• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram piaty rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo poslanci: Baco, Hort, Kujan, Petrák a Šlachta. Na zahraničnej služobnej ceste je poslankyňa Národnej rady pani Belohorská.

    V rokovaní pokračujeme druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 477 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 477a.

    Za skupinu poslancov návrh zákona prednesie pán poslanec Ištván.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    skupina jedenástich poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vám predložila návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 477). Ako som povedal už vo svojom úvodnom slove pred prvým čítaním, reagujeme tak na verejnú objednávku, ktorá bola v spoločnosti už niekoľko rokov. K nášmu návrhu sa niekoľko mesiacov vyjadrovala široká verejnosť. Mladá demokratická ľavica zorganizovala na podporu návrhu pohľadnicovú kampaň, návrh novely podporili organizácie Občianske oko, Študentská rada vysokých škôl, Európska asociácia študentov práva, Amnesty International alebo Občianskodemokratická mládež. V mojej pošte som zaznamenal okolo 150 ohlasov, absolútna väčšina z nich bola v prospech novely. Podobné ohlasy som zaznamenal aj asi na troch desiatkach besied, ktoré som za ostatné mesiace absolvoval. Najčastejšie pripomienky boli vznášané k okruhu zamestnávateľských organizácií, kde bude možné civilnú službu vykonávať.

    Druhou najdiskutovanejšou otázkou boli lehoty, kedy je možné podať vyhlásenie o odopretí výkonu vojenskej služby.

    Dovoľte mi krátko ešte predtým, ako sa začne vlastne rozprava, aby som stručne zareagoval na ustanovenia alebo návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Za predkladateľov musím konštatovať, že súhlasíme s absolútnou väčšinou z týchto 42 bodov, je tu diskutabilných iba päť bodov, ale z toho sa vyjadrím len k dvom, a to k bodom 9 a 10 a k bodu 42.

    Čo sa týka bodov 9 a 10 dĺžky civilnej služby, myslíme si ako skupina predkladateľov, že by bolo dobré dĺžku civilnej služby ponechať zhruba v návrhu, ktorý je v našom pôvodnom návrhu, ktorý je zhruba základná vojenská služba plus tri mesiace. V tejto súvislosti treba povedať, že skupina predkladateľov túto otázku konzultovala s odborníkmi a v branno-bezpečnostnom výbore sme prezentovali náš pozmeňujúci návrh, ktorý zlepšuje možnosti výpočtu dĺžky civilnej služby na koeficient 1,3 a tento bude prednesený aj dnes v rozprave.

    Súčasne sme diskutovali aj otázku účinnosti tohto zákona z jednej strany, aby boli okresné vojenské správy pripravené v podstate spracovať všetky údaje, ktoré vyplynú z prijatia tohto zákona o civilnej službe, a súčasne zabezpečiť plynulosť prechodu na režim tohto zákona. A preto sa nám zdá ako rozumné a tiež bude prednesený pozmeňujúci návrh, ako ste našli aj v tlači na stole, aby účinnosť nebola 1. júla, ale až 1. augusta.

    Toľko z mojej strany v úvodnom slove, teším sa na vecnú a bohatú diskusiu a som presvedčený, že dnes schválime zákon o civilnej službe a o to vás chcem poprosiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie zákona a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Petrovi Ošváthovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 477), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní uvedeného návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 494 zo dňa 9. decembra 1999 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.

    Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu skupiny poslancov nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Nebudem ich čítať, pretože tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy máte všetci k dispozícii v laviciach a gestorský výbor odporúča Národnej rade:

    a) podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe a ako ich odporúča gestorský výbor,

    b) podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.

    Prosím vás pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásili za poslanecké kluby pán poslanec Sitek, ten vystúpi ako prvý, ďalej písomne sa prihlásili pán poslanec Šimko, pani poslankyňa Szabó, páni poslanci Tuchyňa, Gajdoš, Langoš, Zajac a Nagy.

    Nech sa páči, ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Sitek. Po ňom pán poslanec Ján Šimko.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    najprv sa vyjadrím k návrhu zákona číslo 207/1995 Z. z. prijatému za našej vlády, ktorý v podstate reagoval na tú situáciu, ktorá vtedy vznikla.

    Tento zákon číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe výrazne zmenil podmienky výkonu civilnej služby, spresnil postup pri podávaní vyhlásení o odopretí výkonu vojenskej služby a umožnil výkon civilnej služby vo všetkých zamestnávateľských organizáciách Slovenskej republiky, zvýrazňujem vo všetkých zamestnávateľských organizáciách Slovenskej republiky s využitím vzdelania a schopností občanov vykonávajúcich civilnú službu vo všetkých pracovných činnostiach.

    Zákon odstránil zvýhodňovanie a v podstate postavil vojenskú civilnú službu vzhľadom na podmienky výkonu na rovnakú úroveň. Zároveň zakotvil povinnosť vojenských správ povolávať občanov na výkon civilnej služby prednostne k zamestnávateľom štátu, obcí a zariadení Armády Slovenskej republiky.

    Čiže vlastne sme reagovali na tú situáciu, že tento zákon, ktorý bol predtým prijatý, vlastne využívalo veľa mladých ľudí na špekulatívne dôvody a vlastne ústava, ktorá definuje v článku 25, že nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho vedomím, s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním, vlastne bola zneužívaná.

    Tento zákon, myslím si, jednoznačne reagoval na tú situáciu, o čom svedčí aj niekoľko čísiel, keď výrazným podielom niekoľko desiatok tisíc čakateľov na civilnú službu výrazne poklesol, dá sa povedať, o 50 percent. Tento zákon vlastne, ktorý dnes platí, reagoval na tú situáciu, čiže vlastne filozofia, aby to mladí ľudia využívali z hľadiska ústavy, ešte, myslím si, dlho potrvá podľa môjho osobného názoru, tak ešte možno i dve generácie potrvá, aby sa vlastne využívala ústava a nevyužívali civilnú službu na špekulatívne dôvody.

    Ale prečo taká situácia dnes vznikla. Minister obrany Slovenskej republiky v decembri roku 1998 po nastúpení už vtedy reagoval na situáciu a hovoril, že bude prijatý nový zákon. Najprv, že bude skrátená základná vojenská služba, a potom na to, že bude skrátená civilná služba.

    Dodnes v podstate toto nie je predložené, a pritom legislatívny plán úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999 hovorí, že takýto zákon už v máji roku 1995 mal byť predložený a prijatý Národnou radou. Okrem toho aj zákony, ako ústavný zákon o bezpečnosti Slovenskej republiky, návrh zákona o ozbrojených silách a návrh zákona o obrane, toto všetko malo byť predložené v roku 1999, lebo myslím si, že všetko so všetkým súvisí.

    V roku 2000 mal byť predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 351, to je branný zákon. A tu chcem poukázať, vlastne čo sa stane, keď bude civilná služba výraznou mierou znížená, keď dnes vlastne nie je znížená základná vojenská služba, tak ako to je v programovom vyhlásení vlády, a tak ako to viackrát hovorili vrcholní predstavitelia v rezorte obrany.

    Myslím si, že dnes sa vlastne nejakým spôsobom obchoduje s dĺžkou civilnej služby. Ale myslím si, že treba sa opýtať, či nie je civilná služba zneužívaná najmä na to, aby sa mladý muž vyhol základnej vojenskej službe.

    Tu by som chcel zvýrazniť to, že nezodpovedné plnenie úloh zo strany ministerstva obrany, tak ako som už povedal, že si neplnilo tie plány, legislatívny plán úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999, vyvolalo v širokej verejnosti opodstatnenú diskusiu o riešení samého problému. Inštitút civilnej služby bol zavedený v súlade s ústavou pre tých, pre ktorých je služba v armáde v rozpore s ich svedomím alebo s náboženským vyznaním, tak ako hovorí článok 25 Ústavy Slovenskej republiky. Som presvedčený, že veľa mladých ľudí považuje absolvovať základnú vojenskú službu za vec cti. Tak ako to v tom istom článku ústava zakotvuje a minimálne za splnenie svojej vlasteneckej povinnosti.

    Treba pripraviť, podľa mňa, solídny zákon podľa článku 18 ústavy tak, aby vlastne definoval tie podmienky, čo vlastne očakáva štát od občanov, ktorým stanovuje zákon povinnosť vojenskej služby, akým prínosom má byť výkon civilnej služby pre štát a ktorý rezort má znášať náklady spojené s výkonom služby. Lebo myslím si, že v tej dôvodovej správe, kde sa hovorí, že 8 795 občanov čaká dnes na výkon služby a predkladatelia hovoria, že táto novela to vyrieši, tak sú na veľkom a veľkom omyle. Lebo nie je tu štruktúra týchto čakateľov. A keď sa pozrieme vlastne, aká je štruktúra, sú to predovšetkým tí ľudia, ktorí, keď bol zavedený inštitút civilnej služby, vykonávali základnú vojenskú službu, dali vyhlásenie a boli prepustení a dnes čakajú na výkon civilnej služby. Keď to zoberieme, tak je to mesiac, dva mesiace a možno niekoľko dní. Čiže to je podstatná zložka. Ďalšia zložka je tá, kde zamestnávateľská organizácia nevie refundovať 14 dní podľa Zákonníka práce, ktorých povolá na civilnú službu. Lebo každá organizácia musí refundovať, či už je to ministerstvo obrany na základe základnej vojenskej služby alebo inštitúcia, 14 dní musí uhradiť odvedencovi z platu, či už vykonáva základnú vojenskú službu alebo civilnú službu. To znamená, že zamestnávatelia nechcú preto povolávať do zamestnávateľských, lebo nemajú na to finančné prostriedky.

    A, samozrejme, ďalšia zložka je aj tá, keď príde povolávací rozkaz na civilnú službu, tak v podstate majú PN a vlastne odmietajú sa zúčastňovať. Čiže je minimálny počet ľudí z týchto 8 795, ktorí dnes čakajú na civilnú službu, ktorí chcú vykonávať civilnú službu. Jednoznačne je dokázané, že medzi touto zložkou sú tí, ktorí nechcú vykonávať civilnú službu a ani po prijatí novely, tak ako je predkladaná, či už bude násobok 1:1 alebo k 1,5 alebo 1,3, títo absolútne nemajú záujem vykonávať civilnú službu.

    Čo sa týka samotného zákona. Samotný zákon nie je dobrý, o čom svedčí niekoľko desiatok pozmeňujúcich návrhov. Dokonca aj samotný názov zákona sa zmenil a tu sa treba opýtať, či náhodou nebol porušený rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky, lebo návrh zákona bol predložený ešte pred zmenou rokovacieho poriadku a vlastne návrh zákona je úplne v inom znení, tak ako ho predkladajú predkladatelia.

    Čo by som chcel zvýrazniť, že návrh zákona vôbec nereaguje na súčasnú situáciu v rezorte obrany. A či už pán poslanec Langoš hovorí v dnešných novinách alebo iní, nesúhlasil by som s nimi, lebo vlastne dnes je akútny nedostatok odvedencov do armády.

    Tak ako bolo v minulosti, že bol prebytok, dnes vlastne sú povolávaní do armády aj tí, čo nespĺňajú zdravotnú klasifikáciu. Mám presné údaje, ako ide populácia, keď ročník 1980 sa narodilo 46 898 mladých ľudí, tak v roku 1992 sa narodilo 36 133 mladých mužov. To znamená, že populácia radikálne klesá. Je to o 10 tisíc menej za 12 rokov, a keď zoberiem zdravotnú klasifikáciu, ktorá je podmienkou na absolvovanie základnej vojenskej služby, tak iba 66 percent populácie ročníka 1992 je zdravá. Keď zoberiem, že v ročníku narodenia 1980 bolo v celkovej zdravotnej klasifikácii či už A a B, ktorí sú povolaní na základnú vojenskú službu, 74 percent, tak dnes je to už iba 66 percent.

    Keby som zhodnotil dnešný stav, tak je 24 209 mladých ľudí, ktorí sú zdravotne schopní na výkon základnej vojenskej služby. Čiže dnes je úplne iná situácia v Armáde Slovenskej republiky, je akútny nedostatok odvedencov podľa požiadaviek útvaru už dnes. Tak ako to bolo pred dvoma rokmi, že bol veľký prebytok z hľadiska finančných prostriedkov, že nemohli absolvovať základnú vojenskú službu, dnes je práve naopak. Dnes je nedostatok brancov. A keď bude tento zákon prijatý v takej podobe, v akej je, tak vlastne ešte absolútne znevýhodní, znevýhodní tých, ktorí chcú ísť na základnú vojenskú službu. To je jedna vec. Ale druhá vec, že bude absolútne nedostatok ľudí a bude ohrozené v podstate doplňovanie ozbrojených síl.

    Treba si to uvedomiť, čo to vlastne pre samotné mobilizačné doplnenie záloh, ktoré treba doplniť prijatím novely zákona o civilnej službe, znamená. Ja si myslím, že to absolútne bude priamo paralyzovať už teraz nežiaduci stav. Treba sa nad týmto zamyslieť. Lebo hovorím ešte raz. Mám presné údaje, že napríklad už dnes je nedostatok vodičov. Dnes v podstate povolávajú takých ľudí, ktorým vlastne zaniká o niekoľko rokov výkon základnej vojenskej služby. Čiže vlastne týmto prijatím novely zákona sa tento stav jednoznačne znefunkční, bude priamo ohrozené doplňovanie ozbrojených síl a, samozrejme, ďalšie veci, ktoré z tohto vyplývajú.

    Čo sa týka samotného zákona, tak je zaujímavé, že tento zákon, keby som ho porovnával s branným zákonom, absolútne nerieši brannú povinnosť. Páni, veď sa nad tým treba zamyslieť. A ak podľa branného zákona číslo 351 je vojak na základnej vojenskej služby povinný do 60. roku plniť brannú povinnosť, to znamená, že v prípade brannej pohotovosti štátu sa musí zúčastňovať, a ten kto odmietne základnú vojenskú službu a vykoná civilnú službu, tak podľa tohto zákona je vlastne absolútne vyňatý z brannej povinnosti a v podstate ho nemôže nikto povolať.

    Myslím si, že v prípade brannej pohotovosti je niekoľko činností, ktoré treba vykonávať. Mám predovšetkým na mysli obslužné činnosti. To znamená, že tento návrh zákona, ktorý je takto predložený, absolútne nereaguje na daný stav v Armáde Slovenskej republiky. Je to vytrhnuté z kontextu. Tak ako som už povedal v úvode, má byť branný zákon, ktorý v súlade s programovým vyhlásením vlády má znížiť základnú vojenskú službu a potom nadväzovať zákon o civilnej službe.

    Ja si myslím, že som povedal dosť argumentov na to, aby ste sa potom pri hlasovaní nad tým zamysleli, lebo nechcem byť v role okresných vojenských správ a v role veliteľov útvarov, ktoré budú riešiť tie veci z hľadiska nedostatku brancov. Na základe týchto argumentov klub za Slovenskú národnú stranu nepodporí tento návrh novely zákona o civilnej službe.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    V rozprave vystúpi ďalej pán poslanec Šimko a po ňom pani poslankyňa Szabó.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    dámy a páni poslanci,

    vážená snemovňa,

    na tom, že zákon o civilnej službe je spoločensky i ekonomicky žiaduce zmeniť, sa určite všetci zhodneme. Slovensko má vari najdlhšiu civilnú službu - až 24 mesiacov, teda dvojnásobok dĺžky povinnej základnej vojenskej služby. V iných krajinách je to maximálne 1,5-násobok. Napríklad v Českej republike, Poľsku, Rakúsku, Švajčiarsku a v iných, ako je Dánsko, Taliansko, prípadne Švédsko, je pomer 1:1, teda tak, ako navrhuje skupina poslancov v novele zákona. Uvediem ďalšie štáty, len aby sme si uvedomili, ako dlho trvá základná povinná vojenská služba a dĺžka civilnej služby. Takže v Dánsku je to 9 mesiacov základná vojenská služba, 9 mesiacov civilka, v Taliansku 10 vojenská, 10 civilka, vo Švédsku 7,5 mesiacov vojenská, 7,5 mesiacov civilka, vo Fínsku pomer 8 mesiacov a 13 mesiacov, v Nemecku 10 mesiacov a 13 mesiacov a tak ďalej, až sa dostaneme k štátom, ako je Česko, Poľsko a Slovensko, kde máme rovnakú dĺžku povinnej základnej vojenskej služby, a to 12 mesiacov, ale už civilka je rôzna, v Česku 18 mesiacov, v Poľsku 18 mesiacov a na Slovensku 24 mesiacov.

    V súčasnosti platný právny stav na Slovensku teda pôsobí dojmom trestu tým chlapcom, ktorí sa z dôvodu svedomia alebo náboženského cítenia rozhodli pre civilnú službu. Nejdete na riadnu vojnu, tak si pobudnite na civilke dvakrát tak dlho.

    Skupina poslancov, ktorá návrh na skrátenie civilnej služby predkladá, je toho názoru, že civilná služba nemôže byť trest. S tým môžeme súhlasiť. Gestorský výbor odporučil schváliť dĺžku civilnej služby v rovnakom časovom úseku ako povinnej základnej vojenskej služby, teda pomer 1:1. Buďme však realisti. Mnohí mladí ľudia považujú čas v základnej vojenskej službe za stratený, preto môžeme očakávať, že ak by prešiel návrh na pomer 1:1, neúmerne stúpne počet záujemcov o civilnú službu. Kto bude vykonávať riadnu základnú povinnú vojenskú službu? Iba tí, ktorí chcú pracovať v povolaniach, kde sa vyžaduje absolvovanie základnej povinnej vojenskej služby, teda budúci colníci, napríklad policajti. Možno to pre zmenu oni budú chápať ako nespravodlivosť, že slúžia v náročnejších a prísnejších podmienkach a rovnako dlho ako civilkári.

    Preto podávam pozmeňujúci návrh - upraviť text návrhu skupiny poslancov § 1 ods. 4 takto: "Trvanie výkonu civilnej služby je 1,3-násobku trvania povinnej základnej vojenskej služby alebo jej nevykonanej časti zaokrúhlene na celé dni nadol." Tento pozmeňujúci návrh máte, dámy a páni poslanci, na svojich stolíkoch s tým, že spresňujem, že medzi slovami "trvania povinnej vojenskej služby", ako je uvedené v písomnom texte, treba zaradiť pojem "trvania povinnej základnej vojenskej služby".

    Takáto dikcia pružne umožní meniť dĺžku civilnej služby vzhľadom na zámer skracovať vojenskú základnú službu bez ďalšej novely tohto zákona. Koeficient 1,3 naplní aj požiadavky odporúčania Výboru ministrov Rady Európy číslo R/89/8, ako aj požiadavky rezolúcie Európskeho parlamentu číslo A30025 z roku 1992, ktoré požadujú rovnosť povinnej vojenskej služby a alternatívnej služby. Takéto riešenie zabezpečí naplnenie Ústavy Slovenskej republiky, to, čo tu už bolo povedané, v článku 12, ľudia sú slobodní a rovní. Branný zákon v § 19 stanovuje dĺžku základnej vojenskej služby 12 mesiacov a v § 26 ods. 2 stanovuje povinnosť 12 týždňov zdokonaľovacej služby pre vojakov a poddôstojníkov v zálohe. Stanovovanie navrhovaného koeficientu 1,3 zabezpečí približne rovnakú dĺžku povinnej a civilnej služby.

    Verím, dámy a páni poslanci, že tento návrh podporíte.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Sitek. Nech sa páči. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pán Šimko sa spýtal, kto bude chodiť na základnú vojenskú službu, keď sa zmení koeficient. Tak ja sa ho tiež spýtam, prečo sa podpísal potom na tú novelu, lebo ústava jasne hovorí v článku 25, že nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Bol som na návšteve v Poľskej republike s pánom predsedom Palkom, kde vlastne zasadá nižšia skupina - komisia a posudzuje, či to vyhlásenie má vypovedaciu hodnosť, to znamená, či to je v záujme ústavy z hľadiska vyznania a vierovyznania. Dnes príde na okresnú vojenskú správu a napíše z hľadiska vyznania, vierovyznania.

    Čiže to je jednoznačné, tá špekulácia, ktorá bola pred rokom 1995, sa znova objaví a potom sa pána poslanca Šimka ja spýtam, ako budú zabezpečené útvary a zariadenia z hľadiska potrieb armády, lebo touto novelou sa absolútne nerieši ten stav, ktorý je. Myslím si, že mala byť prijatá novela branného zákona o skrátení základnej vojenskej služby a potom následne byť prijatá novela o civilnej službe.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Oľga Szabó.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľujem si upriamiť vašu ctenú pozornosť na fakt, že Ústava Slovenskej republiky v kapitole Základné ľudské práva a slobody v článku 25 uvádza, že obrana Slovenskej republiky je vecou cti každého občana. Pritom nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Podrobnosti upravil zákon číslo 18/1992 Zb. o civilnej službe, ktorý nahradil v roku 1995 zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. Nový zákon zmenil podmienky výkonu civilnej služby, spresnil postup pri podávaní vyhlásenia o odopretí výkonu vojenskej služby, zároveň zakotvil povinnosť vojenských správ povolávať občanov na výkon civilnej služby prednostne k zamestnávateľom štátu, obcí a armády. Uplynutím času sa však zmenila aj právna úprava v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky a ukázalo sa aj to, že zákon o civilnej službe z roku 1995 neadekvátne stanovil dĺžku trvania civilnej služby na dvojnásobok trvania základnej alebo náhradnej služby.

