• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram piaty rokovací deň 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Kovačič, Osuský a Rakús. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady: pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Švec.

    Pristúpime k bodu programu, ktorým je

    Nnárodný program pre prijatie acquis communautaire.

    Materiál ste dostali ako tlač 583 a spoločnú správu výborov ako tlač 583a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Národný program uvedie podpredseda vlády pán Pavol Hamžík.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás informoval o druhej revízii Národného programu pre prijatie acquis communautaire, ktorý je národným dokumentom každej asociovanej krajiny, teda aj Slovenskej republiky, a súčasne je strategickým nástrojom v rozvoji vzťahov medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou.

    Dôležitosť národného programu spočíva nielen v tom, že definuje zodpovednosť vlády Slovenskej republiky za záväzky prijaté na plnenie priorít obsiahnutých v dokumente Európskej komisie Partnerstvo pre vstup a za celkovú realizáciu kritérií na vstup do únie, ale aj z hľadiska jeho úlohy ako indikátora plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z decembra 1998.

    Po predložení, prerokovaní a schválení národného programu v Ministerskej rade vlády pre európsku integráciu Národný program pre prijatie acquis communautaire schválila vláda Slovenskej republiky 22. marca. Schválený národný program som odovzdal 4. apríla mimoriadnemu a splnomocnenému veľvyslancovi Európskej komisie v Slovenskej republike Walterovi Rochelovi a 17. apríla komisárovi Európskej únie Günterovi Verheugenovi v Bruseli.

    Národný program plní významnú úlohu v prístupovom procese tým, že komplexne pokrýva celú problematiku prijatia acquis communautaire, teda európskeho práva až do roku 2002. Zároveň však slúži ako dokument na monitorovanie plnenia úloh vyplývajúcich z Európskej dohody a konkrétnych priorít v rámci dokumentu Európskej komisie Partnerstvo pre vstup.

    Pri vypracovaní tejto druhej revidovanej verzie Národného programu pre prijatie acquis communautaire sa v maximálnej miere zohľadnili pripomienky Európskej komisie z decembra 1999, najmä v otázke odkazu na relevantné acquis a reálnosti časového harmonogramu. Na rozdiel od národného programu z roku 1999 sa v dokumente jednotne používajú termíny účinnosti predkladaných opatrení, keďže Európska komisia nesleduje jednotlivé termíny legislatívneho procesu, ako je stav predkladania a schvaľovania, ale účinnosť prijatých legislatívnych predpisov a opatrení na ich implementáciu.

    Východiskom na vypracovanie revízie dokumentu bol Národný program pre prijatie acquis communautaire prijatý v roku 1999, ako aj dokumenty Európskej komisie Partnerstvo pre vstup, pravidelná správa z minulého roku o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii a závery bilaterálnych, teda dvojstranných skríningov. Textová časť národného programu sa zameriava na politické a ekonomické kritériá, na schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva v únii, na administratívnu schopnosť implementovať acquis communautaire, teda uviesť ho do praxe, a na finančné potreby.

    Členenie kapitol obsahu pokrýva acquis communautaire vo všetkých 29 negociačných kapitolách. Kapitoly majú jednotnú štruktúru a obsahujú informácie o dosiahnutom stupni aproximácie práva, o existujúcich administratívnych štruktúrach, o krátkodobých a strednodobých prioritách, ako aj o administratívnych a finančných potrebách. V úvode každej kapitoly sú uvedené prijaté opatrenia, ktoré stručne hodnotia kroky jednotlivých rezortov zrealizované v minulom roku. V rámci aproximácie legislatívy je popísaná príslušná legislatíva a stupeň jej zhody s právom európskych spoločenstiev Európskej únie.

    Pri určovaní stupňa zhody sa vychádza z legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, ktoré ukladajú predkladateľovi povinnosť vypracovať doložku zlučiteľnosti. Táto rozlišuje tri stupne kompatibility, teda zhody s právom európskych spoločenstiev, Európskej únie, ktorými sú úplná kompatibilita, kompatibilita čiastočná, v ktorej sa uvádza aj predpokladaný termín dosiahnutia súladu návrhu zákona s právom Európskej únie, a tam, kde kompatibilita nie je dosiahnutá, je uvádzaný predpokladaný termín dosiahnutia súladu návrhu zákona s právom Európskej únie.

    V rámci existujúcich administratívnych štruktúr je podpísaný už vytvorený inštitucionálny rámec vrátane regionálnych štruktúr, a tam kde je to žiaduce, aj previazanosť na súdy, resp. správne orgány. V dokumente sú chronologicky uvedené krátkodobé kritériá, teda tie, ktoré je potrebné splniť do roku 2000, teda krátkodobé priority a takzvané strednodobé priority na roky 2001 - 2002. Pri tvorbe sa vychádzalo z toho, že o strednodobé priority ide v prípadoch, kde finálny dátum na nadobudnutie účinnosti je 31. 12. 2002. Uvedený dátum je nutné zohľadniť aj z hľadiska referenčného dátumu vstupu Slovenska do únie, ktorým je podľa rozhodnutia vlády 1. január 2004. Rozdiel dvoch rokov je plánovaný z hľadiska procedurálnych otázok, ktorými sú popísané prístupové zmluvy a ich ratifikácia zmluvnými stranami, preto len vo výnimočných prípadoch sú rozvrhnuté strednodobé priority nad rok 2002.

    Vzhľadom na skutočnosť, že každá kapitola je istým spôsobom osobitá a vyžaduje aj individuálny prístup, v rámci niektorých krátkodobých legislatívnych priorít sa objavuje ako termín účinnosti 1. január 2001. Tieto priority sú zaradené ako krátkodobé, keďže podstatná časť ich realizácie sa uskutoční v roku 2000. Finančné potreby sú uvádzané sumárne podľa jednotlivých kapitol, resp. sektorov, a nie podľa členenia rezortov, ktoré si nárokujú financie v štátnom rozpočte. Väčšina kapitol má prierezový charakter a zasahuje do kompetencií viacerých ministerstiev.

    Druhý zväzok národného programu, ktorý máte tiež k dispozícii, obsahuje tieto prílohy: tabuľku implementácie, schému legislatívneho procesu, plán legislatívnych úloh vlády, teda dokumenty, ktoré boli schválené vládou, spoločné hodnotenie strednodobých priorít hospodárskej politiky, rozpracovanie princípov priemyselnej politiky, koncepciu politiky zamestnanosti do roku 2002, koncepciu reformy sociálneho poistenia a národný environmentálny akčný program.

    Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v záujme prijatia celého acquis communautaire do referenčného dátumu je predovšetkým nevyhnutné dodržať termíny predkladania zákonov patriacich medzi priority do vlády. Termíny uvedené v pláne legislatívnych úloh sú pre tieto zákony záväzné a ich posun je možný len formou zmeny uznesenia vlády cez národný program. Tým, že národný program bol schválený vládou a bol predložený Európskej komisii, termíny účinnosti sa stávajú pre Slovenskú republiku záväzné.

    V rámci negociačného procesu, ktorý sa začal 15. februára, bude Európska komisia pozorne monitorovať plnenie jednotlivých úloh, ktoré sú uvedené v národnom programe. Vzhľadom na to by neplnenie týchto úloh mohlo výrazne spomaliť celý integračný proces. V tejto súvislosti chcem oceniť iniciatívu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského, ktorý minulý mesiac v záujme odvrátenia oneskoreného plnenia plánu legislatívnych úloh, a tým aj plnenia termínov zaradených v národnom programe, inicioval stretnutie so zástupcami výkonnej moci. Taktiež z mojej iniciatívy vláda prerokovala správu o nevyhnutnosti plnenia prioritných legislatívnych úloh na rok 2002 z hľadiska plnenia úloh integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie. Vláda v nej ukladá príslušným členom vlády, ministrom, predsedom ústredných orgánov štátnej správy predložiť prioritnú legislatívu v termíne, ktorý určuje národný program a legislatívny plán vlády.

    Od zintenzívnenia spolupráce vlády a parlamentu očakávam prijatie prioritných právnych predpisov v takom termíne, aby mohli byť zohľadnené Európskou komisiou v pravidelnej správe o pripravenosti Slovenska na členstvo v Európskej únii. V opačnom prípade sa nevyhnutne nevyhneme negatívnemu hodnoteniu pokroku v plnení záväzkov vyplývajúcich z preberania legislatívy v Európskej únii.

    Druhá revízia Národného programu pre prijatie acquis communautaire sa predkladá v čase, keď Slovenská republika má už za sebou dvojročné skúsenosti z jeho praktickej implementácie.

    Vzhľadom na dvojročné výsledky odpočtov, ktoré boli zverejnené prostredníctvom rokovania asociačných podvýborov i výborov, možno konštatovať, že vláda musí vyvinúť skutočné úsilie na implementáciu úloh, teda uvedenie legislatívy do praxe, ktoré si jednotlivé rezorty sami vytýčili. V opačnom prípade sa môže stať, že sa do roku 2002, keď sa vo väčšine sektorov deklaruje úplné prevzatie acquis communautaire, nepodarí realizovať tieto stanovené úlohy.

    Na záver mi dovoľte pripomenúť, že národný program je otvorený dokument, ktorý sa pravidelne aktualizuje. To však neznamená, že v rámci revízie budú jednotlivé rezorty posúvať termíny smerom k neskoršiemu dátumu. Práve naopak, národný program je vyjadrením úsilia dodržať stanovený termín prijímania legislatívy a inštitucionálneho budovania ako nevyhnutnej podmienky na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem podpredsedovi vlády. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Prosím povereného člena výboru pre európsku integráciu poslanca Árpáda Duku-Zólyomiho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    v zmysle § 80 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám správu o výsledku prerokovania Národného programu pre prijatie acquis communautaire (tlač 583) Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu a Zahraničným výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národný program pre prijatie acquis communautaire (tlač 583) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 637 zo dňa 20. apríla 2000 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu v termíne do 12. mája 2000. Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, ktorý pripraví správu o prerokovaní Národného programu pre prijatie acquis communautaire (tlač 583) vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory prerokovali predmetný návrh podľa § 46 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenom termíne.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 58. schôdzi prijal uznesenie číslo 81, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Národný program pre prijatie acquis communautaire (tlač 583).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu na svojej 19. schôdzi prijal uznesenie číslo 19, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Národný program pre prijatie acquis communautaire.

    Predmetná správa o prerokovaní Národného programu pre prijatie acquis communautaire bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu číslo 20 zo dňa 11. mája 2000.

    Podpísaný František Šebej, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu.

    To je všetko. Ďakujem.

    Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásil jeden poslanec pán Duka-Zólyomi za klub poslancov Strany maďarskej koalície.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    za uplynulý 1,5 roka naša koalícia, vláda a ministerstvo zahraničných vecí, resp. najvyšší zákonodarný orgán Slovenskej republiky museli vyvinúť, dá sa povedať, nadmiernu, ale pritom plánovitú a systematickú aktivitu, aby sa napravilo minulou vládou pokazené a paralyzované postavenie tejto krajiny na ceste integrácie do európskych transatlantických štruktúr. Táto snaha bola korunovaná úspechom, čo dokazuje aj rozhodnutie helsinského summitu o začatí konkrétnych predvstupových rozhovorov so Slovenskou republikou, a nadväzne otvorením rokovaní až v ôsmich kapitolách. Je to úctyhodný výkon, ale súčasne si musíme uvedomiť a konštatovať, že tá najťažšia etapa je stále pred nami, resp. sa teraz začína.

    Každá kapitola je vlastne, obrazne povedané, len jedna tridsatina nášho života, ale každá otvorená kapitola sa musí postupne naplniť vecnými dôkazmi, skutkami a konkrétnosťami pozitívnych a stabilných reforiem ako v oblasti politickej, tak ekonomickej, sociálnej, vzdelávacej a v iných oblastiach. A všetko musí mať pevný fundament. Presnejšie, všetko musí byť podložené takým systémom právnych noriem, ktorý obstojí a vyhovuje tvrdým podmienkam zákonov a predpisov Európskeho spoločenstva. Po niekoľkodesaťročnom vývoji a spolupráci sa vykryštalizovali štyri základné kritériá členstva Európskej únie, ktoré sú vlastne veľmi jednoznačne naformulované podmienky očakávania na vstup kandidátskej krajiny do Európskej únie.

    Medzi tieto tzv. kodanské kritériá patrí aj nie jednoduchá oblasť acquis communautaire. Je to schopnosť krajiny prijať povinnosti vyplývajúce z členstva vrátane prijatia cieľov politickej, ekonomickej a menovej únie. Od decembra 1997 od luxemburského summitu sa zaviedol nový spôsob príprav a naformulovania perspektívnych úloh a stratégie kandidátskych krajín formou národných programov. Jeden z nich je vládou Slovenskej republiky predložený materiál - Národný program pre prijatie acquis communautaire, v skratke NPAA, ktorý je výsledkom úzkej spolupráce všetkých rezortov vlády Slovenskej republiky.

    Od luxemburského summitu je to už tretia revidovaná verzia, ktorá je momentálne posledným a jediným oficiálnym dokumentom odovzdaným Európskej komisii. Predložený materiál je veľmi obšírny, podrobne a dôkladne, ale prehľadne vypracovaný program. Môžeme ho hodnotiť ako veľmi dobrý návod alebo smernicu do budúcnosti na konkrétny postup rokovaní v jednotlivých otvorených kapitolách a na nie jednoduchú prácu v oblasti harmonizácie práva. Členenie je veľmi jasné a uvedené kapitoly sú vlastne principiálne oblasti, ktoré sú totožné s kodanskými kritériami členstva, prijatými na summite Európskej únie v roku 1993 v Kodani. Zvlášť treba vyzdvihnúť, že predložený program obsahuje aj podrobný súhrn, prehľad doterajších výsledkov a v rokoch 1998 - 1999 vykonaných opatrení a taktiež ako dôkazový materiál vládou prijaté dôležité dokumenty.

    Tento program je vypracovaný tak, že každý politický subjekt, každý poslanec Národnej rady nezávisle od politickej príslušnosti by ho mal podporovať a usilovať sa o jeho urýchlenú realizáciu. Ale na to potrebujeme vybudovať pevné pozadie, spoľahlivú politickú stabilitu. To znamená, že treba zabezpečiť istotu toho, že sa dôsledne vybuduje systém demokratických hodnôt s dlhodobou garanciou a spoľahlivý nemenný právny štát.

    Na druhej strane sme svedkami toho, že na našej politickej scéne prevláda silná nevyváženosť. Doslova paradoxne znie, že už teraz aj opozícia, hlavne HZDS, odhodlane hlása nevyhnutnosť euroatlantickej integrácie, ale jej skutočné činy potvrdzujú opak. Krajina urýchlene potrebuje politickú, hospodársku a sociálnu stabilitu, aby sme sa dokázali všetkými silami sústrediť na realizáciu aj predloženého programu. Deklaratívne reči predstaviteľov HZDS sú len prázdnou množinou, lebo ich snahou nie je stabilita, ale stupňovanie napätia v spoločnosti a príprava občianskej neposlušnosti. V skutočnosti využívajú každý možný prostriedok na diverziu a rozklad vládnej koalície ako v zákonodarnej, tak aj vo výkonnej moci. Ich cieľom je destabilizácia spoločnosti a degradácia demokratických hodnôt a budovania právneho štátu. Je to falošná, neúprimná hra, je to rozbíjačský, nie charakterný postoj opozície.

    Za takýchto okolností si uvedomujeme, že realizácia takého zložitého a obšírneho programu nebude jednoduchá práca, vyžaduje zjednotiť sily vládnej koalície a spolupracovať triezvo, vecne a úprimne. Nezabúdajme, že politická stabilita, naplnenie politických kritérií, očakávaní sú základom demokratickej spoločnosti a právneho štátu. Napríklad v oblasti rešpektovania ľudských práv a zabezpečenia právnej istoty menšinových komunít sú ešte značné rezervy.

    Vážené poslankyne, poslanci,

    vážená Národná rada,

    na záver chcem konštatovať, že predložený materiál dáva triezvy obraz pripravenosti a taktiež súhrn povinností a úloh, ktoré treba vykonať v budúcnosti, aby Slovenská republika bola úspešná v predvstupových rokovaniach do Európskej únie. Poslanci za Stranu maďarskej koalície sú rozhodnutí podporovať tento program a súčasne vyzývam vás všetkých taktiež na podporu tohto programu. Naším spoločným úsilím je, aby sa táto krajina čo najrýchlejšie pripojila k hospodárskopolitickému spoločenstvu európskych krajín.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi bol jediný prihlásený do rozpravy.

    Pani poslankyňa Dubovská chce reagovať faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcela by som sa pripojiť k pánu spravodajcovi Dukovi-Zólyomimu, ktorý hovoril o istej výzve smerom k nám poslancom. Ale chcela by som upozorniť, že národný program je indikátorom plnenia programového vyhlásenia vlády z decembra 1998, čo tu už odznelo, a je to v oblasti zahraničnej politiky Slovenska. Keďže Európsku komisiu zaujíma v prvom rade účinnosť prijatých legislatívnych predpisov, je dôležitá reálnosť plnenia termínov účinnosti, ktorá je veľmi dôležitá vzhľadom na vypovedaciu schopnosť národného programu, ktorá je pre takýto dokument naozaj nevyhnutná. Chcela by som sa sústrediť na fakt, že na rozdiel od minuloročnej revízie sa v dokumente jednotne používajú termíny účinnosti predkladaných opatrení. Preto je veľmi dôležité, aby takéto náhodné neplnenie úloh nezapríčinilo naše zlyhanie alebo spomalenie integračného procesu. Preto si myslím, že je dôležité túto výzvu smerovať nielen na kolegov poslancov, ale aj na jednotlivé sekcie vo vláde.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť? Stručne.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, len pár slov.

    Chcem upozorniť na skutočnosť, že máme po prvý raz na stole komplexný materiál, ktorý zahŕňa Partnerstvo pre vstup, ktorý zahŕňa predchádzajúce národné programy, takisto východiská z hodnotiacej správy a závery individuálneho skríningu. Je to ľahko kontrolovateľný dokument, veľmi prehľadný aj pre vás. Som veľmi rád, že eurointegračný výbor, ako aj zahraničný výbor sa aktívne zapojili do diskusie o plnení jednak legislatívneho plánu vlády a jeho prioritných úloh, ako aj Národného programu pre prijatie acquis communautaire, a verím, že v dobrej spolupráci vlády a Národnej rady Slovenskej republiky budeme úspešne plniť ako krátkodobé, tak aj strednodobé priority.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi aj pánu podpredsedovi vlády za účasť na rokovaní o tomto bode programu. Hlasovať budeme potom v jednom bloku aj s prerokovanými návrhmi zákonov a správami, ktoré sú v poradí ako ďalšie body programu.

    Teraz by sme sa vrátili k bodu číslo 64, ktorým je

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

    ktorý ste dostali ako tlač 524. Spolu s návrhom máte aj rozhodnutie predsedu Národnej rady o pridelení tohto návrhu zákona výborom, ako aj stanovenie gestorského výboru.

    Prosil by som teraz, aby návrh zákona odôvodnil navrhovateľ pán poslanec Palko, a prosil by som, aby sa pripravil spoločný spravodajca k tomuto návrhu zákona, ktorým je pán poslanec Langoš.

    Pán poslanec Palko, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v roku 1998 na sklonku pôsobenia bývalej vlády bol schválený nový zákon číslo 73 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a ďalších ozbrojených zborov. Nepochybujem, že jeho autori mali iste zámer podporiť formovanie Policajného zboru na vysokej odbornej úrovni. Túto úroveň mala zabezpečiť v zákone i požiadavka vysokoškolského vzdelania v podstate vo všetkých riadiacich funkciách v Policajnom zbore. Ukazuje sa, že táto iste dobre mienená požiadavka predbehla čas, pretože v súvislosti s ňou sa objavujú v polícii isté problémy.

    V súčasnosti je v Policajnom zbore Slovenskej republiky neobsadených približne 300 riadiacich funkcií, ktoré nie je ani možné pri súčasnej právnej úprave obsadiť, pretože v Policajnom zbore niet dosť policajtov spĺňajúcich kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania na funkciu. Zákon si striktne vyžaduje splnenie tohto predpokladu.

    Chcel by som zdôrazniť, že počet neobsadených funkcií z tohto dôvodu môže ešte vzrásť, pretože vo vedúcich funkciách pôsobia mnohí policajti, ktorí nespĺňajú kvalifikačný predpoklad vzdelania, môžu však pôsobiť v riadiacej funkcii na základe prechodných ustanovení zákona číslo 73. Sú to tí, ktorí v čase nadobudnutia účinnosti zákona boli v danej funkcii a začali už študovať diaľkovo na vysokej škole. Týmto prechodné ustanovenia určujú lehotu 6 rokov, počas ktorej musia štúdium skončiť. Dnes už je jasné, že niektorí z nich toto štúdium neskončia, preto nebudú môcť svoju funkciu zastávať a na uvoľnenú funkciu bude možné menovať už len policajta, ktorý má kvalifikačný predpoklad vzdelania na funkciu už splnený. Podobne majú podľa prechodných ustanovení zákona výnimku zo vzdelania tí, ktorí ju mali podľa predchádzajúcich predpisov z toho dôvodu, že mali viac ako 45 rokov a praxou ukázali, že majú odborné znalosti potrebné na výkon funkcie. Práve toto sú už ľudia v rokoch, odchádzajú a opäť je možné ich nahradiť iba policajtmi, ktorí už majú vysokoškolské vzdelanie.

    Zabezpečiť účinnú prácu polície na ochranu občana znamená v prvom rade odstraňovať problémy vnútri Policajného zboru. Len taká polícia je úspešná, ktorá sa môže sústrediť na službu občanom a nemusí strácať energiu riešením interných problémov. Preto som podal návrh novely zákona číslo 73, kde navrhujem, aby mohli byť ustanovení do funkcií i takí policajti, ktorí začali študovať na vysokej škole a v štúdiu riadne pokračujú. Táto zmena v zákone umožní obsadenie väčšiny doteraz neobsadených miest, pretože v polícii pôsobí mnoho policajtov, ktorí diaľkovo študujú.

    Predložená novela rieši i niektoré nespravodlivosti ohľadne započítavania odslúžených rokov. Zákon číslo 73 umožňuje, že roky odslúžené vo Federálnom policajnom zbore alebo v Polícii Českej republiky za asistencie federácie sa započítavajú policajtovi, ako keby boli odslúžené v Policajnom zbore. Neumožňuje však započítavanie rokov odslúžených napríklad vo Federálnej bezpečnostnej a informačnej službe alebo v spravodajských zložkách Federálneho ministerstva obrany. Ak dnes slúži v polícii bývalý príslušník Štátnej bezpečnosti, roky odslúžené v ŠtB sa mu započítavajú. Ak dnes slúži v polícii človek, ktorý bol príslušníkom napríklad Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby alebo spravodajských služieb ministerstva obrany, tak tieto odslúžené roky sa mu nezapočítavajú. Novela umožňuje i započítavanie rokov odslúžených vo Federálnej bezpečnostnej a informačnej službe alebo v spravodajských zložkách Federálneho ministerstva obrany.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa ešte vyjadril k odmietavému stanovisku vlády k tejto novele. Toto odmietavé stanovisko sa odvíjalo iba od odmietavého názoru ministerstva vnútra, avšak ministerstvo vnútra neodmieta v zásade možnosť ustanovenia do funkcií takých policajtov, ktorí ešte len študujú na vysokej škole. Je to pochopiteľné, lebo niet inej cesty, ako problém riešiť. Ministerstvo vnútra iba nechce, aby sa táto zmena zavádzala ako trvalá, lebo tým by sa narušil celkový duch zákona. Preto som sa s ministerstvom vnútra dohodol na kompromise, ktorý spočíva v tom, že táto zmena bude platiť iba budúce 4 roky. Tento kompromis som potom navrhol ako pozmeňujúci návrh v druhom čítaní vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Výbor tento pozmeňujúci návrh prijal a nachádza sa v spoločnej správe. Po schválení tohto pozmeňujúceho návrhu bude predložená novela zákona v súlade so stanoviskom ministerstva vnútra.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste podporou predloženej novely zákona o štátnej službe podporili stabilizovaný a akcieschopný Policajný zbor.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    ako gestorský výbor na tento návrh bol určený výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý ma poveril, aby som predniesol v druhom čítaní spoločnú správu výborov, ktoré sa týmto návrhom zaoberali.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodol, aby o tomto návrhu rokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Iné výbory Národnej rady o tomto návrhu nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov. Ústavnoprávny výbor nesúhlasil s návrhom poslanca Národnej rady Vladimíra Palka a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť návrh na dopracovanie.

    Výbor pre obranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s doplňujúcim návrhom, ktorý je uvedený v spoločnej správe. Spoločnú správu máte na laviciach pod číslom 524a.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade podľa § 79 ods. 4 písm. c) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrh, ako je uvedené v spoločnej správe a ako ho tento výbor odporúča schváliť.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky, preto sa pýtam pánov poslancov, či sa niekto hlási do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Palko - ako predkladateľ, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som predstúpil ešte s malým doplňujúcim návrhom skupiny 15 poslancov Národnej rady, ktorý znie takto:

    Návrh sa dopĺňa novým bodom 3, ktorý znie: § 276 sa dopĺňa odsekmi 3, 4 a 5, ktoré znejú:

    "(3) Policajta, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona je v služobnom pomere zaradený v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe a ktorému bola podľa predchádzajúcich predpisov udelená výnimka z dôvodu, že bol starší ako 45 rokov a odbornou praxou preukázal na výkon funkcie potrebné odborné znalosti, možno previesť alebo preložiť na inú funkciu podľa § 35 ods. 6, ak udelená výnimka podľa predchádzajúcich predpisov je porovnateľná so stupňom všeobecného vzdelania požadovaným pre funkciu, na ktorú sa má policajt previesť alebo preložiť.

    (4) U policajta, ktorý bol prevedený alebo preložený na inú funkciu podľa ods. 3, sa kvalifikačný predpoklad vzdelania považuje za splnený.

    (5) Odseky 3 a 4 sa vzťahujú iba na Slovenskú informačnú službu."

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnil tento návrh. Predstavte si napríklad bývalého príslušníka Štátnej bezpečnosti, teda organizácie porušujúcej ľudské práva, predstavte si, že tento človek dostal výnimku zo vzdelania podľa predchádzajúcich predpisov, ktoré platili pred prijatím zákona číslo 73. Tú výnimku dostal z dôvodu, že mal viac ako 45 rokov a praxou preukázal predpoklady na výkon funkcie. Predpokladajme, že tým mohol byť v riadiacej funkcii v Slovenskej informačnej službe v čase, keď bol prijímaný zákon číslo 73 o štátnej službe. Aj keď tento zákon striktne vyžaduje vysokoškolské vzdelanie na akúkoľvek riadiacu funkciu, tak tento človek mohol i naďalej zastávať svoju funkciu, pretože zákon číslo 73 to umožňuje v prechodných ustanoveniach, ktoré zachovávajú túto výnimku.

    Teraz si na druhej strane predstavme človeka, ktorý bol odporcom komunistického režimu, nemohol preto študovať na vysokej škole. Predstavme si, že po roku 1989 začal pracovať v spravodajskej službe, dostal vtedy výnimku zo vzdelania podľa predchádzajúcich predpisov, a tak mohol zastávať riadiacu funkciu. Po roku 1992 takí ľudia po nástupe vlády Vladimíra Mečiara nemali šancu pôsobiť ďalej v spravodajskej službe, napríklad v Slovenskej informačnej službe. Po roku 1998 síce mohli byť prijatí do Slovenskej informačnej služby, v riadiacej funkcii však byť nemôžu, pretože sa na nich nevzťahujú prechodné ustanovenia zákona číslo 73, pretože v čase prijatia zákona číslo 73 neboli v služobnom pomere.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento doplňujúci návrh teda odstraňuje i túto nespravodlivosť, preto vás naozaj veľmi prosím, aby ste ho podporili. Je to vec elementárnej spravodlivosti. Nemôže to byť nejako zneužité, pretože je to vlastne prechodné ustanovenie, ktoré sa týka iba tých ľudí, ktorí už dnes sú príslušníkmi Slovenskej informačnej služby, a nebude sa to vzťahovať v budúcnosti na žiadnych iných neskoršie prijatých. Domnievam sa, že zmena, ktorú sme sľúbili po parlamentných voľbách 1998, by mala byť vykonávaná i takýmito odstraňovaniami drobných nespravodlivostí.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Žiada sa k rozprave vyjadriť pán spoločný spravodajca? Nie.

    Odporúčam, páni poslanci, prerušiť rokovanie o tomto bode programu. Zostane nám iba hlasovanie o návrhu, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Palko, záverečné hlasovanie. Odporúčam, aby sme prerokovali ešte ďalšie body programu, okolo 11.00 hodiny odporúčam, aby sme hlasovali o jednotlivých prerokovaných bodoch.

    Ďakujem pánu poslancovi Palkovi a pánu poslancovi Langošovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dostal som informáciu od skupiny navrhovateľov k ďalšiemu návrhu, ktorým je návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník a Obchodný zákonník, ktorý prerokúvame ako tlač 532. Skupina navrhovateľov odporúča prerušiť rokovanie o tomto bode programu na 31. schôdzi Národnej rady a skupina navrhovateľov, teda predkladateľov žiada, aby sme o tomto zákone rokovali až na 32. schôdzi, ktorá sa začne v júni tohto roku. Je všeobecný súhlas s takýmto procedurálnym návrhom na prerušenie rokovania o bode 66, o tlači 532? Áno. Ďakujem pekne.

    Pristúpime k prerokovaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene niektorých zákonov (zákon o slobode informácií),

    ktorý ste dostali ako tlač 426.

    Teraz prosím, aby za skupinu navrhovateľov predložený návrh zákona zdôvodnil pán poslanec Langoš.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Dámy a páni,

    prerokúvame pravdepodobne najdôležitejší zákon od prijatia Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992, ktorý má upraviť alebo realizovať ústavnú ideu. Teda nejde len o právny problém. Ide aj o uskutočnenie idey, ktorá hovorí, že okrem toho Slovenská republika je štát otvorený.

    Prijatím ústavy sa v roku 1992 vlastne vytvoril úplne nový ústavný stav pri kontinuite starého právneho poriadku, ktorý vznikal počas komunistického režimu, ktorého mnohé zákony vlastne vytvorili štát, ktorý bolo možné označiť ako štát dôverný alebo ako štát tajný.

    Až po 8 rokoch pristupuje k uskutočneniu tejto ústavnej idey, ktorá hovorí, že štát je tu pre občanov, a nie občania pre štát. Táto idea je stará idea, idea je stará prinajmenšom 200 rokov od ustanovenia americkej demokracie, keď jeden z Európanov, ktorý študoval v tridsiatych rokoch minulého storočia americkú demokraciu, povedal: "Ľud si ustanovil svoju vládu a tá hneď urobila to najlepšie, čo mohla, vytvorila také podmienky, aby sa každý mohol zúčastňovať na verejnom živote," našimi slovami, aby sa každý mohol zúčastňovať na riešení verejných problémov, spoločenských problémov, ekonomických problémov, politických problémov. Teda je to nový ústavný princíp.

    Vedieme už prinajmenšom rok verejnú diskusiu o tom, ako upraviť zákonom prístup k tomuto právu. Ten princíp je vlastne zhmotnený v ústave do vety, každý má právo na informácie a na prístup k informáciám, každý.

    Ústava hovorí o štáte, tie informácie sú informáciami, ktoré má k dispozícii štát, sú to informácie o tom, ako štát vykonáva verejnú správu alebo správu vecí verejných, ako nakladá s verejnými finančnými prostriedkami, ako nakladá s oprávnením zasahovať do práv a právom chránených záujmov občanov. O tom je tento princíp, teda, nielenže občania majú právo kontrolovať výkon verejnej moci, výkon služieb, ktoré si platia, nielenže občania majú právo kontrolovať, ako úradníci nakladajú s verejnými finančnými prostriedkami, teda s prostriedkami, ktorými oni platia štát, tento princíp nielenže umožní občanom kontrolovať, pozerať na prsty úradníkom, ale čo je najdôležitejšie pre budúcnosť, tento princíp alebo uskutočnenie tohto princípu umožní každému podieľať sa na výkone verejnej moci. Podieľať sa na riešení verejných problémov má teda aj pozitívny význam a tento význam, ak prijmeme dobrý zákon, to ocenia predovšetkým naše deti a deti našich detí.

    Jeden z kritikov tejto predlohy, ešte predtým ako návrh zákona získal veľkú verejnú podporu, povedal v parlamente, že on nebude hlasovať za zákon, ktorý rozloží štátnu správu. Nie je to tak. My sme ako ľud Slovenska, občania, ale i úradníci dospelí ľudia, sme svojprávni ľudia, nemôžeme sa pozerať na návrh zákona očami alebo so strachom a obavami, že na Slovensku žijú ľudia, ktorí budú chcieť sabotovať, ktorí budú chcieť rozložiť, ktorí budú chcieť zabrzdiť činnosť verejnej správy. My hovoríme o právnej fikcii, ktorá musí byť pozitívna.

    Na Slovensku žijú ľudia, či už úradníci, alebo občania, ktorí sú svojprávni, dospelí a ktorí majú záujem na rešpektovaní práva, ktorí majú záujem na tom, aby verejné veci boli spravované na dobro spoločnosti. Tento zákon upravuje, alebo vytvára, alebo pomenúva, určuje povinné osoby, teda osoby, ktoré určitým spôsobom narábajú, nakladajú s verejnými financiami a ktoré určitým spôsobom nakladajú i s právami a právom chránenými záujmami obyvateľstva, občanov, ľudí.

    Tento zákon ukladá rovnako podľa iného ústavného článku povinnosť ústredným orgánom štátnej správy, Kancelárii prezidenta a obecným i mestským úradom poskytovať informácie vo väčších objemoch a verejne prístupným spôsobom. Tento zákon rovnako veľmi striktne a presne hovorí, ktoré informácie nie je možné poskytnúť. Odvoláva sa na iné zákony, hovorí o iných zákonoch, ktoré toto upravujú. Tento zákon vytvára veľmi jednoduchý prístup pre každého k informáciám a ukladá povinnosti povinným osobám. Tento zákon ukladá sankcie za nesplnenie tejto povinnosti, tejto ústavnej povinnosti.

    Zákon vytvára opravné prostriedky v jednom z pozmeňujúcich návrhov schválených a podporovaných mnohými výbormi. Je opravným prostriedkom možnosť jednostupňového odvolania, správneho odvolania a ďalšieho odvolania na súdne preskúmavanie, teda na okresný súd.

    Tento zákon je všeobecnou právnou normou. My sme pomerne obsiahlo diskutovali v ústavnoprávnom výbore a ja som sa prel s niekoľkými právnikmi o to, že táto právna norma je všeobecná právna norma, ktorá upravuje prístup k informáciám všetkého druhu okrem informácií, ktoré zakazujú zverejňovať zvláštne zákony.

    Spor je v tom, že v právnom poriadku Slovenskej republiky existuje špeciálna právna norma, ktorá upravuje prístup k informáciám o životnom prostredí. Nepresvedčili ma títo právnici poslanci o tom, čo hovoria iní právnici mimo parlamentu, že ak je nejaká oblasť upravená všeobecnou právnou normou, potom existencia špeciálnej právnej normy je len úprava doplňujúca všeobecnú právnu normu. Prístup k informáciám o životnom prostredí, ak schválime tento zákon, bez zrušenia zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí vzniknú veľké aplikačné problémy, o čom nás presvedčujú ľudia, ktorí sa zaoberajú aplikačnou praxou po prijatí alebo počas existencie takýchto dvoch právnych noriem v Českej republike.

    V spoločnej správe gestorský výbor odporúča hlasovať o troch skupinách pozmeňujúcich návrhov zo spoločnej správy. Po skončení diskusie poviem svoje stanovisko k jednotlivým návrhom spoločného spravodajcu JUDr. Orosza.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého poveril gestorský ústavnoprávny výbor, pánu poslancovi Oroszovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona v jednotlivých výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som vám na základe uznesenia gestorského ústavnoprávneho výboru predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene niektorých zákonov. Ide o tlač číslo 426.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 695 zo 4. februára 2000 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie tohto zákona všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, výboru pre európsku integráciu a osobitných kontrolných výborov na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a kontroly činnosti Vojenského spravodajstva.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote, ktorá bola určená uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor nedostal do 16. mája 2000 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh skupiny poslancov na vydanie tohto zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na základe uznesenia číslo 280 z 3. mája 2000,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 2. mája 2000,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 262 z 9. mája 2000,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením číslo 166 zo 4. mája roku 2000,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 5. mája 2000,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti uznesením z 19. apríla 2000,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 121 z 3. mája 2000,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením z 12. apríla 2000,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením z 3. mája 2000,

    - Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 26. apríla 2000,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport uznesením z 3. mája 2000 a

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením z 9. mája 2000.

    Výbor Národnej rady pre verejnú správu neprijal platné uznesenie k tomuto návrhu zákona svojím uznesením zo začiatku mája.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré som uviedol, vyplynulo na ďalšie rokovanie spolu 65 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Viaceré z týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sa navzájom vylučujú Z tohto dôvodu gestorský výbor odporúča hlasovať o nich v štyroch blokoch.

    Prvá skupina pozmeňujúcich návrhov je uvedená v spoločnej správe v časti IV. Ide o body 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 11, 12, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 23, 24, 25, 27, 28, 31, 35, 36, 37, 38, 39, 42, 44, 45, 46, 47, 50, 51, 54, 55, 56, 57, 58, 60, 61, 62, 64 a 65, ktoré odporúča gestorský výbor schváliť v spoločnom hlasovaní.

    Máte to v spoločnej správe v časti IV celkom na konci, takže sa ešte k tomu vrátime, samozrejme, pred hlasovaním.

    Ďalšiu skupinu návrhov tvoria body 5, 29, 52 a 63. Ide o pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dotýkajú ďalšieho osudu zákona číslo 171/1998 Z. z. o prístupe k informáciám o životnom prostredí. Tieto návrhy odporúča gestorský výbor vyčleniť na spoločné hlasovanie s tým, že odporúča tieto návrhy schváliť.

    Ďalej je to skupina návrhov k bodom 9, 13, 22, 26, 30, 32, 33, 34, 40, 41, 43, 48, 49, 53 a 59. Tieto gestorský výbor neodporúča schváliť a odporúča o nich hlasovať spoločne.

    Samostatne odporúča hlasovať gestorský výbor o bode 10. Odporúčanie gestorského výboru je tento návrh schváliť. To je v tejto chvíli všetko z mojej strany.

    Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som do rozpravy dostal dve písomné prihlášky, a to je pán poslanec Šebej a za klub poslancov Strany maďarskej koalície pán poslanec Nagy.

    Pán poslanec Šebej, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    myslím si, že o zákone o slobodnom prístupe k informáciám bolo povedané takmer všetko, čo sa o ňom dalo povedať. Napriek tomu si však dovolím vystúpiť k niektorým detailom spoločnej správy výborov a vysloviť svoj názor na niektoré veci aj niektoré odporúčania.

    Počas rokovania výborov o tomto zákone bolo navrhnuté množstvo zmien, z ktorých veľká väčšina smerovala k zlepšeniu právnej úrovne textu a vlastne zlepšovala zákon. Prišli však aj návrhy, ktoré siahajú na samotnú podstatu zákona. Siahajú predovšetkým na princíp "čo nie je tajné, je verejné". Domnievam sa, že pozmeňujúce návrhy, ktoré v podstate podrazia zákonu nohy, nechcem použiť hrubšie slovo, sú návrhy, ktoré vlastne spôsobia, že účinok, ktorý zákon môže mať na kvalitu slovenskej spoločnosti, na procesy, ktoré v nej prebiehajú, a vlastne na kvalitu štátu, sa tak jednoducho nedostavia a bude to zase jeden bezzubý a v podstate ľahko obchádzateľný zákon. Čo mám na mysli? Pri všetkej úcte k právnej kompetencii - a teraz to myslím úplne úprimne a vážne -, k právnej kompetencii našich kolegov z ústavnoprávneho výboru navrhli zmeny zákona, ktoré sa týkajú troch vecí.

    Po prvé navrhli zmenu, ktorá znemožní občanovi žiadať informácie v priebehu konania a umožní mu až prístup ku konečnému dokumentu. Takýto návrh podľa môjho názoru nie je nijako zdôvodniteľný a je aj v rozpore s ústavným nárokom na informácie. Jednoducho, ak je čosi verejné ako konečný produkt, musí to byť verejné v celom procese vzniku. Neexistuje žiadne, opakujem, žiadne zdôvodnenie na to, aby napríklad pripravovaná verzia nejakého nariadenia alebo nejakého rozhodnutia bola neprístupná verejnosti a občan sa dozvedal až konečnú formu. Domnievam sa, že je to porušenie toho pravidla "čo nie je tajné, je verejné", a domnievam sa, že to môže poslúžiť veľmi účinne úradníkom, ktorí by mali byť sluhami verejnosti, jednoducho zneprístupňovať veci, ktoré sa podľa ich názoru ešte nedostali do konečnej podoby. Nakoniec, konečnú podobu je veľmi ťažké definovať a ak má mať občan k dispozícii napríklad zákon až vtedy - a to aj občan, ktorého sa to priamo dotýka -, keď je zverejnený v Zbierke zákonov, tak na verejnú diskusiu o tomto zákone a na prípadné obhajovanie si svojich záujmov je neskoro.

    Druhý princíp, na ktorý siahajú návrhy ústavnoprávneho výboru, je proste ponechanie princípu mlčanlivosti v takom rozmere, v akom existuje dosiaľ. Mnohé úrady, mnohé orgány Slovenskej republiky, ktoré by mali slúžiť občanovi, majú vymedzený rozsah mlčanlivosti absurdným spôsobom. Úradník nesmie hovoriť o ničom, čo sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie a vôbec vo svojom zamestnaní, a jednoducho on proste môže na základe tohto princípu mlčanlivosti a na základe povinnosti mlčanlivosti, ktorá, zdá sa, je celkom v svojvôli nadriadených a vedúcich úradov, jednoducho odmietnuť informáciu o čomkoľvek. Ak schválime zmenu, ktorú navrhol ústavnoprávny výbor, zlikvidujeme podľa môjho názoru zákon ako celok.

    A, samozrejme, ešte sú to zmeny, ktoré sa týkajú nezrušenia zákona, ktorý súvisí s informáciami o životnom prostredí. Existencia dvoch rôznych zákonných noriem, ak budeme súhlasiť s návrhmi ústavnoprávneho výboru, spôsobí, že úradník bude používať na zamlčanie informácie, kedykoľvek sa mu to hodí, jednu alebo druhú normu. Nie je potrebné, ak rieši norma všeobecne všetko, upravovať jednu oblasť špeciálnou normou a ešte sa to týka, samozrejme, aj toho, čo si myslí o tejto veci Európska únia.

    Ešte by som chcel dodať z pozície predsedu výboru pre Európsku integráciu, že Európska únia už vydala rozhodnutie o tom, že informácie o rôznych rozhodnutiach, zákonoch, pripravovaných normách majú byť prístupné aj v procese prípravy. Je to kultúra Európskej únie a nemali by sme sa od nej odťahovať.

    A teraz konkrétne k môjmu návrhu. Chcem, aby sa nehlasovalo spoločne s ostatnými bodmi, ktoré ústavnoprávny výbor odporúča schváliť, o bodoch 5, 10, 43, 47, 48, 50 a 63 a prosil by som v mene kvality zákona, aby Národná rada tieto body zo spoločnej správy neschválila.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Druhý v poradí písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy poslankyne, páni poslanci,

    ak má byť zákon dobrý, nemal by obsahovať ustanovenia, ktoré oklieštia jeho účinnosť a sťažia jeho vymáhateľnosť. Niektoré odporúčania formulované Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky však prinajmenšom v prvom rade obmedzujú prístup k nedokončeným materiálom a rozhodovacím procesom vo verejnej správe. Po druhé zachovávajú neprimerane širokú povinnosť mlčanlivosti úradníkov a po tretie umožňujú zachovať zlý zákon o prístupe k informáciám o životnom prostredí.

    Prijatím prvého odporúčania by poslanci zabránili občanom aktívne sa zapojiť do procesu rozhodovania o veciach, ktoré ovplyvňujú ich život, a navyše by ste im zachovali priestor na korupciu vo verejnej správe. Prijatím druhého odporúčania by poslanci umožnili pretrvávanie nezdravého vzťahu medzi úradníkmi a občanmi, a tým by ste zakonzervovali možnosť neprehľadného spravovania verejných financií a nakladania s verejným majetkom. A napokon po tretie, na rozdiel od Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, ktorý navrhuje zachovať zákon číslo 171/1998 Z. z. o prístupe k informáciám o životnom prostredí, my podporujeme jeho zrušenie.

    Po nadobudnutí účinnosti všeobecného zákona o slobodnom prístupe k informáciám by paralelná existencia dvoch príbuzných právnych noriem spôsobovala výrazné aplikačné problémy. Dôkazom opodstatnenosti tejto požiadavky sú aj negatívne skúsenosti z Českej republiky, kde súbežne pôsobia obidva spomínané zákony, čo vyvoláva mnohé právne komplikované situácie. Navyše, pre občana je oveľa zložitejšie orientovať sa v dvoch čiastočne sa prekrývajúcich predpisoch.

    Na základe uvedeného v mene klubu poslancov Strany maďarskej koalície odporúčam v protiklade s ústavnoprávnym výborom, aby sme neschválili odporúčania zo spoločnej správy uvedené pod číslami 5, 10, 43, 47, 48, 50 a 63. A keďže pán spoločný spravodajca uvádzal, že body 47 a 50 by mali byť en bloc schválené, odporúčam, aby tieto body boli vyňaté zo spoločného hlasovania a aby sme ich, ako som to spomínal pred chvíľou, neschválili. Dúfam, že poslanci týmto počinom umožnia schváliť kvalitnejší zákon, ako to máme navrhnuté v spoločnej správe.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Nagy bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Ústne sa do rozpravy hlásia páni poslanci Zelník, Zajac, Budaj, Šimko, Brocka. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy v poradí pán poslanec Zelník, Zajac, Budaj, Šimko, Brocka.

    Nech sa páči, pán poslanec Zelník.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    klub poslancov Slovenskej národnej strany podporí zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Nedá mi však, aby som nepovedal, že vládnej koalícii v súčasnosti ide o istý spôsob farizejstva. Na jednej strane predkladáte do parlamentu zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ale na strane druhej sa blokuje možnosť širokej informovanosti občanov. Čo tým myslím? Slovenská televízia ako verejnoprávna inštitúcia má povinnosť informovať občanov o závažných spoločensko-politických udalostiach. Deje sa tak? Tu v slovenskej Národnej rade ste, páni z vládnej koalície, hlasovali proti tomu, aby bol priamy prenos či záznam z rokovaní slovenskej Národnej rady vysielaný v televízii.

    Spomeniem jednu príhodu. Napríklad ak pán Fico v relácii Na telo povedal o odmenách pre exposlanca Gauliedera, vyvolalo to v radoch mnohých vašich čelných politikov vlnu nevôle a kritiky, že to nemal urobiť. Chcem sa spýtať aj Občianskej iniciatívy, či je spokojná s tým, aký priestor dostávajú opozičné subjekty. V roku 1990 zmena systému mala viesť k tomu, aby už občania nemuseli mať jednotný názor, aby si ho mohli slobodne povedať.

    Aká je proporcionalita a vyváženosť v prezentácii parlamentých strán? Dnes sú občania za svoj názor prepúšťaní zo zamestnania. Vážim si prácu Občianskej iniciatívy aj tých, ktorí tento zákon pripravovali, ale pýtam sa: Ste spokojní s doterajšou informovanosťou médií a najmä verejnoprávnych inštitúcií? Tento zákon totiž rieši prístup k informáciám najmä pre tých, ktorí budú mať o ne záujem a budú ich žiadať. Ale nám všetkým by malo ísť o viac, aby aj bez vyžiadania aspoň verejnoprávne médiá financované z daní občanov zachovávali nadstraníckosť pri podávaní informácií. Tento zákon má len prekryť doslova existujúcu cenzúru a vyvolať zdanie o demokratickom smerovaní na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Zajac.

    Prepáčte mi. Prosím, aby ste svetelnú tabuľu vymazali, pretože boli na nej páni poslanci, ktorí sa hlásili do rozpravy ústne.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Zelníka sa hlásia traja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Prvá je pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Chcela by som nadviazať na kolegu predrečníka práve v tom, že som taktiež za slobodný prístup k informáciám, ale za slobodný prístup k informáciám pre všetkých. Mne sa zdá najvýznamnejšie práve to, že skutočne zákon o informáciách je iba pre tých, čo si aktívne budú informácie žiadať. Keď zoberieme prezentáciu informovanosti v médiách, tak je skutočne skreslená. Viem, že médiá sú v zahraničných rukách, ale myslím si, že sa to dá ovplyvniť, trebárs vo verejnoprávnej inštitúcii, televízii. Stačí si zobrať ako príklad jednu reláciu a to je relácia O päť minút dvanásť, kde sa automaticky všetko prezentuje tak, že v trojici, ktorá tam sedí, sú dvaja vládni predstavitelia a jeden opozičný predstaviteľ. No a vždy je to tak, že moderátor sa pridáva na stranu vládnych, takže traja vládni bijú do jedného opozičného, ako keby ten bol zodpovedný za celý stav, ktorý tu je. Myslím si, že kritika v demokracii je potrebná, ale keď sa má kritizovať, tak treba kritizovať tých, čo vládnu. Takže aj vo verejnoprávnej inštitúcii by mal byť opačný pomer. Detto je to tak aj v Site.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Tiež by som chcela nadviazať na slová pána Zelníka. Myslím si, že predkladaný zákon dosť jednostranne rieši len jednu rovinu informovanosti občanov, a to presne, ako bolo povedané, vtedy, ak je občan aktívny sám. Ale chcela by som upozorniť, že občania majú právo byť informovaní aj vtedy, ak sú akože pasívni, lebo pri riešení svojich každodenných problémov, ktorých vďaka neschopnosti tejto vlády pribúda zo dňa na deň čím ďalej, tým viac a viac, nie každý sa bude zháňať za nejakými informáciami.

    Druhá vec je taká - opýtala som sa na ňu aj mládežníkov, ktorí manifestovali podporu prijatia tohto zákona -, že keď aj niekto bude aktívny a ako jednotlivec získa nejakú závažnú informáciu, čo s ňou ďalej, či napíše transparent a bude chodiť po republike, alebo čo s touto informáciou urobí, keďže cez médiá ju nemá možnosť prezentovať? Takže malo by sa riešiť ešte aj následne v tomto zákone alebo v zákone o úprave verejnoprávnych médií, aby sa skutočne odstránila cenzúra, tak ako to je v nich zavedené, aby jednoducho nielen názory opozičné, ale aj tie, ktoré boli získané prostredníctvom takéhoto zákona, mohli byť prezentované, pretože potom je zákon len pokrytecký a hráme sa tu ako na demokraciu, tak sa budeme hrať aj na informovanosť občana a neviem, na čo ešte. Preto by sme sa mali zamyslieť, že skutočne na tento zákon by mal nadväzovať aj nejaký legislatívny predpis, ktorý by mal vytvoriť mechanizmus odstraňujúci cenzúru vo verejnoprávnych médiách.

    Bolo tu spomenuté, aký priestor má opozícia. Myslím si, že skutočne je načase sa nad tým zamyslieť, pretože je možnosť o tom informovať aj zahraničné inštitúcie, aká jednostranná informovanosť je na Slovensku a určite bude aj po prijatí tohto podľa mňa pokryteckého zákona.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Tiež by som chcel nadviazať na to, čo povedal predseda nášho poslaneckého klubu, a myslím si, že tento zákon je naozaj veľmi dôležitý. Utvrdil som sa v rozhovore s jeho predkladateľom, že to myslí úprimne. Chcel by som sa však opýtať, ako zabezpečí, aby sa s občanom a s nami všetkými nezohrala jedna sprostá hra, že takýto zákon bude, ale bude vlastne nanič. Bude vlastne na to, že bude pokrytecký.

    Posledný prípad je napríklad teraz naše prijímanie do OECD. Noviny píšu všeličo, pravda je však stále zakrytá. Jedni píšu, že je to kvôli našim ekonomickým problémom, iní píšu, že je to kvôli predsedovi parlamentu Migašovi, a ďalší hovoria o tom, že je to kvôli nevyjasneným pomerom v SDK. Malo by sa podľa mňa napísať, že je to práve kvôli politicko-ekonomickej situácii, ktorá nastala dva a pol roka po voľbách v Slovenskej republike tým, že táto koalícia to jednoducho nezvládla. Takže ak by mi mohol pán predkladateľ aspoň naznačiť - viem, že v technickej poznámke nemám na to právo -, ako chce zabezpečiť, aby sa tento zákon využil naozaj na informovanosť občana, aby sa dozvedel o skutočnej realite, a nie aby sa s občanom a nakoniec aj s poslancami hrala naozaj hlúpa hra na to, že niečo je demokratické, niečo vyzerá demokratické, ale v skutočnosti to tak nie je.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    nechcel by som sa už vyjadrovať k tomu, o čom doteraz prebiehala rozprava, chcel by som poukázať iba na tri problémy tohto zákona.

    Prvý problém sa týka otázky povinnosti mlčanlivosti a možnosti slobodného prístupu k informáciám. Chcel by som povedať, že som veľmi rád, že na včerajšom zasadnutí ústavnoprávneho výboru došlo k istému posunu v tejto veci, a to k pozitívnemu posunu a návrh, tak ako ho predložil pán predseda Orosz, tento problém v podstate rieši v súlade s navrhovateľmi zákona. Tu by som chcel povedať, aby nedošlo náhodou k nedorozumeniu, pretože mnohí poslanci jednoducho nevedia v tejto chvíli, že k tejto zmene, musím povedať, že k pozitívnej došlo na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, čo pokladám za správne.

    V podstate ostávajú v rámci tohto zákona otvorené dva okruhy problémov. Je to jednak prístup k nedokončeným materiálom a prístup do spisov so správnym konaním. Práve takýto prístup je veľmi dôležitý z hľadiska toho, čomu hovoríme participatívna demokracia, a aj toho, čoho sa domáhali pani poslankyne a poslanci za Slovenskú národnú stranu. Áno, pokiaľ má mať občan možnosť zasahovať do istých nedokončených procesov, nemá inú šancu, len práve cez možnosť nahliadnutia do takýchto spisov, pokiaľ naozaj neodporujú Ústave Slovenskej republiky, menovite článku 26. Je to naozaj aj možnosť, ale nie len pre politickú opozíciu, ale aj pre politickú opozíciu, ako sa môže dostať k materiálom, to znamená, ako ich môže zverejňovať, ako môže informovať občana o veciach, kde vládna koalícia pripravuje, povedzme, isté návrhy zákonov, ešte predtým než ich dostane v hotovej podobe. Je to teda veľmi dôležité a je to doslova kľúčový bod tohto návrhu zákona. A nie je náhoda, že práve týmto smerom idú tí, ktorí sú najaktívnejší, to znamená tí, ktorí skutočne majú záujem pomôcť občanom.

    Nechcel by som o tejto veci hovoriť viac, len na to upozorňujem, že je to kľúčový bod toho, čomu hovoríme "čo nie je tajné, je verejné". To znamená pre tých, ktorí sa hlásia k tomuto sloganu, pokiaľ slogan nemá ostať iba vyprázdneným sloganom, ale pokiaľ má mať nejakú zákonnú realitu, pre tých, ktorí sa k sloganu "čo nie je tajné, je verejné" hlásia a hovoria sami o sebe, že sú jeho zástancami, pokiaľ to nemá byť iba taká propagandistická rétorika, je tento bod absolútne kľúčový.

    Dovoľte mi, aby som sa troška obšírnejšie zmienil o probléme, ktorý je druhým problémom, a to je zrušenie zákona číslo 171/1998 Z. z. o prístupe k informáciám o životnom prostredí. Povedal by som, že tu ide o niekoľko okruhov problémov.

    Prvý a základný okruh problémov sa týka toho, že tento zákon bol prijímaný ako typický mečiarovský zákon, to znamená ako zákon, ktorý síce na jednej strane vychádzal v ústrety európskym normám, ale ich absolútne minimalizoval. Ak sa dnes hovorí, že z hľadiska porovnateľnosti s normami Európskej únie je tento zákon v poriadku, treba povedať aj to, že vláda Slovenskej republiky, ktorá sa chystala, poviem to opatrne, obozretne, už pred voľbami v roku 1998 a potom aj po voľbách podpísať Aarhuský dohovor, ktorý je v tejto veci omnoho striktnejší a vyžaduje omnoho dôslednejší postup, teda vláda tento Aarhuský dohovor nepodpísala, čo znamená, že pokiaľ inú možnosť nebudeme mať, pokiaľ budeme mať pristúpiť k Aarhuskému dohovoru, budú platiť tie pravidlá.

    Aarhuský dohovor alebo pristúpenie k Aarhuskému dohovoru je jednou z podmienok vstupu do Európskej únie, pokiaľ budeme chcieť vstúpiť do Európskej únie, aby som to povedal celkom jednoducho, budeme musieť pristúpiť k Aarhuskému dohovoru a to neznamená nič iné iba prijať tie kritériá, ktoré obsahuje návrh tohto zákona v pasážach, ktoré sa týkajú informácií o životnom prostredí. Z tohto hľadiska treba jednoducho povedať, že je súčasne platný zákon nedostatočný a nevyhovujúci, a či to chceme, alebo nie, budeme sa k nemu musieť vrátiť a budeme musieť novelizovať ten zákon, čo jednoducho pri dnešnej obsiahlej legislatíve celý proces brzdí a brzdí to úplne zbytočne.

    Druhý okruh problémov sa týka otázky, do ktorej by som nerád zasahoval, pretože naozaj nie som ústavný právnik, ale je to otázka všeobecnej a špeciálnej právnej normy. Argumentuje sa totiž tým, že špeciálna právna norma má prednosť pred všeobecnou. Naozaj v zásade platí pravidlo - špeciálna úprava ruší všeobecnú úpravu. Lenže pri posudzovaní právneho stavu, napríklad prístupu k informáciám alebo nájomným vzťahom alebo k čomukoľvek sa najprv zistí, či neexistuje všeobecná úprava, ktorá komplexne upravuje danú oblasť práva, následne je potrebné zistiť, či neexistuje špeciálna právna úprava, ktorá upravuje konkrétnejšie právny vzťah, o ktorý ide, a potom sa zistí, že v týchto dvoch konkrétnych prípadoch napríklad existujú na Slovensku špeciálne právne normy a aplikuje sa právo týmto spôsobom.

    Najprv sa použijú všetky patričné ustanovenia, špeciálny zákon hodiaci sa na právny vzťah a ak pri konkrétnom prípade nie sú všetky právne vzťahy upravené v špeciálnom zákone, použijú sa ustanovenia všeobecného zákona. Áno, aj v zákone o slobodnom prístupe k informáciám a v zákone o prístupe k informáciám o životnom prostredí ide bezpochyby o vzťah všeobecného a špeciálneho zákona. Zákon o prístupe k informáciám o životnom prostredí iste nie je jediným špeciálnym zákonom v oblasti práva na informácie. Ďalej existujú ustanovenia o prístupe k informáciám v zákone o obecnom zriadení, v Občianskom súdnom poriadku, v Trestnom poriadku, v Správnom poriadku, v stavebnom zákone a podobne.

    Zákon o prístupe k informáciám o životnom prostredí je však dosiaľ jedinou normou, ktorá komplexne rieši oblasť prístupu k informáciám, a teda má ustanovenia o procese, ako žiadať lehoty, opravné prostriedky, povinné zverejňovanie a podobne. Nestojí tu otázka, či je neprípustné, aby existovala popri sebe všeobecná úprava prístupu k informáciám a špeciálna v oblasti životného prostredia. Otázkou je, či takáto situácia bude účelná a prehľadná pre radových občanov.

    Pripravovaný zákon o slobodnom prístupe k informáciám bol koncipovaný tak široko, že obsahuje v sebe množinu informácií, ku ktorým majú občania prístup na základe existujúceho zákona o životnom prostredí. Otázka však je, či nebude jednoduchšie, ak bude jeden proces a jeden zákon komplexne upravujúci prísun k informáciám spolu s niekoľkými špeciálnymi ustanoveniami týkajúcimi sa práva na informácie v iných zákonoch. Celkom jednoducho povedané, táto všeobecná norma obsahuje to, čo obsahuje špeciálna norma. Opravuje to, čo je v tejto špeciálnej norme čiže v platnom zákone sformulované zle, a rozširuje okrem toho ešte oblasť informovania o životnom prostredí. To znamená, že všeobecná norma je jednoducho oveľa vyhovujúcejšia ako dnes platná špeciálna norma.

    Možno pritom povedať aj to, že situácia alebo konkrétna situácia v Českej republike, kde ostal v platnosti aj špeciálny zákon o informáciách o životnom prostredí a zároveň sa prijala aj všeobecná norma, viedla jednoducho k tomu, že dochádzalo k zmätkom, dochádzalo k odopreniu vydať informácie napríklad z toho dôvodu, že niekto požiadal podľa zlého zákona. Úradníci sú vystavovaní v každom konkrétnom riadení problému, ako majú dané informácie hodnotiť, ako niektoré aktivity hodnotiť, napríklad či odvoz komunálneho odpadu patrí do informácií o životnom prostredí alebo niekde inde, alebo napríklad či sú informácie o štátnom stavebnom dozore informáciou o životnom prostredí, alebo nie. Čiže česká skúsenosť jednoznačne hovorí, že existencia dvoch zákonov predstavuje väčšiu administratívnu náročnosť a vytvára horšie prostredie na používanie tohto zákona.

