• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram šiesty rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali písomne títo poslanci: pán poslanec Baco, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Petrák. Na zahraničnej služobnej ceste sú pani Belohorská a pán Árpád Duka-Zólyomi.

    Skôr ako začneme dnešné rokovanie, chcem uviesť, že včera sme podľa § 29a zákona o rokovacom poriadku určili dĺžku rečníckeho času na zlúčenú rozpravu k bodu 45 programu (tlač 521) v trvaní 12 hodín. Chcem vás informovať, že čas určený na rozpravu medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, t. j. nezávislých poslancov, je rozdelený takto: HZDS 3 hodiny 26 minút 24 sekúnd, SDK 3 hodiny 21 minút 36 sekúnd, SDĽ 1 hodina 45 minút 36 sekúnd, SMK 1 hodina 12 minút, SNS 1 hodina 2 minúty 24 sekúnd, SOP 57 minút 36 sekúnd. Čas pre nezávislého poslanca čiže jedného nezávislého poslanca sú 4 minúty 48 sekúnd.

    Prosím predsedov poslaneckých klubov, aby mi najneskôr do otvorenia rozpravy o tomto bode programu písomne oznámili poradie rečníkov zastupujúcich poslanecké kluby. Tiež prosím poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, nezávislých poslancov, aby mi oznámili, v akom poradí budú v rozprave vystupovať. Tlačivá na určenie poradia rečníkov za poslanecké kluby a nezávislých poslancov sú pri prezentácii.

    Ďalším bodom programu je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohody o výsadách a imunitách Medzinárodného tribunálu pre morské právo.

    Pripomínam, že v rozprave o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 29a rokovacieho poriadku. Dĺžka rečníckeho času určená na rozpravu je 12 hodín. Už som uviedol určené časy pre jednotlivé poslanecké kluby, preto to nebudem opakovať.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 521, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 521a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budem hovoriť asi štyri minúty, takže neviem, ako naplníme ten priestor, ktorý je k dispozícii.

    Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Dohody o výsadách a imunitách Medzinárodného tribunálu pre morské právo. Dovoľte mi, aby som tento návrh odôvodnil.

    Medzinárodný tribunál pre morské právo so sídlom v Hamburgu vznikol v súlade s ustanoveniami Dohovoru OSN o morskom práve z 10. decembra 1982, ktorý tak nahradil ženevské dohovory týkajúce sa morského práva z roku 1958. Dohovor na základe svojho článku 308 nadobudol platnosť 14. novembra 1994 a pre Slovenskú republiku 7. júna 1996.

    Základnou úlohou tribunálu pozostávajúceho z 21 nezávislých členov volených na zasadnutí zmluvných strán dohovoru je riešiť spory týkajúce sa výkladu a vykonávania dohovoru. Tribunál môže zasadať a vykonávať svoje funkcie kdekoľvek na inom mieste mimo svojho sídla. Na nezávislý výkon funkcií tribunálu je potrebné, aby jeho členovia používali výsady a imunity. Tieto výsady a imunity sú predmetom predloženej Dohody o výsadách a imunitách Medzinárodného tribunálu pre morské právo, ktorá bola prijatá na 7. zasadnutí zmluvných strán Dohovoru OSN o morskom práve, ktoré sa konalo v dňoch 19. - 23. mája 1997 v New Yorku.

    Vzhľadom na to, že Slovenská republika je stranou Dohovoru OSN o morskom práve, je potrebné, aby v prípade zasadnutia tribunálu na našom území poskytla dané výsady a imunity obsiahnuté v predmetnej dohode členom a úradníkom tribunálu, ako aj osobám zúčastňujúcim sa na tomto konaní. Dohoda v zásade vychádza z ustanovení Dohovoru o výsadách a imunitách OSN zo dňa 13. februára 1946, ktorého zmluvnou stranou je aj Slovenská republika.

    Samotná dohoda obsahuje preambulu a 35 článkov, ktoré riešia hlavne otázky správnej spôsobilosti organizácie na uzavieranie zmlúv, nadobúdania a scudzovania majetku, imunít majetku proti akýmkoľvek zásahom, výsad vlastníctva akejkoľvek meny, oslobodenia majetku, príjmov a iného vlastníctva od priamych daní, poplatkov, ciel, zákazov a obmedzení na dovoz a vývoz. Rovnako tak je v dohode obsiahnutá problematika nedotknuteľnosti všetkých listín a dokumentov, otázky vyňatia z prisťahovaleckých obmedzení, z registrácie cudzincov v štáte a podobne.

    Na zabezpečenie úplnej slobody slova a úplnej nezávislosti pri plnení povinností dohoda upravuje aj otázky imunít predstaviteľov tribunálu proti právnemu konaniu pre ústne alebo písomné výroky a pre všetky činy, ktoré vykonajú pri plnení úradných povinností. Doteraz predmetnú dohodu podpísalo 21 štátov, medzi nimi napríklad Belgicko, Fínsko, Holandsko, Veľká Británia, Nórsko, Portugalsko, Grécko, Nemecko, Austrália. Ratifikovali ju zatiaľ dva štáty, a to Holandsko a Nórsko. Za Slovenskú republiku dohodu podpísal stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri Organizácii Spojených národov v New Yorku Peter Tomka dňa 22. júna 1999 v sídle OSN v New Yorku.

    Nepredpokladá sa, že po ratifikácii a následnom nadobudnutí platnosti danej dohody vzniknú pre Slovenskú republiku nároky na jej štátny rozpočet.

    Vážený pán predseda,

    pani poslankyne a páni poslanci,

    prosím o schválenie predloženého materiálu a návrhu uznesenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Prosím určeného spravodajcu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky poslanca Petra Bohunického, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ratifikáciou uvedenej dohody.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    predkladám správu o výsledkoch rokovania Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohody o výsadách a imunitách Medzinárodného tribunálu pre morské právo.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou dohody pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky v termíne do 10. marca 2000. V svojom rozhodnutí zároveň určil Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky pripraviť správu o prerokovaní materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou dohody v stanovenom termíne. Na svojej 51. schôdzi Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prijal uznesenie číslo 73, ktorým vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky súhlasiť s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou dohody.

    Predmetná správa o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky číslo 74 z 10. marca 2000.

    Vážený pán predseda, žiadam vás, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mali by sme teraz pristúpiť k losovaniu poradia jednotlivých poslaneckých klubov, ako by mali vystupovať v rozprave. Ibaže k tejto minúte nemám žiadnu prihlášku do rozpravy k tomuto bodu programu. Keďže nie je žiadna prihláška, nie je aktuálne ani losovanie poradia, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce vystúpiť spravodajca? Myslím si, že nie. Navrhovateľ? Tiež nie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia k tomuto bodu programu. Prosil by som pani poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o uznesení k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohody o výsadách a imunitách Medzinárodného tribunálu pre morské právo. Prosil by som ešte raz pani poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

  • Hlasy v sále.

  • Ja som vyhlásil prestávku do 9.45 hodiny. O 9.47 hodine som začal rokovanie Národnej rady.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia. Prosil by som spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Predkladám návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 22. marca 2000 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Dohody o výsadách a imunitách Medzinárodného tribunálu pre morské právo:

    "Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ratifikáciou Dohody o výsadách a imunitách Medzinárodného tribunálu pre morské právo."

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu, ako ho predniesol pán spravodajca. Hlasujeme o návrhu uznesenia.

    Prítomných je 72 poslancov.

    Prosil by som pánov poslancov, panie poslankyne, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme opätovne hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu uznesenia.

    Prítomných je 71 poslancov.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Prosím všetkých pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 28. schôdzi Národnej rady.

    Prosil by som spoločného spravodajcu pána poslanca Bohunického, aby ešte raz zopakoval návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať, aby sme vedeli, o čom hlasujeme. Nech sa páči, pán poslanec, a dám hlasovať.

  • Pán predseda, v už navrhovanom uznesení som odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ratifikáciou Dohody o výsadách a imunitách Medzinárodného tribunálu pre morské právo.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu uznesenia. Hlasujeme o návrhu uznesenia, aby sme vyslovili súhlas s ratifikáciou Dohody o výsadách a imunitách Medzinárodného tribunálu pre morské právo. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Teraz nasleduje druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Protokolu o výsadách a imunitách Medzinárodnej organizácie pre morské dno.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 522, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 522a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan.

    Pán Roman Kováč, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči, predneste procedurálny návrh.

  • Vážený pán predseda,

    navrhujem v mene štyroch poslaneckých klubov, aby sme o 11.30 hodine prerušili rokovanie toho bodu, ktorý bude na programe, a rokovali o prvom čítaní návrhu novely zákona o dlhopisoch. Tento návrh predkladám z pragmatického dôvodu, aby sme obedňajšiu prestávku mohli využiť na rokovanie výborov. Teda budú to dva body, skrátené konanie a prvé čítanie.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Kováč. Hlasujeme.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosil by som vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, zopakujeme si hlasovanie.

    Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Kováča, aby o 11.30 hodine bolo prerušené rokovanie o bode, ktorý bude na programe, a aby sme zaradili na rokovanie skrátené legislatívne konanie o novele zákona o dlhopisoch, aby sme využili obedňajšiu prestávku na rokovanie výborov, ktoré sa tým majú zaoberať. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento procedurálny návrh schválili.

    Pán minister, nech sa páči, uveďte bod programu, ktorý som už ohlásil.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Protokolu o výsadách a imunitách Medzinárodnej organizácie pre morské dno. Dovoľte mi, aby som tento návrh odôvodnil.

    Medzinárodná organizácia pre morské dno so sídlom v Kingstone na Jamajke vznikla na základe článku 156 Dohovoru OSN o morskom práve 10. septembra 1982. Dohovor na základe svojho článku 308 nadobudol platnosť 14. novembra 1994. Dňom 7. júna 1996, dňom nadobudnutia platnosti dohovoru pre Slovenskú republiku sa Slovenská republika stala riadnym členom Medzinárodej organizácie pre morské dno. Slovenská republika sa pravidelne zúčastňuje na práci organizácie účasťou svojich zástupcov na jej zasadnutiach a zhromaždeniach a je prepojená na ňu aj prostredníctvom aktivít spoločnej organizácie Interoceanmetal so sídlom v Štetíne v Poľsku. Slovenská republika sa stala po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rovnoprávnym členom tejto organizácie. Je to uznesenie vlády číslo 215/1993.

    Interoceanmetal v roku 1992 bol zaregistrovaný ako priekopnícky investor, jeden zo šiestich, ktorému bola pridelená rozsiahlejšia časť morského dna, 540 tisíc kilometrov štvorcových, s výskytom mangánových konkrécií v oblasti zlomov Clarion Clipperton v Tichom oceáne medzi Havajskými ostrovmi a južnou Kaliforniou s cieľom prieskumu s neskoršou možnosťou požiadania o uzavretie kontraktu na začatie ich priemyselného využívania. Slovenská republika sa môže podieľať na využívaní týchto zdrojov vzhľadom na to, že sa stala stranou Dohovoru OSN o morskom práve z 10. decembra 1982 a Dohody o uplatňovaní časti 9 Dohovoru OSN o morskom práve z 29. júla 1994. Prostredníctvom organizácie zmluvné štáty organizujú a kontrolujú činnosť v oblasti najmä s cieľom spravovania jej zdrojov, ktoré sú spoločným dedičstvom ľudstva. Všetky štáty môžu oblasť a jej zdroje využívať výlučne na mierové účely.

    Organizácia má svoju právnu subjektivitu. Pri výkone svojich funkcií a plnení úloh používa na území každého zmluvného štátu výsady a imunity. Tieto výsady a imunity sú predmetom predloženého Protokolu o výsadách a imunitách Medzinárodnej organizácie pre morské dno, ktorý bol prijatý na 54. schôdzi zhromaždenia organizácie dňa 26. marca 1998 v Kingstone. Vzhľadom na to, že Slovenská republika je členom Medzinárodnej organizácie pre morské dno, je potrebné, aby v prípade plnenia jej úloh na našom území poskytla dané výsady a imunity obsiahnuté v predmetnom protokole pre jej predstaviteľov. Protokol v zásade vychádza z ustanovení Dohovoru o výsadách a imunitách OSN zo dňa 13. februára 1946, ktorého zmluvnou stranou je aj Slovenská republika.

    Protokol obsahuje preambulu a 22 článkov, ktoré riešia hlavne otázky právnej spôsobilosti, organizácie na uzavieranie zmlúv, nadobúdania a scudzovania majetku, imunít majetku proti akýmkoľvek zásahom, výsad vlastníctva akejkoľvek meny, oslobodenia majetku, príjmov a iného vlastníctva od priamych daní, poplatkov, ciel, zákazov a obmedzení na dovoz a vývoz.

    Rovnako tak je v protokole obsiahnutá problematika nedotknuteľnosti všetkých listín a dokumentov, otázky vyňatia z prisťahovaleckých obmedzení, z registrácie o cudzincoch v štáte a podobne. Na zabezpečenie úplnej slobody slova a úplnej nezávislosti pri plnení povinností protokol upravuje otázky imunít zástupcov členov organizácie proti právnemu konaniu pre ústne alebo písomné výroky a pre všetky činy, ktoré vykoná pri plnení úradných povinností.

    Doteraz predmetný protokol podpísalo 23 štátov, napríklad Brazília, Fínsko, Holandsko, Grécko, Španielsko, Veľká Británia. Za Slovenskú republiku predmetný protokol podpísal stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri OSN v New Yorku Peter Tomka dňa 22. júna 1999. Nepredpokladá sa, že po ratifikácii a následnom nadobudnutí platnosti predmetného protokolu vzniknú pre Slovenskú republiku nároky na jej štátny rozpočet.

    Vážený pán predseda,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    prosím o schválenie predloženého materiálu a návrhu uznesenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu zahraničného výboru Petra Bohunického, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu a najmä o tom, či výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s ratifikáciou uvedenej dohody.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Ako poverený člen zahraničného výboru, spoločný spravodajca predkladám správu o výsledku rokovania Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Protokolu o výsadách a imunitách Medzinárodnej organizácie pre morské dno.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou protokolu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky v termíne do 10. marca 2000. Svojím rozhodnutím zároveň určil Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky pripraviť správu o prerokovaní materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou protokolu v stanovenom termíne. Na svojej 51. schôdzi Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prijal uznesenie číslo 75, ktorým vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky súhlasiť s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou protokolu.

    Predmetná správa bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky číslo 76 z 9. marca 2000.

    Pán predseda, žiadam vás, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Zlocha. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako jediný sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Zlocha.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    pri prerokúvaní týchto návrhov vo vláde vznikli vo verejnosti rôzne názory, dokonca som bol sám nemilo prekvapený, že niektorí členovia vlády problematiku využívania nerastného bohatstva z morského dna spochybňovali. Preto mi dovoľte, aby som uviedol niekoľko poznámok k pristúpeniu k tejto dohode.

    Tretie tisícročie je označované ako tisícročie, v ktorom bude nedostatok surovín. A, samozrejme, počíta sa aj s nedostatkom pitnej vody. Mnohé krajiny sa už niekoľko rokov alebo niekoľko desaťročí snažia využívať 100-percentne vyťažené suroviny alebo využívať druhotné suroviny. Bolo len otázkou času, kedy vďaka technike preniknú, alebo sa budú objavovať záujmy alebo snahy využívať nerastné bohatstvo z morského dna.

    Objavenie tzv. konkrécií, mangánových konkrécií s obsahom viacerých prvkov na morskom dne je pokladané za jeden z najvýraznejších úspechov geológie v 20. storočí. Preto nečudo, že touto problematikou sa začala zaoberať aj Organizácia Spojených národov, lebo toto nerastné bohatstvo bolo označené za majetok celého ľudstva. Organizácia Spojených národov zvolala 3. konferenciu o morskom práve už v roku 1973. V roku 1982 bol podpísaný Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve a tento dohovor nadobudol platnosť až v roku 1994. Bola vytvorená aj Medzinárodná organizácia pre morské dno so sídlom v Kingstone na Jamajke a Medzinárodný tribunál pre morské právo so sídlom v Hamburgu.

    V roku 1987 prípravná komisia začala v duchu realizácie Rezolúcie Organizácie Spojených národov o morskom práve prideľovať časti morského dna, tzv. claimy v rovníkovej oblasti Tichého oceánu priekopníckym investorom a medzinárodným konzorciám ako potenciálnym investorom. Jedným z potenciálnych investorov sa stala spoločná organizácia Interoceanmetal, ktorej vznik v roku 1987 ratifikovali viaceré štáty okrem bývalého Sovietskeho zväzu. Bolo to aj Česko-Slovensko, Poľská republika, Bulharsko, Kuba, bývalá NDR a Vietnamská socialistická republika. NDR a Vietnamská socialistická republika zo spoločnej organizácie vystúpili, práva a povinnosti prebrala Ruská federácia, po rozdelení Česko-Slovenska aj Česká republika a Slovenská republika. Je zaujímavé, že o pristúpenie k dohode požiadala aj Ukrajinská republika.

    V prvých fázach prieskumu geologickými a geofyzikálnymi metódami s využitím satelitov bola preskúmaná pridelená časť morského dna na ploche 540 tisíc kilometrov štvorcových, neskoršie sa skúmaná oblasť upresnila na plochu 300 tisíc kilometrov štvorcových a po skončení ďalšieho prieskumu sa očakáva, že sa táto zaujímavá plocha zúži na 75 tisíc kilometrov štvorcových.

    Zaujímavé sú údaje o prognózových zdrojoch týchto mangánových konkrécií s obsahom viacerých kovov. Zásoby sa odhadujú na 20 miliárd ton, ale to je len na zúženom prieskumovom území. Rudné konkrécie sa vyskytujú buď voľne na morskom dne, alebo sú ponorené do morského bahna. Analýzami bol v nich zistený obsah prvku mangánu od 24,9 % do 31,7 %. To je, dalo by sa povedať, veľmi bohatá mangánová ruda. Obsahy železa sú pod 10 %, ale zaujímavé sú obsahy ďalších kovov - niklu, medi a kobaltu. Pri nikle sa obsahy pohybujú od 1,15 % do 1,34 %, pri medi od 1,24 % do 1,73 % a pri kobalte od 0,19 % do 0,24 %.

    Samozrejme, každý môže povedať, prečo nevyužívame povrchové alebo podzemné zásoby rúd a prečo sa zaoberáme otázkou ťažby takýchto konkrécií z morského dna. Každý si povie, že to musí byť veľmi drahé. Dalo by sa povedať, že opak je pravdou, pretože náklady na geologický prieskum budú predstavovať len 1 % nákladov. Náklady na ťažbu budú 24 % z celkových nákladov, na dopravu 13 % a najvyššie náklady budú pri spracovaní alebo pri metalurgii, očakávajú sa až 63 %. Teda je možné čakať, že v budúcom tisícročí, keď bude veľký nedostatok nerastných surovín a ľudstvo ich zrejme na svoj bežný život a rozvoj bude potrebovať, bude veľmi aktuálna otázka ich využívania.

    Priemerná koncentrácia týchto rúd alebo týchto konkrécií je 9 kg na meter štvorcový. Očakáva sa, že s ťažbou sa môže začať niekedy v roku 2010. Je samozrejmé, že jednou z podmienok na uzavretie kontraktu na ťažbu bude preukázanie technologickej neškodnosti ťažby na morskom dne. Tieto polymetalické konkrécie sú v každom prípade netradičným zdrojom nerastných surovín pre budúce tisícročie. Keďže Slovensko nemá prebytok surovín, dalo by sa povedať, že nemá ich dostatok, tak môžeme už teraz povedať, že je veľmi správne, keď sa Slovenská republika od začiatku podieľa na tejto výskumnej akcii a na príprave ťažby.

    Je možné povedať, že využívanie bohatstva morského dna bude mať veľký význam pre občanov Slovenskej republiky aj pre Slovensko ako také. Preto, ak sa chceme podieľať na využívaní nerastného bohatstva z morského dna, mali by sme aj súhlasiť s ratifikáciou Protokolu o výsadách a imunitách Medzinárodnej organizácie pre morské dno, tak ako sme súhlasili aj s pristúpením alebo ratifikáciou dohody k protokolu.

    Chcel by som ešte povedať, že Slovenská republika mala za garanta až do roku 1997 rezort hospodárstva. Vzhľadom na určité nezrovnalosti alebo rôznosť názorov od druhej polovice roka garanciu prebral rezort životného prostredia, ktorý má vo svojej kompetencii aj štátnu správu v oblasti geológie. Naši odborníci sa zúčastňujú na odborných prácach a jeden pracovník je tam dokonca stále. Dalo by sa povedať, že máme možnosť získať aj praktické skúsenosti pri vyhľadávaní tejto netradičnej suroviny. Samozrejme, ak by sme sa nepodieľali, alebo ak by sme odstúpili od týchto aktivít, bola by to veľká chyba, pretože skutočne v budúcnosti by nám tie suroviny mohli chýbať, ale som presvedčený dokonca, že by bola škoda aj majetku, ktorý sme spoločne vybudovali v Štetíne.

    Chcel by som vás ubezpečiť, že klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko bude súhlasiť s ratifikáciou.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Zlochu - ako prvý pán poslanec Prokeš a posledný pán poslanec Kozlík. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Veľmi pozorne som počúval pána poslanca Zlochu. Mám len kratučkú poznámku k istej časti jeho vystúpenia. Tá sa týka vlastne porovnávania nákladov. Pokiaľ budeme porovnávať náklady v rámci celkových nákladov na využívanie týchto surovín, tak nedostaneme vôbec žiadnu odpoveď na to, aké náklady sú v skutočnosti. Oveľa ilustratívnejšie by bolo, keby bol porovnával povedzme náklady na geologický prieskum na zemskom povrchu a na morskom dne a proste jednotlivé tieto nákladové položky medzi tým, čo dnes poznáme, a tým, čo očakávame pri ťažbe z morského dna. Rozhodne by sme z toho vedeli viac. Ale tým nechcem nijako spochybniť prístup k tomuto dohovoru.

    Na druhej strane si myslím, že by sme mohli byť iniciatívni aj pri inšpiráciách smerom do zahraničia alebo skutočne pri iniciatíve pri založení podobnej organizácie, ale netýkajúcej sa morského dna, ale povedzme Saturnu, lebo rozhodne tam tých prvkov je podstatne viac. Možno to vyznieva v tejto chvíli ako humor, ale technika pokračuje veľmi rýchlym tempom, a veľmi dobre vieme, že ešte, čo ja viem, pred 50 rokmi rozprávať o ťažbe z morského dna bolo možno rovnako iluzórne, ako teraz hovoriť o výskume a prípadne ťažbe nerastných surovín na planétach našej slnečnej sústavy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ak mi dovolíte jednu takú malú poznámočku. Nemám nič proti morskému dnu a prenájmu, aj keď vidím v tom veľký otáznik, ale mám proti tomu, aká pozornosť sa tomu venuje aj v tlači, aj vo vystúpeniach. Táto vláda má iné problémy, cez ktoré prechádza a ktoré zatlmuje rôznymi politickými problémami a podobne. Najväčší problém je nezamestnanosť a tej sa taká pozornosť ani v tlači - aké má vláda rozvojové programy a podobne - nevenuje. A hrajká sa tu s morským dnom, víziami a opíjaním občanov, čo všetko pre nich robí a ako myslí na ich budúcnosť, ale že nerieši súčasnosť, ktorá je neznesiteľná až katastrofálna, to akoby ju vôbec, ale vôbec nezaujímalo.

  • Nech sa páči, pán poslanec Zlocha.

  • Vážený pán predseda,

    keďže mám možnosť podľa nového rokovacieho poriadku reagovať, chcel by som pani poslankyni Tóthovej pripomenúť, že súhlas s postupom Slovenskej republiky v rámci Interoceanmetalu bol vydaný vládou predsedu Mečiara. Určite náklady nie sú také vysoké. Myslím si, že ročný poplatok je 150 tis. dolárov. Zúčastňujú sa na ňom bezprostredne naši ľudia a určite v budúcnosti môže priniesť obrovské zisky Slovenskej republike.

    Pánu poslancovi Prokešovi by som chcel povedať len toľko. Geológiu Slovenskej republiky poznám pomerne dobre, pretože som sa týmto zamestnaním živil skoro 30 rokov. A môžem ho ubezpečiť, že na Slovensku ložiská mangánových rúd nemáme, prípadne majú také nízke obsahy, že sa ich neoplatí ťažiť. A chcel by som ho skutočne ubezpečiť, že pri využívaní viacerých prvkov bude táto ťažba vysoko zisková. V žiadnom prípade by sme si nemali z tejto problematiky robiť žarty, pretože je to otázka budúcnosti a účasti Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách a nakoniec aj pri využívaní týchto konkrécií z morského dna.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce vystúpiť v rozprave pán navrhovateľ?

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Panie poslankyne, páni poslanci, patrí sa, aby som sa poďakoval poslancovi Zlochovi za kvalifikovaný konštruktívny príspevok a za podporu tohto materiálu. Chcem povedať, že toto je materiál, ktorý vláda považuje za úplne bežný a rutinný. A pokračuje v tom, čo už trvá niekoľko rokov a teraz to treba jednoducho ratifikovať a doviesť do konca.

    Dúfam, že návrh podporíte.

    Ďakujem.

  • Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nie. Ďakujem.

    Pristúpime k hlasovaniu.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážená Národná rada,

    predkladám návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ratifikáciou Protokolu o výsadách a imunitách Medzinárodnej organizácie pre morské dno.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán spravodajca. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Podľa schváleného programu teraz nasleduje

    správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1999 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2000 a priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 - 2003.

    Správu o plnení zahraničnej politiky ste dostali ako tlač 507 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 507a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Priority zahraničnej politiky ste dostali ako tlač 535.

    Správu o výsledku rokovania materiálu v zahraničnom výbore ste dostali ako tlač 535a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Dávam slovo ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduardovi Kukanovi, aby uvedené materiály predniesol.

    Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Žiadam, aby sa postupovalo tak, ako som navrhol včera, aby bola skrátená rozprava na 12 hodín k tomuto bodu programu, pretože zo záznamu jednoznačne vyplýva, že môj návrh nesmeroval k bodom 7, 8, ako o tom dal hlasovať, či ako oznámil pán Hrušovský, ale k bodom 8, 9. Jednoznačne to vyplýva zo záznamu. Prosím, aby sa pre budúcnosť nemanipulovalo so záznamom, pretože v opačnom prípade by sme museli postupovať tým spôsobom, že by sme dali vec na mandátový výbor.

    Žiadam, aby sa postupovalo podľa toho, čo sa odhlasovalo. Odhlasovalo sa skrátenie k tomuto bodu programu, teda k bodom 8, 9, nie k bodom 7, 8, ako to v konečnom dôsledku povedal pán podpredseda Hrušovský, pretože on hovoril o bodoch 7, 8 a časti zo záznamu sa jednoducho vynechali. Takže cenzúra sa tu uplatňovať nebude na vystúpenia poslancov.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, táto vec bola vysvetlená na porade poslaneckých klubov. Bol uvedený aj záznam. Budeme pokračovať v rokovaní.

    Využite svoje právo. Nech sa páči, dajte veci na mandátový a imunitný výbor.

    Pani poslankyňa Tóthová, máte procedurálny návrh?

    Predneste procedurálny návrh.

  • Oznamujem, že záznam nezodpovedá skutočnosti. Bola som pozrieť záznam na videokamere. Bola som si prehrať pásku, mám odohratý záznam na svojom diktafóne. Pán predseda, došlo tu k manipulácii. Písomný záznam v úplnom znení jednoznačne dáva za pravdu, že sa pán poslanec Cuper hlásil k zlučovaniu bodov 8 a 9, dvakrát bol odsunutý a vystúpenie v plnom jeho znení dáva za pravdu, že vlastne žiadal dvanásť hodín a zlúčené body. Tejto pravde dal ďalší argument pán minister Kukan, ktorý ráno v Rádiožurnále vlastne povedal, že k zahraničnej politike sa obmedzil na dvanásť hodín.

  • Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?

  • Žiadam, aby sa postupovalo tak, ako bolo odhlasované v tomto parlamente a aby sa v budúcnosti nemanipulovalo so záznamami, ktoré sa robia z vystúpenia jednotlivých poslancov. Cenzúra v tomto parlamente sa jednoducho nemôže uskutočňovať voči vystúpeniam poslancov v prospech vládnej koalície. Takže nevidím dôvod, prečo by ste mali manipulovať aj teraz. Nechajte, aby sa postupovalo podľa novely rokovacieho poriadku, tak ako bolo odhlasované.

  • Podľa § 29a novely rokovacieho poriadku sme skrátený variant rozpravy použili na šiesty bod 28. schôdze Národnej rady, pretože tak to bolo včera odhlasované.

    Vážený pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    pani poslankyne a páni poslanci,

    milí hostia,

    každý rok približne v tomto termíne pred vás predstupuje minister zahraničných vecí, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky v pléne Národnej rady Slovenskej republiky uviedol správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za uplynulý rok a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na nadchádzajúci rok. So samotným rozsiahlym materiálom ste sa už určite oboznámili.

    Dovoľte mi teraz k nemu povedať niekoľko poznámok a upozorniť na skutočnosti, ktoré ako minister zahraničných vecí považujem za dôležité. Do roku 1999 vstupovali obyvatelia Slovenska plní očakávania, nádejí, ale aj obáv, ba dokonca aj pochybovačnosti. Vzhľadom na to, že na konci roku 1998 sa vystriedala politická reprezentácia krajiny, bol takýto vyčkávací postoj pochopiteľný a opodstatnený.

    Vláda Slovenskej republiky si vytýčila náročné ciele na vnútropolitickom i zahraničnopolitickom poli a prvý rok jej vládnutia už mal napovedať, nakoľko sú ambície podložené schopnosťami a možnosťami. Dovoľte mi preto teraz v krátkosti priblížiť výsledky práce rezortu, za ktorý zodpovedám, a konkretizovať naše plány do budúcnosti.

    Na zahraničnú politiku našej krajiny vplývalo viacero faktorov zvnútra i zo zahraničia. Slovenských občanov čakalo viacero testov občianskej angažovanosti a statočnosti. V prvom rade to bola voľba hlavy štátu, ktorá Slovensku chýbala už veľmi dlhý čas, čo nám nepridávalo na prestíži v zahraničí. Vysoká voličská účasť v prezidentských voľbách bola výbornou vizitkou občianskej spoločnosti.

    Obyvatelia našej krajiny museli ďalej čeliť sérii nepopulárnych opatrení, ktoré sa prejavili rastom cien, objavili sa zdedené problémy v zdravotníctve, školstve, sociálnej sfére. Súčasná vláda Slovenskej republiky prevzala nepríjemný záväzok splácania zahraničného dlhu a podobne. K tomu sa pridal problém s hromadným odchodom Rómov do zahraničia a s tým spojené zavádzanie vízovej povinnosti pre Slovensko zo strany viacerých európskych štátov.

    Na druhej strane rok 1999 hneď vo svojej prvej polovici priniesol konflikt v Juhoslávii a Európa i celý svet boli odrazu konfrontovaní s výzvou prispieť k jeho riešeniu. Táto udalosť bola zvlášť citlivá pre členské a kandidátske krajiny Severoatlantickej aliancie a štáty juhoeurópskeho teritória. Rok 1999 však bol aj rokom konania Washingtonského summitu Severoatlantickej aliancie, Helsinského summitu Európskej únie, volieb na miesto nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, kde sme boli kandidátskou krajinou. Bolo treba konať rýchlo a efektívne.

    Na poli európskej integrácie je možné predchádzajúci rok charakterizovať ako dosiaľ najplodnejšie obdobie. Zintenzívnený dialóg s inštitúciami Európskej únie, ako i s členskými krajinami únie, ktorého najmarkantnejším prejavom bola zvýšená styková aktivita, priniesol radikálnu zmenu vnímania Slovenskej republiky v zahraničí a vytvoril dobré východiskové pozície do ďalšieho procesu začleňovania sa do Európskej únie. V máji 1999 Slovensko predložilo Európskej komisii revidovanú verziu Národného programu pre prijatie acquis communautaire, ktorý je kľúčovým dokumentom v procese približovania sa k členstvu v Európskej únii. Pred blížiacim sa Helsinským summitom povzbudzujúco vyznela aj pravidelná správa Európskej komisie o pokroku dosiahnutom Slovenskom v príprave na vstup do Európskej únie. Konštatovala, že Slovenská republika splnila hlavné úlohy v integračnom procese vytýčené na rok 1999. Splnila politické kritériá. Je blízko k hodnoteniu ako fungujúca trhová ekonomika. Pokračujúca ekonomická reforma by mala v strednodobom horizonte umožniť Slovenskej republike dosiahnuť schopnosť odolať konkurenčným tlakom a trhovým silám vnútri Európskej únie.

    Slovensku bola vyčítaná nedostatočná pozornosť venovaná administratívnej kapacite a životnému prostrediu. Na základe tejto správy Európska komisia odporúčala začať prístupové rokovania v roku 2000 aj so Slovenskom.

    Významným politickým signálom smerom k Európskej únii bolo skončenie monitorovacieho procesu Slovenskej republiky zo strany Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v septembri 1999, ktoré vyznelo pre Slovensko povzbudzujúco na ceste budovania demokratickej spoločnosti. Helsinský summit potvrdil nový prístup Európskej únie k spôsobu ďalšieho rozširovania a teraz závisí už iba od nás, akým tempom budeme schopní plniť podmienky na vstup. V praxi to znamená otvorenie čo najväčšieho počtu kapitol, aby sme takto postupne odstraňovali hendikep, ktorý voči ostatným krajinám Vyšegradskej štvorky máme.

    Vstup do Európskej únie spolu s našimi partnermi z Vyšegradskej štvorky je strategickým cieľom Slovenskej republiky. Preto bol minulý rok aj obdobím intenzívneho úsilia o revitalizáciu vyšegradskej spolupráce. Niet pochýb o tom, že vynaložená snaha priniesla ovocie. Májové stretnutie predsedov vlád krajín V 4 v Bratislave znamenalo oživenie týchto kontaktov. Neformálne stretnutie predsedov vlád vo Vysokých Tatrách nasledované stretnutím prezidentov takisto v Tatrách prinesie do vyšegradskej spolupráce nebývalú intenzitu a úplne nový charakter vzájomných vzťahov. Nepochybne je to práve Slovensko, ktoré môže najviac profitovať z účasti v tomto regionálnom zoskupení. Naši partneri sú členmi Severoatlantickej aliancie, OECD a sú pred nami aj v procese integrácie do Európskej únie. Pre Slovenskú republiku má preto ich sústavná podpora veľký význam.

    V oblasti zahraničnej politiky sa pozitívne prejavila aj činnosť prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera, ktorý sa hneď po svojom zvolení aktívne zapojil do presadzovania zahraničnopolitických priorít Slovenskej republiky. Jeho rokovania s partnermi a zahraničné cesty prispeli k tomu, že Slovensko je vnímané ako štát s jednotnou líniou zahraničnej politiky.

    Odhodlanie vlády Slovenskej republiky urobiť všetky potrebné kroky v príprave na členstvo priniesli výsledky aj v oblasti transatlantickej integrácie. Rozhodnutiu Washingtonského summitu predchádzala diplomatická ofenzíva Slovenskej republiky, ktorá nabrala na vážnosti vo chvíli, keď sa naša krajina zachovala ako spojenec Severoatlantickej aliancie a prispela k riešeniu krízy na Balkáne počas leteckej kampane, ale aj po skončení náletov Severoatlantickej aliancie. Odmietnutie nákupu ruského protiraketového systému S 300 bolo ďalším praktickým krokom, ktorý naznačil, aká seriózna je naša transatlantická orientácia.

    Pre samotnú prípravu na členstvo v aliancii bolo kľúčovou udalosťou prijatie Programu zabezpečenia prípravy Slovenskej republiky na členstvo v NATO vládou Slovenskej republiky. Prijatím programu sa stav prípravy Slovenska na členstvo v aliancii dostal na kvalitatívne vyššiu úroveň. V súlade s akčným plánom na členstvo bol vypracovaný Národný program prípravy Slovenskej republiky na členstvo v NATO, ktorý bol schválený vládou 6. októbra 1999. Jeho prezentáciou bol vykonaný ďalší konkrétny krok smerom k dosiahnutiu svojho prioritného strategického cieľa v oblasti zahraničnobezpečnostnej politiky, ktorým je, ako je to vyjadrené v programovom vyhlásení vlády, dosiahnutie členstva Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii v najkratšom možnom čase. Na základe komplexného plnenia národného programu by Slovensko malo byť pripravené kedykoľvek prijať pozvanie za člena aliancie.

    Konflikt v Juhoslovanskej zväzovej republike pripomenul potrebu budovania vlastnej európskej obrannej kapacity. Existencia dvoch projektov - európskej bezpečnostnej a obrannej identity zo strany európskych členov NATO a európskej bezpečnostnej a obrannej politiky zo strany Európskej únie - predpokladá zintenzívnený dialóg medzi Severoatlantickou alianciou a Európskou úniou.

    Slovenská republika, keďže zatiaľ nie je členskou krajinou ani jednej z týchto organizácií, môže sledovať vývoj dialógu. Rozhodne však môžeme deklarovať záujem o efektívny mechanizmus predchádzania a riešenia problémov na európskom kontinente vlastnými kapacitami európskych krajín v úzkej spolupráci a pri koordinácii krokov so Severoatlantickou alianciou.

    Úsilie o integráciu do Európskej únie je úzko späté so snahou o členstvo v Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), ktoré by malo byť akceleráciou plnenia náročných hospodárskych kritérií zo strany únie. Je dôležité uvedomiť si, že sa pokúšame naskočiť na odchádzajúci vlak, pretože táto významná organizácia aj po svojom poslednom rozšírení je rozhodnutá neprijímať také malé krajiny, ako je Slovensko. Nachádzame sa v poslednej fáze prístupového procesu a pevne veríme, že v tomto roku bude Slovensko pozvané za člena OECD.

    Slovenská republika je členom 63 medzinárodných organizácií a špecializovaných programov. Ich pôdu využíva na presadzovanie vlastných zámerov v multilaterálnej oblasti zahraničnej politiky, pričom koordinuje svoje postoje k základným otázkam medzinárodného významu s krajinami Európskej únie, asociovanými krajinami a ďalšími rozvinutými západnými demokraciami, s cieľom zabezpečenia maximálnej podpory pre záujmy Slovenskej republiky.

    V roku 1999 bola najvýznamnejšou udalosťou na pôde OSN voľba na miesto nestáleho člena Bezpečnostnej rady na obdobie 2000 až 2001. Slovensko vystupovalo ako protikandidát Ukrajiny. Hoci záverečné hlasovanie rozhodlo o tom, že toto miesto na nasledujúce 2 roky obsadí Ukrajina, priebeh hlasovania a podpora, ktorú sa nám podarilo získať, predstavuje značný potenciál pri zintenzívnení kontaktov s mnohými krajinami a prezentácii Slovenskej republiky na pôde OSN s možnosťou jeho zúročenia pri presadzovaní našich záujmov na tejto pôde v budúcnosti.

    V súvislosti s Organizáciou Spojených národov nemožno nespomenúť historicky prvú návštevu generálneho tajomníka OSN na Slovensku, ktorú sme vnímali ako poctu a zároveň výraz ocenenia pôsobenia Slovenskej republiky v OSN. Nové vnímanie Slovenska bolo možné sledovať aj na pôde Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). To sa neprejavilo iba zvolením slovenského diplomata Jána Kubiša do funkcie generálneho tajomníka OBSE, ale aj pozitívnym hodnotením dôsledného dodržiavania princípov právneho štátu, schválenia zákona o používaní jazykov národnostných menšín i konštruktívneho prístupu k riešeniu základných opatrení v oblasti integrácie rómskeho obyvateľstva. Postojmi a aktívnymi vstupmi v období prípravy summitu OBSE v Istanbule sa Slovenská republika zaradila medzi krajiny, ktoré prispeli k pozitívnym záverom tohto vrcholného podujatia OBSE.

    V uplynulom roku Slovenská republika výraznou mierou prispela aj k procesu pokonfliktného usporiadania a stabilizácie v krízových oblastiach. Najvýznamnejším bol príspevok stabilizácie situácie v Juhoslávii, a to nielen zapojením sa do mierových síl, ale aj spoluorganizovaním konferencie nazvanej Budúcnosť Juhoslovanskej zväzovej republiky v kontexte povojnovej rekonštrukcie. Táto konferencia sa konala v Bratislave. Odštartovala takzvaný bratislavský proces, ktorý má za cieľ rekonvalescenciu Juhoslávie a jej návrat do demokratickej Európy. Na tomto mieste spomeniem aj moje menovanie za zvláštneho splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre Balkán. Je zrejmé, že Slovensko neostalo v tejto pre Európu bolestivej situácii pasívne a v tomto trende budeme pokračovať.

    Bilaterálna dimenzia slovenskej zahraničnej politiky bola v hodnotenom období daná našimi zahraničnopolitickými prioritami. Bola vyvíjaná čulá styková aktivita s členskými krajinami aliancie a Európskej únie. Rakúsko, Taliansko a Španielsko navštívil prezident Schuster. Štyrikrát sa stretol s českým prezidentom Václavom Havlom, trikrát s poľským prezidentom Alexandrom Kwasniewskim, rovnako trikrát s maďarským prezidentom Árpádom Gönczom. Premiér Dzurinda sa dva razy stretol s prezidentom Spojených štátov, rovnako tak so spolkovým kancelárom Schröderom. Vykonal návštevu Francúzskej republiky, Talianskej republiky, Portugalska, Belgicka, Španielska. Viackrát sa stretol s českým premiérom Zemanom a maďarským premiérom Orbánom a dvakrát s poľským premiérom Busekom.

    Okrem spomínaných aktivít bolo uskutočnené veľmi veľké množstvo návštev zo spomínaných krajín na parlamentnej úrovni, na úrovni podpredsedov vlád a ministrov jednotlivých rezortov, prípadne štátnych tajomníkov. Výsledkom tohto úsilia je úplne nové vnímanie Slovenskej republiky prezentované politickými špičkami NATO a Európskej únie a v súvislosti s tým akcelerácia našej európskej a transatlantickej integrácie.

    Vzťahy s našimi susedmi sa odohrávali jednak vo formáte Vyšegradskej štvorky, o ktorej som už hovoril, ale rovnako aj na bilaterálnej úrovni. Myslím si, že sme úspešní v odstraňovaní trecích plôch, ktoré medzi nami dosiaľ existovali. Spomeniem aspoň skončenie procesu delenia federálneho majetku s Českou republikou, odbúranie nepotrebného napätia v slovensko-maďarských vzťahoch, na ktoré malo veľmi pozitívny dosah vyriešenie otázky jazykov národnostných menšín, ako aj snaha o nachádzanie mechanizmov na implementáciu Zmluvy o dobrom susedstve a priateľstve, o priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Symboliku a prísľub trvalého zlepšenia vzťahov v sebe nesie aj rekonštrukcia mostu Márie Valérie medzi Ostrihomom a Štúrovom.

    S Poľskom boli rozvíjané tradične dobré vzťahy, pričom zvýšená frekvencia vzájomných návštev potvrdila záujem o hlbšiu spoluprácu. Veľmi inšpiratívne sú pre nás poľské skúsenosti s integráciou do NATO a Európskej únie. Okrem toho je medzi našimi krajinami čoraz intenzívnejšia cezhraničná spolupráca.

    Medzi Slovenskou republikou a Rakúskom existovala nezhoda ohľadom jadrovej politiky našej krajiny. Obavy, že Rakúsko by kvôli tomu mohlo vetovať naše prizvanie na rokovanie o vstupe do Európskej únie, sa však nepotvrdili. Do úvahy musíme zobrať i skutočnosť, že u našich susedov prebiehala vtedy predvolebná kampaň, ktorá kalkulovala s tým, že táto problematika je pre rakúskeho voliča veľmi citlivá.

    Čo sa týka slovensko-ukrajinskej relácie, táto nadobúda nový význam a kvalitu v kontexte silnejúcej regionálnej hospodárskej spolupráce a európskych integračných procesov vzhľadom na strategický a hospodársky význam Ukrajiny v Európe. Slovenská republika koordinovala svoju politiku voči Ukrajine s líniou Európskej únie a podporovala integračné snahy do európskych politických a ekonomických štruktúr.

    Patričný dôraz bol kladený aj na bilaterálnu reláciu s kandidátskymi krajinami NATO a asociovanými krajinami Európskej únie. Dôležitosť takejto spolupráce je zdôraznená aj výsledkami Washingtonského summitu a Helsinského summitu, ktoré postavili tieto krajiny na rovnakú štartovaciu čiaru. Bude preto potrebné do istej miery koordinovať vzájomný postup pri napĺňaní kritérií týchto významných organizácií.

