• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prosím vás, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 32. schôdzi Národnej rady.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte niekoľko informácií na úvod dnešného rokovacieho dňa. Dnes by sme rokovali maximálne do 12.00 hodiny. Ak nám zostane ešte nejaký čas do 12.00 hodiny, prosil by som, keby ste ho využili vo výboroch a na konzultácie spojené so zákonom o konkurze a vyrovnaní, o ktorom budeme hlasovať budúci týždeň v utorok. Ďalší týždeň by sme rokovali v utorok o 9.00 hodine.

    Veľmi by som žiadal predsedov výborov, ktorých sa to týka, aby sa v pondelok bezpodmienečne zišli výbory, pretože nemohli by sme v utorok bez rozhodnutia a prípravy materiálov na rokovaniach výborov rokovať. Čiže zainteresovaní predsedovia výborov to vedia. A prosil by som, aby sa výbory bezpodmienečne zišli v pondelok, aby sme v utorok mohli poračovať v rokovaní Národnej rady o 9.00 hodine.

    Poviem aj predbežný zámer, že sme sa radili vo vedení Národnej rady, ak by sme budúci týždeň rokovali od utorka od 9.00 hodiny a aj po 19. hodine, v princípe by sme mohli budúci týždeň v piatok 32. schôdzu Národnej rady skončiť. Preto by som prosil predsedov jednotlivých klubov, aby ste sa poradili, a ak bude všeobecný súhlas, aby sme vždy rokovali od 9.00 hodiny a potom po 19.00 hodine s tým zámerom, aby sme schôdzu ukončili budúci týždeň.

    Myslím si, že bolo by to na prospech nás všetkých, pretože ďalší týždeň je rokovanie v Štrasburgu, keď budem musieť schôdzu prerušiť. Potom je sviatok Cyrila a Metoda, rokovalo by sa fakticky len 2 dni a potom už by zostali len 4 dni. Čiže takýmto spôsobom by sme chceli urýchliť proces rokovania a na budúci týždeň 32. schôdzu Národnej rady skončiť a potom by sme sa zišli až v septembri. Toto je zámer. Verím, že všetko zorganizujeme tak, aby sme to mohli prakticky realizovať. Toľko, pokiaľ ide o informácie.

    Pán poslanec Šimko chcel nejakú informáciu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Ja sa len chcem opýtať, načo sa potom dávajú dopredu na pol roka tie harmonogramy rokovaní. Veď podľa toho, ak chceme byť zodpovední, si plánujeme všetku svoju ostatnú prácu.

  • Ja som, pán poslanec, na základe rokovania v grémiu a vo vedení Národnej rady dal určitý návrh. Posúďte ho v jednotlivých kluboch a podľa toho ja sa budem aj riadiť, pokiaľ ide o ďalší priebeh 32. schôdze. Je to vaša vôľa, ja som navrhol určitý časový postup. Ako sa dohodnete a rozhodnete, podľa toho by sme potom aj postupovali.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram 4. rokovací deň 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Andel, podpredseda Národnej rady Bugár, poslankyňa Halušková, poslankyňa Malíková, poslanec Andrassy, poslanci Engliš, Bauer, Hajdúk, Hofbauer, Krajči, Orosz, Sitek, Slota, Šimko, Švantner, Švec, Topoli, Šťastný a Zelník. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o zaobchádzaní s prekurzormi omamných látok a psychotropných látok a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 580 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 580a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister hospodárstva Ľubomír Harach.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona o zaobchádzaní s prekurzormi omamných látok a psychotropných látok a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Predložený návrh zákona je výsledkom snáh minimalizácie možností nelegálnej výroby omamných látok a psychotropných látok vytvorením nástrojov na sledovanie využitia chemických látok, ktoré tvoria ich bezprostrednú surovinovú a medziproduktovú bázu, to znamená prekurzory. Ide o príspevok Národnému programu boja proti drogám v hospodárskej sfére tak, že sa upravuje režim kontroly pohybu prekurzorov pri ich uvádzaní do obehu v Slovenskej republike, ako aj pri vývoze a dovoze v súlade s predpismi Európskej únie pre túto oblasť. Pritom ide o jednu z priorít časti sektora voľný pohyb tovaru.

    Pri spracovaní návrhu zákona sa súčasne s uvedenou tvorbou efektívnych nástrojov na zamedzenie zneužitia prekurzorov na nelegálnu výrobu návykových látok sledovala aj minimalizácia nákladov na štátny rozpočet súvisiacich s implementáciou zákona. Vzhľadom na to boli ťažiskové povinnosti štátnej správy rozdelené tak, aby sa využili existujúce personálne aj materiálne kapacity ústredných orgánov štátnej správy pri zachovaní ich pôsobnosti v zmysle kompetenčného zákona bez budovania nových inštitúcií. Spolupráca dotknutých ústredných orgánov je zabezpečovaná na základe vzájomných dohôd, čoho príkladom je už vytvorené spoločné pracovisko Prezídia Policajného zboru a Colného riaditeľstva Slovenskej republiky.

    Výsledkom tohto snaženia je, že inštitucionálne zabezpečenie štátnej správy vo veciach tohto zákona si nevyžaduje žiadne zvyšovanie prostriedkov v jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu. Zákon tiež nevytvára zbytočné administratívne prekážky v podnikaní. A povinnosti, ktoré ukladá prevádzkovateľom zaobchádzajúcim s prekurzormi, sú v súlade s požiadavkami, ktoré stanovujú smernice a nariadenia Európskej únie pre túto oblasť a pre prístup Slovenskej republiky k Viedenskému dohovoru o boji proti drogám.

    Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, výsledky rokovania pléna pri prvom čítaní, ale aj výsledky jeho prerokovania vo výboroch vrátane pripomienok a návrhov uvedených v spoločnej správe potvrdzujú istý súhlas s navrhnutou zákonnou úpravou. Tie pripomienky, ktoré sú, ako predkladateľ tohto zákona vyhlasujem, akceptujeme. Som preto presvedčený, že je možné tento zákon schváliť v navrhovanom znení vrátane pripomienok, ktoré boli k nemu v procese predložené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslancovi Stanislavovi Bartošovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    vážený pán minister,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o zaobchádzaní s prekurzormi omamných a psychotropných látok a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 580) v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 822 z 10. mája 2000 pridelila návrh zákona na prerokovanie výborom do 16. júna a gestorskému výboru do 19. júna 2000. Návrh zákona pridelila výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor Národná rada určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne.

    Uvedené výbory prerokovali pridelený vládny návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady uznesením číslo 296 z 13. júna 2000. Iné výbory Národnej rady návrh zákona neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania predložil poslanec Marian Mesiarik, ktorý nie je členom výborov Národnej rady, uvedený v citovanom uznesení Národnej rady, svoje stanovisko podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Predložil tri pozmeňujúce návrhy, ktoré poslanci gestorského výboru neschválili. Iní poslanci stanoviská nepredložili.

    Výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený návrh zákona na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh 13. júna a uznesením číslo 338 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 31. mája a uznesením číslo 390 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady pre verejnú správu prerokoval návrh 7. júna 2000 a uznesením číslo 152 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo zasadal 7. júna a neprerokoval predložený návrh zákona, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 6. júna 2000 a uznesením číslo 278 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v bode III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých je celkom 25. Dostali ste ich všetci písomne, nebudem ich čítať.

    Po skončení rozpravy, vážený pán predseda, vážené kolegyne, budem na základe poverenia gestorského výboru odporúčať o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať spoločne o všetkých 25 bodoch s návrhom schváliť.

    Ďalej, na základe rokovaní výborov Národnej rady v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku budem odporúčať Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zaobchádzaní s prekurzormi omamných a psychotropných látok a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe. Súčasne oznamujem, že som bol poverený predložiť Národnej rade túto spoločnú správu výborov a o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona a poverený tiež som bol oprávneniami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady.

    Vážený pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Nebola žiadna rozprava, čiže ani pán minister nechce vystúpiť, ani spravodajca.

    Hlasovať budeme neskôr.

    Ďakujeme, pán minister a pán poslanec.

    Budeme pokračovať v rokovaní.

    Prosím podpredsedu Hrušovského, aby viedol rokovanie.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ak dovolíte, odporúčal by som, keby sme teraz mohli pokračovať v rokovaní bodom 56, ktorým je

    návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Slavkovskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde,

    ktorý ste dostali ako tlač 562 a ktorý budeme prerokúvať v druhom čítaní. Je súhlas s takýmto postupom? Áno.

    Pani poslankyňa Slavkovská, prosím, aby ste ako navrhovateľka predmetný návrh zákona uviedli.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    predkladaná novela zákona o Študentskom pôžičkovom fonde vychádza zo zákona, ktorý bol prijatý 1. augusta 1997. V období troch rokov, keď bol tento zákon v platnosti, sa ukázalo, že má určité legislatívne nedostatky. Treba ho spresniť a doplniť a z toho vychádza aj predkladaná novela.

    Predkladaná novela robí do spomínaného zákona dvojaké zásahy. Jednak sú to legislatívnotechnické úpravy, ktoré majú iba spresniť literu zákona a odstrániť nejednoznačnosť výkladu. Čiže nepovažujem ich za také dôležité, preto ani nebudem vo svojom úvodnom slove o nich hovoriť. Potom sú to systémové zmeny zákona, ktoré sú podľa mňa veľmi dôležité, preto niektoré z nich tu aj spomeniem.

    Prvou takou systémovou zmenou je, že sa rozširuje možnosť poskytnutia pôžičiek aj našim študentom študujúcim v zahraničí alebo študentom, ktorí študujú u nás a sú v postavení zahraničného Slováka. Ďalšou systémovou zmenou je tá zmena, že navrhujeme fondu možnosť nechať si financie na zhruba desať pôžičiek, aby ich mohli prideliť aj v priebehu školského roka, ak sa u študenta vyskytne nejaká mimoriadna udalosť a musel by kvôli nej prerušiť štúdium.

    Za veľmi mimoriadnu zmenu považujem aj to, že sme rozšírili podmienky na udelenie pôžičky, a to u tých študentov, kde hrubý mesačný príjem na člena domácnosti ku dňu podania žiadosti o pôžičku je nižší ako minimálna mzda. Čiže tým sa snažíme aj trošku sanovať zlú sociálnu situáciu niektorých študentov. Ďalšou zmenou je aj návrh na odpustenie časti pôžičky v mimoriadnych prípadoch. Podrobne to bude zakotvené v štatúte. A o tých mimoriadnych prípadoch by mala rozhodnúť na základe predložených overených dokladov rada fondu v súčinnosti s ministrom školstva. Ďalšou zmenou je skrátenie splatnosti pôžičky z 15 rokov na 10 rokov, pretože sa domnievam, že pri postupujúcej inflácii a hlavne pri tom, keď myslíme na študentov, ktorí nastúpia, je potrebné, aby sa peniaze vo fonde rýchlejšie otáčali. To sú tie najdôležitejšie zmeny.

    Chcela by som povedať, že novela bola prerokovaná v Legislatívnej rade vlády. Legislatívna rada vlády dala súhlas, samozrejme, so splnením určitých pripomienok. Pripomienky Legislatívnej rady vlády si osvojila Legislatívna rada Národnej rady. A ja akceptujem všetky pripomienky Legislatívnej rady Národnej rady.

    Bolo rokovanie aj so Študentskou radou vysokých škôl. To si dovolím spomenúť osobitne, pretože Študentská rada vysokých škôl tiež vzniesla určité pripomienky, pri splnení ktorých teda súhlasí s prijatím novely. Väčšina z tých pripomienok tam bola zapracovaná, ale neboli zapracované tri pripomienky. Ja ich tu spomeniem, aby ste teda vedeli, že o ktoré ide.

