• Dobré ráno, panie poslankyne, páni poslanci.

    Chcel by som vás poprosiť, aby sme sa prezentovali a zistili počet prítomných poslancov v rokovacej sále.

    Prezentovalo sa 27 poslancov.

    Prosím všetkých pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili, aby sme mohli otvoriť tretí rokovací deň 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím pánov poslancov, aby sa ešte raz prezentovali.

    Prezentovalo sa 59 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Začneme rokovať o 9.30 hodine.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam v prípade, že nebude dostatočný počet poslancov prítomných v rokovacej sále, aby sme odložili hlasovanie o včera prerokovaných bodoch a pokračovali prerušeným bodom - návrh skupiny poslancov na vydanie novely Ústavy Slovenskej republiky.

    Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom?

  • Reakcia z pléna.

  • Hlasovať sa bude dnes dopoludnia. My by sme mali hlasovať v ktorúkoľvek chvíľu, ale keďže nás nie je dostatočný počet prítomných v rokovacej sále, tak nemôžeme hlasovať.

    Prosím, skúsme sa prezentovať.

    Prezentovalo sa 69 poslancov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bodom programu

    návrh skupiny poslancov na vydanie novely Ústavy Slovenskej republiky.

    Otváram tretí rokovací deň schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo páni poslanci a panie poslankyne: podpredseda Národnej rady Bugár, pani poslankyňa Slavkovská, páni poslanci Andrassy, Bauer, Hajdúk, Hofbauer, Krajči, Palko, Slota, Švantner, Švec, Topoli a Zelník.

    Prosím teraz pána poslanca Kresáka, aby za skupinu navrhovateľov zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím tiež pána poslanca Ivanka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    A prosil by som, aby sa do rokovacej sály dostavil predseda Združenia miest a obcí pán Sýkora, ktorému Národná rada hlasovaním umožnila vystúpiť k tomuto prerokúvanému bodu programu.

    Ešte pred vystúpením pána predsedu chcem informovať, že do rozpravy sú prihlásení ešte páni poslanci za poslanecký klub SDĽ pán poslanec Orosz, za poslanecký klub SMK pán poslanec Fehér a ďalší páni poslanci Šimko a Fico.

    Pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    je mi cťou, že po desiatich rokoch stojím za rečníckym pultom zákonodarného zboru Slovenskej republiky opäť ako hosť, predstaviteľ miestnej samosprávy. A je mi cťou, že túto výsadu požívam ako predseda najväčšej mimovládnej organizácie Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré reprezentuje na dobrovoľnom princípe 96 % sídiel v našej krajine. Primátori miest, starostovia obcí a poslanci zastupiteľstiev, teda volení predstavitelia na miestnej úrovni reprezentujú v systéme demokracie nezameniteľný prvok. Spoločne s vami ako poslancami Národnej rady a prezidentom Slovenskej republiky sme priamo volenými zástupcami občanov. Tak ako vy reprezentujete schopnosť samosprávy krajiny, reprezentujeme my schopnosť samosprávy jednotlivých sídiel. Naše postavenie má tú najväčšiu legitimitu pochádzajúcu z demokratických a slobodných volieb.

    Priestor na vystúpenie dostávam dnes kvôli základnému zákonu štátu - Ústave Slovenskej republiky. Všetci by sme si ju mali ctiť a vážiť. Všetci by sme k nej mali pristupovať nanajvýš čestne, oprostiac sa od osobných, skupinových, lokálnych či krátkodobých záujmov. Najmä vďaka, nie napriek, praxi v komunálnej politike som presvedčený o tom, že takýto prístup je možný.

    Združenie miest a obcí Slovenska patrilo medzi prvé organizácie, ktoré sa od začiatku aktívne zapojili do prípravy novely ústavy. Napokon táto aktivita nám nebola nijako cudzia, pretože sme si ju vyskúšali už v roku 1992 pri príprave Ústavy Slovenskej republiky a najmä jej štvrtej hlavy. Práve ona, hovoriac o územnej samospráve, sa stala jedným z podstatných míľnikov vymedzujúcich cestu územnej samosprávy v uplynulých rokoch. Je pre nás zadosťučinením, že Združenie miest a obcí Slovenska sa podieľalo aj touto formou na posilnení územnej samosprávy. Spolupráca na práve predkladanom návrhu novely mala spočiatku písomnú podobu a v závere minulého roka prerástla do podoby pracovných rokovaní s jej spracovateľmi, predovšetkým poslancami pánom Ladislavom Oroszom a Petrom Kresákom. Chcem ju na tomto mieste úprimne oceniť.

    Združenie miest a obcí Slovenska si napriek hlbokej rozpoltenosti vnútropolitickej scény vytýčilo za cieľ spoluprácu, spolupatričnosť, korektný a vecný dialóg so všetkými, ktorí môžu a chcú ovplyvniť postavenie územnej samosprávy. Toto posolstvo prevyšuje záujmy jednotlivých politických strán a pomáha preklenúť zložitosť a niekedy aj osamotenosť na vari najťažšej z ciest, ktorou je práve cesta dohody. To je náš vklad do budovania modernej Slovenskej republiky, a preto som rád, že dnes môžem konštatovať v súlade so závermi rady Združenia miest a obcí Slovenska zo začiatku júna tohto roku, že predkladaná novela Ústavy Slovenskej republiky je výsledkom takéhoto úsilia o dohodu a o skutočne vecný prístup k rozličným pohľadom. Novela ústavy prispieva k posilneniu územnej samosprávy a odráža sa v nej úsilie rešpektovať jej práva a postavenie v demokratickej spoločnosti.

    Rada Združenia miest a obcí Slovenska ocenila, že v prospech postavenia samosprávy obsahuje návrh novely Ústavy Slovenskej republiky napríklad zakotvenie dĺžky volebného obdobia orgánov územnej samosprávy, úpravu orgánov vyššieho územného celku, právo orgánov územnej samosprávy chrániť svoje práva na samosprávu i spresnenie terajšej úpravy o právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu ku všeobecne záväzným nariadeniam obcí. Zostávajúce návrhy Združenia miest a obcí Slovenska dotýkajúce sa napríklad činnosti Najvyššieho kontrolného úradu, definovania kompetencií samosprávy v mestách Bratislave a Košiciach, ekonomickej stability obcí a miest majú za cieľ ďalšie ustanovenia precizovať. Z pohľadu budúceho smerovania Slovenskej republiky považujem za hlavnú úlohu predkladanej novely ústavy vytvoriť priestor na demokratizáciu spoločnosti, na jej decentralizáciu, na efektívnejšie spravovanie vecí verejných v celej ich šírke.

    Bez zmien v Ústave Slovenskej republiky by nebolo možné realizovať ani zásadné rozhodnutia v reforme verejnej správy, ktorá však nesmie byť iba organizačnou zmenou v rozličných úradoch. Jej najdôležitejšie hľadiská nespočívajú ani vo finančnej oblasti, ani v územnosprávnom členení, jej zmyslom je nové prerozdeľovanie kompetencií, zodpovednosti a politickej moci v spravovaní verejných záležitostí. Nosnou ideou reformy verejnej správy je širšie uplatnenie demokratických princípov a mechanizmov a širšie uplatňovanie politických práv občanov. Som hlboko presvedčený, že na jednej strane právo a na druhej strane schopnosť občanov spravovať svoje záležitosti môžu našu krajinu iba posilniť. Práve preto reforma verejnej správy nie je to, čo môžeme urobiť, ale to, čo urobiť musíme. Prosím, majte to na pamäti v čase, keď sa budete zaoberať v zákonodarnom zbore komplexom jej otázok, a prosím, akceptujte pritom jasné stanoviská občanmi priamo volených predstaviteľov požadujúce po 10 rokoch zavŕšenie reformy verejnej správy v Slovenskej republike.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    na záver môjho vystúpenia chcem zopakovať, že orgány Združenia miest a obcí Slovenska vrátane aprílového 10. snemu a minulotýždňovej rady Združenia miest a obcí Slovenska podporujú návrh novely Ústavy Slovenskej republiky. Aj tentoraz, orientujúc sa na vecné problémy, sa dokázalo zjednotiť na spoločnom postoji. Nevyhnutnosť spoločného postupu pri podstatných záležitostiach je spätnou väzbou, ktorú dostávame od občanov v každodennom kontakte. Dovoľte mi, aby som toto posolstvo posunul ďalej a skončil ním aj svoj prejav.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Ďalší do rozpravy k prerokúvanému bodu programu je prihlásený predseda ústavnoprávneho výboru pán poslanec Orosz. Po ňom vystúpi pána poslanec Fehér.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky,

    vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    je nesporné, že nie je každodennou udalosťou ani v činnosti Národnej rady Slovenskej republiky rokovať o takom rozsiahlom návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predložila skupina poslancov Národnej rady, v ktorej som mal byť česť členom.

    Pán poslanec Kresák vás včera vo svojom úvodnom vystúpení oboznámil v základných črtách s obsahom nami predkladanej novely Ústavy Slovenskej republiky a takisto o predpokladanom spoločensko-politickom dosahu tejto novely v prípade jej schválenia. Ja sa vo svojom vystúpení nechcem zaoberať obsahovými otázkami predloženého návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky, pretože tomu bude možné venovať pozornosť v druhom a prípadne v treťom čítaní. Cieľom môjho vystúpenia je vrátiť sa k základným dôvodom, ktoré podnietili rozhodnutie skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pripraviť takýto návrh novely Ústavy Slovenskej republiky, a takisto vám podrobnejšie priblížiť proces prípravy tohto dokumentu. K takto koncipovanému vystúpeniu ma okrem iného vedú tie dôvody, že z úst niektorých našich opozičných kolegov v posledných dňoch a týždňoch viackrát zaznelo, že návrh novely Ústavy Slovenskej republiky sa pripravoval kabinentným spôsobom a bez účasti odbornej verejnosti.

    Dovoľte začať v histórii. Ústava Slovenskej republiky z roku 1992 bola schválená 1. septembra 1992, t. j. necelé tri mesiace po parlamentných voľbách v roku 1992. Žiada sa poznamenať, že išlo o vládny návrh Ústavy Slovenskej republiky, ktorý vtedy jednofarebná vláda Hnutia za demokratické Slovensko, podporovaná Slovenskou národnou stranou, predložila do Slovenskej národnej rady začiatkom augusta 1992. Inými slovami, celý legislatívny proces trval v slovenskom ústavodarnom zbore necelý mesiac.

    Nemožno nespomenúť, že podľa vtedy platného zákona o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady bol legislatívny proces dvojfázový. V prvej fáze sa predkladali zákonodarnému zboru zásady návrhov právnych predpisov a v druhej fáze osnovy alebo paragrafované znenie. Výnimočne bolo možné podľa tohto právneho predpisu, podľa rokovacieho poriadku, upustiť od predloženia zásad právneho predpisu. Tak sa stalo aj v prípade predloženia Ústavy Slovenskej republiky. To znamená, do Slovenskej národnej rady bolo predložené hneď paragrafované znenie návrhu ústavy. Napriek týmto skutočnostiam bola diskusia o návrhu Ústavy Slovenskej republiky v Slovenskej národnej rade veľmi konštruktívna, bolo predložených množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, podľa mojich údajov to bolo 435 takýchto návrhov, o ktorých potom poslanci hlasovali 1. septembra 1992.

    Výsledok je dnes známy. Ústava bola schválená vďaka podpore poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, Slovenskej národnej strany a drvivej väčšiny členov poslaneckého klubu SDĽ. Návrh ústavy vtedy nepodporili poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie a vtedajšej Maďarskej koalície. Ako sa pamätáme, tesne po hlasovaní o návrhu Ústavy Slovenskej republiky vtedajší premiér Vladimír Mečiar poslal z balkóna Slovenskej národnej rady poslancov, ktorí nehlasovali za návrh ústavy, do histórie. Bolo by veľmi zlé, keby sa takéto udalosti v slovenskej histórii opakovali.

    1. september sa od tohto dňa stal Dňom Ústavy Slovenskej republiky a štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Ak sa s odstupom času vraciame k tejto nesporne historickej udalosti, tak sa žiada konštatovať, že schválenie Ústavy Slovenskej republiky v septembri 1992 bolo politicky nesporne správnym a chvályhodným krokom v situácii, keď bolo na spadnutie ústavné rozhodnutie o rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Prijatie ústavy vytvorilo základné ústavné predpoklady na konštituovanie samostatnej Slovenskej republiky a na bezporuchové prevzatie všetkých právomocí, ktoré v tom čase ešte vykonávali federálne ústavné orgány.

    Po druhé sa žiada objektívne konštatovať, že v takej hektickej a politicky výbušnej atmosfére, aká na Slovensku bola na prelome leta a jesene 1992, zrejme len ťažko mohlo vzniknúť výrazne lepšie legislatívne dielo, akým sa stala Ústava Slovenskej republiky v znení schválenom 1. septembra 1992. Kvalitatívne limity, ktoré obmedzovali kreatívnosť ústavodarcu na prelome augusta a septembra 1992, je potrebné vidieť nielen v napätej spoločensko-politickej atmosfére, ale aj v skutočnosti, že slovenská ústava bola pripravená v dvojjedinej funkcii. Po prvé ako ústava členského štátu federácie a po druhé v prípade zásadnej zmeny ústavných pomerov ako ústava samostatného štátu. Je zrejmé, že v čase vtedajšej existencie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nebolo možné principiálne inak upraviť spoločenské pomery na Slovensku, ako to bolo v druhej časti vtedy existujúceho spoločného štátu a v rozpore so spoločnými ústavnými dokumentmi ešte existujúcej česko-slovenskej federácie.

    Sumarizujúc, je možné konštatovať, že schválenie Ústavy Slovenskej republiky v septembri 1992 bolo historicky správnym krokom, ktorý aj z kvalitatívneho hľadiska znamenal výrazné vykročenie vpred, čo sa následne prejavilo aj v pozitívnom hodnotení Ústavy Slovenskej republiky zo strany viacerých medzinárodných inštitúcií.

    Dnes s odstupom siedmich rokov je však situácia kvalitatívne iná. Doterajšia ústavná prax aj vo svetle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky poukázala na viaceré aj systémové nedostatky platného ústavného textu. Z podrobnejšej analýzy ústavného textu vyplývajú aj viaceré navonok drobné nedostatky a nepresnosti, ktoré nie sú hodné základného zákona štátu a ktoré môžu v budúcnosti vyvolať viaceré interpretačné a aplikačné problémy. Slovenská republika je v súčasnosti v kvalitatívne inej etape svojho vývoja. V tomto volebnom období sa veľmi jednoznačne prihlásila k napĺňaniu svojich integračných ambícií smerujúcich do Európskej únie a systému kolektívnej bezpečnosti. Z tohto je potrebné v súčasnosti vychádzať.

    Opierajúc sa o volebné programy väčšiny parlamentných politických strán, ako i na nich koncipovaný program vlády Slovenskej republiky, je dnes namieste zaoberať sa veľmi vážne skvalitnením a modernizáciou ústavného textu a jeho zmenami v súlade s aktuálnymi národnoštátnymi záujmami Slovenskej republiky. V týchto dokumentoch je vyjadrená vôľa takto postupovať. Na tomto základe bola vo februári minulého roku zriadená na pôde Národnej rady Slovenskej republiky komisia pre revíziu Ústavy Slovenskej republiky zložená zo zástupcov všetkých parlamentných politických strán.

    V prvej fáze svojej činnosti sa táto komisia obrátila na všetky relevantné vedecké a vedecko-pedagogické inštitúcie Slovenskej republiky, ako aj na príslušné ústavné orgány so žiadosťou o vyjadrenie k úvahám o potrebnosti ústavných zmien a zaslanie konkrétnych podnetov a námetov na prípadnú novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky. O odpovediach, ktoré boli komisii zaslané, sa drvivá väčšina oslovených inštitúcií vyslovila za vykonanie ústavných zmien a zároveň komisia dostala celý rad veľmi konkrétnych podnetov a námetov na vykonanie týchto ústavných zmien.

    Paralelne s týmto procesom sa začiatkom marca uskutočnila reprezentatívna vedecká konferencia v Tatranskej Javorine organizovaná Ústavným súdom Slovenskej republiky a Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky pod názvom Ústava Slovenskej republiky a jej legislatívne perspektívy. Aj na tomto významnom podujatí sa väčšina účastníkov tejto konferencie prihlásila k potrebe ústavných zmien, nevinímajúc ani vtedajšieho predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky akademika Milana Čiča, ktorý sa považuje za jedného z hlavných tvorcov Ústavy Slovenskej republiky z roku 1992. Akademik Milan Čič nám potom zaslal veľmi konkrétne pripomienky, viaceré z nich sú zohľadnené v návrhu, ktorý je predmetom nášho rokovania.

    V tom čase na jar minulého roku bola už známa aj hodnotiaca správa Európskej komisie, ktorá negatívne hodnotila tú časť Ústavy Slovenskej republiky, ktorá sa dotýka všeobecných súdov, osobitne problematiky 4-ročných sudcov a potreby prehĺbenia nezávislosti výkonu súdnej moci a sudcovskej funkcie. Všetky tieto skutočnosti, o ktorých som hovoril, priviedli časť skupiny poslancov, ktorí boli členmi komisie na revíziu Ústavy Slovenskej republiky, k rozhodnutiu spracovať návrh novely Ústavy Slovenskej republiky a predložiť ho ešte v tomto volebnom období do legislatívneho procesu.

    Naše rozhodnutie sme oznámili na pôde tejto komisie a vyzvali aj našich kolegov z opozície k spolupráci. Žiaľ, zástupcovia opozície túto našu ponuku vtedy neprijali. V prvej fáze prípravných prác sa črtal len menší návrh novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorý by upravil okrem iného problematiku článku 17 ústavy, to znamená dĺžku lehoty na zadržanie podozrivej osoby po rozhodnutie o jej vzatí do väzby, ďalej úpravu právomocí Najvyššieho kontrolného úradu v súlade s európskymi štandardmi, ďalej problematiku úpravy poslaneckej imunity, formu vzdania sa poslaneckého mandátu, úpravu postavenia všeobecných súdov a takisto rozšírenie právomocí Ústavného súdu Slovenskej republiky v záujme posilnenia ústavnej ochrany základných práv a slobôd občanov.

    Až na základe konzultácie s príslušnými členmi vlády sa následne text novely Ústavy Slovenskej republiky rozširoval o riešenie tých problémov, ktoré sú obsiahnuté aj v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Inými slovami, predloženie novely Ústavy Slovenskej republiky je svojím spôsobom aj realizáciou niektorých ustanovení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

    V konkrétnostiach išlo najmä o tieto problémy:

    Po prvé o vytvorenie ústavného priestoru na napĺňanie integračných ambícií Slovenskej republiky do Európskej únie a systému kolektívnej bezpečnosti a v tejto súvislosti aj úpravu vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva v súlade so súčasnými ústavnými tendenciami vo vyspelých krajinách.

    Po druhé o vytvorenie ústavného priestoru na prijatie ústavného zákona o bezpečnosti Slovenskej republiky.

    A po tretie, prirodzene, aj o vytvorenie ústavných podmienok na realizáciu reformy verejnej správy, osobitne možnosti vytvorenia plnohodnotnej samosprávy vyššieho územného celku.

    Na základe týchto skutočností, ako aj na základe akceptácie niektorých ďalších námetov od poslaneckých klubov parlamentu a iných inštitúcií sa návrh dotvoril a vznikol text, ktorý máte pred sebou. Chcem zdôrazniť, že počas celého procesu prípravy návrhu skupina poslancov úzko spolupracovala s predstaviteľmi všetkých dotknutých orgánov a inštitúcií, osobitne s vedením Najvyššieho kontrolného úradu, s predstaviteľmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, Radou sudcov Slovenskej republiky, Združením sudcov Slovenskej republiky, predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vedením Združenia miest a obcí Slovenskej republiky, zástupcami dotknutých inštitúcií, či už ministerstva spravodlivosti, ministerstva obrany, alebo ministerstva zahraničných vecí. Osobitne chcem oceniť aj spoluprácu s podpredsedom vlády pre legislatívu pánom docentom Ľubomírom Fogašom. Veľmi výrazne sme spolupracovali aj s viacerými predstaviteľmi právnej teórie. Významne pri prípravných prácach pomohli aj niektorí pracovníci legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Každé pracovné stretnutia, ktoré sme mali k príprave ústavného textu, bolo veľmi konštruktívne, i keď viaceré z nich boli veľmi často kontroverzné, pretože predstavitelia jednotlivých inštitúcií úplne prirodzene presadzovali predovšetkým záujmy tej inštitúcie, ktorú reprezentujú. To vidieť aj z doteraz prebiehajúcej diskusie. Je zrejmé, že my sme museli hľadať ústretové riešenie medzi na jednej strane záujmami Združenia sudcov Slovensku, Rady sudcov a na druhej strane ministerstva spravodlivosti. Do určitej kontroverzie sa v určitej fáze prípravného procesu dostali aj predstavy Najvyššieho kontrolného úradu so Združením miest a obcí Slovenska a tak by sme mohli pokračovať. Napriek tomu všetky tieto stretnutia prispeli k skvalitneniu návrhu, ktorý máte pred sebou.

    Vedomí si spoločenskej dôležitosti a významu nami predkladanej novely ústavy sme požiadali predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o zorganizovanie odbornej konferencie k pracovnému návrhu ústavy, na ktorú boli pozvaní zástupcovia všetkých parlamentných politických strán včítane opozície, zástupcovia dotknutých ústavných orgánov, ako aj predstavitelia právnej teórie a praxe. Táto konferencia sa uskutočnila 15. novembra 1999 v Častej-Papierničke a poskytla predkladateľom cenný podkladový materiál na dopracovanie tohto návrhu. Žiaľ, účasť opozície na tomto podujatí bola len symbolická v podobe pasívnej prítomnosti nášho kolegu pána poslanca Brňáka.

    Paralelne sme pracovný návrh novely Ústavy Slovenskej republiky poskytli zástupcom hromadných oznamovacích prostriedkov v záujme rozprúdiť aj spoločenskoverejnú diskusiu o návrhu novely ústavy. Domnievam sa, že aj tento náš krok sa stretol s pozitívnym ohlasom. Bolo nám doručených viacero námetov a podnetov aj od občanov.

    Po zapracovaní námetov a podnetov, ktoré zazneli najmä na konferencii v Častej-Papierničke, sme v polovici februára tohto roku opätovne zverejnili pracovný text návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky a požiadali predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o zvolanie pracovného stretnutia zástupcov všetkých parlamentných strán. Naším hlavným zámerom bolo opätovne vtiahnuť do prípravných prác aj zástupcov opozície a diskutovať v tejto fáze najmä o politických aspektoch a dosahoch návrhu novely ústavy.

    Toto stretnutie sa uskutočnilo začiatkom marca za účasti všetkých parlamentných politických strán a vytvorilo opätovne dostatočný časový priestor na dopracovanie návrhu novely ústavy o pripomienky parlamentných politických strán a prípadne aj dotknutých ústavných orgánov. Tento priestor využili popri Strane maďarskej koalície a Demokratickej strane ešte aj zástupcovia ministerstva zahraničných vecí, ministerstva obrany a tiež ministerstva spravodlivosti. Žiaľ, opozícia ani túto šancu nevyužila.

    Po zapracovaní predložených pripomienok sme už nevideli dôvody na to, aby sme návrh nepredložili do riadneho legislatívneho procesu. Stalo sa tak 24. mája tohto roka. Každý, kto chcel mal niekoľko možností zapojiť sa do prípravných prác. Prirodzene, táto možnosť naďalej trvá. Včerajším dňom začal oficiálny legislatívny proces, do ktorého je možné prispieť konštruktívnymi pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Chcem veriť tomu, že legislatívny proces bude naozaj konštruktívny.

    Chcem s plnou vážnosťou povedať, že žiaden dokument legislatívneho charakteru nebol v novodobej histórii Slovenskej republiky pripravovaný tak trpezlivo a s takým širokým priestorom na vstup parlamentných i neparlamentných politických strán i dotknutých inštitúcií do prípravných prác. Myslím, že som spomenul fakty, ktoré to potvrdzujú.

    Vznikol návrh, ktorého kvalitu a dosah na právnu reguláciu spoločenských vzťahov i napĺňanie národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky bude možné objektívne posúdiť len s odstupom času, tak ako to bolo aj v súvislosti s Ústavou Slovenskej republiky schválenou v roku 1992. V každom prípade však bude pred nami poslancami Národnej rady Slovenskej republiky vážne rozhodnutie vyjadriť sa k predloženému návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky. Bude to jedno z najvýznamnejších hlasovaní, ktoré bude pred nami v tomto volebnom období.

    Dovoľte mi v závere môjho vystúpenia ešte v mene poslaneckého klubu SDĽ povedať, že všetci členovia poslaneckého klubu SDĽ sú pripravení podporiť predložený návrh novely Ústavy Slovenskej republiky aj s prípadnými konštruktívnymi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré neohrozia priechodnosť návrhu ako celku.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Orosza sa hlási pán poslanec Cuper a pán poslanec Brňák.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Orosza. Ak niekto, pán poslanec Orosz, ako ty vyhlasuje, že k príprave tohto dokumentu pristupoval s takou vážnosťou, s akou sa k nijakému dokumentu tak vážne nepristupovalo, tak musím to označiť za bohapusté farizejstvo. Treba zvážiť, pred akým fórom hovoríme. Tu nie si v Trimajovej prezidentskej kancelárii za čias Michala Kováča st., keď sa podvod a lož stávala pravidlom jeho práce. Tu si pred parlamentom Slovenskej republiky. Nehovor o tom, že opozícia mala možnosť sa vyjadriť k ústavnému textu. Tajili ste ho, pripravovali ste ho div nie doma ako kedysi Golda Meirová zasadnutia izraelskej vlády vo vlastnej kuchyni, a tu pred plénom rozprávaš o tom, akú sme mali možnosť zúčastňovať sa na príprave ústavného textu.

    Celý ústavný text máme k dispozícii asi 15 dní. Ak by si seriózne o tom chcel debatovať, tak by ste ho boli museli dať na posúdenie širšej verejnosti, odborníkom a občanom tohto štátu, tak ako sa to robí v každom demokratickom štáte, že ústavné zmeny sa dotýkajú zmeny hodnotového systému celej spoločnosti, politických štruktúr aj občianskej spoločnosti. Vy ste to neurobili. Chcete sa presláviť tým, že ste "zosmolili" narýchlo podľa požiadaviek zo zahraničia i niektorých domácich politických subjektov niečo, čomu hovoríš novela Ústavy Slovenskej republiky. Na tvojom mieste by som sa s tým tu naozaj nevychvaľoval.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci,

    ja som nechcel teraz v rámci prvého čítania vystupovať k tejto tematike, myslím si, že bude čas ešte v rámci druhého čítania, ale predsa len ma vyprovokoval pán predseda ústavnoprávneho výboru aspoň ku krátkej replike.

    Chcem povedať, pán predseda ústavnoprávneho výboru, že nie je pravdou to, že sme mali možnosť alebo že tu bola možnosť, alebo niečo okolo toho. Jednoducho táto predstava, ktorá je teraz prezentovaná, je naoktrojovaná, je jednostranná a opozícia od začiatku do týchto vecí nebola pripustená minimálne preto, že v každej okrem totalitných krajín sa ústavný text z hľadiska jeho pracovnej verzie neschvaľuje a neprijíma s opozíciou tak, že ho predložím 30. mája, doslova 30. mája, tak ako som ja dostal tento ústavný text na pôde parlamentu, a dnes, 15. júna, mám nejako vážne reagovať v rámci prvého čítania na zmenu ústavy, ktorá je veľmi rozsiahla, ktorá je veľmi široká, ktorá je veľmi veľká. Čiže v tomto smere jednoducho hrať sa na to, že máte možnosť, páni z opozície, teraz povedať svoje argumenty, teraz predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a teraz zlepšovať tento text, je farizejské.

    Ak sa chcela hľadať nejaká politická dohoda, tak ona sa mala a musela hľadať v pôvodnom termíne. Ja som na toto veľmi často a veľmi, by som povedal, vážnym spôsobom poukazoval aj v parlamentnej komisii na revíziu ústavy, že ak sa chce urobiť priestor širšieho konsenzu, širšieho súhlasu, že sa to musí udiať na počiatku, a nie počas rokovania o tomto texte na pôde v parlamente. Čiže toto je základný problém, a teda nesúhlasím s vami, že my sme boli v tom nejako...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Orosz chce reagovať na faktické poznámky.

  • Chcem reagovať najmä na vystúpenie pána poslanca Cupera, pretože on si občas myslí, že dokáže presvedčiť ľudí, že to, čo je biele, je čierne, hoci fakty jednoducho tvrdia niečo úplne iné.

    Ak ste pozorne počúvali moje vystúpenie, tak som hovoril o jednotlivých fázach prípravných prác, hovoril som o tom, že minimálne trikrát v tom procese vám bol daný k dispozícii text návrhu novely ústavy a mali ste možnosť sa vyjadriť.

  • Reakcia z pléna.

  • V lete minulého roku. Najprv to bola požiadavka, aby ste sa zúčastňovali práce. Tá bola odmietnutá. V lete minulého roku ste dostali návrh. Peter Brňák, bolo to tak.

  • Reakcia z pléna.

  • Boli ste pozvaní na konferenciu v Častej-Papierničke, bol vám predložený text novely ústavy vo februári tohto roku. Pred pracovným stretnutím u predsedu Národnej rady Slovenskej republiky ste dostali základný pracovný návrh...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, aby ste sa správali slušne voči sebe. Páni, poslanci!

  • Neviem, či toto je konštruktívny prístup k rokovaniu. Ale toto sú fakty a o tých by mali vedieť všetci.

  • Reakcia z pléna.

  • Žiaľ, nehovoríte pravdu. A chcem povedať ešte to, že o návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky sa bude rokovať v druhom čítaní, ak získa podporu v prvom čítaní, až začiatkom septembra.

  • Reakcia poslankyne z pléna.

  • Dovtedy je dosť času na to, aby sme sa, ak budete chcieť, viackrát stretli a rokovali o tom, čo chcete presadiť do ústavy, čo chcete prípadne z toho návrhu dať von. Máte tu priestor na to. Ja by som bol veľmi rád, keby ste ho využili a hovorili pravdu občanom Slovenskej republiky.

  • Ďalší v poradí prihlásený je pán poslanec Fehér za poslanecký klub Strany maďarskej koalície.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni,

    Ústava Slovenskej republiky bola prijatá 1. septembra 1992. Jej príprava sa začala o niekoľko mesiacov skôr. V čase príprav a prijímania zodpovedali poznatky a predstavy o úlohe a mieste ústavy v právnom poriadku. Predchádzajúca skúsenosť nepoukázala na nevyhnutnosť presných právnych formulácií a ustanovenia právnych účinkov uplatnenia pôsobnosti štátnych orgánov v texte ústavy. Z jednoduchého dôvodu. Išlo o skúsenosť získanú v socialistickom štáte, pre ktorý uznesenia straníckych orgánov a interné normatívne pokyny ústredných orgánov štátnej správy mali neporovnateľne väčší význam pre riadenie a kontrolu štátu než ústava.

    Novinkou v ústavnom práve boli aj základné práva a slobody jednotlivcov konštruované ako skutočné a v praxi vymožiteľné práva zosúladené s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach. Neexistujúca skúsenosť s uplatňovaním ústavy ako základného, a teda najdôležitejšieho zákona štátu, nedostatky v predstavivosti tých, ktorí sa podieľali na príprave znenia ústavy, aj medzery v ich poznaní o ústavnom práve a ústavách z konca 20. storočia mali za následok, že platná ústava skombinovala prvky obsiahnuté v ústave prvej Česko-slovenskej republiky z roku 1920 s prvkami zahrnutými do Ústavy Česko-slovenskej socialistickej republiky z roku 1960. A to všetko doplnila o formulácie prevzaté z medzinárodných zmlúv o ľudských právach.

    Keby sa ústava bola uplatňovala tak ako predtým, to znamená len zdanlivo a formálne, nikdy sa nemuseli prejaviť jej medzery a nedostatky. Udialo sa však to, s čím tvorcovia ústavy, ani mnohí z tých, ktorí bez výhrad hlasovali za jej prijatie, vôbec nepočítali. Ústava sa naozaj stala základným zákonom štátu. V druhej polovici deväťdesiatych rokov vtedajšia politická opozícia uplatnila ústavné princípy na ochranu a možno až na záchranu demokratického a právneho štátu. Občania tiež pochopili, že základné práva a slobody sa im ústavou nielen prisľúbili, ale že ústava im poskytuje aj príležitosť na to, aby sa ich domáhali.

    Obrovským šťastím pre Slovensko bolo, že v rovnakom čase na Ústavnom súde Slovenskej republiky bola časť sudcov so zmyslom pre spravodlivosť, s citom pre základné hodnoty demokratickej spoločnosti a úlohu ústavy v štáte, ktorý má záujem byť právnym. To všetko povýšili nad krátkodobé záujmy politických zoskupení a veľakrát uplatnili ústavu so všetkým, čo v nej bolo a dosiaľ je. Spory, ktoré Ústavný súd rozhodol, aj pochybnosti, ktoré jeho rozhodnutia vyvolali, vznikli a občas pretrvávajú kvôli nejasným a nedôsledným formuláciám v jednotlivých článkoch ústavy, ako aj kvôli neujasneným vzájomným väzbám medzi normami obsiahnutými v rôznych hlavách a oddieloch ústavy.

    Z tohto stavu sú len dve východiská. Prvým je podriadenie sa nedostatkom platnej ústavy, vzdanie sa nádeje na nastolenie naozaj právneho a spravodlivého štátu. Druhým východiskom je vyvodenie dôsledkov z poznania o nedostatkoch ústavy ich odstránením. Jednotlivé politické strany a hnutia, vládne aj opozičné, v parlamente zastúpené, aj tie, ktoré v ňom práve zastúpené nie sú, uprednostňujú prvé alebo druhé riešenie. To riešenie, ku ktorému sa klonia, veľa napovedá o ich hodnotovej orientácii, vzťahu k demokracii, právnosti, rovnosti a spravodlivosti.

    Strana maďarskej koalície sa jednoznačne hlási k druhému riešeniu. Ak platná ústava nevytvára dostatočne široký a právne pevný základ pre právny štát, potom ju treba zmeniť. A či presnejšie, treba ju meniť tak dlho, dokiaľ budú závažné nedostatky. Zmena ústavy nesmie byť samoúčelná. Iba zmeny a doplnky upravujúce otázky predtým neriešené možno označiť za príčinu odôvodňujúcu siahnutie na základný zákon štátu, ktorý v kultúre právneho štátu musí byť posvätný.

    Kľúčom k rozhodnutiu o predloženom návrhu na zmenu ústavy je odpoveď na otázku, či svojím obsahom spĺňa požiadavky, ktoré sa v spoločnosti vyznávajúcej hodnoty demokracie a ústavnosti musia splniť, aby zásahy do textu ústavy dostali prednosť pred jej posvätnou nedotknuteľnosťou.

    V prospech predloženého návrhu ústavy svedčia aj nasledujúce dôvody:

    1. Právnosť štátu nezávisí od vôle politikov a ich proklamácie. Je výsledkom uplatnenia práva štátnymi orgánmi. Po uplatnení ústavy, zákona alebo každého iného všeobecne záväzného právneho predpisu musí nasledovať jasný a jednoznačný právny účinok, ktorým je urobenie nápravy, odstránenie stavu porušovania práva. Za paradox súčasného ústavného stavu možno označiť skutočnosť, keď dokonca aj rozhodnutia štátneho orgánu s exkluzívnym právom chrániť ústavnosť môžu zostať bez právnych účinkov. Veľakrát sme boli svedkami a mohli sme sa iba smutne prizerať, ako sa nerešpektujú rozhodnutia Ústavného súdu. Tento stav bude patriť minulosti, ak sa prijme novela ústavy v navrhnutom znení. Článkom 127 ods. 2, článkom 127a, článkom 128 a článkom 129 sa určujú jasné pravidlá, ktorými sa buď odstraňujú pochybnosti o tom, aké právne účinky a odkedy sa spájajú s rozhodnutím Ústavného súdu, posledná veta článku 128. Alebo čo je ešte závažnejšie, určujú sa nimi dosiaľ neexistujúce účinky rozhodnutia Ústavného súdu.

    2. Článkom 151a novely sa zriaďuje nový ústavný inštitút verejného ochrancu základných ľudských práv a slobôd. Strana maďarskej koalície iniciovala zavedenie tohto ústavného inštitútu do právneho poriadku Slovenskej republiky. Inštitút verejného ochrancu základných práv a slobôd je čo do pomenovania zhodný s cudzojazyčným pomenovaním ombudsman. Uprednostnenie domáceho pomenovania pre ombudsmana je v súlade s trendom, ktorý v deväťdesiatych rokoch zvolili v rade krajín, ktoré ombudsmana zahrnuli do svojich ústav. V súlade s vývojovým trendom sú viaceré ďalšie prvky návrhu v rozsahu týkajúcom sa verejného ochrancu základných práv a slobôd. Základné práva a slobody sa v modernej spoločnosti inštitucionálne zabezpečujú systémom súdnej a mimosúdnej ochrany. Súdna ochrana má dve zložky. Ochranu prostredníctvom všeobecných súdov a pomocou Ústavného súdu. Takúto ochranu priznáva aj platná Ústava Slovenskej republiky. Mimosúdnu ochranu základných práv a slobôd poskytujú orgány štátnej správy a zároveň s nimi ďalšie štátne orgány. Dôležité miesto medzi nimi má inštitút ombudsmana, ktorého platná ústava nevytvorila. Dodržiavanie základných práv a slobôd v Slovenskej republike nie je natoľko bezchybné, aby sa ním vysvetlila neexistencia úradu ombudsmana.

    Počet ombudsmanov nie je medzinárodne zjednotený. Sú štáty, kde majú viac ombudsmanov, v iných štátoch majú len jedného, ktorý chráni všetky základné práva a slobody. Predložený návrh vytvára úrad jedného ombudsmana. Okrem predkladania správ parlamentu, čo je najstaršia všeobecne zavedená úloha ombudsmana, verejný ochranca základných práv a slobôd na Slovensku bude mať aj právo predkladať návrhy na Ústavný súd, ak orgány územnej samosprávy prijmú všeobecne záväzné nariadenie, ktorým porušia ústavu alebo medzinárodné zmluvy, ktoré sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať, článok 151a ods. 2 písm. b).

    Rovnaké právo bude mať verejný ochranca základných práv a slobôd aj vo vzťahu k všeobecne záväzným predpisom prijatým miestnymi orgánmi štátnej správy, článok 151a ods. 2 písm. c). Pôsobnosť verejného ochrancu základných práv a slobôd, tak ako je navrhnutá, vytvára právny základ, ktorý neslúži iba na predstieranie záujmu o ochranu základných práv a slobôd a na zriadenie nového úradu, ktorý bude ukracovať štátny rozpočet o prostriedky potrebné na svoju prevádzku. Navrhnutá právna úprava otvára priestor na užitočnú a efektívnu účasť verejného ochrancu základných práv a slobôd na zvýšení ochrany, ktorú štát poskytne všetkým svojím občanom a v rozsahu ústavou poskytnutých záruk aj všetkým ostatným jednotlivcom.

    3. Článkom 17 ods. 3 ústavy ustanovená lehota obmedziteľnosti osobnej slobody pre potreby trestného stíhania na 24 hodín predstavuje problém všeobecne známy. Netreba o ňom veľa rozprávať, lebo všetko podstatné zaznelo nie raz. Predĺžením tejto lehoty na 48 hodín sa vytvára ústavný základ, od ktorého možno očakávať prínos k odhaľovaniu a objasňovaniu trestnej činnosti. Ide o takú zmenu ústavy, ktorá očividne opodstatňuje zmenu platného stavu.

    4. Ústava Slovenskej republiky v článku 78 upravuje imunitu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky spôsobom a v rozsahu, ktorý bol prevzatý z ústav predchádzajúceho socialistického typu článku, článok 58 a článok 82 ústavného zákona číslo 100/1960 Zb. Ústava Česko-slovenskej socialistickej republiky, resp. článok 50, 51, 52, 97 ods. 1 a článok 116 ústavného zákona číslo 143/1968 Zb. o česko-slovenskej federácii. V tejto koncepcii sa odrazilo dobové zmýšľanie o nadradenosti a nepostihnuteľnosti vybraných príslušníkov strany, ktorej ústava priznávala vedúcu úlohu v spoločnosti a ktorých táto strana poverila, aby zastupovali ľud v jeho zákonodarnom orgáne. Poslanecká imunita ustanovená socialistickými ústavami sa vzdialila účelu tohto ústavného inštitútu. V skutočnosti zaviedla poslanecké privilégiá, aké nemajú obdobu v modernom ústavnom práve, lebo sú popretím princípov demokratickej spoločnosti, v ktorej rovnosť občanov patrí k samozrejmostiam, o ktorých sa nediskutuje. Návrh novely odstraňuje najzávažnejší nedostatok platnej úpravy, ktorá poskytuje základ na oslobodenie poslanca od právnej zodpovednosti. Navrhnutou zmenou sa inštitút poslaneckej imunity priblížil k štandardu ochrany člena parlamentu pred zneužitím verejnej moci na formovanie jeho postojov k uplatneniu svojich práv, ktoré sa mu priznávajú na plnenie úloh pri výkone funkcie.

    Aj na základe skúseností s uplatnením práva hlavy štátu udeliť milosť a amnestiu sa navrhuje taká zmena ústavy, ktorá zbavuje prezidenta možnosti mariť trestné stíhanie udelením milosti alebo amnestie. Až potom, čo osoba podozrivá zo spáchania trestného činu predstúpi pred súd a ten uložením trestu potvrdí páchateľovi jeho vinu, vznikne hlave štátu právo oslobodiť páchateľa od výkonu trestu tým, že mu udelí milosť alebo amnestiu.

    Niekoľko ďalších zmien možno uviesť na dôkaz splnenia požiadavky, podľa ktorej zmena ústavy je prijateľná, ak sa ňou odstraňujú závažné nedostatky a nastoľuje sa nimi vyššia miera právnej istoty. Namiesto ich výpočtu nezaškodí pripomenúť, že predložený návrh možno v pripomienkovom konaní doplniť tak, aby bezo zvyšku odstránil ústavné nedostatky v rozsahu úprav, do ktorých novela vstupuje.

    V tejto súvislosti si pozornosť zaslúži navrhnutá úprava článku 102 písm. j) o udeľovaní milosti a amnestie. Z hľadiska získaných skúseností ide v našich podmienkach o veľmi chúlostivú a ľahko zneužiteľnú kompetenciu hlavy štátu. V ústavnom práve čoraz väčšieho počtu štátov sa presadzuje riešenie, pri ktorom práve udeliť milosť sa oddeľuje od udeľovania amnestie tak, že hlave štátu sa ponecháva iba právo udeliť milosť, kým udelenie amnestie sa zveruje do pôsobnosti parlamentu. Predložený návrh novely je v tomto smere konzervatívny bez toho, aby uviedol príčiny na zachovanie prežívajúceho riešenia. Okrem toho návrh nespája vznik prezidentovo právo udeliť milosť alebo amnestiu s právoplatnosťou súdneho rozhodnutia. Na rozdiel od zahraničných úprav, kde hlava štátu nemôže vstúpiť do činnosti orgánov súdnej moci skôr, ako tieto s konečnom platnosťou rozhodnú. Prezident Slovenskej republiky bude mať možnosť udeliť milosť aj amnestiu už po prvostupňovom rozhodnutí bez toho, aby musel vyčkať na právoplatnosť súdneho rozhodnutia.

    Ďalším ústavným inštitútom, ktorý v praxi vyvoláva problémy zapríčinené nedostatočným určením právnych účinkov, je inštitút referenda. Úprava referenda sa dopĺňa tak, aby prezident Slovenskej republiky mal možnosť v pochybnostiach požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky o preskúmanie súladu petície žiadajúcej o vyhlásenie referenda s ústavou, článok 95 ods. 2. Kvôli tomu sa rozširuje pôsobnosť Ústavného súdu, článok 125b. Ústavnému súdu sa tiež ustanovuje lehota 60 dní na rozhodnutie, či predmet petície alebo uznesenia Národnej rady je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, článok 125b ods. 3. Navrhnutá úprava je formulovaná: "Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do 60 dní odo dňa jeho prijatia na konanie." Takto formulovaná úprava je imperfektná, lebo neurčuje právne účinky pre prípad, že Ústavný súd poruší ústavu a do 60 dní nerozhodne. Napriek zdanlivo jasnej úprave navrhnutá zmena neposkytuje právnu záruku, že konanie pred Ústavným súdom naozaj nepotrvá viac ako 60 dní. Ústavný súd má možnosť o petícii rozhodovať oveľa dlhšie, hoci aj celé volebné obdobie bez toho, aby existovali priame alebo nepriame právne prostriedky na odstránenie tohto stavu.

