• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram štvrtý rokovací deň 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali: pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Kujan, pán poslanec Rakús, pán poslanec Slota a pani poslankyňa Sabolová. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci: Angelovičová a Prokeš. Pán podpredseda Národnej rady Andel z dôvodu protokolárnych povinností nie je tiež prítomný na rokovaní Národnej rady.

    Podľa schváleného bodu programu pristúpime k ďalšiemu prerokúvanému bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov, a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa Autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 584. Návrh na pridelenie návrhu zákona výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 633.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády návrh zákona uviedol pán minister kultúry Milan Kňažko.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    zámerom tejto predloženej právnej úpravy je rozšíriť ochranu poskytovanú platným Autorským zákonom v kontexte rozvoja digitálnych informačných technológií. Východiskom pre navrhované zmeny a doplnenia sú zmluva WIPO o autorskom práve a zmluva WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch, ktorými sa novelizuje medzinárodná ochrana literárnych a umeleckých diel a ochrana práv výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov.

    Navrhovaná úprava obsahuje ustanovenia, ktorých cieľom je implementovať do národného právneho poriadku ustanovenia týchto zmlúv v záujme posilnenia a kvalitatívneho zlepšenia prostriedkov právnej ochrany nositeľov práv voči osobám, ktoré konajú spôsobom poškodzujúcim ich záujmy či už napríklad zásahmi do informácií na správu práv, alebo výrobu zariadení, ktoré odstraňujú pôsobenie technologických opatrení. Naplnenie týchto cieľov je dôležité najmä s ohľadom na čoraz širšiu dostupnosť a využívanie špičkových technológií, reprodukcie a prenosu verejnosti, ktoré sa neraz zneužívajú na nedovolené nakladanie, čím dochádza k porušovaniu autorských a príbuzných práv.

    V záujme zladenia autorskoprávnej legislatívy sa navrhuje aj úprava niektorých súvisiacich ustanovení zákona číslo 283/1977 Z. z. o kolektívnej správe práv.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánovi poslancovi Kužmovi a prosím, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som prečítal správu výboru k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 383/1997 Z. z. Autorský zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov, a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa tohto Autorského zákona a o zmene doplnení niektorých zákonov, v prvom čítaní (tlač 584).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov, a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa Autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 584), predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 633 z 20. 4. prideliť na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu zákonu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením číslo 150 z 9. mája 2000 a v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v prvom čítaní uviesť spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenia súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, dôvod potreby novej právnej úpravy zákona hospodárskeho, finančného vplyvu na štátny rozpočet a zhodnotenie súčasného stavu. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 633 z 20. apríla 2000 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov, a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa číslo 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa Autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 584), Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 16. 6. 2000 a aby ho gestorský výbor prerokoval do 19. 6. 2000.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Panie poslankyne, páni poslanci, mám jedno odporúčanie, ktoré môžete považovať za procedurálny návrh. Pán minister Kňažko je predkladateľom z poverenia vlády troch návrhov zákonov. Ďalší je návrh zákona o knižniciach a ďalší zákon je o výtlačkoch a periodických publikáciách. Odporúčam, aby sme uvedenie obidvoch týchto návrhov zákonov zlúčili do jedného vystúpenia pána ministra Kňažka. Potom odporúčam, aby vystúpili spravodajcovia k týmto dvom predkladaným návrhom zákonov a potom by sme zlúčili rozpravu o týchto navrhovaných bodoch, teda o zákone o knižniciach, o zákone o povinných výtlačkoch periodických publikáciách, ako aj o zákone, ktorý už odôvodnil a kde pán spoločný spravodajca predniesol stanovisko gestorského výboru a odporúčanie na prijatie uznesenia. Takto si myslím, že sa bude konštruktívnejšie a lepšie rokovať o týchto návrhoch. Má niekto iný návrh?

    Pán poslanec Paška.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Zastávam názor, že vzhľadom na to, že kvalita uvedených predlôh je rôzna a zrejme jedna z nich vyvolá rozsiahlejšiu diskusiu, bolo by dobré, aby sa rokovalo samostatne o každom z týchto návrhov.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Paška, bude sa rokovať samostatne, aj diskusia môže prebiehať samostatne o jednom, druhom a treťom návrhu zákona, ale odporúčal som, aby pán minister uviedol teraz obidva zákony naraz, aby vystúpili spravodajcovia výborov a aby potom bola vedená rozprava individuálne k týmto návrhom. Takto súhlasíte?

    Pán minister, prosím, aby ste návrhy uviedli.

    Najskôr uveďte

    vládny návrh zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý ste dostali ako tlač 517.

    Prosím pána ministra, aby z poverenia vlády tento návrh uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci,

    ctená snemovňa,

    dovolím si predpokladať, že pri druhom čítaní už nie je potrebné plénu Národnej rady vysvetľovať dôvody, ktoré viedli k potrebe vypracovania vládneho návrhu zákona o knižniciach. Táto úloha pre ministerstvo kultúry vyplynula z programového vyhlásenia vlády, ale, a to je podstatnejšie, rozvoj knižničného systému súvisí so zabezpečením ústavného práva občanov na informácie, čo je v našej spoločnosti záležitosť nanajvýš aktuálna.

    Uznesením Národnej rady číslo 773/2000 z 21. 3. 2000 k vládnemu návrhu zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne tlač 517, bolo určené, že prerokovanie uvedeného návrhu zákona v druhom čítaní sa má vo výboroch Národnej rady uskutočniť do 5. 5. 2000.

    Do dnešného dňa vládny návrh prerokoval gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a ďalšie tri určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ústavnoprávny, pre verejnú správu, pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, ktoré súhlasia s návrhom a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi legislatívnotechnického charakteru, ktoré vo svojom stanovisku navrhol legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady a ktoré môže predkladateľ v plnom rozsahu akceptovať.

    Vzhľadom na to, že pozmeňujúce návrhy vecného charakteru zo strany poslancov vo výboroch neboli prednesené, z vecného hľadiska jeho neodkladné schválenie nepovažujem za problém.

    Ďakujem. To je, prosím, k zákonu o knižniciach.

    Ak som tomu dobre rozumel, pán predsedajúci, mal by som pokračovať úvodným slovom k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel.

  • Áno, pán minister. Prosím, aby ste uviedli aj tento návrh.

  • V tomto predkladanom návrhu sa upravujú najmä tie ustanovenia pôvodnej právnej úpravy, ktorými sa vydavateľom ukladala povinnosť odovzdať povinný výtlačok aj v elektronickej forme. Táto všeobecne formulovaná povinnosť sa v praxi prejavila neúmerným zvýšením finančných nákladov na vydanie každej publikácie s nepriaznivými dôsledkami na vydavateľskú činnosť a následne aj na celkový rozvoj knižnej kultúry na Slovensku. Z uvedených dôvodov sa predmetné ustanovenia upravujú tak, že oprávneným subjektom sa odovzdáva povinný výtlačok vo forme, v akej bol pôvodne vydaný. Ak vydavateľská zmluva zahŕňa aj elektronickú alebo inú formu vydania publikácie, je aj takéto vydanie predmetom uloženej povinnosti.

    Navrhovaná úprava vytvára v súčasnosti možný a najmä reálny priestor na zapĺňanie zámeru postupného budovania modernej informačnej spoločnosti. Predkladanou úpravou sa novošpecifikujú oprávnené subjekty, právnické osoby, ktorým sa povinný výtlačok odovzdáva. Počet odovzdávaných povinných výtlačkov určeným subjektom sa upravuje s cieľom priblížiť sa úpravám v okolitých krajinách, kde sa povinný výtlačok odovzdáva predovšetkým takým subjektom, ktoré plnia úlohu národných knižníc, národných bibliografických centier. Doterajší rozsah oprávnených subjektov, bližšie špecifikovaný v prílohách zákona, sa považuje z pohľadu vyspelých európskych krajín za nadštandardný.

    V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že poslaním povinného výtlačku je predovšetkým uchovávanie hodnôt národného kultúrneho dedičstva, pričom sa využíva najmä na archivačné, dokumentačné a hodnotiace účely. Použitie povinného výtlačku napríklad formou prezenčnej alebo absenčnej výpožičky ide nad rámec praxe zaužívanej v krajinách Európskej únie, pretože účelom odovzdávania povinného výtlačku je predovšetkým zabezpečiť a uchovať publikáciu ako kultúrnu hodnotu, kultúrnu pamiatku pre budúce generácie.

    Úpravu niekoľkých ďalších ustanovení platného zákona si vyžiadala ich aktualizácia a vzájomné zladenie. Chcel by som zdôrazniť, že predložená novela rieši otázku vytvárania knižných archívnych fondov, a nie výpožičných fondov knižníc. To znamená, že výtlačky, ktoré sú vydavatelia povinní bezplatne zasielať určeným subjektom, sa trvalo uchovávajú ako archívne dokumenty, a teda nie sú určené na vypožičanie. Kritériom na zaradenie medzi oprávnené subjekty, tak ako sú uvedené v jednotlivých prílohách, bolo technické, priestorové a personálne vybavenie týchto subjektov a ich spôsobilosť plniť úlohy národných archivačných a dokumentačných centier, prípadne národných agentúr na prideľovanie medzinárodných štandardných čísel. Aj z hľadiska územnej dostupnosti je výber subjektov podľa predloženého návrhu vyvážený.

    Navrhované zmeny a doplnenia, tak ako sú uvedené v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorými sa okruh subjektov oprávnených dostávať povinný výtlačok rozširuje o Parlamentnú knižnicu, Slovenskú pedagogickú knižnicu, ako aj jednotlivé krajské knižnice, treba posúdiť najmä v kontexte požadovaných kritérií a plnenia úloh národnými archivačnými a dokumentačnými centrami. Narušenie koncepcie a zámeru predkladanej právnej úpravy by mohlo viesť aj k spochybňovaniu úsilia o postupné približovanie sa k európskym štandardom s cieľom zabezpečiť vydavateľom identické podnikateľské podmienky zodpovedajúce zásadám trhového hospodárstva.

    Z uvedených dôvodov odporúčam plénu opätovne zvážiť schválenie pozmeňujúcich návrhov uvedených v časti III spoločnej správy, a to najmä v bode 1 a bode 2. Ich schválením by počet oprávnených subjektov prevýšil aj pôvodnú doteraz platnú právnu úpravu. V tejto súvislosti by som chcel pripomenúť, že v prílohách predloženého návrhu treba zohľadniť zmeny názvov niektorých knižníc tak, ako boli odsúhlasené v rámci prerokúvania zákona o knižniciach. Ide konkrétne o Krajskú štátnu knižnicu v Košiciach a Krajskú štátnu knižnicu v Prešove, ktorých názov sa mení na Štátnu vedeckú knižnicu v Košiciach a Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie predložených návrhov vlády Slovenskej republiky, ktoré odôvodnil.

    Teraz by som dal slovo spoločným spravodajcom k týmto návrhom zákonov.

    Najskôr pánovi poslancovi Ballekovi, ktorého určil gestorský výbor ako spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 517.

    Pán poslanec Ballek, prosím, aby ste informovali Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona v jednotlivých výboroch, ako aj o odporúčaní gestorského výboru a návrhu na uznesenie.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského výboru

    1. predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 517) vo výboroch v druhom čítaní,

    2. aby som po ich schválení predložil Národnej rade návrhy gestorského výboru a postupoval podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Uvediem spoločnú správu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 773 z 21. marca 2000 pridelila vládny návrh zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 517) na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a výboru pre kultúru a médiá. Určené výbory Národnej rady prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal nijaké stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady v prijatých uzneseniach vedno odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Sú uvedené v spoločnej správe, ktorú ste si nepochybne už stihli preštudovať.

    Kolegyne, kolegovia, o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať vedno o bodoch 1 až 20 a schváliť ich.

  • Pán poslanec Bajan, vypnite si telefón. Známa to zvučka.

    Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca, za uvedenie spravodajskej správy, ako aj odporúčaní gestorského výboru. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, keďže spoločný spravodajca k ďalšiemu návrhu zákona pán poslanec Budaj je momentálne na lekárskom ošetrení, odporúčam, aby sme pristúpili teraz k rozprave k prerokovaným dvom návrhom zákonov.

    Otváram rozpravu o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa Autorský zákon a zákon o kolektívnej správe práv podľa Autorského zákona a doplnení niektorých zákonov. Konštatujem, že k tomuto návrhu zákona som nedostal žiadne písomne prihlášky do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy ústne k tlači 584. Pán poslanec Mesiarik. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

  • Reakcia poslanca z pléna.

  • Pán poslanec Mesiarik sťahuje prihlášku.

    Pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho návrhu zákona, ku ktorému otváram rozpravu, ktorým je návrh zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 517). Konštatujem, že do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, a to od pána poslanca Pašku a pána poslanca Oberhausera.

    Nech sa páči, pán poslanec Paška, máte slovo.

  • Reakcia z pléna.

  • Potom, po skončení diskusných príspevkov písomne prihlásených pánov poslancov umožním ďalším prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Paška, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    k návrhu knižničného zákona, ktorý predložil minister kultúry pán Kňažko, vrátane zmien a doplnení zákonov, mám pripomienky, najmä ktoré sa v úvode týkajú najmä názvu zákona. Z názvu zákona totiž vyplýva, že nie je možné podľa predlohy vstupovať do zákona o Matici slovenskej, a preto sa nazdávam, že obsahová časť tohto zákona, ktorý sa týka Matice slovenskej, nepatrí do predlohy a nepatrí ani na rokovanie Národnej rady na dnešný deň.

    S týmto stanoviskom som vystúpil aj na rokovaní Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá 4. 4. 2000, na ktorom napriek podanej petícii zamestnancov, členov a priaznivcov Matice slovenskej nebola táto skutočnosť zapracovaná do správy príslušného výboru a nakoniec ani petícia občanov a zamestnancov Matice slovenskej nebola náležite prerokovaná. Som informovaný o tom, že predstaviteľ petičného výboru Matice slovenskej dňa 9. 5. 2000 odovzdal Národnej rade Slovenskej republiky doplnenie petície, ktorú podporilo celkom 26 938 občanov Slovenskej republiky. Súčasne s tým členovia petičného výboru doručili predsedovi Národnej rady kópie podporných stanovísk, ktoré boli prijaté na verejných zhromaždeniach Matice slovenskej a ktorých obsah je v súlade so znením petície. Tieto stanoviská Matice slovenskej podporilo celkovo 76 765 občanov Slovenskej republiky. Súčasne s tým zástupcovia petičného výboru doručili predsedovi parlamentu aj kópie listov predstaviteľov Svetového kongresu Slovákov, Svetovej ligy v Amerike, Slovenskej ligy v Amerike, Obce Slovákov v Českej republike a ďalších spolkov Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorých znenie je tiež v súlade s obsahom petície.

    Zastávam názor, že taký počet podporovateľov petície Matice slovenskej, ktorých je viac ako 100 000, spolu s ďalšími zahraničnými Slovákmi si zaslúži, aby sa s ich stanoviskom zaoberala Národná rada vážnejšie a aby ministerstvo kultúry vo svojom návrhu knižničného zákona tieto názory zohľadnilo. Myslím si, že v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zákona bol postoj ministerstva kultúry v časti o Matici slovenskej nekorektný, lebo ministerstvo nezohľadnilo žiaden z návrhov Matice slovenskej napriek tomu, že tieto boli konštruktívne a odborne na výške. Preto navrhujem, aby plénum Národnej rady Slovenskej republiky na rokovaní 31. schôdze rešpektovalo v zmysle predloženej petície názory občanov Slovenska a zahraničných Slovákov a pri rokovaní o znení zákona podľa § 83 rozhodlo o vrátení zákona predkladateľovi na dopracovanie. Pre prípad, že by tento procedurálny návrh nebol schválený, predkladám tieto pozmeňujúce návrhy.