    Uvedené nedostatky mieni odstrániť poslanecký návrh tým, že upravuje dĺžku trvania civilnej služby tak, aby nemala trestajúci charakter. Umožní výkon civilnej služby aj u ďalších zamestnávateľov, zosúladí ustanovenie zákona o civilnej službe s ustanoveniami branného zákona. Nemenej dôležitým cieľom je aj to, že zo zákonom taxatívne vymenovaných humánnych dôvodov umožní skrátenie civilnej služby alebo odpustenie jej zvyšku. Pre vašu informáciu uvádzam, že podľa branného zákona základná služba trvá 12 mesiacov, náhradná 5 mesiacov a zdokonaľovacia služba 12, respektíve 16 týždňov. Podľa poslaneckého návrhu trvanie výkonu civilnej služby je 1,3-násobkom trvania povinnej základnej vojenskej služby ako jej nevykonanej časti zaokrúhlene na celé nadol.

    Ako členka výboru pre obranu a bezpečnosť odporúčam vziať túto verziu vzhľadom na to, že v niektorých štátoch Európskej únie je obdobie civilnej služby 1,5-násobkom základnej služby. V iných štátoch však trvá civilná služba rovnako ako základná. Keby sme prijali predkladaný návrh, civilná služba by bola približne taká dlhá ako súčet základnej a zdokonaľovacej služby. Dúfam, že 1,3-násobok je priemerná a pre väčšinu prijateľná dĺžka trvania civilnej služby.

    Podľa predkladaného návrhu civilná služba by mala aj naďalej patriť do pôsobnosti ministerstva obrany, hoci v spoločnosti sú úvahy aj o tom, že by bolo správnejšie ju zaradiť do kompetencie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Som si vedomá toho, že novela zákona nemôže naraz vyriešiť všetky otvorené otázky. Konštatujem, že uvedený návrh odstráni najzávažnejšie nedostatky platnej právnej úpravy, preto si dovoľujem vysloviť podporné stanovisko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Pán poslanec Slota a pán poslanec Sitek. Uzatváram možnosť prihlášok pre faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Slota.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Ja by som, pani poslankyňa, len chcel pripomenúť, že pred článkom 25 je v ústave ešte článok 18, kde sa hovorí, že nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútenú službu. Ale, samozrejme, je tam aj výnimka, kde sa hovorí, že ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na vojenskú službu alebo inú službu ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej služby. Ja by som chcel zdôrazniť, že to, čo sa tu predkladá ako novela, to je vyložená špekulácia. To nie je novela, to je hlúposť entého rangu, tak ako prijímame v poslednom čase veľa takýchto noviel a zákonov. A keď my chceme dehonestovať vojenskú službu na takú úroveň, vojenská služba by mala byť pre každého mladého chlapca Slováka cťou. A my ju dehonestujeme na úroveň ja neviem upratovača alebo ja neviem na akú úroveň, aby som zasa nepovedal nejakú vulgárnosť, pretože toto by bolo potrebné označiť skutočne vulgárnymi slovami. Chcem zdôrazniť, že takýto zákon nijaký poriadny Slovák by nemal v žiadnom prípade podporiť.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Sitek.

  • Ja mám dve pripomienky k pani kolegyni. Po prvé, keď bola prijatá novela zákona z roku 1995, tak každý hovoril, predovšetkým ľavicovo orientovaní politici, že to je proti ľudským právam, aby bol výkon civilnej služby pod gesciou ministerstva obrany. A div sa, svete, predkladajú to väčšinou poslanci za SDĽ a znova je to v gescii ministerstva obrany. Čiže či to nie je proti ľudským právam, čo ste v podstate v minulosti hovorili.

    A ešte druhá pripomienka k pani kolegyni, či to vedomie a svedomie sa stratilo, že keď sa zvýšila dĺžka civilnej služby, myslím si a som presvedčený, že na základe vedomia a svedomia tí, ktorí nemajú záujem byť so zbraňou v ruke, a náboženského vyznania, tak tým je to jedno, či civilná služba bude tri roky. Oni nepôjdu na tú základnú vojenskú službu. Čiže ja som zvedavý, kto stratí to vedomie a svedomie a náboženské vyznanie, keď sa civilná služba skráti a potom pôjde na civilnú službu na základe článku 25 ústavy. To by sa zišlo pozrieť. Ešte raz vám hovorím, vážte slová, čo hovoríte, a zoberte si vojenských expertov, ktorí čakajú na to, aký právny chaos nastane v armáde a v doplňovaní ozbrojených síl podľa požiadaviek útvarov jednotlivých zariadení Armády Slovenskej republiky.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jozef Tuchyňa. Po ňom pán poslanec Gajdoš.

  • Vážený pán predseda,

    pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    podávam pozmeňujúci návrh týkajúci sa zmeny článku 2 s týmto textom: Tento zákon nadobúda účinnosť dňa 1. 8. 2000. Odôvodnenie: Pôvodný termín "účinnosť dňom zverejnenia v Zbierke zákonov" i návrh v spoločnej správe výborov Národnej rady, ale i návrh vlády 1. 7. 2000 je možné spojiť s pravidelným nástupným termínom odvedencov, teda 1. 7. A takýto termín, spoločný termín, by mohol spôsobiť mnoho organizačných problémov, rôznych mylných výkladov a pochopení tých, ktorých sa zákon dotýka. Termín účinnosti 1. 8. by týmto problémom predišiel. Súčasne odporúčam hlasovať o bode číslo 42 spoločnej správy výborov Národnej rady (tlač číslo 477a) samostatne.

    Niekoľko slov k novele zákona. Je skutočnosťou, že dĺžka civilnej služby v Slovenskej republike je v Európe najdlhšia. Len pre prehľad nebudem opakovať to, čo tu povedal pán poslanec Šimko, ale v podstate jedenásť krajín má totožných alebo má profesionálnu armádu. Tri krajiny majú dlhšiu službu o tri mesiace, dve krajiny o štyri mesiace a päť krajín o šesť mesiacov. Teda ide o to, či sa my novelou zákona priblížime k európskemu štandardu alebo sa budeme od európskeho štandardu vzďaľovať. Myslím si, že pozmeňujúci návrh koeficientom 1,3 nás zaradí medzi určitý priemer v Európe. Tým jednoducho naplníme i požiadavky Výboru ministrov Rady Európy, Rezolúciu Európskeho parlamentu požadujúcu určitú rovnosť. Ak si osvojíme inú krajnosť, musíme sa teda pýtať, či skutočne smerujeme tam, kam to všetkými dokumentmi deklarujeme.

    Naša pomoc Armáde Slovenskej republiky nespočíva v stanovení dĺžky civilnej služby. Našou povinnosťou je pomôcť v reštrukturalizácii, výraznejšej modernizácii, v profesionalizácii, a tak ako tu už bolo inými citované, hlavne prijatím potrebných zákonov. A síce doplnením ústavy o potrebné opatrenia zabezpečujúce obranu štátu, či už je to ďalší zákon o národnej bezpečnosti, zákon o obrane, zákon o ozbrojených silách, zákon o Rade obrany štátu alebo národnej bezpečnosti, alebo zákon o krízovom manažmente. Novelu zákona o rozpočtových pravidlách, ktorý umožní v armáde zabezpečiť národné obranné plánovanie, ale i z hľadiska integrácie sú to rôzne integračné zákony, ako zákon o otvorenom nebi, zákon o bezpečnostnom úrade, teda o previerkach, ale predovšetkým, vážené kolegyne a kolegovia, i v budúcnosti je to vydelenie dostatku finančných prostriedkov.

    Niekoľko reakcií. Povolávanie za brannej pohotovosti štátu, áno, počítame, že v niektorom z pripravovaných zákonov či zákonom o obrane, prípadne v niektorých iných zákonoch skutočne zakotvíme povinnosť týchto ľudí, ktorí vykonajú civilnú službu, povolávať na pomocné práce i za brannej pohotovosti štátu, poviem to vulgárne, kopať zákopy, prípadne vykonávať rôzne zdravotnícke úkony a podobne.

    Z hľadiska presnosti údajov, áno, doteraz čaká na výkon menších či väčších dĺžok zhruba 8 720 asi ľudí, ale chcem povedať iné číslo. Do roku 1995 požiadalo celkom o civilnú službu 24 369 občanov Slovenskej republiky. Ale v roku 1996 po prijatí tvrdšieho zákona to už bolo 13 954. V roku 1997 - 12 804, v roku 1998 - 13 540, v roku 1999 - 14 570 občanov. Teda ani výrazné zvýšenie neznamenalo pokles, ba naopak, znamenalo zvýšenie žiadateľov o civilnú službu.

    Nemôžem celkom súhlasiť z hľadiska počtov a podobne, pretože mám údaje Štatistického úradu, o ktorých tu bola reč. Tie sú trochu odlišné. Napríklad v tomto roku, lebo máme devätnásťročných mužov zhruba 45 491, trvale neschopných je 4 048, dočasne neschopných je 6 650, čiže povinnosť vykonať vojenskú základnú alebo alternatívnu službu má 14 794 ľudí a k tomu ešte tých 6 650, ktorých je dočasne neschopných, ktorých schopnosť sa mení.

    Takže prosím o pochopenie a podporu zmeny novely zákona a prípadne pozitívnych zmien, ktoré k tomuto zákonu smerujú.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Gajdoš. A po ňom pán poslanec Langoš.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    neviem, či má význam hovoriť ešte v rozprave k návrhu tohto zákona. Musím vysloviť poľutovanie nad tým, že v poslednom čase sa parlament zaoberá účelovými politickými zákonmi, ktoré skôr majú zlepšovať volebné preferencie a prieskum verejnej mienky voči vládnej koalícii, než by prinášali racionálnu zmenu do života. Aj tento zákon je zákonom populistickým, v skutočnosti nič neriešiacim, naopak prinášajúcim obrovské problémy do štátnej správy. Prinášajúci obrovské problémy čo do otázky regrutačných zdrojov, ale i čo do otázky umiestňovania čakateľov na výkon civilnej služby.

    Pokiaľ by sa k iniciatívnemu návrhu poslancov Národnej rady bolo rešpektovalo stanovisko vlády, pokiaľ by sa s týmto stanoviskom stotožnil gestorský výbor, bola by novela tohto zákona životaschopná a mohol by som sa aj ja, hádam aj poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko s ňou stotožniť. Ale v takom stave, v akom je a v akom v konečnej redakcii bude, pretože sú predkladané ďalšie a ďalšie pozmeňujúce návrhy, bude mať nulový efekt, skôr mínusový efekt než efekt pozitívny.

    Ak sa neustále vraciame do minulosti, do roku 1995, keď bola prijatá novela zákona, ktorá sprísňovala podmienky na výkon civilnej služby, musím povedať, že sme to urobili z jedného prostého dôvodu. V tom čase rapídne narastal počet žiadateľov o civilnú službu. Až takým spôsobom, že sa to nedalo inak zvládnuť len účelovou novelou zákona, ktorá zdvojnásobila dĺžku výkonu civilnej služby oproti vojenskej službe.

    Ak prijmeme v súčasnosti novelu, ktorá zrovnoprávňuje čo do časového hľadiska výkon civilnej služby a vojenskej služby, v momente nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa budú lavínovite šíriť žiadosti o výkon civilnej služby. Ako to chce štátna správa zvládnuť, keď nijak zvlášť v zákone neupravuje spôsob umiestňovania adeptov na civilnú službu? Stále je to len sféra štátnej služby v sociálnych a iných organizáciách, ktoré majú charakter nadačnej činnosti. Ja si myslím, že by bolo vhodné prijímať zákon o civilnej službe s komplexom zákonov o ozbrojených silách, teda aj branný zákon. Predkladať zároveň zmenu kompetenčného zákona, pretože aj týmto zákonom zostáva kompetencia na výkon civilnej služby v rezorte ministerstva obrany. Ak už teda chcem robiť poriadok, upratať si na vlastnom dvore, treba to robiť dôsledne, a nie účelovo populisticky.

    Mohol by som predložiť aj ja novelu zákona, ktorou by sa niektoré paragrafy, ktoré sú podľa mňa účelové a chybné, zmenili, ale viem, že by som to robil zbytočne, pretože by takýto doplňujúci alebo pozmeňujúci návrh neprešiel. Z toho titulu si počkám, ako budete hlasovať o predloženej novele zákona. Garantujem vám, že ak prejde v takej podobe, ako ju odporúčal gestorský výbor, že neuplynie veľa vody a budete predkladať do parlamentu účelovú novelu zákona, ktorou sa budete chcieť vyzuť z problémov, ktoré ste si takouto novelou zákona nadrobili.

    Takže toto je moje stanovisko. Odporúčal by som poslancom a poslankyniam Národnej rady, aby skutočne pri schvaľovaní tohto zákona prevládal rozum, a nie populizmus a už vôbec nie emócie. Myslím si, že v snahe politicky sa zvýrazniť, mladí poslanci urobili tomuto štátu alebo urobia tomuto štátu, ak zákon v takejto verzii, v takejto podobe prejde, medvediu službu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Sitek. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcem nadviazať na myšlienku pána poslanca Gajdoša, ktorý hovoril, že túto novelu, respektíve novelizovať prerokúvaný zákon by bolo treba v celom komplexe a v systémovej súvislosti na iné zákony. Ja som tiež toho názoru. Osobne postrádam, že v tomto zákone nie je riešená systémová súvislosť na zákon o zbraniach a strelive, pretože viacerí naši mladí občania, ktorí odmietnu vykonať základnú vojenskú službu z náboženských dôvodov, to znamená, že sú a priori proti zbraniam, majú určité filozofické myslenie, vôbec im to neprekáža, aby si vzápätí požiadali o zbrojný pas a boli držiteľmi strelných zbraní. Ergo, na základnú vojenskú službu nejdú, lebo majú apatiu proti zbraniam, zbrane odmietajú, ale zbrojný pas a svoju súkromnú zbraň nosia. Vážení, toto je veľká nelogickosť, ktorú by ste mali, keď už vstupujete do tohto zákona, upraviť so systémovou nadväznosťou na zákon o zbraniach a strelive, pretože aj naši občania už viackrát poukázali na túto skutočnosť a osobne som toho názoru, že túto otázku bude treba upraviť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Sitek.

  • Ďakujem.

    Ja budem reagovať na predrečníka v tom smere, že nespomenul, či vôbec prekladatelia konzultovali túto novelu zákona priamo s kompetentnými, to znamená s náčelníkmi okresných vojenských správ a s náčelníkmi úradov vojenskej správy, lebo oni sú podľa branného zákona priamo kodifikovaní na riešenie úloh štátnej správy. To znamená, že títo by vám vedeli najlepšie povedať, aké problémy sú v súčasnosti z hľadiska civilnej služby a čo všetko spôsobí táto novela v zabezpečovaní úloh štátnej správy na úseku obrany. Ešte raz hovorím a plne sa stotožňujem s mojím predrečníkom, že schválite túto novelu a zajtra bude už znova novela, lebo absolútne totálny chaos nastane v zabezpečovaní požadovaných ozbrojených síl z hľadiska požiadaviek jednotlivých útvarov.

    Tak ako som hovoril vo svojom slove, dnes je už nedostatok jednotlivých funkcií, dnes je nedostatok, už sa prijímajú ľudia, ktorí v podstate sú v inej zdravotnej klasifikácii, tak ako sú, poviem príklad, v zdravotnej klasifikácii A. Čiže toto treba jednoznačne všetko prehodnotiť, tak ako som povedal, treba prijať novelu branného zákona, skrátiť civilnú službu či skrátiť základnú vojenskú službu a potom predložiť novelu o civilnej službe.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Langoš a po ňom pán poslanec Zajac.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo.

    Dámy a páni,

    osobne som čakal v priebehu minulého roka niekedy na jeseň, že tu vystúpi s novelou branného zákona a súčasne s novelou zákona o civilnej službe minister obrany, pretože z predvolebných tribún všetci politici a kandidáti všetkých štyroch strán vládnej koalície sľubovali okrem iného i úpravu civilnej služby a naša vláda sa zaviazala vo svojom programovom vyhlásení a vo svojom programe, že postupne prebuduje armádu sovietskeho typu na profesionálnu armádu malú, rýchlu, vyzbrojenú modernými zbraňami a zbraňovými systémami, ktorá nebude postavená, respektíve ktorá nebude potrebovať povolávanie širokých, veľkých počtov záloh v rôznych obdobiach ohrozenia krajiny.

    Dnes prišla skupina poslancov s novelou zákona o civilnej službe. Ako sme sa dopočuli, pôvodný návrh vyšiel z dielne Mladej demokratickej ľavice. Ja si dovolím využiť túto príležitosť, a urobme to všetci, aby sme diskutovali o tomto probléme, ktorý je oveľa širší ako problém, o ktorom hovorí táto novela, v širších súvislostiach. Tento problém je vážny, je to ťažký problém a je to jeden z najvážnejších problémov Slovenskej republiky po roku 1993, ktorú budujeme ako demokratický, právny štát slobodných občanov, a kde sme sa zaviazali transformáciou armády prejsť na armádu profesionálneho typu.

    Hovorí sa tu o vlastenectve a vlasteneckej povinnosti. Áno, kedysi na začiatku storočia, možno v minulom storočí to patrilo k dobrej kontinentálnej tradícii západnej kultúry a civilizácie - všeobecná branná povinnosť, a teda služba v ozbrojených silách ako služba občianskej cti a vlastenecká povinnosť.

    Od roku 1948 sa Slovensko stalo politickou a ekonomickou kolóniou Sovietskeho zväzu a vlasťou sa stala Moskva, moskovská vláda. Vlasť, teda vláda. Tá rozhodovala o ekonomických pomeroch, tá rozhodovala i o organizácii, podriadenosti, výzbroji slovenskej armády alebo Československej armády, ale i slovenskej armády. V roku 1968 po zlyhaní v podstate komunistickej moci, tej špičky komunistickej moci bola naša vlasť alebo naša krajina, naša domovina okupovaná, vojensky okupovaná a žili sme dvadsať rokov vo vojensky okupovanej krajine, teda v krajine okupovanej cudzou vojenskou mocou, cudzou vlasťou, cudzou vládou. Komunistická špička, teda vláda Slovenskej republiky kolaborovala so svojou moskovskou vlasťou. V roku 1990 po páde komunistickej diktatúry sa na Slovensku obnažila spálená krajina citovo z hľadiska vlastenectva alebo nejakých zvyškov vlastenectva, citovo vypálená krajina a na tejto púšti sa začali ujímať staré klanové mýty, ohne a dymy, ale toto nie je vlastenectvo.

    Som presvedčený, že keď sa dostaneme, keď dostojíme svojim záväzkom a keď na Slovensku naše hranice, našu zvrchovanosť, našu územnú celistvosť, hodnoty demokracie a slobody bude brániť profesionálna armáda, armáda profesionálov, keď dôstojníci slovenskej profesionálnej armády sa budú zo zahraničia vracať s vyznamenaniami, som presvedčený, že sa bude oživovať ten cit, ktorým je vlastenectvo, tá hrdosť a istá istota, že áno, máme tu armádu, ktorá v tých najhorších časoch dokáže zasiahnuť a mladí muži, absolventi vysokých škôl alebo muži, ktorí sa pripravujú na svoj profesionálny život, alebo profesionálnu prácu nebudú musieť uvažovať, že rok, dva, tri, ako je to od vlani, od roku 1997 zvykom, budú čakať rok, dva, tri na výkon základnej vojenskej služby alebo na výkon civilnej služby a budú prakticky nezamestnanými. Toto môže oživiť city vlastenectva. Vlastenectvo nemožno vynútiť, vlastenectvo je skutočne cit. Vynútené vlastenectvo vyvoláva odpor, potláčaný odpor, vyvoláva nenávisť alebo ľahostajnosť a boli sme po roku 1948 svedkami emigrácie, odchodu z domoviny státisícov ľudí, a pritom sa hovorilo o vlastenectve. Pritom na Slovensku bola všeobecná branná povinnosť. Mladí muži rukovali do armády, vykonávali základnú službu v ozbrojených silách. Ale kde tu bol vlastenecký cit?

    Tá diskusia sa vo verejnosti v posledných dňoch zredukovala na jeden parameter - pomer medzi dĺžkou základnej vojenskej služby a civilnej služby. Ale toto nie je tá podstata a meritum veci. Podľa môjho názoru treba urobiť i novelu branného zákona. Totiž málokto vie, že absolventi civilnej služby po absolvovaní 24 mesiacov sú vyraďovaní z vojenskej evidencie. Čo to je za forma, o ktorej hovorí ústava, ale v súčinnosti aj so všeobecnou brannou povinnosťou a s vecou cti. Podľa môjho názoru treba skrátiť, respektíve postaviť na roveň dĺžku - alebo je možné a je dobré - základnej vojenskej služby a civilnej služby. Súčasne treba novelizovať branný zákon tak, aby i absolventi civilnej služby zostávali vo vojenských evidenciách, pretože branná povinnosť má výraz v tých najťažších časoch a situáciách, do ktorých sa môže republika dostať vo vojnovom stave, kde tiež nie všetci muži narukujú a bránia vlasť so zbraňou v ruke, ale je potrebné vykonávať množstvo funkcií, množstvo prác bez zbrane pod vojenským velením. V čase brannej pohotovosti štátu podobne.

    Ale čomu sa nevyhneme ani v mierovom čase, v čase mieru, to je výnimočný stav. Výnimočný stav ako ohrozenie takého rozsahu, že musí byť nasadená armáda a musia byť povolané i zálohy, teda prírodné alebo priemyselné katastrofy takého rozsahu, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť štátu, ktoré môžu ohroziť i ústavné pomery a ktoré môžu ohroziť ľudské životy vo veľkom rozsahu. A vtedy kde sú absolventi civilnej služby, keď tu platí istý princíp všeobecnej brannej pohotovosti? Armáda alebo vojenské správy ich nemajú už v evidenciách. To je druhá vec.

