• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prosím vás, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som otvoril druhý rokovací deň 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci: podpredseda Národnej rady Béla Bugár, ďalší páni poslanci Cagala, Hajdúk, Hofbauer, Švantner, Palko, Topoli a pán poslanec Volf. Na zahraničnej služobnej ceste je pán poslanec Juraj Švec.

    Včerajšie rokovanie schôdze sme prerušili po prerokovaní 10 bodov programu, ktoré uviedli jednotliví navrhovatelia, či už člen vlády alebo za skupinu poslancov jednotliví poslanci. Odzneli spravodajské správy, bola ukončená rozprava k jednotlivým bodom programu. Odporúčam vám, aby sme teraz o včera prerokovaných bodoch na úvod dnešného rokovania druhého dňa 32. schôdze Národnej rady hlasovali.

    V poradí prvým prerokovaným zákonom bol vládny návrh zákona o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sme prerokúvali ako tlač 635.

    Prosil by som teraz, aby sme sa najskôr prezentovali a zistili počet prítomných poslancov v rokovacej sále.

    Prezentovalo sa 64 poslancov.

    Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, respektíve prítomných poslancov, aby sa prezentovali, pretože opticky je v rokovacej sále viacej prítomných poslancov, ako bolo zobrazených na svetelnej tabuli. V prípade, že pri opakovanom hlasovaní a zisťovaní počtu prítomných poslancov nebude dostatočný počet, poprosím skrutátorov, aby zistili počet prítomných poslancov v rokovacej sále.

    Prosím vás, prezentujme sa.

    Prezentovalo sa 70 poslancov.

    Prosím pána poslanca Bartoša, ktorý bol spoločný spravodajca k návrhu zákona o vnútrozemskej plavbe, aby k prerokovanému návrhu vlády ako spoločný spravodajca uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    ešte raz zopakujem návrh na uznesenie k predkladanému zákonu. V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

    Prosím vás, aby ste dali hlasovať.

  • Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca, ktorý odporúča prerokovať vládny návrh zákona o vnútrozemskej plavbe v druhom čítaní.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Páni poslanci, naozaj by som vás prosil o ústavnú poslaneckú disciplínu a o využitie svojho práva hlasovať v Národnej rade Slovenskej republiky. Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme ešte raz o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Bartoš ako spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Pán poslanec, uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. mája 2000 navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky

    a) prideliť vládny návrh zákona o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 635) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu,

    b) určiť k vládnemu návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 7. septembra 2000 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2000.

  • Páni poslanci, prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Bartoša, ktorý odporúča návrh zákona prideliť výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Ďalej pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona o Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl a o zmene zákona o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý sme prerokúvali ako tlač 649.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu pána poslanca Palacku, aby uvádzal jednotlivé hlasovania k prerokovanému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som uviedol hlasovanie k tomuto návrhu zákona, ktorí podali páni poslanci Malchárek a Kresák. V rozprave nezaznel žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, a preto odporúčam, aby Národná rada rozhodla, že zákon sa prerokuje v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Prosím vás, uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Ďakujem.

    Navrhujem, aby sme v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady pridelili tento návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pričom tento výbor bude určený ako gestorský, a lehoty, tak ako určil pán predseda Národnej rady.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pridelení návrhu zákona výborom, o určení lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní, ako aj o určení gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

    Prosím pána poslanca Hoffmanna, aby jednotlivé hlasovania k návrhu zákona, ktorý prerokúvame v prvom čítaní, uvádzal.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    vzhľadom na to, že z rozpravy nevyplynuli žiadne návrhy, odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prijať uznesenie, že Národná rada prerokuje návrh v druhom čítaní.

  • Prosím vás, prezentujme a hlasujme o návrhu pána poslanca, ktorý odporúča prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Ďalšie hlasovanie.

  • V súlade s § 74 ods. 1 a 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prijať rozhodnutie o pridelení uvedeného návrhu Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru a zároveň odporúčam tento materiál prerokovať v druhom čítaní vo výboroch do 7. septembra 2000 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2000.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorým odporúča pán poslanec prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o prerokovanom návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Prosil by som pána poslanca Sopka, ktorý bol spoločným spravodajcom k tomuto návrhu zákona, aby uvádzal a predniesol jednotlivé návrhy na uznesenie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    v rozprave neodzneli žiadne iné návrhy, takže mali by sme hlasovať o dvoch návrhoch, ktoré som predniesol v spravodajskej správe.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh zákona o miestnych poplatkoch v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Prosím ďalšie hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto štyrom výborom - ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a výboru pre kultúru a médiá. Ďalej týmto hlasovaním by sme mali rozhodnúť o tom, že za gestorský výbor Národná rada určí výbor pre verejnú správu s tým, že určené výbory návrh prerokujú do 7. septembra 2000 a gestorský výbor do 8. septembra 2000.

    Takže spoločným hlasovaním by sme mali určiť výbory a lehoty na prerokovanie návrhu.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Sopko, ktorý odporúča prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie hlasovania.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o prerokovanom návrhu zákona o Úrade pre finančný trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Prosil by som spooločného spravodajcu pána poslanca Bajana, aby uvádzal hlasovania k tomuto prerokovanému návrhu.

  • Vážený pán podpredseda,

    odporúčam v zmysle § 83 ods. 3 písm. c) hlasovať o tom, že posunieme tento návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, včera pre neprítomnosť pána poslanca Bajana uvádzal jednotlivé návrhy pán poslanec Farkas v zastúpení pána spoločného spravodajcu.

    Pán poslanec Bajan, rešpektujem vôľu pléna Národnej rady, ktoré vás zbavilo funkcie spravodajcu, a prosil by som pána poslanca Farkasa, predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pre informáciu musím uviesť, že na základe rozhodnutia výboru pre financie, rozpočet a menu som zastupoval v rámci prvého čítania určeného spravodajcu pána kolegu Bajana.

  • Žiaľ, pán poslanec, rokovací poriadok nepozná inštitút zastupovania pána spoločného spravodajcu. Keďže ste včera túto funkciu spravodajcu prevzali a plénum súhlasilo, už ste sa stali spravodajcom. Jedine, že by som dal hlasovať o zmene spravodajcu, ale nepovažujem to za potrebné. Uveďte hlasovanie.

  • Ešte lepšie vám poviem, že som bol určeným spravodajcom aj ja do prvého čítania.

    Navrhujem teraz hlasovať, pán predseda, o tom, aby sme postúpili tento návrh do druhého čítania v zmysle nášho rokovacieho poriadku.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu s odporúčaním prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme schválili.

    Druhé hlasovanie.

  • V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 671 navrhujem Národnej rade prideliť tento návrh na rokovanie v rámci druhého čítania Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu s tým, že za gestorský výbor navrhujem určiť výbor pre financie, rozpočet a menu. Lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní navrhujem vo výboroch do 7. septembra 2000 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2000.

    Môžeme hlasovať, pán predsedajúci.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca, ktorý odporúča prideliť zákon výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona o burze cenných papierov, ktorý sme prerokúvali ako tlač 633.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu pána poslanca Tatára, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem za slovo.

    V prvom hlasovaní odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme schválili.

    Druhé hlasovanie.

  • Ďalej odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 672 z 29. mája tohto roku prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 7. septembra 2000 a gestorský výbor do 8. septembra tohto roku.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorým odporúča pán spravodajca prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec Tatár.

    Pristúpime k ďalšiemu hlasovaniu o prerokovanom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, kde ste boli tiež spoločným spravodajcom, a prosím vás, aby ste uvádzali jednotlivé hlasovania k prerokovanému návrhu zákona.

  • Ako prvé hlasovanie k tomuto návrhu zákona odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme schválili.

    Druhé hlasovanie.

  • Odporúčam v súlade s rokovacím poriadkom a s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 673 z 29. mája prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbor uvedený návrh prerokoval do 7. septembra a gestorský výbor do 8. septembra tohto roku.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorým odporúča pán spravodajca prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.

    Prosím spravodajcu pána poslanca Farkasa, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    V rozprave nevystúpil žiadny pán poslanec, práve preto nič mi neostáva, len navrhnúť Národnej rade hlasovať v súlade s § 84 ods. 2 rokovacieho poriadku o tom, že tento návrh postúpime do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

  • Teraz v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 678 navrhujem prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Navrhujem určiť za gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní navrhujem vo výboroch do 7. septembra a v gestorskom výbore do 8. septembra 2000.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov v znení neskorších predpisov, ktorý sme prerokovali ako tlač 554 v druhom čítaní.

    Prosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovania, najskôr hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, teda navrhujem hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, spolu je 7 bodov. Gestorský výbor odporúča všetky body spoločnej správy schváliť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča o bodoch 1 až 7 zo spoločnej správy hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pán spravodajca, máte ďalšie návrhy?

  • Áno, pán predsedajúci. Výbor ma poveril navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 86 zákona číslo 350/1996 Z. z., aby sme hneď prešli do tretieho čítania.

  • Podľa § 84 ods. 2, pán spoločný spravodajca.

  • ... hlasovať o tom, aby sme prešli do tretieho čítania.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu, ktorý na odporúčanie gestorského výboru navrhuje prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne.

    Prosím, pán poslanec Kalman.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    žiaľ, nepodarilo sa pri prerokúvaní v príslušnom výbore presadiť požiadavku, ktorá je plne požadujúca pre súčasné podmienky Slovenskej republiky na vstup do OECD. Pravdepodobne z nejakých iných dôvodov požiadavka na to, aby mali plné uplatnenie veľké audítorské firmy zo zahraničia v podmienkach Slovenskej republiky, aby to bolo v legislatíve, sa do tohto návrhu nedostalo. Preto dávam procedurálny návrh v tomto prípade alebo dávam návrh vrátiť návrh zákona do druhého čítania, aby sme sa k tomuto materiálu mohli opätovne vrátiť, pretože skutočne to môže byť jedna z príčin zdržania nášho vstupu do OECD. Mám kompletnú analýzu veľkých audítorských firiem k tejto problematike, ktorú by som predtým dával. Dávam návrh, pretože mám 30 podpisov, pán kolega, mám 30 podpisov, aby sa tento materiál vrátil znova do druhého čítania.

    Ďakujem vám.

  • Pán spoločný spravodajca, pán poslanec Kalman vystúpil v rozprave. Musíme rešpektovať návrh, ktorý je podpísaný skupinou 30 poslancov. O návrhu na vrátenie zákona do druhého čítania bude plénum Národnej rady hlasovať.

    Končím rozpravu o tomto bode programu, pán spoločný spravodajca, prosím vás, aby ste návrh uviedli.

  • Áno, pán predsedajúci, pán predkladateľ tohto návrhu predložil 30 podpisov k svojmu návrhu, teda navrhujem hlasovať o tom, aby sme sa vrátili do druhého čítania.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Nehlasovalo 9 poslancov.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, keďže sme schválili návrh pána poslanca Kalmana a vrátili sme návrh zákona do druhého čítania, pristúpime k opakovanému druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 85 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku navrhol, aby zákon opakovane prerokoval len gestorský výbor.

    Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Zároveň odporúčam, aby lehota stanovená na prerokovanie tohto vráteného návrhu zákona pre gestorský výbor bola ihneď. Je potrebné o tomto hlasovať alebo súhlasíte s týmto návrhom? To neznamená ihneď teraz, ale v priebehu 32. schôdze tak, aby sme ešte na tejto schôdzi mohli zákon ako celok schváliť.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k ďalšiemu hlasovaniu, ktorým je hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení zákona číslo 336/1998 Z. z.

    Prosil by som teraz spoločného spravodajcu pána poslanca Maňku, aby uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    v spoločnej správe je zahrnutých 8 pozmeňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odporúča prijať, a v rozprave nezaznel žiadny iný návrh, to znamená, že odporúčam, vážený pán predsedajúci, aby sme dali hlasovať zo spoločnej správy o 8 pozmeňujúcich návrhoch, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča hlasovať o bodoch 1 až 8 zo spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Pán poslanec, máme ďalšie návrhy?

  • Nemáme ďalšie návrhy, a preto podľa § 84 ods. 2 rokovacieho poriadku navrhujem, aby sme hlasovali o tom, že tento zákon postúpime do tretieho čítania.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o Exportno-importnej banke.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa chce niekto z pánov poslancov prihlásiť ústne do rozpravy, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh záverečného uznesenia.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o tom, že schvaľujeme tento zákon v treťom čítaní.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánu poslancovi Maňkovi. Prosím ho, aby zostal na mieste spravodajcu, pretože budeme hlasovať o ďalšom bode, ktorým je návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmenou Protokolu číslo 4 k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane druhej.

    Prosím pána poslanca Maňku, spoločného spravodajcu k tomuto prerokúvanému bodu, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    V rozprave nezaznel žiaden návrh, v spoločnej správe nebol zahrnutý žiaden pozmeňujúci návrh z prerokovania vo výboroch, preto odporúčam, aby sme tento zákon prerokovali v treťom čítaní.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasovali 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Prosím teraz pána poslanca Maňku, aby uviedol návrh záverečného hlasovania.

  • Budeme hlasovať o návrhu, že Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so zmenou Protokolu číslo 4 k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na druhej strane.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Maňka, ktorý odporúča, aby Národná rada vyslovila súhlas so zmenou Protokolu číslo 4 k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Pristúpime teraz k poslednému prerokovanému bodu programu, ktorým bol návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov.

    Prosím teraz pána poslanca Tatára, spoločného spravodajcu k tomuto návrhu zákona, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem za slovo.

    Zo spoločnej správy sú tri pozmeňujúce návrhy, z ktorých prvé dva odporúča gestorský výbor schváliť. Žiadne iné návrhy z rozpravy nevyplynuli. Navrhujem, aby sme hlasovali najprv o návrhu číslo 1 a 2 spolu s tým, že gestorský výbor odporúča tieto návrhy schváliť.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Prosím ďalšie hlasovanie, pán spoločný spravodajca.

  • Zostáva nám posledný pozmeňujúci návrh, bod číslo 3, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o bode 3 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tento bod neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme návrh neschválili.

    Ďalšie hlasovanie, pán spoločný spravodajca.

  • Tým sme vyčerpali hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch a mám odporúčanie gestorského výboru, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu gestorského výboru prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa z pánov poslancov niekto hlási do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh na prijatie záverečného uznesenia o tomto návrhu zákona.

  • Odporúčam, aby Národná rada hlasovala o tom, že prijme uvedený návrh zákona ako celok.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní pána spoločného spravodajcu, aby Národná rada vyslovila súhlas so schválením zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že uvedený návrh sme schválili.

    Odovzdávam vedenie schôdze pánu predsedovi Národnej rady.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    podľa schváleného programu nasleduje prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z. a ústavného zákona číslo 9/1999 Z. z.

    Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 643. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí číslo 663.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dostal som žiadosť pána Michala Sýkoru, predsedu Združenia miest a obcí Slovenska, v ktorom sa na mňa obracia so žiadosťou o možnosť vystúpenia v Národnej rade Slovenskej republiky pri prerokúvaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.

    Vo svojom vystúpení sa chce pán Sýkora vyjadriť k potrebe novely ústavy vo vzťahu k samospráve, ale aj v súvislosti reformy verejnej správy.

    Združenie miest a obcí Slovenska sa podieľalo konzultáciami na tvorbe novely ústavy, a keďže v našej organizácii je zastúpené celé politické spektrum názoru Združenia miest a obcí Slovenska, mal by zaznieť v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dám hlasovať o tejto žiadosti, pretože k vystúpeniu predsedu Združenia miest a obcí Slovenska pána Sýkoru je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o tejto žiadosti pána Sýkoru. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili žiadosť predsedu Združenia miest a obcí Slovenska pána Michala Sýkoru, aby mohol vystúpiť v Národnej rade.

    Ďalej požiadal o vystúpenie k tomuto bodu predseda Najvyššieho súdu pán Harabin.

    Taktiež dám hlasovať Národnej rade, pretože je potrebný súhlas parlamentu.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tejto žiadosti pána predsedu Najvyššieho súdu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasovali 7 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili možnosť vystúpiť predsedovi Najvyššieho súdu.

    Taktiež požiadal o vystúpenie k tomuto bodu predseda Najvyššieho kontrolného úradu pán Jozef Stahl.

    Dávam hlasovať o tejto žiadosti pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Málo poslancov, prosil by som pánov poslancov, panie poslankyne, aby sme sa prezentovali a hlasovali o požiadavke pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, aby mohol vystúpiť k návrhu novely ústavy.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, zaujali miesto v rokovacej miestnosti. Ešte raz budeme hlasovať o žiadosti pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Prezentujme sa a hlasujme o žiadosti pána Jozefa Stahla, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, aby mohol vystúpiť v Národnej rade k návrhu novely ústavy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme túto žiadosť schválili.

    Za skupinu poslancov návrh uvedie poslanec Peter Kresák. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ruch v sále.

  • Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, aby sa upokojili. Pán poslanec Kresák bude prednášať návrh novely ústavy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážené kolegyne, kolegovia poslanci,

    vážení občania Slovenskej republiky,

    od prijatia Ústavy Slovenskej republiky uplynulo viac ako sedem rokov. Toto obdobie predstavuje dostatočne dlhý čas na to, aby bolo možno objektívne zhodnotiť, ktoré ustanovenia základného zákona Slovenskej republiky zodpovedajú potrebám moderného demokratického štátu a v praxi sa osvedčili, ktoré si v záujme potrebného skvalitňovania demokratických inštitútov ústavného systému vyžadujú potrebné korekcie a tiež ktoré inštitúty treba v našom ústavnom systéme dotvoriť v záujme jeho dobudovania a ďalšieho skvalitnenia. Predkladaný návrh novely Ústavy Slovenskej republiky preto nie je významný z hľadiska počtu bodov, ktoré obsahuje, ale predovšetkým počtu otázok, ktorých riešenie si vyžadujú doposiaľ neriešené otázky v platnom ústavnom texte, ale aj vnútropolitický vývoj, medzinárodné postavenie Slovenskej republiky, no najmä potreby občanov a celej spoločnosti.

    Cieľom predloženej novely Ústavy Slovenskej republiky je totiž ďalej skvalitniť ústavný systém, rozšíriť a prehĺbiť demokratické princípy, na ktorých pôsobí, a to najmä so zreteľom na posilnenie základných práv a slobôd občanov, prehĺbenie účinnej a reálnej ochrany základných práv a slobôd, vytvorenie lepších podmienok na napĺňanie princípu právneho štátu a princípu deľby moci v ústavnom systéme, na vytvorenie potrebného ústavného priestoru na plnenie záväzkov Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z uzatvorených medzinárodných zmlúv, na vstup Slovenskej republiky do medzinárodnej organizácie zameranej na zachovanie mieru a bezpečnosti, na činnosť nezávislého Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, na vytvorenie a riadne fungovanie vyšších samosprávnych územných celkov, na nezávislosť a samostatnosť všeobecných súdov a lepšie pôsobenie Ústavného súdu Slovenskej republiky. To všetko vychádza podľa poznatkov predkladateľov z požiadaviek občanov majúcich oprávnený záujem o veci verejné do takej miery, ktorá popri už iných zmienených skutočnostiach v plnom rozsahu legitimizuje proces iniciácie ústavných zmien.

    Na lepšie uplatňovanie princípov, na ktorých je budovaný každý demokratický a právny štát, nie je pritom bez významu, že novela prináša aj odstránenie neodôvodnených zvýhodnení poslancov Národnej rady v oblasti ústavnej ochrany ich postavenia, spresňuje kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu, precizuje následky rozhodnutí prezidenta v zákonodarnom procese, umožňuje preventívnu kontrolu medzinárodných zmlúv a iniciatív, ktoré vedú k vyhláseniu referenda. Rozširuje a spresňuje účinky rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky a v neposlednom rade aj to, že novela na viacerých miestach odstraňuje terminologické nepresnosti platného ústavného textu, čím prispieva k jeho celkovej prehľadnosti a zrozumiteľnosti.

    Aj napriek svojim 91 bodom však návrh nerieši všetky sporné otázky súčasného ústavného textu. Možno v tejto súvislosti spomenúť napríklad vhodnosť precizovania diskutovaného textu samotnej preambule, potrebu ústavne vymedziť postavenie a úlohy politických strán, prepracovanie viacerých ďalších ustanovení druhej hlavy o základných právach a slobodách, prepracovanie alebo potrebu prepracovania celého druhého oddielu piatej hlavy, ktorý sa venuje problematike referenda, ústavné korekcie zakotvenia a postavenia takých významných inštitúcií, ako je Národná banka, teda v ústave, alebo Slovenská informačná služba, zakotvenie prezidenta Slovenskej republiky v osobitnej hlave ústavy, ale aj napríklad prepracovanie ústavného postavenia prokuratúry a dopracovanie osobitnej hlavy ústavy o jej zmene.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi v krátkosti vrátiť sa aj k histórii vzniku tohto legislatívneho návrhu.

    Predložený návrh vznikal v období uplynulých osemnástich mesiacov. Jeho predkladatelia vychádzali okrem vlastných skúseností predovšetkým z konzultácií s nesmierne širokým okruhom právnych odborníkov prakticky z každej oblasti právnej teórie i praxe, z podnetov a poznámok občanov, ktoré dostávala za uplynulé obdobie Národná rada Slovenskej republiky, z legislatívneho zámeru na vypracovanie novelizácie ústavy, ktorý ako iniciatívny materiál prerokovala ešte v máji roku 1999 Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky, ale tiež aj záverov konferencie Ústava a jej legislatívne perspektívy, ktorú v Tatranskej Javorine zorganizoval ešte v roku 1999 Ústavný súd Slovenskej republiky a Legislatívna rada vlády.

    Prvý variant novely ústavy bol predložený na oponentúru členom komisie na revíziu ústavy na ich spoločnom zasadnutí so zástupcami Združenia sudcov Slovenska a Rady sudcov 21. apríla 1999 v Krpáčove.

    Ďalšie porady a oponentúry prebiehali v roku 1999 na celoslovenskej konferencii, ktorá sa konala pod záštitou predsedu Národnej rady v Častej-Papierničke, a na následných poradách a konzultáciách tak s reprezentantmi ústredných orgánov, ako aj politických strán a uznávanými právnymi odborníkmi. Predkladatelia sa pri svojej činnosti snažili, pokiaľ to bolo možné, zohľadniť všetky konštruktívne návrhy a pripomienky, ktoré prichádzali tak z radov právnej teórie, ako aj praxe a občanov. Aj z uvedeného je zrejmé, že diskusii o obsahu predloženého návrhu novely ústavy sa venoval podstatne väčší priestor než samotnému návrhu Ústavy Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi podrobnejšie sa zmieniť o jednotlivých okruhoch, ktoré ako predkladatelia sa pokúšame v predloženom návrhu riešiť.

    Ako som sa zmienil už vyššie alebo v predchádzajúcom, novela v prvom rade rozširuje výpočet základných ústavných zásad, ktorými sa riadi Slovenská republika. Ústavný poriadok na území Slovenskej republiky do roku 1989 formálnoprávne dlhodobo charakterizovalo uprednostňovanie vnútroštátneho práva pred právom medzinárodným. Čiastočné prelomenie tejto doktríny prinieslo až prijatie ústavného zákona číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádzala Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia, keď v § 2 tohto ústavného zákona sa konštatovalo, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách ratifikované a vyhlásené Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou sú na jej území všeobecne záväzné a majú prednosť pred zákonom.

    Na uvedené čiastočne a limitujúcim spôsobom nadviazal aj text Ústavy Slovenskej republiky, keď v jej článku 11 sa uvádza, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ale pod podmienkou, že zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Doterajšie skúsenosti z uplatňovania ústavy však ukazujú aj v otázke dodržiavania medzinárodných záväzkov a v úprave správania sa orgánov verejnej moci pri plnení medzinárodných záväzkov, ktoré musia tieto orgány zabezpečovať, že existujú v tejto oblasti viaceré slabé miesta. Nedostatočne je napríklad upravený vzťah medzinárodného práva a vnútroštátneho práva, miesto a postavenie noriem a pravidiel medzinárodného práva vo vnútroštátnom právnom poriadku a v hierarchii jeho noriem, ale nedostatočne sú aj upravené podmienky použitia noriem medzinárodného práva vo vnútroštátnom poriadku a tiež aj riešenie možných rozporov noriem medzinárodného práva s Ústavou Slovenskej republiky.

    Aktuálny vývoj, ktorým prešli ústavné systémy všetkých členských štátov Európskej únie v posledných desaťročiach, však jednoznačne ukázal potrebu za ustanovených podmienok modifikovať doktrínu vnútornej suverenity právneho poriadku štátu v prospech medzinárodného práva a tiež aj výhody, ktoré plynú z takejto zmeny. Úprimný záujem Slovenskej republiky stať sa skutočnou súčasťou rodiny moderných európskych štátov preto vyžaduje a predložený návrh novely umožňuje, aby aj ústavný text Slovenskej republiky vyjadroval záväzok rešpektovať a dodržiavať všeobecné pravidlá medzinárodného práva a medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika uzatvorila a jej ďalšie medzinárodné záväzky.

    Návrh tiež umožňuje, aby sa uznávalo, že tie najvýznamnejšie medzinárodné zmluvy, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli riadne ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a na ich vykonanie nie je potrebný zákon, boli priamo záväzné a mali prednosť pred jej zákonmi, teda pred zákonmi Slovenskej republiky. Uzavretím asociačnej dohody v roku 1993 prevzala Slovenská republika záväzok smerovať do európskych spoločenstiev a Európskej únie. Plnenie tejto medzinárodnej zmluvy vyžaduje od Slovenskej republiky nielen približovanie slovenského právneho poriadku k právnym poriadkom Európskych spoločenstiev, ale aj vytvorenie ústavných predpokladov pre budúcu ratifikáciu všetkých základných medzinárodných zmlúv, na ktorých spočívajú Európske spoločenstvá a Európska únia a tiež aj ich neskoršie uplatňovanie spôsobom, ktorý je nevyhnutný pre členské štáty týchto medzinárodných organizácií.

    Na plnenie týchto významných a pre budúcnosť našej republiky kľúčových záväzkov však dnes nie sú v Ústave Slovenskej republiky vytvorené potrebné podmienky. Rovnako ani nie je zabezpečená kontrola ústavnosti medzinárodných zmlúv, ktoré majú byť prípadne použité namiesto zákonov v Slovenskej republike. Z uvedených dôvodov je potrebné v našej ústave zásadným spôsobom vyriešiť celkový vzťah medzinárodného a európskeho práva k slovenskému právnemu poriadku. Rovnako je nevyhnutné zaradiť do ústavy aj ustanovenie, ktoré by splnomocnilo Národnú radu Slovenskej republiky za ustanovených podmienok delegovať určité právomoci nadnárodným organizáciám. Navrhuje sa preto nové vymedzenie medzinárodných zmlúv, ktoré budú priamo záväzné a ktoré budú môcť mať prednosť pred zákonmi.

    Dôsledkom pravidla prednosti priamo záväzných medzinárodných zmlúv schválených Národnou radou by mala byť aj viazanosť sudcov týmito medzinárodnými zmluvami. Predpokladá sa preto, že v prípade rozporu medzi zákonom a medzinárodnou zmluvou schválenou Národnou radou Slovenskej republiky dajú sudcovia prednosť medzinárodnej zmluve, čo znamená, že nepoužijú zákon. S novým spôsobom riešenou problematikou postavenia určených medzinárodných zmlúv v našom ústavnom a právnom poriadku súvisí aj navrhované oprávnenie pre Ústavný súd Slovenskej republiky posudzovať súlad určených medzinárodných zmlúv s ústavou a ústavnými zákonmi, a to ešte pred tým, ako Národná rada bude k nim vyslovovať svoj súhlas.

    Uvedené je významné a potrebné pre schopnosť Slovenskej republiky plniť svoje medzinárodné záväzky aj vzhľadom na skutočnosť, že prípadný rozpor medzi ústavou a určenými medzinárodnými zmluvami by spôsobil nielen neschopnosť ich uplatňovať, ale bol by aj dôvodom na uplatnenie medzinárodnoprávnej zodpovednosti Slovenskej republiky za ich neplnenie alebo za neplnenie takýchto zmlúv. Skúsenosti prakticky všetkých členských štátov európskych spoločenstiev a Európskej únie poukazujú na potrebu rozšírenia kompetencií pre orgán ústavnej ochrany práve o takzvanú preventívnu kontrolu ústavnosti medzinárodných zmlúv, nakoľko ide o zmluvy, ktoré svojím obsahom a charakterom môžu meniť pravidlá fungovania štátu, ale nielen tie, ale aj právne postavenie občanov jednotlivých štátov či iných subjektov. Možno pri tom poukázať aj na to, že prakticky rovnakou cestou sa už dávnejšie vydali aj všetky krajiny, ktoré sa uchádzajú o členstvo v európskych spoločenstvách a v Európskej únii.

    Vážené kolegyne a kolegovia, organizácia Severoatlantickej zmluvy je spojeneckým zväzkom a medzinárodnou obrannou organizáciou západných štátov. Vznikla na základe Severoatlantickej zmluvy v roku 1949 a od svojho vzniku sleduje zachovanie mieru a bezpečnosti a prípravu na kolektívnu obranu v súlade s Chartou Spojených národov. NATO je dôležitým vojensko-politickým zväzkom a významným nástrojom, ktorý slúži na udržanie mieru a urovnávanie konfliktov. Po rozpade Varšavskej zmluvy a demokratických premenách, ktoré sa uskutočnili vo väčšine bývalých členských štátoch tejto organizácie, práve NATO vypracovalo a dohodlo program Partnerstvo za mier, ktorého cieľom je rozvíjať súčinnosť so štátmi strednej a východnej Európy. V mene Slovenskej republiky bola 11. augusta 1995 v Bruseli podpísaná zmluva medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier a táto zmluva sa vzťahovala na štatút ich ozbrojených síl. S touto zmluvou vyslovila táto Národná rada Slovenskej republiky súhlas v septembri 1995 a prezident ju ratifikoval o mesiac neskôr.

    V snahe utvoriť potrebné bezpečnostné garancie pre svoj budúci systém, pre svoj budúci politický a ekonomický rozvoj sa všetky krajiny takzvanej Vyšehradskej štvorky rozhodli uchádzať o členstvo v NATO. Maďarsko, Poľsko a Česká republika boli pritom už v roku 1998 pozvané, aby pristúpili k tejto zmluve. V tom istom roku ich parlamenty, ako aj parlamenty členských štátov schválili toto pristúpenie. Ústava Slovenskej republiky však v platnom znení nemá ustanovenie, ktoré by umožňovalo pristúpiť k Severoatlantickej zmluve či inej podobnej organizácii vzájomnej kolektívnej bezpečnosti. Na uvedené sa totiž nevzťahuje článok 7 ústavy, v zmysle ktorého môže Slovenská republika na základe slobodného rozhodnutia pristúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi, pretože NATO v žiadnom prípade nie je štátny zväzok a podľa platného textu by aj v prípade rozhodovania o medzinárodnej zmluve, na základe ktorej by sa Slovenská republika mala stať súčasťou určitej organizácie kolektívnej bezpečnosti, prichádza, môže prichádzať do úvahy maximálne aplikácia článku 86 ústavy v súlade alebo v kombinácii s článkom 84 ods. 2, podľa ktorého by vlastne išlo iba o schválenie medzinárodnej zmluvy, na ktorej schválenie by sa vyžadoval súhlas prostej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Predkladatelia z tohto dôvodu pokladajú za potrebné rozšíriť ústavný text o osobitné ustanovenie, v zmysle ktorého môže Slovenská republika s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok v Európe a za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou sa zaradiť do organizácie kolektívnej bezpečnosti a tiež rozšíriť ústavný text o ustanovenie, v zmysle ktorého by na vyslovenie súhlasu s takouto medzinárodnou zmluvou bol potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne a kolegovia, teória práva, ako aj teória ústavného práva vychádzajú z toho, že štátna moc je verejnou mocou. Vychádzajú tiež z toho, že táto moc patrí občanom štátu a že verejnú moc vykonávajú štátne orgány a orgány územnej samosprávy či prípadne aj ďalšie orgány, na ktoré štát preniesol oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné. Pojem verejná moc je teda pojmom, ktorý je chápaný ako širší než pojem štátna moc, ale je to aj pojem, ktorý presnejšie odzrkadľuje súčasný vývoj uplatňovania moci v každom modernom demokratickom štáte.

    Pojem verejná moc totiž zahŕňa výkon moci nielen orgánmi zákonodarnej moci, výkonnej moci a súdnej moci, ale aj najrozličnejšími formami samosprávnych spoločenstiev, napríklad orgánmi územnej samosprávy, záujmovej samosprávy či ďalšími orgánmi, na ktoré štát preniesol výkon, časť výkonu svojich mocí. Na základe uvedeného a v snahe rozšíriť obsah demokratického princípu posilniť uplatňovanie a ochranu práv a slobôd občanov sa navrhuje v predloženom texte, aby sa v článku 26 v odseku 5 nahradili práve slová "štátne orgány a orgány územnej samosprávy" slovami "orgány verejnej moci".

    Chceme dosiahnuť, aby ústavná povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informáciu o svojej činnosti v štátnom jazyku a za podmienok ustanovených zákonom sa vzťahovala v našom ústavnom a právnom poriadku na všetky orgány zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, ale zároveň aj na samosprávne spoločenstvá a ďalšie právnické osoby alebo aj fyzické osoby za predpokladu, že na tieto štát preniesol časť výkonu svojich funkcií. Aj toto pokladáme za významný posun v smere prehĺbenia demokratického obsahu ústavného systému Slovenskej republiky.

    Tiež je potrebné zvýrazniť, že významnou úlohou ústavného poriadku je aj vymedzenie právnych podmienok na fungovanie každého štátu pre prípad vzniku vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu. Úpravu týchto situácií doposiaľ Ústava Slovenskej republiky postrádala napriek tomu, že štát podľa nášho názoru má povinnosť zabezpečiť, aby aj v takýchto výnimočných situáciách nenastalo bezprávie a štát má povinnosť zároveň aj garantovať aj za takýchto situácií ochranu nevyhnutného rozsahu práv a slobôd. Keďže doposiaľ táto úprava absentovala, je pochopiteľné, že v prípade vzniku takýchto situácií nebolo by možné na ňu zodpovedajúcim spôsobom v súlade s právnym a ústavným poriadkom reagovať. Vychádzajúc z týchto skúseností a z tohto faktického stavu predkladatelia rozširujú aj obsah príslušných ústavných ustanovení alebo článkov o podmienky a rozsah prípadného obmedzenia základných práv a slobôd práve v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu.

    Myslím si, že je významné konštatovať v súvislosti s obsahom predloženého návrhu aj to, že pri vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa utvoril v ústavnom systéme Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky ako nezávislý orgán vykonávajúci kontrolu hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami, štátnym majetkom a právami a pohľadávkami štátu. V čase vzniku ústavy takto vymedzená pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu vyhovovala spoločenským potrebám. Sami sme však svedkami toho, že spoločenský vývoj v nasledujúcich rokoch po vzniku samotnej ústavy a Slovenskej republiky, ale aj po vzniku Najvyššieho kontrolného úradu sa niesol v znamení transformácie ekonomických a sociálnych vzťahov.

    V dôsledku týchto procesov došlo aj v našej spoločnosti k faktickému zužovaniu pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu do takej miery, že dnes tento orgán nemá reálnu možnosť vykonávať kontrolu predovšetkým vo viacerých novokonštituovaných ustanovizniach. Klasickým príkladom takýchto orgánov je napríklad teda Sociálna poisťovňa a viaceré zdravotné poisťovne. Je paradoxom, že v počiatočnom období napríklad finančné prostriedky pre predchodcov týchto inštitúcií plynuli prevažne zo štátneho rozpočtu, avšak práve v dôsledku transformácie sa menil ich charakter. Tieto finančné prostriedky stratili povahu postupne rozpočtových prostriedkov štátu a v prípade napríklad Sociálnej poisťovne, ale aj zdravotných nadobudli povahu poistného vyberaného od povinných subjektov, medzi ktoré však paradoxne patrí aj Slovenská republika.

    Podobne v dôsledku ďalších zmien v oblastiach spoločenského života vznikali a transformovali sa nové subjekty. Medzi tieto patrí Národný úrad práce, Fond národného majetku Slovenskej republiky a ďalšie. Tieto taktiež v súčasnosti nenakladajú s prostriedkami štátneho rozpočtu, ale s prostriedkami, ktoré stále majú charakter verejných financií. Pre náš súčasný vývoj je charakteristické aj to, že do Slovenskej republiky sa dostávajú finančné prostriedky z medzinárodných spoločenstiev a tieto tiež môžu mať podporu grantov, podpôr alebo iných účelovo určených finančných prostriedkov, pričom nie je vcelku jasné, ako sa kontroluje nakladanie s týmito prostriedkami, ktoré majú tiež nezriedka charakter verejných finančných prostriedkov.

    Z týchto všetkých a niektorých ďalších dôvodov je potrebné podľa nášho názoru aj v znení ústavy zásadným spôsobom vytvoriť nový priestor na vykonávanie takého druhu kontroly, ktorá je dnes ale obvyklá už v bežných demokratických štátoch, ktorú bude vykonávať Najvyšší kontrolný úrad a ktorý mu utvorí predpoklady práve na kontrolu takýchto verejných financií, ktoré už dnes nepochádzajú zo štátneho rozpočtu, ale slúžia nám všetkým alebo ak chceme všetkým občanom Slovenskej republiky.

    Cieľom predloženej novely v tejto otázke, teda v Ústave Slovenskej republiky je rozšíriť pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu na úroveň, ktorá je bežná pre pôsobnosť účtovných dvorov v členských krajinách medzinárodnej organizácie, ktorá ich združuje a ktorej je členom aj náš Najvyšší kontrolný úrad.

    Dovoľte mi prejsť k ďalšej otázke, a to je otázka územnej samosprávy.

