• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram tretí rokovací deň 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prišli aj poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko.

    Predtým ako prejdeme k hodine otázok, o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo poslanci: pán poslanec Ambróš, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Slota, Švantner, Volf. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Mária Angelovičová a Jozef Prokeš.

    Otváram bod programu -

    hodina otázok.

    Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Pani poslankyne, páni poslanci, predseda vlády Slovenskej republiky pán Mikuláš Dzurinda sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša, ktorého prosím, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že na ne bude odpovedať sám.

  • Ruch v sále.

  • Dlho ste nevydržali nejako, páni poslanci.

  • Reakcia poslancov z pléna.

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády, uveďte členov vlády, ktorí budú neprítomní a kto ich bude zastupovať na hodine otázok.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, budeme pokračovať.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    neprítomnú pani ministerku Schmögnerovú budem zastupovať ja, neprítomného pána ministra Kukana pán minister Kňažko, neprítomného pána ministra Kanisa pán minister Čarnogurský, takisto neprítomného ministra Pittnera minister Čarnogurský, neprítomného ministra Macejka pán minister Harach, neprítomného ministra Koncoša pán minister Magvaši, neprítomného ministra Miklósa podpredseda vlády Csáky a neprítomného ministra Harnu pani ministerka Machová.

  • Ďakujem.

    Teraz pristúpime k odpovediam podpredsedu vlády na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády.

    Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Bajana. Otázka znie: "Pán predseda vlády, súčasťou prenosu kompetencií pri reforme verejnej správy je i presun príslušného množstva majetku i financií na I. a II. stupeň samosprávy. Sú známe informácie o pohybe majetku na okresných a krajských úradoch, ktorý by mohol byť určený na presun na samosprávu. Neuvažujete v spolupráci s ministerstvom financií a ministrom vnútra Slovenskej republiky prijať uznesenie vlády o moratóriu na tento majetok až do obdobia realizácie reformy?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec,

    vláda Slovenskej republiky o tomto probléme vie a tento problém bol analogický už v roku 1990 - 1991. Dnešný stav je takýto:

    Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu je správca nielen oprávnený, ale aj povinný užívať majetok štátu na plnenie úloh v rámci predmetu svojej činnosti alebo v súvislosti s ním. Len tento majetok vo vlastníctve štátu môže byť dotknutý decentralizáciou a modernizáciou verejnej správy, čiže prenosom kompetencií štátu alebo zriaďovateľskej funkcie štátu prejde a musí prejsť tento majetok do vlastníctva obcí, prípadne vyšších územných celkov. Týmto prechodom však nemôže byť dotknutý majetok, ktorý už v súčasnosti neslúži správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním. Čiže ide o majetok pre správcu prebytočný, s ktorým je správca povinný naložiť bez zbytočného odkladu účelne a s maximálnou hospodárnosťou podľa ustanovenia § 3 ods. 3 citovaného zákona. Táto povinnosť je explicitne zakotvená v zákone a tejto povinnosti nemôže správcu zbaviť žiadny subjekt. Tento majetok štátu nebude dotknutý reformou verejnej správy, a preto ani nemôže prejsť do vlastníctva obcí, prípadne vyšších územných celkov bez porušenia článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

    V súvislosti s otázkou, ktorú ste položili, a s návrhom chcem, pán poslanec, upozorniť na obdobnú situáciu, ktorá nastala v roku 1991 pred prijatím zákona o majetku obcí, keď vláda Slovenskej republiky svojím uznesením schválila moratórium na majetok štátu. Toto moratórium však súdy neakceptovali, poukazujúc na všeobecne záväzné právne predpisy. Podľa ich vyjadrenia bol správca nielen oprávnený, ale aj povinný nakladať s majetkom štátu podľa týchto všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorými v tom čase bola vyhláška. To znamená právny predpis nižšej právnej sily a v súčasnosti je nakladanie s majetkom štátu upravené zákonom. Súdy teda neakceptovali argumentáciu, že správca nenaložil s majetkom štátu len preto, že platilo moratórium.

    S poukazom na uvedené zákonné dôvody nie je možné vášmu návrhu, pán poslanec, vyhovieť bez toho, aby nedošlo k porušeniu minimálne článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a zákona o správe majetku štátu.

    Skončil som.

  • Pán poslanec Bajan, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, pán poslanec Bajan.

  • Ďakujem pekne.

    Ja som si vedomý, samozrejme, týchto ustanovení. Moja predstava bola o určitej súčinnosti vládnych úradníkov na centrálnej úrovni a vládnych úradníkov na nižšej regionálnej úrovni. Predpokladáme, že jednoducho tá časť majetku, ktorá nebude dosť postihnutá prenosom kompetencií, by mala slúžiť na časť dofinancovania tých činností, ktoré štát tak či tak nemá ako zabezpečiť. A jednoducho chcelo by to skôr taký gentleman agreement. Jednoducho ak treba súhlas príslušného úradníka ministerstva financií a ministerstva vnútra ku každému súhlasu na predaj, jednoducho by sa nedal, jednoducho neviem si predstaviť, podobne je to vo Vodárňach a kanalizáciách s neidentifikovateľným majetkom, ktorý zúrivo cez katastre sa predáva, zabezpečiť určitý status do vyjasnenia celej tejto pozície. Je mi jasné, že nehovoríme o nariadení vlády alebo uznesení vlády, ale jednoducho nejaký krok týmto smerom by mal nastať.

    Ďakujem.

  • Áno, myslím, že týmto spôsobom by sa dal problém riešiť. Ja vidím, samozrejme, zmysel, vecný zmysel toho, čo je v tom návrhu dané aj z hľadiska toho, že pri prenášaní kompetencií obce a Združenie miest a obcí, všetci, samozrejme, požadujú, aby prechádzali kompetencie a majetok bez záväzkov, takže možno by sa dali príjmy z toho predaja prebytočného majetku využiť na uhradenie aspoň časti záväzkov toho, čo prechádza. Takže v tomto zmysle si myslím, že sa tým budeme zaoberať a že nejaká taká dohoda by mohla vzniknúť.

  • Druhá otázka podľa vyžrebovaného poradia na predsedu vlády je od pána poslanca Mesiarika. Otázka znie: "Čo hodlá vláda urobiť pre naplnenie svojho programového vyhlásenia v oblasti bytovej výstavby?"

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážený pán poslanec Mesiarik,

    vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení v oblasti rozvoja bytovej výstavby zaviazala vytvoriť ekonomické a legislatívne podmienky na výstavbu 14 tis. bytov priemerne ročne. Znamená to vytvoriť teda podmienky za funkčné obdobie vlády na výstavbu 56 tis. bytov. Na naplnenie stanoveného cieľa je v programovom vyhlásení vlády stanovené vytvorenie takej úverovej infraštruktúry, ktorá by zodpovedala jednotlivým príjmovým skupinám obyvateľstva. V súčasnosti už môžeme konštatovať, že legislatívne zmeny v oblasti stavebného sporenia, hypotekárneho úverovania a v oblasti poskytovania podpory z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania už boli realizované a začínajú sa postupne uplatňovať v praxi. Okrem uvedeného došlo aj k vytvoreniu nástroja na priamu podporu výstavby nájomných bytov pre občanov s nízkymi príjmami realizovanú obcami.

    Podpora rozvoja bývania ekonomickými nástrojmi štátu je zameraná na cieľové riešenie, ktorým je financovanie rozvoja bývania najmä zo súkromných zdrojov pri uplatňovaní motivačných nástrojov. Verejné prostriedky štátu a obcí v priamej podpore sú zamerané na podporu bývania sociálne najslabších skupín obyvateľstva a v nepriamej podpore najmä vo forme daňových úľav.

    Vzhľadom na uvedené pre rozvoj bytovej výstavby je podpora zameraná na tieto oblasti: rozvoj hypotekárneho financovania formou úhrady časti úroky hypotekárnym úverom a odkupovania hypotekárnych záložných listov štátom dovtedy, kým nezačnú fungovať inštitúcie s tzv. dlhými peniazmi. Ďalej výstavba nájomných bytov do vlastníctva obcí.

    Po ďalšie je to poskytovanie štátnej prémie k stavebnému sporeniu a poskytovanie dotácií Štátnemu fondu rozvoja bývania, z prostriedkov ktorého bude podpora poskytovaná predovšetkým občanom s nízkymi príjmami a na výstavbu nájomných bytov. Súčasne s týmito ekonomickými nástrojmi musíme pristúpiť ku komplexnej reforme daňového systému. Samozrejme, nemyslím komplexnej reforme celého daňového systému, ale k istým úpravám oblastí, ktoré sa týkajú stimulovania bývania.

    V rámci realizácie reformy verejnej správy je potrebné rozšíriť účasť obcí na správe niektorých druhov daní, napríklad výkon správy dane z prevodu a prechodu nehnuteľností, a zabezpečiť zvýšenie príjmov obcí z podielových daní tak, aby prostredníctvom takto získaných finančných prostriedkov mohla obec plniť úlohy v oblasti rozvoja bývania.

    Ďalej v daňovej oblasti bude potrebné vytvoriť vhodné stimulačné nástroje, ktoré by investorov motivovali investovať do bývania. Napríklad umožniť odpočítanie úroku z úveru použitého na bytovú výstavbu alebo obnovu bytového fondu od základu dane z príjmu počas platnosti úverovej zmluvy, znížiť základ dane z príjmu o objem investícií do bytovej výstavby a obnovy bytového fondu.

    Rád by som zdôraznil, že systém daňových nástrojov patrí k najtransparentnejším nástrojom štátu, ktorým sa podporuje určité odvetvie, pretože o jeho využití nerozhoduje štátny úradník, ale budúci užívateľ.

    Na rozvinutie hypotekárneho bankovníctva sa musia vytvoriť podmienky na činnosť inštitúcií s tzv. dlhými peniazmi, teda najmä poistné a dôchodkové fondy, pre ktoré sú už na kapitálovom a finančnom trhu vytvorené motivujúce podmienky na odkupovanie hypotekárnych záložných listov. V tejto súvislosti by významným stimulom rozvoja kapitálového trhu a zväčšenia množstva dlhých peňazí mala byť reforma penzijného systému, ktorá by mala zmnohonásobiť množstvo zdrojov dlhých peňazí na trhu.

    Na efektívne využívanie jednotlivých systémov ekonomických nástrojov v procese prípravy a realizácie bytovej výstavby je nevyhnutné vytvoriť podmienky aj na vznik a fungovanie neziskových organizácií a inžinierskych organizácií, tzv. developerov, ktorí by zabezpečovali túto činnosť. V oblasti rozvoja výstavby technickej infraštruktúry je nevyhnutné pokračovať v deregulácii cien energií so súčasným stanovením povinností vlastníkom sietí investovať do rozvoja sietí v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, s podmienkou dodržania ekonomickej efektívnosti.

    Jednou z najvýznamnejších zmien, ktoré budeme musieť realizovať na motivovanie investorov investovať do rozvoja nájomného bytového sektora, je však zrušenie regulácie nájomného pri výstavbe nových bytov a určovanie nájomného vo vzťahu k nákladom, a to aj v oblasti verejného nájomného sektora. Ďalšou významnou úlohou bude nevyhnutná novela Občianskeho zákonníka s odstránením nadmernej a neprimeranej ochrany nájomníkov neplatičov.

    Tieto zámery má vláda na naplnenie svojich cieľov v oblasti bytovej výstavby a tieto zámery chce v najbližšom čase riešiť.

    Skončil som.

  • Pán poslanec Mesiarik, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Áno, ďakujem pekne.

    Mám len jednu maličkú otázku, pretože dostupné štatistiky o počte novozačatých bytov alebo výstavby nových bytov v roku 2000 sú veľmi zlé. Obávam sa, že ak neurobíme určité opatrenia, rok 2001 bude najhorším rokom čo do odovzdávania bytov. Pýtam sa, či vláda nehodlá využiť splnomocnenie zákona o štátnom rozpočte na rok 2000, kde je možné vydať dlhopisy.

  • Nech sa páči, pán vicepremiér.

  • Ďakujem pekne.

    V štátnom rozpočte na rok 2000 oproti roku 1999, ktorý bol tým najťažším obdobím stabilizácie, je vyčlenené väčšie množstvo prostriedkov o niekoľko miliárd aj v štátnom Fonde rozvoja bývania, aj priamo v štátnom rozpočte na rozvoj bytovej výstavby. Zároveň je pravdou, čo hovoríte, pán poslanec, že ak sa nezintenzívni proces vytvárania predpokladov na zvýšenie počtu bytov, tak sa môže ukázať ten cieľ v programovom vyhlásení ako ťažko splniteľný. Tá možnosť vydania dlhopisov tu je, takisto ako je tu v štátnom rozpočte predpokladané použitie prostriedkov z privatizácie na rozvojové projekty vrátane toho aj na bytovú výstavbu.

    V tejto súvislosti by som preto chcel zdôrazniť potrebu urýchlenej privatizácie aj vo väzbe na výstavbu bytov, aj vo väzbe na vytváranie predpokladov na výstavbu väčšieho počtu bytov a chcel by som teda zdôrazniť nevyhnutnosť potreby a aj podpory zo strany parlamentu procesu urýchlenej privatizácie v tých podnikoch, ktoré privatizovať chceme a ktoré je potrebné privatizovať. Pričom tá privatizácia je dôležitá nielen z hľadiska fiškálneho, nielen z hľadiska potreby zdrojov a nielen z hľadiska vytvorenia podmienok na výstavbu väčšieho počtu bytov, ale aj z hľadiska zlepšenia podmienok pre tieto podniky ako také, na prilákanie väčšieho množstva investorov a investícií a tak ďalej. Takže aj o tom nástroji, aby som bol konkrétny, vydania dlhopisov, samozrejme, počítame s ním, pretože je taká možnosť v štátnom rozpočte. Zároveň je však potrebné povedať, že tá možnosť bude realizovaná aj v závislosti od toho, ako sa budú napĺňať predpoklady z hľadiska príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.

    Takže ak by sa rozpočtové hospodárenie neudržalo v predpokladaných rámcoch, ak by hrozilo zväčšenie deficitu so všetkými negatívnymi dôsledkami, tak bude potrebné zvážiť, či budú podmienky na to, aby došlo k vydaniu dlhopisov, pričom však treba zdôrazniť, že byty, výstavba bytov je jednou z najdôležitejších priorít. Takže určite všetky tieto veci budú zvážené a zvažované.

    Skončil som.

  • Tretia z vyžrebovaných otázok pre predsedu vlády je od pána poslanca Galbavého. Otázka znie: "Návrh zákona o preukazovaní pôvodu nadobudnutého majetku je zákon, ktorý sme sľúbili všetkým slušným a poctivým občanom tejto krajiny. Budete osobne podporovať vznik tohto zákona?"

    Nech sa páči, pán vicepremiér.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec,

    Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000 neukladá žiadnemu rezortu takúto úlohu vypracovania zákona tohto znenia a jeho predloženie, teda zákona o preukazovaní pôvodu nadobudnutého majetku. Vláda Slovenskej republiky rieši túto otázku, teda otázku zisťovania pôvodu majetku prostredníctvom novelizácie iných právnych predpisov, a to predovšetkým zákonom číslo 249/1994 Z. z. o legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov. Úlohu vypracovať návrh tejto novely uložila vláda ministrovi vnútra.

    Cieľom pripravovaných zmien má byť predovšetkým zefektívnenie odhaľovania nezákonného pôvodu majetku. Okrem uvedeného vláda Slovenskej republiky pripravuje ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zabavení a konfiškácií príjmov z trestnej činnosti.

    Ešte azda doplním, že ja osobne som presvedčený, že tie možnosti existujú aj dnes, najmä z hľadiska porovnania daňových priznaní a majetkových priznaní. Takže som presvedčený, že ani nie tak možno nový zákon, ako omnoho aktívnejšia činnosť daňových úradov by v tejto veci určite prospela tak, aby napríklad bolo nevyhnutné preukázať, ako 20-ročná slečna, kde nadobudla prostriedky na kúpu Koliby, hotelov a podobne.

  • Vážený pán podpredseda vlády,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    čas vyhradený na otázky predsedovi vlády uplynul. Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády.

    Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská pre pani ministerku Schmögnerovú. Bude odpovedať vicepremiér Mikloš. Otázka znie: "Koľko percent podnikateľov využíva licenčné dane?"

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani poslankyňa,

    vaša otázka nie je položená celkom presne, pretože na takto položenú otázku nie je možné presne odpovedať, a to z toho dôvodu, že slovenské daňové právo licenčné dane nepozná, preto dá sa však predpokladať, že máte na mysli ten osobitný, špeciálny spôsob zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré živnosti podľa zákona o daniach z príjmov. Druhým problémom z hľadiska možnosti presnej odpovede je, že možnosť uplatniť tento osobitný spôsob zdanenia príjmov sa netýka množiny všetkých podnikateľov, teda všetkých daňovníkov, ale len určitej podmnožiny konkrétnych, tých konkrétnych živnostníkov, ktorých okruh je vymedzený druhom živnosti, preto číselný údaj v percentuálnom vyjadrení je pomerne problém dnes odhadnúť.

    Ďalej by som chcel uviesť toto z hľadiska vysvetlenia tejto problematiky. V Slovenskej republike podliehajú zdaneniu príjmy fyzických osôb a právnických osôb podľa zákona číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, pričom podľa citovaného zákona predmetom dane sú peňažné príjmy a nepeňažné príjmy, pričom na účely dane sa za príjmy považuje aj príjem dosiahnutý zámenou. Pre identifikáciu príjmov a zdroja príjmov fyzických osôb, teda toho, na čo smeruje otázka, možno určiť spôsob zdanenia, teda uplatňovania ďalšej časti právnej normy zákona o dani z príjmov.

    V súčasnosti platný zákon umožňuje v podstate tri spôsoby zdanenia príjmov fyzických osôb:

    1. Je to tzv. kumulatívny spôsob, keď všetky príjmy daňovníka sa kumulujú do jedného základu dane a zdaňujú sa jednou sadzbou kĺzavo progresívnou metódou. To je tá metóda, ktorá je uplatnená najväčším počtom.

    2. Ďalej je to osobitný spôsob zdaňovania pre daňovníkov vykonávajúcich poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo. Toto zdanenie je zvýhodnené oproti prípadu, ktorý je uvedený v bode 1, a vychádza z paušálne určenej výšky výdavkov vo výške 65 % a je možné znížiť príjmy a uplatniť 7-percentnú sadzbu dane.

    3. Je to ten spôsob, ktorý zrejme máte na mysli vo vašej otázke, pani poslankyňa, osobitný spôsob zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré živnosti bez možnosti uplatniť si výdavky pri maximálnej sadzbe dane 2,5 % z týchto príjmov. Limitujúcim faktorom pri tomto využití, tomto treťom spôsobe zdanenia sú po prvé rozsah živnosti, ktorý je presne vymedzený okruhom daňovníkov, po druhé od výšky príjmov, kde limit je 1,5 mil. Sk ročne a po tretie od ďalších v zákone definovaných podmienok, napríklad že nesmú byť platiteľmi dane z pridanej hodnoty, spotrebnej dane a podobne.

    Takže na záver by som chcel dodať, že nie je presne dnes zistiteľný počet tých daňovníkov. Na druhej strane chcem povedať veľmi otvorene za vládu, že nie sme spokojní s tým, aký záujem táto ponuka vyvolala, a že pripravujeme v spolupráci so skupinou poslancov novelu tohto zákona tak, aby bola omnoho atraktívnejšia pre živnostníkov.

    Skončil som.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne pánu podpredsedovi za odpoveď.

    Myslím si, že som chcela diskutovať s pani ministerkou Schmögnerovou. Samozrejme, že nepredpokladám, že keby som dala podotázku, že by mi pán podpredseda nedokázal odpovedať, ale považujem za seriózne, že keď položím otázku niekomu, tak nech tu je. Ak tu nie je, tak ja by som položila takúto podotázku: Nesedí tu ani 50 % členov vlády. Pán podpredseda, ktorí sú to členovia vlády, čo tu sú? To sú tí, ktorým sa trasú tie kreslá, alebo tí, ktorým sa kreslá netrasú?

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa,

    neviem posúdiť, ktoré kreslá sa trasú, ktoré nie. Ja teraz stojím, takže moje sa teraz netrasie, ale chcel by som teda špecifikovať, ak dovolíte, dôvod neúčasti tých členov vlády, ktorí sú ospravedlnení, aby ste mali prehľad, prečo nie sú prítomní. Ide všetko o závažné dôvody.

    Pán predseda vlády Dzurinda, pán minister Kukan, pán minister Kanis a pán minister Pittner prijímajú generálneho tajomníka NATO. Pán minister Macejko je na zahraničnej pracovnej ceste v Poľsku, pán minister Koncoš má prijatie bavorského ministra a páni ministri Miklós a Harna sú taktiež na zahraničných pracovných cestách. Takže neviem, do akej miery sa komu trasú stoličky. Ale všetci tí členovia vlády, ktorí tu dnes nie sú, nie sú prítomní z vážnych dôvodov.

    Ďakujem.

  • Druhá z vyžrebovaných otázok pre členov vlády je od pani poslankyne Olgy Szabóovej pre pána ministra Koncoša. Odpovedať bude pán minister Magvaši. Otázka znie: "V okrese Komárno dodnes nie je vyriešený "bezzmluvný" stav prevádzkovania vodovodov a kanalizácií. Podnikový riaditeľ očakáva od obcí úhradu strát, zisk však zostáva iba mestu Komárno. Podľa vás je správne, aby samosprávy hradili stratu?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Áno, ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    veľavážené panie poslankyne,

    vážení poslanci opozičnej Slovenskej národnej strany,

    vážené koaličné poslankyne a koaliční poslanci,

    chcem ospravedlniť kolegu Koncoša, že nemôže pani poslankyni Szabóovej osobne odpovedať, ba dokonca využiť veľkú šancu, že z 35 otázok dnes položených je 7 naňho, to znamená 20 %, a dokonca v prvých desiatich sú vyžrebované 4, to znamená 40 %, a v prvej pätnástke je to dokonca 46,6 %. Takže mal veľkú šancu uspieť dnes pán kolega Koncoš a presvedčiť o tom, že sa mu to netrasie, ale chcem veriť, že nabudúce takisto bude dobre vylosovaný a bude mať možnosť bezprostredne odpovedať. Ale chcel by som vážne vyjadriť, že pán minister Koncoš, samozrejme, je ochotný v prípade, keď nezodpoviem na podotázku, sa s vami stretnúť, pani poslankyňa, a vysvetliť problém.