    Tretia vec. V podstate vláda za minulý rok tým, že nezabezpečila svoju povinnosť podľa zákona, nezabezpečila približne 8 tisíc odvedencom výkon základnej vojenskej služby a asi 10,5 tisíca mladým mužom, ktorí sa rozhodli absolvovať civilnú službu, nezabezpečila ani výkon vojenskej služby, ani výkon civilnej služby, teda približne 20 tisíc mladých ľudí v minulom roku boli poškodení, pretože predovšetkým tých vojakov, tých brancov nikto nechcel zamestnať alebo málokto zamestnal ešte pred absolvovaním základnej vojenskej služby. To je ale povinnosť vlády v tomto čase a v tejto situácii. My sa nemôžeme vyhovárať na to, že prebieha transformácia. Pokiaľ nebude zriadená profesionálna armáda a ustanovená zákonom, musí vláda, teda štát musí vykonať, zabezpečiť i tieto svoje ako povinnosti zo zákona. Takže tento stav, v ktorom žijeme už niekoľko rokov, dokonca poškodzuje tisíce a desaťtisíce mladých ľudí, ktorí sú handicapovaní pri hľadaní zamestnania, civilného zamestnania.

    Takže diskujme o tomto a nielen o tejto parciálnej novele, ktorú ja by som mohol pokojne prijať a s ňou súhlasiť, ale verte, že keď minister predloží návrh novely branného zákona, budem tu vystupovať a budem presadzovať, aby absolventi civilnej služby zostali vo vojenských evidenciách a dnes už som náchylný podporiť i to, aby neboli vyňatí absolventi civilnej služby spod vojenskej jurisdikcie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Gajdoš a posledný pán poslanec Slota ako posledný. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Gajdoš.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Hovoriť v súvislosti s novelou tohto zákona o vlastenectve je absurdné. Môžeme uvažovať o znížení alebo zrovnoprávnení dĺžky civilnej služby s dĺžkou vojenskej služby vtedy, ak budeme mať na 70 percent profesionalizovanú Armádu Slovenskej republiky. Potom môžeme v takýchto intenciách uvažovať, ale zrovnoprávniť ju za súčasného stavu je obrovské riziko, o ktorom som hovoril vo svojom vystúpení. Samozrejme, že je aktuálne znížiť dĺžku civilnej služby na, podľa mňa, na jeden a polnásobok dĺžky vojenskej služby. To zodpovedá súčasnosti, zodpovedá to i zdrojom a možnostiam tohto štátu. Ísť pod túto hranicu je neprijateľné. Ďalej je potrebné v novele tohto zákona sprísniť postih za porušovanie disciplíny pri výkone civilnej služby a ďalej treba dosť zásadným spôsobom rozšíriť možnosti výkonu civilnej služby.

    Ja som omylom vo svojom vystúpení povedal o pôsobení v nadáciách. To tam v zákone nie je, ospravedlňujem sa, mal som na mysli pôsobenie adeptov na civilnú službu alebo výkon civilnej služby v sociálnej sfére. Takže všetko so všetkým súvisí. Táto novela má veľké množstvo nedostatkov, je nekompatibilná, je rozháraná. Ďalšie pozmeňujúce návrhy...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Moric.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

    So záujmom som si vypočul môjho cteného kolegu, ktorý svoj príspevok rozdelil na dve také hlavné časti. O tom, že tí, ktorí majú civilnú službu, tak už potom po jej skončení nemajú brannú povinnosť, a o dĺžke brannej povinnosti. Ja by som chcel povedať, že vojak, keď je v brannej službe, tak je tam 24 hodín a má 24 hodín vlastne brannú povinnosť. Ten, kto robí civilnú službu, tak 8 hodín sa skončí a padla. Tie výpočty, či by to mal byť 1,5-násobok alebo 1,3-násobok, alebo 1,428-násobok, tie sú irelevantné. Myslím si, že dĺžku vojenskej služby, keď je 8-hodinový pracovný čas, tak ju treba natiahnuť na tri roky. Teda dĺžka náhradnej vojenskej služby by podľa mojich výpočtov mala byť nie dva roky, ale tri roky. Pretože každý takýto človek si odrobí svojich 8 hodín a ide domov. Pritom nepočítam, že branná povinnosť vojaka trvá ešte ďalej až do konca života.

    Čiže navrhujem a dám asi taký pozmeňujúci návrh, že dĺžka náhradnej brannej služby by nemala trvať 1,3 ani 1,4, ani 1,728-násobok, ale by mala trvať trojnásobok, to znamená dĺžku pracovného času, počas ktorej má vojak dĺžku svojej služby. Pán poslanec, rád by som, keby ste sa možno potom niekedy v kuloároch so mnou o tomto pozhovárali, myslím si, že si osvojíte môj názor.

    Ďakujem.

  • Ja budem reagovať na môjho predrečníka. Pán poslanec Langoš hovoril, že nebol predložený zákon v máji 1999, že dnes je už v podstate máj roku 2000, a pretože nebol predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe, to vlastne vyvolalo ten chaos. A nemôžem súhlasiť s pánom poslancom Langošom, ktorý hovorí, že dnes je počet odvedencov či už v civilnej službe alebo v základnej vojenskej službe čaká na výkon z hľadiska finančných nedostatkov. Nie je to pravda, to bolo v minulosti. Dnes je pravda taká, že títo čakajú na zmenu zákona, a preto sú predkladané odklady, rôzne špekulatívne potvrdenia, rôzne PN, to znamená, že čakajú na novelu branného zákona, na novelu zákona o civilnej službe. A tak, ako to bolo deklarované ministrom, čiže celý rok v podstate sa zvyšuje počet žiadateľov, lebo nikto nechce ísť na základnú vojenskú službu alebo na civilnú službu z hľadiska zákona, lebo vlastne dnes je to podľa nich nevýhodné.

    Druhá vec je, že sa tu hrá s politickou kartou. Pre mňa je výhodné, keby bolo, poviem príklad, jedna k jednej, tak ako to je v Slovinsku. Ale tam je filozofia úplne iná. Tam nie je problém z hľadiska nástupu brancov, tak ako je dnes problém obsadiť jednotlivé posty. To znamená, že tá filozofia je absolútne o niečom inom. Lebo si myslím, že filozofia by mala byť, že ktorému nedovolí náboženské vyznanie, tak by mal byť zrovnoprávnený. A treba si uvedomiť, že je aj branná povinnosť. Čiže ak chceme zrovnoprávniť výkon civilnej služby, tak jednoznačne by mala byť branná povinnosť zakotvená, to znamená či už pre základnú vojenskú službu alebo pre civilnú službu.

  • Pán poslanec Langoš, je zábavné a zaujímavé sledovať meandre toku vašich myšlienok, pretože sú také kľukaté. Vy ste tu uvádzali, že nediskutujeme o tejto parciálnej novele, ale o nejakom úplne inom ďalšom zábere. Ja žiadny iný ďalší záber ako parlamentnú tlač tu predloženú nemám, vy, ak ju máte, tak to uveďte a diskutujme o tom. Ale my tu máme predložený konkrétny návrh konkrétnej novely zákona a bavíme sa o tomto konkrétnom bode.

    A ešte k niektorým vašim poznámkam. Napríklad to, že vlastenecká povinnosť vojakov a armády je prežitkom 19. storočia. Pokúste sa niečo podobné hlásať príslušníkom americkej námornej pechoty, pozemnej armády alebo letectva, vojakom, alebo dôstojníkom tejto armády. To sú najväčší vlastenci, s akými som sa kedy stretol a keby ste im toto povedali, tak asi sa vám nielen nahlas vysmejú. A vedeli by prečo.

    Na rozdiel od vás, keď vy vyjadrujete dúfanie, nádej a takmer istotu, že dôstojníci a vojaci slovenskej armády sa budú zo zahraničia vracať v budúcnosti s vyznamenaniami, tak ja dúfam a pevne verím, že tomu tak nebude. Lebo vracať sa zo zahraničia s vyznamenaniami, to znamená nechávať v zahraničí zabitých "nepriateľov" a ja by som bol veľmi rád, keby slovenskí vojaci a slovenskí dôstojníci nemali žiadnych nepriateľov v zahraničí a neboli nasadzovaní na intervenčných zahraničných frontoch na nejaké cudzie zahraničné ciele.

    Čo sa týka optimalizácie profesionálnej armády, tak nie som si istý, či k tomuto cieľu naša armáda momentálne smeruje, keď jej početný stav sa pomaličky blíži počtu poštárov, jej rýchlosť sa blíži rýchlosti pešej pechoty a čo sa týka výzbroje, nemá na čom lietať a už pomaličky nebude mať ani obrnené transportéry a tanky, o ženijnej technike nehovoriac. Takže je to taká skutočne mierová armáda na úrovni hádam pomocníkov s lopatami pri živelných pohromách.

  • Posledný s faktickou poznámkou - pán poslanec Slota.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo.

    Ja by som chcel reagovať na pána poslanca Langoša, keď hovoril o tej kolónii Sovietskeho zväzu. Ja čiastočne s tým súhlasím, že sme boli tou kolóniou a naše ozbrojené sily boli vlastne pod praktickým velením Moskvy. Ale pán minister obrany Kanis to určite veľmi dobre pozná, pretože on vtedy bol veľmi nápomocný tomuto veleniu a vedeniu Varšavskej zmluvy, ako aj veleniu Sovietskej armády a tých ďalších partizánov a boľševikov. Ja by som chcel len zdôrazniť, že teraz, tohto času my už nie sme ani kolóniou, my sme obyčajnou banánovou republikou ako Panama, respektíve ďalšie krajiny strednej a Južnej Ameriky. My v podstate už nerozhodujeme o ničom, nerozhodujeme ani o tom, či má niekto preletieť ponad naše územie alebo nemá.

    Bohužiaľ sme sklapli opätky nad tou skutočnosťou, že sme povolili prelet zločineckej organizácie, aby bombardovala slovanský, náš slovanský bratský národ v Juhoslávii. Ako to mám nazvať, to je kolónia alebo čo sme? My už nie sme ničím, ničím proste ani pred svojím vlastným národom, ani pred svetom, ani pred Európou. To je fakt a skutočnosť, len sa akože robíme, že ako ešte, že niečím sme, ale to je len fikcia. A o vlastenectve, keď pán Langoš hovorí, no tak to mi je na smiech, keď taký človek ako pán Langoš hovorí o vlastenectve, to neviem, či sa mám smiať alebo plakať.

    Ja by som chcel zdôrazniť, že keď v našich dejinách, ktoré boli robené buď pod cudzou nadvládou, alebo čižmou, pod ktorou...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • V rozprave vystúpi ďalej pán poslanec Zajac a po ňom pán poslanec Nagy ako posledný písomne prihlásený.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    zdanlivo tu riešime izolovaný problém toho, či sa má skrátiť civilná služba alebo nie. A ja by som rád hneď vyslovil názor, svoj osobný názor, že sa má skrátiť a v tomto zmysle budem podporovať tento návrh novely zákona. Ale predsa len by som rád upriamil pozornosť na logiku, o ktorú tu ide a ktorá bude hrať naozaj dôležitú rolu pri príprave branného zákona, tak ako o tom hovoril predseda Demokratickej strany Ján Langoš, pretože otázka, či skrátiť teraz civilnú vojenskú službu, súvisí aj s tým, ako chápeme našu obranu, či ju chápeme ako obranu individuálnu alebo kolektívnu. A keď používam slovo kolektívna, tak myslím na obranu, ktorá je súčasťou NATO a v tomto zmysle my poslanci za Demokratickú stranu hovoríme celkom jednoznačne, že sme za kolektívnu obranu a sme za to, aby slovenská armáda bola súčasťou NATO. Kto toto nepovie, potom sa môže skrývať vo svojich výhradách voči tejto novele zákona za rozličné okrasy. Ale v podstate ide o túto otázku, pretože, ak má Slovenská republika vstúpiť do NATO, je nevyhnutné, a hovorí o tom aj súčasná doktrína, zmeniť úplne charakter súčasnej armády na malú, akcieschopnú na rýchle nasadenie. A z toho sa odvíja potom aj potreba zmenšovať jej počty, tak ako k tejto reforme armády patrí aj zvýšenie, zásadné zvýšenie počtu civilných zamestnancov na ministerstve obrany, zvýšenie jazykovej prípravy a kompatibility dôstojníckeho zboru s NATO. To sú podmienky, jedna z nich je aj zníženie počtu členov, rázne zníženie počtu slovenskej armády a z toho sa potom odvíja aj potreba narábať s civilnou službou tak, aby sa stala súčasťou celého tohto procesu.

    Druhá otázka je, aká je naša cieľová predstava. Či je naša cieľová predstava armáda toho typu, ako máme dnes, založená na všeobecnej brannej povinnosti, alebo či je našou cieľovou predstavou cez poloprofesionalizáciu dostať sa až k profesionálnej armáde. Dovolím si tu prezentovať názor Občianskej demokratickej mládeže, s ktorým sa stotožňujem, že cieľovou predstavou má byť profesionálna armáda. Kým ale k tomuto cieľu dôjdeme, zatiaľ tu existuje všeobecná branná povinnosť a potom prichádza na rad konkrétna otázka, to znamená otázka civilnej služby. A tá základná otázka stojí tak: Má byť civilná služba popoluškou voči základnej vojenskej službe alebo má byť rovnoprávna s vojenskou základnou službou? A to sa netýka len dĺžky, ale základného ponímania toho, či je civilná služba rovnako ako základná vojenská služba, či je službou.

    Ja to poviem rovno, zatiaľ sa civilná služba veľmi často chápe ako nejaká možnosť uliať sa. Ale chcel by som povedať, a to je už ďalšia odpoveď, že ak hovoríme o civilnej službe, tak si musíme položiť základnú otázku, kde sa má vykonávať, kto ju má garantovať a akú má mať povahu. A rád by som povedal, že si myslím, a to je už otázka budúceho branného zákona, že treba odstrániť dva extrémy, v ktorých sa zatiaľ pohybujeme. Na jednej strane civilná služba nemá dnes jasne stanovené podmienky, to znamená, že dáva veľkú voľnosť pre tých, ktorí ju nastúpia, a niekedy naozaj prestáva mať charakter verejnej služby.

    Na druhej strane civilná služba dnes vie byť niekedy veľmi ťažká, ťažká a neprimeraná skúsenosti, príprave a schopnostiam mladých ľudí, ktorí na ňu nastupujú. Čiže pokiaľ budeme hovoriť o civilnej službe ako o službe, musíme mať dostatočne jasne vymedzený charakter tejto služby. Teda mala by to byť v každom prípade služba, verejná služba, ale celkom určite by mala aj zodpovedať tomu, čo by som nazval skúsenosťou mladého človeka, čo by som nazval pripravenosťou mladého človeka. Jednoducho povedané, nemožno hodiť mladého človeka bez akejkoľvek odbornej prípravy, mentálnej prípravy niekedy do takých neuveriteľne ťažkých podmienok, v ktorých môžu len stroskotať.

    Čiže pokladám za veľmi potrebné v brannom zákone vymedziť aj charakter vojenskej služby, rovnako ako v ňom bude treba jasne vymedziť, pod koho má civilná služba podliehať, či to má byť ministerstvo obrany alebo ministerstvo práce a sociálnych vecí. A až potom nastupuje na rad otázka, aká má byť dlhá civilná služba, t. j. otázka, ktorou sa pri tejto novele zaoberáme, a tu prichádza do úvahy v tejto chvíli to, čo navrhuje táto novela a v budúcnosti prichádza za istých podmienok, a to podmienok presne stanovených, pokiaľ všeobecná branná povinnosť bude existovať, aj skrátenie civilnej služby, tak ako aj základnej vojenskej služby ešte vo väčšej miere a zároveň sa otvára aj možnosť pre úvahy o tom, či má byť pomer medzi základnou vojenskou službou a civilnou službou stanovený ešte v nižšom pomere, to znamená prípadne aj jedna ku jednej, ale s tým, že by sa museli veľmi jasne pomenovať práve podmienky výkonu tejto civilnej služby.

    Na záver by som chcel povedať, že budem podporovať túto novelu zákona predovšetkým vzhľadom na ten úbežník alebo na ten cieľ, ktorý si stanovujeme, a myslím si, že je dobré, že tento krok prichádza v tomto čase, pretože nevieme celkom presne, v ktorej chvíli sa dostane na stôl poslancom celý branný zákon, takže chápem túto novelu zákona ako prvý krok k tomuto brannému zákonu.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami vystúpia pán Prokeš ako prvý, pán poslanec Gajdoš ako posledný. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Prokeš, máš slovo.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán poslanec Zajac tu hovoril o kolektívnej obrane. Lenže obrana je vždy proti niekomu, tam je tá väzba úplne jasná, dokonca aj gramatická v slovenskom jazyku. A ak máme vstupovať s niekým do nejakého paktu kvôli obrane, teda proti niekomu, tak by sme mali aspoň vedieť, že proti komu. A treba povedať, pán poslanec Langoš, ktorý tu vykrikuje, že je to proti Rusom, tak treba povedať otvorene, že na Slovensko z východu vojna ešte neprišla, pán poslanec Langoš. Zatiaľ prišla vždy na Slovensko zo západu, prípadne z juhu. Takže pokiaľ nevieme definovať, proti komu sa chceme brániť, tak je veľmi nebezpečné s kýmsi sa spájať proti komusi, o kom ani neviem, kto to je. A treba povedať, že NATO už dnes dávno nie je obranným paktom, to predviedlo v Juhoslávii. Je to útočný pakt alebo môžeme to, čo sa dialo v Juhoslávii, veľmi eufemisticky nazvať ostrým cvičením vojsk NATO na cudzom území. Ale v princípe je to to isté, medzinárodné právo to jasne charakterizuje ako agresiu, ako vojnový zločin.

    K samotnému zákonu, pán poslanec Zajac, treba povedať, že tvrdo diskriminuje tých, ktorí sú ochotní brániť svoju vlasť. Predložený návrh zákona skutočne týchto ľudí diskriminuje, pretože sú ochotní vlastne aj preliať svoju krv. Tí druhí nie.

    A pokiaľ sa pýtate proti komu? Je to proti komukoľvek, kto prichádza zvonka, ale to neznamená spájať sa s jedným proti druhému tam vonku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zajac, dovolávanie sa poklesu početného stavu armády so súbežným nárastom počtu civilných zamestnancov, stavom administratívy ministerstiev je, myslím si, že presne taký administratívnobyrokratický prístup, ktorým sa nezvýši bojaschopnosť, ale sa zvýši byrokracia. Úradník ešte v živote nikoho neubránil, okrem svojej úradníckej pečiatky a úradníckych rukávcov, takže toto je myslím si veľmi málo šťastná obrana, neviem teda, čo týmto chcete brániť.

    A čo sa týka proklamovanej kolektívnej obrany, dovoľte mi prirovnanie, že je asi rovnako efektívna a účinná ako kolektívny sex, kde sa každý spolieha na toho druhého a sám nepriloží ruku k dielu, takže v tomto smere to, myslím si, nebol tiež práve najšťastnejší príklad.

  • Pán poslanec Sitek, po ňom pán poslanec Gajdoš.

    Nech sa páči.

  • Ja budem reagovať na predrečníka, pána poslanca Zajaca, asi zrejme nečítal dôvodovú správu. Pán poslanec, ja vám prečítam dôvodovú správu, kde je napísané, že nový zákon z roku 1995 výrazne zmenil podmienky výkonu civilnej služby, spresnil postup pri podávaní vyhlásení o odopretí výkonu vojenskej služby a umožnil výkon civilnej služby vo všetkých zamestnávateľských organizáciách Slovenskej republiky s využitím vzdelania a schopností občanov vykonávajúcich civilnú službu vo všetkých pracovných činnostiach. To znamená nie, že dnešný zákon nepresne nešpecifikuje podmienky. A dokonca tu ďalej píše, že zákon odstránil zvýhodňovanie a v podstate postavil vojenskú civilnú službu vzhľadom na podmienky výkonu na rovnakú úroveň. To predkladajú, či to dávajú do dôvodovej správy predkladatelia, čiže vlastne súhlasia s tým zákonom, ktorý dnes prebieha, či ktorý dnes platí. A ak niekto chce zmeniť zákon, tak už som raz povedal, čo treba zmeniť. Treba zmeniť novelu branného zákona. Postupná profesionalizácia, ktorá prebieha, bude reagovať na daný stav, to znamená, že dnes si nemôžeme dovoliť v dnešnom stave zmeniť, znevýhodniť základnú vojenskú službu oproti civilnej službe, lebo je akútny nedostatok odvedencov. A ešte raz zvýrazňujem ten fakt, že je akútny nedostatok odvedencov, nie je možné zabezpečiť tie potreby armády. Ak zmeníte branný zákon, ak sa bude profesionalizovať armáda, tak potom môže ísť výkon na jedna k jednej, tá filozofia môže tu byť. Ale branná povinnosť musí byť zakotvená pre každého, či už pre vojaka základnej služby alebo pre civilkára. To znamená, že vlastne ten zákon, ktorý dnes platí, je postavený na rovnakú úroveň. Tým, že prešla gescia pod ministerstvo obrany, urobil sa poriadok, ešte raz zvýrazňujem poriadok v civilnej službe, lebo v podstate bolo málo kontroly a vlastne sa robilo len na papieri a nerobilo sa skutočne.

  • Ďakujem.

    Silu reťaze určuje jej najslabšie ohnivko. To neznamená, že už dopredu by sme sa mali zmieriť s tým, že práve Armáda Slovenskej republiky alebo Slovenská republika bude tým najslabším ohnivkom v kolektívnom systéme obrany. Naopak musíme urobiť všetko pre to, aby sa Armáda Slovenskej republiky kvalitatívne vyrovnala ostatným armádam členských štátov NATO, potom jej postavenie bude suverénne a bude si môcť i v rámci individuálnych úloh pri zabezpečovaní a garantovaní suverenity štátu plniť dôstojnú úlohu. Toto je naše poslanie, toto je naša občianska povinnosť. Ja si myslím, že skrátením dĺžky civilnej služby neposilňujeme pozíciu mladých ľudí, zachovaním dĺžky civilnej služby na jeden a polnásobok alebo uzákonením dĺžky civilnej služby na jeden a polnásobok zákonnej služby nediskriminujeme mladých občanov. Oni sa v podstate v súčasnosti diskriminujú sami a my im aj týmto chceme vytvoriť podmienky na to, aby sa cítili menejcenní v spoločnosti.

