• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skôr ako pristúpime k rokovaniu, zistím prítomnosť poslancov na schôdzi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla. Prezentujeme sa.

    Zisťujem, že je prítomných 112 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať.

    O ospravedlnenie neúčasti na 29. schôdzi písomne požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Marián Andel, poslanec Ballek, poslankyňa Čižmáriková, poslanec Farkas, poslanec Kovačič, poslanec Švec. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Peter Osuský.

    Na 29. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Ľudmila Mušková a Milan Ištván. Náhradníkmi budú poslanci Dušan Švantner a Jozef Kužma.

    Schôdzu som zvolal podľa článku 63 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 52 poslancov Národnej rady.

    Skupina poslancov žiada na tejto schôdzi prerokovať

    návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi.

    Podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov.

    Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nemožno program schôdze doplniť alebo meniť, ak bola zvolaná podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie aspoň pätiny poslancov.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    poslanecké kluby SDĽ, SDK, SOP mi podali návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 29a ods. 1 o rokovacom poriadku sa uzniesla na určení dĺžky rečníckeho času na rozpravu k návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi. Uvedené poslanecké kluby navrhujú, aby dĺžka času na rozpravu k tomuto bodu programu schôdze bola 12 hodín. Dávam o tomto návrhu poslaneckých klubov hlasovať.

    Prezentujme sa a hlasujeme o návrhu troch poslaneckých klubov, aby podľa § 29 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku dĺžka rozpravy bola 12 hodín.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 121 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 116 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky určila k návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi dĺžku času na rozpravu maximum 12 hodín.

    Keďže sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na určení dĺžky času na rozpravu k tomuto bodu programu schôdze, budeme pri jeho prerokúvaní po otvorení rozpravy postupovať podľa ustanovenia § 29a zákona o rokovacom poriadku.

    Čas určený na rozpravu je medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, t. j. nezávislých poslancov, rozdelený takto: HZDS 3 hodiny 26 minút 24 sekúnd. SDK 3 hodiny 21 minút 36 sekúnd. SDĽ 1 hodina 45 minút 36 sekúnd. SMK 1 hodina 12 minút 0 sekúnd. SNS 1 hodina 2 minúty 24 sekúnd. SOP 57 minút 36 sekúnd. Čas pre jedného nezávislého poslanca je 4 minúty 48 sekúnd.

    Prosím predsedov poslaneckých klubov, aby mi najneskôr do otvorenia rozpravy o týchto bodoch programu písomne oznámili poradie rečníkov zastupujúcich poslanecký klub.

    Tlačivá na určenie poradia rečníkov za poslanecké kluby a nezávislých poslancov sú na prezencii.

    Skôr ako vyhlásim 20-minútovú prestávku na prihlásenie sa do rozpravy, pán poslanec Moric má procedurálny návrh.

  • Vážený pán predseda, chcel by som sa vás opýtať, prečo takéto vážne zasadnutie, ako je návrh na odvolanie premiéra, väčšie už môže byť iba návrh na odvolanie predsedu Národnej rady, prečo takýto dôležitý návrh nesníma Slovenská televízia. Ak mi poviete, že nie sú na to peniaze, dovoľte mi, aby som sa zasmial. Tiež by som chcel povedať, že je nekorektné od niektorých členov vlády, že premiéra tam nechajú samého, ako ten kôl v plote sedieť a nebránia ho zľava, sprava. To bol procedurálny návrh.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz vyhlasujem 20-minútovú technickú prestávku na prihlásenie sa do rozpravy za jednotlivé poslanecké kluby.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v 29. schôdzi.

    Pán poslanec Oberhauser, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

    Upokojte sa panie poslankyne, páni poslanci.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán predseda, vzhľadom na to, že ste neodpovedali na požiadavku pána poslanca Morica, dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, aby na rokovaní v zmysle uznesenia Rady pre Slovenskú televíziu bola prítomná Slovenská televízia.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Oberhauser, dám hlasovať o vašom návrhu, len chcem vysvetliť, že je uznesenie Národnej rady, v ktorom sa odporúča Slovenskej televízii, aby bola na každej schôdzi prítomná a podľa jej zváženia vysielala či už priame prenosy alebo záznamy. Také je rozhodnutie pléna Národnej rady.

    Ja nemôžem ovplyvniť, prikázať a nemám nijaké zákonné právo, aby som Slovenskú televíziu pod nejakým zákonom alebo na základe nejakej normy dostal do rokovacej miestnosti. Opakujem, je to rozhodnutie Národnej rady. Oni majú právo kedykoľvek prísť a vysielať či už záznam alebo priamy prenos. Preto o tomto návrhu, pán poslanec Oberhauser, nedám hlasovať, lebo to nie je procedurálny návrh, netýka sa priebehu schôdze, tak ako to určuje rokovací poriadok.

    Pán poslanec Paška, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Chcel by som spresniť procedúru. Je potrebné, aby sa Národná rada obrátila na Slovenskú televíziu s požiadavkou o zabezpečenie priameho prenosu a Slovenská televízia je v zmysle rozhodnutia Rady Slovenskej televízie povinná zabezpečiť priamy prenos zo všetkých zásadných a významných rokovaní Národnej rady. Ak Národná rada považuje rokovanie o vláde a o odpočte vlády za dôležité aj pre občanov Slovenskej republiky, tak by odpočet vlády za dva roky činnosti mala odvysielať aj Slovenská televízia.

  • Pán poslanec Paška,

    skutočne môžem len zopakovať to uznesenie, ktoré schválila Národná rada, kde sa odporúča, lebo ona nemôže prikázať, aby Slovenská televízia vysielala priame prenosy, pretože tak sa rokovalo vtedy o tomto probléme a taký záver bol prijatý. Čiže odporúčací. To môže Národná rada. A už je vecou rozhodnutia vedenia Slovenskej televízie, ktoré body programu alebo ktoré schôdze zaradí do priameho vysielania, alebo urobí záznam z tohto vysielania, ako bolo predtým.

    Čiže o tomto návrhu nedám hlasovať. Je rozhodnutie Národnej rady a je vecou televízie, či bude robiť priamy prenos alebo urobí záznam.

    Budeme pokračovať v 29. schôdzi návrhom na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi. Návrh ste dostali ako tlač 589.

    Uvedený návrh som podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku bezodkladne zaslal vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a pridelil som ho na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský bol určený ústavnoprávny výbor.

    Prosím povereného člena skupiny poslancov Sergeja Kozlíka, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené plénum Národnej rady,

    predseda a členovia vlády Slovenskej republiky,

    dovoľte mi, aby som uviedol rámcový návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi.

    Dovoľte mi, aby som začal informáciou o výsledku prieskumov verejnej mienky, ktoré k 20. februáru tohto roka ukázali, že dôvera vláde podľa údajov z prieskumov verejnej mienky vo februári 2000 ukazujú, že táto dôvera dosiahla historicky jednu z najnižších úrovní.

    Vláde Mikuláša Dzurindu dôveruje alebo skôr dôveruje ledva štvrtina občanov - 25,4 percenta podľa zdroja Názory, akciová spoločnosť, ktorá sa týmto výskumom verejnej mienky zaoberala. Nedôveruje alebo skôr nedôveruje takmer dve tretiny občanov - 60,5 percenta. Táto nedôvera k vládnej moci sa premieta aj vo vzťahu k parlamentu kontrolovanému vládnou väčšinou, keď mu dôveruje alebo skôr nedôveruje len 18,1 percenta občanov a nedôveruje alebo skôr nedôveruje 63,7 percenta občanov. Je to, samozrejme, dôvod na zamyslenie predovšetkým pre vás vážení poslanci vládnej koalície.

    Konkrétnymi prejavmi zlej a nezvládnutej hospodárskej politiky vlády vedenej Mikulášom Dzurindom sú medziročný pokles indexu priemyselnej produkcie v roku 1999 o takmer 4 percentá, prakticky rozpad stavebnej produkcie, ktorá klesla v minulom roku o 25 percent a v prvých dvoch mesiacoch roka 2000 o ďalších takmer 20 percent.

    Objem dopravy oproti predošlému roku v roku 1999 klesol o 14 percent. Tento pád pokračuje aj v roku 2000. Zreteľný je postupujúci rozpad poľnohospodárskej prvovýroby. O vyše štvrtinu poklesol rozsah investícií, pričom vstup rozvojového zahraničného kapitálu v porovnaní s rokom 1998 klesol na polovicu, o 40 percent sa znížil počet novozačatých bytov. V priebehu druhého polroka 1999 došlo aj k reálnemu poklesu spotreby obyvateľstva, a to o 3 percentá v treťom, 0,4 percenta vo štvrtom kvartáli 1999 a tento pokles pokračuje aj v roku 2000.

    Nekompetentnosť, nepripravenosť na zvládnutie hospodárskych procesov a neschopnosť dosiahnuť na úrovni vlády dohody potrebné na aplikáciu náležitých ekonomických krokov znamenali aj stratu dôvery v medzinárodných finančných kruhoch a podpísali sa pod hlboký vyše 20-percentný prepad slovenskej koruny voči menám vyspelých krajín v máji 1999 s dosahom zhruba 100 miliárd korún na finančné náklady štátu a podnikateľskej sféry. Tento dosah spolu s chaotickými cenovými zmenami, zvyšovaním všeobecného daňového zaťaženia sa podpísal a tvrdo zasiahol podnikateľskú sféru aj obyvateľstvo a podpísal sa prakticky pod nevypočítateľnosť a nepredvídateľnosť podnikateľského prostredia.

    Tento vývoj rezultoval do výrazného recesného prepadu slovenského hospodárstva, do reálneho rozpadu produkčných štruktúr štátu. Podotýkam rovnako v privátnej, verejnej, ako aj v štátnej sfére.

    Vyše 20-percentná miera nezamestnanosti na Slovensku láme európske rekordy. V ohrození je ďalších 40 až 50 tisíc pracovných miest.

    Vláda pod vedením Mikuláša Dzurindu nie je v stave reagovať a prijať adekvátne mobilizačné opatrenia zamerané na tvorbu efektívnych pracovných miest, ale ani na zodpovedajúcu legislatívu. Výsledkom je narastajúca apatia občanov, obrovské mrhanie spoločenskými zdrojmi, ľudskými, materiálno-technickými i finančnými.

    Vzhľadom na vysoký rast cien úroveň reálnych miezd občanov v roku 1999 poklesla o takmer 4 percentá. Reálna výška starobných dôchodkov sa znížila o takmer 8 percent, pričom výhľad do roku 2000 nie je lepší.

    V zahraničnopolitickej oblasti prezentovaná úspešnosť vlády Mikuláša Dzurindu opierajúca sa o začatie prístupových rokovaní Európskej únie a Slovenskej republiky je predovšetkým výsledkom odstránenia nesprávneho delenia pristupujúcich krajín na dve skupiny, ktoré presadzovala bývalá reprezentácia Európskej únie, a nastúpenie filozofie rovnakej štartovacej čiary, ktorej nositeľom je nové vedenie Európskej únie na čele s Romanom Prodim. Neúspešná hospodárska a sociálna politika súčasnej vlády však prístupové procesy Slovenska do Európskej únie môže zásade ohroziť.

    Podobne ako sledujeme rozpad hospodárskych a sociálnych štruktúr štátu, je evidentný zlý problémový vývoj v ďalších oblastiach života našej spoločnosti. Aj mnohí prívrženci takzvaných bývalých záchrancov kultúry dnes vyjadrujú nesúhlas a kritizujú neodbornosť a neschopnosť súčasného riadenia a smerovania v oblasti kultúry za vlády vedenej Mikulášom Dzurindom.

    Podobne počas vlády Mikuláša Dzurindu kvalita legislatívnych návrhov, dodržiavanie legislatívneho plánu vlády, ako aj zachovanie systémovej nadväznosti návrhov na platné právo sa dostali na najnižší stupeň kvality po vzniku našej štátnosti.

    Počas vlády Mikuláša Dzurindu sa zreteľne zhoršila situácia vo sfére bezpečnosti občanov i štátu. Stúpol počet násilných trestných činov a v porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa znížila ich objasnenosť.

    Vláda pod vedením Mikuláša Dzurindu hneď od svojho nástupu uplatnila politiku nevídanej konfrontácie. Vyše 4 tisíc pracovníkov štátnej a verejnej správy prišlo o zamestnanie na základe politickej perzekúcie. Mnoho nezmyselnej energie bolo premrhanej pri tvorbe čiernych kníh. Široko medializovaná, však nepreukázaná kriminalizácia politických oponentov je na bežnom poriadku.

    Nezvládanie riadenia štátu, hospodársky a sociálny prepad, rozpad spoločenských štruktúr majú hlboký morálny i politický dosah. Namiesto stabilnej vládnej koalície schopnej zvládať elementárne problémy života spoločnosti sme svedkami úporného vnútrokoaličného politického zápasu sprevádzajúceho presadzovanie skupinových i individuálnych lobistických záujmov a klientelizmu. Stále zreteľnejšie sa ukazuje, že Mikuláš Dzurinda ako líder vládnej koalície nepredstavuje ani jednotiaci prvok, ani osobnosť, ktorá by svojou programovou víziou, individuálnymi parametrami dokázala pre ďalšie obdobie zabezpečiť Slovensku pozíciu politickej, hospodárskej a sociálnej stability.

    Treba povedať, že aj tím, v ktorom môže byť zopár dobrých hráčov, podá podpriemerný výkon, ak chýba schopný organizátor hry. To isté platí aj o vládach a o riadení štátu.

    Takže vážená Národná rada, nakoľko podpísaní poslanci Národnej rady za opozíciu pokladajú výkon Mikuláša Dzurindu na funkcii predsedu vlády ako funkciu, na ktorú evidentne nestačí, Mikuláš Dzurinda ako líder vládnej koalície dal občanom vo voľbách sľuby, ktoré neplní a nie je v stave splniť a Slovensko sa dostalo do hlbokej hospodárskej, sociálnej, vnútropolitickej aj mravnej krízy, to znamená, že Mikuláš Dzurinda vlastne oklamal a podviedol občanov tohto štátu.

    Z toho dôvodu predkladám za skupinu poslancov Národnej rady návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Teraz prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru pána poslanca Šimka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán predseda vlády,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    vážená vláda,

    dámy a páni,

    predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 616 z 10. apríla tohto roku pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi (tlač číslo 589) na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva s termínom ihneď.

    Zároveň určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výsledky prerokovania návrhov skupiny poslancov v určených výboroch. Predložený návrh skupiny poslancov jednotlivé výbory prerokovali v termíne do 13. apríla tohto roku s týmito výsledkami.

    Po prvé. Návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi neodporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tieto výbory Národnej rady: výbor pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre zdravotníctvo.

    Po druhé. K návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi neprijali platné uznesenie tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre ľudské práva a národnosti, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, a to z dôvodu, že za predložený návrh uznesenia na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi nehlasovala podľa § 52 ods. 3 a § 37 ods. 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nadpolovičná väčšina všetkých poslancov týchto výborov. Do rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorského výboru nerokoval výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.

    To je spoločná správa. Chcem len informovať alebo upozorniť, že hlasovanie sa bude, samozrejme, konať o návrhu, tak ako ho sformulovala skupina poslancov, to znamená, že sa bude rokovať o návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi. Chcem tiež povedať, že v ústavnoprávnom výbore vznikla diskusia o tom, či hlasovanie o tejto otázke má byť verejné alebo tajné. Ústavnoprávny výbor neprijal rozhodnutie v tejto otázke, ale chcem len upozorniť, že vo všetkých hlasovaniach o návrhoch na vyslovenie nedôvery alebo naopak o dôvere vláde sa počas existencie súčasného rokovacieho poriadku hlasovalo verejne s tým, že tu platí režim ako všade inde, že keď poslanec navrhne, aby sa hlasovalo tajne, tak v takom prípade o tom rozhodne Národná rada Slovenskej republiky hlasovaním.

    Ďakujem pekne, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi. Prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Pán poslanec Paška a pán poslanec Oberhauser, vy ste dávali akože procedurálne návrhy. Spojili sme sa so Slovenskou televíziou. Len pre informáciu: v STV od 1. apríla došlo k redukcii rozpočtu, a teda aj programov o 100 miliónov korún. Jednou z položiek programu sú aj záznamy z rokovaní schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky, to sú len záznamy, na ktoré sa nabaľujú vysielania. Ročne to stojí 4,5 až 5 miliónov korún. Také je vysvetlenie zo strany Slovenskej televízie, prečo nie sú tu kamery, prečo nie je priamy prenos, čo môžu, keď chcú, robiť, alebo prečo nerobia záznam a vo večerných hodinách sa to nevysiela. Toľko na vysvetlenie.

    Skôr ako otvorím rozpravu, prosím predsedov poslaneckých klubov, aby mi písomne odovzdali poradie rečníkov v rozprave k tomuto bodu programu. Tiež prosím nezávislých poslancov, ktorí chcú vystúpiť v rozprave, aby sa prihlásili do rozpravy. Čiže mám prihlášky od poslaneckých klubov a písomne mi oznámili poradie rečníkov zastupujúcich klub takto: Hnutie za demokratické Slovensko - jeden prihlásený pán poslanec Sergej Kozlík, Slovenská demokratická koalícia - pri-hlásení páni poslanci Šimko, Mikloško, Zajac, Halmeš, Ambróš a Bajan.

  • Hlasy v sále.

  • Tak kto zostáva, prosím vás, z prihlásených? Len pán poslanec Šimko. Ostatných vyškrtnem. Za SDK pán poslanec Šimko. Za SDĽ Jozef Migaš, za Stranu maďarskej koalície dvaja poslanci - Gyula Bárdos a László Nagy, za Slovenskú národnú stranu Anna Malíková a za Stranu občianskeho porozumenia pán profesor poslanec Šlachta.

    Z poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, čiže nezávislí poslanci, sa do rozpravy neprihlásil nikto. To znamená ani pán poslanec Andel, ani pán poslanec Fico, ani pán poslanec Sládeček. Pán poslanec, prihláste sa, lebo bude sa losovať z týchto papierov. O chvíľu budeme losovať poradie. Do začatia rozpravy. Nech sa páči, vyplňte tlačivo pri prezentácii, pán poslanec Fico. Chvíľku strpenia. To je nový rokovací poriadok. Za nezávislých poslancov sa prihlásil pán poslanec Fico.

    Teraz prosím určených overovateľov schôdze poslancov Ľudmilu Muškovú a Milana Ištvána, aby prostredníctvom technického zariadenia u operátorov v rokovacej sále vyžrebovali poradie poslaneckých klubov, v akom budú kluby vystupovať v rozprave aj, samozrejme, nezávislý poslanec Fico. Ďalej ich prosím, aby súčasne vyžrebovali poradie poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov. Tam to nie je potrebné, pretože sa prihlásil len pán poslanec Fico. Čiže nech sa páči, páni overovatelia, pán poslanec Ištván a pani poslankyňa Mušková. Nie sú tu. Takže náhradníci. Nech sa páči. Losuje počítač.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    chcem vás informovať, že na základe žrebovania budú v rozprave vystupovať striedavo poslanci zastupujúci poslanecké kluby a poslanci, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov takto. Ako prvá pani poslankyňa Malíková, po nej zástupca SOP, potom SMK, potom HZDS, potom SDK, nezávislý poslanec a siedmy v poradí SDĽ. Pani poslankyňa Malíková, chcem vás poprosiť, pretože do rozpravy sa v súlade s § 28 rokovacieho poriadku prihlásil predseda vlády a po ňom minister Kukan, keby ste boli taká dobrá a počkali. Vrátite sa a potom budeme vystupovať v rozprave v súlade so schváleným alebo s vyžrebovaným poradím na základe výsledkov žrebovania počítača. Teraz má slovo predseda vlády.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    Slovensko je na dobrej ceste.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Vykročili sme z hospodárskeho marazmu a ideme smerom k životaschopnej a modernej krajine. Toto nie je iba môj názor. Tvrdia to experti Európskej únie, myslia si to nezávislé ratingové agentúry a takto sa na nás pozerajú aj zahraniční investori. Podľa všetkých, a vlani som naozaj veľa cestoval a môžem povedať, že podľa veľkej časti sveta je Slovensko príkladom krajiny, ktorá sa rozhodla urobiť nevyhnutné ekonomické kroky vedúce nakoniec k nášmu začleneniu sa do tohto vyspelého sveta.

    Existujú desiatky expertíz, existujú aj oficiálne dokumenty, ktoré toto všetko potvrdzujú. Poviem to ešte jasnejšie. Naša ekonomická politika je plne v súlade s odporúčaniami Európskej únie. Názor vlády, ktorej predsedám, a názor predstaviteľov Európskej únie na dianie na Slovensku sa absolútne zhoduje. Určite ste s týmto faktom oboznámení, rovnako ako aj viete, kde všade a v ktorých oficiálnych dokumentoch vyjadrila Európska únia svoj názor na Slovensko. Takisto dobre viete, že tieto odporúčania sú dobré a prospešné predovšetkým pre Slovensko.

    Niektorí poslanci sa však zjavne domnievajú, že to nestačí. Nestačí, že domáci aj zahraniční experti a podnikatelia zlepšujú svoju mienku o Slovensku. To je pre nich menej ako málo. Nevšímajú si ani hĺbkové analýzy, ignorujú oficiálne názory medzinárodných inštitúcií. Plne tak pokračujú vo svojej dlhoročnej tradícii urážlivého prehliadania a ignorácie všetkého okrem vlastných záujmov. Zažili sme už dobu, keď tí istí ľudia hodnotili varovné demarše ako priateľské povzbudenia. Pamätáme si tie pre nás všetkých ponižujúce momenty, keď sa na nás svet pozeral ako na čiernu dieru Európy. Predkladatelia návrhu teraz dokazujú, že sa nič nové nenaučili ani na nič staré nezabudli.

    V návrhu na odvolanie je najcennejšie to, čo tam chýba. Som rád, že predkladatelia ustúpili aspoň od tvrdenia, že hospodársky rast 1,9 percenta je vlastne pokles. Napriek tomu stále vykresľujú hospodársku situáciu, akoby nastal nie pokles, ale dramatický prepad. Je to nedôveryhodné a nehodné ústavných činiteľov. Krajinu sme zdedili v zlom stave. Opakujem, tí, ktorí tomu neveria, nech si znova preštudujú správy Európskej komisie. Nebudem z nich citovať, považujem za nedôstojné pripomínať vám zásadné dokumenty, ktoré určite veľmi dobre poznáte.

    Keď ste pred rokom, ctená opozícia, pred rokom a pol odovzdávali vládu, nechali ste nám prázdnu pokladnicu. Zanechali ste nám prázdnu pokladnicu a obrovské dlhy. Iba v štátnom rozpočte ste nám zanechali deficit v súhrnnej výške 113 miliárd Sk. Týmito peniazmi ste financovali to, čo ste nazývali hospodársky zázrak. Jednoduchá matematika hovorí, že na jeden jediný deň vašej vlády predstavuje tento dlh 77 miliónov Sk. Dohromady ste každému jednému človeku na Slovensku venovali dlh 21 tisíc Sk. Nám všetkým ste nechali balvan, ktorý nám teraz bráni ešte výraznejšie znížiť napríklad daňové zaťaženie. Odkázali ste nám mnohé podniky na kraji kolapsu. Len nedávno hrozil krach Východoslovenských železiarní. Vaši dobrí priatelia vo Východoslovenských železiarňach sa namiesto budovania konkurencieschopného podniku radšej venovali futbalovým obchodom a vyhľadávaniu rekreačných lokalít na španielskom pobreží. Výsledkom bol smutný fakt, že v roku 1998 mali Východoslovenské železiarne stratu neuveriteľných 11 miliárd Sk. Oveľa viac, než si môže podobný podnik vôbec dovoliť. Dnes sú Východoslovenské železiarne zarábajúcou firmou, dokázali sme pritiahnuť strategického investora, ktorého investície do tohto podniku sa môžu smelo rovnať objemu všetkých investícií, ktoré ste vy dokázali prilákať do celej krajiny za štyri roky.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    predkladatelia návrhu na vyslovenie nedôvery uvádzajú viaceré dôvody. Nevedno odkiaľ napríklad zobrali fakt, že Slovensko stratilo dôveru v medzinárodných finančných kruhoch. Presný opak je pravdou. Môžem to jasne dokumentovať. Dôvera v krajinu sa dá presne zmerať úrokovou sadzbou, za ktorú nám ponúkajú úver. Za minulej vlády už nám v zahraničí nemal kto požičať a doma úrokové sadzby štátnych dlhopisov rástli do astronomických čísel. Fakty, iba fakty hovoria, že na sklonku obdobia predchádzajúcej vlády sa úroky štátnych obligácií vyšplhali na úrok neuveriteľných 30,8 percenta pri jednoročnej dobe splatnosti. Teraz si dokážeme požičať na 5 rokov za úrok 8,6 percenta. Existuje jasnejšie vyjadrenie ozdravovania hospodárstva a dôvery v našu ekonomickú politiku? Dnes sa už nemusíme opierať iba o analýzy a politickú podporu zo strany Európskej únie. Nemusíme rast dôvery dokumentovať zlepšením zahraničného ratingu. Obrovský nárast dôvery vieme takmer matematicky presne vyjadriť v úrokovej sadzbe a v záujme o nové emisie štátnych dlhopisov. Čísla sú v tomto nanajvýš zreteľné. Nie sú to ani tajné údaje. Naopak, každý sa s nimi môže oboznámiť a každý, kto má dobrú vôľu, im aj môže porozumieť.

    Je smiešne, ak sa nám vyčíta neschopnosť prilákať zahraničné investície. Predkladatelia návrhu sa na mňa nemôžu hnevať, ale oni skutočne nie sú žiadnou autoritou v tejto oblasti. Za ich vlády na Slovensko prišlo najmenej investícií zo všetkých krajín Vyšehradskej štvorky. V Česku je dvaapolkrát viac investícií, v Maďarsku neuveriteľných sedemkrát viac priamych zahraničných investícií. Politika predchádzajúcej vlády bola v tomto absolútne jasným zlyhaním. Ilúzia vytvorenia domácej kapitálotvornej vrstvy sa zmenila na smutnú realitu vytunelovaného hospodárstva. Dnes sme na šťastie svedkami jasného zlomu. Na Slovensko prichádza toľko investícií ako nikdy predtým, vyvážame tak ako nikdy predtým. Ekonomika sa jednoznačne stabilizuje a postupne ozdravuje.

  • Budeme si časom, budeme si časom rozumieť.

  • Panie poslankyne, ctení páni poslanci, upokojte sa, prosím vás.

  • Vyčítate nám, ctená opozícia, že neplníme sľuby. Ale vážené dámy, vážení páni, čas zloženia účtov bude pre nás až o dva a pol roka. Zatiaľ musíme stále plniť predovšetkým vaše sľuby, ctená opozícia. Je to táto vláda, ktorá vyplatí občanom dlhopisy, ale je to predchádzajúca vláda, ktorá tento sľub dala. A je to predchádzajúca vláda, ktorá neurobila vôbec nič pre to, aby sa tento sľub mohol realizovať. Zatiaľ prišiel čas na to, aby sme hodnotili vaše pôsobenie, vaše plnenie sľubov, vážená opozícia. Možno ste už na to zabudli, ale v programovom vyhlásení minulej vlády nájdeme také sľuby, ako napríklad postupne znižovať celkovú zadlženosť štátu či znižovať daňové zaťaženie. Škoda, že to musíme plniť až my. Dokonca vo vašom programovom vyhlásení ste počítali s dokončením kupónovej privatizácie, vo vašom programovom vyhlásení máte jasný záväzok dokončiť kupónovú privatizáciu. Keby ste boli tento sľub splnili, nemuseli sme dnes hľadať 30 miliárd Sk na vyplatenie dlhopisov.

    Z dnešného pohľadu až čarovne znie váš záväzok, citujem z programového vyhlásenia predchádzajúcej vlády: "Cieľavedome sa približovať k Európskej únii so zámerom získať plné členstvo v horizonte roku 2000." Toľko citát. Realita je taká, že za vašej vlády sa s integráciou Slovenska ani len neuvažovalo. Slovensko neplnilo kritériá na aspoň začatie integračných rozhovorov. Vašou vinou, vážená opozícia. Dokazovať niečo iné je hrubým prekrúcaním pravdy a svedčí o neschopnosti prijať zodpovednosť za vlastné zlyhanie.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    prakticky všetky makroekonomické ukazovatele sa na Slovensku za posledný rok zlepšili. Netvrdím, že všetko je na Slovensku dobré. Trápi ma vysoká nezamestnanosť. Chápem pocity ľudí bez práce, ale chápem aj to, že niektoré reformné kroky sa bez prechodného zvýšenia nezamestnanosti jednoducho nedajú urobiť. Najmä ak sa trestuhodne dlho odkladali. Poznám aj skúsenosti iných krajín. Len pred dvoma dňami som sa stretol v Bratislave so španielskym premiérom Chosé Maria Aznarom. Španielsko je dnes modernou a rýchlo sa rozvíjajúcou ekonomikou. Ale keď sa transformovali, tak sa na čas nevyhli najvyššej nezamestnanosti. Dnes sú Španieli v úžasnom rozbehu, ale museli prekonať veľké ťažkosti. Museli prekonať ešte vyššiu nezamestnanosť, ako máme v súčasnosti my. Aj oni museli robiť nepopulárne opatrenia. Nám poklesli preferencie naozaj tak, ako povedal pán poslanec Kozlík, lebo sme tieto nepopulárne opatrenia jednoducho robiť museli. A v každej krajine sa takéto opatrenia robia po nástupe novej vlády v prvej polovici mandátneho obdobia, aby práve v tej ďalšej mohla ekonomika vykázať pozitívne dôsledky týchto ozdravných opatrení. Tak tomu bolo v Španielsku a tak tomu bude, pevne verím, aj na Slovensku.

