• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skôr ako pristúpime k rokovaniu, zistím prítomnosť poslancov na schôdzi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby sme sa prezentovali, aby sme zistili prítomnosť na dnešnej schôdzi.

    Zisťujem, že je prítomných 101 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať.

    O ospravedlnenie neúčasti na 30. schôdzi písomne požiadali títo poslanci: Hajdúk, Kovačič, Mesiarik, Mikloško, pani poslankyňa Slavkovská, páni poslanci Sládeček a Volf. Na zahraničnej služobnej ceste sú pani poslankyňa Kadlečíková, páni poslanci Bauer, Gyurovszky, Klemens a Nagy.

    Na 30. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Ľudmila Mušková a Milan Ištván. Náhradníkmi budú poslanci Jozef Kužma a Dušan Švantner.

    Schôdzu som zvolal podľa článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 31 poslancov Národnej rady. Skupina poslancov žiada na tejto schôdzi prerokovať

    1. správu predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu o policajnom zásahu "kukláčov" zo dňa 20. apríla 2000 voči predsedovi HZDS a expredsedovi vlády Slovenskej republiky JUDr. Vladimírovi Mečiarovi,

    2. návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    Podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. V zmysle tohto článku takýto bod programu Národná rada Slovenskej republiky neschvaľuje, po splnení náležitostí je predmetom rokovania schôdze. Čo sa týka prvého bodu uvedeného v žiadosti, vzhľadom na to, že ide o navrhovaný bod programu, jeho zaradenie do programu 30. schôdze Národnej rady je potrebné schváliť.

    Skôr ako pristúpime k hlasovaniu, chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nemožno program schôdze doplniť alebo meniť, ak bola zvolaná podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie aspoň pätiny poslancov.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov na zaradenie správy predsedu vlády Slovenskej republiky do programu 30. schôdze Národnej rady. Opakujem, budeme hlasovať o 1. bode návrhu, ktorý predložila skupina poslancov za HZDS, aby do programu dnešnej schôdze bola zaradená správa predsedu vlády Slovenskej republiky.

    Prezentujme sa, panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o tomto návrhu, t. j. o zaradení správy predsedu vlády Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 125 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme vyslovili súhlas so zaradením tejto správy do programu 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    V mene poslaneckých klubov SDK, SDĽ, SMK a SOP podávam, panie poslankyne, páni poslanci, dva návrhy, a to, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 29a ods. 1 zákona o rokovacom poriadku sa uzniesla na určení dĺžky rečníckeho času 12 hodín na rozpravu ku každému z bodov programu. O každom návrhu budeme hlasovať osobitne.

    Najskôr dám hlasovať o návrhu, aby dĺžka času na rozpravu k prvému bodu programu, ktorým je správa predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu o policajnom zásahu "kukláčov" zo dňa 20. apríla 2000 voči predsedovi HZDS a expredsedovi vlády Slovenskej republiky Vladimírovi Mečiarovi, bola 12 hodín.

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, ktorý som predniesol v menej štyroch poslaneckých klubov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada schválila dĺžku rozpravy k správe predsedu vlády Slovenskej republiky maximálne do 12 hodín.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu, aby dĺžka času na rozpravu k návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, bola 12 hodín.

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 126 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada určila k návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, dĺžku času na rozpravu 12 hodín.

    Keďže sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na určení času na rozpravu k týmto bodom programu schôdze, budeme pri prerokúvaní po otvorení rozpravy postupovať podľa ustanovení § 29a zákona o rokovacom poriadku.

    Čas určený na rozpravu je ku každému bodu programu medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, čiže nezávislých poslancov, rozdelený takto: HZDS 3 hodiny 26 minút 24 sekúnd, SDK 3 hodiny 21 minút 36 sekúnd, SDĽ 1 hodina 45 minút 36 sekúnd, SMK 1 hodina 12 minút 0 sekúnd, SNS 1 hodina 2 minúty 24 sekúnd, SOP 57 minút 36 sekúnd. Čas pre jedného nezávislého poslanca je 4 minúty 48 sekúnd.

    Prosím predsedov poslaneckých klubov, aby mi najneskôr do otvorenia rozpravy o každom bode programu písomne oznámili poradie rečníkov zastupujúcich poslanecký klub. Tlačivá na určenie poradia rečníkov za poslanecké kluby a nezávislých poslancov sú na prezentácii.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predtým ako vyhlásim prestávku na prihlásenie sa do rozpravy, podávam návrh, aby sme pokračovali v rokovaní 30. schôdze Národnej rady aj po 19.00 hodine až do skončenia programu tejto schôdze. Bolo to predmetom včerajšieho rokovania poslaneckého grémia. Aj napriek tomu, že je všeobecná vôľa, aby sme takto rokovali, dávam hlasovať o mojom návrhu, aby sme rokovali po 19.00 hodine, až kým neskončíme schválený program 30. schôdze.

    Prezentujme sa a hlasujme o tomto mojom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 124 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Teraz, panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú prestávku na prihlásenie sa do rozpravy. Tlačivá sú na prezentácii. Po desiatich minútach by sme pokračovali v 30. schôdzi.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prosím vás, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať v 30. schôdzi Národnej rady.

    Páni poslanci, páni ministri, nech sa páči, zaujmite svoje miesta. Prosil by som aj predsedu vlády, budeme pokračovať.

    Ako prvý rečník vystúpi pán predseda vlády.

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

    Pristúpime k rokovaniu o

    správe predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu o policajnom zásahu "kukláčov" zo dňa 20. apríla 2000 voči predsedovi HZDS a expredsedovi vlády Slovenskej republiky JUDr. Vladimírovi Mečiarovi.

    Správu ste dostali ako tlač 616.

    Prosím predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu, aby správu podal.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    milí hostia,

    vo veci, ktorá sa stala predmetom dnešného rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, som viackrát zdôraznil, že ide o záležitosť orgánov činných v trestnom konaní. Tieto orgány majú konať tak, ako im to prikazuje zákon.

    Hneď na úvod by som rád zdôraznil, že predsedovi vlády nedáva zákon žiadne právo zasahovať do práce orgánov činných v trestnom konaní, ovplyvňovať ich činnosť, resp. dávať im návody, ako postupovať v tom-ktorom prípade policajného preverovania a vyšetrovania. Je teda pochopiteľné, že príslušné podklady k vami požadovanej správe som si vyžiadal od ministra vnútra.

    V návrhu predloženom skupinou poslancov sa poukazuje na článok 1 a článok 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát a štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z Ústavy Slovenskej republiky však vyplýva aj rovnosť ľudí v právach a rovnosť pred zákonom, a tá platí pre všetkých bez výnimky. Tieto práva platia vo všeobecnosti, a teda platia i v trestnom konaní. Platia teda bez ohľadu na to, či ide o súčasného alebo bývalého člena vlády, predsedu veľkej či malej politickej strany alebo iného občana.

    Udalosť, ku ktorej došlo vo štvrtok 20. apríla tohto roku, nepochybne vyvolala značný ohlas v politických kruhoch, v širokej verejnosti i v zahraničí. Nestáva sa totiž často, aby orgány polície boli nútené konať si svoju povinnosť spôsobom, aký sa uskutočnil, a k tomu ešte voči vedúcemu funkcionárovi jednej z politických strán a bývalému premiérovi.

    Postavme si však otázku, či k tomu muselo dôjsť, či sa tomu nedalo predísť, čo ustanovujú príslušné zákony a aké sú konkrétne fakty. Nech nám ukážu, či išlo o zásah násilný, neprimeraný a protiprávny, ktorý by mal byť v rozpore s ústavou a zákonmi tejto republiky, ako tvrdia navrhovatelia.

    Predpokladom vykonania úkonov v trestnom konaní a ukončenia trestných vecí je zabezpečenie prítomnosti podozrivého obvineného svedka či iných zúčastnených osôb. Trestný poriadok definuje taxatívne podmienky na zaistenie prítomnosti tých osôb na úkonoch trestného konania. Ide o predvolanie, predvedenie, zadržanie, zatknutie a o väzbu. Orgány činné v trestnom konaní môžu využiť len tie prostriedky, a to náležitým spôsobom. Tento spôsob sa diferencuje podľa procesného postavenia osoby, voči ktorej sa majú tieto prostriedky použiť.

    Čo všetko predchádzalo udalostiam zo dňa 20. apríla tohto roku? Bol to akýsi akt svojvôle policajných orgánov? Mal zásah policajných síl reálne opodstatnenie a bol vykonaný v súlade so zákonom? Nechajme teda hovoriť fakty.

    Odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti realizoval a realizuje i v súčasnosti, a to nezávisle na sebe, okrem iného tri závažné trestné veci, v ktorých vyšetrovateľ dospel k záveru o nevyhnutnosti zabezpečiť výsluch pána Vladimíra Mečiara.

    Ide po prvé o kauzu zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny. V tejto kauze boli vykonané prakticky všetky vyšetrovacie úkony. Výpoveď Vladimíra Mečiara v postavení svedka sa ukázala ako nevyhnutnou jednak vzhľadom na dosiahnuté výsledky vo vyšetrovaní a jednak vzhľadom na všeobecne známe jeho výroky na verejnosti. Od roku 1995 sa viackrát vo svojich vystúpeniach pre médiá vyjadril o tomto skutku, okolnostiach jeho spáchania i o páchateľoch. Jeho výpoveď v tejto trestnej veci sa stala podmienkou ukončenia vyšetrovania, ktoré vyšetrovateľ predpokladal uzavrieť do konca marca tohto roku. Absencia výpovede pána Mečiara niesla so sebou riziko vrátenia spisu na doplnenie vyšetrovania prokuratúrou alebo súdom.

    Po druhé je to podozrenie zo spáchania trestného činu sabotáže. Vyšetrovateľ v tomto prípade začal trestné stíhanie 17. februára tohto roku, a to na základe podozrenia, že v máji 1995 dosiaľ nezistené osoby v rôznych funkciách ústavných činiteľov Slovenskej republiky a vo funkciách riadiacej štruktúry Slovenskej informačnej služby v úmysle poškodiť ústavné zriadenie a sťažiť plnenie úloh prezidenta Slovenskej republiky mali vydať pokyn príslušníkom Slovenskej informačnej služby na spracovanie a predloženie spravodajskej informácie s návrhom riešenia vnútropolitickej situácie. Príjemcom tejto informácie mal byť predseda vlády Slovenskej republiky. V tejto spravodajskej informácii sa mali rozpracovať dve alternatívy spôsobu vykonania personálnej zmeny vo funkcii prezidenta Slovenskej republiky.

    V tretej kauze došlo dňa 4. apríla tohto roku k začatiu trestného stíhania z dôvodu, že v čase od 28. mája 1993 do 31. decembra 1999 boli predsedami vlády Slovenskej republiky vydané rozhodnutia o udelení odmien členom vlády, ktoré boli vyplatené zo mzdových prostriedkov jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy, a to v rozpore so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vo všetkých týchto kauzách bola prítomnosť Vladimíra Mečiara ako svedka zabezpečovaná štandardným spôsobom - doručovaním predvolania. Predvolanie bolo viackrát doručované poštou. Ani v jednom prípade si však menovaný avizovanú zásielku na poštovom úrade neprevzal. Využitá bola i možnosť viacnásobného doručenia predvolania pána Vladimíra Mečiara cestou Obvodného oddelenia Policajného zboru Trenčianske Teplice. Ani tieto pokusy o doručenie predvolania nedopadli úspešne. Nielen vám, panie poslankyne a páni poslanci, ale i celej verejnosti je známy neúspešný pokus o predvolanie pána Mečiara v areáli Slovenskej televízie priamo vyšetrovateľom. Vzápätí nasledovala výzva zverejnená vyšetrovateľom na tlačovej konferencii uskutočnenej na pôde ministerstva vnútra. Pán Vladimír Mečiar bol opätovne vyzvaný k výsluchu ako svedok v uvedených troch kauzách.

    Po týchto neúspešných pokusoch dňa 29. marca tohto roku pán Vladimír Mečiar prostredníctvom hromadných oznamovacích prostriedkov vydal verejné vyhlásenie v tom zmysle, že sa stavia na odpor polícii, že s týmito orgánmi nebude komunikovať ani rešpektovať ich predvolanie vo veci zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny, keďže v predmetnej veci vydal dvojnásobnú amnestiu. V ďalších dvoch kauzách podmieňoval svoju účasť na výsluchu odstránením nezákonnosti v amnestovanej kauze zavlečenia.

    Vzhľadom na bezvýslednosť pokusov o predvolanie pána Vladimíra Mečiara a jeho verejné vyhlásenie vyšetrovateľ sa pokúsil využiť ďalší z prostriedkov Trestného poriadku, a to je predvedenie ako svedka. O predvedenie bol požiadaný policajný orgán z Obvodného oddelenia Policajného zboru Trenčianske Teplice. Keďže Vladimír Mečiar v tom čase už neopúšťal svoje bydlisko, policajný orgán nemohol splniť túto úlohu, pretože nebol oprávnený narušiť nedotknuteľnosť obydlia Vladimíra Mečiara, v tom čase ešte stále v postavení svedka.

    Dňa 18. apríla 2000 vyšetrovateľ na základe zadováženého spisového materiálu vydal uznesenie podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku, ktorým vzniesol obvinenie JUDr. Vladimírovi Mečiarovi pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) a c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom podvodu podľa § 250 ods. 1 a 4 Trestného zákona. JUDr. Vladimír Mečiar ako predseda vlády Slovenskej republiky v čase od 21. júna 1993 do 11. marca 1994 a v čase od 30. júna 1995 do 9. októbra 1998 v rozpore so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vediac, že v zmysle tohto zákona odmeny nie sú súčasťou platu, funkčných príplatkov a paušálnych náhrad členov vlády Slovenskej republiky, vydal písomné rozhodnutia o udelení finančných odmien podpredsedom a členom vlády Slovenskej republiky v súhrnnej výške 13 815 200 Sk, na základe ktorých boli odmeny členom vlády protiprávne vyplatené ku škode jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy.

    Toho istého dňa vyšetrovateľ vzhľadom na predchádzajúce neúspešné zabezpečenie Vladimíra Mečiara na vyšetrovacie úkony a jeho verejné vyhlásenie požiadal v súlade s ustanovením § 90 ods. 2 Trestného poriadku o jeho predvedenie i bez predchádzajúceho predvolania v procesnom postavení obvineného. Nasledujúci deň však vyšetrovateľ v záujme toho, aby sa predišlo tomuto krajnému riešeniu, t. j. predvedeniu menovaného, rozhodol doručiť obvinenému Vladimírovi Mečiarovi uznesenie o vznesení obvinenia s predvolaním na výsluch v mieste jeho trvalého bydliska v Bratislave na Ulici Fraňa Kráľa číslo 18. V byte sa nachádzala podľa vlastného vyjadrenia dcéra pána Mečiara, ktorá nevedela uviesť, kde sa momentálne jej otec nachádza.

    Posledný obdobný pokus o doručenie uznesenia o vznesení obvinenia a predvolanie bol vykonaný dňa 20. apríla 2000 v mieste prechodného bydliska Vladimíra Mečiara v Trenčianskych Tepliciach.

    Až po vyčerpaní týchto ďalších prostriedkov vyšetrovateľ opätovne požiadal v zmysle § 90 ods. 2 Trestného poriadku policajný orgán o predvedenie obvineného Vladimíra Mečiara na výsluch na deň 20. apríl 2000 od ôsmej do dvanástej hodiny do Bratislavy na Račiansku ulicu číslo 45. Policajný orgán bezprostredne na to prikročil k zabezpečeniu predvedenia obvineného vstupom do jeho obydlia s použitím tých prostriedkov, ktoré zákon umožňuje, vrátane asistencie príslušníkov jednotky útvaru osobitného určenia Prezídia Policajného zboru.

    Podľa § 83 Trestného poriadku vyšetrovateľ alebo policajný orgán môžu vstúpiť do obydlia, iných priestorov alebo na pozemok aj v tých prípadoch, ak treba predviesť tam sa zdržujúceho obvineného a vykonať úkony na predvedenie osoby obvineného. Podľa § 85a Trestného poriadku je osoba, u ktorej sa má vykonať vstup do obydlia, povinná tieto úkony strpieť, a ak neumožní ich vykonanie, sú orgány vykonávajúce úkon oprávnené po predchádzajúcej márnej výzve prekonať odpor takej osoby alebo ňou vytvorenú prekážku.

    Otázkou, ktorá je predmetom spochybňovania, je oprávnenosť a zákonnosť použitia policajtov služby osobitného určenia. O tom hovorí zákon o Policajnom zbore. Podľa § 67 tohto zákona policajt v službe osobitného určenia vykonáva okrem iného služobné zákroky proti páchateľom úmyselných obzvlášť závažných trestných činov. Ktoré sú to, ustanovuje § 41 ods. 2 Trestného zákona. Sú to aj tie úmyselné trestné činy, na ktoré Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej osem rokov. Na trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 a 2 Trestného zákona zákon ustanovuje trest odňatia slobody vo výške tri až desať rokov a pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 4 Trestného zákona ustanovuje trest odňatia slobody vo výške päť až dvanásť rokov. Táto podmienka stanovená zákonom bola teda splnená.

    Ďalšou zákonnou podmienkou je rozhodnutie prezidenta Policajného zboru o nasadení policajtov služby osobitného určenia. O toto rozhodnutie požiadal policajný orgán zabezpečujúci predvedenie prezidenta Policajného zboru a na jeho základe prezident Policajného zboru potrebné rozhodnutie vydal. Pokiaľ ide o vlastný služobný zákrok policajtov v službe osobitného určenia, tento sa podľa § 68 zákona o Policajnom zbore vykonáva pod priamym velením veliteľa zákroku, ktorý rozhoduje o použití donucovacích prostriedkov, špeciálnych donucovacích prostriedkov alebo špeciálnych zbraní pri zákroku. Podmienky použitia špeciálnej jednotky služby osobitného určenia ustanovené v § 67 a 68 zákona o Policajnom zbore boli teda splnené. Použitie tejto jednotky si vyžiadali i ďalšie okolnosti.

    Treba poukázať predovšetkým na to, že obvinený Vladimír Mečiar verejne avizoval odpor voči policajným orgánom a k úkonom, ktoré mali byť vykonané voči jeho osobe. Vo vystúpeniach niektorých jeho spolupracovníkov bolo taktiež zreteľne naznačované, že budú chrániť svojho predsedu takpovediac vlastným telom. V uzavretej budove v Trenčianskych Tepliciach sa sústavne zdržiavala osobná ochranka pána Mečiara, ktorá bola ozbrojená. Obvinený Vladimír Mečiar sa zdráhal dobrovoľne opustiť uzatvorený objekt zabezpečený technickými prostriedkami výrazne sťažujúcimi vstup na pozemok i do samotného objektu.

    K samotnému priebehu zákroku len veľmi stručne. Zákrok sa uskutočnil 20. apríla 2000 v čase od 8.25 do 10.15 hodiny vrátane predvedenia pred vyšetrovateľa. Zásahová jednotka sa na pozemok, na ktorom stojí penzión Elektra, dostala po prestrihnutí pletiva plota. Policajti prepátrali s negatívnym výsledkom priľahlé stavby. Následne bol prepátraný objekt penziónu s cieľom zistiť možnosť nenásilného vstupu do uzatvoreného objektu. Po zistení, že takáto možnosť neexistuje, bolo rozhodnuté o vniknutí do objektu za použitia špeciálnych donucovacích prostriedkov - špeciálnej nálože - v súlade s § 62 ods. 1 písm. g) zákona o Policajnom zbore. Vzhľadom na viditeľný pohyb osôb v objekte boli opätovne za použitia megafónu upozornené všetky osoby vo vnútri objektu na skutočnosť, že bude vykonané násilné vniknutie do objektu za použitia trhaviny, a osoby boli vyzvané, aby sa ukryli a chránili.

    Po vniknutí do objektu boli prepátrané vnútorné priestory. Osoby zdržiavajúce sa v objekte rešpektovali pokyny zasahujúcich policajtov, takže nedošlo k žiadnemu fyzickému konfliktu. Obvinený Vladimír Mečiar sa nachádzal v miestnosti na prvom poschodí, ktorú dobrovoľne opustil, a po vysvetlení účelu zákroku dobrovoľne nasledoval zakročujúcich policajtov do služobného motorového vozidla pristaveného pred penzión. O 10.15 hodine bol obvinený Vladimír Mečiar odovzdaný za účelom vykonania výsluchu vyšetrovateľovi. V súlade s § 163 ods. 1 Trestného poriadku bolo pred výsluchom obvinenému vyšetrovateľom oznámené obvinenie, ale uznesenie o svojom stíhaní odmietol prevziať. Po spísaní zápisnice o výsluchu si obvinený uznesenie prevzal, ale prevzatie odmietol podpísať. V rámci predvedenia na útvar vyšetrovania bol Vladimír Mečiar požiadaný aj o výpoveď v procesnom postavení svedka v kauze zavlečenia a spravodajskej informácie Slovenskej informačnej služby z roku 1995. Po ukončení týchto vyšetrovacích úkonov opustil Vladimír Mečiar krátko po 12.00 hodine budovu Policajného zboru.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    jednou z hlavných priorít, ktorú si vláda Slovenskej republiky vytýčila a ktorú chce aj dôsledne naplniť, je zvýšenie vynútiteľnosti práva. Budovanie demokratického a právneho štátu je bez toho nemysliteľné. Zvýšenie vynútiteľnosti práva mieni vláda nekompromisne presadzovať vo vzťahu ku všetkým občanom tejto krajiny, ktorí sa dopustili porušenia zákonov, rovnako bez ohľadu na ich postavenie, pracovné zaradenie či funkciu, bez ohľadu na ich súčasné alebo minulé zásluhy. Len takto môžeme nastoliť poriadok a zákonnosť v našej krajine, po ktorých všetci svorne voláme. Len takto môžeme zabezpečiť rast našej ekonomiky a zlepšenie života našich občanov. Len takto sa môžeme uchádzať o vstup medzi vyspelé a demokratické krajiny Európy.

    Dovoľte mi, aby som na záver tejto podrobnej správy vykonal stručnú rekapituláciu.

    Zásah jednotky služby osobitného určenia Policajného zboru bol iba dôsledkom vzniknutého stavu. Stavu, v ktorom nebol rešpektovaný zákon a všetky možné iné zákonné prostriedky boli predtým vyčerpané. Zásah polície bol vynútený dlhodobým neodôvodneným a bezbrehým ignorovaním všetkých krokov, ktoré polícia vykonala v úsilí naplniť literu zákona v súvislosti s vyšetrovanými kauzami, v ktorých mal pán Vladimír Mečiar podať výpoveď či už ako svedok, alebo neskôr ako obvinený. Zásah polície nebol vykonaný voči predsedovi Hnutia za demokratické Slovensko a expredsedovi vlády Slovenskej republiky, ako sa uvádza v návrhu, ale voči občanovi Vladimírovi Mečiarovi obvinenému z uvedených trestných činov. Akcia vykonaná políciou bola v súlade s platným právnym poriadkom, predovšetkým v súlade so zákonom o Policajnom zbore, Trestným zákonom a Trestným poriadkom. Pri akcii si počínali príslušníci služby osobitného určenia profesionálne, postupovali podľa platných právnych predpisov. Zákrok uskutočnili primeraným spôsobom, čomu nasvedčuje i tá skutočnosť, že pri ňom nedošlo ku škodám na zdraví zakročujúcich policajtov, a čo je to podstatné, ani na zdraví osôb, ktoré sa nachádzali v budove penziónu, aj keď dnes vo výbore pre obranu a bezpečnosť...

  • Nesúhlasná reakcia poslancov z pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, upokojte sa. Budete mať možnosť sa prihlásiť do diskusie a predniesť.

  • Predmetom diskusie rôznych úvah a názorov sú a nepochybne aj naďalej budú: spôsob zabezpečenia predvedenia pána Mečiara a vhodnosť načasovania tohto úkonu. K tomu treba povedať len toľko, že orgány polície sa riadia vlastnými postupmi, metódami, taktikou a technikou zákrokov, a nemôžu pritom vnášať do svojej práce akúsi citovosť s ohľadom na významnosť tej či onej chvíle, obdobia či dňa, alebo brať do úvahy prípadný negatívny ohlas u časti verejnosti. Ministerstvo vnútra mnohokrát predtým verejne informovalo o vzniknutej situácii a o potrebe vykonania nevyhnutných úkonov vo vyšetrovaných prípadoch, jeho ťažkostiach, ktoré boli polícii vedome spôsobované s cieľom mariť toto vyšetrovanie. Zásah špeciálnych policajných síl, jeho oprávnenosť a primeranosť je predmetom šetrenia inšpekčnej služby Policajného zboru i orgánov prokuratúry.

    K tomu sa žiada dodať, že vyšetrovanie uvedených troch káuz dozorovali orgány prokuratúry a uznesenia vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania, resp. o vznesení obvinenia neboli zrušené. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že všetky úkony spojené s predvolaním, predvedením i samotným zákrokom sú riadne zdokumentované a kedykoľvek preskúmateľné. Výsledky tohto šetrenia budú verejnosti známe. Pokiaľ sa prešetrovaním zistí v činnosti polície pochybenie, osobne dohliadnem na vyvodenie príslušných dôsledkov. Keď sa bude rokovať o samotnej dôvere pána ministra Pittnera, budem informovať aj o tom, že som vo štvrtok minulého týždňa prijal skupinu poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, že som sa sám rozhodol tiež dať podnet na prešetrenie zákonnosti tohto postupu, a keď budeme rokovať o tomto druhom bode dnešnej schôdze, budem vás informovať o medzivýsledku, ktorý som z Generálnej prokuratúry včera dostal.

    Na základe uvedených faktov som vnútorne presvedčený o správnosti postupu polície. Konala tak, ako bola v danej situácii konať povinná. Žiaľ, ani predvedenie pána Vladimíra Mečiara a jeho následné vypočutie neprinieslo do vyšetrovaných prípadov obsahový pokrok. Pán Mečiar aj pred vyšetrovateľom ukázal, že tak ako doteraz nemieni spolupracovať s orgánmi polície. Zámerne a vedome sťažuje ich prácu a nie je naďalej ochotný plniť si tie povinnosti, ktoré má v trestnom konaní plniť tak, ako každý iný občan. Jeho účasť na vyšetrovacích úkonoch, aj keď vynútená, splnila však trestnoprocesný účel a vyšetrovanie v kauze zavlečenia Michala Kováča, ale aj ostatných dvoch, môže byť ukončené oboznámením obvineného a poškodeného s výsledkami vyšetrovania.

    Tak ako som povedal, počas toho druhého bodu doplním túto písomnú správu, ktorú som vám dal, o aktuálne informácie, ktoré sa týkajú postupu kontroly zákonnosti tohto zákroku, a vyjadrím sa aj k samotnej otázke dôvery ministrovi vnútra, oboznámim vás so stanoviskom vlády Slovenskej republiky k tejto téme.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Potlesk a zároveň hluk a pískanie v sále.

  • Ďakujem predsedovi vlády za podanie správy.

    Dávam slovo určenému členovi výboru pre obranu a bezpečnosť, aby informoval Národnú radu o prerokovaní správy vo výbore. Bude to pán poslanec Ošváth.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,

    vážení členovia vlády,

    kolegyne, kolegovia,

    oboznámim vás s informáciou o výsledku prerokovania správy predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu o policajnom zásahu "kukláčov" zo dňa 20. apríla 2000 voči predsedovi HZDS a expredsedovi vlády Slovenskej republiky JUDr. Vladimírovi Mečiarovi vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť (tlač číslo 616).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 647 z 27. apríla 2000 pridelil správu predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu o policajnom zásahu "kukláčov" zo dňa 20. apríla 2000 voči predsedovi HZDS a expredsedovi vlády Slovenskej republiky JUDr. Vladimírovi Mečiarovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť s termínom prerokovania ihneď.

    Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedenej správy a navrhnúť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výsledky prerokovania: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť na svojej mimoriadnej schôdzi, ktorá sa konala 27. apríla 2000 za prítomnosti predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu, správu prerokoval a prijal uznesenie číslo 190, v ktorom uvedenú správu zobral na vedomie a zároveň schválil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, s ktorým vás oboznámim.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 27. apríla 2000 k správe predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu o policajnom zásahu "kukláčov" zo dňa 20. apríla 2000 voči predsedovi HZDS a expredsedovi vlády Slovenskej republiky JUDr. Vladimírovi Mečiarovi.

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu o policajnom zásahu "kukláčov" zo dňa 20. apríla 2000 voči predsedovi HZDS a expredsedovi vlády Slovenskej republiky JUDr. Vladimírovi Mečiarovi.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ošváthovi za podanie informácie a prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Skôr ako otvorím rozpravu, prosím predsedov poslaneckých klubov, ak tak neurobili, aby mi písomne odovzdali poradie rečníkov v rozprave k tomuto bodu programu. Tiež prosím nezávislých poslancov, ktorí chcú vystúpiť v rozprave, aby sa prihlásili do rozpravy.

    Chcem vás informovať, že mi poslanecké kluby písomne oznámili poradie rečníkov zastupujúcich klub takto:

    Hnutie za demokratické Slovensko k prvému bodu odovzdalo poradie rečníkov. Ako prvý by vystúpil pán poslanec Gašparovič, potom pán poslanec Húska, pani poslankyňa Tóthová, páni poslanci Tarčák, Hudec, Tkáč, Krajči, Cuper, Husár, Maxon a Cabaj.

    Slovenská národná strana nepodala požiadavku, aby mohla vystúpiť k tomuto bodu, čiže dala len požiadavku k bodu 2, ale o tom budeme hovoriť neskôr. Čiže SNS nedala požiadavku. SDK taktiež nie. SDĽ tiež nepodala. SMK áno, pani poslankyňa Olga Szabó. A SOP taktiež nie.

    Z poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, to znamená nezávislí poslanci, sa nikto neprihlásil do rozpravy. To sú pán poslanec Andel, Fico a Sládeček.

    Teraz prosím určených overovateľov schôdze, pani poslankyňu Muškovú a pána poslanca Ištvána, resp. náhradníkov Kužmu a Švantnera, aby prostredníctvom technického zariadenia u operátora v rokovacej sále vyžrebovali poradie poslaneckých klubov, ako budú kluby vystupovať v rozprave. Ďalej ich prosím, aby súčasne vyžrebovali poradie poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, to už som uviedol.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková, ak nie je, tak pán poslanec Ištván. Prosil by som pána poslanca Kužmu alebo Švantnera. Nech sa páči, pán poslanec Kužma, urobte vylosovanie poradia v rozprave k bodu číslo 1 k správe predsedu vlády Slovenskej republiky a potom by som otvoril rozpravu. Čiže ide o losovanie medzi poslancami HZDS a SMK, pretože ostatní sa neprihlásili. Je to veľmi jednoduché, buď bude začínať SMK, alebo HZDS a potom sa budú striedať už len poslanci za HZDS, pretože SMK má len jedného prihláseného.

    Zlyhalo technické zariadenie, preto by som prosil overovateľov, aby mechanickým spôsobom urobili losovanie, aby určili, kto bude vystupovať ako prvý a kto ako druhý.

    Pán poslanec Kužma.

  • Odpoveď poslanca ohľadom vyžrebovania poradia.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe oznámenia overovateľa pána poslanca Kužmu ako prvá v rozprave vystúpi pani poslankyňa Olga Szabó za klub Strany maďarskej koalície a po nej za klub HZDS ako prvý pán Ivan Gašparovič.

    Kým začne svoj diskusný príspevok pani poslankyňa, chcem vás informovať, že podľa § 29a ods. 5 zákona o rokovacom poriadku do času určeného pre poslanecký klub a pre poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, sa započíta aj čas využitý na faktické poznámky a procedurálne návrhy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán predseda vlády,

    vážení členovia vlády,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    domnievam sa, že nikto z nás nejde na výsluch svedka s radosťou a spokojný. Sme ľudia. Najradšej by sme sa nepríjemným povinnostiam vyhli. Preto zákonodarca v roku 1961 zákonom o trestnom konaní súdnom vymedzil naše práva a povinnosti. Dovoľte mi, prosím, z nich citovať. Podľa § 97: "Každý je povinný na predvolanie sa ustanoviť a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie." § 98 hovorí: "Ak sa svedok, hoci bol riadne predvolaný, bez dostatočného ospravedlnenia neustanoví, môže byť predvedený. Na to a na iné následky neustanovenia musí byť svedok upozornený. Písomné predvolanie svedka nie je potrebné doručiť do vlastných rúk." Trestný poriadok v § 63 taxatívne vymedzuje okruh ľudí, ktorým je potrebné doručiť do vlastných rúk. Medzi nimi je aj obvinený. Určuje aj ďalší postup takto: "Ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát sa vhodným spôsobom vyrozumie, kde a kedy si ju môže vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel."

    V právnom štáte by sa mali vzťahovať zákony na každého rovnako. S prekvapením som počula, že podľa názoru niektorých sú rovní a ešte rovnejší. Keď budeme postupovať podľa tohto, že sú osoby s výsadami, nemôžeme byť prekvapení, keď naďalej bude kvitnúť klientelizmus a štát bude rozkrádaný. Keď radový občan sa dostaví na prvé predvolanie na políciu a vypovedá k trestnému činu, prečo to nemôže urobiť aj druhý? Žiadna politická funkcia ho nezbaví povinnosti rešpektovať platné právne normy štátu, v ktorom žije. Ak sa radový občan nedostaví na výsluch v stanovenom čase ako obvinený, použije sa ustanovenie § 90 citovaného zákona, ktorý znie takto: "Ak sa neustanoví obvinený, ktorý bol riadne predvolaný na výsluch, bez dostatočného ospravedlnenia, možno ho predviesť. Na to a na iné následky neustanovenia musí byť predvolaný upozornený."

    Obvinený môže byť predvedený i bez predchádzajúceho predvolania, ak je to nevyhnutné pre úspešné vykonanie trestného konania. O predvedenie treba požiadať príslušný policajný orgán. Radový občan je predvedený a môže byť rád, ak nie je v putách. Ale čo urobiť vtedy, keď neradový občan alebo občan s výsadami býva v dobre stráženom objekte a nie je ochotný dostaviť sa na predvolanie, ani na druhé, ani na tretie. Môže si to dovoliť? Má na to právo? V právnom štáte nie. Veď existujú zákony, medzi nimi aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, ktorý vymedzuje práva o služobných zákrokoch a použití donucovacích prostriedkov policajtom služby osobitného určenia v § 67 takto: "Policajt v službe osobitného určenia vykonáva služobné zákroky proti teroristom, únoscom osôb a dopravných prostriedkov, nebezpečným páchateľom organizovanej trestnej činnosti a páchateľom úmyselných obzvlášť závažných trestných činov. O nasadení policajtov v službe osobitného určenia rozhoduje prezident Policajného zboru."

    O čom vlastne hovoríme? Pán Vladimír Mečiar nerešpektoval právne predpisy, preto kompetentná osoba, predseda Policajného zboru rozhodol obvineného zo spáchania úmyselného obzvlášť závažného trestného činu predviesť zákonom stanoveným spôsobom.

    Strana maďarskej koalície zastáva názor, že zákony platia rovnako pre každého občana. Preto služobný zákrok policajtov v službe osobitného určenia považuje za adekvátny okolnostiam.

    Ďakujem za vašu ctenú pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Olgy Szabó. Ako prvý pán poslanec Kačic a posledný pán poslanec Prokeš. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Kačic, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    kolegyne, kolegovia,

    pani poslankyňa uviedla vo svojom vystúpení, že policajt v službe osobitného určenia vykonáva služobné zákroky proti teroristom, únoscom osôb a dopravných prostriedkov, nebezpečným páchateľom organizovanej trestnej činnosti a páchateľom úmyselných obzvlášť závažných trestných činov, kde je predpoklad, že sa prechovávajú drogy, zbrane a podobne. Chcel by som pani kolegyňu upozorniť aj na druhú vetu, ktorú povedala, že ak sa nedostaví obvinený na predvolanie, môže byť predvedený. Len treba si ujasniť určité skutočnosti.

    Pani vyšetrovateľka Škarbová vzniesla obvinenie 18. 4. 2000 a 20. 4. 2000 už vybuchovala bomba na jeho dome. Čiže chcem upozorniť na veľmi krátky čas, keď ani polícia neurobila pokus o to, aby mu to doručila, keď ani z časového hľadiska cez poštový úrad, ako spomínal pán Dzurinda, nebolo možné, pretože tak rýchlo asi u nás pošty ešte nepracujú, aby mohlo mu byť obvinenie doručené. Čiže ak hovoríme o neadekvátnosti použitia prostriedkov a zložiek, veľmi presne ste, pani poslankyňa, vydefinovali, na koho a kedy sa to dá urobiť, len, žiaľ, Dr. Vladimír Mečiar nepatrí ani do jednej z tých skupín, ktorú ste definovali.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pána poslanec Hofbauer. Po ňom pán poslanec Cuper.

  • Dosť pozorne sledujem toto rokovanie, ale, úprimne povedané, nepochopil som, ako elektronickým losovaním bola mechanicky určená pani Olga Szabóová. Nejaký ten piatok som člen parlamentu, ale keby ste to tí, ktorí to rozhodovali, objasnili, pretože sú tu takí ťažkopádnejšie mysliaci poslanci, ktorí nemajú ani tušenie, ako mechanicky je možné určiť elektronicky volenú poslankyňu.

    No a čo sa týka vystúpenia poslankyne Szabóovej, domnievam sa, že súčasná vládna koalícia si skutočne nemohla vybrať ani lepšiu obhájkyňu alebo lepšieho kandidáta na obhájcu brutálneho policajného zákroku proti predsedovi najsilnejšieho politického subjektu v parlamente a predsedovi najväčšieho poslaneckého klubu v parlamente Vladimírovi Mečiarovi. Ak tak urobila vládna koalícia ústami predstaviteľa alebo predstaviteľky Strany maďarskej koalície, je to skutočne veľmi vysoká vypovedacia sila v tejto argumentačnej schopnosti a domnievam sa, že Strana maďarskej koalície má veľmi dobré dôvody, prečo s tým vystúpila. Veď predsa tvorcovi, obnoviteľovi slovenskej štátnosti treba jednoznačne vykrútiť krk, presne tak, ako to povedal tu pán Kačic, zaradením medzi ťažkých kriminálnych páchateľov, ako sa uvádza v zákone o Policajnom zbore.

  • Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

  • Pani kolegyňa,

    vaša sladkastá, nič nehovoriaca obhajoba pána Dzurindu sa dala očakávať. Strana maďarskej koalície je predsa za mnohé vďačná práve neschopnostiam Dzurindovej vlády a jeho slabosti ustupovať vám, občanom tohto štátu, ktorí sa hlásia k maďarskej menšine, vo všetkom, na čo si zmyslíte. Iste za tú obhajobu si vyberiete tučné odškodné v podobe zákona, ktorý už je v parlamente a ktorým sa chcete zmocniť majetkov na južnom Slovensku, najmä pozemkových. Pretože na rozdiel od neschopného, bez dôvery parlamentu vládnuceho predsedu vlády Slovenskej republike vy veľmi dobre viete, o čo vám v tomto štáte ide. Aby ste nás znova po nejakých tých rokoch mohli ovládať a diktovať nám svoju vôľu, ako ste to robili našim predkom kedysi dávnejšie v minulosti. Ale nazabúdajte, že celé demokratické Uhorsko, to bolo vtedy Biele Uhorsko alebo, ako vy ho nazývate, Felvidék. Všetko ostatné bolo len tým, čomu sa hovorilo Balkán. A tento Balkán priniesol tu pán Pittner s pánom Dzurindom znova na Slovensko. Zrejme si pán Dzurinda spomenul úspešne na svoj transylvánsky pôvod, a preto my, ktorí sa cítime hrdými potomkami Germánov a Slovanov, zvyknutí na demokratické spôsoby, odmietame takéto barbarstvá, ktorých sa tu dopúšťa minister vnútra s jednotkou osobitného určenia, pácha štátny terorizmus. Na rozdiel od vás aj tak sa to dá pomenovať. Nijaké predvedenie, pani sudkyňa, či bývalá sudkyňa, alebo právnička. Ľutujem, že sme vám vydali kedysi diplom.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Podhradská.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Ja by som rada reagovala na vystúpenie pani poslankyne dvomi krátkymi poznámkami.

    Pani poslankyňa, veľmi správne ste vo svojom vystúpení urobili výpočet tých, voči ktorým by bolo možné použiť taký zásah, aký sa realizoval v Trenčianskych Tepliciach. Hovorili ste o teroristoch, hovorili ste o zločincoch, hovorili ste o páchateľoch obzvlášť závažných trestných činov. Áno, voči takýmto ľudom by to bolo možno adekvátne, ale, žiaľ, ako tu povedal pán poslanec Kačic, žiaľ pre vládnu koalíciu, pán Mečiar ani medzi jednu skupinu z týchto výpočtov jednoducho nepatrí. A to je naozaj niečo, čo vás traumatizuje. Veľmi radi by ste ho do tohto výpočtu dostali, preto aj tento zásah v Trenčianskych Tepliciach sa konal takým spôsobom, akým sa konal.

    Ale ja by som chcela, keďže táto rozprava sa koná v súvislosti so správou, ktorú nám tu predniesol predseda vlády, poukázať ešte na jednu viac-menej zábavnú skutočnosť. Pán premiér nám povedal, keď obhajoval zásah "kukláčov", že len takto môže zabezpečiť rast našej ekonomiky a zlepšenie života našich občanov, len takto sa môžeme uchádzať o vstup medzi vyspelé a demokratické krajiny Európy. Nuž, pán premiér, ak má táto vláda predstavu, že dynamitom sa budeme uchádzať o vstup medzi vyspelé a demokratické štáty Európy, tak vám k tomu blahoželám, ale myslím si, že Slovensko takéto spôsoby odmieta.

  • Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Ja som presvedčený, že pani poslankyňa Dolníková zhrnula všetky dôvody, prečo by mal byť...

  • Pardon, ospravedlňujem sa.

    ... zhrnula všetky dôvody, prečo by mal byť pán minister Pittner odvolaný. Až na ten jej záver, ktorý vôbec nekorešpondoval s tým, čo celý čas hovorila, keď zdôvodňovala, prečo vlastne takýto zásah nemal byť urobený. Skutočnosť, že to bolo neadekvátne, aj celé obvinenie bolo neadekvátne a bolo vyrobené len preto, aby sa toto teátro mohlo urobiť, dokazuje aj skutočnosť, že rovnakých skutočností, z akých bol obvinený Vladimír Mečiar, sa dopustil aj premiér Dzurinda, aj premiér Moravčík. Inak povedané, mohli byť tieto tzv. zločiny vyšetrené a po rozhodnutí súdu mohlo byť určené, či naozaj ide o zločin, a potom sa mohlo uvažovať aj o takomto zásahu. To znamená, že nebolo potrebné to robiť dopredu.

    Iná vec je otázka zneužívania policajných síl a zneužívania jednotiek zvláštneho určenia alebo osobitného určenia. Stačí sa ísť pozrieť totiž dnes pred parlament. Už viac dôkazov tu na to netreba. Je tu toľko policajtov, ako som tu ešte nevidel. A sú tu aj jednotky osobitného určenia. Sú dokonca na parkovisku za Viedenskou bránou, tam, ako my parkujeme. Tam sú pekne poskladaní a opaľujú sa, pretože nemajú čo robiť.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktické poznámky? V súlade s novelou rokovacieho poriadku rečník môže reagovať na faktické poznámky v rozpätí dvoch minút.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Chcela by som reagovať na faktickú poznámku pána poslanca Kačica dvomi vetami. Ide o nerešpektovanie zákonov pánom Mečiarom a o škodu vo výške 14 mil. korún.

    Pánovi poslancovi Cuperovi iba toľko, že som rada, že nie od neho som dostala diplom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi za klub HZDS pán poslanec Gašparovič.

    Prosil by som podpredsedu Národnej rady pána Bugára, aby viedol ďalšie rokovanie Národnej rady, lebo mám prijatia.

  • Hlas z pléna.

  • Dobre, takže vypočujem si pána Gašparoviča.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    pán predseda vlády,

    členovia vlády,

    správu, ktorú predniesol pán premiér, som si prečítal len teraz, nemal som ju k dispozícii skôr. Napriek tomu skutočnosti, ktoré pán predseda vlády prezentoval prostredníctvom správy, ktorú mu, ako sám priznal, pripravilo ministerstvo vnútra, je správa, ku ktorej platia asi tie jeho prvé dve slová, kde povedal, že predsedovi vlády zákon žiadne právo zasahovať do práce orgánov činných v trestnom konaní nedáva a že aj k tejto správe sa vyjadruje prakticky ústami ministra vnútra a hodnotí niektoré skutočnosti ako skutočnosti, ktoré sú dané, ktoré vyplývajú zo zákona a ktoré sú podľa neho skoro axiomou.

    Chcel by som povedať, že skôr by sa bolo hodilo, keby bol pán premiér povedal, že takúto správu, akú poslanci od neho žiadali, nemôže predložiť, pretože nemá informácie a vyhodnotenie od príslušných orgánov, teda v tomto prípade mám na mysli v prvom rade prokuratúru Slovenskej republiky ako dozorový orgán nad vyšetrovaním.

    Pán premiér hovoril ďalej v správe o rovnosti ľudí v právach a rovnosti pred zákonom a tá, že vraj platí pre všetkých bez výnimky. Tieto práva vraj platia vo všeobecnosti a platia aj v trestnom konaní. Bol by som skutočne rád, ak by to bolo v tomto prípade a aspoň v tejto skutkovej podstate, kvôli ktorej je zvolaná Národná rada, pravda. Pretože trestného činu a vznesenia obvinenia od vyšetrovateľa, ktorého sa dostalo predsedovi Hnutia za demokratické Slovensko pánu Mečiarovi, takejto pocty, ak je to skutočne trestný čin, sa malo dostať aj tu prednášajúcemu túto správu, teda pánu premiérovi v súčasnosti, nehovoriac už aj o bývalom premiérovi pánovi Moravčíkovi.

    Ale dovoľte mi, aby som hovoril aj o niektorých iných veciach. Ústava Slovenskej republiky, ktorá bola prijatá v roku 1992, zakotvila niektoré ľudské a občianske práva, ktoré boli prevzaté od medzinárodných inštitúcií cez rímske konvencie o ochrane ľudských práv, cez ustanovenia Valného zhromaždenia OSN a tak ďalej, nechcem ich všetky menovať. V tomto prípade ide o rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní o tom, ako zabezpečiť svedka pred orgány činné v trestnom konaní, svedka vypovedajúceho v kauze, ktorú vyšetrovateľ vyšetruje. Musím citovať článok 19 ústavy, kde sa hovorí, že každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a najmä ochranu mena. A každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Čiže od tohto sa musia odvíjať aj všetky ostatné zákony, či ide o Trestný poriadok, alebo ide o zákon o Policajnom zbore. Vykladať ich nejako inak ako v zmysle ústavy by nebolo, myslím si, šťastné.

    Článok 21 ústavy hovorí, že obydlie je nedotknuteľné, nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Odsek druhý tohto článku hovorí: "Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu." Odôvodnený príkaz sudcu. Samozrejme, že spôsob potom ustanovuje zákon. Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, opakujem, v demokratickej spoločnosti nevyhnutné a musí pritom ísť o ochranu života, zdravia alebo majetku osôb a na ochranu práv a slobôd iných, alebo na odvrátenie závažného ohrozenia.

    Mohli by sme si teraz položiť otázky, k čomu z týchto dôvodov, ktoré tu ústava pripúšťa, v prípade vtrhnutia tohto komanda na územie osobného vlastníctva predsedu Hnutia za demokratické Slovensko došlo. Myslím si, že v žiadnom prípade neboli naplnené tieto ustanovenia ústavy, že skôr boli porušené.

    Dovoľte mi však takú kratšiu rekapituláciu, keďže v tomto prípade ide vlastne o zákrok, ktorý bol uskutočnený touto špeciálnou jednotkou. Dňa 20. 4. v ranných hodinách v Trenčianskych Tepliciach došlo k zadržaniu JUDr. Vladimíra Mečiara. Dôvodom na postup polície bolo vraj doručenie predvolania na výsluch k vyšetrovateľovi po tom, čo prišlo k obvineniu z niektorých trestných činov súvisiacich s údajne nezákonným vyplatením odmien členov vlády počas výkonu funkcie premiéra pánom Mečiarom. Boli použité na zákrok jednotky osobitného určenia Policajného zboru, ktoré pri zákroku použili výbušninu na otvorenie objektu a so sebou mali špeciálne strelné zbrane.

    Pani poslankyne, páni poslanci, možno si to ani neuvedomujeme, čo to znamená ísť do obydlia slobodného občana s dynamitom a so zbraňami ostro nabitými. Páni poslanci, možno si to ani neuvedomujeme, aký precedens, ak toto budeme schvaľovať, dávame do budúcnosti. Ak by sme si to celkom neuvedomili my, ani by ma to tak možno netrápilo, ak si to neuvedomia orgány činné v trestnom konaní a v tomto prípade najmä orgán dozorový, a to je dozorová prokuratúra. V tomto prípade nemôžem byť dvojtvárny, musím byť jednoznačný a musím chrániť demokraciu tohto štátu, ale chrániť ju tak, že polícia bude s dynamitom chcieť predvádzať a vypočúvať svedkov, ďakujem vám pekne za túto demokraciu. A nečudujem sa správam z rakúskych masmédií, ktoré uviedli, že Slovensko urobilo prvý krok k balkanizácii. Ďakujem vám pekne, pán minister, za takéto ohodnotenie Slovenska a za takéto otváranie dverí Slovensku do Európskej únie.

    Boli tu už citované dôvody, kedy je možné použiť takýto spôsob na občana Slovenskej republiky, resp. na toho, kto je prípadne trestne stíhaný a obvinený. Hovorí sa o obzvlášť závažných trestných činoch, pretože v tomto prípade podľa vyšetrovateľa ministerstva vnútra vyplácanie odmien, či už zákonné, alebo nezákonné, je spôsob, akým Trestný poriadok a Trestný zákon ohodnocuje organizovaný zločin, teroristické skupiny a páchateľov ako tých najbrutálnejších zločincov kategórie obzvlášť závažných trestných činov.

    Pritom, vážené pani poslankyne, páni poslanci, čo je v tomto prípade dôležité a veľmi dôležité, na základe čoho vyšetrovateľ sa prakticky potom môže alebo má rozhodnúť, či toto hodnotenie, v tomto prípade konkrétne udelenie odmien, je ozaj trestným činom podľa Trestného zákona, či sú tu nie iné zákonné opatrenia, ktoré riešia tento prípad a riešia ho iným spôsobom, nie trestným. Ak vyšetrovateľ chce začať v takejto veci konať, zákon mu jednoznačne prikazuje, že musí najskôr vyriešiť prejudiciálne otázky, to sú otázky predbežného konania, predbežného hodnotenia. Otázky, o ktorých ak už vo veci rozhodoval iný orgán, musí ich vyšetrovací orgán akceptovať. Samozrejme, ak z inej strany nie sú v niektorých veciach porušené zákony, resp. naplnené skutkové podstaty trestných činov. V tomto prípade to však nie je. Pretože je tu iná otázka, veľmi sporná otázka, či vôbec v tomto prípade ide o trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. Ja sa k tomuto ešte vrátim.

    Chcem len potom poukázať, že vyšetrovateľ Policajného zboru v tomto prípade postupoval podľa druhej hlavy zákona číslo 171/1993, a to § 7 ods. 9, kde sa hovorí, že "vo veciach, ktoré vyšetruje, je oprávnený vyžiadať od služieb Policajného zboru v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vykonanie úkonov nevyhnutných na vyšetrovanie, ktoré vzhľadom na ich povahu nemohol sám vykonať". To znamená, že v tomto prípade na zákrok boli použité jednotky osobitného určenia. O tomto mal rozhodnúť prezident Policajného zboru, lebo to zákon o Policajnom zbore v § 67 ods. 3 umožňuje. Potiaľ je to v poriadku.

    Pani poslankyne, páni poslanci, podľa množstva nasadených policajných síl, kde okrem tých policajtov, ktorým hovoríme "kukláči", boli aj iné zložky Policajných zborov, sa tam pohybovalo viac ako 60 príslušníkov týchto zborov. Dokonca sú informácie, že sám generál Ivor z druhej strany z kopca ďalekohľadom pozoroval, ako prebieha táto akcia. Pri tom všetkom, čo sa v našom štáte, pokiaľ ide o páchanie trestnej činnosti, deje a kde pán minister si často sťažuje, sťažuje si aj pán generálny prokurátor, aj súdy, že majú veľmi málo ľudí, dovolia si niekoľko mesiacov takýmto spôsobom plytvať sily na hranie jedného kriminálneho sci-fi filmu, ktorý skutočne nadobudol rozmery, že občan Slovenskej republiky sa nebude cítiť ohrozený rôznymi kriminálnymi živlami, ale, čo je strašné, bude sa cítiť ohrozený policajtom. Ďakujem pekne za takúto ochranu.

    To množstvo nasadených policajtov mi hovorí len o jednom. Buď mali strach, ale z čoho, alebo chceli prezentovať svoju silu a svoju prioritu v tomto štáte. Svoju prioritu v tomto štáte polícia už deklarovala aj na pôde Národnej rady, kde musím však povedať, že je to chybou nás poslancov, že sme pristúpili na takúto hru, keď sme zbavovali imunity poslancov na základe žiadosti vyšetrovateľa, na základe žiadosti vyšetrovateľa sme poslanca posielali do väzby, keď o takéto niečo môže požiadať len súd, ale posielali sme ich a zbavovali imunity na základe žiadosti bez zdokumentovania a zdôvodnenia. Proste holá žiadosť, pretože to ostatné pre poslancov Národnej rady bolo tajné.

    Čiže, panie poslankyne, páni poslanci, skončme s týmto. Nerobme sami z policajta priorného v tomto štáte. Doplatíme na to všetci. V tomto prípade môžem jednoznačne povedať, že tu nejde len o predsedu Hnutia za demokratické Slovensko Vladimíra Mečiara, ide o nás, o všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorým sa to môže kedykoľvek stať, to, čo sa stalo v Trenčianskych Tepliciach, že vám pod vlastný dom polícia dá dynamit. A to išlo o známu osobu. Čo tí, ktorým sa v slangu hovorí obyčajní ľudia?

    Panie poslankyne, poslanci, pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nedopustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zákrok do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Som presvedčený, že predstavitelia alebo predstavení príslušníkov týchto zborov policajných jednotiek neinformujú a zámerne neinformujú, resp. nepoučia, že sú trestne zodpovední aj oni pri použití takýchto zákrokov. Trestný poriadok hovorí tiež o tom pri spôsobe vykonávania úkonov trestného konania v § 52, že pri vykonávaní úkonov trestného konania sa musí zaobchádzať s osobami na úkone účastnými tak, ako to vyžaduje význam a výchovný účel trestného konania. Vždy treba rešpektovať ich osobnosť a ich ústavou zaručené práva.

    Panie poslankyne, páni poslanci, na pôde tohto obytného domu boli aj poslanci, ktorí museli ležať na bruchu, museli byť ticho a museli sa pozerať na zákroky týchto ozbrojených jednotiek. Pán predseda vlády vo svojej správe tu niekde píše, že proste pri takýchto zákrokoch nemôžu byť nejako citliví alebo, takto to povedal, citovo založení. Nie, určite táto služba si vyžaduje určitú tvrdosť, ale táto služba si vyžaduje aj to, čo som pred chvíľou čítal z Trestného poriadku. Viete, ku každej osobe, či je páchateľ, alebo nie, je forma správania sa. Ak sa niekto správa tak, že ohrozuje pri výkone služby policajta, musí sa aj tento správať tak, aby ho neohrozil. Ale ak sa nespráva tak, ak je zrozumený s tým, že ide tu o zákrok policajta zo zákona, tak nemôže byť tento zákrok brutálny a nemôže takto policajt vystupovať. Viete, keď prídete do krčmy 4. cenovej skupiny, kde sa kričí, vrieska, pije, tak sa prispôsobíte tomuto okoliu. Keď prídete do kostola, kde je pokoj, ticho a rozjímanie, tak sa prispôsobíte tiež. A preto zákon hovorí o tom, ako sa má vyšetrovateľ a príslušník polície správať, pán minister, takto by sa mali vaši policajti správať, a nie tak, ako sa správali v Trenčianskych Tepliciach.

    Viete, môžem povedať, že celý tento zákrok sa dostáva do pozície politického rozhodovania. Aj k tomu sa ešte vrátim a budem vám dokumentovať, že pán minister vnútra a pán predseda vlády skutočne rozhodujú z politických pohľadov. Skutočne rozhodujú o politických trestných činoch. Pokiaľ by som chcel hovoriť o tom, že medzi špeciálne a donucovacie prostriedky a špeciálne zbrane sú zaradené aj špeciálne výbušné predmety a špeciálne nálože, je to v § 62 ods. 1 písm. g), na ich použitie sa primerane vzťahujú aj ustanovenia § 50 ods. 3, 4, § 51, 59, 61, 63 a 65. Ide o ustanovenia hovoriace o použití bežných donucovacích prostriedkov. Z hľadiska analyzovaného prípadu je dôležitý § 50 ods. 3 a 4, kde sa hovorí, že pred použitím donucovacích prostriedkov je policajt povinný osobu, proti ktorej zakročuje, vyzvať, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitý niektorý z donucovacích prostriedkov. Od výstrahy môže upustiť vtedy, ak je ohrozený život a zdravie inej osoby a vec neznesie odklad alebo tomu bránia iné okolnosti.

    Panie poslankyne, videl som videozáznam zo zákroku týchto špeciálnych jednotiek, ozvučený videozáznam, sú z toho tri, pracovali tri kamery a jedna kamera na vnútornom okruhu. Môžem vám povedať, že príslušník Policajného zboru v civile s megafónom, ktorý vyzýval predsedu, aby vyšiel von, nič z tohto nedodržal, pán minister. Je to dôkaz aj listinný, aj vecný, pokiaľ ide o film. Jeho vyhlásenie bolo, budú o tom hovoriť poslanci, ktorí tam boli prítomní: "Pán Mečiar, dostal som od vyšetrovateľa príkaz vás predviesť." To je všetko, čo povedal. Takže nehrajme sa na to, že mu dal niekto možnosť rozhodnúť sa inak. Nehovorilo sa vôbec o tom, že by tam dal výbušninu. Opäť opakujem, sú o tom záznamy.

    Chcem vám povedať, že podľa § 63 zákona o Policajnom zbore je policajt povinný po tom, čo zistí, že pri použití donucovacích prostriedkov došlo k zraneniu osoby a okolnosti to dovoľujú, poskytnúť zranenej osobe prvú pomoc a zabezpečiť lekárske ošetrenie. Ďalej je v tomto prípade policajt povinný po každom takom zákroku hlásiť svojmu nadriadenému, a to neodkladne, že boli použité donucovacie prostriedky. V prípade, že vzniknú pochybnosti o ich oprávnenosti alebo primeranosti donucovacích prostriedkov, alebo keď pri použití bola spôsobená ujma na zdraví alebo škoda majetku, je nadriadený povinný zistiť, či boli použité v súlade so zákonom. O výsledku zistenia musí potom, samozrejme, napísať úradný záznam. Špeciálne pri týchto jednotkách je, že veliaci tejto jednotky každý príkaz, ktorý dá na použitie zbrane alebo rozkaz na omedzenie slobody, musí dokonca čas, spôsob príkazu a formu príkazu písomne zaznamenať. To musí byť k dispozícii a som presvedčený, že náš príslušný výbor na kontrolu týchto zložiek si bude dôkladne vyžadovať tieto úkony, ktoré museli urobiť.

    Keď sa služobný zákrok koná pod jednotným velením, hovorí o tom § 66 tohto zákona, o použití donucovacích prostriedkov, rozhoduje vždy jeho veliteľ alebo jeho nadriadený.

    Špeciálna úprava týchto služobných zákrokov a použitie donucovacích prostriedkov policajtom v službe osobitného určenia v § 67 a 68 tu hovorí, že policajt osobitného určenia vykonáva služobné zákroky proti - a teraz je taxatívne vymenované - teroristom, únoscom osôb a dopravných prostriedkov, nebezpečným páchateľom organizovanej trestnej činnosti, páchateľom úmyselných obzvlášť závažných trestných činov. O takomto nasadení na takéto úkony proti takýmto osobám rozhoduje vždy policajný prezident. Služobné zákroky policajtov v službe osobitného určenia sa vykonávajú pod priamym velením veliteľa zákroku, ako som povedal.

    Takže, panie poslankyne, ten zákrok nebol jednoduchý a nebol to zákrok bežný. Mohol by som hovoriť ďalej ešte o tom, kto je nebezpečný páchateľ, či je možné ozaj za takýto skutok, pretože v tomto prípade ide len o skutok udelenia odmien, že predsedu Mečiara po predvedení k vyšetrovateľovi okamžite vypočúvali aj na iné skutky, to je tiež veľmi závažná vec.

    Mal by som tu na pána predsedu vlády aj ministra minimálne 10 otázok, na ktoré by som bol rád, keby mi odpovedali. Nebudem teraz o týchto otázkach hovoriť, nechám to možno niektorým iným mojim kolegom, ktorí budú vystupovať, ale musím skonštatovať jedno, že z toho uvedeného mi jednoznačne vyplýva záver, že pri uskutočnenom policajnom zákroku sa neznámy páchateľ, resp. neznámi páchatelia dopustili trestných činov podľa § 238 ods. 2 Trestného zákona, porušovania domovej slobody, obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 a trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona.

    A, pani poslankyne, ak by som chcel byť rigorózny a aspoň taký tvrdý ako títo policajti, ktorí boli v Trenčianskych Tepliciach, označil by som tu aj možnosť spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia, pretože v tejto budove bolo niekoľko ľudí, dokonca aj chorí ľudia, a v takomto prípade sa zakročovať nesmie. A títo boli ohrození na živote, najmä tí, ktorí stáli pri dverách. Môžete sa spýtať kameramana Markízy, aký kus železa mu letel okolo hlavy. Môžete sa spýtať našich poslancov, ktorí boli na lekárskom vyšetrení, aké utrpeli niektoré pomerne závažné postihnutia na zdraví. Takže z tohto pohľadu, pán minister, sa skutočne neurobilo nič. A ak ste informovali pána predsedu vlády tak, ako to prečítal, neinformovali ste ho pravdivo. To je k jednej veci.