    Pozmeňujúci návrh k § 6 vládneho zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 517). § 6 znie: "Slovenská národná knižnica v Matici slovenskej." Návrhom sa dopĺňa text "v Matici slovenskej".

    Stručné zdôvodnenie: Vznik a vývoj národnej knižnice na Slovensku je nerozlučne spojený s Maticou slovenskou. Matica od počiatku kládla jej zbierkový základ a v tridsiatych a štyridsiatych rokoch iniciovala vznik a rozvoj Slovenskej národnej knižnice na báze spolku. Od roku 1954 dodnes plní funkciu národnej knižnice na základe zákonov Matice slovenskej. Obsiahnutie mena Matice slovenskej v názve Slovenskej národnej knižnice je aj vyjadrením úcty k zakladateľom národnej knižnice a výrazom historickej kontinuity Matice slovenskej v knižničnej a bibliografickej činnosti.

    Pripomínam, že na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici je registrovaný názov pod číslom POZ 2248-99 Slovenská národná knižnica v Matici slovenskej. Ďalej poznamenávam, že v Európe je viacero príkladov, kde je názov národnej knižnice riešený podobne. Uvediem príklad z Maďarska, Országos Széchényi Könyvtár v Budapešti, Univerzitná knižnica v Helsinkách a podobne. Takže podľa takéhoto vzoru by som navrhoval upraviť názov Slovenskej národnej knižnice.

    Ďalej pozmeňujúci návrh k § 6 ods. 1 vládneho návrhu zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je v znení: "Slovenská národná knižnica je právnická osoba, ktorej zriaďovateľom je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo")," navrhujem zmeniť na: "Slovenská národná knižnica v Matici slovenskej je právnická osoba, ktorej zriaďovateľom je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a Matica slovenská. Ministerstvo a Matica slovenská delegujú do správnej rady Slovenskej národnej knižnice v Matici slovenskej po troch zástupcov."

    Stručné zdôvodnenie: Navrhované znenie je kompromisným riešením, ktoré zosúlaďuje kompetencie Matice slovenskej na základe zákona Národnej rady číslo 68/1997 Z. z. a postavenie ministerstva na základe navrhovaného zákona § 22 návrhu zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Východisko poskytuje znenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady číslo 68/1997 Z. z., ktoré umožňuje vytvárať spoločné pracoviská Matice slovenskej a právnických osôb zriadených ústrednými orgánmi štátnej správy. Podrobnosti upraví zriaďovacia listina v zmysle § 3 ods. 2 zákona číslo 68/1997 o Matici slovenskej.

    Ďalší pozmeňujúci návrh k § 6 ods. 3 písm. d) vládneho návrhu zákona o knižniciach. § 6 ods. 3 písm. d): "je pracoviskom pre literárnoarchívnu, literárnomúzejnú a bibliografickú dokumentáciu, výskum, ochranu a podporu slovenskej kultúry a literatúry." Uvedený text navrhujem vypustiť.

    Zdôvodnenie: Zriaďovanie literárnoarchívnej, literárnomúzejnej a bibliografickej činnosti a špecializovaných pracovísk Pamätníka národnej kultúry Matice slovenskej do štruktúry národnej knižnice z hľadiska jej špecifického vývoja na Slovensku nepatrí. V Matici slovenskej sa sformulovali pre tieto pracoviská podmienky a v rámci samostatnej právnickej osoby Pamätníka národnej kultúry vlastne tieto pracoviská môžu fungovať naďalej v rámci Matice slovenskej.

    Ďalší pozmeňujúci návrh. V § 6 sa dopĺňa odsek 4, ktorý znie: "Na zabezpečenie odborného riadenia Slovenskej národnej knižnice pri plnení jej úloh", odsek 3, "sa zriaďuje knižničná rada Slovenskej národnej knižnice (ďalej len "knižničná rada") ako poradný orgán riaditeľa knižnice. Ministerstvo a Matica slovenská delegujú do knižničnej rady po troch zástupcoch. Činnosť a rokovanie knižničnej rady upraví štatút Slovenskej národnej knižnice, ktorý vydá zriaďovateľ po dohode s Maticou slovenskou."

    Navrhované znenie je kompromisným riešením, ktoré zosúľaďuje kompetencie Matice slovenskej na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 68/1997 Z. z. a postavenie ministerstva na základe navrhovaného § 22 návrhu zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ďalším pozmeňujúcim návrhom k § 24 zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov navrhujem vypustiť v § 24 odseky 3, 4 a 5.

    Zdôvodnenie: Slovenská národná knižnica v Matici slovenskej a Pamätník národnej kultúry sú dve právnické osoby. Zrušenie Pamätníka národnej kultúry, resp. jeho zlúčenie so Slovenskou národnou knižnicou v Martine nie je organické a presahuje predmet úpravy § 1. Preto navrhujem vypustiť odseky 3, 4 a 5.

    Ďalší pozmeňujúci návrh je k článku III vládneho návrhu zákona o knižniciach. Navrhujem vypustiť celý článok III, ktorý žiada, aby sa z § 2 ods. 1 zákona o Matici slovenskej vypustilo písmeno c). Ak by sa uvedené písmeno písmeno c) skutočne vypustilo, znamenalo by to, že Matica slovenská by prestala byť poverená opatrovaním, zveľaďovaním a sprístupňovaním národného kultúrneho dedičstva. To by bol násilný zásah do jej činnosti, veď Matica slovenská doteraz nikdy nepôsobila bez zbierok a zbierkotvornej činnosti. Preto navrhujem celý predmetný článok III vypustiť.

    Ďalší pozmeňujúci návrh je k článku IV, ktorý sa týka účinnosti zákona. Účinnosť zákona navrhujem zmeniť z 1. júla 2000 na 1. január 2001. Je to z dôvodu platnosti zákona o štátnom rozpočte.

    To sú všetky moje pozmeňujúce návrhy. Ďakujem vám za pozornosť a poprosil by som ctených poslancov o podporu uvedených návrhov.

  • Prosil by som, pán poslanec, keby ste odovzdali písomne všetky prednesené návrhy, aby sme mohli zariadiť ich rozdanie a rozmnoženie všetkým pánom poslancom.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Oberhauserovi, ktorý je posledný písomne prihlásený rečník do rozpravy.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    predložený návrh zákona, ktorý práve prerokúvame, ktorým vláda predložila návrh zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako už povedal môj predrečník, je zákonom, ktorý ide nad rozmer témy, ktorá je určená v jeho názve. Tento zákon najmä vo vzťahu k Matici slovenskej siaha do ďalších zákonov a mení ich principiálnym spôsobom, na ktorý nás upozorňujú viacerí účastníci tohto konania a takisto dlhoroční pracovníci Matice slovenskej, že siaha do niečoho, čo tu nemá obdobu.

    Totiž Matica slovenská po uplatnení tohto zákona by stratila celú svoju dlhoročnú, dlhými rokmi vytváranú základňu, ktorá jednoducho je neodmysliteľne s ňou spojená. Preto nie je čudné, že mnohí funkcionári a predstavitelia Matice slovenskej hovoria, že tento zákon vlastne môže spôsobiť niečo také, ako sa stalo niekoľkokrát v histórii. Na začiatku pod riadením ministra vnútra Kolomana Tisa, takisto v päťdesiatych rokoch, keď došlo v roku 1953 k zoštátneniu majetku Matice slovenskej, tak znovu tu nastáva ďalší pokus, a paradoxne v demokratických pomeroch, keď predseda závodnej organizácie KSČ Katuščák sa spojil s pánom ministrom a jeho pracovníkmi, aby zlikvidovali, možno aj z osobnej zášti, to, čo Matica predstavuje, tú silu, ktorú má, najmä zo zbierok a majetku, ktorý sa vytváral dlhé roky.

    A tak v čase, keď je výročie Matice slovenskej, ktoré by sme si mohli pripomínať s hrdosťou, si musíme pripomenúť, žiaľ, aj 125. výročie pokusu likvidácie Matice slovenskej. Matica slovenská jednoducho sa musí v tejto situácii brániť. A každý slušný človek na Slovensku musí Matici slovenskej v tomto dianí prísť na pomoc. Jednoducho keď v demokratickej spoločnosti hovoríme, že vzniká ako nová kvalita - tretí sektor, že v treťom sektore občianska spoločnosť vlastne si vytvára nejaké nástroje mimo štátnej moci pôsobiť v spoločnosti, tak tu vzniká presne opačný proces. Matica slovenská, ktorá je typický predstaviteľ tretieho sektora, občianskej aktivity, demokratického spôsobu žitia v spoločnosti, tam má byť zoštátnená značná časť jej majetku ministerstvom, ktoré práve, naopak, by sa malo starať, aby sa zveľaďovala, aby rástla.

    My naozaj prichádzame k záveru, či vôbec toto ministerstvo má opodstatnenie, či by tu nemal byť navrhnutý zákon na zrušenie práve ministerstva kultúry, ktoré nie je prínosom pre kultúru v Slovenskej republike. Mnohí umelci, veď si spomeňte, veľmi otvorene hovoria, že by oveľa slobodnejšie mohli tvoriť a pôsobiť, keby neexistovalo ministerstvo kultúry, ktoré ich byrokratickými pravidlami zväzuje a nepomáha im. A preto je logické, že, ako som povedal, tento protismerný proces zoštátnenia Matice slovenskej je procesom, ktorý nesmieme pripustiť, aby nastal, musíme urobiť všetko pre to, aby sme mu zabránili.

    Matica slovenská, ako som povedal, od svojho vzniku sa venovala zbierkotvornej činnosti. Okrem knižničných fondov získaných od slovenských darcov získala celé súbory kníh a pamiatok aj zo zahraničia. Už v prvom období svojho účinkovania v rokoch 1863 až 1875 získala množstvo rukopisných jednotiek, dokumentov a múzejných materiálov. Matica bola skutočnou ustanovizňou, v ktorej sa zbierali aj doklady o národnej minulosti a svojbytnosti, literárne, umelecké, vedecké, prírodospytné aj starožitné zbierky, ako sa píše aj v schválených Stanovách Matice slovenskej. Po prvý raz v slovenských dejinách v takom rozsahu a v takom množstve sa začali zbierať reálie o Slovensku a o Slovákoch. Bez zbierok, ale i bez národného kontextu by účinkovanie nebolo mysliteľné. Preto sa tento majetok považoval vždy za matičný, lebo národné a matičné bolo v ňom všetko bezo zvyšku. Preto aj v § 12 Stanov Matice slovenskej sa jednoznačne píše, že akékoľvek Matici slovenskej venované príspevky a dary zostanú jej výlučným, neodcudziteľným a večným majetkom. To všetko má nielen nevyčísliteľnú hodnotu, ale aj obrovský význam pre slovenský národ, pretože kultúrnu vyspelosť národa posudzujeme predovšetkým podľa stavu jeho duchovného života reprezentovaného literatúrou, v ktorej je uložené myšlienkové bohatstvo príslušníkov národa ako celku.

    Do roku 1953 nikto nespochybňoval vlastníctvo Matice slovenskej k zbierkam. Naopak, slovenský národ počas celej dovtedajšej histórie rešpektoval v rôznych štátnych útvaroch a politických zriadeniach fakt, že je to práve Matica slovenská ako subjekt právneho vzťahu, ako predstaviteľka najvyšších národných záujmov, ktorá vlastní tento majetok. Túto skutočnosť dokonca rešpektovali aj iné národy a národnosti, ktoré žili v tých časoch v rôznych časových intervaloch spoločne so slovenským národom v jednom štátnom útvare. Je len samozrejmé, že v rokoch 1863 - 1875 a od roku 1919 do roku 1954 Matica slovenská nadobúdala knižničný archívny a literárnomúzejný fond do svojho výlučného vlastníctva. To isté možno povedať aj o ostatnom majetku vzhľadom na notoricky známu skutočnosť, že Matica slovenská celé desaťročie to považovala za normálne, tento stav, a nebolo ho potrebné nejakým spôsobom definovať aj zákonmi.

    O zhabaní majetku, ktorý je vlastne dôkazom toho, že to bol majetok Matice slovenskej, existuje výmer Povereníctva vnútra z 3. júla 1953, ktorým vlastne došlo k takému istému zoštátneniu, aké pripravuje teraz pán minister Kňažko. Jediný existujúci oficiálny dokument, ktorý uznáva vlastnícke vzťahy Matice slovenskej k národnej knižnici a ku všetkému ostatnému majetku, je komunistický zákon Slovenskej národnej rady zo dňa 27. 4. 1954 o Matici slovenskej. Tento zákon však súčasne všetok majetok Matici slovenskej a národnej knižnici odníma do vlastníctva štátu, zoštátňuje, podobne ako to chce urobiť aj pán minister Kňažko, a podľa tohto zákona číslo 4/1954 Zb. o Matici slovenskej sa v § 7 hovorí: "Majetok doterajšej Matice slovenskej a Slovenskej národnej knižnice prechádza do vlastníctva štátu a dáva sa iba do správy Matice." Išlo o akt politickej zvole vynútený skupinou protinárodne orientovaných členov a prívržencov komunistickej strany, ktorý vyústil fakticky a právne do vyvlastnenia majetku patriaceho celému slovenskému národu a z jeho vôle odovzdaný nielen do správy, ale do vlastníctva Matice slovenskej.

    Naša najvyššia kultúrnohistorická ustanovizeň chrániaca národný knižničný literárny a literárnomúzejný fond i v týchto najzložitejších obdobiach národného útlaku sa takto dočkala namiesto vďaky a uznania poníženia a nedôvery. Zákon Slovenskej národnej rady číslo 97/1968 Zb. o Matici slovenskej z 27. 6. 1968, ktorý nadobudol účinnosť 3. 8. 1968, v § 15 zrušil zákon Slovenskej národnej rady číslo 4/1954 Zb. o Matici slovenskej a vyhlášku číslo 6/1955, ktorou sa vydával štatút Matice slovenskej. Ani krátke obdobie v týchto rokoch 1968 však neprinieslo morálnu satisfakciu a majetkovú reštitúciu v plnej miere.

    Po roku 1989 sa pre Maticu slovenskú začala nová kapitola, ale, žiaľ, namiesto celonárodného posilňovania postavenia Matice slovenskej dochádza znovu k hrubým útokom proti nej, vyúsťujúcim opäť do otvorenej diskriminácie. Zákon číslo 4/1954 Zb. odňal Matici slovenskej majetok z vlastníctva, ale ponechal ho v jej správe. Zákon Slovenskej národnej rady z roku 1968 zrušil uvedený zákon. Tento pripravovaný, resp. predložený knižničný zákon ide ďalej v snahe odňať Matici slovenskej aj správu nad Slovenskou národnou knižnicou a Pamätníkom národnej kultúry. Navrhovatelia jednoducho chcú, aby zriaďovateľom bolo len ministerstvo kultúry, čiže vlastne aby štát manipuloval s touto ustanovizňou. Sami aktivisti, ktorí sú možno v nádeji, že ich možno pán minister vymenuje za riaditeľov týchto inštitúcií, budú prekvapení, keď sa dostanú pod takúto kuratelu, čo to znamená byť štátnym majetkom. Tu sa hovorí o vytváraní verejnej správy, o posilňovaní kompetencií samospráv, a pritom sa ide prijať absolútne protismerný zákon, ktorý má štátom dirigovať kultúrne ustanovizne.