    Samozrejme, že tento problém, ktorý vy ste postavili, je trošku širší a dovolil by som si využiť túto príležitosť aj na to, aby som váženú Národnú radu Slovenskej republiky trošku oboznámil zoširoka s týmto problémom, ktorý vlastne vyúsťuje do toho záveru, ktorý je v konkrétnej otázke.

    Treba azda povedať, že prvý model transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií bol schválený vládou ešte 20. septembra 1994. Potom sa v januári 1995 tento model zrušil a 22. augusta 1995 Národnou radou Slovenskej republiky v rámci správy o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky sa prijal režim, kde podľa tohto transformačného modelu požiadalo 736 obcí o bezodplatný prevod majetku štátu. Takže potom prostredníctvom Fondu národného majetku Slovenskej republiky sa realizoval prevod majetku v okresoch Trenčín a Komárno, tam je teda tá určitá súvislosť, a čiastočne Trnava.

    Tento prevod majetku bol skúmaný, aké to malo vlastne v konečnom dôsledku nedostatky, a bolo to robené spolu so Združením miest a obcí Slovenska a Úniou miest a obcí Slovenskej republiky s tým, že sa konštatovalo, že bola tam zistená hromada nedostatkov.

    Jedným z nedostatkov bolo, že z transformačného procesu boli vylúčené obce, ktoré sú bez vodovodu a kanalizácie. Ďalej obce, mestá s priemyslom a s veľkým počtom prevádzok, v ktorých je zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a odkanalizovanie pri platnej cenovej politike ziskové, spravidla nemajú záujem vstupovať do spoločností ostatných obcí v regióne. V dôsledku toho sa malé miestne vodovody a kanalizácie stávajú stratovými a zabezpečenie ich prevádzky na zmluvnom základe sa stáva problematickým.

    Po ďalšie, že sa vynakladajú miliónové sumy, doslova miliónové sumy na spracovanie privatizačných projektov, ktorých posudzovanie je časovo náročné, a tieto projekty spracúvajú vlastne štátne podniky v rámci svojich nákladov. Pri skupinových vodovodoch a kanalizáciách sa často odovzdáva len majetok infraštruktúry, pretože nie vždy majú záujem všetky obce v skupine o prevzatie majetku. Nadobecná časť zostáva naďalej v majetku a starostlivosti štátu.

    Po ďalšie, že skutočné náklady na prípravu a dodávku pitnej vody a odkanalizovanie v oblastiach s nevhodnou infraštruktúrou môže dosiahnuť dvoj-, resp. viacnásobok toho času platnej maximálnej ceny pre domácnosť. Že proces transformácie je založený na princípe dobrovoľnosti obcí a jeho realizácia sa nedá časovo ohraničiť. Že pri realizácii predaja prevádzkového majetku odštepného závodu neboli dodržané zásady privatizácie, ako koncepcia a transformácia. Že obce odmietajú prevziať do vlastníctva rozostavané investičné akcie pre nedostatok finančných prostriedkov na ich dokončenie a ďalší postup nebol v takomto prípade doriešený. Že obce podmieňujú súhlas na bezodplatný prechod infraštruktúrneho majetku skupinových vodovodov, skupinových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd bezodplatným prechodom celého majetku. Že zo štátneho podniku boli postupne vynímané ziskové závody a zostávali by v ňom stratové závody. Že nedoriešené sú mnohé praktické otázky vznikajúce po uskutočnení prechodov infraštruktúrneho majetku skupinových vodovodov, skupinových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, ktoré mohli vyvolať kolaps v zásobovaní vodou a odkanalizovaní. No a predovšetkým je tam záver v tom, že je nejasnosť v oblasti ďalšieho uplatňovania cien, daní, zúčtovania tržieb, nákladov, poistného a odpisovej politiky.

    Chcel by som teda povedať, že Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky ako zakladateľ štátnych podnikov vodární a kanalizácií môže previesť zakladateľskú funkciu dohodou na obce podľa § 5 ods. 1 zákona číslo 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy. V takomto prípade potom predmetný majetok štátu prejde do majetku obcí podľa § 2 ods. 3 zákona číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

    Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 12. apríla 2000 uznesením číslo 233 vyslovila nesúhlas s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138 o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Na základe tejto skutočnosti Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky v spolupráci so Združením obcí a miest Slovenska a Úniou miest a obcí Slovenskej republiky dopracovalo návrh koncepcie transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií a harmonogram postupu realizácie tejto transformácie bol zostavený v intenciách prísľubu predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý vyslovil na 10. sneme Združenia miest a obcí Slovenska.

    Chcel by som teda len konštatovať, preto som toto považoval za potrebné uviesť, že nie je to problém. A tento problém, ktorý vy ste tu konkrétne ukázali, je problémom toho, že sa pristúpilo nesystémovo k transformácii a že vláda Slovenskej republiky má v súčasnosti po medzirezortnom pripomienkovom konaní práve takýto zásadný materiál Postup transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií a bezodplatného prevodu majetku štátu do vlastníctva obcí a že vlastne mal by sa teda systémovo tento problém doriešiť.

    Čo sa týka vašej konkrétnej otázky, a znovu opakujem, súvisí s tým, že v roku 1995 došlo k prevodu majetku z Fondu národného majetku v okrese Komárno na obce. Ukazuje sa, že táto otázka prevádzkovania verejných vodovodov a kanalizácií, ktoré sú v majetku jednotlivých obcí v regióne Komárno, opakujem, že sú v majetku jednotlivých obcí v regióne Komárno, je vlastne od tohto roku 1995 neustále na pretrase, čo vlastne len ukazuje, ako bol nekoncepčne uskutočnený tento krok v roku 1995.

    Vychádzajúc z reality vlastníckych vzťahov, sa teda ukazuje, že by bolo správnejšie túto otázku položiť jednotlivým obciam ako ministrovi pôdohospodárstva, pretože nakoniec majetok je už dnes v obciach, a nie je to majetok v štátnom podniku vodární a kanalizácií, Západoslovenských vodární a kanalizácií. Samozrejme, myslím si, že vy ste to nazvali "bezzmluvný" vzťah. O tom sa dá čiastočne povedať, pretože nie sú doriešené všetky otázky a vzťahy a ukazuje sa, že to nie je celkom najlepšie riešenie. Zo strany štátu bola na týchto zariadeniach zabezpečená prevádzka počas obdobia roku 1999 a sčasti aj tohto roka. Pri predložení návrhu novej zmluvy o prevádzke ju vlastníci však odmietli podpísať, takže sa mi nezdá, že by súčasný stav bol zapríčinený niekým iným ako vlastníkmi zdravotno-vodohospodárskych zariadení. Je výsostné právo obcí, ako sa rozhodnú nakladať so svojím majetkom.

    Problém ziskov a strát na verejných vodovodoch treba totiž riešiť komplexne, a to som tu preto dovolil si na začiatku o tom rozprávať a myslím si, že táto otázka má už dlhšie navrhnuté riešenie, ktoré som tu vlastne formuloval, ale ministerstvo pôdohospodárstva za niektoré obce, jednotlivé obce nemôže konať. Inými slovami, treba vyvinúť určitú aktivitu zo strany obcí na zabezpečenie takého systémového riešenia. Proste štát nemá peniaze na to, aby uhrádzal straty jednotlivým obciam. A myslím si, že to ani nemôže byť systémovým riešením.

    Pokiaľ možno viete, včera prebehlo rokovanie u podnikového riaditeľa Západoslovenských vodární a kanalizácií so starostami obcí. Žiaľ, toto rokovanie neprinieslo žiadny efekt a obce odmietli všetky navrhované riešenia vrátane riešenia so všetkými obcami, ako i mestom Komárno. Toto riešenie by totiž umožňovalo prevádzkovanie vodovodov a kanalizácií bez strát. To znamená, Komárno je ziskové a obce sú stratové a obce si nevedia túto svoju stratu vykompenzovať.

    Takže trošku zoširoka, ale považoval som to za potrebné, pretože je to veľmi aktuálna otázka pre celú Slovenskú republiku. Na tomto konkrétnom príklade, myslím si, sa dá zovšeobecniť rad vecí, ako je toto veľmi citlivá a nie jednoduchá záležitosť. Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Áno, chcem.

    Vážený pán minister práce a sociálnych vecí,

    dovoľte mi položiť ďalšiu otázku pánovi ministrovi pôdohospodárstva. Veď on ten rezort vedie a za to zodpovedá. Dovoľte mi, aby som upriamila vašu ctenú pozornosť na fakt, že ak sa na infraštruktúre mesta Komárna tvorí zisk, možno predpokladať, že zisk sa tvorí aj v iných mestách, ktoré prevádzkujú vodárne a kanalizácie, pričom tento majetok je cudzí. Tu podľa vysvetlenia vedenia podniku zo dňa 10. 5. 2000 dochádza k porušovaniu zákona číslo 111/1990 Zb., ktorý štátnemu podniku ukladá v § 6 ods. 1 hospodáriť len s majetkom vo vlastníctve štátu. Hrozí tu vznik precedensu, že ak sa nemôže vytvárať na cudzom majetku strata, nemôže sa vytvárať ani zisk, a preto zisk bude treba odovzdať vlastníkovi infraštruktúry. Na základe predkladanej prevádzkovej zmluvy nedochádza v prípade zisku k vyúčtovaniu a ani k odvedeniu zisku a z toho dôvodu došlo k samotnému prevádzkovaniu mestu Komárno. Takýmto postupom môže skolabovať prevádzkovanie vodovodov a kanalizácií na celom území Slovenskej republiky, čo by znemožnilo vytvorenie vodohospodárskych akciových spoločností podľa najnovšej koncepcie transformácie vodární a kanalizácií.

    Ďalej sa dovolávam aj toho, že celá koncepcia transformácie a podmienky prevodu majetku vodární a kanalizácií, odštepného závodu Komárno, boli ministerstvom pôdohospodárstva schválené, ktoré ako orgán hospodárskeho riadenia svojím rozhodnutím spôsobil zásah do činnosti podniku, ktorý teraz v okrese Komárno prevádzkuje odštepný závod Západoslovenských vodární a kanalizácií so stratou, a preto máme...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Všetko, pani poslankyňa, váš čas uplynul.

    Takže musí odpovedať minister. Otázka nebola dokončená, ale nech sa páči, pán minister.

  • To, čo ste formulovali, pani poslankyňa, ja si osobne myslím, že tá ponuka, ktorú som na začiatku povedal, že by bolo najlepšie, aby ste sa stretli priamo s pánom ministrom pôdohospodárstva, pánom Koncošom, aby ste tento problém detailne doriešili.

    Ja som v tom svojom úvodnom slove len chcel dokumentovať to, že táto transformácia, ktorá sa udiala vlastne prevodom ako experiment v okrese Trenčín a Komárno a čiastočne v okrese Trnava, ukazuje sa, že má všetky podobné znaky toho, čo vy tu hovoríte, že neboli dotiahnuté niektoré veci. Udialo sa to teda v roku 1995. Ten návrh koncepcie, ktorý je pripravený, a opakoval som, že je pripravený po medzirezortnom pripomienkovom konaní na rokovanie vlády Slovenskej republiky, chcem veriť, že to rozhodnutie, ktoré vláda Slovenskej republiky prijme a prijme aj ten harmonogram, ktorý je k tomuto pripravený, to znamená, že v priebehu mesiaca, následne mesiaca jún a júl, by mali byť uzavreté dohody o prenesení zakladateľských funkcií, kde by mali byť všetky tie ostatné náležitosti doriešené. Chcem veriť, že bude vyriešený aj problém, ktorý je spôsobený touto nesystémovou transformáciu v okrese Komárno v minulom období. Takže budem robiť sprostredkovateľa aj na to stretnutie s pánom ministrom pôdohospodárstva.

    Ďakujem.

  • Tretia z vyžrebovaných otázok pre člena vlády je od pani poslankyne Rusnákovej pre pani ministerku Schmögnerovú. Odpovedať bude vicepremiér Mikloš. Otázka znie: "Pri prerokúvaní štátneho rozpočtu 2000 som konštatovala, že banskobystrický krajský úrad má oproti iným krajským úradom poddimenzované finančné prostriedky určené na havarijné stavy v školstve. Prosím o informáciu, aké vidíte možnosti pomôcť krajskému úradu, ktorý musí riešiť havarijné stavy najmä v južných zaostávajúcich okresoch kraja."

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani poslankyňa,

    dovoľte mi sprostredkovať odpoveď pani ministerky Schmögnerovej na vašu otázku.

    Riešenie problémov spojených s investičnou výstavbou, havarijnými situáciami a zabezpečovaním opráv a údržby objektov je v zmysle zákona Národnej rady číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov, v súlade so zákonom Národnej rady číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v kompetencii krajských úradov, teda v tomto prípade Krajského úradu v Banskej Bystrici. Z uvedeného vyplýva, že výdavky na jednotlivé investičné akcie a v rámci nich aj na havarijné stavy musia byť pokryté v rámci rozpočtu schváleného zákonom Národnej rady o štátnom rozpočte na rok 2000, ktorý Ministerstvo financií Slovenskej republiky rozpísalo pre kapitolu Krajského úradu v Banskej Bystrici svojím listom číslo 3/2000 z 10. 1. 2000. V rámci tvorby rozpočtu ministerstvo financií neurčuje objemy na jednotlivé investičné akcie, ale tieto na základe analýzy skutkového stavu a akútnosti jednotlivých havarijných stavov stanovuje samotný krajský úrad.

    Problémy s odstraňovaním havarijných stavov nie sú však len v južných okresoch kraja, nie zaostalejších než iné regióny, ale týkajú sa všetkých okresov kraja Banská Bystrica vzhľadom na obmedzené zdroje štátneho rozpočtu.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Pán podpredseda, ďakujem pekne za odpoveď.

    Samozrejme, že mi je jasné, že v Banskobystrickom kraji majú problémy s havarijnými stavmi aj v iných okresoch ako práve len v tých južných zaostávajúcich. Ale podľa akútnosti, ktorú som mala možnosť vidieť, možno zhodou náhod sú to práve južné okresy, kde sú havarijné stavy také, že ich je potrebné riešiť naozaj urýchlene. Pri prerokúvaní štátneho rozpočtu som žiadala navŕšiť rozpočet Krajského úradu Banská Bystrica o 5 mil. korún, čo by pomohlo najviac dvom-trom školským zariadeniam. Bohužiaľ, nestretlo sa to s podporou kolegov, lebo mali pocit, že sa výnimočne pridáva len jednému kraju. Návrhy na navŕšenie pre ostatné kraje poslanci nepredložili. Možno aj z týchto dôvodov navŕšenie neprešlo.

    Moja otázka smeruje k tomu, či napriek tomu, že krajské úrady majú pridelené zdroje a samé s nimi hospodária, či sa bude ministerstvo financií zaoberať havarijnými stavmi a prípadnou ďalšou finančnou pomocou pre školstvo. V kraji sú staré kotolne, rovné strechy, do škôl zateká. Jednoducho to treba urýchlene riešiť a nie odkladať na ďalší rok, keď budeme prijímať nový štátny rozpočet.

    Ďakujem pekne.

  • Pán podpredseda, budete reagovať? Áno.

  • Ja samozrejme budem tlmočiť túto otázku pani ministerke. Pokiaľ viem z rokovaní vo vláde, táto otázka súvisí aj s prostriedkami, s ktorými sa počíta z príjmov z privatizácie, kde sa počíta s istou časťou prostriedkov do školstva práve na opravu plochých striech a rôznych havarijných situácií. Znovu by som možno zopakoval to, čo som povedal pri doplňujúcej odpovedi na otázku pána poslanca Mesiarika ohľadne bytovej výstavby, že aj tento problém veľmi úzko súvisí s privatizáciou, s urýchlením privatizácie a so získaním dodatočných zdrojov aj na veci, ktoré ste, pani poslankyňa, spomínali.

    Ďakujem.

  • Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Mesiarik pre pána ministra Harnu. Otázka znie: "Aké sú riziká naplnenia vládneho programu vyhlásenia v oblasti bytovej výstavby?"

    Bude odpoveď pani ministerka Machová.

    Prosil by som vypnúť mobilné telefóny, keď to nie je mobilný telefón pani ministerky. Nie je.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predseda,

    vážené dámy poslankyne, páni poslanci,

    vážený pán poslanec Mesiarik,

    otázka riešenia bytovej výstavby už bola predmetom vlastne dnešného rokovania. Pán podpredseda vlády Mikloš vo svojej odpovedi za pána premiéra načrtol niektoré problémy, ktoré sú spojené. Ja by som ešte doplnila v zmysle predloženej otázky, aké sú riziká naplnenia vládneho programu v oblasti bývania, možno ešte o iné aspekty, ktoré tu neboli spomenuté.

    Je faktom, že vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení prijala viaceré úlohy, ktorých cieľom je vytvoriť zlepšenie podmienok fyzickej a cenovej dostupnosti bývania a transformácie vzťahov v oblasti bývania. V celej šírke záberu ide o komplex úloh, ktoré sú v gescii viacerých ústredných orgánov štátnej správy, okrem iného aj Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Riešenie týchto úloh má dlhodobý rámec časovo ohraničený pôsobením vládneho kabinetu. Veľmi zjednodušene možno tieto úlohy rozdeliť na dva základné okruhy problémov, a to na zabezpečenie potrebných finančných zdrojov a postupné vytváranie vhodného legislatívneho prostredia na rozvoj bývania. Obidva okruhy, ktoré som uviedla, spôsobujú určitú napätosť pri predikcii možného ďalšieho vývoja bytovej výstavby, a teda aj to, čo ste položili ako doplňujúcu otázku, najmä možného vývoja v budúcom roku.

    Základné problémy Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky identifikovalo v materiáli Riziká a východiská plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti bytovej výstavby, ktorý chce ako iniciatívny materiál predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Tento materiál bol predmetom spoločného rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie s vedením ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja 4. mája tohto roku a členovia výboru sa s hlavnými myšlienkami a so stratégiou tohto materiálu stotožnili. Z navrhovaných opatrení vyplýva, že v roku 1999 sa síce podarilo prvý krok v postupnom náraste počtu dokončených bytov naplniť, ale zároveň aj to, že z titulu výpadku dostupnosti finančných zdrojov zo strany štátu v roku 1999 aktivity v začínaní výstavby bytov výrazne poklesli, čo nevytvára vhodné podmienky na výraznejšie zvýšenie počtu dokončovaných bytov najmä v rokoch 2001 a 2002. Ministerstvo preto navrhuje riešenie spočívajúce v zabezpečení dostupnosti finančných zdrojov zo strany štátneho rozpočtu, ako aj prijatia potrebných opatrení v oblasti daňovej a úverovej politiky.

    Podrobnejšia analýza súčasného stavu v rozvoji bývania s návrhom na principiálne riešenie problémov tejto otázky je obsiahnutá v materiáli Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2005 s výhľadom do roku 2010, ktoré ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja predložilo v týchto dňoch na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Tento materiál obsahuje okrem iného aj Akčný plán rozvoja bývania do roku 2005, v ktorom sú navrhnuté konkrétne úlohy pre jednotlivých gestorov s cieľom prijať opatrenia v inštitucionálnej, právnej, finančnej a daňovej oblasti, ktoré by v čo najkratšom čase zintenzívnili transformačné kroky v oblasti bývania a prispeli k urýchleniu vytvárania trhu s bytmi a formovaniu prostredia pozitívne vplývajúceho a stimulujúceho rozvoj bývania. Za predpokladu, že budú uskutočnené nevyhnutné zmeny legislatívneho rámca v oblasti bývania a zabezpečené potrebné finančné zdroje zo strany štátneho rozpočtu, je naplnenie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti bytovej výstavby reálne.

    V závere odpovede na túto otázku chcem aj v tejto súvislosti požiadať ctených poslancov, aby naozaj pri prerokúvaní mnohých návrhov, ktoré majú cestou legislatívnych zmien vytvoriť predpoklady na oživenie rozvoja bytovej výstavby, venovali patričnú pozornosť, aby aj v parlamente našli podporu, aby čo najrýchlejšie mohli byť uvedené do praxe, a tým spôsobom vlastne aj napomohli riešiť úlohy v programovom vyhlásení vlády.

    Aj v týchto dňoch predmetom rokovania parlamentu bude návrh zákona o telekomunikáciách. Od jeho osudu, od toho, ako bude prijatý, ako rýchlo a v akej podobe, závisí určitým spôsobom aj rýchlosť a veľkosť výnosu z privatizácie Slovenských telekomunikácií, kde značná časť tohto výnosu by mala smerovať práve do oblasti bývania a vlastne doplniť tak prostriedky štátneho rozpočtu na riešenie otázok bývania. Stavebníctvo má určitý sezónny charakter a čím skôr dokážeme tieto príjmy realizovať a posunúť ich smerom k stavebným firmám, tým väčšia je šanca, že tie úlohy naozaj budú splnené.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mesiarik, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Köteles. Otázka znie: "Ako chce riešiť rezort každoročne opakujúcu sa povodňovú situáciu na Východoslovenskej nížine?"

    Bude odpovedať za pána ministra Koncoša pán minister Magvaši.

    Prehrávame 1:0.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážení dvaja opoziční poslanci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    mimoriadne povodňové situácie vyskytujúce sa v ostatných rokoch nielen na území Východoslovenskej nížiny, ale na území takmer celého Slovenska alebo v stredoeurópskom regióne si každoročne vyžadujú aj mimoriadne finančné náklady. Slovenský vodohospodársky štátny podnik, ktorý je správcom a prevádzkovateľom všetkých významných vodných tokov na Slovensku, ale, samozrejme, aj ďalších drobných tokov prevzatých od odvetvia poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, nemá dostatok finančných prostriedkov na realizáciu nevyhnutných technických a ekonomických únosných opatrení, ktorými by sa zlepšili odtokové pomery a eliminovali alebo aspoň zmiernili škody spôsobované povodňami.

