dva obsahove podobné návrhy zákonov a ďalší bol pôvodne avizovaný z dielne kresťanskodemokratickej frakcie v rámci klubu poslancov SDK a na jeseň bol avizovaný aj akýsi komplexný návrh v rámci celej vládnej koalície. Základný ústavný rámec predloženej novely, novely zákona o politických stranách je daný článkom 29 ods. 2, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 30 a 31 Ústavy Slovenskej republiky.

    Na účely predkladanej novely je potrebné zohľadniť tiež ustanovenie článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa hovorí, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, a tiež ustanovenia článku 11 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol inkorporovaný do nášho platného právneho poriadku v rámci vyhlášky číslo 209/1992 Zb.

    V tomto kontexte je potrebné pre tento návrh poznať aj relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj príslušnú judikatúru nášho Ústavného súdu. Na základe poznania týchto prameňov, o ktorých som teraz hovoril, trvám na tom, že predovšetkým politické a mediálne vajatanie o neústavnosti tohto návrhu je právne nepodstatné. A to už nehovorím o morálnej stránke problému dvojitého členstva v politických stranách, ktorý morálny princíp napríklad v zmysle už spomínaného článku 11 ods. 2 Medzinárodného dohovoru o ľudských a občianskych právach je povýšený na pozíciu právnej formulácie.

    Necítim teraz potrebu hovoriť doslova o niektorých saltách mortale predovšetkým niektorých politikov vládnej koalície, ktorí napríklad v priebehu jedného mesiaca najskôr hovorili o ústavnosti nášho návrhu, o tom, že takýto zákon je potrebný, ba dokonca že je mäkký a treba ho nahradiť oveľa tvrdším zákonom, aby nakoniec napríklad tí istí politici pred dvomi-tromi dňami doslova povedali, že nemôžu podporiť takýto návrh, lebo je protiústavný. Aj keď si dnešná politika vyžaduje väčšmi akcentovať pragmatizmus a politicky konformné názory, predsa len vývrtky podobného typu by nemali ujsť pozornosti najmä mediálnej obce, ktorá by sa mala vrátiť k svojmu pôvodnému určeniu a poslaniu.

    Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    pretože podľa článku 1 Ústavy Slovenskej republiky má byť Slovenská republika demokratický a právny štát, prosím ctené kolegyne a ctených kolegov, aby vyhoveli tejto ústavnej požiadavke a podporili náš návrh novely zákona o politických stranách, ktorý pokojným a nenásilným spôsobom hovorí nie subjektívnym politickým hrám druhej najsilnejšej politickej strane v minulých voľbách.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Robertovi Ficovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady ako spravodajca.

    Čo sa týka môjho stanoviska k tomuto návrhu, konštatujem, že spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vzhľadom na uvedené odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Vážený pán predseda, pokiaľ ide o môj postoj ako spravodajcu, skončil som, ale rád by som navrhol, pretože budeme prerokúvať dva návrhy zákona, ktoré sú obsahovo veľmi blízke, aby sme spojili rozpravu o obidvoch bodoch programu, aby sme nemuseli za každým návrhom otvárať rozpravu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Pán spravodajca dal návrh, aby sa rozprava o podobných zákonoch spojila. Dám o tom hlasovať. Je súhlas? V poriadku.

    Teraz by sme uviedli druhý návrh,

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 650. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady je v mojom rozhodnutí číslo 669.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Jozef Tuchyňa.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    kolegyne, kolegovia,

    fenoménom politického života na Slovensku je veľké množstvo politických strán, dokonca až 102. Sme svedkami snáh o zjednocovanie politickej scény, či už napravo alebo i naľavo od politického spektra. Výsledky sú však mizivé, opak je pravdou. Najhoršie je, keď vznikajú strany v lone parlamentných a vládnych politických subjektov. V každom volebnom období od roku 1990 je to tak. Menovať všetky strany, ktoré tak vznikli, nebudem, sami ste toho svedkami.

    Základným zmyslom združovania sa v strane, v hnutiach je pomáhať občanovi v účasti na politickom živote spoločnosti, najmä na vytváraní zákonodarných zborov a orgánov miestnej samosprávy. Občan sa slobodne rozhoduje o účasti vo voľbách výberom volebných programov a odovzdaním svojho hlasu príslušnej politickej strane. Politická strana nominovala na svoju kandidátku svojich zástupcov. Uzavrela s občanom určitú zmluvu, kde svoje sľuby dokáže zrealizovať, a tak dôveru, ktorú jej občan dal, naplní v jeho prospech.

    V priebehu každého volebného obdobia Slovenskej republiky jednotlivci alebo určité skupiny z rôznych dôvodov odstupujú od svojich programov, prípadne formálne dokazujú, že plnia tento program, ale v skutočnosti vytvárajú a realizujú nové programy a vedome podvádzajú voliča. Tým zbavujú alebo sťažujú občanovi jeho právo podľa článku 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Stranám, ktoré i naďalej zotrvávajú na svojich volebných sľuboch, sťažujú slobodnú politickú súťaž podľa článku 31 Ústavy Slovenskej republiky.

    Pri vypracovaní návrhu novely platného zákona sme vychádzali zo skutočnosti, že ústava v článku 29 ods. 1 rozlišuje niekoľko typov združení. Ide jednak o jednoduchšie združenia, ktoré môže vytvárať každý bez povinnosti registrácie, ale v záujme organizovanej súčinnosti určitého počtu jednotlivcov, na účasť na politickom živote spoločnosti, najmä na vytváranie zákonodarných zborov a orgánov miestnej samosprávy. Takéto združenia však už podľa zákona podliehajú registrácii, čo im zase na druhej strane priznáva právnu subjektivitu. Priznanie právnej subjektivity zaväzuje nielen politické združenia, ale každý subjekt, ktorý ju vlastní, zachovať určité všeobecne platné zásady, ale aj konkrétne normy správania sa ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi.

    Keďže sloboda združovania si v našich podmienkach vyžaduje nielen dobrovoľnosť, ale aj spoločný záujem, vynára sa otázka, ako zosúladiť tieto základné hľadiská pri praktickej realizácii práva na združovanie. Podľa článku 11 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má každý občan právo na slobodu združovať sa s inými. Na výkon týchto práv sa nemôžu valiť žiadne obmedzenia okrem tých, ktoré ustanovuje zákon a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných.

    Náš návrh sa orientuje na legislatívne sprísnenie formálnych podmienok pre vznik a existenciu politickej strany, politického hnutia formou zákonného vylúčenia možnosti viacnásobného súčasného členstva v politickej strane alebo hnutí. Toto viacnásobné súčasné členstvo možno považovať za rozporné s princípom morálky uvedeným v článku 11 dohovoru.

    A ešte jedno porovnanie. Správa vecí verejných spočíva vo výkone mandátu poslanca. Poslanec je však volený na kandidátke jednej politickej strany ako jej člen alebo nezávislý. To potvrdzuje politická strana alebo vyhlásenie poslanca podľa § 17 ods. 2 a 9 zákona číslo 80/1990 Zb. Či chceme, aby poslanec prezentoval v parlamente dva alebo tri poslanecké kluby? Keď pripustíme členstvo občana v dvoch alebo viacerých politických stranách, potom by sme mu mali priznať právo voliť dve i viac politických strán. Ústava je vec morálky a cti občana, a teda takýto stav je amorálny.

    Politické strany a hnutia v záujme dosiahnutia v stanovách obsiahnutých cieľov môžu ukladať svojim členom povinnosti. V prípade, ak strana alebo hnutie umožňuje občanovi byť súčasne členom viacerých strán a hnutí, ukladanie povinnosti mu môže byť protichodné a stráca zmysel členstva v politickej strane alebo hnutí. Občan nemôže v týchto prípadoch vyjadriť svoju podporu a plnoprávne sa zúčastňovať na činnosti príslušného politického subjektu. Aby sa viacnásobné členstvo v stranách a hnutiach vylúčilo, navrhujeme, aby stanovy strán a hnutí neobsahovali možnosť byť súčasne členom viacerých politických subjektov.

    Sme presvedčení, že návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, súvisiacimi zákonmi a medzinárodnými zmluvami a nevyžiada si zvýšené nároky na štátny rozpočet.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi Robertovi Ficovi.

    Nech sa páči.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    môj návrh pri tomto návrhu skupiny poslancov je rovnaký. Keďže návrh zákona spĺňa všetky formálne náležitosti, odporúčam, aby sa Národná rada po skončení rozpravy uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Všetko z mojej strany, ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu o obidvoch návrhoch zákonov. Písomne sa prihlásil do rozpravy za klub SMK pán poslanec Nagy a ďalej sa písomne prihlásila pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči, ako prvý vystúpi pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predseda,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    položme si otázku: Dosiahnutie akého právneho stavu sledujú autori tlače 587 a tlače 650, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov? V prípade tlače 587 ide o zakázanie dvojitého alebo viacnásobného členstva občanov v politických stranách a hnutiach.

    Tlač 650 tiež chce zakázať dvojité a viacnásobné členstvo občanov v stranách a hnutiach, ale ide aj ďalej. Autori tejto tlače navyše chcú zakázať aj činnosť takýchto strán. O čo ide autorom z politického hľadiska? Autorom jedného i druhého návrhu ide o znemožnenie dvojitého členstva niektorým poslancom, najmä Slovenskej demokratickej koalície, a tým vyvolanie napätia a kolapsu poslaneckého klubu SDK a následne celej vládnej koalície.

    V prípade autorov tlače 587 je takýto zámer pochopiteľný. Veď ide o autorov opozičných poslancov HZDS, ktorí majú záujem o rozkolísanie súčasnej vládnej koalície a následne aj položenie vlády. A navyše to neprekvapuje nikoho, lebo sú to tí istí poslanci, ktorí v roku 1998 tesne pred parlamentnými voľbami prijali takú novelu zákona o voľbách do parlamentu, ktorou chceli zabrániť svojej prehre vo voľbách a víťazstvu vtedajšej opozície. Ako vieme, napriek tomu, že použili neštandardné metódy politického boja, nepodarilo sa im zabrániť svojej prehre. Vyvstáva však jedna etická otázka, a to, nakoľko je etické rôznou manipuláciou raz zákona o voľbách a raz zákona o politických stranách meniť vnútorné pomery parlamentu tak, aby sa nenaplnila vôľa občanov vyjadrená v posledných parlamentných voľbách. Tú istú otázku treba položiť aj autorom tlače 650 - poslancom Strany demokratickej koalície. Treba sa ich opýtať...

  • Hlasy v sále.

  • ... pardon, Strany demokratickej ľavice. Treba sa ich opýtať, akým politickým záujmom slúžia, a teraz nechajme bokom motívy autorov tlače 587 a 650.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súvislosti s navrhovanými zmenami zákona o združovaní v politických stranách a hnutiach vás oboznámil so stanoviskom Benátskej komisie o zákaze a rozpustení politických strán, ktoré boli vypracované na základe požiadavky generálneho tajomníka Rady Európy a boli prijaté 11. decembra 1999.

    "Prvá zásada: Štáty musia uznávať právo každého slobodne sa združovať v politických stranách. Toto právo zahŕňa slobodu vyjadrovať politický názor, prijímať nestranné informácie bez zásahu verejných orgánov, bez ohľadu na štátne hranice. Požiadavka samotnej registrácie strán sa nepovažuje za porušenie tohto práva.

    Zásada druhá: Akékoľvek obmedzenie výkonu spomenutých základných ľudských práv cez aktivitu politických strán musí byť v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach a základných slobodách a inými medzinárodnými dohovormi v časoch normálnych, ako aj v časoch ohrozenia.

    Zásada tretia: Zákaz alebo rozpustenie politických strán môže byť oprávnené jedine v prípade, ak strany podporujú alebo používajú násilie ako nástroje svojej politiky na zvrhnutie demokratického konštitučného zriadenia, a tým podkopávajú práva a slobody garantované ústavou. Požiadavky na zmenu ústavy presadzované mierovou cestou nie sú dôvodom na zákaz alebo rozpustenie.

    Zásada štvrtá: Politická strana ako celok nemôže byť považovaná za zodpovednú za správanie sa jej individuálnych členov, pokiaľ toto správanie sa nie je schválené stranou.

    Zásada piata: Zákaz alebo rozpustenie strán ako opatrenie s ďalekosiahlymi následkami musí byť využité mimoriadne uvážlivo. Pred obrátením sa na príslušný súdny orgán vláda a iné štátne úrady majú zvážiť, či s ohľadom na celkovú situáciu v krajine strana predstavuje hrozbu pre demokratický poriadok či pre práva jednotlivcov a či iné, menej radikálne opatrenia nie sú dostačujúce na prevencie ohrozenia.

    Zásada šiesta: Právne nástroje zamerané na zákaz alebo rozpustenie politických strán musia byť dôsledkom súdneho rozhodnutia konštatujúceho protiústavnosť a musia byť použité ako mimoriadne opatrenia zohľadňujúce princíp proporcionality. Akýkoľvek takýto nástroj musí byť založený na jednoznačných dôkazoch, že nielen jednotliví členovia, ale aj strana ako celok pripravuje použitie alebo používa protiústavné metódy.

    A napokon zásada siedma a posledná: O zákaze alebo rozpustení by mal rozhodovať Ústavný súd či iný vhodný súdny orgán tak, aby počas konania boli naplnené všetky garancie spravodlivého súdu."

    Tieto zásady, vážené panie poslankyne a páni poslanci, Benátska komisia vypracovala vychádzajúc z článku 11 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý je záväzný aj pre Slovenskú republiku. A jeho dodržiavanie je vymáhateľné na Európskom súde pre ľudské práva. Ods. 2 článku 11 tohto dohovoru pojednávajúceho o slobode zhromažďovania a združovania stanovuje, že výkon týchto práv môže podliehať len takým obmedzeniam, ktoré stanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, na ochranu zdravia alebo morálky, alebo ochranu práv a slobôd iných. Aj keď citovaný článok vyslovene nehovorí o politických stranách, ale len o slobode združovania, Európsky súd pre ľudské práva už viackrát aplikoval toto ustanovenie v prípadoch týkajúcich sa politických strán.

  • Hlasy v sále.

  • Návrhy zákonov predložené do Národnej rady Slovenskej republiky nevyhovujú požiadavkám článku 11 Európskeho dohovoru. Európsky súd už nespočetnekrát konštatoval, že obmedzenie niektorého základného práva nie je dostačujúce, že je stanovené zákonom. Naplniť sa musia aj ostatné podmienky uvedené v citovanom článku, čiže zákaz alebo rozpustenie politickej strany bude v súlade s Európskym dohovorom iba vtedy, ak bude dokázané, že jej činnosť ohrozuje demokraciu a základné slobody.

    Konkrétnejšie, ak súčasťou programu strany je obhajoba násilia vrátane takých špecifických podôb, ako je rasizmus, xenofóbia, intolerancia, a ak strana chce zvrhnúť demokratický ústavný poriadok pomocou ozbrojeného konfliktu, terorizmu, organizáciou subverzných aktivít.

    A teraz ešte k návrhu HZDS navyše treba dodať, že údaje o politických názoroch jednotlivcov patria do osobitnej kategórie osobných údajov, ktoré sa smú zhromažďovať iba pre vnútornú potrebu politickej strany a nesmú sa zverejňovať bez súhlasu dotknutej osoby. To znamená, že ak by sa aj presadila predložená novela, jej výkon by bol možný len porušením iného zákona, zákona o ochrane osobných údajov. Na základe uvedeného, ctená snemovňa, oznamujem, že poslanci Strany maďarskej koalície sú proti prijatiu novely zákona číslo 424 z roku 1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach v zmysle tlače 587 a tlače 650.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som na balkóne privítal predstaviteľov podvýboru pre strednú a východnú Európu, ktorí sú tu na zasadnutí podvýboru na čele s Wiersmom.

  • Teraz dovoľte, aby sme pristúpili k faktickým poznámkam na vystúpenie pána poslanca Nagya. Ako prvý s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Cuper, ako posledný pán poslanec Dzurák. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper ako prvý.

  • Vážený pán poslanec Nagy,

    naša novela zákona nikomu nič nezakazuje ani nič neprikazuje, ani nikoho neobmedzuje. Dáva iba do súladu morálku s právom. Vy ste povedali, že aj Európsky dohovor o ľudských právach v článku 11 hovorí o tom, že isté obmedzenia na politické združovanie môžu byť aj z politických dôvodov. Myslím si, že dvojité členstvo je absolútnou amorálnosťou, a už tu nehovorím o trojitom a nehovorím o tom ani vtedy, keď ste vy podvádzali občanov Slovenskej republiky, že my sme vás našou novelou zákona o voľbách nútili, aby ste vstupovali do dvoch-troch politických strán. Nie, je to vaša metóda amorálnosti na slovenskej politickej scéne a vy patríte k jedným z politikov, ktorí tu vlastne, ak by bola riadna politická súťaž v súlade s morálkou a princípmi etiky a práva, dávno by ste tu nesedeli. Nezastupujete totiž skoro nikoho.

    Zviezli ste sa vo vláčiku "Maďarskej demokratickej koalície", ktorá si obdobne ako Dzurindova Strana demokratickej koalície prívlastok demokratická vôbec nezaslúži, pretože dvojité členstvo od čias Byzancie, teda 1 500 rokov v nijakom štáte sa neuplatnilo, iba na Slovensku, a vy ste oklamali občanov Slovenskej republiky. Možnože to niektorí slaboduchí intelektuáli pochopili, ale už ani bežní slovenskí sedliaci vám absolútne neveria, pretože každý politik alebo každý v politickej strane môže zastupovať len niekoho, ale nie všetkých.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Gajdoš.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Mám len stručnú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Nagya. Myslím si, že mandátový a imunitný výbor by mal vypracovať návrh na jeho vydanie na trestné stíhanie za šírenie politickej prostitúcie na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Bohunický, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Veľmi si vážim pána Nagya, predsedu výboru, ktorý bojuje skutočne za ľudské práva a robí to často veľmi otvorene, veľmi jasne, ale zdá sa mi, že v tejto chvíli citoval niečo iné z Benátskeho dohovoru, čo upravuje inú vec, akú teraz predkladáme, pretože veľmi jasne citoval, kedy je možné zakázať alebo zrušiť politickú stranu a za akých podmienok je možné zrušiť túto politickú stranu. Žiaľ, my sme trpezlivo vysvetľovali aj našim voličom občanom Slovenskej republiky, že v súčasnom období je politická scéna urobená tak, že vlastne nereprezentuje ich politickú vôľu, ktorú vyjadrili vo voľbách. Preto chceme toto odstrániť a je len zhoda okolností, že sa dostali alebo prišli na pretras tejto vážnej témy do parlamentu dva návrhy v rovnakom čase. Zdá sa, že tá spoločenská objednávka je už taká, že treba istým spôsobom tento problém riešiť.

    Apelovali sme na morálku koalície, robili sme to veľmi jasne, transparentne. Žiaľ, keď morálka zlyháva, treba niekedy využiť zákon. V žiadnom prípade ani ústava, ani zákon o politických stranách nehovorí o tom, že porušujeme ústavu alebo že nejakým iným spôsobom chceme manipulovať s politickými stranami. Myslím si, že v tomto smere sú oba návrhy zákonov legitímne, sme v prvom čítaní. Dá sa potom o týchto zákonoch potom v druhom čítaní diskutovať. Chcel by som požiadať, aby poslanci zvážili svoje rozhodnutie, aby pustili tento zákon do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Dzurák.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pánu poslancovi Nagyovi by som povedal len jedno. Uvádzal sedem bodov, zásad, len škoda, že viac nehovoril o morálke a etike, lebo tento návrh zákona je smerovaný predovšetkým k morálke a etike a hlavne k našim voličom občanom Slovenska. Myslím si, že je už najvyšší čas, aby sme občanom Slovenska stanovili jasné pravidlá hry do ďalších rokov, aby jednoducho vedeli, komu a za akých podmienok dávajú hlas, aby sa tieto pravidlá nemenili alebo jednoducho si ľudia alebo politické strany, alebo politici nezmysleli v priebehu, v polovici obdobia, že nebudú v tej strane, ale zmenia značku strany. Myslím si, že k tomu to smeruje. A, pán poslanec, o tomto ste mali hovoriť, a nie o zásadách.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Nagy.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcem reagovať na názory pána poslanca Cupera a Gajdoša odmietavým spôsobom. Myslím si, že nedosahujú etickú úroveň tejto snemovne a odmietam v takomto štýle vôbec diskutovať.

    Čo sa týka pána poslanca Bohunického, chcem poprosiť, resp. ponúknem pánu poslancovi Bohunickému a komukoľvek, kto bude mať záujem, citáty zo stanoviska Benátskej komisie. Veľmi jasne hovoria o tom, že stranu je možné zakázať nie zákonom, ale iba prostredníctvom súdneho rozhodnutia, a to Najvyššieho alebo Ústavného súdu. Takže by bolo potrebné zosúladiť našu pripravovanú novelu zákona s medzinárodným právom, resp. medzinárodnými rozhodnutiami orgánov Rady Európy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

    Prosil by som, aby ďalšie rokovanie viedol pán podpredseda Hrušovský.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    važení páni predkladatelia,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa všeobecnejšie vyjadrila k prerokúvanej problematike.

    Vstup do Európskej únie, o ktorý sa snažila vláda Vladimíra Mečiara a snaží sa aj súčasná vláda, ktorý je kritériom na posudzovanie viacerých otázok, vyžaduje, aby boli v tej krajine, ktorá chce vstúpiť, splnené aj politické kritériá. Medzi politické kritériá nesporne patrí požiadavka transparentnosti politického života a transparentnosť jasnej politickej zodpovednosti. Ak túto požiadavku Európskej únie si vezmeme ako zorný uhol posúdenia súčasnej situácie, musíme konštatovať, že na Slovensku pripustením viacnásobného členstva v politických stranách, najmä u ústavných činiteľov a činiteľov vlády došlo k negovaniu transparentnosti politického života, k negovaniu jasnej politickej zodpovednosti.

    Pýtam sa vás: Ste s tým spokojní alebo sedí niekto v tejto snemovni, kto ma bude presviedčať o tom, že vytvorenie členstva vo viacerých politických subjekoch prispelo k transparentnosti politického života a k jasnejšej politickej zodpovednosti? Nepredpokladám, že tu sedí niekto taký, kto by vedel túto požiadavku na vstup do Európskej únie z dnešnej situácie na Slovensku obhájiť, pretože jednoznačne, dovolím si konštatovať, vytvorením členstva vo viacerých politických subjektoch zmazala sa ako transparentnosť politického života, tak aj jasná politická zodpovednosť.

    Ďalej by som sa chcela vyjadriť k problematike morálky, úpravy práva a aj k vyjadreniu môjho kolegu z hnutia, pánu poslancovi Cuperovi. Pripájam sa k jeho názoru, že tu ide o nemorálny stav. Toto vyjadriť bolo mojím úmyslom, a preto sa otvorene k jeho stanovisku pripájam. Pokiaľ pán poslanec Nagy povedal, že táto otázka nedosahuje úroveň tejto snemovne, chcem uviesť, že otázky vzájomného vzťahu morálky a práva sú vysokokvalifikované právne problémy, ktorými sa musia zaoberať aj poslucháči právnickej fakulty. Totiž vzťah týchto dvoch kategórií je veľmi blízky a podmieňuje aj právnu reglementáciu toho-ktorého problému v právnom predpise. Do právnych predpisov nezahŕňame úpravu tých otázok, kde fungujú kritériá morálky, kde fungujú sankcie morálky. Sankcia morálky je celospoločenské odsúdenie, ktoré minimalizuje konanie, ktoré považuje spoločnosť za nemorálne. V prípade, ak konanie, ktoré sa považuje za nemorálne, nie je "zahaltované" spoločenským odsúdením, prechádza otázka, ktorá bola v oblasti morálky, do právnej úpravy a jej dodržanie sa stáva sankcionované donucovacou mocou štátu. A práve dnes mám pocit, že členstvo vo viacerých politických stranách v našej spoločnosti sa donedávna považovalo za amorálne, tak ako sa považuje v rozvinutých západných demokraciách.

    Preto západoeurópske štáty ani iné právne systémy vo svete vo svojich právnych úpravách sa nemusia zaoberať zákazom členstva vo viacerých politických stranách, lebo morálne sankcie, miestna morálka je taká silná v tejto otázke, že každý to považuje, resp. každý dodržanie tejto zásady považuje za samozrejmé a členstvo vo viacerých politických stranách sa považuje za amorálne, za niečo, čo by diskvalifikovalo politika, ktorý by sa touto cestou vybral. Chcem jednoznačne povedať, že názory, ktoré boli v minulosti tlmočené v rôznych diskusiách a pri okrúhlych stoloch - konkrétne myslím na diskusiu O päť minút dvanásť, že toto je otázka morálky, a preto nemôže byť predmetom práva -, sú absolútne scestné a potrebovali si prečítať učebnicu Teória štátu a práva pre poslucháčov právnických fakúlt, ktoré sú základnou literatúrou zvládnutia právneho videnia. Čiže chcem povedať len toľko, je úplne prirodzené, že táto otázka dnes prechádza do právnej regulácie.

    Ďalej sa chceme vyjadriť k tomu, čo bolo viackrát vo verejnosti predložené aj mojimi predrečníkmi, a to, že čo vedie - budem hovoriť teraz za Hnutie za demokratické Slovensko - tento politický subjekt k predloženiu takéhoto zákona. No, vážení páni poslanci a vážení páni politici, vaše špekulácie, že chceme zlikvidovať SDK, že chceme mať úspech v nasledujúcich voľbách, čo si zabezpečujeme týmto legislatívnym návrhom, sú absolútne scestné. Naším cieľom je sprehľadniť politický život, sprehľadniť politickú zodpovednosť. Osobne sa domnievam, že vytvorenie SDKÚ je únik od politickej zodpovednosti politického subjektu, ktorý vstupoval do volieb s veľkými politickými sľubmi a s minimálnou realizáciou v praxi. Dovolím si povedať, že dnes je už v mnohých oblastiach a u mnohých občanov taká situácia, že zastávajú stanovisko, že len dvojnásobný hlupák bude voliť politický subjekt, ktorý sľuboval dvojnásobné platy. A tu vidím osobne snahu vytvoriť rýchlo pred voľbami, resp. pred predčasnými voľbami nový politický subjekt.

    Myšlienky, že k tomu prinútil volebný zákon, môžem veľmi dobre obhájiť, ale niet na to teraz priestor, využijem inú príležitosť, pretože všetky informácie, že volebný zákon predložený Mečiarovou vládou zakázal koalície, sú scestné. Analýzu sto právnych systémov, ktoré boli na konferencii, ktorú organizovalo OKO, pozerám napríklad na pána Šimka, jasne počuli analýzu, ktorá bola vykonaná, že zo sto právnych systémov len tri, a to poľský, český a slovenský poznajú napríklad preferencie volebných koalícií.

    Ďalej, vážení, chcem sa vyjadriť k myšlienke, že chceme upraviť právom niečo, čo si vopred vytýčime. Neviem, prečo to mnohí považujú za smrteľný hriech, dokonca si tu dovolím citovať vedúceho úradu ministerstva spravodlivosti doktora Lipšica, ktorý povedal, že my si vytýčime cieľ a hľadáme cesty, ako sa tam dostať. Vážení, to je normálny spôsob tvorby legislatívy, pretože stransparentniť politickú situáciu u nás možno aj inými návrhmi, ako sú momentálne predložené do parlamentu. A myslím si, že snahu nájsť formuláciu, ktorá by neprekážala ani v Benátskej komisii a neprekážala ani silným hlasom o protiústavnosti, ktoré považujem proste za nadnesené, je možné nájsť.

    Ďalej by som chcela uviesť, že myšlienka, s ktorou prichádzajú oba legislatívne návrhy, t. j. aby členstvo v politických stranách nebolo také voľné a možné vo viacerých subjektoch, nie je vôbec kacírska a nová v našom právnom poriadku. V platnom volebnom zákone v § 17 ods. 9 sa už jasne zakotvila, vážení, či sa vám to páči alebo nie, požiadavka zákazu byť v dvoch politických subjektoch. Kandidát, ktorý vstupuje do volieb totiž okrem súhlasu, že chce kandidovať, musí písomne osvedčiť, že nie je aj v ďalšom politickom subjekte. Pýtam sa vás, čo toto vlastne je. Čo je zmyslom § 17 ods. 9 platného volebného zákona? No jednoznačne obsahom a zmyslom je zákaz byť v dvoch politických stranách, zatiaľ zúžený len na tých, ktorí vstupujú do vysokej politiky.

    Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, súhlasím s názorom pána poslanca Nagya, že tu ide aj o etický problém. Ale vôbec s ním nesúhlasím, že cieľom predložených návrhov je zabrániť pokojnému pôsobeniu tejto vládnej koalície. Vládna koalícia zo strany opozície dostala taký priestor na pokojné plnenie svojho volebného programu, aký Mečiarove vlády nikdy nemali. Základný zámer legislatívneho návrhu Hnutia za demokratické Slovensko je zabrániť politickým turbulenciám, zabrániť zneprehľadneniu zodpovednosti, zabrániť politickým hrám, ktoré zamestnávajú bezducho politikov tejto krajiny, krajiny, ktorá má mnohé v poslednom období aj ekonomické problémy, v ktorej sa neriešia, pretože základným problémom politikov sa stali ich politické radovánky. Osobne myšlienku o zákaze byť v dvoch politických stranách najmä u ústavných činiteľov, aby sa to prejavilo na ústavných činiteľoch, zakotvenie tejto myšlienky do právneho systému veľmi podporujem, považujem za odôvodnené, považujem za súladné s ústavou a rozumné i prínosné pre rozvoj tohto štátu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásenia sa ďalších pánov poslancov. Pán poslanec Cuper je posledný.

    Pán poslanec Húska.

  • Ďakujem.

    Chcem doplniť pani poslankyňu Tóthovú v tom zmysle slova, že síce v politickej praxi máme možnosť viacnásobného členstva vo forme viacnásobného občianstva, ale vždy je to na princípe, že to nie je občianstvo v rámci jednej štátnej suverenity. Všetky ostatné prípady sú v podstate riešením, ktoré pripomína sobášneho podvodníka, ktorý chce odrazu vystupovať v dvoch polohách - aj ako legitímny manžel alebo člen v jednej strane, aj ako legitímny člen v druhej strane. Je to jednoducho postup, ktorý sa vonkoncom nedá ospravedlniť tým, že sa poukazuje na volebný zákon z obdobia Mečiarovej vlády, pretože tam vlastne v podstate išlo o legitímny pokus zabrániť, aby sa čierni pasažieri malých drobných strán dostávali cez kamióny iných strán do parlamentu, obchádzajúc legitímny prah 5 %. Takže tu išlo o čosi celkom iné a naozaj sa nedajú porovnávať takéto riešenia. Jednoznačne treba byť proti akejkoľvek kamufláži dvojitého alebo viacerého členstva naraz. Je možné sekvenčne, teda postupne prechádzať zo...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážená pani profesorka Tóthová,

    judaisticko-kresťanská mnohotisícročná tradícia pozná len desať zákonov o morálke, a to je desatoro Božích prikázaní. To prvé, najdôležitejšie hovorí: "Ja som tvoj Boh a nebudeš mať iných bohov okrem mňa, ktorým by si sa klaňal." To, že dnes v roku 2000 v slovenskom parlamente celkom vážne hovoríme o nejakej jedenástej "ušmudlanej" právnej norme, ktorá bude zasahovať do morálky, ktorá bude prikazovať morálku v politike, to je možné len preto, lebo my Slováci sme položili v roku 1989 hrubú čiaru za svojou minulosťou.

  • Pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Nemal som v pláne vystúpiť ani v rozprave, ani s faktickou poznámkou, ale slová pani Tóthovej ma vlastne prinútili, aby som sa stručne vyjadril k tomu, čo tu odznelo.

    Pani profesorka, vy aj ďalší členovia HZDS máte plné ústa toho, že treba eticky a morálne tento problém riešiť. Pani profesorka, nemáte morálne právo navrhovať takýto návrh zákona, lebo boli ste to vy, čo ste niekoľko týždňov pred voľbami zmenili pravidlá hry a prijali ste taký návrh zákona o voľbách do Národnej rady, ktorý bol politicky účelový, a každému bolo jasné, prečo to robíte. Takže z vašej strany je farizejstvom dať takýto návrh a hovoriť stále o morálke.

  • Pán poslanec Moric a Cuper sa hlásia.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ešte hovorím. Iba toľko som chcel povedať, že ani jeden člen HZDS, ktorý vlastne prijal taký návrh zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, nemá morálne právo dať takýto návrh. A preto z našej strany to považujeme za farizejstvo a náš jednoznačný postoj k tejto veci tlmočil za náš poslanecký klub pán László Nagy. Myslím si, že my máme morálne právo o tom hovoriť, lebo nemáme žiaden problém s touto otázkou, ani s dvojitým členstvom nemáme žiaden problém, ani jeden poslanec Strany maďarskej koalície. Ale predsa budeme hlasovať proti vášmu návrhu aj proti druhému návrhu, lebo sa to nedá riešiť zákonom, ako to tlmočil pán poslanec Nagy. Takže ešte raz, táto otázka sa musí riešiť, ale musí sa riešiť iným spôsobom.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, všetci páni poslanci, ktorí boli písomne prihlásení, vystúpili. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy ústne. Traja páni poslanci. Nie ste na svetelnej tabuli. Pani poslankyňa, vy sa máte prihlásiť. Nie, ja sa vás nemám pýtať. Pán poslanec Moric, pán poslanec Cuper a pán poslanec Šimko sa hlásia ústne do rozpravy. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pani poslankyňa Tóthová chce reagovať faktickou poznámkou na vystúpenie poslancov, ktorí na ňu reagovali faktickými poznámkami.

  • Hlasy z pléna.

  • Ja jej neberiem právo, pán poslanec. Len nech sa prihlási pani poslankyňa. Pani poslankyňa, do rozpravy a s faktickými poznámkami sa hlásime na svetelnej tabuli tak, že stlačíme gombík a prihlásime sa.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyňa, asi by bolo dobré, keby ste sedeli na svojom mieste, kde máte sedieť, možno z toho miesta by to fungovalo. Koľko máte hlasovacích kariet, ak sa smiem spýtať. Dve. Tak z tých dvoch vám môže fungovať len jedna, pani poslankyňa. Preto sa nemôžete prihlásiť na svetelnej tabuli.

  • Vážení páni poslanci,

    vážené panie poslankyne,

    chcem reagovať takto. Vonkoncom nesúhlasím s pánom poslancom Langošom, pretože by negoval morálne pravidlá, ktoré fungujú v našej spoločnosti, ktoré sú dodržiavané a nie sú sankcionované právom a nie sú súčasťou desatora Božích prikázaní.

    Pokiaľ vystúpil druhý poslanec, chcem povedať, že vôbec nie je pravda, že sa to nedá riešiť zákonom. Už zákaz byť v dvoch politických stranách som prezentovala § 17 ods. 9 volebného zákona, kde je zakázané byť na dvoch kandidačných listinách, resp. listinách dvoch politických strán. A Medzinárodný pakt občianskych a politických práv, buďte taký dobrý, prečítajte si, kde je povedané, že možno tieto veci obmedziť zákonom. A pokiaľ ste hovorili, že ja a HZDS nemáme morálne právo, ja za zákonom o voľbách plne stojím a chcem povedať, že bol v súlade a aproximovaný s právnym systémom západnej Európy. Dnešná novela, ktorá bola prijatá, je podľa mňa veľmi chybná a podrobujem ju právnej analýze. Určite dospejem k záverom, ktoré budem prezentovať.

  • Pán poslanec Moric vystúpi ako prvý ústne prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.

    Chcel by som povedať, že vývoj právnej úpravy politických strán má, samozrejme, svoju minulosť a vychádza z Uhorska pred prvou svetovou vojnou. Išlo predovšetkým o zákon číslo 33/1873 a nariadenie, ktoré okrem obdobia volieb umožňovalo pôsobiť mimo parlamentu iba politickým spolkom, ktorých stanovy schválil minister vnútra. V žalári národov, ako Uhorsko volali, sa uplatňoval kontrolný režim pôsobenia politických strán, ktorý navyše v záujme fikcie jediného uhorského národa diskriminoval, samozrejme, politické strany nemaďarských národov a zakazoval ich politické strany.

    Vývoj v Česko-Slovensku potom nenadviazal na právnu úpravu politických organizácií v predvojnovom Uhorsku. Paradoxné je, že právna regulácia politických strán je vlastne samoreguláciou, lebo politické strany prostredníctvom parlamentu určujú obsah zákonov, ktoré ich sami regulujú. Tu ide v podstate o to isté, že sa majú určité strany samoregulovať tak, aby volič, jednoduchý človek vedel vlastne, o čo ide.

    Podporím obidva zákony, ktoré sú predložené, jednak zo stajne, aby som to povedal dostihovými výrazmi, jednak zo stajne HZDS a jednak zo stajne Strany demokratickej ľavice, pretože si myslím, že pôsobiť v dvoch politických stranách, proti tomu sa stavia aj príroda. Tá má také pomenovanie, že hermafrodit. Nie je to ani muž, ani žena. Toto takisto, nie je to ani taká strana, ani taká strana.

    Pokiaľ ide o morálku, tak najlepšie sa to asi dá vystihnúť Werichom. Keď už človek je niečím, tak má byť tým, čím je, a nie tým, čím nie je. Je tu môj priateľ Fero Mikloško. Považujem ho za morálneho človeka, a preto si ho neviem predstaviť, že by do dvanástej chodil s turbanom na hlave a po dvanástej by chodil s krížikom na krku. A už vôbec si ho neviem predstaviť, že by súčasne chodil s turbanom a s krížikom na krku. To si už neviem vôbec predstaviť práve preto, že je to morálny človek, že je to človek, ktorý má charakter a ktorého si vážim.

  • Teda tí ľudia, ktorí chcú byť naraz v dvoch politických stranách, sú pre mňa obyčajní chrapúni, politickí chrapúni, samozrejme, politickí chrapúni, nič viac. Možno sa vám to zdá prituhé, ale zoberte si, ako sa správate k človeku, ktorý chce byť aj tým, aj tým v živote. Pýtam sa, čo to je za človeka, ktorý chce byť aj tým, aj tým v politickom živote.

    To isté hovorím na Demokratickú stranu, hoci sú to naši oponenti, ale sú to ľudia, ktorí si zadržujú charakter a ktorí povedali "áno, chcem byť v tejto strane, som to, nie som ono". Nemôžem byť aj to, aj to, nemôžem byť ani muž aj žena, nemôžem byť zombi, nemôžem byť nemŕtvola a zároveň žiť. Myslím si, že to vychádza z toho, že od roku 1990 je na Slovensku taký jeden politický fenomén. Sú to vlastne dva fenomény a to je fenomén nenávisti a fenomén boja o majetok. A preto pre fenomén nenávisti a pre fenomén boja o majetok mnohí politici chcú byť naraz v dvoch politických stranách.

    Preboha živého, ja sa z tohto miesta pýtam premiéra tohto štátu, ako je možné, že počas dvoch rokov premiérovania je v tretej politickej strane. Začínal v KDH, potom SDK a teraz je tá tretia, neviem, ako sa volá, má na konci U, SDKÚ alebo tak nejako sa volá. Ako je toto možné?

    Ako poslanci tohto štátu sa na to dívame. Ako sa mám dívať na človeka, s ktorým som sedel ešte vo federálnom parlamente, tu na Ivana Šimka, ktorý takisto prestúpil do troch strán alebo je v tretej strane. Veď to je dosť aj na zdravý žalúdok. A ja mám vredy na dvanástorníku. Takže pre mňa je to veľmi vážna situácia a myslím si, že to, čo sa deje v tomto štáte, nemá, nadviazal by som na pani profesorku Tóthovú, asi obdobu nikde na svete.

    Každý z nás by sa mal zamyslieť, že vlastne musí povedať, čím je a keď už tým je, tak tam by mal aj zostať. Potom sa aj občania a voliči budú na neho dívať iným spôsobom. Budú sa dívať na neho ako na charakterného človeka, a nie ako na politického šaša, prepáčte mi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa hlásia páni poslanci Šepták, Benčat, Bárdos, Husár, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Moric sa pýtal, ako je možné, že za dva roky premiér tejto krajiny je v tretej strane. No je to skutočne možné, pán poslanec, lebo na Slovensku je to tak. A myslím si, že je to zrovna tvoj výrok, ktorý tu kedysi padol, a treba povedať, že sa to deje hlavne z toho dôvodu, že sľuby, ktoré boli dávané v roku 1998, skutočne prekročili hranicu, a preto jednoducho treba momentálne odísť, poprípade vybrať z iných materských strán ľudí, ktorí by sa mohli hodiť a založiť novú stranu, s ktorou by som potom mohol ísť do nových volieb, samozrejme, bez záväzkov, ktoré som predtým dával.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Len veľmi stručne. Treba doplniť pána kolegu asi takým príkladom, ktorý som počul nedávno na mítingu, že je to tak, ako keby sa Žid modlil v katolíckom kostole korán. Tak mi to pripadá a tento je možno trefnejší. Ale vážne. Teraz si povedzme, že je jasné, že politický zápas je zápas, ktorý je zrovnateľný možno s nejakým športovým zápasom. Predsa nie je možné, aby niekto hral súčasne za dve alebo tri družstvá na nejakom turnaji. Takže ťažko hovoriť o nejakej morálke a logike. To, čo sa tu deje, súvisí s nerovnou politickou hrou, s nerovným politickým zápasom.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem za slovo.

    Veľmi stručne, pán kolega Moric. Mali by ste byť dôsledný. Prečo ste nehovorili o niektorých vašich členoch, ktorí boli takisto v niektorých stranách a teraz sú u vás? A o nich ste sa vlastne nezmienili. Taký pán Oberhauser bol v koľkých stranách, kým zakotvil u vás a neprekáža vám? Tak keď hovoríte o takýchto záležitostiach, potom hovorte aj o vašich kolegoch, ktorí sú takisto v parlamente a spĺňajú také isté podmienky, o ktorých ste hovorili vo svojom vystúpení.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Moric, s podstatou obsahu tvojho vystúpenia úplne súhlasím. Nie som si však celkom istý tým, či týchto ľudí možno nazvať politickými chrapúňmi. Život treba brať taký, aký je, a so všetkým, čo prináša. A ty vieš veľmi dobre tak ako aj ja, aj všetci ostatní, že sa okolo nás v živote pohybuje aj množstvo bisexuálov, ktorí nie sú chrapúňmi. Sú to ľudia svojím spôsobom často trpiaci a ľudia s poruchou. Takže len toto ti dávam na zváženie, či by skôr nebolo potrebné považovať ich za politických bisexuálov a v tom prípade im pomôcť.

  • Ďakujem.

    Chcela som vystúpenie pána poslanca Morica doplniť o výrok, ktorý už povedal pán poslanec Benčat, a navyše chcem oponovať výrokom v tlači, kde sa uviedlo, že náš návrh je "politický cynizmus z dielne HZDS". Myslím si, že politický cynizmus viac sluší tým, ktorí sú vo viacerých politických stranách. Hnutie za demokratické Slovensko nemá, členov, ktorí by boli vo viacerých politických stranách a plne stojí za svojím politickým programom.

  • Pán poslanec Moric chce reagovať na rečníkov s faktickými poznámkami.

  • Pán podpredseda, ďakujem za slovo.

    Najprv by som chcel povedať takto. Hovoril som o politických chrapúňoch v tom zmysle, že sú naraz v dvoch stranách. Áno, človeku Boh dal rozum a môže sa rozhodovať tak alebo onak. Je to úžasná vlastnosť, že sa človek môže rozhodnúť. Ale títo ľudia sa asi nevedia rozhodnúť. Preto nie sú to politickí bisexuáli, lebo to, čo si ty povedal, pán kolega Husár, jednoducho to bolo dané tak človeku, keď sa narodil. Ale byť v politickej strane sa človek môže rozhodnúť. A musí sa rozhodnúť. Preto hovorím, ste tu viacerí, ktorí ste prestúpili do politickej strany. Je mi to jedno, že ste prestúpili. Týka sa to aj môjho kolegu Oberhausera. Rozhodol sa. Usúdil, že tá strana po určitom čase lepšie vyhovuje jeho predstave.

    A čo sa týka ešte kolegu Bárdosa, chcel by som povedať, pán kolega, hovoríte raz po maďarsky a raz po slovensky. Pasuje, sedí to. Predstavte si, že by ste každé druhé slovo hovorili po maďarsky a každé druhé po slovensky. Kto by vám rozumel? Nikto v živote by vám neporozumel. Nemôžete naraz hovoriť aj po slovensky, aj po maďarsky. Keď hovoríte so svojimi kolegami, tak hovoríte jednou rečou. Keď hovoríte s po slovensky hovoriacimi Slovákmi, hovoríte po slovensky, keď hovoríte s po maďarsky hovoriacimi Slovákmi, tak hovoríte po maďarsky. Je to jasné. Čiže nemôžete hovoriť zmiešane. O tomto bol môj príspevok. Nemôže byť človek to i ono. Musí sa rozhodnúť. A to nám dal Boh do vienka, že človek sa môže rozhodovať. A kto sa nevie rozhodovať, nech ide z politiky jednoducho preč.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán predsedajúci,

    intenzita politických súbojov pri prerokúvaní tohto zákona ma vedie k tomu, aby som povedal jednu myšlienku na úvod, ktorú svojho času vyslovil ruský sociológ, neskôr americký sociológ, ktorý sa volá Pitirim Sorokin: "Pre členov politických strán sú politické strany božstvom. V mene nich sú schopní vzájomne sa vraždiť, ale prinášať i obete, nenávidieť sa aj milovať sa." Obdobne je to aj na slovenskej politickej scéne. Ale politické strany tu nie sú na to, aby sa ich členovia vzájomne osočovali, ovplyvňovali alebo aj milovali, ako to bolo v prípade Strany demokratickej koalície pred voľbami, ale sú tu na to, aby riadili štát.

    Skúsenosti z Weimarskej republiky, ktorá sa často nazývala aj štátom politických strán, ukazujú, že politické strany môžu aj pri riadení štátu zlyhať. Je paradoxom slovenskej politiky, že to tvrdí politik, ktorého preferencie v súčasnosti tvoria 0,00 %, teda dve nuly. Teda sú nijaké, alebo ak chcete, pejoratívnejšie, mohlo by sa povedať aj inak. Ale názov článku alebo rozhovoru s týmito dvoma politickými nulami je "Sto malých strán zabije Slovensko", správnejšie by bolo "zabije slovenský štát".

    Pri tej príležitosti by som sa však rád vrátil do histórie tohto sporu alebo k počiatkom nášho dnešného sporu. Hovorí sa, že historia magistra vitae est, teda história je učiteľkou alebo dobrou učiteľkou. Ako tento spor vlastne o to, že sa zrodili dve novely zákona o politických stranách, vznikol? Hnutie za demokratické Slovensko ako vtedy súčasť vládnej koalície si uvedomovalo nebezpečenstvo hašterenia politických strán, roztrieštenosti slovenskej politickej scény, a preto pri príprave nového volebného zákona vychádzalo zo zásady, že je potrebné, aby sa množstvo a veľkosť politických strán v slovenskom parlamente, ktoré sa zúčastňujú na riadení štátu, istým spôsobom eliminovalo, aby sa slovenská politická scéna istým spôsobom integrovala. Nie je mysliteľné, aby Slovensko, ktoré má asi 5,5 mil. občanov, malo vyše 100 politických strán. To môže viesť iba k tomu, že to zabije slovenský štát. Ak niekomu ide o to, tak, samozrejme, s veľkou láskou zakladá ďalšie s predstavou vizionára o záchrane Slovenska namiesto toho, aby ak sa chce politicky realizovať, či už ako politik, ktorý sa chce presadiť do parlamentu, alebo ako minister, vstúpil do inej politickej strany.

    Novela volebného zákona bola teda aj o tom, že chcela vniesť istý poriadok vzťahov do politického spektra a aj účasti politických strán na volebnom zápase. Nemyslím si, že novela bola nedemokratická. Mal som tú česť presedieť dlhé hodiny s veľvyslancami niektorých západných krajín, ktorí ak vyčítali niečo našej novele volebného zákona, tak to bolo iba to, že chceli, aby sa na volebnej agitácii zúčastnila aj nám smutne známa Markíza alebo Angelika, ktorá vlastne urobila volebný výsledok pre pána Nagya a pána Bárdosa. Nie zákon o politických stranách porazil Hnutie za demokratické Slovensko. On ho vlastne neporazil, pretože hnutie voľby aj tak vyhralo. Bola to predovšetkým Markíza a jej smutne známe ťaženie na vymývanie mozgov občanov, teda voličov Slovenskej republiky, za čo sa ešte stále pán Rusko a redaktori Markízy, ale aj niektorí politici občanom Slovenskej republiky neospravedlnili.

    V čom spočívala novela volebného zákona? Novela volebného zákona hovorila o tom, že aj v koalíciách politické strany sa dostanú do parlamentu len vtedy, ak splnia 5-percentnú hranicu. Myslím si, že toto ustanovenie bolo demokratické, pretože stanovovalo rovnaké kritérium pre všetkých. Ak si niekto trúfal byť v parlamente a mal za sebou takú voličskú základňu, ktorá predstavovala 5 %, mohol v parlamente sedieť. Ale tu išlo o niečo úplne iné tým, ktorí vytvorili SDK. Bolo to čisto volebné zoskupenie. V tomto by bolo legitímne, ak by boli občanom Slovenskej republiky hovorili, že sú tu len na to, lebo sa chcú zúčastniť na voľbách ako SDK. Ale problém nastal s ich legitimáciou. A preto bolo súdne konanie, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky, senát pána sudcu Pravdu jednoznačne konštatoval, že SDK je riadnou politickou stranou, nie volebnou.

    Pán Šimko, je to pre vás, lebo ste tvrdili, že aj v iných krajinách sú politické strany s dvojitým členstvom. Nie sú. Boli iba volebné strany, nie politické strany riadne zaregistrované a fungujúce v politickom spektre. V tomto smere nemáte pravdu. Aj SDK mohla byť takou politickou stranou nebyť toho nešťastného alebo šťastného výroku Senátu Najvyššieho súdu. Na základe toho ste boli zaregistrovaní ako riadna politická strana, "riadna", pretože politická strana, ktorá má 150 členov, ktorí všetci sú na kandidátke politickej strany, ktorá kandiduje do volieb, je, myslím si, prinajlepšom volebný podvod na občanoch Slovenskej republiky.

    Väčší problém je však to, že vy ste si po voľbách zmysleli, že namiesto toho, aby ste občanom Slovenskej republiky tento volebný podvod ozrejmili, trvali ste naďalej na tom, že SDK je riadnou politickou stranou, riadne zaregistrovanou a riadne fungujúcou. Vývoj však ukázal, že Pitirim Sorokin mal pravdu a že ste sa len sčasti objímali, pretože po nejakom čase začal bratovražedný politický boj aj v rámci SDK. Prvý, kto si zmyslel, že nechce byť v SDK a chce byť v KDH, bol pán Čarnogurský a začal oživovať politický subjekt, ktorý bol jedným z pilierov Slovenskej demokratickej koalície, teda KDH.