    Národná knižnica a Pamätník národnej kultúry sú však inštitúcie, ktoré sú bytostne späté s Maticou slovenskou. Bola to práve ona, ktorá sa v minulom storočí pustila do neľahkého diela vo vedomí, že toto dielo kultúrne povznesie náš národ, bude ho zjednocovať a reprezentovať. V začiatkoch tohto diela Matica slovenská musela v neľahkých podmienkach presvedčiť ľahostajných, prebudiť neuvedomelých a burcovať svedomie maloverných. Sama v presvedčení, že sa jej dostane vďaky, netrvala na konštituovaní jej vlastníckych práv takým spôsobom, ktorý by mal aj legislatívne vyjadrenie, čo, samozrejme, bolo najmä v období Kolomana Tisa logické. O to nelogickejšie je to dnes pri takýchto činoch, ktoré sa práve pripravujú.

    Jednoducho situáciu vidíme tak, že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať a nakladať s ním. Vlastníkom sa musí poskytnúť rovnaká právna ochrana, majú právo na ochranu proti tomu, kto do ich vlastníckeho práva nedôstojne zasahuje. Najmä sa môžu domáhať vydania vecí od toho, kto im neprávom tieto veci zadržuje. Hovorí to aj Občiansky zákonník. A sme presvedčení, že ak pôjde tento vývoj týmto smerom, budeme musieť pracovať práve s týmito nástrojmi a možno sa obrátiť do Štrasburgu, aby sme upozornili na proces, ktorý tu nastupuje, proste svojvôľu štátnej moci.

    Nikdy v doterajšej histórii Matice slovenskej sa slávnostne alebo čisto právne nedeklarovalo, že majetok, ktorý zhromaždila, jej vlastnícky patrí. Nikdy sa nevytvorili také legislatívne a právne podmienky, aby sa mohol tento vzťah konštituovať okrem už spomínaného zákona Slovenskej národnej rady číslo 4/1954 Zb. o Matici slovenskej v § 7. Tam sa to povedalo skôr síce represívne, ale expresiss verbis. V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že vlastníctvo Matice slovenskej k zbierkam a Slovenskej národnej knižnici k ostatnému majetku nebolo nikdy nikým do prijatia spomínaného zákona spochybňované či popierané, preto tiež nebol preukázaný právny záujem na nejakom bližšom určení v tomto smere.

    Za socializmu naša justícia odmietala vykonať spravodlivosť vždy vtedy, ak išlo o priznanie práv ohrozujúcich daný politický režim. A to bol aj prípad Matice slovenskej. Dnes, keď sa tento proces delimitácie Matice slovenskej má opakovať v zmenenej forme, ale s tým istým scenárom vo viere v spravodlivé a zákonné rozhodnutie naším súdnictvom, ale tiež aj v záujme zachovania našej Matice slovenskej, budeme musieť podať aj žalobu na príslušné súdne inštitúcie. A sme presvedčení, že ak pôjde tento vývoj naďalej vývojom Kolomana Tisa v prevedení pána ministra Kňažka, že ak sa spravodlivosti nedovoláme v tomto parlamente, dovoláme sa pred inými inštitúciami.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pýtam sa, či sú to faktické poznámky? Nie.

    Všetci písomne prihlásení vystúpili. Prosím, kto sa chce prihlásiť ústne k tomuto bodu programu? Konštatujem, že piati poslanci. Pán poslanec Šlachta ako posledný z prihlásených. Pani poslankyňa Slavkovská, páni poslanci Šepták, Mesiarik, Moric, Šlachta v poradí, ako som uviedol.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    odborných názorov na predložený zákon tu odznelo z úst mojich predrečníkov dosť. Ja by som si dovolila iba zopakovať, že aj ministerstvo vnútra sa stotožnilo s mnohým tým, čo tu bolo povedané, pretože organizačné začlenenie, poviem iba príklady, organizačné začlenenie archívu ako súčasti knižnice bude v sústave archívov v Slovenskej republike unikátne. Čiže aj napríklad toto, aj keď je to malý dôvod, myslím, že nad tým sa treba zamyslieť. Ministerstvo vnútra súhlasí so zverením archívnych činností na úseku slovenskej literatúry do archívu. Vždy sa pod archív sústreďujú všetky archívne dokumenty. Takže nie je možné odňať takéto právo Matici slovenskej bez jej súhlasu, takisto ako nie je možné odňať právo Matici slovenskej na to, aby súhlasila alebo nesúhlasila s odňatím ďalších zbierok, ktoré Matica má sústredené. Čiže toto akosi na doplnenie tých odborných názorov, ktoré tu odzneli.

    Ja by som sa vo svojom diskusnom vystúpení chcela zamyslieť skôr nad tým, prečo dochádza k tomu, čoho sme dnes svedkami. Od vzniku národnej knižnice bola táto súčasťou Matice slovenskej. Nikdy v žiadnom politickom režime to nebolo takým tŕňom v oku, ako je to teraz. Dokonca ani totalitný komunistický režim v Česko-slovenskej republike, o ktorom, samozrejme, všetci vieme, že mu boli úplne cudzie národné záujmy, pretože vychádzal z ideí internacionalizmu, si netrúfol siahnuť v takomto rozmere na doslova srdce Matice slovenskej. Položme si preto otázku, prečo práve dnes, keď sa hrdíme tým, že sme demokratickým štátom, začínajú sa sústredené a sústavné útoky pomalými krokmi voči podstate Matice slovenskej. Sme svedkami toho, ako sa postupne likviduje činnosť Matice slovenskej sťahovaním z jej rozpočtu. Každému musí byť jasné, že celonárodná organizácia, ktorá nie je nejakým podnikateľským subjektom, pretože jej činnosť je orientovaná celkom inde, nemôže existovať bez štátnych dotácií. Tým skôr, že zo štátnych dotácií žijú aj iné organizácie, napríklad taký Csemadok, o ktorom je zas jasné, že svojou činnosťou podporuje nacionalizmus svojich členov a sympatizantov. Ak schválime tento zákon, bude to taký zásah voči Matici slovenskej, ktorý jej prakticky zoberie všetko. Už tu spomínané hudobné zbierky, obrazové, archívne, múzejné a hlavne tie najbohatšie knižničné zbierky.

    Takýto zásah sa skutočne dá porovnať iba z nenávistnou činnosťou uhorského ministra vnútra Kolomana Tisu z roku 1875, ktorý ostro útočil proti Matici slovenskej. A paradoxné je, že tie útoky boli totožné s dnešnými útokmi, pretože aj on sa neustále odvolával na šafárenie Matice slovenskej s finančnými prostriedkami. A zaujímavé boli aj jeho slová, ktoré vám tu odcitujem: "Pre nás Slovákov bude najväčším dobrodením, keď vláda", to hovoril Koloman Tisa pre nás Slovákov, "keď vláda čím skôr rozpustí a znivočí tú Sodomu a Gomoru, ktorú panslávi Maticou nazývajú, ktorá je však potupou pre nás Slovákov." Dnes je tiež sústavná snaha spájať Maticu s nacionalistami, panslávi už nie je moderné slovo. Takže vtedy boli obdobné výhrady voči Matici slovenskej. Dnes sa tieto výhrady skrývajú za to, že týmto zákonom chceme Matici slovenskej pomôcť, ale nikto nepodal jasný dôkaz toho, ako sa jej to vlastne chce pomôcť.

    Pred dvoma dňami sme si pripomínali 125. výročie zatvorenia Matice slovenskej a v jej bratislavskom dome sa slávnostne odhaľovala busta prvého predsedu Matice slovenskej biskupa Štefana Moyzesa. Na tejto slávnosti odzneli slová, ktoré teraz odcitujem: "Ako dlho tento dom postavený z prostriedkov národa v roku 1936 pre Slovenskú ligu bude ešte jej majetkom?" Koniec citátu. Je šokujúca skutočnosť, že dnes v tomto storočí si musíme klásť takéto otázky. O čo vlastne ide v tomto zákone, ktorý predkladá dnešná vláda? Odpoveď na to dostaneme asi vtedy, ak sa zamyslíme nad činnosťou Matice slovenskej.

    Od svojho vzniku Matica drží národné povedomie Slovákov. Držala ho v čase pomaďarčovania, ale držala ho i v čase od tzv. nežnej revolúcie, keď bolo treba bojovať za samostatnosť a prekonávať odpor tých, ktorí sa zubami-nechtami bránili tomu, že sú Slováci, a nie Čechoslováci. Bolo treba bojovať a prekonávať odpor takých ľudí, ktorí pri vztyčovaní slovenskej zástavy na Námestí SNP vyjadrovali sa aj takto: "Strhnite tú handru!" Bol to tu prítomný pán minister kultúry.

    Takže ja sa pýtam, ak si položíme otázku, čo robí Matica slovenská, a ak si položíme otázku, prečo táto vláda predkladá tento zákon, tak nám jednoznačne vyplýva, že ide o zlikvidovanie Matice slovenskej. Myslím si, že sa treba nad tým zamyslieť a uvedomiť si, že krôčik za krôčikom si dávame siahať na to, na čo nesiahla celá dlhodobá história aj veľmi tvrdého pomaďarčovania Slovákov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Slavkovskej.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták. Po ňom pán poslanec Moric.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    dámy a páni,

    svoj príspevok budem ladiť do takej polohy, že sa dotknem rôznych vecí súvisiacich s Maticou slovenskou. A začal by som mottom: "Ktokoľvek s národom slovenským poctivo zmýšľa, tomu na udržaní, upevnení a rozkvete Matice slovenskej záležať musí." Túto myšlienku vyslovil Štefan Moyzes.

    Návrh tzv. knižničného zákona, ktorým sa likviduje podstatná časť Matice slovenskej a jej zbierkotvorná činnosť, je protiústavný a vo všeobecnosti neprijateľný, pretože "Matica slovenská je nad akýmkoľvek politickým systémom a nemôže byť obeťou politických sporov na rozháranej politickej scéne Slovenskej republiky." To, dámy a páni, vyhlásilo memorandum celoštátneho snemu Matice slovenskej v Žiari nad Hronom 23. októbra 1999.

    Pri prvom čítaní som vystúpil s faktickou pripomienkou, kde som povedal pánovi ministrovi, že pôsobí na jednotlivé ustanovizne Matice slovenskej takým spôsobom, že im prideľuje finančné prostriedky alebo takýmto spôsobom vnáša nesvár do nich. Pán minister vtedy vystúpil a povedal, že si vymýšľam. Mám tu dve petície, Slovenskej národnej knižnice a Pamätníka národnej kultúry, ktoré hovoria, že nie je pravda to, že pracovníci Slovenskej národnej knižnice a Pamätníka národnej kultúry chceli právnu subjektivitu a financovanie štátom v rámci Matice slovenskej. Dôsledok rozdelenia pracovníkov, prísľuby ministerstva, koľko dostanú peňazí, keď budú mimo Matice. Je to skutočne silný argument, pán minister, keď sa takýmto spôsobom určuje, kto a kedy bude aké peniaze dostávať.

    Keď hovoríme už o peniazoch, vrátil by som sa k rozpočtom od roku 1998 veľmi faktograficky, kde v roku 1998 dostala Matica slovenská zo štátneho príspevku 115 mil., z toho bol presun 4 mil. pre Univerzitnú knižnicu v Bratislave, čiže 111 mil. Účelovo boli poskytnuté ďalšie prostriedky vo výške 59 600 tis., čo spolu pre rozpočet Matice slovenskej v roku 1998 predstavovalo 170 600 tis. korún. Rozpočet roku 1999 bol zostavený na základe požiadaviek Matice slovenskej na výšku čerpania 175 mil. Kládol sa dôraz na nepokryté výdavky za rok 1999 v porovnaní s pridelenými finančnými prostriedkami na bežný transfer roku 1998 vo výške 111 mil.

    Keďže vo vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 sa plánovalo s dotáciou pre Maticu slovenskú len vo výške 96 mil., výbor Matice Slovenskej na svojom zasadnutí okrem iného schválil upravený návrh rozpočtu na rok 1999 vo výdavkovej časti s predpokladanou sumou vo výške 158 700 tisíc. Takto bol predložený na ministerstvo a následne mala byť do konca roku 1999 podpísaná i zmluva o poskytovaní finančných prostriedkov. Bohužiaľ, ministerstvo kultúry nemienilo rokovať a i naďalej bolo v štátnom rozpočte zahrnutých iba 96 mil. korún.

    Takto drasticky znížený rozpočet na rok 1999 oproti roku 1998 bol zdôvodňovaný predstaviteľmi ministerstva kultúry, že k Matici slovenskej pristupovali rovnako ako k ostatným inštitúciám v rámci rozpočtovej kapitoly, pretože je to len o 15 mil. menej oproti 111 mil., ktoré boli schválené v roku 1998, čo je krátenie rozpočtu o 13,5 %. Vychádzajúc zo schváleného rozpočtu na rok 1999 vo výške 96 mil. pre Maticu slovenskú, po odpočítaní dotácií na I. štvrťrok v objeme 25 640 tis. a pri uplatňovaní priebežnej plánovanej regulácie v mesiacoch apríl a december 1999, čo znamená vyústenie do ešte zložitejšej situácie ako počas rozpočtového provizória. Matica slovenská vyvolala rokovanie na úrovni vedúcich predstaviteľov Matice slovenskej a ministerstva kultúry, ktoré mali byť 13. apríla zakončené podpísaním zmluvy o poskytovaní finančných prostriedkov.

    Na spoločnom rokovaní 13. apríla po oboznámení sa s obsahom danej zmluvy ministerstvo kultúry neakceptovalo nič z predložených finančných analýz, ktoré Matica slovenská na základe predchádzajúcich rokovaní a požiadaviek zaslala. Z toho dôvodu nastalo hromadné prepúšťanie. Oznámenia o hromadnom prepúšťaní pracovníkov Matice slovenskej podľa § 58 Zákonníka práce, zaslanom 29. 3. 1999 na Národný úrad práce a Okresný úrad práce Martin, Matica slovenská tým splnila oznamovaciu povinnosť podľa Zákonníka práce.

    Keď hovoríme o peniazoch a o rozpočte roku 1999, mám tu tabuľku so žiadanými finančnými prostriedkami a prostriedkami, ktoré boli poskytnuté.

    Slovenská národná knižnica: 48 292 tis. bolo žiadané, to isté poskytnuté. Pamätník národnej kultúry: 21 198 tisíc, to isté poskytnuté. Finančný úsek: 3 mil., poskytnuté 2 900 tis. Technický úsek: 6 mil., poskytnuté 6 mil. Vydavateľstvo Matice slovenskej: žiadané 15 mil., poskytnuté 6 mil. Sekretariát predsedu: žiadané 13 mil., poskytnuté 7 mil. Domy Matice slovenskej a oblastné pracoviská: žiadané 15 mil., poskytnuté 6 mil. Požičovňa kostýmov: žiadané 2 mil., poskytnuté 2 mil. Členské ústredie: 2 mil. žiadané, 0 poskytnuté. Vedecké útvary: 2 mil. žiadané, 0 poskytnuté. Účelové zariadenie: 1,8 mil. žiadané, 0 poskytnuté. Slovenský literárny útvar: 1 mil. žiadaný, 0 poskytnuté. Historický ústav: 3 mil., 0 poskytnuté. Stredisko národnostných vzťahov: 795 tisíc, 0 poskytnuté. Krajanské múzeum: 1,9 mil., poskytnuté 0. Slovenské kultúrne informačné stredisko: žiadané 2,4 mil., poskytnuté 0.

