• Vážení páni poslanci,

    vážené panie poslankyne,

    žiadam vás všetkých, ktorí ste v budove Národnej rady, aby ste sa dostavili do rokovacej miestnosti, aby sme mohli otvoriť ďalší deň rokovania 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Žiadam ešte raz všetkých poslancov Národnej rady, aby sa zúčastnili prerokúvania jednotlivých bodov programu 28. schôdze, ako aj hlasovania, ktoré sme včera neuskutočnili k niektorým bodom.

    Páni poslanci, panie poslankyne, vzhľadom na to, že snemovňa nie je uznášaniaschopná a potrebujeme hlasovať o zákonoch, ktoré sme včera prebrali v prvom čítaní, v zmysle rokovacieho poriadku vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, aby sme mohli pokračovať v rokovaní 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram tretí rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Andrejčák, Kovačič, Šlachta, Šťastný, Švec, Slota. Na zahraničnej služobnej ceste je podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Marián Andel a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Marian Mesiarik.

    Páni poslanci, panie poslankyne, mali by sme sa vrátiť k hlasovaniu o návrhoch zákonov v prvom čítaní, ktoré sme prerokovali včera na včerajšom rokovacom dni.

    Páni poslanci, panie poslankyne, predtým ako budeme hlasovať, žiadam vás, aby ste sa prezentovali, aby sme zistili účasť pánov poslancov a poslankýň Národnej rady, bez hlasovania ku konkrétnemu bodu. Prosím, aby ste sa prezentovali, páni poslanci, panie poslankyne.

    Konštatujem, že je prítomných 63 poslancov. To znamená, že snemovňa nie je uznášaniaschopná.

    Pán poslanec Orosz - procedurálny návrh.

  • Pán podpredseda, dovolím si predložiť v zmysle § 35 ods. 5 návrh v mene dvoch poslaneckých klubov - SDĽ a SDK, aby bolo prerušené rokovanie na poradu poslaneckých klubov pred hlasovaním.

    Ďakujem pekne.

  • Páni poslanci, poslankyne, vyhlasujem prestávku do 10.00 hodiny.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Žiadam poslanecké kluby, ktoré zatiaľ rokujú, aby skončili svoje rokovania, aby sa poslanci dostavili na hlasovanie tak, aby sme mohli pokračovať v priebehu 28. schôdze.

    Páni poslanci, žiadam vás, aby ste skončili rokovania poslaneckých klubov. Páni poslanci za SMK, SOP, žiadam, aby ste sa dostavili do poslaneckej snemovne.

    Vážení páni poslanci,

    vážené panie poslankyne,

    budeme pokračovať v rokovaní 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Cuper. Dávam mu slovo. Nie? Keď nie, tak ide o omyl.

    Prosím, budeme pokračovať hlasovaním o návrhoch zákonov, ktoré sme včera prerokovali v prvom čítaní, ale sme ich neodhlasovali.

    Prosím, keby ste sa troška upokojili, aby sme dávali pozor, o ktorých návrhoch a o ktorých konkrétnych bodoch budeme hlasovať.

    Na začiatku včera sa Národná rada uzniesla, že návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktorý ste mali ako tlač 539, prerokuje v druhom čítaní, čiže bol schválený.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Nemyslím si, že je potrebné, aby pani spravodajkyňa vystupovala. Ide o to, aby sme hlasovali o pridelení ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a výboru pre sociálne veci. Gestorským výborom je navrhovaný výbor pre sociálne veci a bývanie. Termín pre výbory je do 3. 5. 2000 a pre gestorský do 5. 5. 2000. Ide o návrh k tlači 539.

    Páni poslanci, panie poslankyne, žiadam vás, aby ste sa prezentovali a hlasovali o predloženom návrhu.

    Prosím, hlasujeme, páni poslanci.

  • Ruch v sále.

  • A prosím o pokoj v snemovni. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovalo 12 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený. Národná rada teda pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Nasleduje hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Kováča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (tlač 538).

    Spravodajcom bol pán poslanec Krumpolec.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím pána poslanca Krumpolca, ktorý bol určený ako spravodajca, aby návrh uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážení páni poslanci, panie poslankyne,

    v rozprave k predloženému návrhu bol predložený návrh pani poslankyne Aibekovej, ktorý podporila aj pani poslankyňa Keltošová, aby predložený návrh nebol postúpený do druhého čítania. Zdôvodnenie tam bolo predovšetkým, že nie je vyčíslený dosah na štátny rozpočet.

    Prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Budeme hlasovať, páni poslanci, panie poslankyne. Prosím, hlasujeme...

  • ... o návrhu pani Aibekovej, aby návrh nebol postúpený do druhého čítania.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím, hlasujeme už teraz. Nerušme hlasovanie. Žiadam vás, aby ste dávali pozor, čo predkladá spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh nebol schválený.

    Ďalej, nech sa páči, pán spravodajca.

  • Druhý návrh je teda oficiálny z výboru o tom, že Národná rada Slovenskej republiky odporúča prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ruch v sále.

  • Pokoj prosím, pokoj.

    Ešte raz, pán spravodajca. A prosím pokoj.

  • Aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý predložil pán poslanec Krumpolec ako spravodajca. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh nebol schválený.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že tento návrh skupiny poslancov nebude prerokúvať v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Kováča...

  • Reakcia poslankyne z pléna.

  • Ale ideme k ďalšiemu zákonu, pani poslankyňa. Pani poslankyňa Aibeková, ideme k ďalšiemu zákonu, ktorý predložil pán poslanec Kováč.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Kováča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.

    Pán spravodajca, žiadam vás, aby ste podľa § 73 ods. 3 o rokovacom poriadku predkladali návrhy.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o pokoj pri hlasovaní.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, aj pri tomto návrhu bol predložený z rozpravy návrh pani poslankyne Aibekovej, ktorá navrhuje, aby predložený návrh neprešiel do druhého čítania, pretože nie je známy dosah na štátny rozpočet a rozpočet Sociálnej poisťovne.

  • Prosím, budeme hlasovať. Návrh znie, aby tento návrh zákona neprešiel do druhého čítania.

    Pán spravodajca, dobre sme rozumeli?

  • Prosím, budeme hlasovať o takto predloženom návrhu pána spravodajcu poslanca Krumpolca. Hlasujeme o tlači 537.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh nebol schválený.

    Prosím ďalej, pán spravodajca.

  • Takže zostávajú teraz iba návrhy z výboru. Návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Budeme hlasovať o predloženom návrhu. Páni poslanci, panie poslankyne, žiadam vás, aby ste hlasovali. Hlasujeme, páni poslanci, pani poslankyne.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 116 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Návrh prešiel.

  • Potlesk a ruch v sále.

  • Prosím ďalej, pán spravodajca.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že tento návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Prosím, pán spravodajca.

  • Ruch v sále.

  • Prosím, aby predmetný návrh prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie s termínom do 3. mája 2000 a gestorský výbor, ktorým je Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, v lehote do 5. mája 2000.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh. Pripravte sa na hlasovanie. Hlasujte o predloženom návrhu, ktorý predniesol pán spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh bol prijatý. Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime k tlači číslo 536. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslanca...

    Pán poslanec Kováč sa hlási s procedurálnym návrhom.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že nebol prijatý môj návrh pod tlačou 538 a tlač 536 je výrazne viazaná iba na prijatie (potlesk) zákona 538, sťahujem tento návrh zákona.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kováč stiahol svoj návrh. Nebudeme teda hlasovať.

    V rokovaní budeme pokračovať hlasovaním...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, pokoj prosím.

    V rokovaní budeme pokračovať hlasovaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, tlač 531.

    Spravodajcom ústavnoprávneho výboru bol pán poslanec Fico. Žiadam ho, aby uvádzal hlasovanie.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Nech sa páči, pán poslanec Fico má slovo.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci.

    Ako spravodajca som predložil včera návrh uznesenia, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Takže prosím, aby sme hlasovali o návrhu pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Počuli ste návrh, páni poslanci, panie poslankyne. Budeme hlasovať o predloženom návrhu. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 122 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Nehlasovalo 5 poslancov.

    Tento návrh bol schválený.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako i určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Prosím pána spravodajcu, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem.

    Pán podpredseda, je tu návrh, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 28. februára 2000 bol návrh skupiny poslancov pridelený na rokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti. Súčasne za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady ústavnoprávny výbor, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 3. mája a gestorský výbor do 5. mája 2000. A prosím, aby sme o tom hlasovali.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Hlasujeme o predloženom návrhu. Prosím, hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 113 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovalo 12 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Nasleduje hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii (tlač 520).

    Spravodajcom ústavnoprávneho výboru je pán poslanec Ivan Šimko.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Žiadam pána spravodajcu, aby návrh uviedol.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Tak ako ste povedali, budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady o tom, že Národná rada odporúča návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní. Z rozpravy nevyplynul žiaden iný návrh, takže budeme rozhodovať o tomto.

  • Páni poslanci, poslankyne, počuli ste návrh pána spravodajcu. Prosím, pripravte sa na hlasovanie a hlasujte o predloženom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh skupiny poslancov Národnej rady nepostupuje do druhého čítania.

    Ďakujem, pán spravodajca.

  • Pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch (tlač 541).

    Spravodajcom bol pán poslanec Martin Kujan.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím pána spravodajcu, aby návrh uviedol.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán predsedajúci, keďže z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Prosím, hlasujeme, páni poslanci, poslankyne. Hlasujte o predloženom návrhu pána spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 117 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh skupiny poslancov Národnej rady prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, budeme pokračovať a pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Prosím, pán spravodajca, máte slovo.

  • Áno, ďakujem.

    Súčasne odporúčam, aby v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 564 z 28. februára 2000 bol pridelený v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbor uvedený návrh prerokoval do 3. mája a gestorský výbor do 5. mája 2000.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Páni poslanci, poslankyne, hlasujte o predloženom návrhu pána spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 120 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 118 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v programe budeme pokračovať bodom

    návrh na odvolanie zástupcov štátu z dozornej rady Národného úradu práce a na voľbu zástupcov štátu do dozornej rady Národného úradu práce.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 530.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    podľa § 10 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti je ako samosprávny orgán Národného úradu práce dozorná rada, ktorý vykonáva kontrolnú činnosť nad Národným úradom práce. Má 9 členov, z toho 3 sú zástupcovia zamestnancov, 3 zástupcovia zamestnávateľov a 3 zástupcovia štátu.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 92 zo dňa 16. 2. 2000 predkladá Národnej rade Slovenskej republiky návrh na odvolanie dvoch zástupcov štátu z dozornej rady Národného úradu práce a voľbu dvoch nových jej členov.

    Odporúčame v dôsledku organizačných zmien v niektorých orgánoch štátnej správy odvolať podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387 z dozornej rady Národného úradu práce zástupcov štátu Ing. Marcelu Šajtlavovú a Ing. Lýdiu Šimorovú a odporúčame zvoliť podľa tohto zákona do dozornej rady Národného úradu práce zástupcov štátu Ing. Kristínu Százovú a Mgr. Pavla Kravca.

    Chcem vás poprosiť, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste tieto návrhy vlády Slovenskej republiky podporili.

    Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste zachovali pokoj. Pán poslanec Muránsky.

    Ďakujem pánovi ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím poslanca Štefana Rusnáka, aby podal informáciu o prerokovaní návrhu vo Výbore Národnej rady pre sociálnej veci a bývanie.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predložil správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu na odvolanie zástupcov štátu z dozornej rady Národného úradu práce a na voľbu zástupcov štátu do dozornej rady Národného úradu práce.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 565 z 29. februára 2000 pridelil návrh na odvolanie zástupcov štátu z dozornej rady Národného úradu práce a na voľbou zástupcov štátu do dozornej rady Národného úradu práce na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne do 10. marca tohto roka.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh na odvolanie zástupcov štátu z dozornej rady Národného úradu práce a na voľbu zástupcov štátu do dozornej rady Národného úradu práce na svojej 37. schôdzi a prijal uznesenie číslo 166. V prijatom uznesení konštatoval, že postup vlády Slovenskej republiky je v súlade so zákonom číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, podľa ktorého návrhy na odvolanie a voľbu zástupcov štátu v dozornej rade Národného úradu práce predkladá vláda Slovenskej republiky.