    Keby som chcel teraz hovoriť skutočne o zneužití právomoci verejného činiteľa pre ten skutok, pre ktorý bol predvedený, teda pre tie odmeny, pán predseda vlády, opakujem opäť bez toho, že by som chcel nejako voči vám teraz vystupovať, takisto ste zodpovedný ako premiér Mečiar. Ale musím vám povedať, že nie, že ste sa nedopustili trestného činu a nedopustil sa ho ani premiér a predseda Hnutia za demokratické Slovensko Mečiar. Myslím si, že niet toho súdu, ktorý by takúto obžalobu na vás troch, ktorých som spomenul, prijal. Je totiž otázne, či z postavenia predsedu vlády, keď udeľuje odmeny kvázi svojim zamestnancom, či to vykonáva vo funkcii takej, ako ho označujte, ako verejného činiteľa.

    Pani poslankyňa Škarbová, už som ju povýšil, ale ona veľmi postupuje, mala malinkú hodnosť a už je podplukovník, takže môže sa stať, že bude aj poslankyňou, hovorí jednoznačne o tom, že Mečiar spáchal trestné činy zneužitia právomoci verejného činiteľa a ešte aj k tomu podvodu, keď ako predseda vlády udeľoval tieto odmeny. Proti takej istej žalobe podal sťažnosť, resp. vzneseniu obvinenia, podal sťažnosť aj bývalý predseda kontrolného orgánu pán Balejík. Prokurátor, v tomto prípade prokurátorka pani Šutková, námestníčka okresného prokurátora, myslím, že v Bratislave I, alebo kde to je, neviem, nezáleží na tom, odpovedala Balejíkovi, že sa takéhoto trestného činu dopustil a že ak on udelil odmeny, tak udelil ich ako verejný činiteľ. No, ťažko hovoriť, či udeľovanie odmien svojim pracovníkom je ozaj trestným činom takejto skutkovej podstaty, aká sa tu uvádza. Myslím si, že nebol verejným činiteľom a plnil v tomto prípade len funkciu vedúceho organizácie. Čiže pani prokurátorka zamietla sťažnosť Balejíkovi a označila to ako trestný čin.

    V podobnej veci, pokiaľ ide o trestný čin verejného činiteľa, podal sťažnosť na Okresnú prokuratúru v Bratislave aj pán terajší poslanec Krajči proti uzneseniu, v ktorom je označený ako verejný činiteľ za spáchanie trestných činov pozmeňovania verejnej listiny a tak ďalej a tak ďalej. V tomto prípade napríklad hovorí pán námestník okresného prokurátora v Bratislave I Stanislav Lešo, kde vyhodnocuje, čo je zneužitie právomoci trestného činu, zneužívanie verejného činiteľa, dobre kvalifikuje skutok, že aby sa dopustil niekto takéhoto trestného činu, musí inému zadovážiť škodu alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju moc spôsobom odporujúcim zákonu, prekročí svoju moc alebo nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci. Použitie trestnej sadzby podľa ods. 2 je potom viazané na spôsobenie určitého kvalifikovaného následku. V tomto prípade u predsedu Mečiara je to tých niekoľko vraj miliónov. Aby mohla byť vyvodená trestnoprávna zodpovednosť za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona, musia byť všetky tri tieto podmienky splnené. Skúsme, či tieto podmienky sú splnené pri rozhodnutí našich predsedov vlád. Myslím si, že nie. V tomto prípade však pán prokurátor zamieta sťažnosť, odkladá ju, aby som bol presný.

    Chcem teraz, keďže tu sedí pán generálny prokurátor, keďže sú určité rozdielne názory jeho prokurátorov, ho upozorniť, že 22. apríla 1991 v Bratislave riaditeľ odboru JUDr. Ivan Segeš dáva stanovisko, kto je verejným činiteľom a kedy ide o spáchanie takéhoto trestného činu, kde hovorí, že - mám to trošku zle nacyklostylované -, ale v podstate je to, že nemôže dôjsť k spáchaniu trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, ak by priamo nešlo v rozhodovacom procese o úlohy obsahujúce v sebe určitý prvok štátnej moci a jeho výkonu. Čiže v tomto prípade ani Mečiar, ani Dzurinda, ani Moravčík nevystupovali z takejto pozície. Vystupovali kvázi ako zamestnávatelia.

    Pokiaľ však ide ďalej, čiže to je pre vás, pán generálny prokurátor, pokiaľ však chceme povedať jednoznačne, či mohli títo predsedovia vlády takéto odmeny poskytnúť, musíme sa vrátiť k článku 119 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky, kde vláda rozhoduje aj o ďalších otázkach, ako to ustanoví zákon číslo 143/1992 Zb. v znení noviel ustanovení § 13 a 23 písm. f) určuje, že zamestnancovi možno poskytnúť odmenu za podmienok ustanovených vládnym vykonávacím predpisom, to znamená vládou Slovenskej republiky. I keď to predovšetkým má byť nariadenie vlády, spomenutým predpisom nie je vylúčená ani iná forma rozhodnutia vlády, teda môže ním byť aj uznesenie vlády. A týmto uznesením doteraz nezrušeným, umožňujúcim predsedovi vlády vyplatiť jej členom odmeny, platnom v čase vyplatenia odmien, je jednak uznesenie predsedníctva vlády Slovenskej republiky z 13. mája číslo 13 a zo 7. mája 1992, resp. uznesenie číslo 67 zo dňa 7. februára 1995. V tomto období totiž neexistoval právny predpis upravujúci platobné pomery členov vlády a iných na odmeny. Z toho dôvodu potom predsedníctvo vlády Slovenskej republiky svojím uznesením zo dňa 7. mája 1992 v bode 2 písm. b) súhlasilo, aby za úspešné hospodárske a mimoriadne pracovné výsledky boli poskytované polročné odmeny členom vlády.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    pán minister vnútra,

    pán generálny prokurátor,

    nechcem ďalej zdôvodňovať, pretože viem, že po mne vystúpi ešte pán poslanec Tkáč, ktorý nakoniec dlhé roky pracuje v oblasti pracovných vzťahov a povie aj svoj názor, vysvetlí svoje stanovisko. Chcem tu však podotknúť znovu, že tu je aj tá prejudiciálna otázka, s ktorou sa vyšetrovateľ vôbec nevyrovnal, a ľutujem, že na to nezareagovala ani Generálna prokuratúra.

    Možno sa vám zdá, že už hovorím dlho, ale ešte máme čas, takže skúsim ešte z iného pohľadu sa vrátiť k pánovi premiérovi a jeho správe.

    Pán premiér, neviem, či viete, a to sa týka, samozrejme, v prvom rade aj ministra vnútra, že v priebehu viacerých po sebe nasledujúcich rokov sa nemení ani množstvo kriminality, ani jej štruktúra, dynamika a zároveň aj vysoký počet neobjasnených vecí, resp. nebol zistený páchateľ, čoho dôsledkom je vysoké množstvo uložených vecí. A sú poznatky o vysokej latentnej kriminalite. Potom sa skôr ponúka záver, že orgány činné v trestnom konaní nie sú kapacitne schopné, spôsobilé vyšších výkonov, ale pritom do Elektry ide celá ozbrojená jednotka. Dobre, že tam neboli aj obrnené transportéry.

    Keby sme hovorili o majetkovej kriminalite, tak sú tu poznatky, že v roku 1999, keď za tento druh trestnej činnosti bolo stíhaných celkom 19 050 osôb, bolo pre majetkové trestné činy obžalovaných 14 907. To je 55 % aj niečo. Súdy podľa evidencie prokuratúry v roku 1999 právoplatne odsúdili 11 995 ľudí, čiže máme neriešenú kriminalitu. Nemáme vraj dostatok policajtov, preto kriminalita neklesá a súdy, prokuratúra, vyšetrovatelia nestačia. Ale stačia týždne obliehať Trenčianske Teplice. To bolo k majetkovej kriminalite.

    Hospodárske trestné činy vraj naďalej vykazujú trvalo nízky podiel na celkovej kriminalite. Hovoríme o tom, ako sa tu kradne súčasne, ale hospodárske trestné činy vykazovali trvalý nízky stav. To by bolo dobré. Lenže hovorí sa tu, že oprávnene sa predpokladá ich vysoká latentnosť, čiže je ich strašne veľa, ale sa v nich nekoná. Problémy spojené s odhaľovaním a postihom hospodárskych trestných činov sú najmä, nebudem čítať všetky, ale jedno, čo je závažné, nízka účinnosť práce orgánov kriminálnej polície, pán minister. V kontrolných a iných orgánoch pri odhaľovaní týchto trestných činov, pán minister, pán predseda vlády. Percento obžalovaných pre trestné činy násilného charakteru sa mierne znížilo. Pre násilné trestné činy bolo obžalovaných 8 058 osôb. Počet odsúdených pre trestné činy násilnej povahy sa zo 6 226 osôb v roku 1998 znížil v minulom roku na 5 934. A teraz počúvajte. Najpočetnejšiu skupinu zo všetkých osôb stíhaných za násilné trestné činy tvoria páchatelia trestného činu porušovania domovej slobody. Asi ich bolo málo, preto sa museli do tohto zapojiť aj policajné orgány na čele s pánom ministrom.

  • Pre trestný čin vraždy bolo v roku 1999 trestne stíhaných 109 osôb, čo je v porovnaní s rokom 1998 nárast o 10 osôb. V podstate sa darí objasniť vraždy v afekte či s motívom pomsty. Nedarí sa však odhaľovať páchateľov vrážd na objednávku. Pán minister, čo ste sa nám už nasľubovali, ako ste chytili vraha bývalého ministra Duckého. Stále ste nás ubezpečovali, ako sa s ním vysporiadate, a pritakával vám k tomu aj predseda vlády. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v roku 1999 vykonala zhodnotenie úrovne dokazovania a zákonnosti rozhodovania pri trestnom čine vraždy s osobitným zameraním na motivačné pozadie konania páchateľa. Možno konštatovať, že v posledných štyroch rokoch zostáva páchanie trestného činu vraždy v podstate na rovnakej úrovni, ale že je výrazne zvýšený v porovnaní s dávnejšou minulosťou. Stále je príliš veľký počet vrážd, pri ktorých nebol zistený páchateľ.

    Pani poslankyne, páni poslanci, analýza vraj potvrdila, že prvotné úkony na mieste činu nie sú vykonané na potrebnej úrovni, to znamená polícia, čo následne vytvára dôkaznú núdzu, pričom jednou z príčin takéhoto stavu je absencia vyšetrovateľa, znalcov, ale aj prokurátora pri obhliadke miesta činu, chýbajú, ale do Trenčianskych Teplíc budú chodiť vlakmi.

    Tak by som ďalej mohol hovoriť o trestnom čine znásilnenia, zavlečenia do cudziny. Tu napríklad sa hovorí, že pri zavlečení boli stíhané 4 osoby a pre trestný čin brania rukojemníkov bolo stíhaných 11 osôb bez absolútneho úspechu zistenia. A teraz, dámy, len aby to nebolo všetko, že sa to netýka aj vás, poviem ako perličku. Pre násilné trestné činy sa mierne zvýšil podiel žien, takže rovnoprávnosť je aj v tomto prípade.

    Pán minister, v roku 1999 bolo pre trestné činy tvoriace organizovaný zločin stíhaných celkom 1 225 osôb, obžalovaných bolo 897 osôb a súdy odsúdili za tieto trestné činy 639 osôb. To svedčí o kvalite vyšetrovania.

    Nebudem hovoriť o toxikománii a o tých, kde vy vo vašej správe, ktorú bude predkladať pán premiér, hovoríte, že to klesá. V tejto správe sa hovorí niečo iné. Ale činnosť organizovaných zločineckých skupín je vraj naďalej charakterizovaná vysokým stupňom konšpirácie, organizovanosti a vyhradenou sférou záujmu a odbornosti a so znalosťou práce bezpečnostných zložiek. Vo svojej činnosti využívajú najnovšie technické prostriedky, aké v mnohých prípadoch nemá ani Policajný zbor. Disponujú veľkými sumami peňazí, ktoré reinvestujú jednak do organizovaného zločinu, ako aj do legálnej podnikateľskej činnosti. Vo svojej činnosti využívajú odborníkov, ako právnikov, ekonómov, bankárov, účtovníkov. Výsledkom ich činnosti sú miliónové škody na majetku, najmä na majetku štátu a podnikateľov, šírenie strachu, neistoty, násilia, nezákonností. Ale vy predsedovi politickej strany, bývalému predsedovi vlády, dávate pod barak dynamit a tých, kde konštatujete, že ako im je dobre, koľko veľa peňazí majú a ako si dobre žijú, si nevšímate.

    Pán minister, ešte chvíľku.

    Trestná činnosť príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky. Z hľadiska počtu stíhaných osôb a druhu trestných činov v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zostáva v zásade nezmenená. Čo ste sa nám narozprávali, ako ste ich stíhali a ako klesá táto trestná činnosť. Rovnako ako v predchádzajúcom roku, takmer polovicu prípadov predstavuje trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa spáchaný buď samostatne, alebo v súbehu s inými trestnými činmi. Tento trestný čin je charakteristický dvoma typmi konaní: nelegálnymi postupmi pri zadovažovaní informácií alebo v inom plnení služobných úloh a korupčným konaním súvisiacim s výkonom právomoci. Ide najmä o používanie, počúvajte, pán minister, fyzického a psychického nátlaku, násilia pri zadovažovaní vysvetlení a výpovedí, vstup do obydlia bez príkazu na domovú prehliadku a použitia neprimeraného násilia pri výkone rôznych služobných úkonov, ako aj o zneužitie právomoci motivované získaním neoprávneného prospechu predovšetkým majetkového charakteru. To je hodnotenie vášho rezortu.

    A teraz, pán minister, to, čo ma z tohto bude najviac zaujímať. Dozor prokurátora nad zachovaním zákonnosti v prípravnom konaní je jedným z najdôležitejších zákonných oprávnení prokurátora. Najúčinnejšou a najviac využívanou formou dozoru boli v roku 1999 záväzné pokyny prokurátorov v konkrétnych trestných veciach.

    Teraz moja jedna otázka. Pán minister, mám vedomosti, že vo veci vyšetrovania udeľovania odmien predsedom Hnutia za demokratické Slovensko Mečiarom prakticky orgány prokuratúry nevedeli. 14. tohto mesiaca dozorový prokurátor požiadal vyšetrovateľa, aby mu predložil spis. Predvčerom dozorový prokurátor tento spis ešte nemal. Dozorový prokurátor ani nevedel o tom, že sa chystá takýto zákrok. Trikrát ste sa pokúsili týmito jednotkami urobiť tento zákrok. Prvýkrát vám to nevyšlo preto, že ste boli prekvapený, že sú tam poslanci a že je tam veľa masmédií. Nevedeli ste sa zorientovať. Druhýkrát len na zákrok generálneho prokurátora ste upustili od tohto konania. Tretíkrát, keďže ste predpokladali, že generálny prokurátor vám to zase prekazí, ste to urobili bez prokurátora. To je to, čoho sa ja teraz bojím.

    Pán generálny prokurátor, pán minister a pán predseda vlády, aby teraz nevzišlo niečo z toho, že si vymýšľam, tak vám chcem povedať, že je to tlač 579 - správa o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 1999 a jej poznatkoch o porušovaní zákonov, ktorú budeme prerokúvať asi na májovej schôdzi. Takže nie sú to moje výmysly, sú to poznatky Generálnej prokuratúry, ktorá konštatuje, aký je stav pod vaším vedením na ministerstve vnútra.

    A, pán generálny prokurátor, aj na vás predkladacia správa k vašej správe hovorí: "Prokuratúra ako orgán ochrany práva nesie v rozsahu stanovenom zákonom dozornú zodpovednosť za nezaujatý, poctivý a spravodlivý priebeh prípravného konania trestného. Prokuratúra musí dbať o zákonný postup spočívajúci v objektívnosti, pravdivosti objasňovania skutkov zo všetkých jeho stránok v prospech či neprospech páchateľa, o nezaujaté posudzovanie konfliktov a o zákonnosť, správnosť a dôvodnosť meritórneho rozhodnutia, ktorým sa končí prípravné konanie. V konečnom dôsledku musí prokuratúra dbať aj o to, aby stíhanie bolo aj efektívne, teda aby sa neviedlo nedôvodné stíhanie a aby boli zadovážené také dôkazy, z ktorých bez pochybnosti vyplýva skutočný stav vecí a ktoré umožnia spravodlivé rozhodnutie o vine a treste."

    Pán generálny prokurátor, ja vás nevyzývam, ja vás prosím, dodržte toto, čo ste v predkladacej správe napísali.

    A, pán minister Pittner, aby vám nebolo smutno, tak ešte z tlače 550, ktorá hovorí o správe o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike za rok 1999, ktorú predkladá Mikuláš Dzurinda, predseda vlády Slovenskej republiky, mám na vás jednu otázku. V bode 6, kde hovoríte o prioritách zamerania činnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru v roku 2000 a spôsob ich realizácie, okrem iného, nebudem to už čítať, hovoríte, že musíte skončiť vyšetrovanie káuz s politickým pozadím z minulých rokov. Pán minister, čo sú to politické kauzy? Teraz ste nám predviedli, že skutočne máme pravdu my, ktorí hovoríme, že tu nerozhoduje skutok, ale politické myslenie. Bol by som rád, keby ste mi to vysvetlili.

    Panie kolegyne, páni kolegovia, ja vám ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými nechce reagovať nikto z poslancov.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Húska, pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda vlády,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    k problematike správy, ktorú predložil predseda vlády Mikuláš Dzurinda tomuto parlamentu, chcem hovoriť predovšetkým z politických aspektov. Právnym a iným, prípadne trestnoprávnym aspektom celej problematiky škandálu, politického škandálu, ktorý ste so svojou vládou vyprodukovali vo forme násilného vniknutia do obydlia pána Mečiara, je potrebné sa venovať aj z hľadiska politickej zodpovednosti a politických dôsledkov takéhoto postupu. Je nesporné, že ste zvolili od samého začiatku deštruktívnu stratégiu, pretože všetko, čo sa doteraz pokúšate robiť, je vlastne predovšetkým pokus premaľúvať minulosť, ale vôbec nedokazujete, či viete a či vôbec môžete zvládnuť budúcnosť. Lebo úlohou vlády je naozaj zvládnuť budúcnosť, nie sústavne sa odvolávať na minulosť alebo z minulosti robiť určité uzávery práve tým, že budete sústavne opakovať kauzy, že vlastne prijímate škandalizačný manažment.

    Je nesporné, že vás podporili výsledky volieb, pretože ste si povedali, no keď sa nám toto podarilo, tak sa nám podarí všetko. Priatelia, všetko vám sa nepodarí. Vaša správa je jednak slabá a jednak je nehorázna. Je nehorázna a vyjadruje práve váš životný a hlavne politický postoj, v ktorom si myslíte, že sa vám prepečie každá vaša možná politická chyba alebo každý váš slovný výrok a rozhodnutie o minulosti. Rozhodli ste sa, aby ste vo vládnej moci využívali čo najviac odplatu a revanš, politickú odplatu, organizovanú odplatu a revanš a vťahujete do tohto kolotoča aj orgány justície a orgány prokuratúry, a to nie je ani dobré a ani povzbudivé pre demokraciu na Slovensku. Všetci, ktorí vieme, že život je naozaj len zreťazenie príčin a následkov, tak vieme aj to, že metódy otvárania dverí výbušninou sú metódami studenej vojny alebo podnecovania k používaniu násilia voči politickým protivníkom. To je nebezpečná metóda, to je metóda hlboko vzdialená od každého demokratického spôsobu realizovania vlády. A vy ste sa touto cestou dali a nesiete za to plnú zodpovednosť.

    Chcem povedať, že politicky je mimoriadne dôležitý aj samotný fakt, že objektom vašej revanšistickej manipulácie je tá osobnosť, ktorá nielen bola trikrát predsedom vlády na Slovensku, ale ktorá patrí medzi hlavných zakladateľov štátnosti Slovenska. Je to čosi naozaj nehorázne, dovoľovať si takýmto spôsobom postupovať, a pritom sa, samozrejme, urazene tvárite, že zákon platí pre každého. Veď my koniec koncov pracujeme len na vynútiteľnosti práva. Možno by vám či z kazuistiky alebo z iných právnych disciplín vedeli povedať, že pod vynútiteľnosťou práva sa rozumie predovšetkým vynútiteľnosť práva tých, ktorí sú bezmocní, ktorí nie sú držiteľmi moci. Pretože to je to najjednoduchšie, používať ako štruktúra, ktorá disponuje mocenskými a silovými prostriedkami, tzv. vynútiteľnosť. A dokonca pán generál Ivor sa tváril, že ani nejde tak o to, akým spôsobom a o aké prečiny ide, ale ide o to, že jednoducho vynútiteľnosť práva musíte zabezpečiť. Čo je to inšie ako celebrovanie moci, ako spôsob, ktorým chcete dokázať spoločnosti, že si môžete dovoliť všetko?

    Pán predseda vlády, nemôžete si dovoliť všetko. A už tobôž nemôžete si dovoliť takýto druh škandálov na Slovensku. Nie sme tu takou úbohou masou poddaných, ktorí sú ochotní zhltnúť každý váš precedens a každý váš krok.

    Chcem ďalej povedať, že vo vašom vývoji boli veľmi zaujímavé štádiá. Najprv ste zúrivo hovorili o Mečiarovi, potom o mečiarizme, potom sa zrazu objavilo u vás čosi pozoruhodné. Hovorili ste, že áno, pripúšťate, že ste chápaný ako druhý Mečiar a štylizovali ste sa do podoby, do ktorej sa jednoducho, pán predseda vlády, dostať nemôžete. Azda v nejakých snoch, ale v realite celkom určite nie. Takže takýmto spôsobom utŕžite iba to, že možno o období tejto vlády a metódach jej politického revanšu sa bude v budúcnosti hovoriť dzurindizmus, ale som presvedčený, že to nikdy nebude pochvalným oslovením ani pochvalným označením. Chcem zároveň povedať, že sami používate spôsoby, ktoré hraničia s krajnými spôsobmi konania človeka, ktoré sú znakom čohosi, čo by som ja nazval fanfarónstvo.

    Dovoľte mi, aby som prečítal jeden váš výrok: "Slovensko potrebuje vládu, v ktorej predsedám." To je čosi úžasné, to ako keď Boh Otec z nebies prehovorí, že svet potrebuje tohto Stvoriteľa. No tento postup, táto, ako Česi hovoria, "nejapnosť" je jednoducho neospravedlniteľná. Som presvedčený, že nemôžete trvale ignorovať politické aspekty svojho konania. Ja som presvedčený, že budete niesť dôsledky tohto a že tie dôsledky prichádzajú aj v tom, že vaša vláda stráca dôveru väčšiny obyvateľstva a že žiadne manipulačné techniky niektorých inštitúcií verejnej mienky nebudú v stave ani zmierniť tento fakt.

    Hovorili ste, a to dokonca aj teraz, že ste zdedili také pomery. Musím vám povedať, že som mal už výhrady proti takýmto postupom, aj keď sa takto vyslovoval pán minister Ftáčnik, ale i pani ministerka Schmögnerová. Chcem povedať, že politická moc v demokratických krajinách sa nededí. Dedí sa len v totalitných monarchiách. Čiže ste nič nezdedili, ste len správcom vecí verejných na určité časové obdobie a som presvedčený, že práve aj vinou takýchto škandálov sa tento čas veľmi rýchlo skracuje a že váš čas neúprosne plynie. A potom neviem, možnože budete spokojný aj s tým, že budete charakterizovaný v dejinách ako človek, ktorý veľmi neseriózne vydával sľuby, ktoré potom zo zásady neplnil, a vydával ďalšie sľuby, tie zase neplnil a vydával ďalšie sľuby. Je to jednoducho spôsob, pri ktorom v politike postupujete ako človek, falošný zmenkár, ktorý vydáva falošné zmenky, nekryté zmenky, a jednoducho keď je pri tom nejakým spôsobom osudom prichytený, tak sa pokúša vydať ďalšiu zmenku.

    Tento postup, ktorý bol zvolený voči pánu Mečiarovi, bol postup, ktorý je skutočne škandálny, ktorý čo najtvrdším spôsobom odmietame. Budeme žiadať aj informovaním svetovej verejnosti od nej kritický tón k takýmto postupom a predovšetkým očakávame od vás, pánov poslancov, paní poslankýň, že skutočne dôkladne zvážite únosnosť toho, aby na čele vlády Slovenskej republiky bol pán Mikuláš Dzurinda.

    Odmietam teda vašu správu a odmietam aj to, aby sa nejakým len tichým výkonom tohto priebehu v parlamente váš škandalózny čin prepiekol. Nie je možné v demokratických pomeroch ísť do bytu s výbušninou si otvárať dvere. Nie je možné, aby sa dokonca stále plietli informácie. Na jednej strane hovoríte, no veď prečo je taký ignorant moci, prečo nejde na výsluch, veď ide len o to, aby svedčil. Potom zmeníte, že ak ako svedok sa môže brániť tomuto úkonu, tak ho spravíme obvineným. A z čoho? No napríklad z toho, z čoho práve by bol vinný aj pán Dzurinda. Ak by to bola vina hodná trestného činu. Ak to nie je pri najlepšej vôli nejaký priestupok, o ktorom koniec koncov bude musieť rozhodnúť súd.

    Takže z týchto dôvodov navrhujem, vážené panie poslankyne a páni poslanci, aby ste odmietli túto správu, aby ste odmietli takýto spôsob nakladania so skutočnosťami a aby ste odmietli takéto praktiky, ktoré sa pokúša udomácniť na Slovensku pán predseda vlády Dzurinda.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa nehlási nikto s faktickou poznámkou.

    Ďalšia v rozprave je pani poslankyňa Tóthová. Pripraví sa pán poslanec Tarčák.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    vážený pán predseda vlády,

    vážený pán generálny prokurátor,

    milé dámy, vážení páni,

    správa, ktorú som si stihla prečítať pred mojím vystúpením, pretože nám bola nedávno doručená, je plná zavádzaní. Áno, pán predseda, vy ste ju nevypracovali, vypracoval ju pán minister vnútra. Vy ste ju však predniesli a za ňu nesiete, ako aj za celú činnosť vlády, politickú zodpovednosť.

    Celá táto situácia sa zahmlieva vábnymi informáciami a musím konštatovať, že aj pravdivými, ako je - všetci občania sú si rovní, teda musí byť aj Mečiar, zákony platia pre všetkých rovnako, vynútiteľnosť práva v republike musí byť a podobne. Týmito pravdami, ktoré sa zdôrazňujú, ale v situácii, ktorá je plná protizákonností, sa práve táto protizákonnosť chce zastrieť.

    Pán predseda vlády, s týmito vyhláseniami ste nás nakŕmili, keď sme vás vo štvrtok 20. apríla tohto roku navštívili. Nechceli ste, alebo ste nevedeli vnímať ďalšie fakty právnej skutočnosti, ktoré sme vám uviedli a ktoré spochybňujú, resp. celkom vyvracajú pravdivosť faktov, ktoré ste v predloženom materiáli uviedli. Hneď sa k vašim faktom vyjadrím. Chcem však uviesť jedno, na čo sme upozorňovali taktiež na našom stretnutí a nereagovali ste na to vo svojom vystúpení. Uviedli sme, že postup, ktorý bol použitý, bol jednoznačne neadekvátny aj pre prípad, že všetko, čo uvádzate, by bola pravda. Aj keď to pravda nie je. Chcem povedať len jednu vec. V každej kultúrnej spoločnosti sa dvere otvárajú kľučkou a zámkou, a nie dynamitom.

    Vážený pán premiér, ak neviete, a mali by ste to vedieť, ministerstvo vnútra disponuje odborníkmi, pred ktorými, ako sa vraví, ani jedna zámka nie je bezpečná. Sú to skutoční vyškolení fachmani, ktorí vedia otvoriť každú zámku. Prečo ste nezavolali takýchto odborníkov? Veď ich máte na ministerstve vnútra. Prečo sa to nerobilo kultivovaným spôsobom? Predpokladáte, pán predseda vlády, že dynamit je kultivovaný spôsob? Dynamit, ktorý robí majetkové škody?

    Dnes je v Novom Čase uvedené, že škoda na Mečiarovej vile dosiahla pol milióna. Cítite zodpovednosť za túto škodu? Žiaľ, nie ste prítomný, ale mali by ste tu byť a mali by ste si to vypočuť. O neadekvátnosti zásahu svedčí aj správa, ktorá bola taktiež odpublikovaná v Novom Čase, kde sa uvádza informácia, ako výrazne si tento zásah povšimli v zahraničí. Chcem vás ubezpečiť, že toto neprispelo dobrému menu Slovenska, čím sa chválite, že vy ste zlepšili a zlepšujete postavenie Slovenska v zahraničí. Vo všetkých svetových médiách vyšla táto správa, vo viacerých tento zásah prirovnali k teroristom, konkrétne v Novom Čase sa uvádza, že, citujem, "poldňovú story občana Mečiara si dokonca všimli aj v Izraeli". Televízna stanica Channel 22 priniesla správu, že na Slovensku uniesli bývalého premiéra z domu teroristi. Opakujem, teroristi. To nie je preklep, to nie je zlý preklad. Ale každá kultivovaná spoločnosť, ktorá sa dozvie, že viacnásobnému expremiérovi a predsedovi najpočetnejšieho politického zoskupenia sa vchádza do domu s dynamitom, nemôže to pokladať za kultivovanú spoločnosť.

    Pán generálny prokurátor, vy ako dozorujúci si dozaiste povšimnete, že spôsob, ktorý bol použitý, bol úplne neadekvátny, že takýto spôsob v civilizovanej spoločnosti nemá miesta. A nechcem opakovať to, čo už pán poslanec Gašparovič uviedol z právnych predpisov.

    V predloženej správe ako dôvod zásahu sa uvádzajú tri fakty. Dovoľte mi, aby som k týmto faktom uviedla niekoľko faktických pripomienok. Prvý fakt použitia spôsobu, ktorý bol uvedený, sa uvádza, že Vladimír Mečiar v kauze zavlečenia Michala Kováča ako svedok sa nedostavil a že, citujem, "absencia výpovede Vladimíra Mečiara niesla so sebou riziko vrátenia spisu na doplnenie vyšetrovania prokuratúrou alebo súdom". Dovolím si oponovať, žiadne takéto riziko reálne nehrozilo, pretože generálny prokurátor pán JUDr. Hanzel pre masovokomunikačné prostriedky sám uviedol stanovisko, že možno postúpiť na súdne konanie a táto svedecká výpoveď sa môže uskutočniť pred súdom.

    K vlastným faktom ďalšie pripomienky.

    Kauza zavlečenia sa uskutočňuje protiústavne a v rozpore s nálezom Ústavného súdu. Mám ho pred sebou, je to nález číslo I ÚS 48/99, kde vo výrokovej časti sa uvádza pod bodom 2: "Uznesenie vyšetrovateľa Ministerstva vnútra SR, sekcie vyšetrovania a kriminálno-expertíznych činnosti PZ, odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti číslo VKE 1/30-1998 z 1. februára 1999 sa zrušuje."

    Vážení, pre tých, ktorí si nepreštudovali nález, dovolím si doplniť, že ide o uznesenie, na základe ktorého sa začalo konať. A keď toto iné uznesenie nie je, pán generálny prokurátor, pokiaľ moja vedomosť je presná, vyzývam vás, aby ste povedali, či existuje iné uznesenie, na základe ktorého sa koná. Neexistuje, bolo zrušené, to znamená, že niet na základe čoho postupovať. A potom sa pýtam, akú svedeckú výpoveď má podať Vladimír Mečiar, keď vlastne Ústavný súd týmto rozhodnutím zastavil konanie. Pokiaľ by Vladimír Mečiar išiel a prejavil ochotu vydať svedeckú výpoveď, tak by vlastne nepriamo uznal, že sa má v konaní pokračovať. Nerešpektoval by nález Ústavného súdu, tak ako ho nerešpektujú orgány činné v trestnom konaní. Navyše dovolím si citovať ďalší nález Ústavného súdu, ktorý vraj zrušil amnestiu. Je to nález číslo I ÚS 30/99, kde sa hovorí, že súčasťou práva udeľovať amnestiu nie je oprávnenie akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii už uverejnenej v Zbierke zákonov.

    Pán generálny prokurátor, vy ste právnik - na predsedu vlády sa nemôžem obrátiť, nie je tu, a konečne nie je právnik -, vy veľmi dobre musíte vedieť, že ak sa konštatuje nekompetencia, že niekto niečo nemohol urobiť, že nemohol vydať nejaký akt, ak takýto akt bol vydaný, tento akt je nulitný. Pretože akty nekompetentných orgánov, v prípade ak na to splnomocnený orgán konštatuje, že tento orgán bol nekompetentný na vydanie aktu, akt je nulitný a nulitný odo dňa vydania. Teda nemožno argumentovať tým, že amnestia Mečiara bola zrušená. Ale opätovne sa dovolávam zrušenia uznesenia, na základe ktorého sa konalo. Čiže prvý fakt nie je žiadnym faktom, pretože podľa práva nemožno postupovať.

    Často vravíte, že my ako opozícia prekrúcame fakty. Dovolím si citovať len jeden názor zo zahraničia, ktorý si mohli tu novinári overiť a ktorý bol odpublikovaný aj v jednom denníku. Bol to názor Dr. Di Weina, je to riaditeľ Inštitútu GAB z Washingtonu, je to inštitúcia, ktorá sleduje prešľapy práva ústavnými a hlavne vládnymi činiteľmi, ktorý, keď si pozrel úradne overené preklady nálezov Ústavného súdu, povedal túto vetu: "Ak sa nerešpektuje amnestia, to nie je právny štát, ale štát odplaty, revanšu." Vážení, myslím si, že tu viac netreba zdôvodňovať, stačí uviesť, že prvý fakt pre spomínaný zásah je neakceptovateľný.

    Predseda vlády ako druhý fakt pre spomínaný zákon uviedol podozrenie zo spáchania trestného činu sabotáže s tým, že začalo trestné stíhanie proti dosiaľ nezisteným osobám. Vážení, ak sú dosiaľ nezistené osoby, tak v tejto kauze nemôže byť Vladimír Mečiar obvinený. Nanajvýš ho môžu vypočuť ako svedka, ale voči svedkom nemožno nasadiť "kukláčov". Takýto spôsob je neuplatniteľný. Takže v tomto prípade tiež nie je právneho podkladu.

    Navyše v texte sa hovorí, že v tejto spravodajskej informácii sa mali rozpracovať dve alternatívy spôsobu vykonania personálnej zmeny vo funkcii prezidenta. Mali. Bola tá správa? Existuje tá správa? A keď aj chcete v tomto prípade pokračovať tým spôsobom, ako obhájiť to pokračovanie, skutočne, vážení, to neobstojí, pretože, opakujem, voči svedkovi takto postupovať nemožno.

    Tretí fakt, ktorým sa zdôvodňuje postup, ktorý bol použitý, je už veľmi známa kauza vyplatenia odmien členom vlády. Vážení, že bolo obvinenie vznesené proti Vladimírovi Mečiarovi a nepostupovalo sa obdobne voči ďalším, t. j. predsedovi Dzurindovi, Moravčíkovi a aj Balejíkovi, ktorý taktiež vyplatil tieto odmeny, demonštruje politickú hranu tejto kauzy. Okrem politickej hrany je tu ďalší právny nedostatok, a to ten, že nikto dosiaľ autoritatívne nevyriekol, že odmeny boli vyplatené v rozpore so zákonom, pretože trestný čin zneužitia funkcie verejného činiteľa podľa § 158 môže prísť do úvahy, ak bolo porušené platné právo, to je jedna podmienka, a ďalej bol úmysel niekoho zvýhodniť, samozrejme, protiprávne zvýhodniť, alebo niekomu protiprávne spôsobiť ujmu. A práve táto protiprávnosť bola konštatovaná len expertnou komisiou.

    Vážení prítomní, veľmi pochybujem o kvalite expertnej komisie. Pani poslankyňa Keltošová vystúpi a bude sa podrobnejšie zaoberať týmto pracovnoprávnym problémom, pretože toto nie je problém trestnoprávny, ale je to problém pracovnoprávny. A ja si k odbornosti expertnej komisie dovolím dať pripomienku, že si nepovšimla novelu k zákonu číslo 120, a to novelu z roku 1995, ktorá v § 26 uvádza: "Odmeny ústavných činiteľov sa zdaňujú." A predchádzajúce paragrafy vymedzujú pojem, kto je ústavný činiteľ, a medzi ústavnými činiteľmi je uvedený aj člen vlády. Teda predpis predpokladá zdaňovanie aj odmien ústavných činiteľov. Ak by to takto nemalo byť, tak by mal byť niekde paragraf, ktorý by uvádzal, že vlastne odmeny členom vlády neprislúchajú. Je veľmi podivuhodné, prečo sa vláda neobrátila o expertný posudok na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, do kompetencie ktorého vlastne pracovnoprávna legislatíva patrí. Toto ministerstvo mohlo podať, samozrejme, nie záväzne, ale predsa len svoj názor.

    Pán minister, názor vášho ministerstva nepoznám. Možno existuje, ale ja, ani ďalší členovia Hnutia za demokratické Slovensko ho nepoznajú. Chcela by som uviesť jedno, že nie je možné na základe názoru expertnej komisie prejudikovať, že boli odmeny vyplatené v rozpore s platným právom. A keď aj by to bolo, potom, pán predseda vlády, prečo ste nerealizovali vami v masovokomunikačných prostriedkoch toľkokrát opakovanú myšlienku, že zákony platia rovnako pre všetkých, teda aj pre expremiéra Moravčíka, vás ako premiéra a bývalého predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Balejíka.

    Toľko k predchádzajúcim faktom, ktoré predseda vlády uvádza na základe písomných podkladov ministerstva vnútra ako základné piliere opodstatnenosti postupu. Mne z toho vyplýva len jedno resumé. Vladimír Mečiar mal ako svedok vypovedať v zavlečení? Podľa môjho názoru nie. Uviedla som, že sa postupuje v rozpore s nálezom Ústavného súdu, resp. ústavných súdov, ktoré som prečítala. Myslím si, že vo funkcii generálneho prokurátora bolo treba toto konanie zastaviť. Je to môj názor.

    Pán generálny prokurátor, pravdepodobne zverejníte vaše argumenty, ktoré sú opačné, pretože ja by som ich rada poznala, lebo si myslím a som presvedčená, že toto konanie malo byť zastavené a prokuratúra by nemala asistovať v ďalšom konaní.

    Ďalej k druhému faktu resumujem, k tomu, čo som povedala. V ňom Vladimír Mečiar nebol obvinený a nemožno takto postupovať voči svedkom. V treťom fakte trestný čin podľa môjho názoru § 158 zneužitia funkcie verejného činiteľa je veľmi, ale veľmi pochybný.

    Ďalej by som chcela poukázať asi na jeden z motívov, prečo sa tak postupovalo. Povšimla som si výrok ministra Pittnera, citujem: "Museli sme to urobiť, lebo ľudia by sa nám smiali."

    Vážený pán minister, smejú sa vám aj teraz a smeje sa celá Európa a zahraničie, pretože spôsob, ktorý ste volili, je neprijateľný v kultivovanom právnom štáte, pretože takýto spôsob, kde sa poškodí majetok, kde sa poškodí zdravie poslancov, ktorí tam boli prítomní, nemohlo zahraničie inak označiť, ako som už prečítala, že na Slovensku bývalého premiéra z domu vyviedli teroristi.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne nechce reagovať nikto s faktickou poznámkou.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Tarčák. Pripraví sa pán poslanec Hudec.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán minister,

    pán generálny prokurátor,

    kolegyne, kolegovia,

    vážení hostia,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril ako človek, ktorý bol bezprostredným účastníkom na tomto protiprávnom, nedemokratickom, brutálnom a amorálnom akte Dzurindovej vlády. Celá táto nechutná, primitívna a demonštratívna politika Dzurindovej vlády mala jediný účel, mala politický podtext. Bolo to vidno od samého začiatku, ako sa celý akt odohral. Celá táto nechutná mašinéria mi pripomínala iba rozprávanie môjho otca, ktoré malo adekvátny obraz v päťdesiatych rokoch, a keby som tam nebol, tak neverím, že je možné niečo také zažiť v demokratickom štáte, akým Slovensko bezpochyby je.

    Celé to naaranžovali od samého začiatku ako akt demonštrácie sily, ako akt zastrašenia opozície. Manažovalo sa to pre médiá. Urobil sa z toho cirkus a celá akcia skutočne prebiehala na efekt, zdĺhavo, aby to pôsobilo na ľudí, ale predovšetkým, aby to bolo zaznamenané kamerami, ktoré tam boli a ktoré organizoval nejaký civil, ktorého som počul a aj to, že to riadil až dovtedy, kým zaujal stanovisko, prebral vedenie nad celým generál Ivor. Preto je to v plnom rozsahu záležitosť vlády, lebo pán generál Ivor patrí do kompetencie ministra vnútra a minister vnútra pod kompetenciu predsedu vlády.

    Celá táto nechutná aféra má tri rozmery. Je to právny, politický a potom predovšetkým ľudský. Čo sa týka práva, tu sa nebudem miešať právnikom do remesla. V plnej miere potvrdzujem to, čo naznačil pán poslanec Gašparovič, že išlo len a len o politicky nezmyselný počin. Čo sa týka politického rozmeru, myslím si, že Dzurindovi sa darí nielen na ekonomickom poli, kde z tejto krajiny robí krajinu žobrákov, ale ušlo mu ctenej pozornosti, že žobrákov z krajín Európskej únie budú deportovať, tak to bolo konštatované čelnými predstaviteľmi Anglicka, že žobrákov nepotrebujú.

    K tomu pridáva ďalší skvelý manéver, a to politický, čo už povedala kolegyňa Tóthová, alebo sa vyjadrili aj iní čelní predstavitelia krajín Európy, ktorí hovorili o tom, že Slovensko ide mimo civilizovaného sveta. Keby ste tam boli, pevne verím, kolegyne, kolegovia, že by ste boli presvedčení o tom, že toto konštatovanie má svoje racionálne jadro.

    Na domácej scéne to malo zrejme vyvolať len dve skutočnosti. Oprášiť zrejme to, že už ani na minulosť päťdesiatych rokov sa nemôžeme dívať ako na niečo hrozné. Lebo dovolím si tvrdiť, že to, čo prebehlo tam, bolo minimálne také hrozné ako niektoré prípady, ktoré sú z päťdesiatych rokov. Neviete si asi zrejme predstaviť, v akej atmosfére sa nachádzali ľudia, ktorí vtedy boli v dome pána Mečiara, aký dosah to malo na rodinných príslušníkov. Chcem vám zodpovedne povedať, že to nikomu neprajem. A neprajem to ani Dzurindovi, hoci urobil už toľko zla a ublížil toľkým ľuďom na Slovensku. Ale predovšetkým neprajem to jeho manželke, ani žiadnej manželke nikoho z vás, páni kolegovia, aby ste zažili to, čo zažila zdesená pani Mečiarová.

    Po akte, ktorého sme boli svedkami, po zásahu špeciálnych jednotiek, isteže nikto z nás asi nebude spochybňovať to, že to urobili asi profesionálne. Asi áno. Ja neobviňujem konkrétnych mladých ľudí, ktorí si plnili povinnosti alebo príkaz, ktorý dostali zhora, ale zdôrazňujem v plnom rozsahu, za celú akciu nesie zodpovednosť predseda vlády, ktorý dodnes nevyvrátil skutočnosť, že sa vláda na tajnom rokovaní zaoberala práve otázkou, či tento nezmyselný akt spustiť, alebo nespustiť. Takisto nikto nespochybní, že to bolo vedené zrejme priamo po línii: predseda, minister a generál Ivor.

    Čo sa týka ďalšej skutočnosti, to, čo sa udialo s mojimi kolegami pánom Delingom a pánom Husárom, zrejme najlepšie vám to povedia oni, lebo bezprostredne to pocítili na vlastnej koži. Myslím si, že pre toto niet obdoby v civilizovanom svete. Začali ste to už vtedy, keď ste posielali do vyšetrovacej väzby jedného z kolegov, a už vtedy som vás prosil, aby ste to nerobili, lebo zavádzate precedens, ktorý nemá konca. Aj tento primitívny akt bol vyvrcholením neadekvátneho násilného vniknutia, ktoré sa uskutočnilo v Trenčianskych Tepliciach. Pýtam sa: Kde sa chcete zastaviť? Zožeriete sa navzájom? Veď koniec koncov sa už aj začínate zožierať.

    Keby som bol tvrdý a krutý, tak by som povedal, áno, keby išlo len o niektoré figúry, ktoré to spustili, prosím. Lenže, bohužiaľ, celé to má veľmi negatívny a nepríjemný dosah na občanov Slovenskej republiky. Jednoducho, ich záujmy musíme chrániť, a preto musíme o tom hovoriť aspoň pre históriu, lebo aj z toho ste urobili to, že ste dali von masovokomunikačné prostriedky. Urobili ste z toho zase arogantný prejav celej vlády, ktorá tu ani len nesedí a nepočúva argumenty. V tom oklieštenom čase, ktorý ste nám dali, nie sú schopní počuť ani len jeden argument. Tiež to svedčí o tom, že na podporu správy, ktorú predložil pán predseda, sa nájde jeden, jediný poslanec vládnej koalície. To svedčí presne o tom, akú smiešnu vážnosť požíva náš, bohužiaľ, predseda vlády pán Dzurinda.

    Čo sa týka ľudskej stránky, chcem povedať dve skutočnosti. To, čo sa udialo, myslím si, má taký precedens, s ktorým sa bude ťažko vysporadúvať do budúcnosti. Kto zaručí, že jeden z tých mnohých stoviek zodpovedných, serióznych vyšetrovateľov nezneužije niečo obdobné, tak ako sa udialo tam s požehnaním najvyšších? Kto to kedy v budúcnosti zaručí, že sa to nestane i niektorému z vás, poprípade vašim rodinným príslušníkom, známym alebo hociktorému občanovi Slovenskej republiky? Veď je to hrôza. Viete si predstaviť, čo prežívali rodinní príslušníci, ale aj my, keď sme tam boli a keď som to videl na vlastné oči? Skutočne až dnes možno dokážem o tom rozprávať, lebo vtedy som nebol schopný a chcem uistiť, že aj kolegovia, až na smiešne malé výnimky, ale to zrejme s ľudskosťou nemá nič spoločné, aj z médií boli vystrašení a reagovali tak, ako reaguje človek v mimoriadnom ohrození.

    Ak si to budete prehrávať, ale neviem, komu to mám hovoriť, lebo práve k pánom, ktorí sú tu, to až tak priamo nesmeruje, ak si to budú prehrávať, nech sa pozrú do tvárí ľuďom, ktorí boli vonku. Nebolo ich tam preto viac, že celé mestečko bolo nepriedušne uzavreté a policajtov bola minimálne stovka len na tej ulici. Veď boli rozostavaní od seba asi na jeden a pol metra. Niekoľko desiatok metrov smerom dolu, smerom hore plus špeciálne komando a tých ďalších civilov zrejme riadila spravodajská služba aspoň podľa toho, čo som zistil z pokynov.

    Čiže ak budeme zohľadňovať, a teda aj hodnotiť túto správu, samozrejme, správa je obsiahnutá, tak ako tu už býva pravidlom, bohužiaľ, u nášho predsedu vlády, klamstvom a nepravdami. Presne to dokumentoval včera v rozhlasovom vysielaní, keď pred celým Slovenskom, pred poslucháčmi bez mihnutia oka tvrdil, že vzhľadom na to, že má pred sebou správu od generálneho prokurátora, môže s plnou vážnosťou povedať, že sa neporušil zákon a všetko prebehlo v súlade so zákonom. Vzápätí pätnásť minút na to generálny prokurátor jasne zrozumiteľne povie: "Nemôžem zaujať stanovisko jednoznačne, pretože v celej veci konajú, myslím, tri nezávislé kontroly - prokuratúra Bratislava, myslím, ministerstvo vnútra a Policajný zbor."

    Ale nič nebráni predsedovi vlády predstúpiť pred nás, aby znova klamal, keď tvrdí, že všetko išlo v súlade so zákonom. Na základe čoho to tvrdí, keď generálny prokurátor, ktorému to vecne patrí, to jednoznačne nemôže povedať? Aspoň takto to tvrdil včera v rozhlasovom vysielaní Rádiožurnálu.

    Ak mám zhodnotiť veľmi stručne, aby som neblokoval priestor ďalším, čo sa týka právnej roviny, je to jasne protiprávny krok, akt, ktorý nemá obdobu. Ak ide o politický rozmer, je to hanba pred celým svetom, a ak ide o morálnu rovinu, je to amorálny akt, ktorý neželám zažiť nikomu z vás.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Tarčáka chcú reagovať dvaja poslanci s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Zelník, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Aby sa ospravedlnilo použitie špeciálnej zásahovej jednotky, vyšetrovateľ pomenoval vyplatenie odmien členom vlády za závažný trestný čin. Súhrnná výška odmien sa vyčíslila na 13,8 mil. Sk. Pýtam sa pána ministra vnútra, ale aj pána generálneho prokurátora, ako je možné, že prokuratúra nekoná tak rázne pri ministrovi zdravotníctva, kde pán minister podľa mňa dokonca úmyselne nekonal, hoci mu to zákon ukladal, a nečinnosťou ministra došlo k niekoľkostomiliónovým škodám pri neodobratí licencie, resp. pri takom liknavom odoberaní licencie Zdravotnej poisťovni Perspektíva, družstevná. Ako je možné, že do dnešného dňa, hoci to podanie už tam je dva mesiace, nikto v tomto smere nekoná? Takisto došlo k závažným ekonomickým škodám pri vyhlásení krízového stavu v decembri 1998 a najmä následných opatrení, ktoré poškodili občana na zdraví, a takisto došlo k finančných stratám v zdravotníckych zariadeniach. Vtedy sa prokuratúra z toho jednoducho vyzula a napísali mi, že proste pán minister sa nedopustil nejakého závažného trestného činu, resp. nie je tam zneužitie právomoci verejného činiteľa. Myslím si, že pokiaľ nastúpi skutočná demokracia, musíme sa k týmto veciam vrátiť. Preto ma mrzí, že sa tu snaží niekto nahovoriť, že išlo o závažný trestný čin a vyčísľuje sa škoda pri vyplatených odmenách, ale niekoľkostomiliónové škody akoby vám neprekážali.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    V súvislosti s vystúpením pána poslanca Tarčáka by som chcela povedať jednu poznámku, ktorá sa dotýka jeho zamyslenia sa nad tým, ako je možné, že je v tejto snemovni prítomných tak málo poslancov, a ako je možné, že ich taký návrh, aký dnes máme na stole, vôbec nezaujíma, že ich nezaujímajú argumenty, ktoré tu predkladá opozícia. Nuž, na túto otázku je naozaj asi veľmi jednoduché odpovedať. Preto, lebo sme sa dozvedeli včera v médiách, že o tom, čo si majú koaliční poslanci myslieť a ako majú reagovať na dnešnom zasadnutí, je už rozhodnuté, rozhodla o tom koaličná rada, takže nemusia ani vystúpiť v rozprave, nemusia obhajovať správu, ktorú nám predviedol - musím použiť toto slovo - predseda vlády Slovenskej republiky, preto, lebo koaličná rada sa jednoducho dohodla, že všetky návrhy, ktoré bude predkladať opozícia, návrhy na odvolanie člena tejto vlády, koalícia nebude rešpektovať. Znovu opakujem, návrhy, ktoré predkladá opozícia bez ohľadu na to, čo ten návrh bude obsahovať, bez ohľadu na to, čo sa v rezortoch robí, čo vyčíňa predseda vlády a vlastne celá súčasná vláda. Aj to je vlastne obraz toho, ako sa na Slovensku dnes vo vysokej politike uvažuje. A zrejme práve kvôli tomu, že pán predseda vlády si je už taký istý tým záväzkom, ktorý posvätila koaličná rada, nepovažuje ani za potrebné, aby tu sedel, hoci on predkladal správu, o ktorej teraz diskutujeme. Minimálne to považujem za vrchol neúcty voči tomuto parlamentu. Zdá sa, že našim kolegom z koalície to neprekáža.

  • Pýtam sa pána poslanca Tarčáka, či chce reagovať na faktické poznámky. Nie.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Hudec. Pripraví sa pán poslanec Tkáč.

    Nech sa páči, pán poslanec Hudec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán podpredseda parlamentu,

    žiaľbohu, nemôžem osloviť predsedu súčasnej vlády, pretože nie je prítomný a ignoruje rokovanie o bode, ktorý predniesol, napriek tomu pre pamäť a históriu Slovenskej republiky prednesiem svoj príspevok.

    Dovoľte mi, aby som porovnal dve nemerateľné, ale veľmi zaujímavé udalosti. Obidve sa dotýkajú inštitútu alebo pozície, alebo, ak tak chcete, postavenia ústavného činiteľa - poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Iste si všetci dobre pamätáte na onen deň, keď do budovy ústredného orgánu štátnej správy vtrhla skupina ľudí, ktorá neoprávnene násilím aj za použitia hrubého fyzického tlaku vnikla do budovy, obsadila časť tejto budovy a odmietla na výzvu polície vypratať budovu. Veľmi rýchlo sa k nej pripojila istá časť vtedajších poslancov Národnej rady. Bol medzi nimi napríklad vtedajší pán poslanec Ftáčnik, neskôr tam prišiel pán poslanec Čarnogurský, ale bol tam aj pán poslanec Kováč a ďalší. Nechcem niektorých "hrdinov" vynechať, ale budem spomínať len tých, o ktorých si myslím, že tento poslanecký mandát zneužili spôsobom ako pán poslanec Kňažko, ktorý tu inokedy pobehoval cirkusantským spôsobom so všelijakými paličkami a mával tu akýmisi transparentmi, čo skôr pripomínalo púťovú atrakciu než rokovanie najvyššieho zákonodarného zboru zvrchovaného štátu tohto sveta.

    Treba povedať, že aj vtedy polícia vyzývala a mohla zakročiť dokonca plným právom, dokonca so zákonom nielen v chrbte, ale aj v rukách. Vtedajší poslanci sa postavili a svojimi telami bránili, aby polícia oprávnene zasiahla a vypratala neoprávnene a protizákonne obsadenú budovu ústredného orgánu štátnej správy. Vtedy sa ich polícia ani len prstom nedotkla. Bolo to v časoch Mečiarovej vlády.

    Druhá udalosť sa udiala nedávno. Na Zelený štvrtok, keď rovnako poslanci Národnej rady boli prítomní na pracovných rokovaniach u predsedu svojej strany a polícia násilím vnikla do objektu pod rozličnými zámienkami, dnes už všetci vieme, ako vykonštruovanými, keď nevyšiel jeden argument, nevyšiel druhý, nevyšiel tretí, musel sa použiť štvrtý, nečakalo sa na nič, vnikla a jednoducho týchto poslancov - pána poslanca Husára medzi nimi - položila na zem s namierenými zbraňami. Darmo ukazovali svoje poslanecké preukazy, hovorili o tom, že sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, hrubo ich fyzicky napadli, namierili na nich svoje zbrane, svietili na nich tie smrtonosné červené svetielka, dokonca podľa istých výpovedí dá sa povedať, že možno aj čakali na to, že sa udeje nejaký odpor a "odbachnú" poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Toto sa udialo počas vlády Mikuláša Dzurindu.

    Sú to dve udalosti a dokresľujú vzťah jednej aj druhej vlády toho istého štátu k zastupiteľom občanov tohto štátu, voličov tohto štátu a vyjadrujú ich vzťah k tomu, ako si vysvetľujú demokraciu, ako si pestujú vzťah k tým, ktorí by mali byť zvrchovanými zákonodarcami a mali by určovať pravidlá správania sa občanov voči sebe, voči štátu a voči zahraničiu. Toto porovnanie možno hovorí samo za seba viac než akékoľvek iné presné argumenty, zdôvodňovania a všetko, čo s tým súvisí. Verte mi, že pozícia poslanca Národnej rady, nech je už akokoľvek znevažovaná, a dovolím si povedať, úmyselne znevažovaná, tak ako sú úmyselne znevažované najmä počas tejto vlády všetky symboly štátnosti Slovenskej republiky, to, ako sú sústavne deštruované symboly, ktoré si nesmierne váži Američan, Angličan, Francúz, Nemec, Poliak, Čech, Maďar, že to zrejme nebude náhoda.

    Už len chýba, aby sa "odbachol" nejaký poslanec Národnej rady a nič sa nestalo. Pretože: Však čo, je to len obyčajný občan? A napokon mal smolu, neposlúchol zákrok jednotky zloženej asi z takých ľudí, o ktorých ťažko možno nejako vážne diskutovať. Myslím si, že ide o takú provokatívnu výzvu demokracii, o takú výzvu k ďalšiemu vývoju našej štátnosti, aká nemá precedens. Teraz nejde o to, že to bol Mečiar, aj keď ide o to, že to bol predseda najväčšieho politického subjektu na Slovensku, ale ide o tento princíp. Viem, že toto je miesto a čas na to, aby sa hovorili plamenné reči a aby sa možno búchalo na stôl. Možno však, že ani to už netreba, možnože už je aj tak dávno neskoro.

    Vážení páni poslanci, uvedomte si, na akú úroveň ste sa dostali. Čo si o nás myslia občania tohto štátu a čo si budú myslieť? Veď si nevážime sami seba, nevážime si inštitút ústavného činiteľa. A potom neviem, kto, ako a kedy vráti občanom to, čo sa nazýva úctou k právnemu štátu. Bojím sa, že aj toto rokovanie parlamentu je bez televíznych kamier, v podstate bez veľkej väčšiny tých novinárov, ktorí píšu veľmi plamenné a veľmi jednoznačné reči, veľmi pripomínajúce časy pred rokom 1989, pretože aj vtedy bol vytýčený smer a všetci hovorili rovnako. Zdá sa, že tak je to aj dnes. Jednoducho sa stalo to, že občanovi Slovenskej republiky chce niekto zapchať uši a zakryť oči. Asi sa to podarilo, podarí sa to. Dobre, budú nové voľby, príde iný parlament, príde iná vláda. Myslíte si, že sa to zmení, že sa nebude prehlbovať tá jama, do ktorej sa rúti náš systém spoločenského života založeného na práve?

    Sme svedkami takých skutočností, ktoré nemožno inak nazvať len mediálnym terorom, pretože ak sa náhodou vyskytne nejaký verejný činiteľ, ktorý je nepohodlný pre nejakú koncepciu, tak sa okamžite voči nemu pripraví dosť primitívne organizovaná mediálna kampaň spoliehajúca sa na to, že veď občania si to nevšimnú, že je to tak primitívne organizované a jednoducho začneme očierňovať, zo dňa na deň je odrazu niekto zlý, kto bol predtým dobrý, vynikajúci, pretože bol členom vládnej koalície.

    Všimnite si pozíciu banskobystrického primátora pána Králika. Je to neuveriteľné, zo dňa na deň sa v novinách z vynikajúceho, dobrého politika stal jeden vyvrheľ, zločinec, ktorý neposlúcha poslancov a robí všelijaké podvody, podfuky a ešte neviem čo. No výborne, je to dobrá cesta, takto treba ísť a myslím si, že o chvíľočku budeme môcť usporiadať aj nejaké medzinárodné konferencie a možno aj školenia pre všelijaké medilinské kartely a pre podobné mafiánske skupiny.

    Možnože tieto časy prejdú veľmi rýchlo a bez hlbších následkov, ako to teraz momentálne vyzerá. Bodaj by to tak bolo a želajme Slovensku, aby sa to stalo, ale už nikto nevymaže z tohto obdobia nálepku, ktorú si, bohužiaľ, si nalepujú na čelo tí, čo dnes súčasnú slovenskú politickú scénu vedú. Naozaj to bude obdobie temna, robte, hovorte a konajte, ako chcete, ale jednoducho táto nálepka vám zostane. Všetky médiá sú vo vašich rukách, neprítomný pán predseda Dzurinda, všetky slúžia vám, poklonkujú vám, zlepšujú vaše hrozné meno. Raz príde čas, keď sa to všetko odhalí a buďte si istí, že nebudú potrebné výbušniny pred vaším domom, aby si vás predvolala spravodlivosť, aby ste sa museli zodpovedať zo svojich zločinných skutkov. Týka sa to aj mnohých členov vašej vlády.

    Od čias vzniku Slovenskej republiky veľmi energicky pracuje skupina ľudí, ktorá sa snaží sprotiviť Slovenskú republiku a slovenskú štátnosť občanom tejto republiky. Mnohí to nevidia alebo nechcú vidieť. Je to už tak, všetci tí, ktorí tvrdo bojovali proti tomu, aby Slovenská republika získala nezávislosť, všetci tí, ktorí boli proti tomu, sú dnes v popredných štátnických funkciách, manipulujú, dirigujú prostredníctvom médií, prostredníctvom peňazí, prostredníctvom intríg a, bohužiaľ, niekedy aj klamaného zahraničia. Riadia sa asi heslom "Slováci, chceli ste štátnosť, tu ju máte". Neschopných prezidentov, neschopnú vládu, vysokú nezamestnanosť, katastrofálny ekonomický vývoj a všetko, čo s tým súvisí. Možno toto všetko je v pozadí, nemám na to dôkazy, ale predpokladám, že sa onedlho objavia a v tom spočíva naša najväčšia bieda.

    Bohužiaľ, mnohí naivní, pretože aj takých romantických politikov máme, prehliadajú tieto skutočnosti, a preto sa stalo aj to, čo sa stalo vo štvrtok, na Zelený štvrtok, v Trenčianskych Tepliciach. Mnohí z nás o 20 rokov už nebudú dýchať tento vzduch a budú odpočívať v zemi našich predkov, naši potomkovia však budú hodnotiť a bojím sa, že pre mnohých politikov to hodnotenie nebude priveľmi lichotivé. Ak sa spoliehajú na to, že zašvindľujú skutočnosť, že sa im podarí prekričať pravdu, veľmi sa mýlia, pravda tak či tak vyjde najavo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať dvaja naši kolegovia. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Zlocha, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážená Národná rada,

    keď som si pozrel túto správu, tak je tam uvedené, že ju predkladá predseda vlády pán Dzurinda. Nie je tu, svedčí to o jeho zanedbanej výchove, o neslušnosti a zlom vzťahu k parlamentu. Žiadam vás, pán podpredseda, aby ste vyzvali pána predsedu ako predkladateľa, aby sa zúčastnil na rokovaní, ak nie, navrhujem, aby ste prerušili rokovanie. Pokladám jeho konanie prinajmenšom za pohŕdanie touto snemovňou.

  • Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Som rada, že pán poslanec Hudec pripomenul tomuto parlamentu isté udalosti spred pár rokov, ktoré sa odohrali na pôde ministerstva kultúry, a priznám sa vám, že keď začala dnešná schôdza a okrem predsedu vlády, ktorý tu predkladal správu, som videla v laviciach určených pre členov vlády sedieť aj členov vlády, tak som sa naivne potešila, že možno niektorí členovia vlády chcú predsa len dnes v rozprave vystúpiť a chcú sa aspoň trochu rozhorčiť. Predpokladala som to napríklad o pánu exposlancovi Ftáčnikovi, dnes ministrovi školstva Slovenskej republiky, predpokladala som to napríklad o exposlancovi Jánovi Čarnogurskom, dnes ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky, predpokladala som to o exposlancovi Milanovi Kňažkovi, dnes ministrovi kultúry Slovenskej republiky.

    Prečo spomínam práve týchto troch ľudí? Zhodou okolností, a nebola to celkom tak zhoda okolností, ako dosvedčil aj pán poslanec Hudec, to boli práve títo traja ľudia, ktorí sa dožadovali na pôde ministerstva kultúry v tú pamätnú noc svojich poslaneckých imunít. Budem citovať pána Kňažka, ktorý doslova fyzicky napadol policajtov na pôde ministerstva kultúry a povedal, nech sa neopovážia naňho siahnuť, či nevedia, kto je on? On je predsa poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Očakávala som, že práve títo naši výtečníci, dnes členovia vlády, sa ozvú a vyjadria svoje pobúrenie nad tým, ako sa správali "kukláči" v Trenčianskych Tepliciach k poslancom Národnej rady. Zdá sa, že som bola naozaj naivná, keď som to od nich očakávala.

  • Pýtam sa pána poslanca Hudeca, či chce reagovať na faktické poznámky. Nie. Ďakujem pekne.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč, pripraví sa pán poslanec Krajči.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené torzo, Národná rada,

    dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení orientoval svoju pozornosť na to, čo je podľa mojej mienky podstatné a to je otázka pracovnoprávnych aspektov trestného stíhania a vznesenia obvinenia voči konkrétnej osobe z hľadiska tzv. neoprávneného vyplácania odmien členom vlády. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že je to skutočne absolútne pohŕdanie, arogancia a ignorancia predsedu vlády, ktorý si nenájde čas, možno niekde niečo konzumuje, ale v situácii, v ktorej sme, je otázka katastrofálneho právneho vedomia, akým postupuje súčasná vládna moc.

    Pred chvíľou som si prečítal zase výplod, pán minister, vášho rezortu o trestnom stíhaní poslanca Sládečka. Na prvej strane sú protizákonné formulácie zo strany vyšetrovateľa, ktorý žaluje iných úradníkov, funkcionárov úradov práce z porušovania povinností verejných činiteľov. Pán minister, Slovenská republika ako jedna z mála postkomunistických štátov má verejnoprávne inštitúcie, medzi ktoré patrí aj Národný úrad práce, a do parlamentu sa nehanbí váš rezort cez vyšetrovateľov postúpiť žiadosť o trestné stíhanie poslanca s protizákonnými formuláciami, pretože verejný činiteľ môže byť len ten, kto je nositeľom alebo teda funkcionárom štátu, a nie verejnoprávnej inštitúcie. Toto sa potuluje po parlamente, rokuje o tom mandátový a imunitný výbor o niekoľko hodín a znovu budeme zaťažovaní v parlamente protizákonným postupom tohto rezortu.

    Je priam katastrofou, ak si nová vláda vytvorí na ministerstve vnútra inštitúciu, sekciu, najslávnejšiu zo všetkých sekcií, a táto sekcia v podstate nerobí nič iné, len stíha ľudí, ktorí sú spriaznení alebo spojení s opozíciou. V tejto súvislosti treba uviesť aj skutočnosť, ktorá charakterizuje súčasného pána predsedu vlády, ktorý v jednej rozhlasovej relácii naživo svojím neopakovateľným prízvukom formuloval odpoveď na otázku poslucháča rozhlasu, aký má názor na zmenu exekučného zákona, že on ako predseda vlády nemôže čítať všetky zákony.

    To katastrofálne právne vedomie je presunuté aj do oblasti pracovného práva. Súčasná vládna moc si vytvára obraz nepriateľa ešte v čase, keď bola v opozícii a verím, že nám opozícia neublíži tak ako mnohým z vás, pretože pri rozhodovaní o udeľovaní odmien členom Dzurindovej vlády sa z tých istých úst rinú slová, že každý občan je rovný pred zákonom, že zákon platí pre všetkých, a zrazu na Moravčíka a Dzurindu nie, ale platí len na jedného predsedu vlády. Dokonca sú táraniny o tom, že Dzurinda, keď sa dozvedel, že by to nemalo byť kóšer, tak rýchlo posťahoval odmeny svojim členom a teda, že Dzurinda zareagoval. To je absolútny nezmysel, pretože otázka účinnej ľútosti ako inštitútu trestného práva neplatí ani na Dzurindu a svojím podpisom pod rozhodnutia o odmenách sa zapísal rovnako presne ako predseda vlády Jozef Moravčík v roku 1994. V tejto súvislosti trestné stíhanie je vo veci od určitého dátumu, keď už Čarnogurský nebol predsedom vlády.

    Skúste zvážiť určitú históriu postupu, ktorá sa doslova utajuje pred verejnosťou aj pred parlamentom. A verejne vyzývam predsedu vlády Dzurindu, aby zverejnil stanoviská tzv. odborníkov na pracovné právo. Mala to byť vraj päťčlenná skupina právnikov, o menách ktorých sa nič nevie, ktorá mala dávať určité stanovisko. Dovoľte mi povedať osobne svoj postoj k veci v tom zmysle, že v júni tohto roku bude 30 rokov, čo sa venujem pracovnému právu. V roku 1970 som nastúpil na Katedru pracovného práva Právnickej fakulty ako vedecká pomocná sila a neskôr som študoval ašpirantúru a pracoval som aj v zahraničných inštitúciách v oblasti pracovného práva. Teda mám možnosť poznať aj pracovné právo, ale mám možnosť poznať aj ľudí, ktorí v tejto oblasti pôsobia.

    Je ďalej utajované stanovisko odborníčky na pracovné právo pani prof. Barancovej. Toto utajované stanovisko ona sama komentovala neskôr v novinách vo vzťahu k vedúcemu Úradu vlády, kde v úvode píše, citujem: "Som pohoršená, že vedúci Úradu vlády SR v správach televízie Markíza dňa 15. 3. vo veci oprávnenosti poskytnutých odmien ministrom terajšej i bývalej vlády vytrhol z kontextu len časť môjho stanoviska." Ďalej hovorí o stanovisku k odmenám ministrov a názov článku je: Majú slovenskí ministri právo na odmeny a dovolenku?

    Dovoľte mi v tejto súvislosti sa opýtať aj predsedu vlády v súvislosti so zákrokom, ako on hodnotí v rámci svojej sebareflexie rozhodnutie, ktoré prijal, ktoré bolo obdobné, ako prijímal predseda vlády Mečiar a predseda vlády Moravčík. Akým spôsobom sa vykladá pracovné právo v tejto oblasti, keď sama profesorka Barancová hovorí, že je v tejto veci nejednoznačný postoj. A dovoľte mi, aby som povedal svoj názor veľmi jasne, ten som už aj viackrát publikoval, že ako človek, ktorý sa zaoberá pracovným právom, tvrdím, že ani premiér Moravčík, ani premiér Mečiar, ani premiér Dzurinda svojím rozhodovaním o odmenách neporušili žiaden zákon.

    V tejto súvislosti treba uviesť predovšetkým niekoľko skutočností, ktoré sa utajujú aj pred verejnosťou. Cituje sa len zákon číslo 120/1993 Z. z., ale zákon číslo 120 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky bol novelizovaný dvakrát, a to zákonom číslo 374/1994 Z. z. a zákonom číslo 304/1995 Z. z. Zákon číslo 120 v pôvodnom znení z 21. apríla 1993 pozná v § 26 formuláciu, ktorú si dovolím citovať, a to v tom, že "platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov podliehajú zdaneniu", to je odsek prvý. Odsek druhý: "Paušálne náhrady ústavných činiteľov zdaneniu nepodliehajú." Ale § 26 bol novelizovaný už príslušnými zákonmi 374/1994 a 304/1995 a dnes už § 26 znie asi v tom zmysle, ak dovolíte, že: "Ústavní činitelia uvedení v § 1 zákona počas výkonu svojho mandátu sa zúčastňujú na zdravotnom, nemocenskom a dôchodkovom poistení." Ale v § 26 ods. 1 sa píše: "Platy, funkčné príplatky a odmeny ústavných činiteľov sa zdaňujú podľa osobitných predpisov." A je tam odkaz na zákon o daniach z príjmov. To znamená, že novela zákona 120 zavádza termín odmeny ústavných činiteľov.

    Ak by aj toto nestačilo pri biednom právnom vedomí v oblasti pracovného práva, chcem pokračovať ďalej, a hovorí o tom aj stanovisko iných odborníkov, že aj v pracovnom práve pôsobí analógia práva a analógia zákona. To znamená, analógia legis a analógia iuris. Chcem v tejto súvislosti uviesť ďalej to, že v pracovnom práve platí, samozrejme, Zákonník práce a dostali sme sa do zvláštneho paradoxu. Všetci unisono bez problémov vykladajú, že odmeny možno vyžadovať len tri roky dozadu. Preboha, tak prečo platí príslušný paragraf Zákonníka práce o prekluzívnej lehote a prečo neplatia iné ustanovenia Zákonníka práce a ďalších zákonov, najmä zákona 143 o platoch?

    Ak sa hovorí, že, budem citovať znovu z článku profesorky Barancovej: "Len ako príklad slúži už spomenutá absencia právnej úpravy dovolenky na zotavenie pre ministrov." Chcem povedať, že to vôbec nie je len dovolenka na zotavenie. Ako teda postupovať? Nepriznať im dovolenku? Aj v tomto probléme musíme analogicky použiť Zákonník práce. Komu sa chce, tak použije Zákonník práce, na čo sa chce a na čo sa nechce, lebo treba Mečiarovi ublížiť, tak vtedy sa Zákonník práce nepoužije. To je absurdná logika, ktorá absolútne nestojí ani za zápočet z pracovného práva v treťom ročníku na právnickej fakulte.

    V tejto súvislosti jednoznačne treba povedať, že platí analógia práva, platí analógia zákona aj pre platové pomery a ak si spomeniete na kauzu ministra, ktorý po ceste z plesu havaroval vo svojom aute, je tu otázka aj ďalších inštitútov, ako je otázka náhrady škody, otázka pracovných úrazov členov alebo ústavných činiteľov, je to otázka pracovného času, je to otázka dní pracovného pokoja, sú to inštitúty pracovnej disciplíny, ktoré hovoria o zákonných povinnostiach zamestnancov. Aj minister je zamestnanec, pretože je v právnom vzťahu, regulérnom pracovnom pomere, ktorý vzniká v momente vymenovania do funkcie. Zákonník práce a ďalšie právne predpisy s vymenovaním do funkcie spájajú vznik právneho vzťahu. Je to normálny právny pomer ako každý iný právny vzťah. V tejto súvislosti aj ustanovenia o nadstavbových zložkách platov zákona číslo 143 sa plne vzťahujú na ústavných činiteľov, pokiaľ zákony, ktoré to upravujú, bližšie nestanovujú inak.

    Teraz chcem ešte ďalej uviesť aj ďalší argument, ktorý je v tejto súvislosti, že celá kauza je naozaj len vecou pracovného práva. Celá kauza je vecou, ktorá by mala byť predmetom, samozrejme, budúcej právnej úpravy a treba komplexne riešiť pracovnoprávne vzťahy ústavných činiteľov, nielen odmeňovanie za prácu, ale aj ďalšie inštitúty. Z hľadiska trestného práva ide skutočne o zneužitie právomocí verejných činiteľov, politikov, ktorí sa angažujú v tejto kauze, a je skutočnosťou, že takýto výklad pracovného práva len na konkrétnu osobu je účelový, zavádzajúci a nepresný.

    Na záver mi dovoľte uviesť ešte fakt, že verejne vyzývam predsedu vlády, aby zverejnil všetky dokumenty, ktoré v súvislosti s touto kauzou sú z hľadiska postojov odborníkov. Bude potrebné, aby aj v Národnej rade sa uskutočnila buď na pôde výboru pre sociálne veci, alebo vo výbore pre konflikt záujmov diskusia na túto tému, pretože je nevyhnutné, aby parlament pro futuro de lege ferenda stanovil určité svoje postupy, pretože sa to týka aj pracovnoprávneho postavenia poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. V tejto súvislosti platia aj ďalšie princípy práva, a to tie, že in dubio pro reo, to znamená v pochybnostiach v prospech toho, voči komu toto smeruje, a ak sú takéto nejednoznačné názory a nie sú jednoznačné názory ani zástancov toho, že išlo o porušenie zákona, v tejto súvislosti platia princípy pracovného práva, trestného práva aj pre zásahy "kukláčov" a v tejto súvislosti ide o hrubý brutálny zákrok, ktorý je porušením všetkých princípov právnej kultúry aj z hľadiska noriem nepísaných predpisov a nepísaných zákonov.

    Je skutočnosťou to, že som sa zúčastnil v delegácii poslancov na rokovaniach s pánom prezidentom. Pán prezident veľmi seriózne aj neskôr zhodnotil tento zákrok ako neadekvátny zákrok. Rokovali sme v podstate dvakrát s pánom generálnym prokurátorom a pán generálny prokurátor nám v utorok popoludní prisľúbil, že sa na budúci týždeň máme opätovne uňho stretnúť a máme si vypočuť jeho postoj k adekvátnosti zákroku k tomu, či boli, alebo neboli porušené právne predpisy.

    Chcel by som, vážený pán generálny prokurátor, aj z tohto miesta vám povedať, že z hľadiska adekvátnosti zákroku - a citovali to moji kolegovia -, z hľadiska právnych predpisov zásahu "kukláčov" nešlo o osobu, ktorá by spadala pod rámec takéhoto zákroku. Po prvé.

    Po druhé, trestné sadzby ani skutočnosti týkajúce sa pracovnoprávneho posúdenia prípadného trestného skutku jednoznačne dokumentujú pochybnosť vo veci a potom aj pochybnosť vo väzbe na konkrétnu osobu, či spáchala, alebo nespáchala trestný čin. Chcem tým povedať to, že ak sa tieto princípy zohľadnia, tak tento zákrok bol porušením právomocí verejných činiteľov aj vo vzťahu na nerealizované závery Ústavného súdu vo vzťahu k tým skutkom, ktoré sú viazané na rozhodnutia o amnestii. Oblasť pracovného práva sa takýmto spôsobom možno po prvýkrát v histórii vďaka Dzurindovej vláde stala predmetom trestného práva a je to hrubá škvrna na pracovnoprávnej oblasti a súčasti slovenského právneho poriadku.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán poslanec Prokeš, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Rád by som povedal pánu poslancovi Tkáčovi, že dnešná vláda sa vlastne vo svojom konaní ničím nelíši od tých vlád, ktoré tu boli v päťdesiatych rokoch. Používa rovnaké metódy, usiluje sa zastrašovať, usiluje sa zvaľovať svoju neschopnosť na predchádzajúcich. Proste toto všetko tu už na tomto teritóriu bolo, aj vrátane starej ľudovej múdrosti, že zlodej kričí, chyťte zlodeja. Ale ešte je tu aj ďalšia ľudová múdrosť, ktorá hovorí, že nič tak nespája tlupu ako spoločne vykonaný zločin.

    Takže pán minister Pittner sa zrejme vôbec nemusí obávať, že za svoje neschopné riadenie rezortu bude odvolaný. Je tu aj ďalšia ľudová múdrosť, ktorá hovorí, že kto nemá argumenty, rozdáva zauchá. A táto vláda nemá argumenty na zdôvodnenie svojej neschopnosti viesť štát, preto tie zauchá rozdáva. Rozdáva ich hojne, pretože sa musí vážne obávať, že ľudia budú mať veľmi rýchlo dosť ekonomického kolapsu, do ktorého nás doviedla, keď prichádzajú o svoje úspory v krachujúcich bankách a mohli by sme pokračovať ďalej.

    Hovorilo sa tu aj o obraze Slovenska v zahraničí. Nuž treba povedať, že názor zahraničia na súčasný vývoj na Slovensku nie je vyjadrený potľapkávaním Dzurindu, ale činmi zahraničia, t. j. zavádzaním vízovej povinnosti voči Slovenskej republike. Mne to veľmi nápadne pripomína, ako keď pán psíka, ktorý sa domáha prechádzky, síce pohladká, potľapká po hlave, ale zavrie ho do búdy. Takže presne takto sa k nám zahraničie dnes správa - pekné reči, pohladká premiéra, aj ministra zahraničných vecí, ale bum, tu máte vízum, aby ste radšej k nám nechodili. To je názor zahraničia na súčasné vládnutie na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    vystúpenie pána poslanca Tkáča jednoznačne potvrdilo, že Mečiar mal vo vláde odborníkov, a nie diletantov, ako má vo svojej vláde pán Dzurinda. Ináč by sa skutočne nemohlo stať, že budú predvádzať predsedu hnutia a bývalého predsedu vlády skoro v želiezkach, aby mu dokázali nedokázateľné. Podľa môjho názoru oveľa nemorálnejšie bolo vyplatenie platov členom vlády po dvoj- či trojdňovom vládnutí. To bolo nemorálne. Nemorálne bolo, samozrejme, ohlupovať ľudí sľubmi, ktoré sa nedajú splniť. A ešte k tomu môžem dodať, samozrejme, aj odmeny, ktoré boli vyplácané. Ja by som mohol len odporučiť predsedovi vlády, aby si skutočne zobral za poradcov ozajstných odborníkov, a nie cyklistov alebo predstaviteľov politických strán z okresov. Takto bude nielen nás, ale aj Slovenskú republiku dostávať do nepríjemností.

    O diletantstve svedčí aj zákrok "kukláčov" v Trenčianskych Tepliciach. Slušní ľudia klopú, prípadne robia iné kroky. Keď som videl v televíznom zázname, že tam dávajú semtex na dvere a vedú odpaľovacie šnúry, tak som si nemohol povedať nič iné, ako že sú to obyčajní gangstri a banditi, ktorí zrejme odpozorovali niektoré metódy od týchto organizácií, čo vedia vstupovať do dvier len s 5 kg dynamitu alebo robiť niektoré takéto kroky. Takže poučte sa z toho a nesnažte sa silou-mocou kriminalizovať Mečiarovu vládu a snažiť sa uspokojiť len vtedy, keď polovicu z nich dáte do chládku.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ozaj by som sa chcela poďakovať pánu poslancovi Tkáčovi, ktorý obnažil pracovnoprávny problém, o ktorý tu ide a ktorý zneužila terajšia vláda silných, alebo naopak, slabých. To len dokazuje, že nástroj moci v rukách slabých je hrôzou, a tak, ako aj spomenul predo mnou pán poslanec Zlocha, použitie semtexu doteraz kdekoľvek na svete, kde bol použitý, sa vždy spája s teroristami. Nuž, ale možno aj v tejto súvislosti pán minister by mohol povedať, že tiež to bol nejaký z listov vraha alebo nejakého teroristu, ktorý poradil, aby sa takýto zákrok udial.

    Pán predsedajúci, vás chcem poprosiť, aby ste skutočne zabezpečili predkladajúceho, aj keď týmto predkladajúcim je teraz premiér tohto štátu, on musí rešpektovať zákony a rokovací poriadok, ktorý je prijatý ako ústavný zákon. Tak vás veľmi pekne prosím, aby ste skutočne prerušili schôdzu alebo zabezpečili človeka, ktorý zodpovedá tomuto parlamentu za použitie silových prostriedkov v tomto štáte.

  • Pani poslankyňa, chcel som vás informovať, aj budem informovať ešte pred ďalším vystupujúcim, ale chcem sa opýtať pána poslanca Tkáča, či chce reagovať. Nechce. Už som nechal zavolať pána premiéra na základe rokovacieho poriadku. Kým nepríde, samozrejme, vyhlásim 10-minútovú prestávku.

  • Vzhľadom na to, že ešte pán premiér tu nie je, tak vám radím, aby ste sa išli najesť a začneme najskôr o 18.20 hodine. Nech sa páči, zatiaľ dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Krajči. Pripraví sa pán poslanec Cuper.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán premiér,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľtem, aby som v krátkosti zareagoval na správu predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu o policajnom zásahu príslušníkov Policajného zboru útvaru osobitného určenia 20. apríla 2000. V prvom rade by som chcel povedať, že táto správa je znovu ďalšou kamuflážou, ktorá sa predkladá občanom Slovenskej republiky, v ktorej sa znovu prekrúca právna podstata tohto problému a jednoducho sa pokračuje v deformácii právneho systému Slovenskej republiky, tak ako to bolo začaté rušením amnestie svojho predchodcu. Žiadne právne istoty v tomto štáte už neexistujú, a preto naozaj občanom ani občanovi Mečiarovi neostalo nič iné ako využiť článok 32 Ústavy Slovenskej republiky a vyhlásiť odpor voči všetkým policajným orgánom a štátnym orgánom k úkonom, ktoré sú v rozpore so zákonom. Nie je teda možné, aby sa on sám podieľal na porušovaní zákona.

    Vážený pán premiér aj pán minister, oháňate sa tu termínom vynútiteľnosť práva zo strany štátu. Ale zabudli ste na druhý termín, vynútiteľnosť práva zo strany občana, pretože keď štát si vynucuje právo, aj občan má právo vynútiť si to, čo mu patrí zo zákona. Keďže zlyhali všetky štátne orgány vrátane prokuratúry, ktorá nekoná v tejto veci, naozaj neostáva nič iné ako riešiť tento problém tak, ako ho riešil predseda HZDS. Problém je však v inom. Vy, pán predseda vlády ani pán minister vnútra, sa nedokážete čestne zoči-voči postaviť tomuto problému a namiesto toho, aby ste urobili tak, ako som urobil ja v prípade referenda a povedal, že plním uznesenie vlády a politickú zodpovednosť beriem na seba, tak vy nám tu dnes vykladáte, ako ste vy politicky nie zodpovední za to, že zasahujú policajti. Vy, pán premiér, nie ste zodpovedný za to, že zasiahli útvarom osobitného určenia? Pán minister sa takisto zbavuje zodpovednosti. Vy tvrdíte, že ste sa to dozvedeli ex post, že vy ste vôbec o tom informovaný neboli. No veď takéto hanebné klamstvá, pán premiér, si nemyslite, že vám niekto uverí. Postavte sa čelom k tomuto problému a nebuďte zbabelý, neutekajte pred touto snemovňou a nedajte sa tu predvádzať vašou ochrankou.

    Chcel by som povedať aj druhú vec. Keď som bol ministrom vnútra, bolo to tu už spomínané, že bola veľmi vážna situácia na ministerstve kultúry, keď skupina ľudí, z ktorých časť nebola vôbec identifikovaná, obsadila orgán štátnej správy. Aký bol vtedy problém vynútiteľnosti zákonnosti, tak ako to hovoríte vy, zasiahnuť voči týmto ľuďom a jednoducho si vynútiť toto právo? Neurobili sme to a neurobil som to z jednoduchého dôvodu, pán Dzurinda, preto, že Slovensko bolo demokratickým štátom a Slovensko sa riadilo podľa zákonov príslušnej krajiny. Nebol problém hodiť tam jeden slzný granát a sami by boli povychádzali do pripravených autobusov, ale jednoducho arogancia ľudí, ktorí ste tam boli, hrozila, že dôjde ku konfliktu, a preto sme od takéhoto postupu ustúpili. Myslím si, že vy ste nenašli dostatok odvahy na to, aby ste riešili problém ináč a jednoducho ste použili to, čo vám zákon neumožňuje.

    Keď dovolíte, ja by som vám pripomenul, pretože niektorí poslanci, ktorí sa zúčastnili akcie na ministerstve kultúry, tu neboli vymenovaní a možnože budú urazení, tak aby ste mali kompletnú zostavu. Len vám pripomeniem, že dňa 10. 3. 1999 skupina poslancov Národnej rady a veľká skupina nepovolaných osôb pod zámienkou poslaneckého prieskumu násilne vnikla do budovy ministerstva kultúry v Bratislave na Námestí SNP, čím narušila riadny chod pracoviska ústredného orgánu štátnej správy. Na základe požiadavky ministra kultúry bola na miesto vyslaná jednotka Policajného zboru s cieľom ochrániť a obnoviť verejný poriadok v zmysle § 2 zákona o Policajnom zbore číslo 171. Určeným príslušníkom Policajného zboru v naplnení týchto povinností svojím konaním zabránili niektorí poslanci. A teraz, ktorí to boli poslanci a nebudem sa ďalej k tomuto prípadu vracať. Boli to poslanci Ján Čarnogurský, Ľudovít Černák, Milan Ftáčnik, Milan Kňažko, Roman Kováč, Eduard Kukan, Ján Langoš, Tibor Šagát, Roman Vavrík, Pavol Hrušovský, Béla Bugár, Gabriel Palacka, Lászlo Nagy, Gyula Bárdos, Jozef Moravčík, Jaroslav Volf a poslankyne Eva Rusnáková a Edita Bauerová. Čiže títo poslanci vtedy si vynucovali svoje právo, ale nikto proti nim nezakročil, tak ako ste zakročili vy, čo považujem skutočne za váš neodborný, nekompetentný zásah. Najzaujímavejší na tom však je, a ukážem vám to na písme, jeden výrok: "Nie je vždy podmienkou profesionality tvrdosť. Skrytá za rukavičkou môže byť razantnejšia ako silácke prejavy." Autor tohto citátu sedí vedľa po ľavej strane. To je ten, ktorý koná v rukavičkách, aby ste vedeli, je to minister vnútra Ladislav Pittner.

    Už v septembri 1998 ten istý človek napísal: "U Mečiara pôjde o spôsob, možno o výšku odsúdenia." Pýtam sa preto, pán minister, či už v roku 1998 ste mali pripravený zákrok "kukláčov". V tej správe, ktorú predkladá pán predseda vlády, sa hovorí mnoho vecí, mnoho klamstiev. Vaša arogancia v rokoch 1997 prekračovala všetky únosné miery a my dnes, keď sme v opozícii a využívame zákonné prostriedky, nazývate nás arogantnými, neslušnými, neschopnými, neodbornými. Tak len pripomeniem vám, akí ste vy boli v opozícii slušní a odborní. Kňažko, vtedy podpredseda DÚ, v Nitre: "Žiaľ, musím konštatovať a viem to doložiť, nielen indíciami, že súčasná hlava mafie a súčasný predseda vlády je jedna a tá istá osoba." Čarnogurský, vtedy podpredseda KDH: "Vláda je prepletená s organizovaným zločinom, a preto sa mu na Slovensku darí." Palko v Žiline: "Zavádzajú nás, že nás dovedú do Európskej únie a do NATO. Asi obídu celú zemeguľu, lebo sa vybrali východným smerom. Už nevieme, kde začína mafia a kde končí HZDS." Šimko, Košice: "Policajti nedostávajú také mzdy, aké by mali, iba preto, lebo vláda a najmä premiér sa rozhodli pre nákup vodných diel, ktoré sa budú používať proti demokraticky zmýšľajúcim občanom." Bugár: "Vláda nevie a ani nechce zakročiť voči organizovanému zločinu." A mohol by som pokračovať ďalej. A teraz v správe sa hovorí, aké obrovské výsledky dosiahol Policajný zbor v boji s organizovanou kriminalitou alebo vôbec výsledky, ktoré existujú. Nuž tak pozrime sa dajme tomu na boj s organizovanou kriminalitou. Budem vychádzať z materiálov, ktoré ste predkladali vy sám, pán minister.

    Komplexný program boja so zločinnosťou predložený do parlamentu v júni 1999 na strane 3 hovorí: "K zásadnej zmene vo vývoji kriminality v Slovenskej republike najmä z hľadiska pôsobenia organizovaných skupín začalo dochádzať od roku 1996. Prehľad o počte, o aktivitách týchto skupín začala polícia získavať postupne v roku 1997. Boli zaznamenané prvé výsledky rozložením niektorých organizovaných skupín. Podľa policajných informácií pôsobilo v roku 1998 na Slovensku 52 skupín s takmer 600 stálymi členmi. Z tohto počtu bolo policajnými opatreniami rozložených 11 skupín." Čiže v rokoch 1996 až 1998, pán Pittner. A vy už píšete 8. marca 2000, že z 52 organizovaných skupín, ktoré polícia evidovala od polovice deväťdesiatych rokov, sa podarilo rozložiť 13. Čiže keď pripúšťate, že 11 ich bolo rozložených v roku 1997, tak ste rozložili 2. A mohol by som pokračovať ďalej. Chválite sa akousi štatistikou. V správe hovorí pán predseda vlády, že Policajný zbor pod vaším vedením sa skutočne pozviechal a že konečne sa tu niečo začalo diať. Nuž tak vy ako kandidát kybernetiky viete, čo je to štatistika, a teda povie vám, ako dosahujete tieto výsledky. Pri základnom porovnaní počtu zistených trestných činov za roky 1997 a 1998 je zrejmé, že v roku 1998 došlo k nárastu kriminality všeobecne o 1 460 skutkov. Samozrejme, že takýto trend pokračoval aj v ďalších rokoch a zaujímavé je to, keď porovnávame roky 1998 a 1999, kde došlo k nárastu kriminality a tak ďalej.

    Zisťovaním príčin a podmienok majúcich podstatný vplyv na mieru nárastu kriminality v roku 1999 bolo zistené, že to boli najmä tieto rozhodujúce fakty, ktoré znižovali kriminalitu: amnestia prezidenta Slovenskej republiky, myslím Schustera, zvýšenie hranice spôsobenej škodami pri trestných činoch na 7 200 korún a od 1. 1. na 8 000, opatrenia prijaté Slovenskou poisťovňou k úhrade škody pri krádeži bicyklov, úhrada len do výšky 4 000 korún. Z pôvodne jednoznačne trestných činov krádeží bicyklov sa stávajú priestupky. Najmarkantnejšie a najpresvedčivejšie je to pri porovnaní násilnej a majetkovej trestnej činnosti. Kým násilná kriminalita vzrástla o 1 104 trestných činov, tak majetková kriminalita uvedenými vplyvmi zaznamenala pokles až o 2 855 trestných činov. Len pri krádeži byciklov bol zaznamenaný pokles o 1 872 trestných činov. V prípade fiktívneho premietnutia uvedených trestných činov do stavu zistenej kriminality a jej objasňovania by celková objasnenosť poklesla z terajších 50,1 % na 49,13 %.

    A povedzme si teraz výsledky, s ktorými sa tak chválite. V roku 1998 bola objasnenosť 48,6 %, v roku 1999 ste dosiahli o 1,5 % viac na 50,1 %. Keď pripočítame všetky tieto veci, o ktorých som tu hovoril, tak zisťujeme, že by ste boli horší v objasnenosti o niekoľko percent. Okrem toho pri spracovaní štatistiky ste vypustili z metodiky kód číslo 4, ktorý hovorí, že ste prestali viesť veci vykázané v tzv. podozrení, kde v roku 1999 je to 12 597 prípadov, čo by v prípade vykázania do nárastu znížilo celkovú objasnenosť o 6 %, čiže dostali by ste sa na úroveň 54,62 %. Keď toto sú výsledky, ktorými nás chcete ohúriť, tak naozaj ich nepovažujem za adekvátne a skutočne musím povedať, že toto, čo sa v súčasnosti deje v Policajnom zbore, je zlým obrazom práce vedenia ministerstva vnútra a zlým prípadom vedenia aj zo strany premiéra Slovenskej republiky.

    Poďme teraz ešte trošku k tej správe, ktorú predkladáte snemovni, aby sme ju schválili. Pán predseda, hovoríte, že bolo v súlade so zákonom nasadenie útvaru osobitného určenia v prípade predvedenia svedka a potom neskôr aj obvineného, proti ktorému bolo vznesené obvinenie. Neviem, ako si to vysvetľujete, samozrejme, 1odvolávate sa na § 67, keď policajt v službe osobitného určenia vykonáva služobné zákroky proti po a) teroristom, po b) únoscom osôb a dopravných prostriedkov a nebezpečným páchateľom organizovanej trestnej činnosti a páchateľom úmyselných obzvlášť závažných trestných činov. Samozrejme, že ste si to zase prekrútili a naformovali to do toho, čo vám pasuje, aby ste obzvlášť závažný trestný čin, kde nikto nekládol odpor, považovali za možnosť vášho zásahu a týmto spôsobom ste zneužili príslušníkov Policajného zboru. Najviac mi je ľúto, že všetci sa teraz zbavujete zodpovednosti. Umývate si ruky ako Pilát, ktorý dal ukrižovať Krista, zrazu nie ste ani jeden zodpovedný, pretože Dzurinda o tom vedel, vy nemáte zo zákona právo, pán minister, Pipta rozhodol a chudáci policajti, ktorých ste tam nahnali, tak im neostalo nič iné, ako tento zákrok vykonať. Uvedomujete si, aký ste zaviedli strach v tejto spoločnosti? Vyše 3 000 policajtov ste vyhodili z Policajného zboru, a to predovšetkým policajtov s vysokoškolským vzdelaním a policajtov, ktorí boli na riadiacich funkciách. Tým vám vznikol deficit v Policajnom zbore a namiesto toho, aby ste to riešili iným spôsobom, idete novelizovať zákon tak, aby nebolo požadované vysokoškolské vzdelanie. Veď toto sú naozaj kroky, ktoré už hraničia so zdravým rozumom, a myslím si, že by ste sa mali skutočne nad týmito vecami zamyslieť.

    Slepá nenávisť, ktorá vás vedie voči premiérovi, bývalému premiérovi Mečiarovi a ktorá vás vedie voči nám členom HZDS, nevedie k ničomu. Táto nenávisť vytvára ďalšiu nenávisť a táto reťaz sa kdesi musí zastaviť. Mali by ste skutočne zvažovať, ako budeme ďalej postupovať, pretože vyhrocovať túto situáciu znamená, že ste znovu pripravení vyvolávať ďalšie a ďalšie nepokoje a ďalšie a ďalšie brutálne zásahy.

    Na záver azda len jedno. V každej histórii národa sa určité osobnosti zapíšu do tejto histórie, tak to bolo aj v bývalom Rakúsko-Uhorsku, keď obdobie temna sa nazývalo bachovým absolutizmom a bol tam policajný štát, keď minister vnútra Bach a neskôr aj predseda vlády tvrdo policajne prenasledovali občanov. Ja si myslím, že aj toto obdobie sa zapíše do histórie ako obdobie dzurindovo-pittnerovského absolutizmu. Bol by som rád, keby som sa mýlil.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Krajčiho s faktickou poznámkou sa hlási jeden poslanec. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Rád by som len pripomenul pánovi poslancovi Krajčimu, že táto vládna koalícia predchádzajúcu vládnu koalíciu veľmi často poučovala o tom, ako by sa správal západný politik, keby čo len podozrenie bolo na ňom, že urobil niečo, čo urobiť nemal, a že by sám vyvodil dôsledky a odstúpil. Pánovi poslancovi Krajčimu by som rád pripomenul, že minister vnútra Belgicka odstúpil za to, že známy pedofil Dutroix doslova ušiel eskorte, začo rozhodne minister nemohol, pretože nebol pri tej eskorte. Išlo o celkom normálnu vec v živote polície, ale minister zobral na seba politickú zodpovednosť. To je rozdiel naozaj medzi tými politikmi na západe a tými, čo radi poučujú iných, ale na seba majú úplne iný meter.

    No a ešte čo sa týka správy pána Dzurindu, ja by som rád pripomenul pánovi poslancovi Krajčimu, že je tu jeden bod, na ktorý sa správa odvoláva, ktorým ospravedlňuje policajný zásah, a to je, že vo vystúpeniach niektorých jeho spolupracovaníkov, teda myslí sa Mečiarových, bolo tiež zreteľne naznačované, že budú chrániť svojho predsedu vlastným telom. Nikde tam nie je napísané, že zbraňami, čiže proti telám idú "kukláči". Ďakujem veľmi pekne.

    Ďalej je tu jedna odrážka, ktorá hovorí, že v tretej kauze došlo dňa 4. 4. 2000 k začatiu trestného stíhania z dôvodu, že v čase od 28. 5. 1993 do 31. 12. 1999 boli predsedami vlády Slovenskej republiky vydané rozhodnutia o udelení odmien členom vlády, ktoré boli vyplatené zo mzdových prostriedkov jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy, a to v rozpore so zákonom Národnej rady číslo 120/1993 Z. z. Pokiaľ ja viem, pán poslanec Krajči, žiadny kompetentný orgán, teda súd, nevyniesol výrok, že toto bol trestný čin.

  • Pán poslanec Krajči, chcete reagovať? Nie.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper, pripraví sa pán poslanec Husár.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pán premiér bez poslaneckej, teda parlamentnej dôvery,

    milí hostia,

    vláda Slovenskej republiky vo svojich programových cieľoch konštatuje, že jej najhlavnejšou úlohou je vnášať do života celej spoločnosti úsilie o spravodlivosť, slobodu, zodpovednosť, solidaritu, vládu zákona, poctivosť, rešpekt pred deľbou moci, podporu iniciatíve a aktivite ľudí, zasiahnuť proti chytráctvu, pohodlnosti, korupcii, kultu sily, nezodpovednosti, netolerancie, ku koncentrácii moci a bohatstva. Pán predseda, toto, čo ste predviedli na Zelený štvrtok 20. apríla, je v absolútnom rozpore s týmto základným programovým cieľom vašej vlády. Jednoducho ste zneužili alebo podľahli ste pokušeniu, tak ako tu už bolo konštatované pánom poslancom Krajčim, podľahli ste pokušeniu zneužívať legitímne inštitúty vzniknuté na základe zákona na protištátnu teroristickú činnosť.

    Vo svojej správe konštatujete, že vo veci, ktorá má byť dnes predmetom rokovania, ja som už, a iste ste to postrehli, viackrát zdôraznil, že ide o záležitosť orgánov činných v trestnom konaní a tie majú konať tak, ako im prikazuje zákon. Predsedovi vlády nedáva zákon žiadne právo zasiahnuť do práce orgánov činných v trestnom konaní. Pán premiér, § 2 zákona Národnej rady o Policajnom zbore ods. 2 hovorí o tom, že činnosť Policajného zboru Slovenskej republiky kontroluje Národná rada Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky. Kto má právomoc kontrolovať, iste má aj právomoci riadiace. Vy ste predsedom vlády, ktorej povinnosťou je kontrolovať činnosť Policajného zboru, do ktorého činnosti patria aj vyšetrovacie zložky. Nemôžete sa takýmto jednoduchým primitívnym spôsobom vyhovárať pred Národnou radou Slovenskej republiky, že vy nemôžete za to, čo sa udialo 20. 4. na Zelený štvrtok. Jednoducho vy ste o tom vedeli, vy ste možno dali pokyn priamo pánovi ministrovi, aby to uskutočnil. Predpokladám, že o tom vedela aj celá vláda a že to prerokovala na svojom tajnom zasadaní. Ale v každom prípade sa nemôžete zbavovať zodpovednosti za činnosť Policajného zboru. Ste predsedom vlády, i keď bez dôvery parlamentu. Ak si, ako tvrdíte, máte ctiť zákon a tvrdíte, že zákon platí pre každého rovnako, nevidím dôvod, prečo by ste ho aj v tejto chvíli a dnes už niekoľkokrát porušili.

    Rokovací poriadok hovorí o tom, že ste navrhovateľ správy alebo predkladateľ správy. Nevidím dôvod, prečo by ste mali sedieť v kresle ministerského predsedu, máte sedieť tu ako navrhovateľ alebo predkladateľ správy, ak ste rovný pred zákonom, tak ako všetci tí, ktorí si na túto stoličku sadajú. Ale mám pocit, že si osobujete maniere, ktoré by sme mohli nazvať, že patrili istému človiečikovi z Elby. Teda správate sa často ako diktátor.

    V správe ďalej konštatujete, že orgány Slovenskej republiky môžu konať iba na základe zákona a ústavy v medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ja sa teda chcem vás opýtať, pán premiér, na základe čoho ste dali príkaz, aby jednotka osobitného určenia, ktorá aj v programovom vyhlásení vlády je deklarovaná, jej zriadenie deklarované tak, že vláda pripraví a zrealizuje projekt potlačenia organizovaného zločinu, zriadi špeciálne útvary na boj s organizovaným zločinom vrátane osobitného analytického pracoviska. Vytvorí osobitný útvar na vyšetrovanie obzvlášť závažnej trestnej činnosti, najmä organizovaného zločinu. Vláda prijme opatrenia na prehodnotenie dôvodov uloženia obzvlášť závažných prípadov trestnej činnosti posledného obdobia, objasnenie tých prípadov a zaistenie ich páchateľov.

    Vážený pán ministerský predseda, zastavím sa pri tom tvrdení, keď som povedal, že zneužívate legitímne a legálne inštitúty, ktoré ste mali zriadiť na boj proti organizovanému zločinu, proti občanom Slovenskej republiky, ktorí sa nedopustili porušenia práva. Vyplýva to aj z vášho programového vyhlásenia vlády. Nesiete teda plnú zodpovednosť za to, čo sa udialo, za teroristický akt, teda akt štátneho terorizmu, ktorým ste zneužili jednotku osobitného nasadenia proti občanovi Slovenskej republiky. Tvrdíte, že tento zásah bol nutný preto, že pán Mečiar odmietol vypovedať v kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny. Pán ministerský predseda, ktorý tvrdí, že si ctí zákon, nevie, že tento čin bol amnestovaný alebo že na páchateľov tohto trestného činu sa vzťahuje amnestia, dokonca dvojnásobná. A amnestia, pán premiér, je právo štátu upustiť od potrestania, raz a navždy. Toto právo nikto nemá právo zrušiť ani ho meniť. Je to v každej učebnici trestného práva. Platilo to dokonca v stredovekom uhorskom práve, v Tripartite, kde sa hovorilo o tom, že milosť daná cisárom alebo kráľom je nezrušiteľná. Vy ste sa dopustili práve naopak trestného činu zneužitia právomoci ústavného činiteľa, konali ste protiústavne, protiprávne a aby ste dokázali, že tento trestný čin chcete vyšetriť, odvolávate sa na zákonné postupy.

    Ďalej na tento trestný čin sa vzťahuje rozhodnutie Ústavného súdu. Akú váhu majú potom slová v programovom vyhlásení vlády, kde hovoríte o tom, že vláda Slovenskej republiky zaručuje, že bude rešpektovať uznesenia a nálezy Ústavného súdu? Veď vy ste, pán premiér, porušili tento sľub, ktorý ste dali občanom Slovenskej republiky, a tých ste dali veľmi veľa niekoľkokrát.

    Ak sa mám zaoberať vaším programovým vyhlásením vlády v tej časti, kde hovoríte o osobitnom analytickom útvare, mám tomu teda, pán premiér, rozumieť tak, že pani vyšetrovateľka Škarbová a pán Šátek sú pracovníkmi tohto osobitného analytického oddelenia, ktoré fabrikuje trestné kauzy proti politickým oponentom z Hnutia za demokratické Slovensko ako na bežiacom páse, z ktorých si robí právnická verejnosť jednoducho posmech?

    Takže váš argument, že pán premiér sa dopustil závažného trestného činu, keď vyplatil odmeny členom vlády, dovoľte, aby som sa zasmial nad týmto počínaním pani Škarbovej, ktorá je podpísaná aj pod ďalšími geniálnymi výplodmi svojho "právnického ducha". Toto obvinenie vám malo poslúžiť najmä v tej časti, kde ste nevedeli preklenúť ustanovenia policajného zákona, ktoré žiadajú, že jednotka špeciálneho určenia sa môže nasadiť zvlášť najmä proti páchateľom závažných trestných činov. Takže ste vyfabrikovali takýto trestný čin, z ktorého ste bývalého premiéra obvinili. Znova treba povedať, že zneužívate legitímne inštitúcie tohto štátu, orgány činné v trestnom konaní na to, aby ste presadzovali policajnú svôjvôľu a nedemokratické postupy. Nijaký trestný čin bývalý premiér vyplatením odmien spáchať nemohol, pretože nebol v tom čase verejným činiteľom. Pán premiér bol v každom prípade ústavným činiteľom a verejným činiteľom je ten, kto za štátny orgán komunikuje s občanmi tohto štátu. K tomu bolo rozsiahle stanovisko aj Generálnej prokuratúry, kto je a kto nie je verejným činiteľom. Takže obviniť niekoho, kto v danom čase nemohol byť verejným činiteľom, z trestného činu, ktorý môže spáchať iba verejný činiteľ, je prinajlepšom smiešne, pán premiér. Takisto je smiešne obvinenie zo sabotáže, ktoré sa zakladá na nejakých ústnych výpovediach nejakých bývalých príslušníkov Slovenskej informačnej služby. Podania pani Škarbovej, ktoré prichádzali do parlamentu na jednotlivých politikov Hnutia za demokratické Slovensko, už vyvolávajú neistotu aj u poslušného predsedu mandátového a imunitného výboru pána Sopka, ktorý sa minule vyjadril, že také slabé podania, ako prichádzajú v poslednom čase, sa nedajú jednoducho na pôde mandátového a imunitného výboru realizovať.

    Takže, pán predseda vlády Slovenskej republiky, za akt štátneho terorizmu, ktorým ste porušili domovú slobodu predsedu Hnutia za demokratické Slovensko, spôsobili ste mu značnú materiálnu škodu, policajti jednotky rýchleho nasadenia sa neprimerane správali aj voči poslancom Hnutia za demokratické Slovensko, nesiete plnú zodpovednosť. Tento akt štátneho terorizmu Slovensko neposúva tam, kde to vyhlasujete v programovom vyhlásení vlády, do Európy, posúva ho niekde inde. Posúva Slovensko na Balkán, a možno ani nie na Balkán, možno niekde ešte ďalej, do Afriky alebo do Latinskej Ameriky, kde bežne generáli, ale tí nemajú aspoň ploché nohy, robia štátne prevraty, zneužívajú policajné a armádne sily na to, aby si počínali nedemokratickými spôsobmi, aby konali proti základným princípom demokracie a právneho štátu.

    Na Slovensku od 20. 4. 2000 jednoducho sa nedá hovoriť, pán premiér, o demokracii a právnom štáte. Vládne tu policajná svojvôľa troch generálov, z ktorých jeden je ministrom vnútra, druhý riadi bezpečnostné zložky a tretí Slovenskú informačnú službu, ktoré sú zneužívané proti občanom tohto štátu. Preto, pán premiér, jednoducho nemáte dôveru tohto parlamentu ani dôveru vládnej koalície, pretože 72 hlasov, ktoré vás podporujú v tomto parlamente, nie je ani polovica, ktorá je potrebná na to, aby ste mali dôveru. Teda jednoducho posúvate sa do úlohy samovládcu, pán minister vnútra sa posúva do úlohy generála, ktorý má vašu samovládu zabezpečiť. Nie je to veľmi pekná perspektíva na to, čo ste mysleli, že na Slovensku urobíte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Cupera chce reagovať s faktickou poznámkou jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Prokeš, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem povedať pánovi poslancovi Cuperovi, podobne ako som povedal pánovi poslancovi Krajčimu, že je začaté trestné stíhanie vo veci udelenia odmien, hoci nie je vôbec isté, či došlo k trestnému činu. Ja mám prírodovedné vzdelanie a preto očakávam, že príčina predchádza následok, ale možnože v Dzurindovej vláde toto neplatí. Absurditu tejto situácie vám vykreslím týmto. Podľa článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ako ustanoví zákon. Žiadny zákon nesplnomocňuje premiéra, aby dýchal, teda sa dopustil trestného činu. Dávam to pozornosti generálnemu prokurátorovi.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Husár. Pripraví sa pán poslanec Cabaj.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán premiér,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    bol som pri tom, ako viete, alebo aspoň väčšina z vás, a preto mne správa, ktorú predniesol pán premiér, už nemôže vyvŕtať nové nosné dierky. Bol som tam, videl som na vlastné oči a počul na vlastné uši.

    Pán premiér, vo svojej správe uvádzate, že ste už viackrát zdôraznili, že ide o záležitosť orgánov činných v trestnom konaní. Nie. Orgány činné v trestnom konaní sú iba figúrky, šachisti v hre, ktorú ste rozohrali. Z okolností tohto prípadu, z priebehu celej akcie je úplne zrejmé každému priemernému politikovi na Slovensku, že išlo o politické rozhodnutie. Išlo o politické rozhodnutie časti vládnej koalície a, čuduj sa, svete, nepatril k nej pán kolega Langoš, nepatril k nej pán minister Čarnogurský ani Béla Bugár. Títo páni už dnes musia spievať iba tú pesničku, ktorú začal spievať predseda vlády a minister Pittner. Je to logické a tak to býva. Cigán hovoril voľakedy na výsluchu, každý poznáme svoju bandu.

    Nuž teda, pán predseda vlády, pretože som videl a počul a pretože som dospel k nezvratnému záveru, že toto rozhodnutie bolo vaším rozhodnutím a rozhodnutím pána Pittnera, verejne vedomo vás obviňujem, tak ako pána Pittnera, tak ako pána Ivora a Piptu, z politického terorizmu. Z politického terorizmu, ktorý ste na Slovensku naplno začali 20. apríla roku 2000. Že je to tak, môže potvrdiť celý rad veľmi vážnych a konkrétnych dôkazov.

    Scenár bol úplne obvyklý. Mediálna príprava, akcia a mediálne krytie. Použijem tiež slová pána premiéra. Ako ste si určite, vážené kolegyne a kolegovia, všimli, pán minister Pittner niekoľko ráz veľmi šikovne verejnosti servíroval skutočnosti, že v Elektre sa nachádza Mečiarova ochranka, že sú to mladí, neskúsení a akože nebezpeční chlapci, ktorí môžu vyviesť všeličo. Nebola to, vážené kolegyne, kolegovia, predpríprava na tento zásah? Možno neviete, že "kukláči" boli na túto akciu stiahnutí zo strelieb. Či išlo o ich priame zneužitie, alebo nie, posúdiť nemôžem, pretože takýto rozkaz dostali. Ale takto po zuby vyzbrojení boli stiahnutí zo strelieb, ktoré či prebiehali, alebo nie, tiež až tak podrobne neviem.

    Prečo tvrdím, že 20. apríla 2000 začala menovaná skupina na Slovensku uplatňovať politický terorizmus. Pretože, vážené kolegyne, kolegovia, penzión Elektra a výbuch nebol určený iba Mečiarovi. Tento výbuch malo počuť celé Slovensko, a predovšetkým tá časť Slovenska, ktorú predstavujú Mečiarovi voliči a sympatizanti. Tento výbuch mal potvrdiť iba slová pána ministra Pittnera, ktoré povedal u prezidenta republiky, že každý odpor tvrdo potlačí. Tento výbuch mal celému Slovensku ukázať, že "my sme tu doma, my sme tu páni". Vážené kolegyne, kolegovia, ale bolo to úbohé. Bolo to predovšetkým úbohé, tak ako v prvých reakciách konštatovali aj prítomní kameramani, ktorí snímali škody. A doslovne povedali: "Čo to urobili tí hlupáci. Veď z tohto HZDS vytlčie toľko, čo by so zodratými kolenami nedokázalo za rok."

    Môžem potvrdiť a potvrdzujem, že zásah bol absolútne neprimeraný. Všetky osoby vo vnútri boli presne spočítané, monitorované políciou dávno pred zásahom. Pri vstupe do objektu sme boli kontrolovaní políciou, ktorá už obsadila všetky priľahlé uličky. V penzióne sa nachádzal Mečiar, tri ženy, dvaja poslanci a štyria členovia osobnej ochranky. Proti tomuto nasadili desiatky po hrdlo vyzbrojených zabijákov, ktorí vtrhli do budovy spôsobom, ktorý ste si mohli pozrieť na vlastné oči. Ak sa hovorí v správe o tom, že budova bola najskôr monitorovaná, chcem uviesť a môžete si overiť, že v budove sa nachádzajú ďalšie dvoje sklenené dvere, z ktorých ani na jednom nebola ani bezpečnostná fólia, ale obyčajné sklo, ktoré väčšina z vás má na svojich oknách a dverách. Áno, zadné dvere boli vybraté úplne úmyselne. Úmyselne preto, aby bolo potrebné použiť dynamit. Dynamit a nálož, ktorá bola taká silná, že kameramanovi, ktorý snímal výbuch, a takisto mne okolo hlavy preletel kus železa z týchto dverí.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vôbec nie je dôležité, že ja som ležal v črepinách a prachu, pretože nielen ja som ležal. Vy všetci ste v tomto prachu a v tých črepinách ležali. Všetkých stopäťdesiat poslancov tejto Národnej rady bolo rovnako ponížených a rovnako bola proti nim použitá brutálna hrubá sila. A nie celkom vám želám, aby ste si mohli vyskúšať ten pocit, keď vám na srdci alebo na čele behá to šteklivé červené svetielko.

    Musím, či chcem, alebo nechcem, povedať, že som bol osobne šokovaný. Šokovaný, pretože som neveril. Neveril som, že sa na Slovensku nájde taký hlupák medzi slovenskými politikmi, ktorý niečo podobné dokáže. Vždy som v tomto parlamente vyzýval, a nielen v parlamente, aj v domácej kuchyni, k tolerancii, zmierlivosti a spoločnej práci v prospech Slovenska. Za tých niekoľko desiatok minút sa niečo so mnou stalo. Poviem to zrozumiteľne. Stvrdol som. Vážené kolegyne, kolegovia, už nebudem voči ľuďom, ako je pán Pittner, nikdy žiadať toleranciu ani slušnosť.

    Vážený pán minister, vážený pán predseda vlády, obidvaja ste vyšli z lona kresťanských demokratov. Viem, že si ctíte kresťanské zásady, a preto vás prosím, milujte naďalej svojich blížnych ako seba samého, ale nepoužívajte pri tom, preboha, dynamit. Nepoužívajte ho už. Podrobnejšie o niektorých skutočnostiach budem hovoriť vo vystúpení k druhému bodu.

    Preto si dovolím, keďže som na začiatku uviedol, že išlo o politické rozhodnutia a politický akt, zakončiť tým, čo som aj napísal a čo vy pravdepodobne nečítate: "Ej, ej, bratia Česi, akí ste len leniví. Vy ste Háchu iba zatvorili, my sme Tisu obesili. My nie sme leniví." Však pán Pipta, Ivor, Pittner, Dzurinda, nie ste leniví? Vy ste dôstojnými reprezentantmi "usilovných" Slovákov. Vydávam svedectvo o vašej usilovnosti. A pôjdem svedčiť rád a pravdivo aj vtedy, keď vás bude národ súdiť.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Engliš.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som len zvýrazniť to, čo viackrát odznelo, že to bolo manažované tak, aby sa médiá mohli dozvedieť pravdu. Veľmi ma mrzí, na základe prejavu pána Husára a je to aj strašné zistenie, že niektoré médiá skresľujú zámerne skutočnosti, ktoré sú evidentne zaznamenané na kamere. Dnešné SME, kde pán Tóth, teda redaktor Tóth tvrdí, že použité prostriedky na odstránenie prekážok brániacich vstupu do penziónu boli adekvátne, pretože išlo o opancierované dvere. Pán redaktor Tóth, ak ste tam hore, tie opancierované dvere boli celosklenenou výplňou, ktoré stačilo vykopnúť policajnou bagandžou, a nie používať dynamit. To tiež svedčí o primeranosti, profesionálnosti, adekvátnosti zásahu policajtov. Nemám ani slovo na nich, proste na policajtov, ktorých tam poslal pán Pittner.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste skutočne sa snažili zabezpečiť poriadok v tejto sále. Pretože je to práve pán premiér Dzurinda, ktorý s obľubou hovorí, padni, komu padni, alebo hovorí o dodržiavaní zákona. Tak si dovolím citovať, § 32 rokovacieho poriadku v bode 3 hovorí: "Do rokovacej sály je zakázané vnášať zbrane, výbušniny, paralyzujúce prístroje, látky a prenosné telekomunikačné prostriedky. Voči osobe, ktorá poruší tento zákaz, predsedajúci postupuje podľa odseku 2."

    Tak by som vás veľmi pekne prosila, pán premiér, ja viem, že tu máte síce nie podporujúcu väčšinu, ale 72 poslancov, rešpektujte zákon.

  • Pani poslankyňa, to isté platí pre všetkých. Viackrát sa stalo, že tu telefonovali aj vaši poslanci. Upozornili sme ich a prestali. To isté urobil aj pán premiér.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Dovoľte, aby som reagoval na slová pána poslanca v tom zmysle, aby som sa obrátil na pána ministra vnútra, či si je vedomý toho, že znevážil poslanecký stav. On sa sám priznal, že presne vedel o celej akcii dopodrobna, že vedel, akým spôsobom táto akcia bude v Trenčianskych Tepliciach prebiehať. To znamená, že vedel aj o semtexe, vedel aj o "kukláčoch", ktorí mierili, resp. ktorí môžu eventuálne mieriť na poslancov.

    Pýtam sa vás ešte raz, pán minister vnútra. Vzhľadom na to, že ste znevážili poslanecký stav, netýka sa to len poslancov, týchto dvoch, ktorí tam museli na príkaz vašich ľudí, pod vaším vedením ležať na zemi, jednoducho pod automatickými zbraňami, vy ste znevážili stav všetkých poslancov v civilizovanom svete. Uvedomujete si vôbec, čo ste spravili? Uvedomujete si vôbec, aká zodpovednosť na vašu hlavu, pán ešte minister vnútra?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    keďže ste rozhodli podľa nového rokovacieho poriadku o obmedzení vystúpení jednotlivých zástupcov poslaneckých klubov, museli sme túto záležitosť rešpektovať, ale na to sme už upozorňovali pri prerokúvaní návrhu zákona o rokovacom poriadku. Myslím si, že toto obmedzenie, ktoré ste vymysleli voči poslancom Národnej rady, je stále nič proti tomu, čo si dovoľuje súčasná vládna junta voči občanom Slovenskej republiky, voči predstaviteľom opozície. Je všeobecne známe, že bolo vytvorené špeciálne komando, ktoré vyšetruje a hľadá, čo nájsť na jednotlivých zástupcov opozície, akým spôsobom opozíciu potrieť, hľadajú sa jednotlivé nezmysly, ktoré sa skrývajú za paragraf, ktorý hovorí o zneužití právomocí verejného činiteľa.

    Už sme niekoľkokrát na tú tému hovorili pri prerokúvaní jednotlivých návrhov na zbavenie imunity našich kolegov, pretože ten istý paragraf bude použitý pri zmene vlády i pri všetkých riešeniach, ktoré budú, a už teraz situácia svedčí o tom, že týchto riešení bude veľmi veľa vďaka tomu, že na čele slovenskej vlády stojí taký premiér, akého máme. Tento parlament nebol schopný sa vysporiadať s touto otázkou, pretože tú šancu sme poslancom vládnej koalície dávali, keď sme navrhli vysloviť nedôveru premiérovi vlády Slovenskej republiky. Napriek tomu, že viacerí poslanci najmä v kuloárnych debatách hovorili o tom, ako by už bolo načase, aby sme sa zbavili Dzurindu, nakoniec na základe rozhodnutí koaličnej rady hlasovali tak, ako hlasovali, aby Dzurinda stále sedel na čele slovenskej vlády. Je to nešťastie, ale je to podpis tých poslancov, ktorí takýmto spôsobom v tomto parlamente hlasovali.

    A to, že takýmto spôsobom bola predložená dnes správa, je len pokračovanie krokov, ktoré sa začali tým nešťastím, keď parlament nebol schopný sa s Dzurindom vysporiadať. Dnes vystúpil a predložil takú správu, akú predložil tomuto parlamentu. Nechcem veľa o tejto správe hovoriť, pretože sú tam klamstvá, polopravdy a tradične sa z Dzurindu opäť stal hovorca, hovorca, ktorý bol voľakedy ešte pred voľbami, ktorý prečítal to, čo mu jednotliví napísali, a dnes konečne sa znova cítil vo forme, už nemusel vystupovať ako predseda vlády, ale znova bol hovorcom a čítal to, čo mu ministerstvo vnútra napísalo, aby si obhájilo svoje kroky. Tým jednoducho nedodržal ani ten sľub, ktorý nám dal, keď sme ho ako poslanci Národnej rady navštívili a upozornili na skutočnosti, ktoré sa stali, pričom sa tváril ako svätý za dedinou, že on o ničom nevie. Na záver ešte priznal a povedal, že vo vláde sa tou otázkou zaoberali a nechal si tieto veci vysvetliť, ale on sa zasadí za to, aby sa preverilo, či bola dodržaná zákonnosť a všetky náležitosti.

    Dnes s veľkou pompéznosťou vykrikoval, áno, zasadil sa, všetko bolo v poriadku, pretože splnil to, čo kričal voľakedy z tribún: "Naučíme sa vás báť." Jednoducho dostal to do situácie, kam to chcel dostať, a zabúda na to, že teraz je premiérom vlády a z toho, aká bude situácia, ako bude reagovať zahraničie, jednoducho z toho ho hlava nebolí. On je spokojný, lebo si pozval veľvyslancov krajín Európskej únie. A tí, čuduj sa, svete, prijali jeho vysvetlenie. Áno, čo mali robiť? Ale ak si myslí, že takým istým spôsobom ich opije rožkom, ako opíja poslancov, o čom svedčí aj účasť, ktorá je dnes na rokovaní parlamentu, čo je až nedôstojné, lebo boli momenty, keď tu z vládnej koalície boli štyria až piati poslanci počas prerokúvania tohto bodu. Niet divu, že jednoducho predseda tejto vlády je už len trpený a takýmto spôsobom je to aj počúvané.