    Keďže v súčasnosti sa nachádzame už v roku 2000, mám tu krátku pripomienku aj k rozpočtu roku 2000. Na rok 2000 Matica slovenská predložila návrh rozpočtu v súlade so zákonom číslo 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej podľa finančného členenia nákladových položiek v súhrne za všetky právnické osoby a pracoviská Matice slovenskej vo výške 130 200 tis. korún a s ďalšou požiadavkou na kapitálové výdavky vo výške 17,6 mil., na rozvoj miest a regionálnej kultúry 10 mil. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 372/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2000 bolo Matici pridelených 93 860 tis. korún ako účelový bežný transfer z prostriedkov štátneho rozpočtu. Teda rozpočet, ktorý nepokrýva ani základné požiadavky Matice slovenskej v súlade so zákonom číslo 68/1997 Z. z.

    Dámy a páni, návrh knižničného zákona má okrem iného transformovať Slovenskú národnú knižnicu v Matici slovenskej v Martine na Slovenskú národnú knižnicu bez akéhokoľvek prepojenia s Maticou slovenskou. Dovoľte nám, rešpektujúc legislatívny proces, aby sme sa vyjadrili aj k tejto problematike. Aké riziká môžu vzniknúť pri presadzovaní tejto dikcie zákona, ak sa nenájde ochota ústredných orgánov štátu rokovať v tomto čase o uvedenom návrhu so štatutárnymi zástupcami Matice slovenskej, o jeho zladení so zákonom o Matici slovenskej číslo 68/1997 Z. z.

    Nebudem zachádzať do histórie, ale občanovi Slovenskej republiky by nemalo prekážať, ak Slovenská národná knižnica nesie v názve i meno Matice slovenskej, čo nie je nič viac ako vyjadrenie historickej kontinuity a úcty voči všetkým tým, ktorí od roku 1863 začali de facto budovať základy našej národnej knižnice. Napriek účelovým klamstvám a dezinformáciám Matica slovenská sa neuzatvára pred problémami a je pripravená konštruktívne prispievať k prerokovaniu ťažkostí s presvedčením, že sa prijatím nového knižničného zákona nesmie položiť základ likvidácie Matice slovenskej presne 125 rokov po zatvorení Matice slovenskej uhorskou vládou.

    Matica slovenská ako národná ustanovenizeň Slovákov je nenahraditeľná inštitúcia, ktorá sa zaoberá starostlivosťou o Slovákov doma a v zahraniční, ako aj šírením slovenskej kultúry a národného dedičstva. Preto nesúhlasíme s obmedzovaním činnosti a kompetencií Matice slovenskej. Žiadame zachovať nezávislú Maticu slovenskú ako verejnoprávnu inštitúciu pre vedu, výskum, kultúru, dokumentáciu a starostlivosť o spoluprácu so slovenským zahraničím. Poštátnenie časti Matice slovenskej znamená jej oslabenie, možno ho vnímať ako návrat do praktík bývalých režimov.

    Dámy a páni, začal som mottom a skončím mottom, skončím tým istým mottom, ktoré povedal Štefan Moyzes: "Ktokoľvek s národom slovenským poctivo zmýšľa, tomu na udržaní, upevnení a rozkvete Matice slovenskej záležať musí."

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Prosím, ďalej bude vystupovať v rozprave pán poslanec Moric. Pán poslanec nie je prítomný v sále.

    Pán poslanec Mesiarik, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    pán minister,

    vážené poslankyne, poslanci,

    chcel by som stručne odôvodniť návrh skupiny poslancov, ktorý sme pripravili k tejto tlači. Myslím, že všetci sme si vedomí, že v druhom čítaní prerokúvame významný zákon, ktorý skutočne výrazne ovplyvní narábanie s naším kultúrnym bohatstvom, a preto si myslím, že je prirodzené, že tento zákon vyvolal pomerne širokú diskusiu v odbornej verejnosti. Chcel by som oceniť predkladateľov v tom zmysle, že bol konečne vytvorený dostatočný priestor na to, aby odborná verejnosť, občania i my poslanci sme mohli široko diskutovať o tomto významnom zákone, to je dobre. Preto si myslím, že je aj tak mnoho pripomienok, okrem, by som povedal, tých vecných dôvodov je mnoho pripomienok, ktoré sa nám k zákonu zhromaždili. Najviac pripomienok aj ja ako poslanec som zaznamenal k § 6, ktorý hovorí o Slovenskej národnej knižnici.

    Chcem vás informovať, skôr ako predložím návrh, že na základe rôznorodých názorov sme urobili poslanecký prieskum s pani poslankyňou Kadlečíkovou a osobne sme sa presvedčili, ako to vyzerá v Slovenskej národnej knižnici, rozprávali sme s mnohými odborníkmi a ľuďmi, ako to môže vyzerať po schválení tohto zákona. Zodpovedne vyhlasujem, že nemám až také strašne obavy, keď tento zákon po určitých úpravách sa schváli, že by Slovenská národná knižnica nemala alebo nemohla plniť, alebo neplnila to, k čomu všade na svete vo všetkých krajinách teda knižnica podobného typu slúži. Takého názoru sú aj odborní pracovníci.

    Odporúčame však, a tým chcem predložiť tento návrh, žeby v § 6 ods. 1 za vetu, ktorá existuje v tomto odseku, sme dali ďalšiu vetu, kde by bola určitá možnosť, aby ministerstvo a Matica slovenská delegovali do knižničnej rady, teda do poradného orgánu tejto ustanovizne, po 3 zástupcov s tým, že podrobnosti, ako máte v návrhu uvedené, upraví zriaďovacia listina, ktorú vydá zriaďovateľ. Je to kompromisný návrh, ktorý síce nerieši všetky tie podstatné veci, o ktorých tu hovorili moji predrečníci, ale predsa len dáva možnosť vstupu a prístupu Matice slovenskej aj vzhľadom na historické poslanie, historickú úlohu aj zásluh predsa len, ktoré má Matica, že knižnica je v takom stave, v akom je a funguje, aby sa mohli tieto touto formou podieľať na jej činnosti, prispievať k jej dobrej činnosti. A myslíme si, predkladatelia, že tým by sa zrejme dali určité impulzy aj možnosti vyriešenia možno niektorých majetkových problémov, ktoré tu boli spomínané. Pretože skutočne SNK má majetok v súčasnosti rôzneho typu.

    Aj vo výbore, ak som počul, bolo hovorené o potrebe určitého auditu v prípade, keď dôjde k tým delimitáciám. Takže poprosím vás o zváženie tohto návrhu. A pokiaľ by prešiel, myslím, že by to bol kompromis, ktorý by pomohol niektoré veci zmierniť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší v poradí ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Šlachta, ktorý nie je prítomný v rokovacej sále.

    Dávam preto slovo pánovi poslancovi Moricovi.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vo svojom vystúpení chcel by som sa dotknúť problému, dámy a páni, ktorý momentálne hýbe verejnou mienkou a mienkou matičnej spoločnosti. V legislatívnom konaní je návrh knižničného zákona, ktorý sa bytostne dotýka Matice slovenskej, ktorej sídlo od roku 1863 je v Martine. A keďže ja som tiež obyvateľ Martina, tak o to viacej sa dotýka aj mňa. Matica slovenská povzniesla mesto Martin na piedestál kultúrneho centra Slovenska v čase, keď slovenská kultúra, ale aj slovenská politika ešte neexistovali.

    Pripravený zákon, ak si to niektorí neuvedomujú, odníma Matici slovenskej jej archívne zbierky, knižničné fondy, vecné zbierky nazbierané a spracované, ale i reprezentované Maticou slovenskou. Pripomína to dianie z minulosti a sú o tom dokumenty z roku 1875, z rokov 1948 - 1954, ale aj z roku 1972, keď Matica slovenská bola raz panslavistická, potom zas buržoáznonacionalistická, v roku 1972 pravicovooportunistická organizácia. Ako taká buď bola likvidovaná a zlikvidovaná, alebo bola posúvaná pod štátny dirigizmus. Tak sa to deje i dnes.

    Ak zbierky Pamätníka národnej kultúry, fondy Slovenskej národnej knižnice majú byť oddelené od verejnoprávnej ustanovizne a prevedené do priameho vedenia štátu, je to podľa mňa typický štátny dirigizmus. Volanie po novelizácii zákona o Matici slovenskej je falošné, pretože po zoštátnení Slovenskej národnej knižnice v Matici slovenskej a Pamätníka národnej kultúry sa môže Matica slovenská riadiť podľa zákona o občianskych združeniach a čaká ju osud iných celonárodných stavovských spolkov a tiež živorenia na okraji spoločnosti.

    Toto si Matica slovenská v žiadnom prípade nezaslúži. V minulom storočí mali svoj exodus štúrovci a v tomto storočí sa pripravuje exodus Matice slovenskej z Martina.

    Pán minister, chcel by som povedať, že svoj odmietavý postoj a reštrikčné opatrenia voči Matici slovenskej, myslím si, že sú zamerané nesprávnym smerom. Aj ja som mal a mám mnohé výhrady voči niektorým pracovníkom Matice slovenskej, my sme sa o tom zhovárali, ale nie proti Matici slovenskej. Myslím si, že toto, čo nasleduje, je proti Matici slovenskej. Ak sa tam správali niektorí pracovníci ako nehodní, ak boli takí, tak bolo treba tomu jednoducho zabrániť. Chcel by som vám povedať, že Slovenská národná knižnica priamo súvisí s Maticou slovenskou a zriaďovateľom Slovenskej národnej knižnice podľa mňa nemôže byť ministerstvo kultúry. Pamätník národnej kultúry nemôže byť súčasťou Slovenskej národnej knižnice, lebo sú tam všetky zbierky Matice slovenskej a archív literatúry a umenia sa nedá oddeliť od archívu Matice slovenskej. Matica slovenská bola vždy ako vyjadrenie národa a štátna byrokracia sa vždy usilovala o ovládnutie Matice slovenskej. A tak mi to pripadá i dnes.

    Chcel by som povedať, že ponovembrový vývoj na Slovensku naozaj vyprodukoval nejednu zmätenú situáciu. Tento produkt chaosu určite ostane a určite bude veľmi dlho neprekonaný. To, čo sa pripravuje s Maticou slovenskou, je podľa mňa jedna absurdita. Hovoríte, že pre tieto ustanovizne bude veľmi výhodné zoštátnenie, myslím si, že na zoštátnenie ako na prax a na zoštátnenie Slovenskej národnej knižnice a jej podriadenie pod štátny rozpočet, dá sa veľmi dobre vidieť v súčasnej Univerzitnej knižnici. Keď sa pozriete na požičovňu katalógov, keď sa pozriete do šatne a všade kde inde, tak je to katastrofa, v akom stave je dnes Univerzitná knižnica. Myslím si, že podriadiť Národnú knižnicu pod štátny rozpočet a ministerstvo kultúry, nerád používam slovo nezmysel, ale toto je nezmysel. Ja viem, že aj teraz je pod štátnym rozpočtom, ale je to pod Maticou slovenskou, ktorá môže niektoré veci očistiť alebo niektoré veci môže zmeniť.

    Preto si myslím, že tieto reštrikčné opatrenia, o ktorých sa tu hovorí, sú nie dobré a pripomína mi to veľmi jedno vystúpenie poslanca Miletiča v Uhorskom sneme 4. decembra 1875. Hovorili ste mi, aby som neargumentoval Tisom, myslím Kolomanom, ale ja musím, lebo vtedy Miletič vtedajšiemu ministrovi vnútra, keď sa zatvárala Matica slovenská, tak dal nasledujúcich 7 otázok: Čím sa previnila Matica slovenská v účinkovaniach hospodárenia podľa stanov a proti stanovám? Či v tejto veci bolo zavedené disciplinárne vyšetrovanie? A menovite či boli vypočuté orgány spolku, a to vzhľadom na valné zhromaždenie Matice slovenskej a na jej účinkovania, na hospodárenie spolkovej správy? Či príslušné orgány spolku niekedy predtým boli pokarhané za nejaký neporiadok alebo za nejaké zneužitie? Čo oprávňuje pána ministra zasahovať do činnosti spolku? Či pán minister si vyžiadal od jej Veličenstva povolenie rozpustiť Maticu slovenskú, ktorú povolilo, ba aj obdarovalo jeho Veličenstvo?

    Vy viete, že dokonca rakúsky cisár dal na založenie Matice slovenskej istú sumu peňazí.

    Či je pravda, že pán minister sa sám postaral o to, kto a ako bude ďalej spravovať spolkový majetok Matice slovenskej? Ak áno, prečo sa nepokračovalo podľa príslušného paragrafu stanov, t. j. prečo nevypočul valné zhromaždenie spolku? Či pán minister môže hneď predložiť pred ctenú snemovňu všetky písomnosti vzťahujúce sa na pokračovanie proti Matici slovenskej?

    Pred 125 rokmi takúto interpeláciu dal Svetozár Miletič, ktorý vtedy zastupoval záujmy slovenského národa v uhorskom parlamente.

    Teraz sa rovnako môže spýtať poslanec Moric vás, pán minister, skoro rovnakými otázkami, ktoré som tu predložil. Je potrebné povedať, že Matica slovenská prežíva v súčasnosti najtragickejšiu chvíľu svojich dejín. Represie v uhorskom parlamente, represie uhorských vládcov mali šovinistickú logiku. Ale akú logiku majú tieto represie, keď už v dnešnom svete podľa tejto šovinistickej logiky, ktorá bola v uhorskom parlamente, Slováci mali prestať existovať ako národ a bolo treba odstrániť to, čo napomáhalo im byť národom, t. j. Maticu slovenskú, školy, časopisy, kňazov a buditeľov.

    Takže na základe toho, čo som vám uviedol, a na základe nášho osobného rozhovoru, pán minister, kde som ani ja nesúhlasil s niektorými záležitosťami, nesúhlasil som s veľkou turistikou niektorých pracovníkov Matice slovenskej a vám som to aj povedal, nesúhlasím teraz, že za toto by mala byť trestaná Matica slovenská ako inštitúcia, ktorá reprezentuje slovenský národ.

    Pán minister, nevidím zmysel okyptenia Matice slovenskej o činnosti, ktoré by ju mali priblížiť k jej poslaniu zodpovedajúcu jej dnešným úlohám. Myslím si, že tento zákon, ktorý ste predložili, nie je dobrý. Je zlý. Dovoľte mi tak povedať ako človeku, ktorý v tomto prípade a aj v mnohých iných prípadoch už dlho, čo sa týka činnosti Matice slovenskej, vie, o čom hovorí, a vie, kedy to má povedať.

    Ďakujem vám.