    Strana maďarskej koalície upozorňuje na tieto nedostatky, lebo je presvedčená, že ich odstránenie nepredstavuje neprekonateľnú prekážku. Výrazné zvýšenie právnej istoty danej takto rozšírenou novelizáciou stojí za čas a úsilie vynaložené na doplnenie formulácie oboch noriem, ale predovšetkým tej, ktorá je obsiahnutá v článku 125b ods. 3.

    Strana maďarskej koalície pripomína, že upozornila na ďalšie otázky, ktoré by mali byť predmetom právnej úpravy uvedenej v ústave, ale podnety zostali bez náležitého ohlasu. Sú to dôležité návrhy, ktoré vychádzajú z princípu občianskeho, rozširujú občianske práva a podľa nášho názoru sú aj v súlade so zámermi predkladanej novely. Sme za to, že občiansky princíp je potrebné uplatniť do dôsledkov, čo znamená aj vyriešenie problému preambuly. Je to problém, kvôli ktorému predstavitelia Strany maďarskej koalície nie sú medzi predkladateľmi návrhu. Strana maďarskej koalície podporí návrh novely v prvom čítaní a očakáva akceptovanie svojich návrhov v druhom čítaní.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Ivan Šimko. Posledný písomne prihlásený je pán poslanec Fico.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    vážený pán podpredseda vlády,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vystupoval v prvom čítaní tak, že nebudem hovoriť o detailoch, pretože o detailoch je druhé čítanie. Budem sa venovať predovšetkým základným spoločensko-politickým aspektom pripravovanej navrhovanej novely nášho základného zákona. V tomto smere mi dovoľte povedať, tak trošku možno pateticky, ale som presvedčený, že pravdivo, že schválenie navrhovanej novely Ústavy Slovenskej republiky sa pre Slovensko stane vstupnou bránou do 21. storočia. Po schválení priamej voľby prezidenta minulý rok to bude dotvorením republiky na moderný a demokratický štát schopný držať krok s globálnymi spoločensko-politickými procesmi vyspelého sveta.

    Do návrhu novely sa nedostalo všetko, čo si mnohí želali, či už to boli jednotlivé politické subjekty, záujmové skupiny, občianske organizácie, alebo dokonca aj samotní predkladatelia a spracovatelia návrhu. Tento návrh však obsahuje odstránenie ústavnej závory pre päť zásadných okruhov spoločensko-politických vzťahov, ktoré sa budú dotýkať života každého občana Slovenskej republiky.

    1. Bude to vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, ale aj do Severoatlantického paktu a vôbec integrácia, ktorá je dnes veľkým megatrendom.

    2. Je to reforma verejnej správy.

    3. Je to zásadné oddelenie súdnej moci od politiky.

    4. Je to podstatné rozšírenie vnútroštátnej ochrany základných práv a slobôd občanov.

    5. Je to rozšírenie nezávislej štátnej kontroly na celú verejnoprávnu oblasť.

    Ak by predložená novela ústavy nebola prijatá, nebolo by v súlade s doteraz platným ústavným stavom možné zabezpečiť ani jednu z týchto životných priorít nášho štátu.

    Trošku podrobnejšie ku každému z týchto okruhov.

    Pokiaľ ide o vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, do Severoatlantického paktu a vôbec pokiaľ ide o účasť Slovenskej republiky v integračných trendoch, treba vidieť vlastne dve otázky, ktoré je nevyhnutné v ústave riešiť. Je to predovšetkým vzťah vnútroštátneho a medzinárodného práva. Do značnej miery súčasný ústavný stav je ešte pozostatkom izolacionistickej koncepcie, v ktorej sa Slovenská republika stáva účastníkom medzinárodných vzťahov na základe medzinárodných zmlúv tak, že prijíma záväzky z týchto vzťahov a práva z týchto vzťahov, tak, že ich prijíma ako republika ako celok a musí ich potom premietať ďalej do svojho vnútorného zákonodarstva. Bola to koncepcia, ktorá tu platila dlhé roky. Už ústava z roku 1992 znamená istý prielom, kvalitatívny prielom v tejto otázke, a to pokiaľ ide o základné práva a slobody občanov, pretože sa hovorí v článku 11, že v prípade, že medzinárodná zmluva obsahuje väčší rozsah týchto práv, tak v takom prípade sa možno domáhať týchto práv priamo bez vnútroštátnej úpravy. Ak chceme, ak to myslíme s integráciou vážne, tak treba, aby sme v tomto smere upravili náš vzťah medzi medzinárodným a vnútroštátnym právom s tým, že si uvedomujeme a musíme si uvedomiť, že tu sa nevzdávame ani zamak časti nejakej svojej suverenity, pretože suverénne rozhodujeme o zmluvách, suverénne o nich rozhoduje spravidla aj Národná rada Slovenskej republiky.

    Druhá oblasť v tomto prvom okruhu sa dotýka harmonizácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie. Je to veľmi špecifický proces. Proces, ktorý je mimoriadne prácny, náročný a tento proces vyžaduje isté úpravy v procese prijímania noriem so všeobecnou platnosťou a navrhovaná novela ústavy v tomto zmysle poskytuje praktické riešenie pre tento mimoriadne dôležitý okruh vzťahov, do ktorých Slovenská republika vstupuje.

    Reforma verejnej správy, ktorú umožní novela ústavy, sa dotýka predovšetkým zriadenia vyšších územných celkov, teda toho vyššieho stupňa územnej samosprávy. Aj súčasný text ústavy pozná vyššie územné celky, ale pozná ich tak, že prakticky nehovorí nič o ich vzťahoch k nižším územným celkom, k štátu, nehovorí nič o ich pôsobnosti, o ich kompetenciách, či môžu hospodáriť s vlastným majetkom. V prípade, že by sme nedotvorili ústavu v tomto zmysle, tak asi by nebolo možné zriadiť vyšší stupeň územnej samosprávy, resp. ak by sme ho zriaďovali, tak by sme ho zriaďovali mimo ústavného základu.

    Podstatné oddelenie súdnej moci od politiky je jednou zo zásadných priorít, aj pokiaľ ide o prístupový proces k Európskej únii, ale myslím si, že v tomto smere vnútroštátny aspekt je prinajmenej rovnako dôležitý. Jednoducho moderný demokratický právny štát vyžaduje, aby došlo k zásadnému oddeleniu súdnej moci od politiky. Ústava zriaďuje samosprávu súdnej moci ako ústavný inštitút, zrušuje ten inštitút tých tzv. štvorročných sudcov, ktorí sú v prvom období volení na štyri roky a až potom na obdobie bez časového obmedzenia. Zriaďuje inštitút vyšších súdnych funkcionárov, resp. umožňuje ich zriadenie. Vymenúvanie sudcov sa bude uskutočňovať bez účasti výkonnej a zákonodarnej moci, to znamená bez účasti tejto moci, kde hrá politika svoju rozhodujúcu rolu, legitímnym spôsobom, samozrejme. Ale práve tu podľa nášho názoru aj podľa teórie a praxe vyspelých demokratických krajín by táto politika nemala zasahovať do kreovania súdnej moci.

    Podstatné rozšírenie vnútroštátnej ochrany základných práv a slobôd občanov sa dotýka predovšetkým rozšírenia pôsobnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale taktiež aj utvorenia funkcie verejného ochrancu základných práv a slobôd. Je to známa otázka, že existujú proste oblasti ústavných základných práv a slobôd, pre ktoré jednoducho v súčasnom platnom texte ústavy nie je priestor na to, aby sa mohli občania vo vnútri štátu dovolávať ochrany na Ústavnom súde a z toho dôvodu množstvo návrhov smeruje na súdne orgány mimo územia našej republiky.

    Rozšírenie nezávislej štátnej kontroly na celú verejnoprávnu oblasť. Ide v podstate o rozšírenie právomoci Najvyššieho kontrolného úradu. Je to notoricky známy problém, že Najvyšší kontrolný úrad prakticky nemal možnosť zasahovať, a teda kontrolovať množstvo orgánov a organizácií, ktoré hospodária s verejnými zdrojmi, s verejnými financiami, ktoré prijímajú štátnomocenské oprávnenia, pretože jednoducho to vymedzenie pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu, aké sa uskutočnilo v ústave z roku 1992, nebolo dostatočné. Alebo inými slovami, po roku 1992, keď sa v ústave prakticky stála kompetencia Ústavného súdu obmedzila na štátne orgány a na prípady, kde sa hospodári s prostriedkami štátneho rozpočtu, vzniklo množstvo ďalších verejnoprávnych orgánov, organizácií, s ktorými možno ústava v tom období nepočítala.

    Toto je tých základných päť okruhov. Chcel by som pri tejto príležitosti povedať, že tu nestojí otázka tak, že by súčasne platná ústava bola zlá a chceme ju nahradiť novým textom. Ja mám úctu pred súčasne platným ústavným stavom. Samozrejme, že v politickom zápase sme si o ňom mnohokrát všeličo povedali, ale v zásade aj súčasný text ústavy splnil svoju zásadnú úlohu pri stanovovaní ústavných základov demokratického štátu, rozdelil moc spôsobom, ktorý je štandardný v demokratických krajinách. Vymedzuje základné práva a slobody občanov spôsobom, ktorý je naozaj vyspelý, ale týchto päť základných okruhov sú spoločenské a politické potreby nášho štátu, ktoré normálnym vývojom prichádzajú a na ktoré treba reagovať.

    Samozrejme, žiadne ľudské dielo nie je dokonalé. Nie je dokonalá ani súčasná ústava a život ukázal, že niektoré formulácie prinášali interpretačné spory, niektoré formulácie neboli šťastné a z toho dôvodu sa okrem teda tých piatich základných okruhov usiluje návrh novely riešiť aj známy problém, aj niekoľko ďalších otázok, ako je známy problém zápasu s kriminalitou, predĺženie lehoty na zadržanie, možnosť požadovať vykonávanie všeobecnoprospešných prác, niektoré ustanovenia týkajúce sa výnimočného a núdzového stavu, obmedzuje imunitu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na bežný európsky štandard. Umožňuje prezidentovi pred vyhlásením referenda konzultovať ústavnosť jeho otázky na Ústavnom súde a zužuje možnosť udeľovať milosť a amnestiu len pre prípady právoplatne odsúdeného občana.

    Vystúpili tu traja zástupcovia dvoch ústavných orgánov a jednej masovej spoločenskej organizácie zastrešujúcej súčasnú územnú samosprávu - predseda Najvyššieho súdu, predseda Najvyššieho kontrolného úradu a predseda Združenia miest a obcí Slovenska. Veľmi ďakujem všetkým trom za ich vystúpenia. Všetci traja vlastne poukázali na nutnosť riešiť niektoré z tých základných otázok, o ktorých som hovoril. Všetci traja sa dotkli práve týchto základných otázok. Myslím si, že z ich vystúpení vyznela potreba novelizovať ústavu veľmi jednoznačne.

    Chcel by som povedať niekoľko slov ešte podrobnejšie k vystúpeniu predsedu Najvyššieho súdu pána Harabina.

    Myslím si, že odznelo aj v jeho vystúpení viacero konštruktívnych pripomienok, s ktorými treba, aby sme sa zaoberali v druhom čítaní. A aj niektoré kritické pripomienky, samozrejme, že treba, aby sme o nich diskutovali.

    Ale chcel by som povedať, že podoba návrhu taká, aká je, nie je otázkou znalosti alebo neznalosti predkladateľov, ale je predbežným výsledkom ročných diskusií všetkých zúčastnených, tak predstaviteľov súdnej moci, ako aj predstaviteľov výkonnej moci, zákonodarnej moci, ale aj predstaviteľov stavovských organizácií. Je to podoba, ktorá je kvalitatívnym posunom oproti súčasnému stavu, pretože zriaďuje ústavný inštitút sudcovskej samosprávy. Samozrejme, čo do vnútorného zloženia, čo do pôsobnosti tohto orgánu. Môžeme ešte o tom diskutovať, kým to najmenej 90 poslancov neschváli, tak je to stále otázka, ktorá je otvorená.

    Rozhodne však nemôžem súhlasiť s jednou tézou, ktorú pán predseda povedal, a to je, že v prípade, a on to povedal konkrétne pre jednu z právomocí, že v prípade, že nebude v ústave stanovená kompetencia súdnej moci pri vymenovaní predsedov súdov, že nepôjde o posilnenie súdnej samosprávy, ale o jej obmedzenie. Samozrejme, to pravda nemôže byť, pretože v súčasnosti ten stav je taký, že je to plne v pôsobnosti príslušného ministra, takže v tejto otázke by zostal len súčasný stav. Ale mnoho iných otázok by riešila ústava novým spôsobom a progresívnym spôsobom. A to si myslím, že je potrebné si uvedomiť.

    Na záver mi ešte dovoľte povedať, že keď sa otvorí základný zákon, vždy sa zjaví množstvo názorov, množstvo predstáv, množstvo záujmov. A, samozrejme, spôsob prijímania ústavy a ústavných zákonov je náročný, pretože je na to potrebných 90 hlasov v Národnej rade, najmenej 90 hlasov v Národnej rade. A je to dobré, pretože z toho množstva tých záujmov sa napokon celkom prirodzenou cestou vyselektujú tie, ktoré sú najdôležitejšie a pre ktoré sa vyslovuje čo najširší okruh aj predstaviteľov a zástupcov občanov, teda poslancov.

    A myslím si, že toto je aj osud ročného rokovania tohto návrhu, pretože napokon sa prirodzeným spôsobom vlastne vytvorili tie základné okruhy, ktoré potrebujeme, aby sa v ústave zmenili preto, aby mohla Slovenská republika úspešne napredovať. Prijatie predloženej novely aj napriek existencii rozličných záujmov a predstáv o podobe nášho základného zákona bude takto dôkazom vysokej zodpovednosti a vyspelosti našej politickej reprezentácie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa hlási pán poslanec Cuper. Nie?

    Do rozpravy ďalší je prihlásený pán poslanec Fico.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené dámy a páni,

    chcem na úvod oceniť prácu, ktorú vykonala skupina poslancov Národnej rady pri spracovaní tohto návrhu. A ja som naozaj presvedčený, že návrh je hodný diskusie a treba o ňom ďalej hovoriť. Nikto nebude teraz spochybňovať, že novelizácia Ústavy Slovenskej republiky je potrebná a že budeme musieť siahnuť do základného zákona, ktorý sme prijímali v roku 1992, možno škoda, pod určitým časovým tlakom.

    Chcem využiť túto diskusiu v prvom čítaní na to, aby som upozornil na niektoré úskalia, ktoré teraz vnímam v texte skupiny poslancov, aby jednoducho tu bol časový priestor na reakciu na tieto upozornenia, prípadne už náčrty zmien, ktoré bude treba si v návrhu urobiť.

    Predovšetkým by som chcel povedať, že nie celkom šťastne sme sa pustili do novelizácie článku 11, ktorý v podstate navrhujeme vypustiť v tomto návrhu. A špeciálnym spôsobom stanovujeme prednosť medzinárodných zmlúv pred vnútroštátnymi zákonmi tým, že sme vložili do textu slovíčko, že ide i o medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon. Chcem tu v každom prípade povedať, že veľmi takto zužujeme okruh medzinárodných zmlúv, veľmi, ktoré by prichádzali do úvahy, pretože prakticky každá medzinárodná zmluva, ak aj sa zdá v prvom momente, ako je podpísaná, ratifikovaná, že nebude spôsobovať vo vnútroštátnom práve problémy, po niekoľkých rokoch prináša také ťažkosti, že musíme na to vnútroštátnym zákonodarstvom jednoducho reagovať.

    Ako príklad by som uviedol Európsky dohovor ľudských práv. My predsa nemôžeme povedať, je pravda, že na vykonanie európskeho dohovoru nie sú potrebné zákony. Ale realita je taká, že sú potrebné zákony, pretože narážame každý mesiac na nejaké ťažkosti a musíme prijímať vnútroštátne právo, ktoré nielenže približuje slovenský vnútroštátny poriadok k európskemu dohovoru, ale doslova vykonáva niektoré ustanovenia tohto dohovoru. Takže upozorňujem na riziká, ktoré sú obsiahnuté v článku 7, v novoformulovanom článku 7 ods. 5.

    Rovnako musím upozorniť hneď, aby nedochádzalo potom k nejakým zbytočným diskusiám, na problémy, ktoré vyvolá predĺženie lehoty policajného zadržania z 24 na 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch až na 72 hodín. Najmä chcem povedať, že je to Trestný zákon v § 62, ktorý hovorí, čo sú obzvlášť závažné úmyselné trestné činy. My jednoducho nemôžeme obsah ústavnej garancie, ak ju teraz používame v novoformulovanom článku 17 ods. 3, meniť v obyčajný zákon, pretože kedykoľvek môžeme obyčajnou väčšinou zmeniť Trestný zákon a vložiť tam akékoľvek obzvlášť závažné úmyselné trestné činy, čím budeme negatívne vplývať na ústavnú garanciu obsiahnutú v odseku 3. Čiže nie je možné používať také výrazy, ktoré sa môžu meniť kedykoľvek obyčajným zákonom. Upozorňujem na toto riziko.

    Ďalej nie je mi zrejmé, ako sa dostalo do tohto návrhu, že 72 hodín pri obzvlášť závažných úmyselných trestných činoch. Ak totiž zrátame lehotu pre vyšetrovateľa a prokurátora s lehotou pre sudcu, máme vlastne šesť dní. Žiadny medzinárodný predpis, žiadna medzinárodná zmluva nebude rešpektovať šesťdňovú lehotu policajného zadržania. Je tu predsa prípad Brogan a iní proti Veľkej Británii, kde Európsky súd pre ľudské práva rešpektoval len štyri dni. A to išlo o páchateľov závažnej teroristickej trestnej činnosti. Čiže nemožno podľa mňa absolútne súhlasiť s tým, že šesť dní bude lehota prijateľná pre inštitúcie, ktoré chránia ľudské práva na medzinárodnej úrovni. Upozorňujem na to, aby v druhom čítaní to bolo upravené.

    Bod 8, len tak zo zaujímavosti. Som rád, že sa tam dostali nové názvy, pokiaľ ide o hasičský a záchranný zbor, ale nechápem, prečo sme tam dali automaticky zamestnancov hasičských a záchranných zborov obcí a miest, pretože dnes vôbec nie je jasné, či zostanú tieto útvary na úrovni Bratislavy a Košíc, pretože sa prijíma osobitný zákon. Pravdepodobne všetko prejde pod štátnu správu. Bol by som preto opatrný, aby sme do ústavy zavádzali niečo, o čom ešte nie je skončená diskusia na úrovni profesijných skupín.

    Súhlasím s tým, že došlo k určitému obmedzeniu imunity poslancov Národnej rady. Na druhej strane mi nie je celkom zrejmé, prečo v novoformulovanom článku 78 sa zavádza občianskoprávna zodpovednosť poslanca za výroky, ktoré prednesie v orgánoch Národnej rady. Ak si porovnáme občianskoprávnu zodpovednosť s trestnoprávnou zodpovednosťou za ohováranie, som presvedčený, že občianskoprávna zodpovednosť je podstatne prísnejšia ako trestnoprávna, najmä pokiaľ ide o mieru zásahu. Povedzme výšku odškodnenia, pretože na základe trestu, ktorý je uložený v trestnom konaní, nemôžeme tak zasiahnuť proti tomu, kto porušil povedzme slobodu prejavu alebo by sa správal tak, že by niekoho osočoval, ako môžeme dnes zasiahnuť Trestným zákonom. Je to preto nevyvážené. Buď teda poďme rovno aj na trestnoprávnu zodpovednosť za ohováranie, aj za občianskoprávnu zodpovednosť, alebo teda nedávajme nič. Ani občianskoprávnu, ani trestnoprávnu zodpovednosť.

    Rovnako nie celkom sa dá súhlasiť s novou dikciou, že poslanec má imunitu len počas funkčného obdobia a že imunitu stráca okamžite po skončení tohto obdobia. Uvedomme si, že len čo by bol niekto chránený imunitou pred trestným stíhaním počas troj- alebo štvorročného obdobia a vedel by, že trestné stíhanie začne okamžite po tom, ako skončí jeho poslanecký mandát, môže robiť všetko pre to, aby maril trestné stíhanie. Jednoducho nepovažujem to za správny inštitút. Ak chceme obmedziť poslaneckú imunitu, poďme radšej na to tak, že povieme trebárs, že ak je poslanec zadržaný, pristihnutý pri trestnom čine. Ak jednoducho poslanec, ktorý spácha závažný dopravný priestupok, nejakú autohaváriu, má v krvi nejaký stupeň alkoholu, je pristihnutý pri tomto trestnom čine, ja nevidím žiadny dôvod, prečo by Národná rada tu mala robiť nejaké cirkusy okolo zbavovania poslaneckej imunity. Ale takto dávať priestor na ovplyvňovanie orgánov činných v trestnom konaní zo strany ústavných činiteľov, ktorí sa budú obávať trestného postihu, vidím v tom určitú mieru rizika.

    Rovnako by som chcel upozorniť na riziká, ktoré prináša bod 60, a to je novoformulovaný článok 127 ohľadne podávania sťažností na Ústavný súd zo strany fyzických alebo právnických osôb. Najmä kladiem otázku predkladateľom, či si uvedomujú dôsledky zrušovania právoplatných súdnych rozhodnutí na základe nálezov Ústavného súdu a najmä či si uvedomujú, že Ústavný súd bude inštitúcia, ktorá bude musieť ísť do merita veci. Ako príklad uvediem. Ak niekto bude namietať, že konanie nebolo spravodlivé, napríklad že účastník konania nemal rovnosť zbraní k dispozícii, že účastník konania nemohol predložiť niektoré dôkazy, Ústavný súd bude musieť ísť do hodnotenia dôkazu vykonaného vo všeobecnom súdnictve, či až takto ďaleko sme chceli ísť, pokiaľ ide o vzťah ústavného súdnictva a všeobecného súdnictva. Mne sa to pozdáva, len sa pýtam, či máme tieto veci vykonzultované aj so súdnictvom, či vieme, či až takto ďaleko môžeme do toho vstupovať.

    Ďalej bol by som rád, keby sa vyjadrili predkladatelia aj k myšlienke, že by Ústavný súd nielen konštatoval, prípadne zrušoval rozhodnutie alebo prikazoval, ale že by súčasne mohol rozhodnúť aj o spravodlivom finančnom zadosťučinení, ako je to v prípade európskeho súdu. Máme predsa veľa prípadov, kde Ústavný súd konštatuje, že došlo k prieťahom, ale nemá možnosť tomuto človeku pomôcť. Takže uvažujme o takejto právnej úprave.

    Ďalej nie sú dostatočné argumenty na rozšírenie sudcov Ústavného súdu. Jednoducho, to je príliš vágne, tie veci, o ktoré sme rozšírili pôsobnosť Ústavného súdu, nie sú také komplikované, nebudú také časté, aby to odôvodňovalo nárast počtu sudcov na 13.

    Ďalej, samozrejme, mám veľké výhrady k zostaveniu Súdnej rady Slovenskej republiky. Tu sa musím prikloniť k názoru predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Domnievam sa, že ak si máme zriadiť tento orgán, musí v tomto orgáne mať väčšinu skupina sudcov, preto podporím každý pozmeňujúci návrh, ktorý bude v tomto duchu smerovať k posilneniu postavenia sudcov v tomto orgáne.

    Tu by som rád pripomenul, že ústavu nemôžeme zostavovať a robiť zmeny ústavy na základe ústupkov voči jednotlivým politickým stranám. Jednoducho to nejde tak, že si minister spravodlivosti postaví hlavu a teraz ako rukojemníkov drží svojich poslancov, povedzme za KDH, a povedia, tak mi nepodporíme ústavu, keď to nebude takto. Ak zakladáme súdny orgán, Súdnu radu Slovenskej republiky, musí mať právo rozhodovať o všetkých personálnych otázkach vrátane vymenovania a odvolávania predsedov súdov. Polovičaté riešenia podľa mňa nemajú žiadny význam.

    Toto isté treba povedať aj pokiaľ ide o ombudsmana. Prosím vás, prečítajme si všetci veľmi pozorne, aké právomoci dávame ombudsmanovi. V podstate žiadne. Robíme z toho akýsi fiktívny orgán, ktorý bude síce mať možno krásny úrad, niekoľko pekných limuzín a to tak asi bude všetko, o čom bude rozhodovať. My tie právomoci, ktoré teraz má ombudsman v ústave, môžeme pokojne dať generálnemu prokurátorovi, môžeme dať všeobecnému súdu a s tými návrhmi sa môžu obrátiť na Ústavný súd Slovenskej republiky. Ak máme mať ombudsmana, urobme takého ombudsmana, ktorý bude mať právo vstupovať do začatých konaní, ktorý bude mať právo dávať návrhy na začatie konania, aby to bol ombudsman, ktorý bude mať štruktúry po celom území Slovenskej republiky. Vtedy je ombudsman dobrý. Ale nerobme ombudsmana jednoducho len pre formu, jednoducho len preto, aby sme zase niekomu ustúpili, len aby sme potrebovali nejaké hlasy na prijatie Ústavy Slovenskej republiky.

    Pochopiteľne, zásadne nesúhlasím a ani nebudem podporovať takú úpravu, ktorá znamená likvidáciu predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu. Buďme úprimní a povedzme si to, ak prejde táto zmena, ktorá je navrhovaná, okamžite bude odvolaný predseda Najvyššieho súdu. Nie je to správne. Podľa mňa by tam malo byť prechodné ustanovenie, ktoré zabezpečí, že predseda aj podpredseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zostanú vo funkciách až dovtedy, kým neuplynie ich funkčné obdobie, a potom môžeme podľa nového spôsobu ustanovovať sudcov, teda funkcionárov Najvyššieho súdu.

    Na záver, posledná poznámka, chcem povedať, keďže ideme formou týchto ústupkov voči jednotlivým politickým stranám, ktoré tvoria vládnu koalíciu, bude z toho možno riešenie, ktoré nebude vyhovovať nikomu. Aj preto opätovne spomínam a pripomínam, že ústava sa vymyká z bežného rámca komunikácie medzi väčšinou a menšinou. Ústava je čosi, čo tvorí súčasť národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky. Preto by tu mala byť väčšia miera komunikácie medzi väčšinou a menšinou a na prijatí ústavy by sa mala vždy zúčastňovať aj menšina. Ak nie celá, aspoň časť menšiny. Ak dopadne hlasovanie o ústave tak, že za ústavu bude hlasovať, za zmenu bude hlasovať len aktuálna ústavná väčšina, teda 90 poslancov, a celá opozícia bude striktne proti alebo sa zdrží hlasovania, táto novelizácia bude absolútne nestabilná a pri prvej príležitosti dôjde k zmene. Takže ja by som privítal, keby sa využili rokovania ďalej, aby sa hľadala aspoň čiastočná podpora poslancov opozície, lebo len vtedy táto ústava bude stabilná. Nehrajme sa tu na to, že máme 90 poslancov, alebo 91, tak si môžeme s Ústavou Slovenskej republiky urobiť čokoľvek. To nie je tak. Ústava sa týka všetkých, a nie iba väčšiny. Týka sa v danom prípade aj menšiny.

    Pokiaľ bude prebiehať konštruktívna diskusia o pripomienkach, ktoré som naznačil, tak, pochopiteľne, aj ja som pripravený vstupovať do tejto diskusie, dávať pozmeňujúce návrhy. Ale v takejto podobe, ako je ústava predložená, je pre mňa ako pre osobu neprijateľná, hoci si uvedomujem, že som nezávislý poslanec, nemám poslanecký klub za sebou, ale hovorím to sám za seba, v tejto polohe nemôžem ústavu podporiť. Ak tá konštruktívna diskusia prebehne a budú podávané pozmeňujúce návrhy, tak veľmi rád sa zúčastním na prijatí tejto novelizácie.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlásia traja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Ja som si s veľkým záujmom vypočula vystúpenie pána poslanca Fica. S viacerými súhlasím. To nie je formálne, pretože ja som ich už v relácii Twist v dueli s pánom poslancom Oroszom uviedla aj viaceré zargumentovala. Navyše mám ešte viaceré pripomienky, pre ktoré nie je čas vo faktickej poznámke, ale vo faktickej poznámke je čas na jedno: Ak si predkladatelia dobre vypočuli tieto pripomienky, ak si pán poslanec Orosz poznačil v našom dueli pripomienky, ktoré som tiež uvádzala, a ak sa nad nimi zamyslia, tak musia povedať, že táto ústava je pramizerne pripravená a pripomienky majú skutočne reálne argumenty a sú v takej polohe, že ozaj treba o nich zvažovať.

    A pokiaľ ide o vzťah opozície a koalície. Uvedomte si, že ústava, to nie je len dielo pre vládnu koalíciu. Ústava má byť vyjadrením aj opozície, aj koalície. A ja som veľmi hrdá, že v roku 1992, keď som v Slovenskej národnej rade predkladala ústavu, že tá ústava bola kompromisom. A kompromisom medzi opozíciou a koalíciou, pretože v tom čase vláda nemala hlasy ani na zákon, nemala ich ani 76. A terajšia ústava bola zahraničím charakterizovaná ako moderná, demokratická a vyhovujúca.

  • Je mi ľúto, že tu nie je ten, ku ktorému chcem hovoriť, pretože to je faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Fica. Škoda, že odišiel, ale aj napriek tomu chcel by som pripomenúť len jednu skutočnosť v tejto súvislosti, a to je fakt, že pred niekoľkými dňami som sa zúčastnil v delegácii Národnej rady návštevy Holandského kráľovstva, holandského parlamentu, a keď sme rokovali s úradujúcim predsedom holandského parlamentu pánom prof. Jürgensom, ktorý je svetovou veličinou v oblasti ústavného práva, tak prejavil absolútne zdesenie, že sme mali na prípravu prvého čítania návrhu zmeny ústavy v podstate niekoľko hodín. To, že to bolo dopredu avizované, že rôzne varianty kolovali a že sme ich pokútne dostávali od novinárov, to som ani tam nechcel hovoriť. Ale skutočne je fakt, že na taký vážny zásah do ústavy, aký sa chystá, treba mať naozaj dostatok času, konzultácií aj s odbornou verejnosťou a potom, aby to malo určitú kvalitu. Ak si myslíme, že toto je dôstojná atmosféra na prerokúvanie zmeny ústavy, tak to je v podstate urážka toho, čo pre mňa ústava znamená, lebo to je posvätný chrám a parlament by mal byť taký istý. Všimnite si poslancov vládnej koalície, ako počúvajú aj toto moje vystúpenie, napríklad.

    Ďalej by som chcel ešte upozorniť, že ak by malo byť prioritou v tejto novele ústavy to, čo je nevyhnutné na vstup do Európskej únie, budem prvý v našom poslaneckom klube, aby som to presadil. Žiaľ, nevidím tam niektoré veci, ktoré by tam mali byť, ako je napríklad otázka záväznosti jurisdikcie Medzinárodného súdu vo vzťahu k slovenským rozhodnutiam justičných orgánov, ako je otázka napríklad pokusu o deštrukciu politického ovplyvňovania súdov.

    Takže len toľko na margo vystúpenia neprítomného pána poslanca.

  • Vážený pán predsedajúci, chcem reagovať na pána poslanca Fica, ktorý medzičasom odišiel.

    Chcem pripomenúť, že ústava nie je len národnoštátnym záujmom. Ústava obsahuje predovšetkým normy hodnotové, mravné, etické princípy fungovania politického systému a občianskej spoločnosti. To je najširší základ, na ktorom sa musí zhodnúť. Sú to normy nesamovykonateľné, na väčšinu z nich je potrebné vydať zákon. Ale chcem povedať, že tu bol alebo presadzuje sa špecificky úzky politický záujem istej skupiny ľudí, ktorá neprihliada na všeobecné normy, mravné, etické a hodnotové, ale na svoje záujmy a k tomu ešte porušuje § 72, pán predsedajúci, rokovacieho poriadku, lebo 15-dňová lehota na prerokovanie tohto ústavného zákona od jeho doručenia poslancom nebola dodržaná. 30. bola doručená teda ústavná norma alebo návrh novely ústavy a 13. sa začala prerokúvať.

    Ide, zdôrazňujem a tu chcem nadviazať na pána poslanca Fica, že rozširovanie Ústavného súdu je číry nezmysel a mám taký dojem, že sa tam už vidia v kreslách aj obidvaja predkladatelia, pretože sú aj väčšie štáty, ktoré majú ešte menej ústavných sudcov ako Slovenská republika. My máme rozsiahly všeobecný Najvyšší súd, ktorý problémy, ktoré by spočívali aj s implementáciou noriem Európskej únie do súčasného právneho poriadku, je schopný riešiť tieto problémy aj všeobecný súd. Nie je potrebné rozširovať v nijakom prípade Ústavný súd, aby tam sedeli dvaja-traja ďalší ľudia...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, všetci poslanci písomne prihlásení do rozpravy vystúpili. Pýtam sa preto, či sa do rozpravy niekto z pánov poslancov hlási ústne. Pán poslanec Tatár, pán poslanec Zajac, pán poslanec Weiss. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    O možnosť vystúpiť v rozprave požiadal pán podpredseda vlády Fogaš.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán podpredseda,

    ctené poslankyne,

    vážení poslanci,

    diskusia o ústave v každej krajine je mimoriadne dôležitou témou rokovania parlamentov. Nepochybne je to téma, ktorá má predurčiť ďalší vývoj krajiny. A písanie ústavy a rokovanie o ústave je tiež často diskusiou nielen o tom, ako formálnoprávne sú upravené jednotlivé inštitúty, ale je to často aj súboj o charakter moci v štáte, v krajine, o tom, aké pravidlá si zvolíme pre svoju budúcnosť.

    Senegalské príslovie, už som ho tu, myslím, raz spomínal, hovorí, že "keď nevieš, kam kráčaš, obzri sa, odkiaľ prichádzaš". Vždy, keď pracujeme na nóvach nášho právneho poriadku, by sme nemali zabudnúť na svoje vlastné tradície, na svoj vlastný vývoj aj na určitú potrebu vývoja, pretože inak sa nedajú zrodiť veľké veci a veľké myšlienky.

    Slovenská republika v čase, keď bola prijímaná ústava, bola v období začiatkov budovania vlastných mechanizmov štátu. Treba povedať, že v tom období existovalo 8 návrhov ústav, z ktorých mnohé predpokladali úplne iné mechanizmy riadenia štátu, než sa nakoniec dostali do ústavy. Od kancelárskeho princípu až po prezidentský režim. A z druhej strany, by som povedal, až po kolektívne vedenie krajiny. Napriek tomu, že tieto diskusie prebiehali veľmi otvorene, dokonca o ústave sa verejne diskutovalo, napriek tomu ústava bola prijatá v relatívne krátkom čase, v politicky vypätom prostredí, v období, keď kompromisy sa museli hľadať takpovediac na pochode. Ústava vznikala v čase existencie federácie, a teda musela rátať aj s tým, že Slovenská republika nemá takpovediac v rukách celú štátnu moc.

    Treba, samozrejme, povedať, že ústava, tak ako to tu už odznelo, garantovala, stala sa zárukou ďalšieho demokratického vývoja v krajine. Myslím si, že ústava pred nás predostrela tri odkazy a k nim sa treba vždy vracať, keď novelizujeme ústavu, keď hľadáme podporu nových prvkov v demokratickom vývoji našej krajiny. Ten prvý odkaz je: My, občania Slovenskej republiky, naša identita, naša súdržnosť, svornosť, budovanie vlastného slovenského štátu. To je odkaz, ktorý nás zaväzuje k tomu, aby sme pri akýchkoľvek zmenách Ústavy Slovenskej republiky uvažovali nad tým, či ústrojenstvo, ktorým sa štát riadi, je dostatočne blízke občanovi, dostatočne zrozumiteľné občanovi a či toto ústrojenstvo je aj dostatočne efektívne.

    Tá druhá výzva, ktorú možno oprieť o vznik Slovenskej republiky, a teda aj tvorbu ústavy, je otvorenosť a tolerancia. Teda my a širší svet, my a tí iní, my a naši krajania vo svete, my a cudzinci, ľudia z iných štruktúr, mám na mysli teraz vieru, rasu a podobne. Aj tu si treba povedať, že svornosť nie je našou veľkou vlastnosťou a rovnako ani otvorenosť a tolerancia nesprevádzala vždy náš politický či ústavný vývoj. Dokonca si myslím, že sme v určitom období skĺzavali k určitému velikášstvu na jednej strane a sebapodceňovaniu na strane druhej. Neistota a obava pred veľkým svetom a vôbec pred svetom sa prejavovala vyčerpávajúcim kolísaním medzi pocitmi malosti a bezvýznamnosti a na druhej strane velikášstvom. Myslím, že ústava mala byť krokom k tomu, aby sa prekonal provincionalizmus, ktorý sa prejavoval tiež ľahostajnosťou k vlastnému národu, k vlastnej krajine, k vlastným občianskym demokratickým princípom. Zdá sa, že je potrebné aj pri takej rozsiahlej zmene ústavy práve túto skutočnosť pripomenúť.

    Konečne poslednou výzvou prijatia ústavy bola výzva týkajúca sa mravnosti práva a jeho dodržiavania. My a naše dnešné spôsoby, tak by som nazval túto výzvu, ktorá nepochybne z ústavy mala pre nás vyplynúť. Totiž v období transformácie spoločenských vzťahov sme často žili v ilúziách, a myslím si, že aj teraz to tak je, že táto transformácia je iba technická úloha, na ktorú stačí niekoľko rýchlych dômyselných makroekonomických operácií, takpovediac možno niekoľko šikovných grífov. V tomto povážlivo zúženom poňatí transformácie nebolo často miesta pre zvrchovanú autoritu práva pod sankciou morálneho tlaku pre občiansku spoločnosť a často sa hľadali zjednodušené a krajné riešenia na to, aby sme prekonali určité vývojové obdobia. Myslím si, že tieto tri výzvy sú aktuálne i dnes.

    Rozsah navrhovaných zmien Ústavy Slovenskej republiky sa dotýka niekoľkých bodov Achillovej päty nášho budúceho ďalšieho vývoja. Predovšetkým s ohľadom na potrebu otvorenia sa svetu, ale aj s ohľadom na potrebu modernejšieho usporiadania vzájomných vzťahov v štruktúrach moci.

    Obsah navrhovanej novely svedčí o tom, že autori si kladú veľké a ušľachtilé ciele. Rozsah zmien svedčí o tom, že ide o pokus o stabilizáciu ústavného systému Slovenskej republiky, lebo asi ťažko možno súhlasiť s tým, čo tu bolo vyslovené, že po ďalších voľbách budú ďalšie zmeny a po nich ešte ďalšie. To by sme len ukázali, že záujem na budovaní demokratických princípov Slovenskej republiky je podriadený rýdzo politickým cieľom. Treba povedať, že navrhované zmeny sú prínosom pre ďalší ústavný vývoj. A súčasné obdobie i prerokúvanie samotnej ústavy je dobrou príležitosťou na to, aby sa viedla na širokej báze založená diskusia. Ja som presvedčený, že schválenie tohto textu do druhého čítania takýto priestor vytvára.

    Áno, je to tak, Ústava Slovenskej republiky bola prijímaná i za súčinnosti vtedajšej opozície, ale je tiež pravda, že sme si kadečo museli "odskákať". Rôzny krik, hromobitie, často odmietanie i návrhov či zmien, dokonca k niektorým zmenám došlo priamo na rokovaní Národnej rady. Bol by som rád, aby pri diskusiách o predloženom návrhu novely ústavy sa takéto skutočnosti neopakovali, ale aby sa pozorne vzájomne obidve strany počúvali, hľadali také východiská, ktoré budú znamenať stabilitu nášho ústavného systému. Samozrejme, že nie so všetkými úpravami, tak ako sú napísané, je možné bezvýhradne súhlasiť. Ale k tomu azda slúži legislatívny proces, do ktorého práve teraz vstupujeme, aby sa tlmočili pozmeňujúce návrhy, výhrady či nové posolstvá. Som presvedčený, že diskusia o ústave bude smerovať k tomu, aby sme tak trochu videli cez vlastný horizont.

    Snahou tohto parlamentu a snahou vlády Slovenskej republiky určite je prispieť k tomu, aby taká mladá krajina, ako Slovensko je, si naďalej budovala imidž demokratického štátu, ktorý chce byť súčasťou obrovského civilizačného pohybu, ktorý Európa v súčasnom období zažíva. Chcem vyjadriť presvedčenie, že predkladatelia zaujmú konštruktívny prístup k prípadným pripomienkam, ktoré môžu vzniknúť po rokovaní Legislatívnej rady či vlády.

    Chcem vás, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, tak trochu vyzvať k tomu, ak dovolíte, aby sme mali na mysli, že otvorenosť a tolerancia je súčasťou demokratického vývoja a že v rámci nej je možné hľadať východiská, ktoré budú smerovať k tomu, že konečne budeme môcť povedať, že ide o krajinu so stabilizovaným politickým a ústavným režimom.

    V mene vlády Slovenskej republiky chcem vyjadriť presvedčenie, že práve predložený návrh zmien ústavy nám na hľadanie alebo napĺňanie tejto výzvy vytvára dostatočný priestor.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády.

    S faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem.

    Dovoľte mi, aby som nadviazala na vystúpenie pána podpredsedu vlády, ktorý uviedol, že predložený návrh ústavy odstraňuje Achillove päty nášho vývoja.

    Pán podpredseda, nie som o tom presvedčená a za svoju bývalú funkciu, ešte myslím ministerku spravodlivosti, chcem povedať, že tento návrh vôbec neodstraňuje Achillovu pätu tohto rezortu. Dlhé roky sa uvádzalo, že súčasná ústava má nešťastnú formuláciu v tom smere, že nedáva možnosť vzniku funkcií vyšších súdnych úradníkov a že česká ústava si to už uvedomila a formulovala inak. Túto podľa mňa skutočne Achillovu pätu si nový návrh vôbec nevšíma. Takže chcem povedať, nerobí novú formuláciu, aby sa to umožnilo. A že by boli takým prínosom nové zmeny, tak to by som hlavne v oblasti justície, znovu zo svojho postavenia exministerky spravodlivosti, konštatovala a ja by som veľmi rada videla, aby túto časť hlavne, ak nie aj ďalšie, prerokovala Benátska komisia, čo už bolo navrhované, pretože ja som viackrát bola na rokovaní a určité legislatívne návrhy som rokovala s Benátskou komisiou. Neviem, prečo tento tím, ktorý pripravoval ústavu, a už boli signály, že s niektorými časťami nie je spokojnosť, nie je to v súlade s trendmi, nie je to s prehĺbením nazávislosti napríklad súdnictva, prečo sa neobrátil na Benátsku komisiu. Strácame čas, pretože tam sú odborníci.

  • Pán podpredseda vlády chce odpovedať na faktickú poznámku pani poslankyni Tóthovej.

  • Ďakujem za slovo.

    Pani poslankyňa, myslím si, že ste veľmi nesprávne interpretovali to, čo som povedal. Hádam aj vy veľmi dobre viete, že v Ústave Slovenskej republiky je niekoľko problémov, ktoré takpovediac ani nebolo možné v čase, keď ústava vznikala, vyriešiť. Ak sa dotýkate justície, jedným z nich je voľba sudcov na 4 roky, ktorá nám je vyčítaná absolútne vo všetkých správach a je vyčítaná samotnými sudcami. Každý hľadá určitú možnosť nájsť priestor na to, aby sme tento nedostatok odstránili. Ak som hovoril o budúcich Achillových pätách, tak som hovoril napríklad o odstránení tohto nedostatku, ktorý sa, žiaľ, dostal do Ústavy Slovenskej republiky počas rokovania Národnej rady. Žiaľ, na váš návrh. A podľa mňa v rozpore s rokovacím poriadkom.

    Rovnako si myslím, že ústava ani nemohla a to úplne objektívne, súc jeden z autorov toho textu, hovorím, že ani nemohla anticipovať vývoj tak, aby sa širšie medzinárodnoprávne kontúry mohli dostať do samotnej ústavy. Myslím, že pán poslanec Brňák alebo niekto vo faktickej poznámke už reagoval na to, či ten text je dobrý alebo zlý.

    Ak hovoríme o otvorenosti, tolerancii, súdržnosti, tak myslím si, že je čas, aby sme hovorili o tom, ako môžeme upraviť veci tak, aby sme sa stali súčasťou, opakujem, civilizačného pohybu v súčasnom období a nezostali krajinou, ktorá nebude schopná uchrániť vlastnú kultúru, ale nebude schopná ani kvôli opatreniam, ktoré má prijaté vo svojom zákonodarstve, prekročiť svoj vlastný tieň. O tomto som hovoril, a nie o Achillových pätách nejakej minulosti. Mne ide o budúcnosť v tejto chvíli a opakujem, je tu predložený text, ktorý je hodný diskusie v tomto parlamente.

    To je všetko, čo považujem v úvode za potrebné povedať.

    Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    rád by som povedal, že možno je to väčšine, možno je to menšine takto zrejmé: Prijímanie ústavy je istou slávnosťou aj pre ústavodarný zbor. V tejto súvislosti by som rád pripomenul aj občiansky rozmer ústavy, jej jasný vzťah k vlastenectvu, k hrdosti na svoj štát. A jednoducho sa to dá vidieť aj na tých obdobiach, keď samotná ústava nebola dodržiavaná verejnými činiteľmi. Pritom paradoxne to bolo obdobie, keď ústava, tak ako je dnes platná, bola v mnohých veciach kritizovaná, vlastne zvyšovala pojem a povedomie ústavnosti. Ale aby okrem ústavy ako textu mohla existovať aj ústavnosť v praxi, aby boli zákony rešpektované, aby ten spoločenský kapitál, ktorý je v dobrých zákonoch, ak sú dobre rešpektované, dobre napĺňané, mohol byť využitý, tak to predpokladá akési "predporozumenie". Jednoducho, že verejnosť, teda nielen tí, ktorí ústavu ideme doplňovať, prijímať, ale aj celý štát, celý národ, každý občan, všetci ľudia jednoducho budú rátať s tým, že toto je zákon, ktorý chcú dodržiavať. Z tohto hľadiska naozaj prijímanie ústavy je slávnosť.

    Pojem ústavnosti sa vyvíja pomaly. My jednoducho 10 alebo o niečo viac rokov budujeme demokratický právny štát. Na jednej strane je to otázka práva, na druhej strane je to otázka prechodu na trhovú ekonomiku. Tieto veci by mali byť aj v ústave vyvážené a ako je všeobecne jasné, tak jednoducho vývoj ústavnosti, celé porozumenie verejnosti môže trvať niekedy aj generácie, kým sa celý štát a celá verejnosť bude takto aj správať. Dôležité je pripomenúť, že ústavnosť je vtedy, ak sa naozaj aj uplatňuje. V tejto súvislosti napríklad predpoklad, že ústava je predpokladom ústavnosti a ústavnosť môže existovať len vtedy, keď je ústavné správanie zakotvené v aktívnych postojoch občanov, o to viac platí aj pre ústavných činiteľov a pre spoločenské a politické elity.

    Aj keď sme v ústave z roku 1992 mali zakotvené viaceré všeobecné práva alebo všeobecné povinnosti, ktoré by mali byť vyvážené, tak až v poslednom období začíname uplatňovať niektoré odkazy ústavy. Iba tento rok bol prijatý zákon o informáciách, hoci ústava toto právo umožňovala. Chcem poukázať na viacero ďalších, nebudem ich všetky vymenúvať, ktoré ústava predpokladá, ale nie sú zakotvené. Napríklad včera sme rokovali o ústavnom práve pri inštitúte vyvlastnenia. Pôvodný vlastník má právo na náhradu, ale nie je na to žiaden vykonávací predpis a dúfajme, že ešte v tomto volebnom období bude možné toto právo vykonať, ako aj ďalšie, ktoré nebudem uvádzať.

    Z vecí, ktoré navrhovaná novela ústavy rieši, sa chcem krátko dotknúť imunity. Myslím si, že by sme mohli ísť ešte ďalej, ale nie som si istý, či bude na to konsenzus. Povedzme, ako je to v Nemecku. Aby v trestných veciach sa súhlas parlamentu vzťahoval len na zadržanie alebo väzbu a aby v trestných veciach aj poslanci Národnej rady podliehali normálnemu režimu ako ostatní občania. Myslím si, že na tých príkladoch, ktoré som uviedol, a v tej rovnováhe by bolo dobré, keby sme sa ďalej pokúšali nielen v tejto novele, ktorá to robí, ale aj v ďalších zákonoch a v praxi napĺňať to, že ústava má chrániť aj občana pred štátom. Štát prvý by mal, teda štátni reprezentanti, dodržiavať ústavu.

    Čo sa týka zastávaných hodnôt, ktoré vlastne ako spoločná dohoda na základe všetkých demokratických princípov sú základom ústavy, chcel by som pripomenúť to, čomu sa teraz nejdeme venovať, ale stojí to za zmienku pri tejto príležitosti, a to je problém preambuly ústavy. Dovtedy, kým sa nevyrieši, jednoducho zostáva otvorený a všetky jeho nedostatky sú viac smerované do minulosti ako do vízie budúcnosti Slovenska. Čo sa týka zase národností, sú tam nedostatky, bude sa treba niekedy k tomu vrátiť.

    Čo by som však chcel zvlášť zdôrazniť mimo vecí, ktoré máme teraz pred sebou a ktoré sú vykonzultované a ktoré bude treba podporiť, je rozmer nie demokratického právneho štátu, ale rozmer premeny spoločnosti na spoločnosť s trhovou ekonomikou. Ústava predpokladá, že je to sociálne a ekologicky orientovaná trhová ekonomika, ale ďalšie inštitúty, ktoré majú vyvážene strážiť prosperitu, životnú úroveň, blahobyt občanov, jednoducho ešte naša ústava neobsahuje. Máme v ústave definovanú emisnú banku a v zákone, v obyčajnom zákone o Národnej banke je zmienka, že táto je nezávislá, ale tá úplná nezávislosť Národnej banky by jasne mala vyplývať z ústavy.

    Keď som hovoril, že prijímanie ústavy je slávnosť a že to považujem za výnimočnú príležitosť, tak osobne som veľmi rád, že už som mohol zasiahnuť do tvorby ústavy v tých prvých rokoch 1990 - 1992, a musím povedať, že v ekonomickej oblasti napríklad existencia štátnej ochrany hospodárskej súťaže, čiže existencia Protimonopolného úradu, že to bolo niečo, na čom som mal tú česť sa podieľať.

    Čo tam ešte chýba, je veľmi jasne definovaný fakt, že štát by mal mať nejakú povinnosť, verejné orgány by mali mať nejakú povinnosť brániť krajinu pred inflačnými tendenciami. Jednoducho ak je dobrý zákon, spoločenský kapitál, keď používame slovo kapitál, tak aj v ekonomickej oblasti by sme to mali v budúcnosti dotvoriť. Poviem veľmi jednoduchý príklad. Teraz je pred nami hlasovanie o takej dôležitej veci, ako je zvyšovanie dôchodkov, a namiesto toho, aby sme sa riadili len po prvé racionálnymi krokmi, po druhé nejakými zákonmi, tak je tu jednoducho licitácia, ako keby sa hodnoty, peniaze, zdroje dali získavať uzneseniami, hlasovaním. Nie je to možné. Jednoducho ústava by mala obsahovať nejakú povinnosť štátu brániť inflačným tendenciám. Inak jednoducho v pojme ústavnosti v správaní spoločnosti nebude jasne definovaná z ekonomického hľadiska účasť občanov na tvorbe a na užití statkov a nebudú jasné racionálne a transparentné modely rozhodovania.

    Na záver by som rád zopakoval, že ústavnosť naozaj platí len vtedy, keď žije vo vedomí ľudí a keď sa napĺňa. A keďže tento proces prijímania ústavy teraz oficiálne začína na pôde parlamentu, tak by som sa rád vrátil k tomu, s čím som začal. Bolo by dobré, keby tento proces bol skutočne verejnou slávnosťou právneho štátu, aby výchova k ústavnosti, ktorá, tak ako o tom píše Peter Zajac, sa týka generácií, aby sa dostala v tomto procese do pozornosti verejnosti a aby ľudia aj poznali základy práva nášho štátu. Aby sme sa ním všetci riadili a aby bola dostatočná verejná kontrola.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Keltošová s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán poslanec Tatár,

    nezvyknem si brávať slovo pri takejto príležitosti, ale nedá mi, aby som nevyslovila svoje počudovanie, ako jedným dychom sa chválite zákonom o slobodnom prístupe k informáciám a na druhej strane vám prekáža, že sa vedie rozprava, rozprava na pôde parlamentu o dôchodkoch. Nebola by som reagovala na vás, ale myslím si, že popierate svoje prvé tvrdenie tým svojím druhým tvrdením. A takisto sa mi celkom nepozdáva v tejto súvislosti, ak hovoríte o poslancoch ako nenormálnych občanoch, ak robíte rozdiely medzi tzv. normálnymi občanmi, z toho mi vychádza, že my sme nenormálni občania. Myslím si, že váš prejav bol zmesou rôznych náhodilých myšlienok. A ak chcete naozaj urobiť slávnosť prijímania ústavy, mali ste sa na to lepšie pripraviť.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som privítal na balkóne Národnej rady Slovenskej republiky žiakov zo Základnej školy z Bátorových Kosíh. Buďte srdečne vítaní. Prišli si obzrieť budúce svoje pôsobisko. Všetko dobré.

  • Pán poslanec Tatár ešte chce reagovať na vystúpenie pani poslankyne Keltošovej.

    Nech sa páči.

  • Rád by som reagoval, pretože je to veľmi jednoduché. Nabádaním, aby sme brali prijímanie ústavy ako oslavu a zároveň veľký akt výchovy k ústavnosti, tak som sa vôbec nezmienil o normálnosti alebo nenormálnosti kohokoľvek. Takže si myslím, že bolo veľmi nemiestne takto reagovať. Čo sa týka otvorenosti diskusie, a to sa týka aj otvorenosti diskusie o sociálnych otázkach, tak si myslím, že je to nanajvýš potrebné. Akurát som si dovolil upozorniť na to, že aj ústava by mala predvídať v rámci trhového hospodárstva nejaké racionálne mechanizmy, ktoré by v prípade ich neexistencie alebo, nebodaj, zneužívania mohli ohroziť prosperitu celej krajiny.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zajac, nech sa páči, ako ďalší v poradí prihlásený do rozpravy.

    Prosil by som všetkých pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa sem dostavili, budeme ešte pred obedňajšou prestávkou hlasovať o prerokovaných návrhoch.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    nechcem tu hovoriť o jednotlivých otázkach tejto novely ústavy, napokon bude tu ešte príležitosť v druhom čítaní. Chcem sa však zmieniť o niečom, o čom mám troška pocit, že bolo možno trochu menej rečí práve pri tomto prvom čítaní, a to je otázka prepojenia, vzájomného prepojenia ústavy a ústavnosti. Je možná ústavnosť aj bez ústavy, ale nie je možná normálna demokratická ústava bez ústavnosti. Ústavnosť neznamená nič iné iba praktickú potrebu ľudí usporiadať si veci vo svojom štáte tak, aby sa mohli správať podľa istých dobrých pravidiel a aby tie pravidlá boli naozaj dobré. V tom si myslím, že spočíva skĺbenie ústavnosti a ústavy.

    Keď sme v roku 1992 komentovali prijaté znenie Ústavy Slovenskej republiky, poukazovali sme na množstvo rozporov, ktoré obsahovala. Ja som veľmi hrdý na to, že práve to obdobie do roku 1998 ukázalo, ukázalo to v praxi, ukázalo to skutočne v tom, čo by som nazval duchom ústavnosti občanov. Teda v rokoch 1992 až 1998 občania ukázali, že oni si želajú také zmeny ústavy, ktoré by vyhovovali tomu duchu ústavnosti, ako ho pociťovala veľká väčšina občanov Slovenskej republiky. Teda dovolím si povedať, že dnes pripravovaná novela ústavy predovšetkým zodpovedá tejto vôli občanov. Tejto ústavnej vôli občanov alebo vôli občanov po duchu ústavnosti tak, ako ho ukázala prax.

    Ja viem, že tieto zmeny novely, ktoré sa teraz pripravujú, neobsiahli všetky potrebné zmeny. Keby sme mali hovoriť o všetkých potrebných zmenách, museli by sme hovoriť naozaj o novej ústave, tak ako o nej hovorila skupina ústavných právnikov od roku 1992 - 1998. Myslím tú skupinu právnikov, ako bol Dr. Trimaj, Dr. Hollender, Dr. Valko, Dr. Kresák, Dr. Šimko a ďalší. A naozaj, naozaj tou zmenou, ktorá by bola zmenou možno najlepšou až optimálnou, by bolo prijatie novej ústavy. Ak však na to nie je taká všeobecná politická zhoda, ak teda ústavnosť, ak duch ústavnosti zatiaľ ešte nemá takú váhu, a zrejme ju nemá, aby sme mohli prijať novú ústavu, je dobré, že prijímame tie zmeny ústavy, o ktorých už samotná prax, teda ústavnosť v praxi, o ktorej už samotná prax ukázala a dokázala, že sú nevyhnutné na to, aby ústavnosť u nás v praxi fungovala naozaj dobre.

    My sme vtedy hovorili nielen o tých zmenách, ktoré sa dnes prijímajú, ale hovorili sme vtedy o lepšom vymedzení vlastníctva, hovorili sme vtedy o lepšom vymedzení referenda, hovorili sme a hovoríme podnes aj o preambule ústavy, pretože je to možno práve preambula ústavy, ktorá najlepšie môže vystihnúť duch ústavného vlastenectva. Ústavného vlastenectva, ktoré nehovorí nič iné iba to, že tí, ktorí sa podieľajú na tvorbe štátu, na utváraní štátu, sú všetci občania štátu, o ktorom sa hovorí. Ja som hlboko presvedčený, že v súčasnej spoločnosti, v súčasnom demokratickom právnom štáte môže byť dobrým vlastencom len ten, kto je dobrým ústavným vlastencom. Nie náhodou si práve nemeckí filozofi ústavného práva vymedzili tento pojem ústavného vlastenectva po druhej svetovej vojne. Skúsenosť povojnového Nemecka a vyše 50 rokov povojnového Nemecka jednoznačne ukázala, že Nemci sa stali dobrými ústavnými vlastencami, a práve preto môžu byť dnes aj dobrými vlastencami.

    Ja si myslím, že aj na Slovensku budeme dobrými vlastencami, to znamená dobrými Slovákmi, dobrými predstaviteľmi menšín, etník vtedy, keď budeme dobrými, predovšetkým dobrými ústavnými vlastencami, keď budeme národom, ale budeme národom skutočných občanov.

    Ak aj sa nepodarilo do tejto novely ústavy zakotviť všetky tie zmeny, ktoré by slúžili duchu ústavného vlastenectva, pokladám túto novelu ústavy za dobrú, pokladám ju za veľmi výrazný krok k zlepšeniu ústavy, pokladám ju za veľmi výrazný krok aj k tomu, aby ústavnosť a duch ústavnosti v omnoho väčšej miere ako doteraz si našli miesto v praktickom živote občanov Slovenskej republiky. Pretože, ako som už raz povedal, ústavnosť je širší pojem ako ústava, ústavnosť znamená ústava uskutočnená v praxi. A je vždy dobré, keď je dobrá ústava, pretože tá umožní presadiť sa vo vyššej miere práve praktickej ústavnosti. A ja som presvedčený, že táto novela ústavy bude takou, ktorá bude stáť na ceste k uplatneniu ústavnosti nielen v mysliach, ale aj v konaní občanov Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zajaca sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Cuper.

  • Pán poslanec Zajac,

    ak by som chcel mať najkratšiu faktickú pripomienku, tak by som povedal vašimi slovami, že nie ste dnes vo forme, ale nejde zrejme o to, že by ste neboli vo forme, vy ste vo forme vždy, lebo musíte naháňať tento parlament na hlasovanie v záujme toho, aby ste ho ovládali, tú hŕstku ovečiek, ktoré ste tu zhromaždili. Ale vaše slová nejdú z vás tak hladko preto, lebo vy ste tento štát nechceli, vy sa nechcete prihlásiť k jeho ústave, takže si tu vymýšľate nejaké pojmy o ústavnom vlastenectve a o skutočných občanoch Slovenskej republiky. Už sme tu počuli všelijaké prirovnania nás obyčajných Slovákov, čo sme, že sme nepodarené Hlinkove deti, ale že teraz ešte nás rozdeľujete aj na skutočných občanov a neskutočných občanov, tak to už je prisilná káva na to, aby sme to tu mohli z vašich úst počúvať.

    Prečo si vy myslíte, že vy jediný ste oprávnený dať tomuto národu alebo, ak chcete, občianskej spoločnosti Slovenskej republiky tú pravú ústavu, ktorú potrebuje? Veď si len spočítajte preferencie predkladateľov tohto ústavného textu. Pán Kresák nezastupuje vlastne nikoho okrem seba samého a ešte bohvie koho, pretože nie je členom SOP. Preferencie Strany demokratickej ľavice sú dnes 6 %, preferencie Dzurindovho neskutočného politického spektra sú 10 % a KDH 5 %. Prečo, ak hovoríte za 20 % občanov, si myslíte, že vy jediný ste oprávnený? A vy sám prezentujete politickú stranu asi z 0,8 % preferencií, ak tak najviac ste mali 2,8 %. A všetci ostatní sú nie oprávnení na to, aby posúdili, či je ústava potrebná, alebo nie.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Zajac,

    vyjadrili ste myšlienku, že občania v roku 1998 ukázali, že chcú zmenu ústavy. Ja ďakujem novému rokovaciemu poriadku, že budete mať možnosť sa vyjadriť k môjho vystúpeniu, preto vám kladiem otázku: Na základe čoho vy ste toto konštatovali? Ako ste vôbec k takémuto záveru dospeli? Veď vy ste občanov neinformovali o obsahu tejto ústavy takmer vôbec okrem nejakých kusých novinových informácií, ktoré vyprodukovali novinári. Vy ste dokonca aj porušili rokovací poriadok, ako to tu bolo uvedené. A aj poslanci toto znenie dostali ani nie 15 dní, keď je zákonná lehota na odovzdanie zákona, a to nie ešte takého vážneho zákona, ako je ústava, ktorá má, vlastne tento materiál vyše 160 strán. Veď ste neinformovali dobre ani poslancov opozície. Takže vás prosím, konkretizujte, na základe čoho ste uviedli konštatovanie, že občania ukázali, že chcú zmenu ústavy. Ja sa teším na vašu odpoveď.

  • Vážená pani poslankyňa,

    ja si myslím, že diskusia v rokoch 1992 až 1998, a to nebola len diskusia medzi ústavnými právnikmi, o ktorých som hovoril, ale to bola veľmi verejná diskusia a bola to veľmi rozsiahla diskusia a najmä to bola veľmi rozsiahla negatívna prax so zneužívaním ústavy, naozaj viedla občanov k tomu, že vyjadrili svoju vôľu a vyjadrili ju rozličným spôsobom. Vyjadrili ju verejne, vyjadrili ju vo voľbách a vyjadrujú ju aj tým, že túto ústavu prijmú. Takže s tým by som ja nemal nejaké obavy.

    A pánovi poslancovi Cuperovi by som iba chcel parafrázovať slová známeho rakúskeho spisovateľa Karla Krausa, ktorý používa taký citát: "Tak toto už ani neignorujem." Takže držím sa Karla Krausa.

  • Pán poslanec Weiss je posledný prihlásený do rozpravy.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    prijímanie ústavy alebo zmena ústavy, to je vždy významná udalosť pre každý parlament. Preto ma tak trochu mrzí, že prerokúvanie tohto bodu nie je predmetom väčšieho záujmu v tejto sále.

    Zažil som atmosféru príprav a prijímania Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992 a celý život budem v sebe nosiť pocit hrdosti, že som bol pri tom, že pri tom bola aj Strana demokratickej ľavice, ku ktorej som patril. Nenosil som a nenosím však v sebe žiadne predsudky voči tým, ktorí vtedy 1. septembra 1992 za ústavu z rôznych dôvodov nehlasovali. Dôležité je to, že základná konštrukcia ústavy preukázala svoju nosnosť. Na druhej strane skúsenosti z uplatňovania Ústavy Slovenskej republiky, rozhodnutia Ústavného súdu, diskusia odborníkov ukázali, že je žiaduce aj s prihliadnutím na zmeny, ktoré sa udiali v našej spoločnosti, ale aj vzhľadom na novú kvalitu národnoštátnych záujmov danú integračnými perspektívami uskutočniť zmeny v Ústave Slovenskej republiky. Preto by, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebolo dobré, ak by sme k novele ústavy pristupovali z hľadiska nejakej historickej prestíže.

    Strana demokratickej ľavice bola, ako som už povedal, pri príprave a schválení ústavy aj pri jej vlaňajšej zmene, ktorá priniesla možnosť priamej voľby prezidenta, a nemá problémy hlasovať za túto novelu ústavy, pretože všetky tieto zmeny boli pravidelne s poslancami konzultované. Z hľadiska dlhodobej stability krajiny a prekonávania historických predsudkov pokladám za veľmi dôležité, aby novela ústavy bola prijatá aj hlasmi zvolených predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny.

    Ako predseda zahraničného výboru oceňujem, že novela ústavy vytvára predpoklady na integráciu Slovenskej republiky do Európskej únie, ktorá je podľa vyhlásenia tohto parlamentu z decembra 1998, citujem, "životným záujmom občanov Slovenskej republiky". Návrh novely jasne a jednoznačne určuje mechanizmus vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a do Severoatlantickej aliancie. Dôležité je tiež to, že navrhovaná zmena umožní zjednodušenie prijímania noriem Európskej únie. Novela vychádza v ústrety všeobecnému trendu posilňovania úlohy medzinárodného práva a medzinárodnoprávnych záväzkov.

    V súčasnej zložitej sociálnej situácii, ktorá je sprievodným znakom transformácie, ale aj chýb, ktoré jednotlivé vládne garnitúry urobili, pokladám za dobré, že novela ústavy neoslabuje sociálne práva, ktoré sú zakotvené v ústave. A som rád, že sa nepresadili úvahy zúžiť tieto práva, lebo trend v Európskej únii je opačný. V rámci ochrany základných ľudských práv rastie význam sociálnych práv a ich konkrétnej vymožiteľnosti.

    V tejto súvislosti pokladám za veľmi sympatický návrh Konfederácie odborových zväzov zakotviť princíp sociálneho partnerstva, princíp tripartity do Ústavy Slovenskej republiky. Stále je otvorený priestor na diskusie o tejto otázke. Z hľadiska riešenia kľúčového problému slovenskej spoločnosti, ktorým je nezamestnanosť, ale aj z hľadiska morálneho problému, ktorým je zneužívanie sociálnych dávok a vyhýbanie sa práci, pokladám za dôležitú zmenu článku 18, ktorú presadzovala Strana demokratickej ľavice. Táto zmena má vytvoriť v súlade s medzinárodnými dohovormi priestor na lepšie využitie potenciálu pracovných síl, ktorým disponuje slovenská spoločnosť.

    Novela ústavy výrazne rozširuje pôsobnosť a posilňuje právomoci Najvyššieho kontrolného úradu. Je to plne v logike opakovaných pokusov Strany demokratickej ľavice v minulom funkčnom období parlamentu. Preto sa trochu čudujem, že v návrhu na zmenu ústavy, ktorú predložil môj bývalý stranícky kolega a stále priateľ Robert Fico, žiadne návrhy voči Najvyššiemu kontrolnému úradu nie sú obsiahnuté.

    Na záver by som sa chcel prihovoriť za to, aby sme opätovne aj na tomto fóre prediskutovali možnosť zakotviť do ústavy základné princípy volebného systému a spôsobov jeho zmeny, tak ako je to v ústavách väčšiny krajín Európskej únie. Ide o to, aby v budúcnosti žiadna politická strana, žiadne politické zoskúpenie nemohlo účelovo, bez širšej politickej dohody a na poslednú chvíľu zmeniť volebný zákon. Bolo by to v záujme politickej stability a štandardizácie politickej scény.

    A celkom na záver by som chcel poďakovať za obrovskú prácu, ktorú vykonali predkladatelia návrhu na zmenu ústavy, poďakovať za prínos všetkým, ktorí sa rôznymi formami podieľali na diskusiách pri príprave tohto návrhu novely ústavy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predseda zahraničného výboru,

    pomlčka, veľký integrátor Weiss,

    mal som obavu, že nevystúpiš, ale predsa si ma len nesklamal. Keď vystúpil pán Zajac, nemyslel som si, že by aj ľavicový ideológ nebol vystúpil s integračnými snahami a nepochválil tvorcov ústavy, ako vyšli v ústrety občanom Slovenskej republiky pri snahách integrovať sa do Európskej únie, najmä tým, pán kolega Weiss, že ústava ich zbavuje ich práva ako nositeľov, ako zdroja moci v budúcnosti rozhodovať o tom, či Slovensko sa bude integrovať, alebo nebude. Ak to ty pokladáš za smer k demokracii, tak ja to, naopak, pokladám za niečo, čo nie je v súlade s demokraciou a právnym štátom a rozširovaním práv občanov, pretože súčasný ústavný text nevylučuje občanov z tohto rozhodovacieho procesu, ale novela im značne sťažuje uskutočňovanie priamej demokracie ako najdemokratickejšieho procesu účasti občanov na štátnom rozhodovaní. Ak toto pokladáš za veľký úspech a novátorstvo predkladateľov ústavy, tak každý človek, ktorý triezvo uvažuje v tomto parlamente, sa musel nad tvojimi slovami zasmiať. Stále si myslíš, že ty si najpovolanejší určovať smer a ideológiu nášho budúceho vývoja ako kedysi naša rodná strana.

    Ďakujem.

  • Pekne ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem sa pridať k poďakovaniu pána Weissa skupine, ktorá robila ústavu, a chcem oceniť jeho vecný tón v prvom čítaní, kde zvýraznil, že naďalej aj v novele ústavy je zachovaný značný priestor na sociálne práva, ktoré sú zaručené týmto najvyšším zákonom. Myslím si, že práca, sociálne veci, zdravotníctvo a školstvo majú naďalej v našej ústave veľmi vysoké štandardy, a myslím si, že toto je takisto veľkým úspechom, že práve v tejto oblasti sme nemuseli v tejto chvíli robiť príliš veľké úpravy. Takže v tejto veci by som chcel podporiť vystúpenie pána Weissa.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či si pán navrhovateľ žiada vyjadriť sa k rozprave. Áno.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi v závere iba veľmi stručne zaujať stanovisko k obsahu tejto diskusie. Odznelo 11 diskusných príspevkov a niekoľko desiatok faktických poznámok. Bez ohľadu na ich obsah chcem poďakovať všetkým autorom za ich vyjadrenia, za ich námety, za ich pripomienky. Ako ste si však sami mohli všimnúť, príspevky a faktické poznámky boli konštruktívne, ale boli aj deštruktívne. Všetci, ktorí sledujú túto diskusiu, si môžu urobiť o ich obsahu i o ich autoroch nakoniec obraz sami.

    Chcem však povedať, že my sa budeme snažiť aj naďalej, tak ako sme sa snažili dosiaľ, veľmi starostlivo a pozorne počúvať všetky názory, ktoré majú úprimnú snahu posunúť ústavný systém Slovenskej republiky do vyššej, kvalitatívne lepšej polohy, lebo žiadnu inú ambíciu sme nemali ani nemáme. Nechceme sa pri tomto zastaviť, aj keď tí, ktorí nás obviňujú z akýchsi osobných úmyslov, nemajú záujem robiť vôbec nič, nemajú záujem prispieť rukou k tomu, aby sa skutočne občania Slovenskej republiky mohli s hrdosťou pozrieť na vlastný základný zákon. Nebudem reagovať v podrobnostiach na námety, ktoré odznievali, na to bude priestor. Každopádne veľa vecí sa dá bez absolútne veľkých problémov realizovať. Na niektoré veci máme vlastné názory, máme argumenty, ale budeme diskutovať.

    Ďakujem pekne ešte raz a dovoľte mi v závere, vážené kolegyne a kolegovia, aby som vás poprosil, aby ste v zmysle platného rokovacieho poriadku sa uzniesli na tom, že predložený návrh novely Ústavy Slovenskej republiky sa bude prerokúvať v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi navrhovateľovi.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán spoločný spravodajca. Nie.

    Prosil by som preto pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal a predniesol návrhy na hlasovanie k predloženému návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky.

    Pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pristúpime k hlasovaniu. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3. písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí predmetný poslanecký návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorým odporúča pán spoločný spravodajca prerokovať návrh skupiny poslancov na vydanie zmeny Ústavy Slovenskej republiky v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca, uveďte druhé hlasovanie.

  • V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 663 z 25. mája 2000 odporúčam prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Za gestorský výbor odporúčam výbor ústavnoprávny. Ďalej aby ho prerokovali v lehote do 6. septembra 2000 a gestorský výbor do 8. septembra 2000.

    Skončil som.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o prednesenom návrhu, ktorým pán spoločný spravodajca odporúča prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto návrhu ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi navrhovateľovi, pánovi spoločnému spravodajcovi za prácu, ktorú odviedli pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

    Odporúčam, panie poslankyne, páni poslanci, aby sme hlasovali aj o včera prerokovaných návrhoch zákonov o dôchodkoch a o nemocenskom poistení.

    Prosil by som spoločného spravodajcu pána Krumpolca, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov a uvádzal jednotlivé hlasovania.

    Najskôr k návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Pán spoločný spravodajca, máte slovo. Najskôr návrhy, ktoré odzneli v rozprave.

  • Vážení kolegovia,

    k návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v pléne v diskusii neboli predložené žiadne návrhy. Prakticky všetky kluby odporučili, aby návrh zákona pokračoval do výborov.

    Prosím teda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní pána spoločného spravodajcu prerokovať návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000 v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Prosím, uveďte druhé hlasovanie.

  • Navrhujem, aby ste dali hlasovať, aby návrh na zvýšenie dôchodkov prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie s termínom ihneď.

  • Pán poslanci, prezentujme sa a hlasujme o podanom návrhu, ktorým pán spoločný spravodajca odporúča prideliť návrh zákona výborom a gestorský výbor je výbor pre sociálne veci a bývanie, aby sme nemali pochybnosti o tom, z ktorých dvoch výborov, ktorý ste navrhovali na pridelenie, je gestorský. Takže výbor pre sociálne veci a bývanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Tým sme vyčerpali hlasovania k tomuto prerokovanému návrhu zákona.

    Prosím pána poslanca Krumpolca, aby uviedol hlasovanie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých ďalších zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • V rozprave k tomuto návrhu boli predložené dve zmeny. Prvú zmenu predložil pán poslanec Engliš, nepokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Engliš, ktorý neodporúča, aby sme pokračovali v prerokúvaní tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

    Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Engliša.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme neschválili.

    Druhý návrh.

  • Druhý návrh predložila pani poslankyňa Aibeková s tým, aby bol návrh zákona vrátený na dopracovanie.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesla v rozprave pani poslankyňa Aibeková, ktorá navrhuje, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Aby bol vrátený na dopracovanie.

  • Pardon, aby bol vrátený na dopracovanie podľa § 73 ods. 3 písm. a).

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

    Prosím, aby ste teraz uvádzali návrhy na prerokúvanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Navrhujem, aby sme hlasovali o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca, ktorý odporúča prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Druhý návrh.

  • Druhý návrh je, aby sme hlasovali o tom, že návrhy prerokujú Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie s tým, že za gestorský výbor sa navrhuje podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbor, ktorému bol uvedený návrh pridelený, ho prerokoval v lehote do 7. septembra 2000 a gestorský výbor v lehote do 8. septembra 2000.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, panie poslankyne. Hlasujme o odporúčaní pána spoločného spravodajcu prijať uznesenie, ktorým Národná rada pridelí návrh zákona výborom, určí gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, ako aj lehotu na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pánovi poslancovi Krumpolcovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny. Budeme pokračovať hodinou otázok a interpeláciami.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, príďte do rokovacej miestnosti, zaujmite svoje miesta, aby sme mohli začať hodinu otázok.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram bod programu -

    hodina otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude za nich odpovedať sám.

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    namiesto neprítomného podpredsedu vlády Mikloša bude odpovedať pani ministerka Machová, namiesto pána ministra Kukana budem odpovedať ja, namiesto neprítomného ministra Kanisa podpredseda vlády Hamžík, namiesto ministra Pittnera minister Čarnogurský, namiesto ministra Magvašiho podpredseda vlády Fogaš, namiesto ministra Šagáta minister Čarnogurský, namiesto ministra Kňažka minister Ftáčnik, namiesto ministra Haracha pani ministerka Machová, namiesto ministra Macejka minister Harna a namiesto ministra Miklósa minister Harna.

    Väčšinou sú na pracovných cestách v zahraničí - Švédsko, Rumunsko, Poľsko, Taliansko.

  • Hlas z pléna.

  • Prichádzam rovno z letiska, z Bulharska, kvôli vám, pán poslanec Engliš, vyslovene kvôli vám.

  • Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.

    Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Delingu. Otázka znie: "Pán predseda, videli ste situáciu na slovenských poliach. Čo uprednostníte v riešení problémov: Vojenskú techniku a požiadavky jej najmä zahraničnej loby, alebo potravinovú bezpečnosť štátu?"

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Vážený pán poslanec,

    vláda Slovenskej republiky má svoje priority. Tie priority sú všeobecne známe. Sme povinní reagovať aj na neočakávané udalosti, na prírodné pohromy, prírodné katastrofy. Sucho, ktoré nás trápi, už možno zaradiť do tejto kategórie.

    Takže veľmi stručne by som na vašu otázku odpovedal asi tak, že sa pokúsime rozložiť prostriedky na všetky tieto nevyhnutné priority, aj na to, aby sme plnili podmienky členstva v Severoatlantickej aliancii, ale aj na to, aby sme zmiernili dosahy, nepriaznivé dosahy sucha, aby sme vládali zobrať tohoročnú úrodu, založiť úrodu na budúci rok, zabezpečiť, aby nedochádzalo k ďalšiemu poklesu hovädzieho a iného dobytka, zabezpečiť, aby bolo viac peňazí na výraznejšie zavlažovanie, aby sme vedeli aj predchádzať takýmto dosahom, aký budeme musieť zmierňovať tohto roku.

    Bol som na niektorých poliach, tá situácia je naozaj veľmi nepríjemná. V utorok sa uskutočnilo vstupné rokovanie zodpovedných členov vlády, predstaviteľov poľnohospodárskej, potravinárskej samosprávy, predsedu Správy štátnych hmotných rezerv, je predpoklad, že zajtra bude materiál pripravený tak, aby sme ho mohli na budúci utorok prerokovať v užšom zložení. A vláda definitívne rozhodne v stredu na budúci týždeň.

    Skončil som, pán predseda.

  • Pán poslanec Delinga chce položiť doplňujúcu otázku.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán predseda vlády,

    sucho, ktoré je v našom štáte, nebolo alebo nie je zamontované vo vládnom programe, ale to, čo ste teraz povedali, 80 % z tých vecí máte zamontované vo vládnom programe, len doteraz ste ich nenaplnili. Teda voči poľnohospodárom vláda pristupovala v doterajšom riešení veľmi zdĺhavo, a preto nemôžem byť spokojný s vašou odpoveďou, pán predseda vlády, pretože týždeň na našich poliach znamená v podstate za normálnych podmienok stratu hodnôt viac ako mesiac alebo aj štvrť roka. A vy ste videli naše polia minulý týždeň a tento týždeň, ale na budúci týždeň chcete prijímať opatrenia. Ja si myslím, že v takejto vážnej situácii by krízový štáb vlády mal zasadať permanentne a opatrenia by mali byť z hodiny na hodinu.

    Preto, pán premiér, sa pýtam ešte raz: Koľko finančných zdrojov dostanú poľnohospodári priamo a aké úľavy dostanú na to, aby mohli pripraviť úrodu na budúci rok?

  • Čiastočne to už súvisí aj s druhou otázkou, pán poslanec, ale zatiaľ odpoviem asi len toľko, že vybral som sa na polia aj preto, aby mi priamo mohli producenti, pôdohospodári povedať do tváre, ako stojí situácia. Nezaznela jediná veta v priebehu dvoch dní, že vláda postupuje pomaly. Nie je to pravda, nemáte pravdu.

    Dopĺňam svoju informáciu o to, že od 15. mája permanentne zasadá krízový štáb, ktorý zriadil minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš. Dennodenne sa situácia monitoruje, zasahujeme všade tam, kde sa zasiahnuť dá. Skôr by som možno povedal, že som očakával aj výraznejší záujem poslancov o túto tému, ktorá je veľmi zložitá a veľmi ťažká. Vláda rozhodne tak včas, aby sa tie priority, ktoré som zmienil, a to je zozbieranie tohoročnej úrody, založenie novej a prijatie ďalších opatrení na zdokonalenie technických prostriedkov zabezpečujúcich zavlažovanie, aby tieto opatrenia boli účinné.

  • Reakcia poslancov z pléna.

  • Druhú z vyžrebovaných otázok taktiež položil pán poslanec Delinga pre predsedu vlády. Otázka znie: "Koľko finančných zdrojov sa ujde na oddlženie poľnohospodárskych podnikov z balíka miliárd Sk, ktoré vláda Slovenskej republiky dala a ešte dá na zlepšenie portfólií komerčných bánk?"

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Vážený pán poslanec,

    na túto konkrétne formulovanú otázku vám odpoviem do konca júna. Do konca júna totiž prerokuje vláda Slovenskej republiky návrh, ktorý vypracovalo ministerstvo pôdohospodárstva a ktorý sa volá "Návrh na riešenie tzv. starého bloku úverov v poľnohospodárstve a v postúpených klasifikovaných úverov v rámci prvej etapy predprivatizačnej reštrukturalizácie vybraných bánk" a predložilo ho na rokovanie riadiacej skupiny pre reštrukturalizáciu a privatizáciu vybraných bánk a reštrukturalizáciu podnikového sektora. Túto riadiacu skupinu vedie štátny tajomník ministerstva financií pán Vaškovič. Po spracovaní pripomienok a po náležitom prerokovaní vláda rozhodne s najväčšou pravdepodobnosťou do konca júna, budem vás potom informovať, poskytnem vám konkrétne čísla.

  • K tomu sa nedá nič dodať ani pýtať, pretože pán premiér hovorí, že do konca júna, takže počkáme ešte 15 dní a dúfam, že aj vo výbore pre pôdohospodárstvo budeme mať informácie o tom, či sú tieto prijaté informácie alebo tieto prijaté opatrenia dostačujúce, pretože zatiaľ v materiáloch, ktoré sme prerokovali o menovom vývoji Národnej banky a o štátnom záverečnom účte, jednoznačne sa odzrkadľuje, že vláda dostala veľmi slušný balík peňazí z Národnej banky, ale pre podnikateľskú sféru a najmä pre odvetvie pôdohospodárstva z toho zatiaľ publikované nič nebolo.

  • Pán premiér, chcete reagovať?

  • Len celkom stručne. Ide možno len o spresnenie, skôr ide o budúce peniaze ako o súčasné, ale v zásade, samozrejme, je to správne. Ide o riešenie starých úverov. Beriem to ako podnet bez ohľadu na to, či sa budete pýtať, alebo nebudete. Len čo vláda rozhodne, dám vám k dispozícii ten materiál a vy sa v ňom sami presvedčíte, v akom pomere budú riešené aj inštitúcie zo sektora pôdohospodárstva.

  • Tretia otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Engliša. Otázka znie: "Ako pomôžete mestu Košice, ale hlavne obyvateľom štvrti Luník IX, kde ešte čaká 50 rodín na byty? Mesto finančne nemôže tento problém vyriešiť, pretože riešenie, ktoré malo, blokoval štát, napríklad Socrekrea, štát sa nevzdal v prospech riešenia bytovej otázky?"

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem.

    Vážený pán poslanec,

    možno na úvod len drobné spresnenie. Podľa mojich informácií ide nie o 50, ale o 40 rodín. V uznesení vlády číslo 416 z 9. júna 1998 bola budova Socrekrey na Popradskej ulici v Košiciach prevedená do vlastníctva Okresného úradu Košice II odplatným prevodom, určená na účely sociálneho bývania. Okresný úrad Košice II postupoval v zmysle zákona 278/1993 o správe majetku štátu a tento objekt ponúkol rozpočtovým organizáciám na odplatný prevod z dôvodu, že majetok neslúži ani v budúcnosti slúžiť nebude správcovi na plnenie úloh v rámci jeho povinností. Keďže o uvedený objekt neprejavila žiadna rozpočtová organizácia záujem, okresný úrad bude postupovať so správou zvereného majetku tak, že ponúkne zverený majetok v zmysle zákona 273/1993 na zámenu mestu Košice alebo vypíše ponukové konanie na predaj nehnuteľnosti.

    O uvedený objekt mesto Košice prejavilo záujem s tým, že sa zúčastní ponukového konania. V prípade, že objekt bude odkúpený mestom, mesto požiada o finančnú dotáciu ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja na rekonštrukciu ubytovne s využitím na nájomné byty v zmysle smernice číslo 8/1999 príslušného ministerstva a na realizáciu a repasáciu inžinierskych sietí v zmysle smernice číslo 2/2000 rovnakého ministerstva výstavby a tak ďalej. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja na základe predchádzajúcich rokovaní s mestom Košice, s Okresným úradom Košice II a Krajským úradom v Košiciach vyčlení finančné prostriedky na realizáciu nájomných bytov v objekte bývalej ubytovne Socrekrea.

    Ďalej čo sa týka pomoci štátu obyvateľom žijúcim na Luníku IX, Krajský úrad v Košiciach zabezpečuje presťahovanie Okresného úradu Košice III na Adlerovej číslo 2 do objektu bývalej nevyužitej materskej škôlky s tým, že Okresný úrad Košice III uvoľní trinásť dvojizbových bytov pre mesto Košice. Mesto tieto byty prednostne poskytne pre obyvateľov žijúcich na Luníku IX. Také sú dohody.

    A teraz ešte z takého širšieho pohľadu chcem vám oznámiť, že ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja nadväzne na prijatú koncepciu štátnej bytovej politiky, ako aj rozvoja bytovej výstavby vytvára podmienky na riešenie bytovej situácie na celom Slovensku. Za tým účelom novelizovalo zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania, spolupracovalo na novele zákona o stavebnom sporení i hypotekárnom úverovaní a vydalo aj smernice číslo 8/1999 a číslo 2/2000, ktoré stanovujú podmienky poskytnutia príspevkov mestám a obciam na výstavbu nájomných bytov pre sociálne odkázaných občanov, ako i na podmieňujúcu technickú infraštruktúru. V spolupráci s príslušnými orgánmi miestnej štátnej správy ministerstvo poskytuje v tomto roku príspevky na dokončenie 88 rozostavaných a vyše 250 novozačínaných stavieb, prirodzene, aj v Košiciach.

    Ministerstvo poskytuje mestu Košice, resp. mestským častiam na rozostavané stavby nenávratný príspevok 31 167 tis. Sk, ktoré vytvárajú podmienky na dokončenie 120 bytových jednotiek. V roku 2000 žiadal magistrát mesta, resp. mestské časti o príspevok na 6 novozačínajúcich stavieb v celkovom objeme dotácie 12 563 tis. Sk, ktorými sa vytvárajú podmienky na dokončenie 256 bytových jednotiek. Listom číslo 667 zo dňa 18. mája tohto roku Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky potvrdilo, že mesto Košice dostane príspevok v požadovanej plnej výške. Tieto skutočnosti dostatočne potvrdzujú, že štát poskytuje mestu Košice príspevok na dokončenie 370 bytov.

    Teda myslím, že vláda ani ministerstvo neblokujú riešenie mesta, ako je to uvedené v otázke, ale ako som už povedal skôr, napomáhame zvyšovať počty každoročne dokončovaných bytov tak, ako máme stanovené v našom programovom vyhlásení vlády.

  • Pán poslanec Engliš, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Áno.

    Pán premiér, ďakujem. Ja by som vás len prosil, že by ste na to dohliadali, pretože tie informácie, ktoré sú tu, sú rozdielne. Vidíte, už rozdiel je medzi vašou a mojou informáciou o 50 rodinách. Možnože je o nejaký ten týždeň staršia. Nebudem dávať doplňujúcu otázku, pretože ste vyčerpávajúco odpovedali. Ale by som vás prosil, aby ste na to osobne dohliadli, pretože tento problém sa ťahá ešte z čias predošlého primátora a nerobí dobrú krv medzi týmito ľuďmi. Čiže nedávam doplňujúcu otázku.

    Ďakujem za odpoveď, ale žiadam vás, aby ste na to osobne určitým spôsobom dohliadali.

  • Štvrtá z vyžrebovaných otázok pre predsedu vlády je opäť od pána poslanca Engliša. Otázka znie: "Ako sa vlastne zvýšilo cestovné? Príklad: Zľavnený cestovný lístok pre dôchodcov stál 3 Sk, po zdražení 5 Sk, t. j. index 166. Celý lístok stojí 9 Sk. Je to 50 %? Aj keď už prešiel určitý čas, vysvetlíte to dôchodcom z okolia Košíc?"

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Máme len minútu a pol. Som pripravený ponúknuť celú pripravenú písomnú odpoveď. V podstate ide o to, pán poslanec, že vychádzate zrejme z predpokladu, že ide o zvýšenie cestovného na železnici a v druhom tarifnom pásme, ktoré predstavuje tarifnú vzdialenosť 6 - 10 km, a teda dosah na cestujúcich je na celom území Slovenska rovnaký. Zvýšenie cestovného je dôsledkom zvyšovania nákladov, ktoré sa prejavili vo všetkých oblastiach hospodárstva, a teda aj na železniciach. Zvýšenie cestovného zahŕňa aj zmenu DPH zo 6 na 10 %, na ktorú v cenách cestovného železnice okamžite nereagovali. Vzhľadom na napätosť štátneho rozpočtu štát nemôže zvýšiť svoj podiel na úhrade straty, ktorá vzniká v železničnej doprave za výkony vo verejnom záujme. Aj preprava dôchodcov je vo verejnom záujme.

