• Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Hneď na začiatku mi dovoľte, aby som privítal premiéra vlády Slovenskej republiky pána Dzurindu a ďalších členov vlády.

  • Prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

    Ďakujem pekne.

    Zisťujem, že je prítomných 80 poslancov, Národná rada je schopná sa uznášať.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi ma písomne požiadali títo poslanci: Marta Aibeková, László Hóka, Marta Podhradská, Alojz Rakús, Peter Zajac. Na zahraničnej služobnej ceste sú títo poslanci Národnej rady Slovenskej republiky: predseda Národnej rady Jozef Migaš a poslanec Robert Fico.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, ďakujem pekne. Vidím, že pani poslankyňa Marta Podhradská je tu, takže je to omyl.

    Na 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Milan Ištván zo Strany demokratickej ľavice a Ján Danko z Hnutia za demokratické Slovensko. Náhradníkmi budú poslanci Ladislav Ambróš z SDK a Dušan Švantner zo SNS.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 3. schôdze, ako vám bol dnes rozdaný.

    Pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 3. schôdze Národnej rady. Pripomínam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vystúpenie poslanca, v ktorom navrhuje zmenu alebo doplnenie programu, môže trvať najviac jednu minútu.

    Pýtam sa, či niekto z vás má návrhy na zmenu alebo doplnenie programu. Ďakujem pekne, nie.

    Takže dávam hlasovať o programe schôdze ako celku.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme program 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky schválili.

    Pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je

    informácia predsedu vlády Slovenskej republiky o stretnutí s predstaviteľmi Európskej únie a NATO v dňoch 5. a 6. novembra 1998.

    Dávam slovo predsedovi vlády Slovenskej republiky pánu Mikulášovi Dzurindovi a prosím ho, aby podal informáciu.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení podpredsedovia Národnej rady,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážení hostia,

    v dňoch 5. a 6. novembra uskutočnila delegácia vlády Slovenskej republiky pod mojím vedením pracovnú návštevu v Bruseli a vo Viedni. Rád využívam túto príležitosť, aby som informoval o zámeroch a výsledkoch tejto cesty aj vás, panie poslankyne, páni poslanci, a štartoval tak, pevne verím, nový druh vzájomnej spolupráce, keď budete informovaní o aktivitách vlády čo najviac, takpovediac z prvej ruky.

    Delegácia vlády Slovenskej republiky rokovala s najvyššími predstaviteľmi Severoatlantickej aliancie, Európskej komisie, Európskeho parlamentu a druhý deň aj s predstaviteľmi Rakúska, ktoré v súčasnosti predsedá Rade Európskej únie. Otázka možno môže znieť aj takto: Prečo tak rýchlo a prečo práve Európska únia a Severoatlantická aliancia? Odpoveď je jednoznačná. Pretože vláda Slovenskej republiky vidí pre Slovensko jedinú, skutočne výhodnú a perspektívnu orientáciu, a tou je Európska únia a Severoatlantická aliancia. Rád by som hneď na úvod zdôraznil, že nejde ani o spoločenský bontón, ani o modernosť trendu, ale o základný životný záujem krajiny a jej obyvateľov. Európa sa zjednocuje a v tomto zjednocovaní sa veľmi ponáhľa. Kto zmešká alebo sa nespamätá, môže vypadnúť z hry. A treba to povedať celkom jasne a zreteľne. Neexistuje reálna rovnocenná alternatíva ani voči Európskej únii, ani voči Severoatlantickej aliancii. Naopak, členstvo v uvedených zoskupeniach prináša reálnu perspektívu pre každú z integrujúcich sa krajín.

    Na úvod svojho vystúpenia chcem konštatovať, že sme sa v inštitúciách Európskej únie, Severoatlantickej aliancie i v Rakúsku stretli s priateľským prijatím, ktoré, ako pevne verím, odráža zmenu v atmosfére našich vzťahov a predznamenáva novú etapu v ich vývoji. Pri stretnutí s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie pánom Javierom Solanom sme podčiarkli politické priority strán vládnej koalície. Ambíciou vlády je prejsť od deklarácií a často aj protismerných vyhlásení politickej reprezentácie krajiny k vecnej realizácii politických cieľov, ku ktorým prioritne patrí aj vstup Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie. Návšteva v NATO jasne ukázala, že toto prehodenie výhybky aliancia vidí a cíti. Takto nás v NATO privítali a takto s nami aj hovorili. Voľby v septembri nám dali šancu na reparáciu našich deficitov vo vzťahu k aliancii. Ručičky hodiniek merajúcich chod hodín však nie je možné vrátiť dozadu, napríklad do novembra 1994. Preto sa nemôžeme čudovať, že naši susedia Poľsko, Maďarsko, Česká republika, s ktorými sme vtedy stáli na rovnakej štartovacej čiare, bez nás prešli pri začleňovaní do aliancie veľký kus cesty. Slovensko má však dnes plnú podporu aliancie pri našom úsilí o začleňovanie do NATO, naši partneri sú pri tom pripravení aktívne s nami spolupracovať. Hovorili sme veľmi jasne s predstaviteľmi Severoatlantickej aliancie, že nemáme záujem o druhú vlnu rozširovania, ale máme záujem dobehnúť čo najskôr Poľskú republiku, Maďarsko a Česko. Ak tieto tri krajiny predstavujú, takpovediac, skupinu jedna A, veľmi si želáme, aby Slovensko bolo na čele skupiny jedna B, ktorá ešte stihne ten rozbehnutý vlak. Aliancia v medzičase začala s prípravou Washingtonského summitu a jeho závery dnes nie je možné celkom presne predpokladať. Politika otvorených dverí však bude pokračovať a bude summitom v apríli na budúci rok jasne potvrdená.

    Armáda Slovenskej republiky sa teší v kruhoch aliancie vysokej dôvere. Nepôjde o žiadne politické gestá, ale o to, aby sme boli na členstvo v aliancii v najbližšom možnom čase čo najlepšie pripravení. Na stretnutí s predstaviteľmi aliancie sme predniesli aj naše predstavy ďalších krokov vlády Slovenskej republiky. V krátkom čase by sa mala uskutočniť moja ďalšia cesta do Bruselu, kde by som sa mal stretnúť s Radou Severoatlantickej aliancie. Chceme hovoriť o konkretizácii našej spolupráce a akcelerácii nášho približovania sa k NATO. Ako som povedal, dvere do aliancie sú pre nás nielen deklaratívne, ale v každom, aj praktickom zmysle slova otvorené. Máme všetky možnosti postupovať tak rýchlo, ako vládzeme a ako je v záujme našej krajiny.

    Aj pri rozhovoroch s predsedom Európskeho parlamentu pánom Gil Roblesom, predsedom komisie pánom Jacquesom Santerom a členom komisie pánom Hans van den Brookom som informoval o povolebnom vývoji v Slovenskej republike, o pevnom odhodlaní vlády ísť cestou odstránenia deficitov v oblasti uplatňovania demokracie a právneho štátu a riešenia problémov, ktoré sa nakopili v politickom, hospodárskom, sociálnom a duchovnom živote spoločnosti.

    Otázka stojí opäť celkom jasne. Chceme, aby Slovensko patrilo do rodiny krajín Európskej únie, alebo nie? Keď hovoríme, že áno, potom si musíme byť vedomí, že je nevyhnutné spĺňať rovnaké kritériá, ako musí spĺňať Poľsko, Česko, Maďarsko, Estónsko a ďalšie krajiny, ktoré sa o vstup do Európskej únie usilujú a ktoré sú v tomto úsilí dosiaľ kus pred nami. Predstaviteľov Európskej únie sme informovali o prvých demokratizačných zmenách na Slovensku a o tom, ako chceme plniť podmienky v oblasti politickej, ekonomickej, legislatívnej a ďalších. Presadzovali sme myšlienku, že Slovensko má potenciál všestranne porovnateľný s krajinami zaradenými do prvej vlny krajín, s ktorými sa počíta. Prezentovali sme odhodlanie vlády Slovenskej republiky urobiť všetky kroky na to, aby sme k týmto krajinám mohli byť zaradení aj my, Slovenská republika. Podstatou nášho posolstva, ktoré sme v Bruseli tlmočili, bolo, že na presadzovanie nového kurzu Slovenská republika jednoznačne potrebuje aj podporu Európskej únie. Tlmočil som očakávanie, že Viedenský summit dá jasný signál o šanciach Slovenska na skoré začatie rozhovorov o členstve Slovenska v únii.

    Súčasne som požiadal o individuálny prístup k hodnoteniu pripravenosti Slovenskej republiky zo strany Európskej únie v tom zmysle, aby Európska komisia vypracovala dodatočnú hodnotiacu správu o Slovensku už v marci alebo v apríli budúceho roku.

    Počas rozhovorov v Európskom parlamente jeho predseda pán Gil Robles konštatoval, že po slovenských parlamentných voľbách sa vzťahy medzi Európskou úniou a Slovenskou republikou dostali do nového svetla. Potvrdil, že Európsky parlament je priaznivo naklonený procesu rozširovania únie o asociované krajiny strednej a východnej Európy a ubezpečil nás o podpore Európskeho parlamentu vstupu Slovenska do európskej integrácie.

    V diskusii s poslancami parlamentu vystúpil aj poslanec Jan Marinus Wiersma zodpovedný za prípravu správy Európskeho parlamentu o pripravenosti Slovenska na vstup do Európskej únie. Pán Wiersma jasne zdôraznil, že Slovensko si zaslúži špeciálny flexibilný prístup umožňujúci jeho rýchle zaradenie do skupiny negociujúcich krajín. Pozitívne hodnotenie výsledku volieb na Slovensku zaznelo aj počas nášho stretnutia z úst predsedu Európskej komisie pána Jacquesa Santera. Zdôraznil, že Slovenská republika je kandidátom na vstup do únie a vyjadril podporu Slovensku na tejto ceste.

    V súvislosti s prijatím Slovenskej republiky do Európskej únie kládol pán Santer mimoriadny dôraz na politické kritériá, ktoré predchádzajúca vláda nesplnila. Veľmi obsažný bol rozhovor s členom Európskej komisie komisárom Hans van den Brookom, ktorý vyjadril uspokojenie nad zmenou politickej klímy a návratom ducha demokracie na Slovensko. Konštatoval, že Slovensko nesmie byť izolované od procesu rozširovania Európskej únie a nastupujúca vláda širokej koalície má rešpekt v únii. Európska únia má záujem ďalej podporovať posilnenie stability, presadzovaných politických zmien v politickom živote Slovenskej republiky.

    Pán van den Brook vyjadril pochopenie pre očakávania obyvateľov Slovenska ohľadne jasného politického signálu v smere začatí rokovaní o vstupe do únie. Upozornil však aj na zložitosť úloh súvisiacich s prípravou Slovenska na členstvo v Európskej únii. Otázky pána van den Brooka sa týkali indikátorov ekonomiky, ktoré sa podľa predstaviteľov Európskej únie v poslednom roku zhoršili, otázok funkčnosti štátnej administratívy, legislatívnej adaptácie a ďalších tém.

    Za veľmi pozitívny politický signál a myslím si aj prvý celkom konkrétny výsledok našej cesty do Bruselu môžeme považovať návrh komisára van den Brooka na vytvorenie dvojstrannej pracovnej skupiny na vysokej úrovni. Táto pracovná skupina bude monitorovať vývoj na Slovensku a bude pripravená tento vývoj reflektovať, pevne verím, v osobitnej správe o Slovenskej republike. Naša misia v Bruseli dostala úlohu rozpracovať túto myšlienku čo najskôr. Je predpokladom, že na čele tejto pracovnej skupiny na vysokej úrovni za Brusel budú generálni riaditelia alebo zástupcovia jednotlivých generálnych riaditeľstiev, ktorým patrí do kompetencie táto oblasť. Z našej slovenskej strany je predpoklad, že to bude štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí.

    Komisár Hans van den Brook prisľúbil, že Európska únia sa na nadchádzajúcom summite vo Viedni pokúsi o vyslanie pozitívneho signálu voči Slovenskej republike. Zároveň však upozornil na potrebu sústrediť pozornosť na riešenie tých problémov, na ktoré poukazuje nedávno zverejnená hodnotiaca správa Európskej komisie.

    Počas pracovnej návštevy predsedníckej krajiny Európskej únie Rakúskej republiky sme z úst jej najvyšších predstaviteľov, spolkového kancelára pána Klimu a vicekancelára a zároveň ministra zahraničných vecí pána Schüssela, prijali pozitívne signály ohľadne podpory Rakúska integračným snahám Slovenska do Európskej únie, ako aj ďalšieho rozvoja dvojstrannej spolupráce. Rakúski predstavitelia spomenuli okrem integračných otázok aj otázky dvojstranných vzťahov, napríklad otázky bezpečnostných kritérií jadrových elektrární ako jednej z podmienok vstupu asociovaných krajín do Európskej únie.

    V mojej odpovedi som zdôraznil prioritný záujem Slovenskej republiky o bezpečnosť občanov našej krajiny, ako aj ostatných krajín stredoeurópskeho regiónu. Naša vláda bude pokračovať v kurze dodržiavania všetkých zásad zaručenia bezpečnosti v našej jadrovej energetike so súčasným posilnením princípu transparentnosti a odstraňovania obáv našich partnerov v zahraničí intenzívnym dialógom.

    Aj tu vám môžem oznámiť jeden konkrétny výsledok našich rozhovorov s rakúskymi predstaviteľmi. Podobne ako s Českou republikou, Maďarskom a Slovinskom bude mať Rakúsko ďalšiu špecifickú dvojstrannú komisiu, t. j. komisiu s našou krajinou, ktorá sa bude zaoberať odstraňovaním prekážok a približovaním sa podmienok Slovenska k podmienkam, ktoré sú potrebné na to, aby Rakúsko mohlo plne presadzovať naše členstvo v Európskej únii.

    Dovolil som si pozvať, podobne ako pána Solanu, aj pána kancelára Klimu na návštevu Slovenskej republiky a pevne verím, že sa uskutoční ešte v tomto kalendárnom roku, za predsedníctva Rakúska Európskej únii.

    Návšteva vládnej delegácie v Bruseli a vo Viedni znamená začiatok obratu vo vzťahoch Slovenskej republiky a Európskej únie. Počas rozhovorov s predstaviteľmi únie sa potvrdilo, že počítajú so Slovenskom ako budúcim členom Európskej únie. Pre novú vládu, a verím, že aj pre všetkých spoluobčanov našej vlasti, je to krátko po vymenovaní vlády veľmi dôležité povzbudenie na neľahkej ceste, ktorá nás čaká.

    V tejto súvislosti, aj keď sa nemienim príliš obracať dozadu, musím pripomenúť, a myslím si, že nepreháňam historickú a politickú zodpovednosť predchádzajúcej vlády za to, že Slovensko nebolo zaradené do skupiny asociovaných štátov, s ktorou sa, mimochodom, práve v súčasnosti začínajú bezprostredne negociácie o podmienkach vstupu do únie.

    Správa o Slovensku mohla byť iste lepšia. Nie je to správa o Slovensku posledných dní či týždňov, je to správa o Slovensku za predchádzajúci rok a pol. Našou prvoradou úlohou nebude obzerať sa však za minulosťou, ale urobiť maximum pre to, aby sme čo najskôr dobehli zameškané.

    Vláda Slovenskej republiky urobí všetko pre to, aby Slovenská republika bola čo najskôr pripravená na konkrétne rokovania o vstupe Slovenska do Európskej únie a do Severoatlantickej aliancie. Tie horizonty sú celkom jasné: 11., 12. december tohto roku summit vo Viedni, ktorý by naozaj mal ukázať jasné signály, že so Slovenskom sa počíta aj na úrovni členských štátov Európskej únie, potom jar 1999, keď sa veľmi budeme usilovať o dodatok ku správe Európskej komisie o Slovensku, a potom to bude summit v Kolíne v Nemecku, pretože Nemecko bude od nového roku ďalšou predsedajúcou krajinou Európskej únie.

    Aj Národná rada Slovenskej republiky môže výraznou mierou prispieť k úlohám prioritného národnoštátneho záujmu.

    Chcem vás preto vyzvať, vážené panie poslankyne a páni poslanci, na zintenzívnenie a prehĺbenie dialógu medzi Národnou radou Slovenskej republiky a Európskym parlamentom, ako aj parlamentmi jednotlivých členských krajín únie a ich ďalším štrukturovaním. Aj vo vašich rukách sa nachádza prijímanie nových zákonov, a predovšetkým vo vašich rukách. A prijímanie nových zákonov je jedným z najdôležitejších prvkov predvstupovej stratégie. Pevne verím, že Národná rada Slovenskej republiky bude tieto zákony prijímať tak, aby boli v súlade so snahou o začlenenie Slovenska do politického, hospodárskeho a sociálneho života Európskej únie.

    Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    takmer presne o mesiac sa zíde vo Viedni Európska rada na svoje pravidelné zasadanie. Veľká väčšina občanov Slovenskej republiky hľadí na tento summit s nádejou. Nebuďme pyšní ani nereálni v našich očakávaniach, ale majme dôveru v záujem našich partnerov v Európskej únii prijať Slovensko do svojich radov, ako to ukázali aj rozhovory počas zmienenej pracovnej cesty.

    To hlavné však musíme vykonať my sami tu, doma, v našej vlasti. A to je obnoviť ducha demokracie, vládu zákona, napraviť pokrivenú tvár vzťahov v našej ekonomike, zefektívniť administratívu, prijímať dobré zákony. Je to úloha pre nás všetkých, lebo inú cestu, ako je vstup do priestoru mieru, stability a prosperity Európskej únie pre našu krajinu nepoznám. Verím, že na túto cestu vykročíme v pevnej súčinnosti s Národnou radou Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu predsedovi vlády za podanie informácie.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Zároveň konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán Kozlík do rozpravy, pán Húska do rozpravy, pán Kalman do rozpravy.