    Kolegyne a kolegovia, Ústava Slovenskej republiky už v platnom znení zakotvuje dve úrovne územnej samosprávy. I keď je pravdou, že obec sa pokladá za prirodzenejšie a zomknutejšie samosprávne územné spoločenstvo, je tu aj alebo existuje a budú existovať vyššie územné celky, ktoré však doposiaľ nie sú alebo na úpravu ktorých nie je v Ústave Slovenskej republiky vytvorený potrebný legislatívny priestor. Snažíme sa preto v novele zrovnoprávniť práve postavenie vyšších územných celkov s obcami a v navrhovanej úprave IV. hlavy sa snažíme zabezpečiť vyšším územným celkom aj ich orgánom aj adekvátne ústavné práva. Tento krok podkladáme za nevyhnutný práve pre reformu verejnej správy, ktorá prebieha v Slovenskej republike a ktorá bude potrebovať takisto práve túto významnú ústavnú podporu na svoj úspešný priebeh a na svoje úspešné realizovanie.

    Z ďalších okruhov problémov, ktorý sa snažíme riešiť v predloženom návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky, je azda vhodné zmieniť sa aj o skutočnosti, že sa zaoberáme problematikou indemnity a imunity poslancov Národnej rady. Snažíme sa dať do súladu platný ústavný text so zásadami právneho štátu a upraviť tie inštitúty, tak ako je bežne zvykom v krajinách modernej kontinentálnej Európy. Z uvedených zmien stojí azda za zmienku skutočnosť, že okrem toho, že zotrvávame na rešpektovaní poslaneckej indemnity, ktorá predstavuje nemožnosť trestného stíhania za prejavy hlasovania v parlamente, navrhujeme, aby sa práve v tejto súvislosti to ústavné postavenie zmenilo tak, aby sa rešpektovala a nechránila občianskoprávna zodpovednosť poslancov za prejavy v parlamente.

    Vychádzame totiž zo skutočnosti, že zmyslom týchto prejavov alebo prejavov, ktoré sú prednášané v Národnej rade alebo prípadne vo výboroch, zmyslom týchto prejavov je výmena myšlienok a politických názorov a parlamentné prejavy by nemali byť využívané na neoprávnené zásahy do práva na ochranu osobnosti kohokoľvek. Náš návrh teda umožňuje, aby v prípade, keď niektorí z poslancov pri svojich parlamentných prejavoch neoprávnene zasiahne do práva na ochranu druhej osoby, spôsobí jej škodu, aby takýto poslanec sa mohol zodpovedať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka rovnako ako za každý takýto prejav zodpovedá každý iný občan Slovenskej republiky.

    Mohol by som poukázať na to, že takisto v našom návrhu sa snažíme iným spôsobom upraviť poslaneckú imunitu, že rušíme neodôvodnene široký rozsah poslaneckej imunity a že rušíme alebo snažíme sa obmedziť aj časový priebeh tejto imunity s tým, že sa navrhuje v predloženom texte, aby aj v prípade odmietnutia Národnej rady, odmietnutia vydania poslanca na prípadné trestné stíhanie toto odmietnutie alebo jeho účinky končili v horizonte dĺžky poslaneckého mandátu alebo ukončením mandátu bolo možné aj voči poslancovi konať.

    Kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne, platný ústavný text, ak by som sa posunul ďalej, nedáva odpovede na celý rad ďalších otázok, ktoré sa snažíme v našom návrhu riešiť. Z tých ďalších významných okruhov možno upozorniť napríklad na skutočnosť, že v druhom oddiele V. hlavy Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sa venuje referendu a ktorý sme už spomínali, od jeho prijatia vzniká s uplatňovaním tohto inštitútu celý rad teoretických a praktických otázok. Jednou podľa nášho názoru z mimoriadne sporných častí práve tohto textu je formulovanie predmetu, o ktorom sa môže alebo nemôže referendum konať. A práve podľa nášho názoru uskutočnenie každého referenda je predovšetkým nielen finančne náročné, ale najmä je to vlastne forma priamej účasti občanov na veciach verejných a je to teda veľmi, veľmi citlivá matéria, ktorá v prípade neúspechu alebo nejakých zmätkov spôsobuje významné škody v mysliach našich občanov a predovšetkým v ich dôvere v riadení vecí verejných.

    Znamená to, že každá neistota podľa nášho názoru a presvedčenia spojená už s prípravou samotného referenda prináša spochybňovanie jeho významu a vlastne významu a zmyslu tohto inštitútu priamej demokracie. Pokladáme preto za potrebné už v tejto fáze novelizácie ústavného systému zabrániť do budúcnosti prípadnému spochybňovaniu ústavnosti každého ďalšieho pripravovaného referenda a vytvoriť čo najlepšie podmienky na jeho priebeh. Z tohto dôvodu navrhujeme, aby mal prezident Slovenskej republiky možnosť ešte pred vyhlásením referenda požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky o posúdenie, či predmet petície občanov alebo uznesenia Národnej rady je v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom. Kladné alebo záporné vyjadrenie Ústavného súdu k tejto otázke dá jednoznačnú odpoveď na to, či referendum sa môže alebo nemôže vyhlásiť a zabráni tak ďalším spochybňovaniam obsahu a priebehu tohto demokratického inštitútu.

    Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, náš návrh sa dotýka aj viacerých ďalších spresnení prvého oddielu VI. hlavy. Mám na mysli časť alebo hovorím o časti, ktorá venuje pozornosť prezidentovi Slovenskej republiky. Ako máte iste možnosť preštudovať si nielen v návrhu, ale i v dôvodovej správe, snažíme sa odstrániť stav, keď ústavný text vlastne od svojho vzniku paradoxne neobsahuje kompetencie hlavy štátu alebo neobsahuje ucelené formulácie kompetencií hlavy štátu. To sú tie príklady, keď na jednej strane ústavný text umožní, aby prezident vymenúval trebárs tých vyslancov Slovenskej republiky, ale nemáme ustanovenie, ktoré by ich umožnili odvolávať. Čiže paradoxne v tejto a v mnohých ďalších otázkach sa doposiaľ konalo bez priameho ústavného zmocnenia. Snažíme sa preto aj tieto veci odstrániť a spresniť aj formulačne predovšetkým hlavu o prezidentovi Slovenskej republiky, ale nakoniec nielen túto hlavu.

    Za osobitnú zmienku azda stojí skutočnosť, že v prípade kompetencie alebo možnosti prezidenta Slovenskej republiky rozhodovať o milosti alebo amnestii, poznajúc skutočnosť, že demokratické štáty dnes neumožňujú prezidentom neobmedzene zasahovať cez tento inštitút do súdnej moci, navrhujem, aby došlo k zúženiu kompetencie v tom smere, že by prezident nemal už v budúcnosti uplatňovať milosť alebo amnestiu v jej aboličnej podobe. Ide teda o to, aby prezident nemal v budúcnosti možnosť zasahovať do činnosti orgánov činných v trestnom konaní a do súdnej moci tým spôsobom, že by vlastne na základe jeho rozhodnutia mohol pozastaviť akékoľvek trestné stíhanie, akékoľvek odsúdenie ktoréhokoľvek páchateľa či dokonca neobmedzeného okruhu páchateľov. Zastávame názor, že tento krok je potrebný aj na prehĺbenie rovnosti a na odstránenie určitých negatívnych trendov, ktoré v tomto smere obsahovala alebo obsahuje Ústava Slovenskej republiky.

    Možno tiež stojí za zmienku, že návrh, nami predkladaný návrh, samozrejme, spresňuje aj ďalšie oblasti, ktoré upravujú činnosť a rozhodovanie vlády, ktoré spresňujú jej kompetencie a ktoré, samozrejme, rozširujú postavenie a kompetencie vlády predovšetkým v oblastiach, ktoré doposiaľ neboli riešené a ktoré je potrebné zaviesť do ústavného systému. V zmysle nášho návrhu sa preto napríklad umožní, aby vláda mala možnosť v budúcnosti rozhodovať práve v zbore o takých vážnych otázkach, ako je návrh na mobilizáciu ozbrojených síl, návrh o vyhlásení núdzového stavu, o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účely humanitárnej pomoci, na účely vojenských cvičení v mierových pozorovacích misiách a ďalšie, čo podľa nášho názoru predpokladá vzhľadom na to, že pôjde o rozhodnutia veľmi operatívne, rýchle a rozhodnutia, ktoré by nezasahovali do ozbrojených akcií alebo do ozbrojených činností, ide o rozhodnutia, ktorými tiež naša republika alebo náš ústavný systém sa zjednotí s modernými ústavnými systémami európskych krajín.

    Je potrebné zmieniť sa azda troška podrobnejšie aj o nami navrhovaných zmenách v súvislosti s postavením Ústavného súdu Slovenskej republiky. Treba povedať, že práve skúmajúc uplatňovanie ústavného textu za uplynulých sedem rokov dospievame k názoru, že Ústavnému súdu je potrebné do určitej miery rozšíriť právomoci. Náš návrh v tomto prípade vlastne zveruje Ústavnému súdu štyri nové právomoci. Je to jednak právomoc rozhodovať o súlade tých dojednaných medzinárodných zmlúv, o ktorých som hovoril v súvislosti s Národnou radou. Ide o právomoc rozhodovať o súlade petície občanov, petície smerujúcej k vyhláseniu referenda, ide o právomoc rozhodovať o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy, čo pokladám za osobitne dôležité, pretože tu dochádza vlastne aj k novému ústavnému právu, ktoré sa snažíme predložiť a zakotviť v ústavnom systéme, a to ústavné právo na samosprávu. Doposiaľ ústavný systém Slovenskej republiky takéto právo nepoznal, aj keď moderné demokratické krajiny chránia samosprávu cez ústavu týmto spôsobom pomerne bežne a toto ústavné právo aj možnosť jeho ochrany pred Ústavným súdom práve pre orgány územných samospráv predstavuje veľmi významnú garanciu na ich fungovanie a najmä garanciu proti nevhodným zásahom zo strany štátu, zo strany verejnej moci do tohto významného práva týchto územných jednotiek.

    A v neposlednom rade treba povedať, že tá štvrtá oblasť, o ktorú sa rozširuje kompetencia Ústavného súdu, tá súvisí s ochranou proti prípadným rozhodovaniam, nevhodným rozhodovaniam o vyhlásení výnimočného stavu a nadväzujúcich rozhodnutiach. Aj tu pokladáme za potrebné, keďže upravujeme tieto veci v ústave, rozšíriť aj garancie proti ich zneužívaniu aj cestou ochrany Ústavným súdom Slovenskej republiky.

    V časti Ústavy Slovenskej republiky, ktorá upravuje postavenie Ústavného súdu, sa snažíme, samozrejme, aj v ďalších oblastiach precizovať ústavný text. Ide predovšetkým alebo najmä aj o veci, ktoré súvisia s výkonom rozhodnutí Ústavného súdu. Je to tiež reakcia nielen na ústavný text, ale aj na našu ústavnú históriu, keď ako všetci veľmi dobre vieme, v mnohých prípadoch Ústavný súd o veciach rozhodol, ale jeho rozhodnutia sa neuvádzali do života. Pre samotných občanov ale má podľa zásadný význam nová formulácia článku 127, ktorý v podstate otvára dvere na to, aby Ústavný súd sa mohol zaoberať ústavnou sťažnosťou prakticky voči rozhodovaniu každého orgánu verejnej moci, ktorým by tento zasiahol do ústavne chránených práv a slobôd našich občanov.

    Všetci vieme, že doterajší text, a prax to jednoznačne potvrdila, umožňoval využiť inštitút ústavnej sťažnosti iba malému počtu občanov, pretože bol viazaný na rozhodovanie iba troch skupín štátnych orgánov, teda orgánov samosprávy, orgánov štátnej správy na miestnej a ústrednej úrovni. Poznanie skutočnosti, že vlastne nebolo možné domôcť sa v radoch prípadov ochrany Ústavným súdom cez článok 127 vzhľadom na jeho obmedzujúci text nás viedol k jeho podstatnému preformulovaniu, a tým vlastne k predloženiu nového ústavného režimu, ktorý by dokázal účinne chrániť občana pred akýmkoľvek zásahom ktoréhokoľvek orgánu verejnej moci do ústavou chránených práv a slobôd.

    Prejdem ale k ďalšej oblasti, ktorej sa venujeme v predloženom návrhu a ktorú takisto pokladáme za významnú. Je to oblasť, ktorá odstraňuje z ústavného textu systémové nedostatky v riešení postavenia súdnej moci ako takej. Mám na mysli postavenie všeobecných súdov.

    Myslím si, že môžem povedať, že snažíme sa odstrániť v novele Ústavy Slovenskej republiky z nášho ústavného systému nielen nefunkčné alebo nesystémové štvorročné obdobie, na ktoré boli sudcovia doteraz volení predtým, ako boli ustanovovaní, ako sa hovorí doživotne, a teda obdobie, ktoré bolo predmetom kritiky, oprávnenej kritiky domácej, ale aj zahraničnej verejnosti, ale snažíme sa v prvom rade vniesť do procesu ustanovovania a prideľovania súdov, ale aj do procesu rozhodovania o celom rade významných otázok spojených s činnosťou všeobecných súdov, vniesť do tohto procesu nový ústavný orgán, a to Súdnu radu Slovenskej republiky. O tej súdnej rade budeme ešte viackrát hovoriť. Na tomto mieste je azda potrebné iba konštatovať, že v našom návrhu a v zložení, ktoré navrhujeme, očakávame, že súdna rada bude plniť tie funkcie, ktoré doposiaľ vlastne čiastočne plnilo ministerstvo spravodlivosti alebo priamo minister. Ale v nami navrhovanom zložení by tento orgán mal byť schopný zabezpečovať vyššiu mieru objektivity a mal by v lepšom rozsahu slúžiť súdnej moci ako takej, mal by prispieť k skvalitneniu rozhodovania súdov, k skvalitneniu vytvárania sudcovskej moci a, samozrejme, práve cez tieto veci mal prejaviť pozitívny dosah týchto zmien na občana skvalitnením celej organizácie a fungovania moci súdnej ako takej.

    Navrhujeme aj novým spôsobom kreovať súdnu moc. Všetci vieme, že doposiaľ sudcov v konečnom dôsledku vlastne volila Národná rada Slovenskej republiky, Národná rada ako politický orgán. Toto riešenie, ktoré priniesla Ústava Slovenskej republiky pri svojom vzniku, je síce možné, ale nie je tradičné a nie je štandardné minimálne preto, že ide o rozhodovanie politického orgánu. Navrhujeme preto, aby kandidátov na funkcie sudcov všeobecných súdov vyberala práve už zmienená súdna rada a na základe jej návrhu v konečnom dôsledku aby týchto kandidátov vymenúval prezident Slovenskej republiky ako hlava štátu a ako najvyšší ústavný činiteľ v Slovenskej republike. Pokladáme tento spôsob utvárania súdnej moci za garanciu toho, aby akýkoľvek politický alebo stranícky vplyv na súdnu moc bol vylúčený a pokladáme to za veľmi, veľmi dôležité na skvalitnenie fungovania tejto zložky moci v Slovenskej republike.

    Na záver, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi zmieniť sa ešte o jednej tiež významnej skutočnosti. Tou skutočnosťou je fakt, že v moderných demokraciách sa ochrana občanov voči zásahom orgánov verejnej správy do zaručených práv a slobôd v stále významnejšej miere zabezpečuje inými než striktne formálnymi cestami súdneho rozhodovania. Práve príkladom uvedeného je pôsobenie a fungovanie osobitného parlamentného zmocnenca, ktorého úlohou je v bežne moderných systémoch poskytovať neformálnu ochranu a pomoc občanom v prípadoch, pri ktorých by za určitých okolností bolo možné iniciovať konanie napríklad všeobecných súdov. Všeobecne sa tento orgán nazýva ombudsman podľa krajiny svojho vzniku. Jeho zásadným kladom a prínosom je predovšetkým skutočnosť, že dokáže bezprostredne pomôcť občanom a dokáže zároveň upozorňovať legislatívu na chyby, ktorých sa pri svojich rozhodovaniach dopúšťa verejná správa, čo má, samozrejme, svoj ďalší význam v súvislosti s nárastom rozhodovania a významom rozhodovania verejnej správy aj v našej súčasnej spoločnosti.

    Krajiny, ktoré tento inštitút zaviedli, dokážu s pomocou týchto takzvaných ombudsmanov riešiť značný počet sťažností práve občanov, ktorí poukazujú na nemožnosť dovolať sa svojich ústavne garantovaných práv voči orgánom alebo voči rozhodnutiam orgánov verejnej správy a občanov, ktorí nezriedka poukazujú aj na komplikované procesné podmienky pri podávaní formálne možných odvolaní voči orgánom verejnej správy. Krajiny, ktoré tento inštitút zaviedli, dokážu riešiť tieto sťažnosti a dokážu aj do značnej miery znížiť počet súdnych sporov, čím obmedzujú vlastne alebo odbremeňujú vlastné súdne orgány.

    So zreteľom na uvedené sa snažíme alebo chceme, navrhujeme, aby aj ústavný systém Slovenskej republiky bol obohatený o takýto orgán, ktorý by dokázal občanom utvoriť lepšie podmienky na rokovaniach s orgánmi verejnej správy, ktorý by dokázal odstraňovať nežiaduce byrokratické prekážky a ktorý by dokázal prispieť k ochrane práv a slobôd našich občanov.

    Spolupôsobenie takéhoto inštitútu teda náš ústavný systém doposiaľ nepoznal a je potrebné na to upozorniť aj z toho dôvodu, že tá prax a výhody tohto inštitútu sú už jednoznačne overené nielen vo vyspelých demokratických krajinách, ale čo je paradoxné a na čo chcem osobitne upozorniť, aj v krajinách, ako je Slovenská republika, to znamená v krajinách, ktoré sa transformovali z bývalého spoločenského socialistického spoločenského zriadenia a ktoré sa vydali na cestu budovania demokratického právneho systému. V týchto krajinách už rovnako po viaceré roky úspešne funguje tento inštitút a preukázal tento inštitút schopnosť prispieť k veciam, o ktorých som hovoril. Nebudem vymenúvať tie krajiny.

    Uzavriem túto poznámku iba s tým, že v nami navrhovanej formulácii inštitútu ombudsmana, samozrejme, používame označenie slovenské. Navrhujeme, aby išlo o takzvaného verejného ochrancu základných práv a slobôd, a navrhujeme takú koncepciu, aby bolo možné tento inštitút zaradiť do ôsmej hlavy Ústavy Slovenskej republiky. Navrhujeme koncepciu, aby tento inštitút, tento orgán dokázal spolupôsobiť pri ochrane základných práv a slobôd pri prokuratúre Slovenskej republiky, ktorá je upravená v tejto časti Ústavy Slovenskej republiky, a navrhujeme takú formuláciu a také kompetencie, aby dokázali tieto dva inštitúty pôsobiť vedľa seba a aby navzájom do svojich kompetencií nezasahovali.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    ak som sa pokúsil poukázať v tomto úvodnom slove, ktoré však ani zďaleka nedokázalo komplexne charakterizovať obsah všetkých predložených zmien Ústavy Slovenskej republiky, predložený alebo nami predkladaný návrh nemá inú ašpiráciu, než ďalej posunúť ústavný systém Slovenskej republiky smerom k vyspelým demokratickým krajinám. Návrh zohľadňuje viaceré medzinárodné skúsenosti v riešených oblastiach, ale tieto mechanicky nepreberá. Jeho predkladatelia nechcú nič viac iba to, aby aj základný zákon Slovenskej republiky bol nie iba jednoduchým základným zákonom štátu, ale predovšetkým základným zákonom, ktorý dostatočne presne slúži potrebám občanov, a aby to bol základný zákon, na ktorý môžu byť naši občania právom hrdí. Ako vieme z celého radu zahraničných skúseností, dobrá a moderná ústava je nielen základným zákonom štátu, ale zároveň aj významným spôsobom formuje a dotvára ideu štátnosti, čím významne prekračuje rámec iba akejsi chrbtovej kosti právneho poriadku tej-ktorej krajiny.

    Vážené kolegyne a kolegovia poslanci, pokúsme sa pred občanmi Slovenskej republiky dokázať spoločný záujem na ich lepšej budúcnosti bez ohľadu na stranícku príslušnosť a ústavné funkcie, ktoré momentálne zastávame. Ako vedeli už koncom 18. storočia osvietení muži, ktorí formovali prvé moderné ústavné dokumenty, ústavný poriadok demokratickej krajiny je nielen systémom, ktorý má svoje objektívne pravidlá a v ktorom sa musia jednotlivé moci vzájomne vyvažovať a dopĺňať, aby v čo najširšej miere dokázali odolať tlakom tých, ktorí síce z vôle občanov zastávajú dočasne tu niektoré ústavné funkcie, ale nezriedka dokazujú tendenciu alebo snahu privlastniť si viac právomocí, než im prislúcha podľa právnych textov.

    Práve z toho dôvodu je potrebné, aby aj naša ústava priniesla zmeny, ktoré takýmto činnostiam zabránia, zmeny, ktoré dokážu lepším spôsobom balansovať kompetencie jednotlivých ústavných orgánov a ktoré lepším spôsobom dokážu garantovať základné práva a slobody našich občanov.

    Som úprimne presvedčený, že predložený návrh novely Ústavy Slovenskej republiky práve v tomto ohľade posúva náš ústavný systém významným spôsobom správnym smerom.

    Dovoľte mi preto, aby som vás v mene predkladateľov požiadal o podporu predloženého návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kresákovi, ktorý za skupinu navrhovateľov odôvodnil predložený návrh novely Ústavy Slovenskej republiky.

    Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi Ústavnoprávneho výboru Národnej rady pánu poslancovi Ivankovi a prosím ho, aby zaujal k predloženému návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky svoje spravodajské stanovisko.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z. a ústavného zákona číslo 9/1999 Z. z. (tlač 643).

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu ústavného zákona v prvom čítaní konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska som toho názoru, že predložený návrh ústavného zákona rieši predovšetkým tie otázky, ktoré sa javia z hľadiska ústavného vývoja ako najaktuálnejšie, aj keď je ešte celý rad ďalších otázok, ktoré bude potrebné v budúcnosti riešiť.

    Účelom predloženej novely je skvalitniť ústavný systém Slovenskej republiky, posilniť uplatňovanie základných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky a predovšetkým vytvoriť potrebný ústavný priestor na plnenie záväzkov Slovenskej republiky a najmä vytvoriť potrebný ústavný priestor na plnenie záväzkov Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z uzatvorených medzinárodných zmlúv pre prípadný vstup Slovenskej republiky do medzinárodnej organizácie.

    Novela zakladá nevyhnutný ústavnoprávny základ na riadne plnenie záväzkov, ktoré prevzala Slovenská republika uzatvorením Európskej dohody zakladajúcej pridruženie medzi Slovenskou republikou na jednej strane a európskymi spoločenstvami a jeho členskými štátmi na druhej strane. Novela tiež odstraňuje zvýhodnenie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v oblasti ústavnej ochrany ich postavenia.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 663 zo dňa 25. mája 2000 prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z. a ústavného zákona číslo 9/1999 Z. z., na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady.

    Zároveň odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 6. septembra 2000 a gestorský výbor, t. j. ústavnoprávny ho prerokoval v lehote do 8. septembra 2000.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pán poslanec. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal písomné prihlášky týchto pánov poslancov. Najskôr za poslanecké kluby pán poslanec Orosz za poslanecký klub SDĽ a pán poslanec Miklós Fehér za poslanecký klub Strany maďarskej koalície. Ďalší páni poslanci, ktorí sú prihlásení do rozpravy sú dvaja - pán poslanec Šimko a pán poslanec Fico.

    Keďže na úvod prerokúvania tohto bodu sme odsúhlasili, aby k predloženému návrhu novely ústavy mohli vystúpiť aj niektorí iní predstavitelia štátnej správy, dávam teraz slovo predsedovi Najvyššieho súdu pánu Harabinovi.

    Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    v prvom rade musím konštatovať, že nie som predstaviteľom štátnej správy, ale som reprezentantom najvyššej súdnej moci, čo je veľký rozdiel.

  • Pán predseda, ja sa ospravedlňujem. Prosím vás, aby ste nekomentovali vystúpenie podpredsedu parlamentu, ale sa držali vo svojom vystúpení prerokúvaného bodu programu.

  • Ústava Slovenskej republiky z 1. septembra 1992 publikovaná v Zbierke zákonov pod číslom 460/1992 v znení ústavného zákona číslo 244/1998 Z. z. a ústavného zákona číslo 9/1999 Z. z. obsahuje a definuje všetky ústavné orgány a mechanizmy, ktoré determinujú zvrchovaný demokratický a právny štát. Nebolo by reálne a presvedčivé tvrdenie o štáte ako demokratickom a právnom, ak by okrem zákonodarnej a výkonnej moci neexistoval ďalší podstatný a charakteristický znak moci občanov v podmienkach parlamentnej demokracie - súdna moc. V našich podmienkach je reprezentovaná Ústavným súdom a všeobecným súdnictvom, ktorého najvyšším súdnym orgánom je Najvyšší súd Slovenskej republiky.

    Najvyšší súd Slovenskej republiky sa svojou rozhodovacou činnosťou, ale aj inými aktivitami, najmä zovšeobecňovacou prostredníctvom stanovísk a judikátov dôstojne zaradil do systému najvyšších orgánov štátnej moci Slovenskej republiky. Principiálne prispieva k ochrane, uplatňovaniu a formovaniu zákonnosti, k rozvoju občianskeho a právneho vedomia a zúčastňuje sa na vytváraní morálnej a právnej zodpovednosti všetkých občanov za svoje konania. Postavenie a činnosť Najvyššieho súdu, ale aj krajských a okresných súdov vrátane súdov vojenských charakterizujú osobitné ústavné princípy, najmä sudcovská nezávislosť. Tá súvisí s nestrannosťou, ale aj so sudcovskou zodpovednosťou. Nezávislosť totiž nie je výsada, ale princíp, ktorý má garantovať občanovi nestrannú objektívnu a spravodlivú ochranu jeho práv. Nezávislé súdnictvo je teda neodňateľným právom občana.

    Uvedomujúc si tieto skutočnosti a mieru zodpovednosti sudcov Slovenskej republiky za naplnenie týchto princípov pred občanmi Slovenskej republiky cítime povinnosť reagovať na návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona skupiny poslancov Národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, najmä k tým jej navrhovaným ustanoveniam, ktoré sa týkajú siedmej hlavy druhého oddielu ústavy o súdoch a sudcoch.

    Pri vypracúvaní pripomienok a návrhov sa vychádzalo nielen z poznatkov sudcov, ale v maximálnej miere aj z medzinárodných dokumentov najmä z materiálov Rady Európy. Pravidelná správa Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie za rok 1999 sa zaoberá aj spôsobilosťou Slovenska v oblasti súdnictva a okrem iného v posudku o Slovensku komisia vyjadrila v dôsledku pravidiel na vymenovanie a odvolávanie sudcov štvorročného obdobia a nadmerných právomocí ministerstva spravodlivosti vážne obavy o nezávislosť súdnictva.

    Ústava je tým fundamentom, ktorý poskytuje i východiská aj pre zákony, ktoré sa nás sudcov výsostne dotknú. Preto ten záujem o novelu ústavy, preto tá snaha prispieť k takej úprave príslušných článkov ústavy, ktorá by zabezpečovala aj pre budúcnosť takú pozíciu súdnej moci, aká im v demokratickom a právnom štáte nepochybne patrí. Je to naša aj stavovská povinnosť nielen vo vzťahu sebe samým, ale aj vo vzťahu krajským, okresným a vojenským súdom.

    V návrhu skupiny Národnej rady na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústava, preto aj v mene Najvyššieho súdu, aj prevažnej časti sudcov Slovenskej republiky uplatňujeme tieto pripomienky.

    K bodu 7 článku 26 ods. 5. Na rozdiel od skoršieho pracovného návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky v článku 2 sa pôvodne navrhovaná zmena zavádzajúca pojem orgány verejnej moci už neuvádza. Objavuje sa v tomto článku namiesto pojmov štátne orgány a orgány územnej samosprávy. Ak len tieto orgány sa majú rozumieť pod označením orgány verejnej moci, treba to uviesť expressis verbis, aby nemohlo neskôr dôjsť k rozširovaniu tohto pojmu výkladom. Je to aktuálne tým viac, že pojem orgány verejnej moci je uvedený napríklad v článku 109 ods. 2, 129 ods. 7 návrhu novely ústavy.

    K bodu 45 článok 102 písm. j). Chápeme opodstatnenosť a vhodnosť návrhu na novú úpravu práva prezidenta republiky udeľovať amnestiu, respektíve abolíciu. Abolícia však významne odbremenila orgány predsúdneho konania, v dôsledku čoho sa kvalitnejšie a intenzívnejšie mohli venovať vážnym prípadom. Odporúčame preto zvážiť generálne vylúčenie možnosti abolície, lebo za praktickejší a spoločensky osožnejší považujeme model, ktorý pripustí abolíciu len pri takzvaných bagateľných trestných činoch, napríklad pri nedbanlivostných, aj v prípade úmyselných trestných činov len vtedy, ak horná hranica trestu odňatia slobody nepresiahne jeden rok. Vždy však len vtedy, ak ide o predtým neodsúdeného obvineného, respektíve ak sa na neho hľadí, ako by nebol odsúdený. V naznačených prípadoch totiž vedie trestné stíhanie spravidla len k nízkym podmienečne odloženým trestom a náklady na dokončenie konania nie sú vyvážené jeho výsledkom.

    Pokiaľ ide o bod 60 článok 127, ide o iný nový návrh znenia článku 127, než obsahoval skorší návrh. Z pohľadu súdov je návrh viac vyhovujúci, i keď nastoľuje otázky, ktoré bude treba vysvetliť. Čo sa týka odseku 1, možno so znením súhlasiť. V odseku 2 však treba výraz "zrušiť" nahradiť napríklad formuláciou "môže zrušiť", alebo ak to povaha veci umožňuje, zrušiť preto, lebo napríklad v trestnej veci aj inej môže Ústavný súd konštatovať porušenie práva občana prieťahom v konaní, ale v takomto prípade, ak je napríklad vec skončená, nezruší predsa rozhodnutie, lebo by ešte viacej predĺžil súdne konanie.

    Najmä konštrukciu odseku 2 článku 127 treba voliť takú, aby sa vylúčilo postavenie Ústavného súdu Slovenskej republiky ako súdu štvrtej inštancie všeobecného súdnictva. Takéto postavenie mu poskytuje práve právo zrušiť a zároveň vrátiť vec na ďalšie konanie. Bola by vyhovujúcejšia konštrukcia, podľa ktorej by nález Ústavného súdu v relevantných prípadoch bol dôvodom na obnovu konania. Podotýkame, že v podmienkach Slovenskej republiky potom ale bude musieť mať Ústavný súd podstatne viac sudcov, ak budú chcieť a musieť rozhodovať v primeranej lehote. Inak by sami porušovali článok 48 ods. 2 platnej Ústavy Slovenskej republiky.

    Veľmi sa však prihovárame za dotvorenie návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky o ustanovenie, ktoré sa objavilo v návrhu pána poslanca Fica, s ktorým okrem iného Najvyšší súd realizoval osobitné rokovanie a ktoré odporúčal aj predseda Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu profesor Wildhaber. Totiž aby Ústavný súd pri konštatovaní porušenia práva sám rozhodol o finančnej náhrade. Tým by sa napríklad najčastejšie podávané sťažnosti na prieťahy v konaní vyriešili vnútroštátnou úpravou. Tu treba povedať, že vieme, aký je rozsah sťažností našich občanov, hlavne a v prevažnej väčšine na prieťahy v konaní v Štrasburgu. Keby sa tento inštitút zakomponoval do ústavy, priniesol by viaceré pozitíva. Jednak by zvýšil autoritu Ústavného súdu, vyriešili by sme veci na vnútroštátnej úrovni, čiže neprejavovali by sa sťažnosti negatívnym spôsobom v Štrasburgu, pokiaľ ide o kredibilitu Slovenskej republiky, a tiež aj z hľadiska škôd by išlo určite o menšie náklady. A ďalej si myslím, že by to mohlo prispieť aj k lepšej identifikácii prieťahov v konaní, pokiaľ ide o jednotlivé subjekty, ktoré prieťahy spôsobili.

    Odporúčame do Ústavy Slovenskej republiky zapracovať v tejto súvislosti odsek, ktorý by znel: Ústavný súd Slovenskej republiky môže pri rozhodovaní o sťažnosti priznať tomu, koho základné práva a slobody boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

    Článok 141 odsek 2. Ide o zásadný problém, ktorým je samostatná rozpočtová kapitola pre súdnictvo, ktorú podľa súčasnej úpravy spravuje výkonná moc. V návrhu by bolo preto žiaduce vyjadriť, že súdnictvo sa vykonáva a ekonomicky zabezpečuje oddelene od výkonnej moci, teda návrh štátneho rozpočtu vrátane rozpočtovej kapitoly pre súdnictvo schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky a pridelené rozpočtové prostriedky nemôže spravovať výkonná moc. Odporúčame do platného textu Ústavy Slovenskej republiky vsunúť za slovo "výkonná" slová "a ekonomicky zabezpečuje".

    V tejto súvislosti si dovolím pripomenúť pondelkové stretnutie, respektíve konferenciu o inštitúte ombudsmana, na ktorej sa zúčastnili významní ústavnoprávni experti, podľa ktorých by úrad ombudsmana, pokiaľ by malo byť jeho rozhodovanie nezávislé od iných štátnych orgánov, by mal mať, konštatovalo sa, že musí mať samostatnú rozpočtovú kapitolu. Pritom úrad ombudsmana by mal mať podľa doterajších poznatkov iba kontrolnú a návrhovú dispozíciu v ochrane ľudských práv a slobôd zrejme bez rozhodovacej právomoci, ktorá zostáva aj musí zostať v právomoci všeobecných súdov, ktoré pritom ale neustále o svoju nezávislosť bojujú, aj ekonomickú. A preto je zarážajúce, že ani novela ústavy sa nezaoberá tým a neráta s tým, aby boli súdy nezávislé od iných štátnych orgánov, pokiaľ ide o financovanie a personálne veci. Účinnosť tohto článku by mohla nastať dňom 1. januára 2001, lebo týmto dňom sa legislatívne už prijatou novelou zákona o rozpočtových pravidlách predpokladá pre Najvyšší súd samostatná rozpočtová kapitola.

    Bod 78 článok 141a. V organizácii správy súdnictva je nutné zmeniť doterajší neudržateľný stav, keď štátnu správu súdov vykonávajú ministerstvá a predsedovia a podpredsedovia súdov vymenovaní ministrom spravodlivosti. Špecifiká výkonu súdnictva vyžadujú špecifickú úpravu správy súdnictva, ktorá by v súlade s dokumentmi Rady Európy viedla k vytvoreniu takého systému správy súdnictva, v ktorom sudcovia sami budú mať vplyv a zároveň zodpovednosť za správu súdnej moci a budú tak prispievať k jeho riadnemu fungovaniu. Zároveň tento systém bude poskytovať nespochybiteľné záruky pre nezávislý výkon súdnictva. Ja som veľmi prekvapený, že často v tejto súvislosti sa na adresu sudcov vznášajú také argumenty, že nebudú schopní seba samých spravovať alebo sa im nedôveruje. Tak sudcom sa dôveruje, pokiaľ majú vynášať rozsudky aj s trestom doživotia a pokiaľ majú rozhodovať aj o miliardách v jednotlivých sporoch či už v civilnom konaní alebo v správnom súdnictve, ale nedôveruje sa im, pokiaľ by mali spravovať svoje veci sami. Podobne je tomu tak vo všetkých demokratických európskych krajinách, a to aj v krajinách postkomunistických, napríklad Rusko, Poľsko, Slovinsko, Maďarsko, Estónsko. Podobný proces prebieha aj v Českej republike.

    Sudcovia si uvedomujú potrebu zmeny a sú pripravení niesť svoj diel zodpovednosti nielen za vlastnú rozhodovaciu činnosť, ale aj za usporiadanie a chod súdneho systému. Preto orgán na zaistenie správy súdnej moci - Súdna rada Slovenskej republiky by mala prevziať úlohu ministerstva a ministra pri predkladaní návrhov na vymenovanie sudcov pri vymenovaní a odvolávaní súdnych funkcionárov, pri prijímaní a výchove justičných čakateľov a sudcov, v oblasti súdneho dohľadu nad plynulosťou konania, dodržiavania zásad sudcovskej etiky, dôstojnosti súdneho pojednávania a z toho odôvodnenú pôsobnosť disciplinárnu, ako aj správu súdnictva v oblasti personálneho, materiálneho a finančného zaistenia chodu súdov a tiež legislatívnu iniciatívu aspoň ohľadne justičných kódexov či zákonov, ktoré sa dotýkajú postavenia pôsobnosti súdov, sudcov a súdnych úradníkov. Preto navrhujeme, aby súdna rada bola zložená z predsedu Najvyššieho súdu ako predsedu súdnej rady, 10 sudcov, za každý krajský súd jeden, za vojenský súd jeden a za Najvyšší súd po jednom.

    Ďalej z významných osobností volených Národnou radou, v žiadnom prípade nie vládou Slovenskej republiky, ktorá je politickým orgánom, a to v počte šesť osôb. Nevylučujeme možnosť priznať ministrovi spravodlivosti právo zúčastňovať sa na rokovaní súdnej rady s poradným hlasom. Návrh na zloženie súdnej rady v počte 18 členov, z toho deväť sudcov vrátane predsedu Najvyššieho súdu ako predsedu súdnej rady a deväť zástupcov nesudcovského stavu, z toho traja za prezidenta, traja za Národnú radu a traja za vládu dokumentuje nehasnúcu snahu znefunkčniť súdnictvo už aj len vytvorením možnosti nerozhodného hlasovania deväť proti deviatim. Naďalej sa neuvedomuje, že ide o orgán sudcovskej samosprávy. Najmä predstaviteľmi exekutívy sa vyslovujú pseudoargumenty o zablokovaní očistného mechanizmu v justícii, o čom majú svedčiť prípady z minulého roka, mierne disciplinárne tresty, neochota iniciovať kárne konanie, spoločenská záruka za trestne stíhaného sudcu.