    Samozrejme, odpoveď pána Dzurindu bola taká, že začal rozvíjať teóriu o tom, že sa vytvorí osobitný politický subjekt SDKÚ. Tým sa vlastne zahmlila situácia v Slovenskej demokratickej koalícii ešte viac a občan Slovenskej republiky vlastne nevie, komu sa vy politici SDK a najmä premiér, ktorý je kľúčovou postavou tohto celého cirkusu, ktorému sa hovorí SDK, komu sa vlastne tento človek zodpovedá, či zaregistruje politický subjekt SDKÚ dnes alebo zase až týždeň pred voľbami, aby oklamal občanov Slovenskej republiky, že on za nič nezodpovedá, že on nezodpovedá za tento politický, hospodársky a ekonomický i sociálny marazmus, ktorý pod jeho vládou v Slovenskej republike zavládol.

    V tomto smere vedomé si svojej politickej zodpovednosti opozičné politické subjekty, lepšie povedané Hnutie za demokratické Slovensko a dnes po dohode, zrejme v rámci koalície aj Strana demokratickej ľavice - ktorá, pán Bárdos, jediná s Hnutím za demokratické Slovensko, Slovenskou národnou stranou, SOP má v tomto parlamente právo hovoriť o morálnom správaní sa, pretože sa nezúčastňuje na nijakom dvojitom členstve - navrhli svojím spôsobom historickú normu, v ktorej by sa napravila politická amorálnosť a povedala občanom Slovenskej republiky pravda. Náprava amorálnosti spočíva v tom, že sa v právnom dokumente, ktorý upravuje politické združovanie, musí povedať odveká pravda, že občan môže byť členom iba jednej politickej strany.

    Pokiaľ ide o právnu dikciu, je potrebné povedať, že súčasný zákon o politických stranách vlastne v Slovenskej republike nie je ničím iným ako novelizovaným zákonom ešte z čias federácie, ktorý prevzal dikciu ešte zo Základnej listiny práv a slobôd občanov, ktorú schválilo Federálne zhromaždenie 9. januára 1991 a v ktorej sa opakuje všeobecná fráza dokumentov o ľudských právach, kde sa hovorí o tom, že právo občanov slobodne sa združovať je zaručené, každý má právo spolu s iným združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

    Obdobná dikcia je aj v slovenskej ústave alebo ústavnom článku 29, kde sa hovorí, že právo slobodne sa združovať sa zaručuje, každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach, občania majú právo zakladať politické strany alebo politické hnutia a združovať sa v nich. Je potrebné upresniť, politologické knihy to jednoznačne aj upresňujú, že občan je tu chápaný, teda táto plurálna dikcia hovorí o tom, že každý jeden občan sa môže združiť v jednej politickej strane, nie v desiatich alebo dvadsiatich politických stranách.

    Je to celkom prirodzené a bežné v každej civilizovanej spoločnosti. Ja som dokonca vypátral, ako som už hovoril, že to bolo celkom bežné aj počas vlády Anastázia roku 491 v Byzancii, kde je pôvod politických strán. Takže nejakých 1 600 rokov politického združovania sa je založených na tom, že jeden človek môže byť v jednej politickej strane tak, ako bolo už niekoľkokrát zdôraznené, že môže byť tiež len v jednej cirkvi. V inom prípade ide o amorálne správanie sa. V každom prípade - netráp sa, pán Moric, o chvíľu skončím -, ide teda o nápravu toho, čo je celkom bežné aj v iných politicky vyspelých štátoch, ktoré sú založené na princípe fungovania politických strán. Nejde o nejaké protiústavné dikcie.

    Pokiaľ ide o argumentáciu pána Nagya, že naša dikcia, ktorá hovorí o tom, že každý občan má byť združený iba v jednej politickej strane, nikomu nič nezakazuje, iba upresňuje v súlade s morálnymi pravidlami, pretože ústavné pravidlá sú predovšetkým pravidlá o morálke a etike. Teda ide o normy etické, nesamovykonateľné, ktoré vykonáva individuálny zákon alebo takzvaný organický zákon, ktorým je v prípade združovacieho práva zákon o združovaní sa politických strán. Ide teda o čisto morálne pravidlo, ktoré sa upresňuje. Súhlasím aj s tým, čo tu bolo povedané druhým predkladateľom pánom Tuchyňom, že ide o to, aby sa upresnili pravidlá združovania sa v takzvanom štatutárnom práve, ktoré zvolila SDĽ ako spôsob obmedzenia alebo ako spôsob upresnenia morálnych pravidiel ústavy.

    Myslím si, že nami navrhovaná novela je jednoduchšia, ľahšie vykonateľná. Novela, ktorú predkladá SDĽ, nie je protiústavná, ale do značnej miery sťažuje, mohla by byť chápaná retroaktívne, pretože nerieši problém toho, či politické subjekty, ktoré túto požiadavku v stanovách nemajú, by ju mali upraviť si dodatočne alebo nemali. Teda museli by požiadať o zmenu stanov. A nie je to preto, že som jedným z navrhovateľov, ale myslím si, že racionalita hovorí, že náš návrh je jednoduchšie realizovateľný.

    Pokiaľ ide o ďalšie veci, myslím si, že Strana demokratickej ľavice tiež nekoná celkom správne, keď hrá túto politickú hru, že najprv "odpinkneme" zákon, ktorý predkladá Hnutie za demokratické Slovensko, a potom môžeme rokovať v rámci koalície aj o "odpinknutí" vlastného a zachovaní koalície, pretože schválením jedného z týchto návrhov by bolo jasné, že Slovenská demokratická koalícia by buď musela skončiť, alebo by museli skončiť materské strany. Pán Dzurinda by musel konečne povedať, či je členom SDKÚ alebo SDK, alebo KDH, alebo niektorej inej politickej strany. Znamenalo by to asi toľko, že by sa musel rozpadnúť aj poslanecký klub SDK v tomto parlamente. Teda bola by to všeobecná náprava pomerov, ktoré nie sú ani morálne, ani v súlade s právom, ani s etikou.

    Myslím si, že tá hra smeruje zo Strany demokratickej ľavice k tomu, aby sa "odpinkol" aj ďalší, teda ich návrh, a tým by sa na pol roka zablokovala možnosť úpravy tohto problému v parlamente a zachránilo by to, žiaľ, koalíciu na ďalšie dva roky, čo z hľadiska existencie slovenského národa nie je ten najlepší prípad. Pán Dzurinda by si mal v každom prípade prečítať článok Medzinárodného paktu o občianskych hospodárskych, sociálnych a politických právach, najmä článok 1 ods. 2, kde sa hovorí, že nikto nemá právo zbavovať národ najmä jeho ekonomickej existencie.

    Pán Dzurinda vypredávaním slovenského ekonomického bohatstva, jediného, čo prináša ešte v tomto štáte aký-taký úžitok, zahraničným tútorom, ktorí ho do funkcie dosadili, porušuje hrubým spôsobom tento Medzinárodný pakt o občianskych, sociálnych, politických a kultúrnych právach, a preto musí počítať s tým, že za to ponesie nielen morálnu, politickú, ale zrejme aj štátnickú zodpovednosť. A občania Slovenskej republiky mu v najbližších voľbách povedia nie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Cupera sa hlásia piati páni poslanci. Posledný je pán poslanec Mikloško. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Moric.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som ešte nadviazať na to, čo povedal pán kolega Cuper v tom zmysle, aby sme si predstavili situáciu, keď napríklad Strana zelených vystúpi z koalície. Dôjde vyložene k paradoxnému stavu, že poslanci, ktorí tu budú, tak za Stranu zelených budú v opozícii, ale ako poslanci za SDK budú v koalícii. Toto, myslím si, by bolo vhodné aj zapísať potom do Guinnessovej knihy rekordov, lebo by to bol absolútne nenormálny stav. A ešte aby som trošku pritvrdil také porovnávanie. Tak kolegovi Gyulovi Bárdosovi by som chcel povedať, či si on osobne vie predstaviť, že by bol súčasne v Strane maďarskej koalície aj v Slovenskej národnej strane, či si toto vie predstaviť. To je extrém, samozrejme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Už sa tu dookola opakuje, že vlastne situácia, keď premiér republiky je v dvoch stranách, je úplne unikátna. Tak si myslím, že už je o tom zbytočné hovoriť. Náš premiér má aj iné unikáty, nielen toto. Ale ja som sa zamyslela aj pod vplyvom vystúpenia pána Cupera nad tým, čo nášho premiéra k niečomu takémuto vedie. No a, žiaľ, vyšlo mi z toho nie pre neho veľmi lichotivé to, že jeho jediný cieľ je byť v popredí. No a keďže sa mu to už nerysovalo v KDH, tak čo iné, ako založiť si vlastnú stranu, a vôbec ho netrápi, že v tejto strane spája idey kresťanstva a idey liberalizmu. Nemám nič proti liberálom ani proti kresťanom, ale premiér, ktorého určite volilo gro voličov za KDH, by nemal robiť takéto obraty, pretože ani jeho voliči tomu nemôžu vôbec rozumieť. Keď je niekto liberál, tak je liberál. Všetka česť. A keď je kresťan, tak je kresťan. Ak nemôžem premiérovi veriť ani v tom, k čomu sa prikláňa, či k liberalizmu alebo ku kresťanstvu, tak ako mu mám veriť v iných veciach ako napríklad, že dobre a zodpovedne riadi tento štát.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Mám jednu rečnícku otázku, ako je možné, že občan, ktorý sa zaujíma o politickú alebo štátnu funkciu, môže mať dve možnosti, a občan, ktorý volí, nemá nič iné len jednu možnosť. Nie je možné totiž, aby niekto bol voliteľný v dvoch politických stranách a ten, kto volí, mal možnosť iba jedného výberu. Je to absolútny nezmysel. To, čo teraz tu jestvuje, je prejavom chorého politického myslenia. To, čo teraz tu nastoľuje terajší politický systém, je jednoducho choré.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Cuper,

    nemali by ste sa stavať do polohy nejakého politického jasnovidca. Myslím si, že keby SDĽ chcela "odpinknúť" ten návrh, ako ste to povedali, jednoducho by sme zahlasovali proti návrhu, a tým by bola vec vyriešená. A bol by "odpinknutý" aj váš návrh. Náš návrh je veľmi jasný, veľmi zrozumiteľný a dávame ho preto, lebo máme svoju vlastnú predstavu, a dávame ho aj na podnet, myslím si, že našej voličskej základne. Tak si myslím, že o nejaké "odpinknutie" vášho návrhu tu vôbec nejde. Ide o našu predstavu o tejto veci.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    s politickou dvojtvárnosťou máme zrejme na Slovensku dobré skúsenosti. Dozvedali sme sa v určitom období s prekvapením, že mnohí členovia, dokonca Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska súčasne chodili do kostola, dávali sa sobášiť a krstiť svoje deti. Nakoniec ten Pán Boh im nepomohol a v roku 1989 došlo k určitým zmenám.

    Mám obavy, že Pán Boh alebo niektoré božstvá nebudú pomáhať viacerým politickým stranám zo súčasného politického zlepenca, pretože jednoznačne je vidieť, že volebné programy, ktoré jednotlivé politické strany mali a s ktorými išli do volieb, prípadne s ktorými sa spájali v tomto zaujímavom zlepenci, sa vo vládnej koalícii plniť nedajú. A teraz máme naozaj také paradoxy, že vo vládnej koalícii máme politické strany, myslím, že tri, ktoré sa v preferenciách pohybujú okolo jedného percenta. Určite nejaký boh, ktorý bude rozhodovať v predčasných voľbách alebo vo voľbách roku 2002, asi ťažko bude naklonený politickým stranám, ktoré svoje programy neplnia. A už teraz to nakoniec jednoznačne ukazuje, že sa začínate vyhovárať a hádať.

    Nedávno som si so záujmom vypočul stanovisko predsedu SOP pána Hamžíka, kde sa už vyhovára alebo hovorí, že sa potrebuje oveľa viac presadzovať v súčasnej koalícii. A môžem povedať, že sa už teším na to, ako sa budete hádať a vyhovárať vo volebnej kampani, ako sa budete vyhovárať na tých druhých, ktorí vám vlastne neumožnili plniť svoje programy. Preto, páni, súčasná situácia by sa mala jednoznačne vyjadriť, aby ste to, čo ste sľubovali, mohli plniť alebo aby ste mohli povedať, prečo ste to neplnili.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

    To, čo som tu za jednu hodinu počul pri rokovaní o zákone o združovaní sa v politických stranách, dovolím si nazvať festivalom hlúpostí, hodinou arogancie, netolerancie a urážok. Viem, že niektorí naši kolegovia z SDK, priznám sa, pod fúzy sa usmievajú a v duchu si myslia, no konečne im to niekto "nandal". Tiež si myslím, že nie je kóšer, keď som vo viacerých politických stranách. Prečo som vo viacerých politických stranách, už bolo povedané, som len v dvoch. Ale dovolím si na záver povedať jednu vetu a nechcem, aby som niekoho z nás urazil. Za vrchol odvahy a absenciu súdnosti a morálky považujem hovoriť o morálke a súčasne o politike na súčasnej slovenskej politickej scéne.

    Ďakujem.

  • Ja, samozrejme, so všetkým, čo pán poslanec Cuper hovoril, súhlasím. Len mám jednu otázku: Pitirin Sorokin, to je, prosím vás, tieňový predseda vlády za HZDS alebo kto to je? Keby ste mi to mohli vysvetliť.

  • V prvom rade ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem odpovedať pánu poslancovi Dzurákovi. Pán poslanec Dzurák, je pekné, že ste predložili návrh zákona, ale chcem povedať, škoda, že ste tú jasnozrivosť nemali oveľa skôr. Až po nás ste s tým prišli a znova trvám na tom, čo som povedal, že aj Legislatívna rada vlády povedala, že to nie je čisté riešenie, že je tam problém s tým, čo urobiť s tými politickými subjektmi, ktoré už sú zaregistrované, teda zákon neposkytuje rovnaké podmienky pre všetkých. Náš zákon je v tomto smere čistý.

    To, čo tu tliachal Nagy o politických stranách, je v iných článkoch, kde sú zakázané politické strany z hľadiska rasových a iných problémov. Inak, politické strany môže zakazovať alebo ich povoľovať iba Najvyšší súd, takže je to tiež vyriešené v zákone, a preto sa prihováram - pardon, Ústavný súd -, preto sa prihováram za to, aby sa schválilo naše riešenie, čistejšie riešenie.

    Pokiaľ ide, pán Galbavý, o festival hlúpostí, závisí len od toho, kto dnes hral hviezdu prvej veľkosti na tom festivale.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Mikloška, pán poslanec Mikloško, Pitirin Sorokin je významný americký sociológ. Chápem, že do matematiky možno neprenikol, i keď sa metodológiou vedy zaoberal a najmä rozvinul sociologické výskumy do dnešnej podoby, z ktorých ťažíte aj vy tým, že vymývate hlavy cez rôzne agentúry, ktoré zisťujú preferencie jednotlivých politických subjektov, a ich prifarbovaním alebo tak. V Markíze ste nimi dobre vymývali mozgy, takže doplň si toto vzdelanie. Ja ti ho donesiem, je to veľmi poučný autor.

    Ďakujem.

  • Posledný je do rozpravy prihlásený pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Milé dámy,

    vážení páni,

    rokujeme o zákone, ktorý nepotrebujeme. Skúste sa prejsť po Slovensku a nájsť človeka, ktorý si bude vážne myslieť, že takýto zákon bude pre neho a pre jeho rodinu v niečom užitočný. Pokiaľ nie je straníckym funkcionárom a je normálny, tak takého nenájdete.

    Je to návrh, ktorý nevyrieši ani jediný reálne jestvujúci problém tejto krajiny, návrh, ktorý, ak bude prijatý, nezmení nič z toho, čo nás ťaží. Napokon je to návrh, ktorý podľa každého čo len trochu nezaujatého právnika je absolútne jasne v rozpore so základným zákonom nášho štátu. Ústava totiž v článku 29 hovorí, že občania majú právo slobodne sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach, zakladať si politické strany a združovať sa v nich. Toto právo možno občanom zákonom obmedziť len v prípadoch, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných, a bodka. To by sme potom mohli rovnako od občanov, ktorí sa stanú členmi napríklad Spolku na ochranu zvierat, zákonom žiadať, že sa nesmú stať členmi napríklad Štefánikovej spoločnosti. Je to absurdné, ale rovnako absurdný je aj návrh, o ktorom dnes rokujeme.

    Priatelia, ak neviete ovládať svoje konanie, máme tu na to doktora. Samozrejme, každý z nás chápe politický zmysel tohto návrhu. Ak s ním pred časom prišlo opozičné Hnutie za demokratické Slovensko, tak to, samozrejme, bolo celkom pochopiteľné. Veď všetko, čo smeruje proti usporiadaniu, ktoré vzniklo voľbami v roku 1998, je tomuto opozičnému subjektu na prospech. Je to vcelku zrozumiteľné a vlastne by to ani nestálo za reč, keby túto návnadu nezhltli i ľudia, na pleciach ktorých dnes spočíva zodpovednosť za vládnu politiku. A nielen zhltli, dokonca tu máme na stoloch priamo návrh z dielne koaličnej strany. V tej chvíli sa však politická zábavka mení zo straníckej kratochvíle na vážnu vec. Nie preto, že by svojou podstatou niečo spôsobila, naopak, zákon aj ak sa prijme, nebude znamenať vôbec nič. My dáme návrh na Ústavný súd a právne zostane všetko tak, ako bolo.

    Čo to však spôsobí v jednej politickej konštrukcii štyroch koaličných strán, to dnes asi nedokáže predpovedať nikto. Najväčšia z nich Slovenská demokratická koalícia bola od svojho zrodu vnútorne štruktúrovaná. Stáli za ňou viaceré tradičné slovenské politické strany. Utvorila však aj novú vlastnú kvalitu. Už pred voľbami sa HZDS pokúsilo odstaviť ju od politickej súťaže administratívne návrhom na Najvyšší súd. Nepochodilo. Oveľa dôležitejšie pre budúce zostavenie koaličnej vlády však bolo, že naši dnešní partneri vtedy túto straníckopolitickú hru pochopili a odmietli. Nie je dobré, ak sa ten, kto nesie zodpovednosť za krajinu, oddáva zdanlivo nezáväzným hrám.

    Vo voľnom pokračovaní známeho románu Hlava XXII jeho autor Joseph Heller píše o prezidentovi veľmoci, ktorý sa stal náruživým hráčom na hracích automatoch. Mal ich aj vo svojej pracovni a v románe sa píše, ako raz v zápale hry odrazu začul rinčanie poplachu a videl, ako sa divoko rozblikali farebné žiarovky mechanizmu, až pocítil uspokojenie nad tým, že sa mu opäť raz podarilo dať niečo do pohybu. Spokojne sa rozvalil v kresle, ale po chvíli mu došlo, že zariadenie, ktoré spustil, nedokáže už zastaviť. Odpálil totiž všetky riadené jadrové strely. Márne potom žiadal, aby jeho generáli zavolali rakety späť. Už to nešlo. Z hry sa stala tragédia.

    Všade tam, kde sa politický vývoj uberá cestou koncentrácie demokratických síl, v nejakej forme sa stretávame s viacnásobným členstvom v politických subjektoch. Môžem spomenúť Bulharsko, Rumunsko, Poľsko, Chorvátsko, ale napríklad aj Francúzsko. Francúzsko má pomerne vyspelú demokraciu. Aspoň ja ju za takú považujem, možno vy nie. Je to, samozrejme, zložité. Treba veľa rokovať, neraz sa ťažko prijímajú rozhodnutia. Dochádza k stretu záujmov, ale je to vývojová etapa pre posttotalitné krajiny úplne prirodzená.

    SDK sa stala takýmto subjektom politicky už pred voľbami a formálnoprávne po snemoch a kongresoch jej spriaznených strán, ktoré sa uskutočnili na prelome rokov 1998 a 1999, a nikomu to vtedy neprekážalo. Problém sa zrazu zjavil so vznikom SDKÚ a, povedzme si celkom otvorene, ani to by nebol v koalícii problém, keby prieskumy verejnej mienky neukazovali to, čo ukazujú, keby sa v nich Slovenská demokratická a kresťanská únia od počiatku nezačala objavovať ako relevantná politická sila.

    Ktosi tu celkom rafinovane podsúva pohodlnú ideu, že SDKÚ stojí mimo zodpovednosti za vládnu politiku a treba preto tento subjekt vtiahnuť do parlamentu. A aby sa tak stalo, všetky prostriedky sú dobré. Ale, priatelia, to je fatálny omyl, a to vo všetkých smeroch. SDKÚ sa nemôže zbavovať zodpovednosti za vládnu politiku. Veď väčšina iniciátorov jej vzniku zaujíma zodpovedné pozície v tejto vláde vrátane ministerského predsedu. Ak však SDKÚ kvôli niečomu vznikla, tak práve kvôli tomu, aby sa oslobodila od nekonečných straníckych zápasov a umožnila jej protagonistom sústrediť sa na problémy krajiny. Priatelia, partneri z koalície, bolo by dobré pre vás i pre nás všetkých, keby sme sa toto usilovali robiť spoločne.

    Na záver ešte jednu vec, ktorú asi treba povedať veľmi jasne. V slovenskom parlamentarizme ostatných 10 rokov sa stalo bežným javom, že vznikajúce strany vstupovali do neho akýmsi zadným vchodom. Poslanci, ktorých voliči zvolili za iné strany, sa stali zrazu predstaviteľmi nového parlamentného subjektu. Toto nechceme. Slovenská demokratická a kresťanská únia do Národnej rady Slovenskej republiky vstúpi hlavnou bránou a tou sú parlamentné voľby. Neviem, či je tu niekto z koalície, kto by si želal, aby sa tak stalo skôr ako na jeseň roku 2002. Dovtedy budeme v parlamente presadzovať volebný program toho subjektu, za ktorý sme boli do neho zvolení. A tým bola a je Slovenská demokratická koalícia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Šimka sa hlási jedenásť pánov poslancov. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Húska.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem pánu poslancovi Šimkovi povedať, že vie uhladene formulovať myšlienky, ale niekde jednoducho používa prostriedky, ktoré sú nenáležité. Porovnávať napríklad zdvojené alebo trojité členstvo v politických stranách s členstvom v Spolku na ochranu zvierat a v Štefánikovej spoločnosti je prinajmenšom nenáležité a nie celkom oprávnené. Treba počítať s tým, že, samozrejme, SDK tu je prítomná. Ale je prítomná ako fantóm, ako politický fantóm, ktorý vlastne neexistuje reálne, pretože skôr je strašidlom materských strán. V takomto prípade je veľmi ťažké očakávať, priatelia z malých strán, že vojdete hlavnou bránou do parlamentu v budúcich voľbách. A ak to bude brána, nebude to Víťazný oblúk, na to vás upozorňujem. Koniec koncov, vy sami ako realisti musíte sledovať napríklad skutočnosť, ako asi hodnotia občania pri opakovaných výskumoch verejnej mienky celkový postup. A nech robíte čokoľvek, ukazuje sa, že projekt SDKÚ je projekt tunelovania materských strán a že v takomto zmysle slova je, samozrejme, takto posudzovaný a vonkoncom nie je hodnotený ako najlepšie riešenie. Veď viete, že percentá...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Chcela by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Šimka, na tú časť, kde spomínal rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré konštatovalo, že SDK je samostatný politický subjekt. Áno, konštatovalo to, pretože vtedy všetky materské strany jednoznačne tvrdili, že ide o nový, ďalší politický subjekt a že ide o politický subjekt so stálou prezentáciou na politickej scéne. A bol zapísaný aj v registri ministerstva vnútra. Najvyšší súd neuveril našim informáciám, že tu ide len o kamufláž. Že ide o kamufláž, prvý priznal pán Dostál, ktorý v tlači uviedol, že SDK spochybnil ako nový samostatný politický subjekt, a uviedol, že ho nemožno považovať za ďalší subjekt popri materských stranách.

    Vážení páni poslanci, toto bol moment, a potom boli ďalšie takéto vyjadrenia, ktoré práve dávajú podklad na návrh na obnovu konania, pretože to boli nové skutočnosti, ktoré v čase rozhodovania Najvyšší súd nemal a ktoré neboli uvádzané. Lenže vám dávam otázku, čo by to znamenalo pre stálosť politickej scény na Slovensku, keby bol podaný návrh na obnovu konania a v obnovenom konaní by sa bolo konštatovalo, že SDK skutočne nie je nový samostatný politický subjekt s trvanlivosťou. Takže na naše slová došlo aj bez rozhodnutia súdu.

  • Pán poslanec Šimko, nebudem sa vyjadrovať k tomu, akým spôsobom bola predložená novela, kto ju predložil a či je v súlade s ústavou alebo nie je v súlade s ústavou. Vyjadrím sa len k obsahu tejto novely, s ktorou sa plne, čo sa týka obsahu, stotožňujem. Nesnažte sa nás, prosím vás pekne, balamutiť tým, že toto nezaujíma občanov. Toto naozaj občanov nemusí zaujímať, malo by to zaujímať vás ako politika, ktorý vždy smeroval našu spoločnosť a náš štát k západným demokraciám a tam je členstvo v jednej politickej strane nepísaným zákonom. Tam každý človek súčasne môže byť členom len jednej politickej strany, a nie dvoch alebo troch, ako je to aj v tomto klube. Usporiadajte si svoje pomery tak, aby ste mohli byť členom iba jednej politickej strany, definujte sa, kto ste a za koho budete kandidovať, a nebude potrebná žiadna novela zákona.

    Chcem sa opýtať ešte SDKÚ: Aj keď budete voleným funkcionárom SDKÚ, tak budete kričať, že ste členom mimoparlamentnej politickej strany?

  • Ďakujem pekne.

    Najviac ma zaujalo vo vystúpení pána poslanca Šimka, že povedal celkom suverénne ako niečo samozrejmé, že dáme to na Ústavný súd a ten rozhodne v náš prospech. To je samo osebe vlastne strašné vysvedčenie vás, tejto koalície, ktorú chystáte pod názvom SDKÚ, že sa cítite istí, ako sa ľudovo hovorí, "v kramflekoch". Tromfol by som vás. My sa obrátime na všetky medzinárodné inštitúcie a spýtame sa, či je normálne, keď je jeden človek členom viacerých politických strán. Myslím si, že takýto úzus je vylúčený v každom štáte a je to jednoducho vaše chápanie demokracie, ktoré sa prejavuje v celom komplexe vašej činnosti.

    Vy ste odmietli, nemyslím vy osobne, ale váš predstaviteľ a spoločník, spolubojovník v SDKÚ, ste odmietli uznať amnestiu. Aj v tomto prehráte, to si môžete byť absolútne istí, že vo svete s týmto nepochodíte. Takisto nepochodíte s týmto viacnásobným členstvom. Jednoducho si treba priznať, že je to anomália, ktorej sa nemožno donekonečna držať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Osobne si pána poslanca Ivana Šimka veľmi vážim a rešpektujem jeho názor. Dúfam, že aj on bude rešpektovať iný. Hovoril o politických cieľoch zameraných proti SDK, ale myslím si, že realita hovorí o niečom inom. Aj v slovenskom parlamente je to práve v záujme SDK. Chcem tiež zdôrazniť, že vnútorné pomery v Národnej rade nemení návrh zákona, ale samotný stav napríklad Slovenskej demokratickej koalície. Potrebu riešiť viacnásobné členstvo deklaruje väčšina politických strán v tomto parlamente vrátane materských strán SDK. Existujú predsa jasné vyhlásenia Kresťanskodemokratického hnutia, ale i ďalších platforiem v rámci SDK a, samozrejme, i Strany občianskeho porozumenia.

    V parlamente sú dnes poslanci, ktorí prešli cez štyri až sedem politických strán počas 10 rokov. Myslím si, že ich nemožno inak nazvať ako politickými chameleónmi. Tomu nemôžeme, samozrejme, zabrániť, je to vec ich morálky. Považujeme, a myslím si, že oprávnene, za potrebné, aby sme štandardizovali politickú scénu na Slovensku a z toho vyplýva aj naša snaha o novelu zákona o politických stranách. Preto poslanci SDĽ podporia tento zákon a odporučia ho do druhého čítania.

  • Ďakujem pekne.

    Mne sa veľmi páčil citát pána poslanca Šimka, že nie je dobré, ak sa ten, kto nesie zodpovednosť za osud krajiny, oddáva rôznym hrám. No myslím si, že to by mal počuť náš premiér, pretože on sa oddáva tým politickým hrám, ktoré búria politickú scénu na Slovensku a, samozrejme, v negatívnom zmysle slova. Ale nemôžem už súhlasiť s tým, keď povedal, že SDKÚ sa nemôže zbavovať zodpovednosti za vládnu politiku. To je totiž v úplnom protiklade s vyjadrovaním premiéra, ktorý sústavne zdôrazňuje, že SDK sa chystá iba na nové voľby a nie je tu na to, aby sa teraz dávala do popredia politickej scény. Takže ako potom táto strana má byť zodpovedná za vládny program?

    No a ten jeho akýsi útok na materské strany. Myslím si, že materské strany SDK asi vedia, čo robia. Predsa SDK už vzniká tým, že berie každej tejto strane členov. No môžu tie strany za to SDK tlieskať? Veď to by boli politickí samovrahovia a myslím si, že ani pán poslanec Šimko by to o týchto stranách nepovedal. Taktiež nepovažujem za prirodzené dvojité členstvo, tak ako to povedal on. Skutočne si nemyslím, že dvojité členstvo je niečo, čo tejto politickej scéne na Slovensku pomôže.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec,

    nebola by som reagovala faktickou poznámkou na vaše vystúpenie, keby ste v úvode neboli povedali, že tento návrh zákona nevyrieši žiaden reálny problém krajiny. Ale to je práve zmyslom zákona, že vy, čo ste vo vláde a vo vládnej koalícii, sa nezaoberáte reálnymi problémami občanov, ale práve iba svojimi politickými hrami. Vám je jedno, že reálne príjmy občanov poklesli od 6 do 9 % podľa kategórie, vám je jedno, že 10 % občanov žije pod hranicou životného minima a ďalšia veľká skupina na hranici medzi životným minimom a priemerným príjmom. Vy sa zaoberáte len a len vlastnými problémami a ste zahľadení do seba, či ako SDKÚ, či SDK vnútri sa navzájom štvete, nenávidíte, podrážate si nohy. Takže zmyslom toho zákona je, aby ste sa vrátili k problémom tejto krajiny a občanov, ktorí v nej žijú. Tento zákon a návrh zákona má práve tento zmysel.

  • Veľmi krátka faktická poznámka.

    Vážený pán kolega Šimko,

    nemal by som politickému protivníkovi lichotiť, ale vaše vystúpenie považujem za veľmi konštruktívne. Vy ste v ňom vlastne, neviem, či úmyselne, či neúmyselne, či chtiac, či nechtiac, podsunuli parlamentu aj verejnosti riešenie celého problému. A ja ho sformulujem. Premenujte SDKÚ na spolok pre ochranu veľkých zvierat a máte svätý pokoj od opozície aj koaličných partnerov.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Šimko, vy ste mali pravdu v tom úvode, že možno tento zákon nezaujíma občanov, pokiaľ ide o ich životnú úroveň. Na riešenie životnej úrovne sú, samozrejme, iné zákony a toto je zákon politický a je to zákon o etike a morálke. A myslím si, že občan má právo vedieť, ako morálne a eticky sa správajú politici. A rovnako si myslím, že občan má právo vedieť, pre akú stranu a jasné deklarovanie strany sa môže rozhodnúť. Tak teda tento zákon je smerovaný nie proti SDKÚ alebo SDK, ale je smerovaný k občanom a, samozrejme, aj k politikom.

    Mne to niekedy pripadá presne tak, že aké je ekonomické tunelovanie podnikov, také je aj politické tunelovanie. Keď podnikateľ založí subjekt, zoberie pôžičky, a potom prevedie aktíva na iný ekonomický subjekt a tento nechá štátu s dlžobami a bude hovoriť "viete, to robili tí, a nie ja", presne tak mi to pripadá aj v dnešnej situácii, keď jednoducho niekto ide do volieb s jednou stranou a v polovici povie "zakladám inú a toto nechám len pre občanov, aby si urobili svoj názor".

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Šimko začal svoje vystúpenie vetou, že rokujeme o zákone, ktorý je zbytočný. Neviem, pán poslanec, či ste to tak mali napísané alebo ste sa pomýlili, pretože my rokujeme o novelizácii, a nie o zákone ako o takom, lebo si myslím, že tento zákon je už na svete a vy nie ste proti nemu, pretože ide o zákon o združovaní politických strán. Ak by to tak bolo, potom načo by ste tie strany zakladali?

    Po druhé chcem povedať, že práve občanov Slovenska to núti k tomu, aby neboli v žiadnych politických stranách, keď sa dejú takéto hybridy, keď môže vlastne človek byť v akýchkoľvek stranách a v koľkýchkoľvek stranách. Vždy to čisté semeno alebo to plemeno podáva oveľa lepší výkon a je kvalitnejšie ako nejaký hybrid a myslím si, že v tomto prípade by tiež bolo rozhodujúce, aby takéto hybridy na politickej scéne u nás na Slovensku neboli, pretože ani v iných krajinách nie sú. Predpokladám, že každý sa môže rozhodnúť. Aj my sme sa rozhodli na konci minulého volebného obdobia a urobili sme fúziu a nekonvenovali sme tak, že by sme zostali v Roľníckej strane a že by sme boli aj v Hnutí za demokratické Slovensko. Myslím si, že je lepšie, keď človek má jasne vyprofilovaný svoj politický postoj a svoje politické svedomie. V tomto prípade, pán poslanec Šimko, sa prihováram za to, aby ste tieto hybridy na politickej scéne likvidovali, nie ich zasievali.

  • Pán kolega Šimko, udivuje ma bohorovnosť, ktorou si zrovnoprávnil politické strany v politickom systéme alebo v spoločenskom systéme s ostatnými združeniami. Dovoľ mi, aby som ti odcitoval z knihy Politický systém Spolkovej republiky Nemecko, kde sa hovorí: "Ústavné zakotvenie stavia politické strany na vyššiu kvalitatívnu úroveň a sú niekedy dokonca nepresne označované za ústavné orgány. Voči ostatným združeniam majú strany privilegované postavenie, ktoré sa premieta najmä do spôsobu ich kreovania, zákazu, financovania a podobne." Takže ide tu o to, že treba napraviť anomáliu, ktorú ste spôsobili tým, že ste klamali občanov.

    Ale tvoje vystúpenia, pán kolega Šimko, zdá sa mi, že nenapĺňajú tie kritériá, ktoré si kedysi dal, že sú vystúpeniami treťoradého baptistického kazateľa. Mám taký dojem, že tvoje vystúpenia v tomto parlamente spĺňajú už iba kritériá nejakých prihlúplych goebbelsovských komentárov Aleša Krátkého v Novom Čase dlhým vedením, ktorý si myslí, že aj stokrát opakovaná lož sa stane pravdou. Nie, takto ďalej sa jednoducho v presviedčaní občanov, vážený pán kolega Šimko, nedá ísť. Občanom treba naliať pravdu, že ste ich oklamali, že v nijakom štáte nie je možné byť v dvoch-troch politických stranách a že to bolo výlučne politicky účelové zoskupenie, aby ste dosiahli jediný cieľ, teda dostať sa do vlády, ktorú jednoducho nezvládate. A ak tá vláda nezodpovedá národu za nič, treba jednoducho postaviť vládu, ktorá bude viesť k prosperite človeka, nie k jeho ochudobňovaniu a ožobračovaniu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som doplniť môjho predrečníka Šimka. Zaznelo v diskusii, že byť členom dvoch politických strán je farizejské, ale ja si myslím, že to nie je farizejské zo strany tých, ktorí sú členmi tých dvoch politických strán, pretože sú to strany príbuzné a je to iba dôsledok Mečiarovho volebného zákona.

    Keď už tak hovoríme, za oveľa farizejskejšie by sme mohli považovať i to, no oveľa farizejskejšie by bolo to, keby sme uvažovali, ako je zostavená táto vládna koalícia, či je politickým prejavom zrelosti, že do vlády idú také strany, ktoré majú protichodné politické programy. Čiže tu je vec problémov tejto vládnej koalície, a nie je to dvojité členstvo niektorých politikov SDK. Problémom tejto vládnej koalície, ktorú nám tu podsúva aj HZDS, a teší sa, ako sa táto vládna koalícia rozsýpa, je to, že využíva dočasné problémy v hospodárstve tohto štátu a snahu má v tom, aby rozložilo vládnu koalíciu a doviedlo Slovensko k predčasným voľbám. Preto osobne nepodporím tento zákon a myslím si, že ani poslanci SDĽ by túto hru nemali prijať.

    Ďakujem.

  • Milá kolegynka, vážení kolegovia,

    ktorí ste vystúpili s faktickými poznámkami, dovoľte mi, aby som sa vám poďakoval za podnetné návrhy a aby som vyjadril svoje uspokojenie nad tým, že som vás svojím vystúpením zaujal.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ, najskôr pán poslanec Brňák ako navrhovateľ prvého návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcem niekoľkými poznámkami zareagovať na rozpravu, ktorá bola možno väčšmi politická, menej vecná. Ale aj o tomto je parlament, a preto považujem aj takú diskusiu za potrebnú a dôležitú.

    Pán poslanec Nagy vo svojom vystúpení uviedol, že hlavným dôvodom alebo zmyslom podania tohto návrhu je akési vytvorenie napätia vo vládnej koalícii. Myslím si, že to nie je hlavným dôvodom návrhu, kvôli ktorému sme podávali my návrh. Hlavným dôvodom, kvôli ktorému sme podávali tento návrh, bola skutočnosť, že dnes žijeme na Slovensku v politicky deformovanom stave a navyše, vytvára priam akúsi, povedal by som, karikatúru straníckopolitického systému. To bol hlavný dôvod, kvôli ktorému sme prikročili k podaniu tohto návrhu.

    Myslím si, že neustále podsúvať argumenty o tom, čo bolo nejakým dôvodom alebo zmyslom, alebo príčinou, alebo zdrojom podávania návrhov zákonov, je niečo podobné, ako to bolo aj pred rokom 1989, keď veľakrát v snahe nejakej kritiky alebo poukazovania na nejaké nešváry sa reagovalo, že vlastne ide ani nie tak o odstraňovanie týchto nešvárov, ale o vnesenie nejakého chaosu alebo vytváranie napätia v samotnej spoločnosti.

    Za veľmi dôležitú považujem reakciu na argument, o ktorom hovoril pán poslanec Nagy, koniec koncov pán poslanec Bárdos, pán poslanec Slaný, ktorý možno v skratke vyjadriť akýmsi noblesným zdôvodnením, prečo je tento dnešný stav v politických stranách vládnej koalície, najmä v SDK, taký, aký je. Pán poslanec Slaný ho pomenoval veľmi krátko výstižne, hovoril o Mečiarovom volebnom zákone. Myslím si, že na túto tému sa už popísalo veľmi veľa a konečne by sme mali prestať mystifikovať realitu, ktorá bola pred voľbami, pred minulými voľbami.

    Páni, nebolo to zásluhou Mečiarovho volebného zákona alebo volebného zákona z dielne HZDS, ale stav, do ktorého ste sa dostali, bol zásluhou rozporov vnútri Kresťanskodemokratického hnutia. Veď predsa aj po schválení novely volebného zákona, ktorý do istej miery logicky správnym racionálnym spôsobom povedal, že pre budúcu stabilitu krajiny je žiaduce, aby strana, ktorá sa chce dostať do parlamentu, sa tam nevozila výťahom, ale jednoducho, aby uspela vo voľbách. Takže bolo celkom normálne, logické, správne a racionálne, že sa povedalo, že ak sa v predvolebnej koalícii takáto strana má dostať do parlamentu, nech splní presne tie isté podmienky, ako splní iná politická strana. Tento princíp je demokratický, vyjadruje princíp právneho štátu a demokratický mám na mysli predovšetkým v tom smere, že obhajuje demokratickosť, čo možno najširšiu, spoločenskú alebo občiansku v tomto štáte.

    Pripúšťam, že volebný zákon alebo novela volebného zákona bola možno nieže nedemokratická alebo neústavná, možno nespravodlivá pre Demokratickú stranu, pre Stranu zelených na Slovensku, ale tento princíp nespravodlivosti nič nemení na fakte, že bol na výsosť demokratický vo vzťahu k ostatným obyvateľom Slovenskej republiky, ktorých záujmom je stabilita v rámci samotnej spoločnosti.

    Ak by sme mali posudzovať veci podľa toho, či je niečo spravodlivé alebo nie, mohli by sme sa napríklad dnes opýtať, či je spravodlivé, že predstavitelia 2-percentnej politickej strany, už som ju spomínal, Demokratickej strany nesú politickú a mocenskú zodpovednosť za transformáciu ekonomiky spoločnosti, za transformáciu verejnej správy, že majú na čele Fondu národného majetku svojho človeka, či toto je princíp súťaživosti politických strán a legitimity politických strán od jediného suveréna, ktorým je občan. Veď práve to je tá obrovská habaďúra, v ktorej sa dnes nachádzate, že za činy politicky nezodpovedné malej politickej strany, mám na mysli DS, bude niesť politickú zodpovednosť nie táto strana, pretože ona nie je schopná sama sa dostať do parlamentu, ale bude niesť politickú zodpovednosť napríklad Strana demokratickej ľavice, ktorá je súčasťou vládnej koalície. A v tom je tá nespravodlivosť, a ak chcete, v tom je aj tá, do istej miery nedemokratickosť samotného postupu.

    Pokiaľ ide o spomínaný Mečiarov volebný zákon, povedal som, že hlavným problémom, pre ktorý sa nevedeli strany vládnej alebo terajšej vládnej koalície dohodnúť pred samotnými voľbami, nebol tento volebný zákon, ale boli vnútorné spory v Kresťanskodemokratickom hnutí, vnútorné personálne spory a veľké osobnostné animozity medzi jednotlivými predstaviteľmi, ktoré už vtedy boli zrejmé a z ktorých bolo absolútne jasné, že niektoré persóny nie sú schopné spolupracovať v rámci Kresťanskodemokratického hnutia. Ak by to totiž tak nebolo, nič nebránilo ani po schválení Mečiarovho volebného zákona, aby sa uzatvorila, povedzme, oficiálna predvolebná koalícia KDH a DÚ a aby navyše na svojich kandidátkach nazbierali tie menšie satelitné politické strany, ale už nie, povedzme, ako politické strany, no v inom postavení.

    Čiže na jednej strane by ste chceli, páni, aj postaviť jednotný široký front proti HZDS pred voľbami, aby vám neušiel ani jeden hlas, ale na druhej strane ste to nedokázali urobiť v rámci normálnych regulárnych právnych postupov, ktoré vám to umožňovali. Predvolebnú koalíciu KDH s DÚ za tichej podpory DS, Strany zelených na Slovensku a prípadne ešte Sociálnodemokratickej strany, toto ste mali možnosť urobiť, ale neurobili ste to nie pre Mečiarov volebný zákon, ale pre obrovské vnútorné personálne rozpory medzi pánom predsedom Čarnogurským, pánom poslancom Šimkom, Dzurindom, kde už boli reálne existujúce dve krídla. Toto bol zdroj vzniku Strany demokratickej koalície, a nie žiadny Mečiarov volebný zákon. Vaša neschopnosť vnútornej komunikácie spôsobila, že ste dnes v tom stave, v akom ste.

    Ešte raz, nie volebný zákon alebo novela volebného zákona, ktorá bola demokratická, racionálna, rozumná a každý zodpovedne uvažujúci politik na Slovensku pre budúcnosť musí uvažovať, aby vytváral podmienky na vytvorenie stabilného politického prostredia, a nie pre takéto všelijaké hry, povedal by som, zložité situácie, v ktorých sa dnes nachádzame. Tento zákon bol dobrý a myslím si, že ešte príde čas na jeho oprášenie, ale nie preto, že hovoríme z pozície Hnutia za demokratické Slovensko ako opozičného politického subjektu, ale preto, lebo je to dobré a efektívne pre stabilitu samotnej krajiny, ktorou je Slovenská republika.

    Pán poslanec Nagy vo svojom vystúpení ďalej hovoril o tom, že predložené návrhy nezodpovedajú článku 11 Medzinárodného dohovoru o ľudských a občianskych právach. Tak chcem protirečiť v tom, že ak by sme si zobrali za svoje práve znenie článku 11 tohto medzinárodného dohovoru a jeho odsek 2, tak práve v spojitosti s týmto medzinárodným dohovorom máme plnú legitimitu aj legalitu pre tento postup, pretože, ako bolo povedané od viacerých rečníkov, práve v článku 11 ods. 2 sa hovorí, že jedným z dôvodov, pre ktoré je možné obmedziť združovacie právo alebo slobodu združovacieho práva, sú aj morálne princípy. Bohužiaľ, treba povedať, že toto nemáme obsiahnuté v samotnej Ústave Slovenskej republiky, a treba tiež povedať, že v danom prípade asi nie je možné použiť extenzívny výklad článku 11 ústavy v tom smere, že by sa vzťahovalo na túto situáciu aj znenie článku 11 ods. 2, pretože on nerozširuje okruh ľudských práv a slobôd, ale do istej miery zužuje. Čiže v tomto smere by skutočne musela byť táto úprava skôr zdôraznená v novele samotnej Ústavy Slovenskej republiky. Ale ak niekto argumentuje, že porušujeme článok 11, tak si musí byť vedomý toho, že práve uvedený článok 11 ten morálny princíp povyšuje na princíp právny.

    Pán poslanec Nagy ďalej uviedol, že ak by bol prijatý tento zákon, muselo by dôjsť k takej situácii, že by sa museli zverejňovať zoznamy členov politických strán a vlastne by sa tým do istej miery nabúral princíp ochrany nejakých osobných a osobnostných údajov. Nie je to pravda. Veď ak by toto malo byť pravdou, tak už dnes by takéto zoznamy museli existovať. Napríklad už dnes podľa zákona o politických stranách je uvedené, že členom politickej strany môže byť osoba, ktorá dosahuje vek 18 rokov, čiže už je tu stanovená podmienka a cenzus. A ak by sme mali postupovať filozofiou pána poslanca Nagya, tak by sme museli povedať, že už dnes mali existovať reálne zoznamy členov všetkých politických strán a z nich by malo byť zrejmé, či všetci členovia majú alebo nemajú napríklad 18 rokov. Ale to je nezmysel. Princíp, ktorý platí v danom prípade, je princíp prezumpcie správnosti. To znamená, že dovtedy pokiaľ sa nepreukáže nejaký opak, tak sa predpokladá, že všetko je v poriadku. A v danom prípade práve tento princíp alebo táto prezumpcia bola porušená predovšetkým, povedal by som, akýmsi politickým establishmentom v podaní pána Dzurindu a siedmich ministrov vlády Slovenskej republiky, ktorí verejne fungujú v podstate v dvoch politických stranách. Takže nič netreba zverejňovať a to, čo má byť zverejnené alebo zverejniteľné, to sa na svetlo božie jednoducho dostane.

    Aby som poukázal na veľakrát schizofréniu argumentácie mnohých tých, ktorí hovoria, že tieto návrhy sú protiústavné, chcem povedať, že tí istí, ktorí hovoria, že ak by bol napríklad prijatý taký zákon, ktorý by bol protiústavný alebo bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, tak tí istí zároveň tvrdia a hovoria v tom smere, že nech si politické strany v rámci svojich stanov upravia, či budú žiadať jedno členstvo alebo dvojité členstvo. A v tom je tá vnútorná schizofrénia, pretože ak by si napríklad pripustili hypotézu, že tento návrh je protiústavný a na druhej strane existujú stanovy jednotlivých politických strán, z ktorých na 99 % všetky obsahujú iba podmienku výlučného členstva v jednej politickej strane, tak zároveň by sme museli povedať, že všetky tieto stanovy sú dnes taktiež protiústavné, pretože stanovy, to nie je nejaký zdrap papiera, ale je to súčasť tzv. štatutárneho práva, ktorá má tiež svoju záväznosť a dôležitosť, a v tomto smere by na základe tejto úvahy o protiústavnosti takéhoto zákona muselo byť dnes zrušených možno 99 politických strán na Slovensku, pretože jedným z teraz platných dôvodov na zrušenie politickej strany je aj skutočnosť, že ide v súvislosti so stanovami o nejakú protiústavnosť alebo protizákonnosť. Takže v tom je vnútorná schizofrénia tých, ktorí tvrdia, že ak zákon má byť protiústavný, tak zároveň musia povedať, že aj reálne existujúce politické strany, ktoré dnes hovoria o tom, že sú zástancami iba výlučne jedného členstva, tak aj tie sú protiústavné. Tak aj všetky tieto politické strany by jednoducho museli byť zrušené.

    Ešte krátka replika na to, čo povedal pán poslanec Šimko. Uviedol, že aj schválením takéhoto zákona sa vlastne nič nezmení, pretože my dáme návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky a všetko ostane po starom. Nie je to pravda. Ak takýto zákon bude schválený a nadobudne platnosť a účinnosť, bude všeobecne záväzným právnym predpisom pre každého, teda bude všeobecne záväzný aj pre pána premiéra Dzurindu, aj pre ostatných členov vlády a prípadne ďalších, ktorí nespĺňajú alebo by nespĺňali podmienky tohto zákona. Takže nie je to pravda.

    Pán poslanec Šimko taktiež vo svojom vystúpení poukázal na Hlavu XXII v súvislosti s týmito návrhmi zákonov. A práve tu chcem poukázať na to, že pán poslanec Šimko sa dopúšťa akejsi veľmi nadnesenej politickej hyperboly v tom smere, že práve princíp Hlavy XXII spočíva nie v návrhoch predložených zákonov, ale spočíva v neúnosnej situácii alebo nezmyselnej situácii v tom smere, že niekto, povedzme, predseda vlády, je súčasne členom dvoch politických strán. V tom je, pán poslanec Šimko, Hlava XXII, a nie v návrhoch, ktoré toto chcú ošetriť.

    Pán poslanec Šimko hovoril o viacerých krajinách, v ktorých je údajne možný a prípustný princíp dvojitého členstva. Nie je to tak a verejne vyzývam pána poslanca Šimka na verejnú stávku o nejakú basu šampanského v tom smere, že ak dnes nájde jediný konkrétny príklad, reálne existujúci príklad niektorej demokratickej krajiny, ktorá by mala podobné postupy, v akých sme dnes, tak jednoducho, ak prijíma pán poslanec Šimko, môžeme tu verejne pred všetkými stvrdiť túto stávku. Totiž všetky príklady a medzinárodné súvislosti, o ktorých hovoril pán poslanec Šimko, majú jednu chybu krásy. Tá chyba krásy spočíva v tom, že či už v prípade Bulharska, Francúzska, Poľska alebo iných krajín, ani v jednej z týchto krajín nedošlo k situácii, že by dvojité členstvo bolo viazané na nejaké unitárne politické strany. Všade to boli predvolebné koalície alebo tzv. predvolebné politické strany, ktoré my nepoznáme.