    Ďakujem. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy a dávam slovo pánu poslancovi Kozlíkovi.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená vláda,

    vážený parlament,

    reči sa hovoria, chlieb sa je. Vôbec sa nedomnievam, že sa tu koná nejaký zázrak, a ani žiadny zázrak v najbližšom období sa konať nebude. Prístupové procesy Slovenskej republiky, o ktoré sme sa usilovali aj ako predchádzajúca vláda Vladimíra Mečiara, nie sú procesy krátkodobé. Takisto naším záujmom bolo, je a bude pričlenenie Slovenskej republiky do Európskej únie. Vykonali sme na to rad krokov, ktoré Slovenskú republiku, myslím si, oprávnene zaraďujú naďalej ako jedného z vážnych kandidátov na vstup do Európskej únie.

    Rád by som, keďže to neurobil pán predseda vlády, pripomenul hodnotenie ekonomických kritérií, ktorým sa určite zapodievala aj táto misia vlády, že v posudku z roku 1997 komisia urobila záver, že Slovensko zaviedlo väčšinu reforiem nevyhnutných na vytvorenie trhovej ekonomiky a bude schopné čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci Európskej únie v strednodobom horizonte, ale to si vyžiada viac transparentné trhovo orientované politiky. Čo tým chcem povedať? Že veľký kus cesty na ceste smerom k pristúpeniu, k pričleneniu Slovenskej republiky do Európskej únie sa v uplynulom období vykonal, ale, samozrejme, že pre Slovenskú republiku je potrebné vykonať ďalšie kroky a ubehnúť ďalší kus cesty k naplneniu tohto zámeru.

    Spomínala sa tu armáda, spomínalo sa pričleňovanie Slovenska do medzinárodných bezpečnostných štruktúr. Pán predseda vlády vyzdvihol dobré meno Armády Slovenskej republiky. Skutočne, Armáda Slovenskej republiky sa teší vysokej dôvere domácej, medzinárodnej verejnosti i NATO, ale to je takisto výsledok činnosti nejakých vlád, a určite v rámci toho aj vlád Vladimíra Mečiara, ktorých činnosť v Slovenskej republike, najmä v samostatnej Slovenskej republike, bola dominantná.

    Chcem pripomenúť, vážená vláda, že Slovensko, Slovenská republika je hodnotená vo viacerých pasážach pozitívne, vo viacerých pasážach hodnotenia Európskej únie, samozrejme, i s určitými výhradami, pripomienkami, kde je potrebné postúpiť ďalej. Ale opakujem, prístup do Európskej únie nepokladám za reálny - a to je jedno, či hovoríme o Slovenskej republike, Maďarsku, Poľsku, Čechách a ďalších krajinách -, najmä z hľadiska hospodárskeho prispôsobenia sa konkurencieschopnosťou skôr ako v roku 2005.

    Takže predstavitelia niektorých vlád v zahraničí, niektorých zahraničných inštitúcií novej vláde zatlieskali. Vážení, ale čo ďalej? Pretože som nepočul, ani nie je možné za taký krátky čas dospieť k výsledku a na to takisto myslí hodnotenie Európskej únie. Ono síce hodnotí vývoj Slovenskej republiky za niekoľkoročné obdobia, ale čo sa týka novej vlády, hovorí, počkáme si, počkáme si na hodnotenie novej vlády, ako preukáže v ďalšom období svoje správanie. Keď mi dovolíte, zacitujem, v otázke možného rokovania s ďalšími krajinami je konštatované, že: "Nová situácia na Slovensku po voľbách dáva perspektívu otvorenia rokovaní za podmienky, že bude potvrdená stabilita a demokratické fungovanie inštitúcií na Slovensku."

    Vážené dámy, páni, a čo je demokratické na odvolávaní veľvyslancov? Čo je demokratické na nedodržaní sľubovaného, podotýkam, sľubovaného pomerného zastúpenia v parlamente a v iných inštitúciách štátu? Čo je demokratické na vykonávaných plošných čistkách v štátnej správe a v inštitúciách štátu? Čo je demokratické na pripravovanom politickom obsadení médií? Takže, počkajme si, počkajme si, ako bude hodnotená demokratickosť týchto ostatných krokov novej vlády Slovenskej republiky a novej vládnej moci v Slovenskej republike.

    Zaznamenali sme aj ďalšiu návštevu námestníka ministra zahraničného obchodu Spojených štátov amerických. Určite je to významná návšteva, ale vážený pán námestník nezabudol pripomenúť potrebu privatizácie strategických podnikov, energetiky, telekomunikácií, plynárenstva a ďalších podnikov. To len naznačuje, o čo sa v krajinách centrálnej Európy hrá, že na prvom mieste sú medzinárodnopolitické a medzinárodnoekonomické záujmy. Ale z hľadiska občanov v Slovenskej republike, z hľadiska toho ďalšieho možného vývoja prístupového procesu Slovenskej republiky, najmä čo sa týka európskeho rozmeru, to znamená Európskej únie, bude dôležité, ako nová vládna moc dodrží deklarované a občanom sľubované demokratické princípy. Myslím si, že zatiaľ nová vláda vysoko prehráva na body.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ošváth.

  • Vážený pán predseda vlády,

    vážená Národná rada,

    rád by som sa vyjadril k tej časti vystúpenia pána Kozlíka, v ktorej spomenul výsledky armády za uplynulé obdobie. Je pravdou, že armáda dosiahla skutočne vynikajúce výsledky, ktoré ju predurčovali, aby bola začlenená do paktu NATO. Rád by som však zdôraznil, že tieto výsledky sú predovšetkým zásluhou príslušníkov Armády Slovenskej republiky, celého veliteľského zboru a jej manažmentu na čele s náčelníkom generálneho štábu pánom generálom Tuchyňom. Zároveň by som rád pripomenul a tlmočil Národnej rade a zo strany príslušníkov armády vyjadril ich hlbokú frustráciu nad tým, že ich úsilie a výsledky počas štyroch rokov neboli kvitované prijatím do NATO, a to predovšetkým z toho dôvodu, že vládna koalícia uplatňovala svoju politickú moc takým spôsobom, akým ju uplatňovala.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán Ing. Kozlík, vzhľadom na to, že máme spoločné vízie o vstupe Slovenska do Európskej únie a NATO zo strany opozície i zo strany koalície, očakával som pred novou vládou trošku korektnejšie vystúpenie. Na vašom mieste by som novej vláde zaželal veľa úspechov v tomto spoločnom úsilí, pretože ide o úsilie o osud a budúcnosť našej spoločnej vlasti. Je veľmi smutné, že ste to neurobili. Okrem toho verím, že táto vláda nedostane päť demaršov a ďalšie aide-mémoire.

    Ďakujem.

  • Dovoľte mi, aby som sa zastal práva ministra zahraničných vecí odvolávať a vymenúvať veľvyslancov - teda ministra zahraničných vecí a vlády - bez toho, aby to akýmkoľvek spôsobom ovplyvnilo hodnotenie krajiny v dimenzii demokratickosti. Veľvyslanci, pracovníci zahraničnej služby sú štátnymi úradníkmi. Ich posty nie sú vyjadrením demokratickej vôle ľudu, ale kvalifikácie. Vláda Vladimíra Mečiara odvolala za jedinú noc, keď prevzala funkcie prezidenta, 30 veľvyslancov. Bolo to hlúpe a silácke gesto a nemalo žiadny význam. Vláda Mikuláša Dzurindu odvoláva veľvyslancov prevažne preto, že sú to politické nominácie a ide o ľudí, ktorí pravdepodobne nie sú kvalifikovaní na to, aby napĺňali zahraničnopolitické úmysly vlády. To po prvé.

    Po druhé, chcem pripomenúť, že posudky Európskej komisie, hodnotenie stavu upozorňovali nielen na politický vývoj, ale predovšetkým aj na nesplnenie ekonomických kritérií. Vyčítali nám dva prvky ekonomického prostredia, ktoré je v rozpore s predstavami Európskej únie, a to štátne intervencie do ekonomiky, ktoré boli produktom práve vlády Vladimíra Mečiara a práve ministerstva financií, a netransparentnosť privatizácie. Obe tieto veci nebude také komplikované pre novú vládu napraviť.

    Ďakujem.

  • Pána poslanca Kozlíka, myslím si, že je možné doplniť a spresniť v oblasti plnenia politických kritérií súčasnou vládou. Domnievam sa, že tieto kroky, ktoré sa dosiaľ uskutočnili, sú skutočne veľmi transparentné a majú vysokú vypovedaciu hodnotu. Uvediem dva veľmi konkrétne kroky.

    Po prvé, formou zákona súčasná politická koalícia legislatívne zakotvila vyhodenie masmediálnych rád a namiesto pluralitných rád konštituovanie výlučne politicky jednofarebných. To je naprosto ojedinelý stav, keď formou zákona sa zakotvujú legislatívne personálne čistky. Takýto stav nepoznám azda od čias nacizmu.

    A druhá forma, ktorá je takisto veľmi zaujímavá, je to, že formou zákona sa zavádza retroaktivita. Toto sú naprosto ojedinelé javy, ktoré nemajú obdobu v civilizovanom štáte, nieto v Európe. Pretože v oblasti podnikov a ich revitalizácií návrh zákona zavádza retroaktivitu. Ak toto má byť cieľ smerovania do európskych štruktúr, tak mi dovoľte, aby som o tom zapochyboval, lebo takýto štandard nie je v žiadnej vyspelej demokratickej krajine Európy.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

    Nie celkom súhlasím s pánom Kozlíkom v tom, že by vláda nemala právo odvolávať veľvyslancov. Naopak, myslím si, že je to v plnej kompetencii vlády. Len nerozumiem jednej veci, prečo dnešná vládna koalícia, vtedajšia opozícia, robila taký strašný krik, keď predchádzajúca vládna koalícia, presnejšie predchádzajúca vláda odvolala veľvyslancov po štyroch rokoch v službe a zavolala ich domov. Prečo to vtedy bolo nedemokratické? Zdá sa, že keď dvaja robia to isté, tak z pohľadu dnešnej vlády to nie je to isté. Keď to robila predchádzajúca vláda a naozaj po vypršaní termínu, tak to bolo nedemokratické, a keď sa to deje teraz, vlastne na začiatku nástupu nových veľvyslancov, tak to je vrchol demokracie.

  • Ďakujem. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Húska.

    Pani poslankyňa Tóthová, faktická poznámka? Pani poslankyňa, potom buďte rýchlejšia. Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážená snemovňa, chcem sa pripojiť k názoru pána poslanca Kozlíka, ktorý uviedol prvé kroky, ktoré sme tu vnímali v tejto miestnosti ako nedemokratické. Išlo o neplnenie volebných sľubov, išlo a ide o čistky nevídaných rozmerov a ďalšie prispôsobovanie zákonov vašim predstavám o vládnutí a realizácii moci. A pokiaľ tu bola otázka demaršov a podobne, vážení, ak splníte náznaky a očakávania, ktoré už jasne vyjadril námestník ministra zahraničného obchodu Spojených štátov amerických, tak sa vám to prepáči. Ak nie, budete za tieto kroky kritizovaní, pretože nezakrývajme si, z tohto dôvodu ste chválení a z týchto dôvodov zatiaľ vaše nedemokratické kroky neboli kritizované.

  • Slovo má pán poslanec Húska. Ďalej sa pripraví pán poslanec Kalman.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená vláda,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    chcel by som taktiež zdôrazniť, že v programe Hnutia za demokratické Slovensko bolo sústavne uvádzané naše nasmerovanie na Európsku úniu, a to v tom zmysle slova, že bezpodmienečne chceme mať účasť na medzinárodnej, na európskej deľbe práce, a teda zúčastňovať sa na všetkých procesoch ako rovnocenní partneri v rámci Európskej únie a v rámci európskeho trhu. Náš postoj je trvalý a nemáme čo na ňom meniť. Chcem však upozorniť, že je práve takisto dôležité, aby sme počítali s tým, že vstup do náročného prostredia si vyžaduje naozaj enormné úsilie a vyžaduje si veľa reštrukturalizačnej práce. Ak sa pozriete na terajšie negatívne hodnotenie Českej republiky, ktorá bola sústavne predstavovaná ako vzorný žiak integrácie, ako doslova fenomenálny objekt, teraz, naopak, sa zdôrazňuje jej nepripravenosť, to znamená, dôležité je dôkladne sa na túto cestu pripraviť. Lebo v opačnom prípade nasleduje to, čomu hovoríme adaptačný šok a tento adaptačný šok je naozaj mimoriadne nebezpečný a má dlhodobé dôsledky.

    Sústavne sme zdôrazňovali záujem o Európsku úniu a európsky trh. Ale rád by som povedal aj na tomto mieste, že nemáme dôvod byť nekritickí aj voči partnerom v Európskej únii. Vážení priatelia, sústavne je zdôrazňované napríklad, že je potrebné zachovať štyri voľné trhy, to znamená trh práce, voľného pohybu pracovnej sily, trh kapitálu, trh tovaru a trh pozemkov, resp. prírodného bohatstva. Priatelia, už v tejto oblasti samotní predstavitelia Európskej únie dôsledne zaostávajú v riešení trhu práce a voľného pohybu pracovných síl. Všetky opatrenia, ktoré robia v priestore trhu práce, skôr pripomínajú stredoveké riešenie, pretože tam bola takzvaná nevoľná práca bez práva voľného pohybu pracovnej sily.

    A ďalší prípad. Sústavne nám hovoria, ako máme byť otvorení na trhu kapitálu, na trhu tovarov. Ale rád by som upozornil, že napríklad samotné praktiky krajín Európskej únie v takzvanej proexportnej politike sú skrytým alebo otvoreným dotovaním exportérov na cudzích trhoch. My sme boli napríklad na východných trhoch sústavne konfrontovaní predovšetkým s konkurenciou zo západných krajín, ktoré dostali subvencovanie svojich úrokov na úvery, ktoré poskytujú ako spotrebné úvery pre východné krajiny. To znamená, vážení priatelia, začnime sa naozaj seriózne a profesionálne dívať na reality európskej skutočnosti. Nie sme v situácii nejakého prosebníka, nie sme v situácii, že by sme mohli druhým diktovať, ale potrebujeme, aby vláda prejavila minimálne toľko profesionality, koľko má teraz guráže kritizovať predchádzajúcu vládu a aby prejavila v rokovaniach so zahraničím dôsledné presadzovanie slovenských štátnych záujmov. Chcem povedať, že v tomto je vzorom práve tak Dánsko ako Švédsko, ako ďalšie krajiny, ktoré vstupovali do Európskej únie a ktoré veľmi dôsledne - a ak tak smiem povedať - dobromyseľne tvrdohlavo obhajovali svoje vlastné štátne a národné záujmy. Teda takýmto spôsobom treba v budúcnosti konať, lebo vládne kvality nebudeme posudzovať, vážení priatelia, podľa honosných vyhlásení, ale podľa reálneho obhajovania slovenských záujmov.

    Doteraz vláda a jej politické sily, ktoré ju držia, sa v podstate predtým zúčastňovali na skresľovaní obrazu Slovenska a zároveň aj teraz ďalej pokračujú v zatieňovaní zakladateľských činov predchádzajúcej vlády. Teraz by bolo napríklad dobré, keby bolo snímanie aj pána poslanca Langoša, ako ho úžasne rozosmiala skutočnosť, keď hovoríme o zakladateľských činoch. Priatelia, v tomto parlamente nám musí byť jasno, je tu mizivá menšina, ktorá má úškľabok na samotný fakt, keď sa spomenie slovenská štátnosť. Vážení priatelia, to je celkom vážna záležitosť. Štátne záujmy Slovenska sú dôležité a nedovolíme ich spochybňovať a celkom určite nedovolíme, aby ste ich mohli beztrestne ďalej páchať. Chcem vás ubezpečiť, vážení priatelia, že budeme podporovať takýto zodpovedný prístup Slovenskej republiky k Európskej únii. Budeme podporovať našu účasť na európskej deľbe práce. Budeme podporovať naše partnerstvo a silu vlády. A kvalitu vlády budeme posudzovať podľa toho, ako zodpovedne bude tieto záujmy Slovenska obhajovať.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Mikloško.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    je tu reč o nedemokratickosti, je tu reč o zaväzovaní sa Západu, je tu reč o spochybňovaní slovenskej štátnosti. Predseda vlády bol na významnej zahraničnej návšteve v Bruseli, vzápätí prišiel do parlamentu a podáva správu o tejto návšteve. Buďte takí dobrí a povedzte, keď bol premiér Mečiar za posledné štyri roky v zahraničí, kedy prišiel dať správu parlamentu. Bolo to po návšteve Ruska? Bolo to po návšteve bývalej Juhoslávie? Bolo to prípadne po návšteve Paríža, kde podpísal slovensko-maďarskú zmluvu? Ani raz. A toto je náš príspevok k slovenskej štátnosti. V týchto chvíľach, keď premiér zaviedol tento precedens...

  • Hlasy v pléne.

  • Áno, je to precedens. Od vzniku Slovenskej republiky je to precedens. V tejto chvíli začína slovenská vláda a slovenský parlament byť súčasťou európskych vyspelých demokratických krajín.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Šlachta.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená vláda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi opýtať sa pána poslanca Húsku, koho myslí tým svojím žoviálnym oslovovaním "priatelia". My sme síce obidvaja z Liptova, ale priatelia sme nikdy neboli a ani nie sme. A ostatných, ktorých minule nazval čechoslovakistami, tiež asi za svojich priateľov nepovažuje. A ak sa obracia ozaj len na svojich priateľov, tak si myslím, že tento parlament na to nie je správnym miestom.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, to mohla byť len teoretická otázka, lebo pán poslanec Húska na to nemôže, samozrejme, odpovedať.

    Nech sa páči, pán poslanec Gaľa.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem zdôrazniť, že je nepísaným, ale dodržiavaným zvykom dať novým vládam 100 dní na to, aby prijali programové vyhlásenie vlády, štátny rozpočet a ďalšie nevyhnutné kroky, ktoré smerujú k etablovaniu vlády. Po tomto období je normálne a konštruktívne kritizovať, ale je zároveň taktné a slušné týchto 100 dní dodržiavať. Chcel by som teda požiadať predstaviteľov opozície, aby vo svojich vystúpeniach tento starý pekný zvyk dodržiavali.

    Ďakujem.