    Tieto názory jednoznačne svedčia o tom, že ich autori vôbec nepoznajú sudcovský zbor a dokumentujú trvalú snahu výkonnej moci ovplyvňovať súdnictvo v konaní a rozhodovaní, lebo nevyhovenie návrhu, ktorý podal predstaviteľ exekutívy, ešte neznamená nespravodlivé rozhodnutie ani uloženie iného trestu, než bol navrhnutý, neznamená, že rozhodnutie nie je správne. Dokumentuje len nespokojnosť jednej zo strán. Upierať zákonné právo jednej skupine občanov ponúknuť spoločenskú záruku a dokonca z toho vyvodzovať naznačené závery je nami posudzované ako diskriminácia. Tým viac, že o prijatí či neprijatí návrhu rozhodne nezávislý súd podľa zákona. Obavy o solidárnom hlasovaní sudcov v súdnej rade pri ich väčšinovom zastúpení sa môžu korigovať vykonávacím zákonom. Napríklad tak, že na schválenie rozhodnutia v určitých prípadoch sa bude vyžadovať kvalifikovaná väčšina alebo že za schválenie rozhodnutia musí hlasovať istý počet zástupcov nesudcov a podobne a navrhnúť mechanizmus na výmenu členov Rady sudcov Slovenskej republiky v prípade jej nefunkčnosti, respektíve v prípade nespokojnosti s jej prácou.

    Navrhovaný počet zástupcov za Národnú radu traja, traja členovia za vládu a traja za prezidenta nie je v súlade s európskou tendenciou obmedzovať vplyv výkonnej moci na súdnu moc. Vyplýva to napríklad, pokiaľ ide o autonómiu súdnej správy, aj z rokovania ministrov spravodlivosti pri okrúhlom stole vo Varšave, kde sa prítomní ministri zaviazali, že budú podporovať všetky opatrenia vedúce k zásade trojdelenia moci, čím sa zabezpečí nezávislá správa súdnictva, predovšetkým čo sa týka inštitucionálnych záruk nezávislosti súdnej moci.

    Okrem toho navrhovaný počet súdnej rady 18 so zreteľom na ods. 4 článku 141a môže ľahko viesť k znefunkčneniu tohto orgánu napríklad už len v dôsledku neprítomnosti zástupcov prezidenta, Národnej rady a vlády Slovenskej republiky. V príkrom rozpore s naznačenými tendenciami je aj písm. f) ods. 3 článku 141a, podľa ktorého sa má súdna rada vyjadrovať k návrhu rozpočtu Najvyššieho súdu pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu. Ide o evidentnú snahu eliminovať postavenie Najvyššieho súdu ako najvyššieho orgánu súdnej moci. Okrem toho, že nie je jasné, akú záväznosť by to vyjadrenie malo, celkom zjavne potom ale chýba vo vzťahu k súdom nižšieho stupňa.

    Do právomoci súdnej rady navrhujeme zveriť predkladanie návrhu rozpočtu vláde pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu. Na konkrétnych rokovaniach za ministerstvo financií by sa zúčastnili správcovia jednotlivých kapitol, za Najvyšší súd štatutárny zástupca Najvyššieho súdu a za ostatné súdy, pokiaľ nebude vytvorená jedna spoločná kapitola pre celú justíciu, ministerstvo spravodlivosti.

    Odporúčame v ústave inštitucionalizovať aj súdnu radu nižších súdov ako orgány správy týchto súdov. Pôsobnosť Súdnej rady Slovenskej republiky v ods. 3 článku 141a treba doplniť o právomoci spočívajúce v dohľade nad plynulosťou konania a dodržiavania zásad sudcovskej etiky a dôstojnosti súdneho pojednávania. V zákonodarnej iniciatíve viažucej sa k justičným kódexom a zákonom, ktoré sa dotýkajú postavenia a pôsobnosti sudcov a súdnych úradníkov v zahraničí, sú také skúsenosti, že aj súdna moc má právo zákonodarnej iniciatívy, a pokiaľ chceme hovoriť o rovnocennosti jednotlivých mocí, tak z troch mocí len súdna moc nemá právo zákonodarnej iniciatívy. Ďalej v oprávnení vydávať súhlas na trestné stíhanie sudcov a na ich vzatie do väzby. Ďalej o vymenovaní a odvolávaní predsedov a podpredsedov krajských a okresných súdov, vojenských súdov po dohode s ministrom obrany na základe výberového konania.

    Návrh ustanovenia článku 141a ods. 3 prehľad a odporúčania Rady Európy konkrétne aj odporúčanie 1196/1999 a dokument 84/1996, v ktorom v bode 4 voľba predsedu a podpredsedov súdov pod bodom 88 a 89 sa uvádza: Ďalším problémom v kontexte nezávislosti súdnictva je, že minister spravodlivosti vymenúva, nahrádza a odvoláva predsedov a podpredsedov okresných a krajských súdov. Pod bodom 89 zdieľame obavu vyjadrenú Slovenskou asociáciou sudcov, ale aj expertmi Európskej komisie, že takáto právomoc ministra spravodlivosti je v rozpore s nezávislosťou sudcov, a to hlavne v tom, že sudcom prideľujú prípady predsedovia súdov. Rada Európy už pri svojom vzniku zdôraznila, že zásada vlády zákona, podpora a ochrana ľudských práv a základných slobôd, zákonné hodnoty Rady Európy existujú len tam, kde je silná nezávislá súdna moc. Táto základná zásada vyplýva z delenia moci. Musí existovať nezávislosť súdnej moci nielen voči zúčastneným stranám, čím sa má zabezpečiť nestrannosť súdov, ale aj voči výkonnej a zákonodarnej moci, ako aj nezávislosť od politických, ekonomických a sociálnych nátlakových skupín.

    Tieto základné zásady návrh novely Ústavy Slovenskej republiky v článku 141a ods. 3 písm. g) ignoruje tým, že ponecháva ministrovi spravodlivosti, t. j. členovi vlády, ktorá je výkonnou mocou, vymenúvať týchto funkcionárov všeobecného súdnictva, ktorí denne priamo vplývajú na chod súdnictva. Čiže aj za tejto situácie si výkonná moc prostredníctvom ministra spravodlivosti, ktorý bude takmer vždy politik a v našich skúsenostiach zatiaľ je vždy politik, zachováva si nežiaduci negatívny a politický vplyv na súdnu moc.

    Právomoc na základe výberového konania vymenúvať predsedov a podpredsedov krajských a okresných súdov má patriť Súdnej rade Slovenskej republiky, eventuálne predsedovi súdnej rady iba na základe predloženého návrhu súdnej rady po predchádzajúcom výberovom konaní. Vzhľadom na uvedené odporúčame zmeniť návrh dikcie článku 141a ods. 3 tak, aby vyjadroval, že súdna rada v záujme posilnenia nezávislosti súdov a sudcov vymenúva predsedov a podpredsedov okresných a krajských súdov, eventuálne na základe výberového konania predkladá predsedovi Súdnej rady Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie predsedov a podpredsedov okresných a krajských súdov a navrhuje predsedovi súdnej rady odvolanie predsedov a podpredsedov okresných a krajských súdov.

    Je neprijateľné vypustenie kompetencií súdnej rady vymenúvať a odvolávať predsedov a podpredsedov krajských a okresných súdov a vojenských súdov. V predloženom návrhu, najmä v tomto prípade sa flagrantne, i keď kamuflovane prejavila tendencia ovládnutia súdnej moci vládnou mocou. Aj nový zákon o sudcoch predkladaný ministrom spravodlivosti bez jeho prerokovania sudcovským stavom, samozrejme, posledná verzia, ktorá nebola daná ani na pripomienkovanie Najvyššiemu súdu, predpokladá, že práve tento člen vlády bude oprávnený vymenúvať a odvolávať predsedov a podpredsedov okresných a krajských súdov. Predsedovia krajských súdov sú však zo zákona členmi rady sudcov. Vymenovaním do týchto funkcií si teda člen vlády vytvorí najlepšie podmienky na to, aby ovplyvnil hlasovanie nielen týchto osôb, ale ich prostredníctvom aj hlasovanie ďalších sudcov členov Rady sudcov Slovenskej republiky z príslušného kraja, ktorí sú v otázkach správy súdov a aj kariérneho postupu v postavení ich podriadených pracovníkov. A ak má mať súdna rada také postavenie, zloženie a kompetencie, aké je uvedené v tomto návrhu novely, potom je nepochybné, že celé súdnictvo vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bude de facto riadené členom vlády. A toto znamená nie posilnenie nezávislosti súdnej moci, ale pravý opak.

    Súdnej rade Slovenskej republiky teda má právo patriť vymenúvať a odvolávať predsedov a podpredsedov krajských a okresných súdov. Potom nemôže nastať ani situácia, že niektorý súd bude nejaký čas bez predsedu.

    Odporúčame, aby článok 141a bol formulovaný takto:

    Názov - Súdna rada Slovenskej republiky.

    (1) Súdna rada má 17 členov, jej predsedom je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, 10 členov a ich náhradníkov volia do funkcie zo svojho stredu priamou voľbou sudcovia Slovenskej republiky, 6 členov a ich náhradníkov volí do funkcie Národná rada Slovenskej republiky. Funkčné obdobie členov súdnej rady je 5-ročné v najviac dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.

    (2) Členom súdnej rady môže byť Národnou radou Slovenskej republiky zvolená významná osobnosť, ktorá zároveň spĺňa podmienky voliteľnosti do Národnej rady. Členstvo člena súdnej rady voleného Národnou radou je nezlučiteľné s funkciou poslanca, člena vlády alebo sudcu. Členom súdnej rady z radov sudcov môže byť zvolený sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu po dobu najmenej 10 rokov a je disciplinárne bezúhonný.

    (3) Do pôsobnosti súdnej rady patrí najmä navrhovať prezidentovi republiky kandidátov na vymenovanie do funkcie sudcu a navrhovať ich odvolanie. Po ďalšie navrhovať prezidentovi republiky kandidátov na vymenovanie do funkcie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu. Vymenúvať a odvolávať predsedov a podpredsedov ostatných súdov. Voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a ich predsedov. Po ďalšie, zákonodarná iniciatíva vo veciach, ktoré sa dotýkajú postavenia a pôsobnosti súdov, sudcov a súdnych úradníkov. Táto zákonodarná iniciatíva je veľmi dôležitá napríklad z pohľadu prijatia sudcovského kódexu, ktorý je základným pilierom súdnej reformy. Sudcovský kódex je sľubovaný, pokiaľ ide o jeho prijatie už minimálne od roku 1995. Je rok 2000 a v tomto smere zatiaľ prebiehali rozporové konania medzi ministerstvom financií a ministerstvom spravodlivosti. Je síce teraz v parlamente, ale napríklad jeho podstatná časť sa navrhuje s účinnosťou až od 1. 1. roku 2003. Pokiaľ by sudcovia rovnocenne s ostatnými mocami mali zákonodarnú iniciatívu, tak by sami spustili do legislatívneho procesu napríklad takýto zákon.

    Po ďalšie, dať do kompetencie zabezpečovanie chodu súdov z hľadiska personálneho, materiálneho a finančného. Predkladať vláde Slovenskej republiky návrh rozpočtu súdov Slovenskej republiky na zostavenie štátneho rozpočtu. A po posledné vydávať súhlas na trestné stíhanie sudcov na ich vzatie do väzby.

    Bod 79 článok 142 ods. 1 - nad rámec návrhu skupiny poslancov Národnej rady odporúčame doplniť článok 142 ods. 1 tak, že sa za slová "verejnej moci" vložia slová "a konajú vo veciach nečinnosti orgánov verejnej správy". V sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb veľmi často rezonuje sťažnosť na nečinnosť orgánov verejnej moci, napríklad územné, stavebné konanie, konanie na úseku ochrany životného prostredia, daňové, colné konania. Správnym poriadkom stanovené lehoty v ustanovení § 49 sú lehoty poriadkové. Napriek tomu, že zákon stanovuje pre správny orgán povinnosť, a to v jednoduchých veciach rozhodnúť bezodkladne a v ostatných veciach do 30 dní od začatia konania a vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní, zákon počíta s možnosťou predĺženia tejto lehoty na rozhodnutie. Je zrejmé, že v konečnom dôsledku je pánom správneho konania orgán verejnej moci a správy a na jeho činnosti či nečinnosti záleží, či fyzická alebo právnická osoba sa domôže včasnej ochrany svojich práv a oprávnených záujmov.

    Za súčasného právneho stavu sa fyzická alebo právnická osoba môže na nečinnosť orgánu verejnej moci a správy sťažovať v intenciách zákona číslo 152/1998 Z. z. o sťažnostiach u vedúceho orgánu verejnej správy, ktorý vo veci koná. Napriek pozitívnemu hodnoteniu inštitútu sťažností treba uviesť, že ak ani na základe sťažnosti nedôjde k odstráneniu nečinnosti orgánu verejnej moci a správy, fyzická alebo právnická osoba nemá ďalšie právne možnosti účinným spôsobom, myslím vnútroštátne, sa domáhať ochrany na nezávislom orgáne pred nečinnosťou orgánu verejnej moci a správy, a tak sa nám potom sprítomňujú sťažnosti v Štrasburgu.

    Zo skúseností v zahraničí, napríklad Nemecko, Rakúsko, Poľsko, vyplýva, že veľmi účinným inštitútom, a to aj z hľadiska preventívneho pôsobenia na orgány verejnej moci a správy je inštitút konania proti nečinnosti orgánov verejnej moci a správy, ktorý patrí do pôsobnosti správneho súdnictva. Preto odporúčame tento inštitút zakotviť do Ústavy Slovenskej republiky s tým, že podrobnosti ohľadom konania by stanovil Občiansky súdny poriadok, prípadne Správny poriadok. Zavedenie tohto inštitútu by teda vyžadovalo novelizáciu a doplnenie spomínaných zákonov.

    Bod 82 článok 143 ods. 3 by mal znieť: "Riadenie a správu súdov zabezpečujú súdne rady, ktoré dbajú o nezávislosť súdov a sudcov a dohliadajú na riadny chod súdnictva." Odporúčame zapracovať nový odsek 4 tohto znenia: "Podrobnejšiu úpravu o súdnych radách, ich pôsobnosť, organizáciu a konanie pred nimi spravidla pre voľbu ich členov a náhradníkov ustanoví zákon."

    Bod 83 článok 144. Uvedený článok treba doplniť o odseky nasledovného znenia: "Sudcovia majú rovnakú imunitu ako poslanci Národnej rady." Ďalej plat sudcu je určený zákonom a jeho zníženie je možné len z disciplinárnych dôvodov. Tu treba uviesť jednoznačne, že dvakrát pristúpila výkonná a zákonodarná moc k tomu, že znižovala platy sudcov - v roku 1995 a 1999. Preto tento inštitút, i keď je to atypický ústavný inštitút, ale sú ústavné systémy, ktoré poznajú tento inštitút.

    Bod 84 článok 145 ods. 2. Nie je vhodné zapracovať do ústavy presný vek 30 rokov. Táto skutočnosť by mohla brániť pružne reagovať na situáciu v prípade potreby zvýšenia alebo zníženia vekovej hranice. Odporúča sa dikcia - dosiahol zákonom predpísaný vek. Vek 30 rokov treba uviesť v zákone o sudcoch.

    Článok 145 ods. 3. Tretia veta tohto odseku je nesystémovo zakomponovaná a pôsobí ako tendenčná. Nieže nemá obdobu pri iných porovnateľných funkcionároch, napríklad predseda a podpredseda Ústavného súdu či predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu, ale je aj nadbytočná, keďže právo odvolať predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu je zakotvené v článku 142 ods. 1 písm. s) návrhu novely ústavy. A že sa tak môže stať len z dôvodov ustanovených zákonom, je hádam samozrejmé. V podrobnostiach to má upraviť nový zákon o sudcoch. Okrem toho predseda a podpredseda Najvyššieho súdu sú predovšetkým sudcami Najvyššieho súdu, odvolanie ich z funkcie sudcu, čo je v zákone upravené, znamená i koniec aj ich funkčného obdobia. Ústava preto a práve preto zakotvila 5-ročné obdobie trvania ich funkcie, aby len z funkcie počas tohto obdobia nemohli byť napríklad z politických dôvodov odvolaní. Návrh novely ústavy preto evidentne uvedenou vetou politizuje nezávislé súdnictvo, s tým nemožno súhlasiť.

    Bod 87 článok 147 ods. 2. Odporúčame úvodnú vetu tohto ustanovenia formulovať nasledovne: "Prezident Slovenskej republiky na návrh súdnej rady môže z výkonu funkcie odvolať sudcu." Akceptovaním uvedeného znenia sa vyjadrí to, čo je zakotvené v bode 84 článok 145 ods. 1, t. j. vyjadrí sa doživotný charakter funkcie sudcu, z výkonu ktorého ho možno z uvedených dôvodov odvolať.

    Bod 91 článok 154b ods. 3. Navrhované znenie prvej vety ods. 3 článku 154b novely ústavy je negovanie ústavnej teórie o trojdelení štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu, a teda je v príkrom rozpore s článkom 1 ods. 1 platnej ústavy. Predmetná veta o právnom štáte nemôže byť priechodná, keďže ruší ústavnú dobu, na ktorú boli predseda a podpredseda Najvyššieho súdu zvolení Národnou radou. Má teda retroaktívny účinok. Pritom napríklad podľa profesora Prusáka absolútny ústavný základ retroaktivity vylučuje spätnú pôsobnosť vo všetkých odvetviach verejného a súkromného práva, pričom každý zákon, ktorý zakladá právne následky pre obdobie pred vznikom svojej platnosti a účinnosti, je retroaktívnym. Platná Ústava Slovenskej republiky v článku 145 ods. 2 zakotvuje nielen oprávnenie Národnej rady voliť predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu, ale i povinnosť Národnej rady zvoliť ich do týchto funkcií na obdobie piatich rokov. Je to teda ústavná, presne určená, a preto nezmeniteľná doba. Vyplýva to aj z komentára ústavy, kde sa uvádza ani ústava, že ani zákon o súdoch a sudcoch nepočíta s možnosťou odvolania predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu pred uplynutím ich funkčného obdobia. Aj z toho je evidentné, že ak Národná rada zvolí sudcu Najvyššieho súdu za predsedu alebo podpredsedu tohto súdu, platí táto voľba na obdobie päť rokov.

    Účelová zmena ústavy tak, aby sa skrátilo toto obdobie, by v demokratickom a právnom štáte nemala mať ani len nádej na úspech. Vzhľadom na uvedené odporúčame z návrhu novely ústavy toto ustanovenie vypustiť, lebo uplynutím 5-ročného obdobia ex lege nastúpi režim vymenovania predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu, alebo návrh úpravy tak, že aj u predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu bude zachovaná zásada vyjadrená napríklad aj v ods. 1, 2 tohto článku, že pokiaľ títo funkcionári boli zvolení do funkcie pred účinnosťou predmetného ústavného zákona, vymenovanie sudcov do týchto funkcií prezidentom Slovenskej republiky sa vykoná až po uplynutí volebného obdobia stanoveného teraz platnou Ústavou Slovenskej republiky predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho súdu. Tu sa často operuje tým, že predseda a podpredseda Najvyššieho súdu má dostať novú legitimitu. Keby sa táto argumentácia prijala, tak potom novú legitimitu musia dostať takisto aj všetci sudcovia Slovenskej republiky prevolením, takisto predsedovia senátov a predsedovia kolégií.

    V tejto súvislosti nie je priliehavá ani argumentácia, že aj poslanci Národnej rady sú volení na štyri roky a vyvodzovanie z toho, že potom by nemohli byť ani predčasné voľby do parlamentu. Tento názor zrejme vedome prehliada, že o skrátení vlastného volebného obdobia rozhodujú poslanci sami a že predseda Národnej rady ostáva vo funkcii aj po uplynutí volebného obdobia, kým si nový parlament nezvolí nového predsedu (článok 89 ods. 2 písm. f) ods. 3 ústavy), pričom toto ustanovenie platí aj pre podpredsedu Národnej rady. V naznačenom prípade teda nejde o odvolanie z funkcie poslanca. Pokiaľ by bol predseda, respektíve podpredseda Najvyššieho súdu odvolaný z funkcie, nikto by nepochyboval o tom, že by už nebol ani predsedom, podpredsedom Najvyššieho súdu.

    Návrh novely ústavy však zakotvuje možnosť odvolania predsedu a podpredsedu súdu z funkcie, do ktorej bol zvolený ako sudca na ústavnú dobu päť rokov. Túto dobu mu nemožno skrátiť už z uvedených dôvodov a navrhovaný postup vytvorí analógiu s protiústavným pozbavením mandátu poslanca, ktorý bol zvolený na štyri roky počas uplynutia tejto doby. Druhá veta tohto ustanovenia v skoršom návrhu novely nebola problémová a treba ju opäť zapracovať do návrhu, lebo predsedovia a podpredsedovia krajských a okresných súdov sú a boli ustanovení do funkcie bez časového obmedzenia. Len poznamenávame, že obdobná situácia bola aj u predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu v roku 1992, keď sa prijímala súčasná ústava, kde teda dovtedy bol predseda a podpredseda bez časového obdobia. Preto sa naznačená problematika v ústave musela upraviť - článok 154 ods. 3.

    Po zohľadnení týchto a ďalších pripomienok by bolo veľmi vhodné predložiť návrh novely ústavy na expertné posúdenie Európskej komisii pre demokraciu prostredníctvom práva zriadenej pri Rade Európy, takzvanej Benátskej komisii, kde teda Slovenská republika tým, že je členom Rady Európy platí aj členské príspevky, tak si myslím, že využitie takého fundovaného mozgového potenciálu ústavných expertov, ktorí tam sú bez akýchkoľvek politických nánosov, je v tomto prípade nutné.

    Na záver chcem povedať, že Najvyšší súd sa snažil o spoločné rokovanie s predkladateľmi tohto návrhu novely ústavy, kde sme aj písomne pozvali na rokovanie štyroch predkladateľov. Zatiaľ nemáme pozitívnu odpoveď. Robili sme tak v snahe ich predchádzajúcich vyhlásení, že aj o predloženom návrhu novely ústavy možno diskutovať a možno o týchto návrhoch ešte rokovať a upravovať. Pritom treba v tejto súvislosti tiež pripomenúť aj vyjadrenie pána Landaburiho, generálneho riaditeľa direktoriátu Európskej komisie pre rozširovanie Európskej únie, ktorý v súvislosti s novelou ústavy v časti o súdnej moci povedal, že táto je zrelá na diskusiu. Aby to nevyznelo, že tieto pripomienky sú iba pripomienky Najvyššieho súdu, musím konštatovať, že tieto pripomienky boli predmetom rokovania Sudcovskej rady Najvyššieho súdu, ktorá jednomyseľne odsúhlasila obsah týchto pripomienok a týchto našich výhrad, ktoré v novele ústavy máme. V prevažnej väčšine tieto výhrady konštatovala aj veľká celoslovenská sudcovská rada. Vzhľadom na svoje cesty, ktoré som realizoval po súdoch Slovenskej republiky, kde som navštívil minimálne tri štvrtiny súdov, musím povedať, že s týmito pripomienkami a výhradami sa stotožňuje takmer celý sudcovský zbor.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána predsedu Najvyššieho súdu sa hlási pán poslanec Orosz.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Chcel by som reagovať na vystúpenie pána predsedu Najvyššieho súdu predovšetkým poznámkou, že legislatívny proces je tu na to, aby všetky konštruktívne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré zaznejú v legislatívnom procese, boli zapracované do textu ústavy. To platí aj o námetoch, ktoré zazneli vo vystúpení predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. My budeme o nich hovoriť. V každom prípade ale chcem pripomenúť predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že s teóriou trojdelenia štátnej moci súvisí aj princíp vzájomných bŕzd a protiváh, ktorý sa žiada rozumným spôsobom premietnuť aj do textu Ústavy Slovenskej republiky, a to v tej časti, ktorá sa týka kreovania správy a riadenia súdnej moci prirodzene tak, aby tým nebola ohrozená rozhodovacia nezávislosť sudcov.

    Naším cieľom bolo premietnuť do zloženia a uznášania súdnej rady moderný princíp spolurozhodovania, kde musí pri rozhodovaní dôjsť ku konsenzu zástupcov jednotlivých zložiek moci. Toto je moderná tendencia, celoeurópska tendencia, ktorá sa razí momentálne v Európe, a nie tá, o ktorej hovoril pán predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Napriek tomu sme pripravení o všetkých týchto otázkach ďalej diskutovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ešte odporúčam, aby pred obedňajšou prestávkou vystúpil predseda Najvyššieho kontrolného úradu pán predseda Stahl.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    s poznaním náročnosti prerokúvanej problematiky zmeny a doplnenia Ústavy Slovenskej republiky využívam možnosť predstúpiť pred vás so svojím príspevkom na podporu navrhovaných úprav so zameraním sa na články 60, 61 a 63 týkajúce sa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

    Zdôrazňujem, že z navrhovaných úprav Ústavy Slovenskej republiky vyplývajúce rozšírenie pôsobnosti a kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu nepotrebuje tento úrad. Je to potreba spoločnosti daná jej vývojom od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Je to potreba Národnej rady Slovenskej republiky a občanov tohto štátu. Veď práve tento úrad je tým, kto zabezpečuje spätnú väzbu pre vás poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pri napĺňaní vašich rozhodnutí. Z tohto úradu plynú k vám objektívne informácie a správy, ako sa realizujú vami prijaté právne akty. Niektorí z vás sa už stretli aj osobne s tým, čo by bolo potrebné preveriť, ale čo náš úrad pre nedostatok kompetencií nemohol skontrolovať. Veľakrát nám všetkým ostávalo potom už len bezmocne sledovať, ako sa stráca majetok štátu bez toho, aby sme mohli poukázať na príčiny a zodpovednosť za nehospodárnosť a pre štát negatívnu ekonomickú činnosť.

    Tak ako sa i v dôvodovej správe uvádza, máme dosť poznatkov o tom, ako sa predmetná problematika vyriešila napríklad v susedných štátoch, respektíve v štátoch Európskej únie. Prečo sa teda neučiť na chybách druhých, ale na vlastných. V ekonomicky vyspelých štátoch je porovnateľný obsah navrhovaných úprav našej ústavy zapracovaný a odskúšaný. Kompetencie najvyšších kontrolných úradov týchto štátov sú v praxi overené. Pritom nejde len o bezhlavé kopírovanie ich ustanovení, ale o aplikáciu poznatkov a skúseností uvedených úradov na podmienky nášho štátu. Pri mojich zahraničných cestách sa ma predstavitelia najvyšších kontrolných inštitúcií pýtali napríklad na pôsobnosť nášho úradu v oblasti podnikateľských subjektov s účasťou štátu, verejnoprávnych inštitúcií, poisťovní, Fondu národného majetku a podobne. Pri uvedení skutočností, že tieto veci sú mimo nášho pôsobenia, čudovali sa, že hospodárenia v týchto oblastiach neboli doteraz kontrolované. Zdôrazňujem, nezávislým kontrolným orgánom. Pritom nejde len o kontrolu pre kontrolu, ale ide o potreby Národnej rady a príslušných ústredných orgánov štátnej správy pri legislatívnom, správnom a riadiacom procese.

    Taktiež z hľadiska našich integračných snáh o vstup do Európskej únie je dôležité, aby boli predmetné kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu prijaté v súlade so zásadami Límskej deklarácie INTOSAI o organizácii nezávislej finančnej kontroly a v súlade so štandardmi kontrolnej činnosti krajín Európskej únie vrátane Európskeho účtovného dvora. Veď jednou z kapitol na posudzovanie pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie je aj finančná kontrola. Je preto čas v tejto oblasti zabezpečiť pripravenosť tak, aby pri rokovaniach bolo možné túto len potvrdiť. K tomu v tomto období spejú aktivity Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Úradu vlády Slovenskej republiky.

    Práve v súvislosti s citovanými aktivitami je zaujímavá negatívna reakcia predstaviteľov samosprávy na možnosť kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami miest a obcí. Zástupcovia miest a obcí nevidia zrejme snahu o pomoc pri správe ich majetku kontrolou závažných prípadov nezávislým kontrolným orgánom. Je to hádam obava, že budú odhaľované ich prípadné negatívne činnosti? Čo je v záujme občanov tohto štátu? Mať istotu, že s ich majetkom sa nakladá správne alebo takúto istotu nemať?

    Je historicky aj praxou preukázané, že vnútorný kontrolný systém nemá a fakticky nemôže mať jednoznačne objektívne kontrolné zistenia. Dokazujú to práve poznatky našich kontrolórov zisťovaním nedostatkov v každej preverovanej oblasti. Svedčia o tom aj poznatky z realizácie účelovo pridelených finančných prostriedkov zo štátnych fondov mestám a obciam. Nie je záruka, že za 5 alebo 10 rokov nebudeme konštatovať, že obce a mestá sa tunelujú a štát nemá možnosť tomu zabrániť účinnou kontrolou hlavne v záujme občanov.

    Spomeňme si na zdravotné poistenie, Fond národného majetku a niektoré akciové spoločnosti s účasťou štátu. Pritom nezávislá kontrola hospodárenia obcí a miest zo strany štátu je vo vyspelých štátoch Európskej únie overená a osvedčená. Je potrebné uviesť, že v žiadnom prípade nemôže byť v záujme štátu kontrolovať výkonné a rozhodovacie právomoci zastupiteľstiev, primátorov a starostov miest a obcí. Je to ponuka pomoci pri ich činnosti. Výsledky kontroly v tejto oblasti by okrem iného mali slúžiť ako objektívny prameň poznania aj pre Národnú radu Slovenskej republiky, a teda aj pre vašu zákonodarnú činnosť.

    Na záver si dovoľujem pripomenúť, že podrobné zdôvodnenie potreby novelizácie je uvedené v dôvodovej správe k návrhu zmien a doplnkov Ústavy Slovenskej republiky. S týmto zdôvodnením sa Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky stotožňuje. Považoval som však za povinnosť zdôrazniť dôležitosť tohto materiálu a prijatie jeho obsahu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem tento bod rokovania. Na základe schváleného programu budeme o 14.00 hodine pokračovať návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o úprave dôchodkov, ako aj prvým čítaním. Ak schválime tento návrh a po týchto dvoch prerokovaných bodoch by sme pokračovali v diskusii o návrhu skupiny poslancov na prijatie novely Ústavy Slovenskej republiky.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny. Prajem vám dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Vážení páni poslanci, panie poslankyne, prosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady ďalším programom. Žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály. Zároveň žiadam pána spravodajcu, pána ministra, ktorý je už prítomný v rokovacej sále. Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, aby zaujali rokovacie miesta v sále.

    Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály tak, aby sme mohli pokračovať v rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky.

    Žiadam poslanca Krumpolca, aby sa ihneď dostavil do rokovacej sály.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 654. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.

    Prosím vás, pán minister, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Vládnym návrhom zákona sa realizuje článok 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Realizácia tohto základného ľudského práva, t. j. práva na primerané hmotné zabezpečenie staroby a pri strate živiteľa odôvodňuje návrh vlády na skrátené legislatívne konanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím povereného člena výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie poslanca Jozefa Krumpolca, aby informoval o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

    Zároveň žiadam ešte raz všetkých pánov poslancov, poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    vážený pán podpredseda,

    Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Predseda Národnej rady pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia na prerokovanie Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie v termíne ihneď s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.

    Výbor pre sociálne veci a bývanie prerokoval predložený návrh vlády na 42. schôdzi dňa 2. júna 2000. Výbor súhlasil s uznesením z 8. júna 2000 pod číslom 209 s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov a prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 32. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím vás, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram, páni poslanci, panie poslankyne, rozpravu o tomto bode programu. Zároveň konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlásenie sa do rozpravy. Pýtam sa teda, či sa chce niekto z poslancov k tomuto bodu prihlásiť ústne. Pán poslanec Benkovský, nikto viac. Uzatváram možnosť ďalších prihlásení sa do rozpravy k tomuto bodu programu a dávam v rozprave slovo pánu poslancovi Benkovskému.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    ja budem veľmi stručný, keďže ide o skrátené legislatívne konanie, o podstate ktorého, predpokladám, že nikto nepochybuje. Chcel by som však napriek tomu vyjadriť názor, že pri skrátenom legislatívnom konaní o zvýšení dôchodkov nejde o politikárčenie, o percentá, ale o princíp a myslím si, že ten je jasný. Považujem preto za dôležité, aby poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zaujali pozitívne stanovisko a hlasovali za skrátené legislatívne konanie, aby týmto spôsobom napravili, a na to by som chcel tiež upozorniť, chybný a pomalý postup vlády Slovenskej republiky, ktorá aj napriek iniciatíve ministra práce, sociálnych vecí za zvýšenie dôchodkov sa zaoberala až teraz.

    Znova sa potvrdzuje, že vláda Slovenskej republiky pracuje nekoncepčne, ak takýto zákonný nárok predkladá v skrátenom legislatívnom konaní. Považujem to za nedôstojné. Napriek tomu alebo práve preto nepredpokladám, že sa nájde čo i jeden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý by tento návrh nepodporil. Myslím si, že je nám všetkým známe, že súčasní dôchodcovia vytvorili hodnoty, z ktorých i my dnes žijeme, že si na svoje dôchodky zarobili, že prakticky zálohovali štát a teraz chcú len to, čo im patrí, preto by som odporúčal a poslanecký klub bude hlasovať za skrátené legislatívne konanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Sú tri faktické poznámky, ako posledný pán poslanec Mesiarik. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Paška.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Súhlasím s pánom poslancom Benkovským, že vláda pracuje pomaly a nekoncepčne, a tiež si myslím, že v mnohých prípadoch Národná rada ťahá horúce gaštany z ohňa za vládu, ktorá si neplní svoje základné povinnosti. Práve preto sa nazdávam, že by bolo potrebné, aby sme rokovali nielen o tomto zákone, ale i o tom, ako chce vláda plniť svoje programové vyhlásenie ďalšie dva roky, a bol by som rád, keby nás aj Strana demokratickej ľavice, aj pán Benkovský v tejto žiadosti podporili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    V doterajších svojich vystúpeniach som nezvykla súhlasiť s pánom poslancom Benkovským, pretože mali sme na mnohé veci rozličné názory, tentoraz jeho vystúpenie plne podporujem aj za náš klub, preto ani nikto z poslancov HZDS nevystúpil ku skrátenému konaniu. Ako viete, práve v roku 1999 sme veľmi ostro kritizovali postup vlády so skrátenými legislatívnymi konaniami, pretože bolo ich naozaj neúmerne veľa, ale v tomto prípade je naozaj najvyšší čas, najvyšší čas, aby sme sa zaoberali problémom nielen dôchodkov, ale vôbec sa zaoberali sociálnou situáciou všetkých občanov Slovenskej republiky, preto aj my budeme hlasovať pozitívne za skrátené legislatívne konanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ako posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Mesiarik.

    Máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem takisto podporiť vystúpenie pána poslanca s tým, že chcem zdôrazniť, že z technického hľadiska skutočne nebolo potrebné a nebol dôvod na to, aby sme čakali na poslednú chvíľu a takýto vážny, by som povedal, sociálnopolitický dokument schvaľovali v skrátenom konaní. Veď predsa všetci vieme, že podmienky sa naplnili už v januári tohto roku, zákonné podmienky na takýto krok. Ja dúfam, že v budúcnosti to nebudeme opakovať, pretože tak by sme mali viacej času, aby sme aj s príslušnými organizáciami mali možnosť viac pracovať a aby výsledok rokovania, ktorý sa týka valorizácie dôchodkov, bol takým spoločenským konsenzom a nielen výsledkom politických dohôd.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, či chcete reagovať na rozpravu. Nie. Pán spravodajca? Nie.

    Páni poslanci, panie poslankyne, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

    Žiadam, páni poslanci, panie poslankyne, aby ste sa ihneď dostavili do rokovacej sály na hlasovanie o skrátenom legislatívnom konaní k predmetnému bodu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

    Páni poslanci, panie poslankyne, žiadam vás, aby ste sa dostavili na hlasovaniu na svoje pracovné miesta.

    Páni poslanci, poslankyne, prosím vás, budeme sa prezentovať, najprv zistíme účasť v rokovacej sále. Prosím vás, keby ste sa prezentovali páni poslanci, nebudeme hlasovať. Prezentujte sa. Zisťujeme účasť v sále, prosím vás, aby ste sa prezentovali, páni poslanci, poslankyne. Prezentujeme sa, nehlasujeme.

    Konštatujem, že sa prezentovalo 77 poslancov.

    Páni poslanci, panie poslankyne, ešte raz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.

    Hlasujte, páni poslanci, o predloženom návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nikto nezdržal.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 655. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 686.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.

    Prosím vás, pán minister, aby ste sa ujali slova.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    vláda Slovenskej republiky 31. mája tohto roku schválila návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Účelom vládneho návrhu zákona je realizácia § 9 zákona číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1994 Z. z., podľa ktorého sa starobné dôchodky, invalidné dôchodky, čiastočné invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské dôchodky a sirotské dôchodky zvýšia, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10 percent alebo priemerná mzda aspoň o 5 percent, a to najskôr po uplynutí troch mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov.

    Predchádzajúce zvýšenie dôchodkov sa uskutočnilo k 1. júlu 1999 zákonom číslo 107/1999 Z. z., a to o 4 percentá mesačnej sumy dôchodku a o pevnú sumu určenú podľa druhu dôchodku. Dôchodky týmto návrhom zákona sa predpokladajú alebo navrhujú zvýšiť o 3,5 percenta a o pevnú sumu určenú podľa druhu dôchodku, pri starobnom dôchodku o 159 Sk mesačne, čo v celkovom vyjadrení predstavuje celkové zvýšenie 7 percent. 7-percentné zvýšenie sa navrhuje premietnuť aj vo vdoveckom dôchodku a v najvyšších výmerách starobného dôchodku, invalidného dôchodku, úhrnu vyplácaných dôchodkov, prípadne úhrnu dôchodkov spolu so zvýšením dôchodku za bezvládnosť.