    Výbor uznesením zo dňa 14. marca 2000 číslo 166 súhlasí s návrhom vlády Slovenskej republiky na odvolanie zástupcov štátu, a to Marcely Šajtlavovej a Lýdie Šimorovej z dozornej rady Národného úradu práce, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 10 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov odvolať zástupcov štátu Marcelu Šajtlavovú a Lýdiu Šimorovú z dozornej rady Národného úradu práce. Súčasne výbor týmto uznesením súhlasí s voľbou zástupcov štátu, a to Kristínou Százovou a Pavlom Kravcom, do dozornej rady Národného úradu práce a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 10 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov zvoliť zástupcov štátu, a to Kristínu Százovú a Pavla Kravca, do dozornej rady Národného úradu práce.

    Ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby odvolanie členov dozornej rady Národného úradu práce a voľba členov dozornej rady Národného úradu práce sa konali verejným hlasovaním.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto z poslancov, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto z poslancov ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Predpokladám, že ani pán minister, ani pán spravodajca sa teda nebudú chcieť vyjadrovať k ničomu.

    Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku pri voľbe alebo odvolaní sa hlasuje tajne. Ak ide o voľbu alebo odvolanie, Národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V súlade s uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie preto podávam návrh, aby sme o odvolaní a voľbe členov dozornej rady Národného úradu práce hlasovali verejne.

    Prosím, páni poslanci, aby ste sa zúčastnili tohto hlasovania. Žiadam všetkých poslancov, aby prišli ku svojim rokovacím stolom a pripravili sa na hlasovanie o predloženom návrhu, ktorý som podal.

    Prosím, hlasujeme o tomto návrhu, aby sme hlasovali verejne o návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že o týchto návrhoch budeme hlasovať verejne.

    Prosím, pán spravodajca si pýta slovo.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, pokoj, nebudeme vedieť, o čom budeme hlasovať. Žiadam vás o pozornosť.

  • Ďakujem za slovo.

    Dávam návrh Národnej rade Slovenskej republiky, aby sme prijali takéto uznesenie k návrhu na odvolanie zástupcov štátu z dozornej rady Národného úradu práce a na voľbu zástupcov štátu do dozornej rady Národného úradu práce.

    "Národná rada Slovenskej republiky podľa § 10 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov

    a) odvolala z dozornej rady Národného úradu práce zástupcov štátu Marcelu Šajtlavovú a Lýdiu Šimorovú,

    b) zvolila do dozornej rady Národného úradu práce zástupcov štátu Kristínu Százovú a Pavla Kravca."

    To je návrh na uznesenie. Prosím, pán predsedajúci, aby sme hlasovali po prvé, to znamená pod písmenom a) odvolala z dozornej rady, tak ako som predniesol návrh.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, poslankyne, najskôr budeme hlasovať o návrhu na odvolanie zástupcov štátu z dozornej rady Národného úradu práce, ako sú uvedení v časti a) návrhu uznesenia Národnej rady. Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali o tomto návrhu. Ide o odvolanie zástupcov štátu, tak ako sú uvedení v časti a).

    Prosím, hlasujte. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 105 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky odvolala zástupcov štátu Marcelu Šajtlavovú a Lýdiu Šimorovú z dozornej rady Národného úradu práce.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu zástupcov štátu do dozornej rady Národného úradu práce, ako sú uvedení v časti b) návrhu uznesenia Národnej rady.

    Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali o tejto časti b) návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila Kristínu Százovú a Pavla Kravca za zástupcov štátu v dozornej rade Národného úradu práce.

    Prosím, pán spravodajca, k uzneseniu, ktoré ste predložili. Môžeme ho prečítať ešte raz. Nie? Bolo predložené uznesenie, nebudeme ho čítať znova, text poznáte.

    Dávam hlasovať o predloženom návrhu na uznesenie, ktoré predložil pán spravodajca. Prosím, aby ste hlasovali o tomto uznesení, o návrhu na uznesenie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 90 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh na uznesenie bol schválený.

    Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi poslancovi, ktorý vykonával funkciu spravodajcu. Ďakujem pekne.

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás o pokoj.

    Nasleduje druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Vyhláseniami Slovenskej republiky k Európskemu dohovoru o vydávaní (oznámenie číslo 549/1992 Zb.), Európskemu dohovoru o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach (oznámenie číslo 550/1992 Zb.) a Európskemu dohovoru o odovzdávaní trestného konania (oznámenie číslo 551/1992 Zb.).

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 495.

    Návrh vlády odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    Česká a Slovenská Federatívna Republika ratifikovala v roku 1992 Európsky dohovor o vydávaní, Európsky dohovor o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach a Európsky dohovor o odovzdávaní trestného konania. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky Výbor ministrov Rady Európy na svojom 484. zasadnutí v roku 1993 rozhodol, že Slovenská republika sa bude považovať za zmluvnú stranu aj týchto dohovorov Rady Európy so spätnou účinnosťou od 1. januára 1993. Vzhľadom na osobitosť tohto postupu nemohla Slovenská republika využiť možnosť, ktorú dohovory poskytujú zmluvným stranám, aby pri ich podpise či ratifikácii urobili príslušné výhrady a vyhlásenia. Slovenská republika v dôsledku toho zostala viazaná výhradami a vyhláseniami, ktoré urobila bývalá Česká a Slovenská Federatívna Republika pri ratifikácii uvedených dohovorov. V rámci konzultácií s príslušnými orgánmi Rady Európy bolo potvrdené, že Slovenská republika v zásade urobiť nové výhrady ani vyhlásenia nemôže. Môže však urobiť niektoré vyhlásenia, ktoré súvisia so zmenou subjektov medzinárodných záväzkov a majú vplyv na praktické vykonávanie dohovorov.

    Návrhy nových vyhlásení Slovenskej republiky k trom uvedeným dohovorom boli konzultované s príslušnými útvarmi Rady Európy a sú podľa ich vyjadrenia depozitárom dohovorov akceptovateľné. Ide o vyhlásenia, ktoré sú z hľadiska bezproblémového vykonávania týchto dohovorov žiaduce a potrebné. Navrhované vyhlásenia sú v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a ich vykonávanie bude zabezpečovať ministerstvo spravodlivosti a Generálna prokuratúra.

    Vláda Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s navrhovanými vyhláseniami uznesením 1004 zo 17. novembra 1999. Vzhľadom na skutočnosť, že dohovory, ktorých sa vyhlásenia týkajú, majú charakter prezidentských zmlúv a ich postup pri schválení nových vyhlásení zodpovedá postupu pri schvaľovaní prezidentských zmlúv, podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky sa predkladá návrh vyhlásení aj na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    V prípade všetkých týchto troch dohovorov ide vlastne o 2 okruhy vyhlásení, ktoré sa týkajú 2 okruhov praktických otázok pri ich realizácii, a to prvý sa týka jazyka, v ktorom sa majú doručovať z jednej strany, teda k nám, rôzne dožiadania, dopyty a podobne, to znamená, týmto vyhlásením hovoríme, že tieto dopyty, žiadosti a podobne sa majú robiť alternatívne v slovenskom, anglickom alebo francúzskom jazyku. V slovenskom a potom anglický a francúzsky ako oficiálne jazyky Rady Európy. Bez tohto vyhlásenia to bolo možné robiť v ktoromkoľvek jazyku členského štátu Rady Európy.

    Druhý okruh sa týka adresáta zásielok na Slovensku, a to, či to má byť ministerstvo spravodlivosti, alebo Generálna prokuratúra. Táto okolnosť súvisí s usporiadaním týchto ústavných orgánov na Slovensku, a to, že prokuratúra na čele s Generálnou prokuratúrou je samostatným orgánom v štruktúre ústavných orgánov, ktorá dozoruje trestné konanie až do podania obžaloby na súd, a potom sú to súdy, čiže ministerstvo spravodlivosti. Na základe tohto vyhlásenia to znamená, že pokiaľ z iných štátov budú smerovať otázky, dopyty, dožiadania a podobne k nám, ak to bude v štádiu prípravného konania, to znamená vyšetrovania a povedzme vypracúvania obžaloby až do podania obžaloby na súd, tak tieto dopyty, dožiadania a podobne sa budú adresovať na Generálnu prokuratúru, v štádiu súdneho konania sa budú dožiadania adresovať na ministerstvo spravodlivosti.

    Tento postup, ako aj uvedené vyhlásenie o jazykoch veľmi urýchli vybavovanie praktických otázok týkajúcich sa trestného konania. Z uvedených dôvodov navrhujem, aby tieto vyhlásenia boli schválené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov, člena ústavnoprávneho výboru poslanca Roberta Fica, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uvedenými vyhláseniami Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca výborov pri rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s týmito medzinárodnými dokumentmi podal informáciu.

    Predmetný dohovor pridelil na rokovanie predseda Národnej rady svojím rozhodnutím Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory tento predmetný dohovor prerokovali a odporučili Národnej rade vysloviť s ním súhlas. Gestorský výbor odporúča po svojom rokovaní vysloviť s Vyhláseniami Slovenskej republiky k Európskemu dohovoru o vydávaní, Európskemu dohovoru o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach a Európskemu dohovoru o odovzdávaní trestného konania súhlas.

    Všetko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie a prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto z poslancov, preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto z poslancov ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    A predpokladám, že ani pán minister, ani pán spravodajca sa nechce vyjadriť k rozprave.

    Prosím, pán spoločný spravodajca výborov, aby ste uviedli hlasovanie.

  • Pán podpredseda, je tu návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s uvedenými medzinárodnými dokumentmi súhlas.

  • Ďakujem.

    Páni poslanci, poslankyne, žiadam vás, aby ste sa zúčastnili hlasovania o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky bude hlasovať o vyslovení súhlasu s Vyhláseniami Slovenskej republiky k Európskemu dohovoru o vydávaní, Dohovoru o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach a Európskemu dohovoru o odovzdávaní trestného konania.

    Žiadam vás, páni poslanci, aby ste prišli k svojim rokovacím stolom a pripravili sa na hlasovanie.

    Páni poslanci, poslankyne, budeme hlasovať o predloženom návrhu na uznesenie. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Trestnoprávnym dohovorom o korupcii.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 494.

    Návrh vlády odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky Ján Čarnogurský.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    korupcia predstavuje veľké ohrozenie pre právny štát, demokraciu, ľudské práva, slušnosť a spravodlivosť. Boju proti úplatkárstvu, korupcii v medzinárodnej dimenzii a medzištátnej spolupráci v tejto oblasti sa v súčasnosti venuje veľká pozornosť na rôznych medzinárodných fórach, osobitne v orgánoch Európskej únie, OECD a Rady Európy. Osobitosťou prístupu Rady Európy je nielen vypracovanie príslušných medzinárodných zmlúv, ale súčasne aj vytváranie účinných kontrolných mechanizmov na sledovanie ich implementácie. Na tento účel Rada Európy vytvorila tzv. Skupinu štátov proti korupcii, skratka GRECO, ktorej členom sa na základe uznesenia vlády stala aj Slovenská republika.

    Predkladaný dohovor Rady Európy prezentuje spoločnú trestnú politiku signatárskych štátov zameranú na ochranu spoločnosti proti korupcii a je ďalším krokom na ceste k efektívnemu a koordinovanému potláčaniu tohto rozšíreného protispoločenského javu. Cieľom dohovoru je stanoviť medzinárodné štandardy pre vnútroštátnu legislatívnu úpravu, ktorých implementácia je predpokladom spoločného účinného postupu v boji s korupciou, a stanoviť podmienky a rozsah poskytovania medzištátnej spolupráce v tejto oblasti. Význam dohovoru spočíva v jeho špecifickom trestnoprávnom charaktere, ako aj v jeho zameraní tak na aktívne, ako aj pasívne úplatkárstvo.

    Ďalšou osobitosťou je široké spektrum domácich aj zahraničných verejných činiteľov, ktorí spadajú do oblasti jeho pôsobnosti. Multidisciplinárny charakter dohovoru sa prejavuje aj pri úprave konaní súvisiacich s trestnými činmi úplatkárstva, napríklad pranie špinavých peňazí, skresľovanie účtovných údajov, ochrana spolupracovníkov s justíciou, svedkov atď. Predpokladom dôsledného vykonávania dohovoru a normami, ktoré vykonávajú ustanovenia dohovoru v Slovenskej republike, sú novela Trestného zákona, ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra minulého roku, a novela zákona o bankách, zákon číslo 252/1991 Zb., ktorá nadobudla účinnosť 11. októbra minulého roku.