    V záujme hľadať aj iné mimorozpočtové zdroje financovania bol v úzkej súčinnosti s Ministerstvom financií Slovenskej republiky vypracovaný projekt Povodne na území Slovenska v rokoch 1997 až 1999, odstránenie následkov a preventívne opatrenia, kde jedným z podprojektov je aj protipovodňová ochrana Východoslovenskej nížiny. Na realizáciu jednotlivých konkrétnych akcií v rámci tohto projektu sa predpokladá vynaložiť do roku 2004 celkom 2,2 mld. Sk. Samozrejme, že zabezpečenie financovania týchto 2,2 mld. Sk bol veľký problém, ale našlo sa veľmi dobré riešenie, a to, že financovanie do výšky 60 % celkových nákladov bude zabezpečené zo zdrojov Rozvojovej banky Rady Európy. Má to byť teda dlhodobá pôžička s možnosťou 5-ročného odkladu začatia splácania istiny a s prijateľným úročením. A ten zvyšok 40 % by mal byť zabezpečený zo zdrojov štátneho rozpočtu a z vlastných zdrojov štátneho podniku Slovenský vodohospodársky podnik. Prísľub na udelenie štátnej záruky na túto pôžičku bol schválený vládou Slovenskej republiky ešte v minulom roku uznesením číslo 846 z 29. septembra 1999.

    Je reálny predpoklad, v takom štádiu je vlastne podpísanie zmluvy, že prvé efektívne peniaze z tejto pôžičky budú poskytnuté v najbližšom období. Ministerstvo pôdohospodárstva okrem tohto konkrétneho projektu vypracovalo návrh systémových opatrení na ochranu pred povodňami a spôsobu financovania následkov spôsobených povodňami v rámci tzv. Programu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2010. Tento program predstavuje syntézu aktivít všetkých orgánov v povodí, ktoré majú na starosti ochranu pred povodňami vrátane preventívnych opatrení. Zníženie škôd predpokladaných povodňami je podmienené zväzkom aktivít predovšetkým vo vodnom hospodárstve, v krajinnom usporiadaní, v ochrane prírody, v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Program nie je a ani nemôže byť uzavretým balíkom opatrení, ale určuje rozhodujúci rámec cieľov, ktoré sa počas prípravy a realizácie budú konkretizovať. Vláda tento program prerokovala, schválila ho v januári tohto roku a prijala k nemu uznesenie číslo 31 z 19. januára 2000.

    Skončil som.

  • Pán poslanec Köteles, máte doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Aby som doplnil aj vás, pán predseda, na východe aj v tejto otázke prehrávame. Buďme úprimní.

  • Ja som myslel, že hokej prehrávame.

    Nech sa páči.

  • Pán minister, pred povodňami sa tie vody naakumulujú zvyčajne na území Ukrajiny alebo Rumunska. Zaujímalo by ma, či naša vláda vyvíjala určitú spoluprácu s týmito štátmi.

  • Neviem odpovedať na problematiku Rumunska, ale chcel by som odpovedať, pretože o tom informoval pán minister Koncoš vo vláde Slovenskej republiky, že sa spolu s orgánmi ukrajinskej strany prerokúvali tieto otázky. A najmä v tom programe protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2010 sa práve problematika určitej súčinnosti s Ukrajinou a Rumunskom, o nej sa rozpráva s tým, že by sa pripravili dokonca aj určité zodpovedajúce dohody, ktoré by mali byť vo vzájomnej súčinnosti prípravy týchto skutočností. To znamená predovšetkým nielen už v tej fáze samotnej povodne, ale aj tých preventívnych opatrení.

    Pokiaľ by bolo potrebné k tomuto niečo bližšie, budem informovať kolegu Koncoša, aby vás o tomto detailnejšie informoval vo väzbe na spoluprácu s Ukrajinou a Rumunskom.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Čas určený na hodinu otázok bol vyčerpaný. Ďakujem.

    Prosil by som, aby ďalšie rokovanie viedol podpredseda Presperín. Budeme pokračovať hneď interpeláciami.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Panie poslankyne, páni poslanci,

    pristúpime k rokovaniu o bode

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 31. marca 2000,

    ktoré ste dostali ako tlač číslo 600.

    Skôr ako udelím slovo prvému prihlásenému do rozpravy, chcem požiadať tých poslancov, na ktorých interpelácie máme predložené odpovede členov vlády, aby vo svojom vystúpení vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam. Ak interpelujúci počas rozpravy nevyjadrí svoju nespokojnosť, má sa za to, že s odpoveďou súhlasí.

    Z dôvodu prehľadnosti tiež prosím, aby ste pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači číslo 600 nachádza.

    Konštatujem, že písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Pýtam sa preto, kto sa chce z poslancov prihlásiť ústne. Konštatujem, že pán poslanec Kotian, pani poslankyňa Sabolová. Uzatváram týmto možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Prosím, pán poslanec Kotian, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážení členovia vlády,

    musím z tohto miesta konštatovať, že nie som spokojný s odpoveďou pána ministra Kňažka na moju interpeláciu, k čomu uvádzam nasledovné.

    Pán minister, odpoveďou číslo 2246/1999-1 na moju interpeláciu, pod ktorú ste sa podpísali, ste ma presvedčili, že pod vaším vedením je zásadným cieľom ministerstva deštruovať inštitúciu Maticu slovenskú, ktorej vďačíme vo významnej miere za to, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky môže dnes hovoriť o slovenskej kultúre.

    Obsah mojej interpelácie bol v odpovedi zredukovaný na zosmiešňovanie objektívnych argumentov hovoriacich jednoznačne za zachovanie súčasného statusu Matice slovenskej a Národnej knižnice. Poukazoval som na skutočnosť, že vaše ministerstvo zvyšuje dotácie maďarským občianskym združeniam a rôznym organizáciám tretieho sektora, pritom dramaticky znižuje dotácie na Maticu slovenskú. Uvedeným porovnaním som ilustroval antagonizmus vášho postupu, pritom pisateľ odpovede, ktorú ste signovali v rozpore s logikou, z toho usudzuje, že som odporca podpory organizácií tretieho sektora. S takýmto uvažovaním sme sa stretávali, keď sa hovorievalo, že kto kritizuje, je proti vedúcej úlohe robotníckej triedy. Ak niekto také niečo z obsahu mojej interpelácie vydedukoval, považujem to za mentálny problém.

    Za dôležitú môžem označiť tzv. odbornú rovinu odpovede, v ktorej je účelovo zdeformovaným historickým pohľadom poukazované na opodstatnenosť konfiškácie Národnej knižnice prostredníctvom novelizácie knižničného zákona. Pri čítaní týchto pasáží som mal pocit, že na konci stanoviska bude podpísaný Klement Gottwald. Našťastie sa toto očakávanie nesplnilo a úprimne povedané, nečakal som, že si osvojíte text pretknutý účelovou ideológiou.

    Budem konkrétny. Vo vašej odpovedi sa uvádza, že od roku 1954 štát, vtedy socialistický, kupoval knižničné fondy do Národnej knižnice v správe Matice slovenskej a postavil zo štátnych prostriedkov účelovú budovu knižnice. Uvedené súvislosti síce dešifrujú váš postup, ale ho vôbec neodôvodňujú. Z povedaného logicky vyplýva, že socialistický štát rešpektoval symbiózu Matice a knižnice, rešpektoval ju ako autoritu v ochrane tých fondov, ktoré uchovala počas obdobia absencie štátnosti. Keď sa v priebehu päťdesiatych rokov tzv. socialistickej výstavby knižničné fondy rozrástli a bolo málo priestoru, nevyužil vtedajší režim túto skutočnosť a nezoštátnil Národnú knižnicu, ale postavil účelovú budovu. Matica tak mohla v týchto ťažkých časoch v deformovanej podobe prežiť v tieni našej Národnej knižnice. Váš postup však signalizuje, že neprežije tiene vrhané súčasným ministerstvom kultúry.

    Za úplne demagogickú považujem argumentáciu zo strany vašej odpovede, pán minister, ktorou sa snažíte dokázať opodstatnenosť politického zoštátňovania tak, že vo všetkých obrovských krajinách vznikli pôvodné, najskôr kráľovské knižnice, ktoré potom prevzal štát a stali sa štátnymi knižnicami. Po prečítaní som v prvom momente nevedel, či mám túto argumentáciu brať vážne.

    Pán minister, moderné republikové štáty Európy vznikli v prevažnej miere z tzv. monarchií, ak sa zmenila monarchia, teda kráľovstvo, cisárstvo a podobne, na parlamentný štát, resp. na republiku, tak takmer automaticky sa tzv. kráľovské inštitúcie premenovali na štátne. Taká je logika dejín. Matičná Národná knižnica nie je identicky príklad a ani analogický.

    Ďalej, pán minister, tvrdíte, že nový knižničný zákon jednoznačne podporila široká odborná verejnosť vrátane špičkových odborníkov z Národnej knižnice Matice slovenskej, ale aj knihovnícka verejnosť v záveroch II. knihovníckeho kongresu v Košiciach. Sú to formulácie, ktoré potvrdzujú slovník a spôsoby totalitného režimu. Aj tam sme počúvali pri podobných kauzách argumenty, ako knihovnícka verejnosť, anonymná masa špecialistov, jednoznačné závery zjazdov, závery a hlasovanie pracovníkov knihovníkov. Čiže masové verejné hlasovanie premietnuté do záverov a následne použité na politické rozhodovanie. Nezamysleli ste sa nad tým, pán minister, že títo pracovníci z knižníc, z Národnej knižnice a zo širokej knihovníckej pospolitosti nemali v nedávnej minulosti za totality ani neskôr žiadne jednoznačné odborné a kolektívne výhrady voči tomu, že Národná knižnica bola súčasťou Matice slovenskej? Dnes je toto jednohlasné volanie na zhromaždeniach úplne opačné. V prospech nového politického kompasu, ktorý má spoločného menovateľa - zničiť Maticu pod zámienkou zachránenia knižnice z jej zlých pazúrov.

    Môžem veľmi jednoducho dokázať politickú motiváciu a réžiu. Ako mali na verejnom hlasovaní zjazdu v Košiciach hlasovať prítomní pracovníci krajských, okresných, ale aj ústredných knižníc, keď tieto patria pod krajské a okresné odbory kultúry, pričom niektoré ústredné knižnice priamo pod ministerstvo kultúry? Všetky personálne zmeny boli realizované po voľbách na politickom a nie na odbornom základe. Výsledok odborného hlasovania bol tak jasný už pred zjazdom, pretože aj zákon bol pripravený pred jeho konaním, presne ako za socializmu.

    A ako vyzeralo hlasovanie zamestnancov Národnej knižnice? Takto: Jedna pracovníčka so svojím kolegom chodila vopred s napísaným zoznamom pracovníkov a každému zamestnancovi povedali, aj tak je rozhodnuté, že nás zoberú pod Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, tak podpíš, že tam chceme ísť. Kto nebude na tomto zozname podpísaný, ten bude potom prepustený. Skúsenosti a pud sebazáchovy tak diktoval, podpíš. To sú metódy vašich politrukov.

    Moje stanovisko potvrdzuje aj ďalšia pasáž odpovede, ktorá zrejme bola za jasotu más knihovníckej verejnosti na zjazde v Košiciach prenesená do jej obsahu, a musím ju citovať: "Je otázkou duševnej vyspelosti prítomnej populácie Slovenskej republiky, či štát, v ktorom žijeme, dokáže v plnom rozsahu prevziať zodpovednosť za národné kultúrne dedičstvo, alebo ho zverí subjektu, ktorý zastupuje len časť tejto populácie."

    Túto veľkú myšlienku ministra kultúry dávam na vedomie aj vám, vážené panie poslankyne, poslanci Národnej rady, aby ste sa nad ňou zamysleli, a som presvedčený, že by mala byť aj publikovaná. Nám všetkým by malo byť vysvetlené, čo to je duševná vyspelosť prítomnej populácie Slovenskej republiky. Dá sa vôbec definovať duševná vyspelosť prítomnej populácie? Ak áno, tak ktorej populácie? Nie je to náhodou opísaná pasáž o duševnej vyspelosti proletariátu ako kolektívneho ducha budovateľov komunistickej spoločnosti? Kolektívna duševná vyspelosť už raz rozhodovala o konfiškáciách a zoštátňovaní.

    V daných súvislostiach sa vás, pán minister, spýtam trocha inak. Vy si myslíte, že ak len časť populácie súhlasí s tým, aby bola Národná knižnica súčasťou Matice, tak je to dôvod vášho kroku? Načo ste potom hovorili v inej časti odpovede o hlasovaní odborníkov? Okrem toho sa spytujem, či bola väčšia časť populácie slovenskej inteligencie pred desiatkami rokov za založenie Národnej knižnice v lone Matice slovenskej a či by táto ustanovizeň dnes existovala.

    Ďalšiu pasáž vety citovanej z vašej odpovede, pán Kňažko, však považujem za malé svetlo nádeje, ktorého sa chytám. V nej vlastne hovoríte, že štát dokáže na základe vami myslenej duše prítomnej populácie v plnom rozsahu prevziať zodpovednosť za národné kultúrne dedičstvo. Čiže v tomto prípade ste, pán minister, štát vy. Vyzývam vás, aby ste si dodržali to, čo ste mi odpísali a aj podpísali. Nech štát prevezme zodpovednosť za národné kultúrne dedičstvo a v plnom rozsahu ho rešpektuje! Kultúrnym dedičstvom je stav, že Národná knižnica je súčasťou Matice slovenskej. Rešpektujte teda posvätný odkaz nášho spoločného dedičstva, uchovajte ho a nedávajte prostredníctvom politického ťaženia Národnú knižnicu pod kontrolu takým ľuďom, ktorých predstavuje ideový zostavovateľ vašej odpovede.

    Taktiež nie som spokojný s odpoveďou na moju interpeláciu, ktorú som mal pod číslom 5184/1999.

  • Pán poslanec, prepáčte, že vás ruším, ale vaše interpelácie nedodržali procesný procedurálny spôsob, to nie sú interpelácie, pretože ste ich nepodali cez predsedu Národnej rady. Preto nie sú zaradené ani v odpovediach, ani v materiáli číslo 600. Proces nebol dodržaný.

  • Pán podpredseda, ja musím reagovať v tomto smere, že keď ste viedli schôdzu Národnej rady naposledy a tam bol taktiež bod interpelácie, povedali ste mi, že odpovede do 1. decembra budú brané do úvahy. Ja som moju interpelácie podal 3. decembra a, žiaľ, som prekvapený, že nie sú zaradené v tomto materiáli. Takže sa pýtam... Áno, boli dané normálne...

  • Nediskutujme teraz, pán poslanec, pretože nebol dodržaný postup cez kanceláriu predsedu Národnej rady. To, že ste ich podali priamo ministrovi, je, samozrejme, vaša vec. V tomto prípade preto ani nebudeme dávať do uznesenia toto vyslovenie nespokojnosti. Hovorím to už úprimne a dopredu.

    Prosím, dokončite.

    Pani poslankyňa Sabolová. Prosím oznámiť číslo interpelácie, proti ktorej chcete vyjadriť svoj názor alebo ku ktorej chcete vyjadriť názor.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    len veľmi krátko. Nie je to ani tak nespokojnosť s odpoveďou, ako chcem vyjadriť svoj názor, pretože je to interpelácia pod číslo 47, odpoveď ministra hospodárstva, kde som interpelovala ministra v otázke vratných obalov. Kde pán minister mi odpovedá, že problematikou by sa malo zaoberať ministerstvo životného prostredia v zákone o odpadoch a v zákone o obaloch a odpadoch z obalov.

    Ja len chcem, iste, toto je v kompetencii ministerstva životného prostredia, ale je to problém, ktorý treba riešiť aj v oblasti ministerstva hospodárstva a určite nájsť nejakú možnosť aj v zákone na ochranu spotrebiteľa. Ak § 18 nestačí na ochranu spotrebiteľa a občana, myslím si, že bude dôležité, aby sme spolu s rezortom životného prostredia pre ochranu životného prostredia a zároveň pre ochranu spotrebiteľa z rezortu ministerstva hospodárstva túto vec doriešili, možno aj keď nejakou malou novelou zákona. Čiže chcem vyjadriť svoj názor k tejto odpovedi pána ministra.

    A ešte jedna poznámka, nemôžem uviesť číslo, lebo som nedostala odpoveď od podpredsedu vlády pána Hamžíka na moju interpeláciu vo veci podporných európskych fondov. Bol tu a mal by tu sedieť, preto ma troška mrzí, že ani tí ministri, ktorí by tu mali byť a mohli byť tu, nie sú a je tu jediný podpredseda vlády pán Fogaš. Mňa to mrzí, lebo mohli by sme si tie veci vydiskutovať. Moja interpelácia bola 16. marca, takže odpoveď by som bola mala už dostať v tejto várke, ktorú sme dostali do parlamentu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Podľa § 130 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku k písomným odpovediam členov vlády na svoje interpelácie, s ktorými ste vyjadrili nespokojnosť, zaujme Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením. Návrh uznesenia, páni poslanci a panie poslankyne, máte predložené ako súčasť tlače 467. Vzhľadom na to, že neboli predložené k tým interpeláciám, ktoré sú v zozname predloženom písomne, prejavy nespokojnosti, tak navrhujem, aby sme prijali uznesenie tak, ako je predložené, a hlasovať o ňom budeme neskôr.

    Pani poslankyňa Slavkovská - procedurálny návrh.

  • Reakcia poslankyne.

  • Áno. Ďakujem.

    Ďalším bodom programu sú

    interpelácie poslancov.

    Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.

    Písomne sa do tohto bodu programu neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do tohto bodu. Pani poslankyňa Slavkovská. Konštatujem, že nikto viac. Uzatváram možnosť prihlásenia sa k tomuto bodu v rozprave a dávam slovo pani poslankyni Slavkovskej.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    kolegyne, kolegovia,

    je skutočne zarážajúce, že tu už sedí iba jeden člen vlády. Ešte vďaka mu za to, pretože ináč by sme už ani nevedeli, že máme vládu. Ale myslím si, že by nám to išlo aj bez tej vlády, tak ako nám to ide teraz.

    Mám viacero interpelácií. Prvá interpelácia je na pána premiéra.

    Vážený pán premiér, na Slovensku je vyše polmiliónová armáda nezamestnaných a do konca roka prognózy hovoria o 600 000. Darmo úrady práce sa snažia spolupracovať so zamestnávateľmi, očakávajúc, že vytvoria nové pracovné miesta. Miesta sa však nevytvárajú, tendencia je skôr opačná. Mnoho zamestnancov dennodenne prichádza do práce s obavou, či to nie je naposledy. Ďalšie a ďalšie podniky sa totiž ledva držia nad vodou. Zvyšuje sa ich zadlženosť a platobná neschopnosť. Zamestnávatelia nemajú prevádzkový kapitál, nemajú na investície, nemajú odbytištia pre svoje zákazky a tak objem výroby klesá a finančné problémy firiem sa riešia na úkor zamestnancov. Nevyplatia im mzdy, prípadne ich postupne prepúšťajú. Keďže medzi 20 prioritami vlády v roku 2000 nijako zvlášť nerezonuje oživenie ekonomiky, aká je vôľa vlády podporiť nástroje reštrukturalizácie. Moja otázka znie na premiéra, či vláda sa zamýšľa nad týmto problémom, pretože ak nebudú nástroje na reštrukturalizáciu, tak nikto neprinúti zamestnávateľov, aby vytvárali pracovné príležitosti.

    Ďalšia otázka je na pani ministerku Schmögnerovú.

    Na sneme Združenia podnikateľov Slovenska ste hovorili, pani ministerka, o tom, že daňové zaťaženia sa pre podnikateľov výrazne znížili, ale napriek tomu žiadny podnikateľský boom sa u nás nekoná. Prvá moja otázka: Vedeli by ste zdôvodniť prečo? Druhá otázka: Každý podnikateľ potrebuje na začiatok vstupný kapitál, potrebuje si vedieť pripraviť svoj podnikateľský zámer. Ako mu v tomto pomáhate? Ktorá banka vôbec poskytne začínajúcemu podnikateľovi úver? Ďalšia vaša zaujímavá myšlienka bola, čo sa týka vonkajšieho dopytu po našich výrobkoch. Podľa vás, citujem, "zrejme v tomto a v nasledujúcom roku bude situácia v tomto smere priaznivejšia". Nechcem vás chytať za slovíčka, ale ako je to teda? Ste o tom presvedčená, že to tak bude, alebo iba si to myslíte? Ak ste o tom presvedčená, vymenujte mi, prosím vás, odvetvia, kde dopyt po ich výrobkoch v zahraničí stúpa a o koľko percent.

    Ďalšia otázka je na pani ministerku Machovú.

    Dňa 24. marca 2000 ste spolu s ďalšími našimi ústavnými činiteľmi uzavreli s prezidentom VSŽ, a. s., a so zástupcami U. S. Steelu dohodu o porozumení ako definitívny variant riešenia situácie vo VSŽ, a. s., Košice. Podľa dohody z majetku VSŽ sa vyčlení iba lukratívna časť oceliarska výroba ako vklad do novozaloženej spoločnosti, v ktorej bude mať 100-percentný podiel U. S. Steel. U. S. Steel nie je žiadnym strategickým investorom pre celú VSŽ a nepomáha riešiť jej problém. V starej VSŽ zostali dlhy, zamestnanci, zvyšok majetku. Prvá moja otázka znie: Akým spôsobom bol vyhlásený tender? Bolo v ňom jasné, že nejde v ňom o kapitálový vstup do celej VSŽ, ale iba o odkúpenie lukratívnej časti výrobnej a majetkovej podstaty? Ak by sa vyhlasoval totiž takýto tender, možno aj kupec by bol iný a zaujímavejší. Zdá sa, že postup bol taký, že najprv sa vybral zahraničný subjekt a potom sa dohadovalo, čo bude predmetom predaja. Myslím, že pôsobenie pána Eichlera vo VSŽ jednoznačne dokazuje, načo tu ten pán bol a komu prihráva. Jeho pôsobenie je iba v prospech U. S. Steelu, alebo sa cíti zodpovedný aj za to, aby nám pomohol?

    Ďalšia interpelácia je na pána ministra Ftáčnika.