    Spracovanie vládneho návrhu zákona vrátane novelizácie viacerých zákonov, a to osobitnými článkami, je v súlade s článkom 11 ods. 2 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov číslo 19/1997 Z. z.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie poslancovi Jozefovi Krumpolcovi.

  • Vážení páni poslanci, pani poslankyne,

    vážený pán predsedajúci,

    v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. V dôvodovej správe sa konštatuje, že na základe § 9 zákona číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1994 Zb. sa starobné dôchodky, invalidné dôchodky, čiastočné invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské a sirotské dôchodky zvýšia, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10 percent alebo priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky aspoň o 5 percent, a to najneskôr po uplynutí troch mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov.

    Posledné zvýšenie dôchodkov sa vykonalo s účinnosťou od 1. júla 1999. K 1. augustu 2000 budú splnené už obidve podmienky, ktoré podľa zákona o zvýšení dôchodkov podmieňujú realizáciu zvýšenia dôchodkov. Vzhľadom na finančné možnosti štátu a Sociálnej poisťovne navrhuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zvýšiť starobné dôchodky s účinnosťou od 1. júla 2000 o 3,5 percenta z dôvodu rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky a o pevnú sumu 159 korún, to je celkom o 7 percent. Relácia priemerného vyplácaného starobného dôchodku k 31. decembru 2000 k priemernej mzde v hospodárstve Slovenskej republiky bude pri týchto podmienkach dosahovať približne 41,3 percenta.

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky upozorňuje na nedostatok finančných zdrojov na krytie navrhovaného zvýšenia dôchodkov v roku 2000 a následné úpravy dôchodkov priznaných v roku 2001. Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky návrh zákona vzala na vedomie s konštatovaním, že existuje problém zdrojového krytia.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy predložíte v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky alebo v rámci druhého čítania, alebo tretieho čítania priamo na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 686 z 5. júna 2000 prideliť vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbor, ktorému bol uvedený návrh pridelený, a gestorský výbor ho prerokovali v termíne ihneď.

    Prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Do rozpravy sa písomne prihlásil za klub HZDS pán poslanec Kalman a pán poslanec Šepták. Podľa príslušného paragrafu rokovacieho poriadku využíva pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky právo vystúpiť.

    Udeľujem vám slovo, pán podpredseda Národnej rady Andel.

  • Teraz som utekal z výboru, priatelia, prepáčte. Neviem dámy, dovolíte?

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, je tu požiadavka, aby ste sa riadne ustrojili.

  • Smiech v sále.

  • Prosím, pán podpredseda Národnej rady, elegantne ustrojený, máš slovo.

  • Vážené dámy a páni, ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi, aby som po tejto trošku menšej uvoľňovacej procedúre mohol vystúpiť.

    Pán kolega, podpredseda parlamentu, sadni si a neruš, lebo zavolám poriadkovú službu, aby ťa vyniesla.

  • Smiech v sále.

  • A teraz už vážne.

    Dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tlači číslo 655, k zákonu o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Moja prvá veta vychádza zo slovenského príslovia, kde nič nie je, ani čert neberie. Tým by som chcel postaviť tento problém na dve veci. Po prvé, vyjadrenie Sociálnej poisťovne, ktorá nemá finančné prostriedky, a po druhé, morálnu a zákonom stanovenú povinnosť starať sa o dôchodky. Pri prvom bode hovorím, je z čoho, len vláda by mala počúvať dobre mienené rady. Pri druhom bode, keď zabudnem na morálnu povinnosť, tak podľa môjho názoru vláda porušuje článok 34 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Ešte raz zdôrazňujem, že sa porušuje Ústava Slovenskej republiky, zákon číslo 46/1991 Zb. a zákon číslo 374/1994 Z. z. o zvyšovaní dôchodkov.

    Vopred viem, akými argumentmi budú členovia vlády argumentovať, a preto ich chcem hneď v zárodku spacifikovať. Terajšia vláda určite poukáže na činnosť jej predchodkyne, čiže minulej vlády. Priemerný dôchodok za minulej vlády bol 4 180 korún, čo predstavovalo reláciu 41,8 percenta priemerného zárobku. Nízka inflácia a relatívne vysoký prorastový faktor spôsobili, že reálne dôchodky stúpali. Ak by sa aj teraz zvýšili dôchodky o navrhovaných 7 percent, tieto stále nedosiahnu realitu roku 1998. Výpočty, ktoré sme dostali pri predkladaní tohto návrhu zákona, ma skutočne udivujú. Každý vie, aká je miera inflácie. V samotnom materiáli sa uvádza odhad zvýšenia spotrebiteľských cien za júl 2000 oproti júnu 1999 o 19,4 percenta, aj keď si myslím, že odhad je ešte milosrdne nízky a skutočnosť je podstatne horšia.

    Posledné zvýšenie dôchodkov bolo k 1. júnu 1999, čiže skoro zhodný dátum, a vy chcete dôchodky zvýšiť iba o jednu tretinu vami predkladaného nárastu spotrebných cien. Pripomeniem vám iba zvyšovanie cien, ktoré priamo zasiahli vrstvu, o ktorej sa bavíme, teda o dôchodcoch. Zvýšenie spodnej hranice DPH zo 6 percent na 10 percent, niekoľkokrát zvyšovanie elektrickej energie, plynu, vodného a stočného, zvýšenie ceny tepla, zvyšovanie nájomného, zvýšenie spotrebných daní, zvýšenie miestnych aj štátnych poplatkov, zvýšenie dopravy a tak ďalej a tak ďalej.

    O koľkých veciach, ktoré potrebuje táto vrstva, sa dá povedať, že sa znížili alebo aspoň zostali na rovnakej úrovni, že nemuseli byť nárastom energie druhotne zvýšené? V podstate takéto čosi sa nenájde. Aby sme aspoň čiastočne dodržali zákon a nevytvárali ešte väčšiu biedu, bez nádychu populizmu by mali byť dôchodky zvýšené, ak nie o tých 19,4 percenta, čo by bolo prirodzené, tak minimálne o 14,7 percenta. Už v úvode som povedal, že najprv však musí byť z čoho, čiže vrátim sa k svojmu bodu, a chcel by som navrhnúť niekoľko riešení nielen všeobecných, ale aj konkrétnych, ktoré sa nedajú v takom krátkom čase dostatočne vysvetliť, ale, samozrejme, ak niekto z vás bude mať záujem, som ochotný s ním o týchto mojich predkladaných návrhoch sa porozprávať.

    Najväčší problém je, že nie sú prostriedky v Sociálnej poisťovni, a to podľa môjho názoru z týchto dôvodov.

    Po prvé. Pozrime sa na spotrebu Sociálnej poisťovne či už režijnú, mzdovú alebo investičnú. To je problém, ktorý sa dotýka priamo Sociálnej poisťovne.

    Po druhé, podnikatelia dlhujú Sociálnej poisťovni, pretože vláda tak ugniavila podnikanie, že výbery sú problematické. Východisko vidí poisťovňa v exekúciách, kde náklady pre podnikateľa, ktorý aj tak nemá finančné prostriedky, stúpnu o 20 percent. Čiže podnikateľ, ktorému dlhuje aj štát, štátom riadené organizácie, štátom dotované organizácie a samosprávne organizácie, je likvidovaný, aj keď je ziskový, čím nastáva vlastne tá situácia alebo nastala tá situácia, ktorá dnes existuje, že každý každému dlhuje.

    Štát si prispôsobil, bohužiaľ, legislatívu tak, aby bol čo najmenej postihovateľný a využíva právo Sociálnej poisťovne, ktorá zvyšuje nezamestnanosť a otvára podnikanie solventným zahraničným organizáciám bez domácej konkurencie. Zároveň nahrádza dovoz pred domácou výrobou, čím sa, samozrejme, automaticky tiež znižuje príjem Sociálnej poisťovne, ako som aj povedal, zvyšuje sa nezamestnanosť.

    Po tretie. Štát neuhrádza svoje záväzky a zvyšuje tak tlak na likviditu poisťovne, čím otvára jednu z najväčších možností korupcie.

    Po štvrté. Čierna práca alebo práca za minimálnu mzdu s nezdaneným doplatkom sa pri zvýšení percenta nezamestnaných stáva čoraz častejšie, ba po roku 1998 priam národným športom.

    Po piate. Daňové a ostatné nepriame zaťaženia domácich podnikateľov znižujú konkurencieschopnosť oproti zahraničným dovozcom, ktorí sú v materskej krajine menej zaťažení odvodmi a mnohokrát dotovaní touto svojou materskou krajinou.

    Po šieste. Sociálna poisťovňa kontroluje iba odvody zaregistrovaných podnikateľov a ich zamestnancov, pričom neexistuje súčinnosť medzi zdravotnými poisťovňami, Sociálnou poisťovňou a políciou, čím sa stáva, že zamestnanec zoberie podnikateľovi zákazku, ktorú odpracuje počas práceneschopnosti, ktorú mu zaplatí zdravotná poisťovňa, a štátu aj poisťovniam neodvedie nič, za čo mu hrozí krátenie nemocenskej maximálne o 20 až 50 percent, čomu sa títo pracovníci vlastne iba smejú.

    Po siedme. Posledný bod sa dá ťažko a veľmi dlhodobo odstrániť iba zvýšením životnej úrovne. Celý slovenský národ okrem jedného etnika starne. Počet dôchodcov sa zvyšuje a počet aktívneho obyvateľstva percentuálne možno povedať, že pomerne prudko klesá.

    Dámy a páni, skúsim vám načrtnúť aj niektoré riešenia, ktoré budú mať krátkodobý, strednodobý, respektíve dlhodobý charakter. Naplniť a preplniť nielen Sociálnu poisťovňu, ale i ostatné poisťovne, úrad práce, ale i daňový úrad sa dá zrušením odvodu miezd a v rovnakej výške zaťažiť nepriamymi daňami všetok tovar mimo dovozu energetických a rozhodujúcich surovín. Čo tým dosiahneme? Na zdravotné, sociálne poistenie a nezamestnaných budú prispievať aj tí, ktorí k nám tovar iba dovážajú. Domáci výrobok by nemal zdražieť a dosiahne konkurencieschopnosť oproti zahraničnému výrobku. Zahraničný podnikateľ, respektíve dodávateľ rýchlo pochopí, že sa mu pri kvalifikovanej pracovnej sile a nízkych mzdách aj pri vysokom daňovom zaťažení oplatí vyrábať na Slovensku. To znamená zníženie nezamestnanosti, zvýšenie príspevkov do fondov, ale absencia neplatenia do fondov bude podstatne nižšia, pretože ide o nepriame dane.

    Týmto opatrením budeme stimulovať vývoz a nebudeme prosiť o príchod zahraničného kapitálu, ale budeme ho nepriamo nútiť vstúpiť na náš trh, pokiaľ tu chce seriózne podnikať. Pre zaujímavosť dovoz na Slovensko predstavuje 480 miliárd korún, z toho energetika a suroviny, ktoré by neboli zdaňované, predstavujú jednu tretinu z tejto ceny.

    Druhým opatrením by malo byť vybratie cca 50 až 100 základných potravinových článkov, respektíve základných potravinových surovín, takých, ktoré sa nedovážajú, samozrejme, a oslobodiť ich od dane, respektíve znížiť DPH najviac maximálne na 4 percentá, čím by sa pomohlo najmä sociálne slabým vrstvám a možno by nemusel byť nárast príjmov taký vysoký. Medzi tými stami vybranými druhmi by mohli byť tri druhy chleba a tak ďalej. Vlastne Strana občianskeho porozumenia túto koncepciu má a sama v nedávnom čase sa opäť k tejto koncepcii vrátila a navrhovala, ktoré základné potravinové články by tam mali byť. To nakoniec nie je problém, pokiaľ by nebolo DPH alebo maximálne 4 percentá, to by bol najmenší problém určiť, ktoré základné potravinové články by tam mali byť.

    No a tretím krátkodobým opatrením, a to sa týka pána ministra ako šéfa správnej rady Sociálnej poisťovne, okamžitá výmena vedenia a manažmentu Sociálnej poisťovne najmä v nadväznosti na tú prvú časť, čo som povedal. A nakoniec aj pani ministerka financií povedala, že veľmi často Sociálna poisťovňa neadekvátne nakladá s finančnými prostriedkami prezamestnanosť a tak ďalej a tak ďalej.

    Jedným zo strednodobých riešení je zníženie pracovníkov, za ktorých odvody platí štát, čo je podstatne nižší príjem do poisťovní ako od ostatných platcov. V rozpočtovej a príspevkovej sfére je zamestnaných cca 360 tisíc pracovníkov, čo pri 2 miliónoch práceschopného obyvateľstva pri odčítaní vyše 0,5 milióna nezamestnaných nemá, dámy a páni, obdobu v žiadnej krajine Európy.

    Medzi strednodobé riešenia patrí aj zníženie nezamestnanosti, a tým zvýšenie platieb do fondov cez rozvoj ekonomiky a hospodárstva, na čo mám viac riešení, ktoré vám z časových dôvodov neuvádzam, ale nie raz som ich tu povedal. Nebojme sa démonizovaného prehriatia slovenskej ekonomiky a napomôžme zvýšenie hrubého domáceho produktu.

    Vážení vládni ekonómovia, zanechajme už konečne reštriktívnu ekonomickú politiku, ktorú si môže dovoliť iba bohatý štát. Slovensko, bohužiaľ, bohatý štát nie je, a ak to takto pôjde, tak nebudeme ním ani za dvesto rokov.

    Medzi dlhodobé opatrenia by mali patriť opatrenia na zmenu demografickej štruktúry obyvateľstva cez štátnu podporu novo narodených detí do troch maximálne v jednej rodine. Podpora bytovej výstavby a dostupnosť hypotekárnych úverov na tieto byty, celkové zvýšenie životnej úrovne a tak ďalej a tak ďalej.

    Vážené kolegyne, kolegovia, možno som zobral zvýšenie dôchodkov celým prierezom problémov, ale ich spätosť, či chceme alebo nechceme, ich spätosť sa jednoducho vylúčiť nedá. Výška zvýšenia dôchodkov nemôže byť stabilizovaná príjmami z privatizácie strategických podnikov, lebo tieto prostriedky by sa mali výhradne využiť na ďalší rozvoj, teda na rozvojové programy, ktoré so sebou prinesú aj naplnenie jednotlivých pokladní.

    Nemôžeme však zvýšiť dôchodky iba o 7 percent, keď empiricky, ale aj ukazovateľmi okrem už spomínaného nárastu spotrebiteľských cien, životné náklady, nám dostatočne ukazuje i rast inflácie alebo aj devalvácie, ktorý ako nepriamy ukazovateľ nám preukazuje tiež ich podstatné zvýšenie. V auguste 1998 stál dolár 34,50, pričom v roku 2000 sa pohybuje od 44 do 48 korún za dolár.

    Aj z tohto dôvodu vás žiadam o prehodnotenie zvýšenia výšky dôchodkov a preukázanie vôle dôchodcom za ich celoživotnú prácu, pretože oni tvorili hodnoty, z ktorých my vlastne dnes žijeme.

    Dámy a páni, ďakujem za pozornosť a pánu Mikloškovi za sako.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky k vystúpeniu pána podpredsedu Andela. Celkom päť, posledný pán poslanec Mesiarik. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok. Ako prvá pani poslankyňa Keltošová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi niekoľko poznámok k vystúpeniu pána podpredsedu Andela. Napriek tomu, že si vážim jeho fundovanosť a a široký, široký odborný záber od poľnohospodárstva cez šport až po sociálne zabezpečenie, dovoľte mi, aby som uviedla tri veci na pravú mieru.

    Pokiaľ ide o slovenských podnikateľov a ich zvýhodňovanie cez nepriame dane, faktom je, že ten národný šport nie je u nás len čierna práca, ale najmä neplatenie odvodov do Sociálnej poisťovne. Slovenskí podnikatelia, ktorí sa domáhajú takýchto výhod voči zahraničným, vlastne tí, ktorí neplatia, už dnes majú výhody voči vlastným kolegom, taktiež slovenským podnikateľom.

    Ja sa pýtam, prečo ich zvýhodňovať. Rovnaké podnikateľské prostredie platí pre všetkých zahraničných aj domácich. Režijné náklady a nekvalifikovanosť manažmentu, dovoľte mi, pán podpredseda, aby som sa usmiala, pretože žiadne kontrolné orgány nenašli nedostatky v hospodárení Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa na rozdiel od zdravotných poisťovní má jedného riaditeľa, jednu sekretárku, jeden sekretariát, jedno auto, jednu budovu. A má len 39 pobočiek. Čiže ak sa budeme baviť aj o týchto režijných nákladoch, treba poznať fakty a nielen mýty.

    A ešte na záver by som chcela povedať, že systém tri deti, a ak som to dobre pochopila a ďalej nič, zaváňa rasizmom a ja budem prvá, ktorá budem protestovať proti takémuto návrhu, pretože poznám celý rad rómskych rodín, ktoré slušne vychovávajú svoje deti, a celý rad takzvaných bielych detí, ktoré ich dávajú do detských domovov, ktoré som riadila dva roky. Drvivá väčšina detí tam je bieleho, nie rómskeho pôvodu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hudec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Rád by som doplnil vystúpenie pána podpredsedu parlamentu o niekoľko skutočností.

    V prvom rade treba povedať, že nielen nominálna výška dôchodku rozhoduje o tom, aká je súčasná životná úroveň dôchodcu. Štruktúra výdavkov sa tiež veľmi rôzni. A možno sa treba spýtať dôchodcu alebo nejakej analýzy o spotrebnom koši, čo si mohol kúpiť dôchodca nie zo 41-, z takmer 45-percentného príjmu dôchodku v roku 1998 a čo si môže kúpiť dnes. Nominálny dôchodok je oveľa nižší, ten reálny prudko, ešte prudšie klesol.

    Pravdaže nie je jednoduché nájsť finančné zdroje na krytie dôchodkov, ale upozorňujem, keď na nič iné nie, tak na to, že aj keď vykazujeme štvrtinu našich voličov ako dôchodcov, v skutočnosti je to jedna tretina, pretože ich vždy viac príde k volebným urnám ako tých z mladších vekových skupín.

    Prosím preto poslancov tohto parlamentu, aby si uvedomili tento fakt. Každý tretí reálny volič je ten, koho sa bude týkať aj táto novela zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne.

    Aj keď sa pán podpredseda, tak ako to povedal vo svojich záverečných slovách, snažil problém dôchodkov dať do širšieho rámca sociálnej problematiky, s mnohými vecami sa nedá súhlasiť napriek tomu, že s niektorými názormi, napríklad, že skutočne vysoká nezamestnanosť spôsobuje to, že fondy či už Sociálnej poisťovne alebo zdravotných sa nenapĺňajú, tak ako by sa mali. Ale takisto ako upozornila pani poslankyňa Keltošová, nemôžem súhlasiť s jeho negatívnym hodnotením práce manažmentu Sociálnej poisťovne. Tento manažment práve naopak je vysoko oceňovaný aj v zahraničí, pretože je členom zahraničného združenia, ktoré združuje sociálne poisťovne. Má tam veľmi dobré meno, nakoniec exminister Tkáč bol v rámci tejto štruktúry zvolený aj do vysokej funkcie. Naozaj Sociálna poisťovňa vykazuje stabilitu výberu a za to, že ten výber je problematický, nemôže manažment, ale situácia v ekonomike Slovenska. Takže s týmto sa nemôžem stotožniť. Treba hľadať iné riešenia.

    Zabudli ste však na jednu vec upozorniť, s ktorou sme vystupovali my poslanci za HZDS pri prerokúvaní zákona o štátnom rozpočte. Tam totiž neboli vôbec plánované zdroje na zvýšenie dôchodkov a suma, ktorú platí štát za svojich poistencov, teda za ktorých musí platiť do Sociálnej poisťovne, je veľmi nízka. Takže to sú dva problémy, že sa veľmi málo platí. Mnohé skupiny občanov neplatia, vysoká nezamestnanosť zaťažuje tieto fondy vlastne nízkymi odvodmi za tieto skupiny, za ktoré platí štát. Takže takto sa pozrime na globálny problém. Ten vznikol už pri prerokúvaní štátneho rozpočtu. My sme vedeli, že tento problém v roku 2000 vznikne. Tak hľadajme...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Rada by som nadviazala na vystúpenie pána poslanca Andela, ktorý uviedol rečnícku otázku, ako zladiť právne nároky občanov s prázdnou kasou, ktorá je v Sociálnej poisťovni. Chcem povedať poznámku, že občana nemusí zaujímať, ako je plná kasa, ak má právny nárok, je to nárok vymáhateľný na súde a tento nárok treba uspokojiť.

    Po ďalšie chcem povedať, že valorizácia dôchodkov je právnou povinnosťou, ktorú by si táto vláda mala plniť. Vláda Vladimíra Mečiara si túto povinnosť plnila nad rámec ročných inflácií. Každá valorizácia dôchodku bola vyššia, ako bola inflácia. Takže aspoň do hranice inflácie. Mimochodom chcem poznamenať, že štát patrí medzi neplatičov do Sociálnej poisťovne, takže plakať nad tým zo strany predstaviteľov vlády, že nie je dostatok financií v Sociálnej poisťovni, je skutočne veľmi záhadné, pretože štát si má splniť svoje povinnosti a potom by Sociálna poisťovňa lepšie stála. A pokiaľ si pamätám, boli rôzne vyjadrenia zo strany vládnej koalície, že niet peňazí, lebo ostala kasa prázdna a tak ďalej, nejdem to zopakúvať. Pokiaľ si dobre pamätám, v roku 1998 odstupujúca vláda Vladimíra Mečiara v Sociálnej poisťovni nechala 12 miliárd. Takže to nemôže byť dôvodom...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Mesiarik.

  • Zároveň mi dovoľ, pán poslanec, aby som ťa prerušil a privítal na balkóne nášho parlamentu členov parlamentu Indickej republiky. Páni, vitajte medzi nami, privítajme ich potleskom.

  • Aj pán Krajcer je tam, samozrejme, ktorý nás zdraví.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem, pán poslanec, máš slovo s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem.

    Nezvyknem reagovať na vystúpenia svojich kolegov tým, a po prvýkrát to robím, že sa vrátim aj do minulosti, ale chcel by som len pripomenúť všetkým, že s valorizáciou dôchodkov a hlavne s výškou boli vždy problémy, ako bývalý odborársky predák to môžem potvrdiť. Vždy boli problémy a vždy boli argumenty, že niet peňazí. Chcel by som uviesť niekoľko čísiel. Zo štatistických výkazov o vybraných ukazovateľoch zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne, Úradu práce a tak ďalej môžem konštatovať, že za roky 1995 až 1998 štát za svojich poistencov zaplatil 9,28 miliardy korún. Pozrite si tú štatistiku. V roku 1994 štát zaplatil 5,6 miliardy korún. A ďalšie roky - v roku 1995 4,7; v roku 1996 3,3; v roku 1997 0,54; v roku 1998 0,9. Keby bol štát platil, a teda tie parlamenty schvaľovali alebo ten parlament rozpočet tak, ako mal, a tie vlády sa správali, ako mali, dnes by bolo v Sociálnej poisťovni navyše 22 miliárd korún. Takže nechoďme hľadať príčiny tam, kde nie sú, ale poďme rozmýšľať, ako vyriešiť tento problém.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    V rozprave vystúpi za klub Hnutia za demokratické Slovensko pán poslanec Kalman, po ňom pán poslanec Šepták.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegovia, kolegyne,

    Hnutie za demokratické Slovensko, poslanci za tento politický subjekt už dlhodobo očakávali návrh na novelizáciu príslušného zákona a na valorizáciu dôchodkov. Sme nakoniec radi, že teraz tento návrh zákona prišiel. Dlhodobo sme očakávali alebo žili sme v očakávaní po vyjadreniach niektorých členov vlády, konkrétne pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Magvašiho, ktorý hovoril a argumentoval o podstatnom zvýšení dôchodkov v tomto roku. Priznám sa, že sme mu drukovali, pretože realita i opodstatnenie boli v tomto prípade namieste a chceme ho aj v tomto smere podporiť. Žiaľ, návrh, ktorý dnes je tu predložený, nemôže uspokojiť súčasnú politickú, sociálnu, ale aj sociálno-ekonomickú situáciu našich občanov a predovšetkým našich dôchodcov, ktorých je celkove, respektíve poberateľov dôchodkov, ktorých je takmer viacej ako 1,2 milióny na našom území a ktorí dnes jednoznačne patria medzi sociálne skupiny občanov, ktorí majú najhoršiu a najnižšiu životnú úroveň.

    Boli tu už spomenuté rôzne námety alebo názory na zvýšenie alebo na prekvapenie na taký nízky nárast. Som presvedčený a história aj prax predchádzajúcej vlády, tak ako to už bolo povedané, dokázala, že vždy, ak sa chce, nájdu sa prostriedky, nájde sa spôsob, ako aspoň približne vyjadriť otázku nárastu alebo valorizácie jednotlivých dôchodkov. My všetci veľmi dobre vieme a som o tom pevne presvedčený, že v podstate otázka úpravy dôchodkov v mnohých parlamentoch, hlavne v našom parlamente, bola vždy veľmi ostro sledovaná, často spolitizovaná. Často sa hovorí o určitom populizme a mnohých ďalších prívlastkoch. Som však toho názoru, že práve v oblasti starostlivosti o dôchodcov, starostlivosti o poberateľov dôchodkov by aj populizmus, aj politické súťaženie, aj všetko ostatné s tým malo ísť bokom a skutočne by sme sa mali reálne, poctivo, ale predovšetkým s pocitom zodpovednosti pozerať na reálny stav. Z tohto reálneho stavu pozerať aj na to, čo chceme schváliť alebo to, o čom budeme hovoriť, alebo čo chceme prerokúvať.

    Dámy a páni, skutočnosť je taká, že na Slovensku je najhoršia sociálno-ekonomická situácia od vzniku alebo od spoločenských zmien v roku 1989. Skutočnosť je taká, že podľa štatistických výkazov, ukazovateľov alebo štatistiky, ktorá je oficiálna štatistika, prakticky 60 percent občanov Slovenskej republiky, presnejšie povedané, žije na pokraji chudoby. Skutočnosť je taká, že mnohé renomované firmy, inštitúcie, ako Svetová banka, hovoria o Slovensku v tom zmysle, že sa tu pohybuje a bude pohybovať naďalej taký silný fenomén, ako je otázka chudoby. Skutočnosť je taká, že máme mnohé regióny, mnohé obce, mestá, kde nezamestnanosť prevyšuje oveľa viac ako 30 percent, kde v jednotlivých obciach je toto číslo niekoľkonásobne väčšie, kde je situácia skutočne krízová, kritická a v mnohých a mnohých prípadoch už neúnosná. A opäť musím zdôrazniť, že najhoršie na tomto, v tomto kolobehu alebo v tomto prostredí sa pohybujú práve naši dôchodcovia, poberatelia jednotlivých dôchodkov. Je preto len logické, že Hnutie za demokratické Slovensko nemôže súhlasiť s navrhovanou sumou a z poverenia klubu vystúpi pri druhom čítaní poverená členka nášho klubu, ktorá predloží návrh na 19,4-percentné zvýšenie. Teda presne toľko, koľko ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny analýzou vývoja životných nákladov od posledného zvýšenia, od poslednej úpravy dôchodkov dospelo k názoru, o koľko vzrástli životné náklady.

    Dámy a páni, ak som spomenul minulý rok, myslím si, pán minister, to bol 1. júl 1999, keď sa upravovali dôchodky, už v tom čase inflácia bola za celý rok 10,6 percenta ku koncu roka. V tom čase úprava dôchodkov bola oveľa vyššia, ale dôchodky sa upravili na 7 percent. To znamená, že už minulý rok sme posunuli kategóriu dôchodcov alebo poberateľov dôchodkov do polohy zhoršenej životnej úrovne. Minimálne alebo v priemere okolo 5 percent. Dnešným návrhom, dnešným návrhom, dámy a páni, hlavne pri predpokladanej miere inflácie, ktorá by mala dosiahnuť tento rok a samotná vládna koalícia a samotná vláda pripúšťa, že to bude dvojciferné číslo, experti trebárs z tej Svetovej banky predpokladajú až 18-percentnú infláciu a tu sa navrhuje opäť len 7-percentné zvýšenie. To znamená, že minimálne okolo 10 percent opäť posúvame tendenciu životnej úrovne týchto ľudí na nižšiu úroveň. Je to skutočne potom otázne a treba veľmi vážne brať na zreteľ tú poznámku, ktorá tu bola a ku ktorej sa vyjadrila aj kolegyňa Tóthová, či je to v súlade s ústavou, či je to v súlade s našimi právnymi normami a či skutočne chceme takýmto spôsobom dôstojne zabezpečovať životnú úroveň a dôstojný život práve týchto ľudí, o ktorých sa v materiáli hovorí.

    Mnohokrát nám argumentujete a ja skutočne nechcem teraz dávať do polohy súčasnú vládu a predchádzajúcu vládu, ale nedá sa, aby sa predsa len nepovedalo a neukázalo na niektorých otázkach, pretože dosť často nám dávate do úst, čo sme spravili my alebo čo až odkiaľ zobrať.

    Dámy a páni, fakt je taký, že za našej vlády sme skutočne pod 2 percentá nad mieru inflácie nikdy nešli. V roku 1996 bola miera inflácie 5,6 percenta. Valorizovali sme dôchodky o 12 percent. V roku 1997 bola miera inflácie 6,1 percenta a valorizovali sme o 10 percent. V roku 1998 inflácia 6,7 percenta a valorizovali sme o 8 percent. Pán Mesiarik ako účastník tripartity vždy vedel, akým spôsobom sme sa v tomto smere dohadovali a kde sme nachádzali východisko. Takže, dámy a páni, mali by sme tieto čísla, mali by sme tento vývoj, mali by sme súčasnú situáciu našich občanov, najmä toho, tejto kategórie, ktorých sa dôchodky týkajú, veľmi brať na zreteľ. Mali by sme brať na zreteľ aj skutočnosť, že v minulom roku vo veľkej časti rodín po prvýkrát výdavky prevýšili príjmy. A boli to práve rodiny dôchodcov a poberateľov dôchodkov. My ich opäť chceme týmto navrhovaným opatrením postupne znížiť ešte do ťažšej situácie. Preto aj ja sa prikláňam k názoru, aj Hnutie za demokratické Slovensko, že tento návrh nie je adekvátny. My podporujeme, aby materiál išiel do druhého kola, chceme, aby sa zvýšila alternatíva, potrebujeme a sme si plne toho vedomí, že je nutné zvýšiť a upraviť dôchodky alebo valorizovať dôchodky, ako chcete, ale musí to byť postavené na inej báze, musí to byť postavené na iných reálnych hodnotách.

    Aby sme sa vedeli ešte aj lepšie orientovať, dámy a páni, musím poukázať na jeden moment, ktorý je opäť porušením zákona alebo zákonov aj tohto parlamentu. Dámy a páni, aj pri takom dôležitom zákone, ako je ten, ktorý prerokúvame a následne ďalšie, opäť nám chýba stanovisko sociálnych partnerov. Aspoň ja som ho nemal v materiáli. Je tam síce vyjadrené v materiáli, že bolo prerokované v tripartite, že to má predložiť, ale boli stanoviská rozdielne. Preto chcem požiadať pána ministra ako člena vlády, aby do druhého čítania zabezpečil pre poslancov a poslankyne stanoviská sociálnych partnerov, aby sme videli aj z toho, aké vlastne zaujali konkrétne opatrenia dané inštitúcie, daní sociálni partneri v tejto oblasti. Možnože sa budeme a určite som presvedčený, že sa dokážeme lepšie zorientovať aj v tých otázkach alebo v tých dimenziách, o ktorých sme hovorili. Preto chcem poprosiť, aby sme veľmi dôsledne a veľmi zodpovedne zvažovali tento moment, pretože určite nie veľmi rýchlo opäť sa stretneme s ďalšou úpravou dôchodkov. Nie opäť tak ako doteraz, samozrejme, stretnúť, že veľmi promptne vláda aj v nastávajúcom období pri presiahnutí dvoch alebo jedného z dvoch kritérií, to je otázka 5 percent rastu miezd alebo 10 percent životnej úrovne sa k tomu rýchlo vláda dopracuje. A podotýkam, že my sme vždy valorizovali na základe rastu miezd, nie na základe rastu životných nákladov. Aj v tom je rozdiel v kvalite valorizácie v predchádzajúcom období a v kvalite valorizácie v súčasnom období.

    Vážené dámy a páni, z tohto pohľadu môžem vyhlásiť, že Hnutie za demokratické Slovensko podporuje valorizáciu dôchodkov, ale nie v tomto smere, ako je navrhnuté. Podporíme, aby materiál išiel do druhého čítania, ale v druhom čítaní predložíme konkrétne naše návrhy na 19,4 percenta, tak ako to v prvom momente vychádzalo aj pre rezort ministerstva práce a sociálnych vecí, ako to aj minister práce podľa môjho názoru veľmi dôsledne, dôrazne a dôstojne presadzoval, pretože si bol plne vedomý toho, že toľko je potrebné upraviť všetky typy dôchodkov, o ktorých budeme dnes rokovať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa hlási pán poslanec Benkovský a pred ním pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok. Dávam slovo pani poslankyni Tóthovej.

  • Ďakujem.

    Chcela by som nadviazať na vystúpenie pána poslanca, ktorý povedal, že výdavky v poslednom období prevýšili príjmy. O tejto skutočnosti bolo diskutované aj v tlači. Konštatoval to konečne Štatistický úrad a mňa zarazili jednosmerné závery, že vyššie výdavky nad príjmami sú dôsledkom len čiernej práce.

    Vážení, to boli sploštené, podľa môjho názoru, závery. Pretože s prekročením výdavkov nad príjmami súvisí aj otázka práve dôchodcov, ktorí z celoživotných úspor permanentne vyberajú z banky financie na prežitie z mesiaca na mesiac. A páni poslanci a panie poslankyne musia tak ako my dostávať listy, zúfalé listy aj dôchodcov, ktorí už signalizujú, že niet z čoho vyberať, a teda ich životná situácia sa stáva katastrofálnou. Ja si myslím, že túto skutočnosť tiež treba brať do úvahy a pripájam sa k myšlienke, ktorú povedal pán poslanec Kalman, že poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko sú toho názoru, že valorizácia by mala byť zodpovedajúca zhoršeniu podmienok existencie a cien, a to znamená 19,4 percenta.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Benkovský.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Ja nerád, ale musím tiež reagovať na pána kolegu poslanca Kalmana. Dúfam, že ešte stále priateľa, ktorý bol zástupcom Združenia robotníkov Slovenska v predchádzajúcej vláde a teraz je podpredsedom Hnutia za demokratické Slovensko. On sám tu hovoril, ja som si to poznačil a citujem ho, že by bolo potrebné podľa neho reálne a poctivo sa pozrieť na ekonomickú a sociálnu situáciu. Žiaľ, on sám tak vo svojom vystúpení neurobil, a preto by hádam bolo dobré, aby sme sa vrátili aj k tomu, ako hovoril pán kolega Mesiarik, ako si štát plnil svoje povinnosti v predchádzajúcich obdobiach voči Sociálnej poisťovni, aké sú reálne možnosti a čo skutočne môžeme dôchodcom poskytnúť, pretože populizmus v tejto oblasti skutočne nepomôže a dúfam, že Jozef to aj pochopí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    dámy a páni,

    hostia,

    dovoľte mi povedať pár slov k vládnemu návrhu zákona o zvýšení dôchodkov a ich úprave (tlač 655). Na základe § 9 zákona číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení zákona Národnej rady číslo 374/1994 Z. z. sa starobné dôchodky, invalidné dôchodky, čiastočné invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské a sirotské dôchodky zvýšia, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10 percent alebo priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky aspoň o 5 percent, a to najskôr po uplynutí troch mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov. Doterajšie plnenie tohto paragrafu nebudem komentovať, 19,4-percentný prepad hovorí za všetko.

    V poslednom období počuť stále hlasnejšie, že sme sa odrazili od dna. Zvyšujú sa naše ukazovatele vo všetkých smeroch. Škoda, že to zlepšenie konštatuje len vláda a zahraničie. Ľud tejto krajiny má úplne opačné pocity. A keby bolo len pri pocitoch. Sú to osobné skúsenosti hlavne na vlastných peňaženkách. Peniaze už chýbajú na pokrytie základných životných potrieb. Koniec koncov v týchto dňoch dostávajú všetky domácnosti vyúčtovanie plynu a energie. Drvivá väčšina ľudí aj napriek tomu, že im z vyúčtovania doteraz peniaze vracali späť, dnes doplácajú v priemere od 1 000 do 3 000 korún. Aj to je posun, ale k horšiemu. Nehovoriac o európskom prvenstve v nezamestnanosti, k rovnakému prvenstvu sa blížime aj v politike starostlivosti o dôchodcov. Dôchodky od roku 1998 neustále klesajú, čím nevyrovnávame zvyšujúcu sa infláciu. Predpoklad domácich aj zahraničných expertov je, že inflácia sa tohto roku bude pohybovať okolo 17 percent. Slovenská vláda schválila valorizáciu dôchodkov o 3,5 percenta, čo spolu s pevnou sumou predstavuje zvýšenie o 7 percent. Tento návrh predložila do parlamentu s termínom nadobudnutia právoplatnosti od 1. augusta. Dôchodky sa pritom zo zákona musia zvyšovať pred koncom roka, a nie v jeho polovici. Okrem toho valorizácia nevyrovnáva zvýšenie životných nákladov občanov, ktoré sa vyšplhali od 1. júla minulého roku na 19,4 percenta.

    Dámy a páni, 11 percent ľudí tejto krajiny sa dnes nachádza v stave hmotnej núdze, 60 percent ľudí žije okolo hranice životného minima. Ak 230 tisícom dôchodcov zvýšime momentálne ich dôchodky o 12 percent, dostaneme ich na hranicu životného minima. O čom je vládny návrh zvýšenia dôchodkov o 7 percent? To je to dôležité, čo si myslím, že má dnes v tejto sále zaznieť. Tento týždeň apeloval pán premiér Dzurinda na poslancov vládnej koalície, aby si uvedomili pri schvaľovaní valorizácie dôchodkov, čo si môže dovoliť tento štát. Je hanbou, že mohol takéto niečo povedať premiér, ten premiér, ktorý vo voľbách toho toľko nasľuboval. Vládny návrh 7 percent ani zďaleka nevystihuje rast životných nákladov.