    Novela Trestného zákona obsahuje osobitný oddiel nazvaný Korupcia, § 160 až 163a, kde sú upravené trestné činy prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody osobami v súvislosti so zneužitím zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, ako aj osobitne zahraničnými verejnými činiteľmi, členmi Zahraničného parlamentného zhromaždenia, sudcami alebo úradníkmi medzinárodných súdnych orgánov a zástupcami alebo zamestnancami medzinárodných, nadnárodných či mimovládnych organizácií, rovnako ako trestné činy podplácania týchto osôb.

    Novela zákona o bankách v ustanovení § 38 IDS ods. 3 písm. j) stanovuje povinnosť banky poskytnúť na účely plnenia záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, príslušnému štátnemu orgánu správu o záležitostiach, ktoré sú inak predmetom bankového tajomstva.

    Ratifikácia predkladaného dohovoru Slovenskou republikou je v súlade so zahraničnopolitickými záujmami Slovenska, ako aj programovým vyhlásením vlády. Bude jednoznačným signálom úsilia Slovenskej republiky o potláčaní korupcie tak na národnej, ako aj na medzinárodnej úrovni. Vláda Slovenskej republiky schválila návrh na ratifikáciu dohovoru uznesením číslo 1077 z 8. decembra minulého roku. Návrh na vyslovenie súhlasu s dohovorom sa predkladá v súlade s článkom 86 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu výboru, člena ústavnoprávneho výboru poslanca Roberta Fica, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor odporúča svojím uznesením Národnej rade vysloviť súhlas s uvedeným dohovorom.

    Prosím, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca výborov pri rokovaní o tomto návrhu podal informáciu o prerokovaní návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetný dohovor pridelil na prerokovanie predseda Národnej rady ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť a zahraničnému výboru. Všetky tieto výbory prerokovali predmetný dohovor v termínoch určených rozhodnutím predsedu Národnej rady a odporučili vysloviť s ním súhlas. Gestorský výbor rovnako prerokoval spoločnú správu a odporúča vysloviť s Trestnoprávnym dohovorom o korupcii súhlas.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pána poslanca a pani poslankyne. Pýtam sa preto, či sa do rozpravy hlási niekto z poslancov ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosím pána spravodajcu, aby sa ujal svojej funkcie pri hlasovaní.

  • Pán podpredseda, je tu návrh gestorského ústavnoprávneho výboru, na základe ktorého odporúča vysloviť s Trestnoprávnym dohovorom o korupcii súhlas.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, žiadam vás, aby ste sa dostavili na hlasovanie o predloženom návrhu na uznesenie, ktoré predniesol pán spravodajca. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) vyslovuje súhlas s Trestnoprávnym dohovorom o korupcii.

    Páni poslanci, poslankyne, žiadam vás o účasť na hlasovaní. Prosím, budeme hlasovať o predloženom návrhu.

    Hlasujeme, páni poslanci. Hlasujeme o návrhu uznesenia na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Trestnoprávnym dohovorom o korupcii.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Všetci poslanci podporili tento návrh na uznesenie a konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Páni poslanci, panie poslankyne, chcem vám medzi rokovaniami týchto dvoch bodov oznámiť, že bod programu Interpelácie poslancov Národnej rady na členov vlády bude po hodine otázok a odpovedí, to znamená dnes zhruba od 15.00 hodiny.

    Zároveň vás prosím, páni poslanci, vzhľadom na to, že zákony, ktoré preberáme, idú pomerne v rýchlom slede, aby ste ostávali v rokovacej sále alebo tak, aby ste mohli urýchlene dobehnúť na rokovanie.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 524.

    Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 550.

    Dávam slovo poslancovi Vladimírovi Palkovi a prosím ho, aby návrh uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v roku 1998 na sklonku pôsobenia ešte bývalej vlády bol schválený nový zákon číslo 73 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície. Som presvedčený, že jeho autori mali iste zámer podporiť formovanie Policajného zboru na vysokej odbornej úrovni. Túto úroveň mala zabezpečiť v zákone i požiadavka vysokoškolského vzdelania u väčšiny vedúcich miest v Policajnom zbore. Dnes sa však ukazuje, že táto iste dobre mienená požiadavka do istej miery predbehla dobu, lebo v súvislosti s ňou sa objavujú v polícii problémy.

    V súčasnosti je v Policajnom zbore Slovenskej republiky neobsadených 288 funkcií, ktoré nie je možné pri súčasnej právnej úprave obsadiť, pretože v Policajnom zbore niet dosť policajtov spĺňajúcich kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania na funkciu. Zákon splnenie tohto predpokladu striktne vyžaduje. Počet funkcií neobsadených z tohto dôvodu môže v budúcnosti ešte narastať. Vo vedúcich funkciách totiž pôsobia mnohí policajti, ktorí síce nespĺňajú kvalifikačný predpoklad vzdelania na funkciu, môžu však pôsobiť vo funkcii na základe prechodných ustanovení zákona číslo 73. Sú to napríklad tí, ktorí v čase nadobudnutia účinnosti zákona boli v danej funkcii a začali už študovať na vysokej škole. Tým prechodné ustanovenia zákona určili obdobie šiestich rokov, za ktoré si musia štúdium dokončiť. Dnes už je jasné, že niektorí z nich toto štúdium neskončia, preto nebudú môcť svoju funkciu zastávať a na uvoľnenú funkciu bude možné vymenovať už len policajta, ktorý má kvalifikačný predpoklad vzdelania na funkciu už splnený. Podobne majú podľa prechodných ustanovení zákona výnimku zo vzdelania tí, ktorí ju mali podľa predchádzajúcich predpisov z toho dôvodu, že mali viac ako 45 rokov a praxou ukázali, že majú odborné znalosti potrebné na výkon funkcie. Práve títo sú už ľudia v rokoch, odchádzajú a nahradiť ich je možné len policajtmi, ktorí už majú vysokoškolské vzdelanie skončené.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zabezpečiť účinnú prácu polície v prospech občana znamená v prvom rade odstraňovať problémy vo vnútri Policajného zboru. Len taká polícia je úspešná, ktorá sa môže sústrediť na službu občanom a nemusí strácať energiu riešením interných problémov. Preto podávam návrh novely zákona číslo 73 o štátnej službe, kde navrhujem, aby mohli byť ustanovení do funkcií i takí policajti, ktorí začali študovať na vysokej škole a v štúdiu riadne pokračujú. Táto zmena v zákone umožní obsadenie väčšiny doteraz neobsadených funkcií, pretože v polícii pôsobí mnoho policajtov, ktorí diaľkovo študujú.

    Zámer predložiť túto novelu vznikol po mojich mnohých návštevách na Prezídiu Policajného zboru, na krajských a okresných riaditeľstvách Policajného zboru, kde ma na tento problém opakovane upozorňovali.

    Rád by som ešte dodal, že predložený spôsob riešenia problému neobsadených funkcií som konzultoval s ministerstvom vnútra, ktoré malo isté výhrady k tomu zneniu, aké máte pred sebou v laviciach. Dospeli sme však k dohode, že mnou navrhované riešenie nebudeme zavádzať natrvalo, ale umožníme ho návrhom prechodného ustanovenia do zákona o štátnej službe, pričom platnosť tohto prechodného ustanovenia bude na štyri roky. V tomto duchu som pripravený podať pozmeňujúci návrh k mnou predloženej novele v druhom čítaní. A v takom prípade i autori zákona, ktorí presadzovali jeho prijatie v roku 1998, nebudú musieť mať pocit, že sa zásadným spôsobom prehodnocuje koncepcia zákona.

    Predložená novela rieši i niektoré nespravodlivosti ohľadne započítavania odslúžených rokov. Zákon číslo 73 umožňuje, že roky odslúžené vo federálnom Policajnom zbore, a dokonca aj v Polícii Českej republiky za existencie federácie sa započítavajú dnešnému policajtovi, ako keby boli odslúžené v Policajnom zbore Slovenskej republiky. Neumožňuje však započítavanie rokov odslúžených napríklad vo Federálnej bezpečnostnej informačnej službe a v Spravodajských zložkách federálneho ministerstva obrany. Novela, ktorú predkladám, umožňuje započítavanie i týchto rokov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste podporou predloženej novely zákona o štátnej službe podporili stabilizovaný a akcieschopný Policajný zbor Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Zároveň dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť poslancovi Jánovi Langošovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Dámy a páni, vystupujem tu ako spravodajca určený gestorským výborom pre obranu a bezpečnosť pri prvom čítaní k návrhu poslanca Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

    Poslanecký návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 24. februára tohto roka ako tlač číslo 524, máte túto tlač na laviciach. Bola tým splnená zákonná podmienka na jeho zaradenie do prvého čítania na tejto schôdzi.

    Predseda Národnej rady posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie tejto 28. schôdze do prvého čítania.

    Poslanecký návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Návrh poslanca Vladimíra Palka upravuje kvalifikačné predpoklady na výkon jednotlivých funkcií v Policajnom zbore Slovenskej republiky. Veľmi stručne zohľadňuje skutočnosť, že príslušník Policajného zboru môže zastávať funkciu, na ktorú je predpísané vysokoškolské vzdelanie už v čase, keď študuje na vysokej škole.

    Ďalej táto novela upravuje čas trvania služobného pomeru v iných zložkách a odstraňuje tak diskrimináciu tých príslušníkov Policajného zboru, ktorí v rokoch 1990 - 1992 vykonávali službu v iných federálnych zložkách, ako napríklad Zbor hradnej polície, Federálna železničná polícia, ale aj tí príslušníci, ktorí vykonávali službu vo Federálnej bezpečnostnej informačnej službe a v Spravodajských zložkách federálneho ministerstva obrany, tak ako o tom hovoril predkladateľ poslanec pán Vladimír Palko.

    Navrhujem v súlade s platnými právnymi predpismi prijať uznesenie o tom, že Národná rada tento návrh prerokuje v druhom čítaní.

    Prosím, pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Zároveň otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Pán poslanec Rusnák, pán poslanec Krajči. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    V rozprave vystúpi ako prvý pán poslanec Rusnák.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážený pán podpredseda,

    kolegyne, kolegovia,

    chcem krátko vystúpiť k navrhovanej novele a zaujať určité stanovisko. Tak ako tu už bolo zdôraznené, navrhovaná novela si dáva za cieľ riešiť nepriaznivú situáciu v Policajnom zbore z titulu nedostatku kvalifikačných predpokladov na výkon funkcií v Policajnom zbore. Samozrejme, že vítam takúto iniciatívu pána poslanca, ale nemôžem si odpustiť jednu vážnu výhradu k takémuto postupu.

    V minulom roku sme v našom parlamente schvaľovali novelu tohto istého zákona číslo 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Ako poslanec som zisťoval názory tých, ktorí denne zabezpečujú a zodpovedajú za výkon služby. Práve na základe takýchto poznatkov som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý by riešil tento problém. Na moje veľké počudovanie ten môj návrh podporený nebol a dnes sa predkladá presne taký istý. Chcem sa iba opýtať predkladateľa, čo sa za niekoľko mesiacov také vážne udialo, že s ním prichádza práve dnes. Podľa mňa sme iba zbytočne stratili čas a nevyužili možnosť pomoci Policajnému zboru.

    Samozrejme, ten návrh vychádza skutočne z poznatkov z terénu. Pán predkladateľ dnes hovoril, že obišiel Policajné zbory na úrovni kraja a okresu. My sme, samozrejme, to urobili oveľa skôr a takáto novela mohla už byť prijatá v minulom roku. Možno je tu nejaký zámer, ale i keď môj návrh, samozrejme, nebol prijatý, ja nie som "ješitný" na to, ale aktuálna situácia nám nahovára, že skutočne je potrebné prijať takúto novelu a ja k tomu tak aj budem pristupovať. To znamená, že tento predložený návrh, pokiaľ sa týka kvalifikačných predpokladov, bez akýchkoľvek problémov podporím.

    To je všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec Rusnák.

    S faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci. Posledný pán poslanec Gajdoš. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

    Ako prvý pán poslanec Hofbauer.

  • Vážený pán poslanec, ak ste vyjadrili začudovanie, prečo váš pozmeňujúci návrh prijatý nebol, tak ten dôvod je veľmi jednoduchý. Nie ste príslušník ani KDH, ani DÚ.