    Vzťahy s Ruskou federáciou ovplyvňovalo viacero faktorov. Naša transatlantická orientácia viedla k spojeneckému postoju s NATO počas krízy na Balkáne, ako aj odmietnutiu nákupu systému S-300. Ďalej tu existuje problém okolo deblokácií a, samozrejme, čitateľná snaha vrátiť bilaterálne vzťahy na štandardnú úroveň, ktorá im prináleží.

    To, o čo sa pokúšame, je snaha o definovanie obojstranne výhodných pravidiel vzájomnej spolupráce. Impulzom rozvoja bilaterálnych vzťahov s krajinami tretieho sveta bolo hlavne úsilie o získanie podpory na miesto nestáleho člena Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, ale aj hospodárske záujmy Slovenskej republiky v niektorých krajinách. Ale je nutné poznamenať, že ťažisko nášho diplomatického úsilia bolo v predchádzajúcom roku kladené na NATO a na Európsku úniu. V roku 2000 sa však ráta s oživením tejto relácie, teda aktívnejšej spolupráce s regiónmi rozvojového sveta.

    Slovenská republika kládla dôraz, a bude to tak aj v budúcnosti, na regionálnu a cezhraničnú spoluprácu. Nemám teraz na mysli iba V 4, ktorej, pochopiteľne, patrí prvé miesto, ale aj stredoeurópsku dohodu o voľnom obchode, teda CEFTA, Stredoeurópsku iniciatívu, teda SEI, Čiernomorskú hospodársku spoluprácu, euroregióny a podobne. Takýto formát kooperácie vyjadruje našu predstavu budovania stabilného, ekonomicky silného a zo všetkých stránok spolupracujúceho stredoeurópskeho priestoru. Spoločné úsilie navyše odstraňuje ložiská potenciálnych konfliktov a problémov.

    V medzinárodnoprávnej oblasti sa ministerstvo zahraničných vecí v rámci svojej pôsobnosti sústredilo na presadzovanie a obhajobu práv a záujmov Slovenskej republiky pri novej normotvorbe, ako aj pri aplikácii medzinárodného práva. Ministerstvo zahraničných vecí ďalej vykonávalo svoju prácu v začatom procese rozvoja zmluvného systému s jednotlivými štátmi. V roku 1999 sa obnovili rokovania vládnych delegácií na expertnej úrovni na vyriešenie základných otázok týkajúcich sa spôsobu realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora vo veci Vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros zatiaľ bez kladného výsledku.

    Zahraničné aktivity ministerstva zahraničných vecí v oblasti práv osôb patriacich k národnostným menšinám boli v uplynulom období ovplyvnené niekoľkými skutočnosťami. Išlo najmä o nadobudnutie účinnosti Rámcového dohovoru Rady Európy na ochranu národnostných menšín a s tým súvisiace predloženie správy o jeho implementácii orgánom Rady Európy, zmeny v otázke realizácie národnostnej politiky Slovenskej republiky, vytvorenie mechanizmu implementácie Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, prípravu prijatia zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku, narastajúci význam otázky rómskej národnostnej menšiny nielen v Slovenskej republike, ale aj v ostatných krajinách Európy, hromadné odchody Rómov do niektorých západných krajín a následné zavedenie vízovej povinnosti voči Slovenskej republike zo strany niektorých štátov.

    Panie poslankyne a páni poslanci, myslím si, že môžem konštatovať, že v podmienkach rezortu zahraničných vecí sa podarilo splniť úlohy vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Slovensku boli znovu otvorené dvere do Severoatlantickej aliancie. Podobne dostala naša krajina pozvánku na rokovania o členstve v Európskej únii. Slová čelných predstaviteľov OECD ubezpečujú, že sme za posledný rok urobili všetky potrebné kroky na získanie definitívneho členstva. Ožila a na plné obrátky sa rozbehla vyšegradská spolupráca. Bilaterálne vzťahy s krajinami Európskej únie a NATO zaznamenali neobyčajné oživenie a počas roka sme mohli sledovať významnú zmenu vnímania Slovenskej republiky u týchto našich strategických partnerov. Bola obnovená a na plné obrátky sa rozbehla vyšegradská spolupráca. Vzťahy s Ruskou federáciou sa darí postupne dostávať na štandardnú úroveň. Slovensko významným podielom prispelo do usporiadania povojnových pomerov v Juhoslávii, znovu pripomeniem bratislavský proces.

    Súčasťou dokumentu, ktorý vám predkladám, je aj konkretizácia zámerov zahraničnej politiky na rok 2000. Táto časť materiálu sa začína konštatovaním, že zahraničná politika Slovenskej republiky v roku 2000 bude vychádzať z programového vyhlásenia vlády, ktoré ako priority zahraničnopolitickej oblasti definuje čo najskoršiu európsku a transatlantickú integráciu. V súvislosti s integračným úsilím sa plánuje pokračovanie a prehlbovanie spolupráce v rámci stredoeurópskeho regiónu, predovšetkým s krajinami Vyšegradskej štvorky. Keď som hovoril o spoločnom vstupe do Európskej únie s krajinami V 4 ako o strategickom cieli Slovenskej republiky, veľmi dobre som si uvedomoval náročnosť tohto cieľa. Prioritnou snahou Slovenska počas roku 2000 bude otvorenie čo najväčšieho počtu kapitol so snahou o dobehnutie krajín, s ktorými sa začalo rokovať už v roku 1998. Tieto krajiny budú mať otvorené všetky kapitoly v prvom polroku 2000. To sú dva roky od otvorenia rokovaní, pri tempe otvárania 7 až 8 kapitol v každom polroku.

    Slovenská republika pripravuje pred oficiálnymi rokovaniami negociačné pozície k 15 kapitolám ako výraz pripravenosti Slovenska začať rokovanie vo vyššom počte kapitol, ako to bolo v krajinách prvej skupiny. S veľkou pravdepodobnosťou možno očakávať, že rok 2000 bude rokom definitívneho splnenia jednej zo zahraničnopolitických priorít tejto vlády. Ako som už spomínal, na ministerskom zasadnutí v júni tohto roku alebo v každom prípade do konca tohto roka predpokladáme pozvanie za člena OECD. Predtým však ešte musíme úspešne absolvovať examinácie vo výboroch Cime, CMT v apríli tohto roku.

    V oblasti transatlantickej integrácie bude kladený dôraz na realizáciu národného programu PRENAME, teda prípravy na členstvo v NATO, aby vo chvíli, keď padne rozhodnutie o ďalšom rozširovaní Severoatlantickej aliancie, bola naša krajina pripravená adekvátne, teda kladne reagovať. V tejto súvislosti vás chcem ako volených občanov, volených zástupcov občanov Slovenskej republiky upozorniť na fakt, že do NATO musí vstúpiť, obrazne povedané, celá slovenská spoločnosť. Nemôže to byť iba rozhodnutie vlády. Občan musí byť systematicky a korektne informovaný o nesporných výhodách nášho členstva v tejto organizácii a o tom, čo členstvo v tejto organizácii znamená.

    Obraciam sa na vás s prosbou, aby ste pri stretnutiach s vašimi voličmi o tejto veci hovorili a prispeli k zvýšeniu informovania našej verejnosti a podpory nášho vstupu do NATO.

    V súvislosti s toľko skloňovanou európskou a transatlantickou integráciou ostane bilaterálnou prioritou v roku 2000 vzťah s krajinami týchto dvoch organizácií. Slovenská republika si musí udržať znovuzískanú kredibilitu a z nej plynúcu podporu nášho snaženia. Zámerom našej bilaterálnej politiky v tomto roku bude udržať vysokú intenzitu kontaktov na vládnej, parlamentnej a expertnej úrovni. Aktívnejšia spolupráca sa očakáva s predsedníckou krajinou Európskej únie, ktorou je v prvom polroku Portugalsko a v druhom polroku Francúzsko.

    Slovenská republika prikladá kľúčový význam spolupráci s Českou republikou, Maďarskou republikou a Poľskou republikou vo formáte V 4. Vzhľadom na zmenenú kvalitu postavenia Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii a k jej preradeniu do skupiny rokujúcich krajín na summite v Helsinkách očakávame užšiu spoluprácu a koordináciu prístupových krokov najmä v oblastiach, ktoré sú v centre záujmu štátov V 4 a majú relevanciu na udržanie vysokého štandardu spolupráce. V roku 2000 bude užitočné a dôležité pokračovať v intenzifikácii vzťahov aj s ostatnými asociovanými krajinami.

    Ťažisko vzťahov s Ruskou federáciou bude spočívať na vyváženom rozvoji obchodno-ekonomickej spolupráce a tomu zodpovedajúcom politickom dialógu. Prioritným ostane znižovanie pasívneho salda zahraničného obchodu Slovenskej republiky s Ruskou federáciou a deblokácia dlhu bývalého Sovietskeho zväzu a Ruskej federácie voči Slovensku.

    Slovenská republika chce prispieť k povojnovej rekonštrukcii Juhoslávie a využiť možnosti, ktoré ponúka proces obnovy. Určite nemusím zdôrazňovať, že tento proces je atraktívny nielen z politického, ale aj hospodárskeho hľadiska. V tomto roku očakávame, že sa zintenzívni bilaterálna agenda s krajinami oblasti Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky a Austrálie. Je dôležité uvedomiť si, že časť krajín tohto teritória patrí k najvyspelejším krajinám s členstvom v OECD a pre slovenskú ekonomiku predstavujú rozsiahle trhy i zdroje investícií a výhodných úverov.

    S ostatnými podrobnosťami výsledkov slovenskej zahraničnej politiky, ako i s plánmi do budúcnosti sa môžete zoznámiť preštudovaním samotnej Správy o plnení úloh zahraničnej politiky a o zameraní zahraničnej politiky na rok 2000.

    Ale predsa len pred záverom by som chcel povedať ešte pár slov o organizačných a personálnych otázkach.

    V uplynulom roku venovalo Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky osobitnú pozornosť aj otázkam organizačného a personálneho charakteru. Pokračoval proces dobudúvania personálneho obsadenia miest vedúcich zastupiteľských úradov Slovenskej republiky. V období roku 1999 a prvých dva a pol mesiaca tohto roka spolu sedem veľvyslancov skončilo svoje pôsobenie na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky a zároveň nastúpilo na miesta uvoľnené odchodom predchádzajúceho veľvyslanca, tak aj na miesta vedúcich zastupiteľských úradov obsadené do ich nástupu diplomatom vo funkcii chargé d´affaires devätnásť veľvyslancov Slovenskej republiky.

    V dôsledku realizácie uvedených personálnych zmien je ku dnešnému dňu z celkového počtu 65 zastupiteľských úradov a misií Slovenskej republiky 51 riadených veľvyslancom a len 14 zastupiteľských úradov, poväčšine ide o teritóriá arabských a afrických krajín, ako aj štáty Latinskej Ameriky a juhovýchodnej Ázie, iba 14 úradov je riadených diplomatom vo funkcii chargé d´affaires. Sieť zastupiteľských úradov Slovenskej republiky tvorí toho času 58 veľvyslanectiev, 7 stálych misií, 7 generálnych konzulátov a 7 slovenských inštitútov.

    V porovnaní s rokom 1998 došlo k zníženiu počtu veľvyslanectiev o jedno zrušením nášho zastupiteľského úradu v San José v Kostarike, zvýšeniu počtu misií o jednu rozdelením Stálej misie v Bruseli na Misiu Slovenska pri NATO a Misiu Slovenska pri Európskej únii, zvýšeniu počtu generálnych konzulátov o dva - generálny konzulát v Bonne a generálny konzulát v Brne - a zníženiu počtu slovenských inštitútov o jeden - pre skončenie činnosti Slovenských inštitútov v Bukurešti a Sofii a otvorenie Slovenského inštitútu v Ríme.

    Vytvorenie samostatných misií Slovenskej republiky v Bruseli osobitne pre problematiku NATO a osobitne pre problematiku Európskej únie bolo vynútené prioritami zahraničnej politiky vlády Slovenskej republiky. Otvorenie Generálneho konzulátu Slovenskej republiky v Bonne je dôsledkom preloženia sídla veľvyslanectva z Bonnu do Berlína v auguste 1999 a otvorenie generálneho konzulátu v Brne presunom pobočky konzulárneho oddelenia Zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Prahe z doterajšieho sídla v Ostrave. V oblasti rozširovania siete zastupiteľských úradov Slovenskej republiky sa počíta s otvorením zastupiteľského úradu v Lotyšskej republike so sídlom v Rige, tento úrad bude pokrývať všetky tri pobaltské štáty. A v súvislosti s rozhodnutím o zavedení vízovej povinnosti s Ukrajinou otvoríme Generálny konzulát Slovenskej republiky v Užhorode.

    V spojitosti s kontinuálnym procesom profesionalizácie slovenskej zahraničnej služby bol príslušným odborným útvarom ministerstva zahraničných vecí splnený celý rad úloh spojených s prerokovaním kvalifikačnej, odbornej a jazykovej úrovne zamestnancov rezortu. Na ilustráciu uvediem realizáciu 49 zahraničných študijných pobytov na diplomatických akadémiách a obdobných vzdelávacích inštitútoch ministerstiev zahraničných vecí v európskych a mimoeurópskych krajinách, na ktorých sa zúčastnilo celkove 55 zamestnancov ministerstva zahraničných vecí. V rámci týchto pobytov boli realizované odborné vzdelávacie programy zamerané na problematiku európskej integrácie, medzinárodnej bezpečnosti a medzinárodnej ekonomiky. V tejto súvislosti bola rezortom prijatá koncepcia prípravy ďalšieho odborného vzdelávania a personálneho rozvoja zamestnancov ministerstva zahraničných vecí.

    Ministerstvo zahraničných vecí vytvára taktiež priestor pre vládnych stážistov a krátkodobých stážistov slovenských univerzít a vysokých škôl, ktorí majú takýmto spôsobom možnosť oboznámiť sa so základmi práce zahraničnej služby. V záujme zvýšenia transparentnosti a profesionalizácie personálnej práce ministerstva boli novovypracované, resp. doplnené viaceré vnútroministerské predpisy, také, ako je organizačný poriadok, pracovný poriadok a personálny poriadok.

    Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    v tomto roku, v roku 2000 nás očakáva namáhavá úloha pracovať na posilnení vnímania našej krajiny ako trvalo dôveryhodného partnera. Na to je však potrebné dosiahnuť taký stav, aby zahraničnopolitické smerovanie Slovenska nebolo závislé od toho, kto je momentálne pri moci. Medzi jednotlivými stranami nášho politického spektra môže panovať rozdielny názor na riešenie problémov v hospodárstve, zdravotníctve, školstve, sociálnej sfére alebo podobne, ale nemožno spochybniť skutočnosť, že miesto Slovenska je medzi krajinami demokratického Západu, z čoho vyplýva, že sa medzi ne musí začleniť inštitucionálne.

    Chcel by som sa v tejto súvislosti poďakovať aj tým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sa zaslúžili o plnenie úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky a pozitívne prispeli k ich presadzovaniu. Úsilie o získanie plnoprávneho členstva v integračných zoskupeniach musí byť vecou nás všetkých. Využívam túto príležitosť a vyzývam vás všetkých, aby ste k tomu prispeli a pokračovali v presadzovaní nášho spoločného cieľa.

    V tejto súvislosti vítam politickú deklaráciu sobotňajšieho snemu Hnutia za demokratické Slovensko, ktorou sa prihlásilo k členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Za predpokladu, opakujem, za predpokladu, že tento dokument bude HZDS realizovať vo svojej politike a v praxi pri konkrétnych krokoch súvisiacich s naplňovaním integračných ambícií Slovenska, bude to prínosom pre budúce postavenie našej vlasti v systéme medzinárodných vzťahov.

    Skúsenosti našich susedov nás učia, že zahraničná politika krajiny má byť to, čo spája. Rozbehnuté integračné procesy majú horizonty naplnenia presahujúce volebné obdobie. Ak má byť Slovensko úspešné, musí poskytnúť záruky, že európska a transatlantická integrácia je zahraničnopolitickým programom vládnej koalície, ale aj opozície. Využívam túto príležitosť a chcem apelovať na to, aby sme v tomto úsilí zjednotili naše sily. Veď v konečnom dôsledku z toho bude plynúť prospech pre všetkých občanov našej vlasti.

    Ďakujem. To je uvedenie tlače číslo 507.

    Zatiaľ ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Procedurálnym návrhom sme si odhlasovali, že o 11.30 hodine pred obedňajšou prestávkou prerokujeme

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

    Preto v zmysle schváleného návrhu by som teraz prosil pána ministra Kukana, aby uvoľnil miesto pani ministerke Schmögnerovej. Budeme pokračovať po poludňajšej prestávke uvedením ďalšieho bodu programu, ktorý predkladá pán minister Kukan, Prioritami zahraničnej politiky na rok 2000 až 2003.

    Teraz prosím pani ministerku, aby z poverenia vlády uviedla tlač 558, čo je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch.

    Pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedla návrh na skrátené legislatívne konanie o zákone číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

    Prv, ako by som zdôvodnila návrh na skrátené legislatívne konanie, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som vás informovala o emisii, ktorú uskutočnila Slovenská republika na zahraničných finančných trhoch, ktorá sa realizovala v pondelok v dopoludňajších hodinách. Bola to prvá emisia Slovenskej republiky v eurobondoch s desaťročnou lehotou splatnosti. Dosiahli sme v nej výrazne lepšie výsledky ako necelý rok predtým, keď sme v júni roku 1999 emitovali na zahraničných finančných trhoch 500 miliónov v euro s lehotou splatnosti na 5 rokov. V čom boli tie lepšie výsledky? Podotýkam, že je zásadný rozdiel, či sa emituje na 5-ročné alebo 10-ročné obdobie, keď sa to zvyčajne odráža aj v určitej rizikovej prirážke, ktorá, čím je dlhšie obdobie, je aj primerane väčšia.

    Napriek tomu pri emisii v júni roku 1999 sme dosiahli rizikovú prirážku 4,2 % alebo inak 420 bodov. V pondelok sme dosiahli pri desaťročných eurobondoch rizikovú prirážku 2,17 % alebo 217 bodov. Je to nepochybne veľmi dobrý vývoj rizikovej prirážky Slovenskej republiky a odráža rastúcu dôveru finančných trhov, to, čo sme za necelý rok v porovnaní s emisiou s vlaňajším rokom dosiahli. Finančné trhy ocenili najmä stabilizačnú politiku vlády, ale aj rozbehnuté štruktúrne reformy, napríklad reštrukturalizáciu finančného sektora.

    Zároveň by som vás chcela informovať, že sme dosiahli celkový kupón vo výške 7,375 %, to je to, čo budeme strihať pre investorov, a odráža to dva faktory: jednak vývoj toho spreadu, o ktorom som hovorila, čiže rizikovú prirážku 2,17, ktorú sme dosiahli, a druhou zložkou je výška úrokov nemeckých štátnych cenných papierov s platnosťou 10 rokov. Vzhľadom na to, že v poslednom období došlo k nárastu cien cenných papierov, čo odráža vývoj úrokových sadzieb, ktoré stanovuje Európska centrálna banka, celkový kupón, ktorý sme dosiahli ako súčet týchto dvoch položiek, predstavuje čiastku 7,375 %. V porovnaní s minulým rokom je to zlepšenie, pretože lanský kupón predstavoval 7,5. Keby nebol vývoj cien bondov v Nemeckej spolkovej republike taký nepriaznivý, tak celkový kupón by mohol byť oveľa lepší.

    Dovoľte mi, aby som vás ešte veľmi stručne informovala, že tým, že sme išli na 10-ročné cenné papiere, mení sa aj štruktúra investorov a tentokrát sa nám podarilo preklopiť štruktúru investorov v prospech strategických investorov a v neprospech tzv. retailových alebo maloobchodných, ak to doslova preložím, investorov. Medzi tými inštitucionálnymi investormi sú predovšetkým penzijné fondy, poisťovacie fondy a iné investičné kapitálové fondy. Z hľadiska štruktúry po tom úplne prvom usporiadaní sa to trošičku zmenilo, ako sme pôvodne informovali, pretože najvýznamnejšími investormi sú investori z Veľkej Británie. A tam zrejme nemáme ešte presne tú štruktúru. Medzi nich patria aj niektorí zahraniční investori, ktorí nakupovali priamo vo Veľkej Británii, na druhom mieste je to Nemecká spolková republika a na treťom mieste je to Taliansko.

    Prečo som začala týmto zdĺhavým úvodom? Začala som ním preto, lebo dokončenie celej transakcie predpokladá podpísanie zmluvy, ktorú uzavrie v mene štátu ministerstvo financií, a zo strany manažérov to budú predstavitelia J. P. Morgan a Deutsche Bank, ktorí na základe výberového konania boli vybraní ako manažéri tejto emisie. Pri rokovaniach s týmito predstaviteľmi finančných inštitúcií sme boli upozornení na dva nedostatky v zákone o dlhopisoch. Obidve tieto chyby v zákone o dlhopisoch vznikli vlastne v legislatívnom procese v minulom roku. Chcela by som predsa len opraviť to slovo "chyba", pretože jedna zmena zákona nastala vlastne nepriamou novelou, zákonom o verejnom obstarávaní, ktorý zasiahol aj do zákona o dlhopisoch, a druhá zmena nebola chyba, ale zámer, ktorý ministerstvo financií realizovalo v zákone o dlhopisoch, keď sme chceli odstrihnúť možnosť, aby splácanie dlhopisov mohli uskutočňovať aj iné ako nebankové inštitúcie. Došlo tam však k istému skratu, keď sme požadovali, aby bankové inštitúcie, ktoré budú túto službu poskytovať ministerstvu financií, boli zriadené podľa zákona číslo 21 o bankách. A, samozrejme, zahraničné finančné inštitúcie nie sú zriadené podľa nášho domáceho zákona o bankách.

    Ak by sme neboli schopní urobiť v skrátenom legislatívnom konaní tieto dve malé korekcie, ktoré majú skutočne len v tejto chvíli technický charakter, v zákone o dlhopisoch, neboli by sme schopní podpísať zmluvu, ktorú máme podpísať od minulého pondelka do troch týždňov. Preto by som chcela upozorniť poslaneckú snemovňu a zároveň ju požiadať o podporu návrhu na skrátené legislatívne konanie. Asi by to skutočne znamenalo značné poškodenie Slovenskej republiky, keby emisia, ktorá sa takým úspešným spôsobom uskutočnila - v pondelok bola okamžite predaná, bol o ňu mimoriadny záujem, obchoduje sa s ňou na sekundárnom trhu, obchoduje sa s ňou už dnes za nižšej rizikovej prirážky, ako sme ju pôvodne predali, o jeden až dva percentuálne body - keby sa táto emisia skončila fiaskom. Boli by to skutočne značné hospodárske škody, pretože by bolo potrebné vlastne celú emisiu vrátiť, všetky náklady, ktoré na uskutočnenie emisie bolo potrebné vynaložiť, by boli vlastne vynaložené zbytočne.

    Chcem znovu zopakovať, že sa môžu stať aj takéto veci. Nie sme vonkoncom nadšení a prosím, aby ste, vážené pani poslankyne a páni poslanci, pochopili túto situáciu a aj dôvod, prečo vláda Slovenskej republiky odporúča, aby sa táto malá novela zákona o dlhopisoch schválila v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu vlády.

    Dávam teraz slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Farkasovi, ktorého určil gestorský výbor, a prosím ho, aby informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prečítam vám informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 578 z 21. marca 2000 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, prerokoval na 40. schôdzi dňa 22. marca 2000. V prijatom uznesení číslo 348 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní ihneď.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Kozlík. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok.

    Pán poslanec Kozlík, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    vážená snemovňa,

    myslím si, že predkladaný návrh novely zákona o dlhopisoch pani ministerka neuviedla celkom náležite. Uznám opodstatnenosť tohto návrhu a budem zaň hlasovať, ale napriek tomu všetkému, pani ministerka, neuviedli ste návrh náležite. Treba pomenovať to, o čo vlastne v tomto parlamente pri skrátených konaniach ide, že vláda predkladá chaotické návrhy, nepripravené návrhy zákonov, z ktorých jeden vyvracia druhý, že je predkladaný rad noviel zákonov, či z poslaneckých radov alebo zo strany vlády, ktoré dnes už počítame na desiatky, v skrátených legislatívnych konaniach alebo v skrátených konaniach v rámci tohto parlamentu. Potom dochádza k tomu, že skutočne jedna novela vyvracia druhú, že nielen poslanci, ale už aj vláda stráca prehľad, a dokonca zahraničné kruhy musia láskavo upozorniť vládu, že je potrebné zmeniť príslušné znenie zákona, pretože nezodpovedá príslušným medzinárodným normám a dokonca ohrozuje aj také významné zmluvy, ako je trebárs uzatvorenie emisie eurobondov.

    Pani ministerka, chcel by som pripomenúť a oceňujem, že porovnávate túto emisiu eurobondov s emisiou, ktorá bola realizovaná za pomerne zložitých podmienok v roku 1999. Chcem podotknúť, že na úrovni, ktorá je teraz dosahovaná v tejto emisii, podobné výhodné emisie boli realizované v rokoch 1996 a 1997. Dávam nabok rok 1998, keď finišovala volebná kampaň, samozrejme, spojená s mnohými nervozitami a určite aj s prehĺbenou nedôverou voči ktorémukoľvek štátu, v ktorom sa odohrávajú parlamentné voľby.

    Takže rád by som uviedol veci na pravú mieru. Prerokúvame v skrátenom konaní novelu, ktorá vznikla chaotickým predkladaním zákonov, noviel zákonov do tohto parlamentu, mnohých z nich prerokúvaných v skrátenom konaní. Som veľmi zvedavý, ako bude reagovať pán predseda parlamentu, ktorý v závere roka veľmi razantne vyhlásil, že parlament už nebude akceptovať množstvo návrhov noviel zákonov a zákonov, ktoré sú prerokúvané v skrátenom konaní, pretože to ide na vrub kvality týchto zákonov. Opakujem, táto konkrétne malá novela je potrebná. Odôvodnil som, prečo vlastne vzniká. Predpokladám, že aj klub HZDS túto malú novelu podporí.

    Ale mám ešte jednu poznámku. Pani ministerka, ešte mám jednu poznámku, že v podstate vláda de facto použila desiatky miliárd korún v uplynulom roku, aj v priebehu tohto roka, či to bolo užitie 40 mld. korún vytvorených opravných položiek ešte v čase ekonomického rastu počas vlády Vladimíra Mečiara, že tu boli vytvorené zdroje z predaja podielu Československej obchodnej banky v objeme 17 mld. korún, že štátny rozpočet posilnili zdroje zo zisku Národnej banky Slovenska, ktoré Národná banka zarobila práve na prudkej devalvácii slovenskej koruny, to znamená de facto na chrbte podnikateľskej sféry Slovenskej republiky. Boli kapitálovo posilnené veľké slovenské banky, ale objem úverov v roku 1999 klesol, dostupnosť úverov podnikateľskej sféry je minimálna a úrokové sadzby som si mohol overiť minulý týždeň na východnom Slovensku v podniku, ktorý má zabezpečený odbyt voči bratislavskému Volkswagenu, voči českej Škodovke, ktorý na svoje výrobné potreby vie zabezpečiť úver za 27 %. Takže aj tu stojí otázka, že sa získavajú peniaze, sú tu reálne zdroje, ale podnikateľské prostredie to nijakým výraznejším spôsobom nepociťuje.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Chcela by som nadviazať na tú časť, kde pán poslanec Kozlík hovoril o legislatíve. Mala by som otázku na pani ministerku, či tento stručný legislatívny návrh bol vypracovaný legislatívcami rezortu alebo bol daný na vypracovanie advokátskej kancelárii.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Žiada si záverečné slovo pani ministerka? Áno.

  • Ďakujem pekne.

    Upozornili ste ma, aby som hovorila stručne, tak veľmi stručne. Bol pripravený pracovníkmi ministerstva financií, prešiel Legislatívnou radou vlády a, samozrejme, vyjadroval sa k nemu aj legislatívny odbor Úradu vlády.

    Druhá poznámka. Oceňujem konštruktívny prístup aj opozície k tomuto návrhu, ale predsa len mi dovoľte aspoň dve krátke poznámky. Po prvé, nebolo to chaotické zasahovanie vlády do zákona. Bola to snaha, urputná snaha znížiť straty, ktoré boli spôsobené vaším predchodcom, ktorý uzavrel zlú dohodu so Stredoeurópskym maklérskym domom svojím štvrtým dodatkom, ktorým predĺžil lehotu splatnosti dlhopisov, čím evidentne štát prišiel o niekoľko desiatok miliónov korún, ktoré môžeme presne vyčísliť. Myslím si, že sa k tomu budeme ešte vracať.

    Po tretie, chcela by som povedať, že áno, sme veľmi radi, že sa nám podarilo dosiahnuť rizikovú prirážku na úrovni 2,17. Ale, vážení, uvedomme si, že keby sme boli dnes tam, kde je Poľsko, a mali sme možnosť, v roku 1994 sme boli na tej istej čiare, ako bolo Poľsko, Česko, Maďarsko, dnes by sme boli emitovali možno za rovnakých podmienok ako Poľsko týždeň pred nami, keď dosiahlo rizikovú prirážku pod 1 %, to znamená, že strata faktu, že nie sme v OECD, teda tá skutočnosť, že nie sme v OECD, znamená, že sme stratili, a investičný rating nás stojí o 2,5 % viacej a pri takejto vysokej emisii je to, myslím si, závažné.

    A posledná krátka poznámka. Určite sa nájdu ešte aj drahé úvery, ktoré sú novoposkytované úvery, záleží to od bonity podniku, ale dnes nás vo vláde informoval guvernér, že počas prvých dvoch mesiacov priemerná úroková sadzba, ktorú na úvery poskytujú komerčné banky, týkajúca sa novoposkytovaných úverov, sa dostala na úroveň 12 %. Myslím si, že toto už viac komentovať netreba, pretože dve cifry 27 % a 12 %, hovoria jasne o tom, že výsledky politiky sa konečne začínajú dostavovať.

    Ďakujem.

  • Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť v rozprave.

    Prosím vás, pán spoločný spravodajca, aby ste uviedli hlasovanie a odporúčanie plénu Národnej rady.

  • Pán predsedajúci, navrhujem hlasovať o návrhu uznesenia, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasila s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov (tlač 559), prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o zákone číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že návrh vlády na skrátené legislatívne konanie sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 559, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 579.

    Prosím, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákon odôvodnila pani ministerka financií.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    predkladám na rokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol novelizovaný zákonom číslo 361/1999 Z. z. Na základe uvedenej novely zákona v súlade s § 19 ods. 3 môže splácanie menovitej hodnoty štátnych dlhopisov a vyplácanie výnosov štátnych dlhopisov vykonávať iba osoba, ktorá má povolenie na splácanie cenných papierov a výnosov z nich podľa osobitného zákona a zároveň aj povolenie pôsobiť ako banka.

    Predmetom predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon, je umožniť výnimku z § 19 ods. 3 zákona o dlhopisoch v platnom znení tak, aby činnosti spojené so splácaním menovitej hodnoty štátnych dlhopisov a vyplácaním výnosov štátnych dlhopisov vydaných v zahraničí mohli vykonávať aj zahraničné subjekty, ktoré nemajú predmetné povolenie udelené podľa slovenských právnych predpisov, keďže uvedené špecializované činnosti spojené so splácaním menovitej hodnoty dlhopisov a vyplácaním výnosov štátnych dlhopisov vydaných v zahraničí vykonávajú zahraničné banky a uvedené činnosti nie sú schopné vykonávať slovenské banky.

    Zároveň sa uvedenou novelou navrhuje zosúladiť § 19 ods. 1 zákona o dlhopisoch so zákonom číslo 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže podľa § 2 ods. 3 písm. m) zákona o verejnom obstarávaní sa verejné obstarávanie nevzťahuje na emisiu cenných papierov.

    Predkladaná novela zákona zabezpečí bezproblémové vydávanie, splácanie menovitej hodnoty a vyplácanie výnosov štátnych dlhopisov vydaných v zahraničí. Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet a nebude mať nárok na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.

    Dávam teraz slovo pánu poslancovi Farkasovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, aby predniesol informáciu výboru.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 579 z 21. marca 2000 posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho náš výbor navrhol prerokovať na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnotechnickej a právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Ďakujem.

    Pán predsedajúci, môžeme otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne, zatiaľ ani ústne sa nehlási nikto z pánov poslancov do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu na odporúčanie do druhého čítania, ako aj o pridelení výborom na prerokovanie.

    Prosím pána poslanca Farkasa, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

  • Áno, pán predsedajúci. Najprv budeme hlasovať o odporúčaní, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Teraz odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 579 z 21. marca 2000 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Farkas, ktorý navrhuje prideliť návrh zákona výborom a určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní s termínom ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Ďakujem pani ministerke aj pánu poslancovi Farkasovi.

    Prosil by som ešte o trpezlivosť. Hlási sa pán poslanec Orosz.

  • Ďakujem pekne. Dovoľujem si členov ústavnoprávneho výboru pozvať na rokovanie ústavnoprávneho výboru, ktoré sa začne o 13.30 hodine v rokovacej sále ústavnoprávneho výboru.

  • Pán poslanec Farkas zvoláva svoj gestorský výbor na 14.00 hodinu. Ešte prosím o pokoj.

  • Vychádzajúc z toho, že pán predseda ústavnoprávneho výboru vyhlásil, že budú rokovať o 13.30 hodine, tak musíme po nich ako gestorský výbor začať o 13.45 hodine.

  • Páni poslanci, o 13.45 hodine. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať o 14.15 hodine.

  • Po prestávke.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    budeme pokračovať v rokovaní.

    Vítam pána ministra, ktorý uvedie za vládu ďalší materiál ako bod deväť, ktorý sa volá

    priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 - 2003 (tlač 535).

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ako parlamentná tlač číslo 535 je vám predkladaný materiál s názvom Priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 - 2003. Ide o materiál prvý svojho druhu počas viac ako sedemročnej existencie samostatnej Slovenskej republiky, materiál, ktorý nám v oblasti zahraničnej politiky dáva možnosť sa zjednotiť, materiál, ktorý má šancu svojou podstatnou významnou mierou prispieť k tomu, aby zahraničnopolitické smerovanie Slovenska, smerovanie do európskych a transatlantických politických, hospodárskych a bezpečnostných štruktúr v strednodobom horizonte tak, ako je súčasťou programu všetkých politických strán prítomných v Národnej rade Slovenskej republiky - azda až na jednu -, už nebolo spochybňované.

    Široký politický konsenzus v týchto otázkach je mimoriadne dôležitý. Je predpokladom na to, aby zahraničná politika krajiny mala určitý potrebný stupeň kontinuity. A kontinuita je potrebná na to, aby okolitý svet krajinu vnímal ako stabilného a spoľahlivého partnera. Ak krajina takto vnímaná nie je, odrazí sa to negatívne na záujme jej existujúcich potenciálnych partnerov o politickú, bezpečnostnú, ekonomickú, kultúrnu či inú spoluprácu. Preto konsenzus medzi jednotlivými politickými stranami, medzi jednotlivými zložkami moci, predovšetkým medzi exekutívou a legislatívou je mimoriadne dôležitý.

    Predložený materiál vznikol na základe spolupráce Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a ministerstva zahraničných vecí. V septembri minulého roku bol prerokovaný počas výjazdového zasadnutia zahraničného výboru v Častej-Papierničke. Pripomienky a podnety členov výboru, ktoré vyplynuli z diskusie, boli zapracované a materiál Priority zahraničnej politiky na roky 2000 až 2003 je dnes predložený plénu Národnej rady. Jeho cieľom je otvorenie diskusie na túto tému. Časové vymedzenie obdobia reprezentovaného rokmi 2000 - 2003 jednoznačne poukazuje na to, že materiál prekračuje štvorročný mandát Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý sa končí už v roku 2002. Vychádza pritom z predpokladu uplatňovania princípu širokého konsenzu politických strán v otázkach definovania štátnych záujmov a od nich sa odvíjajúcej zahraničnej politiky štátu. Konečný horizont roku 2003 bol zvolený aj preto, že v rokoch 2003, 2004 predpokladáme vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a do NATO a tento zásadne zmení prostredie, v ktorom sa zahraničná politika Slovenskej republiky realizuje, a bude potrebné aktualizovať prioritné smery jej zahraničnopolitického pôsobenia.

    Materiál je pomerne stručný. Nebolo naším zámerom predložiť detailný ani technický opis krokov alebo úloh zahraničnej politiky, ale pomenovať smerovanie, ktorým kráča - a chceme, aby aj naďalej kráčala - naša krajina. Vychádzali sme pritom z reality medzinárodného politického systému, ktorého charakter sa neustále mení. V ostatných desaťročiach je utváraný súbežnými procesmi globalizácie a regionalizácie, oslabovaním moci štátu ako kedysi jediného hráča na medzinárodnej scéne, narastaním moci a významu nadnárodných i mimoštátnych aktérov. Je charakterizovaný vznikom nových problémov, ktoré si vyžadujú nutnosť spoločného postupu pri ich riešení, ale aj vznikom nových možností, ktoré sa predovšetkým pred nami otvorili až po zmene politického usporiadania Európy.

    Medzi takéto nové možnosti patrí aj potvrdenie našej politickej, kultúrnej i historickej príslušnosti k vyspelej Európe. S krajinami západnej Európy dnes opäť zdieľame rovnaký pohľad na význam jednotlivých hodnôt života i spoločnosti. Od toho sa odvíja i náš záujem a naše najdôležitejšie priority na nadchádzajúce obdobie, začlenenie sa do inštitúcií a organizácií, v ktorých sú združené aj tieto krajiny. Ide predovšetkým o OECD, Európsku úniu a NATO. Nie je to však snaha osamelého bežca v regióne. Veľmi podobne uvažujú aj naši susedia: Česká republika, Maďarsko a Poľsko.

    Naša integrácia do OECD by sa mohla zavŕšiť už v tomto roku. O vstupe do Európskej únie sme práve v tomto roku začali rokovať a už vlani sme počas washingtonského summitu NATO boli znovu zaradení medzi perspektívnych kandidátov. Proces prijímania však ani do jednej z týchto organizácií nie je ani zďaleka samozrejmý a automatický. Vyžaduje sústredenú a hlavne kvalitnú prácu, avšak nielen v rezorte ministerstva zahraničných vecí a nielen v oblasti exekutívy. Odmenou bude získanie členstva.

    Hospodárska spolupráca v Európe ostatných desaťročí nabrala také tempo a smerovanie, že už dávno prekonala bod návratu. Číra spolupráca sa zmenila na integráciu. Dnes máme možnosť sa do tohto unikátneho procesu, ktorý nám ponúka ohromné výhody, zapojiť. Členstvo v Severoatlantickej aliancii je v súčasnosti najefektívnejším spôsobom zaistenia bezpečnosti krajiny. Áno, dnes nám nehrozí žiadne priame ohrozenie, ale nikto nevie, čo bude o pár rokov. Systém kolektívnej bezpečnosti poskytuje postačujúce záruky. Naším konečným veľkým strategickým cieľom je jednotná demokratická, prosperujúca a bezpečná Európa, demokratický, prosperujúci a bezpečný euroatlantický priestor.

    Pri našich integračných ambíciách sa chceme opierať o dobrú spoluprácu s našimi bezprostrednými susedmi. Chceme aj naďalej rozvíjať a prehlbovať obnovenú vyšegradskú spoluprácu aj dvojstrannú spoluprácu, vzťahy s jednotlivými krajinami. Spolupráca sa pritom bude odohrávať na viacerých fórach, nielen na tom oficiálnom politickom, ale aj hospodárskom, kultúrnom, vedeckom či športovom. Spoluprácu chceme rozvíjať s krajinami západnej Európy i s vyspelými krajinami sveta. Nevynechávame ani aktívnu prácu v medzinárodných organizáciách, ktorých je Slovenská republika členom. O tom, ale i o ostatných prioritách zahraničnopolitického pôsobenia Slovenskej republiky hovorí predložený materiál.

    Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    v našej spoločnosti donedávna chýbala rozsiahlejšia diskusia o zahraničnopolitickom smerovaní Slovenska a jeho prioritách. Aj vďaka tomu vznikli v minulosti pochybnosti o jednoznačnosti či stálosti našej orientácie. Verím však, že hoci sme predstaviteľmi rôznych politických strán, či už stredu, ľavicových alebo pravicových, všetkým nám rovnako leží na srdci postavenie Slovenska na medzinárodnej scéne. Som presvedčený, že sa dokážeme zhodnúť na hlavných prioritách zahraničnopolitického smerovania našej krajiny. Som rád ubezpečeniam viacerých predstaviteľov opozície, ktorí práve v nedávnom období jej vyjadrili svoju podporu. Zahraničná politika by mala a môže byť oblasťou, kde všetci budeme ťahať za jeden a ten istý koniec povrazu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhov.

    Teraz prosím predsedu zahraničného výboru pána Weissa, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhov vo výboroch.

    Pán predseda výboru, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa zaoberal správou o výsledku rokovania k tlači číslo 507 vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu.

    Môžem konštatovať, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 541 zo 14. februára 2000 číslo 179/2000 pridelil menovaným výborom plus Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1999 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2000, pričom za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky s termínom prerokovania spoločnej správy výborov do 10. marca 2000.

    Všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali podľa § 46 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pridelenú parlamentnú tlač a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor prerokoval a schválil výsledok prerokovania výborov uznesením číslo 78 zo dňa 14. marca 2000 v stanovenom termíne.

    Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali nasledujúce stanoviská:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval správu na zasadnutí dňa 7. marca 2000, uznesením číslo 220 ju zobral na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval správu na zasadnutí dňa 29. februára a uznesením číslo 156 vyslovil s ňou súhlas. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval správu na svojom zasadnutí 9. marca a uznesením číslo 77 ju zobral na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti prerokoval správu dňa 7. marca a uznesením číslo 93 ju zobral na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu prerokoval správu dňa 14. marca a uznesením číslo 16 ju zobral na vedomie.

    Z uznesení výborov nevyplynuli žiadne požiadavky a pripomienky. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1999 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2000 zobrala na vedomie.

    A teraz k tlači 535.

    Materiál priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 až 2003 (tlač 535) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 569 zo dňa 2. marca 2000 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky v termíne do 10. marca. Vo svojom rozhodnutí zároveň určil Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky pripraviť správu o prerokovaní materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval materiál Priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 - 2003 podľa § 46 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenom termíne. Na svojej 51. schôdzi Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prijal uznesenie číslo 79, ktorým vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 - 2003. Predmetná správa o prerokovaní materiálu Priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 - 2003 (tlač 535a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky číslo 80 zo dňa 9. marca roku 2000.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda výboru. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Predpokladám, že všetci na tabuli sa hlásia do rozpravy.

  • Hlas z pléna.

  • Áno, ale najprv podľa rokovacieho poriadku vám musím oznámiť, že písomne sa prihlásili za klub SDK pán poslanec Šebej a ďalší z poslancov - pani poslankyňa Tóthová sa hlási písomne. Ale predtým sa ešte prihlásil podľa § 28 pán podpredseda Andel a chce zaujať k týmto prerokovaným bodom svoje stanovisko.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa niekoľkými vetami vyjadril k tlači 535 s názvom Priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 - 2003. V správe, ktorú sme si mohli vypočuť a ktorú sme aj dostali, som sa nedozvedel v podstate žiadne nové skutočnosti, ba dokonca ani skutočnosti, ktoré by neovládala väčšina občanov Slovenska. Niektoré dôležité pripravované aj pertraktované skutočnosti správa celkom ignoruje, resp. mi v tejto správe absentujú. Príkladom je zavedenie vízovej povinnosti. Niektoré iba zahmlieva ako v prípade globalizácie, niektoré iba všeobecne konštatuje ako situáciu v rómskej problematike a o niektorých, ktoré budú mať vážny vplyv na naše začlenenie sa do OECD, NATO, Európskej únie a podobne, sa správa v podstate vôbec nezmieňuje. Sem patrí určite aj hospodárska situácia na Slovensku.

    Celú 9-stranovú správu okrem troch odsekov osobne hodnotím ako predslov ku knihe alebo komentár k niektorým prioritám zahraničnej politiky v ktorejkoľvek stredoeurópskej krajine s transformujúcou sa ekonomikou.

    V samotnej správe ma osobne zaujalo niekoľko konštatovaní. V prvej vete sa napríklad hovorí o Slovensku: "Politicky, hospodársky a sociálne stabilný štát." Páni poslanci, myslíte si, že je to tak? Povedzme to teda ľuďom, ktorí v tomto štáte žijú, a určite prevažná väčšina vám povie, že nehovoríme o Slovensku v roku 2000.

