• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram druhý rokovací deň 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Ambróš, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Slota, pán poslanec Švantner. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pani poslankyňa Angelovičová, pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Prokeš.

    V rokovaní schôdze budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s odvolaním výhrad Slovenskej republiky k Ženevským dohovorom o ochrane obetí vojny z roku 1949.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 549. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 549a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu s odvolaním výhrad Slovenskej republiky k Ženevským dohovorom o ochrane obetí vojny z roku 1949.

    Ženevské dohovory sú základné dokumenty medzinárodného humanitárneho práva, ktoré upravujú pravidlá na ochranu vojakov, vojnových zajatcov, zranených, chorých, stroskotancov a civilných osôb a ich majetku počas ozbrojeného konfliktu. Ide o štyri samostatné medzinárodné zmluvy prijaté 12. septembra 1949. Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených a chorých príslušníkov ozbrojených síl v poli, to je prvý Ženevský dohovor, Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených, chorých a stroskotancov ozbrojených síl na mori, to je druhý Ženevský dohovor, Ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami, to je tretí, a Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb počas vojny, štvrtý Ženevský dohovor.

    Týmito dohovormi je viazaných 188 štátov sveta a patria k najuniverzálnejším multilaterálnym medzinárodným zmluvám. Slovenská republika sa stala zmluvnou stranou týchto dohovorov dňom 1. januára 1993, keď sukcedovala do všetkých bilaterálnych aj multilaterálnych medzinárodných zmlúv, ktorými bola viazaná Česká a Slovenská Federatívna Republika ku dňu svojho zániku. Sukcesia alebo následníctvo sa uskutočnilo spolu s výhradami, ktoré Československo k jednotlivým medzinárodným zmluvám urobilo. Keďže Československo ratifikovalo dohovory v roku 1950 spolu s výhradami, je Slovenská republika do dnešného dňa týmito výhradami viazaná. Ide o výhradu k článku 10 prvého dohovoru, k článku 10 druhého dohovoru, k článku 10, 12 a 85 tretieho dohovoru a k článku 11 a 45 štvrtého dohovoru. Dohovory spolu s textami výhrad boli publikované v prílohe čiastky číslo 64/1954 Zb. Tie výhrady mali zamedziť účasť alebo fyzickú prítomnosť pracovníkov Medzinárodného výboru Červeného kríža na územiach jednotlivých štátov. Výhrady boli urobené na začiatku studenej vojny v zhode s ostatnými krajinami východného bloku a v súčasnosti je výhradami s rovnakým znením viazané Albánsko, Bielorusko, čiastočne Čína, Česká republika, Maďarsko, Kórejská ľudovodemokratická republika, Macedónsko, Poľsko, Rumunsko, Rusko, Ukrajina, Vietnam, Juhoslávia. Proti väčšine výhrad týchto štátov vrátane Československa boli niektorými štátmi, takými ako Austrália, Nový Zéland, Veľká Británia, USA, vznesené právne námietky. V Českej republike, ktorá je viazaná identickými výhradami, sa už na ministerstve zahraničných vecí a na ministerstve obrany začala posudzovať možnosť odvolania výhrad.

    Vzhľadom na univerzálny charakter Ženevských dohovorov a na skutočnosť, že drvivá väčšina štátov je nimi viazaná bez akýchkoľvek výhrad, je svetovým spoločenstvom na čele s Medzinárodným výborom Červeného kríža, ktorého úlohou je okrem iného vykonávať niektoré ustanovenia Ženevských dohovorov, vedená iniciatíva s výzvou voči zmluvným stranám dohovorov, aby posúdili možnosť odvolania svojich výhrad. Kroky Medzinárodného výboru Červeného kríža majú plnú podporu aj Slovenského Červeného kríža.

    Z obsahovej stránky ide o odvolanie výhrady Slovenskej republiky k možnej participácii Medzinárodného výboru Červeného kríža pri ochrane chránených osôb podľa všetkých Ženevských dohovorov, k rôznej miere zodpovednosti štátov pri presune chránených osôb podľa tretieho a štvrtého Ženevského dohovoru a ku garantovaniu statusu vojnových zajatcov podľa tretieho Ženevského dohovoru. Po právnom posúdení obsahu výhrad bolo konštatované, že výhrady Slovenskej republiky k Ženevským dohovorom stratili v súčasnosti svoje opodstatnenie a v nijakom prípade neodzrkadľujú súčasný pohľad svetového spoločenstva aj Slovenskej republiky na medzinárodné humanitné právo o ochrane obetí vojny. Z obsahovo-právnej stránky výhrady neodzrkadľujú súčasný právny názor na aplikáciu Ženevských dohovorov. Súčasné medzinárodnoprávne prostredie vytvára podmienky na odvolanie uvedených prekonaných výhrad a na ucelené uplatňovanie univerzálneho charakteru Ženevských dohovorov zo strany Slovenskej republiky.

    Odvolanie výhrad bude naším príspevkom k rozvoju medzinárodného humanitného práva a práva ozbrojených konfliktov. Odvolanie bude jedným z krokov k naplneniu vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k 50. výročiu podpísania Ženevských dohovorov zo dňa 1. októbra 1999. Vláda Slovenskej republiky vyslovila s odvolaním výhrad súhlas uznesením číslo 999 zo dňa 17. novembra 1999.

    Keďže sú Ženevské dohovory medzinárodnými zmluvami prezidentského charakteru, musí s odvolaním výhrad v zmysle článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas Národná rada Slovenskej republiky a následne prezident Slovenskej republiky. Po vyslovení súhlasu prezidentom minister zahraničných vecí notifikuje depozitárovi dohovorov odvolanie výhrad. Slovenská republika bude následne viazaná celým textom Ženevských dohovorov tak ako väčšina štátov sveta.

    Na základe týchto skutočností si dovoľujem, vážené panie poslankyne, páni poslanci, požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s odvolaním výhrad Slovenskej republiky k Ženevským dohovorom o ochrane obetí vojny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím určeného spravodajcu, člena zahraničného výboru pána poslanca Petra Bohunického, aby podal informáciu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s odvolaním uvedených výhrad Slovenskej republiky k Ženevským dohovorom.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem.

    Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    predkladám správu o výsledkoch prerokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s odvolaním výhrad Slovenskej republiky k Ženevským dohovorom o ochrane obetí vojny z roku 1949 (tlač 549).

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s odvolaním výhrad Slovenskej republiky k Ženevským dohovorom o ochrane obetí vojny z roku 1949 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 595 zo dňa 4. apríla 2000 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Vo svojom rozhodnutí ako gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý pripraví správu o prerokovaní materiálu vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Termín na prerokovanie materiálu vo výboroch určil do 5. mája 2000 a v gestorskom výbore do 9. mája 2000. Výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne podľa § 46 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky

    Výbory vyslovili súhlas s návrhom a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s odvolaním výhrad Slovenskej republiky k Ženevským dohovorom o ochrane obetí vojny z roku 1949.

    Predmetná správa o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s odvolaním výhrad Slovenskej republiky k Ženevským dohovorom o ochrane obetí vojny z roku 1949 bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky číslo 79 z 9. mája 2000.

    Vážený pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem spoločnému spravodajcovi za podanie správy.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, či sa niekto hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Predpokladám, pán minister, nakoľko nebola rozprava, že sa nechcete vyjadriť. Ďakujem pekne.

    Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády. Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby uviedol hlasovanie. Budeme hlasovať, samozrejme, o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s odvolaním výhrad Slovenskej republiky k Ženevským dohovorom o ochrane obetí vojny z roku 1949, ako sú uvedené v návrhu uznesenia.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, uveďte hlasovanie.

  • Vážená Národná rada, predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 10. mája 2000 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s odvolaním výhrad Slovenskej republiky k Ženevským dohovorom o ochrane obetí vojny z roku 1949. Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s odvolaním výhrad Slovenskej republiky k článku 10 Ženevského dohovoru o zlepšení osudu ranených, chorých, príslušníkov ozbrojených síl v poli, k článku 10 Ženevského dohovoru o zlepšení osudu ranených, chorých a stroskotancov ozbrojených síl na mori, k článku 10, 12 a 85 Ženevského dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami a k článku 11 a 45 Ženevského dohovoru o ochrane civilných osôb počas vojny.

  • Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás poprosiť, či by bol súhlas s tým, aby sme prerokovali teraz ďalšie tri návrhy, ku ktorým tu sedia predkladatelia za vládu, a potom by sme naraz hlasovali. Pýtam sa, či je súhlas Národnej rady. Nie. Tak vyzývam všetkých poslancov, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa prezentovali a zároveň hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem pánu ministrovi aj spoločnému spravodajcovi.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o zaobchádzaní s prekurzormi omamných látok a psychotropných látok a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 580, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 632.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomír Harach.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    predložený vládny návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 190 zo dňa 29. marca tohto roku. Zákon je súčasťou Národného programu boja proti drogám a zároveň dopĺňa legislatívny rámec na efektívne plnenie povinností Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z prístupu k Dohovoru Organizácie Spojených národov o omamných a psychotropných látkach. Zákon upravuje režim kontroly pohybu chemických látok - prekurzorov, ktoré môžu byť použité na nezákonnú výrobu omamných a psychotropných látok v súvislosti s ich uvádzaním do obehu v Slovenskej republike, ako aj pri ich vývoze a dovoze v súlade s príslušnými smernicami Európskej únie a dokumentmi Komisie Európskeho spoločenstva, ktoré upravujú legislatívu spoločenstva v oblasti prekurzorov, čo je jednou z priorít sledovaných Európskou komisiou aj v sektore voľný pohyb tovaru.

    Návrh zákona je výsledkom rokovaní aj čiastočných kompromisov medzi ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom financií, Colným riaditeľstvom, ministerstvom vnútra a ministerstvom hospodárstva, čo v niektorých prípadoch vyvolalo potrebu rozhodovať sa aj medzi vzájomne si odporujúcimi pripomienkami uvedených rezortov.

    Dôležitou súčasťou zákona sú prílohy, v ktorých sú zaradené prekurzory do troch skupín podľa miery nebezpečnosti ich možného zneužitia na výrobu omamných a psychotropných látok, pričom si v budúcnosti budú pri každej zmene vyvolanej požiadavky zosúlaďovania s legislatívou Európskej únie v oblasti prekurzorov vyžadovať novelizáciu predloženého zákona, respektíve jeho príloh.

    Návrh zákona umožňuje fyzickým osobám alebo právnickým osobám zaobchádzanie s prekurzormi len na základe povolenia na zaobchádzanie s prekurzormi alebo registrácie vydaných Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, na základe ktorých udeľuje ministerstvo hospodárstva povolenie na vývoz alebo dovoz prekurzorov. Zákon ďalej upravuje povinnosti prevádzkovateľov pri zaobchádzaní s prekurzormi, ako aj úlohy príslušných orgánov štátnej správy v oblasti kontroly a ukladania pokút, čím nebude dotknutá zodpovednosť osôb pri naplnení skutkovej podstaty trestného činu podľa § 187, v ktorom je nedovolená výroba a držanie omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, a podľa § 188a šírenie toxikománie Trestného zákona.

    Cieľom dosiahnutia plnej koordinovanosti a komplexnosti riešenia problému diverzifikácie prekurzorov od uplatňovania administratívno-preventívnych opatrení po vyšetrovanie podozrivých operácií vo vzťahu k domácemu trhu a medzinárodnému obchodu sa navrhuje položiť právny základ na zriadenie spoločného pracoviska na sledovanie prekurzorov medzi ministerstvom vnútra, colným riaditeľstvom, ktoré de facto už existuje a plní svoje úlohy.

    Neoddeliteľnou súčasťou zákona je vykonávacia vyhláška, ktorá v jednotlivých prílohách upravuje vzory žiadostí o udelenie jednorazových alebo všeobecných povolení na dovoz alebo vývoz prekurzorov, vzory jednorazových a všeobecných povolení, ktoré udeľuje ministerstvo hospodárstva, ako aj vzory vyhlásení odberateľa o použití prekurzorov a vzory hlásení prevádzkovateľov, ktoré budú zasielať ministerstvu hospodárstva.

    Zabezpečenie činností pri plnení ustanovení predloženého zákona v oblasti štátnej správy si nevyžadujú zvýšené nároky na štátny rozpočet, nakoľko budú zabezpečené využitím existujúcich personálnych kapacít a zariadení.

    V súvislosti so zriadením spoločného pracoviska medzi ministerstvom vnútra a ministerstvom financií, Colným riaditeľstvom si potrebné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu dotknuté rezorty už uplatnili v rámci svojich rozpočtových kapitol pri príprave štátneho rozpočtu na rok 2000 a budú uplatňovať aj na ďalšie roky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Stanislavovi Bartošovi.

    Pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o zaobchádzaní s prekurzormi omamných látok a psychotropných látok a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, teda živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov (tlač 580) ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh (tlač 580) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky 19. apríla 2000, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.

    Prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca, za oboznámenie s návrhmi gestorského výboru.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov do rozpravy, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu, najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby návrh uviedol.

  • Vážený pán podpredseda, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému návrhu zákona toto uznesenie: V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím vážených pánov poslancov a vážené panie poslankyne, aby sa prezentovali a zároveň hlasovali o tomto návrhu pána spoločného spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte hlasovanie.

  • Navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky:

    a) prideliť vládny návrh zákona o zaobchádzaní s prekurzormi omamných látok a psychotropných látok a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 580) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo,

    b) určiť:

    1. k vládnemu návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie,

    2. lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 16. júna 2000 a v gestorskom výbore do 19. júna 2000.

    Prosím vás, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás všetkých, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti. Ak ani pri ďalšom hlasovaní nebude dostatok poslancov, samozrejme, preruším na 15 minút rokovanie schôdze.

    Žiadam vás znova, aby sme sa prezentovali a zároveň hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pánu ministrovi a spoločnému spravodajcovi a a všetkým, ktorí sú prítomní v rokovacej sále.

    Pokračujeme nasledujúcim bodom, a to prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 604. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 635.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister životného prostredia pán László Miklós.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    predkladám návrh zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ktorý považujeme za základný nástroj ochrany životného prostredia v priestorovom zmysle, ktorý zosúlaďuje záujmy jednotlivých odvetví a obcí a jednotlivcov v priestore. Hlavným zmyslom zákona je zosúladenie našej legislatívy s legislatívou Európskej únie, a to predovšetkým v tom zmysle, že mnohé povinnosti, ktoré sú v územnom plánovaní, boli doteraz upravované vyhláškami, a to je neprípustné. Čiže to je jeden z hlavných zmyslov novely zákona.

    Druhý významný prvok zákona je významná ekologizácia. V územnom plánovaní sa určuje, že musí mať ekologicky optimálnu priestorovú organizáciu. Ďalej ide o zjednodušenie postupu územného plánovania najmä v prípade malých obcí. Ďalej sa ukladá povinnosť mať územný plán obciam nad 2 000 obyvateľov. Malé obce, ktoré sú menšie ako tento počet, môžu sa združovať a môžu mať spoločný územný plán. V časti o stavebnom poriadku je uvedená definícia stavieb podľa klasifikácie, ktorá sa požaduje v Európskej únii.

  • Vážené panie poslankyne a páni poslanci, prosím vás, aby ste zachovali pokoj v rokovacej miestnosti.

    Pán minister, nech sa páči, pokračujte.

  • Sú tam ustanovenia o environmentálnej a inej bezpečnosti stavieb, charakteristika vedenia stavieb a charakteristika činností, ktoré sú vybrané činnosti vo výstavbe.

    Bol som požiadaný predsedajúcim, aby som bol čo najstručnejší. Týmto končím.

    Prosím vás panie poslankyne, páni poslanci, aby ste tento návrh zákona podporili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody pánu poslancovi Lászloóvi Kötelesovi.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby sa ujal slova.

  • Vážená Národná rada,

    pán predsedajúci,

    páni ministri,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, takzvaný stavebný zákon, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona, v prvom čítaní konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona je vzhľadom na dôvody, pre ktoré sa predkladá, aktuálny a potrebný. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 635 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 16. júna 2000 a gestorský výbor v lehote do 19. júna 2000.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Pán poslanec Sopko. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu.

    Nech sa páči, pán poslanec, predseda výboru, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    kolegyne, kolegovia poslanci,

    dôvodová správa veľmi jasne uvádza, že existujúca právna úprava územného plánovania a stavebného poriadku nie je celkom v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a sú vecné rozpory medzi zákonnou úpravou, to znamená stavebným zákonom a jeho vyhláškami. Navrhovaná novela teda rieši protiústavný stav z doterajšej praxe, keď problematika v stavebnom konaní, napríklad kompetencie stavebných úradov a obcí, je upravovaná iba vo vykonávacích vyhláškach. V tejto súvislosti chcem poukázať na to, že pôvodne v legislatívnom pláne vlády Slovenskej republiky bol zámer pripraviť úplne nový stavebný zákon. Potreba nového stavebného zákona bude aktuálna aj vtedy, ak schválime túto novelu, ktorú predkladá dnes pán minister.

    V dôvodovej správe v časti III sa tvrdí, že navrhovaný zákon nemá dosah na štátny rozpočet. V tejto súvislosti dávam otázku pánu ministrovi, ako sa bude zabezpečovať § 130 informačné systémy. Návrh zákona ukladá povinnosť prevádzkovateľovi, to znamená ministerstvu životného prostredia, ale v bode 2 aj krajským a okresným úradom, predovšetkým obciam, pre ktoré bude táto činnosť novou ďalšou úlohou. Novou povinnosťou, ktorú treba privítať aj oceniť, je v § 141 ods. 3 povinnosť obce, ktorá nemá územný plán tento obstarať a schváliť ho do 30. júna 2005. To je veľmi dobré. Privítať treba aj povinnosť obce pravidelne najmenej však raz za štyri roky preskúmať schválený územný plán a rozhodnúť, či nie sú potrebné jeho zmeny, doplnky alebo obstaranie nového územného plánu.

    Určite ste, kolegyne, kolegovia, zaregistrovali aj veľmi dôležité novonavrhované členenie územnoplánovacích podkladov v územnoplánovacej dokumentácii. Tieto podklady spolu so zaradením koncepcie územného rozvoja ako základnej územnoplánovacej dokumentácie, ako to stanovujú § 3, § 8 a § 9, môžu teda pri správnej aplikácii vytvoriť rámec pre naozaj racionálne využívanie prírodných podmienok a sociálno-ekonomického potenciálu krajiny. Na druhej strane za nejasné považujem vzájomné pôsobenie § 2a spolu s § 19a. Pravdepodobne v § 2 je snaha určiť odbornú spôsobilosť pracovníkov stavebných úradov, ktorí vykonávajú obstarávanie dokumentácie ako objednávatelia prác u spotrebiteľov, tiež autorizovaných architektov a stavebných inžinierov. Znenie § 19a však umožňuje chápať obstarávanie ako výkon všetkých činností. Preto si myslím, že by bolo správne, aby cez výbory prebehla zmena v § 2a ods. 1, o čo sa ja teda budem usilovať. V prvom rade, poviem to už teraz, v 2 ods. 1 aby bolo znenie, že obec zabezpečuje územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. A odsek 3 je snaha upraviť takto: "Za odborne spôsobilú osobu možno ustanoviť fyzickú osobu, ktorá je bezúhonná, odborne spôsobilá podľa zákona číslo 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a stavebných inžinieroch." Potom by ostatné články 4, 5, 6 v § 2a bolo možné vypustiť.

    Týmito návrhmi budem sledovať predovšetkým zjednotenie požiadaviek odbornosti u objednávateľa a schvaľovacieho orgánu s odbornosťou spracovateľa dokumentácie. Tým sa vylúči potreba viesť ďalší register odborne spôsobilých osôb na ministerstve životného prostredia, keď register s identickou odbornosťou je zo zákona číslo 138/1992 Zb. vedený v komorách architektov a stavebných inžinierov.

    Okrem týchto zmien, ktoré sa pokúsim prostredníctvom výborov presadzovať, chcel by som v závere ešte raz zvýrazniť, že návrh novely zákona vytvára vhodný priestor na to, aby jeho prijatím mohli kontinuálne pokračovať práce na novom stavebnom zákone.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Ďakujem pekne.

    Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Vážená Národná rada, vzhľadom na to, že k ďalšiemu bodu je predkladateľom pán minister a dokonca spoločným spravodajcom tiež pán poslanec Köteles, navrhujem, aby sme prikročili k prerokovaniu ďalšieho vládneho návrhu s tým, že by sme potom hlasovali naraz o jednom aj druhom návrhu.

    Je všeobecný súhlas s týmto postupom? Áno.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a mení a dopĺňa zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 605, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborov Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 636.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie pán minister životného prostredia László Miklós.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    tento návrh zákona úzko súvisí s predchádzajúcim zákonom. Pôvodne vlastne predkladateľ tieto dva zákony mal ako jeden zákon, ale potom na základe odporúčania Legislatívnej rady sme zákon rozdelili. Hlavným dôvodom vypracovania návrhu novely zákona číslo 138/1992 Zb. je potreba upraviť postavenie práv a povinností autorizovaných architektov a autorizovaných stavebných inžinierov a ich samospráv v dôsledku aproximácie so správou Európskej únie. Navrhovaný zákon nadväzuje na novelu stavebného zákona. V časti týkajúcej sa odbornej spôsobilosti na výkon vybraných činností vo výstavbe, čiže aj čiastočne tu vysvetľuje pripomienky pána poslanca Sopka.

    Návrh zákona bol pripravený v úzkej súčinnosti s obidvoma príslušnými komorami, teda so Slovenskou komorou architektov a so Slovenskou komorou stavebných inžinierov. Navrhujeme úpravu výkonu činnosti autorizovaného architekta a autorizovaného inžiniera v dvoch polohách. Je to ako v slobodnom povolaní ako podnikateľ fyzická osoba alebo v zamestnaneckom vzťahu. Touto úpravou sa výkon činností liberalizuje a zároveň sa približuje k stavu v štátoch Európskej únie. Súbežne s týmito zmenami sa navrhuje zrušenie článku 1 zákona číslo 136/1995 Z. z. o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe a novelizácia živnostenského zákona.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, z uvedených dôvodov vás žiadam, prosím o schválenie vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktoré určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, pánu poslancovi Kötelesovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a mení a dopĺňa sa zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 605), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona je vzhľadom na dôvody, pre ktoré sa predkladá, aktuálny a potrebný. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 636 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 16. júna a gestorský výbor v lehote do 19. júna.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie spoločnej správy.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán podpredseda Andel. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k tlači pod číslom 605. Je pravda, že zákon číslo 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, ale aj zákon číslo 136/1995 Z. z. o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe prešli malými zmenami, ktoré bolo možné malými novelizáciami týchto zákonov upraviť. Namiesto drobných úprav je však predložený zákon, ktorý dobre zabehnutý zákon číslo 136/1995 Z. z. v podstate ruší. To však nie je podstatné, ale podstatné je to, že sa nám javí, že sú za tým lobistické skupiny, ktoré ovplyvňujú ministerstvo, a tým aj vládu, a my dostávame príkaz alebo objednávku tu v parlamente na schválenie zákona od skupín, ktoré na týchto novelizáciách chcú v podstate profitovať. Keď to nešlo za minulej vlády, pokúšajú sa o to teraz.

    Vysvetlím to bližšie na príklade zákona číslo 136/1995 Z. z. o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe. Fyzické osoby zaplatili za necelé dva roky za preskúšanie a preškolenie cca 158 miliónov Sk. Čudujeme sa, že máme také drahé stavebníctvo, keď iba v tejto časti sú až takéto veľké výdavky? Samozrejme, že tieto poplatky by sa mali niekde objaviť. Finančné prostriedky komory sa však rozšafne minuli, ak budete mať sami záujem, určite si ich zistíte, akým spôsobom, a preto potrebujú vlastne nové finančné zabezpečenie. Vôbec nie je pravda, že štátnu pokladnicu nebude stáť táto novela žiadne prostriedky.

    Pozrime sa len na roky 1996 - 1997, koľko bolo preplatených spôsobilostí v štátnom sektore v rozpočtových a príspevkových organizáciách. To sú však len prvotné náklady na výkon stavebného dozoru, ale druhotne nás to zaťažilo cez projektové a stavebné práce zahrnuté v réžiách vykonávateľov. Ja osobne si nemyslím, že som tu nato, aby som schvaľoval predražovanie cien cez výmeny pečiatok a preskúšavanie platných oprávnení len preto, aby úzky okruh ľudí zarábal na štáte, podnikateľoch a občanoch tejto republiky. Keď im to odsúhlasíme, peniaze znovu minú, tak ako doteraz, a po štyroch rokoch príde ďalšia vláda s novou novelizáciou tohto zákona. Zákony teraz platné týkajúce sa autorizácie a odbornej spôsobilosti, ako som povedal, s menšími úpravami sú dobré, čo potvrdili i zahraniční experti.

    K novelizácii zákona mám viacero pripomienok, ale spomeniem iba zopár perličiek, lebo som presvedčený, že tento návrh zákona aj bez môjho vystúpenia by ste vrátili na prepracovanie.

    Valné zhromaždenie sa má uskutočniť raz za dva, respektíve raz za štyri roky. Vážení páni poslanci, poslankyne, o čo v podstate ide. Voľby môžu byť iba na valnom zhromaždení a aj kontrola míňania prostriedkov členmi je hlavne na valnom zhromaždení. Už toto je vlastne veľmi vážne upozornenie, nehovoriac, že pozvánky sa dostanú do rúk niektorých členov až po termíne valného zhromaždenia. Ja si neprajem, tak položartovne poviem, aby za štyri roky, čo je teoreticky možné, že vymrie celé predstavenstvo. Samozrejme, že to myslím ako žart.

    Ďalšia záležitosť je, kolegyne, kolegovia, že prídete o oprávnenie, aj keď pri dvadsať, tridsaťročnej praxi za to, že budete napríklad poslanci a nebudete počas vašej poslaneckej činnosti štyri roky vykonávať odbornú činnosť.

    Po ďalšie, preskúšanie je nadradené nad ukončené vysokoškolské štúdium, pričom skúšaním sú poverovaní aj vysokí odborníci, ktorí však často alebo možno povedať v prevažnej miere sa skúšania nezúčastňujú a mnohokrát sa stáva, že ten, ktorý je skúšaný, je vysoký odborník, je skúšaný odborníkom oveľa nižším.

    Ďalej v § 43 ods. a) pod bodom číslo 1 sa hovorí, že doterajšie preukazy o odbornej spôsobilosti majú platnosť do 31. júla 2000, ale tento zákon nadobúda účinnosť až 1. augusta 2000. Podľa toho si môžete urobiť obraz o úrovni tejto novely. Preukazy strácajú platnosť vlastne pred nadobudnutím tohto zákona. Nie je podstatné, či je to jeden mesiac alebo jeden deň. Odpoviem vám. Preto, lebo komory už nemajú dostatok finančných prostriedkov.

    Posledný, ale možno najzávažnejší bod je, že úprava zákonov, ktoré sa týkajú odborných činností, sa novelizuje ročne vždy niekoľkokrát. V § 23a) ods. 3 sa môže stať, že keď komory nebudú mať finančné prostriedky, zavedú preskúšanie aj raz za pol roka alebo aj častejšie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, žiadam vás, aby ste sa zamysleli nad touto novelizáciou a mojím príspevkom a navrhujem stiahnuť tento bod z programu tejto schôdze. V prípade, že postúpite tento bod do druhého čítania, sami vlastne podporíme lobistické skupiny, od ktorých sa snažíme alebo sa aj verejne dištancujeme. Iste nie je to taký dôležitý zákon, ktorý by bol ekonomickým nosníkom alebo pilierom našej ekonomiky alebo sociálnej oblasti. Iste, ale aj v takomto zákone vidíte, že sa dajú podľa môjho názoru presadzovať záujmy lobistických skupín.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na pána podpredsedu s faktickými poznámkami chcú reagovať dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických.

    Pán poslanec Šlachta, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Musím oponovať, samozrejme, pánu podpredsedovi Andelovi, pretože si myslím, že nepochopil celkom zmysel komôr, ktoré sú predovšetkým garantom kvality voči spoločnosti. Tu sa, prosím vás, nedá hovoriť o nejakých lobistických skupinách. Naprosto skresľujúca je informácia o tom, že komory žijú z akýchsi peňazí, ktoré získavajú za skúšky. Komory žijú predovšetkým z percent, dvoch percent, ktoré architekti a inžinieri odvádzajú do komory z jednotlivých honorárov. To je ťažisko peňazí, z ktorých komora žije. Isteže sa stáva, súhlasím s tým, že často skúšajú aj menší odborníci, ale veľkosť tých veľkých odborníkov je práve v tom, že sa podriaďujú tejto skúške, že akceptujú túto skúšku a jednoducho tým dávajú tej komore punc kvality voči spoločnosti. Čiže si myslím, že predovšetkým o tomto treba hovoriť.

    Ďakujem pekne.

  • Ja by som chcel zareagovať tiež na pána podpredsedu. V jednej časti má pravdu, komora, to je ešte pozostatok po bývalých živnostenských spoločnostiach, po spolkoch a cechoch, ktoré tu boli v minulosti, ale, žiaľbohu, lepší systém nepoznáme, a to nejde len o komoru architektov, stavebných inžinierov, ale aj lekárov, právnikov. Čiže by som sa chcel tvrdo ohradiť, aby sme sa bavili o lobistických skupinách. Sú to vyslovene záujmové skupiny, ktoré garantujú kvalitu.

    Ale druhá vec je tá, s ktorou by sme zrejme mali tiež dačo robiť, a je to pravda, že vo svojom živote som absolvoval minimálne štyrikrát skúšky odbornej spôsobilosti a vlastne s tým skúšaním a prehodnocovaním je to tak, že u architektov alebo stavebných inžinierov nie sú povinné atestácie. Neviem či v predchádzajúcom období sa niekto týmto skúšaním snažil tieto veci nahradiť, ale donútil ma si pozrieť niektoré zákony, ktoré by som bežne pri praxi, ktorú som ako projektant používal, nepotreboval. Čiže nemôžeme hovoriť, že toto preskúšanie je len negatívne. Samozrejme má to dosah, dosť nás to unavuje, dosť sme z toho nervózni, hlavne keď nás skúšajú mladší, ale keďže chceme toto vykonávať, tak sa musíme tomuto systému podriadiť, lebo žiadny iný nie je a takto to funguje vlastne nielen v Európe, ale aj na celom svete, že tento komorový systém je jeden z najprogresívnejších.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa pána podpredsedu, či chce reagovať.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Samozrejme, každý máme svoj názor, sčasti ste mi dali za pravdu v niektorých veciach, sčasti ste mi niečo vyvracali. Ale ja neberiem toto preskúšanie, pán kolega, ako niečo negatívne, ale proste ten proces, ten spôsob a tú možnosť, že ak nebudú mať financie, ako som povedal na záver, trebárs to môže byť každého pol roka a úroveň skúšok môže byť veľmi nízka, pretože skutočne v prevažnej miere sa stáva, keď hovoríme o tejto komore, že sú tam nie vždy takí ľudia, ktorí by mali vykonávať svojou odbornosťou alebo by mali ísť skúšať. Samozrejme, ak chceme, môžeme si potom sadnúť a môžeme o týchto veciach rozprávať.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať k rozprave stanovisko.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne.

    Len veľmi stručne. Ďakujem za všetky pripomienky, tie, ktoré mám písomne, pripravíme k tomu stanovisko.

    Ja si myslím, že ten prvý zákon požíval vašu všeobecnú dôveru, tak za to vám veľmi pekne ďakujem. Verím, že to bude dobrý zákon.