    Vážený pán minister, určite ste informovaný o zvýšení poplatkov za ubytovanie vo vysokoškolských internátoch približne o 70 %. Zo slov vedúcej referátu študentských domovov a jedální Univerzity Komenského je jasné, že k zvýšeniu cien ich viedla novela zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá platí od začiatku tohto roka a umožňuje študentským domovom, aby si ponechali sumu, ktorou prekročia plánované štátne príjmy, a použili ju na prevádzkové náklady. Riaditeľ študentského domova Družba v Bratislave pripustil ešte aj ďalšie možné zvyšovanie poplatkov v budúcom kalendárnom roku. Keď sa schvaľoval zákon o štátnom rozpočte na rok 2000, kde je zakotvená možnosť pre vysoké školy ponechať si nadpríjmy, upozorňovala som na to, že to bude snaha získavať nadpríjmy iba zvyšovaním poplatkov pre študentov.

    Ľahko sa totiž hovorí alebo píše, že doterajšia cena za ubytovanie bola iba symbolická, napríklad za 2-lôžkovú izbu to bolo 240 Sk a tá sa teraz zvýšila na 450 Sk mesačne, že to nie je veľa. Pre niekoho 450 Sk možno nie je veľa, ale sú i takí študenti a, žiaľ, stále ich pribúda, ktorí musia počítať s každou korunou. Pre nich je toto zvýšenie naozaj dôvodom na nespokojnosť a o to viac, že je tu reálna hrozba každoročného ďalšieho zvyšovania cien za ubytovanie a stravovanie. Moja otázka na vás, pán minister, ktorý má chrániť aj záujmy študentov, znie: Pripravili ste nejaký koncepčný zámer, aby sa zvyšovanie dotklo iba solventných študentov a aby sociálne odkázaní študenti mohli bývať za nižšie ceny?

    Ďalšia otázka na pána ministra Ftáčnika.

    Rezort školstva permanentne trpí nedostatkom financií. Súčasné vedenie ministerstva, konkrétne jeho najvyšší šéf, sa snaží ušetriť peniaze aj likvidáciou niektorých škôl, či už ide o základné školy, stredné školy, alebo aj vysoké školy. Najmä vysoké školy vytvorené za predchádzajúcej vlády sú tŕňom v oku. Pamätám sa na tú nenávistnú kampaň, ktorú pri vzniku rozpútali vtedajší opoziční poslanci, medzi nimi i poslanec Ftáčnik. Označovali a označujú ich za Mečiarove školy, ktoré iba odčerpávajú peniaze už existujúcim školám. Priznávam, že peňazí pre školstvo nebol dostatok a ani samozrejme nie je. Situácia sa nezlepšila, práve opačne, peňazí je čím ďalej menej a, čuduj sa, svete, popri likvidačných snahách, ktoré majú peniaze ušetriť, sa pekne potichu zakladajú aj nové školy. Ide napríklad o maďarské Gymnázium v Leviciach, o Katolícku univerzitu v Ružomberku, o Fakultu medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave.

    Ja na rozdiel od vás, pán minister, otvorenie každej novej školy i tých, ktoré som teraz menovala, vítam. Vychádzajúc však z otvoreného listu dekanov fakúlt vysokých škôl vám i premiérovi, v ktorom upozorňujú na krízovú situáciu na slovenských vysokých školách spojenú s nedostatkom finančných prostriedkov a v ktorom doslova píšu, citujem, že "dospeli k presvedčeniu, že ide o cieľavedomú likvidáciu vysokoškolského štúdia v Slovenskej republike". Kladiem vám, pán minister, otázku: Koľko financií má ministerstvo školstva vyčlenené na založenie týchto škôl v tomto roku a koľko požadujú nové školy na 4 nasledujúce roky? A ešte jedna otázka: Ako budete nazývať tieto nové školy? Dzurindove školy?

    Ďalšia otázka na pána ministra Ftáčnika.

    V súlade s dobrou filozofiou racionalizácie vzdelávania sa hovorí aj o tzv. združených školách. Napríklad v poľnohospodárstve by išlo o spojenie stredných odborných učilíšť so strednými odbornými školami. Kto však bude zriaďovateľom takýchto združených škôl? Podľa mojich informácií ministerstvo pôdohospodárstva zásadne nesúhlasí s presunom zriaďovateľskej funkcie na krajské úrady, odvolávajúc sa na potrebu osobitných prístupov k týmto školám v dôsledku biologického charakteru výroby. Učilištia v agrorezorte dostávajú kapitálové výdavky z rozpočtu ministerstva školstva a až 40 % si musia zarobiť samy. Iba malou časťou ich financujú krajské úrady. Ako by zvládli celé financovanie združených škôl krajské úrady? Sú na to vyčlenené financie?

    Ďalšia otázka na pána ministra Ftáčnika.

    Vo verejnosti veľmi negatívne rezonujú správy o zatváraní niektorých škôl, napríklad troch osemročných gymnázií v Bratislave, ktoré z hľadiska výchovno-vzdelávacích výsledkov patria medzi špičkové školy. Učiteľom, rodičom i žiakom nikto presvedčivo nevysvetlil dôvody ich zrušenia. Jediným dôvodom, ktorý sa neustále opakuje, je nová koncepcia znižovania počtu škôl. Zaujímalo by ma, prečo potom pri presadzovaní tejto kompetencie do praxe dochádza k takým paradoxom, že kým Krajský úrad Bratislava je touto koncepciou tvrdo postihnutý a stavia sa k nej negatívne, tak napríklad Krajský úrad Trnava sa sťažuje, že u nich sa táto koncepcia neuplatňuje, ale presne opačne, školy pribúdajú. V súčasnosti napríklad Cirkevná škola v Šahách a iné školy. Týka sa teda koncepcia znižovania počtu škôl iba niektorých krajských úradov?

    Ďalšia otázka je na pána ministra Haracha.

    Je zvláštne počúvať v médiách vyhlásenia a aj z vašich úst, že na ministerstve je pripravený aj projekt rozčlenenia slovenskej elektroenergetiky na množstvo drobných firiem. Sú to vyjadrenia úradníkov alebo vyjadrenia odborníkov? Sekcia energetiky ministerstva hospodárstva totiž nie je vrcholom odbornej kvality. Skôr sa zdá, že tu ide o zákulisné kroky, ktoré presadzujú títo pracovníci ministerstva hospodárstva. Elektroenergetici tvrdo poukazujú na to, že v krajinách Európskej únie je v súčasnosti prebytok výkonov. Inštalované zariadenia elektrární nie sú dostatočne využívané a tak pripraveným rozdrobením slovenskej elektrizačnej sústavy pripravuje piata kolóna západnej konkurencie lacné prevzatie tunajších trhov. Je nad slnko jasné, že táto nadpráca nie je na prospech nášho štátu. A ak k tomu pridáme dlho utajovaný zámer, ktorý sa dostal na verejnosť, že pôjde o predaj 49-percentného podielu majetku slovenskej prenosovej súpravy, a to spolu so slovenským dispečingom, tak toto je zrada skutočne štátu a jeho záujmov, ktorá nemá obdobu a na ktorú naozaj tvrdo elektroenergetici poukazujú.

    Odborníci ministerstva hospodárstva obracajú logiku na ruby. Najprv treba tajne rozhodnúť, kto bude privatizovať, k tomu sa prispôsobí nová štruktúra elektroenergetiky a potom tomu treba prispôsobiť regulačné prostredie. No a potom už môže nasledovať hoci aj celonárodná diskusia. Tento postup nesie jasnú pečať korupcie. Takto myslí vláda svoj protikorupčný program? Moja otázka na pána ministra znie, ako sa on stavia k tejto celej problematike.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenie pani poslankyni Slavkovskej.

    Vystúpili všetci poslanci, ktorí boli prihlásení.

    Na záver chcem požiadať členov vlády, aby podľa zákona o rokovacom poriadku dali písomnú odpoveď na interpelácie v stanovenej lehote do 30 dní.

    Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Pristúpime k bodu programu

    správa o plnení Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000 za obdobie od 1. januára do 31. marca 2000.

    Správu vlády máte predloženú ako tlač 582.

    Správu vlády uvedie podpredseda vlády Ľubomír Fogaš.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán podpredseda,

    ctené poslankyne,

    vážení poslanci,

    mimoriadne ma teší, že záujem o legislatívu v Národnej rade vzrástol natoľko, že vlastne takpovediac štvrťročne predkladáme informáciu o tom, ako sa plán legislatívnych úloh plní. Musím povedať, že je to potešujúce z toho hľadiska, že Slovenská republika v súčasnom období stojí pred vážnymi úlohami, ktorých splnenie závisí od toho, nakoľko dokážeme v legislatíve realizovať svoje programové ciele a nakoľko dokážeme aj v legislatíve pokročiť v harmonizácii a implemantácii našich právnych noriem do praktického života. Chcem vás ubezpečiť, že vláda Slovenskej republiky sa týmito otázkami permanentne počas každého zasadnutia v stredu zaoberá. Uskutočňovanie priebežnej kontroly je takpovediac pravidelnou súčasťou našich rokovaní.

    Ctené poslankyne,

    vážení poslanci,

    vláda Slovenskej republiky spracovaním základných priorít legislatívneho programu si položila za cieľ stabilizovať náš právny poriadok a postupne harmonizovať jednotlivé inštitúty v ňom obsiahnuté tak, aby Slovenská republika mohla bez problémov, zdôrazňujem, bez problémov akceptovať všetky direktívy, nariadenia, všeobecne povedané, normy Európskej únie, ktoré súčasne budú vytvárať ochranu jednak nášho trhu a súčasne dokonale otvárať náš trh k tomu, aby sa mohli uplatniť všetky slobody, ktoré Európska únia bude ponúkať. V záujme naplnenia týchto cieľov bol zostavený plán na budúci, resp. na tento rok, ktorého štvrťrok práve hodnotíme.

    Treba povedať, že v pláne bolo obsiahnutých na prvé tri mesiace 24 právnych predpisov, z toho je 18 zákonov, 1 nariadenie vlády a 5 legislatívnych zámerov. Musím povedať celkom otvorene, že skutočnosť bola taká, že predložených, inými slovami, predložených na Úrad vlády bez toho, aby boli prerokované ešte v tej chvíli, bolo 16 právnych predpisov, z toho 14 zákonov, 1 nariadenie vlády a 1 legislatívny zámer. Súčasne však pripomínam, že vzhľadom na operatívnosť alebo nutnosť operatívneho plnenia úloh vláda Slovenskej republiky dostala i ďalšie právne predpisy, a to celkove v množstve 72 zákonov, 12 nariadení vlády a 3 legislatívne zámery. Mnohé z týchto sú súčasne tie, ktoré skĺzavali z minulého roku, pretože jednotlivé rezorty v niektorých oblastiach nesplnili svoje vlastné zámery a plány.

    Mohol by som teda konštatovať, že oproti plánu, teda predložiť 24 noriem, sme prerokúvali 87 právnych predpisov, pričom v Legislatívnej rade prešlo rukami legislatívnych pracovníkov 64 zákonov, 7 nariadení vlády a 2 legislatívne zámery. Napriek tomu, že by sa teda naoko javilo, že môžeme byť spokojní, musím konštatovať, a tak je to uvedené aj v správe, že sa nám nepodarilo splniť všetky úlohy tak, ako ich v januári vláda svojím uznesením schválila.

    Aké opatrenia sme prijali?

    Po prvé sme posilnili odbornosť jednotlivých útvarov, a to tak, že sme otvorili širšiu spoluprácu s teoretickými pracoviskami, ktoré sú nutné predovšetkým pri tvorbe filozofie koncepcie zákonov.

    Ďalej sme obligatórne zaviedli prerokúvanie základných právnych predpisov v komisiách Legislatívnej rady vlády, čo by malo vlastne znamenať, že tieto právne predpisy už budú v Legislatívnej rade predrokované a už budú spĺňať kritériá, ktoré sú kladené na zákon legislatívnymi pravidlami.

    Ďalej sme odporučili vytvoriť nové legislatívne útvary na tých ústredných orgánoch, ktoré ich doteraz nemajú. Išlo o menšie ústredné orgány štátnej správy. Vláda uznesením uložila personálne a materiálne zabezpečiť legislatívny proces, zlepšiť postavenie a softvérové vybavenie pracovísk s legislatívou, a to v osobitnom materiáli.

    Ďalej sme trvali na tom, aby sa od tohto roku prerokúvali všetky návrhy, kde sa to priamo predpokladá, v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.

    Súčasne vláda Slovenskej republiky s ohľadom na potrebu sledovať priority legislatívnych úloh na rok 2000 prerokovala i správu o nevyhnutnosti prijatia opatrení z hľadiska plnenia úloh integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie, a to v apríli 2000. Materiál bol poslaný do Národnej rady príslušným výborom.

    Všetky tieto opatrenia sledujú jeden jediný cieľ, a to postupne stabilizovať a predovšetkým zharmonizovať našu vlastnú prácu. Musím konštatovať, že mnohí z ministrov jednoducho žiadajú, a v správe je uvedené ktorí, žiadajú často o preloženie termínu splnenia úlohy, pričom uznesenie vlády v tomto smere je nekompromisné a povedal by som, že v tejto chvíli aj nesmierne náročné. Európska únia totiž od nás očakáva, že to, čo prisľúbime, to, čo povieme, že bude splnené v tom mesiaci, kedy to my máme v pláne aj účinné. Keďže takáto zvyklosť nebola, vláda Slovenskej republiky tento rok považuje za prechodný a vo svojom uznesení uložila ministrom postupovať tak, aby termín, ktorý je uvedený v pláne legislatívnych úloh, bol termínom, v ktorom bude už návrh predložený nie na Úrad vlády, ale sem do Národnej rady Slovenskej republiky. Od budúceho roku bude musieť byť plán postavený tak, že to, čo bude predložené v pláne legislatívnych úloh, bude musieť byť aj v tom mesiaci účinné. Teda bude si musieť žiadať náležitý predstih.

    Chcem v závere svojho vystúpenia pri tejto informácii povedať, že je asi nutné, aby jednotlivé rezorty buď akútne posilnili svoje útvary, vyčlenili sa na to osobitné prostriedky a použili sa i netradičné metódy povzbudenia všetkých pracovníkov, ktorí v legislatíve sú, alebo bude nutné vytvoriť jeden centrálny veľký legislatívny útvar pri Úrade vlády, ktorý bude riadiť zodpovedný ústavný činiteľ, či už minister, alebo podpredseda vlády, a tento bude centrálne zabezpečovať plnenie úloh. Pretože nie je možné pokračovať v určitom strese, ktorý potom spôsobuje, samozrejme, isté ťažkosti, predovšetkým vláde ako celku. Ministri Slovenskej republiky musia v tomto smere jednoducho hľadať riešenia, ktoré povedú k tomu, že plán legislatívnych úloh v tomto roku, najmä v prioritných smeroch, bude naplnený.

    Ďakujem vám veľmi pekne za záujem a za to, že ste ma vypočuli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem podpredsedovi vlády a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Prosím predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Ladislava Orosza, aby podal informáciu o výsledkoch prerokovania správy vo výbore.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    Národná rada Slovenskej republiky si na začiatku minulej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyžiadala od vlády Slovenskej republiky uznesením číslo 537 Správu o plnení legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000 za obdobie 1. štvrťroka tohto roka. Táto správa bola vyžiadaná na základe poznatkov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, že vláda mešká s predložením viacerých návrhov zákonov, ktoré sa už mali stať predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, čo môže vážne ohroziť napĺňanie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, plnenie priorít vlády, ktoré boli vytýčené na tento rok, ako i napĺňanie integračných ambícií Slovenskej republiky do Európskej únie. Vláda požadovaný materiál predložila v zákonnej lehote a v súlade s požiadavkami Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z materiálu vyplýva, že v 1. štvrťroku oproti Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000 nebolo v súlade so stanoveným termínom predložených 8 návrhov právnych predpisov, resp. legislatívnych zámerov. Pán podpredseda vlády to už vo svojom vystúpení uviedol. V tejto správe ide o stav k 31. marcu tohto roku.

    Žiaľ, podľa našich vedomostí odvtedy sa situácia nejakým zásadným spôsobom nezmenila, čo je veľmi varujúce najmä z toho hľadiska, že 26. máj je posledným dňom, keď budú môcť byť predložené do Národnej rady Slovenskej republiky návrhy zákonov, ktoré bude možné prerokovať ešte v rámci tohto polroka pred parlamentnými prázdninami. Zvlášť nepríjemné je, že s určitým omeškaním sú zákony, ktoré súvisia s aproximáciou práva Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky. Najmä z hľadiska toho, že Európska komisia bude na základe súčasného stavu pripravovať pravidelnú hodnotiacu správu o Slovensku.

    Myslím si, že v materiáli sú obsiahnuté všetky základné problémy, ktoré sa vyskytujú v oblasti legislatívnej činnosti vlády, respektíve jednotlivých rezortov. Pán podpredseda vlády na nich otvorene upozornil, takže je vytvorený priestor na diskusiu.

    Ústavnoprávny výbor ako výbor, ktorý bol určený ako gestorský pre tento bod programu, správu vlády Slovenskej republiky prerokoval 3. mája 2000, prijal uznesenie, v ktorom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať túto správu na vedomie.

    To je všetko z mojej strany. Môžete otvoriť rozpravu, pán podpredseda.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Oroszovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. O vystúpenie požiadal pán podpredseda Bugár. Konštatujem, že nikto viac. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlások do rozpravy k tomuto bodu.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    v maďarčine existuje jedno príslovie, ktoré preložím približne tak, že "nehnevám sa na teba, ale pre teba, pre tvoje dobro". To hovorím preto, lebo v poslednom období sa tu množia také reči, náznaky toho, že vláda, parlament idú proti sebe. Ja, ktorý som kritikom neplnenia rôznych úloh, tvrdím, že to nie je tak, ale, samozrejme, tie korekcie, ktoré je potrebné urobiť, treba urobiť.

    Vláda a Národná rada Slovenskej republiky musia spolupracovať ako jeden dobrý, poviem to tak, tandem, a, samozrejme, keď to tak nefunguje, tak Národná rada musí využívať svoju kontrolnú funkciu aj voči vláde.

    Že sme sa dostali sem, k tomu je potrebné povedať pár viet. Ja sa budem snažiť byť stručný.

    Minulý rok vláda mala predložiť 180 návrhov zákonov. Z tých 180 sme dostali včas, v úvodzovkách včas, to znamená za minulý rok do konca decembra 59, to je 32,8 %, teda plnenie je 33-percentné. Z toho, z 59, bolo 29 v skrátenom legislatívnom konaní, to je 50 %. Samozrejme, nehovorím o tom, že vláda mimo svoj legislatívny plán predkladá do Národnej rady ďalšie enormné množstvo zákonov. Keby sme aj tieto započítali do tých zákonov, ktoré boli v skrátenom legislatívnom konaní prerokované minulý rok tu v Národnej rade, to by nám dalo číslo okolo 80 %. To znamená, skoro 80 % zákonov bolo minulý rok tu prerokúvaných v skrátenom legislatívnom konaní.

    Na základe tohto stavu predseda Národnej rady, vedenie Národnej rady, ale aj koaličná rada vlády predsedu vlády upozornili na to, aby tento stav bol zmenený. Bol zmenený aj preto, lebo z hľadiska integrácie sú tu určité termíny, o ktorých aj pán podpredseda, aj pán spravodajca tu už hovorili.

    Dostali sme tento prísľub. Prísľub, že legislatívne termíny predloženia návrhov, predkladania návrhov budú dodržané. Ale vzhľadom na to, že v januári fakticky ten stav sa nezmenil a zo zákonov, ktoré mali byť predložené načas, či v januári, alebo vo februári, fakticky sme dostali len na pár výnimiek jeden alebo dva zákony, tak vedenie Národnej rady splnomocnilo pána podpredsedu Hrušovského, ktorý 20. januára a 10. apríla rokoval dvakrát v tejto záležitosti so zástupcami vlády, hlavne tých členov vlády, ktorí sú zodpovední za legislatívu alebo prípadne za integráciu Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na to, že za prvé tri mesiace vláda mala predložiť 24 rôznych návrhov, nehovorím len o návrhoch zákonov, dostali sme len 4 v termíne. Tu je rozdiel medzi hodnotením Národnej rady a medzi hodnotením vlády. Vláda, ak predloží, hodnotí niečo povedzme k prvému štvrťroku, tak aj to, čo mala vláda predložiť povedzme druhý januárový týždeň, ale to predložila posledný marcový, hodnotí, že to je plnené. Za ten kvartál samozrejme je, ale v Národnej rade je dvojmesačný sklz.

    Vzhľadom na to predseda Národnej rady sa obrátil na predsedu vlády listom a predseda vlády v odpovedi píše, že osobitnú pozornosť vláda venovala tejto otázke na svojom zasadnutí dňa 8. 3. 2000. Konštatovala, že zákony a tak ďalej sú vypracované, ale neboli predložené Národnej rade, to znamená, z hľadiska Národnej rady nie sú hotové.

    Tu chcem vyzdvihnúť jeden fakt. Ministri si žiadajú určité termíny, na základe týchto termínov je zostavený legislatívny plán vlády a tí istí ministri potom žiadajú zmenu týchto termínov. Mohol by som vymenovať skoro každého ministra, niektorí sú z tohto hľadiska ako krikľavý príklad a nezávisle od toho, či sú z jednej, z druhej, z tretej alebo štvrtej strany vládnej koalície. Ja si myslím a toto musí byť upozornením pre všetkých, aj pre vládu, aj pre parlament, ak chceme stihnúť určité termíny, ktoré sme si sami stanovili, aj smerom na Európsku úniu, tak, samozrejme, musíme byť razantnejší. To znamená aj vláda, a poviem to tak, aj predseda vlády musí byť razantnejší voči členom vlády, ktorí neplnia legislatívny plán.

    Azda ešte posledná poznámka vzhľadom na túto aktivitu Národnej rady a predchádzajúce rôzne stretnutia Národnej rady. Pohli sa ľady. Sú pozitívne ohlasy, vláda sa začala tvrdšie zaoberať, aj z toho listu pána predsedu vlády je zrejmé, že teda v marci už vláda týmto otázkam sa začala razantnejšie venovať, ale ja si myslím, že toto musí byť upozornením aj pre vládu, aj pre nás, že tie termíny, ak nesplníme, a fakticky už zostáva len pár týždňov, a tie zákony, ktoré boli sľúbené do konca mája, ak nebudú predložené, tak môžeme byť hodnotení veľmi negatívne. Totiž ani sami tie termíny, ktoré sme si dali smerom na naše integračné ambície, nesplníme. Ostaneme nedôveryhodnými partnermi pre Európsku úniu. A ja si myslím, to by bolo na škodu veci. Sme päť minút pred dvanástou hodinou, zostáva len na nás, či sa z toho ponaučíme na vlastných chybách. Múdry sa učí na chybách iných, ale aspoň skúsme na vlastných chybách, aby sme mohli z tohto problému vyjsť úspešní.