    Pokrok, ktorý sme dosiahli, je zrejmý a týka sa všetkých oblastí. V rekordne krátkom čase sme opravili kontroverzný zákon o komunálnych voľbách a umožnili sme férový priebeh týchto volieb. Za našej vlády sme zvolili prezidenta Slovenskej republiky. Dnes sa nám už zdá zábavné, ako mohlo byť problémom pre niekoho prijať zákon o voľbe prezidenta v priamych voľbách, a predsa sa to za vašej vlády neudialo. Prijali sme zákon o používaní jazyka národnostných menšín. Tým zrazu zmizol problém, ktorý dlhé roky otravoval ovzdušie nielen u nás doma, ale aj v našich medzinárodných vzťahoch. Za niekoľko mesiacov sme korektne vyriešili delenie federálneho majetku, vám na to nestačili roky. O mesiac doveziem z Prahy slovenské zadržiavané zlato.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne a páni poslanci, prosím vás, upokojte sa.

  • ... sa začali vstupné rozhovory o integrácii do Európskej únie. Poznám vaše terajšie propagandistické vyhlásenia. Viem, že by ste si radi privlastnili tento historický úspech, ale viem aj to, že na summite v Luxembursku v roku 1997 sa vstupné rozhovory nielen nezačali, ale sa aj vážne uvažovalo o vyčlenení Slovenska z celého integračného procesu. To bol výsledok vašej integračnej politiky. Našťastie dnes sa s nami rokuje a Slovensko má dokonca reálnu šancu dobehnúť tú stratu, ktorú ste vy vyprodukovali. Dnes, bohužiaľ, nie sme ani v aliancii, ani v Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, v organizácii 29 najvyspelejších štátov sveta. Nie sme tam na rozdiel od našich susedov a nie sme tam kvôli politike vašej vlády.

    Vláda, ktorej ja predsedám, aj v tejto oblasti uvedenú stratu jednoznačne dobieha. Stali sme sa očividne motorom ďalšieho rozširovania Severoatlantickej aliancie. Sme na najlepšej ceste dostať Slovensko do Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. Začali sme rokovania v ôsmich kapitolách s Európskou komisiou o členstve Slovenska v Európskej únii. Máme jasný, ambiciózny, ale reálny plán vstúpiť do Európskej únie spolu s našimi susedmi.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    Slovensko až za pôsobenia vlády, ktorej predsedám, má strednodobú koncepciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Máme ucelenú a v zahraničí veľmi pozitívne oceňovanú hospodársku politiku.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, upokojte sa, nech pán predseda vlády môže svoje vystúpenie normálne prednášať. Upokojte sa, prosím vás.

  • Spustili sme ambiciózny projekt ozdravenia podnikovej, ako aj bankovej sféry. Dosiahli sme makroekonomickú stabilitu a vytvorili sme dobré podmienky pre hospodársky rast. Stabilizovala sa naša mena. Pripomínam, že slovenská koruna sa začala oslabovať ešte pred nástupom súčasnej vlády. Dnes musíme intervenovať v jej neprospech, aby sa príliš rýchlo nezhodnocovala. Chceme udržať dosiahnutý trend rozvoja exportu. Deregulovali sme taktiež deformované ceny. Každý ekonóm vie, že to bol nevyhnutný krok. Napriek tomu ste sa k takémuto kroku neboli schopní odvážiť. Pripravili sme a schválili sme reformu verejnej správy, ktorou zreteľne približujeme politickú moc tam, kam patrí. Občanom. Podpísali sme Chartu miestnej samosprávy, obnovili sme sociálny dialóg, odbory sú pre nás partnerom, s ktorým sme dokázali podpísať generálnu dohodu garantujúcu sociálny zmier.

    Priniesli sme novú kvalitu vzťahov do politického života, sme koaličnou vládou, všetci koaliční partneri vo vláde sú svojprávnymi a nezávislými subjektmi. Trpezlivým vyjednávaním hľadáme spoločný konsenzus. Len vyhľadávač senzácií alebo neprajník nevie rozlíšiť medzi postupujúcim vyjednávaním a nestabilitou. My však máme zreteľné výsledky. Táto vláda sa odhodlala k potrebným a zásadným reformám. Dokázali sme sa na nich dohodnúť a vždy sme dokázali zabezpečiť ich schválenie v patričných orgánoch. Dohodli sme sa vždy preto, lebo sa chceme a vieme dohodnúť. Všetky strany vo vláde majú záujem o rozvoj Slovenska. Som premiérom koaličnej vlády a dôverujem, plne dôverujem dobrej vôli zástupcov nielen Slovenskej demokratickej koalície, ale aj Strany demokratickej ľavice, Strany maďarskej koalície a Strany občianskeho porozumenia. Úprimne im ďakujem za ich doterajšie pôsobenie. Bez vzájomnej súčinnosti, bez schopnosti trpezlivo hľadať dohodu by sme naše doterajšie výsledky nemohli dosiahnuť.

    Panie poslankyne, páni poslanci, nech mi je dovolené povedať, že viac práce, ako máme za sebou, máme nesporne pred sebou. Ale aj doterajšie úspechy sú nesporným faktom. Vieme ich doložiť na konkrétnych číslach, na konkrétnych akciách a aktivitách. Znaky zlepšenia sú tak zjavné, že hádam ani predkladatelia návrhu na odvolanie nemôžu myslieť úplne vážne svoje dôvody. Rád by som chcel veriť, že ich ženie snaha pomôcť krajine, ale v návrhu je toľko evidentných nepresností, prekrúcaní a vyslovených neprávd, že sa predkladateľom jednoducho dôverovať nedá.

    Plne rešpektujem demokratické právo opozície na akt, aký sa deje dnes. Plne rešpektujem právo opozície vidieť politiku, vývoj hospodárstva vlastnými očami. Aj ja sa uchádzam o právo vidieť vývoj na Slovensku vlastnými očami. A ja to vidím tak, že za ich návrhom vidím snahu rozoštvávať vládnu koalíciu. Som však presvedčený, že to sa im nemôže podariť, lebo nechápu podstatu koaličnej formy vlády, ktorá je založená na vzájomnej dôvere. Vidím za ich snahou tiež snahu priživiť svoju popularitu na určitých nevyhnutných problémoch transformácie. Ani to sa im nemôže podariť. Keby chodievali tak ako ja každý týždeň medzi ľudí po Slovensku, tak by tomu rozumeli. Väčšina občanov nepotrebuje podobné nedôveryhodné elaboráty. Ľudia vyžadujú konkrétnu, jasnú víziu budúcnosti, víziu zlepšenia. Preto stále upozorňujeme všetkých, že minulý rok bol rokom stabilizácie. V tomto roku kladieme základy rastu, aby na ďalší rok sme mohli byť svedkami oživenia.

    Za návrhom opozície je podľa môjho názoru tiež zreteľná snaha odvrátiť pozornosť od strachu pred zákonom. Je neakceptovateľné, podľa môjho názoru až škandálne a zbabelé, ak sa politik takého formátu, ako je líder opozície, vedome vyhýba zákonnej povinnosti. Návrh na vyslovenie nedôvery nemôže niečo také ani v najmenšom prekryť. Návrh na odvolanie predkladajú ľudia, ktorí v minulosti zreteľne zlyhali. Namiesto hľadania a vyrovnávania sa so svojimi chybami sa teraz v tejto politike a v tomto prístupe rozhodli pokračovať. Neverím, že niečo také môže podporiť väčšina poslancov. Takéto niečo určite nemôže podporiť ani väčšina občanov. Občania chcú, aby sme sa venovali ich problémom, najmä vytváraniu nových pracovných miest. Aj dnes dopoludnia som bol takúto novú veľkú investíciu, ktorá môže priniesť až 800 pracovných miest, podporiť. Ide o firmu Osram a o mesto Nové Zámky. Je to blízko Bratislavy, takže sa to ešte stihnúť dalo.

    Ale vaše počínanie, vážená opozícia, vládu zbytočne zdržiava. Škodí to občanom. Vaše konanie zneisťuje zahraničných investorov. Vaše konanie vytláča rizikové prirážky úverov do vyšších polôh. Úvery sú tým drahšie. Aj to poškodzuje občanov Slovenskej republiky. Preto je čas prestať s deštrukciou. Kritike hovoríme áno, deštrukcii hovoríme nie.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    Slovensko je na dobrej ceste. Stretávame sa s problémami, riešime tieto problémy. Záleží nám na našej vlasti. Chceme, aby sa stala rovnoprávnou súčasťou vyspelej Európy. Robíme preto zásadné a úspešné kroky. Na konci volebného obdobia zložíme účty a budeme sa znovu uchádzať o dôveru ľudí. Dovolím si vás preto požiadať, aby ste návrh opozície na vyjadrenie nedôvery zamietli.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána predsedu vlády.

    Tento systém, ktorý zaznamenáva čas, pretože čas, ktorý uplynie pre faktické poznámky, sa započítava každému poslaneckému klubu do celkového súčtu, ktoré má vydelené na rozpravu.

    Prečítam tých, ktorých som si zaznamenal postupne. Pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Húska, pán poslanec Delinga, pani poslankyňa Belohorská, pani poslankyňa Podhradská, pani poslankyňa Keltošová, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Benčat, pán poslanec Zelník ako deviaty, potom pán poslanec Slobodník, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Oberhauser, pán poslanec Kalman, pán poslanec Hofbauer, štrnásty pán poslanec Cuper, pätnásty pán poslanec Tarčák, šestnásty pán poslanec Kačic, sedemnásty pán poslanec Engliš, osemnásty pán poslanec Švantner, devätnásty pán poslanec Števček. Devätnásteho mám posledného pána poslanca Števčeka. Kto ďalej? Čiže môžu ešte dvaja. Pán poslanec Jarjabek ako dvadsiaty a dvadsiaty prvý pán poslanec Gašparovič alebo Šepták. Po pánu poslancovi Jarjabkovi pani poslankyňa Kolláriková.

    Panie poslankyne, páni poslanci, mám dvadsaťjeden prihlásených s faktickými poznámkami, viacej nemôžeme, pretože monitorovací systém viacej jednoducho nemôže sledovať čas a odpočítavať od času jednotlivých poslaneckých klubov. Takže prvá pani poslankyňa Tóthová a posledná pani poslankyňa Kolláriková, dvadsiata prvá.

  • Ruch v sále.

  • ... ale vygumujte to všetko a nech sa prihlásia ešte tí, čo neboli prihlásení...

  • Čiže dvadsaťjeden pani poslankyňa Kolláriková, píšeme ďalej, dvadsaťdva pán poslanec Paška, dvadsaťtri pán poslanec Gašparovič, dvadsaťštyri pán poslanec Tkáč, to je všetko, dvadsaťpäť pán poslanec Maxon.

    Tak prečítam prihlásených s faktickými poznámkami. Sú to poslanci: Tóthová, Húska, Delinga, Belohorská, Podhradská, Keltošová, Aibeková, Benčat, Zelník, Slobodník, Slavkovská, Oberhauser, Kalman, Hofbauer, Cuper, Tarčák, Kačic, Engliš, Švantner, Števček, Jarjabek, Kolláriková, Paška, Gašparovič, Tkáč a Maxon.

    Pán poslanec Šepták, pán poslanec Sitek, pán poslanec Šťastný, pani poslankyňa Mušková, pána Šeptáka už mám. Pán poslanec Jasovský. To je tridsiaty. Uzatváram možnosť podania faktických prihlášok definitívne, čiže posledný je pán poslanec Jasovský ako tridsiaty. Ako prvá s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Tóthová, po nej pán poslanec Húska.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Nedá mi sa nespýtať, pán predseda. Robil vám podklady k vášmu vystúpeniu niekto, kto vôbec pozná skutočnú reálnu situáciu na Slovensku? V každom prípade ste však preukázali, akú máte minimálnu schopnosť hodnotiť reálny stav spoločnosti. A myslím si, že pre politikov, ktorých vediete, by to malo byť mementom. Pokiaľ ste sa dotkli legislatívy, tak vám chcem ako predsedovi vlády povedať, že ste absolútne, ale absolútne zlyhali pri zabezpečovaní legislatívy pre rozvoj ekonomiky. Dokonca vaše riadiace schopnosti zabezpečiť realizáciu uznesení vlády, s ktorým je vlastne legislatíva schválená, sa dostala až do takého katastrofálneho stavu, že posledné zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré bolo plánované na viac dní, bolo skrátené, čo sa ešte v histórii nestalo, len preto, že vláda nedodala dostatočný počet legislatívnych návrhov. O ich obsahovej a aj vecnej súladnosti sa nebudem zmieňovať.

    A pokiaľ ste povedali, že je smiešne, keď sa vláde vytýka neschopnosť a tak ďalej, pán predseda, musím váš názor uviesť na pravú mieru. Predkladatelia vytýkajú vašu neschopnosť riadiť vládu, nie neschopnosť vlády. Pretože ako aj pán poslanec Kozlík povedal, aj najlepší tím so zlým riadením nemôže mať dobré výsledky.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Húska.

    Nech sa páči, pán poslanec Húska.

  • Pán predseda vlády znova tu predviedol svoje zázračné výroky, ktoré, samozrejme, sú nezáväzné, pretože môže ich hovoriť kedykoľvek, veď už sľúbil zázračný blahobyt a rast miezd a všetko, samozrejme, sa vyparilo a nikdy sa nedostaví. Ale chcem upozorniť na to, že jedna stránka je organizovať cyklistický pseudopeletón pri voľbách a druhá stránka je organizovať taký zložitý systém, ako je organizovanie vlády jednej podkapitalizovanej krajiny a toto druhé jednoducho nejde dobre. Hovoríte, že sme sa k Európe priblížili. Opakujeme, znižovaním výkonnosti hospodárstva sa vzďaľujeme od úrovne Európy. To je objektívny fakt a toto sa nedá nijakým spôsobom zakryť.

    Chcem ešte upozorniť na to, pretože tie minutáže sú už také, že sme videli váš úspech v televízii teraz, keď ste sa pokúsili votrieť do úspechu Ružomberčaniek na zápase odovzdávaním pokála, ako vás privítalo prítomné obecenstvo. Bol to v podstate piskot, ktorý celkom presne charakterizoval úroveň vášho vládnutia. Toto je stretnutie s realitou a dobre som si ho odmeral, dokonca aj na určitom vyjašenom pohľade, akým ste sledovali túto reakciu. Skutočnosť je jednoducho taká, že vám to spočítavajú.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Delinga a po ňom pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predseda vlády, občania, ktorí počúvajú vaše vystúpenie takmer denne, hovoria, že znovu počúvajú fatamorgánu predsedu vlády o realite na Slovensku. Pretože to, čo hovoríte, že Slovensko je na dobrej ceste, vlastne znamená to, že slovenský predseda vlády je na dobrej ceste, a ak ho necháme vládnuť, tak je na dobrej ceste ďalej viesť slovenských občanov do biedy, ekonomického úpadku, sociálnej charity a zbedačovania. A preto dostáva slovenský predseda vlády takéto odporúčania a takéto chvály aj od svojich zahraničných dobrodincov a tí, ktorí to schvaľujú.

    Vidíme na vašej reči, ako sa dá hovoriť o čiernom biele a o bielom čierne. Ak vy odporúčate slovenským občanom, aby si dobre prečítali, alebo aj nám správu Európskej komisie, tak ja odporúčam nám všetkým a slovenským občanom, aby sme sa držali starej slovenskej múdrosti, ktorá hovorí, ak vášho vladára cudzina potľapkáva po pleci a veľmi ho chváli, toho sa stráňte, lebo nie je váš, ale ich služobník. Ak vášho vladára cudzina haní, kde môže, toho sa držte, lebo ten je váš, háji záujmy svojej krajiny, a nie cudzie. A pán predseda vlády, vy presne vyhovujete tejto slovenskej starej múdrosti, a preto slovenský národ nemôže inak, ako hľadať si druhého predsedu vlády, aby sa nedostal do toho ekonomického marazmu, kam vedie vaša cesta, ktorú tak zvelebujete ako fatamorgánu.

  • Pani poslankyňa Belohorská a po nej pani poslankyňa Podhradská.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Skutočne, pán premiér, vypočuli sme si tu z vašich úst veľmi zaujímavé úvahy o tom, ako nás rešpektuje a ako nás víta zahraničie. Tak vám chcem pripomenúť možno niektoré veci, ktoré vám ušli. Máme momentálne vízovú povinnosť voči 6 štátom v Európe, kde ďalšie 2 sú na spadnutie. Dokonca sa vám podarilo za trvania vašej vlády, že sme dostali vízovú povinnosť od štátu, voči ktorému vízová povinnosť nebola ani v predchádzajúcom socialistickom systéme. Veľvyslanec jednej z najvýznamnejších krajín sveta z USA vôbec rozmýšľa o tom, či sem prídu investori alebo vláda tohto štátu prijíma zdržovaciu taktiku.

    Hovoríte o tom, ako vstúpime do OECD a do Európskej únie. Každý, s kým sa ja stretám v zahraničí, keď počuje číslo 21 percent nezamestnaných, tak sa pozrie na mňa a myslí si, že dobre nerozumel. Pán premiér, s 21-percentnou nezamestnanosťou sa nás bude každý báť ako čert svätenej vody. Vyvážame rómsky problém, pretože ho nevieme doma riešiť. Vyvážame, žiaľ, aj mladých ľudí, tragická je štatistika, že až 40 percent mladých ľudí, ktorí skončili školy, vidí svoju perspektívu v emigrácii. Dostávate túto krajinu tam, kde bola na začiatku tohto storočia. Penzistov ste doviedli do neudržateľnej situácie. Zdravotníctvo je v totálnom krachu. Nielenže sa nestaráte o zdravotníkov a že posledné zvýšenie platov mali títo ľudia za Mečiarovej...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa Podhradská. Po nej pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Ja som až teraz pochopila, prečo STV má problémy a prečo nemôže robiť záznam z tohto rokovania Národnej rady, keď som si vypočula slová pána premiéra. Pán premiér, už sme tu raz takého mali. Volal sa Jakeš a presviedčal ľudí žijúcich v tejto krajine do poslednej chvíle o krásnych zajtrajškoch. Vy to robíte takisto a tvárite sa pritom ako mesiáš. Ja už teraz naozaj rozumiem tomu, prečo si nemôžu občania Slovenskej republiky vaše vystúpenie pozrieť na televíznej obrazovke aspoň zo záznamu. Už jednoducho nemajú ľudia v tejto krajine na to žalúdok, aby vás počúvali, aby počúvali tie lži, ktoré neustále omieľate dokola.

    Hovoríte tu o tom, že máme záujem začleniť sa do vyspelého sveta a ako nás tento svet úžasne privíta, najmä teda v tej podobe, keď vy budete na čele tohto štátu. Nuž, pán predseda vlády, zabúdate však dopovedať, akú tam budeme mať pozíciu v tom vyspelom svete pod vaším vedením. Vy tam budete zrejme ako dobre platený lokaj, ale ostatní občania Slovenska tam budú žobráci. To vám zrejme neprekáža. Vy nazývate vaše pôsobenie dobrou cestou. Hovoríte, že Slovensko je na dobrej ceste. Pán predseda, je prejavom tej dobrej cesty európsky rekord vo výške nezamestnanosti? Ja tu nebudem spomínať ďalšie čísla. Hovorili to predo mnou kolegyne poslankyne. Nechcem strácať čas číslami, týmito smutnými, tragickými štatistikami, ktorými Slovensko oplýva. To je výsledkom vašej činorodej práce a z tohto sa jednoducho nevyzujete, pán premiér. Raz vám to občania tejto krajiny zrátajú a predložia vám účet, či sa vám to bude páčiť alebo nie. Takže keď tu hovoríte o tom, čo všetko máte na svedomí, nezabúdajte na tieto strašné štatistiky.

  • Pani poslankyňa Keltošová. Po nej pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k dvom oblastiam, o ktorých tu hovoril predseda vlády.

    Po prvé sú to ilúzie, že zahraničie na nás čaká s otvorenou náručou, pretože táto vláda je neschopná plniť svoje vlastné sľuby, ktoré dala Európskej komisii. Mám pred sebou správu, pripomienky Európskej komisie k národnému programu pre acquis communautaire z roku 1999. Pán predseda vlády, neviem, či ste ho čítali. Či je to oblasť súdnictva, ktorá je silne kritizovaná, či je to oblasť realizácie, termíny realizácie, ktoré sú uvádzané pre všetky sektory, ale v mnohých prípadoch sú absolútne nerealistické, síce podrobné. Niekoľko zákonov, ktoré sa uvádzajú v tejto kapitole s dátum prijatia do konca roka 1999, sa v skutočnosti neprijali.

    Pán predseda vlády, vy ste manažér vlády, mali by ste byť a mali by ste dodržiavať sľuby, ktoré dávate zahraničným partnerom a čakáte, že nás budú prijímať dokonca v skrátených termínoch. Ja vám napríklad poviem - do tohto roku legislatívny plán úloh zahrnul návrh zákona o verejnej službe. Mal byť hotový v septembri 1999. Návrh zákona o štátnej službe, september 1999. Nový Zákonník práce mal byť prijatý v septembri 1999. To sú sľuby pre Európsku komisiu. Návrh zákona o vnútrozemskej plavbe, dokonca v marci 1999. Návrh zákona o reklame október 1999. Návrh zákona o námornej plavbe marec 1999. Vnútrozemská plavba marec 1999. Toto všetko sú zákony, ktoré podmieňujú takisto náš vstup do Európskej únie, o ktorej vy tak radi rozprávate, akí sme tam očakávaní.

    Moja druhá poznámka je k zneisťovaniu zahraničných investorov. Pán predseda vlády, viete mi povedať ešte jeden príklad druhého predsedu vlády vo vyspelej Európe, ktorý by si uprostred volebného obdobia zakladal vlastnú stranu? Ja nie. Viete mi povedať, koľko máte svojich poslancov? Ja nie. Viete mi povedať, aký bude ďalší vývoj SDKÚ do konca volebného obdobia?

    Ďakujem za odpoveď už vopred.

  • Pani poslankyňa Aibeková a po nej pán poslanec Benčat.

  • Ďakujem za slovo.

    Aj keď pán predseda vlády teraz ignoruje naše názory, pritom sa dožadoval ctenej opozície, ako sa máme správať, napriek tomu budem začínať presne tým, čo on hovoril. Odvolával sa na čísla a na občanov. Takže, pán predseda vlády, čísla nepustia. Čo sa týka zdravotníctva, sľubovali ste, že do zdravotníctva dáte každoročne toľko percent, aby to zodpovedalo percentu krajín Európskej únie, vy ste sľúbili, že minimálne 7 percent. Aká je realita? Pre rok 2000 je to najnižšie percento HDP pre zdravotníctvo, aké išlo od vzniku nového režimu, od roku 1990, ešte aj v tom zložitom roku 1990 to bolo viac ako 5 percent. Vy dávate iba 4,9 percenta na zdravotníctvo. Takže čísla nepustia.

    Čo si myslí občan o tom, ako vy riadite vládu, ktorej členom je aj minister zdravotníctva, ktorý aj teraz si pokojne žuje žuvačku, pretože čo by ho zaujímalo, čo sa deje vo vláde aj v zdravotníctve. Aj to je vaša vizitka, pán predseda vlády, že váš člen zakladajúcej strany sa takto správa, keď je takýto dôležitý bod. Toto nízke percento sa prejavuje v znížení rozsahu zdravotnej starostlivosti, znížení reálnych miezd zdravotníckych pracovníkov, po prvýkrát idú vyberať odštátnení lekári sponzorský príspevok od pacientov, pritom vo vašom programovom vyhlásení a v ústave je niečo úplne iné. A vy sa na to pozeráte a odvolávate sa tu drzo na občanov. Boli ste niekedy v nemocnici medzi pacientmi, pýtali ste sa ich, ako sú spokojní so súčasným stavom, ktorý je v zdravotníctve? Asi sotva. Vy ste boli iba v Bardejove odovzdať jeden starý prístroj a tam ste s odpustením také veci tárali o zdravotníctve, že ja by som sa na vašom mieste hanbila.

  • Pán poslanec Benčat a po ňom pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán premiér,

    ja vám gratulujem, vypracovali ste sa za popredného demagóga v strednej Európe. Vaša stratégia z predvolebnej kampane postavená na klamstve sa uplatňuje aj v súčasnom politickom živote, v súčasnom vašom riadení štátu. Už sme si zvykli na vaše prejavy, neprekvapili ste nás ani dnes. To, čo ste tu prezentovali, nie je hodné jedného premiéra. Chvalabohu, už vám na Slovensku neverí tých 60 až 75 percent občanov. Ak vám veria úzke kruhy v Európskej únii a ratingové agentúry, tak to môže byť len na základe vašich skreslených informácií o Slovensku.

    Vážený pán univerzálny dedič, pán premiér, dokedy sa budete vyhovárať na predchádzajúcu vládu? Zabudli ste, že už nie je rok pred voľbami, ale rok a pol po voľbách. Chcem vám len pripomenúť, že v roku 1998 bolo Slovensko hodnotené renomovanými agentúrami ako tretie z postkomunistických štátov v tvorbe HDP na hlavu s hodnotou 49 percent hodnoty dosahovanej v Európskej únii. Mali sme menšiu zadlženosť na obyvateľa, ako malo Maďarsko a Česká republika, zhruba 1 900 US dolárov. Rast ekonomiky bol medzi 5 až 6 percentami v tvorbe HDP. 12 miliárd v Sociálnej poisťovni, koľko tam máte dnes? Pôžičky boli dlhodobé, dodnes ich splácate, vyhovárate sa, že ich musíte splácať a stále sa splácajú. Nechcem pripomínať ďalšie rozporujúce skutočnosti, ktoré ste tu uvádzali. Chcem len jednu vec povedať. Pripomínam zvlášť prepad investičnej politiky, s tým súvisí asi prepad stavebníctva. Krajina, ktorá neinvestuje do svojho rozvoja, je krajina mŕtva, je krajina, ktorá si nebuduje svoju budúcnosť. Ako sa pozriete mladým ľuďom do očí, ktorým ste sľúbili vyriešiť bytovú otázku?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zelník a po ňom pán poslanec Slobodník.

  • Vážený pán premiér,

    demagogicky sa snažíte glorifikovať svoju osobu tým, že vašou zásluhou sme boli prizvaní na rokovania na vstup do Európskej únie. Pán premiér, skutočnosť je predsa taká, že bola zrušená prvá aj druhá skupina, ktorá bola predtým vytvorená pre kandidátov na vstup do Európskej únie. A každý, kto prejavil záujem, bol prizvaný na vstup do Európskej únie. Teda žiadna sláva, žiadna glorifikácia, to ešte budeme musieť splniť ekonomické podmienky na to, aby sme niekde mohli vstúpiť. To, že sme prizvaní, to ešte nič neznamená.

    Hovorili ste o tom, v akom strašnom, katastrofálnom stave predošlá vláda zanechala hospodárstvo. Ale to nie je pravda, ja sa budem venovať iba zdravotníctvu. Do októbra 1998 v zdravotníctve bol deficit 8 miliárd Sk, tých 8 miliárd to bol deficit za odliečených pacientov, ak neboli vyplatené peniaze zdravotníckym zariadeniam a neboli vyplatené peniaze distributérom a lekárňam, ale pacienti boli odliečení a čakacie lehoty na operácie boli niekoľkomesačné. Dnes sa odhaduje deficit v zdravotníctve 16 až 20 miliárd Sk, pritom čakacie lehoty na operácie sú už niekoľkoročné. Tak neviem, čo chcete kritizovať a aké morálne a odborné hľadiská z toho chcete vyvodiť.

    Za úspech, pán premiér, považujete predaj Východoslovenských železiarní a vstup U. S. Steel do Východoslovenských železiarní. Pre koho bola táto kúpa výhodná, svedčí ďakovný list, ktorý ste dostali od prezidenta Spojených štátov amerických pána Clintona. To chcete skutočne nahovoriť občanovi, že pán prezident Clinton vám ďakuje za to, že Američania mohli kúpiť krachujúcu fabriku? Ak sa obťažoval pán Clinton...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Slobodník, po ňom pani poslankyňa Slavkovská.