    Čo sa týka toho druhého zákona, tých pripomienok pána podpredsedu Andela, čiastočne už bolo na ne zodpovedané. Ja by som chcel toľko povedať, že sme pripravovali tento zákon dosť dlho a naozaj zo všetkých stránok a veľmi podrobne sme sa zaoberali aj s tými výhradami, ktoré pán podpredseda Andel uviedol. A nakoniec to je výsledok, ktorý je položený na papier vo forme návrhu.

    Nemyslím si, pán podpredseda Andel, že skúšanie je také dramatické. Samozrejme pri každom takomto procese sú určité výhrady a ten, kto sa tomu musí podriadiť, tak jednoducho je to nepríjemné. Ale v tomto období, keď preberáme novú legislatívu Európskej únie, nejde len o legislatívu stavebného poriadku alebo územného plánovania, ale celkove o legislatívu, lebo územné plánovanie sa dotýka mnohých rezortov.

    Ja si myslím, že práve v tomto období je potrebné, aby sa toto preskúšanie urobilo. Znovu hovorím, bolo to na veľmi širokú diskusiu. Keď ste spomenuli lobistické skupiny, tak potom by sme museli povedať, že tam bolo veľmi veľa lobistických skupín, ktoré sa navzájom kontrolovali a navzájom vyjadrovali aj svoje opozičné názory.

    Takže napriek týmto výhradám, na ktoré, keď si pán podpredseda žiada, pripravíme aj písomné stanovisko, napriek týmto výhradám by som prosil panie poslankyne a pánov poslancov, aby podporili návrh tohto zákona, aby išiel do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby návrh uviedol.

  • Vážená Národná rada,

    v súlade s vystúpením pána poslanca Sopka, ktorý inak nepodal pozmeňujúci návrh, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prerokovať v druhom čítaní (tlač 604).

  • Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 635 z 20. apríla 2000 návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 16. júna a gestorský výbor v lehote do 19. júna.

  • Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Vážená Národná rada, pred chvíľočkou sme prerokovali vládny návrh zákona číslo 50/1976 Zb., takzvaný stavebný zákon. Ostáva nám ešte hlasovať o návrhoch.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím pána spravodajcu, aby návrh uviedol.

  • Vážená Národná rada, podľa rokovacieho poriadku nemôžem navrhnúť, aby sme hlasovali o návrhu pána podpredsedu Andela, to je, že stiahnuť bod z rokovania. Na takýto návrh majú právo len tri poslanecké kluby. Upozornil som aj pána podpredsedu a súhlasí so mnou.

    Takže s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a mení a dopĺňa sa zákon číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.

  • Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán spoločný spravodajca, máte slovo.

  • Hlasovaním sme rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Odporúčam v zmysle § 74 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 636 z 20. apríla 2000 návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 16. júna a gestorský výbor v lehote do 19. júna.

  • Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Podľa schváleného programu by sme teraz mali pokračovať bodom číslo 36, to znamená prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.

    Vzhľadom na to, že predkladateľ tohto návrhu tu nie je, budeme pokračovať bodom 38, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 596. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 620.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Ján Šimko.

    Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Vážený predsedajúci,

    dámy a páni poslanci,

    vážení hostia,

    programové vyhlásenie vlády v časti hospodárskej politiky sa zaväzuje podporovať malé a stredné podnikanie ako jednu z dôležitých zložiek rozvoja hospodárstva, a tým aj celej spoločnosti. Jedným z nástrojov na naplnenie tejto úlohy je vhodný daňový priestor, ktorý sme v parlamente začali riešiť už v závere minulého roka. 24. novembra minulého roku v Národnej rade bol prijatý nový zákon o dani z príjmov číslo 366, ktorý obsahuje nový paragraf, § 15 pod názvom osobitný spôsob zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré živnosti, paušálna daň alebo licencie. Ustanovenia zákona o dani z príjmov v uvádzanom § 15 a v nadväzujúcich ustanoveniach mali riešiť daňový priestor na rozvoj malého a stredného podnikania. Žiaľ, musíme konštatovať, že tento zákonný daňový priestor bol absolútnym prepadom zámeru riešiť v daňovej oblasti podporu malého a stredného podnikania.

    Podľa údajov daňových subjektov sa takto k zákonom naprojektovanému inštitútu paušálnej dane prihlásilo v zákonnej lehote iba 1 020 podnikateľov živnostníkov. Ustanovenia paušálnej dane v novom platnom zákone o dani z príjmu dovoľujú sa totiž prihlásiť k paušálnej dani iba úzkej skupine podnikateľov, konkrétne živnostníkov úzko vymedzených skupinou 38 remeselných živností, 15 viazaných živností, 5 ostatných živností, 3 koncesovaných živností a 6 voľných živností, zväčša ide o špeciálne živnosti.

    Novela zákona prostredníctvom inštitútu paušálnej dane vôbec nepomohla riešiť ani ťaživý problém tejto spoločnosti v súčasnosti, ktorým je narastanie nezamestnanosti. Jedným z cieľov zavedenia paušálnej dane musí byť aj podpora rozvoja zamestnanosti. Parlament a spoločnosť zaznamenala v roku 1999 snahu poslanca pána Pavla Prokopoviča riešiť problematiku rozvoja malého a stredného podnikania na Slovensku formou jedného jednoduchého zákona. Tento zámer sa nepodaril. V čase kulminovania poznania, že riešením nebude jeden zákon, ale novela viacerých zákonov, bol do parlamentu predložený vládny návrh zákona o dani z príjmov, ktorý mal vyriešiť celú problematiku. Konštatoval som prepad tohto riešenia a navyše touto právnou úpravou sa vytvoril aj precedens v oblasti odvodových povinností, pretože noví paušálnici doteraz nevedia výšku svojich povinných odvodov. Toto už vládny návrh neriešil.

    Najrýchlejším riešením tohto stavu sa ukázala forma poslaneckých návrhov, a preto naša skupina poslancov v súlade s koaličnou dohodou predkladá do Národnej rady skupinu štyroch noviel zákonov riešiacich celú problematiku. Riešením teda je novelizácia týchto štyroch zákonov - zákona Národnej rady o daniach z príjmov, zákona o Sociálnej poisťovni, zákona o zamestnanosti a zákona o zdravotnom poistení. To sú základné dôvody, vážení poslanci, prečo naša skupina poslancov predkladá prvú z týchto noviel, ktorou je novela zákona o dani z príjmu.

    V predkladanej novele zákona navrhujeme maximálnu liberalizáciu podnikateľského paušálnickeho prostredia. To znamená, že novelou zákona sme sa pokúsili vytvoriť priestor pre všetkých malých podnikateľov. Malými sú tie podnikateľské subjekty, podnikajúce fyzické osoby, ktoré svojím podnikaním počas roka nepresiahnu svoje príjmy, t. j. tržby alebo obrat vo výške jedného a pol milióna korún. Zámerne som vyslovil rovnosť medzi pojmami príjmy, tržby a obrat, pretože diskusie, nazvem ich verejné aj cez médiá, ukázali, že mnohí si myslia, že pod príjmami rozumie daňové zákonodarstvo už zdanené príjmy, teda peniaze slúžiace na osobnú spotrebu.

    Pod pojmom liberalizácie navrhujeme, aby inštitút paušálnej dane umožňoval jeho použitie čo najširšej skupine osôb, teda pre všetkých živnostníkov okrem tých, ktorí sú uvedení v prílohe číslo 1. Teda aj tým podnikateľom, ktorí nepodnikajú ako živnostníci, ale podnikanie vykonávajú na základe iného oprávnenia ako živnosť.

    Príloha číslo 2. Novela umožní použiť inštitút paušálnej dane aj podnikajúcim v poľnohospodárstve. Podnikatelia v poľnohospodárstve budú mať na výber až tri formy zdaňovania svojich príjmov: paušálnu daň alebo paušálne výdavky vo výške 65 percent príjmov, alebo zdaňovanie podľa ustanovení zákona o dani z príjmu. Pútavá možnosť cez paušálnu daň má podporiť poľnohospodársku výrobu a podnikanie na dedine.

    Novela o paušálnej dani umožní riešiť svoje príjmy aj ľuďom zamestnávaným, teda podnikajúcim v súbehu so zamestnaním presne v štruktúre uvedených živností a neživnostníkov. Takto si predstavujeme naplnenie toho, aby ľudia, ktorým sa chce pracovať, mali možnosť dosiahnuť aj k tomu primerané príjmy. Predpokladáme, že touto novelou zákona o paušálnej dani sa naplnia ciele podstatne riešiť rastúcu nezamestnanosť, dať šancu podnikať aj absolventom škôl, potvrdiť už platnú právnu úpravu na uvoľnenie a zminimalizovanie vedenia účtovníctva, čím je iba evidencia tržieb, príjmov a majetku. Túto evidenciu však prísne kontrolovať a trestať stratou živností a iného oprávnenia na podnikanie. Štátny rozpočet získa paušálnu daň vždy na začiatku roka. Doteraz podnikatelia maximalizovali svoje náklady v snahe dosiahnuť maximálne daňové výdavky a platiť minimálnu daň z príjmu. Novelou je predpoklad vyššieho výnosu z paušálnej dane z titulu nárastu podnikateľov paušálnikov a k tomu v ďalšom ešte uvediem.

    Ďalším cieľom je odstrániť strach z daňových kontrol, a tým prilákať skupiny ľudí k podnikaniu, čím títo ľudia vlastne prevezmú starostlivosť o seba bez účasti štátu. Štátny rozpočet navyše získa na strane príjmov z nepriamych daní. Vznikne podstatne väčšia kúpyschopná vrstva občanov, čo je zárukou zvýšenej spotreby, a tým porastú výnosy z dane z pridanej hodnoty. Nárast spotreby prinesie nárast výroby, dopytu po službách, teda bohatý občan, bohatý štát. Štátu odpadne starosť o skupinu nezamestnaných. Dalo by sa pokračovať v spoločenskej prospešnosti tejto novely aj ďalej. Novela navrhuje rozšíriť okruh osôb, ktorým sa umožní používať paušálne zdaňovanie svojich príjmov. Navrhli sme u živnostníkov negatívne obmedzenie. Vybrali sme živnosti, ktoré považujeme za nevhodné pre paušálnu daň. Negatívne obmedzenie je uvedené v prílohe číslo 1. Vážení poslanci, máte ju v návrhu novely zákona. Samozrejme, že predpokladáme diskusiu k tomuto vymedzeniu okruhu osôb pri rokovaniach vo výboroch a v rozprave v druhom čítaní aj v parlamente. Očakávame prípadné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Musí ísť o najširšiu diskusiu.

    Teraz k jednotlivým bodom paragrafového návrhu novely. Navrhli sme v bode 1 návrhu rozšírenie skupiny daňovníkov o osoby, ktoré podnikajú na základe aj iného oprávnenia ako živnosť. Máme na mysli napríklad lekárov, lekárnikov, psychológov, právnikov, veterinárnych lekárov, veterinárnych pracovníkov, pracovníkov poľnohospodárov, lesníkov, projektantov, stavebných inžinierov a ďalších. Ide o ľudí podnikajúcich v malom, t. j. zopakujem, ktorých príjmy, teda obrat neprekročí výšku 1,5 milióna korún. Opäť prirodzene predpokladáme diskusiu k tomuto vymedzeniu okruhu osôb pri rokovaniach vo výboroch a v rozprave v druhom čítaní aj v parlamente. Očakávame prípadné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Vymedzenie týchto osôb sme navrhli cez ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) zákona číslo 455/1991 Zb., takzvaný živnostenský zákon. Tieto ustanovenia vymedzujú skupiny osôb, ktorých podnikanie nie je živnosťou a ktoré podnikajú na základe iných oprávnení ako živnosť. Opäť zvýrazňujeme, že ide o osoby, ktoré dosahujú príjmy, t. j. obrat do výšky ročne 1,5 milióna korún. Je dôležité si to uvedomovať.

    V ďalšej časti uvádzam niekoľko slov k ekonomickej analýze dosahu na štátny rozpočet. Hneď v úvode konštatujem, že zavedením paušálnej dane podľa nášho návrhu, t. j. s účinnosťou od 1. júla 2000, bude príjem štátneho rozpočtu na strane príjmov z dane príjmov fyzických osôb zvýšený, a nie nižší, ako predpokladá úroveň schváleného štátneho rozpočtu na rok 2000. Ústredné daňové riaditeľstvo eviduje celkom 632 956 daňovníkov - fyzických osôb v roku 1997. Tento počet narástol na 689 478 osôb v roku 1998 a na 740 261 osôb v roku 1999. Z toho s príjmom do 1,5 milióna eviduje Ústredné daňové riaditeľstvo 279 251 osôb v roku 1997 a 285 122 osôb v roku 1998. Rok 1999 nie je zatiaľ zistiteľný, pretože Ústredné daňové riaditeľstvo v tomto čase iba spracúva údaje z daňových priznaní za rok 1999. Preto nemôžeme pracovať s týmito údajmi. Moje konštatovanie, že zavedenie paušálnej dane nebude mať negatívny dosah na príjmy štátneho rozpočtu z dane z príjmov fyzických osôb, preukazujeme v tabuľke, ktorú, dámy a páni poslanci, máte ako súčasť dôvodovej správy. K tomu uvádzam nasledovné.

    Najväčšia skupina osôb, ktorá bude mať možnosť sa prihlásiť k paušálnej dani, je skupina osôb podnikajúcich podľa § 7 ods. 1 zákona o dani z príjmov a z nej práve skupina živnostníkov, teda osoby podnikajúce podľa § 7 ods. 1 písmena b). Tabuľka vám ukazuje, že ak rozčleníme osoby, ktoré dosiahli príjem do 1,5 milióna korún podľa dosahovaných príjmov narastajúco v objemoch po každých 250 tisíc korún, zistíme, že ak sa všetci daňovníci, živnostníci prihlásia k paušálnej dani, z čoho má strach práve štátny rozpočet, potom výnos, ktorý bol dosiahnutý z príjmu týchto osôb, bude prekročený až o 95,27 percenta. V objeme to predstavuje nárast až o 268,4 milióna korún. Vykázaný výnos tejto dane od týchto osôb v roku 1998 bol iba 281,7 milióna korún. Predpoklad uvedený v tabuľke dôvodovej správy uvádza výšku až 550 miliónov korún. V tomto náraste je započítaná aj skupina osôb doposiaľ vykazujúca stratu. Títo stratoví daňovníci, ak sa prihlásia k paušálnej dani, budú musieť podľa ustanovení nášho návrhu zaplatiť daň vo výške 3 tisíc korún. Doposiaľ daň neplatili. Čakali na prípadnú kontrolu správcom dane. Ten posúdil vykázané daňové príjmy a výdavky a až následne dorúbil prípadnú daň a penále. Naše poznanie ukázalo, že daňové úrady dokážu z kapacitných dôvodov skontrolovať iba 3 percentá daňovníkov fyzických osôb. Takže netreba mať obavu z toho, že výnos z dane z príjmu fyzických osôb s príjmami do 1,5 milióna korún bude nižší ako schválený objem štátnym rozpočtom. Bude vyšší, pretože paušálnici musia platiť paušálnu daň vopred a v zákonom stanovenej najmenšej výške paušálnej dane, podľa nášho návrhu vo výške 3 tisíc korún za rok. Takto by sa dalo pokračovať vo všetkých kategóriách nami navrhovaného okruhu osôb. Preto sme rozšírili okruh osôb aj o neživnostníkov. Ide nám o samostatne zárobkovo činné osoby podnikajúce v malom vždy s príjmami do 1,5 milióna korún.

    Zastávame názor, že musí ísť aj napríklad o lekárov, ktorí ako neštátni lekári sú lekármi prvého kontaktu, prípadne odborní lekári. Veľká väčšina z nich nedokáže mesačne presiahnuť príjmy vo výške 100 tisíc korún. Z toho si musia zaplatiť prístrojovú zdravotnícku techniku, zaplatiť mzdy stredného a nižšie zdravotného personálu, zaplatiť nájom priestorov, prípadne obstaranie priestorov kúpou a ďalšie výdavky. Pýtam sa, týmto ľuďom neumožníme platiť paušálnu daň? Prečo? Nebudú musieť viesť podrobnú účtovnú evidenciu, iba zjednodušenú. Budú mať teda viac času na poskytovanie zdravotníckych služieb, teda ich služby budú zaručene kvalitnejšie. Štát pri tom zaručene získa daň, paušálnu daň. Táto situácia bude pri všetkých skupinách nami navrhovaných osôb, teda u veterinárov, právnikov, technikov a iných, vždy tých, ktorí dosahujú príjmy len do 1,5 milióna ročne. Vždy tých, ktorí sa samozamestnávajú, prípadne podnikajú v súbehu so zamestnaním. Všetci zaplatia a radi zaplatia paušálnu daň. Štát má zaručený príjem.

    Vážení poslanci, v záverečnej časti rozoberiem problematiku bodov číslo 8 a číslo 9 nášho návrhu. V týchto bodoch sa vraciame k uznaniu daňových výdavkov za používanie osobných motorových vozidiel, ktoré podnikatelia - fyzické osoby nemajú v majetku svojich firiem. Súčasne platný zákon o dani z príjmu schválený v parlamente v novembri 1999 totiž nedáva možnosť podnikateľom - fyzickým osobám uplatňovať do daňových výdavkov takzvané paušálne náhrady za používanie osobných automobilov prostredníctvom vykazovania cez cestovné účty. Osobám zamestnávaným zákon umožňuje uplatniť náhrady cez cestovné účty v celom rozsahu, ale podnikatelia - fyzické osoby, teda opäť drobní a malí podnikatelia, sa stali diskriminovanou skupinou osôb. Túto diskrimináciu je potrebné odstrániť. Drobným podnikateľom bol odstránený ekonomický nástroj základnej reprodukcie automobilov, ktoré nemajú zahrnuté v majetku firiem. Teda drobní podnikatelia nemajú z čoho hradiť opravy áut a nemajú možnosť vytvárať si finančné zdroje na následné obstaranie nových automobilov. Zákon to umožňuje iba formou zaradenia týchto áut do majetku firiem cez odpisy. Lenže mnohí podnikatelia používajú svoje autá len náhodne, a teda títo ľudia sú diskriminovaní. Stráca sa ďalší motív, aby ľudia cestou podnikania preberali zodpovednosť za starostlivosť o samých seba.

    V ďalšej časti sme navrhli odstrániť ustanovenie platného zákona o dani z príjmu, ktoré umožňuje uznať za daňový výdavok iba 85 percent z nákladu z nákupu pohonných látok pre osobné automobily. Toto ustanovenie sa týka všetkých automobilov zaradených do majetku firiem, teda fyzických aj právnických osôb. Čo sa dosiahlo? Dosiahlo sa, že zákon pripúšťa, že používanie firemných osobných automobilov sa uskutočňuje nielen na dosiahnutie príjmov, teda že sa jazdí na súkromné účely, pre potreby firiem. Zastávame názor, že potrebná evidencia preukazujúca správcovi dane, t. j. záznam o premávke motorového vozidla, je dostatočným preukazovaním o daňovo uznaných výdavkoch za spotrebované pohonné látky. Tým, že je možné uznať iba 85 percent z nakúpených pohonných látok, dochádza k ďalšiemu zdaňovaniu pohonných látok zo strany štátu. Štát získa spotrebnú daň, daň z pridanej hodnoty a ešte aj alikvotnú časť z neuznaných 15 percent z nákupu pohonných látok. Je to neprimerané a hlavne vedie to k podvádzaniu zo strany firiem daňovníkov. Takéto zákony sú svojou vecnosťou určite nezmyslom.

    V prechodných ustanoveniach nášho návrhu riešime elegantne aj problém vyrovnania sa s preddavkami na daň z príjmu u osôb, ktoré podnikali aj pred 1. januárom 2000 a prihlásia sa k paušálnej dani. Podstatným spoločenským prínosom našej novely je dosah na zamestnanosť. Ak si predstavíme, že z titulu prihlásenia sa k paušálnej dani len každý desiaty paušálnik začne zamestnávať iba jedného nezamestnaného, prípadne že sa časť nezamestnaných rozhodne podnikať ako paušálnik a že sa časť absolventov škôl rozhodne rovnako podnikať oproti paušálnej dani, tak predpokladáme zníženie počtu nezamestnaných ešte do konca tohto roku o 30 tisíc až 70 tisíc. Skutočnosťou je, že úrady práce v súčasnosti evidujú viac ako 500 tisíc nezamestnaných. Teda zavedením novelizovaných ustanovení o paušálnej dani podľa nášho návrhu by došlo k poklesu nezamestnanosti až o 6 percent, prípadne až o 15 percent. Toto považujem za spoločensky veľmi dôležité.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu navrhovateľovi za uvedenie návrhu.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktoré určil gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánu poslancovi Ferdinandovi Petrákovi.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov (tlač 596), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, to je doručenie najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 31. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca si v prvom čítaním osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorá je aj v programovom vyhlásení vlády a ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Odporúčam preto prerokovať tento návrh v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Štyria poslanci.

    Vážení páni poslanci, nato tam máte tlačidlo, aby ste včas zatlačili, aj pán poslanec Maňka. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Pán poslanec Prokopovič, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    aj keď je nás tu menej, dovolím si pozrieť sa na túto problematiku z trošku iného pohľadu, pretože pán predkladateľ, ktorého sme poverili ako iniciatívna skupina poslancov, myslím si dosť vyčerpávajúco z vecnej stránky vysvetlil a zdôvodnil potrebu, ako aj vecný obsah novely zákona o dani z príjmu, ktorou sa upravuje využívanie alebo používanie paušálnej dane. Ja by som chcel povedať niekoľko slov ako jeden zo skupiny predkladateľov o tom, ako sa rodila táto novela, ako bola prerokúvaná, ako sa tam tie jednotlivé ustanovenia, ktoré tam sú a voči ktorým možno niekto má výhrady, ako sa tam dostali, aby to mal potom ľahšie pri hlasovaní.

    Myšlienka paušálnej dane vznikla pred niekoľkými rokmi, ešte keď sme živnostníci a podnikatelia tvorili program pomoci malému a strednému podnikaniu, kde sme si ako za jednu z hlavných priorít stanovili uľahčenie administratívy a prekonanie zbytočnej byrokracie pri rokovaní s administratívnymi orgánmi. Paušálna daň, respektíve jej zavedenie, jej platenie je len sekundárnym javom toho. V prvom rade treba mať na mysli, že zmyslom paušálnych daní je zjednodušenie administratívy. To je prvý cieľ, ktorý sa sleduje zavedením paušálnych daní. Teda paušálna daň je len sekundárnym, druhotným javom tejto myšlienky. Druhou myšlienkou, hlavnou, nosnou, ktorá bola naším motívom pri rozpracovaní využívania paušálnej dane, je uľahčenie začínajúcim podnikateľom v oblasti platenia dane, v oblasti odvodov do fondov, a teda úzka previazanosť je tu aj so znížením nezamestnanosti, pretože je to logické a je to dokázateľné na príkladoch aj okolitých krajín. Tam, kde dali maximálnu podporu začínajúcim podnikateľom, prejavilo sa to aj v znížení počtu nezamestnaných. Takže to bol druhý motív, ktorý sledovala myšlienka zavedenia paušálnych daní. Teda opakujem. Zmyslom paušálnych daní nie je zaplatenie paušálnej dane. To je len sekundárny jav. Zmyslom je odstrániť zbytočnú administratívu, prípadne byrokraciu a, samozrejme, podieľať sa na znížení nezamestnanosti.

    S touto myšlienkou sme sa reálne začali pohrávať pri programovom vyhlásení vlády, a tak ako tu bolo dnes spomínané, v programovom vyhlásení vlády to je. Je tam dokonca presne citované z programu pomoci malému a strednému podnikaniu, na príprave ktorého som sa podieľal pred tromi rokmi, takzvané daňové licencie. Presne sa to spomínalo aj v mojom návrhu zákona o drobnom podnikaní, ktorý som predkladal na jeseň minulého roku. Čiže tento pojem alebo táto myšlienka tu bola reálna už v minulom roku. Nakoniec nebudem rozoberať teraz peripetie okolo toho. V decembri bol prijatý zákon o dani z príjmu, ktorý v § 15 a § 16 riešil využívanie paušálnej dane vrátane paušálnej dane pre začínajúcich podnikateľov. Avšak a ktorí ste v decembri, myslím si 8. alebo 9. decembra pri schvaľovaní tohto zákona tu boli, pamätáte sa, z tohto miesta, a je to zaznamenané, som vtedy upozorňoval, že tento nový zákon o dani z príjmu, takáto úprava neprinesie nič živnostníkom a drobným podnikateľom, pretože rozsah toho, ako je momentálne v zákone číslo 366 o dani z príjmu je skutočne tak úzko vymedzený, že to ani nemohlo inak dopadnúť. Myslím si, že nie je tu priestor teraz na to a ani dôvod na to, aby sme hľadali príčiny. Proste nevyšlo to, neuplatnilo sa to, využilo to žalostne málo živnostníkov a podnikateľov. Nie preto, že by nechceli, nie preto, že by nemali záujem, ale preto, že sa nemohli dostať do tých kritérií, ktoré boli na to stanovené.

    Z tohto dôvodu v koaličnej rade začiatkom tohto roku som bol požiadaný ako predkladateľ zákona o drobnom podnikaní, keďže boli k nemu pripomienky zo strany legislatívcov, že nejakým neštandardným spôsobom riešim nepriamo novelu zákona, čo síce nebolo v rozpore, ale je to neobvyklé, neštandardné a podobne, bol som požiadaný, aby som prehodnotil svoje stanovisko a v prípade, že stiahnem svoj návrh zákona, koaličná rada vyjadruje podporu, aby sme tieto veci riešili spolu s ďalšími poslancami, teda tá iniciatívna skupina poslancov formou priamych noviel štyroch zákonov, zákona o dani z príjmov, zákona o zdravotnej poisťovni a tak ďalej, zákona o Sociálnej poisťovni a zákona o zamestnanosti, ktoré riešia odvody do fondov. Po krátkej úvahe priamo v koaličnej rade ja som s týmto návrhom súhlasil a upozornil som, že keď budeme robiť priame novely, nemienim nič zľavovať z toho okruhu osôb, dokonca práve naopak, že budem žiadať, aby bolo rozšírenie podstatne väčšie, pretože je už jasné, že už úzky okruh alebo to úzke ohraničenie neprinesie želaný účinok a práve naopak, tak ako vyvolalo, vyvolá ešte ďalej averziu živnostníkov a podnikateľov voči nám poslancom vládnej koalície, že nemáme záujem riešiť túto situáciu.

    Z tohto dôvodu teda bola vytvorená tá iniciatívna skupina poslancov na riešenie týchto problémov. My sme okamžite zvolali prvé stretnutie. Chceli sme, aby tam boli zúčastnení jednotliví ministri, teda šéfovia rezortov, aby sme si ujasnili filozofiu. Žiaľ, na naše pozvanie, ktoré sme adresovali priamo ministrom, prišli zástupcovia ministerstiev bez urážky teraz, aby som chcel dehonestovať postavenie niekoho, bolo to v našom žargóne a keď hovoríme možno c), d), lebo sa tam neobjavili ani štátni tajomníci, dokonca v dvoch prípadoch ani riaditelia sekcií. Prišli tam na úrovni riaditeľa odborov, ktorí so všetkým, čo sme tam štyria poslanci, ktorí sme tam boli vtedy prítomní, s akými návrhmi prišli, prakticky so všetkým súhlasili.

    To bolo prvé kolo rokovaní. Práve na základe toho pokračovali druhé kolá rokovania, na ktorých sa zúčastňovali jednotliví zástupcovia už na úrovni trebárs na ministerstve financií na úrovni štátneho tajomníka, respektíve na úrovni ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny alebo na úrovni ministerstva zdravotníctva, ktorých sa týkali otázky odvodov do fondov, príslušní riaditelia sekcií. Tak aj vznikla táto novela zákona, ktorú tu dnes odôvodnil kolega pán poslanec Šimko, čiže táto novela je výsledkom konsenzu, výsledkom štyroch až piatich kôl rokovaní na úrovni, o ktorej som spomínal, a môžem povedať, že naše návrhy boli oveľa väčšie, chceli sme to riešiť v oveľa širšom meradle, ale práve na základe aj povedzme štátneho tajomníka ministerstva financií sme redukovali svoje názory, svoje návrhy v tejto oblasti na novelu v tomto znení, v akom ju máte pred sebou.

    Napriek tomu, ako spomínam, že táto novela je konsenzom rokovaní medzi skupinou poslancov a jednotlivými ministerstvami, napriek tomu, keďže aj naďalej sú výhrady z niektorých rezortov, napriek tomu, že bolo dosť času ozrejmiť si tieto veci, ale sú, my ich akceptujeme, my ich berieme a práve priestor medzi prvým a druhým čítaním je ten priestor, ktorý je možné využiť na to, aby sme úplne, aby sme úplne zladili svoje názory na riešenie tejto problematiky. Nakoniec aj včerajšie stretnutie nás poslancov pred začatím schôdze, myslím si, že ktorí ste tam boli, potvrdíte moje slová, prinieslo asi ten záver, že treba rokovať. Rokovať, dohodnúť sa. A to sme ochotní. To môžem povedať za všetkých mojich kolegov, ktorí sú v tej iniciatívnej skupine. Sme ochotní rokovať tak, aby v druhom čítaní tu bol návrh zákona, ktorý bude konsenzom a súhlasom tak rezortov, ako aj skupiny poslancov.

    Toľko som si teda pokladal za povinnosť povedať v rozprave, pretože som počul rôzne debaty o podpore, nepodpore. Ešte raz hovorím, je tu priestor medzi prvým a druhým čítaní. Ak je nejaká pochybnosť, ak sú nejaké výhrady, máme skutočne záujem, aby sa to schvaľovalo absolútnou väčšinou, aby sa prijal taký kompromis, ktorý bude výhodný pre všetkých, bude výhodný pre svedomie každého poslanca. A preto vás všetkých žiadam a prosím, aby ste podporili hlasovaním túto novelu zákona do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou nereaguje nikto. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár.

    Nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Bartoš.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    rád by som podčiarkol spoluúčasť Demokratickej strany a spoluúčasť celej vládnej koalície na tvorbe tohto zákona. Spomeňme si, keď sa predkladali ozdravné kroky, ktoré boli prijaté vládou v máji minulého roku, tak v opatreniach, ktoré mali byť na podporu podnikateľského prostredia, na ozdravenie daného prostredia, tak podpredseda vlády Ivan Mikloš predkladal aj takzvanú paušálnu daň. Vývoj bol taký, a tu by som, čo sa týka poctivosti, pochválil ministerstvo financií, že jedine ministerstvo financií pripravilo v zákone o dani z príjmov aj kategóriu paušálnej dane. Druhá vec je, či to bolo vyhovujúce pre dané prostredie, ten rozsah a detaily. Ale treba povedať, že ostatné rezorty nezareagovali na vládny materiál ozdravných krokov a jednoducho preto sa museli toho ujať aj poslanci, pretože ak je zákon o daniach z príjmov nastavený na paušálnu daň a hovoríme o tom, ak to v detailoch má byť, tak zároveň ostatné odvody - sociálna, zdravotná poisťovňa, Úrad práce neexistovali. Jednoducho nebolo možné paušálnu daň splniť. Keby jednoducho celá vláda pripravila po rezortoch všetky svoje čiastkové novely, tak by sme sa nemuseli venovať tomu z poslaneckých lavíc. Naopak, urobilo sa to z poslaneckých lavíc a treba povedať, že my sme boli vždy za čo najnižšie a najjednoduchšie zdaňovanie a my sme aj prispeli potom k tomu, že sa našiel koaličný konsenzus, že by to nebolo len z jednej politickej strany alebo z jedného politického klubu, ale že by to mala byť celá koalícia, ktorá sa na tom zúčastní.