    Nebola zapracovaná požiadavka študentov, aby sa peniaze z tohto fondu dali aj na rozvoj vzdelávania vedeckej a umeleckej činnosti študentov vysokých škôl na návrh Študentskej rady vysokých škôl. Nezapracovali sme vo výbore túto pripomienku, pretože jednak to nedovoľuje litera zákona, pretože podľa litery zákona sa môžu peniaze použiť naozaj iba na pôžičky a na nič iné. A okrem toho si myslím, že tú vedeckú a umeleckú činnosť si musia vyfinancovávať školy samy, a nie brať z takéhoto pôžičkového fondu.

    Ďalej sme nezapracovali požiadavku študentov, aby sa neskracovala lehota splatnosti z 15 rokov na 10 rokov, pretože to vraj je proti študentom. Ja si myslím, že presný opak je pravdou. Je to v prospech študentov, lebo všetci dobre vieme, že Fond národného majetku už nebude dopĺňať financie do Študentského pôžičkového fondu, čiže fond bude môcť narábať iba s peniazmi, ktoré sa mu navracajú. Čím skôr sa tie peniaze budú vracať, tým viac študentov sa bude môcť zúčastňovať na týchto pôžičkách. Nedomnievam sa, že zvýšenie zhruba o 300 Sk na mesiac je také veľké, že by to neuniesli. Keď si vyberie študent 100 tisíc Sk za päťročné štúdium, začne splácať po určitých rokoch, tak nám splácajú pôžičky ešte aj 40-roční ľudia. Je to skutočne veľmi dlhodobé, takže ja sa domnievam, že tých desať rokov, keď budú mesačne splácať zhruba 867 Sk, nie je také, aby to niekoho zaťažilo.

    No a potom posledná vec, ktorú sme neprijali od Študentskej rady, bola, že my sme stanovili percento, ktoré sa má používať na správu fondu. Stanovili sme 6 %. Študenti s tým nesúhlasia. Nechcú tam žiadne obmedzenia, aby to bolo ponechané voľne. Ja sa domnievam, že niekto im tu zle poradil, pretože ak by sme tam nestanovili žiadne percentá, tak vlastne by si potom na správu fondu mohlo vedenie fondu dávať hoci aj 20 % a bolo by to v litere zákona.

    Na úvod je to všetko. Prosila by som ctených poslancov, aby podporili túto novelu, pretože niet pochýb, že pre študentov je tá novela veľmi potrebná.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím pána poslanca Ištvána, ktorého poveril gestorský výbor pre vedu, vzdelanie, mládež a šport, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania a o stanovisku gestorského výboru k tomuto návrhu zákona.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte, aby som vás z poverenia gestorského výboru ako spoločný spravodajca výborov informoval o prerokovaní návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Slavkovskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde (tlač 562), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 818 z 9. mája 2000 pridelila návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Slavkovskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor ďalej konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal nijaké stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 16, 18, 20 a 21 a tieto schváliť a spoločne o bodoch 17, 19 a 22 a tieto neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslankyne Národnej rady Evy Slavkovskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu podľa § 79 ods. 4 písm. f) a podľa § 83 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Slavkovskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

    Toľko zo znenia spoločnej správy.

  • Ďakujem, pán poslanec, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Páni poslanci, chce niekto v rozprave vystúpiť k návrhu zákona, ktorý predkladá pani poslankyňa Slavkovská, zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde? Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Hlasovať budeme po prerokovaní aj ostatných bodov zaradených na 32. schôdzu Národnej rady.

    Teraz pristúpime k prerokúvaniu bodu 57 schôdze, ktorým je

    návrh poslankyne NR SR Evy Rusnákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov,

    ktorý ste dostali ako tlač 587.

    Prosím teraz pani poslankyňu Rusnákovú, aby ako navrhovateľka predmetný návrh zákona uviedla.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám veľmi stručne uviedla návrh zákona, ktorým sa dopĺňa školský zákon. Tento zákon vznikol na základe aktivity špeciálnych pedagógov a rodičov, ktorí poukazovali predovšetkým na tri momenty potreby novely školského zákona v súvislosti so špeciálnymi výchovnými a vzdelávacími potrebami.

    Ide predovšetkým o úpravu paragrafu, ktorý mení názov pomocná a osobitná škola na názov základná špeciálna škola. Ide o úpravu, ktorá hovorí o tom, že používanie súhrnného názvu základná špeciálna škola bude omnoho humánnejšie z pedagogického, ale aj ľudského hľadiska, bude omnoho viac vyjadrovať to, že ide o školu, kde sa vzdelávajú a vychovávajú deti so špeciálnymi výchovnými a vzdelávacími potrebami. Nie je potrebné osobitným zdôrazňovaním názvu pomocná alebo osobitná škola dehonestovať deti, ktoré túto školu navštevujú. Ide len o veľmi formálnu, humánnu úpravu vo vzťahu k týmto deťom.

    Ďalší paragraf hovorí o zriadení nového typu školy. Tento nový typ školy nazývame praktická škola. Praktická škola je určená pre mentálne postihnutých žiakov, ktorých z dôvodu deficitu ich mentálnych funkcií nie je možné pripraviť na výkon povolania v odborných učilištiach.

    V praxi takíto žiaci po ukončení pomocnej školy bez akejkoľvek ďalšej kvalifikácie a vzhľadom na vek 16 rokov nemali šancu na pracovné uplatnenie, a preto cieľom praktickej školy je pripraviť žiakov so stredným a ťažkým stupňom mentálneho postihnutia na výkon veľmi jednoduchých, nenáročných pracovných činností s konkrétnym zameraním podľa regionálnych možností na pracovné uplatnenie.

    V rámci týchto činností ide aj o sebaobslužné činnosti, ktorých osvojenie je pre tieto deti a mládež veľmi dôležité. Absolvovaním jedno-, dvoj- alebo trojročného vzdelávania v praktickej škole je žiak pripravený na vykonávanie konkrétnej, veľmi jednoduchej práce. Dovŕšením 18. roku veku má väčšiu šancu na pracovné uplatnenie v živote.

    K experimentálnemu overovaniu praktickej školy sa pristúpilo už v roku 1994. Keďže prinieslo veľmi pozitívne výsledky, dovolila som si preto v návrhu zákona doplniť tento nový odskúšaný typ školy ako typ, ktorý už bude platiť zo zákona. Školy nebudú musieť pokračovať vo svojej činnosti na experimentálnej báze, ale na základe ustanovenia zo zákona.

    Súčasne, a to je tretia a podstatná úprava, sa pristupuje k tomu, že sa ruší paragraf, ktorý hovorí o možnosti zbaviť dieťa povinnej školskej dochádzky.

    Prosím všetky kolegyne a všetkých kolegov, aby pozorne sledovali odporúčania spravodajcu. Tento návrh zákona som obhajovala vo viacerých výboroch, a to v troch výboroch. Veľmi dobré námety, ktoré som získala od ctených kolegov a kolegýň, som preštudovala a obsahujú ich uznesenia z výboru pre verejnú správu a z gestorského výboru - z výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Prosím, aby dve ustanovenia ústavnoprávneho výboru neboli akceptované, pretože sme našli vhodnejšie riešenie v našom gestorskom výbore.

    Prosím všetkých o podporu tejto novely zákona, pretože upravuje oblasť špeciálnej pedagogiky, ktorá dlhé obdobie nebola v slovenskej legislatíve v rámci školstva upravovaná.

    Veľmi pekne vám vopred ďakujem za podporu aj za vypočutie.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz prosím pána spoločného spravodajcu, ktorý bol určený k tomuto návrhu zákona gestorským výborom, pána poslanca Škodu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania vo výbore pre vedu, vzdelanie, mládež a šport a o stanovisku tohto výboru.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Rusnákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov, Národná rada pridelila na prerokovanie trom výborom, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, ktorý bol zároveň gestorským výborom. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal nijaké stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Všetky uvedené návrhy, ktoré boli výbormi odsúhlasené, odporúčame schváliť.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi za informáciu a uvedenie spravodajstva k tomuto návrhu zákona. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Páni poslanci, panie poslankyne, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa ústne hlási pani poslankyňa Slavkovská. Pýtam sa, či sa hlási ešte niekto z ďalších pánov poslancov. Pani poslankyňa Dolník. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    prihlásila som sa do rozpravy preto, aby som podporila túto novelu. Chcem z môjho pohľadu trošku bližšie vysvetliť dve zmeny, ktoré sa tou novelou robia, pretože som sa tým zaoberala, keď som ešte pôsobila na ministerstve školstva.

    V prvom rade ide o uzákonenie praktickej školy. Praktická škola už existuje ako experiment. Počas piatich rokov, čo sa ako experiment používa, tak sa skutočne ukázalo, že je veľmi potrebná, a to hlavne z toho dôvodu, že spĺňa tú najzákladnejšiu snahu nášho výchovno-vzdelávacieho systému, aby každé dieťa aj to, ktoré je ťažko vzdelávateľné, získalo určité praktické skúsenosti. Tie deti sa v praktickej škole lepšie cítia, pretože sú v rovnakom prostredí, ako keď ich dávame do stredných odborných učilíšť, do odborných učilíšť, kde sa cítia menejcenné medzi spolužiakmi, ktorí sú na tom trošku vzdelávateľne lepšie. Takže si myslím, že je veľmi potrebné, keď sa experiment osvedčil, aby nezostal visieť vo vzduchu a aby sa skutočne zakotvil do zákona.

    Veľmi vítam aj to, že bol zrušený paragraf, podľa ktorého sa mohlo dieťa zbaviť povinnej školskej dochádzky. Domnievam sa, že je to veľmi vítané hlavne aj z hľadiska riešenia rómskej otázky. Totiž často sa môžete stretnúť v praxi, že hlavne rómske deti, ktorých rodičia sa dokážu nejakým spôsobom nakontaktovať na lekárov, majú mnohé potvrdenie o tom, že nemusia absolvovať povinnú školskú dochádzku. Je to veľmi pohodlné pre rodičov, pretože nikto ich nepopoťahuje po polícii a ja neviem kade, že neposielajú deti do školy, hoci tie deti nie sú rozumove na tom až tak zle, aby nemohli chodiť do školy. Proste rodičia si našli cestičky. Týmto sa neumožní už žiadnemu lekárovi, aby proste pomohol takýmto rómskym rodinám neposielať svoje deti do školy. A to je tiež jeden z krôčikov, ako môžeme riešiť aj tú vzdelávanosť rómskeho obyvateľstva. Takže skutočne podporujem túto novelu a myslím si, že je veľmi potrebná.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Dolník, aby predniesla svoj diskusný príspevok.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    návrh pani poslankyne Rusnákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sústave základných a stredných škôl, myslím si, je podľa všetkých nás potrebný.

    V rámci diskusie vo výbore a tiež aj pri návšteve výboru v Národnej rade Českej republiky a po tých skúsenostiach, ktoré sme tam získali, sme sa presvedčili, že rozšírenie jednotlivých typov škôl, ktoré patria do tejto sústavy základných a stredných škôl, je skutočne potrebné hlavne z toho dôvodu, ktoré uviedla pani poslankyňa Rusnáková.

    Predo mnou hovoriaca pani poslankyňa prakticky tiež podčiarkla dôležitosť tohto zákona, takže ja už nebudem zdôvodňovať, prečo je tento zákon potrebný, ale v rámci diskusie sme sa presvedčili o tom, že v samotnom zákone predsa len niečo ešte chýba.

    Takže dovoľte, aby som podala pozmeňujúci návrh, ktorým by sa doplnil tento zákon, samozrejme, aj s príslušným počtom podpisov poslancov. Ide o to, že vypadla tam jedna skupina žiakov s mentálnym postihnutím. Ide o autistické deti. Samotný pozmeňujúci návrh by znel takto: V § 3 ods. 2 sa za slová "komunikačnou schopnosťou" vkladajú slová "žiakom s autistickým syndrómom". Ako dôvod, samozrejme, ako som už uviedla, môžem uviesť znova len toľko, že ide o doplnenie "s okruhom detí postihnutých autizmom".

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    S faktickou poznámkou na jej vystúpenie sa hlási pán poslanec Osuský.