    To znamená, ak Strana demokratickej koalície pred voľbami bola riadne stvrdená rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako, nazvime ju, unitárna politická strana, nie ako predvolebná koalícia, to znamená, že dnes nikde na svete, v žiadnej západnej demokracii nenájdete príklad toho, aby takáto unitárna politická strana po voľbách pripúšťala alebo bolo reálne nejaké dvojité, súčasne dvojité členstvo v politických stranách. Ak existuje, existuje z dôvodu práve uvedených predvolebných koalícií alebo predvolebných politických strán, ktoré, ešte raz hovorím, náš právny poriadok nepozná.

    Celkom na záver prosím všetkých, ktorí si ctia princípy demokracie právneho štátu, spravodlivosti, stability v krajine, aby podporili, hovorím teraz za náš návrh, náš návrh a pustili ho do druhého čítania, pretože je demokratický a vyjadruje všetky atribúty právneho štátu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pýtam sa, či sa chce vyjadriť druhý z navrhovateľov, pán poslanec Tuchyňa, druhého návrhu zákona. Áno.

  • Áno, chcem a budem stručnejší.

    Myslím si, že predrečník toho povedal dosť. Ja by som sa opakoval. Skutočne chcem len povedať, že som rád, že z balkóna pri tejto rozprave odišiel podvýbor NATO, pretože aj tí z neho by sa divili, nielen pán poslanec Šimko, aj tí by sa divili, keby tomu rozumeli, čím sa zaoberáme, pretože u nich je základným nepísaným demokratickým princípom, že neexistuje žiadne iné než jedno členstvo v politickej strane.

  • Áno, občanov to jednoducho nezaujíma, ale zaujíma to hŕstku vysokých politikov. A pre hŕstku vysokých politikov treba tieto demokratické pravidlá navodiť zákonom, keď nie sú ochotní pochopiť, že platia iné, nepísané demokratické princípy.

    Odvolávate sa na článok 29 ústavy, ale odvolávajte sa aj na články 30 a 31 ústavy, lebo aj tie vymedzujú určité pravidlá na takéto činnosti. Myslím si, že nebudem opakovať a hovoriť o tom, čo obsahujú, každý z nás vie čítať.

    A jednu poslednú poznámku. Vážení, áno, bolo to hovorené na margo Strany demokratickej ľavice, čo za hry to hrá. Nehrá žiadne hry. Hrá o to, aby sa skutočne navodili pravidlá. A teraz budem vecný a stručný. Nemuseli sme sa týmto zaoberať, vážení, do včera. Teraz hovorím na margo vládnej koalície. Mali byť predlohy zákonov o združovaní sa v politických stranách, o financovaní politických strán, volebného zákona. Nie sú, pretože rečníme, dávame sľuby, dávame neustále sľuby. Tak preto musíme takto prakticky postupovať. Myslím si, že všetci, čo majú záujem na tomto riešení, chcú veci doviesť do konca a podporia takúto potrebnú novelu. Odpovedám pánu poslancovi Bárdosovi, že len zákonom sa dajú obmedzovať niektoré potrebné záležitosti, a nie iným, ani dohovorom, len zákonom. Takže i z tohto dôvodu sú jednoducho potrebné takéto úpravy.

    No a poslednú poznámku na margo pána poslanca Nagya. Veď predsa sa nedotýkame zákona o združovaní politických strán, § 12 a § 16, ktorý hovorí o zániku, o zrušení politickej strany. My sa ho novelou nikde nedotýkame, tak neviem, čo ste svojím vyjadrením mysleli.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca.

  • Pán podpredseda, nemienim využiť možnosť záverečného slova. Azda iba jednu poznámku. Človek stráca prehľad v tomto parlamente, kto je opozícia, kto je väčšina, pretože v rámci väčšiny počúvame názory, ktoré by sa hodili do tvrdého opozičného koaličného súboja. Je to veľká škoda pre slovenský parlament.

    Vážený pán podpredseda,

    v rozprave ani k jednému, ani k druhému návrhu neboli žiadne procedurálne návrhy, ktoré by bolo potrebné uprednostniť pred návrhmi, ktoré som uviedol ako spravodajca na začiatku predkladania týchto návrhov zákonov.

    Preto mi dovoľte, aby som predložil návrh spravodajcu, a to najskôr k tlači 587, myslím si, tá bola prvá. Tento návrh znel, že odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Čiže najskôr hlasujeme o tlači 587.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosil by som o 5-minútovú prestávku pred hlasovaním.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, dostavte sa do rokovacej sály, budeme hlasovať o dvoch návrhoch.

    Pán poslanec Fico, ako spoločný spravodajca, prosím, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • Vážené dámy a páni,

    pokiaľ ide o tlač 587, návrh skupiny poslancov, podal som ako spravodajca návrh, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady, že odporučí predmetný návrh zákona (tlač 587) prerokovať v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu skupiny poslancov HZDS.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

  • Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Ďakujem.

    Keďže návrh zákona postúpil do druhého čítania, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, aby sme predložili tento návrh zákona, teda tlač 587 na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európsku integráciu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva a osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady ústavnoprávny výbor, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 7. septembra 2000 a gestorský ústavnoprávny výbor v lehote do 8. septembra 2000.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorým odporúčame prideliť návrh výborom, určiť gestorský výbor a lehotu na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Nehlasovalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Vážený pán podpredseda, teraz by sme mali hlasovať o tlači 650, návrhu skupiny poslancov a o tom, či Národná rada odporučí, aby sme tento návrh prerokovali v druhom čítaní.

    Pri predkladaní návrhu som ako spravodajca odporučil, aby sa Národná rada v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 127 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasovalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Môj návrh na pridelenie návrhu zákona do výborov je celkom totožný s návrhom, ktorý som urobil pri tlači 587, teda dať ho na prerokovanie všetkým výborom s výnimkou vymenovaných výborov, ktoré sú osobitnými, a pokiaľ ide o gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, lehoty na prerokovanie do 7. septembra 2000 a pre gestorský ústavnoprávny výbor do 8. septembra 2000.

  • Počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu. Prideľujeme návrh zákona výborom, gestorský výbor a lehoty.

  • Skončím to výkrikom, nech žije vládna kríza. Dobre?

  • Neboj sa o vládnu krízu. Smer zachráni Slovensko.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Nehlasovalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pánom navrhovateľom, spoločnému spravodajcovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 32. schôdze na obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine prerokúvaním návrhu vyhlásenia k OECD, a potom budeme prerokúvať návrh zákona o dôchodkoch.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Skôr ako pristúpime k rokovaniu o ďalších dvoch bodoch programu, chcel by som ešte povedať dve veci, prvú - privítať na balkóne Národnej rady Slovenskej republiky žiakov zo Základnej školy Prašice z okresu Topoľčany. Buďte srdečne vítaní.

  • Druhá vec, ktorú by som vám chcel oznámiť, už sa stalo tak trošku pravidlom, že sa tu kajáme, ak sa dopustíme nejakej chyby. Naozaj, pri hlasovaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o politických stranách a politických hnutiach som sa dopustil omylu. Tento omyl som včas zaregistroval, žiaľ, už v priebehu času, ktorý ostával do konca na hlasovanie, nebolo možné tento omyl napraviť.

    Po porade s predsedami koaličných poslaneckých klubov sme sa dohodli, že nebudeme žiadať z tohto dôvodu, jednak ani rokovací poriadok to neumožňuje, vrátiť sa k hlasovaniu o tomto návrhu uznesenia. Považoval som však za potrebné vás s týmto mojím omylom a s touto chybou oboznámiť a priznať si istý nedostatok, ktorý bol možno spôsobený aj nedostatočnou sústredenosťou a možno vyčerpanosťou z vedenia schôdze Národnej rady.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorý sme si schválili a ktorým je

    návrh uznesenia Zahraničného výboru NR SR na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky o integrácii SR do Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD),

    ktorý ste dostali ako tlač 678.

    Teraz prosím pána predsedu zahraničného výboru, aby Národnú radu informoval o návrhu uznesenia a o dôvodoch, ktoré ho viedli, aby takýto návrh do Národnej rady predložil.

    Pán predseda, máte slovo.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    kolegyne a kolegovia,

    v mene Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý ste dostali ako tlač 678. Toto vyhlásenie prijaté v zahraničnom výbore jednomyseľne hlasmi ako koaličných, tak aj opozičných poslancov je malým dôkazom, že napriek prirodzeným, hoci niekedy čo do formy pre občana nie príliš príťažlivým, sporom medzi vládnucimi a opozičnými stranami sú tu aj štátne záujmy, sú tu aj spoločné ciele a úlohy, na napĺňaní ktorých sa treba zhodnúť a dohodnúť. Do tejto kategórie patrí aj vstup Slovenskej republiky do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

    Ako všetci vieme, v týchto dňoch sa rozhoduje v orgánoch OECD o prijatí Slovenskej republiky do tejto organizácie ekonomicky najvyspelejších krajín sveta. Prijatie do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj má veľký význam nielen pre našu ekonomiku, ale bude aj významným pozitívnym signálom voči Európskej únii, do ktorej sa chceme integrovať v súlade s vyhláseniami, ktoré sme prijali aj v tomto parlamente.

    Prijatie do OECD bude dôležitým potvrdením zmysluplnosti zložitých a ťažkých hospodárskych a sociálnych reforiem, ktoré sa uskutočňujú od roku 1990 a na ktorých sa podieľali všetky vlády samostatnej Slovenskej republiky. Cieľom navrhovaného vyhlásenia, ktorého podoba, ktorú máte na stole, je výsledkom politických konzultácií ako s koaličnými, tak aj s opozičnými politickými stranami, je podporiť našu ambíciu stať sa čo najskôr, už v júni, júli členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

    Ďalším cieľom tohto vyhlásenia je vyjadriť vôľu Národnej rady Slovenskej republiky, poslancov, ktorí príslušia k rôznym politickým stranám, že chceme pokračovať v potrebných reformách hospodárskej aj sociálnej oblasti napriek tomu, že na konkrétne kroky týchto reforiem môžeme mať rozdielny názor. Vzhľadom na to, že vstup do OECD je jedným z hlavných cieľov Slovenskej republiky, ktorý bol obsiahnutý v programových vyhláseniach všetkých doterajších vlád počas existencie samostatnej Slovenskej republiky, dovoľujem si vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, spolu s mojimi kolegami, členmi zahraničného výboru, požiadať o podporu návrhu vyhlásenia.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlási ústne pán poslanec Tkáč. Pýtam sa, či sa niekto z ďalších pánov poslancov chce prihlásiť do rozpravy. Nie je to tak, končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Tkáč.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda výboru,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som verejne vyjadril stanovisko klubu poslancov HZDS vo vzťahu k vyhláseniu Národnej rady o vstupe Slovenskej republiky do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

    Chcem povedať, že náš poslanecký klub podporí toto vyhlásenie v tom zmysle, že je životným záujmom Slovenskej republiky integrovať sa do tejto významnej svetovej organizácie. OECD alebo Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj združuje najvyspelejšie štáty sveta, ktoré takýmto spôsobom zjednocujú svoju hospodársku politiku i sociálnu, finančnú, menovú, fiškálnu politiku, aby vytvorili určitý konglomerát štátov, ktoré sa budú v slobodnej súťaži zúčastňovať na zabezpečovaní dôstojného života svojich občanov.

    Chcem pripomenúť, že už počas vlády, v ktorej Hnutie za demokratické Slovensko tvorilo súčasť vládnej koalície, do vládneho programu patril tiež vstup Slovenskej republiky do tejto organizácie. Spomínam si, že z pohľadu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sme odviedli kus práce a 10. júla 1996 bola prezentovaná prvá publikácia v histórii Slovenskej republiky O sociálnej reforme a zamestnanosti, ktorú vydalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

    Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky bolo prvé ministerstvo, ktoré spolu s naším ministerstvom v podstate odkrylo čistý stôl s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. A možno povedať, že kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstva životného prostredia boli prvé, ktoré boli skončené pri rokovaniach s touto svetovou organizáciou.

    Chcel by som v tejto súvislosti na záver pripomenúť, že sa zakladá dobrá tradícia parlamentarizmu a parlamentnej demokracie na Slovensku, keď aj koalícia, aj opozícia nájdu spoločnú reč a po deklarácii o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je to ďalší krok spolupráce koalície a opozície vo vzťahu ku vstupu do hospodárskej organizácie svetového významu. Myslíme si a chcel by som vysloviť dobré presvedčenie, že vstup do tejto svetovej organizácie najvyspelejších hospodárskych štátov primne aj slovenskú vládu, aby upravila hospodársku politiku takým spôsobom, aby sa orientovala aj na sociálne aspekty a na dôstojný život slovenských občanov. Bodaj by vstup do tejto svetovej organizácie naozaj prispel k zlepšeniu nie príliš pôsobivej a veľmi hrozivej hospodárskej situácie na Slovensku. Vyslovujem presvedčenie, že aj tento krok Národnej rady Slovenskej republiky bude mať pozitívnu medzinárodnú odozvu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia piati páni poslanci, posledný je pán poslanec Gašparovič.

    Pán poslanec Húska.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem povedať, že o prihlásenie sa do OECD je naozaj jednotný záujem, pokiaľ ide o koalíciu aj opozíciu, pretože sme presvedčení, nieže máme byť v klube najbohatších štátov, ale chceme byť v klube rozvinutých štátov, ktoré nesú z toho dôvodu veľmi dôležitú zodpovednosť za vývoj sveta. Sme presvedčení, že práve záujmy vyrovnanej a vnútorne vybilancovanej ekonomiky a zároveň nutnej sociálnej solidarity si vyžadujú, aby sme boli v tomto zoskupení a aby sme naše stanovisko v OECD mohli tlmočiť.

    Veľmi nás mrzí, že sa OECD často vykladá len ako klub najbohatších štátov a často niektorí hovorcovia z tohto klubu vystupujú príliš sebavedome. Je jednoducho našou povinnosťou zodpovedať sa voči svetu a vytvárať pomoc pre všetkých. V tomto zmysle slova sme sa jednoznačne spoločne s koaličnými partnermi prihlasovali k tomu, že máme záujem...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ešte predtým ako dám slovo pánu poslancovi Moricovi, vítame ďalšiu skupinu žiakov zo Základnej školy z Marcelovej na balkóne Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Deti, teraz budete mať možnosť počuť pána poslanca Morica.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Chcel by som povedať, že netreba pochybovať o tom, že aj poslanci Slovenskej národnej strany podporia toto úsilie, aby pán poslanec Tkáč nehovoril za opozíciu bez toho, že by sa vyjadrila aj tá druhá časť opozície. Sme absolútne toho názoru, že Slovensko už dávno patrí do OECD a na toto nebola potrebná ani známa kauza US Steel - VSŽ Košice, lebo sa nám zdá, že je to potom také ako konská handlovačka, aby sme najprv čosi uvoľnili, a potom nám uvoľnia oni.

    Čiže nepochybujte o tom, že poslanci Slovenskej národnej strany sú za to a budú hlasovať o tom, že Slovensko patrí do OECD. Slovenská národná strana je jednoznačne za to, aby sa vytvárali hospodárske zoskupenia štátov na báze rovného s rovným. Teda znovu opakujeme to, čo sme už niekoľkokrát povedali. Sme, samozrejme, za integráciu, ale nie ako keď ide prosiaci k niekomu bohatému, ale tak, že sa spájajú dva rovnocenné subjekty jednoducho na báze rovného s rovným. Ešte raz vyhlasujem, že poslanci Slovenskej národnej strany budú hlasovať za.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Samozrejme, nebudem opakovať slová môjho predrečníka, ale chcem sa poďakovať pánu predsedovi Weissovi, ktorý pripravoval tento návrh, za naozaj veľmi ústretové a korektné rokovanie a za ochotu nájsť také riešenie, ktoré bolo všestranne užitočné a, myslím si, aj prospešné. Ak sa to bude takto robiť aj v iných výboroch a na iných úrovniach medzi vládnou koalíciou a opozíciou, určite sa pohneme dopredu.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení poslanci,

    chcel by som potvrdiť to, čo hovoril pán poslanec Tkáč. Rezort životného prostredia už začiatkom decembra v roku 1997 obhájil pred výbormi OECD v Paríži svoju pozíciu. Na záver bolo konštatované, že Slovenská republika je schopná a ochotná plniť podmienky v rezorte životného prostredia. Bolo to, samozrejme, ocenenie dobrej práce rezortu, dobrej legislatívy, ktorá bola pripravená, ale aj konkrétnych výsledkov, ktoré sme v ochrane ovzdušia, ochrane vôd, ochrane prírody a krajiny a pri nakladaní s odpadmi na Slovensku dosiahli. Koniec koncov, rôzne delegácie a rôzni komisári nás chodili kontrolovať aj na Slovensko a boli vždy veľmi príjemne prekvapení výsledkami našej práce. Som presvedčený o tom, že keby nebolo tej známej deväťmesačnej pauzy v roku 1994, a potom keby niektoré rezorty trochu nepodceňovali celý prístup alebo celú prístupovú politiku do OECD, tak Slovenská republika členom OECD mohla byť už v roku 1997 alebo v roku 1998.

  • Pán podpredseda, ďakujem za slovo.

    Niektoré myšlienky povedali už poslanci ako pán Zlocha, tak pán Tkáč. Chcem aj ja povedať, že je to úspechom Slovenskej republiky, že sme sa dostali do tejto spoločnosti, aj keď, ako povedal pán poslanec Húska, nie ako bohatí, ale dostali sme sa do spoločnosti, v rámci ktorej môžeme dosiahnuť skôr úspechy, ktoré očakávame v budúcnosti. Takže chcem aj ja potvrdiť, že i Hnutie za demokratické Slovensko víta túto skutočnosť, ale musím povedať aj to, že ozaj to neberieme ako zásluhu len súčasnej koalície, pretože podmienky do OECD sme v čase nášho vládnutia, ak to tak mám povedať, mali splnené a splnené na lepších ekonomických a sociálnych podkladoch, ako sú dnes. Ale podmienky, pre ktoré sme sa nedostali, sú nám všeobecne známe. Už vtedy bol zásah Spojených štátov amerických do rozhodovania v rámci tejto skupiny voči Slovensku veľmi tvrdý. Tak je dobré, že sme tam, a je to zásluha nás všetkých, ktorí sme sa o politiku a o hospodárstvo Slovenskej republiky starali.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave?

    Nech sa páči.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    ďakujem všetkým vystupujúcim za podporu návrhu vyhlásenia. Som rád, že po vyhlásení k vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie mám tú česť predkladať ďalšie vyhlásenie, ktoré je vyjadrením spoločného, nad stranícke rozdiely idúceho chápania národných a štátnych záujmov. To, že Slovenská republika má šancu stať sa členom OECD v týchto najbližších dňoch, je výsledkom dlhodobých reforiem uskutočňovaných s úspechmi, ale aj s chybami od roku 1990. Pozitívne bolo aj to, že v posledných týždňoch sme dokázali spoločnými silami ísť každý tam, kde mohol aj cez svoje stranícke kontakty lobovať predovšetkým v členských krajinách Európskej únie, aby sme dokázali prekonať ten známy postoj Spojených štátov amerických, ktoré mali isté výhrady voči stavu plnenia kritérií Slovenskou republikou.

    Som presvedčený, kolegyne a kolegovia, že prijatie vyhlásenia bude ďalším pozitívnym signálom ako našim občanom, občanom Slovenskej republiky, tak aj zahraničným partnerom, že tento parlament napriek všetkým prirodzeným rozdielom, ktoré medzi politickými stranami sú, to myslí s integračnými ambíciami Slovenskej republiky veľmi vážne.

    Ďakujem vám za spoluprácu.

    Prosím, pán predsedajúci, aby sme dali hlasovať o návrhu uznesenia.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, návrh uznesenia máte písomne vyhotovený a rozdaný do lavíc. Myslím si, že nie je potrebné, aby sme ho opäť prečítali alebo zoznámili sa s jeho obsahom. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sme schválili vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k integrácii Slovenskej republiky do Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.

    Ďakujem všetkým pánom poslancom a poslankyniam.

    Pán poslanec Moric.

  • Môžete to zobrať ako procedurálny návrh, ale považujem od nás všetkých za nekorektné, že o takomto dôležitom bode hlasovalo iba 83 poslancov zo 150. Je to nekorektné pri takomto dôležitom bode rokovania.

    Ďakujem.

  • Prosil by som pána podpredsedu Bugára, aby viedol ďalší priebeh odpoludňajšieho rokovania 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní, a to druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 655 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 655a.

    Vládny návrh zákon odôvodní pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám do druhého čítania návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Pretože pred prvým čítaním som uviedol všetky charakteristiky, prečo je tento zákon predkladaný, chcel by som len zvýrazniť to, že vláda Slovenskej republiky navrhuje zvýšiť dôchodky o 3,5 % a o pevnú sumu určenú podľa druhu dôchodku, pri starobnom dôchodku o 159 Sk mesačne, čo v celkovom vyjadrení predstavuje sumu 7 %.

    To je všetko, ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie návrhu.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov členovi výboru pre sociálne veci a bývanie pánu poslancovi Jozefovi Krumpolcovi a žiadam ho, aby na základe rokovacieho poriadku, a to podľa § 80 ods. 2 informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne, páni poslanci,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na zvýšenie dôchodkov v roku 2000.

    Návrh bol pridelený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Gestorský výbor, ktorým je výbor pre sociálne veci a bývanie, nedostal do včerajška žiadne stanoviská poslancov, ktoré by nejakým spôsobom chceli návrh zmeniť.

    Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 14. júna 2000. Ďalej o návrhu rokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie 20. júna 2000, ale neprijal k nemu uznesenie. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča vládny návrh zákona schváliť.

    Gestorský výbor pri rokovaní o spoločnej správe neodporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v navrhovanom znení schváliť. Spoločná správa bola prerokovaná 20. júna 2000.

    Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásilo 5 poslancov, štyria poslanci za kluby. Za klub HZDS pani poslankyňa Keltošová, za klub SDĽ pán poslanec Rusnák, za klub SMK pani poslankyňa Sárközy, za klub SNS pán poslanec Šepták - a ešte ďalej je prihlásený pán poslanec Kalman za HZDS.

    Vážené panie poslankyne a páni poslanci, tí, čo ste sa prihlásili, predpokladám, že sa hlásite ústne. Prosím vás, keď otvorím ústne prihlášky, potom sa prihláste.

    Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    keďže v prvom čítaní som vystúpila s návrhom, ako riešiť zvyšovanie dôchodkov v roku 2000, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní len stručne zopakovala známe fakty, a potom predniesla pozmeňujúce návrhy.

    Ako je všeobecne známe, k 1. augustu 2000 budú splnené obe podmienky, ktoré podľa zákona o zvýšení dôchodkov podmieňujú realizáciu zvýšenia dôchodkov, pretože index rastu priemernej mzdy v hospodárstve v druhom štvrťroku 2000 oproti druhému štvrťroku 1999 dosiahol 110 % a index rastu životných nákladov, spotrebiteľské ceny vzrastú v júli oproti júnu 1999 o 19,4 %. Aspoň takto hovoria odhady ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Preto navrhujem v súlade s odhadmi ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zvýšenie starobných dôchodkov od 1. 8. 2000 o 10 %. Týchto 10 % odôvodňujem rastom priemernej mzdy a o pevnú sumu 428 Sk, čo je celkove 19,4 %, zvyšných 9,4 % zodpovedá zvýšeniu z dôvodu rastu životných nákladov.

    Pozmeňujúce návrhy k tlači 655.

    Článok I § 1 písm. a):

    1. Slová "o 3,5 %" nahradiť "o 10 %". V § 1 písm. b) bod 1 slová "o 159 Sk" nahradiť "o 428 Sk", bod 2 "o 95 Sk" nahradiť "o 257 Sk", bod 3 "o 80 Sk" nahradiť "o 214 Sk", Bod 4 "o 48 Sk" nahradiť "o 128 Sk".

    2. V § 2 písm. a) slová "o 87,7 %" nahradiť "o 99,5 %", § 2 písm. b) po prvé "o sumu 1 122 Sk" nahradiť slovami "o sumu 1 440 Sk", po druhé slová "673 Sk" nahradiť "864 Sk", po tretie "561 Sk" nahradiť slovami "720 Sk", po štvrté slová "337 Sk" nahradiť slovami "432 Sk".

    Článok II bod 1:

    1. V § 24 ods. 1: Suma "7 154 Sk", čo je horná hranica starobného dôchodku, sa nahrádza sumou "8 298 Sk". Suma "6 267 Sk" sa nahrádza sumou "7 322 Sk". Suma "5 626 Sk" sa nahrádza sumou "6 617 Sk" a suma "5 469 Sk" sa nahrádza sumou "6 444 Sk".

    2. V § 24 ods. 2 suma "6 267 Sk" sa nahrádza sumou "7 322 Sk".

    3. V § 24 ods. 4 suma "7 154 Sk " sa nahrádza sumou "8 298 Sk".

    4. V § 31 ods. 1: Suma "7 322 Sk" sa nahrádza sumou "8 298 Sk". Suma "6 267 Sk" sa nahrádza sumou "7 322 Sk". Suma "5 626 Sk" sa nahrádza sumou "6 617 Sk" a suma "5 469 Sk" sa nahrádza sumou "6 444 Sk".

    5. V § 31 ods. 2 suma "6 267 Sk" sa nahrádza sumou "7 322 Sk".

    6. V § 48 ods. 2 písm. a) nahradiť sumu "1 909 Sk" sumou "2 184 Sk".

    7. V § 56 ods. 2 suma "7 154 Sk" sa nahrádza sumou "8 298 Sk".

    8. V § 64 ods. 1, ods. 4 suma "7 154 Sk" sa nahrádza sumou "8 298 Sk".

    9. V § 133 ods. 4: Suma "7 154 Sk" sa nahrádza sumou "8 298 Sk". Suma "6 267 Sk" sa nahrádza sumou "7 322 Sk". A suma "5 626 Sk" sa nahrádza sumou "6 617 Sk".

    11. V § 135 ods. 4: Suma "7 154 Sk" sa nahrádza sumou "8 298 Sk". Suma "6 267 Sk" sa nahrádza sumou "7 322 Sk". Suma "5 626 Sk" sa nahrádza sumou "7 322 Sk". Suma "5 626 Sk" sa nahrádza sumou "6 617 Sk" a suma "5 469 Sk" sa nahrádza sumou "6 444 Sk".

    12. V § 139 ods. 1 a ods. 2 suma "7 154 Sk" sa nahrádza sumou "8 298 Sk".

    Článok III:

    V § 5 ods. 2 suma "7 154 Sk" sa nahrádza sumou "8 298 Sk".

    Ako som povedala, boli splnené obidve zákonné podmienky zákona číslo 46/1991 Zb. o valorizácii dôchodkov.

    Vážená snemovňa, prosím o podporu nášho poslaneckého návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chcem sa opýtať, či sa niekto hlási s faktickou poznámkou, alebo páni poslanci, ktorých som vyzval, aby sa hlásili vtedy, keď otvoríme možnosť ústne sa prihlásiť, tak zatiaľ sa nejako nezmazali z tabule. Prosím každého, kto sa nehlási s faktickou poznámkou, aby sa vymazal. S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som poprosiť pánov poslancov, aby si uvedomili to, čo vo svojom vystúpení povedala pani poslankyňa Keltošová, aby sa snažili zmierniť zlú situáciu a nepríjemnú situáciu dôchodcov, ktorí nielenže nezdieľajú starosti pani ministerky Schmögnerovej, ktorá nemá na dovolenku k moru, ale majú skutočne problémy zaplatiť si základné lieky. Ako ste si ráčili prečítať minulý týždeň v týždenníku Plus 7 dní, dokonca sú nútení platiť si chemoterapiu, alebo v opačnom prípade musím vyhlásiť, že Slovensko sa dalo na cestu sociálnej eutanázie a pacientov nad 70 rokov sa nesnaží liečiť.

    Dovolím si vás upozorniť, vážení kolegovia, že od 1. júla prichádza do platnosti nariadenie alebo, lepšie povedané, obrana distributérov liekov, že nechcú už ďalej podporovať štát a ministra ďalším sponzorovaním liekov pre poisťovne, keď neviete urobiť poriadok.

    A posledné. V Spojených štátoch amerických 75-ročnému dôchodcovi ešte transplantujú srdce, aby mohol žiť. My vo veku 70 rokov dôchodcu už vlastne nechceme ani liečiť, lebo nemáme pre neho na základnú onkologickú liečbu.

  • Ďaľší v rozprave vystúpi pán poslanec Rusnák za Stranu demokratickej ľavice.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dnes táto snemovňa rozhoduje o ďalšom vážnom návrhu vlády Slovenskej republiky. Oproti niektorým predchádzajúcim rozhodnutiam je to rozhodovanie pozitívne. Pozitívne v tom, že chce milión dvestotisíc občanom pridať k tomu, čo teraz majú, čo však nepostačuje pokryť zvýšené náklady na život hodný človeka. Nedeje sa nič iné, iba sa napĺňa litera zákona. Táto povinnosť nám vyplýva predovšetkým z Ústavy Slovenskej republiky. Podľa článku 9 ods. 1 občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.

    Denne počúvame, aká je dôležitá potreba prispôsobovať sa Európe v každej oblasti. Aj v oblasti sociálneho zabezpečenia našu republiku zaväzuje celý rad medzinárodných právnych dokumentov. Dovoľte mi, aby som spomenul niektoré z nich. Je to Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Európska sociálna charta, Dohovor medzinárodnej organizácie práce číslo 102, časť 5 - starobný dôchodok, Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia a Protokol k Európskemu zákonníku sociálneho zabezpečenia. Podľa nich sme povinní dôchodcom zabezpečiť primeraný životný štandard. Tým viac, že zväčša ide u ľudí, ktorí v priemere odpracovali 37 rokov a platili do fondov príspevky s nádejou, že v prípade sociálnej udalosti, akou je napríklad staroba, bude o nich primerane postarané.

    V ostatnom čase sa z úst niektorých najvyšších vládnych činiteľov v súvislosti s návrhom na zvýšenie dôchodkov ozýva slovo populizmus. Keď berieme do úvahy predpokladanú priemernú infláciu v tomto roku približne vo výške 12 - 13 %, musíme konštatovať, že každé zvýšenie dôchodkov, ktoré by bolo nižšie ako priemerná inflácia, spôsobí ďalší prepad reálnej hodnoty dôchodkov v tomto roku. Najčastejšou otázkou aj niektorých členov vlády je odkiaľ zobrať na zvýšenie dôchodkov financie. Položil si niekto otázku, odkiaľ zoberie štát peniaze, ak sa títo dôchodcovia prepadnú do sociálnej siete a bude potrebné im vyplatiť dávky sociálnej pomoci?

    Keďže nechcem byť populistom, dovolím si navrhnúť vláde niekoľko možných zdrojov. Vláda sa na tento rok zaviazala znížiť nezamestnanosť o 3 %. Každé percento zníženia nezamestnanosti predstavuje asi 700 mil. Sk. Pripravuje sa historická privatizácia strategických podnikov, o vznik ktorých sa svojou prácou pričinili aj dnešní dôchodcovia. Prispieť im z tohto zdroja na dôchodky považujem za spravodlivé a morálne. Nedovolí mi nepripomenúť, že Železnice Slovenskej republiky, zdravotníctvo a školstvo sú najväčšími dlžníkmi Sociálnej poisťovne. To má negatívny dosah na jej solventnosť a zdroje na valorizáciu dôchodkov. Zároveň, ak by štát platil za svojich poistencov poistné z vymeriavacieho základu napríklad 80 % zo štátom určenej sumy, boli by príjmy Sociálnej poisťovne napríklad za roky 1996 - 1999 vyššie o 13,7 mld. Sk. Krajnou možnosťou je aj zvýšenie deficitu štátneho rozpočtu.

    Z uvedených faktov je zrejmé, že zvýšenie dôchodkov pod hranicu 10 % je neúnosné. Preto predkladám pozmeňujúci návrh, ktorým chcem zmeniť vládou navrhnuté zvýšenie dôchodkov o 7 % na výšku 10 %. Konkrétne zmeny paragrafov som v rámci druhého čítania predložil písomne, s dostatočným počtom podpisov poslancov. Dotýkajú sa § 1, písm. a), b), § 2 písm. a) a b) v zákone číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, v znení § 24 ods. 1, 2, 4, § 31 ods. 1, 2, § 48 ods. 2, § 56 ods. 2, § 64 ods. 1 a 4, § 70 ods. 2, § 133 ods. 4, § 135 ods. 4, § 139 ods. 1 a 2, § 175h ods. 1 až 3 v zákone číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v platnom znení § 5 ods. 2.

    Vážené kolegyne, kolegovia, som si vedomý toho, že situácia v spoločnosti je napätá, no riešiť ju v neprospech sociálne slabých a neschopných sa brániť je nemorálne. Podporme preto tento minimálny návrh, ktorý vôbec nie je populistický. Veď nenavrhuje 100-percentné zvýšenie. Nezabudnime, že každá politická strana, či je dnes v opozícii alebo v koalícii, sľúbila tento problém riešiť predovšetkým pre našich dôchodcov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa nikto nehlási. Preto v rozprave vystúpi za klub poslancov SMK pani poslankyňa Sárközy.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    ctená snemovňa,

    dovoľte mi, aby som sa v mene klubu poslancov Strany maďarskej koalície vyjadrila k návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000 a o úpravách, ktoré sa týkajú roku 2001. Ústava Slovenskej republiky v článku 39 hovorí: "Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa." Tá istá ústava v článku 51 hovorí, že domáhať sa práv uvedených v článkoch, okrem iného aj pred chvíľou citovaného článku 39 tejto ústavy, možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

    Prečo toto hovorím? Pretože v návrhu zákona, ktorý predkladá vláda, sa počíta so zvýšením dôchodkov na rok 2000 v priemere o 7 %. Dovoľte mi, aby som citovala z niektorých materiálov, ktoré predložila jednak vláda i Sociálna poisťovňa. Ministerstvo financií pri vyjadrení sa k tomuto návrhu zákona hovorí vo svojom stanovisku a upozorňuje na nedostatok finančných zdrojov na krytie navrhovaného znenia dôchodku v roku 2000 a následné úpravy dôchodkov priznaných v roku 2001. Teraz hovorím o 7-percentnom priemernom zvýšení dôchodkov.

    Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky na svojom zasadaní predložený návrh zákona vzala na vedomie s pripomienkami a s konštatovaním, že existuje problém zdrojového krytia týchto dôchodkov. Teraz citujem stanovisko Sociálnej poisťovne k pripravovanej novelizácii dôchodkov v roku 2000: "V súvislosti s pripravovanou valorizáciou dôchodov si vás dovoľujeme upozorniť, že Sociálna poisťovňa nemá v rámci svojho rozpočtu v roku 2000 zdroje na zvýšenie dôchodkov. Na túto skutočnosť bolo poukázané už v návrhu rozpočtu sociálneho poistenia na rok 2000, ktorý bol schválený Národnou radou Slovenskej republiky. Všetci dobre vieme, že Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia. Vieme aj to, že zo zákona o sociálnom poistení vyplýva, že štát je hlavným garantom v prípade jej insolventnosti." Tieto veci som citovala kvôli tomu, že som citovala aj článok 51 ústavy, kde sa hovorí, že týchto vecí sa možno domáhať v pôsobnosti zákona.

    Včera vo Výbore pre sociálne veci a bývanie riaditeľ Sociálnej poisťovne doktor Lipták nám dal najčerstvejšiu informáciu o predbežnom rozpočtovom projekte a o základnej bilancii zdrojov a potrieb na rok 2000. Je to vyhotovené v júni roku 2000. Budem z toho citovať, nebude to dlhé.

    "Sociálna poisťovňa pri spracovaní predbežného rozpočtového projektu a základnej bilancie zdrojov a potrieb na rok 2001 zdôrazňuje rok 2001, pretože toto zvýšenie dôchodkov sa dotýka nielen roku 2000, ale aj 2001. Využíva všetky časti spracovaného materiálu, zdroje, makroekonomické ukazovatele a vychádzala z miery nezamestnanosti 16,5 %." Vieme, aká je nezamestnanosť na Slovensku, je to okolo 20 %. Teraz vám presné číslo nepoviem.

    Pred chvíľou poslanec, ktorý predo mnou vystúpil zo Strany demokratickej ľavice, povedal, že zdroje na vykrytie zvýšenia dôchodkov by sa práve mali nájsť jednak aj zo zdrojov, že by sa znížila nezamestnanosť o 2 - 3 %. S tým maximálne súhlasím a myslím si, že toto budeme podporovať. Lenže Strana maďarskej koalície nepokladá za šťastné, že budeme rozdávať niečo, čo ešte nemáme v rukách.

    Ďalej: "Rešpektovala platnú legislatívu a zohľadnila pri tomto pripravovanom rozpočte pripravované legislatívne zmeny vyplývajúce zo zmeny zákona číslo 274 v znení neskorších predpisov," to je zákon, ktorý sme včera opätovne schválili a ktorý vrátil pán prezident - to sa týka pracujúcich dôchodcov a neplatenia poistného štátom za žiakov stredných škôl -, "a jednak vychádzala zo zákona o zvýšení dôchodkov na rok 2000." Sociálna poisťovňa pritom vychádzala z viacerých variantov. Jednak vychádzala z vládneho návrhu zákona, vychádzala z priemeru zvyšovania dôchodkov o 7 %. Konštatuje, že v tomto čase sú tieto čísla len v hypotetickej rovine, pretože pripravovaný zákon o zvýšení dôchodkov v roku 2000 bude mať za následok jednak zníženie bilančného rozdielu na 0,2 mld. Sk pri 7-percentnom zvýšení dôchodkov, t. j. zníženie bilančného rozdielu, ale už pri zvýšení dôchodkov o 10 % deficit 0,6 mld. Sk a pri zvýšení dôchodkov na 19,4 % deficit 3,1 mld. Sk.

    Napriek tomu, že zvýšenie dôchodkov o 7 % nebude mať za následok deficitný výsledok hospodárenia, je predpokladaný bilančný rozdiel 0,2 mld. Sk neprijateľný, pretože znamená, že s výnimkou základného fondu nemocenského poistenia, v ktorom zostane táto suma, všetky ostatné fondy budú vynulované na konto Fondu dôchodkového zabezpečenia. Takýto stav súčasne znamená, že vo Fonde dôchodkového zabezpečenia nebude dostatok prostriedkov na krytie výdavkov na dôchodky v prvých dňoch roku 2001 a vo Fonde nemocenského poistenia nedostane správna rada Sociálnej poisťovne schválený minimálny zostatok vo výške 0,9 mld. Sk.

    A ešte ďalej: "Bilančný rozdiel hospodárenia Sociálnej poisťovne v roku 2001 bude v každej z alternatív a variantov mínusový." Hovorím o alternatívach 7 %, 10 %, tu je ešte rozpracovaná alternatíva 15 % a 19,4 %. "Pokiaľ budú platby štátu z vymeriavacieho základu vo výške 15 %, teda 3 200 Sk, bude sa deficit pohybovať okolo 10 mld. Sk pri zvýšení dôchodkov o 7 %, ale až 21 mld. Sk pri zvýšení o 19,4 %. Ani platby štátu z vymeriavacieho základu vo výške 4 000 Sk, ktoré by sa zvýšili pri novom rozpočte, nezvrátia tento nepriaznivý stav. Došlo by iba k zmierneniu dosahu. Pri 7-percentnom zvýšení dôchodkov by tento predstavoval 3,1 mld. Sk a pri zvýšení dôchodkov o 19,4 % by bol 14,1 mld. Sk."

    Takže prečo som tieto čísla citovala? Preto, lebo si myslím, že každý poslanec, ktorý je v sále prítomný, aj ja a Strana maďarskej koalície by veľmi rada hlasovala za oveľa väčšie zvýšenie dôchodkov. Lenže vychádzame z možnosti rozpočtu jednak Sociálnej poisťovne a keď na to Sociálna poisťovňa nebude mať, tak je jasné, že z rozpočtu Slovenskej republiky. Z tých citácií, ktoré som tu pred chvíľou povedala, k tomu jednak ministerstvo financií momentálne nevie nájsť zvýšenie zdrojov ani na tých 7 %. To zasa nechcem robiť paniku, lebo samozrejmá vec je, že Sociálna poisťovňa na tých 7 % práve z toho, čo som citovala, tie svoje zdroje nájde. Ale na vyššie zvýšenie dôchodkov zatiaľ zdroje nie sú.

    Správna rada Sociálnej poisťovne ustanovila komisiu, ktorá hľadala opatrenia, ktorými by vedela situáciu v hospodárení Sociálnej poisťovne nejako pozitívne posunúť. Ktoré sú tie body, ktorými sa zaoberala alebo ktoré si predsavzala, že by v blízkej budúcnosti mala plniť?

    V oblasti plnenia odvodov štátu žiada rázny obrat, v oblasti druhovosti vymáhania pohľadávok jednoznačne používať exekúciu, exekuovať hlavne majetok, ktorý nesúvisí s hlavným predmetom podnikania, v súčinnosti s ministerstvom financií odpísať pohľadávky po neexistujúcich subjektoch, naďalej presadzovať splátkové kalendáre postupného plnenia, používať flexibilné formy ako predaj pohľadávky, započítanie medzi viacerými subjektmi z výsledkov finančného plnenia v prospech Sociálnej poisťovne, prehodnotiť rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 2000, to sa stalo minulý týždeň, zverejniť, keď je to zaujímavé, na internete register s identifikáciou dlžníka a jeho dlhu voči Sociálnej poisťovni, čo bude iste zaujímať výberové komisie na zákazky. Toto sú dôležité body. A to sú také veci, myslím si, že keď sa ich podarí dať do praxe a keď s nimi Sociálna poisťovňa, správna rada Sociálnej poisťovne bude narábať, tak pevne veríme, že sa rozpočet a deficit Sociálnej poisťovne zlepší. Ale nebude to v roku 2000. Pevne veríme, že to bude už o niečo lepšie v roku 2001. Ako sa s týmito problémami možno vysporiadať a ako môžeme predísť tomu, aby sme každoročne v Národnej rade diskutovali o tom a robili licitácie, o koľko percent zvýšime dôchodky, či to bude 7 %, 10 %, 15 % alebo späť. Čísla môžeme zvyšovať alebo znižovať podľa toho, aká bude ochota alebo vôľa zo strany poslancov. Závisí to aj od reformy sociálneho poistenia.

    Veľmi pekne by som prosila jednak pána ministra a jednak správnu radu, samozrejme, celú vládu a celú poslaneckú snemovňu, aby zákony, ktoré s tým budú súvisieť, boli uplatňované a schvaľované v tejto snemovni keď už nie podľa harmonogramu, pretože by som bola rada, keby sa to podarilo skôr, ale asi táto možnosť nebude, tak aspoň podľa harmonogramu, ktorý sme prijali, keď sme rozprávali o koncepcii sociálneho poistenia. Takto predídeme tomu, aby sme sa pred našimi dôchodcami museli handrkovať o tom, o koľko percent im zvýšime dôchodok.

    A ešte na záver mi dovoľte jednu kratučkú poznámku. Včera vo výbore pre sociálne veci a bývanie bolo pre mňa trošičku paradoxné - a musím to povedať -, keď poslanci za Stranu demokratickej ľavice neboli prítomní vtedy, keď sa prerokúval návrh zákona o zvýšení dôchodkov. Pán poslanec Krumpolec mal poslanecký návrh na zvýšenie dôchodku, ktorý bol celkom identický s tým, čo sme pred chvíľou počuli od pána poslanca. Možno keby tam boli prítomní, tak by sa podarilo dosiahnuť to, aby zvýšenie na 10 %, v priemere o 10 % sa dostalo do spoločnej správy, a výbor pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor by prijal spoločnú správu v tomto kontexte. Oni to predložili dnes. Samozrejme, má na to právo jednak každý poslanec a jednak poslanecký klub.

    Dovoľte mi celkom na záver povedať, že Strana maďarskej koalície bude hlasovať za vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia štyria poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Aibeková, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Nepochybujem, pani poslankyňa, že materiál, ktorý spracovala Sociálna poisťovňa, je vysoko kvalifikovaný. Ale prekvapuje ma, že ste pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na rok 2000 nečítali stanoviská Sociálnej poisťovne, ktorá upozorňovala na to, do akej situácie sa dostane schválením toho percenta odvodov, za ktoré ste absolútne suverénne hlasovali.

    Takže by bolo dobré, keby ste si aj vtedy tieto upozornenia pozreli. Mrzí ma, že hovoríte o licitovaní, o percentách. Nie je to žiadne licitovanie. Stačí si len prečítať štatistické údaje. Stačí si prečítať vyjadrenie pána ministra pre tlač, kde konštatuje absolútne presne, o koľko sa znížila reálna hodnota dôchodkov za ostatný rok. A možno by bolo veľmi dobré, keby ste si prečítali stanoviská aj tých, ktorých sa to bude bezprostredne týkať, to znamená Jednoty dôchodcov, ktorá zastrešuje dôchodcov, stanoviská zdravotne postihnutých občanov a ďalších, keby ste sa rozprávali s tými vdovami, sirotami, ktorým tam podľa vládneho návrhu zákona podhadzujete doslova pár korún. Takže nejde o žiadnu licitáciu. Stačí si pozrieť tieto čísla a stačí si študovať aj ďalšie materiály. Sociálna poisťovňa správne upozorňuje na to, že nemá na to finančné prostriedky, ale potom je povinnosťou štátu v zmysle zákona, aby tieto finančné prostriedky vykryl.

    A zdá sa mi neúprimné, keď hovoríte, že by bolo prešlo 10 %, keď vy odporúčate 7 % tak, ako by bolo prešlo. Zdá sa mi to z vašej strany trošku také farizejské.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Musím zareagovať na pani Sárközy, pretože to, čo bolo vo výbore, samozrejme, nebudem komentovať. Ale pokiaľ je známe, návrh Strany demokratickej ľavice na 10 % poznajú naši občania, poznajú to aj poslanci, pretože my sme to oznámili najmenej dva týždne predtým, ako sme to začali prerokúvať v našej snemovni. Isteže, mohol by som podobnú otázku dať ako moja predrečníčka, prečo potom nebol podporený ten návrh aj zo strany pani poslankyne. Myslím si, že aj v tom vystúpení sa nejako zdôvodňovalo všetko, ako sa nedá pristúpiť ku zvýšeniu. Ja som predsa vo svojom vystúpení jasne povedal, povedal som aj, aké zdroje navrhujem, z ktorých by mohli byť použité financie na zvýšenie dôchodkov pre našich dôchodcov.

    Myslím si, že nie vždy sa nám darí dobre komunikovať, aby sme si navzájom aj dobre porozumeli. A preto sa ešte raz vrátim k nášmu výboru. Nikdy doteraz som nespomínal, kto kedy chýbal vo výbore. A nechcel by som to robiť ani do budúcna.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som pani kolegyni Sárközy pripomenúť, že tak ako povedali predrečníci, ak tu niekto licituje, tak licitujete vy a váš klub, pretože hovoríte, že ste za sedem a možno by bolo aj desať a možno by bolo aj toľko a onako. Raz keď to vyplýva zo zákona, ten zákon musí vláda plniť. A že sú parametre ekonomiky také, aké sú, za to nemôžeme. Za to zasa môže len vláda. Takže, nech sa vláda stará o ekonomiku, o peniaze, ktoré majú tiecť do poisťovní, a potom bude aj na vyplácanie takýchto všelijakých licitačných súm. Patrí tu 19,4 %, tak treba vyplatiť 19,4 %. To je vec vlády. Populizmus je v tom, že teraz sa tu hľadajú nejaké medzihodnoty a tieto medzihodnoty budú potom hovoriť o tom, kto koľko asi vybojoval pri nereálnom stave ekonomiky. Takže, prosím pekne, ak niekto licituje, tak ste to vy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.

    Dá sa povedať, že všetko je to už v stave politikárčenia tesne pred predčasnými voľbami. Ale chcel by som zareagovať na pani poslankyňu Sárközy, ktorá hovorila o Sociálnej poisťovni, že jednoducho 1,92 mld. korún nájde vo svojom rozpočte na vyplatenie tých 7 % na dôchodky, ktoré by mali byť vyplatené ešte v tomto roku od 1. 8.

    Chcem povedať, že Sociálna poisťovňa nenájde tieto finančné prostriedky. Ide to na vrub štátneho rozpočtu, deficitu, pretože jednoducho tie peniaze sa tam nenachádzajú.

    A čo sa týka odchodu poslancov SDĽ z výboru, pri návrhu pána poslanca Krumpolca, na to len toľko: Tak sa robí politika, keď chcú presadiť svoj návrh, nemali inú možnosť.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyni Aibekovej by som chcela podotknúť, že my sme si boli vedomí aj vtedy, keď sme hlasovali za rozpočet Sociálnej poisťovne, čo to prinesie. Práve preto teraz budeme hlasovať za vládou predložený návrh. Nejdem opakovať to, že prečo. To som hovorila vo svojom príhovore.

    Ďalej, neviem, či to poradie bude správne alebo nie, ja som vo výbore nehlasovala za 10-percentné zvýšenie. Mne je úplne jedno, či to predložil pán poslanec Krumpolec alebo to predložil niekto iný. Minulý týždeň sme tiež deklarovali, že budeme hlasovať za vládny návrh zákona, takže tá licitácia na našu stranu je trošičku pochybná.

    A pánu poslancovi Šeptákovi by som chcela povedať, že keď tých 1,9 mld. korún Sociálna poisťovňa nenájde, nájde, pretože sa tam preskupia zdroje z jedného fondu do druhého, takže to 7-percentné pokrytie, preto som povedala, že to je v poriadku.

    A ešte by som chcela niečo povedať, že pri rozpočte Sociálnej poisťovne by sme mali myslieť na tieto veci. Sociálna poisťovňa zápasí s týmito problémami hlavne od roku 1996, keď predchádzajúca vládna koalícia prijala jednak zákon o revitalizácii, vtedy sa znižovali zdroje, a po druhé zákon o mimoriadnych dôchodkoch, to znamená, že tým ste chceli znižovať nezamestnanosť. Takže hovoriť o týchto veciach a nepripomenúť si aj tieto veci je trošičku neférové.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    dámy a páni,

    valorizácia dôchodkov sa viaže na zákon o zvyšovaní dôchodkov, podľa ktorého sa starobné, invalidné, vdovské a sirotské dôchodky, čiastočne invalidné dôchodky a dôchodky za výsluhu rokov zvýšia, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10 % alebo priemerná mzda aspoň o 5 %. To je zákon, dámy a páni poslanci. Tu by skutočne nemalo ísť o nedôstojnú licitáciu výšky percent, ktorá od minulého týždňa prebieha vo všetkých médiách. Najideálnejším riešením na zmiernenie životných nákladov dôchodcov je valorizácia dôchodkov, na ktorú sú už dávno splnené všetky podmienky vrátane zvýšenia životných nákladov o 19,4 %.