    Je tu zatiaľ iba jedna časť toho všetkého, čo chceme urobiť pre ďalšie zlepšovanie podnikateľského prostredia. Pôjde o ďalšie daňové zjednodušenia, iné legislatívne opatrenia. Celý zápas proti druhotnej platobnej neschopnosti sme spustili zákonom o konkurze a vyrovnaní a dokonca je možné v tomto daňovom zákone ešte v druhom čítaní urobiť ďalšie rozšírenia, zlepšenia napríklad pre rezort poľnohospodárstva, o čom budeme rozprávať potom vo výboroch. Paušálna daň, s ktorou, žiaľ, meškáme, verím, že teraz bude prijatá. Naozaj je to nacielené na zmenu životnej úrovne, na zvýšenie zamestnanosti, je to zacielené cez malých a stredných podnikateľov tým nižším ročným obratom aj do regiónov, pretože len sebestačnosť regiónov je spolučiniteľ, ktorý môže pohnúť životnú úroveň v regiónoch.

    Preto chcem povedať, že je potrebné, aby sme posunuli tento návrh zákona do druhého čítania vrátane tých troch ďalších zákonov, ktoré nasledujú, pretože tvoria jeden celok. Som presvedčený, že je vôľa zladiť všetky záujmy. Je možné teda nájsť zlepšenia, spresnenia, doplnky, prípadne ak bude na tom zhoda, tak nejaké zúženia, pretože aj o tom bola reč, ale myslím si, že jediná rozumná cesta je podporiť to, pretože ľudia na to čakajú a čakajú na to ľudia, ktorí ani netušia, že by to pre nich mohlo byť výhodné. To je naozaj tá zamestnanosť, to je naozaj pomoc regiónom.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou nechce nikto reagovať.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Bartoš. Pripraví sa pán poslanec Maňka.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    bol som členom pracovnej skupiny, ktorá pripravovala návrh tohto zákona i ďalších troch zákonov, a teda som vlastne aj jeden z predkladateľov tohto návrhu zákona. Poctivo však musím priznať, že som sa zúčastnil iba na prvom úvodnom rokovaní, kde sme si povedali akési úvodné noty a na ďalších rokovaniach z technickoorganizačných dôvodov som sa nezúčastnil, čiže vlastne výsledný návrh zákona poznám až teraz, keď je takto predložený na rokovanie Národnej rady. Chcem povedať za seba i za členov klubu poslancov Strany demokratickej ľavice, že tento výsledný návrh vysoko prekračuje rámec pôvodnej dohody, a keď by sa neuskutočnili niektoré zmeny, v druhom čítaní by sme nemohli podporiť takto navrhovaný zákon.

    Preto som aj ja z tohto dôvodu nepodpísal návrh, ktorý išiel do Národnej rady, a overil som si na organizačnom odbore, že nie je nikým podpísaný, takže to je istý formálnoprávny nedostatok, ktorý by bolo treba dodatočne odstrániť.

    A chcem ešte jednu poznámku. Navyše si myslíme, že by bolo treba návrh prepracovať, pretože medzi paušálnikov sú zahrnutí aj daňovníci - neživnostníci, ako to pán predkladateľ uviedol, ktorých príjem síce nepresahuje dovolenú príjmovú hranicu pre paušálnu daň, ale mnohí z nich majú len minimálne výdavky a sú vlastne vysoko ziskoví a významne prispievajú daňovými odvodmi do štátneho rozpočtu. Čiže bol by tak významne aj postihnutý, i keď nie v tomto roku, ale v budúcom roku, aj štátny rozpočet.

    Za klub poslancov SDĽ v tomto prípade očakávame, že medzi prvým a druhým čítaní sa uskutočnia po vzájomnej konzultácii isté zmeny, ktoré vyústia do prijateľných pozmeňujúcich návrhov. Napriek tomu, čo som povedal, poslanci za SDĽ v prvom čítaní návrh zákona podporia.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Prokopovič.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Chcel by som reagovať na pána poslanca Bartoša odzadu jeho vystúpenia. Najprv mu poďakovať za to, že povedal v mene poslancov SDĽ, že podporia posunutie do druhého čítania. Chcem ho ubezpečiť, tak ako som povedal, v rozprave, myslím si, že povedal aj predkladateľ pán Šimko za nás všetkých, skupinu poslancov, že jednoznačne máme záujem o rokovanie, máme záujem dotvoriť ho tak, aby bol voliteľný alebo hlasovateľný, ak mám použiť takýto výraz pre všetkých, nielen pre tú nadpolovičnú časť poslancov.

    Na druhej strane zase mám určité výhrady voči tomu, aj čo bolo v rozprave pánom Bartošom povedané ohľadom tých slobodných živností, že majú vysoké zisky a podobne. Myslím si, že sa stačí skontaktovať s pánom riaditeľom Ústredného daňového riaditeľstva, ten podal presné informácie. Práve preto sme ich do toho zahrnuli, že tieto skupiny do príjmov 1,5 milióna ročne neplatia temer žiadnu daň. Sú to šikovní, fundovaní ľudia, ktorí sa v tomto smere pohybujú a vedia, ako narábať s výdavkami, s nákladmi, aby dane neplatili. A takto budú platiť aspoň tých 20 - 30 tisíc korún mesačne. To bola naša motivácia, nie im umožniť nekalé nejaké zisky, takže, aby to bolo správne pochopené. Ale akceptujem požiadavku pána Bartoša aj poslaneckého klubu SDĽ a sme ochotní rokovať tak, aby to bolo konsenzom nás všetkých.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Ja si myslím, že bolo by chybou, keby sme sa nechali zaviesť do nejakej diskusie, ktorá by opäť znehodnotila tento návrh do polohy, že by nepomohol našim podnikateľom. Pretože všetci alebo väčšina z vás, ktorí chodia na poslanecké prieskumy, sa mala možnosť presvedčiť, že to, čo hovoria predkladatelia v dôvodovej správe, to je pravda, že nám nepomohol tento problém natoľko, ako sme hádam očakávali. I keď mnohí už tušili pri tom návrhu zákona, že to bude asi tak. Ja by som sa neobával toho, čo predrečník alebo hlavný rečník hovoril, pretože tu nie je problém, potom skutočne, ako pán Prokopovič hovorí, sa dohodnúť a tie lobistické nejaké ťahy alebo skupiny jednoducho vyblokovať. Len nedajme sa do diskusie, ktorá by zase urobila ten zákon takým, že nebude prínosom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja len pre postup a záznam v rámci rokovania, čo sa týka odpisov, tak ja som, samozrejme, podpísal ten zákon a verím, že po všetkých slovách, ktoré tu odzneli, keď nájdeme konsenzus, ku ktorému všetci chceme smerovať, že aj pán kolega, pán poslanec Bartoš bude potom už pripravený sa podpísať pod ten zákon, ktorý spolu začali vytvárať pred nejakými mesiacmi.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pýtam sa pána poslanca Bartoša, či chce reagovať. Nie.

    Ďalší v rozprave a posledný vystúpi pán poslanec Maňka.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    dovoľte mi, aby som sa aj ja pripojil k mojim predrečníkom a aby som sa poďakoval predkladateľom za to, že sa do takéhoto zákona pustili. Rozhodne tie myšlienky sú veľmi zaujímavé a rozhodne po tom dopracovaní, čo sme si povedali, budú prínosom pre našu ekonomiku. Ja by som mal len pár pripomienok, ktoré by sme si mali potom ešte premyslieť do druhého čítania. Samozrejme, takisto hovorím, že podporujem tento zákon do druhého čítania, ale potrebujeme niektoré veci potom ešte dotiahnuť v tomto druhom čítaní.

    Mne trošku chýba celkovo v Národnej rade akýsi systém ISO 9000, ktorý zabráni tomu, aby niekto, teraz nehovorím o tomto zákone, ale hovorím vo všeobecnosti, aby niekto niečo nevymyslel a nestalo sa, že to neposúdi spätne nejaký odborník a že sa nám nedostane do parlamentu nejaký paškvil. Určite sa dostane, a preto skúsime asi popracovať na tom, aby sme vymysleli akýsi systém ISO 9000 v legislatívnom procese, ktorý by spätne, keď niečo závažného vznikne, spätne vrátil ten zákon do odbornej diskusie, aby sa nestalo naozaj skutočne niečo, čo budeme všetci ľutovať.

    A takisto by som chcel potom poprosiť predkladateľov tohto zákona, v každom prípade, samozrejme, stanovisko vlády, k tomu potrebujeme do druhého čítania, lebo sa nám stalo aj minule, nevravím, že je to chybou predkladateľov, počuli sme, že niekedy trošku tá komunikácia mierne viazne, ale v každom prípade je potrebné, aby bolo stanovisko vlády k tomuto zákonu. A bolo by ho treba podrobiť aj diskusii možno v komore živnostníkov a vlastne, aby sme dostali takéto stanoviská do druhého čítania. Bude sa potrebné pozrieť na niektoré profesie, lebo sme použili negatívnu špecifikáciu činností, ktorá môže byť v istom prípade riziková v tom, že môžeme pozabudnúť na nejakú takú živnosť alebo na niečo také, ktoré zbadáme o mesiac, že sme to tam neuviedli. Ideálnejšie by bolo nie negatívna, ale pozitívna špecifikácia, keď by sme si presne vyčlenili to, čo do toho spadá, a nie to, čo do toho nespadá, lebo vravím, je tu isté riziko.

    Chcel by som poukázať na to, že do tejto kategórie úľav spadajú napríklad aj exekútori, čo zrejme naši predkladatelia odstránia v druhom čítaní, lebo by to bolo neadekvátne, keď vieme, že dnes exekútori patria medzi tie príjmovo zaujímavé skupiny a mohlo by dochádzať k niektorým únikom, lebo dá sa to, samozrejme, obísť, aj exekútori môžu obísť tento zákon.

    Ďalej chcem poukázať pri stavebných firmách. Je tu zaujímavá otázka. Vieme, že v podnikaní podnikateľ, živnostník by mal byť aj vlastníkom výrobného prostriedku. A môže sa stať také riziko, že nejaká firma skúpi počítače, skúpi na projektovanie a potom si bude platiť živnostníka projektanta, ktorý bude na jeho výrobnom prostriedku pracovať a, samozrejme, bez DPH, bez všetkého, DPH bude tá veľká firma odvádzať a môže to istým spôsobom byť diskriminácia príjmov pre iných konkurentov zo zahraničia a tak ďalej a tak ďalej. Čiže treba sa na to ešte, samozrejme, pozrieť.

    Nie som odborník v oblasti medicíny, ale možno je podobné niečo aj u lekárov, že budú lekári bez prístrojov, bez techniky, aby sa zmestili do tých 1,5 milióna korún. A keď by si niekto chcel nakúpiť už dobrú technológiu, tak by, samozrejme, musel mať tie príjmy vyššie ako 1,5 milióna korún a sám by uvažoval o tom, ako sa nevytlačiť z toho objemu 1,5 milióna korún príjmov. Treba domyslieť aj túto oblasť. A treba domyslieť aj oblasť DPH, bez DPH a s DPH, lebo bez DPH je príjem aj DPH a tí, čo sú platcovia DPH, tak zase tých príjem je to, čo bez DPH. Musíme si vlastne tú špecifikáciu ešte rozobrať a rozdiskutovať, akým spôsobom to bude.

    To som vlastne iba stručne povedal niektoré svoje postrehy z toho, čo som tu prečítal, ale v každom prípade opakujem znovu, podporím tento zákon do druhého čítania. A verím, že po rozdiskutovaní aj tieto veci, ktoré som tu uviedol, spoločne zvládneme.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca chce reagovať s faktickou pán poslanec Šepták. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som reagovať na pána poslanca Maňku. Myslím si, že je chybou a tá chyba sa prejavuje často aj tu v parlamente u jednotlivých poslancov, keď sa neustále rozmýšľa nad tým, ako kto bude daňovo unikať. Ja si myslím, že tento návrh zákona, ktorý tu skupina poslancov predložila, má síce viac problémov, ale myslím si, že sa snaží rozmýšľať pozitívne. Snaží sa konkrétnym spôsobom umožniť ľuďom podnikať, aby sa odrazili od toho dna, aby sme konečne riešili obrovskú nezamestnanosť, ktorá je na Slovensku, čiže v tomto chápem to pozitívum. Samozrejme, že na to, aby tento zákon mal nejaké opodstatnenie, budú musieť nasledovať ďalšie kroky, o ktorých aj predkladatelia hovoria, že musia prísť. Musí sa na to nasmerovať rekvalifikácia, musí sa na to nasmerovať školstvo, aby sme ľudí naučili podnikať. Musíme konečne ľuďom ukázať, že sa nemusia báť podnikať, že je potrebné, aby sa odpojili od štátu a že nemajú žiadne zákonné problémy, respektíve prekážky na to, aby podnikali, že si jednoducho zaplatia ako malí živnostníci paušálnu daň a rozbehnú si svoje podnikanie. Pokiaľ prekročia tú hranicu, ktorá je stanovená, potom sa dá, samozrejme, zdaňovať inak, ale toto je vlastne na rozbeh malých podnikateľov, ktorých skutočne dnes táto republika potrebuje, aby sa odpojili, dá sa povedať od krku štátu, aby sa starali sami o seba. To je potrebné. Vážim si tento zákon v tom, že začína ľudí pomaličky vychovávať, a ďalší zákon, ktorý tu bude, je toho dôkazom.

  • Pán poslanec Maňka, nech sa páči, môžete reagovať.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, aj za to, že si môžeme vyskúšať vlastne túto spätnú formu diskusie. Ďakujem pánu poslancovi Šeptákovi. Samozrejme, ja som uviedol okrem tohto jedného dôvodu aj viacej dôvodov, čiže bolo ich tam viac. Toto bol možno zlomok. Ale chcel som doplniť svoje vystúpenie o jedno, že požadujem, aby sme dali tento zákon aj do výboru pre pôdohospodárstvo a je to akože veľká SOP. To som chcel povedať.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa spoločného navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo.

  • Vážení kolegovia, veľmi stručne.

    Ďakujem za vystúpenia, v ktorých ste vyjadrili to, že mienite pravdepodobne podporiť hlasovanie postúpiť do druhého čítania, aj že ste naznačili okruh, s ktorým sa vy zatiaľ neviete vyrovnať s tým návrhom, ktorý bol predložený. To bol náš cieľ. My sme sa pokúsili vlastne urobiť maximálne široké spektrum na to, aby sme to mohli v diskusii celé vyčistiť. To sa nám tým podarilo. Urobili sme to aj tým spôsobom, že sme istým spôsobom aj medializovali tento zámer, aby sa ukázalo, že všetky spoločenské skupiny ľudí mali možnosť sa k tomu vyjadriť. To sa tiež podarilo, pretože nám ako predkladateľom boli doručené rôzne písomné dokumenty a doklady o tom, prečo tá alebo oná profesia by tam mala byť alebo by tam nemala byť. Nie je to cieľ tohto rokovania dnes. Vo výboroch si to všetko prejdeme a bude všetko len vecou ekonomického preukazovania argumentácie. A teším sa na to, že vlastne zjednotíme názory a že asi urobíme dobrú vec, ktorá pomôže ľuďom pri podnikaní, a tým odbremení štát v starostlivosti o nich.

    Ďakujem.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

    Nech sa páči.

  • V rozprave vystúpili štyria poslanci. Dá sa povedať, že len jeden návrh sa dá chápať ako procedurálny a ide o návrh, pri ktorom je odporúčanie rozšíriť výbory, kde sa bude problematika prerokúvať, o výbor pre pôdohospodárstvo. Ja si tento návrh osvojujem.

  • Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že ešte aj ďalšie tri návrhy zákonov fakticky spolu súvisia, navrhujem a k tomu žiadam aj stanovisko Národnej rady, aby sme hlasovali aj o tomto návrhu zákona spolu s ďalšími troma s tým, že potom by sme mohli spojiť rozpravu k tým ďalším trom zákonom do jedného bodu. Pýtam sa, či je spoločný súhlas. Áno. Zatiaľ ďakujem aj pánu navrhovateľovi, aj spravodajcovi.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 597. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 621.

    Ďalším návrhom je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 598 a návrh na pridelenie návrhu na prerokovanie výborom ako tlač 622.

    A posledný návrh je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 599 a návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 623.

    Tieto zákony za skupinu poslancov uvedie pán poslanec Prokopovič.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    dovoľte mi, aby som sa pokúsil spoločne odôvodniť návrhy zákonov, stručne povedané zákony o odvodoch do jednotlivých fondov, ktoré úzko súvisia s novelou zákona o dani z príjmu.

    Keď sme v decembri minulého roka prijali zákon číslo 366 o dani z príjmu, ktorý rieši aj otázku paušálnych daní, v tomto zákone nebolo možné ani neboli riešené otázky odvodov do jednotlivých fondov. Následne, keď som po rokovaní v koaličnej rade stiahol svoj návrh zákona o drobnom podnikaní, ktorý komplexne riešil v súvislosti s paušálnou daňou aj odvody do jednotlivých fondov, vznikla situácia, ktorá platí dodnes, že pre používateľov paušálnej dane nie je možné stanoviť vymeriavací základ, pretože terajšia legislatíva v oblasti odvodov do fondov hovorí, že vymeriavacím základom je polovica daňového základu. A keďže paušálna daň nepozná pojem daňový základ, pozná iba pojem príjem za príslušný rok, tým si aj dodnes vysvetľujú niektorí pracovníci zdravotných poisťovní, sociálnych poisťovní alebo Fondu zamestnanosti, že vymeriavacím základom je príjem.

    Ja som v dôvodovej správe pri jednotlivých zákonoch aj uviedol príklad, čo to spôsobuje. Napríklad pri zákone o odvodoch do zdravotných poisťovní - tam len chcem, aby ste si upravili sumu 68 500 na 34 250, to bola chyba pri prepisovaní - tam skutočne, ak by platil normálne daň pri príjme 500 tisíc korún zhruba podľa prepočtu, aké sú náklady, vychádza mu ročný odvod do zdravotnej poisťovne 3 288 korún. Ak by sa za jeho daňový základ počítal ročný príjem 500 tisíc korún, tak mu odvod do zdravotnej poisťovne nabehne na 34 tisíc, čo pri 500 tisíc ročného príjmu predstavuje mesačnú tržbu zhruba 40 tisíc korún a dennú tržbu okolo 2 tisíc korún - tržbu, nie zisk, tržbu 2 tisíc korún. Do zdravotnej poisťovne 34 tisíc ročne, to je skutočne neúmerné. Takže z tohto dôvodu si myslím, aj som viackrát upozornil, že ešte existuje v tomto smere "chaos", keďže paušálna daň hlavne pre tých, ktorí sa prihlásili k paušálnej dani, ale aj začali podnikať až v januári, teda nemajú starý vymeriavací základ, na základe ktorého by im mohli vypočítať odvody, je to chaotické a nedá sa to vypočítať.

    Z tohto dôvodu, keďže podľa nášho názoru - tej skupiny poslancov - zatiaľ neboli rezorty dostatočne iniciatívne, aby pripravili tieto novely alebo tieto právne normy, tak sme sa to podujali robiť sami, samozrejme, v spolupráci s nimi.

    Chcem podotknúť, že takisto platí to, čo sme aj s kolegom Šimkom, pánom kolegom Tatárom hovorili aj pri zákone o dani z príjmu, že nič nie je dogma a všetko je možné medzi prvým a druhým čítaním zlepšiť, prípadne niečo ošetriť.

    Chcem však len podotknúť, že všetky tieto tri novely o odvodoch do zdravotnej poisťovne, do Sociálnej poisťovne a do Fondu zamestnanosti, tieto príslušné zákony boli prerokované s jednotlivými rezortmi, a to tak, že textácia novely, ktorú máte pred sebou o odvodoch do Sociálnej poisťovne a do Fondu zamestnanosti, je presnou textáciou, ktorú sme dostali priamo z príslušného rezortu. Nevkladali sme tam ani čiarku, ani bodku. Nič. Presne tá textácia, ako si ju predstavovalo príslušné ministerstvo, tak je to tam. Čo sa týka odvodov do zdravotnej poisťovne, takisto sme to prerokovali na úrovni generálneho riaditeľa sekcie zdravotnej poisťovne a textáciu sme upravili tak, aby zodpovedala príslušnému zákonu vrátane príslušnej terminológie. Toľko teda na zdôvodnenie.

    Ešte raz apelujem na vás, že to treba urýchlene riešiť, lebo momentálne paušálna daň aj spôsobom, akým je riešená v zákone číslo číslo 366 z decembra minulého roka, v nadväznosti na to nie sú upravené normy, ktoré by riešili vymeriavací základ pre odvody do fondov, a to práve riešime v týchto troch novelách práve my. Takže chcel by som vás poprosiť o vašu podporu pri hlasovaní o prechode do druhého čítania. Ako som spomínal platí, čo som povedal aj pred tým, je možná akákoľvek dohoda, prehodnotenie, pokiaľ sa niekomu tam niečo nebude zdať s tým, že podotýkam, že tá textácia je taká presná, ako nám ju dali príslušné rezorty.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu navrhovateľovi a žiadam ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni gestorského výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Haluškovej a žiadam ju, aby zaujala stanovisko k návrhu skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážené panie kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpila pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (tlač 597), ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo.

    Ako spravodajkyňa si k tomuto prvému čítaniu osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady.

    Prosím vás, pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa.

    Vzhľadom na to, že sme sa dohodli, že rozprava k týmto trom bodom bude spojená, teraz dávam slovo spravodajcovi gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pánu poslancovi Mesiarikovi a žiadam ho, aby zaujal stanovisko k ďalším dvom návrhom skupiny poslancov, t. j. k návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, a k návrhu skupiny poslancov, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážené poslankyne, poslanci,

    v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov podávam túto správu.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350, ako aj náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. V dôvodovej správe sa konštatuje, že pri súčasnom spôsobe zdaňovania samostatne zárobkovo činných osôb nie je možné stanoviť vymeriavací základ pre poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, keďže sa používa iba pojem príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nie je totožný s pojmom vymeriavací základ. Preto je potrebné spresniť spôsob určovania výšky spomínaného vymeriavacieho základu u tejto kategórie platcov poistného do fondov na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie.

    Ďalším kladom tohto návrhu je možnosť dobrovoľného rozhodovania o výške vymeriavacieho základu. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi, ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzalo na vedomie konštatovanie, že predložený návrh zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov zo štátneho rozpočtu. Návrh obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Dámy a páni, na základe tejto skutočnosti a v zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla tento návrh pod tlačou 598 schváliť do druhého čítania. Zároveň odporúčam, aby tento návrh bol pridelený ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci a bývanie. Navrhujem za gestorský výbor výbor pre sociálne veci a bývanie. A zároveň navrhujem, tak ako odporučil predseda Národnej rady, určiť termín 16. júna 2000 pre výbory, ktorým bol návrh pridelený, a do 19. júna 2000 gestorskému výboru.

    Prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu k týmto trom bodom programu.

    Nech sa páči, tak uveďte aj ďalšiu správu.

  • Ja sa ospravedlňujem. Dovoľte mi vážené poslankyne, poslanci predložiť ďalšiu správu. Ešte raz sa ospravedlňujem.

    V zmysle § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady predkladám Národnej rade túto správu k tlači 599.

    Konštatujem, že predložený návrh zákona spĺňa všetky formálnoprávne stránky určené zákonom o rokovacom poriadku. Vyplýva z neho, že návrh zákona obsahuje jednak paragrafové znenie, dôvodovú správu, pričom v dôvodovej správe sa konštatuje, že pri súčasnom spôsobe zdaňovania u samostatne zárobkovo činných osôb nie je možné stanoviť vymeriavací základ pre poistenie do fondu na podporu nezamestnanosti. Keďže sa používa iba pojem príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nie je totožný s pojmom vymeriavací základ. Preto je potrebné tento problém vyriešiť zmenou zákona.

    Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s inými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Takisto vám oznamujem, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzalo na vedomie konštatovanie, že predložený návrh nepredpokladá zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu.

    Na základe toho vám odporúčam, vážené poslankyne, poslanci, aby sme v zmysle § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku po rozprave návrh odporučili schváliť do druhého čítania s tým, že podľa návrhu pána predsedu Národnej rady odporúčam zákon prideliť ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor odporúčam výbor pre sociálne veci a bývanie s termínom gestorského výboru do 19. júna a ostatné výbory do 16. júna.

    Teraz žiadam otvoriť rozpravu.

  • Tak na druhý pokus otváram rozpravu k týmto trom bodom programu. Konštatujem, že žiadnu písomnú prihlášku k týmto bodom programu som nedostal. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne k týmto trom bodom programu. Pán poslanec Šepták. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Ministrov tu nemáme žiadnych. Predkladáme poslanecké návrhy, čiže suplujeme vládu.

    Takže dámy a páni, kolegovia, hostia, ak mi dovolíte, keďže opäť preberáme balík jednotlivých zákonov, skúsim ten môj príhovor trošku zhutniť a povedať také nové myšlienky, ktoré máme my ako Slovenská národná strana alebo cez ktoré sa my pozeráme na to, ako pomôcť ľuďom odraziť sa od toho dna.

    V prvom rade by som chcel povedať k tomu prvému zákonu o odvodoch do jednotlivých fondov. Chcel by som pochváliť predkladateľov, že sa odvážili prísť s takou myšlienkou, kde si podnikateľ bude určovať vymeriavací základ sám. Myslím si, že je to rozhodnutie a jeho zodpovednosť, ako sa postará o svoje sociálne zabezpečenie a tento princíp zodpovednosti za svoje zabezpečenie a budúcnosť by sa mal preniesť aj do ďalších zákonov, ktoré v budúcnosti budeme prijímať. Čiže, keď chce malú penziu, môže si platiť málo. Ja to považujem za výchovu k zodpovednosti. Aké sociálne zabezpečenie si platíš, toľko budeš aj dostávať. Čiže skutočne revolučná myšlienka a takýmto spôsobom by sme postupne mali vychovávať ďalšie generácie k zodpovednosti za seba samých.

    Vrátim sa ešte k tomu zákonu o zamestnanosti a tam by som sa pozrel na tento problém zo širšieho hľadiska. Podľa prepočtov chýba v našom hospodárstve zhruba 50 miliárd korún na otáčanie peňazí, na to, aby, ako sa hovorí, peniaze zarábali peniaze. Vieme veľmi dobre, že peniaze sú ako krv. Keď hovoríme o malých podnikoch v predchádzajúcom zákone, o malých podnikateľoch a živnostníkoch, treba povedať, že tieto podniky sú zväčša závislé od objednávok a tieto objednávky, samozrejme, je možné dostávať od veľkých firiem, od centier, ako na Slovensku máme SPP, SCP, Slovnaft a ďalšie podniky, ktoré sú strategické podniky a o ktorých sa v súčasnosti hovorí aj s účelom na privatizáciu.

    Tu by som chcel upozorniť hlavne poslancov za SDĽ na ich zodpovednosť, čo sa týka privatizácie strategických podnikov, aby tú zodpovednosť zobrali aj z toho pohľadu, že tieto podniky nepotrebujú tak veľmi know-how od zahraničných partnerov, ale tieto podniky skôr potrebujú hotové peniaze, ktoré by im pomohli nakúpiť nové technológie a odraziť sa od toho dna, kde sa momentálne niektoré nachádzajú.

    Čiže ja som skôr za systém emitovania cenných papierov na zahraničné burzy, oživiť trh s cennými papiermi, aby si títo zahraniční investori mohli priamo kúpiť cenné papiere, respektíve akcie týchto podnikov a takýmto spôsobom priamo investovať peniaze do týchto podnikov. Myslím si, že je to najúčinnejšie. Samozrejme, že ak budem tvrdý, tým vlastne vynechávame možnosť provízií, ale ideme priamo a účinne pomôcť tým podnikom, ktoré tú pomoc potrebujú. Je veľmi dôležité, keď už hovorím o privatizácii strategických podnikov, myslieť aj na to, že majorita by skutočne mala ostať v rukách štátu a aj napriek tomu, že sa rôzne privatizačné projekty zaoberajú touto možnosťou, môže sa stať, že majorita postupom času odíde do iných rúk, pretože tieto podniky sú zväčša zadlžené a skúpením týchto pohľadávok by sa percento mohlo preskupiť a na to treba skutočne dať pozor.

    Dôležitou vecou z pohľadu zamestnanosti je ďalej školstvo. Myslím si, že školstvo bude hrať zásadnú prioritu v budúcnosti hlavne z toho dôvodu, že by malo pripravovať nové generácie na to, aby obstáli v konkurencii, ktorá jednoducho vo svete je. Myslím si, že školstvo by sa malo v dohľadnom čase začať zaoberať predĺžením školskej dochádzky minimálne o rok, kde by začalo školstvo rozoberať také dôležité veci, ako je informatika, pretože je to strategická vec do budúcnosti. Viete veľmi dobre, že dnes informácie hýbu svetom a vlastne človek, ktorý nevie ovládať počítač, je človekom, dá sa povedať, pre túto súčasnosť už strateným. Samozrejme je veľmi dôležité aj vedieť komunikovať so svetom, preto si myslím, že tie tri svetové jazyky, ktoré v našom geopriestore sú dôležité, ako je ruština, nemčina, angličtina, by bolo tiež veľmi potrebné, aby sa v školách začali jednoducho dostávať k väčšej intenzite.

    A keď už hovorím o školstve, chcel by som podotknúť jednu vec, že, samozrejme, dôležitým smerom pre školstvo je to, aby sme ho chystali tam alebo vychovávali takých ľudí, kde je vysoká produktivita práce. Ja spomeniem len jeden slovenský podnik, a to Slovnaft, kde produktivita práce na jedného pracovníka je 1,5 milióna, takže ja vidím budúcnosť, aj čo sa týka zamestnanosti a riešenia tohto problému, hlavne v školstve a orientovaním tohto školstva nie na to, aby si vysokí školskí hodnostári zachovávali svoje úväzky za každú cenu a vychovávali ľudí priamo pre úrady práce, ale smerovať to školstvo na potrebné odvetvia, ktoré v budúcnosti budú prospešné pre tých ľudí, ktoré tieto školy vyštudujú. Takže v tom vidím aj problematiku zamestnanosti, aby tí ľudia vedeli, čo je pre nich dôležité a aby hlavne po skončení školy našli uplatnenie.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chce reagovať pán poslanec Maňka. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Šepták sa trošku dostal z témy podnikanie a odvody do poisťovní do trošku iných sfér, ale zrejme pri tých iných sférach prišiel aj k tým veľkým podnikom a tu sa naskytá jedna otázka. Samozrejme tí, čo budú podnikať podľa tohto zákona poctivo, tak ja si myslím, že inej cesty ani niet, iba zvoliť takúto paušálnu daň, lebo skutočne u niekoho ten príjem nemôže byť základom pri zdaňovaní, lebo ten má aj svoj výdavok. A ten výdavok, samozrejme, my teraz v tomto zákone nemeriame, my meriame iba príjem a u niekoho, u toho poctivého, aj ten výdavok bude dosť značný.

    Ale práve chcem nadviazať na jedno riziko, ktoré musíme premyslieť, ako ho eliminovať, že zrejme pri praktickom uvedení tohto zákona do praxe môžu vznikať nejaké dvojičky, to znamená podnik a nejaký takýto živnostník, a v tej väčšej časti dvojičky v tom podniku sa môžu vlastne schovávať všetky výdavky a môže sa stať, že živnostník bude mať iba ten príjem a ten výdavok bude nulový alebo teda veľmi malý a ten základ bude potom 1,5 milióna, možno bude príjem rovná sa bez výdavku. Čiže toto riziko by sme mali premyslieť aj do druhého čítania, čo to spôsobí, akým spôsobom ho eliminovať, aby nám takéto dvojičky nevznikali, lebo potom by sa skutočne mohlo stať, že ten príjem do poisťovní by poklesol. Ak to budeme vedieť eliminovať a vytvoríme nové šance pre nezamestnaných, tak naopak, samozrejme, ten príjem by mal vzrásť. Ale musíme na to, samozrejme, pamätať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Šepták, chcete reagovať? Nie.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o týchto troch bodoch za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť? Nie.

    Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Začnime odzadu, to znamená zákonom o zamestnanosti (tlač 599).

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, uveďte hlasovanie.

  • Vážené poslankyne, poslanci, keďže v rozprave k tlači 599 nezazneli žiadne návrhy, o ktorých by bolo treba rozhodnúť hlasovaním, odporúčam na základe toho a navrhujem, aby sme hlasovali o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, môžeme hlasovať.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Podľa návrhu predsedu Národnej rady odporúčam hlasovať o tom, aby tento návrh zmeny zákona bol pridelený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbor pre sociálne veci a bývanie navrhujem za gestorský s termínom prerokovania do 16. júna 2000 ústavnoprávny výbor a do 19. júna 2000 gestorský výbor. Prosím vás, dajte hlasovať.

  • Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 86 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o ďalšom bode, a to je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Vážené poslankyne, páni poslanci, keďže v rozprave nezazneli žiadne návrhy, ktoré by bolo treba riešiť hlasovaním, odporúčam, aby Národná rada hlasovala o tom, že tento návrh v zmysle § 73 zákona číslo 350 odporučíme do druhého čítania.

    Prosím vás, aby ste dali hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh skupiny poslancov prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj na určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Nech sa páči.

  • V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 622 navrhujem, aby sme hlasovali o tom, že tento návrh pod tlačou, o ktorej rokujeme, teda zákon číslo 274, bol pridelený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie s tým, že za gestorský výbor odporúčam Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ďalej navrhujem termíny na prerokovanie do 16. júna 2000 ústavnoprávny výbor a do 19. júna 2000 gestorský výbor.

    Prosím vás, aby ste dali hlasovať.

  • Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Haluškovú, aby uviedla návrh.

  • Vzhľadom na to, že ani k predloženej tlači 597 neboli dané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 73 písm. c) rokovacieho poriadku navrhujem, aby sme tento zákon posunuli do druhého čítania.

  • Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh skupiny poslancov prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči pani poslankyňa, pristúpme k druhému hlasovaniu.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 621 z 19. apríla 2000 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady aj Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady výbor pre zdravotníctvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým boli návrhy pridelené, ho prerokovali v lehote do 16. júna a gestorský výbor do 19. júna 2000.

  • Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz ešte budeme hlasovať o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, kde spoločným spravodajcom bol pán poslanec Petrák.

    Nech sa páči pán spoločný spravodajca, uveďte hlasovanie.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím vás, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh skupiny poslancov Národnej rady prerokuje v druhom čítaní.

    Pán spoločný spravodajca, uveďte druhé hlasovanie.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 620 z 19. apríla 2000 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a ďalej Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 16. júna 2000 a gestorský výbor do 19. júna 2000.

    Prosím o mojom návrhu hlasovať.

  • Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne navrhovateľom aj spoločným spravodajcom.

    Teraz odovzdávam slovo a vedenie Národnej rady Slovenskej republiky pánu predsedovi.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    včera tragicky zahynul exposlanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý bol poslancom Národnej rady osem rokov alebo poslancom rôznych zákonodarných zborov. Ja si myslím, že je správne, aby si Národná rada minútou ticha uctila pamiatku exposlanca Javorského.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    teraz by som počas prestávky chcel uskutočniť zasadnutie Výkonného výboru Medziparlamentnej únie, čiže ja, páni poslanci Cuper, Ferkó, Gašparovič, Kadlečíková, Osuský, Paška, Weiss a Záborská. Prosil by som, keby ste prišli do traktu predsedu Národnej rady, aby sme uskutočnili zasadnutie výkonného výboru.

    Pokračovať v rokovaní budeme o 14.00 hodine.

  • Po prestávke.

  • Teraz žiadam všetkých poslancov a poslankyne Národnej rady, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne,

    nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 601. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 625.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Milan Ištván.

    Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

    Prosím pánov poslancov, panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som vám uviedol návrh skupiny poslancov na novelizáciu zákona číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach. Túto novelu zákona vám predkladáme na základe skúseností, ku ktorým sme prišli počas našich ciest po Slovensku a poznávania tejto problematiky, ako aj na základe odporúčaní po konzultáciách s pracovníkmi Ministerstva školstva Slovenskej republiky.

    Predkladaný návrh zákona má za cieľ v oblasti finančného a hmotného zabezpečenia zrovnoprávniť postavenie detí s nariadenou ústavnou alebo ochrannou výchovou, ktorú z dôvodu svojho postihnutia vykonávajú v špeciálnych výchovných zariadeniach alebo v špeciálnych internátnych školách s deťmi, ktoré náhradnú výchovu vykonávajú v detských domovoch.

    O čo ide. Účinnosťou zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov sú deti v detských domovoch finančne a hmotne zabezpečované v závislosti od výšky životného minima. Deti v špeciálnych výchovných zariadeniach a v špeciálnych internátnych školách sú zabezpečované pevnou sumou, ktorá je v súčasnosti asi trikrát nižšia ako v detských domovoch a je stanovená v § 17 ods. 2 vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky číslo 119/1980 Zb. o výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy v školských výchovných zariadeniach v znení neskorších predpisov.

    Vznikol tým stav, že štátny orgán, t. j. súd alebo orgán štátnej správy rozhodne o nariadení náhradnej výchovy alebo predbežne rozhodne o umiestnení dieťaťa do špeciálneho výchovného zariadenia, alebo detského domova. Takto sa napríklad môže stať, že dvaja súrodenci vo veku 16 rokov, ktorí napríklad na základe dopravnej nehody prišli o oboch zákonných zástupcov, sú umiestnení do zariadenia náhradnej výchovy. Jeden je umiestnený do detského domova a druhý z dôvodu napríklad, že je nevidiaci, je umiestnený do špeciálnej internátnej školy. Prvý dostáva mesačné vreckové vo výške 219 Sk, druhý však len 80 Sk.

    Nami navrhovaná úprava sleduje zosúladenie naplnenia práv detí v náhradnej výchove, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohovorov o ľudských právach a právach dieťaťa a zrovnoprávnení ich postavenia, tak ako im to zaručuje ustanovenie článku 12 Ústavy Slovenskej republiky. Náš návrh zákona kladie nároky na štátny rozpočet vo výške takmer 4 milióny Sk.

    Zároveň mi dovoľte, aby som vás poprosil o podporu tohto zákonného posunutia do druhého čítania. Samozrejme v druhom čítaní sme ochotní diskutovať o všetkých aspektoch, napríklad aj o účinnosti tohto zákona, či účinnosť vzhľadom práve na dosah na štátny rozpočet by nemala byť až od 1. januára budúceho roka.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pani poslankyni Dolníkovej.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. (tlač 601), ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.

    Na úvod vás chcem informovať, že predmetný návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z. bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 18. apríla 2000, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, teda doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či predkladaný návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

    Ako spravodajkyňa Národnej rady Slovenskej republiky si k tomuto prvému čítaniu osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska som toho názoru, že predložený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z., rieši problematiku, ktorú je možno upraviť spôsobom, ako sa navrhuje. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, po rozprave budem odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z., v druhom čítaní.

    Vážený pán predsedajúci, odporúčam vám otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Zároveň otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto z poslancov a poslankýň Národnej rady. Preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Páni poslanci, panie poslankyne, odporúčam vám, aby sme prebrali ešte ďalší návrh zákona a potom by sme sa dostali k hlasovaniu pred návrhmi pána poslanca Fica. Ešte dva návrhy zákona.

    Je takýto súhlas, aby sme mohli takto pokračovať? Áno.

    Ďakujem pekne zatiaľ pánu navrhovateľovi aj pani spravodajkyni.

    Pokračujeme ďalej prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 603, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 626.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Peter Tatár.

    Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi v krátkosti uviesť v prvom čítaní návrh zákona, ktorý sa týka dvoch zákonov a hovorí o vlastníckych vzťahoch k pôde, najmä o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, o podmienkach. Čo má spoločné novela týchto dvoch zákonov, to sa týka aj lehôt, ktoré sú v týchto zákonoch uvedené. Vychádzame aj z toho, že úpravy vlastníckych vzťahov, ich, povedal by som, vyčistenie a danie na poriadok je aj obsahom programu vládnej koalície, vládneho programu. Také isté uznesenie sme prijali, keď sme zobrali na vedomie strednodobú stratégiu ekonomického a sociálneho rozvoja, kde je špeciálne aj kapitola o poľnohospodárstve.

    Vlastníctvo ako také a jeho ochrana patrí k atribútom právneho štátu a k istotám občanov. Naša novela vychádza v ústrety potrebám občanov, a to v tom zmysle, že lehoty, ktoré boli určené na vyrovnanie a dokladovanie vlastníctva veľmi často u oprávnených osôb, ktoré z prirodzenosti veci a nakoniec aj z uvedených zákonov sú alebo mali by byť vlastníkmi pozemkov, nie sú schopné najmä z technických dôvodov dostáť týmto termínom a vyrovnať si vlastníctvo.

    Najprv k tej novele zákona o pôde. Je tam lehota do konca roka 1992, dokedy si mohli občania podať reštitučný nárok a ani inštitút takzvaného domnelého vlastníka, ktorý bol zavedený ešte pred uplynutím tejto lehoty, neumožnil všetkým sa vôbec dozvedieť, že majú nárok, že sú prípadní dedičia, že v ich rodine bolo nejaké vlastníctvo a neboli to len tieto dôvody, pre ktoré sa v zmysle zákona o pôde oprávnené osoby, teda vlastníci nemohli uchádzať o svoj vlastný majetok.

    Čiže ak sa chceme dotknúť tejto lehoty a zmeniť zákon tak, aby bolo možné aj dnes dodatočne v odôvodnených prípadoch sa obrátiť o vydanie, o reštitúciu pozemkov, tak vlastne len chceme naplniť základné občianske právo a základného ducha zákona o pôde. Nie je to tak, že by sme navrhovali jednoduché predĺženie tejto lehoty, ale navrhujeme namiesto toho, ako sa v zákone uvádza, že právo touto lehotou zaniká, zmeniť na premlčanie tohto práva s výnimkami, a to sú výnimky práve nejakej choroby či pobytu v zahraničí. Upozorňujem, že nie trvalého pobytu, ale keď niekto nebol v republike a nemohol si to z tohto dôvodu uplatniť, hoci bol občanom a hoci má nárok, alebo že sa nemohol o tom dozvedieť. Zároveň navrhujeme, aby ak v prípade, že štátna správa, na ktorú sa majú občania obracať, mala nejaké pochybnosti o ich oprávnených nárokoch, tak aby v týchto sporných prípadoch rozhodol potom na návrh oprávnenej osoby súd.

    Tu je veľmi dôležité dodať, že navrhujeme, aby sa v zákone o pôde doplnil ešte ďalší § 33a, ktorý hovorí o tom, že týmito, nazval by som to, oneskorenými reštitučnými nárokmi nebudú dotknuté žiadne vlastnícke alebo užívacie práva na tie originálne pôvodné pozemky, o ktoré ide, pretože navrhujeme, ak vznikne takýto nárok, je oprávnený a pôda má byť vrátená, vydaná, reštituovaná, aby dnešný vlastník alebo užívateľ mal právo dohody. Ak sa nedohodne s tým budúcim nadobúdateľom, s oprávnenou osobou, tak potom navrhujeme, aby boli tieto reštitučné nároky uspokojené vydaním takzvaného náhradného pozemku zo Slovenského pozemkového fondu. Čiže tento navrhovaný paragraf dáva istotu všetkým vlastníkom, že týmito dodatočnými reštitúciami nebudú dotknuté ich práva.

    Takýto návrh má význam pre občanov, pre ľudí a tie reálne vlastnícke vzťahy sú dôležité aj preto, aby sa v budúcnosti vyvinul reálny trh s pôdou. Samozrejme, že špeciálne v rezorte poľnohospodárstva pri dnešných ekonomických pomeroch to bude trvať možno dlhšie, ako by sme si všetci želali. Chcem sa tu zmieniť o jednej veci, ktorou je taký pohľad, že ak lehota uplynula, právo zaniklo, že nie možné sa k tomu nejakou retroaktivitou vrátiť. Toto bol aj názor Legislatívnej rady vlády, ktorá neodporúča vláde, aby z tohto jediného dôvodu celý zákon podporila vláda. Ja si nemyslím, že to je jediné možné stanovisko, jediné možné právne stanovisko, pretože už na samotnom prerokovaní v Legislatívnej rade vlády bolo iné stanovisko, a to z odboru aproximácie práva s Európskou úniou, a tam toto stanovisko bolo aj v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, aj v zmysle aproximácie práva podporné pre takéto vyčistenie vlastníckych vzťahov a na umožnenie skutočne uplatniť nárok oprávneným osobám o svoje vlastníctvo. Čiže už na samotnom rokovaní boli dva názory.

    Druhá vec je, ako taký veľmi dôležitý príklad, a povedal by som precedens par excellence, je možno povedať, že o tom istom návrhu, o tom istom zákone, zákone o pôde číslo 229/1991 Zb. rokoval už po uplynutí prekluzívnej lehoty do konca roka 1992 Ústavný súd Českej republiky a rokoval v roku 1993. A Ústavný súd Českej republiky po uplynutí lehoty, čo je jediný možný dôvod, pre čo by niekto mohol považovať takúto novelu za protiústavnú, rokoval o tom istom zákone. Lebo to bol pôvodne spoločný federálny zákon.

    Ústavný súd Českej republiky rozhodol po uplynutí lehoty o zmene podmienok na uplatnenie si nárokov. On nerozhodoval síce o tých oprávnených osobách, ktoré nemohli, zabudli, nevedeli, boli choré, boli odcestované, tak ako to my navrhujeme. Ale veľmi jednoznačne rozhodol v spore, keď boli pôvodne vylúčení spomedzi oprávnených osôb občania, ktorí nemali trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Ústavný súd rozhodol ex post, čiže ide o podobný prípad, ako máme my teraz pred sebou. A ja preto tvrdím, že táto novela nie je protiústavná a že vlastne tie pochybnosti o tomto paragrafe, ktoré teraz máme, odstránime do druhého čítania. Ex post český Ústavný súd rozhodol, že si môžu uplatniť nárok aj po lehote osoby, ktoré mali občianstvo, ale nemali trvalý pobyt. Čiže to je o tom istom zákone v susednom štáte. Prelamuje to tú jedinú pochybnosť. Zdá sa teda, že to rozhodnutie by nemalo byť alebo nemôže byť čisto právne o posunutí do druhého čítania a v druhom čítaní o nejakom konečnom znení, ale že toto rozhodnutie v podstate bude rozhodnutie parlamentné, politické a ja tu dávam najmä na váhu to, že jednoducho štát má chrániť vlastníctvo a sme povinní občanom, ktorí majú takéto nároky, vyjsť v ústrety.

    Druhá časť novely sa týka zákona číslo 180/1995 Z. z., ktorý vznikal za iných podmienok a za iným účelom ako zákon o pôde v roku 1991. Je o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, a tým bola daná lehota do konca augusta tohto roku, a tento termín by som chcel veľmi zdôrazniť. Kto si do konca augusta tohto roku nevyrovná, neuplatní, nestihne pôdu vysporiadať, jednoducho jeho pôda, hoci je z logiky veci a zo všetkého, čo by právny štát mal občanovi voči vlastníctvu poskytovať, jeho pôda sa vlastne stane majetkom štátu. Takže ja si myslím, že zákon číslo 180 má poštátňovací charakter takou akousi právnou cestou v lehote piatich rokov.

    Musím pripomenúť, že aj koaličná rada sa zhodla na tom, keď boli diskusie o tom, že neidentifikovaná pôda má prísť pod správu obcí, že je nutné zároveň predĺžiť túto lehotu. Upozorňujem najmä verejnosť na to, že lehota sa končí koncom augusta. Čiže po prázdninách, ak nič nezmeníme, a veľmi na to nalieham, aby sme to zmenili, občania prídu o svoj majetok a my sme veľmi proti tomu, aby sa tak stalo.

    Takže tá druhá časť, tá druhá novela je aj naprosto v zhode s rozhodnutím koaličnej rady a my sme sa rozhodli ako poslanci viacerých koaličných klubov, aby sme nepremeškali v ústrety občanom predĺženie lehoty o päť rokov, podať tento návrh zákona, povedal by som, v podstate na poslednú chvíľku, pretože už potom by poslanecký návrh nemohol byť prerokovaný v prvom, druhom a treťom čítaní tak, aby sa to stihlo pred koncom augusta a bolo by to neskoro. Už by to bolo možné urobiť jedine vládnym návrhom a skráteným legislatívnym konaním, ale tam si zas neviem predstaviť nejaký titul z rokovacieho poriadku, prečo by vláda mala tak urobiť.

    Okrem tohto, že to predlžujeme o päť rokov a do roku 2005 by tým bola možnosť si vyrovnať vlastnícke vzťahy, je tu aj termín, ktorý je hraničný termín v zhode s Európskou úniou, aby sme mali už poriadok vo vyrovnaní vlastníckych vzťahov a takú právnu istotu pre budúcnosť. Myslím si, že by sme týchto päť rokov potom naozaj mali využiť my ako parlament alebo vláda, vládna koalícia, verejní činitelia zodpovední za to, ako občania dostávajú informáciu, aby všetci boli informovaní, aby sa snažili si to vyrovnať, aby sme nemali ten istý problém, že niekto sa to nedozvedel, ako to je doteraz.

    Okrem toho v tom zákone číslo 180 sa vyskytol veľmi nešťastne citovaný Občiansky zákonník. Ide o ten problém s vydržaním. Zákon číslo 180 cituje len jednu polovicu Občianskeho práva, a to, že stačí, ak niekto desať rokov užíva pozemok, osvedčí to u notára a katastre zapisujú vlastníctvo. Potom je veľmi ťažko sa súdiť, že vlastne to bol niekto, kto tam prišiel a ten pôvodný vlastník bol o túto pôdu pripravený. Občiansky zákonník totiž pozná dve podmienky na vydržanie a tá hlavná podľa mňa je v tom, že vydržiteľ je dobromyseľný v tom, že tá pôda mu patrí. To značí, že to nie je nejaký podvodník. Jednoducho, že má dôkazy o tom, že je na svojom a zároveň, že ju desať rokov užíva a potom je mu zapísaná. Čiže jednoducho tam tento dôležitý citát dopĺňame, aby nedochádzalo k takým nedorozumeniam ako za posledných päť rokov.

    Je tam ešte jedna vec v zákone číslo 180. Navrhujeme, aby komisie, ktoré obnovené evidencie k pozemkom vykonávajú, aby boli jednoznačne definované v zákone, pretože stalo sa aj to, a to je aj prípad, ktorý som zažil ja na vlastnej koži. V obci, kde leží nejaká pôda, sa robí obnovená evidencia vlastníctva k pozemkom, ja sa obrátim na tú obec, ktorá má byť zo zákona účastníkom tej komisie a má tú obnovenú evidenciu organizovať, ale obec o tom ani nevie a celé sa to deje na úrovni okresného úradu. Preto navrhujeme, aby sa spresnili počty a nominácie do tých komisií.

    Toľko k paragrafom návrhu zákona. Treba ešte zdôrazniť, že táto dvojnovela týchto dvoch zákonov sa netýka neidentifikovanej pôdy. Týka sa pôdy oprávnených vlastníkov, oprávnených osôb a ich občianskych práv, aby si mohli uplatniť svoje vlastnícke práva. Veľmi rád by som vás poprosil, aby sme z týchto všetkých dôvodov posunuli návrh do druhého čítania, pretože, ako hovorím, tie právne pochybnosti môžeme odstrániť len politickou rozpravou, lebo sú aj úplne opačné právne hľadiská. Verím, že budú odstránené. A čo sa týka tých jednoduchých formulácií, tak zároveň nám tiež proces druhého čítania umožní dokonca aj rozšíriť, spresniť alebo dopracovať tento návrh. Ja vás aj v mene občanov, ktorým chceme napraviť ich majetkové krivdy narovnaním vzťahov a v mene ochrany občana a jeho vlastníckych práv, prosím o podporu tohto návrhu v prvom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktoré určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo Antonovi Jurišovi.

    Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením číslo 128 zo 4. mája 2000. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku teda podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zdôvodnenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, dosahu na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. V práve Európskej únie nie je problematika návrhu zákona upravená.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 626 z 19. apríla 2000 prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (tlač 603), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 16. júna 2000 a gestorský výbor ho prerokoval v lehote do 19. júna roku 2000.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Dámy a páni, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa teda, kto sa chce prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Kadlečíková, pán poslanec Klemens. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Kadlečíková.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    som prekvapená tým, že táto poslanecká novela návrhu zákona sa vôbec dostáva pred nás a že v súlade so zasadnutím koaličnej rady, tak ako sa včera koaličná rada dohodla, vlastne nebola aspoň pre túto chvíľu stiahnutá. Pretože v koaličnej rade sa dohodlo, že sa nebudú podporovať žiadne poslanecké návrhy týkajúce sa pôdy a že o dva týždne sa v koaličnej rade prehodnotí vládny návrh zákona, ktorý bol pripravený Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

    Pôda je ohromne citlivá komodita a v Slovenskej republike sa s ňou začínajú objavovať veľké špekulácie, ohromná hra o ňu. A preto nie je možné, aby neodborníci, ľudia, ktorí nemajú dostatočné informácie, vlastne predkladali takéto zákony. Bez urážky. Ale tu treba naozaj spojiť to najlepšie, čo máme, najmä z pôdoznalectva, aby sme sa nijakej chyby nedopustili.

    Druhý dôvod je ten, že si zákon vyžaduje kompletnejšiu novelu. Jednak sú to závery Najvyššieho kontrolného úradu, prieskumu, ktorý bol spravený, alebo teda kontroly na Slovenskom pozemkovom fonde, ale zároveň už je aj zmenená situácia v niektorých inštitucionálnych otázkach. Voči obciam sa štát musí začať správať veľkorysejšie. Teda treba uvažovať aj o tom, čo im môže štát dať bezplatne napríklad aj v intravilánoch obce, a to je v súlade aj so znižovaním objemu štátnej pôdy, a čo je aj náš záväzok v súvislosti so vstupom do Európskej únie.

    Tretí problém - otázka priority. Tento návrh vlastne ide proti našim zámerom vstupu do Európskej únie, proti našim záväzkom. My sme sa zaviazali, že budeme mať vlastnícky usporiadané vzťahy, a to do 31. januára 2005. Ak teraz otvoríme reštitúcie, tak to neusporiadame ani v roku 2010. A nechcem vidieť tie problémy, ktoré nastanú aj v medziľudských vzťahoch, lebo predovšetkým si treba uvedomiť, že tu bola prvá pozemková reforma. A tá prvá pozemková reforma bola v roku 1919 a vlastne všetci tí, ktorí mali viac ako 150 hektárov ornej pôdy alebo 250 hektárov celkovej pôdy, mali vykúpenú túto pôdu, a to za 45 percent jej hodnoty, ale za oveľa vyššiu hodnotu ju nakupovali tí iní. A teda my by sme išli tým druhým teraz brať túto pôdu, pýtam sa vlastnícky.

    Teraz ďalej pokračujeme druhou pozemkovou reformou. Tá bola v roku 1946 a mala tri etapy. Znovu zdôrazňujem, že sa dokončilo to, čo sa počas prvej etapy nedokončilo a znovu to bolo vykúpené. Za pozemkovými reformami každý kultúrny štát a, zdôrazňujem aj Česká republika, ale vtedy sme to robili spoločne, urobila jednu veľkú čiaru a pozemkové reformy nie je možné meniť.

    Nechcem tu tento problém zvlášť rozoberať, ale treba si všimnúť, čo v dôvodovej správe navrhovatelia používajú. Hovoria o prioritnom vlastníctve, miešajú do toho družstevné vlastníctvo, miešajú do toho zároveň komunistický režim. Pozor, treba si uvedomiť, že vlastne dedičstvo tu bolo zachované, nie užívanie pôdy, ale dedičské práva áno. Takže vlastne najmä v družstvách tu môžeme mať veľmi konkrétnych vlastníkov až na tých, a tu by som pána navrhovateľa chcela upozorniť, že sa dopúšťa chyby, ak tvrdí, že v zákone číslo 180, ak chce novelizovať § 15, hovorí o tom, že neidentifikovaní nie sú tí, ktorí sú známi vlastníci. Nie je to pravda. Ak si občan doteraz vlastne nedal v rámci dedičstva do poriadku svoje pozemky z akéhokoľvek dôvodu, možno na to nemal peniaze, tak jeho pôda sa dnes považuje za pôdu neidentifikovanú, teda je vlastnícky neidentifikovaná, ale o dva mesiace už môže byť vlastnícky identifikovaná.

    Takže o čom to hovoríme, keď hovoríme o prioritnom vlastníctve? To je vlastne otvorenie pozemkových reforiem jednej aj druhej, najmä ak do toho dávame tých, ktorí boli vraj v zahraničí. A tí zo zahraničia si nemohli uplatniť vlastníctvo. Kto to boli? Esterházyovci, Pálfyovci alebo Coburgovci? O kom to hovoríme, preboha. To si tiež musíme na pôde Národnej rady uvedomiť a k pôde pristupovať zodpovednejšie.

    Odborná skupina, ktorá pracovala k otázkam prevodu pôdy do správy obcí, sa dohodla na tom, že vlastne § 15 zákona číslo 180 naozaj bude treba novelizovať, a to tak, aby sa právo občana z piatich na desať rokov predĺžilo. Toto ale treba robiť pri komplexnejšej novele zákona, ktorá bude potom už neskôr môcť rešpektovať aj novelizáciu ústavy, pri ktorej sa bude hovoriť o prevode pôdy. Takže som plne za tých päť až desať rokov, veď to bola jedine SOP, ktorá pri vládnom programe upozornila na to, že predchádzajúca koalícia sa dopustila takej chyby, že občanovi toto právo zobrala. Ale v žiadnom prípade nepodporím otváranie reštitučných nárokov, lebo v tom prípade sa otvoria aj iné veci. Keďže právo oprávnených osôb na vydanie nehnuteľnosti už zaniklo, toto právo sa neobnoví tým, že sa prijme navrhovaná úprava. Bude tomu tak preto, že nový zákon nebude pôsobiť spätne, ale do budúcnosti.

    Z uvedeného dôvodu predložený návrh nemôže realizovať zámer, ktorý sledujú jeho predkladatelia, to je, že sa prelomí lehota na uplatnenie reštitúcií. No ale potom musíme začať aj s inými otázkami, ak by sme to chceli riešiť ináč, a to by sme museli otvárať iné zákony. Napríklad podľa zákona číslo 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, respektíve požiadavky na vydanie nehnuteľností, ktoré prešli do vlastníctva štátu aj z iných dôvodov, než sú vymenované v § 6 ods. 1. Tento návrh zákona, ktorý je predložený najmä v súvislosti s reštitúciami, nezakladá žiadne istoty. Ten zakladá predovšetkým neistoty podnikania na pôde.

    Takže z tohto dôvodu v žiadnom prípade neodporúčam ani postúpenie tohto zákona do druhého čítania. Treba rešpektovať koaličnú dohodu, a to je, že o dva týždne sa bude o týchto otázkach rokovať a bude sa rokovať kvalifikovane na úrovni.

    No a čo by som chcela ešte poznamenať, že v žiadnom prípade tento návrh zákona nie je, tak ako sa v dôvodovej správe uvádza, že nevytvára vlastne nápor na štátny rozpočet. Pretože skutočne účelom § 22 zákona je najmä zabezpečiť racionálne hospodárenie v lesoch ich vlastníkmi. Ale to by nebolo zásadne možné, ak by sa vlastníkom odovzdávali do užívania jednotlivé pozemky s nepatrnou výmerou. Navyše nevyhnutné náklady spojené s vymeraním každého takéhoto pozemku by musel hradiť štát.

    Takže zle to bolo preštudované, tie náklady by sa v takomto prípade výraznejšie zvýšili. Preto podporím taký zákon, takú novelu zákona, ktorá bude výsledkom koaličných dohôd koaličných strán, ktoré budú rešpektovať jednotlivé koaličné strany, ktoré nebudú otvárať reštitúcie. Za tým sa musí spraviť čiara, lebo potom s pozemkami v republike nebudeme mať poriadok, ako som povedala, ani o desať rokov, a to vážne ohrozujeme náš vstup do Európskej únie. A okrem toho naozaj nebudem podporovať zákon, ktorý nenechá mŕtvych spať a otvára hroby.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky majú traja páni poslanci. Ako posledný pán poslanec Gyurovszky. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok k vystúpeniu pani poslankyne Kadlečíkovej.

    Ako prvý pán poslanec Slaný, dávam vám slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som reagovať na moju predrečníčku, ktorá reaguje na predkladateľov novely tohto zákona. Podľa mňa problém predkladateľov a tejto novely je v tom, že nerieši danú problematiku komplexne a vyberá iba čiastkové problémy legislatívnych predlôh, ktoré riešili vlastnícke vzťahy pôdy. Ale po podrobnom preštudovaní tejto novely si myslím, že táto novela skvalitní doterajšiu právnu úpravu a ide o obnovenie tých reštitučných práv iba u tých vlastníkov, ktorí si z objektívnych dôvodov tieto reštitúcie doteraz nemohli uplatniť. Tie objektívne dôvody sú merateľné a jasne sú pomenované a v prípadoch, v ktorých dôjde k sporu, tieto bude riešiť nezávislý súd.

    Na Slovensku máme najväčší problém pri reštitučných náhradách a dokazovaní vlastníctvach pôdy nie z titulu nekonania vlastníkov pôdy, ale z toho, že súdy sú zavalené mnohými konaniami a nevybavujú tieto spory a proste nekonajú pružne a rýchlo, tak z týchto objektívnych príčin okrem iného si títo vlastníci nemohli tieto svoje vlastnícke vzťahy dať do poriadku. Čiže ja sa prihováram za to a podporím túto novelu, aby bolo vlastnícke právo na Slovensku posvätné a aby sme vytvorili inštitúty, ktoré toto vlastnícke právo budú hájiť, ako je to zvyklé vo všetkých civilizovaných štátoch Európy.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Šebej, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážení kolegovia,

    chcem uviesť na správnu mieru jednu poznámku pani poslankyne Kadlečíkovej, že hrubá čiara za reštitúciami nám pomôže proste urýchliť vstup do Európskej únie a že naopak to, čo navrhuje predkladateľ v tomto zákone, ho sťaží. Domnievam sa, že to jednoducho nie je pravda, Európska únia je priestorom krajín, kde nikdy neprišlo k takému celoplošnému vyvlastneniu, vlastne k takej celoplošnej krádeži, a uzatvárať reštitúcie hrubou čiarou znamená naveky petrifikovať krivdy, ktoré sa stali. Európska únia si ctí vlastnícke práva a ctí si aj tie, ktoré majú hlboké a dávne korene. Takže jednoducho to nie je pravda, čo povedala pani poslankyňa Kadlečíková.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Posledný je pán poslanec Gyurovszky.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som poznamenať dve veci.

    Po prvé, chcel by som povedať, že nie je pravdou, že touto novelou sa obnovujú nejaké reštitúcie alebo podobne. Zákon číslo 229/1991 Zb. jasne určuje, čo sú oprávnené osoby a čo je ten majetok, ktorý sa môže vydať. Ani jeden okruh, ani druhý okruh sa touto novelou nemení. To znamená, že tento zákon sa vzťahuje na tých, ktorí sú v tom pôvodnom zákone jasne definovaní ako oprávnení majitelia. To znamená, že žiadni Eszterházyovci, žiadni neviem akí grófovia. Táto debata už prebehla v roku 1991 a bola jasne uzavretá, na koho sa vzťahuje zákon číslo 229.