    Zároveň bolo snahou harmonizovať ceny cestovného na železniciach s cestnou dopravou. Bolo schválené zvýšenie cestovného vo výške, ktorú poznáte, tých 30 %. Hodnota je však relatívna a predstavuje aritmetický priemer všetkých zvýšení cestovného v jednotlivých kilometrických pásmach. Takto vypočítané cestovné predstavuje zvýšenie cestovného v osobnej doprave o 28 %. Nárast cestovného na kratších vzdialenostiach je vyšší ako na dlhších. Je to dôsledkom štruktúry nákladov súvisiacich s osobnou dopravou. Jednotkové náklady s rastúcou vzdialenosťou klesajú.

    Aby ste aj vy mohli argumentovať, ponúkam vám, ak budete mať záujem, túto odpoveď. Vláda bude meritórne rokovať o železniciach najneskôr v auguste tohto roku.

  • Ďakujem, pán predseda vlády.

    Čas určený na odpovede predsedu vlády na otázky poslancov a poslankýň uplynul. Teraz by sme prešli k odpovediam na otázky poslancov členom vlády.

    Prvú otázku položil pán poslanec Jasovský pre pána ministra Macejka, ktorý nie je prítomný. Bude odpovedať pán minister Harna. Otázka znie: "Prospektívny rozpočet nemocníc je prakticky reštrikciou nemocničnej siete. Prispeje to k rastu percenta nezamestnaných?"

  • Ruch v sále.

  • O chvíľu príde pán minister a bude odpovedať na vašu otázku.

  • Reakcia z pléna.

  • Prv pán Jasovský položil otázku a bude odpovedať pán minister Harna. Potom bude vaša otázka...

  • Reakcia z pléna.

  • Pardon, potom bude vaša otázka. Bude odpovedať pán minister Čarnogurský.

    Otázka pána Jasovského znie: "Na ktorých miestach v zahraničí si môžu slovenskí turisti zakúpiť aktuálnu slovenskú dennú tlač?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Čiže otázka, na ktorých miestach v zahraničí si môžu slovenskí turisti zakúpiť aktuálnu slovenskú dennú tlač. Slovenská pošta, š. p., od svojho vzniku v roku 1993 nezabezpečuje túto činnosť. Nemá tento predmet podnikania zapísaný v Obchodnom registri a ani pred rokom 1993 táto činnosť nebola zabezpečovaná prostredníctvom pošty. Ani žiadna iná zahraničná poštová správa takúto činnosť nezabezpečuje.

    Predaj slovenskej tlače v zahraničí je uskutočňovaný na základe zmluvných vzťahov Prvej novinovej spoločnosti, a. s. Táto spoločnosť bola za predchádzajúcej vlády sprivatizovaná tak, že to vyústilo do súčasných problémov predaja slovenskej tlače nielen v zahraničí, ale, čo je nepríjemnejšie, i na Slovensku. Slovenská pošta, š. p., ako budúci vlastník Prvej novinovej spoločnosti, a. s., ktorú získala kúpou vo verejnej súťaži za cca 150 mil. Sk, počíta s rozširovaním predaja slovenskej tlače i v zahraničí. Podľa informácií Prvej novinovej spoločnosti, a. s., vo voľnom predaji nie je možné slovenskú tlač v zahraničí kúpiť. Formou predplatného je rozširovaná do 132 krajín sveta na základe objednávok zahraničných záujemcov o slovenskú tlač. Tlač im je dodávaná ako novinová zásielka prostredníctvom výmennej pošty Bratislava 090. Predplatné je možné uhradiť na ktoromkoľvek obchodnom stredisku v Slovenskej republike, resp. zaplatiť zo zahraničia. Dodacie lehoty v rámci Európy sú 2, 3, resp. 4 dni.

    Na záver dodávam, že v súčasnosti už nie je problém získať veľké množstvo informácií vrátane informácií z aktuálnej dennej tlače prostredníctvom internetu, ktorý sa stáva čoraz dostupnejší aj v známych a vyhľadávaných rekreačných oblastiach. Internetové adresy jednotlivých denníkov si môže záujemca veľmi rýchlo a jednoducho zistiť v tiráži vybraných denníkov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Jasovský, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Ďakujem aj za odpoveď. Ja veľmi dobre viem, prečo som položil túto otázku. Veľmi dobre viem, že Slovenská pošta nemá v predmete činnosti otázku distribúcie tlače. Ale po nástupe pána ministra Macejka som publikoval aj v Práci napríklad veľký článok, v ktorom som vysvetľoval, že situácia s distribúciou tlače na Slovensku je veľmi kritická, a dával som návrh, aby novinovú spoločnosť prevzala Slovenská pošta, ktorá má svoje prepravné trasy, ktorá má svoje predajné miesta.

    Viete, pán minister, chápem, že existuje internet, ale pokiaľ som na dovolenke, hoci len v Chorvátsku, kde chodievam, je mi ľúto, že si musím kupovať českú tlač alebo tlač iných krajín, aby som sa dozvedel niečo o Slovensku, a pritom je to relatívne jednoduché. Internet totiž na pláži neexistuje.

    Slovenská pošta naozaj tú novinovú spoločnosť mohla prevziať veľmi rýchlo a veľmi dávno a nemusela čakať na pokyn Úradu vlády, aby sa pozrela na novinovú spoločnosť, aby ju prevzala do svojej činnosti. Je to skutočne relatívne jednoduché. Viete, takisto si myslím, že možno by bolo dobré, keby ministri čítali aj články opozičných politikov. Aspoň teda tie články, ktoré sú odborného charakteru. Ja som na tento problém upozorňoval ešte v októbri minulého roku a myslím si, že vhodnou spoluprácou, napríklad s rakúskou poštou, pretože cez rakúske letisko Schwechat odchádzajú všetky zásielky Slovenskej pošty do zahraničia, by bolo relatívne jednoduché. A takisto možno aj s maďarskou poštou cez letisko v Budapešti by bolo relatívne jednoduché naozaj túto tlač dodávať. Aspoň do tých prímorských stredísk.

    Iste, dajú sa noviny čítať aj na internete, ale pocit držať v rukách noviny je trošku krajší. Na dovolenke by to bolo celkom rozumné. Čiže ja som dával svoju otázku nie pre moje vysvetlenie, ale ako popud pre pána ministra Macejka, že túto otázku treba riešiť pre jej význam pre Slovenskú poštu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán minister, budete reagovať?

  • Budem tlmočiť názory pána poslanca pánu ministrovi Macejkovi. Ja len môžem k tomu opakovať toľko, čo mi poskytli z ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, že po získaní Prvej novinovej spoločnosti, a. s., táto spoločnosť bude rozširovať tlač, samozrejme, aj v zahraničí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalšiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Drobný pre pána ministra Šagáta, ktorý je neprítomný. Odpovedať bude pán minister Čarnogurský. Otázka znie: "Prospektívny rozpočet nemocníc je prakticky reštrikciou nemocničnej siete. Prispeje to k rastu percenta nezamestnaných?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    financovanie zdravotnej starostlivosti v lôžkových zdravotníckych zariadeniach formou prospektívnych rozpočtov sa zaviedlo v roku 1999 ako nástroj regulujúci náklady v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Prax a analýzy vývoja potvrdili správnosť tohto dôležitého rozhodnutia, keď napríklad v roku 1998 náklady lôžkových zdravotníckych zariadení predstavovali mesačne 2,2 mld. korún, v roku 1999 to bolo takmer o 250 mil. korún mesačne menej.

    Ak niekto hovorí o reštriktívnom nástroji namiesto o nástroji regulatívnom, je to len účelové skresľovanie. Každá regulácia je z určitého pohľadu aj reštrikcia. Súčasné i minulé problémy uplatňovania prospektívneho rozpočtu nevyplývajú z jeho formy, ale z výšky disponibilných zdrojov. A zdroje na zdravotnú starostlivosť boli schvaľované v tomto parlamente. Nebola vypočutá moja odôvodnená argumentácia o nedostatku pridelených finančných zdrojov. Táto skutočnosť sa prejavila tým, že za rok 1999 vzrástol deficit o cca 5 mld., a to aj napriek uplatnenej regulácii.

    Tento rok sa situácia výraznejšie nezmenila. Ak na vyrovnané hospodárenie lôžkových zdravotníckych zariadení potrebujeme podľa našich prepočtov mesačne 1,973 mil. Sk, podľa prepočtov asociácie až 2,2 mld. Sk, k dispozícii máme len približne 1,5 mld., a tak sa deficit prehlbuje. Že za tejto situácie dochádza aj k znižovaniu počtu pracovníkov v ústavných zariadeniach, je len logický dôsledok situácie. Proces však prebieha relatívne citlivo. Využívajú sa predovšetkým prirodzené úbytky personálu a rozhodne to nemá negatívny dosah na pacientsku verejnosť. Nech by už ktokoľvek a akokoľvek chcel súčasnú etapu transformácie zdravotníctva spochybniť, musí priznať, že dochádza k výraznému zhospodárneniu prevádzky lôžkových zdravotníckych zariadení. A to bol jeden z dôležitých cieľov rezortu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Drobný, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Pán minister, počkajte ešte.

  • Ja môžem dať doplňujúcu otázku, ale pán minister asi bude v úzkych, pretože musím povedať len dve veci. Je to reštriktívne opatrenie, ktoré možno usporilo, ale strašne poškodilo zdravie pacientov, pretože pacienti čakajú a nedočkajú sa včas svojej požadovanej starostlivosti. Takže to je jedna vec, jeden aspekt.

    Druhý aspekt je to, čo povedal pán minister, vôbec sa podľa toho neriadi. Výkony poklesávajú a reštrikcia zamestnancov nie je primeraná. To je neekonomické správanie sa. Výkony nepodávame, ale zamestnancov máte toľko, koľko sme mali predým. Kde je tu ekonomická logika? Tá tu chýba.

    Na druhej strane musíme povedať, že tento prospektívny rozpočet vôbec neberie do úvahy ambície tímov, ktoré robia zdravotnú starostlivosť. Tí majú svoje predstavy a ambície o tom, čo budú robiť. Na akej úrovni to budú poskytovať. To im úplne padlo. Vďaka tomu oni odchádzajú. Oni tu nebudú robiť, pretože majú iné podmienky inde. Napríklad odchádza zástupca vedúceho kliniky, pretože on dostal slušný plat v Nemecku, ale jemu to vyhovuje, lebo tam má akési možnosti rozvoja. A to je, prosím, paralýza trhu s pracovnou silou v zdravotníckom teréne, pretože oni si vytvoria podmienky inde. On dostane v Nemecku 5 000 mariek, čo je biedna mzda, a jemu je tam lepšie ako u mňa. Pretože u mňa je to bez perspektívy. Nemá možnosť robiť, nemá možnosť rozvíjať to, čo má v predstavách profesionálnych, a pritom vidí, že pacienti, ktorí sú chorí, nemajú včas adekvátnu, na špičkovej úrovni poskytnutú starostlivosť. A v tom je ten problém. Prospektívny rozpočet so známym koncom je skutočne drastický voči pacientovi a drastický voči lekárskym a sesterským tímom.

  • Pán poslanec, budem tlmočiť vašu doplňujúcu otázku alebo pripomienky ministrovi Šagátovi.

  • Tretiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Benkovský pre ministra zahraničných vecí Kukana. Odpovedať bude predseda vlády. Otázka znie: "Vážený pán minister, považujete za profesionálny váš postup v prípade neinformovania ministerky financií o možnosti postupu do funkcie výkonnej riaditeľky do Európskej hospodárskej komisie OSN?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážený pán poslanec,

    ďakujem za vašu otázku a vítam možnosť verejne v Národnej rade vysvetliť pozadie i priebeh tejto udalosti, pretože sa opakovane aj v médiách vyskytlo viacero nepresných informácií alebo dezinformácií.

    Počas samitu OBSE v Istanbule v novembri 1999 ma dnes už bývalý výkonný riaditeľ Európskej hospodárskej komisie pri OSN pán Berthelot v neformálnom, opakujem, v neformálnom rozhovore informoval o tom, že zakrátko skončí svoje pôsobenie v tejto funkcii a na miesto riaditeľa tejto inštitúcie bude konkurzom vybratý jeho nástupca. Opakujem, konkurzom bude vybratý jeho nástupca. Tiež ma informoval, že ak by sa o toto miesto uchádzala ministerka financií pani Brigita Schmögnerová, má šancu v konkurze uspieť.

    Ako z rozhovoru zreteľne vyplynulo, zo strany Berthelota išlo len o informatívnu a predbežnú sondáž uvoľniteľnosti pani ministerky z postu člena vlády Slovenskej republiky. Po návrate zo samitu som o rozhovore s pánom Berthelotom informoval predsedu vlády Mikuláša Dzurindu. Keďže, ako som už spomenul, išlo iba o neformálnu sondáž, dalo sa predpokladať, že OSN v prípade reálneho záujmu sa rozhodne pani ministerku s touto ponukou osloviť priamo. Nikdy zo strany OSN oficiálna ponuka neprišla a predseda vlády ani ja sme nikdy neboli požiadaní vyjadriť sa a zaujať stanovisko k prípadnej kandidatúre pani ministerky Schmögnerovej na túto pozíciu.

    A ešte niektoré možno technické detaily, keďže médiá uvádzali nesprávne informácie. Nešlo o oficiálnu ponuku priamo od generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana. Rovnako nie je pravda, že post výkonného riaditeľa Európskej hospodárskej komisie pri OSN je druhým najvyšším v hierarchii OSN. Ale myslím si, že to sú len technické detaily.

  • Pán poslanec Benkovský.

    Boli ste zapnutý práve.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady.

    Vážený pán premiér,

    vážení členovia vlády,

    považujem za diplomatickú odpoveď, ktorá tu odznela, ale považujem za nediplomatické a aj neseriózne voči Slovenskej republike konanie, ktoré ste urobili a s ktorým ste realizovali ten postup, o ktorom hovoríte, pán premiér, a ktorý realizoval predovšetkým pán minister zahraničných vecí Kukan. Myslím si, že by bolo dobré a vhodné, aby Slovenská republika mala a bola to aj vaša povinnosť ponúknuť takéto riešenia v zastúpení na takomto významnom poste v európskom hospodárskom a politickom živote. Preto sa ešte raz pýtam, pán premiér, či to aj z vašej strany bolo etické a morálne.

  • Na priamu otázku priama odpoveď.

    Áno, som hlboko presvedčený, že bolo etické a morálne, tak ako som sa zachoval, že som sa rozhodol absolútne nereagovať. Naozaj som ničím nedisponoval, nikto ma o nič nepožiadal. Nepôjdem za svojou ministerkou, jednou zo svojich kľúčových ministrov, aby som ho nabádal, aby sa o čosi uchádzal. Aj toto je postoj o to viac, ak by takáto otázka prichádzala do úvahy, ja by som s tým súhlas nedal, to mi je absolútne jasné. Aj toto sú dôvody, pre ktoré som si povedal, že nebudem ani za, ani proti. Keď budeme robiť z kuloárových diskusií oficiálnu politiku, nikam sa nedostaneme. Ak to pán Berthelot aspoň trošku vážne myslel, disponuje telefónom, disponuje mailom, faxom. Jednoducho veľmi dobre vie, ako sa správa. Minister sa na krátkej ploche pokúsil vysvetliť, že skôr sondoval jeho osobný názor, ako asi by sa táto téma na Slovensku vyvíjala, ak by ju pán Berthelot považoval za reálnu. Naozaj by sme nemali na základe, nechcem rovno povedať, klebiet alebo kuolárových diskusií robiť oficiálnu politiku.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Rusnák pre pána ministra Magvašiho. Bude zaňho odpovedať pán podpredseda vlády Fogaš. Otázka znie: "Kedy chcete odpolitizovať štátnu správu a zvýšiť jej efektivitu a profesionalitu?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Vážený pán predseda,

    ctené poslankyne,

    vážení poslanci,

    otázka, ktorú som dostal, má trošku širšie kontúry, pretože na ňu nadväzujú aj ďalšie otázky, dovolím si, skôr ako na ňu odpoviem, povedať niekoľko všeobecných poznámok.

    Po prvé, história snáh odpolitizovať štátnu správu a zvýšiť jej efektivitu a profesionalitu je datovaná už z roku 1994, keď prvýkrát vláda rokovala aspoň tak, že sme sa aj my poslanci o tom dozvedeli, o možnosti prijať rekodifikáciu alebo veľký projekt zmien v pracovnom zákonodarstve. Od tohto obdobia sa sústavne diskutuje a diskutovalo až doteraz o tom, aký rozsah majú mať tieto veľké reformy, pretože kľúčovými slovami zásadných zmien v pracovnom zákonodarstve majú byť odbornosť, efektívnosť, kvalita a stabilita. Aj preto sa možno hovorí o definitíve, aj preto sa možno hovorí o veciach, ktoré súvisia so širšími zmenami. V súčasnom období sa žiada povedať, že rekodifikácia pracovného práva vyústila do návrhu predlohy nového Zákonníka práce a do novej právnej úpravy právnych vzťahov vo verejnej službe vrátane úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov.

    Potreba rekodifikácie pracovného práva je určená aj medzinárodnými hľadiskami spojenými s procesom začleňovania Slovenskej republiky do medzinárodných hospodárskych a sociálnych štruktúr. Stručne povedané, ide o prvý veľký projekt, ktorý je harmonizačný a ktorý nadväzuje na doteraz vykonané práce, čomu sa dá povedať i rozumná kontinuita. Podmienkou vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie je dosiahnutie takých právnych štandardov, ktoré budú zaručovať harmonizáciu nášho právneho poriadku so smernicami Európskej únie, ktoré sú obsiahnuté v IV. kapitole Bielej knihy.

    Rekodifikácia pracovného práva v Slovenskej republike vychádza, po prvé, zo základných sociálnych práv občanov zakotvených v Ústave Slovenskej republiky, z práv zakotvených v Európskej sociálnej charte, v Charte základných sociálnych práv zamestnancov, prijatej na platforme Európskej únie v roku 1989, a ratifikovaných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a dohovorov, ktoré bude Slovenská republika v krátkom čase ratifikovať. Základným cieľom reformy pracovného práva bude zníženie kogentných, rozumej tomu tak, že donucujúcich ustanovení Zákonníka práce, prehĺbenie princípu zmluvnosti v pracovnoprávnych vzťahoch a liberalizácia či deregulácia pracovného práva.

    Musím povedať, že tým, že vznikajú tri samostatné zákonné predlohy, dochádza aj k trošku širšiemu chápaniu obsahu pracovnoprávny vzťah a pracovné právo ako také. Návrh nového Zákonníka práce výrazne posilňuje zmluvnú slobodu účastníkov pracovnoprávnych vzťahov a táto sa prejavuje nielen pri založení pracovného pomeru, ale aj pri jeho zmene. Priaznivejšia úprava pracovných a mzdových podmienok zamestnancov sa navrhuje upraviť v kolektívnych zmluvách, čím sa vytvára lepší priestor na také sebazabojovanie o svoje práva prostredníctvom buď odborových organizácií, alebo rád. Hranicou zmluvnej autonómie budú kogentné, donucujúce ustanovenia Zákonníka práce, ktorých rozsah, ako som už uviedol, znižuje.

    V nadväznosti na prehĺbenie princípu zmluvnosti sa navrhuje upraviť minimálne pracovné podmienky napríklad určením minimálnej dĺžky nepretržitého odpočinku v týždni, minimálnej dĺžky odpočinku medzi dvoma zmenami, minimálnej dĺžky dovolenky, určením minimálnej prestávky v práci a stanovením minimálnej dĺžky pracovného času, maximálneho rozsahu pracovnej pohotovosti a práce nadčas.

    Zákonom o štátnej službe sa vlastne nadväzuje na doteraz vykonané práce, a to predovšetkým v štruktúrach polície, colnej služby atď., ja sa k nim ešte vrátim, pričom sa zo Zákonníka práce vyčleňuje právna úprava štátnozamestnaneckého vzťahu pri výkone štátnej služby ako verejnoprávneho vzťahu. Týmto zákonom sa zabezpečí profesionálny, nestranný, politicky neutrálny výkon štátnej správy, pričom fyzická osoba, aby mohla byť prijatá do štátnej služby, bude musieť spĺňať zákonom stanovené predovšetkým kvalifikačné a odborné podmienky, z ktorých sa nemôže povoliť temer žiadna výnimka.

    Štátnym zamestnancom sa ustanovuje celý rad povinností, medzi nimi základná povinnosť zachovať vernosť štátu, dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy o obmedzení počas výkonu štátnej služby, ale aj v súkromní. Napríklad zdržať sa určitého konania, nevykonávať žiadnu vedľajšiu zárobkovú činnosť, pričom na vyrovnanie týchto obmedzení sa navrhujú zabezpečiť štátnemu zamestnancovi určité kompenzácie. O ich rozsahu, samozrejme, je možné diskutovať a budeme o nich diskutovať v súvislosti s predložením celého tohto veľkého projektu do Národnej rady.

    Zákonom o verejnej službe sa upravia pracovné vzťahy zamestnancov založené na zmluvnom princípe pri vykonávaní vecí verejného záujmu a vykonávaní úkonov súvisiacich so samosprávou obce alebo kraja. Na rozdiel od štátnych zamestnancov verejným zamestnancom alebo zamestnancom vo verejnej službe sa nenavrhuje taký rozsah povinností a obmedzení. Z tohto dôvodu aj kompenzácie sú miernejšie oproti štátnym zamestnancom.

  • Ruch v sále.

  • Tak sa mi zdá, že toto stereo, ktoré počujem z dvoch strán, nie je veľmi príjemné.

  • Nech sa páči, pán podpredseda, pokračujte.

  • K samotnej otázke, kedy chcete odpolitizovať štátnu správu a zvýšiť jej efektivitu, odpovedám: V zákone o štátnej službe, kde navrhujeme zabezpečiť štátnym zamestnancom nevyhnutné podmienky na riadny výkon štátnej služby, kde sa minimalizuje závislosť štátnych zamestnancov od politickej moci a vytvára sa priestor na maximálne odborný výkon štátnej služby. Návrh zákona je pripravený a prerokovaný už v Legislatívnej rade vlády. Bol opätovne posúdený a som presvedčený, že je zrelý na predloženie do vlády a neskoršie sem do Národnej rady Slovenskej republiky. Myslím si, že táto predloha bola široko diskutovaná nielen u nás, ale aj v kooperácii s expertmi zo zahraničia a dá sa povedať, že dnes ide o normu, ktorá spĺňa takéto kritériá.

    Dominantným znakom tohto zákona a vzťahov z neho vyplývajúcich je, že fyzická osoba bude vykonávať činnosť pre štát a je povinná za všetkých okolností zachovať štátu ako svojmu zamestnávateľovi vernosť. Teda nepôjde o nejakú formálnu zmenu, ale, naopak, stane sa z toho riadny kvázi služobný pomer. Hovorím kvázi, keď porovnávam vojenský a policajný, čo sme doteraz chápali ako klasický služobný vzťah. Aby mohla byť fyzická osoba prijatá do štátnej služby, musí spĺňať zákonom ustanovené podmienky, pričom obsah tohto štátnozamestnaneckého vzťahu budú tvoriť povinnosti štátneho zamestnanca. Štátny zamestnanec bude povinný dodržiavať služobnú disciplínu a tiež vo svojom súkromnom živote sa musí správať spôsobom, ktorý nebude dávať príčiny k zneváženiu postavenia fyzickej osoby ako štátneho zamestnanca. Preto musí byť štátny zamestnanec za porušenie svojich povinností i disciplinárne zodpovedný, aj keď si to bude vyžadovať situácia, zrejme i stíhaný. Účelom je teda zabezpečiť profesionálny, spoľahlivý, nestranný, politicky neutrálny výkon štátnej služby, pričom dá sa povedať, že ide pri vykonávaní štátnych záležitostí vlastne o to, aby sme vedeli povedať, či ten pracovník vykonáva riadenie, rozhodovanie, kontrolu, odbornú prípravu rozhodnutí a odbornú prípravu návrhov a ostatných predpisov ako znaky, ktoré napĺňajú potom samotný vzťah.

    Ako vidíte, pán poslanec, pokročili sme do značnej miery smerom k zefektívneniu a profesionalizácii štátnej správy a verím, že pri prerokúvaní návrhov zákonov ich spoločne všetci podporíte. Pani poslankyňa Keltošová, tiež kýva hlavou, že to tak bude.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Pán poslanec Rusnák, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Chcem poďakovať za vyčerpávajúcu odpoveď pánovi podpredsedovi vlády. Vzhľadom na to, že moje ďalšie dve otázky boli vylosované v ďalšom poradí, a vzhľadom na krátkosť času by som prosil, keby bolo odpovedané na ďalšie moje otázky.

  • Ďalšiu otázku položil znova pán poslanec Rusnák. Bude odpovedať podpredseda vlády Fogaš namiesto pána ministra Magvašiho. Otázka znie: "Dosiaľ boli v parlamente prijaté zákony, ktoré upravujú štátnu službu policajtov a colníkov, resp. obdobným spôsobom vojakov profesionálov. Tieto zákony upravujú aj poskytovanie služobného príjmu týchto skupín. V tejto súvislosti ma zaujíma, aké je harmonizované odmeňovanie zamestnancov v štátnom zamestnaneckom pomere s odmeňovaním týchto ozbrojených zložiek."

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem za slovo.

    V nadväznosti na to, čo som už uviedol, chcem povedať, že v návrhu zákona o štátnej službe je problematika odmeňovania zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere riešená ucelene vo vzťahu k štátnym zamestnancom v jednotlivých druhoch štátnej služby, teda vo vzťahu k štátnym zamestnancom, ktorí budú vykonávať štátnu službu v prípravnej, stálej alebo dočasnej štátnej službe. Pri konštituovaní jednotlivých zložiek platu, teda jeho inštitútov, sa prihliadalo na porovnateľné podmienky výkonu štátnej služby ustanovených v zákone číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších zmien a doplnkov a v zákone číslo 200/1998 o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, čiastočne v zákone číslo 380/1997 o peňažných náležitostiach vojakov. Je to trošku delikátna situácia, lebo tieto zákony o štátnej službe týchto kategórií už boli prijaté a tam neexistovali nejaké obmedzenia, ktoré by delili túto kategóriu zamestnancov na niekoľko skupín. Teda dá sa povedať, že aj pri prijímaní nových zákonov budeme musieť rešpektovať rovnosť.

    Jedným z inštitútov, ktorý v plnej miere zohľadňuje vzájomnú porovnateľnosť podmienok výkonu štátnej služby u všetkých skupín štátnych zamestnancov, je základná pevná zložka platu, ktorú predstavuje tarifný plat s príplatkom za štátnu službu, resp. u ozbrojených zložiek policajtov a colníkov, väzenskej, justičnej stráže funkčný plat s prídavkom za výsluhu rokov. Ide o porovnateľnosť podmienok z hľadiska zložitosti zodpovednosti psychickej, fyzickej záťaže vykonávaných činností a zároveň aj o porovnateľnosť určených kvalifikačných predpokladov vzdelania. Súčet tarifného platu a príplatku za štátnu službu u štátneho zamestnanca vyjadrený v korunách bude v porovnateľnom zaradení do platobnej triedy a dosiahnutého počtu rokov započítateľnej praxe v podstate zhodný so súčtom funkčného platu a prídavku za výsluhu rokov policajta alebo colníka.

    Záverom považujem za potrebné zdôrazniť, že doterajšia právna úprava stanovila určité nivó, určitú úroveň, hladinu zabezpečovania platobných nárokov, ktoré vyplývali zo služobných pomerov, a účelom novej pracovnej úpravy nie je tieto nároky znížiť. Naopak, chceme rešpektovať to, čo sa prijalo v minulom období a súčasnou právnou úpravou vlastne dostať ostatnú štátnu službu na túto istú úroveň.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Rusnák, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Nechcem, ďakujem za odpoveď a čakám na odpoveď na tretiu otázku.

  • Aj ďalšiu otázku položil pán poslanec Štefan Rusnák pre podpredsedu vlády, ktorý odpovedá za ministra Magvašiho. Otázka znie: "V apríli protestovali v Martine zamestnanci mnohých podnikov aj proti nedodržiavaniu základných záväzkov voči zamestnancom. Predstavitelia odborov dokonca upozornili na správanie sa zamestnávateľov, ktoré hraničí až s nevoľníctvom. Ako reagovalo a bude reagovať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky?"

    Nech sa páči.

  • Budem veľmi stručný.

    Pretože základné organizácie Odborového zväzu KOVO, podnikov sídliacich v Martine, a tiež OZ KOVO neuplatnili požiadavku na riešenie pracovnoprávnych otázok vyplývajúcich z podnikových kolektívnych zmlúv formou sprostredkovateľa alebo rozhodcu, odborové orgány túto otázku zamestnanosti postúpili na príslušné úrady práce. Ak sa základné odborové organizácie z jednotlivých podnikov v Martine rozhodnú riešiť svoje pracovné spory za účasti sprostredkovateľa alebo rozhodcu, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky im ho určí zo zoznamu sprostredkovateľov a rozhodcov, ktorý je na tomto ministerstve vedený za obdobie rokov 2000 a 2003.

    Myslím si, že je to zrozumiteľná odpoveď ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý je pripravený do toho procesu vstúpiť.

  • Pán poslanec.

    Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Ďalšiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Ošváth pre pána ministra Haracha. Bude odpovedať pani ministerka Machová. Otázka znie: "Aké kroky podniklo, podniká a mieni podniknúť váš rezort na zníženie alarmujúcej nezamestnanosti v okresoch Rimavská Sobota, Rožňava či Trebišov?"

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne za možnosť vyjadriť odpoveď pána ministra Haracha na otázku, ktorú položil pán poslanec.

    Vo svojej odpovedi, ktorá je veľmi široká, je na siedmich stranách, ale ktorá skôr má taký charakter všeobecných rovín pôsobenia jednotlivých sektorov a jednotlivých ministerstiev na riešenie problému nezamestnanosti, si dovolím vybrať z tohto miesta len niektoré podstatné skutočnosti a eventuálne dať teda celý ten písomný materiál k dispozícii pánovi poslancovi, aby som nezaberala veľa času.

    Je fakt, že riešenie problematiky nezamestnanosti nemôže byť a ani nie je v pôsobnosti jedného rezortu, ale je prienikom činností rezortov od rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny cez ministerstvo regionálneho rozvoja, ministerstvo hospodárstva, financií a všetkých ďalších zložiek, ktoré sú v tomto procese zainteresované.

    Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky tým, že v súčasnosti v podstate priemyselné odvetvia z viac ako 85 % sú v rukách súkromného sektora, má v kompetencii predovšetkým tvorbu legislatívnych podmienok skvalitňujúcich podnikateľské prostredie. Podotýka, že rezort hospodárstva Slovenskej republiky nemá k dispozícii priame zdroje na riešenie nezamestnanosti v uvedených okresoch, ale podniká kroky predovšetkým v miere zvýšenia vstupu zahraničných investorov. Konkrétne v súčasnosti je v medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh zákona o priemyselných parkoch, ktorý by umožnil efektívnejšie pripravovať podmienky na vstup zahraničných investorov tým, že štát by napomáhal finančne budovať infraštruktúru obciam, najmä v okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti. Čiže participácia štátu na jednej strane, ktoré vytvára predpoklady v infraštruktúrnych projektoch a následne takto pripravené územie poskytnúť na takúto formu podnikania.

    Na pomoc podpore investičných aktivít má tiež za cieľ materiál na zlepšenie právneho, regulačného a daňového rámca na podporu investícií, ktorý bude predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Tým, že tento materiál bol už prerokovaný v poradnom orgáne vlády, na porade ekonomických ministrov, naozaj na základe vyjadrenia tohto orgánu obsahuje veľa dôležitých impulzov, ktoré by napomohli zlepšiť rámec podnikateľského prostredia na Slovensku, predovšetkým v jeho aktívnej investičnej fáze a, samozrejme, že za vyriešenia celého radu legislatívnych podmienok, ktoré by umožnili ten proces investovania a vytvárania pracovných miest zrýchliť, zefektívniť, zlacniť. Mal by prispieť k riešeniu jedného z najdôležitejších, najpálčivejších problémov na Slovensku, ktorou naozaj nezamestnanosť je.

    Zároveň sa rezort hospodárstva zúčastňuje vypracovania Národného plánu regionálneho rozvoja tým, že pripravuje sektorové operačné programy pre priemysel a cestovný ruch. Uvedené operačné programy budú v súlade s regionálnymi operačnými programami zabezpečovať rozvoj týchto sektorov zo zdrojov predvstupových štrukturálnych fondov Európskej únie a štátneho rozpočtu.

    V neposlednom rade to, čo môže prispieť k riešeniu problematiky nezamestnanosti, sú zdroje finančných podporných programov pre rozvoj malého a stredného podnikania v oblasti priemyslu a cestovného ruchu. Intenzita využitia týchto zdrojov je predovšetkým v rukách podnikateľskej sféry dotknutých okresov. Ale určite nie je toto len jedna stránka celého problému, pretože na jednej strane každý takýto projekt, ktorý môže byť zahrnutý do podporného programu, musí zodpovedať určitým kritériám, kde veľmi často malá skúsenosť najmä začínajúcich podnikateľov a celá zložitosť toho administratívneho vybavovania často naozaj je určitou brzdou využívania týchto zdrojov.

    V rámci prípravy štátneho rozpočtu na roky 2001 - 2002 a na ďalšie roky rezort navrhuje ďalšie programy financované z rozpočtových prostriedkov a prostriedkov Európskej únie so zabezpečovaní spolufinancovania zo štátneho rozpočtu.

    Ďalej by som mohla pokračovať v takýchto všeobecných úvahách na tému, ako v oblasti legislatívnej, ako v oblasti určitých operatívnych a operačných krokov je možné riešiť problém nezamestnanosti, ale aby som sa pokúsila teda určitým spôsobom uviesť aspoň jeden príklad konkrétne lokalizovaný do prostredia tých okresov, na ktoré sa pýtate, konkrétne okres Rimavská Sobota. Ministerstvo hospodárstva podľa vyjadrenia pána ministra veľmi intenzívne vyvíja snahu participovať na tvorbe programov v tých regiónoch a v tých okresoch, kde nezamestnanosť je nad 30 %, kde aj okres Rimavská Sobota, a tie ďalšie dva spomenuté, patrí.

    V spolupráci s Regionálnou obchodnou a priemyselnou komorou v Lučenci sa pripravuje materiál o silikátovej hospodárskej zóne v oblasti Lučenec - Poltár, ktorý je založený na nadregionálnom rozvoji územia Juhoslovenskej kotliny, ktorá zasahuje okrajovými pásmami aj do okresov Veľký Krtíš, Rimavská Sobota a Revúca. Hlavnou ideou projektu je efektívne využívanie a zhodnocovanie nerastného bohatstva a na tento účel formuluje aj podmienky na spracovanie silikátových hornín. Projekt navrhuje riešenia aktuálneho problému výrobkovej a technologickej inovácie na báze domácich surovín s cieľom ich využívania v oblasti problémov ekologickej škodlivosti používaných technológií a zlepšenia pracovného prostredia v priemyselných podnikoch. Z hľadiska tvorby pracovných miest, čo je jeden z dôležitých ukazovateľov takého projektu, podľa optimistických predpokladov je možné pri všetkých krokoch realizácie tohto projektu vytvoriť v perspektíve v najbližších štyroch rokov päťtisíc nových pracovných príležitostí.

    Z hľadiska rozvoja priemyslu stavebných látok je jeho realizácia jednou z hlavných priorít. A aby tento projekt mohol byť vlastne realizovaný, je potrebné uskutočniť to, čo som hovorila v úvode, vlastne vytvoriť aj legislatívne a právne prostredie na to, aby takéto priemyselné zóny a priemyselné parky mohli byť budované. Čiže skôr je to otázka budúcnosti tvorby takého masívnejšieho počtu pracovných miest a to, čo sa robí dnes v tejto oblasti, je skôr zamerané na riešenie otázok, ktoré súvisia s útlmom baníckych činností, určité programy, ktoré by aspoň čiastočne mohli zmierniť tento problém.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Ošváth, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Nebudem dávať doplňujúcu otázku. Len sa poďakujem pekne za odpoveď a chcel by som konštatovať, že táto veľmi pálčivá téma bude naďalej predmetom mojej pozornosti a budem v spolupráci s regionálnymi zástupcami štátnej správy pravidelne konzultovať s pánom ministrom aj s ostatnými členmi vlády, ako sa bude tento problém riešiť.

    Ďakujem.

  • Máme ešte tri minúty. Čiže posledná otázka.

    Pán poslanec Rusnák položil otázku pánu ministrovi Magvašimu. Bude odpovedať podpredseda vlády Fogaš. Otázka znie: "Ako návrh zákona o verejnej službe rieši osobitné postavenie pedagogických zamestnancov?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

    Máte na to dve a pol minúty, pán podpredseda.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Pokúsim sa byť stručný.

    Platy sú vraj intímnou otázkou, ale vlastne u nás otázky nie sú intímne, len odpovede sú intímne. Pretože návrh zákona o verejnej službe už bol rokovaný a túto vec sme riešili tak, že v druhej alternatíve § 17 sa navrhuje osobitná stupnica platových taríf, podľa ktorej by sa tarifný plat určoval pedagogickým zamestnancom, t. j. zamestnancom, ktorí vykonávajú výchovné a vzdelávacie činnosti na všetkých stupňoch školskej sústavy, od predškolských zariadení cez základné, stredné školy až po vysoké. Navrhuje sa, aby tarifný plat bol určený podľa tohto ustanovenia vedeckovýskumným zamestnancom.

    V podstate ide o to, že osobitná stupnica platových taríf pre pedagogických zamestnancov vychádza zo stupnice platových taríf, ktorú predložila Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky v rámci prerokúvania návrhov zákonov v Rade hospodárskej a sociálnej dohody. Jednoducho Legislatívna rada, aj keď netradične, ale považuje túto otázku za veľmi dôležitú, preto ponechala obidve alternatívy s tým, že vláda Slovenskej republiky by mala v tejto veci rozhodnúť. Ja môžem len vysloviť nádej, že to bude tak, že sa schváli alternatíva, ktorá počíta s tým, že pedagogickí a a vedecko-pedagogickí pracovníci na školách budú platení podľa týchto osobitných taríf, čím sa im podstatne môže zlepšiť situácia.

    Všetko.

  • Pán poslanec, pol minúty.

    Zapnite pána poslanca Rusnáka.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi za odpoveď.

    Ja chcem len tiež dúfať, že to, čo bolo sľubované, že sa nakoniec splní na rozdiel od toho, čo bolo predtým.

    Ďakujem pekne.

  • Končím bod hodina otázok.

    Ďalej budeme pokračovať interpeláciami.

    Prosil by som podpredsedu Národnej rady Igora Presperína, aby viedol ďalšie rokovanie.

    Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k rokovaniu o bode

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 31. mája 2000,

    ktoré ste dostali ako tlač 664.

    Skôr ako udelím slovo prvému prihlásenému do rozpravy, chcem požiadať tých poslancov, na interpelácie ktorých máme predložené odpovede členov vlády, aby vo svojom vystúpení vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam. Ak interpelujúci počas rozpravy nevyjadrí svoju nespokojnosť, má sa za to, že s odpoveďou sa súhlasí. Z dôvodu prehľadnosti vás tiež prosím, aby ste pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 664 nachádza.

    Otváram teda rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či pani poslankyňa Aibeková a Belohorská sa prihlásili k písomným odpovediam. Nie. Takže konštatujem, že nemám písomne prihlásených žiadnych poslancov k tomuto bodu programu, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že to tak nie je. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Návrh uznesenia máte tiež predložený ako súčasť tlače 664. Týmto uznesením bude brať Národná rada Slovenskej republiky odpovede na vedomie. Odporúčam, aby sme o ňom hlasovali neskôr.

    Ďalším bodom programu sú

    interpelácie poslancov.

    Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.

    Písomne sa do bodu interpelácií prihlásila pani poslankyňa Aibeková a pani poslankyňa Belohorská.

    Dávam teraz slovo pani poslankyni Aibekovej, aby vystúpila v bode interpelácie. Po nej vystúpi pani poslankyňa Belohorská.

    Pani poslankyňa Aibeková, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predniesla dve interpelácie. Jedna bude veľmi stručná, bude na pani ministerku Schmögnerovú. Druhá bude trochu rozsiahlejšia, bude pozostávať zo 4 okruhov a bude sa týkať pána ministra Šagáta. Je mi ľúto, že ako tradične tu znovu pán minister Šagát nie je, tak zrejme jeho optimizmus, akým riadi svoj rezort a ako si myslí, že je všetko v absolútnom poriadku, o čom svedčí aj odpoveď, ktorú musel prečítať pán minister Čarnogurský, ktorá sa nezakladá na pravde. Takže dúfam, že ešte do konca volebného obdobia sa dočkám, že pán minister Šagát bude pri interpeláciách prítomný.

    Prvá otázka. Novelou zákona o zdravotnej starostlivosti 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov sa riadenie polikliník od 1. 5. 2000 dostalo späť pod ministerstvo zdravotníctva. Napriek tomu, že médiá a na rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo aj pán poslanec Zelník upozornili na nekalé praktiky pri vymenovaní riaditeľky v Poliklinike Turzovka, odmietli ste túto situáciu riešiť. Urýchlene ste však odvolali riaditeľku polikliniky pre dorast. Najskôr ste ako dôvod odvolania uviedli jej vek, hoci ak ide o vašich priateľov, vek vám nie je na prekážku. Potom ste zrealizovali jej odvolanie bez uvedenia dôvodu takým tempom, že ste na odvolací dekrét dali nedeľný termín. Ide o polikliniku, ktorá ako jediná poskytuje komplexnú zdravotnú starostlivosť pre vysokoškolských študentov, a o polikliniku, ktorá nemá dlhý vek, čo je naozaj doslova zázrakom v tejto situácii, aká v zdravotníctve je. Nachádza sa však v lukratívnych priestoroch v okrese Bratislava III a v roku 1996 poslanci tejto mestskej časti, teraz už okresu, odhlasovali odňatie jednej z budov, v ktorých sa poliklinika nachádzala, a premenili ju na byty. Iba nadmerným úsilím riaditeľky vtedajšieho vedenia ministerstva zdravotníctva a Krajského úradu v Bratislave sa podarilo situáciu vyriešiť tak, aby pacienti neboli ukrátení.

    Preto sa vás pýtam, pán minister, je dôvodom odvolania riaditeľky tlak a lobovanie istej časti pediatrov, ktorí žiadali zrušenie dorastových lekárov ako lekárov prvého kontaktu, alebo za tým stoja lobistické skupiny, ktoré majú záujem o privatizáciu lukratívnej budovy. Alebo ste sa potrebovali zavďačiť týmto miestom niekomu zo svojich verných? Budete pokračovať v odvolávaní riaditeľov polikliník tak, ako ste to robili pri nemocniciach a ďalších zdravotníckych zariadeniach?

    Druhá otázka. Opakovane som vás, pán minister, upozornila na to, že neplníte vlastné programového vyhlásenie vlády. Citujem z neho: "Vláda vytvorí podmienky na lepšie profesionálne a ekonomické ohodnotenie pracovne a odborne kvalifikovaných pracovníkov zdravotníctva." Aká je však realita? Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky priemerná mesačná nominálna mzda v rezorte zdravotníctva za rok 1999 predstavuje na jedného zamestnanca 9 727 Sk, čo predstavuje o 1 001 Sk, to je o 9,3 % menej, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve Slovenskej republiky. Z priemernej mesačnej mzdy tvorí základný tarifný plat iba 6 190 Sk a príplatky spolu vrátane odmien 3 537 Sk, čo je 36,4 % z celkovej mesačnej mzdy. Lekári majú priemerný mesačný plat 17 497 Sk. Tarifný plat je však iba 10 542 Sk, ostatné si musia nadrobiť neúmerným počtom nočných a služieb počas sviatkov. Strední zdravotnícki pracovníci majú v priemere 9 347 Sk. Tarifný plat je iba 6 380 Sk. Reálna hodnota mzdy zdravotníckych pracovníkov poklesla od ostatného zvýšenia o 9 %.

    Za vášho vedenia ministerstva vznikla situácia, keď sa zástupcovia Lekárskeho odborového zväzu museli obrátiť na pána Romana Prodiho, predsedu Európskej komisie, pretože z vašich sľubov a zo sľubov predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu zostala iba veľká nula. Za vášho vedenia rezortu sa 31. 5. 2000 zišli zástupcovia 17 významných stavovských, profesijných a odborných organizácií pôsobiacich v rezorte zdravotníctva a zdravotných poisťovní, aby občanov Slovenskej republiky otvoreným listom upozornili na stav v rezorte, ktorý riadite. Podpísaní zástupcovia upozorňujú na mlčanie kompetentných, teda aj vás, ktorí hýrite optimizmom napriek katastrofe, ktorá postihuje pacientov, ale aj tých, ktorí zabezpečujú zdravotnú starostlivosť, vrátane distributérov, dovozcov liekov, zdravotníckych pomôcok a materiálu.