    Mohol by som uviesť aj konkrétne príklady toho, ako dnešný zákon o informáciách o životnom prostredí, dnes platný zákon, ktorý chcú niektorí ponechať v platnosti, zabraňuje v istých veľmi kruciálnych kauzách jednoducho postupovať. Spomeniem len jeden jediný príklad a to je Slatinka. Práve dnešná platnosť zákona o informáciách o životnom prostredí, jej zlá dikcia, zabránila tomu, aby v prípade Slatinky, ktorý je všeobecne známy, mohli žiadatelia o informácie naozaj tieto informácie dostať. To znamená, jednoducho povedané, že zákon je zlý a pokiaľ ho neupravíte tak, ako to navrhli navrhovatelia, my tento zlý stav ponecháme. Ja to hovorím veľmi otvorene a hovorím to veľmi otvorene aj preto, že je to práve oblasť ochrany životného prostredia, ktorá je špeciálnym príspevkom tretieho sektora alebo špeciálnou oblasťou zákona tretieho sektora. Teda pokladám za istú formu negatívneho vzťahu k týmto ľuďom, ktorí na jednej strane prichádzajú s otvorenosťou k tomuto zákonu, a pritom práve v oblasti, v ktorej uplatňujú svoje skúsenosti, v ktorej uplatňujú svoje záujmy, to treba jednoznačne povedať, práve v tejto oblasti existuje názor, že nemá dôjsť k pozitívnej zmene. Ja by som takýto vzťah práve k tým, ktorí sa podieľali na tvorbe tohto zákona, pokladal za veľmi nešťastný.

    Apelujem predovšetkým na tých koaličných poslancov a myslím predovšetkým na poslancov SDKÚ, ktorí sa verejne prihlasujú k tomu, že im ide naozaj o to, "čo nie je tajné, je verejné", aby to iba nedeklarovali v propagandistickej rovine, ale aby svojím hlasovaním, pretože hlasovanie bude konkrétnym dôkazom o tom, či to myslia naozaj vážne, alebo či je to iba propagandistická rétorika, aby svojím konkrétnym hlasovaním o týchto dvoch bodoch jasne ukázali, či naozaj sú za to, aby išlo o zákon, ktorý bude spĺňať kritériá, o ktorých hovoríme: "čo nie je tajné, je verejné".

    Ďakujem.

  • Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Budaj. Ešte predtým sa s faktickou poznámkou prihlásila pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo.

    Mám len veľmi krátku poznámku. Pán poslanec Zajac v podstatnej časti hovoril o zákone o prístupe k informáciám o životnom prostredí. Ja by som chcela povedať len toľko, že v čase, keď sa tento zákon prijímal, aj mimovládne organizácie ho prijali ako istý ústretový návrh zákona na to, že budú mať možnosť oficiálne pristúpiť k informáciám o stave životného prostredia. Možno si treba všeobecne spytovať svedomie, či sme ho dostatočne vedeli využiť. Iste, nebol ideálny, lebo vieme, že v období, keď bol prijímaný, bol prijímaný aj s istým politickým akcentom, ale nenazvala by som ho ako zlý zákon. Bol to jeden z možných prístupov k informáciám.

    Nie som za zachovanie obidvoch, lebo vlastne dochádza k rozporu. Ale myslím si, že treba do budúcnosti alebo ešte aj pri pozmeňujúcich návrhoch vyšpecifikovať pripomienky z rezortu životného prostredia, tie, ktoré ho môžu vylepšiť, ale nie zachovať zákon ako taký, lebo by došlo k rozporu v ponímaní prístupu k informáciám. Čiže chcela by som pána poslanca a všetkých tých, ktorí dávali pripomienky aj k tomu zákonu a aj v minulosti k zákonu o informáciách o životnom prostredí upozorniť: Buďme objektívni. A keď bolo niečo v tom čase aspoň sčasti dobré, tak sa netvárme, že je totálne zlý. Na jeho základe sme mohli dostať isté informácie.

    To, že byrokracia je v štátnej správe taká, aká je, bohužiaľ, nie je to veľakrát vec zákona, ale veľakrát vec človeka, a myslím si, že budeme musieť byť aj pri prijatí nového zákona o prístupe k informáciám nejaké obdobie tolerantní voči tým, ktorí tie informácie budú poskytovať, pretože treba prelomiť v človeku istý vzťah k tomu, že sa informácie neposkytovali a takéto poskytovanie informácií bolo doteraz tabu.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    chcem vyjadriť svoj názor k zákonu, ktorý sa predkladá. Je to doslova prelom vo vzťahu medzi občanom a štátom, vzťahu, ktorý sa desať rokov neliberalizoval. Slovo liberalizovať sme počúvali skloňované vo všetkých pádoch. Liberalizujú sa ceny, liberalizovalo sa všetko iné, najmä sa doslova podľa Murphyho zákonov "liberálne" rozširovali počty úradníkov v štátnej správe. Ale občan sa doteraz nedostal v tejto krajine v úradoch na prvé, ba ani na prvšie miesto. Jeho priestor sa nerozširoval, neliberizoval.

    Podporujem zákon, podporujem ho v čo najdôslednejšej podobe, ktorý vytvorí podmienky, aby sa vzťah občan a štát začal u nás meniť. Podľa mojej mienky je to dnes len výraz liberálnej vízie štátu, ale je to doslova šanca na zásadnú zmenu vzťahu občanov k vlastnému štátu. Ak sa tento zákon nestane iba osamelou lastovičkou, ktorá nebude znamenať príchod žiadnej novej jari, ale ktorá bude poletovať medzi legislatívou zodpovedajúcou postkomunistickej hre, ak teda zmeníme celý pohľad na vzťah občan a štát, máme šancu v tejto štvorročnej perióde zaznamenať historický zvrat, na ktorý čaká občan trpezlivo alebo menej trpezlivo od novembra 1989.

    Súčasne chcem povedať, že je zlé, že tento zákon musel prísť z iniciatívy poslancov. Vláda Slovenskej republiky zatiaľ nevníma potrebu kontroly prostredníctvom takýchto zákonov ani potrebu vykročiť smerom k občianskej spoločnosti a takisto ani veľmi naliehavú potrebu otvoriť dvere informačnej ére, v ktorej budú informácie zohrávať celkom inú rolu, než to bolo doteraz. Nebudú slúžiť len na orientáciu raz za štyri roky pri voľbách. Budú každodenným kanálom, ktorý bude vytvárať takpovediac každý deň, ktorý otvorí nové formy zodpovedajúce postindustriálnej spoločnosti, nové formy vzťahu techniky, politiky a občana.

    Preto chcem apelovať na to, aby na tento zákon vláda reagovala napríklad vytvorením národnej internetovej stránky, ktorá bude realizovať viaceré oprávnenia alebo povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona. Nemôžu to byť len nejaké roztrieštené internetové stránky ministerstiev alebo propagačná internetová stránka Národnej rady či vlády Slovenskej republiky. Všetky informácie by sa podľa mojej mienky mali dostať, a musí to podľa všetkého urobiť vláda Slovenskej republiky, pod jeden portál tak, aby občan, podnikateľ, záujemca zo zahraničia mohol presurfovať po stránkach národnej internetovej stránky k tým informáciám, ktoré mu umožňuje aj tento zákon, ale aj k celému radu ďalších informácií, ktoré budú, verím, v tlaku záujmu verejnosti čoraz ochotnejšie dávať úrady, ale aj samospráva na všetkých stupňoch.

    Domnievam sa, že toto je taký bezprostredný krok, ktorý by sa dal urobiť po prijatí tohto zákona. Zároveň by sa mala vláda zaoberať otázkou, ako vykročiť k informačnej spoločnosti.

    Mnohé vlády v Európe dnes cieľavedome zlepšujú podmienky rozšírenia internetu a zlepšujú podmienky elektronizácie škôl, zlepšujú podmienky výučby na počítačoch, softvérovej výučby. Národ a štát, v ktorom žijeme, má v tomto smere najväčšie možnosti a najväčšie šance. Nemáme dostatok surovín, nemáme ani veľké územie, nepatríme ani k väčším, čo sa týka počtu obyvateľov. A ak bude vláda cieľavedome otvárať možnosti vzdelávať sa, ale aj možnosti byť informovaní a informovať, spájať sa a komunikovať, máme potom rovnaké šance byť "top", ako majú veľmoci.

    Preto by som rád počul od kompetentných, ako si predstavujú vládnu politiku zameranú na rozvoj informačnej spoločnosti, aby budúca generácia mladých také zákony, o akom dnes diskutujeme, považovala za samozrejmosť, aby ich používala a aby sme dokázali oživiť potenciál miliónov schopných ľudí, ktorí v tejto krajine žijú.

    Využívam túto príležitosť, aby som apeloval na poslancov, samozrejme, nielen vládnej koalície, ale aj opozície, pretože tento zákon je prospešný všeobecne a nemali by ho ignorovať žiadni poslanci, ktorým záleží na zmene vzťahu medzi občanom a štátom. A apelujem aj na vládu, aby pamätala, že jej vládny program by mal mať tvár obrátenú k informačnej spoločnosti, a takisto, aby sa postarala o to, v čo najkratšom čase zosúladiť a zlepšiť fungovanie internetových informácií, ktoré otvárajú cestu na uplatnenie zákona o slobode informácií v každodennej praxi.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Moric a Tatár. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Moric.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán kolega Budaj, ja som ťa mal za skúseného chlapa a čudujem sa ti, že sa čuduješ, prečo s týmto zákonom nevyšla vláda. Je úplne normálne, že návrh takého zákona musel vyjsť odniekiaľ inde ako od vlády, pretože: Ktorá vláda má záujem na tom, aby bol ľud informovaný? O informáciu pre ľudí nemá záujem ani vládna vláda, nie táto nevládna vláda. Je teda úplne normálne, že táto iniciatíva vyšla zospodu a vyšla z parlamentu, a myslím si, že zákon bude dobrý, ako som už spomenul. Myslím si, že sa mu dostane podpory aj od nás.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem nadviazať na úvahy o rozvoji progresie a pokroku, ktoré môj predrečník spomenul, a nielen v technickej oblasti, ale aj na príklade z tejto rozpravy. Ak sa podarilo najmä vtedajšej opozícii v minulom volebnom období presadiť zákon o informáciách o životnom prostredí, ktorý dnes už tretí sektor kritizuje, lebo už sme všetci ďalej, tak treba ukázať, že v tom základnom vzťahu občan - štát špeciálne v životnom prostredí sa už niečo vtedy podarilo a teraz presne, ako hovorila pani poslankyňa Sabolová, vtedy to bol veľký úspech a dnes sme už ďalej. Čiže ak zrušíme zákon o informáciách o životnom prostredí a podriadime aj celé informovanie v oblasti životného prostredia tomuto práve preberanému a prijímanému zákonu, tak urobíme dokonca vo filozofii v takej citlivej oblasti, ako je životné prostredie, pokrok, tak ako to hovoril môj predrečník, pretože dnes sme už aj v tejto oblasti ďalej a verím, že zákon s pripomienkami, ale aj s návrhmi, ktoré jeho užívatelia, občania, tretí sektor a predkladatelia budú podporovať, bude prijatý.

  • Pán poslanec Šimko je ďalší ústne prihlásený do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vyjadril svoj osobný postoj k tomuto návrhu zákona, postoj občana, postoj politika a postoj právnika. Predovšetkým sa chcem poďakovať navrhovateľom, som rád, že tento zákon je v tejto finálnej podobe. Nie je to samozrejmosť. U susedov v Čechách rozprava o tomto zákone trvala niekoľko rokov a prešla cez dve volebné obdobia, kým bol návrh zákona schválený minulý rok. Do účinnosti vstúpil v Českej republike obdobný návrh 1. januára tohto roku, takže vlastne ešte by som bol aj celkom opatrný pri vyhodnocovaní skúseností z fungovania tohto zákona. A práve táto predloha bola svojím spôsobom vzorom aj na vypracúvanie návrhu zákona v Slovenskej republike, je to logické, pretože naše právne poriadky sú stále ešte veľmi podobné.

    Chcel by som povedať niekoľko slov k argumentom, k pripomienkam, ktoré tu odzneli, a aj ku genéze samotného návrhu zákona.

    V podstate o tomto návrhu zákona sme začali uvažovať veľmi vážne v minulom volebnom období, keď sme boli v opozícii. Jednak sú to ústavné požiadavky, ktoré nás k tomu viedli, pretože existuje článok 26 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý v príslušnom odseku hovorí, že štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primerane informovať občanov o svojej činnosti v štátnom jazyku a rozsah i spôsob tohto informovania má stanoviť zákon. Ten zákon sme doteraz nemali a takýmto spôsobom vlastne zdroj informačnej činnosti týchto mocenských orgánov bol uzavretý, pretože neexistovala povinnosť pre štátne orgány, aby informovali, hoci ústavná povinnosť bola, ale neexistoval zákon, teda ventil, ktorým vlastne informácie mali prechádzať.

    V tejto súvislosti by som chcel reagovať na pripomienky, ktoré mala predovšetkým Slovenská národná strana. Slovenská národná strana upozorňuje na vážnu vec, to znamená na problém šírenia informácií. To je, samozrejme, vážny problém, ale nie je predmetom tohto zákona. Aj pokiaľ ide o ústavnú úpravu, tak je to inde. My teraz pripravujeme a schvaľujeme návrh realizačného zákona pre povinnosť, a teda právo občanov stanovené v príslušnom odseku článku 26 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa práve hovorí o povinnosti štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy informovať primerane o svojej činnosti. Ak tieto orgány nebudú mať povinnosť primerane informovať o svojej činnosti, márne potom budeme riešiť problém šírenia informácií, pretože sa nebudú šíriť ucelené informácie, bude jednoducho selekcia, ktorú si budú tieto štátne alebo mocenské orgány robiť samy.

    Je vcelku prirodzené a s tým súhlasím s pánom poslancom Moricom, že s návrhom prichádzajú poslanci. Je celkom logické, že ak by s návrhom prichádzali úradníci, teda ak by návrh vznikal v legislatívnych odboroch príslušných rezortov, tak iste tam prinajmenej vznikne pokušenie dostať niektoré ustanovenia, ktoré budú umožňovať predsa len nejakú selekciu informácií, ktorá pôjde nad rámec základnej podstaty zákona. A súhlasím s tým, že základnou podstatou tohto zákona je heslo, s ktorým prichádzajú aj ľudia z tretieho sektora, že "čo nie je tajné, je verejné". V podstate to heslo znamená to, že nie vôľa úradníkov alebo príslušných mocenských orgánov bude rozhodovať o tom, ktoré informácie sa zverejnia, ale podstata tohto hesla spočíva v tom, že sa vlastne musí zverejniť všetko s výnimkou toho, čo je v zákone, nie v názore alebo vo vôli úradníkov, ale čo je v zákone vymedzené ako informácia, ktorá sa nesprístupní.

    Tých zákonov je viac. Samozrejme, v budúcnosti sa budeme musieť dotknúť aj tých zákonov, či už je to zákon o ochrane štátneho a služobného tajomstva, zákony, ktoré hovoria o ochrane osobnosti, zákon, ktorý hovorí o ochrane obchodného tajomstva a ďalšie - je jasné, že je to veľmi citlivá otázka a túto otázku nemôže riešiť tento zákon -, budeme sa musieť v budúcnosti zaoberať nepochybne aj týmto komplexom zákonov, ktoré vlastne vymedzujú to, čo je tajné.

    Chcel by som v tejto súvislosti povedať ešte niekoľko ďalších slov o tom, ako vlastne pokračovali úvahy ešte z opozičných čias.

    Hneď po voľbách v roku 1998 sme začali s pánom poslancom Budajom pracovať na návrhu tohto zákona. Po niekoľkých mesiacoch prác na tomto zákone, keď sme zverejnili to, že pracujeme na tomto zákone, vlastne sme sa vzájomne o sebe dozvedeli aj s pánom poslancom Langošom, že aj on pracuje na návrhu tohto zákona. Prihlásili sa vtedy aj ľudia tretieho sektora. Vtedy sme si povedali, že by bolo dobré, keby sme tieto práce skoordinovali a dohodli sme sa, že sa budeme usilovať pripraviť spoločný návrh, ktorý by sme predložili Národnej rade, aby nebolo viacero konkurujúcich návrhov a aby sme zvýšili pravdepodobnosť prijatia vlastne tejto normy.

    Diskutovali sme, väčšinu vecí sme zosúladili do podoby, ktorá bola nealternatívna. Na niektoré otázky sme mali rozdielny názor. Povedali sme si napokon, že by asi nebolo dobré, aby sa tieto rozdielne názory riešili nejakým konfrontačným spôsobom. Pán poslanec Langoš predložil jednoalternatívny návrh. My sme sa s pánom poslancom Budajom rozhodli, že nepredložíme náš návrh a keď sa bude diskutovať o samotnej podobe, výslednej podobe zákona, tak budeme jednoducho rozhodovať o otázkach, na ktoré máme rozdielny názor hlasovaním. Je to podľa môjho názoru celkom prirodzené a normálne. Myslím si, že všetci si želáme pluralitnú spoločnosť. A pri tejto pluralitnej spoločnosti je dobré, aby sme vedeli počúvať argumenty, s ktorými prichádzajú ľudia, ktorí majú na niektoré otázky iný názor, aby sme rešpektovali, že tento rozdielny názor majú, prípadne sa ich snažili presvedčiť argumentmi, zase nie nátlakom, o tom, že riešenie, ktoré navrhujeme, alebo ktoré navrhuje ktorákoľvek strana, je správne.

    V tomto zmysle vlastne zostali dve otázky otvorené. Bola tu už o nich reč. Podľa môjho názoru nie sú tieto otázky takej povahy, že by zásadným spôsobom otriasali základným heslom, na ktorom je postavený tento zákon, to znamená tým heslom "čo nie je tajné, je verejné". Predovšetkým ide o okruh, nebudem už hovoriť o otázke mlčanlivosti. Tam absolútne súhlasím, mlčanlivosť je gumový inštitút, ktorý je vo viacerých zákonoch. Podľa môjho názoru by sme to mali vypustiť z tých zákonov, pretože nemá jasný obsah a tento zákon musí riešiť jednoducho tú vec tak, ako sa navrhuje, myslím, v § 15.

    Ústavnoprávny výbor už pri prvom rokovaní o tomto návrhu omylom zahrnul toto ustanovenie do kategórie na nepodporenie, ale včera pri druhom rokovaní o tomto návrhu svoj postoj k tomuto návrhu, resp. k tomuto ustanoveniu zmenil. Ale budem hovoriť o tých dvoch okruhoch, o ktorých sa v spoločnosti diskutuje, to znamená tie tzv. nehotové informácie alebo informácie o nehotových dokumentoch a problém začlenenia zákona o prístupe k informáciám v životnom prostredí.

    Podľa môjho názoru nestojí vec konfrontačne. Je to jednoducho rozdielny pohľad na obidve tieto otázky, rozdielnym spôsobom sa aj riešia vo viacerých demokratických krajinách, kde majú zákony o prístupe k informáciám alebo obdobné zákony už v účinnosti, v mnohých prípadoch aj dlhodobo. Problém nehotových informácií sa dotýka v podstate praktickej otázky, keď možno požadovať záväzne od povinných organizácií, aby im poskytli informáciu, myslím si, že vtedy, keď informácia má nejakú záväznú podobu. V prípade, že ju nemá, tak informácia, ak ju aj poskytnú, je bezcenná. Čo z toho, že poskytne úradník informáciu, ktorá ešte nemá podobu, že ju niekto garantuje, že ešte nemá podobu nejakého rozhodnutia alebo nejakého dokumentu, ktorý už niekto podpíše, že mu ešte beží lehota na to, aby zmenil aj niekoľkokrát svoje rozhodnutie. Jednoducho on, keď mu to prikážeme, ak prejde podoba, ktorá je v návrhu zákona, tak ju síce poskytne, ale nijako ho to nebude viazať, že ešte v priebehu lehoty, ktorú má na rozhodnutie, svoj názor na túto otázku nezmení.

    Poviem to ako príklad legislatívnej činnosti. Obrátime sa, dajme tomu, na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a budeme sa ich pýtať, akú majú predstavu o riešení inštitútu pracovných knižiek, ako to chcú zakomponovať do zákona. A teraz ak, povedzme, budú mať povinnosť podávať informáciu vždy, tak podajú informáciu - no takúto máme predstavu, ale zatiaľ momentálne neexistuje žiaden návrh zákona, no nechcem sa dotknúť, možno existuje, ale dajme tomu, že neexistuje - a táto informácia je podľa môjho názoru informácia, ktorá nemá žiadnu cenu, pretože kým návrh zákona nepodpíše aspoň vedúci legislatívneho oddelenia a nepošle to do legislatívneho procesu, do medzirezortného pripomienkovania, tak to vlastne ešte je len priebežný názor jedného človeka, ktorý ho poskytuje.

    Z toho dôvodu sa mi zdá, že je správnejšia úprava, ktorú má napríklad aj český zákon a ktorú majú aj iné obdobné zahraničné úpravy, že informácia, ktorú poskytne povinný orgán, musí mať už nejakú podobu, za ktorú niekto nesie aj zodpovednosť, že to je garantovaná podoba.

    Druhý problém, alebo druhá otázka, ktorá zostala otvorená, je začlenenie poskytovania informácií alebo povinností poskytovať informácie z oblasti životného prostredia. Existuje právna zásada, rímskoprávna zásada, že špeciálna úprava má prednosť pred základnou úpravou. To znamená, že ak je tu nejaký zložitejší problém, ktorý je odlišný, ako presne sa tu ozval matematik, je to lex specialis, skrátka nemôže dôjsť k problému pri aplikácii práva, pretože ak existuje špeciálna úprava pre nejaký vzťah, tak pokiaľ tento vzťah nastane, použije sa špeciálna úprava a základná úprava sa nepoužije.

    Celý náš právny poriadok je postavený aj na tomto právnom princípe. Tento princíp je celkom normálny, nespôsobuje zásadné problémy. Samozrejme, môže niekedy spôsobiť problémy výklad toho, či sa na niečo vzťahuje špeciálna úprava, alebo nie, ale to už je nedokonalosť niekedy právnych formulácií alebo, dajme tomu, úsilie niekedy sa vyhnúť niektorým povinnostiam, ale tomu sa nevyhneme ani v jednom zákone, pretože v zásade aj tu predkladatelia navrhujú špeciálnu úpravu, ktorá by bola priamo zakomponovaná do tohto zákona. Je to, samozrejme, možné, ale podľa môjho názoru stav, ktorý existuje v slovenskom právnom poriadku, je vyhovujúci. Ak nie je dobrá vecná úprava zákona o poskytovaní informácií o životnom prostredí, tak, prosím, novelizujme zákon o poskytovaní informácií o životnom prostredí, ale systémovo. Myslím si, že by nebolo dobré, keby sme zanášali prvky, ktoré odporujú nášmu systému, ktorý v právnom poriadku Slovenskej republiky je.

    Toto sú dva okruhy, podľa môjho názoru nemajú taký zásadný význam a celkom otvorene hovorím, že nech prejde v druhom čítaní podoba zákona taká alebo onaká, či prejdú návrhy, na ktorých trvajú predkladatelia v rozpore, povedzme, s ústavnoprávnym výborom, alebo nie, ja za samotný zákon budem hlasovať. Ale považujem za dôležité upozorniť, že v pluralitnej spoločnosti by sme mali vedieť rešpektovať to, že ak mám na nejakú otázku iný názor, samozrejme, budem hlasovať podľa toho, aký názor na túto otázku mám. Je to moje presvedčenie, že je to takto v týchto dvoch otázkach správnejšie, teda tak, ako navrhuje ústavnoprávny výbor, a absolútne rešpektujem, že sú tu viacerí, ktorí taktiež majú úprimnú snahu, aby zákon bol čo najlepší, a majú na tieto dve otázky rozdielny názor.

    Ale v každom prípade som rád, že návrh zákona je už v podobe pred zavŕšením, a v tomto smere sa teším na aplikáciu tohto zákona. Samozrejme, i tu bude potrebné, aby sme vyvinuli potom veľké úsilie o to, aby občania začali tento zákon využívať, to znamená, aby sa tam, kde je potrebné vytvárať vlastne tlak tou transparentnosťou, tento tlak naozaj vyvinul.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec Zajac sa hlási s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Šimka.

    Nech sa páči.

  • Som rád, že pán poslanec Šimko povedal, že je možné upraviť zákon alebo vzťah k zákonu o životnom prostredí tým spôsobom, ako to robíme ako navrhovatelia. Mne to celkom stačí, ak je to možné. Potom je pre mňa otázka iba to, či je to užitočné a správne. A užitočné a správne to je, lebo to jednoducho zlepšuje celkovo situáciu.

    Ale chcel by som pánu poslancovi Šimkovi povedať, že tie dva body nie sú akési body. Sú to dva z kľúčových bodov. Takže pri všetkej priazni k pluralite si myslím, že predsa je len rozdiel, či je niečo lepšie alebo horšie. To by som rád tam ponechal. Ale jeden veľmi konkrétny príklad, ktorý odpovedá pánu poslancovi Šimkovi na otázku, či sú tu dostatočné skúsenosti so zákonom o životnom prostredí. Je to Slatinka, Slatinka, kde sa proste všetky možné úrady od okresného úradu vo Zvolene až po ministerstvo životného prostredia tak dlho vyhovárali a tak dlho odkazovali na to, že problém, o ktorý išlo, to znamená, búracie povolenie, či je súčasťou zákona o životnom prostredí alebo nie, ale nič nevyriešili do dnešného dňa. Proste z právneho hľadiska to leží na ministerstve životného prostredia a z praktického hľadiska, s prepáčením, sa tie domy začali búrať.

    No pre mňa to je dostatočný dôvod na to, aby som si povedal, že skúsenosť je dostatočná. Takže, jednoducho na základe tejto skúsenosti, ale aj iných skúseností, konkrétnych praktických skúseností, si dovoľujem povedať, že zákon, ktorý sa týka životného prostredia a ktorý, naozaj bolo dobré, že bol prijatý, bolo dobré, že bol prijatý a pokladal som to za prednosť, ale dnes, keď máme tieto skúsenosti, si myslím, že to treba jednoducho zlepšiť, že to treba podstatne zlepšiť práve na základe tejto skúsenosti.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Šimko.

  • Pán kolega Zajac,

    v podstate nemám výhrady voči tomu, čo si povedal, pretože naozaj je to vážna skúsenosť a ak len táto skúsenosť mala byť dôvodom na to, aby sme sa dotkli aj tohto zákona, v poriadku, dotknime sa, ale rešpektujme isté základné princípy, na ktorých je postavený náš právny poriadok.

    Ale keď som hovoril o tom, že nás ešte zatiaľ neoprávňuje celkom hovoriť o skúsenostiach pri vyhodnocovaní fungovania zákona o prístupe k informáciám, o slobode informácií, tak som hovoril o českom zákone, nie o zákone o životnom prostredí. Ten už platí, myslím si, dva alebo tri roky. Tam už isté skúsenosti máme, ale český zákon, základný zákon platí od 12. januára, takže tu by som bol ešte opatrný v rozprávaní o tom, že sa niečo neosvedčilo alebo že niečo nevyhovuje preto, lebo je to ešte príliš krátko na to.

  • Posledný ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Brocka.

  • Vážení kolegovia poslanci,

    keďže si myslím, že tento návrh zákona je jedným z účinných nástrojov boja proti korupcii, budem podporovať tento poslanecký návrh zákona v znení tých pripomienok, ktoré nezmenia jeho pôvodný charakter. A preto, aby som mohol vyjadriť rozdielny názor napríklad voči ústavnoprávnemu výboru, tak by som prosil, aby sme hlasovali osobitne o niektorých bodoch, ktoré sú zaradené hlasovať na spoločné hlasovanie. Ak by som opakoval niektoré body už predrečníkov, tak sa ospravedlňujem.

    V článku VI body 8, 16, 47, 50 a 61 na osobitné hlasovanie skôr by som odporúčal neschváliť, potom body 5, 52 a 63, ktoré sú na spoločné hlasovanie - odporúčanie gestorského výboru - a body 30, 40, 41 a 49.

    Jedna poznámka. Priznám sa, že ma prekvapuje veľmi kritický postoj opozície k tomuto návrhu zákona, kde by som naopak, očakával, že ona bude tým motorom, ktorý sa bude usilovať o urýchlené prijatie takéhoto zákona, pretože tento zákon, myslím si, v prvom rade im uľahčí ich prácu a život, aj keď je dnes situácia diametrálne odlišná od tej, aká tu bola pred rokom 1998, keď sme vtedy v opozícii mali veľmi obmedzené možnosti prístupu aj k informáciám, ktoré vôbec neboli tajné.

    Odporúčam aj ostatným kolegom, aby takto pristupovali k návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Brocka bol posledný prihlásený do rozpravy k tomuto návrhu.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem len kolegovi povedať, že zrejme asi dobre nepočúval, pretože my sme sa jednoznačne vyjadrili, že podporíme tento zákon. Akurát sme mali výhrady k tomu, že šírenie informácií, ktoré je, je neobjektívne a dávajú sa len niektoré informácie a napríklad tu v parlamente aj on hlasoval proti tomu, aby bolo rokovanie parlamentu buď priamo, alebo v prenose zo záznamu. Čiže v tomto sme pripomínali istú nerovnováhu, že na jednej strane sa predkladá zákon, aby občan mohol byť informovaný a na druhej strane, keď táto realizácia má byť v parlamente urobená, tak aj on sám hlasoval proti tomuto zákonu.

    Teda ešte raz, poslanci Slovenskej národnej strany podporia tento zákon.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Diskusia, verejná diskusia trvala prinajmenšom trištvrte roka. Diskusia vo výboroch, vo všetkých výboroch Národnej rady trvala desiatky hodín. Dnes v tejto rozprave nie je potrebné už plytvať slovami. Je dobré zamerať sa naozaj na tie zásadné veci sporu medzi ústavnoprávnym výborom, resp. medzi časťou poslancov koalície a medzi predkladateľmi.

    Teší ma podpora konštruktívnej časti opozície, podpora tohto zákona. Poslanci za Slovenskú národnú stranu hovorili, že označili tento zákon za farizejský. Nesúhlasím. Zákon je taký, aký je napísaný. Pojem farizejský je starozákonný pojem. V starozákonnom svete, tak ako ho poznáme z písiem, sa viedol spor medzi farizejmi, ktorí boli zákonodarcami a ktorí ukladali zákony a trvali na plnení zákonov, a medzi životom vo viere, ktorý bol postavený na božích zákonoch, na Desatore, na Mojžišových tabuliach.

    A toto je trvalý spor v Starom zákone. Hovorí sa nie nadarmo: "Farizej vodu káže, víno pije." Áno. Farizeji trvali, ukladali zákony, ale porušovali a nerešpektovali Božie zákony, teda nežili životom vo viere. Tento zákon je dobrý, nie je farizejský. Iste, je možné povedať, že bude farizejstvom, ak podporovatelia zákona, verejní činitelia ho nebudú rešpektovať. Budú ho vyžadovať, ukladať a vyžadovať od ostatných a nebudú ho rešpektovať. Ale to je vec budúcnosti. To je vec aplikačnej praxe. Zatiaľ zákon nie je účinný, nie je platný, nie je súčasťou nášho platného právneho poriadku. Súčasťou nášho platného poriadku je ústavný princíp otvoreného štátu.

    Ďakujem aj ústavnoprávnemu výboru vlastne za vytvorenie tých štyroch skupín bodov zo spoločnej správy, pozmeňujúcich návrhov, ale chcem povedať, chcem navrhnúť, aby sa osobitne hlasovalo aj o bode 50 zo spoločnej správy. To nazeranie do spisov, nazeranie do dokumentácie považujeme naozaj za tú najlepšiu možnosť, ako sa ľudia, ktorí majú záujem, môžu podieľať a otvárať a viesť verejnú diskusiu o zámeroch štátu, o zámeroch, ešte neuskutočnených zámeroch. Ako ináč, keď nie nazeraním, alebo keď nie získavaním informácií o procese? Ako ináč? Veď máme skúsenosť. Veď keď je už raz skončený dokument alebo skončený spis, keď je rozhodnuté, že štátne orgány začnú konať, začnú konať na základe nejakého projektu, už je neskoro, zväčša neskoro viesť diskusiu o správnom alebo nesprávnom zámere.

    Čiže vlastne bod 10 spoločnej správy hovorí, že k ustanoveniu § 3 ods. 3 pripojiť slová "ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo dokument, ktorý má byť predmetom informácie, nemá ešte konečnú podobu". To je vlastne zákaz, alebo príkaz úradníkom neposkytovať informácie, ktoré ešte nemajú konečnú podobu, teda neumožniť aktívnej časti verejnosti, občanom, ľuďom podieľať sa na diskusii, ktorá sa vedie za zatvorenými dverami štátnych úradov.

    Bod 50. Navrhuje sa vypustiť v § 18 ods. 4. Ale prečítam vám na seba nadväzujúce ods. 2, 3 a 4.

    Ods. 2 hovorí: "Povinná osoba umožní každému bez preukázania právneho alebo iného dôvodu, alebo záujmu nahliadnuť, robiť si výpisy, alebo odpisy, alebo kópie zo spisov a z dokumentácie."

    Ods. 3: "Povinná osoba pritom urobí opatrenia, aby nazretím do dokumentácie neboli porušené povinnosti podľa § 8 až § 14."

    Tie povinnosti ukladajú iné zákony. Napríklad je to povinnosť chrániť osobné údaje, chrániť údaje o súkromí osôb, chrániť lekárske tajomstvo, údaje týkajúce sa lekárskeho tajomstva, chrániť údaje týkajúce sa bankového tajomstva.

    A ods. 4 hovorí: "Toto ustanovenie sa použije, aj keď osobitné zákony ustanovujú inak, s výnimkou trestného konania, občianskeho súdneho konania a konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky."

    Tento odsek sa navrhuje vypustiť. Pentagon, ministerstvo obrany Spojených štátov zverejňuje aj prísne tajné dokumenty, a to tak, že veci, ktoré sú chránené ako štátne tajomstvo, sú vyčiernené. Videl som dokumenty, ktoré hovoria o rozmiestnení zbraňových systémov, ktoré sú popísané. Popísané sú tak, že sú zamlčané tie technické parametre, ktoré majú zabrániť okopírovaniu alebo pochopeniu toho princípu a zo správy boli vyčiernené, na koľkých miestach v Spojených štátoch sú umiestnené zbraňové systémy a ako sa volajú tie miesta. To bolo vyčiernené. Ináč správa, prísne tajná, bola zverejnená.

    Dodnes zákon o štátnom tajomstve hovorí, ukladá a nie je to vyložené, že 10-, 20-, 50-stranový spis, ktorý obsahuje jednu vetu, ktorej prezradenie, zverejnenie by ohrozilo dôležitý štátny záujem, ten celý spis je prísne tajný a nie je možné doň nahliadnuť. Začiernením tej jednej vety je možné nahliadnutie do prísne tajného spisu.

    Teda navrhujem, aby aj bod 10 spoločnej správy z prvej skupiny, ktorú navrhuje ústavnoprávny výbor schváliť, bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Pardon, bod 50. Tak som to uviedol.

    Rovnako pred hlasovaním navrhujem, aby sa o bodoch, ktoré sa týkajú ponechania v platnosti a účinnosti zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí, hlasovalo tak, ako to navrhuje ústavnoprávny výbor, ale aby tento návrh snemovňa neprijala.

    Rovnako navrhujem, aby body 10 a 50 pri osobitnom hlasovaní neboli schválené.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Žiada si vyjadriť sa k rozprave aj pán spoločný spravodajca? Áno.

  • Vážený pán podpredseda,

    kolegyne, kolegovia,

    rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a jej orgánov k poslaneckému návrhu zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene niektorých ďalších zákonov sa blíži k svojmu záveru. Dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca výborov Národnej rady Slovenskej republiky zhodnotil priebeh legislatívneho procesu v Národnej rade vrátane dnešnej rozpravy, a to možno obšírnejšie, ako býva zvykom, obšírnejšie možno z toho dôvodu, aby sme si hovorili pravdu, aby sme sa zbytočne neosočovali a aby sme prípadne vďaka tomu neohrozili prijatie tohto zákona.

    Už v rámci prvého čítania som uviedol, že ide o návrh zákona s mimoriadne závažným celospoločenským dosahom, ktorého prijatie predpokladá Ústava Slovenskej republiky vo svojom ustanovení článku 26 ods. 5. Jeho uvedenie do života môže výrazným spôsobom zvýšiť transparentnosť verejného života a nepriamo prispieť aj ku zvýšeniu kvality práce orgánov verejnej moci. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že ide o návrh zákona, ktorý zasahuje do viacerých sfér spoločenského života, ktoré už sú upravené právnymi predpismi. Navyše, povinnosť poskytovať informácie už vyplýva z viacerých existujúcich právnych predpisov, ktoré budú mať po schválení tohto zákona charakter špeciálnej právnej normy.

    Chcem zdôrazniť, že nejde len o toľko spomínaný zákon o prístupe k informáciám o životnom prostredí, ale o celý rad ďalších zákonov. Za týchto okolností je legislatívne mimoriadne zložité premietnuť a systematicky zaradiť takýto návrh zákona do platného právneho poriadku tak, aby pri jeho aplikácii nevznikli vnútri právneho poriadku určité vnútorné rozpory a aby zbytočne nevznikli interpretačné a aplikačné problémy. Zvýšené nároky na predkladateľov vyplývali aj z potreby precízneho legislatívneho stvárnenia obsahových zámerov, ktoré tvorili ideovú niť tohto návrhu.

    Chcem otvorene povedať, že v predloženom znení tento návrh nespĺňal tieto kritériá. Bol predložený v nedopracovanom, doslova surovom stave, čo nesporne výrazne ovplyvnilo negatívne stanovisko Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, ako aj negatívne stanovisko vlády Slovenskej republiky. Napriek negatívnemu stanovisku vlády Slovenskej republiky prejavila Národná rada Slovenskej republiky v rámci prvého čítania dobrú vôľu popasovať sa s týmto návrhom, pokúsiť sa ho vylepšiť, odstrániť z neho systémové chyby, vyčistiť legislatívnotechnické nedostatky, ako aj štylistické a gramatické nepresnosti. K tejto náročnej úlohe sme si zároveň odhlasovali v prvom čítaní dlhšiu lehotu na rokovanie v rámci druhého čítania.

    Myslím si, že sme v prvom čítaní prijali dobré rozhodnutia. Celospoločenský význam tohto návrhu si to nesporne zaslúži. Rokovania vo výboroch boli veľmi konštruktívne aj napriek tomu, že predkladatelia nie vždy prejavovali dostatočnú vôľu a možno aj schopnosť pochopiť podstatu pozmeňujúcich návrhov, ktoré podľa môjho najlepšieho vedomia a presvedčenia smerovali k vylepšeniu návrhu. V tejto súvislosti mi dovoľte poďakovať sa všetkým, ktorí pristúpili v rámci druhého čítaniu ku konštruktívnemu rokovaniu o tomto návrhu zákona a prispeli k jeho skvalitneniu. Osobitné ocenenie si zaslúžia aj pracovníci legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady.

    Za týchto okolností si dovolím konštatovať, že kritika niektorých členov ústavnoprávneho výboru vrátane mňa ako jeho predsedu a spoločného spravodajcu zo strany predkladateľov i zo strany Občianskej iniciatívy za dobrý zákon o prístupe k informáciám je prinajmenšom neobjektívna a neseriózna. Považujem ju za prejav nepripravenosti akceptovať aj iné názory a nepripravenosti uznať aj vlastné chyby. Toto hodnotenie poskytnuté zo strany predkladateľov je povrchné aj z toho hľadiska, že komplexný a objektívny pohľad na priebeh rokovania vo výboroch veľmi jasne ukazuje, že gestorský ústavnoprávny výbor prejavil oveľa liberálnejší prístup k tomuto návrhu ako niektoré iné výbory, ktoré schválili oveľa reštriktívnejšie pozmeňujúce návrhy.

    Ústavnoprávny výbor potvrdil svoj ústretový prístup k predkladateľom tohto návrhu aj pri svojom včerajšom rokovaní, keď korigoval svoje pôvodné rozhodnutie vo vzťahu k § 15 dotýkajúceho sa väzby sprístupňovania informácií a zachovávať mlčanlivosť, a takisto ústretovosť prejavil v tom, že vyčlenil niektoré pozmeňujúce návrhy na samostatné hlasovanie.

    Ak mi dovolíte, zaujmem stanovisko ešte k niektorým vystúpeniam v rozprave, osobitne k vystúpeniam pána poslanca Šebeja a pána poslanca Zajaca, čiastočne aj vo vzťahu k pánu Langošovi ako predkladateľovi. Hovorilo sa tu o troch otázkach, na ktoré sa predkladatelia negatívne dívajú po rokovaní jednotlivých výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Vo vzťahu k § 15 ide o princíp mlčanlivosti, myslím si, že nie je už podstatné o ňom hovoriť, chcem len zdôrazniť, že tento pozmeňujúci návrh schválili tri výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor navrhuje neakceptovať tento návrh, to znamená, vyhovieť vôli predkladateľov.

    Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa týkajú zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí, veľa tu už povedal poslanec Ivan Šimko. Tu jednoducho musím zopakovať to, že právny poriadok Slovenskej republiky, to je určitý systém. Tento zákon musí do tohto systému zapadnúť. Ak ho nezaradíme dobre do tohto systému, tak vzniknú vážne problémy. Zákon o prístupe k informáciám o životnom prostredí je len jeden zo špeciálnych zákonov, ktoré upravujú prístup verejnosti k informáciám. Je ich celý rad. Mohli by sme začať od mediálnych zákonov, cez zákon o politických stranách, cez zákon o archívnictve a tak ďalej. Nie je možné jeden špeciálny zákon premietnuť do obsahu všeobecného zákona a ostatné nechať tak. To jednoducho nie je logický, nie je systémový prístup. Ak zákon o prístupe k informáciám o životnom prostredí má chyby a nedostatky, dajú sa odstrániť novelou tohto zákona.

    K problematike sprístupňovania informácie, ktorá má určitú podobu, podľa pozmeňujúceho návrhu konečnú podobu. Nebudem sa vyjadrovať teraz právnym jazykom. Pokúsim sa vysvetliť podstatu toho, čo sledovali predkladatelia a čo sa snažíme korigovať pozmeňujúcim návrhom na základe určitého príkladu zo života. Pán Langoš, ak vás niekto pozve na večeru, vy toto pozvanie prijmete, ale prídete o hodinu skôr, večera ešte nie je dovarená, ale vy žiadate od hostiteľa, aby vám túto večeru poskytol, lebo sa ponáhľate niekde inde. Hostiteľ vám vyhovie, vy sa navečeriate a poviete, že mäso bolo tvrdé, zemiaky nedovarené a jedlo nedochutené. Tak to je podstata toho, čo sme sa my snažili korigovať.

    Ak sa schváli ten pozmeňujúci návrh, ktorý odporúčajú, myslím si, 3 alebo 4 výbory Národnej rady Slovenskej republiky, tak to umožní napríklad v legislatívnom procese prístup k návrhu zákona, ktorý vznikne na úrovni ministerstva ešte pred pripomienkovým konaním. Keď ho podpíše minister, ide do pripomienkového konania, v tej fáze má žiadateľ právo túto informáciu dostať. Potom prebehne pripomienkové konanie, medzirezortné pripomienkové konanie, zase má materiál konečnú podobu, po určitom štádiu je možné sa k nemu opätovne dostať, potom ide do Legislatívnej rady vlády, po rokovaní Legislatívnej rady vlády zase máte možnosť sa k nemu dostať. Žiadateľ podľa môjho najlepšieho presvedčenia má právo si ho vyžiadať, a potom prebieha proces, ktorý prebieha v Národnej rade Slovenskej republiky. A tu vieme, že všetko je verejné. Takto by sme mohli hovoriť o mnohých príkladoch zo života, čo umožní ten pozmeňujúci návrh, ktorý je odporúčaný, opakujem, štyrmi výbormi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ak mi dovolíte ešte k procedurálnym návrhom, ktoré zazneli v rozprave jednak od pána poslanca Šebeja, myslím, potom od pána predkladateľa Langoša a takisto od pána poslanca Brocku. Ide o procedurálne návrhy, o ktorých bude treba dať hlasovať.

    Pán poslanec Šebej navrhuje vyčleniť na samostatné hlasovanie body 5, 10, 43, 47, 48, 50 a 63. Chcem v tejto súvislosti povedať, neviem, či bude pán poslanec s tým súhlasiť, že o bode 5 treba hlasovať spolu s bodmi 29, 52 a 63, lebo to sú všetko body týkajúce sa zákona o prístupe k informáciám o životnom prostredí. Keby neboli schválené všetky tieto štyri návrhy, tak vznikne chaos v právnom poriadku. Takže ak je to možné, odporúčam, aby sme sa držali odporúčania ústavnoprávneho výboru hlasovať o všetkých týchto štyroch návrhoch samostatne, ale zároveň spoločne, lebo týkajú sa jednej problematiky. Bod 10 je vyčlenený na samostatné hlasovanie podľa odporúčania gestorského výboru. Bod 43 - je možné o ňom hlasovať samostatne, medzi bodmi 47 a 48 je väzba, ak sa neschváli bod 47, tak je možné schváliť bod 48, ale ak sa schváli bod 47, tak o bode 48 už nie je možné hlasovať. O bode 50 sa dá hlasovať samostatne.

    Čo sa týka návrhov pána poslanca Brocku, o bode číslo 8 sa dá hlasovať, o bode 16 sa dá hlasovať, o bode 47 som už hovoril, o bodoch 50 a 61 tiež, body 52 a 63, o tých by sa malo hlasovať spoločne, to je to životné prostredie, takisto body 13, 30, 40, 41. Myslím si, že bod 49 tiež má väzbu na prípadné schválenie bodu 47 alebo 48. Takže to by bolo možné až potom, keď budeme vedieť, či Národná rada schváli tie predchádzajúce návrhy.

    Na základe toho, čo som uviedol, by som, pán podpredseda, odporúčal, aby sa pristúpilo k hlasovaniu o týchto procedurálnych návrhoch, a potom je možné hlasovať.

  • Prosím všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie.

    Predtým ako budeme hlasovať, sa ešte hlási pán poslanec Tuchyňa.

  • Pán podpredseda, prosím, aby sme o tomto zákone hlasovali poobede, pretože inak by som musel v mene troch poslaneckých klubov žiadať prestávku na poradu pred hlasovaním.

  • Tiež som chcel navrhnúť, páni poslanci, aby sme o tomto zákone, nie však o doteraz prerokovaných bodoch, hlasovali až po obedňajšej prestávke.

    Ďakujem pánu poslancovi Langošovi a pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím, aby ste počas obedňajšej prestávky si ešte navzájom dovysvetlili niektoré problémy alebo sa dohodli, prípadne sa zišli poslanecké kluby a dohodli si spôsob hlasovania.

    Páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniu o doteraz prerokovaných bodoch, a to o správe o činnosti prokuratúry, o návrhu zákona, ktorý predniesol a predložil pán poslanec Palko, a potom pred obedňajšou prestávkou by sme pristúpili k návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie, ktorú budeme vykonávať tajným hlasovaním, aby sme počas obedňajšej prestávky mali možnosť a dali priestor overovateľom na sčítanie hlasov.

    Ďalej vás chcem informovať, páni poslanci, že na základe dohody predsedov poslaneckých klubov zajtra bude rokovanie 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerušené. Zajtra rokovať v pléne nebudeme. Budeme pokračovať v piatok o 9.00 hodine s tým, že na úvod tohto rokovacieho dňa budú prijatí hokejoví reprezentanti Slovenskej republiky v Národnej rade, a potom by sme pokračovali hlasovaním o návrhu zákona o telekomunikáciách a o návrhu zákona o cenách.

    Odporučil by som vzhľadom na to, že je všeobecne zrejme záujem skončiť v piatok rokovanie 31. schôdze Národnej rady, či by sme dnes nemohli rokovať aj po 19.00 hodine s tým, že by sme prerokovali všetky body programu, pokiaľ nebude príliš veľká diskusia, všetky správy, ktoré sú predložené na rokovanie tejto schôdze, a nechali by sme si iba telekomunikačný zákon na piatok, pretože treba ešte vzhľadom na veľký počet pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú predložené v jednotlivých výboroch, spolu s predkladateľom tento návrh zákona dôsledne pripraviť na hlasovanie, a odporúčam preto takýto postup. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas snemovne s takýmto návrhom, teda rokovať dnes po 19.00 hodine. Zajtra rokovanie nebude. Necháme priestor na rokovanie výborom. Nebude rokovanie pléna, páni poslanci. A dnes by sme po 19.00 hodine pokračovali tak, aby sme prerokovali všetky body programu, mimo zákona o telekomunikáciách a zákona o cenách. Je s tým súhlas?

    Pán poslanec Volf.

  • Súhlas. Len chcem povedať, že práve k tomu rokovaniu výborov náš výbor, teda pre hospodárstvo, podnikanie a privatizáciu by sa zišiel ráno o 8.30 hodine a o 9.00 hodine by pokračoval spoločným rokovaním s ústavnoprávnym výborom.

    Ďakujem.

  • V poriadku. Tieto organizačné veci o rokovaniach vo výboroch by som nechal už na dohody jednotlivých tajomníkov výborov. Zajtra dopoludnia ešte, páni poslanci, by sa zišli poslanci vládnej koalície s niektorými členmi vlády. Zajtra o 9.00 hodine v kinosále Národnej rady.

    Toľko k ďalšiemu postupu a priebehu rokovania 31. schôdze. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas a nie je o tomto potrebné dať hlasovať. Áno.

    Páni poslanci, panie poslankyne, pristúpime teraz k hlasovaniu o správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 1999 a jej poznatkoch o porušovaní zákonov.

    Spoločným spravodajcom k tejto správe bol pán poslanec Fico, ktorý vo svojom spravodajskom vystúpení predniesol aj návrh na uznesenie.

    Pán poslanec Fico, prosím vás, pán poslanec, aby ste predniesli návrh na záverečné hlasovanie.

    Prosil by som kanceláriu, aby pripravili hlasovacie lístky na voľbu člena Rady Slovenskej televízie.

    Pán poslanec Fico, predložte návrh.

  • Pán podpredseda,

    vážené dámy a páni,

    po rozprave, ktorá nebola, som predniesol v mene gestorského ústavnoprávneho výboru návrh uznesenia Národnej rady. Ak mi dovolíte, keďže to bolo dávnejšie, by som ho prečítal v krátkosti. Nie je to dlhý dokument.

  • "Národná rada Slovenskej republiky

    A. Schvaľuje správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 1999, o jej poznatkoch o porušovaní zákonov.

    B. Žiada vládu Slovenskej republiky vytvárať podmienky nevyhnutné na činnosť prokuratúry Slovenskej republiky, najmä

    a) pri príprave štátneho rozpočtu na rok 2001 presadzovať zvýšenie prostriedkov na prevádzku a kapitálové výdavky, a to aj u vojenskej súčasti prokuratúry,

    b) v záujme zefektívnenia preverovania trestných oznámení v oblasti ekonomickej kriminality zabezpečiť stálu účasť ekonomických odborníkov pre potreby všetkých krajských prokuratúr v Slovenskej republike,

    c) vykonať zodpovedajúce opatrenia na odstránenie nedostatkov spočívajúcich v porušovaní zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy.

    Toto je návrh uznesenia, ktorý predkladá gestorský ústavnoprávny výbor.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pánu poslancovi Ficovi.

    Teraz prosím pánov poslancov Palka a Langoša.

    Pán poslanec Tatár.

  • Mám procedurálny návrh, aby sme sa vrátili k hlasovaniu o tlači 603, ktoré sme neskončili minulý týždeň, keď sme neboli uznášaniaschopní.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím pána poslanca Langoša, aby sa dostavil do rokovacej sály. Aj pán poslanec Palko.

    Pán poslanec Tatár, na záver týchto hlasovaní dám hlasovať o návrhu zákona.

    Prosil by som pána poslanca Langoša ako spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie.

  • Áno, pán predsedajúci. Ďakujem za slovo.

    Ospravedlňujem sa, ale diskutoval som ešte s pracovníkmi legislatívneho odboru o spôsobe hlasovania k tejto novele zákona.

    Zo spoločnej správy navrhujem, aby sa hlasovalo o procedurálnom návrhu, ktorý vyplýva z uznesenia ústavnoprávneho výboru, vrátiť návrh predkladateľovi na prepracovanie. To je prvý návrh na hlasovanie.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona, ktorý predkladá pán poslanec Palko, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Hlasujeme o návrhu ústavnoprávneho výboru, ktorý odporúča nepokračovať v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada neschválila tento návrh.

    Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch.

    Pán poslanec Langoš.

  • Navrhujem, aby sa hlasovalo ako o prvom návrhu, ktorý predkladá gestorský výbor s odporúčaním schváliť ho. Je to vlastné znenie novely zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme schválili.

    Ďalšie hlasovanie.

  • Ďalší návrh odznel v rozprave. Predniesol ho sám predkladateľ ako návrh skupiny poslancov. Je to doplňujúci návrh k zneniu už teraz schváleného odporučenia gestorského výboru.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tomto doplňujúcom návrhu.

  • Prosím, prezentujme sa. Páni poslanci, ide o pozmeňujúci návrh k § 276, ktorý predniesol pán poslanec Palko v rámci rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

    Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďalší návrh, pán poslanec.

  • To boli všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy.

    Pán predsedajúci, mám splnomocnenie navrhnúť, aby snemovňa sa zaoberala týmto návrhom v treťom čítaní ihneď.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu.

    Na základe schváleného návrhu otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa niekto do rozpravy hlási ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh na prijatie uznesenia k záverečnému hlasovaniu.

  • Pán predsedajúci, navrhujem, aby snemovňa hlasovala o schválení návrhu v znení pozmeňujúceho návrhu zákona ako o celku.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánu poslancovi Palkovi a pánu poslancovi Langošovi.

    Pán poslanec Roman Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci,

    predkladám dva procedurálne návrhy, a to, aby sme so súhlasom predkladateľa pána poslanca Muránskeho, v mene troch poslaneckých klubov žiadam, aby sme bod 58, čiže tlač 526 - skrátene poviem, ide o kombinovanú dopravu -, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode a pokračovali v ňom až na septembrovom pléne Národnej rady vzhľadom na zámery vlády riešiť túto problematiku iným spôsobom.

    A ďalší návrh je, aby bod 79, to je tlač 539, to je návrh novely zákona o zamestnanosti, stiahli z rokovania tohto pléna a rokovali o ňom až na novembrovom pléne. Zdôvodnenie je obdobné ako pri predchádzajúcom návrhu.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh, ktorý predložil pán poslanec Kováč v mene troch poslaneckých klubov, ktorý odporúča, aby sme prerušili rokovanie o tlači 526 s tým, že o tomto bode progamu budeme pokračovať v septembri, a prerušili rokovanie o tlači 539, kde odporúča, aby sme rokovali o tomto návrhu v októbri.

    Páni poslanci, prosím, prezentujme sa. Ide o návrh pána poslanca Muránskeho o kombinovanej doprave a druhý návrh sa týka zákona o zamestnanosti. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Páni poslanci, tým sme okrem jedného bodu odhlasovali všetky prerokované body.

    Teraz by som prosil pána poslanca Juriša, aby predniesol návrh na uznesenie k prerokovanému bodu programu (tlač 603), ktorým je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, ktorý sme prerušili po rozprave k tomuto bodu programu.

    Pán poslanec Juriš.

  • Z rozpravy nevyplynuli žiadne procedurálne návrhy, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, či Národná rada Slovenskej republiky sa uznesie v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

    Prítomných je 57 poslancov.

    Prerušujem hlasovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánu poslancovi Jurišovi.

    Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu ešte o jednom bode programu.

    Páni poslanci, dopoludnia hneď ako prvý bod sme prerokovali Národný program pre prijatie acquis communautaire, kde spoločným spravodajcom bol pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi. Prosil by som, aby predniesol návrh na uznesenie k prerokovanému bodu programu.

  • Pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. mája 2000 k Národnému programu pre prijatie acquis communautaire (tlač 583) tohto znenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Národný program pre prijatie acquis communautaire."

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Páni poslanci, ako som hovoril, pred obedňajšou prestávkou prerokujeme ešte

    návrh na voľbu člena Rady Slovenskej televízie.

    Návrh na voľbu člena ste dostali ako tlač 555.

    Návrh sa predkladá v súvislosti s tým, že Václav Mika v priebehu funkčného obdobia sa písomne vzdal členstva v Rade Slovenskej televízie.

    Prosím teraz povereného člena výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Kužmu, aby návrh uviedol.

    Prosil by som, páni poslanci, aby ste sa nerozchádzali, pretože budeme hlasovať ešte pred obedňajšou prestávkou.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    predkladám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá k návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie.

    Národná rada Slovenskej republiky na svojej 22. schôdzi dňa 30. novembra 1999 prerokovala návrh na voľbu člena Rady Slovenskej televízie (tlač 393). V tajnom hlasovaní nebol zvolený žiaden z kandidátov. Podľa § 8 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov Rada Slovenskej televízie má 9 členov, ktorých volí a odvoláva Národná rada. Z uvedeného dôvodu je potrebné uskutočniť novú voľbu člena Rady Slovenskej televízie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky listom číslo 354 z 8. marca 2000 oslovil kluby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, profesijné a občianske združenia v oblasti kultúry, periodickej tlače a ostatných verejnoprávnych médií, aby v lehote do 14. marca predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá nové návrhy kandidátov na člena.

    Výbor do stanoveného termínu dostal tieto návrhy na doplnenie členov rady: Ing. Ivan Podstupka za klub poslancov SDĽ, Dr. Andrej Maťašík za klub poslancov HZDS, Ivan Vladimír Repka za Maticu slovenskú, Karol Strážnický za Úniu televíznych tvorcov.

    Gestorský výbor posúdil predkladaný návrh na novú voľbu člena Rady Slovenskej televízie, ako aj návrh kandidátov a v súlade s postupom a kritériami podľa § 8 ods. 1 a § 5 zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov v prijatom uznesení číslo 134 z 22. marca 2000 vyslovil súhlas s návrhom na novú voľbu člena Rady Slovenskej televízie. Odporúča, aby Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila jedného z týchto navrhnutých kandidátov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem spoločnému spravodajcovi za uvedenie návrhu.

    Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa všetkých, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu, páni poslanci.

    Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku pri voľbe alebo odvolávaní sa hlasuje tajne. Výbor pre kultúru a médiá nenavrhol verejné hlasovanie. Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri mene a a priezvisku kandidáta zakrúžkujete niektorú z troch alternatív "za", "proti" alebo "zdržiavam sa". Hlasovací lístok sa neupravuje prečiarknutím. Neplatný je ten hlasovací lístok, ktorý je prepisovaný, doplňovaný alebo ak pri niektorom mene nie je vyjadrená voľba zakrúžkovaním.

    Prosím teraz overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie.

    Maximálne jedného, teda jedného volíme z týchto navrhnutých kandidátov. Pristúpime k tajnému hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Páni poslanci, pýtam sa, či niekto z prítomných v rokovacej sále ešte nehlasoval.

    Konštatujem, že zrejme všetci páni poslanci, ktorí chceli, hlasovali, preto vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Prosím pánov overovateľov, aby počas obedňajšej prestávky sčítali hlasy odovzdané jednotlivým kandidátom.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 31. schôdze Národnej rady.

    Prosím teraz povereného overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku Národnej rade oznámil počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi, a počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania, a počet neplatných hlasovacích lístkov.

    Pán poslanec Ambróš, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie, ktoré sa konalo 17. mája 2000.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 83 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie žiaden z poslancov si neponechal lístok, z 83 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 7 neplatných a podotýkam, že zo 7 neplatných bolo viacero, ktoré neboli správne zakrúžkované. Zo 76 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe

    1. Ivana Podstupku hlasovalo za 70 poslancov, proti 2 poslanci, zdržali sa 4 poslanci,

    2. Andreja Maťašíka nehlasoval za žiaden poslanec, proti hlasovalo 55 poslancov, zdržalo sa 21 poslancov,

    3. Vladimíra Repku hlasoval za 1 poslanec, proti 51 poslancov a zdržalo sa hlasovania 24 poslancov,

    4. Karola Strážnického hlasoval za 1 poslanec, proti 40 poslancov, zdržalo sa 35 poslancov.

    Na voľbu člena Rady Slovenskej televízie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rady Slovenskej televízie zvolený Ivan Podstupka.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní Ivana Podstupku za člena Rady Slovenskej televízie na funkčné obdobie do 10. novembra 2002.

    Pani poslankyne, páni poslanci, tak ako sme sa dohodli, teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene niektorých zákonov, ktorého predkladateľom bol pán poslanec Langoš za skupinu navrhovateľov a spoločným spravodajcom k tomuto návrhu zákona bol pán poslanec Orosz.

    Prosil by som teraz pána navrhovateľa, ako aj pána spoločného spravodajcu, aby zaujali svoje miesta určené pre navrhovateľov a spravodajcu a aby pán spravodajca uvádzal v snemovni jednotlivé hlasovania, najskôr hlasovania, ktoré sú uvedené v spoločnej správe gestorského ústavnoprávneho výboru, a potom návrhy na hlasovanie, ktoré boli prednesené poslancami v Národnej rade počas rozpravy o tomto návrhu zákona.

    Prosím pánov poslancov prítomných v budove Národnej rady alebo zdržiavajúcich sa v Národnej rade Slovenskej republiky, avšak momentálne neprítomných v rokovacej sále, aby sa dostavili na hlasovanie o návrhu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Prosím predsedov výborov, ktorí zvolali výbory počas obedňajšej prestávky, aby prerušili rokovanie svojich výborov a dostavili sa na hlasovanie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa, nebudeme hlasovať, iba zistím prítomnosť poslancov v rokovacej sále, či sme schopní prijímať uznesenia a hlasovať.

    Prezentovalo sa 47 poslancov.

    Konštatujem, že nie je to tak, preto si dovolím odporučiť, aby sme hlasovanie o návrhu zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 426, prerušili, aby sme pristúpili k prerokúvaniu ďalších bodov programu, ktoré sú zaradené na 31. schôdzu Národnej rady, a k hlasovaniu o návrhu zákona pristúpime neskôr.

    Pán poslanec Moric.

  • Pán podpredseda, myslím si v prvom rade, že by ste mali urobiť nápravu v tomto parlamente, pretože to, že tu nepracuje alebo že nechce pracovať HZDS, sa týka práve tohto zákona o informáciách. Bolo by dobré, aby sa to dozvedeli občania tohto štátu, keď sa dozvedeli, že nechcú pracovať poslanci HZDS, ako to bolo prezentované, tak by sa zišlo povedať, že nechcú pracovať ani niektorí ďalší poslanci, a bolo by to potrebné zverejniť. A myslím si, že máte takú právomoc, aby ste v tomto urobili nápravu a vo veľmi krátkom čase. Ten krátky čas, myslím tak o 10, o 15 minút.