    A druhá vec, na ktorú by som chcel upozorniť plénum, respektíve moju predrečníčku, že ak teraz tento zákon neposunieme do druhého čítania, tak v tom prípade záleží už iba na vláde, či vláda predloží do parlamentu novelu, zmenu toho termínu, koniec augusta tohto roku a v prípade, ak nepredloží alebo ak predloží a ak parlament odmietne zrýchlené konanie, tak v tom prípade sa ten termín premešká. A v tom prípade zrejme tí poslanci, ktorí nebudú súhlasiť s prípadným vyčistením tohto návrhu, sa jednoducho budú musieť zodpovedať pred občanmi, ktorí v rámci týchto procesov bojujú o svoju pôdu, prečo tá pôda bude zoštátnená.

    Opakujem, že koncom augusta vyprší lehota a je možné ju mimo tohto návrhu, ktorý bol podaný v poslednej chvíli, riešiť už iba potom v zrýchlenom konaní vlády.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, či sa chce pani poslankyňa Kadlečíková vyjadriť. Áno.

  • Ja som sa chcela vyjadriť len k tej poznámke od pána poslanca Šebeja. Totiž ja som nehovorila o krádeži, ktorá sa stala za socialistického režimu, ja som hovorila o dvoch pozemkových reformách, ktoré prebiehali v kapitalistickom Československu alebo teda v ľudovodemokratickom Československu a takéto pozemkové reformy prebiehali v ktoromkoľvek európskom štáte a ich výsledky sú sväté a za nimi je čiara a toto otvárať nemôžeme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Klemens.

    Páni poslanci, prosím vás, keby ste išli ďalej diskutovať od rečníckeho pultu.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    budem stručný, pretože všetko podstatné povedala predo mnou kolegyňa Kadlečíková. Zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku, ako i zákon číslo 180/1995 Z. z. o usporiadanie vlastníctva pozemkov vrátane otvorenia reštitúcií je veľmi citlivý a mimoriadne dôležitý, a preto si myslím, že by mal byť predložený ako vládny zákon. Ide asi o 500 tisíc ha pôdy, kde vlastnícke vzťahy nie sú usporiadané a predkladaný návrh zákona na bezproblémové usporiadanie vlastníckych vzťahov k pôde, tak ako bol predložený vlani, to komplexne nerieši. Tento zákon skutočne vyžaduje komplexné riešenie pôdneho fondu, a preto navrhujem, nech ho fundovane predloží a rieši vláda.

    Ďakujem, všetko.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

    Konštatujem, že nie sú žiadne faktické poznámky. Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko pán poslanec Tatár.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    rád by som sa dotkol aj vecných, aj politických súvislostí predkladanej novely. K politickým patrí práve čas. Fakt, že sme podali ako predkladatelia túto novelu v mesiaci apríl, keď bolo len jedno alebo dve mimoriadne zasadnutia Národnej rady, že sme postupovali, najmä čo sa týka § 15 zákona číslo 180, ktorý ako termín veľmi horí, fakt je, že sme postupovali na poslednú chvíľu. Aby nevznikli potom žiadne pochybnosti o tom, že do roku 2005 bude termín predĺžený a ľudia nebudú zákonom číslo 180 obraní o svoje práva, ktoré dostali v roku 1991. Pretože dnes platný termín ich časovo oberá o tie práva. To bol postup, z ktorého sme vychádzali.

    Naozaj koaličná rada nemala konsenzuálne stanovisko. Ale keďže ide aj o termín, dovolím si preto ešte raz veľmi pekne poprosiť, aby sme koaličný rozpor riešili v druhom čítaní my ako predkladatelia vtedy, ak bude nejaký kvalifikovaný a včasný vládny návrh predložený, ktorý bude riešiť tie isté problémy. Nemáme problém podporiť vládny návrh. Po druhé, ak by sa ukazovalo, že nie je nejaká zásadná koaličná väčšina, stále je čas vyriešiť tento problém v druhom čítaní, čiže ani vtedy nie je problém stiahnuť z rokovania tento návrh. Aby sme vôbec mohli riešiť závažné veci, tak ja si myslím, že by sme si mali priestor a čas nechať medzi prvým a druhým čítaním.

    Toto nie je iba ospravedlňovanie a dodatočná prosba, skôr by som to chcel považovať za veľmi jednoduché vysvetlenie, ako k týmto časovým napätiam pri prerokovaní tejto problematiky prišlo.

    Druhá vec je, že v tej vecnej časti v jednom musím súhlasiť, a to je, že tento zákon sa díva dopredu, a nie dozadu. Tento zákon, pokiaľ bude uplatnený, prijatý a začne byť účinný, umožní pre oprávnené osoby, ktoré z objektívnych dôvodov neboli schopné od júna 1991 do konca roku 1992 urobiť podanie, naplniť to len od doby jeho účinnosti. Určite sa nepozerá dozadu. Čiže retrospektíva prvej pozemkovej reformy a druhej pozemkovej reformy pred 25. februárom 1948, čo je absolútne definitívny a prísny dátum všetkých reštitúcií po novembri 1989 v celom Československu, teda aj v Slovenskej republike, určite nie je porušená týmto zákonom. Určite nejde o Eszterházyovcov, Coburgovcov, Pálfyovcov. To sú reči a jednoducho diskusie, ktoré sme už absolvovali v rokoch 1990 - 1991 a už ani vtedy neboli platné, pretože tak dozadu nikto nikdy nešiel. Jednoducho politická a spoločenská zhoda v roku 1991 bola na 25. februári 1948. Tento zákon len doťahuje nápravu krívd, ktoré boli spôsobené v rokoch 1948 až 1955. Čiže ide naozaj iba dopredu. O toto obavu netreba mať. Ani o prvú, ani o druhú pozemkovú reformu. A tá jedna veľká čiara je práve v tom 25. februári 1948. Ak sa hovorí o celých 500 tisíc nevyrovnaných hektároch, tak určite ide iba o zlomok tejto plochy a iba o relatívne malý počet tých oprávnených osôb, ktoré neboli schopné z objektívnych dôvodov sa včas prihlásiť.

    Treba ešte aj povedať, že pochybnosť v koaličnej rade bola práve na tom bode možnej protiústavnosti. Ja som tu uviedol voči jednému názoru, že uplynutá lehota definitívne znemožňuje ústavne riešiť tento problém, dva iné protiargumenty, vecné, existujúce. Jeden z odboru aproximácie práva Úradu vlády a druhý z tej istej praxe, s tým istým zákonom z Českej republiky z Ústavného súdu z roku 1993. Ja si naozaj myslím, že to je veľmi závažné politické rozhodnutie, či sa jednoducho budeme dívať na problémy zaobchádzania s pôdou aj za cenu potlačenia vlastníckych práv čisto centralisticky, etatisticky alebo či to dotiahneme. Určite nevznikne pochybnosť pri predĺžení lehoty o päť rokov, čo sa týka usporiadania vlastníckych vzťahov voči Európskej únii. Takáto pochybnosť jednoducho nemôže vzniknúť.

    Keď sa hovorí o tvrdení v dôvodovej správe, že predkladaná novela nemá vplyv na štátny rozpočet, to je definitívny fakt, jednoducho taký istý názor vyslovilo aj ministerstvo financií svojím kompetentným oddelením po preštudovaní návrhu zákona. Čiže v tej vecnej stránke by som veľmi chcel poprosiť, aby ste si všimli, že obavy možnože viac politického charakteru nie sú vecne odôvodnené a naozaj by som nerád, aj keď je to politické rozhodnutie, nerád vnášal do toho nejaké napätie dovnútra koalície. Ešte raz chcem poprosiť, sme pripravení v tom období medzi prvým a druhým čítaním veľmi starostlivo zvažovať všetky koaličné argumenty, všetky právne argumenty, politické argumenty, doložiť veci výpočtami, hektármi, číslami a faktami. A to podstatné, o čo nám ide, je naozaj právo a bez dobrého práva nemôže dobre fungovať štát a ani by to nebola dobrá vizitka pre celú koalíciu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše stanoviská.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán spravodajca. Áno.

    Nech sa páči.

  • Z rozpravy vyplynulo, že vystúpili dvaja poslanci. Nedali ale žiaden návrh na jej zmenu alebo doplnok alebo vrátenie predkladateľovi na dopracovanie, alebo nepokračovanie v ďalšom rokovaní. Čiže podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vás prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, či Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Pán spravodajca, ďakujem za návrh. Dohodli sme sa, že ešte preberieme jeden návrh zákona a potom by sme sa dostali k hlasovaniu postupne o všetkých troch. Ďakujem vám pekne, aj navrhovateľovi, aj spravodajcovi.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pála Farkasa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 608. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 628.

    Dávam slovo poslancovi Pálovi Farkasovi a prosím ho, aby návrh uviedol.

    Prosím ešte chvíľu. Páni predsedovia poslaneckých klubov, žiadam vás, aby ste zabezpečili účasť v rokovacej sále vzhľadom na to, že po tomto uvedení návrhu zákona a po rozprave pristúpime k hlasovaniu.

    Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    mnou predložený návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov, má za cieľ podporiť a urýchliť prebiehajúci proces predprivatizačnej reštrukturalizácie vybraných bánk a umožniť potenciálnemu strategickému investorovi oboznámiť sa s údajmi o banke chránenými bankovým tajomstvom. Jedným z nástrojov na dosiahnutie uvedeného cieľa návrhu novely bude možnosť postúpiť málo bonitné úvery a úvery s neštandardnou úrokovou sadzbou v rámci procesu reštrukturalizácie úverového portfólia transformujúcich sa bánk do Konsolidačnej banky Bratislava, štátny peňažný ústav, prípadne do špecializovanej agentúry, ktorou je Slovenská konsolidačná, akciová spoločnosť, Bratislava.

    Ďalším nástrojom ozdravného procesu vybraných bánk je úhrada majetkovej ujmy voči trom reštrukturalizovaným bankám, a to Slovenskej sporiteľmi, akciová spoločnosť, Bratislava, Investičnej a rozvojovej banke, akciová spoločnosť, Bratislava a Konsolidačnej banke Bratislava, štátny peňažný ústav, zo strany štátu. Realizáciou uvedených reštrukturalizačných nástrojov dôjde k dôležitému posunu procesu reštrukturalizácie a privatizácie transformujúcich sa bánk, čím sa vytvoria podmienky na jeho úspešné zavŕšenie.

    Uvedený návrh nezakladá nové nároky na štátny rozpočet na rok 2000. Chcem vás informovať aj o tom, že legislatívna rada vlády Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala ešte 4. mája 2000 a iba odporúčajú zvážiť jednu maličkú gramatickú úpravu, nahradiť slovo "dĺžka" slovkom "doba". Takže aj Legislatívna rada vlády nemá žiadne iné výhrady. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Žiadam vás o podporu pani poslankyne, páni poslanci.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslancovi Petrovi Tatárovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pála Farkasa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov, ako spravodajca výboru.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie najmenej 15 dní pred schôdzou pred prvým čítaním.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 31. schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedeného v rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona je v prospech reštrukturalizácie a privatizácie bánk. Po rozprave budem odporúčať, aby sa Národná rada uzniesla na tom, aby sme návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím, pristúpime k hlasovaniu.

    Prosím vás pán spravodajca, aby ste uvádzali hlasovanie. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Budeme hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky odporúča predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasujeme, páni poslanci, poslankyne, o návrhu pána poslanca Národnej rady Pála Farkasa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov (tlač 608). Prosím vás, aby ste sa pripravili na hlasovanie a hlasovali o predloženom návrhu pána spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Prosím, pristúpime k druhému hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 628 z 20. apríla tohto roku prideliť v druhom čítaní na prerokovanie uvedený návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbor uvedený návrh prerokoval do 16. júna a gestorský výbor do 19. júna 2000.

  • Ďakujem.

    Budeme hlasovať o predloženom návrhu. Pripravte sa na hlasovanie. Hlasujte, páni poslanci, panie poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že všetci poslanci vyjadrili súhlas a pridelili návrh tohto zákona výborom, určili gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Páni poslanci, poslankyne, vrátime sa k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 222/1996 Z. z.

    Prosím pani spravodajkyňu poslankyňu Dolník, aby uvádzala návrhy na posunutie do ďalšieho čítania, prípadne ďalšie návrhy na pridelenie výborom a lehoty.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že prerokuje predmetný návrh v druhom čítaní.

  • Prosím, budeme hlasovať. Hlasujte, páni poslanci, panie poslankyne, o predloženom návrhu. Hlasujeme o školskom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh skupiny poslancov Národnej rady prerokuje v druhom čítaní.

    Prosím, pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďalej odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 625 z 19. apríla 2000 návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. A v zmysle § 74 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 16. júna 2000 a v gestorskom výbore do 19. júna 2000.

  • Ďakujem.

    Budeme hlasovať. Páni poslanci, panie poslankyne, hlasujte o predloženom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila tento návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorým bol pán poslanec Anton Juriš. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, či Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby prerokovala predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, dávam hlasovať o tomto návrhu. Hlasujte, páni poslanci.

    Prezentovalo sa 62 poslancov.

    Zrušte toto hlasovanie.

    Páni poslanci, dávam hlasovať ešte raz o tomto návrhu. V prípade, že nebude dosť poslancov, jasne je tu viac ako 62 poslancov, dám hlasovať pomocou skrutátorov. Nech sa páči, ešte raz vás žiadam, aby ste hlasovali o predmetnom návrhu pána spravodajcu Juriša. Hlasujte, prosím.

    Prezentovalo sa 66 poslancov.

    Prosím skrutátorov, budeme hlasovať zdvihnutím ruky.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, poslankyne, je všeobecný súhlas, aby sme prešli na ďalšie body rokovania? Áno.

    Vrátime sa k hlasovaniu o tomto bode programu na ďalších hodinách rokovania.

    Prosím, páni poslanci, pristúpime k nasledujúcemu bodu programu.

    Budeme rokovať o návrhoch, ktoré predkladá pán poslanec Fico. Navrhujem páni poslanci, pokiaľ je všeobecný súhlas, aby sme spojili rozpravu k bodom 45, 46. Ďalej, aby sme spojili osobitne potom rozpravu k bodom 47, 48, 49 aj za súhlasu samotného pána navrhovateľa, s ktorým som osobne hovoril, aby sme hlasovanie o bodoch 45, 46, 47, 48, 49 a 50 uskutočnili potom v jednom bloku po prerokovaní týchto návrhov.

    Je všeobecný súhlas? Áno.

    Prosím, budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie ústavného zákona o privatizácii prirodzených monopolov.

    Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 610. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 638.

    Dávam slovo poslancovi Robertovi Ficovi a prosím ho, aby tento návrh uviedol.

    Zároveň prosím o pokoj v poslaneckej snemovni.

    Pán poslanec, máš slovo, nech sa páči.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som predložil súčasne dva návrhy zákonov. Jedným je návrh ústavného zákona o privatizácii strategických monopolov, podnikov a druhý je súvisiaci návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.

    Obidva tieto návrhy, tak ako sú pripravené, sledujú jeden cieľ, a to je prenos právomoci o rozhodovaní privatizácií z vlády Slovenskej republiky na Národnú radu Slovenskej republiky s tým, že rozhodovacia právomoc by bola možná 90 poslancami Národnej rady, teda ústavnou väčšinou. Toto je cieľom predkladaných návrhov zákonov, ale tieto zákony pochopiteľne sledujú aj určitý účel, ktorý by som rozdelil na dva základné okruhy.

    Predovšetkým je tu záujem posilniť kontrolné mechanizmy pri privatizácii, ktoré sa nám nepodarilo vybudovať ani po roku 1998. Hoci sme kritizovali predchádzajúce volebné obdobie v rokoch 1994 až 1998, že privatizácia prebieha v netransparentnom prostredí, a toto bol veľmi silný argument aj v predvolebnej kampani, tak po roku 1998 sa nám rovnako nepodarilo prijať žiadne významné legislatívne iniciatívy ani inštitucionálne sme nezabezpečili, že privatizácia bude prebiehať v lepšom prostredí, v akom prebiehala do roku 1998.

    Druhým účelom tejto iniciatívy je, aby sme zabezpečili čo najlepšie a najefektívnejšie využitie finančných prostriedkov, ktoré sa získajú z privatizácie strategických podnikov. Rád by som upozornil, že riešenie, ktoré je predkladané, nachádzame aj v niektorých ústavách krajín Európskej únie. Je to napríklad Švédsko, Fínsko, Portugalsko, ale určité prvky rozhodovania parlamentom o dôležitom štátnom majetku nájdeme aj v iných ústavách krajín Európskej únie. Takže návrh presunúť právomoc rozhodovať o privatizácii z vlády na Národnú radu Slovenskej republiky nie je neštandardný. Má svoju oporu aj v základných zákonoch iných krajín.

    Úlohou tohto návrhu zákona nie je zastaviť privatizáciu, práve naopak. Zákon sám privatizáciu predpokladá pri zachovaní 51-percentnej účasti štátu na podnikanie prirodzeným monopolom. Nie je rovnako prekážkou pre súčasnú vládu, pretože podľa návrhu to môže byť iba vláda, ktorá môže mať iniciatívu pred Národnou radou. Je to iba vláda, ktorá môže prísť s návrhom na privatizáciu, s návrhom na schválenie konkrétneho projektu. Návrh nie je ani žiadnou prekážkou pre súčasnú vládnu koalíciu, pretože disponuje hlasmi 91 poslancov, čo je dostatočné množstvo na to, aby Národná rada mohla rozhodovať o privatizácii bez toho, aby narazila na diskusiu s opozíciou.

    Objavili sa niektoré argumenty, že tento návrh ústavného zákona má aj určité ťažkosti z pohľadu Ústavy Slovenskej republiky. Vraj už rozhodoval Ústavný súd o otázke, komu patrí privatizácia, ale Ústavný súd rozhodoval o tom, či je správne, aby o privatizácii rozhodoval Fond národného majetku, a nie Národná rada Slovenskej republiky. Takže príslušný nález Ústavného súdu nie je aplikovateľný na situáciu, ktorú navrhujeme. Okrem toho ide o návrh ústavného zákona, čiže ústavným zákonom zavádzame novú právomoc Národnej rady Slovenskej republiky. Preto argumenty o tom, že tento návrh zákona je v rozpore s ústavou, nemajú žiadne opodstatnenie.

    Ako som už uviedol v úvode, návrh ústavného zákona a súvisiaca novelizácia zákona o veľkej privatizácii riešia aj otázky súvisiace s efektívnym využitím prostriedkov získaných z privatizácie strategických podnikov. Zatiaľ som ani ja a myslím si, že ani vy poslanci Národnej rady nič osobitné nepočuli o tom, akým spôsobom sa majú využiť prostriedky získané z privatizácie. Vieme, že privatizácia Slovenských telekomunikácií je súčasťou štátneho rozpočtu na rok 2000, ale zatiaľ nie sú žiadne informácie, ako sa bude nakladať s finančnými prostriedkami získanými z privatizácií strategických monopolov. Toto mi potvrdili aj stretnutia či už s predsedom Strany demokratickej ľavice, s premiérom pánom Dzurindom či sociálnymi demokratmi, na ktorých nebola v žiadnom prípade prezentovaná jasná predstava, ako primerane využiť tieto finančné prostriedky. Napriek tomu musím vysloviť uspokojenie nad tým, či už premiér alebo minister hospodárstva prejavili záujem o to, aby sa do 30. júna tohto roku predložili určité návrhy legislatívneho a inštitucionálneho charakteru, ako zabezpečiť, aby privatizácia prebehla v čo najčistejšom prostredí.

    Návrh ústavného zákona, ktorý sa predkladá, reaguje aj na ďalšiu anomáliu slovenskej politiky. Je to anomália, ktorá spočíva v tom, že neexistuje zdravá diskusia medzi väčšinou a menšinou. Privatizácia strategických monopolov presahuje rámec bežného politického súboja medzi vládnou koalíciou a menšinou. Privatizácia strategických podnikov je záležitosťou národného štátneho záujmu. A o takýchto záležitostiach by vždy mala hovoriť väčšina s menšinou, pretože v opačnom prípade sú prijaté rozhodnutia nestabilné a vystavujú sa nebezpečenstvu, že pri zmene väčšiny dôjde potom aj k spochybneniu takýchto rozhodnutí.

    Dôležité je aj to, že momentálne hovoríme o privatizácii toho najcennejšieho, čo máme. Neviem, či si dobre uvedomujeme rozsah majetku, ktorý má ísť do privatizácie napríklad v súvislosti so Slovenským plynárenským priemyslom. Veľmi triezve odhady hovoria, že hodnota 49 percent Slovenského plynárenského priemyslu je určite vyššia ako 100 miliárd korún. Takže si musíme uvedomiť, aký obrovský význam majú tieto finančné prostriedky do budúcnosti.

    Rovnako nám ide o to, aby privatizácia bola sprevádzaná jasnými programami vlády, ale aj Národnej rady Slovenskej republiky o tom, ako budú tieto finančné prostriedky použité a do akých projektov pôjdu. Zatiaľ počúvame iba projekty na vykrytie deficitu štátneho rozpočtu, na oddlženie, ale nepočúvame nič, že tieto finančné prostriedky treba použiť na oživenie, na podporu malého a stredného podnikania, prípadne na ďalšie projekty, ktoré nám pomôžu naštartovať slovenskú ekonomiku.

    Ak spustíme privatizáciu v korupčnom neštandardnom prostredí, domnievam sa, že urobíme obrovskú chybu, za ktorú možno ani tak nebude pykať táto vláda, ale za ktorú môžu pykať nasledujúce vlády a nasledujúce generácie, ktoré prídu po tomto volebnom období.

    Návrh ústavného zákona je predkladaný aj pre to, lebo máme určité skúsenosti zo zahraničia. V Českej republike rovnako prebehla privatizácia českého Telekomu priamym predajom a dnes sa objavujú informácie z dosť dôveryhodných zdrojov, že len na úplatkoch bolo rozdaných okolo 300 miliónov korún pri rozhodovaní, kto bude výhercom súťaže o privatizáciu českého Telekomu. Nehovoriac o určitých chybách, ktoré sa urobili v náhlivosti, pretože zdá sa, že výhody z tejto privatizácie v žiadnom prípade nezostávajú v Českej republike, ale zostávajú v krajine, skadiaľ prišla firma, ktorá sa zúčastnila na privatizácii tejto spoločnosti.

    Ak niekomu nevyhovuje forma privatizácie strategických podnikov cez Národnú radu, mal by prísť s inými alternatívami. Zdá sa však, že cesta, ktorú sme vybrali na Slovensku, to je cesta priameho predaja vybranému záujemcovi, je cesta, ktorá nie je známa ani v iných postkomunistických krajinách. Môžem napríklad uviesť mnohé prípady, kde ani v jednom zo štátov bývalého komunistického bloku nedošlo k predaju takého obrovského balíka, ako to je navrhované. Ale vždy išlo buď o predaj väčšej skupine záujemcov, teda išlo skôr o konzorcium. A ak sa predávalo len jednej spoločnosti, nešlo o podiel 51 percent, ako to je navrhované v prípade telekomunikácií, ale išlo len o podiel povedzme 30 percent alebo 35 percent.

    Ak niekomu nevyhovuje forma, ktorú navrhujeme, mohli by sme hovoriť aj o ďalších formách, a je to predovšetkým cesta predaja alebo privatizácie strategických podnikov cez kapitálový trh. To, že nie je možné predať naše podniky na slovenskom kapitálovom trhu, je úplne zrejmé. Avšak zdá sa, že je tu cesta na to, aby sme emitovali akcie týchto strategických podnikov na zahraničnom kapitálovom trhu, kde by nebolo treba uvažovať o takom veľkom podiele, ako je 49 percent alebo 51 percent, ale možno by stačilo uvažovať o predaji 15 - 10 percent strategických monopolov, čo zabezpečí, že takáto privatizácia bude najčistejšia, najtransparentnejšia a že je vylúčená akákoľvek korupcia, pretože kapitálový trh určí podmienky kupovania takéhoto majetku.

    Vážené dámy a páni, zatiaľ nikto neprišiel s presvedčujúcimi návrhmi, ako zabrániť korupcii v prípade privatizácie strategických podnikov. Všetci otvorene hovoríme, že korupcia je súčasťou každodenného života a že ovplyvňuje aj chod tohto štátu. Ak máme rozhodovať o takom dôležitom majetku, ako sú strategické podniky, privítal by som, keby sme našli určité riešenia a zabránili čo už len úvahám o tom, že môže dôjsť ku korupcii pri týchto rozhodnutiach. Keďže zatiaľ žiadne iné návrhy podané neboli, určitým prechodným riešením by mohla byť navrhovaná ústavná záležitosť, že by o privatizácii strategických podnikov, ako sú momentálne vyčlenené v zákone číslo 92/1991 Zb., rozhodovala Národná rada Slovenskej republiky.

    Zdôrazňujem ešte raz, takýto návrh ústavného zákona nespôsobuje žiadne ťažkosti ani vládnej koalícii, pretože disponuje ústavnou väčšinou a má aj oporu v ústavách krajín Európskej únie, ktoré si uvedomujú, že je riziko pustiť z ničoho nič takéto obrovské majetky. Preto vás prosím, vážené dámy a páni, aby ste tento návrh ústavného zákona a potom aj následne súvisiacu novelizáciu zákona o veľkej privatizácii podporili do druhého čítania.

    Z mojej strany všetko.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predsedovi výboru poslancovi Jaroslavovi Volfovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som vystúpil v zmysle rokovacieho poriadku v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Roberta Fica na vydanie jednak ústavného zákona o privatizácii prirodzených monopolov (tlač 610) a súčasne aj k návrhu zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 611), ako spravodajca určený gestorským výborom Národnej rady.

    Konštatujem, že predložené návrhy, teda aj tlač 610, aj tlač 611 boli doručené poslancom Národnej rady, a to 27. apríla tohto roku, čím boli splnené podmienky, ktoré určuje § 72 odsek 1 rokovacieho poriadku.

    Predseda Národnej rady posúdil, že predložené návrhy spĺňajú náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku a zaradil ich na rokovanie tejto schôdze Národnej rady na prvé čítanie.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, ktoré hovorí, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Napriek tomu vzhľadom na vecný obsah návrhu zákona, nesúlad so súčasným zaužívaným ústavným systémom právomoci, rozdelenia právomoci a zodpovednosti a možnými negatívnymi dôsledkami, ktoré by hrozili v prípade zabrzdenia privatizácie prirodzených monopolov pre Slovensko, budem navrhovať po rozprave, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona v druhom čítaní. Rovnaké odporúčanie budem dávať aj k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o prevodu majetku na iné osoby.

    Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu o týchto návrhoch zákonov.

    Ďakujem.

  • Vážení páni poslanci, panie poslankyne, otváram všeobecnú rozpravu o obidvoch návrhoch pána poslanca Fica, ktoré on uviedol a pán spravodajca dal k nim stanovisko.

  • Hlasy v sále.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, otváram všeobecnú rozpravu o tomto, o týchto bodoch programu. Pýtam sa, kto chce vystúpiť k rozprave. Pán podpredseda Andel využíva svoje právo v zmysle rokovacieho poriadku, ďalej pán poslanec Šepták, pán poslanec Orosz, pán poslanec Oberhauser. Končím možnosť uplatnenia ďalších prihlásených do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán podpredseda Andel.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    nedá mi nepovedať niekoľko slov k poslaneckému návrhu zákona nášho kolegu pána Roberta Fica, ktorý nám bol predložený pod tlačou číslo 610. Viacerí nazývajú tento zákon zákonom populistickým. Osobne som však presvedčený, že veľká väčšina návrhov pána poslanca Fica je správna a vysoko korektná voči občanom našej krajiny. A argumenty, že sa zastaví privatizácia, tak ako tu povedal, spomenul i pán spravodajca, je pochybná. A treba si uvedomiť, že návrh, ktorý predkladá v tomto zákone pán poslanec Fico, vlastne podľa tohto návrhu sa bude privatizovať 11 podnikov, pričom viac ako 100 podnikov zostávajúcich vo Fonde národného majetku, ktorých hodnota je asi 70 miliárd Sk ocenenej hodnoty, necháva na štandardnú formu privatizácie. Myslím si, že keď budú jasné hodnotiace ukazovatele, ktoré sa dajú kvantifikovane hodnotiť, obmedzí sa a možno sa aj znuluje možnosť politického, ekonomického a súkromného zneužitia privatizácie, čo pri strategických podnikoch je jedna z najdôležitejších, ak nie najdôležitejšia podstata.

    Dôvodom, prečo vystupujem, je napríklad i tá skutočnosť, že ešte nie sú vyhlásené podmienky a už sa niektorí vysokí ústavní činitelia vyjadrujú, že najlepší bude nemenovaný nemecký partner, ktorý dáva najlepšie podmienky. Hovorím v hádankách, zrejme viete, o čo ide. Zopakujem ešte raz, ktorý dá ponuku, ale už teraz, keď ju nepoznáme, je jeho privatizačná ponuka na výber strategického partnera pre Slovenské telekomunikácie, akciová spoločnosť, od tohto nemeckého partnera najvýhodnejšia. Neviem, či toto je tá seriózna a neskrytá forma privatizácie strategických podnikov.

    Predložený návrh zákon je podľa mňa aj z iných dôvodov prijateľný, a to preto, že rieši otázku zmeny alebo zrušenia rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o privatizácii strategických podnikov, ktoré nebude možné rušiť vládou, čím nastane väčšia právna istota a priehľadnosť privatizácie.

    Pokiaľ viem, páni a dámy koaliční poslanci, o priehľadnosti privatizácie ste hovorili a stále hovoríte vo svojich vystúpeniach, či už tu v parlamente, respektíve v médiách smerom k našim občanom. Tu totiž nejde v prvom rade o jednorazový príjem, ale ide o to, aby v budúcnosti občania Slovenska neboli zajatcami aj keď veľkej a serióznej organizácie, ale v prvom rade podnikateľského subjektu, ktorý chce najmä zarobiť. Aj keď viem, že v kluboch ste sa už rozhodli, ako budete hlasovať, nedalo mi, aby som nevystúpil na podporu dobrého návrhu, aj keď sa nazýva populistickým, ale pre budúcnosť a možno aj krátku budúcnosť sa s touto privatizáciou určite budú skloňovať niektoré mená a ja osobne nechcem, aby moje meno figurovalo medzi tými, ktorí ticho súhlasia s takouto formou neštandardnej privatizácie.

    Tak ako spomenul navrhovateľ pán Fico, aj iné krajiny dokázali štandardizovať privatizáciu cez svoj parlament. Tie krajiny, ktoré pre nich strategické organizácie privatizovali cez vládu, privatizovali ich 5 a viac rokov, na čo u nás niet času.

    V prípade, ak by ste nesúhlasili s návrhom pána poslanca Fica, upravte, prosím, tento návrh zákona aspoň na jednoduchú väščinu súhlasu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ale nezbavujme sa zodpovednosti, lebo ani vaše politické subjekty sa nezbavia zodpovednosti za zle urobenú privatizáciu, ktorá môže našej krajine veľmi, veľmi poškodiť a položiť ju na kolená tak, že sa už viacej nepozviecha. Uvedomme si, že tu skutočne ide o stovky miliárd korún, ako uviedol navrhovateľ, len v prípade Slovenského plynárenského priemyslu to tvorí asi 100 miliárd korún.

    Na záver, dámy a páni, ešte jedna poznámka. Viacerí tvrdia, že ak sa tento zákon prijme, vytvára sa priestor pre lobistické skupiny. Ja sa vás však spýtam, kde sa ťažšie alebo ľahšie lobuje? V parlamente, kde o privatizácii strategických podnikov má rozhodovať ústavná väčšina, teda 90 poslancov, alebo mimo parlamentu, kde bude rozhodovať 5 alebo 7 dôležitých ľudí? Zamyslite sa, prosím, nad tým.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Ďalším poslancom, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Šepták. Po ňom pán poslanec Orosz.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Pán podpredseda,

    dámy a páni,

    takisto ako môj predrečník pán podpredseda Andel i ja by som sa chcel vyjadriť k privatizácii prirodzených monopolov, k návrhu zákona v tlači 610, ktorú tu predložil náš kolega pán doktor Fico.