    Ja toto moje vystúpenie som chcel povedať preto, aby sme si nemysleli, že všetko je v poriadku. V poriadku bude vtedy, ak my, Národná rada, si budeme plniť vlastné termíny a vláda tiež. A k tomu vyzývam všetkých nás, samozrejme, aj vládu, aj vedenie parlamentu.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ivan Šimko. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

    Pánovi poslancovi Šimkovi dávam týmto slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Chcel by som len reagovať veľmi krátko s tým, že nemyslím si, že by tu hrozilo, že by tu niekto vyhlasoval, že je všetko v poriadku. Myslím si, že skôr opak je pravdou, že skôr nariekame a skôr upozorňujeme vždy na to, čo by sme chceli rýchlejšie a lepšie. Ale však je to možno aj dobré. Ale nechcel som vystúpiť vôbec k tomuto materiálu predovšetkým preto, že ho považujem za vyložene byrokratický. Pretože ide tu o súpis plánu alebo nejaký plán práce, ktorý si dala vláda sama pre seba, ináč to nie je ani vecou parlamentu, pretože vláda vo vzťahu k parlamentu má jeden nástroj a tým je jej program. To znamená, že aj v oblasti návrhov zákonov plní svoj program. Tu majú isté termíny svoj význam, napríklad tie termíny, ktoré sa týkajú prístupového procesu. Ale predovšetkým, čo nás musí zaujímať, nie to, či si vláda plní plán práce, plán legislatívnych úloh, ale predovšetkým to, či sa plní program vlády. A to sa týka viacej kvality než množstva a včasnosti zákonov.

    Ja napríklad som rád, keď sem príde kvalitný zákon trebárs aj o tri mesiace neskôr, ale je to naozaj zákon, ktorý potom nebudeme musieť opravovať, nebude ho musieť prezident vracať. Problém je ten, že práve v tom prístupovom procese dostávame na stôl požiadavky alebo teda návrhy, ktoré vychádzajú z úplne inej právnej filozofie, než na ktorej je postavený náš právny poriadok. Je to veľmi komplikované, mnohokrát na to nie sú ani fundovaní právnici na tých rezortoch, takže v tomto zmysle by som sa trošku chcel aj zastať toho, že čo tá vláda robí, pretože...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Pán podpredseda, máte právo sa vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Čiastočne môžem súhlasiť s pánom poslancom Šimkom, ale len čiastočne, lebo ja ten materiál nepovažujem len za byrokratický, administratívny. Ja to považujem za určitú snahu vysvetliť, prečo boli určité zmeškania a čo sa môže diať v budúcnosti.

    Totiž ak by sme len mávli rukou, že však dobre, no tak nie je to náš materiál, legislatívny plán vlády, to je predsa plán vlády a nás do toho nič nie je, tak potom to isté sa bude diať. Podpredseda vlády jednoznačne povedal, že niektorí ministri, a ja mám poznatky aj povedzme aj o našich ministroch, ale niektorí ministri požiadali vládu a požiadali aj Legislatívnu radu, aby boli posunuté termíny takých zákonov, ktoré podmieňujú náš vstup do Európskej únie.

    To znamená, že preto nás to musí zaujímať. A ja si myslím, že škoda, že nebola k tomu väčšia rozprava, ale minimálne to, že vláda sa zaoberá touto otázkou, svedčí o tom, že aj ona vidí nejaké tie trhliny. A o to nám ide, aby v tomto procese tie trhliny boli odstránené.

    Takže s tým súhlasím.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, pán podpredseda, či sa chcete vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    domnievam sa, že je vaším právom vyžiadať si informáciu o tom, ako vláda napĺňa svoje ciele, ktoré sú uvedené v programovom vyhlásení a našou povinnosťou je prísť a ju predložiť, považujem to za súčasť kontrolného procesu.

    Veľmi pekne chcem poďakovať poslancovi Šimkovi aj za vysvetlenie niektorých vecí, lebo si myslím, že ich treba tak chápať. Naozaj je to plán vlády a ten plán sa istým spôsobom modifikuje a mení sa, on sa mení niekedy v závislosti od toho, naozaj, akú kvalitu chceme dosiahnuť. Poviem jeden príklad.

    Zákonník práce, zákon o štátnej službe, zákon o verejnej službe, zákon o kolektívnom vyjednávaní je jeden veľký projekt, ktorý v súčasnom období prebiehal už cez príslušné orgány legislatívneho procesu. Je to veľký projekt, lebo je to súčasť kodifikácie nášho právneho poriadku. Legislatívna rada vlády o nich rokovala už dvakrát a druhýkrát predovšetkým preto, lebo diskusie s predstaviteľmi Európskej únie naznačujú, že sa budú klásť väčšie požiadavky aj v zmysle pripravovaných smerníc na kvalifikáciu, odbornosť výkonu služby a ďalšie požiadavky na zefektívnenie fungovania štátnej služby a tieto ustanovenia bolo potrebné určitým spôsobom znovu meniť.

    Tak si kladiem tiež otázku, a to zase v dobrom, je to kritika na teba, nie pre teba, či ako, to sa mi páčilo, kladiem si otázku, či je lepšie, ak predložíme návrh sem do Národnej rady a potom budeme hľadať cesty na to, ako ho tu opravovať, alebo jednoducho zmeníme termín a upravíme si návrh sami.

    Súhlasím s tým, že ministri by skutočne mali zvážiť pri zostavovaní plánu, aké sú ich sily a čo je nutné. Predovšetkým zvažovať priority.

    Súhlasím s tým, čo hovoril pán podpredseda Bugár i s ohľadom na to, že sú nejaké limity, v ktorých sa musíme pohybovať s ohľadom na prípravu správy o Slovensku, s ohľadom na naše záujmy vstupu do OECD a podobne. Samozrejme, je pre mňa neprijateľné, aby jeden minister predložil žiadosť o odloženie piatich či desiatich, dokonca v jednom prípade jedenástich predlôh právnych noriem. No tak to už nie je odloženie z nejakých objektívnych dôvodov, než jednoducho odloženie preto, lebo tento rezort neplní svoje úlohy v rozsahu, v akom by sa žiadalo.

    Tie rezorty sú uvedené v správe, myslím si, že ak sú to všetko harmonizačné predpisy, tak nemôžeme s tým súhlasiť. A ja som tej mienky, že máte právo o tom vedieť. Ale preto, že plán sa mení, aj preto ja by som trošku korigoval to, čo hovoril pán podpredseda Bugár. Vláda schválila plnenie Plánu legislatívnych úloh za rok 1999, v ktorom po korekciách, to znamená po zrušení niektorých úloh počas roka, po presune nesplnených úloh do tohto roka, po odložení vecí alebo jednoducho po ich inom zadefinovaní, prípadne zlúčení niektorých právnych predpisov, lebo aj to sa stalo, ten plán nakoniec vyzeral tak, ako ste ho v celkovom hodnotení dostali v správe. Predpokladalo sa 150 právnych noriem, skutočnosť bola 219, v štyroch prípadoch zostali termíny odložené, 21 zákonov a právnych predpisov nebolo vôbec predložených k 12. 1. 2000, to znamená v čase, keď sa hodnotil, a zrušených bolo celkom 30 úloh. To sú reality, čiže tých 21 a 30 treba naozaj brať ako niečo, čo asi nie je celkom v poriadku. Vláda zhodnotila túto prácu ministrov a vyjadrila k nej stanovisko i v materiáli, ktorý ste dostali ku koncu minulého roku, kde sme poukázali na jednotlivé prípady.

    Pokiaľ ide o zúčinenie zákonov, ako to povedal pán predseda ústavnoprávneho výboru, áno, my sme si vedomí potreby predložiť mnohé právne predpisy tak, aby v septembri mohli byť účinné. O to ide predovšetkým vo vzťahu k OECD a o to ide aj vo vzťahu k príprave hodnotiacej správy o Slovensku. V tomto smere ministri dostali list, v ktorom ich podpredseda vlády Fogaš vyzýva, aby predložili vládne návrhy zákonov, ktoré sa majú prerokovať v Národnej rade v mesiaci júni, už do 26. mája, mám na mysli tam prvé čítanie.

    Vládne návrhy zákonov, ktoré nadväzujú na štátny rozpočet na rok 2001, je potrebné predložiť podľa termínovníka Národnej rady do 25. augusta, pretože 15. októbra už musí byť predložený rozpočet a pred jeho celkovým schválením by mali byť zákony prijaté. A v bode 3 vymenúvam zákony, ktoré sú tie, ktoré považujeme za priority pri plnení i našich záväzkov vo vzťahu k harmonizácii. A tam sú najmä zákony, opatrenia, ktoré sa týkajú dovozu, vývozu alebo spätného vývozu tovaru, o Úrade pre finančný trh, o vysielaní a retransmisii, o regulácii prirodzených monopolov, novela Zákonníka práce, resp. nový návrh Zákonníka práce, zákona o štátnej službe, o verejnej službe, o odpadoch, zákon o ovzduší, o regionálnom rozvoji a o sudcoch.

    Musím povedať, že zákony o sudcoch, Úrade pre finančný trh a vysielaní boli predložené v tomto alebo v minulom týždni na rokovanie príslušných orgánov vlády. Samozrejme, Legislatívna rada ich prerokuje v dohľadnom čase, to znamená týždeň alebo dva. Zákony o odpadoch, o ochrane ovzdušia patria do tej kategórie, ktoré ministri žiadajú odložiť. Nesúhlasil som s takýmto odložením práve preto, že ide o rezort, ktorý má v tejto chvíli značné meškanie.

    Stav harmonizácie bol prerokovaný vo vláde. Materiál je predložený tu, v Národnej rade, je k dispozícii, myslím, poslancom, bol prerokovaný. Sú tam uvedené právne predpisy, ktoré som tu citoval. Okrem toho vám chcem povedať, že vláda Slovenskej republiky možno už na svojom budúcom zasadnutí prerokuje stav aproximácie nášho právneho poriadku, teda podrobný gruntovný materiál, v ktorom ukážeme aj zrkadlo, tak trochu povediac, jednotlivým rezortom.

    Okrem toho, že sa tu pripomenulo, že je potrebné chápať tento materiál ako súčasť hodnotenia činnosti vlády, tak treba podľa mňa brať do úvahy, že kontrolné funkcie Národnej rady sú, samozrejme, aj vo výboroch, sú v interpeláciách a otázkach, kde je možnosť položiť niektoré otázky aj jednotlivým ministrom. Pretože podpredseda vlády je ten, ktorý má koordinovať tú činnosť, ale myslím si, že ministri sú ústavnoprávne priamo zodpovední aj voči Národnej rade a sú zodpovední aj za výkon svojej funkcie.

    Pokiaľ ide o hodnotenie jednotlivých úloh, som presvedčený o tom, že treba ísť ďalej, že sa netreba zase zľaknúť niektorých termínov, lebo naozaj vo výnimočných prípadoch, povedzme 20 - 30 % právnych predpisov môžeme pohnúť s termínom a nič sa nestane, podstatné je, aby sme výsledok mali. Aby sme mali výsledok, aby sa v závere nestalo, že 30 návrhov bude musieť byť zrušených, pretože jednoducho bol zlý odhad, zlý odhad vlastných síl na jednotlivých rezortoch.

    Samozrejme, že treba mať pohľad na hodnotenie zo strany vlády a potom, samozrejme, si treba vytvárať nejaký pohľad zo strany parlamentu. Pohľad vlády doteraz bol taký, že úloha pre ministra je splnená, keď odovzdá návrh na konanie do Legislatívnej rady. Pohľad Národnej rady, ako to tu počujem, je taký, dokiaľ návrh Národná rada neprerokuje, nie je úloha splnená. No tak to by Národná rada musela mať svoj vlastný plán a ten by si potom musela hodnotiť. To nič, samozrejme, neuberá na oprávnenosti vyžadovania si plnenia úloh v súlade s programovým vyhlásením vlády.

    Ešte raz sa chcem poďakovať obidvom pánom poslancom, ktorí vystúpili, i ústavnoprávnemu výboru, kde bola, myslím, že veľmi otvorená gruntovná diskusia aj o konkrétnych návrhoch zákonov. Som presvedčený, že prídeme k tomu, keď bude musieť povedzme pri prerokúvaní takéhoto dokumentu trebárs na záver roku byť prítomných viac ministrov, ktorí budú musieť vysvetliť buď zložitosti samotného legislatívneho procesu, potrebu harmonizácie, lepšej kvality alebo jednoducho iné dôvody, prečo nie sú niektoré z úloh v tej chvíli naplnené.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni poslanci,

    ďakujem vám za pozornosť, aj za to, že ste mi umožnili vystúpiť už dnes a teraz.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, za vaše vystúpenie.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda vlády,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vyjadril na záver rozpravy k tomuto bodu jednu myšlienku, jedno želanie, aby v ďalších týždňoch a mesiacoch boli zo strany vlády do Národnej rady Slovenskej republiky predkladané návrhy zákonov kvalitné a boli predkladané včas. Myslím si, že to bol obsah a zmysel vyžiadania tejto správy a takisto samotnej rozpravy o nej vo výbore Národnej rady a takisto na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    V rozprave vystúpil jeden poslanec, pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, a dvaja poslanci s faktickými poznámkami. Nepodali žiaden pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh k návrhu uznesenia, ktorý predložil ústavnoprávny výbor, takže budem odporúčať, aby Národná rada Slovenskej republiky správu o plnení Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky za obdobie od 1. januára do 31. marca vzala na vedomie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Ďakujem aj pánovi podpredsedovi vlády, aj vám za prácu pri tomto bode programu.

    Hlasovať o tomto bode budeme, podobne ako aj o ostatných materiáloch, zhruba o 17.30 hodine.

    Prosím predsedov poslaneckých klubov, žiadam poslancov Národnej rady, aby sa v tomto termíne dostavili na hlasovanie k jednotlivým bodom programu. Ešte raz, zhruba o 17.30 hodine.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1999.

    Správu Národnej banky Slovenska ste dostali ako tlač 551 a spoločnú správu výborov ako tlač 551a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím guvernéra Národnej banky Slovenska pán Mariána Juska, aby správu uviedol.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dámy a páni,

    v súlade so zákonom o Národnej banke Slovenska vám na rokovanie predkladám správu o výsledkoch hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1999 vrátane audítorskej správy.

    Domnievam sa, že v predkladanom materiáli je dostatok informácií o hospodárskych aktivitách a činnostiach banky v minulom roku, preto mi dovoľte, aby som výsledky hospodárenia banky uviedol len niekoľkými základnými údajmi a poznámkami.

    Dosiahnuté a vykázané výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1999 v porovnaní so schváleným rozpočtom banky preukazujú vcelku priaznivé naplnenie a v mnohých položkách aj vysoké preplnenie rozpočtovaných zámerov. Do terajšej, nie dlhej existencie banky ide dokonca o najvyššie dosiahnuté výnosy celkom a vytvorený zisk. Mimoriadna tvorba zisku dosiahla takú úroveň, ktorá banke zabezpečila mnohonásobné splnenie úlohy v odvode zisku do štátneho rozpočtu, čím sa vytvoril priestor aj na začatie procesu reštrukturalizácie bankového sektora. Na základe vykázaných a predkladaných výsledkov možno konštatovať, že sa splnili takmer všetky dôležité výnosové parametre rozpočtu, pričom výnosové položky si udržiavali určitý predstih v plnení pred nákladmi, čo možno označiť za priaznivý vývoj.

    Konkrétne výsledkom hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1999 bol vytvorený zisk 42,5 mld. Sk, čím sa podstatným spôsobom prekročili pôvodné zámery. Tvorba zisku kulminovala k ultimu roka, keď sa do výsledkov hospodárenia premietli mimoriadne jednorazové operácie, a to rozpustenie opravných položiek vytvorených v predchádzajúcich rokoch na klasifikované rizikové pohľadávky z poskytnutých redistribučných úverov s dosahom na hospodársky výsledok v objeme plus 19,6 mld. Sk a predaj akcií Národnej banky Slovenska v Československej obchodnej banke v hodnote 17,1 mld. Sk s dosahom na hospodársky výsledok plus 15,7 mld. Sk.

    V priebehu roka 1999 sa na základe rozhodnutí Bankovej rady Národnej banky Slovenska realizovali preddavky na odvod zostávajúceho zisku Národnej banky Slovenska do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v celkovom objeme 42,2 mld. Sk. V rámci definitívneho usporiadania vzťahov so štátnym rozpočtom sa tiež ostávajúci zisk za rok 1999 v sume 2,4 mil. Sk odviedol do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky koncom marca tohto roku.

    Výnosy v hodnotenom období rástli dynamickejšie v porovnaní s celkovými nákladmi a dosiahli úroveň 80,6 mld. Sk, t. j. plnenie na 244 % ročného rozpočtu. Bolo to takmer štyrikrát viac v porovnaní s prvým rokom existencie banky a súčasne zhruba o 36,1 mld. Sk viac ako v predchádzajúcom roku. Náklady v hodnotenom období predstavovali 38,1 mld. Sk, t. j. splnenie na 115,7 % ročného rozpočtu. Bolo to 2,5-krát viac v porovnaní s prvým rokom existencie a zároveň tieto náklady boli zhruba o 3 mld. korún nižšie ako v predchádzajúcom roku.

    Vážené dámy a páni,

    napriek niektorým odchýlkam oproti rozpočtu banky a určitej nerovnomernosti v hospodárení v priebehu roku 1999 boli pozitívne tendencie v hospodárení jednoznačne prevládajúce a v minulom roku sa splnili všetky dôležité parametre rozpočtu banky. Dosiahnuté výsledky v hospodárení boli odrazom nielen vývoja a situácie v menovej oblasti, kde bolo nutné prijímať opatrenia v záujme stabilizácie slovenskej meny, ale aj dôsledkom potreby tvorby a použitia rezerv opravných položiek na krytie rizík z bankovej činnosti, ako aj konkrétnych bankovo-obchodných operácií banky.

    Možno konštatovať, že Národná banka Slovenska za rok 1999 v rozhodujúcich položkách splnila a prekročila predpokladané zámery rozpočtu. Okrem iného preukazuje to aj skutočnosť, že oproti pôvodnej úlohe zapísanej v rozpočte banky, t. j. realizovať odvod zo zisku do štátneho rozpočtu v sume 115 mil. korún, v skutočnosti Národná banka Slovenska túto úlohu preplnila, keď uviedla odvod do štátneho rozpočtu v sume takmer 42,2 mld. korún.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predkladané a dosiahnuté výsledky hospodárenia, resp. účtovné stavy a operácie boli predmetom auditu, boli potvrdené bez výhrad, ako je to zrejmé z predloženého materiálu. Na záver by som rád konštatoval, že napriek problémom a nie jednoduchému vývoju v minulom roku hodnotíme dosiahnuté a vykázané hospodárske výsledky banky za rok 1999 z úrovne Národnej banky Slovenska ako priaznivé a dobré. Na základe predloženého materiálu, ktorý ste dostali (parlamentná tlač 551), doloženého auditu firmy ERNST & YOUNG AUDIT, ako aj prerokovania materiálu v príslušných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a môjho stručného zdôvodnenia výsledkov Národnej banky Slovenska za rok 1999 si vám dovoľujem navrhnúť, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1999 tak, ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za vašu pozornosť.

  • Ďakujem guvernérovi Národnej banky Slovenska pánu Juskovi za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Vladimíra Maňku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch Národnej rady.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení kolegovia,

    vážené kolegyne,

    vážený pán guvernér,

    správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1999 rozhodnutím číslo 590 z 31. marca 2000 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky výboru pre financie, rozpočet a menu, ďalej výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo v termíne do 3. mája 2000.

    Správa bola predložená na základe § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví správu o výsledkoch prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz vám načrtnem priebeh rokovania vo výboroch. Výbory, ktorým bola správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1999 pridelená, ju prerokovali v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a schválili ju bez pripomienok všetky tri výbory: výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 366 z 2. mája 2000, výbor pre pôdohospodárstvo uznesením číslo 123 z 3. mája 2000 a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 259 z 9. mája 2000. Uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 1999 schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením číslo 381 z 9. mája 2000 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o hospodárení Národnej banky Slovenska za rok 1999 (tlač 551a). Výbor uložil spoločnému spravodajcovi predložiť a poveril ho predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po skončení rozpravy.

    Zároveň navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Marián Jusko správu uviedol a mohol vystúpiť so správou na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Tak ako povedal pán predsedajúci, návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou spoločnej správy výborov.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem, pán poslanec, za podanie správy a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto z poslancov ústne. Pán poslanec Maňka ako jediný. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    ide iba o jednu maličkosť, a to v súvislosti s opravnými položkami bod 12.2 strana 11 prílohy k účtovnej uzávierke Národnej banky Slovenska si dovolím upozorniť na to, že k tabuľke bodu 12.2 uvedený zostatok 31 12 99 presne nezobrazuje, neudáva stav opravných položiek nakúpených ŠPP a podľa môjho názoru by zostatok k 1. 1. 1999 plus tvorba mínus použitie mali dávať sumu zostatku 31 12 99 a tá suma je 1 833 016 Sk, a nie 1 867 638 Sk. Tam zrejme došlo, maličký škriatok sa tam objavil. Čiže iba takáto úprava, ktorú by som potom odporúčal upraviť aj v návrhu uznesenia, aby to bolo jednoznačné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, pán guvernér, či sa chcete vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za pripomienku. Ja ju plne akceptujem. Došlo pri prepisovaní k chybe v 1., 2., 3. a 4. riadku tejto tabuľky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, nechcete sa už vyjadriť ďalej? Nie.

    Ďakujem pekne zatiaľ aj pánu guvernérovi, aj pánu spravodajcovi za prácu pri prerokúvaní tohto materiálu, tejto správy.

    Hlasovať budeme, tak ako som oznámil, neskôr aj k tomuto bodu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní druhým a tretím čítaním o

    zákone z 22. marca 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 609. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 19. apríla 2000 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 22. marca 2000.