  • Ako posledný ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Šlachta.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi reagovať aspoň krátko pár slovami. K Matici slovenskej som mal v minulosti veľmi blízky vzťah a s mnohými matičiarmi som aj úzko a rád spolupracoval. Ale uchvátenie Matice slovenskej terajším vedením nielenže Maticu vmanipulovalo do politiky a vytvorilo z nej štát v štáte. Farizejstvo, arogancia a demagógia terajšieho vedenia Matice slovenskej odtrhlo Maticu od jej pôvodného cieľa, ktorým bola predovšetkým široká spolková činnosť, výchovno-vzdelávacia, kultúrna, osvetová atď. Nie však celkom. Viete veľmi dobre, že ešte aj dnes sú nadšenci a ochotníci, ktorí pracujú v pôvodnom duchu Matice, ale títo sa od vedenia dnešnej Matice jednoznačne dištancujú, čo samozrejme "národní buditelia", za ktorých sa radi vydávajú spolubojovníci pánov Markuša, Bielika, Bajaníka atď., vehementne zakrývajú. Práve títo páni vytvorili z Matice slovenskej inštitúciu, kde sa neprehľadne hospodárilo s finančnými prostriedkami tak štátneho rozpočtu, ako, nezabúdajme, aj so ziskami z Neografie, ktorú Matica dostala za 1 korunu. A iste nie na to, aby sa tam tlačilo to, čo sa tam tlačilo. Pornografické časopisy.

    Odvolávanie sa, ktoré aj dnes tu odznelo, na to, že ani za totality sa nedialo to, čo chceme urobiť teraz, je veľmi, veľmi falošné. Za totality Slovenská národná knižnica naozaj nebola v situácii, do ktorej sa dostala pod dnešným vedením. Spomeňte si len na oklieštenie a presun kompetencií zo Slovenskej národnej knižnice na Univerzitnú knižnicu. Bolo to absolútne absurdné rozhodnutie ľudí, ktorí dnes tak vehementne bojujú vraj za záchranu Matice a knižnice. Kde ste boli vtedy? Ako je to obvyklé, aj v tomto prípade ide najmä o peniaze. Nepochybne pri tej biede, v ktorej sa pracovníci Slovenskej národnej knižnice i knižnica samotná nachádzajú, by som rád pripomenul 51-členný sekretariát pána predsedu Matice v Bratislave. A ešte dôraznejšie by som chcel pripomenúť to, že funkcia predsedu Matice v celej jej histórii bola čestná a platený predseda je len dedičstvo komunistického režimu.

    Nemenej problematické bolo vytváranie bratislavských pracovísk, ktorých výsledky v porovnaní s pracoviskami v Martine boli, mierne povedané, sporné. Považujem za chybu, že miesto sústredenia vedeckovýskumných pracovísk sa tieto trieštili a vytvárala sa nezmyselná rivalita medzi nimi. Nemôžem teda v žiadnom prípade súhlasiť s tým, že sa dnešná Matica snaží "zosúkromniť" pre seba správu hodnôt, ktoré patria nám všetkým. V dnešnej Matici medzi jej radovými členmi, môžem povedať, panuje bezmocnosť. Matica je rozdelená. Bratislavské centrum politizuje a odmieta akékoľvek hodnotenie či kritiku aj od vlastných radových členov. Markušova Matica sa ako kultúrny spolok spreneverila svojmu poslaniu. Ak o niečo dnes ide, tak najmä o to, aby sme jej vrátili pôvodnú prirodzenú spolkovú polohu. Matica nemá a ani nepotrebuje suplovať úlohy štátu. A štát je povinný ošetriť si svoje postavenie tak v Slovenskej národnej knižnici, ako aj v Pamätníku národnej kultúry. A navrhovaný zákon hovorí presne o tomto, a preto mu vyjadrujem svoju podporu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlásia štyria páni poslanci. Posledný pán poslanec Zelník. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Šlachta hneď v prvej vete povedal, že v minulosti mal blízky vzťah k Matici. To znamená, že dnes už nemá? Tak ja sa potom čudujem, odkiaľ čerpáte informácie, ktorými ste nás tu zasypali, napríklad že Matica slovenská je rozdelená, že členstvo je proti Markušovi a tak ďalej a tak ďalej. Myslím si, že veľmi nezodpovedné bolo aj jeho hovorenie o tom, že nejaké terajšie vedenie uchvátilo moc v Matici slovenskej. Pokiaľ je mi známe, tak predseda Matice slovenskej je volená funkcia, čiže o žiadnom uchvátení moci sa tu nedá hovoriť. Bol demokraticky zvolený, ak teda chceme hovoriť o demokracii. A že Matica slovenská bola vtlačená do politiky? No zrejme neviem, čo pán predrečník pod tým myslel. Áno. Matica slovenská bojovala za štátnu samostatnosť. Pamätám sa na to. Matica slovenská bojovala za zákon o štátnom jazyku. Je toto politika? Ak áno, tak potom chvalabohu, že túto Maticu máme. Pretože niekto aj za tú štátnu samostatnosť musel bojovať.

    Ja si myslím, že to, že pán predrečník hovoril celý čas o Matici, o jej farizejstve, to sú jeho slová, o demagógii, ktorá tam vládne, o Markušovej Matici, ktorá sa spreneverila svojmu poslaniu, tento príspevok bol jasným dôkazom toho, že tu vôbec nejde o ten zákon. Ale ide tu naozaj o Maticu. A ide tu o zlikvidovanie Matice alebo podľa pána poslanca Šlachtu o zlikvidovanie Markušovej Matice.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Pán poslanec, vy ste povedali, že Markušova Matica a k Matici som mal veľmi blízky vzťah. Existuje len Matica slovenská a k Matici môžete mať vzťah alebo nemusíte mať. Ak ste ho mali v minulosti a stratili ste ho, je to váš problém. A ak ste ho stratili na základe určitých persón, tak je to velikánska chyba a nezaslúžili ste si, aby ste ten vzťah mali v minulosti.

    Čo sa týka tých nadšencov, o ktorých ste hovorili, že sa odvracajú a dištancujú od Matice slovenskej, ktorí sú to tí nadšenci? Tí, čo sa stretávajú v Šuranoch? Alebo ktorí sú to vlastne? Pretože neviem, ktorí sa dištancujú od Matice slovenskej. Veľkú pravdu ste povedali, že ide o peniaze, o "peneži". Stále ide o peniaze, išlo vtedy, išlo aj teraz. Ja sám som to veľakrát kritizoval a súhlasím s vami, že ide o peniaze. Aj teraz ide o peniaze, pán poslanec.

    A čo sa týka neprehľadného hospodárenia aj v súvislosti s Neografiou, tak vám chcem povedať takto. Neografiu manažeruje jeden skvelý manažér, volá sa Ing. Lilge a je riaditeľ tejto inštitúcie a myslím si, že to robí dobre. Sem-tam sa vyskytnú, v tomto prípade raz sa stalo, že sa stala chyba. Ale tento manažér sa kedykoľvek môže postaviť pred svoje dielo a ukázať, čo spravil. Pán kolega, vy ste, tuším, architekt. Prosím vás pekne, pred koľko diel sa môžete vy postaviť a ako môžete prezentovať vy svoju činnosť, tak ako môže prezentovať Ing. Lilge? Keď nepoznáte tohto človeka, nepoznáte jej činnosť a jeho činnosť, prosím vás pekne, neohovárajte ani inštitúciu, ani ľudí, ktorí v tej inštitúcii pracujú. Keď chcete, tak sa najprv o tom presvedčte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Šlachta vo svojom vystúpení spomenul mnoho skutočností, s ktorými sa absolútne nedá súhlasiť. V prvom rade jeho vystúpenie bolo falošné. Lebo on, ktorý patrí medzi čelných bojovníkov za to, aby verejná správa, aby samospráva a tieto zložky mali rozhodujúce postavenie v Slovenskej republike, zrazu bojuje za štát, aby štát vlastnil také organizácie, ako je národný pamätník alebo národná knižnica. Veď to je nonsens! Nehovoriac o tom, že chce za to, že sa mu nepáči terajšie vedenie Matice slovenskej, tak ju chce zlikvidovať. Používa rovnaké argumenty ako Koloman Tisa. Keď si spomenieme, presne v tom čase sa hovorilo, že Matica zle finančne hospodári a že politicky nahráva panslavizmu. Tak teraz údajne nahráva politicky opozícii a zasa zle hospodári, je tam milión kontrol. Presne tie isté nástroje sa používajú na likvidáciu Matice slovenskej ako za čias Kolomana Tisa, rovná sa Milan Kňažko.

    Čiže, vážení, o tomto to je. A my môžeme mať jedno podozrenie, vážení páni. Že vy chcete preto dostať pod štát tieto zbierky, aby ste ich v závere sprivatizovali, lebo nebude štát vládať ich obhospodarovať a starať sa o ne. A zrejme vaši zberatelia už sa pripravujú na to, že prevezmú zbierky Matice slovenskej do svojich zbierok. Zrejme o to ide pánovi Šlachtovi a ďalším. Do svojich súkromných zbierok, samozrejme. Lebo oni už sa budú vládať o ne postarať na rozdiel od štátu, ktorý ste tak donedávna zaznávali. Všetko nemá byť štátne, všetky podniky treba sprivatizovať, ale teraz národné zbierky treba zoštátniť. A o to ide zrejme pánovi Šlachtovi.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Šlachta, povedali ste, že Matica nemá suplovať štát a treba, aby dostala svoje pôvodné miesto. Myslíte tým vrátiť Maticu do čias šesťdesiatych rokov? Znamená to, že zákonom chcete Matici definitívne zapchať ústa? Zlikvidovať ju len za to, že sa dokázala v rozhodujúcich chvíľach, a bola to práve ona, že sa v rozhodujúcich chvíľach dokázala postaviť za ochranu suverenity štátu a za ochranu jazyka štátotvorného národa? Som prekvapený vaším postojom. Takto sa azda nesprávali ani ľudia v Uhorsku.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, všetci páni poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy písomne a ústne, predniesli svoje príspevky. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister Kňažko. Áno.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni,

    pokúsim sa reagovať na niektoré vecné pripomienky. Samozrejme, ťažko je reagovať na niektoré vystúpenia, ktoré nielenže neboli vecné, ale v ktorých sa veľmi zreteľne prejavila dezorientácia nielen v základných pojmoch, nielen, by som povedal, v časovej súslednosti niekoľkých dní či týždňov, ale kde si diskutujúci doslova pletú jednotlivé storočia, pletú si režimy, pletú si základné sféry spoločnosti. Ja len ako príklad, pretože nerád by som dlhšie sledoval tieto myšlienkové pochody, naozaj by som im nerád podľahol.

    Viete, keď niekto porovnáva Uhorsko alebo totalitný režim so súčasným suverénnym slovenským štátom, niekde je chyba. Niekde je chyba, pretože z vašej diskusie, z vašich príspevkov vyplýva, že na Slovensku existuje niečo viac, než je Slovenská republika, než je slovenský štát, že tu existuje niečo slovenskejšie, niečo, čo má oveľa väčšie zásluhy. Vy vlastne hovoríte proti vlastnému štátu, vy hovoríte proti vlastnému národu. Ale len čo je niekto schopný povedať, ako pán poslanec Oberhauser, že chceme zoštátniť národné zbierky, veď národné zbierky patria národu, nie spolku. Národu, všetkým obyvateľom tejto slobodnej republiky, slobodnej a demokratickej republiky. Čiže akékoľvek porovnávanie, že kedysi Koloman Tiso a Uhorsko a totalitný režim, ako spomínala aj pani Slavkovská, do toho jej hovoriť nebudem, pretože, zrejme vychádzajúc z jej vedeckých a odborných diel z čias totality, či už vo vzťahu k cirkvám, alebo vôbec, zrejme o tomto režime vie oveľa viac.

    Považujem však za nehoráznosť, ktorú asi treba spomenúť aj tu v Národnej rade, že som kedysi o slovenskej zástave povedal: "Strhnite tú handru!" Vážená pani poslankyňa, klamete! Je to nehorázne, je to odporné, je to arogantné. Znovu vám hovorím, klamete. A vy po tom všetkom, čo ste vlastne zaznamenali v tom komunistickom režime a ako ste sa podľa takzvanej nežnej revolúcie museli niekde pretvárať na túto oduševnenú národovkyňu, ja by som vám len tak tíško odporúčal, že by ste mali menej hovoriť a viacej by ste sa mali za to všetko hanbiť. Toľko k pani Slavkovskej.

    A, vážení priatelia, tu predsa nejde o likvidáciu a zmenu majetkových vzťahov. Vy si neuvedomujete len základnú situáciu, že zbierkové fondy v Národnej knižnici, v Pamätníku národnej kultúry sú v správe Matice slovenskej. Štát, ktorý je skutočným vlastníkom, asi 80- až 85-percentným, nikdy neprejavil záujem si uplatňovať vlastnícke práva. Ani predstavitelia Matice slovenskej v budúcnosti ani v náznaku nemajú nejaké tendencie uplatňovať si vlastnícke práva. Ich majetok, ich zbierkové fondy Matice slovenskej budú v správe Národnej knižnice. Nikto nesiaha na ničí majetok, nikto nič nelikviduje. Tak sa tu nezavádzajte medzi sebou navzájom, pretože je to absolútny nezmysel.

    No a to už ako perlička, aby bola národná inštitúcia v treťom sektore, tak to je svetový unikát. Národné inštitúcie všade na svete patria národu a takmer všade na svete v civilizovaných krajinách sú zriaďované štátom. Aj tá Széchényiho knižnica, ktorú spomínal pán poslanec Paška, je štátnou knižnicou. A ja už som to hovoril vo výbore pre kultúru a médiá, potomkovia pána Széchényiho sú hrdí na to, že je to dnes štátna knižnica. Každý správny matičiar by mal byť hrdý na to, že táto knižnica, v ktorej má svoje zbierkové fondy aj Matica slovenská, bude patriť tomuto štátu, tomuto národu a bude mať konečne dôstojné miesto, tak ako je to všade zvykom. Na základe tohto veľmi dobrého zákona bude na vrchole knižničného systému ako vrcholová národná inštitúcia, podobne ako Národná galéria, Národné divadlo a tak ďalej a tak ďalej.

    Nuž takúto hodnotu pripisujeme Národnej knižnici. No, to by hádam bola len taká reakcia na pripomienky, ktoré sa nevyznačovali racionálnym prístupom. A teraz, ak dovolíte, by som reagoval na niektoré návrhy, ktoré zazneli aj z úst pána poslanca Pašku.

    Pokiaľ ide o názov Slovenská národná knižnica v Matici slovenskej, chcel by som povedať, že Úrad priemyselného vlastníctva registruje takúto žiadosť Matice slovenskej. Nie je to však akceptovateľné, pretože pôjde o novú nástupnícku organizáciu po Slovenskej národnej knižnici v Matice slovenskej a Pamätníka národnej kultúry v Matice slovenskej, čo je niečo iné, ako je teraz Slovenská národná knižnica v Matici slovenskej.

    A navyše, čo, samozrejme, nechcem prejudikovať, ale je podľa môjho názoru veľmi pravdepodobné, že po konštituovaní Slovenskej národnej knižnice Matice slovenskej sa samotná inštitúcia môže rozhodnúť, že vytvorí akési združenie právnických osôb spolu s Maticou slovenskou. A ja osobne nemám nič proti tomu, naopak, ak sa v tomto názve objaví aj slovo Matice slovenskej.

    Pokiaľ ide o spoločného zriaďovateľa, pán poslanec Paška, aby to zriaďovalo aj ministerstvo kultúry, aj Matica slovenská, no nie je to možné, pretože zo zákona číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách štátna inštitúcia nemôže mať dvoch zriaďovateľov.