  • Podporujem tento návrh, jeho doplnok a pozmeňujúci návrh. Skutočne sa ukazuje, že keď sa nad vecou zamyslíme, musíme doplniť i túto osudom ťažko skúšanú skupinu detí a ich rodičov, aby i táto, hoci je zatiaľ jediná trieda na Slovensku, mala podporu. Prosím vás preto o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, viac prihlášok do rozpravy nebolo podaných. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Odporúčam prerušiť rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pani poslankyni Rusnákovej a pánovi poslancovi Škodovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, využijeme prítomnosť pána poslanca Hudeca, ktorý je navrhovateľom ďalšieho zákona, a to

    návrhu skupiny poslancov NR SR na vydanie zákona o prostriedkoch verejných informácií (tlač 529).

    Prosím teraz pána poslanca Hudeca, aby za skupinu navrhovateľov predmetný návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    hostia,

    v tlači 529 som v rámci prvého čítania uviedol všetky podstatné dôvody, ktoré viedli skupinu predkladateľov k tomu, aby predložili tento návrh plénu na prerokovanie a prípadné schválenie. Pri prerokúvaní tohto návrhu zákona vo výboroch Národnej rady nastala taká situácia, že jeden výbor tento návrh schválil s pripomienkami, ďalšie dva ho neschválili a ústavnoprávny výbor, ktorý je rozhodujúci podľa môjho názoru, odporučil, aby sa tento text vrátil na prepracovanie, bez toho že by plynuli ďalšie lehoty, s názorom ktorého vzhľadom na rozsah pripomienok by som súhlasil. Myslím si, že všetky pripomienky, ktoré sú aj v tlači 529, sa dajú akceptovať. Boli ďalšie technické pripomienky od individuálnych poslancov. Takže aby som urýchlil rokovanie o tomto bode programu, myslím si, že možno - a prihováram sa za takéto riešenie - skupina poslancov je ochotná veľmi rýchlo konať - zapracovať prípadné ďalšie vaše návrhy, ktoré by vzišli z prípadnej diskusie k tomuto návrhu ešte aj ústne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Prosím o trojminútovú prestávku na prípravu pána spoločného spravodajcu.

  • Po krátkej prestávke.

  • Dávam teraz slovo poverenému spravodajcovi, ktorý je jeden z dvoch, ktorého určil gestorský výbor, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, prečítam spoločnú správu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona o prostriedkoch verejných informácií v druhom čítaní.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky zaujali takéto stanovisko: Ústavnoprávny výbor nesúhlasí s predloženým návrhom na vydanie zákona a odporúča Národnej rade vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Výbor Národnej rady pre verejnú správu neprijal platné uznesenie, Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá neprijal platné uznesenie, Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti odporúča návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte v spoločnej správe na strane 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, to znamená dokopy 49 pripomienok.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona o prostriedkoch verejných informácií odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o prostriedkoch verejných informácií (tlač 529) vrátiť predkladateľovi na dopracovanie.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie spravodajskej správy. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy niekto z pánov poslancov hlási ústne. Keďže to tak nie je, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánovi navrhovateľovi a pánovi poslancovi Mikloškovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.

    ktorý prerokúvame v druhom čítaní (tlač 601).

    Prosím, aby za skupinu navrhovateľov odôvodnil predmetný návrh zákona pán poslanec Ištván.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    stručne uvediem predložený návrh, keďže obsiahlejšie som vám ho predstavil v prvom čítaní.

    Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach, má za cieľ v oblasti finančného a hmotného zabezpečenia zrovnoprávniť postavenie detí s nariadenou ústavnou alebo ochrannou výchovou, ktorá sa z dôvodu ich postihnutia vykonáva v špeciálnych výchovných zariadeniach alebo v špeciálnych internátnych školách s deťmi, u ktorých sa náhradná výchova vykonáva v detských domovoch.

    Navrhovaná úprava sleduje zosúladenie naplnenia práv detí v náhradnej výchove, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohovorov o ľudských právach a právach dieťaťa, a zrovnoprávnenie ich postavenia tak, ako im to zaručuje ustanovenie článku 12 Ústavy Slovenskej republiky.

    V mene skupiny predkladateľov vyslovujem aj súhlas s predloženými pozmeňujúcimi návrhmi v spoločnej správe, ktoré sú navrhované. Na schválenie špeciálne vítam bod 3, ktorý vznikol na rokovaní Ústavnoprávneho výboru Národnej rady a pripravili na legislatívnom odbore Národnej rady, kde nejde len o jazykovú úpravu, ale aj o spresnenie vecnej povahy a pridanie detí, ktoré majú nariadenú ústavnú výchovu alebo ochrannú výchovu a sú umiestnené na prechodný čas v liečebnovýchovných sanatóriách a diagnostických centrách, ktoré sa tým dostávajú do rovnakej sociálnej situácie.

    Z hľadiska dosahu na štátny rozpočet súhlasíme s odporúčaním v spoločnej správe, aby účinnosť tohto zákona bola prijatá k 1. januáru roku 2001.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu.

    Teraz dávam slovo poverenej spravodajkyni výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, pani poslankyni Dolník, aby uviedla predmetný návrh, tak ako k nemu zaujal stanovisko gestorský výbor.

    Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte, aby som vám predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z., vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 830 z 10. mája 2000 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. (tlač 601), na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Po druhé, iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal nijaké stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré dostal každý poslanec.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z., v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nemám žiadne prihlášky do rozpravy. Pýtam sa preto, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy k tomuto bodu ústne. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Podobne tak ako pri iných bodoch odporúčam prerušiť rokovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky 279/1993 Z. z. a zákon 222/1996 Z. z., ktorý sme prerokúvali ako tlač 601.

    Prosil by som teraz, aby sme súhlasili s prerokúvaním ďalšieho bodu programu schôdze Národnej rady, ktorým je bod uvedený pod číslom 85, ktorým je

    informácia o výsledku prerokúvania výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1999,

    ktorý ste dostali ako tlač 651.

    Je všeobecný súhlas s tým, aby sme tento bod programu 32. schôdze prerokovali teraz páni poslanci? Áno.

    Prosím teraz pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby podal o výsledku prerokúvania tohto bodu programu v gestorskom výbore správu.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    na základe § 18 zákona číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 519 zo 17. januára 2000 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu výročné finančné správy politických strán a politických hnutí za rok 1999 na prerokovanie. Súčasne požiadal tento výbor, aby vypracoval informáciu o predložení výročných finančných správ politickými stranami a politickými hnutiami za rok 1999 a predložil ju Národnej rade Slovenskej republiky do 30. apríla 2000.

    Na základe uvedeného rozhodnutia predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím listom číslo 20 z roku 2000 upozornil politické strany a politické hnutia, ktoré boli zaregistrované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky na základe § 18 ods. 1 zákona číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach v znení neskorších predpisov, z ktorého im vyplýva povinnosť predloženia výročných finančných správ za rok 1999 Národnej rade Slovenskej republiky do termínu 29. február 2000. V prílohe uvedeného listu bola tabuľka, ktorá je podľa § 18 ods. 2 a 3 citovaného zákona súčasťou výročnej finančnej správy. V textovej časti výročnej správy je potrebné uviesť, ak hodnota daru prevyšuje 10 000 Sk alebo súčet hodnôt darov od jedného darcu za jeden rok 50 000 Sk, meno, priezvisko a bydlisko darcu, ako aj názov a sídlo právnickej osoby darcu.

    Okrem toho listom predsedu výboru boli strany a hnutia upozornené na § 3 zákona číslo 190/1992 Zb. o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov týkajúcim sa zúčtovania štátneho príspevku ako súčasti výročnej finančnej správy.

    Predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu súčasne požiadal politické subjekty, aby správy spracovali podľa príslušných predpisov. Ide najmä o uvedenie ukazovateľov, ktoré vyplývajú z § 18 zákona číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach.

    Podľa registra vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky bolo v roku 1999 registrovaných celkom 102 politických subjektov, z toho 75 politických strán a 23 politických hnutí. Ďalšie 4 strany sú v likvidácii.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na svojej 39. schôdzi 7. marca 2000 prerokoval priebežnú informáciu o predložení výročných finančných správ za rok 1999. Výročnú finančnú správu za rok 1999 k 7. marcu 2000 predložilo 43 politických strán a politických hnutí. Správu do 7. marca 2000 nepredložilo celkom 59 politických strán a politických hnutí. Niektorým politickým stranám a hnutiam nebolo možné listy predsedu výboru doručiť, pretože adresát bol neznámy. Pošta vrátila listy adresované týmto stranám.

    V prijatom uznesení číslo 342 zo 7. marca 2000 výbor Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že výročné finančné správy za rok 1999 Hnutia za demokratické Slovensko, Slovenskej demokratickej koalície, Strany demokratickej ľavice, Strany maďarskej koalície, Slovenskej národnej strany a Strany občianskeho porozumenia obsahujú podľa § 3 zákona Slovenskej národnej rady číslo 190/1992 Zb. o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov aj zúčtovanie štátneho príspevku za rok 1999, čím vzniká týmto stranám a hnutiam na základe ich žiadostí nárok na vyplatenie ročnej splátky štátneho príspevku v roku 2000. Demokratická strana, Sociálnodemokratická strana Slovenska a Demokratická únia Slovenska uviedli tiež zúčtovanie vzťahov k štátnemu rozpočtu, ale ich príspevky zo štátneho rozpočtu boli prerozdelené prostredníctvom Slovenskej demokratickej koalície.

    Uvedeným uznesením výbor požiadal ministerku financií Slovenskej republiky o predloženie prehľadu o poskytnutých finančných prostriedkoch zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky politickým stranám a politickým hnutiam a o prehľad o plnení ich záväzkov voči štátnemu rozpočtu v roku 1999.

    Celkovú informáciu výbor prerokoval 1. júna 2000. Výbor vo svojom uznesení číslo 408 konštatoval, že výročnú finančnú správu za rok 1999 k 30. aprílu 2000 predložilo 49 politických strán a politických hnutí. Správu k tomuto termínu nepredložilo celkom 53 politických strán a politických hnutí. Týmto politickým stranám a hnutiam nebolo možné listy predsedu výboru doručiť, pretože adresát bol neznámy. Pošta vrátila listy adresované týmto politickým stranám a hnutiam v 23 prípadoch. To znamená, že strany a hnutia neoznamujú dôsledne a včas zmeny svojich adries Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.

    Zákon číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach v znení neskorších predpisov nestanovuje žiadne sankcie voči tým politickým stranám a politickým hnutiam, ktoré výročnú finančnú správu nepredložia. Určitá sankcia vyplýva iba z § 3 zákona číslo 190/1992 Zb. o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podľa ktorého súčasťou výročnej finančnej správy je vždy zúčtovanie štátneho príspevku. Inak nárok na ročnú splátku štátneho príspevku za príslušný rok zaniká.

    Niektoré politické subjekty neposkytli požadované údaje napríklad o daroch, ktorých hodnota prevyšuje 10 000 Sk, resp. ak súčet hodnôt darov od jedného darcu vo vykazovanom roku presiahol sumu 50 000 Sk. Nie je uvedené meno, priezvisko a adresa darcu. Chýbajú aj vyhlásenia, že jednotlivé dary od jednotlivcov neprevýšili hodnotu 10 000 Sk alebo že súčet hodnôt darov od jedného darcu za rok 1999 neprevýšil hodnotu 50 000 Sk.

    Ďalej vás chcem informovať o tom, že v roku 1999 v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 až 4 zákona číslo 190/1992 Zb. o príspevku politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov Ministerstvo financií Slovenskej republiky poukázalo finančné prostriedky politickým stranám a politickým hnutiam v celkovej výške 47 473 680 Sk, z toho pre Hnutie za demokratické Slovensko 13 606 545 Sk, pre Slovenskú demokratic-kú koalíciu 13 267 455 Sk, pre Stranu demokratickej ľavice 7 387 605 Sk, pre Stranu maďarskej koalície 4 599 345 Sk, pre Slovenskú národnú stranu 4 572 585 Sk a pre Stranu občianskeho porozumenia 4 040 145 Sk.