    Ak som hovoril, že je absurdné hovoriť v súvislosti s novelou tohto zákona o vlastenectve, tak je to pravda, pretože ak tento zákon v takejto podobe, v akej je predložený, prijmeme, tak i ten zvyšok vlastenectva, ktorý v mladých ľuďoch ešte je, proste sa touto možnosťou vyhnúť sa vojenskej službe, ísť ľahšou cestou, sa u nich vytratí.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Nagy ako posledný písomne prihlásený, potom budú ústne prihlášky.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    v spoločnej správe k návrhu novely zákona o civilnej službe pod bodom 3 nachádzate pozmeňujúci návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti k definícii civilnej služby. Tento návrh znie: "Civilnú službu je občan povinný vykonať, ak podľa tohto zákona odoprie vykonať povinnú vojenskú službu z dôvodu náboženského, etického, filozofického alebo z dôvodu svedomia." K tejto definícii chcem dodať, že ona vychádza formálne z odporúčania Európskeho parlamentu z 18. januára 1994, ktoré hovorí, že za odopierača výkonu základnej vojenskej služby z dôvodu rozporu svedomia má byť pokladaný ten, kto má nastúpiť výkon základnej vojenskej služby a odmieta tak urobiť z dôvodu náboženského, etického, filozofického alebo z dôvodu svedomia a žiada všetky členské štáty, teda Európsky parlament, aby prevzali túto definíciu. Vlastne týmto pozmeňujúcim návrhom vyhovieme odporúčaniu Európskeho parlamentu z roku 1994.

    Táto definícia civilnej služby spresňuje dôvody odopretia základnej vojenskej služby. Nejde pritom o rozširovanie, ale presnejšie vymedzenie dôvodov odopretia. Pravdu povediac pri tomto spresnení pôjde o kategóriu mladých ľudí, ktorí nie na základe náboženského presvedčenia alebo otázok svedomia chcú si zvoliť alternatívnu civilnú službu, ale na základe iného hodnotového systému, ktorý nemusí byť nábožensky založený, alebo na základe hodnotového systému inej životnej filozofie. Teda chcem podčiarknuť, že tu ide o také spresnenie pojmu, ktoré sa opiera o odporúčanie Európskeho parlamentu a opiera sa aj o súhlas členov gestorského výboru.

    Vážené dámy, vážení páni, vo svojej druhej poznámke chcem podporiť návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, čo sa týka dĺžky civilnej služby. Civilnú službu je potrebné chápať ako službu rovnocennú so základnou vojenskou službou vo všetkých jej dôsledkoch. Nie je správne diskriminovať ľudí, ktorí si volia túto službu v porovnaní s ostatnými mladými ľuďmi. Alternatívna služba nesmie mať teda trestajúci charakter. Takýto názor zastávajú poslanci Európskeho parlamentu vo svojom už spomínanom odporúčaní z 18. januára 1994, ako aj rezolúcia komisie Organizácie Spojených národov z roku 1989, ďalej odporúčanie a rezolúcia z roku 1989 Výboru ministrov Rady Európy. To isté opakuje aj rezolúcia Komisie OSN pre ľudské práva z roku 1995 číslo 83.

    Vo svojej podstate tu teda ide o zabezpečenie rovnocennosti a rovnoprávnosti všetkých občanov, čiže o zabezpečenie základného ľudského práva aj vo vzťahu k základnej vojenskej službe a vo vzťahu k civilnej alternatívnej službe.

    Zavedenie civilnej služby na začiatku deväťdesiatych rokov v Československu bolo základným prelomom v myslení nás všetkých, v posudzovaní tých, ktorí odopierali nastúpiť na základnú vojenskú službu. Bol to prelom v našom myslení v zmysle prechodu na akceptovanie základných ľudských práv, tak ako je to akceptované vo svete. Po desiatich rokoch teda nastal čas, aby sme tento proces dokončili a dovŕšili.

    Preto odporúčam, aby ste svojím hlasovaním podporili návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v návrhu, ktorý je uvedený pod číslom 9, 10 a 42 spoločnej správy. Tieto návrhy zrovnoprávňujú civilnú službu so základnou vojenskou službou čo do ich trvania.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Nagya. Ako prvý pán poslanec Prokeš, posledný pán poslanec Sitek. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem.

    Ja by som rád pánu poslancovi Nagyovi len pripomenul, že už v histórii bolo veľa pokusov odstrániť vojny a nastoliť svetový mier odmietaním brániť sa. Zatiaľ všetky tieto pokusy veľmi žalostne zlyhali. A pripomína mi to, ako keby vlk presviedčal stádo oviec, že je úplne zbytočné brániť sa, že veď to k ničomu nevedie, treba mať presvedčenie, že tým, že sa nebudeme učiť brániť a nebudeme sa brániť, vlastne nebudeme nikdy a nikým ohrození. Myslím si, že pokiaľ by sa mali takéto myšlienky šíriť, bolo by dobré, keby začali práve krajiny NATO s tým, a až tieto odzbroja, budem za to, aby Slovenská republika nemala ani jedného svojho vojaka, ale dovtedy si myslím, že skutočne by sme mali prestať diskriminovať tých, ktorí sú ochotní preliať za svoju krajinu krv, a hlavne nemali by sme korumpovať ich presvedčenie poskytovaním výhod, ak nepôjdu na vojenskú službu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Gajdoš, nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Nagy, ak by sa mali do slova a do písmena naplniť vaše požiadavky na rovnoprávnosť výkonu vojenskej a civilnej služby, tak tento parlament by nemohol prijať novelu tohto zákona. Nemohol v žiadnom prípade. Ja neviem, či ste absolvovali vojenskú službu niekedy v minulosti, a ak áno, tak si spomeňte na podmienky vojenskej služby a skúste ju porovnať s podmienkami výkonu civilnej služby. Absolútne sa nedajú prirovnať. Absolútne. V každom prípade je vojak základnej služby alebo vojak vojenskej služby oproti vykonávateľovi civilnej služby znevýhodnený či už v otázke 24-hodinových služieb so zbraňou, nesie zodpovednosť za život svoj aj život iných, či už účasťou na vojenských cvičeniach, či už vykonávaním výcviku v zložitých terénnych i poveternostných podmienkach, či už nesením zodpovednosti za obrovské materiálové hodnoty, trestnoprávnej zodpovednosti, nedá sa to porovnať. Prosím vás, nepleťte si to. A na základe určitých teórií chcete zrovnoprávniť tieto služby. Nikdy nebudú rovnoprávne, nikdy nebudú mať rovnocenné podmienky. My sa môžeme snažiť o maximálne priblíženie sa podmienok jednej i druhej služby možno z ľudského hľadiska, nikdy sa nám to nepodarí z praktického hľadiska.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Nagy, ak vás tu počúvajú vojaci, sú na balkóne, tak tí sa musia smiať nad vaším vystúpením, lebo absolútne nemáte ani šajnu o vykonávaní základnej vojenskej služby, aké povinnosti má vojak základnej služby oproti civilkárovi. To je po prvé.

    Po druhé ste si pomýlili pojmy s dojmami, lebo hovorili ste tam v pozmeňujúcom návrhu, ale musíte potom zmeniť ústavu článok 25. Lebo v článku 25 sa jasne hovorí, kedy nemôže vykonávať vojenskú službu, je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním, čiže žiadne ďalšie doplnenie nie je možné. To je po druhé.

    A po tretie, zrovnoprávnenie civilnej služby so základnou vojenskou službou je vtedy možné, keď sa zmení filozofia mladých ľudí, keď bude cťou každého mladého občana brániť vlasť, tak ako to je napríklad v Slovinsku, kde je civilná služba zrovnoprávnená so základnou vojenskou službou, to znamená jedna k jednej, ale tam nie sú problémy z hľadiska náboru odvedencov, tak ako sú už dnes problémy v Armáde Slovenskej republiky. Nie sú schopní pokryť požiadavky okresných vojenských správ. To znamená, že treba zmeniť, ešte raz hovorím, novelu branného zákona, postupnú profesionalizáciu, ale predovšetkým treba, aby branná povinnosť platila pre každého, tak pre vojaka základnej vojenskej služby do šesťdesiateho roku, ako pre civilkára, lebo je množstvo činností v rámci brannej pohotovosti, ktorú treba vykonávať. A ak túto novelu dnes prijmeme, keďže novela nezakotvuje brannú povinnosť pre civilkára, tak zajtra budete vidieť, keď nadobudne zákon platnosť, koľko bude žiadostí o civilnú službu. Potom vám náčelníci okresných vojenských správ povedia, čo sme prijali za zákon a hneď budete dávať krátku novelu.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Poslanci Palko, Andrejčák, Orava, Cuper, Brocka, Andel, Moric. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Hlásil sa potom ešte podľa § 28 pán minister Kanis ako posledný.

    Pán poslanec Andel, chcete vystúpiť v súlade s § 28?

    Nech sa páči.

  • Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som aj ja niekoľkými myšlienkami vystúpil k tomuto veľmi dôležitému zákonu a chcem aj reagovať na rozpravu, teda na vystúpenia, ktoré boli v rozprave. Zdalo sa nám, že tento zákon bude jednoduchý a rokujeme vlastne o ňom už dve hodiny. Poslanecký návrh, ktorý sme dostali ako tlač 477, je zákon, ako som povedal, veľmi významný zákon, ktorý môže, ak ho schválime, svojím spôsobom podstatne a veľmi podstatne ovplyvní bezpečnosť štátu a bude viesť k nedostatočnosti naplnenia stavu vojakov základnej služby. Z toho dôvodu som presvedčený, a nielen ja, ale aj ako niektorí moji predrečníci, že ešte v tomto volebnom období budeme musieť znovu pristúpiť k novelizácii tohto zákona, nakoľko táto novela znevýhodňuje a myslím si dosť podstatne znevýhodňuje brancov, ktorí sa rozhodli vykonávať základnú vojenskú službu.

    Iste niektorí moji predrečníci tu spomínali i profesionálnu armádu, teda profesionálna armáda by mala tvoriť tú časť, ktorá by nahradila vojakov základnej služby. Iste, v poriadku, toto je dobrá myšlienka, ale zoberme si a priznajme si, že profesionálna armáda, to je čosi, je to otázka budúcnosti, ale ak schválime tento zákon, tento zákon bude otázka súčasnosti. A práve z toho dôvodu, ak nenaplníme stavy, ovplyvníme, skutočne negatívne ovplyvníme bezpečnosť nášho štátu. Iste, boli tu spomínané také krajiny ako Taliansko, Belgicko a niektoré ďalšie, kde je pomer civilnej a základnej služby jedna k jednej. Áno, ale zabudli sme na jednu podstatnú vec, že práve v týchto krajinách je vybudovaná vysoko profesionálna a kvalitná armáda. Čiže v týchto krajinách si môžu dovoliť urobiť pomer civilky k základnej vojenskej službe jedna k jednej.

    Ja by som trošku aj odľahčil toto rokovanie a zareagoval by som na to, čo povedal pán poslanec Hofbauer, že tento zákon, to je niečo ako spoločný sex, kde sa každý spolieha na každého. No ono treba to dopovedať ďalej. Je rozdiel, ak mám 20 - 30 rokov, tak sa spolieham, že to nikto neurobí za mňa, ak mám 50 - 60 rokov, tak sa spolieham, že to niekto za mňa urobí. A toto je vlastne ten zákon, že sa spoliehame na to, že namiesto tých civilkárov niekto v dnešných podmienkach, pokiaľ nemáme tú profesionálnu službu, to za niekoho urobí.

    Samozrejme tento zákon, ak ho kritizujeme, treba povedať, že má aj svoje klady. Je prínosom najmä v oblasti politiky nezamestnanosti, respektíve napĺňa možnosť výkonu brancov v kratšom čase po odvode. Zároveň nad tým by sme sa mali zamýšľať a viacerí to aj spomenuli, že znevýhodňuje brancov, ktorí sa rozhodnú pre výkon základnej vojenskej služby. Dôvodov na toto tvrdenie je viacero, niektoré tu odzneli. Ale v prvom rade môj dôvod, ktorý tu je a ste to aj naznačili a pán poslanec Tuchyňa aj spomínal čísla, koľko ľudí sa hlási na civilku, ale 10 percent, nech 20 percent brancov z tohto celkového počtu si volí civilku podľa svojho svedomia a svojho náboženského presvedčenia.

    Ďalej čo je to znevýhodnenie záklaďákov oproti civilkárom, že civilkár, ako povedal pán Moric veľmi správne, on si odkrúti ja neviem 8 - 9 hodín, ide domov a trávi ostatný čas doma. Je pravdou, že civilkári a najmä tí, a vlastne sú to iba tí, ktorí idú na civilku iba preto, že nechcú byť vojakmi základnej služby podľa svojho svedomia a náboženského presvedčenia, robia neoceniteľné služby, mal som tú možnosť alebo to šťastie či nešťastie priamo v praxi spoznať týchto chlapcov, ktorí skutočne v nemocniciach robia neoceniteľné služby a dnešné zdravotníctvo v tom stave, v ktorom je, ozaj bez týchto služieb, bez týchto chlapcov jednoducho by malo veľmi veľké problémy. Skutočne klobúk dolu. Ale to je, dámy a páni, 10, 20, maximálne 30 percent z civilkárov.

    Ďalší veľký problém, ktorý tu je a ktorý robí zamestnávateľom problém pri výkone civilnej služby, je práceneschopnosť občanov vykonávajúcich civilnú službu. Neviem, či si niekto robil analýzu. Je pomerne veľká krátkodobá, pomerne po sebe nasledujúca práceneschopnosť a, samozrejme, i dlhodobá práceneschopnosť. Máme príklady, že civilkári vlastne 80 percent výkonu svojej civilnej služby strávili ako práceneschopní. Čiže ide o to a práve to je to, aby sme zrovnoprávnili záklaďákov, nie civilkárov, aby sme predišli týmto špekulatívnym praktikám, ktoré sa v praxi umožňujú. My sa tu neustále odvolávame na nejaký humanizmus. Súhlasím, ale zabráňme špekuláciám. Nech aj tí ostatní, tak ako tí, ktorí sú presvedčení a zo svojho náboženského presvedčenia robia poctivo v tých nemocniciach a v ďalších veciach, nech robí aj tých 70 percent lajdákov. Prepáčte za výraz, že takto hovorím.

    Chcel som dať návrh, ktorý by menil paragraf, respektíve by doplnil § 7 ods. 2 práve o tejto práceneschopnosti, že ak by ho vojenská okresná správa uznala, že je práceneschopnosť viac-menej zo špekulatívnych dôvodov, môže proste tú práceneschopnosť dať nadslúžiť. Bohužiaľ sa mi nepodarilo získať 15 poslancov.

    Ako som povedal, diskriminácia vojakov základnej služby sa nám časom vypomstí tým, že branci budú odmietať základnú vojenskú službu a akcieschopnosť armády nie že bude diskutabilná, myslím si, že akcieschopnosť armády - bude neschopná armáda.

    Chcel by som poukázať, že vojaci základnej služby okrem vysokej disciplíny, veľkých nárokov na zvládnutie vojenskej techniky a samotného vojenstva nezriedka vykonávajú službu mimo svojho kraja. Čiže nie sú 8 hodín kdesi v práci a potom prídu domov k mamičke, napapajú sa a idú si po svojom na diskotéku a podobne. Preto chcem podčiarknuť to, čo som povedal. Áno, rešpektujme civilnú službu, ale nedávajme prehnané možnosti tým, ktorí si nechcú splniť čestnú povinnosť občana. Tých, ktorí si ju chcú splniť, musíme dostatočne motivovať a práve preto aj pre týchto záklaďákov vytvoriť podmienky na dobrú službu pri výkone základnej vojenskej služby.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu podpredsedu Národnej rady. Pán poslanec Šepták ako prvý, pán poslanec Tuchyňa ako posledný. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

    Pána poslanca Šeptáka ale nevidím, takže ďalší v poradí pán poslanec Prokeš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Ja by som rád povedal pánu poslancovi Andelovi, že nie je celkom účelné vôbec diskutovať o obsahu tejto novely, pretože dôvodom na jej predloženie vôbec nebola nejaká zmena, ktorá by bola potrebná z hľadiska obranyschopnosti a z hľadiska civilnej služby u nás, ale jednoducho je to priznaním skupiny poslancov, že predčasné voľby sa blížia a je to začiatok ich volebnej kampane.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo.

    Chcel by som len doplniť pána podpredsedu Andela, že tam, kde sú profesionálne armády, niet civilnej služby a nie opačne, pretože jednoducho nie je potreba. Chcem povedať a ubezpečiť túto snemovňu a dával som si s tým prácu a prepočítal som, že profesionálna armáda je lacnejšia ako armáda s vojakmi základnej služby, a nie nemálo. A nie nemálo. Vláda má vo svojom programe zvýšiť profesionalizáciu a tie úvahy, ktoré sú, tak sa pohybujú niekde okolo 60 až 70 percent vo svojich dokumentoch. Kto ste mali možnosť sa zoznámiť s koncepciou a dostali ju všetci, tú verejnú časť, tak už v roku 2001, nebudem hovoriť čísla, ale v roku 2002 chce znížiť alebo mať počty armády zhruba 30 tisíc, čo znamená, že jednoducho budeme musieť znížiť počty vojakov pravdepodobne nie profesionálov, pretože bude iná štruktúra, ale vojakov základnej služby. A to len na margo toho, že tu stále operujeme tým, že nie sú dostatočné zdroje. Dostatočné zdroje sú, pretože v každom nástupnom termíne je armáda vojakmi základnej služby doplnená na 99 aj niečo, takmer 100 percent, takže zdroje jednoducho sú.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Palko a po ňom pán poslanec Andrejčák.

    Nech sa páči, pán poslanec Palko.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v úvode poďakoval predkladateľom novely zákona o civilnej službe, pretože väčšina ustanovení v ich návrhu smeruje k zlepšeniu fungovania civilnej služby na Slovensku. Dovolím si však prezentovať iný názor v jednom bode, ktorý je podstatný v novele, a to je dĺžka civilnej služby, respektíve pomer medzi dĺžkou trvania civilnej služby a dĺžkou trvania povinnej vojenskej služby.

    Základný argument, ktorý používajú tí, čo sú za radikálne zníženie dĺžky civilnej služby, je argument o súčasnom údajnom trestajúcom charaktere civilnej služby. Ja si myslím, že nadobudneme možno trošku iný pohľad, keď sa pozrieme na kvalitu civilnej služby a kvalitu vojenskej služby. Vojak základnej vojenskej služby počas roka prežije po odrátaní dovolenky pod vojenským režimom približne 8 000 hodín. Vojaka základnej vojenskej služby čakajú neskôr ešte cvičenia. Vojak základnej vojenskej služby má obmedzené niektoré občianske práva. Vojak základnej vojenskej služby nesmie opustiť svoj útvar, keď sa mu zapáči. Vojak základnej vojenskej služby v dnešných podmienkach nezriedka vykonáva každý druhý deň 24-hodinové služby. Vojak základnej vojenskej služby je povinný vykonať akýkoľvek rozkaz, potom sa môže až sťažovať. Vojak základnej vojenskej služby je povinný znášať útrapy vojenského života. Vojak základnej vojenskej služby prisahal, že v prípade potreby je pripravený nasadiť aj svoj život.

    Prechovávam úctu k tým, ktorí vykonávajú civilnú službu, avšak treba povedať, že civilkár vykonáva civilnú službu osem a pol hodiny denne päť dní v týždni. Zvyšný čas trávi podľa svojich predstáv. Počas dvoch rokov teda vykonáva civilnú službu civilkár fakticky približne 4 500 hodín. Po skrátení civilnej služby na 15 mesiacov by civilkár fakticky vykonával civilnú službu iba približne 2 600 hodín. To znamená, že už pri dnešnom stave je otázne, kto je vlastne diskriminovaný, či vojak základnej vojenskej služby alebo civilkár. A trúfam si povedať, že po skrátení civilnej služby na 15 mesiacov, prípadne ešte radikálnejšie, a aj takými návrhmi sa budeme zaoberať, by sa základná vojenská služba stala zrejme trestom pre tých, ktorí si nevedia alebo nechcú vymyslieť prekážku vo svojom svedomí, na základe ktorej by výkon vojenskej služby odopreli.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, myslím si, že som uviedol argumenty, ktoré vyvracajú tvrdenia o tom, že pri dnešnom stave ide o trestajúci charakter civilnej služby.

    Rád by som ešte upozornil na jeden moment, ktorý je veľmi znepokojujúci. V diskusiách okolo civilnej služby, okolo vzťahu medzi civilnou službou a vojenskou službou, v diskusiách v médiách medzi politikmi všeobecne vzniká akýsi mylný dojem, ako keby na Slovensku bola slobodná voľba. Ako keby si na Slovensku podľa našich zákonov mohol každý mladý človek slobodne vybrať, či pôjde na vojenskú službu alebo na civilnú službu. Ale tak to nie je. U nás je povinnosť základnej vojenskej služby a základnú vojenskú službu nemusia absolvovať tí, ktorí majú výhrady vo svedomí alebo pre svoje náboženské presvedčenie. Ale nie je to voliteľná záležitosť v zásade.

    Ale z tej diskusie vzniká dojem, ako keby tu bola slobodná voľba a nezriedka sa ako argument na skrátenie civilnej služby, na radikálne skrátenie civilnej služby uvádzajú problémy Armády Slovenskej republiky, objektívne problémy pre nedostatok financií, že armáda nie je schopná povolať na výkon vojenskej služby všetkých odvedených, že nie je schopná povolať ich na výkon tejto služby včas. Ale tento problém predsa nemožno riešiť tak, že budeme radikálne skracovať civilnú službu a dúfať v to, že mnoho mladých ľudí alebo že viacej mladých ľudí sa odvolá na svoje svedomie alebo náboženské presvedčenie. Pretože to by sme vlastne dúfali v to, že títo mladí ľudia zneužijú inštitút civilnej služby, zneužijú inštitút možného odvolania sa na výhrady o svedomí. A totiž k tomuto javu na Slovensku dochádza.