  • Ďakujem pekne.

    To, čo ste povedali, pán predseda vlády, nebola analýza reálnej situácie, ale zbožné želania. Namiesto triezvej analýzy ste vyrukovali znovu a znovu s obviňovaním predchodcov, ako to robievate už dávno. Je to typicky únikový manéver. Keby ste vedeli niečo o systémovosti, netvrdili by ste, že Slovensko je na dobrej ceste. Vyše 550 tisíc nezamestnaných, hrozby, že budúci rok bude pre Slovensko najťažší, ako vyhlásila ministerka financií, sú jasným popretím úspechov, ktorými častujete slovenských občanov. Zase rozdávate sľuby o blahobyte, zase ich odsúvate do budúcnosti, ktorej sa ako politik na výslní sotva dožijete. Zahraničná politika? Sily, ktoré nepriali Slovensku a ktoré nechceli Slovensko a ktoré sídlia tu na Slovensku, urobili všetko, aby z Mečiara urobili persona non grata, aby jablko padlo do vašich rúk alebo rúk teda jeho nasledovníka. Ale ekonomické hodnotenie Slovenska bolo najvyššie za éry Vladimíra Mečiara aj v Agende 2000. Neodpovedali ste, ako to ide dokopy, že nás hodnotili ako tretiu najúspešnejšiu krajinu v Agende 2000 a teraz určite nie sme na tom treťom mieste, lebo sme sa dostali hlboko, hlboko pod priemer vďaka vašim ekonomickým úspechom.

    Raz ste mohli pre Slovensko niečo urobiť. Boli ste v Maďarsku, sľubovali ste pred odchodom, že sa pozhovárate s vaším partnerom pánom Orbánom o tom, aby sa slovenská menšina a iné menšiny dostali do parlamentu. Po návrate ste sa o tom ani nezmienili. Čiže ste to nedosiahli, to je reálny výsledok vašich činov. Takže hovoriť o dobrej ceste, o úspechoch, keď realita je iná, nehnevajte sa, to nejde dokopy.

  • Pani poslankyňa Slavkovská. Po nej pán poslanec Oberhauser.

  • Ďakujem pekne.

    Pán premiér,

    mňa vo vašom vystúpení zaujala jedna veta, a to tá, kde ste hovorili, že doterajšie úspechy vlády sú zjavné. Aby som hovorila čisto odborne, pozriem sa na tie zjavné úspechy v oblasti školstva, pretože tam mám najviac informácií. Choďte dnes do niektorých bratislavských škôl a zistíte, že mnohé z nich dostali oneskorene výplatu a mnohé z nich dokonca výplatu vôbec nedostali. Pozrite sa na to, ako vaša vláda zatvára základné školy, stredné školy, ako siaha po vysokých školách. Pozrite sa na to, ako prepúšťate učiteľov i nepedagogických pracovníkov. Pozrite sa, ako ste nedodržali sľub 13. a 14. platu pre učiteľov a ako na výsmech namiesto toho ste im dali 2 000 korún prilepšenie jednorazovo. Pozrite sa na to, ako im zvyšujete mieru vyučovacej povinnosti. Za dva roky ste im valorizovali platy iba o 4 percentá, čo pri 16-percentnej inflácii je, samozrejme, mínusová hodnota. Pozrite sa na to, ako sa zvyšujú poplatky za ubytovanie v internátoch. Ako ste znížili financie na štipendiá pre doktorandov.

    Pozrite sa na to, ako každý rok dávate pre školstvo v priemere o 10 percent menej. A to v programe máte napísané: Vláda bude postupne zvyšovať prostriedky na zabezpečenie školstva takým podielom z HDP, aby to bolo porovnateľné s krajinami Európskej únie. Podiel z HDP sa neustále znižuje, keby som porovnala iba dva roky dozadu, tak bol 0,67 percenta a teraz je už iba 0,60 percenta. Takže toto sú tie vaše viditeľné úspechy vlády, za ktorú ste vy zodpovedný, pán premiér, v oblasti školstva.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Oberhauser a po ňom pán poslanec Kalman.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán predseda,

    je nezvyklé, že po vystúpení predkladateľa, ktorý sa vyjadril k vláde, vašej vláde za uplynulé obdobie, ste vystúpili vy so samými chválami. Ja sa nechcem nad tým nejako hlbšie zamýšľať, ale ma to doslova zaskočilo, lebo keby vás chválil niekto iný, keby niekto iný bol vyslovil to množstvo chvály na vašu vládu, tak by som povedal, že je to celkom ako pozitívne. Ale keď sa musíte ako predseda vlády chváliť sám podľa toho známeho hesla, že dobré sa chváli samo, tak to je teda veľmi smutná vec a nie je to teda dobrá správa pre Slovensko.

    Iste už v predloženej správe pána poslanca Kozlíka sme sa vyjadrili k tomu, ktoré nedostatky vášho vládnutia vidíme, ale vo svojom vystúpení ste doslova demagogicky šírili správy, ktoré sa absolútne nezakladajú na pravde. Ja by som upozornil len na niektoré.

    Pozrite sa trebárs na rast hrubého domáceho produktu v bežných cenách. Pracujem s údajmi, ktoré sú oficiálne z ministerstva hospodárstva. Keď si prepočítame tieto ceny na doláre, tak porovnanie rokov 1998 - 1999 znamená 10-percentný pokles hrubého domáceho produktu. Vy za to, že ste devalvovali slovenskú korunu, dokázali ste jedine to, že naši výrobcovia predávajú veľmi lacno svoju prácu, ale Slovensku ste absolútne nepomohli, lebo jasne tieto čísla ukazujú na hlboký ekonomický a hospodársky prepad za vládu, ktorú ste doteraz absolvovali, a preto nás obchádza hrôza a boli by sme veľmi radi, keby táto vaša vláda čo najskôr skončila.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kalman a po ňom pán poslanec Hofbauer.

  • Pán predseda vlády,

    ja si myslím, že by mal byť koniec žartu. Opäť ste dokázali vo vašom vystúpení, že nie ste politikom, ktorý má zmysel pre reálny pohľad na politiku. Taký nemôže viesť vládu. Opäť ste dokázali, že zavádzate verejnosť. V materiáli, ktorý ste predložili ako vláda, hovoríte alebo píšete, že v roku 1999 ste zvýšili dôchodky o 10 percent. Tento parlament ich schválil o štyri. Všetci vieme, že zavádzate. Hovoríte o tom, že Slovensko je na dobrej ceste, dovoľte mi, aby som vám pripomenul niektoré iné inštitúcie. Svetová banka hovorí v súvislosti o Slovensku, upozorňuje, že má rizikový fenomén, ktorým sa stáva rastúca chudoba. Toto je tá dobrá cesta podľa vás. Časopis The Ekonomist hovorí, že Slovenská republika v roku 2000 bude mať najhoršie vyhliadky medzi transformujúcimi sa krajinami v oblasti ekonomiky. Podľa nich bude mať naša ekonomika stagnovať, vzrastie nezamestnanosť a bude až 18-percentná inflácia. Vyššia už je len v Rumunsku a na Ukrajine. Toto je tá dobrá cesta, po ktorej ideme.

    Počet poberateľov dávok sociálnej pomoci z radov nezamestnaných vzrástol v minulom roku až o 40 percent. Počet nezamestnaných v hmotnej núdzi ku koncu roka dosiahol 273 tisíc osôb. Dávku sociálnej pomoci v decembri 1999 poberalo celkom 296 tisíc osôb, čo oproti minulému roku, roku 1998, je 33-percentný nárast. Toto sú tie vaše dobré cesty. 60 percent rodín žije na hranici životného minima, nezamestnanosť, prví v Európe, už tu bolo hovorené, 13 okresov má vyššiu ako 30-percentnú nezamestnanosť, 39 okresov vyššiu ako 20-percentnú nezamestnanosť. Ak toto je dobrá cesta, ktorou ideme a ktorá vyhovuje Slovensku, tak klobúk treba dať dole.

    Ozaj, pán predseda, vývoj miezd. Ospravedlnili ste sa tomu traktoristovi, že ste ho oklamali, že 200-percentný rast nebude mať ani tento rok, ani za dva roky, ani za tri roky?

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Hofbauer a po ňom pán poslanec Cuper.

  • Vo vystúpení predsedu vlády Dzurindu myslím si, že každému z prítomných je zrozumiteľné, prečo nie je zabezpečený priamy televízny prenos, pretože po hanbe v Ružomberku, kde premiéra vypískali, a po tunajšom gúľaní vytreštených očí a bláznivej gestikulácii, tak myslím si, že skutočne to by bol tuhý tabak na poslucháčov televízie, ktorí si to, myslím si, že nezaslúžia.

    Pán premiér, vy ste popri mnohých takzvaných svojich úspechoch neuviedli celý rad unikátnych vecí, ktorými sa vaša vláda a vaše premiérstvo môže oprávnene pochváliť. Vy sa môžete pochváliť najrýchlejším predajom strategických podnikov zahraničným partnerom bez toho, že by tento štát z toho niečo mal, pretože to nie je príchod zahraničných investorov, keď sa predá taký podnik, ako je VSŽ, Slovnaft, telekomunikácie, plynárenstvo alebo energetika, to je výpredaj. Vy sa môžete pochváliť sám sebou a o tom ste sa skromne nezmienili, že ste najúspešnejší politický transvestita, keď v priebehu troch rokov ste zmenili štyri politické subjekty, no to je svetový rekord. V roku 1998 ste boli v KDH, potom ste založili SKD, následne ste vliezli do KDH späť a teraz ste v SDKÚ, no ja vám gratulujem, to je skutočne unikátny raketový postup. Máte mimoriadne úspechy v exporte, ale Slovensko exportuje v súčasnosti najviac Rómov a prostitútky. V tom sme teda skutočne excelentní. Slovensko je unikátne v tom smere, že my sme sa zo slobodného štátu premenili na štát zadrôtovanejší, ako to bolo za komunizmu, pretože zo západu sme vízovou povinnosťou zadrôtovaní ôsmimi štátmi, od východu tromi štátmi a ešte dole na juhu jedným štátom. Takže my zo Slovenska už pomaličky budeme môcť chodiť bez víz tuším len do Maďarska a Česka.

  • Pán poslanec Cuper a po ňom pán poslanec Tarčák.

  • Pán Dzurinda, pozorne som si vypočul včerajšie vaše vystúpenie a dnešné vystúpenie v tomto parlamente, včera pred ZMOS, a zistil som, že naozaj máte pravdu. Slovensko napreduje, iba vy stagnujete, vy ste sa z obyčajného táraja nezmenili, vy ste ním ostali, jedna sľubotechna a táraj vo vás neustále drieme. Chcem vám pripomenúť, že ste hovorili o tom, že ste boli príliš veľa na cestách, máte pravdu, to by nasvedčovalo ale tomu, že ste absolútne neschopný manažér. Vaša vláda prijala za rok a pol vládnutia nejakých 158 návrhov zákonov, z toho bolo možno nejaká jedna tretina alebo štvrtina poslaneckých, aj tie boli veľmi mizerné, aj tie boli také, ktoré Slovensko posúvali späť, ak odpočítam tie, ktorými ste vyhovovali alebo vyšli v ústrety iba maďarskej koalícii. Ostatné boli k ničomu, jednoducho ste nimi predávali slovenský majetok do zahraničia.

    Pokiaľ by išlo o to, že ste si obtreli ústa aj o bývalého premiéra a predsedu Hnutia za demokratické Slovensko pána Mečiara, tak vám chcem povedať, že okrem hlúpeho táraja ste aj obyčajný cigáň, podvodník a ešte k tomu aj človek, ktorému sa nedá veriť, pretože ste podvodne vylákali bývalého premiéra do televízie, aby ste mu doručili nejaké oznámenie, že má prísť na výsluch a vypovedať vo veci, v ktorej iba veľmi vzdialene by sa dalo povedať, že je svedkom. Je svedkom iba vo vašej hlave, hlave pána Pittnera a možno ešte niekoho ako pán generál Ivor ako vyšetrovateľ, ktorý vykonštruoval iste istú kauzu proti predsedovi hnutia, aby ste kriminalizovali hnutie, aby ste znepríjemňovali ľuďom život a ponúkali im namiesto práce nejak...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Tarčák a po ňom pán poslanec Kačic.

  • Vážený pán predseda,

    text, ktorý ste nám tu prečítali, z neho vyplýva evidentne, že bol pripravovaný nie na Slovensku, ale zrejme vy viete či za veľkou mlákou, či u vášho dobrého kamaráta v Španielsku. Ale na vaše odvolanie a odstúpenie stačí jediné konštatovanie, ktorým ste začali a ukončili, keď hovoríte, že Slovensko je na dobrej ceste. To je skutočne v dnešnom čase taká tragédia a prejav takej arogancie, a možno z vašej strany aj beznádeje, ktorá by stačila na to, že seriózny politik musí odstúpiť. Lebo je to výsmech obyvateľom Slovenskej republiky, ktorým sa evidentne žije zo dňa na deň horšie, o tom vás chcem uistiť, a myslím si, že sa uisťujete na každom kroku. Viac ako 90 percent ľudí na Slovensku je presvedčených o tom, že sa im žije horšie.

    Úspechy v zahraničí, akceptácia, no ďakujem pekne, dúfam, že aspoň do Poľska sa ešte dostanem bez víza. V tom, že ste zlepšili podmienky pre ekonómov, no áno, možno pre jednu spoločnosť s ručením, ktorej ste členom, volá sa M.E.S.A., a ovládli ste celý tento štát, vládu, hospodársku sféru, no tak zrejme, ak máte na mysli tých, tak tam áno. Pevne verím, že sa im výrazne zlepšila podnikateľská klíma na Slovensku. Čo sa týka škandalóznych vystúpení a podobne, korupcia, klientelizmus obsiahnutý vo vašich hlavných pilieroch, ktorými ste sa chválili a dodnes nevysvetlili, ako je to s Palackom, Černákom, ako je to s podplácaním novinárov a podobne, to zrejme budú otázky, ostanú otvorené ešte do budúcnosti.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Engliš a po ňom pán poslanec Švantner. Pardon, ohlásil som pána Kačica, potom pán poslanec Engliš a potom pán poslanec Švantner. V takom poradí, nech sa páči.

  • Taký ťažký život, aký ste pripravili, pán Dzurinda, občanom Prešovského kraja, to tu ešte nebolo. Toľko nezamestnaných, koľko je dnes v regióne Prešovského kraja, bolo poslednýkrát v tridsiatych rokoch svetovej hospodárskej krízy. Taký hlboký hospodársky a sociálny pokles tu ešte nebol.

    Niekedy museli občania odchádzať za prácou do Ameriky a iného zahraničia, dnes sme svedkami tej istej situácie. Vašou návštevou v Prešovskom kraji, pán Dzurinda, znížila sa nezamestnanosť v Prešovskom kraji o 1 osobu. Už niet pomaly osoby na východnom Slovensku, ktorá by vám dôverovala. Hádam neveríte tejto rozprávke, ktorú ste teraz predviedli. Natíska sa mi prosba, aby ste nám teraz porozprávali radšej rozprávku o Červenej čiapočke.

  • Pán poslanec Engliš a potom pán poslanec Švantner.

  • Ďakujem.

    Pán premiér Dzurinda, ja som si s veľkou pozornosťou vypočul váš prejav a vypichol som si niektoré myšlienky, na ktoré by som chcel poukázať. Hovorili ste, že Slovensko je na dobrej ceste, aspoň myslia si to na Západe, ako ste povedali. Ja vám ďakujem pekne za takúto dobrú cestu a myslím si, že by ste sa mali hanbiť za to, že ste to vôbec povedali. Prečítam vám, aká je to dobrá cesta, z Pravdy v pondelok 3. apríla 2000: "Slovensko nie je bezpečnou treťou krajinou a nie je preto možné vracať tam utečencov, ktorí prejdú ilegálne cez územie Slovenskej republiky do Rakúska. Takýto rozsudok vyniesol rakúsky najvyšší súd."

    Pán premiér, vy ste obyčajný cigáň, nielen že ste ocigánili svojich voličov, ale ešte aj teraz tu cigánite. Česi majú baróna Prášila a my máme premiéra cigáňa. Neviem, či by sa mi s časom pohlo, ale pán premiér to nepočúva. Máme jasný cieľ alebo plán vstúpiť do Európskej únie. Áno, ale s holým zadkom a prázdnym bruchom. 20-percentná nezamestnanosť je toho, myslím si, najlepším dôkazom. Myslíte si pán premiér, a to je opäť cigánstvo, že nás tam zoberú ako žobrákov? Veď tomu už neverí hádam ani pacient na Cajle v Pezinku. Nedávno ste hovorili, teda hovorili ste, že nevstúpite do podniku, ktorý tunelovali prívrženci bývalej vládnej moci, hlavne HZDS. Tak prečo ste potom vstúpili do Východoslovenských železiarní?

    Pán premiér, vy nemáte špinavé ruky, vám len smrdia, pretože váš osobný záujem v tomto prípade je jednoznačný. Takisto ste hovorili, že chodíte po Slovensku, ale to radšej nechám vzhľadom na čas, pretože by som musel poukázať, koľko psov ste pozabíjali. Slovensko, povedali ste, že je na dobrej ceste. Slovensko bude na dobrej ceste, keď vy budete na smetisku dejín.

  • Pán poslanec Švantner a po ňom pán poslanec Števček.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán predseda vlády,

    ja som pozorne počúval to, ako sa zlepšuje situácia na Slovensku. Hovorili ste o tom, ako chodíte medzi ľuďmi a ako cítia to zlepšenie. Ja chodím tiež pomedzi ľudí a neviem, zrejme chodíme po celkom iných dedinách a mestách, lebo ja to vidím úplne inakšie ako vy a bol by som rád, keby sme raz išli spolu, aby ste počuli, ako sa ekonomická situácia medzi našim obyvateľstvom nie zlepšuje, ale zhoršuje.

    Ďalej ste taktiež hovorili o tom, ako ste realizovali niekoľko rokovaní doma aj v zahraničí. Bolo ich údajne 56. Ja by som veľmi rád vedel, ktoré z týchto 56 rokovaní, ktoré ste zrealizovali, prinieslo nejaký ekonomický prínos pre Slovensko, lebo zatiaľ je situácia taká, že včera, keď som sa zúčastnil na spoločnom rokovaní v nemeckom parlamente, tak sa nás poslanci pýtali na to, kedy sa zlepší politická stabilita na Slovensku, a tiež sa nás pýtali, čo chceme spraviť pre to, aby investori prišli na Slovensko. Ale vy predsa hovoríte, že sa situácia ohľadne investorov stále zlepšuje. Ja si osobne myslím, že to, čo sa udialo pred pár týždňami, a to rokovanie ohľadne predaja VSŽ, že to takisto nepodnieti zahraničných investorov, aby prišli na Slovensko. A poviem vám z akého dôvodu. Z toho dôvodu, lebo vy ako vlastník alebo ako reprezentant 30 percent akcií, ktoré vláda má pod kontrolou, nemôžete sľubovať predsa investorovi, že sa udeje to, čo ste sľúbili. Veď predsa tam bude záležať...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Števček a po ňom pán poslanec Jarjabek.

  • Prijmite, prosím, pán premiér, ešte jednu gratuláciu. Predsedáte vláde, ktorá v našej nedlhej histórii má od kultúry najďalej. Pozorne som vás počúval, ale ani náhodou sa nestalo, ani tentoraz, aby ste vzali do úst kultúru, a ak, tak iba nepriamo, dva razy, že vaši poslanci prijali zákon o používaní jazykov menšín. Bodaj by ho neboli radšej prijali, lebo to bol atak na suverenitu štátotvorného slovenského národa.

    Ďalej ste sa pochválili, to bola druhá zmienka o slovenskej kultúre, že otázky kultúry sa ocitli medzi ôsmimi vstupnými kapitolami, o ktorých rokujeme alebo budeme rokovať s Európskou úniou. Napriek tomu, že ste vzali nepriamo do úst kultúru, vediete najnekúlturnejšiu vládu, pretože nebolo príkladu, aby vláda tak málo prispievala na potreby kultúry, ako prispieva vláda vaša. Doklady nebudem uvádzať, lebo by to dlho zdržiavalo.

    Nestarostlivosť o kultúru v tejto situácii, v situácii globalizačných politických tendencií, je hriechom proti národu, je hriechom proti štátnej suverenite. Lebo z hospodárskej mizérie, v ktorej sme sa ocitli, iba kultúra je skutočne pripravená byť európskou. Ale vy jej hriešne venujete najmenej starostlivosti, najmenej pozornosti a zostane ona jediná, ktorá nás bude na vysokej úrovni reprezentovať.

  • Pán poslanec Jarjabek a po ňom pani poslankyňa Kolláriková.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dámy a páni,

    toto rokovanie by sa asi malo volať od predvolebných sľubov ohľadne priamych prenosov Slovenskej televízie z parlamentu až po ich absolútnu cenzúru. Toto je zrejme zákon o slobodnom prístupe k informáciám v praxi. Vážený pán premiér, máte pravdu. Slovensko je na dobrej ceste. Práve sa vás snažíme na tomto rokovaní odvolať. Je to dobrá správa pre Slovensko.

    A teraz budem trošku osobný, ak dovolíte. Ste falošný hráč, možno vám to ešte nikto nepovedal, pán premiér, počínajúc vašou falošnou intonáciou, končiac vaším konaním takisto absolútne falošným a neúprimným. Nemáte ani toľko zodpovednosti voči svojim voličom, aby ste neutekali v tretine funkčného obdobia z politickej strany, v mene ktorej ste vo voľbách kandidovali.

    Ste predstierač, pán premiér, ktorý uprednostňuje formu pred obsahom. A buďte už taký láskavý a prestaňte podceňovať a urážať ľudí vašou primitívnou a naivnou verbalistikou.

    Ešte raz, pán premiér, ste falošný hráč.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Kolláriková. Po nej vystúpi pán poslanec Paška.

  • Ďakujem.

    Bola by som rada, pán premiér, keby aspoň jedna pätina z toho, čo ste tu povedali, bola pravdou. Ale, žiaľ, nie je to tak. Pýtam sa vás, čo je dôležitejšie ako spokojnosť našich občanov. Tých občanov, ktorí sú opornými stĺpmi nášho štátu, ktorí ho doslova držia. Ich spokojnosť je tým najpresnejším indikátorom správneho vládnutia. Ale ten indikátor ukazuje neustále narastajúcu krivku nespokojnosti našich občanov, ktorá je vlastne v súlade s neustále narastajúcou nezamestnanosťou. Veď v súčasnosti už priemerná hodnota nezamestnanosti sa vyšplhala na 21 percent, čomu zodpovedá viac ako 560 tisíc občanov, ktorí sú nezamestnaní.

    Myslíte si, že títo občania sú spokojní s takýmto vládnutím? Ja som presvedčená, že určite nie. Hovorilo sa veľa na začiatku vášho vládnutia, dokonca ešte v rámci predvolebných sľubov, že máte pripravený celý rad ozdravných opatrení. My sme čakali, že na začiatku vládnutia budete vyťahovať jeden ozdravný projekt za druhým, ktorý sa premietne do ekonomických ukazovateľov, ale, žiaľ, pravda je iná.

    Ako sa hovorí, sľuby sa sľubujú a dotknutí sa divia. Takže naši občania sa divia, že kedy sa začnú plniť tie sľuby? A pán premiér, buďte...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Paška a po ňom pán poslanec Gašparovič.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážený pán predseda vlády,

    vážené ctené torzo vlády pána Mikuláša Dzurindu,

    k moci ste nastúpili v roku 1998 po parlamentných voľbách. Vládli ste počas roku 1999, teraz je rok 2000. To znamená, že je to tretí rok vášho vládnutia. Ja si myslím, že nadišiel čas na to, aby sme posúdili plnenie programového vyhlásenia vašej vlády. Skúsme sa pozrieť iba na základné kritériá tohto programového vyhlásenia vlády. Sľubovali ste zvýšenie životnej úrovne našich občanov.

    Vážení, reálna mzda poklesla po prvýkrát od vzniku Slovenskej republiky a životná úroveň sa zvýšila iba vašim sponzorom, ktorí vás v predvolebnej kampani sponzorovali a dnes robia hospodárskych, ekonomických expertov, ktorí vám radia. Sľubovali ste nové pracovné príležitosti, ale nezamestnanosť sa vyšplhala na 22 percent a je najvyššia v Európe a žiadna perspektíva zlepšenia tohto stavu sa v najbližšom období nerysuje. Sľubovali ste masívne zahraničné investície, tie, bohužiaľ, neprichádzajú. Sľubovali ste skvalitnenie vzdelávania, nuž zatváraním škôl a prepúšťaním učiteľov takéto skvalitnenie určite nedosiahnete. A rovnako ste sľubovali skvalitnenie zdravotníctva, ale dlh zdravotníctva stúpol a kto sa dostal do situácie, že dnes musí ísť do nemocnice, tak vie, že si musí doniesť príbor, musí si doniesť so sebou taniere a všetky hygienické potreby, pretože v nemocnici jednoducho nie sú schopní poskytnúť mu ani takéto elementárne vybavenie.

    Ja si myslím, že za takejto situácie je celkom prirodzené a je to dokonca povinnosťou opozície požadovať odpočet vlády a nemalo by sa to nazývať deštrukciou, najmä keď vidíme, že hospodársky úpadok, ktorý sa očakáva...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Gašparovič, po ňom pán poslanec Tkáč.

  • Vážený pán predseda vlády,

    vaše vystúpenie bolo skutočne zaujímavé. Pripomínalo mi vaše roky mládežníckeho poeta, keď ste oslavovali Víťazný február. Začínali ste presne ako na zjazdoch komunistickej strany. Najskôr vyhodnotili hnusných kapitalistov, ako nám vo všetkom bránia, ako vo všetkom nám pokazili a zanechali nám hrozné dedičstvo, a potom povedali, prečo nemohli urobiť oni lepšie kroky. A to posledné vo vystúpení tajomníka bola krásna slnečná budúcnosť.

    Toto bolo vaše vystúpenie a mne pripomínalo aj vaše prvé vystúpenie, pán predseda vlády, vo funkcii ministra dopravy, keď ste sa nám tu predstavili v roku 1994, a je to tu v zázname Národnej rady, keď ste povedali, že budete len krátko, ale že za tých 9 mesiacov odstránite všetky výtlky na cestách. Je to v zázname. Ja neviem, či dodnes sú tie výtlky odstránené.

    Takže tá vaša svetlá cesta budúcnosť bude asi taká hrboľatá. Ale čo ma tak trošku prekvapilo, že dokážete povedať, že my nehodnotíme nič dobré vo vašej práci. Nie je to pravda. My hodnotíme dobré. Ale vy nehodnotíte nič, to, čo sme pozitívne zanechali my, ale len negatíva.

    Lenže, pán predseda vlády, my sme tuná na konci - hovorili ste o prázdnej pokladnici - nechali aj 40 miliárd na oživenie bánk. V Národnej rade interpelujeme už dosť dlho, aby ste nám povedali, kde sú. A nikto o nich nevie, o tých 40 miliardách. A čo ma najviac prekvapilo, keď ste povedali, že my sme tí, ktorí rozoštvávame vládnu koalíciu. Pán premiér, považujem to za žart. U nás okolo Detvy, keď takéto niekto niečo povie, tak sa hovorí, že "veď to ti už neuverí ani ten, čo seno žerie".

  • Pán poslanec Tkáč a po ňom pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som povedať niektoré informácie z pobytu delegácie Výboru pre sociálne veci a bývanie Národnej rady v Nemeckej spolkovej republike. Včera večer sme sa vrátili a predvčerom sme sa stretli s poslancami nemeckého Bundestagu. Včera sme mali možnosť vystúpiť pred sociálnym výborom počas jeho rokovania. Chcel by som informovať o postojoch nemeckých poslancov, ktorí boli aj z koalície, aj z opozície Nemeckej spolkovej republiky, že považujú nový model zaraďovania a vyjednávania s asociovanými štátmi za model, ktorý spomalí asociačný proces. To nie je proti vláde, to je však na vysvetlenie tej veľkej eufórie, pretože, pán premiér, vy ste typický príklad, keď ctižiadostivosť a ambície porazia zdravý rozum.

    V tejto súvislosti by som chcel povedať tiež jeden údaj, ktorý je dokonca aj nepresný v návrhu na vaše odvolanie, a to ten, že keď ste boli členom Moravčíkovej vlády, tak Moravčíkova vláda nechala deficit 1 250 miliónov v dôchodkovom fonde už vtedy zrodenej Sociálnej poisťovne. Na záver v roku 1998 - a v tomto parlamente to odznelo pri ročnej uzávierke - bol prebytok 12 mld. Sk. Vy ste boli známy tým, že ste vždy hlásali, že budete zvyšovať dôchodky vtedy, keď to bude treba. Tak sa vás pýtam, kde je to zvyšovanie dôchodkov v súčasnosti, kde je otázka deficitu a kde sú všetky zdroje.