    Niet divu, že nemali k tomu poslanci ani vzťah, pretože, pán predsedajúci, máme tu jednu stoličku, kde je navrhovateľ, a v tomto prípade je predseda vlády, ktorý by mal tam sedieť, a rozmýšľam nad tým, ako sa vôbec môžem spoliehať, že mi za chrbtom sedí taký človek, ktorý na bežiacom páse porušuje ústavu, dokonca má o tom aj rozhodnutie Ústavného súdu, pritom vyzýva občanov, ako majú dodržiavať ústavu, ako majú dodržiavať zákony, ktorý dáva k dispozícii semtex, aby si takýmto spôsobom vymohol právo. Tak akú má mať dôveru poslanec Národnej rady voči takémuto premiérovi? Ale takýmto spôsobom ste si, vážení kolegovia, rozhodli. Tak taký premiér na čele slovenskej vlády stojí.

    Samozrejme, je až úplne smiešne a možno je to tým o to drastickejšie a strašné, že pri jednotlivých krokoch, ktoré boli zabezpečené, aby vláda ukázala svoju aroganciu sily a moci v Trenčianskych Tepliciach, vôbec neváhala porušiť jednotlivé zákonné ustanovenia, pretože už to tu bolo dnes vysvetlené, aké boli kroky, aký bol postup, aby sa ukázalo, že sa treba tejto vlády báť. Jednoducho z vyjadrenia šéfa celej tejto junty pána Ivora, v tomto prípade ešte aj generála, vystupoval a hovoril v televízii, vyplýva, že nie je vylúčené, nemôže to ani potvrdiť, ani vyvrátiť, že v najbližšom čase predvolaný svedok bude preklasifikovaný a bude z neho obvinený. Ak si dobre pamätáte, toto vyjadrenie bolo v televízii v stredu večer. Na Zelený štvrtok už muselo ozbrojené komando vletieť a vyhodiť do povetria vchodové dvere na Elektre a navyše vyvaliť aj ďalšie dvere, ktoré, mimochodom, doteraz tí chlapci nepochopili, že boli odomknuté, a vylomili odomknuté dvere, ale to už je tiež vizitka, že boli v takej ráži, aby sa ukázali ako silní. Takýmto spôsobom potom postupovali ďalej.

    Toto je situácia, keď sme mali možnosť vidieť vyjadrenie, ktoré napísal vyšetrovateľ o doručení zásielky predsedovi nášho hnutia pánu Mečiarovi. V stredu večer uvažoval generál Ivor o preklasifikovaní zo svedka na obvineného a na Zelený štvrtok bolo potrebné ešte pred Veľkou nocou ukázať, že takáto sila existuje. Je to o to zarážajúcejšie, že je to na Slovensku, kde sa ku kresťanstvu hlási takmer 70 % občanov Slovenskej republiky. Začínali sa veľkonočné sviatky a vláda sa musela pripomenúť, že, áno, je tu a želá občanom príjemné sviatky a postará sa o to, aby sa jej báli, že tu máme takúto vládu. Ale na druhej strane možno treba zobrať aj na zreteľ to, že mnohí, čo naleteli jeho predvolebným sľubom, jednoducho teraz vidia výsledky svojich plodov a možno aspoň tak trochu si uvedomili aj svoju zodpovednosť, ktorú nesú za rozhodnutie, že umožnili, aby Dzurinda a jeho partia sa dostala do vlády. Preto sa nachádzame aj v pozícii, v ktorej sa nachádzame.

    Viete, že celý čas sa rozprávalo o tom, že predseda nášho hnutia je pozvaný k vyšetrovateľovi, aby sa vyjadril k trom kauzám.

  • Hlasy v sále.

  • Ono je už asi ten problém, že viacerí poslanci mali vyrátané, že treba prísť na trištvrte na sedem, keď sa bude hlasovať v parlamente, ako to býva zvykom, tak teraz už sa zbehli a je im tu momentálne dlho, lebo nevedeli, že to dopadne tak, že parlament sa jednoducho ujme a konečne predsedajúci si uvedomí pozíciu tohto parlamentu a preruší rokovanie, pretože tu nebol predkladateľ. A vďaka tomu, že tu nebol predkladateľ, tak kvôli tomu sa čas posunul a jednoducho musíte si teraz odtrpieť a počkať, kým sa vlastne rozprava skončí, a nebude to v tom čase, ako to bolo plánované.

  • Vážení páni poslanci, ale aj pani poslankyne, prosím o pokoj v miestnosti. Ak niekto chce debatovať, môže ísť von, ale nevyrušujte pána poslanca Cabaja. Takisto s tými telefónmi, netelefonujte v Národnej rade.

    Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

  • Ak, pán predsedajúci, ste si neuvedomili, že rovno predo mnou pán kolega Palacka telefonuje, za poriadok zodpovedá predsedajúci, tak neviem, akým spôsobom si to usporiadate.

  • Hluk v sále.

  • Pán poslanec, v rokovacej miestnosti sa nesmú používať telefóny. Dokonca ani by ste ich tu nemali mať. Pán poslanec Palacka, dôrazne vás upozorňujem, aby ste netelefonovali.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, že ste urobili aspoň čiastočný poriadok v rokovacej miestnosti. Takže môžem pokračovať.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Maxon, nevyrušujte. Pán poslanec Moric, keď chcete vykrikovať, tak to nerobte tu.

    Pán poslanec Cabaj, nech sa páči, pokračujte.

  • Vždy sa hovorilo, že predseda nášho hnutia pán Mečiar má podať vysvetlenie, tak sa to aspoň uvádzalo, v troch kauzách. Pri prvej a tretej bolo jasne povedané, že sa jednoducho nemá k čomu vyjadriť, pretože nemá dôvod, prečo by mal legalizovať nezákonné kroky a porušenie ústavy predsedu vlády Dzurindu. Ak sa v stredu večer ešte nevedelo o tom, že bude preklasifikovanie, a vo štvrtok ráno už bolo potrebné vyvaliť dvere, pretože nebola zásielka doručená, mám taký dojem, pán generálny prokurátor, že máte nad čím rozmýšľať a porovnať si aj tieto záležitosti, aký bol postup, pretože k tomuto sa jednak zaručil predseda vlády, ale tomu už sa veriť nedá, lebo nedodržal ani tie základné veci, o ktorých povedal, keď sme boli na stretnutí u neho ako u predsedu vlády. Bol som aj v delegácii, ktorá navštívila predsedu Národnej rady, tiež sa veľmi počudoval nad niektorými krokmi, ktoré sa v tomto prípade udiali, a takisto už tu bola daná informácia, ako reagoval prezident Slovenskej republiky.

    Dnes s odstupom času, samozrejme, už sa to trochu zahladilo a už sa to trochu učesáva, pretože medzitým sa zišla koaličná rada a tá si povedala, že v záujme zachovania a delenia majetkov treba ešte chvíľu vydržať, že potom uvidíme, akým spôsobom sa bude pokračovať, a preto aj to rokovanie takýmto spôsobom pokračovalo. Samozrejme, dnes si nerobím nejaké veľké ilúzie, akým spôsobom budú reagovať poslanci, pretože ak sme prerokúvali tieto veci vo výboroch, už viem, ako reagovali. Niektorí síce hovorili, že ešte nemali kluby, ešte nemajú pokyny, ale ak predtým predseda vlády a jeden zo štyroch koaličných partnerov povie, že koaličná rada sa dohodla, že jednoducho sa bude hlasovať verejne, že nepodporia žiadne tajné hlasovania a budú si držať svojich členov vlády podľa toho hesla, že Jánošíka si obesíte sami, tak jednoducho vieme, čo spravíte, akým spôsobom poslanci zareagujú, aj keď sa tvária, akože hlasujú podľa svojho vedomia a svedomia.

    Samozrejme, treba povedať aj ďalšiu vec, prečo tieto rokovania sú utajené. Utajené sú z jednoduchého dôvodu, pretože pokým dávala Slovenská televízia minimálne záznamy, nebol záujem. Prvý záujem nebol vtedy, keď sa predkladal návrh na odvolanie predsedu vlády Dzurindu. Bolo to treba pred národom utajiť. Všetko vyzeralo, že je to v najlepšej réžii, a bol si istý, že všetko má v rukách, až pokým naraz zistil, že tie ruky má niekde inde. Takisto pre istotu, aby sa toto nedostalo von, jednoducho to bolo potrebné spraviť aj teraz. Žiadne vysielanie v Slovenskej televízii, a čo je paradoxná situácia, verejnoprávna Slovenská televízia si neplní svoju povinnosť informovanosti.

    Rád by som počul, ako bude reagovať pán Langoš a ďalší kolegovia, ktorí sa domáhajú prijatia zákona o informovanosti, ako bude reagovať na tieto kroky v Slovenskej televízii preto, že Slovenská televízia, tak ako vysvetlil predseda Národnej rady, má generálny súhlas na vysielanie priamych prenosov. Ale už včera som upozornil v poslaneckom grémiu predsedu Národnej rady, že ak verejnoprávna Slovenská televízia si neplní svoju povinnosť a nie je verejnoprávna, pravdepodobne Národná rada by mala potom prijať generálny súhlas na to, aby televíziám na Slovensku, ktoré majú záujem vysielať záznam alebo priamy prenos z parlamentu, bolo toto umožnené. Načo to umožňovať verejnoprávnej Slovenskej televízii, keď nie je verejnoprávna? Tak to potom treba posunúť do inej roviny a tí, ktorí budú mať záujem občanov Slovenskej republiky informovať, budú robiť buď priamy prenos, alebo budú dávať rokovanie zo záznamu, ale nevidím dôvod, prečo zvýhodňovať verejnoprávnu televíziu, keď táto vôbec nie je verejnoprávnou. Je na poslancoch Národnej rady, aby sa touto otázkou zaoberali, aby to išlo ďalej.

    Začal som hovoriť o problematike, z ktorej potom bola vytvorená kauza, keď z pôvodného návrhu na podanie vysvetlenia predsedu nášho hnutia pána Mečiara bol obvinený práve v kauze v súvislosti s odmenami členov vlády. Viete, najlepšie na tom všetkom je, nebudem rozoberať túto skutočnosť z pracovnoprávnej stránky, pretože to tu perfektne vysvetlil kolega Tkáč, ďalšie právne náležitosti, ktoré boli porušené, vysvetlil pán Gašparovič. Ale nedá mi nespomenúť jednu podstatnú vec. V tomto parlamente sme už zažili všeličo. Zažili sme všeličo najmä v mandátovom a imunitnom výbore, pretože tá istá podplukovníčka Škarbová bola podpísaná prvýkrát v žiadosti o zbavenie imunity nášho kolegu Gustáva Krajčiho. To je tá istá vyšetrovateľka. Prvýkrát sa podpísala pod túto žiadosť. V mandátovom a imunitnom výbore sme si nemohli splniť svoju povinnosť, pretože nebola schopná predložiť žiadne informácie, žiadne podklady. A skončilo sa to nakoniec tak, ako si dobre pamätáte, že ani táto Národná rada napriek tomu, že v mandátovom a imunitnom výbore vtedy poslanci vládnej koalície odhlasovali vydanie Gustáva Krajčiho, táto Národná rada napriek tomu, že mala krvavé oči voči poslancom opozície, jednoducho neodhlasovala zbavenie imunity Gustáva Krajčiho. Navrhovateľkou bola pani Škarbová. Nestačilo, pokračovala ďalej.

    Ďalej bola navrhovateľkou pri kauze s Lacom Polkom, bývalým štátnym tajomníkom na ministerstve vnútra, keď neuspela v parlamente. Takisto neuspela, pretože Polka bol oslobodený. Znova pani Škarbová prepadla. A keďže nebolo toho dosť, tak prišla teraz s ďalším návrhom, aby musela znova prepadnúť, ale pre istotu, aby splnila politickú objednávku, tak si zobrala na mušku teraz predsedu Mečiara, aby takýmto spôsobom pokračovala.

    Mňa vo vystúpení pána Dzurindu zaujala jedna vec, keď hovoril, prečo v návrhu hovoríme bývalý predseda vlády, prečo nehovoríme občan Mečiar, lebo každý je rovnaký, je to občan Slovenskej republiky. Pán Dzurinda, o vás nikdy, dúfam, nebudú hovoriť ako o bývalom predsedovi vlády, pretože všade vo svete kto raz bol predsedom vlády, je uznávaný a vážený. Vy si toto oslovenie vôbec nezaslúžite a verím, že veľmi rýchlo občania Slovenskej republiky zabudnú, že nejakého takéhoto premiéra mali, a budú hovoriť stále o občanovi Dzurindovi, nie o bývalom premiérovi.

  • Takže, ako som už povedal, vôbec si nerobím ilúzie o tom, akým spôsobom poslanci vládnej koalície rozhodnú, pretože sa už blíži hodina, keď je potrebné hlasovať a keď je potrebné odhlasovať návrh, ktorý je predložený, aby ho Národná rada zobrala na vedomie. V mene nášho poslaneckého klubu môžem jednoznačne povedať, že nemáme najmenší dôvod, prečo podporiť uznesenie o prijatí tejto správy v tomto parlamente, pretože táto správa napriek tomu, že sme si ju museli vynútiť zvolaním osobitnej schôdze, jednoducho naše predstavy neuspokojila, pretože správa nepovedala takmer nič. Napísali ste síce dosť slov, ale ako slohovú prácu, nie vysvetlenie hodné premiéra Slovenskej republiky. No, bohužiaľ, ním ešte stále ste.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou chcú reagovať traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Kačic.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení prítomní,

    pri tomto neadekvátnom postupe policajných zložiek bolo niekoľko porušení policajných predpisov a zákona o Policajnom zbore. Žiaľ, pán predseda vlády vo svojej správe o tom nehovorí. Ak len mám spomenúť jednu závažnú vec, tak to je to a budem citovať predsedu HZDS JUDr. Vladimíra Mečiara. Pri jeho predvedení na Krajský úrad Policajného zboru v Bratislave vyšetrovateľka predo mnou vytiahla obálku, v ktorej bola pozvánka na výsluch a uznesenie o začatí trestného stíhania. Takže to nebolo doručené vopred. Preto sa pýtam, akým právom mohla byť táto špeciálna jednotka použitá na zásah v Trenčianskych Tepliciach.

    A po ďalšie, smejem sa z toho, pretože pri takýchto zásahoch policajný útvar, ktorý robí tento zásah, má plán objektu a presne vie, kde čo je a dokonca ako sa otvárajú okná, ako sa otvárajú dvere. Ak ste si všimli zo záberu kamery, tak tie druhé dvere sú dvere v závetrí, o ktorých vám každý stavbár povie, že sa otvárajú ku vchodovým dverám. Oni skúšali, otvárali ich dovnútra. Čiže, keby ich bol hociktorý z týchto "kukláčov" potiahol k sebe, tak by zistil, že sú otvorené a nemusel by použiť silu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Mám dve poznámky k vystúpeniu pána poslanca Cabaja.

    Prvá mediálna poznámka, o ktorej hovoril pán poslanec Cabaj. Myslím si, že aj v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám Národná rada musí jednoducho zabezpečiť, aby z rokovaní Národnej rady boli záznamy. Deje sa to tak skutočne v každom štáte v Európe jednoducho z toho dôvodu, že občania musia mať možnosť v zmysle názorovej konfrontácie vedieť porovnávať to, čo čítajú v súkromných médiách, ktoré majú právo aj na svoj komentár, s tým, čo vidia na televíznej obrazovke. Komentár, samozrejme, v týchto médiách, v súkromných médiách nemusí byť vždy totožný s názorom, ktorý si občania môžu sami vytvoriť na základe toho, čo počujú a vidia.

    Druhá poznámka: Pýtam sa neprítomného pána ministra vnútra, aké je prepojenie medzi ministerstvom vnútra a niektorými médiami. Ako je možné, že sme neboli informovaní o zásahu, ale konkrétne z rádia Twist prostredníctvom pána redaktora Lovaša sme mali možnosť počúvať priamy prenos z tohto zásahu "kukláčov", tento priamy prenos s nesmierne cynickým podtextom, ako keby skutočne išlo o jednu veľmi zlú a veľmi cynickú divadelnú hru? Pýtam sa, ako je možné, že niektorí redaktori verejnoprávnej Slovenskej televízie majú od ministra vnútra oveľa širšie a väčšie informácie, ako majú poslanci tohto parlamentu.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.

    Celá schôdza sa deje v duchu našej požiadavky jednak na odvolanie ministra Pittnera a jednak na vysvetlenie protiprávneho, protizákonného konania takzvaných "kukláčov" voči svedkovi, občanovi a bývalému premiérovi Mečiarovi, ale aj voči dvom opozičným poslancom, ktorí v tom čase boli v spomínanom penzióne.

    Vážené dámy, vážení páni, pred pár minútami som sa z televízie Markíza dozvedela, že "kukláči" v tejto republike sú už používaní aj na liečbu duševne chorých ľudí. V parlamente sedí viac lekárov. Na to platia zákony, pán predseda, ako môžete násilím niekoho hospitalizovať. Na to je presne určený zákon. Ako je možné, že táto jednotka bola nasadená voči duševne chorému človeku, kde bolo požiadané o zásah lekára? Ako je toto možné? Budem vás, pán predseda vlády, interpelovať v tomto duchu, takisto ako pána ministra Pittnera a pána ministra Šagáta. Ako je toto možné?

    Keď moji kolegovia upozorňovali, že tento prvý krok povedie k ďalším nezákonným krokom voči občanom Slovenskej republiky, prešlo iba pár dní a už sa to deje v takomto hrozivom prípade. Pozrite si, prosím, zákony, ktoré hovoria o nútenej hospitalizácii pacienta. K tomu musí byť vyjadrenie súdu do 24 hodín, a nie s pomocou polície a ešte k tomu s jednotkou, ako sú "kukláči". Kedy chcete skončiť? Kedy chcete prestať s takýmito násilnými činmi voči chorým ľuďom?

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána...

  • Hlasy z pléna.

  • Pardon. Nevidel som vás, pán poslanec. Nech sa páči, samozrejme, na základe rokovacieho poriadku máte možnosť v rozsahu dvoch minút reagovať.

    Zapnite mikrofón pánu poslancovi Cabajovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, že ste dodržali rokovací poriadok. Dovoľte mi, aby som využil priestor, podľa ktorého mám možnosť reagovať na vystúpenia vo faktických poznámkach.

    Samozrejme, ak tu kolegovia hovoria o cynizme, ako sa správajú jednak "kukláči", jednak jednotliví vyšetrovatelia, akým spôsobom pristupujú k občanom Slovenskej republiky, ako sa správa verejnoprávna Slovenská televízia, čo sa tomu čudujete? Tí, ktorí ste tu dnes boli počas celého rokovacieho dňa, popoludnia, aby som bol presný, tak ste zažili, ako sa cynicky správal predseda vlády Slovenskej republiky voči poslancom Národnej rady. Samozrejme, si je vedomý toho, že má zabezpečených poslancov tak, aby nemohli hlasovať za jeho odvolanie, ešte nateraz. Ešte chvíľu vydrží, kým budú poslanci ochotní sa pod toto podpisovať. Ale ak ich to neuráža, tak nás to minimálne uráža, pán predseda vlády, ak si tu robíte to, čo ste si robili dnes celé popoludnie z tohto parlamentu.

    Už toho bolo tak veľa, že aj predsedajúci z vládnej koalície jednoducho musel prerušiť rokovanie Národnej rady. Prečo sa potom čudujeme, že tí ostatní sa takto správajú, ak predseda vlády vystupuje takýmto spôsobom? Predseda vlády, a rozhodol o tom Ústavný súd, porušuje Ústavu Slovenskej republiky. A on sa tvári ako svätý za dedinou. Nič sa nedeje. Však on si to môže dovoliť. Ešte stále ho niekto drží. Ešte stále je za ním to pozadie. A, samozrejme, ak to má taký priebeh, nečudujme sa tomu, že aj tá správa bola taká slabučká.

    Ešte som sa nikdy nedočítal v literatúre, že slabý, zlý autor dokáže napísať niečo poriadne. Slabý autor má len slabý výstup, a potom sa hľadá, kto mu to vydá, a či to vôbec niekto bude čítať, o to sa nezaujíma. Za socializmu bolo tak, ak bol niekto neschopný, vykopol sa vyššie. Ale z predsedu vlády už možno vykopnúť len niekde ozaj inde.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána predsedu vlády, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    samozrejme, nebudem reagovať ani na invektívy, ani na provokácie. Nemá to žiaden praktický význam. Vážim si parlamentnú demokraciu, vážim si každého seriózneho poslanca a serióznu poslankyňu a z úcty k poslaneckému zboru sa budem držať len faktov a poviem to, čo sa mi vidí na záver najdôležitejšie.

    Vyžiadali ste si správu, panie poslankyne a páni poslanci. Na úrovni súčasného poznania a stavu vecí som vám túto správu poskytol. Myslím si, že každý súdny človek z tejto správy môže chápať ešte lepšie, že v právnom štáte je delená kompetencia. Sú orgány, sú ústavné orgány, sú iné orgány, ktoré majú podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa zákonov svoju právomoc, svoju kompetenciu, svoje právomoci a s nimi súvisiacu svoju zodpovednosť. V mojej správe, ktorú som vám na základe vášho dožiadania predložil, sa môžete dočítať okrem iných vecí aj o skutočnosti, že zásah špeciálnych policajných síl, jeho oprávnenosť a primeranosť je predmetom šetrenia inšpekčnej služby Policajného zboru i orgánov prokuratúry. K tomu sa žiada dodať, že vyšetrovanie uvedených troch káuz dozorovali orgány prokuratúry a uznesenia vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania, resp. o vznesení obvinenia neboli zrušené. Taktiež opakujem, že všetky úkony spojené s predvolaním, predvedením i samotným zákrokom sú riadne zdokumentované a kedykoľvek preskúmateľné. Výsledky tohto šetrenia budú verejnosti známe. Samozrejme, aj vám budú známe. A pokiaľ sa prešetrovaním zistí v činnosti polície pochybenie, osobne dohliadnem na vyvodenie príslušných dôsledkov.

  • Ruch a smiech v rokovacej sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, keď budete rokovať o dôvere ministrovi Pittnerovi, dovolím si vystúpiť ešte raz a budem vás informovať o čiastkovej správe, ktorú som dostal od pána generálneho prokurátora. Ale už teraz mi dovoľte, aby som výs v súvislosti s rozpravou upozornil na jeden podstatný odsek, v ktorom pán generálny prokurátor píše, že predviesť osobu na výsluch svedka či obvineného môže vyšetrovateľ sám alebo o tento úkon požiada Policajný zbor. Treba mať na zreteli, že vyšetrovateľ je procesne samostatný subjekt, ktorého zákonnosť rozhodnutia nemôže preskúmavať ani riaditeľ Sekcie vyšetrovania a expertíznych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ani prezident Policajného zboru a ani minister vnútra Slovenskej republiky. Vyšetrovateľ je viazaný Trestným poriadkom a podľa neho výlučne iba miestne a vecne príslušný prokurátor môže jeho rozhodnutia preskúmavať v rámci dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní.

    Vážená pani poslankyňa Aibeková, vy ste veľmi emotívne vystúpili a pýtali ste sa, dokedy budete a chcete byť ako vláda alebo ja ako premiér. Dovoľte mi teda, aby som vás v rámci tej delenej kompetencie a zodpovednosti, o ktorej som hovoril, upozornil, že otázku, ktorá je predmetom spochybňovania, na ktorú ste poukazovali, rieši zákon o Policajnom zbore. Podľa § 67 tohto zákona policajt v službe osobitného určenia vykonáva okrem iného služobné zákroky proti páchateľom úmyselných obzvlášť závažných trestných činov.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj, vážení poslanci z HZDS.

  • A ktoré sú to, ustanovuje § 41 ods. 2 Trestného zákona. Sú to aj tie úmyselné trestné činy, na ktoré Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej osem rokov. Na trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 a 2 Trestného zákona zákon ustanovuje trest odňatia slobody vo výške tri až desať rokov a pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 až 4 Trestného zákona ustanovuje trest odňatia slobody vo výške päť až dvanásť rokov. Jednoducho podmienky boli splnené. A ďalším bolo rozhodnutie prezidenta Policajného zboru o nasadení policajtov služby osobitného určenia, nie moje, nie ministra vnútra, ale presne príslušného orgánu z orgánov činných v trestnom konaní. Teda netreba vyvolávať zbytočné emócie, netreba obviňovať politikov z činností, ktoré nerobia, pretože im neprislúchajú, osobitne keď týmto politikom sú jasné zásady pravidiel právneho štátu.

  • Šum a hlasy v rokovacej sále.

  • Ešte dve krátke poznámky, jedna sa týka pána poslanca Cupera a jedna pána poslanca Krajčiho. Pán poslanec Cuper uvádzal vyslovene lži, ktoré si hlbší komentár nezaslúžia. Za veľmi smutnú lož považujem konštatovanie, že vláda vopred vedela, že vláda nariadila. Sú to totálne nezmysly. Je mi veľmi ľúto, že v poslaneckej snemovni je možné pokojne vysloviť takúto veľkú, veľkú lož.

    No a pán poslanec Krajči hovoril o strachu, o strachu, ktorý sme zaviedli medzi ľuďmi. Pán poslanec Krajči, chcem vás upriamiť na prieskumy verejnej mienky. 65 % občanov schvaľuje predvedenie občana Vladimíra Mečiara, pretože dlhé mesiace ignoroval zákon, pohŕdal políciou, staval aroganciu nad orgány činné v trestnom konaní, staval osobnú aroganciu nad zákon, nad právny poriadok. Nezavádzame strach, práve naopak, zbavujeme spoločnosť strachu posilňovaním právnosti tohto štátu, posilňovaním úcty k zákonu.

    Dvakrát ma orgány činné v trestnom konaní požiadali ako predsedu vlády, aby som vypovedal. Dodnes o tom neviete, pretože som z toho nerobil takýto cirkus, ale bez meškania bezprostredne na druhý deň som svedectvá orgánom činným v trestnom konaní poskytol. Keď príde tretie vyzvanie, štvrté vyzvanie, urobím tak stále, pretože takýto prístup verejného činiteľa vedie k posilňovaniu právnosti tohto štátu, k posilňovaniu úcty k zákonom. A toto, panie poslankyne, páni poslanci, by mal byť náš spoločný cieľ, spoločný cieľ všetkých ľudí, ktorí to myslia so Slovenskom dobre.

    Pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.

    Žiadam pána spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda vlády,

    kolegyne, kolegovia,

    vzhľadom na to, že z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy, odporúčam, pán predsedajúci, aby sme pristúpili k hlasovaniu o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako bolo predložené gestorským výborom pre obranu a bezpečnosť, ktorý navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie správu predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu o policajnom zásahu tzv. "kukláčov" zo dňa 20. apríla 2000 voči predsedovi HZDS a expredsedovi vlády Slovenskej republiky Vladimírovi Mečiarovi.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Šum a hlasy v rokovacej sále.

  • Prešlo to, tak ma nemýľte, 66 bolo za, to znamená, Národná rada zobrala na vedomie.

    Národná rada zobrala na vedomie správu predsedu vlády, to znamená schválila uznesenie k správe predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu o policajnom zásahu tzv. "kukláčov" voči predsedovi HZDS Vladimírovi Mečiarovi.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    budeme rokovať o druhom bode mimoriadnej schôdze, ktorú bude viesť pán podpredseda Presperín. Nech sa páči, odovzdávam slovo.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač číslo 615.

    Uvedený návrh podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku zaslal predseda Národnej rady bezodkladne vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a pridelil na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský výbor bol určený výbor pre obranu a bezpečnosť.

    Prosím povereného člena skupiny poslancov poslanca Jozefa Kalmana, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Kalman, máte slovo.

    Páni poslanci, panie poslankyne, prosím o pokoj.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    vážená Národná rada,

    možno by som mohol celkom jednoducho povedať, že všetko podstatné tu už bolo povedané, a stačí povedať, že na základe týchto skutočností, ktoré odzneli, skupina poslancov predkladá návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra pánovi Pittnerovi. Myslím si však, že by to nebolo kultúrne a aj z hľadiska určitej politiky správne.

    Preto mi dovoľte, aby som predložil tento návrh, aj keď v mnohých prípadoch sa budem opakovať, pretože hovoríme o veľmi špecifickej oblasti, ktorá sa zákonite musí pri takej širokej diskusii a pri zaradení dvoch bodov aj opakovať. Myslím si, že to nakoniec nebude ani na škodu, pretože hlavne táto časť poslaneckej snemovne rokuje systémom kolotoča, to znamená, že každú chvíľu sú tu iní poslanci a takýmto spôsobom je aspoň predpoklad, že viacerí z koaličných poslancov si vypočujú argumenty Hnutia za demokratické Slovensko.

    Z poverenia skupiny poslancov predkladám návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi v zmysle článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojitosti s § 109 ods. 1 a 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý vám bol predložený pod tlačou 615.

    Už druhýkrát skupina poslancov predkladá Národnej rade Slovenskej republiky v tomto funkčnom období návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Ladislavovi Pittnerovi. Prvýkrát to bolo 19. januára 1999, vtedy ako bezprostredná reakcia na zavraždenie bývalého exministra Jána Duckého a zároveň na negatívny vývoj v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, kde sa permanentne vyvolávali indície o viacerých členoch Hnutia za demokratické Slovensko a ich údajných trestných činoch.

    Už vtedy sme poukazovali, že ide o verejné osočovanie niektorých našich predstaviteľov a kolegov, že ide o vyvolávanie strachu a zároveň odvrátenie pozornosti občanov Slovenskej republiky od nepriaznivého hospodárskeho a sociálneho vývoja, ktorý začala uplatňovať súčasná vládna koalícia. Už vtedy sme vyjadrovali nedôveru a podozrenia, či bude vôbec táto prvá politická vražda vyšetrená. Nakoniec zjednotená vládna koalícia zabránila odvolaniu Ladislava Pittnera z funkcie ministra vnútra. Dodnes po 15 mesiacoch vyšetrovania nie je vražda Jána Duckého objasnená aj napriek mnohým predchádzajúcim sľubom a stanoveným termínom.

    Odvtedy sa tiež na praktikách, ktoré rezort ministerstva vnútra uplatňoval najmä vo vzťahu k Hnutiu za demokratické Slovensko, nič nezmenilo, naopak, tlak permanentne rástol. To všetko preto, aby sa vo verejnosti vytvárala zlá verejná mienka o Hnutí za demokratické Slovensko, o jeho jednotlivých predstaviteľoch. Aj takýmto spôsobom sa mal znížiť vplyv Hnutia za demokratické Slovensko v spoločnosti, aj takýmto spôsobom sa mala oslabovať sila opozície s kalkuláciou jej neúspechu v budúcich parlamentných voľbách. V tomto smere sa predovšetkým prezentovali pán minister Pittner a pán generál Ivor. Tak to bolo napríklad v kauzách Lexa, Kováč mladší, Remiáš, Elektra a mnohé ďalšie. Uvediem len niektoré vyjadrenia pána ministra Pittnera.

    1. "Zavlečenie Michala Kováča ml. bolo aktom štátneho terorizmu. O chvíľu sa verejnosť dozvie o ďalších súvislostiach, ktoré to dokážu. Vladimír Mečiar bude predvolaný ako svedok a nevylučuje sa ani jeho obvinenie." Toto bolo vyjadrené v Markíze vo februári 2000.

    2. V súvislosti s prípadom Remiáš: "HZDS sa iste bude cítiť trápne, keď sa nám podarí, ako verím, odhaliť aj tých, ktorí stoja v pozadí tohto odporného činu." Toto bolo povedané pre Pravdu 12. 12. 1999.

    3. V prípade Elektra: "Mimoriadne porušenie zákona si vyžaduje mimoriadne riešenie", Slovenský rozhlas 18. 4. tohto roku.

    Môžem uviesť aj štvrtý príklad, o ktorom tu už bolo čiastočne hovorené, keď v roku 1999 bol rozpútaný zo strany ministerstva vnútra proti údajnému neoprávnenému vyplateniu odchodného pre bývalého štátneho tajomníka Ladislava Polku. V prípade bol permanentne obviňovaný nielen samotný pán Polka, ale aj bývalý minister pán Krajči. Osočovanie prestalo, až keď Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že minister Pittner konal v rozpore so zákonom. Všimnite si tú skutočnosť, že opäť vtedy išlo o odmeny.

    Dámy a páni, takto by som mohol menovať ďalších, kde sa snažili takýmito vyjadreniami, ktoré prezentovali predstavitelia ministerstva vnútra, zastrašovať alebo znevažovať Hnutie za demokratické Slovensko na verejnosti. No aj napriek tomu, že sám minister vnútra si bol vedomý, že takto postupovať nemôže, svedčí o tom aj jeho výrok uverejnený v Pravde 12. decembra 1999. Pán minister, vtedy ste povedali: "Polícia je zo zákona apolitická. Ja ako minister vnútra, ak chcem vykonávať funkciu v súlade so zloženým sľubom, musím dbať na dodržanie princípu apolitickosti. Nesmiem pripustiť rôzne politické komentáre a úvahy, ktoré by akokoľvek tento princíp spochybňovali."

    Pán minister Pittner si protirečil aj v prípade Elektra, keď pred policajným zásahom 16. 4. tohto roku v Markíze povedal: "V každom prípade môžeme konať len v medziach zákona a zo zákona. V tejto chvíli nám zákon neumožňuje nič iné, len ho predviesť tak," mal na mysli pána Mečiara, "aby nebola porušená domová sloboda." Je len logickým vyústením, že takto povzbudený svojím kolegom, ktorý by mal predovšetkým dbať o spravodlivosť, postupovali aj niektorí ďalší členovia vlády, ktorí sa o HZDS vyjadrovali ako o mafiánskej organizácii a o jej členoch či sympatizantoch ako o nevzdelancoch.

    To, že ministerstvo vnútra naďalej pokračuje vo vyvolávaní strachu, podozrievania, nedokázaného osočovania, používania sily spojenej s uplatňovaním mafiánskych a gangsterských spôsobov, dokumentuje vývoj udalostí, ktoré boli v poslednom čase vedené voči predsedovi Hnutia za demokratické Slovensko Vladimírovi Mečiarovi a ktoré vyvrcholili 20. apríla tohto roku. Práve v tento deň v dopoludňajších hodinách po predchádzajúcom niekoľkodňovom obliehaní vnikla jednotka osobitného určenia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky tzv. "kukláči" násilným, neprimeraným a protiprávnym spôsobom do súkromného obydlia predsedu Hnutia za demokratické Slovensko a trojnásobného predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara. Pri zákroku príslušná jednotka použila výbušninu na otvorenie objektu a špeciálne strelné zbrane.

    Dámy a páni, mal som možnosť vidieť záznam a skutočne som už len čakal, kedy sa na tom zázname ukáže Schwarzeneger alebo Sylvester Stallone. Pripomínalo to doslova takéto filmy. Následne uvedená jednotka za prítomnosti asi 200 členov Policajného zboru Vladimíra Mečiara eskortovala pre potreby policajného vyšetrovania v kauze vyplatenia odmien členom predchádzajúcej vlády Slovenskej republiky. Týmto postupom Policajný zbor zaradil osobu Vladimíra Mečiara do kategórie páchateľov obzvlášť závažných trestných činov, pretože podľa vyjadrenia ministra vnútra ide o trestný čin, pri ktorom horná hranica trestnej sadzby predstavuje odňatie slobody až do výšky 10 rokov.

    Vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som priblížil niektoré veľmi dôležité ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky, aj keď o niektorých hovoril môj kolega Ivan Gašparovič. Ústava Slovenskej republiky prijatá 1. 9. 1992 novým spôsobom zakotvila ľudské práva a slobody, čím jasne a jednoznačne deklarovala nový vzťah medzi občanom a štátom. Základné práva a slobody sú jasne postavené na zvrchovanosti občana, od ktorého pochádza štátna moc. A ako zvrchovaný demokratický právny štát jednoznačne zakotvuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústava Slovenskej republiky v tejto časti vychádza z takých významných dokumentov, ako sú Všeobecná deklarácia ľudských práv, schválená Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov v decembri 1948, z Rímskej konvencie o ochrane ľudských práv a slobôd zo 4. 11. 1948, z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach schválených Valným zhromaždením OSN v roku 1966 a iných.

    V zmysle uvedených dokumentov sa človek stal najvyššou spoločenskou hodnotou, aj preto je v ústave osobitný systém právnej ochrany základných práv a slobôd v podobe súdnej a inej právnej ochrany. Vychádza sa zo zásady, že právo na súdnu ochranu je základom právneho štátu. Ústava Slovenskej republiky zároveň v druhom oddiele pod názvom Základné ľudské práva a slobody v článku 21 zakotvuje nedotknuteľnosť obydlia. Jednoznačne konštatuje, že obydlie je nedotknuteľné a nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

    Domová prehliadka je v zmysle uvedeného článku prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Tu treba zdôrazniť, že zákonodarca expressis verbis poveruje osobitný orgán právnej ochrany súd na to, aby rozhodol a zvážil, kedy možno vykonať uvedený zásah do tohto práva. Domovú prehliadku možno vykonať len na základe príkazu na domovú prehliadku. Príkaz na domovú prehliadku je oprávnený vydať sudca alebo predseda senátu, v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora. V neodkladných prípadoch môže namiesto príslušného sudcu vydať príkaz sudca súdu v obvode, v ktorom sa má prehliadka vykonať. Príkaz musí byť písomný a odôvodnený, doručiť ho treba osobe, u ktorej sa prehliadka vykonáva, a to pri prehliadke alebo najneskoršie do 24 hodín od padnutia prekážky, ktorá bránila jeho doručeniu. Až samotný výkon prehliadky ustanovuje zákon a realizuje ho vyšetrovateľ alebo policajný orgán.

    Toľko, pokiaľ ide o trestné konanie.

    Tretí odsek citovaného článku 21 umožňuje aj niektoré iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia, ale aj to len na základe zákona a v niektorých taxatívne vymedzených prípadoch. Za takéto prípady ústava považuje, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, po druhé na ochranu práv a slobôd iných a napokon na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. V prípade, ak sa obydlie používa na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, môže byť zákonom povolený zásah aj vtedy, ak je nevyhnutný na plnenie úloh verejnej správy.

    Z uvedených postulátov umožňujúcich zákonné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia je zrejmé, že tento zásah právny štát považuje za zákonný len vtedy, ak sú ústavou naplnené taxatívne vymedzené podmienky, zdôrazňujem, ústavou naplnené podmienky pri vytváraní takýchto zákonov. Podmienky ich realizácie by mali byť v tomto smere ešte oveľa prísnejšie. Ak teda vo svetle týchto záverov máme hodnotiť zásah polície v rodinnom dome Vladimíra Mečiara v Trenčianskych Tepliciach, musíme jednoznačne konštatovať hrubé a neospravedlniteľné porušenie základných ľudských práv a slobôd, osôb tam bývajúcich.

    Argumenty o tzv. predvedení obvineného alebo svedka sú neudržateľné, pretože nešlo o neodkladné úkony a neexistovali také prekážky, ktoré by bránili zabezpečeniu ústavou požadovaných rozhodnutí príslušného súdu. Všetky tvrdenia o zákonnosti postupu polície, ktoré sme si už dnes vypočuli a ktoré sme vypočuli bezprostredne po zákroku, sú lživou demagógiou a znásilňovaním práva. Ak neberieme do úvahy skutočnosť, že polícia úplne ignorovala ustanovenia článku 21 Ústavy Slovenskej republiky, všetky príslušné ustanovenia Trestného poriadku a zákona o Policajnom zbore vyžadujú splnenie dvoch základných predpokladov a to je neodkladnosť a primeranosť.

    V § 83 odsek 6 Trestného poriadku sa jednoznačne konštatuje, že vyšetrovateľ môže vstúpiť do obydlia len vtedy, ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života alebo zdravia osôb, alebo na ochranu iných práv a slobôd, alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejnej bezpečnosti a poriadku, najmä ak ide o obydlie alebo iné priestory, alebo pozemok osoby pristihnutej pri čine. Všetky iné úkony musia byť vykonané len na základe rozhodnutia súdu.

    Treba zdôrazniť, že ustanovenia o predvedení osoby je potrebné vykladať vždy a zásadne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohodami a paktmi, a to v prospech občana, a nie extenzívne v prospech štátnych orgánov. Zákonodarca v uvedenom ustanovení sledoval umožnenie výkonu práva v istom časovom slede súvisiacom so spáchaním trestného činu. V žiadnom prípade tým nesledoval zabezpečenie procesných úkonov. Rovnako nebola naplnená ani podmienka stanovená § 90, pretože Vladimír Mečiar nebol v čase vykonania zákroku riadne obvinený, ani sa neskrýval a mal v uvedenom objekte stále bydlisko. Jeho pobyt bol verejne známy. Pri doručovaní uznesenia o obvinení z 18. 4. tohto roku nemohli byť v žiadnom prípade splnené podmienky doručovania určené § 62 až 64 Trestného poriadku, teda jednoznačne môžeme konštatovať, že podmienka neodkladnosti v uvedenom prípade nebola vôbec splnená a Trestný poriadok bol hrubo porušený.

    Vážený pán minister, samotný policajný zásah vykazuje taktiež viacnásobné znaky porušenia zákona o Policajnom zbore. V prvom rade je potrebné spomenúť porušenie zásady primeranosti, ktorú jednoznačne zakotvuje § 8 citovaného zákona, kde sa hovorí, že pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jeho práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou.

    Ako možno považovať za primeraný zásah, keď proti bezúhonnému majiteľovi objektu a jeho manželke, proti dvom poslancom Národnej rady, kuchárke je nasadených niekoľko desiatok špeciálne vyškolených a vycvičených príslušníkov Policajného zboru vrátane príslušníkov útvaru osobitného určenia so špeciálnymi donucovacími prostriedkami a špeciálnymi zbraňami, ako aj výbušninami? Argumenty, ktoré dnes odzneli aj v správe predsedu vlády Slovenskej republiky o ochranke predsedu HZDS s ohľadom na niekoľkomesačný monitoring osoby, osôb i objektu, sú trápne. Organizátori zásahu museli vedieť, že ide o bývalých príslušníkov Policajného zboru, ktorí pôsobili v najvyšších funkciách Policajného zboru, sú vysokoškolsky vzdelaní a v plnom rozsahu ovládajú teóriu i prax ochrany osôb v zmysle zákona o Policajnom zbore a iných zákonných noriem.

    Čiže nemožno predpokladať, že by sa pri ochrane objektu správali chaoticky či dokonca protizákonne. Rozbíjanie vstupných dverí, okien a ďalších priestorov výbušninami je v príkrom rozpore s § 30 zákona o Policajnom zbore. Riziko zranenia osôb vnútri objektu, ako aj predpokladané škody spôsobené na objekte boli neúmerne vysoké. Teda zásada primeranosti pri vykonávaní procesného úkonu bola hrubo porušená a akékoľvek schvaľovanie postupu pri tomto nezákonnom úkone možno hodnotiť ako trestný čin schvaľovania trestného činu podľa § 165 Trestného zákona.

    Minister vnútra takto urobil vo svojom vyhlásení pred televíznymi kamerami, čím sa sám dobrovoľne a hrdo prihlásil k porušovaniu Ústavy Slovenskej republiky a celého právneho poriadku. Ak môžeme prejaviť isté pochopenie pre služobnú horlivosť radových príslušníkov Policajného zboru, rozhodne treba takéto pochopenie odsúdiť v prípade vedenia ministerstva vnútra a Prezídia Policajného zboru, keďže ide o postupné zavádzanie prvkov totalitného policajného štátu do demokracie spoločnosti. Je nepochopiteľné, že pri niekoľkoročnej prezentácii záujmu pána Pittnera a pána Ivora o obvinenie Vladimíra Mečiara z akéhokoľvek trestného činu s cieľom jeho politickej diskriminácie títo generáli si nevedeli zabezpečiť cestu k svojmu cieľu zákonnými prostriedkami. Vysvetlenie je možné len tým, že Vladimír Mečiar nespáchal žiaden trestný čin a je úplne nevinný.

    Vážená Národná rada, všetci vieme, že forma zákroku za použitia špeciálnych donucovacích prostriedkov a jednotiek osobitného určenia môže byť vykonaná iba za predpokladu, že na takýto zákrok je skutočne právny dôvod. Špeciálna úprava služobných zákrokov a použitia donucovacích prostriedkov policajtom v službe osobitného určenia je v zákone o Policajnom zbore v § 67 a 68. Tu je vymedzené, že policajt osobitného určenia vykonáva služobné zákroky proti teroristom alebo únoscom osôb a dopravných prostriedkov, alebo nebezpečným páchateľom organizovanej trestnej činnosti, alebo páchateľom úmyselných obzvlášť závažných trestných činov.

    Dámy a páni, skutočne chce niekto veriť, tak ako tu už bolo niekoľkokrát povedané, že tzv. nezákonné vyplatenie odmien členom vlády zo strany predsedu vlády je obzvlášť závažný trestný čin? Údajne išlo o 13,8 milióna korún. Som presvedčený, že celá dlhodobo pripravovaná operácia a konečný zákrok stál našu spoločnosť podstatne viac. Aký to malo zmysel? Opäť len hazard a presadenie svojich individuálnych a skupinových záujmov za každú cenu. Som presvedčený, že tu išlo o niečo iné ako o vyplatenie odmien a na to iné, na presadenie svojich individuálnych a skupinových záujmov bola zo strany ministra vnútra zneužitá slovenská polícia.

    Teraz si spomínam na jeden citát z amerických internetových novín, meno mi vypadlo, kde novinárka píše, že "táto vláda Slovenskej republiky sa nezastaví pred ničím". To je toho dôkazom. A že je to tak, svedčí aj skutočnosť, že o tomto vysokom politickom akte...

  • Hlas z pléna.

  • Nie, neboli to Izvestija, pán kolega, hovoril som o amerických novinách. Ak máte pomýlené pojmy a nepoznáte zemepis, mali by ste ísť do základnej školy. Izvestija vychádzajú v Rusku, pokiaľ by ste nevedeli. A že je to tak, svedčí o tom aj skutočnosť, že o tomto vysokom politickom akte neboli dopredu informovaní ani prezident Slovenskej republiky, ani predseda parlamentu, čo vyplynulo z ich vyjadrení pri rokovaní s delegáciou Hnutia za demokratické Slovensko bezprostredne po jeho uskutočnení. Dokonca aj samotný pán premiér Dzurinda, keď som s ním a s delegáciou rokoval, povedal, že sa dozvedel o tomto zákroku z rozhlasu, čo sa mi však nechce veriť.

    A teraz k samotným odmenám. Podstatnú časť z právneho hľadiska vysvetlil kolega Tkáč. Dovoľte mi, aby som sa predsa vyjadril v tomto zmysle aj ja.

    Vláda Mikuláša Dzurindu na základe stanoviska nejakej "skupiny odborníkov" skonštatovala, že odmeny za Mečiarovej vlády pre členov vlády boli protiprávne vyplatené. Ste tu viacerí ministri a bývalí členovia vlády, pozerám sa teraz na kolegu Romana Kováča, iste potvrdí to, čo som povedal bezprostredne po vzniku tejto kauzy, že vláda nemala rokovať na základe výsledkov nejakej skupiny, ale stanovisko malo dať príslušné ministerstvo, do kompetencie ktorého právne normy z oblasti odmeňovania patria. Týmto orgánom je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

    Pokiaľ viem, uvedené ministerstvo sa k takémuto problému dosiaľ nevyjadrilo, aj keď predsa kolujú chýry o nejakom stanovisku ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré dôvernou poštou prišlo do vlády a bolo predložené premiérovi. Predpokladám, že je totožné s tými argumentmi, o ktorých hovoríme my. V opačnom prípade, ak by bolo totožné so stanoviskom tzv. odbornej skupiny, na základe ktorej rokovala vláda, bolo by zverejnené, bolo by nám dané k dispozícii a bola by to ďalšia argumentácia súčasnej vlády. Ak je to pravda.

    Napriek tomu, sú tu dva momenty, ktoré jednoznačne spochybňujú argumenty súčasnej vlády a zároveň tým spochybňujú vedený útok na Vladimíra Mečiara.

    Po prvé vieme, že odmeny vyplácali aj predchádzajúci premiéri vrátane súčasného premiéra. Tak potom prečo neboli rovnako ako Vladimír Mečiar obvinení aj oni, t. j. pán Čarnogurský, pán Moravčík a pán Dzurinda?

    Po druhé nie je pravda, že členovia vlády nemali a nemajú nárok na odmeny. Zákon číslo 143/1992 Zb. v znení noviel určuje, že zamestnancovi možno poskytnúť odmenu za podmienok ustanovených vykonávacím predpisom vydaným vládou Slovenskej republiky. I keď to predovšetkým má byť nariadenie vlády, spomenutými predpismi nie je vylúčená ani iná forma rozhodnutia vlády, teda môže ním byť aj uznesenie vlády. A týmito uzneseniami doteraz nezrušenými, umožňujúcimi predsedovi vlády vyplatiť jej členom odmeny platnými v čase vyplatenia odmien, sú: uznesenie predsedníctva vlády Slovenskej republiky číslo 13 zo 7. mája 1992, resp. uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 67 zo 7. februára 1995. V tomto období totiž neexistoval právny predpis upravujúci platové pomery členov vlády a ich odmeny. Z toho dôvodu Predsedníctvo vlády Slovenskej republiky svojím uznesením zo dňa 7. mája 1992 v bode II písm. b) súhlasilo, aby za úspešné hospodárske a mimoriadne pracovné výsledky boli poskytované polročné odmeny členom vlády.

    V roku 1993 bol prijatý zákon číslo 120 Z. z. o platových pomeroch ústavných činiteľov, a teda aj členov vlády. Ani tento predpis však nepamätal na ich odmeny. Pritom zákon číslo 143/1992 Zb. v znení noviel hovorí jednoznačne o tom, že to má byť práve vláda Slovenskej republiky, ktorá ustanoví podmienky na poskytovanie odmien za splnenie mimoriadnych alebo osobitne významných pracovných úloh a za iné mimoriadne pracovné zásluhy. Keďže vláda Slovenskej republiky predpis o vyplácaní odmien svojim členom neprijala ani do roku 1995, dňa 7. februára 1995 vo svojom uznesení číslo 67 pod písm. c) súhlasila, aby sa do času schválenia príslušných právnych úprav postupovalo podľa uznesenia Predsedníctva vlády Slovenskej republiky číslo 13 zo 7. mája 1992.

    Potom sú tu argumenty, ktoré perfektne predložil kolega Tkáč. Preto, vážené dámy a páni, nemožno súhlasiť s názorom, že jediným právnym základom poskytnutia odmien členom vlády musí byť len zákon číslo 120/1993 Z. z. Z toho, dámy a páni, jasne vyplýva, že vyplácanie odmien členom vlády je legitímne a že protiprávne postupovala práve vláda Mikuláša Dzurindu pri obviňovaní Vladimíra Mečiara a jeho členov vlády, ktorí údajne brali protiprávne odmeny. O tom všetkom musel minister Pittner ako člen vlády Slovenskej republiky predsa vedieť. Takže otázka znie, o čo tu, dámy a páni, ide.

    Vážená Národná rada, neprimeraný zásah v Trenčianskych Tepliciach proti trojnásobnému predsedovi vlády Slovenskej republiky a predsedovi najsilnejšej politickej strany na slovenskej politickej scéne má ešte ďalší nepríjemný aspekt. Ním je pozorné sledovanie slovenskej politickej scény, jej stability, politického vývoja, najmä z pohľadu uplatňovania demokratických prvkov v spoločnosti zo strany zahraničia.

    Tento moment má mimoriadny význam práve v súčasnom období, keď sa najmä zásluhou zmeny politiky zahraničných štruktúr naklonili vcelku priaznivo misky váh našim integračným zámerom v prospech Slovenska. Mám na mysli naše začlenenie do OECD, NATO a najmä Európsku úniu. Naši budúci partneri aj napriek ich snahe nás čo najskôr vtiahnuť do svojich štruktúr sú znepokojení naším doterajším ekonomickým, sociálnym a politickým vývojom v poslednom období, na čo nás už aj niekoľkokrát zatiaľ veľmi taktným spôsobom upozornili. Najmä uplatňovanie ľudských práv a politická stabilita sú ostro sledované predovšetkým zo strany Európskej únie. Aj preto bolo zahraničie šokované postupom ministra vnútra a ďalších zložiek nášho štátu, udalosťami v Trenčianskych Tepliciach.

    Opäť mám výpisy jednotlivých politikov a jednotlivých zahraničných agentúr, ktoré sa čudovali, čo sa na Slovensku robí. Z nich vyplýva, že jednoznačne to chápu ako prejav uplatňovania pozície moci voči opozícii, ako prejav porušovania ľudských práv a na Slovensko sa pozerajú ako na krajinu, kde koalícia s opozíciou má k spolupráci ďaleko, kde sa prehlbuje nestabilita politického vývoja. To všetko môže spôsobiť zmarenie našich integračných snáh, ktoré sú podporované prevažnou väčšinou našich občanov, ale môže to zmariť aj tzv. doterajšie úspechy našej zahraničnej kolenačkovej politiky.

    Žiaľ, takéto poznatky má v súčasnom období Hnutie za demokratické Slovensko tak zo zahraničia, ako aj zo zahraničných zdrojov pôsobiacich na Slovensku. Aj z uvedeného vyplýva, že nesprávny postup voči lídrovi HZDS a zákrok pomocou výbušnej nálože bol zo strany rezortu ministerstva vnútra veľkým hazardom pre budúci vývoj Slovenska nielen na domácej, ale aj zahraničnej scéne a veľkým problémom pre naše etablovanie sa v budúcich európskych štruktúrach. Takýto hazard voči republike si nemôže dovoliť žiadna vláda, žiaden jej člen. Ak sa predsa tak stane, či už zámerne alebo omylom, takáto vláda alebo jej člen nemôžu zotrvať ďalej na svojom mieste.

    Vážené dámy, vážení páni, aj na základe toho, čo som uviedol, na základe toho, čo už bolo povedané, a predpokladám, ešte ďalej bude povedané, podali sme návrh, aby vám, pán minister, Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru.

    Vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda, pán minister, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Jána Langoša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    pán minister vnútra,

    ctení hostia,

    dovoľte mi, aby som ako spravodajca poverený gestorským výborom pre obranu a bezpečnosť predniesol informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, vo výboroch Národnej rady. Túto informáciu máte na laviciach ako tlač číslo 615.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 643 z 20. apríla tohto roku pridelil návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, výboru pre európsku integráciu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva s termínom prerokovania ihneď.

    Predseda Národnej rady zároveň určil výbor pre obranu a bezpečnosť pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    S návrhom skupiny poslancov nesúhlasia a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky neschváliť návrh skupiny poslancov tieto výbory: výbor pre verejnú správu, zahraničný výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, výbor pre kultúru a médiá, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre obranu a bezpečnosť.

    Ústavnoprávny výbor neschválil predložený návrh uznesenia, nesúhlasila s ním nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z počtu členov výboru 11 bolo prítomných 9, za návrh hlasovali 4 poslanci, proti návrhu 5 poslancov.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu neprijal tiež platné uznesenie, lebo za navrhnuté uznesenie nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z počtu členov výboru 12 bolo prítomných 7, za návrh hlasoval 1, proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

    Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie tiež neprijal platné uznesenie. Za navrhnuté uznesenie nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Z počtu členov výboru 13 bolo prítomných 9, za návrh hlasovali 3 poslanci, proti návrhu 6 poslancov.

    Výbor pre pôdohospodárstvo neprijal platné uznesenie, pretože s ním nesúhlasila nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru, ktorých je 12. Z prítomných 7 za návrh hlasovali 4 poslanci, proti návrhu 3 poslanci.

    Výbor pre zdravotníctvo neprijal platné uznesenie. Prítomných bolo 6 poslancov, za návrh hlasovali 4, proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Výbor pre sociálne veci a bývanie neprijal platné uznesenie. Za návrh uznesenia hlasovalo 5 poslancov, proti hlasovali 3 poslanci.

    Výbor pre ľudské práva a národnosti nerokoval o návrhu, pretože výbor nebol uznášaniaschopný.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená snemovňa,

    z uznesení výborov nevyplynuli žiadne pripomienky a požiadavky.

    Toľko informácia o prerokovaní návrhu vo výboroch.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako otvorím rozpravu, prosím predsedov poslaneckých klubov, ak tak ešte neurobili, aby mi písomne odovzdali poradie rečníkov v rozprave k tomuto bodu. Tiež prosím nezávislých poslancov, ktorí chcú vystúpiť, aby sa prihlásili do rozpravy. Konštatujem, že nikto sa nehlási okrem tých, ktorí boli prihlásení.

    Chcem vás informovať, že mi poslanecké kluby písomne oznámili poradie rečníkov, zastupujúcich kluby, a to takto: Hnutie za demokratické Slovensko podľa poradia - poslanec Brňák, poslankyňa Keltošová, poslanec Danko, poslanec Maxon, poslanec Jarjabek, poslanec Kačic, poslanec Hofbauer, poslanec Delinga, poslanec Cabaj, poslanec Cuper, poslanec Husár, poslanec Krajči. Za Slovenskú demokratickú koalíciu poslanec Šimko. Strana demokratickej ľavice žiadny poslanec. Strana maďarskej koalície poslankyňa Szabó. Slovenská národná strana poslankyňa Malíková. Strana Občianskeho porozumenia žiadny poslanec ani poslankyňa.

    Z poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, nebol do rozpravy prihlásený žiadny poslanec.

    Teraz prosím určených overovateľov schôdze pani poslankyňu Muškovú a pána poslanca Ištvána, aby prostredníctvom technického zariadenia u operátorov v rokovacej sále vyžrebovali poradie poslaneckých klubov, v akom budú kluby vystupovať v rozprave. Prosím, aby tak urobili. Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková a pán poslanec Ištván. Nie je tu. Prosím pána poslanca Kužmu, pokiaľ je tu, a pána poslanca Švantnera.

    Ako prvý bol vyžrebovaný klub poslancov SDĽ, ktorý nemal prihláseného žiadneho poslanca, nezávislí poslanci takisto neboli prihlásení, boli vyžrebovaní ako druhí. Podľa poradia poslankyňa SMK pôjde ako prvá, pani poslankyňa Szabó, poslanci za SOP neboli prihlásení, ďalej bude nasledovať klub poslancov HZDS, potom SDK a nakoniec klub poslancov SNS.

    Takže ešte raz podľa poradia, tak ako boli prihlásení páni poslanci a panie poslankyne. Ako prvá v rozprave vystúpi pani poslankyňa Olga Szabó, ďalej pán poslanec Brňák, po ňom pán poslanec Šimko, po ňom pani poslankyňa Malíková a potom podľa poradia pani poslankyňa Keltošová, poslanec Danko, poslanec Maxon, poslanec Jarjabek, poslanec Kačic, poslanec Hofbauer, poslanec Delinga, poslanec Cabaj, poslanec Cuper, poslanec Husár a poslanec Krajči. To je v podstate rozprava, ktorá bola takto vylosovaná.

    Takže, páni poslanci, panie poslankyne, otváram teraz rozpravu o tomto bode. Ako prvý sa do rozpravy, samozrejme, mimo poradia poslancov, prihlásil predseda vlády Slovenskej republiky pán premiér Dzurinda. Dávam mu slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    je mi jasné, že udalosť, kvôli ktorej sme sa dnes zišli, sa nestáva často. Vskutku nebýva zvykom, aby bol bývalý premiér spôsobom, aký je známy, predvedený na políciu. Bohužiaľ, nie je však bežné ani to, aby bývalý premiér v niektorej krajine tak vytrvalo ignoroval právnu povinnosť vypovedať na polícii. Pán Vladimír Mečiar bol predvedený 20. apríla. Ešte v ten istý deň som prijal skupinu poslancov Hnutia za demokratické Slovensko pani poslankyňu Keltošovú, Tóthovú, Aibekovú a pánov poslancov Kalmana a Cupera. Prisľúbil som im, že požiadam o prešetrenie zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní. Zaviazal som sa zistiť prípadnú nezákonnosť, pretože akékoľvek porušenie spravodlivosti by bolo potrebné okamžite napraviť.

    Hneď v ďalší pracovný deň bolo na Generálnu prokuratúru doručené moje dožiadanie o prešetrenie zákonnosti. 26. apríla mi pán generálny prokurátor podal čiastkové vysvetlenie. Dovoľte mi, aby som z neho odcitoval podstatné pasáže.

    "Rozhodnutím z 25. apríla 2000," píše pán generálny prokurátor, "som uložil krajskému prokurátorovi v Bratislave, aby po predložení spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho som preskúmal zákonnosť a opodstatnenosť o rozhodnutí vyšetrovateľa a v rovnakom rozsahu i rozhodnutí o predvedení Vladimíra Mečiara. Súčasne som uložil okresnému prokurátorovi v Trenčíne, aby preskúmal zákonnosť zásahov v súvislosti s predvedením menovaného."

    Toľko na úvod, čo mi oznamuje pán generálny prokurátor. Znamená to predovšetkým skutočnosť, že sa koná. Máme štandardné nástroje dovolávania sa spravodlivosti a tieto nástroje aj využívame. Budem teda citovať z listu pána generálneho prokurátora ďalej.

    "Každý návrh opozície na odvolanie ústavného činiteľa má predovšetkým politické motivácie a ciele, a nie právnoodborné, aj keď sa spravidla práve nimi argumentuje. Trestné činy, pre ktoré bolo vznesené obvinenie proti Vladimírovi Mečiarovi, formálne spĺňajú kritériá kategórie obzvlášť závažného trestného činu. Treba mať na zreteli, že cieľom uznesenia o začatí trestného stíhania je umožniť výkon dôkazov ešte pred vznesením obvinenia. Predviesť osobu na výsluch svedka či obvineného môže vyšetrovateľ sám alebo na tento úkon požiada Policajný zbor. Treba mať na zreteli, že vyšetrovateľ je procesne samostatný subjekt, ktorého zákonnosť rozhodnutia nemôže preskúmavať ani riaditeľ Sekcie vyšetrovania a expertíznych činností ministerstva vnútra..."

  • Hlasy v sále.

  • - opakovanie je matka múdrosti - ..."ani prezident Policajného zboru a ani minister vnútra Slovenskej republiky."

  • Hlasy v sále.

  • Je to pravda? Nie?

    "Vyšetrovateľ je viazaný Trestným poriadkom a podľa neho výlučne iba miestne a vecne príslušný prokurátor môže jeho rozhodnutia preskúmavať v rámci dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní" Teraz budem ďalej čítať citát, ale to som už nehovoril: "Uznesením vyšetrovateľa o právnej kvalifikácii činu bol policajný orgán, ktorý bol o predvedenie požiadaný, viazaný a on na základe poznatkov o konkrétnej situácii rozhodol iba o spôsobe a taktike výkonu rozhodnutia. Rozhodnutie o nasadení policajtov v službe osobitného určenia musí vydať prezident Policajného zboru, a nie minister vnútra Slovenskej republiky. O priebehu zásahu rozhoduje výlučne veliteľ zakročujúcej jednotky s prihliadnutím na konkrétnu situáciu."