    Záväzky politických strán voči štátnemu rozpočtu predstavujú 1 463 318 Sk, z toho Občianska demokratická únia, strana v likvidácii, dlhuje 1 400 375 Sk, čo predstavuje časť nesplatených návratných finančných výpomocí poskytnutých v roku 1991 a 1992. Záväzok Kresťanskej sociálnej únie, strany v likvidácii, vo výške 62 943 Sk predstavuje nenávratnú časť štátneho príspevku poskytnutého v roku 1994.

    Pri prerokúvaní informácie o predložených výročných finančných správach politických strán a politických hnutí za rok 1999 Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu vo svojom uznesení číslo 125 z 23. júna 1999 uložil predsedovi výboru, aby požiadal Parlamentný inštitút Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky o vypracovanie informácie, čo sa aj stalo. Aj touto cestou ďakujem za spoluprácu Kancelárii Národnej rady, Parlamentnému inštitútu.

    Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Farkasovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu za informáciu, ktorú podal Národnej rade Slovenskej republiky k informácii o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 1999.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadne prihlášky. Preto sa pýtam pánov poslancov, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som na balkóne Národnej rady Slovenskej republiky privítal komunálnych poslancov z okresu Nové Zámky, ktorí boli zvolení do obecných zastupiteľstiev za Kresťanskodemokratické hnutie.

    Buďte srdečne vítaní.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie schôdze na 15 minút. Prosil by som vás, keby ste sa vrátili do rokovacej sály. Jeden z predkladateľov návrhu zákona nie je prítomný práve v rokovacej sále. Predpokladám, že do 15 minút bude prítomný, ak áno, tak by sme pokračovali ďalším bodom rokovania 32. schôdze, v prípade, že nie, prerušíme rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do utorka.

    Potom ako sa dohodnú predsedovia jednotlivých poslaneckých klubov, ktorí sú práve na porade u pána predsedu, budeme pokračovať o 10.45 hodine.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní bodom 55 programu 32. schôdze Národnej rady, ktorým je

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov a zákon číslo 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 560.

    Prosím teraz, aby návrh zákona uviedol pán predkladateľ Palko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte, aby som uviedol svoju novelu mediálnych zákonov. Týka sa problematiky užívania drog a eliminovania tohto problému.

    Je to jeden z vážnych civilizačných problémov súčasného sveta. Je to i problém Slovenskej republiky. Prekonanie drogového problému si vyžaduje jednoznačnú odhodlanosť tak preventívnych, ako i represívnych zložiek, takisto aj politickej reprezentácie postaviť sa proti tomuto problému.

    Na základe nedávnych skúseností možno skonštatovať, že mediálne zákony na Slovensku nezabraňujú jednostrannej propagácii drog v médiách. Ku konkrétnej propagácii užívania drog došlo v uplynulom období v jednej súkromnej televízii. Prípadom sa zaoberala Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie. Ale v prípade, že by nebola vysielaná upútavka na rozhovor s istým spevákom pop-music pred 22.00 hodinou, tak ani by nebola mohla skonštatovať porušenie zákona číslo 468 o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania. Jednoducho tento zákon nestanovuje povinnosť prevádzkovateľa zabezpečiť, aby vysielané relácie nepropagovali alebo nezľahčovali užívanie drog. Programy propagujúce drogy nemožno podľa tohto zákona vysielať pred 22.00 hodinou, avšak po 22.00 hodine zákon propagáciu drog nezakazuje.

    Samozrejme, propagáciu drog síce pod sankciou zakazuje Trestný zákon, ale trestnoprávny postih by mal byť v zápase proti drogám až poslednou inštanciou. Je v záujme spoločnosti, v záujme médií, aby mali jasne vymedzený rámec, za ktorý pri téme drogy nie je možné ísť. Predložená novela stanovuje v zákone číslo 468 povinnosť prevádzkovateľa zabezpečiť, aby sa nevysielali relácie, ktoré propagujú užívanie drog alebo opisujú užívanie drog spôsobom, ktorý je jeho jednostranným schvaľovaním, ospravedlňovaním alebo zľahčovaním.

    Čo sa týka periodickej tlače, nie sú známe podobné prípady propagácie drog. Je však zrejmé, že prípad periodickej tlače treba riešiť rovnakým spôsobom ako prevádzkovanie rozhlasového a televízneho vysielania. Preto novela stanovuje podobnú povinnosť aj pre vydavateľov periodickej tlače. Novela nemá žiadny vplyv na štátny rozpočet ani na rozpočet obcí.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste podporili túto novelu, ktorá je príspevkom v zápase proti drogám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Palkovi, predkladateľovi uvedeného návrhu zákona.

    Teraz prosím pána poslanca Budaja, ktorého určil gestorský výbor ako spoločného spravodajcu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona v gestorskom výbore.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážení kolegovia,

    dovoľte, aby som vás informoval v zmysle uznesenia výboru pre kultúru a médiá o spoločnej správe výborov z prerokovania návrhu zákona o novelizácii zákona číslo 468/1991 Zb., ktorú predkladá pán poslanec Palko.

    Na prerokovanie tejto novely zákona boli určené výbory: ústavnoprávny, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a gestorský výbor, teda výbor pre kultúru a médiá. Máte pred sebou spoločnú správu, z ktorej vyplýva, ako vidíte, že výbory odporučili prijatie zákona, až na výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, ktorý navrhol vrátiť zákon na dopracovanie. Gestorský výbor k tomuto stanovisku zaujal stanovisko, že neodporúča tento návrh výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport vrátiť na dopracovanie.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať najprv o tomto návrhu zákona, ktorý navrhuje vrátiť zákon na dopracovanie.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pán poslanec Osuský. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Osuský.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení kolegovia,

    vážený predkladateľ,

    ako člen výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport by som sa chcel vyjadriť k dôvodom, ktoré nás viedli k odporúčaniu vrátiť tento materiál na prepracovanie. V podstate to boli predovšetkým formálne dôvody, ktoré vyplynuli i z nálezu legislatívnych odborov Národnej rady a čiastočne i vlády.

    Ale aby som nezdržoval, chcel by som vyjadriť a dať na zamyslenie ešte jednu vec, ktorú sme ako výbor prijali, a prekvapujeme ma, že nie je v tomto materiáli. Je to vlastne úvaha o jednom bode, ktorý sa týka článku 2, za § 9a vloženého § 9b ods. 1 písm a). Je tam veta, že "je povinný zabezpečiť, aby periodická tlač neobsahovala" - a teraz prečítam - "informácie, ktoré propagujú vojnu alebo opisujú kruté alebo inak neľudské konania spôsobom, ktorý je ich zľahčovaním, ospravedlňovaním alebo schvaľovaním". K tomu len toľko: Súhlasíme a nenamietame proti tej druhej nosnej časti vety týkajúcej sa opisov krutého alebo inak neľudského konania spôsobom, ktorý je zľahčovaním, ospravedlňovaním alebo schvaľovaním. Trošku spornou sa nám zdá globálna formulácia "informácie, ktoré propagujú vojnu". Samozrejme, školský výbor nezastáva názor, že treba propagovať vojny, ale nepochybne vieme i z dejín, že existovali vojny vyslovene nespravodlivé a naopak, vojny, ktoré boli oprávnene propagované ako oslobodzovacie vojny, vojny čeliace zločinným systémom, proste vojny, ktoré boli celkom nielen legálne a priam oficiálne, ale i v duchu vôle občanov "propagované".

    Zdá sa mi príliš jednoduché a tak trošku aj z prvej vody likvidujúce napísať "informácie propagujúce vojnu". Nepochybne v čase, keď Európa úpela pod Hitlerovou čižmou, bola vojna vedená proti Hitlerovi so všetkým, čo k nej patrilo, i s vyzývaním k vlastenectvu, k vstupovaniu do armády, k obrane demokracie, spravodlivou vojnou. A bola ako taká propagovaná. A bola oprávnene propagovaná. A nevidím v tom nič zlého.

    Nie je možné vylúčiť, aj keď si to neželáme, že bude ešte niekedy niekde na svete treba brániť spravodlivosť, demokraciu a možno, pretože nikto nerád riskuje život, propagovať niečo také, ako je vlastenectvo, obrana vlasti, spravodlivosť či demokracia. Myslím si, že pri takejto dikcii zákon - a povedzme si otvorene, že obrana spravodlivosti a propagácia spravodlivej veci sa bude diať cez médiá ako najúčinnejší nástroj propagandy - by bol prekážkou v nevyhnutnej aktivite.

    Je to takto možno niečo, o čom hovorí Petr Pithart, že "slyší trávu růst". Chcem povedať, že existujú nepochybne na svete miesta, kde ľudia žijú pod veľmi nespravodlivým systémom, že existujú krajiny, ktoré sú pripravené agresívne vkročiť na územie svojich susedov. A je zrejme potrebné, aby bol svet - a tým aj my - pripravený viesť zápas za obranu demokracie a spravodlivosti. Preto sme zvažovali pred slovo propagujú "vojnu" zaradiť prívlastky "nespravodlivú" alebo "agresívnu" a takým spôsobom ten pojem vymedziť. Ďalšia možnosť - a tá je jednoduchšie - je vypustiť slová o propagovaní vojny a ponechať tam nepochybne odsúdeniahodné opisy "krutého a neľudského konania tak, že to vyzerá ako zľahčovanie, ospravedlňovanie a schvaľovanie."

    Dávam toto na zváženie. Ešte raz zdôrazňujem, že náš výbor prijal formuláciu v tomto znení a odporúča doplniť a prepracovať návrh v duchu legislatívnych pripomienok.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Osuského sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja som mal taký pocit pri vystúpení pána kolegu, že sa vraciame o nejakých tých 15 až 20 rokov späť. Aj vtedy sa rozlišovali vojny na spravodlivé a nespravodlivé, podľa toho, kto ju viedol a kto bol vlastne víťazom, a nie vôbec podľa charakteru, alebo o čo išlo. Ja osobne si myslím, že každá vojna je odsúdeniahodná. A treba hľadať iné prostriedky riešenia problémov a rozhodne nie vojenským spôsobom, pretože ak dnes napríklad niekto chce tvrdiť ešte stále, že útok na Juhosláviu bol morálny a v poriadku, dovolím si o tom vážne pochybovať, pretože aj medzinárodné právo jasne definuje, čo je to vojnový zločin.

  • Ďakujem.

    Rád by som pánu poslancovi Osuskému pripomenul, že aj Amnesty International kritizovala napríklad vedenie vojny, nevyhlásenej vojny proti Juhoslávii a že naozaj vo svete je veľký sklon interpretovať vojnu a mier svojimi spôsobmi. Rád by som tu odcitoval jeden výrok jedného z kandidátov na prezidentský úrad v Spojených štátoch. Texaský guvernér George Bush povedal: "The best way to keep the peace is to redifine war on our terms." To znamená, že najlepšou cestou udržania mieru je redefinovanie vojny do vlastných pojmov. Prosím, aby sme do takýchto spôsobov nespadali a aby sme predovšetkým za najvyššie ultimatívne požiadavky ľudskosti považovali odpor proti vojne. Chcem upozorniť pána poslanca, že jeho nadšenie za konflikt v Juhoslávii, ktoré tu verejne vyhlásil, bolo naozaj také, že muselo mu byť pripomenuté, že už niekto kričal - Hurá na Belehrad.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Žiada sa vyjadriť k rozprave pán navrhovateľ? Prepáčte, pán poslanec Osuský, neboli ste na svetelnej tabuli.