    Treba spraviť tlačovú konferenciu tu hneď a upozorniť na to novinárov, že takáto situácia je, že v parlamente sedí, keď sa hlasuje, 47 poslancov. To je hanba, to nie je ani jedna tretina tohto parlamentu. Tak by som vás prosil, aby ste, keďže prerokúvame zákon o informáciách a o prístupe k informáciám...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, zdá sa, že...

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Prokeš, prosím, aby ste nevykrikovali, pretože vaša prítomnosť na rokovaní parlamentu je tiež riedka, ale to je už problém vášho poslaneckého klubu.

    Teraz prosím pána spoločného spravodajcu Orosza a pána poslanca Langoša ako navrhovateľa zákona, aby zaujali svoje miesta.

    Pán poslanec Tuchyňa.

  • Pán podpredseda, mám procedurálny návrh. Je k tomuto stanovisku, tak ako bolo dohodnuté, odporúčajúce stanovisko vlády?

  • Prosil by som, aby sa pán spoločný spravodajca vyjadril pri návrhu, ktorým bude uvádzať jednotlivé hlasovania, aké je stanovisko vlády, či vláda vôbec stanovisko zaujala, pretože aj bez stanoviska vlády je parlament povinný prerokovať a rokovať o tomto návrhu zákona a Národná rada nie je viazaná stanoviskom vlády.

    Pán spoločný spravodajca, pýtam sa, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch najskôr tak, ako boli podané v rozprave.

    Prosím, páni poslanci, aby sme sa upokojili a pozorne sledovali, keďže pozmeňujúcich návrhov je príliš veľa, jednotlivé návrhy na hlasovanie.

    Prosím, pán spravodajca.

  • Áno, ďakujem pekne.

    V rozprave boli podané len procedurálne návrhy týkajúce sa spôsobu hlasovania. Podali ich poslanci Šebej, Brocka a navrhovateľ pán Langoš.

    Pán Šebej žiada, aby sa na samostatné hlasovanie vyčlenili body 5, 10, 43, 47, 48, 50 a 63. Keďže body 5, 10 a 63 už sú vyčlenené na samostatné hlasovanie, tak odporúčam, pán podpredseda, aby ste dali hlasovať o tom, či Národná rada súhlasí s tým, aby body 43, 47, 48 a 50 boli vyčlenené na samostatné hlasovanie.

  • Pán spoločný spravodajca, o tomto nie je potrebné hlasovať, treba rešpektovať požiadavku pánov poslancov. Vždy sme to takto pri návrhoch, ktoré odzneli v rámci rozpravy a ktorými sa poslanci domáhali vyňať na samostatné hlasovanie jednotlivé body programu, rešpektovali a takto sme postupovali, ak niekto z poslancov takúto vôľu prejavil.

  • Nemám pocit, že je to v súlade s rokovacím poriadkom, ale rešpektujem vašu autoritu, pán podpredseda.

  • Prosím, aby ste v tomto zmysle uvádzali jednotlivé hlasovania.

  • Takže v duchu tých procedurálnych návrhov, ktoré Národná rada akceptuje, odporúčam, aby sme najprv hlasovali spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 11, 12, 14, 15, 17, 18, 19, 20, 21, 23, 24, 25, 27, 28, 31, 35, 36, 37, 38, 39, 42, 44, 45, 46, 51, 54, 55, 56, 57, 58, 60, 62, 64 a 65. Tu je odporúčanie gestorského výboru tieto pozmeňujúce návrhy schváliť.

  • Pán poslanec Petrák - ešte pred hlasovaním.

  • V mene troch poslaneckých klubov SOP, SDK, SDĽ dávam návrh na 10-minútovú prestávku na poradu klubov.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem prestávku, budeme pokračovať o 15.00 hodine.

    Prosím predsedov poslaneckých klubov, aby sa dostavili na poradu k pánu predsedovi, a prosil by som, aby sa jednotlivé poslanecké kluby zišli počas tejto prestávky a dohodli si svoje stanoviská k pozmeňujúcim návrhom a k návrhom, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    Predsedovia klubov požiadali, aby bol umožnený dlhší časový limit na rokovanie poslaneckých klubov, keďže ide o veľmi vážny zákon. Budeme pokračovať o 15.45 hodine hlasovaním o tomto návrhu zákona. Treba naozaj zaujať veľmi vážne, nielen vecné, ale aj právne stanovisko k predloženému návrhu zákona.

  • Po prestávke.

  • Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uvádzali jednotlivé návrhy, najskôr, ak boli nejaké procedurálne, ak nie, tak potom už konkrétne návrhy, ktoré zazneli v rozprave, a pozmeňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov. Najprv odporúčam, aby sa hlasovalo spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 11, 12, 14, 15, 17, 18, 19, 20, 21, 23, 24, 25, 27, 28, 31, 35, 36, 37, 38, 39, 42, 44, 45, 46, 51, 54, 55, 56, 57, 58, 60, 62, 64 a 65. Gestorský výbor odporúča tieto návrhy schváliť.

  • Teda, pán spoločný spravodajca, okrem bodov 16, 47, 56, 61 a 65 o všetkých, tak ako sú uvedené, ešte aj o bode 8, tak ako sú uvedené pod písmenom a).

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz odporúčam hlasovať o bode 8, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 8 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Ďalej odporúčam hlasovať o bode 16. Gestorský výbor odporúča tento bod schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 16 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz by sme mali hlasovať o bode 47. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 47 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej by sme mali hlasovať o bode 50. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme a hlasujme o bode 50 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Ďalej by sme mali hlasovať o bode 61. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 61 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej by sme mali hlasovať spoločne o bodoch 5, 29, 52 a 63. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďalej by sme mali hlasovať spoločne o bodoch 9, 22, 26, 32, 33, 34 a 53. A ešte, ak dovolíte, pozriem sa na bod 59, či sa o ňom dá hlasovať. Už sme o ňom hlasovali, takže s výnimkou bodu 59 o tých, ktoré som uviedol. Gestorský výbor odporúča tieto body neschváliť.

  • Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasoval 1 poslanec.

    Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

  • Konštatujem, že návrh sme neschválili.

  • Teraz by sme mali hlasovať samostatne o bode 13. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 13 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh nehlasoval nikto.

    Proti návrhu hlasovalo 85 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej by sme mali hlasovať o bode 40. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme.

    Páni poslanci, hlasujeme o bode 40 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasoval 1 poslanec.

    Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Bod 40 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Vrátime sa ešte k bodu 30. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasoval 1 poslanec.

    Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že bod 30 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 41. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh nehlasoval nikto.

    Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej by sme mali hlasovať o bode 43. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 43 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasoval 1 poslanec.

    Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Bod 45 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďalej by sme mali hlasovať o bode 48. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť, i keď chcem upozorniť na to, že neprešiel bod 47.

  • Hlasujeme o bode zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovalo 8 poslancov.

    Bod 48 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďalej by sme mali hlasovať o bode 49. Odporúčanie gestorského výboru bolo neschváliť ho, prirodzene, s vedomím, že bod 47 prejde.

  • Pán spoločný spravodajca, ešte raz.

  • Odporúčanie gestorského výboru k tomuto bodu bolo neschváliť ho, prirodzene, za predpokladu, že prejde bod 47, a ten neprešiel.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 12 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Nehlasovalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že uvedený bod zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ešte nám zostáva hlasovať o bode 10. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 10 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Bod 10 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Pán spoločný spravodajca, uveďte ďalší návrh.

  • To sú všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré vzišli zo spoločnej správy a v rozprave.

  • Pán poslanec Brocka dal ešte návrhy.

  • Tie boli zahrnuté do samostatných hlasovaní.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyne, páni poslanci, tým sme všetky hlasovania o jednotlivých bodoch zo spoločnej správy, ako aj o návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy, odhlasovali.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, aký má ďalší návrh na postup pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

  • Pán podpredseda, mám splnomocnenie na to, aby sme mohli prikročiť k tretiemu čítaniu. Vzhľadom na hlasovanie by som považoval za vhodné minimálne na hodinu prerušiť, teda nepristúpiť k tretiemu čítaniu, až o hodinu, kým si prejdeme pozmeňujúce návrhy, aby nevyšiel zmätok z tretieho čítania.

  • Páni poslanci, treba rešpektovať stanovisko pána spoločného spravodajcu aj vzhľadom na množstvo schválených, resp. neschválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k tomuto návrhu zákona.

    Odporúčam preto, aby sme teraz prerokovali správu o bezpečnostnej situácii, správu poslanca Národnej rady Roberta Fica o postavení obetí trestných činov a správu o činnosti súkromných bezpečnostných služieb za rok 1999, a po sérii týchto troch bodov programu, ktoré súvisia s bezpečnosťou štátu, by sme pristúpili k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Predpokladám, že tieto body budeme prerokúvať hodinu, teda prosil by som všetkých poslancov, aby o 17.00 hodine boli prítomní v rokovacej sále. Budeme hlasovať o návrhu zákona o slobodnom prístupe k informáciám ako o celku.

    Teraz pán minister spravodlivosti uvedie

    správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1999,

    ktorú ste dostali ako tlač 550.

    Prosím pána ministra, aby z poverenia vlády uvedenú správu uviedol.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    správa o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za minulý rok sa predkladá na dnešné rokovanie na základe schváleného programu rokovania schôdze Národnej rady. Materiál hodnotí stav a vývoj bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike v uplynulom roku, pričom dôraz kladie na hodnotenie postupu v riešení ekonomickej a finančnej kriminality organizovaného zločinu a problematiky vyšetrovania trestnej činnosti.

    Tu by som chcel podotknúť, že rok 1999 sa niesol v znamení vytýčenia nových koncepčných smerov a v ich postupnej realizácii v činnosti rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Po roku môžeme konštatovať, že sa podarilo naštartovať pozitívne trendy v riešení kriminality. Svedčí o tom aj postupné prelomenie bariéry nedôvery občanov v schopnosť Policajného zboru riešiť kriminalitu. V priebehu hodnoteného obdobia bolo Policajným zborom rozložených 13 organizovaných skupín a ďalších 26 skupín organizovaného zločinu je pod kontrolou Policajného zboru.

    Úspechy boli zaznamenané v odhaľovaní a dokumentovaní organizovaných foriem majetkovej kriminality a mravnostnej kriminality. Bol dosiahnutý celý rad úspechov v odhaľovaní organizovaných foriem latentnej ekonomickej kriminality a násilnej kriminality. Na základe poznania, že organizovaný zločin si musí nejakým spôsobom legalizovať získané finančné prostriedky, ktoré potom reinvestuje jednak do spáchania trestnej činnosti, ale aj do legálnych podnikateľských aktivít, pristúpili sme k opatreniam, ktoré eliminujú a zamedzujú prístup takto nadobudnutých finančných prostriedkov do legálnych foriem podnikania.

    Základným nástrojom pôsobenia Policajného zboru v tejto oblasti je komplexný program boja proti zločinnosti, ktorý bol v hodnotenom období prerokovaný v Národnej rade. O nutnosti komplexného a koordinovaného postupu všetkých rezortov v boji proti zločinnosti svedčí vývoj kriminality v spoločnosti, ale aj skúsenosti a postoje zahraničia. Tento koncepčný zámer potvrdzuje aj prijatie Národného programu boja proti drogám tu v Národnej rade. Policajný zbor a jeho Národná protidrogová jednotka pod koordináciou Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog vykonáva aktivity nielen na vnútroštátnej, ale aj na medzinárodnej drogovej scéne, čo je vysoko pozitívne hodnotené zástupcami Európskej únie.

    V hodnotenom období bol položený dôraz na aktívne využívanie prostriedkov kriminálneho spravodajstva v záujmovom prostredí, predovšetkým inštitútu agent, na aplikáciu inštitútov ohrozeného svedka a chráneného svedka. Po nadobudnutí účinnosti novely Trestného zákona v septembri minulého roku boli nielen dokumentované, ale aj objasnené prípady novej skutkovej podstaty trestného činu hrubého nátlaku a nových podvodných konaní. Prijatými koordinovanými opatreniami na medzinárodnej úrovni, ale aj v samotnej činnosti Policajného zboru sa podarilo zvýšiť účinnosť ochrany štátnej hranice a vytvoriť podmienky na realizáciu koncepcie služby hraničnej a cudzineckej polície v perspektíve zapojenia Slovenskej republiky medzi štáty Shengenskej dohody, tzv. Ochrany vonkajšej hranice Európskej únie.

    Policajný zbor napriek pretrvávajúcemu nárastu násilia, latentných foriem kriminality a nízkeho právneho vedomia spoločnosti eliminuje tento vývoj, čo sa po prvýkrát od roku 1990 prejavilo v prekročení 50-percentnej hranice objasnenosti celkovej kriminality.

    Z obsahu správy je zrejmé, že naďalej pretrvávajúcim problémom spoločnosti je kriminalita mládeže. Ako nový fenomén, ktorý rezonuje v spoločnosti, sa v priebehu roka kryštalizoval spôsob riešenia všetkých foriem rasizmu, rasovej neznášanlivosti a prejavov extrémizmu. Na tieto problémy rezort Ministerstva vnútra Slovenskej republiky upozorňuje už viac rokov. Aj keď realizujeme niektoré vlastné preventívne aktivity všeobecného aj špeciálneho charakteru, nevyhýbame sa spolupráci s príslušnými orgánmi štátnej správy, samosprávy, ale aj s organizáciami a fondmi tretieho sektora. Ako príklad je možné uviesť spoluprácu s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, splnomocnencom vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny, ale aj záujmové združenia občanov afroslovenských manželstiev Zebra.

    V priebehu prerokúvania správy o bezpečnostnej situácii za rok 1999 sa rozprúdila živá diskusia vo výboroch Národnej rady práve o týchto problémoch. Preto mi dovoľte, aby som prostredníctvom niekoľkých faktov poukázal na zložitosť a obtiažnosť riešenia týchto problémov, za ktoré Policajný zbor ako represívna zložka správy štátu nemôže niesť zodpovednosť. Tieto problémy nie sú problémami Policajného zboru, ale celej spoločnosti. Prekvapili ma výhrady zástupcov záujmového združenia afroslovenských rodín Zebra a predstaviteľov jednej z rómskych politických strán, ktorí sa snažili všetku ťarchu zodpovednosti za prejavy rasovej neznášanlivosti a intolerancie v spoločnosti preniesť na Policajný zbor.

    Tu je nutné dodať, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Policajný zbor dlhodobo spolupracuje nielen na regionálnej, ale aj centrálnej úrovni štátnej správy s rozdrobenými a nejednotnými záujmovými skupinami rómskej národnostnej menšiny so snahou prispieť k riešeniu tohto celospoločenského problému. Obdobná spolupráca a dôvera bola budovaná Prezídiom Policajného zboru aj s uvedeným združením Zebra. Preto považujeme uvedené výhrady za neadekvátne budovanému ovzdušiu dôvery a spolupráce s Policajným zborom.

    Na druhej strane však nutné je dodať, že v našej spoločnosti sa začínajú udomácňovať aj rasovo motivované trestné činy. Na základe doterajšieho poznania možno konštatovať, že prejavy rasovo motivovaných trestných činov sú dôsledkom diferencovania spoločnosti a jej sociálno-ekonomického vrstvenia nielen podľa ekonomických, sociálnych, ale aj etnických aspektov. V súvislosti s procesom transformácie našej spoločnosti sa vytvoril priestor aj na takýto druh trestnej činnosti. Najvyšší počet spáchaných trestných činov s rasovým motívom bol zaevidovaný v roku 1996, keď ich bolo zistených 31, z nich bolo 18 objasnených, to je 58 %.

    V posledných rokoch je vývoj trestných činov s rasovým motívom stabilizovaný. Ich rozsah a spoločenská nebezpečnosť nedosahuje takú úroveň ako v niektorých okolitých štátoch. Pri rasovo motivovaných trestných činoch s použitím fyzického násilia sú zväčša poškodenými osobami občania rómskeho pôvodu. Prípady xenofóbie, rasovej neznášanlivosti sú však zamerané aj na antropologicky odlišné rasy, pričom výraznejšie sú útoky na africké a ázijské typy osôb. Napriek nevýraznému objemu rasovo motivovaných trestných činov je zo strany Policajného zboru tomuto problému venovaná zvýšená pozornosť už viac rokov. Policajný zbor hľadá cesty a postupy, ako efektívne riešiť tento problém, ktorý sa perspektívne otvára rastúcou migračnou vlnou a pretváraním spoločnosti na multietnickú.

    Viac ako polovica týchto trestných činov nemá charakter fyzického násilia, ale ide hlavne o hanobenie národa, rasy a presvedčenia (§ 198 Trestného zákona), podnecovanie k národnostnej a rasovej neznášanlivosti (§ 198a Trestného zákona) a podporu a propagáciu hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd občanov (§ 260 a § 261 Trestného zákona. Tu ide aj o poškodzovanie majetku Židovskej náboženskej obce, znehodnocovanie budov, náhrobných kameňov, pomníkov a podobne hanobiacimi nápismi.

    Priebežným analyzovaním stavu je preukázané, že najkritickejšími miestami rasovo motivovaných útokov sú mestá Prievidza a Bratislava. V minulosti do popredia vystupovalo aj mesto Žarnovica. V Prievidzi dochádzalo k fyzickým stretom medzi príslušníkmi hnutia Skinheads a občanmi rómskej národnosti alebo členmi hnutia Antifa. V Bratislave sa tento problém prejavil hlavne v tomto roku útokmi na zahraničných študentov a, čo je závažnejšie, v jednom prípade aj na pracovníka zahraničnej diplomatickej misie. Na ostatnom území Slovenskej republiky neboli zaznamenané stabilne sa opakujúce rasovo motivované útoky.

    Podľa poznatkov Policajného zboru je možné rozdeliť ich páchateľov do viacerých skupín. Najnebezpečnejšou skupinou sú osoby dospelé, prívrženci hnutia Skinheads, organizátori a jeho ideoví predstavitelia, ktorí stoja v pozadí páchania tejto trestnej činnosti. Práve títo organizujú stretnutia a vydávajú časopisy s ideovým zameraním na etnickú a rasovú neznášanlivosť.

    V priebehu posledných dvoch rokov boli Policajným zborom vykonané opatrenia na zmapovanie jednotlivcov a skupín na celom území štátu. Analýzou operatívnej situácie bolo zistené, že ťažiskovým problémom v oblasti rasovo motivovaných činov a šírenia xenofóbie je etablovanie a pôsobenie zoskupenia ľudí Laytpower na území štátu. Prívrženci hnutia Skinheads sú iba jednou zo súčastí tohto nelegálneho zoskupenia. Jeho činnosť je zatiaľ roztrieštená a nekoordinovaná. Jednotlivé skupiny sa síce ku zoskupeniu hlásia, ale konajú rozdielne. Vyprofilované sú tri názorové vetvy. Nacionalisticky orientovaná vetva je najvýznamnejšia a inklinuje k myšlienkam vojnového slovenského štátu. Rasistická vetva je najpočetnejšia s prevažne mladistvými sympatizantmi vyznávajúcimi klasický rasizmus. Radikálna vetva vyznáva fašizmus a neonacizmus. Spoločným znakom všetkých je nenávisť voči Rómom.

    V súčasnosti v 8 zmapovaných skupinách je Policajným zborom registrovaných asi 600 prívržencov. Odhady o počte sympatizantov a osôb inklinujúcich k týmto hnutiam sa značne líšia. Predpokladá sa, že na území štátu ide približne o 5 tisíc takýchto osôb. Policajným zborom sú zmapované miesta ich pravidelných stretnutí. V rámci operatívnopátracej činnosti príslušníci Policajného zboru pravidelne monitorujú tieto skupiny a jednotlivcov. Získané poznatky sú vyhodnocované a sú prijímané konkrétne opatrenia preventívneho, prípadne represívneho charakteru, rozkladné opatrenia, zvýšený výkon uniformovaných zložiek polície, podnet na administratívny zákaz zhromaždenia a podobne.

    Ako príklad možno uviesť spomienkové stretnutie približne 200 prívržencov hnutia Skinheads na mestskom cintoríne v Prievidzi 21. augusta 1999 pri príležitosti výročia smrti Jaroslava Bahnu. Prijatými opatreniami zo strany Policajného zboru bol eliminovaný akýkoľvek rasovo motivovaný konflikt. Tu sa však ponúka otázka, prečo Policajný zbor nedokáže eliminovať tieto útoky v bežnom živote.

    Policajný zbor môže ovplyvniť hlavne organizované a pripravované akcie záujmových skupín, ktoré môžu vyústiť do rasových konfliktov. Zo strany Policajného zboru je však veľmi obtiažne eliminovanie individuálnych rasových útokov, resp. útokov malých skupín páchateľov z radov hnutia Skinheads. Tieto sa zväčša udejú na verejnosti i v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy, náhle a s krátkym časom útoku voči poškodenému. Tieto útoky je obtiažne ovplyvniť aj občanmi alebo im úplne zabrániť.

    Práve obava z prenesenia útoku páchateľov na vlastnú osobu, zložitosť právnej ochrany občana pri vstupe do riešenia konfliktu, ale aj obava z možnej odvety bráni občanom svedčiť pri takýchto útokoch, je využívaná prívržencami tohto hnutia. V takomto prostredí sa cítia bezpeční, istí svojou nepostihnuteľnosťou a anonymitou.

    Na území hlavného mesta Slovenska Bratislavy však bolo zaznamenaných viac prípadov ublíženia na zdraví cudzincom a občanom rómskej národnosti, u ktorých nebol preukázaný rasový motív alebo útok skupiny Skinheads. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Policajný zbor pri takýchto skutkoch s podozrením na rasovú motiváciu dôkladne skúma a preveruje všetky súvislosti. Pri preukázaní rasového motívu je kvalite policajného preverovania a vyšetrovania venovaná zvýšená pozornosť, čo je v konečnom dôsledku s preventívnym cieľom prezentované verejnosti v hromadných oznamovacích prostriedkoch.

    Vzhľadom na to, že rasovo motivované útoky začali byť citlivým problémom našej spoločnosti, boli a priebežne sú prijímané opatrenia na ich obmedzenie. Podľa potreby a vývoja bezpečnostnej situácie sa orientuje výkon hliadkovej a obchôdzkovej služby do najkritickejších obvodov miest a obcí. V prípade zistenia konkrétnych poznatkov k zmene bezpečnostnej situácie v miestach koncentrácie väčšieho počtu Rómov je tomuto miestu zo strany Policajného zboru venovaná zvýšená pozornosť. Príkladom je obdobie vyplácania sociálnych dávok, keď je vyššie riziko vzniku konfliktov medzi Rómami pod vplyvom alkoholu a ostatnými občanmi, prijímanie opatrení na hraničných prechodoch na zabránenie vstupu cudzincov, prívržencov hnutia Skinheads na územie republiky, resp. monitoring ich pohybu vo vnútrozemí.

    Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky už v minulosti reagovalo na zhoršenú situáciu v spolunažívaní Rómov a majoritnej spoločnosti v okrese Prievidza, kde vo zvýšenej miere dochádzalo k takýmto konfliktom, a posilnilo uvedené okresné riaditeľstvo Policajného zboru o 20 policajtov. Okrem neho boli tiež posilnené okresy v južnej časti Slovenska. Pri príprave novej organizačnej štruktúry územných útvarov Policajného zboru k 1. septembru 1999 boli zohľadňované základné kritériá cez stav bezpečnostnej situácie v regióne, stav verejného poriadku a bezpečnosti cestnej premávky. To znamená, že do úvahy boli brané aj možné riziká vzniku výraznejších rasových konfliktov.

    Ďalšie opatrenia sú súčasťou interného nariadenia prezidenta Policajného zboru, ktorým sa upravuje systém práce Policajného zboru na úseku trestnej činnosti mládeže a trestnej činnosti páchanej na mládeži. Tým sa vyčlenili na všetkých organizačných stupňoch útvarov Policajného zboru, na pracoviskách kriminálnej polície, miesta pracovníkov pre prácu s mládežou. Ich činnosť je zameraná na odhaľovanie trestnej činnosti páchanej mládežou vrátane extrémizmu. Toto nariadenie komplexne rieši problematiku mládeže, ako i súčinnostné väzby na ďalšie mimorezortné subjekty podieľajúce sa na práci s mládežou. Ak mládež nebude spoločnosťou správne podchytená v pripravovanom zákone o mládeži, nebude dostatočný priestor na jej pozitívne orientovanú činnosť, je možné v najbližších rokoch očakávať jej masovú radikalizáciu, či už pravicovej alebo ľavicovej orientácie.

    Veľa zla v orientácii mládeže v predchádzajúcich rokoch spôsobili médiá. Preto považujeme za nutné upozorniť predovšetkým na narastajúci počet prívržencov hnutia Skinheads a ich radikalizáciu voči spoločnosti. Touto otázkou sa zaoberala aj vláda Slovenskej republiky, ktorá prijala stratégiu vlády na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny a súbor opatrení na jej realizáciu - prvá etapa.

    V poslednom období sa zintenzívnila aj medzinárodná spolupráca s policajnými orgánmi susedných štátov v boji s extrémizmom. Táto sa úspešne rozvíja najmä s Českou republikou v rámci prihraničných stretnutí konaných jedenkrát štvrťročne. Na týchto stretnutiach dochádza k výmene informácií o pohybe členov hnutia Skinheads a nimi pripravovaných zrazoch s cieľom predchádzať a zabraňovať situáciám, ktoré by mohli viesť k porušovaniu verejného poriadku, škodám na majetku a podobne. Príkladom tejto medzinárodnej spolupráce je spoločné rozpracovanie rozsiahlej trestnej činnosti s rasovým motívom v Českej republike - České Budějovice, kde páchatelia mali kontakty aj na Slovensku.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ako ďalší z problémov, ktorý rezonoval na prerokúvaní jednotlivých výborov Národnej rady Slovenskej republiky, je sociálne postavenie Rómov a ich následná protispoločenská činnosť. Táto je determinovaná nedostatkom pracovných príležitostí nielen majoritnej spoločnosti. S poklesom pracovných príležitostí narastá aj sociálne napätie. Absencia možnosti získania zamestnania najmä v okresoch so zvýšeným počtom Rómov a zníženými možnosťami pracovných príležitostí spôsobila i zvýšenie protispoločenskej aktivity Rómov, ktorá vyúsťuje aj do trestnej činnosti. Rómovia figurovali ako poškodení v 646 trestných činoch, z ktorých však takmer v troch štvrtinách prípadov boli páchateľmi útokov Rómovia.

    Ďalším problémom, ktorý charakterizuje rok 1999, je problém nelegálnej migrácie. Je možné konštatovať, že nastal výrazný presun migračných prúdov z ostatných úsekov štátnej hranice na štátnu hranicu s Ukrajinou. Za hodnotené obdobie na tzv. zelenej hranici bolo riešených celkom 7 801 nelegálnych migrantov. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 1998 bol síce zaznamenaný mierny pokles, o 435 osôb, ale výrazne vzrástol počet riešených migrantov na ukrajinskej štátnej hranici - nárast do 1 276 osôb -, čo sa následne prejavilo na štátnej hranici s Rakúskom - nárast o 861 osôb. Ostatné úseky štátnej hranice zaznamenali výrazný pokles, s Českou republikou o 1 821 osôb, s Maďarskom o 684 osôb.

    V nadväznosti na bezpečnostnú situáciu na štátnej hranici sa objavujú otázky, či v súčasných ekonomických podmienkach štátu by nebolo vhodné riešiť tento problém presunom časti nevyužitých vojenských kapacít. Je faktom, že ochranu 1 km štátnej hranice Slovenskej republiky v súčasnosti vykonáva prepočítane 0,54 policajta a ak započítame do síl hraničnej a cudzineckej polície počty vojakov základnej služby, útvaru vojsk hraničnej polície, tento údaj sa zvyšuje na 0,7 policajta. Je to však neporovnateľne menej ako v susedných štátoch. V Českej republike pripadá na 1 km štátnej hranice 1,82 policajta. V Maďarsku je v rámci asociovaných krajín najlepšia, keďže na jeden km štátnej hranice pripadá 2,8 policajta. V štátoch Európskej únie na jeden km štátnej hranice pripadajú v priemere 3 policajti.

    Národný program pre prijatie acquis communautaire zaviazal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vypracovať koncepciu služby hraničnej a cudzineckej polície v perspektíve zapojenia Slovenskej republiky medzi štáty Schengenskej dohody. Z prijatej koncepcie vyplýva, že posilňovanie štátnej hranice vojakmi Armády Slovenskej republiky je nezlučiteľné so Schengenským dohovorom a Národným programom pre prijatie acquis communautaire, nie je nezlučiteľné, ba práve naopak, vojaci základnej služby vykonávajúci službu na štátnej hranici budú postupne presunutí do pôsobnosti Armády Slovenskej republiky.

    Ďalším problémom, ktorý bol zvýraznený aj na rokovaniach výborov Národnej rady Slovenskej republiky, je riešenie otázok celoživotného vzdelávania príslušníkov Policajného zboru. Tento problém sa snaží riešiť aj na tejto schôdzi, už riešil vlastne návrh novely zákona číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru predložený skupinou poslancov.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    chcem vysloviť presvedčenie, že aj tento rok bude pre nás nemenej úspešný. Za vašej podpory, ale aj podpory ostatných štátnych orgánov budeme môcť o rok konštatovať, že bezpečnostná situácia v Slovenskej republike je stabilizovaná a naši občania majú vyšší počet bezpečia ako v súčasnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Teraz prosím povereného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pána predsedu výboru Vladimíra Palka, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.

    Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi oboznámiť vás so správou o výsledku prerokovania správy o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1999 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 576 pridelil správu o bezpečnostnej situácii na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.

    Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky uvedenú správu prerokovali v stanovenom termíne. Zobrali ju na vedomie a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vziať uvedenú správu na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať správu na vedomie s týmito pripomienkami:

    1. Venovať zvýšenú pozornosť odbornej príprave zložiek Policajného zboru zaoberajúcich sa vyšetrovaním zložitých prípadov ekonomickej kriminality.

    2. Medzi hlavné priority zaradiť i boj proti drogovej a mravnostnej kriminalite.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh uznesenia, ktoré je prílohou tejto správy.

    Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a žiadam ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Vzhľadom na to, že podľa odporúčania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky by sme mali zlúčiť rozpravu s ďalším bodom, ktorý predkladá pán poslanec Fico a ktorým je

    správa poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica o postavení obetí trestných činov na Slovensku,

    odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby sme to urobili. Pýtam sa, či je súhlas s takýmto postupom. Je. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vám v krátkosti predložil správu o postavení obetí trestných činov na Slovensku. Tento materiál sa dostáva na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky po tom, čo bol prerokovaný v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.

    Dôvodom, prečo sa má Národná rada Slovenskej republiky zaoberať touto špecifickou skupinou ľudí, je to, že od roku 1989, keď sa do Národnej rady Slovenskej republiky predkladajú správy o bezpečnostnej situácii alebo správy o dodržiavaní zákonnosti zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sa ani raz tieto správy nevenovali do nejakých väčších detailov postaveniu obetí trestnej činnosti.

    Ak sa aj v správe o bezpečnostnej situácii za rok 1999 konštatuje, že bolo evidovaných takmer 100 tisíc trestných činov, správa už nejde ďalej a nehovorí o tom, čo sú obete, akým spôsobom boli poškodené ich práva a čo môžeme urobiť, aby sa viacej obeťami trestnej činnosti nestali.

    Správa o postavení obetí trestných činov na Slovensku nie je napísaná na zelenom stole. Je výsledkom určitého prieskumu, ktorý bol urobený v teréne medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj osobných poznatkov autorov tejto správy, či už priamo zo zastupovania obetí v súdnom konaní alebo skúsenosti z poskytovania inej pomoci technického, finančného charakteru.

    Základný záver, ktorý správa prináša, je, že obetiam trestnej činnosti ani zďaleka nie je venovaná taká pozornosť, akú by si zaslúžili. Práve naopak, obeť trestného činu je dnes úplne na okraji záujmu a jej práva sa zväčša iba deklarujú. Podstatne viac pozornosti sa venuje právam a postaveniu páchateľov trestnej činnosti. Ak si zoberieme existujúcu právnu úpravu, či už ide o Trestný poriadok alebo zákon o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, môžeme zistiť, že táto právna úprava je v celku vyhovujúca. Otázne je, do akej miery orgány činné v trestnom konaní priamo v praxi aplikujú príslušné ustanovenia, z ktorých niektoré naozaj sú veľmi moderné a majú európsku úroveň.

    Ja by som spomenul napríklad právo na podanie návrhu na zaistenie nároku poškodeného na majetku obvineného alebo ďalšie práva, ktoré z hľadiska Európy sú naozaj nadštandardné, ale zatiaľ všetky výskumy ukazujú, že tieto práva sa v praxi vôbec neaplikujú a že poškodení veľakrát ani nevedia, že takýmito právami disponujú.

    Správa v krátkosti reaguje aj na prvý rok aplikácie zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Všetci si pamätáme diskusiu v parlamente, keď som tento návrh zákona predkladal, keď bolo niekoľko pochybností o tom, aký dosah bude mať tento zákon na štátny rozpočet. Môžem povedať, že za jeden rok boli v podstate odškodnené iba tri obete trestnej činnosti a celková výška odškodnenia nepresiahla dohromady 26 tisíc korún. Ide naozaj o zanedbateľnú sumu, ak si zoberieme, že napríklad vo Veľkej Británii v roku 1997 vyplatili len na štátnom odškodnení viac ako 700 miliónov anglických libier, čo je 49 mld. Sk.

    Z prieskumu, ktorý sme urobili medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, vyplývajú veľmi závažné skutočnosti. Vyplýva najmä to, že obete na Slovensku sú aj naďalej konfrontované s negatívnym javom, ktorý nazývame sekundárna viktimizácia, to znamená, že sa opätovne stretávajú s páchateľom trestnej činnosti či už v priestoroch orgánov činných v trestnom konaní alebo pri iných príležitostiach. Závažná je skutočnosť, že v žiadnej z budov orgánov činných v trestnom konaní, či ide o budovy vyšetrovateľov, policajných orgánov, prokuratúry alebo súdov, neexistujú osobitné priestory, čakacie priestory pre obete trestnej činnosti, kde by mohli v pokoji vyčkať na úkon, ktorý musia urobiť. Zväčša dochádza k situácii, keď páchateľ a obeť opätovne sa stretávajú a orgány činné v trestnom konaní potvrdili niekoľko prípadov, či už verbálnych konfliktov, dokonca bol aj prípad, keď došlo priamo k napadnutiu obete trestného činu za to, že sa odvážila poskytnúť informácie.

    Správa venuje v krátkosti pozornosť aj tretiemu sektoru. Zdá sa, že tretí sektor prevzal bez zvyšku úlohu štátu v oblasti pomoci obetiam trestnej činnosti. Prax vo vyspelých krajinách Európy je taká, že štát podporuje tretí sektor, aby tieto úlohy pri pomoci obetiam trestnej činnosti preberal, a vytvára všetky ekonomické podmienky na tieto záujmy, ktoré sú naozaj veľmi dôležité.

    Pokiaľ ide o Slovenskú republiku, pôsobia tu iba dve mimovládne inštitúcie, a to je Stredisko pre obete trestných činov a Občianske združenie a poradňa Pomoc obetiam, ktoré však nie sú ani len podporované zo štátneho rozpočtu a finančné prostriedky si museli získať rôznymi spôsobmi, v jednom prípade dokonca grantom zo zahraničia.

    Správa obsahuje krátku komparatívnu štúdiu, pokiaľ ide o postavenie obetí trestnej činnosti v krajinách, ako je Anglicko, Holandsko, Fínsko, Česká republika a ďalšie a ďalšie, z ktorých jasne vyplýva, že Slovenská republika je veľmi ďaleko, pokiaľ ide o štandard poskytovaných práv, za týmito krajinami. Je pozoruhodné a ťažko pochopiteľné, prečo napríklad Slovenská republika doteraz nepristúpila k Európskemu dohovoru o kompenzácii obetí násilných trestných činov. Aby sme to vyvážili, je návrh, aby sme do novelizácie Ústavy Slovenskej republiky zakotvili osobitné ústavné právo obetí na štátne odškodnenie tam, kde zlyhá páchateľ alebo iný zdroj. Toto by predsa len viac priblížilo Slovensko k medzinárodným záväzkom, ktoré by na seba mohlo prevziať pri podpísaní a ratifikácii tohto európskeho dohovoru z roku 1983.

    Na záver správa prináša celý rad odporúčaní legislatívneho charakteru a inštitucionálneho alebo iného ako legislatívneho charakteru. Tieto odporúčania sa týkajú napríklad zlepšenia postavenia poškodeného v rámci Trestného poriadku, reagujú na niektoré praktické nedostatky, s ktorými sa stretávame pri zastupovaní obetí priamo v súdnom konaní, rovnako odporúčania iného ako legislatívneho charakteru, najmä nabádajú na to, aby hlavne v slovenskom súdnictve, v budovách slovenských súdov sa vytvárali postupne pri uvedomení si všetkých ekonomických problémov aspoň čakacie priestory, kde budú oddelení a znemožní sa priamy kontakt poškodený - páchateľ.

    Pokiaľ ide o ďalšie návrhy, tak sa navrhuje napríklad aj to, aby sme zdokonalili štatistické sledovanie obetí trestnej činnosti. Ak si dnes zoberieme štatistické listy tzv. "téčka", teda trestné listy v trestnom konaní, tak okrem pohlavia obete a trestného činu, ktorým bola obeti spôsobená škoda, vlastne nič viac o obetiach nevieme. Nevieme, do akej miery si uplatňujú nárok na náhradu škody, do akej miery si uplatňujú ďalšie významné práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom poriadku. Domnievam sa, že situácia je dnes taká zlá v oblasti poskytovania pomoci obetiam trestnej činnosti, že by stálo za to, aby sa tieto odporúčania vzali do úvahy, aby si ich niekto v budúcnosti aj všimol.

    Vážené dámy a páni, správa o postavení obetí trestných činov na Slovensku bola prerokovaná, ako som povedal, v ústavnoprávnom výbore s tým, že ústavnoprávny výbor ju schválil. Súčasne, ak mám dobrú informáciu, rovnako prerokoval túto správu aj výbor pre ľudské práva a národnosti, nepoznám už presný záver, nechcem zavádzať, ale keďže k tomuto bodu nie je osobitný spravodajca, navrhujem, aby sme použili ako návrh na hlasovanie návrh, ktorý je na prvej stránke tejto správy, kde je návrh uznesenia, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje správu o postavení obetí trestných činov na Slovensku.

    Z mojej strany je to všetko, ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ficovi.

    Otváram rozpravu o týchto dvoch bodoch programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku poslancov do rozpravy, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k týmto dvom bodom programu. Pán poslanec Benkovský. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy k týmto bodom.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    aj keď si vážim časový faktor, myslím si, že by sme sa mali aspoň k niektorým otázkam a problémom, ktoré sú tu predkladané v jednotlivých správach v bodoch programu Národnej rady, vyjadriť. Preto som si so záujmom preštudoval správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike, a úprimne povedané, som z nej otrasený. Veľké ideály o demokracii, o novej morálke, o majetkovom prevrate sa v nej rozplynuli ako lanský sneh. To si treba, myslím, že aj z tejto tribúny povedať. Preto aj keď moje pripomienky smerujú predovšetkým k ministerstvu vnútra, môžem povedať, že mám výhrady k orgánom činným v trestnom konaní ako celku, pretože bezpečnostná situácia na Slovensku je v kritickom stave.

    Moje poznatky z poslaneckých prieskumov ma utvrdzujú v názore, že občania sa cítia oveľa viac ohrození, majú oveľa väčší strach, ako to bolo pred rokom 1989. A to je zarážajúce. Výrazne sa zvýšili obavy o majetok, o zdravie a životy. Mimoriadne poklesla, čo je zarážajúce, najmä morálka v spoločnosti. Dnes právo a zákon málokto rešpektuje. Zamyslime sa nad tým, čím to je a kto to spôsobil. Všeobecnú odpoveď, samozrejme, môžeme nájsť v honbe za peniazmi, ich fetišizáciou, v strate životných a sociálnych istôt, intolerancii, individualizme, poklese morálky, ale je to aj otázka iných dôvodov, ktoré, myslím si, v tejto súvislosti by sme mali hľadať.

    Napriek tomu, že sa tu porovnávajú len dva roky a nehovorí sa o vývoji kriminality za posledných 10 rokov, je zarážajúci nielen počet trestných činov, ale obrovský, viac než dvojnásobný počet škôd spôsobených touto skutočnosťou za jeden rok, ktoré sa pohybujú, tak ako je to uvádzané v správe, o niečo viac ako 16 mld. Sk. Popri tom je tragédiou, že stále rastie podiel takých trestných činov, ako sú vraždy, lúpeže, vydieranie, všeobecné násilie voči jednotlivcovi. Najvýraznejšie sa to prejavilo v raste lúpežných prepadnutí, až o 14,3 % v raste brutality a agresivity.

    V správe sa hovorí o vyše 1 000 zistených prípadoch vydierania. Tu by som sa chcel, ak dovolíte, veľmi krátko zastaviť a konštatovať, že táto kriminalita sa často s vedomím časti príslušníkov Policajného zboru a jeho ostatných orgánov činných v trestnom konaní stáva akýmsi novodobým podnikaním. Uvedené číslo považujem len za smiešny odvar skutočnosti a predpokladám, že ide v reálnom živote o jeho stonásobok, možno i viac.

    Čo sa týka prevažne drobných obchodníkov - živnostníkov či podnikateľov, ale v istej miere rovnako aj stredných a veľkých podnikateľov -, aj táto oblasť aj tu sa objavuje, v spoločnosti sa deformuje podnikateľské prostredie. Všetci to trpia, jedni preto, že sú na tom finančne zainteresovaní, iní preto, že sa obávajú o svoj majetok, o svoj život, o to, o čo im ide. Právny štát, za aký sa vydávame, je však povinný zabezpečiť bezpečnosť občanov. V tejto súvislosti treba otvorene priznať, že v tomto štáte majú väčšie práva - a o tomto hovoril pán kolega Fico pred chvíľkou -, obvinení, páchatelia trestných činov ako ich obete.

    Žiadalo by sa, aby ministerstvo vnútra a ministerstvo spravodlivosti prišlo s legislatívnymi návrhmi na obrátenie tohto stavu. Preto sa chcem opýtať pána ministra, kedy sa tak stane.

    Pokiaľ ide o oznamovaciu povinnosť, ktorá sa uvádza v rôznych podobách v predloženej správe, chcem povedať, že je len fiktívnou ideou v prípade napríklad vydierania, ale tiež napríklad mravnostnej kriminality, kde som presvedčený o niekoľkonásobnom vyššom počte trestných činov, ako sa uvádza v správe, a objasnenosť 95 % je len iluzórne nič nehovoriace číslo.

    Pokiaľ ide o majetkovú, osobitne ekonomickú kriminalitu a korupciu, prirodzene, hovorí sa o zistených prípadoch. Ja to rešpektujem. Možno by bolo zaujímavé, k akým číslam a finančným objemom by sme sa dopracovali a dospeli, ak by sa reálne uviedli prípady evidentného tunelovania podnikov, úmyselného podhodnocovania predaja majetku v privatizácii pri konkurze či exekúcii. V celej tejto oblasti by bolo potrebné menej proklamácií a viac činov. To sa týka i pána premiéra. Preto je nevyhnutná nielen vyššia efektívnosť práce daňových a colných úradov a orgánov finančnej polície či Policajného zboru, ale aj ich súčinnosť.

    Chcel by som sa preto pána ministra, ktorý tu zastupuje ministra vnútra, predsa len opýtať, čo sa v tomto smere robí, ako on hodnotí vzájomnú spoluprácu medzi týmito jednotlivými subjektmi, najmä z hľadiska efektívnosti.

    V rôznych súvislostiach sa tiež skloňuje slovo demokracia, právny štát. Treba však odborne priznať, že často sme od týchto pojmov do značnej miery vzdialení. K zásadným problémom tejto spoločnosti a myslím si, že sa na tom zhodneme, je otázka vymožiteľnosti práva. Občania sa preto právom pýtajú, kedy sa to zmení. Preto mám vážne výhrady k súdnictvu v Slovenskej republike i k práci Policajného zboru. Ja by som poprosil, pán minister, ak by ste vedeli dať odpoveď, kedy nastane ten zásadný zlom, pretože vymožiteľnosť práva v tejto republike považujem za výrazne nedostatočnú.

    Budem tiež veľmi kritický, pokiaľ ide o riešenie dlhodobých káuz, ktoré traumatizujú Slovenskú spoločnosť. Žiaľ, pán Pittner tu dnes nie je. Nechcem ich všetkých uviesť, lebo tento zoznam by bol veľmi dlhý od pána Lexu cez Remiáša až po Piešťanské kúpele, Naftu Gbely či VSŽ. A mohli by sme o tom takto hovoriť, samozrejme, ďalej a všetci sme si vedomí, že sú to opodstatnené problémy, ktoré treba v tejto spoločnosti vyriešiť.

    Pred voľbami v roku 1998 viaceré strany sľubovali práve rýchle vyriešenie podozrení z trestnej činnosti. Miesto toho, aby orgány činné v trestnom konaní konali, písali sa nejaké čierne knihy, mediálne sa týždenne prezentovali prezident Policajného zboru pán Pipta, riaditeľ Sekcie vyšetrovania pán Ivor, minister vnútra pán Pittner a ďalší. Stanovovali sme termíny, kedy sa ukončia tieto prípady vyšetrovania, a navrhovala sa miera viny, sľubovali sa definitívne uzatvorenia prípadov. Miesto toho sú dodnes problémové veci trestnoprávne neriešené, predpokladaní vinníci sú prepúšťaní na slobodu a občania sú zneisťovaní. Nie parlament, ako sa uvádza alebo naznačuje v správe o bezpečnostnej situácii, nekonal, ale naopak, vyšetrovatelia neboli schopní vyriešiť prípady, na riešenie ktorých dostali súhlas a mandát Národnej rady Slovenskej republiky.

    Preto sa znovu pýtam, kedy budú definitívne uzatvorené známe kauzy, známe prípady organizovaného zločinu, myslím si, že celá slovenská spoločnosť na to čaká, po druhé, kedy dôjde ku skutočnej súčinnosti práce Policajného zboru, prokuratúry, ale najmä súdov tak, aby boli slobodné, ale aby skutočne po slobode nebehali zlodeji, vrahovia, násilníci tak, ako to v súčasnosti je.

    Na záver mi dovoľte zopár poznámok k organizácii a personalistike. Žiaľ, kompetentný minister tu nie, ale napriek tomu si to dovolím veľmi krátko uviesť.

    V správe sa hovorí o značnej fluktuácii policajtov, najmä tých skúsených. Myslím si, že v tomto zohráva určitú úlohu aj akási mechanicky uplatňovaná politická čistka alebo očistka, ako to chceme nazvať, po roku 1998 bez rešpektovania odbornosti a skúseností možno ešte viac. A to chcem potvrdiť a nakoniec podporiť návrh, ktorý Národná rada prerokovala, to bola otázka určitej stabilizácie finančného a iného ohodnotenia. A bol som veľmi rád, že pán kolega Palko tu vyšiel s návrhom, ktorý bol orientovaný na to, aby boli prijaté určité výnimky na určité časové obdobie, aby tí skúsení, ktorí sú schopní, neodchádzali z Policajného zboru.

    Mám tiež iný názor na dosah zmeny organizačnej štruktúry Policajného zboru. Ak si niekto myslí, že znížením počtu riadiacich článkov obvodných oddelení, teda tých, ktorí sú vo výkone, sa zvýši efektívnosť práce Policajného zboru, tak podľa môjho názoru opak je pravdou. Obdobne sa už pristupuje na presun správnych agend z pôsobnosti Policajného zboru na štátnu správu, čo považujem, samozrejme, za správne. Chcem sa však opýtať a chcem zdôrazniť, že ide o okresné úrady, teda o tie úrady, ktoré veľkí reformátori navrhujú, ako zrušiť, to znamená, ako to vlastne bude ďalej. Chcel by som pána ministra poprosiť, že by mi dal odpoveď na to, či správa agend prechádza na okresné úrady, dokedy bude platiť a kedy sa toto zmení.

    Na záver v šiestej časti sa hovorí o prioritách zamerania činnosti ministerstva vnútra. Myslím si, že je správne a na tom sa zhodneme, že to je to podstatné, na čo treba sústrediť pozornosť. Možno sa mýlim, ale, ako sa mi zdá, sú stále tie isté priority možno preto, že sa nedôsledne realizujú, preto pri ďalšom odpočte by bolo vhodné hovoriť aj o tom, čo sa z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ale aj spomínaných priorít skutočne realizovalo a s akým efektom.

    Ďakujem za pozornosť.

    Prepáčte, že som vás tak zdržal.

  • Pán poslanec Benkovský bol jediný, kto sa prihlásil do rozpravy. S faktickou poznámkou na jeho vystúpenie sa hlási pán poslanec Sitek.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja v podstate môžem súhlasiť s pánom poslancom Benkovským a s jeho vystúpením a takisto vyjadrujem nespokojnosť, že tu nie je pán minister vnútra, ktorý nebol ani vo výbore pre obranu a bezpečnosť, v gestorskom výbore, lebo si myslím, že pri takej dôležitej správe, akou je správa o bezpečnostnej situácii Slovenskej republiky za rok 1999, tu musí byť minister vnútra a nemôže ho nikto zastupovať.

    Pán Benkovský poukázal na veľké množstvo vydieraní. V správe sa píše, že tie skupiny, ktoré vydierajú, vlastne sú lepšie materiálne vybavené, ako sú policajti. Čiže môžeme prijímať rôzne opatrenia, keď nezabezpečíme materiálne, finančné a sociálne zabezpečenie príslušníkov polície, tak budeme stále hovoriť o deklaratívnej polohe. Potom sa stane to, že, tak ako na strane 15 tu píšete, za rok odíde vyše 1 571 policajtov, z toho 400 so vzdelaním vysokoškolským a 1 164 s úplným stredoškolským vzdelaním. To je to, že títo policajti nie sú ohodnotení, lebo Národná rada prijala za posledné dva roky nulový koeficient zvýšenia mzdových prostriedkov. A nie je riešené ani ďalšie sociálne zabezpečenie, mám na mysli predovšetkým neriešenie bytových otázok. Potom sa stáva, že títo policajti odchádzajú a ďalší policajti, ktorí vlastne nemajú sociálne zabezpečenie, si to zabezpečia iným spôsobom. Čiže, toto je jedna vec a som rád, že gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť na základe môjho návrhu prijal aj medzi priority Policajného zboru mravnostnú a drogovú kriminalitu.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa pána poslanca Benkovského, či chce reagovať. Nie. Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce reagovať. Áno.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    chcel by som ospravedlniť ministra Pittnera, ktorý má zápal pľúc a z toho dôvodu nie je na dnešnom zasadnutí, inak by, samozrejme, predniesol túto správu on sám.

    Pán poslanec Benkovský, chcem povedať, že ako ministerstvo vnútra, tak aj ministerstvo spravodlivosti a prípadne ďalšie dotknuté rezorty vrátane podpredsedu vlády pre legislatívu sa neustále snažíme zlepšovať legislatívu, vypĺňať eventuálne legislatívne medzery, ktoré sú. Je to proces, ktorý je trvalý a ktorý sa nedá vyriešiť nejakým jednorazovým aktom, ale, samozrejme, stále sa o to usilujeme.

    Aká je súčinnosť medzi jednotlivými zložkami, zrejme medzi justičnými alebo silovými, môžem povedať toľko, že jednak spolupracujeme pri návrhu nových zákonov a vypracúvaní nových zákonov, ďalej raz za štvrťrok sa koná súčinnostná porada ministra vnútra, ministra spravodlivosti a generálneho prokurátora, kde prejdeme sporné problémy, ktoré sa vyskytli za uplynulé obdobie, a takáto súčinnostná porada sa uskutočňuje aj na úrovni krajov za účasti predsedu krajského súdu, šéfa polície a prednostu krajského úradu, eventuálne aj na úrovni okresov, pokiaľ je to potrebné. Tam už neviem jednoznačne povedať, či je to vo všetkých okresoch, ale v každom prípade je to v mnohých a v každom prípade, keď je to potrebné.

    Vymožiteľnosť práva - kedy nastane zlom. Vymožiteľnosť práva je, samozrejme, široký pojem, ktorý zahrnuje nie iba trestné právo, ale aj civilné, rôzne správne práva a podobne. Tak skôr len ako symptóm uvediem, že keď som nastúpil do funkcie ministra spravodlivosti, najväčšie sťažnosti boli vtedy na súkromných exekútorov, a to aj v tejto snemovni. Aj na základe týchto sťažností a, samozrejme, aj na základe vlastných poznatkov sme potom pristúpili k novelizácii exekučného poriadku, ktorý istým spôsobom obmedzil činnosť súkromných exekútorov, ktorí sa ukázali veľmi efektívni pri vymožiteľnosti práva, samozrejme, až do tej miery, že nezohľadňovali rôzne sociálne a prípadne iné ohľady, ale za vymožiteľnosťou práva, teda konkrétne súdnych rozhodnutí išli veľmi dôsledne a dôslednejšie povedzme ako obdobné útvary súdov, ktoré majú taktiež obdobné právomoci.

    Čiže znie to paradoxne, ale vlastne medzi prvými aktmi po nástupe do funkcie bolo zníženie vymožiteľnosti práva, alebo oslabenie vymožiteľnosti práva, mám na mysli novelu exekučného poriadku, ktorá obmedzila možnosti. Jednoducho sme trošku pribrzdili touto novelou taký ťah súkromných exekútorov na vymoženie súdnych rozhodnutí. No, samozrejme, vymožiteľnosť práva je širší pojem a usilujeme sa o to rozličnými prostriedkami, povedzme vo sfére trestného práva, veď predsa novela Trestného zákona, novela Trestného poriadku, to boli významné kroky na ceste zlepšenia vymožiteľnosti práva. Policajný agent, ktorý má možnosť aktívne pôsobiť pri odhaľovaní korupcie, veď ten už bol nasadený, nasadzovaný a v niektorých, minimálne vo dvoch mediálne publikovaných prípadoch vďaka takémuto agentovi sa podarilo odhaliť páchateľa.

    Samozrejme, neustaneme v tomto úsilí, budeme v tom pokračovať, ale hovorím, nie je to akt, ktorý by sa dal dosiahnuť jedným mihnutím, ale ide o reťaz opatrení, ktoré by vo svojom súrne mali ďalej zlepšiť vymožiteľnosti práva.

    Ďalšie dve otázky sú príliš špecifické, týkajú sa vnútra, a preto minister vnútra Pittner vám na ne odpovie písomne, kedy budú uzatvorené známe kauzy organizovaného zločinu, kedy prejde správa agend na okresné úrady, minister vnútra Pittner vám, pán poslanec, na ne odpovie písomne.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko z rozpravy. Nie. Ďakujem pekne.

    Vzhľadom na to, že sme odsúhlasili, že o týchto bodoch budeme hlasovať spoločne až na záver, tak pristúpime k rokovaniu o

    správe o činnosti súkromných bezpečnostných služieb za rok 1999.

    Správu ste dostali ako tlač 573, spoločnú správu výborov máte ako tlač 573a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Správu uvedie pán minister Čarnogurský.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    správa o činnosti súkromných bezpečnostných služieb za rok 1999 sa predkladá na rokovanie Národnej rady na základe § 41 zákona číslo 379/1997 Z. z. o súkromných bezpečnostných službách. Správa pred predložením plénu Národnej rady bola prerokovaná vo vláde a v príslušných výboroch Národnej rady.

    Cieľom správy je informovať vás o činnosti súkromných bezpečnostných služieb v Slovenskej republike za uplynulý rok, informovať vás o úrovni plnenia úloh, ktoré zákon číslo 379/1997 Z. z. stanovuje Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a Policajnému zboru, ako aj o plnení úloh, ktoré vyplynuli z prerokovania obdobnej správy za rok 1998.

    Správa je spracovaná z podkladov, ktoré zaslali prevádzkovatelia súkromných bezpečnostných služieb ministerstvu vnútra podľa § 41 zákona o súkromných bezpečnostných službách. Pri jej spracovaní boli využité správy krajských riaditeľstiev Policajného zboru, štatistické údaje ministerstva vnútra, poznatky a skúsenosti pracovníkov ministerstva vnútra a krajských riaditeľstiev Policajného zboru zaradených na úseku súkromných bezpečnostných služieb.

    Správa má štyri časti. V prvej časti sa hodnotí plnenie opatrení prijatých vládou Slovenskej republiky pri prerokúvaní správy o činnosti súkromných bezpečnostných služieb za rok 1998. Národná rada Slovenskej republiky správu o činnosti súkromných bezpečnostných služieb za rok 1998 zobrala na vedomie. V druhej časti je uvedená konkrétna činnosť súkromných bezpečnostných služieb. V tretej časti je uvedená podstatná činnosť ministerstva vnútra a krajských riaditeľstiev Policajného zboru na tomto úseku a vo štvrtej časti sú uvedené základné úlohy ministerstva, Policajného zboru na tomto úseku.

    Súčasťou správy sú prílohy, v ktorých je podrobnejší výber zo štátnych dozorov vykonávaných ministerstvom vnútra u prevádzkovateľov bezpečnostných služieb a štatistické prehľady súvisiace s činnosťou súkromných bezpečnostných služieb.

    Z vyhodnotenia činnosti súkromných bezpečnostných služieb vyplýva, že naďalej pretrváva záujem zo strany právnických a fyzických osôb o tento druh podnikania. Počet zamestnancov súkromných bezpečnostných služieb ku koncu roku 1999 dosiahol viac ako 17 tisíc. Zvýšil sa počet kontrol vykonávaných v rámci štátneho dozoru ministerstvom vnútra.

    Výsledky štátneho dozoru ukazujú, že tento treba ešte zintenzívniť, aby sa viac reagovalo na porušovanie zákona o súkromných bezpečnostných službách. Vytvárajú sa preto podmienky aj novelou zákona číslo 379/1997 Z. z. o súkromných bezpečnostných službách rozšírením pôsobnosti krajských riaditeľstiev Policajného zboru. Problémy, ktoré sú práve naznačené, rieši priebežne ministerstvo vnútra vo svojej kompetencii.

    Vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    vzhľadom na uvedenú skutočnosť dovoľujem si vás požiadať o podporenie správy, aby ju Národná rada zobrala na vedomie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie tohto bodu.

    Prosím povereného poslanca výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Langoša, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci,

    pán minister,

    dámy a páni,

    som splnomocnený gestorským výborom pre obranu a bezpečnosť, aby som predniesol správu o prerokovaní správy o činnosti súkromných bezpečnostných služieb za rok 1999.

    Dámy a páni, predseda Národnej rady pridelil správu výboru pre verejnú správu a výboru pre obranu a bezpečnosť. Určil výbor pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil na schôdzu Národnej rady správu o výsledku prerokovania tohto materiálu.

    Výbor pre verejnú správu aj výbor pre obranu a bezpečnosť správu vzali na vedomie a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju tiež na vedomie. Iné výbory o správe nerokovali.

    Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor odporúča Národnej rade prijať návrh uznesenia v tomto znení:

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. Konštatuje, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nedisponuje dostatočným množstvom osôb a materiálnych prostriedkov na vykonávanie štátneho dozoru a kontroly činnosti súkromných bezpečnostných služieb.

    B. Berie na vedomie správu o činnosti súkromných bezpečnostných služieb za rok 1999."

    To je všetko. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadne prihlásenie sa poslancov do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Tuchyňa. Uzatváram možnosť sa prihlásiť k tomuto bodu do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    páni členovia vlády,

    kolegyne, kolegovia,

    prerokúvame významný dokument, pretože súkromné bezpečnostné služby sa stali významným ozbrojeným zborom. Dnes, tak ako už bolo uvedené, alebo je uvedené v správe, v nich pracuje približne okolo 18 tisíc ľudí. Pán minister hovoril viac ako 17 tisíc, ja hovorím približne 18 tisíc. Ale, vážení, ďalších 12 tisíc má preukazy, ktoré ich splnomocňujú pracovať v bezpečnostných službách. Takže je na tom zainteresovaných približne 30 tisíc ľudí v tomto štáte. Tí, ktorí sú vo výkone, to je druhý policajný zbor svojou silou, pretože aj Policajný zbor má približne takýto počet.

    Dohľad nad týmto zborom je jednoducho minimálny. Plní veľmi významné úlohy v systéme ochrany objektov majúcich štátobezpečnostný význam a tu je určitý kameň úrazu. Nebudem rozkrývať mnohé veci s tým súvisiace, majúce skutočne štátobezpečnostný význam. Ale chcem len upriamiť vašu pozornosť, že ministerstvo vnútra na koordináciu a dohľad má na túto činnosť odbor, kde pracuje 8 ľudí, pričom, keď budem porovnávať, Policajné prezídium má 2,5 tisíca ľudí. Isteže, sú tam i výkonné zložky. Podľa môjho skromného odhadu i znalostí z minulosti poviem, že približne 500 ľudí je v riadiacich zložkách Policajného prezídia. Tak zvážme adekvátnosť významu, ktorý týmto ozbrojeným zborom jednoducho štát, a teda i ministerstvo vnútra prikladá. Keď vynecháme to, že dnes ani nevieme, kto v týchto službách pracuje, tak je to ďalší významný faktor, že sa treba tým zaoberať, predovšetkým pri službách, ktoré plnia úlohy na objektoch osobitného významu.

    I autor, predkladateľ správy hovoril, že správa je v prevažnej miere alebo takmer celá zostavená z podkladov a správ, ktoré predložili jednotlivé bezpečnostné služby. A sami viete, ako to spravidla býva. Predkladajú správy, ktoré sú pre nich jednoducho výhodné. Myslím si, že štát musí mať významnejší a väčší vplyv a dohľad predovšetkým z hľadiska zákonotvorby, metodického usmerňovania a presadenia svojich záujmov v týchto bezpečnostných zložkách.

    Skúsenosti z minulosti to potvrdili, pretože často boli z nich grupované skupiny, ktoré sa podieľali na organizovanom zločine. Preto, áno, odporúčam prijať, ale my sme novelizovali zákon o civilných bezpečnostných službách a chcem upriamiť vašu pozornosť, že i preto sme do tohto zákona dali kapitolu, aby sa k tomu zriadil osobitný útvar, nezávislý útvar od určitých zložiek a jednoducho dohľad štátu sa upevnil a podstatne zväčšil, predovšetkým pri tých zložkách a bezpečnostných službách, ktoré plnia úlohy v záujme štátu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi, ktorý bol jediný, čo sa prihlásil do rozpravy.