    Z predchádzajúceho citátu získavame stručný rozbor toho, kto je nositeľom príslušných kompetencií, teda nie politici, nie ústavní činitelia, ale nezávislé orgány činné v trestnom konaní. Tie časy, keď politici riadili zákroky bezpečnostných zložiek, sú, dúfam, už raz a navždy za nami. Z toho, čo som prečítal, je, myslím si, zrejmé, že minister vnútra nemôže zasahovať do konkrétnych úkonov nezávislých vyšetrovateľov. Svoje rozhorčenie teda iniciátori odvolania smerujú na nesprávnych adresátov. Zbytočne zvolávajú mítingy a mimoriadne schôdze parlamentu. Robia politický problém z niečoho, čo nie je, ba dokonca nemá byť politikou. Ide výhradne len o spor medzi občanom a nezávislými orgánmi činnými v trestnom konaní. A pokiaľ tento občan naozaj trvá na porušení svojich práv, môže túto svoju pravdu obhajovať pred nezávislým súdom.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    už aj to, čo teraz poviem, tu zaznelo. Ale aj to sa oddá zopakovať. Prvá priorita vlády Slovenskej republiky na rok 2000 je zvýšenie vynútiteľnosti práva. Znamená to dôslednú vládu zákona, nezávislosť vyšetrovania súdov a znamená to aj rovnosť pred zákonom. Spravodlivosť býva zobrazovaná so zaviazanými očami, aby nevidela, o koho konkrétne ide. Pre spravodlivosť je bezpredmetné, či bol niekto premiér alebo či sa niekto považuje za zakladateľa štátu. Keby išlo o bežného občana podozrivého zo spáchania trestného činu, ktorý odmieta vypovedať a obklopí sa telesnou strážou, tak by asi nikto nenamietal voči ráznemu zákroku polície. Niekomu asi prekáža, že ide o predsedu najsilnejšej opozičnej strany. Ale tento dôvod je presne ten, ktorý spravodlivosť nesmie brať do úvahy.

    Nie je mojou úlohou vyšetrovať tento prípad. Nebudem rozhodovať o tom, či viacnásobná neochota pána Mečiara vypovedať je dostatočným dôvodom na vniknutie do jeho obydlia. Prirodzene, nebudem ani zasahovať do kompetencie prezidenta Policajného zboru a veliteľa zásahu. Oni nesú zodpovednosť za formu a priebeh akcie. Na ich uvážení stojí, či napríklad prítomnosť ozbrojených strážcov pána Vladimíra Mečiara dáva príčinu na použitie policajtov v službe osobitného určenia. V tomto sa spolieham na profesionalitu strážcov zákona a budem, samozrejme, rešpektovať výsledky kontroly zákonnosti.

    Mojou úlohou však je posilniť vynútiteľnosť práva. Zaujímam sa napríklad o to, že v 1. štvrťroku tohto roka poklesol oproti rovnakému obdobiu minulého roka počet trestných činov. Napriek poklesu však policajti objasnili viac trestných činov. Zaujímam sa o to, že polícia dokázala v priebehu 1. štvrťroka rozložiť ďalšie skupiny organizovaného zločinu. Na základe konkrétnych výsledkov plne dôverujem polícii Slovenskej republiky. Nastoľovaním spravodlivosti chcem pomôcť aj osobným príkladom.

    Vladimíra Mečiara obvinili z úmyselného nezákonného vyplatenia odmien členom vlády. Ja som sa po prvom upozornení na tento problém rozhodol urýchlene zvolať nezávislú skupinu právnych odborníkov, ktorej verdiktu som sa okamžite do niekoľkých dní a verejne podriadil. Vladimír Mečiar sa taktiež vytrvalo odmietal dostaviť na výpoveď. Ja som ako premiér dvakrát okamžite reagoval na predvolanie a vypovedal som pred policajtmi. Aj teraz mám predvolanie na súd do Rožňavy. Nevidím tu pána poslanca Krajčiho. Pán poslanec Krajči ma žaluje. Dostal som prvé predvolanie na súd do Rožňavy na 5. mája. Považujem za samozrejmé, aj keď mi to časovo nie najlepšie vyhovuje, že sa na toto predvolanie dostavím. Podobný prístup však očakávam od každého verejného činiteľa, ktorý to s touto krajinou myslí vážne a úprimne.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predvedenie Vladimíra Mečiara na políciu nebola bežná udalosť. Odmietaním bývalého trojnásobného premiéra a predsedu najsilnejšej politickej strany podriadiť sa zákonu sa právny poriadok Slovenskej republiky otriasol. Po 20. apríli však už môžeme povedať, že zákon zjavne platí pre každého. Platí to pre mňa, platí to pre Vladimíra Mečiara a platí to aj pre vyšetrovateľov Policajného zboru. Právo zvíťazilo nad politikou.

  • Ruch v sále.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Ladislavovi Pittnerovi je v poradí druhým návrhom opozície na jeho odvolanie z funkcie. Tak ako prvýkrát, ani dnes ma tzv. argumenty opozície nepresvedčili a verím, že nepresvedčia ani väčšinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlas v sále.

  • Hovoríte stále vulgárnejšie, pán Cuper. Policajný zbor dokázal pod vedením pána ministra, že sa vie úspešne popasovať s trestnou činnosťou, osobitne s organizovaným zločinom. Pán minister Pittner sa významne pričinil o to, že polícia sa pustila do preverovania vyšetrovania závažných ekonomických káuz zdedených z obdobia predchádzajúcej vlády i do vyšetrovania závažných káuz s tzv. politickým pozadím z predchádzajúcich rokov. Práve v tom vidím hlavný dôvod úsilia o odstránenie pána Ladislava Pittnera z funkcie ministra vnútra.

    Súčasné udalosti spojené s predvedením pána Vladimíra Mečiara boli iba vhodnou zámienkou podania návrhu na opätovné vyslovenie nedôvery. Pán minister Ladislav Pittner má moju plnú dôveru. Je zárukou toho, že v nastúpenej ceste boja so zločinnosťou sa bude v Slovenskej republike pokračovať a že polícia Slovenskej republiky si bude vykonávať svoju prácu v súlade so zákonmi, tak ako polícia každého iného vyspelého demokratického štátu. Preto vás prosím o potvrdenie dôvery pánu ministrovi Pittnerovi.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán premiér, za vaše vystúpenie v rozprave.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Prosím o pokoj.

    Páni poslanci, panie poslankyne, prečítam zoznam poslancov, ktorí sa prihlásili s faktickými poznámkami na vystúpenie pána premiéra vlády Slovenskej republiky, tak ako boli postupne prihlásení: poslanci Cuper, Tóthová, Gajdoš, Cabaj, Jarjabek, Oberhauser, Aibeková, Šťastný, Kačic, Belohorská, Andrejčák, Podhradská, Malíková, Mušková, Engliš. Prosím, aby ste dali na tabuľu ďalšie mená od čísla 15: pán poslanec Gašparovič, pán poslanec Zlocha, pán poslanec Prokeš, pán poslanec Húska ako posledný. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok. Páni poslanci vystúpia v takom poradí, ako boli ohlásení. Celkový počet je 19 poslancov reagujúcich na vystúpenie premiéra vlády.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Cuper.

    Máte slovo s faktickou poznámkou.

  • Pán Dzurinda, možno som aj rozprával vulgárne. Ak by ste boli vôbec človek, lenže vy si to oslovenie zaslúžite len s veľmi veľkým sebazaprením. Ale vy rozprávate hlúpo a neustále nás klamete. Klamali ste pred chvíľou, obviňovali ste ma, že hovorím nepravdu, že vláda nerozhodla o tomto zásahu. Veď to povedal sám pán minister vnútra. Veď to odznelo vo všetkých médiách. Tak kto je klamár? Vari treba väčšieho klamára, ako ste vy? Veď vy tu vystupujete a hovoríte o nejakých nezmysloch, ktoré vás niekto naučil, aby ste nám otravovali život. Nie sme povinní počúvať vaše nezmysly, pán Dzurinda.

    Ešte možno nejakú chvíľu to budete robiť, ale ubezpečujem vás, že raz právo a spravodlivosť v tomto štáte znova zvíťazí a vy skončíte tak, ako to bude vo vašom prípade jednoducho možné. Budete sa musieť zodpovedať za zneužívanie právomoci ústavného činiteľa, nie verejného činiteľa, ústavného činiteľa a skončíte jednoducho tak, ako sa s takýmito ľuďmi nakladá, ako obyčajní zločinci. Tak je to vo vašom prípade, tak je to v prípade pána ministra vnútra, pretože ten hrubo zneužil tiež svoju právomoc, pretože nechcite nám nahovoriť, že pani Škarbová a pán Šátek nariadili tento policajný zásah a že ho nariadil niekto iný, že vy za nič nezodpovedáte. Tvárite sa, akoby naozaj v tomto štáte bola taká deľba právomocí, že o nasadení jednotky vlastného určenia rozhoduje nejaký obyčajný veliteľ. Prosím vás, veď to vám snáď nebudú veriť ani obyčajní žiaci zo základnej školy.

  • O slovo požiadal pán minister vnútra.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Pán poslanec Cuper, žiaľbohu, neprávom ste ma obvinili z niečoho, čo som nepovedal. Neviem, odkiaľ to máte, že by som bol povedal, že vláda vedela o tom zásahu. Ja som vládu informoval až v deň uskutočnenia zásahu.

  • Hlas z pléna.

  • Ale veď vám to hovorím a hovoril som to aj do médií. V stredu som informoval vládu o tom, ako prebieha zásah.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Pani poslankyňa Tóthová vystúpi s faktickou poznámkou k premiérovi vlády Slovenskej republiky.

  • Sústavný ruch v rokovacej sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

    Pani poslankyňa, beží vám čas. Nech sa páči, hovorte.

    Páni poslanci z HZDS, vaša kolegyňa chce vystúpiť s faktickou poznámkou, tak jej to láskavo umožnite.

  • Hlasy v sále.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, máte slovo. Pani poslankyňa, chcete hovoriť, alebo nie? Alebo dám slovo ďalšiemu poslancovi?

    Nech sa páči, začnite.

  • Ďakujem.

    Pán minister, myslím si, že ste potvrdili pravdivosť slov pána poslanca Cupera.

    Ďalej reagujem na predsedu vlády, nezabúdajte, že vy aj minister máte politickú zodpovednosť. Pán predseda, vy ste vo vašom vystúpení pracovali s obyčajnými frázami a ignorujete reálne fakty. Tlačíte ľuďom do hláv, že Vladimír Mečiar nešiel vypovedať ako svedok a všetci občania musia rešpektovať zákon, ale vy nerešpektujete nález Ústavného súdu, ktorý vlastne konanie vo veci zavlečenia zastavil. To vyplýva jednoznačne zo zrušenia príslušného uznesenia.

    Ďalej hovoríte o trestnom čine zneužitia právomocí verejného činiteľa, ale nerešpektujete platné právo, konštruujete vlastne trestnoprávnu zodpovednosť tam, kde ide o pracovnoprávny problém, a osobujete si, myslím tým políciu, aby rozhodla o tom, čo prislúcha pracovnému súdu. A viete, aká je vlastne pravda na Slovensku dnes? Frázy a klamstvo víťazia nad úctou k právu, taká je realita, pán predseda.

  • Pán poslanec Gajdoš - faktická poznámka k premiérovi vlády.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Rozprávky o tom, že o zásahu v Trenčianskych Tepliciach rozhodla vyšetrovateľka, môže pán Mikuláš Dzurinda vykladať v Rudňanoch, v rómskej osade, tam mu to uveria. Predsa tá akcia bola perfektne pripravovaná. Išlo o zásah špeciálnej jednotky s použitím techniky, zbraní, munície, výbušnín, akcia sa dlhodobo pripravovala a predstavovala isté náklady. O takejto akcii nemôže rozhodnúť nejaký vyšetrovateľ alebo vyšetrovateľka. Čo robil generál Ivor v stredu na Úrade vlády pred vlastným zásahom? Prišiel si asi po pomazanie alebo po posvätenie na tento zásah. Nakoniec to z neho vyšlo, že ho vo finálnej fáze riadil sám osobne. Takže nezavádzajte poslancov, pretože nedokážete priznať pravdu. Neustále sa odvolávate na právo, spravodlivosť, ale sami konáte ako farizeji. Tak už prestaňte s podvádzaním aspoň tejto poslaneckej snemovne. Máme vás prečítaného, pán Dzurinda, ako ošúchanú knižku.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem len povedať, že predseda slovenskej vlády sa opäť nezaprel a zase budú mať noviny čo písať pod hlavičkou bla-bla-bla, a verím, že sa uživia, aspoň týždeň budú mať o čom písať, lebo také perly, ktoré povedal, skutočne stoja za to, akože zvíťazilo právo nad politikou. Neviem, či tomu vôbec ešte niekto verí aj z tých pravoverných, ktorí čakajú, že ich zoberie do SDKÚ namiesto SDK. Ale keď sa obracal na poslancov vládnej koalície a žiadal o podporu a vyslovenie dôvery ministrovi Pittnerovi, vôbec si neuvedomil, že z 32- či 42-členného poslaneckého klubu SDK mu tu sedelo 13 poslancov. Hovoril predseda vlády a ešte stále aj predseda strany, ktorá si hovorí SDK alebo SDKÚ - ja už teraz neviem ktorej -, ale mal tu len 13 poslancov. A to svedčí o tom, aký majú vôbec záujem počúvať predsedu, aký je. Ale na Slovensku je to už tak, máme takého premiéra a musíme rešpektovať, že nateraz ho ešte musíme trpieť.

    Ak sa tu veľmi vystatoval, že on bol dvakrát vypovedať pred vyšetrovateľom, pýtam sa, keď je taký mravokárca alebo kazateľ, ktorý nám tu vysvetľuje o práve, prečo potom nie je doteraz stále obvinený, tak ako bol obvinený predseda nášho hnutia pán Mečiar. Tie isté odmeny uložil on ako predseda súčasnej vlády, síce ešte dočasnej, ale uložil takisto tieto odmeny a doteraz nebol obvinený. Tak potom o čom tu kára a o čom vykladá, že on teraz dvakrát vypovedal. Ešte doteraz nebol stále obvinený, možno dnes v noci mu vyhodia dvere na byte, aby sa dostal takýmto spôsobom aj on ako jeden z tých, a on bude druhý a Moravčík bude tretí, lebo ak sa snaží dokázať, že predseda HZDS Mečiar je vinný, tak potom je vinný takisto Dzurinda, takisto Moravčík. Prečo nemajú vyhodené dvere obidvaja?

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Jarjabek, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán premiér, klamete, ešte raz vám hovorím, že klamete, a ako dôkaz vám hovorím jednu vec. Veď vy ste o tomto všetkom už hovorili pred dvoma rokmi. Na tom bola založená vaša volebná kampaň. Veď toto je vlastne vrchol vášho vládnutia, čo sa vám dnes podarilo. Najskôr ste si túto akciu vymysleli a odsúhlasili a teraz sa tvárite, že skúmate a ste prekvapený, kým bola táto akcia, kým to bolo vlastne všetko vymyslené. Pán premiér, ešte raz vám hovorím, že o všetkom ste vedeli, a okrem toho, že skutočne máte strašne falošnú intonáciu, okrem toho hráte ešte aj falošné divadlo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Čo sa vlastne stalo na Zelený štvrtok? Na Zelený štvrtok "kukláči" na dvoch miestach v Trenčianskych Tepliciach a v Modre prepadli dvoch ľudí, to je tá obsahová stránka celej aktivity, a použili v obidvoch prípadoch neprimerané prostriedky.

    Pred chvíľou ukazovali v televízii toho človeka v Modre, ktorý je celý dobitý. A miesto ošetrenia, ktoré potreboval zo zdravotných dôvodov, teraz ho musel ošetrovať chirurg. Čiže toto je ukážka vášho vládnutia, a preto o tom hovoríme, hoci jasné je, ako ste sám povedali, my nemôžeme odvolať ani ministrov, ani vás, lebo zatiaľ máte väčšinu hlasov v parlamente, ale jediná naša šanca je aspoň o tom hovoriť.

    Druhá stránka veci: Vždy každá akcia prebieha v nejakých dejinných súvislostiach. Bol Zelený štvrtok, Veľký piatok, proste veľký týždeň z kresťanského hľadiska. Celé Slovensko to veľmi negatívne prijalo, lebo ľudia sa už chystali na úplne iné udalosti. Na dôvažok 18. bolo výročie politickej vraždy prvého slovenského prezidenta a v týchto dejinných súvislostiach prebiehala táto akcia, ktorá neurobila dobrú visačku tejto vláde a našla veľmi negatívnu odozvu v zahraničí, o ktorom tak radi hovoríte. Celé zahraničie veľmi negatívne ohodnotilo vašu akciu. Pána Mečiara ste po dvoch hodinách prepustili a zosmiešnili ste sa, lebo ste nič nedokázali. A ten druhý človek leží v nemocnici a bude ležať veľmi dlho. A zahraničie to vidí. Mám konkrétne správy aj z Talianska, kde najväčšia politická strana, nielen noviny, nielen novinári, jednoznačne odsúdila váš krok. A toto je zlá vizitka vašej vlády a veľmi trápneho vládnutia.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Aibeková má slovo. Po nej pán poslanec Šťastný.

  • Ďakujem.

    Pán predseda vlády, spomínali ste aj stretnutie na Úrade vlády. Veľmi dobre viete, že vtedy vám naša delegácia povedala, že nezmyjete zo seba politickú zodpovednosť ani vy, ani pán minister, takže vaše reči, ktoré ste predniesli, resp. prečítali, len zahmlievajú túto skutočnosť. Dokonca aj vaši koaliční poslanci, aj niektorí z SDK našli odvahu a povedali, že tento zákrok proti expremiérovi bol neprimeraný. Vy asi nečítate dennú tlač alebo váš hovorca a váš tlačový odbor vás neinformuje, že týmto ste si nezískali popularitu ani v tlači. Keby ste si prečítali dnešné noviny, tak veľmi správne sa niektorí redaktori pýtajú, prečo je pán minister taký zásadový a nekompromisný len v niektorých prípadoch, kým v iných je zhovievavý.

    Napríklad tunelovanie Slovenskej správy ciest. Vyvodili ste zodpovednosť voči vášmu ministrovi Macejkovi, voči tomu, čo robil? Vyvodili ste zodpovednosť voči exministrovi Palackovi? Ten svojím konaním spôsobil oveľa väčšie škody ako vyplatenie odmien. Nakoniec škoda, že ste nepočúvali vysvetlenie exministra Tkáča, ktorý vám presne povedal, ako to s odmenami je.

    Zbytočne ste, pán predseda, zakladali nejakú komisiu, pretože vy veľmi dobre viete, že kompetentné je jedine ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Pokiaľ mám informácie, dostali ste presné stanovisko z tohto rezortu. Prečo ste ho nezverejnili? Pretože veľmi dobre viete, že potom by nemohli byť vaše slová a slová pána ministra, že sa exminister Mečiar vyplatením odmien dopustil závažného trestného činu a bolo mu potrebné nasadiť "kukláčov". Prečo nezverejníte toto stanovisko?

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán premiér,

    vy ste tu niekoľkokrát už dnes zdôraznili, že vyšetrovatelia sú procesne samostatní, a potom dosť dobre nechápem, prečo za nich vystupuje pán generál Ivor a nakoniec aj pán minister Pittner, ktorí už dopredu hovorili, že sa nájde spôsob, ako predvolať pána expremiéra Mečiara, že to bolo všetko pripravené a že pán minister odobril tento zásah. To verejne v televízii priznal. Myslím si, že je to neodškriepiteľné.

    Viackrát sa hovorilo o tom, že bola nevyhnutná výpoveď pána Mečiara v kauze zavlečenia. Ak sa dobre pamätám a zrejme to videla minimálne polovica Slovenska, pretože Markízu skutočne sleduje dosť ľudí, ak pán generálny prokurátor mal repliku na pána generála Ivora, že ku skončeniu tejto kauzy vôbec netreba jeho výpoveď, tak potom neviem, prečo boli vznesené tri body, ktoré sa dnes deklarujú ako dôvody na útok, alebo neviem, ako by som to nazval, na obydlie alebo dom pána Mečiara. Nakoniec, pán premiér, ak toľkokrát zdôrazňujete, že právo platí pre každého rovnako, s tým súhlasím, ale potom neviem, aké právo platí pre vás a pre vyšetrovateľov, ak na základe nálezu alebo v rozpore s nálezom Ústavného súdu naďalej vedú vyšetrovanie. Nález bol jednoznačný - zastaviť vyšetrovanie. Neviem, z akých dôvodov to ďalej pokračuje.

  • Pán poslanec Kačic, po ňom pani poslankyňa Belohorská. Nech sa páči.

  • Pán Dzurinda,

    hovoríme o neprimeranosti zákroku a porušení policajných zásad a zákona o Policajnom zbore. O tom je návrh na odvolanie pána Ladislava Pittnera. Jednotka Policajného zboru pri predvedení nemala ani pozvánku na výsluch, ani uznesenie o začatí trestného stíhania. V tom je porušenie zákona o Policajnom zbore. 18. 4. 2000 pani Škarbová vypracovala nezmyselné obvinenie, 19. 4., ako nám to teraz povedal pán Pittner, v stredu informoval vládu o zákroku a 20. 4. bola akcia zrealizovaná. Čiže akciu riadil priamo pán Pittner, ktorý dal pokyn prezidentovi Policajného zboru, čo je takisto politická funkcia, čiže on nerobil v tom žiadne problémy. Pán Dzurinda, nebuďte naivný, že inšpekcia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky objektívne posúdi tento zásah. Neposúdi, pretože riaditeľ inšpekcie ministerstva vnútra je politická funkcia a riaditeľ inšpekcie je človek pána Pittnera.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Belohorská. Po nej pán poslanec Andrejčák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán premiér,

    mne je veľmi ťažké povedať z úcty voči stolcu, na ktorom sedíte, že klamete. Klamete občanov, tak ako ste ich klamali v predvolebnej kampani a sľubovali ste dvojnásobné platy. Vykrikovali ste o tom, že sme tunelovali podniky. Čo poviete napríklad na Slovenskú kreditnú banku, ako zodpoviete teraz občanom, že banka, kde je majoritným vlastníkom štát, im zadržala a krachuje a nedá im ich vlastné peniaze? Takže klamete aj v tomto prípade. A mne je trápne dívať sa na to, ako kolegovia, ktorí sa vyjadrujú vonku na chodbách a mnohí sa už vyjadrili aj do médií, teraz budú hlasovať za zotrvanie pána ministra, hoci potvrdili a nakoniec aj sám pán poslanec Langoš potvrdil brutálnosť tohto zásahu a musím povedať, že on je ten, ktorý s tým má skúsenosť z Mošnova. A viete, akú búrku protestov to vtedy vyvolalo.

    Ale poviem vám jedno, v štáte, kde ste dosiahli 21-percentnú nezamestnanosť, skutočne ľudí neudržíte ináč ako s tými samopalmi. Pozrite sa na tie hrôzy, ako ste dnes pred parlamentom nasadili vojakov a takisto jednotku rýchleho nasadenia. Na ochranu koho? Na vašu ochranu. Toto nerobili ani komunisti v predchádzajúcom režime. Takže by som od vás chcela vedieť inú vec, aby ste mi povedali, v ktorej krajine Európskej únie, keď tam chceme ísť, na poslancov mieria samopaly. Povedzte mi, v ktorom štáte v mierovom období takýmto spôsobom vniknú do bytu, hoci nám to už dopredu povedal generálny prokurátor, že takýto zásah nie je možný. Takže vy robíte politický terorizmus so semtexom.

  • Pán poslanec Andrejčák. Po ňom vystúpi pani poslankyňa Podhradská.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem povedať v podstate dve myšlienky. Ak sa Vladimír Mečiar udelením odmien ministrom dopustil závažného trestného činu, dopustil sa tohto závažného trestného činu aj Mikuláš Dzurinda a nemá morálne právo stáť ani minútu v čele slovenskej vlády. Trestanec, ktorý bude trestaný za závažný trestný čin, nemôže byť predsedom vlády. Hanbite sa pán predseda, že treba povedať takýto názor, aby ste si uvedomili absurdnosť vášho dnešného vystúpenia.

    Ale chcem povedať, že keď v minulom volebnom období údajne padla facka na tvár nášho kolegu pána Mikloška, tak niektorí poslanci, menovite aj vy, pán Dzurinda, ste robili veľa kriku. Čítal som si tie záznamy, označovali ste politický teror od HZDS, že sa bijú poslanci, že tu organizujeme teror, a vy idete muníciou na politického protivníka. To je stonásobne väčší teror a vy ste v čele, vy ste o tom vedeli, vy ste dokonca k tomu nabádali aj spolu s ministrom spravodlivosti, aj s ministrom vnútra ste to prezentovali v televízii a v rozhlase. Máte sa za to hanbiť.

    A chcel by som našim kolegom poslancom povedať, vážení, dnes týmto hlasovaním dáme normu, či je možné, alebo nie je možné v Slovenskej republike takto zneužívať a teroristickým spôsobom si vynucovať rozhodnutie vyšetrovateľovi. Veď my sme ani zákonom nedovolili takto robiť. A chceme hlasovať za to, že keď vyšetrovateľ z akýchkoľvek, v tomto prípade politických dôvodov nás zastraší, rozhodne sa, že terorista je Mečiar alebo občan Slovenska, tak majú právo použiť výbušninu? Prosím vás, zvážte, čo budete robiť.

  • Pani poslankyňa Podhradská. Po nej vystúpi pani poslankyňa Malíková.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Pán premiér, vy ste vo svojom vystúpení, keď vás upozornili opoziční poslanci, že vlastne už druhý raz v priebehu dnešného dňa čítate to isté, čo ste vlastne predviedli v situácii, keď ste hovorili o zásahu. Vtedy ste povedali takú poznámku, že opakovanie je matkou múdrosti. Je to stará pravda, ale myslím si, že vo vašom prípade platí skôr iná pravda. Tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou a na to sa spoliehate, keď tu donekonečna opakujete vaše verzie, ktoré sú naozaj len vykonštruované a vykombinované.

    Hovorili ste o tom, že sme všetci rovní pred zákonom a máme všetci zákon rešpektovať. Zaujímavé je, aký vy máte vzťah k zákonu. Je známe už to vaše porušenie ústavy, keď ste zrušili amnestiu, k tomu sa nebudem vracať, ale dnes ste to demonštrovali tým, že ste si vlastne prečítali správu, ktorú vám iní pripravili, a vôbec ste sa neunúvali, aby ste tu sedeli a dodržiavali ste zákon o rokovacom poriadku. Škoda, že ste tak neurobili, pán premiér, lebo keby ste tu boli, tak by ste mali šancu vypočuť si veľmi dôkladnú právnu a, na rozdiel od vašich expertov, odbornú analýzu problému tzv. neoprávneného vyplácania odmien, ktorú predniesol pán poslanec Tkáč, a boli by ste sa dozvedeli, že vyplatenie odmien neznamenalo porušenie nijakého zákona. Takže, keď hovoríte v súvislosti s vyplatením odmien o obzvlášť závažnom trestnom čine, tak to je naozaj neuveriteľné. Potom sa treba zrejme pozrieť na vašich poradcov a na "odborníkov", ktorí vám radia zaujať takéto neuveriteľné stanoviská.

    Pán premiér, naozaj vy vo svojom vystúpení pripomínate papagája. Slová síce poznáte, ale ich význam vám je cudzí. To je najmä vtedy, keď hovoríte o...

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa Malíková. Po nej vystúpi pani poslankyňa Mušková.

  • Pán Dzurinda, dovoľte mi na základe vášho vystúpenia jednu kontrolnú otázku. Povedzte mi, prosím vás, skutočne vážne sa na to pýtam, aký je dátum, myslím deň, mesiac a letopočet a v ktorom štáte žijete. Túto otázku vám kladiem nie zo žartu, ale vážne preto, lebo po vašom príhovore sa len utvrdzuje môj dojem, že vy skutočne nežijete v reálnom svete. Hovorili ste o poklese kriminality, o náraste objasnenosti trestnej činnosti. Dobromyseľne vám radím a s najlepším úmyslom, prečítajte si aktuálne štatistiky a správu, ktorú sme o bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike dostali ako poslanci Národnej rady. Hovorí sa tam niečo celkom iné. Stúpa neobjasnenosť, myslím si, že je veľmi taktné, keď nepočúvate slová, ktoré sú adresované vám osobne. To len dokumentuje vašu osobnú charakteristiku. Už stačí, aby ste skutočne svoj príhovor zakončili len zvolaním, že všetci obyvatelia Slovenska práve zažívajú ohromný blahobyt a možno by sme sa na Slovensku pri tej biede aspoň od srdca zasmiali.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Mušková. Po nej vystúpi pán poslanec Engliš.

  • Pán predseda,

    hovoríte o spravodlivosti a vy kresťanský demokrat alebo unionista najnovšie súhlasíte s barbarským vniknutím do domu občana Slovenskej republiky na základe obvinenia z toho istého trestného skutku, ktorý ste spáchali vy. Hovoríte o spravodlivosti, kasáte sa tým, že sa konečne urobilo zákonu zadosť a vôbec sa nedomáhate vlastného obvinenia, pretože, ako ste sám povedali, zákon platí pre každého.

    Pán veľvyslanec istej susednej krajiny hovorieva, že pôsobenie čerta najlepšie vidieť v politike. Jeho dielom je rozdelenie. Vy bývalý kresťanský demokrat takými krokmi, akými ste dopustili, aby sa urobili práve na zelený štvrtok, naďalej drásate nervy občanom tejto republiky a spôsobujete ďalšiu polarizáciu, a to všetko len preto, aby si ľudia nestačili alebo nemuseli všímať tie kroky, ktoré robí vaša vláda, a ten fakt, že vlastne nestačíte vládnuť tejto krajine. A pre istotu, aby vás niekto kritizoval, tak ste demonštrovali svoju silu, aby ste k tej rozpoltenosti pridali aj strach.

  • Pán poslanec Engliš. Po ňom vystúpi pán poslanec Gašparovič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som reagovať na niektoré myšlienky, ktoré predniesol pán predseda. Napríklad pod vedením pána ministra sa úspešne popasoval s trestnou činnosťou, osobitne s organizovaným zločinom. Neviem o tom, že by pracovnoprávne vzťahy boli zaradené do kategórie organizovaného zločinu. Ale ak, tak upozorňujem všetkých podnikateľov aj zamestnancov, že môžu byť v následnom období predvedení "kukláčmi" na vyšetrovanie alebo riešenie problémov pracovnoprávnych vzťahov.

    Ďalej, že pán minister Pittner je zárukou toho, že v nastúpenej ceste boja so zločinnosťou sa bude v Slovenskej republike pokračovať. No ďakujem pekne za takú záruku. Už minule som vám povedal, že Slovensko bolo označené rakúskym najvyšším súdom ako nebezpečná krajina. Bohužiaľ, sem nám nepustia, ani nebudú vracať utečencov, ale my tu musíme žiť s takým ministrom a s takou políciou, ktorej neveria ani len rakúske úrady. Je to strašné zistenie pre mňa aj ako poslanca, aj ako občana, že premiér obhajuje ministra teroristu. Pretože neviem ináč pomenovať zásah "kukláčov" ako teroristický. A to je jedno, či to bol zásah "kukláčov" v Prievidzi voči študentovi Policajnej akadémie, v Žiline voči poslancovi Národnej rady Sládečkovi a riaditeľom úradu práce Vraželovi, Chalupovi alebo v Michalovciach, kde tento zásah bol len omylom, ktorý spôsobil samé modriny.

    Pri neodvolaní pána ministra mi, bohužiaľ, neostáva nič inšie, ako občanovi aj poslancovi, hádam si len zaspievať: "Je to pravda už istá, minister Pittner je terorista."

    Ďakujem vám.

  • Pán poslanec Gašparovič. Po ňom vystúpi pán poslanec Zlocha.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Pán podpredseda, spomínam si na čas, keď sme boli vo vláde a dostávali sme damarše za výmysly a za skutočnosti, ktoré skutočne neboli. Pamätám si, keď v Nových Zámkoch, alebo kde, "kukláči" niekoho napadli, resp. robili poriadok s nejakými výtržníkmi a vtedajší poslanec, terajší podpredseda Národnej rady pán Bugár, aj ostatní, tvrdo protestovali proti tomuto zákroku, ktorý bol v medziach pravidiel.

    Pán predseda, za našich čias neexistovali politickí väzni. Bola sloboda tlače a sloboda prejavu. Dnes už môžeme hovoriť, že na Slovensku sú politickí väzni a politické procesy, lebo sami o nich hovoríte vo svojej správe. V tom je rozdiel medzi časom, keď my sme boli vo vláde a keď sme sa snažili dodržiavať právny poriadok.

    Viem, že za sebou cítite určitú oporu a silu zvonka zo zahraničia, pretože inak demaršov, ktoré sme dostávali my, vy by ste dnes museli mať plné vagóny. Takže z tohto chápem, že sa dokážete postaviť za tie vaše skutky, ktoré sú u nás nie v tendenciách ústavy, ako za skutky, ktoré sú demokratické, mravné a morálne. Ale ony nie sú.

  • Pán poslanec Zlocha. Po ňom vystúpi pán poslanec Prokeš.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán predseda vlády,

    páni ministri,

    chcel by som opraviť pána predsedu vlády. Hovorí, že Mečiar sa považuje za zakladateľa štátu. Nejako ste si to pomýlili, pán predseda. On tým zakladateľom je. V čase, keď ste sa vy aj vaša politická strana skrývali všelikde poza bučky a spoza rohov ste vykrikovali, on ten štát zakladal, aj ho založil. Samozrejme, aj s určitými problémami. Ale vy mu to neviete odpustiť a neuspokojíte sa dovtedy, kým nenájdete nejaké dôvody, aby ste ho dostali do basy. Ale mali by ste si aspoň ujasniť, čo chcete, či ho chcete obviniť alebo ho chcete predvolávať ako svedka, pretože, pokiaľ viem, stále meníte a hľadáte si dôvody, ako by ste mohli toto svoje zbožné želanie splniť, ako by ste mohli svoje komplexy nejakým spôsobom napraviť.

    Hovoríte, že zákon platí pre každého, teda platí aj pre vás. Ale koľkokrát ste ho vy ako predseda vlády hrubo porušili? Zrušili ste amnestiu, a pritom ste nemali ani poverenie vlády, že môžete zastupovať neexistujúceho prezidenta. A vy teraz porušujete zákon naďalej, napriek tomu, že amnestia bola vykonateľná, platí, robíte niečo, čo sa nikde vo svete nestalo. A zrejme je to príčina vašich komplexov. Mečiar je zakladateľom Slovenska a vy zrejme tiež chcete vojsť do dejín, tak budete robiť podobné kroky, ako ste robili teraz. Silou-mocou zasahujete do sprivatizovaných projektov. Snažíte sa ich predať, alebo odovzdať do zahraničia alebo svojim priaznivcom. Nasľubovali ste toho, pán predseda, priveľa. Stopercentné zvýšenie platov, nízku nezamestnanosť, pomaly raj na zemi. Rok a pol vašej vlády prešiel. Podľa toho, čo sa hovorí, tento a budúci rok nás žiadna svetlá budúcnosť nečaká. Vy ste klamali a klamete naďalej.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Už som to raz povedal, že minister vnútra Belgicka odstúpil za to, že známy pedofil Dutroix ušiel eskorte. Jednoducho, zobral za to politickú zodpovednosť. Nie je dôležité, či minister Pittner alebo premiér vedeli o tom zásahu, alebo nevedeli. Jednoducho, politickú zodpovednosť za to nesú. A mali dávno odstúpiť, pokiaľ si vôbec ctia trochu to, čo hovorili, keď boli oni v opozícii, za čo odstupuje politik na Západe, za podozrenie zo spáchania trestného činu.

    Pán premiér, ak sa dopustil trestného činu Vladimír Mečiar tým, že vyplatil odmeny, potom ste sa tohto trestného činu dopustili aj vy. Čo robíte na tej stoličke? Prečo ste neodstúpili? Prečo sa nesprávate podľa toho, čo ste sami tvrdili a čo ste vyžadovali od iných politikov?

    Tak by som rád vedel, pán premiér Dzurinda, keď tvrdíte, že došlo k trestnému činu, kto o tom rozhodol, že to bol trestný čin. Vy, koaličná rada? Žiadny súd o tom nerozhodol, že to bol trestný čin. Teraz nehovorím o tom, kto ho spáchal. To potom môžu vyšetrovať orgány činné v trestnom konaní. Ale výklad zákona prislúcha jedine súdu. Jedine súd môže dať výrok o tom, že to bol trestný čin. A takýto výrok nemáte, pán premiér. Čiže vy ste sa dopustili trestného činu obmedzovania osobnej slobody.

  • Keby som mal jedným slovom charakterizovať vaše vystúpenie, pán premiér, tak by som ho nazval nehoráznosťou. Je to skutočne nehoráznosť, že sa tu pred nami hráte na neinformovaného človeka. Premiér o všetkých dôležitých akciách silových zložiek je permanentne informovaný. A samozrejme, nie následne, veď predsa toto pred nami nehrajte. Ale chcem upozorniť ešte na jednu ďalšiu nehoráznosť, ktorej ste sa dopustili pri poslednom ďakovnom slove po zistení, že síce ste nedostali dôveru, ale nedôvera vám nebola vyslovená. Vy ste v tej poslednej vete ubezpečili pánov poslancov a pani poslankyne, tie, ktoré vám prejavili dôveru a podporu, že sa odvďačíte.

    Pán premiér, to bola taká bezočivosť, nehorázna bezočivosť, pretože vlastne ste len signalizovali, že, samozrejme, ten cukrík, alebo ak chcete kufrík, pravdepodobne bude nasledovať. Veď to je predsa nehoráznosť. Vy si naozaj myslíte, že v tomto parlamente môžete všetko? Veď to je nepredstaviteľné a sústavne staviate na tom, že nejakou výrečnosťou, prázdnymi slovami zakryjete holú pravdu. Vy tú pravdu nemáte.

  • Vystúpili všetci páni poslanci a poslankyne s faktickými poznámkami.

    V rozprave vystúpi pani poslankyňa Szabó.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda vlády,

    vážení páni ministri,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    jednou z významných častí programového vyhlásenia vlády sú zámery v oblasti vnútornej bezpečnostnej a verejnej správy. Vláda pokladá za prioritné predovšetkým eliminovanie rastu organizovaného zločinu a vytvorenie účinných zábran proti jeho prerastaniu do spoločenských štruktúr.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyňa, prosím vás, aby ste išli bližšie k mikrofónom.

    Prosím vás o pokoj, páni poslanci.

  • Nemôžem za to, že to dobre nefunguje.

    Zaväzuje sa vykonať zásah proti ekonomickej kriminalite.

  • Dovolíte mi, aby som vám pomohol?

  • Buďte taký dobrý, ďakujem. Ďakujem pekne.

    Zaväzuje sa vykonať zásah proti ekonomickej kriminalite, vytvoriť podmienky, ktoré vedú k minimalizovaniu takých patologických javov, akými sú korupcia, podvody, tunelovanie, zneužívanie postavenia, porušovanie zákonov. Vo verejnej správe vláda považuje za hlavné vytvoriť predpoklady na ďalší postup reformných prác, na ďalšie deetatizačné, decentralizačné a racionalizačné postupy v rámci reformy.

    V poslednom čase sa rysujú črty dohody o reforme verejnej správy. Sú už vykázateľné výsledky v oblasti boja proti organizovanému zločinu, rázne sa zakročilo aj proti porušovaniu zákonov a zneužívaniu postavenia. A práve dnes rokujeme o vyslovení nedôvery ministrovi vnútra. Nie je to anomália? Musíme si uvedomiť, že problém nie je v odvolaní ministra vnútra a jeho zodpovednosť za zásah policajtov osobitného určenia. Problémom je to, že dôvodom podania návrhu je odpútať pozornosť od toho, čo sa tu dlhé roky odohrávalo, a od toho, čo pred nami stojí v blízkej budúcnosti. Mám taký dojem, že dnes sa tu hrá divadlo a dôležité veci sa dejú voľakde inde.

    O tom svedčí aj fakt, že už druhýkrát rokujeme o vyslovení nedôvery ministrovi vnútra, hoci vieme, že má neuveriteľnú autoritu vo svojom rezorte. Bolo by lepšie pre nás všetkých sa z toho tešiť, než na to žiarliť. Vieme, že je kvalifikovaný a dobrý odborník. A jeho životná skúsenosť je najlepšou zárukou proti kriminalizácii politiky, ale aj proti tomu, aby tí, čo spáchajú zločiny, neunikali spravodlivosti. Jeho osoba je zárukou, že Slovenská republika bude krajinou, kde budú zločinci trestaní a slušných ľudí bude ochraňovať aj zákon, aj polícia. Strana maďarskej koalície preto nepodporuje návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra. Aj teraz budeme hlasovať jednotne proti vysloveniu nedôvery.

    Ďakujem za ctenú pozornosť.

  • Faktické poznámky má päť pánov poslancov. Ako posledný vystúpi pán poslanec Zlocha. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Rád by som povedal pani kolegyni, že zrejme vôbec nepochopila, o čo tu ide. Ak je začaté trestné stíhanie voči Mečiarovi kvôli vyplateným odmenám a voči Dzurindovi a Moravčíkovi nie, tak je jasné, že na Slovensku sa spustili politické procesy. A toto je ten problém, o ktorom hovoríme, pani poslankyňa. Myslím si, že je naozaj najvyšší čas, aby podal aj premiér, aj minister vnútra demisiu. V princípe stačí, keď to urobí premiér.

  • Ďakujem za slovo.

    Pani poslankyňa Szabóová, naozaj je pravda to, čo ste povedali, najmä výpočet všetkých ukazovateľov toho, čo signalizuje, že niečo v spoločnosti nie je v poriadku: zneužívanie postavenia, resp. právomoci verejného činiteľa, ekonomická kriminalita, rozširovanie organizovaného zločinu. A vy ste tých atribútov vymenovali viac. Presne si teraz nespomínam na všetky, ale jednoducho, keď ste ich vyratúvali, tak som si vlastne uvedomila, že všetky tieto náležitosti sa vrchovato napĺňajú v činnosti súčasnej vlády. A veľmi aktívnym spôsobom sa na tom podieľa aj minister vnútra Slovenskej republiky pán Ladislav Pittner. Zo všetkého, čo robí táto vláda, mám pocit, že vláda nebojuje s organizovaným zločinom, vláda ten zločin organizuje. Aj dnes tu o týchto veciach hovoríme a zdá sa, že našich kolegov, koaličných poslancov, to vôbec nezaujíma preto, lebo oni majú veci jasné.

    A ešte jednu kratučkú poznámku si dovolím povedať. Ak ste vyhlásili, že osobná skúsenosť pána Pittnera je zárukou toho, že sa politika nebude kriminalizovať, mali ste zrejme na mysli jeho väznenie v päťdesiatych rokoch. Nuž ak by toto malo byť zárukou, potom rovnako môžeme povedať, že aj u Husáka to, že sedel, že v päťdesiatych rokoch bol uväznený, by bolo zárukou toho, že je vrcholný demokrat. Vieme veľmi dobre, že jeho neskorší politický vývin ukázal, že to tak celkom nebolo. A obávam sa, že je to aj prípad súčasného ministra vnútra pána Pittnera.

  • Pani poslankyňa, pri počúvaní vášho vystúpenia mi dovoľte len dve poznámočky. Tá prvá - 1. apríl bol pred 3 týždňami, ak ste to nepostrehli. A tá druhá poznámka - humoristické silvestrovské relácie sa budú nahrávať až v decembri. Takže ste sa netrafili ani s jedným, ani s druhým dátumom.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pani poslankyňa, vaše vystúpenie patrí tiež možno do rangu vystúpení, ktoré by som nazvala v tomto prípade zneužívanie ženy na niečo. Lebo vy ste nemali ani hlas patričný na to, o čom ste hovorili. Skutočne to vyzeralo skoro ako prednes poézie, keď ste hovorili a obviňovali. A ja si vyprosujem, aby ste obviňovali bývalého premiéra z kriminálnych činov, aby ste hovorili v súvislosti s ním o zločinoch. Ja si to vyprosím, pretože ste to počuli aj predtým. Takisto obvinenie malo ísť, teda ak išlo na pána Mečiara, takisto malo ísť obvinenie a musím povedať, že trestné stíhanie by malo byť dané aj na premiéra Dzurindu a na pána Moravčíka.

    Ale chcela by som vám povedať niečo iné. Trestným činom a zločinom je odpočúvanie ľudí, a potom vydieranie týchto ľudí, tak ako to bolo napríklad v prípade pána Kaníka a Fondu národného majetku. Čo keby sme si tak hovorili o takýchto trestných činoch? A potom nasadenie "kukláčov", ak si myslíte, že proti civilnému obyvateľstvu, tak ako to bolo pri menovanom pacientovi, ktoré bolo dnes, ako to išlo v televíznych novinách Markíza, tak vás upozorňujem, že tu došlo k porušeniu mnohých medzinárodných dohovorov, ktorých sa Slovensko stalo signatárom. Pretože pacient takýmto spôsobom predvedený nemôže byť. To nie je právny štát, čo robíte. Takže došlo nielen k zneužívaniu práva, ale, žiaľ, aj k zneužívaniu žien a to by ste si mali uvedomiť.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    poslať ozbrojencov zatknúť alebo predviesť predsedu najväčšieho hnutia, a pritom trojnásobného predsedu vlády je podľa mňa prinajmenšom nehorázne. Veď vy ste ani poriadne nevedeli, čo tam idete robiť, či ho idete zatknúť alebo predviesť. Ak tam pošlete, tak ako to Markíza ukázala, tlupu na všetko schopných ľudí, človek si ani nevie dobre domyslieť, čo sa mohlo stať, keby sa bol niektorý z poslancov alebo z tých civilov postavil do dverí. Ako by ste potom vysvetľovali, pán minister, ťažké ublíženie na zdraví alebo nebodaj zabitie? Aj toho boli títo ľudia schopní? Podľa revu, ktorý bolo počuť z televíznych kamier, áno. Mieriť nabitými zbraňami či už na predsedu hnutia, alebo jeho manželku, alebo poslancov, položiť ich na zem, prinútiť roztiahnuť ruky a nohy, nehnevajte sa, to sa môže stať skutočne akurát v nejakej africkej alebo juhoamerickej krajine, ale v demokratickom, slobodnom štáte by sa to nemalo stať. A minister, ktorého podriadení robia takéto akcie, by skutočne nemal ani čakať, že o jeho odvolaní budú rozhodovať poslanci Národnej rady.

    Veď je to strašné, keď tam nabitými zbraňami sprevádzali predsedu hnutia ešte aj do Bratislavy. Skutočne, ako keby to bol neviem aký zločinec. Nejako ste si neuvedomili, že Mečiar je zakladateľ Slovenskej republiky. Vy ste tu týmto krokom vlastne urobili ďalší krok k precedensu. Nemyslíte si, že raz sa vám bude chcieť niekto odvďačiť za tieto kroky, čo robíte? Nemali by ste sa viac venovať rôznym tlupám, bandám, gangstrom a radšej stíhať ich, ako ľudí, ktorí majú zásluhy o Slovenskú republiku?

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Brňák vystúpi v rozprave. Po ňom pán poslanec Šimko.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    na úvod svojho vystúpenia chcem reagovať ešte tromi poznámkami na vystúpenie pána predsedu vlády v rámci predchádzajúceho bodu, ale aj v rámci tohto bodu.

    Prvá poznámka. Pán predseda vlády, vy nemáte morálne právo hovoriť o termíne, ako je vynútiteľnosť práva. Vy ste tento termín použili vo svojom vystúpení viackrát - možno dvadsaťkrát vo svojich dvoch až troch vystúpeniach. Ale jednoducho vy ten termín z hľadiska svojho pôsobenia na úrovni predsedu vlády nemáte právo používať. Vy ho nemáte právo používať preto, lebo ste sám neústavným spôsobom zrušili amnestiu, nerešpektovali ste dve rozhodnutia Ústavného súdu, a teda nemôžete hovoriť o vynútiteľnosti práva, pretože v opačnom prípade by ste sám museli vyvodiť voči sebe príslušné konzekvencie viažuce sa na to, že ste neústavným spôsobom pošliapali po akte svojho predchodcu zastupujúceho prezidenta.

    Viackrát ste vo svojom vystúpení, pán predseda vlády, uviedli ďalšiu zásadu, ktorou by ste sa chceli alebo mali riadiť, a to bola zásada rovnosti všetkých pred zákonom. Opätovne chcem povedať, že zasa nemáte právo hovoriť o tejto zásade, ktorá by mala platiť a má platiť aj v oblasti práva, pretože ak sa pozrieme na teraz prerokúvanú vec cez vašu optiku a ak pripustíme, že skutočne pán predseda Hnutia za demokratické Slovensko sa mohol dopustiť nejakého trestného činu v súvislosti s vyplatením odmien, tak vy ste opätovne vystupovali v pozícii spolupáchateľa a spolupáchateľ nemôže byť žalobcom, tak ako ste to robili vy vo svojich dvoch vystúpeniach. Čiže opätovne tieto slová, ako je vynútiteľnosť práva a rovnosť pred zákonom, z vašich úst znejú strašne falošne.

    Druhá poznámka. Pán predseda vlády, vy ste vo svojom prvom, ale aj druhom vystúpení potvrdili a argumentačne doložili vlastne to, čo tvrdíme od začiatku, že aj v prípade akcie "kukláčov" v skutočnosti išlo o politický motív, a nie o právny motív. Vy ste predsa veľmi jasne aj v písomnej správe, ale aj vo vašom vystúpení dokumentovali a dokladovali, že uvedená akcia nemala byť iba na základe toho, čo bolo obsiahnuté v právnych dokumentoch, to znamená vznesenie obvinenia v spojitosti s vyplatením odmien, ale vy sám, mystifikujúc skutočnosť a zahmlievajúc pravú podstatu tohto násilného aktu, ste zakryli tento úkon z vášho pohľadu aj údajnými ďalšími protiprávnymi činnosťami, či už výsluchom pána Mečiara ako svedka v kauze únosu mladého Kováča, alebo nejakej sabotáže.

    To, že ste to uviedli, a to, že ste to spojili či už v písomnej správe alebo vo svojom vystúpení a dali ste tomu rozmer akéhosi jednotného prístupu vo vzťahu, prečo je potrebné zasiahnuť takýmto spôsobom "kukláčmi" v súkromnom obydlí predsedu Hnutia za demokratické Slovensko pána Mečiara, ste jasne dokázali, že skutočný právny motív, ktorý malo byť vznesenie obvinenia iba z hľadiska spáchania možného trestného činu v súvislosti s vyplatením odmien, by ste asi ťažko obhájili, a preto ste ho takto zakrývali inými záležitosťami. A tu je práve ten silný politický motív, na ktorý poukazujeme aj my, že jednoducho celý proces akcie vlády, či ministerstva alebo vyšetrovateľov vo vzťahu k predsedovi Hnutia za demokratické Slovensko pánu Mečiarovi, mal istú gradáciu, mal istú kontinuitu, a ak sa skutočne nepodaril jeden úkon v inej kauze, tak primerane a kontinuálne sa snažil vyvolať nejaký prípadne aj virtuálny trestný čin, na základe ktorého by bolo možné urobiť to, čo sa nakoniec urobilo.

    Čiže v tomto smere, myslím si, treba kvitovať, že ste veľmi jasne pomenovali, v čom spočívalo krytie zásahu "kukláčov" v súkromnom obydlí predsedu Hnutia za demokratické Slovensko pána Mečiara. Mimochodom, chcem zdôrazniť, že podobnú argumentáciu použil aj minister zahraničných vecí pán Kukan v televíznej relácii v americkej televízii CNN, keď uviedol, že uvedená násilná akcia "kukláčov" v súkromnom obydlí s použitím výbušnín a ďalších, povedal by som, sci-fi materiálov a motívov spočívala v únose a súvisela s únosom občana, s únosom mladého Kováča a až sekundárne v rámci rozhovoru minister zahraničných vecí pre túto americkú televíznu stanicu uviedol, že to bolo aj pre iné finančné záležitosti. Čiže toto jasne dokumentuje, v čom vidíte pravý zmysel, pravú podstatu a v čom je realita tohto kroku a v čom je aj samotné politikum predmetnej záležitosti.

    A ešte poslednú, tretiu poznámku k vášmu vystúpeniu, ktorá sa dotýka, myslím si, veľmi významnej veci. Vy ste ju duplikovali a zvýraznili celkove trikrát a možno málokto z vás postrehol, čo pán predseda vlády v skutočnosti povedal. Predseda vlády v skutočnosti trikrát povedal, že aj keby došlo k porušeniu zákona, v danom prípade nenesie zodpovednosť ani minister, ani vedenie ministerstva, ani vláda, ale prípadne nezávislý vyšetrovateľ. Toto je strašne dôležité, aby odznelo aj na tomto fóre, čo povedal predseda vlády Slovenskej republiky, a podľa môjho názoru pomerne zahanbujúcim a hanebným spôsobom sa zbavuje prípadnej a možnej zodpovednosti nielen on sám ako predseda vlády, ale prípadne aj ďalší ústavní činitelia, a všetko zhadzuje na plecia vyšetrovateľov, ktorí pôsobili v týchto veciach.

    Tu treba veľmi jasne povedať aj všetkým týmto vyšetrovateľom, že jednoducho je to tak podľa zákona o Policajnom zbore v Slovenskej republike. Totiž je pomerne striktne a jasne napísané a dané, že vyšetrovateľ alebo policajt zúčastnený vlastne na týchto vyšetrovacích úkonoch je skutočne nezávislý a má právo, ba dokonca povinnosť niektoré úkony, ktoré by súviseli povedzme s tým, že by mohlo ísť napríklad o spáchanie trestného činu takýmto úkonom, alebo napríklad nie celkom je ten vyšetrovateľ uzrozumený s tým, či koná správne, že v takýchto prípadoch je stanovená presná procedúra, na základe ktorej sa môže vyšetrovateľ alebo radový policajt konvalidovať, zbaviť prípadnej zodpovednosti, a to odmietnutím tohto úkonu priamo, alebo môže požiadať nadriadeného o to, aby mu to nariadil v rámci normálneho písomného príkazu.

    Čiže to, čo povedal dnes pán predseda vlády jednak citujúc aj čiastočné stanovisko Generálnej prokuratúry, ale navyše si to osvojil a zduplikoval vo svojom druhom vystúpení, je veľmi dôležité a treba, aby to počuli a vedeli aj všetci radoví policajti, ktorí v mnohých prípadoch mohli byť aj v súčasnosti tlačení do vecí, s ktorými neboli celkom uzrozumení. A je potrebné, aby to vedela aj dotyčná pani, ktorej priezvisko teraz neviem a ktorá, povedzme, robila tento vyšetrovací úkon podľa môjho názoru skôr virtuálnej trestnej činnosti spočívajúcej práve v spojitosti s vyplatením odmien členom bývalej Mečiarovej vlády.

    V tejto spojitosti chcem povedať, že úkon, ktorý sa udial na Zelený štvrtok v súkromnom obydlí predsedu Hnutia za demokratické Slovensko pána Mečiara, nemožno spájať v žiadnom prípade s akciami a aktivitami smerujúcimi proti pánu Mečiarovi v iných súvislostiach, napríklad v súvislosti s jeho svedeckým procesným postavením v kauze údajného únosu mladého Kováča alebo v iných trestných činoch, a že skutočne jediným hmotnoprávnym, procesným právnym prostriedkom, na základe ktorého bol celý tento akt uskutočnený, sa výlučne a výslovne dogmaticky jednoliato dotýka jednej záležitosti a táto záležitosť spočíva vo vyplatení odmien členom predchádzajúcej vlády. To je veľmi dôležité, pretože práve v spojitosti s touto údajnou trestnou činnosťou sa rozvíja aj ďalšia úvaha a ďalšie otázky spočívajúce práve v tom, o čom hovoríme - primeranosti uvedeného zásahu a prípadnej protiprávnosti tohto postupu.

    Predovšetkým pán poslanec Tkáč veľmi zrozumiteľným spôsobom podal stanovisko vo vzťahu k samotnej kauze vyplatených odmien. Ja som tiež chcel hovoriť na túto tému. Tiež chcem zvýrazniť a zduplikovať jednu záležitosť, ktorá je veľmi významná. Tá skutočnosť spočíva jednoducho v tom, že v čase a v štádiu a vo fáze, keď jednoducho nepoznáme rozhodnutie kompetentného orgánu, ktorým môže byť iba súd, a nemôže to byť komisia pána predsedu vlády Dzurindu ad hoc urobená alebo nejaký novinový článok niekoho niekde napísaný, ale jednoducho predovšetkým, dovolím si povedať, civilný súd či už v rámci pracovnoprávneho, nanajvýš občianskoprávneho sporu súvisiaceho s neoprávneným majetkovým prospechom, prípadne s náhradou škody. Toto môže byť jediným vážnym argumentom na ďalšie úvahy o prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti kohokoľvek v tejto záležitosti. A k tomuto nedošlo.

    Podobne ako pán kolega Tkáč musím veľmi rozhodne protestovať proti účelovej argumentácii, ktorá sa snaží navodiť v tejto záležitosti, a súhlasím presne s tým, čo uviedol aj v spojitosti s jeho názorom, v spojitosti práve s publikovaným článkom pani profesorky Barancovej, ktorá sama navodila isté otázniky v tejto kauze a ktorá sama napríklad v iných spojitostiach použila analógiu, či už práva alebo zákona aj v predmetnej záležitosti vo vzťahu k iným inštitútom pracovnoprávneho charakteru, vo vzťahu k členom vlády alebo vo vzťahu k ministrom.

    Takže, v tomto smere skutočne pokiaľ táto vec nie je náležitým spôsobom právne podkutá, pokiaľ nie je náležitým spôsobom zdokumentované, či sa vôbec niekto dopustil protiprávneho konania v súvislosti s vyplatením odmien predchádzajúcim členom vlády, je neprípustné, aby jednoducho v tejto záležitosti a takým drastickým spôsobom, ako sa to udialo, sa vznieslo trestné obvinenie voči predchádzajúcemu predsedovi vlády pánu Mečiarovi.

    Myslím si, že ak niekto radil alebo ak pán predseda vlády zriadil komisiu, ktorá mu dala isté účelové stanovisko, že to bola podobná komisia, akou bola aj komisia, ktorá pripravila pôsobnosť a právomoc pre predsedu vlády pána Dzurindu v súvislosti so zrušením amnestie. Myslím si, že tá prvá komisia mu urobila veľkú medvediu službu, a mám taký dojem, že aj tá druhá komisia, pokiaľ nebude zverejnená, a pokiaľ nebude odborne konfrontovaná, môže mu privodiť opätovne takú istú veľkú medvediu službu.

    Pokiaľ ide o samotné sporné právne inštitúty, ktoré boli použité v súvislosti s akciou "kukláčov" na Zelený štvrtok voči predsedovi Hnutia za demokratické Slovensko pánu Mečiarovi, chcem zvýrazniť predovšetkým tieto inštitúty trestného konania: vznesenie obvinenia, predvolanie, doručovanie, predvedenie, vstup do obydlia, iných priestorov a na pozemok a taktiež v spojitosti so zákonom o Policajnom zbore Slovenskej republiky, nasadenie "kukláčov", použitie výbušniny a vniknutie do obydlia, to je osobitná vec, ktorá je riešená, povedal by som, výlučne v rámci zákona o Policajnom zbore.

    Treba si na úvod uvedomiť jednu základnú vec. Trestný poriadok nie je nejaká smernica, nie je nejaký podzákonný akt, aj keď sa nazýva Trestný poriadok, je to zákon. Treba povedať, že Trestný poriadok podobne ako iné procesné normy, procesné zákonné normy, tým že patria do odvetvia verejného práva, v širšom zmysle slova vyjadrujú ústavný poriadok tohto štátu. Mohli by sme teda povedať, že Trestný poriadok je do istej miery v materiálnom zmysle slova samotnou Ústavou Slovenskej republiky. Tí, ktorí sa zaoberajú problematikou ústavného práva, vedia, o čom hovorím, a vlastne toto je takto zakomponované a takto je aj právnymi teoretikmi v oblasti ústavného práva považované toto odvetvie za širšiu súčasť samotného ústavného práva alebo ústavného poriadku.

    Chcem povedať dokonca na dokreslenie celej tejto situácie, že existujú štáty ako napríklad Česká republika alebo Nemecko, ktoré napríklad aj v rozhodnutiach ústavných súdov povýšili oblasť takýchto procesných zákonných noriem priamo na úroveň ústavných textov, keď skúmajú a porovnávajú rozpornosť prípadne iných zákonov vo vzťahu k týmto procesným zákonným normám, napríklad Trestnému poriadku, tak ako keby išlo o vzťah zákona s ústavou daného štátu. Čiže toto považujem za veľmi dôležité zvýrazniť vo vzťahu k Trestnému poriadku, vo vzťahu k tomu, čo vlastne je Trestný poriadok, a vo vzťahu k tomu, že jednoducho to, čo je v Trestnom poriadku uvedené, nie je dané na nejakú ľubovôľu konania orgánov činných v trestnom konaní alebo vyšetrovateľov, ale je to presne zavedený zákonný mechanizmus pohybovania sa dotknutých orgánov činných v trestnom konaní v procese, ktorý je vedený v rámci orgánov činných v trestnom konaní.

    A v tomto smere si myslím, aj keď proste nebudem reagovať takým spôsobom, že sám budem v polohe vyšetrovateľa alebo sudcu a že budem hovoriť, že niekto spáchal alebo sa dopustil niečoho, ale jednoducho musím povedať, že sú to veľmi vážne otázniky práve v spojitosti so spomínanými inštitútmi, ktoré boli použité z hľadiska Trestného poriadku v predmetnej kauze a ktoré podľa môjho názoru, môjho subjektívneho názoru nemali byť použité a boli použité v rozpore s týmto zákonom.