  • Znova chcem podčiarknuť, že, samozrejme, budú vždy pri každom vojnovom konflikte existovať strany, ktoré ho budú interpretovať tak alebo onak. Nepochybne však by som dal pánu kolegovi Prokešovi na zaspomínanie to, či bolo možné napríklad z pozície obyvateľov Varšavy pri bombardovaní hitlerovskou Luftwaffe dať do úvahy to, že by sa vec potom mohla riešiť nejakými inými pokojnými spôsobmi, resp. čo by radil tým obyvateľom, ktorým rozbombardúvala Luftwaffe domy. Čo mali robiť, vyjsť na ulicu a dohodnúť sa s Luftwaffe zmierlivo? Chcem ešte raz povedať, že napriek rôznym názorom rôznych ľudí na rôzne veci podľa mňa existuje, tak ako to existovalo v prípade hitlerovskej vojny, jednoznačné stanovisko o tom, kto je agresor a kto je napadnutý. A znova, a to sa vrátim do moderných čias, neviem, čo by podľa takejto širokej definície pri zlej vôli, a to vôbec tú vôľu nepodsúvam autorovi potrebnej a veľmi pozitívnej novely, pri kohosi vôli rozhodovať o tom, čo je pre verejnosť dobré alebo zlé, čo by povedali extenzívni vykladači tejto novely na Petra Arneta, ktorý sedí na streche hotela Hárún ar-Rašíd v Bagdade a opisuje pre CNN vojnu v Iraku. Je to propagácia vojny? Budeme pokutovať stanice, ktoré prevezmú šoty zo CNN? Kam to dospeje? Preto nabádam na opatrnosť pri takejto jednoznačnej a extenzívnu interpretáciu umožňujúcej dikcii.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    diskusia, ktorá tu vznikla, sa netýka priamej podstaty novely zákona. Mojou primárnou potrebou bolo zaoberať sa problematikou drog. Ja som len trošku podľahol môjmu zmyslu pre symetriu. A keď som videl, že navrhujem pozmeňovať dva mediálne zákony, pričom v jednom zákone z nich, a to v zákone číslo 468 o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania sa už vyskytuje táto formulácia, že prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť, aby sa nevysielali informácie, ktoré propagujú vojnu, a tak ďalej, a keď teda novelizujeme aj zákon číslo 81 o periodickej tlači a tam také nie je, tak asi by bolo logické, keby to bolo v obidvoch týchto zákonoch.

    Ja sa ináč plne zhodujem s názormi pána poslanca Osuského v tom, že aj v medzinárodných konfliktoch, pokiaľ ide o nastolenie spravodlivosti a zabránenie hrubej nespravodlivosti, tak je namieste použiť ozbrojenú silu. V tom sme zajedno. Len si nemyslím, že tu hrozí nebezpečenstvo, že ak použijeme formulácie, že by sa nemali vysielať informácie, ktoré propagujú vojnu, nemyslím si, že týmto vznikne problém pre ľudí, ako je pán poslanec Osuský alebo aj ja, keď sa budeme dožadovať, aby aj silou bolo zabránené nespravodlivosti. Ja si myslím, že týmto sa myslí skôr také čosi, aby sa nepropagovali typické fašistické názory, ktoré propagujú vojnu ako istú hodnotu samu osebe. A o toto ide a o nič viac. Opakujem, keď prijmeme túto formuláciu, ktorú navrhujem, tak fakticky problém tým nevznikne, pretože ani doteraz tu nebol problém, pretože táto formulácia už v jednom z tých mediálnych zákonov bola.

    Pokiaľ by bol výbor, ktorý zastupuje pán poslanec Osuský, navrhol pozmeňujúci návrh, aby sa vypustili tie dve slová a ponechali sa iba tie návrhy, čo sa týkajú informácií opisujúcich kruté konanie, alebo pokiaľ by tu bol predložený návrh podobného typu 15 poslancov, ja by som nemal problém s tým súhlasiť. Ale keďže také návrhy neboli dané, myslím si, že bola by škoda, keby sme vracali zákon kvôli týmto námietkam.

    Takže predsa len by som vás prosil, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste tento návrh zákona podporili.

    Ďakujem.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave, ktorá odznela? Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme prerušili rokovanie aj o tomto bode programu. Potom by sme hlasovali aj o návrhu zákona, ktorého predkladateľom je pán poslanec Palko, spoločne s ostatnými prerokovanými návrhmi zákonov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vám navrhnúť ďalší postup rokovania 32. schôdze dnes na piatok. Odporúčam, či snemovňa by súhlasila, aby sme prerokovali bod 74, ktorým je ročná správa o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 1999, a ďalej body, ktoré sú uvedené pod číslom 78, 79 a 80, ktorými sú aktualizácia rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2000, návrh účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne na rok 1999 a výročná správa o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej uzávierky za rok 1999. Máme tu prítomného guvernéra Exportno-importnej banky, ako aj pána ministra, ktorý z poverenia vlády uvedie návrhy, ktoré som spomenul. Po prerokovaní týchto štyroch bodov, pokiaľ bude všeobecný súhlas, odporúčam prerušiť rokovanie 32. schôdze Národnej rady a budeme pokračovať v utorok podľa dohody predsedov poslaneckých klubov. Presnú hodinu vám ešte poviem. Je takýto súhlas snemovne s takýmto odporúčaním? Áno.

    Prosil by som teraz pána Dr. Knappa, aby do rokovacej miestnosti zavolal pána guvernéra Exportno-importnej banky.

    Prosím vás, pán guvernér, aby ste

    ročnú správu o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 1999

    tu v Národnej rade uviedli.

    Pán guvernér, máte slovo.

    Prosím vás, pán guvernér, aby ste uviedli ročnú správu o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 1999.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    rok 1999 znamenal pre Exportno-importnú banku Slovenskej republiky obdobie jej stabilizácie. V tejto súvislosti by som chcel upozorniť, že v rámci tohto procesu nás najmä zaujímalo zníženie nákladov a v celej štruktúre najmä v oblasti personálnych nákladov. Keď sme došli do Eximbanky koncom roka 1998, tak v Eximbanke pracovalo 238 zamestnancov. Momentálne u nás máme 112 zamestnancov a ďalšie racionalizačné opatrenia pripravujeme. V minulom roku sme v oblasti úverových aktivít podporili export v celkovej hodnote 9,5 mld. Sk. Svojou vývoznou orientáciou podporila Eximbanka Slovenskej republiky hlavne zlepšenie komoditnej štruktúry vývozu Slovenskej republiky v prospech strojov a zariadení vývozu finálnych výrobkov pred polovýrobkami a jednoduchými finálnymi výrobkami.

    Chceme sa sústrediť najmä na bezpečnejšie produkty, ale v tejto súvislosti by som rád upozornil, že tento nový mechanizmus bezpečnejších produktov považujeme za nevyhnutný, pretože poskytuje omnoho vyššiu úroveň zabezpečenia a predovšetkým návratnosti prostriedkov a s tým súvisiacu nižšiu tvorbu rezerv a opravných položiek.

    V oblasti poisťovania sme podporili za minulý rok export v celkovej hodnote približne 10,7 mld. Sk. To znamená, našimi bankovými a poisťovacími aktivitami sme minulý rok podporili slovenský export v celkovom objeme takmer 21 mld. Sk, čo predstavuje približne 5 % celkového objemu slovenského exportu. Toto číslo je porovnateľné s výsledkami obdobných inštitúcií, akou je Eximbanka, v zahraničí.

    Bilančná suma k 31. 12. 1999 dosiahla hodnotu približne 5,4 mld. Sk. V štruktúre aktív tvoril rozhodujúcu časť najmä finančný majetok. Na celkových nákladoch za minulý rok v objeme 487 mil. Sk sa podieľali veľkým objemom, ako som už na úvod povedal, náklady na vlastnú prevádzku, ktoré sa snažíme naďalej tlmiť v rámci našich možností. V priebehu minulého roka sme vytvorili približne za 132 mil. Sk rezervy a opravné položky, najmä z priamych úverov, ktoré sme zdedili z minulosti. Celkový objem výnosov za minulý rok dosiahol výšku približne 619 mil. Sk, to znamená, z vývoja nákladov a výnosov Eximbanky k ultimu 31. 12. 1999 vyplynul hospodársky výsledok po zdanení v objeme približne 132 mil. Sk. To znamená, v porovnaní s rozpočtovanou výškou na rok 1999 bol tento výsledok prekročený o takmer 6 %.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi guvernérovi za uvedenie návrhu. Prosil by som, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána Pála Farkasa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto bodu programu v gestorskom výbore.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán guvernér,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 30 ods. 3 zákona číslo 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky túto správu výborov o prerokovaní uvedeného návrhu ročnej správy o výsledku hospodárenia:

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 651 z 28. apríla 1999 pridelil uvedený návrh ročnej správy o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 1999 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 414 z 12. júna 2000 súhlasil s uvedeným návrhom ročnej správy a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh ročnej správy schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor schválil svojím uznesením číslo 443 z 12. júna 2000 správu výboru a určil poslancov Farkasa a Maňku za spravodajcov výboru.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, súčasťou tejto spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorom budeme hlasovať po uzavretí rozpravy.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Halmeš. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené dámy a páni,

    vystúpenie rečníkov aj pána guvernéra, aj predsedu výboru, myslím si, polahodili uchu, pretože sa hovorilo o dobrých výsledkoch, ktoré boli dosiahnuté hospodárením tejto banky. Vyniká to najmä na pozadí výsledkov mnohých iných bánk, na pozadí krachov bánk, na pozadí toho, že je veľa manažérov v bankách, ktorí zapríčinili zlé úvery, ktorí nezodpovednou politikou týchto bánk, ekonomickou politikou privádzajú tento štát do situácie, v ktorej sa nachádza. Musím súčasne jedným dychom povedať, že sa tak stalo bez toho, aby sme ich volali na zodpovednosť, ba mnohí prechádzajú do iných bánk, pokračujú v tejto činnosti, a akoby nebolo dosť síl spraviť poriadok v týchto inštitúciách. Dúfam, že v budúcnosti nebudeme musieť čeliť takýmto nedostatkom.

    Chcem preto povedať a oceniť, že Eximbanka, ktorá pracuje v podobných podmienkach, ktorá predsa je bankou porovnateľnou s podobnými bankami v iných krajinách, dosiahla úspechy, ktoré tu prezentovali predrečníci. Veď financovanie úverových aktivít v celkovej hodnote 9,6 mld. Sk a prekročenie toho zámeru o 2,5 mld. Sk a podiel na prefinancovaní takmer 5 % exportu Slovenskej republiky pri zníženom počte pracovníkov takmer na polovicu je skutočne pozitívnou informáciou.

    Preto by som chcel vyjadriť určitú obavu, aby nejakým nešťastným krokom, rozdelením banky v tomto období, o čom sa dostali informácie, sme nespochybnili tú dôveryhodnosť, ktorú táto banka medzi podnikateľmi získava a požíva, pretože nechcem teraz hovoriť o tom, aké problémy by to mohlo priniesť vo fungovaní banky.

    Ďalej chcem oceniť, že na čele so skúseným manažérom, ktorý pôsobil aj v zahraničí, táto banka rozvíja obchodné vzťahy s podobnými bankami vlastne v celej Európe, minimálne vo Veľkej Británii, v Izraeli, v Rakúsku, vo Francúzsku. A myslím si, že toto prinesie aj v budúcnosti adekvátny efekt.

    Vážené dámy a páni, veľmi by som si želal, aby táto banka bez zásadného narušenia konceptu, podľa ktorého pracuje, pokračovala v budúcnosti a prispela tak k stabilizácii slovenskej ekonomiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa pán guvernér vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca?

    Nie. Pán spravodajca, nemá čo k tomu dodať.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem, pán guvernér, za uvedenie návrhu, pán spoločný spravodajca, takisto.

    Páni poslanci, pristúpime teraz k prerokúvaniu troch bodov, ktorých návrhy bude odôvodňovať pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Odporúčam, aby pán minister v jednom vystúpení, avšak osobitne uviedol všetky tri návrhy, ktorým je

    aktualizácia rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2000,

    návrh účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 1999 a

    výročná správa o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej uzávierky za rok 1999.