    Vláda navrhla zvýšenie dôchodkov o 7 %. Takéto zvýšenie považujem za posunutie dôchodcov do stavu chudoby. Na minimálne udržanie životnej úrovne by sa malo zvýšenie pohybovať minimálne na 12 percentách. Valorizáciu dôchodkov považujem za vážny sociálny problém skupiny obyvateľstva, ktorá si už veľmi ťažko vie zabezpečiť príjmy iným spôsobom než dôchodkom. Jednoducho povedané, dôchodca nemá šancu prilepšiť si. Môže sa len spoliehať, že mu parlament čiže vláda zvýši almužnu, ktorú dostáva, tak ako mu podľa zákona patrí. Životné náklady sa zvýšili o 19,4 %. Čiže o toto percento by sa mali zvýšiť aj dôchodky. V priemere na jeden dôchodok by to predstavovalo zvýšenie o 700 korún.

    Dámy a páni, určite uznáte, že to je smiešne zvýšenie, keď sa pozriete, ako vzrástli ceny základných potravín a liekov, čo dôchodca najviac potrebuje. Je hanbou, že ľuďom, ktorí pracovali po celý život, odvádzali odvody, dnes nevie táto vláda zabezpečiť zákonný nárok. Naopak, vláda schválila návrh na zvýšenie dôchodkov s platnosťou od 1. augusta 2000 o 3,5 %. Týmto pomerom sa podľa návrhu zvýšia všetky dôchodky, na ktoré majú ich poberatelia nárok ku dňu zvýšenia. Okrem toho sa k uvedenému dátumu majú zvýšiť o 159 korún mesačne starobné a invalidné dôchodky, ako aj dôchodky za výsluhu rokov. Vdovské dôchodky sa zvyšujú pevnou sumou 95 korún. Čiastočné invalidné dôchodky a dôchodky obojstranne osirelých detí sa zvyšujú pevnou sumou 80 korún a o 48 korún sa zvýšia sirotské dôchodky jednostranne osirelých detí. Celkovo sa tak dôchodky majú zvýšiť priemerne o 7 %. Tieto čísla sú smiešne nielen v porovnaní s cenami v obchodoch, ale aj s mierou inflácie, ktorá je momentálne okolo 17 %. Zvýšenie dôchodkov o 7 % predstavuje zvýšenie výdavkov Sociálnej poisťovne na tento rok o 1,92 mld. korún. Budúci rok je to o 4,66 mld. korún. Tieto peniaze budú hradené z deficitu štátneho rozpočtu. Ten totiž ručí podľa zákona za deficit Sociálnej poisťovne.

    Dámy a páni z koalície, dosť často kritizujete bývalú vládnu koalíciu, vyťahujete rôzne polopravdy. Ale nikto z vás nepovedal, že v rokoch 1994 - 1998 sa dôchodky zvyšovali v priemere o 11 %, pričom ich zvýšenie každoročne prevyšovalo infláciu približne o 2 %. Naopak, v minulom roku reálne dôchodky poklesli o 8 %. Treba sa pozrieť na ekonomickú situáciu dôchodcov. Až 38 % osamelo žijúcich dôchodcov a 16 % dôchodcovských párov je dnes pod hranicou životného minima. Keby sme hneď teraz zvýšili 230 tisícom dôchodcov dôchodok o 12 %, dostali by sa na úroveň životného minima.

    Dámy a páni, malé zamyslenie nad situáciou na Slovensku. Máme tu predpoklad zvyšovania nezamestnanosti aj napriek tomu, že v súčasnosti poklesla, ale do konca roku odhadujeme nezamestnanosť asi na 600 tisíc ľudí. Máme tu predpoklad vysokej miery inflácie - 15 až 17 %. Máme tu predpoklad zvyšovania cien základných potravín, predpoklad krachovania malých a stredných podnikateľov v nadväznosti na zákon o konkurze, v nadväznosti na vracanie DPH vo všetkých okolitých krajinách okolo nás okrem Ukrajiny. Máme tu predpoklad ďalšieho zvyšovania cien energií, pričom v týchto dňoch dostávajú všetky domácnosti papiere o nedoplatkoch o energii vo výške asi od 1 000 do 5 000 korún.

    Prichádza mi na myseľ otázka, z čoho budú žiť dôchodcovia. Už teraz, ak nežijú so svojimi deťmi, majú problémy prežiť. Aké majú vyhliadky do budúcnosti, pán minister Magvaši, pretože vy, pán minister, ste za to zodpovedný? Nedá mi nepovedať jednu smutnú záležitosť, ktorá bola nedávno na jednej oslave, kde jeden môj rodinný príslušník mi povedal, že ako dôchodca sa cíti veľmi zle, že z peňazí, ktoré má, nemôže vyžiť a rozmýšľa nad tým, na čo vôbec je na svete. Bolo to veľmi ťažké prehltnúť, nevedel som skrátka, čo na to odpovedať. Pán minister, cením si, že vy ste vyjadrili svoj názor na základe faktov a verejne ste potvrdili, že dôchodky treba valorizovať 19,4 %.

    Dámy a páni, pár príkladov rozpoltenosti vládnej koalície, ktoré som zachytil v tom týždni, počas ktorého sme mali možnosť hovoriť v prvom čítaní o dôchodkoch, a teraz v druhom čítaní o dôchodkoch. Najrozporuplnejšie vyhlásenia, hraničiace až so schizofréniou, majú v tomto parlamente dve strany vládnej koalície - Strana občianskeho porozumenia a SDĽ. Posúďte sami. Strana občianskeho porozumenia ústami pána poslanca Mesiarika, inak podpredsedu sociálneho výboru, hlása valorizáciu dôchodkov o 15 %. Pán poslanec povedal: "Už 8 mesiacov je splnená podmienka valorizácie, preto nie je jasné, prečo minister a vláda nepredložili návrh na zvýšenie už skôr a musí sa tento zákon prerokúvať teraz v skrátenom legislatívnom konaní." Podľa pána poslanca Mesiarika neobstojí argumentácia, že štát nemá na zvýšenie dôchodkov peniaze.

    Ďalší člen Strany občianskeho porozumenia pán podpredseda Národnej rady Presperín povedal: "Vyjadrenie pána Mesiarika je populizmus. My nebudeme populistickú politiku podporovať a nebudeme hľadať rezervy tam, kde nie sú." Akoby to nestačilo, pridal sa predseda SOP pán podpredseda vlády Hamžík, ktorý povedal: "Ak ministerstvo financií povie, že je možné vyššie zvýšenie dôchodkov, podporíme takýto návrh."

    Strana demokratickej ľavice predložila svoj návrh zvýšenia dôchodkov o 10 %. Pani ministerka Schmögnerová označila toto rozhodnutie za politické, o ktorom rozhodol republikový výbor SDĽ. Ona sama predkladá za ministerstvo financií zvýšenie dôchodkov o 7 %. A nakoniec pán minister sociálnych vecí Magvaši predložil analýzu životných nákladov a vyhlásil, že podľa zákona by mali byť dôchodky valorizované o 19,4 %.

    No čo poviete, dámy a páni poslanci, alebo inak, čo si myslíte, čo povie na takéto politikárčenie občan? Dúfam, že pochopí, ako kruto sa s ním politici vládnej koalície zahrávajú.

    Z vyjadrení ďalších politických strán som vybral toto: Sociálna demokracia je za zvýšenie 10 %. Pán poslanec Halmeš hovorí: "Treba vyvinúť tlak na vládnu koalíciu, aby hľadala zdroje."

    Pán Volf v kritike vládnej koalície, tej koalície, ktorej je on sám členom, pokračuje: "Plánovane znižujeme životnú úroveň dôchodcov a momentálna situácia neumožňuje napĺňať náš volebný program v tom, aby sa životná úroveň tejto sociálnej skupiny približovala k úrovni ostatných občanov."

    Skutočne, to je kritika do vlastných radov. To ste totiž, dámy a páni z koalície, sľubovali dôchodcom, keď ste naháňali ich hlasy. Nastal čas splatiť dlh. Dajte im, čo ste sľúbili a na čo majú zákonný nárok.

    Pán poslanec Kováč, predseda poslaneckého klubu SDK hovorí, že kľúčovou otázkou je, koľko možno dať, na čo bude mať Sociálna poisťovňa. Vidím, že váš zorný uhol sa posunul, pán poslanec, z predvolebného "koľko môžem sľúbiť" na povolebné "koľko možno dať". Musím vám povedať, že je to zásadný obrat.

    Čo sa týka Strany maďarskej koalície, tá striktne hovorí, že podporí iba to, čo navrhla vláda, čiže 7 %.

    A konečne my, opozícia, rešpektujeme zákon a odporúčame na základe už spomínaného vyhlásenia pána ministra Magvašiho, aby boli dôchodky valorizované o 19,4 %. Tento návrh podporuje HZDS a SNS. Predložila ho už pani poslankyňa Keltošová. Aby ste nepovedali, že len populisticky navrhujeme, skúsim načrtnúť dve riešenia, ale musím podotknúť, že riešenie musí mať vláda, tá je zodpovedná:

    1. Okamžite riešiť nezamestnanosť, nielen rozprávať, vážená koalícia, ale predložiť koncepciu a začať ju okamžite realizovať. Už bolo povedané, že zníženie nezamestnanosti o 1 % znamená príjem do Sociálnej poisťovne 700 mil. korún ročne. To je prvá možnosť, ale znamená, že vláda musí pohnúť zadkami.

    2. V Sociálnej poisťovni máme asi 43 mld. pohľadávok, je potrebné hľadať cestu, ako čo najrýchlejšie tieto peniaze vymôcť.

    Samozrejme, okrem týchto dvoch možností má vláda ešte ďalšie tri možnosti:

    1. Asi najjednoduchšie pre vládu je navýšiť deficit štátneho rozpočtu, ale nebude jednoduché obhájiť to v zahraničí.

    2. Zaplatiť to z peňazí, ktoré sa získajú predajom strategických podnikov, ale na tie peniaze už čakajú iné rezorty, ktorým boli sľúbené, a nemožno peniaze z privatizácie prejesť, treba ich investovať. Na to by sme nemali zabúdať.

    3. Nezachraňovať súkromné banky, tak ako sa dala do jednej nemenovanej banky dosť veľká investícia vo výške 3 mld., nehovoriac o transakcii, ktorá sa udiala tesne pred predajom VSŽ, kde tiež išlo o stovky miliónov korún.

    Čo povedať na záver, dámy a páni poslanci? Pomôžem si správou výboru pre sociálne veci, ktorú komentoval pán poslanec Mesiarik: "Na Slovensku za posledných 10 rokov neustále pokračuje tendencia klesania životnej úrovne. Minulý rok zaznamenal zhoršenie sociálnej situácie občanov a nepodarilo sa zvýšiť reálne mzdy. To je dôsledkom pokračovania úpadku slovenskej ekonomiky." V relácii "Na telo" pred pár týždňami premiér tejto krajiny pán Dzurinda povedal úplne niečo iné, ale to tu teraz nebudem rozoberať. To ukazuje jeho pravú tvár a za to som mu vtedy poslal aj jeden mínusový bod. Verím, že ľudí svojím vystupovaním už neohlúpne.

    Dámy a páni, najrizikovejšie skupiny v spoločnosti sú dôchodcovia a mladé rodiny. Nezatvárajme oči pred ich problémami a pomôžme im. Máte tú možnosť práve teraz.

    A na záver, Slovenská národná strana bude podporovať pozmeňujúci návrh pani Keltošovej o zvýšení dôchodkov 19,4 % a, samozrejme, budeme podporovať v konečnom dôsledku to najväčšie navýšenie percenta, na ktorom sa vládna koalícia bude schopná dohodnúť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Rusnák.

  • Ďakujem za slovo.

    Pánu poslancovi Šeptákovi by som chcel povedať, že o zvyšovaní dôchodkov rozhodujú poslanci tejto snemovne, a nie vyjadrenia politikov, tak ako ich tu citoval. Myslím si, že za poslanecký klub Strany demokratickej ľavice som to povedal jasne a zrozumiteľne, samozrejme, aj o to, o koľko a akým spôsobom.

    To je všetko, ďakujem.

  • Pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Iba jednou vetou. Pán kolega Šepták, škoda, že ste takéto sociálne cítenie nemali vtedy, keď ste boli pri moci.

  • Pán poslanec Šepták, chcete reagovať?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.

    Pánu Rusnákovi len toľko, máte pravdu, súhlasím s vami a budete mať šancu rozhodnúť sa stlačením tlačidla a svojím vlastným hlasom. A čo sa týka ďalšieho kolegu z maďarskej koalície, už som povedal, že v rokoch 1994 až 1998 sa zvyšovali dôchodky a vždy to bolo väčšie navŕšenie, ako bola inflácia, v priemere o 2 %. Myslím si, že to stačí na vyjadrenie.

    Ďakujem vám.

  • Pán poslanec, poslanec Moric mi hovorí, aby som vás vypol, ale nemám také možnosti.

    Posledný písomne prihlásený je pán poslanec Kalman, ktorého tu nevidím.

    Takže otváram týmto možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pýtam sa, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, kto sa z vás hlási ústne do rozpravy. Deväť pánov poslancov, posledný je pán poslanec Tkáč. Uzatváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy - pán poslanec Engliš, pán poslanec Bohunický, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Krumpolec, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Drobný, pán poslanec Mesiarik, pán poslanec Maxon a posledný bol pán poslanec Tkáč.

    Prosím, v poriadku, ja vás napíšem, ale aby sa nestalo, že niekto chce za každú cenu vystúpiť ako posledný. Ak sa raz prihlásite, už netreba stláčať žiadne tlačidlo. Takže pán poslanec Švec je posledný.

    Nech sa páči, pán poslanec Engliš, máte slovo.

  • Prepustím pánu Švecovi.

    Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    ctená snemovňa,

    počul som tu veľmi veľa dobrých myšlienok a na niektoré, čo ma vyslovene vzrušili, budem reagovať. Ale v každom prípade vás chcem informovať o výzve poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú máte na stole, a pre históriu si ju dovolím prečítať. Je to výzva Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky:

    "Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky vyzýva poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby pred hlasovaním o návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000 zvážili všetky skutočnosti ovplyvňujúce život poberateľov dôchodkov v Slovenskej republike. Pri porovnaní s ostatnými generačnými skupinami transformácia priniesla najmenej pozitívneho ľuďom v postproduktívnom veku, keďže ich nárok na dôchodky vznikol na základe nízkych miezd a socialistického dôchodkového zabezpečenia. Ich životné náklady sú ovplyvnené podmienkami trhového hospodárstva a rozdiel medzi mzdami pred rokom 1989 a cenami základných potrieb v súčasnosti nadobudol veľké rozmery.

    Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky musí poukázať na zlú životnú úroveň dôchodcov, ktorú rozhodne nemožno považovať za dôstojnú pre ľudí, ktorí celý život pracovali a budovali to, čo v posledných 10 rokoch v Slovenskej republike využívame. Priemerný dôchodok, ktorého výška ku koncu roka 1999 bola 4 450 korún, dosiahol iba 42 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve a v reálnom vyjadrení je oveľa nižší, ako bol priemerný dôchodok v roku 1989. Len za posledných 12 mesiacov stúpli životné náklady v skupine dôchodcov približne o 19 % a kým mzdy za rovnaké obdobie vzrástli o 10 %, úroveň dôchodkov sa nezvýšila. Všetky ozdravné ekonomické opatrenia dopadajú na plecia dôchodcov bez kompenzácie.

    Všetky tieto skutočnosti boli zohľadnené v návrhu zákona o zvýšení dôchodkov pripravenom Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a schválenom všetkými sociálnymi partnermi v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

    Pôvodne navrhnuté zvýšenie dôchodkov vo výške 19,4 % zodpovedá rastu životných nákladov od júla 1999 do júna 2000. Zabezpečuje teda aspoň udržanie minuloročnej životnej úrovne dôchodcov. Nový návrh vlády Slovenskej republiky na zvýšenie dôchodkov o 3,5 % a pevnú sumu, spolu v priemere o 7 % predstavuje iba slabú náplasť na zvýšené náklady v rozpočtoch domácností dôchodcov, zatláča ich na hranicu chudoby a nie je v súlade so závermi, ktoré prijala Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. Apelujeme na poslancov, aby si uvedomili, že poberatelia dôchodkov sú v prevažnej miere ľudia, ktorí celý svoj život pracovali a platili dane. Preto vyzývame všetkých poslancov, aby svojím hlasovaním podporili návrh na zvýšenie dôchodkov v roku 2000 najmenej o 19 %."

    Samozrejme, pripájam sa k tejto výzve alebo môžem povedať, že si osvojujem a vyzývam vás, pani poslankyne a páni poslanci, aby ste podporili návrh pani Keltošovej, ktorý je najbližšie k uvedenej výzve, ale aj preto, že vychádza v podstate zo zákonného nároku pre dôchodcov. A dôstojná životná úroveň, ako sa uvádza vo výzve, dôstojná životná úroveň je aj právom dôchodcov.

    A teraz k tomu čo, tu odznelo. Myslím si, že ten, kto bude hlasovať za vládny návrh, tak jednoducho likviduje dôchodcov a nedáva im toto právo na dôstojnú životnú úroveň. A ak je to verejné vyhlásenie Strany maďarskej koalície, ktoré tu predniesla pani poslankyňa Sárközy, tak Strana maďarskej koalície likviduje dôchodcov, či už starobných, invalidných, sirotských a ďalších, a to je zase moje vyhlásenie.

    A pokiaľ pani poslankyňa Sárközy a pán poslanec Bárdos zo Strany maďarskej koalície hovorili o sociálnom cítení, myslím si, že čísla sú rovnaké v maďarčine aj v slovenčine, páni kolegovia a kolegyne. Takže nevidím v tom problém a nemôžete sa vyhovárať, že tomu nerozumiete. Myslím si, pani poslankyňa Sárközy, že cigánite, teda klamete, aby to zase niekto nepovedal inak. V roku 1998 bol prebytok Sociálnej poisťovne 12 mld. Sk, pokiaľ mám dobré informácie alebo nemám dobré informácie, ale deficit v roku 1999 bol okolo 10 mld. SK Sociálnej poisťovne. Počas Mečiarovej vlády sa zvyšovali dôchodky vždy minimálne o 2 % nad infláciu. Takže prosím vás, neklamte verejnosť tým, čo ste vyhlásili.

    Myslím si, že aj pán prof. Švec jasne v Site povedal, že niektorí poslanci ani poriadne nevedia, o čom sa bude hlasovať, a tí, čo možno aj vedia, bohužiaľ, musím povedať, sa usmievajú a robia si z tohto problému žarty. Nechcem menovať, ale stačí sa pozrieť naokolo, že sú to práve tí, ktorí by mali k sociálnej veci najviac čo povedať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Hudec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Poviem iba jednoduchú vetu. Páni, v tomto štáte je 26 % ľudí, ktorí sú v dôchodkovom zabezpečení. Z nich je asi tretina tých, ktorí budú voliť budúci parlament. Uvedomte si to, prosím vás.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Súhlasím s pánom poslancom Englišom, že je veľmi smutné, keď väčšinu poslancov parlamentu táto problematika nezaujíma, resp. hovoria o niečom, čo si predtým ani nenaštudujú. Napríklad pani poslankyňa Sárközy tvrdila, že zákon o mimoriadnych dôchodkoch bol prijatý v roku 1996. Nie je to pravda. Tento zákon fungoval už počas federácie a stačí si len pozrieť tabuľky a materiály, ktoré vydáva ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, a myslím si, že ako členka sociálneho výboru by ich mala poznať.

    A na doplnenie, práve v roku 1996 bolo k 31. 12. týchto mimoriadnych dôchodkov najmenej z tých rokov, ktoré sú evidované. Keď berieme len vznik Slovenskej republiky od roku 1993, tak to bolo nižšie číslo takmer o 6 tisíc. Takže chcela by som naozaj požiadať poslancov, že je pekné, keď obhajujú vládu a vládny návrh, ale v dopoludňajšej rozprave sa pán poslanec Šimko rozčuľoval, že návrh o politických stranách nerobí nič pre občanov. Bohužiaľ, teraz tu nesedí. Táto problematika zákona, ktorá je pre občanov, ho nezaujíma a myslím si, že by sa každý mal pozrieť na to, čo prinesie tej veľkej skupine občanov, ktorých sa týka zákon o dôchodkoch. Ak odsúhlasíte iba 7 %, ako sa tým ľuďom pozriete do očí? Alebo dôchodcovia maďarskej národnosti neexistujú? Tí budú spokojní s vaším vyjadrením? Ste si tým istí?

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Bohunický.

    Nech sa páči.

  • Pekne ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    vidiac politické prekáračky v predchádzajúcom období aj teraz som sa často zamýšľal nad vytvorením určitého mechanizmu akejsi automatickej valorizácie dôchodkov. Príčin na takýto postup a takéto smerovanie nášho spoločného myslenia je viac. Starobný dôchodca je svojím postavením a pôsobením významným voličom v parlamentných voľbách. Preto prejavujú o jeho životné postavenie taký veľký záujem všetky politické strany, či sú vo vládnej koalícii alebo opozícii. Preto boli, sú a budú politické prekáračky a licitácie o výške dôchodkov. Robila to opozícia počas Mečiarovej vlády a robí to opozícia teraz.

    Prirodzene, vždy podľa tohto mechanizmu rozhodne vládna väčšina alebo väčšina v parlamente. Terajší mechanizmus, ktorý bol uplatňovaný podľa zákona počas Mečiarovej vlády a je uplatňovaný počas Dzurindovej vlády, je ťažkopádny a pomalý. Čas na valorizáciu dôchodkov podľa zákona je vždy skorší, ako sa to vyjadrí v návrhu vlády, schváli to parlament, stanoví sa to v Zbierke zákonov a vyplatia sa dôchodky. Odpusťte, ale mnohí dôchodcovia sa nášho zvýšenia dôchodkov, ktoré bude, už ani nedočkajú, lebo zomrú. Mechanizmus je ťažkopádny aj pri odstraňovaní rozdielov medzi starodôchodcami a novodôchodcami, pritom či už starodôchodca aj novodôchodca má rovnaký žalúdok a malo by to byť určitým spôsobom vyjadrené aj v samotnom návrhu zákona. Prirodzene, bol už určitý pokus počas tejto vlády rozdeliť vyplatenie dôchodkov tak, aby bola percentuálna časť a pevná časť, ktorá trošičku tie hranice medzi starodôchodcami a novodôchodcami nivelizuje. Tým nechcem povedať, že majú byť úplne rovnaké dôchodky, pretože nezodpovedajú nákladom alebo tomu, čo vytvoril počas svojho života dôchodca v aktívnom veku.

    Chcem ešte raz, ja som to už vyjadril párkrát, požiadať vládu, aby sa vážne začala zamýšľať nad zmenou zákona a automatickým mechanizmom na valorizáciu dôchodkov. Nemusíme ísť ďaleko pre tento príklad. Môžeme sa pozrieť, ako to robia v Českej republike. Valorizáciu dôchodkov upravuje zákon o dôchodkovom poistení číslo 155/1995 Z. z., posledný raz bol novelizovaný zákonom číslo 18/2000 Z. z. Valorizácia dôchodkov je upravená § 67. Dôchodky zvyšuje vláda nariadením a tam je stanovené, že dôchodky vláda môže zvýšiť, ak úhrnný index spotrebiteľských cien vzrastie aspoň o 5 % od kalendárneho mesiaca, ktorý bezprostredne predchádzal poslednému zvýšeniu dôchodkov, a musí zvýšiť vždy, ak úhrnný index spotrebiteľských cien vzrastie o 10 %.

    Pri úprave dôchodkov sa prihliada aj na nárast reálnej mzdy. Úhrnný index spotrebiteľských cien a priemerná nominálna mzda za kalendárny rok sa zisťujú podľa údajov Štatistického úradu Českej republiky. Dôležité na úpravu dôchodkov je každoročné nariadenie vlády, ktoré stanovuje výšku všeobecného vymeriavacieho základu na úpravu dôchodkov, výšku prepočítacieho koeficientu na úpravu všeobecného vymeriavacieho základu. Chcem zvýrazniť, že takýmto spôsobom sa mechanizmus vyplácania dôchodkov veľmi rýchlo realizuje. Nariadenie vlády je možné uskutočniť veľmi rýchlo a dôchodky dostávajú automaticky zo svojej pošty alebo tam, kde preberajú dôchodky a zvýšenie dôchodku bez toho, aby si uvedomili, či je pri moci tá alebo oná politická sila. Myslím si, že takýmto spôsobom by sme odstránili možno niekedy trápne a zbytočné licitácie opozície a koalície.

    Pekne ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne.

    Súhlasím s prvou časťou vystúpenia pána poslanca, kde hovoril, že tento zákon sa už takpovediac prežil. Naozaj nevytvára také podmienky na vyplácanie dôchodkov, kde by sa uplatňoval nielen princíp solidarity, ale aj princíp zásluhovosti, pretože v tomto zákone princíp zásluhovosti je popretý takmer na minimum.

    Ale nesúhlasím s vami, pán poslanec, s tou kritikou, prečo to tak nie je. Je tu český model, a tak sa veľmi divím, pán poslanec, veď vy ste zatiaľ nevyužili, čo ste v parlamente, svoju poslaneckú iniciatívu a takýto návrh zákona ste mohli dávno dať. Takže keď sa vám páči český model, keď si o ňom myslíte, že je dobrý, tak myslím si, že tá novela tu už mala byť minulý rok. Pán minister pripravuje už komplexný zákon, takže, samozrejme, ten čas sa mohol využiť tou krátkou novelou a toto ste mohli riešiť. Nikto vám v tom nebránil, a preto sa divím, že ste venovali taký priestor českému modelu a neuplatnili ste niektoré jeho princípy v poslaneckej iniciatíve.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Podstatne tiež chcem podporiť myšlienku - a budem o tom ešte v rozprave zrejme hovoriť - potreby zmeny zákona alebo vôbec zmeny systému. Ale k teórii rovnakých žalúdkov. Jedno si treba uvedomiť, že súčasní dôchodcovia žili v systéme, v inom systéme dôchodkového poistenia, aký chystáme my. Je nemožné pristúpiť na teóriu rovnakých žalúdkov. Boli pracovné kategórie, neexistuje teória rovnakého dožitia. Sú vrstvy, skupiny, ktoré zomierajú v päťdesiatom, päťdesiatom piatom roku života, je to štatisticky dokázané, preto išli skôr do dôchodku, preto aj viac platili z rizika, a preto aj viac dostávali. Preto aj dnes ešte platí, že maximálny dôchodok prvej kategórie je taký, aký je. Takže súhlasím so solidaritou, to treba. Nožnice trošku uzatvárame tým fixným návrhom k percentuálnemu, ale teória rovnakých žalúdkov, myslím si, nie. Možno som ťa zle pochopil, ale toto je môj názor.

  • Pán poslanec Bohunický chce reagovať.

  • Ďakujem.

    Myslím si, že spoločným úsilím urobíme takúto novelu zákona, pani poslankyňa Aibeková. Tento model som preto zvýrazňoval, lebo som si častokrát uvážil, že v našich podmienkach to nie je možné. Vy ste aj hovorili, že sa to dá aj poslaneckou iniciatívou. No sama dobre viete, že vlastne zákon v terajšej podobe neumožňuje poslancovi povedať vláde: "Aha, už došli tieto veci." Môžeme vládu len upozorniť, ale priamo predložiť návrh na zvýšenie dôchodkov nemôžeme. Nedovoľuje to zákon.

  • V rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    myslím si, že legislatívny návrh, ktorý prerokúvame, je skutočne veľmi vážnym návrhom, pretože sa dotýka značnej skupiny občanov, bezprostredne aj základných životných podmienok. Preto je mi veľmi ľúto, že akosi nevenujeme takú pozornosť tomuto legislatívnemu návrhu, myslím, počtom prítomných, ako si zaslúži.

    Vládou predložený návrh na 7-percentné zvýšenie dôchodkov je, dovolím si tvrdiť, útok na najslabšiu skupinu občanov. Zvážme, že v poslednom období zdražovanie liekov je tiež veľká záťaž práve na túto skupinu, ktorá vzhľadom na pokročilý vek už má aj zdravotné potiaže.

    Ďalej, pán minister predložil legislatívny návrh, ktorý mení podmienky nemocenského poistenia, podmienky úhrady liečenia, kde sa navrhuje, že by v rámci liečenia ubytovanie bolo hradené tomu, kto nastúpi na liečenie. Opätovne sa to bude týkať tejto skupiny občanov. Takže viďme veci trošku kompletnejšie. A mne je veľmi smutno, že práve ľudia, ktorí sú za celým svojím životným snažením, dostávajú našou legislatívou takéto zásahy do jesene svojho života.

    Bola som veľmi spokojná s pôvodne avizovanou valorizáciou dôchodkov vo výške 19,4 %, ktorá pokrýva zvýšenie životných nákladov. Toto bolo aj v súlade s právnymi predpismi. Chcem uviesť, že 7-percentné zvýšenie dôchodkov nie je v súlade ani so zákonom stanovenými pravidlami na valorizáciu, nevraviac už o tom, že valorizácia mešká osem mesiacov. Toto sú otázky právom upravené, a preto si dovolím položiť rečnícku otázku: Nie je to pri dôchodkoch tak ako pri všetkých iných nárokoch na zvýšenie finančných či už platieb alebo nárokov? To znamená, keď sa splnia podmienky na zvýšenie, vzniká nárok a ten, voči komu má príslušná kategória občanov alebo občan tento nárok, je povinný aj v prípade, keď sa už prijme právny predpis, neskôr uhradiť zvýšenie odo dňa, keď boli splnené zákonom stanovené podmienky na nárok. Tak je to aj so zvyšovaním platov. Tak je to aj so zvyšovaním iných nárokov, preto by bolo veľmi zaujímavé, pokiaľ by sa dôchodcovia alebo aspoň niektorí obrátili na súd, ako by táto otázka bola vyriešená. Nechcem robiť právne úvahy, ale vôbec nevylučujem rozhodnutie, ktoré by vyplatenie týchto nárokov priznalo spätne odo dňa, keď boli splnené zákonné podmienky na zvýšenie, resp. valorizáciu dôchodkov.

    Ďalej som si vypočula vystúpenie, resp. faktickú poznámku pána poslanca Bárdosa, ktorý vyjadril poľutovanie, prečo vláda Vladimíra Mečiara nemala také sociálne cítenie ako teraz aj vo vzťahu k dôchodcom, a tým vlastne akosi oponoval našim stanoviskám ako stanoviskám nepropagačným a neúčelovým. Pán poslanec Bárdos, dovoľte mi, aby som vám uviedla, ako sa správala vláda Vladimíra Mečiara. V roku 1996, keď bola 5,6-percentná inflácia, vláda Vladimíra Mečiara valorizovala o 12 %. Myslím si, že týmto prejavila svoje sociálne cítenie, lebo valorizovala viac, ako bola inflácia. V roku 1997 bola inflácia 6,1 %, vláda Vladimíra Mečiara valorizovala o 10 % dôchodky. Myslím si, že tiež uznáte, že tu bolo prejavené sociálne cítenie. V roku 1998 bola inflácia 6,7 %, vláda Vladimíra Mečiara valorizovala o 8 %. Pán poslanec Bárdos, myslím si, že aj tu bolo prejavené sociálne cítenie vlády Vladimíra Mečiara. Môžem rezumovať, že vláda Vladimíra Mečiara valorizovala vždy vyššie, ako bola inflácia. Preto sa nedivte, že aj dnes poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko žiadajú valorizáciu vyššiu, a to nie z populistických dôvodov, ale preto, že sociálne cítenie k tejto skupine občanov mali a aj ho majú.

    Ďalej by som chcela poukázať na článok 39 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí: "Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa." Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si tvrdiť, a za tým si stojím, že 7-percentné zvýšenie nie je primerané a nezaručuje také hmotné zabezpečenie v starobe, ako to ustanovuje ústava, ergo tento návrh podľa môjho názoru je protiústavný. Kto by mi chcel oponovať, veľmi rada budem s ním diskutovať. Nebudem tu predlžovať svoje vystúpenie podrobnými argumentmi, ale chcem vám povedať, že je veľmi žalostné čítať listy dôchodcov, ktoré dostávam, dostávajú to aj moji kolegovia a dozaista ich dostávate i vy. Tí dôchodcovia prosia o podporu aspoň 100 až 200 korún mesačne, pretože preukazujú, že z dôchodku nemôžu vyžiť a doklady, ktoré prikladajú, jednoznačne nasvedčujú tomu, že nemôžu vyžiť nie preto, že by tieto dôchodky nechávali v pohostinstvách alebo v iných podobných zariadeniach, ale preto, že vlastne náklady na plyn, elektrinu, nájomné a ďalšie otázky im odčerpávajú takú časť dôchodku, že im neostáva ani na to skromné pokrytie základných potrieb živobytia.

    Myslíte si, že 7-percentná valorizácia postačuje? Veď v tomto roku dôjde k ďalšiemu zvýšeniu elektriny, plynu, cestovného. Bolo to konečne publikované v minulom roku aj percentuálne, nebudem vás opätovne tým zaťažovať, ale odkazujem, aby to nebol náš alebo nám naklonený denník, na denník Sme z decembra 1999, kde je percentuálne vyčíslené, ako budú zdražené tieto poplatky. A navyše už dnes je jasne signalizované zvýšenie cien potravín v dôsledku sucha, ktoré postihlo aj našu krajinu. Ak toto všetko zrátame, je evidentné, že 7-percentné zvýšenie, 7-percentná valorizácia dôchodkov nie je vôbec primeraná. Nie je v súlade s ústavou, a preto ja za ňu nemôžem hlasovať.

    Nezaujímajú ma stanoviská, ako tu pani poslankyňa Sárközy začala prezentovať, odkiaľ na to vláda vezme. Vláda je tu na to, aby vládla a riadila spoločnosť tak, aby financie zostali. Dovoľte mi, aby som vám povedala jeden príklad. 90 mil. stálo presťahovanie Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky z Trenčína do Bratislavy. Ja sa vás pýtam: Bolo to nutné? Naša obranyschopnosť je tým zabezpečená alebo by sa zrútila obranyschopnosť Slovenskej republiky, keby Generálny štáb Armády Slovenskej republiky ďalej sídlil v Trenčíne? Ďalšie výdavky vlády nemôžem citovať, podľa môjho názoru, podľa človeka, ktorý sedel v dvoch vládach, ktoré rozmýšľali o každej, symbolicky povedané, korune, kam sa vydá. Takýto výdavok považujem za nezmyselný a 90 mil. Sk mohlo nám byť na pokrytie dôchodkov. Áno, tiež určitá časť.

    A keďže prišiel pán poslanec Palacka, tak poviem ďalší zdroj. Licenciu GSM 1 800 sme predali dvom záujemcom po 10 mil. dolárov. To je 20 mil. dolárov. Mám otázku aj na pána ministra, ktorý toho času tu nie je, a keď sa vráti, dozaista bude taký láskavý a zodpovie mi, pretože ako člen vlády by to mal vedieť, kam sme dali alebo ako mienime minúť 20 mil. dolárov. Nie je to možné na dôchodky? A možno by sme ani tento problém nemali, keby sme postupovali tak ako v Maďarsku, kde licenciu GSM - však, pán poslanec Palacka - predali tretiemu záujemcovi za 320 mil. dolárov a to bol krásny príjem do štátneho rozpočtu.

    Takže opakujem, vláda má riadiť finančné toky a rozhodovať o týchto veciach tak, aby jej ostali financie na veci, ktoré sú zo zákona nárokom. Takýto nárok na primeranú valorizáciu majú aj naši dôchodcovia, preto v žiadnom prípade tento legislatívny návrh nepodporím.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Bohunický.

  • Pekne ďakujem, pán podpredseda.

    Chcel by som pani kolegyňu doplniť o niektoré údaje alebo možno aj o skúsenosti zo života. Skutočne vládu Vladimíra Mečiara nepostihlo ani sucho v prírode, ani sucho v pokladnici, štátnej kase. Takže určitým spôsobom tá východisková možnosť bola pre túto vládu lepšia. Treba otvorene povedať, že inflácia bola v tomto období udržiavaná umelo na uzde. Ceny médií sa nezvyšovali. Ceny potravín sa umelo držali, energie sa držali, aby nevystúpila inflácia, prepočítateľná položka na zvyšovanie dôchodkov. Nebolo to ani vo vládnom programe, vlastne mali ste to vo vládnom programe, ale neuskutočnilo sa to a až táto vláda musela tieto nutné opatrenia jednoducho urobiť.

    Takže vypočítavať na základe inflácie to percento, ktoré bolo, je dosť také farizejské. Takisto základ, ktorý je, sa neustálym zvyšovaním dôchodkov zvyšoval, čiže počítame so zvyšovaním čím ďalej vyššieho základu, čiže čím ďalej tým viac je pre dôchodcov potrebný väčší peniaz.

    Viete, a tá posledná poznámka, moja mama Anna v Boleráze má kamarátky Cilu a Katu. Jedna volila nás, jedna volila HZDS a jedna volila SNS a ony vravia: "Vieš, aj tých 7 % je zvýšenie a my máme vnúčence a tie sú takisto v núdzi." Tí dôchodcovia sa prejavili aj sociálne k mladým rodinám. Myslím si, že to je taký malý príklad zo života.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Rád by som pani poslankyni Tóthovej povedal, že aj 1-percentné alebo 1,5-percentné zvýšenie je zvýšenie, ale rozdiel, ktorý bol medzi predchádzajúcou vládou a touto, je, že tá budovala a táto sľubuje. Ale pravdou je, že aj táto vláda buduje, ale kým predchádzajúca vláda budovala ekonomiku, tak táto buduje armádu, armádu nezamestnaných. A na tých treba veľké výdavky. Tak potom neostáva, samozrejme, na dôchodcov. A pokiaľ vláda náhodou nevie, kde by mohla získať finančné prostriedky, tak len niekoľko takých malých príkladov k tomu, o ktorých hovorila pani poslankyňa Tóthová, napríklad v inštitúciách, ktoré sú priamo financované zo štátneho rozpočtu, a to je hromada rôznych školských inštitúcií, pretože sa tam dávajú investície, ktoré sú plne stratové.

    Poviem vám napríklad len to, že v Nitre sa od centrálneho kúrenia odpájajú štátne inštitúcie, budujú si svoje vlastné kotolničky, ktoré sú omnoho nákladnejšie, ibaže príslušná štátna inštitúcia si do tých nákladov nezapočíta investície na vybudovanie kotolne a jej rekonštrukciu, ale len na platenie plynu. Ale z hľadiska štátu je to ohromne nerentabilná investícia, pretože nikdy nedokáže takáto kotolnička v normálnom mechanizme, keď si peniaze investor musí zohnať a musí takisto počítať s cenou týchto peňazí, aby dokázala vyrobiť gigajoule tepla za to, za čo dokáže centrálne kúrenie. No a mimochodom treba živiť aj 20 tisíc ľudí, o ktorých miesto zníženia sa zvýšila štátna správa.

  • Vážená pani poslankyňa Tóthová, profesorka práva, ja si s takými polyhistormi vášho typu nedovolím polemizovať, ale hlavne nie o ústave. No je tam aj článok 51 okrem toho, čo ste vy citovali, ale dala by som vám do pozornosti, keby ste si prečítali zákon číslo 100/1988 Zb. o valorizácii dôchodkov. Možno by ste tam našli niektoré veci, ktoré by vám dali odpoveď na vaše otázky. A keď ste už pred chvíľou povedali, že ste boli členkou dvoch Mečiarových vlád, a chválili ste sa sociálnym cítením, kde ste mali sociálne cítenie vtedy, keď ste za korunu predávali majetok vašim súpútnikom? Kde ste boli vtedy, keď sa privatizoval Sliač, Kováčová, Nafta Gbely, Východoslovenské železiarne? A mohla by som toho ešte menovať. Kde ste boli vtedy, keď ste sľubovali, že dvojkorunové mlieko bude stáť naďalej dve koruny? Kde ste boli vtedy, keď ste sľubovali, že sa zvýšia pracovné miesta o 100 tisíc? A mohla by som takto ďalej citovať a možno by tomu vášmu sociálnemu cíteniu prospelo aj to, keby ste tých 200 mil. korún alebo neviem presne teraz tú sumu, čo ideme vyhodiť na nezmyselné referendum, dali dôchodcom a snáď o nejaké mizivé 1 % by sme im mohli zvýšiť dôchodky.

    A musím sa ohradiť proti praktike, ktorá pred chvíľou odznela na Stranu maďarskej koalície. Vyprosím si také typy rozpravy alebo faktických poznámok, že Strana maďarskej koalície likviduje dôchodcov. Strana maďarskej koalície sa drží vládneho programu a podporuje túto vládu, toto je na záver.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Hudec, nekričte.

    Pani poslankyňa chce reagovať.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Chcela by som veľmi stručne reagovať na pána poslanca Bohunického. Nebudem rozvádzať ekonomické veci, čo kto zdedil a podobne, ale chcem vám povedať jednu informáciu, ktorú obyčajne hovoríte o dedičstve a dlhu.

    Dlh v Slovenskej republike sa v porovnaní s marcom roku 1999 do marca 2000 zvýšil o 900 mil. dolárov. Pôvodne na jedného občana bola Slovenská republika zadlžená 68 tisícmi korún a dnes je to 91 tisíc korún. Tak, ako vy hospodárite a čo necháte ďalšej vláde? O tom by sa dalo veľa hovoriť.

    A pokiaľ hovorila pani poslankyňa Sárközy, trvám na tom, že sociálne cítenie vlády Mečiara bolo. A pokiaľ ste hovorili o privatizácii, pani poslankyňa, vy si asi privatizáciu mýlite s dobrým predajom. Privatizácia nie je dobrý predaj. Privatizácia bol pokyn doby previesť majetok zo štátneho vlastníctva do súkromného. Nemecko privatizovalo cez Treuhand, kde sa sústredili financie a privatizérom priplácali. Ja som v Rade Európy a v Európskej únii konzultovala túto otázku. Na Slovensko prišiel expert pre privatizáciu, ktorý robil v Nemecku, prof. Riedinger, môžem vám ukázať článok, ktorý písal: "Pri privatizácii cena nie je rozhodujúca. Privatizujte aj za symbolickú korunu. V Nemecku sa privatizérom priplácalo, aby zaostalé podniky vedeli sfunkčniť."

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Krumpolec.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    postoj k zvyšovaniu dôchodkov je podľa môjho presvedčenia postojom zodpovednosti alebo ignorantstva k potrebám starých občanov tohto štátu. K tým občanom, ktorí vytvárali bohatstvo tohto štátu aj strategických podnikov, ktoré dnes pripravujeme prostredníctvom privatizácie ako záchranný pás pre slovenskú ekonomiku, pre zdravotníctvo, pre reformy sociálneho poistenia, pre ozdravenie bánk, teda skoro pre všetko, čo nám dobre nefunguje.

    Dnes hovoríme, že nemáme prostriedky na valorizáciu dôchodkov. Ale mali by sme mať odvahu prihovoriť sa poctivo týmto ľuďom, povedať im holú pravdu a aj sa im ospravedlniť za to, že im dnes ešte nemôžeme dať toľko, koľko by si zaslúžili. Chceme ísť do Európskej únie, kde sa výrazným spôsobom uplatňuje sociálny princíp solidarity. A u nás takmer pol milióna starých ľudí, ktorí celý život pracovali a platili poistné odvody, žije na hranici chudoby. A tí zbohatlíci, ktorí vytunelovali naše banky a podniky a pripravili štát o miliardy korún, ktoré nám dnes chýbajú, sa naďalej beztrestne priživujú na tom, čo vytvorili dnešní starci. Títo dnes nežiadajú nemožné. Túžia len po troche spravodlivosti, po troche ľudského tepla.

    Uvedomujem si, že dnes ešte štát nemá na takú valorizáciu dôchodkov, ktorá by plne vyrovnala rast životných nákladov. Ale som presvedčený aj o tom, že navrhované zvýšenie dôchodkov o 7 % od 1. augusta 2000 je ignorovaním toho, k čomu sme sa hlásili pred voľbami v roku 1998 a k čomu sme sa aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky prihlásili v akcii OSN na sklonku roku 1999 - k Medzinárodnému roku starších ľudí s heslom Za spoločnosť pre všetkých bez rozdielu veku.

    Zvýšenie dôchodkov o 7 % sa prakticky týka iba 5 mesiacov roku 2000, pričom podmienky valorizácie boli splnené už v januári. Skutočné zvýšenie dôchodkov za tento rok potom predstavuje valorizáciu v priemere o necelých 3,5 %. Nerobme to, páni poslanci, nie je to fér voči týmto ľuďom. Je mi ľúto, že som vo Výbore Národnej rady pre sociálne veci a bývanie nenašiel včera dostatočnú podporu môjho návrhu na zvýšenie dôchodkov o 10 %. Som presvedčený, že tých 1,2 mil. dôchodcov si navýšenie výdavkov približne o 800 mil. Sk zaslúži.

    Aj keď si uvedomujem, že zvýšenie dôchodkov o 10 % nekryje v plnom rozsahu rast životných nákladov, je však podľa môjho názoru nevyhnutné na zastavenie poklesu životnej úrovne našich starých spoluobčanov. Som preto rád, že do rozpravy v pléne Národnej rady bol poslancom Rusnákom za skupinu poslancov predložený návrh na zvýšenie dôchodkov o 10 %, ktorý je identický s tým, ktorý som predložil vo výbore ja.

    Vyjadrujem v mene sociálnodemokratickej platformy Slovenskej demokratickej koalície podporu tomuto návrhu a prosím, páni poslanci a panie poslankyne, aby ste tento návrh podporili.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa hlási pán poslanec Engliš s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Nechcem polemizovať s pánom Krumpolcom, či je 10 % práve to, čo chceme deklarovať, keď chceme vstúpiť do Európy. Ale povedal, že chceme vstúpiť do Európy, a pritom si myslí, že nechceme zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň dôchodcov. Musím konštatovať, že vláda Mikuláša Dzurindu nechce zabezpečiť právo dôchodcov na dôstojnú životnú úroveň. Bohužiaľ, musím konštatovať, každý, kto podporí vládu a vládny návrh, nepodporuje dôstojnú životnú úroveň dôchodcov, a preto je môj názor, že maďarská koalícia to takto robí. Prepáčte mi, vy ste to tu verejne povedali.

    Ďakujem.

  • Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Aibeková, pripraví sa pán poslanec Drobný.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    v rozprave už odznelo veľa slov, také, ktoré majú racionálne jadro, a vidno, že poslanci sa problematike venujú a že ich zaujíma, ale aj také, len aby si niektorí urobili čiarku, že vystúpili. Mrzí ma z týchto niektorých vystúpení to, že ste obvinili nás opozíciu z populistického vystupovania a licitovania. Som rada, že viaceré kolegyne a kolegovia vám ukázali na reálnych číslach aj z minulých období, že to tak nie je. Ale mrzí ma, že ste si mnohí ani neprečítali poriadne dôvodovú správu, kde jednoznačne na strane 10 uvádza minister túto vetu: "Podľa odhadu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky životné náklady vzrastú v júli 2000 oproti júnu 1999 o 19,4 %." Takže žiadne populistické reči, žiadne licitovanie číslami. Takáto je realita, ktorú potvrdzuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Dúfam, že nebudete ministra podozrievať z nejakých populistických rečí a podhadzovania nejakých populistických čísel. Čiže vychádzame iba z tejto reality. Tak prosím vás, žiadne urážky o licitovaní. Ak tento návrh nepodporíte, tak vlastne idete aj proti vlastnému ministrovi. Ale v poriadku, je to vaša vec, ktorú si musíte v koalícii vybaviť, do toho vám ja hovoriť nebudem.

    Pýtate sa, vážené dámy, vážení páni, odkiaľ vziať peniaze. Niektoré návrhy a nápady tu už boli, hovoril o nich pán poslanec Šepták, pani poslankyňa Tóthová ako jedna z ostatných rečníčok v rozprave. Neviem, dámy a páni, či ste čítali dnešné články v novinách, kde sa hovorí o tom, koľko máme štátnych úradníkov a aké majú príjmy. Nuž vláda pri nástupe sľubovala, že zníži počet úradníkov o 10 %. Pozrite si tieto čísla. Máme viac ako 5 374 štátnych úradníkov. Myslím si, že je to riadne rozbujnený aparát, a ak vám prejde nové územné a správne členenie republiky, kde plánujete až 12 krajov, pribudnú vám ešte ďalší úradníci, ktorí vám znovu zhltnú peniaze. Keď si pozriete priemerné platy na niektorých ministerstvách, sú naozaj nízke, je to od 11 836 Sk, ale nepochopiteľné mi je, ako je možné, že na ministerstve hospodárstva je priemerná mzda viac ako 30 tisíc Sk, ministerstvo zahraničných vecí nebudem spomínať, pretože tam sú zahrnutí veľvyslanci, a aj keď sú...

  • Hlas z pléna.

  • Aha, ďakujem pekne, pán minister. Tieto čísla hovoria za všetko.

    Ale zamyslime sa predovšetkým nad tým počtom. Myslím si, že pre Slovenskú republiku je takýto počet úradníkov príliš veľký. Vážim si štátnych úradníkov, aj tí sú potrební, ale už nikdy neurobíte toto zníženie, ak prijmete zákon o štátnej službe, pretože ich zablokujete tak, ako sú, a okrem odchodu do dôchodku vlastne nebudete môcť žiadneho štátneho úradníka prepustiť. Zamyslite sa aj nad týmto, a to hlavne tí, ktorí obhajujete vládny návrh. Mnohí ste hovorili o tom, že podporujete vládny návrh, lebo je vlastne v duchu programového vyhlásenia vlády. Ale znovu, vážené dámy, vážení páni, vy ste asi nečítali programové vyhlásenie vlády.

    Pri svojom predchádzajúcom vystúpení pri prvom čítaní som odcitovala, čo máte v programovom vyhlásení vlády, čo sa týka občanov, predovšetkým tých, ktorí poberajú starobný dôchodok, čiže občanov vyššieho veku. Prečítajte si, čo vláda hovorí. Hovorí o dôstojnom živote týchto ľudí, o tom, aby sa v spoločnosti mohli aktívne uplatniť, takže takýmito návrhmi nepodporujete ani programové vyhlásenie vlády.

    Na záver ešte niekoľko slov. Pred pár rokmi bolo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny spojené s ministerstvom zdravotníctva. Aj dnes niektorí odborníci hovoria, že je škoda, že sa rozdelilo toto ministerstvo, tak ako mne je ľúto, že sa v Národnej rade rozdelil výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci na dva výbory. Tieto problémy veľmi úzko spolu súvisia nielen otázkou sociálnych lôžok, kde veľmi ťažko rozlišujeme niektoré lôžka, či skôr patria do nemocničnej starostlivosti alebo či skôr majú charakter sociálneho lôžka. Ale vôbec táto problematika veľmi úzko súvisí. Hovorím o nej preto, lebo veľmi úzko súvisí aj s otázkou dôchodcov a ich životnej úrovne, pretože oni sú veľmi často pacientmi, častejšie berú lieky, častejšie navštevujú lekára a starostlivosť o nich je naozaj finančne náročná. Preto aj prerozdeľujúci mechanizmus pre poisťovne v Slovenskej republike počíta s touto alternatívou a dáva na nich v prerozdeľovacom systéme vyššie číslo delenia finančných prostriedkov.