    Pokiaľ ide o spomínaný prvý inštitút, prvý inštitút sa dotýka ustanovenia § 90 Trestného poriadku, ktorý má veľký nadpis: Výpoveď obvineného. A hovorí o procese predvolávania a predvedenia. Nuž, čo hovorí uvedené ustanovenie, ináč mimochodom hovoril o tom aj pán kolega Kalman v rámci úvodného slova, ale zase v zmysle už okrídleného a aj toho, čo povedal pán predseda vlády, že opakovanie je matkou múdrosti, myslím si, že to treba zduplikovať. Ustanovenie § 90 Trestného poriadku, ktoré hovorí o predvolávaní a predvedení, hovorí v odseku 1: "Ak sa neustanoví obvinený, ktorý bol riadne predvolaný," podotýkam a zvýrazňujem, "ktorý bol riadne predvolaný na výsluch, bez dostatočného ospravedlnenia, možno ho predviesť." Na to a na iné následky neustanovenia sa musí byť predvolaný upozornený.

    Odsek 2: "Obvinený môže byť predvedený i bez predchádzajúceho predvolania, ak je to nevyhnutné pre úspešné vykonanie trestného konania, najmä keď sa skrýva alebo keď nemá stále bydlisko." Myslím si, že ustanovenie odseku 2 jednoducho na tento prípad nie je aplikovateľné, pretože v danom prípade sa pán Mečiar ani neskrýval a ani nemal stále bydlisko. V danom prípade jednoducho nie je možné ani vzhľadom na intenzitu spáchaného údajného trestného činu použiť takéto najprísnejšie ustanovenie práve spomínaného odseku 2.

    Odsek 1, v krátkosti z hľadiska procedúry toho, aby sme si vysvetlili, čo znamená bol riadne predvolaný. Tak o tomto nám hovorí ustanovenie § 63 Trestného poriadku, ktoré hovorí o doručovaní do vlastných rúk. A práve aj s poukazom na komentár k Trestnému poriadku, aj na platnú judikatúru je zrejmé a očividné, že riadne predvolanie alebo naplnenie inštitútu riadneho predvolania jednoducho nastáva doručením predvolania do vlastných rúk obvineného podľa § 63 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a takéto doručenie nemožno nahradiť vyhlásením iných osôb, že obvinený bol nimi o konaní hlavného pojednávania napríklad upovedomený.

    Toto som citoval konkrétny judikát konkrétneho súdu, ktorý je normálne publikovaný a ktorý je v tomto smere záväzný pre rozhodovaciu prax samotných súdov. Toto je konkrétny judikát, ktorý hovorí inými slovami pre tých, ktorým znenie zákona o predvolávaní nie je celkom zrejmé alebo jasné, hovorí asi toto: Ak bolo vznesené obvinenie 18. apríla 2000 v utorok vo vzťahu k pánu Mečiarovi, toto vznesenie obvinenia spolu s predvolaním na výsluch mu malo byť riadne doručené poštou, ako je to obvyklé, na jeho adresu trvalého bydliska a ak nebol zastihnutý v rámci tohto bydliska, táto zásielka mala byť uložená na príslušnej inštitúcii, na pošte a mal byť upovedomený pán Mečiar o tom, že táto zásielka je na pošte uložená. Ak by si v stanovenej lehote pán Mečiar zásielku nevyzdvihol, ktorá bola odložená, má sa za to, že uplynutím istej lehoty došlo k náhradnému spôsobu doručenia, a teda, že nastali účinky doručenia predvolania, vznesenia obvinenia. Toto bol a je normálny a klasický spôsob predvolávania zvlášť v takých typoch vyšetrovania, akými je vznesenie obvinenia, v danom prípade to nazývam virtuálnej trestnej činnosti. Nepostupovalo sa takto, postupovalo sa celkom ináč, postupovalo sa spôsobom maximálne neobvyklým. A k súčasti postupu spočívajúceho v predvolaní treba povedať, že tento úkon sa nakoniec zlial aj do následného úkonu, a to do úkonu predvedenia. O samotnom predvedení treba povedať, že predvedenie je možné realizovať, ak sa nepodarilo doručiť či už predvolanie alebo danú písomnosť riadnym a predpokladaným procesným spôsobom v rámci stanovených pravidiel v trestnom poriadku.

    Treba povedať navyše pre tých, ktorí nepoznajú, čo je inštitút predvedenia, že predvedenie samo osebe v sebe neabsorbuje možnosť príslušných orgánov Policajného zboru vstúpiť na súkromné územie alebo do súkromného obydlia danej osoby. To predvedenie je inštitút, ktorý bol aj v minulosti, ale je aj v súčasnosti využívaný jednoducho tak, že v zásade príslušníci Policajného zboru predvádzajú ľudí, ku ktorým sa nedarí doručovať nejaké zásielky a je potrebné ich vypočutie alebo ich výsluch buď v zamestnaní, alebo niekde mimo obydlia. Proste, policajti počkajú, a keď ho zbadajú, na základe poverenia zrealizujú akt predvedenia. Ale keďže zrejme vyšetrovateľ v danom prípade nemohol realizovať tento akt predvedenia, tak sa vymyslela nejaká "obezlička" a následne sa využil ďalší inštitút, ktorý je pomerne presne zakotvený v Trestnom poriadku v ustanovení § 83 c), ktorý hovorí o vstupe do obydlia, iných priestorov a na pozemok.

    Toto ustanovenie je podľa môjho názoru ešte významnejšie a výraznejšie z hľadiska porušenia ústavných, podotýkam, ústavných práv pána Mečiara, z hľadiska vniknutia policajných jednotiek alebo "kukláčov" na jeho súkromný pozemok a do jeho súkromného obydlia. Toto ustanovenie § 83 c) hovorí, že vyšetrovateľ alebo policajný orgán môže vstúpiť do obydlia, iných priestorov alebo na pozemok len vtedy, ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života alebo zdravia osôb alebo na ochranu iných práv a slobôd alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejnej bezpečnosti a poriadku, najmä ak ide o obydlie alebo iné priestory alebo pozemok osoby postihnutej pri čine.

    Je tu aj znenie ods. 2 v tomto paragrafe a treba povedať, že teraz tlmočené znenie ods. 1 je plne, povedal by som, vyčerpávajúco konštatované podľa článku 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Presne takéto znenie je z hľadiska možného vstupu do obydlia alebo na súkromný pozemok. Je tu však odsek 2 v rámci § 83 c), ktorý hovorí, že rovnako môžu na miesto uvedené v ods. 1 vstúpiť v prípade, ak bol vydaný príkaz na zatknutie. Nejde o tento prípad alebo o príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody tam sa zdržujúcej osoby, nejde o tento prípad alebo prípad, ak treba predviesť tam sa zdržujúceho obvineného.

    Za istých okolností by bolo možné použiť práve túto dikciu vzťahujúcu sa na vznesené obvinenie, ale treba povedať veľmi jednoznačne, a toto dávam ako otázku aj prípadne pre pána ministra vnútra a pre pána generálneho prokurátora v tom smere, že táto dikcia je v jasnom a zreteľnom rozpore so znením ústavného článku 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý takýto spôsob, nový spôsob vniknutia na súkromný pozemok a do súkromného obydlia nepozná, a jednoducho pre generálneho prokurátora, pre ministra vnútra, pre vyšetrovateľov v danom prípade má väčšiu právnu silu a väčšiu zákonnú silu znenie ústavného článku 21 ods. 3, ktorý taxatívnym spôsobom hovorí iba, v akých prípadoch okrem domovej prehliadky je možné vniknúť na súkromné územie alebo do súkromného obydlia.

    Konkrétne toto ustanovenie - len pre vašu pozornosť chcem povedať alebo prečítať článok 21 ods. 3: "Iné zásahy," teda okrem domovej prehliadky "do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb" - ani jeden z týchto prípadov - "na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku" -, ani jeden z týchto prípadov nebol. Inými slovami povedané, je tu kolízia daného ustanovenia § 83c ods. 2, na základe ktorého zrejme vyšetrovatelia postupovali v tejto veci, ale ide o zjavný a zrejmý rozpor s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá má v danom prípade jednoducho prednosť. A táto je výlučne a jednoznačne záväzná a viažuca vyšetrovateľov, generála Ivora, ministra vnútra, generálneho prokurátora, dozorujúceho prokurátora, ba dokonca možno aj predsedu vlády Slovenskej republiky. Osobne vidím v tomto prípade za najvážnejšie porušenie ústavných práv občana Mečiara v spojitosti s násilným vnikom "kukláčov" na jeho územie spojitosť ohrozenia jeho ústavných práv zaručených v článku 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďalší inštitút hovorí o použití výbušniny. Tento inštitút vzhľadom na to, že je, povedal by som, značne vo všeobecnosti nevyužívaný, tak ani nie je obsiahnutý priamo v Trestnom poriadku ako možné riešenie možných problémov. Možnosť použitia výbušniny je riešená osobitným spôsobom práve v rámci spomínaného zákona o Policajnom zbore Slovenskej republiky, kde sa hovorí, za akých okolností je možné použiť výbušninu policajnými orgánmi alebo "kukláčmi". Tu sa hovorí podľa § 30 napríklad: "Policajt je oprávnený v súvislosti so zaisťovaním bezpečnosti osôb a ochrany majetku," nejde o tento prípad, "najmä pri likvidácii nastražených výbušných systémov, pri likvidácii nálezu munície alebo v rámci boja proti terorizmu" - taktiež nejde o tento prípad - "používať výbušniny a výbušné predmety." Nie je tu hmotnoprávny dôvod na použitie výbušniny.

    Ďalšie ustanovenie zákona o Policajnom zbore v súvislosti s použitím výbušniny je § 58, ktorý hovorí o použití zásahovej výbušky. Nie som pyrotechnik, nepoznám celkom rozdiely výbušniny a zásahovej výbušky, ale vychádzam z toho, že zásahová výbuška je asi niečo jednoduchšie a menej nebezpečné ako semtex pod dverami. Ale napriek tomu treba prečítať aj toto znenie použitia zásahovej výbušky: "Policajt je oprávnený použiť zásahovú výbušku proti nebezpečnému páchateľovi v uzavretom priestore, ktorý sa na výzvu nevzdá alebo sa zdráha opustiť úkryt." Myslím si, že by sme museli mať príliš širokú fantáziu, aby sme zapojili do tohto znenia prípad, ktorý nastal v súkromnom obydlí pána predsedu Hnutia za demokratické Slovensko Mečiara. To je prípad použitia výbušniny, ktorý podľa môjho názoru jednoducho nemá oporu v zákone o Policajnom zbore, navyše nie je ani riešený ako prostriedok klasického manévrovania a pohybovania sa orgánov činných v trestnom konaní podľa Trestného poriadku.

    A celkom na záver otázka inštitútu "kukláčov". Pán predseda vlády vo svojom vystúpení, povedal by som, s takou ľahkosťou a s nadhľadom preletel celý inštitút "kukláčov" a neprečítal celé znenie, ale prečítal akýsi záver tohto ustanovenia. Treba si prečítať ustanovenie § 67 a treba ho vnímať tak, ako je citované, a tak, ako je postavené, presne v tom znení, v akom je, a podotýkam, že kto má záujem bližšie sa zoznámiť s týmto inštitútom, je potrebné si prečítať aj dôvodovú správu k uvedenému paragrafu, o aké prípady v skutočnosti vlastne môže ísť pri nasadení "kukláčov" pri vyšetrovaní nejakej závažnej trestnej činnosti.

    Spomínaný § 67 Trestného zákona o Policajnom zbore Slovenskej republiky hovorí, že policajt v službe osobitného určenia vykonáva služobné zásahy proti, dávam do pozornosti celú hierarchiu týchto vymenovaných, povedal by som, protiprávnych subjektov:

    a) proti teroristom,

    b) proti únoscom osôb a dopravných prostriedkov,

    c) proti nebezpečným páchateľom organizovanej trestnej činnosti a páchateľom úmyselných, obzvlášť závažných trestných činov.

    Týmto krátkym výsekom zdôvodnil legálnosť tohto postupu predseda vlády, keď povedal, že vzhľadom na to, že vo vyšších odsekoch § 158 ako trestný čin zneužitia verejného činiteľa je možná vyššia trestná sadzba až do 10 rokov, teda je formálne prípustný aj zásah "kukláčov" vo vzťahu k takémuto páchateľovi. Je to holý nezmysel. Ani najväčší právny purista medzi sudcami a medzi normálne uvažujúcimi vyšetrovateľmi alebo prokurátormi by takýmto spôsobom nevykladal toto ustanovenie a nemohol by povedať, že v prípade vyplatenia odmien bývalým členom vlády je tu naplnený dôvod komplexného ustanovenia § 67 vo vzťahu k použitiu "kukláčov", vo vzťahu k takémuto prípadnému páchateľovi. Navyše, pokiaľ tvrdíme, že zrejme alebo možno vôbec nedošlo ani k protiprávnej činnosti, takže jednoducho použitie "kukláčov" v tejto kauze bolo skôr akýmsi filmovým a politickým scenárom, ale v žiadnom prípade nie reálnou potrebou boja proti takejto trestnej činnosti, ktorá sa uvádzala vo vznesení obvinenia.

    Preto na základe uvedenej skutočnosti klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, myslím si, veľmi strohým, ale veľmi jasným spôsobom vo svojom návrhu uviedol hlavné porušenia, ktorých sa dopustil pán minister vnútra. Nejde tu o jeho nejako možno vnútorný vzťah alebo o to, že by on bol priamo "kukláčom" alebo vyšetrovateľom, ale jednoducho je politicky zodpovedná osobnosť, pretože podľa zákona o Policajnom zbore je to podľa § 6 tohto zákona práve minister vnútra, ktorý riadi Policajný zbor Slovenskej republiky. Je teda celkom prirodzené, že vlastne tento návrh z hľadiska politickej zodpovednosti je adresovaný a vznesený vo vzťahu k ministrovi vnútra pánu Pittnerovi bez ohľadu na to, čo si o ňom myslíme, alebo nemyslíme, alebo aký máme k nemu vzťah ako k človeku alebo ako k politikovi. Je to, myslím si, korektný návrh vo vzťahu k tomu, čo sa stalo.

    Na záver, aby som dokumentoval nezmyselnosť alebo hrubé zneužitie celej tejto akcie vo vzťahu k jej intenzite, tak si skúsme predstaviť takú situáciu - neviem, kto to spomínal vo svojom vystúpení -, že zo susedného vŕšku mal pozerať ďalekohľadom na túto akciu generál Ivor. Predstavme si, že pri generálovi Ivorovi na kameni vedľa neho stál človek Romagnonský s kyjakom a v koži odetý síce bez ďalekohľadu, ale tiež sa pozeral na to, čo sa udialo vo vile Elektra alebo v domovom zariadení pána Mečiara. Tento človek Romagnonský po uskutočnení celého zásahu sa pýta generála Ivora, vlastne o čo išlo v danom prípade, a generál Ivor mu hovorí: "Je to v spojitosti s vyplatením odmien tohto človeka členom predchádzajúcej vlády." A človek Romagnonský si povedal: "To je teda silná káva." Skutočne, pán minister vnútra, to bola silná káva.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Prokeš. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    K vystúpeniu pána poslanca Brňáka by som chcel len dodať, že nie je to tak dávno, čo vystúpil svedok, vlastne ešte ani nestihol v Košiciach vystúpiť z auta, bol predvolaný na výsluch a skončil s vnútornými zraneniami po jemnom prebratí políciou v nemocnici. Takže toto je dôvod, za ktorý by mal pán minister odstúpiť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šimko, po ňom pani poslankyňa Malíková.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    dámy a páni,

    vážený pán minister,

    použitie donucovacej moci štátu v podmienkach demokracie podlieha prísnym pravidlám. Ich dodržiavanie je pod dohľadom vzájomne nezávislých orgánov a činiteľov. Títo sú v prvom rade zodpovední za to, aby sa v tejto nesmierne senzitívnej otázke neprekračoval zákon. Je celkom normálne a v demokratickej spoločnosti obvyklé, ak sa takéto prípady aj nad rámec pravidelných kontrolných mechanizmov stávajú aj predmetom politických hodnotení. Toto je aj prípad návrhu poslancov za HZDS a SNS na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Ladislavovi Pittnerovi v súvislosti so zákrokom policajných jednotiek pri predvedení predsedu HZDS minulý týždeň.

    Myslím si, že aj poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko a Slovenskú národnú stranu súhlasia, že i v demokratickej spoločnosti musí jestvovať nejaká občianska disciplína. Jestvuje veľký rozsah vzťahov, kde platí princíp slobodného rozhodovania občanov. Aby to však fungovalo, aby nevznikla anarchia, v ktorej budú môcť prežívať napokon iba dravci, ktorí majú na to dosť sily, tak sú aj v demokratickej spoločnosti potrebné pravidlá, ktoré musí rešpektovať každý, a to i za cenu použitia donucovacej moci štátu. V týchto prípadoch je niekedy občan povinný splniť povinnosť, a to aj v prípade, ak s tým z nejakého dôvodu nesúhlasí. Svoj nesúhlas môže uplatňovať spôsobom, ktorý mu právo poskytuje, avšak povinnosti ho to nezbavuje. Do tejto kategórie možno radiť aj inštitúty procesného práva.

    Ťažko si možno predstaviť účinný zápas s kriminalitou, ak by sme ponechali na úvahu občanom, svedkom, obvineným, obžalovaným, či komukoľvek ďalšiemu, nech už je v akomkoľvek procesnom postavení, či si svoje procesné povinnosti budú plniť, alebo nie. A môžem vás, dámy a páni, ubezpečiť, že veľmi často majú na ne svoj názor, neraz značne odlišný od orgánov činných v trestnom konaní, prípadne súdu v občianskoprávnych veciach. Napriek tomu sú však svoje procesné povinnosti nútení plniť, ak nie dobrovoľne, tak nastupuje aj donútenie. Toto je príbeh predvedenia Vladimíra Mečiara spred týždňa. Nič viac, nič menej. Spôsob, ako sa donútenie uskutočnilo, je predmetom skúmania inšpekčnej služby ministerstva vnútra a orgánov prokuratúry. Ak sa pri tom akýmkoľvek spôsobom porušil zákon, budú z toho nepochybne vyvodené závery.

    Samozrejme, toto je čisto právna stránka. Občan odmietol plniť svoje procesné povinnosti, tak muselo nastúpiť štátne donútenie. Právoplatnosť a primeranosť použitia prostriedkov štátneho donútenia preskúmajú na to príslušné procesne nezávislé orgány. Keby išlo o neznámeho občana, bola by to, takpovediac, rutinná záležitosť, ktorá by nevzbudila širšiu pozornosť. Ak však zhodou okolností týmto občanom je predseda opozičnej politickej strany a navyše bývalý premiér, má táto akcia aj osobitný politický rozmer.

    Desať rokov som už účastníkom politického zápasu na Slovensku, a preto ma to vonkoncom neprekvapuje. Aj oveľa menšie podnety sa stali predmetom vášnivých politických hodnotení a zápasov. Preto každému muselo byť aj pred týždňom jasné, že predvedenie Vladimíra Mečiara bude politickou udalosťou. Každému, aj ministrovi vnútra, muselo byť jasné, že to bude musieť veľmi dôkladne zdôvodniť právne a aj politicky. Dilemou tých, čo rozhodovali, bolo však práve rozdielne videnie práva a politiky. Právo je len jedno, platí a malo by platiť bez výnimky na každého. Politické postoje však môžeme, a to celkom legitímne, mať rôzne.

    Stalo sa celkom bežným javom v slovenskej opozičnej politike, že verejní činitelia, politickí funkcionári idú na hranu zákona s vedomím, že použitie štátneho donútenia by mohlo byť politicky príliš citlivé, ba neúnosné. Len takto si možno vysvetliť, ak sa predstaviteľ politickej strany celkom verejne odmietal podriadiť procesnej povinnosti svedčiť, a to celé týždne. Vonkoncom nie je dôležité, či súhlasil, alebo nesúhlasil s prebiehajúcim konaním. Veď tisícky občanov musia často vypovedať aj v konaniach, s ktorými z najrozličnejších dôvodov nesúhlasia. Vladimír Mečiar však odmietol takúto povinnosť plniť. Celkom logicky očakával, že buď mu to budú príslušné orgány z obavy pred politickým škandálom tolerovať a bude to znakom slabosti súčasnej štátnej moci, alebo ak sa pristúpi k štátnemu donúteniu, tak mu to prinesie politický prospech.

    Orgán činný v trestnom konaní sa rozhodol neudeliť Vladimírovi Mečiarovi politickú výnimku. Procesný úkon sa uskutočnil i proti vôli občana, tak ako sa to deje v mnohých iných prípadoch. Samozrejme, mohol sa uskutočniť aj bez toho všetkého cirkusu, stačilo, keby sa pán Mečiar dostavil na predvolanie. Výsledok by bol síce rovnaký, avšak nebola by tam politická publicita pre predsedu HZDS.

    Takáto politika je však veľmi zlou cestou. Nie je dobré učiť ľudí, ako je možné obchádzať, nerešpektovať, ba dokonca sa vysmievať z právnych povinností. Nie je dobré uznávať autoritu štátu iba vtedy, keď je pri moci moja vlastná strana. Spomínam si, že aj my, keď sme boli v opozícii, niekedy sme túto otázku nie celkom doceňovali. Ak chce niekto vystupovať ako zakladateľ štátu a ja túto zásluhu predsedovi HZDS naozaj neupieram, tak by mal tento štát vedieť rešpektovať i vtedy, keď jeho orgány prijímajú rozhodnutia, s ktorými osobne nesúhlasím. Bolo by to dobré pre štát i pre neho samotného.

    Akú úlohu v tejto malej dráme zohral minister vnútra? Zodpovedá za svoj rezort, právne zodpovedá za svoje vlastné rozhodnutia. Rozhodnutia procesne samostatných pracovníkov či príslušníkov jeho rezortu sú predmetom len širšej politickej zodpovednosti, ktorú však nepodceňujem. V civilizovanom svete musí minister v takýchto prípadoch predovšetkým zabezpečiť, aby sa každé použitie donucovacej moci vždy veľmi dôkladne preskúmalo, či bolo zákonné a či bolo primerané. Minister Pittner túto povinnosť plní. Uložil inšpekčnej službe preskúmať celú akciu. Nezávisle od rezortu skúma okolnosti predvedenia aj dozorujúci prokurátor. Má azda minister prijať nejaké rozhodnutie predtým, než tieto orgány predložia výsledky svojho šetrenia?

    Ladislava Pittnera poznám už celý rad rokov. Je profesionál, ale predovšetkým je to charakterný, odvážny a demokraticky zmýšľajúci muž. Tieto jeho vlastnosti preverili i mnohé rozhodnutia v kritických situáciách. Nepoznám jediný prípad, kedy by sa týmto svojim vlastnostiam spreneveril. Má preto i teraz moju plnú dôveru. Z týchto dôvodov klub poslancov Slovenskej demokratickej koalície návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Ladislavovi Pittnerovi nepodporí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca je deväť faktických poznámok, posledný je pán poslanec Zlocha. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Podhradská.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Pán poslanec Šimko, hovorili ste o všeličom, čo nie je dobré, ale zabudli ste napríklad povedať aj to, že nie je dobré vydávať donucovaciu moc pána Pittnera za donucovaciu moc štátu. Myslím si, že medzi tým je veľký rozdiel a v tomto prípade by sme mohli skôr hovoriť o zneužití právomoci verejného činiteľa a pán Pittner určite vie, čo to obsahuje.

    Viete, vo všetkej plejáde pekných slov, ktoré ste tu použili, predsa si len myslím, že ste sa nie celkom dobre na to pripravili a mali ste sa dohodnúť s pánom premiérom, čo poviete, preto, lebo vy ste napríklad pred chvíľou tvrdili, že spôsob zásahu v Trenčianskych Tepliciach je predmetom skúmania Generálnej prokuratúry a ďalších inštitúcií. Ale je zaujímavé napríklad, že pán premiér včera v Slovenskom rozhlase tvrdil, že má k dispozícii stanovisko Generálnej prokuratúry, ktoré dokazuje, že zásah nebol v rozpore so zákonom. Tak čo je pravda? To, že mal stanovisko Generálnej prokuratúry včera, alebo sa to ešte len skúma? Teraz neviem, kto klamal, či on, alebo vy.

    Ďalšia vec, ktorá dokazuje, že by ste si naozaj mali viac zosúladiť svoje slová, ktoré si pripravujete, pretože sa takto navzájom usvedčujete z klamstva. Hovoríte veľmi radi a hovoríte zbytočne veľa a často sa potom stane, že pri prešľapoch usvedčíte sami seba z toho, že klamete. Dôkazom toho je aj to, čo pán Pittner dnes predviedol, keď najprv tvrdil, že vláda nebola informovaná, a potom sám vzápätí priznal, že už v stredu informoval vládu o celom zásahu. Teraz by ma naozaj veľmi zaujímalo, čo vlastne dal pán Pittner prešetriť. To, o čom informoval vládu už v stredu? Zrejme hovoril o celom pláne zásahu a zrejme očakáva, že jeho podriadení, jeho kontrolné inštitúcie budú teraz kontrolovať to, či to, čo povedal v stredu, bolo v súlade...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Uzavrel som možnosť faktických poznámok pánom poslancom Zlochom. Upozorňujem na to.

    Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

  • Pán poslanec Šimko, nerozprávajte nezmysly, netárajte. Michal Kováč mladší nebol ešte ani za hranicami Slovenskej republiky v Rakúsku a KDH ústami pána Pittnera, Čarnogurského a Mikloška oznámilo, že bol zavlečený Slovenskou informačnou službou, Lexom, Mečiarom a za to budú prísne potrestaní. Tak čo to tu trepete za hlúposti?

    Vladimír Mečiar bol obžalovaný z vykonaného trestného činu bez akéhokoľvek skúmania, proste ako axióma. Vy ste to o ňom vyhlásili dopredu ako o tvorcovi slovenskej štátnosti, ktorú ste neboli schopní prežuť v čase jej ustanovenia, a nie ste schopní ju prežuť ani dnes. Vyťahujete na Mečiara obvinenia ako kúzelník zajace z klobúka. Ak nebude obvinenie kvôli Michalovi Kováčovi, tak bude obvinenie z podvrhnutého dokumentu Slovenskej informačnej služby, ak nebude z dokumentu Slovenskej informačnej služby, tak bude z odmien, ak nebude z odmien, tak bude ďalších 15 alebo 20 ďalších iných, rovnako vyklamaných a rovnako vyluhaných obvinení, ako ich fabrikujete sťa na bežiacom páse.

    Len pripomeniem dva výroky z tribúny Kresťanskodemokratického hnutia ako údajne kresťanského, údajne demokratického hnutia: "Naučíme sa ho báť." To povedal Ján Čarnogurský, šéf rezortu spravodlivosti súčasnej vlády. No a pán Pittner: "Zákony budú platiť pre každého." No to teda veľmi svojráznym spôsobom ako minister vnútra dokumentuje.

    Pán Šimko, držte sa pri zemi a vychádzajte aspoň trošičku z toho, že máme dosť slušnú pamäť a vaše klamstvá z predchádzajúceho obdobia si veľmi dobre pamätáme.

  • Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ťažko nazvať vystúpenie pána poslanca Šimka ináč ako právnou prostitúciou. Je mi veľmi ľúto, pán poslanec Šimko, ale ani len "kukláči" nedoručili Vladimírovi Mečiarovi predvolanie. Tak sa pýtam: Na čo tam išli?

    A ďalšia vec, ktorú treba spomenúť v tejto súvislosti, je zásah "kukláčov" proti duševne chorému, zbitie svedka, ktorý prišiel vypovedať v Košiciach a skončil v nemocnici. To všetko je dodržiavanie práva a la dnešná vláda, pán poslanec. Ale korunu tomu všetkému nasadzuje skutočnosť, že ak sa Mečiar dopustil trestného činu vyplatením odmien, tak sa ho dopustil aj Dzurinda. Pýtam sa, prečo Dzurinda nie je trestne stíhaný. Ak nie je trestne stíhaný Dzurinda za to, za čo je Mečiar, a nie je za to stíhaný ani Moravčík, tak je jasné, že ide o politické procesy. Pán poslanec Šimko, je úplne jasné, že ste nastúpili tú cestu, ktorá viedla k poprave Dr. Jozefa Tisa. Tiež ho dali popraviť ľudia, ktorí nevedeli prežuť, že Slovensko sa dokázalo aj v tých búrlivých časoch rozvíjať.

  • Ďakujem pekne.

    Pán Šimko je právnik, ale ani jedným slovom, ani jedným detailom nevyvrátil to, čo vysvetľoval pán Brňák, ktorý precízne prešiel všetky možnosti zákona a dokázal, že zásah bol neoprávnený. Ani jedným slovom ste to nevyvrátili, len ste hovorili všeobecné platonické slová. Ani jedným slovom, ste právnik, ste sa nezmienili o tom, že senát sudcu Rapanta z Ústavného súdu vyhlásil zrušenie amnestie pána Mečiara pánom Dzurindom za neplatné. Ani slovom, hoci to musíte poznať, ste sa nezmienili o tom, že pán Čič, bývalý predseda Ústavného súdu jednoznačne vyhlásil, a je to odborník na ústavné právo, keďže bol predsedom, že Mečiarova amnestia je nezrušiteľná, takže bude platiť.

    Vy sa nazdávate, že vám to ešte chvíľu potrvá, kým to svet pochopí, ale toto presadíme, toto absolútne presadíme, že sa bude musieť uznať platnosť tohto súdu. A ako právnik, to je moja posledná trojka, hoci by som mohol pokračovať vašimi barbarskými názormi na Slovákov, viete veľmi dobre, čo ste hovorili, nedávno som to čítal, citujem vás vo svojej novej knihe presne tak, ako ste to povedali vo federálnom parlamente, ale ani slovom ste sa nezmienili o tom, čo hovoril pán poslanec Tkáč o tom, že to je vec vyplatenia odmien, aj keby to nebolo sankcionované inými zákonmi, to nie je vec trestná, ale je to vec celkom inej kompetencie. Takže ako právnik ste dnes totálne zlyhali, použili ste frázy, ale ani jeden konkrétny fakt.

  • Ďakujem.

    Žiadam vás, páni poslanci, poslankyne, aby ste vypli mobilné telefóny v sále, ruší to všetkých.

    Pán poslanec Cuper, máte slovo.

  • Pán kolega Šimko si v závere svojho vystúpenia položil fatálnu otázku, akú úlohu zohral v tomto divadle, ktoré bolo zohraté pred televíznymi kamerami, pán minister vnútra. Musím povedať, že, žiaľbohu, trápnu a smiešnu. Buď to vymyslelo trio pán Pittner, pán Dzurinda a pán Čarnogurský, a potom bolo zneužité právo všetkými tromi na akt štátneho terorizmu, alebo to vymyslel iba pán Pittner a v stredu o tom informoval vládu, teda premiéra a zároveň zrejme aj celú vládu, čo priznal pred týmto auditóriom, že ide uskutočniť akt štátneho terorizmu, že chce na to zneužiť legálnu inštitúciu, tak ako ste kedysi, pán Pittner, zneužívali prezidentský úrad, tak ako ste vymysleli všetky ohavné kauzy v predchádzajúcom funkčnom období parlamentu proti vtedajšej vládnej koalícii, zrealizovali ich.

    Dnes mi je už jasné, že nikto iný to nemohol urobiť a za každú cenu, za pomoci vašich zahraničných tútorov ste ich pripisovali nám a dodnes ich pripisujete. Viním vás za všetky kauzy. Nikdy som vám neveril, už od čias, keď mi vás predstavil môj priateľ Peter Valo pri Dunaji. Je odvtedy 10 rokov. Vtedy ste boli v "kožeňáku". Povedal som si: Tento človek sa rád niekedy zahrá na komisára Maigreta. Hráte sa na neho, pán Pittner, občas. Zakrývate to všeličím aj kresťanskou morálkou, ale to nie je kresťanské.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som pánu Šimkovi pripomenúť len jednu záležitosť. Od 1. 5. inšpekcia podlieha policajnému prezidentovi v zmysle novely zákona a ten nielenže zahladí svoje pašovateľské stopy, ale zahladí aj stopy po nezákonnom vniknutí do penziónu Elektra, o tom som presvedčený. Takže, ak tvrdíte, že to inšpekcia vyšetrí, tak to inšpekcia nevyšetrí, cigánite sám seba. Keďže viem, že vy to poznáte, tak cigánite verejnosť, a to považujem z vašich úst za nehoráznosť.

    Čo sa týka pána Pittnera, azda len toľko: Mám tu článok, kde sa ho pýtali, či sa považuje za kresťana. Odpovedal: Na mojich skutkoch to vidieť. Ak ho takto hodnotíte, tak si myslím, že sa nezachoval ako dobrý kresťan, keď v Zelený štvrtok dal na to príkaz. Možno by sa zachoval lepšie, keby to dal práve na ukrižovanie Krista v piatok, lebo, myslím si, v každom prípade to bola nehoráznosť z jeho strany.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Šimko brilantným spôsobom predviedol, ako sa Kresťanskodemokratické hnutie a jeho mutácie vzďaľujú od kresťanskej morálky. Jeho pracovnou metódou sa stáva lož a farizejstvo. Nesúhlasím, pán poslanec Šimko, s vaším hodnotením osoby pána ministra. Donedávna som si myslel, že v slovenskej vláde je len jeden cigán, ale v poslednom čase tých cigánov pribúda. Pán minister vnútra na Markíze v relácii Na telo v nedeľu pred zásahom tvrdil, že polícia nezneužije domovú slobodu expremiéra Mečiara, bude rešpektovať zákon a zasiahne až vtedy, keď premiér Mečiar, expremiér Mečiar opustí svoje obydlie. Za štyri dni to nebola pravda.

    Pán minister, pri všetkej úcte k vášmu veku a pri vašej obrazotvornosti by som vám odporúčal, aby ste sám zvážili svoje ďalšie pôsobenie na poste ministra vnútra, aby ste odišli do dôchodku a využili spomínanú obrazotvornosť na to, aby ste začali písať rozprávky. Boli by ste novodobým slovenským Andersenom. To vám vrelo odporúčam.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    keď som končil faktickú poznámku k predsedovi vlády, žiadal som vás, aby ste zvážili hlasovanie, pretože vlastne hlasovaním o dôvere ministrovi vnútra rozhodneme o ďalšom používaní polície na Slovensku. Chcem povedať, že nesúhlasím s tým, aby vyšetrovatelia v Slovenskej republike mali právo rozhodovať o použití trhavín a tzv. "kukláčov" na doručovanie pošty, na predvedenie na výsluch podozrivých ľudí. Nesúhlasím s takouto teroristickou metódou ani proti politikom, ani proti poslednému nezamestnanému, alebo ani tomu, kto nechce robiť v akejkoľvek biednej osade na Slovensku. Nešlo o ozbrojenú skupinu, ktorá sa chystá vraždiť, lúpiť alebo podpaľovať. Naopak, tento teroristický nádych, charakter mala činnosť štátnych orgánov.

    Verejne vyhlasujem, že polícia bola zneužitá politikmi na teroristický čin. My ideme teraz legalizovať hlasovaním túto teroristickú metódu. Je mi jasné, že naši politici, ktorí dnes toto zavinili, urobia vinníkov policajtov. Už to Peter Tóth v Sme dnes píše, že nie je zodpovedný za spôsob predvedenia minister vnútra, ale policajti. Prosím, aby si to policajti dobre uvedomili a dobre pamätali. Zostane im čierny Peter v ruke, ale tak ako boli zneužití policajti, tak vás koaličná rada núti k zneužitiu poslaneckého mandátu. Nerobme to, preboha!

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    môžem povedať, že niektoré vyjadrenia pána poslanca Šimka ma veľmi prekvapili. Ak hovorí, že v demokratickej spoločnosti musia byť pravidlá, ktoré rešpektuje každý, tak si skutočne môžeme položiť otázku, či táto spoločnosť je demokratická. Určite nie je. Ale potom by sme mohli veľmi ľahko odôvodňovať represálie, ktoré sa robili proti cirkvi v päťdesiatych rokoch, a určite by sme museli súhlasiť aj s tým, že vláda ešte počas socializmu robila dosť silné pogromy na sviečkovej manifestácii a podobne. Vnútro si malo v prvom rade uvedomiť, či Mečiara predvedie ako obvineného alebo ako svedka. Výplata odmien bol skutočne výber tej najhoršej možnosti, aká len bola možná.

    Pán poslanec Šimko hovorí, že ak by vláda tolerovala Mečiarov odpor, tak to bude prejav jej slabosti. Akcia vlády bola prejavom slabosti, pán poslanec, určite slabosti a slaboduchosti, pretože vybrať si takýto termín predvedenia či zatknutia Mečiara pred Veľkou nocou bol hazard, ktorý umožnil robiť analógie. Židia nám ukrižovali Krista, táto vláda nám chcela keď nie ukrižovať, tak zlikvidovať predsedu najväčšieho opozičného hnutia alebo najsilnejšej politickej strany na Slovensku. S vami plne súhlasím, že zákony by mali platiť pre každého, aj pre túto vládu. Dzurinda nemal rušiť amnestiu. V žiadnom prípade nemal na to právo, nemal na to oprávnenie, nemal vyplácať odmeny vláde za 2 či 3 dni vládnutia, nemal predávať majetok do zahraničia za "babku" a nemal rušiť privatizačné projekty. A som presvedčený o tom, že potom by bol na Slovensku pokoj.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Šimko - reakcia na vystúpenia.

    Pán poslanec Húska, prihlásili ste sa po uzavretí faktických poznámok. Nechcem robiť z toho žiadnu drámu, je to férové. Pozrite si záznam.

    Pán poslanec Šimko, máte slovo.

  • Milá kolegyňa,

    vážení kolegovia,

    ktorí ste reagovali na moje vystúpenie, ďakujem vám za vaše pripomienky a budem ich študovať.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Malíková. Po nej vystúpi pani poslankyňa Keltošová.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené plénum Národnej rady,

    zákrok polície a ďalších zložiek Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý prebehol minulý týždeň vo štvrtok, všetci viete, že bol protiprávny. Pohovorilo sa toho už dnes veľa. Akokoľvek sa však budete snažiť, vážení predstavitelia vládnej garnitúry, vyvrátiť toto tvrdenie, myslím, o protiprávnosti, akokoľvek sa budete snažiť ospravedlniť alebo zbagatelizovať to, čo sa stalo, nemáte šancu na úspech.

    Štvrtkový zákrok má podľa mňa dva uhly pohľadu. Ten prvý je právny. Platný Trestný poriadok jednoznačne hovorí o predvedení svedka alebo obvineného. A mimochodom, nerozlišuje medzi svedkom alebo obvineným. Spôsoby predvedenia sú tie isté. Predviesť možno niekoho len vtedy, ak sa napriek opakovanému predvolávaniu dotyčný nedostaví. Keď má byť splnené opakované predvolanie, to znamená, že niekomu musia doručiť predvolanie aspoň dva razy. V prípade, o ktorom hovoríme, nebolo však ani doručené predvolanie, doručené, myslím, v zmysle zákona. Trestný poriadok totiž nič nehovorí o predvolávaní svedka alebo obvineného prostredníctvom médií.

    V dejinách česko-slovenského, slovenského a, myslím si, aj európskeho práva sa ešte nestalo, aby sa predvedenie občana dialo "kukláčmi" a s použitím výbušniny. V tejto súvislosti ma doslova zamrazilo pri vyjadrení Dzurindu, že všetci občania sú pred zákonom rovní a úkon bol v súlade s právom. Ja súhlasím s tým, že rovnosť občanov pred zákonom musí platiť, ale mrazí ma pri pomyslení na to, že takýmto spôsobom budú predvádzaní ľubovoľní občania tejto krajiny. To znamená, že hociktorý občan, ak bude predvolaný ako svedok alebo obvinený, a pritom pre obvineného platí prezumpcia neviny, do rozhodnutia súdu je tiež pred zákonom ako nevinný, môžu mu jednoducho do bytu vtrhnúť "kukláči", ktorí sa nebudú unúvať s klopaním a použijú na otvorenie dverí výbušninu, tak ako aj vo štvrtkovom prípade, bude porušená domová sloboda, ktorá môže byť porušená len na základe rozhodnutia súdu, alebo ak ide o nejakého nebezpečného páchateľa, ktorý by ohrozoval okolie.

    Myslím si, že vo štvrtok sa nič také nedialo, ani nehrozilo, práve naopak, tí, ktorí ohrozovali bezpečnosť obyvateľov penziónu Elektra, prišli zvonku a bolo poľutovaniahodné, že to boli predstavitelia alebo vykonávatelia štátnej moci. Chcem sa vás opýtať, vážení predstavitelia koalície, povedzte mi, v ktorej krajine v Európe je takýto spôsob alebo takýto postup možný. Tu už vôbec nejde o Mečiara. Ide o právnosť štátu a ochranu práva občanov Slovenskej republiky. Slovenská národná strana bude preto principiálne proti takémuto postupu a bude proti tomu, aby sa zneužívali bezpečnostné zložky, ktoré majú zabezpečovať právo a bezpečnosť občanov, na politický revanšizmus a namiesto s organizovaným zločinom a závažnou trestnou činnosťou na činnosť, ktorá má všetky znaky štátneho teroru, ani nie terorizmu, pretože vo štvrtok to bol Mečiar, zajtra to môžem byť ja, hociktorý občan, už také prípady boli a možno ich nechcete počuť a nechcete o nich vedieť.

    Vážení poslanci z koaličných radov, môžete to byť aj vy, pretože ak nebudete možno dostatočne poslušní, dá sa skriminalizovať aj každý jeden z vás. Zaujala ma informácia v dnešných správach o tom, ako bol doslova dobitý psychicky chorý človek, teda človek, ktorý vyhľadával u lekárov a u zdravotníckeho personálu v zdravotníckom zariadení pomoc, pretože skutočne ju zo zdravotných dôvodov potreboval. Tento človek dopadol tak, že boli na neho zavolaní policajti a nakoniec "kukláči", ktorí ho dobili, dokopali na zemi, dokopali ho do tváre.

    Pán Šimko ma zaujal vo svojom príhovore, škoda že tu nie je, počula by som rada jeho reakciu, pretože vlastne aj spomenuli v správach 5 ďalších podobných prípadov, prípadov, ktoré otrasú svedomím každého občana tejto republiky. Pán Šimko doslova povedal, že ak by išlo o obyčajného človeka, bol by takýto postup, myslím prepad "kukláčmi", rutinná záležitosť. Toto by ste mali, pán Šimko, adresovať tomu chorému človeku, ktorý okrem psychickej choroby je teraz na tom aj zle fyzicky. Myslím si, že ho spomínal pán kolega Oberhauser aj pani Aibeková.

    Dnes v správach občanov Slovenskej republiky mám informácie, že doslova - vy sa usmievate, pán kolega Slaný, vám je to smiešne, áno -, mám informácie, že tí, ktorí videli v správach tie dobité a dokopané tváre od bagančí "kukláčov", občania Slovenskej republiky, boli doslova šokovaní, pretože zábery na človeka, ktorému namiesto ošetrenia zodpovedajúceho jeho zdravotnému stavu sa dostane od štátu bitka vrátane kopancov do tváre od "kukláčov", to je obraz Slovenska, to je obraz Slovenska po roku a pol. Toto ste jednoducho s touto spoločnosťou urobili. A to je podľa kresťanského demokrata, alebo neviem, kde sa teraz pán Šimko nachádza, v ktorej strane, to je podľa neho aj ako právnika rutina. Preboha, čo to s touto krajinou stvárate? Mám skutočne obavy a strach, ale strach nie o seba, ale o ľudí a občanov tejto krajiny, ktorí sa začnú obávať o svoj vlastný život.

    Myslím si, že postup je jasný. Ide vám o zastrašovanie, pretože neviete riešiť ekonomickú situáciu, na jeseň sa budú vyhrocovať sociálne dosahy, určite sa ľudia preberú aj k sociálnym občianskym nepokojom a vy tu nastoľujete teror a zastrašovanie, aby ste zastavili prípadné prejavy odporu obyvateľov proti vašej chorej a neschopnej vláde. Škoda, že odišiel pán Dzurinda, myslím si, že dnes vydržal aj tak mimoriadne dlho na jeho kondíciu, pretože nám veľmi často ako poslancom opozície na pôde parlamentu nevyberane otĺkal o hlavu, od čoho všetkého sú vraj zababrané naše ruky.

    Chcem mu odkázať: Pán Dzurinda, po tom, čo ste sa podpísali pod vraždenie aj vojvodinských Slovákov tým, že ste aktívne podporovali zločincov z NATO a po Zelenom štvrtku pred týždňom sa dá zhrnúť, že vaše paprče, aby som použila váš slovník a aby ste mi dobre rozumeli, sú špinavé nielen od krvi, ale aj od semtexu, takto zašpinené ruky majú obyčajní zločinci. Terorista je tiež jednoducho zločinec.

    Slovenská národná strana už opakovane tvrdí, že Slovenská republika nie je právny štát a štvrtková kauza je len ďalším kamienkom, ktorý dopĺňa túto mozaiku. Teraz ste, vážení predstavitelia vládnej koalície, o pravdivosti tohto tvrdenia presvedčili aj ďalších občanov Slovenskej republiky a aj zahraničie, ktoré sa objektívne na Slovensko pozerá. Zúčastnila som sa na tom piatkovom mítingu, ktorý organizovalo Hnutie za demokratické Slovensko. Stretla som sa tam s občanmi, ktorí mi povedali, že neboli ich priaznivci a nie sú priaznivci nikoho. A povedali mi doslova, že to, čo už stvárate, v tomto ich krajne vyburcovalo z letargie. Možno nakoniec tomuto štátu a občanom prospeje terapia šokom, šokom, že nakoniec aj ďalší ich príbuzní dostanú kopanec do tváre za to, že niektorí z vás vám možno dali vo voľbách hlas, ktorý už teraz trpko ľutujú.

    Druhý uhol pohľadu na štvrtkový zásah je politický. Podľa mňa celý zásah a humbug okolo neho nebolo nič iné, len snaha vlády zakryť pred občanmi problémy, ktoré táto vláda nie je schopná riešiť. Veď vo vyšetrovaní nebol dosiahnutý žiaden pokrok. Mimochodom, ako občana by ma zaujímalo, koľko peňazí daňových poplatníkov, občanov tohto štátu stáli manévre "kukláčov" v penzióne Elektra, ktorých výsledkom boli tri vety obvineného pred vyšetrovateľmi. Dajú sa zhrnúť asi do obsahu, že k prvému prípadu vám nič nepoviem, k druhému to isté a k tretiemu to isté. A to ste už dopredu vedeli. A ak sa zistí, lebo bolo sporné a je sporné podľa mňa, podľa právnikov, či vôbec ide o naplnenie skutkovej podstaty trestného činu pri vyplatení odmien, ak sa zistí, že nešlo o trestný čin, som zvedavá, komu sa náklady zosobnia. Alebo si to vykážete ako nejaké cvičenie?

    A chcem sa vás opýtať, či budete takí arogantní, že si ako cvičenie vykážete aj zákrok "kukláčov" z Pezinka, ktorí dobili chorého človeka v Modre. Môžete sa ísť na neho pozrieť. Možno niekoho ten pohľad poteší, lebo už niektorí sa mi zdáte, že máte normálne sadistické sklony.

    Málo sa však vo štvrtok a ďalšie dni médiá zaoberali mimoriadnym zasadnutím vlády, ktoré bolo zvolané vlastne kvôli nezvládnuteľnému deficitu budúcoročného štátneho rozpočtu a návrhom na ďalšie daňové zaťaženie občanov. A toto bola vlastne pointa možno celého, aby ste zasa vypustili nejakú dymovú clonu. Takisto sa už menej hovorilo o roztržke vo vládnej koalícii, ktorej skutočným motívom nie sú rôzne pohľady na riešenia problémov občanov, ale ktorých skutočným motívom je nedohoda o podieloch pri privatizácii strategických podnikov. O tomto sa ešte veľmi dlho budete hádať a veľmi dlho nebudete mať čas na riešenie toho, čo ste nasľubovali v predvolebných programoch občanom republiky. Myslím si, že najväčšiu zodpovednosť za závažné porušenie zákonov nesie ten, kto stojí na čele rezortu, a tým je pán minister Pittner.

    Preto Slovenská národná strana bude podporovať návrh na vyslovenie nedôvery. Vítala som prítomnosť členov vlády a vytrvalosť generálneho prokurátora, bohužiaľ, asi to vzdali. Chcela som sa ich opýtať, v akej výške ako členovia vlády prijali protizákonné odmeny oni, a pána generálneho prokurátora, prečo Generálna prokuratúra doteraz nekonala vo veci nezákonného vyplatenia odmien voči Dzurindovi. Pána Dzurindu som sa chcela opýtať - keby bol v lepšej kondícii, by tu mohol zotrvať, asi musí mať pravidelný režim -, prečo sa neudal sám, keď je taký moralista a vyznávač právneho štátu a zákonov. Prečo jednoducho sa sám nešiel oznámiť? To, že vlastne vrátili odmeny, bolo doslova až po nachytaní. Dokonca niektorí tie peniaze vraj dali na charitatívne účely.

    Myslím si, že by ste mali, vážení členovia vládneho kabinetu, rozdávať zo svojho, a nie zo štátneho. Alebo sa mi skôr zdá, ako tvrdíte, že všetci sme pred zákonom rovní, ale niektorí, ktorí majú moc, sú rovnejší aj pred tým zákonom. V správe, ktorá bola v prvom bode, ale predsa aj s týmto druhým bodom, ktorý prerokúvame, ma zaujali dve perličky, pretože túto správu predkladal pán premiér a vlastne tieto perličky hovoria dostatočne alebo vypovedajú dostatočne o kvalite materiálu.

    Napríklad som si so záujmom prečítala, že podľa § 85a Trestného poriadku je osoba, u ktorej sa má vykonať vstup do obydlia, povinná tieto úkony strpieť a ak neumožní ich vykonanie, sú orgány vykonávajúce úkon oprávnené po predchádzajúcej opakovanej výzve prekonať odpor takej osoby alebo ňou vytvorenú prekážku. Takže odteraz sú zatvorené dvere na príbytku súkromnej osoby vytvorenou prekážkou. Odporúčam občanom republiky, aby vetrali, aby otvárali, pretože sa im môže stať, že skutočne im "kukláči" rozkopú dvere, ak im budú chcieť možno urobiť nejakú bežnú kontrolu alebo oznámenie. To azda skutočne už nemyslíte vážne.

    Ďalej sa mi veľmi páčil záver, citujem: "Pán minister Ladislav Pittner má moju plnú dôveru." To tvrdí pán Dzurinda. "Je zárukou toho, že v nastúpenej ceste boja so zločinnosťou sa bude v Slovenskej republike pokračovať a že polícia si bude vykonávať svoju prácu v súlade so zákonmi, tak ako polícia každého iného vyspelého demokratického štátu." Myslím si, že aj keď správu nepísal pán Dzurinda, tak asi tento posledný odsek vychádza z jeho pera, pretože ten štýl akoby dokladoval, že skutočne záverečný odsek pochádza z pera samotného premiéra, tak mi to totiž silne pripomína štýl jeho poézie, ktorú tvoril v mladíckych časoch, a vtedy ospevoval socializmus. Toto záverečné tvrdenie sa už vôbec nedá brať vážne.

    Nedávno som upozornila pána Dzurindu, že nežije v reálnom svete, dnes znova. Neviem, či si prečítal správu o bezpečnostnej situácii, či sleduje správy v televízii. Napríklad včera sa začali novinové správy. V Košiciach o druhej v strede mesta dvojnásobná vražda. Ďalšia správa, ďalšia vražda. Už skutočne chýba, aby sa vraždy začali páchať ako v Amerike, aby si šesťročné deti vystrieľavali spolužiakov, a budeme tu mať Ameriku aspoň v tomto smere, lebo v otázke životnej úrovne občanov nás to pod vašou vládou asi veľmi dlho nečaká.

    Dôvodom na vyslovenie nedôvery ministrovi Pittnerovi nie je len štvrtkový zásah, ale celkový stav v jeho rezorte. Vraždy, ich neobjasnenosť stúpa, násilná trestná činnosť, organizovaný zločin zažíva priam skvelé chvíle rozkvetu a podobne by sme mohli ísť ďalej. Čo ma mrzí, klesá kredit polície a bezpečnostných zložiek vo verejnosti vôbec, pretože sú doslova politicky zneužívané.

    Na záver mi dovoľte ešte také osobné vyjadrenie. Chcem povedať, že osobne ma sklamal prístup pána ministra Pittnera, pretože pán minister v mladosti zažil na vlastnej koži, čo je to silový postup a prístup zo strany štátnej moci. Tým viac ma prekvapuje a mrzí, že teraz postupuje v obrátenom garde rovnako ako niekedy štátna totalitná moc voči nemu. To ma vedie k zamysleniu, ako chuť moci dokáže zmeniť charaktery ľudí. A kladiem si otázku, ako chutí moc. Moja odpoveď je, nech chutí akokoľvek, určite chutí len dočasne.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Malíkovej. Chce sa ešte niekto prihlásiť? Je tam 5 poslancov. Ako posledný pán je poslanec Zelník. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Aibeková ako prvá.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    V súvislosti s vystúpením pani poslankyne Malíkovej si dovolím položiť pánu ministrovi Pittnerovi dve otázky. Aké vyvodíte dôsledky voči dnešnému zásahu tých "kukláčov", o ktorých som hovorila vo svojom vystúpení, ale teraz predovšetkým pani poslankyňa Malíková?

    Pán minister, kým tu sedíte, pozrite si zákon číslo 277/1994 Z. z. § 14 ods. 3, kde sa presne hovorí, za akých okolností môže byť pacient hospitalizovaný proti svojej vôli. Nepamätám si v novodobej histórii, teda porevolučnej na Slovensku, že by bol takto hospitalizovaný pacient s psychiatrickou diagnózou. Je prvý, vstúpite do histórie a som veľmi zvedavá, aké chcete vyvodiť voči tomu, kto nariadil tento zákrok, dôsledky.

    Druhá otázka. Pán minister, celý prípad predvedenia Mečiara ste veľmi rafinovane spojili s dvoma bodmi, o ktorých veľmi dobre viete, že nemohol vypovedať. Vy ste to urobili naschvál a orgány, ktoré sa tým zaoberajú, aby k takejto skutočnosti došlo. Vy sám ste pán minister pred niekoľkými mesiacmi, keď sa prevalila kauza s odmenami počas Dzurindovej vlády, v relácii Sito veľmi arogantne reagovali na prítomného diváka a povedali ste: "A keď si aj mečiarovci vyplatili odmeny vo vyššej sume, prečo by sme si tieto odmeny nemohli vyplatiť?" Ako to, pán minister, vtedy ste nevedeli, že boli protizákonné? Vtedy ste ich nepovažovali za protizákonné? Vtedy ste obhajovali vlastnú peňaženku a vlastné záujmy. O pár týždňov nasadíte "kukláčov", aby ste predviedli svedka, resp. obvineného v tomto istom prípade.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Dovolila by som si nadviazať aj v tom kontexte, o ktorom hovorila pani poslankyňa Aibeková, na vystúpenie pani poslankyne Malíkovej. Áno, pán minister, bolo amorálne, že vaša vláda, premiér vašej vlády za dva dni októbra ste dostali celomesačnú výplatu. Bolo amorálne, že za dva mesiace tohto roku, v roku 1998, ste dostali odmenu, a to ešte vaša ministerka financií nevedela tiež, že je to trestný čin nielen udelenia tejto odmeny, ale teda aj prijatia tej odmeny. Vtedy ešte v televízii vysvetľovala a domáhala sa, aby občania pochopili, že ona má teda taký malý plat, a to prilepšenie sa jej zíde.

    Takže, pán minister, na jednej strane ste verejne deklarovali schvaľovanie takéhoto postupu, ktorý dnes označujete za trestný čin, na čo chcete predviesť menovaného najprv svedka, potom obžalovaného kukláčmi. Pán minister, ale vám sa darí niečo úplne iné. Tak ako sa vám podarilo dostať s vašou vládou Slovensko na prvé miesto v nezamestnanosti v Európe. Tak ako sa vám podarilo za krátky čas, že máme už šesť vízových povinností dokonca do štátu, kde za socializmu sme túto vízovú povinnosť nemali. Takisto sa vám darí v očiach verejnosti zhadzovať tých, ktorí majú vyššiu dôveru obyvateľstva, ako má vláda Slovenskej republiky, a to sú policajti. A do týchto zložiek, do jednotky rýchleho nasadenia v každom štáte väčšinou idú dobrí športovci, väčšinou idú chlapci, ktorí skutočne chcú obhajovať práva ľudí a ich bezpečný život. Do čoho ste týchto ľudí vy namočili? Už si spomínate...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Vážené publikum,

    v nadväznosti na vystúpenie pani poslankyne Malíkovej chcem položiť jednu otázku ministrovi vnútra. Pán minister, prečítali ste si dobre § 68a zákona o Policajnom zbore, kde sa dávajú podmienky nasadenia kukláčov? Nebudem hovoriť o tom, že musí ísť o nebezpečnú osobu a o závažný trestný čin. Tá ochranná kukla má byť nasadená v záujme osobnej bezpečnosti policajta a osoby jemu blízkej. Avšak v praxi sa "kukláči" nasadzujú tam, kde chcete urobiť zastrašovanie a realizovať teror. Samozrejme týmto si chcete zabezpečiť rešpekt pred vašou vládou, ktorý si neviete dobrým vládnutím zabezpečiť. Ja by som opätovne upozornila na vyčínanie "kukláčov" v obci Dubová, kde policajti z Modry voči súkromnému podnikateľovi zasiahli tak, že utrpel ťažké poranenie hlavy. Vážení, to nie sú ojedinelé prípady. Pán minister, vy takéto postupy na jednej strane tolerujete a na druhej strane tolerujete nečinnosť v niektorých kauzách. Nechcem hovoriť prípad pána exposlanca Duckého. Vraj vám píšu, vraj vám telefonujú...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Chcem doplniť stanovisko pani poslankyne Malíkovej o informáciu, že politický komentár na kanáli CTF síce hodnotil skutočnosť, že mali veľmi kritický postoj k činnosti Mečiarovej vlády, ale zároveň uviedol doslova, že slovenská vláda prejavuje týmto činom neúnosnú nervozitu a cholerickú psychózu. Chcem zároveň upozorniť, že ak by sme sa pýtali psychoanalytika, prečo s takým veľkým dôrazom sa stále hovorí o tom, že treba zabezpečiť vynútiteľnosť práva, tak by sme sa dozvedeli, že je to nutkanie po demonštrovaní moci neistých a zároveň upozorňujem na to, že dokonca sa tak charakterizuje každá moc siahajúca po násilí vtedy, keď si myslí, že už vyčerpala nenásilné prostriedky na udržanie svojej vlády. Toto všetko ukazuje nadmernosť zásahu, vážení poslanci, vážená snemovňa, a som presvedčený, že nemôžeme súhlasiť s tým, aby sa takéto praktiky nielen tolerovali, ale aby sa ticho prepiekli.

  • Ďakujem za slovo.

    Ak vyplatenie odmien slúži na obvinenie expremiéra pána Mečiara ako spáchanie obzvlášť závažného trestného činu a sú použití "kukláči", tak potom máme vo svete prvenstvo, lebo na čele slovenskej vlády stojí človek, ktorý tiež spáchal závažný trestný čin. Napriek tomu sedí na premiérskej stoličke. Ak teda pán Dzurinda chce byť akýmsi bojovníkom za dodržiavanie práva a morálky, mal by podať demisiu.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Keltošová.

    Odovzdávam vedenie schôdze pánu predsedovi Migašovi.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    z oblasti pracovného práva tu už odznel iste veľmi kvalifikovaný príspevok pána poslanca Tkáča, nebudem opakovať dôvody, pre ktoré spochybňujeme adekvátnosť zásahu "kukláčov" pri predvedení bývalého predsedu vlády v súvislosti s takzvaným nezákonným vyplácaním odmien.

    Dovoľte mi, aby som povedala niečo trošku z kuchyne prípravy tejto "kauzy" v uplynulých týždňoch, pretože ja sama som bola predvolaná na výsluch zhruba pred dvoma týždňami v tejto veci. Ako viete, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny je jediné kompetentné, ktoré pripravuje v zmysle kompetenčného zákona pracovnoprávne predpisy a najmä právne predpisy, ktoré sa dotýkajú aj oblasti sociálneho zabezpečenia. Genéza vyplácania odmien, tak ako bola prezentovaná vyšetrovateľmi aj podriadenými pána ministra Pittnera, je veľmi jednoduchá. Ak hovoríme o zákone číslo 120 a v súvislosti s ním o trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa bývalým predsedom vlády, ja sa pýtam pre krátkosť času len na tri veci.

    Pán minister Pittner, predpokladám, že ste za tých 17 alebo 18 mesiacov činnosti mali dovolenku. Ak ste ju mali, tak ste konali v rozpore so zákonom číslo 120. Nedajbože ste mali aj chrípku a boli ste náhodou PN, ak ste si to dovolili, tak ste konali protizákonne v rozpore so zákonom číslo 120. Pán minister, bývalý minister dopravy pán Palacka si zlomil nohu, bol 3 týždne na liečení na X, zákon 120 to neumožňuje. A môžem takto pokračovať ďalej. Neviem, či v súčasnej vláde sú ľudia, predpokladám, že aj pán premiér Dzurinda má deti a berie prídavky na deti, zákon 120 to neumožňuje. A ešte raz, dávky, o ktorých hovorím, sú všetky v zákone číslo 120 pod čiarou.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Kováč, ja som vám neskákala do reči napriek tomu, že ste nevystupovali, ale rada si vás vypočujem. Takže ešte raz, zákon číslo 120 odkazuje pod čiarou na všetky právne predpisy vrátane Zákonníka práce, je ich 6 alebo 7 v súvislosti s pracovnoprávnymi vzťahmi a náležitosťami členov vlády.

    Myslím si, pán minister, že vaša najväčšia vina alebo to, z čoho vás ja obviňujem, je to, že vaši podriadení, ktorí pôsobia či už ako vyšetrovatelia alebo, samozrejme, aj v policajných zložkách, buď vás zavádzajú, nedávajú vám kompletné informácie, alebo sú jednoducho slabo pripravovaní. V každom prípade vy ako štatutárny zástupca organizácie nesiete za nich zodpovednosť, a to nielen politickú, ako tu odznelo, ale i odbornú a vecnú. Ja som v rokoch 1992 - 1994 riadila rezort, ktorý mal aj s úradmi práce, v tom čase štátnymi orgánmi 5 000 zamestnancov a bola som zodpovedná aj za nich. Čiže tu neobstojí len takzvaná širšia politická zodpovednosť, ako to formuloval, myslím si, pán kolega Šimko, tu každý predstaviteľ rezortu má zodpovednosť za kvalitu a personálne obsadenie jednotlivých funkcií.