    Dámy a páni, v zákone, ktorý predložila vláda, máme aj stanovisko Sociálnej poisťovne. Citujem: "V súvislosti s pripravovanou valorizáciou dôchodkov si vás dovoľujeme upozorniť, že Sociálna poisťovňa nemá v rámci svojho rozpočtu z roku 2000 zdroje na zvýšenie dôchodkov. Na túto skutočnosť bolo poukázané už pri návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2000, ktorý bol schválený, dámy a páni, Národnou radou. S výnimkou mesiacov január a február 2000 budú v ostatných mesiacoch roka výdavky na výplaty dôchodcov vyššie ako príjmy základného fondu dôchodkového zabezpečenia, čo napriek predpokladanej prevahe príjmov nad výdavkami v mesiaci december 2000 bude mať za následok celkový deficit v tomto fonde k 31. 12. 2000 vo výške 4,5 miliardy korún so súčasným takmer 2,2-miliardovým záväzkom voči základnému fondu nemocenského poistenia za návratnú finančnú výpomoc poskytnutú v roku 1999."

    V základnom fonde dôchodkového zabezpečenia za predpokladu, že vývoj príjmov výberu poistného sa bude do konca roku 2000 vyvíjať na úrovni predpokladanej rozpočtom, možno očakávať deficit, ktorý som už spomínal. Treba zdôrazniť, že v týchto úvahách nie je premietnutý finančný dosah súvisiaci so zvýšením dôchodkov. Každé 1 percento zvýšenia dôchodkov predstavuje mesačne sumu asi 55 miliónov korún. Finančnú situáciu vo Fonde dôchodkového zabezpečenia nie je možné podľa ministerstva financií riešiť do konca mája prostriedkami zo štátneho rozpočtu, ale už v apríli avizovala Sociálna poisťovňa kritickú situáciu v tomto fonde.

    Na záver, dámy a páni, stručná rekapitulácia. Vláda navrhuje 7-percentné zvýšenie dôchodkov, SDĽ 10-percentné zvýšenie dôchodkov, SOP 14-percentné zvýšenie dôchodkov alebo tu pán minister mi hovorí, že len Mesiarik, nie SOP. Takže pán poslanec Mesiarik. Neobvyklá spolupráca je v ďalšom návrhu zvýšení, a to pán minister Magvaši, HZDS a SNS, ktoré navrhujú zvýšenie dôchodkov o 19,4 percenta, ktoré reálne odrážajú rast životných nákladov. Považujem tieto cifry, ktoré som tu teraz povedal, za nedôstojné handrkovanie sa v nadväznosti na to, čo som spomínal v úvode môjho príspevku. Ak 230 tisícom dôchodcov zvýšime dôchodky o 12 percent, dostanú sa na hranicu životného minima. Pán minister Magvaši vypracoval skutočne veľmi dobrý materiál a jemu treba poďakovať za prácu, ktorú odviedol. Valorizácia dôchodkov o 19,4 percenta zohľadňuje rast životných nákladov. Preto vás prosím, dámy a páni, o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý v druhom čítaní prednesie pani kolegyňa poslankyňa Keltošová, aby sme tým dôchodcom dali to, čo im skutočne patrí.

    Slovenská národná strana podporí prechod tohto zákona do druhého čítania a bude hlasovať za zvýšenie dôchodkov o 19,4 percenta.

    Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Ďakujem pán poslanec, za vaše vystúpenie.

    Sú dve faktické poznámky. Pán poslanec Húska, predtým pán poslanec Slaný. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Slaný, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som reagovať na môjho predrečníka, ktorý kvetnato obhajuje zvýšenie dôchodkov o 19 percent. Podľa mňa tento jeho prejav je prejavom absolútneho farizejstva ako člena strany, ktorý sa spolupodieľal na rozbíjaní ekonomiky Slovenskej republiky. Na jeho mieste nikdy by som si takéto vystúpenie nedovolil.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Húska, nech sa páči.

  • Chcem povedať, že požiadavka a návrh, aby sme sa výškou upravovaných dôchodkov priblížili k hladinám vývoja cien a cenových hladín, je veľmi dôležitá a je celkom správna. Chcem upozorniť, že v minulosti v roku 1919 a 1920 sa vo veľkom argumentovalo, že "demagogický" návrh zavedenia 8-hodinového pracovného času bude znamenať také zaťaženie hospodárstva a také zaťaženie sociálnymi nákladmi, že sa zrúti svetová ekonomika. Priatelia, svetová ekonomika sa nielen nezrútila, ale sa vytvorili lepšie pracovné podmienky, lebo sa zvýšila kúpna sila obyvateľstva. My musíme vnímať našich dôchodcov aj ako tvorcov kúpnej sily obyvateľstva. Ak ich jednoducho budeme dostávať stále viac do sociálneho kúta, tak zmenšujeme koniec koncov celkovú kúpyschopnosť obyvateľstva. To nie je výdavok na ľudí, u ktorých by sme mali obavy, že rozptýlia svoje zdroje, že ich budú používať nehospodárne. Naopak, títo ľudia sú navyknutí životom veľmi hospodárne narábať. Takže tieto požiadavky nie sú ani demagogické, ani neoprávnené.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Šepták, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem reagovať na faktické pripomienky. Odpoviem pánu poslancovi Slanému, to je zo zákona, čo som povedal. Viete, skutočne sa nedá stále na niekoho vyhovárať. Možno sa predchádzajúca vláda mohla vyhovárať na tie predchádzajúce vlády, možno na 40 rokov predtým, ale toto vám už ľudia dnes nezoberú, pán Slaný. Toto jednoducho je už za nami. Vy musíte niečo konkrétne začať robiť, pretože dali ste dosť sľubov na to, aby ste ich už začali plniť, pretože máte dva roky za sebou a zatiaľ ste zo sľubov ani jeden nesplnili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že písomne prihlásení poslanci všetci vystúpili. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne k tomuto bodu programu. Konštatujem, že 5 poslancov - pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Rusnák, Brocka, pani poslankyňa Keltošová a pán poslanec Tkáč. V tomto poradí sa hlásia ústne do rozpravy. Uzatváram zároveň možnosť ďalších prihlášok. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    napriek tomu, že bolo už dosť povedané aj dosť argumentov odznelo k tomuto prerokúvanému bodu programu, dovoľte aj mne povedať niekoľko slov trošku aj z takého pohľadu, ktorý sa tu ešte neobjavil.

    V médiách sa často hovorí o dôchodkoch v spojitosti so staršími občanmi, ktorí dosiahli dôchodkový vek a nárok na starobný dôchodok podľa zákona číslo 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Túto skupinu občanov často dehonestujú koaliční poslanci a im naklonené médiá, ktoré niekedy siahajú až k hyenizujúcim prirovnaniam. Stačí si prečítať z pred pár dní SME alebo Nový Čas. Nebudem opakovať tie výroky, ktoré odzneli na adresu našich voličov a tých, ktorí sa zúčastnili na našich protestných akciách, aké vyjadrenia sa tu objavili. Ako keby títo občania boli menejcenní, druhoradí, ako keby ste sa aj vy svojimi sľubmi v predvolebnom boji neusilovali týchto občanov oklamať, ako sa o to snažilo SDK a teraz sa tvári, že tieto sľuby neexistujú a že jednoducho ich nemôžu plniť, pretože sa dostali do vlády s ďalšími politickými stranami, ktoré im v tom vlastne bránia. Ako keby starnutie nebol prirodzený proces, ktorým prejdeme či chceme, či nechceme všetci. Uráža ma tento prístup k občanom, ktorí dosiahli dôchodkový vek, a vlastne aj prístup vlády k tomuto návrhu zákona a k tomuto zvýšeniu dôchodkov ukazuje, aký vzťah má vláda k starším občanom. Ukazuje sa to nielen v oblasti sociálnej politiky, ale, bohužiaľ, vidíme to aj v oblasti zdravotníctva. Títo občania sú odsunutí na okraj spoločnosti. Považujem to za nesprávne, pretože každý z nás, každý má v rodine či už starého rodiča alebo rodiča a mnohí z nás sú už tiež v tomto veku, keď by mali byť alebo budú o pár mesiacov, alebo o pár rokov poberateľmi dôchodkov. Ak odídu z parlamentu, neviem, či sa im bude páčiť takýto prístup budúcich poslancov alebo médií, keď sa dočítajú o sebe ako o niečom, čo je v tejto spoločnosti nepotrebné. Naozaj vo viacerých vystúpeniach či už zo strany mojich kolegov alebo zo strany SDĽ odznelo, že by sme nikdy nemali zabudnúť, že v sociálnej oblasti platí princíp solidarity, že dnes my platíme na starších a o pár rokov budú mladí platiť na nás. Tak prosím vás, pristupujte aj k tomuto zákonu nielen vecne z hľadiska tých suchých čísiel, ktoré sú tu, ale pozrite sa aj na skupinu občanov, ktorá stojí za týmto zákonom.

    Nakoniec aj programové vyhlásenie vlády v časti sociálna politika na strane 22 sľubuje, citujem: "Vláda zameria pozornosť na problematiku starších občanov s cieľom vytvoriť podmienky na nezávislosť, zúčastnenosť a dôstojnosť starších ľudí, a to aj v duchu hlavnej témy medzinárodného roka starších ľudí spoločnosť pre všetky vekové skupiny." Iste pekný sľub, za ktorý by sme sa všetci podpísali. Ale aká je realita? Vláda tento sľub neguje. Možno aj preto, že medzinárodný rok starších sa skončil 31. 12. 1999. Možno aj preto, že vláda čaká, kedy táto generácia vymrie. Pri nástupe novej vlády a konštituovaní nového parlamentu ste nám, dámy a páni, predovšetkým z SDĽ, vytýkali, že sme na túto skupinu občanov nepamätali a ožobračovali ich. Aká bola a je realita? Niektoré čísla tu už odzneli. Dovoľte mi povedať ďalšie a niektoré zopakovať, aby ste si naozaj uvedomili, o čo tu ide.

    V rokoch 1995 až 1998 boli dôchodky pravidelne valorizované v zmysle zákona číslo 46/1991 Zb. v znení neskorších predpisov vždy k 1. júlu, a to percentuálnymi sadzbami v rozmedzí 8 až 12 percent. Percentuálnymi sadzbami preto, lebo priemerná mzda rástla o viac ako o 5 percent, ale životné náklady nevzrástli aspoň o 10 percent, ako to určuje zákon. Reálna hodnota dôchodkov rástla každoročne o 3 až 5 percent. Spotrebiteľské ceny vtedy rástli v rozpätí 5,6 až 6,7 percenta. Za vašej vlády vzrástli ceny v roku 1999 o 12,3 percenta, v roku 2000 za prvé mesiace o 16,8 percenta. Je to z materiálu Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorý všetci dostávame. Dá sa ľahko tieto čísla porovnať a overiť. Vlani ste dôchodky upravili v priemere o 8 percent, čím ich reálna hodnota poklesla o 4 percentá. Teraz navrhujete valorizáciu v priemere o 7 percent. Ide o historicky najnižšiu úpravu dôchodkov od existencie Slovenskej republiky. Pán podpredseda Andel hovoril o pomere priemernej mzdy v slovenskom hospodárstve a priemernom dôchodku. Bohužiaľ, nemal správne čísla, pretože kým v roku 1998 reálna hodnota mzdy a dôchodku tvorila 44 percent, za minulý rok to pokleslo na, zaokrúhlime to na 42 percent. Teraz to poklesne na 41 percent. Takže aj tento pomer sa prejavuje v znevýhodnení v porovnaní s dôchodkom.

    Vážené dámy, vážení páni, predtým, tak ako povedal pán poslanec Mesiarik, sa vždy odborári vyjadrovali veľmi kriticky k úprave dôchodkov. Kde sú tí odborári dnes, pýtam sa. Dostal niekto z vás, vážené dámy a vážení páni, nejaké stanovisko odborárov? Nie, pretože dnes odborárski bossovia myslia iba na seba. Je im jedno, že im klesá členská základňa. Je im jedno, do akej situácie sa dostávajú občania Slovenskej republiky. Tu je ten rozdiel, pán Mesiarik, v prístupe odborov. Keď ste vy boli odborárskym funkcionárom, áno, vtedy sa tu objavovali mnohé zdôvodnenia, mnohé návrhy. Napriek číslam, ktoré tu hovorili moji predrečníci a z ktorých som niektoré uviedla aj ja. Dnes je to odborárom všetko jedno, pretože oni svoj cieľ dosiahli. Predtým pôsobili ako ďalšia politická sila bez politického označenia a dnes im je táto situácia ľahostajná.

    Dôchodky sa však netýkajú iba starších ľudí, teda poberateľov starobných dôchodkov, o ktorých tvrdíte, že podporujú z nich svoje deti a vnúčatá, a teda dokážu vyžiť aj z nižších finančných prostriedkov. Týkajú sa aj invalidných dôchodcov, čiastočných invalidných dôchodkov, vdovských, vdoveckých a sirotských dôchodkov. Aké sú počty týchto ľudí, ktorí sa dostali do tejto životnej situácie bez svojho pričinenia? Starobných dôchodkov je okolo 800 tisíc, invalidných dôchodcov okolo 220 tisíc, čiastočne invalidných dôchodcov okolo 55 tisíc, vdovských dôchodkov je okolo 300 tisíc, vdoveckých okolo 3 tisíc a sirotských je 37 tisíc.

    Vážené dámy, vážení páni, ak budete rozhodovať o dôchodkoch, majte na pamäti aj tieto veľké skupiny ľudí, ktorí sa dostali do tejto nezávideniahodnej situácie nie vlastným pričinením. Neviem, či vy nedostávate listy od občanov, pravdepodobne áno. Ja ich dostávam veľmi veľa, aj včera som dostala práve od matky ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa. Ako môže vyžiť z tej sumy, ktorá je dnes určená jednak ako životné minimum, ale aj ako invalidný dôchodok? Myslím si, že po tom, ako budeme rozhodovať o tomto zákone, treba mať okrem pragmatických dôvodov a pragmatického pohľadu aj tento ľudský pohľad, pretože poslanec musí rozhodovať aj z tohto uhla pohľadu. Preto si vás dovolím požiadať, aby ste sa v druhom čítaní zamysleli nad všetkými týmito tisíckami občanov a pristupovali k schváleniu dôchodkov tak, aby sme sa im mohli spoločne pozrieť do očí a nemuseli ich klopiť, pretože sa budeme hanbiť za to, čo sme odhlasovali. Vy vedome a my, pretože sme v menšine, tak jednoducho zákon bude taký, ako vy rozhodnete. Dúfam, že v tejto veci nájdeme nejaké spoločné východisko, spoločné stanovisko a že si pozorne prečítame tie argumenty, ktoré povedal aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny, keď navrhoval úpravu dôchodkov o 19,4 percenta.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky sú štyri. Posledný pán poslanec Mesiarik. Končím možnosť ďalšieho uplatnenia faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Slaný.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som reagovať na moju predrečníčku a chcem povedať jedno, že výška dôchodkov nám nie je ľahostajná. A kategóriu dôchodcov my nepodceňujeme a ako kresťanskí politici sme povinní robiť takú politiku, aby sme nežili na úkor dôchodcov a na úkor mladých. Žiaľ, musím povedať, že na Slovensku už desať rokov žijeme najmä na úkor budúcnosti, o čom svedčia vysoké štátne dlhy. A to zaplatia predovšetkým mladí ľudia v budúcnosti a, žiaľbohu, budú za to trpieť i starí, stará generácia. Musíme si otvorene priznať, kto akým dielom sa podieľal na tvorbe týchto dlhov a postupne sa musíme tejto pliagy zbaviť. Čiže my v poslaneckom klube SDK sme diskutovali o tom a dá sa povedať, že máme jasno, o koľko zvýšime dôchodky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chcem nadviazať na myšlienku pani poslankyne Aibekovej, ktorá sa týkala odborov a jej stanoviska k ľahostajnosti odborov dnes. Ale na druhej strane nemožno nepovedať, že povinnosťou predstaviteľa vlády bolo predložiť do parlamentu materiál so stanoviskom odborov. Nemajte mi, pán minister, za zlé, ale z právnych predpisov vyplýva, že vláda predloží s týmito stanoviskami materiál do parlamentu. Preto nemožno inak, ako konštatovať, že vláda tento materiál predložila nie v súlade s požiadavkami platného práva, pretože materiál sme mali mať jednoznačne doložený stanoviskami odborov. A tie stanoviská odborov, pán minister, by vášmu návrhu len akosi podržali vašu líniu, ak nie zlepšili. Takže si myslím, že škoda, že ten materiál vláda neposlala aj so stanoviskami odborov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Súhlasím s vystúpením, ktoré povedala pani Aibeková, len na margo toho, čo ma spomínali. Ja som vychádzal z čísel, ktoré boli dané v analýze pri novele tohto zákona. Tam ste pani kolegyňa povedali zaokrúhlene 42 percent, ja som použil 41,8 percenta, takže som sa v podstate nemýlil. A k tomu môjmu vystúpeniu, že som tam nespomenul štátny rozpočet, že je nedostatočný a tak ďalej. V bode tri môjho vystúpenia som jasne povedal, že štát neuhrádza svoje záväzky. A inak súhlasím s vaším vystúpením.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nakoniec pán poslanec Mesiarik.

  • Áno, ďakujem za slovo.

    Ja by som chcel len reagovať na pani kolegyňu poslankyňu. A nechcem polemizovať, ale myslím si, že nebolo by dobré ísť tou cestou, že budeme vyzývať odbory alebo hodnotiť odbory. Ja si myslím, a pokiaľ mám informáciu, pretože ako podpredseda výboru som sa zaujímal o stanovisko, samozrejme, aj tripartity a odborárov, robia to isté, čo aj predtým, možno, že inými formami. Je možno chyba, ako povedal pán Kalman, že to stanovisko rozdielne a rozporné malo byť a mohlo by byť vo vystúpení, pokiaľ bolo, samozrejme, rozporné, aby ste o tom všetci poslanci vedeli.

    Hovorili ste pani poslankyňa o dôchodcoch ako rizikovej skupine. Ja to môžem len potvrdiť aj z pozície nášho výboru, že skutočne je to v mnohom bezmocná skupina ľudí odkázaná na krutý trh, odkázaná na, by som povedal, na chorý trh práce, pretože nenájde si nejakú možnosť a, samozrejme, aj tu už boli nejaké myšlienky jeden čas, aby sme robili opatrenia, aby dokonca dôchodcovia nemohli robiť. Ja chcem ale upozorniť, že v tej rizikovej skupine ešte rizikovejšia je miniskupina, a to sú osamelí dôchodcovia. Skôr ako budeme mať druhé, tretie čítanie, treba zobrať ceruzu a prepočítať aj tento problém, ako sa bude pohybovať pri takomto zvýšení návrhu alebo pri nezvýšení, alebo pri nevalorizácii taký osamelý dôchodca, pretože ten žije z toho jedného dôchodku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Aibeková má slovo ako vystupujúca v rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Ďakujem za všetky pripomienky, aj keď sa s niektorými nestotožňujem.

    Pán Mesiarik, ja som nemala v úmysle hovoriť o odborároch. Keby ste vy predtým neboli práve hovorili, ako sa odborári vždy zastávali, ako boli nespokojní s dôchodkami, takže to bola vlastne reakcia na to, čo ste vy v rozprave spomenuli. Rozhodne nemôžem súhlasiť s pánom poslancom Slaným, pretože poznám mnohé krajiny, ktoré sú oveľa viac zadlžené ako Slovenská republika, napriek tomu dokážu zabezpečiť slušnú životnú úroveň občanom svojej krajiny. A ja som vo svojom vystúpení argumentovala, že tu nie je len skupina 800 tisíc dôchodcov, ale všetky tie ostatné skupiny. Tam patria aj mladí ľudia, vdovy, vdovci a predovšetkým tie siroty a invalidné dôchodky. Do invalidných dôchodkov sú dávaní aj mladí ľudia. Takže tu rozhodujeme aj o skupine mladých ľudí, ktorí si nedokážu sami pomôcť. Nakoniec aj tí ľudia s čiastočnými invalidnými dôchodkami sú absolútne diskriminovaní na trhu práce. Nemajú šancu si nájsť prácu, keď je 600-tisícová armáda nezamestnaných. Takže pozrite sa na ten problém z tohto pohľadu. A prosím vás, s tou zadlženosťou Slovenskej republiky, tieto argumenty neobstoja pri takomto prerokúvaní, pretože ak budeme hovoriť o zadlženosti, tak vlastne nikdy nedáme šancu ľuďom, aby slušne žili.

  • Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Rusnák, pripraví sa pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som aj ja vyjadril niekoľko poznámok, návrhov, stanovísk k vládnemu návrhu zákona, ktorým riešime zvýšenie dôchodkov pre tento a budúci rok.

    V Slovenskej republike existuje silná 1,2-miliónová populácia dôchodcov, tak ako tu už odznelo, ktorým je vyplácaných cca 1,4 miliardy dávok dôchodkového zabezpečenia. Ide o občanov, ktorí na základe v súčasnosti platného zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení splnili zákonom stanovené nároky na poberanie určitého druhu dôchodku. Je potrebné si uvedomiť, že zväčša ide o ľudí, ktorí poctivo odpracovali v priemere 37 rokov a platili príspevky s nádejou, že v prípade sociálnej udalosti, akou je staroba, invalidita a tak ďalej, bude o nich primerane postarané. Pracujúcich dôchodcov, t. j. tých, ktorí majú možnosť získania aj iného príjmu, je v súčasnosti iba 80 tisíc, z toho cca 10 tisíc dôchodcov živnostníkov. To znamená, že pre drvivú väčšinu týchto občanov je dôchodok jediným zdrojom zabezpečenia ich základných životných potrieb.

    Vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení vlády zaviazala zvyšovať životnú úroveň dôchodcov a v Generálnej dohode na rok 2000 je zakotvený záväzok, že vláda predloží Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o valorizácii dôchodkov v nadväznosti na rast životných nákladov a priemernej mzdy v národnom hospodárstve. V období rokov 1994 až 1998 priemerná výška dôchodku vzrástla 1,4-násobne, životné náklady v tomto období vzrástli 1,3-násobne, t. j. reálna hodnota dôchodku vzrástla o 11,4 percenta. V roku 1999 došlo k poklesu reálnej hodnoty dôchodku. Dôchodky sa valorizovali celkove o 8 percent, zatiaľ čo životné náklady vzrástli o 10,6 percenta. Predpokladaná priemerná inflácia v tomto roku je zhruba 12 až 13 percent, čiže každé zvýšenie dôchodkov, ktoré by bolo nižšie ako predpokladaná priemerná inflácia, spôsobí ďalší prepad reálnej hodnoty dôchodkov v tomto roku oproti minulému roku 1999.

    V Národnej rade Slovenskej republiky je predložený návrh zvýšenia životného minima z 3 230 Sk na 3 490 Sk, t. j. približne o 8 percent s účinnosťou od 1. júla 2000. Od výšky životného minima sa bezprostredne odvíja dávka sociálnej pomoci vyplácaná občanom v prípade hmotnej núdze. V roku 1999 sa dávka sociálnej pomoci vyplácala cca 300 tisícom občanom v úhrnnej sume cca 9,5 miliardy Sk. Systém dôchodkového zabezpečenia poskytuje dávky omnoho väčšiemu počtu občanov v úhrnnej sume okolo 62 miliárd za rok 1999. Z uvedených faktov vyplýva, že zvýšenie dôchodkov menšie ako 10 percent je neúnosné.

    Dovoľte mi, aby som na podporu nevyhnutnosti úpravy dôchodkov sa oprel o niektoré dôležité dokumenty.

    Po prvé Ústava Slovenskej republiky. Podľa článku 9 ods. 1 občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Podľa ods. 3 podrobnosti o tomto práve ustanoví zákon. Takýmto zákonom je zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

    Po druhé Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Podľa článku 9 štáty zmluvnej strany paktu uznávajú právo každého na sociálne zabezpečenie, ktorého súčasťou je aj právo na sociálne poistenie. Podľa článku 11 štáty zmluvnej strany paktu uznávajú právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrnujúce dostatočne výživu, šatstvo, byt, a na neustále zlepšovanie životných podmienok.

    Po tretie Európska sociálna charta. Podľa článku 12 sa zmluvné strany zaväzujú vytvoriť alebo udržiavať systém sociálneho zabezpečenia. Udržiavať systém sociálneho zabezpečenia na uspokojivej úrovni, najmenej na takej úrovni, akú vyžaduje dohovor Medzinárodnej organizácie práce číslo 102 o minimálnych normách sociálneho zabezpečenia. Zmluvné strany sa ďalej zaväzujú usilovať sa o postupné pozdvihnutie úrovne systému sociálneho zabezpečenia. Podľa článku 4 Dodatkového protokolu k Európskej sociálnej charte sa zmluvné strany na zabezpečenie účinného výkonu práva starších osôb na sociálnu ochranu zaväzujú prijať alebo podporovať príslušné opatrenia zamerané na umožnenie starším osobám zostať podľa možnosti čo najdlhšie plnohodnotnými členmi spoločnosti prostredníctvom príslušných zdrojov, ktoré im umožnia dôstojný život a aktívnu účasť na verejnom, spoločenskom a a kultúrnom živote.

    Po štvrté Dohovor Medzinárodnej organizácie práce číslo 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia časť 5 - Starobný dôchodok. Podľa článku 25 každý členský štát zabezpečí chráneným osobám poskytovanie dávok v starobe. Podľa článku 28 je dávka v starobe pravidelne sa opakujúca platba vypočítaná podľa článku 67, ak sú chránení všetci obyvatelia. Podľa článku 67 dávka v starobe má byť taká, aby postačovala na zabezpečenie zdravých a slušných životných podmienok pre rodinu požívateľa dávky. Táto dávka nesmie byť nižšia ako 40 percent mzdy dospelého nekvalifikovaného robotníka - muža. Ako je charakterizovaný tento nekvalifikovaný robotník - muž. Typicky nekvalifikovaný robotník v strojárskom priemysle s výnimkou výroby elektrických strojov alebo typicky nekvalifikovaný robotník - muž zamestnaný v najväčšej skupine hospodárskej činnosti s najväčším počtom hospodársky činných osôb mužského pohlavia.

    Po piate Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia. Podľa článku 25 každá zmluvná strana zabezpečí chráneným osobám poskytovanie dávok v starobe. Podľa článku 28 je dávkou v starobe pravidelne sa opakujúca platba vypočítaná podľa článku 67, ak sú chránení všetci obyvatelia. Podľa článku 67 sa výška dávky určí vnútroštátnymi pravidlami tak, aby zabezpečovala zdravé a dôstojné životné podmienky pre rodinu príjemcu dávky a nesmie byť nižšia ako 40 percent mzdy dospelého nekvalifikovaného robotníka.

    Po šieste. Podľa protokolu k Európskemu zákonníku sociálneho zabezpečenia sa zvyšujú štandardy sociálneho zabezpečenia, upravuje minimálnu výšku dávky v starobe tak, že táto dávka nesmie byť nižšia ako 45 percent mzdy dospelého nekvalifikovaného robotníka. Uvedenú zmenu vo výške percenta je potrebné podľa nášho názoru akceptovať, pretože v súčasnom období prebieha analýza Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia, jeho dodatku číslo 2 a protokolu za účelom posúdenia súladu nášho právneho poriadku s európskymi štandardmi. Taktiež je potrebné brať do úvahy, že medzinárodné dokumenty upravujú minimálne štandardy, ale tiež záväzok zmluvných strán tieto minimálne štandardy zvyšovať.

    Vážené kolegyne, kolegovia, uvedené dokumenty potvrdzujú správnosť rozhodnutia vlády pristúpiť k zvýšeniu dôchodkov. Otázkou však zostáva v akej výške.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktickú poznámku má pán poslanec Benkovský. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Ja by som chcel len podporiť vystúpenie pána Štefana Rusnáka, pretože aj keď nemienime situáciu v oblasti valorizácie dôchodkov dramatizovať najmä preto, že vieme, že dôchodok nie je dar vlády, ale realita, ktorá zodpovedá Európskej a sociálnej charte, Ústave Slovenskej republiky, dohovoru o organizácii práce, ako on sám uvádzal. Bolo by potrebné, aby za situáciu, aj keď takmer niet z čoho valorizovať dôchodky, nezodpovedal alebo nevyhovárali sme sa len na zodpovednosť predchádzajúcej vlády, ale aj všetkých vlád, ktoré tu doteraz boli. Chcem preto povedať iba toľko, že samotný dôchodok, ako aj proces valorizácie dôchodkov je zbytočne zložitý a zneužíva sa často na politické ciele a možno by bolo do budúcnosti skutočne potrebné raz a pre vždy stanoviť mechanizmus, ako k tomuto pristupovať. Strana demokratickej ľavice a myslím si, že o tom niet pochýb, že nie je populistickou stranou, a preto chceme, aby sa dôchodky upravovali a valorizovali v rámci možností verejných financií, teda Sociálnej poisťovne a, samozrejme, aj v nadväznosti na to aj štátneho rozpočtu. Preto SDĽ a poslanci Strany demokratickej ľavice podporia návrh, ktorý je predložený vládou Slovenskej republiky do druhého čítania. Potom sme pripravení diskutovať o možných pozmeňujúcich návrhoch, tak ako o nich hovoril poslanec Štefan Rusnák.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že pán poslanec Brocka nie je v rokovacej sále. Stráca poradie. Ďalej vystúpi pani poslankyňa Keltošová, po nej pán poslanec Tkáč.

    Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vážený pán minister,

    dovoľte mi najprv niekoľko všeobecných téz na vystúpenia rečníkov, ktoré tu odzneli, ako si štát plní svoje povinnosti. Chcem povedať čisto z technického hľadiska, že štát si vždy plnil aj si bude plniť povinnosti v rámci zákona, ktorý neurčuje presne odvody štátu. Určuje oddelene odvody štátu od iných subjektov, ktoré si plnia daňové odvodové povinnosti. Nakoniec je to systém spojitých nádob, keďže v tom závere štát nesie zo zákona zodpovednosť a garanciu za solventnosť Sociálnej poisťovne, takže o čo menej štát dá, o to potom sa dá očakávať, že v tom finále štát bude mať o to väčšie podlžnosti a väčšiu sumu bude musieť nahradiť. Systém spojených nádob, keď to hlavne prechádza z jedného vrecka do druhého.

    Ešte k tým zvyšovaniam v rokoch 1994 - 1998. V úhrne zvýšila naša vláda dôchodky o 35 percent. Odzneli tu presné cifry o tých 8 percent cez 10 až 12 percent, vždy to bolo tak, ako to už bolo tu povedané pánom Kalmanom, že sme išli minimálne o 2 percentá nad hranicu priemernej medziročnej miery inflácie. Takže reálna hodnota dôchodkov bola vždy vyššia, ako bola inflácia.

    Ešte jednu poznámku k určitým možno nihilistickým názorom, ktoré tu zaznievajú v snemovni, ale aj vo výboroch o skupine, o ktorej teraz hovoríme. Mali ste si našetriť, to je také ústredné heslo, mali ste si našetriť a prečo my ako stredná alebo mladá generácia máme teraz na vás doplácať. My čo starší si pamätáme z rokov 1989-1990, aké boli naše priemerné príjmy. Ja to uvediem na sebe. V tom čase som ako vysokoškolsky vzdelaná redaktorka po okolo 22 rokov praxe odchádzala z postu redaktorky s platom, ktorý presahoval o 20 korún 3 000 Sk, čo bolo neuveriteľné, pretože kto sa dostal do kategórie platu 3 000 korún, tak už patril k tej lepšie platenej kategórii občanov. Čiže ani ja by som si nevedela po prepočte našetriť z priemeru 3 000 korún. A už nehovorím o tých dôchodcoch, ktorí mali tú smolu, že odchádzali do dôchodku pred rokom 1989. Treba uvážiť, že ešte je len 10 rokov od zmeny režimu, iba 10 rokov máme poistný systém, ktorý treba ešte stále zlepšovať a jednoducho táto kategória občanov, ktorá bola znevýhodnená nízkymi príjmami v minulosti, je dvakrát teraz znevýhodňovaná aj z toho vypočítanými dôchodkami.

    Som takisto toho názoru, že reštriktívnymi opatreniami, ktoré táto vláda v priebehu 19 mesiacov prijímala, najviac ublížila skupine dôchodcov, pretože či ide už o dávky sociálnej pomoci, spomeňte si, panie poslankyne a páni poslanci, najprv sme odbúrali príspevky napríklad na diétne stravovanie ako jednu z dávok, alebo výrazne sme znížili diétne stravovanie, príspevok na diétne stravovanie. Obce hlásia nedostatok financií na ďalšie sociálne dávky, samozrejme, fakultatívne. Samospráva nemá peniaze na príspevky na ošatenie, na príspevky na kúrenie, na ďalšie príspevky, ktoré súvisia najmä so životom dôchodcov. Viete, že ste schválili aj liberalizáciu cien energií, ktoré išli, nemusím to uvádzať, o koľko percent stúpli ceny elektriny, plynu, vodného, stočného. Myslím si, že si ešte takisto pamätáte, ako sa prijala deregulácia nájomného a v tejto súvislosti mi nedá povedať, že deregulácia postihla opäť dôchodcov, najmä tých, čo žijú v mestách. Jednoducho preto, že svoj konečný cieľ nemohla splniť, a to je trh s bytmi. Výstavba bytov mešká a dôchodcovia jednoducho nemajú k dispozícii dostatok, podobne ako mladé rodiny, malometrážnych bytov za nízke ceny, relatívne nízke ceny, ktoré by vedeli uhradiť. Čiže ideme opačným postupom. Najprv robíme reštrikcie, nemáme k tomu primerané kompenzácie a ešte teraz navrhujeme 7 percent valorizácie dôchodkov. Je to krátkozraká politika aj preto, lebo ak títo ľudia pri reálnej hodnote dôchodkov, ktorá ide teraz do mínusu vo vzťahu k súčasnej inflácii, sa dostanú do sociálnej siete. Štát bude musieť siahnuť do svojich rezerv a zákonné dávky, ktoré obsahuje zákon o sociálnej pomoci, im bude musieť jednoducho vyplácať. Takže je to také klamanie samých seba a oveľa komplikovanejšie na správu a na výkon najmä štátnej správy, ak teraz odsúhlasíme predkladaný návrh zákona. Nič na tom neušetríme. Možno náklady budú ešte vyššie.

    Na záver mi dovoľte, aby som si a zároveň pánu ministrovi položila ešte jednu otázku. Systém štátnej sociálnej podpory absentuje v súvislosti s valorizáciou dôchodkov o to viac, pretože jednotlivé dávky štátnej sociálnej podpory mali už podľa mojich informácií byť v legislatívnom procese. Mal to byť takisto spomínaný systém kompenzácie, ako je sociálna pomoc, lenže zo strany štátu, a zatiaľ akosi mešká. Chcela by som vedieť, či súvislosť s takou nízkou valorizáciou je myslená v kompenzáciách cez štátnu sociálnu podporu alebo štátna sociálna podpora jednoducho v tomto roku nie je aktuálna ani jedna z jej dávok.

    Keby sme zhrnuli všetky vystúpenia mojich kolegov a pánov poslancov doposiaľ, zaznieva alebo rezonuje tu stále určitý podtón, štát na to nemá. Verte mi z mojej skúsenosti, z vlastnej skúsenosti, ak by sme takto k tomu pristupovali, tak by sme na to nikdy nemali. Tu ide o to, či máme politickú vôľu ako parlament urobiť niečo pre našich občanov, našich voličov alebo schováme hlavu do piesku a povieme, že štát na to nemá. Odznelo tu tiež, že nebolo by dobré prostriedky z privatizácie ani v určitom podiele na zvyšovaní dôchodkov využívať. Myslím si, že naopak, práve dôchodcovia, ktorí sa podieľali na vytváraní hodnôt, ktoré sa dnes privatizujú, by mali mať právo, morálne právo získať z tohto privatizačného koláča povedzme formou valorizácie dôchodkov.

    Ja zatiaľ len toľko, v druhom čítaní prednesiem potom pozmeňujúce návrhy za poslanecký klub HZDS.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Mesiarik. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Prosím, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja by som chcel reagovať na pani poslankyňu. Súhlasím s ňou, že štát v podstate podľa zákona sanuje, zodpovedá, ručí za to, aby Sociálna poisťovňa plnila finančné svoje povinnosti. Ale udivuje ma jedno, že tak v minulosti, ako aj v súčasnosti neviem pochopiť, prečo sa potom štát stavia stále na zadné nohy, a to bolo vždy. Stavia sa na zadné a špekuluje, aby túto povinnosť nemusel plniť.

    Po druhé. Takisto súhlasím a upozorňovali sme na to aj v minulosti, aj v súčasnosti, keď došlo k liberalizácii cien, že tu treba tie veci domýšľať do úplného konca, čo to urobí s každým občanom. To je aj do budúcnosti a myslím si, že aj pre tento parlament určité poučenie, aby sme tieto veci doťahovali perspektívne aj čo do sociálnych dosahov.