    Vážené dámy, vážení páni, keď budete rozhodovať o tom čísle, tak sa zamyslite aj nad tým, že priame platby od občanov v zdravotníctve vzrástli za jeden jediný rok o 17 %. Pozrite sa, koľko dôchodca dopláca na lieky, koľko dopláca pri ošetrení u lekára, napríklad aj u stomatológa, ak nemá 60 rokov a viac, takže ak spadá do tej kategórie medzi 18 a 60 rokmi, koľko dopláca. Pozrite sa na tieto sumy. Keď im dáte nízke dôchodky, vlastne ich aj zdravotne ohrozujete. Vy naozaj smerujete k tomu, čo sa hovorí o sociálnej eutanázii.

    Neodštátnení lekári sú vo veľmi zlej finančnej situácii a siahli k tzv. vyberaniu sponzorského. A veľmi častými, tak ako som hovorila, návštevníkmi u lekárov, pretože to potrebujú nevyhnutne, sú práve dôchodcovia. Kto je zvyknutý z tých čias, že keď sa ide k lekárovi, tak sa mu má dať? Dôchodca, aj keď malú sumu, tak toto sponzorské dáva. Započítajte si a pri rozhodovaní o úprave dôchodkov zamyslite sa aj nad týmto. Od 1. júla tu hrozí, že si budeme musieť v lekárňach platiť za všetky lieky, pretože Asociácia distributérov liekov a zdravotníckych pomôcok povedala, že už ďalej nemôže úverovať a sponzorovať štát a má nezaplatené účty ešte spred roka 1999. Sľubované riešenie starých dlhov ministerstvo a vláda nerieši. Takže od 1. júla tu môže nastať situácia, že si nebudeme musieť platiť len veľkú časť lieku, ale už aj celý liek, pretože jednoducho lekárne budú musieť vyberať priame platby, aby mohli zaplatiť distributérom a dovozcom liekov. Aj o tejto situácii sa hovorí. Od 1. júla by takisto mala byť podľa informácií ministerstva financií zrušená výnimka z dovoznej prirážky na lieky a materiál, z ktorého sa vyrábajú domáce lieky, suroviny na výrobu liekov. Znovu, ak to budú aj len 3 %, započítajte si ich do tohto. Pri rozhodovaní o dôchodkoch, prosím vás, berte do úvahy aj toto všetko.

    To nie sú len priame náklady, ktoré dôchodca musí zaplatiť, to znamená nájomné, energiu a stravu, ale aj tieto, ktoré ho takmer denne čakajú, pretože naozaj máloktorý človek nad 60 rokov nemusí brať nejaké lieky alebo podporné prípravky. Preto hovorím, že táto veľmi úzka súvislosť tu je. A, bohužiaľ, keď prerokúvame zdravotnícke zákony, tak väčšinou nezvyknete vystupovať a nezvyknete sa vyjadrovať k tejto problematike a mne sa u mnohých zdá, že im je aj ľahostajná.

    Preto na záver, veľmi ma mrzí aj prístup niektorých poslancov, keď sa prerokúval tento zákon. Smiech, ironické úškrny, samozrejme, potom sa prejavujú aj v tom, ako píšu niektoré médiá o dôchodcoch. Čo to je za novinára, ktorý si dovolí napísať, že o dôchodcov sa postará príroda? Veď to je hrubý vulgarizmus, to je až hyenizácia prístupu k týmto ľuďom. Dúfam, že aj keď nie je veľa poslancov pri prerokúvaní tohto návrhu zákona, že len nepribehnú zase vaši kolegovia, ktorí tu nesedia, a ani nevedia, čo odhlasujú. To je nedôstojný výsledok práce parlamentu a dúfam, iste ešte bude porada klubov, že sa zamyslíte aj nad slovami, ktoré som povedala.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa prihlásili dve poslankyne. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči.

  • Vážená pani kolegyňa,

    teraz som sa pýtala kolegov, aký bod programu prerokúvame, pretože som mala dojem, že sme sa vrátili k zákonu o zdravotnej starostlivosti.

  • Reakcia poslankyne Aibekovej.

  • Ale ja som vás veľmi pekne počúvala, takže neskákala som vám do reči ani pred chvíľou, ani teraz, preto buďte taká dobrá, naučte sa už raz správať v tejto snemovni, ako sa patrí.

    A po druhé by som chcela zdôrazniť, že je to azda paradoxné z vašich vystupovaní, ale ja ako poslankyňa Strany maďarskej koalície sa pokladám za poslankyňu vládnej strany. Neviem, kde je chyba, keď vládny poslanec podporuje vládny návrh zákona. A ešte raz a pri každom tomto, keď to využijete a zneužijete vaše faktické poznámky na to, aby ste osočovali Stranu maďarskej koalície, znova sa musím ohradiť proti tomu, čo pred chvíľou odznelo a znovu bolo opakované. Nič iné nerobíme, Strana maďarskej koalície a poslanci, ktorí budeme hlasovať za tento zákon, len podporujeme našu vládu. Keď je to chyba pre vládneho poslanca, tak potom sa môžeme o tom baviť, ale to je potom už o niečom inom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Áno, zvyšovanie dôchodkov veľmi úzko súvisí so zdravotným stavom. Budete sa diviť, pani poslankyňa Sárközy, pretože starí ľudia sú väčšinou tí, čo trpia na rôzne ochorenia chronického charakteru. Tak vám ich vypočítam, potrebujú si zo svojho príjmu, z dôchodku zabezpečovať napríklad diétnu stravu pri cukrovke, pri žlčníkových ochoreniach, pri pečeňových ochoreniach, pri žalúdočných ochoreniach a podobne. Potrebujú si, keďže najväčší výskyt onkologických ochorení je vo vyššom veku, potrebujú si ešte k liečbe, ktorú si musia priplácať alebo ktorú si musia úplne platiť, prikupovať a prilepšovať na strave, aby organizmus nechátral, ale bol pripravený na boj so zákernou chorobou, a nie s politickým protivníkom, ktorý im sľuboval, ako sa budú mať dobre, ako budú dvojnásobné platy.

    Chcela by som pripomenúť, že nielen niektorí páni poslanci sa vyjadrujú dehonestujúco na stranu možno svojich otcov a starých materí, ale sám pán minister zdravotníctva povedal, že starí Eskimáci to mali tak zaužívané, že keď už bol starý, tak sa odobral a išiel niekde zmrznúť. Takže ak pripravujete takýto osud pre dôchodcov, to ste im mali povedať na začiatku volebného obdobia, a nie im vraziť takýto nôž do chrbta počas vášho vládnutia. Chcela by som povedať, že v apríli 1999 som otvárala konferenciu ministrov zdravotníctva v mene prezidenta Rady Európy. A musím vám odporučiť, prečítajte si vystúpenie ministra Šagáta. Ak si ho prečítate, tak zistíte, že klamete a podvádzate všetkých nielen tu doma, ale aj v zahraničí.

  • Pani poslankyňa Aibeková, chcete reagovať?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Sárközy, divím sa, že teraz hovoríte, aký bol prerokúvaný návrh zákona. Dopoludnia, keď váš kolega pán poslanec Nagy vystupoval širšie k problematike, vôbec vám to neprekážalo, vtedy ste súhlasne pokyvovali. Vy ste si asi nepozreli, že tento návrh zákona sa týka aj invalidných dôchodcov a čiastočne invalidných dôchodcov a dohromady tvorí túto skupinu okolo 300 tisíc ľudí. Čiže nie je to zanedbateľné číslo. Veď preto som hovorila o súvislosti s touto problematikou aj so zdravotníctvom. Takže hovorila som k veci, pretože čísla a údaje boli uvádzané.

    Ja som vám nevytýkala, že obhajujete vládny návrh zákona, ale hovorila som vám, že idete proti programovému vyhláseniu vlády, keď podporujete takéto nízke percento. Pozrite si znenie programového vyhlásenia vlády a uvidíte, čo je tam sľúbené, to už ani nehovorím o sľuboch premiéra o 200-percentnom zvýšení dôchodkov a podobne. Takže buďte taká láskavá a neprekrúcajte moje slová. Hovorila som o programovom vyhlásení vlády, ktoré naozaj neplníte, a idete proti nemu.

    Čo sa týka slušného správania, pani poslankyňa, ospravedlňujem sa, že som kričala, ale vy nemáte právo hovoriť, aby sme sa naučili slušne sa správať, keď vy ste pred časom na jednu našu kolegyňu reagovali sprostým slovom.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Drobný, pripraví sa pán poslanec Mesiarik.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán minister,

    vážený predsedajúci,

    v českej reči sa hovorí, že "Dalibora naučila bída housti". A mňa naučila bieda merať biedu našich dôchodcov. Dnes, keď som potreboval Voltaren, triviálny liek, ktorý mnohí dôchodcovia denne používajú, lebo je to protireumatický, protizápalový a bolesť utišujúci prostriedok, je to liek, tu je, prosím, výpis jeho ceny, ktorý stál a stojí 151 Sk a ešte včera bol doplácaný 9,50 Sk a dnes je už 81 Sk, vybral som dve balenia, lebo ich potrebujem podľa lekára, ktorý mi ho indikoval, a za mnou stáli starkí, ktorí brali Voltaren, iné lieky, ktoré náhodou boli doplácané menej, zobrali a Voltaren nechali tak a nezobrali si ho.

    Tak to je istým spôsobom genocída dôchodcov, na ktorej sa podieľame všetci. Voltaren mierni bolesť a istým spôsobom robí životný komfort. A taký človek potom dostane depresiu a nechce žiť na tomto svete. A čo sa s ním stane potom, neviem. Ale, priatelia, to je tvrdá realita, lieková politika k tomuto doviedla, k tomuto vedie. Údajne už to robia lekárne, pretože nechcú zálohovať nedostatkový zdravotnícky rozpočet rezortu zdravotníctva. Tak sa mi potom zdá, že to, čo napísala Jednota dôchodcov na Slovensku, nie je také tvrdé. Spočiatku som to považoval za tvrdé, prečítam vám len dva odseky. Máte to pred sebou, ale pripomeňte si to:

    "Vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,

    Konfederácia odborových zväzov a Jednota dôchodcov na Slovensku, obraciame sa na Vás vo veľmi kritickej a dosiaľ najhoršej situácii života dôchodcov ako zo stránky sociálnej, zdravotnej, tak aj z hľadiska nepredstaviteľnej hmotnej biedy a úrovne nášho duchovného života. Privádza nás do takejto situácie reálny život väčšiny dôchodcov, keď naša životná úroveň každým dňom klesá a dostáva sa do polohy prakticky neriešiteľnej. Príčina tohto stavu je neplnenie zákona o valorizácii dôchodkov a v poslednom období skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky medializovala svoje rozhodnutie o valorizácii dôchodkov v roku 2000 v priemere 7 %."

    Priatelia, tento list sa zdal naozaj spočiatku tvrdý, ale keď si zoberiete len túto situáciu s triviálnym liekom Voltarenom, tak dôchodca je naozaj zúfalý. A, pani kolegyňa Sárközyová, maďarskí dôchodcovia takisto trpia. Vy musíte aj na toto reagovať. Musím vám povedať, že naozaj to nemienime pejoratívne. My to myslíme, že naozaj je núdza a tú núdzu treba riešiť. 19,4-percentné zvýšenie dôchodkov, valorizácie dôchodkov je potrebné, lebo tým viac budú v zúfalom stave. Všetci. A keď sa tam dostaneme my, tak budeme aj my veľmi zúfalí dôchodcovia Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ospravedlňujem sa cteným kolegom, budem reagovať poslednýkrát s faktickou poznámkou. Buďte takí dobrí, poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko, a nechajte tú maďarskú kartu, teraz zvyšujeme dôchodky. O našich dôchodcov sa postaráme my pomocou našej vlády, to nie je vaša záležitosť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mesiarik, pripraví sa pán poslanec Maxon.

    Pán poslanec, chcete ešte reagovať?

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyňa, nekričte, nič nie je zakázané, čo je v rokovacom poriadku. V rokovacom poriadku je, že keď predrečník chce reagovať, tak môže.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pani kolegyňa Sárközy, neviem, akú ste mysleli vládu, či v Budapešti či našu bratislavskú, pretože to sú naši dôchodcovia, aj vaši maďarskí. Všetkých ľutujem, pretože keď si musia takýmto spôsobom brať od úst a dávať na lieky, tak to je skutočne vrcholná bieda. A keď ich to prinútilo napísať také tvrdé slová, keď som čítal, sú v tom aj maďarskí dôchodcovia, tak preto si myslím, že žiadna iná vláda sa nepostará ani o maďarských dôchodcov, len naša slovenská vláda. Ste teraz aj vy, maďarskí kolegovia, v nej. Priatelia, snažte sa. Preto si myslím, že to percento, o ktorom hovorila kolegyňa Keltošová, 19,4 % je reálne percento zvýšenia, a myslím si, že nemôžete len držať chrbát vláde, ale musíte sa aj istým spôsobom riadiť podľa svojho svedomia, pretože do svedomia nám jasne ukazuje, že bieda dôchodcov je strašná. Tak sa riaďme pri hlasovaní o 19,4 % svojím svedomím a ja si myslím, že budete aj vy spokojná. A nemusíte držať vláde chrbát, pretože vláda si ho udrží sama. A myslím si, že percento, ktoré navrhla kolegyňa Keltošová, je reálne percento zvýšenia valorizácie.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mesiarik. Pripraví sa pán poslanec Maxon.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    pán minister,

    poslankyne, poslanci,

    vážení hostia,

    valorizácia dôchodkov je, ako ukazuje rozprava, a vôbec aj prax od roku 1990, skutočne citlivý problém, pretože za tým stoja ľudia, dôchodcovia, občania, ktorí sú skutočne zraniteľnou skupinou a sú odkázaní na to, ako budú žiť, aký budú mať dôchodok. Okrem toho pripomínam, že je za tým viac ako milión našich občanov. Samozrejme, to vyvoláva aj zvláštnu atmosféru, ktorá sa prejavuje aj dnes v parlamente.

    Chcem len pripomenúť, ako som v prvom čítaní vo faktickej pripomienke pripomínal, že takáto atmosféra nie je ojedinelá. Od roku 1990 boli vždy pri valorizácii dôchodkov počas každej vlády problémy, problémy finančné, od roku 1996, ale i, samozrejme, problémy opozície a koalície. A preto si myslím, že návrh, o ktorom som aj ja hovoril vo výbore a o ktorom tu dnes hovoril pán poslanec Faič - o potrebe zmeniť systém valorizácie -, je skutočne aktuálny. A vyzývam aj pána ministra, aby sme nečakali do nového systému, pretože on môže byť o rok, o rok aj pol, a pri tejto skupine dôchodcov sa možno ani nový systém neprejaví, aby sme skutočne našli taký systém, aby sme sa tu nedôstojne nehádali, pretože nevidím ani morálne právo, aby sme v parlamente niektorými invektívami vlastne narábali s touto skupinou ľudí. Sú to ľudia, ktorí si celý život platili poistenie, niekto tvrdí, že nie, že platili dane, ale to bol systém poistenia. A niet dôvodu teraz spochybňovať to, či majú alebo nemajú nárok na primeraný dôchodok, tak ako to hovorí zákon číslo 41 v súvislosti s valorizáciou.

    Čo ma mrzí ešte viac a niektorí z vás to tu aj jasne povedali, uvedomte si, že sú to voliči. Skutočne je to nešťastné spájanie, ak spájame valorizáciu dôchodkov s voľbami, s voličmi, s politikou. Ja som sa napríklad pred tromi dňami stretol s názorom, keď ma jeden vysokopostavený činiteľ oslovil a hovorí mi: Pán poslanec, si si vedomý, že obhajuješ skupinu ľudí, ktorí volia niekoho iného? Čo to pomôže tej alebo onej strane? Ja inak nemôžem nazvať takéto názory ako hlúposť a takýto človek by si prinajmenšom zaslúžil poriadne po papuli. Ale dajte po papuli verejnému činiteľovi. To nejde.

    Takže, chcem len dokumentovať, že nájdime spoločne nový systém, taký, ako dnes bolo hovorené, aby nie z parlamentu ani vlády, ale aby zo zákona automaticky patrila valorizácia, ako sme to dokázali v iných prípadoch od roku 1990.

    Kde vidím chyby? Desať rokov funguje, ako tak funguje trhový systém. Ale desať rokov funguje stále starý systém dôchodkového zabezpečenia. Prečo teda ani jedna vláda od roku 1990 nepristúpila k reforme? Prečo ani jedna vláda nepočítala s tým, že ide privatizácia? A my sme to navrhovali v roku 1990 za odbory, aby sa z privatizácie tak ako na reštitučný fond odkladali peniažky aj do sociálneho fondu na takéto prípady. Dnes nemusel byť problém. Samozrejme, už plakať nad rozliatym mliekom sa neoplatí.

    Pokiaľ ide o naše a moje stanovisko k vládnemu návrhu zákona, len potvrdzujem to, čo dnes zrekapituloval pán Šepták, čo všetko počul, že 7 % - som toho názoru - skutočne nepokrýva ani z jednej tretiny rast životných nákladov pre túto skupinu občanov a že pre mňa je 7 % neprijateľných.

    Samozrejme, že treba chápať aj problémy, a to všetci chápeme, aj finančné problémy v Sociálnej poisťovni, aj finančné problémy v štátnom rozpočte. Ale položme si otázku: Môže za to dôchodca? On nezapríčinil problém insolventnosti alebo finančný problém v Sociálnej poisťovni. Nakoniec, po zvažovaní aj z mojej strany, pretože viackrát som vyslovil svoj názor, že by bolo treba minimálne o 14 % valorizovať dôchodky, nakoniec som zistil i po včerajšku, že nemá zmysel predkladať tomuto parlamentu ďalšie variácie. Dnes sú tu tri a po určitom kompromisnom zvažovaní aj z mojej strany chcem len podporiť návrh, ktorý predložil pán poslanec Rusnák na minimálnu valorizáciu 10 %, ale s tým, a už to, myslím, povedala pani Aibeková, že musíme a mali by sme dôchodcov ochrániť aj v tej druhej oblasti, pretože už je v parlamente zákon, o ktorom sme hovorili v súvislosti s liečebnou starostlivosťou, ktorých by mohol postihnúť, a sú sústavné návrhy a námety, ako dôchodcom to alebo ono zobrať. Takže ochráňme ich a verím, že pokiaľ aspoň 10 % bude schválených, jednoducho dôchodcovia ako tak budú môcť s biedou prežiť.

    Na záver, pokiaľ ide o problémy, kde zohnať finančné prostriedky, len pripomínam, že z tohto miesta som kritizoval návrh, keď prišiel do parlamentu návrh na zrušenie možnosti predčasného odchodu do dôchodku. Bolo mi vtedy odpovedané, že ušetríme toľko a toľko miliónov alebo miliárd korún. Takže, je tu jeden zdroj, ušetrili sme, že nebude chodiť naďalej tých 30 tisíc ročne do predčasného dôchodku, to je jeden zdroj, len treba tie peniaze správne umiestniť.

    Podotýkam, vráťme sa k privatizácii. Včera vo výbore sme sa dohodli aj s pánom riaditeľom Sociálnej poisťovne a v pondelok bude prvé rokovanie, aby sme pomohli Sociálnej poisťovni hľadať zdroje a také možnosti, ako dnes bolo spomínané, a to je vydobyť pohľadávky, umožniť Sociálnej poisťovni predávať pohľadávky tak, aby sme aspoň niečo mohli z tých 40 mld. korún pre Sociálnu poisťovňu vymôcť. Pevne verím, že keď všetci pomôžeme, vo výboroch, kluboch a, samozrejme, aj z odbornej úrovne, určite na tých 10 % nájdeme.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chce reagovať osem poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Pán poslanec Mesiarik má zatiaľ najväčší úspech.

    Pán poslanec Prokeš, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Rád by som len povedal pánu poslancovi Mesiarikovi, že je hrubou ilúziou myslieť si, že zrušením možnosti odchodu do predčasného dôchodku sa niečo ušetrilo. Na to máme príliš veľkú armádu nezamestnaných, to znamená, že 30 tisíc nepôjde do predčasného dôchodku, ale budeme mať 30 tisíc mladých nezamestnaných, ktorí vyšli zo školy, pretože ich nebudeme mať kde zamestnať. A keď dva roky nezakopnú o prácu, v živote viac už o prácu nebudú mať záujem. Čiže budeme rozširovať dlhodobo nezamestnaných, zámerne nezamestnaných a bude nás to stáť mnohonásobne viac, než koľko by sa ušetrilo alebo čo sa zdanlivo ušetrí týmto zrušením. To je jedna vec.

    Ale druhá vec je, pán poslanec Mesiarik, bohužiaľ, musím povedať, že patríte medzi tú skupinu politikov, ktorí pomáhali vytvárať systém, ktorý dnes je. Ak hľadáme nejaké peniaze aj pre dôchodcov, musíme riešiť predovšetkým otázku nezamestnanosti a, bohužiaľ, aj vaša politická strana sa podpísala pod to, že je dnes taká armáda nezamestnanosti. Takisto patríte medzi tých, ktorí sa smiali z toho, keď sme hlásali už od roku 1992, že kto kupuje zahraničné výrobky, berie prácu občanom Slovenskej republiky, že ste miesto toho, aby ste vychovávali, že tu totálne zlyhali odbory, aby vychovávali našich občanov k solidarite vlastnou spotrebou domácich výrobkov, a tým si zabezpečovali prácu, tak dnes sa bijeme do pŕs, ako chceme pomáhať a hľadať peniaze pre dôchodcov. Keby sme vzopli sily vtedy, a naozaj nie po funuse, keď horí celá strecha a vlastne celý dom, teraz už darmo hlásate, že treba kupovať domáce výrobky, už sa to objavuje aj v televízii. Ale tých 700 miliónov, ktoré by išli na zvýšenie dôchodkov, tak sa v tejto spotrebe otočí a vráti sa vo forme zvýšenej zamestnanosti. Tak tu hľadajme riešenie.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem skutočne podporiť pána poslanca Mesiarika a dodať iba toľko, že táto debata mi naozaj niekedy pripadá potrhlo, resp. je to zvrhlá debata, akoby niektorí páni poslanci zabudli na to, že majú svojich rodičov, eventuálne starých rodičov. Snáď iba toľko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Mesiarik povedal jedno z možných riešení, vytvoriť penzijné fondy a využiť privatizáciu na toto. Predtým hovoril niečo podobné, o návrhu iného charakteru, ale zase len v teoretickej polohe pán Bohunický. Mne nie je jasné jedno. Vy máte vládnych ministrov, ste poslanci vládnej koalície, máte všetky legislatívne nástroje v rukách. Na vás môžu robiť všetky výskumné inštitúcie, ktoré sú pri ministerstvách. Prečo nenavrhnete toto riešenie, ale v reálnej podobe, nie proklamatívnej? Veď sa ide privatizovať majetok za 400 miliárd. Len Slovenský plynárenský priemysel má hodnotu vyše 200 miliárd. Prečo nevytvoríte penzijné fondy a nezaložíte podmienky na trvalé financovanie dôchodcov? Len o tom rozprávate, ale nič neurobíte. Veď my to musíme robiť na kolene, vy máte všetky nástroje v rukách. A rozprávate, rozprávate a nekonáte a čudujete sa, že nás to už nebaví. 19,4 % je minimum, ktoré dôchodcovia majú na vyrovnanie toho, čo ste im zobrali z vreciek. O čom tu diskutujeme? Minimálne 19,4 % treba schváliť na zvýšenie dôchodkov a riešenia, sám si povedal, len ich pripravte do realizácie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Občas si aj poslanec v opozícii spomenie na to, že keď robí svoj výkon poctivo, tak ako má, kontroluje exekutívu, že narobí ministrom aj nie dvakrát príjemné chvíle. Nám sa to podarilo, keď sme boli ako vládni poslanci, niekoľkokrát. A skutočne mi veľakrát bolo ľúto nášho ministra financií, terajšieho pána poslanca Kozlíka, nech vám povie, aké pocity mal, keď sme mu ponavršovali niektoré kapitoly alebo sme mu navrhli zvýšenie dôchodkov. Vysvetľoval, že sa to nedá. Ale vedeli sme, že jednoducho on ten problém zvládne.

    Možno vy máte skutočne problém, lebo máte ministerku, ktorá nevie zo svojho platu ušetriť dosť pre svoju rodinu, tak jednoducho nevie gazdovať s národnými financiami. Preto si urobte poriadok, aby ste to zvládli, lebo potom neobstojí, ak pani poslankyňa Aibeková hovorí o problémoch zdravotníctva v tejto súvislosti, ak ju druhá pani poslankyňa napomenie, to potom nesedí. Ja som to vysvetlila, ako to súvisí, a potom mi to pripadá divné, keď práve tá istá pani poslankyňa hovorí nie o zvyšovaní dôchodkov, ale hovorí o privatizácii počas Mečiara. A dokážem vám, že aj to spolu súvisí. Za Mečiara kúpele sa privatizovali prívržencom Mečiara. Teraz nešli Mečiarovým ľuďom, ale sa reprivatizovali vašim ľuďom. Tak ale povedzte mi, čo z toho má dôchodca, že sa zmenil majiteľ, ak ste súčasne prijali zákon, ktorým znemožníte dôchodcovi, aby sa z toho mizerného dôchodku dostal do kúpeľov. Takže vidíte, všetko so všetkým súvisí.

  • Ďakujem za slovo.

    Pripadám si ako v nejakej absurdnej dráme, pretože my dnes hovoríme o tom, či treba dodržať zákon alebo nie. Netreba dodržať zákon. Pán minister, za to mu všetka česť, predložil návrh zákona, resp. predložil do parlamentu materiál, ktorý hovorí o tom, že treba dodržať zákon. Neviem, prečo vôbec tento parlament diskutuje o tom, či treba alebo netreba dodržať zákon. O čom to vlastne hovoríme? Pýtam sa, na čo prijímame zákony, keď sa nedodržiavajú, a diskutuje sa o tom, či treba dodržať alebo netreba dodržať zákon. Povedzme to inak. To je jedno, ad hoc si schváľme, čo chceme. Jednoducho tým dôchodcom patrí pätinové zhodnotenie ich úniku finančných prostriedkov vďaka nešťastným ekonomickým dôsledkom terajšieho vládnutia pána Dzurindu, jednoducho im treba dať. O čom tu hovoríme? O čom sa bavíme?

    Ďakujem.

  • Neustále sa tu krútime okolo toho, že niet peňazí a kde ich zobrať. Dokonca aj pán poslanec Mesiarik zvážil a stiahol svoj pôvodný návrh, kde navrhoval 15-percentnú valorizáciu, už iba na 10-percentnú valorizáciu.

    Domnievam sa, že vláda na tých 10 % má a my tu hráme len hlúpu hru. Veľmi dobre si totiž pripomínam vystupovanie pani ministerky Schmögnerovej v Site, kde ju redaktor tlačil k tomu, aby povedala, nakoľko je vláda schopná zvýšiť dôchodky. A keď nechcela povedať, tak on sám povedal určité sumy a keď povedal 10 %, tak pani ministerka povedala, áno, to by bolo pre vládu prijateľné. Čo je zrejmé, tých 10 % je. Tu sa podsunulo 7 %, nech sa tu poslanci požerú, že to zvýšime o 3 % a budeme sa my poslanci cítiť hrdinami. Myslím si, že treba naozaj - nechápem, prečo aj pán poslanec potom sťahuje svoje návrhy, a neurobil to po prvýkrát, ale viackrát -, trvať na pôvodných návrhoch a skutočne zo zákona dať dôchodcom, čo im patrí.

    Práve dnes sa objavilo v médiách, že sa ide zvyšovať cena plynu o 30 %. Bola to overená správa. Čiže vzhľadom aj na to ideme im dať 7 %? Z čoho už potom naozaj tí ľudia budú žiť?

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcela som hovoriť v súvislosti s vystúpením pána poslanca Mesiarika o niektorých veciach, ktoré spomenuli vo svojich poznámkach už moji predrečníci, takže budem veľmi stručná.

    Naozaj sa čudujem, pán poslanec, že ste tie návrhy, ktoré ste predniesli v rozprave, neuviedli do života už dávnejšie. Táto vládna koalícia je pri moci už takmer dva roky a keď hovoríte, že treba zmeniť systém, tak si myslím, že ste mali dosť príležitostí aspoň na to, aby ste začali na zmene tohto systému pracovať, lebo naozaj sa obávam, že aj tieto vaše dobré nápady zaniknú tak, ako je pre vás, prepáčte, pán poslanec, už typické, že vždy na verejnosti hovoríte, aké skvelé riešenia máte, čo všetko chcete v rámci pozmeňujúcich návrhov dať, a obyčajne vaše pozmeňujúce návrhy stihne taký osud, že ich stiahnete predtým, ako sa vôbec o nich hlasuje.

    A ešte jedna drobná poznámka. Veľmi čudné počty ste nám predviedli, pán poslanec. Vyjadrili ste sa v rozprave, že 7 % vlastne nepredstavuje ani tretinu, ani tretinu toho, čo dôchodcovia potrebujú. Súhlasím s vami. Ale keby som mala brať tento argument vážne, potom celok, keď 7 % nie je ani tretina, celok by predstavoval pri akceptácii, že je to tretina, 21 % a zrazu je pre nás východiskom hlasovať za 10 %. Tu mi to nesedí. Znovu sú to len krásne reči. A ten konkrétny čin, to je jednoducho hanba.

  • Pán poslanec Mesiarik, ja by som sa chcel vyjadriť k tomu, čo si povedal, že by si ten vysokopostavený zaslúžil po papuli. Čudujem sa, že ti niektorí poslanci z koalície v tom nepomôžu. Však máte medzi sebou aj pána Šebeja - karatistu. Predpokladám, že pred takou osobnosťou by si ten dotyčný dal bacha. A ty ako baník, by si sa nemal báť. Pokiaľ potrebuješ pomoc, som ochotný.

    Ale chcem povedať ďalšiu vec, pán poslanec Mesiarik. Ja ako prezident konfederácie som sa, žiaľ, stretol aj s názorom, že aj sociálny systém, ktorý nechá dôchodcov zomrieť, je tiež sociálny systém. Bohužiaľ. Čiže nechá dôchodcov odkázaných na seba. A mám pocit, že vláda Mikuláša Dzuridnu predloženým návrhom zákona realizuje takýto sociálny systém, že chce nechať dôchodcov zomrieť.

    Tomu dotyčnému pánovi som povedal, že nech to viac nezopakuje, lebo ho vyhodím von oknom. Teraz to odporúčam dôchodcom, aby to zrealizovali s touto vládou, veľmi rád im pomôžem, i keď budem riešený v imunitnom výbore.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mesiarik chce reagovať na vystúpenie.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja by som len niekoľko poznámok. Pán Oberhauser hovorí a čuduje sa. Nie je mu jasné, prečo tie návrhy neriešime. Ono to nie je jasné ani mne. Len dúfam, že začneme pracovať spoločne tak, že budeme tieto veci riešiť skôr, ale aj v parlamente sa potrebuje viac tvorivej a pracovnej atmosféry, a nie hádok.

    Pokiaľ ide o otázku alebo vystúpenie pána Hudeca a ďalších o stiahnutí návrhu, nič som nepodával, tak nič nesťahujem. Mal som len vyjadrenia pred rokovaním k tomuto bodu pred týždňom, že čo by som navrhol, ale nič nesťahujem. Je to kompromis aj vo mne, veľký kompromis, aby som sa mohol prikloniť v vyššiemu percentu a nešiel s iným návrhom.

    Pokiaľ ide o ponuku pána Engliša, samozrejme, pán kolega, to zoberiem, ale keďže nevieš, o koho ide, tak to sa dohodneme potom, aby to nebol aj tebe blízky človek.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší v poradí je do rozpravy prihlásený pán poslanec Maxon.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    občas skutočne neviem, ako sa k niektorým veciam zachovať, akým spôsobom k niektorým veciam zaujať stanovisko, pretože v našej spoločnosti sme si zvykli mnohé vyhlásenia považovať za relevantné a pravdivé a z toho pohľadu sa potom naozaj niekedy človek čuduje, prečo musí byť takáto diskusia.

    Dámy a páni, 26. mája tohto roku na tlačovej konferencii predseda vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda jasne a zrozumiteľne chcel prezentovať slovenským občanom, nieže chcel, ale aj prezentoval slovenským občanom a svetu, ktorý sa o nás zaujíma, že ekonomika Slovenska sa stabilizovala a postupne dochádza k jej oživeniu, deficit štátneho rozpočtu predstavuje len 1,2 mld. Sk oproti deficitu za to isté obdobie, ktorý bol 7,8 mld. Sk, po prvýkrát od roku 1995 vykázalo Slovensko v apríli aktívne saldo obchodnej bilancie, po dlhšom čase miera inflácie, teda rast spotrebiteľských cien za ostatný mesiac bol nulový.

    Vážené dámy a páni, ak parametre slovenskej ekonomiky sú také mimoriadne pozitívne, ak sa rozpočtové hospodárenie vyvíja v intenciách tak, ako ich prezentoval pán predseda vlády, tak potom naozaj nevidím dôvod, prečo o zákonnom nároku na zvyšovanie starobných dôchodkov musí byť táto diskusia a diskusia vedená tak, ako v tejto snemovni prebieha.

    Dámy a páni, mám česť byť v tejto snemovni už druhé volebné obdobie, ale niečo také absurdné, ako povedala momentálne neprítomná pani poslankyňa Sárközy, podľa zákona -ová, tak to som tu skutočne ešte nepočul. Ak má takú politickú, morálnu a osobnú odvahu vydávať istú skupinu ľudí, o ktorých teraz rokujeme, za ľudí, ktorí sú ich a o ktorých sa ona postará, tak, vážené dámy a páni, predovšetkým, pani poslankyni Sárközy, ale aj vám, ktorí by ste istým spôsobom, mohli... Pardon, zisťujem, že pani poslankyňa je tu, tak mi dovoľte, aby som vám povedal, ako sa o tých poberateľov starobných dôchodkov staráte.

    Vážená pani poslankyňa, vážená snemovňa, 38 % z 230 000 osamelo žijúcich dôchodcov sa dostalo vplyvom rastu regulovaných cien pod hranicu životného minima, 38 % z 230 000 poberateľov starobných dôchodkov, ktorí žijú osamelo. 16 % dôchodcovských párov je pod hranicou životného minima. Takže, vážená pani poslankyňa, takto sa staráte o starobných dôchodcov v tejto krajine.

    Vážené dámy a páni, v stave hmotnej núdze je vyše 11 % populácie občanov Slovenskej republiky. To znamená, že takmer 600 000 osôb nedosahuje ani dávky životného minima. Ak by, prosím, bola diskusia na túto tému, tak mi dovoľte, aby som vám prezentoval relevantný údaj z roku 1998. Veľmi nás tento údaj mrzel, ale v stave hmotnej núdze v roku 1998 boli 4 % populácie Slovenskej republiky a považovali sme toto číslo za mimoriadne dramatické a veľmi kritické. Dnes, dámy a páni, je to 11 % populácie. Neviem, či sa s pánom ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny zhodneme, ale relevantný údaj, ktorý prognózuje odhad do konca roku, je, že ten objem zo 600 000 osôb, ktoré sú v stave hmotnej núdze, sa do konca roku pravdepodobne zvýši na 800 tisíc jedincov.

    Dámy a páni, situácia v našej krajine je naozaj zložitá. V kontexte s tým, naozaj, mimoriadne prekvapujú tie pozitívne vyhlásenia predsedu vlády. Dámy a páni, ak ekonomický vývoj Slovenskej republiky je taký, ako prezentuje Mikuláš Dzurinda, tak moja otázka znie: Prečo sú kvalifikované odhady do konca roku 2000, že 60 % populácie Slovenskej republiky bude žiť na hranici alebo okolo hranice životného minima?

    Dámy a páni, z pohľadu celkovej sociálnej situácie ešte jeden relevantný štatistický údaj. V roku 1993 sa počet poberateľov sociálnych dávok zvýšil o 33 %. Dámy a páni, ak si uvedomíte, čo sa udeje 1. júla 2000, keď zákonná sociálna dávka sa znižuje o 50 %, tak treba s touto skutočnosťou naozaj veľmi vážne kalkulovať a myslím si, že to bude jeden z prvých bodov, ktorým sa budeme venovať po parlamentných prázdninách.

    Dámy a páni, veľmi veľa sa povedalo o tom, aký prístup bol k starobným dôchodkom v predchádzajúcom období. Dovoľte mi, aby som prezentoval graf medziročného vývoja cien a miery inflácie, ktorý nepochybne na zákonné dávky starobných dôchodcov má eminentný vplyv, ale chcel by som vám prezentovať predovšetkým graf vývoja starobných dôchodkov. Dámy a páni, takto vyzerá graf poberania starobných dôchodkov počas Mečiarovej vlády. Takto vyzerá graf počas Dzurindovej vlády. Pardon. To je miera nezamestnanosti. O tej chcem hovoriť. Graf vývoja starobných dôchodkov vyzerá takto. Od roku 1994: 6,1, 3,1, 6,9, 3,5, rok 1998 1,4, to znamená, že žiadny populizmus pred voľbami a rok 1999 6,6 % pokles reálnych príjmov poberateľov starobných dôchodkov. Takže opäť sa s dôverou obraciam na vás, pani poslankyňa Sárközy, ak to myslíte vážne, tak, prosím, začnite sa o tých poberateľov starobných dôchodkov starať, pretože tieto grafy svedčia naozaj o niečom celkom inom.

    Dámy a páni, už tu bolo povedané, že táto sieň sa stala miestom licitácie výšky, ktorá sa navrhuje z hľadiska valorizácie starobných dôchodkov. Dámy a páni, o čom to hovoríte? Túto licitáciu ste si mali prediskutovať vo svojich politických centrálach. O akej licitácii z hľadiska Hnutia za demokratické Slovensko diskutujete? V januári, myslím, okolo 22. januára 2000 na základe relevantných údajov predložil minister práce, sociálnych vecí a rodiny kvalifikovaný odhad. Ak sa má udržať životná úroveň poberateľov starobných dôchodkov, tak je nevyhnutné, aby sa dôchodky valorizovali o 19,4 %. My o ničom inom nehovoríme, my nelicitujeme, dámy a páni. Vaše politické centrály sa stali miestom dražobných aukcií a vy licitujete o výške starobných dôchodkov. My sa držíme exaktných relevantných údajov, ktoré predložil v januári roku 2000 tu prítomný minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán minister Magvaši.

    V kontexte s tým potom veľmi čudne vyznievajú konštatovania v januári roku 2000. Keď tento návrh bol predmetom diskusie v médiách, tak podpredseda vlády pre ekonomiku pán Mikloš sa veľmi čudoval, že on o žiadnom takomto návrhu nevie. Súčasne sa ministerka financií vyjadrila, že tento návrh je nerealizovateľný, a nakoniec, dámy a páni, nielen politické centrály, ale vláda Slovenskej republiky bola miestom licitácie výšky starobných dôchodkov. Takže naozaj sme nešli cestou licitácie, držíme sa relevantného údaja, s ktorým vyšlo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Dámy a páni, v kontexte s tým, čo bolo povedané, nemyslel som si, že moje vystúpenie rozšírim aj o tento rozmer. Ale v kontexte s tým, čo bolo povedané, aj vo vzťahu k tomu, že ste Hnutie za demokratické Slovensko ako opozičný subjekt pasovali do pozície licitátora, tak mi predsa len dovoľte spomenúť jeden politický dokument, ktorý nedávno významným spôsobom rozvíril diskusiu na politickej scéne, a dnes akoby sa o ňom už nediskutovalo.

    Vážené dámy a vážení páni, predseda Národnej rady Slovenskej republiky a súčasne predseda Strany demokratickej ľavice pán Jozef Migaš v koaličnej rade predložil hodnotenie vládnutia tejto vlády. Dámy a páni, v časti 4, čo sa nedarí plniť z programového vyhlásenia, sa doslova píše: "Nedarí sa uskutočňovať reformné kroky tak, aby sa ich náklady rovnomerne rozložili na všetky vrstvy a aby čo najmenej zaťažili príjmovo najslabšie skupiny obyvateľstva." Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny vie, že z hľadiska štatistík, čo je istým spôsobom paradoxné, poberatelia starobných dôchodkov nepatria do tej príjmovo najslabšej skupiny, že je to trošku iná kategória, ale nepochybne do tejto skupiny patria aj ako druhí poberatelia starobných dôchodkov.

    Dámy a páni, v tomto dokumente sa ďalej píše, a to by som chcel zdôrazniť v kontexte s tým pozitívnym makroekonomickým vývojom, ktorý prezentuje predseda vlády: "Mikroekonomika zaostáva dokonca ešte viac ako za predchádzajúcej vlády. Vyrovnávanie deficitu štátneho rozpočtu sa uskutočňuje prevažne na úkor občana, prebieha zníženie reálnych príjmov obyvateľstva, zaznamenávame enormný nárast nezamestnanosti, je ohrozená prevádzka vysokých škôl, zhoršuje sa zdravotná starostlivosť o občana."

    Dámy a páni, dovoľte mi niekoľko údajov z hľadiska vývoja zamestnanosti. Túto skutočnosť chcem pripomenúť predovšetkým preto, že má významný vplyv na výber poistného do Sociálnej poisťovne. A nakoniec budem veľmi rád, pán minister, keď budeme trošku zreteľnejšie poznať, čo to znamená kritický pokles, lebo vy sám ste povedali, že sa zaznamenal kritický pokles výberu poistného do Sociálnej poisťovne.

    Dámy a páni, ak hovoríme o nezamestnanosti, prirodzene, netýka sa poberateľov starobných dôchodkov, ale týka sa príjmov Sociálnej poisťovne. A už dnes vieme, že akékoľvek zvýšenie starobných dôchodkov Sociálna poisťovňa nebude schopná znášať. Ale predsa len v kontexte s týmto bodom rokovania mi dovoľte niekoľko relevantných údajov v oblasti zamestnanosti paradoxne, aj keď hovoríme o poberateľoch starobných dôchodkov.

    Vážené dámy a páni, 250 000 mladých ľudí do veku 29 rokov je bez práce. Podiel nezamestnaných mladých ľudí bez práce je viac ako 44 %. 50 000 mladých absolventov z celkového počtu 103 000 kvalifikovaných mladých ľudí zostane pravdepodobne bez práce. Na jedno voľné pracovné miesto je 33 nezamestnaných. Dámy a páni, naozaj je to veľmi zjednodušený model, ktorý vám teraz chcem prezentovať, ale na 100 000 nezamestnaných táto spoločnosť len prostredníctvom podpory v nezamestnanosti bez ďalších odvodov vynakladá približne 3,6 mld. Sk. Dámy a páni, ak týchto 3,6 mld. Sk by predstavovala zahraničná pôžička, tak koľko pracovných miest by sme vytvorili v oblasti infraštruktúry a, celkom jasne a zreteľne poviem, koľko pracovných príležitostí by našli ľudia za 3,6 mld. Sk verejných investícií v práci napríklad na výstavbe diaľnic? Dnes táto spoločnosť dáva 3,6 mld. Sk bez toho, aby sa vyprodukovala čo i len koruna hrubého domáceho produktu.

    Dámy a páni, v súvislosti s touto skutočnosťou mi dovoľte povedať ešte jednu vec, pretože celá diskusia je o ekonomike a o ekonomických možnostiach tejto krajiny.

    Dámy a páni, nekonečne dlho sa predchádzajúcej vláde vytýka, ako zadlžila túto krajinu predovšetkým vo vzťahu k vonkajšej zadlženosti. Takže, dámy a páni, dovoľte mi povedať, že celková zadlženosť Slovenskej republiky v roku 1998 na jedného obyvateľa Slovenskej republiky bola 79 000 Sk. V roku 2000 aktuálne k máju tohto roku je zahraničná zadlženosť na jedného občana Slovenskej republiky 91 000 Sk. Dámy a páni, ale v čom je principiálny rozdiel? V tých 79 000 Sk zadlženia na jedného obyvateľa sú vybudované infraštrukturálne projekty na Slovensku, diaľnice a nakoniec aj nekonečne dlho kritizované vodné diela. V tomto navŕšení zo 79 000 Sk na 91 000 Sk sú bohapusto prejedené prostriedky v tejto krajine, ani jedna koruna nebola efektívne smerovaná do rozvojových projektov a investícií. Nič sa v tomto období neinvestovalo. Dámy a páni, tieto peniaze sa investovali do zvýšenia miery nezamestnanosti z 12 %, ktorú sme považovali za naozaj veľmi kritickú, na 20 - 21 %.

    Dámy a páni, tlačovka, ktorá bola 26. mája tohto roku na Úrade vlády, mala ešte jednu dimenziu. Predseda vlády veľmi pozitívne hodnotil vývoj v oblasti miery nezamestnanosti. Z 20,3 % poklesla miera nezamestnanosti na 19,7 %. Tak mi dovoľte, vážený pán neprítomný predseda vlády, aby som vám k tomuto obrovskému úspechu veľmi srdečne zagratuloval, nehovoriac o tom, že to bolo v období, keď sa začínali sezónne práce, dynamika poklesu miery nezamestnanosti v tom období obyčajne býva podstatne vyššia.

    Dámy a páni, starobné dôchodky, samozrejme, patria do kategórie celkových disponibilných príjmov občanov Slovenskej republiky. Ak sa ekonomika Slovenska vyvíja naozaj tak fantasticky, tak mi opäť dovoľte prezentovať niekoľko čísel. Vážené dámy a páni, rok 1999 bol prognózovaný z hľadiska priemernej mzdy v optimálnom variante na 11 800 Sk. Pesimistický variant uvažoval, že priemerná mzda len mierne prekročí čiastku 10 800 Sk. Vážené dámy a páni, v tom kardinálnom ekonomickom úspechu bola skutočnosť 10 728 Sk, to znamená, že pod pesimistický variant. Ale čo je z hľadiska vývoja celkových príjmov naozaj mimoriadne komplikované a zložité, je skutočnosť, že od roku 1993 sme dosiahli absolútne najpomalšie tempo rastu.

    Vážené dámy a páni, čisté mesačné výdavky podľa relevantných štatistických údajov boli vyššie, ako sú príjmy. Priemerná rodina s 2 deťmi mala príjem 4 876 Sk, kým výdavky boli 4 886 Sk. Dámy a páni, celkový rast životných nákladov sa priblížil k 20 %. V prvom polroku alebo k štatistickému relevantnému obdobiu, ktoré mám k dispozícii, tak reálne príjmy poklesli o 3 %. Odhady, s ktorými pracuje Štatistický úrad, hovoria, že v 1. polroku bude pokles reálnych miezd o ďalších 8 %, to znamená, že kumulovane za 1. polrok by mali reálne mzdy poklesnúť o 11 %. Vážené dámy a páni, kde je ten ekonomický zázrak Slovenskej republiky? Kde sú dobré správy pre Slovensko?

    Dámy a páni, v súvislosti s tým, ak očakávame dobré správy, tak keď bol schválený štátny rozpočet na rok 2000, práve už niekoľkokrát menovaný predseda vlády povedal, že je to dobrá správa pre Slovensko. Dámy a páni, ja nie ako politik, ale ako ekonomický analytik pohybujúci sa v ekonomickom prostredí celkom zodpovedne vám môžem povedať, že to bola naozaj veľmi zlá správa, a nakoniec ten vývoj to potvrdzuje.

    Ale, vážené dámy a páni, zabudol som dokončiť ten dokument, s ktorým pracovala Strana demokratickej ľavice. Nepoužívam ten dokument preto, lebo predkladateľom vládneho návrhu je minister práce, sociálnych vecí a rodiny, pracujem s tým dokumentom preto, lebo ho považujem za veľmi dôležitý politický fakt, ktorý sa nedávno v našej spoločnosti udial. V tomto dokumente sa ďalej hovorí: "Preceňujú sa a nekriticky sa hodnotia makroekonomické ukazovatele a zámery vládnej politiky (ako za Mečiara). Pád troch bánk sa rovná nestabilite bankového sektora."

    Dámy a páni, dúfam, že budem mať príležitosť ešte hovoriť o páde troch bánk. Veľmi rád by som vám niekedy prezentoval v tomto pléne genézu Priemyselnej banky, ešte radšej genézu AG banky a možno ako o takej šľahačke na torte sa môžeme porozprávať o vývoji v Slovenskej kreditnej banke.

    Možno len jednu perličku. Aktíva Priemyselnej banky, ktorá - to poradie bolo tak, ako som ich vymenoval -, aktíva Priemyselnej banky predstavovali v čase, keď tam pôsobil nútený správca, asi 15 mld. Sk, nie som si teraz istý, či poviem relevantný údaj, ale pasíva asi 8 mld. Problémom Priemyselnej banky bola skutočnosť, že najvyššími politickými predstaviteľmi bola vyvolaná hystéria. Skutočnosť bola taká, že ministerka financií dala príkaz, aby stiahli z depozitu tejto banky podniky s účasťou štátu, a v priebehu niekoľkých dní z privátnych vkladov z tejto banky odišlo 700 mil. korún a v priebehu ďalších niekoľkých dní 3,6 mld. korún. Ale čo je pikantériou toho celého procesu, Národná banka Slovenska nakoniec už rozhodla o skončení nútenej správy. Naďalej v obchodnom registri je zapísaný nútený správca a tento nútený správca, ktorý nemá v žiadnom prípade zo zákona takéto kompetencie, tak majetok Priemyselnej banky, ktorého súčasťou je alebo ktorý sa podieľal na tých 15 miliardách aktív, majetok Priemyselnej banky kúpno-predajnou zmluvou previedol za jednu korunu slovenskú na Slovenskú sporiteľňu.

    Len tak mimochodom, v tých aktívach bolo aj 10,7 % akcií Východoslovenských železiarní. Takže, vážené dámy a páni, som presvedčený, že v prípade Priemyselnej banky sa bohapusto porušili zákony, a chcem vysloviť presvedčenie, že sa bude postupovať i v týchto veciach tak, ako sa v právnom štáte postupovať má.

    A v súvislosti s tým mi dovoľte pokračovať v tomto dokumente. Dámy a páni, prehlbuje sa morálny úpadok spoločnosti. Narastá počet trestných činov. Rozširuje sa drogová závislosť. Korupcia a klientelizmus sa stáva súčasťou vládnutia. Úplatkárstvo a takzvané sponzorstvo sa stáva súčasťou riešenia systémov (napríklad zdravotníctva). Výkonná moc preukazuje bezmocnosť, osobitne pokiaľ ide o súdy a políciu. Dnes nám výkonná moc preukazuje bezmocnosť, aj čo sa týka starostlivosti o poberateľov starobných dôchodkov. Idú do stratena nové kauzy: predaj Globtelu - Palacka -, Nafta Gbely - Černák -, Slovenská správa ciest - Macejko -, predaj akcií VSŽ - Harach -, Štátne hmotné rezervy a podobne.

    Dámy a páni, prečo som ešte citoval z tohto dokumentu? No predovšetkým preto, že by som vám chcel možno aj naznačiť, kde sa dajú nájsť prostriedky.