    S faktickými poznámkami nechce nikto reagovať, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Nie.

    Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k tomuto bodu.

    Prosím spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Už som prečítal uznesenie, prečítam ho znova. Navrhujem, aby Národná rada k tomuto bodu prijala uznesenie v tomto znení:

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. Konštatuje, že ministerstvo vnútra Slovenskej republiky" - tak ako povedal pán kolega Tuchyňa - "nedisponuje dostatočným množstvom osôb a materiálnych prostriedkov na vykonávanie štátneho dozoru a kontroly činnosti súkromných bezpečnostných služieb.

    B. Berie na vedomie správu o činnosti súkromných bezpečnostných služieb za rok 1999."

  • Prosím, aby sme sa prezentovali a zároveň hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady k správe o činnosti súkromných bezpečnostných služieb za rok 1999.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Teraz budeme pokračovať hlasovaním k správe poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica o postavení obetí trestných činov na Slovensku. Pán poslanec, bolo by dobré, keby ste znovu návrh uznesenia prečítali, a potom by sme mohli hlasovať.

    Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, predniesol som návrh uznesenia, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje správu o postavení obetí trestných činov na Slovensku.

  • Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia Národnej rady k správe poslanca Roberta Fica o postavení obetí trestných činov na Slovensku.

    Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu uznesenia k správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1999.

    Prosím spoločného spravodajcu pána predsedu výboru Palka, aby uviedol hlasovanie.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Preto si dovolím prečítať návrh uznesenia, ako je v prílohe:

    "Národná rada Slovenskej republiky

    A. Berie na vedomie správu o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1999.

    B. Žiada vládu Slovenskej republiky

    1. priebežne prijímať opatrenia na pozitívne ovplyvňovanie bezpečnostnej situácie v závislosti od jej aktuálneho vývoja,

    2. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o bezpečnostnej situácii za rok 2000,

    3. venovať zvýšenú pozornosť odbornej príprave zložiek Policajného zboru zaoberajúcich sa vyšetrovaním zložitých prípadov ekonomickej kriminality,

    4. medzi hlavné priority zaradiť i boj proti drogovej a mravnostnej kriminalite."

    Pán podpredseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tomto uznesení.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia Národnej rady k správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1999.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Teraz by sme mali hlasovať o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene niektorých zákonov, tzv. zákone o slobode informácií (tlač 426).

    Prosím spoločného spravodajcu pána predseda výboru Orosza, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda, mám splnomocnenie od Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme mohli pristúpiť k tretiemu čítaniu na základe analýzy schválených pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní. Myslím si, že k tretiemu čítaniu môžeme pristúpiť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili, že tento návrh skupiny poslancov prerokujeme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Konštatujem, že nikto z poslancov sa neprihlásil so žiadnymi zmenami technického alebo legislatívneho charakteru. Pýtam sa ešte raz, či sa niekto hlási do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nie je to tak. Uzatváram rozpravu k tomuto bodu.

    Pán spoločný spravodajca, môžete uviesť hlasovanie.

  • Vážený pán podpredseda, zostáva pred nami konečné hlasovanie o návrhu tohto zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sme schválili v druhom čítaní. Môžete dať hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Hlasujeme o návrhu ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene niektorých zákonov.

  • V rokovaní budeme pokračovať

    informáciou vlády Slovenskej republiky o stave riešenia rómskej problematiky v Slovenskej republike.

    Túto informáciu prednesie podpredseda vlády pán Pál Csáky.

    Ešte predtým, kým odovzdám slovo pánu podpredsedovi vlády, pýtam sa Národnej rady a pánov poslancov a vážených poslankýň, či je všeobecný súhlas, aby sme o rôznych správach a informáciách, ktoré budeme prerokúvať, hlasovali naraz.

  • Všeobecný súhlas v pléne Národnej rady.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    vážení prítomní,

    v Slovenskej republike sa pri sčítaní obyvateľstva v roku 1991 k rómskej národnosti prihlásilo spolu 80 627 osôb, čo predstavuje 1,5 % obyvateľstva. Podľa odborných odhadov sa však počet obyvateľov rómskeho pôvodu pohybuje v rozmedzí okolo 400 000 občanov. Z nich sa teda väčšina hlási k slovenskej alebo niektorí aj k maďarskej národnosti. Špecifickým problémom je existencia rómskych osád, ktorých je na Slovensku 591. A žije v nich 124 tis. ľudí, z nich až 40 % tvoria deti do 15 rokov. Pre tieto osady je charakteristická vysoká nezamestnanosť, nízka vzdelanostná úroveň, vysoká natalita obyvateľstva, minimálne hygienické návyky a vysoká miera dištancu zo strany majoritnej spoločnosti.

    Medzi základné problémy charakteristické pre celú rómsku komunitu patrí jej roztrieštenosť a individualistický pohľad na riešenie vlastných problémov, ako niekedy aj veľmi vysoký stupeň paternalizmu, čo v značnej miere prevyšuje snahy o komplexné riešenie problémov tejto národnostnej menšiny. Významný vplyv na tento stav má aj proces prebiehajúcej identifikácie a stupeň asimilácie, ktorý je u každého jednotlivca rozdielny.

    V zmysle Ústavy Slovenskej republiky a Programového vyhlásenia vlády z novembra 1998 základným princípom politiky vlády Slovenskej republiky pri riešení problémov Rómov sa stala podpora konkrétnych programov na integráciu rómskej menšiny do života spoločnosti a na riešenie tejto otázky vytvorenie aj potrebnej organizačnej štruktúry. Zámerom vlády je smerovať tiež prostriedky na dlhodobý program výchovy a vzdelávania rómskych detí a na podporu zamestnanosti a zlepšovaní kvality života zainteresovať rómsku komunitu. Cieľom vlády je vytvoriť v tejto krajine multikultúrnu spoločnosť schopnú a ochotnú rešpektovať ľudí s odlišnými tradíciami, zvykmi, kultúrou a jazykom. Zároveň je potrebné integrovať rómsku komunitu do spoločnosti pri zachovaní špecifík tejto národnostnej menšiny.

    Plná integrácia sa však dá uskutočniť len za predpokladu, že táto minorita bude emancipovaná a majorita schopná tolerovať jej odlišnosti. Vláda Slovenskej republiky v Programovom vyhlásení z roku 1998 a tiež na jednom zo svojich prvých zasadnutí deklarovala zámer vytvárať podmienky na plnú realizáciu práv národnostných menšín. Medzi inými prejavmi odsúdila aj intoleranciu, prejavy rasizmu, xenofóbie, fašizmu, ako aj všetky prejavy nepriateľstva voči príslušníkom patriacim k národnostným menšinám vrátane Rómov.

    Vo februári 1999 vláda Slovenskej republiky menovala do funkcie splnomocnenca vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej menšiny Dr. Vincenta Danihela, ktorý je zodpovedný vláde Slovenskej republiky, a nie mne. A zároveň vláda schválila aj štatút upravujúci jeho činnosť a vyčlenila prostriedky na dobudovanie úradu splnomocnenca.

    Uvedomujúc si rozsah a zložitosť problémov rómskej národnostnej menšiny a jej spolužitia s majoritou zorganizoval podpredseda vlády Csáky s podporou Nadácie Friedrich Ebertstieftung v marci 1999 v Čilistove pracovné stretnutie expertov, tzv. okrúhly stôl na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny. Na stretnutí sa zúčastnili zástupcovia štátnej správy, cirkví, rómskych organizácií, kultúrnych a menšinových spolkov, zástupcovia veľvyslanectiev a iných dôležitých medzinárodných inštitúcií. Účastníkom diskusie bol aj vysoký komisár OBSE pre menšiny Max van der Stoel.

    V Čilistove sa sformovali a prijali odporúčania vláde Slovenskej republiky, ktoré sa neskôr premietli do pripravovanej stratégie na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny. Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pán Vincent Danihel v spolupráci s British know-how fund zorganizoval v apríli 1999 druhý okrúhly stôl, pri ktorom rokovali predovšetkým zástupcovia rómskych strán a občianskych združení. Na základe výsledkov týchto dvoch stretnutí, ako aj za účasti odborníkov bol na Úrade spolnomocnenca vlády Slovenskej republiky vypracovaný a predložený vláde Slovenskej republiky spomínaný návrh dlhodobého koncepčného riešenia rómskej problematiky na Slovensku. Materiál s názvom "Stratégia vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny a súbor opatrení na jej realizáciu" bol konzultovaný aj s expertmi OBSE.

    V období prípravy tohto materiálu vláda Slovenskej republiky uskutočnila 3 rokovania k parciálnemu riešeniu problémov rómskej národnostnej menšiny - uznesenie vlády číslo 716/1999 na dobudovanie sekretariátu splnomocnenca vlády a uznesenie vlády číslo 715 na použitie prostriedkov štátneho rozpočtu na rok 1999 na projekty riešenia problémov rómskej komunity a uznesenie vlády číslo 644/1999 zo dňa 4. augusta 1999 k správe o stave riešenia rómskej problematiky.

    Stratégia vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny rieši problémy rómskej menšiny na rôznych úrovniach a v rôznych časových obdobiach, v niektorých častiach zachováva kontinuitu a nadväzuje tým na pozitívne príklady z minulosti. Týka sa to napríklad prípravných ročníkov základných škôl. Po vyhodnotení experimentu sa pokračuje v osvedčených prípravných ročníkoch základných škôl rozšírením o ďalšie základné školy v iných regiónoch. Je to jedno zo systémových opatrení na skvalitnenie vzdelávacieho procesu rómskej populácie.

    V jednotlivých oblastiach sa prijatie stratégie realizuje takto:

    Oblasť ľudských práv osôb patriacich k národnostným menšinám a mimovládne organizácie. Pod gesciou podpredsedu vlády Csákyho sa spracoval projekt tolerancie k menšinám vo výške 1,8 mil. eura na rok 2000 a 2001, ktorý z prostriedkov PHARE realizuje projekty zamerané na prehlbovanie dôvery, rešpektu a tolerancie medzi majoritnou spoločnosťou a minoritou.

    Dedičstvom budovania jednorozmernej totalitnej spoločnosti je aj prehĺbenie neschopnosti väčšinovej spoločnosti tolerovať niektoré odlišnosti menšín.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 283/2000 prijala akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2000 a 2001. Akčný plán rozpracúva v rámci jednotlivých rezortov jednotlivé kroky na predchádzanie formám intolerancie. Dôraz sa kladie hlavne na oblasť výchovy. Uskutočňuje sa vzdelávanie všetkých pracovníkov štátnej správy a samosprávnych orgánov, sudcov a policajtov k problematike rasizmu, ako aj ich príprava na efektívnejšie zvládnutie komunikácie s občanmi, ktorí patria k rómskej národnostnej menšine, a zvládnutie konfliktných situácií. Prehĺbila sa spolupráca s tretím sektorom, ktorý v mnohých prípadoch dôvernejšie pozná situáciu v regiónoch.

    V uplynulom roku z finančných prostriedkov uvoľnených vládou Slovenskej republiky z kapitoly Všeobecná pokladničná správa zrealizovalo Občianske združenie za emancipáciu a integráciu Rómov v spolupráci so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva, Nadáciou Sándora Máraiho a Slovenským helsinským výborom projekt pod názvom Realizácia ľudských práv Rómov v podmienkach samosprávy na Slovensku.

    Slovenská televízia Košice usporiadala cyklus diskusných publicistických relácií Kto hodí kameňom. Osobitným problémom, fenoménom, ktorý v súčasnosti výrazne rezonuje v našej spoločnosti, je problém migrácie početných Rómov do viacerých krajín Európskej únie. Nepríjemnou stránkou tohto procesu je zavedenie vízovej povinnosti zo strany niektorých členských štátov Európskej únie voči občanom Slovenskej republiky. Na druhej strane chcem zdôrazniť, že žiadnemu občanovi Slovenskej republiky zatiaľ nebol uznaný štatút utečenca.

    Oblasť výchovy a vzdelávania. V tejto prioritnej oblasti vláda nadväzuje na experiment prípravných ročníkov a jednotlivé krajské úrady vyčlenili na školský rok 1999 a 2000 finančné prostriedky na otvorenie týchto ročníkov na ďalších 10 vybraných základných školách. Multikultúrna výchova bude súčasťou dlhodobej koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorá je v súčasnosti vo verejnej diskusii. Krajské úrady vytvárajú v rámci vlastných finančných možností podmienky na zaškolenie päťročných rómskych detí v materských školách. V súlade s požiadavkami, záujmom a možnosťami sa rómština uplatňuje ako pomocný jazyk vo vyučovaní. Umožňuje sa výučba rómskeho jazyka alebo výučba v tomto jazyku.

    Stratégia vlády predpokladá aj podporu aktivít v oblasti výchovy a vzdelávania dospelých Rómov a vytvorenie podmienok na bezplatné vzdelávanie a doplnenie základného a stredoškolského vzdelania Rómov. Nadácia Škola dokorán realizuje na vybraných základných školách takzvaných rómskych asistentov, ktorých v súčasnosti pracuje sedemnásť. Na Katedre rómskej kultúry Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa sa v školskom roku 2000/2001 otvára nový študijný odbor sociálna a misijná práca medzi Rómami. Taktiež sa pripravuje znovuobnovenie študijného odboru učiteľstvo pre prvý stupeň základných škôl.

    Oblasť jazyka a kultúry. V novembri 1999 bola v Nitre vytvorená Koordinačná rada pre rómsky jazyk a literatúru, ktorá pracuje hlavne na kodifikácii rómskeho jazyka a na tvorbe gramatiky rómskeho jazyka. Gestorom tejto rady je splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pán Vincent Danihel. Odborným gestorom sa stala Katedra rómskej kultúry pri Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Na vysokých školách v Nitre a Prešove sa pokračuje vo vytváraní podmienok na uchovanie, kultiváciu a rozvoj rómskeho jazyka. Vláda Slovenskej republiky v roku 2000 sumou 5,6 mil. Sk podporila rozvoj kultúry, kultúrnej činnosti a vydávanie periodickej a neperiodickej tlače kultúrnych organizácií, spolkov a vydavateľstiev.

    Oblasť zamestnanosti. Hlavnou príčinou nezamestnanosti Rómov je nízka alebo žiadna kvalifikácia, často spojená so zdravotnými problémami, predsudkami zamestnávateľov a z toho vyplývajúca diskriminácia pri prijímaní do práce a napokon nízka sociálna úroveň. V rámci existujúcej legislatívy sa vytvárajú podmienky na zadávanie verejných zákazok, ktoré umožňujú participáciu Rómov na tých prácach, ktoré sú pre nich zvládnuteľné. Tým sa postupne znižuje závislosť od sociálnych dávok a vytvára sa vedomie pracovnej a spoločenskej zodpovednosti.

    Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky zorganizoval pracovnú poradu rómskych podnikateľov so zástupcami ministerstiev a Národného úradu práce. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zorganizovalo stretnutie s predstaviteľmi okresných úradov práce s veľkou koncentráciou Rómov za prítomnosti expertov z Veľkej Británie, Kanady a z Rady Európy. Vláda zameriava svoju pozornosť najmä na takú regionálnu politiku, ktorá sa orientuje na ekonomický rozvoj v regiónoch, na rozvoj malého a stredného podnikania s účasťou aj zahraničných investorov, a v tomto priestore majú miesto aj rómski podnikatelia. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje koncepciu zamestnanosti do roku 2002 a Národný program zamestnanosti.

    Oblasť bývania. Väčšina obydlí v takmer šesťsto osadách nevyhovuje platným technickým ani hygienickým normám. K osadám nie je často vybudovaná prístupová cesta. Niektoré nemajú zdroj pitnej vody, verejné osvetlenie, kanalizáciu, telekomunikačné prostriedky. Príbytky Rómov stoja na vlastnícky často nevysporiadaných pozemkoch. Vláda podporuje realizáciu komplexnej resocializácie rómskej komunity žijúcej v osadách, zahrnujúcu okrem riešenia bývania s uplatňovaním osobnej účasti komunity aj oblasť výchovy a vzdelávania, zamestnanosti a poradenstva.

    V súčasnosti sa rozpracúva projekt výstavby na viac ako tisíc sociálnych bytov, ktorý sa týka aj občanov rómskej národnostnej menšiny. Na projekt, ktorý sa realizuje v rámci celého Slovenska, poskytla pôžičku vo výške 706 mil. Sk Sociálna banka. Ostatné prostriedky sú hradené z vlastných alebo lokálnych zdrojov. Celkové náklady dosiahnu výšku 1 493 mil. Sk. S dokončením prác sa počíta v roku 2002.

    Oblasť sociálna a zdravotného stavu. Vláda vytvára predpoklady na širšiu účasť charitatívnych organizácií, spolkov a nadácií a iných neštátnych subjektov na systéme poskytovania sociálnej pomoci rómskej komunite žijúcej predovšetkým v rómskych osadách. Sociálna pomoc sa zameriava predovšetkým na sociálnu prevenciu rómskych detí z rodín, ktoré sú v hmotnej a sociálnej núdzi. Prijatím uznesenia číslo 821/1999 bod b6 a b7 vláda vytvorila podmienky na zabezpečenie terénnych sociálnych pracovníkov, ktorí majú v pracovnej náplni zakomponované riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny v príslušnom regióne. Uvedeným uznesením vytvorila podmienky na funkciu poradcu prednostu krajského úradu na riešenie problémov rómskej menšiny. V rámci krajov sú zriadené komisie na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny, ktoré pracujú ako poradné orgány prednostov. Terénni pracovníci vykonávajú poradenskú činnosť pre rómske rodiny ako v oblasti sociálnej výchovy a vzdelávania, tak aj zamestnanosti pri riešení bytovej otázky a zdravotnej výchovy. Spolupracujú s charitatívnymi organizáciami, základnými školami, občianskymi združeniami, miestnou samosprávou, cirkvami a podobne.

    V oblasti zdravotného stavu má vláda Slovenskej republiky za cieľ protiepidemiologickými opatreniami zabraňovať vzniku a šíreniu prenosných chorôb, podporovať prevenčné aktivity smerujúce k zvyšovaniu hygienickej úrovne a starostlivosti o zdravie zamerané hlavne na rómske deti a mládež, v rámci toho realizovať projekty vypracované aj Ústavom zdravotnej výchovy, ktoré sa týkajú občanov Rómov, na plánované manželstvo a rodičovstvo, zvýšenie zdravotného uvedomenia rómskych detí vo veku 6 až 15 rokov. V rámci krajov, kde je vyššia koncentrácia rómskych občanov, ako Banská Bystrica, Prešov a Košice, sa bude pokračovať v realizácii projektu Školy podporujúce zdravie.

    V zmysle stratégie bol na Úrade splnomocnenca vlády Slovenskej republiky spracovaný materiál pod názvom "Rozpracovaná stratégia vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny" do súboru kompletných opatrení na roky 2000 a 2001, ktorý vláda prijala uznesením číslo 294/2000 v máji tohto roku. Tento materiál vychádza z konkrétnych opatrení jednotlivých rezortov a krajských úradov, pričom finančné prostriedky sú zabezpečené z vlastných rozpočtových kapitol. Opatrenia sa týkajú všetkých uvedených oblastí.

    Oblasť projektov. Jedným z predpokladov na účinné riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny a zlepšenie spolužitia s väčšinovou spoločnosťou sú konkrétne projekty subjektov, ktoré sa tejto oblasti venujú. Tak ako na zásadnom materiáli vlády participovali mimovládne organizácie, vláda v tejto oblasti aj naďalej úzko spolupracuje s tretím sektorom. Manažment kreovania, výberu a hodnotenia realizácie konkrétnych projektov je jednou z ťažiskových oblastí práce Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej menšiny.

    Na tento účel boli vyčlenené prostriedky v štátnom rozpočte na rok 1999 v kapitole Všeobecná pokladničná správa, rezerva na projekty riešenia problémov rómskej komunity - suma 15 mil. Sk -, ktorými bolo na základe uznesení vlády Slovenskej republiky číslo 715/1999, číslo 897/1999 a číslo 1 025/1999 financovaných celkom 64 projektov. V roku 2000 boli v štátnom rozpočte v kapitole Všeobecná pokladničná správa vyčlenené prostriedky vo výške 30 mil. Sk. V snahe skvalitniť transparentnosť výberu a hodnotenia projektov sekretariát splnomocnenca vlády Slovenskej republiky vypracoval metodické pokyny, ktoré boli postúpené na všetky krajské a okresné úrady so žiadosťou o účinnú pomoc pri usmerňovaní žiadateľov o dotáciu a spracovateľov projektov z obcí, občianskych združení, kultúrnych a osvetových centier, škôl a podobne.

    Na základe vládou Slovenskej republiky schváleného štatútu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky na riešenie rómskej menšiny uznesením vlády číslo 127/1999 bola vytvorená komisia pre výber, schvaľovanie a hodnotenie realizácie projektov zameraných na riešenie problémov rómskej komunity ako poradný orgán splnomocnenca vlády Slovenskej republiky. Predsedom komisie je splnomocnenec vlády Slovenskej republiky, členmi okrem pracovníkov Úradu splnomocnenca vlády, Úradu vlády Slovenskej republiky, zástupcov krajských úradov Košice, Banská Bystrica a Prešov sú aj zástupcovia mimovládnych organizácií, vysokých škôl a podnikateľského združenia Rómov Slovenskej republiky.

    Vo februári 2000 komisia prerokovala a navrhla na rokovanie vlády 65 projektov, z ktorých uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 222/2000 bolo schválených 56 projektov v celkovej sume 10 057 150 Sk. Projekty sú zamerané na riešenie problémov rómskej menšiny v oblasti výchovy a vzdelávania, v oblasti kultúry, zamestnanosti, bývania a infraštruktúry, v oblasti sociálnej a v oblasti zdravotného stavu.

    Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky od svojho menovania do funkcie uskutočnil vyše päťdesiat výjazdových stretnutí hlavne do okresov s vysokou koncentráciou rómskej menšiny. Súčasťou každého takéhoto výjazdu bola návšteva minimálne jednej rómskej osady. Závery z týchto stretnutí sa premietli do všetkých materiálov spracovaných Úradom splnomocnenca vlády. Splnomocnenec, prípadne pracovníci jeho úradu sa zúčastňovali na konferenciách v Maďarsku, vo Francúzsku, v Českej republike, v Španielsku. Na niektorých prezentovali koncepciu vlády Slovenskej republiky k zlepšeniu stavu života rómskej komunity a zároveň zlepšenie vzťahov s majoritnou spoločnosťou. V rámci spoločného projektu vlády Španielskeho kráľovstva a vlády Slovenskej republiky sa splnomocnenec spolu s rómskymi starostami a pracovníkmi okresných úradov zúčastnil na týždennej pracovnej ceste v Španielsku. V súčasnosti sa pripravuje pracovná cesta do Švédska.

    Otázky emigrácie Rómov rieši splnomocnenec osobne v dotknutých krajinách Európskej únie, menovite v Belgicku, vo Fínsku a v Nórsku. Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky konštituoval svoj poradný orgán, v ktorom väčšina členov pochádza z radov rómskej inteligencie. Poradný orgán sa podieľa na pripravovaní materiálov na Úrade splnomocnenca i na jeho terénnej práci.

    Spolupráca s Českou republikou a s Višegrádskou štvorkou. V septembri minulého roku sa uskutočnilo stretnutie pracovnej skupiny Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej republiky a Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky, cieľom ktorej bolo prispieť k postupnému zvyšovaniu zamestnanosti a kvalifikačnej úrovne rómskej populácie v oboch krajinách, aby sa tak následne obmedzila nežiaduca migrácia občanov. Oblasť spolupráce je zameraná na konzultácie postupov pri príprave návrhov legislatívnych materiálov k tejto problematike, na prehĺbenie aktivít v stredoeurópskom priestore pod patronátom rakúskej strany, a to v súvislosti s vytvorením Stredoeurópskej rómskej nadácie so sídlom vo Viedni, a rovnako na vzájomnú informovanosť o činnostiach na národnej, európskej a medzinárodnej úrovni v oblastiach týkajúcich sa problematiky zamestnanosti a vzdelanosti príslušníkov rómskej komunity.

    V decembri 1999 sa v Brne zišla česko-slovenská koordinačná skupina pre záležitosti rómskej komunity, spolupredsedá tejto skupine splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pán Vincent Danihel a zmocnenec vlády Českej republiky pán Petr Uhl, ktorá bola založená v novembri toho istého roku. Koordinačná skupina chce poriadať koncom roku 2000 semináre, na ktorých by si sami Rómovia z oboch štátov vymieňali skúsenosti z riešenia jednotlivých problémov v spolužití s majoritou. Tieto stretnutia majú prispieť k odstráneniu všetkých foriem diskriminácie Rómov a upevniť multikultúrny charakter spoločnosti. Komisia sa rovnako snaží aj o tzv. europeizáciu problematiky Rómov. V oblasti výchovy a vzdelávania sa rozvíja veľmi dobrá spolupráca s hnutím "R", s Karlovou univerzitou Praha, Juhočeskou univerzitou v Českých Budějoviciach a inými. Zároveň spolupracujeme na projektoch, ktoré riešia výchovu a vzdelávanie rómskych detí, sú to projekty EUROROM, KOMENIUS a SOKRATES.

    Veľký význam pre riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny mala aj medzinárodná konferencia krajín Višegrádskej štvorky o ľudských právach, ktorú zorganizoval podpredseda vlády Csáky. Záštitu nad touto konferenciou prevzal prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster a generálny tajomník Rady Európy Walter Schwimmer. Na konferencii sa zúčastnil aj vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny pán Max van der Stoel. Účastníci sekcie rómskej menšiny sa zhodli na tom, že riešenie problémov vzájomného spolužitia väčšiny s rómskou menšinou sa stáva otázkou európskeho významu, ktorú je potrebné riešiť v súčasnosti, pretože neskôr samotné riešenie bude aj finančne, aj politicky omnoho viac náročné.

    Na záver, vážené dámy, vážení páni, mi dovoľte povedať toto. Asimilačná politika totalitného komunistického štátu napriek čiastkovým úspechom len zvýraznila dištanc majority od rómskej komunity, prehĺbila nedôveru medzi oboma skupinami. Ignorovaním odlišnej identity, kultúrnych vzorcov a silnej vnútornej kohézie tejto národnostnej menšiny spôsobila rozpad tradičnej sociálnej hierarchie vnútri rómskej komunity, deformovala pocit zodpovednosti za vlastný život a spravila z Rómov pasívny objekt pod ochrannou rukou socialistického štátu. Bude trvať podľa odborníkov niekoľko rokov, kým sa napraví tento zdeformovaný stav, kým sa zmení postoj väčšiny voči menšine a zároveň postoj rómskej minority voči sebe samej. Politika vlády Slovenskej republiky však vytvorila a vytvára predpoklady, aby sa takáto zmena mohla uskutočniť čím skôr.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

    Vážený pán predsedajúci, súčasne sa ospravedlňujem za stav mojich hlasiviek, ktoré sú v nie najlepšom stave.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za podanie informácie. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Páni poslanci Moric, Ambróš a Tóth. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Moric.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    ďakujem za slovo a chcel by som asi takto povedať, že v prvom rade si myslím, že parlament by si zaslúžil, aby takáto vážna informácia o našich cigánskych spoluobčanoch a riešení otázky riešených problémov bola predložená písomne. Myslím si, že by to mal podpredseda vlády dať písomne pre náš parlament. Je to normálne a je to, myslím si, aj korektné. V podstate bolo veľmi ťažko rozumieť, pretože sa mnohí poslanci bavili všeličím iným, len neriešili cigánsku problematiku v slovenskom parlamente.

    Myslím si, že v tej informácii sa problémy zjednodušili a aj prekrúcali. Taký náznak prekrúcania bol v tom, že na Slovensku neexistuje rómska národnostná menšina, ale existuje cigánske etnikum. Mám kopu kamarátov medzi týmito ľuďmi, mnohí majú dve alebo tri vysoké školy a nepovažujú sa za rómsku národnostnú menšinu. To po prvé.

    Po druhé, počet poslancov v tejto sále je priamo úmerný záujmu o túto informáciu, ktorá bola predložená. To mi neprekáža. Prekáža mi to, že počet poslancov je priamo úmerný záujmu o riešenie cigánskej otázky, a to je horšie, lebo cigánska otázka na Slovensku naozaj existuje. Dva, štyri, šesť, osem, desať, dvanásť, štrnásť, šestnásť, osemnásť, dvadsať, dvadsaťdva, dvadsaťštyri, je tu 24 poslancov, ktorí si vypočuli správu podpredsedu vlády.

  • Hlasy v sále.

  • To nie sú poslanci, tí tu musia sedieť. Dobre, 30 poslancov si vypočulo správu, informáciu podpredsedu vlády Slovenskej republiky o riešení cigánskeho problému na Slovensku a to je katastrofa, to naozaj je absolútna katastrofa. Myslím si, že toto raz budeme všetci ľutovať.

    Hovorili ste o neznášanlivosti, o xenofóbii a neviem, o čom ešte. Ale stále ste to hovorili len z tej druhej strany, len zo strany "gadžov". Prečo nehovoríte o neznášanlivosti, xenofóbii zo strany Cigánov? Znovu opakujem, tisíckrát to budem opakovať, ak v jednom okresnom meste sú 2 % obyvateľov Cigánov a podieľajú sa na trestných činoch 50 %, tak niekde je chyba. A tu si takýto problém vypočulo 30 poslancov zo 150. Pán podpredseda, chcel by som vám povedať, že nerobte nijaké projekty, ani nerobte metodické pokyny tam, kde to robíte v riešení cigánskej otázky. Riešte cigánsku otázku! Robte niečo pre Cigánov alebo, ak chcete, robte niečo s Cigánmi, lebo o chvíľu ich bude tu viac ako Slovákov a potom sa všetci prestaneme smiať. Potom sa všetci prestaneme smiať.

    Chcel by som, aby ste v ďalšom rozviedli aj vašu osobnú zodpovednosť, pán podpredseda, za to, že nehodní Cigáni - lebo u nás sú aj "hodní" Cigáni a je ich dosť, Cigáni vzdelaní, múdri, ktorí pre tento štát dobre robia, vytvárajú hodnoty, dokonca vychovávajú naše deti -, že nehodní Cigáni robia také zlo pre slovenský štát, pre Slovenskú republiku, keď žiadajú politický a, neviem, kdejaký azyl za to, že tu vraj majú neslobodu a neviem čo všetko možné.

    Viete, keď vás ustanovili do tejto funkcie, musím vám povedať, vôbec som si nerobil - a teraz to poviem sarkasticky -, ilúzie o tom, že vy po maďarsky hovoriaci slovenský intelektuál sa budete naozaj zaoberať "špinavými Cigánmi". Nerobil som si žiadne ilúzie a vy to aj tak robíte. A my to aj tak robíme, celý tento parlament, nezaoberáme sa týmto problémom. My to aj tak robíme, aj naša vláda, vážne sa nezaoberáme týmto problémom. Choďte sa pozrieť, či sa jednoduchý človek, ktorý má dve-tri deti, tak prehŕňa v peniazoch vo vrecku ako hociktorý Cigán v hociktorej cigánskej osade. Choďte sa na to pozrieť, je to katastrofa.

    Čiže netreba dávať správy o riešení cigánskej otázky, nie o konečnom riešení cigánskej otázky ani o začiatočnom riešení cigánskej otázky. O tomto netreba dávať správy, ale treba v tomto niečo robiť a niečo aj urobiť. Správa, ktorú ste predniesli, bola prednesená len pre to, aby si niekto mohol spraviť čiaročku.

    Viete, my sme sa tými Cigánmi zaoberali. Ale čo s nimi? Ja som dosť urobil, neprednášal som informáciu, pani kolegyňa, takže na vašu otázku, čo som ja pre to urobil, odpovedám: Urobil som dosť. Ja som s týmito ľuďmi chodil do triedy. Ja sa vás spýtam, čo ste vy urobili. Ale vy by ste sa mali pýtať pána podpredsedu vlády, pani kolegyňa. Ja som nie na to, aby som vám odpovedal, on je tu na to, aby vám odpovedal. Ak chcete, tak vám môžem odpovedať niekde inde na niečo iné a kedykoľvek som vám k dispozícii, ale nie tu a nie o Cigánoch.

    Takže by bolo dobré, keby vláda, parlament, nie 30 ľudí v parlamente, sa týmto problémom naozaj zaoberali a urobili nejaké závery a tento problém riešili a v dohľadnom čase aj vyriešili, aspoň tak ako riešili problém černochov v Amerike, a zdá sa, že svojím spôsobom sú niekde možno v troch štvrtinách cesty riešenia černošského problému v Amerike.

    Vašu správu považujem za absolútne nedostačujúcu, pretože ste nedali správu písomne a nestačil som zaregistrovať, bohužiaľ, jediný konkrétny vyriešený problém.

    Ďakujem vám.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som potvrdiť slová môjho kolegu pána Morica, že skutočne pán podpredseda vlády trošku zjednodušoval problémy, ktoré v súvislosti s jeho správou a týmto etnikom sú. Mrzí aj mňa nezáujem poslancov v tejto snemovni o taký rozsiahly problém, ktorý sa na Slovensku, bohužiaľ, nerieši, naopak, vzrastajú ešte väčšie problémy, ktoré, dá sa povedať, Slovákom zamedzujú cestovanie do zahraničia, pretože dostávame všade a musíme si požiadať o víza. Dosť veľa krajín, európskych krajín už pred nami uzatvorilo hranice, nehovoriac o tom, že ich populácia neustále narastá. Vedia využiť všetky zákony v svoj prospech a toto neriešenie problémov ma doslova zamrazilo aj tu v parlamente.

    Chcel by som sa poslancov a poslankýň spýtať, či sa niekto v tomto štáte zaujímal aj o takú vec alebo analýzu, ktorá existuje a je vypracovaná. Myslím si, že pán podpredseda vlády o nej vie, že v roku 2070 slovenský národ nevyhynie, len stmavne. Čo potom keď sa začnú počty vyrovnávať a bude hroziť na Slovensku občianska vojna? Takže skúsme sa zaoberať touto vecou podstatne vážnejšie, a nielen prednesením správy v parlamente, ktorú si vypočuje 30 poslancov, a skúsme hľadať skutočné riešenia, pretože tie, ktoré doteraz boli, nepostačujú a neukazujú, že by sa táto problematika riešila.

  • Pán poslanec Nagy, pán predseda výboru.

  • Vážená Národná rada,

    pán poslanec Moric, chcem vám pripomenúť, že v roku 1991 vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie vlády, v ktorom zakotvuje existenciu rómskej národnosti na Slovensku, a tým nielenže uznáva existenciu tejto komunity ako národnostnej menšiny, ale zakotvuje aj označenie rómskej menšiny. Bolo to na želanie, výslovné želanie rómskej komunity a som presvedčený, že pomenovanie, kto sa ako chce volať v tejto republike, patrí k základným ľudským právam každého občana, každej etnickej skupiny. Bolo by prinajmenej slušné, aby ste rešpektovali základné právo Rómov nazývať sa tak, ako im to vyhovuje. Im vyhovuje, nielen jednotlivcom, ale aj organizáciám, označenie Róm.

    Protestujem proti vášmu vyjadrovaniu sa, vašej terminológii, keď nazývate, možno aj v úvodzovkách, skupinu ľudí špinavými Cigánmi. To je urážlivé a svedčí o vašom "úprimnom vzťahu" k Rómom. Žiadam vás, aby ste sa ospravedlnili nie Rómom, ale nám, lebo aj nás urážate takouto terminológiou.

    Ďakujem.

  • Áno, samozrejme, pán poslanec Moric, máte právo reagovať.

    Nech sa páči.

  • V prvom rade, pán kolega, odpovedám vám. Ja som hovoril o intelektuálnom vystupovaní podpredsedu vlády a parafrázoval som. Človek nemusí mať špinavé ruky, aby povedal, že má špinavé ruky. Takto som to myslel a neprevracajte ma. Ak to nechápete, tak je to váš problém. Myslím si, že tak to bolo pochopené. To je po prvé.

    A po druhé, pokiaľ sa týka celej rómskej problematiky, mne celá táto rómska problematika pripadá asi tak, len, preboha, aby som sa toho nemusel dotknúť. Tu nebola povedaná nijaká konkrétna vec tak, aby som povedal, že tak toto sú krátkodobé riešenia na riešenie cigánskej otázky, toto je strednodobejšie riešenie a toto je dlhodobejšie riešenie. Jednoducho nebolo to tu povedané, nebol ani náznak konkrétneho riešenia tejto problematiky.

    Pokiaľ ide o rómsku národnosť, nie je tu rómska národnosť, dokonca podľa slovenského jazyka nie sú to ani Rómovia, sú to len Cigáni, takže nechajte mňa tak a vy si riešte svoje problémy sami. Ešte raz, porovnával som prístup k riešeniu cigánskej otázky z hľadiska toho, že nikto sa toho nechce dotknúť, pretože každý to považuje za niečo, čoho sa netreba dotýkať a vyrieši sa to akosi samo.

  • Ako predsedajúci považujem za nevyhnutné povedať, že táto správa bola zaradená na základe požiadavky poslancov. To znamená, že pán podpredseda vlády si nevymyslel, že teraz vystúpi s takouto informáciou, ale bola to požiadavka Národnej rady Slovenskej republiky a, samozrejme, opozície. To považujem za potrebné povedať.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ambróš, potom pán poslanec Tóth.

    Pán predseda výboru, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    patrím medzi ľudí, ktorí vlastne celý svoj život prežili v zmiešanej komunite, to znamená, že som žil medzi ľuďmi, ktorí patrili do viacerých etník. A jedným z tých etník bolo aj rómske etnikum. Podľa mňa nespočíva problém v tom, ako toto etnikum nazývame. Keď som bol malý, tak sme naozaj toto etnikum nazývali Cigáni. Ak sme to zakotvili v našom zákonodarstve, že ide o rómske etnikum, je podľa mňa nedôstojné, ak to jednoducho nerešpektujeme. Je to nerešpektovanie platného zákonodarstva.

    Veľmi som privítal túto správu, pretože ako člen Strany zelených na Slovensku, strany, ktorá už od svojho vzniku sa rómskou problematikou zaoberá, máme záujem na tom, aby sa dospelo k zlepšeniu vzťahu v spoločnosti ako takej k Rómom, aby sme sa k nim nesprávali ako k niečomu, čo spoločnosť zaťažuje, aby sme sa správali dôstojnejšie a uvedomili si zodpovednosť za toto etnikum.

    Ako predseda výboru pre životné prostredie a ochranu prírody som sa zúčastnil na poslaneckom prieskume na požiadanie Národného parku Slovenský raj, ktorý má veľmi vážne problémy s časťou tohto rómskeho etnika, hlavne tých skupín, ako bolo spomenuté, ktoré žijú v osadách a ktoré svojím počínaním vážne poškodzuje životné prostredie. Čiže táto problematika sa dotýka aj práce, ktorú máme vo výbore pre životné prostredie. A ešte pred tým, ako sme uzavreli výsledky tohto poslaneckého prieskumu v Slovenskom raji, dovolím si ako poslanec povedať niekoľko pripomienok a námetov, ktoré mi chýbali v tejto správe, hoci ju považujem za pomerne komplexnú a vystihujúcu stav, v akom sa nachádzajú práce, resp. zámery, ktoré vláda Slovenskej republiky na riešenie problematiky rómskeho etnika má, resp. pripravuje.

    Jeden z tých poznatkov je, že problémy s rómskym etnikom nie sú tam, kde toto rómske etnikum je integrované do sociéty, kde žije. To znamená, že nie je nejakým spôsobom vydelené na okraj sociéty. To sa krásne ukázalo aj na Spiši práve v oblasti Letanovského mlyna, že najväčšie problémy sú s Rómami v osade, ktorá je oddelená od obce.

    Treba povedať, že najväčšie problémy sú s tou časťou rómskeho etnika, ktorá vlastne nemá ani ukončené základné vzdelanie, je sociálne ťažko prispôsobiteľná a, samozrejme, ako taká má veľmi malú šancu, aby získala nejaké zamestnanie. Tu treba povedať, že zatiaľ sme tento problém riešili len tým, že sme pre túto časť sociálne neprispôsobivých Rómov zabezpečovali sociálne dávky, aby sme ich udržali vlastne, nazvem to, pri živote, aby sme zabezpečovali aspoň ich základné životné potreby.

    Toto podľa mňa nie je postačujúce a naopak, je to veľmi demoralizujúci faktor, pretože pokiaľ sa o niekoho postaráme bez toho, aby sme mu dali možnosť vytvoriť niečo ako protihodnotu, aby bol vlastne integrovaný, aby vlastne mal pocit, že sa podieľa na vytváraní nejakých hodnôt, tak dochádza k tomu, že si tieto veci neváži a v konečnom dôsledku to hraničí s takým dosahom, ako sme zistili pri našom poslaneckom prieskume v Slovenskom raji. A to aj tu bola spomínaná otázka tzv. rómskej etnoturistiky do krajín, kde sú výhodné azylové podmienky pre azylantov.

    Chcem pripomenúť, že okrem toho, že štát sa okrem sociálnych dávok dosiaľ nepostaral o to, aby sa títo Rómovia aktívnejšie integrovali naspäť do spoločnosti, vlastne vytvoril podmienky na to, aby sa táto časť sociálne neprispôsobivého etnika stala obeťou úžerníkov a priekupníkov, ktorí tejto časti rómskeho etnika požičiavajú peniaze a následne za úžeru im odoberajú sociálne dávky. Čiže navrhujem, aby sme sa veľmi vážne začali týmto zaoberať a aby orgány činné v trestnom konaní začali prešetrovať túto organizovanú trestnú činnosť, ktorá, podľa môjho názoru, je prapríčinou aj istej, povedal by som, etnoturistiky, ktorá je vlastne vynútená zo strany týchto úžerníkov tým spôsobom, že oni od nich vyžadujú, aby sociálne dávky, ktoré, trebárs, dostanú, im vracali.

    Máme konkrétny príklad, ktorý sa stal v Belgicku, kde zahynula rómska rodina v havarovanom automobile, ktorá sa vracala z Luníka 9 z Košíc, kde si bola vyzdvihnúť sociálne dávky na Slovensku a išla pre sociálne dávky do Belgicka. Čiže jedno z navrhovaných opatrení je, aby aj orgány činné v trestnom konaní správne venovali väčšiu pozornosť tejto organizovanej trestnej činnosti.

    Plne podporujem vytváranie takých učebných smerov na vysokých školách, ktoré budú vychovávať pracovníkov, sociálnych pracovníkov, ktorí by pomohli resocializovať tieto skupiny obyvateľstva a ktorí by mali určité nástroje na to, aby títo ľudia znova dostali svoj život do vlastných rúk a neboli odkázaní na druhých.

    Druhá moja pripomienka súvisí s tým, že som absolvoval minulý týždeň návštevu Bruselu a v Európskej komisii nám bol predložený materiál, ktorý sa týkal takzvaného sexturizmu a zneužívania maloletých. Je to, dá sa povedať, celoeurópsky a možno celosvetový problém a že sa dotýka aj nás, o tom svedčia vlastne aj poznatky, ktoré sme zistili v rómskej osade Letanovský Mlyn, a to v tom smere, že nám bolo povedané, že len v tejto osade, kde žilo okolo 600 Rómov, je tento rok 5 šiestačiek základnej školy tehotných. Čiže ide tu o závažnú trestnú činnosť zneužívania maloletých a, myslím si, nemali by sme tolerovať to, čo sa vlastne dosiaľ tolerovalo, že oni majú nejaké inakšie etnické zvyky.

    Chcem apelovať na to, že jedna z podmienok, ako by sme mali znovu integrovať túto časť rómskeho etnika do spoločnosti, je tá, že budeme tvrdo vyžadovať od nich dodržiavanie zákonnosti v každom smere, že im jednoducho nebudeme vytvárať úľavy, ale naopak, budeme sa snažiť, aby sme im vytvorili podmienky na to, aby sa sami mohli o seba postarať.

    V tomto prípade plne podporujem návrhy, ktoré boli predložené, že vo forme resocializačných projektov by sme mali túto časť rómskeho etnika vlastne znovu integrovať do spoločnosti. Toľko k pripomienkam, ktoré som chcel povedať k prednesenej informácii.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána predsedu výboru Ambróša s faktickou poznámkou chce reagovať pán poslanec Šepták.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Skutočne tento problém nevyrieši prednesenie správy v parlamente, ale treba sa ňou, týmto celým problémom hlbšie zaoberať. Myslím si, že hlavne vláda a hlavne podpredseda vlády pán Csáky a ďalší poverení ľudia by sa tým mali zaoberať a prísť so sériou konkrétnych krokov, s víziou, čo všetko treba spraviť aj pre tie konkrétne veci, ktoré pán Ambróš povedal, nielen o tom, že sú v zahraničí a poberajú sociálne dávky na Slovensku a čo sa deje tým, že maloleté sú tehotné a bolo to kritizované nedávno aj v televízii.

    Ale vlastne aj samotný problém, na ktorý upozorňujú vysokí predstavitelia Európskej únie, že Slovensko nemusí byť kvôli rómskemu, cigánskemu problému prizvané na rokovania o vstupe do Európskej únie. A za to nesiete zodpovednosť vy, pán podpredseda. Myslím si, že skutočne je najvyšší čas, aby ste prišli s konkrétnymi krokmi, čo všetko spravíme pre to, aby tým, čo Európska únia vyčítala, alebo vysokí predstavitelia Európskej únie vyčítali našej vláde v súvislosti s touto problematikou, aby sme sa jednoducho nedostali potom pod priamy tlak, že ste nesplnili toto, a preto vás nezoberieme. Čiže na to treba dať odpoveď, čo všetko spravíte, pán podpredseda.

    Ďakujem.

  • Ešte vystúpi pán poslanec Mikloško a uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Chcel by som len doplniť vystúpenia pána kolegu poslanca, a tým sa dotknúť trochu aj vystúpení dvoch opozičných poslancov, ktorí sú prítomní na tomto rokovaní. Už len jeden.

    Správa pána podpredsedu vlády je prvá správa svojho druhu za 10 rokov od Nežnej revolúcie, prvá správa svojho druhu. Prvýkrát vláda sa vôbec chytá tohto problému, informuje parlament a, samozrejme, ako o začiatku riešenia celej tejto nie jednoduchej problematiky. Za celé minulé štyri roky parlament, pán kolega Šepták, vaša vláda, v ktorej ste vy boli, neurobila ani najmenší krok k riešeniu tejto problematiky, ani najmenší krok. Čiže, problémy narastajú postupne a tie problémy sú tu desať rokov.

  • Reakcia poslanca z pléna.

  • Prosím vás, počúvajte, tichučko počúvajte, učte sa a nebuďte taký tvrdý, lebo stratíte ako Slovenská národná strana ešte aj posledných voličov, ktorých máte.

  • Pán predseda výboru, chcete reagovať na vystúpenia pánov poslancov?

  • Ďakujem.

    Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Tóth.

    Nech sa páči, máte slovo.

    Poslanec I Tóth:

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený podpredseda vlády,

    vážené kolegyne,

    vážení poslanci,

    napriek tomu som pozorne vypočul informáciu vlády Slovenskej republiky o stave riešenia rómskej problematiky v Slovenskej republike. Túto informáciu by som chcel v krátkosti rozšíriť o informácie Stálej komisie pre práva Rómov. Táto komisia bola založená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.

    Uvedomujúc si zložitosť úloh, do tejto komisie boli prizvané osobnosti predovšetkým z rôznych oblastí, ako z výskumu, z mimovládnych organizácií, rómski aktivisti i zástupcovia samospráv. Opodstatnenosť vytvorenia tejto komisie by som chcel dokumentovať predovšetkým tým, že samotní občania Rómovia sa na nás obracajú s dôverou, na našu komisiu, takisto ako aj na výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Žiadajú nás o pomoc, dávajú nám podnety na riešenie svojich problémov, žiadajú nás o priame kontakty, navštevujú nás alebo nám aj píšu.

    A naopak, my ako členovia tejto komisie, stálej komisie, chodíme do jednotlivých regiónov, kde skúmame jednak opodstatnenosť sťažností alebo žiadostí, ale aj získavame vlastné poznatky o živote našich Rómov. Tu by som chcel uviesť konkrétne zistenia, názory komisie, ale ak dovolíte, aj moje vlastné skúsenosti z práce s rómskym obyvateľstvom.

    Na Slovensku, i keď nielen u nás, vládne vo všeobecnosti taký názor, že máme obrovský rómsky problém. Pýtam sa, je to naozaj rómsky problém? Osobne si myslím a prax mi to aj dokazuje, že je to problém nás všetkých. Moja skúsenosť ďalej dokazuje, že u časti Rómov existujúci stav v štáte vyhovuje. Ale naopak, veľká časť Rómov svoje postavenie v spoločnosti chce zmeniť a na týchto zmenách sa chce aj zúčastňovať. Chcú si napríklad zabezpečiť lepšie bývanie, majú záujem o vzdelanie vrátane aj vyššieho vzdelania, chcú podnikať, chcú rozvíjať svoju kultúru, chcú sa aktívne zapájať do činnosti samospráv a podobne. Som však presvedčený, že ich požiadavky nie sú vždy akceptované, návrhy vypočuté, a ak sú, tak na mnohých miestach len tak na pol ucha, aby sa nepovedalo.

    Nie je to dobrý jav, veci sa neriešia, ale veľa sa o riešení predovšetkým hovorí a píše. A verte mi, oplatí sa ich vypočuť a oplatí sa ich navrhnúť a aj realizovať, no predovšetkým tie reálne návrhy, lebo to vychádza od nich a pre nich, a keď sa ešte na ich realizácii aj sami podieľajú, výsledok je dobrý. Hlavne tú vec, prácu, aj jej výsledok si vážia a predovšetkým chránia. Nie, teraz nehovorím o rozprávke, ale hovorím o skutočnosti z mojej 20-ročnej praxe s prácou s Rómami, s ktorou vás nemusím zaťažovať, lebo pred pár mesiacmi azda neboli noviny, ktoré by nepísali o práci s Rómami v Kolárove. Chce to ale čas, trpezlivosť, nebojácnosť, hlavne málo hovoriť, veľa pracovať, zapájať samotných Rómov a veľa pracovať aj s vedomím majoritnej väčšiny.

    Viete, sú potrebné aj rôzne koncepcie, súbor opatrení a iné vládne opatrenia, ale keď zostanú na jednotlivých úsekoch len na papieri, nezavedú sa dobré myšlienky do života, keď sa aj zavedú, výsledky nebudú kontrolované, vyhodnocované, nemajú veľký význam. Keď sa práca zastaví, nedovedie do konca, tak námaha bola vynaložená zbytočne.

    Naopak, musím povedať, že súbor opatrení vlády obsahuje osožné, krásne a ušľachtilé myšlienky, návody na riešenie, ale po jeho schváleniach od 27. 9. 1999 neviem, či v živote Rómov či nás - jedno s druhým veľmi úzko súvisí -, priniesol nejaké zmeny alebo pozitíva. Podobne je to aj so vzdelávacími projektmi a s inými, ako by sa s nimi vrece rozsypalo v poslednom období, hlavne na začiatku roku 1999. Ale aké a kde sú výsledky týchto projektov, ako ich pocítia v reálnom živote Rómovia, ako i majoritná spoločnosť? Kde sú tí ľudia, ktorí boli vyškolení pre prácu s rómskou komunitou? Podobne by som mohol poukázať na rôzne semináre, konferencie, ktorých je viac ako dosť, aj sa na nich pekne a múdro hovorí. Ale čo ďalej?

    Výsledky a ešte raz výsledky v živote nás sú zrkadlom toho, či niečo priniesli pre nás všetkých alebo len pre tých prítomných. Netvrdím pritom, že sú nepotrebné, zbytočné. Sú potrebné, ale ich závery treba preniesť do života, a preto na nich pozývať ľudí, ktorí v praxi pracujú s Rómami, lebo teoretické vedomosti prenášajú do konkrétneho života. To mi nedá nepovedať, že s Rómami a s ich problematikou majú pracovať na všetkých úsekoch, hlavne na najnižších úsekoch takí ľudia, ktorí majú pozitívny postoj k menšinám vo všeobecnosti, ktorí chcú pracovať a chcú ozaj dosiahnuť nápravu. Lebo človek, ktorý má závrat, ktorý hovorí o Rómoch hanlivo, aj keď len medzi priateľmi, nemá miesto v takejto práci.

    A ešte čosi. Nestačí mať splnomocnenca vlády Róma, ale aj v krajoch a okresoch by to mali robiť predovšetkým a výlučne Rómovia. Lepšie chápu ich mentalitu, lepšie s nimi komunikujú a majú aj väčšiu autoritu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, skúsenosti našej komisie sú také, že niektoré rómske osady sú v katastrofálnom stave, tak ako uviedol pán podpredseda vlády. A tu by som chcel predovšetkým uviesť pozitívne skúsenosti, ktoré apelujeme hlavne pri našich návštevách na starostov a primátorov a sociálnych pracovníkov, že to nie je len vecou Rómov, ale aj ich vecou a je ich povinnosťou postarať sa o týchto ľudí. To sú aj naši občania. Ale nie tak, že osadu osadím do najhoršie položeného miesta, predovšetkým čo najďalej od obce. Musíme si všetci uvedomiť, že vhodné bývanie to je aj kultúra, rast životnej úrovne, to je aj menej detí v rodine a práca aspoň okolo domu. Bývanie je jednoduché, uspôsobivé k mentalite, životnému štýlu, budovanie predovšetkým svojpomocnou prácou. Bývanie je dôležité, ale práca, zamestnanosť taktiež.

    Mali by sme prijať v nastávajúcom období opatrenia o tom, ako zamestnať Rómov, lebo skúsenosť je taká, že na úrady práce už prichádzajú zamestnávatelia pomaly s poznámkou: ale neposielajte Róma. Dopyt po rómskej pracovnej sile je nulový a treba povedať, že hraničí s diskrimináciou. Potom aj tí Rómovia, ktorí prácu skutočne hľadajú, nemajú šancu dokázať, že pracovať vedia a chcú pracovať. Vieme, že dlhodobá nezamestnanosť Rómov, ale nielen ich, znamená nebezpečenstvo znehodnotenia ich pracovného potenciálu, najmä tých, ktorí predtým boli zamestnaní a chcú pracovať aj teraz.

    Ďalšia naša skúsenosť je zanedbaná výchova a vzdelanie. Viem, že je to už stará skúsenosť, ale zlé na nej je to, že nič alebo veľmi málo sa v tejto oblasti v predchádzajúcom období urobilo. Aj v súčasnej koncepcii sa o tom veľa píše, ale boli by sme radi, keby v skutočnosti nastali zmeny. Hoci riešenia sú a veľmi jednoduché, možno to vonia obmedzovaním práva, ale zo skúseností viem, že to pomáha, predovšetkým osoh je veľmi veľký na záver.

    Treba prispôsobiť sociálnu výpomoc povinnostiam rodičov starať sa o svoje deti a ich vzdelanie a, samozrejme, potrebujeme k tomu odhodlaných ľudí, učiteľov a pracovníkov úradov. A zase som sa dostal k ľuďom, ktorí v tejto oblasti pracujú, že to musia byť ľudia zanietení, ktorým ozaj ide o dobré výsledky, ktorí hľadajú možnosti, a nie zamestnanie a nie to, ako sa to nedá. Na to nemáme zákony, nariadenia a podobne, čiže veľa musíme pracovať na premene vedomia nielen Rómov, ale aj nás Nerómov.

    Keď hovorím pracovať, tak pracovať, a nie vypracúvať nové dokumenty, ale uvádzať do života tie, ktoré sú a ktoré sú dobré. A čo je veľmi dôležité a nezastupiteľné, pracovať s Rómami v obciach, a nie na Úrade vlády, v Národnej rade, ale to platí o ľuďoch všeobecne. Na ústredných miestach im musíme vytvárať vhodné možnosti, priestory, podmienky a v obciach a mestách, kde s nimi žijeme, treba s nimi úspešnejšie pracovať. Spoločne trpezlivo a systematicky.

    Moje skúsenosti, ale aj skúsenosti ako predsedu stálej komisie - všetko potrebuje svoj čas, ale nečakajme na zázraky, zázraky skúsme robiť. Nesťažujme sa, nečakajme na pomoc zvonka, ale konajme nie pre Európsku úniu a Štrasburg alebo iné. A nekonajme len pre Rómov, ale pre nás všetkých. Lebo verte mi, že keď Rómovia budú lepšie a kultúrnejšie žiť, budeme žiť aj my spokojnejšie a bezpečnejšie. Takže riešme nie rómsku otázku a problematiku, ale našu, a to čím skôr, a nielen na papieri, ale v reálnom živote. Práca, vzdelanie, bývanie a v neposlednom rade aj ich vlastná kultúra, to je alfa a omega k riešeniu problémov rómskej národnostnej menšiny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie.

    Pán poslanec bol posledný prihlásený do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Áno.

    Nech sa páči, pán podpredseda máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Veľmi stručne chcem zareagovať na niektoré vystúpenia.

    Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Tóthovi aj Ambróšovi za veľmi korektné a vecné vystúpenia. Chcem povedať, že so všetkým vlastne súhlasím s tou malou pripomienkou, že vy ste hovorili, pán poslanec Tóth, o vzdelávacích projektoch. Nezabudnime, prosím, že niektoré nulté ročníky boli otvorené len v minulom roku. Ešte ani jeden školský rok nefungujú, to znamená, pravdepodobne musíme byť trpezlivejší v tejto oblasti a je to skutočne proces na dlhší čas.

    Súhlasím aj s pánom Ambróšom v tom konštatovaní, že úžerníctvo v rómskej spoločnosti predstavuje veľmi silný problém. Chcem vám povedať, že som rokoval o tom s prezidentom Policajného zboru Slovenskej republiky, ako aj s pánom ministrom vnútra. Obaja uznali, že je to veľmi vážny problém, ale obaja mi hovorili, že je veľmi ťažké dokazovať práve takéto aktivity. A domnievam sa, že Policajný zbor v tejto veci musí byť aktívnejší.

    K vystúpeniu pána Morica sa nechcem vyjadrovať podrobnejšie. Domnievam sa, že môj kolega pán Laszló Nagy sa vyjadril veľmi fundovane k týmto vecným stránkam. Chcem len povedať, on narážal na to, že je tu relatívne málo poslancov. Ja, samozrejme, akceptujem tento stav, ale je mi trošku čudné a dovoľte mi, aby som povedal, pokiaľ mám dobré informácie, prerokovanie tohto bodu inicioval pán poslanec Švec a trošku sa čudujem, že pán poslanec Švec sa nezúčastnil na prerokovaní bodu, ktorý vlastne on sám inicioval.

    Ak mi dovolíte, posledná pripomienka alebo posledná reakcia je na druhé vystúpenie pána poslanca Šeptáka. Pán poslanec, napísal som presne, čo ste povedali, ak rómska problematika nebude doriešená, a teraz vás citujem: "Slovenská republika nebude prizvaná k rokovaniam o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie." Pán poslanec, chcem vás informovať, že na Helsinskom summite sme boli pozvaní a už tretí mesiac rokujeme.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi.

    Vyhlasujem rokovanie o tomto bode programu za skončené.

    Nasledujúcim bodom programu je

    súhrnná správa o realizácii úloh Národného programu boja proti drogám za rok 1999 a aktualizácia úloh na rok 2000.

    Správu vlády máte predloženú ako tlač 581, spoločnú správu výborov ako tlač 581a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Správu vlády uvedie jej podpredseda Pál Csáky.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám súhrnnú správu o realizácii Národného programu boja proti drogám za rok 1999 a jeho aktualizáciu na rok 2000. Materiál predkladám na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 291 z 12. mája 1999.

    Materiál bol prerokovaný v piatich výboroch Národnej rady Slovenskej republiky pod gesciou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Na rokovaniach výborov, na ktorých som sa zúčastnil, bola nastolená aj otázka ďalšieho financovania Národného programu boja proti drogám, a to najmä v súvislosti s adekvátnym pôsobením masovokomunikačných prostriedkov a v súvislosti s otázkami prevencie a vyhodnocovania účinnosti preventívnych opatrení a realizovaných projektov. Je priaznivé, že gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo odporúča zvýšiť finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu určené na boj proti drogám, samozrejme, pod podmienkou konkrétneho zdôvodnenia a následnej kontrolovateľnosti.

    Účelové viazanie takto zdôvodnených financií v rámci vybratých kapitol rezortov však obsahuje aj nevyslovený predpoklad toho, že existuje koordinačný orgán, ktorý túto účelnosť vopred posúdi a prostriedky buď pridelí, alebo ak je program, alebo projekt nedostatočne zdôvodnený a podložený argumentmi, tak prípadne ich pozastaví, alebo je možné aj to, že ich prerozdelí tam, kde sa preukáže ich skutočná potreba. Takýmto koordinačným orgánom je v zmysle svojho štatútu práve Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog, ktorý by mal na jednej strane takto vyčlenené financie zo štátneho rozpočtu spravovať a taktiež vytvoriť posudzovací a kontrolný mechanizmus na ich prideľovanie na projekty a programy v rámci balíkov určených pre jednotlivé rezorty. Toto projektové financovanie, o zavedení ktorého sa u nás začína uvažovať, by bolo azda vhodné použiť práve v oblasti boja proti drogám aj preto, aby sme dostali spätnú väzbu o skutočnom efekte využitia peňazí daňových poplatníkov.

    Dovoľte mi ešte pripomenúť, že pri tvorbe rozpočtu so zohľadnením boja proti drogám sa budeme musieť zamyslieť nielen nad vnútroštátnymi programami a projektmi, ale aj nad medzinárodnými súvislosťami, ktoré vyplývajú z priorít prípravy Slovenska na vstup do Európskej únie. K plneniu acquis pre oblasť drog napríklad patrí už v roku 2001 vypracovanie národných stratégií a priama spolupráca našich existujúcich i novozriaďovaných inštitúcií s tými inštitúciami Európskej únie, ktoré boli zriadené pre oblasť drog. Na túto spoluprácu, pre ktorú Slovensko by malo dostať z programu PHARE a z projektu Európskej komisie v prepočte cca 44 miliónov Sk, však budeme musieť prispieť i sami v zmysle spolufinancovania v sume cirka 12 až 14 miliónov Sk.