    Preto sa vás pýtam, pán minister, kedy začnete plniť svoje predvolebné sľuby a sľuby dané v programovom vyhlásení vlády? A neodpovedajte mi, prosím, tým, že vláda odsúhlasila 4-percentné zvýšenie platov zamestnancov v rozpočtových a iných organizáciách, lebo toto zvýšenie pokladám za výsmech týmto ľuďom.

    Tretia otázka. V predchádzajúcom volebnom období ste vy a poslanec Roman Kováč kritizovali vášho predchodcu za všetko, čo urobil, a siahli ste až k hrozbám a výzvam, aby lekári vyšli do ulíc a protestovali proti privatizácii zdravotníckych zariadení. Dnes realizujete privatizáciu zdravotníckych zariadení vy a ste spokojní, že si v nej prídete na svoje vy a vaši politickí priatelia. Schovávate sa za svojím ministerským stolom, aby vás tí, ktorých ste vyzývali k protestom, z neho nevyniesli. Ako opozičný poslanec ste boli razantný, ako minister ste nepriebojný a nedokážete zabezpečiť dostatočné zdroje pre rezort, ktorý riadite, hoci ste to v decembri 1998 v gestorskom výbore sľúbili. Neviete využiť ani prostriedky z PHARE a nevyčerpali ste z neho prostriedky vo výške 1,7 mil. euro v roku 1999. Dlhými prieťahmi a nekoncepčnou prácou ministerských úradníkov ste nepodali projekty v dostatočnej kvalite a ešte aj oneskorene, a to ani opakovane po predĺžení termínu na odovzdanie projektov zo strany Bruselu. Následne boli ministerstvu zdravotníctva tieto finančné prostriedky odňaté a realokované na výber právneho a finančného poradcu na privatizáciu bánk. Ak nechýbajú tieto prostriedky vášmu rezortu, chýbajú tým, ktorých sa výsledky vašej práce negatívne dotýkajú.

    Čo plánujete, pán minister, podniknúť, aby sa situácia nezopakovala aj v tomto roku, a kedy konečne začnete plniť svoje sľuby v programovom vyhlásení vlády a rozpočet pre zdravotníctvo sa v percente HDP začne približovať krajinám Európskej únie? Alebo zotrváte v klamlivých informáciách, ktoré ste podali európskym inštitúciám, že percento hrubého domáceho produktu pre zdravotníctvo je viac ako 6 %? Hoci veľmi dobre viete, že realita je iba 4,9 %, čo je najnižšie percento od roku 1990. Akým právom klamete tieto inštitúcie a tvrdíte niečo, čo sa nezakladá na pravde?

    Štvrtá otázka. Výnimka z dovoznej prirážky zavedenej do platnosti od 1. júna 1999 na lieky a suroviny pre domáci farmaceutický priemysel by mala byť podľa informácií Ministerstva financií Slovenskej republiky od 1. júla 2000 zrušená. Podľa vyjadrenia generálneho riaditeľa sekcie farmácie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pána Šipekyho ministerstvo apeluje, aby sa výnimka z dovoznej prirážky v oblasti zdravotníctva zachovala. Apel pokladám za nedostatočný, a preto vás vyzývam, pán minister, aby ste konečne konali razantne a zabezpečili zachovanie tejto výnimky, lebo aj plánovaná 3-percentná dovozná prirážka by viedla k nárastu cien liekov, a tým k ich nedostupnosti pre občanov s minimálnymi a priemernými príjmami. Preto sa vás pýtam: Aké kroky ste podnikli a podniknete na zachovanie tejto výnimky pre zdravotníctvo?

    Aj moja interpelácia na pani ministerku Schmögnerovú je vlastne v súvislosti s touto štvrtou otázkou.

    Pani ministerka, podľa informácií z vášho ministerstva a z médií by mala byť zrušená výnimka z dovoznej prirážky na lieky a suroviny pre domáci farmaceutický priemysel. Od 1. júla 2000 by mala byť zavedená 3-percentná dovozná prirážka na všetky tovary bez výnimky. Môžete mi túto informáciu potvrdiť? Dúfam, že ste informovaná o tom, že aj 3-percentná dovozná prirážka by viedla k nárastu cien liekov, a tým k ich nedostupnosti. Ako chcete riešiť situáciu v rezorte zdravotníctva, ktorý je finančne hlboko poddimenzovaný a sľúbené mimorozpočtové zdroje sú v nedohľadne? Súhlasíte s vyjadrením ministra zdravotníctva Tibora Šagáta, že nemôže uskutočňovať transformačné kroky, lebo na ne má nedostatok financií? Súhlasíte s tvrdením, že za oneskorené vydanie cenového výmeru výkonov zdravotnej starostlivosti zodpovedá váš rezort? Mal byť totiž vydaný k 1. februáru 2000 spolu s účinnosťou novely Liečebného poriadku zákona číslo 98/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, 31. 5. 2000 však ešte nebol k dispozícii pre tých, ktorí podľa neho majú postupovať.

    Ďakujem za skoré odpovede.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán premiér,

    vážené torzo vlády,

    panie kolegyne poslankyne a páni poslanci,

    moja interpelácia bude smerovať k predsedovi vlády a, samozrejme, k ministrovi, podľa jeho uváženia, ktorý bude ochotný odpovedať na otázky, na ktoré doteraz nezodpovedal nik.

    Moja interpelácia sa bude týkať objektu Kaštieľa Brunovce, ktorý prevzal Slovenský zväz žien ako predchodca dnešnej Únie žien Slovenska 1. 3. 1982 od česko-slovenského štátu do trvalého užívania. V tom čase to bola ruina v účtovnej hodnote 1 873 550 korún, ktorá, teda z väčšej časti išlo o cenu za pozemok, pretože ruina nemala strechu a boli to len vlastne holé múry. Slovenský zväz žien sa zaviazal, že objekt zrekonštruuje za vlastné prostriedky vlastnými silami, aby mohol slúžiť ženám ako školiace a rekreačné zariadenie.

    Dovolím si upozorniť, aby nedošlo k omylu, že od roku 1976 tento zväz nedostával štátne dotácie a svoje aktivity kryl samofinancovaním. To, že ženy sa ujali svojho záväzku, vehementne dokazuje už štatistické vyhodnotenie rekonštrukčných prác v kaštieli zo dňa 28. 2. 1991, ktoré hovorí už o sume kaštieľa s pozemkami za 49 000 495 korún Kčs.

    Ale už 26. 7. 1991 z Úradu vlády prišlo rozhodnutie, že na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky číslo 349 a z rozhodnutia Obvodného úradu Nového Mesta nad Váhom bol tento objekt odobratý ženám, a citujem, "z oznámenia vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky z dôvodov vyššieho spoločenského záujmu nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v katastri obce Brunovce". Vtedy svoje pochybnosti k uvedenému materiálu vyjadril pán docent Fogaš, v tom čase poslanec za SDĽ, na zasadnutí Slovenskej národnej rady zo dňa 16. 7. 1991 v interpelácii, a ak dovolíte, prečítam vám časť tohto vystúpenia.

    "Z tlače je známe, že organizácia žien nadobúdala svoj majetok hlavne z vlastných zdrojov. V tejto súvislosti citujem aj zo záverov kontroly, ktorú uskutočnila komisia vlády zo dňa 17. 6. 1991, kde sa v bode 12 hovorí, že táto organizácia od roku 1976 zabezpečuje svoju činnosť na princípe samofinancovania a vlastnými prostriedkami. Ak teda má ísť o vyvlastnenie, iba pripomínam, že vyvlastnenie je možné iba na základe zákona a za odplatu. Je teda uznesenie vlády v súlade s Listinou základných práv a slobôd a v súlade s ústavou? Ak sa má uznesenie teda realizovať od 31. 7. 1991, ide prinajmenšom o sporný text tohto rozhodnutia, ktoré znemožňuje Demokratickej únii žien Slovenska brániť svoje práva. Prosím, aby vláda v písomnej odpovedi moje pochybnosti buď odstránila, alebo zmenila svoje rozhodnutie. Domnievam sa, že ak autoritu zákonov nepodporia zastupiteľské zbory, výkonná moc, ale aj verejnosť, nemôže právny štát fungovať".

    Možno sa ma v tejto súvislosti opýtate, prečo pán Fogaš vtedy bránil ľudské, ak medzi ne počítame aj ženské práva, dnes len nečinne sedí, hoci dnes práve jeho právomoci mu umožňujú riešiť to, čoho sa práve vtedy dožadoval. Ubezpečujem vás, že som to nezapríčinila ja ako opozičná poslankyňa. Pred vypuknutím tejto aféry som bola poprosiť, a zdôrazňujem ešte raz, poprosiť pána podpredsedu vlády, pána Fogaša, aby nám pomohol.

    Teraz, ak dovolíte, budem sa snažiť citovať jeho odpoveď: "Musíš pochopiť, že sme na rozdielnych politických brehoch."

    Vážení páni poslanci, otázka ľudských práv je otázkou brehu, na ktorom stojíte. Bola som požiadať aj predsedu vlády pána Dzurindu, že ak je príčinou a prekážkou moja osoba, nech rozhodne ako Šalamún, ja sa vzdám predsedníctva a on dá ženám pokoj. Nuž ale ťažko hľadať múdrosť Šalamúna tam, kde nie je.

    Ale vráťme sa ešte raz do roku 1991, keď prekážali nielen Brunovce, ale prekážala organizácia ako taká. A svoje slová doložím citáciou z listu z 15. 5. 1991 od vtedy predsedu vlády Slovenskej republiky pána Jána Čarnogurského ministrovi financií Slovenskej republiky Michalovi Kováčovi:

    "Vážený pán minister, žiadam vás o zabezpečenie vykonania kontroly stavu a hospodárenia s majetkom bývalého Slovenského zväzu žien, Demokratickej únie žien Slovenska a vydavateľstva Živena. Správu z vykonanej kontroly predložte do 18. 6. 1991. Za členov kontrolnej komisie žiadam vymenovať pracovníkov Daňového riaditeľstva, Žižkova 26, Bratislava, a to: vedúca kontrolnej skupiny Ing. Mária Ravasová, Eva Križanová ako člen, Ing. Jana Leskovská ako člen a Ing. Iveta Ondrejkovičová."

    Chcem vám len pripomenúť, že predseda vlády sa zaoberal tým a dával príkaz, kto má robiť kontrolu v ženskej organizácii. O tom, že konali promptne a rýchle vtedy, svedčí ďalší list zo 17. 5., teda už 2 dni na to reaguje a odpovedá prvý námestník ministra financií Slovenskej republiky pán Belo Bosák, kde prikazuje, dáva príkaz na vykonanie kontroly za obdobie a vymenuje príslušne menovaných. Treba povedať, že dodržal len dvoch členov, teda vedúca Ing. Mária Ravasová, Eva Križanová ako členka, a ďalších dvoch dodal on. Ak by sa vám náhodou zdalo, že sa situácia opakuje, nemýlite sa. Od januára tohto roku máme daňovú kontrolu, ktorá bola skončená v minulom týždni.

    Ale vráťme sa k predmetnej nehnuteľnosti. Protizákonné konanie voči Únii žien skončila Mečiarova vláda svojím uznesením číslo 741 zo dňa 12. 10. 1993, ktorým zrušila uznesenie Čarnogurského vlády. Ale definitívnu bodku Mečiarova vláda urobila až kúpnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a podpredsedníčkou Únie žien pani Ševčíkovou, ktorá v tom čase organizáciu zastupovala, pretože pani Mitrová z funkcie odstúpila. Kúpna zmluva bola dňa 11. 2. 1997, teda dovolím si upozorniť aj ctené médiá, ktoré vtedy uverejnili klamstvo, že Mečiar dal Belohorskej kaštieľ. Od tohto dňa znovu ženská organizácia sa snažila, aby kaštieľ spĺňal podľa zákona podmienky kolaudácie, aby bol pripravený plniť svoju funkciu na charitatívne a humanitárne akcie.

    Treba povedať, že dokončenie a príprava na kolaudáciu úplne vyčerpala organizáciu. To bol aj dôvod, pre ktorý sme hľadali riešenie v tzv. podnikaní s nulovým ziskom, teda to, čo by sa získalo na ubytovaní v jednej polovici predmetnej nehnuteľnosti, by slúžilo na krytie výdavkov za ubytovanie pre sociálne prípady.

    Dovolím si upozorniť, že prevádzka kaštieľa bez akýchkoľvek aktivít predstavuje minimálne pol až jeden milión ročne. Tento dodatok bol pripravovaný a konzultovaný na Úrade vlády s pracovníkmi legislatívneho odboru, ktorí požívajú dôveru vzhľadom na svoju vysokú profesionálnosť aj dnes. Je na škodu veci, že dnes však nevedia upozorniť svojich politických chlebodarcov, že v právnom štáte zrušiť uvedenú zmluvu, ako aj list vlastníctva možno len na základe súdu.

    Dovoľte mi, aby som vyčíslila sumu, ktorú okrem mnohých brigádnických hodín členky Únie žien Slovenska do kaštieľa vložili. V roku 1982 predmetná nehnuteľnosť bola ocenená na hodnotu 1 873 550 korún. Vo februári 1991 už bola ocenená na 49 495 tis. Za roky 1991 a 1993 sa do nehnuteľnosti vložilo 9 351 778 korún. A roky 1994 až 1998, nejdem vás tu unúvať vyčísľovaním jednotlivých hodnôt, ale celkovo spočítané, podčiarknuté všetky tieto sumy dávajú sumu 64 477 574 korún aj 98 halierov plus prevádzkové náklady v roku 1999.

    Preto ako výsmech považujem výzvu vedúceho Úradu vlády pána Tibora Tótha, ktorú adresoval vo svojom liste z 31. 3. 1999, v ktorom nás žiada o zaplatenie 56 mil., v opačnom prípade nám kaštieľ odoberú. Svoje stanovisko na uvedené nehoráznosti som adresovala predsedovi vlády pánu Dzurindovi a skončila som ho slovami: "Zdvorilo vás žiadam o dôkladné zváženie naznačeného konania Úradu vlády Slovenskej republiky a v rámci odstránenia nejasností navrhujem stretnutie na úrovni predsedu vlády, eventuálne podpredsedu vlády pána Pála Csákyho s kompetentnými zástupkyňami Únie žien Slovenska.

    Predseda vlády na uvedenú žiadosť zo dňa 6. 4. 1999, 2. 2. 2000 a 5. 4. 2000 neodpovedal. Odpovede sa nám dostalo až v apríli od pána Hrabka, že pán premiér nemá čas, ako ani podpredseda vlády pre problematiku menšín a ľudských práv a že teda by sme si mohli sadnúť s ním. Chcem vás ešte raz upozorniť, že rok sa nám nedostalo, mimovládnej organizácii, na úctivo adresovaný list od premiéra Slovenskej republiky odpovede.

    17. 1. 2000 nám oznamuje riaditeľ správy zariadení, že 16. 12. sa štát stal vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území Brunovce, zapísaná na liste vlastníctva číslo 227. Na našu sťažnosť, ako je to možné, že Okresný úrad v Novom Meste nad Váhom, katastrálny odbor, odpovedá, že zápis bol vykonaný v zmysle usmernenia nadriadeného orgánu, ktorým mala byť Ústredná geodézia a kartografia.

    Dovolím si upozorniť ešte raz všetkých občanov Slovenskej republiky, skontrolujte si, či na základe činnosti nejakého orgánu ste náhodou neprišli o majetok.

    V uvedenej veci sme sa obrátili na predsedu parlamentu pána Migaša. Nech mu slúži ku cti, že delegáciu žien prijal promptne, dokonca nás pohostil kávičkou a džúsom a povedal, je to neetické, nemorálne, nekultúrne voči ženskej organizácii. Tento problém treba riešiť. Dostal od nás pár dokumentov, ale dodnes okrem spomienky na vľúdne správanie a dobrú kávu nemáme odpoveď.

    Pán predseda parlamentu, už ju ani nemusíte dávať. Ja chápem, že v politickom mlyne, v ktorom dnes ste, by vaše spravodlivé rozhodnutie znamenalo len výkrik kamikadzeho a ostatných, teda negatívnych odpovedí už máme dosť.

    Dňa 21. 4. 2000 nás prijal aj pán prezident za účasti svojich poradcov. Tiež prijal všetky dokumenty, pohostil nás kávičkou, ale do dnešného dňa okrem sklopených očí jeho poradcu, ktorý mi svoje stanovisko povedal deň dopredu, informovaný pravdepodobne inými službami, sme mu nestáli ani za korešpondenčný lístok. A načo aj? Ani pán prezident nemá dostatok síl pomôcť mimovládnej ženskej organizácii.

    Ako vrchol nekultúrnosti a vulgarizmu možno hodnotiť postup a vyjadrenie zástupcu prednostu Okresného úradu v Novom Meste nad Váhom pána Sádovského, ktorý pri rokovaní s členkami Únie žien Slovenska sa vyjadril na ich sťažnosť, keď hovorili, že ide o nehnuteľnosť, ktorú stavali oni vlastnými rukami, im povedal: "Na Slovensku je ruín dosť. Napríklad Beckov. Zoberte si teda do starostlivosti ďalšiu." Pán Sádovský, nechcem vám pripomenúť slová z hradu Beckov, že do roka a do dňa si pamätajte svoje slová, aby náhodou ruina nebola z vás.

    V Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok je ku dnešnému dňu zapísaných 23 743 kultúrnych pamiatok, ktoré pozostávajú zo 42 085 objektov a predmetov. A jedna štvrtina nehnuteľných kultúrnych pamiatok je narušená alebo v dezolátnom stave. Pani Kosová, generálna riaditeľka Pamiatkového úradu v Bratislave, uvádza, a citujem teraz denník Práca z 26. 2. 2000: "Tým, že objekty sú zapísané v zozname kultúrnych pamiatok, zdanlivo sa vytvára dojem, že sú to tie, ktoré chce mať štát." Ale to je ambícia celej spoločnosti mať zachované kultúrne dedičstvo pre budúce generácie. Štát v roku 1999 vyčlenil na ich opravu mizivých 77 mil. Sk a v roku len 72 mil. Sk. Takže sa nedivím, že sa hľadajú ďalší blázni alebo, prepáčte mi, ďalšie ženy, ktoré by sa týchto ruín ujali a do nich investovali nielen svoje financie, vzácnu prácu, ale aj túžbu naučiť tých mladých tradíciám a úcte k histórii." Možno aj preto sa ministerstvo kultúry a odbor pamiatkovej inšpekcie unúval, upozorňujem, na základe anonymnej sťažnosti na kontrolu predmetnej kultúrnej pamiatky 1. februára, 11. februára a 23. februára, teda už dva mesiace po jeho odobratí nás kontrolovali.

    O tom, že ženy sa snažili zveľaďovať nielen uvedenú nehnuteľnosť, ale aj napomáhať samotnej obci Brunovce, svedčí aj fakt, že na dostavbu čističky odpadových vôd sme poskytli 100 000 Sk. Čistička, ktorá slúži kaštieľu, stojí na jeho pozemku, ktorý sme zakúpili 13. 2. 1998, a slúži obyvateľom obce Brunovce. Samozrejme, že ja ako poslanec si plne uvedomujem, že Únia žien Slovenska by sa mohla tejto svojvôli a politickému teroru brániť na súde. Na Slovensku však mám obavu a nedôveru voči nezávislosti súdnej moci, ale navyše, keďže ide o nehnuteľnosť, ktorú sme zveľadili dnes do vyše 70-miliónovej hodnoty, nemáme prostriedky na zaplatenie súdnych poplatkov. Preto nám nezostane nič iné, len sa obrátiť na iné medzinárodné organizácie, ktorých sme členmi, na Európsky súd pre ľudské práva, na Radu Európy. A keďže sme aj členom pri OSN, aby nám pomohli obhájiť naše ženské, prepáčte, ak parafrázujem, lebo mám pocit, že sú to ani nie plnohodnotné ľudské práva. Verím, že budúci rok, ktorý je zasvätený dobrovoľníkom, bude voči nám lepší. Som veľmi zvedavá, akým vzťahom k mimovládnym organizáciám sa budúci rok bude pýšiť vláda pána premiéra Dzurindu, ktorá sa takto správala voči ženám.

    Dovoľte mi ďalej, pán predsedajúci, aby ďalšiu svoju interpeláciu som adresovala takisto na pána premiéra, ale ďalej aj na ministra Šagáta a pána ministra Pittnera. Ide o nasadenie jednotky osobitného určenia 20. apríla 2000 v obci Dubová. Nebudem čítať celý list, ktorý bol adresovaný svedkom a príbuznou, blízkou príbuznou, jedna z nich je teta, druhá je sestra postihnutého občana pána Vandu. Ale aby sme vedeli, o čom budem hovoriť, som nútená trocha vás vrátiť do príslušnej situácie.

    Pán Juraj Vanda sa 20. 4. 2000 vybral na cintorín na hrob svojho otca. Po chvíli chlapec z dediny ho našiel ležať na záhrade, akoby spal. Chlapec utekal oznámiť matke a sestre, čo sa udialo. Po príchode s Dr. Muchovou pani Mária Magdaléna Kurilová, inak zdravotná sestra, zistila, že synovec leží na zemi, má biele pery a je vyčerpaný. Vyzeral, akoby spal. Pokúšali sme sa ho prebrať, ale keď otvoril oči, mal neprítomný pohľad a odmietal návrh na hospitalizáciu. Pretože sme obe boli presvedčené, že potrebuje lekársku pomoc, zavolala Dr. Jana Muchová lekársku pohotovostnú službu v Modre. Opísala okolnosti prípadu, zdôraznila, že pacient je pokojný, ale odmieta lekársku pomoc.

    Zanedlho prišlo sanitné vozidlo, ktorého posádku tvoril vodič a pani Dr. Anna Garajová. Sanitku však na moje prekvapenie sprevádzalo služobné motorové vozidlo Policajného zboru s dvoma policajtmi. Dr. Anna Garajová požiadala pána Vandu, aby išiel sanitkou do psychiatrickej liečebne v Pezinku. Ten však hospitalizáciu odmietol. Pozval však pani Garajovú do záhrady k bazénu pri svojom dome a navrhol jej, aby sa pokojne porozprávali. Zároveň trval na tom, že do nemocnice nepôjde. Ohradil sa voči prítomnosti policajtov a dôvodil, že nie je potrebná ich prítomnosť, keďže nespáchal ani priestupok, ani trestný čin a neexistuje teda žiaden dôvod na jeho zadržanie. Dr. Garajová zdôrazňovala prítomnosť policajtov tým, že NsP Modra, ako aj nemocnica v Pezinku v týchto prípadoch bežne využíva asistenciu polície, keďže nemajú dostatok zdravotníckeho personálu.

    Namietala som tiež proti ich prítomnosti a požiadala som Dr. Garajovú, aby sa skontaktovala s Psychiatrickou liečebňou v Pezinku a požiadala o pomoc sanitárov liečebne. Dr. Garajová moju prosbu neakceptovala. Po krátkej výmene názorov medzi Dr. Garajovou, policajtmi a pánom Vandom privolali policajti na pomoc ďalších policajtov. Podotýkam, že pán Vanda po celý čas sa správal pokojne, nejavil žiadne známky agresivity a neboli dôvody na zavolanie posily. V tom policajti spolu so sanitkou odchádzali. Zastavila som vozidlo Policajného zboru a na otázku, prečo odchádzajú, mi jeden z nich povedal, že ho nebudú naháňať.

    Vanda odišiel poľnou cestou k cintorínu, ako chcel podľa svojho pôvodného zámeru navštíviť otcov hrob. Po odchode synovca som sa spolu s ďalším hosťom rodiny Mgr. Janou Bartošovičovou, inak švajčiarskou štátnou občiankou, ktorá je ochotná podať svedectvo v danom prípade, vydala poľnou cestou k cintorínu za synovcom. Pred cintorínom sme videli pristavených niekoľko motorových vozidiel Policajného zboru a sanitku. Výjav pozorovali v hojnom počte obyvatelia Dubovej. Synovec sa po mojom príchode rozprával so svojou zamestnankyňou a niečo jej vysvetľoval. V tom ma napadla Dr. Garajová, že som jej zatajila, že synovec má druhú ženu, hoci v tejto chvíli informácia bola scestná, absurdná, nemala žiadnu súvislosť. Jeden z policajtov mi povedal, už sme zavolali "kukláčov" a tí si s ním poradia. Obrátila som sa na Dr. Garajovú a naliehavo som ju prosila, aby dala pacientovi injekciu s utíšujúcim liekom s tým, že ak sa ju bojí synovcovi aplikovať, urobím to ja, čo striktne odmietla. Ona sama sa o nič také nepokúsila.

    V tej chvíli prišlo veľké auto, z ktorého povyskakovali maskovaní, po zuby ozbrojení muži. Vanda vtedy prechádzal po ceste a správal sa pokojne. Maskovaní muži spolu s policajtmi s revom "Za ohrady!" zahnali prítomných za múry cintorína a roľníckeho družstva. Vrhli sa na synovca, zrazili ho na zem, okovami mu spútali ruky za chrbtom. Očakávala som spolu s ostatnými, že zákrok sa skončil. Vtedy však maskovaní muži začali svoju prácu. Zostáva na Policajnom zbore, aby zistili, či skutočne šlo o príslušníkov jednotky osobitného nasadenia. Začali ho surovo biť obuškami, kopať do hlavy, do chrbta, do nôh, do rúk a najviac ho kopali do hlavy. Ľudia zdesene kričali.

    Utekala som k pánu Mandulákovi, aby dal rozkaz zastaviť akciu. Bála som sa, že synovca zabijú, a chcela som mu ísť na pomoc. Pán Mandulák mi to fyzicky znemožnil a povedal, že na zásah nemá právomoc, keďže nie je v službe. Utekala som k Dr. Garajovej a naliehavo som ju prosila, aby zastavila toto hrozné divadlo, že ako lekárka vie, že synovec potrebuje lekársku pomoc, a nie bitku. Pani Dr. fajčila a s cynickým úsmevom sa mlčky pokojne prizerala. Obyvatelia Dubovej, rozhorčení brutalitou zásahu, svojím krikom, ktorým demonštrovali nesúhlas, zachránili synovcovi život. Musím s ľútosťou konštatovať, že veľmi drsne protestovali proti konaniu a správaniu sa lekárky, ktorú poznali a ostro ju odsudzujú. Obyvatelia Dubovej dlho nebudú mať dôveru v zdravotníctvo, ak budú potrebovať pohotovostnú službu, po tom, čo zažili.

    Keď sa mlátiace stroje, "kukláči", zastavili, zaviezli pána Vandu na pohotovosť v Modre a odtiaľ do psychiatrickej liečebne. Na príkaz lekára na príjme ho však museli najskôr zaviesť do Fakultnej nemocnice v Bratislave na chirurgické ošetrenie.

    Vážený pán minister, tento list bol adresovaný ministrovi Šagátovi, prikladám fotografiu a magnetofónový záznam výpovede svedkov v prílohe tohto môjho listu, aby ste si mohli urobiť plastický obraz o povahe zásahu, ktorý jednak doktorka a jednak zdravotná sestra sme ochotné dosvedčiť.

    "Vážený pán minister, pracujem ako hlavná sestra Národného onkologického ústavu v Bratislave. Zastávala som predtým funkciu hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre ošetrovateľstvo a pracovala som na mnohých miestach v zdravotníctve. V našom ústave už boli mnohokrát aj v iných zariadeniach, kde som pracovala, hospitalizovaní pacienti bez ich súhlasu na základe rozhodnutia lekára v zmysle § 14 zákona číslo 277/1994 o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, ale ešte som nikdy nezažila, aby lekár, ktorý ide poskytnúť lekársku pomoc pacientovi, napriek tomu, že v dôsledku duševnej choroby neohrozuje seba alebo svoje okolie, mal byť sprevádzaný preventívne policajtmi. Považujem konanie Dr. Garajovej za hodné ostrého odsúdenia zo strany všetkých statočných a svedomitých lekárov, ktorým záleží na pacientoch a na verejnej mienke. Správanie pani doktorky je rozhodne v rozpore s tým, čo § 55 ods. 1 určuje zdravotníckemu pracovníkovi zákon 277 vykonávať zdravotnícke povolanie statočne, s hlboko ľudským vzťahom k človeku, v súlade s právnymi predpismi.

    Žiadam Vás, pán minister, vo svojom mene, v mene zdravotníkov, ktorí si ctia tieto pravidlá správania sa, aby ste zadosťučinili zákonu, aby ste ustanovili etickú komisiu a nechali preskúmať protiprávne konanie pani Dr. Garajovej, ktorá porušila nielen zákon 277 a Hippokratovu prísahu, ale podľa môjho názoru aj naplnila skutkovú podstatu trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa a pomoci pri trestnom čine ublíženia na zdraví podľa § 222, § 10 ods. 1 písm. c) zákona 140.

    Vážený pán minister, verím vo Vašu ľudskosť a spravodlivosť, ako aj v to, že tieto hodnoty Vás budú viesť pri preskúmaní konania a potrestaní človeka, ktorý sa ako lekár spreneveril svojmu poslaniu slúžiť a pomáhať svojim pacientom."

    Na tento list pán minister nepovažoval za potrebné zdravotnej sestre, ktorá odrobila 40 rokov v zdravotníctve a ktorá sa stala priamym svedkom poškodenia nakoniec aj jej príbuzného, odpovedať, ale list pán minister zveril odboru kontroly a sťažností, z ktorého odpovedali pani Kurilovej asi toľko, že keďže pani Dr. Garajová je neštátna lekárka, nemajú možnosť žiadneho riešenia alebo postupu proti nej.

    A tak si dovolím prečítať ďalší list, ktorým sa obracia pani Kurilová už teraz na pani riaditeľku Pribilincovú, na odbor kontroly a sťažností ministerstva zdravotníctva. A teraz nechám na vaše uváženie, aby ste posúdili, ako ministerstvo zdravotníctva funguje.

    "Vážená pani riaditeľka, obraciam sa priamo na Vás, keďže som dostala z vášho odboru veľmi rozporuplnú odpoveď na sťažnosť adresovanú ministrovi zdravotníctva. V odpovedi na moju sťažnosť uvádzate, že pani Dr. Garajová nepatrí do pôsobnosti ani okresného štátneho lekára, keďže ide o neštátnu lekárku. Zároveň v odpovedi uvádzate, že podľa oznámenia Slovenskej lekárskej komory pani Dr. Anna Garajová nie je členkou Slovenskej lekárskej komory. A tak si dovolím Vám dať do úvahy dva zákony, a to je zákon 277/1994 o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a zákon 14/1992 o Slovenskej lekárskej komore. Jeden z nich hovorí o tom, že pri vyžadovaní vydaní povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti neštátneho lekára je potrebné príslušné vyjadrenie stavovskej organizácie o etickej a odbornej spôsobilosti žiadateľa vykonávať takéto povolanie. V tomto prípade to má byť vyjadrenie Slovenskej lekárskej komory. Zákon číslo 14/1992 o Slovenskej lekárskej komore práve vyžaduje z tohto dôvodu povinné členstvo uchádzačov o výkon povolania.

    Ak je teda pravdivé tvrdenie v odpovedi na moju sťažnosť, že pani Dr. Garajová je neštátna lekárka, potom jej bolo buď protiprávne ako nečlenke Slovenskej lekárskej komory vydané potvrdenie o etickej a odbornej spôsobilosti na výkon povolania obvodnej neštátnej lekárky, a teda porušil sa zákon 14 o Slovenskej lekárskej komore, ako aj zákon 277 o zdravotnej starostlivosti, a teda konal v rozpore aj okresný štátny lekár, ktorý vydal povolenie na výkon povolania neštátnej obvodnej lekárky."

    Chcem vás len upozorniť na jedno, že rodina postihnutého pacienta, jeho sestra dala žiadosť aj na Generálnu prokuratúru, aby Generálna prokuratúra uvážila, či nedošlo k spáchaniu niekoľkých trestných činov. Len chcem to dať do súvislosti možno aj s nedávnym rozhodnutím Generálnej prokuratúry o tom, že budeme používať jednotku osobitného nasadenia na to, aby otvárali dvere semtexom a aby domlátili pacientov, psychiatricky chorých ľudí, ktorí, ešte raz to zopakujem, neboli škodní ani svojmu okoliu.

    Takže veľmi by som prosila, aby na túto moju interpeláciu som dostala odpoveď aj od ministra vnútra, aj od ministra zdravotníctva.

    Ďakujem pekne.

  • Všetci, ktorí boli písomne prihlásení do interpelácií, vystúpili. Pýtam sa, či sa chce ešte niekto prihlásiť sa do interpelácií ústne. Pán poslanec Tuchyňa. Končím možnosť ďalších prihlásení sa do rozpravy k tomuto bodu ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán predseda vlády,

    pani ministerka,

    vážení kolegovia,

    vo svojej interpelácii sa obraciam s týmito otázkami po prvé na ministra školstva Slovenskej republiky. Koľko fakúlt jednotlivých univerzít a vysokých škôl, študijných odborov týchto škôl nespĺňa podmienky akreditácie vysokých škôl a koľko týchto fakúlt a študijných odborov nemá odborných garantov štúdia? Čo s tým hodlá minister školstva urobiť?

    Druhá otázka je na guvernéra Národnej banky Slovenska. Je pravda, čo v poslednej relácii STV "Večer Milana Markoviča", ale i to, čo sa dnes píše v denníku Pravda o zriadení účtov prominentných klientov po uvalení nútenej správy na Slovenskú kreditnú banku? Ako si teda pán guvernér predstavuje boj s klientelizmom v týchto bankách?

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Drobný. Nech sa páči, ako posledný prihlásený definitívne.

  • Vážený pán predseda vlády,

    vážený predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som v skrátenej interpelácii prečítal situáciu z okresu Vranov nad Topľou, informáciu, ktorá sa týka tamojšej Nemocnice s poliklinikou. Okres Vranov nad Topľou má 75 000 obyvateľov, z toho evidovaných pracujúcich je 23 000. Nezamestnanosť sa vykazuje oficiálne na 31-percentnej hladine, ale v skutočnosti je 40-percentná. Najväčším zamestnávateľom je Bukóza Vranov, má 1 600 zamestnancov, potom školstvo 1 400 a zdravotníctvo 1 000 zamestnancov. Nemocnica s poliklinikou vo Vranove nad Topľou zamestnáva 700 pracovníkov. Počet postelí na 1 000 obyvateľov je 3,9.

    Hospodárenie v mesiaci október 1999 bolo takéto:

    Mesačný príjem činil 15,8 až 16,2 mil. Sk podľa vykazovaných výkonov, pričom potreba nákladov bola 15,8 až 16,1 mil. Sk, z čoho vyplýva, že nemocnica s poliklinikou vykazovala jednoznačne ziskový režim, a to 150 až 250 tisíc korún mesačne. Dlh nemocnice s poliklinikou boli záväzky vo výške 72 mil. Sk. Z toho pohľadávky vo výške 56 mil. Sk, teda čistý dlh činil 16 mil. Sk, pričom tento bol mesačne znižovaný výkonmi. Od januára 2000 nastúpil nezmyselný prospektívny rozpočet, čoho následkom potreba nemocnice s poliklinikou mesačne vplyvom zvýšenia cien réžií stúpla na 16,7 mil. Sk. Tým sa znížil príjem na 10,5 až 11,5 mil. Sk. Prospektívny rozpočet je stanovený na 12 mil. Sk pritom. Týmto vplyvom sa zisková nemocnica s poliklinikou prepadá mesačne o 4,5 mil. Sk. Dlh od 1. 1. 2000 je cca 90 až 100 mil. Sk, pričom pohľadávky odhadujem na cca 15 mil. Sk mesačne a stále tento dlh narastá.

    Vážený pán minister zdravotníctva, ministerstvo zdravotníctva pod vaším vedením navrhlo koncepciu riešenia tejto situácie a tým riešením je všetko rozpredať, znížiť platy, zredukovať stavy personálu. Tieto opatrenia sú predpokladom nepriaznivých dosahov, a to zníženie reálnej mzdy pracovníkov a zdravotníckeho personálu o 10 %. Nedostatok personálu a postupné zatvorenie dvoch oddelení pravdepodobne doliečovacieho detského oddelenia, prípadne neurologického oddelenia. Transformácia nemocnice s poliklinikou druhého typu na nemocnicu prvého typu a presun majetku do majetku mesta. Neobvyklý postup vedenia nemocnice s poliklinikou spočíva v presunoch niektorých ambulantných zložiek novej polikliniky do budovy starej polikliniky a do novozískaných priestorov v novej budove na prvom poschodí a iný presun personálu a ekonomickej agendy Nemocnice s poliklinikou vo Vranove nad Topľou. Obdobná situácia sa vyskytuje vo viacerých nemocniciach, ak nie vo všetkých. Prospektívne rozpočty nútia znižovať výkony, pričom zamestnanosť zostáva nezmenená, klesajú reálne, ale už i nominálne mzdy, príjmy pre pracovníkov v zdravotníctve a celá sieť nemocničných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa správa neekonomicky. Výsledkom toho je výrazný pokles úrovne poskytovaných výkonov s nenapraviteľnými chybami na zdraví pacientov.

    S pozdravom poslanec Drobný.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, pán predseda vlády, či chcete odpovedať. Nie.

    Na záver chcem požiadať členov vlády aj tých, ktorí by prípadne predniesli ešte svoje odpovede, aby podľa zákona o rokovacom poriadku dali písomnú odpoveď na interpelácie v stanovenej lehote do 30 dní.

    Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Ďalším bodom programu, páni poslanci, pani poslankyne, je

    návrh na vyslanie vojakov Armády Slovenskej republiky do Ochranného kontingentu OSN v Irackej republike, do mierovej misie OSN v Konžskej republike, do misie OBSE v Gruzínskej republike a na rozšírenie účasti Armády Slovenskej republiky v medzinárodných mierových silách KFOR v Kosove.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 662. Návrh uznesenia Národnej rady, ktorý pripravil Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, vám bol tiež rozdaný.

    Z poverenia vlády návrh odôvodní minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Pani poslankyňa Aibeková, ja vás ubezpečujem, že nebudem teraz hovoriť o zdravotníctve.

  • Reakcia z pléna.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    predkladám na prerokovanie návrh Ministerstva obrany a Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky na vyslanie vojakov Armády Slovenskej republiky do Ochranného kontingentu OSN v Irackej republike, do mierovej misie OSN v Konžskej republike, do misie OBSE v Gruzínskej republike a na rozšírenie účasti Armády Slovenskej republiky v medzinárodných mierových silách KFOR v Kosove. Materiál sa predkladá ako iniciatívny návrh a súvisí s plnením úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky štátu.

    Návrh vychádza zo žiadosti jednotlivých medzinárodných bezpečnostných organizácií o rozšírenie účasti Slovenskej republiky v mierových misiách a silách a je výsledkom uznania doterajšieho úspešného pôsobenia vojakov Armády Slovenskej republiky v rôznych mierových a pozorovateľských misiách OSN, OBSE a v operáciách na podporu mieru pod vedením NATO.

    Armáda Slovenskej republiky je pripravená vyslať do jednotlivých mierových misií a síl OSN, OBSE a NATO svojich príslušníkov v celkovom počte do 22 vojakov. Náklady spojené s vyslaním a pôsobením vojakov Armády Slovenskej republiky v rámci OSN a OBSE sú hradené v plnom rozsahu týmito medzinárodnými organizáciami. Náklady spojené s vyslaním a pôsobením príslušníkov Armády Slovenskej republiky v štruktúrach veliteľstva KFOR budú hradené z rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky z účelovo vyčlenených prostriedkov.

    Podľa článku 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    navrhované vyslanie vojakov Armády Slovenskej republiky do mierových misií OSN a OBSE a rozšírenie účasti Armády Slovenskej republiky v operácii na podporu mieru pod vedením NATO umožní Slovenskej republike potvrdiť reálny záujem o bezpečnosť, stabilitu a mier vo svete tým, že sa zúčastní na plnení spoločných úloh medzinárodného spoločenstva. Odporúčam vám, aby ste s predloženým návrhom vyslovili súhlas.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Zároveň žiadam vás, páni poslanci, ktorí ste ako spravodajcovia, aby ste sedeli v sále.

    Dávam slovo poverenému členovi výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Antonovi Hoffmannovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    podávam správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslanie vojakov Armády Slovenskej republiky do Ochranného kontingentu OSN v Irackej republike, do mierovej misie OSN v Konžskej republike, do misie OBSE v Gruzínskej republike a na rozšírenie účasti Armády Slovenskej republiky do medzinárodných mierových síl KFOR v Kosove.

    Návrh na vyslanie vojakov Armády Slovenskej republiky do Ochranného kontingentu OSN v Irackej republike, do mierovej misie OSN v Konžskej republike, do misie OBSE v Gruzínskej republike a na rozšírenie účasti Armády Slovenskej republiky v medzinárodných mierových silách KFOR v Kosove (tlač 662) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 689 zo dňa 5. júna 2000 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a zároveň ho poveril, aby pripravil správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výsledky prerokovania správy vo výbore. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predložený návrh prerokoval dňa 9. júna 2000, vyslovil s návrhom súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas podľa článku 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom na vyslanie vojakov Armády Slovenskej republiky do Ochranného kontingentu OSN v Irackej republike, do mierovej misie OSN v Konžskej republike, do misie OBSE v Gruzínskej republike a na rozšírenie účasti Armády Slovenskej republiky v medzinárodných mierových silách KFOR v Kosove.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy.

    Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby ste k predloženej správe otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pánu spravodajcovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nie je nikto prihlásený k tomuto bodu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Predpokladám, že vyjadrenie navrhovateľa, ministra nie je momentálne potrebné.

    Hlasovať o tomto návrhu budeme neskôr.

    Pokračovať budeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 283/1995 Z. z. o utečencoch.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 617, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady 657.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    predkladám na rokovanie schôdze Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 283/1995 Z. z. o utečencoch. Potreba jeho novelizácie vyplýva predovšetkým z požiadavky aproximácie práva Slovenskej republiky v oblasti azylu s azylovým právom Európskej únie a z politickej vôle Slovenskej republiky o čo najskorší vstup do tohto spoločenstva.

    Slovenská republika sa k uvedenému kroku zaviazala v súlade s Národným programom pre prijatie acquis communautaire, spravodlivosť a vnútorné veci na základe výsledkov bilaterálneho skríningu o stave pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie, ako aj rešpektovanie požiadaviek Európskej komisie v oblasti poskytovania azylu prenasledovaným osobám.

    S prihliadnutím na uvedené sa novela zákona o utečencoch týka predovšetkým ustanovení upravujúcich postup pri realizovaní azylových procedúr s dôrazom na potrebu umožniť neobmedzený prístup cudzincom žiadajúcim o priznanie postavenia utečenca do azylového konania, identifikovať zjavne neopodstatnené dôvody na žiadosť o azyl, zefektívniť skrátené konanie v druhom stupni a ustanoviť právo utečencov na zlúčenie rodiny.

    Ďalšie zosúladenie zákona o utečencoch s príslušnými smernicami a odporúčaniami Európskej komisie sa predpokladá v novom zákone o utečencoch, resp. v azylovom zákone v roku 2002. V jeho rámci Európska komisia už perspektívne očakáva aj implementáciu základných ustanovení dohovoru určujúceho štát, ktorý bude zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl podaný v jednom z členských štátov Európskych spoločenstiev. Dublinský dohovor z roku 1990 s tým, že posledná etapa aproximácie azylového práva Slovenskej republiky SAKI by sa mala dosiahnuť v čase prijatia Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Vzhľadom na dôležitosť právnej úpravy azylovej problematiky a záväzok Slovenskej republiky implementovať základy práva Európskej únie v oblasti azylu do právneho poriadku Slovenskej republiky vás prosím vysloviť s predmetným návrhom zákona súhlas a odporučiť ho do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister, a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Zároveň dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, pani poslankyni Szabóovej.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som podľa § 70 ods. 1 zákona číslo 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila pri prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 283/1995 Z. z. o utečencoch, ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.

    Úvodom vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 16. mája 2000, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, to je doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajkyňa k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný vládny návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona číslo 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vážená Národná rada, cieľom novelizácie zákona je zosúladiť tento právny predpis upravujúci azyl a jeho implementáciu do praxe v súlade so štandardmi Európskej únie. Je to odraz politickej vôle Slovenskej republiky, jej predvstupovej stratégie na vstup do Európskej únie.

    Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 70 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov uzniesla na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 283/1995 o utečencoch, prerokovať v druhom čítaní.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil za klub SMK jeden poslanec - pán poslanec Duka-Zólyomi. Dávam mu slovo. Nikto viac sa písomne neprihlásil.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán minister,

    novela zákona o utečencoch, ktorá je na programe 32. schôdze parlamentu, upravuje azylovú legislatívu v troch zásadných bodoch. Ruší najmä 24-hodinové obmedzenie, kedy môže cudzinec po príchode na naše územie požiadať o azyl, čím sa zosúladí táto časť zákona s chartou, Európskou chartou ľudských práv a základných slobôd. Žiadosť o azyl bude teda môcť podať kedykoľvek a migračný úrad o nej rozhodne do 90 dní.