    Pokiaľ ide o ten návrh pána poslanca Mesiarika, že by mala existovať akási knižničná rada, je to možné. Štátna organizácia môže, má právo vytvoriť takýto poradný orgán typu vedeckej alebo knižničnej rady, a dokonca sme to do toho zákona už aj zapracovali. Ale protestovali proti tomu členovia Legislatívnej rady a z textu zákona boli tieto časti odstránené. Ustanovenie vedeckej rady bude teda predmetom zriaďovacej listiny, a nie zákona. Mám v úmysle takúto zriaďovaciu listinu tohto znenia predložiť a predpokladám, že podľa kvalifikovaného odhadu nejakých zbierkových fondov alebo podľa počtu odborníkov tam bude aj zastúpenie Matice slovenskej. Neviem, v akom pomere to bude teraz, ale určite by som rád videl, aby to takýmto spôsobom existovalo, a myslím si, že sa to aj bude realizovať.

    No asi nebudem reagovať na všetky tieto pripomienky, azda ešte to ministerstvo vnútra. Nie je pravdou, že ministerstvo vnútra súhlasilo s tým, aby si Matica slovenská ponechala archív. Pravdou je, že ministerstvo vnútra súhlasí so zverením archívnych činností na úseku slovenskej literatúry a umenia do pôsobnosti Slovenskej národnej knižnice za podmienky, že archív bude pôsobiť ako samostatné oddelenie s vlastným vedúcim. A predmetom činnosti tohto archívu bude všestranná starostlivosť o odborné a vedecké spracúvanie, sprístupňovanie, využívanie archívnych dokumentov pochádzajúcich z činností či už fyzických osôb a aj z oblasti slovenskej literatúry a umenia. V praxi ide vlastne o osobné fondy a pozostalosti, korešpondenciu, rukopisné, literárne, vedecké práce, dokumentačný materiál a iné literárnorukopisné pamiatky slovenskej národnej kultúry, ktoré neodmysliteľne patria k Národnej knižnici. Všade na svete každá národná knižnica musí mať a má svoj archív. Ide o otázku odbornú, nie o otázku politickú.

    A, dovoľte mi ešte taký malý exkurz do minulosti, do minulosti Matice slovenskej. V roku 1937 16. 10. rokoval výbor Matice slovenskej i k otázke bibliotéky Matice slovenskej. Tajomník Dr. Hrušovský prečítal takýto návrh správy Matice slovenskej.

    Citujem: "Matica slovenská, ktorej úlohy a činnosť z roka na rok sa rozširuje a prehlbuje, je dnes v takom položení, že svoje knižné zbierky už nemôže primeraným spôsobom obohacovať, lebo ich nemá kde umiestňovať a nemôže zaručiť, aby jej knižnica primeraným spôsobom rástla a umožňovala prácu vedeckých pracovníkov. Miestnosti, ktoré Matica slovenská má pre svoju bibliotéku k dispozícii vo vlastnej budove, sú doslovne preplnené, takže novšie publikácie, ktoré by bolo treba získať, nie je možné účelným spôsobom uložiť a sprístupniť. Doterajšie umiestnenie bibliotéky Matice slovenskej nemôže za nijakých okolností pre budúcnosť vyhovovať potrebám vedeckej práce. Ďalšie budovanie bibliotéky Matice slovenskej bolo by spojené s takým vecným a osobným nákladom, ktorý by Matica slovenská nemohla pri iných stránkach svojej kultúrnej a publikačnej činnosti znášať bez nebezpečného ohrozenia toho programu, ktorý je vlastným cieľom Matice slovenskej.

    Keďže teda záujem celého vývinu slovenského kultúrneho života vyžaduje, aby bibliotéka Matice slovenskej mohla z každej stránky plniť svoje poslanie a musí byť preto novým pomerom primerane budovaná, rozhodla sa správa Matice slovenskej na návrh pána Dr. Bartka postarať sa o matičnú bibliotéku takým spôsobom: Matica slovenská chce pomocou slovenskej krajiny vybudovať v Turčianskom Svätom Martine Národnú knižnicu slovenskú ako celonárodnú kultúrnu ustanovizeň. V tejto Národnej knižnici slovenskej deponovala by Matica slovenská celú svoju knihoveň, ktorá by naďalej ostala v majetku Matice slovenskej a ktorú by Matica slovenská naďalej zveľaďovala. Pomer matičnej knižnice k Národnej knižnici slovenskej vyriešil by sa právne medzi Maticou slovenskou a slovenskou krajinou takým spôsobom, aby záujmy Matice slovenskej v ničom neutrpeli."

    Matica slovenská mala vtedy 143 660 zväzkov. K 31. 12. má Národná knižnica v správe 3 772 271 zväzkov.

    A celkom záverom. V roku 1938 prijíma doc. Andreja Baníka za vedúceho bibliotekára. Na zasadnutí výboru 28. 4. 1938 referuje tajomník vedeckých odborov Dr. Hrušovský. Uvádza, že "správa Matice slovenskej znova sa zapodievala otázkou, ako zabezpečiť nerušený vývin Slovenskej národnej knižnice a prišla k tomu záveru, že finančné prostriedky Matice slovenskej a podpory venovanej z jej verejných prostriedkov by nestačili zaokryť réžiu knižnice. Je preto podľa názoru správy účelné oddeliť národnú knižnicu od matičného telesa." Čiže je to myšlienka, ktorou sa odborníci zaoberali už v tridsiatych rokoch. Mali na to veľmi jasné, zrozumiteľné dôvody, rovnako ako má celá odborná knihovnícka obec na Slovensku.

    A záverom len toľko, že z kongresu knihovníkov, ktorí hlasovali o tomto zákone, nikto nebol proti, nikto sa nezdržal, všetci hlasovali za. K tomu vyzývam váženú poslaneckú snemovňu takisto.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za zaujatie stanoviska k rozprave.

    Pán spoločný spravodajca si nežiada vystúpiť.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

    Budeme pokračovať prerokúvaním posledného zo série troch predkladaných návrhov zákonov, ktorý uviedol z poverenia vlády pán minister Kňažko a ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel,

    ktorý prerokúvame ako tlač 323.

    Prosím teraz pána spoločného spravodajcu výborov, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch, aby predniesol spoločnú správu výborov.

    Pán poslanec Budaj, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá ako gesčný výbor prerokoval spoločnú správu výborov, ústavnoprávneho výboru, výboru pre vzdelanie, mládež a šport a gesčného výboru pre kultúru a médiá k zákonu číslo 212, ktorým sa dopĺňa zákon o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel.

    V tejto spoločnej správe, ktorú máte pred sebou, odporúčajú výbory, ktoré prerokovali tento zákon, schváliť návrh zákona v znení pozmeňujúcich návrhov, ktoré vyplynuli z rokovaní výborov, okrem znenia článku III, ktorý mení účinnosť zákona od 1. júla 2000.

    Súčasne som dostal pozmeňujúci návrh od viac než 15 poslancov, ktorí v zmysle zákona doplňujú prerokovaný zákon terminologicky a ktorí dopĺňajú v prílohách slová "Krajská štátna knižnica v Košiciach" a "Krajská štátna knižnica v Prešove" sa nahrádzajú slovami "Štátna vedecká knižnica v Košiciach" a "Štátna vedecká knižnica v Prešove". Ide tu o zladenie názvov týchto knižníc so súčasne platným skutkovým stavom.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, jednak poslaneckého návrhu 16 poslancov, ktorým sa zlaďujú názvy knižníc so súčasne platným skutkovým stavom, potom o zmene účinnosti zákona a o návrhu zákona ako celku v druhom čítaní.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Preto sa pýtam pánov poslancov, či sa k tomuto návrhu zákona niekto hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Panie poslankyne, páni poslanci, včera a dnes sme prerokovali okolo desať bodov programu, o ktorých nám ostáva hlasovať. Preto teraz by som odporučil, aby sme najskôr hlasovali o návrhoch zákonov, ktorých predkladateľom je z poverenia vlády pán minister Kňažko. Potom by sme sa vrátili k hlasovaniu o včera prerokovaných jednotlivých bodoch programu. Odporúčam, aby sme ešte prerokovali dnes správu generálneho prokurátora o stave dodržiavania zákonnosti v Slovenskej republike.

    Odporúčam ďalej, aby sme rokovali bez obedňajšej prestávky a po prerokovaní tohto bodu by sme prerušili rokovanie do stredy do 9.00 hodiny.

    Je všeobecný súhlas snemovne s takýmto návrhom ďalšieho postupu rokovania 31. schôdze Národnej rady?

    Prosil by som všetkých pánov poslancov, ktorí sú v budove Národnej rady, ale sa nezdržiavajú v rokovacej sále, aby sa dostavili na hlasovanie. Budeme hlasovať v poradí tak, ako som povedal, najskôr o prerokovaných zákonoch, ktorých predkladateľom bol pán minister Kňažko.

    Predtým ako pristúpime k hlasovaniu, prosil by som pánov poslancov, aby sme zistili prezentáciou počet poslancov prítomných v rokovacej sále. Prosím, prezentujme sa bez toho, že by sme hlasovali o konkrétnom návrhu uznesenia.

    V snemovni je prítomných 79 poslancov. To znamená, že sme uznášaniaschopní.

    Prosil by som teraz spoločného spravodajcu, ktorý bol k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 383/1997 Autorský zákon, ďalej Colný zákon, ako aj zákon o kolektívnej správe práv podľa Autorského zákona, pána poslanca Jozefa Kužmu, aby uviedol jednotlivé hlasovania a predniesol návrhy na základe prerokovania tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj odporúčaní gestorského výboru.

  • Ruch v sále.

  • Prosil by som o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci. A ešte raz dôrazne žiadam všetkých pánov poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, aby sa dostavili na hlasovanie.

    Nech sa páči, pán poslanec Kužma.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy a páni,

    konštatujem, že v rozprave nevystúpil žiaden pán poslanec. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o odporúčaní pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča, aby sme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon, zákon o kolektívnej správe práv a Autorský zákon, prerokovali v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Prosím ďalšie hlasovanie.

  • Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pridelila predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá s tým, že určené výbory ho prerokujú najneskôr do 16. 6. 2000 a gestorský výbor do 19. 6. 2000.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh pána poslanca Kužmu, spoločného spravodajcu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec Kužma.

    Teraz, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o prerokovanom návrhu zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Prosil by som spoločného spravodajcu, pána poslanca Balleka, aby v poradí tak, ako boli jednotlivé návrhy v rámci rozpravy prednesené, uviedol návrh na hlasovanie.

    Chcem upozorniť, že najskôr budeme hlasovať v poradí o návrhoch uvedených v spoločnej správe, ktorú máte ako tlač 517a, a potom o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predniesol pán poslanec Paška a pán poslanec Mesiarik.

    Pán poslanec Paška predniesol na úvod svojho vystúpenia jeden procedurálny návrh.

    Prosím, pán poslanec Ballek, aby ste uviedli tento návrh.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    v rozprave k vládnemu návrhu zákona o knižniciach (tlač 517) vystúpilo 7 poslancov, keď páni poslanci Paška a Mesiarik predložili aj pozmeňujúce návrhy. Pán poslanec Paška aj procedurálny návrh, ktorý znie, vládny návrh zákona vrátiť na prepracovanie.

    Pán predsedajúci, prosím o hlasovanie.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Pašku, ktorý odporúča Národnej rade, aby vrátila návrh zákona vláde Slovenskej republiky na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Prosím preto, aby sme pristúpili k jednotlivým návrhom zo spoločnej správy.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj, páni poslanci. Prosím, aby všetci vypli svoje mobilné telefóny a prestali telefonovať, zvlášť pán poslanec Bajan.

  • Ďalej, pán predsedajúci, prosím o hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor navrhuje hlasovať spoločne o bode 1 až 20 a tieto body schváliť.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa. Pán spoločný spravodajca na návrh gestorského výboru odporúča o všetkých bodoch zo spoločnej správy uvedených pod číslo 1 až 20 hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že body 1 až 20 zo spoločnej správy sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uvádzali teraz jednotlivé návrhy, ktoré odzneli v rozprave a ktoré predniesli páni poslanci Paška a pán poslanec Mesiarik.

  • Áno. Ďalej prosím o hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Pašku. Predpokladám, že si želá o nich hlasovať jednotlivo.

  • Pán poslanec Paška, môžeme o niektorých návrhoch, ktoré ste podali, ktoré bezprostredne na seba nadväzujú a prijatie jedného, resp. neprijatie druhého by vyvolalo vnútorný rozpor, hlasovať spoločne, alebo si želáte, aby sme o všetkých hlasovali jednotlivo?

  • Odpoveď poslanca z pléna.

  • Individuálne.

    Áno, pán poslanec, uvádzajte tieto návrhy.

  • K § 6 "Slovenská národná knižnica" navrhuje znenie "Slovenská národná knižnica v Martine v Matici slovenskej".

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán spoločný spravodajca, chcem len upozorniť, že všetci máme rozdané do lavíc pozmeňujúce návrhy, takže by som prosil, len keby ste uvádzali v poradí tak, ako ich máme všetci v laviciach, o ktorom hlasujeme, prípadne uviedli len paragraf.

  • Hlasujeme v poradí o prvom podanom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Paška, týkajúci sa § 6 návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 12 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Druhý návrh v poradí.

  • Ďalej nasleduje § 6 ods. 1.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme v poradí o druhom pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol k § 6 ods. 1 návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Návrh sme neschválili.

    Tretí návrh v poradí.

  • Prosím, prezentujem sa a hlasujme o treťom podanom pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa týka návrhu na zmenu § 6 ods. 3 písm. d).

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší, v poradí štvrtý návrh.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme v poradí o štvrtom podanom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Paška, ktorý sa týka § 6 ods. 4 návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 12 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Neschválili sme tento návrh.

    Piaty návrh v poradí.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Pašku, ktorý odporúča v § 24 ods. 3, 4 a 5 vypustiť z návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalší podaný návrh v poradí.

  • Pozmeňujúci návrh k článku III.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme v poradí o piatom podanom návrhu pána poslanca Pašku, ktorý odporúča článok III zákona o Matici slovenskej zmeniť tak, že navrhuje celý článok III vypustiť z návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Posledný návrh.

  • Pozmeňujúci návrh k článku IV.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme v poradí o poslednom podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Pašku, ktorý odporúča zmeniť účinnosť zákona z 1. júla na 1. január 2001.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Pán poslanec, tým sme hlasovali o všetkých návrhoch, ktoré predniesol pán poslanec Paška. Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Mesiarik.

  • Prosím hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mesiarika.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Mesiarik, ktorý navrhuje, aby bolo zo zákona obligatórne stanovené početné zastúpenie do knižničnej rady Slovenskej národnej knižnice po troch zástupcoch.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 517) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 517) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v tejto správe schváliť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali o odporúčaní gestorského výboru prerokovať tento návrh zákona ihneď v treťom čítaní.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto bode programu.

    Pýtam sa, či niekto z pánov poslancov má návrh na opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb k predloženému a prerokúvanému návrhu zákona. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • S odporúčaním návrh zákona schváliť, pán spoločný spravodajca?

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi Ballekovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

    Teraz prosím pána poslanca Budaja, ktorý je spoločným spravodajcom k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 212/1997 o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel,

    aby ako spoločný spravodajca uvádzal jednotlivé hlasovania, ktoré sú v spoločnej správe k tomuto návrhu zákona.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Ďakujem pekne.

    Dovoľte mi, pán predsedajúci, aby som uviedol najprv hlasovanie k článku III, ktoré sa týka účinnosti zákona s pozmenením na 1. júla 2000.

  • Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca, ktorý odporúča zmeniť lehotu účinnosti tak, ako je uvedená v spoločnej správe.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca, prosil by som vás, aby ste, tak ako je uvedené v spoločnej správe, ktorú máme ako tlač 323a, uvádzali jednotlivé hlasovania tak, ako odporučil gestorský výbor, ktorý odporúča, aby sme o pozmeňujúcich návrhoch uvedených v spoločnej správe hlasovali spoločne o bodoch 1 až 4.

  • Prosím, hlasujme o bode 1 až 4. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1 až 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že body 1 až 4 zo spoločnej správy sme schválili.

    Keďže sme osobitne hlasovali o bode 6 o lehote účinnosti, už o tomto bode hlasovať nebudeme. Zostáva nám hlasovať o bode 5 zo spoločnej správy, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bode 6 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tento bod...

  • O bode 5. Tento bod neschváliť. To znamená nehlasovať za.

  • Hlasy v sále.

  • Keď boli pochybnosti u spoločného spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovali 2 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Pán spoločný spravodajca, tým sme hlasovali o všetkých bodoch uvedených v spoločnej správe.

    V rozprave bol podaný...

  • Prednieslo ho 16 poslancov. Týka sa zmeny názvu, kde sa slová "Krajská štátna knižnica v Košiciach" a "Krajská štátna knižnica v Prešove" nahrádzajú slovami "Štátna vedecká knižnica v Košiciach" a "Štátna vedecká knižnica v Prešove".

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pokiaľ som sledoval pozorne prerokúvanie tohto návrhu zákona, v rozprave nevystúpil a nikto nepodal žiadny pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Aj napriek tomu, že máme v laviciach tento pozmeňujúci návrh rozdaný, nikto s týmto pozmeňujúcim návrhom v rozprave nevystúpil. Teda nebol tento pozmeňujúci návrh riadne v súlade s rokovacím poriadkom podaný, preto nemožno o ňom hlasovať.

  • Reakcia poslancov.

  • Nie je už možné otvoriť teraz rozpravu.

    Páni poslanci, hlasujeme. Pred hlasovaním môže pán minister otvoriť rozpravu.

    Pán poslanec Kužma.

  • Ja by som chcel uviesť, že je to síce legislatívne pozmeňujúci návrh, ale tak sa tieto knižnice v skutočnosti volajú. V tomto písomnom návrhu bol ten názov zlý, čiže aj v treťom čítaní na základe úpravy gramatiky by sme mohli tento návrh prijať, lebo to nie je zmena názvu knižnice, len správny názov tých dvoch knižníc, ktorý v súčasnosti teraz platí.

  • V poriadku, pán poslanec, len ak ste tento úmysel mali a vedeli ste o istej chybe v návrhu zákona, že bola, nie je možné teraz v rámci druhého čítania a hlasovania o podaných pozmeňujúcich návrhoch hlasovať o tomto vašom návrhu, ktorý sleduje zmenu legislatívnotechnických, resp. odstránenie legislatívnotechnických a jazykových chýb. Môžeme v rámci tretieho čítania tento pozmeňujúci návrh uplatniť, ale teraz nie.

    Prosil by som pána poslanca Budaja, aby informoval Národnú radu, či gestorský výbor odporúčal a poveril ho ako spoločného spravodajcu navrhnúť Národnej rade prerokovať tento návrh zákona ihneď v treťom čítaní.

  • V súlade s § 83, 84 a 86 zákona ma takto gestorský výbor poveril.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona ihneď v treťom čítaní.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada odporučila prerokovať tento návrh zákona v treťom čítaní.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k prerokúvaniu návrhu zákona v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa, či niekto v rámci rozpravy navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, ktoré sú uvedené v návrhu zákona.

    Pán poslanec Kužma.

    Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    navrhujem v rámci tretieho čítania gramatickú úpravu názvu "Krajská štátna knižnica v Košiciach" a "Krajská štátna knižnica v Prešove" nahradiť slovami "Štátna vedecká knižnica v Košiciach" a "Štátna vedecká knižnica v Prešove". Odôvodňujem tento návrh tým, že tieto knižnice sa takto volajú teraz, a ak by sa použil pôvodný návrh, ktorý je v tlači, došlo by k premenovaniu knižníc.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh pána poslanca Kužmu, ktorý navrhuje v rámci tretieho čítania opravu legislatívnych a jazykových chýb.

    Pán poslanec Moric, nevyžaduje sa návrh 30 poslancov, keďže ide o odstránenie tohto nedostatku, ktorý má charakter technickej chyby zákona. Takže procedurálne podmienky v rámci rokovacieho poriadku sú splnené, preto rešpektujem tento návrh.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Páni poslanci, prosím, v rámci tretieho čítania bol podaný návrh na zmenu a opravu legislatívnotechnického nedostatku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý v rámci tretieho čítania predniesol pán poslanec Kužma.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním - pán spoločný spravodajca - návrh zákona schváliť.

    Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel.

    Ďakujem pánovi ministrovi Kňažkovi a všetkým pánom poslancom za konštruktívny prístup k prerokúvaniu týchto bodov programu, ktorých predkladateľom za vládu bol pán minister Kňažko.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme teraz pristúpili k hlasovaniu o včera prerokovaných bodoch, pri ktorých sme včera skončili rozpravu, ale zostalo nám hlasovať v poradí o prerokúvaných bodoch, ktorými boli písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 31. marca 2000.

    Prosím, aby sme teraz hlasovali o návrhu na uznesenie, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 31. marca 2000.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada svojím uznesením vyjadrila vzatie odpovedí členov vlády na interpelácie poslancov podané do 31. marca 2000 predsedovi Národnej rady na vedomie.

    Druhým v poradí prerokúvaným bodom bol návrh podpredsedu vlády, ktorým vláda predložila správu o plnení Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000 za obdobie od 1. januára do 31. marca 2000.

    Pán spoločný spravodajca, ktorým bol pán poslanec Orosz, navrhol uznesenie, ktorým odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie predmetnú správu o plnení plánu legislatívnych úloh vlády.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k správe o plnení Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000 za obdobie od 1. januára do 31. marca 2000.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o uznesení k správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1999.

    Prosil by som pána poslanca Farkasa, aby predniesol návrh uznesenia Národnej rady k tejto prerokúvanej správe.

    Pán poslanec Farkas.

  • Pán predsedajúci, navrhujem hlasovať o uznesení, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky podľa § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov schvaľuje správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1999.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu uznesenia k správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1999, tak ako ho predniesol pán poslanec Farkas.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o zákone, ktorý prezident Slovenskej republiky vrátil Národnej rade na opätovné prerokovanie, a to o zákone, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

    Prosil by som teraz pána poslanca Ošvátha, ktorý bol poverený gestorským výborom ako spravodajca k tomuto návrhu zákona, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

    Chcem však ešte predtým pripomenúť, že podľa Ústavy Slovenskej republiky je na schválenie vráteného návrhu zákona, ako aj na schválenie jednotlivých pozmeňujúcich návrhov, ktoré pán prezident predniesol a odôvodnil vo svojom vyjadrení a vo svojom stanovisku, potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady.

    Prosil by som teraz pána spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal podľa pripomienok prezidenta uvedených v časti III rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky.

    Páni poslanci, prosím všetkých, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, pretože ideme hlasovať o návrhu prezidenta republiky, ktorý vrátil zákon na opätovné prerokovanie.

    Prosím, pán spoločný spravodajca.

  • Vážený pán predseda,

    kolegyne, kolegovia,

    budem uvádzať hlasovanie. Podľa § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku hlasujeme spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8 - alternatíva druhá; 9, 10 - alternatíva prvá; 11, 12, 13, 14, 15, 19 - alternatíva druhá; 20, 21, 24 - alternatíva prvá a tieto schváliť.

  • Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča hlasovať o bodoch, tak ako ich uviedol, spoločne s odporúčaním gestorského výboru tieto body, ktoré sú vyjadrením pána prezidenta k návrhu zákona, schváliť.

    Upozorňujem, že na schválenie týchto návrhov je potrebný súhlas minimálne 76 poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že uvedené body sme schválili.

  • Ďalej odporúčam hlasovať o bodoch číslo 5, 8 ako prvá alternatíva; 10 - alternatíva dva; 16, 17, 18, 19 - alternatíva jedna; 22, 23, 24 - alternatíva dva; 25, 26, 27 a neschváliť ich.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch, ktoré sú uvedené pod bodmi, ktoré pán spoločný spravodajca uviedol s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasoval 1 poslanec.

    Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body sme neschválili.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Pán predsedajúci, žiadam, aby sme prešli ihneď do tretieho čítania.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu hlasovať o návrhu zákona, vlastne prerokúvať návrh zákona ihneď v treťom čítaní.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu s odporúčaním prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vrátenom zákone prezidentom republiky na opätovné prerokovanie.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nemám žiadne prihlášky. Pýtam sa, či má niekto z poslancov návrh na opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb. Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Budeme teraz hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

    Pán spoločný spravodajca, aké je odporúčanie gestorského výboru?

  • Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon ako celok schváliť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme teraz v súlade s ustanovením § 83 ods. 3, článku 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky hlasovať o vrátenom návrhu zákona ako o celku s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sme schválili.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci,

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pánovi poslancovi Ošváthovi.

    Teraz by som prosil pani poslankyňu Ruskovú, ktorá je spoločnou spravodajkyňou k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona číslo 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách).

    Pani poslankyňa, prosím, aby ste uvádzali jednotlivé hlasovania.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení poslanci, pani poslankyne,

    keďže zo včerajšej rozpravy k tomuto vládnemu návrhu zákona z pléna neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, a to o bodoch 1 až 5, 8 až 20, 22 až 25 a o bode 27 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme spoločne o bodoch 1 až 5, 8 až 20, 22 až 25 a 27 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Pani poslankyňa, uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Ďalej gestorský výbor odporúča o bodoch 6, 7, 21 a 26 hlasovať jednotlivo s odporúčaním neschváliť ich. Čiže budeme hlasovať najprv o bode 6.

  • Prezentujme sa. Budeme hlasovať o bode 6 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru bod 6 neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovali 2 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Budeme hlasovať o bode 7 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Bod 7 zo spoločnej správy sme schválili.

    Pani poslankyňa, bod 21?

  • Bod 21 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Prosím, hlasujeme o bode 21 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasoval 1 poslanec.

    Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Bod 21 sme neschválili.

  • Posledným bodom zo spoločnej správy, o ktorom budeme hlasovať, je bod 26 a tento gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Prosím, hlasujeme o bode 26 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh nehlasoval nikto.

    Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že bod 27 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, žiadam vás, aby sme prešli do tretieho čítania na základe odporúčania gestorského výboru.

  • Páni poslanci, počuli ste odporúčanie spoločnej spravodajkyne pani poslankyne Ruskovej, ktorá na základe splnomocnenia gestorského výboru odporúča, aby sme návrh zákona prerokovali ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Na základe schváleného uznesenia pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či niekto z poslancov sa hlási s návrhom na opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb. Pán poslanec Sitek.

    Pani poslankyňa Rusková, prosím, aby ste umožnili vystúpiť pánovi poslancovi v rámci tretieho čítania s návrhom na opravu technických nedostatkov návrhu zákona.

  • Pán predsedajúci, žiadam, aby v § 4 ods. 2 sa znenie zosúladilo s odbornou terminológiou, čiže nahradiť "prevádzkuje zariadenie poplachového systému na hlásenie narušenia" výrazom "prevádzkuje stredisko na registrovanie poplachov".

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím pánov poslancov, ktorí sú odborníkmi v tejto vojenskej terminológii, aby...

  • Reakcia z pléna.

  • Bývalí ministri a náčelníci generálnych štábov, skúste odporučiť dobré riešenie.

  • Reakcia z pléna.

  • Tak ako navrhuje pán poslanec Sitek?

    Teda návrh pána poslanca Siteka je v súlade s terminológiou, ktorá sa používa v rámci nášho právneho poriadku, a preto je jeho návrh vecne správny.

    Prosím, páni poslanci, v rámci tretieho čítania odznel návrh pána poslanca Siteka, ktorý odporúča zmeniť terminológiu.

  • Reakcia poslanca z pléna.

  • Prosím o pokoj, pán poslanec Moric.

    Pani poslankyňa Rusková, môžeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Sitek?

  • Áno. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Siteka.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pani poslankyňa, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku?

  • Áno. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon ako celok schváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním pani spoločnej spravodajkyne návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schválila.

    Ďakujem pani poslankyni Ruskovej, spoločnej spravodajkyni k uvedenému návrhu zákona.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Prosil by som pána poslanca Faiča, ktorý bol spoločný spravodajca, aby v rámci svojej spravodajskej úlohy informoval Národnú radu a predniesol návrh na uznesenie.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Z uznesení výborov, pretože v rozprave neodzneli, resp. rozprava k tomuto bodu nebola, nikto v rozprave nevystúpil, z uznesení výborov vyplýva zmena v článku II ohľadne nadobudnutia účinnosti, to znamená, že pozmeňujúci návrh znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2000." Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru zmeniť lehotu účinnosti predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii miestnej štátnej správy.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca, ďalšie návrhy nie sú?

  • Ďalšie návrhy nie sú. Mám poverenie z výboru, aby sme prerokovali túto novelu vládneho zákona v treťom čítaní.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorkého výboru prerokovať návrh vlády v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že zatiaľ nemám žiadne písomné ani ústne prihlášky, preto sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, pán spoločný spravodajca, uveďte odporúčanie vášho gestorského výboru.

  • Odporúčam teraz hlasovať o predloženom návrhu zákona ako o celku. Gestorský výbor odporúča návrh schváliť.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujem o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Teraz prosím pani poslankyňu Rusnákovú, ktorá je spoločnou spravodajkyňou k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Fonde detí a mládeže číslo 189/1993 Z. z., ako spoločnú spravodajkyňu, aby uvádzala jednotlivé hlasovania, ktoré vyplynuli zo spoločnej správy a z rozpravy.

  • K tlači 528 navrhujem hlasovať takto: Spoločne o bodoch 1 až 14 a 17, tieto gestorský výbor odporúča schváliť. Spoločne o bodoch 15 a 16, tieto gestorský výbor odporúča neschváliť. V rozprave neboli žiadne námety na doplnenie.

  • Prosím, prezentujme sa, páni poslanci, hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 14 a bode 17, ktoré gestorský výbor odporúča Národnej rade schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Teraz na návrh pani spoločnej spravodajkyne budeme hlasovať o bodoch 15 a 16 zo spoločnej správy.

    Páni poslanci, prezentujeme sa a hlasujme o bodoch 15 a 16 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru uvedené body neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovali 4 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že body 15 a 16 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ako spravodajkyňa, pán predsedajúci, odporúčam prikročiť k tretiemu čítaniu.

  • Páni poslanci, počuli ste odporúčanie pani spoločnej spravodajkyne, aby Národná rada hlasovaním rozhodla o tom, že návrh zákona prerokujeme ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Má niekto z pánov poslancov prihlášku do rozpravy ústne, keďže písomne sa neprihlásil nikto? Nie je to tak, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru, pani spoločná spravodajkyňa...

  • Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 189/1993 o Fonde detí a mládeže v znení zákona 378/1998 Z. z.

    Pristúpime k hlasovaniu o ďalšom prerokovanom návrhu zákona, ktorým je návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom rozpočte na rok 2000.

    Pán poslanec Halmeš, prosím, aby ste ako spoločný spravodajca uvádzali jednotlivé hlasovania, najskôr podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o návrhoch zo spoločnej správy.