    Dámy a páni, drogová situácia v Slovenskej republike nie je dramatická, je stabilizovaná. Ak mi dovolíte, ukázal by som vám, neviem, či bude vhodné odtiaľto dobre vidieť, ukázal by som vám dva grafy. Prvý graf hovorí o výskyte po prvýkrát liečených v prepočte na 100 tisíc obyvateľov v krajinách strednej a východnej Európy, kde sú porovnané Česká republika, Slovenská republika, Chorvátsko a Slovinsko. To modré, najnepriaznivejšia situácia je v Slovinsku, to druhé je Česká republika, tretie je Chorvátsko a najnižší počet na 100 tisíc obyvateľov 13,6 má Slovenská republika. Obdobná je situácia aj vo vekovej skupine obyvateľov medzi 15 - 39 rokmi, to znamená, môžem vám povedať, že je viac-menej samozrejmé, že Slovenská republika v tejto oblasti je hodnotená z medzinárodného hľadiska pozitívne. Počet liečených drogovo závislých síce neklesá, no expozívny rast, ktorý sme sledovali v rokoch 1994 a 1996, sa zmiernil a teraz stagnuje. Faktom je tiež, že počet po prvýkrát liečených mladých ľudí klesol v roku 1999 oproti roku 1998 o vyše ako 18 %.

    Okrem konkrétnych návrhov na väčšiu invenciu a spôsoboch a formách splnenia úloh Národného programu boja proti drogám, zapojenia tretieho sektora a masmédií, najmä Slovenskej televízie, pokladám za veľmi podstatnú podmienku alebo pripomienku zvýraznenie väčšej spolupráce s masmédiami, zvýšenie pozornosti masmediálnej oblasti s cieľom zabrániť alebo aspoň protiargumentmi oslabiť, prípadne eliminovať verejnú propagáciu drog.

    Domnievam sa však, že celospoločenská závažnosť problematiky drog si jednoznačne vyžaduje zachovanie zásadného rozhodovania o drogách a tvorbe protidrogovej politiky na úrovni vlády, teda účasť ministrov kľúčových rezortov vlády. Je tiež jasné, že viaceré aspekty Národného programu boja proti drogám majú aj svoj medzinárodný rozmer, ktorý súvisí s plnením podmienok určených Slovenskej republike na vstup do Európskej únie a v tejto súvislosti už napríklad Výbor ministrov rozhodol o posilnení svojej exekutívy generálneho sekretariátu a jeho poverení vstupovať do priamych vzťahov s inštitúciami Európskej únie. Ide o spoluprácu s Európskym monitorovacím centrom pre drogy v Lisabone, chcem vás informovať, že najneskoršie v júli OSN otvorí Informačnú kanceláriu protidrogových aktivít pre celú Višegrádsku štvorku v Bratislave a zdá sa, že v novembri máme šancu získať aspoň podpredsednícky post v Pompidourgroup, ktorá zahrnuje všetky členské krajiny Európskej únie Rady Európy pre programy boja proti drogám.

    Správa o plnení Národného programu boja proti drogám sa predkladá každoročne. Súčasťou materiálu sú nové ciele a stratégia protidrogovej politiky vlády Slovenskej republiky, ktorá problém drogových závislostí zapracovala do svojho programového vyhlásenia. Aktivity Výboru ministrov v roku 2000 budeme orientovať predovšetkým na zabránenie využívania detí pri nezákonnej výrobe a obchodovaní s omamnými psychotropnými látkami a prípravkami, tiež do nových preventívnych programov zvýšenia kvalitatívnych a kvantitatívnych parametrov liečby, ako aj procesu resocializácie.

    Vážené dámy, vážení páni, drogy sú, bohužiaľ, súčasťou nášho života. Úsilie na zníženie a zastavenie šírenia drogových závislostí a s nimi súvisiacich ťažkých ochorení, akými sú napríklad AIDS či infekčné hepatitídy, je centrom nášho snaženia. Preto aj naďalej je potrebné upriamiť pozornosť nielen na prevenciu, liečbu a resocializáciu drogovo závislých, ale aj na evidenciu a kontrolu závislých. Tým sa umožní nielen ich lekárske sledovanie, ale zavedením napríklad metadonovej liečby sa zníži aj kriminalita.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Dávam slovo členke výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Anne Záborskej, aby podala správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda vlády,

    kolegyne a kolegovia poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou o prerokovaní súhrnnej správy o realizácii úloh Národného programu boja proti drogám za rok 1999 a aktualizáciu úloh na rok 2000.

    Predseda Národnej rady pridelil súhrnnú správu na prerokovanie piatim výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre vzdelanie, vedu mládež a šport a výboru pre zdravotníctvo, ktorý zároveň určil ako gestorský výbor.

    Všetky výbory Národnej rady určené predsedom Národnej rady v stanovenom termíne prerokovali správu a prijali platné uznesenie. Všetky výbory vrátane gestorského zobrali správu na vedomie a žiadajú vládu Slovenskej republiky každoročne predkladať Národnej rade súhrnnú správu o realizácii Národného programu boja proti drogám do roku 2003 s výhľadom do roku 2008 a návrhy na jej aktualizáciu na príslušný rok.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor okrem týchto dvoch bodov žiada vládu, aby túto správu predložila každoročne do 30. apríla, ďalej pri tvorbe štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2001 žiada navŕšiť finančné prostriedky určené na boj s drogovou závislosťou a vo vybraných rozpočtových kapitolách ich účelovo viazať. Po tretie, žiada Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas o vyhodnotenie časti D uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 30. novembra 1999, v ktorom Národná rada odporučila Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu venovať výraznú pozornosť prevencii drogovej závislosti vo vysielacom čase, ktorý je najviac sledovaný mladou generáciou.

    Gestorský výbor konštatoval, že výbory, ktorým bola správa pridelená, ju prerokovali a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie.

    Pán predsedajúci, buďte taký dobrý a otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni za uvedenie správy.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa nikto z poslancov neprihlásil. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Šepták. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán podpredseda,

    dámy a páni,

    ešte by som sa slovíčkom vrátil k tomu predchádzajúcemu bodu, pán podpredseda. Neberte to tak, že vám človek niečo vyčíta, ale viac-menej upozorňujeme na problematiku, ktorá tu v skutočnosti je a vy ste si vedomý tejto problematiky, len vám chcem povedať, že viete veľmi dobre, ako som to myslel. To, že s nami rokujú, je jedna vec, a že ma teda chytáte za slovo, ale čo nám skutočne aj vyčítajú a túto problematiku nám vyčítajú a budeme mať problémy ju vysvetliť. Takže to je dôvod, o ktorom som v predchádzajúcej faktickej pripomienke, pán podpredseda, hovoril.

    Ale ak mi dovolíte, vrátim sa k správe o programe boja proti drogám. Povedali ste, pán podpredseda, že situácia na Slovensku nie je dramatická a je stabilizovaná. Súhlasím s vami, že nie je až taká dramatická, ale myslím si, že veľmi veľa rodičov by teraz s vami nesúhlasilo, hlavne tých rodičov, ktorí majú problémy so svojimi deťmi v tejto oblasti, čo sa týka drogovej závislosti. A myslím si, že môžem bez obáv povedať, že všetci, ako tu sedíme, sa stretávame s touto problematikou každý deň.

    Nie som priateľom grafov a štatistických čísel, ktoré ste tu ukazovali, pretože skutočne štatistika je niečo všeobecné, ktoré sa na tento problém pozerá z pohľadu obyvateľov, všetkých obyvateľov Slovenska, a preto sú tie čísla niekedy dosť skresľujúce. Myslím si, že ste hovorili o vekovej kategórii od 15 rokov do 39 rokov a tá štatistika nezasahuje vekovú kategóriu detí základných škôl, ktoré už majú skúsenosti s drogami, ktoré jednoducho vedia, čo sú drogy a sú to skrátka veci, ktoré v bežnom živote sú a štatistiky ich nepodchycujú.

    Spomínali ste, pán podpredseda, aj Výbor ministrov. Ale nezachytil som informáciu od vás, či Výbor ministrov už pracuje tak, ako by pracovať mal, pretože po extemporé pána Müllera v televízii, v jednej nemenovanej televízii, sa rozvírila alebo sa rozvíril tento problém drogovej závislosti a problematiky drog. A vysvitlo, vyšlo na povrch, že Výbor ministrov nefunguje tak, ako by mal, pretože ministri sa nezúčastňujú a zastupujú ich zväčša štátni tajomníci. Rád by som sa spýtal, či sa zlepšila akčnosť pánov ministrov, ktorí sú zodpovední za túto problematiku.

    Potom druhá otázka, ktorú by som chcel položiť pánu podpredsedovi, je, že na základe informácie, ktorá v nedávnej minulosti zaznela v televíznych novinách, kde vznikla situácia, že určití ľudia prevážali cez hranice prekurzor alebo preparát, z ktorého sa vyrába droga, a ja som si teraz nie celkom istý, či išlo o výrobu alebo či sa z toho preparátu vyrába droga, tzv. extáza, resp. ten preparát, ktorý bol prevážaný vo veľkom množstve a bol zachytený, nepostihuje náš zákonník, že jednoducho nie je tam trestnoprávne postihnutie. Teda síce ten preparát bol zadržaný, ale bol zhabaný, ale nič sa ďalej nedeje. Či sa teda zaoberá touto skutočnosťou Výbor ministrov, ktorý by skutočne mal postihnúť takúto vec, pretože z tohto preparátu sa nakoniec tá droga vyrába. To, že je nepostihnuteľný dovoz tejto drogy, myslím si, že je veľmi závažná vec.

    Spomínali ste, pán podpredseda, aj liečbu metadonom. Hovorí sa, že keď je človek raz závislý, už sa nikdy nevylieči, jednoducho nie je šanca. Tento človek môže len abstinovať. Hovorí sa aj o zákulisných praktikách, čo sa týka liečby metadonom a akým spôsobom prebieha. Môžem to, hádam, aj povedať, distribúcia metadonu aj napriek tomu, že by to malo byť pod prísnou kontrolou a vlastne je to náhrada drogy, ktorá by mala byť aplikovaná v liečebniach, ale sú už informácie o tom, že metadon, ktorý, myslím si, že sa vyrába v Spojených štátoch amerických, je už voľne k dostaniu aj na čiernom trhu. Takže či štát, ktorý sa podieľa, a nielen štát, ale, samozrejme, aj určití investori sa podieľajú na týchto veciach, čo sa týka liečenia drogovo závislých ľudí, pripravuje nejaké opatrenia na to, aby sa aj takéto veci neuskutočňovali.

    Skutočne si myslím, že drogová problematika je veľmi vážna vec a som presvedčený, že tento parlament by sa mal takýmito správami zaoberať častejšie a hlavne hľadať riešenia a pomôcť policajtom pri ich práci a pri riešení tejto závažnej kriminality, ktorá privádza vlastne naše deti na okraj spoločnosti a nakoniec do záhuby. Chápem to ako skutočne vážny problém, problém, ktorým sa musíme všetci zaoberať bez rozdielu politických tričiek a hľadať spoločné riešenia.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nikto nechce reagovať faktickou poznámkou. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či chce reagovať.

    Nech sa páči, máte možnosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vzhľadom na to, že som bol pánom poslancom oslovený, pán poslanec, ak mi dovolíte, veľmi stručne by som reagoval na vaše otázky. Tým, že som povedal, že situácia nie je dramatická, nechcem povedať, že tu nie sú problémy. Ak mi dovolíte, vymenoval by som práve päť oblastí. Už, bohužiaľ, nie sme len tranzitnou krajinou, ale aj cieľovou krajinou. Objavili sa už aj určité iné regióny Slovenska, ktoré majú problémy. To už nie je len problém Bratislavy alebo Petržalky, ako bolo v určitom období.

    Máte pravdu v tom, že mládež sa dostáva do zhoršenej situácie a tam aj tie štatistiky poukazujú na to, že táto veková skupina je skutočne viac ohrozená a, bohužiaľ, musím vám povedať aj to, že podľa štatistík aj nezamestnaní teraz už patria do veľmi silne ohrozenej skupiny obyvateľstva.

    Pýtali ste sa na účasť ministrov na činnosti Výboru ministrov. Situácia sa zlepšila, ale skôr v tlači bola kritizovaná nie ako činnosť Výboru ministrov, ale činnosť Protidrogového fondu. Tam skutočne vznikla v decembri z dôvodu, podľa môjho názoru, preťaženosti členov vlády, určitá kritická situácia, odročil som jedno rokovanie, to je pravda a o tom sa objavili informácie v tlači, ale teraz je situácia stabilizovaná aj v tejto oblasti.

    Čo sa týka prekurzorov a metadonovej liečby, domnievam sa, že je to pod dostatočnou kontrolou a musím vyzdvihnúť, ak mi dovolíte, aj činnosť Národnej protidrogovej jednotky. Podľa môjho názoru a podľa informácií, ktoré dostávam, Národná protidrogová jednotka plní veľmi dobre svoju úlohu.

    Pán podpredseda, ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pýtam sa pani spoločnej spravodajkyne, či chce zaujať stanovisko. Nie. Ďakujem pekne.

    Hlasovať, tak ako sme sa rozhodli, budeme neskoršie.

    Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je

    správa o doterajšom postupe vlády Slovenskej republiky pri tvorbe a realizácii regionálnej politiky a pripravenosti Slovenska na využívanie podporných fondov Európskej únie.

    Správu ste dostali ako tlač 592. Spoločnú správu výborov ak 592a.

    Správu vlády uvedie jej podpredseda Pál Csáky.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľujem si vám predložiť na základe požiadavky Národnej rady Slovenskej republiky správu o doterajšom postupe vlády Slovenskej republiky pri tvorbe a realizácii regionálnej politiky na pripravenosti Slovenska na využívanie podporných fondov Európskej únie.

    Materiál bol prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky a odsúhlasený vládou Slovenskej republiky. Ak dovolíte, využil by som to členenie, ktoré je aj v písomnom materiáli.

    Po prvé, programové vyhlásenie vlády k regionálnej politike. Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení deklaruje ako jednu zo svojich priorít vytvorenie inštitucionálnych, finančných a ostatných predpokladov pre komplexnú regionálnu politiku. Vláda presadzuje také financovanie regionálneho rozvoja, ktoré umožňuje diferencovaný prístup regionálneho rozvoja k riešeniu svojich rozhodnutí, čo vláda považuje za jeden z prejavov nezávislosti regiónov na centre. To si vyžaduje legislatívne a inštitucionálne úpravy súvisiace s decentralizáciou kompetencií a finančných zdrojov.

    Legislatívne a inštitucionálne úpravy boli začaté prijatím uznesenia vlády Slovenskej republiky zo dňa 23. 12. 1998 číslo 922 z roku 1998, ktoré rozhodlo o reorganizácii a reštrukturalizácii Úradu pre stratégiu a rozvoj spoločnosti, vedy a techniky Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy, v ktorého kompetencii bol problém regionálneho rozvoja a ďalších krokov smerujúcich k reorganizácii systému regionálnej politiky.

    Uvedené uznesenie zaviazalo predsedu úradu znížiť počet zamestnancov úradu z pôvodných 130 na 55 do 30. marca 1999. Činnosť úradu sa tak zredukovala iba na oblasť regionálnej politiky s očakávaním, že kompetencie v tejto oblasti prevezme po prijatí nového zákona o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Do 1. decembra 1999 Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky Slovenskej republiky vykonával aktivity, ktoré súviseli s plnením uznesenia vlády číslo 922 z decembra 1998. Boli spojené s presunom agendy na iné rezorty, resp. znižovaním stavu pracovníkov a útlmom činnosti úradu.

    V spojitosti s dobudovaním inštitucionálneho a legislatívneho systému regionálnej politiky bol uznesením vlády číslo 606/1999 schválený štatút Rady vlády pre regionálnu politiku ako koordinačného, poradného a iniciatívneho orgánu vlády pre otázky regionálnej politiky a koordináciu štrukturálnych nástrojov. Rada koordinuje hlavné aktivity zainteresovaných ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy a ďalších organizácií s cieľom vytvárania legislatívnych a inštitucionálnych podmienok na realizáciu stratégie regionálnej politiky a účasti Slovenskej republiky na uplatňovaní regionálnej a štrukturálnej politiky Európskej únie. Koordinuje najmä rozpracovanie zámerov vlády v oblasti regionálnej politiky, prípravu dokumentov potrebných na čerpanie prostriedkov z predštrukturálnych fondov, pričom zabezpečuje predovšetkým časovú a obsahovú nadväznosť hlavných aktivít a dbá na prípadné vylúčenie duplicít. Funkciu sekretariátu Rady vykonáva odbor rozvoja regiónov Úradu vlády Slovenskej republiky.

    Pôvodný termín prijatia nového tzv. kompetenčného zákona bol jún 1999. Napokon však Národná rada Slovenskej republiky prijala tzv. malú novelu kompetenčného zákona, presnejšie zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 293/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky.

    V tejto novele parlament odsúhlasil zrušenie Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky Slovenskej republiky a kompetencie v oblasti stratégie rozvoja vedy a techniky prešli do pôsobnosti ministerstva školstva a v oblasti regionálneho rozvoja boli delimitované na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Toto ministerstvo malo predtým názov ministerstvo výstavby a verejných prác. Príčinou oneskorenia prijatia tzv. malej novely kompetenčného zákona bola pripravovaná kompletná verzia nového kompetenčného zákona a diskusia, politická diskusia vo vláde ohľadom osudu tohto kompetenčného zákona. Bohužiaľ, len v júni 1999 sa prijalo politické rozhodnutie na schválenie nového kompetenčného zákona a malej novely kompetenčného zákona.

    Do prijatia malého kompetenčného zákona zámery regionálnej politiky boli zabezpečované Úradom pre stratégiu a rozvoja spoločnosti, vedy a techniky Slovenskej republiky. Táto oblasť bola len koordinovaná a aj teraz je len koordinovaná mnou, to znamená podpredsedom vlády, ale podpredseda vlády nemá priame kompetencie. Od 1. decembra priame kompetencie v regionálnej politike má pán minister výstavby a regionálneho rozvoja.

    V zmysle platného uznesenia vlády Slovenskej republiky 802 zo dňa číslo novembra 1997 prijatého ku koncepcii štátnej regionálnej politiky boli predsedovi Úradu pre stratégiu rozvoja vedy a techniky Slovenskej republiky vládou uložené v spolupráci s vedúcou Úradu vlády Slovenskej republiky vypracovať a predložiť na rokovanie vlády návrh na zriadenie a štatút Národnej agentúry pre regionálny rozvoj. Zriadenie Národnej agentúry pre regionálny rozvoj bolo zakotvené aj v acquis communautaire ako jeden z dôležitých krokov v rámci inštitucionálneho dobudovania systému regionálnej politiky Slovenskej republiky. Národná agentúra mala pôsobiť ako inštitúcia s implementačnou funkciou v oblasti prijímania zahraničnej pomoci na podporu v regiónoch.

    Návrh na zriadenie Národnej agentúry schválila vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 252 zo dňa 31. marca 1998, keď uložila predsedovi Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti zorganizovať založenie Národnej agentúry. Vzhľadom na to, že úrad ako ústredný orgán štátnej správy nebol v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy kompetentný zakladať združenia právnických osôb, resp. príspevkovej organizácie, mohol iba zorganizovať jej založenie, čo sa, bohužiaľ, nestalo.

    Problém založenia Národnej agentúry sa premietol aj do regionálnej politiky, ktorú realizuje súčasná vláda. S jej vznikom sa rátalo v uznesení vlády číslo 922 z roku 1998 v kontexte s reorganizáciou a reštrukturalizáciou Úradu pre stratégiu a rozvoj spoločnosti. V novembri 1999 vláda Slovenskej republiky prijala návrh na sfunkčnenie Národnej agentúry. Rozhodnutie vlády podľa uznesenia 923/1999 bolo, aby po prevzatí kompetencií ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja bol na rokovanie vlády predložený štatút Národnej agentúry pre regionálny rozvoj. Materiál v súčasnosti pripravujú podpredseda vlády Csáky a minister výstavby a regionálneho rozvoja István Harna. V súčasnosti však nie je ujasnený charakter Národnej agentúry. Prípravu tohto materiálu pribrzdila skutočnosť, že experti Európskej únie, presnejšie pán Dr. Treuner, ktorý tu bol prítomný tri mesiace, s poradcami Európskej únie odporučili sfunkčnenie Národnej agentúry pre regionálny rozvoj odložiť na neskorší termín, a to z časových dôvodov, ako aj s ohľadom na proces decentralizácie verejnej správy.

    Dňa 22. marca tohto roku vláda schválila uznesením číslo 171 Národný program na prijatie acquis communautaire, v ktorom ministerstvo výstavby a regionálnej rozvoja navrhlo iný prístup k založeniu Národnej agentúry pre regionálny rozvoj.

    Dňa 27. marca 2000 minister výstavby a regionálneho rozvoja István Harna predložil do Rady vlády pre regionálnu politiku návrh legislatívneho zámeru zákona o regionálnom rozvoji. Základným cieľom legislatívnej úpravy podpory regionálneho rozvoja je nielen zmierňovať spoločensky neakceptovateľné regionálne diferencie a pomáhať pri revitalizácii a reštrukturalizácii regiónov, ale aj vymedziť pôsobenie inštitúcií zaoberajúcich sa regionálnym rozvojom, stanoviť ich vzájomné vzťahy a definovať základné nástroje regionálnej politiky.

    Rada vlády pre regionálnu politiku vzhľadom na mimoriadnu potrebu tohto právneho predpisu odporučila pokračovať v príprave zákona o regionálnom rozvoji v súlade s legislatívnym plánom práce vlády Slovenskej republiky na tento rok. Princíp partnerstva v regionálnom rozvoji je v zabezpečení prostredníctvom významných inštitúcií aj v súvislosti s naším záujmom podporovať všetky možnosti aktívneho vstupu zástupcov tretieho sektora a ďalších odborných subjektov do procesov týkajúcich sa realizácie a regionálneho rozvoja.

    V súčasnosti Rada vlády Slovenskej republiky pre regionálnu politiku zriaďuje prostredníctvom odboru rozvoja regiónov úradu vlády svojpomocný orgán, pracovnú skupinu pre regionálnu a štrukturálnu politiku. Po vyjasnení situácie s funkčnosťou riadiacich a monitorujúcich výborov pre predvstupové fondy Európskej únie v zosúladení požiadaviek Európskej komisie bude možná práca týchto výborov na dobudovaní a dopracovaní integrovaného plánu regionálneho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky a regionálnych monitorovacích výborov. Podporujeme aktivizáciu týchto telies aj v programe ISPA a SAPARD.

    V oblasti regionálnej politiky v súčinnosti s podpredsedom vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a regionálny rozvoj bola činnosť Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti zameraná aj na plnenie uznesenia vlády číslo 258/1999, na základe ktorého mali byť poskytnuté finančné dotácie na podporu regionálnych projektov. Správcom rozpočtovej kapitoly v minulom roku bol Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti a bola vytvorená vládou medzirezortná komisia, ktorá posudzovala regionálne projekty predovšetkým zaostávajúcich regiónov Slovenska.

    Za predsedu tejto medzirezortnej komisie som bol vymenovaný vládou Slovenskej republiky ja, členmi medzirezortnej komisie boli zástupcovia rezortov ministerstva financií, ministerstva hospodárstva, životného prostredia, kultúry, pôdohospodárstva, výstavby a verejných prác, ako aj Združenia miest a obcí Slovenska. Dotácie určené na podporu regionálnych projektov boli poskytnuté na rozvojové projekty obcí, malého a stredného podnikania v zaostávajúcich regiónoch, činnosť regionálnych rozvojových agentúr, ale tiež na podporu činnosti euroregiónov a výkup pozemkov v katastri napríklad Kysuckého Nového Mesta, kde firma INA WERKE vyvíja perspektívne investičné aktivity.

    V súvislosti s posudzovaním a schvaľovaním finančných projektov podporujúcich regionálny rozvoj sa vyskytli aj určité problémy opakujúce sa fakticky pravidelne. Výber projektov na okresnej a krajskej úrovni často nebol v súlade s metodickými pokynmi. Na rokovanie komisie sa dostávali projekty, ktorým chýbal regionálny charakter, mali často nejasné podnikateľské zámery, chýbali dôveryhodné doklady o zdrojoch financovania, resp. o firmách samotných. Len málokedy sa opierali o skutočne rozvojové priority preferované okresnými a krajskými plánmi regionálneho rozvoja. To malo za následok opakované vyžadovanie dostatočne dôveryhodných dokladov, na základe ktorých komisia na posudzovanie projektov mohla odporučiť finančnú dotáciu.

    Vzhľadom na to, že poskytnutie a využitie účelových dotácií na regionálne projekty je viazané na obdobie jedného roka, je potrebné zabezpečiť výber týchto projektov do regiónov čo najskôr. V súčasnosti vláda posudzuje ďalšie kritériá napríklad tento rok a dúfam, že do troch týždňov tieto dokumenty budú k dispozícii na okresných a krajských úradoch.

    Integrovaný plán regionálneho a sociálneho rozvoja. Uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 610 zo dňa 7. júla 1999 vláda Slovenskej republiky poverila podpredsedu Csákyho koordinovať vypracovanie integrovaného plánu regionálneho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky ako základného dokumentu Slovenskej republiky na získanie podpory z predštrukturálnych fondov Európskej únie, predovšetkým z PHARE 2000 PLUS a predložiť vypracovaný návrh tohto dokumentu na rokovanie vlády do 30. septembra 1999.

    Podpredseda vlády poveril spracovaním tohto dokumentu predsedu Úradu pre stratégiu a rozvoj spoločnosti a koordináciou na medzirezortnej úrovni bol poverený štátny tajomník Roman Šipoš z ministerstva výstavby a verejných prác. Integrovaný plán regionálneho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky pre realizáciu programov PHARE 2000 vláda schválila uznesením číslo 923 zo dňa 27. októbra 1999. V tomto materiáli boli vymedzené tzv. prioritné regióny pre realizáciu a čerpanie pomoci PHARE 2000. Sú nimi tieto celky: Slovensko východ, Slovensko severozápad, Slovensko juhozápad, pričom v rámci krajov Slovenskej republiky za prioritné budú považované zaostávajúce okresy s dôrazom na región Slovensko východ.

    Spolu s týmto dokumentom boli vypracované metodické pokyny na tvorbu regionálnych operačných programov v regiónoch. Ak mi dovolíte, ukážem tieto pokyny. Takto boli zaslané na krajské a okresné úrady, ako aj postupy na zriadenie riadiacich a monitorovacích výborov v regiónoch, ktoré majú zabezpečiť transparentnosť a princíp partnerstva pri tvorbe regionálnych, plánovacích a projektových dokumentov.

    Dňa 27. marca tohto roku minister výstavby a regionálneho rozvoja predložil do Rady vlády pre regionálnu politiku návrh obsahového a organizačného zabezpečenia vypracovania Národného plánu regionálneho rozvoja. Základným cieľom tohto materiálu je organizačné, vecné, personálne a inštitucionálne zabezpečenie vypracovania dokumentu Národného plánu regionálneho rozvoja, ktorý by umožnil účasť Slovenskej republiky na využívaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov a kohéznych fondov Európskej únie. Národný plán ako rozšírený integrovaný plán by sa mal stať základným programovým dokumentom Slovenskej republiky v oblasti regionálneho rozvoja. Rada vlády Slovenskej republiky pre regionálnu politiku odporučila návrh obsahového a organizačného zabezpečenia vypracovania národného plánu regionálneho rozvoja na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, teraz by som si dovolil pristúpiť k časti Informácia o špeciálnom prípravnom programe pre štrukturálne fondy Európskej únie. V rámci aktivít zameraných na budovanie inštitúcie Európska komisia otvorila v marci 1998 špeciálny prípravný program určený kandidujúcim krajinám s cieľom prípravy na štrukturálnu politiku Európskej únie. Prostriedky určené na programy jednotlivých krajín boli zaradené do ich národných programov PHARE. Sú spravované v súlade s pravidlami PHARE pod dohľadom delegácie Európskej komisie v každej krajine.

    Vláda Slovenskej republiky rozhodnutím Rady vlády pre európsku integráciu pod vedením pána podpredsedu Hamžíka zriadila Výbor pre štrukturálne fondy Európskej únie. Výbor bol založený zo zástupcov ministerstiev a inštitúcií, ktoré sa mali aktívne zúčastňovať na programovaní a realizácii štrukturálnej a regionálnej politiky, konkrétne Úradu vlády, Úradu stratégie rozvoja spoločnosti, ministerstva financií, pôdohospodárstva, hospodárstva, životného prostredia, dopravy a pôšt. Úlohou výboru bolo riadenie špeciálneho prípravného programu.

    Špeciálny prípravný program pre štrukturálne fondy má tieto časti:

    po prvé, Národný program pre regionálny a štrukturálny rozvoj, rozpočet je 1 mil. euro a má za cieľ vypracovať pre vládu Slovenskej republiky návrh národného rozvojového plánu, druhá časť je vybudovanie efektívneho systému inštitucionálneho a administratívneho zabezpečenia štrukturálnej politiky vo výške 2 mil. euro a má za cieľ pripraviť Slovenskú republiku na implementáciu štrukturálnych fondov Európskej únie a kohéznych fondov Európskej únie po prijatí Slovenskej republiky do Európskej únie aj s návrhmi legislatívnych úprav.

    A druhá veľká časť tohto programu sa týka pilotných projektov za vybrané sektory vo výške 4 mil. euro.

    Personálne obsadenie a základné úlohy programu SPP. V rámci programu očakávame príchod veľkého počtu zahraničných expertov až do 40 expertov. Podľa svojho zamerania budú tvoriť dve základné skupiny - tweeningovú skupinu a skupinu technickej asistencie.

    Dámy a páni, na záver mi dovoľte, aby som pristúpil k jednej veci. Ja som predložil dosť podrobnú analýzu, vypracoval som to s pánom ministrom Harnom, ale, samozrejme, vy ste sa pýtali nielen na minulosť, ale aj na budúcnosť. Závery tohto materiálu som zhrnul do 9 bodov, tie priority, ktoré treba realizovať v 1. polroku 2000. Ide o tieto kroky: schváliť koncepciu reformy verejnej správy, určiť kompetencie regionálnych samospráv aj v oblasti regionálneho rozvoja.

    Ak dovolíte, ak by ste sa ma opýtali, kde je najväčší problém regionálnej politiky v súčasnosti v Slovenskej republike, tak by som si dovolil vám ukázať túto mapu, ktorá bola vypracovaná Asociáciou európskych regiónov. Táto mapa bola vypracovaná v Štrasburgu a sú na nej vyznačené všetky európske krajiny a ich regióny. Je mi veľmi ľúto, tieto dve časti sú Česká republika a Slovensko, kde nie sú regióny, to znamená, nie sú uznané také regióny, v ktorých sú volené regionálne samosprávne orgány, aj keď podľa môjho názoru Česká republika je tam trošku neprávom, pretože v Českej republike zákon už je, ale ešte proste nefungujú tieto orgány. Takže my môžeme hovoriť veľmi dlho o regionálnej politike na centrálnej úrovni, ale kým nebudú vytvorené regionálne samosprávne orgány, stále tu bude problém a systém nebude, bohužiaľ, fungovať. Preto je to absolútna priorita na tento rok.

    Druhým bodom v nadväznosti na koncepciu reformy verejnej správy je určiť novú štruktúru finančných nástrojov regionálneho rozvoja.

    Po tretie dopracovať integrovaný plán regionálneho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky ako Národný plán regionálneho rozvoja, na tom sa pracuje. Postupne pripraviť zákon o regionálnom rozvoji. Práve dnes som mal veľmi obsiahly rozhovor s pánom ministrom Harnom, ktorý ma upozornil, že síce to máme v legislatívnom pláne do júna tohto roka, ale dopredu avizoval, že pravdepodobne nevie dodržať tento termín a bude to problém aj v súvislosti s našimi vzťahmi k Európskej únii, pretože mu chýbajú základné parametre. Vzhľadom na to, že ešte nepadlo zásadné rozhodnutie o reforme verejnej správy, je veľmi veľký problém pripraviť takýto korektný zákon, pretože jednak ide o nevyjasnené kompetencie na regionálnej úrovni a jednak ide o nevyjasnené finančné toky na regionálnej úrovni.

    Piatym bodom, piatou prioritou je doriešiť problematiku Národnej agentúry pre regionálny rozvoj. Ako som vám povedal, tento materiál je na medzirezortnom pripomienkovom konaní.

    Po šieste treba zefektívniť činnosť regionálnych rozvojových a monitorovacích výborov. Na tejto časti programu sa pracuje a budú doň začlenení aj experti Európskej únie.

    Po siedme zvýšiť transparentnosť a kvalitu procesov pri príprave projektov PHARE, ISPA, SAPARD a PHARE CBC. V tejto oblasti vás chcem informovať o tom, že sme vypracovali materiál, ktorý po odsúhlasení vládou predložím, samozrejme, aj poslancom Národnej rady, aby sme skutočne zvýšili transparentnosť prípravy projektov aj realizovanie projektov, nielen PHARE, ale aj ISPA a SAPARD.

    Po ôsme vypracovať a zverejniť kritériá na posudzovanie, schvaľovanie a financovanie regionálnych rozvojových projektov pre rok 2000.

    A po deviate naďalej podporovať euroregionálne aktivity ako perspektívne aktivity budúcnosti.

    Pán predsedajúci, ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za obsiahle zdôvodnenie tejto správy.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi výboru pre verejnú správu pánu poslancovi Vladimírovi Faičovi, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán podpredseda vlády,

    vážení poslanci, poslankyne,

    dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní správy o doterajšom postupe vlády Slovenskej republiky pri tvorbe a realizovaní regionálnej politiky a pripravenosti Slovenska na využívanie podporných fondov Európskej únie.

    Správu o doterajšom postupe vlády pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 27. apríla tohto roku na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Za gestorský výbor určil výbor pre verejnú správu.

    Výbory v lehote prijali uznesenia k tejto správe, súhlasili s ňou a odporúčali Národnej rade vziať ju na vedomie.

    Gestorský výbor na základe týchto stanovísk tiež odporúča Národnej rade vziať túto správu na vedomie.

    Odporúčam, pán predsedajúci, aby ste k tejto správe otvorili rozpravu a zároveň sa prihlasujem do rozpravy.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ako prvý sa prihlásil pán spravodajca Faič, ďalší, ktorí sú písomne prihlásení, je pán poslanec Sopko a pán predseda výboru Orosz.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážená Národná rada,

    pri formulovaní programového vyhlásenia vlády konštatovali všetky koaličné strany, že v Slovenskej republike nie je systém regionálnej politiky, že sa prehlbujú regionálne disparity, zodpovednosť za regionálny rozvoj je roztrieštený a z toho dôvodu bola do vládneho programu ako jedna z priorít zaradená úloha vytvoriť inštitucionálne, finančné a ostatné predpoklady pre komplexnú regionálnu politiku.

    Treba povedať, že sme očakávali, že tieto predpoklady realizácie regionálnej politiky budú vytvorené rýchlo vzhľadom na situáciu v regiónoch a nastúpi realizácia účinnej regionálnej politiky. Súčasný stav vlastne z iniciatívy výboru pre verejnú správu hodnotí predložená správa. Správa dáva relatívne ucelenú informáciu o stave prác na tvorbe regionálnej politiky v Slovenskej republike. Čo jej však chýba buď z toho dôvodu, že nebolo o čom písať, alebo sa na to pozabudlo, je to, že neinformuje vôbec o realizácii regionálnej politiky, len o jej tvorbe.

    Za významný počin vlády pokladám zintenzívnenie príprav na využívanie podporných fondov Európskej únie v regionálnom rozvoji Slovenskej republiky. S jestvujúcim rozsahom a kvalitou regionálnej politiky však kontrastuje bujný systém jej inštitucionálneho zázemia. Nie je logické ani efektívne pre každú novú aktivitu domácej a zahraničnej regionálnej politiky vytvárať nové inštitúcie. Ústredný orgán regionálnej politiky podľa "kompetenčáku" ministerstvo spolu s Radou vlády pre regionálnu politiku a expertnými skupinami by mali byť dostatočne odborne a organizačne spôsobilé zabezpečovať regionálnu politiku v celom rozsahu.

    V ďalšej časti chcem predniesť niektoré pripomienky alebo možno otázky na pána podpredsedu vlády tiež k tej štruktúre, ako uviedol správu, ktorú sme dostali.

    K časti legislatívne a inštitucionálne zmeny. Možno by bolo v tejto časti vhodné uviesť, aká je vlastne organizačná štruktúra pracovísk regionálneho rozvoja na ministerstve a akými činnosťami je poverená. Je to dôležité a súvisí to s ďalšími inými pracoviskami. Bolo by dobré povedať dôvody nezriadenia alebo nesfunkčnenia Národnej agentúry regionálneho rozvoja. Nie je vlastne vysvetlené, prečo nedošlo v súvislosti s vytvorením ministerstva k jej sfunkčneniu.

    V časti princíp partnerstva, ktorú by bolo možné nazvať byrokratizácia regionálnej politiky, je vidieť nekoordinovaný a roztrieštený prístup k regionálnej politike. Za akým účelom vzniká pracovná skupina pre regionálnu a štrukturálnu politiku a aké je potom poslanie ministerstva, ak niektoré jeho funkcie vykonáva Úrad vlády Slovenskej republiky? Aké bude poslanie Národnej agentúry regionálneho rozvoja? Je to dôležité z toho dôvodu, aby v konečnom dôsledku bolo možné alebo nebolo možné merať výsledky regionálnej politiky len na základe dynamiky jej tvorby, jej inštitucionálnych predpokladov, a nie dynamiky samotného regionálneho rozvoja.

    Čo sa týka podpory regionálnych rozvojových projektov, treba jednoznačne dať odpoveď na otázku, prečo sa neurobil kvalitný výber projektov preferujúcich regionálny rozvoj, kto za to nesie zodpovednosť. Konštatovanie o zlom výbere projektov na okresnom a krajskom stupni nezbavuje zodpovednosť centrálnej úrovne.

    Povedal by som, a to treba oceniť, že integrovaný plán regionálneho a sociálneho rozvoja je možno jediným uceleným dokumentom, ktorý obsahuje smerovanie regionálnej politiky v Slovenskej republike, a treba oceniť jeho rozpracovanie aj napriek istým nedostatkom, samozrejme, ktoré s tým súvisia.

    Čo sa týka informácie o špeciálnom pripravenom programe pre štrukturálne fondy Európskej únie, v časti sa konštatuje zriadenie prípravného výboru pre štrukturálne fondy, ktorého prácu by mal zabezpečovať stály sekretariát. Dosiaľ nebol zriadený. Je prípravný výbor konečným orgánom alebo len ďalšou zo zoznamu inštitúcie regionálnej politiky?

    Čo sa týka cezhraničnej spolupráce a euroregionálnych aktivít, pozitívne treba hodnotiť skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky podpísala, ratifikovala, aj keď ako jedna z posledných transformujúcich sa krajín, tento dohovor, ktorý umožní uzatváranie cezhraničných dohôd miestnym a regionálnym orgánom. Jeho realizáciu by malo napomôcť aj vytvorenie vyšších samosprávnych územných celkov. Menej potešiteľné je konštatovanie, že aj v súčasnosti pretrváva rok roztrieštenosť v kompetenciách centra pri podpore cehraničnej spolupráce a že vláda Slovenskej republiky nevytvorila napriek prijatému uzneseniu predpoklady na inštitucionalizáciu cezhraničných aktivít. Tak ako ste vy, pán podpredseda, zhrnuli svoj záver do istých bodov, pokúsim sa aj ja zhrnúť k správe niektoré závery do niekoľkých bodov.

    Po prvé, predložená správa svedčí o pretrvávaní nekoordinovaného postupu pri riadení regionálnej politiky v Slovenskej republike. Po druhé, pre regionálnu politiku Slovenskej republiky je príznačné bujnenie jej inštitucionálnej infraštruktúry bez evidentných výsledkov, ktoré by naznačovali obrat zastavením prehlbovania regionálnych disparít. Po tretie, zo správy vyplýva, že zodpovednosť za regionálny rozvoj je naďalej roztrieštená medzi niekoľkých kompetentných vládnych činiteľov a inštitúcie. Po štvrté, napriek ponuke zdrojov sa tieto nevyužívajú, nakoľko chýbajú kvalitné programy rozvoja a nie je zrejmé, či sa robia opatrenia na zmenu tohto stavu. Po piate, od októbra 1998 sa sústavne riešia legislatívne a inštitucionálne predpoklady. To sú zatiaľ jediné aktivity v regionálnej politike, treba povedať, tvorba predpokladov. Po šieste, celý rok 1999 sa rušil Úrad pre stratégiu a zmena kompetencií ministerstva výstavby. Nie vinou Národnej rady sa tento malý kompetenčný zákon prijímal v závere roka, ale vinou predkladateľa. Po siedme, nikto nekoordinuje obce, mestá, regionálne združenia, ba ani krajské a okresné úrady, kde sú štátom platení ľudia zodpovední za regionálny rozvoj.

    V čom je problém? Nie je to náhodou v ľudskom faktore? Kto je vlastne za súčasný stav zodpovedný? Ste vy pán podpredseda dostatočne aktívny a snažíte sa koordinovať tvorbu regionálnej politiky? Hovorím o tvorbe. Ste aktívny a rozhodnutý urobiť všetko pre využitie prostriedkov z rôznych fondov? Ste aktívny a rozhodnutý koordinovať realizáciu regionálnej politiky, pretože len tá má vypovedaciu hodnotu pre rozvoj regiónov. Mám obavu a myslím si, že odôvodnenú, zo stavu vecí, ktorá je aj v správe, a preto vás žiadam, pán podpredseda vlády, aby ste s plnou vážnosťou prevzali zodpovednosť za daný stav v tvorbe prípravy a realizácie regionálnej politiky, lebo doteraz ani táto zodpovednosť voči parlamentu, samozrejme, aj pri jej realizácii nie je jasná.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Faiča chce reagovať s faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Bohunický, nech sa páči.

  • Pekne ďakujem, pán podpredseda.

    Pán poslanec Faič veľmi plasticky, ale na mnohých konkrétnych prípadoch naznačil absolútne zlyhanie koordinujúcej funkcie podpredsedu vlády pána Csákyho v tejto oblasti, ale aj podpredsedu pána Hamžíka, pretože tu sa kompetencie bili a častokrát sa tie kompetencie tak zahmlili, že vlastne nemáme teraz nejakého zodpovedného za to, aby sme mohli identifikovať, kto je vlastne zodpovedný za to, že sa takto pomaly proste robia tieto práce na reforme verejnej správy, teda na reforme regionálneho rozvoja. Takisto sú mnohé príklady aj v realizačnej fáze, keď vláda ide do krajov na výjazdy, urobia sa rozsiahle materiály na krajských úradoch regionálneho rozvoja, oddeleniach regionálneho rozvoja, často sa poukáže na najpálčivejšie problémy toho regiónu a výjazd potom je niekoľkominútový k týmto problémom, neriešia tieto problémy, odkladajú sa a sú to akési spanilé jazdy za čias HZDS, ktoré absolútne v regióne neriešia problémy, ktoré sú tam.

    Príkladom môže byť aj náš Trnavský kraj, ktorý bol vtedy dosť zložitý, pretože bol návrh na odvolanie jedného z ministrov vlády. Ale keď premiér vlády, ktorého upozorňujeme na niektoré najdôležitejšie problémy, ako sú "atómka", ale na druhej strane sa chceme aj pochváliť niektorými aktivitami zahraničnej politiky, dá si tú námahu, že uskutoční prednášku na vysokej škole a navštívi arcibiskupa, myslím si, že toto nie sú tie najpálčivejšie problémy Trnavského kraja. Keď tam vláda bola a mala sa zaoberať týmito problémami, boli nastoľované, tak neviem, kedy sa nimi chce zaoberať, ak nie na výjazde, keď tam má byť. Takže aj v tej praktickej regionálnej politike, čo aspoň niečo by sa dalo zachytiť, tak absolútne absentuje.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán predseda výboru pán Sopko, pripraví sa pán predseda výboru Orosz.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážená Národná rada,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    tak ako povedal Vladimír Faič, správa o doterajšom postupe vlády Slovenskej republiky pri tvorbe a realizácii regionálnej politiky v Národnej rade je predložená z iniciatívy poslancov na základe uznesenia výboru pre verejnú správu. Dôvodov bolo viac, ale predovšetkým to, že vláde Slovenskej republiky sa nedarí plniť programové vyhlásenie v tejto oblasti, ktoré znie a ja ho budem citovať tak, ako som si ho opísal: "Vláda bude venovať intenzívnu pozornosť politike regionálneho rozvoja, vytváraniu a uplatňovaniu koordinovaných štrukturálnych nástrojov s cieľom zastaviť a postupne zmierniť veľké sociálnoekonomické rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenskej republiky." Ďalšia téza: "Vláda pripraví koncepciu regionálnej politiky, ktorá vymedzí typ regionálnej politiky, ciele, nástroje územnej jednotky a inštitucionálny cieľový rámec."

    Budem hovoriť len o tej prvej časti programového vyhlásenia. Niečo z takto definovaného programu bezprostredne súvisí s koncepciou decentralizácie a reformy verejnej správy, ako to povedal pán podpredseda vlády, ale v niečom zaostávame úplne z iných dôvodov.

    O regionálnom rozvoji stále hovoríme len v teoretickej polohe, vo verbálnej polohe. Jeden a pol roka nám trvalo, kým sa spresnili kompetencie jednotlivých rezortov. A práve roztrieštenosť kompetencií, a tým aj roztrieštenosť zodpovedností medzi ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, medzi ministerstvo vnútra, kde je cezhraničná spolupráca, medzi ministerstvo zahraničných vecí a medzi dvoch podpredsedov vlády pána Csákyho a pána Hamžíka, toto zabrzdilo plnenie citovaných častí programového vyhlásenia vlády. Proces tvorby a realizácie regionálnej politiky si vyžaduje naozaj jasné kompetenčné vzťahy. Je najvyšší čas, aby sme z polohy analýz, rozborov, organizačného aj obsahového plánovania pristúpili ku konkrétnym účinným veľmi jasným krokom, to znamená do realizačnej fázy.

    Regionálnu dimenziu prebiehajúceho transformačného procesu nemôžeme naďalej prehliadať. Monitorovanie úrovne súčasných krajov svedčí o hrozivom náraste disparít. Hodnotenie sociálno-ekonomickej úrovne krajov Slovenska je pre nás výzvou, že vláda Slovenskej republiky nemôže v tejto oblasti stagnovať, ani v oblasti vlastnej štátnej regionálnej politiky, ani v oblasti euroregionálnych aktivít, cezhraničnej spolupráce, ani vo využívaní reštrukturálnych fondov Európskej únie.

    Pozamýšľajme sa, nájdime príčiny a jasne ich pomenujme. Prečo Slovenská republika nedokázala ani v minulom roku 1999, ani v roku 2000 využiť objemy finančných prostriedkov ponúkaných Európskou úniou v rámci projektov? Tým, že fondy Európskej únie sú časovo a objemovo limitované, už dnes vieme, že Slovenská republika je schopná vyčerpať len polovicu finančných zdrojov plánovaných pre Slovenskú republiku v tomto roku 2000. Tento neúspech nemôžeme ospravedlniť len konštatovaním, že v riadiacich a v poradných orgánoch pretrvávali neujasnené kompetenčné vzťahy. Učiť sme sa mohli snáď v prvom roku 1999, ale nie aj v roku 2000.

    Požiadavky Európskej únie ani v tomto roku teda nedokážeme metodicky splniť napriek tomu, že máme národného koordinátora na prípravu projektov. Je ním pán podpredseda vlády Hamžík. Napriek dostatočnému rozdeleniu úloh v rámci koordinácie programov a projektov nedarí sa nám využívať ponúkané finančné objemy z fondov Európskej únie. A to je tragédia. Takže by som chcel, pán podpredseda vlády, veľmi vás prosím, aby ste spresnili, koľko bolo ponúkaných a koľko bolo využitých finančných zdrojov v minulom roku 1999 a v roku 2000.

    Predpoklad využitia v roku 2000, tak ako sme dostali podklady vo výbore alebo ústnu informáciu, je len maximálne 6,8 z ponúkaných 12 mil. euro. Takže len polovica bola akceptovaná po podaní projektov. V čom to je? Prečo nevyužívame možnosti? Prečo nevieme splniť nové podmienky, nové smernice a programy Európskej únie? Veď o tom veľmi veľa rozprávame. Na tieto otázky mi, pán podpredseda vlády, správa odpoveď nedáva. A nemám záruky, že situácia bude v budúcom roku iná. Musím to zvýrazniť preto, lebo pokiaľ mám informácie, od vyhlásenia možnosti až po čerpanie, budúcnosť stanovuje plánovacie obdobie takmer jeden rok. Takže vo vláde Slovenskej republiky je stále veľa kompetentných a málo zodpovedných. Nevieme, kto je zodpovedný.

    Vrátim sa ale k našej vnútornej štátnej regionálnej politike. A začnem vôbec tým, čo je vôbec regionálna politika štátu. Je veľmi zložitá a možno ju zjednodušene definovať ako priemet hospodárskej, sociálnej, národnostnej a ekologickej politiky do územia regiónu. A tým regiónom môže byť budúci vyšší územný celok alebo súčasný kraj. Regionálna politika popri makroekonomickej rozvojovej politike patrí vo všetkých štátoch k špecifickým formám hospodárskej politiky. Preto sú namieste otázky, ktoré dávame aj predsedovi vlády, aj podpredsedovi vlády, aj ústrednému orgánu novému, ktorý vedie pán minister Harna.

    Je v silách súčasnej vlády Slovenskej republiky robiť účinnú regionálnu politiku? Rozvinúť a realizovať konkrétnu štátnu regionálnu politiku? Nie rozprávať, teoretizovať, blafovať a zahmlievať túto oblasť politickými tézami. Vláda Slovenskej republiky môže ovplyvňovať rozvoj regiónov aj napriek tomu, že nemáme vyššie územné celky, teda v rámci súčasných krajov Slovenskej republiky. Nič nám v tom nebráni. Neskrývajme svoju slabosť, vlastné nedostatky za to, že dnes v Slovenskej republike nemáme ešte samosprávu vyšších územných celkov a vyššie územné celky. Neveríme si v tejto oblasti a ani súčasná vláda Slovenskej republiky nevie zvládnuť zložitosť a náročnosť štátnej regionálnej politiky.

    Vážený pán podpredseda vlády, povedzme si pravdu. Ani Rada vlády pre regionálnu politiku, ktorú vediete, ani Národná agentúra, okolo ktorej je stále veľa nejasností, ani regionálne rozvojové agentúry, ani krajské úrady sa nevedia v tejto oblasti pohnúť a obmedzujú svoje pôsobenie na podporu programov vlády Slovenskej republiky, ktoré neexistujú. Ja také nepoznám.

    Existujú teda projekty, či programy Európskej únie, ale nie programy vlády Slovenskej republiky. Preto prosím všetkých kompetentných, neskrývajme našu bezmocnosť za programy Európskej únie. Tie sú len programy podporné. Ale bezodkladne realizujme zásady koncepcie štátnej regionálnej politiky, to znamená vládnej politiky, ktorá by mala jasne stanoviť a stanovuje ciele, formy a nástroje ovplyvňovania.

    Ekonomika každého štátu má svoje historické dedičstvo, ktoré vo väčšine prípadov býva predmetom zásadných štrukturálnych premien. Doterajší priebeh ekonomických reforiem na Slovensku potvrdzuje, že priestorová štruktúra ekonomiky štátu neumožňuje zachytiť radikálne zmeny v odvetvovej štruktúre a prispôsobiť sa podmienkam rozmiestňovania ekonomických činností tak, ako ich stanovuje trh. Rešpektujme, ale analyzujme, že na jednej strane sa vytvárajú predpoklady na koncentráciu ekonomických aktivít do tých území, ktoré disponujú ekonomickým potenciálom a kde je priaznivá technická a sociálna infraštruktúra, a na druhej strane reálne by sme mali vidieť, že sa už hrozivo, kriticky prejavujú tendencie útlmu ekonomickej aktivity v tých okresoch a krajoch, ktoré nie sú schopné poskytovať okamžite rovnaké lokalizačné výhody. Takže či Bratislava, či stredné Považie, či iné regióny viac majú a ešte viac budú mať. Nič v doterajšom konaní vláda Slovenskej republiky, ani bývalá, ani súčasná, nič konkrétne neurobila, aby došlo k zmenám.

    Zákon o regionálnom rozvoji Slovenskej republiky. Ja, vážený pán podpredseda, mám prvý pracovný návrh z roku 1995. Odvtedy sa tento zákon na Slovensku pripravuje. A nestojí to na vytváraní vyšších územných celkov, ale na našej slabosti, na bezmocnosti dotknutých ministerstiev. Preto sa sústavne odsúva a dobre, že ste to povedali, lebo ja už mám informáciu, že sa bude odsúvať aj v tomto roku a neverím, že bude schválený.

    Takže nazývajme veci pravým menom, že už dnes existujú a narastajú výrazné rozdiely v životných podmienkach obyvateľstva. Poznáme a sú vyčíslené rôzne ukazovatele, ktoré sú alarmujúce v niektorých častiach Slovenska, a nielen v obidvoch východoslovenských krajoch. Možno teda aj v iných častiach Slovenska, ako ste, pán podpredseda, spomínali a vykresľuje to aj integrovaný plán regionálneho a sociálneho rozvoja Slovenska.

    Vláda Slovenskej republiky prehliada alebo registruje a úmyselne odsúva riešenie výrazných rozdielov v životných podmienkach obyvateľstva. A to sa dá veľmi jednoducho vyčísliť celou sústavou ukazovateľov, celým objemom reprodukovaného zisku, tvorbou hrubého domáceho produktu, podielom celkového investovaného kapitálu v Slovenskej republike, vývojom nezamestnanosti, priemernými zárobkami, peňažnými príjmami na jedného obyvateľa a podobne.

    Prehĺbenie disparít medzi regiónmi v Slovenskej republike znásobuje aj tá skutočnosť, že sa zóna ekonomickej aktivity a demografickej vitality neprekrýva. Inými slovami, prírastky obyvateľstva sa sústreďujú do tých častí Slovenska, kde nedochádza k ekonomickej aktivite, ako je to vo vyspelom svete. Práve na takýto priestorový vývoj vlády iných vyspelých európskych krajín reagujú štátnou cieľavedomou regionálnou hospodárskou politikou. Vláda Slovenskej republiky takú má od roku 1997, tak som to vyčítal, ale zároveň konštatujem, že napriek tomu sa len veľmi málo urobilo na Slovensku, aby sa zabránilo pretrvávaniu výrazných a narastajúcich medziregionálnych disproporcií.

    V prvom rade vláda Slovenskej republiky a až potom orgány verejnej správy či samosprávy budúcich vyšších územných celkov vstupujú do procesu alokácie ekonomických aktivít. Priamo ovplyvňovať vývoj spoločnosti v oblasti regionálnej politiky, prízvukujem štátnej regionálnej politiky, môže len vláda Slovenskej republiky svojím jasným stanovením zásad a nástrojov na vytváranie podmienok na vyvážený hospodársky a sociálny rozvoj regiónov.

    Ja rešpektujem tých, čo tvrdia, že základnou premisou úspešného predchádzania vzniku regionálnych problémov je, že sa musia začať riešiť na tej úrovni, kde vznikajú. Preto sú nevyhnutné aj programy vyšších územných celkov, okresov, krajov či obcí. Ale vláda Slovenskej republiky v tomto procese nemôže a nesmie absentovať.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, ako povedal môj kolega Vladimír Faič, jeden celý minulý rok sme riešili kompetenčné vzťahy. Tento rok 2000 budeme tvoriť a schvaľovať zákon o regionálnom rozvoji, aj tak neverím, že nám bude predložený. Takže mám pocit, že ešte ďalšie dva roky sa budeme navzájom utriasať a v teoretickej rovine o všeličom presviedčať. Kedy sa dostaneme k reálnemu naplňovaniu dlhodobého rámcového cieľa, a tým je zabezpečovať vyvážený sociálno-ekonomický rozvoj regiónov? Kedy prestaneme prehliadať do očí bijúce rozdiely v životnej úrovni ľudí, v jednotlivých častiach Slovenska?

    Zatiaľ sme neurobili žiadne konkrétne kroky, ktoré by priniesli túžobne očakávané zmeny. Neprispievajú k tomu ani výjazdové zasadnutia vlády Slovenskej republiky do územia zaostávajúcich okresov.

    O tom mala byť, pán podpredseda vlády, aj požadovaná správa, takéto informácie sme chceli, ktorú sme žiadali od predsedu vlády, a nie informácie o doterajších personálnych, štrukturálnych a kompetenčných zmenách. Nič iné som sa nedozvedel, len ako sa tam druhý rok navzájom utriasate. Takže správa uhýba z vlastnej podstaty, vyhýba sa podstate, to znamená dať nám informáciu, ako sa realizuje regionálna politika v Slovenskej republike.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca, pána predsedu výboru nechce nikto reagovať z poslancov.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán predseda výboru Orosz.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Vážený pán podpredseda vlády,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážení hostia,

    už sa dnes viackrát hovorilo, že v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa veľmi jednoznačne ako jedna z priorít vlády Slovenskej republiky uvádza vytvorenie inštitucionálnych, finančných a ostatných predpokladov na komplexnú regionálnu politiku. Práve v neschopnosti predchádzajúcich vlád vytvoriť komplexný a koncepčný prístup k regionálnej politike je potrebné hľadať jednu z hlavných príčin nerovnovážneho sociálneho a ekonomického rozvoja Slovenskej republiky a hrozivej sociálnej a ekonomickej situácie v jednotlivých regiónoch Slovenska, ktorá môže ohroziť integritu našej republiky.

    Hovorím to s plnou vážnosťou ako poslanec pochádzajúci z Košického kraja, ktorý nesporne ako celok patrí k najviac ohrozeným regiónom. Informácie, ktoré som mal ja a moji kolegovia z poslaneckého klubu SDĽ, vzbudzovali obavy z toho, že k napĺňaniu tejto priority vyplývajúcej z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky nepristupuje vláda, resp. jej zodpovední členovia s dostatočnou razantnosťou a cieľavedomosťou. Aj z tohto dôvodu sme k tejto problematike najprv iniciovali rokovanie výboru pre verejnú správu a následne na minulej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky iniciovali zo strany vlády Slovenskej republiky predloženie správy o doterajšom postupe vlády pri tvorbe a realizácii regionálnej politiky a pripravenosti Slovenska na využívanie podporných fondov Európskej únie.

    Sme radi, že našu iniciatívu podporili aj poslanci z iných poslaneckých klubov. Už samotné predloženie správy splnilo minimálne dva čiastkové cieľe. Po prvé, nastavuje zrkadlo tomu, čo sa zatiaľ na úseku regionálnej politiky za takmer polovičný mandát vlády Slovenskej republiky urobilo a poskytuje poslancom Národnej rady Slovenskej republiky potrebné informácie o napĺňaní tejto časti programového vyhlásenia vlády, ktoré bude možné využiť pri našej poslaneckej práci.

    Po druhé, predloženie správy, aspoň dúfam, prispelo k zintenzívneniu činnosti na tomto úseku pod hrozbou vyvodenia politickej zodpovednosti zo strany parlamentu za neplnenie úloh v tejto oblasti. Na základe obsahu predloženej správy i ďalších informácií, ktoré sme získali najmä počas tohtotýždňového rokovania v Častej - Papierničke, musím však s poľutovaním konštatovať, že naše očakávania o nedostatočnom plnení tejto úlohy vyplývajúcej z programového vyhlásenia vlády sa naplnili. Považujem za korektné aspoň to, že vláda tieto nedostatky v správe nezakrýva a snaží sa ich pomenovať. Žiaľ, nedostatočná efektivita vlády v tejto oblasti už spôsobila a pravdepodobne spôsobí značné hospodárske a finančné straty súvisiace aj s tým, že spomalené rozvíjanie jednotlivých prvkov regionálnej politiky je späté s nedostatočným využívaním finančných prostriedkov ponúkaných z podporných fondov Európskej únie. V podmienkach všeobecného nedostatku finančných prostriedkov použiteľných na sociálny a ekonomický rozvoj je to fakt, ktorým sa vláda Slovenskej republiky nemôže pochváliť. Skôr naopak. Z úloh, ktoré musí vláda na tomto úseku ešte vykonať, žiaľ, vyplýva, že aj pri zvýšenej aktivite všetkých zodpovedných a interesovaných orgánov sa k efektívnemu fungovaniu regionálnej politiky môžeme možno dopracovať niekedy na konci volebného obdobia, aj to, ako sa na Slovensku hovorí, ak Boh dá.

    Na začiatku tohto procesu bolo prílišné otáľanie s určením zodpovedného ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť regionálnej politiky. Ako vieme, už to tu zaznelo, trvalo viac ako rok od konštituovania vlády Slovenskej republiky, kým sa týmto orgánom stalo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Tiež bolo povedané, že za to nie je zodpovedná Národná rada Slovenskej republiky, ale vláda, ktorá oneskorene tento návrh do parlamentu predložila. Sám osobne som si stále nie istý, či to bolo správne rozhodnutie a či bude dosiaľ rezortné ministerstvo schopné plniť potrebnú koordinačnú a riadiacu funkciu, aj keď som si vedomý, že to zastrešuje pán podpredseda vlády. Či bude schopné plniť túto funkciu v oblasti, ktorá má nesporne nadrezortný charakter a má veľmi úzku väzbu na územné orgány verejnej správy. Tieto problémy sa už v praxi objavujú. To vyplynulo z nášho rokovania v Častej - Papierničke, kde nielen pán minister Harna, ale i ďalší ministri priznali, že existujú vážne problémy pri koordinácii jednotlivých aktivít na úseku tvorby regionálnej politiky.

    Domnievam sa, že problémy treba vidieť aj v koordinačnej a riadiacej práci vlády ako celku. Koordináciou činnosti na tomto úseku, ako vieme, je poverený pán podpredseda vlády Pál Csáky. Nie som si ale istý, či on sám vie, pokiaľ až siahajú jeho riadiace a koordinačné kompetencie a či sú dostatočné. O to viac, že vo vláde Slovenskej republiky sedí ďalší podpredseda zodpovedný za európsku integráciu, na ktorom, aspoň si myslím, by mala tiež ležať čiastočná zodpovednosť, pretože sem patrí aj problematika využívania štrukturálnych a podporných fondov Európskej únie.