    My kritizujeme ekonomickú, hospodársku politiku tejto vlády, pretože to nie je ekonomická politika, nie je to ani reforma, to je obyčajné zdražovanie. Je to dovedenie hospodárstva do absolútnej hospodárskej krízy. A toto je aj vaša zásluha.

  • Pán poslanec Maxon a po ňom pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda vlády Mikuláš Dzurinda, vitajte na Slovensku, lebo naozaj pravdivé bolo len to, čo ste hovorili, že ste príliš veľa cestovali. A naozaj nepoznáte reálnu situáciu, aká na Slovensku je. Ale nie je tá situácia celkom taká ani v zahraničí, ako ste ju prezentovali.

    Vážený pán predseda vlády, dávam vám do pozornosti článok uverejnený na prestížnej americkej internetovej stránke. Je to článok Chada Naglea. Je to právnik, ktorý s britskou helsinskou skupinou pozoroval politickú situáciu a oblasť ľudských práv vo viacerých krajinách a okrem iného aj na Slovensku, pričom okrem iného o Slovensku napísal: "Klíma strachu vytvorená súčasnou slovenskou vládou má za následok absenciu opozičných štruktúr a inštitúcií potrebných pre demokratické vládnutie. Slovensko je jednou z nedávnych obetí pokryteckej tendencie Západu nálepkovať štáty, ktorých obyvatelia nevolia podľa jeho predstáv."

    A, pán premiér, aby som pokračoval, keď som si už zobral tituly niektorých článkov, tak vám poviem tituly niektorých denníkov na Slovensku: Bývanie drahšie o polovicu, reálna mzda však klesá, Slovenská rodina vydáva na potraviny o tretinu viac, Zdražovanie zasiahlo aj vysokoškolákov, Sociálna poisťovňa nebude mať na dôchodky, Škandál s najvyššou mierou utajenia vrhá tieň na ministra, Na ministra Macejka vyplavila kontrola Najvyššieho kontrolného úradu ďalší škandál, Predaj VSŽ, ďalší zdroj koaličnej krízy, Strana povitá v bavorákoch moci. A tento článok by som vám odporúčal, vážený pán predseda vlády, aby ste si sám prečítali.

  • Pán poslanec Šepták. Po ňom pán poslanec Sitek.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pán premiér, po vašom príhovore mám dojem, že na Slovensku niet čo riešiť. Podľa vás táto úspešná a jednotná koalícia rieši všetko s prehľadom a podľa plánu.

    Odporúčam vám, pán premiér, aby ste si vytiahli ruku z nočníka a zobudili sa z tohto sna, lebo na Slovensku je to úplne inak. Slovensko pod vaším vedením má európske prvenstvo v počte nezamestnaných. Šesťstotisíc ľudí trpí hmotnou núdzou. Zdravotníctvo, školstvo, priemysel, stavebníctvo, doprava sú pred kolapsom, nehovoriac o tom, že vôbec neplníte vaše programové vyhlásenie, čo koniec koncov priznávajú aj vaši ministri, pán premiér.

    Neviem, na základe akých informácií ospevujete svoje vládnutie. Pán premiér, povedali ste, že chodíte po Slovensku. Ale pravdepodobne má váš bavorák začiernené okná, keď nevidíte túto spúšť. Môžem vám zodpovedne povedať, pán premiér, že dnes by už po vás ľudia nehádzali len paradajky, ale dopredu vám hovorím, že kamene. To je pravá tvár vášho vládnutia. Stačí len otvoriť oči.

  • Pán poslanec Sitek a po ňom pán poslanec Šťastný.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predseda, pozorne som vás počúval a dovoľte, aby som vyjadril svoj názor. Plne sa stotožňujem s hovorcom koaličnej strany, ktorý napísal toto: "6. marca líder vznikajúcej SDKÚ Mikuláš Dzurinda obhajoval fakt, že traja z ôsmich krajských splnomocnencov SDKÚ sú prednostami krajských úradov." Okrem iného uviedol: "Oni už v súčasnosti sú predstaviteľmi politických strán, preto sa aj do takýchto postov dostali, či to už bol pán Mišík, predstaviteľ Demokratickej strany, pán Pado, predstaviteľ Demokratickej únie, alebo pán Longauer, predstaviteľ KDH. Sú to takpovediac malí ministri v regiónoch. Bolo by neprirodzené, keby sme sa na nich pozerali ako na nepolitických funkcionárov. Myslím, že z tejto stránky je všetko v poriadku."

    Ani nie o mesiac neskôr, 4. apríla, predseda SDK Mikuláš Dzurinda svoje odmietnutie požiadavky KDH na výmenu prednostov krajských a okresných úradov, ktorí sa priklonili k SDKÚ, odôvodňoval takto: "Tieto funkcie by mali byť stále menej pod politickým tlakom a stále viac pod profesionálnym drobnohľadom, nehovoriac o tom, že podľa dnešných zákonov tieto funkcie nie sú zaradené medzi politické funkcie." Marcový názor lídra mimoparlamentnej strany SDKÚ teda nie je v súlade s aprílovým názorom predsedu vládnej strany SDK. Čiže v podstate presne sa stotožňujem.

    A teraz ešte, keď hovoríte, že chodíte každý týždeň, bolo by dobré, keby ste navštívili aj nejakú vojenskú posádku okrem toho, že ste navštívili jedno vojenské zariadenie a to bolo v Ružomberku pri vyhlásení výsledkov basketbalu. Vrátil som sa dnes z Komárna a hovorím v mene vojakov všetkých národností, to znamená slovenskej a maďarskej. Sú totálne zničení a vlastne nevedia, čo sa robí v posádke Komárno. Je pripravený rozkaz na odtiahnutie vojenskej posádky. Títo ľudia tam žijú desať rokov, a nikto im dneska nič nepovedal. Čiže v tomto smere sa plne stotožňujem, že armáda...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Šťastný, po ňom pani poslankyňa Mušková.

  • Ďakujem.

    Vážený pán premiér, hovorili ste o úspechoch. Skutočne zaznamenal som dva výrazné vaše osobné úspechy. Prvý bol vo vašom vystúpení v tom, že prvýkrát azda, čo vás počúvam v tomto parlamente vystupovať, ste neboli arogantný. Ale demagógom hrubého zrna ste zostali. Azda je to aj aktuálnosťou situácie. Druhý váš osobný úspech bol nesporne porušenie Ústavy Slovenskej republiky a to odporúčanie z titulu niektorých vašich podriadených alebo súčasných ministerstiev pokračuje aj ďalej.

    Neviem, či však možno za úspech považovať situáciu, aká je v súčasnom školstve. A je jedno, či siahneme do základného, stredného alebo vysokého školstva. Neviem, či možno považovať za úspech, ak možno zimný semester nasledujúceho školského roka vysoké školy alebo nezačnú, alebo ho neskončia v riadnom termíne. Neviem, či možno považovať za úspech, ak je potreba investícií na rekonštrukciu alebo údržbu škôl, ktoré padajú, a nieto na ne. Neviem, či možno považovať za úspech situáciu, aká je v poľnohospodárstve, keď si dovolím tvrdiť, že sa ťažko nájde poľnohospodársky podnik, ktorý by toho roku mohol povedať - prežijem rok 2000. Myslím si, že to nebude také jednoduché. No a určite nezamestnanosť a to, čo sa tu spomínalo, úspechom v žiadnom prípade nie je.

    Ešte jednu pripomienku. Som plne za to, čo ste povedali, že treba prestať s deštrukciou, ale s vašou deštrukciou, pán minister, pán ministerský predseda. A preto by bolo dobré, keby ste radšej odstúpili.

  • Pani poslankyňa Mušková. A posledný - pán poslanec Jasovský.

  • Pán predseda, vy viete, že ste pred voľbami klamali občanov Slovenska. Vyzerá to tak, že teraz klamete možno nevedome, lebo sám seba chcete presvedčiť o tom, o čom chcete presvedčiť aj občanov a čo tu nie je.

    Vaše urážlivé vystúpenia voči opozícii, neustále vyhováranie sa na predchádzajúcu vládu svedčí o tom, že nie ste schopný reálneho pohľadu na život, na skutočnosť. Nie ste schopný sebareflexie. Necítite s krajinou, ktorú vediete, bohužiaľ, do záhuby. Komu slúžite? Občanovi Slovenska určite nie. Tvrdíte, že zlepšenia sú zjavné. V čom? Vo výške nezamestnanosti? V životnej úrovni ľudí? V školstve? V zdravotníctve? V toľko vami odsudzovanom klientelizme? Môžete si prečítať dnešný Nový Čas. Prednosta kraja vymenoval za riaditeľku polikliniky pani, ktorá má stredoškolské vzdelanie. Nikdy vo fachu nerobila, ale zhodou okolností je manželkou prednostu v okrese Čadca.

    Takisto by som mohla hovoriť o vízovej povinnosti, ktorú čoraz viac krajín dáva našim občanom. Ale nechcem tu hovoriť o veciach, ktoré tu už boli povedané. A obávam sa aj, že toto odvolávanie, ktorým sme vás chceli upozorniť na devastáciu Slovenska vo všetkých oblastiach, nepadne asi na dobrú pôdu a bude iba hádzaním hrachu na stenu. A preto chcem veriť, že sa nájdu medzi vašimi koaličnými spojencami, partnermi ľudia, ktorým nie je ľahostajný osud Slovenska, a že dokážu urobiť koniec vášmu neodbornému a nezodpovednému pôsobeniu na poste predsedu vlády.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán predseda vlády, keď ste sa stali predsedom vlády, ja som to bral ako fakt, že vo vláde bude sedieť aspoň jeden človek, bývalý minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, človek, ktorý bude mať vzťah k tomuto rezortu a bude čosi o tomto rezorte vedieť. Dúfal som, že zariadite, že v rozvojových programoch tohto rezortu sa bude pokračovať a že pre vás budú cenné vaše výsledky rokovaní, ktoré ste mali na Kréte a ktoré sme my mali potom v Helsinkách.

    Hovoríte o potrebe spolupráce s opozíciou. Ja som si myslel, že to tak skutočne bude, ale mýlil som sa. Výstavba diaľnic bola umelo zastavená, pán predseda vlády, s cieľom urobiť poplach pri uhrádzaní faktúr. Ja som už v minulom roku hovoril o tom, že sa deje predaj pohľadávok, a hovoril som o tom, že sa to deje až za 15 %. Najvyšší kontrolný úrad, pán predseda vlády, predniesol fakt, že to bolo až za 20 %. Pripočítajme k tomu penále firiem, ktoré nepredali pohľadávky, a pripočítajme k tomu desaťtisíce nezamestnaných, ktorí z tohto titulu vznikli. Išlo skoro o 600 mil. korún, ktoré mohli byť na výstavbu diaľnic použité.

    Pán predseda vlády, hovorili ste o tom, že často cestujete do zahraničia. Cestujete salónnym lietadlom TU-154. Prečo vás nemrzelo, že rok ponechal minister dopravy tri lietadlá tohto istého typu stáť na letisku v Bratislave? Hovorili ste dnes o tom, že ste otvárali investičný projekt blízko Bratislavy. Pán predseda vlády, blízko Bratislavy, to je ten celý problém. Kapitál nepôjde na Slovensko, pretože cesta na Slovensko je zarúbaná dnes nemožnosťou výstavby diaľnic. Ale ľudia žijú na území celého Slovenska.

    Pán predseda vlády, vo svojom programovom vyhlásení ste uviedli, že budete mať vplyv na rozhodovanie v strategických podnikoch. Dnes ponúka slovenská vláda 51 % plus 15 % Slovenských telekomunikácií. A o tom nerozhoduje samotný minister. A doslova ponúka. Dnes sú už len traja možno záujemcovia, ktorí za veľmi nízku cenu telekomunikácie kúpia. A bleskove, pozrite si, prosím, vypísaný konkurz na dodávku autobusov pre SAD-ky.

  • Ďalej v rozprave vystúpi minister zahraničných vecí Eduard Kukan.

    Nech sa páči, pán minister.

    Po ňom sa prihlásil navrhovateľ, čiže tiež v súlade s rokovacím poriadkom.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán predseda vlády,

    členovia vlády,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    stáva sa už bežnou praxou, že sa Národná rada Slovenskej republiky, ako aj vláda Slovenskej republiky musia zaoberať návrhmi na vyslovenie nedôvery niektorému z ministrov, momentálne dokonca predsedovi vlády Slovenskej republiky, čo by fakticky znamenalo vyslovenie nedôvery celej vláde. Dokonca celý návrh skupiny opozičných poslancov je akýmsi pokusom o označenie tejto vlády za nekompetentnú a neúspešnú.

    Na jednej strane je dobré, že v demokratickej spoločnosti majú poslanci možnosť na vyslovenie nedôvery členom vlády, a rovnako je aj dobré, ak túto možnosť využívajú. Na druhej strane nie je však dobré a je nezodpovedné, ak sa ju snažia pod rôznymi pseudoargumentmi zneužívať. Súčasná vláda si veľmi dobre uvedomovala, v akom stave zdedila riadenie tohto štátu. V mnohých prípadoch bolo jasné, že náprava zaberie viac ako jedno štvorročné funkčné obdobie. Taktiež si uvedomovala, že ak chce zvrátiť nepriaznivý stav, ktorý existoval v slovenskej spoločnosti, bude musieť prijať rýchle a účinné opatrenia, ktorých výsledky sa dostavia až v dlhšom časovom horizonte. Tak sa aj stalo. Vláda začala realizovať ozdravné ekonomické opatrenia. Podporila objasnenie činov, pri ktorých je podozrenie z nezákonného postupu. Začala boj proti korupcii, či zlepšila medzinárodné postavenie Slovenska.

    Nerád by som teraz vkĺzol do roviny vymenúvania výsledkov, ktoré stoja za touto vládou. Chcem aj ja upozorniť na skutočný cieľ predkladateľov návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády.

    Prvým dôvodom je fakt, že opozícia hľadá možnosti, ako znepríjemniť vláde jej činnosť a, naopak, upriamiť pozornosť verejnosti na seba. Nevyhýba sa pritom ani takým postupom, aký zvolil napríklad Vladimír Mečiar pri svojom odmietnutí prevziať predvolanie na vypočutie svedka. Druhým dôvodom je všemožná snaha opozície znemožniť tejto vláde pôsobiť celé štvorročné obdobie. Takou snahou je táto iniciatíva, ako aj petícia za referendum o predčasných voľbách. Je to z jednoduchého dôvodu. Každá vláda pri svojom nástupe vie, aký čas má pred sebou na splnenie svojho programového vyhlásenia. Ak jej tento čas niekto skráti, nestihne mnohé veci zrealizovať.

    Keď v roku 1994 HZDS vyhralo voľby, mnohí ľudia hovorili, že je ho potrebné nechať vládnuť celé štvorročné obdobie, aby sa ľudia presvedčili, čo dokáže. Toto obdobie máme našťastie za sebou, aj keď momentálne pociťujeme jeho negatívne dôsledky. Vladimír Mečiar sa však aspoň nemôže vyhovárať, že ho niekto obral o čas. Naopak, občania Slovenska na základe vlastných skúseností vo voľbách rozhodli, že si ho neželajú na mieste predsedu vlády Slovenskej republiky. Súčasnej opozícii hrozí, že vláda Mikuláša Dzurindu pri štvorročnom predkladaní účtu občanom preukáže výsledky, a preto sa tomu snaží za každú cenu zabrániť. Ako som už povedal, pred voľbami sa zvyklo hovoriť, že to, čo Mečiarova vláda napáchala za štvorročné obdobie, bude potrebné naprávať minimálne dve funkčné obdobia.

    Táto vláda je vo funkcii sedemnásť mesiacov a už sú badateľné tendencie, ktoré postupne začnú zlepšovať stav slovenskej spoločnosti. Mnohé z nich sú spomenuté v stanovisku vlády, ktoré ste dostali. Čo mňa osobne však najviac zaráža, je to, že aj v takej oblasti, akou je zahraničná politika, sa opozícia snaží skresľovať údaje a zavádzať občanov. Snažíte sa ľuďom nahovoriť, že vaša vláda v podstate poctivo pracovala a pod vaším vedením nás čakala svetlá budúcnosť. Zakrývate pritom fakty a spoliehate sa pravdepodobne na to, že ľudia zabudnú, ako ste vládli. Na to, aby si človek urobil názor na vaše argumenty, si stačí porovnať demarše Európskej únie, ktorých ste získali celú zbierku, a pozvanie na rozhovory o vstupe, ktoré získala vláda Mikuláša Dzurindu.

    Nehodlám reagovať na všetky príspevky do diskusie. Ak tu niekto hovorí o tom, že Európska únia bude dnes prijímať každého, kto sa do nej prihlási, nuž dovoľte, aby som zapochyboval o kvalite takýchto príspevkov. Chcem upozorniť na to, že aj keď sa Európska únia rozhodla dať šancu ďalším krajinám vrátane Slovenska, neznamená to, že spravila pre ne rovnakú štartovaciu čiaru. Ak by Slovenská republika naďalej pokračovala v nerešpektovaní demokratických pravidiel, ako to bolo za bývalej vlády, žiadne rozhovory o vstupe by sa nekonali. Toto nám netvrďte, prosím. Rovnaká štartovacia čiara totiž platí len pre tých, ktorí dodržiavajú pravidlá. Zároveň je smiešne hovoriť o rovnakej štartovacej čiare, keď niektorí bežci majú dva roky náskok. Vďaka čomu alebo komu nebola Slovenská republika v tejto skupine a vďaka komu musí teraz dobiehať takú veľkú stratu? Nech si na tieto otázky dajú odpoveď sami občania, pretože od poslancov, ktorí sa na týchto procesoch podieľali, sebakritickú odpoveď očakávať ani nemožno.

    Vážené panie poslankyne a páni poslanci, niekto tu povedal, že pozitívna správa pre Slovensko je to, že rokujeme o vyslovení nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky. Ja s tým súhlasím. Je to pozitívna správa, pretože nech bude opozícia rozprávať čokoľvek a akokoľvek dlho, vyplýva to z jej obáv, že vláda Mikuláša Dzurindu by mohla byť vo svojom pôsobení úspešná. Ja takéto obavy nemám, ja som presvedčený, že úspešná bude.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána ministra Kukana. Ako prvý pán poslanec Prokeš, posledný pán poslanec Húska. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky. Čiže posledný je pán poslanec Húska ako dvanásty.

    Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Ja súhlasím s pánom ministrom zahraničných vecí Kukanom. Tiež nemám obavy, že by vláda pána premiéra Dzurindu mohla byť úspešná. Skutočne s ním súhlasím v tomto.

  • Chcel by som mu však povedať, že hovoríme o úspechoch pána premiéra a len zhodou okolností sa to dotýka vlastne vlády. Netvrdíme tu, že celá vláda je zlá. To, čo padá na hlavu pána premiéra, je neschopnosť organizovať činnosť vlády. A z toho vyplýva aj mnoho nedostatkov, ktoré sa potom realizujú navonok ako činnosť vlády. Bolo by dobré, aby sme si toto ujasnili.

    Pán minister, dovolím si vám povedať, že rozhodne bola republika v lepšom stave, keď ste ju preberali po vláde Vladimíra Mečiara, ako keď ju on preberal v čase, keď vznikala po rozbití zbrojárskeho priemyslu. Čiže zanechali sme vám pozitívne dedičstvo. A okrem toho nikto z nás si nechodil objednávať demarše ani nechodí kydať na túto vládu do zahraničia.

    Pán minister, ale ukazuje sa aj krach zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Za Mečiarovej vlády nám nikto nezavádzal vízovú povinnosť. Je to za tejto vlády, pán minister, a to padá na vašu hlavu.

  • Pán poslanec Cuper a po ňom pán poslanec Kalman.

  • Pán minister, predpokladal som viacej diplomatického taktu, i keď som si vedomý toho, že ako nádejný protikandidát nového zlepenca SDKÚ na jeho funkciu predsedu vystúpite s obhajobou pána premiéra. Ja by som vám však chcel odpovedať na to, že ste povedali, že dostali sme celú zbierku demaršov. Ako občan i ako človek, i ako kresťan som hlboko presvedčený, že väčšinu z tej zbierky ste napísali vy a väčšinu ste aj z nich doručili do zahraničia, a to celkom hlúpo za peniaze slovenských daňových poplatníkov, teda konali ste proti nim.

    Pán Delinga tu už povedal pánovi premiérovi, akých vládcov si v zahraničí najlepšie vážia a ktorých sa má držať rozumný občan štátu, ktorému takí vládcovia vládnu. Ale chcem vám povedať, že vy ste sa nielen na doručovaní demaršov podieľali, ale vy ste aj inými klamstvami občerstvovali slovenských občanov v predvolebnej kampani, ktoré sa dodnes tradujú ako pravdy.

    Aj v mojom prípade bol som obeťou s určitosťou aj vašich zahraničných ciest, napríklad do Poľska, kde ste potom v médiách tvrdili, že ja mám dostať teplé miesto diplomata na veľvyslanectve vo Varšave. Nikdy to nebola pravda, ani premiér, ani ja, ani nikto nikdy na nijakom zozname mňa nemohol vidieť, lebo pravda bola úplne niekde inde. Potrebovali ste diskreditovať mňa a ďalších politikov Hnutia za demokratické Slovensko. Vybavili ste to na jednej tenisovej partii, keď ste ju boli hrať s pánom Kňažkom v Poľsku, a dodnes to Zlatica Puškárová tvrdí ako pravdu v Markíze, v reláciách. Takže, pán Kukan, ja dúfam, že sa nechcete dať na úroveň pána Dzurindu a klamať a cigániť ako on.

  • Pán poslanec Kalman, po ňom pán poslanec Jarjabek.

  • Ja si myslím, že je stále zavádzajúce, pán minister, hovoriť o úspechoch vlády Slovenskej republiky v zahraničnej politike v tých polohách, ako hovoríte vy. Ja som už niekoľkokrát povedal a som dokonca rád, že sa tento pojem už vžil, že táto politika je kolenačková. V tomto smere musím opraviť kolegu Prokeša, že za našej vlády nám vízovú povinnosť uložila Veľká Británia. Ale my sme opätovne reagovali a spravili sme to isté vo vzťahu k Veľkej Británii. Bolo veľké hurá, ale postavili sme sa ako rovný s rovným. Vy z pozície rovného ustupujete a za každú cenu z politického hľadiska v zahraničí sa podriaďujete zahraničným tendenciám. Už tu bolo hovorené, akým spôsobom v praktickej činnosti nás podporujú aj krajiny Európskej únie zavádzaním víz, ich každodenným pribúdaním.

    Pán minister, vrátil som sa zo Španielska. Bol som tam s dcérou. Potreboval som tam ísť. Chcel som navštíviť Gibraltár alebo "Džibraltár", ako chcete. Uvedomoval som si, že nemám víza. Skúšal som sa tam dostať. Nedostal som sa tam. Cítil som sa strašne. Cítil som sa strašne, keď ma porovnávali s krajinami, kde je banditizmus, kde je diktátorstvo a kde sú ďalšie veci na pokraji ľudskej dôstojnosti. Do takej polohy ste dostali občanov Slovenskej republiky, že kým my sme odstavovaní, oni z druhej strany si tu chodia. No bodaj by vás potom nechválili za tú vašu kolenačkovú politiku. Toto sú sľuby, ktoré vám sústavne dávajú. Ale aká je realita? Aké sú investície? Aké sú konkrétne výsledky? O tomto hovorte. O tomto nehovoríte, pretože nemáte o čom hovoriť. Vždy je dobré odvolávať sa na to, čo bude. Ale keď príde ku konečnému cieľu, vždy sa ten cieľ zmení. Takže taká je aj naša zahraničná politika a také sú aj úspechy vašej vlády v tomto smere.

  • Pán poslanec Jarjabek. Po ňom pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážený pán minister zahraničných vecí, všetko, čo ste povedali, by bolo brané úplne v inom kontexte, keby ste neboli s pánom Dzurindom spolupáchateľom jednej neidentifikovateľnej novej strany. Bola to politická obhajoba premiéra, a nie odborná obhajoba premiéra. Bola to predvolebná reč, hoci tvrdíte, že pred voľbami v tejto chvíli nie je. Ani len v tomto, pán minister zahraničných vecí, nemáte jasno.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Hofbauer. Po ňom pani poslankyňa Slavkovská.

  • Pán minister, čudujem sa vám, že tu vystupujete s takými - s odpustením - táraniami, ako ste tu uvádzali demarše západných štátov. Ja vám to pripomeniem. Ormeho list v novembri 1994 koncipoval a dával dohromady v Spojených štátoch amerických pán Mitro po predchádzajúcej koordinácii s pánom Michalom Kováčom. Tak to fungovalo. Demarš z Európskej únie v roku 1995 dával dohromady pán prezident Kováč v spolupráci so španielskym veľvyslanectvom a v koordinácii s Nemeckom, Britániou a Franciou. Tak to predsa fungovalo. A posledný demarš Spojených štátov amerických sa koncipoval v Prahe na švajčiarskej ambasáde 18. a 19. októbra 1995 za prítomnosti piatich predstaviteľov vtedajšej opozície, v súčasnosti tu sedí iba jediný z nich. Takže viete, na Slovensku sa všetko vytára, všetky informácie uniknú. To, čo si konšpirátori myslia, že zostane utajené, nezostane utajené. To šidlo z vreca vždy vylezie. Takže tu neohlupujte ľudí, že Západ nám posielal demarše. Tie demarše sa vyrábali tu.

  • Pani poslankyňa Slavkovská. Po nej pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán minister, vy ste hovorili, že každá vláda pri svojom nástupe vie, koľko má času pred sebou, a podľa toho sa zariadi. To je pravda. Ale určite nemôžete poprieť aj to, že už od prvých krokov musí tá vláda niekde smerovať a musí smerovať podľa toho, čo sľubovala. Pán premiér Dzurinda sľuboval 100-percentné zvýšenie platov. Uznajte, že sa to nedá uskutočniť iba v tom štvrtom roku. Keby tu mala byť nejaká postupnosť krokov, tak už teraz by mali mať ľudia tak cca o 40 % viacej v peňaženkách. A oni majú o tých 40 %, najmenej o tých 40 % menej. Čiže ako si nasmerovala táto vláda tie kroky to budúcnosti?

    Ďalej ste hovorili, že vlastne je tu všetko v poriadku, iba opozícia sa tu snaží destabilizovať vládu. Ja si myslím, že nič nie je v poriadku. Netreba len mať krátku pamäť a treba si spomínať na výroky pána premiéra, pretože o toho tu dnes ide. V roku 1998, keď ste nastúpili do vlády, tak pán premiér veľmi kvetnato povedal, že chcem oznámiť - to ako ľudu tejto krajiny -, že pracujeme na tom, aby od roku 1999 hospodárska politika vlády umožnila nielen radostnejší pohľad na rozpočet, ale aby ľuďom z ich výplat zostalo v peňaženkách omnoho viac ako dnes. To bol rok 1998. V roku 1999 povedal, nič sa, samozrejme, nesplnilo z roku 1998: "Nevidím nijaký dôvod na pesimizmus, vidím veľkú nádej pre tento rok i pre ďalšie roky. Chcem vás ubezpečiť, že sa budem usilovať, aby ďalšie rozpočty boli lepšie a bohatšie." To sú úplné komunistické frázy. No a v roku 2000 sa vyjadril: "Je to dobrá správa pre Slovensko a dobrý rozpočet, Slovensko kráča dobrým smerom, rozpočet na rok 2001 bude lepší ako na rok 2000." A tak to ide rok za rokom a jeho prázdne sľuby odznievajú tak ako dolu Dunajom voda.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Aibeková, po nej pán poslanec Gajdoš.

  • Ďakujem za slovo.

    Niekoľko krátkych pripomienok. Je veľmi smutné, pán minister, keď ani nepoznáte nový rokovací poriadok parlamentu a obviňujete opozíciu, že preto stiahla svoje vystúpenia, že neboli kvalitné. Prepáčte, pán minister, ale podľa nového rokovacieho poriadku nemôžeme vystupovať toľko, koľko by sme chceli. Máme presne určený čas, takže museli sme tie príspevky stiahnuť z tohto dôvodu. Takže láskavo si najskôr prečítajte rokovací poriadok a potom urážajte opozíciu.

    Druhá pripomienka. Odvolávali ste sa na materiál, ktorý predkladá vláda na obhajobu svojho predsedu a podpísal ho pán podpredseda Mikloš. Je hanba, keď vláda odovzdá materiál, ktorý je založený na lži. Na strane dva tvrdí pán podpredseda, že sa v roku 1999 oproti predchádzajúcemu roku zvýšili dôchodky o 10 %. Veď my parlament, sme schvaľovali zákon o zvýšení dôchodkov. Bolo to o 4 % plus fixná suma, bolo to dohromady v priemere o 8 %, ale reálna hodnota dôchodkov klesla o 6,6 % a životné náklady vzrástli za ten rok o 19,6 %. Jedinej pravdy sa dopustil pán podpredseda vlády, neovládajúc túto problematiku, keď na strane 2 píše, že výdavky na služby a dávky sociálnej pomoci vzrástli o 39,1 %.