  • Vystúpenie predsedu vlády pána Dzurindu som očakával s veľkým záujmom, skutočne s úprimným interesom, pretože...

  • Nemôžete reagovať na pána predsedu vlády.

  • Reagujem na pána Húsku.

    ... pretože som dúfal, že sa tu dozvieme o niečo viac, než odznelo v bežných komuniké, v tlači. Žiaľ, nestalo sa tak. Preto to, čo doplnil pán poslanec Húska, domnievam sa, že je naprosto vecné a správne. Doplnil by som to ešte o niektoré ďalšie veci. Debata a rozvíjanie vstupu Slovenska do európskych štruktúr sa nezačala v roku 1998 ani v roku 1994 na jar, ale v roku 1992, hlavne 1993 a veľmi vecným spôsobom - budovaním technickej infraštruktúry a zapájaním Slovenska nie frázami, ale konkrétnymi technickými stavebnými dielami, previazaním na dopravnú, telekomunikačnú, vodohospodársku a vodnú infraštruktúru európskej sústavy.

    Vážení páni poslanci, vážený pán premiér, domnievam sa, že aj toto sú veľmi významné prvky, ktoré sú neodškriepiteľné, ktoré sa nedajú robiť na počkanie z jedného dňa na druhý po ustanovení vlády a štyri dni po vyhláseniach, akým spôsobom sa zmení smerovanie tohto štátu. Domnievam sa, že toto sú najrukolapnejšie kroky a ukážky, či to vláda Mečiara s európskou integráciou myslela úprimne, vecne, konkrétne a rýchlo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené plénum,

    chcela by som nadviazať na slová pána poslanca Húsku, a to na tú jeho časť, kde sa zmieňoval o tom, že je potrebné, aby naša vláda prejavila v rokovaniach so zahraničím ochotu obhajovať slovenské záujmy. Chcela by som to doplniť o to, že sa obávam, že naša dnešná vláda urobí všetko pre to, aby sa zapáčila európskym štruktúram a zabudne pritom na to, že je vládou suverénneho štátu. Mám na to aj svoje argumenty.

    Všetky vystúpenia členov vlády, ktorí boli v Bruseli a ktoré som si pozrela v médiách, boli veľmi nadšené, ale okrem fráz o tom, aká je Európska únia voči nám ústretová, sme sa nedozvedeli nič konkrétne. Myslím si, že takéto vystúpenia vlastne zastierajú to, čo vlastne znamená vstup do Európskej únie. Prečo teda nedajú členovia vlády, ktorí boli na týchto rokovaniach, na stôl, čo od nás Európska únia chce, čo sme jej sľúbili, teda čo jej sľúbila vláda, čo sme ochotní urobiť, ale čo za žiadnu cenu neurobíme. Predsa každému z nás je jasné, že Európska únia chce niečo za niečo, a nielen nezištne pomáhať Slovensku. Skutočne by ma zaujímalo, či sa vláda bude správať ako vláda suverénneho štátu. Obávam sa, že nie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

    Chcel by som nadviazať na predrečníka pána kolegu Húsku. Myslím si, že je potrebné jasne povedať, že HZDS a SNS - a to hovorím na pani predrečníčku - sa určite a úplne spreneverili svojmu poslaniu v obhajovaní záujmov Slovenskej republiky v Európe. Skutočne dokázali to, čo by nedokázal len tak niekto - za štyri roky vylúčiť Slovenskú republiku z úplne jasnej štvorky, Vyšehradskej štvorky a urobiť z toho len trojku tých krajín, ktoré boli prizvané do prvej vlny rozširovania ako Európskej únie, tak NATO. Myslím si, že je to veľké umenie. To by len tak niekto nedokázal.

    A čo sa týka otázky veľvyslancov, myslím si, že je celkom prirodzené, keď sa uvažuje o stiahnutí takých veľvyslancov, ktorí by v žiadnom prípade v zahraničí neobhajovali vládu Mikuláša Dzurindu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Augustín Marián Húska, áno, vy ste založili štát, ale na to, aby ste so svojím vodcom moju domovinu obsadili a vzápätí rozkradli.

  • Ak mi dovolíte, chcela by som doplniť slová pána Húsku ešte o jeden rozmer, ktorý už v tomto parlamente síce odznel, ale dosť často sa naň zabúda. Už tu ktosi dnes povedal, že bývalá vláda nerobila nič pre to, aby sa Slovensko mohlo integrovať do Európy. Chcela by som pripomenúť tomuto parlamentu, že len ministerstvo kultúry usporiadalo päť veľmi významných medzinárodných konferencií, ktoré sa zaoberali práve touto témou. A tie konferencie boli pripravované v spolupráci s Radou Európy a s Európskou úniou.

    Chcela by som pripomenúť tomuto parlamentu, že konferencia, ktorá sa zaoberala stratégiou kultúrneho rozvoja pre tretie tisícročie, vlastne vychádzala zo slovenských iniciatív a vychádzala z materiálu, ktorý pripravovalo ministerstvo kultúry, resp. jeho expertná skupina. Prečo spomínam tieto veci? Myslím si, že netreba pripomínať tejto vláde, čo sľubovala, netreba pripomínať dnešnej vládnej koalícii, čo sľubovala voličom, ale rovnako netreba pripomínať ani poslancom, ktorí sedia v tomto parlamente, to je jedno, z ktorého sú tábora a ktoré politické tričko na sebe majú, že tejto vláde treba dať najprv šancu 100 dní, aby ukázala, ako sa bude vysporadúvať so situáciou, ktorá je na Slovensku. Myslím si, že nám stačí, keď vidíme, aké kroky robia napríklad jednotliví šéfovia rezortov. Stačí tu pripomenúť prvé kroky šéfa rezortu kultúry pána ministra Kňažka. Svoj nástup na ministerstvo začal vehementnými politickými čistkami. A akoby nestačilo, rozšíril svoju filozofiu riadenia rezortu o ďalší rozmer, ktorý tu...

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Andrejčák.

  • Ďakujem za slovo.

    Dovoľte mi, aby som trošku doplnil pána kolegu Húsku, lebo vidím, že niektorí naši poslanci buď nechcú, alebo ešte stále nepochopili, že aj Hnutie za demokratické Slovensko jednoznačne videlo perspektívu nášho vývoja v Európskej únii. Rozdiel medzi nami je totiž iba ten, že vy ste to nechceli priznať, že aj za vlády pána Mečiara je to možné. A po druhé len za to, aby nás hneď od začiatku chválili ako niektorých našich susedov, ste ochotní obetovať náš majetok.

    Pripomínam, že na jarnom rokovaní Severoatlantického zhromaždenia, keď veľký prognostik Brzezinski skončil svoju úvahu o Európe a o ďalšom vývoji na európskom kontinente, urobil som si poznámku: Nech sú Slováci hocijakí, nech hovoria a myslia, čo chcú, aj tak budú členmi únie, či chcú, či nechcú. A to isté platí aj o NATO, vážení. Tak sa bude Európa vyvíjať, a preto ide len o to, či odteraz nás majú chváliť za to, že im predáme, čo chcú, alebo či to ostane naše.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážená snemovňa,

    chcem nadviazať na pána poslanca Húsku, ktorý povedal, že postoj smerovania do Európskej únie bol trvalý a nemenný aj za vlády Vladimíra Mečiara. Náš cieľ bol jednoznačný: vstup do Európskej únie, ale ako pripravený subjekt. Teda nie ako na dostihoch, kto bude prvý, ale kto bude najlepšie pripravený, lebo len ten vyhrá. A plne súhlasím s tými názormi, ktoré požadujú, aby informácie pána predsedu vlády boli konkrétne, nie všeobecné. Viem napríklad z legislatívy, aký bol veľký tlak na to, aby sme prijali a uzákonili odchod do dôchodku pre ženy i mužov v 65. roku života. My sme hájili záujmy nášho štátu a hlavne našich občanov...

  • Vypol sa mikrofón.

  • Nezrozumiteľný hlas z pléna.

  • To nie je pravda, musela sa dotknúť karty.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Podhradská.

  • Ďakujem.

    Ak mi dovolíte, chcela by som pripomenúť ešte jednu vec, ktorú pán Húska nespomenul. Áno, vláda Vladimíra Mečiara dostala niekoľko demaršov. Neviem, koľko ich už bolo, či päť, šesť. Presné číslo si naozaj nepamätám. Som však presvedčená, že táto vláda žiaden demarš nedostane ani za také praktiky, aké som už spomínala, zavádza nový minister kultúry, keď sľubuje ľuďom výhody za to, že ak nájdu na ministra Hudeca hocičo, za čo bude môcť jeho pôsobenie na ministerstve kultúry kriminalizovať, tak budú mať z toho výhody. To sú praktiky, ktoré poznáme z päťdesiatych rokov. Ani za toto táto vláda nedostane žiaden demarš.

  • Pani poslankyňa, k veci, prosím vás.

    Nech sa páči, pán poslanec Brňák.

  • Ďakujem pekne.

    V kontexte s pánom predsedom vlády avizovaných zahraničnopolitických úspechov terajšej vlády a demokratizačných zmien na ministerstve zahraničných vecí dovolím si vás, pán predseda vlády, informovať, že čistenie nášho zahraničnopolitického renomé môže byť spochybnené aj tým, že jeden pán menom Eduard Kukan, zaradený zhodou okolností ako terajší minister zahraničných vecí pod krycím menom Škopec, figuruje ako spolupracovník Štátnej bezpečnosti minimálne v dvoch verejne dostupných internetových počítačových databázach.

  • O čom to hovoríte, pán poslanec? Tento bod neprerokúvame.

    Pán poslanec Weiss.

  • Chcel by som ctenému kolegovi Húskovi pripomenúť, že Slovenská republika sama a dobrovoľne - bol to predchádzajúci predseda vlády, ktorý to urobil - dala prihlášku do Európskej únie. My sme podpísali dohodu o pridružení a prijali sme isté pravidlá hry. Prečo sa teraz čudujeme, že aj druhá strana chce, aby sme plnili dohodnuté pravidlá hry? V čom je tá vaša obhajoba národnoštátneho záujmu? Že sme dnes inde, ako boli naši susedia Česká republika, Poľská republika, Maďarská republika? Čo sme týmto omeškaním historického času získali politicky, hospodársky, čo sme tým získali bezpečnostne? Čo sme tým získali z hľadiska národnej sebadôvery, národného sebavedomia? Myslím si, že byť inde než je potenciál krajiny, to nie je niečo, čo by sme mali vydávať za obhajobu národnoštátneho záujmu. A keď váš volebný manažér dal do hlbokej krízy najväčšiu slovenskú fabriku a spôsobil tým aj tejto krajine, tejto ekonomike problémy, to bola tiež obhajoba národnoštátnych záujmov? Kto spôsobil hospodárske problémy, ktoré teraz musí táto vláda riešiť s rizikom, že, samozrejme, keď budú komplikácie, tak sa skomplikuje aj naše približovanie sa do Európskej únie?

    Vážení kolegovia z Hnutia za demokratické Slovensko, mali ste štyri roky historickú šancu. Mohli ste krajinu dotiahnuť tam, kde ju dotiahli vlády Česka, Poľska, Maďarska. Prečo ste to neurobili? Mohla byť dnes úplná iná diskusia.

    A k veľvyslancom. Prosím vás pekne, ako možno robiť zahraničnopolitickú ofenzívu na získanie strateného času s tými ľuďmi, ktorí štyri roky pôsobili v zahraničnej politike a pričinili sa o to, že vláda v zahraničnopolitickej oblasti zlyhala?

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som reagovať na môjho predrečníka. Môj predrečník pán Húska hovoril, že Hnutie za demokratické Slovensko pripravovalo slovenskú ekonomiku na vstup do Európskej únie. Rád by som sa zameral na jeden parameter. Ekonomická zvrchovanosť štátu sa hodnotí podľa výšky zahraničnej zadlženosti ekonomiky. A v tomto bolo Hnutie za demokratické Slovensko európskou jednotkou. Ako vieme, ročne zahraničná zadlženosť našej ekonomiky rástla v priemere približne v hodnote 2,5 mld. USD. To by bolo v poriadku, ale technologická zaostalosť našich podnikov je stále na tej istej úrovni. Pýtam sa, či toto je obhajovanie ekonomických záujmov samostatného zvrchovaného štátu, že ho stále viac a viac dávame do područia zahraničných veriteľov, a je otázkou času, kedy zahraniční veritelia si začnú svoje pohľadávky na Slovensku vymáhať. Myslím si, že táto vláda touto cestou nepôjde a dokáže obyvateľstvu Slovenskej republiky, že je schopná lepšie obhajovať ekonomické záujmy Slovenska.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dokončila by som len svoju myšlienku, že informácie majú byť konkretizované, aby sme vedeli, či sa obhajujú tie záujmy, ktoré sme v legislatíve držali v prospech našich občanov. A v legislatíve, v aproximácii sme sa dostali, táto Mečiarova vláda, na vrchol asociovaných krajín. A to nie je náš postreh, ale hodnotenie z Európskej únie. Veľmi ľutujem, že nemôžem reagovať na predrečníka, ktorý tu povedal absolútne bludy o zadlženosti Slovenskej republiky.

  • Pán poslanec Moric.

    Prosím vás, zapojte mikrofón pána poslanca Morica.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    K tomu, čo povedal pán poslanec Húska, by som chcel povedať toto. Slovenská národná strana tiež bola vždy za integráciu do medzinárodných štruktúr, aj ekonomických.

  • Smiech v sále.

  • Môžete sa smiať, pozrite sa do zrkadla a smejte sa zo seba. Boli sme však vždy za to, aby sme tam vstúpili ako štát, ktorý má rozvinutú a prosperujúcu ekonomiku, na základe rovný s rovným.

    Neodsudzujem, že bol pán premiér v Európskej únii, naopak, hodnotím to veľmi vysoko. Prekáža mi však to, že sa o tom rozpráva s takým nadšením. Pripomína mi to nadšenia z obdobia pred rokom 1989. Treba si však uvedomiť, a preto hovoríme, že nám ide o to, aby naše ekonomické vzťahy boli vyvážené. Nemecko investovalo v Rusku viac ako 80 mld. mariek a nik ho za to neodsudzuje. Keď tam ideme my, kričia, že sa chceme odtrhnúť od demokratického sveta. Čiže chcel by som len apelovať na to, aby tieto cesty boli naozaj vyvážené, aby boli na základe výhodnosti. Uvedomme si, že v Európskej únii sú všetko štáty s rozvinutou ekonomikou. Ak príde ekonomická depresia, budeme tam s ešte nerozvinutou ekonomikou. Koho sa to dotkne? No v prvom rade štátov, ktoré sú na tom trošku biednejšie, a to sme aj my, keby sme sa tam príliš naháňali, skrátka, keby bolo naše prijatie predčasné. Čiže Slovenská národná strana bola jednoznačne za to a je za to, aby sme tam išli, ale aby sme tam vstúpili ako rovnocenní partneri, aby sme svoje zahraničnoekonomické aktivity vyvážili...

  • Ozval sa zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem pripomenúť nadväzne na vystúpenie pána poslanca Húsku, zase citujem správu Európskej únie: "Slovensko implementovalo väčšinu nevyhnutných reforiem na vytvorenie trhovej ekonomiky, ale schopnosť Slovenska splniť kritérium, čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci Európskej únie závisí od existencie trhovej ekonomiky stabilného makroekonomického prostredia," a ďalej, že "všetky podniky musia investovať s cieľom zvýšiť svoju efektívnosť." V tom je celé jadro rastu zahraničného dlhu v Slovenskej republike. Nie v apetíte vlády, pán poslanec Slaný, ale v tom, že chemický priemysel investoval dohromady na Slovensku viac ako Čechy, Maďarsko, Poľsko. A teda, že sa tu zakladala určitá solídna úroveň výrobno-technickej základne. Treba si doštudovať problematiku zadlženosti. Slovenská republika aj v zmysle štátneho dlhu sa nevymyká Českej republike, Maďarsku, ktoré sú v prvej vlne prístupového procesu. Sme na porovnateľnej úrovni, ale s oveľa vyspelejšou výrobno-technickou základňou.

  • Chcel by som upozorniť ďalších poslancov z Hnutia za demokratické Slovensko, že vlastne brzdia kolegu pána poslanca Kalmana.

    Pán poslanec Baco.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda vlády,

    vážená vláda,

    skutočne som rád, že sa uskutočnila táto cesta. Pán predseda vlády, bol som potešený vaším počínaním vo Viedni, v Bruseli. Páčilo sa mi, že pán Klima vám dal najavo, že by chcel mať ešte lepšie vzťahy so Slovenskom, že ich mal doteraz dobré, výborné a chce ich mať ešte lepšie. To je skutočne pekný výsledok cesty. Takisto si myslím, že vaše rozhovory v Bruseli a závery o tom, že sa zriadi komisia, na to majú naši susedia Česi jeden pekný výraz, je to systém "hry do blba", keď sa nevie, kam z konopí, tak sa zriadi komisia, bude sa rokovať. Poznáme to, pán minister zahraničných vecí, jeden i druhý, veľmi dobre poznajú v zahraničnej diplomacii a politike túto praktiku, keď sa nechce niečo urobiť, tak sa vytvorí komisia a všetko je akože v poriadku, čosi sa deje.

    Ale hlavne by som vás chcel upozorniť na výrok pána Schrödera, súčasného premiéra Nemeckej spolkovej republiky, že do roku 2007 nepripadá žiadna integrácia do úvahy. Áno, Agenda 2000, to znamená porovnávanie legislatívy, porovnávanie normatívov, inštitúcií, ale faktická integrácia nie. Takže, prosím, aby ste okrem tejto, povedal by som turistickej formy diplomacie a zahraničnej politiky sa trošku orientovali aj na pragmatickú zahraničnú politiku, ktorá pre Slovensko prinesie nejaké faktické výsledky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za udelenie slova.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    slová, slová, slová, to už povedal kedysi Shakespeare. Namiesto toho, aby nám pán predseda vlády oznámil...

  • Pán poslanec, môžete reagovať len na predrečníka.

  • Áno, reagujem na vystúpenie pána poslanca Húsku.