    Citujem ďalšiu vetu: "I nadnárodné spoločnosti, ktoré často disponujú ekonomickou silou a reálnym, samozrejme, i politickým vplyvom, väčším než množstvo malých a stredných štátov." Chcem sa spýtať, či sú si autori tohto dokumentu vedomí, že nielen ekonomickou silou, ale aj reálnym politickým vplyvom, väčším než množstvo malých a stredných štátov môže ovplyvňovať politiku v našom regióne. Túto skutočnosť i fakt poslanci alebo dnešná koalícia pred poslednými voľbami odmietala a nepripúšťala. Pýtam sa prečo. Bol to zámer alebo tu boli nejaké utajované skutočnosti?

    Na poslednej strane tohto dokumentu sa hlásime k novému globálnemu systému, ktorý mal byť vytýčený na rokovaniach v americkom Seattli, ale nebol, lebo ho väčšina štátov jednoducho neprijala. V tomto materiáli je viac viet o globalizácii, napríklad na strane 2, 4, 9. Uvedomujeme si, že globalizácia bez podmienok pre malú krajinu môže značne poškodiť túto malú krajinu a veľké krajiny a, samozrejme, aj nadnárodné spoločnosti, môžu na nej radikálne zarobiť. Chcem sa preto spýtať, či súhlasia s globalizáciou i všetci poslanci našej koalície. Ak sa totiž nepripravujeme na globalizáciu komplexne, tak v podstate budeme ako nájomníci vo svojej vlastnej krajine.

    Ďalej, rómska problematika je v tomto odseku riešená tak, akoby mal byť slovenský národ vinný alebo niesť celú vinu za toto etnikum. Som rád, že tam nie je uvedené, že Slováci majú zodpovednosť za celé toto etnikum v Európe. V správe nie je riešenie, nie sú východiská, ale je tam konštatovanie, ktoré ma navádza, že občania tohto etnika budú uprednostňovaní pred ostatnými občanmi Slovenskej republiky. Použil som termín občanmi Slovenskej republiky. Pýtam sa: Nezačnú zneužívať azylovú politiku ostatní občania Slovenskej republiky, aby dosiahli rovnoprávnosť? Nezapríčinili si v podstatnej miere členovia tohto etnika situáciu, v ktorej sú, sami? Podajme im pomocnú ruku, ale neuprednostňujme ich pred ostatnými občanmi Slovenska len z dôvodu, že čo povie na to Európa. Riešme túto problematiku štandardne, cieľavedome a dlhodobo.

    Zaujíma ma aj veta, z ktorej časť citujem: "Plnenie požiadaviek z polohy politickodeklaratívnej sa výrazne zmenilo na praktickorealizačné." Nesporne vláda Slovenskej republiky dosiahla zahraničnopolitické uznanie. Je však diskutabilné, či svojou činnosťou alebo iba zmenou, ktorá predtým čiastočne chránila naše národné záujmy. Dámy a páni, možno sme pre vstup do NATO a Európskej únie politicky prijateľní, no ekonomicky sa integračným procesom nepribližujeme, ale v podstate sa od nich vzďaľujeme. Viem, že sa spoliehame prevažne na príjmy z privatizácie tzv. strategických podnikov, ale pokiaľ tieto prostriedky nebudú koncepčne vynaložené na rozvojové programy, minú sa tak, ako sa napríklad minuli prostriedky za Obchodnú banku, a Slovensko zostane i naďalej chudobné. Chudobu nepotrebuje ani NATO, ani Európska únia. Dúfam, že o tomto sa presviedčať nemusíme.

    Politické a zahraničné kritériá sa dajú zmeniť, možno povedať, za relatívne krátky čas, ale hospodárska situácia krajiny sa mení celé roky až desaťročia, pričom v hospodárskej oblasti sa dá k horšiemu dôjsť za pomerne krátky čas. Už dnes sa deklaruje, že do Európskej únie môže byť prijatý iba ten člen, ktorého pracujúci občania dosiahnu priemerný plat na úrovni 80 % priemerného platu krajín Európskej únie. Aký je súčasný stav? Slovensko má však priemerný plat iba 37 % z priemeru krajín Európskej únie.

    Ďalšou vecou, ktorá nie je spomenutá, je zahraničná orientácia nielen občanov Slovenska, ale i nášho štátotvorného národa.

    Kolegyne, kolegovia, pozrime sa na podobné materiály kontroverzne prediskutované či už v maďarskom parlamente, pozrime si zahraničnopolitickú doktrínu Francúzska alebo aj v počte obyvateľstva skoro rovnakého Fínska. Prečo sa bránime slovu slovenská národnosť? Nie sme šovinisti a nechceme rozvíjať národnosť bez prívlastkov, preto sa pýtam, prečo sa autori tomuto vyhýbajú.

    Ďalej, nie som rusofil, ale musím konštatovať, že zavedenie vízovej povinnosti voči Rusku a Ukrajine, pričom Maďarsko a Poľsko vízovú povinnosť nezavedú, môže mať skutočne ďalekosiahle hospodárske dôsledky pre Slovenskú republiku. Ako sa ich snaží anulovať naša zahraničná politika, keď sa o nich v tomto materiáli v podstate nehovorí? Chcem sa spýtať, či si uvedomujú predkladatelia, že najväčší obchodný deficit má Slovenská republika práve s Ruskou federáciou. Je možné, trošku sa vrátim do histórie, že ak by pán Čalfa začiatkom roku 1990 nebol vystúpil tak, ako vystúpil v sovietskej televízii, dnes máme odbytiská našich výrobkov, o ktoré dnes bojujú najväčšie hospodárske veľmoci.

    Viem, že rok 1968 zanechal v našej generácii veľmi zlý pocit a určite, samozrejme, aj krivdu, ktorá sa bude odstraňovať z nášho vedomia roky rokúce, ale to neznamená, že zavrhneme jedného zo svojich strategických obchodných partnerov. Všimnite si, ako si stavia ekonomiku Rusko alebo to, čo povedal aj pán minister zahraničných vecí vo svojich vystúpeniach, kde dával za príklad Poľsko, kde zavedením hospodárskych opatrení a dovolenou ochranou vnútorných výrobkov a trhu vlastne robia svojím spôsobom v tejto ekonomickej oblasti veľmi závažné opatrenia.

    Prirovnajme si Slovenskú republiku, ktorá v podstate v tejto oblasti absolútne nie je chránená. A ak by sme si chceli zobrať príklad z niektorých krajín Európy, tak v podstate také slabé colné chránenia, ako má Slovensko, nemá nikto. Preto hovorím: Ak spomíname príklad Poľska, nebojme sa tento príklad aj u nás konkrétne v praxi realizovať.

    Dámy a páni, nedá mi, aby som nemal aj malú pripomienku na úkor juhoslovanského Kosova. Keby sme nedovolili prelet lietadiel NATO nad Slovenskom, ako to urobili napríklad Švajčiarsko a Rakúsko a ďalšie krajiny, tak by si predstavitelia NATO uvedomili, že potrebujú aj oni nás, toto malé Slovensko, a nielen malé Slovensko ich. O Juhoslávii v materiáli okrem toho, že máme splnomocnenca, na čo sme, samozrejme, hrdí, nie je ani zmienka, aj keď krajiny združené v NATO už priamo alebo nepriamo pripúšťajú chybné zváženie situácie a zlý prístup. Napríklad včera podvečer musel vystúpiť generálny tajomník NATO pán Robertson a musel vystupovať na pripomienky členov, ktorí boli vtedy za agresiu alebo intervenciu v Kosove a dnes majú iný názor.

    Ďalej, v materiáloch, ktoré boli predložené na poradu predsedu Národnej rady, bola správa zo zahraničnej pracovnej cesty, nebudem menovať, vo švajčiarskom Montreaux, kde ma zaujala pasáž, v ktorej sú stanovené kritériá na účasť v operáciách, a koľko z nich bolo porušených v misii, konkrétne misii v Juhoslávii. V tejto správe ma zaujala najmä jedna veta, z ktorej citujem: "Je však škoda, že opäť sa nezúčastnil nik z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, hoci prakticky všetci pridružení partneri boli zastúpení aspoň jedným poslancom a tajomníkom delegácie z NATO." Zdôrazňujem to slovo "opäť sa nezúčastnil". Aj táto veta je o chválenej zahraničnej politike Slovenskej republiky.

    V ďalšej správe zo zahraničnej pracovnej cesty z Budapešti s názvom Právna úprava a uplatňovanie inštitútov priamej demokracie v strednej a východnej Európe ma zaujalo, že vystupujúcich spolu s predsedom bolo 27. Reprezentanti Maďarska vystúpili sedemkrát, ďalej vystúpili zástupcovia Česka, Poľska, Talianska, Švajčiarska, Francúzska, Veľkej Británie, Nemeckej spolkovej republiky, USA, ale i Ukrajiny, Lotyšska, Estónska, Ruska, no i Holandska, Írska atď. Čuduj sa, svete, o nás sa hovorí, že za Slovensko nevystúpil opäť ani jeden zástupca. I o tom je naša zahraničná politika.

    Ďalšou vecou, o ktorej sa v materiáli nehovorí, je to, že všetky hospodársky vyspelé krajiny využívajú svojich vyslancov hlavne na presadzovanie svojich hospodárskych záujmov. U nich totiž platí pravidlo, že ekonomika väčšinou riadi politiku, a to aj zahraničnú. Poďme sa pozrieť napríklad na veľvyslanectvá USA, Nemeckej spolkovej republiky, Veľkej Británie, ale aj Číny atď. a naučme sa robiť diplomaciu v záujme slovenskej ekonomiky. Pýtam sa, pán minister, prečo to nerobia aj pracovníci a zamestnanci našich zastupiteľských úradov, našich ambasád. Uvediem príklad, pozri Lisabon, kde konkrétne bola pani poslankyňa Rusková, kde bol seminár, kde sa mohli predstavovať jednotlivé krajiny strednej a východnej Európy a napriek tomu, že tam bol zástupca našej ambasády, jednoducho našu republiku nepredstavil a museli to urobiť poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Pánboh zaplať, že tam pani Rusková bola a že Slovenskú republiku dokázala prezentovať. Pýtam sa, pán minister, určite to bolo medializované, určite o tom viete. Chcem sa spýtať, aké opatrenia, resp. zákroky sa urobili proti takejto nečinnosti.

    V správe sa štyrikrát spomína krízový manažment a dovoľte mi pochybovať, či autor, nemyslím na vás, pán minister, vie, o čom píše, lebo v roku 1999 bol krízový manažment tak zoslabený, že silne pochybujem o jeho schopnosti komplexne fungovať. Jednou vetou je v tomto materiáli spomenuté aj použitie predvstupových fondov ISPA, SAPARD a programu PHARE, kde rozhodujú a radia štátni úradníci podnikateľom, ako majú podnikať. Preto sa pýtam, prečo títo štátni úradníci nezačnú podnikať, keď sú takí múdri, alebo, ak chceme byť seriózni, prečo neradia podnikateľom tie podnikateľské subjekty, ktoré sú na poradenstvo v riadení odborne fundované a pripravené. Vidí sa nám, že tieto fondy a programy podľa doterajšej pripravenosti nebudú v plnom rozsahu adekvátne využité, na čo upozorňujem už teraz. Bodaj by som sa mýlil, ale zásluhou byrokratického prístupu aparátu, a nemyslím iba na jeden rezort, na jedno ministerstvo, bohužiaľ, tieto veci sú negované.

    Čiže vláda Slovenskej republiky by nemala začať boj iba proti korupcii, ale aj proti byrokratizmu, ktorý, či chceme, alebo nechceme, čoraz viac a viac silnie. I keď, samozrejme, je to trošku odbočenie od tejto problematiky. Ospravedlňujem sa za to.

    Mám pripomienky aj k intenzite medzinárodnej spolupráce, energetickej koncepcii, aproximácii legislatívy, k uplatňovaniu pravidiel Schengenu, k integrácii do vnútorného trhu Európskej únie, získavaniu podpory pre zahraničnopolitickú prioritu, k plneniu národného programu PRENAME a tak ďalej a tak ďalej. Tieto pripomienky, samozrejme, nebudem teraz rozvíjať, predložím ich v ďalších vystúpeniach, keď budú dané témy na program rokovania.

    Dámy a páni, na záver sa obraciam na protokolárnu vyspelosť zamestnancov Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a pýtam sa ich, takisto ako ich šéfa, pána ministra, prečo v takom dôležitom dokumente, ako je tento, opakovane nazývajú Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska jednoducho slovom Británia. Británia bol predsa aj parník, Skaza Britanicu bol dokonca aj katastrofický film. Tiež by som sa rád dozvedel, ktoré členské krajiny NATO a podľa akého politického dokumentu sú kľúčové a ktoré sú nekľúčové, a takisto by som chcel vedieť, ktoré územie sa nazýva euroatlantický priestor.

    Nechcem viac hovoriť, aby náhodou nebol môj príspevok dlhší ako predložený materiál.

    Dámy a páni, hodnotenie tohto materiálu, ako aj úsudok nechám na vás.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Chcem sa opýtať, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, či všetci chcete reagovať faktickými poznámkami. Pán poslanec Benčat sa hlási do rozpravy, pán poslanec Húska do rozpravy, pani poslankyňa Rusnáková do rozpravy, pán poslanec Zlocha do rozpravy, pán poslanec Cuper s faktickou poznámkou, pán poslanec Paška s faktickou poznámkou. Pán poslanec Bárdos sa hlási do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper, máte slovo.

  • Som veľmi rád, že pán poslanec Andel poukázal na všetky nedostatky tejto správy. Mňa to vôbec neprekvapuje, pretože úroveň práce ministerstva zahraničných vecí už bola prezentovaná pánom predsedom vlády pri zmluve o majetkovom vysporiadaní s Českou republikou. Mňa neprekvapuje ani to, že sa pokračuje v tých tendenciách, keď sa ako takzvané národné záujmy, o ktorých pán predseda zahraničného výboru tak často hovorí, často v praktickej politike politikou vládnej koalície pretvárajú na prezentáciu čisto osobných záujmov. Pán predseda zahraničného výboru Weiss asi ťažko má čas rozmýšľať o tom, ako jednotlivé veľvyslanectvá prezentujú Slovenskú republiku v zahraničí. Pán Weiss má iné problémy - zneužívať zahraničné návštevy na to, aby sa očierňovali politici a politickí protivníci, ako to urobil včera, alebo sa rozvážal v policajnom aute s pánom Martinom po Bratislave a prezentoval to, ako len s ním a s niektorými ďalšími politikmi tejto vládnej koalície sú nás ochotní prijať do Európskej únie.

    Takéto vedenie zahraničnej politiky je a môže byť len skazou pre túto republiku, a nie obhajobou zahraničnopolitických záujmov v zmysle toho, ako to pán predseda zahraničného výboru tak rád prezentuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec veľmi kvalifikovane preukázal, že v správe, ktorá bola predložená, sa diskrétne obchádzajú práve tie veci, ktoré nie sú v prospech našej súčasnej zahraničnej politiky. Jedným z elementárnych predpokladov vstupu Slovenska do Európskej únie je aj politická podmienka fungovania vecného a konštruktívneho dialógu medzi opozíciou a koalíciou. Nielen samotný vstup do Európskej únie, ale i ďalšie transformačné zmeny, ktoré na Slovensku prebiehajú, sú nadčasové a je ich potrebné vnímať ako zmeny, ktoré budú prebiehať v dlhšom čase, ako je lehota jedného volebného obdobia.

    Pán minister Kukan, zaujímalo by ma, či sa nazdávate, že Slovensko bude plniť politické kritériá vstupu do Európskej únie, ak sa budú strany vládnej koalície naďalej správať k opozícii tak arogantne, ako sa správajú. Počas uplynulých dvoch rokov totiž nedošlo ani k jedinému stretnutiu politických lídrov strán vládnej koalície a opozície a ich rokovaniu o vecných problémoch občanov našej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán predrečník nemieni reagovať. Odporúčam obsluhe, aby sme vymazali tabuľu. Mám tie mená zapísané. Potom, keď skončia tí, ktorí sa prihlásili písomne, prečítam mená poslancov a ešte sa opýtam, či sa niekto hlási.

    Nech sa páči, pán predseda výboru Šebej, máte slovo.

    Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

  • Pán predsedajúci,

    pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    môj predrečník nastavil latku vysoko. Pokúsim sa splniť očakávania.

    Správa o plnení úloh zahraničnej politiky za rok 1999 je, naopak, podľa môjho názoru správou o úspechu, správou o prelome v integračnom úsilí Slovenskej republiky, správou, ktorá na rozdiel od iných oblastí života nemusí predstierať optimizmus. Hlavné ciele integračného úsilia Slovenskej republiky sú členstvo v Európskej únii, NATO, OECD. Z tohto pohľadu možno považovať za kľúčové rozhodnutia minulého roku vyjadrujúce prelom vo výsledkoch zahraničnej politiky Slovenskej republiky takéto:

    Je to rozhodnutie summitu Európskej únie v Helsinkách, závery washingtonského summitu NATO a v tomto kontexte aj rezolúcia Kongresu Spojených štátov amerických číslo 165 zo 16. novembra 1999. To sú priame faktické ozveny zahraničnej politiky Slovenskej republiky. To sú priame kritériá jej úspechu. S plným rešpektom k diplomatickým aktivitám a pozoruhodnému úsiliu ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky a prezidenta republiky je však hlavným zdrojom zahraničnopolitických úspechov a súčasťou zahraničnopolitického obrazu štátu predovšetkým vnútorná politika. Dovoľte mi preto, aby som k tomu povedal pár slov.

    Samozrejme, okrem oficiálnych aktov zahraničnej politiky, medzi ktoré patria všetky veci, ktoré sú obsahom správy o plnení úloh, teda uzatváranie, rušenie medzinárodných zmlúv, záväzkov a dohovorov, vízová a colná politika, členstvo a účasť v medzinárodných organizáciách, oficiálne a neoficiálne rokovania a rozhovory na rôznych úrovniach inštitúcií štátu a jeho činiteľov, spolupráca medzi jednotlivými inštitúciami a orgánmi štátov navzájom a samotná činnosť zahraničnej služby a diplomatického zboru, je potrebné považovať za integrálnu súčasť zahraničnej politiky teda všetko, čo je v zahraničí v akejkoľvek podobe vnímané a zaznamenávané, a to nielen oficiálnymi miestami, ale predovšetkým vnímavou tlačou, komentátormi a hospodárskymi kruhmi. Tí všetci majú svoju vlastnú a špecifickú optiku a kritériá.

    Tieto veci majú teda účinok a vplyv na medzinárodnú pozíciu a dobré meno štátu a aj úspešnosť či neúspešnosť zahraničnej politiky s výnimkou toho, čo som povedal, podoba ústavy a celého zákonodarstva štátu, lebo tieto sú podrobované prísnemu skrutíniu inštitúcií, ako je Rada Európy, ale i medzinárodného spoločenstva všeobecne - a máme s tým svoju skúsenosť - a tiež každý prijatý navrhnutý zákon, ktorý je aktom pred očami celého sveta, a tiež všetky skutky a výroky vlády ako celku, jej jednotlivých členov, a to bez ohľadu na to, či sa odohrajú pred očami zahraničných novinárov alebo iba v akomsi nedefinovateľnom súkromí, všetky skutky a výroky členov parlamentu - áno, i vy stále robíte zahraničnú politiku -, všetky výroky a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i všetkých ostatných súdov, všetko, čo napíšu a povedia médiá a napíše tlač, aj tá marginálna, všetky rozhodnutia a konanie obyvateľstva, teda aj to, ako sa obyvatelia rozhodnú vo voľbách, skutky davov a jednotlivcov, skutky inštitucionalizovaných skupín a spolkov. A, samozrejme, to celé je doplnené o dominantné dlhodobé faktory, ako je ekonomický výkon krajiny a celé posolstvo jej kultúry a vedy.

    Štát vnímaný zvonku a jeho zahraničnopolitické pôsobenie je živá skutočnosť, ktorá nie je reprezentovaná iba vedomými krokmi svojich diplomatov, ale celou politickou, ekonomickou a kultúrnou podstatou svojho bytia. Spomínam to preto, lebo, na rozdiel od uplynulého roku, roky 1993 - 1998 navŕšili vo vnútornom živote krajiny nadkritické množstvo krokov, ktoré viedli k zahraničnopolitickému neúspechu v podobe nenaplnenia našich integračných ambícií. Vypadli sme z prvého kola rozširovania Severoatlantickej aliancie, absolútne sme boli spochybnení na luxemburskom summite Európskej únie kvôli nesplneniu kodanských kritérií. Vnútropolitický vývoj v Slovenskej republike za tento čas postavil otázniky aj na základné znaky príslušnosti k tej či onej kultúre a vyvolal aj potrebu nového potvrdenia dokazovania západoeurópskej identity Slovenskej republiky.

    Rok 1997 priniesol na madridskom summite NATO definitívny verdikt nad kompatibilitou vnútropolitického vývoja na Slovensku s politickými požiadavkami na členské krajiny NATO. Slovenská republika bola vyradená spomedzi uchádzačov o členstvo. Podobným spôsobom stroskotal vďaka vnútropolitickému vývoju aj druhý najdôležitejší zahraničnopolitický cieľ Slovenskej republiky - integrácia do Európskej únie. Možno hovoriť o zahraničnopolitickej sebadiskvalifikácii. Vyjadrením vnímania, a pokúsim sa to celé ilustrovať na takom časovom rade, toho, čo sa odohralo, môže byť vývoj postojov Kongresu Spojených štátov amerických vyjadrený jeho niekoľkými uzneseniami počas týchto rokov.

    V prvých dvoch sa ešte menovite medzi kandidátmi na členstvo v NATO popri Českej republike, Maďarsku a Poľsku uvádza i Slovensko. Konkrétne v roku 1994 prijal Kongres Spojených štátov amerických tzv. normu, ktorá sa nazýva NATO Participation Act, kde sa píše koniec vety: "...všetka pomoc poskytnutá ostatnými členskými národmi NATO alebo NATO samotného, aby sa zabezpečil prechod k plnému členstvu Poľska, Maďarska, Českej republiky, Slovenska a ďalších postkomunistických krajín Partnerstva za mier v NATO." Tým chcem len ilustrovať, že Slovensko bolo v prvej vlne uchádzačov ako plnohodnotný člen ešte v roku 1994. Toto uznesenie kongresu bolo doplnené, novelizované aktom, ktorý sa volá NATO Participation Act Amendment, kde sa píše: "Poskytnutie pomoci NATO pri transformácii by malo zahŕňať tie krajiny, ktoré sú najviac pripravené na úzku spoluprácu s NATO, akými sú Poľsko, Maďarsko, Česká republika a Slovensko a tak ďalej."

    Aj v tomto okamihu ešte v roku 1995, niekedy v polovici roku, sme boli medzi prvými uchádzačmi o členstvo v NATO ako rovnocenní partneri. Ale práve toto obdobie možno označiť za okamih, keď množstvo neakceptovateľných skutkov a toho, čo sa dialo u nás, prekročilo kritické množstvo a Slovensko prestalo byť vnímané ako kandidát. Ilustruje to ďalšia zákonná norma kongresu z roku 1996, kde sa hovorí o konkrétnych peniazoch poskytnutých na pomoc pri rozširovaní NATO - NATO Enlargement Facilication Act -, kde sa píše v článku 23, že Kongres Spojených štátov amerických pokladá Poľsko, Maďarsko a Českú republiku za krajiny, ktoré pokročili v dosahovaní stanovených kritérií a mali by byť kvalifikované na získanie ďalšej pomoci a tak ďalej. Slovensko je tam menované ako negatívny príklad v tej istej norme.

    Niekedy v tom období už vnútropolitický vývoj Slovenska poznamenal jeho zahraničnopolitickú tvár. Hovorím o roku 1999, presne z tohto hľadiska okolo roku prelomu v zahraničnej politike aj kvôli tomu, že presne na tej istej pôde z iniciatívy kongresmana Johna Micu a Benjamina Gillmanna, ktorý patrí medzi najvyššie zahraničnopolitické autority v Kongrese Spojených štátov, prijal kongres rezolúciu číslo 165 zo 16. novembra 1999, kde vyzýva Spojené štáty americké a aj ostatné štáty NATO, aby prijali Slovenskú republiku do Severoatlantickej aliancie pri najbližšej možnej príležitosti. Bezprostredne po washingtonskom summite NATO sa v Európe vyvinula situácia, ktorá priniesla jeden z najťažších testov novej zahraničnopolitickej orientácie Slovenskej republiky - kosovskú krízu.

    Je preto vysoko pravdepodobné a v tom by som sa chcel jednoznačne ešte raz postaviť za to, čo je napísané v správe o plnení úloh, a za konanie ministerstva zahraničných vecí vlády, je vysoko pravdepodobné, že práve tento jednoznačný a konzistentný postoj a skutky vlády Slovenskej republiky zaznamenali zvrat vo vnímaní Slovenskej republiky, ktorý je vyjadrený v spomínanej rezolúcii Kongresu Spojených štátov amerických. Z nášho pohľadu, pohľadu slovenského parlamentu je pre členstvo v Severoatlantickej aliancii mimoriadne dôležitý Národný program prípravy Slovenskej republiky pre členstvo v NATO PRENAME, ktorý vláda schválila 6. októbra 1999 a ktorý bol veľmi pozitívne prijatý v orgánoch aliancie a dáva našej Národnej rade transparentný rámec na parlamentnú kontrolu napĺňania prioritného strategického cieľa.

    V medziparlamentnom rozmere diplomacie tvorí potom dôležitú súčasť úsilia, samozrejme, aj pôsobenie našej stálej delegácie v Parlamentnom zhromaždení NATO.

    Pán podpredseda Národnej rady Andel spomenul vo svojom prejave jeden okamih, ktorý nepotešil ani mňa, kde sa v správe zo zahraničnej cesty konštatuje, že opäť sa nezúčastnil žiaden poslanec z nášho parlamentu na nejakej akcii Parlamentného zhromaždenia NATO. Chcem vás ubezpečiť, že sme sa zúčastnili na všetkých relevantných akciách Parlamentného zhromaždenia NATO, pôvodne Severoatlantického zhromaždenia. Tá akcia, na ktorej sme sa nezúčastnili, bol seminár Severoatlantického zhromaždenia alebo Parlamentného zhromaždenia NATO, tzv. Rose-Rothov seminár, na ktorý nemohol zo zdravotných dôvodov cestovať pán poslanec Andrassy. To je jediný prípad. Nie je to charakteristické pre našu zahraničnú politiku, je to presne naopak, pán podpredseda.

    Za prelomovú možno označiť tiež pravidelnú správu Európskej komisie o pokroku dosiahnutom Slovenskou republikou v príprave na vstup do Európskej únie, ktorú Európska komisia uverejnila 13. októbra 1999. Je to prvá pravidelná správa, ktorá konštatuje splnenie hlavných úloh v plnení kodanských a ďalších integračných kritérií, pričom za najdôležitejšie možno považovať prijatie zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku, zákona o verejnom obstarávaní, zákona o štátnej pomoci a zákona o technických požiadavkách na výrobky a posudzovaní zhody.

    Z hľadiska úloh, ktoré stoja pred Národnou radou Slovenskej republiky v integrácii do Európskej únie, je ešte dôležitý dokument, ktorý prijala vláda, a to Národný program pre prijatie acquis communautaire, ktorého aktualizovanú verziu predložila vláda Slovenskej republiky Európskej komisii dňa 28. mája 1999. A dnes, na dnešnom zasadaní sa zaoberala jeho najnovšou verziou.

    K tomu chcem poznamenať len toľko - a to je tá správa o úspechu, ktorú nemožno vynechať -, že Slovenská republika začne rokovania o vstupe do Európskej únie v 8 kapitolách európskej legislatívy. V Bruseli o tom definitívne rozhodli veľvyslanci 15 členských krajín Európskej únie, ktorí jednomyseľne schválili návrh Európskej komisie, a Slovensko tak začne rokovať v kapitolách: spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, vonkajšie vzťahy, malé a stredné podniky, školstvo a vzdelávanie, veda a výskum, kultúra a audiovizuálna politika, hospodárska súťaž a štatistika.

    Dámy a páni, minulý rok posunul, podľa môjho pevného presvedčenia, Slovensko v zahraničnej politike do novej éry. Chcem k tomu, čo sa udialo počas minulého roku, pridať ešte jednu udalosť, ktorá sa udiala na pôde nášho parlamentu už začiatkom tohto roku, ale ktorá je akýmsi pokračovaním toho, o čom hovorí správa o plnení úloh zahraničnej politiky, čo potvrdzuje jej zameranie na budúce obdobie.

    Iste si spomínate, že dňa 16. februára 2000, je to čosi viac ako mesiac, Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie 726 k zameraniu a základným úlohám Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovanie o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Chcem povedať, a teraz sa obraciam aj na poslancov opozície, že toto bol štátnický akt na pôde našej Národnej rady a že je to čosi, na čo Národná rada môže byť v tej podobe hrdá. Vláda Slovenskej republiky si stanovila termín pripravenosti na vstup do Európskej únie na 1. január 2004. Je to ambiciózny termín, ale nie nereálny. Bude tiež otázkou, v akom stave v tom čase bude Európska únia, ako sa bude vyvíjať politická, hospodárska situácia a iné oblasti. Ale v každom prípade je splnenie tohto termínu možné.

    Rád by som sa na záver môjho komentára k tejto časti prerokovaných materiálov dotkol ešte jednej veci. Naše bilaterálne vzťahy zaznamenali tiež, povedal by som, povšimnutiahodnú zmenu. Za najdôležitejšie bilaterálne vzťahy, samozrejme, musíme považovať vzťahy s tými krajinami, s ktorými chceme vstúpiť do spoločenstva, to znamená s krajinami Európskej únie a s krajinami, ktoré tvoria zvyšok členov Severoatlantickej aliancie. Ale naše najaktuálnejšie a najdôležitejšie bilaterálne vzťahy sú naše vzťahy so susedmi. A tie, dovolím si povedať, doznali v priebehu roku 1999 podľa mňa radikálne zlepšenie. Domnievam sa, že ministerstvo zahraničných vecí, slovenská diplomacia a vôbec všetci aktéri zahraničnej politiky, tí vnútri štátu i tí, ktorí pracujú v priamom kontakte s medzinárodným spoločenstvom, si zaslúžia absolutórium.

    Dovoľte mi teraz, aby som sa vyjadril pár slovami o prioritách zahraničnej politiky, tak ako ich uvádza dokument, ktorý máme predložený. A nevyhnem sa tomu, aby som začal krátkou teóriou, pretože chcem pomenovať hodnotový systém, ktorý nevyhnutne treba hľadať za tými prioritami. Komplex zámerných politických aktov nazývaných zahraničná politika, teda správanie štátu medzi ostatnými štátmi a vo vzťahu k ostatným štátom, ovplyvňuje celkové, to znamená i vnútorné podmienky existencie štátu. Spoluvytvára geopolitické prostredie štátu, a teda od neho závisí, aký bude v ďalšej časovej perspektíve život jeho obyvateľov. Ten dokument je o tom, ako budeme žiť v budúcnosti. Určite sa dá povedať, že zahraničná politika zakladá geopolitické prostredie i pre ďalšie generácie. Táto skutočnosť uvaľuje mimoriadnu zodpovednosť na tvorcov i aktérov zahraničnej politiky, či si to uvedomujú alebo nie. Preto je potrebné, aby sa niektoré veci vyslovili bez dnes už naozaj zbytočnej clony ohľadov a úprimne.

    Chcem sa dotknúť toho, čo sa neustále spomína, a to sú štátne záujmy. Častým motívom zahraničnopolitických i vnútropolitických vyjadrení sú štátne záujmy Slovenskej republiky a podľa mňa pochybné heslo o nutnosti podriadiť záujmy jednotlivcov občanov či dokonca celého obyvateľstva akýmsi štátnym záujmom. Je to heslo, ktoré predpokladá automaticky, že samotný štát bez ohľadu na svojich obyvateľov má akési legitímne záujmy, ktoré sú odlišné od záujmov jednotlivých občanov. Áno, som presvedčený, že štátne záujmy existujú, ale som presvedčený, že v dobrom štáte nemôže existovať rozpor medzi záujmami obyvateľov a záujmami štátu. Som presvedčený, že autonómne záujmy štátu ako takého v dobrom štáte neexistujú. Cieľom každej zmysluplnej vnútornej i zahraničnej politiky štátu je dobrý život obyvateľov. Ten sa skladá najmä z ich slobody, bezpečnosti a prosperity. Tak a iba tak sa dá vymedziť aj štátny záujem. Ja som to v tom materiáli o prioritách zahraničnej politiky na obdobie najbližších rokovaní našiel, práve tento záujem.

    Projekt ďalšieho zahraničného politického smerovania a krokov Slovenskej republiky je potrebné založiť na dvoch princípoch: na princípe zodpovednosti voči všetkým obyvateľom Slovenska a na princípe vedomej spoluzodpovednosti za osud celého geopolitického priestoru, v ktorom sa Slovenská republika nachádza. Ja som obidva tieto princípy v materiáli o prioritách slovenskej zahraničnej politiky našiel. Z takto vymedzeného cieľa a princípov vyplýva, že je potrebné aj v zahraničnej politike definovať presadzované štátne záujmy Slovenskej republiky ako uskutočniteľné ľudské záujmy jej žijúceho obyvateľstva a, samozrejme, nielen žijúceho obyvateľstva, ale aj ďalších generácií.

    Dámy a páni, dnes je mimo akýchkoľvek pochybností, že ak nezavládne medzi nami zhoda, a teraz myslím zhodu politickej elity bez ohľadu na to, či ide o pravicu, ľavicu, stred alebo niečo ešte iné, ak nezavládne medzi nami zhoda, že kam patríme a čo je naša identita, kam má smerovať Slovenská republika, budeme mať ťažkosti nielen v zahraničnej politike, ale ovplyvní to aj vnútorný život nášho štátu.

    Na záver by som rád povedal len toľko: Ak niekto konštatuje, že naše zahraničnopolitické smerovanie, najmä čo sa týka členstva v Severoatlantickej aliancii, sa neteší stopercentnej podpore obyvateľstva, ba naopak, že momentálne podpora obyvateľstva, tak ako ju merajú výskumy verejnej mienky, poklesla pod 50 %, pohybuje sa na úrovni 35 - 40 %, treba len povedať, že to nie je dôvod na zmenu našej orientácie, to je dôvod na to, aby sme sa pokúsili presvedčiť o legitimite a nevyhnutnosti nášho snaženia tých, ktorí dnes o tom presvedčení nie sú, nie manipulovať, presvedčiť, legitimizovať naše kroky.

    Som presvedčený, že verejná mienka taká ako ju poznáme, je výsledkom viacerých faktorov. Jeden z nich je pokrútená interpretácia histórie, najmä modernej európskej histórie povojnového obdobia, ktorá zostala v hlavách ľudí z posledných piatich desaťročí, ale tiež v podstate v médiách neexistujúce alebo dlhodobo neexistujúce kvalifikované spravodajstvo o dianí v zahraničí, ale tiež aj činnosť politických elít na Slovensku.

    Chcel by som na záver toho, čo hovorím k prioritám zahraničnej politiky, so všetkou vážnosťou vyzvať vás, kolegovia zo všetkých politických strán. Vy viete veľmi dobre, aké sú preferencie vašich vlastných voličov. Vy jediní ste pre nich autoritou, ťažko možno očakávať, že niekto z Demokratickej strany môže účinne presvedčiť voličov HZDS rovnako ako opačne. Rovnako nemáme všetci ani z vládnych strán vplyv na voličov zvyšných vládnych strán. Je preto úlohou nás všetkých a znovu by som sa rád obrátil na vás s touto žiadosťou bojovať o podporu našich, vašich voličov, pretože vy ste pre nich autoritou.

    Na záver mi dovoľte, aby som ešte raz vyslovil na rozdiel od môjho predrečníka uznanie ministrovi zahraničných vecí a jeho tímu za predložené materiály. A dovolím si zároveň odporučiť snemovni, slovenskému parlamentu, aby ich vzal na vedomie.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána predsedu výboru s faktickými poznámkami sa hlási desať poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Kalman.

    Pán poslanec Húska, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Šebej hovoril o tom, že všetky naše výroky sú sledované, sú analyzované, sú hodnotené a tvoria nakoniec nejaký syntetický obraz budúcnosti. Ale, priatelia, z toho nevyplýva, že prestávame mať kritický úsudok o veciach. Veď vás chcem upozorniť, že keby sme len v tomto parlamente prečítali veľmi kritické postoje vysoko významných občanov Spojených štátov voči juhoslovanskej kampani NATO, tak by sme videli, že tým ani nezradili Spojené štáty a ani nestratili vnútornú orientáciu, proste jednoducho kritizovali riešenie, ktoré koniec koncov naozaj prekračuje suverenitu národných štátov.

    Upozorňujem, Kissinger, MacNammara, Lugan, Hamilton, Cromwell a ďalší významní americkí odborníci, vedci i politici proste kritizovali tento postup. Dokonca včera na kanáli MAX mali možnosť vidieť analytické hodnotenie výsledkov juhoslovanskej kampane a tam sa výslovne hovorilo, že aj podľa oficiálnych kruhov priznávajú 500 až 530 nevinných obetí nepresnosti presných striel. Priatelia, to nie je maličkosť. To sú jednoducho skutočnosti, ktoré nesú so sebou aj takéto rozhodnutia. Musíme mať svoje ľudské, morálne stanovisko k takýmto brutálnym záležitostiam.

  • Ďakujem.

    Niekoľko poznámok k vystúpeniu pána predsedu Šebeja. Chcel by som upozorniť, že som nevystupoval a nehodnotil správu o plnení úloh Slovenskej republiky za rok 1999, ale vystupoval som k prioritám zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 - 2003. To znamená, že som neurážal pána ministra zahraničných vecí. Iste, čo je dobré, chváli sa samo, ale keď si uvedomíme, že Slovenská republika nemôže byť izolovaná od ostatnej Európy, vystúpil som tak, ako som vystúpil, teda kriticky, čo mi práve chýba v oblasti zahraničnej priority. To po druhé.

    A po tretie. Pán predseda, ja som nepovedal vo svojom vystúpení, že kdesi chýbali poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ale, ako ste správne povedali vo svojom vystúpení, i Národná rada Slovenskej republiky robí zahraničnú politiku a podstatnú zahraničnú politiku. Pripomienkoval som len dve správy zo zahraničnej cesty, kde nevystúpili naši poslanci. Pán predseda, bolo by dobré, keby sme sa o tom rozprávali, lebo skutočne ak kdesi nevystúpi poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a je zúčastnený, tak by sme sa mali nad tým zamyslieť. Myslím si, že spolu sa o tomto porozprávame. Opakujem ešte raz, nieže sa nezúčastní, ale bol a nevystúpil na veľmi dôležitých podujatiach. Aj to je zahraničná politika.

    A ďalej, nechcem spomínať, ale myslím si, že v súčasnej zahraničnej politike je jednotný protokol Úradu vlády, Kancelárie prezidenta, Národnej rady Slovenskej republiky. Tu, či chceme, alebo nechceme, nad tým má gestorstvo ministerstvo zahraničných vecí. Opäť nám to absentuje roky rokúce, že jednotný protokol jednoducho nie je. A potom sú menšie nuansy v prijatí, dajme tomu, na úrovni prezidenta a predsedu parlamentu a predsedu vlády. Myslím si, že sa nemýlim, že v tom má gestorstvo ministerstvo zahraničných vecí. A bolo by potrebné konečne niečo v tom urobiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    To, čo predviedol pán poslanec Šebej, keď hovoril o období minulej vlády a o jej úsilí zapojiť sa do všetkých medzinárodných štruktúr, je jednoducho nehanebné. Na to sa lepšie slovo nedá nájsť. Svoje konštrukcie sa pokúsil vydávať za niečo, čo je pravdou, pretože tu sa usilujú práve takí ako pán Šebej a jeho Demokratická strana postaviť veci z nôh na hlavu a tvrdiť, že my sme zavinili zlé informácie, ktoré o nás boli. Spomína rok 1995. Vtedy ešte nebola kauza Gaulieder. Tak prečo Slovensko vyradili z tej skupiny, ktorá mala byť prijatá do NATO? Nuž vyradili ho preto, že ľudia ako pán Šebej a podobní jemu duchovne spriaznení ľudia z VPN rozširovali o Slovensku tie najpodlejšie, najzákernejšie informácie, vymýšľali si neskutočné veci o Slovensku a usilovali sa, samozrejme, zahatať mu cestu. Odkiaľ sa rodili tie názory na Slovensko? Nesprostredkúvali ich naši ľudia. Tu máte najčerstvejší prípad, ktorý kritizovalo aj vedenie HZDS. Pán Weiss sa včera či predvčerom stretol, rokoval s predstaviteľmi Európskej únie a pán Martin tam naraz vyslovil vetu, kde do jednej vety spojil Mečiara s Haiderom. A pán Weiss to prijímal ako hotovú, ako bernú mincu. Nevie o tom, že Mečiar je antifašista a Haider niečo iné.

    To znamená, že tu sa hrá hra istej skupiny politikov, ktorá sa chce robiť dokonalá. Viac o tom poviem, samozrejme, aj vo svojom hlavnom vystúpení. Ale pánu Šebejovi ešte odporúčam na záver toto: Nech si prečíta článok pána Ďurkoviča. A odporúčam to aj celej SDĽ na čele s pánom Weissom, aj keď nie je jej predsedom. Je tam analýza situácie. Je tam veľmi presne vysvetlený pokus pána Šebeja rušiť kontakty s Ruskom. Ukazuje, čo sa vlastne títo ľudia usilujú robiť.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Šebej sa vôbec nezaprel. Na jednej strane nás všetkých vyzýval na jednotný postup v oblasti zahraničnej politiky, na druhej strane nás ako opozíciu mlátil päsťou do hlavy za to, že máme svoj vlastný názor a že si ho dovolíme prezentovať. Prezentoval sa tu ako znalec pomerov v Kongrese USA, ale vôbec nehovoril o vnútorných pomeroch v Slovenskej republike.

    Zahraničná politika je sumár hodnotových vyjadrení politických, ekonomických, bezpečnostných, sociálnych, kultúrnych a etických, ktorými sa štát prezentuje pred svetom, ktorými upevňuje alebo spochybňuje svoje medzinárodné postavenie, a úspechy zahraničnej politiky musia byť v kontexte týchto hodnôt. Súčasná vládna koalícia sa bojí priznať kontinuitu úspechov v oblasti zahraničnej politiky, pretože jej to nevyhovuje. Popiera a spochybňuje aj to, čo sa spochybniť nedá, pretože Mečiarova vláda stála pri podpise všetkých základných dokumentov, ktoré rozbiehali integračný proces pre Slovenskú republiku.

    Súčasná vládna koalícia a vtedajšia opozícia využívala čas, ktorý sme zhodnocovali v prospech Slovenskej republiky, na jej špinenie, ohováranie. A, žiaľ, niektorí prominenti vládnej koalície ani v tomto čase, keď sú pri moci, nezmenili svoju rétoriku.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Myslím si, čo bolo, bolo, ideme ďalej. A táto správa sa týka roku 1999 a roku 2000, tá ďalšia roku 2000 - 2003, takže sa pozerajme, ako náš predrečník hovoril, na vec ako na budúcnosť, cieľ. Keď si človek chce kúpiť auto, má cieľ. Vie, že teraz nemá na to ešte úplne všetky prostriedky, ale pozná svoj cieľ. A raz sa k nemu dostane, keď bude robiť isté opatrenia, keď bude šetriť, alebo si zoberie pôžičku.

    Chcela by som k tejto správe, ktorá nám bola predložená, povedať svoj názor v tom zmysle, že sa mi zdá byť vyvážená a snaží sa objektívne zhodnotiť aktivity zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 1999, čo sa týka rozvoja bilaterálnych vzťahov s druhými krajinami, intenzívnu spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, aktivity súvisiace s integračným procesom do Európskej únie a do transatlantických štruktúr a, samozrejme, potrebou OECD. Všetko to je v rámci obhajoby záujmov Slovenskej republiky na medzinárodnom poli. Zároveň chceme vlastne vidieť v tejto správe, že je tu jasne definovaný smer, ktorým v roku 2000 pôjdeme a budeme napĺňať naše zahraničnopolitické ambície v rámci zachovania určitej kontinuity s rokom predchádzajúcim, na výsledkoch ktorého chceme ďalej stavať.