    To je všetko.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    V kontexte otázky pána poslanca Rusnáka na predkladateľa pána poslanca Palka mám tiež jednu všeobecnú otázku, a to v tom smere, či navrhovaná úprava má nejaký dosah na jeho osobu. Mám na mysli predovšetkým tú skutočnosť, že on sám bol v minulosti príslušníkom Federálnej bezpečnostnej informačnej služby. A moja otázka je úplne legitímna a vôbec teda nemieri niekde unfair v tom smere, či uvedená úprava, ktorá sa má dotknúť istým povedzme zvýhodnením práve týchto príslušníkov, sa nejakým spôsobom dnes dotýka pána predkladateľa, pána Palka, resp. či v budúcnosti sa ho môže dotknúť, ak by opätovne bol reaktivovaný na tieto účely. Pretože v takom prípade vlastne by mohlo dôjsť k istému konfliktu záujmu pána poslanca Palka v tom smere, že zneužíva v podstate možnosť predloženia novely zákona aj pre svoje osobné a zištné záujmy. Je to veľmi citlivá záležitosť a myslím si, že tak by sme ju mali vnímať aj do budúcnosti nielen vo vzťahu k nemu, ale vo vzťahu ku každému poslancovi, ktorý predkladá novely zákonov, ktoré by sa mohli dotknúť jeho osoby.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Stotožňujem sa s vystúpením pána poslanca Rusnáka. Som presvedčený, že na 28. schôdzi Národnej rady je predložený rad zákonov, ktoré majú skôr populistický než vecný charakter. Pred chvíľou sme rokovali alebo hlasovali o balíku sociálnych zákonov, ktoré mali takýto charakter.

    Ja si viem predstaviť systémovejší prístup k riešeniu problematiky Policajného zboru a ozbrojených zložiek vôbec, než je takýto návrh novely zákona, aký predkladá pán poslanec Palko. Na druhej strane objektívne musím uznať, že vecne má tento návrh niečo do seba, preto ho budem musieť podporiť, pretože je to v súlade s mojím svedomím, aj odborným presvedčením. Budem ho musieť podporiť. Len chcem pripomenúť, že malo by sa pristupovať k riešeniu problémov Policajného zboru a Armády Slovenskej republiky bez osobných a politických ambícií, s prevahou vecného prístupu.

    Pán poslanec Palko, krásne sa na mňa usmievate, mal by som sa začať červenať.

  • Smiech v sále.

  • Takže nesúhlasím so spôsobom prístupu, ale súhlasím s vecným riešením.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Krajči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som sa krátko vyjadril k predloženej novele zákona číslo 73 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a Slovenskej informačnej služby.

    Musím sa stotožniť s mojím predrečníkom pánom Rusnákom v jednej veci. Časté zmeny tohto zákona prinášajú nervozitu do Policajného zboru a jednoducho policajti, ktorí dostali od predchádzajúcej vlády jeden z najlepších zákonov, ktorý ich postavenie v spoločnosti dostal na primeranú úroveň, majú obavy, že pri každom otvorení tohto zákona môžu o niečo prísť. Totiž také majú skúsenosti. Je teraz otázka, či o niečo prichádzajú alebo niečo dostávajú. Je to riešenie, ktoré v podstate si vyžiadal život a nakoniec museli sme naň reagovať. Som rád, že pán Palko povedal, že to bude prechodné ustanovenie, ktoré bude platiť len na štyri roky, čo vítam, pretože naozaj je potrebné zvyšovať kvalifikovanosť príslušníkov Policajného zboru, hlavne vo vedúcich funkciách.

    Ale povedzme si, prečo tento stav vlastne aj nastal. Po voľbách v roku 1998 došlo k najväčším personálnym čistkám v Policajnom zbore, aké dosiaľ boli zaznamenané, a hlavne vo vedúcich funkciách, kde museli odísť starí kvalifikovaní policajti. Zrazu sa javí, že tých nových, mladých bez vzdelania máme nedostatok. To znamená, chytro hľadajme spôsob, ako znížiť kvalifikačnú úroveň, aby sme to mohli obsadiť svojimi ľuďmi, ktorých do týchto funkcií nanominujeme, no a potom, keď sa situácia zmení, tak už bude ťažké s nimi hýbať, pretože začnú študovať na Policajnej akadémii, začnú si robiť vzdelávanie, a tým máme zabezpečené svojimi ľuďmi všetky výkonné funkcie v Policajnom zbore. Aj toto sleduje táto novela zákona.

    Žiaľbohu, musím konštatovať, a pán Brňák to trošku naznačil, že neblahé skúsenosti s novelou tohto zákona sú aj v tom zmysle, že kvôli jednej osobe sa musel novelizovať tento zákon už raz. Tou osobou je generál Michalko, vedúci Úradu ministerstva vnútra, pretože v pôvodnom zákone bolo, že na ministerstve vnútra sú tri politické funkcie, ktoré by nemal zastávať policajt. To je minister, štátny tajomník a vedúci úradu. Keďže pán Michalko bol však generál, bolo potrebné zmeniť zákon, aby generál policajt mohol byť vedúci úradu. Stalo sa. Pán generál Michalko dostal všetky náležitosti, ktoré patria policajtom a dostal plat 54 tisíc korún mesačne, aby chudák azda neprišiel o nejaké vymoženosti ako policajt.

    Preto je namieste aj otázka pána Brňáka. Treba si otvorene povedať, či, pán Palko, sa nechystáte na post ministra vnútra, pretože v tom prípade by bolo dobre započítať vám tú prax, ktorú ste mali ako námestník Federálnej bezpečnostnej informačnej služby, a možno by vám to prinieslo aj nejaký úžitok. Tak sa pýtam, či to naozaj nie je individuálne riešenie osobných záujmov ďalšieho človeka, pretože chcem sa v tej súvislosti aj opýtať, koľkých ľudí sa to dotkne, keď zavedieme tú vašu klauzulu o zápočte rokov odslúžených vo Federálnej bezpečnostnej informačnej službe. Koľko to bude? Desať, dvadsať? Títo ľudia v podstate už v Policajnom zbore nie sú. Sú niekde inde. To znamená kvôli dvadsiatim ľuďom, budete medzi nimi aj vy, čiže toto treba tu otvorene povedať, o čo ide.

    Čo sa týka návrhu zákona v bodoch 1, 2, 3 a 5, snaží sa zaviesť výnimku zo vzdelanostných požiadaviek na výkon funkcie, ktorá v podstate spochybňuje opodstatnenosť predpísaného vzdelania. V prípade úspešného výkonu funkcie bez požadovaného vzdelania, a to v takom rozsahu, že ide už o všeobecné pravidlo, je možné skonštatovať, že predpísané vzdelanie slúži len na lepšie finančné ohodnotenie policajta bez konkrétneho dosahu na výkon jeho funkcie. Potom by bolo skôr racionálnejšie znížiť stupeň predpísaného vzdelania. Ale to už je v rozpore s tou filozofiou, ktorú som povedal na začiatku. Takže vítam to prechodné ustanovenie na štyri roky a verím, že sa vrátime k pôvodnému návrhu.

    Vzhľadom na tieto veci, myslím si, že časť môžeme podporiť, s časťou súhlasiť nemôžeme, takže uvidíme, ako sa rozhodneme pri hlasovaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Jediná faktická poznámka pána poslanca Cupera. Uzatváram možnosť ďalších podaní faktických poznámok.

    Prosím, pán poslanec Cuper, máte slovo.

  • Ja sa chcem stotožniť s pánom predrečníkom v tom zmysle, že je symbolické, že dnes táto dvojica predkladá taký veľmi vážny politicky účelový zákon. Je to akosi pokračovanie včerajšej tradície, kde sa má s istými vecami manipulovať v prospech tejto vládnej koalície.

    Chcem však povedať, pán Palko, že naozaj ako bývalý predseda výboru pre konflikt záujmov, že ak by sa postupovalo dôsledne v súvislosti s anglickými skúsenosťami, o ktorých tu hovoril aj pán poslanec Brňák, tak by to vážne mohlo ohroziť vašu politickú kariéru, lebo tam istá poslankyňa, ktorá mala nájomné domy, predložila zákon o zvýšení nájomného a dnes sedí, teda dostala 30-dňový dištanc, nesmie chodiť do parlamentu. Takže aj vo vašom prípade, ak by ste sa stali náhodou štátnym tajomníkom alebo, nebodaj, ministrom vnútra, že by ste zase nezačali sledovať pána Langoša, lebo vtedy medzi radikálne strany, keď ste vy boli šéfom či zástupcom v BIS-ke, bol aj pán Langoš. Priznám sa, že aj ja som vtedy patril k tým, ktorí chceli samostatný slovenský štát, takže aj nás ste sledovali, občas sme sa schovávali.

    Takže pozor na tú politickú kariéru. Ja na vašom mieste by som zvážil a stiahol tú novelu politicky účelovú. To už jednu ste presadili s tým náčelníkom Generálneho štábu a riaditeľom Slovenskej informačnej služby a toto by mala byť druhá. Ak tak budete pokračovať, jedna vám dnes neprešla, tak to politicky zmanipulujete za štyri roky celé tak, že nakoniec sa ani sám nebudete v tom vyznať.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko pán poslanec Palko.

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec Cuper ma tak rozveselil, že sa nemôžem ani sústrediť.

  • Smiech poslanca Palka.

  • Ruch v sále.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovolím si zareagovať na pripomienky pánov poslancov, ktoré odzneli v rozprave v poradí, v akom zazneli.

    Najprv k pánu poslancovi Štefanovi Rusnákovi. Priznám sa, moja chyba, ja si naozaj nespomínam na okolnosti prerokovania zákona o štátnej službe minulý rok. Možno problém bol ináč v tom, že to bol vládny návrh zákona a vôbec nehovoril o veciach týkajúcich sa vzdelania. A nie som si istý, či v takom prípade váš pozmeňujúci návrh nebol návrhom nad rámec novely. Je možné, že to tak vtedy bolo. A v takom prípade to asi nebolo možné prijať. Som rád, keď sa dnes zhodneme v tom, že tento zákon treba podporiť.

    Na otázku pána poslanca Brňáka, či sa tento zákon týka aj mňa, tak, pán poslanec Brňák, ja myslím, že vy veľmi dobre viete, že mňa sa netýka. Výhodu z toho môžu mať tí, ktorí sú policajtmi. Ja nie som policajt ani nebudem v budúcnosti policajtom.

    Čo sa týka toho, čo povedal pán poslanec Gajdoš, veľa hovoril o populistickom charaktere zákona, ale nakoniec povedal, že to podporí, takže za to mu vyslovujem vďaku.

    Pán poslanec Krajči sa pýtal, koľkých ľudí sa dotkne táto novela. Neviem, či mal na mysli tú časť, čo sa týka vzdelania, alebo tú časť, čo sa týka započítavania odslúžených rokov. No tak ako som už povedal, tak navrhujem, aby sa započítavali dnešným policajtom aj roky, ktoré odslúžili vo Federálnej bezpečnostnej informačnej službe za čias federácie alebo v Spravodajských službách v zložkách Federálneho ministerstva obrany. Ide najviac o niekoľko desiatok ľudí. Ale považujem, navrhol som predsa len preto, lebo považujem za nemravné, ak dnes slúžia v polícii príslušníci Štátnej bezpečnosti a aj po desiatich rokoch tam takí sú, to treba povedať, a títo ľudia, ktorí za komunistického režimu prenasledovali občanov za ich politické presvedčenie, tak týmto sa započítavajú roky odslúžené v Štátnej bezpečnosti, ako keby boli odslúžené v Policajnom zbore. A, bohužiaľ, keď niekto bol za minulého režimu povedzme odporcom režimu a po novembri 1989 sa stal príslušníkom niektorého z týchto zborov, ktoré som spomínal, a dnes je policajtom, tak tieto roky sa mu nerátajú. A toto považujem za dosť nemravné. A preto som navrhol túto zmenu.

    Myslím si, že aj pán poslanec Krajči, ktorý v podstate rozumie problému, ktorý je v polícii v súvislosti s neobsadenými miestami kvôli vzdelaniu, vie, že táto novela zákona je potrebná, vie aj to, že jednoducho niet inej cesty, len treba takúto novelu prijať, len bál sa povedať rovno, že to je dobrá novela. Ale vzhľadom na to, že to podporí, tak aj tak mu vyslovujem svoju vďaku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie.

    Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu, páni poslanci, poslankyne.