    Upozorňujem na to, že namiesto toho, aby nám pán predseda vlády oznámil, že očakávaná zelená karta a rýchly vstup do európskych štruktúr a do transatlantických štruktúr nám udelená nebude, tak nám tu povedal iba veľa slov. Jednoducho je to tak, páni. Mysleli ste si, že predvolebný ťah, v ktorom ste sľubovali, že keď vy budete vo vláde, okamžite bude Slovensko zaradené do popredných krajín, sa nekonal. Keby bol pán predseda vlády úprimný, tak to povie: Páni, nesplnili sa naše očakávania, oklamali nás, jednoducho budeme musieť aj tak čakať. A teraz ide len o to, či budeme čakať s tým, že budeme nosiť veľa darčekov, alebo budeme čakať ako normálni ľudia so zdvihnutou hlavou a neskrivenou chrbticou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chcel by som ešte doplniť, že dnes v ekonomike už nikto svet nedelí na Východ a Západ, ale svet si rozdelilo približne 2000 nadnárodných spoločností, ktoré ovládajú 80 % svetového trhu so službami a tovarom. To je všeobecne známa vec. A týmto spoločnostiam je naozaj jedno, kto je kde. Ale bijú sa o svoje miesto na svetovom ekonomickom slnku, aby získali, aby mali čím väčšie zisky. A ďalej. Mnohí rozprávajú o medzinárodnom kapitáli. Kapitál len medzinárodne pôsobí. On vždy patrí niekomu konkrétnemu. A ten vždy chce niečo za niečo. Pre niekoho by bolo veľmi výhodné spraviť z nás banánovú republiku. A toho sa obáva Slovenská národná strana, že veľmi skoro vhupneme do blata až po uši, a potom sa nám bude asi ťažko z neho dostávať. Preto sme boli a aj sme stále za to, že dnes hovoriť na Slovensku o vstupe do Európskej únie je predčasná vec.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené kolegyne, kolegovia poslanci,

    chcem hneď na začiatku popriať novej vláde, aby sa jej skutočne podarilo splniť všetky sľuby, ktoré sú tak transparentne napísané vo volebných programoch, ktoré strany našim občanom predkladali a dostali za to hlasy. Skutočne im prajem, aby boli ozaj naplnené. Ale chcem ešte čosi povedať k niektorým problémom, o ktorých sa tu hovorilo, že Slovensko stratilo pozície, že bolo vylúčené z Vyšehradskej štvorky.

    Vážení páni poslanci, pani poslankyne, Česká a Slovenská Federatívna Republika bola prijímaná do Rady Európy a bola prijatá bez akýchkoľvek problémov. Po rozdelení Česko-Slovenska česká strana bola prijímaná bez akýchkoľvek problémov, Slovensko hneď bolo označené za štát fašistický, antisemitský a čo ja viem aký. A mali sme veľké problémy, aby nás do Rady Európy z tohto titulu prijali, hoci sme inak spĺňali všetky kritériá a podmienky tak ako Česká republika. Takže osud ďalej nebudem rozškatuľkovávať, lebo sa to nedá počas dvoch minút. Ale chcem vám pripomenúť, že Vyšehradská štvorka sa nerozpadla kvôli Slovensku, ale kvôli tomu, že najmä česká strana nechcela v tomto združení pracovať.

    Chcem vám povedať aj to, že na zasadnutí predsedov parlamentov asociovaných krajín asi pred tromi rokmi predstavitelia Európskej a Svetovej banky povedali, že asociované krajiny dosiahnu ich podmienky o 400 rokov. My sme sa pousmiali, ale vtedy povedali, že o 400 rokov. Chcem vám povedať, dnes, keď ste pri vláde vy a povedali ste, že hneď pôjdete do týchto štruktúr, tak sa pýtam, či to ozaj bude veľmi skoro. Predpokladám, bol by som rád, keby to bolo, ale nebude to, veru, tak skoro. A ak by to aj malo byť skoro, dnes by nás to stálo veľa peňazí, pretože nie sme na vstup pripravení.

  • Vážené kolegyne, kolegovia,

    chcel by som reagovať na pána poslanca Húsku, ktorý hovoril o zakladateľských činoch. Pán poslanec, chcel by som veľmi vážne upozorniť na niektoré momenty, ktoré Slovensko do roku 1994 nepoznalo a ktoré sú realitou dnešných dní. Zaviedli ste do slovenskej spoločnosti nenávisť a rozdelenie ľudí, ktoré bolo Slovákom v histórii cudzie. Dostali ste to do takého stavu, že dnes vo farnostiach, v rodinách, v obciach a mestách sa už ľudia nerozprávajú. Vždy sme mali blízko k nesvornosti, ale vláda by mala byť vždy za to, aby sme nedobré vlastnosti zmenšovali, aby sme zvýrazňovali to, čo je v nás dobré a to, čo máme pozitívne. Vy ste to urobili úplne naopak. Školstvo a zdravotníctvo je dnes v takom stave, že ak sa nestane nejaký zázrak, tak sa dožijeme veľmi zlého kolapsu. Iba hrdinovia dnes učia a iba hrdinovia dnes liečia.

    A čo sa týka strachu a izolacionizmu, tak prostredníctvom Slovenskej televízie sa dnes dostáva do našich domácností taký strach zo Západu, aký sme nepoznali ani za totality. Keď k tomu prirátame to, čo ste urobili s ekonomikou, ako ste si pri tej všetkej ekonomickej biede dokázali prisvojiť majetok, ktorý vám nepatril, tak ste sa transformovali na najväčších nepriateľov Slovenska. Toto je pravda po štyroch rokoch vládnutia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    V rozprave ako posledný vystúpi pán poslanec Kalman.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda vlády,

    vážení členovia vlády,

    vážená Národná rada,

    dovoľte aj mne zareagovať pár myšlienkami na to, čo tu bolo povedané, či už z úst predsedu vlády, alebo niektorými poslancami Národnej rady.

    Na úvod mám však jednu pripomienku. Je škoda, že sme neboli v zmysle rokovacieho poriadku aspoň 24 hodín vopred informovaní o tom, že budeme prerokúvať tento bod, že bude táto informácia, ktorú osobne vítam, pretože sme sa mohli lepšie pripraviť a mohli sme možno vytvoriť aj viac priestoru na to, aby sme problematike Európskej únie, postavenia Slovenska v tomto procese venovali väčšiu pozornosť. Možno aj to je dôvod na zamyslenie, či by sme sa nemali niekedy dohodnúť, že by Národná rada venovala väčšiu pozornosť, resp. vytvorila určitý priestor na prerokovanie súčasného postoja vo vzťahu k európskej integrácii, pretože aj súčasné názory, ktoré dnes zazneli, si doslova žiadajú takýto postup. Mnohé názory sú nesprávne, nepravdivé, nevychádzajú z objektívnej reality, ktorá na Slovensku, resp. v Európskej únii je. Osobne aj ja vítam, že vláda Slovenskej republiky, táto nová vláda bola v Bruseli, stretla sa s predstaviteľmi Európskej únie a nadviazala na dobré, pozitívne výsledky našej vlády, ktorá procesu európskej integrácie venovala pozornosť.

    Ak sa pamätáte, vážené dámy a páni, aj vláda Vladimíra Mečiara, teda predchádzajúca vláda, urobila prvú cestu do Európskej únie v Bruseli v januári, tuším 17. januára 1995. Naša prvá cesta viedla do štruktúr Európskej únie. Tiež sme prezentovali náš záujem, tiež nám bol prezentovaný záujem Európskej únie o Slovensko, o integráciu a spoluprácu. Priebeh nastávajúcich 4 rokov ukázal, že aj napriek tomu, že sa urobilo obrovsky veľa práce - teraz hovorím o Slovensku -, nie vždy bolo chápané, nie vždy bolo posudzované a nie vždy bolo objektívne brané to, čo sme urobili.

    Dnes sa hádame o tom, prečo nie sme v prvej alebo prečo sú iné krajiny v prvej skupine. Dnes si kladieme otázky, či tá krajina, ktorá je v prvej skupine, je vo vzťahu ku konečnému cieľu, ktorým je v konečnom dôsledku vstup do Európskej únie, či je to výhodné, alebo nevýhodné. Dnes sa odsudzuje napríklad Slovensko, že nie sme v prvej skupine. Znova zdôrazňujem, vo vzťahu ku konečnému cieľu v súčasnom období, najmä ak zaznela informácia, o ktorej hovoril pán poslanec Baco, o roku 2007, a sú tu tendencie aj neskorších termínov na prijatie prvých krajín, nie je v súčasnom období rozhodujúce.

    Vážené dámy, vážení páni, mal som možnosť veľmi pozorne vnímať vývoj v Európskej únii za predchádzajúce obdobia. Mal som možnosť koordinovať procesy Slovenska. Mal som možnosť určitým spôsobom vnímať ostatné asociované krajiny a jednoznačne som pochopil, dospel som k názoru, že táto otázka je možno viac ako ktorákoľvek iná určitým spôsobom alebo značným spôsobom spolitizovaná ako v jednotlivých asociovaných krajinách, tak aj v samotnej Európskej únii.

    Som rád, že nám Európska únia dáva obrovskú perspektívu, že nás prijíma, že nám sľubuje a hovorí o tom, ako nám bude nápomocná. Možno tu mali zaznieť konkrétne slová, aj keď si uvedomujem a uvedomme si všetci, že asi počas rozhovoru - nesledoval som to podrobne, či pán predseda vlády s ostatnými členmi delegácie rokovali 50 alebo 30 minút s jednotlivými predstaviteľmi -, uvedomujem si, že v tomto časovom priestore sa všetko nedá rozdiskutovať, nedá sa všetko dohodnúť. Na to treba nastávajúce ďalšie návštevy, resp. ďalšie konzultácie. Ale možno by bolo zaujímavé hovoriť o týchto otázkach. Som určitým spôsobom prekvapený, aký je veľký ohlas. Je dobré, že je ohlas na návštevu v Bruseli, je dobré, že nám Európska únia venuje pozornosť, ale som prekvapený skutočnosťou alebo, lepšie povedané, som prekvapený tou skutočnosťou, ak budem vychádzať z toho, čo chcem povedať, ako posudzujú súčasné dianie na Slovensku práve tí, ktorí nás, našu vládu za tieto momenty kritizovali. Teda ak sme my po predchádzajúcich štyroch rokoch hovorili o tom, že tu existuje určitý dvojaký meter, páni, tento dvojaký meter sa určitým spôsobom prejavil aj teraz.

    Škoda, že som nezachytil meno poslanca alebo predstaviteľa Európskej únie, ktorý dnes na obed, tuším v Twiste, teda v správach, vysoko pozitívne hodnotil kroky doterajšej vlády. Páni, ale to sú tie isté kroky, ktoré boli predchádzajúcej vláde vytýkané štyri roky. Štyri roky boli permamentne vytýkané kroky vlády Slovenskej republiky. Mnohí hovoríte o tom, že upadá aj ekonomika atď. Páni a dámy, odporúčam vám, aby ste si preštudovali posudok Európskej únie o stave pripravenosti Slovenskej republiky, akým spôsobom je tam hodnotená ekonomika Slovenskej republiky, akým spôsobom sú tam hodnotené iné otázky týkajúce sa legislatívy, štrukturovaného dialógu, inštitucionálneho charakteru, finančného zabezpečenia a mnohých ďalších, ku ktorým sme sa prihlásili v Asociačnej dohode.

    Áno, boli nám vytýkané tri veci, ktoré sa dali zhrnúť do otázky politických kritérií. Ak ste si preštudovali - a verím, že áno - Partnerstvo pre vstup a náš národný program, boli tri požiadavky k tomu, aby sme sa priblížili do prvej skupiny:

    1. slobodné a demokratické parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnili,

    2. prijatie zákona o používaní jazykov národnostných menšín,

    3. obsadenie výborov opozíciou.

    Páni, len jedno sa zatiaľ splnilo a už je veľmi pozitívny stav. Ale za to jedno, za demokratické a slobodné voľby nesie zodpovednosť a je to vďaka predchádzajúcej vláde. Veď predchádzajúca vláda tieto voľby zabezpečila slobodné a demokratické. A, páni, polroka mnohí z vás, žiaľ, chodili po Európe a hovorili o tom a strašili, ako vláda ide sfalšovať voľby, akým spôsobom budú ponížené ľudské práva. Slovenská republika aj zásluhou týchto referencií získala zlú verejnú mienku vo svete. Pýtam sa: Ospravedlnil sa niekto Slovenskej republike za skutočnosť, že voľby boli skutočne demokratické, humánne a slobodné?

  • Hlas z pléna.

  • Normálne je to vo vzťahu k tomu, keby sa o tom nebolo rozprávalo. Predpokladám, že aj naša delegácia v Bruseli hovorila o týchto otázkach a ospravedlnila sa v mene všetkých občanov a v mene predchádzajúcej vlády za to, že to, čo bolo predtým hovorené, že nie je pravda, že aj to bol politický tlak vo vzťahu k nastávajúcim voľbám.

    Otázka ďalších dvoch kritérií doteraz nie je schválená, resp. splnená.

    Takže, páni, nie otázka toho, aká je ekonomika, nie otázka toho, či má Slovensko jazykový zákon, keď v niektorých iných krajinách sa porušujú oveľa horšie, ak vychádzame z toho, že sa to u nás porušuje, oveľa horšie ľudské práva v niektorých krajinách, kde nemajú hlasovacie práva a podobne. Ale verte mi, dospel som k názoru, ktorý je asi takýto. Viete, prečo sme sa nedostali do prvej skupiny? K trom veciam:

    1. Hnutie za demokratické Slovensko, Združenie robotníkov Slovenska, Slovenská národná strana, a to všetci viete, nemajú svojich straníckych partnerov v Európe tak, ako ste ich mali vy. Je logické, že tlak z vašej strany a vašich partnerov bol logicky nasmerovaný proti tejto koalícii. Nemali sme ochrancov, ktorí by nás presadzovali tak, ako presadzujú vás. V poriadku, bodaj by vás presadzovali a bodaj by Slovensko bolo medzi krajinami, ktoré sa prvé zaradia do Európskej únie. Prajem to.

    2. Každý mal v očiach, alebo ako tŕň v oku bola naša privatizácia. Vo vláde sme sa rozhodli, že nebudeme dávať hocijakým spôsobom do zahraničia akékoľvek podniky, náš majetok. Je logické, že táto skutočnosť, keď na inej strane iné štáty toto ponúkali a dávali, bránila a bola tŕňom v oku ostatným krajinám. Aj preto nás určitým spôsobom možno chceli vytrestať.

    3. Je logické, že ak niekto má niekde kapitál, investície, tak si ich ochraňuje, trebárs aj takými štruktúrami ako integráciou do NATO alebo do Európskej únie a na druhej strane tam, kde ten záujem nemá, tak ani tú krajinu určitým spôsobom neprizýva. A to je prípad Slovenskej republiky.

    Takže toto sú základné a podstatné dôvody, prečo sa Slovenská republika nedostala do prvej skupiny. Znova zdôrazňujem, ak si budete analyzovať posudky jednotlivých krajín, urobte to aspoň vy, ktorí budete robiť vo výbore pre integráciu. Budete to potrebovať. Preštudujte si posudok Poľskej republiky, Českej republiky, Maďarskej republiky, iných asociovaných krajín a v tomto kontexte aj posudok Slovenskej republiky a pochopíme možno to, čo nechceme pochopiť alebo nechceme vidieť. Takže taká je asi podstata, a preto si myslím, že teraz tieto veci pobudnú. Verím, že tak, ako sa všetci k tomu hlásime - a som presvedčený alebo verím, chcem veriť, že všetci sa k tomu úprimne hlásime -, že naším jednoznačným zámerom bude integrácia do Európskej únie, že k tomu určitým spôsobom aj všetci prispejeme a urobíme všetko pre to, aby to tak bolo.

    Dámy a páni, nerobme predčasné úvahy. Nevykrikujme si, kto za čo zodpovedal, alebo za čo nezodpovedal, pokiaľ nemáme dôsledne urobenú analýzu výsledkov uskutočnených prác, objektívnej reality a určitého porovnávania sa aj s inými krajinami. Toľko azda vo vzťahu k súčasnej situácii. A keď som hovoril v kontexte tých troch veličín, ktoré sú rozhodujúce pre to, aby krajina bola zaradená do Európskej únie, pochopiteľne, musia sa plniť otázky kritérií, ktorými sme sa zaviazali v Asociačnej dohode, bez toho by to, pochopiteľne, nešlo, ale aj to sa dá rovnako posudzovať alebo rôzne posudzovať. Ale fakt, je tu namieste to, čo už naznačila pani poslankyňa Slavkovská, a niektorí iní ste sa pýtali, čo sme vlastne určitým spôsobom vo vzťahu k tejto nádeji v Bruseli sľubovali, teda aké podniky, aké investície, aké požiadavky atď., pretože to je kardinálne vo vzťahu k tým trom rozhodujúcim momentom vo vzťahu členstva alebo nečlenstva v Európskej únii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Nech sa páči, samozrejme, pán minister. Tým je otvorená rozprava.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som aj ja pár poznámkami zareagoval na rozpravu, ktorá tu zaznela, a na diskusiu, ktorá tu dnes bola.

    To, že predseda vlády príde po dôležitej zahraničnej ceste informovať parlament o jej priebehu a výsledkoch, je, myslím si, normálne, je to vítaná príležitosť, aby sa vecne hovorilo o problematike, ktorá bola venovaná tejto návšteve.

    Povedal by som, že pán poslanec Kozlík vo svojom vystúpení podal normálny seriózny pohľad. Prirodzene, že s mnohými vecami nesúhlasím, ale bolo to vecné vystúpenie. V ďalšej diskusii potom odzneli mnohé veci, ktoré do nej nepatrili.

    Osobne by som zareagoval na to, čo hovoril pán poslanec Brňák, vec, ktorá sa dotýka mojej osoby. Pán poslanec, neviem, kam mierila vaša poznámka a neviem, čo ste tým chceli povedať.