    Ako sa uvádza v dôvodovej správe k vládnemu návrhu tohto zákona, druhou významnou zmenou je spresnenie dôvodov, kedy môže cudzinec žiadať o skrátené konanie na získanie štatútu utečenca. A po tretie v súlade s Rezolúciou o minimálnych zárukách pri azylovom konaní má podľa návrhu novely utečenec právo na zlúčenie rodiny, čím sa zabráni rozbitiu rodiny tým, že štatút získajú len niektorí z jej členov. Teda všetky tri významné zmeny sa týkajú azylovej procedúry.

    Dva najvýznamnejšie medzinárodné dokumenty Dohovor o postavení utečencov z 18. 7. 1951 a Protokol o postavení utečencov z 31. 1. 1967 však neobsahujú ustanovenia o azylových procedúrach. Napriek tejto skutočnosti medzi právnikmi a ani medzi politikmi neexistuje spor o tom, že z práva hľadať azyl, obsiahnuté už vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, vyplýva povinnosť štátov nejakým spôsobom preskúmať žiadosti o azyl, aby určili, ktoré osoby sú skutočne utečencami v zmysle dohovoru. V rámci Európy od začiatku osemdesiatych rokov sa intenzívne pracovalo na sformulovaní jednotlivých pravidiel azylových procedúr. Z mnohých dokumentov, ktoré v posledných rokoch na pôde Rady Európy, Európskej únie vznikli, je z hľadiska teraz prerokovanej novely zákona najdôležitejšia Rezolúcia o minimálnych garanciách azylových procedúr prijatá Európskou radou dňa 21. júna 1995 v Bruseli. V súvislosti s touto rezolúciou treba zdôrazniť, že jej ustanovenia je možné plne vzťahovať na Slovenskú republiku, i keď táto ešte nie je členom Európskej únie. Je ich možné vzťahovať na Slovenskú republiku preto, lebo rezolúcia v nijakom ohľade nejde nad rámec tých inštrumentov medzinárodného práva, ktorými je aj náš štát viazaný.

    Okrem Dohovoru o postavení utečencov a protokolu, ide najmä o Európsky dohovor o ľudských právach a základných slobodách a o Dohovor o zákaze mučenia, ktoré tzv. princíp non refulementu, teda zákazu vyhostenia, koncipujú širšie než Ženevský dohovor. Predkladaná novela sa snaží v čo najširšej miere vyhovieť štandardom azylového práva najmä zrušením časového limitu na podávanie žiadostí o azyl.

    V tejto súvislosti treba poznamenať, že rôzne reštrikčné opatrenia prijímané v posledných rokoch v Európe sledujú vždy skrátenie či zjednodušenie procedúr, resp. zníženie úrovne sociálneho zabezpečenia azylantov. Ani UNHCR, ani Európska únia však nepripúšťajú vylúčenie meritórneho preskúmania individuálnych žiadostí, pretože v takom prípade nie je poskytnutá žiadateľovi garancia non refulementu. Súčasne platný slovenský zákon o utečencoch práve z tohto dôvodu bol v medzinárodnej odbornej literatúre považovaný za nekompatibilný s Dohovorom o postavení utečencov, ako aj s ostatnými ľudsko-právnymi dohovormi.

    A na záver by som chcel konštatovať, že na základe uvedeného poslanci Strany maďarskej koalície podporujú prijatie tejto novely zákona.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Nikto viac nebol písomne prihlásený. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne z poslancov. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, či sa chcete vyjadriť. Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Ďakujem vám obom za prácu pri prerokúvaní tohto návrhu, vládneho návrhu zákona.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 631. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 670.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

    Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    predložený návrh zákona reaguje na potrebu riešiť situáciu, v ktorej si orgány obcí nesplnia úlohy vyplývajúce zo zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Podnetom na vypracovanie tohto iniciatívneho návrhu zákona bolo nevykonanie volieb do orgánov samosprávy obcí v meste Humenné a v obci Lackovce. Napriek rozhodnutiu predsedu Národnej rady o vyhlásení nových volieb na 27. novembra 1999 a viacerým písomným upozorneniam zo strany ministerstva vnútra na povinnosť plniť zákonom stanovené úlohy mestské zastupiteľstvo v Humennom neurčilo pre mesto Humenné a obec Lackovce volebné obvody a počet poslancov, ktorý mal byť v nich zvolený, následkom čoho sa nové voľby v Humennom a v Lackovciach v určenom termíne nevykonali.

    Predložený návrh novely zákona vychádza aj z poznatkov členov Výboru Národnej rady pre verejnú správu získaných v rámci poslaneckého prieskumu, podľa ktorých v meste Humenné nie sú reálne predpoklady rešpektovať vyhlásenie nových volieb do orgánov samosprávy obcí pred komunálnymi voľbami v roku 2002. V prípade, že by došlo k obdobnému postupu aj zo strany iných obecných, mestských zastupiteľstiev, mohlo by to spôsobiť nevykonanie volieb do orgánov samosprávy viacerých obcí, a to aj v rámci všeobecných komunálnych volieb. Vzhľadom na uvedené sa odporúča riešiť nečinnosť orgánov obcí pri plnení úloh ustanovených volebným zákonom tak, že túto povinnosť bude plniť štátny orgán, ktorý je najbližší obciam, teda okresný úrad. Toto riešenie je v súlade s článkom 67 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého povinnosti a obmedzenia obcí možno ukladať len zákonom.

    Návrh zákona ustanovuje povinnosť prednostu okresného úradu bezodkladne zabezpečiť splnenie úloh potrebných na prípravu a vykonanie volieb do orgánov samosprávy obcí. Návrh zákona ďalej ustanovuje právomoc predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určiť lehoty na nové voľby v prílohe rozhodnutia o vyhlásení nových volieb tak, aby nebol ohrozený výkon volebného práva občanov. Tým sa zabezpečí jednotný výkon volebného práva na území Slovenskej republiky.

    Účinnosť predloženého návrhu zákona je navrhnutá dňom jeho vyhlásenia z dôvodu, že najbližšie nové voľby do orgánov samosprávy, vrátane volieb v meste Humenné a v obci Lackovce, sú už vyhlásené rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 102/2000 Z. z. a deň ich konania je určený na 25. novembra 2000. Prvú úlohu sú obce povinné splniť podľa prílohy číslo 2 rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v lehote do 1. septembra 2000. Neskoršia účinnosť zákona by mohla viesť k nesplneniu účelu navrhovanej právnej úpravy. Prijatie zákona s navrhnutou účinnosťou umožní, aby úlohy orgánov obcí uložené volebným zákonom mohol v prípade potreby bezodkladne splniť prednosta okresného úradu.

    Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    s predloženým iniciatívnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, odporúčam súhlasiť.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím vás, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Zároveň dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, poslancovi Vladimírovi Faičovi.

    Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada,

    vážený pán minister,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil na tomto rokovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 631, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu.

    Úvodom si dovolím informovať, že uvedený vládny návrh zákona bol doručený nám poslancom v zákonnej lehote. Taktiež po preskúmaní, či spĺňa náležitosti, ho predseda Národnej rady zaradil na rokovanie tejto Národnej rady do prvého čítania.

    Ako spravodajca si osvojujem stanovisko, že tento návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti vyplývajúce z rokovacieho poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Taktiež sa stotožňujem s predkladateľom ohľadne zdôvodnenia tejto novely, tohto návrhu, ako i o tom, čo má táto novela priniesť.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla a odporučila tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí, prerokovať v druhom čítaní.

    Zároveň odporúčam v zmysle rokovacieho poriadku prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie výborom, a to ústavnoprávnemu a výboru pre verejnú správu s tým, aby gestorským výborom bol Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, prerokovali túto predlohu do 7. septembra a gestorský výbor do 8. septembra.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Páni poslanci, panie poslankyne, písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Konštatujem, že nie. Končím rozpravu o tomto bode programu.

    Zároveň ďakujem za prácu zatiaľ pri tomto zákone.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom číslo 2 k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi, týkajúceho sa interteritoriálnej spolupráce.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 595. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 595a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

    Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení okrem iného vyjadrila pripravenosť pripojiť sa k príslušným medzinárodným dokumentom o cezhraničnej spolupráci. Dnes už môžeme konštatovať, že Slovenská republika podpísala i ratifikovala Európsky rámcový dohovor o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi a Doplnkový protokol k dohovoru, ktoré vstúpili do platnosti 2. mája tohto roku. Rámcový dohovor i Doplnkový protokol síce výslovne neobmedzuje cezhraničnú spoluprácu len na navzájom susediace celky alebo orgány, u nás sa takáto spolupráca označuje aj ako prihraničná spolupráca, ale expressis verbis ani neuvádza, že sa vzťahujú aj na prípady nesusediacich subjektov, čo niekedy môže viesť k chybnej interpretácii.

    Keďže sa v Európe stále viac rozvíjala aj spolupráca nesusediacich územných celkov alebo orgánov, 5. mája 1998 bol otvorený na podpis pre členské štáty Rady Európy ďalší dokument Protokol číslo 2 k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi, týkajúci sa interteritoriálnej spolupráce. Členský štát Rady Európy môže podpísať a ratifikovať Protokol číslo 2 len vtedy, ak súčasne alebo ešte pretým podpísala a ratifikovala rámcový dohovor. Do 1. marca 2000 ho podpísalo 11 štátov a ratifikovali ho alebo pristúpili k nemu zatiaľ 3 - Luxembursko, Holandsko a Švédsko. Tento protokol sa vzťahuje v celom rozsahu na spoluprácu územných celkov alebo orgánov všetkých úrovní vykonávajúcich miestne funkcie i regionálne funkcie. Čiže v Slovenskej republike na obce, mestá aj združenia, na budúce vyššie územné celky, ale aj na krajské úrady a okresné úrady.

    Vzhľadom na to, že na cezhraničnej spolupráci sa už dlho a významne podieľajú aj také obce, mestá i združenia a iné územné a správe celky Slovenskej republiky, ktoré sú vzdialené od štátnych hraníc, podpisom a ratifikáciou tohto protokolu nedôjde k podstatnejšej zmene faktickej situácie. Výslovne sa však potvrdí oprávnenosť takejto spolupráce. Podľa článku 6 ods. 1 má štát aj pri podpise alebo ratifikácii Protokolu číslo 2 vyhlásiť, či bude podľa jeho článku 4 uplatňovať ustanovenia obidvoch článkov 4 a 5 Doplnkového protokolu, alebo len jedného z nich.

    V nadväznosti na vyhlásenie, ktoré už Slovenská republika urobila pri podpise Doplnkového protokolu, a s cieľom, aby bol náš právny režim vo vzťahu k obidvom protokolom rovnaký, vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 1029/99 súhlasila, aby sme sa aj pri podpise Protokolu číslo 2 analogickým vyhlásením zaviazali uplatňovať len článok 4. Tým, že Slovenská republika nebude uplatňovať aj článok 5 Doplnkového protokolu, aj orgány cezhraničnej i interteritoriálnej spolupráce spoluvytvorené našimi územnými celkami alebo orgánmi budú môcť vo vlastnom mene konať, nadobúdať práva a majetok a hospodáriť s ním. Nebudú však môcť v mene alebo namiesto orgánov našej miestnej verejnej správy rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a o povinnostiach fyzických a právnických osôb.

    Návrh na podpis Protokolu číslo 2 vypracovalo ministerstvo vnútra v súčinnosti s ministerstvom zahraničných vecí a predložili ho ostatným príslušným ústredným orgánom a záujmovým organizáciám samosprávy s požiadavkou o zaujatie stanoviska. Takmer všetky z nich oznámili, že k návrhu nemajú pripomienky alebo výslovne vyjadrujú súhlas s predložením návrhu. Žiadnu z vyjadrených pripomienok neoznačili ako zásadnú.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 1029/99 schválila návrh na uzavretie Protokolu číslo 2 k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi, týkajúceho sa interteritoriálnej spolupráce, ako aj návrh na ďalšie opatrenia. Poverila predsedu vlády predložil dokument Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu a odporučila prezidentovi republiky protokol ratifikovať. 1. februára 2000 v sídle Rady Európy v Štrasburgu podpísali Protokol číslo 2 k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi, týkajúcimi sa interteritoriálnej spolupráce, mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa Stálej misie Slovenskej republiky pri rade Európy a generálny tajomník Rady Európy.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z podpísania a ratifikácie protokolu nevyplynú nároky na štátny rozpočet.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Zároveň prosím spoločného spravodajcu výboru, člena výboru pre verejnú správu pána poslanca Faiča, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedeným protokolom.

  • Vážená Národná rada,

    vážený pán minister,

    dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom číslo 2 k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi, týkajúceho sa interteritoriálnej spolupráce.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom číslo 2 k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 661 z 23. mája 2000 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Zahraničnému výboru Národnej rady. Zároveň určil k uvedenému návrhu ako gestorský Výbor Národnej rady pre verejnú správu a lehotu na prerokovanie vo výboroch vrátane gestorského výboru do 13. júna 2000.

    Všetky výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom číslo 2 k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi, týkajúceho sa interteritoriálnej spolupráce pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote a vyslovili s ním súhlas. Gestorský výbor na svojej schôdzi dňa 7. júna 2000 prijal uznesenie, v ktorom súhlasí s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom číslo 2 k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci. Zároveň podľa § 88 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uvedeným vyhlásením, tak ako je uvedené v návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prosím, aby ste zaujali príslušné miesto v rokovacej sále.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu, páni poslanci, panie poslankyne. Písomne nebol nikto prihlásený. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem vám, páni, pán spravodajca.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 641. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 675.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predložený materiál sleduje komplexné vytvorenie podmienok potrebných na reálne uplatňovanie ústavného práva, na nezávislé a nestranné súdnictvo a ďalej dotvorenie právneho postavenia sudcov a prísediacich.

    Súčasná právna úprava postavenia sudcu je nesystematicky roztrieštená vo viacerých zákonoch. Napríklad zákon číslo 120/93 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, zákon číslo 335/91 Zb. o súdoch a sudcoch, zákon číslo 80/92 Zb. o štátnej správe súdov, zákon číslo 412/91 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov, zákon číslo 420/91 o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov, čím sa sťažuje orientácia v platných úpravách. Na odstránenie tohto nežiaducého stavu sa navrhuje vytvoriť kódexový typ úpravy postavenia sudcov a prísediacich a organizáciu, štátnu správu a samosprávu súdov začleniť do samostatného komplexného zákona.

    Základnou myšlienkou, z ktorej vychádzame pri tvorbe návrhu, je postavenie sudcu ako ústavného činiteľa a vyvážený systém štátnej moci, v ktorom súdnictvo zohráva nenahraditeľnú úlohu.

    Ďalším výrazným prvkom návrhu zákona je posilnenie sudcovskej nezávislosti tak, ako je to požadované v mnohých medzinárodných dokumentoch, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona preto implementoval kritériá kladené predovšetkým Európskou chartou o zákone pre sudcov, prijatou v Štrasburgu 8. - 10. júla 1998, Rezolúciou Výboru ministrov Rady Európy číslo R 9412 a Základnými zásadami OSN o sudcovskej nezávislosti, schválenými na Valnom zhromaždení OSN v novembri 1995.

    Z uvedených dôvodov sa navrhujú ustanovenia, ktorých cieľom je zabezpečiť dodržiavanie zásady zákazu odňatia veci zákonnému sudcovi a prehĺbiť záruky sudcovskej nezávislosti, najmä ustanovením zákonných podmienok na výber kandidátov do funkcie sudcu vrátane zvýšenia vekovej hranice potrebnej na vznik sudcovskej funkcie. Sudcovská nezávislosť sa zabezpečuje tiež vytvorením dostatočnej ochrany zo strany štátu pred nátlakom na sudcov a ich rodinných príslušníkov na strane jednej a primeraným sociálnym zabezpečením sudcov na strane druhej.

    V záujme oddelenia výkonu súdnictva od štátnej správy sa do návrhu zapracovali nové formy sudcovskej samosprávy s rozšírením ich rozhodovacích právomocí, ale tiež aj zodpovednosti. Zrušenie voľby sudcov na štvorročné volebné obdobie je viazané na zmenu Ústavy Slovenskej republiky.

    Preto predložený návrh zákona najmä vymedzuje a upravuje predpoklady

    - na funkciu sudcu a prísediaceho,

    - voľbu sudcov na štvorročné obdobie a obdobie bez časového obmedzenia a sľub sudcov,

    - vymenúvanie sudcovských funkcionárov,

    - prideľovanie sudcov na výkon funkcie k určitému súdu,

    - prekladanie sudcov a dočasné prideľovanie na výkon funkcie sudcu,

    - zánik funkcie sudcu, odvolanie, vzdanie sa, prerušenie funkcie,

    - postavenie sudcu a prísediacich, ich základné práva a povinnosti,

    - platové otázky sudcov, sociálne zabezpečenie sudcov, nemocenské a materské príplatky, zabezpečenie sudcov v dôchodku, príplatky k dôchodku,

    - podmienky na výkon sudcovskej funkcie, pracovný čas, dovolenka,

    - náhradu škody,

    - disciplinárnu zodpovednosť sudcov,

    - postavenie, základné povinnosti a práva prísediacich.

    Predkladaný materiál bude mať dosah na štátny rozpočet. Rozpočtové dôsledky návrhu zákona boli prerokované na stretnutiach ministerstva spravodlivosti s ministerstvom financií v rokoch 1999 a 2000 počas tvorby návrhu zákona. Účinnosť niektorých ustanovení s finančným dosahom na štátny rozpočet bola presunutá k 1. 1. 2003.

    Ďakujem a prosím o odsúhlasenie tohto návrhu zákona v prvom čítaní a posunutie do ďalších čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, predsedovi tohto výboru poslancovi Ladislavovi Oroszovi.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o parlamentnú tlač číslo 641.

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že tento návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v príslušných ustanoveniach zákona o rokovacom poriadku, a takisto aj náležitosti v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného chcem zdôrazniť, že tento návrh zákona je jeden z najočakávanejších návrhov zákona, ktorý mal byť predložený do Národnej rady Slovenskej republiky, a očakávania nie sú len zo strany sudcovského stavu. S jeho predložením sa už počítalo v minulom volebnom období, žiaľ, nestalo sa tak. Aj súčasná vláda určitým spôsobom sa omeškala s predložením toho návrhu zákona, ale dnes ho tu máme a to chcem veľmi pozitívne oceniť.

    Ambíciou predloženého návrhu je komplexne riešiť postavenie sudcov ako ústavných činiteľov. To znamená všetky otázky súvisiace s ustanovovaním sudcov, ich kariérnym postupom, ustanovovaním do sudcovských funkcií a, samozrejme, vrátane odvolávania z týchto funkcií. Návrh sa zaoberá aj pracovnoprávnymi otázkami sudcov, otázkami ich sociálneho a dôchodkového zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti. Podrobne je v tomto návrhu upravená aj problematika disciplinárneho konania vo veciach sudcov. Oceniť chcem najmä to, že sa rozširuje aj priestor na pôsobenie sudcovskej samosprávy. V rámci tohto návrhu je upravená aj nová povinnosť sudcov predkladať každoročne majetkové priznania, spôsob ich posudzovania a hodnotenia. Táto časť návrhu, myslím si, pôsobí inšpiratívne aj vo vzťahu k právnym úpravám obdobného typu vo vzťahu k iným ústavným činiteľom, prípadne verejným činiteľom.

    Predložený návrh zákona vychádza, prirodzene, z doteraz platného ústavného textu. To znamená okrem iného z existencie inštitútu tzv. štvorročných sudcov, ako aj ustanovovania a odvolávania sudcov z funkcie prostredníctvom Národnej rady Slovenskej republiky. Ako viete, dnes sme skončili rokovanie o návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky v rámci prvého čítania a viete aj o tom, že tento návrh zásadným spôsobom mení spôsob ustanovovania a odvolávania sudcov z funkcie. Takisto vytvára nový ústavný orgán Súdnu radu Slovenskej republiky, ktorá preberá niektoré právomoci, ktoré v súčasnosti patria iným ústavným orgánom. Inými slovami, v prípade, ak bude schválená novela Ústavy Slovenskej republiky, text predloženého návrhu zákona by sa dostal do rozporu s aktuálnym ústavným textom. Tento fakt môže spôsobiť určité komplikácie pri legislatívnom procese. Ak by sa tak stalo, bolo by zrejme potrebné vrátiť v rámci druhého čítania návrh tohto zákona navrhovateľovi na dopracovanie, prípadne sa pokúsiť urobiť patričné zmeny na úrovni Národnej rady Slovenskej republiky.

    Myslím si však, že z tohto hľadiska predchádzam určitým skutočnostiam. Zatiaľ nevidím dôvod, aby sa legislatívny proces riadil podľa zažitých pravidiel. Vychádzajúc z toho, odporúčam ako spravodajca výborov, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí tento vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 675 z 29. mája 2000 prideliť vládny návrh zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ďalej Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a takisto Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s týmto návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol tento návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 7. septembra 2000 a aby ho gestorský ústavnoprávny výbor prerokoval v lehote do 8. septembra 2000.

    Vážený pán podpredseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nebol nikto prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pekne.

    S reakciou na správu, ktorú predniesol pán poslanec Orosz, vystúpi pán minister.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    chcel by som sa vyjadriť k jednej časti vyjadrenia pána spravodajcu, a to vzťah tohto návrhu zákona a návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky. Tento návrh zákona sa rodí dlho. Prísne vzaté, úvodné diskusie o tomto zákone začali v roku 1994, to znamená, že 6 rokov sa tvorí. Veľmi konkrétna fáza, vlastne záverečná fáza vypracovania paragrafového znenia tohto návrhu zákona začala niekedy v polovici minulého roku.

    My sme, samozrejme, pri vypracovaní tohto návrhu zákona museli rešpektovať existujúci ústavný a právny stav, ten je taký, že existuje inštitúcia tzv. štvorročných sudcov. Z toho dôvodu sme museli do tohto návrhu zákona zapracovať aj ustanovenia, ktoré rešpektujú existenciu štvorročných sudcov, a to, čo nasleduje, tzv. predvoľba a podobne. Ale my sme si vedomí teda obsahu novely ústavy a sme pripravení či v rámci druhého čítania tohto zákona, alebo nejako v modifikovanej inej podobe legislatívneho procesu prispôsobiť tento návrh zákona zneniu novely Ústavy Slovenskej republiky, tak ako bude schválená v tejto snemovni. A zase tie zmeny nie sú príliš komplikované a náročné, takže sme ich schopní zvládnuť.

    Ďakujem.

  • Chce ešte reagovať pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Ďakujem, pán poslanec Orosz.

    Pokračovať budeme ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh na voľbu Mgr. Igora Schweighofera do funkcie sudcu bez časového obmedzenia.

    Návrh ste dostali ako tlač 621.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som uviedol návrh na voľbu cez časového obmedzenia Mgr. Igora Schweighofera, sudcu Okresného súdu Bratislava 2.

    Do funkcie sudcu na štvorročné volebné obdobie bol Národnou radou Slovenskej republiky zvolený 1. februára 1996. Čiže 1. februára tohto roku mu uplynulo štvorročné obdobie. Pri realizácii návrhu na jeho voľbu do funkcie sudcu bez časového obmedzenia vyšli na základe vykonanej previerky najavo skutočnosti, podľa ktorých rozhodoval ako nezákonný sudca. Podanie návrhu na začatie kárneho konania a dočasné zbavenie výkonu funkcie sudcu boli opatreniami, ktoré som ako minister spravodlivosti po dôslednom zvážení konania menovaného uskutočnil. Následná postupnosť krokov vlády a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady v súvislosti s jeho návrhom na voľbu s ohľadom na prebiehajúce kárne konanie je podrobne uvedená v samotnom materiáli. Porušenie princípu zákonného sudcu považujem v práci sudcu za neprijateľné, preto argumentáciu kárneho senátu krajského súdu, ktorý rozhodol o zastavení konania z dôvodu zániku funkcie sudcu uplynutím štvorročného volebného obdobia, nemôžem akceptovať. Z uvedeného dôvodu som podal proti takto formulovanému odôvodneniu rozhodnutia odvolanie.

    Aj negatívne stanoviská zainteresovaných - predsedníčky krajského súdu, sudcovskej rady, Združenia sudcov Slovenska - sú dôkazom, že v súčasnosti viac ako kedykoľvek predtým je potrebné takéto konanie jednotlivca sudcu prísne, ale objektívne posúdiť, pretože môže negatívne ovplyvniť názor verejnosti na sudcovský stav ako celok. Preto som bral na zreteľ nielen povinnosť každého sudcu rešpektovať Ústavou Slovenskej republiky garantovaný princíp zákazu odňatia veci zákonnému sudcovi, ale aj dôsledok konania Mgr. Schweighofera z morálneho hľadiska. Od nezávislého a nestranného sudcu totiž spoločnosť oprávnene vyžaduje takú aplikáciu písaných noriem aj etických postulátov, aby ochrana práv a oprávnených záujmov bola zaručená v zmysle príslušných ustanovení základného zákona štátu.

    Musím však konštatovať, že menovaný tieto základné atribúty rozhodovania sudcu porušil, a preto jeho ďalšie zotrvanie vo funkcii sudcu neodporúčam. Vláda Slovenskej republiky schválila predložený materiál na zasadnutí 27. apríla.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni poslanci,

    verím, že podporíte návrh, ktorý má za cieľ zabezpečiť ochranu ústavného poriadku pred takým konaním, ktoré ohrozuje dôveru vo výkon súdnej moci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Návrh prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Ivana Šimka, aby podal informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dámy a páni,

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na voľbu Mgr. Igora Schweighofera do funkcie sudcu bez časového obmedzenia (tlač 621) 13. júna 2000. Ústavnoprávny výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na voľbu Mgr. Igora Schweighofera do funkcie sudcu bez časového obmedzenia neschváliť a zároveň dáva spravodajcovi splnomocnenie navrhnúť verejné hlasovanie.

    Chcem upozorniť, pán podpredseda a vážená snemovňa, že návrh vlády je formulovaný pozitívne, pretože to vyplýva z ústavnej kompetencie vlády predkladať návrh na zvolenie, však s tým, že odporúčanie vlády a aj ústavnoprávneho výboru je k tomuto návrhu vyjadriť sa negatívne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto pre spravodajcov, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Kto sa chce prihlásiť ústne? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím pokoj.

    Pokračovať budeme ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh na voľbu sudcov bez časového obmedzenia.

    Návrh ste dostali ako tlač 661, v ktorom máte predložený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás, keby ste nerušili schôdzu. Pán minister má slovo, venujte mu pozornosť. Pán poslanec Kováč a ďalší, choďte rokovať mimo sály.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som uviedol návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia. Skupina 18 sudcov bola 1. júla 1996 zvolená do funkcie sudcu na štvorročné volebné obdobie. Z uvedeného počtu pôsobí 1 sudca na krajskom súde a 17 na okresných súdoch. Pri výkone tejto náročnej funkcie musí dbať sudca nielen na vysokú znalosť hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov a judikatúry, ale aj na dodržiavanie morálnych a spoločenských noriem. Predloženie odporúčajúceho návrhu je výsledkom ich štvorročnej kvalitnej práce, ktorú pozitívne hodnotili predsedovia príslušných súdov, sudcovské rady, ako aj odvolacie senáty.

    Verejnosť, ktorá posudzuje sudcovský stav ako celok, citlivo vníma aj negatívne signály, ktoré sa v justícii vyskytnú. Preto je nevyhnutné v čo najväčšej miere obmedziť také konanie sudcov, ktoré je v rozpore s právnymi a morálnymi normami. Mojou snahou je upozorniť a v rámci kompetencie aj eliminovať tieto javy pri využití konkrétnych inštitútov zakotvených v zákone. Ide predovšetkým o možnosť podať neodporúčajúci návrh na voľbu sudcu bez časového obmedzenia, ale aj aplikáciu ustanovení zákona o kárnej zodpovednosti sudcov.

    Možno konštatovať, že navrhovaní sa vo funkcii sudcu osvedčili. Kvalita ich rozhodovacej činnosti a pracovná výkonnosť sú na požadovanej úrovni. Počas uplynulého štvorročného obdobia nadobudli kandidáti praktické skúsenosti pri rozhodovaní a oboznámili sa s často náročnými prípadmi. Jedného sudcu potom navrhneme osobitne, myslím v osobitnom konaní.

  • Reakcia z pléna.

  • Osobitný návrh. Áno. Myslím ďalšieho.

    Návrhy sa predkladajú v zhode so stanoviskom príslušných sudcovských rád. Zvolenie navrhnutých kandidátov do funkcie sudcu bez časového obmedzenia nezaťaží štátny rozpočet, pretože nejde o nových sudcov, ale o plynulé pokračovanie výkonu sudcovského povolania. Vláda predložený materiál schválila 31. mája.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni poslanci,

    odporúčam predložené návrhy akceptovať a zvoliť 17 kandidátov do funkcie sudcu bez časového obmedzenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Ivana Šimka, aby podal informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

  • Dámy a páni,

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval návrh na voľbu sudcov bez časového obmedzenia (tlač 661) 13. júna 2000. Súhlasí s návrhom vlády na voľbu sudcov bez časového obmedzenia a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť a taktiež mi ústavnoprávny výbor dáva splnomocnenie, aby som pre toto rozhodnutie navrhol verejné hlasovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nikto sa neprihlásil písomne. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pekne, pán poslanec Šimko.

    Nasleduje druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 545, spoločnú správu ako tlač 545a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    Česká a Slovenská Federatívna Republika podpísala 28. decembra 1992 Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980, vypracovaný v rámci Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného. S návrhom na prijatie dohovoru vyslovila súhlas vláda Slovenskej republiky uznesením zo 6. 10. 1992 číslo 752, ktorým uložila ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečiť po nadobudnutí platnosti dohovoru jeho vykonávanie v Slovenskej republike.

    Haagska konferencia medzinárodného práva súkromného uznala nástupníctvo Slovenskej republiky do podpisu dohovoru bývalej Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou. Procesu prípravy ratifikácie sa ujalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako gestor členstva Slovenska v Haagskej konferencii medzinárodného práva súkromného.

    Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky z 15. decembra 1992 číslo 958 ratifikácia dohovoru Slovenskou republikou je žiaduca z dôvodov zabezpečenia účinnej ochrany práv a záujmov detí. Dohovor poskytuje mechanizmus na vrátenie detí, ktoré boli protiprávne odňaté osobám, ktoré ich majú vo výchove a ktoré boli následne premiestnené do cudziny.

    Dohovor má okrem dôležitého praktického významu aj preventívny význam. Hlavným cieľom dohovoru je reagovať na odňatia iniciované osobami, ktoré majú citovú väzbu k dieťaťu, teda nie na anonymné únosy detí do cudziny. Jeho aplikácia sa však v zásade nedá vylúčiť ani v prípade anonymného únosu, ak sa podarí vypátrať konkrétny pobyt dieťaťa v cudzine v zmluvnom štáte dohovoru. Ide o jeden z najúspešnejších medzinárodných dohovorov v oblasti ochrany práv dieťaťa a Slovenská republika je jedným z posledných európskych členských štátov Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného popri Belgicku, Malte, Lotyšsku a Turecku, ktoré dohovor ešte neratifikovali.

    Celkovo má dohovor v súčasnosti 48 zmluvných strán. Jeho úspešnosť je dokumentovaná nielen množstvom zmluvných štátov, ale aj efektívnosťou jeho aplikácie, ktorá sa prejavuje veľkým počtom detí vrátených do ich domovských štátov.

    Ratifikáciou dohovoru Slovenská republika realizuje svoj záväzok vyplývajúci z článku 11 Dohovoru o právach dieťaťa z 20. novembra 1989. Úloha ratifikovať dohovor vyplýva aj z opatrení na realizáciu štátnej rodinnej politiky do roku 2000 bod A.2 schválených uznesením vlády Slovenskej republiky ku koncepcii štátnej rodinnej politiky zo 4. júna 1996 číslo 389. Pri ratifikácii dohovoru sa navrhuje urobiť vyhlásenia Slovenskej republiky k článku 6 a článku 38 a výhradu k článku 26 dohovoru.

    Keďže efektívne vykonávanie dohovoru si vyžaduje transformáciu niektorých jeho ustanovení do právneho poriadku Slovenskej republiky, a teda prijatie osobitného zákona, článok 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, podlieha dohovor pred ratifikáciou vyslovením súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky. Vláda vyjadrila súhlas s navrhovanou ratifikáciou uznesením číslo 858 z 2. decembra 1997.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov, člena ústavnoprávneho výboru poslanca Ivana Šimka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s ratifikáciou tohto dohovoru.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dámy a páni,

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s ratifikáciou Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 (tlač 545) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky 13. júna 2000 a schválil túto spoločnú správu.

    Odporúča tiež Národnej rade túto spoločnú správu schváliť, resp. vysloviť súhlas s ratifikáciou Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 s výhradou, ktorá znie, citujem: "Slovenská republika využíva možnosť výhrady podľa článku 42 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 a k 3. odseku článku 26 dohovoru vyhlasuje, že nebude znášať náklady uvedené v 2. odseku článku 26 spojené s účasťou právneho zástupcu alebo poradcov, alebo so súdnym konaním okrem tých, ktoré je možné uhradiť z jej systému procesnej pomoci a právneho poradenstva." S vyhlásením, ktoré znie, citujem: "Slovenská republika v súlade s článkom 38 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. 10. 1980 vyhlasuje, že prijíma pristúpenie k dohovoru týchto štátov: Bahamy, Belize, Bielorusko, Burkina Faso, Cyprus, Ekvádor, Fidži, Gruzísko, Honduras, Chile, Island, Južná Afrika, Kolumbia, Kostarika, Maďarsko, Maurícius, Mexiko, Moldavsko, Monako, Nový Zéland, Ostrovy Sv. Kitts a Nevis, Panama, Paraguay, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Turkmenistan, Uzbekistan a Zimbabwe.

    Ďakujem, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, písomne nie je nikto prihlásený. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pekne.

    V rokovaní 32. schôdze Národnej rady pokračujeme druhým a tretím čítaním o

    zákone z 12. mája 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 657. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 30. mája 2000 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 12. mája 2000.

    Zákon predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 31. mája 2000 číslo 681 pridelil na prerokovanie príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dávam slovo spravodajcovi, členovi gestorského ústavnoprávneho výboru poslancovi Ivanovi Šimkovi a prosím ho, aby informoval o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dámy a páni,

    ústavnoprávny výbor prerokoval spoločnú správu o prerokovaní zákona z 12. mája 2000, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 657), v druhom a treťom čítaní v jednotlivých výboroch dňa 13. júna 2000 ako gestorský výbor. Spoločnú správu máme pod číslom tlače 657a.

    Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky po prvé podľa § 90 ods. 5 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku schváliť pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené v časti I tejto správy. Podľa § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku v znení prijatých pripomienok prezidenta republiky potom zákon ako celok schváliť.

    Ďakujem. Môžete, pán podpredseda, otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Nasleduje druhé a tretie čítanie o

    zákone z 12. mája 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 665. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 1. júna 2000 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 12. mája 2000.

    Zákon predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 5. júna 2000 číslo 688 pridelil na prerokovanie príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dávam slovo spravodajcovi, podpredsedovi gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Marianovi Mesiarikovi a prosím ho, aby informoval o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Prezident Slovenskej republiky podľa článku 102 ods. 1 písm. m) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade zákon z 12. mája 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, na opätovné prerokovanie.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím z 5. júna 2000 číslo 688 pridelil vrátený zákon na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Gestorský výbor nedostal do 13. júna 2000 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, a podľa uznesení Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 13. júna číslo 341 a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie z 9. júna 2000 číslo 212 vyplýva, že tieto výbory a gestorský výbor odporúčajú rešpektovať a schváliť pripomienky prezidenta Slovenskej republiky s tým, že

    1. v článku I sa vypúšťa 2. a 3. bod,

    2. článok II znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2000."

    Gestorský výbor odporúča tieto pripomienky schváliť a o obidvoch bodoch hlasovať súčasne.

    Žiadam, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Dámy a páni, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Brocka. Pýtam sa, či ešte niekto iný. Nie je to tak. Končím možnosť uplatnenia prihlášok formou ústnych prihlášok.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Brockovi ako jedinému prihlásenému v rozprave.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážení kolegovia poslanci,

    chcel by som povedať na začiatok tohto vráteného zákona pánom prezidentom, že ide o jedno nedorozumenie, o jedno nedorozumenie aj pri posudzovaní schváleného zákona v Národnej rade 12. mája, aj o isté nedorozumenie, keď dva výbory rokovali o vrátenom návrhu pána prezidenta a súhlasili s pripomienkami pána prezidenta. Znamenalo by to, ak by sme schválili návrh tak, ako to pán prezident navrhuje, že náš zámer znížiť nezamestnanosť z legislatívnych dôvodov sa nenaplní, keď sa mnoho žien, ktoré sú po materskej dovolenke, ktoré sa starajú o nezaopatrené deti v predškolskom veku, ktoré sú v evidencii úradov práce len formálne z legislatívnych dôvodov, aby mohli mať účasť na dôchodkovom zabezpečení, aby ktosi za nich platil poistné na dôchodkové zabezpečenie alebo prípadne aby mohli sa uchádzať o sociálnu dávku, ak sa ocitnú v hmotnej núdzi.

    A my sme tu v pléne prišli k zhode a v gesčnom výbore pre sociálne veci a bývanie podpora bola jednomyseľná a myslím si, že aj v pléne tak, že sme súhlasili s návrhom, že táto skupina osôb, za ktorú vlastne platí poistné odvody Národný úrad práce, že by za túto skupinu osôb platil štát. To znamená za rodičov, ktorí sa starajú o nezaopatrené deti do veku 6 rokov, že by platil poistné odvody štát. A keďže to znamená zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, čo je neprípustné podľa legislatívnych pravidiel Národnej rady, tak som zároveň navrhoval, aby sme tie potrebné zdroje získali spôsobom, že oslobodíme štát od platenia poistného za žiakov stredných škôl. To oslobodenie bolo v takej miere, že znamená v konečnom dôsledku úsporu výdavkov zo štátneho rozpočtu takmer 250 mil. korún. Čiže to opatrenie na jednej strane podľa mojich odhadov znižuje legislatívnu nezamestnanosť možno o 2, možno o 3 % a na druhej strane šetrí výdavky štátneho rozpočtu o 250 mil. korún. To bol cieľ alebo zámer novely zákona o Sociálnej poisťovni.

    Pripomienky, ktoré sa nachádzajú v zdôvodnení, v tom vrátenom návrhu pána prezidenta, si myslím, že nie sú takého rozsahu, aby sme ich neboli schopní odstrániť na tejto schôdzi. A myslím si, že je to lepší spôsob, ako keby sme zamietli tú myšlienku alebo ju zavrhli a jednoducho by sme schválili zákon len v takej oklieštenej podobe.

    Hovorím to preto, že k pripomienke, tej rozsiahlej pripomienke, ktorá hovorí o tom, že je to v rozpore alebo nie je to v súlade s hmotnoprávnymi predpismi sociálneho zabezpečenia, nemocenského poistenia, poviem iba toľko, že v podstate ide o rozpor s jestvujúcou vyhláškou Ústrednej rady odborov z roku 1979. Samozrejme, tá vyhláška bola novelizovaná v priebehu rokov mnoho ráz, ale v rokoch pred rokom 1989 to boli vyhlášky, ktoré podpisovali predseda, alebo podpredseda Ústrednej rady odborov. A táto kompetencia po roku 1989 prešla na príslušné ministerstvo, čiže vo federálnom štáte to bol federálny minister sociálnych vecí a potom neskôr minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Čiže ak v príslušnej vyhláške treba upraviť a veľmi, by som povedal, veľmi drobnou úpravou zmeniť vyhlášku, tak to je kompetencia príslušného ministerstva. To nie je dôvod na to, aby sme ten zákon neschválili. To príslušné ministerstvo vie veľmi jednoducho drobnou úpravou vypustiť štyri slová z tej príslušnej vyhlášky. Tá druhá pripomienka, ktorá sa týka súladu tohto návrhu zákona so zákonom číslo 100/1988, súvisí s tým, že tam v § 9 sa uvádza v súvislosti s náhradnými dobami v ods. 1 písm. e), že "doba, po ktorú sa rodič staral o dieťa do troch rokov veku" treba upraviť slovo "troch" na slovo "šesť". Táto jedná zmena je v podstate, by som povedal, podstatným dôvodom na vrátenie toho zákona.

    Ale keďže my tu v pléne tento mesiac rokujeme v dvoch bodoch a novelizujeme zákon číslo 100/1988, tak si viem predstaviť, že v druhom čítaní poslaneckým návrhom 15 podpismi môžeme upraviť túto zmenu, nahradiť slovo "troch" slovom "šesť", že môžeme urobiť zadosť aj tejto pripomienke pána prezidenta, a preto nevidím dôvod, keď sme našli zhodu v tejto poslaneckej miestnosti a podporili ten návrh zákona s vedomím, keďže vláda nedala tak veľa návrhov, resp. nedala žiaden tohto druhu, aby sme ovplyvnili mieru nezamestnanosti, tak nepovažujem za korektné a zodpovedné, aby sme s poslaneckými návrhmi nakladali takýmto spôsobom.

    Preto navrhujem, aby sme v návrhu zo spoločnej správy, kde pán spravodajca hovoril, že hlasovať o bode 1, 2 spoločne, navrhujem, aby sme hlasovali osobitne o každom z tých dvoch bodov a bod číslo 1 navrhujem neschváliť. To sú tie pripomienky, ktoré som teraz zdôvodňoval. A bod číslo 2 pána prezidenta navrhujem schváliť.

    Ja som už rokoval s predstaviteľmi väčšiny klubov, s pani poslankyňou Keltošovou z klubu HZDS, s pánom poslancom Mesiarikom, s pani poslankyňou Sárközyovou, kde sme sa vlastne dohodli, a oni súhlasili, že je to možné takto urobiť, a preto by som aj vás ostatných prosil, keby ste podporili tento môj návrh zákona. Neurobíme žiadnu, by som povedal, chybu, ale naopak, môžeme na jednej strane prispieť pozitívne k znižovaniu vysokej miery nezamestnanosti a na druhej strane istým spôsobom v rámci štátnej rodinnej politiky pomôžeme aj rodinám s nezaopatrenými deťmi práve tou formou, že nebudeme diskriminovať túto skupinu občanov vo vzťahu k tým, ktorí sú formálni uchádzači o zamestnanie a v podstate nechcú pracovať.

    Ďakujem za podporu tohto môjho návrhu.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chceš sa vyjadriť?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Len dvoma-tromi vetami. Keď gestorský výbor prerokúval tento zákon alebo vrátený zákon, nehľadal možnosti, iné legislatívne cesty, ale orientoval sa na tento zákon. To znamená, že treba konštatovať, že skutočne bez prijatia iných opatrení pán prezident má pravdu a bolo by treba ho rešpektovať. Medzitým však došlo ku konzultáciám aj v spoločnom klube, aj v diskusii medzi výbormi a poslaneckými klubmi. Odporúčam, potom pri hlasovaní odporúčam zvážiť jednak to osobitné hlasovanie a jednak to, čo pán poslanec Brocka navrhol. Samozrejme, že potom treba, aby ste rešpektovali a zvažovali pri hlasovaní o následných zákonoch, o ktorých pán Brocka hovoril, alebo o následnom zákone na tejto schôdzi aj tento problém zohľadnili a bude to v poriadku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Pán poslanec Brocka sa chce ešte vyjadriť v zmysle rokovacieho poriadku.

    Nech sa páči.

  • Ja by som možno len jednu vetu na doplnenie, ktorú som nepovedal v rozprave, že je tu aj stanovisko ministerstva financií, ktoré konštatuje, že táto novela nebude mať negatívny dosah na štátny rozpočet. To len na podporenie svojho návrhu.

  • Ďakujem pekne.

    Páni poslanci, panie poslankyne, vyhlasujem prestávku do 18.00 hodiny. Ďakujem pekne.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, prosím, aby ste prišli do rokovacej sály, budeme hlasovať o celom bloku zákonov, ktoré sme v odpoludňajších hodinách prebrali. Žiadam vás, aby ste sa dostavili na hlasovanie do rokovacej sály, páni poslanci, panie poslankyne.

    Páni poslanci, prosím vás, aby ste prišli do rokovacej sály. Páni predsedovia klubov, zabezpečte svojich poslancov do sály. Páni predsedovia výborov, keby ste prišli do rokovacej sály. Ani jeden tu nesedí. Pardon, ospravedlňujem sa, okrem jedného, druhého, tretieho, štvrtého.

    Skúsime sa prezentovať, páni poslanci. Zistíme počet poslancov v rokovacej sále. Prezentujte sa.

    Prezentovalo sa 65 poslancov.

    Je nás málo.

    Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály.