    Potom by vystúpili spravodajcovia osobitne k jednotlivým návrhom, osobitne by sme otvorili rozpravu a pokračovali v rokovaní.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    predkladám v zmysle zákona číslo 563/1991 Zb. a zákona číslo 274 o Sociálnej poisťovni návrh účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne ako predseda správnej rady Sociálnej poisťovne. Je to materiál 585.

    Chcel by som konštatovať, že správna rada Sociálnej poisťovne prerokovala tento materiál 23. 3. 2000 a v podstate táto uzávierka potvrdzuje, že vlastne aj v dôsledku zvyšovania dôchodkov 1. 7. 1999 došlo k zabezpečeniu finančného krytia v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia iba formou návratnej finančnej pomoci zo základného fondu nemocenského poistenia. Týmto postupom bolo z prostriedkov naakumulovaných v základnom fonde nemocenského poistenia vytvoreného v minulých rokoch postupne presunutých do základného fondu dôchodkového zabezpečenia na krytie výplat dávok dôchodkového zabezpečenia takmer 2,2 mld. Sk.

    Ďalej z hodnotenia plnenia úloh za rok 1999 vyplýva, že v porovnaní s upraveným rozpisom rozpočtu na tento rok, na rok 1999 boli dosiahnuté lepšie výsledky, ako sa očakávali. Z výberu poistného vrátane súm dlžného poistného za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penálov a pokút prijala Sociálna poisťovňa navyše 669 mil. Sk, z toho na dôchodkové zabezpečenie 549 mil. Sk. Ostatné príjmy sa podarilo prekročiť o 376 mil. Sk. Tým sa teda vytvorila vyššia tvorba fondov o 1,046 mld. Sk. Výdavky Sociálnej poisťovne boli prekročené len o 197 mil. Sk, pričom to bolo v dôsledku krytia dávok dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli vyššie oproti plánovanému stavu o 265 mil. Sk. A boli nižšie výdavky zo základného fondu nemocenského poistenia o 57 mil. Sk a nedočerpanie finančných prostriedkov na správny fond 10 mil. Sk. Takže tieto skutočnosti sa premietli vo vyšších ako rozpočtovaných zostatkoch vo fondoch k 31. 12. 1999 o 848 mil. Sk. Takže aj napriek tomu, že sa odčerpali naakumulované prostriedky z minulých rokov 5,6 mld. Sk, je táto situácia oproti tomu prognózovanému stavu lepšia.

    Toľko teda k správe, ktorú predkladám z poverenia správnej rady Sociálnej poisťovne k dokumentu 585.

    Ďalej by som chcel uviesť materiál, tak ako ma požiadal pán predsedajúci, k tlači 620, a to je aktualizácia rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2000, ktorý predkladám iniciatívne z poverenia správnej rady tejto verejnoprávnej inštitúcie, ktorá rozhodla o tom na svojom rokovaní v správnej rade 27. 4. 2000.

    Ako správna rada Sociálnej poisťovne dospela k tejto potrebe aktualizácie rozpočtu? Jednak tým, že v schválenom rozpočte neboli premietnuté dosahy legislatívnych zmien, ktoré sú platné od 1. 1. 2000, pretože rozpočet bol prijatý skôr, ako prebehli tieto legislatívne zmeny - a malo to teda dosah v oblasti príjmov -, zvýšenie platieb poistného so zvýšením minimálneho vymeriavacieho základu z 3 000 Sk na 4 000 Sk a maximálneho vymeriavacieho základu z 24 000 Sk na 32 000 Sk, spolu teda dohromady v príjmovej časti o 1,1 mld. Sk a zavedením povinnosti platiť poistné na dôchodkové zabezpečenie pracujúcimi dôchodcami o 1,2 mld. Sk. Ďalej v oblasti príjmov to bola otázka úhrady svojich podlžností Železnicami Slovenskej republiky vo výške 3,2 mld. Sk, pričom tieto úhrady už sa aj v tomto roku zrealizovali. A v oblasti výdavkov je to úspora výdavkov na dávky dôchodkového zabezpečenia 600 mil. Sk z dôvodu zrušenia mimoriadneho poskytovania starobného dôchodku. Teda do tohto aktualizovaného rozpočtu sú zároveň premietnuté aj prevody finančných prostriedkov naakumulovaných vo fondoch v minulých rokoch v zmysle účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 1999, ako som to v predchádzajúcej tlači hovoril.

    Chcel by som teda uviesť, že takto aktualizovaný rozpočet, ak sa naplnia predpoklady premietnuté v bilancii zdrojov a potrieb hospodárenia Sociálnej poisťovne, by sa mal k 31. 12. 2000 skončiť celkovým bilančným rozdielom vo výške 0,9 mld. Sk, pričom v základnom fonde nemocenského poistenia sa predpokladá zostatok 2,4 mld. Sk, v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia deficit 4,5 mld. Sk, v rezervnom fonde zostatok 2,6 mld. Sk a v správnom fonde zostatok 400 mil. Sk.

    Chcel by som uviesť, že výdavky správneho fondu sú objektivizované v súvislosti už s ich krátením na únosnú hranicu, pričom by som chcel povedať, že správna rada Sociálnej poisťovne tejto otázke venovala mimoriadnu pozornosť. Má dnes spravený aj svoj určitý výhľad o tom, ako sa bude vyvíjať správny fond do roku 2003, aby sme niektorými krokmi nekoncepčne nezasahovali do otázky vývoja správneho fondu, ale aj toho, čo čaká Sociálnu poisťovňu v najbližšom období.

    Chcel by som však teda upozorniť, že z pohľadu roku 2000 v aktualizovanom rozpočte nie sú premietnuté zmeny, ktoré sú dnes na programe rokovania tejto Národnej rady Slovenskej republiky, predovšetkým poslanecké návrhy zákona, ktoré vrátil pán prezident späť do Národnej rady, a to sú návrhy pánov poslancov Kováča a Brocku, ktoré by znamenali zníženie zdrojovej časti, príjmovej časti Sociálnej poisťovne, dosah 773 mil. Sk, a čo by teda vlastne narušilo túto aktualizáciu rozpočtu Sociálnej poisťovne a spôsobilosť solventnosti Sociálnej poisťovne.

    Tak ako ma požiadal pán predsedajúci, zároveň by som chcel predložiť aj otázku výročnej správy o činnosti a hospodárení Národného úradu práce za rok 1999 vrátane účtovnej uzávierky na rok 1999 (tlač 639), ktorú predkladám za predstavenstvo Národného úradu práce ako predseda predstavenstva Národného úradu práce v súlade s ustanovením § 9 písm. f) zákona Národnej rady číslo 387 o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Táto správa bola schválená uznesením predstavenstva Národného úradu práce číslo 35 zo 16. mája tohto roku.

    Celkový vývoj trhu práce počas roku 1999 bol jedným z najdramatickejších vývojov v histórii Slovenskej republiky. Došlo k poklesu zamestnanosti s razantným zvýšením nezamestnanosti, keď priemerný počet nezamestnaných dosiahol 490 000 osôb. V porovnaní s rokom 1998 vzrástol o 27,9 %. Rastúca dynamika registrovanej nezamestnanosti rástla oproti roku 1998 o 13,5 %. Ale predovšetkým rástol počet dlhodobo nezamestnaných, medziročne nám to vzrástlo o 41,3 %, a alarmujúco sa vyvíjal podiel mladých ľudí vo veku do 24 rokov, ktorý dosiahol 31,8 % z celkovej nezamestnanosti. Nerovnomerným vývojom jednotlivých regiónov Slovenska vážne bolo ovplyvnené aj to, že bývalé hospodársky vyspelé regióny Trenčín, Žilina a Bratislava v roku 1999 mali najprudší nárast nezamestnanosti a v tých menej hospodársky vyspelých oblastiach ten rast zostal, rástol, ale nerástol tak prudko. To charakterizuje stav, že na celom Slovensku došlo k výraznej hospodárskej stagnácii, ktorá výrazne ovplyvnila zamestnanosť v Slovenskej republike.

    Hospodárenie Národného úradu práce v roku 1999 sa odvíjalo od základných ukazovateľov rozpočtu schválených uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 238, ktorým bol stanovený úhrn rozpočtových prostriedkov 10 000 739 770 Sk, v členení 7 604 201 Sk, v správnom fonde 1 355 069 000 Sk a v rezervnom fonde 279 520 000 Sk. Objem príjmov za rok 1999 mal klesajúcu tendenciu oproti roku 1998. Klesol na 97,9 %, čo súvisí s poklesom z príspevkov na poistenie v nezamestnanosti, kde celková výška predstavuje 7,9 mil. Sk, a v porovnaní s minulými rokmi bol zaznamenaný aj znížený príjem v ostatných častiach, najmä v splátkach návratných príspevkov z aktívnej politiky trhu práce, kde bol index len 59,4 %.

    Na pasívnu politiku trhu práce sa musel sústrediť Národný úrad práce v zmysle zákona na úhradu a zabezpečenie úhrad príspevku v nezamestnanosti vo výške 7,2 mld. Sk, čo predstavuje 93,9 % celkového objemu výdavkov základného fondu. Nepriaznivé plnenie príjmov Národného úradu práce sa negatívne prejavilo tiež v oblasti správneho fondu, keď jeho tvorba nedosiahla rozpočtovanú výšku. Pretrvával aj nepriaznivý vývoj v oblasti pohľadávok, ktoré dosiahli celkove výšku 8,6 mld. Sk, pričom treba povedať, že k najväčším neplatičom príspevkov na poistenie v nezamestnanosti patria subjekty Železníc Slovenskej republiky, nemocnice Slovenskej republiky a strojárske podniky. Ich pohľadávky predstavujú polovicu pohľadávok Národného úradu práce.

    Toľko teda na úvod všetkých troch materiálov, vážený pán podpredseda, uviedol som všetky tri dokumenty.

  • Ďakujem za uvedenie jednotlivých návrhov. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Teraz prosím pána poslanca Mesiarika, ktorý je určený ako spoločný spravodajca k aktualizácii rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2000 a návrhu účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 1999.

    Prosím, pán poslanec, aby ste jednotlivo spravodajskú informáciu predniesli a oboznámili poslancov s odporúčaním gestorského výboru.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.

    Vážený pán minister,

    vážené poslankyne, poslanci,

    postupne ako pán minister predkladal jednotlivé body, predložím vám správu, ktorú máte v tlači 620a, a to je k návrhu aktualizácie rozpočtu Sociálnej poisťovne.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 9. mája číslo 653 pridelil tento materiál výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci a bývanie, ktorý určil zároveň za gestorský výbor.

    Gestorský výbor do 9. júna tohto roku nedostal žiadne iné návrhy od poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktoré o tom rokovali. A výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 398 a výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením 197 prerokovali tento návrh a odporúčajú Národnej rade schváliť ho. Výbory nenavrhujú žiadne doplňujúce návrhy.

    Pripomínam, vážené poslankyne, poslanci, že súčasťou tejto správy je aj návrh uznesenia Národnej rady k tlači 620.

    Ďalej mi dovoľte predložiť spoločnú správu k tlači 585. Dostali ste ju písomne v tlači 585a. Výbory, ktoré prerokovali tento materiál, sú výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre sociálne veci a bývanie.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh a prijal uznesenie číslo 399. Konštatoval, že návrh účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 1999 bol predložený v súlade s § 7 ods. 1 písm. a) zákona číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Výbor odporúčal súhlasiť s účtovnou závierkou s tým, že celková tvorba fondov a výdavky boli také, ako sú uvedené v správe. Nebudem to čítať.

    Výbor pre sociálne veci a bývanie takisto prerokoval návrh účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 1999 dňa 9. júna 2000 a prijal k návrhu uznesenie číslo 196. Výbor súhlasil s návrhom účtovnej uzávierky a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť uzávierku tak, ako je predložená. Výbor zároveň poveril poslanca Mesiarika správu predložiť na rokovanie Národnej rady. Opätovne upozorňujem, že ako súčasť tohto materiálu máte aj návrh na uznesenie Národnej rady k tlači 585.