    Napriek reštriktívnemu zákonu o sociálnej pomoci to svedčí o tom, že sa zvýšila kategória občanov, ktorí sú odkázaní na sociálnu pomoc, práve o týchto 39 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Takže toto je jediná pravdivá informácia, ktorú dal pán podpredseda vlády, že tým, že vzrastá počet výdavkov na sociálnu pomoc, rastie aj počet občanov, ktorí ju potrebujú. Láskavo si prečítajte zákon o sociálnej pomoci, o čom hovorí. O občanoch, ktorí sú...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Gajdoš, po ňom pán poslanec Maxon.

  • Pán minister Kukan, súhlasím s vami a nemám obavy, že by táto vláda pod vedením Mikuláša Dzurindu mohla dosiahnuť úspechy. Mám však strach z dosahov neschopnosti toho človeka na obyčajných občanov Slovenskej republiky. Je smola ba možno aj šťastie, že neexistuje priamy prenos z tohto zasadnutia parlamentu, pretože mnohým občanom by sa otvorili už i tak dosť naširoko otvorené oči z toho, čo sa na nich valí. Mnohí by asi ani prenos z tohto parlamentu neprežili, pretože v štáte prevládajú emócie nad triezvym uvažovaním. Emocionálne ladenie pomerov v štáte servíruje pravidelne každý deň cez servilné médiá tento pán, o ktorom v súčasnosti rokujeme. Svoju neschopnosť riadiť tento štát zakrýva neustálym volaním po spravodlivosti, neustálym vyzývaním predsedu strany Hnutia za demokratické Slovensko, aby učinil zadosť spravodlivosti. Pritom ho sám vohnal do dobrovoľného žalára, pretože na Slovensku doslova uzákonil také pomery, že Slovensko sa stáva policajným štátom.

    Dovoľte, aby som odcitoval z prejavu amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho, ktorý predniesol pri príležitosti výstavby berlínskeho múra. Ten doslova povedal...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Maxon, po ňom pán poslanec Gašparovič.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán minister Kukan, ste kariérny diplomat a treba povedať, že počas svojej profesionálnej kariéry ste sa v rozhodujúcich okamihoch aj tak správali. O to viac ma teda prekvapuje vaše vystúpenie dnes.

    Vážený pán minister, ste na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, nie na ustanovujúcom sneme SDKÚ. Máte obhajovať predsedu vlády, a nie bojovať o post možno podpredsedu SDKÚ. Ste nositeľom myšlienky SDKÚ, ste jeden z tých, ktorý ste povili túto stranu v paláci Úradu vlády. Ste jeden z tých, ktorý ste odviezli registračné listiny na bavorákoch na ministerstvo vnútra, ste jeden z tých, ktorý ste organizovali tlačovku nie v skromných priestoroch, ale v priestoroch vládneho hotela Forum, ste jeden z tých, ktorý ste založili ministerskú stranu, ste jeden z tých, ktorý ste založili stranu štátnych tajomníkov, ste jeden z tých, ktorý ste založili stranu mocenského prospechárstva. Takže teraz už ma možno vaše vystúpenie ani neprekvapuje.

    A na dôvažok, pán minister, ste ešte jeden z tých, ktorý ste liberálnu stranu Demokratickú úniu, ktorú ste považovali za Titanic liberalizmu na Slovensku, sami pustili, pustili ku dnu. Takže ak máte a chcete obhajovať predsedu vlády, tak sa vyjadrujte k meritu činnosti vlády, a nie o tých skutočnostiach, ktoré by mali byť predmetom možno ustanovujúceho kongresu SDKÚ, ak vôbec takýto ustanovujúci kongres ešte bude.

  • Pán poslanec Gašparovič, po ňom pani poslankyňa Belohorská.

  • Pán minister, aj vaše vystúpenie som počúval a boli zaujímavé aj tie slová, ktoré ste povedali na začiatku, že opozícia chce vládu predstaviť ako nekompetentnú a neschopnú. V roku 1999 v marci, keď sa dodatočne prijímal rozpočet pre Slovenskú republiku, sa k tomuto vyjadrila aj zástupkyňa Európskej banky a povedala: "Slovensko potrebuje silnú vládu, ale táto to nie je." Čiže to už vtedy vedeli vaši priatelia zo západnej Európskej únie a z týchto inštitúcií, že tie schopnosti zrejme nemáte.

    Ďalej ste povedali, že chceme upozorniť na seba, že vyvolávame referendá a pod. Nie. My chceme upozorniť vás, aby ste si konečne všimli, že niečo tu nie je dobré, že je zlé, že to musíte robiť inak. Alebo ste povedali, že sa bojíme toho, že hrozí, že vaša vláda preukáže schopnosti. No nežartujte, veď to ste určite tak nemysleli.

    A pokiaľ ide o tú chválu zahraničnej politiky. Pán minister, "najväčší priateľ" nášho pána premiéra pán Clinton z Bieleho domu mu píše aj listy a dodnes vám sem neposlal jeho zástupcu. Dodnes nemá Slovensko ambasádora. Vy si myslíte, že je to ozaj len kapric jedného senátora? Tak keby som bol taký priateľ, tak navrhnem iného. Tam sú za tým iné veci, ktoré vy nie ste schopný ani pochopiť.

  • Pani poslankyňa Belohorská a po nej ako posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Húska.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán minister, keď som vás videla ísť k pultu rečniť, tak som myslela, že teraz prišla tá chvíľa, keď ste nabrali vy toľko odvahy ako Hrabko a ste sa dohrabkali k demisii, k demisii za vedenie svojho rezortu, pretože teraz za vášho ministrovania Slovensko získalo šesť vízových povinností, siedmu a ôsmu máme na spadnutie. Možno ste mali na to reagovať a presvedčiť ma, že ich je len päť. Mohli ste odôvodniť aj to Fínsko, mohli ste odôvodniť aj toho veľvyslanca, ktorého teraz spomínal pán Gašparovič. Vy viete veľmi dobre, že práve poslaním, alebo neposlaním veľvyslanca do krajiny dávame najavo danej krajine vzťah k nej. Všetky tie výhovorky, ktoré sú okolo nejakej inej blokády, sú tzv. diplomatickými výhovorkami. To vy poznáte predsa veľmi dobre. Takže ja som si myslela, že jeden kariérny diplomat bude vedieť zobrať diel svojej povinnosti za to, že za vašu politiku a politiku vlády premiéra Dzurindu tu máme toľko vízových povinností, že naberiete toľko odvahy, koľko jej nabral aspoň ten malý úradníček.

  • Ďakujem.

    Vážený pán minister,

    nezávidím vám vašu murínsku úlohu, v ktorej ste vlastne mali pomáhať obrazne rečeno nahému v tŕní, a teda vystupovali ste aj v akomsi vysvetľovaní zahraničných úspechov. Chcem upozorniť, že samotný pán premiér povedal, že zdedil nielen zlú zahraničnú situáciu, ale aj balvan - cez 77 miliárd dlhov. Ale aké to boli balvany? Bol to balvan rýchleho budovania diaľnic, balvan Mochoviec, balvan žilinskej priehrady, balvan kompletizácie Gabčíkova. To sú všetko hodnototvorné balvany, za ktoré je možné byť iba vďačný. Pán minister Kňažko až teraz objavom chápal, čo som ja rozumel obrazne pod "balvanom". Totiž vytváranie hodnôt nie je nikdy dubióznym dlhom. Chcem však povedať aj čosi inšie.

    Treba, aby vláda výraznejšie vystupovala voči zahraničiu, ktoré lieči svoje naoko propagandistické liberálne imigračné zákony tak, že zastavuje vízovými povinnosťami možnosti imigrácie. Podstata je totiž taká, že tieto štáty majú už dávno opustiť zákony, ktoré mienia plniť.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Kozlík ako navrhovateľ.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená snemovňa, ale najmä vážená novinárska obec, ktorá je buď na balkónoch, alebo v priestoroch tejto Národnej rady, pretože práve novinárska obec, pokiaľ boli občanom zalepené oči a uši tým, že verejnoprávna, tzv. verejnoprávna Slovenská televízia nevysiela ani priamo ani zo záznamu tento prenos, tak sa stávate svedomím aj tohto parlamentu, aj tohto národa.

    Kratučko len k vystúpeniu predsedu vlády, pretože myslím, že sa zmienim k jeho jednotlivým bodom v rámci svojho vystúpenia. Myslím, že jednoznačne zaznelo to staré známe, ktorým sú jeho vystúpenia príznačné - demagógia, neinformovanosť, neznalosť. Takže dovoľte, aby som prešiel k faktom.

    Po takmer roku a pol existencie súčasnej vládnej moci vedenej vami, pán predseda vlády Mikuláš Dzurinda, sme svedkami hlbokej ekonomickej, sociálnej a vnútropolitickej i mravnej krízy a úpadku slovenskej spoločnosti. Spomínal som už v úvodnom vystúpení, že práve nekompetentnosť, neschopnosť dohody vlády o zásadných ekonomických a sociálnych opatreniach ešte bezprostredne po nástupe vlády k moci sa podpísali pod rozochvenie kurzu slovenskej koruny a po polročnom účinkovaní tejto vlády sa zlomil tento kurz v máji v roku 1999 pri vyše 20-percentnom prepade slovenskej koruny. Tento prepad násobený chaotickým a drastickým zvyšovaním cien, dovoznou prirážkou, nárastom všeobecného daňového zaťaženia zasiahol podnikateľskú sféru aj obyvateľstvo a podpísal sa pod prudký pád slovenskej ekonomiky. Tento pád bol ďalej násobený vynútenou a spolitizovanou reprivatizáciou so spochybnením výstavby infraštruktúry a jej faktickým zastavením, so znížením dostupnosti úverov a krátkozrakou reštriktívnou politikou.

    To všetko vyústilo do výrazného recesného prepadu slovenskej ekonomiky, do reálneho rozpadu produkčných štruktúr štátu, rovnako v privátnej, verejnej, ako aj štátnej sfére. Je možné dokumentovať na konkrétnych výsledkoch napríklad takého podniku, ako sú Slovenské elektrárne, ako pôsobili jednotlivé výkyvy v slovenskom hospodárstve. Po zaradení 1. bloku jadrovej elektrárne Mochovce do odpisovania a po ukončení niektorých rozostavaných investícií narástli náklady na odpisy Slovenských elektrární z úrovne 1,7 mld. Sk z roku 1998 na 3,4 mld. Sk v roku 1999. Následne však ešte stále Slovenské elektrárne vykázali k 30. 6. 1999 prevádzkový hospodársky zisk vo výške 3,3 mld. Sk, čo bol dokonca medziročný nárast o 9,5 %. Vzhľadom na mimoriadne nepriaznivý vývoj kurzu slovenskej koruny museli Slovenské elektrárne vytvoriť rezervu na kurzové straty vo výške 7,9 mld. Sk, čo vlastne úplne znehodnotilo dosiahnuté prevádzkové výsledky. Strata z finančných operácií po premietnutí kurzových strát a finančných nákladov predstavovala 5,4 mld. Sk, následkom čoho Slovenské elektrárne vykázali k 30. 6. 1999 stratu vo výške 3,3 mld. Sk.

    Takže to je pravda o vývoji Slovenských elektrární, ale aj mnohých ďalších podnikov, aj súkromných podnikov typu Slovnaftu, typu Chemosvitu, typu mnohých ďalších podnikov privatizovaných či za vlády Vladimíra Mečiara, či pána Čarnogurského a ďalších, ktorí sa, samozrejme, potom borili s neprekonateľnými ťažkosťami, a Slovensko je dnes plné cintorínov podnikateľskej oblasti. Nakoniec potom bol odvolaný manažment Slovenských elektrární, ale chybu je potrebné hľadať niekde inde, a to je nekompetentná hospodárska, nekompetentná hodnotová politika súčasnej vlády vedenej Mikulášom Dzurindom, ale, samozrejme, zodpovednosť padá predovšetkým na predsedu tejto vlády. Ale neriešilo sa to, samozrejme, na úrovni vlády, riešilo sa to odvolaním manažmentu slovenskej energetiky.

    Napriek použitiu 40 mld. Sk opravných položiek komerčných bánk vytvorených ešte za vlády Vladimíra Mečiara, získaniu 17 mld. Sk z predaja podielu Československej obchodnej banke, prevodu desiatok mld. Sk, ktoré Národná banka získala pri faktickej devalvácii v roku 1999 na chrbtoch podnikateľskej sféry, a úspor, devízových úspor občanov nedokázala vláda ani v minulom roku, ani v tomto roku navodiť a definovať dostatočné prorastové opatrenia. Zahraničná zadlženosť, pán predseda vlády, pritom prudko rastie - samozrejme, keď abstrahujeme od prechodného vplyvu opatrenia Národnej banky Slovenska v oblasti devízovej pozície bánk - a stúpla takmer o 2 mld. Sk za vášho takmer 1,5-ročného vládnutia, pričom však žiadny pozitívny obrat alebo posun v oblasti infraštruktúry na Slovensku nebol zaznamenaný. To znamená, že sme svedkami prejedania budúcnosti, namiesto financovania ekonomického rastu sme svedkami financovania ekonomického poklesu, ekonomického prepadu.

    Konkrétnymi prejavmi zlej a nezvládnutej hospodárskej politiky vlády Mikuláša Dzurindu sú medziročný pokles indexu priemyselnej produkcie v roku 1999 o takmer 4 %, rozpad stavebnej výroby, postupujúci rozpad poľnohospodárskej prvovýroby, pokračujúci pokles objemu dopravy, ak hovoríme o preprave v tonách, to znamená o fyzických objemoch. O vyše štvrtinu poklesol rozsah investícií, pričom vstup rozvojového, rozvojového, pán predseda vlády, kapitálu na Slovensku v porovnaní s rokom 1998 klesol o polovicu. Sú zavádzaním údaje o raste zahraničného kapitálu, v ktorom sú zahrnuté aj výnosy za predaj z Československej obchodnej banky. To je znižovanie sa zo strany vlády k demagógii a ku klamaniu občanov. V priebehu 2. polroka 1999 došlo k reálnemu poklesu v spotrebe obyvateľstva a tento vývoj ďalej pokračuje, pričom sa zužuje odbytový priestor pre domácich podnikateľov.

    Pokiaľ ide o zlepšenie v oblasti zahraničného obchodu a dynamiky exportu, tak tieto sa vykazujú v korunovom vyjadrení, to znamená, to zohľadňuje ten prudký prepad slovenskej koruny a podieľa sa aj na strane dovozu zníženie objemu investícií, to znamená, prestávame investovať do budúcnosti, a pokles verejnej spotreby aj spotreby obyvateľstva. V devízovom vyjadrení však exportná výkonnosť v dolároch klesla, v eurách stagnuje, a predsa export má zabezpečovať pre štát prírastky devíz. Je potrebné povedať, že v časoch pred rokom 1999, to znamená v roku 1998, keď bol fixný kurz slovenskej koruny, zahraničný export rástol v stálych cenách o 10 %, dnes po prudkom prepade slovenskej koruny export v stálych cenách narástol len o 7 %. Tak aká stabilita makroekonomických ukazovateľov? Ani v tomto smere nie je tento údaj celkom pravdivý, celkom čistý. Akceptujem pokles zahraničnoobchodnej bilancie, ale opakujem, samozrejme, že klesol, keď sa neinvestuje, keď fabriky, infraštruktúra v podstate zastavila dovozy technológií, dovozy zamerané na budúcnosť.

    Drastické obmedzenie podnikateľského priestoru a nepriateľská politika vlády vedenej Mikulášom Dzurindom voči podnikateľskej sfére sa premietli v značnom náraste problémových podnikov, vo výraznom náraste medzipodnikovej zadlženosti, keď sú známe údaje rastu o 20 % a rastu objemu zlých úverov v bankách o 20 mld. Sk len za 1. polrok 1999. Ale pritom bez hanby sa rozpráva o tom, že to všetko je dedičstvo vlády Vladimíra Mečiara. To je, vážený pán Mikuláš Dzurinda, vec, ktorú ste si nadrobili sami nekompetentnou, nekonzistentnou hospodárskou a sociálnou politikou.

    Pokiaľ sa týka miery nezamestnanosti, bolo tu spomínaných 20 % rastu nezamestnanosti alebo úrovne nezamestnanosti, ktorá je pomaly európskym rekordom. Ale ja by som povedal ďalšiu vec, že stav nahlásených voľných pracovných miest sa za február zvýšil o celých 162, o celých 162 na 6 282. To je dynamika riešenia problémov predsedom vlády Mikulášom Dzurindom. Ak evidujeme vo februári 552 925 nezamestnaných, tak máme k dispozícii 6 282 pracovných miest. Pán predseda vlády tu pred chvíľou hovoril o 800 nových pracovných miestach z titulu vstupu zahraničného investora. Tak ja by som vám rád, pán predseda vlády, uviedol to číslo, že celkove je tu 6 200 voľných pracovných miest na 550 000 nezamestnaných. Takže o čom sú takéto reči? Je to číra demagógia.

    Pokiaľ hovoríme o vývoji životnej úrovne, tak vysoký rast cien a vývoj reálnych miezd občanov znamenal, že reálna úroveň miezd občanov poklesla takmer o 4 %, reálna výška starobných dôchodkov sa znížila o 8 %. V roku 2000 tá prognóza je ešte horšia, pretože nadväzne na parametre schváleného štátneho rozpočtu, ktorý nepočíta s valorizáciou platov a dôchodkov, treba pri miere inflácie 14 až 16 % očakávať 8 až 10-percentný pokles reálnej úrovne príjmov veľkých skupín obyvateľstva. Čo to bude znamenať v sociálnej situácii občanov, čo to bude znamenať z hľadiska priestoru na domácom odbytovom trhu, netreba asi nikomu, kto vie uvažovať, vysvetľovať.

    Mimoriadne zložitý sa ukazuje stav v oblasti verejnoprávnych fondov. Ukazuje sa, že aj napriek viacerým balíčkom opatrení vláda nedokázala v roku 1999 splniť cieľ - znížiť deficit verejných financií pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu. V roku 1999 sa dosiahol deficit verejných financií vo výške 3,6 % hrubého domáceho produktu. Pritom ani jeden z verejných fondov nezaznamenal plusové hospodárenie a v podstate všetky verejné fondy hospodárili v mínuse. Je možné pripomenúť, že súčet verejných deficitov alebo deficitov verejných inštitúcií v roku 1999 dosiahol 30,5 mld. Sk, pričom deficity vykazujú centrálny rozpočet štátu, deficit 14,7 mld. Sk, pričom však v metodike Medzinárodného menového fondu by to bolo o 2,2 mld. Sk viac, 2,2 mld. Sk predstavuje súhrn deficitov štátnych fondov. Sociálna poisťovňa napriek užitiu 5 mld. Sk z rezervy vytvorenej v období Mečiarovej vlády zaznamenala deficit 5,7 mld. Sk, Národný úrad práce deficit 0,3 mld. Sk, zdravotné poisťovne deficit 2,4 mld. Sk. Po dlhom čase deficit hospodárenia vykázali obce vo výške 2,6 mld. Sk a, samozrejme, v deficitoch sú Fond národného majetku aj Slovenský pozemkový fond.

    Na rastúcich daňových nedoplatkoch v negatívnom vývoji platieb do verejnoprávnych fondov, poklese investícií, zamestnanosti, aktivít podnikateľskej sféry je evidentné, že vláda vedená pánom Dzurindom prehnala mieru reštrikcie. Pri zjavnej neschopnosti vlády zadefinovať a reálne podnietiť naštartovanie strednodobého rastu snaha vydolovať z padajúcej ekonomiky väčší objem zdrojov je scestná a prehlbuje ekonomicko-sociálnu nerovnováhu.

    Žiaľbohu, rozpočtové hospodárenie ani v roku 2000 sa nevyvíja priaznivo. Deficit štátneho rozpočtu za 1. kvartál napriek realizovaným ekonomickým balíčkom dosiahol takmer 1 mld. Sk. V roku 1999 za rovnaké obdobie bol v štátnom rozpočte vykazovaný prebytok takmer 1 mld. Sk. Pritom príjmy štátneho rozpočtu v nasledujúcom období budú vykazovať klesajúcu tendenciu v dôsledku postupného znižovania dovoznej prirážky.

    Rok 2001 považuje z hľadiska rozpočtového hospodárenia za kritický aj ministerstvo financií. Dôvodom budú očakávané výpadky príjmov v oblasti dane z príjmov právnických osôb v dôsledku zníženia sadzieb o 13 mld. Sk, z dôvodu zrušenia dovoznej prirážky pokles o 7,4 mld. Sk a o ďalších 1,5 mld. Sk bude znížený výber dane z pridanej hodnoty ako následok zrušenia dovoznej prirážky. Podľa predbežných prepočtov hrozí len v štátnom rozpočte deficit na úrovni 7 % hrubého domáceho produktu. Avšak pán Dzurinda masíruje verejnú mienku tvrdeniami o svetlých zajtrajškoch.

    V parlamentných voľbách strany vládnej koalície sľubovali, že budú garantmi neprivatizácie strategických podnikov Slovenskej republiky. Opak je však pravdou, čo je ďalší z volebných podvodov Mikuláša Dzurindu. Predmetom privatizácie sa majú stať prakticky všetky strategické podniky. Mikuláš Dzurinda ako predseda vlády nedokáže zastaviť privatizačnú ruvačku medzi jednotlivými lobistickými skupinami, čo ďalej prehlbuje už aj tak nízku funkčnosť vlády. Nedostatočná rozhodnosť v tomto prípade vyvoláva oprávnené podozrenie aj z prepojenia jeho osoby na niektoré záujmové zoskupenia. Pre podozrenie z korupcie a klientelizmu dvaja z najbližších spolupracovníkov Mikuláša Dzurindu abdikovali zo svojich ministerských postov. Zákonnosť konania jeho ďalšieho blízkeho spolupracovníka ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií toho času dôvodne preveruje Najvyšší kontrolný úrad.

    Za týchto okolností paradoxne a nedôveryhodne vyznievajú aj individuálne aktivity Mikuláša Dzurindu v rámci prezentácie programu Boja proti korupcii a klientelizmu. Pokiaľ sa týka klientelizmu, je tu nie chvalne známa M.E.S.A. 10, ktorej pán predseda vlády Dzurinda, ale aj ďalší, pán Mikloš, Palacka, pán Kinčeš sú členmi. A opäť to jasne dokumentuje, aká je falošná karta, pokiaľ sa hovorí o krokoch alebo opatreniach proti klientelizmu organizovaných z úrovne súčasného predsedu vlády.

    Bolo tu spomínané pánom predsedom vlády v jeho vystúpení, ako sa úžasne zlepšila situácia v bankovej sfére alebo v oblasti úrokových sadzieb. Ja by som ho rád upozornil, že tá situácia je úplne iná, že v podstate podľa údajov Národnej banky Slovenska objem úverov slovenských bánk smerujúcich do podnikovej sféry po očistení o kurzové posuny sa zvýšil za prvé dva mesiace roka 2000, vážení poslanci, poslankyne, o celých 0,2 mld. Sk. To podnikatelia skutočne "skáču od radosti" pri celkovom objeme korunových, devízových prostriedkov v sume 374 mld. korún o 0,2 mld. Sk rastu úverových zdrojov. Pritom objem termínovaných vkladov vzrástol za prvé dva mesiace roka 2000 o vyše 20 mld. Sk. To znamená, že objem vkladov, najmä termínovaných, rastie, banky majú, samozrejme, zvýšené náklady spojené s úrokmi pre klientov. Na druhej strane klesajú výnosy z bezpečných investícií do štátnych dlhopisov a banky majú problém si peniaze zarobiť.

    Takže tu je zásadný problém, pán predseda vlády. Síce štát získava v rámci výnosov alebo emisií a dlhopisov úrokové výnosy alebo za výnosové úroky 8 %, ale to vytláča úrokové sadzby podnikateľskej sféry na minimálne 18 %. Ale je mnoho podnikov a mohli ste ich na východe navštíviť, ktoré sú odbytovo zabezpečené a nevedia zabezpečiť úver za lacnejšie ako 25 až 27 %. A takí poslanci, pán predseda vlády, tu sedia aj v tomto parlamente za vládnu koalíciu, ktorí majú blízko k podnikateľským aktivitám. A bol by som rád, keby ste im išli vykladať o nízkych úrokových sadzbách. Podotýkam, že úrokové sadzby za február narástli o 2 %. Mali by ste si túto situáciu skutočne dať zanalyzovať.

    Pokiaľ sa týka zahraničnopolitickej oblasti, ja musím zopakovať, že tá úspešnosť vlády Mikuláša Dzurindu opierajúca sa o začatie prístupových rokovaní Európskej únie a Slovenskej republiky ako vizitka, vitrína úspešnosti je predovšetkým výsledkom odstránenia nesprávneho delenia pristupujúcich krajín na dve skupiny, ktoré presadzovala bývalá reprezentácia Európskej únie. Dôkazom toho je aj pričlenenie Rumunska, Bulharska a mnohých krajín, ktoré sú ďaleko, ďaleko za ktoroukoľvek zo súčasných pristupujúcich krajín, Slovensko, samozrejme, nevynímajúc. Takže v tomto zmysle však neúspešná hospodárska a sociálna politika vlády vedenej Mikulášom Dzurindom môže tieto prístupové procesy zásadným spôsobom ohroziť.

    Počas vlády Mikuláša Dzurindu došlo k plošnému zrušeniu koncepčných zmien smerujúcich k zefektívneniu využívania finančných prostriedkov určených pre tzv. štátnu kultúru, stabilizáciu štruktúr regionálnej kultúry a k plošným politickým čistkám odborníkov v rezorte. Vláda nielen neponúkla žiadnu alternatívu k predchádzajúcim koncepciám, ale bezhlavým návratom k chaotickému stavu pred rokom 1994 paralyzovala väčšiu časť kultúrnych inštitučných aktivít. Kroky súčasnej vlády vedúcej k faktickej likvidácii Matice slovenskej pripomínajú časy maďarizácie z minulého storočia. Aj mnohí takzvaní bývalí prívrženci záchrancov kultúry dnes vyjadrujú nesúhlas a kritizujú neodbornosť a neschopnosť súčasného riadenia a smerovania v oblasti kultúry.

    Podobne vláda Mikuláša Dzurindu nezvláda situáciu v oblasti školstva. Prísľuby zvýšenia platov pedagógov, zlepšenie materiálnej, finančnej základne školstva, viaczdrojové financovanie školstva zostali na papieri. Rezort upadá. Množstvo škôl avizuje vyčerpanie finančných prostriedkov potrebných na svoje fungovanie už v októbri tohto roka.

    Podobne sa stupňuje deštrukcia v oblasti mediálneho systému. Výsledkom je problematické a problematizované postavenie verejnoprávnych médií. Vláda nie je v stave poskytnúť adekvátne dotácie a spolieha sa na plné finančné zabezpečenie zo strany koncesionárov. Úplne absentuje vládne úsilie nájsť správne legislatívne nástroje na riešenie systému financovania verejnoprávnych médií.

    Počas vlády Mikuláša Dzurindu kvalita legislatívnych návrhov, dodržiavanie legislatívneho plánu vlády, ako aj zachovanie systémovej nadväznosti návrhov na platné právo sa dostali na najnižší stupeň kvality od vzniku našej štátnosti. V súčasnosti legislatívne aktivity takmer ustrnuli. Miesto toho, aby legislatíva vlády prinášala predpisy motivujúce oživenie ekonomiky a pokles nezamestnanosti, vláda predkladá prevažne reštrikčné predpisy, a to veľmi často v skrátenom legislatívnom konaní. Treba zdôrazniť, že väčšinou pre takéto konanie nie sú splnené zákonné podmienky. Sme svedkami noviel noviel predkladaných noviel zákonov, to znamená reťazenia opráv nekvalitných predlôh, ktoré táto Národná rada schvaľuje v skrátenom legislatívnom konaní. Zatiaľ čo v prvých rokoch svojej existencie na Slovensku bola naštartovaná akcelerácia aproximácie práva, čo bolo pozitívne hodnotené zo strany Európskej únie, dnes sa naplno objavujú signály o meškaní aproximácie práva.