    Myslím si, že po tom všetkom, čo sa už udialo v histórii Slovenskej republiky, po tých všetkých krikoch, ktoré hodnotili, akým spôsobom sa udiala privatizácia, a musím povedať, že hlavne po slovných atakoch vtedajšej opozície, terajšej koalície si myslím, že tento zákon má veľké opodstatnenie hlavne z toho dôvodu, že vlastne spĺňa to, po čom vtedajšia opozícia, terajšia vládna koalícia volala. Myslím si, že zákon, ktorým bude privatizácia strategických monopolov kontrolovaná parlamentom, ústavnou väčšinou, je tá najspravodlivejšia vec, aj keď v privatizácii je ťažko hovoriť o spravodlivosti, pretože sa ľudia dostávajú k majetku, samozrejme, na základe určitých informácií. Takisto ako pán doktor Fico aj ja som presvedčený, že vládna koalícia nemôže mať žiadne problémy s týmto návrhom zákona, pretože disponuje ústavnou väčšinou, a preto je táto rozprava úplne o ničom.

    Vychádza mi z toho to, že skutočne je tu určitá skupina ľudí, ktorá sa snaží dostať k obrovskému majetku, pretože vieme, že v budúcnosti budú určite rozhodovať obrovské lobistické skupiny s obrovskými peniazmi a vlastne na poslancoch v parlamente nebude záležať, pretože budú nastrčení takýmito skupinami. A vieme, že už vlastne teraz cez tieto strategické podniky sa táto rozhodujúca sila určitým ľuďom má dostať do rúk. Preto sú mi, dá sa povedať, na smiech aj slová pána podpredsedu Mikloša, ktorý sa vyjadril, že on považuje za zbytočné, aby kontrola privatizácie strategických podnikov išla do parlamentu, pretože lobistické skupiny by si kúpili 2, 3, 5 poslancov a presadili by si svoje záujmy. Myslím si, že o vláde sa dá to isté povedať ešte skôr, pretože tam je možné prehovoriť 2 - 3 ministrov rýchlejšie, kdežto v parlamente by ten lobistický systém musel byť omnoho silnejší, aby dokázal získať podstatnú väčšinu poslancov, ktorí by potom daný projekt potom odsúhlasili.

    Nerozumiem tým slovám, ktoré tu hovoril pán spravodajca, že by sa zastavila privatizácia. Aký dôvod k zastaveniu privatizácie by bol? To, že by si parlament zobral na svoje plecia zodpovednosť za privatizáciu strategických monopolov, ktoré podstatnou časťou, samozrejme, vplývajú aj do štátneho rozpočtu. Je to dôležitá vec, pretože tie peniaze, ktoré do štátneho rozpočtu prichádzajú, tvoria podstatnú čiastku. Keď predáme tieto strategické monopoly, som zvedavý, kto si potom trúfne postaviť štátny rozpočet bez týchto peňazí, aj keď vieme, že pani ministerka financií pripravuje zákon, kde by tieto položky, ktoré sa momentálne nachádzajú v rozpočte, boli ošetrené ako daňou z privatizácie alebo z monopolov.

    Keď hovoríme o kontrole parlamentom, dá sa povedať a myslím si, že tu v tomto parlamente to veľakrát zaznelo, taká slávna okrídlená veta, že jeden druhému budeme pozerať na prsty. Áno, myslím si, že hlavne ide o koaličných poslancov, ktorí budú mať možnosť zasahovať do privatizácie strategických podnikov aj takýmto spôsobom, pretože, dámy a páni, mám strach, že budete obídení v tejto privatizácii a ani sa nedozviete, akým spôsobom prešli monopoly do iných rúk. A preto si myslím, že tento zákon má veľké opodstatnenie, že vy ako poslanci budete môcť zodpovedať alebo budete sa môcť ľuďom pozrieť do očí, že áno, dalo sa to takémuto investorovi alebo strategickému partnerovi, pretože bol najlepší, pretože skutočne chcel niečo dosiahnuť a niečo chcel spraviť.

    O tom, že tento zákon patrí medzi zákony, ktoré podchytávajú národnoštátny záujem, myslím si, že je tu zbytočné hovoriť. Ak sa vám podarí predať strategické podniky spôsobom, že doplatí na to štát, čiže každý občan, potom sa budeme môcť s pokojným svedomím vystreliť na mesiac. Jediná možnosť, ktorá je tu, že vláda príde pred parlament s jasnými krokmi, kde oboznámi poslancov s tým, čo privatizácia strategických podnikov prinesie. Osobne si myslím, že privatizácia strategických podnikov by mala byť, ak teda bude, na splácanie dlhov Slovenskej republiky, na nákup technológií. V žiadnom prípade nie na prejedenie, pretože je to len dočasné riešenie, za pár rokov tie peniaze minieme a rozpočet už potom nepostavíme.

    Tak ako je to momentálne s memorandovou položkou pri Slovenských telekomunikáciách, kde táto suma 26 miliárd je počítaná už na riešenie rôznych problémov v rozpočte a tieto peniaze, samozrejme, pôjdu z privatizácie telekomunikácií. Samozrejme, že pri privatizácii strategických podnikov, a to som už hovoril dnes doobeda pri zákone o zamestnanosti, je potrebné pozerať sa aj na to, koľko percent akcií sa predáva a v akom stave sa podnik nachádza. Hlavne čo sa týka jeho zadlženosti a jeho pohľadávok, ktoré môžu byť, samozrejme, kapitalizované a môže sa stať, že aj napriek tomu, že nepredáme majoritu, skúpením týchto pohľadávok daný investor získa majoritu a ten podnik je jednoducho v nenávratne, a tak ako to tu povedal doktor Fico, peniaze odchádzajú tam, kde má sídlo firma. Zvyčajne to bude zahraničný partner, pretože u nás na Slovensku bude asi ťažko niekto môcť toľké peniaze investovať. Takže tie peniaze pôjdu do zahraničia a nebudú tu plniť tú úlohu, ktorú majú.

    Spomínal som už doobeda istú alternatívu, a to si myslím, že momentálne je taká aspoň jasná cesta, jasná vízia, čo by sme mohli spraviť alebo s čím by mohla vláda prísť, je oživenie trhu s cennými papiermi, jednoducho s akciami týchto podnikov, ktoré by samé emitovali akcie na zahraničné burzy, a záujemcovia by si vonku mohli tieto akcie kúpiť. Samozrejme, že záleží na výške, pretože pokiaľ chce, na Slovensku neexistuje dostatočná ochrana minoritných vlastníkov a z vlastných skúseností veľmi veľa ľudí mi hovorilo, že sa môžu stať rôzne veci, preto skutočne budú mať skôr záujem o blokačné balíky. Ale považujem to za jedinú cestu, kde môže prísť do týchto podnikov zahraničný kapitál, skutočné peniaze, ktoré tomu podniku môžu pomôcť. Pretože o tom je to. Ak chceme niečo postaviť na nohy, lebo ja osobne som presvedčený, že privatizácia by mala prebiehať len v tých podnikoch, ktoré nefungujú. Tie, čo fungujú, podľa mňa je úplne zbytočne predávať, pretože tie podniky prinášajú a tie podniky treba, aby ostali ako kvočky, ktoré znášajú zlaté vajíčka v tejto ekonomike a pre tento štát. A takýmto spôsobom, takouto cestou, cez tieto peniaze, ktoré prinesú zahraniční investori, vlastne reštrukturalizovať tieto podniky.

    Samozrejme, môžeme o tom dlho rozprávať, že takýmto spôsobom unikajú provízie, respektíve nebudú žiadne provízie, pretože peniaze budú priamo investované. Myslím si, že každý z nás sa pozastavil nad tým argumentom, ktorý tu zaznel o privatizácii českého Telekomu a čo všetko sa tam udialo. Obávam sa, že ak sa nám nepodarí tento zákon prijať, a tak ako povedal môj kolega Marián Andel, keď už nie ústavnou väčšinou aspoň absolútnou väčšinou, budete mať, vážení páni a dámy z vládnej koalície, veľkú zodpovednosť pred týmto národom, pretože nekontrolovanou privatizáciou strategických podnikov môžu prísť nekontrolované kroky, ktoré nikto nevie, do čoho môžu vyústiť a tá zodpovednosť zostane len na vás. Treba povedať, ak si to môžem tak dovoliť povedať, že privatizácia za vlády pána Mečiara nedosahuje také objemy, o akých objemoch hovoríme teraz a tá zodpovednosť je na vašich pleciach skutočne veľmi veľká.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Orosz.

  • Hlasy v sále.

  • Prepáč, pán poslanec Orosz.

    Ešte predtým pán poslanec Zelník má faktickú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Šeptáka.

    Prosím, pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo.

    Platí známe slovenské porekadlo, že dvakrát meraj a raz strihaj. O tom, ako môžu nastúpiť isté lobistické skupiny, ste sa mohli, páni poslanci, panie poslankyne, presvedčiť v rezorte zdravotníctva. Pamätáte sa, ako minister zdravotníctva sľuboval tu pred parlamentom, ako treba zmeniť systém kategorizácie liekov, ako ho treba vyňať spod kontroly parlamentu, ako to bude výhodnejšie a ekonomickejšie, keď to bude robiť ministerstvo zdravotníctva. Novelou zákona o Liečebnom poriadku ste dovolili, aby lieky boli kategorizované na ministerstve zdravotníctva. Aký to malo efekt? Malo sa zabrániť teda lobistickým skupinám a snahám, aby poslanci do tohto zákona nevstupovali. Aký je výsledok? Ak bolo sľubované, že kategorizáciu budú robiť odborníci, minister zdravotníctva poveril, vymenoval štyroch ľudí, troch magistrov a jedného lekára, ktorí urobili kategorizáciu liekov. Výsledok tejto kategorizácie: drahšie lieky sú na plnú úhradu, lacnejšie lieky sú s priplácaním občana. Aký to má ekonomický efekt? Ten, že len niektoré lieky a tie najdrahšie pôjdu na odbyt a niektorým firmám prinesú obrovské zisky, a zrejme nielen im.

    Ministerstvo zdravotníctva pred vašimi očami tuneluje zdravotníctvo. To sa dostáva, samozrejme, takýmito krokmi do totálneho kolapsu. Prečo sa vláda bráni a nesúhlasí s prijatím zákona, ktorý by zabezpečil transparentnosť? Vy sa bránite zobrať na seba zodpovednosť a postaviť sa pred občanov, že dohliadnete na to, aby významné strategické podniky, ak majú ísť do privatizácie, skutočne boli privatizované transparentne?

    Ďakujem.

  • Slovo má pán poslanec Orosz, ktorý vystúpi v rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    kolegyne, kolegovia,

    v úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k prerokúvanému návrhu ústavného zákona sa uvádza: Privatizácia prirodzených monopolov predstavuje osobitnú kapitolu procesu privatizácie majetku štátu. Prirodzené monopoly sú významnou časťou národného bohatstva a prinášajú štátu príjmy hodné osobitného zreteľa. Aby privatizácia týchto monopolov prebehla v záujme občanov, aby bola transparentná a výhodná, je potrebné osobitne upraviť proces rozhodovania o ich prechode na iné osoby. S týmito myšlienkami absolútne súhlasím a myslím si, že aj drvivá väčšina členov tejto snemovne. Pri potenciálnej privatizácii prirodzených monopolov by išlo, respektíve pôjde o rozhodovanie o rodinnom striebre. Ide o mimoriadne závažnú a politicky nesmierne citlivú otázku, a to najmä vo svetle doterajšieho priebehu privatizácie, keď najmä bývalá vláda, vláda Vladimíra Mečiara, ktorej súčasťou tu boli prítomní poslanci za HZDS a Slovenskú národnú stranu, doslova rozdala mnohomiliardový majetok nás všetkých svojim straníckym súkmeňovcom a spôsobila tým tejto krajine mnohomiliardové škody.

    Poslanci za Stranu demokratickej ľavice si plne uvedomujú, o čo v tejto súvislosti ide. Považujeme za nevyhnutné, aby, ak sa k privatizácii prirodzených monopolov pristúpi, aby táto privatizácia prebiehala transparentne pred zrakmi verejnosti za účasti opozície a aby konečné rozhodnutie bolo v prospech občanov tejto krajiny a aj v prospech ďalšieho fungovania prirodzených monopolov, pretože bez fungovania prirodzených monopolov si neviem predstaviť fungovanie žiadnej krajiny vo svete.

    Práve z týchto dôvodov poslanci za Stranu demokratickej ľavice po tvrdej a veľmi zložitej, ale pritom argumentačne podloženej diskusii presadili 16. septembra minulého roku takú novelizáciu zákona číslo 92/1991 Z. z. o prevode majetku štátu na iné osoby, ktorá tieto požiadavky zabezpečuje. Ozrejmime si, o čom táto novela hovorí. V súlade s § 10 ods. 2 platného zákona číslo 92/1991 Z. z. o privatizácii podnikov s charakterom prirodzeného monopolu, o určení majetkovej účasti štátu na podnikaní takéhoto podniku alebo obchodnej spoločnosti a o spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, ktorá má charakter prirodzeného monopolu, vždy rozhoduje vláda, a to po prerokovaní zámeru a postupu privatizácie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    V tejto súvislosti sme v novelizácii zároveň presadili tiež to, že pri prípadnej privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, Západoslovenských, Stredoslovenských a Východoslovenských energetických závodov, Transpetrolu a Slovenských elektrární musí byť zachovaná trvalá majetková účasť štátu alebo Fondu národného majetku na podnikaní v rozsahu minimálne 51 percent. Ak si uvedomíme, že vláda je zodpovedná parlamentu a parlament jej môže vysloviť nedôveru, ktorej následkom je povinnosť odstúpiť z funkcie, tak si myslím, že môžeme konštatovať, že mechanizmus, ktorý sme do zákona číslo 92/1991 Z. z. presadili, je dostatočnou zárukou toho, aby privatizácia nebola zneužitá na zištné ciele niekoľkých jednotlivcov alebo záujmových skupín, tak ako to bolo v minulosti.

    Chcem povedať, že v čase, keď sa rodila v našom poslaneckom klube táto predstava novely zákona číslo 92/1991 Z. z., bol predkladateľ Robert Fico členom nášho poslaneckého klubu a k riešeniu, ktoré sme navrhli, nemal výhrady. Teraz prichádza s iným riešením, ktorého podstata je v zásade rovnaká. O čo mu ide. O to, o čo mu spravidla vždy išlo. O získanie politických bodov vytrieskaných na emotívnej vlne, ktorú sa mu podarilo vcelku úspešne rozvinúť. Stačilo jedno emotívne heslo, plagát s nápisom Za Dzurindu sa kradne takisto, ako sa kradlo za Mečiara.

    Ako iste viete, toto heslo, tento plagát pochádza z dielne známeho manipulátora verejnej mienky Fedora Flašíka, o ktorého schopnostiach sa veľmi jednoznačne vyjadril aj Robert Fico, keď povedal: Je to chlap, ktorý dokáže z vody vyrobiť kokakolu. Na rokovaní zástupcov Strany demokratickej ľavice a Smeru pred dvoma týždňami, na ktorom som sa osobne zúčastnil, som vyzval Roberta Fica, aby informoval verejnosť v plnom rozsahu o tom, aké dôsledky môže vyvolať eventuálne schválenie tohto ústavného zákona. Požiadal som ho o to preto, že si myslím, že každý čestný a zodpovedný politik by mal občanom hovoriť pravdu, a to pravdu úplnú a neskreslenú. Robert Fico odpovedal, že je pripravený o tom hovoriť, že tak urobí. Žiaľ, dodnes sa tak nestalo, preto mi dovoľte, aby som namiesto neho hovoril ja.

    Prijatie tohto ústavného zákona by pravdepodobne znemožnilo, aby k privatizácii prirodzených monopolov došlo v tomto volebnom období. Ak by sa tak stalo, tak by po prvé vláda Slovenskej republiky nemohla investovať získané finančné prostriedky na oživenie ekonomiky a s tým spojené znižovanie hrozivej miery nezamestnanosti. Ohrozilo by to naplnenie základnej priority, ktorú si vláda na tento kalendárny rok vytýčila, pričom ide o prioritu, ktorá sa dotýka všetkých občanov tejto krajiny.

    Po druhé, ohrozil by sa záväzok vlády Slovenskej republiky vyplatiť v priebehu roku 2001 všetkým občanom, ktorí sa stali majiteľmi dlhopisov, sumu vo výške približne 14 tisíc Sk, na ktorú, ako viete, je potrebné zhruba 35 miliárd korún. Ako iste viete, ide o záväzok, ku ktorému sa zaviazala ešte v roku 1994 vláda Vladimíra Mečiara, ktorá sprivatizovala sebe vlastným spôsobom majetok v účtovnej hodnote približne 104 miliárd Sk, ale súčasnej vláde nechala úplne prázdnu kasu. Táto vláda možno mohla povedať na začiatku svojho vládnutia, že tento záväzok nesplní. Neurobila to, ale naopak, chce sa s ním čestne vyrovnať aj napriek tomu, že si je vedomá, že zhruba 35 miliárd Sk pôjde do sféry spotreby, a nie do sféry investícií, kde sú možno viac potrebné.

    Po tretie, súčasná vláda prevzala od minulej vlády ďalší mimoriadne...

  • Ruch v sále.

  • ... závažný záväzok, finančné záruky nad majetkom a pohľadávkami vo výške zhruba 109 miliárd Sk. Ak skutoční dlžníci nebudú schopní plniť svoje záväzky, bude musieť tento štát alebo táto vláda tieto dlhy vyplatiť. Na potenciálnu hrozbu splatnosti týchto záväzkov musí mať vláda Slovenskej republiky k dispozícii určitú finančnú istinu. Môže ich získať aj z potenciálnej privatizácie prirodzených monopolov.

    Po štvrté, podľa platnej právnej úpravy dôchodkového zabezpečenia vznikol dôchodcom začiatkom tohto roku nárok na valorizáciu ich dôchodkov vo výške zhruba 19 percent, čo predstavuje potrebu zhruba 5,3 miliardy Sk. Aj na toto si musí štát nájsť finančné prostriedky. Možno ďalším zadlžením sa, ale možno aj cestou privatizácie prirodzených monopolov. Áno, toto sú všetko veci, na ktoré môžu byť použité tie finančné prostriedky získané privatizáciou. Nemyslím si, že sú v rozpore so záujmami občanov tejto krajiny. Myslím si, že skôr naopak.

    Dovoľte mi ešte niekoľko slov k tej časti dôvodovej správy, v ktorej poukazuje predkladateľ Robert Fico na obdobné úpravy v zahraničí. Spomínajú sa tu príklady Fínska, Švédska a Portugalska. Pokiaľ ide o príklady Švédska a Fínska, spomína riešenie, ktoré je absolútne porovnateľné s tým, čo sme presadili u nás doma cestou novely zákona číslo 92/1991 Zb., o ktorej som hovoril v úvode môjho vystúpenia.

    Vo vzťahu k Portugalsku by sa žiadalo presne, a nie zavádzajúco citovať článok 85 Ústavy Portugalska, kde sa hovorí: Reprivatizáciu vlastníctva alebo užívacieho práva k výrobným prostriedkom a inému majetku poštátnenému k 25. 4. 1974 možno uskutočniť len na základe rámcového zákona, s ktorým vyslovila súhlas absolútna väčšina zákonného počtu poslancov. Zhrnuté a podčiarknuté, nikde v Európe podľa dostupných informácií a zrejme ani nikde vo svete neexistuje systém privatizácie, aký navrhuje Robert Fico vo svojom ústavnom zákone, keď by o privatizácii mal rozhodovať parlament ústavnou väčšinou.

    Z dôvodov, ktoré som uviedol, poslanci za SDĽ návrh ústavného zákona, ktorý predkladá Robert Fico, nepodporia.

    Dovoľte mi ešte jeden osobný dodatok. Zaviazal som sa sám pre seba, ale myslím si, že aj v záujme iných, že sa vždy budem snažiť objasňovať podstatu a obsah návrhov a iniciatív dnes najpopulárnejšieho politika Slovenskej republiky Roberta Fica. Je to nesporne mimoriadne schopný politik obdarený darom reči, schopný kultivovane vystupovať a schopný získať verejnosť na svoju stranu. Má možno jednu chybu, často využíva na presadenie cieľov populizmus. Chýba mu ešte jedno, zatiaľ sa mu veľmi úspešne darí unikať zodpovednosti. Ak by to tak nebolo, tak by sa Robert Fico možno mohol zajtra stať členom vlády Slovenskej republiky. Prirodzene Robert Fico túto ponuku neprijme, vie prečo. Vždy je totiž ľahšie kritizovať, ako tvoriť, ako preberať zodpovednosť za vývoj tejto krajiny.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky majú traja páni poslanci. Uzatváram možnosť ďalších podaní faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Zelník, pán poslanec Šepták ako posledný.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Vážený pán poslanec Orosz,

    vážim si vás ako odborníka, ale prosím vás, vy máte navyše, prestaňte s demagógiou. Predsa zmena po roku 1990 bola preto zmenou, aby už ľudia nemuseli mať jednotný názor a aby spoločný majetok mal konkrétneho majiteľa. Mňa osobne nezaujíma, nikdy ma nebude zaujímať, kto je majiteľom, mňa bude zaujímať to, či dotyčný majiteľ spravuje a ako spravuje majetok, ktorý aj keď získal možno v privatizácii za výhodných podmienok, či odvádza dane, či zamestnáva ľudí, či podnik prosperuje. Ak áno, dajme mu ďalší podnik, lebo to vie robiť. Vždy budem radšej, ak vlastníkom takéhoto podniku bude občan zo Slovenska ako niekto zo zahraničia. Ak však poznáte ľudí, ktorí získali v privatizácii podniky a tunelovali ich a sú z našich radov, prosím vás pekne, pomenujte ich a treba ich pranierovať, som za to, ale nehovorte vo všeobecnosti, že sa rozdávali podniky sympatizantom alebo našim súputníkom. Ak takých poznáte, prosím, že neprosperujú tie podniky alebo ich tunelovali, pomenujte ich, ja takúto vedomosť nemám. Preto vás prosím, začnite hovoriť konkrétne, a nie v nejakých demagogických všeobecných rovinách. Prečo vám prekáža to, že pán poslanec Fico je najobľúbenejší? Každý, ktorý chce konštruktívne pristupovať k niečomu, tak je pre vás populista?

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda Andel má slovo, nech sa páči.

  • Pán predseda Orosz, ja nemienim obhajovať priebeh, respektíve proces privatizácie počas pôsobenia predošlej vlády. Vy kritizujete, že táto privatizácia bola pochybná. Prosím. Ja sa ale pýtam, či má byť privatizácia pochybná i teraz. Veď podľa predloženého návrhu zákona ide najmä o transparentnosť privatizácie, teda aby sa odstavilo to, čo vy kritizujete, a najmä o serióznosť subjektu, ktorý privatizuje, aby bola zabezpečená 51-percentná majorita štátu. Však nakoniec sám vlastne niektoré tie podstatné veci znenia tohto zákona ste vo svojom vystúpení spomenuli. A sám ste nakoniec i povedali, že počas Mečiarovej vlády bol sprivatizovaný majetok v hodnote asi 104 miliardy korún, tu iba 49 percent akcií SPP má takú hodnotu, čiže skutočne tu ide o stovky miliárd korún. A preto ide o tú transparentnosť, nič viac, nič menej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Zbytočne útočíte na bývalú vládu, pán Orosz. Ak neviete, tak v minulom volebnom období privatizovali aj vaši kolegovia, určití členovia z SDĽ a aj z iných strán. Mslím si, že tie výčitky patria všetkým a nehádžte to len na bývalú vládu. Teraz ale hovoríme o zodpovednosti za rodinné striebro, ako ste to vy nazvali, ktorú ponesiete aj vy, pán Orosz. A takým rečiam, že vláda má zodpovednosť a zodpovedá parlamentu a že ten ju môže kedykoľvek v prípade neplnenia odvolať, tomu určite ani vy sám neveríte, pretože skutočnosť je úplne iná. Vláda rozhodne a vy bez reči sklopíte opätky.

  • Chce slovo pán poslanec Orosz? Áno.

    Nech sa páči.

  • Chcem opätovne všetkým kolegom, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami, zdôrazniť, že platná právna úprava pozná mechanizmus, ktorý zapája Národnú radu Slovenskej republiky do tohto procesu. Rozdiel medzi návrhom, ktorý predkladá Robert Fico, a tým, ktorý dnes platí, je v tom, že v tom, ktorý platí, rozhoduje bežná väčšina, a o tom, ktorý navrhuje Robert Fico, rozhoduje ústavná väčšina. Zdôraznil som, že nepoznám krajinu vo svete, kde by existoval takýto systém.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Fico požiadal o slovo.

  • Dovoľte mi, aby som ešte predtým, ako bude ukončená rozprava, reagoval na vystúpenie - nebola ešte ukončená rozprava, lebo ešte vystúpi pán poslanec Oberhauser -, aby som vystúpil a urobil niekoľko pripomienok k vystúpeniu pána poslanca Orosza.

    Pán poslanec, poznám futbalovú "osobku", je veľmi ťažká, ale politickú "osobku" som ešte v živote na sebe nemal, takže vlastne po prvýkrát to počujem, že sa na mňa má zavesiť jeden politik vládnej koalície, má ma preverovať a kontrolovať. Ja prijímam túto hru a uvidíme na konci tohto volebného obdobia, kto z tejto "osobky" vyjde lepšie.

    Chcem povedať, že niektoré veci, ktoré boli povedané, majú trošku iné svetlo. Súhlasím pán poslanec s tým, že v septembri 1999 bola prijatá novelizácia zákona číslo 92/1991 Zb., ktorá však neurobila nič s tým, že s konečnou platnosťou rozhoduje o privatizácii vláda Slovenskej republiky a že Národná rada Slovenskej republiky môže iba diskutovať, môže mať nejaký názor, ale neovplyvní rozhodnutie vlády. V poriadku, parlament môže vysloviť nedôveru vláde za to, že niečo pokazila alebo zle urobila, ale už bude príliš neskoro, ak parlament bude odvolávať vládu potom, čo budú prijaté závažné rozhodnutia v oblasti privatizácie a možno by stálo za to aj postaviť otázku, či by niekomu nestálo aj ísť do politického dôchodku po určitom politickom a ekonomickom rozhodnutí.

    Jednoducho právna úprava, ktorá je v zákone číslo 92/1991 Zb., nie je dostačujúca, nemá žiadny vplyv na korupčné prostredie, ktoré tu je. A opakujem ešte raz, štyri roky sme obúchavali vláde pána Mečiara o hlavu, že neurobil nič, pokiaľ ide o kontrolu privatizácie, že Najvyšší kontrolný úrad v podstate nemohol vstupovať do rôznych záležitostí, že Fond národného majetku sa stal súkromnou spoločnosťou, ktorá nakladala s majetkom, ako chcela. Od roku 1998 sme neurobili v tomto absolútne nič, kritizovali sme predchádzajúcu vládu aj ja osobne počas predvolebnej kampane, že existujú akcie na doručiteľa. Buďme úprimní, vážené dámy a páni, kedy sme zrušili akcie na doručiteľa? Potom, keď si ich každý ošetril, keď každý si urobil s tými akciami, čo bolo treba. Takže buďme aspoň trošku objektívni k hodnoteniu toho, čo sa hovorilo pred voľbami a čo sa dialo po voľbách.

    Chcem ešte ďalej pripomenúť niekoľko súvislostí, napríklad odkazy na ústavy krajín Európskej únie. Áno, ale veď predsa je tam konkrétna citácia v návrhu ústavného zákona, ja som to ničím nezakrýval, je tam presne napísané, že zákon môže stanoviť, že bude rozhodovať parlament o privatizácii. A ja to dnes navrhujem, ja navrhujem, aby sme zákonom stanovili pôsobnosť Národnej rady pri rozhodovaní o privatizácii. Švédska a fínska ústava je v tomto absolútne, ale absolútne podobná tomu, čo som navrhol ja. Pokiaľ ide o Portugalsko, takisto je tam citácia článku 85, nie je tam, samozrejme, dátum rok 1946 alebo rok 1947, ale predpokladá sa, že zákon, ktorý má upravovať podmienky privatizácie, má byť schválený absolútnou väčšinou. Ani to sme neurobili. Takže domnievam sa, že to, čo sme schválili v septembri 1999, nie je dostačujúce najmä potom, čo vidíme, že korupcia sa vôbec neznižuje v spoločnosti, práve naopak, korupcia ide stále hore. A bude paradoxom, ak táto vládna koalícia bude neúspešná v rokovaní s partnermi pri vstupe do Európskej únie kvôli tomu, že nemá zdravé prostredie a že to bude korupcia, ktorá zabráni Slovensku vstupu do OECD, do Európskej únie. Kým predchádzajúcej vláde bolo vyčítané to, že sú tu určité politické nedostatky, táto vládna koalícia môže mať nedostatky tohto charakteru, hoci dobré meno Slovenska v zahraničí asi ťažko možno poprieť, pretože naozaj to meno Slovenska je lepšie, ako bolo do roku 1998.

    Nebudem reagovať, myslím si, že to je zbytočné, že kto je tu autorom hesla, akého hesla. Autorom hesla, že ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradne za Dzurindu, som ja osobne a myslím si, že netreba zapájať ľudí, ktorí sú len poradcami alebo niekým iným, do aktívnej politiky.

    Pán poslanec, ale takisto ako ja aj vy ste členom, dokonca predsedom ústavnoprávneho výboru a viete, že v správe o bezpečnostnej situácii Slovenskej republiky za rok 1999 sa píše: V minulom roku došlo k výraznému nárastu škôd spôsobených celkovou trestnou činnosťou a presiahli výšku 16,1 miliardy, čo je o 9 miliárd korún viac ako v roku 1998. V súčasnom období sú dokumentované závažné prípady ekonomickej kriminality. Ako príklad je možné uviesť, že Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky bola len v piatich prípadoch poškodená o sumu viac ako 352 miliónov korún, v Investičnej a rozvojovej banke a tak ďalej a tak ďalej. Sú tu vypočítané rôzne prípady. Takže netvárme sa, že nastal po roku 1998 raj a že všetko je perfektné. Nie, tak sa kradne, ako sa kradlo. Jednoducho je tu éra mečiarizmu, éra premiéra Dzurindu, takto to môžeme nazvať a ja nevidím žiadne rozdiely, pokiaľ ide o majetkovú ekonomickú kriminalitu.

    A nakoniec ani vaše osobné vyznanie smerom alebo tvoje osobné vyznanie ku mne nezískalo nejakú veľkú podporu poslancov Národnej rady, ale opakujem ešte raz, teším sa na "osobku", ktorú si na mňa vyhlásil, pretože to je absolútne atypické, aby jeden politik vyhlásil, že bude kontrolovať toho politika z druhej strany.