    V tejto súvislosti je naozaj otvorená aj otázka, či pán Hamžík nesie aspoň čiastočnú zodpovednosť za túto oblasť, a keď nenesie, tak za čo vlastne nesie zodpovednosť, veď vo vláde pôsobí aj podpredseda vlády pre legislatívu a on je zodpovedný za predkladanie návrhov zákonov súvisiacich s aproximáciou práva Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky, teda s napĺňaním integračných ambícií Slovenskej republiky. Myslím si, že poslanci majú právo vedieť o týchto otázkach, majú právo byť veľmi precízne o tom informovaní, možno niektorí vedia, ja, žiaľ, nie, zo správy na túto otázku nemožno vyvodiť odpoveď, možno pán podpredseda vlády nám k tejto súvislosti čosi povie.

    Problematika, o ktorej hovoríme, otvára aj množstvo ďalších otáznikov. Mnohé otázky tu už zazneli. Položím len niektoré. Napríklad prečo integrovaný plán regionálneho a sociálneho rozvoja schválený vládou v októbri minulého roku neobstál v Bruseli pri odbornej oponentúre a prečo ho treba dopracúvať. V tej súvislosti, prirodzene, je potrebné položiť si otázku, kto je za to zodpovedný. Iste, treba si položiť tiež otázku, prečo sa tak mešká so zákonom o regionálnom rozvoji, prečo sa tak mešká s prípravou ďalších koncepčných materiálov.

    Za vážnu považujem aj otázku, či je dostatočná transparentnosť a dostatočný prenos informácií po línii zodpovedný člen vlády, príslušné ministerstvo, krajské úrady, odbory regionálneho rozvoja, okresné úrady, odbory regionálneho rozvoja týchto okresných úradov až po záujemcov o spracovanie projektov na regionálny rozvoj, resp. uchádzačov o využitie fondov Európskej únie. Teda či je dostatočná transparentnosť z hľadiska metodických pokynov a odborných usmernení pri tvorbe takýchto projektov. Ak by to všetko fungovalo, ako má, tak by sme zrejme nemuseli dnes smutne a otvorene konštatovať, že Slovenská republika prišla v poslednom období o nemalé finančné prostriedky z fondov Európskej únie len preto, že predložené projekty neobstáli pri odbornej oponentúre v Bruseli.

    Chcem v tejto súvislosti povedať, že za účelom hľadania odpovede na túto otázku, kde sú vlastne príčiny doterajšieho zlyhávania, som si urobil určitý prieskum v Košickom kraji, navštívil som Krajský úrad v Košiciach, viaceré okresné úrady Košického kraja a túto otázku som kládol aj viacerým starostom a primátorom z nášho kraja. Odpovede som sa však nedopátral. Na krajskom úrade mi dokladovali, že vyškolili pracovníkov okresných úradov na základe metodických pokynov z centra, že vyškolili aj starostov a primátorov a povedali mi, že na úrovni Košického kraja je predložených 99 projektov regionálneho rozvoja, pri ktorých sa uchádzajú o využitie fondov z Európskej únie, ale podľa informácií len jeden z projektov má šancu na úspech. Pán podpredseda možno o tom bude vedieť, to je problematika južného Zemplína - kanalizácia a čistiarne. Neviem, či tá informácia je pravdivá, ale aspoň takúto optimistickú informáciu som dostal.

    Prirodzene, je tu otázka, čo s tými ďalšími projektmi. Prečo nie sú na dostatočnej úrovni, keď všetci tvrdia, že od úrovne krajského úradu až dole si plnia tie povinnosti, ktoré im boli stanovené zhora, a že projekty pripravujú tak, ako boli stanovené požiadavky. Treba v tejto súvislosti veľmi otvorene povedať, že tí, ktorí spracúvajú tieto projekty, strácajú motiváciu. Myslím si, že naši ľudia sú schopní, sú tvoriví, sú schopní pripraviť projekty, ak sú vhodne odborne usmernení, ale ak jedenkrát, dvakrát, trikrát zlyhajú, tak už potom jednoducho nemajú síl sa pustiť do ďalších vecí.

    Chcem veľmi otvorene povedať, ak by som bol opozičným poslancom, tak by som na základe zisteného stavu možno uvažoval o využití ústavných prostriedkov na uplatnenie politickej zodpovednosti voči príslušným členom vlády. Ako koaličný poslanec svoje vystúpenie chápem a verím, že aj pán podpredseda vlády to tak chápe skôr ako dobre mienenú kritiku, ktorá, verím, že dopadá na úrodnú pôdu.

    V záverečnej časti správy sú, myslím si, že veľmi správne pomenované úlohy, ktoré by sa mali na úseku regionálnej politiky v tomto polroku splniť. Ak sa to podarí a chcem byť optimista, že sa to podarí, tak sa budeme môcť o napĺňaní tejto priority vyplývajúcej z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v budúcnosti môcť vyjadrovať lichotivejšie, a veľmi rád by som veril tomu, že to tak bude.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána predsedu Orosza s faktickou poznámkou chce reagovať jeden pán poslanec. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Kužma, nech sa páči.

  • Doplním kolegu Orosza. Podobná situácia je totiž aj v Prešovskom kraji. Prešovský kraj, Košický a časť Bystrického kraja boli vybrané do takzvaného experimentu, kde by sa tieto projekty mohli uchádzať o financie z prostriedkov bruselských fondov. Vrátim sa k programu PHARE, ktorý starostom robí značné problémy ani nie v tom, že sa nedokážu združiť, ale nedokážu, a na to som upozorňoval, už keď sme zostavovali rozpočet, vlastne samofinancovať projekt v období podania.

    Zoberme si len taký matematický príklad, kde treba pre združenie Domaša na kanalizáciu približne 200 miliónov korún, o ktoré sa treba uchádzať. A z hľadiska vstupu, aby ste mohli dať vôbec žiadosť a splniť podmienky tohto programu, potrebujete investovať 2 až 4 % vlastne do predprojektovej prípravy, do projektov. Čiže potrebujú títo starostovia od štátu získať prostriedky v rozsahu v zásade 4 až 6 miliónov korún, čo im robí problém.

    Po ďalšie je problém vlastne vybavenia úverov, keď prostriedky z týchto fondov môžu vlastne kryť len do výšky 50 alebo maximálne 75 percent. Čiže zrejme aby sme zväčšili možnosť podieľať sa obciam a mestám na čerpaní prostriedkov, budeme musieť vytvoriť v rozpočtoch rezervu, či už na úrade krajskom alebo na okresnom, zdroje na spracovanie projektov o uchádzanie sa o tieto programy...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán predseda výboru Orosz bol posledný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa ešte niekto z poslancov chce prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    ďakujem pekne za všetky vystúpenia. Ďakujem pekne aj za kritické vystúpenia. Domnievam sa, že je skutočne naša spoločná vec, aby sme pomohli novým impulzom v tejto oblasti. Predpokladá takúto otvorenú diskusiu a otvorený dialóg, aj keď, dovoľte mi, aby som povedal, že ja za seba ľutujem, že sme to neuskutočnili už vlani a neposkytli sme vám viac informácií, pretože vo vašich argumentáciách, a ospravedlňujem sa vám, že to poviem tak otvorene, bolo viac nepresností, a nie nekorektných alebo nie presných informácií.

    Napríklad neviem, odkiaľ má pán predseda Orosz informáciu, že integrovaný plán v Bruseli neobstál. Opak je pravdou. Bol hodnotený ako jeden z najlepších dokumentov. Je pravda, že integrovaný plán je len, ako som už povedal vo svojom úvodnom vystúpení, prvá časť toho komplexného materiálu, ktorá sa má postupne dopracovať aj na regionálnu úroveň. Takže majú sa urobiť regionálne operačné plány a ďalšie dokumenty, na ktorých sa pracuje teraz a na ktorých vlastne bude potom alebo v zmysle ktorých bude potom dopracovaná regionálna politika aj na regionálnu úroveň.

    Ďalej neviem prečo už tu asi trikrát odznela informácia, že nečerpáme alebo nemáme šancu dočerpať prostriedky z fondov Európskej únie. Jednak rokovania nie sú ešte ukončené. Finančné memorandum nie je podpísané. Podpíše to pán podpredseda Hamžík. A jednak aj ja mám také informácie dôverného charakteru z Bruselu, ale netýkajú sa predovšetkým programu PHARE, ale týkajú sa programu ISPA, keď už a, samozrejme, tým nechcem povedať, že táto problematika nemá byť riešená, nemá byť priehľadnejšia. Ak si môžem dovoliť upriamiť vašu pozornosť na tie priority na tento rok, o ktorých som hovoril aj ja, tak práve aj podľa môjho názoru je právom kritizované aj zo strany možno primátorov, starostov alebo regionálnych expertov pre regionálnu politiku, že aj tento proces nebol možno dostatočne transparentný.

    Preto som dal v Rade regionálnej politiky vypracovať taký dokument, ktorý by poskytol dostatočnú informáciu aj na regionálnej úrovni, ale musíme si uvedomiť jednu vec, vážené dámy, vážení páni, a to je vlastne moja zásadná pripomienka k vašim pripomienkam. Tým, že vytvoríme ministerstvo, vytvoríme národnú agentúru, proste dobudujeme centrálnu úroveň, ale tým ešte nebudeme realizovať dobrú regionálnu politiku. Ak dočítate naše programové vyhlásenie, ak dočítate acquis communautaire, tak tam je jasne napísané, zaviazali sme sa k tomu, že základným nástrojom a základnými inštitúciami dobrej regionálnej politiky budú regionálne samosprávne orgány.

    Takže ešte raz, vítam takýto dialóg. Ak môžem poprosiť váš výbor, bol by som rád, keby sme práve urýchlili tento decentralizačný proces, aby sme skutočne dali regiónom, pretože tam tiež máme programové vyhlásenie, aj acquis, že správne regionálna politika bude realizovaná tak, že dáme skutočné právomoci regiónom aj obciam zvýšime právomoci a dáme im aj finančné prostriedky alebo finančné toky. Súčasný mechanizmus nie je dobrý. Súčasný mechanizmus odzrkadľuje, s prepáčením, štátny dirigizmus.

    V súčasnosti aj tie prostriedky, ktoré dávame na regionálnu politiku, prerozdeľujeme z centrálneho rozpočtu. Jednak je málo prostriedkov, je to 200 miliónov na tento rok, na takzvané malé projekty, ktoré hradíme zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ale jednak to nie je správny mechanizmus. Pretože správny mechanizmus bude po daňovej reforme, keď v tých regiónoch skutočne zostanú prostriedky, ktoré sa vyprodukujú v týchto regiónoch a na základe princípu solidarity sa potom ešte prerozdeľujú ďalšie prostriedky na regionálnu politiku.

    Inak absolútne môžem súhlasiť s konštatovaním, že regionálna politika a správna regionálna politika je šanca pre zaostávajúce a zaostalé regióny. No na druhej strane nie je, bohužiaľ, všeliek, takže nemôžeme očakávať, pán predseda Sopko, tu vymenovaciu plejádu problémov, ktoré, bohužiaľ, sú problémy v regiónoch Slovenskej republiky. Ale zase nemôžem očakávať riešenie všetkých detailných problémov, o ktorých ste hovorili, ktoré sa týkajú aj ďalších rezortov, len od regionálnej politiky.

    Bola tu pripomienka na výjazdové zasadnutia vlády, či je to efektívne alebo nie. Pán poslanec, dokonca možno môžem s vami súhlasiť. Mám aj ja určité výhrady k efektivite týchto výjazdových zasadnutí, ale na druhej strane musím povedať, že podľa môjho názoru, predsa to dáva určitý signál tým regiónom, že vláda nerozmýšľa len v Bratislave a nezasadá len v Bratislave, ale chce navštíviť aj tieto regióny. Súhlasím s vami v tom a možno máte informáciu zo zasadnutia vlády, ja som to v Trnave otvorene kritizoval, že toto výjazdové zasadnutie vlády nebolo dobre pripravené. Je o tom záznam. Môžete to skontrolovať.

    Skutočne to má byť lepšie premyslené, lepšie skontrolované. A keď hovoríme s ľuďmi a prídu s konkrétnymi problémami, tak sa na to má reagovať nielen na verbálnej úrovni, ale ten proces musí mať aj koncovku. Takže v tejto veci dokonca môžem aj súhlasiť.

    Pán poslanec Faič, vy ste hovorili napríklad o tom, že nebol zriadený stály sekretariát SPP. Bol zriadený, už dávno funguje s tým, že tam tiež môžeme hovoriť o tom, či dostatočne efektívne funguje alebo nie, ale musím vám povedať, že šéfom celého procesu je alebo mal by byť pán štátny tajomník Šipoš v tejto oblasti, a ja som s ním nikoľkokrát hovoril a požiadal som ho o lepšiu koordináciu. Celkove vám môžem povedať to, že sa obávam, že nové ministerstvo pre výstavbu a regionálny rozvoj má určité problémy ako nový ústredný orgán štátnej správy a musíme sa priznať a povedať aj to, že v Slovenskej republike je málo regionalistov. A pán minister sa stále sťažuje. Aj teraz, prosím, dovoľte mi, aby som to zverejnil, že hľadá dvoch riaditeľov odborov, a domnievam sa, že by sme mohli aj v tejto oblasti pomôcť pánu ministrovi tým, že tam navrhneme kvalitných odborníkov.

    Čo sa týka zákona, hovoril som o tom v úvodnom vystúpení, že zákon by mal byť predložený vládou do júna tohto roka. Tlačím na ministerstvo, aby pripravilo kompetenčný zákon. Vy inak poznáte kompetenčný zákon, a viete, kto má aké kompetencie. Mám koordinačné kompetencie, a pán minister má priame výkonné kompetencie. Predkladal som túto správu z toho dôvodu, že vlani zo starého kompetenčného zákona za tento proces bol zodpovedný Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti a ten úrad zatiaľ nefungoval alebo už neexistuje, takže bolo by nekorektné, keby zase pán minister predkladal túto správu, lebo je zodpovedný za túto problematiku od 1. decembra minulého roka. Ale v každom prípade napríklad pripraviť zákon má ministerstvo výstavby a verejných prác. Ako som vám povedal, majú rôzne problémy predovšetkým v dvoch oblastiach. Po prvé, v oblasti regionálnych kompetencií, a po druhé, v oblasti financovania. A to financovanie je problém, o ktorom som hovoril, že v súčasnosti nemáme doriešené kompetencie a podľa môjho názoru potrebujeme aj reformu daňovej sústavy, aby sme vytvorili regionálne dane, aby sme skutočne prostriedky efektívnejšie využívali práve v regiónoch.

    Čo sa týka kvality projektov, verejne som sa k tomu niekoľkokrát vlani vyjadril, aj tu sa k tomu, bohužiaľ, musím priznať, že kvalita našich projektov nie je dobrá. Týka sa to aj tzv. malých regionálnych projektov, ktoré financujeme zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ale hlavne sa to týka tých väčších projektov, ktoré sú posudzované v Bruseli. To bol dôvod, prečo som dal vypracovať malý projekt a zdá sa, že v Bruseli to bolo hodnotené pozitívne, aj keď vám musím povedať, že finančné memorandum, na základe ktorého budeme realizovať alebo žiadame podporu z Bruselu, ešte podpísané nebolo. Bude to projekt na písanie ďalších projektov. To znamená budeme školiť našich ľudí aj na regionálnej úrovni. Nerobme si ilúzie, že proste oni vyrastú, budeme robiť systematické školenia pre nich, aby sme sa učili tomuto procesu. Je to nový proces, ktorý je bežný v Európskej únii a nám nič iné nezostáva, len akceptovať tie pravidlá hry.

    Pán poslanec napríklad hovoril o spolufinancovaní. Ten problém je stále problémom, lenže nezabudnime na to, myslím si, že to je správny model, Európska únia všade a vždy žiada spolufinancovanie 20 až 25 %, niekedy aj viac, no inak sa domnievam, že teoreticky a principiálne je to správny systém, pretože ak niekto chce realizovať nejaký väčší projekt, tak je jasné, že ten, ktorý poskytne na to prostriedky, poskytne na to finančnú pomoc, chce vedieť, či ten dotyčný, ktorý si vymyslel projekt, to myslí vážne alebo nie. Ak to myslí vážne, tak je asi správna požiadavka, aby sa na tom aj spolupodieľal aj finančným spôsobom.

    To je už iná vec, čo pán poslanec kritizoval, a to je, bohužiaľ, pravda, proste náš bankový systém je taký, aký je a dostať sa k úverom a k ďalším finančným zdrojom je problém, a to, samozrejme, súvisí s touto problematikou, ale to zase nie je priama problematika regionálneho rozvoja. Takže pravdepodobne aj touto problematikou sa budeme musieť zaoberať, ale princíp spolufinancovania asi neodstránime, pretože to je univerzálny princíp, ktorý je používaný v Európskej únii a podľa môjho názoru je to správny princíp a korektný prístup.

    Čo sa týka požiadavky vnútornej štruktúry ministerstva, ja o tom, ak mi dovolíte, pán poslanec, budem informovať pána ministra a navrhnem mu, aby predložil túto vnútornú štruktúru ministerstva. On je kompetentný, aby tento krok smerom k vám realizoval.

    Aká je koordinácia, aké je koordinovanie regionálnej politiky? Prosím, ak vyzeralo vlani a ešte v prvom polroku tohto roku, že sú určité problémy v tejto oblasti, tak asi ten, kto takto konštatuje, nie je ďaleko od pravdy. Sú určité problémy. Európska únia nám vytýka predovšetkým rezortizmus. Rezortizmus sa prejavil aj pri príprave integrovaného právneho, regionálneho a sociálneho rozvoja. Ešte raz hovorím, že tento plán som dal dvakrát prepracovať a bol pozitívne hodnotený Európskou úniou. Ale na druhej strane vám musím povedať a je to fakt, že sa mi občas zdá, že členovia vlády, ministri a štátni tajomníci sa boja, že koordináciou sa stratí časť ich kompetencií. Takže každý sa proste snaží dívať na tento proces z vlastného hľadiska, z hľadiska vlastného rezortu a je to kritizované Európskou úniou. Nie je to len môj problém, pretože občas vznikajú aj konflikty z toho hľadiska, ale domnievam sa, že to chce skutočne lepší, korektnejší a komplexnejší pohľad na túto problematiku a trošku aj veľkorysosť zo strany ministrov.

    Ak si všímate v prioritách, ktoré som navrhol riešiť v tomto roku, je aj táto otázka, aby sme dali do vlády materiál, kto je za to priamo zodpovedný. Budem veľmi rád, a to som aj v úvodnej časti povedal, ak tento materiál bude odsúhlasený vládou, samozrejme, predložíme ho aj vám, aby ste mali aj vy lepšie možnosti nielen informovať sa o týchto procesoch, ale aj kontrolovať nás, pretože absolútne súhlasím s tým, že v tejto oblasti by sme mali spolupracovať intenzívnejším spôsobom.

    Pri vašich vystúpeniach, keď ste kritizovali prípravu projektov, ešte raz sa chcem k tomu prihlásiť, že proste tá kvalita projektov je problematická. O tom sme už niekoľkokrát hovorili, ale občas ste miešali naše projekty a projekty, ktoré sa dávajú do Európskej únie. Chcem ešte raz povedať, že projekty, ktoré idú do cezhraničnej spolupráce a do PHARE, boli v nich určité menšie problémy, ale skôr sa zdá, že väčšie problémy sú predovšetkým na úrovni ministerstva životného prostredia, čiastočne aj ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a týka sa to predovšetkým programu ISPA. Samozrejme, musíme sa venovať aj tejto otázke, ale ešte raz chcem zdôrazniť, že finančné memorandum zatiaľ podpísané nebolo.

    Ešte by som mohol reagovať na ďalšie detaily, ale vzhľadom na to, že sa zdá, že tento problém nemôžeme dodiskutovať detailne v pléne Národnej rady, chcem sa ešte raz poďakovať za všetky námety a ponúkam vám, aby sme sa častejšie stretli v budúcnosti, možno vo výboroch, kde bude viac priestoru na to, aby sme si tie detaily prediskutovali a bol by som aj rád - prepáčte, aj toto musím povedať - minule som pozval mojich kolegov, aby boli aspoň prítomní, aby si vypočuli, aj pán minister, ktorý je priamo zodpovedný za regionálnu politiku, bol by som rád, keby si tieto veci vypočul, pretože potom, keď poviem, že požaduje vyššie právomoci ohľadne koordinácie, tak si bude myslieť, že si prihrievam vlastnú polievočku a bude mať možno obavy o určité svoje kompetencie.

    Na záver, dámy a páni, ak vás môžem o niečo požiadať, odstráňme tú sivú zónu v tejto mapke, skúsme urýchliť proces decentralizácie verejnej správy. Niektorí z vás hovorili aj o tom, že obce majú problémy v tejto oblasti alebo majú problémy v cezhraničnej spolupráci, to ste tiež spomínali. Veľmi sa ospravedlňujem, ale Slovenská republika ratifikovala podľa môjho názoru veľmi nevhodným spôsobom aj Európsku chartu miestnych samospráv, aj Európsku chartu cezhraničnej spolupráce. Tam boli určité obavy, aby sme nedali obciam a mikroregiónom také kompetencie, ktoré si zaslúžia, no a teraz vidíme negatíva toho, že obce sa nemôžu dostatočným spôsobom združovať, lebo nemajú dostatočné kompetencie.

    A čo sa týka - to je posledná moja pripomienka - cezhraničnej spolupráce alebo euroregiónov, som ten, kto vždy podporoval euroregióny, dal som rôzne materiály do vlády, dokonca finančne sme podporovali aj ich inštitucionalizovanie, ale zase prosím, euroregióny nevytvára vláda, nevytváram ich ja alebo ministerstvo. Vláda vytvára rámec na to a regióny sa majú starať o to, aby si vytvárali vlastné štruktúry. My tieto procesy podporujeme a budeme podporovať, aj finančne budeme podporovať, ale, samozrejme, chce to aktivitu aj regiónov.

    Dámy a páni, ďakujem pekne a ospravedlňujem sa, že som bol trošku dlhší, ale občas som mal pocit, že je tu predsa len duch neprítomnej opozície.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť. Prosím, pán poslanec, stručne.

  • Budem rešpektovať predsedajúceho a vyjadrím sa stručne.

    Nazdávam sa, že je dobré, že táto správa tu bola, pretože bola možnosť dať odpočet a, samozrejme, aj vyjadriť názory. Boli tu dané otázky na doplnenie a nazdávam sa, že aj isté námety na novú štruktúru obsahu správy, ktorá bude hovoriť o hodnotení regionálnej politiky v budúcnosti. Myslím si, že tu zazneli veľmi vecné námety aj pre pána podpredsedu, ktoré si iste nenechá pre seba, ale boli smerované pre celú vládu.

    Výbor pre verejnú správu prijal pri prerokúvaní tejto správy svoje vlastné interné uznesenie, ktoré vlastne tento výbor bude viesť k tomu, aby bol zapojený do celého procesu tvorby a, samozrejme, aj realizácie regionálnej politiky z hľadiska kontrolnej funkcie. Že ide o vážnu problematiku, svedčí aj fakt, že rozprava, ktorá tu bola, pritiahla viacerých kolegov a kolegyne k účasti na rokovaní o tomto bode programu. Nazdávam sa, že tak rozprava, ako aj reakcia pána podpredsedu vlády na vznesené otázky a pripomienky boli vecné, korektné, so záujmom odstrániť problémy pri tvorbe a, samozrejme, aj realizácii a navodiť tak aktívnu realizáciu regionálnej politiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi, ďakujem pánu podpredsedovi vlády za účasť na prerokovaní tohto bodu.

    Páni poslanci, panie poslankyne, pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme teraz, keďže je aj súhlas pána ministra Magvašiho, predpokladám, prerokovali ešte správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a po ňom by sme prešli na opatrenia na riešenie nezamestnanosti v Slovenskej republike. Môžeme.

    Ďakujem.

    Takže nasledujúcim bodom programu je

    správa o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1999.

    Správu ste dostali ako tlač 523 a spoločnú správu výborov ako tlač 523a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Jozefa Stahla, aby správu uviedol.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

    Pán poslanec Benkovský sa ešte hlási s procedurálnym návrhom.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Chcel by som poprosiť ctenú snemovňu, že je skutočne nedôstojné, aby sme prerokúvali takéto vážne body programu, či sa to týkalo bezpečnosti, regionálneho rozvoja alebo teraz Najvyššieho kontrolného úradu za účasti torza poslancov. Preto navrhujem, aby sme túto schôdzu prerušili a rokovali o tom v normálnom čase za účasti poslancov, ak to tak nevieme zabezpečiť teraz.

  • Myslím si, že páni poslanci sú prítomní, zazvoním.

    Páni poslanci, prosím vás, aby ste sa dostavili na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, pán predseda, predložte správu.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledkoch kontrolnej činnosti nášho úradu za rok 1999, tak ako je to uložené ustanovením § 5 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Správa obsahuje informácie o postavení a organizačnom členení, zameraní kontrolnej činnosti, výsledkoch kontrolnej činnosti a o ostatnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1999. V prílohe správy je uvedené stručné vyhodnotenie výsledkov kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu podľa jednotlivých kontrolných akcií a kapitol štátneho rozpočtu.

    V tejto súvislosti by som chcel uviesť, že Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky v priebehu hodnoteného obdobia zasielal správu o výsledkoch každej kontrolnej akcie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorskému výboru Národnej rady pre náš úrad, ako aj vecne príslušnému výboru Národnej rady. Súčasťou týchto správ bol aj prehľad opatrení, ktoré boli prijaté na odstránenie zistených nedostatkov.

    Najvyšší kontrolný úrad svoju činnosť zabezpečoval v roku 1999 v zmysle článku 60 Ústavy Slovenskej republiky ako nezávislý orgán s 219 zamestnancami, z toho 148 kontrolórmi. Ako tu už bolo aj v minulosti povedané, pôsobnosť, práva a povinnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ako aj jeho postavenie vo vzťahu k iným štátnym orgánom sú dané zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Tento zákon neumožňuje Najvyššiemu kontrolnému úradu výkon kontroly všetkých verejných financií vyberaných na základe zákona v prospech verejnoprávnych inštitúcií, fondov, miest a obcí, ako aj kontrolu hospodárenia s ich majetkom. Uvedená oblasť teda zostáva aj naďalej nepokrytá nezávislou vonkajšou kontrolou. Z uvedeného dôvodu zostáva nekompatibilné postavenie Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky s postavením nezávislých najvyšších kontrolných inštitúcií v štátoch Európskej únie.

    Najvyšší kontrolný úrad nemá zákonodarnú iniciatívu. Z tohto dôvodu sa problematiku rozširovania svojej kontrolnej pôsobnosti snažil riešiť okrem námetov na zmenu príslušnej časti Ústavy Slovenskej republiky a reformy verejnej správy v Slovenskej republike aj pri príprave dokumentov v rámci procesu integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Kontrolná činnosť úradu v roku 1999 vychádzala zo zamerania schvaľovaného predsedom po prerokovaní v Rade Najvyššieho kontrolného úradu. Jednotlivé kontrolné akcie boli organizované tak, aby umožnili realizovať trvalo platné priority a ciele Najvyššieho kontrolného úradu, a to realizovať v maximálnej miere a rovnomerne vecnú a osobnú pôsobnosť úradu v zmysle § 2 a § 4 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade. Zabezpečiť splnenie povinností úradu vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky, to znamená vypracovanie stanovísk k návrhu štátneho záverečného účtu a k návrhu štátneho rozpočtu pre potreby Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj ďalšie stanoviská a správy, o ktoré požiada Národná rada. Ďalej zabezpečiť realizáciu takých kontrolných akcií, ktoré sú zamerané na väčšie položky rozpočtových prostriedkov alebo majetku štátu. Reagovať na aktuálne požiadavky, to znamená podnety z Národnej rady, od členov vlády a tak ďalej. Vyhodnotiť plnenie opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov zistených predchádzajúcimi kontrolami.

    V roku 1999 úrad vykonal celkom 108 kontrolných akcií. Najväčší počet kontrolných akcií bol zameraný na výdavkovú časť štátneho rozpočtu a majetok štátu, pričom predmetom väčšiny kontrolných akcií bolo zároveň hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami a aj nakladanie s majetkom štátu. V príjmovej časti štátneho rozpočtu boli kontrolné akcie zamerané, ako je to uvedené v predkladanom materiáli, na spôsob vyrubovania a vymáhania daní, odvodov, poplatkov a pokút a na výkon a uplatňovanie práv a dodržiavanie povinností vyplývajúcich z finančno-ekonomických vzťahov, ktorých účastníkom je štát.

    Výsledky kontrol sme využili aj pri vypracovaní stanovísk úradu k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 1998 a stanovísk k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999 a na rok 2000 pre potreby Národnej rady Slovenskej republiky. V správe sú v osobitnej časti uvedené systémové poznatky vyplývajúce z kontrolnej činnosti úradu vykonané v príjmovej a výdavkovej časti štátneho rozpočtu a v hospodárení s majetkom štátu. V prílohe správy sú uvedené tie výsledky kontrolnej činnosti za rok 1999 podľa jednotlivých kontrolných akcií a kapitol štátneho rozpočtu, ktoré obsahujú údaje o predmete kontroly, kontrolovaných subjektoch, najdôležitejších kontrolných zisteniach a príklady porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov.

    Z predloženej správy o výsledkoch kontrolnej činnosti úradu vyplýva, že v príjmovej časti štátneho rozpočtu úrad vykonal kontrolu ťažiskových položiek daňových príjmov, t. j. dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov.

    Uvedenými kontrolami bolo zistené, že napriek zlepšenému výberu dane z pridanej hodnoty v priebehu roku 1999 pretrvával nepriaznivý trend rastu pohľadávok štátu, na ktorom sa do určitej miery podieľala aj daňová legislatíva, ktorá sťažuje výber daní a vymáhanie nedoplatkov najmä v oblasti dane z pridanej hodnoty a umožňuje i daňové úniky. Nedostatky sú aj v uplatňovaní súčasných právnych predpisov príslušnými orgánmi štátnej správy, ich nekonaním, respektíve oneskoreným konaním. Aj vymožiteľnosť, respektíve vymoženosť pohľadávok štátu súdnymi exekútormi a súdmi je neuspokojivá. Likvidácia podnikov a konkurzné konanie prebiehajú zdĺhavo a uspokojenie štátu ako veriteľa je nedostatočné, čím sa tieto pohľadávky dostávajú do kategórie nevymožiteľných.

    Kroky, ktoré vykonávajú finančné orgány na vymoženie niektorých pohľadávok, sú spojené so značným úsilím, pričom výťažok z predaja zhabaného tovaru alebo majetku nepokryje ani náklady spojené s ich vymáhaním.

    V colnej oblasti bolo zistené nedôsledné zabezpečovanie colného dlhu, nepresná evidencia zaisteného a zhabaného tovaru, jeho nedostatočná ochrana pri skladovaní a tiež jeho neefektívny predaj. Oneskorené konanie, respektíve nekonanie colných orgánov bolo tiež v niektorých prípadoch príčinou, že sa časť pohľadávok štátu dostala do kategórie takzvaných nevymožiteľných. Aj na tieto nedostatky sme, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poukazovali už v našich predchádzajúcich správach, žiaľ, bez dostatočného efektu v podobe nápravy.

    Východiská k náprave vidíme okrem dôslednejšej prípravy daňových zákonov a súvisiacich predpisov aj vo vytváraní podmienok na dôsledné uplatňovanie daňových zákonov a colných predpisov príslušnými štátnymi orgánmi. Nevyhnutným je i dôsledné vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti voči osobám, ktoré porušujú zákon vrátane zamestnancov daňových a colných orgánov.

    Veľkú pozornosť venoval Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky aj kontrole výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Najväčší počet porušení zákona bol zistený kontrolou hospodárenia s prostriedkami Štátneho fondu rozvoja bývania, keď nebol dodržiavaný najmä § 11 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, podľa ktorého fond má rozhodnúť o poskytnutí štátnej podpory do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti okresnému úradu. Nedodržanie uvedeného termínu bolo spôsobené najmä nedostatkom zdrojov v nadväznosti na veľký počet žiadostí.

    Ďalšími porušovanými predpismi, tak ako aj v predchádzajúcich rokoch a, žiaľ, bez väčšieho náznaku zlepšenia boli zákon o rozpočtových pravidlách, pri ktorom boli porušované najmä ustanovenia o účelovom a hospodárnom použití rozpočtových prostriedkov, zákon o účtovníctve, keď dochádzalo k porušovaniu povinnosti viesť účtovníctvo úplne, preukazným spôsobom a správne tak, aby vecne zobrazovalo skutočnosti, ktoré sú jeho predmetom. Ďalej zákon o správe majetku štátu, keď neboli dodržiavané najmä povinnosti správcu majetku štátu spojené s jeho nakladaním, udržiavaním a ochranou. Taktiež zákon o verejnom obstarávaní, ktorého porušovanie sa prejavilo v nehospodárnom použití rozpočtových prostriedkov. Veľmi nepriaznivá situácia pretrvávala aj v oblasti nakladania s majetkom v štátnych podnikoch.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poznatky úradu potvrdzujú, že rozhodujúcou príčinou porušovania všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj nedodržiavanie princípov hospodárnosti a účelnosti vynakladania rozpočtových prostriedkov je ľudský faktor. Na základe kontrolných zistení je možné uviesť, že zásadný obrat v kvalite ľudského faktora nebol dosiahnutý. V roku 1999 bolo na základe kontrolou zistených nedostatkov prijatých celkom 1 791 opatrení na ich odstránenie. Z toho bolo 416 opatrení prijatých v ústredných orgánoch štátnej správy a 1 375 opatrení v organizáciách, ktorých sú zakladateľmi. Uvedené údaje, ktoré sú v podstate už niekoľko rokov na rovnakej úrovni, svedčia o pretrvávajúcom porušovaní právnych predpisov a interných noriem zo strany správcov jednotlivých kapitol, respektíve im podriadených organizácií, ako aj o nízkej účinnosti opatrení prijímaných na odstránenie zistených nedostatkov.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky ako nezávislá kontrolná inštitúcia sa však na riešení uvedeného problému môže podieľať len v rovine oboznamovania kompetentných orgánov so zistenými nedostatkami vrátane oznamovania prípadov podozrenia z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní. Nemá možnosť zasahovať do riešenia problémov represívnym spôsobom. V tejto súvislosti úrad v prvom štvrťroku tohto roku inicioval pracovné stretnutie so zástupcami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s cieľom zefektívniť formy spolupráce Najvyššieho kontrolného úradu s uvedenými orgánmi pri odhaľovaní porušovania zákonov počas výkonu kontrolných akcií a v boji proti korupcii.

    Jedným z nástrojov, ktoré by mali mať vplyv na dodržiavanie rozpočtovej disciplíny, je viazanie rozpočtových prostriedkov podľa zákona o rozpočtových pravidlách. Účinnosť tohto nástroja však bola aj v roku 1999 problematická. Z titulu porušenia rozpočtovej disciplíny boli síce kapitolám viazané rozpočtové prostriedky v celkovej sume viac ako 861 miliónov Sk, ale z tohto objemu im boli poskytnuté úľavy z viazania v sume viac ako 688 miliónov Sk, t. j. podiel úľav na viazaní bol cirka 80 percent.

    Uvedené údaje nepriamo potvrdzujú filozofiu "kontrolovaných subjektov", že porušovanie rozpočtovej disciplíny je v konečnom dôsledku nesankcionovateľné.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v roku 1999 v oblasti medzinárodnej spolupráce sa zameral nielen na získavanie nových poznatkov a výmenu pracovných skúseností z výkonu finančnej kontroly s partnerskými najvyššími kontrolnými inštitúciami členských štátov INTOSAI a EUROSAI, ako aj s Európskym účtovným dvorom, ale sa podieľal aj na tvorbe odporúčaní INTOSAI, týkajúcich sa pôsobenia najvyšších kontrolných inštitúcii v súvislosti s európskou integráciou.

    V oblasti legislatívnych aktivít sa Najvyšší kontrolný úrad vyjadroval celkom k 293 návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov, medzi nimi i k takým dôležitým návrhom právnych noriem ako napríklad návrh zákona o štátnych hmotných rezervách a návrhy vykonávacích predpisov, návrh zákona o verejnom obstarávaní, návrh novely zákona o štátnom podniku, návrh colného zákona a tak ďalej. Legislatívne odporúčania sme dávali v rámci stanovísk, ktoré úrad predkladá aj Národnej rade v zmysle § 13 ods. 1 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    ďakujem za možnosť predniesť úvodné slovo k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1999.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Milana Benkovského, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského výboru podal spoločnú správu Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu o prerokovaní správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1999 (tlač 523).

    Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1999 rozhodnutím číslo 592 zo 4. apríla 2000 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky výborom v termíne do 5. mája 1999. Správa bola predložená na základe § 5 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripravil správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu.

    Uvedenú správu v stanovenom termíne prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením číslo 375 z 3. mája tohto roku, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením číslo 243 zo 4. mája 2000, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením číslo 125 z 3. mája a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu svojím uznesením číslo 137 z 3. mája.

    Všetky výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 1999 zobrať na vedomie. S týmto aj pred vás predchádzame.

    Odporúčam, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, kto sa k tomuto bodu programu chce prihlásiť ústne. Konštatujem, že dvaja páni poslanci, pán poslanec Rusnák, pán poslanec Tatár. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy ústne.

    Dávam slovo prvému prihlásenému pánu poslancovi Rusnákovi.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    pre Národnú radu Slovenskej republiky je správa o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za predchádzajúci rok významným zdrojom informácií o stave v hospodárení s rozpočtovými prostriedkami, majetkom, majetkovými právami a pohľadávkami štátu. Je na poslancoch Národnej rady, aby ju dokázali maximálne využiť vo svojej práci v oblastiach patriacich do pôsobnosti Národnej rady. Okrem iného výsledky činnosti Najvyššieho kontrolného úradu môžu byť pre poslancov aj východiskovou pozíciou na uplatnenie ich práva kvalifikovane interpelovať vládu, jej člena alebo vedúceho iného orgánu štátnej správy. Interpelácie vo všetkých parlamentných demokraciách v zahraničí sú klasickým a účinným prostriedkom na kontrolu výkonnej moci parlamentu.

    Kolegyne, kolegovia, myslím si, že aj pre vládu a jej členov je správa Najvyššieho kontrolného úradu užitočným materiálom, ktorý v koncentrovanej podobe ukazuje na najzávažnejšie nedostatky a pochybenia, ktoré sa vyskytli a boli nezávislou kontrolou zistené v oblastiach, za ktoré zodpovedá vláda. Vláda a jej členovia majú možnosť využiť takéto poznatky na aktívny prístup k riešeniu rokmi pretrvávajúcich, niekedy až absurdných negatívnych javov v rozpočtovom hospodárení. Je na nás, aby sme túto možnosť vlády zmenili na povinnosť vlády. Očakávam, že vláda v súvislosti so správou, ktorú sme si pred chvíľou vypočuli, prijme konkrétne systémové kroky na uplatnenie nápravy množstva nedostatkov opatreniami v jej pôsobnosti, respektíve v pôsobnosti jednotlivých ministrov. Ak sa tak nestane, bude potrebné interpelovať napríklad ministerku financií, čo mieni urobiť na zabezpečenie rozpočtovej disciplíny, ministra vnútra, ako využiť v podmienkach rezortu poznatky Najvyššieho kontrolného úradu na zefektívnenie boja proti úplatkárstvu a korupcii. Takto možno pokračovať ostatnými ministrami a vedúcimi ústredných orgánov štátnej správy.

    Tieto orgány disponujú aj vlastným vnútorným kontrolným mechanizmom, ktorý sa musí stať, ak to tak doposiaľ nie je, neformálnou súčasťou ich riadiacej práce. Výsledky predloženej správy svedčia o tom, že sú tu značné rezervy. Výsledky kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré sú alarmujúce, nastavujú zrkadlo hospodáreniu len s prostriedkami a majetkom štátu v užšom slova zmysle. Pretrváva stav, ktorý je napokon známy, ale je potrebné ho riešiť. Dnes je totiž stav taký, že oblasť hospodárenia s verejnými prostriedkami a verejným majetkom v širšom slova zmysle stále nie je zabezpečená inštitucionálne nezávislou vonkajšou finančnou kontrolou, ktorú v podmienkach Slovenska predstavuje Najvyšší kontrolný úrad.

    Mám za to, že poslanci Národnej rady majú právo vedieť o nakladaní s verejnými financiami, mali by dostať kompletnú informáciu, ako sa nakladá s prostriedkami plynúcimi zo štátneho rozpočtu, ako aj s prostriedkami, ktoré sú príjmom rôznych inštitúcií na základe zákonov. Verejnosť očakáva, že vonkajšia kontrola sa dostane aj do takých organizácií, akými sú Fond národného majetku a poisťovne. Náprava v tomto smere je v kompetencii nás poslancov. Príležitosť nám poskytuje príprava novely ústavy. Verím, že ju využijeme a cez rozšírené právomoci Najvyššieho kontrolného úradu dostaneme my, ako aj široká verejnosť lepší obraz o hospodárení v tomto štáte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár.

  • Ďakuje pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu,

    krátko som takto vystúpil k minuloročnej správe Najvyššieho kontrolného úradu a hovoril som, že všetky tieto úniky peňazí, všetky účtovné nepresnosti a prestúpenia, napríklad zákona o verejnom obstarávaní, o účtovníctve, sú oproti tomu, aké sú úniky pri mrhaní desiatkami a stovkami miliónov pri nehospodárnom zaobchádzaní s verejnými financiami, že to je takzvaná druhá liga. Ale je veľmi dôležitá, pretože skutočne odhaľuje, že kontrola sama bez účinných sankcií jednoducho nestačí na zlepšenie. Správa z minulého roku a z tohto roku sa dosť podobajú, ale nepodobajú sa celkom. Hovorí sa a bolo to, myslím si, veľmi jasne povedané, že najväčším dôvodom týchto všetkých pochybení je ľudský faktor. Ja sa znova vrátim k tomu, že keď niet nejakých sankcií alebo aj verejnej kontroly, tak potom niet nápravy.

    Čo sa týka tej prvej ligy, ktorá nebola postihovaná Najvyšším kontrolným úradom, na verejnosť sa skorej dostávajú škandály, ktoré sú v médiách. Veľkú časť z nich prešetruje finančná polícia. V našom volebnom období sa po prvé objem príslušných peňazí znížil, po druhé to má aj osobné politické dôsledky. Myslím si, že tí dnes zodpovední sú si viac vedomí zodpovednosti.

    Teraz ako to aplikovať aj pre tú oblasť, ktorú kontroluje Najvyšší kontrolný úrad. Minulý rok sme si odpovedali, že sú také systémové kroky, ako je privatizácia. Veľmi veľa najmä v hospodárskych odvetviach, ktoré patria ako majetok štátu, sa stratí neefektívne vynaložených peňazí. Po privatizácii toto už nebude možné. Myslím si, že od tých čias sme neurobili veľký pokrok. Dúfam, že tento rok sa konečne v tejto kategórii niečo urobí.

    Druhý krok je zefektívnenie samotnej verejnej správy. To je aj ľudský faktor, keď je verejná správa taká, ktorá svojím zložením nie je efektívna. V tomto sa urobilo zatiaľ to, že oddnes zhruba do poldruha mesiaca podpredseda vlády Mikloš má predložiť do vlády audit celej verejnej správy, centrálnej štátnej správy a ja od toho očakávam, že ak sa potom naozaj vláda podľa toho bude správať, tak ten efektívnejší model bude lepšie kontrolovateľný, ľudia si budú viac vážiť svoje miesta a jednoducho budú aj zodpovednejší.

    Tretí systémový krok je reforma verejnej správy. Aj v tom sme od minulého roka, a to som spomínal aj minulý rok, aj v tom sme od minulého roka pokročili. Prijala sa koncepcia reformy. Očakávame prvé legislatívne návrhy a v tejto decentralizovanej forme štátnej správy podľa pripravovanej novely ústavy aj novely zákona o Najvyššom kontrolnom úrade bude mať Najvyšší kontrolný úrad významné miesto. Očakávame okrem Najvyššieho kontrolného úradu aj väčšiu kontrolu bezprostredne verejnosťou a malo by to tiež niečo priniesť.

    Ďalší veľký balík je to, čo sa volá národný boj proti korupcii. A práve dnes sme prispeli významnou mierou a takým prvým veľkým krokom v tomto boji tým, že sme prijali zákon o slobodnom prístupe k informáciám. To, akými mechanizmami sa robia nečestnosti alebo zanedbania s verejnými financiami a ktoré postihujú správy Najvyššieho kontrolného úradu, bude možné kontrolovať aj zo strany občianskej verejnosti. Nie úplne všetko, ale posilní to zodpovednosť nakladania s verejnými prostriedkami, celkovú transparentnosť.

    Tu hrajú nesporne svoju veľkú úlohu aj médiá. Keď sme minulý rok preberali túto správu, tak som nezažil ako člen gestorského výboru pre financie a rozpočet taký záujem konkrétnych médií o jednotlivé štátne orgány a záujem o túto správu ako takú. A naozaj sa za posledné dva týždne objavilo dosť veľa kritiky aj v médiách.

    Čo sa ďalej zlepšilo od minulého roku, ale stále, samozrejme, to nie je ešte ono, je fakt, že keď sme minulý rok konštatovali, že 27 podaní Najvyššieho kontrolného úradu spred minulého roka jednoducho predchádzajúci generálny prokurátor uložil, a to boli návrhy na trestné stíhania, tak tento rok sa už tak nedialo. Komunikácia medzi Najvyšším kontrolným úradom, Policajným zborom a Generálnou prokuratúrou priniesla ten efekt, že všetky podania sú v šetrení, žiadne nie sú zahodené do nejakého šuplíka. Pokiaľ viem a pokiaľ sme mohli o tom hovoriť vo výbore, tak najväčší problém vždy tvorí trestnoprávne určenie osobnej zodpovednosti.

    Čo sa týka toho, že na to vplýva ľudský faktor, veľká časť nepresností alebo nekvality sa našla aj v práci daňových úradov v príjmovej časti štátneho rozpočtu. Keď sme preberali s riaditeľom Ústredného daňového riaditeľstva aj otázku personálnej práce, myslím si, že tu je tiež veľmi veľa možné urobiť. A to nielen v kvalite a profesionalite tých ľudí, ale aj v tom, ako sú prepojení ako osoby na obdobia, keď sa páchalo oveľa viacej pochybení. Ja nenalieham na plošnú výmenu ľudí, ale na preťatie väzieb, ktoré viedli k daňovým únikom zo strany pochybenia daňových úradov. A to je personálna práca.

    A teraz spomeniem dve uznesenia, ktoré prijala Národná rada. Jedno prijala práve pred rokom špeciálne k správe. Bolo to uznesenie číslo 315, ktoré sa už v tej novej správe necituje, a bolo to uznesenie pre Najvyšší kontrolný úrad a pre ministerstvo financií, aby v spolupráci pripravili návod alebo postup, metodiku, ako by sa pri príprave štátneho rozpočtu, o ktorom chcem hovoriť ako o poslednom bode, pri príprave štátneho rozpočtu vopred navrhla nejaká metodika na určenie kritérií efektívnosti vynakladania peňazí vopred. Aby štátny rozpočet, ktorý je potom takto kontrolovaný a aj jeho využívanie, jednoducho nebol samoobsluhou z našich daní. Aby sa to nerozpísavalo tak, ako minulý rok, ale aby sme okrem nutných prevádzkových nákladov, pokiaľ možno, prešli na projektové financovanie a určenie nejakých kritérií.

    Druhá vec, ktorá v tom uznesení bola, je to, že fyzické osoby, podnikatelia a štátne orgány nie sú rovnocenné pred štátnym rozpočtom. Všetci sú zo zákona o daniach a iných odvodoch povinní platiť na to, aby sme naplnili štátny rozpočet. Ale potom už štátny rozpočet "pri rozdávaní peňazí" najmä hospodárskym štátnym sektorom tieto rozmaznáva a tí, ktorí tie dane platia, sú znevýhodnení. To keď len porovnáme tieto dve kategórie. Treba zrovnoprávniť subjekty voči štátnemu rozpočtu. Toto je oveľa viac úloha pre ministerstvo financií ako pre Najvyšší kontrolný úrad, ale prijali sme to uznesenie práve pri preberaní minuloročnej správy. To nie je len úloha pre ministerstvo financií, ale pre absolútne všetky rezorty, pôdohospodárstvo, hospodárstvo a, samozrejme, aj tie rezorty, ktoré sú konzumné, ktoré užívajú peniaze, ako sú sociálne veci, zdravotníctvo, školstvo, aby sa efektívne využívanie prostriedkov naozaj plánovalo vopred.

    Dnes sa práve vláda zaoberala prípravou budúcoročného štátneho rozpočtu. Ja si veľmi starostlivo preštudujem, čo sa dosiahlo za ten rok a budem sa k tomu rovnakým spôsobom vyjadrovať aj ďalej. Nebudeme schopní určiť, a keď Najvyšší kontrolný úrad len dodatočne kontroluje, či sa aspoň prostriedky správne vynakladali. Ja nalieham na to, aby sme zlacnili tento štát, pretože nebudeme môcť z daní utiahnuť všetko, čo by si kto prial.

    Posledné uznesenie, ktoré v tejto súvislosti spomeniem, je uznesenie, ktoré navrhoval k takzvanej zelenej správe pán poslanec Slaný a ktoré hovorí o kritériu účelného vynakladania prostriedkov pri dotáciách v poľnohospodárstve. Nesúvisí to s Najvyšším kontrolným úradom, ale patrí to do poslednej skupiny, ktorú spomínam. A to je jednoducho váženie si peňazí zo štátneho rozpočtu a ich účelné vynakladanie. Jednoducho sme si my sami odhlasovali a nie je to zatiaľ naplnené, že dotácie sa majú dávať na merateľný výkon, nie celoplošne.

    Keď porovnávame minuloročnú a tohtoročnú správu, tak ja som len veľmi stručne vymenoval, čo sa týka pochybení, záverov aj približného počtu prípadov, ktoré je schopný Najvyšší kontrolný úrad skontrolovať a odhaliť. Tak som tu v každej kapitole popísal zlepšenia, popísal som, čo vláda ako celok chystá v systémových krokoch a jednoducho som to chcel použiť nielen ako komentár k správe Najvyššieho kontrolného úradu, ale aj ako naliehanie na nás všetkých, aby sme v systémových krokoch, reformných, zlepšovacích krokoch začali, aby sme v nich pridali, aby sme prípadne, ak budem ja alebo niekto iný vystupovať o rok k takejto správe, mohli povedať, že zase sme urobili nejaký pokrok.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, či sa chce vyjadriť v rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    nebudem opakovať to, čo bolo povedané pánmi poslancami, môžem len zdôrazniť, že sa stotožňujem s ich poznatkami aj názormi a že vlastne môžeme konštatovať, že sme v jednej línii, pokiaľ ide o snahu o riešenie problémov pri nakladaní so štátnym rozpočtom a pri hospodárení s majetkom štátu. Dovolím si len zdôrazniť niektoré momenty, a síce pokiaľ ide o otázku zaobchádzania s finančnými prostriedkami. Osobne pri výkone kontrol a hlavne pri prerokúvaní protokolov žasnem nad úvahou niektorých manažérov a riadiacich pracovníkov na vysokých riadiacich postoch s vysokými finančnými príjmami, keď sa spýtajú, že aký zákon porušili. Čiže ich nezaujíma otázka hospodárnosti a efektívnosti nakladania s majetkom štátu, ale len chcú vedieť, ktorý paragraf, ktorý odsek paragrafu zákona porušili. To považujem za zvrátené, pretože práve manažéri sú preto postavení na riadiace miesta, aby sa vo všeobecnosti správali ako hospodári a efektívne nakladali s majetkom štátu a s jeho právami.

    Ďalej je to otázka boja proti korupcii, ktorá rezonuje aj v oblasti kontroly. Tu je veľmi dôležité, aby náš kontrolný úrad bol nezávislý či už tým, že neurčuje osobnú zodpovednosť pri zistení nedostatkov, ale nedostatky adresuje voči subjektu ako takému alebo tým, že nebude závislý napríklad aj finančne od toho, koho kontroluje. Práve tam je aj v súvislosti s poznatkami z iných štátov, z iných účtovných dvorov veľmi dôležitý prvok nezávislosti.

    Za týmto účelom nám vzhľadom na to, že sme mali záujem problematiku riešiť aj v rámci výchovy, a teda prevencie boja proti korupcii, bola poskytnutá z prostriedkov PHARE veľmi slušná finančná čiastka, ktorá bude využitá pri výchove, vzdelávaní kontrolórov jednak vnútornej kontroly, ale aj kontrolórov Najvyššieho kontrolného úradu s tým, že predpokladáme okolo 1 200 až 1 300 kontrolórov, ktorí prejdú takýmto školením a že sa vytvorí, nazvem to tak, armáda ľudí, ktorí budú ďalej rozsievať myšlienky boja proti korupcii.

    Veľmi dôležitým momentom je slobodný prístup k informáciám, ktorý bol aj predmetom dnešného rokovania. Ja len chcem povedať, že toto je aj jeden z najefektívnejších nástrojov pri dosahovaní nápravy. Používa sa v ekonomicky vyspelých štátoch sveta, pretože ten vlastne bráni rozširovaniu alebo pokračovaniu v porušovaní zákonov aj v porušovaní povinností pri správe majetku a financií. Každý by mal normálne mať obavy z toho, že práve jeho zlá práca bude zverejnená medzi občanmi a že môže byť priamo občanmi za to kritizovaný.

    V otázke prípravy štátneho rozpočtu sme už tento rok prikročili iniciatívne v rámci aj spolupráce s ministerstvom financií ku kroku, ktorý nás vedie k tomu, že už s predstihom spracujeme naše stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 tak, aby naše stanovisko bolo nielen predmetom rokovania v Národnej rade, ale aj aby bolo použiteľné pri zostavovaní štátneho rozpočtu zo strany ministerstva financií.

    Zaujímavý moment pána poslanca Tatára, to je vlastne také ukončenie aj môjho vstupu, je otázka podobnosti správ. Je to tak. Hádam môžem len zvýrazniť, že zrejme alebo, žiaľ, tá podobnosť práv sa bude aj v najbližšej budúcnosti opakovať. Mám na mysli to, že mení sa počet a adresnosť subjektov, ktoré podliehajú kontrole, ale nemení sa druh nedostatkov. Máme systém, podľa ktorého meníme svoje zameranie z hľadiska tých subjektov, ktoré ešte nepodliehali kontrole Najvyššieho kontrolného úradu. Sledujeme to, aby v určitej periodicite niekoľkých rokov v závislosti od našich kapacít sme mohli čo najviac subjektov napojených na štátny rozpočet alebo hospodáriacich s majetkom štátu skontrolovať. V nadväznosti na uvedené chcem na záver zdôrazniť, že sme pripravení v prípade, že prejde novelizácia Ústavy Slovenskej republiky, resp. aj novelizácia zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, úlohy vyplývajúce z týchto zmien zvládnuť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda, za vaše vystúpenie.

    Pýtam sa pána spravodajcu, či chce vystúpiť.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ak dovolíte, aspoň zopár poznámok.

    Pokiaľ ide o môjho kolegu vo výbore pána Tatára, dúfam, že sme sa dobre rozumeli, že za tvorbu štátneho rozpočtu a najmä za jeho naplnenie by mal zodpovedať pán podpredseda vlády Mikloš, a nie ministerstvo financií. Ale myslím si, že v tomto sme ako zajedno.

    Pokiaľ ide o druhú otázku, a to je otázka predkladanej správy, tak si myslím, že naozaj došlo k určitému posunu v kvalite, a to by som chcel poďakovať pánu predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu, že je tu určitý odraz. Ja som si to porovnával aj tie správy, nakoniec zo dva roky sa s tým zaoberáme, takže vidíme, v čom to je. A ak teda nie je to dotiahnuté, tak je to predovšetkým v tom, že Najvyššší kontrolný úrad nemá kompetencie, ktoré by mal podľa nášho, už dokonca podľa viacerých názorov, prevládajúcich názorov v tejto Národnej rade, mať.

    Takže správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu, samozrejme, každoročne poukazujú na vážne nedostatky kontrolovaných subjektov, a to tak ústredných orgánov štátnej správy, jednotlivých rozpočtových kapitol, ako i daňových a colných úradov. Zdá sa, že sa nevieme poučiť a myslím si, že z tohto by si mala zobrať ponaučenie vláda a ja si dokonca myslím, že aj pri takomto bode programu by tu mal byť minimálne podpredseda, ak nie predseda vlády Slovenskej republiky, pretože jednoducho je to o tom, že sú tu konkrétne poznatky o ministerstvách, o rozpočtových kapitolách, o podriadených organizáciách a z toho sa nevyvodzujú dôsledky. Týka sa to napríklad Slovenského pozemkového fondu, Slovenskej správy ciest, štátnych hmotných rezerv, opakovane, niekoľkokrát to už tu máme a znovu a znovu sa k tomu vraciame.

    Myslím si, že bolo objektívne od predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, že tu uviedol, že sú tu zákony opakovane porušované najmä o rozpočtových pravidlách, o účtovníctve, o verejnom obstarávaní a myslím si, že k tomuto sa budeme musieť aj v Národnej rade znovu a znovu vracať.

    Taktiež by som chcel povedať, že od vzniku Slovenskej republiky sa doteraz nepodarilo zabezpečiť dôslednú kontrolu verejných financií ako takých. Stále kontrolujeme či už štátny rozpočet, naplnenie alebo niektoré čiastkové rozpočty, ale nie to, o čom sú verejné financie. Teda pozornosť sa sústredila len na kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, hospodárenia a nakladania s majetkom štátu, s majetkovými právami a pohľadávkami Slovenskej republiky. O otázkach efektívnosti príjmovej či výdavkovej časti štátneho rozpočtu, tak ako tu aj dokonca kolega naznačil, niet ani reči. K tomu sa nedostávame.

    Doteraz tiež absentovala možnosť kontroly pôsobnosti Fondu národného majetku, verejnoprávnych inštitúcií, fondov sociálnej či zdravotnej poisťovne, Národného úradu práce, ako i novovznikajúcich organizácií spravujúcich verejné financie či majetok štátu. Práve táto nejednotnosť a vzájomné prelínanie rôznych orgánov kontroly, ako je Najvyšší kontrolný úrad, ministerstvo financií, Úrad vlády Slovenskej republiky a takto by sme mohli pokračovať, ako sú i nové štátne orgány kompetentné kontrolovať, ako je napríklad Úrad pre štátnu pomoc, pre verejné obstarávanie a podobne, sa prejavili ako neefektívne v systéme kontroly. Preto sme pripravili spolu s odborníkmi z Najvyššieho kontrolného úradu a predpokladám, že budeme úspešní v koalícii, že sa pristúpi k schváleniu novely ústavy, a tým aj novely zákona o Najvyššom kontrolnom úrade. Sme na to pripravení, len čo dôjde k prvému čítaniu, myslím si, že s pánom predsedom a s odborníkmi okolo neho sa vieme dohodnúť na tom, aby sme predložili novelu zákona o Najvyššom kontrolnom úrade.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pán poslanec Benkovský aj pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu za aktívnu účasť pri prerokovaní tejto správy. Hlasovať o nej budeme neskôr.

    Nasledujúcim bodom programu sú

    opatrenia na riešenie nezamestnanosti v Slovenskej republike.

    Materiál vlády ste dostali ako tlač 590 a spoločnú správu výborov ako tlač 590a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Dávam teraz slovo ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Petrovi Magvašimu a prosím ho, aby materiál vlády uviedol.

  • Ďakujem, pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    predloženie tejto správy vyplynulo z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 737 zo 14. marca 2000, aby vláda Slovenskej republiky predložila takýto materiál. Na základe tohto vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 12. apríla sa s touto úlohou zaoberala a prijala uznesenie číslo 246/2000, ktorým poverila predsedu vlády predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky materiál Opatrenia na riešenie nezamestnanosti Slovenskej republiky obsahujúci tri samostatné časti, ktoré boli jednotlivo predmetom rokovania vlády Slovenskej republiky v priebehu posledného polroka. Ide o komplexné rozpracovanie problematiky v materiáloch koncepčného charakteru, v rámci ktorých boli prijaté konkrétne úlohy a opatrenia v oblasti zamestnanosti v Slovenskej republike príslušnými uzneseniami vlády Slovenskej republiky. Úlohy a opatrenia prijaté vládou Slovenskej republiky už v tomto čase sa realizujú alebo nositeľmi úloh priebežne sa rozpracúvajú do realizačných projektov.

    Ide o tri základné dokumenty, a to Koncepciu politiky o zamestnanosti do roku 2002, ktorej samostatnou časťou je aj Národný plán zamestnanosti, ktorý bol prijatý 25. novembra minulého roku, a musím povedať, že vlastne v súčasnom období sa dopracúva Národný plán zamestnanosti tak, aby koncom júna bol na svete Národný plán zamestnanosti.

    Ďalej je to analýza súčasného stavu nezamestnanosti a možnosti jej riešenia, kde predovšetkým tá časť opatrení sa stala nosnou stránkou riešenia medzirezortnej komisie na riešenie nezamestnanosti, ktorá bola na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 100 z 23. februára 2000 zriadená, a potom je to materiál, ktorý predložil do vlády Slovenskej republiky podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Mikloš o nezamestnanosti v ekonomike Slovenskej republiky a opatrenia na jej znižovanie, ktorý je skôr takého charakteru nie konkrétnych krokov, ale skôr zamyslenia sa nad niektorými ostatnými opatreniami, ktoré by mali ovplyvniť aj otázku nezamestnanosti v Slovenskej republike.

    Zníženie súčasnej výraznej nerovnováhy na trhu práce nie je možné realizovať len cez politiku trhu práce a jej nástroje. Chcel by som teda toto definovanie zvýrazniť, pretože trh práce je definovaný v zákone o zamestnanosti, kde je definovaná aj politika zamestnanosti. A politika zamestnanosti je jasne definovaná v zákone o zamestnanosti, že nie je predmetom povinnosti ministerstva práce, sociálnych vecí, ale predovšetkým takzvaných ekonomických rezortov. Vyplýva to zo zákona Slovenskej republiky.