    Počas vlády vedenej Mikulášom Dzurindom sa zreteľne zhoršila situácia vo sfére bezpečnosti občanov i štátu. Armáda Slovenskej republiky z dôvodu zlého riadenia a nedostatku financií je v rozklade, rozpredáva sa vojenská technika, tisíce mladých ľudí beznádejne čakajú na výkon základnej vojenskej služby. Stúpol počet násilných trestných činov a v porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa znížila ich objasnenosť. Dochádza k zneužívaniu orgánov Policajného zboru, keď vyšetrovatelia musia pod nátlakom zo strany vedenia ministerstva vnútra riešiť vybrané kauzy na politickú objednávku. Bezprecedentným krokom Mikuláša Dzurindu bolo zrušenie udelenej amnestie, čo samo osebe po príslušnom rozhodnutí Ústavného súdu by malo byť dôvodom na odstúpenie z funkcie predsedu vlády.

    Vláda Mikuláša Dzurindu hneď od svojho nástupu uplatnila politiku nevídanej konfrontácie. Vyše 4 000 pracovníkov štátnej a verejnej správy prišlo o zamestnanie na základe politickej perzekúcie. Mnoho nezmyselnej energie bolo premrhanej pri tvorbe "čiernych kníh". Široko medializovaná, avšak nepreukázaná kriminalizácia politických oponentov je na bežnom poriadku. Lídrom nenávistných kampaní je práve osoba Mikuláša Dzurindu, ktorý miesto koncentrácie na zabezpečenie aspoň priemerného výkonu svojej vlády spoluorganizuje hľadanie nepriateľov v radoch opozície.

    Pokiaľ sa tu zo strany Mikuláša Dzurindu deklaruje určitá ústretovosť zo strany priateľov v zahraničí, rád by som priblížil aj túto otázku. Ide v podstate o kupovanie si zahraničnopolitickej podpory. Stačí pripomenúť otázku VSŽ a U. S. Steel Group. Ja by som rád, pán predseda vlády, pripomenul jednu vec, tú kamufláž okolo 11 mil. Sk straty, ktorú ste spomenuli vo svojom vystúpení za rok 1998. Nešlo o nič iné ako o účtovné vytvorenie straty tvorbou rezervných a opravných položiek. Ale čo je zaujímavé, to nebolo len vo VSŽ, ale bolo to v ďalších podnikoch kontrolovaných súčasnou vládou, v Slovenských elektrárňach, v plynárenskom priemysle, Slovenskej poisťovni, slovenských bankách, kde jednorazovo sa vytvoril nebývalý objem opravných položiek a rezerv, čo znamenalo, že v štvrtom kvartáli 1998 Slovenská republika miesto obvyklého zisku na úrovni štátu, ktorý sa vykazoval okolo 25 mld. Sk, vykázala stratu 30 mld. Sk. Vyslali ste negatívny signál do sveta a čudujete sa potom, že bola Slovenská republika, dodnes je, označovaná, že je to štát pred ekonomickým krachom. A v súčasnom období, samozrejme, tieto rezervy sa rozpúšťajú, alebo netvoria sa v takých objemoch, a nadúvate sa a čechráte si perie, ako dobre riadite ekonomicky tento štát alebo podniky, v ktorých ste v podstate sfalšovali ekonomické výsledky.

    Tak je potrebné pripomenúť, že otázka Východoslovenských železiarní je jedna ohromná kamufláž, ktorá, samozrejme, ešte vypláva na svetlo božie. Ale je tu ďalšia vec, že rokovania okolo VSŽ vytvárajú rad otázok, či vláda neporušila, alebo pán Dzurinda neporušil aj niektoré ústavné princípy, kde je otázka, či mal kompetenciu Mikuláš Dzurinda spolu s niektorými vysokými úradníkmi uzatvárať dohodu s prezidentom Východoslovenských železiarní a zástupcami U. S. Steel Group, dohodu o porozumení ako definitívny variant riešenia tejto spoločnosti. V zmysle tejto dohody U. S. Steel nevstúpi do VSŽ ako celku, ale skúpi novú spoločnosť, do ktorej sa predtým prevedie oceliarska výroba, ktorá je pre VSŽ nosná z ekonomickej, výrobnej, obchodnej aj sociálnej stránky.

    Uvedená transakcia teda nepomôže riešiť problémy celej VSŽ, čiže dlhy, zamestnanosť, výrobu a odbyt v zostávajúcej časti budú musieť riešiť doterajší akcionári, avšak už bez potenciálu oceliarskej výroby. Za slovenskú stranu rozhodol a dohodu uzatvoril malý okruh štátnych úradníkov na čele s Mikulášom Dzurindom bez toho, aby ich konaniu predchádzalo riadne rokovanie vlády o tejto otázke, bez toho, aby vláda svojím uznesením rozhodla o náležitostiach dohody a poverila určených členov vedením takýchto rokovaní a uzatvorením dohody. Predseda vlády a príslušní štátni úradníci týmto podľa všetkého mohli porušiť článok 119 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, že o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky rozhoduje vláda v zbore.

    Ale treba pripomenúť aj ďalšie tzv. pozitívne prístupy súčasnej vlády, či už zo strany pána prezidenta Clintona, ktorý, samozrejme, sa poponáhľal s pozdravným listom pri takejto dohode medzi VSŽ a U. S. Steel Group a slovenskou vládou, ale, samozrejme, aj pokiaľ sa týka španielskeho predsedu vlády Aznara - z každého oka mu pozerala privatizácia slovenskej energetiky. Takže ja sa desím toho, aký ďalší predseda vlády z Európskej únie príde a čo tento štát tá návšteva bude stáť. Takže tiež o tomto si povedzme pravdu, ak hovoríme o svetlých signáloch z hľadiska medzinárodného priateľstva vo vzťahu k osobnosti Mikuláša Dzurindu.

    Vážená Národná rada, ja by som sa však vrátil alebo obrátil pozornosť k politickému rozmeru dnešného rokovania. V prvom rade nezvládanie riadenia štátu, hospodársky a sociálny prepad, rozklad spoločenských štruktúr, ktoré sú faktom, nezvratným faktom, majú hlboký morálny a politický dosah. Miesto stabilnej vládnej koalície schopnej zvládať elementárne problémy života spoločnosti sme svedkami úporného vnútrokoaličného politického zápasu sprevádzajúceho presadzovanie skupinových aj individuálnych lobistických záujmov a klientelizmu. Stále zreteľnejšie sa ukazuje, že Mikuláš Dzurinda ako líder vládnej koalície nepredstavuje ani jednotiaci prvok, ani osobnosť, ktorá by svojou programovou víziou, individuálnymi parametrami dokázala pre ďalšie obdobie zabezpečiť slovenskú pozíciu politickej, hospodárskej a sociálnej stability. Vo vláde určite nepracujú len samí hlupáci. Aj tím, v ktorom môže byť zopár dobrých hráčov, podá podpriemerný výkon, ak chýba schopný organizátor hry. Platí to aj o vládach a platí to aj o riadení štátu.

    Napriek tomu, že Mikuláš Dzurinda do parlamentu a do vlády vstúpil ako predseda najsilnejšieho koaličného zoskupenia, nedokázal ho stmeliť a v súčasnosti pred zrakmi bývalých politických súpútnikov zliepa novú stranu politických legionárov, s ktorou plánuje vstúpiť do najbližších parlamentných volieb. Tento postup je možné pokladať za výsmech toľko proklamovanej jednoty Slovenskej demokratickej koalície ako hlavnej politickej vládnej sily a je i znakom pohŕdania a prehliadania občanov voličov.

    Za výsmech koaličných partnerov možno pokladať i osobné angažovanie sa Mikuláša Dzurindu v kauze odvolávania vedúcich predstaviteľov Fondu národného majetku i evidentné prikývnutie pri výmene manažmentu Slovenských elektrární, napriek tomu, že išlo o špičkových odborníkov dôsledne obhajujúcich národnoštátne záujmy v oblasti energetiky, alebo možno práve preto, nech si nato každý zodpovie sám.

    V čase, keď Slovensko čelí dlhodobej vyše 20-percentnej nezamestnanosti, keď klesá produkčná schopnosť slovenskej ekonomiky a rozpadá sa podniková sféra, v čase, keď hrozí pokles reálnych miezd o takmer 10 % a rast nákladov na bývanie predstavuje skoro 50 %, v takomto hektickom čase sa vláda Mikuláša Dzurindu s veľkým humbugom zaoberá vlastníctvom časti morského dna a konkréciami na ňom ležiacimi. Dôležité sú nesporne i programy čistých rúk alebo reorganizácie štátnej správy a jej decentralizácie. Je však otázka, kedy sa Mikuláš Dzurinda a jeho vláda seriózne a s konkrétnymi východiskami začne zapodievať aj s takými konkréciami, ako je zníženie nezamestnanosti, podpora tvorby nových pracovných miest, rast životnej úrovne, a ďalšími, ktoré sú pre Mikuláša Dzurindu asi podružnými záležitosťami. Pán Mikuláš Dzurinda v rámci sebaobhajoby spomenul demarše zasielané zo zahraničia bývalej vláde. Ale demarše nezamestnaných a upadajúcich regiónov neberie na vedomie.

    Opozícia v parlamente určite nemá dosť hlasov na presadenie návrhu na vyslovenie nedôvery Mikulášovi Dzurindovi. Predmetným návrhom však dáva impulz pre zásadnejšie prehodnotenie a riešenie funkčnosti dnešnej vládnej koalície zo strany práve vládnych politických strán. Je načase, aby sa skončilo obdobie, keď výkon predsedu vlády sa zamieňa za výkon politického propagandistu a agitátora, je načase, aby vedenie vlády prevzal niekto schopnejší, niekto, kto to jednoducho vie.

    Opakujem však znova, kľúč v rukách má vládna koalícia. Je na vládnej koalícii, či osvedčí záujem o posunutie vecí vpred v záujme výkonnejšieho riadenia štátu, v záujme jeho občanov. Vzhľadom na katastrofálne hospodárske a sociálne výsledky by to mohla byť pre vládnu koalíciu príležitosť na politický reparát. V opačnom prípade takýmto reparátom budú musieť byť predčasné parlamentné voľby.

    Dovoľte mi preto, vážená Národná rada, aby som na záver opäť uviedol to, čo som predložil ako navrhovateľ, aby som v mene poslancov Národnej rady za Hnutie za demokratické Slovensko a za Slovenskú národnú stranu navrhol a podporil vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi.

    Na záver predkladám návrh na tajné hlasovanie k predmetnej veci.

    Vážená Národná rada, ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k umožneniu vystúpiť poslancom. Pán poslanec Kozlík informuje, že vystúpil už aj za klub za Hnutie za demokratické Slovensko, takže ďalšou v poradí vyžrebovanou za kluby je pani poslankyňa Malíková.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení páni poslanci,

    vážené panie poslankyne,

    členovia vlády,

    budem sa snažiť, aby môj príspevok bol stručný, pretože si myslím, že nemá význam hovoriť to, čo je súčasne skoro každému na Slovensku jasné, čo je realita a čo hovoria fakty. Začnem tým, že sa zaoberáme dnes vyslovením nedôvery pánu Dzurindovi, ktorý sa uchádzal vo voľbách - teda, keď sa vrátime trošku do minulosti - o dôveru občanov ako predseda alebo hovorca SDK. Vzišiel teda z tohto politického subjektu. Dostal sa mi do ruky materiál, predvolebný materiál, ktorý by si určite pripomenuli mnohí voliči, ktorí SDK aj prostredníctvom takejto propagácie naleteli. Vidíte, ako pekne sa usmieva a láka voličov pre SDK pán Šťastný. Myslím si, že dnes je na Slovensku taká situácia po viac ako roku vládnutia pod vedením pána Dzurindu, že šťastný je už len pán Šťastný, a hádam preto a len preto, že on na Slovensku nežije, pretože väčšina obyvateľov na Slovensku už šťastná nie je. Je škoda, že svojou osobnou angažovanosťou pomáhal pripraviť tento nešťastný stav Slovenskej republiky.

    Pán Dzurinda, tak ako to dokázal aj vo svojom vystúpení, žije v nereálnom svete. Jednoducho pán Dzurinda ignorujete skutočnosť a realitu. Vašou pracovnou metódou sú lži a sľuby. Takto začínate vo volebnej kampani a takto aj skončíte. Reálne výsledky sa za vami neobjavia. V tomto z pohľadu dneška paškvile, v tom materiáli, ktorý som vám ukázala, bola publikovaná, ako aj na stránkach vraj nezávislých novín, zmluva s občanmi. Z právneho hľadiska zmluvu s občanmi treba chápať ako nejaký verejne deklarovaný prísľub. Ak niekto poruší verejný prísľub, alebo nenaplní zmluvný záväzok nielen na Slovensku, ale aj všade vo svete, takýto človek sa nazýva klamár alebo, ak chcete, podvodník. Preto, pán Dzurinda, vám hovorím otvorene, vedomá si obsahu svojich slov, ste podvodník a klamár a navyše taký, ktorý žije v nereálnom svete ilúzií. To jednoznačne vyplynulo z toho, čo ste tu hovorili, pretože občania žijú v inom svete, bohužiaľ, horšom, ktorý ste im vy vytvorili.

    Hovorilo sa tu o tom, na akej ceste je Slovenská republika. Predstavitelia vlády a vládnej koalície hovorili, že Slovensko je na dobrej ceste. Ja poviem ináč. Slovensko je na najlepšej ceste, ale na ceste do pekla. Ak si, vážení páni kolegovia z vládnej koalície, neuvedomíte pri dnešnom hlasovaní svoj podiel na ďalšom smerovaní našej republiky, po neúspešnom skončení tejto schôdze sa môžeme rozlúčiť s pozdravom: "Dovidenia v pekle priatelia."

    Chcela by som sa vrátiť k sľubom, ktoré boli v predvolebnej kampani a ktoré boli podvodné. Spomeniem len niektoré. Nebudem citovať tie, ktoré ste uviedli v podvodnej zmluve s občanmi Slovenska, pretože znovu by ste mi argumentovali tradične: "Máme ešte čas približne 2,5 roka, veď my sme tu sľubovali na 4 roky." Vy ste však sľúbili, zaviazali ste sa občanom aj presne, čo urobíte za prvých 100 dní vlády. A tie už dávno, dávno ubehli. Takže ja sa vám budem snažiť oživiť pamäť a ukázať občanom Slovenska, kto je pán Dzurinda, a teda, bohužiaľ, kým sa dali oklamať.

    Sľúbili ste napríklad prvých sto dní vlády, čo urobí pre naplnenie zmluvy s občanom: "Zabezpečíte mladým ľuďom samostatné bývanie tým, že sa postaví ročne 14 tisíc bytov." Hoci ste mali prvý rok náskok vo svojom vládnutí, pretože ste zdedili približne 11 tisíc rozostavaných bytov za bývalej vlády, ani ten sľub ste nesplnili. V ďalších rokoch nepostavíte nič, absolútne, pretože ste dali prednosť včleneniu do NATO a na to ste vyčlenili, myslím, 1,2 mld. Sk na úkor kvality života slovenských občanov a 30 mil. Sk na špinavú propagandu, ktorú robíte jednostranne, bez demokratickej možnosti prezentovať aj iný opačný názor a argumenty.

    Ďalej ste tvrdili, že v štátnom rozpočte na rok 1999, a to si občania môžu skontrolovať, vyčleníte najmenej 10 mld. Sk na podporu bytovej výstavby formou prémií stavebného sporenia, príspevku do štátneho fondu bytovej výstavby, nenávratných príspevkov občanom a obciam a dotáciami k úrokom hypoték, čo umožní zníženie úrokov hypoték na 6 %. Toto je ďalšie do neba volajúce klamstvo.

    Vážený pán Dzurinda, aj ako primátorka, aj ako poslankyňa som sa snažila, myslím, rok a pol a o niečo viac s vami tak ako ostatní kolegovia z opozície dostať sa aspoň do diskusie. Okrem toho, že ste podvodník a klamár, prejavili ste sa aj ako zbabelec, pretože ste viac ako rok nemali odvahu sa postaviť pred poslancov opozície a diskutovať priamo.

    Sľúbili ste upevniť postavenie rodiny tým, že predĺžite lehotu poskytovania rodičovského prídavku do piateho roku dieťaťa. Ďalšie klamstvo.

  • Hlasy z pléna.

  • Pretože to bolo do sto dní, pán Kováč, a vy ste to neurobili, jednoducho ten zákon ste ani nepripravili. Pripravovali ste iné zákony.

    Sľúbili ste, že zastavíte ohrozovanie života a zdravia občanov tým, že zvýšite finančné prostriedky pre zdravotníctvo. Nie je tu pán minister Šagát, zrejme zasa pripravuje nejaký geniálny ťah v zdravotníctve. Takisto ste sľúbili, že štátny rozpočet za rok 1999 upravíte tak, aby výdavky na zdravotníctvo predstavovali 7 % z hrubého domáceho produktu. Predstavovali 5,9 mld. Sk a na základe teraz neprítomného pána ministra Šagáta, teda jeho návrhu vláda prijala opatrenia, aby boli prijímaní pacienti len v akútnom stave, čím vlastne vnútili zdravotníkom porušovať lekársku etiku a zákon o Liečebnom poriadku. A priamo ste ohrozili zdravie a životy občanov.

    Slovenská národná strana opakovane podala trestné oznámenie na ministra Šagáta, bohužiaľ, zrejme sú súdy zavalené riešením procesov v rámci politických revanšov. Sľúbili ste - ja viem, že sa nepríjemne počúva, čo ste sľúbili, keď nie ste schopní to splniť - znížiť kriminalitu a korupciu atď. Opak je pravda. Vy ste sa sústredili na politické procesy a politické revanše. Výsledkom je nárast kriminality, nárast brutality trestných činov a stúpa neobjasnenosť trestných činov.

    Takisto ste hovorili, že jeden z predpokladov vstupu Slovenska do medzinárodných zoskupení je odstránenie výhrad Európskej únie voči Slovensku, napríklad tých, ktoré sa týkajú zastúpenia opozície v niektorých významných orgánoch. Chceli ste však len mať opozíciu ako pláštik demokracie, ako bábkovú opozíciu. A vy ste sa tvárili pred zahraničím, že ste demokrati. Slovenská národná strana na túto hru nepristúpila.

    Nereagovali ste na ponuky opozície, konkrétne SNS rokovať - vo svojej arogancii ste zašli až tak ďaleko - o závažných celospoločenských problémoch, akými sú novela ústavy, transformácia verejnej správy, rozpočet na rok 2000. Takisto ste sľúbili, že urobíte novelu zákona a výsledkom bude zabezpečenie zastúpenia opozície v orgánoch Fondu národného majetku. Bačujete si sami. K tomu sa ešte dostanem.

    A teraz niečo zo skvelých myšlienok pána Dzurindu. Ja vám hneď poviem, aká je realita konkrétne v našom okrese. V rozhovore, myslím, že tá karikatúra je teraz veľmi výstižná, ste hovorili: "Môžem veľmi zodpovedne povedať, že žiaden človek, ktorý je odborníkom na svojom mieste a má príslušný mravný a morálny kredit, sa nemusí obávať," akože o svoje miesto v štátnej správe. "Ako nie je možné tolerovať, keď za veľvyslanca ide človek, ktorý nevie cudzí jazyk," čo bola kritika smerom na vtedajšiu vládu. "Ak nám dajú ľudia dôveru, budeme presadzovať len a len princíp odbornosti, kvalifikovanosti, serióznosti a morálnosti."

    Zopakujem príklad, ktorý tu uviedla pani poslankyňa Mušková. Vysvetlite mi, pán Dzurinda, konkrétne, ako je možné, že riaditeľkou polikliniky v Turzovke sa stane žena so stredoškolským vzdelaním a jej jediný kvalifikačný predpoklad je taký, že jej manžel je prednosta Okresného úradu v Čadci. A možno to dostal ako odmenu za sľub vernosti, pretože po zosúladení svojej zbierky straníckych preukazov došiel k tomu poslednému, ktorý je z SDKÚ. Aká je to odbornosť? Viete, toto sa ma dotklo veľmi, pretože ak sa bašuje v majetku, ktorý je hmotný, materiálny, môžeme nejako ešte oddialiť riešenie, ale keď riadenie zdravotníctva zverujete do rúk stredoškolákom, neodborníkom, ktorých kvalifikáciou je príbuzenský vzťah, tak myslím si, že to už nie sú žarty. Tu ide o životy ľudí. A to je neodpustiteľné.

    Hovorili ste, že najlepšie by bolo, aby sa odpolitizovala štátna správa, a najlepšie by bolo, keby ľudia v štátnej správe neboli členmi politických strán. Teraz sa všetci hrnú do SDKÚ a vy tvrdíte, že je to dobre, lebo že sú odborníci, ktorí nábor do SDKÚ vykonávajú v čase pracovného voľna. Keby to nebolo také smutné, tak by som sa asi zasmiala.

    Hovorili ste o morálnych odborníkoch. Povedzte mi, čo robí pán Palacka v parlamente, keď sa verejne priznal k tomu, že na poste ministra porušil zákon, a vy ste boli taký morálny ako celá vládna koalícia, že ste z porušiteľa zákona urobili zákonodarcu. Veď to je výsmech demokracie.

  • Hlasy z pléna.

  • Ono je to, vážení kolegovia, tak, že pravda sa nedobre počúva a možno niekto si svoju vnútornú neistotu kompenzuje tým, že robí ramená. Takže pokojne, ja si svoje poviem.

    Hovorili ste, že budete dávať, pán Dzurinda, odborníkov. Neviem, či je tu pán minister hospodárstva Harach, ale ja ho tu mám vo vašich predvolebných plátkoch ako odborníka, v rámci vašich vysmiatych tvárí, na školstvo. Pokiaľ viem, pán Harach je učiteľ. Toto je vaša odbornosť? Takže chcem povedať, suma sumárum, tu sa nájdete všetci z SDK, ale teraz ste v republike vysmiaty už len vy. Ostatným do smiechu nie je.

    Ale poďme sa preniesť z minulosti do čerstvej súčasnosti. Ja poviem len tie najčerstvejšie príklady vašej neschopnosti, pán Dzurinda, nekompetentnosti. Hovoríte o tom, aký ste obľúbený vonku. Ja si však myslím, že sa nám zatvárajú dvere do sveta a hlavne do Európy.

    Vystúpil tu aj pán minister Kukan. K nemu sa ešte dostanem. Myslím si, že ťažko niekoho presvedčí pán Kukan o myšlienkach, ktoré hlása, lebo o jeho hodnovernosti svedčí len taká maličkosť a o morálnych hodnotách takisto. Pán minister Kukan sa stal ako ďalší členovia kabinetu zakladateľom SDKÚ. Pre tých, ktorí nevedia, v preklade to znamená - opravte ma, pretože už to meníte tak rýchlo, že to človek neregistruje - Slovenská demokratická kresťanská únia. Podčiarkujem slovo kresťanská. Pritom počas vianočných sviatkov sa pán Kukan verejne v Slovenskom rozhlase prihlásil k tomu, že je ateista. To si chcete už robiť dobrý deň zo Slovenska kompletne alebo už kam zachádzate vo svojej arogancii?

    Presne v deň, keď boli ministri Kukan a Kanis v Bruseli a prezentovali v našich médiách optimistické informácie z prostredia NATO o najlepších predpokladoch Slovenska na vstup doň, dozvedeli sme sa ďalšiu optimistickú správu, a to bola správa o zavedení vízovej povinnosti voči Slovensku zo strany Belgicka. Pripadá mi to, že prinajmenej divne funguje protokol. Ide v poradí už o šiestu krajinu po Veľkej Británii, Írsku, Fínsku, Nórsku a Dánsku, ktorá zaviedla tento "ústretový krok" kandidátskej krajine na vstup do Európskej únie. Vzhľadom na Schengenskú dohodu sú podľa mňa na spadnutie obdobné kroky zo strany Holandska a Luxemburska. Takže, ak to nezaregistrovali pán minister a pán premiér, by som ich chcela upozorniť, že treba niečo také očakávať. Pán minister Kukan sa pritom tvári, akoby to bol nejaký diplomatický úspech, a jeho úradníci vinu usilovne zvaľujú na iné rezorty, akoby to neboli rezorty tej istej vlády, ktorá pripustila celoplošné diskriminačné opatrenia voči všetkým občanom zapríčinené konaním menšiny. Pán Csáky sa takisto tváril, že je pomaly neviditeľný v tomto čase.

    Ako bolo výstižne uvedené v niektorých médiách, odstúpenie pána Hrabka - a ja sa s tým stotožňujem - bolo pekným gestom, ale myslím si, že nie tej správnej osoby. Za takýto výrazný "úspech diplomacie" v štandardných západných demokraciách, ktoré napodobňujete a ktoré sú vám vzorom - kam sa usilovne tlačíte -, odstupujú prinajmenej ministri zahraničných vecí. Takže nechápem ešte tú bohorovnosť pána Kukana, s ktorou tu dnes vystúpil.

    Takisto ma prekvapilo, že v týchto dňoch akoby náhodou prišiel na návštevu španielsky premiér. A pán Dzurinda tu prezentoval, že má podporu z tej strany, teda podporu španielskeho premiéra. No to máte asi preto, že je Španiel, a nie Slovák a nežije na Slovensku. Podľa zvyklostí sa španielsky premiér po nástupe k moci vydáva na prvú zahraničnú cestu už tradične do Maroka. Tentoraz malo vraj tú česť práve Slovensko. Pán Dzurinda to pripisuje nadštandardným osobným vzťahom, pán premiér Španielska zase v snahe o vyjadrenie bezvýhradnej podpory integračným snahám našej domoviny. Pekné, sladké reči, ale čo je za tým? Stačí si letmo pozrieť zoznam členov jeho sprievodu, hlavne ten zoznam, ktorý sa týka podnikateľskej časti a jej agendy, ktorú zastupujú, a hneď nám svitne. Po vstupe U. S. Steel do VSŽ a maďarského MOL-u do Slovnaftu zostáva ešte plynárenský a energetický priemysel, ktorý ste nepredali, alebo nesľúbili, a o jeho privatizáciu už prejavila záujem určitá španielska spoločnosť. Pre istotu plánuje ešte finančné investície do zatiaľ nešpecifikovaných slovenských podnikov a tiež má záujem o privatizáciu telekomunikácií.

    To je informácia, ktorá prebehla médiami. Samotný premiér však zdôraznil záujem o ekonomickú spoluprácu, najmä v zapojení španielskych bánk do privatizácie slovenských finančných inštitúcií. Tieto údaje vrhajú trochu iné svetlo na vraj nezištnú priateľskú návštevu malého španielskeho premiéra, ktorý v záujme podpory slovenských integračných snáh neváhal v tom čase ohroziť aj vlastné zdravie.

    Ja by som sa chcela teraz opýtať, pán Dzurinda, ale úplne vážne, vy ste premiérom krajiny, ktorá sa nazýva Slovenská republika, alebo ste emisárom zahraničného kapitálu a kto vás potom platí? Za čo ste vlastne, pán Dzurinda, platený z peňazí daňových poplatníkov, za to, že robíte sprostredkovateľa, dohadzovača zahraničným firmám, ktoré vyhrýzajú hrozienka z koláča, alebo za to, aby ste nasmerovali ekonomiku Slovenskej republiky k prosperite? Myslím, že ste bábkový premiér vlády, ktorá prostredníctvom vás nevládne.

  • Neustály ruch v sále.

  • Ešte by som sa chcela vyjadriť aj k ďalšiemu neprofesionálnemu rozhodnutiu, pre ktoré boli vynaložené peniaze nás daňových poplatníkov, ktoré by boli potrebnejšie úplne niekde inde. A to je NATO a vyčlenenie 1,2 mld. Sk v rozpočte plus 30 mil. Sk na vymývanie mozgov. Považujem to za jednoducho neprofesionálne rozhodnutie. A vysvetlím z akých dôvodov. Ak by sme mali fungujúceho premiéra a fungujúce, teda normálne vzťahy vo vláde, jednoducho by ste museli analyzovať, čo sa deje vo svete okolo. V Rusku sa vymenila hlava štátu. Zatiaľ ruský prezident Jeľcin sa neprejavil jednoznačne. Takisto USA na jeseň čakajú voľby. Čiže dôjde k výmene hláv štátov - alebo sa ukončí na jeseň - najväčších svetových mocností. Z toho sa ľahko dá usúdiť, že ohľadom integračných procesov a hlavne čo sa týka vstupu do NATO, tento rok nepadne žiadne zásadné rozhodnutie ani len rozhodnutie o nejakom časovom harmonograme. Pokojne 1,2 mld. Sk mohlo byť presunutých do samospráv.

    Ja som bola ako primátorka včera a vydržala som na ZMOS akurát tú úvodnú časť. A môžem zhrnúť vaše vystúpenia asi tak, že všetci ste nám primátorom a starostom povedali - poviem to trošku zjednodušene, možno pre niekoho hrubo, ale o to pochopiteľnejšie: "Máme vás radi, majte nás radi a korunu nečakajte." To bol váš výsledok, tých vašich sladkých rečí.