    Rád by som upozornil na to, že po roku 1995, keď sa predĺžila civilná služba z 18 mesiacov na 24 mesiacov, došlo k radikálnemu zníženiu žiadosti o civilnú službu. Ako keby svedomie alebo náboženské presvedčenie záviselo od dĺžky civilnej služby. Ale predsa svedomie a náboženské presvedčenie od dĺžky civilnej služby alebo vojenskej služby nezávisia. A ak štatistiky vykazujú, ako keby záviseli, tak ide proste o zneužívanie tohto inštitútu a ja sa obávam, že táto Národná rada tento problém nerieši, ako keby sa s tým zmierila, ako keby sa s tým zmierila celá spoločnosť. A ja sa pýtam, čo sa stane, keď teraz z tých 24 mesiacov skrátime civilnú službu iba na 1,3-násobok vojenskej služby alebo ešte radikálnejšie, že to bude v pomere jedna k jednej. Obávam sa, že dôjde k masívnemu zneužívaniu inštitútu civilnej služby. A toto by sme nemali dovoliť.

    Preto si dovolím v mene poslancov Kresťanskodemokratického hnutia dať pozmeňujúci návrh. Tiež sme za skrátenie civilnej služby z dnešných 24 mesiacov, ale navrhujeme kompromis takéhoto znenia. Navrhujeme upraviť text § 1 ods. 4 takto: "Trvanie výkonu civilnej služby je 1,5-násobkom trvania povinnej vojenskej služby." Zhodou okolností toto je aj názor vlády Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokiaľ podporíte tento pozmeňujúci návrh, tak podporíte česť vojenskej služby. A to je nie málo. Ak podporíte náš návrh, tak zároveň prejavíte odhodlanie, že táto Národná rada nedopustí, aby dochádzalo k zneužívaniu inštitútu civilnej služby, a tým posilníte právny štát na Slovensku. A do tretice v neposlednom rade, ak podporíte náš pozmeňujúci návrh, tak si myslím, že zvýšite alebo posilníte aj dôveryhodnosť Slovenskej republiky v očiach členských štátov NATO, ktorého členom sa chceme stať. Pretože tým, že posilníme vojenskú službu, posilníme armádu, tak tým aj jasno ukážeme, že nechceme byť len užívateľmi systému kolektívnej bezpečnosti, ale že chceme k vzájomnej bezpečnosti aj prispieť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Andrejčák a pripraví sa pán poslanec Ošváth.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    rokovanie o návrhu zákona, respektíve o novele zákona o civilnej službe je taká dobrá príležitosť si opäť v poslaneckej snemovni zarečniť, politicky zašermovať a akože riešiť vážny problém. Keď som kedysi ministroval, bili ma palicou civilnej služby všetci. SDĽ, KDH úplne rovnako. Rovnako to bolelo, rovnaké boli argumenty a dnes o nich mlčíme už dlhší čas. Čo vlastne treba v tomto probléme civilná a vojenská služba riešiť. Predovšetkým pri oboch týchto službách spoločnú vec. Zrovnoprávnenie podmienok pre občana, aby 80 percent vojakov, ktorí slúžia v uniforme, necítili nespravodlivosť, ktorú im náš parlament spôsobuje tvrdými podmienkami vojenskej základnej služby. Majú pravdu. V ich očiach je civilná služba oveľa výhodnejšia ako vojenská. Ale možno ďalších 10 percent chlapcov, ktorí nevykonávajú vojenskú službu, má pocit, že tento parlament im spôsobuje nespravodlivosť, lebo sú veľmi nedôstojné alebo nevýhodné podmienky civilnej služby. A majú pravdu. Nie je to služba tam, kde oni chcú. Nie je za to platené tak dobre, ako predtým boli alebo ako si to želajú, a kým tento pocit nespravodlivosti u 80 percent mužskej časti slovenského obyvateľstva jedného ročníka nevyriešime, ale ani tých ďalších 10, ktorí majú iný názor, nevyriešime, tak do toho času budeme nespravodliví voči jedným a druhým.

    Som za to, aby sa nespravodlivosť, keď už musí byť páchaná, cítila len obmedzeným počtom ľudí. Asi preto tí mladí z SDĽ, keď videli, že minister sa nehýbe, tak sa pustili a vypracovali návrh. Tí trošku starší potom, vlastne v tom duchu bez riešenia základného problému ho zlepšovali no a my ostatní do toho hovoríme a dnes vznikol návrh, ktorý je lepšie neprijať. Je to naozaj zlé. Nerieši to odstránenie toho prvého problému, nespravodlivosť vo všetkých ľuďoch, ktorých sa dotýka dnes a ktorých sa bude dotýkať za rok alebo za dva. Teda treba riešiť. Ako to riešiť u vojakov základnej služby? Dá sa to riešiť tým, že urobíme výkon služby taký, aký oni potrebujú a ktorý im vysvetlíme, prečo nie je pohodlnejší. Veď vojakom základnej služby nie je tajné, že v Nemecku vojak základnej služby smie byť zamestnaný len 8 hodín denne, slovenský vojak je zamestnaný, použijem nemecký názov immerwehre, stále 24 hodín. Aj v noci mu hrozí poplach. A musí bežať a plniť rozkazy. Nemecký dôstojník má právo vojakovi základnej služby len 8 hodín rozkazovať, všetko, čo je nad 8 hodín, mu musí zaplatiť alebo dať náhradné voľno. To, bohužiaľ, ešte nie sme slovenskému vojakovi schopní urobiť. Ale svet pozná takéto prípady.

    Ako to riešiť u vojakov alebo u občanov, ktorí idú do civilnej služby? Vieme, že do toho čosi hovorí dĺžka služby. Áno, každý sa odvoláva, že je to nespravodlivé. Ale myslím si, že treba najprv veľmi objektívne posúdiť, či sprísniť postih za povrchný výkon civilnej služby, teda za povrchný výkon pracovných povinností, či sprísniť postih za absenciu, či rozšíriť možnosti, kde všade týchto chlapcov uplatniť, aby nemuseli na výkon tejto služby čakať. A dovoľujem si tvrdiť, že rozhodnutie bývalého náčelníka Generálneho štábu, ktoré viedlo k tomu, že občania Slovenska nemajú možnosť nastúpiť vojenskú službu vtedy, keď im to zákon stanovuje, škodí slovenskému občanovi. Nemôžu nastupovať do práce, lebo nemajú za sebou vojenskú službu. A presne taký stav sme svojím rozhodnutím vytvorili v civilnej službe. A ak sa netrafíme napríklad dĺžkou služby, lebo o podmienkach zatiaľ nikto takmer nehovorí, tak jedine dĺžkou služby môžeme obmedziť, ako dlho budú čakať.

    Pretože nie je urobený objektívny rozbor skutočných podmienok, len o nich hovoríme, tak musíme ísť na kvalifikovaný odhad. Niekedy síce prináša dobré riešenia, ale priznajme si, že aj teraz budeme len hádať vlastným subjektívnym pocitom, či sa pridať k jednej tretine násobku, k jedenapolnásobku alebo jedna ku jednej, ako navrhoval predseda Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť vo výbore, dnes už je za 1,3. Ak nevyriešime základný problém, nevyriešime nič.

    Nesúhlasím však s tým, čo KDH spočiatku tvrdilo a teraz niektorí kolegovia z opozície to použili, najprv zmeniť iné zákony a potom riešiť tento. Nie. Toto treba hoci aj odhadom riešiť teraz. A neriešme všetko, pretože dnes mám hlavne pocit, že tam niektorí ľudia vidia príležitosť, ako zapracovať rôzne právnické fígle, aby sa mohli chváliť, že to oni vymysleli alebo niektorí, ktorým po niekoľkých rokoch platnosti zákona prekáža jedno slovo, aj keď teda neviem, či je to správne po slovensky alebo nie. Alebo či použijeme tento zákon len na to, či budeme riešiť rozpor, kto má právo z koalície predkladať návrhy zákonov, či je to aj SDĽ alebo len KDH. Nerobme to na úkor našich ľudí. Radšej priznajme, že sa bojíme spustiť prieskum verejnej mienky všetkých chlapcov, ktorí v tomto kalendárnom roku alebo dnes majú byť vo výkone služby bez ohľadu na to, či tam sú alebo nie sú, alebo urobme medzi nimi referendum aj u tých, ktorí majú nastúpiť v priebehu roka alebo dvoch a tí nám povedia, ako si oni predstavujú spravodlivosť, aké majú byť podmienky pre vojenskú a pre civilnú službu.

    Áno, kto je hlboko presvedčený a je v rozpore s jeho svedomím nástup služby, aj keby sme naozaj vytvorili podmienky až trestajúce za to, že má takýto názor, aj tak tam nenastúpi. Špekulanti cúvnu pred tvrdosťou, pokiaľ bude silnejšia, ale ak to 80 percent, páni, z tohto ročníka, a to sú voliči, požaduje a hodnotí vaše stanoviská ako nespravodlivé, o vaše hlasy ide, respektíve o hlasy vo váš prospech. Zvážte preto pri tom, či budete hlasovať za jedna ku jednej, aby ste uspokojili možno 5 alebo 10 percent tých, čo nechcú slúžiť štátu, nechcú sa podieľať na jeho obrane, alebo tých ostatných, tých možno 90 percent, ktorí sú ochotní a dokonca za pocitu, že to robíme na ich úkor.

    Dovoľte mi, aby som pripomenul, že nesúhlasím s tým, že zákon o civilnej službe povedie k nedostatku vojakov základnej služby. To nie je pravda. Veď to, čo nám predvádza minister obrany, keď bez toho, aby sa poistil medzinárodnou dohodou s vládou o tom, že naši susedia budú rovnakým tempom v rovnakých časových termínoch znižovať počty zbraní a počty vojenskej techniky a ideme to robiť bezhlavo iniciatívne my, to robili stachanovci. Možno nerobili, že sa to o nich len písalo, ja neviem. Bolo to veľmi dávno a ja som pri tom nebol, ale takýto úderníci, takýto príklad dávať zahraničiu, keď sa ideme jednostranne oslabovať, to nie je dobrý príklad. To nie je bránenie národných a štátnych záujmov, to sú konkrétne kroky k tomu, aby sme boli takí mizerne slabí, že raz budeme plakať, že sme civilnú službu spustili. A to by nebolo správne.

    Preto si myslím, že treba riešiť problém tejto spravodlivosti občanov Slovenska, povedať im áno, ukazuje sa, pretože dnes viacej vojakov čaká na výkon základnej služby alebo občanov na nástup na výkon základnej vojenskej služby než civilnej, môžeme si čas výkonu civilnej skrátiť, pretože tam sa môže objektívne hlásiť viacej občanov, aby čakali rovnako. A to je naozaj jediný dôvod, ktorý nás oprávňuje k tomu, aby sme zmenili a skrátili výkon civilnej služby. Až dokážeme vytvoriť podmienky, že budú nastupovať okamžite všetci či do vojenskej alebo do civilnej, môžeme sa baviť o iných otázkach. A do toho času môžeme o tom hovoriť politicky, ako chceme. Môžeme ľuďom vysvetľovať dôvody také alebo onaké, ono sa to nechytá, nie je to vierohodné, ľudia tomu neveria a zbytočne strácame čas. Som za to, aby sme skrátili výkon civilnej služby, pretože je tam možné mať väčší počet žiadateľov. Možnože za rok sa to pohne takým smerom, že budeme predlžovať. Aj to povedzme rovno a nebojme sa toho, a možno, že za dva roky tú civilnú službu zrušíme úplne, ale nerobme to ako iniciatívu, ako podstrkovanie sa zahraničiu, ale na základe dohôd s našimi susedmi, pretože na tom po zavedení profesionálnej služby zrejme v druhom, treťom roku plne profesionálnej služby budú armády podstatne lacnejšie. Inak to ani nebude a ja som presvedčený, že raz sa toho aj slovenskí občania dožijú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.

    Keďže nie sú faktické poznámky, uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ošváth a pripraví sa pán poslanec Cuper.

  • Hlas z pléna.

  • Prepáčte, je to prepísané, nemám okuliare, pomýlil som sa, pán kolega, ospravedlňujem sa. Máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený minister,

    vážená Národná rada,

    cieľom poslaneckej novely je zrovnoprávniť, a to čo najviac možností výberu pre mladých mužov, ktorí sú postavení pred otázku na vlastné svedomie: Nastúpim na ročnú povinnú vojenskú službu alebo nastúpim na dvojročnú povinnú civilnú službu. Otvorene poviem, že zo skúseností, ktoré máme zo stretnutí s mladými ľuďmi, a tu si netreba dávať ružové okuliare, k obidvom návrhom pristupujú rovnako ako takmer ku všetkému, k čomu sú prinucovaní. Väčšinou to považujú za obmedzovanie svojich práv a odďaľovanie profesionalizácie v osobnom živote. Je to oprávnené práve v období, keď na obidve povinné služby je problém sa vôbec dostať a ich čakatelia na obidve sa pohybujú v rozmedzí medzi 6 až 8 tisíc mužov.

    V spoločnosti už prebieha niekoľko mesiacov otvorená diskusia na témy dĺžky vojenskej služby, formy odopretia vojenskej služby, ako aj témy hlavne vo vojenských kruhoch, ktoré sa týkajú redefinovania pojmov štátna služba, obrana vlasti, národná bezpečnosť. Niektorí diskutujúci sa dnes, ale aj v médiách pokúsili porovnať počet hodín, ktoré strávia vojaci v armádnom režime, t. j. 365 dní krát 24 hodín, keď si odpočítame 28 dní dovolenky, s počtom hodín, ktoré strávia civilkári v práci. Vychádzali z predpokladu, že civilkári sú povinní odpracovať 8,5 hodiny denne a 5 dní v týždni. Podľa môjho názoru je tento predpoklad nesprávny aj vecne, ale keď už sme sa dali na takéto porovnávanie, v zákone, ktorý je teraz platný, v § 10 ods. 3 sa hovorí, že zamestnávateľ má napríklad právo nariadiť civilkárovi takzvanú pracovnú pohotovosť, ktorá spolu s pracovným časom môže trvať až 16 hodín denne.

    Ak by sme chceli porovnávať napríklad skutočný čas, možno by sa ukázalo, že práve vojaci dnes strávia výcvikom podstatne menej času ako v minulosti a možno aj niekedy menej ako civilkári v práci. Ale podľa môjho názoru takéto porovnávanie je nesprávne aj z principiálneho hľadiska, zbytočne sa tak len dostávame k dlhému radu ťažko riešiteľných dilem typu, či sa viac narobí vojak základného umeleckého súboru alebo civilkár, ktorý sa stará o starých ľudí v domove dôchodcov a podobne. Spomedzi rôznych variantov dĺžky riešení sme sa nakoniec rozhodli pre model koeficient 1,3-násobok, nechcem sa už k tomu vracať, stále je možné diskutovať o inom modeli stanovenia dĺžky civilnej služby, treba si však uvedomiť, že dĺžka civilnej služby, ktorá je v súčasnosti v našom návrhu novely, je kompromisná a v kontexte právnych úprav európskych štátov je skôr štandardná.

    Čo sa týka odopretia povinnosti, našou snahou je, aby sa mladý muž mohol slobodne rozhodnúť a bez časového stresu. O značnej diskriminácii je nutné hovoriť hlavne voči tým, ktorí napríklad počas svojho štúdia na vysokej škole zmenili svoj názor a zmenili svoje presvedčenie alebo náboženské vierovyznanie. Títo mladí muži mali podľa terajšej platnej novely jednoducho smolu a prijímajú službu v armáde ako nutné zlo. V horšom prípade sú trestne stíhaní alebo vo výkone trestu za vyhýbanie sa tejto povinnosti, na čo nás napríklad upozornil aj osobitný spravodajca Výboru pre ľudské práva OSN. Navrhovaná novela odstraňuje tieto deformácie a dáva každému odvedenému brancovi väčšie, nehovorím ideálne, väčšie možnosti výberu medzi základnou vojenskou službou a civilnou službou.

    Aj keď bol v legislatívnom pláne vlády zákon o civilnej službe plánovaný na máj v roku 1999, ale už pre tu stanovené podmienky vieme, kvôli čomu bol vlastne odložený, sa stotožňuje s predstavou ministerstva obrany o presune kompetencií riadenia civilnej služby z rezortu ministerstva obrany na ministerstvo práce, aj keď, bohužiaľ, naša novela nedokáže riešiť túto otázku, aj napriek tomu sme sa rozhodli ju podať, pretože rieši ostatné minimálne takisto dôležité veci, ktoré sú v zákone potrebné, ako je skrátenie, rozšírenie okruhu organizácií, ako aj povinnosť okresnej vojenskej správy oboznámiť branca o možnosti výberu a rozšírenie možnosti podania vyhlásenia.

    O podrobnostiach a technických záležitostiach už hovorili moji predrečníci, ja sa chcem na záver vyjadriť ku vzťahu civilná služba a obrana vlasti a bezpečnosť vlasti. Tu ma nezastupiteľné miesto Armáda Slovenskej republiky a stotožňujem sa s týmto názorom a podľa môjho názoru je potrebné chrániť a rozvíjať jej autoritu v štáte. Ale aj z vlastných skúseností viem, že skutočné rešpektovanie akejkoľvek autority dosiahneme len jej slobodným výberom a ochotou podriadiť sa jej. Akékoľvek iné riešenie bude účinné len dočasne a v konečnom dôsledku uškodí samotnej autorite a a v tomto prípade Armáde Slovenskej republiky.

    Ak v spoločenskom živote toľko diskutujeme o integrácii do Európskej únie a NATO, tak treba podotknúť, že v členských krajinách týchto zoskupení sú vo väčšinou prípadov buď armády profesionálne, alebo má mladý človek možnosť rovnocennej voľby - vojenčina alebo civilná služba. A to platí aj pre tých, ktorým svedomie neumožňuje vziať do rúk zbraň, ale ktorí chcú pomôcť vlasti iným spôsobom. Položme si otázku, budú mladí muži s odporom k zbrani v armáde jej skutočným prínosom? Práve toto bol primárny motív predloženia našej novely a chceli sme odstrániť deficit demokracie pri možnosti voľby medzi vojenčinou a civilkou. Som si vedomý toho, že nie je to ideálne riešenie, ale je to lepšie riešenie ako riešenie žiadne. Ja vás prosím o vyjadrenie, podporu tejto poslaneckej novele.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán kolega.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Hofbauer, Gajdoš, Šepták. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán poslanec Orava, vy ste tu zdôvodňovali niečo, čo nie je predmetom v tej novele zákona a dovolávali ste sa čohosi, čo je úplne iné. Mňa mrzí, že ste nepočúvali vystúpenie vášho politického spolupartnera pána Vladimíra Palka, ktorý myslím si, že to vysvetlil, zdôvodnil a zargumentoval veľmi vecne, čo konštatujem napriek tomu, že nie je mojím politickým súkmeňovcom. On predsa veľmi vecne zdôvodnil, ako je to s obranyschopnosťou, ako je to s morálnym právom odstúpenia či pristúpenia k civilnej službe. A ak dovolíte, vy sa odvolávate na svedomie, rešpektovanie svedomia, na základe ktorého sa umožňuje nezobrať do rúk zbraň. No ale títo mladí ľudia, ktorí sú ochotní alebo nie sú ochotní zobrať v rámci svojho svedomia zbraň do rúk, vzápätí sa stávajú veľmi spokojnými pracovníkmi civilno-bezpečnostných služieb obťažkaní zbraňami, kupujú si krátke či dlhé guľové zbrane a brokové zbrane a sú členmi v poľovníckych zväzoch a združeniach, strieľajú na všetko, čo sa v lese hýbe. To je jednoducho pokrytectvo. Škoda, že táto novela neobsahuje v sebe aj to, že tí, ktorí z dôvodu svedomia nie sú ochotní zobrať do ruky zbraň, tak sú toho zaviazaní doživotne vrátane nemožnosti manipulácie s krátkymi i dlhými guľovými zbraňami aj brokovými zbraňami. To ma mrzí, že aj toto tento poslanecký návrh neobsahuje. Ale opäť opakujem, škoda, že ste nepočúvali pána Vladimíra Palka.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Gajdoš, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Orava,

    ja si myslím, že je scestné tvrdenie alebo myslenie, alebo predstava o tom, že zákonom sa dajú riešiť krajnosti. Zákon predsa musí predstavovať systémové riešenie stavu, ktorý musí predstavovať určitý štandard, určitú stabilitu spoločnosti. Problém civilnej služby tak ako problém vojenskej služby je problémom až na poslednom mieste o peniazoch. Za všetkým sú peníze, peneži, peniaze.

    Takže pokiaľ by bol dostatok zdrojov, dnes by sme sa nezaoberali problematikou civilnej služby, pretože mali by sme plne profesionálnu armádu, a tým by alternatívna služba v štáte nebola. Ale ak nie je taká situácia, tak skutočne treba hľadať principiálne a systémové riešenia, a nie riešenia, ktoré, ako vy sám tvrdíte, nie sú ideálnymi, ale sú nejakými. Podľa mňa sú jednoznačne riešeniami populistickými, účelovými. Takže tie pokoj a zásadné riešenie problému neprinesú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán kolega.