    Prosím, pán spravodajca, najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Páni poslanci, poslankyne, žiadam vás, aby ste sa dostavili na hlasovanie o návrhu zákona.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    V rozprave nikto nespochybnil dôležitosť tohto návrhu, ani naše odporúčanie na prerokovanie v druhom čítaní, dokonca ani jeden z poslancov opozície nenašiel odvahu navrhnúť vrátenie tohto zákona predkladateľovi, preto navrhujem, aby Národná rada prijala uznesenie, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Žiadam, páni poslanci, aby ste zaujali svoje rokovacie miesta. Budeme hlasovať o predloženom návrhu, ktorý nám predložil spravodajca pán poslanec Langoš.

    Prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie a hlasovali o predloženom návrhu pána spravodajcu.

    Pokúsime sa znova vzhľadom na to, že bolo prezentovaných len 75 poslancov, chýba nám do počtu minimálne jeden.

    Hlasujeme znova o predloženom návrhu. Páni poslanci, panie poslankyne, hlasujte. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh skupiny poslancov Národnej rady prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

    Prosím pána spravodajcu, aby predniesol návrhy.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení tohto návrhu ústavnoprávnemu výboru a ako gestorskému Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. A odporúčam, aby tento návrh prerokoval výbor do 3. mája 2000 a gestorský výbor do 5. mája 2000.

  • Hlasujte, páni poslanci, panie poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán spravodajca. Ďakujem, pán poslanec Palko.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o Slovenskej filharmónii.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 471 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 471a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister kultúry Slovenskej republiky Milan Kňažko.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do druhého čítania predkladám vládny návrh zákona o vrcholnej národnej ustanovizni v oblasti hudobného umenia - Slovenskej filharmónii. Navrhovaná právna úprava náležitým spôsobom vyjadruje jej osobitné postavenie a poslanie v štruktúre umeleckých inštitúcií.

    Návrh zákona bol prerokovaný v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a v gestorskom Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ktoré zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť. Gestorským výborom schválená spoločná správa s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi neznamená vecné zmeny zákona, ale jeho zlepšenie, spresnenie a zvýraznenie postavenia Slovenskej filharmónie aj z hľadiska jej reprezentatívneho významu.

    Na základe uvedeného odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o Slovenskej filharmónii schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím vás zároveň, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre kultúru a médiá poslancovi Dušanovi Jarjabkovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu, aby zdôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o Slovenskej filharmónii (tlač 471), ktorá bola prerokúvaná vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 704 z 8. februára 2000 pridelila vládny návrh zákona o Slovenskej filharmónii (tlač 471) na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Doterajší text § 1 sa označuje ako ods. 1. V jeho texte sa slová "národná inštitúcia" nahrádzajú slovami "národná ustanovizeň". Gestorský výbor to odporúča schváliť.

    Do § 1 sa preraďuje doterajší text odseku 2.

    Z § 3 návrhu zaraďuje sa do tohto paragrafu ako jeho odsek 2 v tomto znení: "Sídlom Slovenskej filharmónie je hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava." Gestorský výbor to odporúča schváliť.

    Po tretie. V § 2 písm. a) sa slovo "prezentuje" nahrádza slovom "predstavuje". Gestorský výbor to odporúča schváliť.

    V § 3 vrátane nadpisu nad paragrafom znie: "Postavenie a organizácia Slovenskej filharmónie."

  • Pán poslanec, tieto veci sú písomne a myslím si, že nemusíme všetky čítať. Máme ich. Ušetríme čas.

  • V tom prípade mi dovoľte, pán predsedajúci, aby som vás poprosil, aby ste otvorili rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Zároveň vás prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Predpokladám, že sa nikto nechce vyjadriť, ani pán minister, ani pán spravodajca.

    Pýtam sa teda, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Áno.

    Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov. Prosím pána spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal. Pánov poslancov žiadam, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti na hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Keďže z pléna neboli žiadne pozmeňujúce návrhy, o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať takto: spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4 a 6. Tieto gestorský výbor odporúča schváliť.

    Prosím, aby ste o tomto dali hlasovať.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili urýchlene na hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy gestorského výboru.

    Páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4 a 6 správy gestorského výboru spoločne. Prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie. Hlasujeme, páni poslanci, panie poslankyne, o predložených bodoch 1, 2, 3, 4 a 6 spoločne z predloženej správy výboru s odporúčaním za.

    Hlasujeme, páni poslanci. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Návrhy boli schválené.

    Prosím ďalej, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Bod 5 odporúča gestorský výbor neschváliť. Prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Hlasujeme o bode 5 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho. Prosím, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

    Návrh nebol schválený.

    Ďalej.

  • Ďakujem pekne. To je všetko.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o Slovenskej filharmónii vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona o Slovenskej filharmónii (tlač 471) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

    Zároveň mi dovoľte, pán predsedajúci, aby som vás informoval, že súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov Dušana Jarjabka, aby Národnej rade Slovenskej republiky predložil návrhy podľa § 83 ods. 4, § 74 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu zákona o Slovenskej filharmónii bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá zo 14. marca 2000 číslo 133.

  • Dávam hlasovať o predloženom návrhu na pokračovanie v treťom čítaní. Prosím, hlasujeme, páni poslanci.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Pán poslanec Mikloško má, hlasujeme. Otvorím tretie čítanie. Tam budete mať aj procedurálny návrh.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy?

    Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Prosil by som, keby do tretieho čítania mohlo byť zobrané do úvahy, a chcel by som vyjadriť poďakovanie, že minister Kňažko je prvý minister vlády, ktorého vládny návrh zákona na tejto schôdzi schvaľujeme. Čiže predtým ako to schválime, chcem sa poďakovať vláde.

  • Potlesk a smiech v sále.

  • Fero, porušil si rokovací poriadok, ale čo už s tebou.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Keďže v rámci tohto čítania, vážení páni poslanci, panie poslankyne, neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, keby ste sa pripravili, páni poslanci, na hlasovanie o návrhu zákona ako o celku.

    Prezentujte sa, prosím, a hlasujte o návrhu zákona ako o celku, pani poslanci, panie poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona o Slovenskej filharmónii.

    Ďakujem pánu ministrovi Kňažkovi. Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi za prácu na tomto zákone.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 481 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 481a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomír Harach.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    rok 1999 z pohľadu legislatívneho bolo možné označiť aj za rok ochrany spotrebiteľa. V tomto roku boli mimo iného vládou prerokované a Národnou radou Slovenskej republiky schválené zákony o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody, zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane spotrebiteľa. Tieto všeobecne záväzné právne normy dopĺňa aj práve prerokúvaný návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji.

    V rámci prerokúvania návrhu zákona v druhom čítaní bol návrh zákona prerokovaný v štyroch výboroch Národnej rady, a to vo výbore pre financie, rozpočet a menu, vo výbore pre pôdohospodárstvo, v ústavnoprávnom výbore a gestorskom výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vo výboroch ste sa podrobne zaoberali návrhom zákona. Zhodnotili ste pripomienky odboru legislatívy Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Za predkladateľa konštatujem, že akceptujem všetky pripomienky, ktoré vzišli zo spoločnej správy gestorského výboru.

    Vážené dámy a páni,

    poslanci Národnej rady,

    vážený pán predsedajúci,

    pri prerokúvanom zákone ide o právnu normu obsahujúcu prvky súkromného práva a práva verejného. Osobitosť predkladaného návrhu zákona spočíva v tom, že zákon pod pojmom spotrebiteľ rozumie výlučne fyzickú osobu. Ďalšou osobitosťou zákona je skutočnosť, že priamo v zákone v porovnaní s inými zákonmi je určený čas predaja. Potreba právnej úpravy ochrany spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji sa v našom právnom poriadku dáva do súvislosti spravidla s dvomi aspektmi. Ide o potrebu zvýšenia a prehĺbenia ochrany spotrebiteľa v jeho jednoznačne nerovnovážnom postavení na trhu pri novovznikajúcom fenoméne, ktorým je podomový a zásielkový predaj. Ja predpokladám, som presvedčený, že každý z nás, ako sme tu, sme sa s týmto fenoménom nie raz stretli v našich poštových priečinkoch alebo priamo v kontaktoch s ľuďmi, ktorí takýto predaj vykonávajú, s podnikateľmi, ktorí takýto predaj vykonávajú v našich domoch, prípadne na ulici.

    Druhým aspektom je potreba dosiahnutia vyššieho stupňa aproximácie práva uplatňovaného v legislatíve Slovenskej republiky, v legislatíve uplatňovanej v krajinách Európskej únie. Dá sa povedať, že schválením predkladaného návrhu zákona, ako aj zákonov, ktoré ministerstvo hospodárstva bude predkladať na rokovanie vlády a Národnej rady v roku 2000, pripomínam je to návrh zákona o reklame, návrh zákona o vnútornom obchode, návrh zákona o elektronickom obchode, návrh zákona o spotrebiteľských úveroch, sa dovŕši v základných rámcoch z pohľadu ochrany spotrebiteľa komparácia a implementácia právnych noriem Slovenskej republiky s právom Európskej únie obsiahnutá v Národnom programe na prijatie acquis communautaire. Predkladaný návrh zákona implementuje smernicu Európskej únie číslo 85/577 EEC na ochranu spotrebiteľa v súvislosti so zmluvami uzavretými mimo miesta podnikania a smernicu číslo 97/7 EEC o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy uzatvárané na diaľku.

    Vážené dámy, vážení páni, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, je potrebné zdôrazniť, že náš spotrebiteľ na tieto formy predaja až do roku 1990 nebol zvyknutý. Po roku 1990 sa v podnikateľskom prostredí začali objavovať formy podomového a zásielkového predaja bez náležitej komplexnej právnej úpravy. Posledná právna úprava bola vykonaná zákonom číslo 111/1927 Zb. o ochrane hospodárskej súťaže a o nekalých obchodných praktikách. Od roku 1951 sa v našom právnom poriadku takáto právna úprava v komplexnej podobe nenachádza.

    Preto si dovoľujem požiadať vás o vašu priazeň pri prerokúvaní predkladaného návrhu už aj z toho dôvodu, že právna úprava zakazuje predávať alebo dodávať tovar alebo službu predávajúcemu vtedy, keď si spotrebiteľ takýto tovar alebo službu neobjednal, za predpokladu, že predávajúci súčasne s dodávkou takéhoto tovaru alebo s poskytnutím takej služby žiada ich zaplatenie. To je základná filozofia tohto zákona. Podľa prerokúvaného návrhu zákona spotrebiteľ bude môcť odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 7 pracovných dní odo dňa prevzatia písomnej informácie o dodávanom tovare alebo službe, najneskôr však do troch mesiacov od prevzatia tovaru alebo uzavretia zmluvy o poskytnutí služby za zákonom ustanovených podmienok.

    Predkladaný návrh zákona jednoznačne posilní postavenie spotrebiteľa na trhu, preto vláda Slovenskej republiky odporúča postúpiť predložený návrh zákona do ďalšieho legislatívneho pokračovania.

    Pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    týmto by som si dovolil skončiť moje úvodné slovo, požiadať vás ešte raz o podporu predloženého návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Zároveň dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členov výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Mariánovi Anteckému a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji (tlač 481) v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji (tlač 481) v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 701 z 8. februára 2000 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 9. marca 2000 a v gestorskom výbore do 10. marca 2000, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor Národná rada Slovenskej republiky určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne.

    Uvedené výbory prerokovali pridelený vládny návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 227 zo 14. marca 2000. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona 8. marca 2000 a uznesením číslo 259 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona 7. marca 2000 a uznesením číslo 338 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval vládny návrh zákona 7. marca 2000 a uznesením číslo 113 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona 7. marca 2000 a uznesením číslo 217 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplýva 15 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť, resp. neschváliť ich. Tieto návrhy má každý poslanec Národnej rady.

    Odporúčam, pán podpredseda, otvoriť k tomuto zákonu rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne neboli prihlásení žiadni poslanci. Pýtam sa, či sa chce niekto k tomuto bodu programu prihlásiť ústne. Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Je 12.00 hodín, mal by som prerušiť rokovanie, ale bol by som rád, keby sme sa dohodli, aby sme skončili hlasovanie o tomto bode programu, páni poslanci, panie poslankyne.

    Pýtam sa preto pána spoločného spravodajcu, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu, a žiadam pánov poslancov, aby sa dostali do rokovacej sály.

    Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov.

    Prosím pána spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.

    Ešte raz žiadam poslancov, aby prišli pred obedňajšou prestávkou na toto hlasovanie o vládnom návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch 1, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 13 a 15 hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.

  • Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály.

    Pán spravodajca, prosím vás ešte raz vymenovať tie body, o ktorých budeme hlasovať spoločne. Pán poslanec Antecký, ešte raz prečítajte tie body, o ktorých sa bude hlasovať spoločne.

  • Hlasovať by sme mali spoločne o bodoch 1, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 13 a 15 s návrhom schváliť ich.

  • Budeme hlasovať. Prosím, hlasujte. Návrh gestorského výboru je schváliť ich. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Tieto návrhy boli schválené.

    Ďalej.

  • Ďalej dávam návrh spoločne hlasovať o bodoch 2, 3, 10, 12 a 14 s návrhom neschváliť ich.

  • Počuli ste návrh. Budeme hlasovať. Hlasujte. Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 7 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

    Návrhy neboli schválené.

  • Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe. Súčasne poveril uznesením výboru číslo 227 zo 14. marca 2000 spoločného spravodajcu oprávnením okamžite prejsť k tretiemu čítaniu.

  • Dávam hlasovať o návrhu na pokračovanie v treťom čítaní. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Návrh bol schválený.

    To znamená, že pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto z poslancov navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Konštatujem, že nemá. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali o návrhu zákona ako o celku. Hlasujte.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji.

    Ďakujem, pán spravodajca. Ďakujem, pán minister.

    Páni poslanci, panie poslankyne, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny. Budeme pokračovať hodinou otázok a odpovedí členov vlády. Po nich budú interpelácie, prípadne ďalší program tak, ako nasleduje.

    Keďže nemá nikto žiadne ďalšie procedurálne návrhy ani oznámenia pre kolegov poslancov, prajem vám dobrú chuť.

  • Po prestávke.

  • Prosím vás, keby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 28. schôdzi Národnej rady.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram bod -

    hodina otázok.

    Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že na ne bude odpovedať on sám.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    namiesto neprítomného podpredsedu vlády Mikloša budem odpovedať ja. Namiesto neprítomného podpredsedu vlády Hamžíka podpredseda vlády Fogaš, rovnako namiesto pani ministerky Schmögnerovej. Namiesto pána ministra Kukana a Ftáčnika bude odpovedať minister Kňažko. Namiesto ministra Magvašiho minister Šagát a namiesto ministra Koncoša minister Kanis.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz pristúpime k otázkam a odpovediam predsedu vlády.

    Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Krajčiho a znie: "Viete o tom, že Emil Náter, ktorý bol vami navrhovaný na štátne vyznamenanie, pracoval pred rokom 1990 na odbore vyšetrovania ŠtB v Bratislave? Viete o tom, že sledoval a vyšetroval disidentov, medzi iným aj pána Čarnogurského?"

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Pán poslanec,

    vyšetrovateľ Policajného zboru Emil Náter bol navrhnutý na štátne vyznamenanie Kríž Milana Rastislava Štefánika III. triedy. Dôvodom na jeho udelenie bolo to, že menovaný sa dňa 10. februára 1997 približne o 9.20 hod. v Bratislave na Wolkrovej ulici v čase voľna osobne podieľal s nasadením vlastného života na prenasledovaní a zadržaní páchateľa Kristiána Ružiča, ktorý sa dopustil trestného činu vraždy na poškodenom doktorovi Jozefovi Matulovi a na zaistení zbrane tohto trestného činu, čím významnou mierou prispel k objasneniu závažného trestného skutku. Návrh na udelenie štátneho vyznamenania bol pred schválením prehodnotený v komisii vlády, ktorá nezistila žiadne okolnosti vylučujúce udelenie vyznamenania. Zdôrazňujem, že pán Emil Náter bol vyznamenaný za konkrétny skutok a vami uvádzané skutočnosti sú v danom prípade irelevantné.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Krajči, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán premiér,

    vaším zvykom je vždy obracať všetku problematiku do morálnej roviny. Aj váš podpredseda pán Palko predkladal dnes návrh zákona, v ktorom hovoril, že je morálne, aby aj iní pracovníci spravodajských služieb - okrem tých, ktorí boli v ŠtB - boli ohodnotení podľa policajného zákona, aby im boli započítané roky. Je zaujímavé, že keď to takto obraciate do tejto morálnej roviny, že si nedáte preveriť, o koho ide, aby ste sa vyhli takýmto veciam. Pokiaľ ide o vaše možnosti, tak ich zrejme máte dobré. Pokiaľ ste získali telefonickú nahrávku rozhovoru Kaníka a Valka, tak ste si mohli overiť aj tieto skutočnosti a myslím si, že ste mohli predísť určitému "trapasu". Je veľmi nepríjemné, keď človek, ktorý vyšetroval bývalých alebo disidentov pani Ponickú, Kusého, Čarnogurského, dostane štátne vyznamenanie, aj keď ide o iný skutok. Neviem, či nešlo o vaše osobné záujmy. Chcem sa teda opýtať, pán premiér, keby ste vedeli, že tento človek má takúto minulosť, navrhli by ste ho na toto vyznamenanie?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec,

    v mojom vystúpení nebolo žiadne moralizovanie. Nemám to vo zvyku a mám pocit, že ani vám osobne to nepristane, pán Krajči, vzhľadom na to, čo sa spája s vaším menom a vaším pôsobením napríklad vo funkcii ministra vnútra. Vôbec vám to nepristane. Vo svojej doplňujúcej otázke ste nič nového nepovedali, takže necítim nijakú potrebu odpovedať na hypotetické otázky tohto typu "keby". Moja odpoveď vychádzala z faktov, opierala sa o fakty a s týmto aj skončím.

    Ďakujem pekne.

  • Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Kadlečíkovej. Otázka znie: "Ako sa plní zákonná povinnosť odvodu Fondu národného majetku Slovenskej republiky voči Štátnemu podpornému fondu pôdohospodárstva a potravinárstva vo výške 50-percentného podielu na výnose a privatizácii štátnych podnikov v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, vyplývajúceho zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 40/1994 Z. z., § 2 písm. a)?"

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Vážená pani predsedníčka,

    Fond národného majetku Slovenskej republiky je povinný v zmysle zákona číslo 40/1994 Z. z. odvádzať do Štátneho podporného fondu pôdohospodárstva a potravinárstva, tak ako ste uviedli aj v otázke, 50-percentný výnos z privatizácie štátnych podnikov, ktoré boli v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva. Za roky 1994 až 1999 vznikol nárok pre Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vo výške 2,742 mld. Sk. Z tejto sumy štátny podporný fond dostal sumu 960 mil. Sk, čo znamená, že suma 1,782 mld. Sk zostala nezaplatená. Podstatná časť z tohto neuhradeného záväzku je dedičstvom po predchádzajúcej vládnej koalícii. Konkrétne ide o sumu 1,631 mld. Sk. V roku 1998 neboli zo strany Fondu národného majetku zaplatené splátky ešte za rok 1996.

    Vzhľadom na skutočnosť, že v rokoch 1997 až 1998 fond prijímal prevažnú časť splátok od dlžníkov v dlhopisoch, nevytvárali sa finančné prostriedky na úhradu do štátneho podporného fondu. Schválený rozpočet Fondu národného majetku na rok 2000 uvedenú sumu obsahuje v položke prevedených neuhradených záväzkov z predchádzajúcich období. V súčasnom období tento záväzok dosiahol sumu, ako som už uviedol, 1,782 mld. Sk. Splnenie záväzku voči štátnemu podpornému fondu v plnom rozsahu za súčasnej finančnej situácie Fondu národného majetku a schváleného použitia očakávaných príjmov z privatizácie - uvádzam, že celkom 65 mld. Sk na dlhopisy a do štátneho rozpočtu v roku 2000 - nie je reálne možné očakávať. Rýchlosť naplnenia tohto záväzku bude závislá v plnom rozsahu od realizácie od nových privatizačných prípadov v roku 2000 a 2001.

    Dostal som ešte celkom čerstvé stanovisko zo štátneho podporného fondu, vážená pani poslankyňa, ktoré na jednej strane konštatuje to, čo som povedal, zmienený záväzok 1,78 mld. Sk, zároveň obsahuje to stanovisko informáciu, že v roku 1999 Fond národného majetku Slovenskej republiky odviedol iba 50 mil. Sk. To, čo je nové a chcem doplniť, je nasledujúce:

    V tomto roku ku dňu 15. marca 2000 nebol vykonaný žiaden odvod, ale 8. marca sa uskutočnilo rokovanie zástupcov štátneho podporného fondu s viceprezidentom Prezídia Fondu národného majetku pánom Dr. Pavlom Hulíkom, kde zástupca fondu prejavil ochotu akceptovať odvod do 30. júna 2000 v rozsahu najnaliehavejších potrieb financovania schválených podpôr štátneho podporného fondu. Na základe uvedeného fond spracoval spátkový kalendár do 30. júna 2000 v rozsahu 420 mil. Sk, ktorý bol na Fond národného majetku Slovenskej republiky zaslaný 11. marca tohto roku.

    Skončil som, pán predseda.

  • Pani predsedníčka, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Ďakujem pekne.

    Chcem len poznamenať, že pán premiér dal naozaj vyčerpávajúcu odpoveď. Takú mám aj ja, lenže, pán premiér, chcela by som poprosiť ešte o to, že vzhľadom na to, že práve poľnohospodárstvo bude najťažšou kapitolou pri našich rokovaniach s Európskou úniou, a keďže je tam poddimenzovanosť tých 10 mld. korún pri investíciách v rezorte, aby sa súčasne prihliadalo aj na osobitné podmienky financovania v tomto rezorte a už od tohto roku, tak ako je to v programovom vyhlásení vlády a tak, aby to harmonizovalo aj s požiadavkami Európskej únie.

    Ďakujem pekne.

  • Pán premiér? Ďakujem.

    Tretia otázka na predsedu vlády je od pána poslanca Suchára. Otázka znie: "Vedenie mesta Krupina nadhodnocovaním prevedených prác spreneverilo značnú časť z 50 mil. Sk, ktoré mestu dala vláda Slovenskej republiky na odstraňovanie povodňových škôd. Ako vláda Slovenskej republiky zabezpečí kontrolu použitia týchto prostriedkov a postih zodpovedných pracovníkov Mestského úradu v Krupine?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážený pán poslanec,

    na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 764 z 8. septembra 1999 boli podľa bodu C III z kapitoly Všeobecná pokladničná správa - Rezerva na riešenie dopadov nových zákonných úprav a iných vplyvov - uvoľnené finančné prostriedky pre Krajský úrad v Banskej Bystrici v celkovej sume 107 883 000 Sk na úhradu 50 % škôd na miestnych komunikáciách, chodníkoch, mostoch a lávkach. Krajský úrad podľa bodu C VIII tieto finančné prostriedky presunul na okresné úrady, ktoré následne podľa prílohy k uzneseniu poukázali finančné prostriedky na úhradu uvedených škôd jednotlivým obciam. Mestu Krupina boli poukázané prostriedky približne v sume, ako ste uviedli, 49 725 000 Sk.

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky určilo termín predloženia vyúčtovania použitia týchto prostriedkov do 31. 12. minulého roku. Mesto Krupina vzhľadom na časovú tieseň požiadalo ministerstvo financií o výnimku z časového použitia prostriedkov do 30. júna tohto roku. Žiadosti bolo vyhovené a mestu Krupina bola udelená výnimka z časového použitia prostriedkov na sumu 14 567 774 Sk do 30. júna tohto roku, pričom zúčtovanie poskytnutých prostriedkov je potrebné predložiť do konca júla tohto roku. Krajský úrad v Banskej Bystrici predložil ministerstvu financií vyúčtovanie použitých finančných prostriedkov k 31. 12. 1999 na sumu 35 157 226 Sk. Prvotné doklady o použití prostriedkov sú uložené na príslušnom mestskom úrade, pričom príslušný okresný úrad vykonal kontrolu týchto dokladov.

    Podľa informácie podanej z Krajského úradu v Banskej Bystrici na základe vášho podnetu, pán poslanec, prednosta krajského úradu vydal dňa 16. marca príkaz kontrolným útvarom krajského úradu na vykonanie kontroly na Mestskom úrade v Krupine. Mám list datovaný zo 16. 3. tohto roku, list pána Pavla Sečkára, prednostu krajského úradu, ktorý píše na Úrad vlády to, čo som vám oznámil, s koncovkou, že o výsledku kontroly krajského úradu ma bude do 14 dní informovať.