    Takisto sa tu už veľa pohovorilo o vašej nejakej dopisovateľskej činnosti s prezidentom Spojených štátov, s pánom Clintonom. Mňa zaujala a, myslím si, aj občanov jedna závažná skutočnosť. 4. 4. tohto roku prezident USA považoval za svoju protokolárnu povinnosť osobne poďakovať vám za vaše pôsobenie v úlohe agenta sprostredkovateľa v obchode storočia, v predaji VSŽ americkej spoločnosti. Osobitne vyzdvihol vaše aktivity v prospech zlepšenia slovensko-amerických vzťahov, ktoré podľa Clintona nikdy neboli také dobré ako v súčasnosti. Akosi však uniklo pozornosti, že sa odkúpila len lukratívna oceliareň. Výrobné a ostatné časti a dlhy VSŽ ostali pôvodným majiteľom. Clinton takisto vyzdvihol úlohu Dzurindovej administratívy pri realizácii zločineckej a podľa nich humanitárnej agresie NATO voči zvrchovanej republike Juhoslávii, čo de facto umožnilo leteckým silám aliancie v požadovanom rozsahu bombardovať juhoslovanské územie, na ktorom, pán Dzurinda, mimochodom, žijú aj slovenskí krajania.

    V tejto súvislosti, teda v súvislosti s ďakovným listom ma zaujalo, že vzhľadom na rozsah privatizačnej akcie s VSŽ a jej predpokladané dosahy na slovenskú ekonomiku sa nemožno čudovať, že americký prezident označil rokovania a hlavne osobný podiel premiéra Dzurindu na ich úspechu za prelomové. Tento nevšedný záujem samotného prezidenta, pričom o obsahu jeho listu možno len špekulovať, vyvoláva v nás zmiešané pocity. Ak takáto obchodná operácia stojí za pozornosť prezidentovi svetovej superveľmoci číslo jeden, máme sa právom na čo tešiť, hlavne východoslovenskí pracujúci, pretože zobrať hrozienka, na to nemusí prísť nikto dobrý alebo múdry z Ameriky, to sa dá zrealizovať aj tu, to nám nemusí nikto radiť.

    Pritom ma zaujala jedna vec. Pán Clinton vám poďakoval. Zrejme bol dostatočne oboznámený s tým, čo je obsahom tej dohody. Ja ako občan, ako väčšina občanov, okrem tých troch či štyroch, ktorí ste boli pri rokovaní, neviem čo je obsahom dohody. Pritom 28 % je majetok slovenského štátu. Čiže vlastne nakladáte s majetkom občanov tohto štátu, utajujete pred ním informácie. To by ste si mohli dovoliť vtedy, keby ste predávali svoj súkromný majetok. Tiež vás to demaskuje ako "demokrata".

  • Ruch v sále.

  • Teraz pán Langoš sa snaží zakryť oči verejnosti nejakým zákonom o informovanosti. Kde ste boli, pán Langoš, vtedy, keď sa utajovali skutočnosti okolo predaja VSŽ?

  • Hlasy z pléna.

  • Možno tiež. Ja by som to povedala pravdivo, ale možno zasa tvrdšie, ale prečo si nenaliať čistého vína?

    Pán Dzurinda, vytunelovali ste politicky SDK a chystáte sa vytunelovať VSŽ. Mňa to zaujíma preto, lebo vznikne armáda možno 4,5, možno 5 tisíc nezamestnaných. Na nich bude doplácať zasa tento štát z peňazí daňových poplatníkov a už teraz je miera nezamestnanosti na hranici únosnosti.

    Ešte by som sa pozastavila pri postupe vlády pod vaším vedením v čase kosovskej krízy. Tu ste skutočne ukázali svoju pravú tvár. Ja si doteraz pamätám ten váš úškrnok, keď ste tu vykrikovali niečo o pomoci, humanitárnej pomoci, pritom prvé nálety bombardovali Nový Sad. Treba oceniť v tejto súvislosti prístup, hoci malého počtu členov vlády, ktorí nehlasovali za prelety. Títo členovia si aj dnes však musia uvedomiť, že zotrvávaním vo vláde nesú plnú zodpovednosť za všetky rozhodnutia vlády. Nielen v čase kosovskej krízy, ale za rozhodnutia, ktoré táto vláda robí proti občanovi.

    Spomeniem len teda, že odsúhlasením preletov ste ako "demokrat" a vyznávač právneho štátu porušili zákon. Nielen že ste zatajovali informácie pred vlastným občanom. Spôsobili ste ekonomickú ujmu Slovenskej republike v dôsledku krachu firiem, ktorý je, myslím si, na ministerstve hospodárstva vyčíslený a vyčísliteľný. Poškodili ste vzťahy a postavenie slovenskej menšiny v Juhoslávii. Poškodili ste svojvoľne dobré meno Slovenskej republiky a slovenského národa. Vláda na čele s vami rozhodovala v rozpore so zákonmi. Bez mandátu, ktorý vám nikto na takéto rozhodnutie nedal. Rozhodovali ste svojvoľne a protiústavne. Ale vám sa hodí, keď porušujete ústavu.

    Ste dokonca podozrivý zo spáchania trestného činu, pretože bývalý minister USA podal alebo urobil podanie na Medzinárodný súdny dvor v Haagu voči všetkým, ktorí zavliekli alebo zúčastnili sa vo vojne v Juhoslávii. A vy ste zavliekli do vojnového konfliktu Slovenskú republiku a hanbu, ktorú za to budeme pociťovať, a vaša vina je o to väčšia, že to bola vojna proti blízkemu slovenskému národu.

    V čase, keď ste boli v opozícii, ste tvrdili, že vo vyspelých demokratických krajinách stačí obvinenie alebo podozrenie z toho, že politik spáchal trestný čin, a on odstúpi. Vaša vina v tejto kauze je jednoznačná. Preto keby ste mali morálku a česť, nemuseli by sme tu sedieť, zaoberať sa týmito odvolaniami, ale jednoducho by ste nám ušetrili čas, keby ste sám odstúpili.

    Keď sme sa už obrátili k tej súčasnosti, ešte veľmi stručne. Ja keď vás pozorujem, pán Dzurinda, ako rozprávate na televíznej obrazovke, tak by som vám rada rozbila tu sklenú guľu, v ktorej žijete, pretože jednoducho nepoznáte reálny život. Neviete, o čom je. Sľubujete, že znížite percento nezamestnanosti o 3 %. Na to by sa malo vytvoriť 120 tisíc pracovných miest. Približne v prepočte na jeden okres je to 1 500 pracovných miest. Vždy poviete čo, ale nepoviete, ako sa to urobí, ako to chcete dosiahnuť. Jednoducho musíte si uvedomiť, že ste premiér a že nie ste hovorca opozičnej strany. Len vy sa s tým neviete stále nejako stotožniť. Vy ste stále v polohe hovorcu, ktorý rozpráva, sľubuje a nič reálne neurobí.

    Vláda sa ani v Generálnej dohode nezaviazala, že sa nejako aktívne pričiní o zníženie nezamestnanosti. Proste stále sa hovorí, sa to urobí, sa to vykoná. Takisto neexistuje asi iná politika smerom k úradom práce, pretože jednoducho na ňu nie sú financie.

    Toto, vážení kolegovia, nie je ľavicová politika. Toto nie je pravicová politika. Toto je politika likvidačná, ktorá sa tu deje. Usporiadali ste hon na čarodejnice. Doslova. A pohon na niektorých podnikateľov. Boli vyberaní podľa politickej príslušnosti alebo podľa toho, že niekto na okresných úrovniach z predstaviteľov súčasnej vládnej koalície, nenazývate to už akčné päťky, ale je jedno, ako to nazvete, sa chce dostať k ich majetku. Ale vy si neuvedomujete, že likvidujete nielen podnikateľov a ich podniky, likvidujte pracovné miesta.

    Chcela by som sa pána Dzurindu opýtať, ktorá menovite je tá banka, ktorá požičiava na ten 8,5-percentný úrok. Určite bude zajtra okupovaná hordou podnikateľov a primátormi a starostami tiež.

    Na budúci rok sa plánuje výber daní o 40 mld. nižší. Z toho je logické, že bude dosah na verejné financovanie a ďalšie negatívne dosahy na občana.

    Pri vašom rétorickom cvičení, ktoré ste predviedli vo svojom úvodnom vystúpení, ma zaujali také tie vaše všeobecné "kudrlinkové" vyjadrenia. Napríklad by som sa vás chcela opýtať, čo sú tie znaky zlepšenia? Hádam len nie informácie, ktoré prebehli v tlači, že 10 % obyvateľov sa už vlani na Slovensku dostalo do stavu hmotnej núdze? Jedna tretina poberateľov dostáva dávky v hodnote polovice životného minima, to je zaokrúhlené hore 1 300 korún na dospelú osobu, z ktorej nie je možné zabezpečiť základné životné potreby, ani rodiny so zaopatrenými deťmi. A aj medzinárodné inštitúcie bijú na poplach, že je ohrozená zdravá výživa detí a obyvateľstva vôbec. Hádam toto nepovažujete za znaky zlepšenia?

    Dalo by sa ešte rozprávať veľmi dlho. Niekedy je to ako hádzanie hrachu na stenu. Ja by som len to, čo som povedala, stručne podčiarkla a zhrnula.

    Vážený pán Dzurinda, obviňujem vás z toho s plnou zodpovednosťou, že ste bábkový premiér bábkovej vlády, kde ovládacie motúziky od konania tzv. slovenskej vlády nedržíte vy, ale cudzie zahraničné záujmy. Príklady som uviedla. Mimochodom, usporadúvate v týchto dňoch najlacnejší jarný výpredaj snov - pozri napríklad privatizácia strategických podnikov - v strednej Európe, aký tu ešte nebol, a robíte to možno zadarmo, alebo ste na niečej výplatnej listine. Dôkazom k môjmu tvrdeniu môže byť aj ďakovný list Billa Clintona, prezidenta najmocnejšej veľmoci, jednému z najmenších premiérov jednej z najmenších krajín len preto, že viedol tajné rokovania zatajené pred vlastnými občanmi o výkupe VSŽ americkou firmou a spolupodieľal sa na zvýšení už aj tak katastrofickej miery nezamestnanosti o ďalších štyri až päťtisíc miest.

    Dávam vám za vinu, že ste vedome poškodili vzťahy a ohrozili ste životy slovenskej menšiny v Juhoslávii. Vaším protizákonným a protiústavným činom, opäť tajným, bez mandátu zapojenia Slovenskej republiky do agresie NATO voči suverénnej európskej krajine. Okrem iného ste porušili aj platný zákon o mieri.

    Obviňujem vás, že robíte nesystematicky ekonomický proces, dôsledkom čoho ožobračujete obyvateľov vlastnej krajiny. Vaším výsledkom vášho vládnutia je drastický pokles životnej úrovne, neplníte predvolebné sľuby, otvorene zavádzate a klamete.

    Obviňujem vás aj z toho, že nezvládate riešenie rómskej alebo cigánskej problematiky a v dôsledku toho ste spôsobili faktickú izoláciu Slovenska a jeho občanov zavádzaním víz zo strany krajín Európskej únie. Takisto máte na svedomí to, že Slovenská republika, je to dokázateľné, klesla v rebríčku indexu ľudského rozvoja na 42. miesto aj zato, že z okolitých krajín len na Ukrajine musia viac pracovať obyvatelia na spotrebný kôš ako v Slovenskej republike, až 186 hodín. Takisto z toho, že počas vašej vlády narástla miera inflácie už na 16,4 %. Takisto z toho, že sa zhoršila zdravotná starostlivosť o občanov, dôsledkom čoho je nárast ochorení z toho vyplývajúcich.

    Viním vás, vážený pán Dzurinda, za to, že zneužívate štátnu správu na stranícke účely a zakladanie vlastnej strany. Za to, že celá desatina obyvateľov žije na Slovensku v chudobe, za to, že takmer 590 tisíc občanov nemá žiadny alebo len minimálny príjem, a za to, že ostatní musia, tí, ktorí sú zamestnaní, na toto zabezpečenie doplácať 9,5 mld. korún ročne. Za neúmerné vynakladanie finančných prostriedkov daňových poplatníkov na vašu integračnú parádu, hoci si Slovák môže zo svojho platu kúpiť len tretinu nákupu občana Európskej únie. Za to, že ozdoba slovenskej ekonomiky Slovnaft poputuje do maďarských a bohvie ešte do čích rúk.

    Takisto za to, že za vášho premiérovania na Slovensku nevládnu možno tí, ktorých si občania zvolili, možno nevládnete ani vy sám sebou, ale vládne možno nejaká M.E.S.A. 10, rozrastá sa kriminalita, narastá brutalita, závažnosť trestných činov. Za to, že sa vybíjate v smiešnych kauzičkách obliehania vily Elektra a podobne namiesto toho, aby policajti boli tam, kde majú chrániť bezpečnosť a životy občanov, a aby potierali organizovaný zločin.

    Viníme vás za to, že ste zhoršili prístup k vzdelaniu vysokoškolákov, ktorým cestovné na železnici vzrástlo o 30 percent, ubytovanie o 150 korún mesačne a mestská doprava v hlavnom meste na 200 korún mesačne. Nesiete zodpovednosť za všetky aféry, kauzy, klientelizmus a korupciu pod vaším vedením štátu, keďže 68 % občanov si myslí, že skorumpovaná je najmä vláda. A toto by ste mali brať vážne, pretože to nie sú prieskumy Slovenskej národnej strany, ale vyplýva to z výskumu Európskeho úradu pre výskum z Ministerstva zahraničných vecí USA.

    Na záver chcem povedať. Slovenskej národnej strane nejde o lacné populistické reči, ani mítingy na pôde Národnej rady, Slovenskej národnej strane ide o riešenie problémov. Celé Slovensko vie, v čom žijeme a o čo tu teraz ide. Poslanci Slovenskej národnej strany nebudú vystupovať v ďalších príspevkoch, aby sme nestrácali čas a pristúpili k hlasovaniu, ktoré občania Slovenska čakajú.

    Vyzývam poslancov vládnej koalície, aby si uvedomili svoj diel zodpovednosti za stav štátu a hlasovali za, za zlepšenie.

    Slovenská národná strana nechce deštruovať, naopak, chceme napomôcť k zlepšeniu. Predseda vlády preukázal neschopnosť spravovať štát. Všetky problémy hádže na plecia občanov. Občania už jednoducho ďalej nevládzu, náklady sú také, sociálna situácia na Slovensku tiež, že keby dnes išiel pán Dzurinda na bicykli po Slovensku, obávam sa, že by sa nedostal ani za hranice Bratislavy.

    Na záver sa chcem opýtať: Čoho sa bojíte, vládni poslanci? Máte ústavnú väčšinu, viac ako 90 hlasov v parlamente. Postavte nových, schopnejších. Teraz máte šancu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší v poradí do rozpravy vyžrebovaný je pán poslanec Šlachta za klub Strany občianskeho porozumenia.

    Pán poslanec Šlachta, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán premiér,

    vážená pani ministerka,

    vážení páni ministri,

    nevystupujem v rozprave nášho parlamentu často. Mám totiž názor, že vystupovať by mal človek k tomu, čomu rozumie. Nie sme tu na to, aby každý hovoril ku všetkému, hoci sú tu, samozrejme, aj takí, čo rozumejú všetkému. Dnes však ide o problém, ktorému rozumieme asi naozaj všetci. Preto prosím o ospravedlnenie, že sa chcem k nemu aj ja vyjadriť v mene klubu Strany občianskeho porozumenia.

    Odvolávanie ministrov sa stalo už pravidelnou súčasťou nášho parlamentného programu. Opozícia má na to právo a treba to rešpektovať. Diváci sa budú pri obrazovkách zabávať alebo hodnotiť, kto a čo povedal. Nebudú, samozrejme, vidieť a vedieť, ako napríklad prebiehali jednotlivé výbory, na ktorých v úzkom kruhu členov výboru boli zaujímané stanoviská a prijímané uznesenia v spoločnej správe gestorského výboru.

    Rád by som preto novinárov aj verejnosť upozornil, že napríklad pri odvolávaní pána podpredsedu Csákyho náš výbor pre vzdelanie, výchovu, mládež a šport dva dni po jeden a pol hodiny sedel a čakal aspoň na jedného člena z opozície, aby sme mohli schváliť program rokovania výboru. Nedočkali sme sa. Človek si musí zákonite položiť otázku: O čo vlastne opozícii ide? Ide totiž len a len o divadlo pred kamerami, o vyvolávanie atmosféry napätia, nepokoja, o vytvorenie falošného zdania, ako im leží na srdci osud Slovenska.

    Pri odvolávaní pána ministra Ftáčnika vo výbore zástupkyňa opozície bola. Zo štyroch opozičných členov výboru jediná. Odvolávanie ministra zdôvodnila asi dvomi-tromi vetami. Na naše argumenty a námietky nereagovala. Diskusia nebola žiadna. Diskutovať vo výbore je totiž trochu iné, ako vystupovať tu v sále v rozprave a ako to bolo dnes pri debate a odvolávaní pána premiéra? Opozícia bola zastúpená zasa len jedným členom a ja som mohol len podpísať správu o tom, že výbor nebol uznášaniaschopný.

    Ako som už v úvode povedal, právo navrhnúť vyslovenie nedôvery nemožno opozícii vziať. Také sú pravidlá. Považujem však za seriózne voči občanom i voči nám poslancom, i voči odvolávanému, aby boli predložené vecné, pravdivé a jasné dôvody na takéto odvolanie. Ak uvádzané dôvody sú falošné, ak sú to účelové klamstvá, ak je to neochota vidieť skutočnosť takú, aká naozaj je, ak nás aj občanov presviedčate, že biele je čierne a čierne je biele, ak dôsledky vášho vládnutia vydávate za chyby dnešnej vlády, tak je to hra proti pravidlám, proti morálke aj proti spoločnosti.

    Vážená opozícia, bola to vaša vláda pod vedením vášho premiéra, ktorá doviedla túto krajinu na pokraj kolapsu. Slovensko sa stalo izolovanou krajinou, outsiderom v Európe. Európu vtedy Slovensko prestalo zaujímať. Napraviť toto dnes je ťažká, namáhavá práca. Ale aj vďaka premiérovi Dzurindovi sa darí úspešne a to je ten váš problém, pre ktorý vám prekáža. Chlapa, ktorý sedí doma bez práce, lebo jeho podnik vedený Mečiarovými podnikateľmi skrachoval, alebo chlapa, ktorý nedostal mesiace za svoju prácu výplatu, lebo jeho peniaze skončili na zahraničných kontách, na "nabubrelých" vilách či luxusných autách, toho naozaj nezaujíma helsinský samit, ani to, v akom stave je bankový sektor, aká je veľká dlhová služba, aké úroky splácame za to, že premiér nosil na rukách hviezdy filmového neba. On chce za svoju prácu aj svoje peniaze a ja ho plne chápem a rozumiem mu. Ale na to, aby mal zasa niečo v peňaženke, na to, aby tá jeho fabrika sa opäť rozbehla, bol ten helsinský samit bezpodmienečne potrebný.

    VSŽ sa podarilo zachrániť, vytiahnuť z blata, 20 tisíc ľudí nezostalo bez práce, ako ste predpovedali. To je jednoducho fakt. Ale VSŽ boli voľakedy sliepkou znášajúcou zlaté vajcia. Ako by sa dnes zišla zdravotníctvu či školstvu miliarda, ktorá išla za Spartu. A dnes je preč aj miliarda, aj Sparta.

    Chcete azda zazlievať premiérovi a vláde, že dokázal Slovensko opäť vniesť do povedomia Európy? Že sa podarilo reštrukturalizovať krátkodobé úvery na dlhodobé? Že dva roky stmeľuje úspešne rôznorodé záujmy ľavice a pravice a niektorých extrémistov v nich? Že rastú vklady obyvateľov a kúpyschopnosť? Že koruna je zo dňa na deň silnejšia, nie umelo držaná nad hladinou, ale naozaj? Nie sme krajinou blahobytu. Naopak. Sme od toho ešte veľmi ďaleko. Ale 25 % nezamestnaných malo voľakedy aj Španielsko. Nie je to tak dávno. Španielskych gastarbeitrov bolo plné Nemecko. A kde sú dnes? Pracujú doma, v Španielsku. Nepodarilo sa to, samozrejme, ani za rok, ani za dva, ani za štyri. Ale podarilo sa to. Kto nechce dnes vidieť prvé pozitívne výsledky a pozitívne signály u nás, je slepý. Slovensko napreduje, kráča dopredu. Ak by ste mu ešte nekládli zbytočné polená pod nohy, išli by sme určite oveľa rýchlejšie.

    Čím iným je včerajšia snaha o predčasné voľby, dnešné odvolávanie premiéra a budúci mesiac to určite bude niektorý z ďalších ministrov? Je to len a len snaha o zabrzdenie alebo o vykoľajenie vlaku, ktorý ide pomaly, ale isto dopredu. Ani ja nie som so všetkými krokmi vlády spokojný. Nie som však slepý, nechýba mi zdravý rozum a najmä nechýba mi rešpekt a uznanie práci druhého.

    Verím, že na rozdiel od minulých rokov, keď sa o záujmoch v prospech Slovenska len hlasno rozprávalo a skutočne išlo o vlastné vrecká a o moc, dnes je táto snaha úprimná a skutočná. Preto v mene klubu SOP vyslovujeme pánovi premiérovi svoju plnú podporu a nebudeme súhlasiť s návrhom na jeho odvolanie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalší v poradí vyžrebovaný za klub vystúpi pán poslanec Bárdos za klub Strany maďarskej koalície.

    Pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán premiér,

    vážení členovia vlády,

    milé dámy,

    vážení páni,

    ctení hostia,

    nebudem opakovať to, čo tu už odznelo, lebo je to zbytočné. Dovoľte mi, aby som sa krátko, ale veľmi jednoznačne vyjadril v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície k návrhu skupiny poslancov Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej národnej strany na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Strany maďarskej koalície veľmi dôkladne analyzovali odôvodnenie skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery premiérovi. Pripravený materiál podľa nášho názoru vo viacerých častiach sa nezakladá na pravde, je neobjektívny, a čo je najhlavnejšie, neobsahuje dôvody na vyjadrenie nedôvery predsedovi vlády. Návrh skupiny poslancov, hoci je legitímny, legitimitu nikto z nás nespochybňuje ani nespochybnil, ale chcem zdôrazniť, že návrh je politicky motivovaný a účelový a podľa nášho názoru škodí integračným snahám Slovenskej republiky a takisto škodí občanom Slovenskej republiky. Slovenská republika totiž potrebuje stabilitu, a nie také signály, akým je súčasný návrh skupiny poslancov. Hlavne vtedy, keď vláda, vaša vláda, súčasná opozícia, nevyužila historickú šancu integrácie Slovenskej republiky, veď vtedy bola ponúknutá šanca a, žiaľ, je to vaša vina, že Slovenská republika sa nechopila tejto šance a nevyužila túto možnosť.

    Dovoľte mi, vážené dámy, vážení páni, upriamiť pozornosť aj na tú skutočnosť, že našim opozičným partnerom nejde o vec, teda o návrh, ale im ide o zviditeľnenie politickej strany alebo jednotlivcov pred občanmi Slovenskej republiky cez televízny prenos. V tom momente, keď ste sa dozvedeli, že Slovenská televízia po prijatí úsporných opatrení nemá rozložené kamery v rokovacej miestnosti, ihneď ste stiahli svoje prihlášky do rozpravy.

  • Reakcia z pléna.

  • Je to jasný dôkaz populistického prístupu našich opozičných partnerov. Po naštartovaní petičnej akcie za vypísanie referenda o predčasné parlamentné voľby nie náhodou časujete váš návrh - vyslovenie nedôvery premiérovi - na súčasné obdobie. Je to jasná taktika, jednoznačná snaha narobiť problémy medzi poslancami vládnej koalície a urobiť prieskum medzi poslancami vládnej koalície, akú podporu má premiér Slovenskej republiky, teda aj vláda Slovenskej republiky. Je to ďalší dôkaz toho, že vám absolútne nejde o návrh samotný, ale je to snaha o rozloženie vládnej koalície. V tomto vašom snažení poslanci Strany maďarskej koalície vám nebudú nápomocní.

    Vážené dámy, vážení páni, poslanecký klub Strany maďarskej koalície nepodporí návrh poslancov Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej národnej strany a bude hlasovať proti tomuto návrhu. Súčasne mi dovoľte vyjadriť za náš poslanecký klub podporu premiérovi Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi a vláde Slovenskej republiky. Namiesto negatívnych signálov a politických ruvačiek je potrebné sa sústrediť na plnenie programového vyhlásenia vlády na prospech všetkých občanov Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ďalší v poradí za poslanecký klub vystúpi pán poslanec Šimko.

    Prosil by som, aby miesto určené pre navrhovateľov zaujal člen poverený za skupinu navrhovateľov, ktorým bol pán poslanec Kozlík. Prosil by som pána poslanca Kozlíka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a pána poslanca Hofbauera by som prosil, aby zaujal miesto, ktoré má v poslaneckej snemovni.

    Prerušujem na päť minút rokovanie schôdze a prosil by som pána poslanca Kozlíka, aby sa dostavil do rokovacej sály.

  • Myslím, že môžeme v pohode pokračovať aj bez neprítomnosti predkladateľa. To, že tu pán Hofbauer sedí, je jeho vec. Nakoniec on tu sedí, on nemôže vystúpiť ako navrhovateľ, ale sedieť tam môže, takisto ako ktokoľvek, kto v tejto sieni je. Myslím, že môžeme inak pokračovať.

  • Pán poslanec Šimko, súhlasím s vaším stanoviskom, ale vyhlásil som päťminútovú prestávku, tak by som prosil teraz o rešpektovanie rozhodnutia predsedajúceho a budeme pokračovať po piatich minútach.

  • Po prestávke.

  • Čas na prestávku uplynul.

    Pán poslanec Šimko je ďalší, ktorý vystúpi za klub SDK, už teraz ako riadne prihlásený, to znamená nie ako spravodajca.

    Prosím technikov, aby odrátavali čas určený na vystúpenie SDK.

    Pán poslanec Šimko, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, resp. podpredseda,

    vážený pán predseda vlády,

    ctená Národná rada Slovenskej republiky,

    vážená vláda,

    dámy a páni,

    systém zastupiteľskej demokracie funguje tak, že občania na čas určený základným zákonom štátu rozhodnú o ľuďoch, ktorí budú v tomto období viesť krajinu. Tento čas sa zvolenej reprezentácii poskytuje predovšetkým preto, lebo zodpovedné rozhodovanie, ktoré vidí do budúcnosti, vyžaduje neraz aj bolestivé a nepríjemné opatrenia. Štát, ktorý by sa správal podľa požiadaviek vrtkavej verejnej mienky, by neobstál. Preto je tu určené volebné obdobie, čas gazdovania pre každú vládu a až po jeho uplynutí prichádza v stabilnej demokratickej spoločnosti čas účtovania.

    Naša ústava vymeriava vláde s mandátom zvolenej Národnej rady štyri roky. Je to obdobie, ktoré každému umožňuje ukázať, čo dokáže. Obdobie, počas ktorého je možné vykonať dielo, ktoré síce vyžaduje aj námahu, niekedy odriekanie, ale napokon prinesie dobré ovocie. Voľby na jeseň v roku 1998 poskytli Dzurindovej vláde takéto štyri roky. Uplynulo z nich zatiaľ jeden a pol roka. Čas účtovania tu preto ešte zďaleka nie je. Ambiciózne zámery tejto vlády vyžadujú ešte veľa práce, množstvo drobných, ale i veľkých zápasov, námahu a príslušný čas. Nikto nemá čarovný prútik, ktorý človeku mávnutím poskytne, čo sa mu len zažiada. Je však celkom prirodzené a ľudské, že po veľkých slovách a nádeji, ktoré vzbudila volebná kampaň a aj výsledky volieb, po niečo viac ako roku, vnímame predovšetkým problémy. Na každom kroku narážame na realitu nášho života. Mnohé z prvých rozhodnutí Dzurindovej vlády boli bolestivé a znášame ich často s nevôľou. V takýchto prípadoch sa vždy nájdu takí, ktorí začnú spochybňovať nastúpenú cestu. V demokracii je to napokon systémovo predovšetkým úlohou opozície, aby bola takýmto mefistofelským duchom, čo ex offo stále pochybuje. Preto návrh opozície na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi považujem za vcelku normálnu demokratickú príležitosť na prvé seriózne úvahy o ceste, ktorú sme nastúpili po jesenných voľbách v roku 1998.