    Slovo má pán poslanec Šepták.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Pán poslanec Orava,

    hovorili ste o tom, že by ste rád upozornili na dve veci, a to, či sa viac narobí civilkár v sociálnej sfére alebo vojak v dychovej hudbe. Ja som takisto za slobodu rozhodovania, ale myslím si na druhej strane, že civilná služba nemôže byť prechádzkou ružovou záhradou, aby nám tam všetci mladí ľudia utekali ako do takej zásobárne. A práve preto je to treba presne špecifikovať. A takisto chcem povedať, že súhlasím s vami pán Orava, že táto novela je potrebná a je potrebné novelizovať tento zákon. Ale myslím si, že predbiehate čas touto novelou. Najskôr treba znovelizovať iné súvisiace zákony, ktoré sú v platnosti. Som presvedčený, že treba dodržať postupnosť krokov, lebo inak sa táto vaša novela míňa účinkom.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper a pripraví sa pán poslanec Brocka.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    už to tak vyzerá, že celá táto schôdza bude asi schôdzou takzvaných politicko-účelových noviel zákonov. Nebol by som vystúpil, nebyť náhody, ktorá ma k tomu priviedla a s ktorou som sa stretol na Právnickej fakulte univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Inšpiroval ma k tomu tento plagátik, ktorý tam visel a na ktorom Študentská rada vysokých škôl vás pozýva na stretnutie s poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Milanom Ištvánom. Téma - novela zákona číslo 207/1995 Zb. o civilnej službe a tendencia vývoja základnej služby v Slovenskej republike. Prednáška sa koná 8. marca 2000 o 16.00 hodine v jedálni vo vestibule Študentského domova Tajovského ulica pri fakulte prírodných vied. Téma, ktorá sa ťa týka. Nebolo by na tom nič zvláštneho, keby Študentská rada vysokých škôl zo zákona nebola orgánom, na ktorý je dekoncentrovaná istá právomoc pána ministra školstva. Pán minister školstva ju platí, a teda v prípade účasti jej a pána Ištvána na tejto prednáške ide o zjavné spojenie politickej strany alebo zástupcu politickej strany, i keď v rúšku poslanca Národnej rady Slovenskej republiky so štátnym orgánom alebo orgánom, ktorý zo zákona vykonáva isté štátne funkcie.

    Takto si teda spoluprácu politických strán a štátu zrejme nepredstavujeme, pretože ak sa to raz stalo v prípade Sergeja Kozlíka, boli toho plné noviny a zaoberali sa tým najmenej týždeň, ako HZDS zneužíva štátne inštitúcie na presadzovanie politických záujmov. Ja toto pokladám za flagrantný príklad presadzovania straníckych, úzko straníckych záujmov cez politické strany alebo cez ktoré presadzujú politické strany svoje úzke stranícke záujmy.

    Novela je zjavne účelová, vidieť to aj z vystúpenia pána Oravu, spojila sa v nej demokratická mládež ľavicová aj pravicová. Svedčilo by o tom aj to, že sa zapojili aj ďalšie inštitúcie ako Občianske oko, ktoré dnes rozdávalo pri vstupe do parlamentu tieto celkom objemné materiály, ktorí nás žiadajú o podporu.

    Teraz k samotnému návrhu zákona o civilnej službe. Samotná novela je, ako to správne povedal pán poslanec Langoš, nie úplná. Svedčilo by o tom aj to, že bol zmenený samotný názov novely, a to by svedčilo o tom, že mala byť stiahnutá, pretože obsah musí byť vyjadrený názvom novely, a ak sa zmení názov, samozrejme, obsah už nemusí zodpovedať samotnému názvu alebo obdobne, takže v každom prípade nie je úmyslom zákonodarcu predkladať a meniť názov zákona počas legislatívneho procesu.

    Pokiaľ ide o samotný obsah, je vyjadrený v § 1. O ten zrejme zákonodarcom alebo navrhovateľom zákona išlo. Bolo už tu o tom povedané veľa, že ide vlastne o skrátenie civilnej služby, respektíve jej zrovnoprávnenie so základnou vojenskou službou, ktorú musia uskutočňovať mladí občania tohto štátu. Bolo už tu povedané veľa o tom, že sa to nedá zrovnoprávniť, lebo ide o dve kategórie, ktoré sa jednoducho zrovnoprávniť nedajú, aj keď tu bola snaha pána Oravu presvedčiť nás o tom, že to ide. V tomto smere sa prikláňam k názoru jeho straníckeho kolegu pána Palka, že jednoducho ide o entity neporovnateľné.

    V ústave v článku 25 je povedané, že obrana Slovenskej republiky je vecou každého občana. V odseku 2 je povedané, že nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon. Tento zákon má ustanoviť v § 1, že civilná služba je iná služba, ktorú je povinný vykonať občan, ak podľa tohto zákona odoprie vykonávať povinnú vojenskú službu s vyhlásením, že je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním.

    Je potrebné povedať, že pojem v rozpore s náboženským svedomím je pojem veľmi široký. Neidentifikuje ho bližšie ani pánom Nagyom navrhované doplnenie, že ide zrejme o rozpor s filozofickým a etickým svedomím. Pokiaľ by išlo o náboženské vyznanie, na Slovensku je jediné náboženstvo, ktoré zákon uznáva a ktoré má problém s tým, že jeho príslušníci nie sú ochotní brať do rúk zbraň, a to si myslím, že je jehovistické vierovyznanie. Príslušníci iných vierovyznaní nezakazujú explicitne vo svojich ustanoveniach alebo vo svojich predpisoch brať občanom do rúk zbraň. Bolo už tu povedané v konečnom dôsledku, že väčšina tých, ktorí idú a argumentujú na civilnú službu s tým, že to robia z tých dôvodov, že je to v rozpore s ich svedomím, v neskoršom období bežne používajú zbrane či už pre zábavu alebo potešenie z lovu, alebo z iných dôvodov a dokonca môžu vykonávať aj pracovnú činnosť v civilno-bezpečnostných službách.

    V tomto smere tento pojem - rozpor so svedomím je veľmi vágny a jeho špecifikácia by si vyžiadala určiť istý etalón, ako už tu povedal aj pán poslanec Langoš, ktorý tento zákon nerieši, pretože je to vec aj iných zákonov nadväzných na túto novelu. Preto si myslím, že návrh, ktorý podal či už pán poslanec Nagy alebo pripomienky Občianskeho oka, ktorí žiadajú doplniť ustanovenie aj o to, že by sa niekto mohol vyhnúť základnej vojenskej službe aj z titulu toho, že v súlade s jeho svedomím je lepšie, ak by vykonával ochranu ľudských práv, kultúrnych, teda ľudských práv alebo by slúžil v oblasti kultúry a školstva, podľa mňa je zľahčením problematiky, pretože by vlastne zvýhodňovalo tých, ktorí sa vyhýbajú vojenskej službe a dokonca by sa vyhýbali aj ťažšiemu výkonu náhradnej civilnej služby, pretože len predsa je rozdiel, ak niekto pracuje, ako už tu bolo povedané, v nejakom domove dôchodcov, v nemocnici alebo ak by vykonával svoju náhradnú civilnú službu trebárs ako aktivista Občianskeho oka, alebo ak by takúto službu vykonával ako učiteľ, alebo pracovník Knažkovho ministerstva kultúry, ak to dobre chápem. Myslím si, že to by narúšalo tú realitu, ktorá len predsa vychádza z toho, že náhradná civilná služba je istou aj sankciou za to, že sa niekto vyhýba základnej vojenskej službe alebo že teda nechce ísť na vojenskú službu z dôvodov teda svedomia.

    Je pravda aj ten krajný názor, že takýmto postupom by sme vlastne zneschopnili značnú časť slovenskej spoločnosti v prípade napadnutia obraňovať Slovenskú republiku. Ja si myslím a skôr som náchylný veriť tomu, že väčšina mladých občanov Slovenskej republiky má vo svojom presvedčení aj pocit vlastenectva. Ja som sa s tým stretol dokonca v Anglicku, v debate, pán Kužma to počúval, môže potvrdiť, kde jeden mladý Slovák sa tak identifikoval s anglickým prostredím, že tvrdí, že jeho ideálom po skončení vysokej školy je slúžiť v každom prípade v ozbrojených silách Veľkej Británie, pretože už má aj anglické občianstvo a podľa možnosti, samozrejme, tí, ktorí majú aj istý štandard, aj istý honor a je to, ako tvrdil tento mladý človek, vysokoškolák, je to vec prestíže každého mladého anglického človeka, teda vysokoškolsky vzdelaného, aby si odslúžil aj základnú vojenskú službu primeranú teda jeho budúcemu postaveniu ako špičkového manažéra alebo riadiaceho pracovníka.

    V tomto smere aj náš zákon alebo návrh novely zákona nič o tom nehovorí. Pokladám to za nedostatok návrhu novely zákona, ktorá sa aspoň v úvodnej časti mohla s týmto problémom vyrovnať, aby vytvorila protiváhu tým názorom, ktoré hovoria, že náhradná civilná služba je vlastne istou sankciou za to, že občan alebo mladý človek nie je ochotný odslúžiť 12 mesiacov v ozbrojených silách Slovenskej republiky. V takom prípade by táto myšlienka bola oslabená.

    Nie som za to, aby mladý človek slúžil 24 mesiacov náhradnej civilnej služby, viem pochopiť mladých ľudí, ktorí nechcú slúžiť v ozbrojených silách. Nemám dobrý pocit. Sám som musel odslúžiť 24 mesiacov kedysi v ozbrojených silách bývalej Československej republiky, a to ešte v krízových rokoch 1968 - 1969, keď som predtým odmietol cvičiť spartakiádu, bol som poslaný do trestného pluku Janovice. Nemal som dobrý pocit z toho, pretože naozaj, ako tu už bolo povedané mnohými predrečníkmi, tá radosť slúžiť v ozbrojených silách musí vychádzať z presvedčenia. Vlastne pocit vlastenectva je podľa mňa v tejto oblasti dôležitý, ale nie som ani za to, aby náhradná civilná služba bola v trvaní v rozsahu 12 mesiacov, ako to predpokladajú niektorí predkladatelia zákona, a po úpravách nie som si celkom istý, či by to mali byť teda 3 mesiace navyše, to znamená 15 mesiacov, skôr som ochotný hlasovať za návrh, ktorý tu bol predložený pánom poslancom Palkom v rozsahu teda 1,5-násobku, to znamená, že bolo by to tých 17 mesiacov náhradnej civilnej služby.

    Má to svoje ratio, sú tu na to dôvody, ktoré tu boli aj z iných strán vysvetlené. Nechcem sa k nim vracať. Treba nájsť seriózny kompromis medzi populizmom alebo medzi politickou účelovosťou politických strán a požiadavkami občianskej spoločnosti, ktorá si žiada, aby len predsa každý mladý človek podľa možnosti alebo aspoň drvivá väčšina z nich mala základný vojenský výcvik a náhradná civilná služba by mala byť len pre tých, ktorí naozaj z vážnych náboženských alebo ako to hovorí zákonodarca doteraz z vážnych aj dôvodov svedomia nemôžu nastúpiť na základnú vojenskú službu.

    To by bolo, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, z mojej strany všetko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Cupera sa prihlásili pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Sitek. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči, máte slovo, pani Tóthová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcem nadviazať na časť vystúpenia pána doktora Cupera, kde spomínal účasť poslancov vládnej koalície a členov vlády na pôde vysokých škôl. Je pravdou a skutočnosťou, že v poslednom čase čím ďalej tým viac a častejšie takéto návštevy sa na vysokých školách opakujú, a to pod rôznymi titulmi.

    Problém je hlavne v tom, že sú to prevažne diskusie s politicky zameraným obsahom a, samozrejme, aj prvkom kampane. Nectí sa skutočnosť, že vysoké školy sú akademická pôda, kde takéto návštevy s takýmto obsahom vystúpení nemajú čo robiť. V minulom období bola kritika za jednu alebo dve návštevy nesmierna aj v tlači a dnes takéto návštevy sú na bežiacom páse. Dokonca aj na stredných školách, pred niekoľkými mesiacmi na Gymnázium na Grösslingovej v Bratislave zavítali ministri, dokonca aj exprezident Kováč, a ako inak aj s manželkou, a robili tam diskusiu na politickú tému. Vážení, toto sú skutočne prešľapy, ktoré, keď budete v tom pokračovať, nemôžete zabrániť potom aj nám, aby sme navštívili vysoké školy. Teda zvážte, či je toto únosné, lebo opakujem, vysoká škola je akademická pôda.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Sitek. Nech sa páči.

  • Ja budem reagovať na pána poslanca Cupera. Myslím si, že zabudol ako člen ústavnoprávneho výboru poukázať na jeden fakt, a to na ten, že aj keď je schválený nový rokovací poriadok, tento návrh zákona bol podaný 9. decembra a má spĺňať tie požiadavky, ktoré rokovací poriadok ustanovuje a nie je možné, aby sa v spoločnej správe potom v článku 1 vlastne dopĺňali ďalšie dve novely zákonov do návrhu zákona. To znamená, že ja žiadam, aby sa ústavnoprávny výbor týmto zaoberal, lebo potom vlastne celá novela zákona nie je opodstatnená, lebo tie ďalšie dve novely zákona povinne z názvu (83 a 372) vlastne musí obsahovať. Čiže podľa mňa bol porušený rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky, lebo tento zákon bol daný do parlamentu ešte pred novým rokovacím poriadkom, ktorý dnes vyšiel v Zbierke zákonov, a myslím si, že ani ten v Zbierke zákonov neobsahuje, aby boli v záhlaví doplnené ďalšie dve novely zákona.

    Ďakujem.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážení kolegovia,

    tento návrh zákona prešiel veľmi zložitým vývojom. Už minulý rok, v polovici roka sa ho chystalo predložiť ministerstvo obrany do prvého čítania, potom pre isté nezhody medzi rezortom obrany a sociálnych vecí sa predkladanie tohto návrhu odročilo, ale práve v tom čase sa do diskusie k podobe tohto návrhu zákona zapojili aj mimovládne organizácie a tretí sektor a práve z tohto sektora sa na mňa obrátili predstavitelia mužských rehoľných rádov s návrhom, aby mohli vykonávať civilnú službu ich členovia v týchto spoločnostiach.

    Oni nemajú problémy s ťažkosťami alebo tvrdosťou vojenskej služby. Život v reholi je častokrát tvrdší ako vojenská služba. Preto navrhujem v § 1 ods. 2 na konci vety za slovami "živelných pohrôm" doplniť slová "a členovia reholí v štátom evidovaných cirkvách a náboženských spoločnostiach", odkaz pod čiarou "zákon SNR číslo 192/1992 Z. z. o registrácii cirkví a náboženských spoločností". Úplné znenie ods. 2 potom bude: "Občan vykonáva civilnú službu v zamestnávateľských organizáciách v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb, pri ochrane životného prostredia a pri likvidácii živelných pohrôm a členovia reholí v štátom evidovaných cirkvách a náboženských spoločnostiach."

    Prečítal som celé znenie ods. 2, lebo v tom návrhu, ktorý máte v laviciach, chýbajú dve slová "členovia reholí", ale je zrejmé teda, že ide o mužské rehoľné rády.

    Dovoľte mi niekoľko slov k zdôvodneniu môjho doplňujúceho návrhu. V novom systéme sociálnej politiky sa ráta s výraznejším pôsobením neštátnych subjektov, ktoré sa angažujú najmä v oblasti sociálnej práce a sociálnych služieb. Sociálne služby dnes poskytujú obce, občianske združenia s humanitným zameraním, Slovenská katolícka charita, Slovenský Červený kríž, Evanjelická diakónia, Gréckokatolícka diecézna charita, Misijné hnutie svätého Vincenta a tiež štátom evidované cirkvi a náboženské spoločnosti. Práve ony sa angažujú v prostredí, kde je pôsobenie štátnej správy málo účinné a efektívne. Doplnením textu o štátom evidované cirkvi a náboženské spoločnosti mierne rozširujem, respektíve spresňujem okruh možností vykonávania civilnej služby.

    Civilná služba pre rehoľníkov v reholi neznamená, že po 8,5 hodinách môžu ísť domov. Neznamená zneužitie inštitútu civilnej služby a neznamená to ani únik od vojenskej služby či spoločenských povinností, lebo rehoľník zostáva v reholi takpovediac aj po robote, spravidla celý život.

    Veľmi sa mi páčil bonmot Jána Budaja, ktorý sa podpisoval pod tento môj poslanecký návrh, keď povedal, že ak by im to niekto závidel, túto možnosť civilnej služby v reholi, ak to schválime, nech si to s nimi vymení.

    Ďakujem vám za to, že podporíte tento pozmeňujúci návrh.

  • Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Moric.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    dovoľte mi, aby som uviedol k tejto novele zákona, že si myslím, že táto siahodlhá diskusia je úplne zbytočná. Skupina poslancov, ktorú reprezentuje môj kolega Ištván, myslím si, že urobila istý populistický krok medzi mladými ľuďmi. Uznávam, že na to majú právo a svojím spôsobom ich aj obdivujem, že takto lacno si dokážu naháňať hlasy. Na druhej strane si myslím, že akékoľvek odôvodnenie takejto novely je diskutovateľné.

    Tak ako sa dá diskutovať o dĺžke civilnej služby, tak takisto sa dá diskutovať aj o dĺžke základnej vojenskej služby a takisto ako tu človek môže byť demagogický, tak aj tam môže byť demagogický. Ja by som mohol argumentovať napríklad, že Izrael, ktorý je obkľúčený zo všetkých strán nepriateľom, arabskými štátmi, tak v ňom je dĺžka základnej vojenskej služby muži - ženy tri roky.

    Slovensko je takisto obkľúčené vojskami NATO, a preto by takisto základná vojenská služba mohla byť keď nie tri roky tak aspoň dva roky. A zdôvodníme si to a budeme o ten svoj dôvod, samozrejme, bojovať. Odvolávať sa teda na okolie, že Európska únia hore-dole, na sever, na juh, je úplne zbytočné, je to hlúposť, pretože je to v určitom čase, sú to štáty, ktoré sa rôznym spôsobom vyvíjajú a sú tam iné podmienky. A teda aj akékoľvek odhady, niekto povedal, že odborný odhad, neviem, čo to je v tomto prípade odborný odhad, je to takisto úplná "magorina", takže akýkoľvek odhad nie je odhadom, ale je skôr, povedal by som, určitým subjektívnym názorom na dĺžku civilnej služby.

    Myslím si, že ak by civilná služba, to je môj názor, ak by civilná služba voči základnej vojenskej službe mala trvať jedna k jednej alebo jeden rok a jeden rok, tak je to absolútna degradácia základnej vojenskej služby, absolútna degradácia akéhosi vlastenectva. Nie je to ani otázka svedomia, pretože civilná služba je v mnohých prípadoch naozaj zneužívaná najmä na to, aby teda ten mladý človek nemusel narukovať. Preto som si dovolil a dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý vo svojej podstate sa vám môže zdať, že je totožný s návrhom pána poslanca Palka, ktorý môže vo vašom hlasovaní vyhrať, pretože pán Palko je môj kolega, je zároveň predseda branno-bezpečnostného výboru, ale to konštatovanie, že 1,5-násobok základnej vojenskej služby sa mi nezdá vhodné, pretože základná vojenská služba nie je štatistika. Základná vojenská služba je naozaj vecná záležitosť, kde v čase vojny človek môže položiť život.

    Preto by som navrhoval takú novelu, že v § 1 ods. 4, by sa nahradili slová "o 3 mesiace" slovami "o 6 mesiacov". Čiže som to kvantifikoval, aby to bolo o 6 mesiacov. Je to v podstate to isté, ale to kvantifikovanie je to presné určenie a nie je to akýsi štatistický pojem. Zdôvodňoval som to tým, a skupina poslancov, ktorá sa pod to podpísala, že vojak je 24 hodín denne v pohotovosti, výkon civilnej služby je osem hodín denne. Navrhovaná zmena lepšie vystihuje duševné a fyzické rozdiely zaťaženia vojaka základnej vojenskej služby a človeka v civilnej službe.

    Ďakujem, že ste si ma vypočuli.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, do rozpravy sa prihlásil ešte minister obrany pán Kanis. Ako posledný vystúpi v rozprave.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    najskôr by som chcel povedať pár slov k histórii toho, ako vlastne táto poslanecká novela vznikla. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky malo v roku 1999 navrhnúť novelu zákona o civilnej službe. Táto novela bola navrhnutá v plánovanom termíne podľa plánu legislatívnych úloh vlády, ale vyrástol tam jeden problém, ktorý sa nepodarilo prekonať, a to bol nesúlad medzi ministerstvom obrany a ministerstvom práce a sociálnych vecí, kto má vlastne uskutočňovať správu celej tejto záležitosti.

    Ako viete, do roku 1995 správu výkonu civilnej služby vykonávalo ministerstvo práce a sociálnych vecí a potom zákonom číslo 207/1995 Z. z. sa to presunulo na ministerstvo obrany. Počuli sme tu už aj názor o tom, že bolo to potrebné vzhľadom na veľký neporiadok, ktorý v tejto oblasti bol. Keďže sme sa ministri nedohodli, chcel by som zdôrazniť, že to je ozaj vecný problém, lebo aj minister práce a sociálnych vecí je z tej istej strany, ale nedospeli sme k dohode, a tak legislatívna rada vlastne nás opäť nútila, aby sme sa dohodli. Nedohodli sme sa a z toho dôvodu som ja stiahol návrh tohto zákona. Poviem to natvrdo, že pre nás je to principálna otázka, som presvedčený, že zákon o civilnej službe nepatrí do rezortu ministerstva obrany. To, že je v rezorte ministerstva obrany, spôsobuje množstvo komplikácií, o ktorých ste tu vy dnes diskutovali. Čiže tu je ten základný problém. Toto zablokovanie využila teda skupina poslancov, ktorá vychádzajúc aj z istých nálad v časti mladých mužov alebo v časti novinárskej obce sa začala aktivizovať a zrodila sa novela, ktorú predložilo.