    Páni poslanci, ešte raz sa skúsime zaprezentovať. Prezentujeme sa, zisťujeme počet poslancov v sále.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Prosím vás, neodchádzajte z rokovacej sály. Ani pán poslanec Šepták, nemusíš odchádzať z rokovacej sály.

    Páni poslanci, predsedovia klubov, neseďte, hľadajte tých, ktorí chýbajú. Kde sú?

    Páni poslanci, skúsime sa ešte raz zaprezentovať. Pán poslanec za mnou tvrdí, že nás je 76.

    S procedurálny návrhom sa hlási pán poslanec Šimko.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, navrhujem, aby sme prešli k ďalšiemu bodu programu, aby sme otvorili rozpravu a po 19.00 hodine skončíme a zajtra budeme normálne pokračovať a hlasovať.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, dávam znova prezentovať sa. Prezentujte sa.

    Prezentovalo sa 76 poslancov.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, poslankyne, prosím pokoj, prosím pokoj.

    Prejdeme k hlasovaniu o návrhu uznesenia Národnej rady, ktorým berieme na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov Národnej rady.

    Dávam hlasovať o tomto návrhu uznesenia. Hlasujte, páni poslanci.

  • Reakcia z pléna.

  • Berieme na vedomie písomné odpovede na interpelácie poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky tento návrh uznesenia schválila.

    Páni poslanci, panie poslankyne, predkladám v mene troch poslaneckých klubov návrh, aby rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky pokračovalo po 19.00 hodine najneskôr do 22.00 hodiny. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom?

  • Reakcia z pléna.

  • Tak budeme hlasovať.

    Prosím, hlasujte o predloženom návrhu. Hlasujeme o návrhu, ktorým súhlasíme s predĺžením rokovania v dnešný rokovací deň do 22.00 hodiny.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

  • Ruch v sále.

  • Visíme na jednom hlase, páni poslanci.

    Ešte raz dávam hlasovať, aby rokovanie Národnej rady dnes pokračovalo najneskôr do 22.00 hodiny. Dávam hlasovať o tomto návrhu.

    Prosím pokoj. Hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Páni poslanci, panie poslankyne, prejdeme k hlasovaniu o prerokovaných návrhoch.

    Najskôr návrh na vyslanie vojakov Armády Slovenskej republiky do Ochranného kontingentu OSN v Irackej republike, do mierovej misie OSN v Konžskej republike, do misie OBSE v Gruzínskej republike a na rozšírenie účasti Armády Slovenskej republiky v medzinárodných mierových silách KFOR v Kosove.

    Prosím, pán spravodajca Hoffmann, keby si predniesol návrh na uznesenie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda,

    vzhľadom na to, že z rozpravy nevyplynuli žiadne iné pozmeňujúce návrhy, odporúčam, aby ste dali hlasovať o predloženom návrhu uznesenia.

  • Prosím, hlasujeme o predloženom návrhu na uznesenie. Páni poslanci, panie poslankyne, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s návrhom na vyslanie vojakov Armády Slovenskej republiky do Ochranného kontingentu OSN v Irackej republike, do mierovej misie OSN v Konžskej republike, do misie OBSE v Gruzínskej republike a na rozšírenie účasti Armády Slovenskej republiky v medzinárodných mierových silách KFOR v Kosove.

    Ďalej budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 283/1995 Z. z. o utečencoch.

    Prosím pani poslankyňu Szabóovú, aby pristúpila k mikrofónu a uviedla prvé hlasovanie. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni,

    z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy, preto odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prijať uznesenie, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 283/1995 Z. z. o utečencoch, Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu, dámy a páni. Hlasujte o tomto návrhu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme sa uzniesli, že vládny návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty jeho prerokovania.

    Prosím o vaše návrhy, pani spravodajkyňa.

  • V súlade s § 74 ods. 1 a 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prijať rozhodnutie o pridelení uvedeného návrhu týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republike pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. A zároveň odporúčam tento materiál prerokovať v druhom čítaní vo výboroch do 7. septembra 2000 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2000.

  • Hlasujeme o tomto návrhu na uznesenie. Páni poslanci, hlasujte o tomto návrhu na uznesenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďalej sme prerokovali vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu. Žiadam pána poslanca Faiča, aby uviedol prvé hlasovanie v zmysle § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • V zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku odporúčam prerokovať uvedený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.

  • Hlasujte, páni poslanci, o predloženom návrhu pána spravodajcu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom, ako aj na určenie gestorského výboru a určenie lehoty jeho prerokovania.

    Prosím, pán spravodajca.

  • V zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť v druhom čítaní na prerokovanie uvedený návrh zákona ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu. Zároveň za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre verejnú správu s tým, aby uvedené výbory prerokovali návrh zákona do 7. septembra 2000 a gestorský výbor do 8. septembra 2000.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu pána spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďalej sme prerokovali v druhom čítaní návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom číslo 2 k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi, týkajúceho sa interteritoriálnej spolupráce.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.

    Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa § 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Protokolom číslo 2.

    Pán spravodajca, nech sa vám páči.

  • Ďakujem.

    Navrhujem, aby Národná rada vyslovila súhlas s Protokolom číslo 2 k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi, týkajúceho sa interteritoriálnej spolupráce, s týmto vyhlásením:

    "Vláda Slovenskej republiky, odvolávajúc sa na ustanovenie článku 6 ods. 1 Protokolu číslo 2, ako aj na ustanovenie článku 8 ods. 1 Doplnkového protokolu k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi (ďalej len "Doplnkový protokol"), vyhlasuje, že i vo vzťahu k Protokolu číslo 2 bude uplatňovať z článkov 4 a 5 len článok 4 Doplnkového protokolu."

  • Ďakujem.

    Hlasujeme o predloženom návrhu, ktorý predniesol spravodajca pán poslanec Vladimír Faič.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že navrhované uznesenie sme schválili.

    Pristúpime k hlasovaniu o prvom čítaní, ktoré sme uskutočnili o vládnom návrhu zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde bol spravodajcom pán poslanec Orosz.

    Prosím ho, aby uvádzal hlasovanie. Najskôr podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Dávam návrh, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujte, páni poslanci. Pán podpredseda Hrušovský, hlasujeme. Prosím vás, venujte pozornosť tomuto hlasovaniu. Pán minister, bude nás málo.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že vládny návrh zákona, ktorý sme odhlasovali, prerokuje v druhom čítaní.

    Prosím, druhé hlasovanie.

  • Ďalej navrhujem, aby tento návrh zákona bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Ďalej navrhujem, aby za gestorský výbor bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a lehota na prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola stanovená do 7. septembra 2000 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2000.

  • Budeme hlasovať. Hlasujte o predloženom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďalej budme hlasovať o návrhu na voľbu Mgr. Igora Schweighofera do funkcie sudcu bez časového obmedzenia.

    Prosím spravodajcu pána poslanca Ivana Šimka, aby predniesol návrh na uznesenie, návrh na voľbu Mgr. Igora Schweighofera. Prosím, keby si predniesol návrh na uznesenie. Samozrejme, potom aj k ďalším dvom návrhom zákonov.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Budeme hlasovať o návrhu vlády na voľbu Mgr. Schweighofera na obdobie bez časového obmedzenia s tým, že zákon o rokovacom poriadku umožňuje na návrh gestorského výboru hlasovať o takejto veci verejne, ale musíme o tom najskôr osobitne rozhodnúť. Čiže mám takéto splnomocnenie ústavnoprávneho výboru, takže v tejto chvíli budeme najskôr hlasovať o tom, že budeme rozhodovať verejným hlasovaním.

  • Prosím, kto súhlasí s tým, aby sme hlasovali verejne o predloženom návrhu? Tak znel návrh.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Všetci súhlasia s tým, aby sme hlasovali verejne.

    Takže prosím, pán spravodajca, o návrh.

  • Áno, takže teraz budeme hlasovať. Návrh uznesenia je formulovaný pozitívne, to znamená, je to návrh na zvolenie, ale vláda aj ústavnoprávny výbor, ktorého názor som oprávnený tlmočiť, odporúča neschváliť zvolenie Mgr. Schweighofera.

  • Ruch v sále.

  • Prosím pokoj, páni poslanci.

    Pán poslanec, prosím, prednes tak to uznesenie, ako je predložené.

  • Ruch v sále.

  • Máme tu návrh vlády, ktorá schválila návrh na voľbu Mgr. Igora Schweighofera do funkcie sudcu bez časového obmedzenia, ale neodporúča ho zvoliť.

  • Návrh vlády je návrh na voľbu Mgr. Igora Schweighofera do funkcie sudcu bez časového obmedzenia.

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás pokoj. Návrh je jasný. Budeme hlasovať.

  • Tento návrh vychádza z ústavy. Vláda má právo dať návrh na voľbu, nemá právo dať návrh na nezvolenie.

  • Rozumieme sa? Budeme hlasovať o predloženom návrhu. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Páni poslanci, budeme hlasovať o predloženom návrhu. Hlasujte.

  • Ten, kto hlasuje za, hlasuje za zvolenie. Ten, kto hlasuje proti, hlasuje proti zvoleniu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovali 2 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada nezvolila Mgr. Igora Schweighofera do funkcie sudcu bez časového obmedzenia.

    Ďalej sme prerokovali návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia, kde bol spravodajcom takisto pán poslanec Šimko.

    Prosím ho, aby predložil návrh na uznesenie.

  • Pán podpredseda, znovu tu je odporúčanie alebo splnomocnenie ústavnoprávneho výboru na to, aby sme o tejto otázke rozhodli taktiež vo verejnom hlasovaní. Takže najskôr by sme mali hlasovať o tomto návrhu.

  • Áno, budeme hlasovať o tomto návrhu. Hlasujte. Čiže ide o to, aby sme hlasovali verejne o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Budeme hlasovať teda verejne, pretože to odsúhlasila väčšina poslancov Národnej rady.

    Prosím, ako znie návrh na uznesenie?

  • Hlasujeme teda o materiáli 661 o návrhu vlády na voľbu 17 sudcov do funkcie sudcu bez časového obmedzenia. Zase je to návrh na voľbu týchto sudcov. Pokiaľ nie je návrh na hlasovanie o niekom osobitne, tak môžeme hlasovať o nich spoločne.

  • Čiže Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 145 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 35 ods. 1, § 38 ods. 1 číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov volí sudcov Slovenskej republiky tak, ako sú uvedení v tlači 661.

    Dávam hlasovať o tomto uznesení. Prosím, hlasujte o tomto uznesení.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila 17 sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia.

    Ďalej sme rokovali o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980.

    Prosím, pán spravodajca, keby ste predkladali návrhy na uznesenia.

  • Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ratifikáciou Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 s výhradou, ktorú som prečítal vo svojom úvodnom vystúpení, a s vyhlásením, ktoré som prečítal taktiež vo svojom úvodnom vystúpení.

  • Áno, tá výhrada je uvedená aj v návrhu na uznesenie.

  • Áno, všetko je uvedené v tlači 545a.

  • Áno, presne tak. Čiže budeme hlasovať o takto predloženom návrhu na uznesenie. Nech sa páči, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďalej sme prerokovali zákon z 12. mája 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Mali sme ho ako tlač 657.

    Prosím, pán spravodajca, pán poslanec Šimko.

    Chcem pripomenúť, samozrejme, že podľa článku 87 ods. 4 ústavy na prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky podľa článku 102 písm. n) je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

  • Pán podpredseda, najskôr by sme mali hlasovať o pripomienkach pána prezidenta, ktoré sú uvedené v časti I spoločnej správy 657a. Sú to vlastne dve pripomienky.

  • Prosím, budeme hlasovať. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Reakcia z pléna.

  • Ruším toto hlasovanie. Zrušíme to.

    Prosím o chvíľu strpenia, venujeme pozornosť tomuto zákonu.

  • Krátka pauza.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, prosím, keby sme venovali pozornosť rokovaniu.

    Prosím pána spravodajcu, aby predkladal jednotlivé návrhy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Budeme hlasovať o návrhoch, ktoré pán prezident uplatnil ako svoje pripomienky k zákonu, ktorý bol schválený 12. mája 2000. Tie pripomienky pána prezidenta sú v tlači 657 v bode III, je ich 5, pričom ústavnoprávny výbor odporučil súhlasiť s prvým a piatym bodom. S druhým nesúhlasil.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja som, prosím, spravodajca ústavnoprávneho výboru.

  • Tak teraz sa dohodneme. To treba sformulovať. Ja navrhujem, zíďte sa.

  • No hlasovať budeme o každom.

  • Áno. Čiže o každom budeme hlasovať osobitne.

  • Hlasovať budeme o každom osobitne, takže prosím, keby ste, pán podpredseda, nechali hlasovať o bode 1, o pripomienke číslo 1 pána prezidenta.

  • S odporúčaním ústavnoprávneho výboru hlasovať za, teda schváliť.

  • Prosím, budeme hlasovať. Hlasujeme o pripomienke číslo 1. Odporúčanie ústavnoprávneho výboru je za.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh bol schválený.

    Poďme ďalej.

  • Bod 2 z pripomienok pána prezidenta ústavnoprávny výbor neodporúča, ide však o pripomienku, ktorá má svoju logiku, pretože vypúšťa z pôvodného zákona číslo 38 ustanovenie, ktoré by inak nemalo veľký zmysel, ale ústavnoprávny výbor to posúdil, že pán prezident cez jeden zákon prešiel vlastne do úpravy iného zákona a z takýchto viac-menej puristických dôvodov to ústavnoprávny výbor neodporučil.

  • Tak to je šalamúnske, čiže za. Prosím.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh prešiel. Bol schválený.

    Prosím ďalej.

  • Neprešiel, pán podpredseda, pretože je tu potrebných 76 hlasov.

  • Pardon, pardon, pardon, áno, presne tak. Prepáčte.

  • O bodoch 3 a 4 musíme hlasovať spoločne, pretože sú to body, ktoré vzájomne súvisia. Ústavnoprávny výbor ich neodporúča a neodporúča ich vlastne z toho istého dôvodu vzhľadom na to, že ide vlastne o novelizáciu zákona, ktorý priamo nie je dotknutý.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovali 3 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Návrh neprešiel.

  • Môžeme pristúpiť k poslednej z pripomienok pána prezidenta, a to k bodu 5. Ide o stanovenie účinnosti, tu treba toto schváliť. Ústavnoprávny výbor to odporúča vzhľadom na to, že treba posunúť účinnosť, takže nemôžeme schváliť zákon so spätnou účinnosťou.

  • Prosím, hlasujeme. Hlasujte, páni poslanci a panie poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Takisto návrh bol schválený.

    Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, aké sú návrhy na pokračovanie prerokovania vráteného zákona v treťom čítaní. Či podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku spoločný spravodajca navrhuje alebo či ho gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa ihneď teraz konalo tretie čítanie o tomto zákone.

  • Ako obvykle, pán podpredseda.

  • Takže dávam hlasovať o tomto návrhu, páni poslanci. Prosím, hlasujeme, aby prešiel tento návrh do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vrátenom zákone.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či niekto navrhuje úpravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb.

    Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ja chcem dať procedurálny návrh, aby sme o tomto vrátenom návrhu pána prezidenta nehlasovali v tejto chvíli, ale odložili to na iný deň alebo na inokedy. Ale ja hovorím o ďalšom, to je bod 31, to je zákon o Sociálnej poisťovni, vrátený pán prezidentom.

  • Ale teraz rokujeme o inom návrhu zákona.

  • Rokujeme o zákone, ktorý je pod číslom 30. Čiže je to bezpredmetné, potom môžeme sa dostať ďalej.

    Teda konštatujem, že nie sú žiadne návrhy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať o vrátenom zákone ako o celku, či Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje. Samozrejme, v znení schválených pripomienok. Dávam o tomto návrhu, páni poslanci, panie poslankyne, hlasovať.

    Nech sa páči.

  • Odporúčanie ústavnoprávneho výboru je pozitívne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila novelu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, vrátenú prezidentom Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

    Prerokovali sme zákon z 12. mája 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Prosím pána poslanca Mesiarika ako spravodajcu, aby sme pristúpili k hlasovaniu.

    Pán poslanec Brocka má procedurálny návrh.

  • Pán podpredseda,

    mám procedurálny návrh, aby sme o tomto vrátenom návrhu zákona pánom prezidentom nehlasovali dnes, ale v utorok, pretože pri opätovnom prerokovaní iba v dvoch výboroch myslím si, že došlo k istému nedorozumeniu a dnes počas rokovania aj s poslancami z opozície sme došli k dohode, ako môžeme ten problém, na ktorý pán prezident upozornil, vyriešiť. A preto, aby sme pri tomto hlasovaní neurobili nejakú chybu a neschválili ho, odporúčam, aby sme v utorok hlasovali o tomto návrhu zákona.

  • Dávam hlasovať o tomto procedurálnom návrhu bez rozpravy. Prosím, hlasujte o tomto návrhu, ktorý predložil pán poslanec Brocka, aby sme odložili hlasovanie o tomto zákone na utorok ako prvý bod. Hneď ako prvý bod v utorok začneme hlasovaním.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh prešiel, to znamená, že nebudeme dnes hlasovať o jednotlivých návrhoch a presúvame hlasovanie o tomto bode programu na utorok budúci týždeň hneď v úvode rokovacieho dňa.

    Páni poslanci, panie poslankyne,

    v rokovaní pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 561 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 561a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

    Ešte predtým s procedurálnym návrhom vystúpi pán podpredseda Hrušovský.

    Nech sa páči.

  • Nie s procedurálnym návrhom, ale s istým apelom na poslancov, keďže sme si odsúhlasili rokovať do 22.00 hodiny, aby neodchádzali. Môžeme sa dohodnúť, že o všetkých prerokovaných bodoch budeme hlasovať o 21.45 hodine...

  • Reakcia z pléna.

  • O 21.30 hodine, v poriadku, kompromis, ale aby naše predĺženie rokovania nebolo celkom zbytočné, tak by som prosil prítomnosť poslancov.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, slovo má pán minister Čarnogurský.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    súčasný stav slovenského konkurzného práva nevyhovuje zmeneným spoločenských potrebám. V oblasti konkurzného práva sa vyskytuje celý rad pretrvávajúcich problémov a neriešených nedostatkov, ktoré sťažujú priebeh konkurzného a vyrovnávacieho konania. Ako hlavné nedostatky súčasnej právnej úpravy sú uvádzané najmä tieto...

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán minister, buďte taký dobrý, prerušte...

    Páni poslanci, majme úctu sami k sebe. Reční minister vlády o vážnom zákone. Buďte takí dobrí, pokiaľ nechcete počúvať v sále, vyjdite von, ale venujte pozornosť tomu, kto reční.

  • Hlavné nedostatky súčasnej právnej úpravy sú tieto:

    - Dlhodobosť realizácie konkurzu, čo podstatným spôsobom odďaľuje vymáhateľnosť práva veriteľov.

    - Nedostatočná motivácia konkurzných veriteľov a z toho plynúca neochota podieľať sa na realizácii procesu konkurzu.

    - Nemožnosť reštrukturalizácie podniku úpadcu, ktorá vždy vedie k jeho likvidácii a následnému zániku, čo má následný sociálny dosah na zamestnancov a zároveň spôsobuje rast nákladov štátu v sociálnej oblasti.

    - Nejasné vymedzenie kritérií a podmienok potrebných na vyhlásenie konkurzu, čo v praxi súdov vyvoláva značné interpretačné problémy.

    - Nedostatočná úprava speňažovania majetku úpadcu, ktorý spadá do konkurznej podstaty, najmä absentuje úprava dražobného poriadku, chýbajú mechanizmy umožňujúce určenie objektívnej hodnoty podniku v úpadku, čo v konečnom dôsledku má vplyv na uspokojenie všetkých konkurzných veriteľov.

    - Nie je zabezpečená transparentnosť ekonomických nákladov konkurzu, faktická nemožnosť realizácie vyrovnania, ktorá je zabezpečená iba de iure a podobne.

    Uvedené nedostatky spôsobujú v konečnom dôsledku, že veľkú časť podnikov nie je možné efektívne využívať a súčasne spôsobuje nepriaznivú situáciu v bankovom a podnikovom sektore. Uvedený stav už dnes predstavuje jednu z hlavných bŕzd hospodárskeho rastu a rozvoja Slovenskej republiky.

    Za účelom odstránenia týchto nedostatkov ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s ministerstvom financií a ministerstvom hospodárstva pripravilo novelu zákona o konkurze a vyrovnaní. Hlavným prínosom je predovšetkým nahradenie likvidačného konkurzu konkurzom, cieľom ktorého je predovšetkým oživenie a záchrana podniku v úpadku. V súvislosti s tým sa zvyšujú nároky na úlohu správcu konkurznej podstaty, ktoré sa jednak prejavia zvýšením oprávnení, najmä vo vzťahu k nakladaniu s majetkom podstaty na úkor štatutárneho orgánu úpadcu. Správca musí v prvom rade zvážiť možnosť oživenia celého podniku, resp. jeho časti a v prípade možnosti reštrukturalizácie pokračovať v jeho prevádzkovaní alebo zrealizovať speňaženie podniku. Na zabezpečenie prevádzkovania podniku v konkurze sa novelizáciou Obchodného zákonníka živnostenského zákona odstraňujú všetky právne prekážky.

    Návrh novely konkurzného zákona podstatným spôsobom posilňuje postavenie veriteľov tým, že vymedzuje kontrolné oprávnenia veriteľov nad správcom konkurznej podstaty, najmä pri schvaľovaní alebo zamietnutí plánu speňažovania podstaty v priebehu obligatórnej schôdze veriteľov s následnou možnosťou iniciovať odvolanie správcu a na druhej strane sa veriteľom odňalo právo navrhnúť odvolanie správcu konkurznej podstaty, čo sa často využívalo na sabotovanie jeho činnosti. Uvedené opatrenie sa prejaví jednak aktívnym prístupom veriteľov k procesu reštrukturalizácie úpadcu, ekonomickým spriechodnením konkurzu a súčasne sa odstránia bariéry, ktoré doteraz bránili spoločnému postupu veriteľov. Dôležitou zmenou oproti predchádzajúcej úprave je predovšetkým spresnenie podmienok a kritérií potrebných na vyhlásenie úpadku dlžníka, ktoré spočíva v tom, že sa doteraz neurčitá formulácia "dlžník nie je schopný po dlhší čas splniť svoje splatné záväzky" nahradila formuláciou "dlžník nie je schopný 30 dní po lehote splatnosti plniť svoje záväzky".

    Ďalej návrh zákona uvádza komplexnú úpravu dlžobného poriadku a dražby uskutočňovanej mimo výkonu rozhodnutia spôsobom speňažovania konkurznej podstaty na dražbe a mimo dražby, ustanovuje nový spôsob určovania postupu, ako aj nový spôsob stanovenia hodnoty podniku, ktorý má za cieľ určenie objektívnej hodnoty podniku, čo bude mať pozitívny vplyv na uspokojovanie pohľadávok konkurzných veriteľov. V súvislosti s tým je novelizovaný zákon číslo 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch.

    Záverom je potrebné poukázať, že táto úprava predstavuje komplexné dotvorenie základného právneho rámca konkurzného práva a je plne v súlade s právom platným v Európskej únii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky poslancovi Alexejovi Ivankovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    oboznámim vás so spoločnou správou výborov (tlač 561a) Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 797 z 9. mája 2000 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, šiestim výborom, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Uvedené výbory okrem Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 9. mája 2000. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo neprerokoval predložený návrh zákona, pretože na schôdzi výboru 7. júna 2000 nebol uznášaniaschopný.

    Gestorský výbor nedostal do 14. júna 2000 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona o konkurze a vyrovnaní odporučilo schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi týchto päť výborov: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Sú uvedené pod bodom 1 až 26. Nebudem ich čítať, keďže sú uvedené v spoločnej správe výborov. Gestorský výbor o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča hlasovať takto:

    a) spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 20, 21, 23, 25 a 26 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť,

    b) jednotlivo o bodoch 19, 22 a 24 a gestorský výbor ich odporúča schváliť,

    c) spoločne o bodoch 5 a 9 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (tlač 561), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako sú uvedené v tlači 561, schváliť.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa prihlásili dvaja poslanci: pán poslanec Šepták, pán poslanec Šimko.

    Dávam slovo v rozprave pánovi poslancovi Šeptákovi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážení páni ministri,

    dámy a páni,

    tým, že sa odsúhlasilo na podnet troch poslaneckých klubov, že budeme pokračovať aj po 19.00 hodine, sa dostal na program aj zákon o konkurze a vyrovnaní.

    Chcel by som povedať, že pri tom zhone, ktorý je tu práve dnešný večer, mi nezostal čas na dôslednejšiu prípravu k tomuto zákonu. Takže z týchto dôvodov budem hovoriť po pamäti, tak ako si tento zákon pamätám. A chcel by som poprosiť hlavne pána ministra, pána Maňku a pána Kováča, pretože, všimnite si ten posun, ktorý som tu spravil. Neprekáža mi fakt, že je prázdne auditórium pri takomto závažnom zákone. Pochopil som, že pokiaľ títo traja páni dajú pokyn hlasovať, tak zahlasujete za tie pozmeňujúce návrhy, ktoré tu budem predkladať, ktoré nemenia zásadným spôsobom význam jednotlivých článkov, tak ako pán minister Čarnogurský požiadal s vysvetlením, že sa spojilo viac ministerstiev v tomto zákone a táto krehká spolupráca vyústila k tomuto zákonu. Ale budú to pripomienky, ktoré skutočne overil život. Ide o situácie, ktoré sa v súčasnosti na súdoch dejú.

    Dovoľte mi, aby som povedal pár slov vo všeobecnosti. Najskôr sa ešte vrátim s tým, že "pozmeňováky" som nemal pripravené, ale za ten čas, čo ste odhlasovali jednotlivé zákony, a našťastie, že HZDS dole tieňovo pracuje, som zohnal aj tých pätnásť podpisov. Takže splnil som všetky podmienky, tak ako ich kladie rokovací poriadok Národnej rady.

    Samozrejme, že chápem tento zákon ako dôležitú spoločenskú objednávku, ktorá by mala vniesť viac svetla do jednotlivých vzťahov. Do vzťahov, ktoré momentálne na Slovensku sú dosť nepriechodné, hlavne kvôli tomu známemu, že na Slovensku je každý každému niečo dlžný. Samozrejme, že tento zákon by mal oživiť podnikovú sféru, tú sféru, ktorá je v úpadku, a má rozhýbať ekonomiku Slovenska. Posilňuje postavenie veriteľov tak, ako to doteraz nebolo. Ale treba povedať hlavne pri tomto zákone, že všade vo svete sa takéto náročné zákony pripravujú viac ako dva-tri roky. Bohužiaľ, na Slovensku sa snažíme zaplátať určité diery a aj tento zákon je výsledkom niekoľkomesačnej práce. A obávam sa, že začnú vznikať po určitom čase dosť veľké problémy, ktoré momentálne v tomto zákone nevieme postrehnúť.

    Dôležitým bodom, ktorý by tu mal dnes zaznieť, bola by otázka priamo na pána ministra. Čo s tým, že najväčším dlžníkom je samotný štát? A či dokáže štát, máme tu aj pani ministerku financií, teda videl som ju, už tu nie je, ale určite ma počuje, že štát má obrovskú dlžobu nielen voči mestským bytovým podnikom. Ďalšie podniky tlačia pred sebou balvan dlžôb, ktorý spôsobil štát. Či dokážeme splniť k lehote účinnosti podľa § 1, aby štát splatil svoje záväzky tak, aby on sám nedonútil alebo nedohnal jednotlivé podniky do konkurzu. To je jedna z dôležitých otázok.

    Momentálne na Slovensku je zhruba 6 000 návrhov podaných na konkurz. Z toho súdy riešia 1 800. A to ešte nemáme zákon v účinnosti. Chcem tým povedať, že sa obávam aj obrovského návalu podaní na súdy. A vieme veľmi dobre, v akom stave sa dnes súdy nachádzajú. Či dokážu zvládnuť tento nápor, či sa dokážu vyrovnať s týmito problémami tak, aby sa nedialo to, čo sa momentálne deje. Niektoré konkurzy trvajú až tri roky a niektoré konkurzy môžu trvať len týždeň. To všetko je dnes možné, samozrejme, podľa podmienok a potrieb, ktoré určití ľudia pri tom majú.

    Myslím si, že z toho všeobecného dnes stačí. Venoval by som sa tým mojim "pozmeňovákom", ktoré vám boli teraz rozdané. Prepáčte mi, že budem trochu listovať, ale musím to hľadať v zákone z tých dôvodov, ktoré som na začiatku spomínal, že nebolo možné z časových dôvodov sa dobre pripraviť.

    Začal by som bodom 1. V § 1 ods. 2 znie: "Dlžník je v úpadku, ak má viac veriteľov a nie je schopný 30 dní po lehote splatnosti plniť svoje záväzky." To je ten § 1, o ktorom sa v zákone hovorí, že bude, pán minister, odklad 6 mesiacov s tým, že nadobudne účinnosť až od 1. 1. 2001. Keby ste mi, pán minister, potom v rozprave potvrdili tento bod. V tomto momente nechcem hovoriť o tom, či práve obdobie pol roka je dosť na to, aby pochopili všetci zainteresovaní, ktorých sa bude dotýkať tento zákon, že je koniec tomu, že si nikto nič nerobil z toho, že je niekomu dlžný.

    Nebudem komentovať, či toho pol roka bude stačiť. Ale chcem sa dotknúť toho slovného spojenia "ak má viac veriteľov". Zo života súdnej praxe vyplynulo to, že súd niekedy neakceptoval dvoch veriteľov, pričom ja osobne si myslím, že aj dvaja sú viac, ale povedal, že okrem toho, ktorý podáva to podanie, musia byť ešte dvaja. Čiže to už boli traja veritelia. A preto, aby sme sa vyhli takýmto problémom, navrhujem namiesto spojenia "viac veriteľov" nahradiť spojením "najmenej dvoch veriteľov". Je to jasne zadefinované, že dvaja veritelia môžu podať túto vec na súd.

    Ďalší bod je bod 17. § 14 ods. 1 písm. i) hovorí: "Započítanie vzájomne inak započítateľnej pohľadávky patriacej do podstaty nie je možné." Ja osobne na základe konzultácií s odborníkmi z tejto problematiky navrhujem, aby sa doplnilo pokračovanie vety za slovo "možné", citujem, "v prípadoch, pokiaľ takéto pohľadávky úpadcov dlžník nadobudol od tretích osôb v čase po podaní návrhu na konkurz," - a bude pokračovať to, čo v pôvodnom zákone je.

    Vysvetlenie. Jeden príklad, pretože si myslím, že príklady sú najrukolapnejším vysvetlením. Fikcia: Mám úver 40 mil. a niekto mi zaplatí na bežný účet 10 mil. za tovar, ktoré chcem použiť na vyplatenie DPH a sociálnej, zdravotnej poisťovni a ďalších iných poplatkov, ale banka ich pri konkurze zablokuje a bude to moja pohľadávka voči banke. Ale súčasne keď tam mám úver, ten sa stane okamžite splatným. Čiže 40 mil. musím vyplatiť, inak pošle na mňa exekútora a podľa navrhovaného znenia nemôžem urobiť to, aby banka odrátala z toho 40-miliónového záväzku tých mojich 10 mil., čo mi ona zadržiava na bežnom účte. Takže týmto dávame možnosť vzájomným započítaniam jednotlivých dlžôb, ktoré dvaja dlžníci majú medzi sebou.

    K bodu 18 nemám pozmeňujúci návrh. Len by som chcel poprosiť pána ministra, keby mi odpovedal na moju otázku, akým spôsobom sa budeme snažiť informovať všetkých podnikateľov o riziku, ktoré nastáva, pokiaľ nerozdelia bezpodielové spoluvlastníctvo manželov pri podnikaní. Myslím si, že by bolo treba robiť väčšiu osvetu na to, aby sa nám nestávalo to, že ak sa podnikateľ dostane do problémov, aby jeho rodina ostala bez základných potrieb na život.

    Samozrejme, pán minister, táto minca má aj druhú stranu, a to je to, čo bežný život neustále prináša, že veľmi veľa podnikateľov prepisuje všetok svoj majetok na tretie osoby a potom, keď skrachujú, tak nič nemajú. Čiže na jednej strane akým spôsobom zabezpečíme to, aby rodinám podnikateľov ostali základné prostriedky na živobytie, nejaký ten životný štandard, a na druhej strane ako chceme riešiť ten problém, že sa prepisuje majetok na tretie osoby.

    K ďalšiemu bodu, k tretiemu môjmu "pozmeňováku", bod 26, § 27a ods. 5. Navrhujem vypustiť celý článok 5 a nahradiť ho novým, citujem znenie: "Ak sa dražený majetok nevydraží, môže ho správca predať, ale na realizáciu predaja musí dať súhlasné stanovisko súd." V pôvodnom znení je, že tento majetok môže správca predať za najvyššiu ponuku bez súhlasu súdu. Považujem to za dosť veľký precedens a nebezpečenstvo, lebo dávame dosť silný nástroj do ruky správcu, ktorý môže rozhodnúť, ako sa mu bude chcieť. A je veľmi veľa príkladov o formálne vykonaných dražbách, že si v akomkoľvek regionálnom denníku uverejním, že sa koná dražba, a potom nakoniec sú bezpečnostné služby, ktoré nepustia jednotlivých ľudí na tieto dražby. Aj to sa deje. A jednoducho dokážem to, že majetok sa nevydražil a potom na základe mojej možnosti, ktorú mi dáva tento článok, ja sám ako správca rozhodnem, kto a za akých podmienok ho dostane, pretože môžem vykonať to, že bude za najväčšiu ponuku. Takže treba sa na toto bližšie pozrieť a ja osobne si myslím, že súd by tam mal figurovať a mal by byť posledný článok, ktorý dá súhlas na to, že áno, správca vypracoval celý materiál, dostane to tento človek, ale súd by mal dať to posledné áno na to, aby to ten človek dostal, aby ten správca nemal takú možnosť, ako mu momentálne tento článok umožňuje.

    Posledný "pozmeňovák", bod 51. V § 66h ods. 1 doplniť na koniec vety novú vetu. Poviem terajšie znenie: "Pracovné nároky podľa § 31 ods. 4 vedúcich zamestnancov," podčiarkujem vedúcich zamestnancov, "ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, možno v konkurze uspokojiť len do päťnásobku minimálnej mzdy", odvolávka 5c, "mesačne". Možno sa budete čudovať, čo tu treba zmeniť, ale život ukazuje, že aj na tomto článku treba niečo zmeniť a treba skutočne povedať, že Slováci, myslím si, nájdu uplatnenie v celom živote, lebo dokonca aj v tomto sa dá nájsť fígeľ, pán minister, ako sa vyhnúť tomuto nariadeniu. A opäť to doniesol život v jednej súdnej praxi. Zatelefonovala jedna pani, ktorá bola vedúca učtárne, a povedala: "Prosím vás pekne, ako je možné, že ja ako vedúca učtárne, ktorá som mala plat 14 000 Sk", lebo treba povedať, že predtým tá podmienka nebola päťnásobok, ale bola 10 000 Sk v starom znení, teraz sa to zmenilo na päťnásobok, že ona z tých 14 000 Sk musí na základe konkurzu ísť na 10 000-ový plat a námestník riaditeľa sa premenoval tesne pred konkurzom za poradcu riaditeľa, tým nebol vedúci pracovník, naďalej dostával 35 000-ový plat.

    Takže aj tu sa dá nájsť tá kľučka, akým spôsobom sa dá vyhnúť tomuto nariadeniu, a preto navrhujem, je to veľmi zaujímavá vec, vyvoláva mi dokonca úsmev na perách, ale myslím si, že tým zabránime špekulácii vrcholového manažmentu, toho manažmentu, ktorý doviedol ten podnik do konkurzu, aby sa vyhol tomuto nariadeniu. A navrhujem doplniť toto znenie za to znenie, ktoré už je napísané: "Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na tých zamestnancov, ktorí vykonávali vedúce funkcie a od ich preradenia uplynul čas kratší ako 5 mesiacov." Možno mi poviete, že sa to dotkne aj ľudí, ktorí boli odvolaní zo svojej funkcie počas tých piatich mesiacov. Ale moja odpoveď je taká, že prečo boli odvolaní. Pravdepodobne preto, že si neplnili svoje povinnosti a aj na nich je ten biľag, že ten podnik sa dostal do konkurzu. Opäť je to overené životom a doniesli to skúsenosti.

    Preto by som vás prosil, dámy a páni, aby ste sa zamysleli nad týmito mojimi "pozmeňovákmi". Chcem sa vám poďakovať, že ste si ma vypočuli, a prosil by som vás, pokiaľ nájdu tieto "pozmeňováky" podporu v koalícii, aby ste ich podporili.

    Ďakujem, pán minister, ďakujem všetkým.

  • Ďakujem, pán poslanec Šepták, za vaše vystúpenie.

    K tomu je jedna faktická poznámka pána poslanca Maňku. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Prosím, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Jednu chybu vidím, že je škoda, že sme si tieto body neprešli veľmi podrobne vo výbore vtedy, keď sme to prerokúvali, bolo by to určite prínosom a bola by to aj správna taktika, ako chceme presadiť jednotlivé návrhy. Ja by som sa dotkol jednotlivých návrhov veľmi stručne.

    Jednotka. Ja si myslím, že nebude chybou, ani keby tam bolo "najmenej dvoch veriteľov", ja to beriem, akože je to takmer identické, pričom nebudem hovoriť o tom, že, samozrejme, keď je niekto dlžníkom, tak vie urobiť to, aby mu zostal iba jeden najväčší veriteľ. Dá sa všeličo aj v tomto prípade obísť, ale nevidím v tom nejako problém, aj viac veriteľov sú aj dvaja.

    K bodu 3. Ja si myslím, že keď tam chceme vypustiť článok o dražení, vlastne filozofia celého zákona spočíva v tom, že sa dávajú veľké právomoci práve veriteľom a títo, ja si myslím, že dokážu takéto veci odsledovať a môžu toho správcu vymeniť, keď by bol v tomto problém.

    A posledný bod 51. Tento bod, myslím si, že sa dá o ňom diskutovať, samozrejme, treba si k tomu sadnúť a má to myšlienku dosť hlbokú. Treba si k tomu sadnúť a myslím si, že kým budeme hlasovať, tak to treba rozobrať. Ale mne osobne z tohto prvého rýchleho, z tej informácie ten bod číslo 4 zatiaľ sa mi pozdáva, že by mohol byť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi poslanec Ivan Šimko ako posledný písomne prihlásený.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v mene 16 poslancov predložil pozmeňujúci návrh, ktorý je svojou podstatou vlastne veľmi stručný, ale, bohužiaľ, ho budem musieť pomerne dlho čítať, lebo sa bude dotýkať viacerých ustanovení. Ide vlastne o návrh, ktorý je pozmeňujúcim návrhom k bodu 24 spoločnej správy, teda k celému tomu komplexu, ktorý prešiel už výbormi a ktorý veľmi dobre poznáme, a zmyslom tohto návrhu je zmeniť zákonom ustanovené podmienky, ktoré stanovujú povinnosť súdu zvolať schôdzu konkurzných veriteľov z 15 %, ktoré boli v tom bode 24 spoločnej správy, z 15 % pohľadávok na 30 % pohľadávok a lehoty na zvolanie, ktorá bola vtedy alebo ktorá je v spoločnej správe 14 dní, na 30 dní, to je vlastne jedna zmena. Jej dôvodom je predovšetkým znížiť možnosť nejakých špekulatívnych zvolávaní schôdzí, ktoré by povedzme vychádzali z vôle príliš malého počtu veriteľov, resp. veriteľov, ktorí majú veľmi nízke pohľadávky, a okrem toho taktiež vyjsť v ústrety súdom, ktoré hovoria, že do tých 14 dní by mohli nastať aj technické problémy, že by, ja neviem, sa nenašla zasadačka. Aj takéto argumenty zazneli. Tak dávame 30 dní, myslím si, že v priebehu 30 dní sa vždy už dá nájsť vhodný priestor a zorganizovať takéto stretnutie.

    Ďalšou zmenou oproti tomu bodu 24 spoločnej správy je tzv. intertemporálne ustanovenie, kde je vlastne v bode 24 spoločnej správy technická chyba, pretože pôvodne bola stanovená účinnosť zákona na 1. jún, tak sa aj v tom intertemporálnom ustanovení v spoločnej správe hovorí, že pre prípady, ktoré boli pred 1. júnom, tak sa použijú ustanovenia predchádzajúcich predpisov, teda s výnimkou týchto ustanovení týkajúcich sa zmeny veriteľov a niektorých ďalších. Samozrejme tým, že sme posunuli účinnosť, návrh na účinnosť zákona na 1. augusta, tak v tom období medzi 1. júnom a 1. augustom by nastal konkurzný raj a nemali by sme pokryté toto obdobie, takže navrhujem, aby sme to posunuli na 1. augusta.

    Lenže procedurálne nemôžem podávať návrh voči návrhu, ktorý je v bode 24 spoločnej správy, pretože to má tiež formu len pozmeňujúceho návrhu, musím dať návrh, ktorý je návrhom k základnému návrhu zákona, ktorý predložila vláda, a z toho dôvodu vlastne keď teraz prečítam celý tento pozmeňujúci návrh, tak z 95 % sa stotožňuje s tým textom, ktorý je v tom bode 24, a upozorním vždy, keď pôjde o zmenu, ktorú vlastne ja navrhujem.

    Takže v bodoch 5, 6, 24, 25, 38 a 54:

    a) V bode 5 v § 8 ods. 5 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Súd zbaví správcu jeho funkcie a ustanoví nového správcu na návrh schôdze konkurzných veriteľov."

    b) V bode 6 v § 10 ods. 1 sa text dopĺňa takto. V prvej vete za slovami "na návrh správcu" sa vkladajú slová "alebo na návrh konkurzného veriteľa alebo konkurzných veriteľov, ktorých súčet pohľadávok predstavuje", a teraz ide tá zmena, "najmenej 30 % pohľadávok počítaných podľa výšky pohľadávok". A na konci textu v ods. 1 sa pripájajú tieto vety: "Súd zvoláva schôdzu konkurzných veriteľov", a zase tu je tá zmena, "vždy do 30 dní od podania návrhu na jej zvolanie s výnimkou schôdze konkurzných veriteľov podľa § 20a ods. 1. Ten, kto predkladá návrh na zvolanie schôdze konkurzných veriteľov, je povinný predložiť návrh programu schôdze konkurzných veriteľov. Zaradiť na rokovanie schôdze konkurzných veriteľov určitú záležitosť, ktorá nie je predmetom programu schôdze konkurzných veriteľov, zvolávanej súdom, je možné len vtedy, ak sú na schôdzi konkurzných veriteľov prítomní všetci konkurzní veritelia a hlasovali za prijatie tohto návrhu. Schôdza konkurzných veriteľov najmä schvaľuje návrh na ustanovenie nového správcu, postup správcu pri speňažovaní podstaty (ďalej len "plán speňaženia"), prípadne čiastočný plán speňaženia, udelenie príklepu pri dražbe majetku a volí veliteľský výbor."

    c) Za bod 6 sa vkladajú nové body 7 až 11, ktoré znejú:

    Bod 7. V § 10 ods. 2 sa slová "najmenej štvrtinu" nahrádzajú slovami "najmenej 30 % pohľadávok počítaných podľa výšky pohľadávok, ak nie je ustanovené inak".

    Bod 8. V § 10 sa dopĺňajú ods. 5 až 9, ktoré znejú:

    Ods. 5: "(5) Schôdza konkurzných veriteľov volí veriteľský výbor podľa ods. 2, ak to navrhne konkurzný veriteľ alebo konkurzní veritelia, ktorých súčet pohľadávok predstavuje najmenej 15 % pohľadávok počítaných podľa výšky pohľadávok. Ďalšie zvolávanie a činnosť veriteľského výboru riadi jeho predseda v súčinnosti so správcom okrem zvolávania súdom podľa § 27c ods. 14."

    Ods. 6: "(6) Na schôdzi konkurzných veriteľov môže navrhnúť schválenie ustanovenia nového správcu prítomný konkurzný veriteľ alebo prítomní konkurzní veritelia, ktorých súčet pohľadávok predstavuje", zase sa tu premieta tá zmena, "najmenej 30 % pohľadávok počítaných podľa výšky pohľadávok. Každý prítomný konkurzný veriteľ alebo prítomní konkurzní veritelia, ktorých súčet pohľadávok predstavuje najmenej 30 % pohľadávok", zase premietnutá zmena, "počítaných podľa výšky pohľadávok, môžu navrhnúť na schválenie ustanovenia správcu iba jednu osobu a o jednotlivých návrhoch na ustanovenie nového správcu sa hlasuje podľa predloženého poradia návrhov."