    Opätovne chcem pri tomto vystúpení zdôrazniť, že si nerobíme patent na to, že my sme robili všetky veci dobre. Ale, vážené dámy a páni, správa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky hovorí, že v roku 1999 došlo k vážnym porušeniam zákona v orgánoch štátnej správy alebo v štátnych inštitúciách, kde má ingerenciu Najvyšší kontrolný úrad v 10 744 prípadoch.

    Vážené dámy a páni, ak sa pýtam, odkiaľ vziať zdroje na úpravu starobných dôchodkov, tak mi dovoľte položiť niekoľko otázok. Nemohol byť významný objem prostriedkov z predaja GSM 1 800? Myslím si, že už niekoľkokrát bolo v tejto snemovni prezentované, akú významnú stratu Slovenská republika týmto trestuhodným riešením utrpela.

    Vážené dámy a páni, dnes sa diskutuje o predaji Slovenských telekomunikácií približne za 800 miliónov eur. Dámy a páni, relevantná cena, s ktorou sme nakoniec pracovali my, a očakávali sme, že s ňou budete pracovať aj vy, je 2,7 mld. USD. Tak, dámy a páni, vyrátajte si ten diferenciál a súčasne si môžeme prerátať, na koľko mesiacov by sme mali dôchodky za predpokladu, že by sa podarilo dosiahnuť aspoň stred týchto hraničných cien.

    Vážené dámy a páni, čo všetko sa udialo okolo akcií Východoslovenských železiarní. Dnes všetci obviňujú predstaviteľov investičného bankovníctva alebo predstaviteľov, ktorí reprezentujú firmy, ktoré pôsobia na slovenskom kapitálovom trhu ako obchodníci s cennými papiermi. Vážené dámy a páni, ale vinníci sú predsa niekde celkom inde. Predsa ten, kto sa venuje investičnému bankovníctvu, a ten, kto pracuje na slovenskom kapitálovom trhu, pracuje a všetko robí pre to, aby jeho ziskový diferenciál bol čo najväčší. Ak mu to štátni úradníci umožňujú, ak mu štátni úradníci priamo vytvárajú na to podmienky a on pritom, samozrejme, neporuší zákon, tak bol by hlupák, keby to nerobil.

    Dámy a páni, vie dnes niekto vysvetliť transakciu, prečo museli prejsť akcie z Poštovej banky, kde má majoritu štát, na Slovenskú sporiteľňu so ziskovým diferenciálom niekoľko sto miliónov korún? Hovorím o akciách Východoslovenských železiarní. Nemohli na valnom zhromaždení byť tieto akcie prezentované akcionárom Poštovej banky? Nie, nemohli, lebo v tom prípade by obchodník s cennými papiermi nezarobil 100 mil. korún. Ale ešte raz opakujem, dámy a páni, nie je na vine obchodník s cennými papiermi. Na vine je štátny úradník, ktorý túto transakciu umožnil. Dokonca si dovolím tvrdiť, že na vine je ten štátny úradník, ktorý si takúto transakciu doslova objednal. Takže aj tam máme ďalších 200 miliónov korún na starobné dôchodky.

    Dámy a páni, už som spomínal Priemyselnú banku. A bývalý manažment Priemyselnej banky sa korektne k tomuto záväzku priznával. Len nedoplatok na dani mala Priemyselná banka 250 mil. korún. Tou transakciou, ktorá sa spravila, Priemyselná banka už nemá reálnu šancu, aby tento nedoplatok zaplatila.

    Dámy a páni, keď hovorím o nedoplatkoch, dávam vám do pozornosti včerajšiu analytickú informáciu z Národnej obrody, kde sa píše, že tak mimoriadne kritizované daňové nedoplatky počas našej vlády, a ja som tu niekoľkokrát povedal, áno, je to zhubný nádor na tejto spoločnosti. Je to vážny problém a každému poprajem veľa úspechov, aby sa v tejto oblasti darilo. Mali sme všetky ubezpečenia, že sa v tejto oblasti darí, že sa všetko spraví pre to, aby bola situácia lepšia. V tom prípade sa pýtam, ako je možné, že daňové nedoplatky za rok 1999 oproti roku 1998 vzrástli o celých 50 %.

    Vážené dámy a páni, zhrnuté a podčiarknuté, na jednej strane nám predseda vlády prezentuje ekonomický zázrak Slovenska, jeho definitívnu ekonomickú stabilizáciu. Na druhej strane musíme pracovať s takými relevantnými ekonomickými údajmi, aké nám dáva k dispozícii štatistika. Verím, že sú naozaj relevantné a objektívne. A na základe týchto skutočností sa musíme rozhodovať.

    Dámy a páni, nie je to otázka populizmu zo strany Hnutia za demokratické Slovensko. Je to otázka rešpektovania relevantného návrhu vypracovaného ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny z januára roku 2000. Ak v januári v roku 2000 bola objektívna potreba valorizovať dôchodky o 19,4 %, nemôže to byť v júni toho istého roku o 4 %, 7 %, 10 % alebo 12 %. Samozrejme, tak ako moji kolegovia z klubu Hnutia za demokratické Slovensko v každom prípade budem podporovať 19,4-percentný nárast dôchodkov v roku 2000. Ale súčasne, dámy a páni, som chcel prezentovať aj tie problémy, ktoré v ekonomike Slovenska sú.

    A celkom na záver mi dovoľte ešte jeden návrh, kde naozaj disponibilné prostriedky sú. Nespomínam privatizáciu, pretože principiálne som proti tomu, aby privatizačné prostriedky boli predmetom aktuálnej spotreby. Ale, vážené dámy a páni, rešpektujem objektívnu potrebu, aj keď je už dávno po funuse, keď vláda rozhodla, že sedliakom dá 4 mld. z dodatkového odvodu Národnej banky Slovenska a ďalších 1,9 mld., myslím, z iných zdrojov a tá pomoc prichádza neskoro a pomoc, ktorá prichádza neskoro, je najdrahšia pomoc.

    Dámy a páni, ak si opäť, analytici ekonómovia, zoberiete trend vývoja slovenskej koruny, z toho plynúce zisky Národnej banky Slovenska, pretože len pre vaše upozornenie paradoxne - čím slabšia koruna, tak tým väčší ziskový diferenciál Národnej banky Slovenska -, ak si zoberiete analýzu, áno, je to ekonomická záležitosť, len by som povedal, že som trošku laicky chcel priblížiť, že ak sa slovenská koruna oslabuje, tak zisky Národnej banky Slovenska sú radikálne vyššie. Už teda z toho objemu ziskov majú poľnohospodári, ešte raz zdôrazňujem, neskoro sľúbených 4 mld. Sk. Naše prepočty hovoria, že takto získané dodatkové zdroje alebo takto vytvorený objem, ktorý môže byť získaný do štátneho rozpočtu, predstavuje čiastku 11 mld. Sk.

    Takže, vážené dámy a páni, dodatkový odvod Národnej banky Slovenska je ďalším zdrojom, ktorý môže významným spôsobom podporiť mimoriadne zložitú situáciu v Sociálnej poisťovni.

    Veľmi pekne ďakujem a dovoľte mi, aby som vás naozaj veľmi úprimne požiadal o podporu 19,4-percentného návrhu Hnutia za demokratické Slovensko, ktorý, ešte raz zopakujem možno už po desiatykrát, je identický s návrhom ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Petra Magvašiho.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlási 7 poslancov. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Hudec.

  • Pekne prosím všetkých pánov poslancov a pani poslankyne, aby sa obzreli dozadu, koľko je tu vlastne dnes novinárov a tých ľudí, ktorí budú zodpovedať za to, že verejné informácie sa dostanú tam, kam sa majú. A teraz sa spýtam jedinú vec. Je vám jasné, panie poslankyne a páni poslanci, ktorí ste zablokovali informácie z tohto parlamentu, či viete o tom, prečo ste zakázali priame prenosy alebo dokonca aj len záznamy z tohto parlamentu? Myslím si, že teraz je to jasné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Môj predrečník vlastne povedal to, čo som chcela povedať ja, že je mi veľmi ľúto, že koalícia vyvinula tlak na tzv. verejnoprávnu Slovenskú televíziu a občania si nemôžu pozrieť tieto prenosy v televízii. Myslím si, že práve dnešná diskusia by im ukázala, kto sa erudovane vyzná v problematike, kto vie aj odpovedať na otázku, kde nájsť zdroje a kde sa stratili, a oddelili by niektoré vystúpenia, ktoré skutočne išli proti dôchodcom, od tých, ktoré majú reálny záujem pomôcť týmto skupinám občanov. Takže vás chcem naozaj požiadať, aby Slovenská televízia obnovila prenosy, aby občan mal objektívne informácie, nakoniec zákon...

  • Pani poslankyňa, na predrečníka reagujte.

    Ďakujem.

  • Na predrečníka reagujem, na predrečníka. Prečo svojich kolegov nenapomínate, pán podpredseda, keď hovoria od veci?

  • Napomínam každého, to viete. Pani poslankyňa, reagujte na predrečníka.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo.

    Je radosť počúvať koaličných poslancov, ktorí hovoria, že sme sa mali venovať práci predtým a mali sme mať lepšie sociálne cítenie. Stačí sa pozrieť na grafy, ktoré predniesol pán poslanec Maxon. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny hovorí o tom, o koľko by bolo potrebné navŕšiť dôchodky, aby sa udržal určitý štandard dôchodcov, nemá však zdroje. Potom nerozumiem takému vyhláseniu, či to má byť nejaký populizmus, alebo o čo vlastne ide, keď ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny netvorí pracovné príležitosti, pýtam sa, prečo aspoň neprotestovalo za dva roky tohto vládnutia proti tomu, aby nedochádzalo k rušeniu pracovných príležitostí, prečo sa nemo dívalo na to, keď sa likvidovalo 40 tisíc pracovných miest pri výstavbe diaľnic, kde sa obchodovalo a špekulovalo s pohľadávkami až za 20 %. Kvôli tomu boli zastavené diaľnice, 40 tisíc nezamestnaných. Aké zdroje mohli odtiaľto ísť do poisťovní?

    Viete, otázka týchto provízií je veľmi pekne popísaná v správe Najvyššieho kontrolného úradu. U novinárov je, bohužiaľ, názor, že pán minister problémy, ktoré v tejto súvislosti vznikli na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií, rozchodil. Som rád, že za mnou bude hovoriť aj pán poslanec Maňka, pretože jediný som protestoval proti tomu, keď dochádzalo k tendru na dodávky autobusov, že ho vyhrala na Slovensku česká Karosa a nemecký Mercedes a minister práce, sociálnych vecí a rodiny v Práci uviedol, že Slovensko je malá krajina na to, aby sa vyrábali autobusy. Bolo to potrebné ísť povedať tým 500 "liazákom", ktorí museli z roboty odísť. Keď pilier vlády zastavil lietanie slovenských lietadiel a škoda, ktorá vznikla, predstavovala 580 mil. korún, takisto nikto neprotestoval z vládnej koalície. A ja sa pýtam, čo budete robiť, pán minister, keď ministerstvo dopravy a vláda schváli projekt transformácie Železníc a z roboty bude musieť odísť 20 tisíc železničiarov. Máte na to pripravené prostriedky?

  • Ďakujem.

    Keď som dnes ráno šiel do parlamentu, tak na ulici neďaleko parlamentu ma zastavila pani, dôchodkyňa, ako na prvý pohľad bolo vidno, a oslovila ma s tým, že jej dôchodok je okolo 4 tisíc korún a náklady, ktoré dennodenne vzrastajú, že naozaj ona už nevie ako vyjsť z toho, aby to mohla jednoducho uhradiť. Prišla jej faktúra 5 tisíc korún len za dodávku plynu. Povedala, keby som nešetrila celý rok, neviem zaplatiť ten nedoplatok, čo prišiel z plynární, vzhľadom na to, že jednoducho sa zvýšili ceny dodávok plynu pre domácnosti.

    Čiže jednoducho, vážení, dnes tu rozprávame o navŕšení dôchodkov a hľadáme peniaze, ktoré ste "prešustrovali", lebo inak sa to nedá označiť. Keby ste neboli zastavili to, čo stavebníctvo robilo, keby nebolo zostalo tých niekoľko desiatok tisíc stavbárov na ulici a ďalší, tak by sa boli tvorili fondy sociálnych poisťovní a boli by dnes peniaze na dôchodky. Čiže jednoducho ste svojimi ekonomickými rozhodnutiami spôsobili takú katastrofu, že dnes to musíme takto hľadať a riešiť.

    Viete, pán poslanec Maxon povedal vyčerpávajúco, kde všade boli chyby vášho vládnutia. Nemôžem počúvať ani o tej privatizácii, lebo pod velením pána Mikloša sa zo štátneho majetku privatizuje na Slovensku 500 mld. z celého 600-miliardového majetku, čiže nie niekto iný, ale pod vaším vedením vlastne sa aj v privatizácii nevyužijú možnosti na vytvorenie penzijných fondov. A preto keď dnes hovoríme, že treba zvýšiť dôchodky minimálne o 19,4 % a v tom Slovenská národná strana je totožná s názorom HZDS, tak to hovoríme preto, aby nedošlo k zníženiu dôchodkov, ku ktorému sa už nikto nevráti. Od toho sa budú odvíjať všetky ďalšie...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som sa poďakovať hlavne pánu poslancovi Maxonovi za hlboko analytický pohľad na problematiku. Myslím si, že vysvetlil mnohým poslancom, ktorí sa nevenujú tejto problematike, o čo vlastne ide. Ale hlavne potvrdil, že došlo k porušeniu zákona, keď už v januári sa mali dôchodky valorizovať o 19,4 %. Čiže v januári vznikol nárok. Znamená to, že ak sa schváli vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov (tlač 654), ide o porušenie zákona a dôchodcovia môžu žalovať štát v zastúpení, samozrejme, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, že nebolo naplnené ich právo. Je to zaujímavé. Čo vy na to, pán minister Magvaši? V každom prípade si myslím, že dôchodcovia môžu žalovať štát a podávať žaloby, že štát porušil ich právo tým, že im už v januári vznikol nárok na valorizáciu dôchodkov a ani teraz im ich štát nechce upraviť tak, ako ukladá zákon. Samozrejme, zodpovedná je za to vláda Mikuláša Dzurindu a v konečnom dôsledku minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Rád by som povedal pánu poslancovi Maxonovi, že tak ako on hovorí, tak hovoríme aj my - Slovenská národná strana. Nechceme a nenavrhujeme nič viac než to, čo vyšlo z návrhu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, tých 19,4 %. Naozaj je to preto, aby sa zachovala hladina životnej úrovne dôchodcov. Treba však povedať, že to, čo dnes navrhuje vláda, a všetky kroky, ktoré robí vláda, smerujú jednoducho k deštrukcii štátnosti. Nie je to náhodou aj tento útok vlastne na životné potreby a životnú úroveň dôchodcov? Jednoducho treba ľuďom znechutiť našu vlastnú slovenskú štátnosť, aby sa potom ľahšie dal demontovať celý štát. Treba si uvedomiť, že vedúce osobnosti dnešnej vlády nemali záujem na vzniku tejto republiky. Byť ja dnes na mieste pána ministra Magvašiho práve preto, že poznáme jeho názory a vieme, že v tom čase SDĽ sa jasne postavila na stranu vzniku štátu, dávno by som podal demisiu, pretože v tejto vláde, ktorá skutočne vedie celú našu ekonomiku do totálneho krachu, by som v živote nesedel.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec, povedali ste, že nebol žiadny populizmus pred voľbami. Keby bývalá vláda išla podľa svojho vlastného programu, nemohli by ste sa dnes chváliť ani tým, že dôchodky rástli rýchlejšie ako inflácia. Bolo to za cenu deformácie. Určite viete, že hospodársky zázrak nesľubovala súčasná vláda, ale tá minulá. Súčasná vláda dosiahla priaznivé výsledky systémovými krokmi. Pozrite si, aká bola štruktúra HDP počas vášho vládnutia a aká je štruktúra HDP počas súčasnej vlády, aká bola obchodná bilancia a aká je dnes obchodná bilancia, pozrite sa, aké sú devízové rezervy a aké boli počas vášho vládnutia, aký rating a jeho smerovanie je teraz a aký bol počas vášho vládnutia, aká bola riziková prirážka počas vášho vládnutia a aká je dnes, aký bol vývoj úrokových sadzieb a aký je vývoj úrokových sadzieb dnes, či daňové nedoplatky za rok 1999 nevzrástli aj preto, že daňoví úradníci odhaľovali dôslednejšie porušovanie zákona ako predtým. Samozrejme, nie sme so všetkým spokojní, ani s vývojom zamestnanosti, ani s vývojom dôchodkov. Chápem návrh opozície, ale hodnotím ho hlavne z pohľadu - opozícia a volič, nie opozícia a dôchodca.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Maxon, chcete reagovať?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Dúfam, pán poslanec Maňka, že nie všetko, čo ste povedali, myslíte vážne. Vývoj devízových rezerv je takýto. O tom, aké sú úroky na medzibankovom trhu a aké sú komerčné úroky, o tom už vám vysvetlenie dali na britskom veľvyslanectve. Je mi veľmi ľúto, keď si mýlite úrokovú sadzbu na medzibankovom trhu a keď si mýlite komerčné úroky. Ale, dámy a páni, bez ohľadu na to, kto tu čo spôsobil, my sme zodpovední za to, aby sme zabezpečili dôstojné prežitie poberateľom starobných dôchodkov. My môžeme nekonečne dlho viesť spory o tom, aká je ekonomická situácia, ale aby dnes starobní dôchodcovia dôstojne prežili, potrebujú valorizovať dôchodky o 19,4 %. A my všetci musíme spraviť všetko pre to, aby sa zdroje našli.

    Dámy a páni, je naozaj veľmi zaujímavé, ten čas je veľmi krátky, reagovať na kolegov, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Ale dovoľte mi povedať jeden údaj. Dámy a páni, klasifikované aktíva Slovenskej sporiteľne z malej privatizácie predstavovali balík 25 mld. Sk. Vie v tejto snemovni niekto povedať meno autora a realizátora procesu malej privatizácie? Ak náhodou nie, tak mi dovoľte povedať, že je to pán Mikloš a presne ten istý Mikloš, ktorý tvrdí, že klasifikované aktíva v Slovenskej sporiteľni má na tričku HZDS.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, do rozpravy sú ešte prihlásení dvaja poslanci, pán poslanec Tkáč a pán poslanec Švec, a o 18.00 hodine... Pardon, vy ste stratili poradie, boli ste písomne prihlásený, stratili ste poradie. Ďakujem za upozornenie. To znamená, že sú ešte prihlásení traja poslanci a o 18.00 hodine začneme 33. schôdzu Národnej rady. Navrhujem teraz prerušiť rokovanie 32. schôdze a pokračovať o 18.00 hodine 33. schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Takže máme necelých 7 minút na prestávku, niektorí na cigaretu, niektorí sa môžu občerstviť.

  • Po prerušení rokovania 32. schôdze NR SR sa začalo rokovanie 33. schôdze NR SR. Po prerušení rokovania 33. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 32. schôdze NR SR.

  • Teraz odporúčam, aby sme pokračovali v rokovaní 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky rokovaním o návrhu zákona o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré sme prerušili rozpravou o tomto bode programu. Do rozpravy sú ešte ústne prihlásení páni poslanci Tkáč, Švec a pán poslanec Kalman.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vám odporučiť návrh na ďalšie prerokúvanie jednotlivých bodov programu 32. schôdze. Odporúčam, aby sme rokovali teraz o návrhu zákona o dôchodkoch, hlasovali o tomto návrhu zákona zajtra ráno o 9.00 hodine ako o prvom návrhu. Je potrebné ešte vytvoriť na žiadosť poslaneckých klubov priestor na rokovanie poslaneckých klubov a po prerokovaní tohto návrhu zákona dnes, teda po skončení rozpravy by sme pokračovali až do 22.00 hodiny v rokovaní o jednotlivých bodoch programu tak, ako sú zaradené v poradí programu schôdze, ktorý máte rozdaný v laviciach.

  • Hlasy v sále.

  • Správa Slovenskej informačnej služby je predložená na rokovanie v piatok. Pokiaľ nevyčerpáme skôr program schôdze, tak by sa potom najskôr zajtra hlasovalo o tomto bode programu, rozhodne nie, v žiadnom prípade dnes. Páni poslanci, je s takýmto postupom všeobecný súhlas? Nie.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Páni poslanci, hlasujeme o tom, že rokovanie o návrhu zákona o dôchodkoch prerušíme po tom, ako skončíme rozpravu o tomto bode programu. Budeme pokračovať v rokovaní o ňom hlasovaním zajtra ráno o 9.00 hodine s tým, že po prerušení budeme pokračovať v rokovaní o jednotlivých bodoch programu tak, ako sú uvedené v poradí programu 32. schôdze, až do 22.00 hodiny.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Prosil by som teraz pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sa dostavil do rokovacej sály. Tu je, vitajte, pán minister.

    Prosím teraz pána poslanca Tkáča, ktorý je ako ďalší prihlásený do rozpravy ústne, aby vystúpil.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    keďže tu bolo 98 poslancov a chcel som asi 10 minút rečniť, venujem tejto Národnej rade 980 minút času a vzdávam sa svojho slova.

  • Ďalší v poradí prihlásený je pán poslanec Švec.

  • Vážené dámy a páni,

    myslím, že sme všetci unavení, máme toho dnes dosť, vypočuli sme si veľa dobrých príspevkov k dôchodkovému zabezpečeniu a k valorizáciám dôchodkov. Dovolil by som si uviesť, dať iba veľmi krátky príhovor. Myslím si, že je potrebný. V prvom rade by som rád zdôraznil, že na valorizáciu dôchodkov sa nedívam iba ako poslanec, politik, ale aj ako občan, človek a najmä cítiaci človek. Chcel by som vám oznámiť, že pre mňa je najnižšou únosnou hranicou 10 % valorizácie. A po druhé by som vám chcel povedať, že by bolo veľkým gestom, keby sme pre našich otcov, starých otcov, matky a staré matky obetovali niečo z našich príjmov. Navrhujem, aby sme sa dohodli na zmrazení platov všetkých ústavných činiteľov do najbližšej valorizácie dôchodkov v roku 2001.

  • Posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Kalman.

  • Vážené dámy, vážení páni,

    vážený pán minister,

    vážený pán predsedajúci,

    podľa vzoru mojich dvoch predrečníkov aj ja sa vzdávam hlbšieho komentára k danej problematike. Mrzí ma, že táto strana nepodporila svojho ministra. Mrzí ma, že ste nepochopili všetky argumenty v prospech našej najslabšej sociálnej vrstvy, preto mi dovoľte, aby som predložil jeden doplňujúci návrh k uzneseniu k tomuto bodu.

    Dámy a páni, predpokladám, že parlament neschváli zvýšenie dôchodkov, ako navrhuje vláda. Desaťpercentné zvýšenie dôchodkov nepovažuje Hnutie za demokratické Slovensko za adekvátne vývoju životných nákladov od posledného zvyšovania dôchodkov po súčasnosť a do budúcnosti. Stačí si prečítať dnešnú tlač, stačí si prečítať vyjadrenia pána ministra Magvašiho v tomto smere. Preto navrhujeme do uznesenia doplnok v tomto znení:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v novembri roku 2000 návrh zákona o zvýšení dôchodkov od 1. januára 2001."

    To znamená, že pôjde o ďalšie zvýšenie dôchodkov oproti tomu, čo sa má teraz zvýšiť k 1. augustu 2000. Prosím, aby sme o tomto návrhu potom hlasovali.

    Zdôvodňujem to tým, čo som naznačil, tým, o čom sa tu hovorilo. Valorizácia nepokryje zvýšené náklady. Valorizácia nepokrýva požiadavky dôchodcov, títo dôchodcovia žijú skutočne dnes už na úrovni hladu, na úrovni biedy a navrhovanou valorizáciou ich posielame ešte do väčšej priepasti. Nemôžeme si to dovoliť. Štát sa musí postarať o týchto ľudí, v opačnom prípade nie je potrebný štát.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa navrhovateľa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    pretože som sa vyjadroval k mnohým veciam, ktoré boli v diskusii povedané, v rozprave po prvom čítaní, resp. som sa vyjadroval pri schvaľovaní rozpočtu, výsledkov účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 1999 a aktualizácie rozpočtu na rok 2000, tak sa vzdám vysvetľovania toho, čo som už vlastne hovoril. Ale pred hlasovaním by som chcel predsa len koncentrovane povedať niektoré čísla, aby ste si uvedomili možno niektoré veci, ktoré s tým budú súvisieť.

    Pri zvýšení dôchodkov o 7 % bude treba tohto roku do rozpočtu Sociálnej poisťovne navýšiť príjmy o 1,92 mld. korún, pri 10 % o 2,75 mld. korún a pri 19,4 % o 5,33 mld. korún. Takže oproti tomu návrhu vlády pri tých dvoch návrhoch, ktoré sú tu, pri 10 % to znamená zvýšenie o ďalších 830 mil. korún a pri návrhu 19,4 % je to 3,21 mld. korún. Myslím si, že dramatickejšie je to potom v roku 2001, lebo to zakladá rok 2001. Tak pri zvýšení o 10 % oproti 7 % je to zvýšenie o 2 mld. korún a pri 19,4 % je to už 8,25 mld. korún. Čiže jadro problému je potom koncentrované do rozpočtu roku 2001.

    Chcel by som povedať, že pri zvýšení dôchodkov o 7 % sa v priemere zvýši priemerný dôchodok o 318 korún v globále, to znamená zo 4 550 korún na 4 868 korún. Pri 19,4 % to bude zvýšenie o 883 korún, to znamená na 5 433 korún a pri 10 % je to navýšenie o 505 korún, to znamená na úroveň priemerného dôchodku 5 500 korún.

    Chcel by som ešte snáď upozorniť Národnú radu Slovenskej republiky, že vláda Slovenskej republiky po prerokovaní v tripartite prerokuje na najbližšom rokovaní nariadenie vlády ku zvýšeniu koeficientu a minimálnych výdavkov na príspevok na bývanie, čím sa zvýši počet možných poberateľov domácností príspevku na bývanie, čo môže kladne ovplyvniť predovšetkým sociálne najslabšiu skupinu obyvateľstva, to sú dôchodcovia, práve osamelé dôchodkyne, to znamená, že ešte druhou zložkou budeme riešiť sociálnu situáciu dôchodcov.

    Takže, keď by som chcel spraviť aj nejaké resumé, myslím si, že zákon o Sociálnej poisťovni číslo 274 v § 2 ods. 4 jasne hovorí o tom, že platobnú schopnosť Sociálnej poisťovne na 100 % zabezpečuje vlastne štát a myslím si, že vláda Slovenskej republiky po schválení tohto zvýšenia rozpočtu výdavkov Sociálnej poisťovne zabezpečí a splní svoju zákonnú povinnosť či už riešením získania zdrojov z privatizácie, či prerobením deficitu štátneho rozpočtu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Chce sa ešte k rozprave vyjadriť pán spravodajca pán poslanec Krumpolec? Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, na základe odsúhlaseného procedurálneho návrhu prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračovať o ňom budeme zajtra o 9.00 hodine ako prvým bodom, hlasovaním o návrhoch, ktoré sú uvedené ako pozmeňujúce návrhy jednotlivých poslancov, ktoré vzišli z rozpravy.

    Ďakujem pánu ministrovi, pánu spravodajcovi.

    Dávam teraz slovo pánu ministrovi pôdohospodárstva, ktorý za vládu ako poverený člen uvedie

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 659, spoločnú správu máte ako tlač 659a.

    Pán minister, prosím, aby ste návrh uviedli.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, bol posúdený vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vysloviť poďakovanie za kladný prístup pri prerokúvaní predloženého návrhu a za pochopenie, s ktorým sa predložený návrh stretol. Som si vedomý toho, že tento návrh je čiastkový a rieši len určitú časť problémov, ktoré sa v ostatnom čase okolo vlastníctva pozemkov začali riešiť. Nazdávam sa, že schválením predloženého návrhu diskusie ohľadne týchto otázok môžu pokračovať s tým, že touto diskusiou a najmä dôsledkami neutrpia vlastníci pozemkov žiadnu ujmu.

    Verím, že novelu zákona číslo 180/1995 Z. z., tak ako bola predložená a prerokovaná vo výboroch, podporíte aj v druhom čítaní a v konečnom dôsledku aj schválite.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Prosím teraz povereného spravodajcu, ktorého určil gestorský ústavnoprávny výbor, pána poslanca Juriša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona v gestorskom výbore.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo.

    Spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (tlač 659) v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 879 z 13. júna 2000 pridelila uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch s termínom ihneď týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov na svojej 43. schôdzi 21. júna 2000 a schválil ju uznesením číslo 150. Iné výbory vládny návrh neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky číslo 879, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu tieto stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 347 zo 14. júna 2000 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť bez pripomienok. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 446 z 19. júna 2000 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť bez pripomienok. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 149 zo 14. júna 2000 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť bez pripomienok.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, nevyplynuli žiadne pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (tlač 659), schváliť. Súčasne poveril svojím uznesením číslo 150 spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a navrhnúť spôsob hlasovania, keďže pri skrátenom legislatívnom konaní sa obmedzenia podľa § 25, § 72, § 74 ods. 2, § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 nepoužijú.

    Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Do rozpravy som nedostal písomné prihlášky. Na tabuli je uvedené meno pani poslankyne Muškovej, ktorá nie je prítomná. Zrejme ide o nejaký omyl. Pán poslanec, vypnite pani poslankyňu Muškovú. Iní páni poslanci sa do rozpravy nehlásia, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode, tiež odporúčam, aby sme hlasovali o prerokúvanom návrhu zákona zajtra po 9.00 hodine po odhlasovaní návrhu zákona o dôchodkoch.

    Je všeobecný súhlas s takýmto postupom? Ďakujem.

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz prosím pána poslanca Oberhausera, ktorý už na tretí pokus, keď mal predkladať návrh zákona o pozemkových úpravách, nie je prítomný v rokovacej sále, aby sa dostavil a predložil ako jediný navrhovateľ tohto návrhu svoj poslanecký návrh. Keďže nie je prítomný v rokovacej sále, budeme pokračovať. Moment, potrebujem sa s pánom ministrom poradiť.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať rokovaním o bode 67, ktorým je

    informácia vlády Slovenskej republiky o situácii v poľnohospodárstve v dôsledku dopadov sucha a návrhy východísk na riešenie zložitej situácie subjektov hospodáriacich na pôde.

    Prosím teraz pána ministra pôdohospodárstva Pavla Koncoša, aby Národnú radu informoval o opatreniach a východiskách vlády z tejto situácie.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci,

    ctené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    priebeh počasia v jarných mesiacoch, najmä v apríli a máji je možné porovnať s rokom 1947, ktorý bol v histórii česko-slovenského poľnohospodárstva označovaný za katastrofický z pohľadu zrážok. Atmosférické zrážky sú v tomto roku síce v uvedených mesiacoch mierne vyššie ako v roku 1947, ale podstatne vyššie sú denné teploty. Napríklad v Želiezovciach zrážky nedosiahli ani 30 - 40 % normálu a priemerné denné teploty prevyšujú dlhodobý normál až o 6 stupňov Celzia. Podobný ráz pokračoval v máji a v júni a bol zvýraznený ešte vyššími teplotami. Enormný výpar spôsobil, že obsah vody poklesol hlboko pod úroveň dostupnej vody až k bodu vädnutia rastlín.

    Obmedzené fyziologické procesy, znížená asimilačná plocha a fotosyntéza, sucho a vysoké teploty zasiahli Slovensko plošne. Čiastočné zmiernenie bolo lokálnymi búrkami, čo bolo, samozrejme, v regiónoch veľmi rozdielne. Všeobecne bol vývin rastlín urýchlený o 16 až 20 dní. Vývojové etapy, tvorba úrody boli skracované, a tým aj znížená úroda o 30 až 60 %. Pri obilninách nastala redukcia odnoží alebo sa ani netvorili. Na ľahkých pôdach lokálne odumreli celé rastliny. Následkom takéhoto priebehu počasia sa aj žatevné práce začnú o 10 až 14 dní skôr ako za normálnych podmienok. Poškodenie obilnín, repky a strukovín a viacročných krmovín je už nezvratné, osobitne na južnom a západnom Slovensku a na Východoslovenskej nížine.

    Zlepšenie počasia by ešte mohlo zmierniť straty, hlavne pri okopaninách. Následkom sucha, vysokých teplôt sú poškodzované novozakladané výsadby vinohradov a ovocných sadov a, samozrejme, znížená úroda, očakávaná úroda aj pri týchto porastoch a znížená úroda zeleniny.

    Určitým paradoxom je, že ešte 25. marca tohto roku sme v oblasti Kolárova spoločne s generálnym riaditeľom Vodohospodárskej sekcie ministerstva pôdohospodárstva Ing. Čomajom a generálnym riaditeľom Slovenského vodohospodárskeho podniku Ing. Palkom uvažovali a riešili problém zamokrenia a zamokrovania či podmáčania plôch Žitného ostrova, ale napríklad aj na Východoslovenskej nížine. Rozoberali sme príčiny tohto javu, ktoré nesúviseli napríklad aj teraz na jar len s nadmernými zrážkami v priebehu marca.

    Už 3. mája Slovenský vodohospodársky podnik Banská Štiavnica prekontroloval pripravenosť závlahových zariadení na závlahovú sezónu. 5. mája som rozhodol o celoslovenskom sledovaní využitia závlah, teda o dispečingu. 15. mája zasadol po prvýkrát krízový štáb ministerstva pôdohospodárstva, ktorý zasadá denne a rieši problémy spôsobené dlhotrvajúcim suchom. Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, Banská Štiavnica ako správca hydromelioračných zariadení od začiatku rieši prioritné dodávky vody na závlahy a v tejto situácii ani doteraz až na malé výnimky ani nepožadoval úhrady faktúr za vodu. Závlahový dispečing funguje denne. Urobili sa osobitné kontroly, ktoré mali za cieľ odhaliť technické nedostatky na hydromelioračných zariadeniach a avizovala sa nutnosť ich odstránenia.

    Rezort pôdohospodárstva rovnako podrobne fyzicky monitoruje situáciu na poliach a prostredníctvom 36 regionálnych odborov preveruje jednotlivých užívateľov závlah a zisťuje príčiny, prečo sa nevyužívajú. Do monitoringu sa zapojil aj Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave a Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch, ktoré zostavujú prognózu s návrhom, ako by sa úroda dala ešte zachrániť.

    Na urýchlení opráv a údržby hydromelioračných zariadení, teda aj závlahových systémov, boli zo Štátneho fondu ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu poskytnuté finančné prostriedky pre Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., vo výške 170 mil. Sk. Tieto finančné prostriedky sa okamžite používajú na odstránenie chýb a porúch na závlahových čerpacích staniciach a na podzemnej rozvodnej závlahovej rúrovej sieti. Na urýchlenie dodávania závlahovej vody poľnohospodárskym plodinám požiadal rezort pôdohospodárstva ministerstvo hospodárstva o riešenie výnimky z pásma špičkového odberu elektrickej energie na zavlažovanie.

    Celkové odhadované náklady pri neudelení výnimky pri permanentnom zavlažovaní predstavujú zvýšenie poplatku za elektrickú energiu 8 až 10 mil Sk. mesačne. Nakoniec Západoslovenské rozvodné energetické závody túto výnimku neudelili. Udeľujú ju Stredoslovenské a Východoslovenské rozvodné závody. Po zvážení sme upustili od trvaní na výnimke a tieto výluky v dodávkach elektrickej energie sa využívajú na prekládky zavlažovacích zariadení.

    Požiadavku rezortu pôdohospodárstva na zaradenie prác pri zavlažovaní plodín medzi verejnoprospešné schválilo predstavenstvo Národného úradu práce približne v polovici mája. Prijali sa aj niektoré ďalšie opatrenia. Najmä zo Štátneho fondu ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu sa uvoľňujú prednostne prostriedky na nákup zavlažovacích zariadení. Riešili sa úhrady aj na dodávky elektrickej energie. Okrem spomínaných 170 mil. Sk Slovenský vodohospodársky podnik v roku 1999 a do 30. 5. 2000 vynaložil z vlastných zdrojov na opravy, údržbu, prevádzku a rekonštrukciu a modernizáciu 135 mil. Sk.

    Často sa nám vytýka, že sa neprijímajú systémové opatrenia na zmiernenie následkov sucha a prípadne systémové opatrenia na zlepšenie využívania závlah a vôbec na zlepšenie technického stavu zavlažovacích či hydromelioračných zariadení. Chcem informovať poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, že vedenie ministerstva pôdohospodárstva po prvýkrát niekedy v polovici roka 1999 na porade vedenia ministerstva prerokovalo návrh na pilotný projekt Integrovaný rozvoj vodného hospodárstva a poľnohospodárstva vo Východoslovenskej nížine, ktorý po doplnení o pripomienky odzneté vo vedení osobitným uznesením porada vedenia aj schválila, myslím, v decembri 1999 alebo v januári 2000.

    Na základe tohto pilotného projektu sa predpokladá na hydromelioračných zariadeniach a, samozrejme, i čerpacích staniciach, ktoré s prevádzkou hydromelioračných zariadení vo Východoslovenskej nížine veľmi úzko súvisia, prestavať takmer 2,5 mld. Sk, z toho 1,2 mld. Sk na samotné závlahy či zavlažovacie zariadenia. Prednostne sa na Východoslovenskú nížinu práve v záujme využitia možností, ktoré dávajú závlahy, uvoľňujú aj dotačné prostriedky na investičnú výstavbu i zakladanie nových sadov do plnej výšky, teda do výšky 40 % možných dotácií.

    Vláda Slovenskej republiky sa osobitne zaoberala touto problematikou najmä po návšteve predsedu vlády na východnom Slovensku, v Košickej kotline a potom v okrese Veľký Krtíš v a. s. Vinica. Ešte azda dodám, že celková výška škôd spôsobená vplyvom sucha je predbežne vyčíslená na 11,3 mld. Sk. Hlavný vplyv tohto katastrofálneho počasia bude na úrodu hustosiatych obilnín, kde sa predpokladá zníženie úrody o 50 až 60 %. Z historického prehľadu vyplýva, že pôjde o jednu z najnižších úrod vôbec.

    Na zabezpečenie potrieb potravinárskeho priemyslu Slovenská republika potrebuje obilnín 1 045 tis., na kŕmne účely je to 1 600 tis. ton. Z bilancie obilnín vyplýva, že je ohrozená potravinová bezpečnosť obyvateľstva a výživa hospodárskych zvierat. Uvedené potreby bude preto potrebné pokryť dovozom obilnín, ktorý je pre hospodársky rok 2000 a 2001 odhadovaný na 835 tis. ton.

    Po včerajšom rokovaní u predsedu vlády Slovenskej republiky za prítomnosti podpredsedu vlády pre ekonomiku, ministerky financií, ministerky pre správu a privatizáciu národného majetku, zástupcu štátnych hmotných rezerv a ďalších zúčastnených, rovnako za prítomnosti predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory vláda Slovenskej republiky na dnešnej schôdzi prijala na riešenie vplyvov sucha osobitné uznesenie. Na základe tohto uznesenia vláda rozhodla o poskytnutí osobitných finančných prostriedkov v prvej etape v sume 5,9 mld. Sk nad rámec rozpočtu kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na rok 2000 s tým, že druhá etapa riešenia bude nasledovať až po definitívnom vyčíslení škôd.

    Tieto prostriedky budú použité takto. Na závlahové dotácie zo štátneho rozpočtu na založenie úrody na jeseň 2000 celkom v sume 2,1 mld. Sk, na opravu, údržbu, rekonštrukciu, modernizáciu a novú výstavbu hydromelioračných zariadení v sume 0,6 mld. Sk, na úhradu predbežne vyčíslených škôd pre poľnohospodárske podniky v sume 1,2 mld. Sk. Je to na krytie ostatných nákladov spojených so zabezpečovaním zberu a vôbec prevádzky najmä v rastlinnej výrobe, ale aj na náhradu škôd pri spomínanom poškodení novozakladaných výsadieb napríklad vinohradov, ovocných sadov, v zeleninárstve a podobne, na krytie cenových rozdielov pre Štátny fond trhovej regulácie v poľnohospodárstve Slovenskej republiky medzi nákupnou a predajnou cenou obilia z domácej produkcie a z dovozu a úhradu nákladov na naskladnenie, skladovanie a vyskladnenie obilia v sume 1 mld. Sk, návratnú finančnú výpomoc na nákupy obilia, na poskytnutie návratných finančných pôžičiek poľnohospodárskym podnikom na zásoby obilia uskladnené vo verejných skladoch 1 mld. Sk.

    Zároveň pri rozhodnutí o uvoľnení týchto prostriedkov sú uvedené aj dátumy, dokedy ministerka financií Slovenskej republiky zabezpečí uvoľnenie finančných zdrojov. Ďalej do 15. 7. 2000 sa v rámci čerpania dotácií pre podnikateľské subjekty podnikajúce v poľnohospodárstve uvoľňujú vo výške ročného rozpočtu dotácie na § 3 výnosu a § 1, 2, 4 až 6, 11, 12, 14 až 22 a 25 až 30 výnosu a jeho noviel.

    Vláda uložila ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky v spolupráci s ministerkou financií Slovenskej republiky doplniť výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o poskytovaní dotácií zo štátneho rozpočtu číslo 928/1999: a) na založenie úrody v roku 2000 pre rok 2001 a b) na dotáciu na čiastočnú úhradu nákladov na nákup a prepravu krmív a c) upraviť výšku dotácie na úhradu nákladov za spotrebovanú závlahovú vodu a elektrickú energiu do výšky 100 %, d) upraviť podmienky poskytovania dotácií na zemiaky a cukrovú repu, e) nepodmieňovať poskytnutie dotácie v roku 2000 dosiahnutím stanovených minimálnych ročných príjmov z poľnohospodárskej činnosti.

    Vláda uložila ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky v spolupráci s ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky novelizovať do 30. 6. 2000 vyhlášku ministerstva hospodárstva o podmienkach udeľovania úradného povolenia na dovoz a vývoz tovarov a služieb s tým, že sa zavádzajú neautomatické licencie, resp. predlžuje platnosť neautomatických licencií takto: pri jačmeni do 31. 12. 2000, pri kukurici do 31. 12. 2000.

    A konečne, vláda uložila ministerke financií Slovenskej republiky v spolupráci s ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a ministrom hospodárstva Slovenskej republiky vydať do 20. 7. 2000 nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa colný sadzobník a vyhlásená dočasná colná kvóta na dovoz obilia, osív, sadív, hnojív, chemických ochranných prostriedkov a krmív pre zvieratá pri nulovej sadzbe dovozného cla s platnosťou do 31. 12. 2000. A ďalej, novelizovať do 20. 7. 2000 vyhlášku o dovoznej prirážke tak, že táto nebude uplatnená na dovoz obilia, osív, sadív, hnojív, chemických ochranných prostriedkov a krmív pre zvieratá s platnosťou do 31. 12. 2000.

    Chcem zdôrazniť, že ministerstvo pôdohospodárstva spolu so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou pracujú teraz na kritériách rozdeľovania uvoľnených zdrojov zo štátneho rozpočtu. Máme záujem na tom, aby tieto kritériá čo najlepšie vystihovali poškodenie úrody a vôbec poškodenie ekonomiky jednotlivých podnikateľských subjektov z titulu sucha a hlavne aby použité prostriedky, osobitné prostriedky štátneho rozpočtu boli nasmerované do budúcna, teda na založenie úrody a na udržanie stavov hospodárskych zvierat.

    Ďakujem za pozornosť, vám, ktorí ste tu.

  • Ďakujem pánu ministrovi, za podanie informácie. Prosím ho, aby si sadol na miesto navrhovateľa.

    Pýtam sa pánov poslancov, či majú nejaké otázky. Pán poslanec Delinga, pani poslankyňa Kadlečíková, pán poslanec Baco a pán poslanec Prokeš. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Delinga.

  • Pán podpredseda, keď dovolíte, tu sú otázky nie na mieste. Predovšetkým chcem vysloviť vysokú nespokojnosť s tým, nie síce vy, ale predchádzajúci predsedajúci že vôbec dovolil, aby za takéhoto dehonestovania celého odvetvia poľnohospodárstva, ktoré sa nachádza hádam za niekoľko desaťročí v najhoršej situácii, sa prerokúvalo to, čím sa zaoberala vláda, ako chce pomôcť poľnohospodárstvu v najbližšom období. Myslím si, pán predsedajúci, že by bolo namieste a chcel by som podať procedurálny návrh, aby sa táto informácia premenila na správu, ktorú budeme prerokúvať zajtra, a aby k nej bola otvorená rozprava.

    Viem, že teraz sa o tom hlasovať nemá, ale vidíte, vážení poslanci, ako to dopadne, keď sa v podstate súťažilo o to, či to má byť informácia alebo správa v Národnej rade, a keď nakoniec zvíťazilo v hlasovaní podanie koaličného poslanca. A ani samotní tí, ktorí takéto podanie predniesli, nemajú záujem o to, aby sa dozvedeli, čo vlastne vláda dnes rozhodla na svojom zasadnutí v prospech poľnohospodárstva, povedal som, tí, ktorí podali takýto návrh. Myslím si, pán predsedajúci, toto by sa už skutočne nemalo opakovať, pretože je to skutočne výsmech a mali by zachytiť aj naše masmédiá a veľmi jasnou rečou podať našej celej verejnosti a všetkému obyvateľstvu tohto štátu, na akej úrovni dnes je vlastne záujem v tomto parlamente o riešenie problémov nášho štátu, ktorý je postihnutý týmito podmienkami, jednak klímy, ale aj celým vládnutím a celým politickým systémom.

    K tomu, čo predniesol pán minister, a tomu, čo vlastne prijala vláda ako začiatok riešenia problémov, snáď je možné vysloviť určité, povedal by som, veľmi skromné zadosťučinenie. Ale predtým treba povedať aj to, že táto istá vláda a tento parlament asi pred polrokom boli pre poľnohospodárstvo veľmi macošské, keď vlastne návrhy, ktoré smerovali do kapitoly rezortu aspoň na vyrovnanie úrovne dotácií a celého príjmu kapitoly ministerstva rezortu na tento rok, že by sa vyrovnal na úroveň roku 1998, neschválili. To znamená, že aj z tých 5,9 mld., treba povedať, že 1 300 mil. Sk je to, čo vlastne vláda dlhovala poľnohospodárom na vyrovnanie dotačných prúdov zo štátnej pokladnice, ktoré predtým poľnohospodári mali.

    Ďalej chcem povedať, že to, s čím sa v súčasnosti kalkuluje, teda so schodkom v úrodách obilnín, to nie je konečné číslo. Ide o číslo, keď sme pred žatvou a môžeme očakávať, že ešte môže prísť k ďalšiemu zahoreniu obilnín a vlastne dovozy sa môžu zvýšiť aspoň podľa môjho skromného odhadu na 1 mil. ton. Preto si myslím, že na vyrovnanie cenových nožníc, ktoré budú z hľadiska dovozov a vnútorných nákladov alebo cien ešte širšie roztvorené, nebude postačovať ani 1 miliarda, ktorú čítal pán minister, ktorá by mala ísť do Štátneho fondu trhovej regulácie na vyrovnanie cenových rozdielov.

    Ďalej chcem povedať, prečo vláda vlastne v tomto momente neriešila aj systémové opatrenia v pohonných hmotách, najmä ktoré sú v kompetencii ministerstva pôdohospodárstva, a tak upravila koeficienty, ktoré sú zakotvené na jednotlivé druhy prác, ktoré vlastne spôsobujú nápočty na vratke časti spotrebnej dane pri nafte, pretože v poľnohospodárstve sa musí predpokladať, že najmä pri príprave pôdy z titulu ťažkých klimatických podmienok skutočne pôjde o vyššie náklady a o vyššie čerpanie pohonných hmôt, ktoré ani v súčasnosti nevyrovnáva v tejto vratke to, že pohonné hmoty zdraželi viac ako o 20 % oproti predpokladom, keď sa pripravoval návrh štátneho rozpočtu na rok 2000.

    Chcel by som zároveň upozorniť pána ministra na to, že, dnes je situácia veľmi priaznivá napríklad v zásobách cukru, ale to, že s repou je veľmi zle a že pokiaľ poznám pána ministra, rád uvoľní a liberalizuje vývozy, aby sa nestalo to, čo sa stalo v obilí, že sa vyvezie aj cukor, tak ako sa vyviezlo obilie, a znova v budúcom polroku, teda v roku 2001 bude vláda riešiť deficit v zásobách cukru na zásobovanie obyvateľstva. Čiže vyzývam ho na to, aby boli pojaté aj tieto opatrenia do regulácie trhu v rámci súčasného deficitu, katastrofických podmienok a aby sa uvažovalo nielen o obilí, ale aj o ďalšom zásobovaní trhu, ktoré je potrebné z hľadiska rezortu zabezpečiť.

    Z toho krátkeho vypočutia, ktoré predniesol pán minister, predpokladám, že najdôležitejšie bude to, aby Národná banka Slovenska, ktorá sa dostala teraz do najpriaznivejšej situácie - a vieme prečo, dnes to v snemovni bolo povedané -, skutočne dodržala to, že odvod vo výške 4 mld. pôjde do rezortu. A tento odvod asi bude podľa mňa malý a bude sa musieť zvyšovať. Mňa najmä, pán minister, zaujala tá vec, že z tých 5,9 mld. ide len 1,2 mld. priamo na eliminovanie škôd, čo je približne 10 % z doteraz vyčíslených škôd. To znamená, že na priame škody, ktoré sa vyčíslujú z titulu dosahu katastrofického sucha, o ktorých ste hovorili aj vy, dosiahnu nad 11 mld.

    V tom, čo ste čítali, v uznesení ste deklarovali, že priamo z 5,9 mld. pôjde 1,2 mld. na pokrytie priamych škôd v poľnohospodárstve, ktoré vyčíslia poľnohospodárske podniky, lebo ďalšie prostriedky budú sanovať v podstate dovozy obilnín a budú aj na ďalšie opatrenia z hľadiska nákupu obilnín prostredníctvom skladov, ktoré bude potrebné zabezpečiť aj ďalšími prostriedkami.

    Myslím si, že táto správa by mala obsahovať okrem toho aj vlastné zdroje v rezorte, ktoré je potrebné zabezpečiť na odkúpenie obilnín aj v tom malom množstve, o ktorom ste hovorili, že sa urodí približne vyše 1 milióna ton obilnín, aby sa nestalo to, že poľnohospodári vo vlastných kúpno-predajných zmluvách medzi výrobcami, teda medzi prvovýrobcami a spracovateľmi nebudú mať zabezpečené finančné zdroje.

    A po ďalšie, chcel by som vás, pán minister, upozorniť na to, a o tom veľmi dobre viete, že pokiaľ sa využíval zmenkový systém v poľnohospodárstve, tak v podstate poľnohospodári boli veriteľmi týchto zmeniek za svoje tovary, aby sa nestalo znova to, že ak si spracovatelia, mlynári a podobne zoberú zmenky na zaplatenie obilia, aby potom veriteľmi týchto zmeniek na reeskont do Národnej banky znova neboli poľnohospodárski prvovýrobcovia. Čiže podľa mňa je tu potrebné uvažovať aj o zmene tohto systému.