    Pán minister, verím, že sa o rok stretneme v Národnej rade pri zhodnocovaní roku 2000 a budeme môcť konštatovať naplnenie zámerov a ďalší progres. Túto správu berieme na vedomie a uvedomujeme si, že je dôležitá. A je dôležité aj jej napĺňanie, v ktorom máte našu plnú podporu. A cením si aj váš postoj k dôležitosti podpory opozíciou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcel by som nadviazať na slová pána poslanca Šebeja, ktorý doslova povedal, pokúsim sa to citovať, nesmie existovať rozpor medzi záujmami štátu a záujmami jeho obyvateľov alebo občanov. No niektoré kroky o tom nesvedčia. Obyvatelia tohto štátu sú často vydieraní takzvanými záujmami štátu. Deje sa tak pri všetkých úzko straníckych opatreniach, ktoré často zakrývajú individuálne finančné záujmy. A toto sa, dámy a páni, deje v súčasnosti. Pozri posledné ťažké ekonomické kauzy tejto vlády. Vždy všetko bolo na začiatku zdôvodňované záujmami štátu. Teda pekne prosím, neklamme sa navzájom všakovakými nadsadenými a hlavne ružovými vyhláseniami. Skutočne doteraz neviem, či vystúpenie pána poslanca Šebeja bolo v záujme štátu alebo v záujme jeho obyvateľov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Šebej nás veľmi šťavnato informoval o tom, aká je úspešná táto vláda v procese tzv. podľa neho západoeurópskej identifikácie Slovenskej republiky. Myslím si, že Slovensko sa nedá preniesť do západnej Európy, bude vždy v strednej Európe. V každom prípade si myslím, pán Šebej, že ak by ste chceli byť objektívny a neskĺznuť do pozície rečníkov z päťdesiatych rokov, ktorí úspešne podriaďovali Slovenskú republiku, pardon, Česko-slovenskú republiku bývalému Sovietskemu zväzu, vy by ste mohli tento proces nazvať úspešným podriaďovaním sa niekomu, ale v rámci toho úspešného podriaďovania ste mali aj isté neúspechy.

    Pán minister zahraničných vecí prinajlepšom sa už raz zodpovedal v tomto parlamente za svojvoľný postup v kosovskej kríze, keď dal súhlas, bezprecedentný súhlas, bez súhlasu dokonca vlády a parlamentu na prelety. Bolo to uverejnené aj v novinách. Také niečo by sa nebolo prepieklo nijakému ministrovi bývalej Mečiarovej vlády. Toto bolo svorne prijaté.

    Pán poslanec Šebej, ak by ste už vyratúvali úspechy, mali by ste v tejto súvislosti prirátať aj jeden výrazný neúspech, pretože to bombardovanie v Kosove spôsobilo, a teda aj vďaka preletom lietadiel NATO cez Slovenskú republiku, bombardovanie mostov v Novom Sade spôsobilo značné, podotýkam, značné niekoľkomiliardové škody Slovenskej republike, ktoré zaplatíme my, občania tohto štátu. A ja ako človek a občan tohto štátu musím hodnotiť úspešné zo zahraničnej politiky aj z tohto pohľadu to, čo Slovenskej republike prinieslo zlepšenie životnej úrovne. Nič. Jednoducho...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vo vystúpení pána poslanca Šebeja ma zaujali predovšetkým dve myšlienky. Prvá myšlienka sa týka skutočnosti, že naše vzťahy so susednými krajinami boli v minulom roku charakteristické predovšetkým výrazným zlepšením voči susediacim krajinám Vyšegradskej štvorky. Domnievam sa, že týmto konštatovaním veľmi presne vystihol tú myšlienku, ktorú zdieľam aj ja, že najlepšou bezpečnostnou politikou každej krajiny je kvalitná zahraničná politika, a to predovšetkým voči susediacim krajinám. Druhá myšlienka, ktorá ma zaujala, bolo konštatovanie, že na to jasné profilovanie sa v zahraničnej politike smerom k integrácii bude potrebný konsenzus najvýznamnejších politických subjektov na Slovensku. Veľmi jasne o tom hovoria prieskumy verejnej mienky, ktoré ukazujú, že len približne 35 - 40 % občanov Slovenskej republiky podporuje vstup do NATO. Je to veľmi paradoxná skutočnosť najmä z toho dôvodu, keď si vezmeme na porovnanie, aké je rozloženie politických síl v parlamente ohľadne podpory vstupu Slovenska do NATO. Zo šiestich parlamentných subjektov päť parlamentných subjektov má vo svojom politickom programe integráciu do bezpečnostných štruktúr NATO, len jedna ho tam nemá. Keby sme to mali rozdeliť podľa počtu poslancov, je to pomer 137 k 13, čo je viac ako 90 % politickej podpory integrácie do NATO. A o to viac je prekvapujúce, že naši občania majú len približne 35 až 40-percentnú podporu. Osobne považujem túto skutočnosť práve za takúto z toho dôvodu, že nie všetky politické strany jasne a jednoznačne profilujú svoje ciele.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Šebej sa vyjadril, že táto správa o zahraničnej politike je vlastne správa o úspechu našej zahraničnej politiky. Osobne si myslím, že je to okrem iného aj správa o znížení latky náročnosti kritérií Európskej únie na začatie vstupných rokovaní. Veď ak sa Turecko so svojráznymi spoločenskými pomermi pripomínajúcimi hlboký stredovek a hospodársky zaostalé Rumunsko stali odrazu pre Európsku úniu prijateľnými partnermi, tak pri takýchto kritériách by bolo výsmechom súčasnej administratívy, keby Slovensko nebolo prizvané na rokovania o vstupe do Európskej únie.

    Nazdávam sa však, že problémy nastanú až teraz, keď bude potrebné plniť vstupné kritériá a keď sa bude vláda musieť vysporiadať s korupciou, ktorá u nás v poslednom čase veľmi rozkvitá. Uvediem iba niektoré kauzy z posledných dní - okrádanie štátu v Slovenskej správe ciest, okrádanie štátu v Slovenských elektrárňach či okrádanie štátu v štátnych rezervách Slovenskej republiky. Všetky tieto kauzy sú spojené s vládnou koalíciou a jej politickými stranami. Myslím si, že vysoká korupcia je veľkým problémom pri vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

    No a čo sa týka zhody toho, kam patríme, nuž, táto zhoda môže zavládnuť až vtedy, keď si niektorí samozvaní experti nebudú uzurpovať právo demagogicky diskreditovať svojich politických protivníkov z vecnej diskusie o problémoch smerovania Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Priznám sa, že som ešte pred pol hodinou hovoril mojim kolegom, že nebudem vystupovať k tejto problematike, pretože doterajšie naše zdôvodňovania alebo objasňovania rôznych pozícií nenašli ani raz v súčasnej vládnej koalícii pochopenie, ale na druhej strane stále sa zdôrazňuje totálny neúspech predchádzajúcej vlády a všetko dobré sa pripisuje súčasnej vládnej koalícii. Ale, žiaľ, musel som ustúpiť od toho, čo som hovoril, pretože slová, ktoré povedal pán Šebej, ma opäť prinútili k tomu, aby som to povedal, hlavne to, čo hovoril v prvej časti, v závere prvej časti svojho vystúpenia, kde opäť demagogicky pristupoval k doterajšiemu priebehu. Tým viac ma to prekvapuje, že nás vyzýval na to, že úspech môže byť zaručený len vtedy, keď to všetci, ako tu sedíme vrátane ďalších subjektov v našom štáte, budeme podporovať, že tak môžeme byť úspešní tak vo vzťahu k NATO, ako aj k Európskej únii.

    Chcem povedať, pán Šebej, že ste opäť zavádzali našu spoločnosť. Chcem vám povedať, že sme nezlyhali totálne, resp. vy ste povedali, že absolútne sme boli spochybnení na luxemburskom summite. Pán Šebej, neboli sme spochybnení absolútne na luxemburskom summite. Boli sme spochybnení len z politickej stránky. Ekonomické kritériá, legislatíva a mnohé ďalšie kroky, ktoré sme museli robiť, boli hodnotené vcelku pozitívne. Áno, nevydaril sa vám zámer ako vtedajšej opozícii, pretože ste chceli, aby medzi nami a Európskou úniou došlo k tomu, že bude zrušená Asociačná dohoda. Usilovali ste sa mnohí, ktorí dnes zodpovedáte za zahraničnú politiku tohto štátu, že ste išli tak ďaleko, že v záujme svojho úspechu a svojich osobných ambícií ste mali tendenciu prerušiť kontakty Slovenskej republiky s Európskou úniou. To sa vám nepodarilo. V takomto prípade by bolo totálne alebo absolútne zlyhanie. Pán Šebej, acquis communautaire prijala naša vláda, vaša vláda prijala už len novelizáciu. Teraz robí ďalšiu novelizáciu, ktorou sa vracia k pôvodnému acquis ses communautaire.

    A pokiaľ ide o deklaráciu, aj predchádzajúci parlament podobnú deklaráciu...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pýtam sa pána predrečníka, či chce reagovať v rámci faktickej poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Šebej, máte slovo.

  • Považujem za potrebné komentovať niekoľko pasáží z faktických poznámok. Predovšetkým by som chcel pánu poslancovi Jarjabkovi povedať, že to, čo povedal, je plne v súlade s tým, čo som povedal ja. Áno, aj v takých kauzách, aké vyplávali na povrch nedávno, v posledných mesiacoch, v poslednom roku, už počas vládnutia tejto vládnej koalície, sa často zakrývajú osobné záujmy štátnymi. Absolútne súhlasím. Ale napriek tomu som považoval za potrebné zdôrazniť, keď hovoríme o prioritách zahraničnej politiky, že jediné legitímne štátne záujmy sú naozaj tie, ktoré sú odvodené od priamych individuálnych záujmov občanov štátu.

    Chcel by som ešte komentovať tie faktické poznámky, bolo ich viac, kde zaznelo, že náš neúspech na luxemburskom summite a na madridskom summite NATO bol spôsobený akousi zlovoľnou kampaňou zo strany súčasnej vládnej koalície, ktorá bola vtedy opozíciou. Už som unavený z toho, aby som zdôrazňoval, že je to pustý nezmysel. Väčšina z nás nebola v žiadnom styku so zahraničnými médiami, so zahraničnými politikmi. Väčšina z nás nemala na také čosi vôbec možnosť. Naopak, boli to predstavitelia vlády, ktorí mohli presvedčovať o svojej pravde prakticky každý deň. A nestalo sa tak. V dnešnom otvorenom svete pri voľnom toku informácií nie je možné jednoducho natoľko skresliť obraz krajiny, aby to viedlo k takémuto výsledku.

    A ešte na záver chcem povedať čosi na dôvažok. Prosím vás, berte môj príspevok...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    milí hostia,

    skôr ako uvediem niekoľko myšlienok k vystúpeniu pána ministra Kukana, dovoľte mi, aby som taktiež reagovala na vystúpenie pána poslanca Šebeja, ktorý veľmi zdôraznil vo svojom vystúpení, že predložená správa je správa o prelome. Veľmi zdôrazňoval úspech súčasnej vlády, že sa vlastne začali rozhovory so Slovenskou republikou v rámci regaty. Dovoľte mi, aby som vyjadrila radosť nad tým, že skutočne sa tieto rozhovory začali a budú pokračovať, pretože Hnutie za demokratické Slovensko viackrát vrátane svojho volebného programu, bývalého vládneho programu jednoznačne určilo smerovanie do Európskej únie.

    Ale dovoľte mi, aby som zároveň povedala, že tieto chvály úspechu, tieto sebauspokojujúce vavríny, ktoré si pletiete na svoje hlavy, sú jednoznačným, praobyčajným klamstvom. Klamstvom preto, že k tomuto by došlo, aj keby sme boli pri vláde my, aj keby ste vy nič nerobili a aj keby dejiny bežali inak. O tejto skutočnosti bolo totiž rozhodnuté na prelome rokov 1998, 1999 na úrovni Európskej únie, keď sa dospelo k záveru, že delenie na skupiny bola zlá stratégia Európskej únie, že sa od tejto stratégie upustí a že sa pôjde na systém regaty. Túto skutočnosť vyjadril, v tom čase predsedalo Fínsko, fínsky ambasádor - veľvyslanec pre Slovenskú republiku. Mám tu príslušnú publikáciu, je to Euromagazín číslo 3 z roku 1999. Teda už v marci začiatkom roku 1999 bolo publikované: "Nebudú nijaké skupiny, každý bude pokračovať svojím vlastným tempom." Je to uvedené v úvodzovkách ako citát pána Rista Reneliho.

    Vážení, túto skutočnosť som v parlamente uviedla v apríli 1999. Našim popredným predstaviteľom vlády, ako aj viacerým poslancom toto rozhodnutie Európskej únie vôbec neprekážalo v tom, aby rozprávali, ako sa snažia, aby sme sa dostali do prvej skupiny, hoci vedeli, že skupiny už nebudú, aké zásluhy majú na prísľuboch, že budeme v prvej skupine a po zrušení skupín vôbec im neprekáža, aby si vypínali hruď ako svoj veľký výdobytok, zásluhu a výsledok svojej pracovnej aktivity neprezentovali, že sa začali rozhovory so Slovenskou republikou.

    Vážení, túto skutočnosť si konečne uvedomme, nehrajme tieňohru, tieňohru na základe klamstiev a tieňohru na základe zavádzania. Opakujem, som veľmi rada, že sa takéto rozhovory začali, a môžem povedať, že ako členka vlády Slovenskej republiky som nemálo úsilia vyvinula na to, aby jedna zo základných podmienok prijatia Slovenskej republiky do Európskej únie, t. j. aproximácia práva bola robená dynamicky, aby bola akcelerácia, aby sme skutočne podmienky na vstup splnili.

    Pokiaľ ešte pán poslanec Šebej spomínal rezolúciu 165 - pozerám sa naňho a verný svojmu zvyku ako obyčajne, keď reagujeme naňho, zvykne odbehnúť -, k spomenutiu rezolúcie 165 ako ďalší veľký úspech tejto vlády by som doložila, áno, boli tam pochvalné výroky, ale zároveň tam bolo pochvalné uznanie vlády Vladimíra Mečiara za to, že nasmerovala vývoj Slovenskej republiky na rozvoj demokracie. Čiže keď informujeme, informujme komplexne a o celom probléme, tak ako je, pretože túto otázku som položila na hodine otázok pánu predsedovi vlády Dzurindovi, ktorý mi odpovedal, a vzápätí sa novinárka z Washingtonu, ktorá bola prítomná na rokovaní, ohradila v našej tlači, že odpoveď predsedu vlády Dzurindu nezodpovedala priebehu, ktorý skutočne v americkom Kongrese bol a ktorý je poznamenaný aj v stenografickom zázname.

    Ďalej by som chcela uviesť niekoľko myšlienok k vystúpeniu pána ministra Kukana. Samozrejme, nechcem popierať, že pán minister vyvíja na svojom poste značné aktivity v záujme nasmerovania tejto republiky na vstup tak do Európskej únie, ako aj do NATO. Taktiež nechcem popierať, že boli urobené kroky, ktoré prispievajú k tomuto smerovaniu. Ale nemôžem súhlasiť s vyjadrením pána ministra, ktoré som si poznačila, citujem: "Urobili sme všetky kroky k získaniu členstva v Európskej únii."

    Pán minister, všetky kroky ste neurobili. Pán minister, dokonca postavenie, pozíciu Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie ste zhoršili. Vy predsa musíte vedieť, tak ako všetci členovia vlády aj tu sediaci poslanci, že na vstup do Európskej únie sú veľmi podstatné ekonomické parametre. Európska únia svojou základnou podstatou je totiž ekonomickým zoskupením, a preto Európsku úniu veľmi zaujíma stav ekonomiky štátu, ktorý chce do tohto zoskupenia vstúpiť. Tým, že ste zhoršili makroekonomické ukazovatele rozvoja Slovenska, oddialili ste možnosť vstupu do Európskej únie. Rozprávky o katastrofálnom dedičstve sa skutočne asi raz dostanú do knihy rozprávok starej matere, pretože Agenda 2000 jednoznačne, a tá agenda bola vypracovaná pracovníkmi Európskej únie, je to dokument Európskej únie, Agenda 2000 jednoznačne vysoko hodnotí ekonomickú situáciu na Slovensku.

    Takisto v roku 1998 tesne pred voľbami, a ja som to už v tomto parlamente spomínala, Svetová banka dala atest na slovenskú ekonomiku, kde povedala, že Slovensko zaznamenalo jeden z najlepších makroekonomických výsledkov v strednej Európe. Miera inflácie klesla na 6 %, čo uviedli, že je jedna z najnižších mier spomedzi transformujúcich sa krajín, a rast HDP bol vyšší ako 6 %, čo je tiež jeden z najlepších výsledkov v regióne.

    Ďalej bola pozitívne hodnotená aktivita vlády pri znižovaní, prípadne udržaní, miernom, ale predsa znižovaní nezamestnanosti. Páni, ako chcete tieto základné dokumenty hovoriace o ekonomike Slovenska zosúladiť, a sú to vážne dokumenty dvoch subjektov Európskej únie a Svetovej banky, s vašimi plačmi o strašnom dedičstve? Dnes je situácia oveľa horšia ako bola v roku 1998, a musíte vedieť, opakujem, že ekonomické kritériá sú jednými zo základných kritérií vstupu.

    Ďalej, problematika aproximácie práva. Slovensko bolo na sedeniach Európskej únie pochválené za aproximáciu. Bolo konštatované, že máme jednu z najdynamickejších aproximácií. A keď som osobne predkladala stratégiu aproximácie práva Slovenskej republiky k právu Európskej únie, viacerí činitelia v Bruseli nám doslova povedali, že nám skladajú kompliment, doslova tento pojem použili, kompliment za tie výsledky, ktoré sme vlastne dosiahli, a za doterajšie kroky, ktoré sme mali. Vieme, že v súčasnosti aproximácia zaspala, vážení, ale bez aproximácie práva nie je možný vstup do Európskej únie. Čiže aká je situácia? No že ďalšie kritérium na vstup do Európskej únie nedynamizujete, ale spomaľujete.

    V poslednom čase bolo veľmi jasne uvedené, že pri vstupe sa bude posudzovať miera nezamestnanosti toho-ktorého štátu, ktorý sa usiluje o vstup. Vážení, vy ste oveľa zhoršili nezamestnanosť na Slovensku, na vyše 20-percentnú nezamestnanosť. Bývalý minister pán poslanec Brocka síce hovorí, že 20-percentná nezamestnanosť nemôže byť, pretože keby taká bola, tak odborári by nepodpísali Generálnu dohodu, ale by organizovali štrajky. Toto pre mňa argument nie je. Skôr je to proste obvinenie odborov, že si neplnia svoju úlohu, ale, a čo je ešte smutnejšie pri tejto nezamestnanosti, a tam s pánom poslancom Brockom súhlasím, že povedal: "Vláda neprichádza so žiadnymi riešeniami v nezamestnanosti." A to je ten veľký problém. Takáto vysoká miera nezamestnanosti je oddialenie vstupu do Európskej únie.

    Čiže keď to môžem sumarizovať a porovnať aktivity v zahraničí smerom navonok, smerom k vstupu do Európskej únie, neprichodí mi inak, ako konštatovať, že táto vláda síce veľmi intenzívne, veľmi presvedčivo do zahraničia ubezpečuje príslušné orgány o jej presvedčení vstúpiť do týchto zoskupení, ale za týmito slovami nie sú dostatočné skutky, zatiaľ čo Mečiarova vláda síce jednoznačne proklamovala, ale nerobila krasorečnenie, robila tvrdú prácu a zdokonaľovala, snažila sa vylepšiť parametre, ktoré treba na vstup do Európskej únie. Áno, politické kritériá nám boli vytknuté. Bol to jazykový zákon, bol to Gaulieder. O tom by som mohla tiež veľa hovoriť, čo sa dosiahlo.

    Posledná správa z rokovania príslušného orgánu v Maďarsku, teraz presne necitujem, ale môžem to doložiť, písomne to mám podchytené z tlače: vyjadrili nespokojnosť naši slovenskí občania maďarskej národnosti s prijatým jazykovým zákonom, že nie je v ich prospech a že bol prijatý proti ich názoru. Takže, kam sme sa vlastne s týmto dostali? O Gauliederovi, kde bola stiahnutá žiadosť z Európskeho súdu, resp. ešte nebol potvrdený zmier, nebudem sa na tomto mieste bližšie zmieňovať. Je len smutné, že za vašimi slovami nestoja skutky. A dovoľte mi, aby som vám povedala, že skôr či neskôr si toto všimne aj Európska únia.

    Do určitej miery si to už niektorí všimli. Ja tu mám skutočne len ten spomínaný Euromagazín číslo 3 z roku 1999, ale aj z toho vám viem odcitovať jeden názor. Opätovne je to názor pána Rista Reneliho, ktorý povedal o Slovensku: "Tam, kde sa robia rozhodnutia, sú slová a činy dve úplne odlišné záležitosti." Vnímate to, páni poslanci? Vnímate to, že už začínajú vnímať vaše iné skutky a iné činy? Zopakujem vám výrok: "Tam, kde sa robia rozhodnutia, sú slová a činy dve úplne odlišné záležitosti."

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dalo by sa ešte veľa hovoriť o zahraničnom smerovaní. Treba povedať, že skutočne niektoré kroky boli úspešné, ale nie je možné predstaviť si aktivitu ministerstva zahraničných vecí a vlády bez toho, že by neboli aj niektoré kroky úspešné. Ale ja, keby som bola ministerkou, nedovolila by som si tak jednoznačne konštatovať absolútnu úspešnosť zahraničnej politiky v situácii, keď viaceré štáty vo vzťahu k Slovensku zaviedli jednostranné víza.

    Vážení, víza sa zavádzajú prevažne dvojstranne, recipročne a zavedenie jednostranných víz vždy signalizuje, že niečo v krajine nie je v poriadku. A čo v tejto krajine nie je v poriadku? Ako je to s demokraciou? Ako je to s diskusiou opozície? Ako je to aj s prípravou ústavy, na ktorú ste neprizvali ani jedného experta opozície? Na to si, vážení páni poslanci a poslankyne vládnej koalície, odpovedzte sami. Za svoje stanovisko len toľko: Taká vysoká chvála, aká bola v predloženom vystúpení pána ministra, bola podľa môjho názoru nadnesená. A keď to chceme riešiť a dostať sa dopredu, musíme si otvorene povedať aj o problémoch, ktoré máme, a hľadať na ne riešenia.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne sa s faktickými poznámkami hlásia šiesti poslanci. Posledný je pán poslanec Kalman. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pani poslankyňa Tóthová nám s tradičnou dikciou zaslúžilej rozprávkarky hovorila o "rozprávkach starých materí" a sama sa pritom formálne a obsahovo podobne vyjadrovala o tom, aká vynikajúca bola ekonomická situácia, ktorú táto koalícia zdedila.

    Ale chcem tiež poukázať na fatalistický samospád dejín, ktorý predostrela hneď na úvod, keď povedala, že to, čo sa stalo, to, že sme teraz akceptovaní, by sa bolo stalo, či by tu bola tá vláda, oná vláda alebo akákoľvek iná vláda. Teda vlastne dej sa, čo dej, samospád dejín nás tam privlečie.

    Ja želám občanom Srbska a Juhoslávie, ktorí dúfajú v lepšiu budúcnosť svojej krajiny, aby aj na nich raz prišiel aspoň samospád. Ale verím, že ak budú chcieť zmeniť svoj osud, budú musieť robiť aj niečo okrem čakania na ten samospád.

    Vo vystúpení jedného z jej straníckych kolegov zaznelo, že za ich vlády boli splnené ekonomické kritériá, ale politické splnené neboli. A teda sa pýtam: Kto bol smerodajným politikom toho obdobia? Kto robil politiku a koho politika viedla k nesplneniu politických kritérií, ktoré sa potom akosi "samospádom" splnili, keď títo politici odišli?

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Len by som rád pripomenul pani poslankyni Tóthovej, že pokiaľ pán Šebej rozprával o slobodnom toku informácií a pán Osuský rozprával o Srbsku, tak treba pripomenúť...

  • Ale, pán poslanec, reagujte na predrečníka.

  • Áno, reagujem na pani poslankyňu Tóthovú. Neberte mi čas, pán predsedajúci. Ona spomenula pána poslanca Šebeja, tak reagujem na to, na mohutný masmediálny tlak a vymývanie mozgov, na to, čo sa v Kosove v skutočnosti deje. A ajhľa, po skončení bombardovania, rozbíjania Srbska, pod ktoré sa podpísala aj dnešná slovenská vláda, sa ukázalo, že to nebola pravda, že státisíce mŕtvych, o ktorých bola reč, dodnes nevedia nájsť. Takže aj tu je obraz Slovenskej republiky. Pokiaľ sa zmenil obraz Slovenskej republiky v zahraničí, je to predovšetkým zásluha dnešnej opozície, ktorá si myslí, že naše domáce problémy si máme riešiť doma a nemáme s nimi chodiť do zahraničia.

    A čo sa týka, pani poslankyňa, správy, ktorá bola predložená, treba povedať, že pracovnou metódou tejto vlády je lož a populizmus. A potvrdzuje to aj táto správa, pretože úlohou zahraničnej politiky nie je vstúpiť niekam, či viesť s niekým rozhovory, ale vytvoriť na medzinárodnej úrovni predpoklady na ekonomický rozvoj vlastnej krajiny. Tak sa pýtam, kde sú tí zahraniční investori, ktorí údajne stáli na hraniciach už v roku 1998, ktorí nás mali zaplaviť svojimi investíciami, v ktorých sa už dnes "topíme". Nikde. Nikde na úrovni vlády. Prichádzajú sem investori, ale na úrovni samosprávy, čiže samospráve dnes dôverujú väčšmi než celej slovenskej vláde.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Ako každého normálneho Slováka ma úspech Slovenska teší a neúspech, samozrejme, mrzí alebo bolí. Bolí ma aj fakt, že skutočne i táto správa, i táto vláda zvýrazňuje svoje zásluhy o integráciu Slovenska alebo zásluhy v integračnom procese nenormálnym spôsobom. Predsa sa nemôžete tváriť, že tu bolo veľké nič. Vy ste z toho nič uplietli bič a týmto bičom ste prinútili komisárov Európskej únie zmeniť postoje, názory i hodnotenia Slovenska. Je scestné, ak sa pripravujú dokumenty takýmto spôsobom, ak sa analyzuje situácia, zabúda sa na úspechy alebo pričinenia predchádzajúcej vládnej garnitúry v tomto procese. Je zarážajúce, ak sa predsedom Zahraničného výboru Národnej rady stane človek, ktorý v uplynulom období nenašiel dobré slovo a pozitívne hodnotenie na adresu predchádzajúcej vlády, keď tento človek pokračuje i naďalej v prejudikácii budúcich dianí na Slovensku, v prípade ak bude úspešné referendum a úspešné HZDS v predčasných voľbách, ak vnúti svoje negativistické postoje a myšlienky spolupredsedovi zahraničného výboru pánovi Hansovi-Petrovi Martinovi...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo.

    Pani poslankyňa Tóthová veľmi správne poukázala na jednu slabinu tejto vlády. Netýka sa to pána ministra ako predkladateľa, ale on vlastne reprezentuje vládu. Vláda má naozaj veľké rezervy v legislatívnom programe. Pozrite sa, aké návrhy zákonov boli prijaté, vôbec nie tie, ktoré sú prioritné pre vstup do Európskej únie. A veľmi ma mrzí, že vláda, ale ani zástupcovia parlamentu sa neštítili klamať predsedu Európskej komisie Romana Prodiho pri jeho návšteve 20. januára, pretože on tvrdil na základe informácií, ktoré dostal, citujem z jeho vystúpenia: "Na urýchlenie prijatia dôležitých legislatívnych noriem ste sa neraz rozhodli, hoci nie bez pochopiteľného váhania, že výnimočne použijete skrátené legislatívne konanie."

    Pozrite si prijaté návrhy zákonov. Koľko z tých legislatívne skrátených súviselo s Európskou úniou? Aká je to vizitka parlamentu, keď 70 % noriem v minulom roku bolo prijatých v skrátenom legislatívnom konaní? A koľko z nich sa týkalo skutočne problému vstupu do Európskej únie? Nielenže nerobí vláda to, čo by mala robiť, a neplní svoj legislatívny program, ale ešte klamete. Klamete vysokého predstaviteľa Európskej komisie. V tomto sa absolútne stotožňujem s kritikou, ktorú povedala pani poslankyňa Tóthová.

    Čo sa týka vízovej povinnosti, keď bola zavedená vízová povinnosť počas našej vlády, tak to ste nás išli rozniesť, akí sme v tomto zlí a nedokážeme zabrániť prijatiu vízovej povinnosti. Bohužiaľ, a to ma veľmi mrzí, a vôbec ma to neteší, že ďalšie a ďalšie krajiny pristúpili k zavedeniu jednostrannej vízovej povinnosti.

  • Pani poslankyňa Tóthová vo svojom vystúpení spomínala skutočnosť, že boli zavedené víza počas tejto vlády. Rád by som jej pripomenul, že aj počas predošlej vlády boli zavedené víza voči Slovensku zo strany Veľkej Británie, a dúfam, že nás pani poslankyňa nebude chcieť presviedčať o tom, že turistika Rómov bola spôsobená tým, že nie sú uplatňované práva opozície. Chcel by som poukázať na to, že pani poslankyňa vo svojom vystúpení povedala, že v tejto správe sú akési klamstvá o úspechoch tejto vlády, a poukazuje na to, že Európska únia vlastne prešla, alebo upustila od princípu, ktorý predtým uplatňovala, že sa delili tie krajiny na skupiny. Chcel by som pripomenúť, že Slovenská republika bola vylúčená z tejto skupiny preto, lebo nespĺňala politické kritériá. A ak tieto skupiny boli zrušené, tak určite sa tam Slovensko zaradilo aj preto, že tieto politické kritériá sa na Slovensku v uplynulom roku značne zmenili.

    Ďalej by som chcel poukázať na to, aké to bolo s NATO. Výsledok summitu v Madride konštatoval, že boli prijaté tri krajiny Vyšegradskej štvorky do NATO, zatiaľ čo Slovensko nebolo na tomto summite ani len spomenuté. Na ďalšom summite v roku 1999 vo Washingtone zaradil tento summit Slovensko medzi najvážnejších kandidátov na prijatie do NATO. Potvrdením tejto skutočnosti bolo aj vyjadrenie prezidenta Spojených štátov amerických Clintona v septembri minulého roku počas rokovania s premiérom Slovenskej republiky Mikulášom Dzurindom, kde konštatoval, že Slovensko má najlepšie šance stať sa ďalšou krajinou, o ktorú bude rozšírené NATO. Chcel by som ešte raz zdôrazniť, že rozhodujúce kritériá pri prijímaní do NATO a Európskej únie sú politické.

  • Chcem moju kolegyňu v dvoch bodoch upresniť alebo doplniť. Nie v roku 1999 vznikla požiadavka opätovného návratu k regate, ale ešte pred summitom, ktorý mal rozdeliť asociované krajiny na dve skupiny, sme jednoznačne poukazovali, že nie je dobré deliť štáty na dobré a zlé a podobne. Bezprostredne po tomto summite, myslím si, pán minister, že to bolo v Amsterdame, vznikli aj v samotnej Európskej únii diskusie o tom, že skutočne toto rozhodnutie nebolo najlepšie a najšťastnejšie v tomto smere. A odvtedy sa ako niť ťahala myšlienka, že sa toto rozdelenie musí zmeniť do pôvodného stavu, teda do stavu, keď sa uzatvárali asociačné dohody s jednotlivými asociovanými krajinami. To je po prvé.

    Po druhé, žasnem, koľko nepresností sa tu vyjadruje z radov poslancov. Vypadnúť zo skupiny môže ten, kto v nejakej skupine bol. Predtým žiadne skupiny neboli. Slovenská republika zo žiadnej skupiny nevypadla. Slovenská republika sa do prvej skupiny nedostala. A potom si opäť musíme položiť otázku: Ak vychádzame aj z ďalšieho rozhodnutia, z ďalších téz, ktoré prevládajú aj po luxemburskom summite, že rozhodujúce je, že kto splní podmienky, ten bude prijatý do Európskej únie, potom o čom sa bavíme a prečo sa bavíme o prvých, druhých skupinách? Máme šancu. Dokážme ju, ale s 20-percentnou nezamestnanosťou asi nie.

    A k druhému momentu pani Tóthovej. Pani Tóthová, áno, všímajú si to a mrzí ma, že si to nikto nevšimol ani v tomto parlamente. Keď tu bol Romano Prodi, ktorý to ocenil, jednoznačne však povedal: "Až keď sa budú plniť politické, ekonomické, legislatívne a ďalšie kritériá, tzv. kodanské a essenské a neviem ešte aké, až vtedy môžeme byť členmi Európskej únie." Toto si nikto s výnimkou jediného politika za koalíciu pána Migaša, ktorý to v tomto parlamente pripomenul, nevšimol, resp. všimol, ale to zamlčujete. Páni, až ekonomika rozhodne.

  • Pýtam sa pani poslankyne Tóthovej, či chce reagovať. Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Rada by som reagovala na vystúpenie pána poslanca Osuského, ktorý povedal, že som vychvaľovala ekonomiku počas Mečiara ako vynikajúcu. To som nepovedala. Ja som uviedla len dve vážne stanoviská nezanedbateľných orgánov: Agendu 2000 a názor Svetovej banky. A tie hovorili veľmi pozitívne o ekonomike na Slovensku. A položila som otázku, ako toto viete zosúladiť s vašimi plačmi nad katastrofálnym dedičstvom.

    A keďže mám čas, ešte by som povedala toľko: Keď som bola v Bruseli a mala som rozhovory, vážne rozhovory, jednoznačne som prezentovala snahu Slovenskej republiky o vstup do Európskej únie a povedala som, že sa snažíme plniť kritériá, pretože si uvedomujeme, že vstup do Európskej únie nie sú dostihy, že vyhrá ten, kto je prvý, ale ten, kto príde najlepšie pripravený, ten vyhrá a bude aj prínosom pre Európsku úniu. Tento môj výrok publikovali bruselské noviny, môžem to dokumentovať, s veľmi pochvalným stanoviskom, že takto treba chápať vstup do Európskej únie, vážení. Čiže nie stále hovoriť, že chceme byť prví, ale robiť pre to, zlepšiť ekonomiku, robiť aproximáciu, znížiť nezamestnanosť. V tom preukážete skutočný záujem o vstup do Európskej únie.

  • Pán poslanec Maxon, máte procedurálny návrh? Nie.

    Pani poslankyňa Tóthová bola posledná písomne prihlásená do rozpravy.

    Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Zároveň prečítam tých, ktorých som si už poznačil - páni poslanci Benčat, Húska, Rusnáková, Zlocha, Bárdos, Maxon, Slobodník. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prvý vystúpi pán poslanec Benčat. Pripraví sa pán poslanec Húska.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    zasa sme sa dostali do kontroverznej diskusie, ktorá svojím spôsobom charakterizuje tento parlament. Vždy keď analyzujeme minulosť, dostaneme sa do takýchto polôh: Kto čo zdedil, kto čo nezdedil. Vytýkame si navzájom, čo vlastne v tomto štáte kto čo dobré a čo zlé urobil. Samozrejme, chcel by som nadviazať na jednu z mojich predrečníčok - bola to pani Dubovská -, ktorá hovorila: Zaoberajme sa trošku pohľadom do budúcnosti, pretože tieto debaty možno robiť zasa do rána a môžeme si navzájom vytýkať určité veci, ktoré aj tak už nezmeníme a ktoré nás svojím spôsobom zaťažujú.

    V každom prípade nemôžeme oddeliť domácu politiku od zahraničnej politiky. Zahraničná politika je vždy vyústením domácej politiky. My ako opozícia máme veľmi silné výhrady voči fungovaniu vnútornej politiky, voči vývoju na ekonomickej scéne, na scéne sociálneho prepadu a podobne. Tu sa budeme hádať do krvi. Ale tak ako v minulosti - a bolo to spomínané ešte počas našej vlády - veľa vecí sme urobili pozitívne a snažíme sa aj v súčasnosti tieto veci podporiť, ak ich nazveme národnoštátnymi záujmami tejto vlády alebo tohto štátu, tu žijúcich občanov, snažíme sa, aby sme prispeli k spoločnému cieľu, ktorý sa netýka len politických strán, ale ktorý sa zrejme týka všetkých občanov tejto republiky.

    Samozrejme, máme určité pripomienky aj k zahraničnej politike. O nich sa tu hovorilo. Bol to postoj tejto vlády ku kosovskej kríze, bol to určitý postup pre nás dosť neprijateľný, ktorý sa použil pri výmene veľvyslancov po voľbách v roku 1998. Veci boli podrobne analyzované mojimi predrečníkmi, nechcem sa k nim vracať. Chcem naznačiť, ako som hovoril, určité pohľady na ďalší proces vstupu do Európskej únie, ktorý považujeme za prioritný pre tento štát, a úlohu opozície v ňom.

    Čo sa týka negociácií Slovenska a jeho pozície, teda negociácií o vstupe do Európskej únie a do NATO, musíme konštatovať, že Slovenská republika sa musí pripraviť na povinnosti členstva v Európskej únii vrátane prijatia cieľov týkajúcich sa začlenenia do politickej, ekonomickej a menovej únie. Samozrejme, očakáva sa prijatie stoviek zákonov, tisícok predpisov, zmeny určitých štandardných postupov v štátnych úradoch, vytváranie nových úradov na tento účel. To všetko si bude vyžadovať obrovské úsilie a prácu a nemôžeme nejakým spôsobom márniť čas a navzájom sa donekončena obviňovať, kto čo urobil a neurobil. Okrem veľkého množstva práce v tomto období si to žiada predovšetkým politickú stabilitu štátu. Ak nebude politická stabilita garantovaná, nemôže byť garantovaná ani ekonomická stabilita alebo ekonomický rast, nemôže byť garantovaný ani rast efektívnosti administratívy a legislatívy.

    V súčasnej etape politického vývoja je nanajvýš potrebné definovať národnoštátne záujmy Slovenskej republiky, ako to už niektorí predrečníci povedali. Ide o to, aby prípadná zmena politickej moci negatívne neovplyvnila negociačný proces, aby to bola kontinuita rozvinutého procesu. Áno, najsilnejší politický subjekt na Slovensku - HZDS - považuje vstup do európskych štruktúr za národnoštátny záujem a deklaruje schopnosť tento proces aktívne podporiť aj v budúcnosti. HZDS rovnako zaujalo postoj aj k vstupu do NATO i napriek tomu, že postoje občanov k vstupu sú rozpačité a prieskum verejnej mienky preukazuje, že menej než 50 % obyvateľstva sa nestotožňuje so vstupom. Pri vysvetľovaní potreby vstupu nás čaká veľa práce a je tu aj možnosť pre opozičné strany zohrať kľúčovú úlohu. Ešte raz opakujem: HZDS jasne deklarovalo - lebo tu bolo zopár otázok, či to je jasná deklarácia -, jasne deklarovalo svoj postoj k týmto otázkam, teda k vstupu do Európskej únie a NATO a preberá zodpovednosť za integračné procesy alebo podiel zodpovednosti, či už v opozícii alebo vo vláde.

    Ak hovoríme o Slovensku v Európe, predstavujeme si ho ako štát, ktorý bude pevným a stabilným členom Európskej únie. Očakáva sa v tomto procese predovšetkým plnenie náročných kritérií s tým, že tento stav sa musí občanom Slovenskej republiky vysvetliť. Musí sa dať našim občanom jasná perspektíva, jasné smerovanie, jasná orientácia tak, aby v tomto procese už neboli zbytočné alebo o tomto procese už neboli zbytočné pochybnosti. Ak sa hovorí o členstve v Európskej únii, ide nám o to, aby sa dosiahla skutočná stabilita Slovenskej republiky, nie deklarovaná, ale garantovaná ústavou, činnosťou štátnej správy a činnosťou politických strán. Vývoj na politickej scéne Slovenska v súčasnosti však poukazuje skôr na politickú nestabilitu. Vývoj ekonomiky a sociálna politika tejto vlády môžu vyústiť do sociálnych a politických nepokojov, stav zamestnanosti, resp. nezamestnanosť môže vyvolať rozpad sociálnych štruktúr.

    HZDS rozhodne neočakáva, že by náš vstup bol vstupom s otrčenou rukou na očakávanie pomoci od Európskej únie. Naše predstavy sú v tom, že je potrebné mobilizovať vnútorné zdroje na urýchlenie rastu, tempa rastu, že k Európskej únii sa nepriblížime pádom hospodárstva, priblížime sa iba rastom HDP, pridanej hodnoty a rastom technologickej náročnosti. Ak hovoríme o rozvoji stratégie, musíme pritom rátať aj s prienikom zahraničného kapitálu, menovou stabilitou, štrukturalizáciou ekonomiky a modernizáciou našej infraštruktúry a, samozrejme, v neposlednom rade aj zlepšovaním kvality života. Áno, to sú naše predstavy o vstupe do Európskej únie. Nechceme, aby sa z tohto procesu urobili konské dostihy, prízvukujeme viac kvality a komplexnosť pripravenosti Slovenskej republiky pri vstupe do politických, ekonomických a bezpečnostných štruktúr.

    HZDS to považuje, opakujem to ešte raz, za jeden z najvážnejších národnoštátnych záujmov v súčasnosti a tak, ako už bolo uvedené, preberá svoj podiel politickej zodpovednosti za splnenie tohto cieľa, cieľa všetkých občanov tejto republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickými poznámkami hlásia dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Mám len krátku poznámku k tomu, čo povedal pán kolega Benčat. Mňa by zaujímala jedna otázka, vážení páni z koalície: Pre koho robíte vlastne zahraničnú politiku? Robíte ju pre medzinárodné štruktúry, alebo ju robíte pre občana Slovenskej republiky? Dokonca, podľa môjho názoru ste zaviedli nový pojem, isté mediálno-spoločenské vydieranie občana Slovenskej republiky v záujme vašej zahraničnej politiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Benčat, skutočne mi neostáva nič iné, než sa s vaším vystúpením v plnej miere stotožniť. Považujem ho za skutočne veľmi pragmatické a jednoznačné. Vaše vyjadrenie o tom, že by sme sa mali zaoberať predovšetkým pohľadom do budúcnosti, je skutočne z môjho pohľadu veľmi rozumné. Tiež sa treba zaoberať tým, čo treba urobiť pre to, aby sme splnili naše integračné ciele. Skutočne, zahraničná politika veľmi úzko súvisí s vnútornou politikou, presne tak, ako ste to povedali. Z toho dôvodu ma aj veľmi teší, že ste na tomto mieste otvorene povedali a deklarovali stanovisko HZDS, že vaša strana považuje vstup do Európskej únie a do NATO za národnoštátny záujem a preberá zodpovednosť za plnenie tohto cieľa, či už v opozícii alebo v koalícii.

    Myslím si, že tak ako ste povedali, že treba dať občanom jasný signál, kde je naša budúcnosť, tak aj toto vaše konštatovanie je takýmto signálom a nezostáva nič iné, než veriť a dúfať, že vaša politická strana bude takto jasne deklarovať svoje politické ciele aj naďalej.

  • Pýtam sa pána poslanca Benčata, či chce reagovať. Nie. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Húska je ďalší. Pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som najprv vo svojom vystúpení zdôraznil, že máme výhrady voči nešťastnému vystúpeniu pána Hans-Petra Martina na včerajšej tlačovke. Vychádzam, samozrejme, z toho, že je to človek, ktorý novo pracuje tak v Európskom parlamente, ako aj v takejto funkcii. Ale na druhej strane si myslím, že pán spolupredsedajúci stálej delegácie, pán predseda zahraničného výboru Weiss ho mal jednoducho upozorniť na to, aby takýmto spôsobom nepracoval, na také vyhlásenie, ako napríklad uvádza, že "je pre nás ťažko pochopiteľné, že teraz, keď ste dosiahli taký pokrok, začalo sa hovoriť o referende a nových voľbách".

    Chcem upozorniť, preboha, dúfam, že nechceme opustiť volebné legitimovanie každej štátnej moci a tobôž demokratickej. Jednoducho toto si nemá dovoliť. A ani paralely ako Haider a Mečiar nie sú šťastné, sú zle zvolené a dokonca robia aj zlú službu Rakúsku. Aj v prípade Rakúska si, samozrejme, myslíme, že treba postupovať veľmi zodpovedne. Ale na druhej strane Rakúšania si majú tieto veci vyriešiť sami, tobôž keď ich riešia celkom demokratickým spôsobom, v demokratických voľbách, lebo koniec koncov pán Martin si nesmie myslieť, že si tam zohreje aj svoju, povedal by som, stranícku polievočku, a jednoducho neberie na vedomie, že takýmto spôsobom akcentuje a aj súhlasí s tlakom na samotné Rakúsko. To nie je tlak na Haidera, to je tlak na Rakúsko.

    A dovoľte mi, aby som teraz prešiel k tým dvom správam, ktoré predložil pán minister.

    Pán minister, naozaj si myslím, že je aj našou povinnosťou, aj naším chcením vedieť posúdiť celkovo vládnu politiku, hlavne zahraničnú vládnu politiku aj samotný výkon, teda nuansovanie výkonu tejto vládnej politiky práve vami. Napríklad oceňujem to, že ste nenasadli na čudesný autobus tých veľkých všelijakých čiernych kníh, aby sa okolo výkonu minulej vlády robila diskreditačná kampaň. Ale na druhej strane musím povedať, že ste sa vlastne akýmsi spôsobom spolupodieľali na tom, že bola napríklad, pokiaľ ide o personálne obsadenie diplomatických služieb, ticho prijatá zásada všesezónneho odstrelu všetkých, ktorí majú nejakým spôsobom blízko k HZDS, a keď nie hneď v masových postupoch, tak potom postupným odstraňovaním.