  • Pán predsedajúci, predniesol som správu k tlači 534, v ktorej je odporúčanie gestorského výboru hlasovať o siedmich pozmeňujúcich návrhoch spoločne. V rozprave vystúpila pani poslankyňa Sárközy a nezazneli žiadne pozmeňujúce návrhy, preto prosím, aby sme hlasovali.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bodoch 1 až 7 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru, pán spoločný spravodajca...

  • S odporúčaním schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Tentoraz, pán predsedajúci, mám poverenie, aby sa o návrhu hlasovalo aj v treťom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravodajca odporúča prerokovať návrh zákona ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Návrh sme schválili, preto pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona.

    Otváram rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy som nedostal. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je to tak. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku?

  • Prosím, aby sme pristúpili k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním schváliť ho.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

  • Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ako aj návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2000.

    Teraz by som prosil pána poslanca Rusnáka, ktorý bol spoločným spravodajcom k návrhu poslanca Romana Kováča na zmenu zákona o Sociálnej poisťovni, aby predniesol jednotlivé návrhy na uznesenie.

  • Ďakujem.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v bode 1 až 3 spoločne a odporúča ich schváliť.

  • Páni poslanci, hlasujeme o bode 1 až 3.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Body zo spoločnej správy 1 až 3 sme schválili.

  • Ďalej navrhujem, aby o bode 4 bolo hlasované s odporúčaním neschváliť ho.

  • Hlasujeme o bode 4 zo spoločnej správy s odporúčaním neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že bod 4 sme neschválili.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Mám odporúčanie gestorského výboru, aby tento zákon postúpil do tretieho čítania.

  • Hlasujeme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadne prihlášky. Pýtam sa, či chce niekto v rozprave vystúpiť a prihlásiť sa ústne. Nie je to tak. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním, pán spoločný spravodajca gestorského výboru, návrh zákona...

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.

    Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii Ústavného súdu a konaní pred Ústavným súdom.

    Prosil by som pána poslanca Roberta Fica, aby ako spoločný spravodajca uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe gestorského ústavnoprávneho výboru.

    Prosím pánov poslancov, aby neodchádzali z rokovacej sály.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy a páni,

    budeme hlasovať iba o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, pretože v rozprave žiadne pozmeňujúce návrhy neboli. V súlade s rozhodnutím gestorského výboru odporúčam, aby sme hlasovali spoločne k bodom 1 až 14 s výnimkou bodu 10 s tým, že gestorský výbor odporúča predmetné návrhy schváliť. Potom budeme samostatne hlasovať o bode 10. Najskôr o bodoch 1 až 14 okrem bodu 10.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča, aby sme o bodoch 1 až 14 s výnimkou bodu 10 uvedených v spoločnej správe hlasovali spoločne s odporúčaním gestorského výboru tieto body mimo bodu 10 schváliť.

    Prezentovalo sa 69 poslancov.

  • Páni poslanci, to nie je návrh poslanca Fica, vráťte sa, prosím vás.

  • Smiech v sále.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Ja som zabudol uviesť túto maličkosť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržalo nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Body 1 až 14 okrem bodu 10 spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať, pán podpredseda, o bode 10 spoločnej správy, kde je odporúčanie gestorského výboru tento bod neschváliť.

  • Počuli ste návrh, hlasujeme o bode 10 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh nehlasoval nikto.

    Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod 10 sme neschválili.

  • Pán podpredseda, mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme okamžite pristúpili k tretiemu čítaniu. Takže prosím dať hlasovať o tom.

  • Prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh zákona ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosil by som pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh na záverečné hlasovanie.

  • Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby predmetný návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky schválila.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že návrh zákona sme schválili.

    Prosil by som pána poslanca Fica, aby ešte zostal, pretože je aj spravodajcom k ďalšiemu prerokúvanému návrhu skupiny poslancov, ktorým je návrh na zmenu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.

    Prosil by som pána spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy a páni,

    budeme hlasovať iba o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 až 16. Gestorský výbor odporúča, aby sme hlasovali o všetkých týchto 16 bodoch spoločne, a súčasne navrhuje Národnej rade, aby tieto doplňujúce a pozmeňujúce návrhy schválila.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1 až 16, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, s odporúčaním gestorského výboru tieto návrhy schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Keďže neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy v rozprave, na základe rozhodnutia gestorského výboru mám oprávnenie podať návrh, aby sme pokračovali v prerokúvaní tohto návrhu zákona v treťom čítaní.

  • Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní pána spoločného spravodajcu, ktorého poveril gestorský výbor navrhnúť Národnej rade prijať uznesenie, ktorým odporučí prerokovať tento návrh zákona ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Keďže som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k záverečnému hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Prosím pána spoločného spravodajcu.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy a páni,

    gestorský výbor odporúča Národnej rade, aby predmetný návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok, schválila.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok), schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh na vydanie zákona sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme skončili hlasovania o jednotlivých bodoch, ktoré sme včera a dnes prerokovali.

  • Reakcia z pléna.

  • Palkov návrh zákona včera nebol prerokovaný.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčal by som ešte, aby sme dnes do 13.00 hodiny využili čas na prerokovanie správy o dodržiavaní zákonnosti v Slovenskej republike a aby sme prerokovali návrh skupiny poslancov...

    Prosil by som teraz pán generálneho prokurátora, aby uviedol

    správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 1999 a jej poznatkoch o porušovaní zákonov.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v súlade so zákonom o prokuratúre a zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vám predkladám správu o činnosti prokuratúry za rok 1999 a o jej poznatkoch o porušovaní zákonov.

    Z prvej časti predloženej správy vyplýva, že úlohy, ktoré boli uložené najmä rozhodnutiami orgánov Národnej rady, boli splnené. Osobitne pozitívne treba hodnotiť činnosť a aktivity prokuratúry vo vzťahu k zahraničiu, jej kontakty a pôsobenie v medzinárodných komisiách i aktivity na medzinárodných seminároch či konferenciách. Prokuratúru Slovenskej republiky sa podarilo zviditeľniť na medzinárodných fórach, a tým prezentovať aj Slovenskú republiku.

    O prácu na prokuratúre prejavilo záujem 197 ľudí, čerstvých absolventov právnických fakúlt. Pri prísnom výbere bolo prijatých len 41. Ak z prokuratúry odišlo v roku 1999 7 prokurátorov z celkového úbytku 17, tak to určite nebolo kvôli nejakým personálnym čistkám, ale najčastejšie preto, aby sa vyhli kárnej zodpovednosti. Stav v oblasti personálnej sa síce zlepšil, ale aj tak si musíme vypomáhať stážami. Som rád, že napriek 10-ročným diskusiám a pochybnostiam o osude prokuratúry v rámci možných predstáv o jej transformácii je v rezorte ešte dosť nadšencov, ktorí sú ochotní veľa robiť.

    Z vývoja rozpočtovej situácie prokuratúry za posledných 5 rokov musím konštatovať, že až na rok 1997, keď sa vytvárali nové krajské a okresné prokuratúry a takisto účelové prostriedky, je rozpočet prokuratúry hlboko poddimenzovaný v oblasti prevádzkových a kapitálových výdavkov. Aktuálne možno zabezpečovať iba to, že prokuratúra finančne prežíva z roka na rok, ale nemožno zabezpečiť jej žiaduci rozvoj. To sa týka napríklad zabezpečovania predpokladaných zmien trestného konania, zahraničných ciest, ale aj nákladov na informatiku, údržby a opravy. Postavenie a činnosť, možnosti prokuratúry sú podceňované, pričom prokuratúra je tým orgánom, ktorý môže optimálne naplňovať predstavy o ochrane práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb a štátu. Dovolím si poznamenať, že v oblasti ochrany práv občana sa môžu uplatniť aj iné orgány ako prokuratúra.

    V hodnotenom roku nedošlo k podstatným zmenám v stave, štruktúre a dynamike evidovanej kriminality. Takmer 60 % tvorí ekonomická trestná činnosť s nízkou výslednosťou pri trestných činov hospodárskych. Pokiaľ ide o množstvo kriminality, tešíme sa z každého zníženia kriminality v jednotlivých jej druhoch, porovnávajúc stav s predchádzajúcim rokom, potom konštatujeme, že kriminalita stagnuje, čiže sa stabilizovala, a že vzhľadom na údaje uvedené v prílohe 1 tejto správy na strane 76 je množstvo trestných činov stíhaných a súdených páchateľov takmer rovnaké. Preto je úplne nevyhnutné zaoberať sa týmto fenoménom, pričom zdôrazňujem, že v Slovenskej republike absentuje pracovisko, ktoré by sa na profesionálnej úrovni zaoberalo výskumom kriminality. Vychádzajúc z poznatkov prokuratúry, môžeme iba konštatovať, že s ohľadom na počty odložených a uložených trestných vecí, uvedených na strane 38 správy, a v počte stíhaných páchateľov a trestných činov sú možnosti orgánov trestného konania kapacitne vyčerpané a bez ďalších organizačných, personálnych a aj legislatívnych opatrení nebude možné dosiahnuť vyššiu aktivitu a výslednosť.

    Pokiaľ ide o činnosť prokuratúry, v trestnej oblasti je potešiteľný poznatok zvýšenia aktivity nad zachovaním zákonnosti v prípravnom konaní, najmä pri vydávaní záväzných pokynov, pri zrušovaní nezákonných a nedôvodných rozhodnutí vyšetrovateľov. Zvýšila sa aktivita prokurátorov pri podávaní návrhov na vzatie do väzby a príkazov na zatknutie.

    Pokiaľ ide o netrestnú oblasť, v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k personálnemu posilneniu tohto úseku činnosti, ale nebol dosiahnutý žiaduci stav. 95 prokurátorov, z ktorých takmer polovica plní úlohy aj v iných oblastiach, vybavilo v hodnotenom roku 10 200 podnetov. Treba mať na zreteli, že výraznejšie vzrástol počet podaných podnetov fyzických osôb, čiže zvýšila sa aktivita prokurátorov aj preskúmavaním postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy. Neboli dostatočne využívané informácie z trestnej i netrestnej oblasti pre potreby zabezpečenia právnej zodpovednosti. Nižšia aktivita v oblasti netrestnej sa zaznamenala na tých prokuratúrach, kde nemajú špecializovaných prokurátorov.

    Poznatky o zákonnosti postupu a rozhodovania orgánov verejnej správy nasvedčujú tomu, že stav činnosti orgánov štátnej správy, územnej samosprávy, ale aj činnosti ďalších orgánov, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach právnických a fyzických osôb, sa ani v roku 1999 nezlepšil. Najviac protestov prokurátorov a ich návrh na odstránenie porušenia zákonov smeroval do oblasti katastra nehnuteľností, ale aj proti rozhodnutiam vo veciach stavebných, či veciach týkajúcich sa pôdy. Pôsobenie prokuratúry v tejto netrestnej oblasti má svoj význam najmä v tom, že po zásahu prokurátora možno operatívne zabezpečiť nápravu najmä vtedy, ak príslušný orgán akceptuje argumentáciu prokurátora. V roku 1999 bolo podaných 776 protestov, pričom nevyhovené bolo v 4 prípadoch. Domnievam sa, že tento inštitút nikdy nemôže nahradiť pôsobnosť prokuratúry a pokiaľ ide o ombudsmana, v netrestnej oblasti objektívne nemôže zvládnuť nápad vecí evidovaných na prokuratúrach.

    Informujem vás tiež o tom, že v priebehu budúceho týždňa sa uskutoční v Štrasburgu konferencia o postavení prokuratúry a jej kompetenciách a že po tejto konferencii budeme môcť dať všetko, pokiaľ ide o ombudsmana a postavenie prokuratúry, do temer absolútneho súladu s názormi a odporúčaniami Rady Európy.

    V závere táto správa obsahuje návrh opatrení na zlepšenie činnosti.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    bolo by nezodpovedné tvrdiť, že v činnosti prokuratúry Slovenskej republiky niet problémov. Chcem však vysloviť presvedčenie, že tieto problémy sú zvládnuteľné a že s pomocou zákonodarnej a výkonnej moci možno koncepčne postaviť prokuratúru na takú úroveň, aby došlo k zvýšeniu dôvery občanov k tomuto orgánu ochrany práva.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán generálny prokurátor, za uvedenie informácie o činnosti prokuratúry za rok 1999.

    Teraz by som prosil pána poslanca Fica, ktorý je spoločným spravodajcom ústavnoprávneho výboru, aby predniesol spravodajskú správu k prerokúvanému bodu programu.

  • Vážené dámy a páni,

    pokiaľ ide o správu, ktorú predložil generálny prokurátor, predseda Národnej rady ju pridelil štyrom výborom Národnej rady na prerokovanie s tým, že ústavnoprávny výbor určil za gestorský výbor. Pokiaľ ide o prerokovanie vo výboroch, všetky uvedené výbory túto správu prerokovali, súhlasili s ňou a odporučili Národnej rade, aby túto správu schválila.

    Dovolím si predložiť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ako bol odporučený a schválený gestorským ústavnoprávnym výborom.

    "Národná rada

    A. schvaľuje správu o činnosti prokuratúry;

    B. žiada vládu Slovenskej republiky vytvárať podmienky nevyhnutné na činnosť prokuratúry, najmä

    a) pri príprave štátneho rozpočtu na rok 2001 presadzovať zvýšenie prostriedkov na prevádzku a kapitálové výdavky, a to aj u vojenskej súčasti prokuratúry,

    b) v záujme zefektívnenia preverovania trestných oznámení v oblasti ekonomickej kriminality zabezpečiť stálu účasť ekonomických odborníkov pre potreby všetkých krajských prokuratúr v Slovenskej republike,

    c) vykonať zodpovedajúce opatrenia na odstránenie nedostatkov spočívajúcich v porušovaní zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy."

    To je návrh uznesenia, o ktorom navrhujem, aby sme hlasovali po skončení rozpravy k správe, ktorú predložil generálny prokurátor.

    Z mojej strany všetko, ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu uznesenia, ktorý navrhuje gestorský ústavnoprávny výbor.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadne prihlášky zo strany pánov poslancov do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne k prerokúvanému bodu programu. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Odporúčam, aby sme o návrhu uznesenia, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca, hlasovali potom, ako budeme pokračovať v rokovaní 31. schôdze po jej dnešnom prerušení.

    Predtým ako preruším rokovanie 31. schôdze, chcem vás informovať o ozname o preprave poslancov Národnej rady na rokovanie spoločného klubu poslancov vládnej koalície v pondelok a utorok v Častej-Papierničke, o zabezpečení dopravy a prepravy poslancov z Bratislavy do Častej-Papierničky.

    15. mája bude odchod autobusu - prvý o 8.00 hodine od budovy Národnej rady Slovenskej republiky a odchod poslancov, ktorí budú prichádzať vlakom z východu, bude zabezpečený tak, že o 10.40 hodine bude z hlavnej stanice so zastávkou pred budovou Národnej rady zabezpečený takisto presun poslancov do Častej-Papierničky. 16. mája, t. j. druhý deň, bude zabezpečený odchod poslancov z Účelového zariadenia z Častej-Papierničky do ubytovacieho zariadenia Národnej rady Slovenskej republiky s odchodom okolo 13.00 hodiny.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    prerušujem rokovanie 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady v stredu o 9.00 hodine.

    Prajem vám všetkým príjemnú sobotu, nedeľu a dovidenia v stredu o 9.00 hodine.