    Zákon predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 20. apríla 2000 číslo 631 pridelil na prerokovanie príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dávam slovo spravodajcovi, členovi gestorského výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Petrovi Ošváthovi a prosím ho, aby informoval o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som predniesol správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 22. marca 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky v druhom a treťom čítaní.

    Zákon z 22. marca 2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 631 z 20. apríla 2000 na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Zároveň určil k predmetnému zákonu ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý o tomto zákone nerokoval. K predmetnému zákonu určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky zaujali k návrhom prezidenta tieto stanoviská.

    Vzhľadom na to, že ich je celkom 27, nebudem všetky jednotlivo čítať, pretože ich máte rozdané v tlači číslo 609, prečítal by som stanovisko gestorského výboru, ktorý odporúča o návrhoch prezidenta Slovenskej republiky hlasovať takto:

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky

    1. podľa § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku prijať pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené pod bodom 3, a to čísla 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8 - alternatíva druhá, 9, 10 - alternatíva prvá, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 19 - alternatíva druhá, 20, 21, 24 - alternatíva prvá;

    2. podľa § 90 ods. 5 o rokovacom poriadku v znení prijatých pripomienok prezidenta Slovenskej republiky zákon ako celok schváliť.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu, páni poslanci, panie poslankyne. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto z poslancov. Preto sa pýtam, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem zatiaľ pánovi spravodajcovi.

    Hlasovať potom budeme o 17.30 hodine aj k tomuto zákonu.

    Páni poslanci, panie poslankyne,

    teraz by sme mali rokovať o tlači číslo 501, po nej o tlači číslo 515. Pán minister Čarnogurský, ktorý alternuje pána ministra vnútra, požiadal o to, aby bol do 17.00 hodiny ospravedlnený vzhľadom na vážny problém, ktorý sa mu vyskytol.

    Navrhujem teda, aby sme pokračovali bodom 59, to je tlač 528. Vzhľadom na to, že pán poslanec Muránsky trvá na tom, aby rozprava k jeho návrhu (tlač číslo 526) bola za účasti pána ministra vnútra, ktorý nie je prítomný na dnešnom rokovaní.

    To znamená, že budeme pokračovať

    návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení neskorších predpisov,

    ktorú ste dostali ako tlač číslo 528. Ide o druhé čítanie.

    Zároveň ste spoločnú správu výborov dostali, samozrejme, schválenú gestorským výborom ako tlač 528a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Jirko Malchárek.

    Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

    Žiadam vás, páni poslanci, aby ste boli prítomní v sále minimálne tí, ktorí budete predkladať návrhy alebo robiť spravodajcov k jednotlivým návrhom zákonov.

    Pán poslanec Malchárek má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

    Vážené dámy poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    mám tú česť predložiť návrh novely zákona číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže. Predkladaná novela účelovo reaguje na vzniknutú situáciu vo veci správy majetku štátu, ktorý bol daný alebo delimitovaný do Fondu detí a mládeže. Majetok fondu zvlášť nevýhodnými zmluvami o nájmoch a výpožičkách bol prakticky vytunelovaný na niekoľko desiatok rokov dopredu. Na uvedený majetok sa nevzťahuje zákon číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, a preto sme si dovolili ako predkladatelia niektoré ustanovenia z tohto zákona preniesť do predloženého návrhu novely zákona.

    Účelom novely je dať za povinnosť zosúladiť zmluvy o nájmoch, o výpožičkách, a teda o nájmoch, s týmto zákonom, ktorý vráti pôvodný zmysel spravovania tohto majetku a ktorým je získavať prostriedky pre prácu pre deti a mládež. Za posledné roky Fond detí a mládeže prakticky žije iba z týchto prostriedkov a nevykazuje žiadny zisk. To znamená, že ledva si je schopný zarobiť na vlastnú činnosť bez toho, že by bol schopný vyprodukovať zdroje na prácu pre mládežnícke organizácie.

    Sme si vedomí, že táto novela je trošku účelová, ale nevieme si predstaviť ako ináč než spolužitím práve tohto nástroja, prijatia tohto zákona, by sa tento majetok, ktorý je v hodnote zhruba milión až tristo miliónov dal do budúcnosti riešiť. Verím tomu, že aj rozšírenie subjektov, ktoré budú vstupovať do výberových konaní, ktorým je vláda Slovenskej republiky prostredníctvom ministerstva pre správu a privatizáciu majetku, bude táto kontrola nad nájomnými zmluvami, nad budúcnosťou tohto majetku absolútne transparentná v spolupráci s výborom Národnej rady Slovenskej republiky a samozrejme s vedením Fondu detí a mládeže.

    Tento návrh sme ako predkladatelia predkladali už v prvom čítaní v minulom roku. Keďže vzhľadom na časový tlak a na prijímanie štátneho rozpočtu bolo nám odporúčené, aby sme tento zákon stiahli, opätovne sme pristúpili k jeho prvému čítaniu začiatkom tohto roku na prvej schôdzi. V spolupráci s legislatívnym odborom Národnej rady a s Legislatívnou radou vlády a s vládou ako takou spolupracovali a zapracovali sme do nej návrhy, ktoré si myslím, že tento návrh skvalitňujú. A preto by som bol veľmi potešený a myslím si, že môžem hovoriť za predkladateľov, keby ste prijali aj spoločnú správu, ktorá bude prednesená o pár minút po mne, ktorá si myslím, že tento zákon dáva do podoby, ktorý je schopný viesť k tým našim požadovaným cieľom. Preto vás prosím o podporu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za odôvodnenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni výborov, členke výboru pre vzdelanie, mládež a šport poslankyni Eve Rusnákovej a prosím ju, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    ctení hostia,

    dovoľte mi, aby som prečítala spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení neskorších predpisov (tlač 528), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    1. Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 739 zo 14. marca 2000 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    2. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal nijaké stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady.

    3. K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je spolu 17. Pán predsedajúci, nebudem ich čítať, pretože všetci poslanci ich majú v spoločnej správe uvedené.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať takto: Spoločne o bodoch 1 až 14 a 17. Tieto odporúča výbor schváliť. Spoločne o bodoch 15 a 16. Tieto výbor odporúča neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady schváliť. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu skupiny poslancov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport číslo 147 zo dňa 11. mája 2000.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pani spravodajkyni a prosím, aby zaujala miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov. Ústne sa prihlásila pani poslankyňa Slavkovská, nikto viac. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Dávam slovo pani poslankyni Slavkovskej. Prosím.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    Fond detí a mládeže vznikol zo zákona a zo zákona podlieha kontrole Národnej rady. Tak ako v minulosti, tak aj do dnešných dní sú s týmto fondom neustále problémy. Nevedia sa vyriešiť jeho kompetencie a jeho pôsobenie. Ja si myslím, keďže poslanci Národnej rady sú zodpovední kontrolovať túto činnosť, tak by bolo potrebné sa nad tou novelou viacej zamyslieť. Pán predkladateľ tu jednoznačne povedal, že áno, že táto novela je trochu účelová, ale že v tejto situácii nevie, ako by sa tie najväčšie nedostatky, a tie nedostatky tam naozaj sú, dali napraviť. Priznám sa, že ja tiež neviem, ako by sa dali napraviť, ale na druhej strane si myslím, že novela, ktorá nerieši celý komplex problémov a ten komplex problémov, ktorý rieši, tak je, by som povedala, na hranici zákonnosti, že taká novela nie je veľmi dobrá.

    Ja by som upriamila vašu pozornosť aj na stanovisko legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady, ktorý sa jednoznačne vyjadruje k tým problémom, ktoré vlastne sú na hranici tej zákonnosti. V prvom rade sa tu hovorí, ktorí sa pamätáte, tak to ide už o druhý návrh, ten prvý návrh bol stiahnutý s tým, že sa bude upravovať, ale tá úprava oproti tomu prvému návrhu nie je veľmi široká. Stále sa tu nerieši celý komplex právnej úpravy hospodárenia s majetkom štátu. To sa hovorí teda v stanovisku legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady. Predložený návrh nie je kompletný, ďalšie stanovisko. Absentuje primeraná ochrana druhej zmluvnej strany, ďalšie stanovisko. To sú vlastne všetko nedostatky, z hľadiska ktorého môže vzniknúť určitý zmätok pri napĺňaní tejto novely.

    Ďalej v návrhu zákona je zmätočnosť v tom, že ak sa zmluvy aj stanú neplatnými zo zákona, je ich potrebné ešte vypovedať. Čiže ďalší súdny proces, s ktorým sa vlastne v tejto novele vôbec nepočíta. Ďalej treba hovoriť o tom, že v jednotlivých prípadoch by ministerstvo malo udeľovať, resp. neudeľovať súhlas k tým zmluvám, ktoré už boli uzatvorené. Ale vôbec sa tu nehovorí o tom, na základe čoho to ministerstvo povie, že áno, tak túto zmluvu predĺžime, udelíme, tu to neudelíme. Čiže na základe tejto novely je to ponechané iba na subjektívne posúdenie nejakého príslušného pracovníka ministerstva, čo, samozrejme, zase nemôžeme kvitovať ako dobré riešenie.

    Potom sa treba zamyslieť aj nad otázkou, že ak prenajímateľ dal súhlas na zmenu veci, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov s tým spojených, tak ako sa to vlastne bude riešiť? Majetok spadá aj pod ochranu ústavy. Čiže ten majetok, ktorý by som tam ja napríklad mala, spadá pod ochranu ústavy. A myslím tým teraz napríklad aj taký majetok, ktorý by som si musela odtiaľ vysťahovať, napríklad nábytok alebo iné takéto veci. Z toho mi vznikne škoda, kto mi tú škodu bude uhrádzať? Fond sa k ničomu nezaväzuje, čiže ja ako majiteľ niečoho by som škodovala.

    Na jednej strane sa tu síce hovorí, že ak nájomca nevyprace objekt do 6 mesiacov, je povinný platiť penále. Ale na druhej strane, keď budem postihnutá ja, tak fond je vlastne nepostihnuteľný. Čo teda nie sú partnerské vzťahy. Myslím si, že to sú skutočne veci, a znovu opakujem, že súhlasím s tým, čo povedal predkladateľ, že vo fonde je úžasný neporiadok, hlavne z tejto majetkovej stránky a že to treba dať do poriadku. Ale keď už sa niečo také robí, tak si myslím, že by to bolo treba robiť transparentne, pretože mnoho vecí, ktoré sa podľa tejto novely robiť bude, znovu nebude transparentných.

    A na záver by som sa chcela opýtať, ako sa chceme vyrovnať s retroaktivitou. Ja viem, že pán poslanec Kresák v prvom čítaní tvrdil, že výpožička alebo nájom, tým sa neprevádza vlastníctvo. Ale čo ten majetok, o ktorom som ja hovorila, ktorý tam ten nájomca zhromaždil? Ten majetok existuje a je pod ochranou ústavy, môže sa znehodnotiť svojím odložením a tam už tá retroaktivita platí. Takže toto by bola taká moja najdôležitejšia otázka, pretože tu si myslím, že to dokonca hraničí a je v rozpore s ústavou.

    No a ešte by som chcela povedať, že celá táto novela, ktorá, samozrejme, chce odstrániť ten neporiadok, akosi sa nezamýšľa nad jednou takou dôležitou vecou, ktorá by teda mala byť dôležitá, a to je tá, že Fond detí a mládeže tu stále vystupuje len ako majiteľ nejakých majetkov a ako vykonávateľ správy majetku štátu. Aj v tejto novele vôbec nie je podporené to, čo by vlastne ten fond mal robiť, a to podpora činností v prospech detí a mládeže. Samozrejme, že na to treba financie. Ale hovoriť v niektorom paragrafe o tej podpore, si myslím, by bolo zahodno. Pretože keď budeme prerokúvať aj rozpočet fondu, tak aj tam budem na to upozorňovať, že absolútne sa vlastne v prospech detí a mládeže nepracuje, tak ako pri zriaďovaní fondu to Národná rada ako zriaďovateľ tohto fondu mala v úmysle.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kužma. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pani kolegyňa Slavkovská, plne chápem to, čo hovoríte, že ten zákon nie je dokonalý, že má chyby. Len mne ako človeku, ktorý podnikal, ktorý trošku vie narábať s majetkom, je divné, ako je možné, že takto zverený niekoľkomiliardový majetok nedokáže vlastne zarobiť ani na prevádzku fondu. Čiže je jednoznačne jasné, že takýmto spôsobom, týmito dlhodobými nevýhodnými zmluvami bol tento fond tunelovaný.

    A takisto je pokus, a nehovorím, že od všetkých, ale od niektorých ľudí, ktorí tento fond tunelovali fiktívnymi faktúrami na fiktívne prevedené práce, dokázať, že do tohto fondu investovali buď niekoľko miliónov, do tohto majetku, alebo niekoľko desiatok miliónov a strašia nás tým, že kto im tie peniaze bude vracať. Ja si myslím, že jedine normálnou zákonnou cestou môže dôjsť k ochrane práv vlastníka, čiže vlastne majiteľa tohto majetku štátu, ale zároveň ak by aj došlo k ujme investora, ktorý zmluvu so štátom má v poriadku, tento fond netuneloval, nájdu sa prostriedky, ako štát pri zrušení zmluvy mu dokáže uhradiť opodstatnené náklady do majetku fondu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, pán poslanec Malchárek, chceš sa vyjadriť?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Ja by som predsa len chcel reagovať na celkom vecné pripomienky pani kolegyne poslankyne Slavkovskej z hľadiska účelovosti a neúčelovosti tohto zákona. Veľmi sa mi páčilo, že hovorila, že naozaj si je vedomá toho, že s tým majetkom je hospodárené, ako je hospodárené, to znamená, že sa to minulo úplne tomu pôvodnému účelu, pôvodnému zmyslu. Bohužiaľ, vláda Slovenskej republiky si nedala do legislatívneho plánu vlády žiadny zákon, ktorý by riešil túto problematiku, preto sme museli a chceli sme predvídať ako poslanci, ako predkladatelia poslanci Národnej rady túto iniciatívu prostredníctvom iniciatívy vedenia Fondu detí a mládeže. Myslím si, že, tak ako som to povedal na Legislatívnej rade vlády, je to také svetielko v tuneli, ktorý už je zasypaný, to znamená, že súčasný stav je pre nás absolútne neprijateľný a tento zákon by mal dať možnosť Fondu detí a mládeže, ktorý je, opakujem, pod kontrolou Národnej rady, výboru Národnej rady, a rozšírili sme to teda aj o vládu Slovenskej republiky prostredníctvom ministerstva pre správu a privatizáciu majetku. Bude schopný prostredníctvom tohto zákona túto situáciu aspoň čiastočne riešiť.

    Myslím si, že tento zákon - som absolútne presvedčený a verím tomu, že hovorím za predkladateľov - rozhodne nie je protiústavný, s týmto sme sa vyrovnali, myslím si, že názory ústavných expertov sú pre nás jednoznačné. Rovnako je to aj s retroaktivitou. Nemáme pocit, že by tento zákon sa týkal minulosti a úprav trebárs nájomného do minulosti. Ide o zákon, ktorý hovorí o zmenách podmienok nájmov a výpožičiek do budúcnosti a na to si myslím, že máme právo a je to v súlade s ústavou.

    Čo sa týka toho, na čo budú prostriedky fondu využívané, no ja sa budem veľmi tešiť spolu s vami, pokiaľ vôbec nejaké prostriedky z toho budeme mať na použitie pre deti a mládež, ale o tom hovorí už aj súčasná úprava zákona. Ja si myslím, že celkom jednoznačne hovorí o tom, na čo by mali byť použité. Bohužiaľ, žiadne prostriedky z toho zatiaľ za posledné roky neboli a rozhodne nechcem sa dotknúť toho, že by v tom mala zásadnú zásluhu vláda, ktorá tu bola pred nami. Myslím si, že toto je proces, ktorý zasahuje ďaleko pred obdobie vlády pána Mečiara.

    Čo sa týka ochrany súčasných nájomcov, my sme rozhodne nechceli odpisovať Občiansky ani Obchodný zákonník, to znamená, že súčasní nájomcovia sú v tom spektre zákonov, ktoré sú platné v Slovenskej republike, to znamená, že ich vklady, ich finančné vklady a materiálne vklady do majetkov, ktoré mali v nájme a ktoré určitým spôsobom tieto majetky zhodnocovali, im budú v prípade, že nezosúladia tieto zmluvy v súlade s týmto zákonom, im budú vrátené. A o tomto tento zákon nemusí hovoriť, pretože o tom hovorí Obchodný a Občiansky zákonník. Takže aj v tomto smere sme sa snažili byť jasní a transparentní.

    Väčšina pripomienok legislatívneho odboru Národnej rady a Legislatívnej rady vlády je súčasťou spoločnej správy, a preto by som veľmi pekne prosil, aby ste naozaj hlasovali podľa toho, ako pani kolegyňa spravodajkyňa bude chcieť, aby sa veci schválili alebo neschválili, lebo tento zákon sa môže stať absolútne nekonzistentným a nepoužiteľným v praxi, pokiaľ by sme do toho zasiahli ešte v druhom alebo, nedajbože, v treťom čítaní.

    Myslím si, že azda som sa snažil zareagovať dostatočne na pani kolegyňu a aj vás, čo tieto veci nie sú úplne jasné. A prosil by som, keby ste si veľmi podrobne prečítali spoločnú správu, ktorá je pomerne ešte teplá z rána. A zrejme aj reakcie na otázku výpovedí zmlúv a podobne nie sú celkom namieste, pretože došlo tam k zmenám, ktoré hovoria o tom, že pokiaľ sa jednotlivé zmluvy nezosúladia so súčasnou, azda prijatou novelou, tak dôjde do 6 mesiacov k zániku týchto zmlúv.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pýtam sa pani spravodajkyne, či sa chce vyjadriť. Áno.

    Nech sa páči.

  • Ja sa k pripomienkam pani poslankyne Slavkovskej nebudem obšírnejšie vyjadrovať, pretože predkladateľ sa k nim vyjadril. Len znovu chcem dať do pozornosti pani poslankyni body 13, 14 a 15 spoločnej právy.

    Pani poslankyňa, to, čo ste hovorili, už je vyriešené, takže nebrala by som to ako problematický bod. Náš výbor odporúča bod 13 a 14 spoločnej správy schváliť a bod 15 neschváliť a tam sa práve rieši spôsob zániku zmlúv, teda, že rušenie zmlúv sa upravuje formou zániku. A keďže ide o zánik, nie je potrebné zmluvy vypovedať. Čiže výhrada, ktorú ste mali, je riešená. To je, myslím si, jedna z tých podstatnejších častí úprav.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Páni poslanci, pani poslankyne, hlasovať budeme neskôr o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne, pán poslanec aj pani poslankyňa.

    Pani poslankyne, páni poslanci, ďalej budeme pokračovať v rokovaní druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona číslo 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách).

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 501 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 501a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti pán Ján Čarnogurský.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    na dnešné rokovanie pléna predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 379/1997 Z. z. o súkromných bezpečnostných službách. Zákon o súkromných bezpečnostných službách je účinný od 1. januára 1998. Jeho uplatňovanie v praxi potvrdilo správnosť prijatia takejto právnej normy. Zákon sa stal prínosom a vytvoril tak právne predpoklady na sprísnenie posudzovania podmienok na výkon súkromných bezpečnostných služieb a vytvára priaznivejšie podmienky na kvalifikovanú ochranu majetku fyzický osôb a právnických osôb a umožňuje dôsledne vykonávať kontrolu prevádzkovateľov súkromných bezpečnostných služieb a vlastnej ochrany a tým je vytvorený právny rámec na získavanie podnetov pre orgány činné v trestnom konaní.

    Počas tohto obdobia sa vyskytli pri jeho aplikácii v praxi aj nedostatky. Z uvedeného dôvodu ministerstvo vnútra vypracovalo návrh na jeho novelizáciu. Novelizáciou sa zjednocuje výklad niektorých pojmov, opravujú sa niektoré pisárske nepresnosti v texte zákona a v súlade so závermi vlády k správe o činnosti súkromných bezpečnostných služieb za rok 1998 vytvárajú sa pozitívnejšie podmienky na výkon kontrolnej činnosti plnenia povinností ustanovených zákonom o súkromných bezpečnostných službách.

    Tiež sa ustanovujú prísnejšie podmienky na vykonávanie kontroly odbornej prípravy osôb poverených výkonom fyzickej ochrany a pátrania tzv. strážnikov a detektívov. Na druhej strane sa zmierňujú podmienky vo výlučnosti podnikania tým, že prevádzkovateľovi bezpečnostnej služby sa umožňuje prevádzkovať aj technickú službu. V súlade s predpismi Európskej únie sa odstraňuje obmedzenie podnikania zahraničných fyzických osôb, ako aj právnických osôb. Vzhľadom na zmeny zákona bude potrebné vykonať aj zmeny vo vykonávacej vyhláške. V prílohe návrhu novely zákona je jej pracovná podoba priložená. Zmeny, ktoré vyplynú z prijatia novely, budú do nej premietnuté.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    na základe uvedeného odporúčam s návrhom zákona vysloviť súhlas v intenciách spoločnej správy gestorského výboru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam teraz slovo spoločnej spravodajkyni výborov, členke Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť poslankyni Viere Ruskovej a prosím ju, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vystúpila so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona číslo 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 530 z 27. januára 2000 pridelil uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte v prílohe spoločnej správy (tlač 501a).

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať takto:

    O bodoch 1 až 5, o bodoch 8 až 20, o bodoch 22 až 25 a o bode 27 hlasovať spoločne a schváliť ich. O bodoch 6, 7, 21, 26 hlasovať samostatne a neschváliť ich.

    Gestorský výbor po prerokovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré dostal,

    1. podľa § 79 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku schvaľuje túto spoločnú správu,

    2. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky

    a) podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe a ako ich odporúča gestorský výbor,

    b) podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadne prihlášky od poslancov a poslankýň Národnej rady. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem zatiaľ pani poslankyni Ruskovej.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 515 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 515a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti pán Ján Čarnogurský.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predložená novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov reaguje na požiadavku posilniť kompetencie prednostov krajských úradov pri personálnom budovaní týchto orgánov miestnej štátnej správy. Táto úloha vyplýva z uznesenia vlády číslo 985/99 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000.