    Dovoľte mi najskôr, vážené dámy a páni, krátky citát zo spomienok bývalej ministerskej predsedníčky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie Margaret Thatcherovej. Tá nastúpila do úradu v roku 1979 v krajine zmietanej obrovskými vnútornými i vonkajšími problémami. Jej nástup sprevádzali veľké nádeje. Uplynulo 1,5 roka jej vlády a atmosféra v Anglicku bola už úplne odlišná. Tvrdé ozdravné opatrenia ťažko doľahli na plecia jej obyvateľov. Boli nevyhnutné, ale v tom období ešte nemohli priniesť ovocie. Pani Thatcherová na toto obdobie spomína takto, citujem: "Nezamestnanosť bola obrovská a stúpala, objem výroby klesal, inflácia síce klesala, ale bola oveľa vyššia než v čase nášho nástupu a boli sme na konci leta plného trhlín a rozporov vo vnútri vládnej formácie. Naša stratégia bola správna, ale za jej uplatňovanie sme zaplatili vysokú cenu. Naše úsilie dokázal chápať iba obmedzený počet ľudí, takže sme mali problémy s volebnými preferenciami. O jednej veci som však bola absolútne presvedčená", píše pani Thatcherová, "dosiahnuť zásadné zmeny postojov nevyhnutných na to, aby sa Británia dostala z úpadku, nie je možné, keby ľudia uvideli, že pod nátlakom meníme kurz. Tým, ktorí čakajú so zatajeným dychom na obľúbenú žurnalistickú frázu o obrate do protismeru, môžem povedať iba jedno: Obráťte sa, ak sa vám žiada. Táto vláda sa obracať nebude. A vravím to nielen svojim priateľom a spolupracovníkom, ale aj tým, ktorí našimi priateľmi nie sú." Toľko citát.

    Treba dodať, že práve vďaka tomuto rozhodnému postoju pokračovať v nastúpenej ceste ozdravných opatrení sa jej krajina nielen dostala z krízy, ale i samotná Margaret Thatcherová dokázala o správnosti tejto cesty presvedčiť milióny svojich spoluobčanov a vyhrať v troch nasledujúcich voľbách. Na vlastnej skúsenosti sa presvedčili, že bolestivé opatrenia prvých mesiacov jej vlády mali svoj zmysel.

    Vláda Mikuláša Dzurindu má za sebou jeden a pol roka. Naštartovala veľké zmeny, ale dnes sme ešte v štádiu, v ktorom ony ešte nemohli priniesť očakávaný výsledok. Slovensko po desaťročia spotrebovalo viac, než vytvorilo. Vláda a parlament koncom minulého roka schválili zásadnú zmenu. Začal sa presun ťažiska zdaňovania z práce na spotrebu. Obmedzovanie spotrebných štandardov je vždy veľmi ťaživé a nepopulárne. Je to však rozhodne správne. Nech ľuďom zostane za ich prácu viac peňazí v peňaženke a nech sú to oni, kto budú rozhodovať, či daň odvedú za taký alebo onaký spotrebný predmet alebo službu, prípadne sa rozhodnú svoju spotrebu obmedziť. Vláda systémovo uľahčuje daňové bremeno ľudskej práci. Bude chvíľu trvať, kým si túto principiálnu zmenu uvedomíme, kým sa podľa nej začneme správať.

    Treba tiež povedať, že šlo o prvý krok. Možno ho bude treba na základe skúseností z toho, ako sa napĺňa v praxi, neustále zlepšovať a pridávať ďalšie. Som však presvedčený, že drvivá väčšina ľudí v našej vlasti je pracovitá, a preto rýchle pochopí, aká pozitívna a zásadná zmena sa udiala. Už dnes môžeme povedať, že vláda odviedla veľkú prácu pri zásadnom obrate zahraničnopolitickej orientácie Slovenskej republiky. Toto nie je vonkoncom len jedna z rezortných úloh. Je to o tom, ako budú žiť budúce generácie v tejto krajine, do ktorej civilizačnej sféry budú patriť. Ani kultúrnohistorická, ani konfesionálna, či geografická determinácia nás sama nedovedie tam, kde sa očakáva jasný, predovšetkým politický postoj.

    Dnešný svet nie je idylický, je to svet, ktorý sa dynamicky mení, mnoho z toho, čo desaťročia či stáročia patrilo k stabilným veličinám, sa dnes dokáže meniť z hodiny na hodinu. Krajiny západnej civilizácie majú svoje problémy. Tiež čelia výzvam, nebezpečenstvám a pokušeniam novej doby, ale nie sú iba objektom, hračkou týchto zmien. Spolu ich vytvárajú, hľadajú pre ne nový ľudský obsah. Je pre nás absolútne zásadné, či sa staneme súčasťou tejto aktívnej časti ľudského spoločenstva, alebo sa dostaneme do sféry chaosu a nekontrolovateľných dejov. O tom je účasť v Európskej únií a jej jedine účinným obranným mechanizmom v Severoatlantickom pakte. Ten, kto tieto dve veci oddeľuje, nechápe ich súvzťažnosť v súčasnom svete alebo slúži iným geopolitickým záujmom. Veď hodnoty spoločnosti, na ktorých je postavená citlivá konštrukcia stavby nového moderného demokratického európskeho domu, vyžadujú ochranu. Nikto iný nemôže túto ochranu poskytnúť mimo NATO. Dzurindova vláda tu dosiahla zásadný obrat. To vonkoncom nebolo samo od seba. Vláda nezlyhala ani vo chvíľach krajných rozhodnutí, a to aj za cenu, že mnohí naši spoluobčania celkom pochopiteľne sa niektorým z týchto rozhodnutí netešili. Nikto sme sa z nich netešili. Boli to však zodpovedné a prezieravé rozhodnutia. Krajiny NATO a Európskej únie sú nám dnes oveľa bližšie, než to bolo pred jeden a pol rokom. A je tu reálna príležitosť, že v priebehu niekoľkých rokov sa staneme súčasťou týchto zoskupení.

    Je úplne normálne, že opoziční poslanci budú dnes zdôrazňovať všetko, čo nás ťaží. A je toho naozaj veľa. Veď ozdravné procesy sa iba začali. Mnoho z toho, čo sme zdedili, bude slovenskú spoločnosť ešte dlho gniaviť. A napokon, veď nikto, ani my ešte nemôžeme byť spokojní, každý kto niečo robí, robí občas aj chyby. Vždy sa dá hovoriť, že to či ono bolo možné urobiť aj inak. Niekto však musí vždy zodpovedne rozhodnúť ako.

    A tu mi dovoľte, vážené dámy a ctení páni, byť aj trochu osobným. Veď napokon aj návrh na vyslovenie nedôvery smeruje osobne voči Mikulášovi Dzurindovi, nie voči jeho vláde. Pred niekoľkými týždňami sme mali možnosť v Slovenskej televízií vidieť dve osobné politické koncepcie. Koncepciu bývalého premiéra, predsedu Hnutia za demokratické Slovensko, a koncepciu súčasného predsedu vlády. Neviem, ako ste to vnímali vy, ale ja som tam videl dva svety. Jeden tuhý a ťažkopádny, plný konfrontačných výpadov, podozrení, neschopných ovládať svoje city a vášne. Druhý otvorený, schopný s ľahkosťou reagovať na nové podmienky a skutočnosti, pokojný aj vtedy, keď ho súper napádal, a predovšetkým neustále sa obracajúci k potrebám našej krajiny. Pýtam sa: Ktorý z týchto svetov potrebuje naše Slovensko v nástupe doby 3. tisícročia?

    Z hlbín Ruska okrem voľby nového prezidenta zaznel v posledných mesiacoch aj iný, veľmi zaujímavý a vážny hlas. Je to hlas spisovateľa Alexandra Solženicyna. Jeho nateraz posledná knižka Rusko v troskách je podľa môjho názoru veľkým varovaním, a nielen pre Rusov. Aj keď nesúhlasím s viacerými politickými predstavami tohto ruského mysliteľa, záver tohto diela je aktuálny aj pre nás. Citujem: "Ak sme skutočne schopní vyslobodiť sa z toho primitívneho materialistického svetoučenia, v ktorom sme boli po desaťročia vychovávaní, že bytie určuje vedomie, potom musíme nevyhnutne pochopiť a prijať, že budúcnosť nás, našich detí a nášho národa závisí predovšetkým a do hĺbky práve na našom vedomí, na našom duchu, a nie na našom hospodárstve. Duch je schopný zmeniť smer akéhokoľvek i toho najzhubnejšieho procesu, odvedie i od samotného okraja priepasti. Niekto tomu azda neverí, ale ten, kto sa niekedy vo svojom živote už presvedčil o pravde a moci vyššej sily nad nami, uverí, že i po tomto storočí, ktoré cez nás prešlo ako valec, má náš národ nádej, nebola mu odňatá. Každý by mal pocítiť, že nie je trieskou, že to, čo sa odohráva, môže ovplyvniť niekedy odvahou, inokedy výdržou." Koniec citátu.

    Milé kolegyne, vážení kolegovia, dámy a páni, toto potrebuje aj Slovensko. Pevné odhodlanie ísť po zvolenej ceste ozdravovania slovenskej spoločnosti je cestou do zasľúbenej zeme. Vieme z biblického príbehu o Židoch, vychádzajúcich z egyptského otroctva, o tom, ako začali reptať hneď, keď narazili na prvé prekážky. Spomínali mastné hrnce svojich otrokárov a sami si skomplikovali svoju púť. Slovensko však má nádej, veľkú nádej. Čaká nás ešte veľa práce, aby sa stalo rovnocenným členom rodiny vyspelých demokratických národov Európy. Ale je to práca, ktorá má zmysel. Každá námaha, každé príkorie aj každý zápas na tejto ceste má zmysel. Dzurindova vláda sa na túto cestu vydala a treba v nej pokračovať.

    Poslanecký klub Slovenskej demokratickej koalície preto návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky nepodporí.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Šimka sa nehlási nikto.

    Ďalší v poradí prihlásený za nezávislých poslancov a vyžrebovaný je pán poslanec Fico.

  • Vážené dámy a páni,

    za demokratické 4 minúty 48 sekúnd sa dá zabehnúť niekoľko sto metrov, ale nedá sa vyjadriť k návrhu na vyslovenie nedôvery premiérovi, čiže celej vláde. Chcem povedať, že nie je mi ľahko. V rokoch 1994 - 1998 som sa popri pánoch a dámach, ktorí sedia teraz za mnou, zo všetkých síl usiloval o zmenu. Dokázali sme zostaviť novú vládnu koalíciu, a nielen ja, ale najmä voliči boli presvedčení o jej úspechu a osobitne spôsobilosti plniť predvolebné sľuby, ktoré sme, ako už môžem dnes zodpovedne vyhlásiť, nezodpovedne rozhadzovali za priehrštia. Zneužili sme voliča, zneužili sme dôveru ľudí a to je neodpustiteľné.

    Uznávam určité zahraničnopolitické úspechy Slovenska, ale tie sú často dosahované na úkor oprávnených vnútroštátnych záujmov. Ako príklad sa dá uviesť opakovane pripomínané zavádzanie víz zapríčinené rómskou turistikou, proti ktorej nemá táto vláda záujem prijať žiadne razantnejšie opatrenia. Okrem lepšieho mena Slovenska v zahraničí toho inak veľa nevidíme. Korupcia je rovnaká, ak nie vyššia. Kriminalita rovnako. Proti organizovanému zločinu a praniu špinavých peňazí sa okrem silných vyhlásení mnoho neurobilo.

    Uznávam objektivitu ekonomických a sociálnych ťažkostí, nemožno však vysvetliť, prečo nie je vládnutie morálnejšie, etickejšie a zodpovednejšie. Ľudia so strachom, a to opodstatneným, napríklad očakávajú, čo sa stane so strategickými podnikmi pripravovanými na privatizáciu. Je to smutné, ale táto privatizácia bude prebiehať v rovnakom prostredí, v akom prebiehala do roku 1998. Netrpezlivo očakávame, ako sa táto vládna koalícia postaví k návrhu, aby o privatizácii prirodzených monopolov rozhodovala transparentne Národná rada, a nie 19 ministrov vlády. Strategické podniky a hodnoty s nimi spojené nevytvorila táto, ani predchádzajúca vláda, ale táto krajina za mnoho desiatok rokov. Musia preto o nich rozhodovať všetci poslanci zastupujúci všetkých obyvateľov Slovenskej republiky.

    Osobne som už raz vyjadril svoj postoj k existujúcej vládnej koalícii, a to 15. septembra 1999, keď som z nej vystúpil, pretože ignorovala predvolebné vyhlásenia. Nie som za predčasné parlamentné voľby, ani za zmenu pomerov síl v parlamente, privítal by som však inú vládu, podporovanú hlasmi súčasnej vládnej koalície. Vládu s menším počtom ministerstiev vybraných na základe kritéria efektívnosti a účelnosti vládnutia, a nie výlučne na základe záujmov jednotlivých politických strán. Vládu, v ktorej by dostali priestor aj iné osoby, najmä z hospodárskej praxe, než len predstavitelia politických subjektov. Vládu vyvodzujúcu zodpovednosť v 24-hodinových lehotách za neúspechy a prešľapy.

    Nie je mi napríklad jasné, čo ešte robí vo vláde napríklad podpredseda vlády Pál Csáky, ak po jeho deklaráciách o úspešnej práci s Rómami krajina za krajinou odmeňuje Slovensko vízovou povinnosťou.

  • Podobné otázniky by som mohol urobiť aj pri niekoľkých ďalších ministroch. Privítal by som, vážené dámy a vážení páni, vládu, ktorá by od samého začiatku zabudla na revanš. Táto sa naň sústredila až príliš, no v podstate nedokázala usvedčiť z porušenia zákona prakticky nikoho. Vládu, ktorá by považovala opozíciu za partnera, nie za nepriateľa. Vládu, ktorá by radšej niečo robila pre to, aby Slovensko bolo právnym štátom, ako prenasledovala tých, ktorí na nespravodlivosť a neprávosť poukazujú.

    Slovensko, vážené dámy a páni, nie je o nič právnejším štátom, než bolo pred troma alebo ôsmimi rokmi. Možno naopak. Možno sa stalo ešte neprávnejším, akým bolo za predchádzajúcich vlád. Slovensko je príliš malé na to, aby v ňom bol taký neporiadok. Máme však určite schopných ľudí, ktorí nám môžu vytvárať podmienky na to, aby sme sa všetci stali úspešnými ľuďmi v úspešnej krajine. Ešte je čas do nasledujúcich parlamentných volieb, aby takáto vláda, opierajúca sa o vládnu koalíciu, vznikla a dala zadosť myšlienkam, ktoré vyhrali voľby v roku 1998. Ak sa tak nestane, táto vláda bude ďalej úspešne vykračovať k neúspechu a k predčasným parlamentným voľbám.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší prihlásený do diskusie a vyžrebovaný za poslanecké kluby vystúpi predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Jozef Migaš.

    Pán predseda, máte slovo.

  • Vážený pán predseda vlády,

    členovia vlády,

    panie poslankyne, páni poslanci...

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán predseda vlády,

    členovia vlády,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    SDĽ je spolu so svojimi koaličnými partnermi vo vládnej koalícii už skoro jeden a pol roka. Vynaložili sme veľa úsilia na uskutočnenie pozitívnych zmien vo voľbách v roku 1998. SDĽ a ja ako jej predseda, ako aj predseda Národnej rady Slovenskej republiky som urobil maximum pre stabilitu koalície, vlády a zvládnutie extrémnych úloh v Národnej rade Slovenskej republiky. Mám čisté svedomie a morálno-politické právo, aby som v záujme ďalšej stability a perspektívy Slovenska, v záujme našich integračných úsilí povedal o súčasných veciach na Slovensku otvorene, vecne a v záujme veci.

    Situácia nie je taká, aby sme si hovorili sladké reči, zakrývali reálne skutočnosti v našom vládnutí a v stave spoločnosti. Aká je v krátkosti situácia na Slovensku. Slovensko sa nachádza v ťažkej sociálnej a ekonomickej situácii. Znižuje sa výroba a zvyšuje sa nezamestnanosť. Dochádza k mravnej degradácii a postupnej strate perspektívy pre mladých ľudí na Slovensku. Politická reprezentácia sa venuje podružným témam, mediálnym kauzám. Naša spoločná vlasť však potrebuje menej zloby. Potrebuje nový spoločenský konsenzus, konsenzus vyrábať, zamestnávať a vzdelávať. Toto je možné len novou dohodou politických zoskupení koalície a opozície. Slovensko potrebuje vstúpiť do Európskej únie. Tam nás však nezoberú rozhádaných a chudobných, iba žobrajúcich o priazeň. Preto Slovensko potrebuje zmenu štýlu vládnutia. Je nevyhnutná rekonštrukcia vlády v rámci existujúcej koalície. Opakujem, v rámci existujúcej koalície tak, aby vrcholový politik zjednocoval, nie rozdeľoval národ, občanov Slovenska. Vychádzajúc z toho na rokovaní poslaneckého klubu SDĽ bolo rozhodnuté nepodporiť pána Dzurindu vo funkcii predsedu vlády nehlasovaním (potlesk) a žiadať od neho komplexné a reálne zhodnotenie plnenia programového vyhlásenia vlády na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v máji, resp. júni tohto roku.

    Pri tejto príležitosti si dovoľujem vysloviť aj svoj osobný názor. Nesmieme dopustiť ďalšie zbedačovanie a polarizáciu spoločnosti, ktoré môžu viesť k predčasným voľbám na Slovensku. Ja ako predseda parlamentu toto nesmiem dopustiť, preto budem hlasovať za vyslovenie nedôvery pánovi premiérovi s cieľom vytvorenia nového spoločenského konsenzu a vytvorenia rekonštruovanej vlády zo súčasnej vládnej koalície. Som presvedčeným, že v rámci existujúcej koalície je možné vytvoriť takú vládu, ktorá bude garantom smerovania do európskych a transatlantických štruktúr, zabezpečí sociálny rozvoj a ekonomický rast a lepšiu komunikáciu s opozíciou, odstráni nebezpečenstvo destabilizácie, nebezpečenstvo predčasných volieb.

    Ďakujem pekne.

  • Pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky bol posledný, ktorý vystúpil za rečníkov, ktorí boli prihlásení za jednotlivé poslanecké kluby.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu chcú reagovať dvaja páni poslanci - pán poslanec Slaný a pán poslanec Orosz. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Slaný.

  • Chcel by som reagovať na môjho predrečníka, ktorý povedal, že má obrovský záujem na tom, aby na Slovensku sa robila kvalitná hospodárska politika. Áno, súhlasím s týmto názorom, ale tú kvalitnú hospodársku politiku môže iba silná strana, ktorá je vnútorne konsolidovaná. A áno, musíme sa zamyslieť nad tým, či nie je lepšie pre Slovensko vytvoriť vládu, ktorá bude mať silnú vodcovskú osobnosť na úkor vlády, ktorá bude roztrieštená a neustále sa bude zmietať vo vnútorných a mediálnych rozporoch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ja chcem spresniť včerajšie rozhodnutie poslaneckého klubu SDĽ, aby nedošlo k dezinformáciám. Poslanecký klub SDĽ včera rozhodol o tom, že nepodporí návrh na vyslovenie nedôvery vlády Mikulášovi Dzurindovi tým, že sa nezúčastní hlasovania.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa navrhovateľa pána poslanca Kozlíka, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.

    Pán poslanec Kozlík, prepáčte. Ešte predtým sa hlásil pán poslanec Kováč s procedurálnym návrhom.

  • Vážený pán predsedajúci,

    v mene poslaneckých klubov vládnej koalície dávam procedurálny návrh, ak by neskončilo rokovanie tejto schôdze pred 19.00 hodinou, aby sme pokračovali dnes v rokovaní až do skončenia tejto schôdze aj po 19.00 hodine.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh. Dávam o ňom hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Kováča, ktorý odporúča, aby sme pokračovali v rokovaní aj po 19.00 hodine v prípade, že rokovanie neskončí.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 131 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 130 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pán poslanec Kozlík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená snemovňa,

    dovoľte mi krátko reagovať na priebeh diskusie. V prvom rade by som opäť pripomenul, čo bolo dôvodom predloženia tohto návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi, že tu boli dva základné rozmery predloženého návrhu. Jeden rozmer bol hospodársko-sociálny.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci.

  • Bola to a je to neúspešná hospodárska sociálna politika Mikuláša Dzurindu a ním vedenej vlády, ktorá nielenže voviedla Slovensko do hlbokej krízy...

  • Neutíchajúci ruch v sále.

  • ... ale nedáva žiadnu perspektívu zlepšovania a nájdenia východísk z tejto hlbokej krízy. To je rozmer hospodársko-sociálny, keď ekonomika padá, keď nie sú zadefinované reálne nástroje na riešenie nezamestnanosti, na podpory hľadania efektívnych pracovných miest, na vytvorenie nástrojov, ktoré by pomohli prekonať ekonomickú recesiu.

    Pán predseda vlády vo svojom vystúpení preukázal to, čo je preňho typické, pokračovanie v demagógii, v tom, že preukázal neinformovanosť a neznalosť reálneho stavu.

    Druhý rozmer, prečo bol tento návrh opozíciou predložený, je však obrovská nestabilita, ktorá definuje slovenskú vnútropolitickú scénu.

  • Sústavný ruch v sále.

  • Pán poslanec Kozlík, prosím, aby ste prerušili svoje vystúpenie.

    Pán poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Zaujmite miesta, ktoré máte určené v rokovacej sále, prípadne tých, ktorí chcú diskutovať s kolegami, aby diskutovali mimo rokovacej sály.

    Pán poslanec Kozlík, máte slovo.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Takže tým druhým motívom predloženia tohto návrhu je...

  • Ruch v sále.

  • Prosím, páni poslanci, o pokoj.

    Tým druhým rozmerom je politická nestabilita, ale tá nevyviera z činnosti vládnej opozície súčasnej vlády, tá vyviera z nestability, ktorá je implementovaná priamo v kruhoch vládnej koalície. Vládna koalícia nie je v stave dospieť ani k dohodám v oblasti hospodárskych, sociálnych riešení, ale najmä uprostred obdobia, uprostred vládneho obdobia dochádza nie k prepriahaniu koní, ale dochádza k výmene kočiara, do ktorého do vlády a do parlamentu nastúpil predseda vlády a v ktorom sa do vlády a do parlamentu doviezla najsilnejšia zložka súčasnej vládnej koalície - Slovenská demokratická koalícia. Takže tu kdesi sa zakladá vlastný rozmer politickej nestability na Slovensku. A opakujem, kľúč k stabilite, a tak sme to videli ako opozícia, má súčasná vládna koalícia.

    Povedal som vo svojom vystúpení, že nie opozícia je v stave riešiť problém predsedu vlády alebo vyriešiť, že tento kľúč v rukách má vládna koalícia. My sme svojím návrhom nevstúpili do riešenia vlády, do riešenia politického rozmeru vlády na Slovensku a dávali sme na základe určitých signálov z vládnej koalície priestor na politický reparát vládnej koalície práve tým, že sa vymení osoba predsedu vlády, že sa sfunkční vláda a vytvoria sa predpoklady na funkčné riadenie tohto štátu.

    Takže o tomto sa bude hlasovať v tomto parlamente, o vyslovení nedôvery predsedovi vlády, nie o vyslovení nedôvery jednotlivým členom vlády napriek tomu, že vláda odstupuje. Samozrejme, že pokiaľ nebude adekvátne riešenie, opozícia nemá iný spôsob riešenia súčasnej negatívnej situácie, ako pokračovať v petičnej akcii, ako pokračovať v rámci riešenia tejto situácie cez referendum a cez nastolenie otázky predčasných parlamentných volieb.

    Takže, vážené dámy, páni, myslím, že v tomto smere aj priebeh diskusie v parlamente dal za pravdu predloženému návrhu, a prosím o jeho podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, či si žiada vyjadriť sa k rozprave pán spravodajca. Áno.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dámy a páni,

    v rozprave vystúpili dvaja ministri, okrem toho vystúpili zástupcovia jednotlivých poslaneckých klubov, odznelo 52 faktických poznámok, zostáva nám, aby sme o návrhu skupiny poslancov rozhodli. Odznel tiež procedurálny návrh na tajné hlasovanie, predložil ho pán poslanec Kozlík. Takže, pán podpredseda, treba najprv hlasovať o tomto návrhu. Návrh na tajné hlasovanie dal pán poslanec Kozlík.

  • O vystúpenie požiadal pán premiér Mikuláš Dzurinda.

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Páni poslanci, uvedomujem si, čo znamená vystúpenie pána premiéra, že je otvorenie rozpravy o tomto bode programu.

  • Neutíchajúci ruch v sále.

  • Pokoj v rokovacej sále, páni poslanci!

    Pán premiér, nech sa páči, máte slovo.

  • Panie poslankyne,

    páni poslanci,

    chcem na záver rozpravy povedať len dve-tri vety. V parlamentnej demokracii je to tak, že vláda vládne a parlament kontroluje a súčasťou tejto kontrolnej funkcie je aj rokovanie o takomto bode programu, ako sa rokovalo dnes. Jedno však máme spoločné, aj vláda, aj parlament, a to je zodpovednosť za vývoj v našej krajine. V mene tejto zodpovednosti vás prosím, aby ste vytvorili priestor na naplnenie programového vyhlásenia vlády do obdobia parlamentných volieb v roku 2002.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán premiér svojím vystúpením otvoril rozpravu o tomto bode programu znovu, ale ešte predtým v prípade, ak by prejavili niektorí poslanci vystúpiť opäť v rozprave, by som prosil pána spoločného spravodajcu, aby o procedurálnych návrhoch, ktoré boli v rámci prvej časti rozpravy prednesené k tomuto bodu programu, sme hlasovali.

    Prvý ste predniesli, pán spoločný spravodajca.

  • Pán podpredseda, bol iba jeden procedurálny návrh, predložil ho pán poslanec Kozlík, je to návrh na tajné hlasovanie.

  • Pán podpredseda, je to pasé, ja som vás chcel len upozorniť, že pán poslanec Šimko na váš pokyn otvoril hlasovanie a v priebehu hlasovania nemôže vystúpiť ani člen vlády.

  • Pán poslanec Gašparovič, člen vlády má prednosť pred akýmkoľvek úkonom.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý podal pán poslanec Kozlík, ktorý navrhuje, aby sme o vyslovení nedôvery premiérovi vlády Slovenskej republiky hlasovali tajne.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 132 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Šimko, máme ďalšie návrhy z rozpravy? Nie.

    Pán poslanec Roman Kováč.

  • Vážený pán predsedajúci,

    v mene troch poslaneckých klubov pred záverečným hlasovaním žiadam hodinovú prestávku na poradu klubov.

  • Ruch v sále.

  • Pred záverečným hlasovaním, potom sa dohodneme na čase trvania prestávky na rokovanie poslaneckých klubov.

    Teraz, panie poslankyne, páni poslanci, keďže v zmysle rokovacieho poriadku vystúpením pána premiéra bola rozprava o tomto bode programu opäť otvorená, pýtam sa pánov poslancov, či sa do rozpravy k tomuto bodu programu hlási niekto z prítomných pánov poslancov.

    Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Na návrh pána poslanca Romana Kováča, ktorý predniesol v mene troch poslaneckých klubov, vyhlasujem hodinovú prestávku na rokovanie poslaneckých klubov.

    Budeme pokračovať o 19.30 hodine.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní schôdze Národnej rady záverečným hlasovaním o návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery premiérovi vlády Slovenskej republiky.

    Prosil by som spoločného spravodajcu pána poslanca Šimka, aby uviedol návrh na uznesenie.

  • Vážený pán podpredseda,

    zostáva nám už iba hlasovať o návrhu poslancov Hnutia za demokratické Slovensko na vyslovenie nedôvery predsedovi koaličnej vlády Mikulášovi Dzurindovi. Prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Prosím všetkých pánov poslancov, ktorí sú prítomní alebo ktorí sa nachádzajú v budove Národnej rady, ale nie sú prítomní v rokovacej sále, aby sa dostavili na záverečné hlasovanie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosil by som ešte o chvíľku strpenia, aby technici vyhotovili náhradnú hlasovaciu kartu pánovi poslancovi Oberhauserovi, prípadne ďalším poslancom, ktorí nemajú hlasovacie karty k dispozícii.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým ako pristúpime k hlasovaniu, chcel by som upozorniť všetkých pánov poslancov, aby nedošlo k nedorozumeniu pri hlasovaní, budeme hlasovať o návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Mikulášovi Dzurindovi, aby nedošlo k zbytočnému nedorozumeniu, chcem povedať, že ten, kto chce vysloviť nedôveru, hlasuje za a ten, kto je proti vysloveniu nedôvery, hlasuje proti.

    Prosím, pán poslanec Oberhauser, máte vyhotovenú hlasovaciu kartu? Áno.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov, ktorí navrhujú, aby bola vyslovená nedôvera predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 141 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republika nevyslovila nedôveru predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme program 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vyčerpali.

    Pán premiér si žiada, aby sa mohol na záver schôdze vyjadriť.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    chcem sa vám poďakovať za dôveru, ktorú ste vláde, ktorej predsedám, vyslovili. Urobíme všetko pre to, aby sme sa vám odvďačili náležitým plnením programového vyhlásenia vlády.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vyhlasujem 29. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú.

  • Rokovanie 29. schôdze NR SR sa skončilo o 19.45 hodine.