    Tak ako tu už bolo povedané, pripomienky, ktoré boli k tejto novele či už zo strany Legislatívnej rady alebo vlády Slovenskej republiky, vytvárali predpoklad na to, že ak sa tieto pripomienky budú systémovo akceptovať, prípadne ak sa ešte zlepšia, tak by potom bolo nenáležité, aby sa opäť pripravoval nejaký zákon. To nie je preto, že by niekto nechcel pripraviť návrh novely zákona alebo nový zákon, to nie je pre nás problém, pretože už v decembri táto veľká novela bola prichystaná, ale problém sa začína v tom, že nakoľko sa tieto pripomienky akceptovali, a aká bude podoba tejto novely, ktorú tu vy prijmete. Boli to veľmi rozsiahle pripomienky, a ak sme aj porovnávali, tak asi 80 percent ich bolo osvojených a zapracovaných potom do stanoviska výboru pre obranu a bezpečnosť, keďže vždy musíme predpokladať aj dáke návrhy, ktoré sú v rámci rozpravy, nevieme celkom presne, čo z toho vzíde.

    Ja som aj vo výbore pre obranu a bezpečnosť tlmočil štyri základné pripomienky, z ktorých dve boli akceptované a dve akceptované neboli. Preto už teraz si dovolím povedať, že vzhľadom na zložitosť tejto problematiky, ak by z hlasovania vyplynuli nejaké také podoby, že by sa dostali do rozporu niektoré veci, veľmi by som vás prosil, aby potom tento záverečný produkt bol teda zhodnotený, či nie sú tam nejaké kontroverzné veci a prípadne aby sa využila možnosť potom vrátenia do druhého čítania a táto záležitosť sa dopracovala. Pretože ak niektoré veci sa stanú kontroverzné, tak bude z toho veľmi problémový zákon a bude veľmi problémová aj prax, ako sa má realizovať.

    Keďže my sme neprerazili v tom, že to má mať ministerstvo práce a sociálnych vecí, jednoducho plníme si túto povinnosť, ale hovorím, že viaceré komplikácie sú spôsobené práve tým, že to je v našej gescii.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    myslím si, že ako zákonodarcovia si uvedomujeme, že spoločnosť je vo veľkom pohybe a aj pri najlepšej vôli práve reálny vývoj niekedy prekonáva obsah zákonov, a teda malo by byť prirodzené, že vidíme v zákonoch aj možnosť istej modifikácie, samozrejme, keď je to namieste. To neznižuje povinnosť robiť kvalitné zákony. Ale aj pri tomto zákone sa ukázalo od roku 1995, že skutočne sa stávajú problematické niektoré ustanovenia tohto zákona. Ustanovenie o dĺžke civilnej služby, potom skutočnosť, že podľa znenia zákona sa tí mladí muži, ktorí išli na civilnú službu, stávali v mnohých prípadoch tou najlacnejšou pracovnou silou, vykonávali činnosť v podobách, ktoré boli nedôstojné toho, čo sa nazýva civilná služba ako alternatíva základnej vojenskej služby. Takisto sa ukázalo, že zrejme treba zmierniť otázky lehôt, v ktorých možno odoprieť výkon základnej vojenskej služby vzhľadom na to, že to museli robiť branci vo veľmi krátkom čase a odvedenci v krátkom čase a častokrát teda až neskôr sa dostávali do iných pozícií. No a, samozrejme, že problémom sa ukázalo aj spravovanie v celej tejto záležitosti.

    Myslím si, že všeobecne je nám jasné, že treba novelizovať tento zákon, ale celá záležitosť je istým hľadaním miery. Možno povedať, že niet exaktných riešení. Niet exaktných riešení ani čo sa týka dĺžky civilnej služby, je to skôr hľadanie nejakého zlatého stredu alebo vhodnej dĺžky, ktorá spĺňa nejaké parametre. Na ministerstve obrany boli urobené isté analýzy toho, ako je to aj s dĺžkou civilnej služby. Dospelo sa k tomu, že v podstate to osciluje tak okolo 1,5-násobku dĺžky trvania základnej vojenskej služby. O násobku hovorím preto, lebo poslanci v tom svojom pôvodnom návrhu použili takisto konštrukciu pričítavania troch mesiacov. To je podobná logika, ako tu poslanec Moric povedal, aby sa pričítavalo šesť mesiacov. Ukázalo sa však, že ak dôjde k pohybu aj v dĺžke základnej vojenskej služby, tak vlastne potom to pričítavanie v prípade náhradnej služby, ktorá je práve pre tých, ktorí majú ja neviem dve deti alebo sú v situácii, ktorá si zaslúži osobitné riešenie, tak by v tom prípade to načítavanie mesiacov jednoducho viedlo k takému predlžovaniu, že by boli na tom horšie ako tí, ktorým sa skracuje. Preto násobok.

    Viacerí páni poslanci tu myslím si veľmi presvedčivo zdôvodnili, aký je rozdiel medzi základnou vojenskou službou a civilnou, čo sa týka povinností dotyčného mladého muža. Vychádzam z toho, čo tu povedali, aké argumenty, a takisto zastávam názor podľa ústavy, že nikoho nemožno poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať, a preto si dovolím vyjadriť, že nebolo by spravodlivé a nezodpovedá ani vecnému obsahu týchto služieb, aby civilná služba trvala v pomere jedna ku jednej k základnej vojenskej službe, tak ako to prešlo vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Jednoducho to je návrh, ktorý podľa môjho názoru nezohľadňuje celkovú situáciu, ktorá v tomto prípade je či už v oblasti základnej vojenskej služby alebo civilnej služby. Aj keď ako som už povedal, hľadanie tej miery je vecou naozaj vás poslancov a myslím si, že je to možné rozhodnúť jedine hlasmi, ktoré uplatníte.

    Pozitívne hodnotím, že poslanci navrhli zosúladiť ustanovenie § 7 ods. 2 návrhu zákona s branným zákonom. Podľa branného zákona úrady vojenskej správy vykonávajú na druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v prvom stupni konajú okresné vojenské správy. V § 7 ods. 2 sa teda navrhuje, aby o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných vojenských správ vo veci nezapočítania zmeškaných dní civilnej služby rozhodovali úrady vojenskej správy. S takýmto ustanovením však možno súhlasiť len za predpokladu, že bude novelizovaný aj § 15 zákona o civilnej službe, podľa ktorého o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných vojenských správ rozhoduje ministerstvo obrany. Inak budú tieto ustanovenia kontradiktórne.

    Výhrady mám aj k navrhovanému rozsahu vecných plnení poskytovaných zamestnávateľov občanovi vykonávajúcemu civilnú službu. V § 9 ods. 2 je potrebné doplniť tak, aby v prípade, že zamestnávateľ nemá možnosť poskytnúť občanovi vykonávajúcemu civilnú službu bezplatné ubytovanie, uhrádzal tomuto občanovi preukázané cestovné náklady súvisiace s denným dochádzaním občana na miesto výkonu civilnej služby. Okrem toho je nevyhnutné ustanovenie preformulovať tak, aby mal občan nárok na stravu najmenej trikrát denne, služné a príspevok na ošatenie mesačne vo výške 300 Sk v každom prípade, a nielen podľa potreby. V žiadnom prípade však nemôžem súhlasiť s tým, že za neodobratú stravu sa peňažná náhrada neposkytuje, pretože občanovi vykonávajúcemu povinnú vojenskú službu peňažná náhradu za neodobratú stravu patrí.

    Chcem oceniť to, že pán poslanec Tuchyňa zohľadnil aj práve istú kolíziu nástupného termínu na základnú vojenskú službu s navrhovaným dňom účinnosti tohto zákona a podporujem, aby tento zákon nadobudol účinnosť s ohľadom na zabezpečenie potrieb ozbrojených síl v nadväznosti na to, čo som povedal, 1. augusta roku 2000. Otázkou zostáva, samozrejme, ako budú doriešené otázky, v akom režime budú absolvovať civilnú službu tí, ktorí už boli na civilnej službe, ale majú ju prerušenú, a tí, ktorí si podali vyhlásenie za predchádzajúcich právnych úprav.

    K názorom, ktoré tu boli povedané, predsa len považujem za potrebné sa vyjadriť. Viacerí ste tu vystupovali a hovorili, že by bolo bývalo vhodné, aby tento zákon, novela tohto zákona bola podaná v komplexe iných zákonov. Musím však povedať, že táto novela nemá súvislosť s niektorými inými zákonmi. Je možné rozhodovať aj o dĺžke tejto služby bez ohľadu na to, aká je základná vojenská služba, pretože princíp násobku vlastne zabezpečuje, že ten princíp platí aj v prípade, že sa skráti základná vojenská služba. Novela branného zákona je aj v tejto veci skrátenia základnej vojenskej služby pripravená. Je opäť vecou diskusie v parlamente, či sa pre to rozhodnete alebo sa pre to nerozhodnete.

    Boli tu viaceré vyjadrenia aj o tom, že by sa vyriešila vec profesionalizáciou. Len pre zaujímavosť by som chcel povedať, že do roku 2002 sa podľa schválenej koncepcie zníži počet tých postov, kde sú vojaci základnej služby, o 7 000, a počet profesionálov o 1 500, to je väčšinou prirodzený odchod. Takže aj z toho vidieť, že pomer profesionálnych vojakov a záklaďakov sa bude meniť. Pravda s tým, že oveľa zložitejšou vecou je už, ako zmeniť vnútornú štruktúru profesionálnych vojakov tak, aby z dvoch tretín dôstojníkov sme prešli na jednu tretinu dôstojníkov. To je samo osebe veľmi zložitá viacročná úloha.

    Veľmi závažný problém tu bol nastolený viacerými, že vo vzťahu štát a občan by mali byť riešené veci tak, aby mladému mužovi, ktorý má narukovať, štát tieto podmienky aj pripravil. Niektoré štáty to riešia takisto zákonnou úpravou. Napríklad v Taliansku je to riešené tak, že ak z viny štátu nenastúpi mladý muž na základnú vojenskú službu do jedného roka, tak už nepôjde na základnú vojenskú službu. Česká republika pripravovala zákon, neviem, či už je prijatý alebo nie je, viem, že bol v štádiu príprav, v ktorom sa hovorí takisto, že ak z viny štátu mladý muž nenastúpi na základnú vojenskú službu do dvoch rokov, tak opäť už nie je povolaný na základnú vojenskú službu. Čiže aj tento problém je aktuálny a každý štát ho rieši podľa toho, aká je mienka a aký je názor parlamentu. Domnievam sa, že aj tieto veci práve v súvislosti s množstvom mladých mužov, ktorí čakajú na základnú vojenskú službu alebo civilnú, budeme musieť riešiť.

    Chcel by som však podotknúť, že veľká väčšina tých, ktorí čakajú na základnú vojenskú službu aj na civilnú, nečakajú preto, že by neboli miesta, ale čakajú preto, že majú zákonný odklad. Zákonný odklad predovšetkým z dôvodov toho, že študujú a jednoducho si presúvajú výkon tejto základnej povinnosti až po štúdiách. A teda, aby sme nevychádzali z tých čísiel, že sú to len tí, ktorí nemôžu ísť.

    Čo sa týka posudzovania, aký je stav pri výkone základnej vojenskej služby, iba pár viet by som chcel povedať. Sú to veci a problémy, ktoré pretrvávajú roky, a preto netreba podľa môjho názoru z nich robiť len nejaký akútny problém, ktorý vznikol teraz, ale sú to problémy, ktoré majú svoju genézu.

    Čo sa týka reformy a čo sa týka aj toho, čo tu hovoril aj pán poslanec Andrejčák o znižovaní zbraní, akoby sme sa jednostranne oslabovali. Je dobre známe, že tieto procesy prebiehajú vo všetkých okolitých štátoch, a ak mám spomenúť nášho južného suseda, tam takisto prebieha prechod na 45-tisícovú armádu a v poslednom čase sa diskutuje, že by mala byť v Maďarsku 25-tisícová profesionálna armáda a mala by sa zrušiť všeobecná branná povinnosť.

    Viaceré problémy, ktoré sú na Slovensku, sú problémami rovnakého typu, ako sú aj v krajinách, ktoré sú naši susedia.

    Na záver by som chcel ešte podotknúť práve ohľadne celkového súladu tých zmien, ktoré vy tu odhlasujete. Vzhľadom na závažnosť argumentov, ktoré tu odzneli, ako aj vzhľadom na to, že je možné, že z tohto hlasovania vzídu aj isté kontroverzné normy, ktoré by boli potom v rozpore, dovolím si vás požiadať, aby ste pri hlasovaní o predloženom poslaneckom návrhu zákona o civilnej službe prihliadali aj na tie pripomienky, ktoré som povedal. Súčasne si dovoľujem upozorniť na tú skutočnosť, že v prípade schválenia poslaneckého návrhu novely bez ohľadu na tie pripomienky, ktoré som tu vyjadril, mohol by sa prijatý zákon pre ministerstvo obrany stať veľmi problémovým a v praxi by sa mohli vyskytnúť pri jeho aplikácii veľmi vážne problémy. V takomto prípade by muselo ministerstvo obrany pristúpiť k vypracovaniu nového návrhu zákona o civilnej službe, čo by však rozhodne neprispelo k právnej istote občanov a k stabilite právneho poriadku. Preto si vás dovolím požiadať, aby, ak dôjde k dákej kontroverznosti, sa uplatnil inštitút vrátenia zákona do druhého čítania a jeho dopracovanie tak, aby nevznikli problémy s jeho realizáciou.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán minister bol posledný, ktorý požiadal o vystúpenie v rozprave o tomto návrhu zákona. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo k rozprave pán navrhovateľ? Áno.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    ak dovolíte, pokúsim sa byť stručný.

    Veľmi pekne ďakujem všetkým paniam a pánom poslancom, ktorí vystúpili v rozprave. Myslím si, že bola vecná, veľmi korektná. Aj keď, bohužiaľ, aj na tejto pôde, ako aj na pôde viacerých besied, kde som bol na Slovensku, už taká tá nepresnosť býva. Škoda, že u bývalého ministra obrany, keď používa slovné spojenie vojenská civilná služba alebo civilná vojenská služba, to je tak, ako keby som o nejakom chlapovi povedal, že je tehotný. Myslím si, že aj čistou terminológiou by sme vniesli do tejto problematiky viac svetla. V každom prípade si myslím, že zákon z roku 1995 nevniesol vôbec rovnoprávnosť medzi civilnú a vojenskú službu. Skôr naopak. O tom svedčila tá kritika medzinárodných inštitúcií a rozpor s odporúčaniami povedzme Rady Európy, Európskeho parlamentu alebo Organizácie Spojených národov. Pripomeniem preto krátko len dve veci, povedzme odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy z roku 1989, ktoré hovorí, že alternatívna, čiže civilná služba by nemala mať trestajúci charakter a jej trvanie by v porovnaní s vojenskou službou malo byť v rozumných limitoch. Súčasne Rezolúcia Európskeho parlamentu z roku 1992 vo svojom 51. odseku vyzýva, aby: "Alternatívna služba bola poskytovaná s rovnakou dĺžkou ako vojenská služba tak, aby jej dĺžka nemohla byť považovaná za sankciu alebo odradenie."

    Preto, ak mi dovolíte, prejdeme k pozmeňujúcim návrhom. Na úvod by som chcel, teda v tomto duchu podporiť vlastne pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Šimko a ktorý sa týka 1,3-násobku vojenskej služby, ktorá bude vlastne dĺžkou civilnej služby. A taktiež by som chcel podporiť aj druhý pozmeňujúci návrh z rozpravy a ten predniesol pán poslanec Tuchyňa. Týka sa účinnosti tohto zákona. S pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predniesli páni poslanci Palko a Moric v mene skupiny predkladateľov, si dovolím povedať, že nesúhlasím, pretože predstavujú inú filozofiu, ako sme prezentovali my. A čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Brocku, tak to nechávam na zváženie vám. V každom prípade skupina poslancov prezentuje určitú predstavu o tom, aké by mali byť prioritné zamestnávateľské organizácie a v spoločnej správe je potom, samozrejme, aj špecifikovaný ďalší postup v prípade nedostatku voľných pracovných miest na trhu práce.

    Pánu poslancovi Sitekovi by som chcel povedať, že, samozrejme, skupina predkladateľov konzultovala predložený návrh novely zákona aj s odborníkmi aj z rezortu ministerstva obrany alebo povedzme aj z úradov vojenských správ, alebo z okresných vojenských správ. Vecne treba povedať, že samozrejme, boli rozporuplné ohlasy. Niektorí nás podporovali, niektorí nie, ale to už tak jednoducho chodí. My ako skupina poslancov sme sa rozhodli a predložili sme túto novelu zákona.

    V každom prípade treba povedať, že je úplne prirodzené, že na takúto vážnu tému je viacero názorov, najmä viacero odborných názorov. Bolo to vidieť aj počas rokovaní vo výboroch, keď povedzme poslanci Hnutia za demokratické Slovensko v jednom výbore prezentovali také stanovisko, v druhom onaké a v treťom nejaké úplne iné zase stanovisko, ale to je úplne normálne, lebo takéto stanoviská prezentovali povedzme aj poslanci, ktorí sú v jednom spoločnom klube SDK. Na niektoré vecné otázky mali z vecnej stránky niektorí iný názor.

    V tejto chvíli vám veľmi pekne ďakujem za spoluprácu a chcem vyjadriť presvedčenie, že tento zákon schválime, postúpime do tretieho čítania a potom aj schválime.

    Ďakujem.

  • Pán spoločný spravodajca si žiada vyjadriť sa k rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som sa stručne na záver vyjadril k diskusii k predmetnej novele zákona. Táto novela vyvolala v našej spoločnosti aj v politických kruhoch veľa polemík. Treba uznať skutočnosť, že súčasne platný zákon stanovuje najdlhšiu povinnosť civilnej služby v Európe, to znamená dvojnásobok. Takýto zákon v Európe nemá žiadna krajina. Už pán poslanec Šimko vo svojom vystúpení vlastne vymenoval, ako je to v ostatných krajinách v Európe. Skutočne sme v tomto smere na chvoste a ja nevidím opodstatnenosť, aby tento stav zotrvával. Preto považujem návrh skupiny navrhovateľov za opodstatnený. Je možné diskutovať alebo polemizovať o tom, ktorý z pozmeňujúcich návrhov, ktorý bol predložený, je skutočne najobjektívnejší a najopodstatnejší.

    Otázkou je, ako to uviedli niektorí diskutujúci vo svojich vystúpeniach, či sa dá posudzovať spravodlivosť a objektívnosť dĺžky civilnej služby. Mnohí argumentujú tým, že svedomie brancov sa predsa nedá merať stanovovaním dĺžky civilnej služby či skutočnosťou, že civilná služba nemôže byť trestom za odopretie základnej vojenskej služby z dôvodov svedomia. Ja by som si znovu dovolil zopakovať jeden číselný údaj, ktorý veľmi výrečne hovorí o tejto skutočnosti, a síce, že v roku 1995, to znamená v čase, keď bol zmenený zákon a civilná služba z jedenapolnásobku bola zvýšená na dvojnásobok, bolo 24 369 brancov, ktorí žiadali o civilnú službu, ale na budúci, na ďalší rok, keď sa o polovicu skrátila táto civilná služba, klesli títo žiadatelia na 13 954. To znamená takmer o polovicu, presne tak ako o polovicu bola skrátená civilná služba.

    Ak by som teda subjektívnym spôsobom chcel hodnotiť tento číselný fakt, mohol by som si dovoliť hádam povedať, že svedomie niektorých alebo časti brancov je priamo úmerné dĺžke civilnej služby. Pri zohľadnení potrieb obranyschopnosti štátu, a to aj pri zavedení profesionálnej armády, pretože aj tá musí mať svoje mobilizačné zálohy, a možného zneužívania inštitútu civilnej služby na špekulatívne zámery niektorých brancov sa mi javí ako najprimeranejší návrh pána poslanca Palka, ktorý je identický so stanoviskom ministerstva obrany, aby civilná služba bola jedenapolnásobkom základnej vojenskej služby.

    Tu by som zároveň chcel vyjadriť svoje negatívne stanovisko k pozmeňujúcemu poslaneckému návrhu, ktorý navrhol, aby dĺžka civilnej služby bola rovnaká ako dĺžka základnej vojenskej služby - to bol návrh pána poslanca Langoša, teda jedna ku jednej. Ja ho považujem za diskriminačný voči tým vojakom, ktorí nastupujú na základnú vojenskú službu, pretože títo potom ešte vykonávajú 12-týždňové vojenské cvičenie a vlastne vykonávajú tú službu dlhšie ako žiadatelia o civilnú službu. Takže vlastne týmto spôsobom by sme sa dostali do polohy, že by boli diskriminovaní tí, ktorí sú ochotní, ako to niektorí povedali, brániť svoju vlasť. A preto skutočne tento návrh neodporúčam prijať. Mohli by vzniknúť z toho značné problémy pri povolávaní brancov do armády.

    Návrh pána poslanca Palka, tak ako to vyjadril vo svojom vystúpení, súvisí aj s integračnými ambíciami Slovenska do bezpečnostných štruktúr v Európe. Ak ich chceme totiž naplniť, nemôžeme byť len pasívnymi konzumentmi európskej bezpečnosti, ale jej aktívnymi spolutvorcami a podľa toho musí vyzerať aj náš prístup k budovaniu armády a stanovenie dĺžky civilnej služby, ako aj podmienok výkonu civilnej služby s tým úzko súvisí. Preto vás prosím o dôkladné zváženie vášho rozhodnutia pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch k predmetnému návrhu novely zákona.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, na návrh alebo na požiadanie pána spravodajcu a pána navrhovateľa, ako aj pána ministra obrany vyhlasujem 15-minútovú prestávku pred hlasovaním o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Budeme pokračovať hlasovaním o 17.50 hodine. Prosil by som dovtedy, aby páni spravodajca, navrhovateľ a zástupcovia ministerstva obrany zosúladili svoje stanoviská a mohli by sme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o civilnej službe. Prosil by som pána spoločného spravodajcu, pána navrhovateľa, aby zaujali miesta určené pre navrhovateľa a spravodajcu, aby pán spravodajca uviedol jednotlivé návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ako aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave pri prerokúvaní návrhu zákona.