    Ďakujem.

    Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu najskôr k bodu aktualizácia rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2000. Pýtam sa pánov poslancov, či niekto sa chce ústne prihlásiť do rozpravy k tomuto prerokúvanému bodu, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pán poslanec Šepták chce vystúpiť iba k Sociálnej poisťovni na rok 1999. K prvému bodu uzatváram preto rozpravu. Pýtam sa, či chce vystúpiť niekto k druhému prerokúvanému bodu, ktorým je návrh účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 1999. Pán poslanec Šepták a pán poslanec Brocka. Ďalší z pánov poslancov nie. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Šeptákovi, ktorý sa prihlásil do rozpravy k bodu návrh účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 1999.

    Pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    dámy a páni,

    nemám žiadny pozmeňujúci návrh k tomuto bodu. Chcel som povedať len pár slov o ťaživej situácii v Sociálnej poisťovni.

    Od roku 1995 Sociálna poisťovňa zápasí s neustále sa znižujúcim odvodom štátu za vymedzených poistencov. Dá sa povedať, že všetci ministri za uplynulé roky odporúčali Sociálnej poisťovni lepšie hospodárenie so zverenými základnými fondmi a správnym fondom, lepší výber poistného, prípadne narastajúce požiadavky - valorizáciu k dôchodkom - pokrývať z rezerv a celkovo sa naučiť žiť bez väčšej podpory štátneho rozpočtu. Pritom zo zákona o Sociálnej poisťovni vyplýva, že štát je hlavným garantom v prípade jej insolventnosti. Treba však uznať, že sociálny balík, ktorý štát pred sebou tlačí, je obrovský. Má to, samozrejme, vplyv na konkurencieschopnosť ekonomiky. Ovplyvňuje výšku sadzby poistného, výšku daňového zaťaženia a reštrukturalizáciu daňového systému a hospodárstva. Paradoxné je, že služby štátu ani kvalitatívne neposkytujú želané pôžitky za odvedené prostriedky do štátneho rozpočtu.

    Východiskom je radikálna a neodkladná reforma sociálneho systému. Na otázku, akým spôsobom by mala táto reforma prebiehať, odpovedali páni zo Sociálnej poisťovne, že zmena systému predpokladá zhruba 50 mld. Sk a osobné účty začnú vykazovať nejaké pozitíva zhruba až o 12 rokov.

    Čiže, páni a dámy, dostávame sa do nejakého problému, že sme asi niečo zameškali a že, tak ako hovorí nadpis v jednom časopise, "Nepriaznivú finančnú situáciu zvládne Sociálna poisťovňa iba do konca júna". Skutočne sa treba zamyslieť nad tým, kde je Sociálna poisťovňa, čo od nej vyžadujeme a aké má možnosti riešiť súčasné problémy v našej ekonomike.

    Chcel by som sa pána ministra opýtať pri tejto príležitosti, ako on vidí tú situáciu, skutočnú situáciu v Sociálnej poisťovni, aké navrhuje okamžité riešenia. A hlavne by som sa chcel spýtať, akým spôsobom sa bude riešiť ten problém, ktorý v rozpočte znamená nezamestnanosť, keď rozpočet počítal zhruba so 16 % nezamestnaných a momentálne sme na úrovni okolo 18 až 20 %. Ale každopádne treba povedať, že sa vyšplháme ku koncu roku na 600-tisícovú nezamestnanosť. Čiže čo to bude znamenať pre štátny rozpočet, kde na to zoberieme peniaze? A to isté platí teda aj v súvislosti s dôchodkami, kde pravdepodobne budeme v parlamente voliť kompromis 10 %. Aspoň tak sa mi to javí, že by to bolo schodné. Ale to je jedno, keby nakoniec prešiel aj vládny návrh 7 %, keď vieme, že 1 % predstavuje 55 mil. Sk mesačne. Kde vláda chce zobrať tie peniaze na to, aby tie dôchodky skutočne valorizované mohli byť?

    Ďakujem veľmi pekne, dámy a páni.

  • Ďalší v poradí ústne do rozpravy je prihlásený pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    ja budem vo svojom vystúpení, možno krátko pokračovať v tej rozprave o novele zákona o Sociálnej poisťovni, ktorý sme preberali včera. A nepokračoval by som v tej rozprave, keby ma nevyprovokoval pán minister poznámkou, že som niektorými alebo tými návrhmi znížil príjmy Sociálnej poisťovne. Pán minister, máte pravdu. Ja som tým návrhom znížil príjmy Sociálnej poisťovne, ale ja sa pozerám na problém trošku širšie, nielen z pohľadu Sociálnej poisťovne. Mňa ten problém zaujíma z pohľadu verejných rozpočtov a pre mňa a pre občana je jedno, či tie peniaze budú zo štátneho rozpočtu alebo zo zdravotnej poisťovne, alebo zo Sociálnej poisťovne. Jednoducho, v konečnom dôsledku každý výdavok, či oprávnený, či neoprávnený, ide z vrecka daňového poplatníka a najmä od toho, kto chodí do zamestnania, kto pracuje. Preto by som chcel dať na pravú mieru tú poznámku o tom, že takými návrhmi znižujem príjmy Sociálnej poisťovne. Ja na druhej strane dávam návrhy, ktorými ich chcem výraznejšie zvýšiť práve tými návrhmi, ktoré smerujú k znižovaniu nezamestnanosti, lebo si veľmi dobre uvedomujem, že čím viac ľudí bude pracovať, tým budú vyššie výnosy nielen z daní do štátneho rozpočtu, ale aj z výnosov poistného Sociálnej poisťovne.

    V návrhu novely zákona o Sociálnej poisťovni som navrhol, aby štát neplatil za študentov stredných škôl. Ale viem, že ten návrh znamená zvýšenie výdavkov štátu, lebo som navrhol aby naopak, platil štát za rodiča, za matku alebo za rodičov, ktorí dajú prednosť celodennej starostlivosti o dieťa pred chodením po úradoch práce, ktoré pre nich nemajú vhodné pracovné miesto. A takýmto spôsobom len štatisticky zvyšujú nezamestnanosť. To bola podstata môjho návrhu. Samozrejme, ja som povedal aj to, že nebudem sa zapájať do diskusie, v ktorej sa rečníci pretekajú, kto viac rozdelí z verejných rozpočtov, a pritom nenavrhne, resp. rozdeľuje, aj keď tam niet peňazí. Ja si skôr myslím, že zodpovednejšie by bolo pri každom takom návrhu, a ja som vo svojich návrhoch novely zákona o Sociálnej poisťovni tak postupoval, keď som na jednej strane navrhol, aby štát platil viac o 70 mil. Sk ročne za tých, odhadujem, možno 50 tisíc rodičov, ktorí by využili túto možnosť a o to by znížili vysokú štatistiku nezamestnanosti, na druhej strane som ukázal, kde sú možné rezervy. A som presvedčený, že aj podľa nového návrhu zákona o sociálnom poistení jednoducho na nemocenské poistenie platiť budeme, to je úplne v poriadku, ale na dôchodkové zabezpečenie žiakov škôl, ktorí sa pripravujú na svoje budúce povolanie, to považujem za jeden luxus, ktorý na Slovensku je už dávno prežitkom.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Keltošová sa hlási s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Brocku.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    So záujmom som si vypočula vystúpenia predrečníkov. Chcela by som upriamiť pozornosť snemovne na jeden politický problém, ktorý mi z toho vyplynul. Na jednej strane uznávam, áno, návrh pána Brocku je racionálny, pokiaľ ide o administratívne zníženie nezamestnanosti tým, že by sa určitá skupina žiakov stredných škôl dostala potom na úroveň tých, ktorí nebudú naďalej teda evidovaní cez úrady práce. A nebudeme na nich zároveň ani platiť. Len treba sa politicky rozhodnúť, čo vlastne chceme.

    Na jednej strane chceme presunúť časť financií pre rodičov, ktorí sa budú starať, povedzme, do 6 rokov veku dieťaťa a budú poistení, alebo politické rozhodnutie by malo padnúť v prospech, prevážiť misku váh v prospech príjmov Sociálnej poisťovne, kde naozaj tých 770 mil. Sk za poistencov štátu bude chýbať. Ale to nerozhodne opozícia, to by ste sa mali dohodnúť v rámci koaličných klubov.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Teraz ešte by som sa chcel opýtať pána ministra a pána spoločného spravodajcu, či sa chcú vyjadriť. Alebo potom?

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Teraz prosím pána poslanca Rusnáka, ktorý je spravodajcom k výročnej správe o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej uzávierky za rok 1999 (tlač 639), aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto materiálu v gestorskom výbore pre sociálne veci.

    Pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dovoľte, aby som predložil spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a, samozrejme, nášho gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 651 z 28. apríla 2000 pridelil výročnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na prerokovanie do 30. júna. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Výsledky rokovania výborov: Výbor pre financie, rozpočet a menu vyjadril súhlas s predloženým materiálom s tým, že celkové zdroje dosiahli výšku 10 580 836 tis. Sk a výdavky 9 116 210 tis. Sk. Výbor tak odporučil Národnej rade Slovenskej republiky výročnú správu o činnosti a hospodárení Národného úradu práce za rok 1999 vrátane účtovnej uzávierky za rok 1999 schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojom rokovaní dňa 9. júna 2000 prijal uznesenie číslo 198. Výbor súhlasí s výročnou správou o činnosti a hospodárení Národného úradu práce vrátane účtovnej uzávierky za rok 1999. Odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predložený materiál.

    Výbor ma určil ako spoločného spravodajcu. Návrh uznesenia Národnej rady máte predložený písomne.

    To je z mojej strany všetko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa do rozpravy niekto z poslancov hlási ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pán poslanec Bohunický. Nikto ďalší. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči.

  • Pekne ďakujem.

    Vážený pán minister,

    vážený pán predsedajúci,

    dovoľte dve poznámky k výročnej správe o činnosti a hospodárení Národného úradu práce za rok 1999. Prvá poznámka je k návrhu opatrení na riešenie rozhodujúcich problémov trhu práce v roku 2000. Podľa môjho názoru navrhované opatrenia majú skôr povahu kozmetických úprav, a nie povahu opatrení razantného zníženia nezamestnanosti. Opatrenia by mali byť smerované najmä na riešenie znižovania podielu dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte evidovaných nezamestnaných, veď teraz tento podiel predstavuje 43,2 %, znižovania podielu mladých ľudí vo veku do 24 rokov na celkovej nezamestnanosti, ktorý dosiahol úroveň 31,8 %, znižovania podielu čiernej práce vrátane nelegálneho zamestnávania cudzincov, a to nielen kontrolnou činnosťou, ale aj vytvorením zodpovedajúceho legislatívneho prostredia, zároveň na prijatie omnoho efektívnejších opatrení v oblasti politiky zamestnanosti, a to najmä na zvýšenie miery zapojenia vlády Slovenskej republiky, podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša, v rezortoch najmä hospodárstva, stavebníctva a pôdohospodárstva, zamestnávateľských zväzov, odborov a obcí na procese tvorby nových trvalých pracovných miest, intenzívnejšie pripravovanie verejných investícií na rozvoj zamestnanosti v Slovenskej republike.

    Druhá poznámka sa dotýka zamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí, absolventov škôl, teda nezamestnaných osôb bez predchádzajúceho pracovného pomeru. Niekoľko ilustračných údajov: Už v roku 1998, ale aj v roku 1999 zvýšenou dynamikou pribúdajú do evidencie nezamestnaných osoby bez predchádzajúceho pracovného pomeru. V závere roka 1999 bolo v evidencii 236 000 mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov. Ich podiel zo všetkých nezamestnaných dosiahol 44,1 %. Došlo k relatívnemu aj absolútnemu rastu nezamestnaných absolventov stredných a vysokých škôl. V závere roka 1999 ich bolo v evidencii úradov práce 37 000, t. j. 6,9 % zo všetkých nezamestnaných.