    Veľa sa tu hovorilo o tom, kto ako obhajuje štátne záujmy. Vyslovovala sa tu domnienka, že táto vláda a jej delegácia to nerobí dôsledne, a sú obavy o to, že tak bude robiť aj v budúcnosti a podobne. Chcel by som ubezpečiť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, že táto delegácia veľmi kvalifikovane obhajovala záujmy občanov Slovenska, lebo to sú štátne záujmy. Štátne záujmy to je taký hmlistý pojem. Štátne záujmy sú to, čo sa dotýka občanov. Neprijali sme nijaké ďalšie záväzky, tak ako sa tu špekulovalo. To, o čom sa tam hovorilo, je veľmi jasne napísané v správe, ktorú zostavila a vydala Európska komisia. Je to tam napísané podľa jednotlivých oblastí, nielen politické kritériá, ale aj všetky ďalšie oblasti. Môžete sa s tým zoznámiť, môžete si to prečítať. To bol predmet a obsah našich rokovaní. O ničom inom sa tam nehovorilo a tieto podmienky plnenia boli prijaté Slovenskou republikou v minulosti. Boli tak zapísané do príslušných dokumentov a teraz boli jednoducho vyhodnocované. Hovorili sme o tom, akým spôsobom chceme tieto otázky riešiť a ako budeme postupovať. O ničom inom sa nehovorilo.

    Od každej politickej strany tu odzneli vlastne vyhlásenia o tom, že sú za to, aby sa Slovensko stalo členom Európskej únie. To je dobré, tak sa potom podľa toho správajme a robme pre to každý aspoň svoj podiel, aby sa tak stalo. Rozhodnutie, že Slovensko sa chce stať členom Európskej únie, sme prijali slobodne. Takisto sme ho neprijali pre nič iné ako pre to, že je to jediná životaschopná cesta, ako sa Slovensko môže uplatniť, ako sa môže zlepšiť prosperita jeho obyvateľov, ako sa môže zachovať a uplatniť slovenská štátnosť. Nepoznám nijakú inú cestu. Ak ju niektorí poznáte, tak to potom deklarujte.

    Pokiaľ ide o striedanie veľvyslancov, musím sa tiež k tomu vyjadriť, i keď veľmi stručne. Striedanie veľvyslancov je bežná diplomatická prax každého štátu. Keď sme kritizovali to, že 3. marca tohto roku vláda vyhlásila, že odvoláva 28 veľvyslancov Slovenska, kritizovali sme politizáciu tejto rutinnej záležitosti v oblasti diplomatickej praxe. Bolo to vtedy prezentované ako politický akt, ako politické gesto, a to jednoducho nie je namieste. To sa tak nerobí. Veľvyslanci sa striedajú po uplynutí štvorročnej, päťročnej alebo trojročnej lehoty, podľa toho, ako si to každá krajina stanoví. To je normálne, proti tomu nikto neprotestoval. Ale spôsob, akým táto otázka a jej riešenie bolo prezentované predchádzajúcou vládou, to poukazovalo na to, že nešlo o bežnú prax, ale išlo o politické gesto. A ak si všímate, dnešné striedanie veľvyslancov nie je preto, že ich vymenovala Mečiarova vláda. Všimnite si, že mnohí z veľvyslancov, ktorých vymenovala aj teraz v posledných dňoch Mečiarova vláda, sa ujmú svojich úradov a budú pôsobiť v zahraničí. Je to posúdenie každého z nich, jeho odborných predpokladov alebo kvalifikácie, alebo otázka politickej dôveryhodnosti, či tento človek môže reprezentovať záujmy tejto vlády, ktorá vyhlásila svoju politiku a zmenu, ktorú chce uskutočňovať v domácej a v zahraničnej politike. Nič menej, nič viac.

    Hovorilo sa tu o tom, kto vlastne môže za to, kto nesie zodpovednosť za to, že sa Slovensko nedostalo do prvej skupiny štátov. Na jednej strane sa tu snažila prezentovať informácia, že predchádzajúca vláda vlastne urobila veľa pre to, na druhej strane, že sa vlastne nič nestalo, že Slovensko nie je v prvej skupine, veď noví členovia Európskej únie sa budú prijímať v roku 2007, 2008, niektorí hovoria, že v roku 2003, 2004. Samozrejme, že ide o dlhodobý proces, ale rozhodne sa Slovensko môže lepšie a kvalitnejšie pripraviť na svoj vstup, to, o čom ste aj vy hovorili, keď je proste na čele tohto procesu v prvej skupine štátov. Z toho vyplývajú mnohé veci, ktoré môžu pomôcť tomu cieľu, aby sa Slovensko do Európskej únie dostalo a aby sa stalo jej členom.

    Prirodzene, nemohol nikto očakávať, že slovenská delegácia vedená predsedom vlády sa vráti z Bruselu s tým, že dostane zelenú kartu, ako sa to hovorilo, na vstup do Európskej únie. V diskusiách, ktoré sme mali - a chcel by som informovať, že predovšetkým s poslancami Európskeho parlamentu, pretože tí sú, povedal by som, najviac nezávislí a najslobodnejšie vyjadrujú svoje politické postoje -, odznelo mnoho poznámok o tom, že chcú objektívne sledovať vývoj na Slovensku a chcú Slovensku pomôcť, aby sa zmenilo jeho zaradenie do druhej skupiny štátov, s ktorými Európska únia rokuje o plnoprávnom členstve. Viacerí z nich veľmi sugestívne hovorili o tom, že si nevieme predstaviť, aké bude ťažké zmeniť tú situáciu s dôveryhodnosťou Slovenska v zahraničí, že to nebude také rýchle, že škody, ktoré boli urobené počas minulých štyroch rokov, boli veľmi veľké, a preto bude treba urobiť veľmi mnoho pre to, aby Slovensko bolo prijímané v zahraničí ako dôveryhodný partner. Takže, kto za túto situáciu môže, to si vieme všetci veľmi jasne odpovedať.

    Chcel by som povedať ešte jednu vec. Predsa len by som sa vrátil k objahovaniu záujmov slovenských občanov v zahraničí. Chcem ubezpečiť poslancov nášho parlamentu, že delegácie tejto vlády budú pripravené vždy kvalifikovane obhajovať otázky, s ktorými chodíme do zahraničia. A to, že vlastne premiér prišiel do parlamentu a o týchto otázkach hovorí a dáva možnosť, aby ste kládli svoje otázky alebo aby ste hovorili svoje komentáre, je dostatočný dôkaz toho, že túto politiku chceme robiť inak. Chceme, aby bola transparentná. Chceme, aby sa o nej diskutovalo, a chceme, aby aj Národná rada Slovenskej republiky priniesla svoj vklad do tých zahraničnopolitických cieľov, ktoré chce Slovenská republika dosiahnuť.

    Ďakujem.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že pán minister znovu otvoril rozpravu, pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Pán poslanec Baco, do rozpravy? Nie, faktická poznámka. Pán poslanec Baco - faktická poznámka, pani poslankyňa Mušková - faktická poznámka, pán poslanec Gašparovič do rozpravy, pán poslanec Husár - faktická poznámka. Pán poslanec Paška, áno, ďakujem, pani poslankyňa Slavkovská - faktická poznámka. Ďakujem pekne. Tým uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy s tým, že najprv odznejú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Baco.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem reagovať na pána ministra Kukana. Chcel by som mu povedať, aj celej vláde, aj vám, páni poslanci, pani poslankyne, aj slovenskej verejnosti, že som bol v roku 1995 u pána prezidenta Clintona a rokovali sme aj s pánom ministrom Duckým, aj s námestníkom ministra hospodárstva. Išlo o to isté, o čo ide dnes, predaj telekomunikácií, plynárenského priemyslu, elektrorozvodných závodov. Keby sme boli prisľúbili, že predáme a boli by sme im predali, zbavili by sme sa tejto slovenskej zlatej sliepky, tak vám garantujem, že by sme boli najväčší demokrati na svete. Dnes by ste neboli vo vláde vy, bohužiaľ, boli by sme bývali my, ale Slovensko by bolo prišlo o tieto svoje šperky, klenoty, o zlatú sliepku. Vy ste teraz, páni, včerajším dňom predviedli, že máte na túto vec iný názor - elegantne, ochotne odstupujete toto jadro slovenskej ekonomiky. Preto ste teraz demokrati a nádejáte sa, že budete prednostne prijatí do Európskej únie, že budete mať nejaké privilégiá. To ale nie je pravda. Lebo to, o čom sa domnieva pán poslanec Weiss, že pôjdeme nejakou maďarskou cestou, vážení, pred tým varujem. Maďarsko za ostatné štyri roky znížilo reálnu mzdu o 17 %, Slovensko ju zvýšilo o 13 %. Za štyri roky sa na Slovensku oproti Maďarsku zlepšila životná úroveň o 30 %.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán minister,

    tvrdíte, že odvolanie veľvyslancov v marci tohto roku sme prezentovali ako politické gesto. Nie je to pravda. Ako politické gesto ste to prezentovali vy, vtedajšia opozícia. Ak by to bolo politické gesto, teda to odvolanie, bola by vláda pána Mečiara veľvyslancov, ktorí boli vymenovaní za vlády pána premiéra Moravčíka, menila, tak ako ste menili veľvyslancov vy hneď po nástupe. No hoci sa vláda pána premiéra Mečiara nevystatovala, že je demokratická, zachovala sa demokraticky, pretože nechala tak, ako káže diplomatický zvyk, veľvyslancov pôsobiť štyri roky. Mnohí tam však boli aj dlhšie, pretože ešte boli vymenovaní aj za predošlej vlády pána premiéra Mečiara, teda boli dlhšie ako štyri roky. Len toľko, že treba dať veci na pravú mieru.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Gašparovič, hlásite sa aj s faktickou poznámkou? Dobre.

    Prosím, zapojte mikrofón pána poslanca Husára.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán minister spomínal, že pán premiér nám prišiel podať správu o svojej ceste a zároveň nám umožnil položiť otázky. Myslím si, že nielen pán poslanec Kalman je prekvapený, prekvapených zo všeličoho je nás veľa. A prekvapení sú aj občania. Prekvapení predovšetkým z toho, čo už spomínal pán kolega Kalman, s vyjadrením, s akou radosťou a dôverou je prijímaná táto vláda v zahraničí po týždni svojho pôsobenia. Osobne viem najmenej o dvoch ľuďoch v tejto vláde, ktorí boli dlhoročnými a trvalými odporcami komunizmu. Viem zároveň to, čo všetci ostatní, že desiatky rokov pred rokom 1989 bola porážka komunizmu hlavným politickým cieľom všetkých demokratických štruktúr v Európe a vo svete. Kladiem teda otázku: Ako tie isté štruktúry a sily môžu s radosťou a dôverou vítať skutočnosť, že v tejto vláde sú najmenej dvaja členovia posledného Ústredného výboru Komunistickej strany a nositelia ideológie, proti ktorej demokratická Európa toľké roky bojovala?

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Paška.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som sa poďakovať pánu ministrovi zahraničných vecí, že nám tu všetkým otvorene povedal, že odteraz už nebude stačiť, aby veľvyslanci Slovenskej republiky vykonávali svoju prácu kvalifikovane a bezo zvyšku obhajovali záujmy Slovenskej republiky. Pán minister totiž povedal, že je nevyhnutné, aby naši veľvyslanci, ak chcú vykonávať svoju prácu, aj vyznávali politické názory svojej vlády. To je, myslím si, nové kritérium pre pracovníkov štátnej správy.

  • Ďakujem pekne. Ak dovolíte, rada by som zareagovala na pána ministra v troch veciach.

    Po prvé v tom, čo tu už hovoril pán poslanec Paška, že pán minister povedal, že neodvolávame dnešných veľvyslancov, pretože ich vymenovala Mečiarova vláda, ale je to otázka politickej dôvery dnešnej vlády. Čiže dnešná vláda nedôveruje týmto veľvyslancom, tak ich odvolávala. Keď naša vláda, teda vláda pána Mečiara pozvala na konzultácie pána veľvyslanca Neuwirtha, pretože tiež sme mali signály zo zahraničia, že nereprezentuje vtedajšiu vládu tak, ako bolo treba reprezentovať, vtedajšia opozícia spustila strašný krik o tom, že je to zlá vizitka voči zahraničiu. Pýtam sa, či dnes to nie je zlá vizitka voči zahraničiu, ak odvolávame veľvyslancov preto, že nevyhovujú politicky našej vláde.

    Druhá vec, som veľmi rada, že pán minister sľúbil, že vždy v zahraničí všetci naši členovia vlády, ktorí tam pôjdu, budú vystupovať kvalifikovane pri riešení zaraďovania do Európskej únie a uvedomujú si pritom zodpovednosť za Slovensko. Prosila by som ctené plénum a azda aj divákov, ktorí sa pozerajú na tento prenos, aby si tento výrok pána ministra veľmi dobre zapamätali, pretože je to veľmi dôležitý výrok. Myslím si, že príde čas zúčtovania, keď budeme môcť posúdiť, či pán minister tento výrok myslel úprimne, či to myslel úprimne aj v mene celej vlády a či sa bude tohto výroku aj držať.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kalman sa sťažoval, že na rozdiel od nás oni nemali partnerov...

  • Moment, máte sa vyjadrovať, pán poslanec, k predrečníkovi.

  • Rád by som povedal, že nebola otvorená možnosť dať faktické pripomienky pred vstupom pána ministra Kukana k predchádzajúcemu referátu.

  • Ale áno, ďakujem pekne.

    Pán poslanec Brňák.

  • Nič v zlom, pán minister, skôr som očakával, že sa vyjadríte k obsahu samotnej výčitky. Myslím si, že pre každý štát a pre renomé každého štátu je veľmi dôležité, aby prvý človek, vyslanec tohto štátu v zahraničí bol povedzme taký čistý, ako hovoril aj pán podpredseda Bugár, keď toto pôvodne stanovil ako istý imperatív aj pre podpísanie koaličnej vládnej dohody. Neskôr z toho imperatívu zrejme ustúpil. Ale ak ste sa pýtali, kam mierila táto otázka, myslím si, že je možné opýtať sa na odpoveď aj osoby kompetentnejšej, ako som ja, napríklad pán poslanec Langoš alebo Palko. Myslím si, že sú to ľudia, ktorí vám dajú odpoveď na pána ministra Kukana.

    Ďakujem pekne.

  • Pán minister vo svojom vstupe dosť často zdôrazňoval, že my máme, t. j. Slovensko, zlepšiť alebo zvýšiť svoju dôveryhodnosť, máme plniť kritériá. Zdá sa mi to trošku jednosmerné a bolo by potrebné pozrieť sa na vec aj z druhej strany.

    Slovenská národná strana zdôrazňuje hlavne prospech Slovenska a nechcela by som zrážať nejaké nadšenie z vašej prvej zahraničnej cesty - buďte teraz ticho, pán Mikloško, keď hovorím -, ale akosi vám v tom všeobecnom nadšení akosi uniklo, že je to ekonomické zoskupenie, to znamená, že v ňom nerozhoduje demokracia, bratská láska a neviem, aké city, ale rozhoduje tvrdý biznis, ktorý o chvíľočku možno pocítime aj na Slovensku. Čiže ak sa pozrieme na seba aj zo strany krajín Európskej únie, budú sa rozhodovať pre to, či nás prijmú, či nie, keď to bude pre nich výhodné, veď ináč by to nebolo ekonomické zoskupenie. Ony ho vytvorili a sú členskými krajinami preto, aby im to prinášalo ekonomický prospech, a ďalších prijmú, keď to bude v prvom rade výhodné pre nich. Čo je náš prvoradý záujem - a mal by to byť tiež cieľ našej vlády -, aby to bolo v takom čase a za takých podmienok, aby sme ochránili záujmy Slovenska. My skutočne nemáme zahraničných partnerov v internacionálach, ale je zaujímavé a tiež to dotvára tvár demokratickej Európy, že pre nich sú prijateľní transformovaní marxisti, ale nie sú prijateľní nositelia národných a kresťanských hodnôt.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Už druhýkrát si beriem slovo na tomto tradičnom a pravdepodobne prvoposlednom chválenkárskom expozé. Páni kolegovia z koalície, podržte trochu svojho pána premiéra, pretože doteraz ste využili...

  • Pán poslanec, reagujte na pána ministra.

  • Reagujem na to. Na rozdiel od pána ministra Kukana ste využili reakcie, len aby ste nám nadávali alebo nás spochybňovali. To je totiž jediný človek, ktorý tu vystúpil vecne k ceste pána premiéra. Aj keď miesto toho, aby ho pochválil, tak iba povedal, čo tam ešte spolu robili. Mám obavu, že pán premiér, keď ho nebudete podporovať, druhýkrát nenájde odvahu sem prísť. Vlastne iba hodnotíme alebo hovoríme svoj názor, čo tam robil. A preto mi dovoľte, aby som na adresu pána premiéra, a mal som trochu aj na ministra...

  • Máte vystupovať k pánu ministrovi.

  • Vystupujem k pánu ministrovi, ale chcem povedať svoje stanovisko k tomu, ako vystúpil pán premiér.

  • Máte povedať stanovisko k tomu, čo povedal pán minister.

  • Pán podpredseda, neprerušujte ma. Hovorím svoje stanovisko k tomu, čo je predmetom debaty. Pán premiér robil dobre, že cestuje po svete, ale nehovorí dobre, ako to hodnotí...

  • Pán poslanec, odoberiem vám slovo.

    Pán poslanec Šebej.

  • Dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som veľmi stručne doplnil slová pána ministra zahraničných vecí, lebo vidím, že keď ctená bývalá vládna koalícia počuje vystúpiť skutočného diplomata, tak sa napĺňa emóciami.

    Pán minister zahraničných vecí povedal vo veľmi miernej a diplomatickej forme to, čo musí byť každému jasné. Znovu opakujem, slovenská vládna delegácia nemohla, tak ako to on povedal, rokovať v Bruseli o ničom inom ako o tom, čo bolo predmetom posudku Európskej komisie. Považujem za absolútne absurdné, aby ste pána ministra alebo predsedu vlády, alebo kohokoľvek z delegácie podozrievali z toho, že tam boli predávať nebodaj nejaké slovenské poklady a zapredávať slovenskú ekonomiku. Považujem za absurdné, aby ste takýmto spôsobom interpretovali slová ministra zahraničných vecí.