    Poznámka k myšlienke pani poslankyne, štát na to nemá. S tým sa stretávame často. Pozrite sa, nedávno, nie je to tak dávno, čo sme prerokúvali zákon, ktorým sme zrušili možnosť predčasného odchodu do dôchodku. Vtedy bolo hovorené, že to ušetrí skoro 2 miliardy ročne. No tak ich teda teraz môžeme investovať do valorizácie. Keď tých 30 tisíc ľudí nebude pribúdať na predčasné dôchodky. Je 30 miliárd dlhov alebo problémov, ktoré treba riešiť v Sociálnej poisťovni. Ak by sme dokázali vytvoriť legislatívu v Sociálnej poisťovni tak, aby aspoň polovicu vymohla, to je 15 miliárd, aby mohla dajme tomu tieto pohľadávky predávať, čo teraz teda nie je možné, alebo kapitalizovať. Zmena štátu, zmena platieb zo strany štátu, privatizácia a mohol by som ďalej hovoriť, čím by som teda mohol a vedel doplňovať vás poslancov, kde zobrať zdroje. Takže súhlasím s tým, neobstojí tvrdenie, nemáme zdroje. Máme málo, ale sú. A myslím si, že už v roku 1990 sú tu traja poslanci minimálne, ktorí boli pritom, navrhovali sme, aby z privatizácie sa tvoril fond, tak ako je reštitučný, aj fond na takéto problémy do budúcnosti. Neurobilo sa tak.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Tkáč má slovo. Po ňom pán poslanec Brocka, ktorý nebol v sále. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážený pán spravodajca,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som niekoľkými poznámkami vystúpil k problematike zvyšovania dôchodkov. Treba povedať, že je to lukratívny politický inštitút, na ktorom mnohí aj z vás, čo ste dnes vo vládnej koalícii, ste tvrdo pracovali v čase, keď ste boli v opozícii. Je to normálne, je to pochopiteľné, a keď som už pritom, azda by bolo možné diskutovať aj vzhľadom na pripravovanú novú koncepciu sociálneho poistenia, ako upraviť mechanizmus zvyšovania dôchodkov. Ja si viem predstaviť rôzne techniky. Sú vo svete toho plné knižnice a keď chcete jeden taký, možno dosť opticky zrejmý variant, pokojne si viem predstaviť, že vzhľadom na to, že je táto Sociálna poisťovňa dnes odštátnená, je verejnoprávna inštitúcia, že by vedenie Sociálnej poisťovne, správna rada či riaditeľ raz za pol roka vyhlasoval podľa zdrojov Sociálnej poisťovne percento, o koľko je možné zo zdrojov Sociálnej poisťovne dôchodky zvýšiť. Nebola by to politická kategória, bola by to normálna kategória, kategória toho, že sa vlastne plne rozvinie poistný princíp, ktorý je veľmi podstatný, a ten vo svojej jednoduchosti, vlastne vo svojej podstate je mimoriadne jednoduchý, tá bratská pokladnica funguje aj dnes len v celospoločenskom meradle. Koľko do systému vložím, za akých podmienok z toho systému dostanem a ako dlho do toho systému vkladám. To sú tri roviny, kde Sociálna poisťovňa je čierna skrinka, z ktorej to potom vyjde. Tých techník je skutočne mnoho, ale chcel by som povedať jednu vec, ktorá sa dosť často používa a myslím si, že pán poslanec Šepták tu tak v pokoji reagoval na vystúpenie pána poslanca Slaného, keď tu padali slová o "spľundrovaní" a takéto veci, ktoré nemám príliš vo zvyku opakovať.

    Chcel by som povedať jeden alebo dva údaje, ktoré sú opticky veľmi jasné. Vážení, v decembri 1994 nastupovala Mečiarova vláda presne 13. decembra a v tom čase dlh Moravčíkovej vlády, v ktorej bola drvivá väčšina dnešnej koalície, bol na Číňana korunu. Ja som to vtedy tak nazval, 1 250 miliónov korún, vtedy toľko mala Čína obyvateľov, ste vyprodukovali mnohí z vašej koalície dlžobu z rozpočtu štátu do Sociálnej poisťovne a v máji 1999 som ešte ako predseda správnej rady predkladal správu o ročnej závierke. Je to nie môj termín, je zo zákona termín, asi spisovný nie je, ale bola ročná závierka, kde som predkladal za rok 1998 v troch rozhodujúcich fondoch, teda vo Fonde dôchodkového zabezpečenia, vo Fonde nemocenského poistenia a v Rezervnom fonde som predkladal prebytok 11,5 miliardy Sk, čiže z mínus 1,5, jedna celá štvrť miliardy korún v roku 1994. Za Mečiarovej vlády sa rezervy vo všetkých zdrojoch a fondoch Sociálnej poisťovne neprejedli ani sa neprerozdávali, ale boli prebytkové.

    Chcem tým prejsť do podstaty problému, v ktorej sa súčasná vládna moc pohybuje, a to je otázka, prečo je nedostatok zdrojov v Sociálnej poisťovni. Chcel by som znovu zvýrazniť aj vzhľadom na to, že som mal povinnosti v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy pri štátnom rozpočte, že ste odhlasovali protizákonne, podľa mojej mienky, presuny zo správneho fondu Sociálnej poisťovne do Fondu dôchodkového poistenia, tuším vyše 200 miliónov korún pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2000, a to táto Národná rada protizákonne rozhodla, pretože podľa mojej mienky Národná rada nemá právo meniť rozpočet Sociálnej poisťovne. Môže ho len schváliť alebo neschváliť. A v tom čase sme počítali aj s momentom, že by nebol schválený rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 2000 s tým, že vedenie správnej rady zo správnej rady dostalo splnomocnenie promptne upraviť tieto položky, pričom už vedenie Sociálnej poisťovne predložilo do Národnej rady reštrikcie v správnom fonde o 200 miliónov korún. Dokopy teda zhruba 430 miliónov korún sa začalo šetriť na správnom fonde.

    Ja som zástanca šetrenia, ale chcel by som povedať jednu podstatnú myšlienku, ktorá dnes odznela v širších súvislostiach, a to je otázka čiernej práce, to je otázka malverzácie v sociálnom systéme a ďalších negatívnych stránok veci. V tomto čase sa už mal rozbiehať komplexný informačný systém sociálnej sféry, takzvaný KIS. V rámci koncepcie transformácie sociálnej sféry Národná rada bola o tom informovaná a koncom septembra ešte pred voľbami som parafoval dohody so Svetovou bankou, ktoré ministerstvo financií v podstate dodnes úspešne blokuje. Tento systém mal v podstate riešiť aj to, čo zo strany vládnej koalície často odznieva, že treba sprísniť rozdeľovanie prostriedkov do sociálnej sféry, že treba kontrolovať a podobne.

    Dovoľte mi povedať jednu odbočku, že všetko to, čo súvisí s nedostatkom zdrojov na zvyšovanie dôchodkov, váľať na čiernu prácu je totálny nezmysel. V tejto súvislosti ja verejne vyzývam pána ministra, nech sa osvedčí aj vo svojom expozé na záver diskusie, aká je pravda zo strany manažmentu Národného úradu práce, ktorý tvrdí, že tuším 130 až 150 tisíc ľudí pracuje dnes načierno a ako to môže dopustiť vedenie Národného úradu práce. Ak je to pravda, pretože ja si osobne myslím, že je to totálny nezmysel, a pokiaľ to tvrdia manažéri Národného úradného práce, tak podľa mňa neviem, za čo berú plat.

    Po druhé, odkiaľ tvrdia daňové úrady, a to tiež nikde nebolo verifikované, ak hovoríme exaktne, tak hovorme exaktne, že na Slovensku je vraj až 230 až 250 tisíc ľudí, ktorí pracujú načierno. Za čo potom, ak je to pravda, ja tomu absolútne neverím, za čo potom pri takejto pravde daňové úrady, funkcionári týchto inštitúcií, ktoré majú vykonávať kontrolu a dozor, berú platy. To by som chcel skutočne počuť odpoveď zo strany vládnej koalície. Pokiaľ to nie je virtuálna realita, ktorú provládne médiá dokážu, samozrejme, vyprodukovať, že dnes sa nehovorí o tom, že Slovensko je vo vážnej a ťažkej hospodárskej kríze, ktorá je oveľa horšia ako v tridsiatych rokoch vzhľadom na parametre, ktoré máme. A v tridsiatych rokoch ešte sa do 300 tisíc nezamestnaných za celé Československo, vážení, počítali aj nezamestnaní z Podkarpatskej Rusi. Študoval som si po tieto dni tieto údaje a tam sú skutočne vážne signály, a keď sa hovorí o 300 tisícoch nezamestnaných v celom Československu vrátane Podkarpatskej Rusi, tak médiá aj ekonómovia a sociáli hovorili o národnej katastrofe.

    To je práve tá otázka, či Sociálna poisťovňa ako tak v dobrom slova zmysle, filozoficky povedané, čierna skrinka má dostatok vstupov a sme pri tom. Ak sa zvyšuje nezamestnanosť, neprodukujú sa hodnoty, neplatí sa poistné. Váľať všetko na štát za to, že neplatí dostatočné vstupy, teda poistné za osoby, takzvané, ktoré sú závislé od štátu, je takisto jedna filozofická kategória, ktorú sme už niekoľkokrát aj na pôde parlamentu vysvetľovali. Keď som si to študoval začiatkom deväťdesiatych rokov, ako je to v iných štátoch, teda koľko štát platí za osoby závislé od neho, čo sú ženy na materskej dovolenke, vojaci základnej služby a podobne, tak v podstate tá logika znela veľmi jednoznačne, koľko štát má alebo vláda, toľko dá.

    Nikde vo svete nie je pravidlo, že by sa platilo 100-percentne, aj keď je fakt logicky z hľadiska spravodlivosti, princípov spravodlivosti normálne, že ak štát niekoho pozve na povinnú základnú službu, tak by mal za neho zaplatiť poistné, pretože on sa stáva súčasťou systému, ale nikde nie je napísané, a to ani v konvenciách, ktoré tu pán kolega Rusnák presne uvádzal, že je to povinnosť štátu. To by som chcel skutočne zvýrazniť a teraz obhajujem v podstate od Čarnogurského, Moravčíkovej, Mečiarovej vlády aj Dzurindovu vládu. Nie je to povinné do výšky 100 percent. Iná otázka je princíp spravodlivosti, ale aj iná otázka princípu zdrojov.

    Chcel by som teda povedať, že podstatu vidím skutočne v tom, že je reštriktívna ekonomická politika, že reštriktívna politika netvorí zdroje a zvyšovanie počtu nezamestnaných vlastne obmedzuje vstupy, to znamená platenie poistného. Zhoršuje sa platobná disciplína, dnes Sociálna poisťovňa hovorí zhruba o 42 až 43 miliardách korún pohľadávok, ktoré by, samozrejme, mali prispieť rozvoju činnosti Sociálnej poisťovne. Problémy sú v tom, že sa neplatí a je to skutočne objektívna kategória.

    Chcel by som ešte povedať, otázka spoločenských pomerov tu odznela. Okrem odborov som sa po tieto dni pri stretnutí s ľuďmi pýtal, povedzte mi aspoň troch naraz alebo najmenej troch funkcionárov Konfederácie odborových zväzov, tak ľudia zostali v šoku a nevedeli pomaly vedenie konfederácie dnes už ani identifikovať. Podobne by som chcel zvýrazniť to, že stanovisko nám poslala aj Jednota dôchodcov a že ich prepočty sú optimalizujúce sa a približujúce sa k postoju ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Z hľadiska techniky zvyšovania dôchodkov sa zvyšujú dôchodky pevnou sumou a percentuálne. Nehovorím nič nové, ale podstata zákona ešte z federálnych čias o zvyšovaní pevnej sumy spočívala v tom, že pevná suma sa mala čerpať pri raste životných nákladov zo štátneho rozpočtu. V tejto situácii teda, ak rastie inflácia alebo rastú životné náklady, tak štát prostredníctvom výberu dane by mal mať vyššie príjmy, to je úplne logické. Sú to spojené nádoby a percentuálnu časť by mal potom, teraz je tu už asi spisovné slovo, previesť do systému sociálneho poistenia.

    V tejto situácii zaťažovať Sociálnu poisťovňu pevnou sumou bez zmeny logiky zákona o zvyšovaní dôchodkov ja považujem naozaj za obyčajný populizmus, za nič viac. V tejto sume alebo oblasti treba povedať, že je nevyhnutné čo najskôr dokončiť reformu systému sociálneho poistenia. Chcel by som uviesť, že ešte v máji 1998, teda pred dvoma rokmi a jedným mesiacom sme mali na vedeckej medzinárodnej konferencii audit od Európskej komisie na 6. variant zákona o sociálnom poistení. Dnes je už aj napriek sľubom vládnej koalície pred voľbami dva roky a mesiac od mája 1998 a po dobre rozbehnutej diskusii, ktorú sme všetci tu podporovali aj zo strany opozície, sa reforma sociálneho poistenia zdržuje. Tá je nevyhnutná, pretože nebude stačiť tento systém reagovať na všetky zmeny, ktoré v súčasnosti sú, nota bene ešte vo väzbe na reštriktívnu politiku hospodárstva, ktorá sa jednoznačne odzrkadľuje vo vstupoch. Systém jednoducho nemá zdroje a rezervy sú z roka na rok čo najviac vyčerpané.

    Chcel by som v závere ešte uviesť, že máme prepočty aj zo Štatistického úradu, akým spôsobom rástli životné náklady, a to nielen u dôchodcov, a pani doktorka Aibeková to presne identifikovala, že nejde len o starobných dôchodcov. Sú to obrovské skupiny detí, sú to skupiny rodinných účtov a skupiny domácností alebo porovnávajú sa štatistiky rodinných účtov, a čo je veľmi zaujímavé, od júla 1999 do apríla 2000 vzrástol úhrnný index spotrebiteľských cien (životných nákladov) medzi júlom 1999 a aprílom 2000 v domácnostiach spolu na 115,9 percenta, ale u dôchodcov stúpli životné náklady na 118,8 percenta. Chcem tým ale povedať, a o tom štatistiky takisto hovoria, že podľa štatistík rodinných účtov za našej vlády sa rodiny dôchodcov dostávali do lepšej životnej situácie ako ostatné rodiny. To je objektívna pravda, ktorá je potvrdená v rozboroch sociálnej situácie, navyše ešte to zlepšenie životnej situácie alebo štatistiky rodinných účtov dôchodcov boli lepšie modelované, samozrejme, v rodinách, kde boli dvaja dôchodcovia, teda úplne rodiny bez straty jedného z partnerov.

    Chcem tým povedať, že tie životné náklady skutočne postihujú skupinu dôchodcov drastickejšie ako celých domácností, z čoho tiež treba vyvádzať záver. Myslíme si, že tie prepočty, ktoré dalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, teda nad 19 percent zvýšenie dôchodkov, sú reálne a nebudeme populisticky dávať nereálne sumy, ale to, čo ministerstvo práce v pôvodnom variante dalo, myslíme si, že zohľadňuje skutočné objektívne potreby, pretože prudký rast životných nákladov, ktorý ešte ďalej bude sužovať naše domácnosti, sa týmto neskončil. Ja by som naozaj želal pánu ministrovi aj zároveň ako predsedovi správnej rady, keby mohol na konci svojho funkčného obdobia odovzdať prebytkové fondy Sociálnej poisťovne, a to želám predovšetkým našim občanom.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Sú dve faktické poznámky - pani poslankyňa Keltošová, poslanec Slaný. Uzatváram možnosť ďalších podaní faktických poznámok.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja by som rada doplnila tú časť vystúpenia pána poslanca, kde hovoril o meškajúcej reforme sociálneho poistenia. Chcela by som upozorniť snemovňu a poslancov vládnej koalície, že reforma sociálneho poistenia je len súčasťou reformy verejnej správy a toto by mala byť podľa mňa priorita politických strán, ktoré sa nazývajú reformnými. Pretože ja uznám, že v každej strane sú určité pnutia a bývajú rôzne nálady, ale reforma verejného sektora, reforma sociálneho poistenia a na to nadväzujúce právne predpisy, ktoré už dávno tu mali byť, a to je zákon o verejnej službe, zákon o štátnej službe a nový Zákonník práce, toto všetko nás čaká, a to nás neminie, pretože je to medzi prioritami legislatívy Európskej komisie.

    Takže si myslím, že naozaj už by bolo načase skončiť so žabomyšími vojnami o SDK, SDKÚ o rôzne krídla, krídelká a bolo by treba si sadnúť spolu s opozíciou, prejsť ešte raz priority legislatívy acquis communautaire a povedať si jasne, toto chceme urobiť v tomto kroku, toto v druhom kroku, toto v treťom kroku. Čiže nejde to teraz len vidieť v úzkych súvislostiach s valorizáciou dôchodkov, treba vidieť celý systém poistenia a jeho valorizáciu v rôznych skupinách obyvateľstva. To sú aj starobní, to sú aj invalidní, to budú aj štátni úradníci, to bude aj verejný sektor. Je to komplex problémov a treba ho začať riešiť.

  • Pán poslanec Slaný, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Chcel by som reagovať na môjho predrečníka ohľadne narastania dlhov. A ja si myslím, že problém je v tom, že na Slovensku je zle nastavená ekonomika. Predsa nemôže fungovať ekonomika, v ktorej zamestnanec dostane na súkromnú spotrebu z koruny vyprodukovanej iba 42 halierov a 58 halierov si zoberie štát plus verejné fondy, to v žiadnom prípade takýto štát nemôže fungovať a tie verejné dlhy sa budú stále, i keď menším tempom nabaľovať. Takisto valorizačný mechanizmus, či sa nám páči alebo nie, nezohľadňuje a nerobíme reformu, populácia nám starne, takisto inflácia je vyššia ako rast HDP a zákonite tie dlhy v dôchodkovej poisťovni musia narastať. Čiže tu treba urobiť opatrenia, aby iba tak narastala tá verejná spotreba, o to percento, o čo je to schopná slovenská ekonomika vyprodukovať. O nič iné nejde, ak neurobíme opatrenia, ekonomika sa bude potápať a podniková sféra sa bude rozpadať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja budem len stručne reagovať. Ja súhlasím s tým, čo hovoril pán poslanec Slaný z hľadiska ekonomickej reformy, ja som osobne reformný typ a som ochotný absolútne v pokoji zhodnotiť pozitívne kroky aj vašej vládnej moci a vašej vlády. O to nejde, ide ale o to, že ja mám iný názor na tempo a na spôsob kladenia reformných krokov v ekonomike, pretože ak sa za synonymum ekonomickej reformy dáva bohapusté zdražovanie, tak to pre mňa nič neznamená. Ak pán poslanec Prokopovič, ale aj ďalšie združenia súkromných podnikateľov verejne vyhlásia, že táto vláda skoro nič neurobila v oblasti malého a stredného stavu a drobného podnikania, tak ja s ním úplne súhlasím a tam sú zdroje aj na zamestnanosť, ale tam sú aj zdroje, zdroje do verejných fondov. Keď som rozprával s odborníkmi zo Švajčiarska, tí hovoria, nemyslite si, že našu ekonomiku držia banky, našu ekonomiku drží malý a stredný stav.

    Chcem tým povedať, že keď dávate aj do parlamentu len zákony o spotrebných daniach, tie skutočne dominujú, keď tu chýba konkurz a vyrovnanie, keď tu chýbajú štrukturálne zmeny, ozdravenie bankového sektora a ďalšie reformné kroky, tak ja sa musím skutočne pozastaviť nad tým. V podstate verejné formy sú dnes barometrom ekonomickej reformy. Ak nie sú vstupy, tak nie sú možné ani zdroje ani na ich zhodnocovanie, na kapitalizáciu a zavádzanie poistného systému. V oblasti zamestnaneckých fondov ste obmedzili poistný princíp, likvidujú sa aj zdroje pre zdravotne postihnutých občanov. Nie sú vytvárané nové rozvojové impulzy a z rozvojových impulzov sa dnes v niektorých médiách robí fraška, urážajú sa tvorcovia týchto reformných prístupov k ekonomickému rastu. A v tom je rozdiel, ktorý si hovoríme. Ak hovoríte o týchto makroekonomických údajoch, s ktorými s vami súhlasím, tak skutočne stačí porovnať potom tieto údaje s výsledkami, ktoré sme dosiahli v našej vláde.

  • Ďakujem.

    Posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Brocka.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení kolegovia, kolegyne,

    to, že je životná úroveň dôchodcov veľmi vážny problém a veľmi citlivý problém, výrazom toho je aj táto nezvyčajne dlhá rozprava, vlastne toto je prvý bod, ku ktorému bolo najviac diskutujúcich, a myslím si, že diskutujeme najdlhšie o tomto bode programu a ešte je to len prvé čítanie. Chcel by som aj ja povedať svoj postoj k tomuto problému a niekoľko poznámok.

    Na začiatok chcem povedať, že v štátnom rozpočte na tento rok sa nerátalo s tým, že sa budú tento rok valorizovať dôchodky. Tiež chcem zopakovať jednou vetou to, čo povedali predrečníci, že situácia, finančná situácia v Sociálnej poisťovni je veľmi vážna a neumožňuje zvyšovanie dôchodkov. Dnes mesačný výber poistného je nižší, ako sú výdavky mesačne v Sociálnej poisťovni, čiže z tohto pohľadu je návrh vlády o zvyšovaní dôchodkov pre dôchodcov dobrá správa a je na škodu veci, že my tú dobrú správu vlastne deformujeme.

    Chcel by som povedať takisto veľmi krátko, že ja osobne sa nebudem s nikým pretekať, hoci vlastne teraz hovorím posledný, ospravedlňujem sa, ak som stratil poradie, že som musel vyjsť zo sály, ale naozaj nezneužijem to, že hovorím posledný, že budem navrhovať najvyššie percento zvyšovania dôchodkov. Ja to považujem za nepoctivé, falošné aj pokrytecké, a ak dovolíte, páni kolegovia, práve na adresu tých, ktorí navrhujú najvyššie percento zvýšenia dôchodkov. Samozrejme príčiny negatívneho vývoja v Sociálnej poisťovni nemožno pripisovať Hnutiu za demokratické Slovensko alebo bývalej Mečiarovej vláde, boli by sme naozaj takisto povrchní a bolo by to nie spravodlivé. Ale ja spomeniem práve to, čím reagoval pán Tkáč vo faktickej poznámke, keď hovoril o potrebnej reštrukturalizácii bankového sektora. Áno, tých 100 miliárd korún, ktoré musí štát dať v priebehu 10 rokov do tých najväčších bánk, za to vy nemôžete, teda nie v plnej miere, ale o Sociálnej poisťovni, a za čo môžete, hovoril to už pán Mesiarik, že keby ste tak prispievali tie štyri roky, keď ste boli pri moci, za tie osoby, za ktoré prispieva štát, tak v Sociálnej poisťovni by ste nenechali 11 miliárd korún, ale nechali by ste v nej 31 miliárd korún. Vlastne týmto spôsobom, to je známa vec, ste si riešili problém deficitu štátneho rozpočtu. Keby ste to tak neurobili, ten deficit by bol ešte hroznejší. Darmo ste sa chválili tým, že Slovensko je vpredu pred Českou republikou, kde oni nemajú dôchodkové zabezpečenie oddelené od štátneho rozpočtu ako my, že my sme vpredu. Formálne na začiatku sociálnej reformy sme boli vpredu, ale za vašej éry sme ten náskok stratili.

    A poviem ešte jeden zaujímavý argument, ten tu ešte nezaznel. Dámy a páni, inštitút možnosti odísť do predčasného dôchodku. Mimoriadny dôchodok je veľmi zaujímavá finta, za tie štyri roky túto možnosť využilo, ja odhadujem možno 100 tisíc občanov, 100 tisíc občanov, ktorí odišli o dva roky skôr do dôchodku, znamenalo to zvýšené výdavky Sociálnej poisťovne o viac ako 9 miliárd korún. Títo ľudia keby nešli do predčasného dôchodku, neboli by prispievali, presne, vystihli ste to pani Aibeková, neboli by prispievali poistným zo zamestnania, ale boli by nezamestnaní, to znamená touto fintou si predchádzajúca vláda riešila aj problém vysokej nezamestnanosti na úkor dôchodcov, na úkor Sociálnej poisťovne.

    Dámy a páni, podtrhnuté a zrátané, len z týchto dvoch opatrení by Sociálna poisťovňa mala nie 11,2 miliardy korún, ale ja odhadujem, že 43,5 miliardy, a to je presne toľko peňazí, ktoré potrebuje minister Magvaši, ak chce spustiť reformu dôchodkového zabezpečenia, ku ktorej ho vyzýva aj pán poslanec Tkáč. Ja s ním v tom súhlasím a jednoducho budem žiadať po vláde aj po pánu ministrovi, že keď vláda navrhuje napríklad zvyšovať dôchodky, keď na to nemá, tak nech navrhuje aj iné opatrenia, ktorými chce zabrániť, aby sme takto licitovali a takto nehospodárne gazdovali aj na budúci rok. Jednoducho systém priebežného financovania je v koncoch. To musíme riešiť opatreniami, ktoré musí predkladať vláda, to sa nedá robiť poslaneckými návrhmi zákonov.

    Dámy a páni, na prvé čítanie možno stačí. Ja by som si želal, aby sa táto vláda nesprávala ako tá predchádzajúca v zmysle po nás potopa a, samozrejme, podporujem vládny návrh zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa hlásia piati páni poslanci, posledný pán poslanec Kozlík. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Brocka, tak pekne ste začali, a tak škaredo ste skončili. Vrátil by som sa k tomu vášmu, že deformujeme rozpravu. Myslím si, že táto výčitka by mala patriť skôr vládnym poslancom a vláde, pretože pokiaľ vystupovali doteraz vládni poslanci okrem vás pán poslanec, hovorili vždy o vyššom percente, ako vláda schválila. Takže my nedeformujeme rozpravu, len vyjadrujeme reálne pocity. Áno, bolo to tak povedané.

    A k tomu druhému bodu, o ktorom ste hovorili, že sme si pomáhali na úkor nezamestnanosti tým, že sme púšťali ľudí do predčasného dôchodku, tento problém má aj druhú stranu mince, dámy a páni. Keďže títo ľudia mohli ísť o dva roky skôr do predčasného dôchodku, zvyčajne využíval tento inštitút ten podnik, ktorý mal obrovské problémy. A treba povedať, že takýto človek, ktorý má 58 rokov, je veľmi ťažko zamestnateľný a v tom momente, keď dostal šancu ísť do predčasného dôchodku, tak ju využil. Kdežto naopak, keby bol prepustený z práce, išiel by automaticky na úrad práce a za svoje celoživotné dielo, za robotu, ktorú odviedol za celý svoj život, by skončil na úrade práce a dostával by podporu v nezamestnanosti. Čiže to považujem za krutú stránku mince. To je na obhajobu toho, že sme my dali možnosť ľuďom, aby si vybrali. Jednoducho mohli odísť do predčasného dôchodku.

    Ďakujem.

  • Chcel by som veľmi stručne reagovať na vystúpenie pána poslanca Brocku vo vzťahu k Českej republike. Vzhľadom na to, že je v podstate rovnaký základ hmotného práva, pretože zákony o sociálnom zabezpečení boli federálne, treba povedať, že Česká republika dnes mešká s reformou sociálneho zabezpečenia oproti Slovensku zhruba 5 až 6 rokov. To nie je z mojej hlavy, to je názor odborníkov z Českej republiky.

    Česká republika uskutočnila len čiastkovú reformu dôchodkového zabezpečenia. V podstate ju dnes už redukovala. Po druhé vôbec nepristúpila k reforme nemocenského poistenia. Po tretie rozbehla reformu štátnej sociálnej podpory, ktorú považujú aj odborníci za nevydarenú, a v oblasti sociálnej pomoci neurobila vo vzťahu k slovenskému modelu temer nič. Neodštátnili sa verejné fondy aj napriek tomu, že to súčasná česká vláda mala vo volebnom programe a tesne po voľbách, po podpísaní opozičnej zmluvy sociálni demokrati odmietli odštátniť verejné fondy a neuskutočnili ani reformu financovania sociálneho zabezpečenia. Je pravda, že posunuli dôchodkový vek, ale v podstate riešením len o trochu viac ako nič.

    Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že ja nerád porovnávam jednotlivé krajiny, pretože ich základy sú úplne odlišné, ale v Českej republike som urobil výnimku, lebo sme mali skutočne na úvod spoločný základ, aj keď priemerné zárobky boli zhruba o 1 000 až 1 500 korún vyššie v Čechách než na Slovensku pri rozdelení republiky, čo je aj medzi bratmi pri 50 percentách o 700 korún vyšší dôchodok, čo je normálne.

    Mali ste pravdu, pán poslanec, že platí heslo Po nás potopa. Ja som si, keď sme odchádzali z vlády, o tom hesle toto nemyslel, ale v súčasnosti už na to aj ja prichádzam.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán poslanec, po prvýkrát od roku 1993, čo sme spolu v parlamente, ste obhajovali vládny návrh zákona, nehovorím o tej dobe, keď ste boli ministrom, keď, samozrejme, že ste obhajovali svoj návrh, ale hovorím o vašej poslaneckej kariére. Je zaujímavé, že vtedy ste aj ako pravicový poslanec vždy navrhovali zvýšenie dôchodkov okrem jedného jediného roku, keď ste vychádzali z analýzy Sociálnej poisťovne. Inak ste vy navrhovali zvýšenia, my sme vám to nevytýkali, pretože ako opozičný poslanec, aj keď pravicovej orientácie, mali ste na to právo. Tak ma prekvapuje, že teraz ste spokojný s 3,5 percentami plus fixná suma, keď za nás sa vám zdalo málo 8 percent, keď aj reálna úroveň dôchodkov rástla, ako sme to vo svojich vystúpeniach hovorili.

    Čo sa týka inštitútu predčasného odchodu do dôchodku, nevymyslela ho naša vláda a nebolo to 100 tisíc. Máte tu analýzu z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sa dozviete, že ročne to bolo okolo 22 tisíc, čiže za štyri roky to nebola taká suma 100 tisíc, ako hovoríte. Spočítajte si to, nie je to, predtým to bolo aj menej, takže nebola to taká suma. A nemôžete sa len pozerať zo sociálneho systému vytrhnute na Sociálnu poisťovňu. Ak by boli prešli medzi nezamestnaných, boli by zaťažili takisto sociálny systém, len cez iný fond, a bola by to aj veľmi nepríjemná psychická situácia pre ľudí, ktorí naozaj odpracovali 30 - 40 rokov a zrazu dva roky pred dôchodkom sa ocitli medzi nezamestnanými bez akejkoľvek šance na prežitie a na to, že sa dočkajú toho, čo si odpracovali. Takže ten pohľad - každá minca má niekoľko strán.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Pán poslanec Brocka, pri vašom vystúpení sa vo mne striedalo niekoľko pocitov a ja sa budem usilovať vo svojej reakcii na vaše vystúpenie byť naozaj veľmi stručná, lebo si myslím, že čas je vzácny.

    Prvé moje prekvapenie, a milé, bolo, že ste vlastne po prvý raz pripustili, že Mečiarova vláda nechala takmer 12 miliárd Sociálnej poisťovni na valorizáciu dôchodkov. Po prvý raz ste to verejne priznali, ale súčasne ste veľmi zasvätene dodali, že vlastne to nebolo dobré preto, lebo tam malo byť podľa vás až 43 miliárd korún. Nuž pán poslanec Brocka, ja sa už veľmi teším na tú cifru, ktorú nechá Sociálnej poisťovni Dzurindova vláda. Obávam sa, že pri súčasnej politike tejto vlády to nebude ani 2,50, lebo zdá sa, že táto vláda vie len míňať, ale nevie vytvárať fondy, a to je veľký rozdiel.

    Takže počkáme si. Čas, ako hovorím, je veľmi vzácny, a myslím si, že veľmi jasne ukáže, aký princíp uplatňovala jedna vláda a aký princíp uplatňovala druhá vláda.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Vážená Národná rada,

    treba povedať, že súčasná vládna moc rozhádzala ekonomiku ako sedliak hnoj. A tam je celý problém súčasných dôchodkov. Ekonomika padá, netvorí dostatočné zdroje, a ekonomický rast je postavený predovšetkým na tom, že klesla miera investícií o 20 percent, to znamená, že, samozrejme, odrazilo sa to aj na poklese deficitu obchodnej bilancie, ktorý opticky zlepšuje rast hrubého domáceho produktu, ale tá časť ekonomiky, ktorá produkuje zdroje, padá naďalej najprv ako kamene pozvoľne a nevytvárajú sa zdroje, ktoré by riešili fondy, ktoré by riešili verejnoprávne fondy, ktoré by riešili problém štátneho rozpočtu a vytvárali aj zdroje na riešenie dôchodkového zabezpečenia.

    Čo sa týka situácie v minulých rokoch, my sme uplatňovali v rastovej ekonomike takzvaný bilancovaný systém tvorby zdrojov pre verejnoprávne fondy. Preto tam pán poslanec Brocka nebolo 43 miliárd korún. A bolo to vedome, pretože tento parlament aj minulý parlament by bol minul všetky zdroje, ktoré by vo verejnoprávnych fondoch boli. Možno na 15-percentné zvýšenie dôchodkov, ktoré sme z polohy ministerstva financií nevideli v tom období ako primerané. A práve bilancovaný systém prístupu k tvorbe zdrojov verejnoprávnych fondov viedol k tomu, že Sociálna poisťovňa skončila s 11 miliardami, a nie 43 miliardami, a že zároveň sa aplikovala tvorba zdrojov na rozbiehanie ekonomiky cez uplatňovanie trebárs verejnoprospešných, pre rôzne iné investície, ktoré v budúcnosti budú znamenať a podieľajú sa aj dnes na niektorých rastových momentoch slovenskej ekonomiky.

    Ďakujem.

  • Pánu Šeptákovi chcem povedať, že som nehovoril o deformácii rozpravy. Ja som, naopak, vyzdvihol to, že tak diskutujeme k tomuto bodu programu, tak dlho a do hĺbky.

    O pánu Tkáčovi, ktorý sa nazval reformným typom a spomínal vo svojej faktickej poznámke zákon o sociálnej pomoci, tak to je jedna z tých mín napríklad v sociálnej sfére, ktorú bývalá vláda zanechala a budeme o tom diskutovať, keď budeme novelizovať tento zákon. Keď napríklad týmto zákonom sme takisto zvýšili nezamestnanosť, zaviedli sme povinnosť občanov v hmotnej núdzi, ktorí chcú sociálnu dávku, povinne sa evidovať na úrade práce, aj keď úrad práce nemal pre nich prácu, lebo oni nepotrebovali pracovať, napríklad ženy v domácnosti.

    Pani Aibekovej a pani Podhradskej chcem vlastne k tým 40 miliardám povedať, že to nebolo len tých 40 miliárd, ktoré by mohlo byť prebytkom v Sociálnej poisťovni, ale nerátam tam napríklad prostriedky, o ktoré tento štát aj dôchodcovia a štátny rozpočet prišli práve vďaka vašej takzvanej citrónovej privatizácii a tunelovaniu firiem, keď prostriedky, ktoré mali skončiť v štátnom rozpočte, skončili vo vreckách jednotlivcov, ktorí si za ne kupovali vily v Španielsku alebo Elektry a budovali penzióny po Slovensku.

    A pánu Kozlíkovi len niekoľko tých makroekonomických čísiel, ktoré sú výrazom toho, že táto vláda sa snaží a ja by som bol rád, keby sa viac snažila. To, že po štyri a pol roku sa konečne dosiahol zlom v negatívnej obchodnej bilancii, tak to je tá možno prvá dobrá správa makroekonomických indikátorov. Takisto, že v apríli bola nulová inflácia, že rast priemyselnej produkcie je viac ako 12-percentný.

    Dámy a páni, to sú takisto dobré správy pre občanov.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, panie poslankyne, vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa vyjadriť k rozprave pán minister Magvaši?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    určite, ako to povedal pán poslanec Tkáč alebo pani poslankyňa Keltošová, téma zvyšovania dôchodkov je vždy atraktívna téma a veľmi atraktívna určite pre opozíciu. Je faktom, že podľa zákona číslo 46/1991 Zb. a zákona číslo 374/1994 Z. z. každé zvýšenie dôchodkov do 19,4 percenta má zákonné oprávnenie. To je fakt, a to si nemôžeme odškriepiť. Na druhej tu existuje pozícia, čo v súčasnej hospodárskej situácii v tejto krajine, ale aj v sociálnej situácii takej skupiny obyvateľstva, ktorá je jasne v zákone definovaná ako chránená skupina obyvateľstva. Môžeme siahať na to, aby sme túto skupinu obyvateľstva nedostali do pozície absolútne vylúčenej skupiny a ohrozenej existenčnej skupiny obyvateľstva. Je to skutočne veľmi citlivá záležitosť a pri tejto citlivej záležitosti myslím si, že treba zachovať aj veľkú dávku serióznosti, na druhej strane aj určitej odvahy, pretože rokujeme o ľuďoch, ktorí, najmä tá skupina, ktorá išla pred 10 rokmi do dôchodku, sú dnes v takom veku a v takej spôsobilosti, že si ďalší príjem ako nízky príjem, z ktorého vychádzala ako z východiskového základu z terajších miezd, nemôže zabezpečiť.

    Preto si myslím, že treba brať do úvahy sociálnu špecifickú situáciu týchto obyvateľov a aj predpokladaný jej vývoj vo vnútri tých 1,2 milióna obyvateľov. A po druhé, že treba brať aj určité záväzky, ktoré Slovenská republika, ktorá sa definuje, že je právnym štátom, chce presadzovať vo svojom reálnom výkone činnosti, a ňou je určite Ústava Slovenskej republiky a naše záväzky, ktoré sme dali k určitým medzinárodným normám. Myslím si, že pán poslanec Rusnák formuloval tieto záväzky, ktoré nám akosi ohraničujú tú spodnú najnižšiu možnú mieru, aby sme dodržali aj tieto záväzky a medzinárodné záväzky vyplývajú z medzinárodných skúseností.

    To vyplýva zo skúseností, čo pre týchto ľudí je potrebné zabezpečiť ako minimálnu polohu pre to, aby sa necítili vylúčení zo spoločnosti. Pretože ak sme podpísali Európsku sociálnu chartu, ak sme podpísali revidovanú sociálnu chartu, ak sme podpísali Zákonník európskeho sociálneho zabezpečenia, tak tam je definovaná táto minimálna poloha a k tejto minimálnej polohe by sme sa asi zrejme mali postaviť, teda nepozerať sa len na to maximálne, ale pozerať sa na tento rozptyl a tam hľadať to skutočné optimálne riešenie.