    Vážení kolegovia, na množstve konkrétnych príkladov by sme mohli dokumentovať dôsledky nezamestnanosti mladých ľudí, ako sú: bezperspektívny život, kriminalita, drogy, strata návyku uživiť sa poctivou prácou svojich rúk a umu, odchod mladých kvalifikovaných ľudí za prácou do cudziny, neefektívne vynaložené finančné prostriedky do vzdelávania, keď sa po absolvovaní stredných a vysokých škôl absolventi stávajú nezamestnanými.

    To všetko sú skutočnosti, ktoré nás nútia riešiť problematiku nezamestnanosti mladých ľudí rozvojom doslova národného programu zamestnania mladých ľudí a absolventov stredných a vysokých škôl. Jeho kostru by mohli tvoriť:

    1. Prijatie zákona zaručujúceho právo prvého zamestnania pre absolventov stredných odborných škôl, gymnázií, stredných škôl a vysokých škôl.

    2. Efektívne rekvalifikačné kurzy na samozamestnanie podľa § 88 zákona o zamestnanosti. V roku 1999 bolo z celkového počtu 570 vytvorených miest samozamestnaním umiestnených len 9, t. j. 1,6 % absolventov stredných alebo vysokých škôl. Z celkového počtu 5 635 miest v rekvalifikačných kurzoch pre nezamestnaných ich začalo v roku 1999 len 433 absolventov a mladých ľudí, t. j. 7,7 %. Pritom danosti, vek, návyky, ukončenie školy, schopnosti, prirodzená túžba osobne vyniknúť je pre rekvalifikáciu a následné samozamestnanie mladých ľudí ako stvorená. Preto je efektívnejšie informovanie a organizovanie tejto formy znižovania nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi veľmi potrebné.

    3. Vytváranie dohodnutých verejnoprospešných pracovných miest - podľa § 91 zákona o zamestnanosti - aj pre absolventov najmä v štátnych, rozpočtových a príspevkových organizáciách. Aj táto forma je stále nedostatočne využívaná. Z celkového počtu 474 verejnoprospešných miest v roku 1999 obsadili absolventi len 32 miest, t. j. 6,8 %.

    4. Zlepšenie stimulov a zabezpečenie prostriedkov pre podnikateľské subjekty, ktoré vytvoria a obsadia dohodnuté pracovné miesto pre absolventov a mladistvých podľa § 90 zákona o zamestnanosti. V roku 1999 bolo slovom a písmom na celom Slovensku vytvorených 14 takýchto pracovných miest. Pritom znovu dávam do pozornosti, že je 37 000 nezamestnaných absolventov stredných a vysokých škôl. Pomer medzi 37 tis. a 14 je priam alarmujúci.

    5. Zosúladenie siete stredných a vysokých škôl s požiadavkami trhu práce, aby sme vynakladaním štátnych finančných prostriedkov na vzdelanie nevyrábali ukončením školy automaticky nezamestnaných absolventov.

    Ctená snemovňa, to je len päť opatrení, ktoré sú veľmi konkrétne, a očakával som, že aj v záverečnej správe sa tieto nejakým iným spôsobom rozoberú. Dávam tieto opatrenia do pozornosti ministerstva práce a sociálnych vecí, ale aj Národného úradu práce.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Šepták a Keltošová. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Tie hrôzy, o ktorých ste tu vo svojom vystúpení hovorili, pán Benkovský, tie sa dejú, vážený pán poslanec, na Slovensku? Pýtam sa preto, lebo nedávno som pozeral v relácii "Na telo" pána premiéra Dzurindu a ten hovoril diametrálne odlišne od toho, čo ste vy tu dnes, pán poslanec, povedali, a to mi na tom prekáža.

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec,

    v zásade nesúhlasím s tromi návrhmi, ktoré ste predniesli:

    1. Zákon o práve na prvé zamestnanie, nazvime to rovno umiestenkami. Tiež som bola kedysi určená na umiestenku a viem, čo to znamená. Nedonútite podnikateľov v slobodnom trhovom prostredí zákonom, aby absolventov zamestnávali len preto, že majú kvalifikáciu, a neosvedčia sa. Je to chiméra.

    2. Rekvalifikácia absolventov, že veľmi nízke percento sa zúčastnilo, ja som rada. Ja som proti tomu, aby za moje poistné študentov, ktorí vyštudovali neperspektívne študijné odbory, ešte sme ich aj rekvalifikovali. Nebudem súhlasiť s tým, aby sa rekvalifikačných kurzov zúčastňovali absolventi, ktorí mali nadobudnúť zručnosť a vzdelanie niekde inde.

    3. Verejnoprospešné práce v štátnych príspevkových a rozpočtových organizáciách, len 32 miest som si poznačila. No chvalabohu. Veď chcete znižovať počty administratívnych pracovníkov a najmä v štátnych a rozpočtových, príspevkových organizáciách. Tak čo je to za zastierací manéver, že na jednej strane sa chválite tým, ako znižujete byrokraciu a administratívu, a na druhej strane to chcete, tieto voľné miesta zaplniť absolventmi na VPP.

    Aj to zosúladenie škôl, o ktorom ste hovorili, myslím si, že by bolo najlepšie, keby ste zrušili ministerstvo školstva a podriadili ho ministrovi práce tak ako vo Veľkej Británii.

    Ďakujem.

  • Ešte s faktickou poznámkou na vystúpenie chce reagovať pán poslanec Bohunický.

  • Ďakujem.

    Ja by som na pána Šeptáka zareagoval len tým spôsobom, že otázka bola položená na pána premiéra, nie na mňa. Ja som, prirodzene, vyslovil veci, ktoré som našiel v uzávierke, takže tie otázky treba smerovať iným spôsobom.

    A na pani kolegyňu, ja som poukázal na niektoré veci a snahu riešiť tieto veci v našom legislatívnom prostredí, ktoré určitým spôsobom je využívané aj na znižovanie nezamestnanosti mladých ľudí a absolventov. A určite sa to dá v tomto legislatívnom prostredí, keby sme niektoré veci využili aj keď veľmi málo, ošetriť. Preto dávam do pozornosti tieto námety a ja verím, že spoločnou prácou nám pôjde spolu o to, aby sme znížili počet nezamestnaných mladých ľudí, a nie aby sme v tom hľadali iné problémy. Ja som o iných problémoch absolútne nehovoril, ja som hovoril o potrebe znižovania počtu nezamestnaných mladých ľudí a absolventov.

    Pekne ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k jednotlivým vystúpeniam k prerokúvaným bodom programu. Áno.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    všetky tri predkladané správy vlastne v konečnom dôsledku spolu súvisia a úzko nadväzujú, jednak s tým, čo som tu v utorok predkladal, návrh na zvýšenie valorizácie dôchodkov, ale aj s tým, čo som predkladal na minulej schôdzi, opatrenia vlády na riešenie nezamestnanosti. A nerád by som sa preto opakoval, pretože v utorok som tu k otázke financovania, vývoja financovania Sociálnej poisťovne pomerne veľmi veľa povedal, aj o vplyvoch, aké sa prejavovali predovšetkým v dôchodkovom fonde, a že ten dôchodkový fond sa stal insolventným už od roku 1997. Takže nerád by som to opakoval. Len by som chcel upozorniť ctených pánov poslancov, že tam som to detailne rozobral na číslach. A platia potom teda vlastne aj v tejto úzkej polohe účtovnej uzávierky roku 1999.

    Ale skôr by som povedal, že vaše pripomienky hovoria o tom, čo sme tu rozprávali na minulej schôdzi, ale aj v utorok, že niektoré veci sa nedajú odtrhnúť od celkovej hospodárskej a spoločenskej situácie v štáte a že robiť opatrenia, že spravím jednu zmenu, o ktorej si myslím, že som si zmenou vyriešil dobre tento parciálny problém, na druhej strane sa mi to prejaví ako dramatická záležitosť.

    Verejnoprávne fondy dnes sú najvážnejšie ohrozené vysokou mierou nezamestnanosti. A pretože podľa zákona o zamestnanosti máme jasne formulovanú otázku, že máme predovšetkým zabezpečiť, pretože to je poistné v nezamestnanosti, to znamená, ja mám zabezpečiť podporu v nezamestnanosti, čiže musím dávať peniaze na pasívnu politiku nezamestnanosti. To znamená, tie návrhy, ktoré ste tu povedali, pán kolega Bohunický, sú, samozrejme, použiteľné vtedy, ak by bol vo fondoch Národného úradu práce dostatok zdrojov. Ak nie je, musíme to potom riešiť rôzne komplikovane, ale musíme predovšetkým vyplácať pasívnu politiku zamestnanosti.

    Vzájomne to určite súvisí. A nakoniec aj to, čo tu povedal pán poslanec Brocka, isteže, na niektoré veci sa treba pozerať komplexne. Ale tej komplexnosti nepomáha to, že dnes máme zákon o zamestnanosti otvorený, momentálne v Národnej rade štyrikrát, štyrikrát. Tohto roku už bol jedenkrát novelizovaný, to znamená, že to máme piatu novelu pripravenú. A z hľadiska určitých rozhodnutí vo väzbe na zahraničných investorov už máme pripravenú ďalšiu, šiestu novelu. To proste vytvárame právny chaos v niektorých veciach a niektoré kroky robíme absolútne nevyvážene, nepresne, nedôsledne.

    A myslím si, že treba sa vážne teraz zamyslieť nad tým, že aj vo väzbe na niektoré vaše poslanecké návrhy, pokiaľ nie sú prekonzultované vo väzbe na to, čo pripravujeme, ak pripravujeme koncepciu reformy sociálneho poistenia, a to sme si postavili ako základný cieľ, tak by sme nemali robiť niektoré krátke kroky, ktoré sa vymykajú dosiahnutiu tohto cieľa. Skôr vnášame do toho oveľa väčší, ďalší chaos. A dovolím si povedať, že teda to rozhodnutie, ktoré vrátil pán prezident, sa vymyká tomu systémového kroku, ktorý sme ku koncepcii reformy sociálneho poistenia povedali. Takže myslím si, že treba tu spraviť určitú stabilitu legislatívneho prostredia, pretože aj tá nestabilita legislatívneho prostredia vytvára nestabilitu hospodárskeho prostredia, neistotu v podnikaní a vytvára potom vlastne zložitú situáciu v spoločnosti ako celku.

    Chcel by som vás teda požiadať, aby ste podporili pri záverečnom hlasovaní účtovnú uzávierku tak Sociálnej poisťovne, ako aj Národného úradu práce, aj aktualizáciu rozpočtu Sociálnej poisťovne.

    Chcel by som vás ubezpečiť v jednej veci ako predseda týchto verejnoprávnych inštitúcií, že samosprávne orgány vynakladajú momentálne maximum úsilia na to, aby sa tieto orgány správali maximálne efektívne a hospodárne. Tým nechcem povedať, že by sa neboli správali v minulosti hospodárne, ale situácia nás núti k tomu, aby sme prijali ešte dramatickejšie veci.

    Pokiaľ je záujem o to, existuje dnes súbor množstva spracovaných dokumentov. Prvýkrát existuje spravený kĺzavý plán Sociálnej poisťovne do roku 2003 v správnom fonde, aby sme robili systémové kroky aj v správnom fonde tak, aby sme vytvárali predpoklady na reformu sociálneho poistenia. To isté máme spracované v Národnom úrade práce, máme spracovaný celý systém vlastne celej rekonštrukcie celého samosprávneho systému v Národnom úrade práce, aj v nadväznosti na dosť zásadný alebo temer možnože nový zákon o zamestnanosti.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme program prerokúvaných bodov, ktoré sme si odsúhlasili na dnešný rokovací deň, vyčerpali, preto prerušujem rokovanie 32. schôdze Národnej rady. Budeme pokračovať v utorok o 9.00 hodine hlasovaním o jednotlivých prerokovaných bodoch v druhom, ako aj v prvom čítaní.

    Prajem vám príjemnú cestu domov. Dovidenia.