    Teraz ešte jednu vecnú pripomienku k tomu, že návrh ústavného zákona zastaví privatizáciu. Ale ako ju zastaví? Predsa je v zákone povedané, že je tu vláda Slovenskej republiky, ktorá môže prísť jediná s návrhom do parlamentu. Veď máte ústavnú väčšinu, máte 91 poslancov, tak teraz si ich zvolajte do nejakej zasadačky a povedzte im, toto je najlepšie riešenie, presvedčte poslancov a poslanci to veľmi radi schvália hlasovaním za 20 minút. Ak vám bude chýbať jeden hlas a prídete s rozumným návrhom na privatizáciu, ale súčasne ten návrh bude sprevádzaný návrhmi, tak veľmi rád vás podporím. Ak by vám ten hlas tam chýbal, že by niekto bol náhodou chorý alebo na zahraničnej služobnej ceste. Neviem, čoho sa bojíte. Aké spomalenie privatizácie? Veď tvrdíte pred celým svetom, a to je jeden z najsilnejších argumentov tejto vládnej koalície, že máte ústavnú väčšinu. Prečo sa potom bojíte túto ústavnú väčšinu poveriť rozhodovaním. Na túto otázku mi nikto neodpovedá. Tak teda povedzte úplne jasne, žiadna ústavná väčšina v slovenskom parlamente už neexistuje a nikdy už nebude. Potom podporujem všetky návrhy, ktoré boli povedané, zmeňme ustanovenie citované v návrhu ústavného zákona, že sa nebude rozhodovať ústavnou väčšinou, ale poďme rozhodovať väčšinou všetkých poslancov Národnej rady, teda 76 poslancami.

    Chcel som na teba zareagovať, pán poslanec, len aby nezazneli tvoje pripomienky po tom, čo som povedal.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky majú pán poslanec Orosz a pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť prihlásiť sa.

  • Pán poslanec Fico, ty veľmi dobre poznáš mechanizmus parlamentnej demokracie. Ty veľmi vieš, že keď bude Národná rada Slovenskej republiky najprv prerokúvať podľa platného zákona číslo 92/1991 Zb. postup a zámer privatizácie, ak sa jej jednoducho táto vec nebude páčiť, tak vysloví nedôveru tejto vláde ešte skôr, ako rozhodne o privatizácii. Myslím si, že sa veľmi zámerne snažíš spochybňovať mechanizmy, ktoré sme zaviedli do zákona číslo 92/1991 Zb. Dovolím si povedať, že nielenže sú dostatočné, ale sú nadštandardné z hľadiska krajín, ktoré patria do vyspelých krajín Európy. Domnievam sa, že naozaj ti išlo hlavne o to, aby si sa mohol touto témou prezentovať. Ty veľmi dobre vieš, že som ti povedal, že najlepšie by si vedel kontrolovať priebeh privatizácie vtedy, keby si vstúpil do vlády Slovenskej republiky. Myslím si, že by si získal podporu zo strany Strany demokratickej ľavice, ale ty toto nechceš, pretože cesta, ktorú si zvolil, je oveľa jednoduchšia.

    Ďakujem pekne.

  • Len veľmi krátko. Pán poslanec, toto vaše vystúpenie vyzeralo, ako keby ste boli na mítingu, a nie v Národnej rade. A poslanci, ktorí šesť rokov sme s vami v Národnej rade, vieme troška ohodnotiť, že vždy ste sa priklonili tam, kde sa dalo viac kritizovať, ako viac pomôcť. Boli ste viac kritický ako konštruktívny a prejavuje sa to aj teraz, odkedy ste sa stali samostatnou osobou v Národnej rade.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Oberhauser.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    návrh zákona, ktorým sa majú určitým spôsobom upraviť podmienky privatizácie aj zákon o privatizácii, je návrh, ktorý sa vládna koalícia rozhodla, že neprijme. Čiže v podstate by sme mohli povedať, že nie je o čom diskutovať a môžeme sa rozísť, ale pre pamäť treba povedať, že naozaj otázka privatizácie je téma, ktorou by sme sa mali vážne zaoberať a ku ktorej vítame za Slovenskú národnú stranu, že sa táto diskusia znova otvára a mala by vážne znova prebehnúť. Od začiatku roka 1990 totiž nie je záujem úprimne diskutovať o privatizácii, o formách a spôsoboch jej riešenia, a to je príčinou, prečo to tak zle vždy dopadá, a to je príčinou, prečo sa k tejto téme stále musíme vracať.

    Pani ministerka Machová sľúbila na začiatku svojho pôsobenia tu pred celým parlamentom, že sa urobí rozbor všetkých privatizácií od roku 1990, že sa vyhodnotia a na základe toho, ktorá z tých metód sa ukázala ako najlepšia, najefektívnejšia, taká, ktorá prináša najväčší prospech, že podľa toho sa budeme rozhodovať do budúcej privatizácie, akým spôsobom veci riešiť. Ja som hovoril aj osobne s pani ministerkou Machovou, jednoducho táto úloha sa nesplnila, takáto analýza sa neurobila a jednoducho dnes stojíme pred ďalšou privatizáciou. Je tu pokus pána poslanca Fica prísť s nejakým riešením a vládna koalícia zhadzuje túto tému zo stola a nechce o tejto veci diskutovať. Veď si zoberte napríklad na samom začiatku privatizáciu takých, ako bola obchodná sieť Prior, sprivatizovalo sa naraz deväť Priorov, spomeňte si, čo sa všetko stalo s Priormi dodnes. Dnes je tam napríklad Tesco. Vôbec nebola tá privatizácia úspešná, nemala vôbec žiadne pozitívne efekty. Slovenská obchodná sieť je rozbitá, o chvíľu sa sem navalia zahraničné veľké obchodné siete a obsadia celý slovenský trh, budeme mať s tým veľmi veľké problémy a budeme sa musieť s tým zaoberať.

    Kupónová privatizácia - prejdite podnikmi, ktoré prešli kupónovou privatizáciou, 90 percent je v konkurzoch, v rozvalinách, jednoducho katastrofa. Choďte sa pozrieť tam, kde privatizovali zahraniční investori, napríklad si všimnite takú vynikajúcu firmu, ako je Calex Zlaté Moravce, ľudia na ulici, firma bez šancí, môžete prejsť Mäsopriemyslom v Prešove a ďalšími firmami a zistíte, ako to tam vyzerá, trebárs aj Mäsopriemysel v Tvrdošíne a tak ďalej. Čiže jednoducho tá seriózna analýza tu chýba, a preto je potrebná táto diskusia. To, čo povedal aj pán poslanec Orosz, bolo totálne zavádzajúce, nepravdivé, úplne dezinformačné, ale on je človek, ktorý sa nezaoberá hospodárskymi a ekonomickými otázkami, zrejme o tom nevie, tak má takú poľahčujúcu okolnosť. Ale napríklad len pre zaujímavosť, keď už sa tu o tom hovorilo, dlhopisy boli vydané len na základe toho, že už boli vydané kupónové knižky, čiže tá kupónová privatizácia bola rozbehnutá, to bolo vlastne to isté. Čiže obviňovať tých, čo vydali dlhopisy, je v podstate treba obviňovať aj tých, čo vydali kupónové knižky a čo umožnili všelijakým investičným fondom podvodne ohlupovať ľudí po celom Slovensku a robiť tu chaos taký, aký nemal v histórii obdobu.

    Čiže toto sú všetko nepravdivé veci. Je jedna vec zarážajúca, a to sa čudujem poslancom vládnej koalície, že sa zbavujú akýchkoľvek právomocí, napríklad aj rozhodovať o privatizácii. Toto mi je čudné, aj tu Ferkovi Mikloškovi, že hoci on nemá záujem, nemá vzťah k majetku, on nechce ani televízor, takže uňho je to nie čudné, že ho nezaujímajú akékoľvek hmotné statky, ale Slovákov a obyvateľov Slovenska, ktorí budú žiť z peňazí a z majetkov a potrebujú možno aj televízor, tých to určite bude zaujímať. Privatizácia prirodzených monopolov je kľúčová vec. Vládna koalícia, ak sa to zle urobí, budete bábkovou vládnou koalíciou, vládnuť tu budú aj tak iní. A preto budeme podporovať všetky riešenia v rámci Slovenskej národnej strany, ktoré pomôžu v procese privatizácie nastúpiť takú cestu, ktorá naozaj prinesie rozvoj týchto firiem a prosperitu slovenskej ekonomike. Ale zatiaľ, vážené dámy a páni, tak ako to robí vládna koalícia, to ničomu takému nenasvedčuje. Pozrite sa napríklad na Priemyselnú banku, predsa vládna koalícia mohla rozhodovať o tom, ako pôjde jej vývoj, spomeňte si na Slovenskú kreditnú banku, veď štátne podniky boli tam hlavní akcionári, vládna koalícia sa nemôže od toho dištancovať, čo sa stalo Slovenskej kreditnej banke. O chvíľu sa toto udeje v Poľnobanke, lebo tá sa pripravuje na privatizáciu cestou niektorých štátnych firiem, ktoré ju majú v rukách, a uvidíte, že ani v jednej z nich nebude nejaká transparentná cesta, ktorá bude prospešná slovenskej ekonomike. A to je všetko, čo nás mrzí ako opozíciu, to musíme kritizovať a dúfame, že sa nad tými vecami zamyslíte, aj keď tieto návrhy zákonov, ktoré sú tu pripravené, nepodporíte, ale k tejto téme vo vlastnom záujme by sme sa mali vrátiť a k tomu vám želám zdravý úsudok.

    Ďakujem.

  • Konštatujem, že nie sú žiadne faktické poznámky.

    Vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu za ukončenú.

    Ešte sa k rozprave chce vyjadriť pán poslanec Fico.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy, páni,

    predložil som klasickou cestou návrh ústavného zákona a súvisiacu právnu normu. Ako nakoniec povedal aj spravodajca, návrhy spĺňajú všetky náležitosti, ktoré vyžaduje rokovací poriadok. Chcem len v súvislosti s celou rozpravou zdôrazniť, že som pripravený akceptovať, ak by bol záujem zmeniť návrh ústavného zákona, pokiaľ ide o potrebnú väčšinu z ústavnej väčšiny na absolútnu väčšinu, teda väčšinu všetkých poslancov Národnej rady, čo by mohol byť zaujímavý kompromis, ale podľa priebehu rozpravy sa zdá, že ortieľ už bol dávno vynesený a že vládna koalícia naozaj nemá eminentný záujem o kontrolu privatizačného procesu.

    Úplne na záver chcem poďakovať všetkým, ktorí mali podporné stanoviská, a chcem ešte jednou vetou povedať pánu poslancovi Oroszovi, ale už odišiel preč, pán poslanec, ak ma niekde počúvaš, tak to vyhlasujem možno už po stýkrát. Strana demokratickej ľavice mi nikdy nedala reálnu ponuku vstúpiť do vlády Slovenskej republiky.

    Chcem ešte povedať aj to, že sme založili novú politickú stranu, ktorá má veľkú ambíciu vstúpiť do novej vlády, ja sa žiadnej zodpovednosti nevyhýbam a som presvedčený, že tá strana, ktorá dnes celkom dobre boduje na slovenskej politickej scéne, bude možno o dva roky, ak budú normálne voľby, súčasťou novej vládnej koalície. Ja sa nebojím zodpovednosti ani ničoho, ale pripomínam ešte raz, Strana demokratickej ľavice mi nikdy nedala reálnu ponuku vstúpiť do tejto vlády.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k obom návrhom zákona. Nie. Ďakujem pekne.

    Dohodli sme sa, že hlasovať budeme až po prerokovaní všetkých návrhoch zákonov.

    Ďalšími bodmi programu, ktoré uvedie pán poslanec Fico, sú

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,

    ktorý ste dostali ako tlač číslo 612 a návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu číslo 640.

    Ďalej je to

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,

    ktorý máte ako tlač 613 a návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 641.

    A nakoniec je to

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov,

    ktorý máte ako tlač 614, a návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 642.

    Prosím pána poslanca Fica, aby uviedol tieto návrhy.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    prvý pokus zmeniť Ústavu Slovenskej republiky som urobil v januári 1999, keď som navrhol, aby sme predložili 24-hodinovú lehotu policajného zadržania. Tento návrh v podstate mal podporu Národnej rady, ale bol odmietnutý s poznámkou, že sa chystá veľká novelizácia ústavy, ktorá zabezpečí, že aj táto malá zmena príslušného článku ústavy bude uskutočnená. Od januára 1999 však uplynulo už 16, možno 17 mesiacov a stále nie sme svedkami toho, že by bola predložená nejaká veľká novelizácia Ústavy Slovenskej republiky. Som rád, že tým, že boli predložené tieto návrhy zákonov, som vyprovokoval skupinu poslancov za vládnu koalíciu, ktorá podľa všetkého zmenila svoj pôvodný plán predložiť túto novelizáciu až po prázdninách a chce predložiť návrh novelizácie vraj na mimoriadnej schôdzi Národnej rady. Takúto informáciu ja mám, ak nie je pravdivá, tak ju beriem späť. Ak je pravdivá, potvrdzuje to iba to, že je tu snaha urýchliť proces prípravy novelizácie Ústavy Slovenskej republiky.

    Predkladám preto návrh novelizácie Ústavy Slovenskej republiky, ktorá reaguje na najaktuálnejšie veci, ktoré sa vyskytli v praxi. Je to teda najmä predĺženie lehoty policajného zadržania z 24 na 48 hodín a tu chcem pripomenúť, že po viacerých stretnutiach s príslušníkmi Policajného zboru mám informácie, že nie v jednom prípade už bol prepustený podozrivý práve preto, že 24-hodinová lehota neposkytovala orgánom činným v trestnom konaní dostatočný priestor na zabezpečenie všetkých dôkazov a vôbec všetkého, čo je potrebné na prípravu návrhu na vzatie do väzby.

    Návrh súčasne reaguje aj na zmeny, ktoré nastanú v legislatíve týkajúcej sa požiarnej ochrany, ďalej zavádza osobitný druh ústavného práva, a to je ústavné právo na štátne odškodnenie u obetí trestných činov, u ktorých nebola škoda nahradená priamo páchateľom alebo z iného zdroja. Vzhľadom na veľké výhrady k miere imunity, ktorú majú poslanci Národnej rady, návrh ústavného zákona prináša dve alternatívy riešenia imunity poslancov Národnej rady. Najväčší zásah spočíva v tom, že by sa nevyžadoval súhlas Národnej rady, ak by bol poslanec Národnej rady pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine. Pretože nateraz je imunita natoľko silná, že ak aj je evidentne poslanec Národnej rady pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, musí začať celá procedúra zbavovania imunity v Národnej rade.

    Návrh ústavného zákona reaguje aj na požiadavku prezidenta Slovenskej republiky, aby sa mohol pred vyhlásením referenda obrátiť na Ústavný súd s požiadavkou, aby rozhodol, či obsah petície alebo uznesenia Národnej rady je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Ďalším dôležitým zásahom do ústavy je nová právna úprava ústavnej sťažnosti a podnetu, pretože tieto dva opravné prostriedky, ktoré majú možnosť dnes občania používať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, nespĺňajú svoju úlohu. Dôležité je aj to, že dávame Ústavnému súdu oprávnenie, aby rozhodoval o primeranom finančnom zadosťučinení. Reagujeme aj na požiadavky zavedenia sudcovskej samosprávy, a to zriadením najvyššieho predstaviteľa súdnictva Rady sudcov Slovenskej republiky. Zvyšuje sa vek potrebný na funkciu sudcu Slovenskej republiky na 35 rokov, odstraňuje sa prvá iniciatívna štvorročná lehota, ale súčasne zabezpečujeme, že sudcovia a funkcionári súdov, ktorí boli zvolení podľa predchádzajúcich právnych predpisov, zostávajú vo svojich funkciách až do konca ich funkčného obdobia, čo je možno rozdiel oproti úvahám, ktoré sa objavujú v niektorých poslaneckých návrhoch.

    Vážený pán predseda,

    vážené dámy a páni,

    postupoval som trošku neštandardne pri predkladaní novelizácie ústavy, pretože som súčasne predložil dva návrhy ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Prvý návrh je ten komplexnejší, druhý návrh je návrh, ktorý sa týka len 24-hodinovej lehoty zadržania, a to pre prípad, že by Národná rada odmietla väčší zásah do Ústavy Slovenskej republiky. Ja naozaj žiadam Národnú radu, aby konečne rozhodla o odstránení tejto prekážky v boji proti závažnej trestnej činnosti, pretože tam sa najmä prejavuje 24-hodinová lehota ako určitá záležitosť spôsobujúca ťažkosti. Samozrejme nadväzne na obidve novelizácie ústavy je pripravená aj súvisiaca právna norma, a to je novelizácia zákona o trestnom konaní súdnom, teda Trestný poriadok, kde treba reagovať na predĺženie 24-hodinovej lehoty policajného zadržania.

    Vážený pán podpredseda, aby som dal najavo moju vôľu spolupracovať s predkladateľmi tej veľkej novelizácie, teda s predkladateľmi vládnej koalície, chcem navrhnúť, ak by sa urýchlili práce a je tu úvaha o mimoriadnej schôdzi Národnej rady, na ktorej by sa mala prerokovať táto veľká novelizácia, aby sme prerušili rokovanie o týchto troch návrhoch zákonov, teda o tlačiach 614, 613 a 612 s tým, že nechajme si určitý priestor na to, ak by Národná rada nevedela nájsť zhodu vo veľkej novelizácii ústavy, ako bude pripravená, v rámci ktorej sa chcem ja tiež zúčastniť s pripomienkami, chcem normálne spolupracovať, aby sme potom mohli rokovať prípadne o tej malej jednej zmene - o 24-hodinovej lehote, že by sme ju predložili na 48 hodín. Ja nechcem robiť z novelizácie ústavy žiadne preteky. Ponúkam tento postup, je to postup, ktorý môže zabezpečiť, že aspoň niečo v ústave zmeníme, to, čo prax priniesla a čo je absolútne dôležité.

    Takže prosím potom, pán podpredseda, aby sa o tomto návrhu na prerušenie rokovania o týchto bodoch programu Národnej rady dalo hlasovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhov zákonov, ktoré predkladá Národnej rade, a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    K tlači číslo 612 teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi ústavnoprávneho výboru pánu poslancovi Oroszovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vážení prítomní,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Ide o tlač číslo 612.

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu ústavného zákona v prvom čítaní konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska mi dovoľte niekoľko poznámok. Robert Fico nám predkladá návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky týkajúcu sa zmeny článku 17 ods. 3 druhá veta, ktorý upravuje ústavnú lehotu, v ktorej musí byť zadržaná osoba oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a buď prepustená na slobodu, alebo odovzdaná súdu. Robert Fico navrhuje, aby doterajšia lehota 24 hodín bola predĺžená na 48 hodín. Ide v podstate o identický návrh novely ústavy, ktorý bol Robertom Ficom predložený zhruba pred rokom.

    Ako sa iste všetci dobre pamätáme, Národná rada Slovenskej republiky sa na jednej strane stotožnila s podstatou tohto návrhu, ktorý smeruje k zlepšeniu ústavných a zákonných podmienok na boj s kriminalitou, ale napriek tomu ho zamietla s odôvodnením, že tento návrh by mal byť súčasťou širšieho návrhu novely ústavy, aby sa z ústavy nestal trhací kalendár a aby sa tým neznížila autorita základného zákona štátu.

    Je pravda, že uplynul rok a širšia novelizácia ústavy do dnešného dňa zo strany koaličných poslancov nebola predložená. Bude predložená s najvyššou pravdepodobnosťou už začiatkom budúceho týždňa. Príčiny, prečo nebola predložená dodnes, sú jasné. Jej spracovatelia v úcte k základnému zákonu považovali za nevyhnutné starostlivo ju prediskutovať s najširšou odbornou verejnosťou, všetkými dotknutými inštitúciami i politickými partnermi v parlamente. V tejto súvislosti aj vo vzťahu k článku 17 ods. 3 je v návrhu skupiny poslancov oveľa podrobnejšia a širšia úprava, ako navrhuje Robert Fico. To, samozrejme, nič nemení na tom, že je vcelku vhodné, že takýto ústavný zákon bol Robertom Ficom predložený do legislatívneho procesu, pretože vytvára vlastne podmienky na to, ak by novela ústavy predložená koaličnými poslancami nebola schválená, tak by bolo možné vychádzať ešte z návrhu Roberta Fica, ktorý je obsiahnutý v článku 612.

    Z tohto hľadiska v súlade s § 73 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň ale v súlade so zámerom, ktorý tu Robert Fico prezentoval, odporúčam predĺžiť lehoty na prerokovanie tohto návrhu v rozpore s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na 31. jún na rokovanie vo výboroch Národnej rady a na 3. júl na rokovanie gestorského výboru, aby to umožnilo najprv prerokovať ten širší návrh novely ústavy, ktorý bude predložený koaličnými poslancami a v prípade, že by to bolo ešte zmysluplné, tak by bolo možné rokovať o návrhu Roberta Fica.

    Zároveň v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby tento návrh bol pridelený na rokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady pre Európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Zároveň navrhujem, aby za gestorský výbor bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán podpredseda, ďakujem pekne za pozornosť, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda ústavnoprávneho výboru. Ďakujem vám zatiaľ za účasť pri rečníckom pulte.

    Prosím pána poslanca Fehéra, aby vystúpil ako spravodajca k tlači číslo 613.

    Upozorňujem, že bol súhlas, aby bola spoločná rozprava k týmto bodom.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Je to tlač 613.

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu ústavného zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, uznesenie podľa § 73 rokovacieho poriadku navrhnem podľa výsledkov rozpravy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Prosím pána poslanca Orosza, aby vystúpil ako spravodajca k tlači číslo 614.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov. Ide o tlač číslo 614. Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti, ktoré sú obsiahnuté v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska ide o návrh zákona, ktorý úzko súvisí s návrhmi ústavných zákonov, ktoré tiež predložil poslanec Robert Fico. Po eventuálnom schválení zmeny článku 17 ods. 3 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky je potrebné vykonať príslušné úpravy aj v Trestnom poriadku. Z tohto hľadiska z vecnej stránky podporujem tento návrh zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písmeno c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, respektíve na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady predĺžiť lehotu na prerokovanie tohto návrhu vo výboroch Národnej rady na dátum 31. júna 2000, a na prerokovanie v gestorskom výbore na 3. júla 2000, teda tak, ako som navrhol pri tlači číslo 612.

    O dôvodoch už nebudem hovoriť, sú to tie isté dôvody, ako pri návrhu novely ústavy. Najprv sa pokúsime prerokovať širší návrh novely ústavy, keď tento návrh prejde, tak potom môže byť aktuálna diskusia o novele Trestného poriadku.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 642 zo dňa 20. apríla roku 2000 odporúčam, aby tento návrh bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti. Za gestorský výbor v súlade s týmto návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    To je všetko, pán podpredseda, čo som chcel povedať.

    Dovoľte mi, aby som vás požiadal, aby ste otvorili rozpravu ku všetkým trom návrhom, ktoré boli Robertom Ficom predložené.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcu.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, otváram všeobecnú rozpravu k týmto trom bodom programu. Konštatujem, že písomne neboli prihlásení žiadni poslanci ani poslankyne. Pýtam sa preto, kto sa chce z poslancov prihlásiť ústne. Konštatujem, že nikto. Pardon, pán poslanec Orosz ako jediný sa hlási ústne. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu a dávam slovo pánu poslancovi Oroszovi.

    Prosím, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    predmetom dnešného nášho rokovania je aj tlač číslo 613, v ktorej Robert Fico predkladá svoju širšiu predstavu na novelu Ústavy Slovenskej republiky.

    Ak budeme vychádzať z jeho úvodného vystúpenia, ako aj z osobných konzultácií so spracovateľmi širšieho návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorá sa stane predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky v najbližších dňoch, tak hlavným zámerom Roberta Fica je vytvoriť určitú zábezpeku pre prípad, že návrh skupiny poslancov vládnej koalície nezíska ústavnú väčšinu. Takýto zámer považujem za legitímny a plne akceptovateľný a v tomto duchu chcem aj vystúpiť.

    V rámci prvého čítania spravidla nie je účelom podrobne posudzovať vecný obsah návrhu. K tomu slúži najmä rokovanie vo výboroch a v pléne v rámci druhého čítania. Vychádzajúc z tejto skutočnosti sa obmedzím len na niekoľko všeobecných poznámok.

    Robert Fico viackrát kritizoval skupinu poslancov, že pripravuje svoj návrh novely ústavy kabinetným spôsobom bez účasti opozície a verejnosti. My všetci vieme, že to nie je pravda. Na príprave návrhu skupiny poslancov sa zúčastňovala odborná verejnosť, dvakrát bol tento návrh v prípravnej fáze odovzdaný hromadným oznamovacím prostriedkom a opozícia bola permanentne prizývaná k účasti na prípravných prácach.

    V tejto súvislosti je iste namieste otázka, ako vznikol návrh Roberta Fica, s kým bol konzultovaný, odborne i politicky, ako vznikla predstava, čo práve je v tejto chvíli najakútnejšie, čo je nevyhnutné riešiť a čo viedlo predkladateľa k riešeniam, ktoré navrhuje.

    Je príznačné pre slovenskú politickú scénu, že viacerí predstavitelia opozície sa nechali počuť ešte v čase, keď tento návrh asi ani nebol na svete, že túto novelu podporia. Túto áno, ale koaličnú nie. Túto áno nie preto, čo v nej je, ale preto, že ju predkladá nezávislý poslanec. Áno, žiaľ, toto je realita slovenskej politickej scény, toto je do značnej miery obraz našich kolegov z opozície.

    Aj preto sa pravdepodobne asi ani pri najlepšej vôli nemôžeme spoliehať na výraznejšiu podporu koaličného návrhu novely ústavy z radov opozície. Aj z toho hľadiska vítam, že Robert Fico predložil širšiu predstavu novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorá sa nedotýka len článku 17 našej ústavy.

    V návrhu novely Roberta Fica je obsiahnutých viacero okruhov problémov od zmeny článku 17 cez úpravu inštitútu poslaneckej imunity, úpravu postavenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, zrušenie takzvaných štvorročných sudcov, zriadenie Rady sudcov Slovenskej republiky až po klasickú tému Roberta Fica a myslím si, že veľmi vhodnú náhradu škody spôsobenej úmyselným trestným činom, t. j. ide o ochranu obetí trestných činov.

    Chcem poznamenať, že táto časť alebo toto ustanovenie nie je obsiahnuté v širšom návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky, ktoré predložia poslanci za koalíciu, ale možno by stálo za to viesť diskusiu, že by sa trebárs prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu aj táto časť do návrhu novely ústavy, ktorý predloží skupina poslancov, dostala.

    Vo všeobecnosti ide o aktuálne vecné problémy, ktoré si zaslúžia pozornosť i legislatívne riešenie. Aj keď Robert Fico má svoju hierarchiu aktuálnych problémov našej ústavy, myslím si, že by stálo za pozornosť venovať pozornosť ešte dvom ďalším okruhom problému.

    Po prvé ide o integračné ambície Slovenskej republiky do Európskej únie a v tej súvislosti o vytvorenie ústavných podmienok na potenciálny vstup Slovenskej republiky do Európskej únie.

    No a druhá vec, ktorá určite stojí za pozornosť, je úprava právomocí Najvyššieho kontrolného úradu. Že sa návrh Roberta Fica nedotýka úpravy postavenia Najvyššieho kontrolného úradu, ma svojím spôsobom prekvapuje. Robert Fico totiž už niekoľko rokov hovorí o tom, že Najvyšší kontrolný úrad by mal kontrolovať priebeh privatizácie. Kritizoval za to bývalú, ale i súčasnú vládu. Z tohto hľadiska si neviem dobre vysvetliť, prečo sa návrh Roberta Fica nedotýka tejto oblasti. Je tu veľká príležitosť na to, aby sa vytvorili ústavné podmienky na to, aby Najvyšší kontrolný úrad ako nezávislý orgán kontroly mohol kontrolovať priebeh privatizácie a Fond národného majetku.

    Myslím si, že táto moja poznámka veľmi úzko súvisí aj s ústavným zákonom o privatizácii prirodzených monopolov, o ktorom sme hovorili pred chvíľou. Ak chceme naozaj zabezpečiť dôslednú kontrolu priebehu privatizácie, tak stojí za to zapojiť do toho aj Najvyšší kontrolný úrad.

    V tejto súvislosti chcem povedať to, že širší návrh novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predloží skupina koaličných poslancov, sa tejto problematike bude venovať a rozšírenie právomocí Najvyššieho kontrolného úradu aj na proces privatizácie spolu so zákonom číslo 92/1991 Zb., o ktorom som hovoril pred chvíľou, by mali vytvoriť dostatočné kontrolné mechanizmy na to, aby privatizácia prebiehala transparentným spôsobom.

    Vychádzajúc práve z tejto skutočnosti, o ktorej som hovoril, by vzhľadom na cieľ, ktorý Robert Fico sleduje, aby vytvoril určitú zábezpeku pre potenciálne neprijatie koaličného návrhu novely ústavy, by bolo možno vhodné, aby Národná rada Slovenskej republiky v súlade s príslušným ustanovením zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vrátila Robertovi Ficovi návrh na dopracovanie a veľmi by som sa prihováral za to, aby Robert Fico zapracoval do svojho návrhu novely ústavy ešte aj problematiku Najvyššieho kontrolného úradu.

    Vážený pán podpredseda, tento môj návrh chápte ako návrh, o ktorom bude treba hlasovať.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Nie sú žiadne faktické pripomienky k vystúpeniu pána poslanca Orosza. To znamená, že môžem vyhlásiť všeobecnú rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú.

    Pýtam sa pána poslanca Fica, či chce reagovať. Nie. Spravodajca predpokladám tiež že nie.

    Ďakujem pekne zatiaľ pánu poslancovi Ficovi aj pánu poslancovi Oroszovi.

    Prejdeme ešte jeden bod, ktorý sme spomínali, a potom budeme hlasovať o všetkých bodoch programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o zákone, ktorý vrátil prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou. Ide o

    zákon zo 17. marca 2000, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky,

    ktorý máte ako tlač číslo 586.

    Skôr ako pristúpime k rokovaniu o tomto vrátenom návrhu, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s obsahom listov prezidenta Slovenskej republiky, ktoré v tejto súvislosti zaslal predsedovi Národnej rady a v nich okrem iného uviedol, že vzhľadom na nespornosť dôvodov na vrátenie tohto zákona vyjadrené v rozhodnutiach jeho osobná účasť na schôdzi Národnej rady nie je nevyhnutná. Z tohto dôvodu požiadal o doručenie jeho písomných rozhodnutí o vrátení zákonov všetkým poslancom a o prerokovanie týchto vrátených zákonov, v tomto prípade tohto vráteného zákona, bez jeho prítomnosti.

    Pristúpime teda k druhému a tretiemu čítaniu o spomínanom zákone.

    Materiál, ako som už spomenul, ste dostali ako tlač 586. Jeho súčasťou je aj rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky zo 6. apríla 2000 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon zo 17. marca 2000.

    Zákon predseda Národnej rady svojím rozhodnutím zo 7. apríla 2000 číslo 612 pridelil na prerokovanie príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, členovi gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie, poslancovi Františkovi Halmešovi a prosím ho, aby informoval o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch.

    Zároveň prosím poslancov Národnej rady, aby prišli do rokovacej sály, pretože po tomto zákone budeme hlasovať o jednotlivých zákonoch, ktoré sme prerokovali.

    Prosím, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy a páni,

    z poverenia gestorského výboru vám predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona zo 17. marca, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákona číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Spoločná správa je k dispozícii všetkým poslancom, preto mi dovoľte predniesť len podstatné súvislosti vráteného zákona.

    Prezident Slovenskej republiky podľa článku 102 Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon zo 17. marca a predseda Národnej rady rozhodnutím zo 7. marca ho potom pridelil tento vrátený zákon na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.

    Gestorský výbor nedostal do 5. mája 2000 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, a preto tento zákon nebol ani Ústavnoprávnym výborom Národnej rady, ani Výborom Národnej rady pre sociálnej veci a bývanie odporučený na schválenie.

    Z uznesenia gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý vrátený zákon prerokoval, ďalej vyplýva, že ak Národná rada Slovenskej republiky vrátený zákon schváli, treba zmeniť jeho účinnosť touto legislatívnou úpravou tak, aby sa v článku III slová "1. mája 2000" nahradili slovami "1. júla 2000".

    Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov k zákonu zo 17. marca 2000, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktoré boli vyjadrené v ich uzneseniach uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru, neodporúča Národnej rade Slovenskej republiky vrátený zákon schváliť.

    Gestorský výbor ma určil za spravodajcu na prerokovanie uvedeného zákona v druhom a treťom čítaní a požiadal ma informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní prezidentom vráteného zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie z 5. mája 2000 číslo 177.

    Skončil som, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Zároveň, páni poslanci, panie poslankyne, otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto z poslancov prihlásiť ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, Budeme hlasovať o návrhoch, ktoré sme prerokovali v predchádzajúcich hodinách. Žiadam vás, aby ste prišli na hlasovaniu do Národnej rady. Najskôr, páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať o tlači číslo 610. Prosím pána poslanca Volfa, ktorý bol spravodajcom k tomuto bodu programu, aby vystúpil. Žiadam pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Páni poslanci, panie poslankyne, pán spravodajca, poslanec Volf vystúpi k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie ústavného zákona o privatizácii prirodzených monopolov, ktorý ste dostali ako tlač číslo 610. Prvé hlasovanie budeme robiť o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Tak ako som už avizoval, po vykonaní rozpravy navrhujem, aby Národná rada prijala toto uznesenie: V súlade s § 73 ods. 3 písm. b) zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona v druhom čítaní. Prosím hlasovať o tomto návrhu uznesenia.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, dávam hlasovať o predloženom návrhu, ktorý predniesol pán spravodajca, poslanec Volf k tlači 610. Prosím vás, hlasujte.

    Prezentovalo sa 60 poslancov.

    Ruším toto hlasovanie.

    Páni poslanci, panie poslankyne, prosím vás, aby ste sa sústredili na svojich miestach, budeme hlasovať o celej sérii návrhov, ktoré boli prerokované.

    Prosím ešte raz budeme hlasovať o tlači číslo 610 návrhu poslanca Roberta Fica na vydanie ústavného zákona o privatizácii prirodzených monopolov. Pán spravodajca Volf navrhol, aby sme neprerokúvali tento návrh v druhom čítaní. Dávam hlasovať o tomto návrhu pána spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh ústavného zákona neprerokuje v druhom čítaní.

    Ďalej pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 611.

    Prosím pána spravodajcu, poslanca Volfa, aby predniesol návrh.

  • Ďakujem pekne.

    Vzhľadom na to, že tento návrh zákona je priamo previazaný s predchádzajúcim, nemôže byť návrh uznesenia iný ako v predchádzajúcom bode, teda navrhujem uznesenie, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona v druhom čítaní, teda neprerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujte, páni poslanci, o predloženom návrhu pána poslanca Volfa, ktorý navrhuje, aby sa neprerokoval ďalej tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona neprerokuje v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán poslanec Volf.

    Ďalší návrh, ktorý je pripravený na hlasovanie, je návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Prosím pána poslanca Orosza, ktorý bol spravodajcom k tlači číslo 612, aby predložil návrhy, ktoré vyplynuli aj z rozpravy.

  • Ďakujem pekne.

    V spoločnej rozprave k tlačiam číslo 612, 613 a 614 navrhovateľ Robert Fico predložil procedurálny návrh, aby sa prerušilo rokovanie o týchto návrhoch zákonov s lehotou, ktorá nebola stanovená. To závisí potom od rozhodnutia Národnej rady. Teraz by sme mali hlasovať o tomto procedurálnom návrhu vo vzťahu k tlači číslo 612.

  • Dávam hlasovať o tomto návrhu, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh bol schválený.

    Prerušili sme rokovanie k tomuto návrhu ústavného zákona pána poslanca Roberta Fica.

    Prosím pána spravodajcu poslanca Fehéra, aby predložil návrh k tlači číslo 613, k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • V rozprave odzneli dva procedurálne návrhy. Prvým bol procedurálny návrh pána poslanca Fica, ktorý je analogický ako pri predchádzajúcej tlači. Čiže navrhuje prerušiť rokovanie o návrhu ústavného zákona v znení tlači číslo 613.

  • Prosím vás, budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 85 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Tento návrh, ktorý predložil pán spravodajca, bol schválený. Prerušili sme prerokúvanie návrhu poslanca Národnej rady Roberta Fica na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Prosím pána poslanca Orosza, aby predložil návrh k tlači číslo 614, to znamená k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    To, čo som už pred chvíľou uviedol, aj k tlači číslo 614 predložil Robert Fico procedurálny návrh, aby sa prerušilo rokovanie Národnej rady o tomto návrhu zákona. Prosím, pán podpredseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Prosím, budeme hlasovať o predloženom návrhu, páni poslanci, pani poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že aj tento návrh bol prijatý a prerušili sme prerokúvanie uvedeného zákona, ktorý predložil pán poslanec Fico.

    Ďalej, páni poslanci, panie poslankyne, pristúpime k hlasovaniu o zákone zo 17. marca 2000, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Chcem pripomenúť, že podľa článku 87 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky na prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky podľa článku 102 písm. n) je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

    Budeme hlasovať o vrátenom zákone ako o celku, či Národná rada Slovenskej republiky v súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uvedený zákon po opätovnom prerokovaní schvaľuje.

  • Chcem len pripomenúť pre tých, čo neboli počas predloženia spoločnej správy v rokovacej sále, že gestorský výbor ani ústavnoprávny výbor neodporúča tento návrh vrátený prezidentom schváliť. Prosím teda, aby ste dali hlasovať.

  • Páni a dámy, prezident Slovenskej republiky v časti 3 svojho rozhodnutia nenavrhuje žiadne pripomienky, ale navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní neprijala celý zákon zo 17. marca 2000. Počuli ste zároveň návrh pána spravodajcu. Dávam hlasovať o predloženom návrhu. Ešte raz prosím, aby bol predložený návrh. Zrušíme toto hlasovanie, páni poslanci, a ešte raz prosím predniesť návrh, pán spravodajca.

  • Gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, je gestorským výborom tohto zákona, aj ústavnoprávny výbor, ktorý prerokoval tento návrh zákona, sa stotožňuje s návrhom prezidenta, ktorý odporúča nechváliť tento zákon, to znamená, že predkladám takýto návrh a rozhodnutie gestorského výboru, aby sme neschválili tento zákon v treťom čítaní.

  • Hlasy v sále.

  • Správa je taká. Neodporúča schváliť.

  • Pán poslanec Mikloško má procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

    Prosím pokoj v rokovacej sále.

  • Pán predsedajúci, znovu je tu ten problém. My hlasujeme o zákone, čiže kto je za to, aby bol zákon schválený, hlasuje za, kto je za to, aby nebol schválený, hlasuje proti. A druhá vec je, že tie odporúčajú nehlasovať, to znamená, tie odporúčajú hlasovať proti, teda tie výbory. Ale musí sa hlasovať len o zákone.

  • Čiže je to vysvetlené. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím, páni poslanci, pripravte sa na hlasovanie. Hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 12 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní neschválila zákon, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pekne.

    Páni poslanci, panie poslankyne, zasadnutie výboru k tlači číslo 609, to je zákon z 22. marca 2000 pod bodom 51, bude až dnes večer.

    Prejdeme k ďalšiemu bodu programu číslo 52, a to je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zriadení Katolíckej univerzity v Ružomberku.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 540 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 540a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec František Mikloško. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

    Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne a kolegovia,

    agenda katolíckej univerzity je známa. Návrh zákona poslancov Národnej rady prešiel tými výbormi, ktoré boli určené. Odporúčam, aby tie pripomienky, ktoré dodal legislatívny odbor Národnej rady, boli zohľadnené, pretože si ich osvojili všetky výbory, ktoré rokovali o tomto návrhu zákona. Čiže zatiaľ len otváram rokovanie a potom v záverečnom slove ešte raz sa pokúsim vyzvať ctenú snemovňu, aby hlasovala za.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, prosím pokoj v rokovacej sále tak, aby sme sa počuli, čo kto hovorí.

    Ďakujem pánu poslancovi za zdôvodnenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, podpredsedovi výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Štefanovi Šlachtovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ma poveril, aby som vás oboznámil s prerokovaním a spoločnou správou výborov na vydanie zákona o zriadení Katolíckej univerzity v Ružomberku.

    Návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal nijaké stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K uvedenému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pozmeňujúcimi návrhmi.

    V § 1 ods. 4 znie: "Zriaďovateľom Katolíckej univerzity v Ružomberku je Konferencia biskupov Slovenska." Ide o úpravu o určení zriaďovateľa univerzity. Predtým bola rímskokatolícka cirkev. Gestorský výbor odporúča tento návrh schváliť.

    Druhým pozmeňujúcim návrhom je v § 2 slová "1. júna" nahradiť slovami "1. júla". Ide prakticky o posun účinnosti zákona a gestorský výbor odporúča aj tento návrh schváliť.

    O obidvoch pozmeňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 a tieto schváliť.

  • Ďakujem pánu spravodajcovi za jeho vystúpenie a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som do rozpravy nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Konštatujem, pán poslanec Osuský, pán poslanec Švec. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu a dávam ako prvému slovo v rozprave pánu poslancovi Osuskému.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    nemienim dlho zdržiavať v tejto veci, o ktorej som presvedčený, že je dobrou vecou a nevyžaduje dlhé dokladovanie. Chcem s istou satisfakciou konštatovať, že sa tak napĺňa nielen jeden z bodov, ktoré boli v našich programových vyhláseniach a sľuboch, ktoré sme dávali voličom v tom, že sme sľubovali vracať veci na to miesto, ktoré im patrí, ale tiež tento bod bol jedným z tých, za ktorých naplnenie sa na jednom z prvých zasadaní vyslovil výbor pre školstvo, vedu, mládež a šport. A teraz, s istým intervalom, aký je primeraný pre taký vážny krok, ako je vznik univerzity na panenskej pôde, sa tento záväzok napĺňa. Samozrejme, že máme mnohokrát pocit, že veci idú "ztuha" a že by bolo lepšie, keby to išlo rýchlejšie a ľahšie, ale možno o to viac poteší, ak sa dobrá vec podarí. Ja chcem zaželať ako vysokoškolský pedagóg novej univerzite v Ružomberku zdar a úspech v budúcnosti a verím, že pozitívnym hlasovaním, ku ktorému si aj ja dovoľujem, ctení poslanci, túto snemovňu vyzvať, urobíme dobrú vec.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Švec.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    keď sme prednedávnom hodnotili zriaďovanie vysokých škôl na Slovensku od roku 1989, boli sme väčšinou kritickí. Hovorili sme o tom, že tieto univerzity, ktoré sme spochybňovali ako univerzitné vzdelávacie inštitúcie, vznikali z rozhodnutia politických orgánov, že ich zriaďovanie bolo politicky motivované a vznikali na zelenej lúke.

    Úplný opak vidíme pri zriaďovaní Katolíckej univerzity v Ružomberku. Táto univerzita vzniká z požiadavky zdola, vzniká na vysokoškolskej inštitúcii, ktorá pôvodne patrila žilinskej univerzite a veľmi dobre sa rozvíjala v Ružomberku, vzniká ako inštitúcia, ktorá má perfektne zabezpečený akademický personál, má svojich študentov, má svoje štatúty a funguje ako vysokoškolská inštitúcia. Navyše Katolícka univerzita je vzdelávacia inštitúcia, ktorá prináša do celovysokoškolského vzdelávacieho systému istý morálny kredit, isté smerovanie, ktoré je také dôležité predovšetkým v dnešných dňoch, keď sme svedkami amorálnej deteorácie v mnohých vrstvách našej spoločnosti. A preto sa pripájam k slovám Petra Osuského, gratulujem predkladateľom, gratulujem zriaďovateľom, vyslovujem vďaku rektorovi, jeho magnificencii pánu profesorovi Kluvánkovi, ktorý je spoluzakladateľom Ružomberského inštitútu a spoluzakladateľom Katolíckej univerzity. Myslím si, že táto inštitúcia bude veľkým prínosom pre vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku a veľmi si želám, aby sme túto inštitúciu my poslanci čoskoro navštívili a presvedčili sa na vlastné oči, že táto inštitúcia naozaj funguje dobre.

    Bol som na Katolíckej univerzite, na inštitúte niekoľkokrát, zúčastnil som sa na rokovaní Slovenskej biskupskej konferencie o zriaďovaní tejto vysokej školy, poznal som študentov, ktorí tam študujú dnes, a myslím si, že to bude excelentná vysoká škola, na ktorú budeme všetci hrdí.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Oberhauser. Uzatváram možnosť podania ďalších faktických poznámok.

    Pán poslanec, máte slovo.

    Prosím, zapnite pána poslanca Oberhausera.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Slovenská národná strana podporila, aby prešiel tento návrh zákona o vzniku Katolíckej univerzity do druhého čítania a takisto podporuje aj teraz prijatie tohto zákona. Sme veľmi radi, že naša iniciatíva vzniku nových vysokých škôl na Slovensku, ktoré naozaj pomáhajú zveľaďovať duchovne a všestranne obyvateľov Slovenska a vytvárať podmienky aj v regiónoch, kde doteraz neboli vysoké školy, padla na úrodnú pôdu a že KDH pokračuje v tejto iniciatíve.

  • Smiech z rokovacej sály.

  • Na dôvažok, ak nezabudnete, tak práve našou iniciatívou vôbec boli vytvorené podmienky v Ružomberku na vznik vysokoškolského štúdia, a preto akákoľvek iniciatívy v tomto smere bude Slovenskou národnou stranou plne podporovaná.

    Ďakujeme vám, páni kolegovia.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chcem sa opýtať pána poslanca Mikloška, či chce zaujať stanovisko. Áno.

  • Dámy a páni,

    ja som už pri prvom čítaní povedal, že nikto z navrhovateľov si nechce túto univerzitu politicky privlastňovať. Ak sa univerzita ujme, o čom som presvedčený, bude to kultúrny prínos pre Slovensko. Na Slovensku je 18 štátnych, teda civilných vysokých škôl, tri rezortné, dve vojenské, jedna policajná. Vznikajú postupne neštátne vysoké školy, ktoré sme schválili v Trenčíne. Univerzita tohto typu, katolícka univerzita, bude kultúrnym prínosom v rámci rozvíjania plularitného systému na Slovensku. Preto som rád, že aj opozícia, to znamená Slovenská národná strana, sa podieľa na hlasovaní a odporúčam vám, aby sme túto univerzitu hlasovaním prijali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca výborov.

    Nech sa páči, pán poslanec Šlachta.

  • Ďakujem pekne.

    Odzneli návrhy na dva pozmeňujúce návrhy, o ktorých odporúča gestorský výbor hlasovať spoločne. Ide o tú zmenu termínu a o zriaďovateľa. Čiže prosím vás, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, pristúpime k hlasovaniu o predložených návrhoch, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca. Žiadam vás páni poslanci, poslankyne, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.

    Hlasujeme, páni poslanci, panie poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že oba pozmeňujúce návrhy boli prijaté.

    Pán spravodajca, máme ďalšie návrhy? Nie.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokovania návrhu zákona v treťom čítaní, či podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku spoločný spravodajca navrhuje alebo či ho gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby hneď teraz bolo tretie čítanie.

    Konštatoval si, že áno.

    Dávam o tomto návrhu spoločného spravodajcu hlasovať. Prosím vás, hlasujte páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Pýtam sa, má niekto také návrhy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Prosím vás páni poslanci, aby ste sa prezentovali a hlasovali o návrhu ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

  • Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zriadení Katolíckej univerzity v Ružomberku.

    Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Ďakujem všetkým, ktorí hlasovali za. Pán poslanec Šľachta povedal, že ďakuje v mene Ružomberčanov rodákov. Škoda, že tu nie je pán poslanec Húska, lebo to bude takisto v jeho obci. Škoda.

    Ďakujem.

  • Nasleduje druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu (Montreal, 28. 5. 1999).

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 506, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 506a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády odôvodní pán minister Harach.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som na základe poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodnil na rokovaní schôdze Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu. Tento dohovor bol podpísaný zástupcami účastníckych štátov v Montreale dňa 28. mája 1999. Vláda Slovenskej republiky návrh odsúhlasila svojím uznesením číslo 1 002 dňa 17. 11. 1999.

    V dňoch 10. až 28. mája 1999 sa v Montreale uskutočnila Medzinárodná diplomatická konferencia o modernizácii varšavského systému za účelom posúdenia návrhu dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel o medzinárodnej leteckej doprave. Účasť delegácie Slovenskej republiky bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 314/1999. Predmetom rokovania konferencie bola revízia varšavského systému, ktorý rieši problematiku zodpovednosti leteckých dopravcov z prípravnej zmluvy vo vzťahu k prepravovanému cestujúcemu, jeho batožiny a tovaru a tvorí ho súbor medzinárodných právnych nástrojov.

    Základy tohto systému boli položené v roku 1929. V súčasných podmienkach sa systém javil ako prežitý, nejednotný v celosvetovom meradle. Boli prijaté individuálne a regionálne opatrenia na jeho modernizáciu, čo vo vzťahu k cestujúcemu, ale aj dopravcovi predstavuje neprehľadnosť a nejednotnosť. Z toho vyplynula potreba jeho komplexnej aktualizácie v záujme zvýšenia ochrany cestujúceho, prehodnotenia limitov zodpovednosti, ktoré sú v súčasnosti veľmi nízke vzhľadom na súčasné ekonomické a sociálne štandardy a vedú k zdĺhavým právnym sporom, ktoré poškodzujú dôveru cestujúcej verejnosti k leteckej doprave.

    Zároveň bolo cieľom zjednotiť rozdielne podmienky prepravy na trhu medzinárodnej leteckej dopravy medzi jednotlivýmu štátmi a regiónmi, zjednotiť systém kompenzácie škôd vzniknutých cestujúcim alebo iným oprávneným osobám spôsobených leteckou nehodou a zabezpečenie ich bezprostrednej náhrady a reflektovať zmenené podmienky na vystavovanie leteckých prepravných dokladov, lietanie bez letenky na palubnú vstupenku ako dôsledok širšieho používania výpočtovej techniky. Zároveň zavádza jednotné používanie jednotky Medzinárodného menového fondu, takzvané zvláštne práva čerpania SDR. Jeden SDR je približne 59 Sk.

    Ratifikácia dohovoru je v súlade so záujmami zahraničnej politiky Slovenskej republiky, nakoľko rešpektuje záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, najmä z členstva Slovenskej republiky v Medzinárodnej organizácii civilného letectva, Európskej konferencie civilného letectva a z asociačného procesu k Európskej únii. Dohovor podpísalo 52 členských štátov, z toho 18 členov Európskej konferencie civilného letectva USA a významný počet štátov zo všetkých regiónov vrátane Číny. Dohovor nadobudne platnosť po ratifikácii 30 štátmi.

    Prijatý dokument je výsledkom približne štvorročného obdobia hľadania globálneho riešenia a je vyváženým právnym nástrojom. Ratifikácia tohto dohovoru nemá žiadny dosah na štátny rozpočet. Jej uplatňovanie sa prejaví z úrovne štátnej správy v civilnom letectve pri licencovaní leteckých dopravcov a udeľovaní obchodných práv zahraničným leteckým spoločnostiam. Zároveň sa stane významným nástrojom ochrany cestujúceho.

    Dohovor je v súlade so všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a tiež zákonom číslo 143/1998 Z. z. o civilnom letectve.

    Vzhľadom na skutočnosť, že dohovor upravuje najmä otázky zodpovednosti dopravcu za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku - lietadla, teda upravuje ucelenú oblasť práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb odlišne ako slovenský zákon, Občiansky zákonník, má dohovor charakter medzinárodnej zmluvy prezidentského typu, preto vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky.

    Po vyslovení súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky ho bude môcť prezident Slovenskej republiky ratifikovať.

    Zároveň si dovoľujem informovať vás o tom, že v dňoch 17. až 20. apríla v tomto roku sa uskutočnila návšteva prezidenta Rady ICAO doktora Asada Cotajte v Slovenskej republike. Na prijatiach u pána premiéra a pána podpredsedu Andela, ako aj pri osobných rokovaniach s ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií doktor Cotajte upozorňoval na význam ratifikácie tohto dohovoru a požiadal nás o skorú ratifikáciu.

    Na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem požiadať o podporu a prípravu ratifikácie dohovoru.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Prosím určeného spravodajcu a člena gestorského výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslanca Gabriela Palacku, aby podal informáciu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade súhlas s uvedeným dohovorom.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vás informoval, že výbory, ktorým bol tento návrh pridelený na prerokovanie, návrh vlády prerokovali a vyslovili s ním súhlas. A gestorský výbor rokoval o tomto návrhu a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohovorom o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu a prijať uznesenie, ktoré navrhnem po otvorení rozpravy.

    Vážený pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto sa nehlási do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Predpokladám, že sa nechce nikto z vás vyjadriť.

    Prosím pána spravodajcu, aby uvádzal návrhy.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o uznesení, ktoré bude znieť: "Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohovorom o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu podpísaný v Montreale 28. mája 1999."

  • Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili na hlasovanie.

    Prosím, prejdeme k ďalšiemu návrhu a potom sa vrátime k hlasovaniu.

    Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Tamperského Dohovoru o zabezpečení telekomunikačných zdrojov pre zmiernenie katastrof a záchranné operácie prijatého v Tampere dňa 18. júna 1998.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 473, spoločnú správu schválenú gestorským výborom máte ako tlač 473a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády odôvodní pán minister Harach.

    Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som na základe poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodnil na rokovaní schôdze Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Tamperského Dohovoru o zabezpečení telekomunikačných zdrojov pre zmiernenie katastrof a záchranné operácie prijatého v Tampere dňa 18. júna 1998.

    Vláda Slovenskej republiky odsúhlasila predložený návrh svojím uznesením číslo 827 zo dňa 29. septembra 1999. Na základe splnomocnenia prezidenta Slovenskej republiky ho 16. februára 2000 podpísal v New Yorku pán Peter Tomka, veľvyslanec Slovenskej republiky pri Organizácii Spojených národov.

    Vážená Národná rada, viacero udalostí v poslednom čase potvrdilo, že telekomunikácie a informačný sektor majú v súčasnosti často rozhodujúci vplyv na ochranu alebo záchranu množstva ľudských životov, hmotného majetku spoločnosti, ako aj súkromného majetku alebo na minimalizáciu odstraňovania škôd spôsobených živelnými pohromami alebo ekologickými katastrofami. Dohovor o zabezpečení telekomunikačných zdrojov na zmiernenie katastrov a záchranné operácie prijatý v Tampere dňa 18. 6. 1998 je medzinárodný dohovor zaisťujúci koordináciu a technickú pomoc pri nasadzovaní moderných telekomunikačných technológií na minimalizáciu a odstraňovanie následkov živelných pohrôm, ekologických a humanitárnych katastrof.

    Tamperský dohovor má podľa vnútroštátnych právnych predpisov Slovenskej republiky charakter medzinárodnej zmluvy prezidentskej povahy, lebo upravuje ucelenú oblasť práv a povinností, ktorá je odlišná od platných vnútroštátnych právnych predpisov Slovenskej republiky. Poskytuje napríklad vo svojom článku 5 výsad a imunít. K uzavretiu dohovoru je teda potrebný aj súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí, s ministerstvom vnútra a s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky zabezpečí po vstupe Tamperského dohovoru do platnosti implementáciu jeho ustanovení do prostredia Slovenskej republiky, ako aj splnenie ďalších povinností gestora v zmysle ustanovení dohovoru najmä prostredníctvom vytvorenia koordinačných bodov v príslušných ministerstvách.

    Prosím Národnú radu o podporu ratifikácie dohovoru.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za vaše úvodné vystúpenie.

    Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Palacku, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážení poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás informoval aj o prerokovaní tohto návrhu vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Tamperského Dohovoru o zabezpečení telekomunikačných zdrojov na zmiernenie katastrof a záchranné operácie z 18. júna 1998.

    Výbory, ktorým bol tento návrh pridelený, ho prerokovali a gestorský výbor prerokoval ich uznesenia a vypracoval spoločnú správu, podľa ktorej v súlade s § 88 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím Tamperského dohovoru. Uznesenie navrhnem po ukončení rozpravy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nie je nikto prihlásený. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Páni poslanci, poslankyne, mali by sme hlasovať o týchto dvoch návrhoch. Prosím pánov poslancov a poslankyne, aby prišli do rokovacej sály na hlasovanie. Páni poslanci, poslankyne, žiadam vás, aby ste prišli na hlasovanie o jednotlivých návrhoch do rokovacej sály.

    Vrátime sa, pán spravodajca, k predchádzajúcemu bodu.

    Pán poslanec, predložte návrh.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady, ktorým Národná rada vyslovuje súhlas s montrealským Dohovorom o niektorých opatreniach v oblasti civilného letectva.

  • Prosím, páni poslanci, pripravte sa na hlasovanie. Hlasujte.

    Prezentovalo sa 62 poslancov.

    Páni poslanci, je nás málo na hlasovanie. Žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Inak musím uplatniť paragraf rokovacieho poriadku.

    Takže pokúsime sa znova o hlasovanie. Pripravte sa na hlasovanie. Nech sa páči, páni poslanci, hlasujeme o predloženom návrhu pána spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili. To znamená, vyslovili sme súhlas s Dohovorom o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu.

    Nech sa páči, pán spravodajca, ďalší návrh.

  • Ďakujem.

    V ďalšom bode sme rokovali o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Tamperským Dohovorom o zabezpečení telekomunikačných zdrojov pre zmiernenie katastrof a záchranné operácie. Prosím vás, aby sme hlasovali.

  • Hlasujeme o predloženom návrhu na vyslovenie súhlasu. Prosím vás, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem pekne pánu ministrovi aj pánu spravodajcovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu mala teraz nasledovať novela zákona o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a novela zákona o organizácii miestnej štátnej správy. Vláda odôvodnením obidvoch návrhov zákonov poverila ministra vnútra Ladislava Pittnera. Pán minister sa z dnešného rokovania Národnej rady ospravedlnil z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty.

    V rokovaní budeme pokračovať ďalším bodom, a to druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, ktorú máte ako tlač 525.

    Dávam slovo poslancovi Petrovi Muránskemu.

  • Pán predsedajúci, za skupinu poslancov som tento návrh zákona stiahol.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Muránskeho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 526 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 526a.

    Dávam slovo poslancovi Petrovi Muránskemu a prosím ho, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    navrhovanou novelou zákona sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov. Dôvodom jeho predloženia je komplexne riešiť problematiku kombinovanej dopravy v ucelenej forme s dôrazom na podporu európskej dopravnej politiky, nárast nákladnej cestnej prepravy, ako aj zvyšovanie podielu kombinovanej dopravy. Návrh novely zákona taktiež prihliada na znenie príslušných dokumentov Európskej únie s cieľom zosúladenia podmienok kombinovanej dopravy v Slovenskej republike, v štátoch Európskej únie a predovšetkým Smerníc Rady 92 106 Európskeho hospodárskeho spoločenstva a nariadenia rady číslo 2 196 z 1. októbra 1998 týkajúceho sa udelenia finančnej pomoci spoločenstva pre akcie inovačného charakteru na podporu kombinovanej dopravy.

    Návrh predkladanej novely zákona číslo 168/1996 Z. z. v porovnaní s jeho doterajším znením, teda zákona o cestnej doprave, vymedzuje problematiku kombinovanej dopravy v záujme jej intenzívnejšieho rozvoja s dôrazom na jej ekologický charakter a zvyšovanie bezpečnosti cestnej premávky. Zohľadňuje tých cestných prepravcov, ktorí okrem prepravy tovaru po cestách využívajú možnosti železničnej a vodnej dopravy a zainteresúva taktiež zahraničných prepravcov tovaru na využívaní terminálov kombinovanej dopravy, prístavov, letísk územia Slovenskej republiky.

    Navrhovaná novela nebude mať finančný dosah na štátny rozpočet. Sleduje zvýšenie efektívnosti, účinnosti a bezpečnosti cestnej kamiónovej dopravy pri využívaní ekologickejších druhov dopravy, a to predovšetkým železničnej dopravy. Vzhľadom na to, že v Slovenskej republike bolo vynaložené na zintenzívnenie kombinovanej dopravy vyše 1 miliarda korún v roku 1996 a v súčasnosti vzhľadom na istú legislatívnu disproporciu nefunguje ani jedna linka, pričom v ostatných štátoch typu napríklad Maďarsko a Česká republika 13 takýchto liniek denne, by som sa prihováral za podporu tejto malej novely zákona o cestnej doprave.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pánu poslancovi za odôvodnenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Pavlovi Prokopovičovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne poslankyne,

    vážení kolegovia poslanci,

    predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Muránskeho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov (tlač 526), v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Muránskeho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov (tlač 526), v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 735 zo 14. marca 2000 pridelila návrh poslanca na prerokovanie vo výboroch do 3. mája 2000 a v gestorskom výbore do 5. mája 2000 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne.

    Uvedené výbory prerokovali pridelený vládny návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 264 z 10. mája 2000. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh poslanca neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený návrh poslanca na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 3. mája 2000 a uznesením číslo 278 nesúhlasil s predloženým návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh neschváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 2. mája 2000 a neprijal platné uznesenie, lebo podľa § 52 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nehlasovala za navrhnuté uznesenie nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Z 12 členov výboru boli prítomní 7, za návrh hlasovali 3, proti nikto a hlasovania sa zdržali 4, aj keď hlasovali všetci prítomní poslanci.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu do začatia rokovania gestorského výboru návrh poslanca neprerokoval.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 10. mája 2000 a uznesením číslo 261 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca schváliť so zmenami a doplnkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru. Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, máte tieto doplňujúce návrhy a odporúčania uvedené v spoločnej správe, ktorú máte pred sebou pod bodmi 1 až 10, teda ich nebudem všetky čítať, každý ich má pred sebou. Gestorský výbor odporúča o týchto návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 až 10, hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.

    Prosím vás pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov. Ústne sa hlási pán poslanec Muránsky. Pýtam sa, kto ďalší sa hlási ústne ešte do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Muránsky, máte slovo.

  • Chcem dať návrh, pán predsedajúci, na prerušenie rokovania o tomto bode do zajtra, kým nebude možná prítomnosť ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií. Prosím hlasovať hneď.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, žiadam vás, aby ste sa dostavili na hlasovanie o tomto návrhu pána predkladateľa. Páni poslanci, prosím vás, dostavte sa na hlasovanie o návrhu pán poslanca Muránskeho na prerušenie rokovania o tomto bode programu. Žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Muránskeho na prerušenie tohto bodu programu.

    Prosím vás, prezentujte sa a hlasujte. Hlasujte, páni poslanci. Hlasujeme o prerušení rokovania k tomuto bodu.

    Prezentovalo sa 71 poslancov.

    Prosím zrušiť toto hlasovanie.

    Ešte raz, nech sa páči, páni poslanci, poslankyne. Hlasujeme o prerušení tohto bodu programu. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

    Páni poslanci, panie poslankyne, predtým, ako preruším dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, mám tieto pokyny.

    Zajtra bude vytvorený priestor na rokovanie výborov v dopoludňajších hodinách. Národná rada Slovenskej republiky začne rokovať o 14.00 hodine hodinou otázok a odpovedí, ďalej interpeláciami a ďalšími bodmi programu, ktoré potom prípadne budú nasledovať. V piatok začneme rokovať o 9.00 hodine, maximálne do 14.00 hodiny. V utorok nebude Národná rada Slovenskej republiky rokovať, rokovanie sa začne v stredu o 9.00 hodine. Prosím, to boli všetky pokyny.

    Prerušujem rokovanie Národnej rady.

    Zídeme sa zajtra o 14.00 hodine.

    Prajem vám príjemný večer. Dobrú chuť na večeru.