    Toľko na okraj toho, čo som v krátkosti mohol zachytiť a čo, myslím si, je potrebné z pohľadu riešenia tejto situácie ešte do rezortných opatrení premietnuť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalšia je pani poslankyňa Kadlečíková.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážení páni poslanci,

    povedala by som, že ani v tých najhorších predstavách, keď sme vo výbore pre pôdohospodárstvo rozmýšľali nad tým, ako vlastne doviesť aj vládu a vôbec Národnú radu Slovenskej republiky k tomu, aby boli prijaté čo najzodpovednejšie opatrenia pri riešení vplyvu sucha, som si nepomyslela, že to bude za takejto účasti. Naozaj neviem, čo očakáva národ, ktorý má takých volených zástupcov, čo k jeho základnému právu, právu na výživu pristupujú takýmto spôsobom. Nie, nepatrí to tým, ktorí tu sedia, pretože tí vedia, o čom to je. Ale mám vážne obavy a sú opodstatnené, súhlasím so slovami pána ministra, že potravinová bezpečnosť Slovenskej republiky je vážne narušená.

    Aj keď oceňujem, že vláda sa spamätala, spamätala sa v neuralgickom bode, ale či to spamätanie nebude túto krajinu stáť príliš veľa, či to nebude príliš drahé a povedala by som, že oveľa menej nás to mohlo stáť, keby sme sa boli vlastne na všetko pripravili aj zodpovedným rozpočtom, tak ako boli návrhy na pôde Národnej rady. Ale z obavy, že snáď dôjde k rozbitiu celého rozpočtu, nebolo možné ani pri Fonde trhovej regulácie, ani pri ďalších, a pripomínam, že v tom boli aj závlahové súpravy, vodné hospodárstvo, nebolo možné o nič navyše zvýšiť. Takže zodpovednosť padá na nás všetkých, no a teraz presviedčame presvedčených.

    Vážení páni poslanci, pretože naozaj nie je tu ani jedna žena okrem mňa, chcem povedať, že príčinou tohto stavu je skutočnosť, že je podnikateľská sféra agrárna vyčerpaná, sú to trvale klesajúce vstupy do pôdy, zlá výživa, ochrana rastlín, ale takisto aj nižšia kvalita osív, zanedbané závlahové súpravy, roztrieštené majetkové a kompetenčné vzťahy. Viem, napĺňa sa len druhý rok vládneho programu, ale v tom vládnom programe toto všetko predsa bolo. Čiže bolo treba razantnejšie k tomu pristúpiť. Nie, pán minister, nevytýkam to rezortu, lebo viem, že iniciatívy z rezortu boli, aj keď nie dosť razantné, nie dosť dynamické, ale o to razantnejšie boli navrátenia správ, ako napríklad aj pripravovanej koncepcie alebo zámerov z určitých budov, kde sa rokuje o úrovni, kde sa rokuje práve o rezorte pôdohospodárstva.

    Pán minister, mám aj niektoré otázky, ale chcela by som vysloviť aj určité obavy. Predovšetkým pôdohospodári prvovýrobcovia telefonujú, že sa im hromadia faktúry za vodu. Ako to vlastne bude s vodou, pretože oni naozaj nemajú za čo platiť, no a čím platiť, pretože potravinári sa začínajú správať v tejto situácii, ako je to typické, že tiež im neplatia, neplnia svoje záväzky voči poľnohospodárom? Zrejme kríza je teraz v celom rezorte.

    Moja druhá otázka sa týka najmä toho, aby to neboli prvovýrobcovia, na konto ktorých si budú brať výhody tí, ktorí si ich vždy brali, aby to nemalo určité podoby roku 1996, lebo tak nejako mi to vychádza: Štátny fond trhovej regulácie - 1 miliarda -, no aj u tých, ktorí budú skladovať a tak ďalej - ďalšia miliarda. Pán minister, z čoho vychádzajú moje obavy? Vychádzajú z toho, že koncom mája, už keď bolo sucho v tejto krajine a keď bolo jasné, že pôdohospodári a najmä prvovýrobcovia sú v kríze a začína byť ohrozená potravinová bezpečnosť, Štátny fond trhovej regulácie zorganizoval dražby.

    Nechcem to tu na 100 percent vyhlásiť, ale podľa mojich vedomostí a konzultácií s odborníkmi to predsa nie je verejná forma predaja, ktorá je v súlade s príslušným zákonom, a nie práve v situácii, ktorá je taká zložitá, aká je. Takže zrejme dražby sa uskutočnili. Samozrejme, nekupovala prvovýroba. Možno niečo sa ušlo aj prvovýrobe, ale fakt je ten, že to bolo za riadne veľké peniaze, oveľa prevyšujúce to, ako napríklad predtým poľnohospodári predávali Štátnemu fondu trhovej regulácie alebo aj Štátnym hmotným rezervám.

    Prečo sa takýto postup uskutočnil? Veď to bolo veľmi jednoduché pomôcť v tejto etape práve prvovýrobe, resp. tým, ktorí majú hospodárske zvieratá. Práve na základe toho a prerokúvania aj prvej správy, ktorá bola o suchu, jeho vplyvoch a opatreniach, z ministerstva pôdohospodárstva predloženej do pôdohospodárskeho výboru, bolo prijaté opatrenie a rozhodnutie výboru uskutočniť poslanecký prieskum tak v Štátnych hmotných rezervách, ako aj v Štátnom fonde trhovej regulácie, predovšetkým z toho dôvodu, aby sa dala odpoveď, či je zabezpečená potravinová bezpečnosť Slovenskej republiky, a po druhé, aby sa vlastne dala odpoveď, prečo dražby a hlavne kto na tom získal pri dražbách, lebo dnes po Slovensku chodia priekupníci, ktorí už priamo v poľnohospodárskej výrobe za 3 500 korún ponúkajú kŕmne obilie. A tohto obilia je v dostatočnom množstve. Takže hádam by sme mali byť citlivejší a tam, kde môžeme, tak by sme mali pomáhať predovšetkým my.

    Správa z poslaneckého prieskumu, naše výstupy isteže budú konzultované najskôr s výstupmi zo správy Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá sa tento týždeň kompletizuje, ale už možno aj finančnej polície, pretože sa ukázalo, že na tej dražbe sa predávalo obilie, resp. presnejšie kupovali obilie aj takí, ktorí ho mali chrániť. Do enormne vysokých cien vyšla dražba tohto obilia a, ako sa ukazovalo, tí, ktorí mali chrániť štátne obilie, štátne rezervy, tak nakoniec vlastne nemali nič. Takže z tohto dôvodu niečo chceli zakryť.

    Teda o čom to vlastne je? O ohrozenej potravinovej bezpečnosti a hlavne o tých, ktorí sa ešte snažia, o poľnohospodárskych prvovýrobcoch, povedala by som, aj potravinároch, pretože vlani to bola práve poľnohospodárska výroba, ktorá dosiahla najvyšší rast hrubého domáceho produktu. Priemyselná výroba za ňou značne zaostala. Tak si teda vážme, ak je tu ešte taká sila, aj keď je tá sila už hrozne, ale hrozne vyčerpaná. Preto vítam opatrenia.

    Celkom určite aj my z poslaneckých lavíc sa budeme pokúšať pridať ďalšie opatrenia, pán minister, nezabúdame ani na to, že riešením by bolo aj zmrazenie úverov v tejto fáze aj s úrokovými sadzbami, a v podstate aj ďalšie opatrenia, ktoré by naozaj mohli pomôcť, pretože neraz keď sme sa snažili presadzovať na pôde Národnej rady zvýšenie rozpočtu pre pôdohospodárstvo v niektorých jeho podkapitolách, počuli sme aj to, a poviem to jemne, že radšej budem jesť - to slovo jesť bolo ináč povedané - cudzie, americké potraviny, ale tie sú lacnejšie - lacnejšie dovtedy, kým na Slovensku ešte aký-taký kus chleba bol, kŕmneho jačmeňa, pretože aj cez kŕmne obilie sa zabezpečuje výživa národa. Tak vlastne pripomínam, že budeme jesť možno cudzie potraviny.

    Vidíte, pripravujeme miliardu na to, aby sme za miliardu doviezli cudzie potraviny. Keby sme boli valorizovali dotácie, keby sme boli pôdohospodárom pridali, tak v tom prípade vlastne sme to ani robiť nemuseli, lebo aj ten krehký rastlinný organizmus by bol býval lepšie pripravený na to, čo sa vlastne tohto roku stalo. Ale nie je všetkým dňom koniec. Netreba, aby sme boli pesimistickí. Opakujem, zákon 240 je pred nami. V ňom budeme mať možnosť a podporíme aj pôvodné návrhy rezortu na valorizáciu dotácií, a potom v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, povedala by som, aj určité opatrenia, aby sa naplnilo aj to základné motto, ktoré sme si povedali: "Základné potraviny za základné ceny."

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Baco, ďalší s pripomienkami, otázkami pán poslanec Baco, potom pán poslanec Prokeš.

    Nie je možné reagovať faktickými poznámkami, lebo nie je rozprava. Len poslanci môžu dať otázky, prípadne môžu pripomienkovať to, čo pán minister v informácii uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán predsedajúci,

    pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    budem sa snažiť v tomto duchu pripomienkovať približne v takých štyroch okruhoch.

    Pravda je, že je veľké sucho a je veľmi teplo. Situácia sa vyhrotila tak počas súčasnej agrárnej politiky a týmito klimatickými podmienkami a treba pomôcť. My sme už pred mesiacom v pôdohospodárskom výbore sformulovali naše návrhy, ako by sa mali veci riešiť. Samozrejme, nenárokujeme si na to, že návrhy sú najchytrejšie. Nemám nič proti tomu, že sa prijali tieto návrhy. Myslím si, pán minister, bolo by potrebné zapojiť do riešenia aj cenový mechanizmus. Mám na mysli stanovenie minimálnych cien v takej kritickej situácii. V daniach takisto by bolo možné účinnejšie pomôcť v tejto kritickej situácii.

    Totiž škody, ktoré sú vyčíslené, oceňujeme ich približne na dvojnásobné, pretože asi 50 % z týchto škôd v priamej rastlinnej výrobe sa premietne do živočíšnej výroby, do poklesu a následne bude celý reťazec narušený, obmedzený, nevyužité investície, pracovníci v spracovateľskom priemysle a v celom kolobehu. Z tohto hľadiska chcem povedať, že podporujeme a podporíme tieto opatrenia. Navyše, sme schopní a ochotní prispieť aj ďalšími krokmi, jednak našimi odbornými kapacitami, ale potom aj faktickou silou podporiť to na politickej scéne za Hnutie za demokratické Slovensko. To je jedna vec.

    Druhá vec, obávam sa, že sľuby, ktoré dnes vláda prerokovala, sú pokračovaním sľubov, ktoré tu boli voči poľnohospodárom. Doteraz sa plní asi 10 % nepodstatných vecí, ktoré sa dohodli či už s pani ministerkou, či s pánom podpredsedom vlády. A tak ako sú naformulované veci, ako ich predniesol pán minister, nie sú to uznesenia vlády, ktoré by boli meritórne, ktoré by zaväzovali, čo má kedy urobiť ten-ktorý člen vlády, ale sú to vyslovene nejaké predstavy. Podľa mňa to nemôže mať váhu a nemôže to byť vierohodné. Pre mňa to teda nie je vierohodné v podobe, ako je to naformulované bez záväzných termínov a postupov, a navyše upozorňujem na to, že je to veľmi podobné doterajším sľubom, ktorými sa snažili odbiť naši špičkoví vládni politici poľnohospodárov v nádeji, že čas niečo vyrieši, že sa zabudne alebo že sa rozplynie ich energia.

    Čiže na toto upozorňujem ministerstvo. Samozrejme, neupozorňujem preto, že chcem dvíhať prst pre nejaké budúce, však som hovoril, ale preto, aby si dali pozor na to, aby skutočne boli tieto kroky veľmi presne adresované osobne a časovo stanovené v tejto podobe. Poznám to. Je to presne úroveň, že sa dá z toho potom začať robiť debata, kto vlastne mal čo a kedy urobiť. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka. Chcem povedať, že boli aj iné suché roky a teplé roky. Čítam z materiálu ministerstva, že napríklad mesiac máj bol teplotou 18,2 stupňov tretím najteplejším za ostatných 130 rokov. A budete možno všetci prekvapení, dámy a páni, že za posledných 130 rokov tie dva ešte teplejšie roky, ako je tento máj, boli roky tohto desaťročia, keď napríklad v Hurbanove v roku 1993 bolo 18,8 °C v máji, tohto roku 18,2 °C, v Lučenci bolo tento rok 16,6 °C, v roku 1993 17,5 °C, v Trebišove v tomto roku bolo 17,2 °C a v roku 1993 bola 18,2 °C nameraná priemerná teplota. A dovoľte mi ešte, aby som povedal, že v roku 1996 v máji bola teplota 17,2 °C tiež nameraná, to znamená, toľko isto ako v tomto roku, ktorý považujeme za katastrofálny. To je napríklad jeden parameter.

    Druhým parametrom sú dažde. Napršalo v tomto roku v apríli 44 mm, v máji 18 mm - v roku 1993 13 mm a 15 mm -, čiže v tomto roku 62 mm, v roku 1993 teda 28 mm, ani polovica vody v roku 1993 čo v tomto roku, podobne v roku 1992 napršalo za tieto dva mesiace len 42 mm vody. Pritom chcem povedať, že tohtoročný marec bol zrážkovo nadpriemerný, vysoko nadpriemerný, a chcem povedať, že zima bola veľmi zrážkovo nadpriemerná, že boli silné zásoby vody zo zimy a z marca. Nechcem vôbec zľahčovať situáciu, len by som bol rád, keby sa tieto parametre dostali do objektívneho komplexu hodnotenia situácie.

    A keď to hovorím a venujem čas tomuto porovnávaniu, tak len preto, aby som poukázal na to, čo už povedala aj pani kolegyňa Kadlečíková, že počasie nebolo hlavným dôvodom, nie je hlavným dôvodom tejto katastrofy. Také zlé počasie už v tomto desaťročí sme mali a mali sme ho dokonca viackrát a mali sme ho dokonca v situácii, keď bolo poľnohospodárstvo totálne zdeštruované v rokoch 1992 a 1993. Chcem povedať, že napriek tomu počasiu, ktoré bolo v tých rokoch, poľnohospodárska produkcia sa zvyšovala a zlepšovala a veľmi sa zlepšovali ekonomické výsledky v týchto rokoch. A hlavne by som chcel povedať, že nikto v tomto štáte nevedel o tom, že poľnohospodárstvo, hospodári boli v nejakých katastrofických klimatických podmienkach v týchto ročníkoch, o tom sa vôbec nehovorilo. Vie o tom niekto, pamätá si niekto na to, že by sme boli hovorili o tom, že je tu prírodná katastrofa a treba niečo za nás riešiť?

    Nezľahčujem, nechcem bagatelizovať, hovorím, situácia je skutočne katastrofálna, ale nie je to dôsledok sucha a zlého počasia, ale je to v prvom rade dôsledok katastrofálnej agrárnej politiky súčasnej vládnej koalície. Preto si myslím, že by sa materiál mal volať - návrh na riešenie vplyvov katastrofálnej agrárnej politiky súčasnej vlády a nepriazne počasia v poľnohospodárstve, v lesnom hospodárstve, vo vodnom hospodárstve v roku 2000. Taká by bola pravda. A pokiaľ nenazveme veci pravým menom, budeme chodiť okolo problémov ako pes okolo horúcej kaše a nepohneme sa dopredu.

    Nemám vôbec na mysli žiadne moje politické špekulácie. Ak to tak cítite, tak sa pridáme, môžeme riešiť veci spolu. Ale ešte raz opakujem, napriek tomu, že počasie je zlé, a tvrdia to všetci odborníci, vplyvy z toho sucha a z nepriaznivého počasia by boli o 50 % menšie, keby sa bolo normálne hospodárilo, keby sa boli dali riadne osivá, keby sa neboli zametali sýpky, neboli by sa siali smeti v mnohých prípadoch, keby sa bolo dalo aspoň toľko hnojiva čo pred dvoma rokmi, agrochémie, keby boli stroje, keby sa neboli zadržali dotácie, keby sa neboli znížili dotácie tak, že vlastne nebolo na naftu, nebolo čím zasiať, keby bolo možné vstúpiť do poľa v prvých jarných dňoch a tak ďalej, a hromada tých iných opatrení, 19 krokov, ktoré sa urobili za rok a pol v parlamente len proti poľnohospodárom, počínajúc zrušením revitalizačného zákona cez zrušenie pomoci pri prírodných škodách, ktoré boli v roku 1998 počas rokov 1999, 2000 vrátane daňových opatrení, zvýšenie dane za potraviny, DPH za potraviny vrátane zhoršenia daní za naftu a tak ďalej.

    Môžem vymenovať všetky kroky, ktoré sa urobili. Z 23 krokov, ktoré parlament riešil, ktoré sa dotýkali poľnohospodárstva, bolo 19 tvrdo proti poľnohospodárom. To je výsledok dnešnej situácie. Samozrejme, počasie tomu dopomohlo a obnažilo našu úbohosť, našu súčasnú agrárnu politiku alebo nepolitiku v plnej nahote. To je druhá poznámka.

    Tretia poznámka. Peniaze, ktoré sa predurčujú, chcel by som povedať, sú neskoro a sú vlastne naozaj na to, aby sme tu nemali ďalšiu následnú katastrofu. Hovoril som pani ministerke financií pri rozpočte: Pani ministerka, poznám prípad Cigána Stojku z Trenčianskej Teplej, ktorý odúčal koňa žrať, nepodarilo sa mu to. Je to odskúšané, neskúšajme to na našich poľnohospodároch. Bohužiaľ, vláda sa takto správa kontinuálne. Koňa sme neodučili žrať, kôň nám zdochol a peniaze, pomoc, ktorá sa predznačuje, podľa mňa treba vyčerpať najskôr na to, aby sme toho koňa zakopali, aby nevznikol nejaký mor, a potom budeme hľadať asi nejakého nového koníka alebo pripustíme si novú kobylku a roky ju budeme chovať, dochovávať a piplať sa s tým, aby z toho niečo bolo.

    Poviem vám, stav, aký je teraz, za tri-štyri roky sa nevyrieši, keď zoberiete, že v minulom roku bez protestov - a odborníci sa zhodli z jednej, z druhej strany politického spektra -, že len za minulý rok bolo 15 mld. investičných dlhov, v tomto rezorte sa neinvestovalo do traktorov, do nových strojov, staré stroje sa neopravovali. Som zvedavý, keby bola bývala dobrá úroda v tomto roku, čím by sme boli asi tak pokosili, keď sme vlani kúpili 8 kombajnov pre celé Slovensko a tento rok sa znova ukazuje, že ich nebude ani 10. Som zvedavý, keby sa naozaj bolo urodilo, ako to pokosíme.

    Takže, vážení, tieto peniaze, o ktorých sa hovorí, naozaj budú môcť napomáhať tomu, aby sme ďalšej epidémii, ktorá hrozí, povedal som to obrazne cez toho zdochnutého koňa, ale myslím tú hospodársku, podnikateľskú epidémiu, aby sme jej zabránili, ale inak nič nevyriešime pre budúci rok a pre budúce roky. To, čo máme riešiť, nás ešte len čaká. To nás čaká a budeme si musieť riadne popľuvať do dlaní, aby sme niečo urobili, aby sme trošku tú káru potlačili dopredu.

    Ceny sa zdvihnú, prudko sa zdvihnú ceny potravín. To považujem za poctivé. Aj keď ministerskí pracovníci na to poukazovali, že to tak bude, z hľadiska poľnotechniky, rokovania - teraz s finančníkmi sa o tom veľmi nehovorí, pretože asi špičkoví politici, premiér a vicepremiér, sú asi náklonnejší na to, aby boli trošku ústretoví k poľnohospodárom -, keď sa nebudú ceny potravín zvyšovať a nebude to mať inflačné a sociálne dosahy, ale pravda je taká, že inflačné a sociálne dosahy budú vysoké z poľnohospodárstva. Skončilo poľnohospodárstvo ako stabilizujúci inflačný a sociálny faktor. Nehovorím, že zajtra, ale v priebehu niekoľkých mesiacov v každom prípade sa to stane.

    Začína sa objektivizovať viacero situácií, ktoré vznikajú aj z iných dôvodov a schovávajú sa za problém nepriaznivého počasia. Chcem povedať, že prípad s obilím, ktorý je, je škandalózny. Keď bol náš prípad škandalózny, keď ste ho škandalizovali, dokonca tak, že ste ma navrhovali odvolať z funkcie, chcem povedať, že táto situácia je niekoľkokrát škandalóznejšia, pretože v našom prípade išlo o nadmerný vývoz obilia, napriek tomu, že naše ministerstvo nabilancovalo a zakázalo vývoz, lebo pracovníci ministerstva hospodárstva dali navyše licencie.

    Teraz však na čele tohto nadmerného vývozu stojí ministerstvo pôdohospodárstva, pretože ministerstvo vedelo, že po žatve obilie bude chýbať. Vyviezlo sa 185 tisíc ton obilia so súhlasom ministerstva a chýba okolo 150 tisíc ton. Teraz sa čísla môžu všelijako pohybovať, pretože tento rok bude žatva o dva, o tri týždne skôr a skutočne sa muselo siahnuť do kritických rezerv štátu a nakoniec sa zistilo, že kritické rezervy štátu vôbec nie sú a že sa tam kšeftuje, len tak hvízda, na oveľa inej úrovni a s oveľa inými osobnými profitmi, ako ste obviňovali nás.

    Nie som revanšista, nehovorím to preto, že by som chcel vracať to, čo sa nasypalo na moju hlavu a dodnes niektoré médiá neustále pertraktujú. A pán minister sa takisto po chvíli pred médiami nechá počuť, že problém nie je skončený a ešte si treba posvietiť na nejakých ľudí. Prajem mu, aby mal veľa úspechov pri jeho statočnom boji za spravodlivosť, ale bolo by dobré, keby si pán minister usporiadal veci, pretože je návrh, ktorý dávate, aby vláda nedávala automaticky licencie, teda hovorím o licenciách, s ktorými sa stotožňujem v tejto situácii, a včera som počul verejne vyhlásiť vášho štátneho tajomníka, že žiadne obmedzenia vo vývoze obilia sa nebudú robiť.

    Pán štátny tajomník bol ten, kto ma navrhoval odvolať, mal plamennú reč o tom, čo a ako. Bolo by dobré, ak má trošku slušnosti, že by si situáciu, ktorá je dnes, trošku privlastnil a snažil sa vyvodiť z toho osobné dôsledky a, možno by bolo dobré, aj autoritatívne z pozície ministra urobiť z tohto závery, pretože nadmerné vývozy obilia, obilia, ktoré teraz chýba - ešte nie je sucho, pretože vlani nebolo sucho pri žatve, to sucho mohlo dopadnúť aj na tohtoročnú žatvu, nehádžme nedostatok súčasného obilia na tohtoročné sucho -, je to škandalózna záležitosť, ktorú spôsobilo ministerstvo pôdohospodárstva tým, že povolilo vývozy napriek tomu, že vedelo, že obilie nie je a bude chýbať.

    Dámy a páni, snažil som sa voliť taký tón vystúpenia, aby som naozaj nerozvíjal nejakú konfrontáciu. Opakujem na záver, sme ochotní spolupracovať či personálne, či politicky, svojou váhou, svojou silou na tom, aby sme v súčasnom období rozvinuté riešenia pomohli dotiahnuť do konca. Prispejeme našimi riešeniami a, samozrejme, vyzývame v prvom rade pána ministra, aby sa v tejto situácii prestalo hrať na fazuľky, aby sme veci nazvali pravým menom, lebo iba tak sa môžeme začať hýbať dopredu. Keď ich nazveme pravým menom, tak nám bude trvať dva roky, až urobíme nejaký krok dopredu. Ak ich nenazveme, budeme to tu kamuflovať, bude to mať možno také dosahy, že to nepohneme ani o štyri, o päť rokov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ako posledný vystúpi pán poslanec Prokeš.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené poslankyne, poslanci,

    obchádza ma smrteľná úzkosť, ba priam strach, keď sa dívam na totálnu ignoráciu či nezáujem poslancov vládnej koalície o taký vážny problém, pred ktorým stojíme. A musím povedať, že je to celkom očividná absencia pocitu zodpovednosti poslancov vládnej koalície. Páni poslanci, darmo ukazujete na opozíciu, pretože vy nesiete zodpovednosť. Vy máte väčšinu a vy ste schvaľovali rozpočet. To si asi doteraz neuvedomujete, že už nie ste v opozícii, že zodpovednosť je dnes na vás, tak ako bola v predchádzajúcom období na nás.

    Chcem sa poďakovať pánu ministrovi za jeho heroický zápas, ktorý veľmi často pripomína zápas s veternými mlynmi. Mám na mysli jeho kolegov vo vláde, s ktorými musí zápasiť rezort, ktorý v každom štáte v podstate znamená alebo je základom možnej samostatnej existencie a ktorý je dnes u nás totálne ohrozený, pretože človek môže byť aj bez auta, človek dokonca prežije v chatrči, ale sotva prežije bez potravín.

    A treba povedať aj to, panie poslankyne a páni poslanci, že možno by sa malo odskúšať, tak ako sa odsúvajú dotácie na potrebné veci, na záchranu veci, ktoré, ak prídu dotácie neskoro, tak naozaj končia, ako hovoril pán poslanec Baco o prípade koňa - nuž, darmo budete dávať alebo ponúkať nový kabát mŕtvemu, už mu je nanič -, možno by bolo potrebné, aby rozhodujúci vládni činitelia, predovšetkým predseda vlády, ktorý je zase zodpovedný za činnosť vlády, nedostal výplatu takisto, pokiaľ nedôjdu dotácie. Možno si potom lepšie uvedomí, že presne tak nedostávajú výplaty pracovníci v poľnohospodárstve, že nie sú peniaze na to, aby sa zasialo, a že nebude čo žať, pravda, ak to nie je cielená deštrukcia, ak to vlastne nie je prvý krok k totálnemu rozkladu hospodárstva tohto štátu, pretože ak padne poľnohospodárstvo, tak, treba povedať, nielenže sa zvýši armáda nezamestnaných, ktorá už prestáva byť únosná, ale dotkne sa to aj ďalších odvetví, ktoré sú na to nadväzné. Ak padne prvovýroba, tak aj tá sekundárna potravinová výroba, ktorá u nás je, sa zrúti, pretože predpokladať, že sa bude dovážať niekam na východné Slovensko mlieko z Rakúska, je asi totálna hlúposť. Budú sa dovážať už hotové výrobky, a tým sa zrúti ďalšia časť rezortu našej ekonomiky.

    Takže, pán minister, veľmi vám ďakujem a vážne vyzývam poslancov vládnej koalície, aby si začali uvedomovať aj svoju osobnú zodpovednosť a neignorovali situáciu, ktorá dnes v tomto štáte existuje. Z toho sa, páni a dámy "nevyviníte".

    Ďakujem.

  • Pán minister, pýtam sa vás, či chcete reagovať na otázky a pripomienky poslancov.

    Nech sa páči, máte možnosť.

  • Ak mi dovolíte, páni poslanci, panie poslankyne, dve ste tu, tri, dokonca štyri, chcem zareagovať na niektoré pripomienky pána poslanca Delingu a pani poslankyne Kadlečíkovej a, samozrejme, aj pána poslanca Baca.

    Samozrejme, návrhy na ďalšie riešenia môžu byť. Zdôraznil som, že toto riešenie je predbežné a konečné riešenie vláda prijme po konečnom zbilancovaní úrody a vplyvov sucha aj na živočíšnu výrobu. Nechcel by som teraz predbiehať, či prijímať alebo neprijímať neautomatické licencie na vývoz cukru. Myslím si, že treba prehodnotiť spolu s komorou a s jednotlivými zväzmi výrobcov zásoby všetkých skladovateľných potravín a podľa toho potom prijať aj opatrenia v obchodnej politike. Samozrejme, že sa využívajú aj vlastné zdroje ministerstva pôdohospodárstva, myslím, že som z uznesení a z uznesenia dosť jasne citoval, že do 15. 7. sa uvoľnia všetky dotácie do výšky 100 % z druhého polroka na príslušné paragrafy výnosu, ktorý upravuje poskytovanie dotácií, predovšetkým dotácie systémové a dotácie do programu prevádzka, teda priamo na podporu rastlinnej výroby. Samozrejme, využívajú sa aj ostatné vlastné zdroje ministerstva pôdohospodárstva, predovšetkým fondov, ktoré sa môžu využiť.

    Veriteľstvo zmeniek podľa súčasne platného zákona sa nedá zmeniť inak, len osobitnou dohodou medzi spracovateľským podnikom, resp. podnikom služieb, ktorý by prípadne nakupoval, ale v prvom rade sú to spracovateľské podniky na zmenku, a poľnohospodárom. Je to založené na dobrovoľnosti, či si spracovateľ nájde iného veriteľa. Iná zmena, iný postup pri využívaní zmeniek sa dá upraviť iba zákonom. Pravdou je, že najmä komora navrhuje takéto riešenie.

    Nechcem sa vracať k štátnemu rozpočtu a k tomu, či a prečo sa neschválili vyššie výdavky pre kapitolu pôdohospodárstva, nakoniec aj pani poslankyňa Kadlečíková bola pri prerokúvaní aj vo výbore, aj pri hlasovaní v Národnej rade. Neviem o tom, že by sa hromadili faktúry za vodu, niektoré závody prvé faktúry za vodu v máji fakturovali, potom s fakturáciou prestali. Ak Slovenský vodohospodársky podnik vymáha platby za vodu, sú to dlžné platby od poľnohospodárov z rokov 1998, 1999. Domnievam sa, že za tieto roky ich vymáha celkom oprávnene a nebudeme riešiť náhradu alebo úhradu týchto faktúr iným spôsobom.

    Chcem zdôrazniť, pani predsedníčka výboru, že Štátny fond trhovej regulácie pri organizovaní verejných predajov obilia postupoval v zmysle zákona a neporušil zákon. Ďalej chcem zdôrazniť, že nakupovali predovšetkým poľnohospodári, v menšej miere poľnonákupy. Vyskytol sa prípad, že istý poľnonákup pravdepodobne, alebo radšej nebudem o tom bližšie hovoriť, ale jednoducho nakupoval sám zásoby, ktoré mal skladovať on. Či ich má, alebo nemá, ťažko povedať, ale práve tento poľnonákup vyhnal cenu na 4 200 korún. Celá organizácia verejných dražieb, verejných predajov obilia od prvej prípravy sa zverejňovala na internete, zverejňovala sa v tlači a aj výsledky dražieb, ceny, kto kupoval, kto predával, to všetko je prístupné pre verejnosť na internetovej stránke ministerstva pôdohospodárstva.

    Ešte k pánu poslancovi Delingovi a zároveň aj k pánu poslancovi Bacovi. To je už jeho problém, či uznesenie vlády pokladá len za sľuby, alebo je, alebo nie je pre neho vierohodné. Samozrejme, nečítal som komplexné uznesenie vlády, dostane ho Národná rada písomne, a teda aj poslanci a zrejme sa ešte o ňom bude diskutovať aj vo výbore pre pôdohospodárstvo. Ale pri každom uznesení je uvedený záväzný termín a aj zodpovednosť za plnenie tohto uznesenia. Uznesenie vlády nie je spracované babrácky, ale má svoje predpísané náležitosti, pán poslanec Baco.

    Pánu poslancovi Delingovi chcem zdôrazniť, že 2 mld. korún sú vyčlenené pre Štátny fond trhovej regulácie, aj z toho je 1 mld. na podporu cenových rozdielov skladovacích nákladov a ostatné, cenových rozdielov pri nákupe kŕmneho obilia poľnohospodármi, ktorí budú nakupovať. Podľa normatívov vyčíslených podľa vplyvov sucha na konkrétneho podnikateľa v poľnohospodárstve, ktorý chová hospodárske zvieratá, teda priamo na podporu živočíšnej výroby, odvíjajúc sa od výšky sucha. Rovnako 2,1 mld. na založenie úrody. Sú to prostriedky na riešenie vplyvov sucha. Áno, budeme ich používať cielene do budúcna, ale pre tých, ktorým bola spôsobená škoda suchom. Takže ešte raz opakujem, vláda uvoľnila 5,9 mld. na riešenie vplyvov sucha.

    No, pán poslanec Baco, boli aj iné suché roky a veľmi dobre si pamätám na rok 1993, keď som bol ešte predsedom družstva v Klenovci, a zrejme aj ty sa pamätáš na návštevu okresu Rimavská Sobota, aj na tvoje pre mňa vtedy veľmi zarážajúce konštatovanie, že však ja som predsedom družstva, je to môj problém, aké je sucho a ako sa s tým družstvo a poľnohospodári okresu Rimavská Sobota vysporiadajú. A iste si pamätáš aj to, že vláda, v ktorej si bol ministrom pôdohospodárstva, neuvoľnila na riešenie dôsledkov sucha v roku 1993 ani korunu. Tie dosahy boli iné, ak pán...

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, mali ste možnosť dať otázku, pripomienky.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ak sme lepšie dopadli ako poľnohospodári vtedy...

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, nehnevajte sa, mali ste už možnosť, vystúpili ste, tak nechajte pána ministra odpovedať.

    Nech sa páči.

  • ... dopadli sme lepšie len preto, že sme naozaj mali ešte rezervy, že sme ešte neboli takí vyčerpaní, že nebola ešte taká vyčerpaná pôda a tak ďalej.

  • Reakcia poslancov z pléna.

  • Vláda nastupovala v roku 1992.

    Investície do odvetvia a peniaze, ktoré uvoľnila vláda, idú neskoro. No idú neskoro, pretože počas 10 rokov sa do závlah investovalo skutočne veľmi málo, veľmi málo a to je jedno, ktorá vláda bola, nakoniec aj v roku 1994.

    Áno, aj to je rozdiel, že ak by sme neboli v roku 1999 rozpočtovým opatrením posilnili Fond trhovej regulácie, tento fond by bol hneď na začiatku v marci 1990 doslova skolaboval. Čiže v prvom rade sme museli sanovať problémy, ktoré zostali vo Fonde trhovej regulácie.

    Prípad s predajom obilia spred pár rokov a s úrodou v roku 1999 je podstatne iný a podstatne odlišný. Totiž licencie boli teraz automatické, áno, dali sme automatické licencie veľmi cielene s tým, aby sa skutočne zdvihli ceny pre poľnohospodárov, nechali sme licencie len na potravinársku pšenicu a licencie na kŕmne obilie sa opätovne zaviedli len na jar tohto roka. Neviem, čo hovoril štátny tajomník, zrejme si mal na mysli štátneho tajomníka Rosivala, ale môžem povedať, že vláda - a je to čierne na bielom - poverila ministra hospodárstva, pravdaže v prvom rade ministerku financií a ministra pôdohospodárstva, aby na uvedené množstvá kŕmneho obilia, vrátane kŕmnej kukurice boli zavedené, alebo bola predložená platnosť neautomatických licencií do 31. 12. 2000. A budeme veľmi zvažovať, ako po 1. januári 2001, pretože by som bol veľmi nerád, ak práve z rôznych špekulatívnych dôvodov niektorí odberatelia tlačili ceny obilnín v tomto období niekde pod únosnú mieru.

    Osobitne sa to bude dotýkať aj potravinárskej pšenice, ale, samozrejme, podľa úrody, aká sa ukazuje, bolo by nelogické uvoľňovať tieto licencie aj po 1. 1. 2001, nemalo by zmysel dovážať kŕmne obilie, možno to bude milión ton, možno 854 tisíc, možno menej. V prípade, ak ho na jednej strane budeme za drahšie peniaze vyvážať a na druhej dovážať, ale pochopiteľne dovoz za vyššie ceny za oveľa náročnejšie náklady. Toľko asi k tomuto.

    Ďakujem inak všetkým, ktorí vystúpili aj s prísľubom návrhov na riešenia a aj s určitou podporou. Môžem ubezpečiť, že sme prístupní na diskusie o možnostiach a o riešeniach konečných vplyvov sucha na poľnohospodárstvo.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Vážení páni poslanci, už nie je možné vystúpiť s reakciou na pána ministra, takže vám nedám slovo.

    Hlasovať o tom, že Národná rada to berie na vedomie, budeme až zajtra.

    Budeme pokračovať v rokovaní druhým a tretím čítaním o

    zákone z 12. mája 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona číslo 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Tento zákon bol vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 673. Jeho súčasťou je rozhodnutie pána prezidenta z 12. júna 2000 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 12. mája 2000.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 13. júna 2000 ho pridelil pod číslom 691 na prerokovanie príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dávam slovo spravodajkyni, členke gestorského výboru pre obranu a bezpečnosť pani poslankyni Oľge Szabó a prosím ju, aby informovala o výsledku prerokovania vráteného zákona.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vystúpila ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť k zákonu z 12. mája 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a doplnení zákona číslo 65/1995 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

    Zákon o súkromných bezpečnostných službách, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, pridelil predseda Národnej rady slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 691 z 13. júna 2000 na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil k predmetnému zákonu ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky nevyhovieť návrhom prezidenta Slovenskej republiky. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky k návrhom prezidenta zaujali tieto stanoviská:

    1. V článku 1 bod 6 znie: § 48 ods. 5, ktorý znie: "Licencia je verejná listina." Túto zmenu podporil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Gestorský výbor odporúčal neschváliť.

    2. Za bod 10 sa vkladá nový bod 11, ktorý znie: Nadpis § 10 znie: "Odvodná spôsobilosť a zdravotná spôsobilosť na prevádzkovanie bezpečnostnej služby." Túto zmenu podporil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

    O návrhoch prezidenta Slovenskej republiky gestorský výbor odporúča hlasovať takto: hlasovať samostatne o návrhu číslo 1 a tento neschváliť, hlasovať samostatne o návrhu 2 a tento schváliť.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky

    A. podľa § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prijať pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené pod bodom 3, a to číslo 2;

    B. podľa § 90 ods. 5 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení prijatých pripomienok prezidenta Slovenskej republiky zákon ako celok schváliť.

    Prosím, vážený pán podpredseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne som žiadnu prihlášku od pánov poslancov a poslankýň nedostal. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie, tak vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pani spravodajkyni. Budeme, samozrejme, aj o tomto návrhu hlasovať zajtra.

    Teraz budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    zákone z 12. mája 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon číslo 372/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2000, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 674. Jeho súčasťou je, samozrejme, aj rozhodnutie pána prezidenta, ako aj zákon, ktorý sme schválili 12. mája.

    Pán predseda pridelil materiál svojím rozhodnutím číslo 692 na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, členovi gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pánu poslancovi Mesiarikovi.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    tak ako pán podpredseda uviedol, prezident schválený zákon vrátil s tým, že tento návrh prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, tak ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky návrh pridelil.

    Gestorský výbor nedostal do 20. júna žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktoré mali zákon pridelený. Vrátený zákon odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 351 s úpravami, ako sú uvedené v časti IV, ktorú máte písomne, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 447 s úpravou, ako ju máte v správe časti V.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval vrátený zákon, ale neprijal uznesenie z hľadiska rovného počtu hlasov za a proti.

    Z uznesení výborov vyplývajú návrhy, ako máte uvedené v bodoch 1 až 5. Zdôrazňujem, že bod 1 je návrh gestorského výboru, ktorý neodporúča vrátený zákon schváliť. Ak tento bod nebude prijatý, potom budeme musieť posudzovať body číslo 2, 3, 4, 5. Znamená to, že navrhujem hlasovať potom po rozprave o prvom bode samostatne. Od toho sa bude odvíjať ďalšie hlasovanie.

    Ďalej gestorský výbor odporúča prijať časť 5, kde Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky požiadať vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o zamestnanosti, ktorý bude uvedenú problematiku riešiť komplexne v termíne do 30. júna.

    Dovoľte mi jednou vetou zdôvodniť, vlastne tým aj bod číslo 1 spoločnej správy, kde gestorský výbor návrh zákona neodporúča opätovne schváliť s tým - počuli ste pána ministra Magvašiho -, že v súčasnosti je v záverečnej fáze príprava celkovej zmeny alebo komplexnej zmeny zákona o zamestnanosti. Bol v tripartite, bol v Legislatívnej rade vlády, ide do vlády a o 14 dní bude v parlamente, teda na najbližšiu schôdzu príde na rokovanie. Aj to je príčina, prečo gestorský výbor odporúča prezidentovi vyhovieť v bode číslo 1 a tento návrh opätovne schváliť.

    Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa nikto z poslancov neprihlásil, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Halmeš a pán poslanec Bohunický. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Halmeš, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy a páni,

    už dávno som sa chystal na to, aby som si zarečnil. Myslím si, že teraz je na to príležitosť. Pokiaľ tu zostane aspoň jedna noha, tak budem rozprávať. Chcem len veľmi stručne povedať, pán predkladateľ, pán spravodajca, že už vo výbore som opakovane oslovil aj pána ministra, aby sme sa dohodli na rozumnom postupe pri tomto zákone.

    Možno aj pán Bohunický bude o tom hovoriť. Predovšetkým v tom zmysle, že ak chceme ešte niečo zachytiť ohľadom verejnoprospešných prác, ktoré sú väčšinou nekvalifikované, a ak chceme zachytiť nadväznosť na tento zákon, ktorý zníži sociálne dávky asi z 3 000 na 1 650 korún, aby sme mohli tým ľuďom ponúknuť nejakú pomocnú prácu a potom im povedať, že ak nechcete pracovať, tak nemáte nárok na plnú sociálnu dávku, tak tento zákon čo najskôr potrebujeme dostať do reálneho života.

    Podľa informácií, ktoré mám k dispozícii, Rada hospodárskej a sociálnej dohody, ktorá bola zvolaná ako mimoriadna, tento zákon prerokovala, a vlastne je tu jediná možnosť dostať ho na skrátené legislatívne konanie do parlamentu, ale ja som očakával, že by to mohlo byť ešte do konca tejto schôdze, aby mohla byť účinnosť už od 1. 8. Ak sa to dostane do septembrovej schôdze, tak potom môže byť účinnosť k 1. 10., a už verejnoprospešné práce nesplnia v tomto roku ten efekt, ktorý sa od nich očakával. Pripomínam to len kvôli tomu, že som o tom hovoril všade, kde som mal možnosť, od pána premiéra počínajúc cez náš klub, dvakrát vo výbore aj pánovi ministrovi, aby sme túto dobrú myšlienku, ktorú predkladatelia mali, dostali aj do legislatívnej vykonateľnosti.

    Prosím aj kolegov z poslaneckého klubu SDĽ, ak budú o tom hovoriť, že by sme to takto konkretizovali. Ideálna možnosť by bola na rokovaní tejto schôdze, alebo možno by stálo za to zvolať aj mimoriadnu schôdzu v júli.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa nikto nehlási.

    Pán poslanec Bohunický, nech sa páči, máte slovo.

  • Pekne ďakujem.

    Vážený pán podpredseda,

    vážení kolegovia,

    chcel by som hovoriť k dvom poznámkam. V prvej, akým spôsobom bol tento zákon vrátený pánom prezidentom do Národnej rady Slovenskej republiky a v druhej v podstate takmer totožnej s pánom Halmešom o otázke, čo ďalej.

    Áno, pán prezident má skutočne podľa zákona, podľa článku 102 ods. 1 písm. n) ústavy možnosť vrátiť zákon a má možnosť zdôvodniť alebo má právo vrátiť zákon tak, ako uzná za vhodné. V zdôvodnení píše, že pri vrátení novely je nespornosť dôvodov na vrátenie tohto zákona. Ak si pozorne prečítate poslanecký návrh, ktorého som bol jedným zo spolupredkladateľov, tak sa dozviete, že sme chceli riešiť dlhodobo nezamestnaných dobrovoľnou prácou na základe presunu 2,3 mld. v štátnom rozpočte z 10,3 mld. do oblasti sociálnych dávok pre obce. Čiže hlavná príčina novely bola táto.

    Pán prezident vrátil zákon tak, že vlastne túto hlavnú príčinu nenavrhuje nejakým spôsobom opraviť, pretože zásadná chyba, ktorá tam bola, bola skutočne práca na dobu neurčitú, pretože tým vzniká obciam určitá povinnosť v zmysle iného zákona - Zákonníka práce vyplatiť odstupné v prípade, že skončí túto činnosť, ale týchto otázok sa prezidentov vrátený zákon proste nedotýka. Škoda, pretože na túto problematiku upozorňoval aj svojím listom pán Sýkora, predseda Združenia miest a obcí Slovenska, kde presne vyjadril na jednej strane potrebnosť takého zákona pre obce, ale aj pre dlhodobo nezamestnaných a zároveň povedal aj o chybách, ktoré sú tu, a očakávali sme, že pri vrátení tohto zákona práve bude možnosť v legislatívnom procese opraviť chyby, na ktoré poukazoval aj pán predseda Združenia miest a obcí Slovenska.

    Osobne som sa pýtal a navštívil som Krajský národný úrad práce v Trnave. Navštívil som Okresný úrad v Trnave sociálny odbor. Všetci mi zhodne konštatovali, že sú pripravení návrh realizovať v praxi, že majú k tomu urobené metodické pokyny a že ho očakávajú. Navštívil som aj niekoľko starostov aj malých obcí, ktorí zhodne tvrdili, že by našli tých 25 % a že by potrebovali počas sezóny urobiť verejnoprospešné práce. Žiaľ, pri vrátenom návrhu pána prezidenta sa aj ja prikláňam k alternatíve číslo 1, čiže celý zákon vlastne neprijať a iným spôsobom dosiahnuť to, čo sme ako predkladatelia chceli.

    Aj mne sa zdá, že to už nestihneme vzhľadom na čas, ktorý je pred nami, leto, a potom aj jednoducho zákony, ktoré nás budú čakať na septembrovej schôdzi, už to nestihneme v tomto roku. Napriek tomu všetkému sme aspoň niečo urobili. Rozprúdili sme diskusiu o potrebe riešiť dlhodobo nezamestnaných, o potrebe riešiť prácu načierno, o potrebe riešiť a zároveň brať sociálne dávky a načierno sa zamestnať. Myslím si, že táto problematika je veľmi dôležitá a mala by sa ňou skutočne komplexne zaoberať vláda, a nie poslanci svojimi poslaneckými návrhmi. Aspoň takýmto spôsobom sme donútili vládu, aby sa týmto problémom zaoberala.

    A je tu ešte jedna dôležitá vec, že už aj pri tvorbe nového rozpočtu by sme mali túto vec zachytiť, pretože ak si všimnete, v zdôvodnení pána Nosála z ministerstva financií sa takisto hovorí o zložitosti výkonu v tomto období. Takže vždy, ak hovorím o samospráve, poviem: Dobrý deň, samospráva. V tomto prípade, bohužiaľ, nemôžem povedať dobrý deň, pretože aj vďaka nevyjasneným veciam medzi ministerstvom financií a práce, medzi úradníkmi tohto ministerstva a aj medzi kanceláriou pána prezidenta sa nám nepodarilo náš legislatívny zámer dotiahnuť do úspešného konca. Všetkým, ktorí nám v tom pomáhali a držali palce, pekne ďakujem a chcel by som sa pridať k tomu, že skutočne spoločným tlakom na ministerstvo práce, ministerstvo financií dosiahnuť tento efekt aspoň na rok 2001.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Pán poslanec Dzurák sa hlási s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Len niekoľko viet. Skutočne aj mňa mrzí, nakoniec aj v sociálnom výbore to zaznelo, že pán prezident nás dostal do nejakej patovej situácie, keď neakceptoval pripomienky Združenia miest a obcí Slovenska. Jednoducho dnes sme mohli byť úplne v inej situácii voči občanom, lebo všetci viete, že od 1. 7. prakticky dlhodobo nezamestnaní budú prichádzať o 50 % tých sociálnych dávok a jednoducho nedáme im šancu, aby sa mohli zamestnať a bude to zase také zbytočné a zlé vysvedčenie vládnej koalície. Je škoda, že sa tak stalo, lebo pripomienky Združenia miest a obcí Slovenska boli veľmi jasné a pán prezident ich mohol jednoducho dostať k vráteniu a mohol svoje pripomienky dať a dnes sme mohli mať skutočne pokoj. Boli by sme to napravili a zákon k 1. 7. mohol platiť. Žiaľ, takto je to taká čierna škvrna, možno tejto vládnej koalície, tohto parlamentu, i keď ten zámer bol veľmi dobrý.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Len jednou vetou. Práve preto by som vás požiadal, keďže máme spoločný názor na to, že problém treba urýchliť a riešiť, aby sa pri hlasovaní podporil návrh výboru, jedného z výborov, ktorý navrhuje prijať uznesenie, aby sme vládu požiadali, aby do konca júna návrh zákona predložila. Súhlasím s diskutérmi, ak problém verejnoprospešných prác nevieme vyriešiť do septembra, ono skutočne už to potom stráca zmysel, pretože ide jeseň a práve i tu prítomní niektorí poslanci zo štátnej správy a primátori a starostovia by potrebovali teraz tie miesta. Teraz v lete. Tak poprosím potom pri hlasovaní zohľadniť veci, o ktorých sa tu diskutovalo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Hlasovať sa bude, samozrejme, až zajtra.

    Budeme pokračovať ďalším vráteným zákonom, to znamená druhým a tretím čítaním o

    zákone z 12. mája 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení zákona číslo 378/1998 Z. z., vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky,

    ktorý máte ako tlač 675.

    Spoločnou spravodajkyňou je pani poslankyňa Rusnáková.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám prečítala spoločnú spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 12. mája 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení zákona číslo 378/1998 Z. z., vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 90 ods. 1 a 2 v spojení s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu uvedeného zákona v tomto znení.

    Zákon z 12. mája 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Fonde detí a mládeže, vrátený prezidentom, bol pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 693 z 13. júna 2000 na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Zároveň určil za gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný zákon v lehote určenej predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o vrátenom zákone nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vrátenom zákone nedostal nijaké stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému zákonu určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky zaujali tieto stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v prijatom uznesení odporúča vyhovieť návrhu uvedenému v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona z 12. mája 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení zákona číslo 378/1998 Z. z. a prijať uvedenú zmenu v tretej časti rozhodnutia.

    Ústavnoprávny výbor súhlasí so zákonom z 12. mája 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení zákona číslo 378/1998 Z. z. s touto zmenou: V článku 1 sa vypúšťa bod 4. Odporúča zákon z 12. mája 2000, ktorým sa mení a dopĺňa uvedený zákon o Fonde detí a mládeže v znení uvedenej zmeny, schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu k uvedenému návrhu neprijal platné uznesenie, pretože podľa § 52 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku nehlasovala za navrhnuté uznesenie nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Z 12 členov výboru bolo prítomných 7, za návrh hlasovalo 0, proti hlasoval 1, hlasovania sa zdržalo 6, hlasovali všetci prítomní poslanci.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport v prijatom uznesení vyslovil nesúhlas s návrhom prezidenta Slovenskej republiky, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon schválila so zmenou, ako je uvedená v časti 3 rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor podľa § 90 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov po opätovnom prerokovaní schváliť zákon z 12. mája 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Fonde detí a mládeže v znení zákona číslo 378/1998 Z. z., vrátený prezidentom Slovenskej republiky, prijať v znení schválenom 12. mája 2000.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o zákone z 12. mája 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. v znení zákona číslo 378/1998 Z. z., vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 675), bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport číslo 169 dňa 20. júna 2000.

  • Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, lebo písomne sa nikto neprihlásil? Konštatujem, že nie je to tak. Uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pani spoločná spravodajkyňa, hlasovať sa bude až zajtra.

    Ideme k prerokúvaniu ďalšieho vráteného zákona, a to

    zákona zo 17. mája 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky,

    ktorý máte predložený ako tlač 676.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi pánu poslancovi Langošovi a žiadam ho, aby uviedol výsledky rokovania v jednotlivých výboroch.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Vážená pani ministerka,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    výbor pre obranu a bezpečnosť ma poveril, aby som predniesol pred snemovňou spoločnú správu výborov o prerokúvaní prezidentom republiky vráteného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov, teda zákon o služobnom pomere.

    Predseda Národnej rady uložil prerokovať prezidentom vrátený zákon s jeho pripomienkami alebo s jeho návrhmi Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Obidva výbory prezidentom vrátený návrh zákona prerokovali. K návrhom prezidenta výbory Národnej rady zaujali tieto stanoviská. Pán prezident svoje stanoviská uviedol v štyroch bodoch.

    K bodu číslo 1 gestorský výbor odporúča prezidentovo stanovisko neschváliť, k bodu číslo 2 gestorský výbor odporúča návrh pána prezidenta neschváliť, k bodu číslo 3 gestorský výbor odporúča schváliť. Tam ide o novú účinnosť zákona, čo je logické a opodstatnené. V bode číslo 4 pán prezident uvádza legislatívnotechnické úpravy. Gestorský výbor odporúča tento návrh pána prezidenta schváliť.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky

    1. podľa § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku prijať pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené pod bodom 3, a to čísla 3 a 4,

    2. podľa § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku v znení prijatých pripomienok prezidenta Slovenskej republiky zákon ako celok schváliť.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa nikto z poslancov neprihlásil. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Teraz by sme mali rokovať o návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 1999. Vzhľadom na určité posuny termínov rozhodnutie pána predsedu Národnej rady bolo, že tento bod prerokujeme až zajtra. Takže budeme pokračovať, teda mali by sme pokračovať návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366 o daniach z príjmov. Zatiaľ neexistuje spoločná správa, bude najskôr zajtra. Ak bude, možno o tom rokovať. Ak nie, tak to budeme musieť presunúť na ďalšiu schôdzu. Potom nasledujú tri zákony, kde navrhovateľom je pán poslanec Prokopovič, ktorý zároveň požiadal, aby sme spojili rozpravu k týmto trom zákonom.

    Takže budeme rokovať o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

    Najprv o tomto, potom prečítam ďalšie zákony, až ich uvediete. Budete hovoriť, pán predkladateľ, ku každému zákonu osobitne?

  • Tak budeme rokovať aj o ďalšom naraz, a to je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov,

    ktorú máte ako tlač 598.

    A tretí zákon, kde navrhovateľom je pán poslanec Prokopovič, je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov,

    ktorú máte ako tlač 599.

    Ku všetkým trom zákonom je navrhovateľom pán poslanec Prokopovič, ktorý uvedie tieto návrhy.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som uviedol novely všetkých troch citovaných zákonov spolu, ako ich uviedol pán predsedajúci, pretože dôvody, resp. odôvodnenie, prečo sme spolu so skupinou poslancov tieto tri novely vypracovali, sú prakticky totožné pre všetky tri novely. Podrobne som ich rozobral pri prvom čítaní, keď som vás požiadal o podporu pri posunutí do druhého čítania, teda skutočne len stručne a zvlášť sa zameriam len niekoľkými slovami pri jednotlivých novelách, aký je ďalší posun, resp. ako sa nám podarilo zosúladiť aj určitý kompromis s jednotlivými rezortmi na to, aby si skutočne tieto novely splnili svoj účel pre obidve zainteresované strany.

    V decembri 1999 sme schválili v Národnej rade zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, ktorý v § 15 a 16 rieši pre samostatne zárobkovo činné osoby aj možnosť platenia dane z príjmov osobitným spôsobom, tzv. formou paušálnej dane. Pri tomto spôsobe zdaňovania samostatne zárobkovo činných osôb však nie je možné pri doterajšej právnej úprave stanoviť vymeriavací základ pre poistné do jednotlivých fondov, keďže citovaný zákon používa iba pojem príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorý však nie je totožný s pojmom vymeriavací základ.

    Z tohto dôvodu bolo potrebné spresniť spôsob určovania výšky spomínaných vymeriavacích základov pri tejto kategórii platcov poistného do zdravotného fondu. Oproti tomu, keď boli tieto novely zákonov v prvom čítaní, ešte ďalej prebiehali rokovania medzi skupinou poslancov, ktorá to pripravovala, a ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sme skutočne našli optimálny spôsob, ktorý by bol výhodný pre obidve zainteresované strany.

    Nemali sme záujem, aby sme jednoznačne zvýhodnili len skupinu živnostníkov, malých a stredných podnikateľov a aby jednotlivé poistné fondy - myslím tým jednotlivé zdravotné poisťovne a Sociálnu poisťovňu, Fond zamestnanosti - boli ukrátené pri príjmoch do svojich fondov, ktoré aj podľa nášho názoru, pripúšťame, ešte ani tak nie sú na dostatočnej úrovni. Z tohto dôvodu došlo oproti našim návrhom, ktoré sme predložili v týchto troch jednotlivých novelách, v období medzi prvým a druhým čítaním k určitým, dá sa povedať, dohodám a kompromisným riešeniam, ktoré, myslím si, sú už prijateľné pre obidve strany. Nerodili sa ľahko.

    Možno bude niekto namietať, že sa to dalo urobiť aj skôr, ale skutočne bolo toho mnoho, mnoho kôl rokovaní, mnoho hodín sedenia, mnoho hodín dohadovania, analýz, presviedčania sa navzájom o tom, koľko by to malo byť, až nakoniec sme dospeli k názoru, že môžem zodpovedne vyhlásiť, že teraz návrhy, ktoré už predkladáme na schválenie, sú, dá sa povedať, absolútne zhodné so stanoviskom jednak ministerstiev, jednak skupiny poslancov.

    Pri zákone o odvodoch do zdravotného fondu, zriadenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, zákon 273, v spoločnej správe, ktorú bude predkladať spravodajca, sú pozmeňujúce návrhy prakticky totožné s tým, čo sme dohodli spolu s rezortom, čiže odporúčame alebo súhlasíme s tým, aby boli prijaté pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy pri odvodoch do zdravotnej poisťovne.

    Pri odvodoch v zákone 274 o odvodoch do Sociálnej poisťovne došlo trošku ku kurióznejšej situácii, že pri prijímaní spoločnej správy pri prerokúvaní v sociálnom výbore neboli ešte absolútne dotiahnuté dohody do konca, teda výbor prijal po našej argumentácii tie návrhy, ktoré sme mali v pôvodnom návrhu, vrátane návrhov legislatívno-právneho odboru Kancelárie Národnej rady, ktoré upravovali určité legislatívnotechnické nedostatky, ale ešte aj potom sme sa snažili stále dôjsť k nejakému kompromisu, k nejakej zhode s ministerstvom práce a sociálnych vecí, čo sa nakoniec podarilo. Dovolím si vás požiadať napriek tomu, že v spoločnej správe vám bude odporučené, aby ste ju odsúhlasili podľa nášho návrhu, ktorý tam je, ja by som si vás dovolil požiadať, poprosiť, aby sme to neschválili a schválili pozmeňujúci návrh, ktorý odznie v rozprave, ktorý je skutočne kompromisom a je to aj so súhlasom, alebo dá sa povedať, že je to takým kompromisom a spoločným dielom spolu s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Čo sa týka tretieho zákona o odvodoch do Fondu zamestnanosti, tam sme nemenili absolútne nič. Bol súlad celkom od začiatku, platí tam text, ktorý vrátane návrhov legislatívnotechnického odboru, samozrejme, rieši určité pojmové a legislatívnotechnické nedostatky presne v zmysle spoločnej správy, ktorú predloží spravodajca príslušného výboru.

    Toľko, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, k odôvodneniu všetkých troch návrhov noviel zákona, tak ako ich uviedol pán podpredseda.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu predkladateľovi za uvedenie týchto troch návrhov.

    Začneme s posledným, to znamená, že dávam slovo spoločnému spravodajcovi gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pánu poslancovi Mesiarikovi, aby nás oboznámil s výsledkami prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady tento návrh prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci a bývanie. Ústavnoprávny výbor svojím uznesením 306 a výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením 190 odporučili návrh schváliť s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ako máte uvedené v správe v časti IV bod 1 až bod 4 s tým, že body 1 - 3 odporúča schváliť a bod 4, kde sa hovorí o zmene nadobudnutia účinnosti, odporúča neschváliť. O bodoch odporúča potom hlasovať takto: o bodoch 1 až 3 spoločne a o bode 4 osobitne.

    Iné návrhy výbor nedostal od poslancov, ktorí nie sú členmi výboru, a preto vás žiadam, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Ideme ďalej s tým, že až potom otvorím naraz rozpravu, tak ako sme sa dohodli.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Výbor pre sociálne veci a bývanie a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady prerokovali materiál alebo zmenu zákona v tlači 598 a predkladajú vám v tlači 598a spoločnú správu výborov.

    Ústavnoprávny výbor uznesením číslo 305 a výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 186 odporúčajú Národnej rade schváliť návrh zákona s pozmeňujúcimi návrhmi, ako máte uvedené v časti IV správy bod 1 - 5 s tým, že dnes sme počuli od predkladateľa určitý návrh, zdôvodnenie, prečo by sme mali hlasovať, povedal by som, iným spôsobom, ako navrhuje výbor pre sociálne veci a bývanie ako výbor gestorský. Môžem len potvrdiť ako spoločný spravodajca, že v tom čase, keď sme rokovali, dohoda nebola, a preto sme prijali takéto rozhodnutie. Výbor pre sociálne veci a bývanie odporúča v takomto prípade hlasovať o bodoch 1 až 5 spoločne, samozrejme, po rozprave a posúdení ďalších návrhov, ktoré vzídu z rozpravy.

    Iné návrhy od ostatných členov alebo poslancov výbor nedostal, preto je možné otvoriť k týmto dvom bodom rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Teraz by sme si mali vypočuť spoločnú správu k tretiemu návrhu skupiny poslancov, a to je návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (tlač 597), kde spoločnou spravodajkyňou je pani poslankyňa Halušková.

    Navrhujem, aby sme tu zbytočne nestáli, opýtam sa pána navrhovateľa, či súhlasí s tým, aby sme hovorili o týchto dvoch, teda otvorili rozpravu k tým dvom zákonom, to je 274 - Sociálna poisťovňa a 387 - zamestnanosť.

  • Súhlasné stanovisko navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu k týmto dvom zákonom, teda návrhom, a pýtam sa vážených pánov poslancov a paní poslankýň, či chce niekto vystúpiť, lebo písomne som žiadnu žiadosť nedostal. Pán poslanec Šimko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda Národnej rady,

    vážená pani ministerka,

    dámy a páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som uviedol pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov. Môj pozmeňujúci návrh bol spracovaný, rozdaný do lavíc poslaneckej snemovne a teraz ho všetci máte pred sebou. Tak ako zástupca skupiny poslancov, ktorý zastupoval predkladateľov pri tejto novele zákona, vlastne uviedol, je to pozmeňujúci návrh, ktorý bol spracovaný v duchu dohody medzi skupinou poslancov a ministerstvom práce a sociálnych vecí.

    Skupina poslancov pripravila návrh v predstave a vecnom zadefinovaní tak, aby to boli dimenzie, ktoré budú vyhovovať, tak ako to vlastne zástupca predkladateľa pán Prokopovič už povedal a ja len uvediem a prečítam pozmeňujúci návrh, ktorý rieši vlastne z vecnej stránky, zo stránky finančnej približne podobné čísla a ktoré vlastne ako zdôvodnenie, teraz to uvádzam, ktoré dajú do súladu rozpor, čo nastal v tom, že na strane Sociálnej poisťovne by bol výpadok na strane príjmov, ktoré by boli prostriedky v prípade riešenia paušálnikov zo strany nezamestnaných.

    Takže prečítam pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh má dve časti, pod písmenom A sa uvádza: Navrhované ustanovenia uvedené pod bodmi 1 - 3 sa nahrádzajú bodmi v tomto znení:

    1. v § 16 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie:

    "(7) V kalendárnom roku, v ktorom sa samostatne zárobkovo činná osoba rozhodla pre osobitný spôsob zdaňovania príjmov podľa osobitného predpisu vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie je

    a) jedna šestina paušálnej dane,

    b) 2 700 korún mesačne, ak tejto samostatne činnej osobe bola poskytnutá úľava na dani podľa osobitného predpisu."

    Doterajšie odseky 7 až 11 sa označujú ako odseky 8 až 12.

    Poznámky pod čiarou k odkazom 20a a 20b znejú: 20a.

    Je to § 15 zákona číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona, ktorý dostane číslo po prípadnom schválení. Ďalej 20b. Je to § 16 zákona číslo 366/1999 Z. z. v znení zákona príslušné číslo.

    Odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu v časti A som vlastne v úvode uviedol.

    V ďalšej časti je to skupina pozmeňujúcich návrhov, ktoré majú charakter legislatívnotechnický. Teda:

    2. V § 16 ods. 9 sa slová "v odseku 1 až 7" nahrádzajú slovami "odsekov 1 až 6, odseku 7 písm. a) a odseku 8". Je to legislatívnotechnická úprava.

    3. V § 16 ods. 10 sa odkaz 20a označí ako odkaz 20c a doterajšia poznámka pod čiarou k odkazu 20a sa označuje ako poznámka pod čiarou k odkazu 20c. Rovnako legislatívnotechnická úprava.

    4. Dopĺňa sa nový bod 4 v tomto znení - keby ste si to opravili, lebo je tam administratívny preklep -, ktoré hovorí: v § 16 ods. 12 v tlači, ktorú máte na stole, je uvedený odsek 12, skutočne to má byť odsek 11, prosím opraviť, sa slová "odsekov 1 až 7 a odseku 9" nahrádzajú slovami "odsekov 1 až 6 a odsekov 8 až 10". Prosil by som poslancov, keby tento pozmeňujúci návrh podporili v hlasovaní, tak ako to bolo uvedené.

    Čiže by som prosil nepodporiť výstupy spoločnej správy, ale tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol vlastne dohodou v čase, keď už bolo po rokovaní príslušného výboru.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že tu vznikol určitý problém, prerušujem rozpravu o týchto dvoch návrhoch zákonov s tým, že prvý, kde je pani poslankyňa Halušková spravodajkyňou, sme zatiaľ nezačali. Takže o týchto bodoch budeme rokovať zajtra.

    Ďalej budeme pokračovať

    správou Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Žiline, odboru ekonomickej kriminality z 21. februára 2000, evidovanej pod číslom ČVS: KUV-47/OVEK-1999 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,

    ktorú ste dostali ako tlač 618.

    Správu uvedie predseda Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pán predseda Sopko.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    Mandátový a imunitný výbor ma poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu mandátového a imunitného výboru o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Žiline, evidovanej pod číslom ČVS KUV-47/OVEK-1999 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Imricha Sládečka.

    Žiadosť o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Imricha Sládečka predložil predsedovi Národnej rady vyšetrovateľ Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Žiline dňa 21. februára 2000 pod uvedeným číslom, ktorá tvorí prílohu k tejto správe.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 574 zo 14. marca 2000 pridelil uvedenú žiadosť Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby podľa § 141 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady žiadosť prerokoval a aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku zistení výboru spolu s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa na svojej 26. schôdzi 21. marca 2000 oboznámil so žiadosťou vyšetrovateľa o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Imricha Sládečka a konštatuje, že v prílohe tejto žiadosti je uvedený popis skutku, právna kvalifikácia skutku a dôkazy takto:

    V priebehu vyšetrovania trestnej veci obvineného Ing. Jozefa Vražela a spolustíhaných pre trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona boli zistené skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že bol Imrichom Sládečkom spáchaný trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a ods. 4 Trestného zákona vo forme účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na skutkovom základe, že ako vtedajší spoločník a konateľ spoločnosti Centrogel, spol. s r. o., Martin poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, hoci vedel, že dohoda číslo FZ-98/10/96 z 12. decembra 1996 uzavretá a podpísaná medzi spoločnosťou Centrogel, spol. s r. o., Martin v zastúpení konateľom Ing. Petrom Čatlošom a Národným úradom práce, Obvodným úradom práce Martin v zastúpení štatutárnym zástupcom riaditeľa Dr. Petrom Lysičanom je v rozpore so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1997 Z. z. o zamestnanosti, lebo nebola podpísaná v roku 1996. Konal takto dňa 1. 12. 1997, vydal ústny pokyn administratívnym pracovníkom spoločnosti Centrogel, spol. s r. o., Martin, aby zamestnali najmenej 111 záujemcov o prácu z radov evidovaných nezamestnaných na Národnom úrade práce, Okresný úrad práce Martin v rámci výberového konania, hoci spoločnosť pre nich nemala vytvorené pracovné miesta.

    V mesiaci december 1997 vydal ústny pokyn, aby 140 novoprijatých, administratívne zamestnaných pracovníkov riadne zaevidovali do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, pripravili pre nich dohody o rozviazaní pracovného pomeru, platové výmery a podklady na výplatu miezd, hoci im žiadnu prácu neposkytol. Dňa 15. januára 1998 uzavrel a podpísal dodatok číslo 1/98 k dohode číslo FZ-98/10/96 z 12. 12. 1996 o vytvorení 111 spoločensky účelných pracovných miest a poskytnutí finančného návratného príspevku vo výške 22,2 mil. Sk spoločnosti Centrogel, spol. s r. o., Martin s bývalým riaditeľom Okresného úradu práce Martin Ing. Přemyslom Chalupom, ktorým upravil podmienku o znovuobsadení uvoľnených miest z 30 dní na 6 mesiacov a znížil zmluvnú pokutu v prípade nedodržania podmienok poskytnutia finančného návratného príspevku z 5 % na 0,05 % z dlžnej sumy.

    V mesiaci január 1998 vydal pokyn na spracovanie písomného predvolania pre 140 administratívne zamestnaných pracovníkov spoločnosti Centrogel, spol. s r. o., Martin v rámci SÚPM na deň 21. januára 1998 do krytu civilnej ochrany v Martine, kde s nimi podpísal dohody o rozviazaní pracovného pomeru a vyplatil im mzdu. V období od 15. januára 1998 do 10. februára 1998 dal pokyn na čerpanie a sčasti sám vyčerpal z bežného účtu číslo 588 144 362/0200 spoločnosti Centrogel, spol. s r. o., Martin celkových 22,2 mil. Sk poukázaných Okresnému úradu práce Martin na vytvorenie 111 spoločensky účelných pracovných miest a použil ich v rozpore s účelovosťou na úhradu platieb za záväzky spoločnosti vzniknuté do 15. 1. 1998.

    Dňa 18. januára 1998 uzavrel a podpísal dodatok číslo 2/98 k dohode číslo FZ-98/10/96 z 12. decembra 1996 o vytvorení 111 spoločensky účelných pracovných miest a poskytnutí finančného návratného príspevku vo výške 22,2 mil. Sk spoločnosti Centrogel, spol. s r. o., Martin s bývalou riaditeľkou Okresného úradu práce Martin Ing. Janou Bartkovou, ktorým upravil podmienku o znovuobsadzovaní uvoľnených spoločensky účelných pracovných miest na 18 mesiacov od spísania dodatku najneskôr do 17. novembra 1998. Oddialil splácanie splátok z 1 306 tisíc Sk na 50 tisíc Sk a oddialil povinnosť preukázania účelového použitia príspevku zo 6 mesiacov na 18 mesiacov od jeho poskytnutia, hoci vedel, že žiadne stavebné práce sa na výrobnom skladovacom komplexe ani nezačali.

    Naplnenie skutkovej podstaty uvedeného trestného činu je dostatočne preukázané na vznesenie obvinenia podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku proti konkrétnej osobe, a to najmä vykonanými procesnými úkonmi v trestnej veci obvinených Ing. Jozefa Vražela a spol. vedenej pod číslom ČVS: KÚV-47/OVEK-1999.

    Vzhľadom na to, že ide o jednu a tú istú kauzu spáchanú viacerými páchateľmi s diferencovaným podielom zavinenia jednotlivých páchateľov a ich trestnou zodpovednosťou, v ďalšom vyšetrovaní pôjde o spoločné konanie v zmysle § 20 ods. 1 Trestného poriadku.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady ďalej konštatuje, že k žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Imricha Sládečka je priložené uznesenie zo dňa 25. 10. 1999 o vznesení obvinenia Ing. Jozefovi Vraželovi, Ing. Přemyslovi Chalupovi, Dr. Pavlovi Lysičanovi a Ing. Jane Bartkovej a uznesenie zo dňa 21. februára 2000 o začatí trestného stíhania Ing. Petra Čatloša.

    Na schôdzi Mandátového a imunitného výboru Národnej rady sa so súhlasom výboru podľa § 57 ods. 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku zúčastnil vyšetrovateľ, ktorý predložil žiadosť o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Imricha Sládečka a riaditeľ Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Žiline plk. Dr. Peter Šimko. Vyšetrovateľ v rámci rozpravy odpovedal na všetky otázky členov výboru a poslanca Imricha Sládečka, ktoré smerovali k objasneniu niektorých relevantných skutočností uvedených v žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie. Vyšetrovateľ predložil členom výboru na nahliadnutie lieto listinné dôkazy:

    a) dohoda číslo 97/0999 zo dňa 3. 10. 1997 o vytvorení spoločensky účelných miest uzatvorená medzi Národným úradom práce a spoločnosťou Centrogel, spol. s r. o., ktorú ako konateľ podpísal Imrich Sládeček,

    b) list Národného úradu práce zo dňa 9. mája 1997 adresovaný spoločnosti Centrogel, spol. s r. o., ktorého obsahom je odpoveď na podnet o prešetrenie postupu pri vybavovaní žiadosti o poskytnutie návratného finančného príspevku,

    c) dohoda číslo FZ-98/10/96 zo dňa 12. decembra 1996 uzatvorená medzi spoločnosťou Centrogel, spol. s r. o., a Národným úradom práce, Okresný úrad práce Martin,

    d) telegram adresovaný novoprijatým pracovníkom zo dňa 28. novembra 1997 o termíne ich nástupu do práce,

    e) pracovná zmluva s novoprijatým pracovníkom zo dňa 28. novembra 1997 podpísaná Imrichom Sládečkom,

    f) rozhodnutie o pridelení mzdy novoprijatému pracovníkovi z 1. 12. 1997,

    g) zrušenie pracovného pomeru s novoprijatým pracovníkom v skúšobnej lehote zo dňa 20. januára 1998, podpísané Imrichom Sládečkom.

    Vyšetrovateľ prečítal text ďalších listinných dôkazov a vyslovil súvislosti medzi podstatnými listinnými dôkazmi z hľadiska vecného aj časového.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady podľa § 141 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady umožnil poslancovi Imrichovi Sládečkovi účasť na schôdzi výboru a vyjadriť sa k žiadosti. Poslanec Imrich Sládeček pred začatím rokovania Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predložil prítomným členom výboru písomné stanovisko, ktoré obsahuje právne a vecné dôvody na objektívne posúdenie žiadosti o vyslovenie súhlasu na jeho trestné stíhanie.

    Súčasťou stanoviska je prehľad o použití sumy 22,2 mil. Sk, chronológia príprav a realizácie podnikateľského zámeru Centrogel a záznam zo zasadnutia predstavenstva Národného úradu práce číslo 3/97. V predloženom stanovisku poslanec Imrich Sládeček uvádza, že počas celého obdobia výkonu funkcie konateľa spoločnosti Centrogel vedome neporušil priamo či nepriamo žiadne právne predpisy, a nie je zrejmé, aký omyl svojím konaním vykonal, resp. aký omyl využil, u koho omyl vyvolal a či konal s využitím omylu. K svojim tvrdeniam v stanovisku uvádza dôkazy.

    Poslanec Imrich Sládeček predložil Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady žiadosť o účasť svojho právneho zástupcu advokáta JUDr. Jána Mrázovského na schôdzi výboru.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady podľa § 57 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady hlasoval o tejto žiadosti a nesúhlasil s navrhovanou účasťou právneho zástupcu na schôdzi výboru. Na protest proti rozhodnutiu výboru opustili členovia výboru poslanci Anna Malíková a Štefan Zelník rokovaciu miestnosť.

    Poslancovi Imrichovi Sládečkovi bol na rokovaní výboru dňa 21. marca 2000 poskytnutý neobmedzený časový priestor na vyjadrenie sa k príslušnej žiadosti a na otázky vyšetrovateľov. Poslanec Imrich Sládeček vo svojom vyjadrení uviedol zhodne s predloženým písomným stanoviskom, že ako konateľ vo svojom konaní vychádzal z platne uzavretej zmluvy a v rozsahu platných predpisov, ktoré sa na jeho konanie vzťahovali. Nikoho neuviedol do omylu a nekonal s využitím omylu. Poslanec Imrich Sládeček podrobne odpovedal aj na otázky členov výboru.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady pri prerokovaní žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady dôsledne rešpektoval skutočnosť, že nie je oprávnený rozhodovať o otázke viny poslanca z trestného činu, o tom, či si za svoj čin zaslúži zákonný trest. Takáto kompetencia patrí podľa článku 5 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky výlučne súdu.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady na základe žiadosti vyšetrovateľa o vydanie súhlasu na trestné stíhanie, ďalej na základe vyjadrenia vyšetrovateľa a predložených listinných dôkazov, na základe výsledkov rozpravy zistil a vyjadril to aj svojím uznesením, že sú dané podmienky na trestné stíhanie poslanca Imricha Sládečka.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uložil predsedovi výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 141 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady správu o výsledku zistení Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a nasledujúci návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré v plnom znení prečítam:

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Žiline, odboru ekonomickej kriminality z 21. februára 2000, evidovanej pod číslom ČVS: KÚV-47/OVEK-1999 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 618)

    Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Imricha Sládečka na základe žiadosti vyšetrovateľa z 21. februára 2000."

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, aby ste k tomuto bodu otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy písomne. Pardon. Tu mám pána poslanca Sládečka. Skoro som vás prehliadol.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené dámy,

    vážení páni poslanci,

    dňa 30. marca uplynul rok od spustenia medializácie firmy Centrogel, spol. s r. o., Martin, kde som pôsobil ako konateľ a spolumajiteľ do 2. novembra 1998, keď som odpredal svoj obchodný podiel zamestnancom firmy a 3. novembra 1998 som skladal sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zastávam názor, že je potrebné, aby ste vy, moji kolegovia, poznali skutočný stav vecí, pretože zatiaľ som nemal žiadnu príležitosť túto záležitosť objasniť, a tak situáciu vysvetľovali iní a, samozrejme, tak, aby to vyhovovalo ich zámerom, ktoré považujem už za čisto politické.

    Firma Centrogel, spol. s r. o., Martin vznikla v roku 1992 a bola zameraná na priemyselnú výrobu mrazených krémov. Kto by nepoznal výrobky obchodných značiek Askot, Martino, Egretta ocenené niekoľkými medailami Slovak Gold a chránené patentmi na výrobnú technológiu? Postupom času si firma vybudovala dobré postavenie na trhu, a tak v rámci svojho rozvoja začala aj s distribučnou činnosťou. Postavila nové mraziarenské sklady a zakúpila niekoľko rozvozných mraziarenských automobilov. Uvažovali sme o ďalšom rozvoji a vypracovali sme projekt distribučnej siete, ktorá by pokrývala celé územie Slovenska. Chcem len spomenúť, že už v tom čase firma dosahovala ročný obrat 150 mil. Sk a záujem o výrobky tiež prejavili distribučné firmy i v Českej republike.

    Na základe tohto projektu sme požiadali vtedajší Fond zamestnanosti o dotáciu na vytvorenie spoločensky účelných pracovných miest, a to vo výške 120 mil. Sk. Kvalitu projektu potvrdil aj fakt, že bol bez problémov schválený komisiou na okresnom a krajskom úrade práce, odporučený Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a následne schválený v predstavenstve Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že celková výška príspevku bola schválená namiesto požadovaných 120 mil. Sk len v objeme 22,2 mil. Sk, museli sme riešiť otázku zvyšných 100 mil. Sk. Tieto nám po preštudovaní projektu a niekoľkonásobných konzultáciách prisľúbila záväzným dokumentom EFI Banka Rím, ktorého dokument z 23. decembra 1996 mám pri sebe.

    Jedným z argumentov pri rokovaniach s bankou bola podpora projektu štátom práve vo forme spomínanej dotácie. Lenže štát svoju podporu neposkytol, pretože na základe anonymného podania začala sa celou záležitosťou zaoberať finančná polícia. Vzhľadom na tento fakt bolo zadržané vyplatenie dotácie v decembri 1996, hoci zmluva s úradom práce už bola podpísaná a peniaze boli k dispozícii na účte Okresného úradu práce v Martine. Samozrejme, tie finančné prostriedky boli pred Vianocami v roku 1996 vrátené späť na základe listu, ktorý mám tiež k dispozícii, ktorý smeroval z Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky z Bratislavy na riaditeľa vtedajšieho okresného úradu práce. Mám fotokópiu listu Fondu zamestnanosti pri sebe, mám fotokópiu listu smerovaného na finančnú políciu a je k nahliadnutiu.

    Stanovisko finančnej polície po prešetrení zo dňa 10. 2. 1997 je krátke. Prečítam vám ho:

    "Na základe Vášho listu, ktorý nám bol zaslaný faxom dňa 5. februára 1997, Vám oznamujem, že Úrad finančnej polície Policajného zboru nie je kompetentný a v zmysle zákona číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore oprávnený posudzovať a schvaľovať poskytnutie podpôr a dotácií. Z tohto dôvodu Vám odporúčam naďalej uplatňovať žiadosť o podporu realizácie svojho podnikateľského zámeru v zmysle platných predpisov." Pečiatka a podpis riaditeľa Úradu finančnej polície podplukovníka JUDr. Jána Juchu je k dispozícii. Čiže to je všetko, čo po šetrení zistila finančná polícia.

    Keď finančná polícia vo februári 1997 potvrdila čistotu celého prípadu, žiadali sme o konečné zrealizovanie dotácie. Vtedy sa začali komplikácie, pretože medzitým nadobudol platnosť nový zákon o zamestnanosti, ktorý neumožňoval poskytnúť dotáciu na investície tak, ako bola naša žiadosť odsúhlasená a zmluva riadne podpísaná, ale len oproti uzatvoreným pracovným zmluvám so zamestnancami. Začala sa niekoľkomesačná anabáza skúmania, podľa ktorého zákona má byť príspevok firme poskytnutý. Zatiaľ sme, samozrejme, projekt financovali z vlastných zdrojov. Keď konečne príslušné orgány odsúhlasovali financovanie projektu, podľa zákona platného v čase jeho podania a od schválenia uplynulo 11 mesiacov. Do vyplatenia prostriedkov uplynuli ďalšie 2 mesiace.

    Situácia sa stala neriešiteľnou a jediným riešením bolo upraviť zmluvný vzťah s Úradom práce v Martine dodatkami k zmluve, čo sa aj stalo, pretože sme boli pod veľkým finančným tlakom, keďže sme všetky náklady spojené s realizáciou projektu hradili z vlastných zdrojov, čo firmu dostalo do veľkých finančných problémov. Všetky úkony, ktoré sa udiali a z ktorých ma teraz podozrieva polícia, sa udiali s vedomím a súhlasom štátu a s vedomím, že podmienky splácania a nábehu celého projektu sa musia zmeniť vzhľadom na omeškanie poskytnutia finančného prostriedku zo strany úradu práce. V tom čase sa spracúvala projektová dokumentácia výstavby nových skladov a výrobných priestorov domácimi a zahraničnými projektantmi. Robil sa geologický prieskum predmetných pozemkov, robili sa zemné práce, prípravné práce a podobne. Bolo vydané stavebné povolenie Okresným úradom v Martine a my sme sa zaviazali, že stavba bude postavená a skončená i skolaudovaná do novembra 1999. To sa upravilo aj dodatkom číslo 3, kde termín opätovného zamestnania zamestnancov bol odsúhlasený obidvoma stranami v termíne do 18. novembra 1999. Podčiarkujem.

    Pripomínam, že v čase, keď sa realizoval projekt a prebiehali finálne rokovania so zahraničnými bankami o jeho dofinancovaní, bola spustená mediálna kampaň, bol daný podnet na prešetrenie, a pritom do skončenia realizácie projektu ostávalo 6 mesiacov. A do splatnosti dotácie viac ako 2,5 roka, t. j. do 31. októbra 2002. Začatie medializácie bol už jasný signál pre dodávateľov, projektantov a banky a nemusím pripomínať, čo nasledovalo potom. Exekúcie, platby predom, problémy s odbytom a podobne. Som presvedčený, že majitelia firmy, ktorí boli mojimi spolupracovníkmi, mohli firmu ďalej úspešne rozvíjať a zrealizovať aj spomínaný projekt, keby nebola spustená kampaň, ktorú niekto potreboval na moju diskreditáciu, niekto ju využil na svoje zámery, ale čo je najhoršie, úplne skompromitovala firmu Centrogel a znemožnila jej realizáciu projektu a vytvorenie plánovaného počtu pracovných miest.

    Keďže ide o moju imunitu, je potrebné zdôrazniť, že vyšetrovanie intenzívne prebieha už viac ako polroka a nie je viazané na moju imunitu, pretože sa týka aj iných osôb. Počas celého obdobia nebol predložený jediný dôkaz o tom, že by bola naplnená skutková podstata trestného činu, o ktorom sa v tejto súvislosti hovorí.

    Na základe uvedených faktov môžem zodpovedne vyhlásiť, že v tomto prípade nejde o žiadny podvod, ale o krach podnikateľského zámeru, ktorý bol zapríčinený ako pozdržaním vyplatenia dotácie o 13 mesiacov, a to podčiarkujem, tak aj predčasnou medializáciou a kriminalizáciou v čase, keď finišovali práce na jeho realizácii. Môžem tiež zodpovedne vyhlásiť a v 4 500-stranovom vyšetrovacom spise nenájdete žiadny dôkaz proti tvrdeniu, že všetky zdroje boli použité výlučne na realizáciu projektu, nikto sa neobohatil a nebola z nich takisto financovaná ani žiadna predvolebná kampaň.

    Vážené dámy, vážení páni poslanci, myslím si, že som dostatočne objasnil skutkovú podstatu celej záležitosti a je jasné, že nejde o trestný čin, ale otázka stojí niekde inde. Hlasovanie o zbavení imunity nie je hlasovaním o vyšetrení možného trestného činu, pretože vyšetrovanie už polroka prebieha. Je to hlasovanie o tom, či je u nás možné kohokoľvek obviniť z čohokoľvek, ak sa to niekomu hodí, a či na to ostatní naletia. Ak sa prijme takýto precedens, je to otvorená cesta k politicky motivovaným procesom a ohrozený je každý z vás, kto sa z akéhokoľvek dôvodu stane niekomu nepohodlný. To je všetko, čo môžem a chcem k tomu povedať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási jedna pani poslankyňa. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Pani poslankyňa Sabolová.

  • Veľmi krátko. Chcela by som povedať pánu poslancovi, že nemal možnosť sa vyjadriť a hovorili stále iní. Myslím si, že mal dostatočný priestor tam, kde sa poslanec môže vyjadriť, v mandátovom a imunitnom výbore, a túto pripomienku neprijímam. Nárokoval si účasť svojho právneho zástupcu, myslím si, že by to bolo veľmi neobvyklé, aby sme vo výbore rokovali ako nejaký súdny tribunál.

    Pán poslanec, všetky osoby, ktoré sú do kauzy zapletené, sú trestne stíhané. Čiže nič nebráni tomu, aby vyšetrovateľ mohol konať. Bráni mu len to, aby mohol vec dotiahnuť. A len jedna vecná pripomienka. Nevytvorili ste ani jedno pracovné miesto. V decembri ste zamestnali 111 ľudí, v januári ste ich prepustili, predlžovali ste niekoľkokrát zmluvy a myslím si, že postaviť podnikateľský zámer na nejakej dobrej viere, že vám niekto dá peniaze, myslím si, že tiež nie je nejaké vhodné a dobré podnikateľské myslenie.

    Preto by som vám chcela povedať len to isté čo vo výbore, že musíte niesť zodpovednosť ako majiteľ firmy v čase, keď sa veci konali, a tu nejde o žiadne politické procesy, ale ide o vecnú zodpovednosť všetkých, ktorí začnú podnikať, a možno z naivnosti, možno z nepochopenia, možno zo známosti a z nejakých zámerov v tom čase, bohužiaľ, vec nevyšla. Čiže musíme niesť osobnú zodpovednosť, a nie politické procesy a politickú zodpovednosť.

  • Pán poslanec Krajči, hlasite sa do rozpravy? Áno, ďakujem.

    Pán poslanec Sládeček, môžete reagovať, nech sa páči.

  • Vážená pani poslankyňa Sabolová,

    už v mandátovom výbore ste sa preukázali, že ste zaujatá voči mne. A na váš návrh nebol vpustený môj právny zástupca do miestnosti, kde zasadal mandátový a imunitný výbor, tak ako to prečítal pán predseda Sopko. Myslím si, že ste porušili moje ústavné práva. Ja som 2 roky z firmy preč, nemôžem si všetko pamätať a na to je právny zástupca firmy, ktorý si pamätá všetky skutočnosti a celú vec rieši. To je po prvé.

    Tí ľudia boli zamestnaní, a pretože prostriedky na účet neprišli, my sme im dali výplaty, boli riadne odvedené odvody za nich a dodatkom sa upravilo, že do 18. 11. 1999, keď bude stavba skolaudovaná, sa tí ľudia znovu zamestnajú. Nezavádzajte, prosím vás, poslancov a nedezorientujte sa, prosím vás. Zoberte si fakty, ja som ochotný vám celú dokumentáciu ukázať, mám ju so sebou.

    Ďakujem.

  • Vzhľadom na to, že pán poslanec Sládeček bol jediný písomne prihlásený, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Krajči. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vidím, že nikto sa nemá do rozpravy v kauzách zbavovania imunity. Po tom prvom, čo prebehlo, keď vlastne každý mal záujem sa vyjadriť, dnes už každý zistil, že v podstate to ani nemá význam, a keď začne fungovať určitá mašinéria, asi veľmi ťažko ju zastaviť.

    Hneď v úvode chcem povedať, že zbavovanie imunity poslanca nie je takým ľahkovážnym činom, ako sa to tu snažia niektorí poslanci povedať a hovoria: "Nuž veď čo, súd rozhodne, vy sa môžete očistiť, veď nakoniec, čo súd povie, že ste nevinný a dokonca budete ešte hrdina." Ja som na vlastnej koži prežil túto peripetiu a môžem vám povedať, že to nie je nič príjemné. Môžem vám povedať, že nie je nič príjemné chodiť po vyšetrovačkách, stretať sa s ľuďmi, ktorí vás obviňujú, ktorí majú za sebou ďalších ľudí, ktorí na tom pracujú a nie je to nič príjemné hlavne z hľadiska medializácie, tak ako sa to deje v prípade poslancov HZDS, ale teraz aj v prípade koaličného poslanca, a nie je to ľahké ani pre rodinných príslušníkov, ktorí to všetko musia znášať.

    Preto bol vymyslený inštitút imunity poslanca, aby bol poslanec ušetrený od takýchto vecí, a samozrejme, keď už je preukázané a existuje rukolapný dôkaz, v tomto prípade je takýto postup normálny. Ale uvedomme si jednu vec, že v tejto snemovni bolo zneužité právo, právo poslanca, ktoré mu bolo odobraté, a, žiaľbohu, vy ste sa na tom podieľali. Teraz sa tu chceme podieľať na ďalšom takomto skutku.

    Pán Sopko ako predseda imunitného výboru znovu brilantne vystúpil. Prečítal všetko, čo mu napísal vyšetrovateľ, a, samozrejme, tak ako vždy, aj teraz je tam spor o to, či je dostatok dôkazových prostriedkov, alebo nie je dostatok dôkazových prostriedkov. Treba si uvedomiť jednu skutočnosť, že keď je tam čo len najmenšia pochybnosť, tak je tu plénum ľudí, ktorí by mali podržať svojho kolegu, keď je pochybnosť. Keď je to bez pochybností, prosím. Vo všetkých prípadoch, o ktorých sme zatiaľ rozhodovali, existuje more pochybností, o čom svedčí aj to, že dodnes nebolo po roku a trištvrte vášho vládnutia ani v jednom prípade rozhodnuté. Ani jeden prípad nie je dodnes skončený. Ale to vám nestačí. Vy idete ďalej. Podľa toho, čo sa tu deje, je najlepší ten poslanec, ktorý nikdy nebol štátnym úradníkom, nebol v žiadnej funkcii, nepodnikal a sedí v lavici a dvíha ruky. To je najlepší poslanec. Pretože ten, ktorý bol vo funkcii, ktorý podnikal, na toho sa vždy niečo dá nájsť.

    Takže vy, čo podnikáte, alebo ste podnikali, ako pán Sopko a ďalší, tešte sa na ďalšie kauzy, ktoré vyjdú na povrch. Verte, že už sa na nich pracuje. Tak, vypustili sme džina z fľaše a teraz sa budeme zabávať na tom, koľko ľudí budeme otravovať, koľko ľudí budeme politicky likvidovať a mediálne konfrontovať. Chcem povedať, že všetci sme kritizovali predchádzajúce obdobie. Volali sme ho obdobím totality. Tak áno, v tomto období totality kto sa vzpriečil danému systému, dostal kyjakom po hlave, kyjakom, ktorý sa volal úder päsťou robotníckej triedy, a musel počúvať.

    Dnes si hovoríme, že sme v demokracii. Vymysleli sme novú údernú päsť, ktorá sa volá mediálna totalita. A o tom, kto sa znepáči, jednoducho prostredníctvom médií vytvoríme taký obraz, aby nám zapadol do tej alebo onej zásuvky, kde ho chceme mať. Žiaľbohu, veľmi dobre to funguje v tejto spoločnosti a najväčší problém je, že namiesto toho, aby si poslanci navzájom pomáhali, robia opačný krok, pomáhajú tomu, aby sa navzájom likvidovali.

    Je mi ľúto, že táto snemovňa podporuje takýto postup a snaží sa likvidovať nepohodlných poslancov. Chcem len upozorniť na jednu vec, že každý trestný čin alebo skutková podstata trestného činu je naplnená vtedy, keď je preukázaná objektívna stránka trestného činu, ale aj subjektívna stránka trestného činu. Subjektívna stránka trestného činu znamená, že tento človek konal úmyselne, v úmysle poškodiť niekoho alebo poškodiť nejaký ústav takto konal. A keď sa to preukáže, tak vtedy je tento človek odsúdený. Ani v jednom z týchto prípadov, ktoré imunitný výbor riešil, nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu, ani nebol predložený dostatok dôkazov na to, aby ste mohli vyrieknuť takéto vážne rozhodnutie, ako je zbavenie imunity poslanca.

    Nehovorím to preto, že sa to dotýka aj mňa, ale hovorím to preto, aby sme zastavili tieto procesy, aby sme prestali hon na čarodejnice, aby sme sa prestali hrať na inkvizítorov a riešili tie problémy, ktoré sú naozaj potrebné, aby sme v tejto spoločnosti riešili. Sú to problémy sociálne, ekonomické, sú to problémy medzinárodného začleňovania Slovenskej republiky.

    Keď sa nám toto podarí, tak sme splnili to, prečo sme do tejto snemovne poslaní. Keď nie, sme tu zbytočne a voliči nám to nakoniec spočítajú. Preto osobne budem hlasovať proti tomu, aby bol zbavený imunity poslanec tejto snemovne, ktorý aj keď padá na neho tieň podozrenia, bol už najviac potrestaný tým, že sa tento prípad medializoval verejne, že už nesie na svojich pleciach bremeno zodpovednosti voči vám, voči spoločnosti a voči svojej rodine. To je, myslím si, väčší trest ako ten, ktorý by dostal, aj keby bol odsúdený, lebo predpokladám, že by nebol odsúdený natvrdo nepodmienečne.

    Teda na záver môjho vystúpenia, zvažujte veľmi dobre, čo robíte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Krajčiho s faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Sládeček, nech sa páči.

  • Chcel by som len doplniť. Nechcem zdržovať už v túto pokročilú hodinu. Ak niekto narážal v mandátovom výbore, že z týchto prostriedkov bola financovaná predvolebná kampaň, je na veľkom omyle. Mám preukázateľný príjem z predaja rodinného domu, ktorý sme si postavili s manželkou ešte pred rokom 1989, a ako novostavbu, ktorú sme stavali niekoľko rokov, sme ju predali a z toho sa financovala predvolebná kampaň SOP. Takže aby ste boli vyvedení z omylu.

    A keď tu sedia niektorí členovia SOP, nech vedia skutočnosť, ako sa vyjadrila pani poslankyňa Sabolová pred zasadaním výboru, že "schusterovcov" treba všetkých vykynožiť. Takto som to počul od určitého pána poslanca. Chcem len pripomenúť, že jeden a polročná medializácia, ktorá sa viedla proti mne, poškodila moje meno. Poškodila moju rodinu, moje deti. Matka mi skončila v nemocnici. Tak by som bol veľmi rád, keby ste brali ohľad aj na tieto veci. A aby bolo celkom jasné, prečo sa to celé stalo. Stalo sa to len preto, že ako vtedajší člen SOP, som v SOP po odchode pána Schustera, navrhol protikandáta predsedovi SOP. To je všetko.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Krajčiho, kde hovoril o tom, že - a to treba zdôrazniť kvôli histórii, aby to bolo zapísané aspoň v análoch, ktoré vychádzajú z tohto parlamentu, do histórie -, ste rozpútali túto zbesilú kampaň politického teroru svojich politických protivníkov dávnejšie. Pán Sopko sa na nej podieľa, pretože je sám vydierateľný a už sa mu to aj vrátilo. Ja som ho pred tým varoval ešte minulý rok. Ale pokračuje v tom ďalej v nezmenenej podobe.

    Tá filozofia je zvrátená v tom, že keď počúvam svojich kolegov v parlamente, povedia, veď sa má možnosť očistiť na súde. Robili presne tú istú filozofiu fašisti, aj komunisti v päťdesiatych rokoch. Najprv niekoho obvinili, potom ho strčili do basy. Potom ho aj, samozrejme, primerane možno odsúdili. Odsedel si. A potom ho rehabilitovali.

    Nie je tu ani záruka, že sa to bude dať urobiť. Pretože vy jednoducho obviníte ľudí zo zmyslených trestných činov, ktorých sa nikdy nedopustili, kde nie je ani tieň podozrenia. Vy ste obvinili bývalého pána generálneho prokurátora Vaľa. Vláčili ste ho po súdoch. Nakoniec súd vyriekol, že ani tieň podozrenia na ňom nemohol byť, lebo nejakých trestných činov, zmyslených, z ktorých ste ho obvinili, sa nedopustil. Kto z vás sa tu zdvihol, postavil za rečnícky pult a ospravedlnil sa mu? Nikto. Robili ste hon na celú jeho rodinu, aby ste ho obvinili zo zmyslených trestných činov len preto, že patril k nejakej politickej strane alebo politickej skupine. Je to hanebné. Na vašom mieste by som sa hanbil večer pozrieť doma do zrkadla.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Aj z titulu člena mandátového a imunitného výboru pánu poslancovi Krajčimu chcem skôr podať zopár holých faktov. To je tak, že v tomto prípade boli vyplatené peniaze z úradu práce na zamestnanie ľudí. Tí ľudia boli čiastočne zamestnaní, len fiktívne a okamžite prepustení. Zaobchádzanie s tými ľuďmi nebolo seriózne. Oni to pociťovali ako osobnú ujmu a peniaze boli použité na niečo iné. To je najstručnejší popis tohto prípadu.

    To všetko ostatné sa dá hovoriť ako reči okolo. A mandátový a imunitný výbor nemal žiadny zásadný problém zistiť, že sú dôvody na to, aby bolo vyšetrovanie. My tu naozaj nie sme, to treba občas zopakovať, žiaden tribunál, ani výbor, ani plénum a treba dať priechod tomu, aby to bolo vyšetrené. A pre mňa je to jednoznačné.

  • Pán poslanec Krajči, chcete reagovať?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    skutočne nechcem viesť polemiku o tom, ako očistiť svoje meno. Veľmi ťažko sa očisťuje. Ľahšie sa špiní. Preto ja vždy hovorím jedno. Samozrejme, justičné omyly boli aj budú, ale my nie sme až tak ďaleko, aby sme hovorili, či boli, alebo nebudú, ale jednoznačne chcem povedať, že nie preto sú poslanci v parlamente, aby sa navzájom likvidovali, ale preto, aby si navzájom pomáhali.

    A keď pán Tatár hovorí jednu verziu, ktorú povedal vyšetrovateľ, tak som rád, že som si mohol vypočuť aj druhú verziu, ktorú povedal pán Sládeček. A my nie sme na to, aby sme v týchto veciach rozhodovali. Ale je tu tieň podozrenia, že neexistuje dôkazová podstata toho, aby sa jednoznačne preukázalo, či išlo o trestný čin. Veď spoločníci, ktorí sú takisto obvinení, dnes sú už v podstate v súdnom konaní. A súd ešte nerozhodol. Dokonca rozhodol v ich prospech. Tak potom, kde sme sa to dostali, že nechceme zastaviť takéto kroky?

    Jednoznačne si myslím, že sa to dobre hovorí, pokiaľ sa ma to netýka. Ale môže sa to pritrafiť komukoľvek a potom, keď si budeme vykladať, choď sa očistiť na súd, tak o chvíľu budeme chodiť všetci po súdoch. Mám sedem súdnych pojednávaní a nemôžem sa venovať ani práci poslanca. Tak teraz je predo mnou dilema, či sa venovať ochrane svojej osobnosti a očistiť meno, alebo sedieť občas aj v tej snemovni. Takže toto je dilema, ktorú treba vyriešiť, pretože každý človek, ktorý sa dostane do takéhoto kolotoča orgánov v trestnom konaní, má postarané o zábavu.

    Ďakujem.

  • Končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nie. Ďakujem pekne.

    Tak ako sme sa dohodli, aj o tomto bode budeme hlasovať zajtra.

    Vzhľadom na to, že je už po 22.00 hodine, prerušujem 32. schdôzu s tým, že zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine hlasovaním o prerokovaných návrhoch. Potom by sme rokovali o štátnom záverečnom účte, aby sme pokračovali s prerokovaním tých bodov, ktoré sme ešte nedokončili.

    Prajem vám dobrú noc.