    Chcem veriť, že v rokovaniach vo výboroch budeme takto konštruktívne k tomuto pristupovať. Pristupovať z toho, čo v súčasnosti táto krajina má, aké možnosti má a na druhej strane, že nemôžeme spraviť veľkú krivdu tejto skupine obyvateľstva.

    K niektorým pripomienkam, ktoré tu boli vznesené v diskusii, by som chcel zaujať stanovisko, a to predovšetkým, že sa to tu párkrát ozvalo, že nie je tu vyjadrenie odborov, respektíve Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky. V nadväznosti na zákon o tripartite bol jednak prijatý rokovací poriadok, boli implementované niektoré veci aj do zásad legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, kde je napísané, že veci, ktoré budú prerokované v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, sú uvedené v dôvodovej správe a výsledok je v dôvodovej správe, tak je to podľa legislatívnych pravidiel, takže na strane 12 dôvodovej správy je uvedené, budem citovať: "Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky na svojom rokovaní 31. marca 2000 prerokovala predložený návrh zákona, vzala ho na vedomie s pripomienkami a s konštatovaním, že existuje problém zdrojového krytia a odporúča ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložiť materiál na ďalšie legislatívne konanie."

    Treba povedať, že ten materiál, ktorý bol v RHSD, bol tým pôvodným materiálom, ktorý bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania na 19,4 percenta. Takže toto je stanovisko odborov. My sme odbory po prerokovaní vo vláde aj sociálnych partnerov informovali, pretože tam je potom povinnosť, ako informovať sociálnych partnerov, sociálnych partnerov sme informovali o situácii, že vláda schválila teda 7-percentný návrh zvýšenia dôchodkov v tej štruktúre, aká tam je, teda 3,5 percenta a pevná suma. Takže toľko na vysvetlenie.

    Veľa sa tu diskutuje a myslím si, že to je veľmi vďačná téma diskusie, o hospodárení verejnoprávnych fondov, a myslím si, že niekedy trošku aj tak dosť nekvalifikovane diskutujeme, pretože máloktoré inštitúcie majú tak jasne v zákone definované pravidlá hry o tom, ako môžu a čo môžu a ako môžu narábať s týmito prostriedkami. Preto by som pre budúcnosť odporúčal, že by sme mali trošku asi k tejto otázke inak vystupovať, samozrejme, lebo napríklad zubný lekár, ktorý berie peniaze aj zo zdravotnej poisťovne, aj do vrecka, sa pozerá na niektoré veci podnikateľsky úplne inak. Verejnoprávna inštitúcia, akým je Sociálna poisťovňa, je nezisková inštitúcia jasne definovaná o svojom financovaní a hospodárení zo zákona a z toho vyplývajú potom niektoré veci. Ale žijeme v kontinuite a myslím si, že nežijeme len vo vnútri Slovenska, aj svet nás ovplyvňuje, určite hospodárska konjunktúra v súčasnosti v Európe určite výrazne ovplyvní a dobre ovplyvní hospodárstvo Slovenskej republiky, a tým aj sociálnu situáciu. Ale treba jasne povedať, že základný fond dôchodkového zabezpečenia sa dostal do nesolventnosti už v roku 1997 s 896-miliónovým deficitom. V roku 1998 to už bolo 1,5 miliardy korún. A čím to bolo, že tá zmena v roku 1997 nastala? Nastali tam dva zlomové okamihy. Ten jeden bol, že v roku 1995 platil štát za svoje povinnosti z vymeriavacieho základu 2 450 korún 80 percent. V roku 1997 to zmenil na 10 percent z 2 450 korún. Teda pokles bol z 80 percent na 10 percent v roku 1997. To znamená z jednotkovej sumy 1 960 korún poklesol na 245 korún. Tam nastal zlom v príjmovej časti dôchodkového fondu, pretože dôchodky sa môžu platiť len z dôchodkového fondu, z ničoho iného.

    A pokiaľ rozpráva niekto o tom, aký bol prebytok, tak prebytok vyplýva z povinného záväzného a nemožného použiteľného rezervného fondu, ktorý sa každý rok nabaľoval od začiatku Národnej poisťovne z roku 1993. Takže to bol jeden faktor. Druhý faktor, ktorý bol významný, že v roku 1996 odišlo najviac ľudí na mimoriadny starobný dôchodok, to znamená, že vo výdavkovej časti nastal nárast do dôchodkovej časti. Na druhej strane v roku 1996 sme mali najnižšiu mieru nezamestnanosti. Ale nepriaznivým javom bolo aj prijatie revitalizačného zákona v roku 1997, keď v roku 1996 bola úspešnosť výberu Sociálnej poisťovne 94 percent, tak v roku 1998 to už bolo len 90 percent. V roku 1997 v polroku sa výrazne zhoršila schopnosť platenia poistného, a to všetko malo inakšie v určitej kontinuite, samozrejme, nadväznosť. Tým nechcem povedať, že rok 1999 v príjmovej časti Sociálnej poisťovne bol mimoriadne úspešný, vôbec nebol mimoriadne úspešný, ale vlastne po prvýkrát sa podarilo vybrať 2 miliardy korún v roku 1999, keď bol predsedom správnej rady pán Tkáč, tu to chcem oceniť, že sa vybrali 2 miliardy korún na pohľadávkach, ktoré Sociálna poisťovňa mala, keď predtým sa ročne vyberalo okolo 600 miliónov korún.

    To znamená, že manažment, ktorý sa tu kritizoval a že treba vymeniť manažment Sociálnej poisťovne, myslím si, že spravil dosť výrazný zvrat a aj teraz za prvé štyri mesiace sa jasne ukazuje, že sa výrazne zlepšila práve táto pozícia výberu a získavania pohľadávok Sociálnej poisťovne.

    Bola tu otázka pani poslankyne Keltošovej, ako je to so sociálnou podporou. Tak v prvom rade by som chcel povedať, že sme v parlamente schválili zákon o štátnej sociálnej podpore, dávkach štátnej sociálnej podpory, ako je dávka na bývanie, ktorá v tomto období je valorizovaná, je zmenený aj koeficient, to znamená, že vytvárame podmienky pre to, aby sme výraznejšie ovplyvnili otázku predovšetkým sociálne slabších ľudí a predovšetkým toho, kde vlastne nastal najväčší nárast výdavkov obyvateľstva, to znamená výdavkov na bývanie. Plus je spracovaný celý komplex materiálu, ako postupovať v jednotlivých dávkach, ako ich reformovať. Materiál je teraz pripravený na júnové rokovanie tripartity a v nadväznosti na to bude prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky, tak ako to je v pláne úloh vlády Slovenskej republiky, že by sa to malo do septembra tohto roku prerokovať.

    Myslím si, že vracať sa k diskusii o čiernej práci netreba. Myslím si, že o tom už toho bolo toľko narozprávané, že sa k tomu vracať netreba. Ale treba povedať, že čierna práca je výsledkom predovšetkým čiernej ekonomiky a čierna ekonomika je výsledkom niečoho iného. Nezvaľujme otázku čiernej práce na to, že to je samoúčelná, niekde vznikajúca záležitosť. Na druhej strane treba jasne povedať, že tie úvahy, hypoteticky jeden pracovník Národného úradu práce to povedal a odtiaľ sa prijala taká fáma o tom, že ten rozdiel, ktorý je medzi mierou nezamestnanosti zisťovanou na Národnom úrade práce a mierou nezamestnanosti zisťovanej výberovým zisťovaním pracovných síl, že tento rozdiel počtu nezamestnaných sú asi pravdepodobne tí ľudia, ktorí môžu pracovať, že to je ten potenciál, ktorý môže pracovať načierno. Samozrejme, to sa zjednodušilo a povedalo sa, že to je toto číslo. Ale chcel by som upozorniť, že kým tento rozdiel sa od roku 1995, keď sa to začalo takto merať, sa pohyboval v rozptyle medzi 2,7 až 3,5 percenta, tak tohto roku po prvom štvrťroku sme sa dostali len na rozdiel 0,6 percenta. Čiže je tu iný signál, lebo pri výberovom zisťovaní sa zisťuje to, že ste pracovali posledný týždeň, a keď odpovie áno, tak je zaradený, že pracoval, je tu vlastne signál toho, že sa znížil počet ľudí, ktorí mali túto náhodnú týždennú prácu.

    To znamená, že teda obrátene, a to, čo hovorím, je nedostatok pracovných príležitostí, čo je základným problémom, ktorý súvisí, samozrejme, určite s našou transformáciou, reštrukturalizáciou ekonomiky, ktorú určite treba spraviť bez rozdielu na to, aká tu momentálne vláda je.

    Chcel by som teda poprosiť vás všetkých, že pri prerokúvaní vo výboroch Národnej rady k tomuto veľmi závažnému zákonu by sme mali pristupovať určite aj so srdcom, ale aj s rozumom a chcem veriť, že táto Národná rada Slovenskej republiky má aj srdce, aj rozum.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Chce sa vyjadriť pán spravodajca. Áno.

    Nech sa páči.

  • Vážení priatelia,

    v rozprave neboli predložené návrhy, ktoré by nejakým spôsobom boli proti prerokovaniu predloženého návrhu zákona v druhom čítaní. Otázka stanovenia výšky dôchodkov bude pochopiteľne predmetom rokovania vo výboroch Národnej rady a potom v pléne v druhom a v treťom čítaní. Ale chcel by som povedať pár slov tiež k rozprave. Pre mňa z toho vyplýva jedna vec a myslím si, že to aj pre všetkých. Kľúčom k tomu, aby sme sa zbavili tohto balvanu pre budúcnosť, bude čo najrýchlejšie začať s realizáciou reformy sociálneho poistenia. To je kľúč, aby sme sa, hovorím, v budúcnosti tohto balvanu zbavili.

    Chcel by som zaujať stanovisko k tomu, čo povedal pán podpredseda Národnej rady Andel. Tiež ma prekvapil ten jeho dialóg, že bolo by treba vymeniť manažment Sociálnej poisťovne. Ja chcem povedať, že Sociálna poisťovňa ako finančná nezisková inštitúcia patrí medzi najlepšie manažmenty vo finančnej oblasti na Slovensku, pretože na rozdiel od množstva iných ziskových finančných inštitúcií netreba ju sanovať desiatkami, až pomaly sto miliardami korún.

    Ešte by som chcel povedať niekoľko slov. Viete, odvody štátu do Sociálnej poisťovne aj počas predchádzajúcej vlády boli fakticky od toho roku 1997 znížené zo 6 miliárd zhruba desaťnásobne, teda na 600 miliónov korún. Ale, žiaľ, v tomto pokračuje aj terajšia vláda, v týchto nižších odvodoch, a to je tiež dôsledok toho, že Sociálna poisťovňa má deficit, ktorý treba sanovať štátnym rozpočtom. Ale chcel by som len podčiarknuť to, čo povedal aj pán minister Magvaši, že revitalizácia a očakávania mnohých organizácií od toho, že zašijú svoje povinnosti voči Sociálnej poisťovni, sa tiež podpísala pod to, že tie takzvané dlhy Sociálnej poisťovne, teda nie dlhy, ale pohľadávky prakticky narástli.

    Chcem povedať ešte jednu vec, že ani predchádzajúcej vláde sa nedarilo v oblasti dôchodkového zabezpečenia plniť napríklad programové vyhlásenie vlády, tak ako bolo stanovené, kde bolo uvádzané, že vláda bude vytvárať podmienky na postupné zbližovanie výšky priemerných dôchodkov s pracovnými príjmami ostatných občanov. Ale je nutné zase priznať, že vždy to bolo nad tie 2 percentá inflácie, teda nedošlo k zhoršovaniu životnej úrovne dôchodcov. Nie je pravda, že si nevážime starších občanov, ako to zaznelo z diskusie od niektorých poslancov. Je nám ľúto, že im nemôžeme zvýšiť dôchodky tak, aby to zodpovedalo práci, ktorú za svojho života odviedli. A vieme aj to, že pri rozhodovaní, rozdeľovaní národného bohatstva sa im ušlo najmenej. Budeme musieť na to myslieť pri rozhodovaní o tejto veci na rokovaní výborov, ale aj potom pri hlasovaní v Národnej rade.

    To je všetko. Neviem, či budeme teraz hlasovať, pretože poslancov máme v sále málo.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Ďakujem aj pánu ministrovi pri tomto bode programu.

    Prejdeme k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých ďalších zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 625. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 658.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy a

    vážení páni,

    predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých ďalších zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Vláda Slovenskej republiky prerokovala tento návrh zákona 3. mája 2000, schválila ho a poverila ma predložiť ho v Národnej rade.

    Účelom vládneho návrhu zákona je upraviť spôsob poskytovania kúpeľnej starostlivosti ako dobrovoľnej dávky nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia tak, aby bola vhodne zabezpečená spoluúčasť zamestnancov a ich rodinných príslušníkov na nákladoch kúpeľnej starostlivosti a zároveň odstrániť rozdiel poskytnutých finančných prostriedkov na túto kúpeľnú starostlivosť v štátnom rozpočte na rok 2000, teda to znamená umožniť väčšiemu počtu účastníkov kúpeľnej starostlivosti zúčastniť sa kúpeľnej starostlivosti.

    Navrhujeme v tomto návrhu, aby sme výdavky, ktoré sú spojené s ubytovaním, a cestovné výdavky, ktoré sa nepovažujú za súčasť kúpeľnej starostlivosti, boli plne hradené zo strany fyzických osôb, ktorej sa táto kúpeľná starostlivosť bude poskytovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie poslancovi Františkovi Halmešovi.

    Zároveň chcem oznámiť poslancom, že po prerokovaní tohto zákona pristúpime k hlasovaniu o obidvoch zákonoch. Žiadam pánov poslancov, aby sa dostali do rokovacej sály.

    Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    z poverenia gestorského výboru, teda výboru pre sociálne veci a bývanie, vám predkladám stanovisko k návrhu zákona ako spravodajca.

    Chcem konštatovať, že uvedený návrh zákon, tak ako ho predniesol pán minister, z formálnoprávnej stránky spĺňa náležitosti podľa príslušných paragrafov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie i dôvodovú správu. Konštatuje sa, že v súvislosti so zmenou financovania nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia sa kúpeľná starostlivosť stala nesystémovou dávkou a výdavky vynaložené na úhradu nákladov spojených s kúpeľnou starostlivosťou sú financované z prostriedkov štátu.

    V predloženom návrhu zákona sa definuje kúpeľná starostlivosť na účely zákona o nemocenskom poistení zamestnancov. Náklady na ubytovanie a cestovné sa teda nepovažujú za súčasť kúpeľnej starostlivosti, a preto sa tu navrhuje ich plné hradenie zo strany fyzických osôb, ktorým sa táto kúpeľná starostlivosť poskytuje. Je to aj určitá reakcia na zníženie rozpočtových výdavkov na kúpeľnú starostlivosť vo výške 100 miliónov korún v štátnom rozpočte. Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky prerokovala tento návrh 31. marca tohto roku.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa vyplývajú ako spravodajcu, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne predpokladám a predostieram skutočnosť, že je niekoľko materiálov a pozmeňujúcich návrhov, s ktorými sa zrejme potom v druhom čítaní budeme zaoberať, a predpokladám, že budú aj akceptované. Myslím si, že sú pozitívnym prístupom k návrhu zákona.

    Ďalej odporúčam, aby návrh zákona bol pridelený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbor, ktorému bol uvedený návrh pridelený, ho prerokoval v lehote do 7. septembra tohto roka a gestorský výbor v lehote do 8. septembra.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásil za klub HZDS pán poslanec Engliš a ďalej sa prihlásila písomne pani poslankyňa Aibeková. Najprv vystúpi pán poslanec Engliš.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    pred chvíľou sme preberali zákon, ktorý sa dotýka dôchodcov a mám pocit, že tento zákon, ktorý prerokúvame, ten sa tiež dotýka dôchodcov a minimálne tak negatívne, ak nie horšie, ako ten predošlý. Ja keď som si prečítal tlač 625, v ktorom sú uvedené návrhy, bol som rád, že som sedel. Ak by som totiž stál, tak asi by som totiž spadol z nôh. Tento návrh zákona je skutočne podľa mňa vrcholom arogancie a nehoráznym obmedzením liečebnej starostlivosti hlavne u ľudí vyššieho veku. Premiér Dzurinda tvrdí, že Slovensko je na dobrej ceste. Tohto roku sa to začína preklápať a v budúcom roku už bude ekonomika stúpať. Potvrdzuje to v médiách aj pani ministerka Schmögnerová. A vy pán minister Magvaši tu predkladáte zákon, ktorým potierate ich tvrdenia a dokazujete, že so Slovenskom je to až také zlé, že ani na budúci rok a ani na ďalšie roky to nebude lepšie, a preto tento návrh zákona predkladáte. Ja to teda hodnotím ako aroganciu voči vlastnému premiérovi. Jedine, že cigáni horšie ako barón Prášil, čo tu už odznelo v tomto parlamente.

    Tento návrh zákona hodnotím však ako vrchol arogancie aj voči tým, ktorí potrebujú kúpeľnú liečbu. Kúpeľná liečba, pán minister, je totiž aj formou prevencie a ja si myslím, že kúpeľná liečba u ľudí napríklad s koxartrózou je oveľa lacnejšia ako operácia pri zanedbávaní takéhoto liečenia. Ale to nech teda posúdia lekári - odborníci a budem teda vychádzať hlavne z dôvodovej správy.

    Podľa súčasného právneho stavu problematika kúpeľnej starostlivosti poskytovanej z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia je upravená zákonom číslo 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení v znení neskorších predpisov a ďalšími, samozrejme, zákonnými normami. Čiže od roku 1956 existuje tento stav a nikomu to neprekážalo, aj keď ekonomická situácia v mnohých prípadoch od toho roku 1956 možno nebola vždy najlepšia. Samozrejme, že sú tu aj odvolania na nemocenskú starostlivosť v ozbrojených silách. Mňa však zaujíma problematika hlavne u občanov, kde je to teda upravené a už to tu bolo konštatované, že kúpeľná starostlivosť je dobrovoľná dávka nemocenského poistenia dôchodkového zabezpečenia.

    V súvislosti so zmenou financovania nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia sa kúpeľná starostlivosť stala nesystémovou dávkou a výdavky vynaložené na úhradu nákladov spojené s kúpeľnou starostlivosťou sú financované z prostriedkov štátneho rozpočtu. A teraz to najdôležitejšie. V záujme zachovania počtu účastníkov kúpeľnej starostlivosti pri znížení finančných prostriedkov poskytovaných na kúpeľnú starostlivosť zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky určených na kúpeľnú starostlivosť sa navrhuje spoluúčasť zamestnancov a ich rodinných príslušníkov na financovanie. Náklady na ubytovanie a cestovné výdavky sa nepovažujú za súčasť kúpeľnej starostlivosti, preto sa navrhuje plné hradenie zo strany fyzických osôb, ktorým sa táto kúpeľná starostlivosť bude poskytovať. Bolo to zdôraznené tak predkladateľom, ako aj pánom spravodajcom. A to je to, čo ma najviac teda mrzí. Ja tvrdím, vážená poslanecká snemovňa, že počet účastníkov kúpeľnej starostlivosti z radov občanov Slovenskej republiky rapídne poklesne. Nedovolím si to odhadnúť, či to bude 50 percent alebo koľko, ale pýtam sa, bude si to môcť dovoliť penzistka, dôchodkyňa z dediny pri Sobranciach. Tvrdím, že nie. A už nikdy sa kúpeľnej starostlivosti nebude môcť zúčastniť. To ma nikto nepresvedčí, ani keby akékoľvek argumenty dával, pretože tieto argumenty, ktoré vy tu predkladáte, sú absolútne nulové. Pokles bude taký veľký, že dôchodcovia v podstate si to nebudú môcť vôbec dovoliť. Považujem to skutočne za nehoráznosť voči nim.

    Navrhovaná právna úprava reaguje na zníženie rozpočtovaných výdavkov na kúpeľnú starostlivosť o 300 miliónov korún v štátnom rozpočte. A to je teda ten hlavný dôvod, prečo prichádzame k tomu. A, samozrejme, pod rúškom toho, aby sme zachovali počet účastníkov, predkladáme tento návrh. Ak je to teda s tým Slovenskom tak, že na budúci rok tu bude dobre, tak nevidím dôvod, prečo by sa to malo robiť.

    Starostlivosť na účely tohto zákona je poskytovanie starostlivosti, ktorej účelom je prevencia chorôb alebo stabilizácia zdravotného stavu, a nie je priamym pokračovaním liečebného procesu a poskytovania stravovania v prírodných liečebných kúpeľoch. Ubytovanie v prírodných liečebných kúpeľoch a ostatné výdavky si hradí zamestnanec alebo jeho rodinný príslušník.

    Zdôrazňujem, prevencia chorôb a stabilizácia zdravotného stavu. Všade v civilizovanom svete sa hlavne hovorí o prevencii. Ale my ju ideme rušiť. Som zvedavý, či budeme mať na tie operácie. Chýbajú nám peniaze do zdravotníctva. Hovoríme, ako mu chceme pomôcť a tu hľa, minister pán Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny asi nechce pomôcť ministrovi Šagátovi. Vie vôbec pán minister Šagát, že taký zákon je predložený? Som presvedčený, že nie, pretože mám v niektorých prípadoch pocit, že v tejto vláde nevie ľavá ruka, čo robí pravá. Nedávno sme schvaľovali zákon o Policajnom zbore a dnes či včera ste ho opäť upravovali len preto, že ste nedali na niektoré myšlienky, ktoré sme my z opozície vám predkladali.

    Vy, musím to zopakovať, pán minister, potierate tie myšlienky pána Dzurindu, ktorý hovorí, že sme na dobrej ceste alebo si teda pán premiér Dzurinda zmýlil cesty. Pre neho je táto dobrá cesta asi cestou do pekla.

    Ak by som bol herec, tak by som vám povedal, kam táto cesta vedie, ako to už povedal jeden zo známych slovenských hercov. Mne by sa celkom dobre hodil aj latinský názov na toto vyjadrenie. Nebudem ho tu spomínať, aby som nebol príliš neslušný. Jednoducho môžem konštatovať, že tento návrh likviduje kúpeľnú liečbu radových zamestnancov, dôchodcov, vôbec teda radových občanov Slovenskej republiky.

    Slovensko má hádam najviac liečivých prameňov využiteľných na kúpeľnú liečbu, využiteľných na liečenie, ale hlavne na prevenciu ťažkých zdravotných alebo prevenciu a zlepšovanie stavu pri ťažkých zdravotných stavoch, a vôbec na zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva, stabilizáciu, ako sa to hovorí v samotnom návrhu.

    Podľa mňa sa tu jednoznačne skrýva, ak to tak môžem nazvať, určitý skrytý zámer vylúčiť slovač zo slovenských kúpeľov. Tým, ktorí tento návrh spracovali, ide jednoznačne o to, aby sem chodili len cudzinci, liečili sa len zámožní ľudia. A Slováci nech sa liečia doma vo vlastnej vani. Kto si to bude môcť dovoliť, keď 36 percent, ako je to uvedené, v Trenčianskych Tepliciach, ja toto použijem na prípad v Piešťanoch, 36 percent z kúpeľného poukazu plus dopravu si bude musieť zaplatiť, tak ako uvádza návrh. A neviem, či to v budúcnosti nebude aj strava, pretože som počul, že je návrh, aby sa aj v nemocniciach zabezpečovala strava z vreciek pacientov. Tak napríklad v piešťanských kúpeľoch je cena za jeden deň 640 korún. Čiže 36 percent z toho je 230 korún krát 21 dní, to je 4 830 korún. A ešte nie som v kúpeľoch. Keď k tomu pripočítam dopravu, kúpeľné poplatky a podobne, tak je to 6 000 korún. Čiže rozlúčte sa dôchodcovia s kúpeľmi.

    To si myslím, že je argument, ktorý pán minister nemôžete vyvrátiť. Ja tvrdím, že tento návrh hraničí aj s porušovaním Ústavy Slovenskej republiky. Mám veľmi zlý pocit a myslím si, že spracovatelia by sa mali za takýto postup hanbiť. Veď ak je skutočne finančný problém a tohto roku pôjde menej ľudí na liečenie, tak v budúcom roku a v ďalších sa to predsa môže dostať do takého stavu a zvýši sa počet klientov, tak ako to trebárs bolo v predošlých rokoch.

    Čiže skutočne mám otázku, pán minister, prečo chcete pod rúškom zabezpečenia vyššieho počtu z nízkej sumy úplne zlikvidovať to, čo je tu dobré. Je to podľa mňa nepremyslený počin, je to chybná úvaha. Bude totiž dlho trvať, kým sa tento chybný krok v slovenských kúpeľoch napraví a opäť bude v slovenských kúpeľoch vôbec znieť slovenčina.

    Pán minister, musím skonštatovať, že hlavným vinníkom v tejto skrivodlivosti budete vy, pretože ste navrhovateľ, aj keď hovorím, že myslím si, že spracovatelia asi vedia, prečo tento návrh predložili.

    V dôvodovej správe je informácia o prerokovaní v Rade hospodárskej a sociálnej dohody. Ja si ju dovolím prečítať, pretože si myslím, že je dôležitá.

    Návrh zákona prerokovala Rada hospodárskej sociálnej dohody Slovenskej republiky 31. marca 2000, vzala na vedomie s pripomienkami a odporúča ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložiť materiál na ďalšie legislatívne konanie. Ak teda Rada hospodárskej a sociálnej dohody súhlasila, pýtam sa, prečo sa nad týmto tvrdením o nehoráznom obmedzení liečebnej starostlivosti nezastavili ani odborári. Nechce sa mi to veriť, ale už tu boli predkladané materiály, pán minister, že rada s tým súhlasila a napokon to nebola pravda. Muselo sa to dodatočne, by som povedal, dať schváliť. Obávam sa, neobávam sa, pýtam sa, či tomu náhodou nie je aj teraz tak, pretože nie sú tu pripomienky a ja by som veľmi rád vedel, aké tie pripomienky boli, prečo ich teda neuviedla tajomníčka Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Pre mňa totiž tento papier, ktorý tu je, je skutočne úplne zdrapom papiera, pretože nič nehovorí. Berie na vedomie predmetný návrh zákona s pripomienkami.

    Čiže ak fakt s týmto návrhom súhlasili aj predstavitelia Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, tak je to nehoráznosť aj od nich. Musia sa voči tomu postaviť. Preto by som ich veľmi rád mal alebo vedel, aké boli pripomienky a aby boli predložené tu. Aby sme mohli o tom vôbec rokovať, myslím si, že stanovisko Rady hospodárskej a sociálnej dohody v takom závažnom zákone je veľmi dôležité.

    Ja preto predkladám návrh zastaviť rokovanie o tomto zákone, stiahnuť návrh zákona z rokovania aj z tých nejasných dôvodov vyjadrenia Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Na rozdiel od pána poslanca Bajana ja tu zdôrazňujem, niet dôvodu na predloženie zákona, ktorým sa likviduje kúpeľná liečba pre radových občanov Slovenska, ak je Slovensko na dobrej ceste, čo iste, samozrejme, podporí aj pán premiér Dzurinda a pani Schmögnerová. V tomto roku sa zníži počet ľudí v kúpeľoch zo Slovenskej republiky. Ak sa v tomto roku teda zníži a v budúcom roku by sa to mohlo napraviť.

    Čiže tento návrh skutočne predkladám, pretože sa môžem pýtať, prečo búrame to, čo je dobré, neveríme skutočne, že tu dôjde k zlepšeniu. Alebo je to zámer komerčných lobistických skupín, aby do slovenských kúpeľov nechodili občania Slovenskej republiky? Preto teda žiadam zastaviť rokovanie. To je to zdôvodnenie, pán poslanec Bajan, stiahnuť tento návrh zákona z rokovania pre neopodstatnenosť, ale aj preto, že je to zlý zákon. Možno až veľmi zlý. Nehorázne zlý zákon.

    Nedám to písomne, je to prvé čítanie, nevidím dôvod. Ja som to tu prečítal, ale môžem to dať aj písomne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky - pán poslanec Zelník a pán poslanec Mesiarik.

    Pán poslanec Zelník, nech sa páči.

  • Musím reagovať na predrečníka. Z vlády prichádzajú často návrhy zákonov, ktorých cieľom je ušetriť peniaze. Nie vždy však v kancelárii vypočítané šetrenie je skutočne šetrenie v praxi, ba práve naopak.

    Chcem upozorniť na to, že kúpeľnú starostlivosť nemožno chápať ako rekreáciu, ale ako súčasť rehabilitácie či liečby. Často ju využívajú práve občania manuálne pracujúci, a to s nižšími príjmami. Vďaka absolvovaniu kúpeľnej starostlivosti nejdú títo občania na invalidný dôchodok, nevyužívajú zvýšenú spotrebu liekov, nie sú práceneschopní, ale sú zapojení do pracovného procesu. Poznám osobne množstvo takýchto pacientov, ktorí sú po operáciách chrbtice a vďaka kúpeľnej liečbe, ktorú absolvujú každý rok, normálne pracujú, a teda vyrábajú hodnoty, odvádzajú dane štátu. Ak im zamedzíme takýto prístup, pretože sú to ľudia, ktorí sú skoro na hranici sociálnej odkázanosti, ak im zamedzíme takýto prístup do kúpeľov, stane sa to, že pôjdu pravdepodobne na invalidné dôchodky. Dosiahne sa teda opačný efekt, ako sa očakáva, a štát to bude stáť podstatne viac ako doteraz.

    Pri príprave takéhoto zákona sa musí vychádzať z ekonomickej situácie väčšiny občanov. Takisto zníženie počtu odliečených pacientov v kúpeľoch bude mať iste negatívny dosah aj na samotné kúpeľné zariadenia, pretože tie sú závislé od počtu pacientov, ktoré odliečia a, samozrejme, za ktorých dostanú zaplatené. Takže robiť to len v kancelárii a robiť výpočty, že dosiahneme úsporu, opak je pravdou, je to negatívum.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Mesiarik, nech sa ti páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja len niekoľko poznámok na vystúpenie pána poslanca Engliša.

    Skutočne treba zvážiť a treba uvažovať o tom, či je to správna formulácia, keď sa hovorí v návrhu, že táto starostlivosť, ktorú zabezpečuje Sociálna poisťovňa, nie je súčasťou liečby. Pri mnohých diagnózach, hlavne dlhodobých diagnózach, sa nedá nič robiť a máme v tom, osobitne ja mám prax v ťažkom rezorte jednak baníctva a strojárstva.

    Treba však zdôrazniť a chcem doplniť pána Engliša, že toto sa netýka zdravotnej poisťovne, kde je gro týchto poukazov. Myslím si však, že tento návrh je nesystémový. Tak ako sa dá považovať aj kúpeľná starostlivosť sociálne za nesystémovú, pretože mnoho razy sa zneužíva, mnohé rodiny to využívajú na rekreáciu, ale to sa dá predsa riešiť sprísnením podmienok. Majú to v rukách lekári, majú to v rukách posudkové komisie a dá sa nájsť forma, aby sa zabránilo špekulovaniu.

    Obávam sa a chcem podporiť tú časť vystúpenia pána poslanca, že to pôjde na úkor mnohých ľudí, ktorí využívajú túto starostlivosť v tom dobrom slova zmysle. Preto si myslím, že bude treba na tomto návrhu popracovať, spojiť sa aj s ďalšími poisťovňami, aby sme našli spôsob, ako ľuďom umožniť využívať takýto spôsob doliečovania alebo liečenia skôr, ako by sa znemožnil ľuďom, ktorí na to nebudú mať.

  • Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi písomne prihlásená pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    aj keď tu počas vystúpenia predrečníka pána poslanca Engliša bol značný hluk a poslancov nezaujímala táto problematika, ja si myslím, že ide o veľmi závažnú problematiku a je mi ľúto osobne pána ministra Magvašiho, že musí predkladať znovu jeden z reštriktívnych zákonov. Je to minister, ktorý musí tieto návrhy zákonov dávať veľmi často. Videli sme to minulý rok pri zákone o sociálnej pomoci a teraz pri tomto zákone.

    Vážené dámy, vážení páni, keď sme prerokúvali návrh zákona o štátnom rozpočte, upozorňovala som na to, že zníženie rozpočtovanej sumy na kúpeľnú starostlivosť o 300 miliónov korún, tak ako sa o nej hovorí aj v dôvodovej správe, bude viesť k tomu, že sa menej občanov dostane na kúpeľnú starostlivosť, ktorá mala naozaj u nás veľmi dobrú tradíciu. Napriek problémom, ktoré netajím, že v tejto oblasti sú, a netajím ani to, že niektorí občania sa k týmto poukazom dostali neoprávnene. Ale to nie je dôvod, aby sa takto znížila suma na kúpeľnú starostlivosť a aby bol takto predložený návrh zákona. Tento problém sa dá predsa riešiť úplne inými opatreniami. Preto nebudem v žiadnom prípade súhlasiť s tým, aby sa nedostatok finančných prostriedkov riešil vyňatím kúpeľnej starostlivosti z liečebného procesu a platbami občanov za ubytovanie, ktoré, tak ako znovu uvádza dôvodová správa, je v kúpeľoch okolo tých 30 až 40 percent sumy liečebného poukazu a cestovného. Keď si pozriete analýzu zvyšovania cestovného, vidíme, o koľko percent vzrástlo za ostatné dva roky, tak vidíme, že naozaj, ak má občan z východného Slovenska napríklad cestovať do piešťanských kúpeľov, tak to je pre neho nemalá suma, ak ide o občana, ktorý žije iba z dôchodku alebo invalidného dôchodku, pretože títo ľudia často potrebujú kúpeľnú starostlivosť, alebo ak ide o osamelú matku s chorým dieťaťom, tak vidíme, že takýmto vlastne zamedzujete šancu dostať sa do kúpeľov a dostať poukaz na kúpeľnú starostlivosť, pretože jednoducho si nebudú môcť tieto sumy doplatiť.

    A nesúhlasím s tým, ako to už povedal pán poslanec Engliš, s tým novým riešením § 12, ale nebudem sa vyjadrovať k paragrafovému zneniu, budem dúfať, že sa nedostane ďalej tento návrh zákona do druhého čítania, ale ak áno, tak sa potom k paragrafovému zneniu vyjadrím v druhom čítaní.

    Naozaj, kúpeľná starostlivosť, tak ako to povedal vo svojej faktickej pripomienke pán doktor Zelník a ako lekár vie, čo hovorí, je veľmi často súčasťou liečby. Napríklad pri poúrazových stavoch treba opakovane absolvovať kúpeľnú liečbu, aby sa pacientov stav zlepšil. Vidíme, že kúpeľná liečba pomáha pri onkologických ochoreniach, reumatologických, alergických a ochoreniach obehového, tráviaceho a pohybového ústrojenstva, ochoreniach dýchacích ciest, kožných a ženských chorôb a naozaj tým sa aj šetria financie pre zdravotníctvo, pretože u pacienta, ktorý je pravidelne aj v takejto starostlivosti, teda absolvuje kúpeľnú liečbu, často sa oddiali proces napríklad ďalšej operácie alebo nejakej nákladnej liečby. Navyše pobyt v kúpeľoch má okrem tohto biomedicínskeho vplyvu aj veľmi dobrý psychický vplyv na pacienta, pretože pacient tam môže porovnávať svoj stav s ďalšími pacientmi a prípadne môžu ho aj zlepšenia v tejto kúpeľnej starostlivosti viesť k tomu, že jeho psychika vplýva potom aj na následné somatické liečenie.

    Pán poslanec Engliš veľmi správne povedal, že po tomto kroku, ak bude schválený, sa slovenské kúpele zaplnia iba zahraničnou klientelou, tak ako je to v zimných strediskách, a zdravotný stav obyvateľov Slovenskej republiky sa bude naďalej zhoršovať. S takýmto riešením nedostatku finančných prostriedkov by sme mohli súhlasiť iba v tom prípade, keby sa reálne príjmy občanov Slovenskej republiky výrazne zvyšovali. Podľa údajov Štatistického úradu však dochádza k ich poklesom. Vy sám pán minister v správe o sociálnej situácii obyvateľov za minulý rok ste konštatovali tieto údaje. Stačí si nakoniec pozrieť tie údaje, ktoré dostávame zo Štatistického úradu, takže tento krok je vlastne dvojnásobne reštriktívny, pretože ak občanovi reálne klesnú príjmy a vy ho ešte zaťažíte takýmito sumami za cestovné a za ubytovanie, tak, samozrejme, že si toto v žiadnom prípade nebude môcť dovoliť.

    Budú si to môcť dovoliť iba občania z bohatších európskych krajín, a keď sa pozrieme na porovnanie našich platov nielen s krajinami Európskej únie, čo sú neporovnateľné čísla, ale napríklad aj s údajmi z Českej republiky, Maďarskej republiky a Poľskej republiky, naše reálne mzdy sú oproti nim podstatne nižšie. Takže aj takto vlastne občan z bývalého socialistického tábora z týchto krajín bude môcť prísť, bude si môcť kúpiť tento poukaz, bude si môcť, respektíve bude si môcť prísť do kúpeľov na vlastné náklady a takto vlastne budú naši občania úplne vytesnení.

    Čo mi chýba, pán minister, a čo si myslím, že je veľmi dôležité, aby ste doložili ešte pred prerokúvaním návrhu zákona v druhom čítaní, to je ekonomický dosah na jednotlivé skupiny obyvateľov a čísla, koľko občanov dostalo poukaz a mohlo absolvovať kúpeľnú liečbu v rokoch 1999, 1998 a koľko si to bude môcť dovoliť vzhľadom na prepočet reálneho príjmu obyvateľa Slovenskej republiky v roku 2000 a v roku 2001. Myslím si, že tieto údaje sú veľmi dôležité na to, aby sa vaši koaliční poslanci mohli objektívne dohodnúť, nakoľko poškodia občanov Slovenskej republiky. Dúfam, že akceptujete návrh, ktorý dal pán poslanec Engliš, ja ho iba zopakujem, aby tento návrh zákona sa vrátil na prepracovanie, respektíve aby bol stiahnutý z rokovania, aby neprešiel do druhého čítania.