    Prosím vás, aby sme sa prezentovali. Zistíme počet prítomných poslancov v rokovacej sále, či sme schopní prijímať uznesenia a hlasovať. Prezentujeme sa, páni poslanci.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Prichádzajú ďalší. Prosil by som pána spravodajcu pána poslanca Ošvátha.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým ako pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona, by som dal procedurálny návrh k programu 28. schôdze Národnej rady. Schválili sme si, že body 45 až 48 prerokujeme vo štvrtok 23. marca. Keďže sme veľmi racionálne pristúpili k prerokúvaniu jednotlivých bodov programu, časovo sme sa dostali skôr, ako sme si odsúhlasili prerokúvanie uvedených bodov, dal by som hlasovať, že po hlasovaní o návrhu zákona o civilnej službe, ako aj po odhlasovaní jednotlivých návrhov, ktoré sme prerokovali v piatok v minulý týždeň, by sme pristúpili hneď k prerokúvaniu bodov, ktorých navrhovateľom a predkladateľom je minister zahraničných vecí pán Kukan. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas snemovne alebo treba hlasovať. Netreba hlasovať.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v priebehu odpoludňajšieho rokovania ste dostali tlač číslo 558 a 559, ktorým je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. Všeobecne dospeli právni experti k názoru, že uvedený návrh vlády spĺňa predpoklady na skrátené legislatívne konanie. Keďže neprijatím tohto návrhu vlády hrozia značné hospodárske a ekonomické škody, ktoré by mohli z titulu neprijatia tohto návrhu vzniknúť, dávam preto návrh, aby program 28. schôdze Národnej rady bol rozšírený o body programu, tlač 558, vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch, ako aj tlač 559, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. V mene štyroch poslaneckých klubov predkladám tento návrh.

    Prosím vás, aby sme sa prezentovali a hlasovali o tomto návrhu.

    Prezentovalo sa 74 poslancov.

    Prosím všetkých pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili.

    Pán poslanec Moric má návrh.

  • Pán predsedajúci,

    dovoľte mi, aby som konštatoval, že škody nebudú spôsobené prijatím tohto zákona, ale škody môžu byť spôsobené takýmto urýchleným a nezdôvodneným prijímaním takýchto zákonov. To po prvé. A po druhé, škody môžu byť spôsobené a sú spôsobené nekompetentným rozhodovaním niektorých ministrov. Prosím vás pekne, žiadam vás, aby sme tento návrh prerokovali v normálnom legislatívnom konaní a nezrýchľujme zbytočne prijímanie zákonov ani beh dejín Slovenska. Chcel by som poprosiť, pán predseda, vy ste tvrdili, že v novom roku už budeme zákony prerokúvať normálnym postupom. Keby ste toto slovo dodržali. Nie je odôvodnené zrýchlené prerokúvanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Mám procedurálny návrh, aby sme požiadali pracovníkov úradu Národnej rady Slovenskej republiky, aby vybrali zo záznamov vyjadrenia predsedu Národnej rady pána Migaša, kde poslancom prisľúbil, že bude striktne dodržiavať a žiadať od vlády, aby dávala návrhy zákonov v riadnom konaní.

    Ďalej prosím, aby vybrali z tlače aj všetky jeho vyhlásenia, kde povedal, že neustúpi tlakom vlády, ktorá nepracuje systematicky v legislatíve a potom skráteným legislatívnym konaním dáva závažné návrhy bez splnenia zákonných podmienok.

  • O vystúpenie požiadal pán predseda.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    nevidím dôvod, aby sme robili záznamy alebo čítali záznamy z mojich vystúpení či už tu v Národnej rade alebo mimo Národnej rady, kde som povedal, že je potrebné zmeniť prax, pokiaľ ide o skrátené legislatívne konania, pretože v predošlom období to nebolo vždy využité tak, aby sa napĺňal § 89. Áno, za tým si stojím a otvorene tu pred touto snemovňou aj pred občanmi Slovenskej republiky tak otvorene hovorím a som pripravený jednoducho minimalizovať skrátené legislatívne konania. Ale pokiaľ ide o novelizáciu zákona o dlhopisoch, je taká situácia, že musíme urobiť emisie eurobondov, ide o 500 miliónov euro, čiže ide o sumu asi 20 miliárd Sk. V danom prípade, ak to neurobíme, ak tento zákon nevyjde v Zbierke zákonov do dvoch týždňov, jednoducho pre túto republiku budú veľké národohospodárske škody. Nikdy som nebol tak presvedčený, že práve teraz je potrebné v súlade s § 89 prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní novelu tohto zákona, aby sme neutrpeli veľké národohospodárske škody.

    Preto by som sa chcel na vás obrátiť, v danom prípade neberme to ako opozičný alebo koaličný zápas, alebo zápas o tom, či predseda Národnej rady dodržiava svoje slovo, riaďme sa rozumom a konkrétnou situáciou, keď treba urobiť emisiu eurobondov. Ide, opakujem, o sumu 500 miliónov euro, čiže 20 miliárd Sk. Ak to dvoch týždňov nevyjde v Zbierke zákonov, môžeme prísť o túto sumu. Čiže toto je môj dôvod, prečo som súhlasil s tým, aby tento bod programu bol doplnený do rokovania 28. schôdze, aby sme pozitívne o ňom rozhodli. Ide fakticky o veľmi minimálnu novelu, neviďme v tom nič zlé, riaďme sa racionálnym prístupom o tom, že je to potrebné jednoducho v tejto etape vykonať. Prosil by som o podporu v tomto smere.

    Ďakujem.

  • Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

    Pán poslanec Cuper, nie je rozprava k tomuto. To bol procedurálny návrh, ktorý odznel. Pán predseda vysvetlil dôvody, na základe ktorých sa rozhodol.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili a do programu 28. schôdze sme zaradili tlače 558 a 559.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o civilnej službe.

    Páni poslanci, máte procedurálne návrhy?

    Pán poslanec Cuper.

  • Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby ste dali hlasovať o tom, že, pán predseda, aj vy budete dodržiavať rokovací poriadok. Vystúpenie pána predsedu bolo flagrantným príkladom toho konfliktu záujmov, ktorý aj pán predseda ústavnoprávneho výboru počul, keď sme boli na návšteve v Anglicku, keď jedna poslankyňa bola zbavená na 30 dní mandátu preto, že lobovala vo veci, do ktorej bola priamo zainteresovaná. Aj pán predseda parlamentu ako predseda SDĽ je priamo zainteresovaný na tom, aby sa tento vládny návrh schválil.

  • Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči, máte slovo. Prosím predložte, pán poslanec, procedurálny návrh.

  • Mám procedurálny návrh, nech vláda odstúpi, pretože včera prišla na zmenu tohto zákona?

  • Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán podpredseda, mám procedurálny návrh. Pán predseda prezentoval svoj postoj k zákonom, ktoré sa majú schvaľovať v skrátenom konaní. Ja ho môžem podporiť v jednom. Ako predseda Národnej rady, keď dostane takýto návrh, on ho musí predložiť. Ale pán predseda, vy ste povedali, že to nebudete podporovať, čiže som presvedčený, že budete hlasovať proti tomu. A všetci ostatní povedali, že sú proti tomu.

    Môj procedurálny návrh je v tom, že 20 miliárd a tri riadky, ako ste povedali, že je niečo zanedbateľné, nie je to pravda, to je veľký peniaz. A tu mi šepkajú, že desatina rozpočtu. Prečo vláda to dala len teraz? Koľko na to mala času? A preto môj návrh znie, aby sme v tomto skrátenom konaní o tom nehovorili, ale nech nám prídu povedať, čo tých 20 miliárd znamená a akou formou sa majú získať a potom budeme hovoriť o skrátenom konaní.

  • Pán poslanec Gašparovič, my sme zaradili návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, to ešte neznamená, že sme aj schválili návrh na skrátené legislatívne konanie. Snemovňa bude rozhodovať o tom, či odsúhlasí návrh vlády, aby skrátila prerokúvanie tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní, takže budeme o tom hlasovať pri prerokúvaní. Pán poslanec Paška a Sitek. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pán poslanec Paška, ale prosil by som procedurálny návrh.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pri všetkej úcte k vám aj k pánovi predsedovi by som chcel upozorniť, že ste zle vyhodnotili hlasovanie. Procedurálny návrh totiž podala pani poslankyňa Tóthová, keď žiadala, aby boli vybraté vyhlásenia pána predsedu Národnej rady. O tomto návrhu ste dali hlasovať a tento návrh prešiel.

  • Pán poslanec Sitek, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, ja mám procedurálny návrh v tom smere, že som uplatnil svoju pripomienku a ideme hlasovať o novele zákona o civilnej službe číslo 207 a som presvedčený, že bol rokovací poriadok porušený. Aj keď vyšla dnes Zbierka zákonov, tento zákon bol daný do 9. decembra a nemôže sa upravovať znenie zákona, doplňovať dva zákony, názvy zákona. Čiže žiadam, aby bolo zasadnutie ústavnoprávneho výboru, aby dali komentár k tomuto.

  • Pán poslanec Sitek, teraz pristúpime k hlasovaniu o prerokúvanom návrhu zákona.

    Pán spoločný spravodajca, prosím vás, aby ste uvádzali jednotlivé hlasovania. Najskôr hlasovania zo spoločnej správy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy a v zmysle návrhu odporúčam, aby sme hlasovali spoločne o pozmeňujúcich návrhoch v bodoch 4, 5, 7, 8, 11, 12, 13 až 41 spoločne. Gestorský výbor odporúča tieto pozmeňujúce návrhy schváliť.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby sme sa prezentovali, budeme hlasovať o návrhu pána spoločného spravodajcu, hlasovať o jednotlivých bodoch programu zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol.

    Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrhy zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, sme schválili.

    Budeme pokračovať v hlasovaní. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby dával dôraz na jednotlivé body zo spoločnej správy, aby nedošlo prípadne k schváleniu niektorých bodov, ktoré by boli v rozpore s navrhovaným zákonom. Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Ďalej navrhujem samostatne hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch číslo 1, 2, 3, 6, 9, 10 až 32. Čiže pán predsedajúci, navrhujem, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu v bode číslo 1.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme ešte o bodoch zo spoločnej správy.

    Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 1 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Bod 1 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďalej odporúčam, pán predsedajúci, aby ste dali osobitne hlasovať o pozmeňujúcom návrhu v bode číslo 2.

  • Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bode číslo 2 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Bod číslo 2 zo spoločnej správy sme neprijali.

  • Ďalej, pán predsedajúci, odporúčam, aby ste dali hlasovať o bode spoločnej správy číslo 3.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 3 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod číslo 3 zo spoločnej správy sme schválili.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Ďalej odporúčam, pán predsedajúci, aby sme hlasovali o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy pod bodom číslo 6.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 6 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 115 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod číslo 6 zo spoločnej správy sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Ďalej, pán predsedajúci, odporúčam, aby ste dali hlasovať o bode spoločnej správy, pozmeňujúcom návrhu pod poradovým číslom 9.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 9 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Konštatujem, že bod číslo 9 zo spoločnej správy sme neprijali.

  • Ďalej, pán predsedajúci, odporúčam, aby ste dali hlasovať o bode číslo 10.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 10 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 12 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme návrh neschválili.

  • Ďalej, pán predsedajúci, odporúčam, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu v bode číslo 42.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o bode číslo 42 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že bod číslo 42 zo spoločnej správy sme schválili.

    Pán spoločný spravodajca.

  • Ďalej odporúčam, pán predsedajúci, aby sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyšli z rozpravy. Ako prvý pozmeňujúci návrh bol pozmeňujúci návrh pána poslanca Šimka.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý v rozprave predniesol pán poslanec Šimko.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 118 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh neprešiel.

    Pán poslanec Ošváth.

  • Ďalej, pán predsedajúci, navrhujem, aby sa hlasovalo o druhom pozmeňujúcom návrhu, ktorý vyšiel z rozpravy, a bol to pozmeňujúci návrh pána poslanca Tuchyňu týkajúci sa nadobudnutia účinnosti.

  • Prosím vás, prezentujme sa.

    Pán spoločný spravodajca, v spoločnej správe sme už schválili nadobudnutie účinnosti. Hlasovanie vyhlasujem za neplatné, keďže o tomto návrhu sme už hlasovali v časti návrhov uvedených v spoločnej správe, nie je možné o návrhu pána poslanca Tuchyňu hlasovať.

    Uveďte ďalší návrh.

  • Ďalej navrhujem, pán predsedajúci, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu číslo 3 pána poslanca Brocku.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Brocku. Páni poslanci, to sa týka rozšírenia okruhu subjektov, v ktorých je možné vykonávať civilnú službu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

    Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci, aby sme sa mohli sústrediť na hlasovanie.

    Pán poslanec Ošváth.

  • Páni poslanci, prosím vás, aby ste sa sústredili, ide o najdôležitejšie hlasovanie teraz, pozmeňujúci návrh pána poslanca Palka.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Palka, ktorý sa týka času trvania civilnej služby.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Palka sme schválili.

  • Vzhľadom na to, že piaty pozmeňujúci návrh pána poslanca Morica po schválení pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Palka je bezpredmetný, neodporúčam, aby sa o ňom hlasovalo.

  • Áno. Pán spoločný spravodajca, boli podané ešte nejaké pozmeňujúce návrhy?

  • Panie poslankyne, páni poslanci, keďže v rámci druhého čítania boli schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré je ešte potrebné s legislatívnym odborom zosúladiť s platným zákonom, odporúčam, aby sme o návrhu zákona ako celku nehlasovali hneď aj napriek tomu, že pán spoločný spravodajca má odporúčanie gestorského výboru, ale až zajtra.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Pán spoločný spravodajca, vyjadrite odporúčanie gestorského výboru.

  • Pán predsedajúci, stotožňujem sa s vaším stanoviskom, napriek splnomocneniu výboru neodporúčam, aby sa hlasovalo, respektíve pristúpilo k tretiemu čítaniu.

  • Páni poslanci, prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď. O tomto návrhu dávam hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 123 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že sme návrh neschválili, budeme pokračovať v treťom čítaní o tomto návrhu zákona zajtra.

    Ďakujem pánu poslancovi Ošváthovi a pánu poslancovi Ištvánovi.

    Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu v piatok.

    Predtým má procedurálny návrh pani poslankyňa Tóthová.

  • Ja som ho už dala a nedali ste o ňom hlasovať, porušili ste rokovací poriadok.

  • Pani poslankyňa, váš procedurálny návrh nie je v súlade s rokovacím poriadkom, preto som nedal o ňom hlasovať.

    Pán poslanec Moric.

  • Pán predsedajúci, ďakujem, že ste mi dali slovo, ja som sa chcel spýtať tejto ctenej snemovne, či sme teraz zabudli čítať a zajtra už budeme vedieť čítať, keď zajtra bude tretie čítanie, nerozumiem tomu. Čo sa zmení, predsa tieto veci, ktoré sú tu, sú jasné, načo predlžujeme prijatie tohto zákona zbytočne. Úplne zbytočne podľa mňa. Ak to robíte z taktických dôvodov, tak nám to tu povedzte, lebo mne to nie je jasné.

  • Pán poslanec Moric, chcem vás ubezpečiť, že nie je to zo žiadnych taktických dôvodov, je to len z istej obavy, pretože bol schválený pozmeňujúci a doplňujúci návrh, o ktorom tak navrhovateľ, ako aj pán spoločný spravodajca majú isté pochybnosti, či je alebo nie je v súlade s...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, len upozorňujem, čo viedlo k takémuto návrhu, raz sa domáhame, raz protestujeme, aby sme okamžite pristúpili k hlasovaniu. Hlasovali sme, rozhodli sme, že nebudeme dnes pokračovať, páni poslanci, ja nevidím v tom žiadnu ťažkosť.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali v piatok, o ktorých sme skončili rozpravu. Prvý v poradí prerokovaný zákon bol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Prosím teraz pána poslanca Jána Šimka, aby uvádzal jednotlivé hlasovania o návrhoch, ktoré sú uvedené v tomto návrhu zákona.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená snemovňa,

    uvediem hlasovanie k predmetnému návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 92/1991 Zb. (tlač 492). Odzneli pozmeňujúce návrhy, ktoré som uviedol v informácii k spoločnej správe, takže budeme hlasovať iba o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Tak ako som uviedol, odporúčam vám, aby sme hlasovali o bodoch uvedených v spoločnej správe pod bodmi číslo 1, 4 a 5, aby sme hlasovali spoločne, a o bodoch číslo 2 a 3 aby sme hlasovali spoločne. Čiže budú to dve samostatné hlasovania.

  • Prosím vás, prezentujme sa, hlasujeme o bodoch číslo 1, 4 a 5 zo spoločnej správy číslo 492a k návrhu zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu.

  • Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Nehlasovali 6 poslanci.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Druhým hlasovaním bude opäť spoločné hlasovanie o bodoch číslo 2 a 3. Gestorský výbor ich odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch číslo 2 a 3 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovali 4 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že body číslo 2 a 3 zo spoločnej správy sme neschválili.

    Pán poslanec Šimko, prosím vás, aby ste zaujali stanovisko k druhému čítaniu.

  • Ospravedlňujem sa, už som to považoval za vybavené. Zopakujem, že som bol poverený gestorským výborom oprávneniami podľa § 79 ods. 5, a teda vám odporúčam, aby sme hlasovali o tom, aby sme tento zákon posunuli do tretieho čítania.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 82 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Na základe schváleného návrhu a odporúčania gestorského výboru pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov a poslankýň, či sa hlási do rozpravy niekto ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne návrhy, prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh záverečného uznesenia.

  • Prečítam návrh uznesenia.

    Navrhujem, aby sme schválili, že Národná rada Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 492), schvaľuje so zmenami a doplnkami, ako sme ich už odhlasovali.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujeme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Pristúpime k hlasovaniu o ďalšom prerokovanom bode, ktorým je správa o spôsobe a časovom postupe vyplácania dlhopisov občanom Slovenskej republiky v zmysle platného zákona.

    Prosím teraz pána poslanca Volfa, ktorý bol spoločným spravodajcom k predloženej správe, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem.

    Najskôr by sme mali hlasovať o návrhu pána poslanca Maxona, ktorý navrhol vrátiť túto správu predkladateľovi na prepracovanie.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Maxona, ktorý navrhol vrátiť správu vláde Slovenskej republiky na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Maxona sme neschválili.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Teraz budeme hlasovať o uznesení, že Národná rada berie na vedomie správu o spôsobe a časovom postupe vyplácania dlhopisov občanom Slovenskej republiky.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako je uvedené v správe 509a a ako ho uviedol spoločný spravodajca pán poslanec Volf.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o spôsobe a časovom postupe vyplácania dlhopisov občanov Slovenskej republiky v zmysle platného zákona.

    Prosil by som teraz pána poslanca Bartoša, ktorý bol spravodajcom k návrhu a k tlači 508, ktorý sme prerokovali v piatok, a to je doplnenie a zmena zoznamov podnikov navrhnutých a nenavrhnutých na transformáciu a privatizáciu majetku štátu.

    Pán poslanec Bartoš, prosím vás, aby ste uviedli návrh uznesenia.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    vzhľadom na to, že v rozprave neodzneli žiadne návrhy, o ktorých by mala Národná rada Slovenskej republiky rozhodnúť hlasovaním, predkladám odporúčanie gestorského výboru zobrať na vedomie doplnenie a zmenu zoznamu podnikov navrhnutých a nenavrhnutých na transformáciu a privatizáciu majetku štátu (tlač 508).

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesol pán poslanec Bartoš.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada uvedený návrh uznesenia schválila.

    Teraz prosím pána poslanca Balleka, ktorý bol spoločným spravodajcom k vládnemu návrhu zákona o knižniciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sme prerokovali ako tlač 517 v prvom čítaní, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

    Prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 114 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá s tým, že určené výbory ho prerokujú do 3. mája 2000 a gestorský výbor do 5. mája 2000.

    Hlasujme teda o určení výborov a o lehotách na prerokovanie návrhu.

  • Prosím, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, tak ako ho predniesol spoločný spravodajca pán poslanec Ballek, ktorý odporúča prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Ďakujem pánu poslancovi Ballekovi.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k prerokúvaniu štyroch bodov, ktorých navrhovateľom, predkladateľom za vládu Slovenskej republiky je minister zahraničných vecí pán poslanec Kukan.

    Dovoľte mi, aby som predniesol jeden procedurálny návrh, ktorým chcem navrhnúť, aby rozprava o bodoch číslo 8 a 9 bola zlúčená.

    Prosím vás, prezentujme sa a o tomto návrhu hlasujme.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Pán poslanec Cuper.

  • Pán predsedajúci, v mene dvoch poslaneckých klubov v zmysle § 29a predkladám návrh na skrátenie rečníckeho času na 12 hodín. Je tu dôvodná obava, že pán minister zahraničných vecí a niektorí ďalší politici vládnej koalície budú zneužívať rečnícky čas a budú sa neúmerne vychvaľovať zahraničnými úspechmi tejto vlády, ktoré až také veľké nie sú.

    Ďakujem.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu podľa § 29a, ktorý predniesol pán poslanec Cuper, ktorý žiada skrátiť lehotu na diskusiu na 12 hodín.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Pán poslanec Cuper, nekonkretizovali ste, ku ktorým bodom. K tomuto bodu programu, áno.

    Panie poslankyne, páni poslanci, dávam hlasovať o procedurálnom návrhu ešte raz, ktorým žiadam, aby bola rozprava k bodom číslo 8 a 9 zlúčená.

    Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasy v sále.

  • Procedurálny návrh pána poslanca Cupera bol schválený, páni poslanci. Prosím operátorov, aby pripravili na zajtra všetky technické podmienky na to, aby sme mohli rozdeliť rečnícky čas na jednotlivé poslanecké kluby.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Rozpravu o bodoch číslo 7 a 8 sme zlúčili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 28. schôdze Národnej rady do zajtra rána do 9.00 hodiny.