    Jedno je jasné, posudky Európskej komisie sú prísne a sú prísne nielen voči Slovensku, ale sú prísne voči ktorejkoľvek z kandidátskych krajín. Sú prísne preto, lebo pristúpenie do Európskej únie znamená splynutie ekonomických a politických prostredí. A oni sa potrebujú chrániť pred možnými nedostatkami nášho prostredia, a nie naopak. Európska únia nie je spolok zlodejov, ale je to Európska únia, ktorá je spolkom demokratických krajín, ktoré vyznávajú nejaké spoločné hodnoty. Preto nás hodnotia aj z politickej stránky, a preto je dobré, keď nás tam reprezentujú ľudia, ako je pán Kukan a pán Dzurinda, a nie tí, čo predtým.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo.

    Dovolil by som si pánu ministrovi Kukanovi povedať, ako je to so zadlženosťou Slovenska, aby sa vedel orientovať. Slovensko má jeden z najmenších zahraničných vládnych dlhov v Európe aj na svete. Nie je to ani 400 USD na obyvateľa. To, čo tu prezentoval aj pán poslanec Slaný, že je to vyše 2 000 USD, je najväčšia demagógia, ktorou sa ubližuje Slovensku. Vážení, keby sme boli predali Slovnaft Bratislava za 1 mld. USD, bol by sa vykazoval podľa vašich kritérií vstup na Slovensko 1 mld. USD zahraničného kapitálu, ale keď si Slovnaft Bratislava požičal 1 mld. USD, tak to vykazujete ako negatívnu stránku slovenskej ekonomiky a započítavate to do hrubého dlhu Slovenskej republiky. Ale to nie je dlh vlády, to je dlh fabriky. Keby si to bola požičala americká alebo nemecká fabrika, ktorá by bola kúpila Slovnaft, tak to vykazujete ako vstup zahraničného kapitálu na Slovensko. Vážení, ešte raz opakujem, Slovensko má jednu z najnižších zahraničných zadlžeností v Európe a vo svete.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som zdôrazniť, že pán minister Kukan, ako sme všetci dobre rozumeli - pán poslanec Šebej to nemusel zdôrazňovať -, podľa mňa prezentoval, že naša demokraticky zvolená slovenská vláda sa bude orientovať na Európsku úniu. Slovenská národná strana na jednej strane veľmi dobre hodnotí to, že pán premiér prišiel o tom povedať, na druhej strane to považujeme za vyložene jednostrannú vec a tvrdíme, že akákoľvek jednostranná orientácia čohokoľvek na čokoľvek alebo kohokoľvek na nejaký iný subjekt je vždy škodlivá. Prejavilo sa to v minulosti počas 40 rokov a obávame sa, aby sa to neprejavilo teraz. O tom hovoril podľa mňa pán minister Kukan. Preto o tom hovorím, aby to bolo v zápise - myslíme si, že to nie je celkom dobré, lebo chceme, aby naše zahraničné vzťahy, ekonomické aj politické, boli vyvážené a boli jednoznačne budované len na základe vzájomnej výhodnosti. Podľa nás toto nie je vzájomná výhodnosť.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem informovať pána ministra Kukana, že ten postoj, kritický postoj k Európskej únii si osvojujú aj naši susedia. Citujem práve preto, aby som to nemusel hovoriť ja. V Lidových novinách je článok s názvom Servilita náš vstup do Európskej únie neurýchli, kde medziiným hovoria toto, dovoľte mi, aby som to priebežne prekladal: "Zápas, ktorým bránia eurobyrokrati svojich výrobcov a, prirodzene, i spotrebiteľov pred lacnými výrobkami zo zahraničia, je všeobecne známy. Pravidelne naň doplácajú oceliari, výrobcovia textílií či poľnohospodári z celého sveta. Všeobecne sa tiež vie, že Európska komisia vyhlasuje tzv. dodatočné clá ako na bežiacom páse, aby ich po troch mesiacoch v odvolacom pokračovaní zase zrušila. Ale tie tri mesiace stačia na to, aby postihnutá firma stratila svoje obchodné kontakty a na jej miesto nastúpil niekto z podnikov európskej pätnástky, a o to ide. Celý svet o ochranárskom systéme Európskej únie vie a všetky vlády sa snažia svojich výrobcov pred hrozbou uvalenia v Európe populárnych, tzv. antidumpingových opatrení chrániť."

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    chcela by som vystúpiť v stručnosti k prejavu pána ministra Kukana.

    Myslím si, pán minister, že dôvody, o ktorých sa tu už toľko hovorilo - aj moji predrečníci spomínali dôvody nášho odsunutia z prvého kola rokovaní o vstupe do Európskej únie, ktoré sa dosiaľ hľadali len na strane bývalej Mečiarovej vlády -, už dnes sa javia ako iluzórne. Chcela by som sa vás, pán minister, opýtať, či je pravda, že ministri zahraničných vecí Európskej únie sa skepticky vyjadrili k rozšíreniu Európskej únie vôbec o krajiny ako je Litva, Lotyšsko a Slovensko, napriek tomu však dali Lotyšsku konkrétne termín koncom roku 1999. Slovensku nedali po vašej návšteve žiadny termín.

    A druhú otázku by som chcela formulovať asi takto: Nemyslíte si, pán minister, že samotná Európska únia má momentálne v kríze viaceré svoje inštitúcie, vrátane zavedenia spoločnej meny EURO, vrátane štrukturálnych fondov, do ktorých, ako všetci vieme, najmä Nemecko odmieta prispievať v takej výške ako dosiaľ, vrátane vysokej nezamestnanosti, ktorá je konkrétne v Nemecku najvyššia od konca 2. svetovej vojny? Boli by ste taký dobrý a zodpovedali mi aj s prípadným konkrétnym termínom, kedy môže Slovenská republika rátať tak ako Lotyšsko s prizvaním na rokovania o vstupe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán minister zahraničných vecí, dúfam, že budete i v budúcom období vytvárať také podmienky pre armádu, aby mohla pokračovať vo svojich integračných procesoch, a nie tak ako v roku 1997 pred cvičením, ktoré sa malo konať na tomto území. Zistili sme, že tento parlament ratifikoval zmluvu SOFA a jednoducho v tomto štáte neplatí. Takže sme mali vážne problémy v tom, aby sa toto cvičenie mohlo konať, lebo to nie je obvyklé. Ajhľa, v roku 1998 opätovne ešte nebola táto zmluva v našom štáte pri živote, hoci ju parlament ratifikoval. Preto vás vyzývam, aby takéto podmienky jednoducho naďalej nepretrvávali. Alebo keď bolo potrebné, aby na začatí cvičenia vystúpil vládny funkcionár, jednoducho ráno, keď mal vystúpiť, ho nebolo a dozvedali sme sa iným spôsobom, že nebude prítomný.

    Ďakujem, pán minister.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    Slovenská národná strana určite víta všetky aktivity, ktoré pomôžu k prehĺbeniu medzinárodných kontaktov a k zlepšeniu vzťahov so zahraničím. V tomto smere nájdete v nás podporu a hľadanie takých možností, aby sme mohli pozitívne k týmto veciam prispieť. Ale chceme zdôrazniť jednu základnú skutočnosť, a to je, že tieto vzťahy musia byť veľmi transparentné.

    Na Slovensku je potrebné naozaj rozvinúť podrobnú diskusiu všetkých kladov, ale aj záporov, ktoré súvisia so vstupom do takých zoskupení, ako je Európska únia a podobne. Čiže ide nám o to, aby boli tieto vzťahy jasné, transparentné, ale, samozrejme, aj obojstranne výhodné a vyvážené, aby nedošlo k niečomu podobnému, ako napríklad v týchto dňoch preletela informácia, že ministerstvo pôdohospodárstva podpísalo dohodu o dovoze 45 tisíc ton obilia. Pritom na Slovensku je nadbytok obilia a toto obilie sa má dovážať z Maďarska, a pritom sa nehovorí ani slovom, čo budeme vyvážať do Maďarska my. Čiže ak nebudú tieto vzťahy naozaj rovnocenné, vyvážené, tak to je potom jednoducho v neprospech Slovenska, v neprospech slovenskej ekonomiky a katastrofou pre slovenských výrobcov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    K vystúpeniu pána ministra zahraničných vecí by som sa chcel opýtať na spresnenie k správe, ktorú vydala Tlačová agentúra Slovenskej republiky, že niektoré členské krajiny, ktoré posudzovali práve správu o pristupujúcich krajinách, a teda aj o Slovensku, spochybnili to, že treba určiť týmto krajinám presný termín, a teda najmä tým, ktoré sa dožadujú vstúpiť dodatočne, ako je Slovensko. Dokonca minister zahraničných vecí Francúzskej republiky povedal, že niet sa kam ponáhľať, a tým by sa vlastne tieto krajiny v začleňovaní ponáhľali, v tejto správe sa uvádza, že by mohli dokonca ohroziť niektoré ciele, ktoré si Európska únia dáva v programe Agenda 2000, a že je to vec, ktorú treba posudzovať veľmi rozumne. Chcem sa opýtať pána ministra, či to tiež bolo predmetom rokovania, či takéto výstupy boli pri stretnutiach na najvyššej úrovni, alebo je to dodatočná vec, ktorú formulujú len nejaké novinárske správy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán minister, veľmi by ma zaujímalo stanovisko alebo názory partnerov, s ktorými ste prichádzali do styku vo vzťahu k fyzickému týraniu slovenských žurnalistov, ich napadnutiu doslova gangsterskými a banditnými spôsobmi. A po druhé k vyjadreniu a stanovisku ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského o vykopnutí žurnalistov z verejnoprávnych médií. To sú skutočnosti, ktoré sú v celom svete veľmi pozorne vnímané, a ak Európska únia tieto fakty obchádza mlčaním, tak to len dokumentuje nie rozdielnosť metra, ale rozdielnosť doslova míľ.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som sa ešte opýtať pána ministra Kukana. Rovnako vehementne ako sa hovorí o vstupe Slovenska do Európskej únie, tak rovnako vehementne...

  • Poslanca nebolo počuť.

  • Prečo ma vypínate, pán predsedajúci?

  • Keby ste sa trošku lepšie pozerali, tak by ste videli, že som minimálne pol metra ďalej od toho zariadenia.

  • Zatiaľ som sa to nenaučil, ale v budúcnosti to využijem.

  • To je katastrofálna situácia, keď v slovenskom parlamente Maďar vypína Slováka. To je hrozné.

  • Potlesk v sále.

  • Pán poslanec, čo nie je, ešte môže byť.

  • Toto považujem za vyhrážku a chcel by som, aby si občania všimli, čo ste teraz povedali. Ale myslím si, pán Bugár, že vy mňa len...

  • Pán poslanec, vystupujete k predrečníkovi. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, vy mňa len tak ľahko nevypnete.

  • Zatiaľ ste ma vypli, bohužiaľ, a beriete mi zbytočne sekundy.

  • Upozorňujem vás na základe rokovacieho poriadku, aby ste vystúpili k pánu ministrovi.

  • Beriete mi sekundy.

    Druhýkrát ma nevypínajte, dobre?

    Chcel by som sa opýtať pána ministra Kukana, čo bude stáť prípadný vstup Slovenska do NATO. Stále si myslím, že vstup do NATO nie je otázka vojenská, ale otázka ekonomická. Ak ste to už spočítali, približne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ako posledný vystúpi pán poslanec Gašparovič.

  • Ďakujem za slovo.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    chcel by som na začiatku povedať pánu predsedajúcemu, že § 25 skutočne hovorí o začiatku konania a ako má prebiehať. Hovorím to preto, lebo nám tu prezentujete, aké je dobré, že vláda a pán premiér sa prišli s nami podeliť o poznatky, ktoré majú zo svojej cesty v Rade Európy. Je to skutočne dobré, ale môžeme to vnímať tak, že prišli rýchlo povedať niečo, na čo poslanci nie sú pripravení, aby nemohli na to reagovať. Pretože § 25 hovorí jednoznačne: "Rokovanie o jednotlivých bodoch programu schôdze Národnej rady nemožno začať, ak neboli poslancom najneskôr do 24 hodín pred začatím rozpravy odovzdané všetky písomné materiály, ktoré slúžia ako podklad na rokovanie." Ak Národná rada potom, samozrejme, nerozhodne inak. A toto tu, pán predsedajúci, nebolo. Nemohli sme sa pripraviť a možno preto sa vám zdá naša reakcia niekedy taká, aká je, ale myslím si, že napriek tomu sú naše reakcie veľmi výstižné, a preto vás to teraz mrzí.

    Chcel by som povedať, že problémy, o ktorých hovoríme, sú veľmi vážne a aké vážne sme tieto problémy mali aj my. Aj vláda, ktorá tu bola až donedávna, mala ako priority vstup do Európskej únie aj do severoatlantických štruktúr. Situácia sa vyvíjala podľa našich možností, podľa našich možností ekonomických, ale aj administratívnoprávnych a ostatných. Začali sme budovať nový štát. Budovanie nového štátu nie je lacná vec a nie je ani z politického hľadiska jednoduchá. O to ťažšie, že na Slovensko - ako som povedal v úvodnom vystúpení pri faktickej poznámke - sa okamžite po rozdelení hľadelo inak ako napríklad na Českú republiku. Mali sme sťažené všetky kroky a môžem vám povedať, že ešte aj koľkokrát pri rokovaniach v zahraničí nám naši kolegovia z tohto parlamentu sťažovali podmienky.

    Viete, ako prebiehalo moje prvé stretnutie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy s predsedom tohto zhromaždenia. Hľadali sme spoločné slová, hľadali sme názory, hľadali sme prostriedky, ako riešiť novovzniknutú situáciu na Slovensku, hovorili sme o všetkom. A po mojom rokovaní spoza môjho chrbta s balíkom papierov vyskočil pán poslanec Csáky a prezentoval Slovensko po týchto rozhovoroch ako Slovensko, ktoré utláča národnostné menšiny. Všetci vieme, že nie je to pravda. Nebola to pravda vtedy a nie je ani dnes.

    Keď sa nám vytýkalo z vašej strany, prečo nás nechcú prijať do Rady Európy, prečo si myslia, že Slovensko nie je pripravené, tak sa to hodnotilo asi takto. Áno, z hľadiska ekonomického je to v poriadku. Vaše makroekonomické výsledky a k tomu aj niektoré mikro- sú také, ktoré spĺňajú všetky kritériá iných asociovaných krajín, ktoré do prvej skupiny zaraďujeme, ale s ľudskými právami to u vás nie je také jednoduché.

    Dovolím si preto zacitovať - keďže dnes sa situácia po návrate predstaviteľov vlády veľmi nezmenila -, dovolím si potom prečítať, ako sú hodnotené kodanské kritériá z tohto pohľadu. V odseku o ľudských právach a ochrane menšín sa hovorí: "Základné ľudské práva boli v Slovenskej republike rešpektované. Pozitívne sú hodnotené akty nevládneho sektora, vláda kritizovaná za snahu o zvýšenie kontroly médií." Čiže aj toto kritérium, pokiaľ ide o ľudské práva a ochranu menšín, nebolo také tragické, ako sa tu prezentovalo. Preto je moja otázka na súčasnú vládu, ktorá pred voľbami hovorila: "Stačí nám vyhrať voľby a Európa nám otvorí náruč." Prečo to takto, pán predseda vlády, nie je?

    Samozrejme, kto pracuje a kto robí, robí aj chyby. Robili sme ich aj my. Robíte ich určite aj vy, ale prajem vám, aby ste ich urobili čo najmenej. Keď ich neurobíte, budem veľmi rád, pán predseda, keď mi tu šepkáte za chrbtom. Ale nemyslím si, že dnes môžeme hovoriť o probléme minulosti. Hovorme o problémoch budúcnosti a z čoho budú vychádzať.

    Už sú tu hneď otázky politického charakteru, otázky výmeny, resp. odvolávania veľvyslancov. Pán minister, beriem, keď sa v marci vyhlásilo skupinové odvolanie, že to z politického hľadiska nebol najšťastnejší krok. Dávam vám za pravdu. Kto to povedal, kto urobil taký prešľap, urobil vtedy zle. Ale treba povedať, že to odvolávanie nebolo také zo dňa na deň. Označili sa veľvyslanci, ktorí v zahraničí pracovali tri, štyri a niektorí viac rokov, a signalizovalo sa im, že budú odvolaní na základe uplynutia lehoty. V súčasnosti vy ste odvolali veľvyslancov, ktorí boli vo svojej funkcii týždeň, dva. A pritom, dovoľte mi povedať, že si nemyslím, že to bolo vždy len z pohľadu odbornosti. Môžete namietať proti bývalému veľvyslancovi pánu Šestákovi, čo chcete, ale bol to kvalifikovaný odborník, dlhoročný spolupracovník s vami, myslím, v rámci ministerstva zahraničných vecí. Čiže chcem tým len povedať, že si myslíme, že kritériá treba hľadať niekde inde.

    Viete, v rozprave tu boli aj niektoré poznámky, aj pán poslanec Tuchyňa hovoril o tom, aké problémy boli pri cvičení SOFA. Cvičenie SOFA prebehlo, boli problémy, ale naša armáda sa zúčastnila každý rok na viac ako 75 akciách, ktoré boli na Slovensku a ktoré boli aj v zahraničí spolu s armádami NATO a inými. Ale keď to pán minister takto berie, tak poznám jedného ministra vnútra, ktorý nebol schopný rokovať s ministrom vnútra susednej krajiny pre určitú indispozíciu, ktorú si privodil. Takže sú aj iné problémy, keď sa možno veci nemajú niekedy stať, pretože robia nie dobré meno nám všetkým.