    Situácia si vyžaduje zásadné riešenia predovšetkým teda cez politiku zamestnanosti najmä prostredníctvom nástrojov hospodárskej politiky, ako aj ďalších makroekonomických politík. Preto riešenie tohto problému sa stalo aj prioritnou úlohou pre rok 2000 vlády Slovenskej republiky a otázka vytvárania nových pracovných miest sa stala úlohou z tých 22 úloh, ktoré si zobrala vláda Slovenskej republiky za prioritné. Teda nie je riešenie problémov trhu práce, ale vytvárania nových pracovných miest.

    Chcel by som povedať ako predseda medzirezortnej komisie na riešenie problémov nezamestnanosti, že od jej zriadenia vo februári tohto roku sa detailne táto komisia schádza, pracujeme určitými systémovými krokmi, to znamená, že si vyberáme celé tematické okruhy, ktoré môžu ovplyvňovať otázku zamestnanosti v Slovenskej republike. Pretože nie je tu ani jeden opozičný poslanec, ste tu len všetci poslanci z vládnej koalície a včera som mal možnosť na túto tému s vami rozprávať v siedmich výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, nechcel by som viacej zdržiavať, pretože si myslím, že sme veci detailne rozobrali a chcem veriť tomu, že tento jeden z vážnych problémov slovenskej spoločnosti sa nám podarí v tejto vládnej koalícii úspešne začať riešiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister Magvaši, a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím teraz podpredsedu výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Mariána Mesiarika, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    z poverenia Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie predkladám spoločnú správu k tlači 590. Správu ste dostali v tlači 590a.

    Uznesením Národnej rady v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady z 19. apríla tohto roku Opatrenia na riešenie nezamestnanosti boli pridelené výboru pre rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a výboru pre ľudské práva. Ako gestorský výbor bol určený výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.

    Všetky výbory, ktoré opatrenia prerokovali, prijali odporučenie Národnej rade vziať opatrenia na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu opatrenia do určeného termínu neprerokoval.

    Z uznesení výborov Národnej rady, ktoré opatrenia prerokovali, vyplývajú pre Národnú radu Slovenskej republiky návrhy, tak ako ich máte uvedené v správe, s tým, že výbor odporúča po rozprave hlasovať o bode 1 a bode 2 uvedených v správe osobitne a tieto odporučenia schváliť.

    V prílohe správy máte aj návrh uznesenia Národnej rady, ktorý odporúča výbor prerokovať a schváliť.

    Toľko k správe veľmi stručne. Žiadam, pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu. Zároveň sa hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem. Prosím, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa teda, kto sa do rozpravy hlási ústne. Ak mám rešpektovať to poradie, tak to bol pán poslanec Dzurák, pán poslanec Klemens, potom pán poslanec Mesiarik, po ňom pán poslanec Andrassy, pani poslankyňa Sárközy. Ešte niekto z poslancov? Nie.

    Ako prvý bude vystupovať v rozprave pán poslanec Dzurák.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    milé dámy,

    vážení páni,

    už pán minister povedal, že nezamestnanosť je jeden z najvážnejších problémov tejto vlády, dokonca si myslím, že je to nejaká Achillova päta tejto vlády, ale napriek tomu si myslím, že treba k tomuto materiálu diskutovať. Ja viem, že ho je ľahšie vytvoriť, ako ho pripomienkovať, ale si myslím, že dobre, že ten materiál je tu, lebo len v hĺbkovej analýze sa môžeme dostať k nejakým veciam.

    Najprv len pár všeobecných poznámok. Škoda, že tento materiál sa volá opatrenia na riešenie nezamestnanosti, že sa nevolá troška optimistickejšie na riešenie zamestnanosti, možnože by bolo pre našich ľudí, teraz mi to jednoducho napadlo, že možno to mohol byť optimistickejší názov. To po prvé. Po ďalšie si myslím, že namiesto pána ministra Magvašiho by som tu radšej videl sedieť pána podpredsedu vlády Mikloša alebo pána ministra hospodárstva s tým, že si myslím, že práve tam je tá zakliata 20-percentná nezamestnanosť, teda tých 600 tisíc nezamestnaných ľudí.

    K niektorým bodom správy.

    Po prvé, správa poukazuje na veľké regionálne rozdiely v otázke nezamestnanosti a aj malý záujem investovať do týchto zaostalých regiónov. Myslím si, že práve v tomto by sa mali možnože viac tie regióny naučiť sa lobovať, naučiť sa jednoducho viacej pracovať pre svoj región. Možno viacej ponúkať zaujímavé návrhy na investície, preinvestície, možno že nejaké pozemky, priestory, lebo si myslím, že ak si 70 percent nepomôže región, tak jednoducho vláda mu asi ťažko bude nejako veľmi nápomocná. Jednoducho je taká doba, že každý ti pomôže, ale si musíš predovšetkým pomôcť sám.

    Po druhé je zvýraznená nezáujmom ľudí pracovať, ktorí jednoducho nemajú motiváciu pracovať, lebo je malý rozdiel medzi sociálnymi dávkami, v príspevkoch v nezamestnanosti a reálnou mzdou. Už nehovorím o minimálnej mzde, ale o reálnej mzde, lebo reálna mzda je skutočne u 60 percent pracovníkov hlboko pod priemernú mzdu, ktorá činí okolo 11 tisíc korún. Predovšetkým odevný, textilný priemysel, pôdohospodárstvo, obuvníctvo, tam sú mzdy okolo 6, 7 tisíc korún a sú to skutočne nie motivujúce mzdy.

    Po ďalšie je to vysoké daňové zaťaženie, odvody. Tu si myslím, že tiež jednoducho nie je nejaké nadšenie vytvárať nové pracovné príležitosti, keď až 50 percent je mimomzdové zaťaženie. Taktiež sa hovorí, že by si nezamestnaný mohol vytvárať aj sám pracovnú príležitosť, že by sa mal sám zamestnať, avšak sú tu problémy, že ide predovšetkým o remeslá, že banky zrejme ťažko budú dávať pôžičky na vytvorenie takýchto opravárenských služieb, keď práve ten nezamestnaný zrejme nemá čím ručiť pôžičku, tak si myslím, že táto cesta je asi dosť tŕnistá.

    Pozastavil som sa nad bodom nedostatočné vzdelanie, že si myslíme, že práve vyššie vzdelanie by malo viesť k lepšej alebo k hodnotnejšej práci. Ja mám jeden taký zlý príklad z okresu Prievidza, kde si práve myslím, kde ľudia so stredoškolským vzdelaním vo firme Jazaki-Debnár sú doslova hnaní do roboty, nezaujímavej roboty, roboty, ktorá devastuje, devastuje toho človeka. Proste osem hodín niekto spájkuje jednu súčiastku so stredoškolským vzdelaním, navyše to zamestnanie, tá robota skutočne nie je ani lákavá, už nechcem hovoriť o mzdových podmienkach. Preto si myslím, že by bolo možno dobré, keby v budúcnosti, keď budú chodiť zahraniční investori, aby sa vláda zamyslela nad tým, kto sem príde a s akým programom sem príde. Aby sme jednoducho nebrali všetko to, čo niekde inde nechcú, aby sme jednoducho vedeli zabezpečiť pre tých ľudí aj slušné zamestnanie, aj zaujímavú robotu a, samozrejme, aj nejaké sociálne istoty. Ak chceme mať vzdelaných ľudí a myslím si, že chceme, tak im dávajme aj zaujímavú prácu a prácu na úrovni ich vzdelania.

    Už som v úvode povedal, že by som tu namiesto pána ministra Magvašiho rád videl pána podpredsedu vlády Mikloša z toho dôvodu, že keď som si preštudoval tú časť, ktorú vypracúval pán Mikloš, sú to väčšinou také konštatačné veci, ktoré poznáme, že nezamestnanosť je zapríčinená predovšetkým tým, že mladí ľudia nemajú prácu, že proste hľadajú ťažko príležitosti, že sú tu dlhodobo nezamestnaní, že je tu čierna práca a tak ďalej. To jednoducho všetko vieme, aj tie návrhy na opatrenia sú viac-menej také, treba vytvoriť takú komisiu, onakú komisiu, ale ja som si predstavoval, že proste ako zvýšime zamestnanosť v tomto roku, aké programy sú pripravené, prípadne v budúcom roku. Žiaľ, nedočítal som sa. Preto by som chcel dať aspoň pár návrhov, možno sa to dostane k pánu podpredsedovi vlády asi v tom, že veľa hovoríme aj v programovom vyhlásení o využití vlastných zdrojov na výrobu elektrickej energie. Vieme, že máme jedinú energetickú surovinu, je to uhlie a stále sú problémy s ťažbou a odkúpením uhlia do Slovenských elektrární. Vieme, že je možnosť vyrábať 10 percent elektrickej energie z vlastných zdrojov, žiaľ, ani toto sa nenapĺňa a každý rok je okolo predaja uhlia zo slovenských baní do Slovenských elektrární veľa, veľa problémov.

    Ďalšie by možno bolo využitie predovšetkým ďalšej suroviny, ktorú máme, drevo. Mne je až veľmi ľúto, ako upadli za posledné roky drevárenské podniky. Konkrétne v okrese Prievidza. Mali sme závod Tatra nábytok Pravenec, značkový, ktorý zamestnával 2 700 ľudí. Dnes je tam okolo 150 ľudí a práve teraz som čítal zvodku z okresného úradu práce, kde ďalších 55 ľudí bude v máji prepustených. Teda ostane nám tam 90 ľudí. Je to škoda, lebo si myslím, že by sme to drevo vedeli zhodnotiť. Naši ľudia vedia robiť s drevom. Vedia robiť zaujímavé výrobky, a preto si myslím, že možno by to bola ďalšia cesta, ako by sme mohli naplniť ten program o využití vlastných zdrojov aj surovín.

    Po ďalšie, mám tiež veľký úzky kontakt napríklad s Chiranou Stará Turá. Tam ma mrzí, že práve vláda nevie nájsť nejaký kontakt, aby viac pomohla tejto Chirane a smerom k zdravotníctvu, aby dokázala viac táto Chirana robiť pre naše zdravotníctvo. Mnohé veci sa dovážajú zvonku a myslím si, že to by bola tiež cesta, akoby sme mohli pomôcť aspoň časti tejto zamestnanosti. Samozrejme ďalšia tá vec, ale to už troška s potešením musím konštatovať, že sa už na tom pracuje, výstavba bytov a diaľnic. Tam, samozrejme, môžeme využiť opäť našu ľudskú prácu a, samozrejme, aj naše suroviny.

    Poslednú vec, ktorú tu mám len tak poznačenú narýchlo. Je to v pôdohospodárstve výroba bionafty. Prakticky je tu pripravený projekt po celom Slovensku vyrábať bionaftu. Opäť si myslím, že by to bolo celkom zaujímavé. Ide tam možno až o 3 000 pracovných príležitostí v rámci Slovenska. Opakujem to len preto, že sú tu proste návrhy, sú tu, myslím si, že veľmi zaujímavé návrhy, ako pomôcť aj nenáročne, ako využiť aj pracovné miesta v jednotlivých regiónoch. Bude to chcieť zrejme od vlády a konkrétne opäť sa musíme odvolať na pána ministra Mikloša, že proste je to šéf, ktorý je zodpovedný aj za ekonomiku, aj za to hospodárstvo, že by mohol zrejme viac a účinnejšie aj v takýchto materiáloch takéto veci viac-menej presadzovať. Možno pri ďalšej správe, ktorú budeme prerokúvať o rok alebo kedy, už budú aj konkrétne opatrenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Klemens. Po ňom pán poslanec Mesiarik.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    riešenie nezamestnanosti a prijímanie opatrení na jej zníženie musí patriť medzi priority vlády Slovenskej republiky i nás poslancov Národnej rady. Úloha riešiť nezamestnanosť vychádza nielen z predvolebných sľubov všetkých súčasných parlamentných strán vrátane programového vyhlásenia vlády, ale v prvom rade vychádza z potreby denného života. Veď práca a zamestnanosť by mala byť považovaná za základnú sociálnu istotu každého práceschopného občana Slovenskej republiky. Súčasná nezamestnanosť presahujúca 20 percent, v niektorých regiónoch Slovenska 30 percent a v niektorých hlavne vidieckych oblastiach ešte viac, je varovným mementom pre nás všetkých s úlohou problém nezamestnanosti urýchlene riešiť.

    Jedno z opatrení, ako riešiť zníženie nezamestnanosti, vidím v rezorte poľnohospodárstva. Poľnohospodársky rezort, ak je funkčný a prosperujúci, možno z hľadiska naviazanosti na iné profesie a rezorty prirovnať k rezortu stavebníctva. Poľnohospodársky rezort okrem toho, že sám zamestnáva ľudí, viaže na seba ďalšie profesie a rezorty hlavne v potravinárstve pri spracúvaní poľnohospodárskych produktov, ale aj v strojárstve pri výrobe poľnohospodárskej techniky, v chemickom priemysle pri výrobe hnojív, minerálnych komponentov, pesticídov, bionafty a iných látok potrebných pre rastlinnú a živočíšnu výrobu, ale i v stavebníctve pri rekonštrukčných a stavebných prácach na poľnohospodárskych objektoch. Podobne sa viažu na poľnohospodárstvo i ďalšie rezorty národného hospodárstva.

    V prosperujúcej poľnohospodárskej veľkovýrobe do roku 1990 pracovalo zhruba 250 tisíc pracovníkov. V súčasnosti pracuje necelých 80 tisíc. Takmer 170 tisíc si prevažne sadlo na lavicu nezamestnaných na ťarchu štátu.

    Som si vedomý, že v poľnohospodárskom rezorte do roku 1990, ale i v súčasnosti bola a aj je určitá prezamestnanosť a nižšia efektivita práce, ale ľudia pracovali, mali prácu a neboli odkázaní na milosť a podporu štátu. Poľnohospodári sa vždy k zamestnanosti správali sociálne.

    V súčasnosti poľnohospodárska výroba nie je na želateľnej úrovni, čomu zodpovedá i zamestnanosť v nej. Nezmyselnými exekúciami poľnohospodárskych podnikov sa ničí nielen poľnohospodárska výroba, ale ničia sa i pracovné miesta. Občania vidieka, ktorí celý život zasvätili poľnohospodárskej práci, likvidáciou poľnohospodárskych podnikov sú nie vlastnou vinou pripravovaní o základnú sociálnu istotu - prácu.

    Za posledný rok exekúciami poľnohospodárskych podnikov a následných opatrení prišlo o prácu v Slovenskej republike takmer 6 000 pracovníkov. Nefunkčná poľnohospodárska výroba má negatívny dosah v prvom rade na spracovateľskú výrobu, t. j. potravinársku. Za minulý rok sa doviezli na Slovensko potraviny za 32 miliárd korún. Z uvedenej sumy za 7 miliárd sa doviezli potraviny, na dopestovanie ktorých nemáme na Slovensku klimatické podmienky. Ide o citrusové ovocie, čaj, kávu, ryžu a kakao. Za 25 miliárd korún sa doviezli potraviny, ktoré si dokážeme vypestovať a spracovať sami vlastnými silami a prostriedkami. Ak si sami poľnohospodárske produkty dopestujeme a spracujeme, zamestnáme ľudí, teda riešime zamestnanosť.

    Vážené kolegyne a kolegovia, svojím vystúpením som chcel povedať, že sfunkčnenie a stabilizovanie agropotravinárskeho rezortu môže byť jedným z opatrení na zníženie nezamestnanosti v Slovenskej republike a dúfam, že o to nám všetkým ide.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mesiarik.

  • Vážený pán podpredseda,

    pán minister,

    som toho názoru, že cieľom a zmyslom, pre ktorý sme navrhli na predchádzajúcom rokovaní Národnej rady predložiť tieto opatrenia, nebolo to, aby sme my tu v parlamente hovorili vláde, ako má riešiť nezamestnanosť, ale chceli sme sa dozvedieť, čo vláda pripravuje, čo robí a čo mieni urobiť preto, aby sme plnili vládne programové vyhlásenie v tejto oblasti, ktoré, žiaľbohu, neplníme ani z pohľadu roku 2000 nadväzne na štátny rozpočet, zákon o štátnom rozpočte, a obávam sa, že ak by sme spoločne neurobili nejaké kroky, nebude splnený ani záväzok za tie štyri roky, ktoré vládne programové vyhlásenie obsahuje.

    Ja považujem stav nezamestnanosti za vážny a, žiaľbohu, ani vývoj, ani prognóza nie je optimistická. Mnoho organizácií, a to vy dobre viete, ohlásilo hromadné prepúšťanie, onedlho pribudnú ďalší absolventi, ktorí si určite prácu nenájdu alebo väčšina z nich, a samotný stav ekonomiky nenasvedčuje tomu, že by bez zásahov, možnože i tvrdých zásahov, došlo k zmene.

    Aj z toho pohľadu som očakával, že opatrenia budú stručné, jasné, konkrétne, ale hlavne že budú adresné a zasiahnu okamžite. Predložené opatrenia, ak si dobre všimneme, sú vo veľkej časti postavené do polohy - bolo by treba, bude potrebné. Nie sú zlé, to podotýkam, podľa môjho názoru, ale prinesú ovocie trocha neskôr. Lenže my tých 20 percent, možnože teraz niečo menej, musíme riešiť čím skôr.

    Ono je síce zaujímavé, ak nám vláda predložila viacero materiálov, dáva to poslancom mnoho informácií, čo všetko vláda urobila, ale osobne som čakal veľmi stručné, jasné, konkrétne opatrenia na riešenie súčasného zlého stavu v oblasti nezamestnanosti. Očakával som aj to, že vláda povie aj svoje kroky, ktoré chce urobiť smerom k fabrikám, ktoré ešte je možné zachrániť, a takých je dosť. Napríklad aj tým, že rýchlo prijmeme opatrenia na to, aby takéto fabriky mohli získať prevádzkové úvery, pretože v mnohých prípadoch je len toto problém. Ani odbyt, ani výroba však nemajú možnosť získať dobrý lacný prevádzkový úver.

    Som toho názoru a stotožňujem sa s vystúpením pána Dzuráka, ktorý hovoril, že za toto nemôže zodpovedať jeden minister ani jedno ministerstvo samé. Teda nielen ministerstvo práce, ale všetky rezorty a celá vláda, a to sme sa pýtali tými opatreniami, čo vláda. Chcem zdôrazniť, že ak chceme bojovať proti chudobe, musíme dať ľuďom prácu, to je základ. A bolo to vždy v každej hospodárskej kríze a je to aj v tejto. Inak sa z toho nedostaneme. Tým nechcem tvrdiť, že vláda v tejto oblasti nerobí nič.

    Ak sme dobre sledovali túto oblasť a kroky vlády, urobila viacero krokov, ktoré by mohli napomôcť oživenie ekonomiky, čo je základ aj na riešenie zamestnanosti. Som však toho názoru, že absentuje určitá koordinácia rezortov, absentuje taký, by som povedal, frontálny nástup a zodpovednosť všetkých rezortov. A ja som rád, že pán minister nám ohlásil vo výbore, že tak ako uvádzame pri rôznych zákonoch aj vyjadrenie, aký to bude mať dosah na štátny rozpočet, že budeme uvádzať pri týchto zákonoch a opatreniach, aký to bude mať dosah na zamestnanosť, aby si to konečne každý uvedomil, že sme tu na to, aby sme vytvárali podmienky pre normálny život občana. A bez práce tie podmienky občan nemá.

    Teda riešenie problému zamestnanosti musí byť vecou celej vlády. Chcel by som zdôrazniť, že ak chceme oživiť ekonomiku, čo je teda základom, bude skutočne potrebné a budeme to mať zakrátko tu v parlamente, zmeniť aj fiškálnu politiku tohto štátu. Ja očakávam, že v rozpočte na rok 2001 už budú trošku iné kroky smerujúce aj k oživeniu ekonomiky, že tento rozpočet založí viac rozvojových impulzov, ako tomu bolo vlani a tento rok.

    Občan očakáva od vlády, ale aj Národnej rady konkrétne kroky na zastavenie rastu sociálnej pliagy, ktorou je nezamestnanosť, a ja ako poslanec som očakával zase od vlády, keď sme toto uznesenie prijímali, že sa skutočne dozvieme na dvoch - troch listoch konkrétne opatrenia, čo chceme robiť, ale aj to, v čom vláda potrebuje pomoc poslancov parlamentu, výborov, aby sme prispeli k riešeniu problému všetci.

    Aj to bol dôvod, prečo sme vo výbore prijali uznesenie, že chceme pomôcť a budeme hneď začiatkom júna robiť spoločné rokovanie výboru s vedením ministerstva práce, kde si sadneme a budeme hľadať možnosti, dávať návrhy, tak ako tu povedal pán Dzurák a ďalší poslanci, aby sme aj my poslanci pomohli rezortom tento problém vyriešiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Andrassy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    som veľmi sklamaný tým, že taká citlivá a veľmi nebezpečná otázka, ako je otázka nezamestnanosti, v skutočnosti zaujíma v tejto poslaneckej snemovni bezmála len 20 poslancov. Chcem sa vyjadriť k tejto veľmi závažnej téme a veľmi nebezpečnému javu, ktorý môže, ak sa nebude táto otázka riešiť, vyústiť aj do toho, že na Slovensku môžu vzniknúť aj určité sociálne nepokoje najmä v oblastiach východného Slovenska, kde v určitých mikroregiónoch presiahla miera nezamestnanosti už viac ako 40-percentnú hranicu.

    Slovensko sa s bezmála 20-percentnou nezamestnanosťou, čo je viac ako 0,5 milióna ľudí bez práce, zaradilo v tomto roku na nie slávne prvé miesto v miere nezamestnanosti z celoeurópskeho hľadiska. Je to alarmujúca skutočnosť aj z toho dôvodu, že vláda Slovenskej republiky si vo svojom programovom vyhlásení predsavzala uskutočniť také opatrenia v slovenskom hospodárstve, ktoré prinesú zníženie nezamestnanosti pod hranicu 10 percent v čase ukončenia jej funkčného obdobia. Vláda sa nachádza na pol ceste svojho vládnutia a ukazuje sa, že strany vládnej koalície ostávajú najviac dlžné občanom, voličom v plnení otázok, ktoré sú spojené s otázkou nezamestnanosti, s otázkou oživenia výroby. Časť vládnej koalície je však spokojná a nehodlá nič robiť. Podľa môjho názoru nie je možné riešiť zamestnanosť inak ako investovaním do výroby, investovaním do podnikovej sféry. Je mylné domnievať sa, že nezamestnanosť má riešiť len minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Opatrenia na riešenie nezamestnanosti, ktoré dnes v Národnej rade predkladá minister Peter Magvaši, preto zákonite vychádzajú z potreby aktívnejšieho prístupu najmä ekonomických a hospodárskych rezortov vlády do celého procesu riešenia otázok zamestnanosti. Pozitívne preto vnímam aj vytvorenie medzirezortnej komisie na riešenie otázok nezamestnanosti, ktorú prácu bude koordinovať podpredseda vlády Ivan Mikloš. Dnešná vysoká miera nezamestnanosti nie je zapríčinená, tak ako sa to snaží verejnosti nahovoriť opozícia, len neschopnosťou súčasnej vládnej koalície riešiť túto otázku. Príčinu bezmála 20-percentnej nezamestnanosti z celoslovenského pohľadu treba hľadať v období rokov 1990 - 1998, keď dochádzalo k neefektívnej a nekontrolovateľnej transformácii slovenského hospodárstva, k neefektívnej privatizácii. Osobne vidím ďalšie príčiny terajšej nezamestnanosti najmä v týchto štyroch oblastiach.

    Po prvé ide o veľké rozdiely v regionálnej nezamestnanosti. Značné rozdiely v miere nezamestnanosti vyvoláva sociálne napätie najmä v okresoch východného a takisto aj južného Slovenska. Miera nezamestnanosti sa v okresoch Košického a Prešovského kraja dlhodobo pohybuje nad celoslovenským priemerom. Na východe republiky vznikli mikroregióny, v ktorých miera nezamestnanosti presiahla hranicu 40 percent. Tieto regióny si samé poradiť s nezamestnanosťou nevedia, preto je nevyhnutné, aby vláda Slovenskej republiky prostredníctvom jasných, rýchlych a cielených rozvojových programov pomáhala prioritne riešiť tento nezdravý a celospoločensky nebezpečný jav. Bez verejných investícií sa nebudú môcť tieto mikroregióny postaviť na vlastné nohy. Jednou z pomoci malo byť prijatie zákona o regionálnom rozvoji a zákona o hospodárskych parkoch. Tieto legislatívne iniciatívy sa objavili aj v prioritách vlády a je preto pre mňa zarážajúce, že dodnes tieto právne normy neuzreli svetlo sveta a v dohľadnom čase sa s nimi neráta ani na rokovaniach vlády či parlamentu.

    Po druhé v nedostatočnej vzdelanostnej úrovni spoločnosti. Nový vedecko-technický pokrok si čoraz viac vyžaduje aj vysokú vzdelanostnú úroveň, vzdelanú pracovnú silu. Podstatná časť dlhodobo nezamestnaných spoluobčanov, zvlášť občanov rómskej národnosti, je dlhodobo nezamestnaná kvôli nekvalifikovanému vzdelaniu. Dnes má totiž bezmála 200 000 nezamestnaných len základné či učňovské vzdelanie a na druhej strane podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí je malý. Nízke vzdelanie našich spoluobčanov je hlavným znevýhodňujúcim faktorom na trhu práce. Som preto rád, že aj na ministerstve školstva sa pripravuje nová reforma v školstve a v odbornej verejnosti sa už dlhšie diskutuje o projekte Milénium 2000. Tento projekt prináša nové pohľady na štrukturálne zmeny v systéme škôl, zmeny v systéme vzdelávania mladej generácie, prispôsobenie sa školstva požiadavkám trhu práce. Významný posun dopredu v tejto oblasti by mal priniesť aj národný projekt Infovek, ktorého cieľom je napojiť základné a stredné školy na internetovú sieť. Viesť vyučujúci proces prostredníctvom výpočtovej techniky.

    Národná rada pri prijímaní zákona o štátnom rozpočte na tento rok prijala pozmeňujúci návrh, aby sa na realizácii Infoveku vyčlenilo o 35 miliónov korún viac. To prinieslo nové technológie, nové možnosti vzdelávania sa prostredníctvom výpočtovej techniky vo viac ako 150 základných a stredných školách. Chcem aj touto cestou vyzvať vládu Slovenskej republiky, aby pri príprave rozpočtu na rok 2001 zohľadnila nevyhnutnosť investovania do vzdelania, investovania do slovenského školstva. Som presvedčený, že financie, ktoré investujeme do mladej generácie, sa nám určite v budúcnosti vrátia aj s úrokmi. Ak sa tak nestane, môže sa celkom ľahko stať, že slovenské školstvo spadne do priepasti a mladí ľudia končiaci školu pôjdu namiesto do zamestnania na úrady práce alebo odídu do cudziny.

    Po tretie, k diskriminácii na trhu práce. Parlament v uplynulom období schválil zákon, ktorý zatiaľ len na papieri bráni diskriminácii občanov pri prijímaní do zamestnania. Realita je totiž iná a rôzne formy diskriminácie najčastejšie na vlastnom tele majú možnosť pocítiť mladí ľudia, absolventi stredných či vysokých škôl, ale aj mladé matky. Požiadavka Strany demokratickej ľavice na uplatnenie práva na prvé zamestnanie pre absolventov škôl sa ukazuje stále aktuálnejšia, pričom ide o prijatie súborov právnych noriem, ktoré by mali znížiť nezamestnanosť mladej generácie. Ak sa pozrieme do štátov Európskej únie, či už je to Nemecko, Francúzsko alebo aj Veľká Británia a Španielsko, zistíme, že v týchto krajinách vlády vynakladajú veľké finančné prostriedky na realizáciu myšlienky aktívneho zamestnávania mladých ľudí. Len v minulom mesiaci podporila susedná vláda, vláda Českej republiky, projekt, ktorý prinesie vytvorenie 35 tisíc nových pracovných miest vo verejných inštitúciách pre čerstvých absolventov strednej či vysokej školy.

    Nie je teda pravda to, čo tvrdí podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš, že prijímanie legislatívnych noriem, ktoré by pomáhali pri zamestnávaní mladých ľudí, znamenali by niečo neštandardné, niečo atypické alebo dokonca protiústavné. Zamestnávanie mladých ľudí napĺňa myšlienku práva na prvé zamestnanie, môžeme podľa mňa dosiahnuť aj tým, že znížime daňové a odvodové zaťaženie tým zamestnávateľom, ktorí zamestnajú absolventa školy.

    A po štvrté, k čoraz viac sa rozmáhajúcej čiernej práci. Odhady úradov práce sú také, že dnes okolo 150 tisíc evidovaných nezamestnaných občanov poberá podporu v nezamestnanosti či štátnu sociálnu dávku, ale zároveň si privyrábajú načierno. Je spoločensky neúnosné, že dlhodobo nezamestnaní nie sú povinní za štátne finančné dávky vykonať žiadnu adekvátnu službu pre spoločnosť. Som rád, že pri príprave novely Ústavy Slovenskej republiky sa zapracovala aj požiadavka SDĽ, aby sa rozšíril článok 18 ústavy. Novelou článku 18 sa totiž rozšíri okruh prác, ktoré nie sú považované za nútené práce, o menšie služby v obciach a mestách. Ústavne tak vytvoríme dlhodobo očakávaný predpoklad, že tí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní a poberajú štátne sociálne dávky, budú musieť odpracovať určitý počet hodín pri zveľaďovaní našich obcí a miest. Nezamestnaní sa tak zapoja do pracovného života, budú mať opäť pocit svojej užitočnosti pre spoločnosť.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nezamestnanosť sa stala rakovinou našej spoločnosti. Pozitívne preto hodnotím, že materiál predkladaný ministrom Petrom Magvašim obsahuje aj konkrétne kroky vedúce k riešeniu otázky zamestnanosti. V tejto chvíli mi ostáva len veriť, že úlohy, ktoré si pred seba postavila vláda v tomto materiáli, budú naozaj splnené.

    Ďakujem za porozumenie.

  • Ďakujem.

    Ako posledná vystúpi pani poslankyňa Sárközy.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    milé kolegyne, kolegovia,

    pán poslanec Mikloško ma posiela s tým, že "gyorsan". Budem sa snažiť, je 22.00 hodín. Ja som veľmi zvažovala, či mám vystúpiť, ale myslela som si, že bude treba reagovať na tie slohové práce, ktoré tu odzneli, to som si zrejme požičala od môjho kolegu, ktorý to povedal včera. A je na škodu veci, že neboli včera prítomní všetci v Papierničke, pretože si myslím, že tá diskusia by sa rozprúdila trošičku inak, pretože ktorí sme tam boli včera prítomní, mám taký dojem, že o nezamestnanosti a zamestnanosti na Slovensku sme rozprávali asi hodinu alebo hodinu aj pol. Keby tam bol podpredseda Strany demokratickej ľavice, hádam by teraz nevytýkal poslancom, ktorí tu nie sú, ale ktorí tam sedeli včera, prečo je prázdna snemovňa. To len na úvod.

    A myslím si, že na začiatku treba ešte niečo povedať, ja som to aj vo výbore počúvala, povedala som to aj včera, ale poviem to aj teraz, pretože opakovanie je matka múdrosti. Už v našom výbore pre sociálne veci a bývanie som mala taký dojem, že rezort ministerstva práce a sociálnych vecí nemá na starosti rezort práce. Ja teraz hovorím o zamestnanosti a nehovorím o nezamestnanosti, pretože pán minister hovoril, že treba to brať pozitívne, takže ja hovorím o zamestnanosti, a nie o nezamestnanosti, pretože uznesenie sme prijímali v tom duchu. Ja s tým maximálne súhlasím, takže nehovorím nič iné, ako hovoríte vy, že aby som prečítala zákon o zamestnanosti, je to pravda. No lenže myslím si, že keď to ministerstvo má v názve, že je to ministerstvo práce na prvom mieste, a potom sú sociálne veci, tak to ministerstvo nerozdáva len sociálne dávky, ale má na starosti aj zamestnanosť a nezamestnanosť úzko súvisí s nezamestnanosťou.

    No a pán minister, predsa Národný úrad práce má na starosti aktívnu aj pasívnu politiku nezamestnanosti a tento ctený parlament vás zvolil za predsedu správnej rady Národného úradu práce. Takže, keď hovoríme o tom, čo vláda robí pre zamestnanosť, tak sedíte tu za vládu, ale aj ako predseda správnej rady Národného úradu práce. Ja veľmi nerada citujem tie veci, ktoré má na starosti každý, kto tu sedí, pretože si myslím, že ten materiál sme dostali všetci, ale predsa je tam zopár pasáží, ktoré by som v krátkosti citovala a potom poviem prečo.

    Príčinou rastúcej nezamestnanosti nie sú iba štrukturálne zmeny v mikrosfére, malý obeh investícií alebo nevhodná regionálna politika. Tieto faktory, keď pôsobia spoločne, prinesú určitú zamestnanosť, neriešia však problém rastúcej nezamestnanosti v podmienkach, keď nadzamestnanosť je stále vysoká. Hovoríme o tom, že na Slovensku je vyše 20-percentná nezamestnanosť, ale musíme si uvedomiť, že ešte je tu stále nadzamestnanosť. Však aj v tom materiáli, ktorý ste pripravili, je napísané, respektíve že je nadzamestnanosť v Železniciach Slovenskej republiky. Ja neviem, či je to nadzamestnanosť, ale predsa sú tam Hnedouhoľné bane, a to nemôžem súhlasiť s pánom poslancom Dzurákom, pretože tam je útlm ťažby a po tretie, a je to veľmi dôležité, je nadzamestnanosť vo verejnej správe. Takže keď hovoríme o decentralizácii verejnej správy, tak si musíme uvedomiť aj to, že keď sa spraví decentralizácia, tak jasná vec, že táto nadzamestnanosť vo verejnej správe sa zníži. Preto som citovala toto.

    Nezamestnanosť po určitú hranicu možno považovať za fenomén závislý od vývoja ekonomiky, od uplatňovania hospodárskej politiky a od súhrnu vnútorných a vonkajších vplyvov. Súčasný stav nezamestnanosti na Slovensku má však také kvantitatívne dimenzie, že si vyžaduje riešenie využívajúce osobitne inštrumentárium na zabránenie ďalšieho nepriaznivého vývoja v tejto oblasti. Aké bude to inštrumentárium? Je to konštatačné, ale mňa jednak ako poslankyňu a členku výboru pre sociálne veci a bývanie zaujíma, aké bude to inštrumentárium, ako tomu mám rozumieť.

    Ďalej sa tu uvádzajú hlavné príčiny nezamestnanosti, ja to nebudem rozvádzať, to má každý, ale hovorí sa tu o tom, že k hlavným príčinám terajšej vysokej nezamestnanosti patrí skutočnosť, že sa do krátkeho obdobia koncentrujú dôsledky závažných hospodársko-politických rozhodnutí, vedená štruktúra hospodárstva, omyly nedávnej privatizácie, nedostatočné zahraničné investície a štrukturálne programy trhu práce.

    Potom sa tu hovorilo o regionálnych rozdieloch nezamestnanosti. Ja by som upriamila pozornosť na jednu vec. Jasná vec, však sme to veľa rozoberali aj vo výbore, že neviem presne, ale mám taký dojem, že je 40 okresov, kde nezamestnanosť je nad 30 percent, ten počet teraz neviem, pretože to nie je v materiáli. Ale jedno si treba uvedomiť, že regionálna nezamestnanosť je špecifická aj v rámci jedného okresu. Spomeniem okres Dunajská Streda, to som tu už spomínala, kde síce miera nezamestnanosti teraz už prekročila asi tých 20 percent, ale keď sme ten materiál vo výbore mali niekedy vo februári, tak to bolo ešte pod 20 percent, ale to špecifikum je v tom, že pokiaľ napríklad vo Veľkom Mederi, kde bývam, je nezamestnanosť 27,7 percenta, v Šamoríne je 4,3 percenta. To preto, že je tam blízkosť Bratislavy, kde tí ľudia cestujú. A treba si uvedomiť jedno, že mobilita pracovnej sily na Slovensku je veľmi nízka. Keď hovoríme o regionálnej politike, tak si musíme byť vedomí aj toho, že z tisíc ľudí len 60 ľudí cestuje za prácou. Takže sú také dôležité čísla, s ktorými by sme asi mali niečo robiť.

    Potom sa píše o tom, že je vysoký daňový a odvodový klin, to je samozrejmá vec, a nízko platená práca nevyvoláva vďaka súčasnému sociálnemu systému záujem prijať takúto prácu. Vzhľadom na nemožnosť a neželateľnosť zrušenia sociálnej siete treba túto deformáciu riešiť inak. Moja otázka: Ako? Teraz som pozorne sledovala vystúpenie pána podpredsedu Andrassyho, pán minister kýval kladne na všetky jeho vystúpenia, až raz zakýval negatívne hlavou, a to bola čierna práca. Pán minister to viackrát zdôraznil aj vo výbore, vy nesúhlasíte s tým číslom, že je asi 150 tisíc ľudí, ktorí pracujú načierno, asi to vysvetlíte aj teraz, ale ja tu čítam, že čierna zamestnanosť a slabá kontrola, výrazné rozdiely medzi evidovanou a zisťovanou nezamestnanosťou, ale aj iné indikátory ukazujú na to, že podstatná časť registrovaných nezamestnaných pracuje. No a toto je dôležité, to, čomu ja veľmi nerozumiem. Odhad práce načierno podľa daňových úradov je 200 až 250 tisíc osôb vrátane zamestnávaných cudzincov bez povolenia, včera ste povedali, že asi len 15 tisíc cudzincov, a to hlavne Ukrajincov pracuje na Slovensku, ale Národný úrad práce počet zamestnaných osôb načierno odhaduje na 120 až 160 tisíc. To je rozdiel takmer 80 alebo 100 tisíc. Ktoré číslo je teraz smerodajné.

    Už tu bolo hovorené o nedostatočnej vzdelanosti, s tým môžeme maximálne súhlasiť. Keď dobre viem, tak vysokoškolsky vzdelaných nezamestnaných je asi len 1,5 percenta. No a tu sa hovorí o tom, že zmena aktívnej politiky trhu práce, súčasná podoba aktívnej politiky je procyklická, netransparentná, neefektívna. Preto treba zvážiť nahradenie doterajších programov jednotnou, automaticky nárokovateľnou úľavou z odvodových alebo daňových povinností pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú dlhodobo nezamestnaných alebo ak dlhodobo nezamestnaný začne vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. No ale jedno nechápem, prečo sa vláda v decembri a dokonca aj teraz negatívne stavia k takzvaným Prokopovičovým zákonom, však toto je o tom, o ničom inom. Tak potom buď tu hovoríme komplexne o všetkých pákach, ktoré máme v nezamestnanosti, alebo potom fakt treba povedať, že táto vláda nerobí všetko pre to, aby sa nezamestnanosť znížila a zamestnanosť zvýšila.

    Budem končiť, pretože som povedala, že budem hovoriť krátko. Ešte je tu zvýšenie flexibility trhu práce posilnením možností zamestnávania na kratší pracovný čas. Jasná vec, novela zákona to povoľuje. Na formuláciu opatrení riešenia problému nezamestnanosti bude žiaduce urobiť krátku a strednodobú prognózu vymedzujúcu všetky relevantné vplyvy, ktoré v tejto oblasti budú pôsobiť. Kvantifikovať by sa mal najmä vplyv tých opatrení, ktoré sa v prítomnosti všeobecne odporúčajú ako cesty na riešenie problému nezamestnanosti. Kedy, ako? A posledná veta. Navrhované opatrenia postupu riešenia problému nezamestnanosti treba ďalej rozpracovať. Na tento účel je opodstatnené vytvoriť medzirezortnú komisiu na riešenie problému nezamestnanosti. Ja sa pýtam, že kedy sa to stane, pretože tá nezamestnanosť presiahla tých 20 percent, to je jedna dôležitá otázka. A druhá, minulý týždeň, asi to bolo v utorok, keď sme vo výbore prerokúvali túto problematiku, tak okrem iného ja som tam navrhla to, čo nakoniec výbor aj prijal svojím uznesením, aby výbor pre sociálne veci a bývanie spravil jeden nový seminár alebo neviem, ako to nazvať, kde by boli jednak pracovníci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, nielen pán minister, ale aj sekční šéfovia, aby tam bol generálny riaditeľ Národného úradu práce, aby sme si sadli a porozprávali sa, ako ďalej a čo mienime robiť, aby sa tá nezamestnanosť znížila. Ja som za to, aby tam potom boli prítomní aj ostatní páni ministri alebo tí, ktorí na zamestnanosti majú niečo robiť, nech je tam aj pán podpredseda vlády pre ekonomiku, nech je tam aj pán minister hospodárstva, nech je tam aj pán minister školstva, ale chcem vedieť, kedy, ako, konkrétne veci, a nie konštatančné.

    Ďakujem pekne, len toto som chcela k tomu povedať.

  • K vystúpeniu pani poslankyne sa hlási šesť poslancov s faktickými poznámkami. V poradí, ako ste na tabuli.

    Pán poslanec Rusnák je prvý.

  • Ďakujem za slovo.

    Som tak trošku prekvapený kolegyňou Sárközy, pretože ste skutočne mali možnosť byť vo výbore, ja som to spomínal aj včera v Papierničke, diskutovali sme o týchto problémoch. Myslím si, že tie otázky, ktoré tu boli kladené momentálne ministrovi, bolo potrebné, ale isteže to je problém pani poslankyne. Mne sa zdá, že mnohé veci sa tu zužujú a robia sa viac politicky, pretože už keď tu bolo vytknuté pánu ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, že nerieši nezamestnanosť, že dokonca sme ho tu zvolili aj za predsedu predstavenstva Národného úradu práce. No ja neviem, k tomu dáva otáznik, ale myslím si, že ministerstvo ani Národný úrad práce neriadi ekonomiku tohto štátu. Myslím si, že zužovaním problému nezamestnanosti na neúčasť podpredsedu SDĽ, zdôrazňujem podpredsedu SDĽ, ktorý tam vraj nebol druhý deň, je to zrejme pravda, bol tam prvý deň, keď mal byť program, tak ako bol, že sociálne veci sa mali prerokovať prvý deň, to zrejme nie je jeho chyba, ale zužovať to na to, že bola to neúčasť podpredsedu SDĽ, to tiež za niečo hovorí.

    Myslím si, a to by som chcel len dokončiť tú myšlienku, ktorú som načal, že sa to zužuje nejako do tej politickej oblasti a v ostatnom čase, žiaľbohu, Strana maďarskej koalície takýmito útokmi, a to neférovými útokmi, pretože dokonca jej predseda už rieši aj vnútrostranícke problémy Strany demokratickej ľavice...

  • Hlasy v sále.

  • Prosím? Ja si myslím, že tak ako boli oficiálne vyjadrenia predsedu Strany maďarskej koalície, tu sa hrá o niečo iné. Neriešia sa vecné problémy a ide sa čisto ideologicky a myslím si, že to je veľmi zle a v rámci koalície o to viac.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Nechcem polemizovať o desiatej v noci s pani Sárközy, o desiatej v noci by sa mali robiť iné veci, ale predsa by som len k tomu, že ministerstvo, áno, je to ministerstvo práce, ale si myslím, že práve ministerstvo práce a sociálnych vecí by malo práve riešiť tie veci, ktoré rieši, a to, že keď človek stratí zamestnanie, aby mu jednoducho pomohli preklenúť to obdobie, pokiaľ si nájde nové zamestnanie.

    A myslím si, že v tomto ministerstvo robí, je to aj posledný zákon o zamestnanosti, kde práve VPP rieši určité veci, kde bude zmluva medzi okresným úradom práce a obecným úradom na riešenie určitej zamestnanosti. Ale je predsa úplne nezmyselné, aby ministerstvo práve riešilo zamestnanosť 600 tisíc nezamestnaných ľudí. To hádam ste nemysleli vážne, pani Sárközy.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    musím povedať, že dávam pani poslankyni Sárközy za pravdu, a to, že jednoducho zamestnanosť na ministerstvo práce a sociálnych vecí nepatrí. Minister práce a sociálnych vecí zamestnanosť nemôže vyriešiť. Ale my tu diskutujeme už tretí deň o kompetenčných problémoch tejto vlády. Už tretí deň. Vláda za jeden a pol roka nie je schopná doladiť svoje kompetencie pre jednotlivé rezorty. Tak asi tam je niekde zakopaný pes a problém. A keď hovoríme, že neplní svoje programové vyhlásenie vlády, tak ho jednoducho neplní. Takže to nie je len v zamestnanosti, to je v ekonomike, to je v regionálnom rozvoji, pred chvíľou sme hovorili, koľko je zložiek kompetentných, nekompetentných, takže nad tým sa zamýšľajme. A poslednú poznámku, už to tu bolo povedané, už je to pravidlom, že sa miešate do straníckej práce a do straníckych záležitostí. Aj tu je to, tu je podpredseda Andrassy vymenovaný, on je tu poslanec Andrassy, pani Sárközyová.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Skúsim porovnať riešenie nezamestnanosti v krátkej vláde 1994, keď sme boli v koaličnej vláde, a potom v tejto vláde. V roku 1994 Brigita Schmögnerová ako podpredsedníčka vlády, ktorá koordinovala rezorty, potrebovala naplniť kasu. Urobila to pre náš škodlivo zavedením 23-percentnej dane, DPH, a minister Šagát - zdravotníctva, minister Harach a minister Brocka proste tie peniažky, ktoré tam došli, rozdali aj medzi nezamestnaných, pretože bolo potrebné ich rozdať, lebo už vtedy boli nezamestnaní. Správali sa zodpovedne aj jedni, aj druhí. V tejto vláde je to podobne. Brigita Schmögnerová ako ministerka financií pri absencii podpredsedu vlády, ktorý by mal tieto ekonomické aktivity koordinovať, napĺňa kasu reštrikciou na občanovi a pretože aj minister práce a sociálnych vecí sa správa zodpovedne, tak zníži dávky z 12 mesiacov na 9 mesiacov, z 5 400 Sk na 4 800 Sk, my ich schválime, ale div sa, svete, nové opatrenia na aktívnu zamestnanosť, na ktorú upozorňujem, na ktorú sú minuté všetky peniaze, iné rezorty akosi nedávajú. Nekoordinuje to podpredseda vlády, nerobí s tým nič pán Harach a nikto s tým nič nerobí. Ako keby boli zodpovední za túto situáciu iba dvaja ministri tejto vlády. Pritom kompetenčne je to úplne inak. Je to o zodpovednosti za zamestnanosť, o jeho zodpovednosti.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Na začiatok chcem iba vysvetliť najmä poslancom za Stranu maďarskej koalície, že v utorok som sa neflákal, v utorok som bol otvárať internetové učebne v základných školách v Bratislave. Bol to dlhodobo plánovaný program. Teda, ak by som nemal tento program, určite by som sa zúčastnil na zasadaní v Papierničke, pretože v pondelok som tam bol, a nie tak, ako tvrdil predseda vášho poslaneckého klubu, že päť minút, ale bol som tam od obeda do večera.

    Ďalej chcem povedať, že dôkazom toho, že problém nezamestnanosti nemôže riešiť len ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a skutočnosť, že samotná vláda odsúhlasila pri prijatí tohto materiálu vznik komisie na riešenie otázok nezamestnanosti a do tejto komisie boli zaradení najmä zástupcovia ekonomických hospodárskych rezortov a zodpovednosť za prácu tejto komisie a koordináciu tejto práce nesie podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš. Teda otázky vytvárania nových pracovných miest v prvom rade musia riešiť ekonomické ministerstvá, a nie ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Chcem zareagovať aj na tú skutočnosť, ktorá tu bola povedaná, že je slabá mobilita na Slovensku. Súhlasím s týmto a ukazujú to aj štatistiky. Ale táto slabá mobilita súvisí aj s tým, že obyvateľovi, ktorý žije na južnom Slovensku alebo ktorý žije na východnom Slovensku, sa neoplatí cestovať do Bratislavy za 1 000 korún týždenne za prácou a zarobí 7 - 8 tisíc. Teda aj to sú dôvody, že na Slovensku je veľmi nízka cena práce, a to aj súvisí s tým, že existuje aj čierna práca, že občanovi sa neoplatí pracovať, skôr sa mu oplatí byť na úrade práce na sociálnom odbore, poberať podporu v nezamestnanosti, a pritom si ešte privyrobiť. A ja už čakám, kedy Strana maďarskej koalície príde s konkrétnymi a jasnými návrhmi, ako riešiť nezamestnanosť v Rimavskej Sobote, Veľkom Krtíši, Komárne, Trebišove, pretože ste tam mali najlepšie pozície, ale otázka nezamestnanosti v týchto regiónoch vás vôbec nezaujíma. Zaujíma vás úplne niečo iné.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Ja si myslím, že pán poslanec Tuchyňa to vystihol veľmi dobre, keď povedal, kde sú kompetencie. A ja by som jeden príklad povedal. Keď som nastúpil na funkciu primátora, tak neexistovalo v meste ani jedno miesto, ktoré by sa staralo o rozvoj, a ja som nemal nikde z okolia impulz, nikto neriešil žiadny rozvoj ani mesta Zvolen, ani jeho okolia, tak si teraz zriaďujem tento rozvoj. Stretol som sa s primátorom Banskej Bystrice, všetci starostovia medzi našimi mestami spoločne si koordinujeme rozvoj územných plánov, spoločne komunikujeme s investormi a žiadnemu investorovi v živote nenapadlo, aby išiel na Národný úrad práce alebo na ministerstvo práce a sociálnych vecí, ale my komunikujeme spolu, my hľadáme podmienky a ja používam ministerstvo práce, sociálnych vecí alebo Národný úrad práce ako obslužnú činnosť, ktorá mi povie, aká je tam profesijná skladba, aká je tam nezamestnanosť, všetko to, čo ja poskytujem investorovi a ja ho aj tak pociťujem. Zrejme by to nebolo dobré, keby sme to vlastne naozaj zvrhli na to, že ministerstvo práce a sociálnych vecí môže za tú nezamestnanosť.

    A myslím si, že sme trošku možno znervózneli tým stretnutím v Papierničke a možno preto sa aj takýmto spôsobom vyjadrujeme. Ja to stretnutie osobne pociťujem tak a malo by byť častejšie, že stretnime sa nie pod tým tlakom, že niekoho odvoláme, ale pod tým tlakom, že keď niečo je zlé, tak si to vyriešme, pomôžme tomu ministrovi riešiť jeho problémy a naše spoločné problémy, ale my sme trošku znervózneli a potom vlastne hovoríme aj také veci, ktoré za iných okolností by sme nepovedali. A verím tomu, že po dnešnom dni a po tejto Papierničke sa situácia medzi nami upokojí a budeme veci riešiť spoločne. Naozaj to poviem teraz tak revolučne, bok po boku, a o to nám všetkým ide.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ja by som chcel podporiť pani poslankyňu Kláru Sárközy v jej vystúpení. Ale chcem podotknúť, že zároveň štátnou tajomníčkou na ministerstve práce a sociálnych vecí je pani Edit Bauer, čiže spoluzodpovednou je aj Strana maďarskej koalície za prácu ministerstva práce a sociálnych vecí. Ale zároveň súhlasím s názorom, že problematika zamestnanosti má prierezový charakter a nemôže byť za ňu zodpovedný len minister práce a sociálnych vecí. To treba podotknúť.

    Druhá otázka je, a to z tejto diskusie vlastne vyplynulo, či ministerstvo práce, sociálnych vecí a jemu podriadené orgány využívajú tie zákonné možnosti, ktoré majú na to, aby znížili evidovanú nezamestnanosť na mieru, ktorá by bola štatisticky opodstatnená, pretože chcem podotknúť, že za veľkej hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch, keď ľudia zomierali od hladu, tak v Československu bola 17,5-percentná nezamestnanosť. My evidujeme vyše 20-percentnú nezamestnanosť. To vážne svedčí o tom, že tu je čierna nezamestnanosť a že sa tu vlastne hospodári na úkor štátu a berú sa peniaze neopodstatneným spôsobom. Čiže ja sa prikláňam k tomu názoru, že ministerstvo práce a sociálnych vecí má zvýšiť svoje kontrolné mechanizmy v tom zmysle, aby prerušilo vyplácanie dávok u tých ľudí, ktorí vlastne ani nemajú opodstatnenie na to, aby tieto dávky poberali. A takisto by som ešte chcel na záver podporiť to, čo pani Klára Sárközy povedala, sú tu návrhy, ktoré by mali znížiť nezamestnanosť. Je to aj ten návrh pána Prokopoviča.

  • Ďakujem.

    V zmysle rokovacieho poriadku má ešte záverečnú možnosť vystúpiť pani poslankyňa.

    Nech sa páči.

  • Chcem povedať, že pán poslanec Andrassy je podpredsedom Strany demokratickej ľavice. Druhá vec, nie ja som tá, ktorá vo svojich vystúpeniach a vo svojich poznámkach hovorí o tom, ktorá strana čo robí. To nie je mojou zvyklosťou. Čo spravila Strana maďarskej koalície pre to, aby sa znížila nezamestnanosť na južnom Slovensku? Naši poslanci vrátane predsedu boli na všetkých poslaneckých výjazdoch alebo prieskumoch, ktoré sa odohrávali. Či to bol Trebišov, Komárňanské lodenice, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš a mohla by som spomínať všetky okresy. To je jedna vec. A druhá vec, chcela by som reagovať aj na to, že ste tu pred chvíľou povedali, čo robí ministerstvo. Minulý týždeň sme prijali zákon o verejnoprospešných prácach. Tak teraz sa už dohodneme, či to bol poslanecký návrh alebo návrh ministerstva, ja by som podporila aj návrh vlády.

    A druhá vec. Mňa trošičku mrzí tento štýl, ktorý tu bol. Ja som neznervóznela v Papierničke, pretože to rokovanie v Papierničke som neiniciovala ja a nie naša strana, ale niekto iný. Takže nervózny by mohol byť asi niekto iný. Ale kde bola Strana demokratickej ľavice, keď už hovoríme o straníckych tričkách, vtedy, keď sme minulý týždeň novelizovali zákon o Sociálnej poisťovni? Ozval sa z vás niekto za to, aby pre tých dôchodcov ten návrh podporil? Jasná vec, že potom ste to podporili. A druhá vec, mimoriadne dôchodky alebo reforma sociálneho poistenia. Kto obhajoval túto reformu najviac v tejto snemovni?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    chcel by som poďakovať pánom poslancom Mesiarikovi, Dzurákovi, Klemensovi, Andrassymu za, myslím si, že podnetné vystúpenie, ktoré v našej práci využijeme. Chcel by som povedať, že aj diskusie, ktoré boli vo výboroch Národnej rady, nám mnoho vecí, samozrejme, o ktorých vieme a na ktorých pracujeme, berieme v plnej vážnosti. A preto je nakoniec ten návrh, ktorý som predložil v gestorskom výbore, aby sme uskutočnili v najbližšom období jedno celodenné stretnutie, v ktorom by sme si detailnejšie niektoré veci objasnili, preukázali, pretože si myslím, že je mnoho takých falošných ilúzií alebo dezilúzií, alebo mýtov, ktoré sa rozprávajú ohľadom nezamestnanosti a zamestnanosti, a myslím si, že si treba tieto veci jasne utriediť, aby sme vedeli, kde je hlavný smer a kadiaľ by sme mali tieto veci riešiť.

    Ja som trošku prekvapený jednou vecou, že nie celkom aj vo výboroch sa koncentrovala podoba do toho, že máme pripravený návrh, a v tom jednom materiáli to je, návrh prípravy národného plánu zamestnanosti, kde je veľmi konkrétne v troch pilieroch povedané, čo chceme spraviť a v súčasnosti to vlastne dopracúvame a že vlastne tento národný plán zamestnanosti vychádza z amsterdamského znenia zmluvy o Európskej únii, kde Európska únia v roku 1997 sa dohodla o tom, že takéto národné plány zamestnanosti budú robené každý rok v každej európskej krajine a že budú predmetom rokovania rady a komisie a rada a komisia bude ku každej krajine dávať odporúčania, ako ďalej ísť.

    Nebudem komentovať, že keď sme takýto návrh predložili do koncepcie zamestnanosti, že to bolo z niektorých kruhov skritizované, že tu chceme zavádzať niečo, čo je akože div, nie vracanie sa k nejakému plánovaniu zamestnanosti. My sme len vychádzali inakšie z európskeho znenia, teda z amsterdamského znenia zmluvy o Európskej únii a o tom, že vlastne ako prístupová krajina budeme mať už teraz povinnosť od budúceho roka každý rok takéto niečo do Európskej komisie predkladať.

    Myslím si, že ten návrh Národného plánu zamestnanosti je pomerne veľmi detailný a ten dá na rad vecí odpoveď a, samozrejme, predpokladáme, že tento Národný plán zamestnanosti aj predložíme do Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme mohli konštruktívne o tomto diskutovať.

    Samozrejme k vystúpeniu pani poslankyne Sárközy by som chcel len povedať toľko, že pani štátna tajomníčka Edit Bauer, v jej kompetencii je riadenie sekcie práce, takže rad vašich nepresností, pani poslankyňa, ktorých ste sa dopustili vo svojom vystúpení, odporučím pani štátnej tajomníčke, aby vám ich ona vysvetlila ako osoba, ktorá je zodpovedná na ministerstve práce, sociálnych vecí za túto oblasť.

    Takže ja by som chcel teda hádam na záver len povedať toľko, že určite problematika zamestnanosti je medzirezortná záležitosť. Nemôže byť len záležitosťou jednej vlády, teda jedného ministerstva. To nakoniec hovorí aj táto zmluva Európskej únie, že tak sa to vníma aj vo svete. A mňa mrzí, že sa mnohokrát táto otázka zbytočne spolitizúva, pretože ide o problém, ktorý nie je problémom len tejto vlády. Je to problém, ktorý sa začal na Slovensku rodiť od roku 1990. Je to kontinuálny problém a Slovensko musí tento problém riešiť systémovo, cieľavedomo a dovolím si povedať, že po prvýkrát, po prvýkrát za tých desať rokov existuje tu koncepcia zamestnanosti, cielený systém prípravy Národného programu zamestnanosti. Chcem veriť, že táto vláda má dostatok síl na to, aby aj túto situáciu zmenila.

    Samozrejme napríklad je tam rad krokov, ktoré ovplyvňujú celkové hospodárske prostredie, pretože čierna práca je len subsystémom čiernej ekonomiky. Čiernu ekonomiku nerobí ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    ja si myslím, že nie je dôležité, ako sa volá materiál. Či tam hovoríme o opatreniach na riešenie zamestnanosti alebo riešenie nezamestnanosti, dôležitý je ten cieľ. A ten chápeme všetci rovnako.

    Chcel by som aj vyjadriť také nie celkom presvedčenie a súhlas s tým, že by niekto z koalície bol spokojný. Ja som sa nestretol so žiadnym poslancom, pokiaľ hovoríme o koalícii, že by boli spokojní. Iná otázka je, kto má aké aktivity, kto sa ako stavia k problému. Ale chcel by som len zdôrazniť tú časť vystúpenia, neviem, kto z vás to povedal, že my musíme prizvať k tomu problému aj opozíciu. Správne tu bolo povedané, že veľký podiel viny na tom, kde sa nachádzame, má vlastne opozícia, ktorá bola koalíciou.

    Takže tiež by sme mali nájsť spôsob, formu aj vo výbore, ale hádam aj v parlamente ako takom. Nech teda dávajú návrhy, nech pomôžu riešiť tento problém, na ktorom majú veľkú, veľkú, veľkú vinu. Čo je dobré a z rozpravy to možno dedukovať, že jednoducho všetci si uvedomujeme, že nezamestnanosť je skutočne problém, ktorý musí byť problémom číslo jeden. Jej riešenie musí byť prioritou, riešenie teda zamestnanosti, ak chcete. To je dobré, ale skutočne sa ona musí stať problémom prioritným nielen pre vládu a nielen teda len podľa toho, ako sme povedali na ministerstvách, ale aj pre parlament. Preto si myslím, že aj nabudúce, ak budeme takýto bod prerokúvať, a myslím si, že sa bude treba v druhom polroku k tomu vrátiť, že tu bude plná sála, že ho budeme prerokúvať vo vhodnom čase, nie v noci, a že budeme jednoducho možnože za priameho prenosu hovoriť, čo chceme občanom dať, čo chceme urobiť, aby jednoducho mohli mať prácu.

    Chcel by som povedať na záver, Boh nás chráň, keď by sme išli touto cestou, že by sme do toho plietli politiku. Nezamestnanosť, to je ako choroba. To nepozná stranícku knižku, je to ako smrť. Jednoducho, to je jedno, aký je ten občan člen strany, akej. Jednoducho on o robotu príde a je to jeho sociálna trauma. Je to problém. A to si všetci uvedomujeme, ak máš dve tri deti a prídeš o robotu a niet roboty. A pritom sme znížili sociálne dávky zo subjektívnych príčin na 1 650 korún mesačne na osobu. Vyžite z toho.

    Takže ja to len dokumentujem a chcem dať výraz toho, že to je skutočne pliaga, do ktorej nesmieme politiku pustiť. A nemôžu byť problémom tohto parlamentu nejaké rezortné kompetencie. Pre nás je partner vláda na čele s premiérom. A to, aké kompetencie sú vo vláde, to je jeho problém. A je to problém aj výboru, aby sme si my vyjasnili kompetencie, ale nie v tejto sále. Tou cestou nechoďme. My sme požiadali vládu. Možnože tu mal premiér sedieť, ale je to iná otázka, pretože poveril oficiálne pána ministra, ale nechoďme do toho, kto má aké kompetencie, pretože na to je vláda. My budeme vládu brať na zodpovednosť, keď sa bude plniť alebo hodnotiť plnenie programového vyhlásenia. Nie jedného alebo druhého ministra.