    Skončil som, pán predseda.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda vlády,

    chcem len upresniť, že podľa stavebných odborníkov, podľa ich odhadov bolo prestavaných len asi 25 mil. a skoro celá suma už bola minutá. Jednak tým, že sa jednotlivé faktúry nadsadzovali. Napríklad malá lavička z dvoch skruží cez potok stála 800 000. Aj tým, že sa objednávali tieto práce vo firmách, ktoré absolútne nemali právo takéto práce vykonávať, a tie si to zase objednávali v ďalších firmách. Dnes sa týmto problémom bude zaoberať aj Mestské zastupiteľstvo v Krupine, správu predkladá hlavný kontrolór. Ale vzhľadom na to, že hlavný kontrolór, primátor i prednosta sú všetci z jedného hnutia, myslím, že to nebude mať ten správny efekt, aby sa táto situácia objasnila. A treba povedať, že je veľmi odsúdeniahodné, keď sa peniaze určené na povodne strácajú v iných vreckách, ako boli pôvodne určené tým občanom, ktorí boli postihnutí.

    Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.

  • Pán premiér, budete reagovať?

    Nech sa páči.

  • Chcem vám dať ponuku, pán poslanec, veľmi si vážim vašu aktivitu, 50 mil. z jednej strany nie je veľa, ale z druhej strany, ak máte takéto indície, dávam vám ponuku, aby sme sa obaja zasadili za dôsledné prešetrenie použitia týchto peňazí. 16. marca prednosta krajského úradu mi čosi napísal, do 14 dní mi dá stanovisko. To, čo mi napíše, vám dám absolútne k dispozícii a uvidím, či budeme spokojní. Keď nebudeme, budeme spolu hľadať opatrenia, ako poznať pravdu a ako prijať nápravu toho, čo zistí príslušná kontrola.

  • Štvrtá otázka pre predsedu vlády je od pána poslanca Zlochu. Otázka znie: "Po odstavení dvoch blokov atómovej elektrárne V1 v rokoch 2006 a 2008 bude na Slovensku nedostatok elektrickej energie. Odporučíte občanom Slovenska, aby si pred vstupom do Európskej únie urobili zásoby sviečok?"

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Vážený pán poslanec,

    váš predpoklad, že bude nedostatok elektriny, vyplýva zo starých prognóz. Z prognóz Slovenských elektrární z roku 1996, keď sa predpokladal kontinuálny nárast spotreby rovnaký, aký je rast hrubého domáceho produktu. Tieto predpoklady však skutočný vývoj nepotvrdil. Odborníci zo Slovenských elektrární boli prítomní na rokovaniach s Európskou komisiou a spracúvali podklady na tieto rokovania.

    Počas vlády, ktorej ste boli členom, pán poslanec, Slovensko muselo dovážať viac ako 14 % elektriny zo zahraničia. Mimochodom vždy za cenu nižšiu, ako sme dokázali vyrobiť doma. Prvýkrát v histórii v roku 1999 prevládol vývoz elektriny nad dovozom. Nebolo to však ani tak zásluhou nového zdroja v Mochovciach, ktorý vyrábal v skúšobnej prevádzke iba sporadicky, bolo to najmä poklesom domácej spotreby. Domáca spotreba elektriny klesá od roku 1997 už štvrtý rok a podľa našich troch rozvodných závodov z ich zmlúv na dodávku vyplýva, že bude spotreba naďalej klesať aj v roku 2000.

    Nemám veľa času, len chcem vás teda ubezpečiť, že skrátením termínu uzatvorenia Bohuníc nič zlého ani energetike, ani občanom nehrozí, práve naopak.

    Ďakujem vám pekne.

  • Čas vymedzený na odpovede predsedu vlády skončil. Ďakujem pekne.

    Teraz pristúpime k odpovediam na otázky poslancov pre členov vlády.

  • Ruch v sále.

  • Ale chcel by som poprosiť pánov poslancov a členov vlády, aby si veci, ktoré majú vybaviť s členmi vlády, vybavili mimo rokovacej miestnosti a mimo bodu programu hodina otázok. Týka sa to aj pána poslanca Kozlíka.

  • Smiech v sále a reakcia poslankyne z pléna.

  • Áno, aj pána ministra. Povedal som.

    Teraz, panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k odpovediam na otázky členov vlády.

    Prvú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Podhradská pre pána ministra Šagáta. Otázka znie: "Pán minister, máte informácie o tom, že v Slovenskej republike sú vraj Rómky po pôrode bez ich súhlasu sterilizované?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vážená pani poslankyňa,

    nemám takúto vedomosť, nemá ju ani k 15. marcu odbor kontroly a sťažností ministerstva zdravotníctva.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister.

    Musím sa priznať, že ma vaša odpoveď potešila, ale chcela by som vás zároveň upozorniť na informácie, ktoré sa objavili minulý týždeň v slovenskej tlači, informácie z tlačovej konferencie, ktorá bola v Bruseli zhruba pred dvoma týždňami. Inak bol na nej prítomný aj poslanec Národnej rady pán Kvarda, ten by vás mohol bližšie o tom informovať, čo tam všetko odznelo, lebo medzi iným bola informovaná prítomná novinárska verejnosť, že na Slovensku sa porušujú menšinové práva. A okrem iného tam odznela informácia, že Rómky sú takým spôsobom, ako som to naznačovala vo svojej otázke, sterilizované.

    Myslím si, pán minister, že - keďže táto otázka súvisí s vaším rezortom - bola by som veľmi rada, keby ste ešte raz preverili túto informáciu. A chcela by som sa vás spýtať, či si nemyslíte, ak sa potvrdí toto, čo som tu naznačila, že teda táto informácia, ktorá v podstate osočuje Slovenskú republiku a odznela na tej spomínanej tlačovej konferencii, či by nebolo namieste, aby ste požiadali podpredsedu vlády Pála Csákyho, ktorý je podpredsedom pre menšinové kultúry, teda pre národnostné menšiny a ľudské práva, aby sa obrátil na príslušné európske inštitúcie a uviedol na pravú mieru všetky veci, aby sa zabránilo takýmto záležitostiam a skutočne aby sa na európskych fórach už takéto informácie o Slovensku, ktoré nemajú iný cieľ len hanobiť a poškodzovať dobré meno Slovenskej republiky, aby sa už na takýchto fórach takéto zavádzajúce informácie neobjavili.

  • Áno. Ďakujem pekne za podnet, pani poslankyňa.

    Jednak sa budem kontaktovať s pánom poslancom, ak bol prítomný na tej tlačovej konferencii, aby mi uviedol ďalšie podrobnosti.

    Ja ťažko viem aktívne skúmať, či k takýmto veciam na Slovensku dochádza. Poznám však z roku 1994, bol takto obviňovaný istý odborný pracovník ministerstva zdravotníctva, čo skončilo posunutím tých materiálov orgánom činným v trestnom konaní, ktoré potom zbavili obvinenia tohto človeka. To znamená, ani v minulosti, i keď bol takýto podnet, pamätám sa naň, toto skúmanie orgánmi činnými v trestnom konaní nebolo pozitívne, teda vylúčilo takýto postup. Pokiaľ by ste, eventuálne ktorýkoľvek z pánov poslancov alebo paní poslankýň sa dozvedel o takýchto indíciách, samozrejme, prešetríme to. Ale inak sa my s tým nejako nebudeme zaoberať, s výnimkou toho, čo ste uviedli, pokiaľ by to bolo osočovanie na úrovni osočovania Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Krajči pre pána ministra Pittnera. Otázka znie: "Ako vám funguje predajňa na kolieskové korčule na Lermontovej ulici v budove, ktorá je majetkom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Pán poslanec má zmysel pre vtip, lebo pred časom sa to isté pýtal v súvislosti so štátnym tajomníkom, ale aby som bol vecný. Nájomná zmluva na Lermontovej ulici 1 bola uzatvorená s Ing. Jánom Poláčikom zo dňa 16. apríla minulého roka. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov na čas určitý 5 rokov. V podstate ide o jednu miestnosť, chodbu a WC spolu s výmerou 90 m2. Predmetné miestnosti boli dlhodobo nevyužité pre zlý technický stav a vyžadovali pomerne rozsiahle prostriedky na údržbu. Okrem toho sa nájomca zaviazal, že si privedie do objektu na vlastné náklady prípojku elektro. Nájom predstavuje spolu 185 620 korún za rok plus náklady za vodu a vykurovanie. Spolu je to 208 436 korún. Nájomca si svoje záväzky voči ministerstvu vnútra, to znamená nájom a fakturované platby, za rok 1999 splnil.

  • Pán poslanec Krajči, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán minister,

    tuto máte reklamu na kolieskové korčule. Je mi zrejmé, že po voľbách v roku 1998, keď pán Dzurinda chodil na bicykli, možno prejdeme aj na korčule, pretože pri cenách benzínu, ktorý je dnes, je to aktuálne. Ale je zarážajúce to, že tieto priestory veľmi dobre poznám, pretože tam bol niekedy Klub policajtov. Tam sa schádzali policajti, aby si oddýchli a odrelaxovali sa od ťažkej práce. Mala tam byť lekáreň ministerstva vnútra, ktorá je umiestnená v špatných podmienkach nemocnice ministerstva vnútra. Boli na to vypracované projekty. To znamená, tieto peniaze sú vyhodené, ale uprednostňujete aktivity predaja kolieskových korčulí pred aktivitami pre policajtov. Pán minister, chcem sa spýtať, či ste ochotný túto zmluvu vypovedať.

  • Pokiaľ ide o to, čo vravíte, že by tam mala byť lekáreň atď., neviem o tom, ale príslušní pracovníci mi dajú na to odpoveď. Pravdepodobne náklady boli také veľké, že vzhľadom na to, že ich treba použiť na iné účely, tak to nemohlo byť zrealizované. Ale pokiaľ ide o to, či tie kolieskové korčule sú alebo nie sú dôvodom na to, aby som vypovedal zmluvu, ja som túto zmluvu ani neuzatváral. A opäť nechám preskúmať týmto pracovníkom, či by malo význam takúto zmluvu vypovedať, pretože suma, ktorú platí tento nájomca, je, myslím si, viac ako slušná.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Števček pre pána ministra Macejka. Otázka znie: "Môžete, prosím, zhrnúť a zinterpretovať príčiny vypnutia vysielania nitrianskej rozhlasovej stanice Hviezda FM?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán premiér,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    Slovenské telekomunikácie, a. s., odštepný závod Rádiokomunikácie, dňa 1. 3. 2000 o 24.00 hodine prerušili vysielanie Rádia Nitra, spol. s r. o., s názvom rozhlasovej stanice Hviezda FM na kótach Nitra-Zobor, Banská Bystrica-Suchá Hora a Ružomberok-Úložisko. K uvedenému kroku Rádiokomunikácie pristúpili vzhľadom na neúmerne vysoký dlh Rádia Nitra za poskytované služby. Vypnutiu predchádzalo niekoľkomesačné neúspešné rokovanie.

    Prvý splátkový kalendár bol podpísaný ako súčasť k Dodatku číslo 2 základnej zmluvy dňa 16. 6. 1998 s vyrovnaním dlhu do konca roku 1998. Tento dlh nebol vyrovnaný. Rádiokomunikácie pristúpili na ďalšie tri splátkové kalendáre, z ktorých ani jeden sa neplnil. Medzitým dlh Rádia Nitra stanice Hviezda FM neustále narastal. Preto v decembri 1999 bol prvýkrát oznámený ako výpovedný dôvod - neplnenie splátkového kalendára. Rádio Nitra nereagovalo. Následne bolo zaslané 10. 1. 2000 upozornenie a 14. 2. 2000 posledné upozornenie, na ktoré Rádio Nitra reagovalo až v posledný deň zákonnej 15-dňovej lehoty, t. j. 22. 2. 2000. V ten deň bola podpísaná posledná dohoda o úhrade pohľadávok s termínom plnenia prvej splátky 1. 3. 2000.