    Navrhovaná zákonná úprava rieši dve situácie, ktoré sa týkajú personálneho zabezpečenia výkonu štátnej správy uskutočňovanej krajskými úradmi a okresnými úradmi.

    V prvom prípade sa zveruje do výlučnej pôsobnosti krajských úradov a okresných úradov určovať v rámci ustanovených limitov konkrétne počty zamestnancov odborov a ďalších organizačných útvarov. Výnimku tvoria odbory požiarnej ochrany, pretože podľa zákona o požiarnej ochrane ich početné stavy určuje priamo náčelník Zboru požiarnej ochrany. V druhom prípade sa umožňuje krajským úradom ovplyvňovať proces určovania počtu svojich zamestnancov, ako aj zamestnancov okresných úradov v územnom obvode kraja formou spolupráce s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy.

    Návrh zákona možno považovať za súčasť začínajúceho sa procesu decentralizácie a modernizácie verejnej správy, osobitne štátnej správy. Prijatím navrhovanej stručnej právnej úpravy sa utvoria lepšie personálne predpoklady na plnenie úloh miestnej štátnej správy, ktoré sú povinné krajské úrady a okresné úrady vykonávať podľa príslušných zákonov.

    Vážená Národná rada,

    v prvom čítaní o návrhu tohto zákona, najmä o jeho podstate, neboli v rámci všeobecnej rozpravy uplatnené zásadné výhrady. V rámci druhého čítania návrh zákona prerokovali určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré navrhujú posunúť jeho účinnosť až od 1. júla tohto roku. S touto zmenou možno súhlasiť. Vzhľadom na uvedené odporúčam predložený návrh zákona podporiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre verejnú správu poslancovi Vladimírovi Faičovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku túto spoločnú správu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 732 zo 14. marca tohto roku pridelila vládny návrh zákona, predmetného návrhu zákona týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

    Gestorský výbor nedostal do dňa 5. mája žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona o rokovacom poriadku.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady, teda predmetný návrh zákona, odporúčali Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi všetky dotknuté výbory s tým, že odporúčili jeden pozmeňujúci návrh, ktorý máte uvedený v spoločnej správe.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému vládnemu návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade vládny návrh zákona číslo 222/1996 schváliť.

    Odporúčam, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pekne pánovi ministrovi, ďakujem pekne pánovi spravodajcovi nateraz za predloženie vládnych návrhov.

    Páni poslanci, panie poslankyne, podľa schváleného programu by malo nasledovať druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o prostriedkoch verejných informácií (tlač 529).

    Keďže navrhovateľ poslanec Ivan Hudec nie je prítomný, pristúpime k ďalšiemu bodu schváleného programu, a to k druhému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon číslo 372/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2000.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 534 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 534a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Štefan Rusnák. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon číslo 372/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2000, do druhého čítania.

    Účelom predkladaného návrhu je vytvoriť podmienky na vhodné zamestnanie pre dlhodobo evidovaných nezamestnaných občanov na kratší ako určený týždenný pracovný čas. Návrh predpokladá skrátenie lehoty, v ktorej má evidovaný nezamestnaný občan povinnosť oznamovať úradu práce zmeny oproti zápisu v evidencii nezamestnaných občanov a skrátenie lehoty, v ktorej musí evidovaný nezamestnaný občan nahlásiť okresnému úradu práce zmenu trvalého pobytu. Návrh sleduje doplnenie ďalšieho nástroja aktívnej politiky práce, podstatou ktorého je zamestnať dlhodobo nezamestnaného občana obecným úradom na základe dohody medzi okresným úradom práce a obecným úradom.

    V súvislosti s navrhovanou úpravou zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov sa navrhuje aj doplnenie zákona číslo 372/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2000. Schválením tohto návrhu sa umožní financovanie verejnoprospešných prác pre dlhodobo evidovaných nezamestnaných občanov zo štátneho rozpočtu.

    Je známe, že v predchádzajúcom období obce vytvárali pracovné príležitosti a na ich financovanie získavali prostriedky od Národného úradu práce v rámci organizovania verejnoprospešných prác. V súčasnom období takéto možnosti neexistujú, aj preto sa zvyšuje počet dlhodobo evidovaných nezamestnaných a tým aj počet poberateľov dávok sociálnej pomoci, a to aj preto, že súčasný systém nároku na dávky sociálnej pomoci je podmienený vedením žiadateľa o túto dávku v evidencii nezamestnaných. Preto považujeme za veľmi dôležité vytvoriť podmienky na vznik pracovných príležitostí v obciach na riešenie ich potrieb a súčasne umožniť zamestnať nezamestnaných občanov, ktorí potrebujú dávky sociálnej pomoci priamo v obciach.

    Vytvorenie takýchto podmienok umožní zvýšiť ponuku voľných pracovných miest, ktoré budú môcť ponúknuť okresné úrady práce evidovaným nezamestnaným. Zvýšenie ponuky pracovných miest takýmto spôsobom umožní i vyradenie z evidencie nezamestnaných občanov, ktorí sa snažia zotrvať v tejto evidencii z iných dôvodov než preto, že chcú pracovať.

    Verím, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že podporíte túto iniciatívu skupiny poslancov a novelu spoločne schválime.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi za odôvodnenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Františkovi Halmešovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené dámy a páni,

    z poverenia gestorského výboru vám predkladám spoločnú správu výborov, ktoré prerokovali zákon, ktorým skupina poslancov navrhuje zmeniť a doplniť zákon Národnej rady číslo 387/1996 o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    Národná rada Slovenskej republiky pridelila tento návrh zákona uznesením z 15. marca na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ďalej výboru pre financie, rozpočet a menu a za gestorský výbor bol určený výbor pre sociálne veci a bývanie.

    Gestorský výbor nedostal do 5. mája žiadne stanovisko poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh pridelený.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 187 vyslovila s týmto návrhom súhlas s pripomienkami uvedenými v stanovisku vlády zo dňa 29. marca 2000.

    Návrh zákona odporučili schváliť Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, a to bolo uznesenie z 3. mája tohto roku, a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, a to bolo uznesením z 5. mája. Ústavnoprávny výbor síce návrh tohto zákona v stanovenom termíne neprerokoval, ale prerokoval ho po stanovenom termíne s tým, že s pripomienkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, súhlasí. Z uznesení jednotlivých výborov vznikli a boli odporučené na schválenie niektoré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, ktorú máte k dispozícií, a preto nebudem všetkých sedem čítať.

    Myslím, pán predsedajúci, že po tomto úvode môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol nikto prihlásený. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ako to, že to nefunguje? Pani poslankyňa Sárközy sa hlási ako jediná. Končím možnosť uplatnenia prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pani polankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé kolegyne, kolegovia,

    budem veľmi stručná a vyjadrím sa dvoma vetami. Vítam túto novelu zákona o zamestnanosti, len škoda, že to nepredložilo rezortné ministerstvo práce a sociálnych vecí, že to musel byť ako poslanecký návrh, ale ja to aj odôvodním prečo. Pretože vlani, keď sme mali výjazdové rokovanie výboru v januári v Lučivnej, ja som toto jednak ministrovi práce a sociálnych vecí a jednak generálnemu riaditeľovi Národnému úradu práce tlmočila, pretože naši starostovia, nielen naši starostovia, s ktorými prichádzame do styku, ale starostovia po tomto mali dopyt. Všade, kam sme išli, sa hovorilo o tom, prečo sa neuvoľnia prostriedky alebo peniaze na verejnoprospešné práce, ktoré toho času pokladali za správne. Vtedy mi bolo povedané, že nezamestnanosť sa nemá riešiť takto, ale majú byť na to nejaké iné projekty. Teraz keď sa vyšplhala nezamestnanosť na 20 %, zrejme prišli na to, že niečo sa tu musí spraviť. Takže klub poslancov za Stranu maďarskej koalície tento návrh podporí. Ale ešte raz zdôrazňujem, že je na škodu veci, že sa to muselo spraviť zase poslaneckým návrhom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Žiadne faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa vyjadriť pán poslanec? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem vám pekne zatiaľ za prácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Kováča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 537 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 537a.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Romanovi Kováčovi a prosím, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni kolegovia, kolegyne,

    predmetom tohto zákona je úprava, malá úprava novely, ktorú sme schválili na konci minulého roka, na rozhraní novembra a decembra minulého roka, ktorá zo skupiny osôb, ktoré nie sú povinné odvádzať do dôchodkového zabezpečenia poistné, vyčlenila dôchodcov, ktorí pokračujú ďalej vo svojej práci či už ako osoby v zamestnaneckom vzťahu, alebo ako osoby, ktoré sú samostatne zárobkovo činné a poberajú pritom dôchodok. Zdôvodnenie tejto novely predovšetkým bolo postavené na tom, že poisťovňa odhadovala, alebo tak bol zdôvodňovaný tento zákon, že poisťovňa odhadovala zisk, ktorý získa týmto opatrením asi na výšku 900 miliónov, 800 - 900 miliónov, a že toto opatrenie pomôže poisťovni upraviť pomery v základnom fonde. Ďalšie zdôvodnenie, ktoré bolo, je vniesť určitú spravodlivosť, aby ten, kto pracoval, aj platil.

    Dovoľte mi, aby som trošku sa pokúsil "zviklať" tieto dva dôvody, pretože mojou novelou navrhujem opäť vrátiť stav do pôvodného znenia zákona. To znamená, dôchodcovia, ktorí poberajú dôchodok a sú ďalej aktívne pracovne činní či už ako samostatne zárobkovo činné osoby, alebo ako osoby, ktoré sú v zamestnaneckom pomere, aby nemuseli prispievať na svoje dôchodkové zabezpečenie.

    Po prvé. My sme zaviedli v tejto chvíli novelu, ktorá prikazuje zo zákona platiť do Sociálnej poisťovne za službu, za ktorú dôchodca nič nedostane. Ak hovorím, že nič nedostane, hovorím to absolútne cielene. Nie je možné sa vyhovárať, že tieto peniaze budú použité na valorizáciu, pretože ak by takýto občan nechodil do práce, aj tak by zo zákona zákonnú valorizáciu dôchodku mal. To znamená, my ho nútime platiť za niečo, z čoho nemá vôbec žiadny úžitok. Je to dosť ojedinelý prípad v našom zákonodarstve, aby zákon nútil občana prispievať práve na takéto preňho nevýhodné platby. To je prvý dôvod.

    Druhý dôvod, ktorým sa to pokúšam zneistiť, je zisk Sociálnej poisťovne. Ten odhadovaný zisk je fiktívny. Vzhľadom na to, že množstvo týchto dôchodcov, je ich 48 000 a z toho je zhruba 18 000 tých, ktorí sú samostatne zárobkovo činní, množstvo týchto dôchodcov odovzdalo späť živnostenský list, pretože pre nich je nezaujímavé ďalej pokračovať vo svojej činnosti, ak platby do poistného systému a daň sú vyššie ako ich zárobky. My sme totiž v zákone donútili dôchodcu, aby jeho minimálny odvod do zákonného poistenia bol vypočítavaný zo 4 000 Sk. Je pravda, že mnoho dôchodcov, ktorí sú samostatne zárobkovo činní, nedosahujú túto sumu.

    A chcel by som upozorniť, že v stanovisku vlády je chyba, pretože tam sa neuvádza, že skutočne minimálny vymeriavací základ je 4 000 Sk pre túto skupinu dôchodcov.

    Chcem povedať, že ďalší argument, ktorý bol proti pôvodnému zneniu zákona, bola otázka zvýhodnenia zamestnávateľa, ktorý zamestnáva dôchodcu, pretože platí menšie odvody na dôchodkové poistenie. V našom zákonodarstve zvýhodnenie určitej sociálnej skupiny nie je nič nového. My poznáme zvýhodnenie zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú povedzme zdravotne postihnuté osoby. Pripravuje sa právna úprava zvýhodnenia zamestnávateľov, ktorí príjmu do tzv. prvého zamestnania absolventov škôl. Dokonca máme aj takéto zvýhodnenia už aj v zákone stanovené. To znamená, že takýto argument treba opustiť a nie je možné ho brať vážne. Ak by to bola iba jediná sociálna skupina, vtedy by sme mohli uvažovať o tom, že existuje takáto výhoda, ale pokiaľ existujú iné sociálne skupiny, ktoré majú právo na toto zvýhodnenie, tak treba povedať, že tento argument neplatí.

    No a konečne dovoľte mi, aby som povedal, v akej situácii sa nachádza dôchodca, ktorý pokračuje vo svojej činnosti. Dôchodca, ktorý pokračuje vo svojej činnosti, musí platiť zdravotné poistenie, musí platiť nemocenské poistenie, v tejto chvíli musí platiť dôchodkové poistenie, z ktorého nemá, samozrejme, nič, ako som povedal, ale navyše, a to sme si možno pri schvaľovaní tohto zákona neuvedomili, dôchodca je znevýhodnený aj daňovými zákonmi, ktoré platia. Dôchodca si nemá možnosť odpočítať z daňového základu odpočítateľnú položku, ktorú si môžu odpočítať všetci ostatní zamestnanci. Tak sa stane, že dôchodca, ktorý povedzme pracuje vo výške minimálnej mzdy, miesto 690 Sk na daniach zaplatí ročne 3 600 Sk. Vidíte, že ten rozdiel je veľmi markantný. Dôchodca teda platí dane do štátneho rozpočtu, pomáha tým štátu platiť dôchodky do Sociálnej poisťovne za osoby, za ktoré je povinný štát platiť. Dôchodca prispieva na zdravotné poistenie, prispieva na nemocenské poistenie.

    Myslím si, že práve vyžadovať od neho platbu do dôchodkovej poisťovne a nič mu za to neponúknuť, je svojím spôsobom nemorálne, a preto vás, vážené kolegyne a kolegovia, prosím, aby ste túto novelu podporili. Novela prešla všetkými výbormi, ktoré určil predseda Národnej rady, a výbory súhlasili so znením tejto novely.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi za odôvodnenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre sociálne veci a bývanie, poslancovi Štefanovi Rusnákovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu zákona poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Kováča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 16. marca 2000 číslo 749 po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní, a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.

    Gestorský výbor nedostal do 5. mája 2000 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 232 vyslovila s návrhom nesúhlas z dôvodov uvedených v stanovisku vlády zo dňa 13. apríla 2000.

    Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 3. mája 2000, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 2. mája 2000 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 5. mája 2000. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali a odporúčali ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť, vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Kováča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v časti III tejto spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedený v tejto spoločnej správe schváliť.

    Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v bode 1 až 3 spoločne a odporúča ich schváliť. Bod 4 odporúča neschváliť.

    To je všetko.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Páni poslanci, písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Ústne sa hlásia do rozpravy šiesti poslanci Národnej rady: páni poslanci Šepták, Kužma, Mesiarik, Prokopovič, Brocka, pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť uplatnenia ďalších prihlášok do rozpravy ústne.

    Ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Dámy a páni poslanci, keďže tu nemáme žiadneho ministra pri poslaneckom návrhu, aby sa poučili páni ministri, akým spôsobom sa dávajú zmeny zákonov, aby sme nemuseli počúvať to, čo nám tu doobeda hovoril pán podpredseda Fogaš, akým spôsobom určité ministerstvá nefungujú.

    Dovoľte mi, dámy a páni, povedať pár myšlienok k zmene zákona 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Nebudem sa dotýkať legislatívnej stránky tejto zmeny, ale chcel by som sa vyjadriť k samotnej myšlienke. Ako myšlienku hodnotím veľmi pozitívne a treba povedať, že v novembri prijatý zákon bol omylom a urobil skutočne viac škody ako úžitku. Písmeno e), o ktorom tu hovoril už pán predkladateľ Kováč, vlastne bolo veľkou nespravodlivosťou voči dôchodcom, ktorým sme jednoducho týmto nariadili platiť odvodovú povinnosť, ale nič sme im neponúkli. Nič sme im nedali navyše. Svojou aktivitou tým, že sa rozhodli, že neodídu na zaslúžený odpočinok, ale budú i naďalej pracovať, sme ich prinútili platiť ďalší odvod navyše, ale nedali sme im možnosť zvýhodnenia, ktoré by vlastne malo zmysel. Budú musieť platiť viac ako ostatní ľudia, ktorí sú už na zaslúženom dôchodku.

    Treba povedať, že s týmto návrhom zákona, ktorý bol v novembri, prišla sama koalícia, a aj napriek tomu, že sme ako opoziční poslanci upozorňovali, že je tu určitá chyba, nestalo sa tak, ale cením si to, že koalícia si uvedomila túto chybu, priznala ju a nechce naháňať týmto len lacný politický kapitál, ale je si vedomá toho, že je potrebné túto chybu napraviť.

    Samozrejme, že keď hovoríme o tom, čo dôchodcovia môžu zaujímať aké miesta, tak hovoríme o práci málo kvalifikovanej, o práci, ktorú žiadni mladí ľudia nebudú vykonávať, ako sú šatniari a upratovači. To, že sme prisúdili dôchodcom odvodovú povinnosť 1 300 Sk, ich prinútilo, že radšej svoje živnosti vrátili alebo jednoducho prestali sa zaujímať o prácu, ktorú mali vykonávať navyše. Dá sa povedať, že celou touto krátkou novelou, s ktorou prichádza pán Kováč, sa napráva stav, ktorý tu v novembri vznikol. A myslím si, že túto novelu treba podporiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Šeptákovi.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kužma, po ňom pán poslanec Mesiarik.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    chcem len podporiť túto novelu, ktorú predkladajú páni poslanci do parlamentu, a zdôvodním to dvoma listmi, ktoré som dostal a vlastne ony poukazujú na to, že zrejme sme tu chybu spravili, ale chybu spraviť, kto niečo robí, sa dá, ale treba si vedieť aj chybu priznať a napraviť ju. A myslím si, že týmto sa nezhodíme, ale, naopak, si pomôžeme.

    Ja vám prečítam list, ktorý mi poslal pracujúci dôchodca, ktorý vlastne by mal z minimálnej mzdy 4 000 Sk zaplatiť odvod vo výške 2 000 korún. A v zásade sme to zrovnali s odvodom, ktorý by tento dôchodca platil, ak by dosiahol vlastne mzdu 8 000 korún mesačne, kde je takisto ten odvod 2 000 Sk. Čiže zo 4 000 korún platí odvod 50 % a z 8 000 Sk je tiež odvod 25 %. Čo sa však dôchodcovia nebránia, že by tie odvody za zárobok, ktorý by zarobili viacej, do tej zdravotnej poisťovni dôchodkovej alebo do Fondu nezamestnanosti nemal byť z tých peňazí, ale mal by byť adekvátny nejakým percentom príjmu, a nie viazaný na minimálnu mzdu. Citujem: Nie je možné súhlasiť s platením odvodov v podnikaní dôchodcov z minimálnej mzdy 4 000 korún. V jeho prípade za rok 1998 má priemerný zárobok zdaniteľnú časť 50 000 korún tak, aby odvod zaplatil vo výške 50 %. Za rok 1999 činí zdaniteľná časť z 25 000 korún, čo je mesačne priemer cca 2 080 korún. Ale odvod, ktorý by mal zaplatiť, je 50 % z minimálnej mzdy, čo činí 2 000 korún, čiže zárobok tohto dôchodcu, keď dosiahol príjem 50 000 korún, je 80 korún mesačne. To je proste nenormálne, že človek štvornásobok viacej odvedie do fondov, ako mu ostane.

    A to isté sa stáva u dôchodcov, ktorí podnikajú a ktorých príjem vlastne nedosahuje hranicu minimálnej mzdy. Znova sa deje, že dôchodca, ktorý už piaty alebo šiesty rok si privyrábal predajom zo zeleninárskeho tovaru a piaty alebo šiesty rok jeho príjmy dosahujú hranicu 10 000 tisíc korún ročne, mal uložené listom ministerstva financií, ktorý podpísal riaditeľ odboru pre verejné výdavky, ako vymeriavací základ na odvod do fondov 4 000 Sk, čiže by zaplatil 24 000 tisíc korún do fondov a jeho celkový príjem bol len 10 000 korún hrubého. Čiže tu sa dostávame do extrému, kde ten odvod je dvojnásobne väčší ako príjem. Takže bol by som rád, a týka sa to vlastne všetkých, ktorých príjem je nižší, ako je minimálna mzda, aby odvody do fondov platili z mesačného príjmu.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Šepták. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel som reagovať len na môjho predrečníka pána Kužmu, ktorý poukázal skutočne na extrém. Ja by som si dovolil poukázať na to, že na nedoplatkoch dlžia právnické osoby a fyzické osoby Sociálnej poisťovni okolo 30 mld. korún, a preto považujem za úplnú hlúposť, aby sme takýmto spôsobom zaťažovali dôchodcov, ktorým sme jednoducho nariadili, aby to museli platiť oni a nič sme im za to nedali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Predpokladám, že pán poslanec Kužma sa nechce k tomu vyjadriť. Ďakujem.

    Pán poslanec Mesiarik vystúpi v rozprave. Po ňom poslanec Prokopovič.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    budem takisto veľmi stručný. Chcem len zdôrazniť, že nemuseli by sme sa zaoberať takýmito problémami, keby sme mali precíznejšiu prácu navrhovateľov takýchto zmien a keby sme možnože aj my precíznejšie a dôslednejšie počúvali pripomienky jednak výboru, ale aj niektorých poslancov, ktorí upozorňovali pri viacerých zákonoch, ja vás upozorním ešte na niektoré veci, čo nás čakajú o mesiac, na to, že nie vždy reštrikcia, nie vždy, by som povedal, názor, že treba v sociálnej oblasti pritvrdiť, prinesie pozitívny výsledok.

    Ja chcem poďakovať pánovi kolegovi Kováčovi za rýchle spracovanie tohto návrhu a chcem len potvrdiť to, čo pán Kužma hovoril, vo výbore máme skutočne veľa dokumentácie a písomných aj telefonických pripomienok a žiadostí a veľa plaču, čo spôsobila táto zmena. Myslím si, že je to také poučenie. Nemáme sa za čo hanbiť. A súhlasím s tým, učíme sa a vidíme a budeme musieť skutočne dôslednejšie posudzovať zákony, ktoré idú. Jednak vo výbore, ale aj tu v parlamente a azda sa aj radiť trošku s občanmi, trošku sa informovať, pretože, ako vidíte, nemáme záruku, že predkladateľ, či je to už vláda ako taká, alebo ministerstvo, má veci tak zmapované, že nenastane takáto kolízia.