    Vážení, nie je možné hovoriť na jednej strane, že štátne záujmy, hlavne zahraničné štátne záujmy máme obhajovať spoločne aj koalícia, aj opozícia a na druhej strane stále vháňať opozíciu do outsiderstva, do pozície bezmocného prizerateľa politických riešení. Na tvorbe našej zahraničnej politiky sa musia zúčastňovať obe relevantné polia, teda aj koaličné, aj opozičné.

    Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti zároveň povedal, že to vyzerá tak, že keď jeden kritizuje a druhý obhajuje, že to stále pripomína peknú rozprávku o tom, ako iluzionisti hovoria, že pohár je poloplný, skeptici hovoria, že pohár je poloprázdny, a v podstate obaja hovoria o pohári, aj o tom približnom kvante vody v ňom alebo tekutiny v ňom. Nechcem len takýmto spôsobom postupovať, ale chcem zdôrazniť, že aj na našom republikovom sneme sme celkom jednoznačne povedali, že nič nemeníme na stálosti našej zahraničnej politiky. Celkom zreteľne sme povedali, že nechceme vytvárať dokonca ani zdanie alternatív voči nášmu európskemu orientovaniu, a zároveň sme aj občanom vysvetľovali, prečo si myslíme, že aj atlantické bezpečnostné zoskupenie je pre nás bezalternatívne, pretože sme povedali, že chceme mať ten istý stupeň bezpečnosti, ako majú naši susedia, a teda z týchto dôvodov uvažujeme o rovnakých podmienkach zaradenia. Ale to, samozrejme, neznamená, že sa správame nekriticky ku všetkým postupom alebo k realizovanej politike aj tohto zoskupenia. Je to naopak. Tento vzťah musí byť takýto, lebo v opačnom prípade je veľmi ťažké postupovať ďalej.

    Každopádne vieme, že napríklad musíme pracovať aj na tom, aby sme občanom vysvetlili, že to, čo mnohí z občanov predtým dosť iluzívne možno cítili, že napríklad by bolo dobré byť neutrálnym, je ťažko realizovateľné. Vážené kolegyne a kolegovia, byť neutrálnym je možné iba za predpokladu, že všetky podstatné, vzájomne súťažiace veľmoci akceptujú neutralitu, to znamená, že je to spojené aj s vôľou, aj s mienkou relevantných veľmocí a nie je možné, aby sme si v podstate sami zvolili takéto riešenie. Aj tie neutrálne krajiny, ktoré túto politiku ďalej, a povedzme si úprimne, celkom úspešne realizujú ako neutrálnu, mali predtým súhlas všetkých vzájomne si konkurujúcich veľmocí. Takže v tejto oblasti sa nechceme ani my zúčastňovať na vytváraní niektorých iluzívnych možností, naopak, berieme príliš vážne našu zodpovednosť za úspešné prežívanie Slovenskej republiky.

    Zároveň chcem reagovať na niektoré záležitosti, ktoré sa prisudzujú ako úspech našej vlády alebo ako šťastné riešenie vlády, ktoré celkom takými nie sú. Vezmime si napríklad prípad, ako prečítať takú skutočnosť, že sme prijali riešenie s mostom Márie Valérie a pritom sme vôbec nevyvodili dôsledky z ignorancie rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora v Haagu ohľadne Gabčíkova. My sme vlastne odmenili túto ignoranciu tým, že sme urobili nejaký ústup, navyše v oblasti, kde mimochodom nejde vôbec o zlepšenie dopravnej situácie. Naopak, ide o komplikovanie dopravnej situácie, pretože cez stredy obidvoch hraničných miest bude vlastne prechádzať veľmi zaťažená komunikácia.

    Teraz k ďalšej záležitosti. Myslíme si, že celkom oprávnene musíme zdôrazniť, že aj rómska problematika je po prvé dlhodobá, nie je ju možné vyriešiť nejakým rýchlym zázračným prútikom a po druhé nie je vonkoncom len slovenská. V tom potvrdzujem aj upozornenie v našej zahraničnej politike posledne, že rómsky problém je vlastne problém viacerých a nielen stredoeurópskych štátov. Takže v tejto záležitosti naozaj môžeme hľadať spoločný postup.

    A pokiaľ ide o OECD, myslím si, že by sme mali naozaj s čo najväčšou rozhodnosťou nástojiť na tom, aby neodďaľovali toto naše členstvo. Nemajú na to skutočne nijaké dôvody, nijaké pádne dôvody, ak len nie dôvody, ktoré, samozrejme, sú nepriateľské voči slovenskej, hlavne ekonomickej, situácii, a potom sa im musíme celkom legitímne, samozrejme, primerane podmienkam, brániť. Pokiaľ ide o otvorenie 8 kapitol, navrhujem, vážení, aby sme to nepovažovali za nejaký veľký úspech. Viete veľmi dobre, že otváranie 8 kapitol je zníženie vyjednávacieho priestoru aj zo strany Európskej únie, že sme chceli, aby bolo tých kapitol viac, ale na druhej strane treba objektívne priznať, že konfrontované budú nielen naše šikovnosti, ako budeme vedieť pri vyjednávaní konať, ale akou mierou sa nám darí prekonávať zaostávanie, hlavne ekonomické zaostávanie, ktoré máme. Koniec koncov, spojenie podrozvinutého a rozvinutého systému je vždy spojené s kolapsovým priebehom tohto menej rozvinutého systému. Tie predstavy, že azda budeme ležať na jednotke intenzívnej starostlivosti Európskej únie a že nám hneď zavedú infúziu z bruselského rozpočtu, že pokojne budeme užívať infúziu, tak takéto predstavy by bolo dobré opustiť, lebo nie sú reálne. Viete, že nielen povoľujú tzv. prechodové obdobia ako pripustenie možnosti vytvoriť časový priestor na dobehnutie niektorých zaostávaní uchádzajúcich sa štátov, ale aj sama Európska únia zavádza prechodové obdobia ako nástroj odmietnutia niektorých partnerských rozpočtových podmienok, ktoré majú ostatné krajiny.

    Dovoľte mi, aby som zároveň upozornil, pretože je dobré sa na veci dívať zreteľne a informovane, že hovoríme, kde je naša orientácia a kde nehľadáme žiadne alternatívy. Ale na druhej strane sme znepokojení tým, že niektoré veci sa riešia ešte postupmi bývalej studenej vojny. Rád by som upozornil, že 8. a 9. decembra minulého roku, teda nedávno vo Washingtone bola Konferencia o geopolitike 21. storočia, kde vystúpil pán Brzezinski a formuloval takzvanú druhú Carterovu doktrínu, v ktorej doslova povedal: "V 21. storočí musíme z priestoru Kaukazu a okolia Kaspického mora urobiť druhý Golfský záliv a Západ musí zohrať boj o nadvládu nad týmto priestorom s ohľadom na veľmi vážne a svetové zásoby energetických surovín." Toto povedal. A všimnime si, čo sa na šachovnici dialo. 11. januára tohto roku Putin ako dočasný prezident Ruskej federácie podpísal dokument tzv. novej obrannej doktríny, kde po novom formuloval princíp dožadovania sa určitého partnerstva na svetovej úrovni. Znova postulovali požiadavku a právo legitimity použitia všetkých prostriedkov na odvrátenie hrozby. A zrazu vidíme, že, ako v šachu, ak jeden urobí prvý krok, tak druhý urobí protikrok a nedochádza k zlepšeniu situácie. Ale naopak, ak sa pozrieme aj na príslušnú dynamiku zbrojných rozpočtov v týchto zoskupeniach, tak vidíme, že nežiaduco rastú. Bolo by potrebné dôkladne posudzovať aj upozorňovať svojich priateľov, že určitá zotrvačnosť ich metód a praktík studenej vojny je jednoducho záležitosť už neprimeraná k tomuto času, alebo musia potom pripustiť, že chcú opakovanie časov zbrojného pretekania, a to nie je veru najlepšie.

    Zároveň by som rád povedal kolegom a kolegyniam z koalície, aby sa trochu diferencovane pozerali aj na problematiku štátnych záujmov. Aj pán poslanec Šebej naznačil, že uznáva štátne záujmy, ale sú trocha rádioaktívne, nie sú celkom vhodnou záležitosťou. Ak si pozrieme napríklad doktríny Spojených štátov, tak tam sa celkom jasne hovorí, že hlavným a jediným štátnopolitickým záujmom je národnoštátny záujem Spojených štátov. Je to celkom legitímne. Každý máme obhajovať, svoje záujmy, samozrejme, s rozumnou mierou. Práve včera som počul výrok Olofa Palmeho od priateľa, ktorý je nám veľmi primeraný, lebo my sa nemôžeme hrať na nejakú svetovú veľmoc a tĺcť do stola. Palme doslova povedal: "Nie je dobré knokautovať päsťou bradu." Jednoducho musíme zobrať na vedomie, že sú určité politiky a záujmy aj veľmocenské záujmy a že sa snažíme naše štátne záujmy realizovať tak, aby sme sa nedostali do kolíznych kurzov s týmito záujmami, ale z toho nevyplýva, že sa našich štátnych záujmov vzdávame a ideme plniť cudzie štátne záujmy. To sú predsa dve trocha rozdielne skutočnosti, ktoré treba mať na pamäti.

    Zároveň chcem povedať, že výrok o tom, či máme stálych priateľov alebo stálych nepriateľov, veľmi presne povedal jeden z najvýznamnejších britských politikov 19. storočia pán Disraeli, keď povedal, že "Veľká Británia nemá žiadnych stálych priateľov a žiadnych stálych nepriateľov, má len stále štátne záujmy." To je čosi, čo je naozaj stále. O tom môžeme viesť vnútornú diskusiu, napríklad medzi opozíciou a koalíciou, čo sú to štátne záujmy, resp. aký je prienik našich vlastných postojov s týmito štátnymi záujmami, aby sme sa dohodli, čo budeme minimálne všetci rovnako akceptovať. Bez toho nie je jednoducho možné ďalej ísť.

    Z týchto dôvodov chcem zdôrazniť, že HZDS bude veľmi systematicky a cieľavedome postupovať v tejto politike, dokonca aj vo vysvetľovacej politike voči nášmu obyvateľstvu. Nechceme používať ani lacné triky, ani manipulovať s verejnou mienkou, ale na druhej strane chceme naozaj vysvetliť našim občanom, že v tejto etape je naozaj naším aj štátnym záujmom, aby sme v Európe našli miesto, hlavne v európskom trhovom priestore, ekonomickom priestore a takisto, aby sme mali ten istý stupeň bezpečnosti, ako majú naši susedia. Ale to všetko si vyžaduje radikálnu zmenu spôsobu, ako budete narábať hlavne v oblasti zahraničnej politiky s opozíciou. Pán minister, jednoducho vás žiadam, aby ste neostali len pri nuansovaní, ale aby ste vyznávali princíp, že ste ministrom všetkých občanov Slovenska a obhajujete aj záujmy, ktoré sú spoločné tak opozícii, ako aj koalícii, lebo vám musím povedať, že doterajší postup počítal s nami len ako s piatym kolesom na voze.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa hlásia traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Ošváth, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán poslanec Húska, nemienim polemizovať s vaším vystúpením, pretože ho považujem za veľmi vyvážené a najväčšmi ma uspokojilo vaše záverečné konštatovanie, kde ste povedali, že HZDS bude veľmi jasne a cieľavedome vysvetľovať občanom svoje zahraničnopolitické ciele. To je skutočne cieľ, ktorý veľmi oceňujem, a myslím si, že najmä ohľadne problematiky integrácie do NATO by takýto postoj bol voči občanom veľmi potrebný.

    Akurát s jednou vašou myšlienkou by som si dovolil polemizovať a to bola otázka prístupu ministra zahraničných vecí pri personálnom riešení veľvyslancov. Uvádzate, že bol motivovaný tým, či mal niektorý z nich nejakým spôsobom blízko k HZDS. Ja by som si dovolil aj na príkladoch poukázať, že to tak nebolo. Jeden príklad je pani Garajová, ktorá je veľvyslankyňou Slovenska pri Rade Európy v Štrasburgu, je to bývalá poslankyňa HZDS, ktorá túto funkciu naďalej vykonáva. Ako druhý príklad by som si dovolil poukázať napríklad na pána veľvyslanca Slobodníka v Londýne. Netvrdím, že on je členom HZDS, ale keď ste hovorili o tom, že či niektorí...

  • Hlas z pléna.

  • ... ani ja to netvrdím, pani poslankyňa, ak dobre počúvate. Ale pán poslanec Húska povedal, či má nejakým spôsobom blízko k HZDS. Pán Slobodník vykonáva svoju funkciu naďalej a veľmi dobre, môžem z vlastnej skúsenosti povedať, pretože som sa zúčastnil na zahraničnej ceste v Londýne, ktorú pripravil pán Slobodník, veľmi dobre ju aj zabezpečoval a skutočne som sa v tomto zmysle aj o tom pánu ministrovi zahraničných vecí po návrate domov zmienil.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Húska spomenul nedôstojný záver rokovania spoločného výboru, keď sa na tlačovej konferencii obidvaja spolupredsedovia vyjadrili v tom zmysle, že by mala Európska únia mať obavy z predčasných volieb. Ja som presvedčený, že spolupredseda tohto výboru pán Hans-Peter Martin nevedel ani o politických pomeroch na Slovensku a dal sa navliecť do tejto situácie možno nie celkom dobre informovaný. Bolo by bývalo lepšie, keby slovenskí účastníci uvedenej tlačovej besedy objektívnejšie informovali našich zahraničných partnerov o pomeroch na Slovensku, pretože voľby sú vyjadrením názoru občanov. Dávajú legitimitu stranám na to, aby vládli. Ak súčasné vládne strany majú podporu verejnosti okolo 25 %, tak tá legitimita nie je veľká. A možno aj politická línia, ktorú reprezentujú, nemá až takú podporu občanov. A potom by bolo asi namieste, aby sa legitimizovali aj názory na zahraničnú politiku Slovenskej republiky v predčasných voľbách.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dopĺňam kolegu Húsku. Ak táto vláda považuje za úspech, ako to uvádza vo svojej správe, solidaritu, ktorú Slovenská republika prejavila pri riešení krízy na Balkáne, keď povolila prelety lietadiel nad územím Slovenskej republiky a lietadlá NATO vlastne sa obrátili proti Juhoslovanskej zjednotenej republike a takisto povolila aj pozemné tranzity cez svoje územie na potreby vzdušnej operácie NATO, tak ja si to nemyslím. A určite si to nemyslelo v tom čase ani vysoké percento našich občanov, ktorí proti rozhodnutiu tejto vlády na podporu akcií NATO protestovali. Naši občania protestovali proti agresii NATO proti zvrchovanému štátu, ktorým Juhoslovanská zjednotená republika je. A my vďaka pomoci NATO sme sa stali na úrovni agresora takisto agresorom, pretože ak niekto podporuje agresora, tak tým agresorom sa stáva takisto. Vďaka našej vláde sme sa postavili proti štátu, s ktorým sme mali vždy priateľské vzťahy, preto túto časť z tejto správy nemôžem akceptovať. Ak vláda bude chcieť presvedčiť občanov, aby boli za vstup do NATO, tak bude mať čo robiť, pretože súčasná situácia je taká, že len 30 - 35 % podporuje tento vstup. Zamyslite sa nad tým a skutočne by ste sa mali ospravedlniť občanom aj za tento akt, ktorý naša vláda urobila proti jednému zvrchovanému štátu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Húska, chcete reagovať ako predrečník?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Chcem len zdôrazniť, že pokiaľ ide o čistky v diplomatickom zbore aj v štruktúre zahraničných služieb, tie boli naozaj celoplošné a nijaký jednotlivý bod ich neospravedlní. Výnimka len potvrdzuje pravidlo. A myslím si, že to nie je správne.

    Po druhé, chcem povedať len toľko, že sa musíme naučiť už z dôvodov vlastnej úcty k vlastnej dôstojnosti, že budeme aj priateľom hovoriť skutočnosti, ktoré si myslíme, nieže budeme len v predklonenom stave servilnosti hovoriť každému to, čo od nás očakáva, lebo v takom prípade to nie je nijaký dialóg, to je len rezonančná skrinka. A vás upozorňujem, že to potom ťažko dopadá aj pre tento štát. Som presvedčený, že rastie spoločenské aj občianske vedomie o dôležitosti slovenských štátnych záujmov, a dokonca som presvedčený aj o tom, že napríklad postoj občanov, pokiaľ ide o NATO, bol medziiným aj preto odmietavý, lebo sa stotožnilo s tými istými kritickými slovami, ktoré vyslovili aj veľmi významní americkí politici a vedci.

    Ďakujem.

  • Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rusnáková, pripraví sa pán poslanec Zlocha.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    vážený pán minister,

    nebudem sa vyjadrovať k prioritám zahraničnej politiky Slovenskej republiky na roky 2000 až 2003 v plnom rozsahu, pretože nie som expertkou na zahraničnú politiku, ale budem sa venovať len jednému čiastkovému problému, ktorý ma zaujíma a ktorému je potrebné venovať sa z toho dôvodu, že aj samotný materiál pripúšťa v danej oblasti isté rezervy. Na tretej strane "Integrácia Slovenska" sa v materiáli píše, že dôležitým momentom pre prácu vlády Slovenskej republiky sa aktuálne javí predovšetkým naša schopnosť efektívne využívať zdroje, ktoré na tieto účely poskytuje Európska únia. Bude mimoriadne naliehavou úlohou vlády dosiahnuť sfunkčnenie a sprehľadnenie finančných tokov sprevádzajúcich použitie predvstupových fondov ISPA, SAPARD a programu PHARE na nasledujúce roky vrátane už roku 2000, a účinne ich tak zapojiť do riešenia aktuálnych úloh našej spoločnosti. Zahraničná politika musí v tejto súvislosti zohrať iniciatívnu funkciu.

    Vážený pán minister, práve preto, že súhlasím s týmito slovami, lebo v oblasti PHARE sú isté rezervy, chcela by som pripomenúť, že pri stretnutiach s predstaviteľmi štátnej správy a samosprávy sa často stretávam s tým, že je menšia informovanosť o možnostiach získavania finančných zdrojov z Európskej únie, ako by som ja samotná očakávala. Som presvedčená, že záujem ľudí je naozaj dobré vo sfére osvety zo strany vlády podporiť, pretože dobré využitie finančných zdrojov, najmä PHARE, šetrí štátny rozpočet a je aj predpokladom na pomoc regiónom v ekonomickej oblasti, ale aj zníženia nezamestnanosti.

    V neposlednej miere je dôležité aj to, že dobré využitie prostriedkov je signálom na pritiahnutie ďalších zdrojov zo zahraničia, o ktorých vieme, že ešte nie sú v takej miere, ako by sme si vedeli predstaviť. Starostovia, ale i úradníci štátnej správy požadujú informácie, požadujú smernice, obracajú sa aj na poslancov Národnej rady, aby im v týchto aktivitách pomohli.

    Pán minister, chcela by som vás poprosiť ako člena vlády, aby ste vo vláde tlmočili a aj realizovali tú rezervu, ktorú ešte všetci vnímame vo využívaní prostriedkov PHARE, aby ste tlmočili, že v Národnej rade zaznel hlas, ktorý požaduje, aby sme nehovorili len o tom, že je nedostatok projektov, alebo že projekty sú prípadne nekvalitné, ale že sa treba zamyslieť aj nad tým, kto je za to zodpovedný, pretože ak sa z Bruselu vracajú projekty, ktoré nezodpovedajú smerniciam, prípadne nezodpovedajú formálnej stránke, ktorú každý projekt má napĺňať, tak potom si musím položiť otázku, ako je možné, že takýto projekt vôbec bol odoslaný, teda či by sme sa nemali zamyslieť aj nad prácou úradníkov, ktorí majú toto na starosti. Ale to je už, samozrejme, vecou vlády, aby tieto veci doriešila.

    Pre mňa, keďže som z južného regiónu, je veľmi dôležité to, že prostriedky PHARE idú najmä na rozvoj regiónov. Na konci februára na stretnutí s občanmi ste prezentovali prínos európskej integrácie a jej praktický dosah na občanov Slovenskej republiky a predstavovali ste aj možnosti, ktoré je potrebné využiť. Ešte raz by som prosila, aby sme v tejto časti predstáv priorít zahraničnej politiky urobili všetko pre to, aby zahraničné zdroje boli využité, aby zahraniční investori videli, že občania, starostovia obcí a miest, hospodárska sféra a aj samotná vláda urobia všetko pre to, aby tieto zdroje boli využité a aby do krokov, ktoré budú prípadne odstraňovať nedostatky, boli zahrnuté i tie, ktoré zvýšia kvalitu práce úradníkov, ktorí za túto oblasť nesú zodpovednosť.

    Veľmi pekne ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne chce reagovať jedna poslankyňa. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Dubovská, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Mám len takú krátku technickú pripomienku, ktorá sa týka aj mojich skúseností zo straníckych výjazdov do rôznych regiónov a obcí, kde sa stretávam práve s otázkou, akým spôsobom sa majú konštruovať projekty na čerpanie prostriedkov, ktoré pochádzajú z PHARE. Je veľmi dôležité viac informovať verejnosť. A tiež by som aj bola rada jednou z tých, čo chcú podať ďalšiu informáciu v tomto smere. Aj integračný výbor do Európskej únie, ktorý je pri Národnej rade Slovenskej republiky, má svoju novú podkomisiu, ktorá sa bude oveľa intenzívnejšie zaoberať problematikou čerpania prostriedkov z PHARE a asistovať pri tomto procese. Bola by som tiež rada, aby výzva, ktorá zaznela zo strany pani poslankyne Rusnákovej, nezanikla, ale aby sa naozaj dostalo viac informácií na verejnosť.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Rusnáková, chcete reagovať? Áno.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Možno ešte k čerpaniu finančných prostriedkov treba povedať, že nie je dobrým signálom, keď nie sú vyčerpané vyčlenené finančné prostriedky nielen z PHARE, ale aj z ostatných fondov. Pre mňa v danej chvíli nie je dôležité, či v minulom volebnom období sa tento úkaz tiež objavoval, ale je dôležité, aby sme v tomto volebnom období naozaj dokázali urobiť všetko pre to, aby vyčlenené prostriedky Európskej únie boli na Slovensku zužitkované a aby aj vláda v tejto veci bola naozaj aktívnejšia.

    Veľmi pekne ďakujem.

  • Nech sa páči, v rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Zlocha. Pripraví sa pán poslanec Bárdos.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    pán minister vo svojej správe vysoko hodnotí úspechy zahraničnej politiky vlády predsedu Mikuláša Dzurindu. Nie je to nič nové, chvál sme už počuli dosť, hlavne pri porovnávaní výsledkov zahraničnej politiky tejto vlády a vlády premiéra Mečiara.

    Viaceré úspechy, najmä v oblasti vstupu do euroatlantických štruktúr si na sto percent prisvojuje táto vláda, akoby sa počas vlády Vladimíra Mečiara nič nerobilo, akoby sme tam sedeli so založenými rukami, alebo sa venovali len svojim problémom, akoby sme čakali, kedy nás prídu pozvať alebo dokonca poprosiť, aby sme súhlasili so vstupom do týchto štruktúr. Aspoň tak to vyznieva z vystúpení viacerých poslancov súčasnej vládnej koalície, najmä pána poslanca Šebeja. Nie je to pravda. Urobilo sa toho veľa, najmä v oblasti legislatívy, ekonomiky, ale, samozrejme, aj v politickej oblasti. Ak by sme v tomto smere nič neurobili, určite táto vláda alebo Slovenská republika by to so vstupom do Európskej únie a NATO mala oveľa ťažšie. O tom, že súčasná koalícia si chce všetko prisvojovať, najlepšie svedčí aj to, že pán poslanec Kalman musel pánu poslancovi Šebejovi pripomenúť, že acquis communautaire bol vypracovaný počas Mečiarovej vlády a táto vláda ho len aktualizovala.

    V každom prípade pri hodnotení tejto situácie treba porovnávať rôzne východiská, ktoré sme mali. Museli sme ešte v roku 1992 robiť viaceré kroky, a potom, samozrejme, aj po vzniku samostatnej Slovenskej republiky po roku 1993, ktoré nám zrejme sympatie v zahraničí nerobili. V každom prípade treba povedať alebo upozorniť na to, že ešte v roku 1992 sme rozhodli o prehradení Dunaja a o vybudovaní Vodného diela Gabčíkovo. Tým sme si nezískali sympatie u našich južných susedov a ani vo viacerých západných krajinách, môžem povedať, že dokonca ani v Prahe, kde sme mali už v tom čase slovenského ministra zahraničných vecí, ktorý však nereprezentoval záujmy Slovenska, ktorý dokonca na rokovaní v Londýne bol ochotný súhlasiť s takými podmienkami, že skutočne by sa neoplatilo Gabčíkovo dokončiť.

    Ďalej, rozdelili sme federáciu bez toho, aby sme chodili konzultovať a doprosovať sa. Samozrejme, tým sme si nezískali sympatie u mnohých občanov Českej republiky ani u reprezentantov v zahraničí. Sám som mal možnosť stretnúť sa s diplomatmi alebo so zástupcami v rôznych obchodných organizáciách alebo nakoniec aj pri rôznych federálnych inštitúciách, ktorí vlastne prišli o svoje miesto, o pozývanie na rôzne recepcie, o reprezentáciu Česko-Slovenska, pretože odrazu bolo potrebné vybudovať iné reprezentácie. Samozrejme, museli sme obhajovať a vysvetľovať, kde Slovensko je a čo to Slovensko je. Z vlastných skúseností môžem povedať, že často otázky, ktoré nám dávali vysokí predstavitelia rôznych inštitúcií zo západných krajín, budili hrôzu. Povedal by som, že priam vlasy dupkom na hlave stávali, keď sa napríklad pýtali, prečo chceme dať na naše peniaze portrét Hlinku, vodcu národa, keď vlastne on bol zakladateľom Hlinkových gárd, čo bola, samozrejme, neuveriteľná hlúposť.

    Ďalej sme rozhodli o dokončení dvoch blokov atómovej elektrárne v Mochovciach. Napriek tomu, že bolo potrebné veľmi prácne hľadať financie na dokončenie, napriek tomu, že sme vedeli, že protiatómová lobby hlavne v Rakúsku a v niektorých ďalších krajinách nás za to nebude chváliť, pri privatizácii sme presadzovali domáci vplyv na privatizérov. Obhajovali sme v prvom rade záujmy občanov Slovenskej republiky. Snažili sme sa presadiť Slovensko aj pri budovaní dopravných štruktúr v Európe, tie nás totiž pred rokom 1992 úplne obchádzali.

    Samozrejme, že to všetko nám neprinášalo sympatie, skôr naopak. A museli sme vynaložiť pomerne veľa práce, aby sme preukázali, že Slovensko, to nie je krajina fašistov, nacionalistov, neznášanlivých ľudí, ale práve naopak, že je to krajina, ktorá má šikovných, vzdelaných ľudí, je to krajina s históriou, ktorá má aj vysokú kultúrnu a vzdelanostnú úroveň, napriek tomu, že na nás boli kladené zvýšené požiadavky, že bolo všetko spochybňované, že boli spochybňované aj tie naše najlepšie úmysly, spochybňovala nás aj vtedajšia opozícia.

    Viem, že teraz sa môže tvrdiť, že to nie je pravda. Ale myslím si, že v tom období na Slovensku bolo 18 opozičných denníkov. A ak sa tam objavovalo množstvo materiálov, množstvo výmyslov proti vláde, mnoho údajov, skreslených údajov o vtedajšej situácii na Slovensku, tak, samozrejme, boli to preberané články aj do médií v západných krajinách a príslušne sa to aj využívalo. Diplomati alebo rôzne delegácie, ktoré k nám prichádzali, sa často ešte pred stretnutím s predstaviteľmi vládnej koalície alebo s vládnymi činiteľmi stretávali s opozíciou.

    Pre mňa bol nezabudnuteľný údaj alebo spomienka, keď tu bola delegácia z jednej západnej krajiny a, samozrejme, navštívila vtedajšiu opozíciu. Pani poslankyňa Schmögnerová vtedy dopredu vyhlásila, že pán minister zahraničných vecí odovzdá predsedovi vlády Mečiarovi podmienky vstupu do Európskej únie. Na druhý deň nám povedal: No tie podmienky boli papierik a na ňom zoznam podnikov, o ktoré má tá krajina záujem pri privatizácii. Keď to porovnávame s dnešnou situáciou, tak môžeme skutočne závidieť vtedajšej opozícii, pretože pokiaľ viem, členovia súčasnej opozície nie sú pozývaní na podujatia, ktoré sa organizujú v rámci parlamentu, nieto už v rámci vlády alebo pri podobných príkladoch.

    Keď nám začali za zahraničnou turistikou odchádzať prví Rómovia, Anglicko veľmi skoro zrušilo bezvízový styk, napriek tomu, že podľa našich údajov tam bolo viac Rómov z Českej republiky ako zo Slovenska. Dostávali sme delegácie z Európskeho parlamentu, ktoré chodili kontrolovať situáciu národnostných menšín. Tiež si spomínam na to, ako bola šokovaná poslankyňa Európskeho parlamentu Fínka pani Halonnen, keď ju sprevádzali po územiach obývaných maďarskou menšinou a keď tam videla na vlastné oči, že obce nie sú ohradené ostnatými drôtmi a nie sú strážené vojskom a že sú tam dvojjazyčné nadpisy, že majú maďarské školy a v obchodoch a pohostinstvách sa pokojne bavia vo svojom jazyku. Tak nám hovorili, že oni mali celkom inú informáciu o situácii menšín.

    Takisto veľa v neprospech našej vlády v súvislosti s integračnými snahami urobilo aj Rakúsko, ktoré spochybňovalo našu atómovú energetiku a ktoré od začiatku presadzovalo nedobudovanie Mochoviec a zlikvidovanie aspoň V1. Môžem však, naopak, povedať, že vláda predsedu Dzurindu dopredu plnila často nevyslovené, len naznačené požiadavky, alebo azda len plnila sľuby a záväzky zo svojho opozičného pôsobenia a u svojich chlebodarcov. Umožňuje privatizáciu veľkých podnikov, dokonca aj prirodzených monopolov. Dala súhlas s preletmi lietadiel na vojenské operácie do Kosova a do Srbska. O tom, že to neprispelo, alebo že to vôbec nevyriešilo problémy, ktoré v tejto multietnickej oblasti boli, najlepšie svedčí súčasná situácia, keď sa z tohto územia muselo vysťahovať veľké množstvo Srbov, Rómov, Egypťanov, Turkov a keď tam denne alebo aspoň týždenne zomierajú ľudia práve preto, že UCK sa snaží naďalej zbraňami riešiť problém a snaží sa vytvoriť národnostný štát alebo štát Veľké Albánsko. Ďalej sa súhlasilo s výcvikom letcov na vojenskom letisku v Kuchyni. Súhlasilo sa s výcvikom vojenskej jednotky alebo vojenských jednotiek NATO dokonca na území nášho národného parku.

    Vláda dopredu rozhodla o postavení mosta Márie Valérie v Štúrove, hoci to nie je až taký významný most a nebol zničený občanmi Slovenska. Sú údaje o tom, že bol zničený práve niekým iným. Vláda súhlasila s predčasným odstavením dvoch blokov atómovej elektrárne V1 bez ohľadu na to, čo nás to bude stáť. Dokonca pán minister zahraničných vecí sa vyjadril, že bude možné, alebo by bolo možné uvažovať za odpovejúce kompenzácie aj o skoršom odstavení dvoch blokov. Pritom akoby sme si neuvedomovali, že Slovenská republika, jej priemysel, poľnohospodárstvo, ale nakoniec celý život je veľmi viazaný na atómovú energetiku, že naše atómové elektrárne nám vyrábajú asi 44 % elektrickej energie, že na modernizáciu dvoch blokov atómovej elektrárne V1 bolo vynaložených skoro 8 mld. korún a že z odbornej stránky je činnosť týchto blokov hodnotená ako činnosť najbezpečnejších blokov v Európe. A my tu dopredu vlastne súhlasíme len s tým, že niekto si to želá. Jednoznačne môžem povedať, že je to politická požiadavka, v ktorej som veľmi sklamaný, pretože som si vždy myslel, že v krajinách Európskej únie rozhodujú odborné stanoviská, odborné hľadiská, a nie politické kritériá, ktoré sa tu dávajú.

    Azda si bude potrebné uvedomiť, že v roku 2007 nám bude chýbať viac ako 3 mld. kWh elektrickej energie po odstavení prvého bloku a v roku 2009 dokonca viac ako 17 mld. kWh elektrickej energie. To nie je len chýbajúca elektrická energia, to budú zvýšené náklady na dovoz a, samozrejme, je to strata pracovných príležitostí nielen v atómovej elektrárni V1, ale aj v mnohých fabrikách, ktoré majú veľkú spotrebu elektrickej energie. Podľa rôznych koncepcií, ktoré táto vláda predkladá, som nezbadal, že by sa v blízkej budúcnosti, blízkej alebo vzdialenejšej budúcnosti počítalo s reštrukturalizáciou nášho priemyslu tak, aby požiadavky boli trošku nižšie.

    Často sa hovorí, že sme pre integráciu šdo euroatlantických štruktúr neurobili nič, alebo urobili sme málo. Dovoľte mi, aby som sa z hľadiska rezortu, ktorý som viedol, vyjadril aj k tejto problematike, hlavne k otázke vstupu do OECD.

    Je zaujímavé, že pri hodnotení činnosti vlády sa nikde od súčasnej vládnej koalície nepovedalo, že ministerstvo životného prostredia už v roku 1997 v decembri pred výborom obhájilo pozíciu vstupu do OECD, kde bolo konštatované, že Slovenská republika v oblasti životného prostredia je schopná a ochotná plniť podmienky. Samozrejme, že pri rôznych rokovaniach sme v určitom období pociťovali nedôveru, ale ako k novovzniknutému štátu v strednej Európe, no svojimi výsledkami sme presvedčili, že sa vieme vysporiadať aj so zvýšenými nárokmi. Napríklad na tieto rokovania do výboru chodil aj poradca z Kanady, ktorého sme mali, a on jednoznačne tvrdil, že boli na nás kladené najvyššie požiadavky z krajín, ktoré tesne pred nami boli do OECD prijaté. To bola Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Južná Kórea. Nakoniec by bolo trošku smiešne, keby krátko po rozdelení federácie, keď sme mali spoločné problémy v Česko-Slovensku, sa odrazu v Českej republike tak pohli dopredu, že by problematiku životného prostredia mali oveľa lepšiu ako u nás.

    Slovenská republika má zastúpenie prakticky vo všetkých organizáciách, ktoré v oblasti životného prostredia v Európe, vo svete a v rámci OSN existujú. Boli sme dokonca poverení vytvorením školiaceho strediska pre Bazilejský dohovor, teda pre nebezpečné odpady, a v priebehu dvoch rokov sme školili odborníkov z krajín strednej a východnej Európy, teda aj tých, ktorí už v OECD sú. Ďalej sme boli poverení organizovaním 4. svetovej Konferencie o biologickej rôznorodosti. Bola to svetová konferencia OSN. Mám obavy, že počas vášho pôsobenia sa vám v Bratislave takúto významnú svetovú konferenciu asi ťažko podarí uskutočniť.

    Toľko k otázke zahraničnej politiky.

    Na záver by som rád vyjadril ešte jednu myšlienku. Máme najväčší problém na Slovensku asi v tom, že trpíme čierno-bielym videním. Buď som dobrý alebo zlý. Buď som koalícia alebo opozícia. Ak som v jednej alebo druhej skupine, tak podľa toho sa budem vyjadrovať aj ku všetkému, čo sa u nás urobilo, a nerád by som bol, aby z tejto pozície bolo hodnotené aj moje vystúpenie. Berte ho ako vystúpenie, ktoré bráni alebo ktoré malo v úmysle brániť prácu a výsledky práce, ktoré sme urobili v predchádzajúcom období. Koniec koncov, poznáte zrejme deklaráciu z nášho transformačného snemu Slovenska. Hnutie za demokratické Slovensko bude podporovať vstup Slovenskej republiky do týchto štruktúr.

    A úplne na záver by som chcel zdôrazniť, bol som v dvoch vládach predsedu Mečiara a môžem vás ubezpečiť, že som nikdy nepočul, že by sa vyjadril tak, že by sme pracovali tak, aby sa Slovenská republika do týchto štruktúr nedostala. Práve naopak, veľmi kriticky sa vyjadroval k rezortom, prípadne aj k ľuďom, ktorí si nedostatočne niekedy plnili povinnosti napríklad aj v súvislosti s prijatím Slovenskej republiky do OECD. A, samozrejme, týkalo sa to aj Európskej únie. A za svoj rezort, za rezort životného prostredia môžem naozaj povedať, že počas tých štyroch rokov sa toho urobilo veľmi veľa, a chcel by som vysloviť presvedčenie, že životné prostredie nebude tou problémovou skupinou, ktorá by mala brániť alebo ktorá by mohla zabrániť prijatiu Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickými poznámkami prihlásili traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Jarjabek, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Nemám faktickú poznámku. Mám procedurálny návrh, pán predsedajúci, procedurálny návrh v tom zmysle, aby tento parlament pokračoval v zasadnutí aj po 19.00 hodine až do vyčerpania programu tejto schôdze bez príležitosti zadať nové body do tejto schôdze.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, musím sa vás opýtať, či chcete, aby sme hlasovali, lebo je taká možnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky s tým súhlasí, ak je všeobecný súhlas, tak nemusíme hlasovať. Je všeobecný súhlas bez zaradenia ďalších bodov? Dobre. Je všeobecný súhlas. Ďakujem.

    Pán poslanec Števček, nech sa páči.

  • Môj kolega pán Zlocha hovoril aj o energiách a čistom životnom prostredí a o tom, ako sa vláda pripravuje pomocou týchto faktorov na vstup do európskych štruktúr. Kladiem si otázku, čo keby sme tak k tomu pripojili aj iné energie, napríklad duchovné a kultúrne. S akými duchovnými a kultúrnymi energiami sa chystá Slovenská republika do Európy, v ktorej existuje už najmenej jedno tisícročie? Ide mi totiž o to, že medzi prvými 8 kapitolami podľa očakávaní sa má rokovať aj o kapitole kultúry. Táto vláda však napriek tomu, že sa chváli svojimi príspevkami do týchto procesov, robí všetko proti tomu, aby kultúra, aby duchovná energia slovenského národa bola v európskych integračných procesoch prítomná čo najmenej.

    Ak sa totiž bývalá vláda usilovala dotovať kultúru čo najväčšmi, čo najštedrejšie, táto vláda ju dotuje čo najmenej. Knižnice napríklad nemajú na nákup kníh nijaké finančné prostriedky. Štátny fond kultúry Pro Slovakia dostal historicky najmenší príspevok zo štátneho rozpočtu, a tak ďalej a tak ďalej. Takže treba na účet tejto vlády povedať aj jedno, čo stále platí: Vláda, ktorá neplatí na kultúru, doplatí na to.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Oceňujem u pána poslanca Zlochu, že zdôraznil aj problematiku jadrových elektrární, či už Jaslovských Bohuníc alebo Mochoviec. Každopádne si myslíme, že vláda urobila zbytočné gesto, a to celkom servilné gesto, pokiaľ ide o Jaslovské Bohunice, pretože na návod zahraničných partnerov sme investovali do 10 mld. na zabezpečenie rekonštrukcie technológie kontroly v Jaslovských Bohuniciach. Predĺžili sme fakticky o 15 až 25 rokov životnosť tejto elektrárne a teraz by sme ju mali predčasne zavrieť? Takisto je pre nás výhodné, že sme mali dobrú vzájomnú politiku, pokiaľ ide o dodávku energetických surovín od Ruska. Nemali by sme ju nijakým spôsobom ohroziť. Okrem toho v Mochovciach sa nám podaril, povedal by som, husársky kúsok, pretože sme vlastne spojili ruskú jadrovú energiu so západnou technológiou bezpečnostného kontrolovania, a tým sme vlastne vytvorili veľmi racionálny rekonštrukčný trh aj pre budúcnosť. Chcem upozorniť, že napríklad západné americké, nemecké aj francúzske firmy sa samy uchádzajú o pomoc pri dobudovaní Mochoviec, nemali by sme to zničiť. Dokážeme vyrábať energiu o 30 % lacnejšie ako naši susedia. Prečo sa, preboha, chceme vzdať tejto komparačnej výhody? Veď je to zločin.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Bárdos. Pripraví sa pán poslanec Cuper.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    v predloženej správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1999 a zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2000 je podrobne vypracovaná analýza vykonanej práce a dosiahnutých úspechov Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v oblasti medzinárodných vzťahov a zahraničnej politiky za pomerne krátke obdobie. Ak k prerokúvanému materiálu prirátame definované priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 - 2003, tak dostaneme ucelený obraz, resp. jasný program našich snáh na ceste euroatlantickej integrácie a stabilizácie bilaterálnych vzťahov a systematických kontaktov so susednými krajinami.

    Súhrnná správa hodnotenia uplynulého roka, vytýčenia zámerov a priorít do budúcnosti potvrdzuje, že máme pred sebou veľmi zložitú a náročnú úlohu, najmä ak vychádzame z existujúcej veľmi rozsiahlej a rozvetvenej siete zahraničnopolitickej aktivity Slovenskej republiky. Je nevyhnutné, aby sa pokračovalo v intenzívnej zahraničnej politike a premyslenej diplomatickej ofenzíve. Len takýmto spôsobom môžeme dospieť ku kladnému hodnoteniu dosiahnutých výsledkov a k efektívnemu posúdeniu perspektívneho vývoja Slovenskej republiky. Na to treba vytvoriť pevné, transparentné a spoľahlivé pozadie demokratického systému, skutočného právneho štátu s dlhodobou garanciou.

    Treba si uvedomiť, že váha krajiny a jej zaradenia na stupnici spoľahlivosti a osvojenia si demokratických hodnôt sa posudzuje podľa už pomerne jednoznačne definovaných kritérií, ako je stabilný systém inštitúcií, ktorý dlhodobo garantuje demokraciu a demokratický vývoj v krajine, schopnosť rýchleho prechodu na reálne a fungujúce trhové hospodárstvo, rešpektovanie ľudských práv a slobôd, a taktiež jednoznačnými normami podloženými a realizovanými práve príslušníkmi národnostných menšín. Toto všetko má zabezpečiť jednoznačný systém právnych noriem.

    Rozvetvená sieť zahraničnej aktivity Slovenskej republiky, či je to oblasť mnohostrannej spolupráce, dvojstranných vzťahov, oblasť medzinárodnoprávna a konzulárna alebo oblasť ľudských práv a slobôd, práv národnostných menšín, starostlivosť o krajanov alebo oblasť kultúrnych vzťahov, má slúžiť jednému cieľu, vytvoreniu najpriaznivejších podmienok na urýchlenú integráciu Slovenskej republiky do európskeho politicko-hospodárskeho zoskupenia a do politicko-bezpečnostnej štruktúry čiže do Európskej únie a do NATO.

    Helsinský a luxemburský summit nám otvorili bránu. Od 15. februára začatie prístupových rokovaní so Slovenskou republikou sa stalo realitou. Otvorením 8 kapitol sa Slovenská republika dostala do výhodnej pozície tak, že má reálnu šancu stať sa členom Európskej únie v relatívne krátkom čase. Teraz však nasleduje etapa tvrdej práce. Deklarácie, sľuby a slová už nebudú stačiť. Treba predložiť konkrétne výsledky a fakty z každej oblasti života našej spoločnosti. Otvárame tzv. ľahké kapitoly, i napriek tomu treba k tejto práci pristupovať zodpovedne.

    Chcem upozorniť na skutočnosť, o ktorej hovoril na pôde Národnej rady Slovenskej republiky predseda Európskej komisie pán Romano Prodi. Citujem: "Rozhodujúci je počet uzavretých kapitol." Na to, aby sa naše zámery a jednotlivé kapitoly naplnili obsahom, treba ešte vykonať poriadny kus práce v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky, v reforme verejnej správy, kultúre, školstve, v zdravotníctve a v neposlednom rade i v regionálnej politike, v oblasti ochrany životného prostredia a v poľnohospodárstve.

    Z hľadiska európskej perspektívy by som chcel vyzdvihnúť dôležitosť regionálneho rozvoja, resp. zintenzívnenia aktivity Slovenskej republiky v regionálnych zoskupeniach a regionálnej politike. Zlepšili sa vzťahy so susednými krajinami, ale aj v tejto oblasti sú ešte rezervy. Dovoľte mi uviesť jeden príklad. Napriek tomu, že systematicky pracujú zmiešané komisie v zmysle Základnej zmluvy medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou, s ich aktivitou, presnejšie efektivitou nemôžeme byť úplne spokojní. Nádejne sa vyvíja spolupráca v rámci Vyšehradskej štvorky. Táto štvorstranná vzájomná väzba môže byť len na osoh pre všetky zúčastnené krajiny integračného procesu.