    Nechcem zdržiavať, lebo táto rozprava bola skutočne veľmi dlhá a myslím si, že ešte pán premiér bude odpovedať aj na naše otázky. Prosil by som len do budúcnosti, keď budeme hovoriť o takýchto širokých problémoch, ktoré nie sú jednoduché, aby sme v zmysle rokovacieho poriadku mali vždy materiál, aby sme sa mohli pripraviť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána predsedu vlády, či sa chce k rozprave vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Chcem sa poďakovať, panie poslankyne, páni poslanci, za vašu aktivitu k informácii, ktorú som poskytol. Verím, že vydrží a bude stále konštruktívnejšia v záujme veci. Bola to ústna informácia, preto nebudem meritórne diskutovať k ťažiskovým témam, ktoré ste často otvárali vo vašich vystúpeniach. Nepochybne dobrou príležitosťou bude meritórne diskutovať aj o zahraničnej politike o niekoľko dní, keď si dovolíme pred vás predstúpiť s naším programovým vyhlásením a požiadať vás o dôveru slovenskej vláde.

    Zatiaľ by som chcel naozaj len veľmi stručne odpovedať na príspevky, ktoré mali charakter otázok alebo chceli vedieť niektoré podrobnosti o ceste vo väčšom detaile.

    V prvom rade chcem ubezpečiť ctené panie poslankyne a ctených pánov poslancov, že počas našej dvojdňovej cesty nebola jediná diskusia o akejkoľvek privatizácii ďalších slovenských podnikov. Nebol jediný podnik, nebola jediná otázka, nebolo to v žiadnej diskusii nijakou témou našich spoločných rokovaní. Iste by nebolo dobré pre krajinu, keby sme naše zahraničné politické aktivity, záujem pritiahnuť investičný kapitál takého charakteru, ako je v Bratislave Volkswagen, sa snažili trošku pretáčať a strašiť ľudí tým, že ideme čosi vzácne predávať. Prístup slovenskej vlády v ďalšom období bude veľmi priehľadný a opäť sa odvolám na programové vyhlásenie vlády, ktoré poskytne jasnú odpoveď aj na otázky takéhoto charakteru. Hrozba privatizáciou nemá v našej politike miesto.

    Pani poslankyňa Slavkovská formulovala otázku asi v tom zmysle slova, čo chce Európska únia. Budem veľmi stručný. Má záujem o to, aby sa rozširovala, chce nám dať príležitosť, a preto nás nabáda, keďže máme záujem, aby sme čo najrýchlejšie a najľahšie plnili tie kritériá, ktoré jednoducho treba plniť. To znamená, že chce, aby sme postupovali v oblasti posilňovania demokratizácie spoločnosti, aby tie inštitúty boli pevné, demokratické, trvalo demokratické. Chce, aby sme znova štartovali mnohé procesy v ekonomike, aby slovenská ekonomika vydržala konkurenčné tlaky, aby bola konkurencieschopná s ekonomikami, s ktorými sa chceme integrovať. Európska únia chce, aby sme pokračovali v transformácii našej legislatívy tak, aby sme si rozumeli, aby bola kompatibilná, znášanlivá s legislatívou krajín Európskej únie. Samozrejme, veľmi si želá aj Európska únia, aby sme skvalitňovali našu administratívu, aby pracovala rýchlo, kvalitne, aby držala krok s úlohami, ktoré jednoducho treba plniť.

    Pán poslanec Kalman sa dotkol troch zásad, ktoré boli pred minulou vládou, a spomenul, že zatiaľ sa nám podarilo naplniť iba prvok slobodných parlamentných volieb. Pán poslanec, je tu aj plnenie toho druhého bodu. Dopĺňam svoju informáciu v tom zmysle slova, že keď sa poslanci Európskeho parlamentu, ale i ďalší predstavitelia európskych inštitúcií obracali na nás s tým, alebo aj my na nich, ako posudzujú náš prístup voči opozícii, keď sme informovali, že opozícia má podpredsedu Národnej rady a ponúkli sme opozícii 6 predsedníckych miest z 18 v Národnej rade Slovenskej republiky, vrátane kontroly nad tajnou službou, tak budem citovať povedzme jedného z poslancov, ktorý označil náš prístup a našu ponuku za veľmi slušnú, veľmi vysoko štandardnú a ocenil tento prístup súčasnej vládnej koalície. Dovoľte mi doplniť to vaše hodnotenie v tom zmysle slova, že je tu ešte ďalší nový prvok. Spomeňte si, lebo ste povedali - ak budem trocha nepresne citovať, ospravedlňujem sa -, hovorili ste, že naše kroky sú presne také isté a identické, aké boli i vaše pred štyrmi rokmi. Tak mi dovoľte pripomenúť, a teraz v dobrom, nieže by som sa vracal späť, predsa len je tu jasný nový prístup k slovenskej opozícii: ponuka 6 z 18 predsedníckych kresiel okrem jedného podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Pani poslankyňa Keltošová sa pýtala, či sme sa stretli s istým skeptickým postojom Európskej únie voči Litve, Lotyšsku, Slovensku, voči krajinám, ktoré prejavujú záujem o skorú integráciu. Pani poslankyňa, čiastočne sa dá pozitívne odpovedať na vašu otázku, ale iba v tom zmysle slova, ak hovoríme povedzme o viedenskom summite 11. a 12. decembra 1998. Komisia v tomto zmysle predurčovala - aj keď je, samozrejme, rozhodnutie na samotných členských štátoch a na samotnej rade -, že zrejme decembrový summit vo Viedni nebude takým prelomovým bodom, aby niektoré z týchto krajín dostali oficiálne pozvania na začiatok negociácií, ľudovo povedané, na rozšírenie prvej šestky. Ale v žiadnom prípade nejde o skepticizmus ako taký v prístupe k týmto krajinám. Skôr ide o to, že sa očakáva, aby Litva, Lotyšsko, samozrejme, aj Slovensko a ďalšie krajiny ukázali väčšiu pevnosť, strednodobo dlhšie trvajúcu pevnosť a vernosť tým zásadám a princípom, o ktorých sme dnes hovorili.

    Neskrýval som, že máme ambíciu, aby bol rok 1999 prelomový. Neskrývam, že sa budeme usilovať zo všetkých síl, aby v marci alebo apríli správa o Slovensku mohla byť upravená, aby bol istý trekrekord alebo aby bol nejaký špeciálny dodatok k tejto zmluve, ktorý by mohol znamenať impulz na začatie týchto rozhovorov povedzme po summite, ktorý bude na konci nemeckého predsedníctva v Kolíne zrejme v júni 1999.

    Veľmi zaujímavá bola vaša otázka, pani poslankyňa, či Európa, poviem to ľudovo, a myslím si, že aj pán poslanec Delinga sa toho dotkol, nemá dosť starostí sama so sebou - Agenda 2000, zavedenie projektu spoločnej meny. Opäť odpoveď bude, že áno. Je to celkom prirodzené. Keď som sa svojho času rozprával s dnešným nemeckým predsedom CDU alebo predvčerom v piatok s pánom kancelárom Klimom, tak Rakúšania sa ťažko vzdávajú predstavy šilingu, Nemci sa ťažko vzdávajú predstavy nemeckej marky a tých problémov je naozaj veľa, ale cítiť aj jednoznačné poznanie, že inú alternatívu nemajú ani krajiny Európskej únie. A na moju otázku podobného druhu voči rakúskemu kancelárovi som dostal odpoveď, že 1. januára 1999 11 z 15 členských štátov štartuje ostrý projekt zavádzania spoločnej meny EURO. To je, myslím si, najlepšia odpoveď na vašu otázku.

    Môžem doplniť svoje vystúpenie aj o to, že som sa pýtal Rakúska, ktoré nie tak dávno pristúpilo do Európskej únie, akú má skúsenosť. Rakúsky kancelár odpovedal, že aj keď je Rakúsko nettpayer, to znamená čistý platca, to znamená, že viac prispieva do mešca Európskej únie, ako by z neho čerpalo, nejestvuje iná alternatíva ani pre Rakúsko, ani pre Európu, ako sa zjednocovať a tak presadzovať svoje záujmy vo svete. Navzdory týmto problémom vás ubezpečujem, že to poznanie je veľmi silné a silné v tom zmysle slova, že Európa Slovensku náruč otvára - nech reagujem na pána poslanca Gašparoviča, ktorý medzitým odišiel -, signály sú veľmi veľké, impulzy sú veľmi silné a je naozaj iba na nás, nakoľko ich využijeme.

    Nevidím tu pána poslanca Morica, zatiaľ budem veľmi stručný a opäť sa tretíkrát odvolám na rokovanie o programovom vyhlásení vlády, že členstvo v NATO je pre Slovensko omnoho lacnejšie, ako keby sme museli zabezpečovať svoju obranyschopnosť samostatne. Máme na to dostatok podkladov, aby sme argumentovali, dajme tomu počas rokovania o programovom vyhlásení vlády.

    Pani poslankyne, páni poslanci, myslím si, že dnes najlepšie vystihol zmysel a poslanie môjho vystúpenia pán poslanec Mikloško. Je to naozaj tak. Budú aj písomné správy, budú aj písomné dokumenty, budete mať aj dostatok času sa pripraviť na meritórne rokovania o týchto témach. Ale ak dovolíte, budem z času na čas využívať svoju ústavnú právomoc alebo možnosť pred vás predstúpiť.

    Možno sklamem pána poslanca Andrejčáka, že prídem hneď v piatok, lebo vo štvrtok sa teším na zahraničnú cestu do Poľska. Iste vám nikomu nemusím vysvetľovať, prečo Poľsko bude, malo a mohlo by zohrávať veľmi významnú úlohu pri začleňovaní Slovenska do európskych a transatlantických bezpečnostných štruktúr. Veľmi sa teším na návštevu na najvyššej úrovni vo štvrtok a ak budete zasadať aj v piatok, možno vás zase budem pár minút otravovať. O strachu nemôže byť ani reči, budem chodiť do parlamentu rád a budem chodiť preto, aby ste nemuseli čítať v novinách, aby nemuseli byť dohady, aby ste sa mohli priamo mňa a členov slovenskej vlády pýtať na veci, ktoré vás budú zaujímať. S touto vierou sa na dnešok s vami lúčim, ďakujem vám za vašu pozornosť, za váš čas a niekedy zasa dovidenia.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Končím tento bod programu.

    Ďakujem predsedovi vlády pánu Dzurindovi a ďalším členom vlády za účasť na rokovaní dnešnej schôdze Národnej rady a vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať.

    Pani poslankyne, páni poslanci,

    podľa schváleného programu nasledujú body

    voľba členov Rady Slovenskej televízie a voľba členov Rozhlasovej rady.

    Podľa § 25 zákona o rokovacom poriadku podávam návrh na skrátenie lehoty 24 hodín na doručenie písomných materiálov k uvedeným bodom programu. O tomto návrhu dávam hlasovať bez rozpravy.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslancov.

    Nehlasovalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila s týmto návrhom súhlas.

    Pristúpime k

    návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie.

    Vzhľadom na to, že ďalším bodom programu je návrh na voľbu členov Rozhlasovej rady, podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku podávam návrh, aby sme zlúčili rozpravu o uvedených bodoch programu s tým, že aj hlasovanie vykonáme naraz osobitnými hlasovacími lístkami. O tomto návrhu budeme hlasovať bez rozpravy.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili návrh na zlúčenie rozpravy o uvedených bodoch programu.

    Návrh na voľbu členov Rady Slovenskej televízie ste dostali ako tlač 48 a návrh na voľbu členov Rozhlasovej rady ste dostali ako tlač 49. Súčasťou návrhov sú aj návrhy uznesení Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím povereného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá poslanca Jána Budaja, aby návrh uviedol.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá na svojom zasadaní prijal uznesenie o tom, že prerokoval návrh na voľbu členov Rady Slovenskej televízie (tlač 48) a konštatuje, že predkladaný návrh na voľbu členov Rady Slovenskej televízie, ako aj návrhy kandidátov sú v súlade s kritériami podľa § 8 ods. 1 a 5 zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.

    Výbor vo svojom uznesení súhlasí s návrhom na voľbu členov Rady Slovenskej televízie s prílohami, ktorými sú návrh uznesenia, správa k návrhu na voľbu členov a návrh kandidátov na členov rady.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby konštatovala, že podľa § 15 zákona Slovenskej národnej rady číslo 254/1991 Zb. sa skončilo funkčné obdobie členov Rady Slovenskej televízie, a aby Národná rada Slovenskej republiky zvolila 9 členov Rady Slovenskej televízie z kandidátov navrhovaných v prílohe návrhu na voľbu členov rady. Výbor podľa § 39 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúča voľbu uskutočniť tajným hlasovaním. V prípade, že v prvom kole nebude zvolený plný počet, čiže 9 členov rady, je potrebné uskutočniť druhé kolo voľby.

    Zároveň chcem upozorniť na to, aby pán predsedajúci v prípade vyhlásenia voľby upozornil na spôsob úpravy hlasovacích lístkov.

    Pokiaľ ide o voľbu členov Rady Slovenského rozhlasu, výbor podobne ako v predchádzajúcom prípade prerokoval návrh, ktorý dostal od predsedu Národnej rady.

    Konštatoval, že predložený návrh na voľbu členov Rozhlasovej rady, ako aj návrhy kandidátov sú v súlade s postupom a kritériami podľa § 7 ods. 2 a 6 zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov, a súhlasí s návrhom na voľbu členov Rozhlasovej rady (tlač číslo 49) s prílohami, ktorými sú návrhy uznesenia, správa k návrhu a návrh kandidátov na členov rady.

    Rovnako ako v predošlom na základe § 7 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo 255 je potrebné zvoliť 9 členov Rozhlasovej rady z kandidátov navrhovaných v prílohe návrhu na voľbu členov rady v tlači 49. Voľba sa uskutoční podľa § 39 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. tajným hlasovaním. Podobne ako v predošlom prípade, keď nebude zvolený plný počet, t. j. 9 členov rady, je potrebné uskutočniť druhé kolo voľby a voliť z navrhovaných kandidátov, ktorí v prvom kole nezískali potrebný počet hlasov.

    Dovoľte mi po týchto procedurálnych informáciách Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá povedať niekoľko slov na dôvažok.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky listom z 3. novembra 1998 oslovil kluby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, profesijné a občianske združenia z oblasti kultúry a z oblasti periodickej tlače, resp. prostriedkov masovej komunikácie, aby v určenej lehote podali Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrhy kandidátov na člena rady. Musím povedať, že určený termín sa nie celkom dodržal. Návrhy na kandidátov za klub Hnutia za demokratické Slovensko prišli až dnes ráno. Napriek tomu výbor sa rozhodol hlasovaním tieto návrhy zaradiť do svojej správy a odporučiť ich na hlasovanie v Národnej rade.

    Návrhy členov rád Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu majú pomerne rozsiahly počet mien. Niektoré z nich sú mená, ktoré si osvojili poslanecké kluby, ďalšie sú navrhované občianskymi združeniami.

  • Ruch v sále.

  • Konštatujem, že títo kandidáti sú jednak kandidátmi za kluby poslancov v súlade so zákonom, ale rovnako aj za stavovské združenia a spoločenské organizácie, ako je Matica slovenská a ďalšie.

    Prosím predsedajúceho, aby otvoril rozpravu k tomuto bodu programu.

    Prosím ho tiež, aby po skončení rozpravy, ako som už spomínal, poučil o spôsobe voľby.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Budajovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Otváram rozpravu o týchto bodoch programu a zároveň musím konštatovať, že písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Cabaj. Kto sa ešte hlási do rozpravy? Ďakujem. Týmto uzatváram možnosť dávať ústne prihlášky do rozpravy.

    Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som zopakoval to, čo pán Budaj nepostrehol už minulý týždeň, a dal na pravú mieru informáciu, ktorú uviedol, že klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko predložil návrh dnes. Už minulý týždeň tu bol prečítaný list, ktorý som dostal od predsedu Národnej rady, v ktorom ma žiadal, aby klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko predložil návrh kandidátov do Rozhlasovej rady a Rady Slovenskej televízie do 4. novembra.

    Ak sa ešte trochu pamätáte, minulý týždeň, teda siedmeho sa iba prijímal účelovo predložený návrh novely zákona o televíznom a rozhlasovom vysielaní. Preto som upozornil, a už to tu zaznelo v rozprave pri prerokúvaní tejto novely, že klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko si svoju povinnosť splní, ale vtedy, ak bude zákon účinný. Pokiaľ mám informáciu, že je účinný, je iba z tlače, lebo napriek tomu, že sme poslanci Národnej rady, vydavateľ Zbierky zákonov sa doteraz neunúval predložiť nám alebo minimálne aspoň tým, ktorí na týchto zákonoch robia, keď vyjde Zbierka zákonov, aj keď účelovo veľmi rýchlo vyhlásená, že by to aspoň poslanci Národnej rady dostali.

    Zatiaľ mám iba informáciu z médií, že údajne včera bol v Zbierke zákonov zverejnený novelizovaný zákon, ktorý bol v piatok prijatý. Na základe tohto zákona ideme teraz momentálne voliť členov Rozhlasovej rady a Rady Slovenskej televízie. Takže, pán zástupca výboru, nič iné sa nedalo robiť. Neviem, možno sila vôle je spraviť to, aj keď to nie je v zákone. Ale v tomto prípade budete musieť rešpektovať zákony Slovenskej republiky a ten zákon bol prijatý iba v piatok a včera zverejnený v Zbierke zákonov.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Paška - faktická poznámka.

  • Chcel by som doplniť pána kolegu Cabaja, že skutočne treba zvážiť, či návrhy, ktoré boli podané pred účinnosťou zákona, možno považovať za právoplatné návrhy. Pretože ak prišli niektoré návrhy na členov rád, či už televíznej, alebo rozhlasovej, pred termínom účinnosti zákona, t. j. pred týmto dňom, tak v tom prípade neviem, na základe čoho boli podávané.

  • Chcela by som ešte, ak dovolíte, k pánu Cabajovi. Hovoril o kanditátkach, hovoril o tom, kedy sa mali kandidátky alebo mená kandidátov predložiť do rady. Chcela by som vyjadriť svoj súhlas s tým, čo povedal pán Paška. Myslím si, že mnohé kluby predložili kandidátku predčasne. A navyše by som chcela trošku spochybniť návrh Strany maďarskej koalície, myslím tým návrh do Rozhlasovej rady. Ak sa tu hovorilo o nových cestách, o tom, ako budeme postupovať, ako budú v radách pracovať nezávislí ľudia, ktorí naozaj nebudú obhajovať žiadne politické tričko, chcela by som sa pristaviť pri mene pani Ildikó Nagyová. Pokiaľ viem, pani Ildikó Nagyová je manželka...