    Ods. 7: "(7) Na schválenie návrhu na ustanovenie nového správcu a na schválenie plánu speňaženia schôdzou konkurzných veriteľov je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov prítomných alebo riadne zastúpených konkurzných veriteľov počítaná podľa výšky pohľadávok. Ak schôdza konkurzných veriteľov neschváli návrh na ustanovenie nového správcu alebo návrh plánu speňaženia alebo schôdza konkurzných veriteľov nie je schopná uznášať sa podľa ods. 2, súd zvolá ďalšiu schôdzu konkurzných veriteľov s rovnakým predmetom konania (ďalej len "opakovaná schôdza"). Na opakovanej schôdzi konkurzných veriteľov sa hlasuje spôsobom ustanoveným v ods. 2."

    Ods. 8: "(8) V prípade, že ani opakovaná schôdza konkurzných veriteľov zvolaná za účelom schválenia návrhu na ustanovenie nového správcu neschváli návrh na ustanovenie nového správcu alebo táto opakovaná schôdza konkurzných veriteľov nie je schopná uznášať sa podľa ods. 2, súd môže zbaviť správcu funkcie v ďalšom priebehu konkurzného konania iba za podmienok ustanovených v § 8 ods. 1."

    Ods. 9: "(9) V prípade, že ani opakovaná schôdza konkurzných veriteľov nie je schopná uznášať sa podľa ods. 2, platí, že plán speňaženia je schválený schôdzou konkurzných veriteľov tak, ako ho predložil správca. Ak táto opakovaná schôdza konkurzných veriteľov neschváli predložený plán speňaženia podľa ods. 2, tak ako ho predložil správca, platí, že plán speňaženia je schválený vrátane jednotlivých návrhov na úpravu k nemu, ak schôdza konkurzných veriteľov jednotlivé návrhy na úpravu predloženého plánu speňaženia schválila podľa ods. 2."

    Bod 9. V § 11 ods. 1 sa prvá veta vypúšťa a na konci sa pripája táto veta: "Predsedu veriteľského výboru volia jeho členovia na prvej schôdzi veriteľského výboru väčšinou hlasov."

    Bod 10. V § 11 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "Veriteľský výbor je povinný o svojej činnosti informovať schôdzu konkurzných veriteľov vždy na jej najbližšom zasadnutí."

    Bod 11. V § 11 ods. 3 znie: "(3) Na zasadnutie veriteľského výboru sa pozývajú všetci členovia aj náhradníci veriteľského výboru." Súčasne sa upravuje doterajšie označenie bodov v návrhu zákona.

    Písm. d): V bode 24 v § 20a sa v ods. 1 za slovom "zvolá" vkladajú slová "vždy prvú" a súčasne sa vypúšťajú ods. 4 až 7. A v § 20a ods. 3 znie: "(3) Predmetom schôdze konkurzných veriteľov je najmä schválenie plánu speňaženia a schválenie návrhu na ustanovenie nového správcu."

    Písm. e): V bode 25 v § 27 ods. 3 sa slová "za podmienok určených súdom" nahrádzajú slovami "za podmienok určených schôdzou konkurzných veriteľov".

    Písm. f): V bode 25 v § 27 sa ods. 5 vypúšťa a následne sa upraví označenie odsekov písm. g), v bode 25 v § 27 ods. 9 v druhej vete za slovami "v ods. 1 a 11" sa vkladajú slová "a podmienky predaja mimo dražby". Súčasne v ods. 9 za druhú vetu sa vkladá nová veta, ktorá znie: "Podmienky predaja mimo dražby obsahujú najmä spôsob zverejnenia ponukového konania, označenie predmetu predaja mimo dražby a určenie lehoty, do ktorej sa ponuky zasielajú, kritériá, podľa ktorých sa ocenenie vykonáva, a určenie zodpovednej osoby za vyhodnotenie ponúk a určenie času, kedy sa vyhodnotenie ponúk vykoná." Ďalej sa v ods. 9 vypúšťa štvrtá, piata a šiesta veta.

    Písm. h): Za bod 38 sa vkladá nový bod 39, ktorý znie. V § 51 ods. 3 znie: "(3) Veriteľ alebo veritelia, ktorých súčet pohľadávok predstavuje", a zase sa tu premieta tá zmena, "najmenej 30 % pohľadávok počítaných podľa výšky pohľadávok alebo dlžník môžu po povolení vyrovnania navrhnúť ustanoviť nového správcu. Súd zbaví správcu funkcie a ustanoví nového správcu, ak sú splnené podmienky na jeho ustanovenie podľa § 8 ods. 1 a ak za návrh na ustanovenie nového správcu hlasovala jednoduchá väčšina hlasov prítomných veriteľov počítaná podľa výšky pohľadávok, ktorých hlasy predstavujú viac ako 30 % všetkých prihlásených pohľadávok. To isté platí, ak súd vzal na vedomie odmietnutie funkcie správcu." Následne sa upraví označenie bodov.

    Písm. ch): V bode 54 v § 70b ods. 1 až 3 znejú:

    Ods. 1: "(1) Konania začaté", a teraz ide o to intertemporálne ustanovenie, "pred 1. augustom 2000 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak ďalej nie je ustanovené inak."

    Ods. 2: "(2) Ustanovenia § 6 ods. 2, § 7 ods. 4, § 8 ods. 5, § 10, § 11 ods. 1, 2 a 3, § 28 ods. 1 a § 51 ods. 3 sa vzťahujú aj na konania podľa ods. 1; právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 1. augustom 2000, zostávajú zachované."

    Ods. 3: "(3) Ustanovenia § 27 až 27d sa vzťahujú aj na konania podľa ods. 1, v ktorých k 1. augustu 2000 nebolo skončené prieskumné pojednávanie; právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 1. augustom 2000, zostávajú zachované." Doterajšie ods. 2 a 3 sa označia ako ods. 4 a 5.

    Toto je celý návrh. Ďakujem za pozornosť a odovzdávam ho spravodajcovi.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Šimko bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Muránsky. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Pán poslanec Muránsky, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som predniesol ešte doplňujúce návrhy k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k vládnemu zákonu, ktoré sú taktiež aj pozmeňujúcimi k uvedenej spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Taktiež chcem predniesť pozmeňujúci návrh k bodu 24 spoločnej správy, kde v mene 15 poslancov navrhujeme tento zmenený text. Na vysvetlenie: Ide o spresnenie práva veriteľov na možnú výmenu správcu, ktorý, keď pôvodný správca, ktorého si veritelia navrhli, je už odvolaný súdom, v tomto prípade súd nariadi schôdzu veriteľov za splnenia podmienok, že musí byť podaný návrh veriteľov a musí byť daný súhlas ministerstva spravodlivosti, ktorému predchádzala žiadosť minimálne 25 % veriteľov s hlasmi počítanými podľa výšky pohľadávok. Vtedy by sa § 20a doplnil novým ods. 8, ktorý znie: "Ak súd zbaví správcu jeho funkcie, do ktorej bol ustanovený na základe návrhu veriteľov schváleného na schôdzi veriteľov podľa ods. 5, súd nariadi schôdzu veriteľov, na ktorej môžu veritelia navrhnúť súdu ustanovenie nového správcu, ak s tým súhlasí Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na požiadanie veriteľa alebo veriteľov, ktorých súčet pohľadávok predstavuje najmenej 25 % z prihlásených pohľadávok."

    V § 70b, ktorý by znel, ten ďalší, kde cieľom zmien, ktoré prečítam, je umožniť aplikáciu novej právnej úpravy speňažovania konkurznej podstaty dražobným poriadkom na tie konkurzné konania, v ktorých je to opodstatnené, t. j. v konaniach, v ktorých sa ešte nezačalo speňažovanie a v ktorých majú veritelia aktívny záujem o reštrukturalizáciu podniku úpadcu. A vtedy by § 70b znel:

    Ods. 1: "(1) Konania začaté pred 1. augustom 2000 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak ďalej nie je ustanovené inak."

    Ods. 2: "(2) Ustanovenia § 6 ods. 2, § 7 ods. 4, § 8 ods. 5, § 10 a § 28 sa vzťahujú aj na konanie podľa ods. 1. Právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 1. augustom 2000, zostávajú zachované."

    Ods. 3: "(3) Súd bude v konaniach podľa ods. 1 postupovať podľa § 27 až 27d, ak to najneskôr do skončenia prieskumného pojednávania navrhne súdu veriteľ alebo veritelia, ktorých súčet pohľadávok predstavuje najmenej 30 % z prihlásených pohľadávok a ak s tým vysloví súhlas schôdza konkurzných veriteľov. Právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 1. augustom 2000, zostávajú zachované."

    Ods. 4: "(4) Schôdzu veriteľov podľa ods. 3 súd zvolá do 30 dní od podania návrhu na jej zvolanie."

    Ods. 5: "(5) V konaniach podľa ods. 1 súd za účelom schválenia návrhu na ustanovenie nového správcu zvolá schôdzu veriteľov, ak o to požiada súd veriteľ alebo veritelia, ktorých súčet pohľadávok predstavuje najmenej 25 % z prihlásených pohľadávok. Na priebeh schôdze veriteľov sa použijú ustanovenia § 20a ods. 4, 5, 6 a 7."

    Ods. 6: "(6) Súd zvolá schôdzu veriteľov podľa odseku 5 do 30 dní od podania návrhu na jej zvolanie."

    Ods. 7: "(7) Na požiadanie sudcu predĺži predseda súdu lehotu podľa odsekov 3 a 5 na lehotu potrebnú na zvolanie schôdze veriteľov."

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Muránsky bol jediný ústne prihlásený do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    týmto zákonom by som chcel zdôrazniť, že tento zákon nemá takmer žiadnu politickú dimenziu, a ak má politickú dimenziu, tak spočívajúcu iba v tom, ako čo najlepšie zamedziť tunelárom, aby mohli tunelovať podniky. Ide o to, aby sme na tomto cieli zjednotili všetci, ktorým leží na srdci záujem hospodárstva Slovenskej republiky a v takom prípade sa dohodneme, samozrejme, aj na znení či pozmeňujúcich návrhov, alebo na znení zákona ako takého.

    Chcem povedať, že s prednesenými pozmeňujúcimi návrhmi sa budeme veľmi starostlivo zaoberať. S pánom poslancom Šeptákom som si dohodol, že sa spojíme zajtra alebo najneskôr v pondelok, myslím odborní pracovníci našej legislatívy, ktorí pripravovali tento zákon a ktorí mu budú vedieť dať veľmi podrobnú odpoveď alebo podrobné vysvetlenie, prečo navrhujeme práve také znenie jednotlivých ustanovení vrátane tých, ktoré on navrhuje zmeniť, a nie iné. A zaujmú stanovisko, či jeho návrhy zlepšujú zákon a v takom prípade som pripravený ich podporiť. Alebo nevylučujú zákon a v takom prípade mu uvedieme konkrétne, vecné, racionálne dôvody, prečo to tak nie je. Aj s ohľadom na množstvo konkurzných konaní, ktoré na súdoch beží, ktoré poznáme, my poznáme ako bežia, poznáme všetky úskalia týchto konkurzných konaní a na základe toho mu to budeme vedieť odôvodniť. Toľko chcem povedať k predloženým návrhom.

    Opätovne by som chcel zdôrazniť, že ide o komplexný zákon a súvisiace zákony, ktoré budú o chvíľu na programe, a preto treba k rozhodovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pristupovať veľmi, veľmi, veľmi opatrne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Chce sa vyjadriť pán spoločný spravodajca? Áno, v krátkosti.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    V rozprave vystúpili celkom traja poslanci. Ťažisko zmien obsiahnutých v pozmeňujúcich návrhoch poslancov pozostáva v tomto:

    Novela posilňuje postavenie veriteľa v konkurznom konaní aj vo vyrovnaní, zavádza možnosť veriteľovi iniciovať výmenu správcu konkurznej podstaty a navrhovať nového správcu konkurznej podstaty. Ďalej novela jednoznačne oddeľuje pohľadávky tried od pohľadávok voči konkurznej podstate. Umožňuje tak jednoznačne určiť náklady konkurzu, čo predtým tak jednoznačne nebolo možné. Novela zavádza dvojmesačnú ochrannú lehotu pre dlžníka. Toto je v podstate najzávažnejšie, čo bolo obsiahnuté v pozmeňujúcich návrhoch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Pani poslankyne, páni poslanci, keďže v rozprave odzneli závažné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k predloženému návrhu zákona o konkurze a vyrovnaní, prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona. Odporúčam, aby expertné skupiny, prípadne ústavnoprávny výbor, ktorý vystupuje ako gestorský výbor, sa až do utorka, dokedy bude prerušené rokovanie 32. schôdze Národnej rady, zaoberali podrobne predloženými návrhmi v kontexte celého systémového riešenia konkurzov a vyrovnaní a potom by sme akosi, ak bude možné, mohli prísť ku kompromisu, pristúpili k hlasovaniu.

    Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Budeme pokračovať v rokovaní o ďalších návrhoch zákonov, ktoré bezprostredne súvisia s prerokúvaným návrhom zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorých predkladateľkou je pani ministerka financií. Odporúčam, pani poslankyne, páni poslanci, aby návrhy, ktoré sú uvedené pod bodmi 33, 34, 35, 36, 37 pani ministerka uviedla. Potom by vystúpili jednotliví spoloční spravodajcovia k týmto návrhom zákonov a otvoril by som rozpravu k jednotlivým bodom programu tak, aby sme v tomto jednom bloku bez príliš dlhého prerušovania rokovania o jednotlivých bodoch mohli nerušene rokovať.

    Pani ministerka prosím, aby ste uviedli z poverenia vlády

    vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.

    Prosil by som pánov poslancov Tatára, Bajana, Brocku a Maňku, aby boli prítomní v rokovacej sále, keďže sú určení ako spravodajcovia k týmto návrhom vlády, aby boli prítomní pri prerokúvaní a odôvodňovaní návrhov zákonov pani ministerkou financií.

  • Reakcia ministerky.

  • V poriadku. Áno. Ja som tak aj uviedol, že v tom bloku 33, 34, 35, 36 a 37 uvediete naraz všetky tieto návrhy zákonov.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, len spotrebné dane. Najskôr blok zákonov o spotrebných daniach.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesla návrhy zákonov, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony Národnej rady Slovenskej republiky číslo 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov, číslo 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov, číslo 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov a číslo 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov.

    Vládne návrhy zákonov, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov, piva, vína, uhľovodíkových palív a mazív a z liehu, sa predkladajú v súvislosti s novelou zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorá bola vypracovaná nadväzne na program reštrukturalizácie vybraných bánk a podnikového sektora.

    Novela zákona o konkurze a vyrovnaní predpokladá, že po vyhlásení konkurzu bude možné pokračovať v prevádzkovaní podnikov. Nadväzne na uvedené je potrebné, aby v období po vyhlásení konkurzu alebo povolení vyrovnania bolo zabezpečené uplatňovanie spotrebnej dane, pretože je neprípustné, aby sa daňovo vysoko citlivé a rizikové predmety spotrebnej dane mohli akýmkoľvek neštandardným spôsobom dostať do obehu bez uplatnenia spotrebnej dane, a preto nemôže dôjsť súbežne s vyhlásením konkurzu k nadväznému zrušeniu registrácie platiteľa. Zámerom predkladaných návrhoch zákonov je preto jednoznačne upraviť zdaňovacie obdobie platiteľa spotrebnej dane, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo ktorému bolo povolené vyrovnanie, ako aj osobitné úpravy nútený predaj majetku platiteľa. V tomto prípade tovaru predmetnej spotrebnej dane v rámci daňovej exekúcie, súdnej exekúcie a pri realizácii záložného práva.

    Cieľom navrhovaného riešenia je jednoznačne oddeliť aj z daňového hľadiska ako pre potreby správcu dane, tak i pre potreby správcu konkurznej podstaty. Obdobie pred vyhlásením konkurzu alebo povolenia vyrovnania od obdobia po vyhlásení konkurzu, alebo povolenia vyrovnania tak, aby bolo možné určiť zodpovednosť za uplatňovanie daňových predpisov pred vyhlásením konkurzu a po vyhlásení konkurzu, t. j. platiteľa dane a následne správcu konkurznej podstaty. Do návrhov zákonov sú v tejto súvislosti zapracované alebo spresnené niektoré ustanovenia, ktoré v uvedenej súvislosti zjednodušia výkon správy daní, napríklad pri zrušení registrácie vo väzbe na zrušenie právnickej osoby. V návrhu zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív je zohľadnené aj uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 968 z 10. 11. 1999 ohľadom splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie nariadenia vlády vrátane časti zaplatenia spotrebnej dane z motorovej nafty pre poľnohospodárov.

    Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    predložené návrhy noviel uvedených zákonov o spotrebnej dani odporúčam schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke financií za uvedenie návrhov zákonov, ktoré upravujú spotrebné dane z jednotlivých tovarov.

    Prosil by som teraz pána poslanca Tatára ako spoločného spravodajcu určeného gestorským výborom k spotrebnej dani z piva, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    dámy a páni,

    v stručnosti spoločná správa k predmetnému návrhu zákona. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský podáva Národnej rade podľa rokovacieho poriadku túto správu.

    Národná rada svojím uznesením z 9. mája pridelila vládny návrh zákona Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a výbory prerokovali návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z piva žiadne stanoviská poslancov.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi všetky tri výbory - ústavnoprávny, pre financie, rozpočet a menu a pre pôdohospodárstvo. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v predchádzajúcom bode vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, tak ako sú uvedené písomne v spoločnej správe pod bodmi 1 až 7, a ide o legislatívnotechnické a spresňujúce návrhy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. Zvlášť upozorňujem na bod číslo 7, kde z praktických dôvodov sa mení dátum účinnosti z júna na august.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z piva odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru dňa 12. júna. Výbor odporučil mňa za spoločného spravodajcu a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní ihneď po skončení rozpravy k tomuto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Tatárovi za prednesenie spravodajskej správy. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa, či sa niekto z prítomných pánov poslancov chce prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Pán spoločný spravodajca, ďakujem za spravodajskú správu.

    Prosím pána poslanca Bajana, aby ako spoločný spravodajca vystúpil najskôr k spotrebnej dani z vína a potom využil prítomnosť a vystúpil zároveň aj ako spoločný spravodajca k spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov, kde je tiež gestorským výborom určený ako spravodajca. Individuálne otvorím rozpravu o jednotlivých bodoch programu.

    Pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Takže k spoločnej správe tlač 564a, to znamená k spotrebnej dani z vína.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor týmto podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu s tým, že Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 799 z roku 2000 z 9. mája pridelila vládny návrh zákona výborom pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne s tým, že v časti IV máme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré budem odporúčať prijať všetky pod bodom 1 až 6. A zároveň gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Zároveň výbor ma poveril predniesť spoločnú správu a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri schvaľovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Všetko, pán podpredseda, k tejto správe.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o prerokúvanom návrhu zákona o spotrebnej dani z vína. Pýtam sa, či sa niekto z prítomných pánov poslancov hlási do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prosil by som pána spoločného spravodajcu k zákonu o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov, aby informoval o výsledku rokovania v gestorskom výbore pre financie, rozpočet a menu.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Hovoríme o spoločnej správe, tlač 565a, teda o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov, s tým, že predmetný návrh zákona prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo. Všetky výbory prerokovali tento návrh zákona v stanovenom termíne. V časti IV máme v spoločnej správe pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré budem odporúčať na prijatie všetkých 6 s tým, že gestorský výbor ma zároveň ako spoločného spravodajcu poveril predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní pri týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Všetko, pán podpredseda.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Opäť sa pýtam, či má niekto túžbu vystúpiť v rozprave. Nie je to tak.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho návrhu, ktorým je zákon o spotrebnej dani z liehu.

    Prosím pána poslanca Brocku, spoločného spravodajcu gestorského výboru, aby nás informoval o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona.

  • Vážený pán podpredseda,

    pani ministerka,

    vážení kolegovia,

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku túto správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Prerokovali ho tri výbory: výbor pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali tento návrh v stanovenom termíne, ako bol určený predsedom Národnej rady.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu žiadne stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu schváliť návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a takisto výbor pre pôdohospodárstvo. V časti IV sú uvedené. Je ich celkom 8 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odporúča všetky en bloc schváliť. Zároveň ma gesčný výbor poveril predniesť túto spoločnú správu a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní, ktorý som už uviedol.

    Pán podpredseda, to je všetko, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Opäť sa pýtam, či z prítomných poslancov chce niekto vystúpiť v rozprave, podať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zákonu o spotrebnej dani z liehu. Nie je to tak. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánovi poslancovi Brockovi a pani ministerke za uvedenie bloku zákonov o spotrebnej dani.

    A dávam slovo pánovi poslancovi Maňkovi, ktorého určil výbor ako spoločného spravodajcu pre návrh zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 802 z 9. mája 2000 pridelila vládny návrh zákona trom výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Všetky tri výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto vládnom návrhu zákona žiadne stanoviská poslancov podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 o rokovacom poriadku.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynulo 7 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú v správe uvedené. A všetkých 7 gestorský výbor odporúča schváliť. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som túto spoločnú správu predniesol na dnešnom rokovaní.

    Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Páni poslanci, panie poslankyne, chcete vystúpiť v rozprave k tomuto návrhu zákona? Písomne nemám žiadnu prihlášku, ústne sa nikto nehlási.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona.

    Pristúpime k prerokúvaniu bodu 38 programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Prosil by som pani ministerku, aby návrh zákona z poverenia vlády, ktorý ste dostali ako tlač 569, uviedla.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    dámy, páni,

    vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1995 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa predkladá v súvislosti s novelou zákona o konkurze a vyrovnaní vypracovanou v nadväznosti na program reštrukturalizácie vybraných bánk a podnikového sektora.

    Zámerom predkladaného návrhu zákona je v nadväznosti na novelu zákona číslo 328/1991 o konkurze a vyrovnaní doplniť zákon o dani z pridanej hodnoty o spôsob uplatňovania dane, napríklad pri nadobudnutí podniku alebo jeho časti predaného v konkurze, upraviť zdaňovacie obdobia platiteľa dane z pridanej hodnoty, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo ktorému bolo povolené vyrovnanie. Vyhlásením konkurzu alebo povolením vyrovnania sa končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa dane z pridanej hodnoty a súčasne začína plynúť nové zdaňovacie obdobie. Cieľom navrhovaného riešenia je jednoznačne oddeliť aj z daňového hľadiska obdobie pred vyhlásením konkurzu alebo povolením vyrovnania od obdobia po vyhlásení konkurzu alebo povolení vyrovnania. Navrhovaná novela zákona o dani z pridanej hodnoty nemá nepriaznivý dosah na rozpočet. Zámery predkladaného návrhu zákona sú v súlade so VI. smernicou Rady Európskej únie.

    Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    odporúčam predložený návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím pána poslanca Maňku, určeného spravodajcu výborom pre financie, rozpočet a menu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona v gestorskom výbore.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    výbor pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 803 z 9. mája 2000 pridelila tento návrh zákona trom výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Všetky tri výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynuli 4 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Všetky štyri návrhy gestorský výbor odporúča schváliť.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Znovu tá istá otázka: Chce sa do rozpravy niekto z poslancov prihlásiť ústne, keďže písomne nemám žiadne prihlášky? Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánovi poslancovi Maňkovi a prosím opäť pani ministerku, aby uviedla z poverenia vlády ďalší návrh zákona, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov,

    ktorý ste dostali ako tlač 570, súčasťou ktorého je aj návrh predsedu Národnej rady na pridelenie návrhu zákona výborom.

    Pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    dámy, páni,

    návrh predkladaného zákona vychádza z návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o konkurze a vyrovnaní, a rieši a spresňuje tie otázky, ktoré nie sú uvedeným zákonom upravené. Ide predovšetkým o zmeny, ktoré sa dotýkajú výkonu daňovej kontroly v daňových subjektoch, na ktoré bol vyhlásený konkurz alebo ktorým bolo povolené vyrovnanie. Povinnosti daňového subjektu vyžiadať si od správcu dane vyjadrenie k návrhu na výmaz z Obchodného registra. Evidovanie daňových nedoplatkov tých subjektov, na ktoré bol vyhlásený konkurz alebo ktorým bolo povolené vyrovnanie. Odpísanie daňových pohľadávok na základe právoplatného rozborového uznesenia alebo uznesenia súdu o potvrdení vyrovnania. Za účelom jednotného postupu bolo potrebné doplniť osobitné ustanovenia na konkurz a vyrovnanie, ktorým sa rieši postup správcu dane pri vyhlásení konkurzu a povolení vyrovnania. V rámci doplnenia 8. časti sa rieši prihlásenie daňových pohľadávok konkurzom a vyrovnacom konaní, ako aj účinky vyhlásenia konkurzu a povolenia vyrovnania.

    Zámerom predkladaného návrhu zákona bolo dopracovať o úpravy tie ustanovenia zákona o správe daní a poplatkov, ktoré súvisia a nadväzujú na zákon o konkurze a vyrovnaní, tak, aby bol zabezpečený jednotný postup správcu dane a nevznikal nesúlad medzi daňovým konaním a konaním o konkurze a vyrovnaní. V návrhu zákona je ďalej upravený návrh mechanizmu použitia dlhopisov Fondu národného majetku na čiastočnú alebo úplnú úhradu daňových nedoplatkov. Dlhopisy sa navrhujú použiť na daňové nedoplatky na všetky dane s výnimkou daňových nedoplatkov na cestnej dani. Uvedený mechanizmus je založený na princípe prevodu dlhopisov, a to z toho dôvodu, aby boli identifikovateľní daňoví dlžníci a ich daňové nedoplatky na jednotlivých druhoch daní. Zároveň sa v návrhu zákona jednoznačne ustanovilo, že za kúpnu cenu dlhopisu sa považuje menovitá hodnota dlhopisu vrátane výnosu zníženého o daň vyberanou osobitnou sadzbou, t. j. suma 13 740 Sk.

    Predmetný návrh zákona, vážená poslanecká snemovňa, odporúčam schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím pána poslanca Benkovského, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor ako spoločného spravodajcu povereného predniesť v Národnej rade stanovisko o výsledku prerokúvania v gestorskom výbore.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky už svojím uznesením číslo 804 z 9. mája 2000 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave finančných orgánov v znení neskorších predpisov (tlač číslo 570), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu, o ktorom hovoríme, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákon o Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Odporúčania pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 317 zo dňa 6. júna 2000, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením číslo 391 zo dňa 31. mája tohto roku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením číslo 270 zo dňa 6. júna 2000.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Keďže ich máte písomne, odporúčam, aby sme sa vyjadrili k systému hlasovania, na čo som bol poverený ako spravodajca gestorského výboru. Preto v bode V gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave finančných orgánov v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach, uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave finančných orgánov v znení neskorších predpisov, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon, o ktorom hovoríme, bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 435 z 12. júna 2000. Výbor určil poslanca Milana Benkovského za spoločného spravodajcu a zároveň ho poveril predniesť spoločnú správu a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní.

    Preto odporúčam, pán predsedajúci, po otvorení rozpravy a po rozprave, aby sme spoločne hlasovali o bodoch, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť a ktoré gestorský výbor odporúča neschváliť, uvedených v predloženom návrhu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Panie poslankyne, páni poslanci, opäť sa pýtam zároveň s otvorením rozpravy, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému návrhu zákona o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. Keďže písomne nemám žiadne prihlášky, ústne nevidím, že by sa niekto z poslancov do rozpravy prihlásil, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánovi poslancovi Benkovskému.

    Prosím pani ministerku financií, aby z poverenia vlády uviedla v poradí ako štyridsiaty bod programu 32. schôdze

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 566.

    Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Návrh novely zákona Slovenskej národnej rady číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov sa predkladá nadväzne na prerokúvaný návrh novely zákona o konkurze a vyrovnaní.

    Navrhovanou úpravou sa osobitne vymedzuje základ dane pri nadobudnutí nehnuteľnosti v konkurznom konaní, výkone rozhodnutia a exekúciách a určuje sa za základ dane cena, za ktorú sa nehnuteľnosť nadobudne. Urýchlenie procesu obnovy fungovania podnikateľských aktivít sa sleduje aj špeciálnou úpravou určenia základu dane pri predaji podniku ako celku alebo jeho časti. Ocenenie podniku upraví vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a z takto určenej ceny sa prepočtom zistí cena prevádzanej nehnuteľnosti v rámci predaja podniku.

    Navrhované úpravy zásadne neovplyvnia príjmy štátneho rozpočtu a nebudú znamenať zvýšenie daňového zaťaženia. Odporúčam vládny návrh predmetného zákona schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Teraz prosím pána poslanca Petráka, aby z poverenia gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu informoval Národnú radu ako poverený spravodajca o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážení poslanci,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výboru spolu s ústavnoprávnym výborom podáva plénu túto spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov (tlač 566).

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 805 z 9. mája 2000 pridelila vládny návrh dvom výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona žiadne stanoviská ani podania.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady stanovisko alebo odporúčania pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ústavnoprávny výbor uznesením číslo 313 zo dňa 6. júna 2000 a Výbor národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 425 zo dňa 12. júna 2000.

    Na základe týchto stanovísk gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a § 83 o rokovacom poriadku odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov (tlač 566), schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Zároveň výbor určil mňa ako spoločného spravodajcu a poveril ma predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Vážený pán predsedajúci, odporúčam otvoriť rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Páni poslanci, panie poslankyne, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nemám prihlášky, ústne vyzývam, ak sa chce niekto prihlásiť. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Pán poslanec Petrák, ďakujem vám za uvedenie spravodajskej správy.

    Prosím pani ministerku, aby z poverenia vlády uviedla v poradí štyridsiaty prvý bod 32. schôdze

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1996 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov,

    ktorý ste dostali ako tlač 571.

    Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Dámy a páni,

    predkladám na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 180/1996 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov.

    Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v colníctve, organizáciu Colnej správy, postavenie, povinnosti a oprávnenia colných orgánov, postavenie práv a povinností deklaranta a iných osôb pri colnom dohľade, podmienky vymeriavania cla, obmedzenia pri zaobchádzaní s tovarom pri jeho obehu v styku so zahraničím, zásady a podmienky určovania colného dlhu, colné priestupky, delikty, colné, záložné práva, vymáhanie nedoplatkov.

    Potrebu vypracovania novely tohto zákona vyvolali zmeny všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sú v gescii iných rezortov, najmä vypracovaný návrh novely zákona o konkurze a vyrovnaní, ale aj požiadavky orgánov Európskej únie na zvýšenie zlučiteľnosti colného práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie. Odôvodnenosť tohto návrhu súvisí aj so skutočnosťou, že Colná správa plní nezastupiteľnú úlohu pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru, pri napĺňaní príjmovej časti štátneho rozpočtu a plnení úloh pri boji proti pašovaniu omamných a psychotropných látok. Predmetným návrhom zákona sa docieli odstránenie nedostatkov súvisiacich s uplatňovaním režimu aktívneho zušľachťovacieho styku v systéme vrátenia. Vzhľadom na osobitné podmienky colného konania a núteného výkonu rozhodnutia colných orgánov sa v predkladanom návrhu zákona ustanovuje osobitná úprava prihlasovania colných pohľadávok a účinkov vyhlásenia konkurzu a povolenia vyrovnania.

    Dámy a páni, na základe uvedeného odporúčam predkladaný vládny návrh zákona schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Teraz prosím pána poslanca Maňku, ktorého určil gestorský výbor ako spoločného spravodajcu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru.

    Pán poslanec Maňka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 806 z 9. mája 2000 pridelila vládny návrh predmetného zákona trom výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynulo 7 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Všetkých 7 gestorský výbor odporúča schváliť.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona číslo 180/1996 Z. z. Colný zákon (tlač 571a) bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 436 z 12. júna 2000. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu a zároveň ma poveril predniesť túto spoločnú správu a navrhnúť postup pri hlasovaní.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Otváram rozpravu, panie poslankyne, páni poslanci. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť. Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánovi poslancovi Maňkovi.

    Zároveň prosím pani ministerku financií, aby z poverenia vlády uviedla v poradí ako štyridsiaty druhý bod programu 32. schôdze

    vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov,

    ktorý prerokúvame ako tlač 572.

    Pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    riešenie nepriaznivej situácie v podnikovom a bankovom sektore si vyžiadalo vykonanie legislatívnych zmien v zákone číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti si zmeny v zákone číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní vyžiadali i potrebu upraviť zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.

    Cieľom predkladaného návrhu zákona je upraviť ustanovenie § 79a ods. 3 zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov. Návrh zákona rozširuje okruh subjektov, na ktoré sa vzťahuje výnimka z povinnosti realizovať verejný prísľub, ktorým je podľa zákona o cenných papieroch ponuka kúpy všetkých verejných obchodovateľných akcií jedného emitenta o osoby, ktoré nadobúdajú akcie kúpou podniku alebo jeho časti postupom uvedeným v zákone číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Navrhovaná úprava umožní urýchlenie a zjednodušenie konkurzného a vyrovnacieho konania, čo bude mať v blízkej budúcnosti pozitívny účinok na hospodársky rozvoj Slovenskej republiky. Odporúčam preto navrhovanú novelu zákona prijať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie návrhu.

    Prosím teraz pána poslanca Benkovského opäť ako spoločného spravodajcu gestorského výboru, aby informoval o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona v gestorskom výbore pre financie, rozpočet a menu.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená pani ministerka,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorského výboru, ktorý podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 807 z 9. mája tohto roku pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov (tlač 572), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská, a to odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcim návrhom - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 322 zo dňa 6. júna 2000 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením číslo 392 zo dňa 31. mája 2000.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynul tento pozmeňujúci návrh. Keďže ide o jeden, tak ho len chcem uviesť, a to v článku II slová "1. júna 2000" sa odporúča nahradiť slovami "1. augusta 2000". Ide teda o zreálnenie navrhovanej účinnosti tohto zákona, čo gestorský výbor odporúča schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, schváliť s uvedeným pozmeňujúcim návrhom.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 437 z 12. júna tohto roku. Výbor zároveň odporučil, aby poverený poslanec predniesol spoločnú správu a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Pán predsedajúci, odporúčam, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Páni poslanci, poslankyne, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že nevidím žiadny záujem vystúpiť v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Ďakujem pánovi poslancovi Benkovskému a pani ministerke za uvedenie série zákonov súvisiacich s návrhom zákona o konkurze a vyrovnaní.

    Pani ministerka, rokovať o týchto návrhoch zákonov budeme v utorok hlasovaním najskôr o zákone o konkurze a vyrovnaní a potom o zákonoch o jednotlivých daniach a ďalších zákonoch, ktoré ste uviedli z poverenia vlády.

    Teraz prosím pána ministra spravodlivosti, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky v zastúpení ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Magvašiho uviedol body 43, 44 a 45, ktorými sú

    vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa Zákonník práce (tlač 575),

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov (tlač 576), a

    vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (tlač 577).

    Prosím, aby ste tieto návrhy spoločne z poverenia vlády uviedli.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    nová úprava konkurzného a vyrovnávacieho konania ovplyvní aj zákony, ktoré súvisia s pracovnoprávnymi vzťahmi. Ovplyvní aj základný zákon týchto vzťahov, a to Zákonník práce. Podľa tejto novely Zákonníka práce, ktorú predkladá vláda v súvislosti s konkurzným konaním, mení sa systém hromadného prepúšťania vo vzťahu ku konkurznému konaniu a zavádzajú sa iné lehoty a iné podmienky na prekonanie hromadného prepúšťania s príslušným odborovým orgánom. Zákonná lehota 2 mesiace sa v konkurznom konaní skracuje na lehotu 1 mesiaca v súlade so Smernicou Rady Európskej únie číslo 98/59. Zmyslom tejto úpravy je, aby aj pracovnoprávne vzťahy v podniku, ktorý je v konkurze, sa vyriešili čím najskôr, aby tento podnik v konkurze sa čím skôr mohol očistiť od doterajších záväzkov a naštartovať ku prípadne nejakému novému programu.

    Ďalší zákon, ktorý sa mení, je zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Tento predložený vládny návrh zákona spresňuje pojem pohľadávky v konkurznom konaní s ohľadom na zmeny v pohľadávkach proti podstate, ktoré sa vykonajú v zákone o konkurze a vyrovnaní. Osobitne rieši sankcie, ktoré po vyhlásení konkurzu nie je možné predpísať ani vymáhať. Návrh spresňuje tiež pojem záväzok Národného úradu práce voči úpadcovi. V návrhu sa ukladá povinnosť príslušným orgánom Národného úradu práce prihlásiť všetky pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu správcovi konkurznej podstaty.

    Navrhovanou úpravou sa odstraňujú nejasnosti, ktoré spôsobovali zdržanie v procese vyrovnania jednotlivých pohľadávok veriteľa z dôvodu, že nebolo možné jednoznačne určiť celkovú sumu prednostných pohľadávok vo vyrovnacom konaní, čo následne spôsobovalo nemožnosť stanovenia presného rozsahu uspokojovania veriteľov.

    A konečne novela zákona číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Tu predložený vládny návrh zákona spresňuje pojem pohľadávky v konkurznom konaní s ohľadom na zmeny v pohľadávkach proti podstate, ktoré sa vykonajú v zákone o konkurze a vyrovnaní. Osobitne rieši sankcie, ktoré po vyhlásení konkurzu nie je možné predpísať ani vymáhať. Návrh spresňuje tiež pojem záväzok Sociálnej poisťovne voči úpadcovi. Všetky konania sa vyhlásením konkurzu prerušujú a v týchto konaniach je možné pokračovať iba na návrh správcu konkurznej podstaty. V návrhu sa ukladá povinnosť príslušnému orgánu Sociálnej poisťovne prihlásiť všetky pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu správcovi konkurznej podstaty.

    Pán podpredseda, ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhov vlády na prijatie zmeny a doplnenia jednotlivých návrhov zákonov, ktoré ste z poverenia vlády uviedli.

    Teraz prosím pani poslankyňu Sárközy, aby ako spoločná spravodajkyňa informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona o zamestnanosti.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

    Pán poslanec Rusnák, po vystúpení pani poslankyne Sárközy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    ctení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387 o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona.

    Národná rada uznesením z 9. mája 2000 číslo 815 po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. prerokuje návrh zákona v druhom čítaní, a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Gestorský výbor nedostal do 9. júna 2000 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený. Vládny návrh zákona odporučil schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 13. júna 2000 číslo 334 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 8. júna 2000 číslo 192.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali a odporúčali ho Národnej rade schváliť, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, text máte všetci.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov (tlač 576), vyjadrených v uzneseniach uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe schváliť.

    Gestorský výbor určil mňa ako spravodajkyňu na prerokovanie uvedeného návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade a informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov, odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade návrh podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a podľa § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. Gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch o bodoch 1 až 9 spoločne a odporúča ich schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru 13. júna 2000 pod číslom 203.

    Ďakujem, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že sa z prítomných poslancov nikto do rozpravy nehlási, preto vyhlasujem najskôr rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz poprosím pána poslanca Rusnáka, zároveň sa mu ospravedlňujem, ale keďže z troch prerokúvaných návrhov sú dvaja spravodajcovia muži, považoval som za akési gesto k dáme, aby mohla vystúpiť ako prvá.

  • Pán poslanec Rusnák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Dovoľte mi, aby som v mene nášho gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie predniesol spoločnú správu.

    Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa Zákonník práce, podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu.

    Národná rada uznesením z 9. mája 2000 číslo 814 po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie dvom výborom, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Gestorský výbor nedostal do 9. júna 2000 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený. Ďalej návrh zákona odporučili schváliť - Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali a odporúčali ho Národnej rade schváliť, vyplýva pozmeňujúci návrh, a to v článku II slová "1. júna 2000" nahradiť slovami "1. augusta 2000". Obidva výbory odporúčajú tento pozmeňujúci návrh schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výboru návrh zákona, ktorým sa dopĺňa Zákonník práce, vyjadrených aj v uzneseniach uvedených v tejto časti spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade návrh zákona v znení pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe schváliť.

    Gestorský výbor určil mňa ako spoločného spravodajcu, ďalej na prerokovanie uvedeného návrhu zákona v druhom čítaní a v treťom čítaní v Národnej rade a informovanie Národnej rady o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Ďalej predložiť Národnej rade návrhy podľa príslušných paragrafov zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďalej gestorský výbor odporúča Národnej rade pozmeňujúci návrh schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru z 13. júna 2000 číslo 202.

    To je všetko zo spoločnej správy. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Znovu sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže nemám žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce.

    Prosil by som teraz pána poslanca Dzuráka, ktorého určil gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, ako spoločného spravodajcu k návrhu zákona o Sociálnej poisťovni.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.

    Národná rada uznesením z 9. mája 2000 číslo 816 po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 prerokuje návrh zákona v druhom čítaní, a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Gestorský výbor nedostal do 9. júna 2000 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený. Návrh zákona odporúča schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 335 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 208.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali a odporučili ho Národnej rade, vyplýva 5 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe v tlači 577a pod bodom 1 až 5 a gestorský výbor odporúča všetky tieto návrhy schváliť.

    Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za prednesenie spravodajskej správy. Ešte neodchádzajte, možno bude rozprava.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť k prerokúvanému bodu programu ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak.

    Ďakujem vám pekne, pán spoločný spravodajca, za prednesenie spravodajskej správy, pánovi ministrovi za uvedenie návrhov, ktoré sú uvedené bod bodmi 43 až 45, a opäť aj o tomto bode programu prerušujem rokovanie.

    Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon číslo 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni,

    ktorý ste dostali ako tlač 574.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona uviedol minister zdravotníctva pán minister Šagát.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená snemovňa,

    dovoľte mi predniesť úvodné slovo k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovanie zdravotného poistenia a zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon číslo 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni.

    Navrhovaná novela zákona o zdravotnom poistení bola vypracovaná v nadväznosti na novelu zákona o konkurze a vyrovnaní za účelom posilnenia postavenia veriteľov a zavedenia reštrukturalizácie do konkurzného alebo vyrovnacieho konania. Touto úpravou sa majú odstrániť rozpory, ktoré spôsobovali zdržanie v konkurznom konaní z toho dôvodu, že nebolo jednoznačne možné určiť sumu pohľadávok proti podstate v konkurze. Preto hlavným cieľom vládneho návrhu zákona je vymedzenie pojmov pohľadávky, sankcie a záväzky Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktoré si môže uplatniť v konkurznom konaní. Tiež sa rieši skončenie ukladania predpisovania či vymeriavania rôznych sankčných platieb i po vyhlásení konkurzu v súlade s § 33 zákona o konkurze a vyrovnaní. Príslušným orgánom Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa ponecháva možnosť prihlasovať uvedené pohľadávky v rámci vyhláseného konkurzného konania, a to i bez predchádzajúceho vyrubenia. Rovnako ako pri sankciách, pokutách, sankčných úrokoch uvedených v daňových zákonoch sa pre verejnoprávne inštitúcie ustanovuje pravidlo, že takéto príslušenstvá od vyhlásenia konkurzu nevznikajú a ani neprirastajú. Ostatné účinky vyhlásenia konkurzu a povolenia vyrovnania upravuje osobitný predpis - zákon o konkurze a vyrovnaní.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Teraz prosím pána poslanca Romana Kováča, ktorého určil gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona v gestorskom výbore pre sociálne veci a bývanie.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 813 z 9. mája 2000 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z., v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal do 12. júna 2000 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, odporúčali schváliť tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 336 z 13. júna 2000 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením číslo 113 zo 14. júna 2000. Z uznesení ostatných výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce návrhy, tak ako ich máte predložené v tlači číslo 574a.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a v znení doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe, schváliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, pán spoločný spravodajca, pán predseda výboru, pán predseda poslaneckého klubu za uvedenie spravodajskej správy.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadne prihlášky, preto sa pýtam, či sa niekto z prítomných poslancov hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o bode číslo 46.

    Ďakujem pánovi ministrovi a pánovi poslancovi, spoločnému spravodajcovi Romanovi Kováčovi za uvedenie návrhu zákona, ako aj informáciu o prerokúvaní návrhu v gestorskom výbore pre zdravotníctvo.

    Panie poslankyne, páni poslanci, nepredpokladal som, že zákony, ktoré bezprostredne súvisia s návrhom zákona o konkurze a vyrovnaní, prerokujeme skôr, ako sme si odsúhlasili rokovať do 22.00 hodiny. A keďže organizačne, technicky, ale aj personálne nie sme ďalej pripravení pristúpiť k rokovaniu o ďalších bodoch programu zaradených na 32. schôdzu Národnej rady, ospravedlňujem sa všetkým tým, ktorým som hovoril, aby sa o 21.30 hodiny dostavili na hlasovanie.

    Prerušujem preto rokovanie 32. schôdze Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny. Budeme pokračovať návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zaobchádzaní s prekurzormi omamných látok a psychotropných látok a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (tlač 580).

    Ďakujem vám všetkých za účasť, prajem vám príjemnú dobrú noc. Sám asi budem musieť zostať do pol desiatej a počkať na tých, ktorí prídu na hlasovanie, a oznámiť im, že schôdza už bola o 21.00 hodiny prerušená.

    Dovidenia, príjemnú dobrú noc.