    Tak by som vás chcel požiadať, aby sme skutočne urobili všetko pre to, aby sa riešil tento problém, ktorý nie je len problém Slovenska, je to pliaga celej Európy či už z hľadiska globalizácie a všade, kade chodíme i ja v bývalom postavení aj teraz, keď chodíte von, vidíte, že to je pliaga, ktorá ničí aj Nemcov, aj Rakúšanov, aj Francúzov, len my sme na to neboli zvyknutí a sme nervózni, keď teraz tento problém je a niekedy to dávame do politickej dimenzie, a to je chyba.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister aj pán poslanec za prácu, ktorú ste vykonali pri vypracovaní, predložení aj prerokovaní tejto správy.

    Páni poslanci, panie poslankyne,

    budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

    správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a telelevízne vysielanie za rok 1999.

    Správu ste dostali ako tlač číslo 527 a spoločnú správu výborov ako tlač 527a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím predsedu Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie pána Petra Juráša, aby správu uviedol.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v hodnotenom období bolo hlavné úsilie rady zamerané predovšetkým na zachovanie identity slovenských elektronických médií a ich pôsobenie v podmienkach globalizácie kultúry, najmä v oblasti podpory vytvárania podmienok pre lokálne a regionálne rozhlasové a televízne vysielanie.

    Za mimoriadne dôležité považovala rada aj udržanie a posilnenie plurality a nezávislosti elektronických médií, upevnenie právnych istôt sprevádzkovateľov vysielania, dôsledný výkon svojich kontrolných a regulačných právomocí, teda úloh, ktoré vyplývajú pre radu priamo zo zákona.

    Rada a jej kancelária sa tiež aktívne podieľali na príprave nových mediálnych zákonov, konkrétne zákona o vysielaní a retransmisii, ktorý podľa plánu legislatívnych úloh vlády vzniká na pôde Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Zákon o vysielaní a retransmisii po nadobudnutí účinnosti nahradí dva doteraz platné základné zákony pre elektronické médiá - zákon číslo 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania a zákon číslo 160/1997 Z. z. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie. V týchto dňoch bolo ukončené medzirezortné pripomienkové konanie k tomuto zákonu a bude predložený do Legislatívnej rady a následne na rokovanie vlády. Podrobne je činnosť rady pri príprave zákona o vysielaní a retransmisiách pri rokovaniach o vstupe do Európskej únie a OECD popísaná v kapitole 224 na strane 35 správy.

    Zároveň možno konštatovať, že v roku 1999 prišlo v činnosti rady oproti predchádzajúcemu obdobiu k ďalšiemu posunu jej činnosti od orgánu, ktorý sa od svojho vzniku sústreďoval najmä na udeľovanie licencií, na orgán, ktorého hlavnou náplňou je oblasť správy a kontroly vysielania. Výrazne sa pritom dostávali do popredia úlohy rady v oblasti štátnej správy. Tu možno konštatovať, že celková vysielacia plocha v roku 1999 sa výrazne oproti predchádzajúcemu roku nezvýšila. Prišlo k určitej stabilizácii. Celková stopáž rozhlasového vysielania zostala na úrovni 222 tisíc hodín, pri televíznom vysielaní sme zaznamenali nárast o zhruba 4 tisíc hodín, čo predstavuje celkovú stopáž 66 tisíc hodín programu. Vysielanie textových informácií v infokanáloch zaznamenalo takisto nárast.

    O uvedenom posune v činnosti rady, ktorý považujeme za prirodzený a nutný, svedčí okrem iného aj splnenie aktuálnych a koncepčných úloh rady pre rok 1999 v jednotlivých oblastiach podrobne popísaných v štyroch kapitolách počnúc stranou 30 správy.

    Do vašej pozornosti by som rád uviedol okrem už spomenutých aktivít rady pri príprave nového zákona o vysielaní a retransmisii aj časť venovanú aktivitám zameraným na ochranu detí a mládeže pred negatívnymi javmi vo vysielaní. Vyvrcholením týchto aktivít bol podpis dohody so Slovenskou televíziou, v zmysle ktorej táto od 1. októbra v roku 1999 začala označovať svoje programy symbolikou. Otvorene však treba povedať, že celkový vplyv na verejnosť nie je adekvátny aj preto, že označovanie symbolikou nesprevádzala žiadna kampaň a nie je uvádzané v programových časopisoch.

    Rada je pri výkone svojej činnosti priamo odkázaná na súčinnosť ďalších orgánov štátnej správy, orgánov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj ďalších inštitúcií. Správa v kapitole 212 počnúc stranou 25 podrobne túto spoluprácu z pohľadu rady mapuje. Po rokoch problémov sa podarilo s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky dosiahnuť dohodu a bola podpísaná nová zmluva o prenájme priestorov v budove Národného osvetového centra s platnosťou do konca roku 2004.

    Ak máme hodnotiť spoluprácu s Radou Slovenskej televízie a Rozhlasovou radou, musíme otvorene povedať, že kvalitu súčinnosti je potrebné naďalej zvyšovať. Spolupráca ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky s radou a odbornými útvarmi kancelárie rady bola aj v uplynulom roku na potrebnej úrovni. Počas celého hodnoteného obdobia rada úzko spolupracovala s gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Výbor bol takmer permanentne oboznamovaný nielen so všeobecnými informáciami o činnosti rady prostredníctvom písomných materiálov, ale viacerí členovia navštevovali radu a podrobne konzultovali špecifické problémy. Zástupcovia rady boli pravidelne prizývaní na zasadnutia výboru. Výbor viackrát pozitívne hodnotil zásadný postup rady pri rešpektovaní právnych noriem v oblasti vysielania s cieľom zabezpečenia ústavného práva občanov na informácie. Výbor sa zásadne angažoval a jednomyseľne podporil oprávnenosť požiadaviek rady pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte na rok 2000.

    Aj napriek jeho následnej podpore problematika finančného zabezpečenia činnosti rady v tomto roku nie je dodnes stále doriešená. Na druhej strane uvádzam, že iba za prvé tri mesiace tohto roku odviedla rada do štátneho rozpočtu zo správnych poplatkov a pokút sumu 6 144 tisíc korún. Najvyšší súd Slovenskej republiky v minulom období potvrdil ďalšie rozhodnutie rady o pokutách vo výške 1 350 tisíc korún. Zjednodušene môžem teda povedať, že už takmer tri štvrtiny celoročného rozpočtu rada do štátneho rozpočtu vrátila. Ako v uplynulých rokoch sa rada však domnieva, že skvalitnenie činnosti a operatívne riešenie problémov v oblasti vysielania by napomohol širší záujem poslancov aj z ďalších výborov Národnej rady. Považujeme to za potrebné aj z dôvodu, že v médiách sa k činnosti rady často vyjadrovali, mali však o jednotlivých problémoch nedostatočné, respektíve jednostranne prezentované informácie.

    V oblasti televízneho vysielania rada v roku 1999 rozhodla o udelení jednej licencie na terestriálne vysielanie a 10 licencií na vysielanie v káblových rozvodoch. V 6 prípadoch rozhodla o odňatí licencie na televízne vysielanie v káblových rozvodoch, v 32 prípadoch rozhodla o zmene licencie. V 5 prípadoch rozhodla o zastavení konania. V roku 1999 bolo v oblasti televízneho vysielania odmonitorovaných 32 vysielateľov, celkove 1 899 hodín programu, z toho Slovenská televízia 788 hodín, televízia Markíza 633 hodín, VTV 177 hodín. Na základe výsledkov monitorovania rada rozhodla celkom o 26 porušeniach zákonných ustanovení, z toho v Slovenskej televízii celkom v 7 prípadoch a uložila okrem iných sankčných opatrení pokuty v celkovej výške 1,5 milióna korún, v televízii Markíza boli porušené licenčné a zákonné podmienky celkom v 9 prípadoch, celková výška pokút dosiahla sumu 1 750 tisíc korún.

    V oblasti rozhlasového vysielania rozhodovala rada celkom o 8 licenciách, vo všetkých prípadoch išlo o udelenie nových licencií po ukončení lehoty platnosti doterajších. V jednom prípade rada rozhodla o odňatí licencie, v 17 prípadoch o zmene licencie. Odmonitorovaných bolo celkom 2 054,5 hodiny programu 18 prevádzkovateľov rozhlasového vysielania, z toho 639 okruhy Slovenského rozhlasu, 406,5 hodiny Rádio Twist. V 10 prípadoch rozhodla o uložení sankčných postihov za porušenie zákonných a licenčných podmienok, v jednom prípade bola uložená pokuta.

    V roku 1999 bolo rade doručených celkom 61 sťažností na televízne a rozhlasové vysielanie. Uvedený počet je oproti roku 1998 vyšší o 8 sťažností. Z tohto počtu sa 24 sťažností týkalo vysielania Slovenskej televízie, 19 sťažností vysielania TV Markíza, 3 sťažnosti Slovenského rozhlasu, 4 sťažnosti Rádia Dúha.

    Zákonom číslo 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta bola rada poverená výkonom dohľadu nad vysielaním elektronických médií počas volebnej kampane, moratória a volieb. V období od 22. apríla do 22. júna 1999 bolo rade doručených celkom 21 sťažností a 27 prípadov potenciálneho porušovania uvedeného zákona. Z toho 10 prípadov sa týkalo verejnoprávnych vysielateľov, 9-krát Slovenská televízia a 1-krát Slovenský rozhlas. 17 prípadov sa týkalo vysielania držiteľov licencií, z toho 9 prípadov TV Markíza, 3 prípady VTV, 2 prípady TV Naša Košice. Po podrobnom posúdení rada konštatovala, že v 11 prípadoch bolo 7 sťažností neopodstatnených, v 4 prípadoch boli sťažnosti opodstatnené a rada rozhodla o uložení sankčných opatrení. Najzávažnejším porušením zákona bolo vystúpenie predsedu vlády v Slovenskej televízii v prvý deň volebného moratória, za čo bola Slovenskej televízii udelená pokuta vo výške 1 milión korún. Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie Slovenskej televízie zamietol a rozhodnutie rady potvrdil. Podrobný popis činnosti rady v období voľby prezidenta je na stranách 65 až 67 správy. K tejto problematike chcem na záver ešte povedať, že činnosť rady v tomto období bola hodnotená domácimi i zahraničnými organizáciami pozitívne, osobitne to uvádzala aj správa pozorovateľskej misie OBSE.

    Po prvýkrát obsahuje správa na stranách 136 až 169 aj prehľad vlastníckych vzťahov držiteľov licencií na rozhlasové a televízne vysielanie. Riešenie otázok transparentnosti a koncentrácie v médiách je na úrovni Rady Európy, Európskej únie a Európskej komisie riešená, uvádza to príloha číslo 8 na strane 196, avšak v našej doteraz platnej legislatíve táto problematika takmer absentuje. Jediné ustanovenie zákona číslo 468 o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania, ktoré ošetruje otázky získania možného dominantného postavenia v hromadných oznamovacích prostriedkoch, nie je prakticky možné využiť v správnych konaniach, čo potvrdilo i stanovisko Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.

    V návrhu nového zákona o vysielanie retransmisií je táto problematika riešená v súlade s odporúčaniami a nariadeniami Rady Európy a Európskej únie.

    Podstatné zvýšenie počtu odvolaní prevádzkovateľov vysielania proti rozhodnutiam rady, ktoré predstavuje oproti roku 1998 až 41-percentný nárast, chápeme aj ako upevňovanie ich právnych istôt. Konkrétne Slovenská televízia a televízia Markíza podali opravný prostriedok prakticky voči každému druhu sankčného opatrenia, teda nielen proti pokutám. V kapitole 3.3 je od strany 69 uvedený prehľad súdnych sporov a konaní o opravných prostriedkoch. Mohol by som argumentovať číslami o počte rozhodnutí rady, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky z celkového počtu odvolaní potvrdil aj s dôvetkom, že od začiatku roku bolo tak v ďalších 5 konaniach, to ale nie je podstatné. Podstatným je skutočnosť, že v roku 1999 tak ako vo všetkých konaniach od roku 1995 ani v jednom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyniesol rozsudok, podľa ktorého správny orgán - rada svojím rozhodnutím porušila zákon. V prípadoch, keď Najvyšší súd zrušil rozhodnutie rady a vrátil vec rade na ďalšie konanie, rozhodol tak jedine z procesných dôvodov, respektíve požiadal radu o doplnenie konania. Zároveň za celé obdobie činnosti rady nebola rada zaviazaná súdom nahradiť ani len korunu škody, ktorú by svojím nesprávnym rozhodnutím spôsobila.

    Hlavné úlohy rady na rok 2000 sú uvedené na stranách 36 a 37 správy. Okrem už spomínaných úloh na spolupráci v legislatívnej oblasti, aktivít v rámci asociačných snáh Slovenskej republiky smerom k Európskej únii a OECD, podpore v rámci rozvojových programov, osobitne digitálneho terestriálneho vysielania si dovoľujem upriamiť vašu pozornosť na dve mimoriadne významné medzinárodné podujatia, ktorých usporiadaním bola poverená rada. Už zajtra 18. mája sa koná v Bratislave medzinárodný seminár Reklama a sponzorovanie programov v rozhlasovom a televíznom vysielaní, na ktorý poskytuje finančné prostriedky Rada Európy. Prednášať na ňom budú poprední zahraniční a domáci odborníci. Seminár je určený pre odbornú verejnosť. Najvýznamnejším tohtoročným podujatím však bude 12. zasadnutie európskej platformy regulačných orgánov v Bratislave v dňoch 26. a 27. októbra. Po prvýkrát sa bude toto zasadnutie s účasťou zástupcov 31 regulačných orgánov z 29 členských štátov konať v štáte východnej a strednej Európy, Slovenská republika bola vybratá spomedzi troch kandidátov. Ide o podujatie významné nielen z odbornej stránky, ale aj spoločenskej a politickej, ktorého úspech môže mať priamy vplyv na uzatvorenie kapitoly číslo 20 - kultúra a audiovizuálna politika na rokovaniach o vstupe do Európskej únie. Je preto pochopiteľné, že na spoločenské podujatia tohto zasadnutia budú pozvaní aj členovia Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá a ďalší predstavitelia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na záver som povinný na základe poverenia rady uviesť problematiku, v ktorej sa v správe priamo nehovorí. Sú to opätovne otázky absencie štátnej mediálnej politiky, na ktoré rada poukázala už v správe o činnosti a stave vysielania v roku 1996. Tento neúnosný stav sa pokúsili riešiť aj poslanci vládnej koalície, aj opozície, žiaľ, bez akéhokoľvek výsledku. Je preto priamo zarážajúce, ako sa v tejto veci v tomto roku začali vyjadrovať niektorí zástupcovia médií považujúci sa za expertov, hoci sa ukazuje, že ani vlastne nevedia, čo to vlastne mediálna politika je a čo by mala obsahovať. Veľkým pozitívom však je, že Rada vlády Slovenskej republiky pre masmédiá prijala základnú koncepciu tvorby mediálnej politiky a iniciovala vznik expertnej skupiny na jej prípravu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu Jurášovi za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu výborov poslanca Františka Mikloška, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch Národnej rady.

    Nech sa páči.

  • Dámy a páni,

    správu o stave vysielania v Slovenskej republike o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1999 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 591 na prerokovanie výborom Národnej rady. Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali predmetnú správu v stanovenej lehote, vzali ju na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1999 vziať na vedomie. Gestorský výbor na základe uznesení výborov, ktoré správu prerokovali, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky:

    1. vziať na vedomie správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1999,

    2. vysloviť súhlas, aby predseda Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 a tak ďalej.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovanej správe rady tvorí prílohu tejto spoločnej správy. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k tejto správe znie takto:

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1999 (tlač 527)

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie za rok 1999.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Konštatujem, že nikto z poslancov sa písomne neprihlásil. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánu poslancovi, ďakujem pánu predsedovi rady za účasť a prácu na predloženom materiáli do Národnej rady. Hlasovať o tomto bode budeme v piatok.

    Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je

    návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 2000.

    Návrh ste dostali ako tlač 455 a dodatok k nej, spoločnú správu výborov máte ako tlač 455a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Dávam slovo predsedovi Rady Fondu detí a mládeže pánu Martinovi Kuglovi a prosím ho, aby návrh rozpočtu uviedol.

  • Dobrý večer prajem.

    Milé dámy,

    vážení páni,

    vzhľadom na pokročilý čas vám veľmi stručne uvediem plán činnosti Fondu detí a mládeže a rozpočet na rok 2000.

    Za základný cieľ fondu v tomto roku možno považovať dokončenie stabilizácie hospodárenia, upravenie súčasných nájomných vzťahov a maximálne zvýšenie výnosov zo správy majetku fondu. Ďalším základným bodom je určenie jasnej a transparentnej stratégie pri správe majetku zvereného fondu tak, aby sa napĺňala základná filozofia fondu.

    Plán činnosti sme rozdelili do viacerých okruhov a veľmi stručne ich uvediem. Vyhodnotenie stavebno-technických analýz. Plánujeme dokončiť odhad realizovaných investícií, respektíve opráv v jednotlivých zariadeniach tak, aby sme vedeli, nakoľko je fond zaťažený nevýhodnými investíciami, v prípade skončenia nájmov, koľko bude potrebné vyplatiť existujúcim nájomcom. Nasleduje druhý krok, objektivizácia nájomného. Vstúpime do rokovania s nájomcami a pokúsime sa zdvihnúť prenájmy, všetci vieme, že sú veľmi nevýhodné. Tretím bodom je stabilizácia - dokončenie stabilizácie vnútorného chodu a ekonomiky. Chceme dokončiť nový štatút, chceme pripraviť legislatívne zmeny, ktoré by v prípade, ak fond plní úlohu, to znamená podporu detí a mládeže, tak by oslobodili fond od daňových povinností. Čo sa týka štvrtého bodu - vzťahy k dcérskym spoločnostiam, je pripravený zánik, teda likvidácia denníka Smena, akciová spoločnosť, a vydavateľstva Smena, akciová spoločnosť, ktoré sú už dlhodobo nefunkčné, prakticky takzvané mŕtve spoločnosti a takisto plánujeme zlúčiť akciovú spoločnosť Hotely mládeže Slovenska s materskou spoločnosťou, s fondom. Piatym okruhom je kompletizácia majetku fondu, tam sú tri hlavné okruhy, kde sa dá pokračovať v tejto kompletizácii. Jednak je to majetok, ktorý nebol prevedený v súlade s ústavným zákonom začiatkom deväťdesiatych rokov, druhým je vyrovnanie bývalého federálneho majetku a tretím je majetok, ktorý fond eviduje ako pohľadávku, ale je nevyrovnaná, napríklad známe Presscentrum, kde je pohľadávka voči Fondu národného majetku.

    V oblasti vydávania časopisov chceme naďalej vydávať Včielku a Zorničku, chceli sme zabezpečiť jej rentabilitu, dnes už teda môžeme konštatovať, že sú rentabilné tieto časopisy. Z dlhodobého hľadiska pripravujeme aj založenie nadácie pri fonde, ktorá by kumulovala fondom vygenerované prostriedky. V prípade, ak sa rozhodneme prevádzkovať rekreačné zariadenia, chceme overiť možnosti spolupráce s medzinárodnými mládežníckymi sieťami. No a najdôležitejším bodom je hádam koncepcia dlhodobej stratégie fondu. Tu chcem povedať jednu poznámku, ktorá má aj vzťah k rozpočtu. Tento materiál sme predkladali do vlády 16. novembra minulého roku, čiže vtedy sme ešte nevedeli povedať, ako bude prijatá alebo neprijatá novela zákona o fonde, ktorá bola prijatá v piatok. Ja sa vám chcem poďakovať za radu fondu, dúfame, že toto legislatívne opatrenie nám umožní zlepšiť našu činnosť.

    Čo sa teda týka samotného rozpočtu, rozpočet sme postavili ako prakticky vyrovnaný s tým, že vzhľadom na schválenú novelu môže dôjsť k istým zmenám, čo sa týka tohto roku už pravdepodobne na strane výdavkov, čo sa týka budúcnosti dúfame, že podstatne a na príjmovej strane. Podrobný komentár k vybraným položkám rozpočtu je súčasťou materiálu, takisto je súčasťou materiálu porovnanie rozpočtu a ďalšie prílohy. Rád zodpoviem na vaše otázky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Prosím teraz pána poslanca Ištvána, aby vystúpil s výsledkami prerokovania tejto správy vo výboroch ako spravodajca, nech sa páči.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 2000 je predkladaný Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie podľa § 5 ods. 1 a 5 v spojení s § 10 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 15. novembra pridelil návrh rozpočtu na prerokovanie výborom Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Zároveň za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, ktorý na základe rokovaní výborov predložil správu a uznesenie k návrhu rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 2000 na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Oba výbory, ktorým bol návrh pridelený, rokovali o ňom v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady a zhodne sa rozhodli prerušiť rokovania o návrhu rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 2000 až do získania stanoviska vlády Slovenskej republiky. Po jeho získaní, ktoré bolo Národnej rade doručené 30. marca tohto roku, určené výbory pokračovali v rokovaní a v prijatých uzneseniach zaujali tieto stanoviská:

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu v uznesení číslo 359 vyslovil súhlas s návrhom rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 2000 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu schváliť. Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport v prijatom uznesení číslo 133 skonštatoval, a to, čo skonštatoval, vidíte v texte spoločnej správy.

    Spomeniem len to, špeciálne zdôrazním, že náš výbor uložil predsedovi Rady Fondu detí a mládeže do 30. septembra tohto roku dopracovať koncepciu dlhodobej stratégie Fondu detí a mládeže a predložiť ju na prerokovanie v gestorskom výbore s tým, že predseda Rady Fondu detí a mládeže má akceptovať a do 30. júna tohto roku zapracovať pripomienky vlády a výborov Národnej rady do príslušných dokumentov a opatrení rady fondu. Súčasne gestorský výbor schválil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý predkladá ako súčasť tejto spoločnej správy Národnej rade Slovenskej republiky. V návrhu sa hovorí: "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 1 a 5 v spojení s § 10 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení neskorších predpisov:

    a) schvaľuje rozpočet Fondu detí a mládeže na rok 2000, ktorý obsahuje tržby a výnosy vo výške 22 307 tisíc Sk a náklady vo výške 21 917 tisíc Sk,

    b) určuje podľa § 9 ods. 5 v spojení s § 11 ods. 3 zákona Národnej rady o Fonde detí a mládeže v znení neskorších predpisov odmeny členom Rady Fondu detí a mládeže a členom Dozornej rady Fondu detí a mládeže za výkon funkcie takto: predsedovi Rady Fondu detí a mládeže mesačnú odmenu vo výške dvojnásobku priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve za predchádzajúci rok, členom Rady Fondu detí a mládeže a predsedovi Dozornej rady Fondu detí a mládeže mesačnú odmenu vo výške priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve za predchádzajúci rok a členom Dozornej rady Fondu detí a mládeže mesačnú odmenu vo výške polovice priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve za predchádzajúci rok s účinnosťou od 1. júla 2000. Týmto dňom súčasne strácajú platnosť uznesenia Národnej rady z 18. januára číslo 143 a 144, ktorými Národná rada Slovenskej republiky určila odmeny členom rady a členom Dozornej rady Fondu detí a mládeže.

    Toľko text spoločnej správy. Odporúčam otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem. Prosím vás, pán poslanec, aby ste zaujali miesto pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne vzhľadom na to, že písomne nebol prihlásený nikto z poslancov Národnej rady. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za ukončenú.

    Ďakujem pánu navrhovateľovi a ďakujem aj pánu spravodajcovi za prácu, ktorú ste odviedli zatiaľ na tejto správe.

    V rokovaní budeme pokračovať

    správou výborov Národnej rady o petíciách doručených Národnej rade Slovenskej republiky a jej výborom v roku 1999 a o ich vybavení.

    Správu ste dostali ako tlač 624.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Tento bod programu bude brať Národná rada pri hlasovaní na vedomie. Hlasovať o ňom budeme, samozrejme, v piatok.

    Ďalším bodom programu sú

    informácia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledkoch poslaneckého prieskumu v Slovenskom pozemkovom fonde.

    Informácie uvedených výborov vám boli rozdané, ku ktorým sú pripojené aj návrhy uznesení Národnej rady.

    Prosím povereného člena výboru pre pôdohospodárstvo poslanca Pavla Hajdúka, aby informoval o výsledku poslaneckého prieskumu tohto výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    pán predsedajúci,

    vážení páni poslanci,

    vážené panie poslankyne,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením číslo 110 z 10. februára 2000 poveril skupinu poslancov vykonať skupinový poslanecký prieskum v Slovenskom pozemkovom fonde. Poslanecký prieskum sa zameral na dodržiavanie zákonných noriem v Slovenskom pozemkovom fonde a na odstránenie nedostatkov zistených kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Skupinový poslanecký prieskum sa uskutočnil v dvoch dňoch 23. februára a 4. mája 2000. Bolo to z toho dôvodu, aby všetci členovia skupiny mali možnosť na prieskume sa zúčastniť. Keďže správu ste dostali písomne, obmedzím svoje vystúpenie len na konštatovanie najdôležitejších skutočností.

    Za čas existencie pozemkového fondu Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vykonal tri kontroly. Bolo to v roku 1996, štvorčlenná skupina v čase dva mesiace, v roku 1997, trojčlenná skupina v čase jeden mesiac, ostatná v roku 1999, 9-členná skupina konala kontrolu v čase sedem mesiacov.

    Cieľom nášho poslaneckého prieskumu nebolo potvrdiť alebo vyvrátiť zistenia Najvyššieho kontrolného úradu, to sme považovali za záležitosť orgánov činných v trestnom konaní. Prieskum sa sústredil na postoj a reakcie pozemkového fondu po kontrole. Jeho hlavným poslaním však bolo, či nové vedenie Slovenského pozemkového fondu, ktoré začalo svoju činnosť po voľbách v roku 1998, pokračuje v praktikách a chybách predchádzajúceho vedenia Slovenského pozemkového fondu alebo nie.

    Generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu poskytol poslancom Národnej rady všetky materiály súvisiace s touto problematikou. Na základe podaných informácií a potom ich doplnenia, spresnenia v diskusii možno konštatovať, že po prvé, Slovenský pozemkový fond akceptoval prevažnú časť výhrad Najvyššieho kontrolného úradu k jeho činnosti, čo vyplýva z prijatých opatrení na odstránení nedostatkov.

    Po druhé, rozpor medzi Slovenským pozemkovým fondom a Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky pretrváva v týchto oblastiach.

    Po prvé je to postúpenie právneho nároku na reštitúciu náhradou ako pohľadávok na inú osobu. Po druhé podanie trestného oznámenia pri zistení nadobúdania pozemkov vo vlastníctve štátu do vlastníctva fyzickej osoby formou notárskeho osvedčenia o vydržaní. Po tretie vyvodenie pracovnoprávnych dôsledkov zo zistení kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu.

    Za potrebné riešiť formou uznesenia Národnej rady považujeme dva problémy. Po prvé je to riešenie postavenia Slovenského pozemkového fondu, po druhé uspokojovanie reštitučných nárokov pri využití postúpenia pohľadávky.

    Na záver je možné konštatovať. Poslanecký prieskum vykonaný poslancami Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo nepotvrdil, že by nové vedenie Slovenského pozemkového fondu pokračovalo v chybách a v nedostatkoch predchádzajúceho vedenia Slovenského pozemkového fondu. Naopak, činnosť Slovenského pozemkového fondu sa po nástupe nového vedenia zdynamizovala, zefektívnila a sprofesionalizovala. Po výsledkoch kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bol okamžite pozastavený prechod reštitučných nárokov z reštituentov na postupníkov, odstránené boli aj ďalšie nedostatky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo informáciu prerokoval na svojom zasadaní dňa 9. mája 2000. Podľa § 79 ods. 5, 4 prijal uznesenie, v ktorom túto informáciu vzal na vedomie a odporučil Národnej rade vziať túto informáciu na vedomie. A po ďalšie odporučiť vláde Slovenskej republiky po prvé novelizovať právnu úpravu postavenia Slovenského pozemkového fondu obsiahnutú v zákone tak, aby sa definitívne vyjasnilo jeho majetkové, účtovné a finančné postavenie, po druhé zákonom upraviť možnosti Slovenského pozemkového fondu riešiť reštitúcie formou postúpenia pohľadávky tak, aby nemohlo prísť ku špekulatívnym prevodom majetku a daňovým únikom.

    Skončil som, pán predsedajúci, prosím vás, aby ste k tomuto problému otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi Hajdúkovi za podanie informácie. Súčasne ho prosím, aby zaujal miesto spravodajcu k tejto časti programu.

    Dávam slovo predsedovi výboru pre financie rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi a prosím ho, aby informoval o výsledkoch poslaneckého prieskumu uvedeného výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení uviedol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku poslaneckého prieskumu v Slovenskom pozemkovom fonde dňa 14. marca tohto roku, ktorý bol vykonaný na základe správy Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky o výsledku kontroly správnosti a preukázateľnosti postupu Slovenského pozemkového fondu v Bratislave pri privatizácii majetku štátu, hospodárenia s majetkom štátu v správe fondu a vynakladania finančných prostriedkov vo vzťahu na všeobecne záväzné právne predpisy.

    Kontrola preukázala, že nevyhnutnou podmienkou na nápravu nedostatkov v jednotlivých oblastiach hospodárenia Slovenského pozemkového fondu je komplexné dopracovanie jeho legislatívneho postavenia. Je zarážajúce, že táto úloha stanovená ešte uznesením vlády číslo 427 z 18. júna 1996 zostala dodnes nesplnená a postavenie Slovenského pozemkového fondu v sústave finančných, daňových, majetkových a účtovnoprávnych noriem nie je zodpovedajúco legislatívne upravené. Napríklad finančné hospodárenie Slovenského pozemkového fondu do 31. 12. 1995 sa riadilo príslušnými ustanoveniami zákona o rozpočtových pravidlách, ale jeho novelizáciou boli tieto ustanovenia zrušené. Ďalej podľa štatútu Slovenského pozemkového fondu schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky majetkom fondu sú výnosy z jeho činnosti. Pritom zdrojom výnosov je ale aj hospodárenie s majetkom štátu. Podľa toho štatútu majetok, ktorý predstavujú výnosy z činnosti fondu, netvorí súčasť štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, na Slovenský pozemkový fond sa nevzťahujú ani v primeranom rozsahu ustanovenia zákona o správe majetku štátu a zákona o verejnom obstarávaní. Za tejto situácie Slovenský pozemkový fond pri svojom hospodárení vychádza aj z uplatňovania svojho mylného stanoviska, že môže konať všetko, čo mu všeobecne záväzné právne predpisy nezakazujú, a nie zo zásady, že môže konať iba to, čo mu všeobecne záväzné právne predpisy povoľujú.

    Pripomínam, že Slovenský pozemkový fond hospodári aj s majetkom štátu, ktorý má v správe a vyrovnáva i reštitučné nároky oprávnených osôb v zmysle práv, ktoré na Slovenský pozemkový fond preniesol štát ako povinná osoba. Minimálne v týchto prípadoch sa fond musí riadiť všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Celý rad nedostatkov bolo zistených vo finančno-ekonomickej oblasti. Tvorba rozpočtu a rozdelenie hospodárskeho výsledku schvaľovaného vládou Slovenskej republiky nemá systémový charakter, čo sa prejavilo v neefektívnom využívaní finančných prostriedkov. Nedostatky boli zistené aj v ďalších oblastiach hospodárenia s finančnými prostriedkami. Týkali sa najmä preukázateľnosti postupu Slovenského pozemkového fondu pri odpredaji bytových jednotiek, pri likvidácii zahraničných pracovných ciest, pri poskytovaní preddavkov dodávateľom, ako aj pri ďalších výdavkoch investičného, prevádzkového charakteru. V rozpore s postavením a úlohami Slovenského pozemkového fondu stanoveným štatútom, ako aj všeobecne záväznými právnymi predpismi uskutočnili pracovníci fondu zahraničné pracovné cesty do Švédska, Izraela, Jordánska, USA, Kanady, Thajska a tak ďalej.

    Celková výška nepreukázaných zahraničných pracovných ciest dosiahla výšku 1 000 049 Sk, pritom je dôvodné podozrenie, že na týchto cestách zúčtovaných na ťarchu Slovenského pozemkového fondu sa zúčastnili cudzie osoby vrátane pracovníkov ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

    Nepreukázateľnosť a nepodloženosť výdavkov bola zistená aj v prípade zakúpenia osobného vozidla značka AUDI v nadobúdacej cene 3,2 milióna Sk a zakúpenia propagačných predmetov v hodnote 662 tisíc Sk. Nepreukázateľne bol uskutočnený predaj dvoch porovnateľných trojizbových bytov v Piešťanoch s rozdielom dosiahnutej kúpnej ceny vo výške vyše 300 tisíc Sk, pričom novým majiteľom bytu za nižšiu cenu sa stal predseda hodnotiacej komisie Slovenského pozemkového fondu. Nepreukázateľný bol aj systém odmeňovania pracovníkov Slovenského pozemkového fondu za roky 1996 až 1998, fond nepreukázal vyplatené odmeny písomným vyhodnotením zásluhovosti jednotlivých odmeňovaných pracovníkov.

    Slovenský pozemkový fond pri vyrovnaní právneho nároku na reštitučnú náhradu, ktorú uznal ako pohľadávku v zmysle Občianskeho zákonníka, neuplatnil ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého postúpiť nemožno pohľadávku, ktorej obsah by za zmenou veriteľa zmenil a pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Slovenský pozemkový fond, samozrejme, namieta proti zisteniu Najvyššieho kontrolného úradu a trvá na svojom stanovisku, že ide o pohľadávku, ktorá je postúpiteľná. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pri postúpení právneho nároku oprávnenej osoby ako pohľadávky inej právnickej osoby alebo fyzickej osobe, takzvanému postupníkovi, neboli vyrúbené žiadne dane a poplatky súvisiace s bezodplatným prevodom nehnuteľností. Navyše v týchto prípadoch sa náhrady poskytovali v cenách platných k 24. júnu 1991. Aj tam vzniká určitý rozdiel, to znamená, že nadobúdateľa, postupníka aj všetky práva, ktoré legislatíva priznala reštituentovi, prešli na nového nadobúdateľa.

    Samozrejme náš výbor tam zistil ďalšie a ďalšie nedostatky, ktoré sú obsiahnuté aj v protokole, v správe Najvyššieho kontrolného úradu o vykonanej kontrole v Slovenskom pozemkovom fonde. Aj náš výbor prerokoval túto správu a dokonca zistenia v Slovenskom pozemkovom fonde a prijali sme aj návrh uznesenia, ktorý vám chcem teraz prečítať. Tento návrh uznesenia je v dvoch bodoch podobný, ako navrhol výbor pre pôdohospodárstvo, takže mohli by sme potom spoločne hlasovať o rozšírenom návrhu uznesenia. Taktiež náš výbor berie na vedomie túto správu a žiada vládu Slovenskej republiky dopracovať legislatívne postavenie Slovenského pozemkového fondu v sústave finančných daňových, majetkových a účtovnoprávnych noriem s termínom ihneď a po druhé zabezpečiť odsúhlasenie návrhu rozpočtu Slovenského pozemkového fondu tak, aby jeho tvorba a rozdelenie boli v súlade s pôsobnosťou Slovenského pozemkového fondu v zmysle štatútu a všeobecne záväzných právnych noriem. Termín, samozrejme, pri schvaľovaní návrhu rozpočtu na rok 2001. Ďalej informovať Národnú radu Slovenskej republiky o prijatých opatreniach a o vyvodení osobnej a hmotnoprávnej zodpovednosti za vzniknuté škody a nedostatky. Pôvodný termín tu bol určený koniec mája 2000, ale vychádzajme z toho, že je tu mesačný sklz v termíne prerokovania tejto správy, navrhujeme koniec júna 2000.

    Ďalej zabezpečiť prepracovanie štatútu Slovenského pozemkového fondu so zameraním na presné vymedzenie pôsobnosti a poslania Slovenského pozemkového fondu na efektívne hospodárenie s majetkom a s finančnými prostriedkami. Termín nadväznosti na bod 2. Po piate s cieľom zabezpečiť ochranu majetku štátu doriešiť problematiku poskytovania reštitučných náhrad oprávnených osôb, to nemusíme ani v takomto slova zmysle prijať, keď prijmeme návrh, ktorý prijali vo výbore pre pôdohospodárstvo, to vyhovuje aj požiadavkám nášho výboru. Po c) odporúčame správnej rade Slovenského pozemkového fondu pozastaviť výkon reštitučných náhrad formou postúpenia reštitučného nároku iným fyzickým a právnickým osobám až do doriešenia uvedenej problematiky vládou Slovenskej republiky.

    Ďakujem, skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi za podanie informácie.

    Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Ústne sa hlási pani poslankyňa Sabolová aj pani poslankyňa Kadlečíková. Uzatváram možnosť ďalších podaní prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.

    Dávam slovo pani poslankyni Sabolovej.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Veľmi krátko, nebudem sa vyjadrovať k odbornej problematike. Na to tu máme dva výbory a dve skupiny ľudí, ktorí boli na kontrole, ale chcem sa spýtať, lebo nerozumiem, aby sme my prijímali nejaký termín v Národnej rade, termín ihneď. Čiže odporúčam, aby sme hlasovali pri hlasovaniach o predloženom návrhu z výboru pre financie, rozpočet a menu, pretože je adresnejší a má aj termín, má aj zodpovednosť. Termín ihneď mi nie je zrozumiteľný. Ja by som preto prosila pána predsedu výboru, keby navrhol konkrétny termín na spracovanie takých závažných noriem, ktoré umožňujú v Slovenskom pozemkovom fonde (konštatuje sa aj v správe pána poslanca Hajdúka) nevyhnutne novelizovať právnu úpravu. Ja viem, že nám leží táto správa už aspoň dva alebo tri mesiace, vždy ju tak odkladáme. Chcela by som sa spýtať, čo preto urobili obidva výbory alebo ministerstvo pôdohospodárstva, aby urýchlene pripravili novelu zákona, keď vieme, že Najvyšší kontrolný úrad, aj keď možno hovorím je to tak na hrane tých pripomienok, pretože nespĺňajú kritériá, podľa ktorého ich Najvyšší kontrolný úrad hodnotil, ale je to veľmi závažné a je to veľmi delikátny fond, netypický fond na to, aby sme nechali takú voľnú ruku niekoľkým ľuďom a aby nakladali s majetkom, ktorý je teda ešte z majetku štátu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Farkas - faktická poznámka.

  • Ďakujem.

    Ja chcem iba odpovedať pani kolegyni, že pri prerokovaní tejto správy v našom výbore padol takýto termín práve preto, lebo sú to zistenia veľmi, veľmi vážneho charakteru a najväčší problém je v postavení Slovenského pozemkového fondu. A takéto postavenie Slovenského pozemkového fondu môže zmeniť prepracovaním štatútu Slovenského pozemkového fondu vláda jednoduchým rozhodnutím alebo uznesením, a tým veľmi šikovne sa dá túto otázku riešiť uspokojivo. No ale keď namietate proti termínu ihneď, tak môžeme tam navrhnúť iný konkrétny termín. Keď však navrhnete iný termín, je potrebné vyzdvihnúť požiadavku, aby sa vláda zaoberala touto otázkou čo najskôr.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová, chcete sa k tomu vyjadriť?

    Nech sa páči.

    Prosím, zapnite mikrofón pani poslankyni Sabolovej.

  • Ja len veľmi krátko, aby sme sa nedohadovali. Stanovte termín, ktorý je merateľný. Termín ihneď nie je merateľný, lebo ten ihneď môže byť, odkedy ste ten prieskum urobili, lebo aj výbor už mohol urobiť niektoré kroky. Čiže povedzte termín, dokedy tú vládu žiadame a nech máme merateľné pravidlá, či splní, nesplní a potom môžeme hodnotiť aj ďalej fond, aj vládu.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Kadlečíková vystúpi v rozprave.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za udelenie slova.

    Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    ja viem, že je pokročilý čas a dostal sa práve pred nás na rokovanie materiál, ktorý vlastne vzrušil našu slovenskú scénu pred tromi mesiacmi, štyrmi mesiacmi, a keď vlastne sa až príliš začala medializovať správa Najvyššieho kontrolného úradu. Zrejme to bol do istej miery aj zámer. Ja by som ale chcela povedať a zdôrazniť to, čo bolo v správe pôdohospodárskeho výboru vyzdvihnuté. Predovšetkým, že poslanecký prieskum bol zameraný na rok 1999. Vo voľbách v roku 1998 vyhrala zmena, takže náš výbor bol zvedavý na to, či aj v Slovenskom pozemkovom fonde sa stala zmena. Bolo jasné, že praktiky predchádzajúceho vedenia boli také, ako ich zistila kontrola Najvyššieho kontrolného úradu.

    Chcem zdôrazniť, že sa nepotvrdilo, že by nové vedenie bolo pokračovalo v praktikách toho starého. Naopak, veľa vecí sa zlepšilo vo finančnom hospodárení a povedala by som, že niektoré veci, ktoré dovtedy boli striktne zadržiavané, sa pohli, čiže v Slovenskom pozemkovom fonde sa začalo pracovať. Preto by nebolo dobré, ak by sme teraz začali odsudzovať tých ľudí, ktorí sú vo vedení Slovenského pozemkového fondu. Povedala by som, že tak generálny riaditeľ tohto fondu, ako aj predseda správnej rady sú správni muži na správnom mieste. Chcem len povedať, že tým najkritickejším miestom v celej tejto kauze, nazývam to kauzou, bol postup z reštituentov na postupníkov. Zatiaľ nemám túto informáciu celkom potvrdenú. Inými slovami, nie je šetrenie podpísané, ale ukazuje sa, že ten postup bol podľa zákona, tak ako zákon existuje, správny. Čo nebolo správne, je to, že vlastne takýmto spôsobom dochádzalo k určitému úniku daní a tu bol poškodený štát.

    Ale ja by som chcela poukázať aj na morálku, na morálku politikov na jednej alebo druhej strane, t. j. opozície alebo koalície. Pretože sme jednoducho zistili aj niečo iné týmto poslaneckým prieskumom, čo v tej správe nie je povedané. Ohromne radi politici, ako som povedala, z obidvoch strán využívali, či pre seba, či pre svojich príbuzných tieto akési praktiky z reštituentov na postupníkov. Isteže ako občania tohto štátu na to nárok mali. Ale keď už potom chceme ovplyvňovať zákony a tvrdiť, že to bolo nesprávne, tak v čase, keď nám to vyhovovalo, tak to bolo správne, v čase, keď to nevyhovuje, stávame sa veľkými moralistami. Ale zdôrazňujem, že naozaj, ak ukazujeme na niekoho jedným prstom našej ruky, mali by sme si uvedomiť, že štyri prsty siahajú k nám.

    No a teraz by som ešte chcela povedať aj to, že pani poslankyňa Sabolová tvrdila vo svojom vystúpení, že je lepšia alebo konkrétnejšia, adresnejšia je správa výboru pre financie, rozpočet a menu. Chcem len poznačiť, že správa pôdohospodárskeho výboru je originálna. Zatiaľ čo v správe výboru pre financie, rozpočet a menu, kto pozná správu Najvyššieho kontrolného úradu, tak sa vlastne stretáva s tými istými, ale vybratými vetami alebo slovami. Tým nechcem akože znižovať prácu svojich kolegov, ale toto musím povedať ako predsedníčka pôdohospodárskeho výboru, pretože viem, že to, čo je v tej správe, je originálne.

    Chcela by som ale zároveň povedať aj to, že bod 6 v návrhoch pána poslanca Farkasa je naozaj neaktuálny. Totižto 28. februára došlo k pozastaveniu všetkých reštitúcií, teda prechodu z reštituentov na postupníkov, k prechodu ich práv. Takže vlastne tento bod, ak by sme aj prijali, tak už tri mesiace, takmer tri mesiace v tomto štáte sa nevykonáva, a ako sa aj v našej správe uvádza, robí dosť problémov. Takisto by som povedala v tom bode 3 tej správy finančného výboru sa uvádza, že vlastne voči komu by sa mali tie závery robiť. Voči súčasnému vedeniu, voči predchádzajúcemu? A napokon je to aj v rukách orgánov činných v trestnom konaní. Čo urobilo ministerstvo pôdohospodárstva? Je veľmi zaujímavé, že už v roku 1996 bolo takéto uznesenie dané, aby sa vyjasnilo postavenie Slovenského pozemkového fondu. Prosím vás, ten materiál bol vypracovaný, bol predložený do vlády, ale predchádzajúca vláda sa ním nezaoberala. A je zaujímavé, že aj dnes sa návrh zákona, ktorý práve obsahuje závery z Najvyššieho kontrolného úradu, teda odstránenie tých nedostatkov, ktoré Najvyšší kontrolný úrad zistil, nachádza na Úrade vlády, povedala by som, že Legislatívnou radou vlády prešiel celkom ľahko, respektíve teda nebolo podstatnejších pripomienok, ale tento návrh zákona je v tejto chvíli zastavený. Ale je pripravený návrh zákona, ktorý by teda riešil, tak ako to pôdohospodársky výbor uvádza, otázku prechodu práv z reštituentov na postupníkov tak, aby štát v tomto prípade nebol o nič ukrátený.

    Na záver chcem povedať toľko, že tak na strane Slovenského pozemkového fondu, ale v tom predchádzajúcom období vlastne najväčším nedostatkom bola morálka, a ak si generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu vlastne prevádzal akési reštitučné nároky, ktoré boli predtým možno odkúpené od niekoho iného, na svojho syna, tak to je naozaj morálna facka. Ale myslím si, že všetci by sme si mali ctiť zákony a zákony by sme si mali ctiť tí, ktorí sedíme v poslaneckých laviciach, pretože potom je ohromne jednoduché kriminalizovať, poukazovať, najmä ak sa nám to hodí do iných, možno aj privátnych záujmov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Farkas. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Nech sa páči.

  • Ja sa pokúsim postupne podľa jednotlivých bodov, ako to navrhla pani predsedníčka výboru pre pôdohospodárstvo.

  • Prepáč, zatiaľ len faktická poznámka. Potom budeš môcť vystúpiť.

  • V poriadku, v rámci faktickej poznámky. Keď sa zmienilo o tom, že tento bod C nie je ani aktuálny. Neaktuálny, lebo síce správna rada fondu zastavila postúpenie alebo vydávanie reštitučných nárokov postúpením pohľadávok, ale bez stanovenia konečného termínu, a my v návrhu uznesenia určíme termín, až kým vláda vyrieši tento problém.

    Ďalej v bode 3 nášho návrhu uznesenia hovoríme o tom, že ak existujú podania orgánom činným v trestnom konaní, tak aspoň základnú informáciu by sme mali dostať, mám na mysli Národnú radu. Nehovorím o tom, že tu v pléne to máme prerokovať, ale aspoň výbory, ktoré sa s tým zaoberajú, by mali dostať takúto informáciu, ako je to postúpené ďalej alebo aké výsledky boli dosiahnuté. Ďalej vari najvážnejším problémom, na ktorý poukázal aj Najvyšší kontrolný úrad, je postúpenie týchto pohľadávok. Aj náš výbor sa stretáva, žiaľ, pri prieskumoch s problémami alebo s prípadmi, keď reštituent čakal 5, 6, 7 rokov na to, aby boli vyrovnané jeho oprávnené nároky, no, žiaľ, bezvýsledne. Ale zrazu sa objavil postupník, ktorého, buďme otvorení, zohnal Slovenský pozemkový fond a ten dotyčný potom navštívil tých patričných reštituentov a promptne sa to dalo vyriešiť aj na pozemkovom fonde a v priebehu 12, 13 dní už aj bol urobený zápis v katastri. Tak aj preto sa treba touto otázkou zaoberať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce pán poslanec Hajdúk vystúpiť k rozprave. Nie. Pýtam sa, či chce vystúpiť pán poslanec Farkas. Nie.

    Ďakujem pekne pánom poslancom za aktívnu účasť pri prerokúvaní tejto informácie. Oznamujem, že budeme hlasovať o každom návrhu na uznesenie osobitne z každého výboru v piatok v dopoludňajších hodinách.

    Ďalším bodom programu je

    správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Žiline, odboru ekonomickej kriminality z 21. februára 2000 evidovanej pod číslom ČSVKUV 47 OVEK 1999 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Páni poslanci, panie poslankyne, tento materiál sa týka pána poslanca Imricha Sládečka, ktorý sa písomne obrátil na predsedu Národnej rady. Citujem list, ktorý odoslal pánu predsedovi:

    "Vážený pán predseda,

    dovoľujem si Vás požiadať o ospravedlnenie mojej neúčasti na rokovaní 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky dňa 17. 5. 2000 odpoludnia a v dňoch 18. 5. až 20. 5. 2000, a to z vážnych rodinných dôvodov, kde uvádza zdravotný stav svojej matky, ktorý sa zhoršil natoľko, že bola hospitalizovaná a vzhľadom na vážnu situáciu je moja účasť pri nej viac ako nutná.

    Vážený pán predseda, zároveň Vás chcem požiadať, aby rokovanie o bode programu číslo 86 správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Žiline o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú ste dostali ako tlač 618, bola presunutá na iný rokovací deň a tento bol prejednaný v čase mojej prítomnosti.

    S úctou podpísaný Imrich Sládeček, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky."

    Páni poslanci, panie poslankyne, vzhľadom na to, že rokovanie Národnej rady pokračuje aj v piatok tento týždeň, odporúčam vám, aby sme sa zaoberali týmto bodom programu, pokiaľ pán poslanec Sládeček bude prítomný na rokovaní v tomto dni, prípadne samotní poslanci Národnej rady rozhodnú potom, či budú prerokúvať tento materiál alebo túto parlamentnú tlač aj v jeho neprítomnosti. Je súhlas s takýmto riešením?

    Ďakujem pekne.

    Pristúpime k rokovaniu o

    správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 24. januára 2000 evidovanej pod číslom ČVS-VKE-19/OVOZTČ1999 o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 619.

    Správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výboru a o jeho zisteniach spolu s návrhom uznesenia Národnej rady uvedie predseda výboru poslanec Viliam Sopko.

    Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    žiadosť o vydanie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslanca Národnej rady pána Mgr. Gustáva Krajčiho predložil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky vyšetrovateľ Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru ministerstva vnútra 24. januára 2000 pod číslom ČVS-VKE-19/OVOZTČ 1999. Žiadosť tvorí prílohu k tejto správe.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 526 z 24. januára 2000 pridelil uvedenú žiadosť Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby podľa § 141 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky žiadosť prerokoval a aby uložil Národnej rade Slovenskej republiky, aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku zistení výboru spolu s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Mandátový a imunitný výbor sa na svojej schôdzi 21. marca 2000 oboznámil so žiadosťou vyšetrovateľa zo dňa 24. januára 2000 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady pána Mgr. Gustáva Krajčiho a konštatuje, že v prílohe tejto žiadosti je uvedený popis skutku, právna kvalifikácia skutku a dôkazy takto.

    V presne nezistenom dni v mesiaci august 1996 požiadal Ján Tököly prostredníctvom svojho brata Jozefa Tökölyho Gustáva Krajčiho, v tom čase zastávajúceho funkciu ministra vnútra Slovenskej republiky, v sídle HZDS na Tomášikovej ulici v Bratislave, o získanie licencie na obchodovanie s dlhopismi Fondu národného majetku pre firmu Goldfin Invest, spoločnosť s ručením obmedzeným, Pribinova číslo 25. S návrhom Gustáv Krajči súhlasil a za vybavenie licencie požiadal o finančnú sumu štyri a pol milióna Sk. Dňa 5. septembra 1996 odovzdal Ján Tököly prostredníctvom svojho brata Jozefa Tökölyho v sídle HZDS na Tomášikovej ulici v Bratislave sumu 1 milión Sk v hotovosti a dňa 20. septembra 1999 sumu 1 milión Sk v hotovosti ako zálohu za vybavenie licencie s tým, že zvyšná suma dva a pol milióna Sk mu bude vyplatená po získaní licencie. K získaniu licencie nedošlo v dôsledku pozastavenia obchodovania s dlhopismi Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ale k vráteniu peňazí v sume 2 milióny Sk zo strany Gustáva Krajčiho nedošlo.

    Právna kvalifikácia skutku je v žiadosti uvedená ako trestný čin prijímania úplatku podľa § 160 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona. Ako dôkazy sú uvedené výpovede svedkov a listinné dôkazy. Na schôdzi Mandátového a imunitného výboru Národnej rady sa so súhlasom výboru podľa § 57 ods. 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady zúčastnil vyšetrovateľ, ktorý predložil žiadosť o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady pána Mgr. Gustáva Krajčiho. Vyšetrovateľ v rámci úvodného slova uviedol, že pri predkladaní predmetnej žiadosti vychádzal z určitého súhrnu informácií. Základom bol podnet Jána Tökölyho, ktorý požiadal ministra vnútra Slovenskej republiky, aby sa vo veci konalo, pretože poslanec Gustáv Krajči sa dopustil trestného činu. Ďalej uviedol, že v rámci vyšetrovania boli vypočutí svedkovia, ktorí potvrdili, že peniaze boli odovzdané Jozefovi Tökölymu, ktorý pracoval ako vodič pána Gustáva Krajčiho v čase, keď vykonával funkciu tajomníka Hnutia za demokratické Slovensko a s ktorým prešiel aj na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Celkový počet svedkov je 10 a z toho 2 svedkovia vypovedali, že boli pri tom, keď sa odovzdali peniaze Jozefovi Tökölymu na parkovisku na Tomášikovej ulici s tým, že peniaze boli určené pánu Gustávovi Krajčimu. Vyšetrovateľ poznamenal, že všetci svedkovia boli poučení, že v prípade krivej výpovede môžu byť trestne stíhaní. Vyšetrovateľ v rámci rozpravy odpovedal na všetky dotazy členov výboru a poslanca Gustáva Krajčiho. Okrem iného uviedol, že priamy dôkaz o odovzdaní peňazí v spisovom materiáli nie je a pri tomto druhu trestnej činnosti ani nemôže byť, a preto sa dá vychádzať aj z nepriamych dôkazov, ktoré by mali byť postačujúce.

    Ako nepriamy dôkaz uviedol aj rýchle vybavenie úveru prostredníctvom Slovenskej sporiteľne v Košiciach, pričom o jeho vybavovaní sa osobne zaujímal pán Gustáv Krajči, a listinné dôkazy o výbere peňazí cez Investičnú a rozvojovú banku. Vyšetrovateľ vysvetlil dôvody, pre ktoré sa znovu otvorila táto kauza po tom, čo vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania Bratislava II ju už odložil. Ďalej uviedol, že Jozef Tököly v tejto veci odmietol vypovedať.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky konštatuje, že vyšetrovateľ nepredložil členom výboru žiadnu dokumentáciu súvisiacu s predloženou žiadosťou o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Gustáva Krajčiho. Vyšetrovateľ uviedol, že do spisu v tomto štádiu vyšetrovania môžu nahliadnuť len oprávnené osoby a členovia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky medzi tieto osoby nepatria. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady podľa § 141 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky umožnil poslancovi Mgr. Gustávovi Krajčimu účasť na schôdzi výboru a vyjadriť sa o žiadosti. Poslancovi Gustávovi Krajčimu bol na rokovaní výboru poskytnutý neobmedzený časový priestor na vyjadrenie sa k príslušnej žiadosti. Poslanec Gustáv Krajči vo svojom vyjadrení uviedol, že nemôže zaujať stanovisko k veci, o ktorej sa v podstate dozvedel len z médií. Osobne nemá žiadne informácie o tom, že k tejto veci skutočne došlo.

    Upozornil na morálny charakter Jána Tökölyho, ktorý už bol vo vyšetrovacej väzbe pre podozrenie zo spáchania iného podvodu. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru tu nejde o to, aby bol súdený, ale o to, aby boli v tlači publikované články, ktoré ho predstavujú ako úplatkára. Za podstatné nepokladá prípadné rozhodnutie súdu, ale to, čo sa v tejto veci urobilo doteraz. Zároveň poslanec Gustáv Krajči poznamenal, že osobne je za to, aby Národná rada Slovenskej republiky vydala súhlas na trestné stíhanie, pretože neexistuje súd, ktorý by ho na základe toho, čo uvádza vyšetrovateľ, odsúdil. Aj keď podľa vyšetrovateľa by na odsúdenie postačovali aj nepriame dôkazy.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady zobral na vedomie informáciu člena výboru o existencii notárskej zápisnice z 28. januára 2000, ktorej obsahom je výpoveď Jozefa Tökölyho. Menovaný v tejto zápisnici vyhlasuje, že nie je pravdou, že by v zastúpení svojho brata Jána Tökölyho v mesiaci august 1996 požiadal Mgr. Gustáva Krajčiho, vtedajšieho ministra vnútra Slovenskej republiky o získanie licencie na obchodovanie s dlhopismi Fondu národného majetku pre firmu Goldfin Invest, spoločnosť s ručením obmedzeným. Ďalej v tejto zápisnici vyhlásil, že nie je pravdou, že dňa 5. septembra 1996 odovzdal Mgr. Krajčimu v zastúpení svojho brata Jána Tökölyho sumu 1 milión Sk v hotovosti, čo mala byť údajne časť úplatku za vybavenie licencie. Ďalej vyhlasuje, že tiež nie je pravdou, že by dňa 29. septembra 1996 odovzdal v zastúpení brata Jána Tökölyho sumu 1 milión Sk v hotovosti, čo mala byť údajne ďalšie časť úplatku za vybavenie licencie. Nakoniec dodáva, že nikdy s Gustávom Krajčim nerozprával o získaní licencie na obchodovanie s dlhopismi Fondu Národného majetku pre firmu Goldfin Invest. Uviedol, že od svojho brata neprevzal žiadne peniaze a že už bol niekedy v júli 1999 a tiež 15. 12. 1999 orgánmi činnými v trestnom konaní k uvedeným okolnostiam vypočúvaný.

  • Doneste, prosím vás, kolegovi pohár vody.

    Pán predseda, keby si to skrátil.

  • Šum v rokovacej sále.

  • Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokovaní žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca dôsledne rešpektoval skutočnosť, že nie je oprávnený rozhodovať o otázke viny poslanca z trestného činu ani o tom, či si za svoj čin zaslúži zákonný trest. Takáto kompetencia patrí podľa článku 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky výlučne súdu. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady na základe žiadosti vyšetrovateľa o vydanie súhlasu na trestné stíhanie, ďalej na základe vyjadrení vyšetrovateľa a poslanca Gustáva Krajčiho, na základe výsledkov rozpravy a po jej skončení hlasoval o návrhu uznesenia výboru, v ktorom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vydala súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady tento návrh uznesenia hlasovaním neprijal. O inom návrhu Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky nehlasoval. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uložil predsedovi výboru predložiť Národnej rade podľa § 141 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku správu o výsledku zistení Mandátového a imunitného výboru Národnej rady a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    V tejto súvislosti uvádzam, že Národná rada Slovenskej republiky môže vydať súhlas alebo odoprieť súhlas na trestné stíhanie poslanca. Ako som už uviedol, Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky neschválil návrh uznesenia pre Národnú radu, aby vydala súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho. Navrhujem preto, aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovaním rozhodla, či podľa článku 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Gustáva Krajčiho na základe žiadosti vyšetrovateľa z 24. januára 2000.

    Neschválenie tohto návrhu znamená, že Národná rada Slovenskej republiky odopiera vydať súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gustáva Krajčiho. Preto predkladám Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh uznesenia.

    "Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady vo veci žiadosti vyšetrovateľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 24. januára 2000 evidovanej pod číslom ČVS-VKE 19/OVOZTČ 1999 na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

    Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady pána Gustáva Krajčiho na základe žiadosti vyšetrovateľa z 24. januára 2000 evidovanej pod číslom ČVS-VKE 19/OVOZTČ 1999."

    Skončil som, pán predsedajúci. Prosím vás, aby ste k tomuto bodu otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Súčasne vás prosím pán predseda mandátového výboru, aby ste plnili aj funkciu spravodajcu k tomuto bodu programu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Sabolová ako jediná. Končím, uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predsedajúci,

    pán predseda,

    kolegyne, kolegovia,

    len veľmi krátko. Ani som si nedoniesla papiere. Chcem len povedať niekoľko poznámok k materiálu a k prerokúvaniu. Mňa v celom prípade možno vyšetrovateľ nepresvedčil takými dôkazmi, ako máme, ale mnohé iné dokumenty, argumenty, ktoré predkladal, svedčia o tom, že majú o tom rozhodnúť orgány činné v trestnom konaní, nie mandátový výbor a nie Národná rada. Ale na druhej strane ma veľmi zarážala informácia, keď jeden z členov výboru, nebudem ho menovať, z klubu HZDS vytiahol po odchode vyšetrovateľa túto notársku zápisnicu, ktorá je uvedená v správe mandátového a imunitného výboru ako dôkaz o tom, že dotyčný, ktorý mal odovzdávať peniaze pánu bývalému ministrovi, vypovedá pred notárom, že nič také sa neudialo, žiadne peniaze nedal, pričom bol vyzvaný a pozvaný vyšetrovateľom na vypočúvanie, kde odmietol čokoľvek povedať, ani to, že nebude z takých a takých dôvodov vypovedať. Je to taká veľmi zvláštna situácia. Vo výbore sme hlasovali len dvaja za vydanie pána poslanca vzhľadom aj na to, že sám hovorí, nech ho vydáme, a na druhej strane si myslím, že je to pre nás pre každého jedného akési upozornenie nedať žiadny závdavok k tomu, aby bolo možné o takých kauzách v Národnej rade hovoriť.

    Ja osobne, tak ako som vo výbore hlasovala, budem hlasovať aj tu za zbavenie imunity, pretože nemám rada hrdinské reči pánov poslancov niekde, a potom na druhej strane sa tvária, ako keby sa nič nestalo. Čiže chcela som len povedať, že ani to samotné šetrenie alebo vypočutie, alebo rokovanie výboru nebolo ani zo strany toho, ktorý sa mal obhájiť, ani zo strany jeho kolegov dostatočné na to, aby ma presvedčil o tom, že vec je úplne jasná a úplne čistá.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu, vážení páni poslanci, panie poslankyne, za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť ešte pán predseda mandátového a imunitného. Nie.

    Hlasovať o tomto bode programu budeme v piatok.

    Páni poslanci, panie poslankyne, prerušujem rokovanie schôdze Národnej rady do piatku do 9.00 hodiny, keď budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o prerokovaných bodoch a ďalšími neprerokovanými bodmi, ktoré boli na programe v skrátenom legislatívnom čítaní.

    Ďakujem pekne.

    Prajem vám dobrú noc.