  • Pani poslankyňa, ale máte právo vystupovať k predrečníkovi.

  • Doplňujem pána Cabaja, prosím, pán predsedajúci.

    Pani Ildikó Nagyová je manželkou pána poslanca László Nagya, to je prvá vec. Druhá vec, ešte donedávna, možno aj teraz, nemám overenú túto informáciu, pracovala pre maďarskú redakciu Slovenského rozhlasu a má tu napísané, že je novinárka v slobodnom povolaní. Okrem toho spolupracuje s maďarským rozhlasom a maďarskou tlačovou kanceláriou. Veľmi silne pochybujem, že táto osoba bude v rade obhajovať nezávislosť a objektivitu.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Chcela by som pripomenúť minulotýždňovú rozpravu súčasným poslancom opozície, kde sami namietali, že máme voľné miesta v Rade Slovenskej televízie, je možné doplniť tých členov rady a dovoliť ich a netreba zmenu zákona. Čiže nevidím dôvod, že by tu bol nejako porušený zákon, keď bol daný termín 4. november na podanie návrhov. A myslím si, že aj pre poslancov opozície platia isté termíny a do toho 4. mali návrh predložiť, pretože tak či onak bolo treba o radách rozhodovať a doplniť členov. Sami na to upozorňovali a dnes im vyhovuje iná karta, tak otočíme trošku inú hru. Čiže bolo by dobré rozmýšľať stále jedným smerom, aby ste to, o čom ste hovorili minulý týždeň, dodržiavali aj tento týždeň. Čiže termín bol a bol dobre stanovený a politické strany zastúpené v parlamente mali možnosť podať návrhy.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    chcel by som sa spýtať v súvislosti s vystúpením pána Cabaja, akým spôsobom chce Národná rada zabezpečiť toľko proklamované pomerné zastúpenie v Rade Slovenskej televízie a Rade Slovenského rozhlasu, keď sa hovorí o tajnom hlasovaní. Nie je mi jasný mechanizmus, ako totiž v tajnom hlasovaní vyjde pomerné zastúpenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem doplniť pána poslanca Cabaja. Zjavne tu ide o nedorozumenie, alebo lepšie povedané, o porušenie rokovacieho poriadku, a preto navrhujem, aby sa minimálne do času, než sa poslanci budú mať možnosť presvedčiť, že naozaj tento zákon, podľa ktorého máme voliť radu pre rozhlasové a televízne vysielanie, je alebo bol uverejnený v Zbierke zákonov.

    Čo sa týka navrhovania kandidátov, nastala tu obdobná situácia ako s voľbami do obecných a mestských zastupiteľstiev, teda že tie návrhy kandidátok, ktoré boli podané podľa starého zákona, sa musia prerobiť a musia byť podané kandidátky podľa nového zákona. Ak tu od nás pán predseda parlamentu požadoval, aby sme dali kandidátov na tieto funkcie v Rozhlasovej rade a Rade Slovenskej televízie v čase, keď ešte zákon o rozhlasovej a televíznej rade nebol účinný, tak tieto návrhy sú dnes bezpredmetné.

    My sme postupovali v súlade so zákonom. To znamená, ak sme návrhy podali až dnes, predpokladám, že zákon už vstúpil do účinnosti, bol publikovaný, my sme postupovali v súlade so zákonom a je potrebné, aby ostatné poslanecké kluby, to znamená vládnej koalície, ktoré dali svoje návrhy pred účinnosťou zákona, teda tak urobili znovu v súlade s novým zákonom.

    Preto, pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, ktorý ešte raz zopakujem, aby minimálne do času, než budeme mať možnosť oboznámiť sa s platnou a účinnou normou, bolo prerušené rokovanie a bola nám táto norma doručená, pretože nevieme, či zákon vstúpil do účinnosti.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, nejdem s vami polemizovať. Myslím si, že tento procedurálny návrh dokonca nie je namieste, lebo v Zbierke zákonov pod číslom 335 už bol včera uverejnený tento zákon. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá na základe tohto zákona dnes o 11.00 hodine rokoval o všetkých kandidátoch s tým, samozrejme, že posúdil, či napríklad aj pani Nagyová vyhovuje podmienkam, ktoré vyplývajú z tohto zákona. Všetci, ktorí sú navrhnutí ako kandidáti a o ktorých budeme hlasovať, vlastne splnili podmienky, ktoré museli splniť. Takže si myslím, že v tomto prípade je to v poriadku, je to podľa rokovacieho poriadku.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper, ešte raz.

  • Pán predsedajúci,

    nemáte pravdu, pretože ak zákon bol uverejnený, tak plynie ešte stále 15-dňová lehota na nadobudnutie účinnosti, ak v ňom nie je napísané, že nadobúda účinnosť konkrétnym dňom alebo dňom vyhlásenia. Preto som sa pýtal, lebo ja som tento zákon a predpokladám, že väčšina z tohto 150-členného poslaneckého zboru nedostala príslušný zákon do priečinka. Takže jednoducho som si ho nemal možnosť pozrieť. Na rozdiel od vás mne ho nedoručili na obvyklé miesto, to znamená do poslaneckej schránky. Ale ak by aj nastúpil deň účinnosti dnešným dňom, to znamená, vaše predchádzajúce návrhy sú bezpredmetné. Treba ich znovu podať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, ešte raz, nejdem s vami polemizovať. My sme tu rokovali o tomto zákone, vy ste jeden z nás a veľmi dobre ste vedeli, v tom návrhu zákona bolo napísané, že tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Tak sme aj hlasovali, to sme odsúhlasili, to je v poriadku.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Vážený pán predsedajúci,

    naozaj nerád vstupujem ešte raz do tejto debaty, ale skutočne by som len chcel potvrdiť, že sme naozaj vo výbore jednoducho nemali k dispozícii, ani sme nevideli tento zákon v Zbierke zákonov, čo by som bol rád, keby potvrdil aj podpredseda pán poslanec Budaj. Naozaj sme tento zákon nemali. Hovorili sme v rámci čestného slova.

  • Pán predsedajúci, keďže vznikli vážne pochybnosti týkajúce sa tej skutočnosti, či skutočne dnes rokujeme podľa účinného zákona, pretože všetko to, čo by sa malo udiať dnes, by malo nadviazať na účinný zákon, ktorý sa tu schválil, navrhujem, aby Národná rada prerušila svoje rokovanie, aby zasadol ústavnoprávny výbor a aby sme dali meritórne stanovisko k tomu, či je možné konať podľa tohto zákona alebo či tento zákon ešte nenadobudol účinnosť.

  • Dobre, je to procedurálny návrh, o ktorom budeme hlasovať bez rozpravy.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 121 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh pána poslanca Brňáka neprešiel.

    Vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú.

    Pýtam sa pána poslanca Budaja, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Vo výbore bol zákon k dispozícii, môže to potvrdiť napríklad člen výboru pán Bárdos. Nikto si žiadne čestné slovo teda nemusel dávať, všetky personálne návrhy prešli jednomyseľne vrátane hlasov opozičných poslancov.

  • Vzhľadom na to, že poslanecké kluby ma poprosili, aby pred hlasovaním mohla byť minimálne 15-minútová prestávka na poradu klubov, týmto vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

    Žiadam vás, aby sme boli dochvíľni a o takých 15 minút, nech je to 17 minút, pokračovali v rokovaní o 17.30 hodine.

    Prosím vás, zapojte ešte pána podpredsedu Andela.

  • Ďakujem.

    Priatelia, keďže toto naše rokovanie je v priamom prenose na STV 2 a o 17.25 hodine je priamy prenos Európskej hokejovej ligy a mal som viacero telefonátov, myslím si, že ak požiadame šéfa dramaturgie Slovenskej televízie pána Viktora Kubala ml., aby prerušil priamy prenos nášho rokovania a zaradil hokejový prenos, dúfam, že budete so mnou súhlasiť, keďže naše rokovanie sleduje cca 6 % obyvateľstva a tento hokej bude sledovať cca 40 % obyvateľstva. Samozrejme, nič nebráni tomu, aby Slovenská televízia v predpoklade, že budeme rokovať do 19.00 hodiny, urobila záznam z nášho rokovania a po odvysielaní hokejového stretnutia môže naše rokovanie pustiť zo záznamu.

    Ďakujem.

  • S tou sledovanosťou sme ako Národná rada dopadli dobre.

    Pokračujeme o 17.30 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a Rozhlasovej rady.

    Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku pri voľbe alebo odvolaní sa hlasuje tajne. Výbor pre kultúru a médiá nenavrhol verejné hlasovanie.

    Na hlasovacom lístku sú kandidáti uvedení v poradí podľa návrhov poslaneckých klubov a návrhov občianskych združení. Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na príslušnom hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete: za, proti alebo zdržiavam sa. Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva za najviac pri 9 kandidátoch. Hlasovacie lístky sú farebne rozlíšené.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Pristúpime k tajnému hlasovaniu.

    Vzhľadom na to, že sa pýtajú niektorí poslanci, kedy je platné to hlasovanie, zopakujem to ešte raz.

    Pri každom mene a priezvisku treba zakrúžkovať buď za, proti, alebo zdržiavam sa. Je možné voliť najviac 9, to znamená, ak zakrúžkuje za viac ako 9, tak to neplatí. Môže byť menej 1, 2 až 9. Ale pri každom mene a priezvisku musí byť zakrúžkovaná jedna z tých troch alternatív.

    (Akt tajného hlasovania.)

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať. Ak áno, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania.

    Teraz vyhlasujem prestávku do 18.50 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci,

    budeme pokračovať v rokovaní.

    Ešte predtým ako poprosím pána povereného overovateľa, aby nám oznámil výsledky tajného hlasovania, chcel by som vás oboznámiť s tým, že volajú viacerí diváci a rozčuľujú sa, že vraj dostávajú také informácie, že sme zakázali, aby Slovenská televízia na 2. programe odvysielala šport. Volal som šéfredaktorovi vysielania a pýtal som sa práve na túto informáciu. Bolo mi povedané, že to je nepravdivá informácia, a zároveň sa ma pýtal, či potrebujeme, aby zajtra tu televízia bola. Oznámil som pánu šéfredaktorovi, že my o tom nerozhodujeme, je to na ich slobodnej vôli. Ak chcú, môžu prísť, my ich vítame, ale o tom, či budú vysielať priamo, teda priame vysielanie rokovania Národnej rady, to záleží len na nich. Do toho Národná rada nemôže a ani nebude hovoriť. To len na vysvetlenie aj divákom, že táto záležitosť sa netýka Národnej rady, ale týka sa rozhodnutia vedenia Slovenskej televízie.

    Pán overovateľ, prosím, aby ste podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady oznámili počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania a ktorí neodovzdali hlasovacie lístky a, samozrejme, aj počet neplatných hlasov.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som podal správu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady.

    Celkom bolo vydaných 135 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady odovzdali hlasovacie lístky všetci poslanci. Zo 135 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 13 neplatných.

    Zo 122 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe

    Aleny Antalovej za hlasovalo 75 poslancov, proti 25 poslancov, zdržalo sa 22 poslancov,

    Karola Kálaya hlasovalo za 79 poslancov, proti 24 poslancov a zdržalo sa 19 poslancov,

    Pavla Fabiana hlasovalo za 80 poslancov, proti 25 poslancov, zdržalo sa 17 poslancov,

    Andreja Dudáša hlasovalo za 82 poslancov, proti 22 poslancov, zdržalo sa 18 poslancov,

    Jána Sanda hlasovalo za 81 poslancov, proti 22 poslancov, zdržalo sa 19 poslancov,

    Ildikó Nagyovej hlasovalo za 79 poslancov, proti 41 poslancov a zdržali sa 2 poslanci,

    Ivety Lapuníkovej hlasovalo za 80 poslancov, proti 28 poslancov a zdržali sa 4 poslanci,

    Heleny Hulmanovej hlasovalo za 87 poslancov, proti 34 poslancov a zdržal sa 1 poslanec,

    Veroniky Fitzekovej hlasovali za 2 poslanci, proti 105 poslancov a zdržali sa 15 poslanci,

    Brigity Letovancovej hlasovali za 4 poslanci, proti 97 poslancov, zdržalo sa 21 poslancov,

    Viktora Maťugu hlasovalo za 8 poslancov, proti 94 poslancov, zdržalo 20 poslancov,

    Gabriela Zelenaya hlasovalo za 38 poslancov, proti 74 poslancov, zdržalo sa 10 poslancov,

    Stanislava Bajaníka hlasovalo za 13 poslancov, proti 96 poslancov a zdržalo sa 13 poslancov,

    Vlasty Bellovej hlasovalo za 12 poslancov, proti 98 poslancov a zdržalo sa 12 poslancov,

    Tomáša Winklera hlasovalo za 12 poslancov, proti 97 poslancov a zdržalo sa 13 poslancov,

    Karla Ilju Dvořáka hlasovalo za 6 poslancov, proti 94 poslancov a zdržalo sa 22 poslancov,

    Dalimíra Hajka hlasovalo za 8 poslancov, proti 93 poslancov a zdržalo sa 21 poslancov,

    Jozefa Tarčáka hlasovalo za 105 poslancov, proti 14 poslancov a zdržali sa 3 poslanci,

    Patricka Luttera hlasovalo za 35 poslancov, proti 77 poslancov a zdržalo sa 10 poslancov.

    Na voľbu členov Rozhlasovej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Rozhlasovej rady zvolení: Alena Antalová, Karol Kálay, Pavel Fabian, Andrej Dudáš, Ján Sand, Ildikó Nagyová, Iveta Lapuníková, Helena Hulmanová a Jozef Tarčák.

    Blahoželáme.

  • Nech sa páči, môžete pokračovať.

  • Dovoľte mi, aby som vás oboznámil o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie.

    Bolo vydaných celkom 135 hlasovacích lístkov a všetky boli odovzdané. Zo 135 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 11 neplatných. Teda zo 124 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe

    Štefana Bučka hlasovalo za 80 poslancov, proti 40 poslancov a zdržali sa 4 poslanci,

    Júliusa Gembického hlasovalo za 81 poslancov, proti 40 poslancov a zdržali sa 3 poslanci,

    Miloslava Luthera hlasovalo za 77 poslancov, proti 38 poslancov a zdržalo sa 9 poslancov,

    Václava Miku hlasovalo za 80 poslancov, proti 39 poslancov a zdržalo sa 5 poslancov,

    Leopolda Moravčíka hlasovalo za 83 poslancov, proti 37 poslancov a zdržali sa 4 poslanci,

    Jenöho Görföla hlasovalo za 79 poslancov, proti 39 poslancov a zdržalo sa 6 poslancov,

    Igora Šveca hlasovalo za 85 poslancov, proti 34 poslancov a zdržalo sa 5 poslancov,

    Ladislava Kulíka hlasovalo za 86 poslancov, proti 33 poslancov a zdržalo sa 5 poslancov,

    Stanislava Hábera hlasovalo za 14 poslancov, proti 94 poslancov a zdržalo sa 16 poslancov,

    Jána Smolca hlasovalo za 13 poslancov, proti 93 poslancov a zdržalo sa 18 poslancov,

    Petra Valčeka hlasovalo za 10 poslancov, proti 96 poslancov a zdržalo sa 18 poslancov,

    Michala Zöldyho hlasovalo za 38 poslancov, proti 78 poslancov a 8 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    Igora Kovačoviča hlasovalo za 18 poslancov, proti 92 poslancov a zdržalo sa 14 poslancov,

    Jozefa Steinera hlasovalo za 14 poslancov, proti 93 poslancov, zdržalo sa 17 poslancov,

    Ivety Švecovej hlasovalo za 16 poslancov, proti 93 poslancov a 15 poslancov sa zdržalo hlasovania,

    Ľubomíra Vladára hlasovali za 2 poslanci, proti 99 poslancov a 23 poslancov sa hlasovania zdržalo,

    Miroslava Vida Horňáka hlasovali za 2 poslanci, proti 99 poslancov a 23 poslancov sa hlasovania zdržalo,

    Fedora Bartka hlasovalo za 6 poslancov, proti 94 poslancov a 24 poslancov sa hlasovania zdržalo,

    Igora Zemanoviča hlasovali za 2 poslanci, proti 99 poslancov a 23 poslancov sa hlasovania zdržalo,

    Emila Machynu hlasovalo za 6 poslancov, proti 99 poslancov a zdržalo sa 19 poslancov,

    Miloša Mistríka hlasovalo za 104 poslancov, proti 15 poslancov a 6 poslancov sa hlasovania zdržalo,

    Jerguša Ferka hlasovalo za 42 poslancov, proti 76 poslancov a zdržalo sa hlasovania 6 poslancov.

    Na voľbu členov Rady Slovenskej televízie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, preto overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Rady Slovenskej televízie zvolení: Štefan Bučko, Július Gembický, Miloslav Luther, Václav Mika, Leopold Moravčík, Jenö Görföl, Igor Švec, Ladislav Kulík a Miloš Mistrík.

    Zvoleným blahoželáme.

  • Pán overovateľ, ďakujem za oboznámenie s výsledkom voľby.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila za členov Rady Slovenskej televízie Štefana Bučka, Júliusa Gembického, Miloslava Luthera, Václava Miku, Leopolda Moravčíka, Jenöho Görföla, Igora Šveca, Ladislava Kulíka aMiloša Mistríka a za členov Rozhlasovej rady zvolila Národná rada Alenu Antalovú, Karola Kálaya, Pavla Fabiána, Andreja Dudáša, Jána Sanda, Ildikó Nagyovú, Ivetu Lapuníkovú, Helenu Hulmanovú a Jozefa Tarčáka.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prerušujem dnešné rokovanie až do zajtra rána. Zajtrajšie rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky by sme začali o 9.00 hodine. Zajtra by sme mali začať voľbou poslanca do výboru a potom pokračovať druhým čítaním zákona o strategických podnikoch.

    Ďakujem pekne.

    Prajem vám dobrú noc.