    Chcem povedať, že pani vyšetrovateľka, ktorá ma vypočúvala, ktorá vypočúvala aj pána Krajčiho v súvislosti takisto so zneužitím právomoci verejného činiteľa, a obvinila ho z neprimeranej výšky odchodného pána Polku, bola upozornená aj mnou, aj ďalšími poslancami v rámci rokovania mandátového výboru, že nemá dostatočné právne informácie, ak hovoríme o sociálnom zabezpečení a odchodnom podľa platných právnych predpisov. Upozorňovali sme, že existujú aj takzvané prechodné a záverečné ustanovenia, o ktorých nevedela, takisto nevedela ani to alebo sa tvárila, že nevie, že zákon číslo 120 bol dvakrát novelizovaný. Pán minister, mali by ste o tomto vedieť, aj keď viem, že vyšetrovatelia sú procesne nezávislí, ale nerobia česť vášmu rezortu takýto "kvalifikovaní právnici".

    O tom, aká je právna alebo úroveň právneho vedomia na Úrade vlády, vám prečítam len takú perličku z listu vedúceho Úradu vlády bývalému ministrovi spravodlivosti pánu Liščákovi, v ktorom ho vyzval, aby vrátil odmeny za roky 1995, 1996, 1997, 1998. Pán minister, podobne postupovali aj vaši vyšetrovatelia, ktorí sa ma pýtali na odmeny od roku 1992, respektíve roku 1993, odkedy som bola vo vláde. Ja neviem, či pani doktorka Škarbová, podplukovníčka nevie, že odmeny sú premlčateľné po troch rokoch, ale bola to zaujímavá debata. Nakoniec som ju presvedčila, že skutočne bavme sa o tých posledných troch rokoch a nezmieňujme sa o právnych nezmysloch z roku 1992 alebo 1993.

    Podobne by som mohla upozorniť aj na ďalšie chyby, ktoré sa v tomto prípade, hovorím stále o vyplácaní odmien, podsúvajú verejnosti, ako je list predsedu NKÚ pána Balejíka, ktorý takisto konštatoval v roku 1996, že platí len zákon číslo 120/1993 Z. z. Pri rozprave vo vláde som ho upozornila, že ten zákon bol novelizovaný dvakrát, v roku 1994 aj v roku 1995, čo on nevedel. Ja mu to nekladiem za vinu ani vám to nekladiem za vinu, ja to kladiem za vinu vašim podriadeným, respektíve ľuďom, ktorí vám pripravujú podklady. Na základe tejto rozpravy vo vláde, kde bolo prítomných 15 alebo 16 členov vlády, pán Balejík svoje stanovisko v spomínanom dotknutom liste, ktorý slúži ako dôkazná listina na súde, vzal späť a aj na základe tohto rokovania vo vláde, kde ministerstvo práce dalo svoj výklad aj legislatívny odbor Úradu vlády dal svoj výklad k takzvanému nezákonnému vyplácaniu odmien, pán Balejík uznal argumenty a na základe tejto rozpravy v závere funkčného obdobia aj sebe, aj svojim dvom podriadeným vyplatil odmeny. Ak by nebolo tejto rozpravy, o ktorej hovorím, ak by nebolo tejto argumentácie, predpokladám, že by napriek svojmu písomnému stanovisku, nepredpokladám, že by si bol tie odmeny pridelil.

    Chcem povedať ešte jeden fakt na záver. Myslím si, že táto kauza, tak ako bola medializovaná či už vami podriadenými, najmä pánom generálom Ivorom, ktorý sa rád prezentuje v televízii, celá táto kauza slúžila iba ako politická zámienka na to, aby ste mohli demonštrovať, že predvedenie Mečiara je vo vašich silách. To, že to predvedenie nebolo adekvátne, o tom sme už tu hovorili a chcem vám len pripomenúť, som rada, že tu sedí pán poslanec Langoš, aj jeho vyjadrenie, ktorý takisto považoval predvedenie v takomto spôsobe za neadekvátne. Predpokladám, pán minister, že nepodozrievate pána kolegu Langoša z veľkých sympatií voči HZDS ani k bývalému premiérovi Mečiarovi, ale ako bývalý federálny minister vnútra si myslím, že jeho názor by mal stáť aspoň za úvahu.

    Pán minister, od začiatku, odkedy som v mandátovom a imunitnom výbore a odkedy nám vaši vyšetrovatelia predkladajú rôzne kauzy a kauzičky, som viackrát vystúpila v tomto pléne s tým, že právnici, pretože každý jeden z nich okrem hodnosti má aj titul JUDr., že právnici z odboru vyšetrovania majú mimoriadne, skutočne mimoriadne nízke právne vedomie, ktoré nechcem teraz paušalizovať, ale ktoré je v zásade aj deformované objednávkou, čo je mi veľmi ľúto, a tak ako som vás na to upozorňovala a upozorňovala som aj plénum, že pokiaľ išlo konkrétne o prípad pána Polku, bude to hanba pre vašich vyšetrovateľov. Stalo sa to isté. Hovorím aj teraz, celá kauza vyplácania odmien je na veľmi, veľmi tenkom ľade postavená, a ak chce odbor vyšetrovania utrpieť ďalšie fiasko, tak smelo do toho. Som presvedčená, že sa skončí presne tak, ako sa skončilo odchodné a vyplatenie pána Polku pánom Krajčim.

    K pánu Dzurindovi už bolo povedané dosť, myslím si, že naozaj hovoriť tu o morálke z jeho úst, to znie veľmi paradoxne, ak už sme hovorili o platoch, ktoré si pridelila vláda v posledný deň mesiaca október. Predpisy hovoria, že im platí za celý mesiac. Ak sa hovorilo o odmenách, ktoré si pridelili kvartálne odmeny za dva mesiace práce, tak to je tiež na pousmiatie. A takisto sme hovorili aj o tom, že nestačí len dať návrh alebo trestný čin zneužitia právomoci na jedného premiéra, pretože naozaj v tomto prípade to, že členovia vlády sa zaviazali k splátkovým kalendárom vracať svoje odmeny, pána Dzurindu nezbavuje viny, pretože urobil ten istý trestný čin, v tomto prípade, ako vy hovoríte, pán Mečiar.

    Takže, pán minister, je mi ľúto, tieto kauzy sa opakujú, ich kvalita, príprava je pofiderná a aj preto budem podporovať návrh na vaše odvolanie.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Keltošovej majú pán poslanec Húska, pani poslankyňa Belohorská, pani poslankyňa Tóthová ako posledná. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Pán poslanec Húska je ako prvý.

    Zapnite pána poslanca Húsku, bol prvý prihlásený.

  • Ďakujem.

    Chcem doplniť pani poslankyňu Keltošovú, že veľmi správne argumentovala tým, že zdôvodnenia, ktoré sa používajú hlavne na takzvanú trestnú činnosť v oblasti odmeňovania ministrov, sú na tenkom ľade. Sú naozaj na tenkom ľade a myslím si, že teraz treba hlavne tento dôvod napadnúť, i keď o nadmernosti zásahu som už hovoril, ale dôležité je zdôrazňovať hlavne zodpovednosť pána premiéra Dzurindu za všetky tieto kroky. Keby sme na chvíľu prijali za pravdivé, že nepodložený spôsob konštrukcie, že za trestnú činnosť sa považuje vyplácanie odmien, ktoré, ako vieme aj z výkladu, sú naozaj rozmanito posudzované, tak potom by bola pravda, že pán Dzurinda má svoju logiku. On hovorí: Áno, ale keď som sa dozvedel, že sa to pokladá za takýto čin, tak ja som vrátil odmenu. Dokonca dnes zase hovoril o tom, že urobil patričné opatrenia. Ale ak je to tak, tak to neznamená, že jeho trestný čin prestal byť trestným činom. Lebo to by bola asi taká pravda, že zlodej bicyklov by konštatoval, keď ho pritom prichytia, že no veď ja som ten bicykel vrátil, tak vlastne sa nič nestalo. Tak to nie je tak, takéto právne vedomie predsedu vlády je hrozné.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Keltošová upozornila na problematiku odchodného pána doktora Polku. Chcem povedať jednu vec. Máte jednu mustru, ktorú používate na Krajčiho aj na Mečiara. Prvé štádium je u Krajčiho zmarené referendum. Nevyšlo. Prešlo sa na finančnú oblasť, odchodné Polkovi. U Mečiara prvé štádium zavlečenie Michala Kováča mladšieho nevyšlo. Druhé štádium - odmeny. Keď bude rozhodovať súd, dopadne to takisto ako s Polkom, neuspejete, pretože súd dá za pravdu, že odmeny neboli protiprávne vyplatené. Ja však mám otázku, pán minister, kto zaplatí škody, ktoré vznikli vaším zásahom, kto platí veľké náklady na "kukláčov" a políciu, ktorá by mala pôsobiť inde a mrhá čas a sily na tieto vaše "hrátky". Už porušenie zákona predsedom vlády, myslím porušenie volebného zákona, keď vystúpil v čase moratória, stálo Slovenskú televíziu jeden milión korún. Tie televízii chýbajú, a nie z finančných dôvodov sa nevysielajú prenosy z parlamentu. Čiže vy si tu postupujete v rozpore so zákonmi, ale dôsledky v konečnom efekte znášajú občania z ich daní. Ste nemorálna vláda.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Danko, po ňom pán poslanec Maxon.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    vážený pán minister,

    skúsim hovoriť stručne, lebo je pokročilý čas, a vecne. Nebudem sa vyjadrovať k obsahu trestných činov, lebo podľa môjho názoru kolegovia predrečníci jasne zdokumentovali, že nemôže ísť o výpoveď v tom trestnom čine, kde je platná amnestia a bola uznaná Ústavným súdom. O trestnej zodpovednosti pre vyplácanie odmien ja ako poslanec Národnej rady nie som ochotný vážne rozprávať v Národnej rade, pretože považujem to za absolútne dehonestujúce a právne neudržateľné. Ale chcem, pokúsim sa povedať niečo, čo tu ešte nebolo povedané. Čo je určite ťažké po toľkých hodinách.

    Dovoľte mi, aby som sa vás spýtal, prečo štátna moc v krajine, kde sa 80 percent obyvateľstva hlási ku kresťanstvu, použije cez veľkonočný týždeň, ktorý je najväčším sviatkom kresťanského sveta, brutálnu štátnu moc, použije ozbrojené komando takmer v priamom prenose, som bol zhrozený, večer si pustím televíziu a vidím po zuby ozbrojených mužov, ktorí sa vkrádajú do súkromného príbytku občana Slovenskej republiky. Prečo asi potrebovali nasadiť policajtov po zuby ozbrojených?

    Pán minister, pozorne som si vás vypočul v televízii, myslím si včera večer, keď vám dali otázku, či ste mohli vylúčiť streľbu a vy ste odpovedali, nemohli sme vylúčiť streľbu. Tak prepáčte, samotná táto veta je dostatočný dôvod na vaše odstúpenie pre nekompetentnosť celého Policajného zboru. Prosím vás pekne, na základe čoho vaši policajní experti predpokladali, že keď vstúpia do obydlia občana Mečiara, ktorý bol ministrom vnútra a trikrát predsedom vlády Slovenskej republiky, teda je u neho predpoklad, že dokonale ovláda právny poriadok Slovenskej republiky a systém zákonov, na základe čoho ste predpokladali, že sa bude brániť streľbou, na základe toho, že mal ochranku? Ochranka sú plne profesionálni ľudia, z ktorých veliteľ, keď sa nemýlim, pracoval v Úrade pre ochranu ústavných činiteľov 25 asi rokov.

    Pán minister, povedzte tým svojím generálom, lebo sú to údajne niektorí generáli, povedzte im skutočne, že ochranka všade na svete je na to, aby chránila chránenú osobu, a nie na to, aby vyvíjala aktivity, ktoré ohrozujú chránenú osobu. Predstavte si, vy ste predpokladali, že môže dôjsť k streľbe. Predsa v tom momente, keby došlo k streľbe, by vznikla prestrelka a v prestrelke je chránená osoba vystavená ujme na živote. Predsa v žiadnej prestrelke nikto nekoordinuje presný priebeh guliek. To znamená, že predpokladať, že sa začnú brániť strelnými zbraňami, je absolútny nezmysel.

    Čiže otázka znie, prečo teda po zuby ozbrojení muži? Určite nepredpokladám ani to, aby vaši generáli až tak nevedeli o tom, o tejto situácii, čiže nepredpokladali skutočne streľbu. Prečo potom nasadili to ozbrojené komando takmer v priamom prenose? No existuje druhý variant tohto a ten je oveľa horší. Samozrejme musia byť tam, keď nie sú tam vecné dôvody, tak sú tam politické dôvody. Predstavte si, že v priamom prenose bežný občan, ktorý nečíta ústavu a bežne nečíta Zbierku zákonov, zbadá, ako bývalého trojnásobného premiéra odvádzajú po zuby ozbrojení muži, ktorých obyčajne v televízii vidí vtedy, keď chytia nejakého dílera drog alebo nejakého ťažkého zločinca.

    Akú asociáciu u diváka to vyvolá? Čiže o čo asi ide? Ide o kriminalizáciu osoby a z akého dôvodu. Keby sme si náhodou nevšimli, tak na Slovensku sa schyľuje buď k predčasným, alebo k riadnym voľbám. Ale aj riadne voľby sú už o dva roky, čiže zajtra. Aká je situácia na Slovensku, jediné Hnutie za demokratické Slovensko má 30 percent štandardných preferencií a jeho predseda je prvý alebo druhý v osobných preferenciách na Slovensku.

    Pozrite si, aká je situácia na slovenskej politickej scéne. Akási SDK, ktorá vyhrala voľby a ja doteraz neviem, čo to je a kto ju reprezentuje, tá virtuálna strana sa údajne rozpadla a vzniká nová strana, ktorá si dáva názov skratku SDKÚ. Ja som dlho pátral, čo je to, a poučili ma, že je to strana dosiahnutia karieristických úmyslov. Čiže táto strana, samozrejme, tu vznikla na princípe čisto politických pohnútok a tá sa začína presadzovať, ale, žiaľ, má iba 11 percent.

    Čiže ja chápem, že terajšia vládna koalícia je úplne nervózna a začína sa báť o svoju politickú budúcnosť. Ako sa presadiť v budúcom politickom súboji, ak nie oslabením HZDS a veľmi sa pýta cesta cez oslabenie autority jeho predsedu. Čiže ak to bolo tak myslené, potom profesionalita generálov tam nie je ohrozená, lebo sú tam politické ciele, ale potom si musíme položiť otázku. Z tohto aspektu je zásah jednoznačne neprimeraný, pretože sa nedalo počítať so streľbou, muži boli plne ozbrojení a pripravení na prestrelku. To znamená, ak niekto vydal rozkaz na neprimeraný zásah pre politické ciele za účelom diskriminácie predsedu najsilnejšieho opozičného hnutia, nenaplnil tak náhodou skutkovú podstatu trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa?

    Váš názor je taký, ja si myslím, že sa na to spytujú príslušné a kompetentné orgány, nie ja. Čiže môj názor je taký, táto akcia je veľmi nedôstojná, čo ste urobili, nemá nič spoločného so skutočným právom a spravodlivosťou, ale je to akcia zameraná na politickú, na kriminalizáciu opozície a na jednoznačné oslabenie pozície opozície pred nasledujúcimi voľbami. Preto, pán minister, nesiete politickú zodpovednosť za to, pretože spravodlivosť nemá nič spoločné s týmito politickými hrami, a vy ste zodpovedný za rezort, preto budem hlasovať dnes za vaše odvolanie z funkcie.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Maxon a po ňom pán poslanec Jarjabek.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    občas v rámci tejto diskusie máme aj úsmev na tvári, ja osobne si však myslím, že hovoríme o takej veľmi vážnej veci, že by sa tá diskusia naozaj mala viesť vo veľmi vážnom tóne, vo veľmi vážnom tóne predovšetkým preto, že dnešný deň istým spôsobom symbolizoval, symbolizuje súčasný spôsob vládnutia.

    Dámy a páni, dnes v tejto snemovni bolo z úst ústavných činiteľov, z úst predsedu vlády povedané toľko nehoráznych lží, že z toho je naozaj otázka, či naším predmetom záujmu naďalej má byť minister vnútra alebo či predmet nášho záujmu sa opäť nemá obrátiť na predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu.

    Dámy a páni, akosi bez väčšieho záujmu sme prijali informáciu pána predsedu vlády v súvislosti s tou správou pod tlačou 616, ktorú predkladal vo väzbe na stanovisko generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Dámy a páni, pán predseda vlády prečítal len časť z tohto stanoviska. Tí, ktorí ste tie pasáže, ktoré citoval, pozorne sledovali, tak v žiadnom prípade nesmerovali k tomu, čo jasne a zrozumiteľne formuloval predseda vlády včera v Rádiožurnále a čo sformuloval dnes na rokovaní pléna Národnej rady Slovenskej republiky, že má od generálneho prokurátora medzivýsledok a tento medzivýsledok, presne tak to formuloval, ten stav a tento medzivýsledok jasne a zrozumiteľne dokumentuje, že nebol porušený zákon.

    Vážené dámy a páni, boli tu prezentované viaceré rokovania v súvislosti s prípadom, ktorý prerokúvame. Dovoľte aj mne povedať niekoľko rokovaní, na ktorých som bol prítomný.

    Vzhľadom na to, že som spomínal už teda generálneho prokurátora, tak mi dovoľte povedať, že pri návšteve a na rokovaní u prezidenta Slovenskej republiky sme sa dohodli, že generálny prokurátor predstaviteľom Hnutia za demokratické Slovensko poskytne informáciu o prešetrení zákonnosti alebo nezákonnosti postupu takzvanej jednotky "kukláčov" a dohodli sme sa, že predbežné výsledky nám poskytne tento týždeň v utorok o 14.00 hodine.

    Dámy a páni, spoločne s mojimi kolegami pánom poslancom Gašparovičom a pánom poslancom Tkáčom sme strávili na Generálnej prokuratúre niečo viac ako jeden a pol hodinu, za tú jeden o pol hodinu nám generálny prokurátor snažil vysvetliť, aký je súčasný stav, ale jasno a zrozumiteľne nám povedal, že nebolo možné a nie je možné v tejto chvíli spraviť akékoľvek závery, pretože do tejto chvíle nemá Generálna prokuratúra spis týkajúci sa tejto veci. Akoby blesk z jasného neba - o dvanásť hodín už tu predseda vlády prezentuje stanovisko generálneho prokurátora a stanovisko, ktoré jednoznačne prostredníctvom jeho vyjadrení konštatuje, že v tomto smere nebol porušený zákon.

    Takže vážené dámy a páni, v tom čase, v utorok o 14.00 hodine sa generálny prokurátor vyjadril, že pokiaľ Generálna prokuratúra dostane príslušný spis a do tejto chvíle nevie, či ten spis má tri strany, tridsať alebo tristo strán, tak sa k tejto veci vyjadriť nevie. Podľa našich informácií Generálna prokuratúra spis ani v tejto chvíli kompletný ešte nemá.

    Dámy a páni, ja som bol pôvodne prihlásený aj k tlači 616, tak mi dovoľte povedať ešte niekoľko slov aj k tým veciam, ktoré sú uvedené v správe. Podotýkam, dámy a páni, že je to správa predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorú spracoval na základe požiadavky poslancov Hnutia za demokratické Slovensko.

    Predovšetkým teda vo vzťahu k tej prvej kauze treba povedať, že aj do tejto oblasti vstúpil prokurátor svojím vyhlásením. V tejto správe sa veľmi transparentne, je veľká snaha transparentne konštatovať, že v kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny bolo bezprostredne potrebné vypočuť Vladimíra Mečiara, nehovoriac o amnestii vzťahujúcej sa aj na túto vec, pretože my sme jednoznačne toho názoru, že tá amnestia sa vzťahuje na skutok, a nie na meno, ale aj v tejto veci sa jednoznačne a zrozumiteľne vyjadril prokurátor Slovenskej republiky, že nič nebráni vyšetrovateľom, aby postúpili tento spis procesne ďalej bez vypočutia.

    Dámy a páni, v správe, ktorú predložil predseda vlády, sa uvádza aj podozrenie z ďalšieho trestného činu. Len pre vašu zaujímavosť uvádzam, že z procesného hľadiska má vyšetrovateľ správnu lehotu, na základe ktorej alebo teda v ktorej musí informovať príslušného prokurátora. Dámy a páni, je teda pre mňa nepochopiteľné, že dnes generálny prokurátor musel vyjadriť veľké počudovanie nad vecami, ktoré sú v tejto správe uvedené, pretože v tejto jednej veci Generálna prokuratúra doteraz nemá žiadne poznatky. To znamená, že ani z hľadiska procesného si vyšetrovatelia nesplnili oznamovaciu povinnosť prokuratúre ako takej, že vôbec sa začalo trestné stíhanie, a len tak mimochodom, to trestné stíhanie bolo začaté 17. februára tohto roku.

    Vážené dámy a páni, ak som hovoril o klamstvách a nepravdách, tak mi dovoľte uviesť ešte niekoľko skutočností, ktoré bezprostredne s návrhom na vyslovenie nedôvery pána ministra vnútra Ladislava Pittnera súvisia.

    Bol som jeden z tých, ktorí sa zúčastnili na rokovaní s prezidentom Slovenskej republiky bezprostredne po zásahu jednotky "kukláčov" v Trenčianskych Tepliciach. Tu na tomto mieste musím skonštatovať, že si vážime promptnosť, ako sme boli u prezidenta Slovenskej republiky prijatí. Obrátili sme sa na prezidenta v tejto veci ako na mravnú autoritu a mali sme záujem ho informovať a súčasne ho teda požiadať o príslušné kroky v tejto veci.

    Veci sa zbehli tak, že počas našej návštevy boli prítomní pán minister vnútra Ladislav Pittner, pán generál Ivor a pán generálny prokurátor. Treba teda povedať, že pán minister vnútra príliš veľa toho nepovedal, ale to, čo povedal, som si veľmi dôsledne zapamätal. Pokiaľ sa pán prezident obrátil na pána ministra, tak pán minister požiadal o odpoveď pána generála Ivora. Nebudem rozoberať tie právne výhrady alebo tie výhrady, ktoré sme mali voči postupu.

    Ale dovoľte mi teda uviesť niekoľko skutočností, ktoré odzneli v tejto diskusii. Jedna z prvých otázok pána prezidenta voči ministrovi vnútra a nakoniec tá otázka skončila, ako som už spomínal, u generála Ivora, bola, či je skutočne pravdou, že podozrenie z trestného činu vyplácania odmien bývalým členom vlády bol ten dôvod, na základe ktorého sa uskutočnil ten zásah, ktorý sme tu už spomínali. Musím teda konštatovať, že keď dostal prezident Slovenskej republiky kladnú odpoveď, že áno, tak pán prezident sa nedokázal alebo teda vôbec sa nebránil počudovaniu nad touto skutočnosťou.

    Bezprostredne však nasledovala ďalšia otázka. Ak je predseda Hnutia za demokratické Slovensko obvinený z tohto trestného činu, môžete mi, prosím vás, pán minister, vysvetliť, prečo rovnako nie je obvinený pán Moravčík a rovnako nie je obvinený súčasný predseda vlády Mikuláš Dzurinda? Vážené dámy a páni, opäť na túto otázku odpovedal pán generál Ivor. Odpovedal veľmi stručne a lakonicky, že Trestný poriadok nehovorí o tom, že by v tejto veci v rovnakom čase mali byť stíhaní všetci, ktorí sú podozriví zo spáchania takéhoto trestného činu.

    Dámy a páni, v súvislosti s tým mi naozaj dovoľte vysloviť neuveriteľné prekvapenie, akú odvahu má predseda vlády, keď predkladá tomuto parlamentu túto správu, kde sa okrem iného uvádza, že tieto práva platia vo všeobecnosti a platia teda bez ohľadu na to, či ide o súčasného alebo bývalého člena vlády, predsedu veľkej či malej politickej strany, alebo iného občana.

    Takže vážený pán minister, ja sa opäť pýtam, a už možno po desiaty alebo pätnástykrát v tejto snemovni: Viete vysvetliť, prečo v tomto skutku nie je obvinený bývalý predseda vlády pán Moravčík a prečo v tomto skutku nie je obvinený súčasný predseda vlády Mikuláš Dzurinda? Veľmi radi si vypočujeme vašu odpoveď na túto otázku, ktorá v tejto snemovni už zaznela niekoľkokrát.

    Vážené dámy a páni, v tomto kontexte naozaj znie absolútne farizejsky z úst predsedu vlády, že vláda robí všetko pre to, aby dosiahla optimálne prostredie z hľadiska vynútiteľnosti práva. Viete, kedysi fungovali z hľadiska účtovnej evidencie takzvané princípy samokontroly. Bol to, samozrejme, nezmyselný postup. Ja teda v tomto kontexte len pripomínam, že ak teda predseda vlády má taký eminentný záujem, aby bolo právo uplatňované rovnako voči všetkým, tak z hľadiska princípu neviem, aký by som našiel na to termín, ale asi by sa teda mal prihlásiť na prokuratúre a požiadať, aby bol trestne stíhaný. Neviem si to celkom dobre vysvetliť, ale, dámy a páni, na túto otázku nám doposiaľ nevedel odpovedať ani generálny prokurátor, lebo pokiaľ je vedomosť o tom, že je osoba stíhaná alebo je podozrivá z trestného činu a súčasne sa vie o tom, že podozriví z takéhoto trestného činu sú aj ďalší, tak tam automaticky prokuratúra by mala konať.

    Vážené dámy, vážení páni, veľa sa tu hovorilo o tom, ako bol vyrozumený doktor Vladimír Mečiar, predseda Hnutia za demokratické Slovensko, ako nebolo možné, ako nebol zastihnuteľný.

    Dámy a páni, do dnešného dňa, do tejto chvíle má doktor Vladimír Mečiar z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Sekcia vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti v Bratislave toto vyrozumenie. Vyrozumenie o doručení zásielky. Podľa § 63 ods. 2 Trestného poriadku vzhľadom na to, že ste neboli zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiavate, vyrozumievam vás, že zásielka vám určená do vlastných rúk je uložená u vyšetrovateľa odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru v Bratislave na Novomeskej ulici číslo 8, kde si ju môžete denne v čase od 7.30 do 15.30 vyzdvihnúť. Ak si zásielku nevyzdvihnete do troch dní odo dňa jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa o uložení nedozviete. Okrem toho, že teda toto vyrozumenie má absolútne kontraproduktívne nezmyselné konštatovania, tak treba jednoznačne povedať, toto vyrozumenie je ináč z 10. apríla tohto roku, a, dámy a páni, toto vyrozumenie sa vzťahuje na čo? Vzťahuje sa na predvolanie ako svedok, vzťahuje sa na predvolanie ako obvinený. Jednoducho to je len dôkaz, ako procesne nedokonale, povedal by som, nekompetentné orgány, ktoré v tejto veci konali, postupovali.

    Dámy a páni, dovoľte mi uviesť ešte niekoľko skutočností, ktoré súvisia s týmto skutkom. Dnes sa všeobecne na verejnosti diskutuje, že o pripravovanom zásahu takzvaných "kukláčov" prenikli dostatočné informácie, s ktorými disponovali dajme tomu aj poslanci Hnutia za demokratické Slovensko alebo teda predseda Hnutia za demokratické Slovensko. Dámy a páni, pre poriadok mi dovoľte uviesť jednu podľa môjho názoru veľmi závažnú skutočnosť. Okrem toho, že skupina "kukláčov" sa tam objavila po prvýkrát niekedy pred troma týždňami a boli sme svedkami neuveriteľných konštrukcií vo vyjadrení pána ministra vnútra, tak treba povedať, že deň predtým, ako sa akcia uskutočnila, zainteresované osoby dostali informáciu, že príslušná akcia sa má uskutočniť v stredu okolo piatej hodiny ráno. Bol presne určený postup, ako sa má táto akcia vykonať, bol presne spracovaný harmonogram, bola inak okrem toho do toho zainteresovaná aj letka ministerstva vnútra. Vážené dámy a páni, na základe tejto informácie sa predseda Hnutia za demokratické Slovensko obrátil na vysoko postavenú osobu, ktorá procesne o tejto veci mala byť informovaná. S touto osobou hovoril v utorok večer o 20.52 hodine. Som jeden z piatich svedkov, ktorí boli pri tomto rozhovore. Táto osoba podnikla príslušné kroky a o trištvrte na jedenásť bola akcia zrušená.

    Dámy a páni, bolo tu teda pre mňa veľkým počudovaním, pán minister, to, čo ste povedali, že v stredu ste informovali vládu. Zrejme ste v stredu informovali vládu o tom, že tá akcia, ktorá bola plánovaná z utorka na stredu, prenikla na verejnosť a že ste museli hľadať nové riešenia a nové spôsoby a dohodli ste sa potom v stredu na rokovaní vlády, ako budete postupovať na Zelený štvrtok. Z tohto pohľadu ma zaujalo jedno z mála konštatovaní, ktoré u prezidenta Slovenskej republiky vykonal pán minister vnútra. Dámy a páni, pán prezident bol pánom ministrom vnútra Ladislavom Pittnerom informovaný, že v stredu o 17.00 hodine mu bol predložený celý scenár zásahu špeciálnej jednotky takzvaných "kukláčov" a presne doslovne povedal - a vyjadril som s týmto postupom súhlas.

    Dámy a páni, celý čas sa nám tu snažíte implantovať, že vyšetrovateľ je procesne nezávislý, že rozhoduje výhradne prezident Policajného zboru a minister vnútra u prezidenta Slovenskej republiky jasne a zrozumiteľne vyhlási - v stredu o 17.00 hodine som bol o celom postupe informovaný a s týmto postupom som vyjadril súhlas.

    Vážený pán minister vnútra, ak má postupovať procesne nezávisle vyšetrovateľ, ak má autonómne rozhodovať prezident Policajného zboru, z akého dôvodu ste o tej akcii boli informovaný a z akého dôvodu sa od vás očakávalo, že s touto akciou vyjadríte súhlas?

  • Hlasy zo sály.

  • Áno, áno. Takže nakoniec, vážený pán minister, veľmi pekne ďakujem za to, čo ste povedali.

    A vážené dámy a páni, aby všetkým takým, by som povedal, nepríjemným a politicky nestráviteľným vyjadreniam pána ministra vnútra nebol koniec, tak my sme na návšteve u pána prezidenta formulovali tri požiadavky.

    Naša prvá požiadavka vzhľadom na to, čo sa stalo, bola požiadavka, aby pán minister vnútra Ladislav Pittner odstúpil. Naša druhá požiadavka bola, aby konečne už prestali akademické právne diskusie o rozsahu amnestie, aby amnestia bola skutočne vnímaná na skutok, a nie na meno. A naša tretia požiadavka bola, aby Generálna prokuratúra dôkladne a nezávisle vyšetrila odôvodnenosť alebo neodôvodnenosť, alebo primeranosť, alebo neprimeranosť zákroku. Nikto z prítomných sa k týmto našim požiadavkám nevyjadril. V závere stretnutia, na ktorom bol prítomný aj pán minister vnútra, pán generál Ivor a pán generálny prokurátor, pán prezident veľmi otvorene a jasno vyslovil požiadavku, aby vo vzťahu k tejto udalosti na Slovensku nevznikalo ďalšie napätie, pán prezident vyjadril alebo formuloval istú prosbu, aby sme neboli nositelia tohto napätia. My sme opätovne teda prezentovali, že pokiaľ budú splnené tieto naše tri požiadavky, tak vieme významným spôsobom garantovať, aby sa situácia na Slovensku z hľadiska politického napätia nezhoršovala.

    Vážené dámy a páni, zhruba po takto formulovaných požiadavkách a zhruba po tých slovách, ktorými som sa snažil citovať pána prezidenta, sa na niekoľko záverečných viet o slovo prihlásil minister vnútra pán Ladislav Pittner. Dámy a páni, poslednú vetu som si zapamätal absolútne jasne a dovoľte mi, aby som vám ju teraz povedal. Pán minister vnútra Ladislav Pittner, člen vlády Mikuláša Dzurindu na záver svojho expozé u pána prezidenta povedal, a tieto slová boli adresované nám trom zástupcom Hnutia za demokratické Slovensko: "Páni, uvedomte si, že akékoľvek prejavy nespokojnosti tvrdo potlačíme."

    Vážené dámy a páni, celý čas tu máte v ústach slovo demokracia. Celý čas tu rozprávate o tom, že všetko spravíte pre to, aby sa zlepšovala situácia vo vynútiteľnosti práva. A vážené dámy a páni, váš minister, minister vnútra Slovenskej republiky, člen vlády Mikuláša Dzurindu povie, že akékoľvek prejavy nespokojnosti tvrdo potlačíme. Dámy a páni, na tieto slová reagoval veľmi lakonicky prezident Slovenskej republiky a pán minister vnútra, vy si ich určite veľmi dobre spomínate, aké to boli slová. Pán prezident Slovenskej republiky povedal: "Vážený pán minister, ak čokoľvek budú organizovať v súlade s ústavou a v súlade s platnými zákonmi Slovenskej republiky, tak tieto vaše slová neboli primerané."

    Vážené dámy a páni, aj toto všetko sprevádzalo celé tieto udalosti. Ja som presvedčený, že náš návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi má v každom prípade svoje opodstatnenie. Naopak som presvedčený, že tí, ktorí naozaj nezvážia všetky skutočnosti, ktoré sa vzťahujú predovšetkým na tento prípad, a nepodporia náš návrh, tak budú mať naozaj vnútornú dilemu alebo musia mať vnútornú dilemu nielen so svojím svedomím, ale, dámy a páni, po čase budete jasne konfrontovaní aj so zákonom v tom zmysle, že ak celý postup bude prešetrený objektívne, tak už dnes musí byť zrejmé, že ministerstvo vnútra a minister vnútra nepostupoval v súlade so zákonom.

    Dámy a páni, ja si myslím, že Ladislav Pittner by mohol byť dobrým ministrom. Obavám sa však, že problém je len v jednom. Mohol byť ministrom vnútra, ale v stredoveku, v stredoveku inkvizície. Pretože presne takéto metódy, ako minister vnútra používa. Ak by mu ale nevyhovoval stredovek, tak by som mu chcel dať do pozornosti obdobie Francúzskej republiky a, pán minister, bolo by asi pre vás inšpirujúce, keby ste si prečítali niektoré údaje o ministrovi vnútra Fouché. Je to osobnosť, ktorá vás zrejme vo vašej práci inšpirovala.

    Teda vážené dámy, vážení páni, Hnutie za demokratické Slovensko podľa môjho názoru konalo s plnou zodpovednosťou a mne nič iné nezostáva, len vás požiadať o podporu návrhu Hnutia za demokratické Slovensko na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Maxona. Pani poslankyňa Belohorská ako prvá a posledný pán poslanec Delinga. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Pani poslankyňa Belohorská je ako prvá.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Možno by som vedela dať aj nejakú hypotetickú odpoveď na otázku pána Maxona, prečo v súvislosti s vyplatením odmien neboli obvinení aj pán Moravčík a pán Dzurinda. Možno je to tiež taká z hier ministra vnútra pána Pittnera, aby po dnešnom rokovaní on odišiel odtiaľto očistený a možno už sa pripravuje zásah jednotky so semtexom na dvere u Moravčíkovcov a zavretie možno alebo vypočutie aj pána premiéra Dzurindu. Možno je to tiež jedna z hier. Ale chcem vás upozorniť, pán minister, na jednu vec. Aby ste si uvedomili, že nasadenie ozbrojených zložiek proti civilnému obyvateľstvu v novembri 1989 vyvolalo istú búrlivú reakciu a takzvanú zamatovú revolúciu, a ak je vám jasné, boli súdení aktéri tohto zásahu proti obyvateľstvu. Vy viete veľmi dobre aj o tom, že na Veľký piatok boli pripravené takisto pohotovostné oddiely. Jedno ich stanovisko bolo na Leškovej ulici, čo nevideli tí ľudia, ktorí manifestovali a vyjadrovali protest proti vám.

    A možno by vám stálo za to aj nahrať si správy zo zahraničných médií a vypočuť si ministra Kukana, ktorý je toho času na pracovnej návšteve v Spojených štátoch, ako odpovedal na otázku, ktorú mal práve v súvislosti s týmto zadržaním, kde sa ho priamo opýtali: Išlo o korupciu? Čiže takto vy chcete pošpiniť svoju opozíciu.

  • Nech sa páči, pán poslanec Zlocha.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    človeka by už pomaly ani nemalo prekvapiť, že ľudia, ktorí sa roky tvárili ako bojovníci za demokraciu a v súčasnosti ako ochrancovia demokracie sa takto správajú, takto sa vyjadrujú a takto konajú. Ja by som sa vás pán minister, rád spýtal na jednu vec alebo položil vám nasledujúcu otázku: Z televízneho záznamu bolo vidieť, že vaši bojovníci za demokraciu boli skutočne naladení, aby pri najmenšom odpore použili zbrane, revali ako hulváti, vyhrážali sa zbraňami civilom a poslancom. Čo by sa stalo, keď by si niektorý poslanec nebol ľahol a neroztiahol ruky a neroztiahol nohy? Čo by sa stalo, keď by niektorí z tých iniciatívnych "kukláčov" vystrelil a zastrelil niektorého poslanca alebo niektorého civila? Kto by bral za to zodpovednosť? Vy pán minister? Alebo by ste to zvalili na generála Ivora, alebo na niektorého ďalšieho zo zúčastnených. Možno že na niektorého z "kukláčov". Ale nehnevajte sa, to je hanba, ak sa ešte budete raz prezentovať ako bojovníci za demokraciu, ak budete tvrdiť, že ochraňujete ústavu a demokratické práva, tak sa skutočne radšej začervenajte a pospytujte si vedomie, čo robíte.

  • Pán poslanec Paška, po ňom pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem za slovo.

    V správe predsedu vlády je napísané, že organizátori tohto podujatia počítali s tým, že pán Mečiar bude klásť odpor. Rovnako v niektorých vystúpeniach odznelo, že bola ochota prítomných chrániť svojho predsedu vlastným telom a počítalo sa aj s tým, že ozbrojená ochranka pána Mečiara bude v priestoroch.

    Z uvedeného je zrejmé, že organizátori tejto akcie počítali s tým, že bude kladený aj ozbrojený odpor. Preto ma zaujíma, či súhlas pána ministra na túto akciu bol udelený, ako mal pán minister zabezpečené, že skutočne nedôjde k usmrteniu niektorého z prítomných.

  • Ďakujem.

    Pán minister, ja som bol priamy účastník zásahu. Vy ste sa priznali, že ste naň dali súhlas. Ja chcem vedieť a žiadam vás, aby ste pred snemovňou povedali, aké príkazy alebo rozkazy dostali príslušníci zásahovej jednotky presne na to, čo by urobili, keby som sa ako poslanec postavil na odpor. Ja žiadam generálneho prokurátora, aby to vyšetril, aby to bolo v tej správe jasne zdokumentované, ako by sa boli zachovali príslušníci tejto jednotky. Chce to vedieť aj moja rodina. Chceme to vedieť všetci poslanci. A myslím si, že by to radi vedeli aj poslanci v Európskom parlamente a na celom svete, lebo na svete zatiaľ vieme len o jednom parlamente alebo o jednom štáte, kde sa strieľalo do poslancov. Možnože tu na Slovensku síce by to nebolo v parlamente, ale by to bol druhý štát, kde by možno takýto zásah voči poslancom bol originálny.

    Takže pán minister, neviem, či sa dostanem ešte k slovu, žiadam vás, aby ste to tu prezentovali a povedali, a žiadam aj generálneho prokurátora, aby to vyšetril.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek.

  • Hlasy v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, nový rokovací poriadok umožňuje nám niektoré veci prognózovať. Čiže plus mínus by sme mohli okolo pol druhej pristúpiť k hlasovaniu.

    Nech sa páči, nech sa páči, pán poslanec.

  • Príjemné dobré ráno.

    Vážený pán predseda parlamentu,

    dámy a páni,

    nebudem v úvode hovoriť o kultúre a kultúrnosti tohto zásahu. Nebudem hovoriť o veľkonočných sviatkoch a cirkevných súvislostiach, hoci je pre mňa paradoxné, že práve vy si pán minister hovoríte kresťan, dokonca ste vyznávačom kresťanskej straníckej disciplíny dokonca v niekoľkých stranách. Nebudem hovoriť o dejinných súvislostiach. Budem však z tohto miesta hovoriť v krátkosti o tuposti, hlúposti a primitívnosti celého tohto zásahu v Trenčianskych Tepliciach. Zásahu, pod ktorý ste sa vy s plnou vážnosťou a zodpovednosťou podpísali, pán minister, a hlavne ste ho oficiálne priznali. Mohli ste tak spraviť len z dvoch dôvodov. Alebo ste absolútne nekompetentný, pán minister, lebo vaša žlčovitosť a túžba po revanši vám bráni mať istý profesionálny odstup byť nad vecou? Alebo ste pán minister jednoducho senilný a v tejto chvíli to skutočne nemyslím urážlivo, to by som si nedovolil, myslím to pragmaticky ako normálnu lekársku diagnózu.

    Pred mesiacom som pre tlačovú agentúru povedal, že poslanci sú vo vile v Trenčianskych Tepliciach preto, aby mapovali situáciu, aby sa presvedčili, akými metódami sa dodržiava právny štát na Slovensku. Vy pán minister ste dokázali, že máte predstavy o civilizovanom štáte v podstate iné ako väčšina slušných ľudí. Priznali ste, že ste boli oboznámení s celou akciou. Vedeli ste, že bude použitá výbušnina. Vedome ste ohrozili personál, ženy, ktorí boli v dome. Vedome ste ohrozili život dvoch poslancov, o ktorých ste taktiež vedeli, že sú v dome. Porušili ste všetko, čo ste porušiť mohli z ľudského i profesionálneho hľadiska.

    Azda z vášho pohľadu, pán minister, by bolo určite účinnejšie a rýchlejšie, keby ste celú vilu dali jednoducho zbombardovať. Hrozí sa vás pán minister. Tohto sú ľudia takejto diagnózy schopní a nech by ktokoľvek na vašu obhajobu v tejto snemovni povedal, že zásah bol podľa nejakého paragrafu namieste, tak klame. Ten zásah bol čin z iného sveta, ktorý v podmienkach našej kultúry a civilizácie sa nikdy nemal stať, lebo ste vedome riskovali životy nevinných ľudí.

    A celkom na záver, pán minister, v týchto dňoch hovoríme o zákone o slobodnom prístupe k informáciám. Verejne vás vyzývam a žiadam, pán minister, aby ste zverejnili, koľko stála daňových poplatníkov celá akcia vrátane toho niekoľkodňového špehovania okolo vily v Trenčianskych Tepliciach. Ďalej vás vyzývam, pán minister vnútra, aby ste oboznámili túto snemovňu, ako je možné, že novinári v tejto chvíli v Trenčianskych Tepliciach vedeli oveľa viac, ako vedeli traja ústavní najvyšší štátni činitelia, viac, ako vedel predseda vlády, viac, ako vedel predseda parlamentu, viac, ako vedel prezident Slovenskej republiky. Vysvetlite mi, ako je možné, že z celej akcie, o aké prepojenie z mediálneho prostredia do prostredia ministerstva vnútra ide, keď celú akciu v priamom prenose absolútne presne mapovalo Rádio Twist, keď boli prítomné dokonca zahraničné agentúry. Ako je možné, že redaktorka Slovenskej televízie vám veľmi blízka, ktorá má oveľa viac informácií, pán minister, ako poslanci tejto snemovne. Vysvetlite to a dokážte hlavne, o aké prepojenie z ministerstva vnútra smerom na médiá ide. Väčšina ľudí a aj ja medzi nimi, pán minister, vám vyslovujem ľudskú nedôveru. A to je oveľa viac, ako či sa na základe nejakej z hľadiska dlhodobej histórie nejakej bezvýznamnej koaličnej dohody udržíte politicky vo vašom ministerskom kresle o nejaký týždeň navyše. Ľudská dôvera, vážený pán minister, sa však nijakou koaličnou zmluvou nedá podporiť. A práve tú ste dávno stratili. Zachovajte si aspoň ľudskú dôstojnosť, keď ste už ľudskú dôveru stratili, a odstúpte sám.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Kačic.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy, páni,

    pevne verím, že občania Slovenskej republiky a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zvlášť, či už sú prívrženci Vladimíra Mečiara alebo jeho odporcovia po škandalóznej udalosti, ktorá nám robí hanbu doma a vo svete, najdú v sebe odvahu a svojím osobným postojom zabránia, aby súčasná vládna koalícia a jej prisluhovači priviedli Slovensko ku kríze a následnej katastrofe. Veď porušiť Ústavu Slovenskej republiky v prvých dvoch článkoch naraz je umenie. Toto môže vykonať len diletant. Vykresliť obraz doktora Vladimíra Mečiara, expremiéra Slovenskej republiky a nositeľa symbolov samostatnosti ako obzvlášť nebezpečného páchateľa môže vyrobiť len idiot. Akciu na zadržanie a predvedenie vypracoval a riadil diletant, ktorý si zrejme neuvedomil, že svojím konaním ponížil všetky zložky Policajného zboru, ba celý slovenský národ, a tým sa pričinil o diskreditáciu Slovenska vo svete.

    Policajný zbor chráni život, bezpečnosť osôb a ich majetok. Policajt je povinný prísne dbať o česť, vážnosť a dôstojnosť osoby a nepripustiť, aby v súvislosti s touto činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a hlavne, aby zásah do jej práv a slobôd neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou.

    Zásah špeciálnej jednotky, aký sa použil proti doktorovi Vladimírovi Mečiarovi, je možný iba vo výnimočných prípadoch. Policajt v službe osobitného určenia vykonáva služobné zákroky proti terorizmu, únoscom osôb a dopravných prostriedkov, nebezpečným páchateľom organizovanej trestnej činnosti a páchateľov úmyselných, obzvlášť závažných trestných činov, je predpoklad, že sa prechovávajú drogy, zbrane a podobne. Oprávnenie otvoriť byt má polícia iba vtedy, ak je odôvodnená obava, že je ohrozený život alebo vážne ohrozenie zdravia osoby, ak hrozí závažná škoda na majetku a vec neznesie odklad, alebo ak sa v byte, alebo inom uzavretom priestore zdržuje páchateľ závažného úmyselného trestného činu a nerešpektuje výzvy polície na jeho opustenie. Policajt je oprávnený otvoriť byt, vstúpiť doň a vykonať opatrenia na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva. Otvorenie bytu nesmie sledovať iný účel, než je uvedený v zákone o Policajnom zbore. Spôsob predvedený špeciálnou jednotkou ukazuje, že nielen ona sa dopustila súbežne viacerých trestných činov, ale aj tí, ktorí akciu pripravovali, riadili a vykonávali. Neobstojí vyjadrenie ministra vnútra Ladislava Pittnera, že ak by to neurobili, novinári by sa im posmievali. Štátna funkcia so sebou prináša aj posmech médií. Kto ho nevie zniesť, sám priznáva, že psychicky na ňu nedozrel. Preto budem hlasovať za odvolanie Ladislava Pittnera z postu ministra vnútra Slovenskej republiky.

    Na záver mi dovoľte dodať. V ten deň 20. 4. 2000 na Policajnej akadémii v Bratislave prebiehali dôstojnícke skúšky. V čase, keď sa pedagógovia dozvedeli o policajnej akcii tí pedagógovia, ktorí vyučovali pravdepodobne aj slečnu Škarbovú, len krútili hlavou a jeden z nich skonštatoval, citujem: "Ten, čo písal scenár tejto akcie, ak ju režíroval, je obyčajný - poviem to slušnejšie - somár."

    Ďakujem.

  • Ďalší v poradí do rozpravy prihlásený je pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    dámy a páni,

    ako sme sa dopočuli od predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, teroristická akcia proti predsedovi Hnutia za demokratické Slovensko Vladimírovi Mečiarovi v Trenčianskych Tepliciach sa uskutočnila údajne preto, aby sa v našom štáte nastolil poriadok a zákonnosť, pretože len tak sa dá zabezpečiť rast našej ekonomiky, zlepšenie života našich občanov a len tak sa môžeme uchádzať o vstup medzi vyspelé demokratické krajiny Európy. Tak to uviedol v doslovnej citácii Mikuláš Dzurinda ako predseda vlády.

    Dámy a páni, ja sa nebudem zaoberať tými vecami, ktoré tu už bohato odzneli, priebehom tejto nezmyselnej akcie, jej scenárom a jej realizáciou. Na rozdiel od veľmi mnohých prítomných o tom, že táto akcia bola úspešná, ja sa domnievam, že bola neúspešná. Na čo tam išli samopalníci s laserovými samopalmi, ak Vladimír Mečiar žije? Domnievam sa, že hlavný účel bol vyvolanie prestrelky, vyvolania konfliktu, a to ozbrojeného konfliktu, pretože v apríli bol zlikvidovaný pred radom rokov prvý prezident nášho štátu, a je žiaduce, aby bol odprataný aj druhý obnoviteľ nášho štátu. Takže si nenahovárajme, že toto bolo nejaké štábne cvičenie. To nebolo štábne cvičenie. Bola to ostrá akcia so samopalmi a ostrými nábojmi.

    Dámy a páni, tie historky o tom, ako bol osočovaný a ktorými obvineniami bol obviňovaný a je obviňovaný Vladimír Mečiar, tým sa nemienim zaoberať. Historky o nezákonne vyplatených odmenách členom vlády analyzoval dokonale pán Tkáč, takže bezpredmetné je to opakovať, pretože to povedal naprosto vyčerpávajúco kvalitne. Problematika o vypočutí Mečiara v súvislosti s kauzou Michala Kováča mladšieho je skutočne len potvrdením protiústavnosti konania celej súčasnej koaličnej vlády, keď na kauzu Technopol a na úplne všetkých jeho aktérov prezident Michal Kováč udelil amnestiu so zastavením trestného stíhania všetkých aktérov. Za Moravčíkovej vlády a za ministra vnútra Ladislava Pittnera pracovník polície zhromaždil a údajne skartoval celý tento vyšetrovací spis. Aj tento muž bol amnestovaný. Šéf Slovenskej informačnej služby Mitro pred listami zo Spojených štátov na jeseň 1994 navštívil USA. Pred takzvaným únosom Michala Kováča mladšieho súčasný minister spravodlivosti Ján Čarnogurský rokoval v Nemecku spolu s ďalšími osobami súčasnej koalície s nemeckým ministrom pre koordináciu tajných služieb Schmidtbauerom. Michal Kováč mladší bol prepustený na kauciu v Rakúsku aj v Nemecku. Súdne orgány v Mníchove oznámili nekonanie súdneho procesu s ním, a to napriek tomu, že zatykač Interpolu na Michala Kováča mladšieho zrušený nebol.

    Takže dámy a páni, táto spravodajská hra zacielená proti Vladimírovi Mečiarovi, obnoviteľovi súčasnej štátnosti, je príliš priehľadná a už je otrepaná.

    Dámy a páni, no a čo k tej tretej verzii, a to vlastizradnému konaniu v súvislosti z akousi tajuplnou spravodajskou informáciou Slovenskej informačnej služby? Tiež nič nové pod slnkom. Takýchto spravodajských podvrhov tu už bolo na Vladimíra Mečiara uplatnených celá hŕba. Spomeniem len dva také výkričné prípady - takzvaný Paničov list, čo bola podvrhová akcia trápnych rozmerov a rovnakého konca a druhá ešte trápnejšia akcia bolo takzvané odpočúvanie Generálneho konzulátu Spojených štátov amerických ešte bezprostredne pred etablovaním nezávislej zvrchovanej Slovenskej republiky na jeseň v roku 1992. Kamufláž ako hrom, švindeľ a klamstvo na kvadrát. Viem o tom viac ako ktokoľvek iný, pretože ako minister dopravy a spojov som mal dokumentáciu, ktorá dokumentovala, či toto vôbec realizovateľné bolo alebo nie. Bolo to obyčajné klamstvo a samotná ambasáda Spojených štátov amerických nakoniec diskrétne požiadala, aby slovenská strana toto ďalej nerozvirovala, pretože sami zistili, že šliapli do čohosi vlažného, čo nevonia.

    Dámy a páni, čo ale bolo veľmi pozoruhodné na akcii 20. apríla tohto roku, to boli naše dialógy s kľúčovými predstaviteľmi našej štátnosti. Ja som sa zúčastnil na rokovaniach s predsedom parlamentu pánom Migašom. Pán Migaš na stretnutí so skupinou poslancov Hnutia za demokratické Slovensku potvrdil, že o celej tejto akcii nemal ani tušenie, že sa o nej dozvedel z priameho prenosu rozhlasu Rádia Twist. Nemám ani najmenší dôvod, aby som pánu predsedovi parlamentu ako druhému najvyššiemu ústavnému činiteľovi v tomto štáte neveril. Čo je zarážajúce, presne to isté potvrdil aj prezident Slovenskej republiky pán Rudolf Schuster. Tam niet dôvodu neveriť pánu prezidentovi. Rovnako o tejto akcii potvrdil neznalosť generálny prokurátor.

    Takže aká vláda a aké právne systémy a aký právny poriadok v tomto štáte funguje? Tu predsa nevládne politická moc a právo, tu vládne generálska junta, to si povedzme otvorene, generálska junta, ktorá tu realizuje predstavy vlastne rozvrátenia a deštrukcie tejto štátnosti a zakladá sa to na pošliapaní a rozvrátení zákonného poriadku, ústavného poriadku a bezpečnosti.

    Dámy a páni, ak cieľom tejto akcie bolo zvýšenie vynútiteľnosti práva, tak potom sa pýtam ministra vnútra, aká vynútiteľnosť práva sa realizuje v súvislosti s vrahmi mladého muža v Prievidzi. Chodia po slobode. Aká vynútiteľnosť sa uskutočňuje s uzavretím vraždy doktora Matulu, keď aj tí páchatelia takisto chodia po slobode. Vrah je dokonca usvedčený a nemôže sa dostaviť na pojednávanie, lebo spravidla má v termíne pojednávania nádchu. Žurnalista Koloman Weiss a jeho manželka v Žiline boli zavraždení výbušnou náložou omylom? Zámerne? Náhodne? Hlboké ticho. Takže aká je tu vynútiteľnosť práva, akým spôsobom vládna exekutíva a ministerstvo vnútra, Generálna prokuratúra vynucuje objasniteľnosť právneho stavu v palackovskej kauze Slovenských aerolínií, kauzy GSM 1800, matejkovskej kauzy financovania diaľníc, opäť v palackovskej kauze výberového konania na poradcu privatizácie Slovenských telekomunikácií, prevodu vlastníctva Priemyselnej banky na skupinu súkromníkov, vzápätí finančný prepad tejto banky a jej vtečenie aj so sekerou desiatich miliárd do Slovenskej sporiteľne? Finančné a politické ruvačky Černák - Mikloš? Tajného memoranda Dzurindu o VSŽ? To Východoslovenské železiarne sú súkromným pašvalíkom pána Dzurindu? Financovania KDH komplotom Siemens - Gabura? Majetkových machinácií okolo Metra, akciovej spoločnosti v Bratislave, ktorej šéfuje pani Čarnogurská? Zámockej spoločnosti, ktorá vznikla pod egidou pána Kresánka? Prevodu majetkových práv 30 hektárov pre Inchebu Bratislava, akciovú spoločnosť, ktorej takisto vlastníctvo je spojené s pánom Kresánkom? Beztrestný bankrot zdravotných poisťovní, kde sa zašantročili miliardy korún, ktoré tam prišli, ale odtiaľ neodišli? To netrápi ministerstvo vnútra ani Generálnu prokuratúru?

    Takže dámy a páni, zrejme sa vychádza zo stavu, že tieto veci nebudú otvárané a že súčasná politická moc potrvá naveky. Vy ste na veľkom omyle. Takéto predstavy malo už veľa politických režimov vrátane politického režimu norimberského. Norimberský režim stál na norimberských zákonoch, ale dámy a páni, nezabudnite na to, že po norimberských zákonoch nasledovali aj norimberské procesy. Ani jeden z vás tomu neunikne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Delinga je ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kvôli vám som prišiel pred tribúnu a rozmýšľal som, akú cenu má moje svedectvo ako účastníka tohto prepadu, ktorý sa uskutočnil a o ktorom rokujeme, keď vaši nadriadení rozhodli, že hlasovať sa bude len tak, ako chcete. Rozmýšľal som, akú cenu má vlastne svedectvo pre generálneho prokurátora, ktorý tu dnes tiež bol, ale odišiel, a akú cenu má svedectvo priamych účastníkov aj pre predsedu vlády alebo ministra vnútra, keď sa o tieto svedectvá priamych účastníkov nezaujímajú.

    Je veľký rozdiel posudzovať zákon alebo zákrok podľa oficiálnych správ, podľa správ v novinách, podľa správ nadriadených, ako byť na mieste, kde sa tento zákrok uskutočnil. Ja, vážený pán predseda vlády a vážená vláda celá, tvrdím, že riziko zranenia akejkoľvek osoby a týmto zákrokom sa neminimalizovalo, ako tvrdí vláda a jej predseda, ale použitím trhaviny sa ešte zvyšovalo, lebo lietajúce kusy skla, plechu a iných predmetov, ako aj samotná zvuková a tlaková sila výbuchu ohrozila tých, ktorí sme sa v hale domu nachádzali, a spôsobila nám aj ujmu na zdraví. Poškodila nám naše sluchové orgány. Je to skutočne pravda.

    Pod takým jednoznačným hodnotením udalostí prokuratúrou, vládou a ministrami, ale aj niektorými novinármi by sa človek aj bál povedať pravdu, lebo podľa nich iná pravda ako vykonštruovaná pravda a napísaná v novinách asi neexistuje, neexistuje pravda očitých svedkov a neexistujú tí, ktorí to zažili. Ja si myslím, že existuje a že o tejto pravde musíme hovoriť, a to nielen dnes tu v Národnej rade, ale musíme o nej hovoriť vždy a všade aj na iných miestach, pretože zákrok, ktorý ničivou trhavinou a silou zbraní ničil všetko, čo stálo v ceste a ohrozovalo zdravie ľudí prítomných v dome pána Mečiara, bol zákrok, ktorý nebol nutný. Bol to zákrok, ktorý sme nečakali, a bol to zákrok proti nám, ktorí sme so zbraňami a všetci, ktorí sme tam boli, nemali čo spoločné.

    Tento zákrok alebo na základe tohto zákroku som musel vyhľadať pohotovosť, a to na Veľký piatok, aby som sa skutočne mohol starať o svoje zdravie, a beriem lieky a možno, že budem ich brať tri týždne, možno štyri týždne. Čiže tento zákrok mi spôsobil ujmu na zdraví, bol to hrubý teroristický zákrok, neadekvátny, skrývajúci sa za vyjadrenia veliteľov a zodpovedných úradníkov ministerstva vnútra na čele s tu prítomným pánom ministrom, bol to zákrok, ktorý vlastne podľa zákona má byť uskutočnený voči nebezpečným zločincom, ako ich predviesť pred vyšetrovateľov.

    Zbytočne bola porušená domová sloboda, zničený súkromný majetok, zbytočne bolo narušené naše zdravie, pretože nikto v tejto budove neohrozoval nikde žiadnymi zbraňami, nikto nemal v úmysle stavať sa na ozbrojený odpor. A teda treba povedať, že takéto zákroky, takéto postoje našich vládnych činiteľov, ktoré ohrozujú slobodu verejných a ústavných činiteľov, ktoré ohrozujú ústavnú slobodu a práva a postavenie poslanca, sú neprimerané, zbytočné a nemožné, nemali by sa stať, nemali by sa diať. V tomto prípade je to veľká hanba na našu vládu a na náš parlament, pretože išlo o bezhraničnú a neprípustnú bezzákonnosť, kde za slovko "tu je polícia" sa skrývalo takéto bezprávie. Žiadny z prítomných civilov či policajtov, ktorí boli nasadení, sa neidentifikoval, ani ten človek, ktorý tam do megafónu vykrikoval pred bránou a hral sa na policajta. Ani ten pán, ktorý pobehoval medzi tými "kukláčmi", ani nikto. Ja som sa odvážil povedať, že som poslanec Národnej rady, že požívam imunitu a prečo teda si mám ľahnúť a dať ruky pred svoju hlavu. S veľkým hrmotom a grobianstvom mi bolo prikázané, aby som konal tak ako ostatní.

    Ak by som sa nebol podriadil, už som tu dal takú otázku, pán minister, pán generálny prokurátor, aké mali príkazy títo ľudia, títo ozbrojení policajti konať, keď by sme sa skutočne slovne alebo telom, ako tu hovoria niektorí poslanci, postavili na odpor a vzpierali sa. Chceme to vedieť, to sú vážne veci, treba to vážne vyšetriť.

    Treba povedať ešte jedno, že v takýchto prípadoch, keď išlo o veľkú popularitu, boli tam prítomné už ráno televízne štáby, už boli priame prenosy z Rádia Twist, ale z tohto parlamentu, keď tu dnes o tejto vážnej veci rokujeme takto dlho, nikto nedáva priame prenosy, televízne štáby tu nie sú, že nie sú na to peniaze. Je to možné? Je to možné, ale len na Slovensku. Za to všetko zodpovedá táto vláda a ja sa pýtam, pán minister, dokedy takto budete postupovať. Ja si myslím, že je správne, že na svojom mieste nemáte čo robiť.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Delingu sa hlási pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem povedať pánu poslancovi Delingovi, že možno je šťastím pre neho aj pre doktora Mečiara a ďalších, ktorí v tej vile boli, že tam boli kamery a že tam boli médiá. Možno by dnes už nežili.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Cabaj. Nie je prítomný v rokovacej sále. Pán poslanec Cuper, takisto nie je prítomný v rokovacej sále. Ďalší v poradí pán poslanec Husár.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    povedané bolo už skoro všetko, a nie predsa všetko. Pokúsim sa to dopovedať. Pán minister, pán neprítomný predseda vlády, začali ste na Slovensku shakespearovské vládnutie. Začali ste vládnutie, ktoré nemá obdobu, pretože je vládou šašov, ktorí sa pri hre s národom zmocnili koruny a žezla a teraz si ho pletú s palcátom. Áno, pán minister, apropo, medzi týmito šašami vy osobne zastávate veľmi popredné miesto. Ústavný činiteľ, ktorý sa ide posťažovať do komerčnej televízie v rámci síce primeranej relácie Aj múdry schybí, čo všetko zvlčená opozícia o ňom hovorí, aký je hluchý, ako nedovidí, ba dokonca i to, že celý rezort ministerstva vnútra stojí na blatfusových nohách, nie je seriózny minister. Možno ste mali, pán minister, takú vhodnejšiu reláciu, napríklad Dereš, použiť, ale obávam sa, že zase by vás nemal kto derešovať, kto by si dovolil biť takého významného agenta, rozviedčika významnej zahraničnej rozviedky. Apropo, opäť mi napadlo, existuje jeden veľmi starý dobrý český film Koniec agenta 4VC. Pusťte si ho a pozrite sa, takisto skončíte ako tam ten agent.