    Chcel by som upozorniť, že niečo podobné nás bude čakať, a treba to tu povedať pri tejto príležitosti, od 1. 7., kde sme schválili zmenu zákona o sociálnej pomoci, kde vlastne po 24 mesiacoch evidovania na úrade práce prechádzajú všetci ľudia do subjektívnych príčin na sociálnu podporu, teda z 3 200 korún na 1 600. Máme prepočty, že 70 % nezamestnaných takto prepadne. A bude to skutočne obrovský problém zvládnuť to aj fyzicky, pretože od 1. januára, keď došlo len pomerne k malému presunu týchto ľudí do subjektívnych príčin, musela polícia asistovať na okresných úradoch. Bola to katastrofa. Ja si neviem predstaviť, čo bude teraz. Tým nechcem povedať, že mnohí ľudia to zneužívajú a právom to chceme riešiť. Len vyzývam k dôslednosti v tejto oblasti, aby sme nemuseli takéto chyby naprávať v budúcnosti. Osobitne pri reštrikciách, ktoré sú v sociálnej oblasti, pretože asi tá cesta už nevedie k tomu, že reštrikcie alebo že sociálne príspevky sú vysoké. Treba ich adresovať, treba sprísniť mená, ale asi tá výška je o niečom inom.

    Ja takisto chcem podporiť tento návrh a vyzývam všetkých, napravme chybu, čo sme urobili nie vlastnou vinou, a schváľme túto zmenu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Prokopovič, po ňom pán poslanec Brocka.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

    možno na prvý pohľad pre nezainteresovaného diváka a poslucháča z tejto rozpravy by sa mohlo zdať, že vo svojich vystúpeniach vraciame sa možno k časom pred desiatimi a viac rokmi dozadu, keď všetci hovoríme pomaly v jednom tóne, a o to zvlášť je to grotesknejšie, keď nie je tu ani opozícia. Ale myslím si, že aj keby opozícia tu bola v plnom počte, tak si myslím, tak asi by tiež nemala protichodné stanoviská. Pretože, tak ako bolo tu viackrát povedané mojimi kolegami predo mnou, netreba sa hanbiť, ak napravujeme niečo, čo sme neurobili najlepšie, aj keď sme to možno robili v dobrej viere. A ja si myslím, že aj tú schválenú novelu, ktorá bola doteraz, sme neurobili dobre. Možno aj z tohto dôvodu, že schvaľovali sme ju koncom roka trošku v takom hektickom čase, keď na krku nám visela zodpovednosť za schválenie štátneho rozpočtu a s tým súvisiace ďalšie právne normy, ktoré sme boli nútení schváliť niekedy v trochu šibeničnom termíne.

    Ja sa osobne priznám a aj sa hanbím za to, že tieto veci mi trošku ušli a že som vehementnejšie tiež neprotestoval proti tomu, pretože následky toho sa objavili hneď v prvých mesiacoch. Napriek tomu, že som sa začiatkom roku zameral hlavne na možnosť využitia paušálnej dane na základe zákona číslo 366 z decembra o dani z príjmu, na základe toho robil som aj vlastné analýzy a prieskumy na jednotlivých živnostenských oddeleniach a okresných úradoch po celom Slovensku námatkovo a zistil som, že množstvo dôchodcov odovzdáva živnostenské listy. Na prvý pohľad sa mi to zdalo, že je to v dôsledku sklamania z toho, že sa nemôžu dostať pod účinnosť paušálnej dane, ale keď som skúmal trošku hlbšie, zistil som, že drvivá väčšina z nich odovzdáva preto, že sme schválili novelu zákona tak, ako sme ju schválili. A dostal som nielen dva, tri, dostal som ako predseda Únie živnostníkov, podnikateľov a roľníkov množstvo listov. Mnoho ľudí ma aj navštívilo tu v Národnej rade a prial by som vám vidieť dve také zrobené ženičky zo Záhoria, ktoré prišli zato, že niečo dopestujú a predajú si to poctivo a nechceli mať opletačky s úradmi, tak robili na živnostenský list. A prišli mi ukazovať, koľko teraz budú musieť ročne zaplatiť okolo 14 - 15 tisíc korún. Skade to majú zobrať? A ja som im to nevedel vysvetliť. Len to, že pokúsime sa urobiť všetko pre to, aby sme to dali do pôvodnej polohy.

    Z tohto dôvodu teraz veľmi podporujem tú novelu, ktorú možno aj za mňa trošku urobil kolega pán poslanec Kováč. Ja ju určite podporím a vyzývam aj vás ostatných, aby ste ju podporili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Brocka, po ňom pani poslankyňa Sárközyová.

  • Vážení kolegovia poslanci,

    ja chcem upriamiť vašu pozornosť na bod III spoločnej správy, kde aj gesčný výbor odporúča schváliť túto pripomienku, ktorá sa týka znižovania nezamestnanosti z tzv. legislatívnych dôvodov. Táto pripomienka je síce nad rámec predloženého poslaneckého návrhu zákona, ale po dohode s predkladateľom odporúčam vám, aby ste tento návrh schválili. Myslím si, že prijatím tohto zákona a zákona, ktorý novelizuje zákon o zamestnanosti, môžeme výrazne znížiť štatisticky vykazovanú mieru nezamestnanosti. Možno 100 tisíc miest, čo si myslím v tejto chvíli a v tejto biede, keď z vlády neprichádzajú konkrétne návrhy, ktoré by okamžite tento problém riešili, si myslím, že to stojí za úvahu. A takisto sa prihováram za to, aby ste tento pozmeňujúci návrh podporili. A, samozrejme, aj celý zákon.

  • Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sárközyová.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé kolegyne, kolegovia,

    novela zákona číslo 274 o Sociálnej poisťovni vstúpila do platnosti 1. januára 2000. Dnes je 11. mája a znova meníme ten istý zákon. Ja sa musím priznať, už to predo mnou povedali kolegovia, povedala som to aj v gestorskom výbore, ako členka gestorského výboru sa hanbím za to, že sme takýto zákon toho času schválili. Prečo sa to stalo? Pretože to bolo predložené v skrátenom legislatívnom konaní, ako veľa iných zákonov. A možno, že ich ešte sem príde viac. Vtedy sme videli len to, že je veľký deficit v Sociálnej poisťovni, a nemali sme čas na to, aby sme sa hlbšie pozreli, čo táto novela spraví.

    Ja len ľutujem jedno, že ani pri tomto zákone, ani pri tom predchádzajúcom zákone o zamestnanosti, aj keď sú to poslanecké návrhy, nesedí tu pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorého sa týka tento zákon. A musím sa poďakovať predkladateľovi, ktorý predložil túto novelu. Spravil to vlastne za nás a ja sa tiež prihováram za to, aby sme odsúhlasili pozmeňujúce návrhy, ktoré v našom výbore predložil pán poslanec Brocka. To je zase ten istý spôsob, čo sa týka žien v domácnosti, ktorý sme avizovali ministerstvu viackrát, že tieto ženy sa vlastne dostávajú do evidencie nezamestnaných kvôli tomu, že to im ukladá zákon o sociálnej pomoci. Vždy nám bolo povedané, že to ide nad rámec zákona, ide to aj teraz nad rámec zákona, ale raz za tým treba spraviť bodku. Takže prihováram sa za to, aby sme tento pozmeňujúci návrh schválili a poslanci Strany maďarskej koalície budú hlasovať za tento zákon.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko pán poslanec Kováč? Áno. Stručne, Roman.

    Pardon. Ešte jedna faktická poznámka - pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem vyjadriť plnú podporu kritike do vlastných radov pani poslankyne Sárközy a dúfam, že v budúcnosti, keď sa objaví v tomto parlamente opäť zákon v skrátenom legislatívnom konaní, nebude podporovať takéto skrátené legislatívne konanie.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    ja vám ďakujem za podporné stanovisko k tomuto zákonu, ktoré odznelo prakticky zo všetkých poslaneckých klubov. Chcem poďakovať aj predstaviteľovi opozície za to, že podporil tento návrh zákona. Myslím si, že tým splácam len istý dlh, ktorý sme vyrobili. Chcem však, aby zaznelo z tejto tribúny, pretože to vyžaduje, alebo z tohto miesta, pretože to vyžaduje zákon o rokovacom poriadku, vzhľadom na to, že návrh pána poslanca Brocku, ktorý je v spoločnej správe, ide nad rámec zákona, je potrebné, aby predkladateľ vyjadril súhlas s tým, že takýto návrh akceptuje. Chcem z tohto miesta povedať, že súhlasím s návrhom pána poslanca Brocku a akceptujem aj to, že ide nad rámec navrhovanej novely.

    Ja vám všetkým ďakujem za podporu a pevne verím, že ju vyjadríte aj pri hlasovaní.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne.

    Páni poslanci, poslankyne, sme v jednej dileme, musím to úprimne priznať, pretože o minútu začína prijatie pána Robertsona. Zúčastňujú sa tam poslanci, ktorí sú z branno-bezpečnostného výboru a zo zahraničného výboru. Je to pomerne dosť poslancov. Môžem dať hlasovať formálne, ale vidím, že tu nie je dostatok poslancov. Navrhujem teda, aby sme pokračovali ďalej v rokovaní do 19.00 hodiny a hlasovali by sme zajtra o tomto celom balíku zákonov, ktoré tu boli.

    Je takýto všeobecný súhlas?

    Ďakujem.

    V rokovaní pokračujeme druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 531 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 531a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Ladislav Orosz.

    Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som v rámci druhého čítania uviedol v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Ide o tlač číslo 531.

    Ako som už uviedol v rámci prvého čítania, predkladatelia svojím návrhom chcú riešiť niektoré čiastkové problémy, ktoré vznikli na základe doterajších skúseností z rozhodovacej aj inej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ide najmä o umožnenie výkonu funkcie súdnych poradcov Ústavného súdu Slovenskej republiky aj osobám s 5-ročnou a viacročnou praxou v právnickom povolaní.

    Po druhé. Ide o záujem upresniť v záujme účinnejšej ochrany podnecovateľov konanie o podnete tak, aby už od momentu podania podnetu bol tento podnecovateľ zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom.

    Po tretie. Je našou snahou upresniť alebo upraviť rozhodovanie o vylúčení sudcu pre zaujatosť tak, aby o tomto rozhodoval iný senát Ústavného súdu, nie ten, ktorý koná vo veci. Takto nastávali paradoxné situácie, že o vylúčení pre zaujatosť rozhodovali sudcovia, o ktorých vylúčení vlastne išlo.

    Po štvrté. Cieľom tohto návrhu je umožniť sudcom formulovať svoje odlišné menšinové stanoviská k rozhodnutiu senátu Ústavného súdu alebo pléna Ústavného súdu a umožniť publikovanie tohto menšinového stanoviska v takej podobe ako ostatné časti rozhodnutia senátu alebo pléna Ústavného súdu.

    Po piate. Bolo naším cieľom ustanoviť účinnejší mechanizmus na zosúlaďovanie stanovísk a právnych názorov senátov Ústavného súdu prostredníctvom pléna Ústavného súdu.

    Po šieste. Bolo naším cieľom ustanoviť povinnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky začať konanie podľa tretej časti druhej hlavy štvrtého oddielu zákona v prípade, ak výbor pre ľudské práva alebo Európsky súd pre ľudské práva príjme na ďalšie konanie oznámenie, respektíve sťažnosť, v ktorej sťažovateľ tvrdí, že boli porušené jeho práva konaním orgánu verejnej moci Slovenskej republiky.

    Návrh bol počas druhého čítania prerokovaný v Legislatívnej rade vlády, ako aj vo vláde Slovenskej republiky. Oba tieto orgány prijali k tomuto návrhu pozitívne stanovisko a odporúčajú ho schváliť. Obdobne veľmi konštruktívne prebehlo rokovanie aj vo výboroch, ktorým bol tento návrh pridelený.

    Z týchto rokovaní vznikli pozmeňujúce návrhy, ktoré majú prevažne legislatívnotechnický charakter. Sú zapracované do spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky. S týmito pozmeňujúcimi návrhmi sa navrhovatelia stotožňujú a odporúčajú poslancom, aby ich schválili.

    Najviac sa v doterajšom priebehu diskusie o tomto návrhu zákona diskutovalo o úprave § 75 tohto zákona, ktorý sa týka osobitného konania Ústavného súdu v prípadoch, keď výbor pre ľudské práva a Európsky súd pre ľudské práva prijme na konanie sťažnosť, v ktorej sa namieta porušenie práv konaním orgánu verejnej moci Slovenskej republiky.

    Na určité problémy v tejto súvislosti upozornil aj spoločný spravodajca výborov Robert Fico vo svojom záverečnom slove v rámci prvého čítania.

    Objavili sa úvahy, či sa takouto úpravou neoslabí ochrana základných práv a slobôd občanov, a to v dvoch smeroch. Po prvé, že sa predĺži konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva. A po druhé, že sťažovateľovi nevznikne týmto spôsobom nárok na spravodlivé zadosťučinenie, ktoré môže priznať Európsky súd pre ľudské práva, ak bude rozhodovať o takejto veci vnútroštátny orgán.

    Dovoľte mi vyjadriť sa k týmto pripomienkam.

    Podľa poznatkov, ktoré máme k dispozícii z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i stanoviska nášho zástupcu v Európskej komisii pre ľudské práva Dr. Bohuša Repíka, podľa doterajšej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva dodatočne začaté konanie na vnútroštátnej úrovni spravidla nie je prekážkou na pokračovanie konania pred Európskym súdom.

    Vzhľadom na možnosť, ktorú chceme našou novelou vytvoriť, aby vo veci rozhodol Ústavný súd, sa, naopak, vytvára priestor na to, aby sa sťažovateľ domohol svojho práva oveľa skôr rozhodnutím vnútroštátneho orgánu ešte pred rozhodnutím orgánu medzinárodného. Prirodzene, rozhodnutie vo veci vnútroštátnym orgánom, teda Ústavným súdom Slovenskej republiky, zastaví konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva. A to je vlastne hlavný účel a zmysel tohto nášho návrhu. Týmto sa vlastne umožní vyriešiť vzniknutý problém na vnútroštátnej úrovni, čo vylúči prípadné negatívne medzinárodnoprávne účinky. Mechanizmus, ktorý navrhujeme, zároveň zosúlaďuje medzinárodnoštátnu a vnútroštátnu úpravu ochrany základných práv a slobôd v súlade s článkom 11 Ústavy Slovenskej republiky.

    Čo sa týka druhej pripomienky, že sťažovateľ príde o primerané zadosťučinenie, teda o náhradu škody v súvislosti s porušovaním jeho práva, dovoľte mi dve poznámky.

    Po prvé, treba vychádzať z toho, že každý sťažovateľ, keď sa obracia na medzinárodný orgán ochrany práv, má prioritný záujem dosiahnuť to, aby sa domohol svojho práva. Až prípadne druhotným jeho záujmom môže byť to, že sa domôže primeraného zadosťučinenia.

    Napriek tomu považujem pripomienku, ktorá bola formulovaná počas rokovania o tomto návrhu, za čiastočne opodstatnenú. Aj tá sa však dá riešiť vnútroštátnymi prostriedkami, vnútroštátnym mechanizmom. Vieme, že súčasťou platného právneho poriadku Slovenskej republiky je aj zákon číslo 58/1969 Zb. o náhradách škôd spôsobených protiprávnym konaním štátneho orgánu Slovenskej republiky alebo nesprávnym úradným postupom. Som si vedomý toho, že tento zákon je dnes už málo vyhovujúci v praxi, bude potrebné ho novelizovať. V tomto smere je možné vyvinúť tlak na vládu Slovenskej republiky alebo sa pokúsiť o poslaneckú iniciatívu.

    To je všetko, čo som chcel uviesť v rámci môjho úvodného vystúpenia v rámci druhého čítania pri rokovaní o tomto návrhu zákona. Na záver mi dovoľte, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu počas rozpravy i počas hlasovania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi za odôvodnenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Ivanovi Šimkovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    dámy a páni,

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 750 zo 16. marca 2000 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (tlač 531), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej citovaným uznesením Národnej rady číslo 750 zo dňa 16. marca 2000.

    Vstúpil som do tvojich práv, ak dovolíš, pán kolega.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh 3. mája tohto roku a prijal uznesenie číslo 285 a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti prerokoval tento návrh taktiež 3. mája. Z uznesení výborov vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v bode IV spoločnej správy, každý ju má, takže ich nebudem čítať.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča o týchto návrhoch hlasovať spoločne s tým, že gestorský výbor navrhuje všetky schváliť okrem bodu 10.

    Čiže budeme hlasovať spoločne o všetkých bodoch s výnimkou bodu 10. Tieto navrhuje ústavnoprávny výbor schváliť a o bode 10 budeme hlasovať osobitne. Ten navrhuje gestorský výbor neschváliť.

    Pán podpredseda, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu a aby sme rokovali o tomto návrhu zákona podľa rokovacieho poriadku.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol nikto prihlásený z poslancov. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pekne zatiaľ pánovi poslancovi Oroszovi aj pánovi poslancovi Šimkovi.

    V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 490 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 490a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní podpredseda Národnej rady pán poslanec Pavol Hrušovský.

    Prosím pána podpredsedu, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som z poverenia skupiny poslancov, ktorí sú navrhovateľmi novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok, odôvodnil zámer predkladateľov, ktorý ich viedol k predloženiu takéhoto návrhu.

    Chcel by som rozdeliť do troch skupín zámer, ktorý predkladatelia sledujú.

    V prvom rade ide o zrýchlenie a zefektívnenie trestného konania a najmä konania pred súdom.

    Po druhé, ide o umožnenie prokurátorovi v prípravnom konaní podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu sudcu, ktorým sudca obvineného nezoberie do väzby.

    A po tretie, novela sleduje uskutočniť podrobnejšie a presnejšie upraviť úpravu výsluchu svedka, ktorého totožnosť má byť utajená.

    Dotkol by som sa stručne jednotlivých okruhov navrhovanej novely. V prvom rade, čo sa týka zefektívnenia trestného konania, konania pred súdom, chcel by som poukázať na potrebu novelizovať tento zákon na základe posledných skúseností, keď dochádzalo k častým námietkam zaujatosti, ktoré znášala niektorá zo strán, a na základe takýchto vznesených námietok dochádzalo k neúmernému predlžovaniu trestného konania, čo malo za následok nielen neúmerné predlžovanie, ale v poslednom období aj akosi povinnosť prepustiť na slobodu dôvodne podozrivých zo spáchania závažného trestného činu. Novela sleduje, aby sme upravili tento postup spôsobom, ktorý je štandardný a obvyklý aj v iných krajinách. Poukážem na Českú republiku, ktorá po prijatí takejto navrhovanej zmeny, akú predkladáme aj my, došla k záveru, že došlo k absolútnej prakticky nemožnosti podávať takéto námietky zaujatosti.

    Po druhé, novela sleduje umožniť prokurátorovi v prípravnom konaní podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu sudcu, ktorým sudca obvineného nezoberie do väzby. Chcel by som poukázať aj na závažnosť tejto navrhovanej úpravy. Doterajšia právna úprava spočívala v tom, že sudca pri návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby nevydával žiadne formálne rozhodnutie, ale urobil len poznámku v spise. Náš návrh smeruje k tomu, aby sudca, ak na návrh prokurátora nezoberie obvineného do väzby, vydal formálne rozhodnutie, uznesenie, v ktorom bude musieť aj odôvodniť príčiny, prečo nevyhovel prokurátorovi. A následne môže, ak nevyhovie návrhu prokurátora, umožniť prokurátorovi podať proti uzneseniu sťažnosť, o ktorej rozhoduje nadriadený orgán, a v prísne stanovenom procesom postupe potom bude môcť nadriadený súd rozhodnúť v prípade návrhu prokurátora vziať obvineného do väzby.

    V ďalšom, treťom okruhu problému, ktorý navrhovatelia sledujú, je uskutočniť podrobnejšiu a presnejšiu úpravu výsluchu svedka, ktorého totožnosť má byť utajená. Podstatou tejto úpravy je, že v prípade, ak má v konaní pred súdom, ak sa má pred súdom vypočuť utajený svedok s využitím technických zariadení a prenosu obrazu a zvuku mimo pojednávacej siene, tohto úkonu sa zúčastní náhradný sudca tak, aby bola zabezpečená legálnosť výsluchu takéhoto svedka.

    Toľko k samotnému odôvodneniu predloženej novely návrhu na zmenu Trestného poriadku.

    Dovoľte mi, aby som využil odôvodnenie návrhu aj na zaujatie stanoviska navrhovateľov k spoločnej správe, ktorú máte ako tlač 490a. Všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom 1 až 16, si navrhovatelia osvojujú a vyjadrujú s nimi súhlas.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi za odôvodnenie návrhu zákona a prosím, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Robertovi Ficovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa ti páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    Národná rada pridelila návrh tohto zákona trom výborom, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnosti. Všetky tri výbory prerokovali predmetný návrh s tým, že ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť prijali k nemu platné uznesenie vrátane pozmeňujúcich návrhov. Pokiaľ ide o výbor pre ľudské práva a národnosti, ten neprijal k návrhu platné uznesenie.

    Z výborov vzniklo 16 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor navrhuje o všetkých 16 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať spoločne s odporúčaním všetky tieto pozmeňujúce návrhy schváliť. Gestorský výbor súčasne odporúča Národnej rade, aby návrh skupiny poslancov na zmenu Trestného poriadku schválila. Súčasne mám aj poverenie ústavnoprávneho výboru postupovať v ďalšom konaní tak, aby sme urýchlene mohli tento návrh zákona schváliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa nikto z poslancov neprihlásil do rozpravy. Pýtam sa preto, či sa hlási niekto ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Ďakujem, pán podpredseda, ďakujem, pán poslanec Fico, zatiaľ za prácu na tomto návrhu zákona.

  • To svedčí o kvalite predloženého návrhu.

  • Páni poslanci, prerušujem rokovanie Národnej rady s tým, že zajtra o 9.00 hodine pokračujeme v rokovaní podľa programu.

    Ďakujem pekne.

    Príjemný večer.