    V krátkosti by som chcel pripomenúť fakt, že nie je možné úplne uzavrieť ani oblasť naplnenia politickej časti kodanských kritérií. Dosiahol sa dobrý základ, ale politická situácia, politická scéna by sa mala dlhodobo stabilizovať, aby sme mali stabilné demokratické hodnoty, právny štát, stabilitu v rešpektovaní ľudských práv a obojstrannú spokojnosť v oblasti zabezpečovania práv národnostných menšín.

    Vážená Národná rada, na záver by som chcel deklarovať stanovisko vo vzťahu k efektívnemu a právnemu vývoju zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Tri piliere sú najdôležitejšie: Európska únia, NATO a dobré, otvorené, dynamické vzťahy so susednými krajinami. Som presvedčený, že takým spôsobom sa zabezpečí trvalé a spoľahlivé miesto Slovenskej republiky v širokej rodine členských krajín európskej spoločnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať štyria poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Švantner, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    U všetkých rečníkov, ktorí tu hovorili, sa opakuje stále otázka vstupu do Európskej únie, a to, či sme spravili dosť alebo málo pre tento vstup. Pán Bárdos teraz povedal, že by sme mali vytvoriť podmienky na to, aby sme sa do Európskej únie dostali.

    Vrátil by som sa trochu do histórie. Pred voľbami táto vláda prakticky získala určité percentá od voličov práve z toho dôvodu, že hovorila, ako rýchlo sa dostane do Európskej únie, a občania zase očakávajú, že vstupom do Európskej únie dosiahneme možnosť získať prácu nielen u nás, ale aj v zahraničí. Ja však túto situáciu vidím trochu inakšie. Vieme veľmi dobre, že Európska únia sa vlastne vytvára ako ekonomický celok, ktorý by mal byť do určitej miery protipólom Spojeným štátom americkým. Čiže ak má byť Európska únia silná, musí byť zložená zo silných partnerov, ktorí v Európskej únii budú pôsobiť. Ale uvedomme si jednu vec. Taká nezamestnanosť, aká je teraz v Slovenskej republike, nie je, povedal by som, vstupenkou do Európskej únie, a preto si myslím, že ak chceme, aby sme do Európskej únie vstúpili, tak v prvom rade budeme musieť riešiť nezamestnanosť a ekonomickú situáciu u nás na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chcem nadviazať na pána poslanca na tú časť, kde hovoril, že nie je najdôležitejšie uzavrieť kapitoly. Áno, pán poslanec má úplnú pravdu, každý kto sa vyzná aspoň trochu v problematike aproximácie, musí vedieť, že otvorenie kapitol je len vzájomný dialóg o kontrole splnených úloh, teda nie je podstatné otvoriť kapitolu, podstatné je pracovať na jednotlivých kapitolách, a preto aj západní predstavitelia Európskej únie nevedeli pochopiť, prečo naša vláda tak chce ako svoje víťazstvo prezentovať to, keď sa otvorí viac kapitol. Vážení, to nedelí ani neznásobí. Preto aj tá podľa mňa dosť veľavravná poznámka, že viac vám záleží na otvorení kapitol ako na sexe, čo skutočne už hovorí veľa o tom, ako vidia vaše postoje. Totiž týmito postojmi sa prezentuje neznalosť zákonitostí a základných zásad aproximácie, lebo skutočne nie je úspechom otvoriť kapitoly, úspechom je kapitoly naplniť a uzavrieť ich, a aj keby ste čo i len jednu otvorili, keď budeme dobre pracovať na naplnení kapitol, potom už samy sa budú otvárať a zatvárať, rozhovory pôjdu veľmi rýchlo. Hanba je otvoriť kapitolu a nevedieť ju naplniť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán Bárdos hovoril o regionálnej politike a ja si myslím, že do tejto "opery" patria aj úsilia o vytvorenie istých nadnárodných, nadštátnych regiónov. A tu by som chcel pripomenúť, že, samozrejme, nemožno mať námietky proti takejto spolupráci. Obávam sa však, že táto spolupráca sa zatiaľ chápe nie všetkými krajinami ako naozaj vzájomne výhodná, ale ako istý pokus premenou regiónov vlastne deštruovať štátne hranice.

    Zajtra sa v Moldave nad Bodvou bude konať konferencia nazvaná Bez hraníc. A je paradoxné, že na tejto konferencii sa zúčastní mesto Moldava nad Bodvou samo, ale až štyria predstavitelia jednotlivých žúp z Maďarskej republiky. To je pomer štyria na jedného. A, samozrejme, aj tu je ďalšia otázka, že pomer rečníkov na tejto konferencii podľa programu, ktorý som mal možnosť si prečítať, je približne 10:1, pokiaľ ide o národnosť, pretože tam vystupujú aj dvaja predstavitelia zo Slovenska, pán minister Harna a vedúci úradu pán Berényi z Úradu vlády.

    Tak apelujem aj na pána ministra zahraničných vecí, aby sa predsa len pri týchto otázkach dbalo o vyváženosť, aby to nebolo tak, pokiaľ ide o prideľovanie fondov na tieto akcie, aby nevznikla tá známa slávičo-konská paštéta. Ide o prideľovanie fondov, kde Slovensko dostane tú slávičiu časť a Maďarsko, keďže tam je zastúpené oveľa početnejšie, dostane tú väčšiu časť, nehovoriac o istej snahe urobiť z týchto regiónov niečo...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Bárdos hovoril vo svojom vystúpení o stabilite politickej situácie na Slovensku a, samozrejme, tým myslel aj stabilitu vládnej koalície, pretože od toho sa to odvíja. Ja si myslím, že Slovensko je momentálne ako veľmi nehodnoverný partner, čo, vieme, veľmi často zaznieva aj z úst vysokých európskych predstaviteľov, ktorí nielen nezamestnanosť, vysokú nezamestnanosť, kde Slovensko dosiahlo absolútny primát v Európe, ale aj obrovskú rozhádanosť vládnej koalície a nestabilitu tejto vládnej koalície hodnotia ako veľké negatívum Slovenska.

    Takže k tej nezamestnanosti radím aj politickú stabilitu ako vstupenku do Európskej únie. A keď už hovoríme o Európskej únii, treba si povedať, že Európska únia má skutočne vytvoriť protipól Amerike ako jeden obrovský trh bez hraníc, kde by jednoducho zbytočné clá netvorili problémy pri predaji tovaru. A treba si povedať aj to, že Slovenská republika musí vstupovať do Európskej únie ako pripravený partner, kde dokážu podniky konkurovať silným zabehnutým európskym firmám, lebo inak budeme skutočne len banánovou republikou a dobrým trhom na odbyt ich výrobkov.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa pána predrečníka, či chce reagovať.

    Nech sa páči, pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem za slovo.

    Veľmi krátko. Čo sa týka stability vládnej koalície, pán kolega Šepták, súčasná vládna koalícia, pokiaľ ide o integračné snahy, či už je to Európska únia alebo NATO, je absolútne presvedčená a jednotná. Takže žiadne rozpory nie sú. A keď ste boli vy vo vládnej koalícii, hoci ste deklarovali, že chcete vstúpiť do Európskej únie a do NATO, vaše skutky boli úplne v rozpore s tým, čo ste deklarovali vo vládnom programe, to znamená, samozrejme, že súhlasím s tým, že stabilita vlády a stabilita v krajine je záležitosť, ktorá je potrebná na to, aby sme mohli uspieť v rámci integračných snáh.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper. Nie je tu, stráca poradie.

    Ďalší je pán poslanec Maxon. Pripraví sa pán poslanec Slobodník.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    pozitívne som prijal tú časť vystúpenia pána ministra zahraničných vecí, v ktorej konštatoval, že s potešením privítal deklaráciu Hnutia za demokratické Slovensko vo vzťahu k integračným ambíciám Slovenskej republiky v rámci realizácie našej zahraničnej politiky, teda zahraničnej politiky Hnutia za demokratické Slovensko. Trošku som zostal smutný, keď v druhej časti vety nad našimi predsavzatiami, ktoré sú zakotvené v našich základných politických dokumentoch, istým spôsobom vyjadril pochybnosti.

    Vážený pán minister, vážené dámy a páni, okrem deklarácie Hnutia za demokratické Slovensko, ktorá bola prijatá na transformačnom sneme v Trnave, sme sa veľmi jasne a zrozumiteľne vyjadrili aj k našej zahraničnej politike v politickom programe Hnutia za demokratické Slovensko. V tomto politickom programe veľmi jednoznačne uvádzame, že úlohou zahraničnej politiky je vytvárať optimálne postavenie štátu v systéme medzinárodných vzťahov, zabezpečovať jeho vonkajšie záruky na základe medzinárodných zmlúv a na základe členstva v medzinárodných organizáciách a zoskupeniach. Slovenská republika musí budovať svoje vzťahy so susednými krajinami a ostatnými štátmi na princípoch suverenity, priateľstva, vzájomnej výhodnosti a korektnosti. Národnoštátnym záujmom Slovenskej republiky je zaručenie jej zvrchovanosti, suverenity, územnej integrity, nenarušiteľnosti hraníc, bezpečnosti a hospodárskej prosperity. Jeho naplnenie vidíme v nadobudnutí plnohodnotného členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a v NATO.

    Vážený pán minister, predovšetkým z hľadiska vášho postavenia v oblasti zahraničnej diplomacie by som vám odporučil a chcel vás požiadať, aby ste s týmito závermi a s týmito jasne definovanými cieľmi zahraničnej politiky Hnutia za demokratické Slovensko podľa vašich možností a podľa vašej ochoty pracovali aj v zahraničí.

    Dámy a páni, tieto zámery zahraničnej politiky Hnutia za demokratické Slovensko sú, prirodzene, pre nás záväzkom. A rovnako sa netajíme s tým, že v elektoráte našich voličov nám istým spôsobom môže vyvolať problémy. Z toho pohľadu by som chcel povedať, že nemôžem akceptovať výzvy pána poslanca Šebeja, aby sme presviedčali našu skupinu voličov.

    Dámy a páni, keď sme si to dali do nášho politického programu, nepotrebujeme, aby nás pán poslanec Šebej vyzýval na to, aby sme kultivovaným spôsobom postupovali voči elektorátu našich voličov. Je to náš politický záväzok a my tak postupovať budeme. A možno tak odľahčene a humorne povedať, že pán poslanec Šebej ľahko formuluje takéto výzvy, pretože, dámy a páni, je ľahšie na základe faktov, pravdivých faktov za a proti presvedčiť elektorát voličov, ktorý sa zmestí do jedného autobusu, ako elektorát voličov, ktorý má potenciál milión alebo miliónstotisíc voličov. Ale napriek tomu, vážené dámy a páni, tento záväzok na seba berieme, ale ešte raz opakujem, považujem za nenáležité, aby nás na to vyzýval pán poslanec Šebej.

    Dámy a páni, možno ešte jedna poznámka vo vzťahu k rozprave. Pán poslanec Ošváth tu v tejto chvíli nie je, napriek tomu si dovolím povedať: Pán poslanec Ošváth, neklamte túto snemovňu. Nevyužívam v tejto chvíli imunitu, ktorá sa na mňa vzťahuje, ale ak by ste vo vzťahu k veľvyslankyni v Rade Európy, pani veľvyslankyni Eve Garajovej hovorili pravdu, tak by ste museli povedať, že ste vyvinuli maximálne možné úsilie na to, aby bola odvolaná. Špeciálne sa tomu venuje jeden z podpredsedov vlády. Pán minister zahraničných vecí určite vie ktorý. A jednoducho sa to nepodarilo dosiahnuť, pretože to pán prezident nepodpísal. Tak nazývajte, prosím, veci pravými menami, ako sú.

    Dovoľte mi však povedať niekoľko poznámok k tlači 535, k prioritám zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 až 2003. Predovšetkým, vážený pán minister, mám výhrady k tej časti, kde sa hovorí o ekonomickej dimenzii zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Túto stať považujem za absolútne nedostatočne spracovanú, pretože už mnohokrát, aj tu v rozprave bolo povedané, že pokiaľ bude všeobecná vôľa oboch strán z hľadiska plnenia politických kritérií nášho integračného procesu do Európskej únie a do transatlantických štruktúr, tak mimoriadne dôležitá bude predovšetkým ekonomická pozícia. A z hľadiska ekonomickej pozície je tento materiál podľa môjho názoru veľmi nedostačujúci a o chvíľočku poviem prečo.

    Predsa mi dovoľte zmieniť sa ešte o niektorých veciach, ktorým nie celkom dobre rozumiem.

    Vážený pán minister, v druhom odseku, myslím si, že je to druhý odsek, v ekonomickej dimenzii zahraničnej politiky píšete: "Slovenská republika by sa v nadchádzajúcom období mala aktívne zúčastňovať na práci medzinárodných finančných inštitúcií, ako sú Medzinárodný menový fond, Svetová banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj, Európska investičná banka či Rozvojová banka Rady Európy, ktorých zdroje a know-how využíva a naďalej bude využívať v transformačnom procese."

    V zásade s celým tým textom súhlasím. Neviem, pán minister, či sú vám známe peripetie v súvislosti s obsadením významného miesta v Rozvojovej banke Rady Európy, a neviem, či sú vám známe stanoviská vašich úradníkov. Tu veľmi intenzívne prezentujeme náš, povedal by som, optimálny ťah pracovať v týchto inštitúciách na základe individuálnych, osobných záujmov. Vaše ministerstvo nedalo odporučenie na to, aby v Rozvojovej banke Rady Európy pracoval zástupca Slovenskej republiky. Považujem to za bezprecedentnú vec a považujem to za hanbu v oblasti zahraničnej politiky vo vzťahu k medzinárodným finančným inštitúciám. Ak hovorím o tejto inštitúcii, tak viem, o čom hovorím, pretože pôvodne to bol Sociálny fond Rady Európy. Aby tento Sociálny fond Rady Európy mohol aktívne pracovať, tak bol v tomto období konštituovaný ako Rozvojová banka Rady Európy. Napriek negatívnym stanoviskám vašich úradníkov vaša pracovníčka rozviazala s ministerstvom zahraničných vecí pracovný pomer na minútu a nastúpila do tejto Rozvojovej banky pre Radu Európy a nastúpila tam nakoniec aj preto, že bola celkom pri zrode myšlienky, aby sa Slovenská republika stala členskou organizáciou tohto fondu. A jej odbornú spôsobilosť posúdili ľudia, ktorí majú tú kompetenciu, aby bola riadnou pracovníčkou tejto inštitúcie.

    Len, mimochodom, vážené dámy a páni, táto pani, ktorú neodporučilo ministerstvo zahraničných vecí na základe individuálnych, osobných záujmov niektorých úradníkov, bude mať na starosti predovšetkým štrukturálne fondy strednej a východnej Európy. Takže podotýkam, chcel by som upozorniť, že táto osoba nikdy nemala nič spoločné s Hnutím za demokratické Slovensko.

    A dovoľte mi povedať niekoľko skutočností, ktoré ma napĺňajú istým pesimizmom vo vzťahu k dokumentu, ktorý tu prezentujete.

    Vážené dámy, vážení páni, náš integračný proces naozaj môže byť úspešný len vtedy, ak bude na Slovensku stabilizovaná ekonomika. A veľakrát sa hovorilo o tom, aké parametre výkonnosti slovenskej ekonomiky boli v predchádzajúcom období a s akými problémami musí v tomto období zápasiť súčasná vláda.

    Vážené dámy a páni, s problémami musí zápasiť každá vláda a ak s nimi zápasí úspešne, tak by sa aj úspechy mali dostavovať. Aké úspechy však dosahujeme vo vývoji miery nezamestnanosti? Vážené dámy a páni, použijem materiál môjho poslaneckého kolegu pána Sergeja Kozlíka. Toto je vývoj miery nezamestnanosti v percentách. Toto je rok 1998. Toto je rok 1999 a toto je prognóza na rok 2000. To je jedno z mimoriadne vážnych kritérií z hľadiska našich integračných snáh.

    Ďalší, ak hovoríme o makroekonomickej stabilizácii slovenskej ekonomiky, aj vo vzťahu k našim integračným ambíciám, tak, vážené dámy a páni, toto je jasný a zrozumiteľný graf vývoja miery inflácie Slovenskej republiky za predchádzajúce obdobie. V miere inflácie zo 6,7 % sme vyleteli za krátke časové obdobie na mieru vyššiu ako 10 %, podľa absolútnych čísiel na 14,3 %, podľa posledných údajov Štatistického úradu, priznávam, na objem 10,3 %.

    Aby som už toto ekonomické expozé nejakým spôsobom dotiahol postupne do konca. Vážené dámy a páni, ak máme mať integračné ambície, tak preto, aby sme tam vstúpili ekonomicky silní a aby tam ekonomicky silní vstúpili aj občania Slovenskej republiky. Za mimoriadne významnú skupinu občanov Slovenskej republiky treba považovať poberateľov starobných dôchodkov. Vážené dámy a páni, toto je vývoj reálnych starobných dôchodkov v tomto období. Toto je východisko v roku 1994, toto je stav v roku 1998 a toto je stav v roku 1999. Od roku 1994 medziročne rástli dôchodky v rozsahu 3 - 6 %. V tomto období tu predpokladáme prepad 6,6 %. Dámy a páni, ak máme integračné ambície, tak predovšetkým realizujme tieto integračné ambície prostredníctvom našich občanov, aby vstúpili do európskych inštitúcií a do Európskej únie ako ekonomicky a sociálne stabilizovaní a silní.

    Dámy a páni, venoval som pár viet vývoju z hľadiska ekonomiky vo vzťahu k starobným dôchodkom. Dámy a páni, od roku 1993 sme v roku 1999 zaznamenali po prvýkrát reálny pokles miezd. A ten reálny pokles miezd mal hodnotu 3,1 bodu. Toto je graf vývoja reálnych miezd za ostatné obdobie.

    Vážený pán minister, to je dôvod, vzhľadom na existujúci stav slovenskej ekonomiky, prečo kritizujem materiál, kde sú definované priority zahraničnej politiky na roky 2000 až 2003. A tieto skutočnosti hovorím preto, lebo pasáž, ktorá sa venuje ekonomickým parametrom, je podľa môjho názoru absolútne nedostatočná a je nedostatočná predovšetkým vo vzťahu k aktuálnej ekonomickej situácii Slovenskej republiky.

    Vážené dámy a páni, z hľadiska našich integračných ambícií a úspešnosti približovacieho procesu má nepochybne mimoriadny význam vývoj kurzu slovenskej koruny vo vzťahu k významným zahraničným menám. Vážené dámy a páni, toto je vývoj slovenskej koruny vo vzťahu k americkému doláru. Toto je rok 1998, toto je rok 1999, mierne zlepšenie, ale nie vzhľadom na reálny vývoj kurzu slovenskej koruny, ale vzhľadom na niektoré opatrenia Národnej banky vo vzťahu k legislatíve, a toto je predpokladaný ďalší vývoj.

    Vážené dámy a páni, vy ste nám veľakrát vytýkali, že sme síce prezentovali naše ambície stať sa členom Európskej únie, ale že sme v reálnej politike tieto ambície nedostatočne napĺňali. Vážené dámy a páni, vy môžete prezentovať čokoľvek, ale pokiaľ sa ekonomika Slovenskej republiky bude vyvíjať tak, ako sa vyvíja v tomto období, tak nemáte absolútne reálnu šancu, aby to, čo prezentujete prostredníctvom vyhlásení, ste v reálnej politike naplnili. A ak by sa vám to náhodou podarilo naplniť, tak hrubým spôsobom poškodíte občanov Slovenskej republiky.

    Takže som presvedčený, že pokiaľ by sme sa mali vážnejšie zaoberať tlačou 535 - priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 až 2003 -, tak by sme mali predovšetkým veľmi intenzívne diskutovať o časti, v ktorej sa píše o ekonomickej dimenzii zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Ale ekonomická dimenzia musí vychádzať z reálnych skutočností, ktoré v súčasnej ekonomike existujú. A niektoré reálne ekonomické parametre som sa snažil prezentovať, snažil som sa ich prezentovať preto, aby ekonomickej situácii Slovenskej republiky aj z hľadiska integračných ambícií bola venovaná podstatne väčšia pozornosť, ako to bolo dosiaľ, a podstatne väčšia pozornosť, ako to je v tomto materiáli, ktorý v tejto chvíli prerokúvame.

    Vážené dámy a páni, ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickými poznámkami hlásia štyria poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Prvá je pani poslankyňa Aibeková, posledný je pán poslanec Jasovský.

    Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem nadviazať na slová pána poslanca, čo sa týka ekonomickej náplne zahraničnej politiky. Napokon aj základný dokument - programové vyhlásenie vlády - hneď v prvej vete v časti zahraničná politika hovorí o tom, čo vlastne vláda chce v tejto oblasti robiť. A v prvej vete hovorí aj o zabezpečení prosperity a lepšej kvality života. Tak skutočne toto smerovanie bude mať vtedy zmysel a vtedy ho budú podporovať občania Slovenskej republiky, keď pocítia aj tieto slová z programového vyhlásenia vlády.

    Viem, že pán minister je jeden z najdôveryhodnejších členov vlády Slovenskej republiky a ja sa s ním aj stotožňujem, za tieto chyby v ekonomike naozaj nezodpovedá váš rezort. Ale napriek tomu, pán minister, keďže aj vy ste hovorili o personálnej politike vo svojom vystúpení, aj pán poslanec Maxon, naozaj táto oblasť sa vám nie veľmi vydarila. Vy ste sľúbili pri nástupe do funkcie, že budete presadzovať na miesta diplomatov kariérnych diplomatov a predovšetkým ľudí, ktorí majú príslušné vzdelanie a kvalifikáciu v tejto oblasti.

    Často ste zdôvodňovali odvolanie veľvyslancov, ktorých navrhovala naša vláda, práve týmito, a nie politickými kritériami. Bohužiaľ, prax ukázala, že opak bol pravdou, že tam boli len a len politické kritériá. Veľmi dobre viete, akých veľvyslancov ste často vyslali. Keď u nás bola kritizovaná lekárka naša kolegyňa poslankyňa, že mala byť veľvyslankyňou jednej z najvýznamnejších krajín sveta, takisto ste poslali lekára poslanca do podobne dôležitej krajiny. Poslali ste dokonca riaditeľa Technických služieb. A ďalšie a ďalšie by som mohla menovať. Takže v tom sa vám celkom tá politika...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Chcem nadviazať na vystúpenie predrečníka pána poslanca Maxona, ktorý povedal, že správa je v oblasti ekonomickej z hľadiska integračných ambícií málo rozpracovaná. Málo kritická je správa z hľadiska integračných ambícií aj v oblasti legislatívy. Program aproximácie, ktorý sme vypracovali, s postupnosťou krokov na jednotlivé zákony, kedy, kto urobí zosúladenie týchto zákonov, tento program sa hrubo, ale hrubo nedodržiava, pán minister. To sú veci, ktoré sa ťažko dobiehajú, pretože tieto legislatívne úpravy treba rozpracovať aj na systémovú súvislosť ďalších zákonov. Navyše, situácia sa sťažuje, pretože v Európskej únii sa stále prijímajú ďalšie záväzné materiály. Takže sa nedá len vyhlasovať, aké máte krásne želania, treba to želanie napĺňať aj prácou. A žiaľ, pán poslanec Maxon mal plnú pravdu. Tu sú krásne vyhlásenia, ale reálne plnenie podmienok na vstup veľmi pokrivkáva. A grafy, ktoré ukázal, ktoré jednoznačne dokumentujú zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu Slovenska, jasne ukazujú, že bude úspechom, keď sa koniec vášho volebného obdobia dostane tam, kde ste vlastne Slovenskú republiku v roku 1998 prevzali.

  • Pán poslanec Maxon, vy ste vo svojom vystúpení vyzývali pána poslanca Šebeja, aby vás na nič nevyzýval. Ja vám neupieram toto právo, ale zároveň si myslím, že ani vy nie ste oprávnený vyzývať pána ministra zahraničných vecí, aby sa riadil zahraničnopolitickými cieľmi HZDS, tak ako ste to urobili vo svojom vystúpení, pretože pán minister zahraničných vecí je viazaný programovým vyhlásením vlády v oblasti zahraničnej politiky, pričom však nie je vylúčené, že tieto ciele môžu byť totožné.

    K druhej otázke, kde ste spomenuli personálne riešenie zahraničných zastupiteľstiev Slovenskej republiky, chcel by som vám povedať, že v žiadnom prípade som neklamal, ako ste to uviedli. Len vy ste ma nie dosť dobre počúvali, pretože som hovoril o veľvyslancoch, ktorí majú nejakým spôsobom blízko k HZDS a stále sú vo funkcii bez ďalšieho rozvíjania. Ak by ste chceli, pretože krátkosť času mi to neumožňuje, veľmi rád si s vami kedykoľvek o problematike zastúpenia Slovenskej republiky pri Parlamentnom zhromaždení Rady Európy podiskutujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Veľmi rád som si vypočul dnešné dve vystúpenia pána ministra zahraničných vecí a veľmi rád by som uveril orientácii zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Ale pokiaľ porovnám množstvo zmlúv, ktoré naša vláda uzatvorila so zahraničím len za posledný rok fungovania tejto vlády, boli ich desiatky zo všetkých oblastí, ktoré sa dotýkali života rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií. Len v leteckej doprave sme uzatvorili množstvo zmlúv a pripravili sme množstvo destinácií na to, aby Slovenské aerolínie ako národný letecký dopravca, ale aj iné spoločnosti, ktoré na Slovensku fungovali, mohli lietať do krajín Európy a do krajín, ktoré súvisia a ktoré majú vzťah k nášmu Slovensku.

    Netreba konštatovať a komentovať to, čo urobila súčasná vláda, resp. predchádzajúci pán minister so Slovenskými aerolíniami, kde ich dostal. Otázky Helsínk, myslím si, že boli obrovským úspechom predchádzajúcej vlády, kde bolo dosiahnuté to, že transeurópske koridory prechádzali Slovenskom a my sme mali za cieľ do roku 2005 napojiť sa na sieť európskych magistrál tak, aby Slovensko bolo dôstojným partnerom, aby na Slovensko chodil zahraničný kapitál, tak ako to povedal pán Roth: "My na svoju činnosť používame diaľnice." Je to hanba pre dnešnú súčasnú vládu.

    Čo urobila súčasná vláda? Začala obchodovať s pohľadávkami. Umelo zastavila výstavbu diaľnic. Takže dokázala predať pohľadávky za 550 miliónov, ktoré boli vyplatené do niekoľkých dní, a firmy, ktoré neboli ochotné pohľadávky predať, dnes penalizujú Slovenskú správu ciest. Kto zaplatí tieto ďalšie milióny, ktoré idú z peňazí daňových poplatníkov?

    Otázka kombinovej dopravy. Slovensko je malá krajina na to, aby tu fungovala kombinovaná doprava. Pán minister Palacka dva dni po nastúpení do vlády išiel otvárať terminál kombinovanej dopravy v Nových Zámkoch. Dnes je všetko toto zrušené. Nič na Slovensku nefunguje, pretože bez vzťahu k iným krajinám je to nemožné.

    Mohol by som hovoriť o tranzite v železniciach, kde je známa skutočnosť, že tranzit v roku 1999 sa skončil cez Slovensko.

  • Pán poslanec Maxon, pýtam sa, či chcete reagovať. Áno.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán poslanec Ošváth, ja som vás naozaj veľmi pozorne a dobre počúval na rozdiel od vás, ktorý ste sa rozhodli, že budete komentovať moje slová, a vôbec ste neboli prítomný v rokovacej sále. A za tým, čo som povedal, si stojím. Nikdy by som si nedovolil pána ministra zahraničných vecí vyzývať. Ja som pánu ministrovi zahraničných vecí odporučil, a dokonca som použil slovo láskavý, že mu dávame k dispozícii náš politický dokument v oblasti zahraničnej politiky a, pokiaľ uváži, aby o tomto politickom dokumente informoval svojich zahraničných partnerov.

    Dámy a páni, vo vzťahu k našim ambíciám v integračnom procese treba naozaj mimoriadne zdôrazniť, viac je tento materiál smerovaný k tomu, že sme zaznamenali v ostatnom období pomerne slušné úspechy v tejto oblasti. Dámy a páni, opäť to musím prezentovať do tej ekonomickej polohy. V roku 1999 očakávané investície zo zahraničia poklesli o 40 %. Rozhodujúca časť zahraničných investorov sa skoncentrovala len do Bratislavy, Trnavy, prípadne Trenčína. Z Banskobystrického a Žilinského kraja bol v minulom roku reálny čistý odliv zahraničného kapitálu. Prešov a Košice zaznamenali absolútne nepatrný rast. Takže opäť je to tá disproporcia medzi prezentovanými úspechmi a reálnymi úspechmi v oblasti ekonomickej situácie vo vzťahu k zahraničným investorom a vo vzťahu k zahraničiu ako celku.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Slobodník. Pripraví sa pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    je to aj výhoda, aj nevýhoda, keď človek hovorí ako takmer posledný, pretože ešte bude hovoriť pán Cuper, ale preto vlastne tu môžem len niekoľko vecí apodikticky zopakovať.

    Pán predrečník Maxon zdôraznil, že sa prijala deklarácia. Chcel som povedať to isté, aj s tou druhou časťou dodatku, že nebolo treba ju spochybňovať. Chcel som zdôrazniť ešte jednu apodiktickú tézu, že zase pán exminister a pán poslanec Maxon ukázal, ako je vzájomne prepojená vnútorná a zahraničná politika. A tá tretia apodiktická téza - dúfam, že ju nevyužijú v Site ako zrnko múdrosti - znie: Presvedčiť terajšiu koalíciu o našej pravde je ťažšie, ako pre mňa nie akurát najmladšieho poslanca tohto snemu vykotúľať dvadsaťkilový balvan na vrch Gerlachovského štítu. Takže ja si nerobím ilúzie, že vás o niečom presvedčím. Ale presvedčím, dúfam, aspoň značnú časť tých slovenských občanov, ktorí nás počúvajú.

    O niektorých veciach netreba znovu zoširoka hovoriť. Ja si myslím, že správa, ktorú predložilo ministerstvo zahraničia a pán minister predniesol, ukazuje hlavné smerovanie našej zahraničnej politiky. A tu sme sa všetci zhodli, že je to asi jediná možná cesta pre Slovensko.

    Na druhej strane by som sa chcel podrobnejšie, aj keď to bude také útržkovité, pristaviť pri niektorých momentoch, aj keď tu odzneli. To, čo predviedol pán poslanec Weiss pri stretnutí s pánom Martinom, aj keď sa o tom, samozrejme, v správe nehovorí, je typická ukážka očierňovania autentického Slovenska pred cudzinou. Len s jeho vedomím, alebo len za jeho mlčania v tom najlepšom prípade, si mohol dovoliť povedať pán Martin z Európskej únie takú hlbokú urážku, akú vyslovil, keď dal pod jednu odmocninu alebo do jednej zátvorky, alebo do jednej vety pána Haidera a pána Mečiara. To sú predsa celkom iné veci. A koho tu treba presviedčať, pán Weiss by si mal veľmi dobre pamätať ako vystupoval bývalý premiér pri oslavách 50. výročia skončenia vojny, aké tézy vyslovil o Slovensku, a tak ďalej a tak ďalej. Takže dávať ho na jednu rovinu s Haiderom alebo so Žirinovským, prípadne ďalšími, Le Penom, to je niečo, čo je cielená urážka Slovenska. A pán Weiss sa ochotne na tejto urážke podieľal, participoval na tejto urážke, pretože sa mu hodí do politických krámov, veľmi krátkodobých a akosi nie veľmi úspešných.

    Ja by som totiž odcitoval, keď už som pri tejto veci, ktorá sa týka najmä pána Weissa, a najmä toho, kam doviedol ako predseda SDĽ svoju stranu pri voľbách v roku 1994, keď chýbalo jedenásťtisíc hlasov, aby sa vtedajšia koalícia - alebo sedemnásťtisíc, možno sa mýlim, ale to je jedno, jedenásťtisíc alebo sedemnásťtisíc hlasov -, aby sa vôbec tá Spoločná voľba dostala do parlamentu. Odcitujem vám pána Herberta Ďurkoviča, bývalého vysokého funkcionára Komunistickej strany, ktorý vo svojom článku uverejnenom v dvoch číslach Hospodárskeho denníka kritizuje dosť aj HZDS, to nepopieram, ale píše aj o vás: "Nerozumiem, prečo sa tieto ľavicové strany dali zatiahnuť do takejto hry a naletieť pravici. Alebo v samom vedení Strany demokratickej ľavice sú ľudia sledujúci jej kompromitáciu?" To je otázka, ku ktorej by som aj ja mal komentár. Možno niektorí sa presídlia potom do inej strany. Ale to je otázka. "Už samo obsadenie," citujem ďalej, "ministerstva financií pani Schmögnerovou mohlo sledovať tento zámer. A to asi nebude jediný prípad vo vláde. Priznám sa, osobne som presvedčený, že ľavicové vládne strany sa zo súčasného hlbokého prepadu svojich preferencií už nedostanú a ich osud bude podobný ich predchodcom."

    Vraciam sa zase k správe ministerstva zahraničia. Ak v tej zahraničnej správe je dosť vyvážený postoj aj k našim východným susedom, aj k tomu, že naozaj musíme mať dobré vzťahy aj s Ruskom, aj s Ukrajinou, aj s Bieloruskom, aj s inými štátmi bývalého Sovietskeho zväzu, je neprijateľná téza, s ktorou vystupuje pán Šebej, dnes vysoký funkcionár tohto štátu, ktorý vyhlasuje, že, zase citujem, v televíznej besede v poslednú februárovú nedeľu tohto roka na otázku v súvislosti s NATO, kde vlastne má naša krajina nepriateľov, pred ktorými sa máme chrániť, označil za tohto nepriateľa Rusko, nie Ruska, ale Rusko. Predstaviteľ nášho štátu, akým je dnes František Šebej, musí byť vo svojich politických stanoviskách v súlade so štátnou politikou nášho štátu a rešpektovať ju. A štátna politika hovorí o vyváženosti vzťahov k Západu i Východu. V našom štátnom záujme je pestovať dobré vzťahy s Ruskom, aj s Ruskom. Vieme, že obchod s touto krajinou má pre nás existenčný význam. Je rozhodujúcim dodávateľom surovín a energonosičov pre našu krajinu.

    Ako by si toto, to už hovorím ja, nie pán Ďurkovič, neuvedomoval pán Šebej. Ako by naozaj chcel docieliť, aby nám Rusko vypovedalo naše zmluvy, aby sa Slovensko dostalo do závozu, do krachu, do ekonomického krachu. O to ide? Tak potom je to veľmi čudná politika a vlastne politika, ktorú od začiatku presadzovala VPN, to politické hnutie, ktoré tento štát nechcelo a ktoré dnes hrá takú úlohu v slovenskej politike, úlohu až neuveriteľnú, že táto strana, ako povedal pán Maxon, aj keď to zoberieme obrazne, strana, ktorá disponuje maximálne 30 000 hlasmi zo 4 200 000, si dovoľuje rozhodovať o veciach, o ktorých by mala mlčať, pretože by sa inak nikdy nedostala do parlamentu, má v rukách Fond národného majetku. Uvedomujete si to? Na protest proti odvolaniu bývalého predsedu tu začala táto strana, stranička pomaly štrajkovať. Takže takéto sú tieto veci.

    Dotknem sa ešte tej veci, o ktorej by som mohol hovoriť veľmi dlho, pretože, nehnevajte sa, ak to mám nazvať sebachválou, ale v období 1994 až 1998 sa málokto, azda s výnimkou pána neprítomného poslanca môjho kolegu Kalmana, zúčastnil na rokovaniach o rozširovaní Európskej únie ako ja, nie za to, že som to ja, ale z titulu funkcie predsedu zahraničného výboru. Môžem vám povedať a už som to tu niekoľkokrát povedal, že vstup do Európskej únie je hudba dosť vzdialenej budúcnosti. Naposledy to nakoniec povedal aj podpredseda vlády Mikloš, ktorý hovorí, že do Európskej únie vstúpime v roku 2008. Nehovorím, že to, čo povedal pán Mikloš, je Sväté písmo, ale v každom prípade je to reálny pohľad na skutočnosť, nielen pre Slovensko, pre všetky štáty tohto regiónu, ktoré sa ta chcú dostať. Tie predstihy, ktoré tu prebiehajú, to je naivné. Samozrejme, že sa musíme usilovať a musíme robiť všetko pre to, aby sme sa ta dostali.

    Keď už hovorím zase o pánu Šebejovi - preskočím zase späť k nemu -, to, čo tu predniesol o štátnych záujmoch a záujmoch občanov, to je zase v jeho prípade, v prípade toho množstva ľudí, ktoré stoja za ním, až smiešne. Keby sme takto začali uvažovať a zase sa presunuli zo zahraničnej politiky do domácej politiky, je vari záujmom väčšiny slovenských občanov, Slovákov, ktorí sa cítia Slovákmi, že sa likviduje Matica slovenská? Alebo sú to iní občania za to, že majú takéto názory? Alebo sú občania len naši svetoobčania, ktorí by nás najradšej zbavili energetickej základne v Rusku a posunuli nás kam? Kto postaví nejaké iné plynovody a ropovody v období tejto vlády? A to nemyslím na predčasné voľby, ale aj keby boli tie voľby v normálnom čase. Kto? Tu je zase otázka, ktorej sa to týka.

    Alebo keď som hovoril o prepojení vnútorných a zahraničných záujmov, vnútornej, zahraničnej politiky, čo je to Gabčíkovo, prosím vás? Je to problém domáci alebo problém zahraničný? Je domácim problémom, že členka SDĽ pani Schmögnerová sa usiluje Gabčíkovo predať alebo dať do prenájmu belgickej firme ABB? Nedávno pán Binder, ktorý je spätý s Gabčíkovom väčšmi ako všetci ostatní dokopy, povedal a zistil, že firma ABB má v Budapešti prevádzku, má v Budapešti expozitúru. Takže komu by sme chceli dať do prenájmu Gabčíkovo? Komu? Maďarsku, aby si urobilo s ním také plány, aké chce? Nielen plány na nepostavenie ďalších stupňov alebo ďalšieho stupňa súvisiace aj s mostom Valérie. Alebo komu? Belgicku? Toto sú zradné plány, toto sú plány, pre ktoré SDĽ, ak od nich neodstúpi, môžem garantovať, nie garantovať, ale predpovedať, garantovať to nemôžem, samozrejme, len predpovedať, sa nedostane ani do parlamentu, pretože to, čo pácha, a ak to pácha vedome, a pácha to vedome, lebo pani Schmögnerová robí svoju politiku, ktorá tu bola kritizovaná aj pánom Ďurkovičom, to je otrasné.

    Je ešte jedna otázka, ktorá sa týka zahraničnej politiky a o ktorej sa tu treba zmieniť. Sú to vzťahy s naším susedom - s Maďarskom. Nepochybujte o tom, že nielen môj osobný záujem, ale záujem slovenského národa je dobré spolunažívanie s maďarským národom. Sme susedia, tak určil osud, žijeme tu tisíc rokov spolu a ak Pán Boh dá, budeme tu žiť ešte ďalších tisíc rokov, kým nejaký asteroid nezničí našu planétu. Dúfajme, že sa to nestane. Neželám to nikomu. Ale postoj, ktorý zaujíma Maďarská republika k nám, je prinajmenšom čudný. Musím začať od konca.

    Ako áno, ako nie, dozvedel som sa, že pri terajšom stretnutí najvyšších štátnych predstaviteľov v Maďarsku sa dostali na pretras dve otázky, ktoré nastolilo Maďarsko. Jedna otázka je požiadavka - hovorím to, samozrejme, ako som počul, možno to nie je pravda, ale je to zo spoľahlivých prameňov -, je to jednak otázka nastolená tak, že treba zrušiť Benešove dekréty, známe dekréty. A druhá otázka, ktorá bola nastolená a ktorá nakoniec odznela aj z úst ministra zahraničných vecí Maďarskej republiky pána Mártonyiho, je zasahovanie do administratívneho členenia Slovenskej republiky. To členenie, ktoré pripravila Demokratická strana, jej exponent pán Nižňanský, jediná strana, opakujem to tu, ktorá požadovala, aby bola zmenená preambula ústavy, aby z nej bola odstránená aj zmienka o slovenskom národe, tá dostala prioritu alebo právo zostavovať, navrhovať územné členenie. To územné členenie je navrhnuté tak, aby sa umelo vytvorili dve župy alebo dva kraje - Gemerský a Košický, kde sa umelo v rozpore so sčítaním ľudu z roku 1991 vytvorila umelá maďarská väčšina.

    A keďže tu prítomný pán Kvarda - ktorého sa spýtam aj v súvislosti s jeho vystupovaním v Bruseli, ako to vlastne bolo -, a keďže pán Kvarda vo svojom známom článku písal, že aj západné Slovensko by sa malo rozdeliť vodorovne, to znamená, že s delením východného Slovenska je spokojný, citujem pána Kvardu, "mal by zostať Žitný ostrov nerozdelený, jednotný, samozrejme, v Komárňanskej alebo Novozámockej župe, ako sa rozhodnú", tak vzniká reálne nebezpečenstvo, že tieto teraz nastolené požiadavky v Budapešti sa ktosi bude usilovať presadiť, zase za veľkej iniciatívy Demokratickej strany a Strany maďarskej koalície a za asistencie, ak tak mám povedať, pána predsedu vlády Dzurindu, ktorý podpísal akúsi dohodu medzi SDK a SMK, o ktorej slovenskí občania nevedia a zrejme sa dlho nedozvedia, aká je, ale nakoniec sa to aj tak dozvedia.

  • Hlasy v sále.

  • No je to smutné, viete. Vy neviete, áno, to je pekné. Myslel som si, že to hovorí pán predseda SDĽ. Keď to vy neviete, tak teda tu hráte divadlo, divadielko, ktoré je veľmi milé od vás, ale nie je veľmi zaujímavé.

    Je tu otázka vzťahov. Pán minister zahraničia, neviem, či ste čítali dokument, ktorý sa volá Za občianske Maďarsko a ktorý vyšiel v angličtine - takže si ho môžeme prečítať aj my, čo nevieme po maďarsky - v druhej polovici roku 1998, kde sa hovorí o politike maďarskej vlády aj vo vzťahu k menšinám. Hovorí sa tam jednak o tom, čo je pre Slovákov neprijateľné, hovorí sa o tom ako o samozrejmej veci, že Maďarsko sa stane členom Európskej únie skôr než Slovensko a že bude musieť požiadať Európsku úniu o výnimku, aby sa mohli stýkať občania Maďarska aj s občanmi susedných štátov. Predpokladá sa, že Slovensko ešte nie je členom únie a bude potrebné ináč sa pridržiavať, samozrejme, aj imigračnej, aj vízovej politiky Európskej únie. Toto sú bezočivé vyhlásenia - keď to mám povedať najjemnejšie, ako môžem -, toto sú bezočivé vyhlásenia, ktoré zase vystupujú voči Slovensku ako k Felvidéku, ako k nejakej podriadenej krajine, s ktorou možno robiť, čo sa chce.

    Ďalej sa hovorí o zvyšovaní financií, finančnej podpory pre maďarské politické subjekty v susedných štátoch, teda aj na Slovensku. Už som spomínal - a neviem, ako mi odpovie pani ministerka financií -, že v roku 1993 mal dostať pán Duray - ten odišiel, keď videl, že som tu - vyše 60 miliónov forintov z týchto zdrojov. Boli za to zaplatené dane, platia sa za to dane? Som zvedavý, čo na to odpovie ministerka financií.

    Čiže opakujem: Je naším záujmom, neskreslite to, prosím, aby sme mali dobré vzťahy s Maďarskom, ale tieto vzťahy sa musia uzatvárať alebo rozvíjať na základe parity, na základe rovnocennosti. Neviem si predstaviť, či by si dovolilo Maďarsko vystupovať voči Slovensku tak, ako vystupuje, keby sme boli trikrát takí veľkí, ako sú oni. Takže tento problém treba vyriešiť. Hovoril som o konferencii, ktorá sa začína zajtra, bude trvať dva dni v Moldave nad Bodvou a týka sa regionálnej spolupráce. Som za regionálnu spoluprácu, aj keď sa mi bridí, priznám sa, to, čo sa chce z tejto regionálnej politiky robiť. Keď sa vytvára Karpatský euroregión, alebo sa chce vytvárať Karpatský euroregión so zjavným cieľom, aby tam jedna krajina hrala dominantnú úlohu, ktorá nakoniec k tým Karpatom má najďalej zo všetkých krajín, ktoré sú do tejto hry zapojené, tak to asi nie je celkom s kostolným poriadkom.