    Vážený pán minister, čo hovorím, je viac ako vážne, pretože pre médiá ste použili ako vážny argument skutočnosť, citujem: "Keby sme nič neurobili, budete sa nám smiať." Vážení, keby to povedal piatak, možno ešte nejaký oneskorený siedmak, dalo by sa to prijať. Ale vy ste pán minister nebezpečný, vy ste nebezpečný, pretože nedajboh sa vám nejaký Žitný začne vysmievať, že trpíte v parlamente ešte aj túto luzu na pravej strane a vy ste ochotný tento parlament vyhodiť do vzduchu, aby sa vám nesmiali. Áno, bohužiaľ, je to tak a vážení kolegovia, ktorým je teraz do smiechu, dve praktické rady z toho, čo som zažil. Veľmi rýchlo chudnúť, napríklad pán kolega Kováč, s takým bruškom sa veľmi ťažko zaľahuje, veľmi ťažko.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Vážené kolegyne, ešte jedna rada pre vás. Nenoste príliš krátke sukne, pri zaľahnutí by vám bolo vidieť nohavičky.

    Vážené kolegyne, kolegovia, to, čo sa deje, má svoje pokračovanie aj v súčasnosti. Kto je ďalší na rade? Tipujem, že predseda parlamentu Migaš. Dnes uverejňuje SME pod titulkom Počuli sme úvahy pána Žitného, ktoré sa končia odporúčaním Slovenskej informačnej službe, aby sa začala zaoberať vážnejšie pánom Migašom, jeho rozhovormi, ktoré mal s ruským ministrom jadrovej energetiky a vôbec jeho agentskou činnosťou a sprisahaním proti Slovenskej republike ako popredného nositeľa a presadzovateľa ruských záujmov v Slovenskej republike. A možnože to bude pán kolega Budaj, ktorý bráni vlastnú stranu a svoje ideály. Možno, neviem, ale pre každý prípad hovorím chudnúť, cvičiť predovšetkým k zemi a vztyk.

    Pán minister, celý čas rozprávate a rozprávali ste hlúposti, premiér obdobne. Vladimír Mečiar veľmi zrozumiteľne povedal pre médiá, že poslanci Národnej rady, ktorí sú v parlamente, sú tam iba pre to, aby vydali svedectvo. Ani ja, ani nikto z mojich kolegov sa nezastrájal, že budeme brániť pána Mečiara vlastným telom. Vedeli ste to a napriek tomu ste s nami narábali ako s vagabundmi, ako so zločincami. Nezabudnem to, pán minister, nezabudnem to osobne. Aj keby som bol na invalidnom vozíku, prídem sa rád pozrieť, keď budete vy v podobnej pozícii, ako som bol ja.

    Je pravdou to, čo povedal pán Delinga. Áno, bol som na lekárskom vyšetrení a utrpel som aj vzhľadom na moju predispozíciu dosť vážnu ujmu. Nie som samoľúby, nehovorím, že vás budem žalovať alebo budem žalovať štát. Počkám si, aké budú výsledky, ale nezabudnem nikdy, pán minister, nezabudnem a neželám vám, aby ste niečo podobného museli prežiť. Ale, pán minister, nielen o tomto chcem hovoriť. Nestačili by prsty celej vašej veľkej rodiny a možno ani všetkých voličov SDK na to, aby ste mohli na nich spočítať stovky a stovky nevinných obetí na Slovensku, ktoré za dva roky vašej vlády a vášho vládnutia tomuto rezortu sa dennodenne objavujú. A nie sú to v žiadnom prípade, pán minister, iba mafiáni v Dunajskej Strede. Boli to baníci v Handlovej, boli to desiatky starcov a stareniek, ktorých skutočná kriminálna luza na Slovensku vraždí. Dívate sa na to, dívate sa na to a predkladáte tomuto parlamentu a verejnosti štatistiky, ktoré sú také primitívne, také falošné, ako ste vy sám.

    Vážený pán minister, povedal som vážený, hoci sa mi to veľmi ťažko hovorí, ale pripomeniem iba starú slovenskú múdrosť - Každá palica má dva konce a bič plieska na konci. Ja okrem toho, čo som povedal v prvom vystúpení, vás obviňujem ešte z niečoho ďalšieho. Prehlbujete a zasievate do celého tohto národa nové a nové dávky nenávisti. Nové a nové dávky intolerancie a vytvárate zo Slovenska mafiánsky štát, v ktorom bude príkazom dňa vendeta. K tej politickej vendete sa v každom prípade, pán minister, hlásim aj ja.

    Ďakujem.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Krajči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    vzhľadom na čas skrátim svoje vystúpenie a predovšetkým nie kvôli vám, pretože vy ste si to vyvolali, tak vy si to odtrpte, ale predovšetkým preto, aby aj tí ľudia, ktorých tu držíte, zbytočne netrpeli s vami.

    Predovšetkým musím povedať, že je to asi osemnáste nočné rokovanie tohto parlamentu, čo je pre vás nezanedbateľný údaj, pretože počas našej vlády bolo jedno, aj to ste opísali až do Štrasburgu, ale pre vás to neplatí, pretože pre vás neplatia už žiadne zákony. Žiaľbohu, urobili ste aj to, čo sa vám podarilo urobiť, mediálnu blokádu všetkých údajov, takže my sa tu vyrozprávame, vy si odhlasujete a zajtra život ide ďalej. V správach sa objaví jedna správička - minister Pittner ostal a ide sa ďalej. Musím vám povedať, že takýto spôsob vládnutia je krátkodobý a myslím si, že veľmi rýchle na to prídete sami.

    Dovoľte mi, aby som odcitoval z jedného prejavu, ktorý tu už v parlamente bol. Vtedy sme sa pýtali asi to - vážené dámy a páni, považujete za dôveryhodné, že za členom vlády, ktorý bude zodpovedať za také závažné otázky, ako je vnútorná bezpečnosť štátu a riadenie polície, boj proti organizovanému zločinu, drogovým mafiám a ďalším závažným otázkam súvisiacim s osobnou bezpečnosťou občanov a majetku stojí človek, ktorý sa rád fotografuje a ukazuje v uniforme generála naposledy v Plus 7, človek, ktorý túto hodnosť získal za niekoľkotýždňové trvanie v služobnom pomere v roku 1990?

    Ladislav Pittner dostal hodnosť generála na návrh Moravčíkovej vlády prezidentom Michalom Kováčom v roku 1994. Oficiálne zdôvodnenie bol uvedený dôvod pri príležitosti životného jubilea 60 rokov. Niet vo svete analógie, aby šesťtýždňový príslušník Policajného zboru dosiahol hodnosť generála, navyše Ladislav Pittner je nevojak. Ale to nie je všetko. Pri šesťdesiatke dostal generála a vo veku 65 rokov bol znovu sfunkčnený do Policajného zboru svojím podriadeným generálom Michalkom. Pretože v roku 1998 bol personálnym rozkazom preradený do dôchodku, v roku 1999 pán Michalko ho znovu sfunkčnil do Policajného zboru a zaradil do neplatených záloh. Stalo sa to presne po tom prípade, keď pán Polka vyhral spor na Najvyššom súde a vlastne keď je policajt zaradený do neplatených záloh, počíta sa mu to do služobnej výsluhy. Zrejme pánu generálovi chýba pár rokov ešte do služobnej výsluhy, aby odchádzal s vyšším platom.

    Spomeňme si ale na obdobie, keď pán generál bol ešte len opozičným poslancom a opakovane hovoril o nefunkčnosti polície, útočil proti príslušníkom špecializovaných jednotiek polície, ktoré použil teraz, obviňoval ich zo spolupráce so Slovenskou informačnou službou, pritom Slovenská informačná služba bola takisto na akcii v Trenčianskych Tepliciach, stále spochybňoval príslušníkov Policajného zboru deštrukčnými rečami o prepojení podsvetia s tajnou službou a silnou podporou médií diskreditoval výkonné zložky polície. Vyhlasoval pred voľbami, že ministerstvo vnútra pripravuje výrobu falošných ID kariet za účelom zmanipulovania volieb a tak ďalej a tak ďalej. To sú všetko vyhlásenia pána ministra vnútra Pittnera.

    A tu vidieť aj nepriaznivý vývoj v oblasti politického terorizmu na Slovensku. Výsledkom tohto politického terorizmu je doslova pohon na členov a predstaviteľov HZDS. Uvádzam len niektoré útoky voči členom a predstaviteľom HZDS, boli tu už uvedené, len aby ste si ich pripomenuli. Telefonické a písomné vyhrážanie sa fyzickou likvidáciou predstaviteľov HZDS a ich rodinných príslušníkov, pokus o fyzickú likvidáciu člena republikového politického grémia, streľba do jeho bydliska, je to pán Maxon, verbálne a fyzické útoky na poslancov HZDS, sledovanie, fotografovanie a natáčanie funkcionárov, zastrašovanie a fyzický nátlak na deti funkcionárov HZDS, plošné odvolávanie, znemožnenie zamestnania sa zamestnancov štátnej správy a štátnych inštitúcií za prejavený politický názor, zosmiešňovanie a škandalizovanie predstaviteľov HZDS prostredníctvom internetu, opakované škandalizovanie, urážanie a vyvolávanie nenávisti voči HZDS zo strany predstaviteľov vládnej koalície na stretnutiach s občanmi v médiách.

    Takže my neodvolávame Ladislava Pittnera len za ten zákrok, ktorý bol v Trenčianskych Tepliciach, hoci všetko sa krúti okolo toho, my máme výhrady voči práci Ladislava Pittnera vo viacerých veciach.

    Ďalšia vec, ktorú chcem vyzdvihnúť, je predovšetkým neodborné vedenie ministerstva vnútra v prípade organizačných zmien. Predovšetkým ide o to, že pán Pittner vyhlasoval ako opozičný poslanec, že treba prezídiu vrátiť jeho kompetencie tak, aby bol prezident Policajného zboru vymenovaný vládou. Žiaľbohu, dnes zistil, že tak sa to nedá urobiť a jednoducho dodnes nie je prezident Policajného zboru vymenovaný vládou, čo mu už dnes vyhovuje.

    Z organizačných zmien považujem za veľmi zlé zrušenie sekcie zvláštnych policajných činností, preradenie migračného úradu do bezpečnostného úseku, zlúčenie finančnej polície s kriminálnou políciou, zrušenie Úradu kontroly ministerstva vnútra a zlúčenie kontroly s Úradom inšpekčnej služby. Sú to všetko kroky, ktoré sú v rozpore so zákonom, napríklad zlúčenie Úradu inšpekčnej služby a kontroly v rozpore so zákonom o kontrole, zrušenie pracoviska boja proti korupcii v štruktúrach finančnej polície v počte 20 ľudí a vytvorenie takéhoto pracoviska len v počte ôsmich ľudí, rušenie policajných okresov tretieho typu a v rámci správy kriminálnej polície vytvorený Úrad boja proti organizovanej trestnej činnosti, kde je zlé obsadenie, špičkoví pracovníci, ktorí pracujú pre vyšetrovateľov v riešení prípadov odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, majú osobné príplatky 100 percent, ale na Úrade organizovanej trestnej činnosti v rámci kriminálnej polície len 10 percent.

    V rámci organizačných zmien sa rušia výkonné pracoviská a tabuľkové miesta sa presúvajú do kancelárií na úradoch ministerstva vnútra a policajného prezídia. Bolo vytvorené pracovné miesto pre bývalého poslanca, ktorého dobre poznáte, bývalého predsedu branno-bezpečnostného výboru pána Javorského, v kancelárii ministra vnútra ako vládneho radcu s výkonom práce v Spišskej Novej Vsi s vlastnou rozhodovacou právomocou a dispozičným autom, jazdu si schvaľuje sám. Môžem spomenúť ďalšie, napríklad nerešpektovanie zákona o pomocníkoch Policajného zboru, ani jeden preukaz dodnes pán minister vnútra nepodpísal, a tým pomocníkom Policajného zboru, ktorí vykonávajú činnosť, neboli vyplatené náhrady a odmeny. A mohol by som spomínať ďalšie a ďalšie veci, pretože naozaj pán Pittner sa sústredil na jedno, vyriešiť všetky politické kauzy, pozatvárať tých, ktorí sú v politickej opozícii a potom si robiť svoju politiku bez opozície. Myslím si, že najlepšie by bolo, keby sme v tomto parlamente nesedeli, aby ste mali ľahší priebeh hlasovania a jednoducho, aby ste sa nemuseli trápiť ani tým, že vám tu predkladáme návrhy na odvolávanie členov vlády.

    Čo sa týka výsledkov, s ktorými sa tak vehementne chváli pán minister vnútra, tak si povedzme predovšetkým výsledky v oblasti násilnej trestnej činnosti. Za minulý rok bol zaznamenaný rekordný počet vrážd na Slovensku, to je 141, v porovnaní s rokom 1998 je to nárast o 13 vrážd. Už nechcem hovoriť ani o roku 2000, pretože každý deň zavraždia dvoch, troch ľudí, sami to vidíte v televízii, pričom objasnenosť v objasňovaní vrážd klesla o 8 percent. A toto sú veľmi závažné čísla, vážené dámy a páni, pretože objasnenosť vrážd za rok 1999 je len 69,3 percenta. To znamená skoro polovica vrahov dnes je nepostihnutých.

    Pán minister sa často chváli tým, aké boli vykonané opatrenia a aké vynikajúce výsledky dosiahli vo veci trestných činov vydierania formou poplatku za ochranu. V roku 1999 bolo spáchaných 26 trestných činov. Objasnených bolo 20, čo je 76,9 percenta. V roku 1998 bolo spáchaných 23 trestných činov, objasnených 17, to je 73,9 percenta. Aký je to obrovský úspech?

    Vydieranie všeobecne. V roku 1998 bolo zistených 754 trestných činov, objasnených 668, to je 88,6 percenta, v roku 1999 bolo zistených 998 a objasnených 880 trestných činov, čo je 89 percent. Rozdiel a nárast je teda o štyri desatiny percenta objasnenosti, ale všetky médiá kričia, ako to výborne funguje.

    Po ďalšie, a tým už končím, aby som vás neunavoval, prečítam chronológiu výbuchov áut na Slovensku, tak ako bola zverejnená v poslednom období. Tak v roku 1995 to boli 2 výbuchy, v roku 1996 to boli 2 výbuchy, v roku 1997 to bolo 8 výbuchov, v roku 1998 to boli 3 výbuchy a v roku 1999 to bolo 59 nástražných výbušných systémov. Také sú výsledky práce tým, že sa sústreďujete na veci, ktoré sú nepodstatné a neriešite to, čo je podstatné.

    A ďalej by som chcel povedať. Keď bol zverejnený prípad pedofila Dutroix v Belgicku, tak ste tu niektorí vehementne, predovšetkým členovia Kresťanskodemokratického hnutia, vystupovali, aké opatrenia prijmeme v súvislosti so zneužívaním detí a mládeže. Dnes verejne v televízii sú publikované prípady, keď pri Nových Zámkoch zneužívajú maloletú 12-ročnú dievčinu, ktorá má denne 10 až 15 návštevníkov, ale nič sa v tejto veci nedeje. Ani tie opatrenia, ktoré sme my poprijímali, sa nevykonávajú, ani nikto z vás sa nezaujíma, akým spôsobom tieto veci pokračujú.

    Toto by ste mali riešiť, vážení páni poslanci, a nie útočiť "kukláčmi" na predsedu opozičnej strany. A po druhé chcem povedať, naozaj sa tomu smejete, ale aký je problém medzi "kukláčov" zamiešať jedného, ktorý sa pomýli a vystrelí. Žiaden. A potom sa niekto bude zodpovedať, ale ten, ktorého ste chceli zlikvidovať, toho zlikvidujete.

    Takže vážené dámy a páni, na základe tých skutočností, ktoré som uviedol, budem hlasovať za vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Ladislavovi Pittnerovi.

    Ďakujem.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    pán minister,

    vážení hostia,

    pustil som poradie zámerne tým, ktorí majú na to z pohľadu toho, čo prežili vo vile Elektra, väčšie morálne oprávnenie vystúpiť pred týmto auditóriom.

    Ostáva nám dosť málo času po vašich "demokratizačných" opatreniach, lebo nejaký čas si budeme musieť nechať aj na to, aby sme vyvracali niektoré tvrdenia, ktorými zrejme ešte pán minister nás bude častovať.

    Vážený pán minister, ak je pravda to, čo ste tu povedali na moju otázku, že ste informovali vládu v stredu o tomto teroristickom čine, tak ste sa vlastne priznali, že ste organizovali a vládu informovali o tom, že sa chystáte uskutočniť akt štátneho terorizmu, na ktorý chcete použiť celkom legitímne a legálne vytvorené inštitúcie, ktoré majú slúžiť na boj proti organizovanému terorizmu. Bola to zrejme dobre premyslená akcia proti politickým protivníkom z Hnutia za demokratické Slovensko, pretože nielen vy, ale väčšina vládnej koalície už nie jeden mesiac ani nie jeden rok obviňuje Hnutie za demokratické Slovensko a prirovnáva ju, pán Šimko, k teroristickej organizácii.

    Nie náhodou sa toto všetko pripravuje a pripravovalo v médiách, s ktorými spolupracujú väčšinou politici opozície, ktorá je pod kontrolou, pán minister, najmä toho, čomu sa dnes hovorí Slovenská demokratická koalícia. Nazvime to, pán minister a pán generál, sprisahanie proti demokracii. Sprisahanie proti parlamentnej demokracii. Tak ako to už bolo tu povedané niektorými mojimi predrečníkmi, oddnes sa na Slovenku, pardon, od 20. 4. na Slovensku prestala existovať parlamentná demokracia vo svojej klasickej podobe. Na Slovensku sa začalo to, čomu sa hovorí prezidiálny parlamentarizmus v Rusku, u nás to nazvime generálsky, generálsky parlamentarizmus, pretože neschopný ministerský predseda nie je schopný vládnuť, vládnete za neho vy, generálska klika, ktorá zneužíva na to celkom legitímne vytvorené inštitúcie. Ale máte to, pán minister, zrejme v krvi. V predchádzajúcom funkčnom období parlamentu ste zneužívali na ten účel prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča, uniesli ste mu syna alebo nechali ste mu uniesť syna, aby ste ho mohli ovládať podľa vašich predstáv. Tento prezident s vami spolupracovať nechcel, preto nie je vo veľkej obľube ani jednej vládnej politickej strany. Aby ste zahladili to, čo ste vykonali a za čo sa raz tak či tak, pán generál, budete pred dejinami zodpovedať a dejinný súd je oveľa krutejší ako ten náš, ktorý dnes robíme tu nad vami, nad aktom vášho štátneho terorizmu.

    Pripájam sa preto k tým mojim kolegom, ktorí hovoria, že ste za to plne zodpovední nielen dejinne, ale aj súčasne, ak má byť na Slovensku v budúcnosti právna istota a garantovaná sloboda a demokracia, ak sa nemáme triasť pred komandom, ktoré môžete proti komukoľvek z nás poslancov poslať, obávam sa, že môžete dokonca urobiť to, čo sa urobilo v Rusku a nechať strieľať aj do parlamentu, pretože pre vás nie je nič posvätné. Pre vás nie sú posvätné zákony tohto štátu, vy ste schopní nájsť ľudí, ktorí sú ochotní dopustiť sa akejkoľvek politickej ohavnosti a vydávať ju za najčistejšie právo a spravodlivosť a k takým ľuďom iste patrí aj jedna z vyšetrovateliek, ktorá nás zásobuje podaniami právnicky čisto nezmyselnými, ktorej ste vy za odmenu pre istotu udelili hodnosť plukovníčky a ktorá za to musí odvádzať prácu, tak ako ju musíte odvádzať vy, pretože ste dostali generálske epolety. Tak ako ich musí odvádzať pán Ivor. A na jeho mieste by som sa naozaj už bál chodiť pred televízne kamery a bál by som sa pozrieť ľuďom do očí. Toto všetko je vaša príťaž, pán generál, a naozaj by ste mali zvážiť to, ak ste kresťanský politik, aby ste opustili kreslo ministra a odišli trebárs do kláštora, ako to urobil Karol V., kráľ španielsky a rímsky cisár a spytoval si svedomie zo svojich politických prehreškov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Posledný v poradí je prihlásený pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som reagoval veľmi krátko, a to z jednoduchého dôvodu, že už pri začiatku alebo pri otvorení schôdze Národnej rady ste nám obmedzili možnosť vystúpenia a už bolo konštatované, že musím strážiť aj časový limit, pretože je potrebné, aby sme mali zachovaný priestor, aby sme mohli reagovať na vystúpenie pána ministra Pittnera, ktorý verím, že okrem toho, čo sa tu dnes párkrát pousmieval, že vysvetlí svoje postavenie alebo ak vystúpi s takým vystúpením, ako keď v rozpore s rokovacím poriadkom už dnes jedenkrát vystúpil a priznal vlastne to, čo celý čas popieral, tak budeme veľmi povďační, že niet nad úprimnosť.

    Samozrejme, treba aj konštatovať, že ak by platilo to, čo tu povedal premiér, ako býva už jeho zvykom, vystúpi, povie, utrúsi a odíde preč, že v tomto prípade právo zvíťazilo nad politikou, tak zrejme by nemuseli viacerí bedákať nad tým, že sedíme v tomto parlamente a prebieha tu mimoriadna schôdza Národnej rady. Ale z pohľadu opozície sme sa pokúsili poskytnúť pánu ministrovi, ale aj poslancom vládnej koalície takú pomocnú barličku, pretože ak by bola normálne fungujúca demokracia, po takomto fiasku, aké sa stalo rezortu ministerstva vnútra, v normálne fungujúcej demokracii minister vnútra odchádza bez veľkého kriku, vedomý si politickej zodpovednosti za svoj rezort. Ale vyzerá to tak, že zrejme ešte dlho za súčinnosti tejto vlády sa nejaví, že skutočná demokracia by na Slovensku fungovala, veľa sa o nej bude rozprávať, ale ťažko k tej praktickej sa dostaneme.

    Samozrejme, že tých pár minút si nechávame, ak by ale mimochodom pán minister vo svojom vystúpení na záver rozpravy uviedol, že pochopil situáciu a odstupuje z tejto funkcie, veľmi radi oželieme aj tých pár minút, ktoré sme si nechali na vystúpenie ako reakciu na jeho vystúpenie. Zároveň mi ale dovoľte, aby som dodržal aj to, čo som hovoril, že chceme poskytnúť určitú barličku, a preto napriek rozhodnutiu vašej koaličnej rady dávam návrh, aby hlasovanie o nedôvere ministrovi vnútra bolo v zmysle vedomia a svedomia poslancov Národnej rady, teda aby bolo tajné.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Cabaj bol posledný prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Skôr ako vyhlásim rozpravu za skončenú, pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť? Áno.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    ak by som tu nebol sedel štyri roky ako poslanec a nepoznal mnohých pánov poslancov z opozície z tých čias, tak by som si pripadal ako v blázinci. Ale kedže ich poznám z tých čias, tak jednoducho ma nič neprekvapí. Neprekvapuje ma najmä vaša strata pamäte. Pamätáte sa na to, ako ste úplne necitne zaobchádzali s nami v tej slávnej "noci v novembri"?

  • Ruch v sále.

  • Pamätáte sa na to, akým spôsobom ste sa postavili k právam uneseného, zavlečeného syna prezidenta? Pamätáte sa na to, ako ste cynicky prehliadali všetky argumenty okolo zavraždenia Remiáša a ako sa vaši ministri vnútra správali?

  • Hluk v sále.

  • Pamätáte sa ešte na rozhovor medzi vtedajším riaditeľom Slovenskej informačnej služby a Hudekom?

  • Sústavný ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci.

  • A pamätáte sa na to, akým spôsobom ste posunuli v Nitre prípad "kukláčov" na pokojné zhromaždenie občanov pod zámienkou, že sú tam drogy? A prišli, mierili tým babkám na hlavu a konali tak, ako konali, pretože tak sú cvičení.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Húska!

    Pán poslanec Hofbauer, prosím vás, vyjadrujte sa slušne.

  • A pamätáte sa na to, keď ste dobili poslanca a ste sa sa úplne cynicky k tomu správali? Pamätáte sa na to, keď mňa obliali hnojovkou, o ktorej sa v poslednej chvíli rozhodli, že to nebude niečo iné, ako dnes vypovedá istý svedok? Pamätáte sa na to, akým spôsobom sa rozbíjali novinárom autá? Nepamätáte. To je presne to, čo ma neprekvapuje.

    Dovoľte mi však, aby som prešiel do vecnejšieho tónu. Vyšetrovateľ 4. apríla tohto roku začal trestné stíhanie vo veci zneužívania právomoci verejného činiteľa v súvislosti s výplatou odmien, od 28. 5. 1993 do 31. 12. 1999, teda nielen pána Mečiara, ale všetkých troch premiérov. Týka sa to aj premiéra Moravčíka, týka sa to aj premiéra Dzurindu, ale vy, ktorí ste právnici, vy predsa musíte poznať jedno, že na to, aby mohlo byť vznesené obvinenie, treba preukázať úmysel.

  • Hlasy v sále.

  • Áno, v prípade pána Mečiara vzhľadom na to, že Najvyšší kontrolný úrad ho viackrát písomne varoval pred vyplácaním odmien, viackrát, tak prišlo k tomu, že jednoducho sa takýmto spôsobom zhromaždil dostatok dôkazov na to, aby vyšetrovateľ mohol vzniesť obvinenie. Pokiaľ ide o Moravčíka, zatiaľ vyšetrovanie nepreukázalo, že by vyplácal odmeny. Pokiaľ ide o premiéra Dzurindu, keď sa dozvedel, že toto vyplácanie odmien nemá oporu v zákone, tak tento úmysel jednoducho ďalej nemal a museli sa odmeny vrátiť a vraciame ich. Čiže nie preto, že ukradol niekto bicykel, keď ho prichytia, tak povie, že však som ho išiel vrátiť. On to urobil predtým, než bol prichytený.

    Teraz pokiaľ ide o problematiku, ktorú tu hovoril pán Maxon. Pán Maxon, ja si myslím, že sa asi zhodneme na tom, že ste to hovorili trošku nepresne. Ja som povedal u prezidenta republiky, že pokiaľ budem ja minister vnútra, tak akékoľvek narušenie verejného poriadku tvrdo napravím. A chcem povedať, že pán prezident preto potom hovoril o tom tak, že pokiaľ sa budú takéto manifestácie robiť v súlade so zákonom a tak ďalej, že to bude iné, a prosil vás, aby ste sa na tom nezúčastňovali. To ste nepovedali.

    Ďalej chcem povedať, že pokiaľ ide o to, čo tu hovoril nakoniec pán poslanec Krajči. Pán poslanec, ja už nemám energiu na vás reagovať. Veď vy sám viete, v koľkých kauzách je potrebné objasniť mnohé veci dotýkajúce sa vás. A chcem povedať, že to je dôvod, a to je príčina, prečo mnohým z vás nevyhovujem. Nie všetkým. Doteraz je to 100 mld. korún, ktoré má finančná polícia v talóne na prešetrenie. To sú také enormné sumy, že ak to porovnáte s rozpočtom, tak jednoducho žasneme.

    Ďalej chcem povedať, že pokiaľ ide o problematiku, o ktorej tu veľmi korektne hovoril či pán poslanec Tkáč alebo pani poslankyňa Keltošová, kde konštatovali, že jednoducho neboli v súlade a nie sú v súlade tie právne normy, pokiaľ ide či už o odmeny, či už dovolenky, rodinné prídavky a tak ďalej. Pýtam sa, no dobre, za tie štyri roky prečo ste to teda neurobili, aby to bolo v súlade? A nie je to v súlade ani teraz.

    Teraz chcem povedať, ale už len chronológiu, pretože nechcem vás vyčerpávať. Zásah jednotky služby osobitného určenia bol logickým vyústením stavu spojeného s vyšetrovaním troch závažných trestných vecí, v ktorých mal Vladimír Mečiar podľa záveru vyšetrovateľa vypovedať ako svedok, resp. ako obvinený. Ide o kazu zavlečenia Michala Kováča mladšieho du cudziny, podozrenie zo spáchania trestného činu sabotáže a kauzu nezákonného vyplácania odmien členom jeho vlády.

    Vladimír Mečiar v procese vyšetrovania týchto káuz viacnásobne nereagoval na predvolanie k výsluchu, ktoré mu bolo doručené prostredníctvom pošty i prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru Trenčianske Teplice. Neúspešný bol aj pokus o doručenie predvolania vyšetrovateľom v areáli Slovenskej televízie. S rovnakým výsledkom dopadla aj výzva vyšetrovateľa prezentovaná médiami po tlačovej konferencii na ministerstve vnútra. Pán Mečiar prejavil "ústretovosť" uskutočneným krokom polície tým, že vydal verejné vyhlásenie, v ktorom dal najavo svoju neochotu podrobiť sa úkonom vyšetrovateľa, a to už nehovorím, ako ich nazval. Ďalším bezvýznamným krokom bol pokus vyšetrovateľa o predvedenie Vladimíra Mečiara ako svedka policajným orgánom zo svojho bydliska v Trenčianskych Tepliciach, v ktorom sa v tom čase trvale zdržiaval a objekt neopúšťal.

    Zadovážený spisový materiál napriek všetkým uvedeným obštrukciám umožnil vyšetrovateľovi dňa 18. apríla tohto roku vzniesť obvinenie Vladimírovi Mečiarovi pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa v jednočinnom súbehu s trestným činom podvodu v kauze nezákonného vyplatenia odmien členom jeho vlády. Napriek tomu, že vyšetrovateľ ešte 18. 4. tohto roku v súlade s ustanovením § 90 ods. 2 Trestného poriadku požiadal o predvedenie Vladimíra Mečiara v procesnom postavení obvineného, vykonal ešte ďalšie dva pokusy v záujme toho, aby predišiel realizácii tohto úkonu.

    V prvom prípade dňa 19. apríla tohto roku sa rozhodol doručiť obvinenému Vladimírovi Mečiarovi uznesenie o vznesení obvinenia s predvolaním na výsluch v mieste jeho trvalého bydliska v Bratislave. Dňa 20. apríla ešte pred vykonaním zásahu špeciálnej jednotky urobil druhý takýto pokus v mieste prechodného bydliska menovaného v Trenčianskych Tepliciach. Až po vyčerpaní všetkých týchto možností vyšetrovateľ opätovne požiadal policajný orgán o predvedenie obvineného Vladimíra Mečiara k výsluchu na deň 20. 4. 2000 do Bratislavy. Dňa 20. apríla tohto roku v čase od 8.25 do 10.15 hodiny dožiadaný policajný orgán za asistencie príslušníkov služby osobitného určenia prikročil k zabezpečeniu predvedenia obvineného, ktoré bolo realizované s použitím tých prostriedkov, ktoré v takýchto situáciách zákon umožňuje použiť. Tu chcem povedať, ja som vám tu vo faktickej poznámke oznámil, že priebeh tohto dňa som na zasadaní vlády povedal. Len som sa zmýlil v jednom, vláda obvykle zasadá v stredu a toto bolo mimoriadne zasadanie vo štvrtok. Preto tento omyl vznikol. Dňa 20. apríla o 10.15 hodine bol obvinený Vladimír Mečiar odovzdaný za účelom vykonania výsluchu vyšetrovateľovi v Bratislave na Račianskej ulici číslo 45. Dňa 20. apríla o 12.00 hodine po vykonaní potrebných úkonov vyšetrovateľom Vladimír Mečiar opustil budovu na Račianskej ulici číslo 45 v Bratislave.

    A dovoľte mi povedať na záver. Nikoho viacej nemrzí tento zásah ako mňa. Nie preto, že by to bol zásah neadekvátny, nenáležitý a podobne, ale že to bol zásah, ktorý nemusel byť, keby sa pán Vladimír Mečiar nebol tak neštandardne správal, ako sa správal. Pokiaľ ide o poslancov, tu ktorýsi pán poslanec povedal, že oni ho nechceli chrániť svojím telom, ale veď predsa pán poslanec Krajči toto verejne vyhlasoval, že poslanci ho budú vlastným telom chrániť.

  • Ruch v sále.

  • Ale veď vy nemôžete, páni poslanci, z titulu imunity chrániť niečo, čo prekračuje zákon. Pána Boha nespomínajte. Prekračovanie zákona je v tom, že ste bránili jeho naplneniu, a to tým, že by bol prišiel. Ďalej chcem povedať, že ktorýsi pán poslanec mi povedal to, že som voči pánovi Mečiarovi hovoril, že nemožno narušiť jeho obydlie. Áno, v čase, keď bol ako svedok, ale zároveň aj to ste ma počuli povedať, že keď bude obvinený, vtedy je možné prísť ho vyzdvihnúť.

    A pokiaľ ide o problematiku, ktorá tu bola vznesená, čo by boli spravili s poslancami pri tomto zásahu, keby neuposlúchli. Každá zložka polície má svoje špeciálne poslanie, vyšetrovatelia, dopravná polícia, poriadková a tak ďalej. Útvar osobitného určenia je útvar, ktorý má špeciálny výcvik a v takom prípade veliteľ tohto útvaru jednoducho vydal príkaz, ktorý by urobil poriadok.

  • Hlasy v sále.

  • Podľa situácie. Pokiaľ ide o starších pánov, tam by stačilo ich položiť na zem.

    Pokiaľ ide o ostatnú problematiku, vy ste sa so mnou nehrali a viete o tom. A chcem povedať, že ja to nerobím z tohto dôvodu. Ja to robím z toho dôvodu, že som minister vnútra a i keď nemám právo vydať takýto príkaz, ja sa hlásim k tomu, že to, čo urobili, bolo správne a že som s tým súhlasil. Takže z tohto dôvodu pochopte, že jednoducho nie je možné, aby v tejto republike ktokoľvek, trebárs aj vám taký blízky pán Vladimír Mečiar, neplnil svoje povinnosti voči zákonu. A my sme si jednoducho tento zákon vynútili.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, s faktickými poznámkami na vystúpenie pána ministra sa hlásia páni poslanci v poradí, tak ako sú na svetelnej tabuli prihlásení. Prosil by som operátorov, aby po pánovi poslancovi Brňákovi uviedli ďalších, aby som mohol zapísať.

    Pán poslanec Cabaj ako prvý.

  • Vážený pán predsedajúci,

    mal som asi pravdu, keď som vo svojom vystúpení hovoril, že je potrebné nechať si priestor na reakciu na vystúpenie ministra vnútra, lebo ak takýmto spôsobom v parlamente vystúpi minister vnútra, ktorý je zodpovedný za tento štátny terorizmus s použitím semtexu, tak ozaj skutočne to bude asi pravda, čo hovorí, že si pripadám ako v blázinci, len pán predseda Národnej rady, ja vás potom žiadam, ak si minister vlády Slovenskej republiky neuvedomuje, že je na posvätnej pôde parlamentu a že on je zodpovedný poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, tak urobte poriadok a dajte ho vyviesť vo zvieracej kazajke.

  • Ale, ale, pán poslanec Cabaj, prosil by som o dôstojné vyjadrovanie sa pánovi poslancovi.

    Pán poslanec Brhel, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Ja som doteraz nevystupoval, ale bol som zhrozený úvodnými vetami pána ministra. Vo svojom emotívnom a neracionálnom úvode vlastne odhalil pravý motív jeho konania, ktorým sa mi zdá, že je primitívna pomsta a revanš. Ten zákrok neurobil preto, aby zákon platil pre každého alebo aby právo zvíťazilo nad politikou, ale preto, keďže je plný žlči a nenávisti, aby dokázal, že je schopný pomsty a revanšu. Chcel by som poopraviť aj tvrdenie pána poslanca Jarjabka, ktorý hovoril, že pán minister je buď senilný, alebo neschopný. V tej svojej iracionálnej predstave o subjektívnej pravde je nebezpečný.

    Pán minister, nikdy ste sa nesnažili tak úporne klamať ako dnes. Vždy doteraz ste sa vychvaľovali tým, ako všetko režírujete, ako všetko dopadne tak, ako to vy na ministerstve vnútra predpokladáte, ešte predtým, než to vyriekli orgány na to oprávnené. Ešte nikdy ste sa nesnažili tak vyviniť zo zneužitia štátnej mašinérie na politické kauzy a procesy, ako ste to urobili dnes.

    Vaše dvorné noviny píšu, že nie vy ste zodpovedný, ale veliaci dôstojník akcie. Ja by som bol veľmi rád, keby toto všetko dobre počuli tí vyšetrovatelia, sudcovia, prokurátori a policajti, ktorí verne plnia vaše zákazky na primitívny politický revanš.

    Chcem ešte podotknúť jednu vec. Strácate v zahraničí aj to, čo ste si úporne budovali za tých pár mesiacov, pretože to, čo ste urobili vy, by neurobil žiadny demokrat. Rakúska tlačová agentúra hovorí o tom, že balkanizujete Slovensko, že Slovensko smerujete presne tam alebo tým smerom, z ktorého ste obviňovali nás, že ho smerujeme my. Takže nie som právnik, ale z toho, čo tu bolo povedané, je zrejmé, že zrejme došlo k narušeniu zákona. Zásah bol protiprávny a neadekvátny. Neznámy páchateľ alebo neznámi páchatelia sa určite budú zodpovedať za porušenie celého radu zákonných ustanovení.

    Ďakujem.

  • Pán minister, nikdy som vás nepovažoval za hlupáka, ani vás nepovažujem za hlupáka, myslím si, že to navzájom o sebe vieme, ale vy svoje parametre využívate na zlovoľné ciele a zločinné účely, a to je na tom poľutovaniahodné. Veď týmto dnešným expozé ste dokumentovali, že vám nejde o zákonnosť a poriadok, vám ide o pomstu z nenávisti. To bola exhibícia pomsty z nenávisti, a nie z revanšu, to vôbec nie je pravda, pretože to, čo naša koalícia vystrája, Mečiarova vláda nerobila ani v tej najbujnejšej fantázii. Vaša kádéhácka nenávisť sa ťahá od roku 1991 voči osobe Vladimíra Mečiara. Spomeňte si, čo sa dialo v roku 1991, to trápne vyšetrovanie Javorského komisiou. To bola znáška lží a nezmyslov. Čo bolo v rokoch 1992, kamuflážne a vymyslené osočenie Vladimíra Mečiara opäť pred vznikom štátnosti a aj po vzniku štátnosti. Tie svinstvá, ktoré sa kydali na celú Mečiarovu vládu v rokoch 1993 a 1994. Takže, pán minister, vy ste nebezpečný človek, pretože to, čo ste tu predvádzali, to nie vec politického presvedčenia, to je vec diagnózy, a to, bohužiaľ, diagnózy celého hnutia, ktoré reprezentujete. Vy nereprezentujete ani kresťanstvo, ani demokraciu, ale nenávisť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán minister zabudol odpovedať na otázku, kto rozhodol o tom, že vyplácanie odmien je trestným činom. Bol to on, bola to koaličná rada? Žiadny súd o tom nerozhodol. Teda obviňovať niekoho z trestného činu bez toho, aby bolo definované, že to trestný čin je, je trošku absurdné.

    Pán minister tu spomínal kauzu Remiáš a niektoré ďalšie. Nuž, pán minister, pripomínam vám vraždu nášho exkolegu Duckého. Je rovnako možno predpokladať, ako ste vy predpokladali v kauze Remiáš, že za tým stáli záujmy vtedajšej vlády a Slovenskej informačnej služby, že za vraždou Duckého stoja záujmy dnešnej vládnej kliky a dnešnej Slovenskej informačnej služby. Možno ešte s lepším úspechom, ako ste to robili vy vo vzťahu k Remiášovi, pretože tam to nemalo logiku. Pán minister, v skutočnosti Mečiar, či sa to niekomu páči alebo nie, je dnes symbolom samostatnosti Slovenskej republiky, a vy ho nenávidíte, lebo vám pripomína vaše vlastné zlyhanie pri konštituovaní Slovenskej republiky, a to, tak 17. júla 1992, keď sa hlasovalo o zvrchovanosti, ako i 1. septembra 1992, keď sa hlasovalo o Ústave Slovenskej republiky. Toto je motív vášho konania, pán minister, ale nielen vás, aj ďalších vašich kolegov z KDH. Je mi to veľmi ľúto, že to musím takto povedať tu, pretože mnohých z KDH si veľmi vážim, ale spomeňte si na to vaše hlasovanie vtedy, pán minister, a bude vám to všetko úplne jasné. Je to hrubé zneužitie moci, čo ste urobili.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa Kolláriková je posledná prihlásená s faktickou poznámkou na vystúpenie pána ministra. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Ďalšia v poradí je pani poslankyňa Malíková.

  • Ďakujem.

    Pán minister, ja som si myslela, že ste kresťanský politik, ale dnes som pochopila, že za maskou kresťanstva, tak ako väčšina vašich kolegov, skrývate skutočne negatívne vlastnosti, posadnutosť pomstou, revanšom a možno vlastné komplexy a skutočnú nenávisť, nad ktorou sa nestačím diviť a žasnem. Použili ste tu dvojaký meter na ten istý trestný čin, ak to je vôbec trestný čin. A keď ste taký horlivý bojovník za spravodlivosť, prečo ste nespomenuli trestné prečiny pána Palacku a koľko mu hodil postup pri výbere, keď štát prišiel o stovky miliónov, to vám vtedy neprekážalo? Alebo keď hovoríte o Remiášovi. Ako si dovolíte vôbec sa priživovať ako hyeny na bolesti matky? A to ste robili a kalkulovali s bolesťou človeka aj vo volebnej kampani. To sa tiež zlučuje s morálkou kresťana? Veď je to jedna nehanebnosť, za ktorú by ste sa mali hanbiť. Keď súd nevyriekol ortieľ, vy si nemôžete uzorpovať právo rozhodovať o niečej vine a nevine. Vy sa tu nepasujte za pána Boha, lebo ním nie ste a nemáte ani také presvedčenie. Myslím si, že ľudia ako vy nepatria na toto miesto, nie ste prínosom pre Slovensko, pre túto spoločnosť, pretože ju len ďalej traumatizujete a rozdeľujete a osud dokáže, že vás jednoducho slovenská spoločnosť odpíše. Nie ste schopný ako koalícia splniť základné úlohy a vy osobne ste príliš zaujatý a zakomplexovaný, aby ste mohli riadiť rezort, ktorý vyžaduje nezaujatosť, vyžaduje silu osobnosti. Vy ste ma dnes presvedčili, že takou nie ste. Prečo ste neodpovedali, ako sa zhoduje s presvedčením vašej kresťanskej morálky to, že dobili chorého človeka zložky, ktoré riadite vy. Odpovedzte mi na toto.

  • Ďakujem.

    Pán minister, vo vašom vystúpení ste neodpovedali ani na jednu otázku, ktorú sme vám tu položili. Vaše vystúpenie nemalo ratio. Malo nenávisť a inkvizičnú príchuť. My sme tu uviedli viacero právnych faktov, ktorými sme argumentovali, že pracovnoprávny problém ste vlastne znásilnili do polohy trestného práva. Ani vy, ani jeden koaličný poslanec nereagovali na tieto naše právne argumenty, ktoré podľa môjho názoru sú nespochybniteľné. Preto, pán minister, s úplne jasným a úplne čistým svedomím budem hlasovať za vaše odvolanie.

  • Pán minister, hovorili ste o tom, že iba v prípade Vladimíra Mečiara bol preukázaný úmysel. Neviem, či ste vy osobne o tom presvedčený alebo vám túto správu dali vyšetrovatelia. Ak vám ju dali, máte veľmi slabých vyšetrovateľov. Práve v prípade Vladimíra Mečiara bol poskytnutý verejný dôkaz o tom, že úmysel neexistuje. Tento dôkaz poskytol predseda Najvyššieho kontrolného úradu tým, že v závere a pri odchode navrhol sám sebe a svojim podpredsedom vyplatenie odmien. Potvrdzujú to slová, ktoré povedal Vladimír Mečiar, že predseda Najvyššieho kontrolného úradu po konzultácii na vláde zobral svoje stanovisko späť a prijal vyplácanie odmien v nadväznosti na právne predpisy, ktoré uviedol pán poslanec Tkáč, pani poslankyňa Keltošová ako vec zákonnú. Tento dôkaz bol poskytnutý verejne. Úmyselne ste ho ignorovali ako zámienku na obvinenie, pán minister. Pokiaľ hovoríte o právnom štáte, jeho charakteristickým znakom, je predovšetkým dodržiavanie zákonov a práva, až potom vynutiteľnosť práva, a ak teda chcete právny štát budovať, dodržujte predovšetkým ústavné, základné, občianske a ľudské práva, právo na prácu, právo na vzdelanie, právo na sociálne zabezpečenie, právo na zdravie a poskytnutie primeraného lekárskeho ošetrenia a starostlivosti. Tieto dajte občanom a potom právo vynucujte.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán minister, očakávala som odpoveď na otázky, ktoré tu položili v rozprave mnohí poslanci, očakávala som fakty, argumenty a dočkala som sa len invektív, invektív plných nenávisti. Ja ako poslankyňa Národnej rady za HZDS si vyprosím tieto invektívy. Spomínali ste tu vybuchujúce autá, spomínali ste tu dobitého poslanca, spomínali ste tu vraždy a ja neviem čo všetko, a pritom ste osočovali nás v takej súvislosti, ako keby sme boli zločinci a kriminálnici. Toto nesvedčí nijakému ministrovi vnútra nijakej vlády. Ak si dovolíte takýmto spôsobom hovoriť s poslancami parlamentu, tak to je už naozaj vrchol. Pán minister, odvolávali ste sa, dovolávali ste sa našej pamäte a je paradoxom, že vaša pamäť neslúži ani tak krátko, aby ste si presne pamätali slová, ktorými ste sa vyhrážali Hnutiu za demokratické Slovensko na stretnutí poslancov HZDS s prezidentom, kde ste boli prítomný, to tiež o niečom svedčí. Rovnako si zrejme nepamätáte ani to, ako ste sa vyjadrovali o celej kauze, ktorá sa vyvíjala v Trenčianskych Tepliciach pred médiami, keď teraz tvrdíte, že celý zákrok bol oprávnený a nebol v rozpore so zákonom a že bolo prirodzené a v súlade so zákonom, že zasiahlo komando v Trenčianskych Tepliciach. Pritom ste zabudli na to, že ste sa pre médiá vyjadrili, že postup komanda bol neštandardný. Neštandardné vraj bolo to, že sa Mečiar odmietal zúčastniť ako svedok v prípade odvlečenia Michala Kováča mladšieho. Tak kvôli čomu zasahovalo komando? Splietate jednu kauzu s druhou a myslím si, že by ste si aspoň pre toto dnešné stretnutie v parlamente mali vyjasniť veci, aby ste neplietli hrušky s jablkami a netrepali nám tu takéto nezmysly. Ani to vám nesvedčí, pán minister. Obyčajne ľudia, ktorí majú komplexy, trpia netrpezlivosťou, tú netrpezlivosť, ktorú ste...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne.

    Musím sa, pán minister, pripojiť k tým, ktorých vaše vystúpenie, najmä to úvodné, veľmi sklamalo. Iste každý človek a každý politik má právo byť aj slabým a do istej miery poukázať na nejaké skrivodlivosti, ktoré sa aj voči nemu udiali. Myslím si, že takých politikov je na Slovensku veľmi veľa, a nie sú len z radov Kresťanskodemokratického hnutia alebo SDK, alebo SDKÚ, je ich nepomerne viacej. Ale v každom prípade, ak dnes zdôvodňujete pri odvolávaní ministra vnútra týmito skutočnosťami, tak si myslím, že celkom ste to skutočne osobnostne nezvládli, pretože odvolanie ministra vnútra je o niečom inom a vlastne vy ste skutočne odhalili vlastne váš vnútorný vzťah k celému tomuto problému a vnímate ho ako jednu obrovskú pomstu alebo komplot proti vám. Myslím si, že je to o niečom inom, že je to vlastne o akcii, ktorá sa udiala v Trenčianskych Tepliciach. Myslím si, že nie celkom ste pochopili a opätovne ste to prízvukovali vo vašom vystúpení, že táto akcia je v spojitosti s tromi obvineniami alebo svedeckými výpoveďami pána Mečiara. Nie je to pravda, je to lož, je to klamstvo. Táto akcia bola za vznesené obvinenie v súvislosti s odmenami, za nič viac. A žiadnu logickú súvislosť nemôžete právne podriaďovať vo vzťahu k inému procesnému postaveniu pána Mečiara. Navyše ste sa nevyjadrili k veľmi závažnej veci, o ktorej hovoril pán Maxon a ktorú ste potvrdili, že ste v stredu ako minister vnútra schválili tento úkon. To je prerastanie politiky, prerastanie straníckeho princípu do pozície štátnych orgánov, a to je neprípustné.

  • Pán minister, z vášho vystúpenia vanie strach a hrôza. Rozprávate tu o tom, že koľké krivdy sa udiali vám. Tie krivdy ste si možno vyrábali sám tak ako únos Michala Kováča mladšieho. Aj ja som bol jednou z obetí, o ktorej sa toľko v zahraničí nepísalo, ale o vašich sa písalo. Produkovali ste ich, písali ste o nich. Pán minister, ja si musím položiť otázku, či Remiášova smrť nebola na to, aby sa práve naopak nevyšetrila kauza únos Michala Kováča mladšieho. Ja sa pýtam, kde je ten váš svedok Fegyveres, ktorý mal byť tým korunným svedkom. Vyhovárali ste sa stále, že ho nemôžete dopraviť do republiky, lebo sa bojíte, že by ho nechala Slovenská informačná služba odpraviť, pretože bola v službách Mečiara. Dnes je vo vašich rukách, prečo ho nedopravíte, aby to dokázal, je to váš korunný svedok. Ale naopak, nasľubovali ste občanom, že do 30. vyriešite tento prípad. Nevyriešili ste ho, potrebovali ste na to nejaké zadosťučinenie, tak ste sa jednoducho vrhli na zneužívanie svojho postavenia, vymysleli ste si nejaké zneužitie právomoci verejného činiteľa v prípade, kde išlo o ústavného činiteľa, kde išlo jednoducho o občianskoprávny vzťah alebo vzťah, kde nie je trestnoprávna zodpovednosť, nanajvýš by išlo o neoprávnený majetkový prospech ministrov a peniaze by museli vrátiť aj v bežnom občianskoprávnom konaní, takže ste si jednoducho všetko vymysleli.

  • Pán minister, mňa prekvapilo vaše hodnotenie a predloženie vášho názoru o tom, či terajší premiér pán Dzurinda a minulý premiér Moravčík úmyselne alebo neúmyselne vyplácali odmeny, pri ktorých z pohľadu vyplácania premiéra Mečiara je jednoznačnosť. Ja si dobre pamätám, že pokiaľ ide o terajšieho premiéra, jeho vedúceho Úradu vlády a neviem, kto ešte tam bol, personalistu prepustil pán premiér za to, že takto tieto odmeny vyplácal, spolu s ním, s premiérom, čiže spolu to dobre vedeli, aké odmeny vyplácajú. Ale o to mi nejde, že ste to tak kvalifikovali, ide mi o to, že ste jednoznačne vy tu ako sudca povedali, že títo dvaja nie sú trestní, pretože to neurobili. A pokiaľ ide o to, že vrátili alebo chcú vrátiť, tam účinná ľútosť v tomto prípade neprichádza do úvahy. Ale nechcem to ja hovoriť, to bude musieť hovoriť súd. Preto ma prekvapuje, že ste sa k tomu takto postavili a že ste neprijali kriticky niektoré veci, ktoré som napríklad aj ja povedal, ale len z titulu konštatovania Generálnej prokuratúry v správe. Veď nie my, generálny prokurátor prácu vášho rezortu kritizuje tak, že tento rezort dnes nie je schopný urobiť v štáte poriadok, že skôr robí poriadok so svojimi politickými nepriateľmi ako s kriminálnikmi. Sám v správe, ktorú ste predložili prostredníctvom premiéra, konštatujete, že treba skončiť politické kauzy. A ja som vám dal otázku, čo sú to tie politické kauzy. My skutočne hovoríme o politických kauzách, a nie o veci?

  • Pán poslanec Húska, upozorňujem, že čas vyhradený na rozpravu pre poslanecký klub HZDS je 57 sekúnd.

    Pán poslanec Húska, nech sa páči.

  • Pán minister, ja som dnes štyrikrát vystupoval, ale sústredil som sa vyslovene na premiéra Dzurindu, lebo si myslím, že tam je hlavná zodpovednosť. Ale to, čo ste tu predviedli za päť prvých minút vášho záverečného vystúpenia, to jednoducho ukázalo, že sa riadite čímsi, čo sa nedá ospravedlňovať. Povedali ste, že policajný zásah bol logickým vyústením správania sa pána Mečiara. O tom, čo ste päť minút teraz hovorili, hovorím, že to bolo nie logickým, ale patologickým vystúpením. Remiáša sme nezavraždili my, Mikloška sme nezbili my. V logike vášho vystúpenia môžeme povedať, že napríklad v Dunajskej Strede 10 ľudí zabili vaši ľudia.

  • Ďalší s faktickou poznámkou je za klub SNS prihlásený pán poslanec Paška.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    nebudem polemizovať o oprávnenosti zásahu, v množstve vystúpení ste však prehliadli moju otázku na vás, otázku týkajúcu sa eliminácie možného rizika uskutočnenj akcie. Preto si dovolím svoju otázku zopakovať. Ako ste mali, pán minister, zabezpečené, keď ste dávali súhlas na zásah, že pri ozbrojenom útoku "kukláčov" na obydlie občana Vladimíra Mečiara možno iba nešťastnou náhodou nedôjde k vražde opozičného politika? Prosil by som odpoveď ešte pred hlasovaním.

  • Ďakujem.

    Pán minister, ja som bola doslova šokovaná z brutálneho zásahu a z brutálneho vniknutia "kukláčov" za použitia výbušniny do budovy expremiéra Mečiara. A to, čo som cítila ja, to cítili i naši občania, lebo v tom okamihu pochopili, že vlastne u nás prestáva existovať právo. Tam, kde sa porušujú ľudské práva, kde sa zastrašujú politickí protivníci, tak tam sa končí demokracia. A to, čo ste sa tu snažili tvrdiť, že kolega poslanec Krajči vyhlásil, že poslanci budú pána Mečiara chrániť vlastným telom, opakujem vlastným telom, a nie so zbraňami, tak to vlastne vyvolalo túto akciu, aby tam vbehli "kukláči" so zbraňami? Chcela by som od vás počuť, keby poslanci neboli zaľahli na zem, hoci upozorňovali na to, že sú poslanci a ukazovali preukazy, títo "kukláči" boli by po nich strieľali? Pán minister, nehnevajte sa, ale to, čo sa stalo pod vaším vedením, skutočne nemá obdobu v demokratických štátoch. A my už nebudeme mať právo si hovoriť, že sme demokratickým štátom, pretože vy ste túto demokraciu jednoducho porušili. A to je hanba pre Slovensko.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, pána poslanca Kalmana, či sa chce vyjadriť k rozprave? Áno.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    po takomto priebehu rokovania je, priznám sa, aj ťažké zaujať jednoznačné stanovisko, pretože ak jedna strana hovorí a druhá strana mlčí, dopredu je jasné, že vlastne táto strana má pravdu. Vychádzam z toho, že je predsa povinnosťou poslanca reagovať na nepravdu, preto ste tu. A keďže ste nereagovali, vychádzam z toho, že títo poslanci hovoria len a len pravdu. Som prekvapený aj z toho, akým spôsobom vystúpil pán minister teraz na záver tejto diskusie. Pán minister, očakával som minimálne, že zaujmete vy, ak to už neurobil pán predseda vlády, a odpoviete na niektoré otázky, ktoré tu boli vznesené, či už na pochybnosti v súvislosti so stanoviskom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, či už na otázku v súvislosti s existujúcim jednoznačným právnym výkladom zákona, na základe ktorého boli poskytnuté odmeny alebo niektoré ďalšie otázky, ktoré v prvej časti boli hovorené v súvislosti s uplatňovaním ľudských práv v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, osobnej slobody, domovej slobody. A čo je najpodstatnejšie a najväčšie prekvapenie pre mňa, nepokúsili ste sa vyvrátiť ani tie tvrdenia, ktoré sme my dokumentovali v súvislosti s porušovaním zákona o Policajnom zbore.

    Chcem vám povedať, pretože ste dali otázku alebo položili ste protiotázku nám, prečo sme my neprijali právnu normu na to, aby mohli byť poskytované odmeny. No jednoznačne preto, tak ako som povedal v úvode môjho vystúpenia, doterajšie právne normy umožňujú takéto poskytovanie odmien. To znamená, že právne normy existujú, nie je ani dôvod pripraviť novú právnu normu v tomto smere.

    V diskusii vystúpilo 16 poslancov, 16 diskutujúcich, z toho 15 poslancov a jedno vystúpenie bolo predsedu vlády. Dve vystúpenia boli z koalície. Pani Szabó alebo Szabóová, kto ako chce, v podstate hovorila v polohe formálneho diskusného príspevku. Podobne ani pán poslanec Šimko nevyvrátil argumenty opozície v súvislosti s neoprávneným zásahom polície či niektorými ďalšími otázkami, na ktoré sme poukazovali. Zaujímavé bolo však vystúpenie pána predsedu vlády. Pán kolega Brňák nás upozornil, že sme si možno ani mnohí nevšimli, čo pán predseda vlády povedal. Zhodou okolností som si to všimol a, pán kolega, upozorňujem ťa, že nepovedal len jeden zaujímavý moment, ale povedal dva zaujímavé momenty. Nepovedal len to, že preniesol zodpovednosť na vykonávateľov zákroku v Trenčianskych Tepliciach, ale zároveň pán predseda vlády povedal a preniesol zodpovednosť toho, či bola vláda, ktorákoľvek, oprávnená vyplatiť odmeny na nejakú expertnú komisiu. A to je tiež nebezpečné. To znamená, že vláda si nezobrala na zodpovednosť ani to, na základe ktorého potom rezort ministerstva vnútra konal a konal takým spôsobom, ako konal.

    Z tohto pohľadu môžem jednoznačne povedať, že neexistujú argumenty alebo protiargumenty logické, právne a správne proti tým, ktoré predniesli poslanci Hnutia za demokratické Slovensko alebo Slovenskej národnej strany, tak ako boli prezentované.

    Dámy a páni, je zaujímavé tu sedieť a sledovať reakcie ľudí, reakcie vás alebo nás na vystúpenia jednotlivých našich kolegov. Viete, ak táto strana niečo argumentovala, v prevažnej miere ste ich neakceptovali a v mnohých prípadoch ste sa niektorí smiali. Ja som si všimol a už som na to navyknutý, že v tejto časti rokovacej sály sa dosť často smeje. Vy sa smejete a neakceptujete návrhy tejto skupiny ani vtedy, keď sa hovorí o tom, že ekonomika krachuje, vy sa smejete a neakceptujete naše názory ani vtedy, keď hovoríme, že rozširujete rady nezamestnaných. Vy sa smejete aj vtedy, keď hovoríme, že po Slovensku sa plazí chudoba. Dnes už 60 % občanov Slovenskej republiky žije na úrovni životného minima, to je jasný dôkaz chudoby. A vy sa dokonca smejete aj vtedy, keď sa tu jednoznačne poukazuje na porušovanie demokracie a možný začiatok procesov, ktoré skutočne môžu pôsobiť tak, že nás v zahraničí budú považovať za banánovú republiku, ako sa v súvislosti so zákrokom v Trenčianskych Tepliciach niektorí politici alebo niektoré médiá v zahraničí vyjadrili.

    Ja som bol napríklad prekvapený aj tým, že nikto z vás nereagoval na obvinenia alebo na možné dosahy v súvislosti s našimi integračnými zámermi. Tým ste jasne demonštrovali, a nakoniec aj z tohto pohľadu úvod vystúpenia pána ministra, myslím jeho záverečného vystúpenia, jednoznačne deklaruje a potvrdzuje to, čo sme niekoľkokrát od Trenčianskych Teplíc povedali, že tu ide o prejav politickej diktatúry súčasnej koalície vo vzťahu k opozícii, že tu ide o jednoznačný prejav štátneho terorizmu, ktorý môže mať nedozerné následky na demokraciu Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, aj z tohto dôvodu za skupinu predkladateľov trvám na tom, aby bola ministrovi pánovi Pittnerovi vyslovená nedôvera.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave? Áno.

  • Pán podpredseda, v rozprave zaznel jeden návrh. Poslanec Cabaj navrhol, aby sa o návrhu skupiny poslancov hlasovalo tajne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Budeme hlasovať najskôr o návrhu, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Cabaj, ktorý navrhuje, aby sme o návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky hlasovali tajne.

    Prosím prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Cabaj, ktorý navrhuje hlasovať o vyslovení nedôvery pánovi ministrovi vnútra tajne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme návrh neschválili.

    Budeme hlasovať o návrhu skupiny poslancov verejne.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby predniesol návrh na uznesenie.

  • Pán podpredseda, hlasujeme o návrhu skupiny poslancov, tak ako ho skupina poslancov sformulovala, teda o vyslovení nedôvery ministrovi vnútra Ladislavovi Pittnerovi.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, návrh na uznesenie máte predložený v návrhu skupiny poslancov, ktorí navrhujú vysloviť nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky, poverenému vedením ministerstva vnútra pánovi ministrovi Pittnerovi.

    Budeme hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 128 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    tým sme vyčerpali program 30. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a vyhlasujem túto schôdzu za skončenú.

    Ďakujem pánovi spravodajcovi za účasť pri rokovaní.

  • Rokovanie 30. schôdze sa skončilo o 02.00 hodine.