    Na záver poviem toľko, ja som za to, aby sa sprísňovali kritériá na udelenie poukazu do kúpeľov, ale sprísňovali sa, aby ich naozaj nedostali tí, ktorí používajú kúpeľnú liečbu len a len ako rekreáciu a mohli by si dovoliť napríklad tento poukaz aj kúpiť za vlastné prostriedky a hradiť si kúpeľnú starostlivosť ako takzvaní samoplatcovia. Som za takéto sprísnenia, ale tento návrh nič také nerealizuje. Tento váš návrh žiadne takéto sprísnenie neprináša, takže si myslím, že je najvyšší čas, aby ste hľadali iné riešenia a aby ste nepristupovali len a len k reštriktívnym opatreniam. Takže dúfam, že túto serióznu ekonomickú analýzu doložíte, pretože predsa len to vytvorí lepší obraz, ako len tie konštatovania, ktoré sú v dôvodovej správe.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie v rozprave.

    Pýtam sa, či všetci, ktorí sú prihlásení, sa prihlásili ústne do rozpravy. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Drobný, ostatní do rozpravy. Takže jediný s faktickou poznámkou pán poslanec Drobný.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Napadá mi, že to, čo hovorila kolegyňa Aibeková, že nakoniec Hippokratova prísaha, ktorú sme skladali pri ukončení štúdií na lekárskych fakultách, sa nebude môcť naozaj aj v tejto oblasti plniť, lebo nevieme presne, čo z toho návrhu na zmenu kúpeľného poriadku vyplýva. A zdá sa mi, že vyplýva z toho aj to, že predtým takzvané poukazy x prakticky nebudú v rukách lekára. On nebude môcť rozhodovať o kúpeľnej liečbe, ktorá je pokračovaním nemocničnej liečby. A tým pádom podľa Hippokratovej prísahy sa dopustí chyby alebo profesionálneho defektu, pretože neposkytne pacientovi to, čo mu patrí.

    Priatelia, ale ja si myslím, že Slovensko nie je v tom jediné, všetky manažované systémy na svete takým istým spôsobom robia selekciu pacientov, robia istým spôsobom vraždené alebo škodlivé zásahy do starostlivosti o pacientov, pretože toto nie je naozaj v poriadku s morálkou, etikou, ktorú sme lekári kedysi osvojili. Dnes už vidíme, že mnohé normy, ktoré sú v ústave zakotvené, mnohé práva, ktoré ústava dáva pacientovi, prakticky sa nebudú plniť. A Slovensko malo tradíciu a je to historický úzus, že sa poukazy x vo veľkej miere dávali ako pokračovanie liečby. A to pacienti považovali za lekársku povinnosť. Tak, ak ja som mu dal kúpeľnú liečbu na poukaz x, teraz neviem z tých predpisov, či aj tieto poukazy budú postihnuté, ale asi áno a ja nebudem môcť s týmto manipulovať ako lekár. Takže v pacientových očiach, ale v mojom svedomí budem naozaj na pokraji morálky a etiky, pretože som mimo etiky a nebudem plniť Hippokratovu prísahu.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že písomne prihlásení vystúpili. Do rozpravy sa ústne hlási pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Tkáč. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy ústne. Dávam slovo pani poslankyni Tóthovej.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    aj hostia sú hore, tak aj vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som sa stručne vyjadrila k prerokovanému návrhu, ktorý hneď na úvod uvediem, považujem za nenáležitý a nehumánny, a to z toho dôvodu, že vylúči značnú časť občanov z kúpeľnej liečebnej starostlivosti. Pred chvíľou pán profesor Drobný poukázal na situáciu s kúpeľnou liečbou, ktorú doposiaľ označujeme ako x.

    Vážený pán minister, ja mám na vás otázku: Považujete za skutočne náležité, aby pacient, ktorý sa podrobí zložitej operácii, to je jedno, na akú diagnózu, ale po operácii má nastúpiť na kúpeľnú liečbu, keď z finančných dôvodov na túto kúpeľnú liečbu nenastúpi? Veď tým sa vlastne znehodnocujú aj samotné predtým urobené úkony. V situácii, keď sa Slovensko nachádza v stave, kde takmer 70 percent občanov je na prahu chudoby, by sa z kúpeľnej liečby skutočne vyčlenila veľká časť občanov. A tu ide aj o zdravie národa, pán minister. A už nevravím, že by sa takmer úplne z kúpeľnej liečby vylúčili dôchodcovia, ktorí zdravotne sú na tom ako skupina nie najlepšie, ktorým aj samotné lieky v poslednom období veľmi zdraželi. Je veľmi zaujímavé, že k výraznému zdraženiu liekov došlo práve pri tých preparátoch, ktoré každodenne majú používať alebo užívať práve občania staršieho veku.

    V tejto súvislosti mi napadá jedno vyjadrenie novinára v denníku Nový Čas, ktorý v súvislosti s voličmi HZDS vyjadril túto myšlienku: "O voličov HZDS sa v krátkom čase postará matka príroda." Neviem, či tieto opatrenia nemajú aj politický podtón, pretože sa mi nechce veriť, že by v štátnom rozpočte, pokiaľ by sa predkladali rozvojové programy, sa nemohli nájsť financie na krytie týchto finančných výdavkov. Je veľmi smutné a až zarážajúce, že súčasná vládna moc, ktorá riadi štát, vlastne hospodári s balíkom financií takým spôsobom, že finančné problémy rieši vyšpekulúvaním rôznych škrtiacich a žmýkacích opatrení na občanoch namiesto toho, aby sa intenzívne zamerala na hľadanie možnosti zakladania rozvojových programov, ktoré oživia ekonomiku a ktoré prinesú financie do rozpočtu. Bola som členkou dvoch vlád a môžem z tohto miesta zodpovedne povedať, že vo vládach Vladimíra Mečiara ekonomickí ministri to nemali ľahké. Dostávali úlohy, ako určité tieto ekonomické problémy riešiť a do noci rokovali a hľadali riešenia. Stretávali sa s odborníkmi z praxe a takmer zavretí na celý deň diskutovali a hľadali riešenia. Nebolo ľahké pri vzniku nového štátu finančne tento štát udržať. Ono pokiaľ sa chce, riešenia sa nájdu. Mám pocit, že táto vláda viac ako s hľadaním riešenia sa zaoberá svojimi politickými, a už som to raz povedala v parlamente, a nebojím sa to zopakovať, svojimi politickými "pindami".

    Ďalej by som chcela upozorniť na rozpor vo vyjadrení pána poslanca a pána ministra. Pán minister uvádzal, že predložený legislatívny návrh sa predkladá, aby sa umožnilo väčšej skupine podieľať sa na kúpeľnej starostlivosti. Zatiaľ čo pán poslanec Halmeš informoval ctenú snemovňu o tom, že vlastne predložený legislatívny návrh je dôsledkom zníženia rozpočtových výdavkov v tejto kapitole, čo potvrdila aj pani poslankyňa Aibeková.

    Takže nechce sa mi veriť, pán minister, že tento predložený legislatívny návrh má byť bohumilý a má umožniť väčšiemu počtu občanov zúčastniť sa na kúpeľnej liečbe. Nie, je to dôsledok toho, že rozpočet Slovenskej republiky je tak zostavený, tak bol prijatý, že nepočítal s tými financiami, ktoré bolo pre tie určité kapitoly treba, a že nezahrnul rozvojové programy.

    Ďalej by som chcela upozorniť, že ostáva touto právnou úpravou, aspoň ja som z toho nepochopila, doriešenie alebo aspoň nasmerovanie riešenia problému, ktorý by vznikol prijatím tejto právnej úpravy. Aká bude regula na platenie ubytovacích kapacít tými občanmi, ktorí sa zúčastnia na kúpeľnej liečbe. Bude to nahradenie sumy, ktorá je dnes v rozpočítaných položkách alebo táto položka ubytovania sa nebude počítať za súčasť kúpeľnej starostlivosti a ponechá sa absolútna voľnosť príslušným zariadeniam liečebných kúpeľov na stanovovanie ceny ubytovania. Tým môže dôjsť k takmer hororu, pretože trhový mechanizmus a ekonomické parametre v tomto smere môžu byť absolútne, absolútne deštruujúce vôbec možnosť zúčastniť sa na kúpeľnej starostlivosti. Takže postrádam aj toto usmernenie legislatívy, pretože ako človek, ktorý dlhé roky robil v legislatíve, vnímam povinnosť, keď robím takýto citlivý zásah, aspoň urobiť pravidlo správania sa pre to, čo nechávam otvorené.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh, ako som povedala, považujem za nenáležitý a za nehumánny a už vonkoncom nesúladný s vytešovaním sa najmä členov vlády a predsedu vlády, ako sa nám darí v ekonomike, ako sa zlepšuje a podobne. Ak by to bola pravda, takéto legislatívne návrhy, pán minister, by ste nepredkladali do parlamentu, pretože som hlboko presvedčená, že ich predkladáte aj sám s vnútorným zaťatím zubov a najradšej by ste to nerobili. A preto moje jednoznačné stanovisko je, že takýto návrh nemožno podporiť, pretože, ako som povedala, je nenáležitý a nehumánny a môj návrh je stiahnuť predložený vládny návrh z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Jedna faktická poznámka. Pani poslankyňa Belohorská.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcem sa len poďakovať za vystúpenie pani poslankyni Tóthovej a podčiarknuť jej slová, ktoré hovorila. Ja zase to budem hovoriť z hľadiska lekárky. Kúpeľná liečba je priamym pokračovaním v mnohých diagnózach. Nebudem to ďalej rozvádzať. Všetci užívatelia, ktorí v tejto súvislosti kúpele užívali, a spomeniem napríklad Kováčovú, vedia presne, o čom hovorím. Ale ja by som sa na tento problém pozrela aj z iného aspektu.

    Vážená koalícia, dráždili ste ľudí v predchádzajúcom období ako opozícia, že Mečiar privatizuje kúpele. Ale poviem vám, že je úplne jedno, či kúpele budú platiť Janovi alebo Mišovi. Budú mu patriť. Počas našej vlády občania, pacienti mali do kúpeľov prístup. Vy týmto vaším zákonom vlastne znemožníte prístup chorému a chudobnému. Máte pravdu. Je veľmi zlé byť na Slovensku chorým a chudobným a chcete vyčleniť kúpele, ktoré nám doteraz s tou starostlivosťou závidel celý svet, chcete ich vyčleniť len na hranie golfu, možno niekde v kluboch na hazardné hry alebo možno na erotické salóny. Ale spomínam si napríklad na príhodu, keď sme boli v Tunise, tuniské zdravotníctvo pýtalo napríklad špeciálne len našich doktorov, ktorí pôsobili v rehabilitácii, a musím vám povedať, že urobili tam veľký kus práce a za ich prácu veľmi ďakovali. Takže len do toho. To je zase ďalší z čiernych bodov a je to znovu zase jeden zo zákonov, ktorý...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ako posledný k tomuto bodu v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč.

  • Pán predsedajúci,

    pán minister,

    pán spravodajca,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som svoje vystúpenie spresnil z dvoch aspektov, a to z aspektu genézy tohto návrhu a potom z aspektu genézy dávky.

    Genéza tohto návrhu nie je výmyslom tejto vlády, pretože ešte v scenári sociálnej reformy v auguste 1990 bola otázka pri tvorbe novej architektúry, po prevrate, po revolúcii 1989, čo s kúpeľnou liečbou a akým systémovým zaradením ju dostať do grafiky novej architektúry sociálnej sféry po roku 1989. Vtedy pri tvorbe architektúry sociálneho poistenia, štátnej sociálnej pomoci a štátnej sociálnej podpory bola otázka, kde sa táto dávka vlastne skončí a akým spôsobom ju ďalej rozvíjať. V koncepcii transformácie sociálnej sféry sme počítali s úplne iným prístupom, než je tento prístup, ktorý vláda dala, a myslím si, že to nie je dobré riešenie a že vyvolá viac nedostatkov, ako by mala prispieť k systémovému riešeniu.

    Ďalej súčasťou genézy tohto návrhu je otázka štátneho rozpočtu, samozrejme, na rok 2000, kde sa ubralo 300 miliónov korún. Aj to je ešte dobre, že sa neuhrala alebo teda nezobrala celá miliarda s tým, že je paradoxom, že na jeseň 1999 sa vlastne uberajú zdroje a až v júni 2000 sa vlastne buduje hmotné právo na ten balík finančných prostriedkov, ktorý vlastne na kúpeľnú liečbu v danom roku je. Nota bene, ešte je účinnosť stanovená až na 1. októbra roku 2000. To spôsobí veľmi značné problémy vo výkone tejto dávky, a to nielen vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, ale bude to mať veľký dosah na, povedal by som, prístup občanov, ale aj poskytovateľov kúpeľnej starostlivosti týmto občanom. Nehovoriac o tom, že tu sú nedotiahnuté veci.

    A teraz ku genéze dávky. Genéza dávky je doslova a do písmena postavená komunistickým spôsobom, pretože táto dávka bola založená v roku 1956. Nakoniec keď si zoberiete článok I, tam sa hovorí o jednom z najstarších zákonov, ktorý až dodnes platí, to je zákon číslo 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov, a zvýrazňujem teraz slovo poistenie. V tejto súvislosti bývalý režim po päťdesiatich rokoch, po industrializácii Slovenska, po ďalších chybách vlastne zdecimoval všetky sociálne zdroje, ktoré vznikli cez systém sociálneho poistenia v období prvej Československej republiky, ale ešte aj pred ňou a potom aj v čase druhej svetovej vojny tieto fondy prežili a v podstate naakumulované zdroje boli prerozdeľované, doslova rozkradnuté, by som povedal, do rozvojových impulzov začiatkom päťdesiatych rokov, a to pri takom prehriatí ich použitia, že muselo dôjsť k výmene peňazí v roku 1953. Potom začali nepokoje v Poľsku, ale aj v Nemecku, v NDR, aj v Československu. A v roku 1956 bolo treba zalepiť oči, tak sa postavil zákon o nemocenskom poistení zamestnancov, ktorý vydržal ako jeden z najstarších zákonov bývalého režimu s rozkradnutými zdrojmi, naakumulovaný pred týmto obdobím. Vtedy sa zaviedli tri dávky. Ja ich budem citovať veľmi presne, a to takzvané vecné dávky. Po prvé to bola kúpeľná liečba, dnes je to zmenené na kúpeľnú starostlivosť, ďalej to bola detská pionierska rekreácia ROH, tak sa to presne nazývalo, a ďalšou vecnou dávkou bola výberová rekreácia ROH. To boli tri dávky - kúpeľná liečba, detská pionierska rekreácia ROH a výberová rekreácia ROH.

    Po roku 1989 ešte pred scenárom sociálnej reformy sa odňalo Revolučnému odborovému hnutiu nemocenské poistenie, vznikla Ústredná správa nemocenského poistenia ako samostatná inštitúcia a táto dávka začala teda byť problémom. Pri samostatnom slovenskom rozpočte jej hodnota dnes tvorí zhruba 1 miliardu korún. V čom si myslím, že nie je tento návrh komplexný a dobrý. Predovšetkým sa z toho malo jasne zadefinovať čo s tým. Ak je to súčasťou nemocenského poistenia, v podstate je to atypické, lebo to nie je hradené z poistného, a keď si všimnete tie články, ktoré tam sú, v článku I je rozobratá otázka nemocenského poistenia zamestnancov, čiže aj ich rodinných príslušníkov, čiže tých, ktorí sa zúčastňujú na nemocenskom poistení. V článku II sú dôchodcovia a ich rodinní príslušníci, kde sa v podstate posudzujú podľa článku I, teda berie sa aj im možnosť poskytovania ubytovania a cestovných nákladov na kúpeľnú starostlivosť už po novom. V článku III je rozobratá otázka kúpeľnej starostlivosti pre príslušníkov ozbrojených síl. V tejto súvislosti treba povedať, že je to nesystémový krok, z toho sa už mala urobiť samostatná dávka zrejme štátnej sociálnej podpory ako samostatný architektonický pilier s tým, že by sa malo postupovať podľa klasického modelu a ten bol na ministerstve postavený, a síce, že by bola definovaná kúpeľná liečba alebo kúpeľná starostlivosť. Ja skutočne súhlasím s tým, že narobí to obrovské problémy, ak sa tam jasne definuje, že nie je priamym pokračovaním liečebnej starostlivosti, čo je nezmysel. Vo veľkej množine prípadov, ktoré v tomto zákone nemáte ošetrené a spôsobí to obrovské problémy. Ja sa budem pýtať, akým spôsobom si bude hradiť dopravu človek, ktorý je imobilný v dôsledku nejakého úrazu a ani po operatívnych liečebných zákrokoch, keď kúpeľná liečba je skutočne pokračovaním tohto procesu, túto množinu nemáte ošetrenú.

    Definícia dávky v zásade mala byť úplne postavená inak a bolo treba zvažovať a boli o tom úvahy, či neísť aj na viaczdrojové krytie tejto dávky, možno to hovoríme pro futuro, a to viaczdrojové krytie s tým, ak je to súčasťou nemocenského poistenia, tak treba prerozdeliť prostriedky nemocenského poistenia pre určitý okruh ľudí. Druhá rovina tohto zákona má byť takzvaný osobný rozsah. A sme pritom. Vraciam sa späť k myšlienkam, o ktorých tu už aj lekári hovorili, že nemáte skutočne ošetrenú tú skupinu občanov, u ktorých kúpeľná liečba alebo starostlivosť je súčasťou liečebného procesu a je v etapizácii až po vyzdravenie. To nie je x-ka. A z čoho to budete hradiť? Podľa ktorého zákona? Nemáte to vybavené zákonom. V tom sú problémy. Nehovoriac o tom, že v rámci osobného rozsahu sa mala postaviť aj skupina druhá, a to sú tí, ktorí si čiastočne budú prispievať na náklady, a to aj na prvú množinu, nielen na cestovné a nielen na ubytovanie. Ale prečo by si mal bohatý platiť aj stravu? A toto mi vysvetlite, či šetríte na pravom mieste.

    Pri mojom príjme prečo by som mal dostávať stravu a ešte si vyberiem aj akú a mám ju platiť. Prečo nezapojiť do toho solventnejšieho občana cez systém štátnej sociálnej podpory a priplatiť si to. Navyše ešte nie sú tam stanovené žiadne normatívy. Oni hovoria, pani profesorka Tóthová, čiastočne, myslím tým aj možnosť nadštandardného napríklad ubytovania, že tam nebudem s niekým, že tam budem sám a priplatím si televízor a ďalšie služby, ktoré sú, a máme rozdielne štandardy pre jednotlivé kúpele. Vy tam máte len prírodné kúpeľné miesta. Chcem sa pýtať, akým spôsobom sa vykryjú tieto štandardy. To znamená, kto stanoví, a už aj pri sprivatizovaných kúpeľoch, kto stanoví výšku ubytovania do tohto zariadenia. To nemáte absolútne ošetrené. V rámci osobného rozsahu teda je aj kombinovaný princíp, keď si môžem priplatiť, ale keď aj časť nákladov skutočne môžem preniesť na toho pacienta podľa lekárskeho posudku. A po tretie je tu samostatná skupina takzvaných samoplatcov, ktorí takisto prispievajú na rozvoj kúpeľníctva a tak ďalej. Čiže chýba tu komplexný globálny pohľad na kúpeľníctvo ako celok z hľadiska aj osobného rozsahu, ktorý nie je vymedzený v tomto zákone dobre, pretože vymedzujete osobný rozsah podľa iných paragrafov zákona číslo 54/1956 Zb, treba si pozrieť ten § 12, ktorým meníte len z hľadiska úspory 300 miliónov korún, to nezohľadní. To po prvé. Po druhé, osobný rozsah máte viazaný v článku II v zákone o sociálnom zabezpečení, a po tretie v článku III v zákone o sociálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl.

    Tretia rovina tohto zákona by mala ísť do takzvanej dávkovej schémy. To znamená podľa teórie sociálneho zabezpečenia, kde sa presne a jasne určia podmienky vzniku nároku na dávku. Nároky na dávku sa dajú určiť tak, že sú buď fakultatívne, alebo obligatórne. V podstate vy staviate len fakultatívnosť v tomto návrhu § 12 a odvolávajú sa na to aj nové systémy v článku II a III. Nie sú tam stanovené podmienky vzniku nároku na dávku z hľadiska dĺžky trvania, z hľadiska toho, kto bude posudzovať, aj keď je tam uvedené, že je to lekár uvedený v zoznamoch a podobne, kto, akým spôsobom bude hovoriť o opravných prostriedkoch, akým spôsobom financovať túto dávku, pretože Sociálna poisťovňa to čiastočne robí na modré oči, teda spôsob prefinancovania a kupovania poukazov, ich redistribúcia, opravné prostriedky a podobne. A štvrtý veľký okruh tam chýba, je otázka takzvanej dávkovej formuly. To znamená, že sa určia presne podmienky financovania, vzniku, dĺžky trvania, valorizácie týchto zdrojov, pretože ak bude rásť napríklad elektrická energia a budú rásť ďalšie prevádzkové náklady, tak prevádzkovateľ bude neúmerným spôsobom zvyšovať tieto náklady a potom skutočne mi z právnej stránky teraz odpovedzte, akým spôsobom poviete, že dôchodca, ktorý sa naštve a hodí poukaz do pece, pretože nebude na to mať, jednoducho na tú liečbu nenastúpi a v podstate poviete, že on porušuje liečebný režim, ak to je riešenie.

    A posledná poznámka. Chýbajú mi tam systémové väzby na zdravotné poistenie a celý právny balík vrátane financovania. Chýbajú mi tam systémové väzby na zákon o Sociálnej poisťovni, ktorá ako verejnoprávna inštitúcia pri takomto modeli skutočne bude mať s tým obrovské ťažkosti. Chýba mi možnosť stanovenia štandardov a ďalších normatívov o výške ubytovania, o stravovacích príspevkoch, o tom, akým spôsobom sa bude celá kúpeľná liečba riadiť alebo ak sa to nechá na laissez faire - laissez passer, prosím, ale potom nech sa vláda nečuduje.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci - pán poslanec Drobný a pán poslanec Gajdoš. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.

    Pán poslanec Drobný.

  • K pánu kolegovi Tkáčovi len jednu krátku poznámku, že napríklad Spinálne národné centrum Kováčová je súčasťou skutočne podstatnej časti liečenia spinálneho pacienta, človeka, ktorý ochrnie na dolné končatiny. Aj v guidelinoch, aj v mininálnych diagnostických a liečebných normách je to uvedené. Teda, keď je to uvedené aj v tejto lekárskej norme, podľa ktorej sa lekári riadia, tak musí byť toto centrum naozaj dákym výnimočným centrom, pretože ja to musím predpísať ako jednu základnú liečbu. Uvedomte si, že spinálny pacient príde do Kováčovej, nevie absolútne nič, nevie hýbať ani rukami, i keď ich nemá ochrnuté. Tam ho musia kompletne precvičiť. A keď ho kompletne precvičia, to trvá tri až šesť mesiacov, niekedy 12 mesiacov. Priatelia, to je obrovský náklad a on keď si bude hradiť stravu, bude si hradiť dopravu tam a naspäť, tak neviem, ako skončí finančne.

    Priatelia, ja si myslím, že to, čo tu hovoril kolega Tkáč, má svoje metodiky, ako na to ísť. A tá metodika, zrejme ju on ovláda, tá metodika by nám dala možnosti, ako nájsť prostriedky a urobiť výnimky u niektorých pacientov. Spinálneho pacienta musíme naozaj definovať. My sme si postavili svetové spinálne centrum a teraz ho tento zákon paralyzuje. To nebude prakticky fungovať. Na čo to bolo postavené? Len pre bohatých? Ale priatelia, tam chodí ročne 5 tisíc rehabilitovaných spinálnych pacientov. To nie sú len bohatí, to sú aj chudobní a veľmi chudobní. Tak potom tam kto bude chodiť? To znamená pána primára Mirona Malého ľutujem, pretože bude riadiť a manažovať neviem čo. Je to veľmi smiešne, pretože postavili sme to, je to pre našich ľudí a nebude to pre našich ľudí. Západní spinálni pacienti sa chodia inde liečiť. Tí neprídu k nám. Naši pacienti sa tam musia liečiť. To bude prázdne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Gajdoš, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vôbec by som nezazlieval tejto vláde, keby v komparácii práva Európskej únie hľadala inšpirácie, ako získať zdroje a na druhej strane zvyšovať životné štandardy občanov Slovenskej republiky, ak by ekonomika v tomto štáte fungovala normálne, ak by občan mal možnosť zamestnať sa, mal by solidný slušný príjem, ak by občan Slovenskej republiky mal možnosť cez rôzne systémy pripoistenia hradiť si časť nákladov na liečebnú starostlivosť. Všetko toto u nás chýba. A my odrazu sme sa s niečím z tohto práva Európskej únie stotožnili, ale absolútne nemáme vytvorené na to základné podmienky, aby to takto v tomto štáte mohlo fungovať.

    Ja neviem, či si pán minister Magvaši, ja si ho veľmi vážim, ale či si v plnom rozsahu uvedomuje dôsledok tohto zákona. My vlastne útočíme, nepriamo útočíme na dĺžku života starších občanov v tomto štáte. Trend Európskej únie je predlžovať život občanov, umožniť im užívať plody svojej práce v pohode a my cez novelu tohto zákona ideme opačným smerom. My budeme takýmto spôsobom nepriamo istej skupine ľudí život skracovať, pretože nebudú mať prostriedky na to, aby sa mohli ísť liečiť alebo aby sa dostali k prevencii proti stareckým chorobám. Takže prosil by som skutočne...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne.

    Páni poslanci, pani poslankyne, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, či chcete zaujať stanovisko? Áno.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    myslím si, že diskusia niekde aj ostrá, niekde vecná a adresná, samozrejme, že posudzuje citlivo túto otázku a pokiaľ viem, tak v koncepcii transformácie alebo reformy sociálnej sféry z roku 1995 problém kúpeľnej starostlivosti mal byť vyriešený ešte pred rokom 1999. Je pravdou to, že v súčasnosti sme vstúpili do tohto zákona z hľadiska riešenia určitého prechodného obdobia a v návrhoch, ktoré sme mali aj v koncepcii reformy sociálneho poistenia, túto nesystémovú dávku, ktorá nepatrí celkom do sociálneho poistenia, budeme sa snažiť riešiť, tak ako o nej rozprával tu pán poslanec Tkáč v takom systémovom členení. Samozrejme tá genéza návrhu viete, keď pod týmto zákonom je podpísaný Zápotocký, Furlinger a Široký a prerokúvame takýto návrh zákona, vychádza z niečoho, kde niečo bolo konštituované. A treba povedať úplne jasne, že od roku 1995 bola konštanta príspevku do štátneho rozpočtu na otázku kúpeľnej starostlivosti približne v objeme 1,2 miliardy korún, pričom keď v roku 1994 denný pobyt v piešťanských kúpeľoch napríklad bol asi okolo 270 korún, vyšplhal sa na 700 korún pri 1,2 miliarde korún, ktoré boli dané zo štátneho rozpočtu.

    Od roku 1995 postupne stále klesal objem tých, ktorí mohli ísť na kúpeľnú starostlivosť, pretože rástla jednotková dávka. Na druhej strane peniaze zostávali konštantou. Z toho vyplýva aj ten stav, ktorý je dnes v Sociálnej poisťovni, že čakanie na poukaz kúpeľnej starostlivosti je dokonca v takej dramatickej polohe, že možnože tá prevencia, po ktorej tak voláme, už nakoniec nikdy prevenciou nemôže byť, lebo ak má niekto dostať po 24 mesiacoch kúpeľnú starostlivosť, tak mnohokrát už ten základný efekt, ktorý by mal byť, tam vlastne nie je.

    Samozrejme, že toto sa dotýka kúpeľnej starostlivosti, ktorá je mimo priameho pokračovania liečebného procesu. To znamená, že napríklad hospitalizácia v nemocnici a potom je pacient odvedený do kúpeľov, kde pokračuje liečebný proces týmto spôsobom a ktorý je hradený vlastne zo zdravotnej starostlivosti. To znamená, že z tohto sú tieto záležitosti vyčlenené a ináč je kúpeľná starostlivosť skutočne na účely prevencie. A znovu opakujem ten stav od roku 1994 nemožnosti vyhovieť všetkým žiadateľom na kúpeľnú starostlivosť práve rastom výdavkov alebo teda ceny poukazov v jednotlivých kúpeľoch vytvorili pozíciu, že dnes - môžeme si to povedať - sa zabezpečenie kúpeľnej starostlivosti robí nie celkom vždy čistým spôsobom.

    A je tam teda výsledkom jedna vec. V hromadnej privatizácii slovenských kúpeľov, ktorá sa udiala v rokoch 1995 - 1996, to si povedzme otvorene, ak vtedy nebol problém v tom, že budeme mať metódu regulácie poukazov, cien poukazov v jednotlivých kúpeľoch, dnes voláme po tejto regulácii. Som preto teda veľmi prekvapený, pani poslankyňa Tóthová. Chcem však povedať základnú vec, že pacient, teda občan bude mať hradené to nosné, to znamená kúpeľnú starostlivosť, ktorá predstavuje rozdielne v jednotlivých kúpeľoch cenu od 40 do 50 percent. Toto bude štát hradiť. Bude hradiť aj stravu, pretože strava je niekedy súčasťou liečebného procesu. Bolo by bývalo veľmi jednoduché vyčleniť stravu, ale strava je niekedy diétnou záležitosťou a je teda súčasťou liečebného procesu a práve preto sa tam ponechala strava. A jediný nástroj, ktorý je ovplyvniteľný, je otázka ubytovania a možnosti vyberania si aj takého ubytovania, ktoré pre mňa bude aj teda najvýhodnejšie. To znamená, bude sa vytvárať aj určitá špecifická možnosť toho, že budú ponúknuté rôzne typy ubytovania za rôznu cenu, čím teda bude možné vytvárať určité podmienky aj pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Ale myslím si, že to, čo tu bolo povedané v normách, ktoré chceme pripraviť so všetkými 28 zmluvnými miestami, s ktorými Sociálna poisťovňa uzatvára miesta, budeme túto otázku ubytovania do účinnosti tohto zákona veľmi jasne definovať a uzatvoríme to na jasných zmluvných vzťahoch. Pretože musím zase spätne povedať, že kúpele si zabezpečujú aj svoj prínos vo veľkej časti práve zo slovenskej klientely za to, že môžu vykonávať tú kúpeľnú starostlivosť, ktorá predstavuje minimálne polovičku nákladov, ktoré sú spojené s liečením v kúpeľoch.

    Určite, ako povedal pán Tkáč v tých dvoch krásnych genézach, genézy návrhu a genézy dávky, je toto dávka, ktorá treba povedať, má svoje takéto špecifikum len v Československu. Nikde inde takýmto spôsobom tento spôsob nie je zabezpečovaný. Pokiaľ sú kúpele zabezpečované niekde inde, tak sú zabezpečované cez doplnkové dôchodkové alebo doplnkové poistné systémy. My to niekedy vnímame, ako že to je, ale nikde to nejde zo štátnych peňazí, ale ide to z iného zdroja. A o tom je teda reforma sociálneho poistenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca, chceš vystúpiť aj ty?

    Nech sa páči.

  • Dámy a páni,

    ja len poznamenávam, že bol trikrát predložený návrh na stiahnutie tohto návrhu zákona, takže pri hlasovaní rozhodneme o pokračovaní v rokovaní. Čo sa týka obsahu, vecného obsahu vystúpenia rečníkov, s časťou sa pochopiteľne dá stotožniť. Keď som sa pripravoval na toto spravodajstvo, tak som konzultoval situáciu v Sociálnej poisťovni a získal som veľa poznatkov, ktoré aj tu zazneli. Zazneli obavy, že návrh zákona je určitou daňou tomu, že je menej zdrojov, menej zdrojov v štáte a menej zdrojov, samozrejme, aj na kúpeľnú starostlivosť. K 1. 10., keď by mala byť účinnosť zákona, sú určité obavy, ako jeho realizáciu slovenské kúpeľníctvo zvládne, pretože na štvrtý štvrťrok zostáva možno jedna desatina zdrojov, ktoré boli plánované na celý rok alebo presnejšie povedané jedna štvrtina z normálneho štvrťročného rozpočtu, možno z 300 miliónov 50 miliónov alebo ešte trošku viac a tento tvrdý dosah zasiahne celé slovenské kúpeľníctvo.

    Navyše budú tam aj problémy organizačného charakteru, pretože príprava štvrťroka sa začína možno dva mesiace predtým, ako sa štvrťrok začne. Tento časový priestor nebude možný, takže táto obava je ešte znásobená. V každom prípade obava ktorú vyslovili naši kolegovia, že kúpele sa naplnia cudzincami, je nereálna, žiaľbohu. Bolo by dobré, keby sa naše kúpele naplnili aj cudzincami, aj slovenskými občanmi, ale, žiaľ, všetky kúpele majú len nízke percento zdrojov, ktoré zatiaľ získavajú od zahraničnej klientely. Napriek tomu, že náš marketing sa aj pod hrozbou prípravy tohto zákona v kúpeľníctve začal rozvíjať, zvýšila sa naša ponuka v zahraničí, ktorá reprezentuje slovenské kúpeľníctvo. Zatiaľ ešte nie je adekvátna odozva.

    Čo sa týka, pán Engliš, tvojich vehementných tvrdení, ktoré si dal do širších súvislostí a ktoré súvisia s otázkou, či Slovensko je vôbec na dobrej ekonomickej ceste, tvoju konfrontáciu so stanoviskami pána premiéra, ktorý pochopiteľne mnohokrát zjednodušene hovoril už o určitých výsledkoch, chápem v súvislosti, že slovenská ekonomika naberá určitý smer, určitý trend, ktorý, samozrejme, bez ohľadu na to, že je na správnej ceste, ešte netvorí dostatok zdrojov na to, aby to bolo možné pocítiť. Ekonomika akumuluje zdroje na svoj ďalší rozvoj. Na to existuje jedna taká zásada, že nie je dôležité, ako rýchlo utekáme, ale či utekáme správnym smerom. A z tohto by som odvinul záver, že ak ekonomika ide dobrým smerom, tak je veľmi dôležité pokračovať. To nebol, prosím, SMER s veľkým S a navyše pán poslanec Fico nie je prítomný.

    Chcem povedať na záver, že sám si vyvodím veľa záverov a veľa cenných poznatkov z tejto diskusie, ktoré uplatníme v gestorskom výbore po konzultácii aj so Sociálnou poisťovňou a s rezortným ministerstvom. A dá sa predpokladať a už teraz je zrejmé, že vo formulácii návrhu zákona dôjde k niektorým spresňujúcim zmenám. Bude ponúknutá možnosť spresniť niektoré formulácie, napríklad, pán minister, aby sa nestalo to, že si pacient, teda klient kúpeľov bude platiť trebárs stanovanie a nebude mať veľké náklady alebo použije hotel, ktorý je mimo kúpeľov. Takže je taký zámer, že by sa to mohlo spresniť, aby to ubytovanie bolo priamo v prírodných liečebných kúpeľoch, aby sme dosiahli ten cieľ, ktorý sa aj v zákone sleduje.

    Ďakujem vám pekne za prístup.

    Skončil som. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Prosím ťa, pán spravodajca, aby si predložil návrhy.

    Páni poslanci, panie poslankyne, žiadam vás, aby ste sa dostavili na hlasovanie o dvoch návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali. Pán poslanec Halmeš ako spravodajca zákona o nemocenskom poistení prednesie návrhy z výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem.

    Podľa rokovacieho poriadku predkladám ako prvý návrh, ktorý predniesli traja páni poslanci - pán poslanec Engliš, pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Tóthová, ktorí navrhujú stiahnuť návrh zákona z rokovania. Prosím vás, aby sa o tomto návrhu dalo hlasovať ako o prvom.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, aby sa stiahol tento návrh z rokovania a nerokovalo sa o ňom. Prosím vás, páni poslanci, hlasujte o predloženom návrhu uznesenia. Hlasujte.

    Prezentovalo sa 72 poslancov.

    Konštatujem, že poslancov je málo.

    Páni poslanci, dôrazne vás žiadam, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie, ktoré bolo vopred oznámené. Pokúsime sa ešte raz hlasovať o predloženom návrhu.

    Žiadam pána spravodajcu, aby ešte raz zopakoval, o čom budeme hlasovať.

    Prosím vás, netelefonujte v sále.

  • Ja mám aj jednu osobitnú prosbu, aby sme odhlasovali ten zákon zajtra, by som si splnil štátnické a ústavné povinnosti mimo parlamentu.

  • Prosím vás, zrušte to hlasovanie, zapol som ho predtým, ako pán poslanec Halmeš oznámil, o čom ideme hlasovať.

  • Prosím, aby sme hlasovali o návrhu uznesenia, ktorým bude stiahnutý tento návrh zákona z rokovania.

  • Prosím vás, zrušte to hlasovanie, rušíme toto hlasovanie.

    Prosím vás, hlasujte teraz o predloženom návrhu pána spravodajcu.

  • Konštatujem, že sa prezentovalo 68 poslancov.

    Prosím pánov skrutátorov, budeme hlasovať zdvihnutím ruky. Je tu evidentne viac poslancov ako 68. Zistite počet poslancov v sále.

    Skrutátori narátali 86 poslancov v sále. Budeme znova hlasovať o predloženom návrhu zdvihnutím ruky.

  • Opätovne predkladám návrh na uznesenie, ktorý bol predložený ako pozmeňujúci, aby sme nepokračovali v rokovaní, aby bol tento návrh zákona stiahnutý. Prosím hlasovať.

  • Kto súhlasí s týmto návrhom, nech zdvihne ruku.

    Nikto. Kto je proti?

    Páni poslanci, zrušíme toto hlasovanie. Nebudeme robiť z tohto parlamentu cirkus. Myslím si, že je to nedôstojné pri týchto zákonoch.

    Páni poslanci z opozície, pozývam vás naspäť na rokovacie miesta, aby sme mohli hlasovať o ďalších zákonoch a o ďalších návrhoch, ktoré sú predmetom rokovania k obom zákonom.

    Pokiaľ nie, páni poslanci, panie poslankyne, prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky zajtra do 9.00 hodiny.