    Keď pán Kvarda, čo nie je tiež s kostolným poriadkom, ide do Bruselu a vyhlási, že konečne má možnosť hovoriť po maďarsky - lebo na Slovensku, to nepovedal, ale tak to vyznievalo, na Slovensku mi to zakazujú -, tak je to niečo, čo je zase proti slovenským záujmom, pretože to vytvára istý dojem, ako keby na Slovensku naozaj vládli nejaké drastické pomery.

    Mohol by som ešte hovoriť dlho, ale chcel by som povedať aj pánu Ošváthovi: Pán Ošváth, cením si, že sa vám páči môj syn ako diplomat. To je od vás pekné. Ale, preboha, ako môžete - to sa vám neotvára nožík vo vrecku, mne by sa síce mal - vôbec takú otázku nastoliť, otec a syn? Predstavte si, že ja by som sa chcel s vami súdiť, ale nesúdil by som sa s vami pre niečo vymyslené, ja neviem prečo, ale súdil by som sa s vaším synom, ak ho máte, alebo s vašou ženou. Čo to tu pletiete dokopy? Syn je kariérny diplomat a sám ste povedali, že nemá nič spoločné s HZDS, to neznamená, že je proti HZDS. Ale je diplomat. Tak prečo do tohto pletiete môjho syna? To je naozaj nefér, po prvé, a je to nerozumné a je to jednoducho nepravdivé. Čo by ste chceli kádrovať deti? Veď to robili komunisti z SDĽ, nie SDĽ, ale komunisti, pardon, ospravedlňujem sa SDĽ. To robili komunisti v minulosti, keď neprijali syna na vysokú školu, lebo otec bol kádrove nepreverený. A to chcete? V tomto chcete pokračovať vo vašom demokratickom režime? Keď ste, ako sa nedávno konštatovalo na sneme HZDS, prepustili 4 000 ľudí, vy, nová koalícia, preto, lebo títo ľudia boli členmi SNS alebo HZDS, akú to chcete robiť kádrovú politiku? Čo chcete za odvolávanie? Teraz už hovorím o pani Garajovej, to vám povedal veľmi presne pán Maxon. Keby nebol prezident republiky zakročil, vy, nie ministerstvo zahraničných vecí, ale vy, vaša strana by to urobila.

    Musím sa ešte vrátiť k tomu, o čom hovoril pán Šebej vo svojom príhovore. Prosím vás pekne, pán minister, aj vás vyzývam, lebo sa budeme naozaj musieť proti tomuto brániť. Prestaňte, nech už prestane legenda vytvárania dojmu, že do roku 1998 nebolo nič, a potom prišla nová vláda a presadila všetko. Tu to už niekto povedal, takže zase je to len opakovanie toho. Prosím vás, keď prijímajú za kandidátov krajiny, nebudem ich zo slušnosti menovať, sú to naši priatelia, ktoré majú 12 % alebo 13 % úrovne hrubého domáceho produktu, a to sa netýka, samozrejme, Slovenska, tak ako by mohli neprijať nás do predbežných rozhovorov, ktoré sa uskutočnia a ktoré budú trvať dlho, dlho a dlho nielen pre Slovensko, ale aj pre Českú republiku, aj pre ostatné štáty, ktoré sa už cítia v cieli. Prosím vás, nerobte to, nie je to pravda.

    My sme robili, čo sme mohli. A sám pán Šebej to veľmi jednoznačne prezradil, keď vyhlásil, že už v roku 1995 nás vyškrtli zo zoznamu tých štyroch členov Vyšegradskej skupiny a neboli sme tam. Za čo nás vyškrtli? Za čo? Za čo? Pretože ten model rozširovania neprávd, ktorý som dokumentoval len ukážkovo na stretnutí pána predsedu zahraničného výboru Weissa s pánom poslancom Európskej únie Martinom, tu funguje od vzniku tohto štátu. Sme jediná krajina, jediná postsocialistická alebo postkomunistická krajina, ak chcete, v ktorej sa dialo to, že domáci politici z KDH - jeden aj predo mnou sedí - robili všetko, aby tento štát nevznikol. Uzatvárali mílovské dohody, zúrili na svojich vlastných, ktorí nechceli súhlasiť s mílovskými dohodami. Vyhlasovali o nás, že rozbiť Česko-Slovensko je akt barbarstva.

    Robili všetko, robili všetko, to si môžete položiť kamkoľvek ruku, keď chcete aj na iné miesto, vám už neverím a nikto vám už neverí, že váš predseda robil všetko, robil všetko aj v OBSE - boli sme tam s pánom Cuperom, keď sme sedeli vo Varšave -, aby sa Slovensko nedostalo medzi asociované krajiny. Vy ste robili všetko, títo dvaja páni boli so mnou v Amsterdame, tam sme hovorili o národnostnej politike. Vystúpil tam jeden člen holandského parlamentu, pán Gábor, Maďar, ktorý emigroval po roku 1956 do Holandska. Musím povedať, že tam obidvaja, čo tu teraz sedia sprava i zľava, keď som hovoril o národnostnej politike na Slovensku, povedali: "Áno, to je pravda." A napriek tomu išli nie cez nich, to zdôrazňujem, nie cez nich, išli cez iné kanály do sveta správy o tom, že sa tu nedodržiavajú základné práva maďarskej menšiny. Využívala sa každá zbraň, aby sa Mečiarovo Slovensko zlikvidovalo. Využívalo sa všetko, aby ste vyhrali tieto voľby, doláre sem tiekli.

    A moja posledná poznámka sa týka Juhoslávie. No je to tak, nedá sa nič robiť. Svet má už dnes celkom iný názor na to, čo sa dialo v Juhoslávii. Prečítal som si - odporúčam všetkým, ktorí to ešte neurobili a sú vo vysokej politike a poznajú jazyk, aby si to prečítali - dve čísla Spiegla, nemeckého týždenníka zo začiatku tohto roku, kde sa odhaľujú veci aj z konferencie v Rambouillet, ktorá sa konala vo februári 1999, kde dostala Juhoslávia také podmienky, ktoré by neprijal nijaký štát, ani malé Slovensko, keby nás chcela obsadiť nejaká veľmoc alebo nejaký mocenský pakt. A my by sme si to mali najlepšie pamätať, lebo sme žili od roku 1968 v krajine, kde tiež prišli nezvaní hostia. Keď sa požadovalo od Juhoslávie, aby sa dala obsadiť vojskami NATO, ktoré sa mali právo pohybovať po celej krajine bez možnosti kontroly, keď sa požadovalo, aby sa tam o tri roky konalo referendum i s opciou odtrhnutia Kosova od Juhoslávie, tak to znamená, že to nebolo celkom s kostolným poriadkom.

    Prečítam vám, čo sa píše v Spiegli. Týka sa to aj Madelaine Albrightovej, tiež to treba povedať. Citujem teraz: "Madelaine Albrightová doslovne kľačala pred veliteľmi UCK, bol to nedôstojný pohľad, ministerka sa oveľa menej starala o zvoleného albánskeho vodcu Rugovu a iných umiernených. Vytýčila medze budúcich mocenských pomerov v Kosove a chcela konečne začať s bombardovaním, čo sa dalo zariadiť len tak, aby boli fronty jasné - na jednej strane dobrí Albánci, na druhej strane démonickí Srbi." To je citát zo Spiegla.

    Zo Spiegla vám citujem aj ďalšiu informáciu. Viete, čo sa tvrdilo pred začiatkom tejto nevyhlásenej vojny, že desaťtisíce obetí boli popravené bez súdu, že sú tam masové hroby. Všetky delegácie, ktoré tam boli už v mierovom období, zistili, že tam takto zahynulo dokopy maximálne 2 500 osôb. Neschvaľujem ani týchto 2 500, aby ste ma z toho neobvinili, každý človek je individualita, každý človek má právo na život, ale taktika, ktorá sa použila proti slovanskej krajine a ktorú niektorí naši svetoobčania tak ochotne obhajovali, bola niečo nespravodlivé. Som presvedčený, že neprejde veľa času, že ešte možno, ak vydržíme do roku 2002 - čo dúfam, že nie -, ale ak vydržíme do roku 2002, ako tu teraz viacerí sedíme, tak sa zistí, že vlastne to, čo sa dialo v Juhoslávii, nebolo celkom také čisté. A keď sa aj nikto neospravedlní, ako sa nikto neospravedlnil Vietnamu, ale prevládne na túto udalosť celkom iný názor, tak viďme veci perspektívne a buďme normálni ľudia.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickými poznámkami hlási 7 poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Pán poslanec Kužma, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán poslanec Slobodník,

    nechcel som reagovať na vaše vystúpenie, ani nezvyknem reagovať na to, čo hovoríte, ale musím povedať, že iste viete, že Demokratická strana vznikla v roku 1944 v boji proti fašizmu, čo jej zrejme neviete zabudnúť, a v roku 1946 vyhrala voľby.

    Druhú vec, ktorú by som chcel povedať: Veľmi často používate určité tvrdenia, ktoré spájate podľa toho, ako vám vyhovujú. A môžem vám to aj jednoducho dokázať. Obvinili ste pani ministerku Schmögnerovú, že rokuje s firmou ABB, ktorá má sídlo v Maďarsku, a pomaly ste firmu ABB zaradili medzi maďarské firmy. Kto sa vyzná v projektovaní energetických celkov alebo vo výstavbe, vie, že firma ABB je nadnárodná firma, sídli vo Švajčiarsku, je tam prevažne anglický kapitál, má zastúpenie na Slovensku, dokonca má zastúpenie v Košiciach, zastúpenie mala v Bratislave, má v Prahe a v prevažnej miere sa venuje výstavbe a projektovaniu paroenergetických cyklov. Takže vôbec nejde o to, že by pani ministerka alebo niekto chcel Gabčíkovo predať Maďarom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán kolega Slobodník sa zamýšľal nad tým, ako bude zrealizované stretnutie v Moldave nad Bodvou. Mňa to vyprovokovalo k tomu, že som uvažoval, čo všetko sa na Slovensku môže stať a čo sa stalo. Vieme veľmi dobre, že už náš prezident Kováč počúval na Slovensku prejav maďarských spoluobčanov po maďarsky cez slúchadlá. Takisto sme videli aj to, ako pán Dzurinda počúval na južnom Slovensku svojho kolegu v koalícii pána Bugára, ktorý mal prejav po maďarsky. Teraz, pred dvoma dňami sa stalo to, že náš pán prezident Schuster hovoril v maďarskom parlamente po maďarsky. Ja už len čakám, čoho sa dožije slovenský občan v budúcnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    vo vzťahu k tomu, o čom hovoril pán poslanec Slobodník, aj vo vzťahu k našej misii v Štrasburgu dovoľte mi uviesť niekoľko slov. V slovenskom parlamente sme naozaj zvyknutí na všeličo, ale pokiaľ sa tu naozaj začne prezentovať pokrytectvo a bohapusté klamstvo, tak potom to zatrasie, alebo malo by to zatriasť každým z nás.

    Vážené dámy a páni, po replikách, ktoré sme mali, ma oslovil vo foyer jeden z členov delegácie slovenského parlamentu, ktorá bola v Štrasburgu. Všetci členovia tejto delegácie veľmi pozitívne hodnotili pani Garajovú, ako úspešne vedie našu misiu v Štrasburgu. Jediný, kto prezentoval, že ju treba vymeniť, bol pán poslanec Ošváth. To povedal váš kolega, ktorý sa zúčastnil na tejto parlamentnej delegácii. Takže, vážený pán poslanec, prosím vás pekne, ak máte klamať a ak máte byť pokrytec, buďte radšej ticho, povedal to váš koaličný poslanec.

  • Pán poslanec Slobodník, nechcem komentovať vaše vystúpenie, lebo som už dal verejný prísľub, že nebudem komentovať vaše vystúpenia. Mám len jednu prosbu a otázku. Buďte taký dobrý, ešte máte jednu možnosť vystúpiť. Vysvetlite mi, čo máte na mysli pod pojmom "svetoobčan", ja tomu nerozumiem. Mnohých z nás tu označujete za svetoobčanov. Čo máte na mysli? Nechcem to teraz nejako komentovať, ale vysvetlite nám to. Ja som taký jednoduchý slovenský chlapec, nerozumiem tomu slovu.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne.

    Chcel by som sa dotknúť tej časti vystúpenia pána Slobodníka, keď spomínal vojnový konflikt s Juhosláviou. V tom období som hovoril v parlamente, že by som bol veľmi nerád, keby pán minister ako odborník, ktorého si vážim, zatiahol Slovensko ako krajinu do tohto konfliktu, ako krajinu, ktorá sprostredkuje rozhovory medzi dvoma časťami tohto konfliktu, a pán minister nebude čakať na to, kým on sám sa stane sprostredkovateľom, alebo získa mandát na to, aby robil určité sprostredkovania, určité dohovory. Naozaj si vážim odborníkov a neznášam tárajov, ktorí sú dosadení do funkcií na základe rôznych koaličných dohôd. Títo táraji páchajú dnes pre Slovensko obrovské škody.

    Som presvedčený, pán minister, že zahraničná politika je súčtom vnútorných činov tohto štátu, a som presvedčený, že na zahraničnej politike nemôžete pracovať len vy alebo prípadne váš rezort, ale na tom musí pracovať naozaj celý štát a všetky rezorty, celá vláda aj parlament. Ale v dnešnej rozpadnutej koalícii je zrejme táto práca veľmi ťažká, ak k tomu pridáme ešte aj kauzy, o ktorých som hovoril v predchádzajúcom vystúpení, napríklad Slovenských telekomunikácií. V čase, keď bol záujem o telekomunikácie, nepodarilo sa nám dotiahnuť tento proces do konca, ale dnes zúfalo ponúkame 51-percentný majoritný podiel na kúpu zahraničného kapitálu. Myslím si, že takí partneri na vnútroštátnej scéne vám skutočne nepomôžu vytvoriť dôveryhodný obraz tohto štátu vo svete.

    Znovu opakujem: Zahraničná politika je určite slušnou zbierkou vnútorných snažení, ktoré sú prezentované navonok, a vám, pán minister, sa asi veľmi ťažko prezentujú kauzy, ktoré na Slovensku sú. A sú to naozaj ťažké kauzy, hospodárske kauzy, a preto si nemyslím, že petícia HZDS je tým, čo odďaľuje vstup partnerov na Slovensko, ale sú to kauzy, ktoré vytvára vaše vládne zoskupenie a ktoré sa vám aj napriek tomu, že ste dobrý diplomat, asi ťažko darí zakryť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Slobodník, často sa stáva, že vo vašom vystúpení, keď hovoríte o vašich politických protivníkoch alebo súperoch, tak to spájate s akýmsi medzinárodným sprisahaním. Konkrétne vo vašom vystúpení ste spomenuli pána Nižňanského, ktorý je akýmsi tvorcom nového územnosprávneho členenia Slovenska s tým, že chce umelo pričleniť Gemerský región ku Košickému, aby som upresnil tento váš výklad, pretože pán Nižňanský tu nie je a nemôže sa brániť. Poznám túto problematiku aj z dikusie s ním. Nie je to celkom tak, Gemersko-malohontský je druhá alternatíva a Gemersko-košický prvá alternatíva, pán Nižňanský dal na výber, aby sa vyjadrili k tomu aj regióny a rozhodla vláda. A podľa mojich informácií Rimavsko-Sobotská časť Gemeru chce ísť do Malohontu a Rožňavská ku Košiciam, takže je tam ťažké rozhodovanie.

    A k druhej otázke, k tomu postu veľvyslanca v Londýne: Skutočne, pán Slobodník, nechcel som sa vás v tejto veci dotknúť, naopak, práve som chcel vyzdvihnúť činnosť pána veľvyslanca v Londýne, pretože mám osobnú skúsenosť s jeho veľmi dobrou činnosťou a chcel som tým poukázať na to, že minister zahraničných vecí sa vo svojej personálnej politike riadi predovšetkým odbornými kvalitami. Ak ste to takto nepochopili, je mi ľúto. Ale musím konštatovať, že máte čierno-biele videnie, pretože ja som to naozaj takto myslel. A k tomu, čo spomínal v súvislosti s vaším vystúpením, pán poslanec Maxon, musím tvrdiť, že buď klame pán poslanec Maxon, alebo jeho informátor, lebo minimálne nie je pravda to, že by všetci poslanci delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy hodnotili pozitívne činnosť pani veľvyslankyne. To vám môžem povedať celkom s istotou.

  • Pán poslanec Slobodník hovoril o nespravodlivostiach, ktoré sa počas tejto vlády dejú. Môžem ho doplniť, že nielen pracovníci štátnej správy, ktorí sú podozriví zo sympatií k minulej vláde, sú šikanovaní a vyhadzovaní z práce, ale už sú tu aj prvé politické procesy, pretože za vyslovenie názoru bol odsúdený bez súdu pán šéfredaktor Zmeny na 4 mesiace podmienečne. Teda o demokracii v tejto republike sa už nedá skutočne vôbec hovoriť. A ak sa chválite vašimi výsledkami ohľadom vstupu do Európskej únie, dnes v Rádiožurnále odznelo, že pán reportér Rady Európy pán Wiersma po príchode domov povedal, že práve tento vstup je spochybnený tým, že sa vy ako vládne strany koalície hašteríte. Bolo to odvysielané teraz večer.

  • Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper.

    Nech sa páči, máte slovo.

    Pardon, ospravedlňujem sa pánu predrečníkovi Slobodníkovi.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán poslanec Mikloško, myslím si, že ako človek, ktorý vie čítať a písať, o tomto nepochybujem, že viete, tak si nájdete toto slovo buď v slovníku cudzích slov, kde to je pod K ako kozmopolita, aby ste nemysleli nejaké vulgárne slovo, alebo to jednoducho nájdete pod slovom svetoobčan v päťzväzkovom slovníku slovenského jazyka.

    Dobre, pán Ošváth, uzavrime túto vec. Už sa nebudem k tomu vracať. Viem, aj ja som ocenil to, že máte dobrý vzťah k nemu, ale na druhej strane naozaj, keď vystupujete s takými názormi, že za otca by mal byť potrestaný syn, tak to mi pripomínate staré časy, na ktoré by sme skutočne všetci mali zabudnúť, či sme z takej alebo onakej politickej strany.

    Ďakujem.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper.

    Nech sa páči, máte slovo.

    Odovzdávam vedenie schôdze pánu podpredsedovi Hrušovskému.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    raňajšie intermezzo okolo prerokovania týchto dvoch bodov programu zo strany pána predsedu parlamentu dávalo tušiť skutočnosť, že vládna koalícia prerokovaniu tohto bodu programu prikladá veľmi veľkú vážnosť. Ide o správu o plnení zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1999 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2000 a o priority zahraničnej politiky v období rokov 2000 až 2003.

    Pán predseda parlamentu zrejme zjavne nepripravený na to, čo ste mu, vážení páni poslanci vládnej koalície, v novele rokovacieho poriadku odhlasovali, síce stihol kúpiť dva televízory z Tesly Nižná na Orave, ale zabudol už zabezpečiť aj k tomu príslušný program a zjavne mal strach podľa tohto nového rokovacieho poriadku viesť schôdzu, takže sa ju snažil zahrať do autu. Pán predseda, treba sa v budúcnosti lepšie pripraviť na vedenie schôdze parlamentu, alebo treba presvedčiť svojich kolegov, aby nehlasovali o takých nezmyselných novelách rokovacieho poriadku.

    Pokiaľ ide o správu, súhlasím s pánom predrečníkom Šebejom, že ide o prelomovú hodnotiacu správu k zahraničnej politike. S tým by sa dalo súhlasiť, ale nedá sa súhlasiť s ďalším, čo správa obsahuje. Ak by si táto vláda toľko nezakladala na zahraničnopolitických úspechoch svojho pôsobenia, takisto uprednostnila v tejto správe myšlienku kontinuity. Myšlienka kontinuity by spočívala v tom, že by pán minister zahraničných vecí musel v správe uviesť aspoň zmienku o tom, že základy zahraničnej služby a inštitucionálne vybudovanie zahraničnej služby pripadlo práve našej vláde, ktorá túto neľahkú úlohu zvládla celkom úspešne, a minister zahraničných vecí po nástupe Dzurindovej vlády mal na čom stavať. Bolo by to korektné a my by sme to aj iným spôsobom v opozícii prijali. Ale namiesto toho od ľudí, ktorí dnes výlučne z vládnej koalície riadia zahraničnú politiku, teda parlamentnú pán Šebej a pán Weiss a pán Kukan bol v menšej miere, odzneli iba staré výhrady voči pôsobeniu zahraničnej politiky počas Mečiarovej vlády.

    Treba skonštatovať, že ak sme boli obvinení zo všeličoho, je nám kladené za vinu to, že sme zabránili integračnému úsiliu do NATO a Európskej únie, a ešte všelijaké ďalšie hriechy zahraničnopolitických neúspechov, tak je potrebné povedať aj to, že len sčasti, len vo veľmi malej miere nesie vinu za neúspechy zahraničnej politiky samotná Mečiarova vláda alebo Mečiar, alebo Hnutie za demokratické Slovensko. Ak by sme používali všetky prostriedky, ktoré vtedajšia opozícia používala proti nám v zahraničí, ubezpečujem vás, pán minister zahraničných vecí, ale aj vás, pán Šebej a pán Weiss, že pozícia Slovenska v oblasti zahraničnej politiky by bola taká istá, aká bola počas pôsobenia našej vlády.

    Veď nedá sa nespomenúť to, že celé vaše pôsobenie v opozícii a snaha o prevzatie moci, čo je celkom prirodzené pre politické strany, sa opierala o zahraničnú pomoc. Pán minister zahraničných vecí, vy ste povedali, možno jeden z tých, ktorí robili obraz o zahraničnej politike Mečiarovej vlády v zahraničí, že ste využívali všetky svoje dostupné skôr získané priateľstvá ešte z čias socializmu, keď ste pôsobili v diplomatických službách bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, na to, aby ste očierňovali Mečiarovu vládu, aby ste sťažovali vstup Slovenska do integračných štruktúr.

    Obdobne by som sa mohol opýtať pána Weissa, prečo nevyužíval služby našich priateľov v anglickom parlamente, keď pán poslanec Cummings, ktorý bol zodpovedný v Európskom parlamente za hodnotenie Slovenskej republiky, chodil a školil poslancov, budúcich poslancov Strany demokratickej ľavice v slovenskom parlamente. Bolo potrebné využiť všetky dostupné lobingové prostriedky. Dobre viem, že aj poslanec Maďarskej koalície Árpád Duka-Zólyomi chodil za ním dokonca až do jeho rodiska, do severného Anglicka. Pýtam sa, prečo ste nevyužívali všetky lobingové prostriedky. Chodil za ním pán Figeľ, bolo potrebné využiť tieto známosti s ľuďmi, ktorí zodpovedali za správy, čo sa predkladali v európskych inštitúciách, v pozitívnom smere, a nie v negatívnom, nie v tom, aby ste nosili demarše a aby sa tie demarše doručovali naspäť na Slovensko, slovenskej vláde a aby ste sa potom v médiách a v parlamente tešili ako malé deti. Veď to bolo nedôstojné, bolo to jednoducho priam stupídne od politických odporcov vládnej koalície, aby sa takýmto spôsobom správali voči politickým súperom. Od nás také niečo nevidíte.

    Chýba mi v správe aj to, pán minister zahraničných vecí, že naozaj nebolo všetko v poriadku, košer aj pri menovaní a odvolávaní veľvyslancov a iných pracovníkov diplomatického zboru. Ale na rozdiel od našej vlády súčasne existujúci prezident Slovenskej republiky pán Schuster je oveľa uvážlivejší, ako bol pán Kováč, ktorý má tiež svoju zásluhu na vyvolávaní treníc medzi vládou a prezidentom ako jedným z realizátorov zahraničnej politiky. Nedá sa povedať, že by ste v tomto smere nemali ľahšiu úlohu. Toto sú veci, ktoré sú pre vás ľahšie. To je to, čo ste mali spomenúť práve v záujme kontinuity, v záujme objektívneho hodnotenia situácie, a ubezpečujem vás, že aj my z opozície by sme boli oveľa triezvejší a zhovievavejší pri hodnotení tejto správy. Aj nám ide o to, aby sme sa do európskych štruktúr integrovali.

    Nikdy v živote som nevyslovil iný názor a myslím si, že väčšine mojich kolegov, a tých kolegov je naozaj, ak by som hovoril za poslanecký klub, možno 100 %, aj nám záleží na tom, pretože si uvedomujeme, že cesta Slovenskej republiky k zabezpečeniu obrannej funkcie vedie len cez NATO. Samozrejme, ak by sme znova hodnotili tento proces, terajší štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí bol dobre zapísaný v tejto inštitúcii, mohol lobovať pozitívne, ale myslím si, že tu bolo skôr vydávané niečo za zbožné želanie, ktoré sa rozchádzalo s realitou.

    Reality, pán Kukan, boli také - a vy to iste ako človek vidiaci oveľa hlbšie ako ja do zahraničnopolitických vzťahov viete -, reality boli také, že Rusko síce prehralo studenú vojnu, ale nemohlo byť ponížené až do takej miery, aby mu boli diktované také podmienky, ktoré boli preň absolútne neprijateľné. Aj západné mocnosti museli rešpektovať isté reality, aj západné mocnosti museli rešpektovať reality, že až Rusko bude ešte slabšie, potom sa môže hranica NATO posúvať ďalej na východ. A to bolo zdôraznené aj nám poslancom tohto parlamentu v niektorých hlavných mestách západných krajín. Ale znova sa tvrdilo, že do NATO nie je možné prijať Slovensko kvôli Mečiarovej vláde, mečiarizmu a ja neviem čomu.

    Odcitoval by som jedného z vysokých funkcionárov francúzskeho parlamentu, dokonca jeho podpredsedu, ktorý povedal: "Rusko bolo porazené, prišlo o mnohé územia, ale Francúzsko nemôže trvať na jeho ďalšom ponižovaní. Do NATO budete prijatí vtedy, keď sa o tom dohodne Rusko s Amerikou." Áno, možno teraz sa dohodli, možno teraz, možno teraz, keď už nemáme bipolárny svet, máme len jednu mocnosť, aj tento proces vyzerá pre Slovensko nádejnejšie. Ubezpečujem vás, že si uvedomujeme reality, že ak je tam Maďarsko, ak je tam Poľsko, sú tam Čechy, iná alternatíva z hľadiska zabezpečenia obranyschopnosti Slovenska neexistuje. Práve preto aj na sneme bol prijatý dokument, ktorý jednoznačne hovorí o tom, že sme za integráciu.

    Samozrejme, pán kolega Osuský kýve hlavou a myslí tým na to, čo sa tu premieľalo. Boli to postoje k juhoslovanskej kríze. Pán kolega Osuský, treba povedať, že tu sa naše hodnotenia postavenia Európskej únie a NATO k tejto kríze trocha rozchádzali. Rozchádzali sa z toho jednoduchého dôvodu, že naša predstava je taká, že aj pôsobenie síl NATO alebo iných nadnárodných síl, ich použitie ako sily, ktorá mala uviesť niektoré regióny do stavu poriadku, bolo možné iba na základe rezolúcie Organizácie Spojených národov. Táto rezolúcia chýbala, a preto naše postoje boli odmietavé.

    Chápem, že pán Kukan dostal vysokú funkciu sprostredkovateľa Organizácie Spojených národov možno nie až tak kvôli schopnostiam, ale kvôli svojmu staršiemu priateľstvu s ministerkou zahraničných vecí Spojených štátov. Bez tejto dôvery ani pán Kukan by iste nebol sprostredkovateľom. V konečnom dôsledku toto pôsobenie bolo len jedným z predpokladov. Ale druhým predpokladom bolo to, čo sme pánu ministrovi zahraničných vecí vytýkali a čo správa neobsahuje, to bolo to, ako sa predbežne a svojvoľne už v januári, teda takmer dva mesiace pred bombardovaním vyjadril v Londýne, že Slovensko poskytne vzdušný priestor na prelety lietadiel NATO.

    Vieme dobre, že NATO malo eminentný záujem na tom, aby tieto letecké sily mohli využívať vzdušný priestor Slovenskej republiky, pretože všetky ostatné cesty boli oveľa, oveľa nákladnejšie, a práve preto, že tie nákladnejšie cesty viedli až poza Rakúsko, ktoré odmietlo poskytnúť svoj vzdušný priestor. Práve preto sme pre nich boli veľmi zaujímaví a práve preto, pán minister, to bolo možné teda okrem toho, že ste mali povinnosť konzultovať tento problém s parlamentom, že tu mal odznieť súhlas na takéto kroky vlády. A to, že ste to neuskutočnili, bola podľa mňa vážna chyba v zahraničnopolitickom pôsobení pána ministra zahraničných vecí. To, že ste to neuskutočnili, má aj negatívne dôsledky. Slovensko dodnes má možno za vyše 4 mld. alebo 5 mld. Sk škody, priame škody v Komárňanských lodeniciach. Tie priame škody sú aj z iných pohrôm, prírodných katastrof, ktoré postihli v minulom roku južné Slovensko, stredné Slovensko. Bolo vyjadrené aj v tomto parlamente stanovisko odborníkov, že mohli mať na to istý vplyv prelety lietadiel. To, čo sme vám vyčítali, vážení páni z vládnej koalície, bola skutočnosť, že ak NATO využívalo vzdušný priestor, že bolo povinnosťou sa dohodnúť, že budú aspoň uhradené priame škody, ktoré Slovenská republika utrpela.

    Ak chceme hovoriť, pán poslanec Šebej a pán poslanec Weiss, o zjednocovaní stanovísk k integračným procesom a iným prístupovým procesom, tak treba opustiť túto starú, myslím si, veľmi priehľadnú filozofiu, ktorú ste použili aj včera pri návšteve vášho kolegu socialistu Martina, keď zrejme pod vaším priamym vplyvom sa zneužívala jeho prítomnosť, aby dával pre vás priaznivé hodnotenia a pre opozíciu nepriaznivé. To sa tiež vraciate len do tých starých koľají spred volebnej kampane, keď ste sa týmto spôsobom snažili vylepšovať si preferencie. Preferencie, pán Weiss, sa dajú vylepšiť jednoducho tým, že aj výsledky vašej zahraničnej politiky budú mať pozitívne a najmä pozitívne ekonomické dôsledky, a nie negatívne, ako majú doteraz. V tomto smere ste sa chytili do vlastnej pasce.

    Pokiaľ ide o proces, ktorý tu bol hodnotený, to znamená hodnotenie Európskej únie a NATO a ich vzťah k juhoslovanskej kríze, chcem vám povedať, pán minister, že ak chcete byť objektívny a nestranný, tak by ste mali vystupovať takisto na obranu ľudských práv, pokiaľ ide o občanov Slovenskej republiky rôzneho politického a náboženského presvedčenia. Chcem vám oznámiť, pán minister zahraničných vecí, že bol odsúdený jeden novinár - a to je prvý prípad v Slovenskej republike - pán šéfredaktor novín Zmena pán Mohorita na štyri mesiace do väzenia, síce podmienečne, za to, že si dovolil kritizovať vaše postoje a postoje Dzurindovej vlády v otázke juhoslovanskej krízy.

    Som hlboko presvedčený, že sa ako minister zahraničných vecí postavíte na stranu tohto novinára, pretože neviem a bol by som veľmi prekvapený, keby sa to stalo v niektorej ďalšej krajine. Myslím si, že hlasov, ktoré boli uvedené proti názorom, ktoré iba schvaľovali agresiu aj v samotných Spojených štátoch, aj v samotnej Veľkej Británii, vo Francúzsku, odznelo nesmierne veľa. Ale nikto za tieto protichodné názory, ktoré označili NATO za agresora - a o tom sa, pán Kukan, hlasovalo aj v Medziparlamentnej únii, kde bola predložená rezolúcia, v ktorej sa požadovalo odsúdiť NATO ako agresora -, nikto nikdy týchto ľudí neodsúdil do väzenia. Slovensko je prvou krajinou, v ktorej sa to stalo.

    Aj to svedčí o tom, o čom som chcel hovoriť na záver, že zahraničie, pán Weiss aj pán predseda výboru pre integráciu, vždy používalo a používa dvojaký meter na hodnotenie politických síl vnútri vlastnej krajiny, o zahraničnú politiku ktorej ide. Samozrejme, zahraničiu vyhovuje takýto dvojaký meter. Zahraničiu vyhovuje, ak je štát vnútorne, politicky, sociálne a ekonomicky destabilizovaný. Je to pre zahraničie výhodné najmä preto, lebo taký štát sa jednoducho začleňuje do mocenskopolitickej sféry. Vy, pán Weiss, ste pôsobili ako začleňovateľ bývalej Česko-slovenskej republiky do istého mocenskopolitického zoskupenia. Dnes ste sa podujali na tú istú úlohu. Len, prosím vás, robte to oveľa citlivejšie, rozumnejšie a prezieravejšie, ako ste to robili doteraz.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Cupera sa hlási pán poslanec Maxon. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Podľa informácií, ktoré máme, pán poslanec Cuper bol posledný, kto bol prihlásený do rozpravy k správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 1999 a zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2000.

    Súčasne s týmto bodom sme prerokúvali priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 až 2003. Syntézou týchto dokumentov by mala byť reálna snaha o integračné ambície Slovenskej republiky a tieto dokumenty mali tieto postupné kroky definovať a mali hovoriť aj o tom, ako sa v oblasti zahraničnej politiky v tomto smere v roku 1999 Slovenskej republike darilo. Takže ak východiskom týchto materiálov má byť naša budúca integrácia, dámy a páni, v tom prípade musím povedať, že slová sa skutočne rozchádzajú s činmi. Ak by ste to mysleli vážne, tak by v rokovacej sále sedel podpredseda vlády zodpovedný za integráciu. Podpredseda vlády zodpovedný za integráciu Slovenskej republiky pán Pavol Hamžík celkom s prehľadom túto diskusiu absolútne ignoroval. Dámy a páni, skúste nás presvedčiť o tom, že sa zhodujú slová s činmi.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o týchto dvoch prerokúvaných bodoch za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    rozprava bola dlhá a zaznelo mnoho príspevkov. Dovoľte mi pár všeobecných poznámok, a potom možno aj niektoré konkrétne reakcie, pretože tu odzneli niektoré tvrdenia, ktoré nemožno nechať bez povšimnutia.

    Najskôr k charakteru tých dvoch materiálov: Jeden z nich hovorí o plnení úloh zahraničnej politiky v roku 1999 a o jej zameraní na tento rok a ten druhý hovorí o prioritách zahraničnej politiky zo strednodobého pohľadu, to znamená ešte rok potom, ako je plánovaný mandát súčasnej Národnej rady Slovenskej republiky. Hovorím to preto, že chcem reagovať na viaceré poznámky diskutujúcich o tom, že proste materiál nepredstavuje kontinuitu, alebo nehovorí o tom, čo urobila predchádzajúca vláda a podobne. Nie, toto nie je materiál, ktorý by hodnotil 4 alebo 5 rokov nášho integračného úsilia.

    Takéto materiály v minulosti boli na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, predkladal ich pán minister Schenk, takýto materiál predkladal vtedajší pán minister Hamžík a podobne. Chcem zdôrazniť iba to, že tento materiál nemal za úlohu prezentovať komplexný pohľad, hlavne to, o čom ste hovorili, kto má zásluhy a podobne. Tento materiál podľa mňa navyše neobsahuje nijaké chválospevy a neobsahuje nijaké osočovania Mečiarovej vlády.

    Páni a dámy, prečítajte si, či to tam nájdete. Vy ste si tu vytvorili rôzne heslá, na základe ktorých ste postavili svoje vystúpenia. Ale jednoducho tie heslá nemajú reálnu podstatu.

    Takisto by som iba zareagoval na to, že tie priority, ten druhý materiál je vraj málo rozpracovaný a podobne. No tak to je koncepčný materiál. Zdôraznil som, že je to taký prvý materiál, pretože vznikol skutočne na základe dohody členov zahraničného výboru s ministerstvom zahraničných vecí a takýto materiál sa práve z týchto dôvodov predkladá na rokovanie tohto pléna a skutočne nemal za cieľ vytýčiť všetky konkrétne kroky. Hovoril naozaj o základných smeroch a o základnom smerovaní v našej zahraničnej politike v budúcich rokoch.

    Ak niektorí poslanci hovorili, že podobný materiál by mohli mať ostatné stredoeurópske krajiny, tak áno, samozrejme, veď všetci máme asi, keď si zoberiete ďalších našich susedov, rovnaké zahraničnopolitické smerovanie a v tom nevidím kritiku a nevidím v tom ani nič zlé alebo nedobré, ale neberiem to ani ako kritiku. Hovorilo sa o globalizácii, či s tým súhlasíme a podobne. Nuž, ak sa chceme dostať do svetového viva, tak čím skôr sa budeme musieť proste plnohodnotne do tohto procesu zapojiť.

    Hovorilo sa o ekonomickej dimenzii. Jeden z poslancov vyčítal, že to tam vôbec nie je. Pánu Maxonovi som chcel povedať: Vy ste hovorili o niektorých veciach. Ekonomická dimenzia v tomto materiáli je terminus technicus, ktorý predstavuje povinnosť diplomatických pracovníkov venovať sa nielen svojej klasickej diplomatickej práci, ale vo zvýšenej miere aj ekonomickej problematike, vyhľadávať možnosti kontaktov, projektov, kontraktov v krajine pôsobnosti, ktoré by pomohli slovenskému hospodárstvu. V tomto zmysle sa používa ekonomická dimenzia. To, o čom ste hovorili vy, to je iná oblasť. Ja s tým, o čom ste hovorili, nepolemizujem, iba vysvetľujem, že ekonomická dimenzia politiky je, že touto otázkou sa nemajú zaoberať iba obchodní radcovia, ekonomickí radcovia, ale všetci, aj pracovníci ministerstva zahraničných vecí, k čomu ich vedieme, a to je správny názor. K tomu chceme vychovávať aj našich diplomatov, aby robili také veci, ktoré budú prínosom pre hospodárstvo a pre hospodársky vývoj na Slovensku. Že to ešte nie je vo všetkých prípadoch, tak s tým sa dá súhlasiť. Ale práve preto, že si uvedomujeme potrebu takéhoto budúceho rozvoja, tak v tom budeme viac robiť a aj takto budeme pripravovať budúcich čistých diplomatov, teda pracovníkov ministerstva zahraničných vecí.

    No pár konkrétnych vecí budem tak žrebovať a komentovať.

    Krízový manažment vraj nepracoval na ministerstve zahraničných vecí. Pracoval normálne a získali sme nové skúsenosti, ktoré sa budú využívať nabudúce.

    Pán Andel, aj keď korektne, ale predsa len s určitým nádychom irónie poznamenal niekoľko vecí. Nuž chcel by som mu odpovedať, aby ešte trošku menej ironicky, ale červenal by sa on, a nie pracovníci ministerstva zahraničných vecí, hovoril o tom, prečo používam názov Británia. To je v poriadku. Plný názov tohto štátu je Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. A pretože je to dlhý názov, tak oni používajú názov Británia, nie Veľká Británia, lebo to je iba jedna časť, ale Británia. Takže to je úplne v poriadku, takto sa to bežne používa. A v takomto materiáli, keď sa hovorí o zahraničnej politike a hovorí sa o Francúzsku, Taliansku a o ostatných západoeurópskych demokraciách a krajinách a hovorí sa o Británii, tak, samozrejme, nemáme na mysli ponorku alebo niečo iné.

    Ďalej sa pýta, čo je to euroatlantický priestor, zasa s nádychom irónie. Nuž euroatlantický priestor je priestor 17 členských krajín NATO v Európe a 2 členských krajín - Kanady a USA - v Amerike. To je euroatlantický priestor.

    Hovorilo sa tu o poľskom príklade. Áno, Poliaci sú našimi blízkymi susedmi a my naozaj máme záujem na tom, aby sme s nimi rozvíjali styky a aby sme využívali aj ich potenciál, ktorý majú ako veľká krajina strednej Európy, a takto sú braní aj všade vo svete, a aby sme ich dobrú vôľu pomôcť využili. A už konečne po mnohých rokoch, keď existovala vždy dobrá politická vôľa a zhoda, táto spolupráca nadobúda aj konkrétne projekty.

    Pani poslankyňa Tóthová zasa hovorila, že si staviame vavríny a že je to klamstvo a podobne. No ja by som volil trošku uvážlivejšiu rétoriku. Dva razy tu citovala fínskeho veľvyslanca pána Reneliho. V apríli minulého roku Fínsko nebolo predsedníckou krajinou Európskej únie, vtedy to bolo Nemecko, Fínsko ňou bolo až v 2. polroku. Pani poslankyňa, ten druhý citát, ktorý ste dva razy opakovali, to možno hovorí pán Reneli o Fínsku. Nepostrehol som, že je to o Slovensku, viete? Tak si to lepšie nabudúce všimnite.

    Ďalej ste hovorili, že sme urobili všetky kroky na to, aby sme sa stali členmi Európskej únie. Takú vec nemôžeme nikdy povedať, že sme urobili. Môžeme povedať, že sme urobili všetky kroky, aby sme začali rokovania o vstupe do Európskej únie, pretože začať rokovania a stať sa členom Európskej únie, to sú dve rôzne veci. Vy viete veľmi dobre, že každá rokujúca krajina si musela určiť proste orientačný termín vstupu a my sme za takýto orientačný termín označili 1. január 2004. Tak nehovoríme o tom, že sme urobili všetky kroky na to, aby nás prijali do Európskej únie.

    A nemôžem si odpustiť ešte jednu poznámku k vašej ironickej poznámke o tom, že kapitoly sa otvárajú, zatvárajú a keď budeme dobrí, usilovní, starostliví, pracovití, tak sa budú automaticky otvárať a zatvárať. Áno, my sme pánu Prodimu povedali, že sa neuspokojujeme s 5 kapitolami. Pani poslankyňa, to bolo podľa mňa správne a vy ste videli, že nakoniec sme dostali 8 kapitol, na čom by som chcel dokumentovať, že nebudeme automaticky prijímať to, čo nám z Európskej komisie budú hovoriť. A pán Prodi si môže žartovať aj o sexe alebo o všetkom. A to, že takýto dôrazný prístup bol správny, tak sa ukázalo v tom, že nebolo tých kapitol 5, ale 8.

  • Ruch v sále.

  • Nepočujem vás, páni, nehnevajte sa, neviem takto reagovať. Už aj v tom, koľko kapitol sa otvára, aj v tom je diferenciácia krajín. Viete, že s Rumunskom a Bulharskom otvorili menej kapitol a to, že Slovensko má proste možnosť začať rokovania o 8 kapitolách, aj to je už určitá pozícia, aj to je ohodnotenie určitého stavu pripravenosti Slovenska na rokovanie o budúcom vstupe.

    Pán poslanec Húska mal vyvážené vystúpenie, ako to obyčajne býva, ale na jednu vec musím veľmi jednoznačne pokojne zareagovať. Pán poslanec, vy ste povedali, že na ministerstve sa konali celoplošné čistky. Pán poslanec, to nie je pravda. Hovorili ste, že celoplošné čistky u všetkých veľvyslancov. Teraz vám vymenujem 12 veľvyslancov, ktorí sú už pomaly 3 roky na veľvyslanectvách, pôsobia tam, my sme pri vláde už 17 mesiacov a naďalej tam pôsobia. Sú to: páni Zelenay, Servátka, Slobodník, Foltín, Hrmo, Tokár, Šimončič, Garajová, Kuchár, Sedlák, Kopecký, Valach. Budete rozprávať, že to boli celoplošné čistky, pán poslanec? Toto ministerstvo vyslalo na zastupiteľský úrad, na naše veľvyslanectvo v zahraničí pracovníčku, ktorá bola na 47. mieste vašej kandidačnej listiny do volieb, na kandidačnej listine HZDS. Zostala pracovať na ministerstve a vyslali sme ju do zahraničia. Tomu hovoríte čistky? Premýšľajte trochu.

  • Ruch v sále.

  • No, budem veľmi rád, keď mi doručíte zoznam a keď mi dáte nejaké dôkazy o tých čistkách. Budem veľmi rád, a potom ho sem prídem prečítať alebo zverejniť, lebo takto som to naozaj ešte nikde, pán poslanec, nepočul. U vás ma to teda prekvapilo. Ale stačí.

    Hovorilo sa tu veľa o tom, kto má aký podiel na tom, že Slovensko dnes rokuje, že je medzi kandidátskymi krajinami, pokiaľ ide o budúce členstvo v NATO a podobne. Znova opakujem: Tieto materiály hovorili o roku 1999 a roku 2000 a fakty sú také, že do konca vašej vlády Slovensko nebolo prizvané na rozhovory, pretože neplnilo politické kritériá. Od minulého roku, pravda je taká, fakt je taký, Slovensko je kandidátskou krajinou NATO, z Helsínk dostalo pozvanie a začalo rokovať. Nič menej, nič viac materiály netvrdia. A k tomu, že ste sa tu tak dlho rozprávali o tom a vyplakávali, čo všetko urobila predchádzajúca vláda. Áno, keď budeme predkladať materiál o celom vývoji, ja neviem, niekoľkých rokov, tak potom sa môžeme tomu venovať. Ale tento materiál hovorí o ostatnom vývoji a myslím si, že obsahuje vyvážený objektívny pohľad na všetky tieto rokovania.

    Hovorilo sa veľa o Kosove, o záveroch, ktoré sa robia z tohto vývoja vo svete a podobne. Áno, v mnohých krajinách NATO, v mnohých krajinách Európskej únie sa vedú diskusie o tom, či to bolo správne, či postupovalo NATO správne a podobne. To je pravda, také diskusie sa vedú aj u nás. Ale nebolo by asi korektné argumentovať tým, že ak v niektorej krajine NATO zaznejú nejaké kritické hlasy, že tým vlastne už bola dokázaná nesprávnosť alebo chyba tohto postupu.

    Z vystúpenia pána Cupera nebudem reagovať na všetko. Poviem iba jednu vec, že som nebol vymenovaný za osobitného zmocnenca pani Albrightovej, ale generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana, a nebudem to tu rozvádzať, ale keby som bol taký priateľ pani Albrightovej, tak moje šance na vymenovanie u generálneho tajomníka by boli veľmi malé. Ale to by už predpokladalo trošku väčšie znalosti. A keď som hovoril, aj táto správa to obsahuje, že Slovensko sa podieľa na rekonvalescencii Juhoslávie, tak áno, v Bratislave sa konala medzinárodná konferencia. Mala pokračovanie, konala sa na pôde Rady Európy v Štrasburgu. Konala sa v Belehrade v Juhoslávii a čoskoro bude jej štvrté kolo a celé toto sa volá Bratislavský proces a je to kladne hodnotené proste zo strany juhoslovanskej opozície a aj predstaviteľov Kosova vrátane srbskej časti tejto oblasti. Toto som mal na mysli, keď som hovoril, že aj dnes vlastne prinášame náš podiel na tom, aby tam došlo k vývoju dobrým smerom.

    Toľko by som chcel povedať iba na záver. A chcem iba zopakovať: Hovorili sme o tom, že v oblasti zahraničnej politiky treba maximum konsenzu. Áno, treba, aby aj tu opozícia vystupovala za budúce smerovanie Slovenska, tak ako to bolo určené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, a preto som aj povedal, že vítam politickú deklaráciu zo sobotňajšieho snemu HZDS. A povedal som a za tým si stojím: Za predpokladu, že ju bude plniť, bude to prínos pre budúce postavenie Slovenska v medzinárodných vzťahoch. Toto znovu opakujem a môžem vám povedať, že dnes som bol naposledy na prijatí hlavného veliteľa ozbrojených síl NATO v Európe pána Clarka u predsedu vlády. A ten povedal, že Slovensko si môže posilniť šance na vstup do NATO a získať kladné body. A vymenoval asi tri veci. Jednou z nich bolo, že ak vaša opozícia v parlamente dokáže presvedčiť zahraničie, že to mieni s podporou Slovenska v členstve v NATO vážne, budú to kladné body pre Slovensko.

    Myslím si, že toto by malo byť hlavným záverom a hlavným poučením z prerokovania tohto materiálu, ktorý by mal smerovať do budúcnosti, a mali by sme naozaj postupovať tak, aby naše zahraničné smerovanie bolo trvalé a aby pokračovalo bez ohľadu na to, kto je momentálne pri vláde. Boli tam ešte prednesené mnohé veci, s ktorými som súhlasil. Nebudem to všetko spomínať, napríklad to, že o projektoch PHARE máme málo informácií, a preto sú aj tie projekty vypracované zle. Aj ja mám také skúsenosti z terénu a už som sa rozprával s podpredsedom vlády Hamžíkom, že treba, aby naši úradníci, ktorí pracujú na tomto odbore, dávali omnoho viac informácií, aby projekty boli vypracované tak, aby boli prijímané, aby neboli vracané z Bruselu, aby sme neprichádzali o finančné prostriedky, ktoré máme k dispozícii.

    Ešte k tomu, o čom hovoril pán Maxon. Áno, myslíme vážne to, o čom hovoríme, keď hovoríme o budúcom zahraničnom smerovaní. Pán Hamžík bol dohodnutý so mnou, že príde na toto zasadnutie parlamentu, ale pretože sa to odložilo zo včerajška, viete, že dnes dopoludnia zasadala vláda, na ktorej, samozrejme, musel byť, a preto sem neprišiel, ale sám sa o to zaujímal. Povedal, že príde, aby tu mohol sedieť a nielen sedieť, ale aj diskutovať a odpovedať na otázky, ktoré sú vlastne aj jeho agendou pri našej európskej integrácii.

    Dovoľte mi, aby som sa vám poďakoval za aktívnu účasť, predovšetkým tým, ktorí vystupovali korektne. Ešte sa budeme musieť veľa naučiť, aby sme sa naozaj vyjadrovali bez politického, straníckeho podfarbenia k tým veciam, o ktorých rokujeme, aj keď ide o otázky zahraničnej politiky, kde by miera všeobecného súhlasu mohla byť najväčšia.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca si žiada záverečné slovo.

    Nech sa páči.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    zahraničná politika je oblasťou, ktorá bezprostredne ovplyvňuje bezpečnosť a stabilitu krajiny, jej povesť v zahraničí, sebavedomie a sebadôveru jej občanov, ich hrdosť na vlastnú krajinu. Ovplyvňuje prílev zahraničných investícií. Vytvára perspektívy na to, aby krajina mohla napredovať, aby sa mohol skvalitňovať život v tejto krajine. Nech je nám príkladom Česko, Poľsko a Maďarsko. Tieto krajiny vďaka tomu, že v posledných rokoch mali oveľa lepšiu zahraničnopolitickú akceptáciu - pán Maxon, vy to dobre viete -, dostali na hlavu niekoľkonásobne viac investícií, ako sa to podarilo nám na Slovensku.

    Zahraničná politika, a to chcem zdôrazniť, sa robí pre ľudí, pre občanov a myslím si, že je preto veľmi dobré, keď občania sú o zahraničnej politike informovaní. Aj preto som vždy tvrdil, aj naďalej budem tvrdiť, že hoci niektorí poslanci opozície dnes dali diskusii konfrontačný charakter, čo nebolo ani úmyslom pána ministra a určite ani mojím, že práve zahraničná politika je oblasťou, v ktorej je najlepšia príležitosť na hľadanie aspoň minimálnej zhody, o ktorej hovoril pán poslanec Húska, zhody medzi vládnymi a opozičnými stranami na konkrétnej spolupráci pri napĺňaní národnoštátnych záujmov.

    Pokladám za veľmi dôležité to, že napriek polarizácii slovenskej spoločnosti, napriek tomu, že je tu isté komplikované politické dedičstvo, ktoré vyvoláva nové a nové rozpory, ako sa to ukazovalo aj dnes v tejto diskusii, sa práve zahraničná politika stáva tou oblasťou, kde je najväčší priestor na hľadanie istej dohody v prospech presadzovania dlhodobých záujmov krajiny. Cením si preto všetky vystúpenia, ktoré zneli v tomto smere. Cením si všetky názory, ktoré konštatovali, že vlastne z vecného hľadiska nie je možná iná cesta, než aká je načrtnutá v prioritách zahraničnej politiky. Hovorím to preto, lebo ak má zahraničná politika rešpektovať záujmy všetkých občanov, nemôže ju koncipovať iba jeden politický subjekt, nemôže byť v rukách jedného človeka. Jednoducho je potrebné, ako povedal jeden nemenovaný expert, dosiahnuť, aby bol strategický konsenzus a aby tu bola schopná politická elita, ktorá zahraničnú politiku bude realizovať. Je to oveľa dôležitejšie ako všelijaké delenia kompetencií. Aj preto je potrebné vždy konzultovať zahraničnú politiku aj s opozíciou.

    Sám mám ako bývalý poslanec zahraničného výboru v minulom funkčnom období svoje skúsenosti, koľkokrát som sa mohol kde zúčastniť. Mohol by som o tom veľa rozprávať, a práve preto sa treba usilovať o to, aby aj opozícia bola o týchto veciach informovaná, aby jednoducho na všetkých dôležitých rokovaniach, a tak sa to aj usilujeme robiť, aj keď možno raz alebo dvakrát došlo k prípadu, že sa jednoducho z organizačných dôvodov účasť opozície nezabezpečila, aby opozícia patričné informácie mala.

    Najsilnejším dôkazom o tom, že takáto konsenzuálna diskusia je možná, bolo to, čo sme minulý mesiac zažili, keď sme pripravovali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k základným úlohám Národnej rady Slovenskej republiky v príprave na rokovania o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Verím, že práve oblasť integrácie môže byť tým ostrovčekom politického konsenzu a spolupráce bez ohľadu na prirodzené spory a konflikty medzi koalíciou a opozíciou, ktoré sú v každej krajine. Nemyslíme si, že v Maďarsku, Poľsku alebo Českej republike si opozícia a koalícia vymieňajú názory v zamatových rukavičkách, ale na rozdiel od Slovenskej republiky práve v týchto krajinách sa dokázali aj protichodné politické sily spojiť pri presadzovaní dlhodobých národnoštátnych záujmov. Aj preto boli úspešnejší ako naša krajina.

    Z tohto hľadiska pokladám za mimoriadne dôležité, že sa posilnila úloha parlamentu a jeho výborov pri tvorbe, kontrole, presadzovaní zahraničnej politiky, osobitne Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Posilnil sa aj význam stálych delegácií v rôznych parlamentných zhromaždeniach. Mali by sme sa zhodnúť na tom, že zahraničnopolitické funkcie parlamentu treba aj naďalej rozvíjať a posilňovať, pretože už dnes musíme myslieť na to, že vstup Slovenskej republiky do Európskej únie bude vyžadovať ratifikačný proces a za našu žiadosť o vstup do Európskej únie, keď sa ekonomicky, právne, politicky na tento krok pripravíme, budú musieť zdvihnúť ruky poslanci 15 a možno aj viacerých parlamentov. A už teraz ich treba získavať pre naše začlenenie sa do Európskej únie.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, diskusia o prioritách zahraničnej politiky na obdobie rokov 2000 až 2003, teda s presahom do ďalšieho funkčného obdobia, bola príležitosťou hľadať konsenzus v tejto oblasti. Vieme, že tento materiál vznikol na základe objednávky Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na podnet všetkých poslancov zahraničného výboru z vládnej koalície aj z opozície. Na základe ich diskusie s pánom ministrom, štátnymi tajomníkmi ministerstva zahraničných vecí a s ďalšími odborníkmi každý mal možnosť podieľať sa na tomto materiáli. Takáto koncepcia zahraničnej politiky sa predkladá v krátkej histórii samostatnej Slovenskej republiky prvýkrát. Je mi veľmi ľúto, že tomuto faktu nezodpovedala väčšina diskusie, ktorá sa, žiaľ, sústredila predovšetkým na spory o minulosť, o to, či a prečo Slovensko v roku 1997 zaznamenalo historický neúspech v Madride a v Luxemburgu.

    Túto otázku, vážené kolegyne, kolegovia z opozície, však nenastolil pán minister, nenastoľoval ju nikto z vládnej koalície. Chcel by som zdôrazniť, že najlepšie pre Slovensko by bolo bývalo, keby bolo Slovensko v roku 1997 úspešné, keby sa, ako naši susedia, bolo stalo členom Severoatlantickej aliancie, keby sme už mali za sebou odrokovaných polovičku kapitol a nemuseli sme sa teraz dohadovať, koľko kapitol treba otvoriť. Náš zbrojný priemysel by mal partnerov na kooperáciu a naša Zuzana, slávna Zuzana by stále nebola nevestou, ktorú si zatiaľ nikto nechce zobrať.

    Toto konštatovanie spojené s konštatovaním o konkrétnej politickej zodpovednosti za to, že tu bol tento historický neúspech, neznamená, a to by som chcel tiež zdôrazniť, že sa v predchádzajúcich obdobiach nič neurobilo pre vstup do Európskej únie, že sa napríklad nič neurobilo v aproximácii práva, že sa nič neurobilo pri tvorbe inštitúcií, že zahraničná služba nepracovala, že sa neprijímali a neschvaľovali žiadne zahraničné zmluvy. Ja by som, vážené súdružky, vážení priatelia, chcel...

  • Videl som Pištu Rusnáka, tak hneď som myslel, že som na zasadnutí Republikovej rady SDĽ.

  • Chcel by som, priatelia, povedať jednu vec. Analýza príčin neúspechov, ale aj príčin pozitívneho prelomu nech je mementom pre slovenské politické elity, že v zložitom období formovania sa novej rovnováhy v medzinárodných vzťahoch, ktoré mimoriadne zvyšujú nároky na štátnopolitickú zodpovednosť všetkých, ktorí tvoria a uskutočňujú zahraničnú politiku, rastie miera rizika ďalekosiahlych negatívnych dosahov na krajinu pri nesprávnej alebo nerealistickej voľbe zahraničnopolitických cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie.

    Myslím si, že by bolo veľmi dobré, aby sme skúsenosti, ktoré sme nadobudli pri pozitívnom prelome Slovenskej republiky v integrácii do Európskej únie, využili pri vytváraní politických podmienok, aby sme sa dostali do Severoatlantickej aliancie.

    Dovoľte mi niekoľko poznámok k diskusným vystúpeniam: K rómskej otázke - súhlasím s pánom Húskom v tom, že naozaj je to problém, ktorý má celoeurópsky charakter. Je to problém, ktorý treba posunúť aj do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Budeme sa usilovať, aby sa vypracovala správa o postavení rómskej menšiny vo všetkých krajinách, ktoré sú členmi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Nikto sa netvári, že je to bezproblémové, ale cesta k riešeniu bude veľmi dlhá.

    K ekonomickému približovaniu sa k Európskej únii: Portugalsko, Írsko a ďalšie krajiny sú príkladom, že počas 20 rokov je možné úspešne sa vyrovnať, dotiahnuť na úroveň porovnateľnú s hrubým domácim produktom, ktorý je priemerom Európskej únie.

    K vystúpeniu pána spolupredsedu Spoločného parlamentného výboru Hans-Petra Martina by som chcel v prvom rade povedať, že pán Hans-Peter Martin je slobodný človek, ktorý má svoju vlastnú hlavu, má svoje vlastné informácie a na základe toho sa na tlačových konferenciách vyjadruje. Po druhé, pán Hans-Peter Martin je človek, ktorý pochádza z Rakúska, a Rakúsko už dvakrát zažilo, čo to je, keď jeden z kľúčových politikov v dôsledku svojho politického štýlu alebo svojej politickej minulosti dostane krajinu do izolácie.

    Chcel by som v tejto súvislosti povedať, že politici si svoju zahraničnopolitickú povesť, svoj imidž, svoje kontakty, svoje hodnotenie u partnerov vytvárajú sami. To sa nerobí za jeden deň, robí sa to za niekoľko rokov. Vytvárajú si tento imidž svojimi výrokmi, svojimi rozhodnutiami, svojím správaním, tým, akú politiku presadzujú a podporujú, a preto na všetky reči o tom, že zahraničný politický neúspech v roku 1997 je výsledkom činnosti opozície, môžem povedať iba jedno jediné: Je to výsledok politiky predchádzajúcej vlády, ktorá mala všetko v rukách.

    Pán Kalman povedal vážne obvinenie: "Usilovali ste sa, aby bola zrušená asociačná dohoda." To nie je pravda. Môžem povedať z vlastnej skúsenosti, koľko aktivít vyvinula Strana demokratickej ľavice v roku 1997, keď hrozilo, že Slovenská republika dopadne v Luxemburgu tak, ako dopadla v Madride, že sa o nej summit ani nezmieni. Boli sme to my, ktorí sme cez svoje vzťahy so sociálnodemokratickými a socialistickými stranami zvrátili nebezpečnú situáciu a zabránili známemu scenáru 10+1-1.

    A zaznel tu ešte jeden veľký mýtus. Vyslovila ho pani profesorka Tóthová, povedali to ďalší, že vraj to bolo úplne samozrejmé a automatické, že Slovenská republika bola v Helsinkách začlenená do skupiny krajín, s ktorými sa začali priame rozhovory o vstupe. Vážené dámy, vážení páni, nie je to pravda. Stará Európska komisia mala pripravený scenár 2+2+2 a podľa tohto scenára sa mali začať v roku 2000 rozhovory iba s Maltou a Lotyšskom, až v roku 2002 sa mali začať rozhovory so Slovenskou republikou a s Litvou a v roku 2004 s Rumunskom a Bulharskom. Je to pravda, pretože tí, ktorí sú členmi Spoločného parlamentného výboru, vedia dobre, že na uzatvorenom zasadnutí Spoločného parlamentného výboru sa o tejto možnosti, ktorá bola reálna pred helsinským samitom v októbri minulého roku, rozprávalo. Opäť to bol lobizmus aj Strany demokratickej ľavice, ktorý viedol k tomu, že sa zmenila táto stratégia a išlo sa na model, ktorý dnes máme, na model regaty.

    K otázkam, ktoré postavili ďalší páni poslanci, čo sa týka zmeny v narábaní s opozíciou: Myslím si, že zmena tu už je. Je podstatná, hovorím to z vlastnej skúsenosti. Ja som bol 4 roky poslancom zahraničného výboru, a na toľkých pozvaniach a na toľkých stretnutiach, na toľkých cestách, ako sú moji kolegovia, ktorí sú teraz v opozícii, som počas 4 rokov jednoducho nebol. Oni ich viac absolvovali v priebehu jedného roka. A myslím si, že v tom treba pokračovať. Napríklad pani Belohorská je najčastejšie cestujúcou poslankyňou v slovenskom parlamente.

    K odstaveniu elektrárne v Jaslovských Bohuniciach: Áno, bola o tom veľmi tvrdá diskusia. A dôvod, prečo sa napokon zvolil tento termín, bol ten, že ak realisticky očakávame vstup Slovenska do Európskej únie niekedy o 5 - 6 rokov, v roku 2004, práve v roku 2006 by mal byť ratifikačný proces a jednoducho aj Rakúska republika, aj ďalšie krajiny, ktoré majú známe postoje k jadrovej energetike, budú hlasovať o Slovenskej republike. A tá otázka by prišla na stôl skôr alebo neskôr.

    Pánovi Slobodníkovi by som chcel povedať iba to, že predviedol presne štýl politickej rétoriky, ktorý bol jedným z dôvodov, prečo Slovenská republika v roku 1997 neuspela. Je mi to ľúto, nechcem reagovať na všetky invektívy, ktoré v jeho prejave zazneli. Benešove dekréty sa otvárať a schvaľovať nebudú, pretože o tom bude rozhodovať tento parlament. Územné členenie sa bude schvaľovať v tomto parlamente. A čo sa týka obvinenia, že Maďarsko sa stane skôr členom Európskej únie ako Slovenská republika, k tomu dodám, že už sa stalo členom Severoatlantickej aliancie a maďarský parlament bude o nás, ak sa stane skôr členskou krajinou Európskej únie Maďarská republika, hlasovať. To je jeden z dôsledkov vašej predchádzajúcej politiky.

    K pánu Cuperovi by som chcel povedať len to, že preceňuje môj vplyv. Ja som bol 9 rokov opozičným politikom a Hnutie za demokratické Slovensko v tejto krajine od roku 1989 vládlo takmer 7 rokov a úmerne tomu treba hovoriť aj o tom, kto je zodpovedný za výsledky. Myslím si, že máte jedného kolegu, ktorý vám veľmi rád vysvetlí, čo znamená slovo súdruh, pretože sa prepracoval z jednej ľavicovej strany, ktorou bola SDĽ, cez druhú, ultraľavicovú stranu, ktorou bolo Združenie robotníkov Slovenska, až do pravicového Hnutia za demokratické Slovensko. Preňho slovo súdruh už určite neplatí.

    A teraz, vážené kolegyne, vážení kolegovia, keďže neboli žiadne pripomienky k predloženým dokumentom, dovolím si navrhnúť uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prvé uznesenie k správe o plnení zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1999 a zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2000 (tlač 507)

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o plnení zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1999 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2000."

    Návrh ďalšieho uznesenia k materiálu Priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 až 2003

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 až 2003."

    Pán predsedajúci, ak prídu poslanci, môžeme dať hlasovať o návrhu týchto uznesení.

  • Pani poslankyňa Tóthová má procedurálny návrh.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, žiadam, aby ste dali hlasovať o nasledujúcom procedurálnom návrhu. Je to doplnenie ďalšieho uznesenia:

    "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky urýchlene riešiť ekonomické problémy v Slovenskej republike, hlavne nezamestnanosť, ako aj zintenzívniť aktivity v aproximácii práva vzhľadom na to, že zhoršovanie týchto podmienok odďaľuje vstup Slovenskej republiky do Európskej únie."

  • Pani poslankyňa Tóthová, vy navrhujete zaradenie nového bodu programu. Pani poslankyňa, vy ste v rámci rozpravy mohli navrhovať zmeny k návrhu uznesenia, ktorý predkladá výbor pre zahraničie, a neurobili ste to. V prípade, že by ste to boli urobili, tak v rámci pozmeňujúcich návrhov k uzneseniu by sme boli o týchto vašich návrhoch hlasovali. Žiaľ, už je zmeškaný čas na podávanie akýchkoľvek návrhov k predloženému uzneseniu. Ak by ste chceli rokovať o tom, o čom ste hovorili, musíme zaradiť návrhom nový bod programu v zmysle troch návrhu poslaneckých klubov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pán spoločný spravodajca poslanec Weiss predniesol návrh na prijatie uznesenia k jednému a druhému prerokúvanému bodu. Prosím všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či by sme nemohli pristúpiť k prerokúvaniu ďalšieho bodu a po prerokovaní všetkých bodov, ktoré sú zaradené do programu schôdze, by sme hlasovali o všetkých týchto bodoch.

    Prosím, páni poslanci, dostavte sa do rokovacej sály, budeme hlasovať.

    Prosím pánov poslancov, panie poslankyne, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie. Prosím aj pána poslanca Šebeja a členov integračného výboru, aby sa dostavili.

    Páni poslanci, prosím, prezentujme sa, aby sme zistili počet prítomných poslancov bez toho, aby sme hlasovali o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec.

    Prezentovalo sa 59 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sme pokračovali zajtra ráno o 9.00 hodine.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol.

    Prezentovalo sa 56 poslancov.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, evidentne nie je v rokovacej sále dostatočný počet poslancov. Posledný pokus o prezentáciu a hlasovanie.

    Páni poslanci, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Mikloško, aby sme rokovali, alebo aby sme prerušili rokovanie 28. schôdze a pokračovali v rokovaní zajtra o 9.00 hodine.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 17 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Nehlasovalo 6 poslancov.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Weiss, prosím, predneste návrh k prvému prerokúvanému bodu.

  • Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    ešte raz prečítam návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa k správe o plnení zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1999 a zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2000 (tlač 507). Uznesenie znie:

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1999 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2000."

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia.

  • Počuli ste návrh, páni poslanci. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol spoločný spravodajca pán Peter Weiss. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Predneste návrh ďalšieho uznesenia.

  • Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa k materiálu Priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 až 2003 (tlač 535) znie:

    "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky na obdobie rokov 2000 až 2003 (tlač 535)."

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu uznesenia.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesol pán spoločný spravodajca Peter Weiss.

    Prezentovalo sa 71 poslancov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, dôrazne vás všetkých upozorňujem, aby ste sa dostavili na hlasovanie do rokovacej sály. V prípade, že nebude dostatočný počet poslancov, prerušíme rokovanie 28. schôdze Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny.

    Prosím, páni poslanci, prezentujme sa bez hlasovania.

    Prezentovalo sa 65 poslancov.

    Páni poslanci, povinnosťou poslancov je, aby boli prítomní v rokovacej sále.

    Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorý predniesol pán poslanec Peter Weiss, spoločný spravodajca, k prerokúvanému bodu programu.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Budeme pokračovať ďalším bodom programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    dávam procedurálny návrh, aby sme prerokovali najskôr vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530 z roku 1990 Zb. o dlhopisoch, ktorý sme dopoludnia prerokovali v prvom čítaní v skrátenom konaní.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu zákona. Je to zákon o dlhopisoch.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 559 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 559a.

    Pani ministerka, prosím, aby ste z poverenia vlády návrh zákona uviedli.

    Ešte predtým, ako pani ministerka uvedie návrh, pán poslanec Maxon sťahuje svoj návrh.

    Pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená poslanecká snemovňa,

    dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesla návrh na novelu zákona číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

    Predmetom predloženého návrhu zákona je umožniť výnimku z § 19 ods. 3 zákona o dlhopisoch v platnom znení tak, aby činnosti spojené so splácaním menovitej hodnoty štátnych dlhopisov a vyplácaním výnosov zo štátnych dlhopisov vydaných v zahraničí mohli vykonávať aj zahraničné subjekty, ktoré nemajú predmetné povolenia udelené podľa slovenských právnych predpisov, keďže uvedené špecializované činnosti spojené so splácaním menovitej hodnoty štátnych dlhopisov a vyplácaním výnosov štátnych dlhopisov vydaných v zahraničí vykonávajú zahraničné banky a uvedené činnosti nie sú schopné vykonávať slovenské banky.

    Zároveň sa uvedenou novelou navrhuje zosúladiť § 19 ods. 1 zákona o dlhopisoch so zákonom číslo 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní, keďže podľa § 2 ods. 3 písm. m) zákona o verejnom obstarávaní sa verejné obstarávanie nevzťahuje na emisiu cenných papierov. Predkladaná novela zákona zabezpečí bezproblémové vydávanie, splácanie menovitej hodnoty a vyplácanie výnosov zo štátnych dlhopisov vydaných v zahraničí.

    Vážená poslanecká snemovňa, dovoľte mi, aby som vás požiadala o podporu tejto novely zákona o dlhopisoch.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie návrhu vlády.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánu poslancovi Farkasovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená pani ministerka,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 778 z 22. marca 2000 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská - odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 269 zo dňa 22. marca 2000, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 350 zo dňa 22. marca 2000. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Vážený pán predsedajúci, môžeme otvoriť rozpravu.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Nemám žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa pánov poslancov, či sa hlásia do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Pani ministerka si nežiada slovo.

    Nech sa páči, pán predseda výboru.

  • Pán predsedajúci, mám poverenie zo strany výboru vám navrhnúť, aby sme prešli do tretieho čítania.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pristúpiť k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 530/1990 Zb. o dlhopisoch.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa vás, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby predniesol návrh na záverečné hlasovanie o návrhu zákona ako o celku.

  • Áno, pán predsedajúci. Teraz navrhujem hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 84 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pani ministerke a pánu spoločnému spravodajcovi.

    Páni poslanci, panie poslankyne,

    pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    informácia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledkoch poslaneckého prieskumu v Slovenskom pozemkovom fonde.

    Prosím teraz pána poslanca...

    Pán poslanec Maxon má procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    veľmi správne ste uviedli, že pod bodom 49 je informácia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledkoch poslaneckého prieskumu v Slovenskom pozemkovom fonde.

    Dámy a páni, my máme k dispozícii informáciu Výboru pre financie, rozpočet a menu o výsledku poslaneckého prieskumu v Slovenskom pozemkovom fonde, to znamená, že materiál, ktorý máme k dispozícii, sa nezhoduje so schváleným bodom programu. O tomto bode jednoducho nemôžeme rokovať.

  • Pán poslanec Maxon, vy ste boli navrhovateľom tohto bodu programu, ktorý ste pri schvaľovaní schôdze Národnej rady navrhli do programu schôdze. Prosím, aby ste vysvetlili, o čo vám vlastne išlo, keď ste tento bod navrhli a čo vlastne chcete, aby Národná rada prerokovala.

  • Vážený pán predsedajúci, chcem, aby Národná rada prerokovala informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledkoch poslaneckého prieskumu v Slovenskom pozemkovom fonde. Výbor pre pôdohospodárstvo žiadnu informáciu nepredložil, ani žiadnu informáciu neprerokoval.

  • Ale to nie je problém pléna Národnej rady, pán poslanec.

  • Ale predsa obsah rokovania je jasne povedaný v programe rokovania, čo má rokovanie obsahovať, to znamená, že si výbor pre pôdohospodárstvo nesplnil svoju povinnosť, za čo jednoducho nemôžem, a výbor pre financie, rozpočet a menu si svoju povinnosť splnil.

  • Prosil by som pani predsedníčku výboru pre pôdohospodárstvo, aby k tomu podala vysvetlenie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vysvetlenie podávam takéto: Nebolo povedané, že informácia má byť predložená písomne. Výbor pre pôdohospodárstvo sa výsledkami poslaneckého prieskumu zaoberal dvakrát. A keďže poslanecký prieskum v Slovenskom pozemkovom fonde sa ešte neskončil, túto informáciu považujeme za priebežnú, je pripravená ústne, aby bola predložená vedúcim skupiny poslancov pánom poslancom Hajdúkom Národnej rade.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Z toho, čo tu budeme prerokúvať, aj z masmédií je úplne jasné, že toto je veľmi dôležitý bod programu, a preto by som navrhoval ctenej Národnej rade, aby sme prizvali na toto rokovanie minimálne pani ministerku, ktorá s úsmevom teraz odišla, ministerku financií, pána ministra pôdohospodárstva Koncoša. A myslím si, že toto by mohlo zaujímať aj premiéra Slovenskej vlády a títo ľudia by nám mohli aj dať vysvetlenie o náleze, ktorý zistil výbor pri svojom prieskume.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na nedorozumenia, ktoré vznikli počas prípravy prerokúvania tohto bodu, dovolím si v mene štyroch poslaneckých klubov navrhnúť vypustenie tohto bodu z rokovania 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a zaradiť ho na najbližšiu, 29. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Budaj.

  • Keďže výbor pre kultúru a médiá prijal uznesenie o voľbe kandidáta do Rady STV, chcem v mene troch klubov SDK, SMK a SDĽ navrhnúť doplnenie programu o voľbu člena Rady STV na tejto schôdzi.

  • Hlásia sa páni poslanci Maxon, Farkas, Cabaj a Paška.

    Pán poslanec Maxon.

  • Vážený pán predsedajúci,

    opäť opakujem, to nie je otázka vôle alebo otázka vášho návrhu. Predložená informácia nie je identická s tým, čo je uvedené v programe, a jednoducho táto informácia prerokovaná nemôže byť. Predsa nám nemôže predkladať informáciu z výboru pán poslanec Hajdúk, keď výbor tú informáciu neprerokoval. Výbor pre financie, rozpočet a menu túto informáciu prerokoval a presne tak mal postupovať aj výbor pre pôdohospodárstvo.

  • Vážená Národná rada,

    je to neobvyklé, že v pléne Národnej rady rokujeme o správe Najvyššieho kontrolného úradu o výsledkoch prerokovania a výsledkoch kontroly v niektorých organizáciách, ale vzhľadom na to, že program bol prijatý, a vzhľadom na to, že navrhnutý bod programu bol podporovaný, aj vzhľadom na to, že výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval tento bod neraz, a vzhľadom na to, že výbor pre financie, rozpočet a menu predložil aj informáciu v písomnej forme, ja by som navrhoval, aby sme aspoň túto informáciu prebrali a vypočuli si ju a zaujali k nej stanovisko.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som v mene dvoch klubov požiadal predsedu Národnej rady, aby zvolal poslanecké grémium, lebo to vyzerá, že táto schôdza sa skončí dosť nedôstojne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Budaj navrhol, aby sme na tejto schôdzi uskutočnili voľbu člena Rady Slovenskej televízie. Chcem upozorniť na to, že nemáme materiál, ktorý by bol relevantný, pretože tlač 393a, ktorá hovorí o opakovanej voľbe člena Rady Slovenskej televízie a ktorá bola zaradená do riadneho programu schôdze Národnej rady na predchádzajúcej schôdzi, nie je použiteľná, pretože pán Eduard Chmelár sa vzdal svojej kandidatúry a do tejto tlače nebol doplnený ďalší kandidát, ktorý je v poradí z kandidátov Chmelár, Dlugolinský, Fabián, Ševčovič a Kyseľ. To znamená, že nemáme regulárny písomný podklad, na základe ktorého by sme mohli ďalej postupovať.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem len zdôrazniť, že výbor pre pôdohospodárstvo sa zaoberal hodnotením poslaneckého prieskumu v Slovenskom pozemkovom fonde dvakrát. Je to podchytené zápisnične a prvýkrát to bolo za prítomnosti najmenej šestnástich novinárov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Maxon.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium na základe návrhu dvoch poslaneckých klubov. Budeme pokračovať o 21.15 hodine.

  • Hlas poslanca Maxona z pléna.

  • Pán poslanec Maxon, pán predseda zvolal poslanecké grémium.

  • Po prestávke.

  • Poslanecké grémium sa skončilo skôr, ako sme predpokladali. Chcel by som vás informovať o výsledku dohody, ktorá vzišla z rokovania v poslaneckom grémiu.

    Je všeobecný súhlas s tým, aby sa rokovanie 28. schôdze Národnej rady dnes skončilo prerokovaním zostávajúcich bodov programu. Máme ešte prerokovať návrh zákona o civilnej službe, ktorý sme včera prerušili po prerokovaní v druhom čítaní. Došlo k dohode v poslaneckom grémiu, aby do programu 28. schôdze Národnej rady nebol zaradený ďalší bod programu. To znamená, ani návrh na voľbu člena Rady Slovenskej televízie, ale aby táto voľba bola uskutočnená na najbližšej 29. schôdzi Národnej rady.

    Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, pretože rokovanie Národnej rady bolo prerušené a bolo zvolané poslanecké grémium pri prerokúvaní bodu číslo 10, ktorým má byť informácia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Ospravedlňujem sa, že sme začali rokovanie o päť minút skôr, ako sme určili termín na rokovaní poslaneckého grémia. Vyhlasujem ešte 3-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Vážení poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v poslaneckom grémiu prevládol všeobecný názor, že by bolo vhodné dnes rokovanie 28. schôdze Národnej rady skončiť prerokovaním bodov programu, ktoré boli zaradené na dnešnú schôdzu, ktoré sú ešte dva: tretie čítanie o návrhu zákona o civilnej službe a informácia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledkoch poslaneckého prieskumu.

    Keď som otvoril rokovanie o tomto bode programu, bola vznesená námietka nesplnenia formálnych náležitostí prerokúvania tohto bodu spočívajúca v tom, že výbor pre pôdohospodárstvo nepredložil Národnej rade Slovenskej republiky písomnú informáciu, tak ako ju predložil výbor pre financie, rozpočet a menu, o výsledku poslaneckého prieskumu v Slovenskom pozemkovom fonde.

    Pýtam sa, či možno považovať nesplnenie tejto požiadavky za taký závažný procedurálny nedostatok, že prevláda všeobecná vôľa, aby sme o tomto bode programu na 28. schôdzi nerokovali, ale aby sme o tomto bode programu rokovali na najbližšej 29. schôdzi Národnej rady a dôrazne vyzvali pani predsedníčku výboru pre pôdohospodárstvo, aby predložila na túto schôdzu písomnú informáciu o vykonanom poslaneckom prieskume v Slovenskom pozemkovom fonde.

    Pýtam sa, či možno takýto návrh považovať za všeobecný súhlas snemovne s týmto postupom, alebo má niekto iný návrh, že trvá na tom, aby bol prerokovaný tento bod programu na tejto schôdzi Národnej rady aj napriek týmto nedostatkom formálnoprávneho charakteru spočívajúcim v nepredložení písomnej správy.

    Pýtam sa zástupcov jednotlivých poslaneckých klubov.

    Pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Netrváme na tom.

  • Poslanecký klub súhlasí s návrhom, ktorý ste predložili.

  • Pán poslanec Cabaj, Paška, Zelník a Kováč súhlasia.

    Páni poslanci, ďakujem za porozumenie.

    Ešte raz by som chcel upozorniť a požiadať pani predsedníčku výboru, aby na najbližšiu schôdzu Národnej rady predložila písomnú informáciu o vykonanom poslaneckom prieskume.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    posledným bodom programu rokovania 28. schôdze je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Teraz prosím pána navrhovateľa a spoločného spravodajcu pána poslanca Ošvátha, aby zaujali miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcov výborov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o civilnej službe.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Pýtam sa, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Ištván. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Ištván.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    na základe § 85 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujeme vrátiť do druhého čítania návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe (tlač 477). Skupinu 30 poslancov k tomuto vedie záver, že pri hlasovaní o bodoch spoločnej správy došlo k zmätočnému hlasovaniu a tento nedostatok je potrebné odstrániť v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána navrhovateľa, ktorý podáva procedurálny návrh, aby bol návrh zákona vrátený do druhého čítania z dôvodu pochybenia pri hlasovaní v druhom čítaní. Je potrebné odstrániť chyby, ktoré sa vyskytli pri schvaľovaní pozmeňujúcich návrhov.

    Dávam hlasovať o návrhu podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku, aby sme vrátili návrh zákona do druhého čítania. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada súhlasila, aby sme uvedený návrh zákona prerokúvali v druhom čítaní.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k druhému čítaniu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som žiadne písomné prihlášky. Ústne sa hlási pán poslanec Orava. Vyhlasujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy za skončenú.

    Pán poslanec Orava.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    predkladám pozmeňujúci návrh k opakovanému druhému čítaniu, k tlači 477.

    Na základe podpisu 15 poslancov navrhujeme vypustiť bod 3 spoločnej správy. Ako odôvodnenie predkladám, že pri hlasovaní o bodoch spoločnej správy došlo k zmätočnému hlasovaniu a následne k legislatívnej chybe, pretože sú schválené dva body, body číslo 3 a 4, ktoré majú protichodné znenie. Keďže sa najprv hlasovalo o bode číslo 4 a tento bol schválený, sme toho názoru, že platí bod číslo 4. Preto navrhujeme neschváliť bod číslo 3, preto predkladám tento pozmeňujúci návrh.

    Ďakujem pekne.

  • Teda váš pozmeňujúci návrh smeruje k opätovnému hlasovaniu o bode 3 zo spoločnej správy, ktorý neodporúčate prijať.

  • Ďakujem pekne.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán poslanec Sitek chce faktickou poznámkou reagovať na vystúpenie pána poslanca Oravu.

  • Vážený pán predsedajúci,

    nemôžem súhlasiť s tým názorom, ktorý tu povedal pán poslanec Orava, lebo sa hlasovalo presne podľa toho, ako je v spoločnej správe, čiže sa hlasovalo najprv o bode 3 a potom o bode 4, lepšie povedané, spoločne sa hlasovalo, čiže jeho argumentácie nie sú pravdou.

    Po druhé chcem povedať, že bol porušený § 94 ods. 2, kde je napísané, že pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú len vtedy, ak s týmto navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Navrhovateľ nevyjadril súhlas s článkom I, kde sa doplňujú dva zákony, nevyjadril sa k spoločnej správe. Toto hlasovanie, ktoré sme urobili, bolo v rozpore s rokovacím poriadkom, ktorý Národná rada schválila. Stenografický záznam som si vytiahol a navrhovateľ sa absolútne nevyjadril k bodu číslo 1, ktorý vlastne rozširoval dva zákony doplniť, tak ako bol predložený návrh zákona.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Chcem reagovať len jednou vetou. Pán poslanec Sitek, aj vo svojom úvodnom, aj vo svojom záverečnom slove som sa vyjadril k bodom spoločnej správy, aj k tomu bodu, o ktorom hovoríte vy. Môžete si to pozrieť v stenografickom zázname. Nech sa páči.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh, ktorý predniesol v rámci rozpravy v druhom čítaní pán poslanec Orava.

  • Pán predsedajúci, žiadam, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy uvedenom pod bodom číslo 3.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bode 3 zo spoločnej správy, ktorý pán poslanec Orava navrhol neprijať.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné, keďže došlo k nedorozumeniu, aby nedošlo aj k pochybeniu pri hlasovaní. Pán poslanec navrhuje neschváliť bod číslo 3 zo spoločnej správy.

    Panie poslankyne, páni poslanci, my nemôžeme body zo spoločnej správy vypúšťať, my ich môžeme buď schváliť, alebo neschváliť. Pán poslanec odporúča bod číslo 3 zo spoločnej správy neschváliť.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme. Kto je za neschválenie, hlasuje za návrh pána poslanca Oravu.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, páni poslanci, opäť je tu námietka k hlasovaniu.

    Pán poslanec Mikloško chce vysvetliť ako matematik logický postup pri hlasovaní.

    Zapnite mikrofón pánu poslancovi Mikloškovi.

  • Pán predsedajúci, už sme sa viackrát stretli s tým, že negatívne postavené hlasovanie nedáva žiadny výsledok. Proste nevyplýva z neho výsledok, ktorý by niečo znamenal, to znamená, musíme dať hlasovať pozitívne, že vypustiť. No, bohužiaľ, nedá sa ináč.

  • Schváliť, alebo neschváliť, pán poslanec, ale prijať, alebo neprijať, nie vypustiť.

  • Prijať, alebo neprijať.

    On musí dať návrh na prijatie a my musíme, keď ho nechceme prijať, hlasovať proti.

  • Alebo opačne a budeme hlasovať opačne.

  • Nie, pri negatívnom to nejde. On musí dať návrh na prijatie a my, keď ho nechceme prijať, musíme hlasovať proti, a tým je to vypadnuté.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    V tejto chvíli neexistuje už žiadna spoločná správa. V tejto chvíli existuje len návrh zákona v tom znení, v akom zákon vzišiel z druhého čítania, keď sme ho absolvovali prvýkrát. To znamená, že niečo bolo schválené, niečo nebolo schválené. A teraz, keď sme sa vrátili z tretieho čítania znova do druhého čítania, tak sa už môžeme dotýkať vlastne len tých vecí, ktoré boli schválené v druhom čítaní po prvýkrát. To znamená, že môže dať návrh na úpravu alebo vypustenie alebo akúkoľvek dispozíciu s tým textom, ktorý už existuje dnes ako homogénny text. Už neexistuje spoločná správa. Skrátka, ak návrh znel k tomu, aby tam nebolo to ustanovenie, ktoré prešlo v druhom čítaní po prvýkrát, tak ten návrh musí smerovať k vypusteniu toho ustanovenia. A už to nepleťme so spoločnou správou, ale označme to normálne príslušným označením paragrafu a odseku.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Orava v rámci druhého čítania o tomto návrhu zákona. Presne prečítam jeho pozmeňujúci návrh: "Vypustiť bod 3 zo spoločnej správy." Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Vypustiť text pod bodom 3 zo spoločnej správy.

  • Šum a hlasy v rokovacej sále.

  • Existuje ešte. Hlasujte, pán poslanec.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že text uvedený pod bodom 3 zo spoločnej správy sme neschválili a vypustili zo schváleného návrhu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, tým sme vyčerpali všetky hlasovania, ktoré odzneli ako návrhy na zmenu návrhu zákona v druhom čítaní.

    Pán spoločný spravodajca, máte splnomocnenie na hlasovanie v treťom čítaní?

  • Áno, pán predsedajúci, navrhujem, aby sme prikročili hneď k tretiemu čítaniu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Návrh sme schválili.

    Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona skupiny poslancov o civilnej službe.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto z pánov poslancov ústne, keďže písomne som nedostal prihlášky. Páni poslanci Maxon, Sitek a Moric. Upozorňujem, že v rámci tretieho čítania možno podávať iba návrhy smerujúce na opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb.

    Pán poslanec Maxon sa vzdáva vystúpenia.

    Pán poslanec Sitek.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem upozorniť, že keď sa to už vrátilo do druhého čítania, tak to bolo potrebné vyčistiť, lebo pozmeňujúci návrh, čo dal pán poslanec Palko, je pozmeňujúci návrh, že dal navŕšiť 1,5-násobok základnej vojenskej služby. Taký zákon nepozná definíciu "základná vojenská služba", pozná "povinnú základnú vojenskú službu". Budú s tým problémy, čiže bolo dosť času, aby predkladatelia vyčistili zákon aj z hľadiska prijatia, lebo to, čo sa stalo, že pán poslanec Tuchyňa dával aj návrh na zmenu prijatia, mohlo sa dnes vyčistiť a bol by pokoj.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby predniesol návrh záverečného uznesenia.

  • Pán predsedajúci, navrhujem, aby podľa § 86 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sme hlasovali o návrhu zákona ako o celku.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, týmto bodom programu sme vyčerpali rokovanie o všetkých bodoch zaradených na rokovanie 28. schôdze Národnej rady, preto vyhlasujem 28. schôdzu Národnej rady za skončenú.

    Ďakujem všetkým pánom poslancom.

    Dovidenia, dobrú noc.

  • Rokovanie 28. schôdze NR SR sa skončilo o 21.40 hodine.