    Dohoda obsahuje súhlas odberateľa s okamžitým ukončením vysielania v prípade neuhradenia stanovených splátok. Súčasne bolo dohodnuté, že následné obnovenie vysielania bude možné okamžite v deň uhradenia definovanej dlžnej splátky. Keďže do dnešného dňa nebola uhradená dohodnutá splátka, Rádio Nitra zostáva vypnuté. V roku 1999 Rádio Nitra uhradilo sumu približne 3,3 mil. Sk, čo predstavuje vyrovnanie dlhu za rok 1997. Platby nie sú uhradené od februára 1998 až do prerušenia vysielania. Priemerná mesačná platba za vysielanie predstavuje približne 700 tis. Sk.

    Ešte pre zaujímavosť, obdobný postup je uplatňovaný voči všetkým licenčným rádiám, podmienkou je dodržanie podpísaného splátkového kalendára. Neplnenie tejto podmienky malo za následok vypnutie vysielačov Rádia Lokál Komárno dňa 10. 2. 2000 a Rádia DCA Dubnica dňa 14. 3. 2000.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pochopiteľne, nie som v situácii, aby som nahováral ministerstvo, aby nerešpektovalo aj v tomto prípade zákony. Len predsa by som zacitoval z jedného dokumentu, ktorý som ako poslanec dostal, kde sa hovorí napríklad aj takáto veta: "Zdôvodňovanie zrušenia vysielania výškou nedoplatkov je len priehľadnou výhovorkou, pretože pri striktnom uplatňovaní tohto kľúča by museli Slovenské telekomunikácie rovnako postupovať voči prevažnej väčšine súkromných rozhlasových staníc pôsobiacich na Slovensku." K tomu ešte dodám, k tomuto citátu, napríklad fakt, že aj verejnoprávny Slovenský rozhlas, verejnoprávna Slovenská televízia dlhujú telekomunikáciám niekoľko sto miliónov korún. Tuším, že je to 3/4 mld. korún. Okrem toho sa mi dostalo do ušú, pán minister, že práve Rádio Hviezda, nitrianske, malo trošku alebo badateľne iné sadzby než niektoré iné rádiá.

    Ďalej by som ešte pripomenul, pri nedorozumení vypnutia Rádia Twist boli veľké vytriasačky a som zvedavý, či aj človek, ktorý dal vypnúť Rádio Nitra, teda Hviezda FM, tiež bude mať podobné vytriasačky.

  • Hlasy v sále.

  • Áno, ako pán Gašparovič dodáva, bol odsúdený za tento fakt, za tento čin. Ide totiž o to, pán minister, že toto rádio skutočne bolo jedno z najvyváženejších. Odmietam tvrdenie, že to bolo rádio HZDS, bolo proste vo svojich spravodajských, publicistických...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec, váš čas uplynul.

    Nech sa páči, pán minister, chcete reagovať?

  • Ďakujem. Áno.

    Nie je úlohou telekomunikácií alebo Rádiokomunikácií skúmať predmet vysielania alebo obsah vysielania rádia, takže s tým by som to v žiadnom prípade nespájal. A myslím si tiež, že ústretovosť Rádiokomunikácií, ako už vyplýva z týchto termínov niekoľkých splátkových kalendárov, bola dostatočná a takým istým spôsobom postupujú voči všetkým rádiám. Určite aj tým, že dodržiavajú splátkové kalendáre. Som o tom presvedčený. Ak máte iné informácie, nech sa páči, poskytnite ich. Ale myslím si, že 2 roky neplatiť, prijať 3 splátkové kalendáre, nezačať platiť ani jedno, takže to bol už pádny dôvod pre Rádiokomunikácie na toto upozornenie, čiže na vypnutie. A ako som už aj citoval, súčasne bolo dohodnuté, že následné obnovenie vysielania bude okamžite v deň uhradenia dlžnej splátky, nie celej sumy, ale tejto prvej splátky, ktorá bola dohodnutá v poslednom splátkovom kalendári.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zlocha pre pána ministra Miklósa, ten nie je prítomný. Pardon, poplietol som si Miklošovcov. Čiže bude odpovedať pán minister. Otázka znie: "Aký je názor ministerstva životného prostredia na pripravovanú koncepciu decentralizácie a modernizácie verejnej správy?"

    Nech sa páči, pán minister.

    Ešte raz sa ospravedlňujem.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán poslanec Zlocha,

    vážený parlament,

    ministerstvo životného prostredia jednoznačne podporuje koncepciu decentralizácie a modernizácie verejnej správy vrátane presunu kompetencií v životnom prostredí na samosprávne orgány. Samozrejme, pri konkrétnom prerokovaní, ktoré kompetencie majú prejsť na ktorý samosprávny orgán, budeme vyžadovať vysokú odbornosť, pretože výkon štátnej správy v životnom prostredí nie je jednoduchá administratíva, ale vyžaduje odborný prístup a myslíme si, že niektoré výkony nebudú môcť vykonávať najnižšie samosprávne orgány.

    Ministerstvo životného prostredia podporuje najmä tú časť pripravovanej koncepcie, ktorá smeruje k opätovnému vytvoreniu samostatných úradov životného prostredia, resp. osobitných sietí, špecializovaných sietí štátnej správy. Plne si pritom uvedomuje obťažnosť tohto kroku v situácii zníženia počtu zamestnancov štátnej správy v krajoch a okresoch po kumulácii úradov v roku 1996. Pre vašu informáciu, ktorú zrejme poznáte, v tom čase bolo 1 869 zamestnancov a po kumulácii zostalo na odboroch životného prostredia 1 239 zamestnancov. Bol to úbytok skoro o 34 %. Popri tom sa, samozrejme, všeobecná štátna správa zväčšila.

    Jednoznačne musíme konštatovať, že prijatie zákona číslo 222/1996 Z. z. bolo vo výkone a organizácii štátnej správy pre životné prostredie - nechcem teraz hodnotiť iné výkony, inú štátu správu -, ale pre štátnu správu, pre životné prostredie bolo výrazným krokom späť. Dôsledky sa prejavili jednak na zhoršení podmienok na regionálnej aj miestnej úrovni, ale aj v zhoršení alebo v značnom poklese príjmov do Štátneho fondu životného prostredia. Pri medziročnom hodnotení príjmovej časti Štátneho fondu životného prostredia to predstavovalo pokles asi o 120 mil. korún. Boli to príjmy, pokles príjmov od znečisťovateľov a porušovateľov predpisov o životnom prostredí. Nápravu týchto chýb v intenciách koncepčne považujeme za nevyhnutnú a prioritnú úlohu rezortu životného prostredia. Okrem toho tento trend odpovedá aj Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že vláda sa bude usilovať o zvýšenie samostatnosti rozhodovania v otázkach životného prostredia.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Zlocha, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda Národnej rady.

    Pán minister hovoril, že integrácia štátnej správy bola krokom späť. Ja by som chcel povedať toľko, že to, čo sa udialo na okresných úradoch a krajských úradoch na odboroch životného prostredia po nástupe tejto vlády, bolo návratom do čias socialistických. Vy ste totiž vymenovali do funkcií alebo ministerstvo vnútra ľudí nekompetentných. Na okresných úradoch a krajských úradoch sú ľudia, teda tí noví ľudia, bez preukazov odbornej spôsobilosti. Doložte mi, koľkí tieto skúšky urobili? Jedna vec.

    Druhá vec, stále sa hovorí, čo všetko sa stane, ale v materiáloch, ktoré má predložené pán Nižňanský alebo z tej drobnosti, ktoré viem, o životnom prostredí sa tam hovorí strašne málo. Hovorí sa niečo o delených kompetenciách: samospráva - štátna správa. A o štátnej správe sa hovorí skôr ako o inšpekcii.

    Pán minister, viete o tom, že od roku 2001 alebo 2002 budú zrušené okresné úrady životného prostredia? Toto je v životnom prostredí podľa môjho názoru návrat do doby kamennej. Preto ak chcete deklarovať, že my sme urobili chyby, tak najskôr sa pozrite, čo robí vaša vláda.

  • Pán poslanec Zlocha, asi nemáš poslednú verziu koncepcie decentralizácie a modernizácie štátnej správy, práve naopak, tam sa hovorí o úradoch životného prostredia v budúcnosti. A hovorí sa aj o tom, že tieto úrady môžu vytvárať špecializované siete, čiže nemusia prísne sledovať administratívne členenie štátu. Čiže to je nesprávna informácia, ktorú máš.

    Druhá vec je, že o životnom prostredí je tam rovnako hovorené ako o všetkých ostatných štátnych správach. Sú tam vymenované tzv. fúzy kompetencií. Sú tam vymenované všetky kompetencie, ktoré má životné prostredie. Je to tam vymenované a je tam návrh, ako by mali tie jednotlivé kompetencie prejsť na samosprávne orgány.

    Čo sa týka tej prvej otázky, to je naozaj vážna otázka. K tomu by som chcel povedať, k tej odbornosti by som chcel povedať to, že tá odbornosť na okresných a krajských úradoch práve závisí aj od toho, že tieto úrady, teda odbory životného prostredia na krajských a okresných úradoch nie sú pod riadením rezortu životného prostredia, ale jednoducho pod všeobecnou štátnou správou, a preto ministerstvo životného prostredia jednoducho nemá kompetenciu priamo ovplyvňovať túto odbornosť. Na druhej strane ešte chcem, samozrejme, že nejaké kompetencie existujú.

    Chcel by som však povedať to, že táto odbornosť nových pracovníkov na krajských úradoch a okresných úradoch súvisí do značnej miery s nežiaducou novelizáciou nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 163/1992, ktorú sme onoho času vypracovali, keď som bol námestníkom ministra životného prostredia, ktorým sa ustanovujú predpoklady na výkon funkcií v orgánoch štátnej správy pre životné prostredie, ktoré si vyžadujú osobitnú odbornú spôsobilosť. Táto novelizácia sa uskutočnila nadväzne na zákon číslo 222/1996 a jej dôsledkom došlo k zníženiu nárokov na odbornú spôsobilosť funkcionárov a ostatných zamestnancov miestnej štátnej správy. Zamestnanci nevykonávajú skúšky odbornej spôsobilosti, ktoré boli v rokoch 1992 - 1996 povinné. Bolo tam aj tzv. ekologické minimum, ktoré museli absolvovať. Museli absolvovať 80 hodín školenia a museli vykonávať skúšky.

    Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky nadväzne na opätovné osamostatnenie úradov životného prostredia predloží vláde Slovenskej republiky na schválenie aj novelu nariadenia vlády 163/92 a pokúsime sa znovu zaviesť režim zvyšovania odbornej spôsobilosti ich zamestnancov, ktorý platil pred rokom 1996. Ja súhlasím naozaj s tým, že tá odbornosť nie je dostačujúca. A veľmi dobre vieš, pán poslanec Zlocha, že mimoriadne stojím o tú odbornosť a budeme sa o toto snažiť. Na druhej strane chcem povedať, že ani tak, keď budú absolvovať úradníci 80-hodinový kurz a skúšky, ešte to nie je dostačujúce. Čiže naším dlhodobým cieľom je, aby sa prijímali do štátnej správy pracovníci s príslušným vysokoškolským vzdelaním.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Piatu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská pre pána ministra Haracha. Otázka znie: "Prečo ste zrušili dovoznú prirážku na transformátory?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    dámy a páni,

    vážená pani poslankyňa,

    opak je pravdou. S účinnosťou od 1. januára tohto roku bola vyhláškou ministerstva financií dovozná prirážka zavedená. Čiže opakujem, lebo ste sa rozprávali, opak je pravdou.

  • Pani ministerka, či poslankyňa, exministerka.

  • Áno. S tou vládou to už vyzerá zle.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne.

    Dovozná prirážka na transformátory bola zrušená. Ja som transformátory vybrala iba ako jednu z komodít, pretože moja podotázka je takéhoto charakteru. Celá terajšia vláda, hlavne ústami pána premiéra, rozpráva o tom, že treba podporovať domácich výrobcov, treba kupovať domáce produkty a treba zabezpečovať domáci trh. Na slovenskom domácom trhu sa dejú opačné veci. Uprednostňujú sa tu hlavne zahraniční výrobcovia. Čiže naše výrobky zostávajú v mnohých prípadoch pozadu, tým sa dostávajú naši slovenskí výrobcovia do insolventnosti. Musia znižovať zamestnanosť a začína nám narastať nezamestnanosť. Keďže sa s tou nezamestnanosťou už veľmi boríme, aj toto by bola určitá možnosť, ako zamedziť upadaniu jednotlivých podnikov.

    No a ja sa chcem spýtať vás, pán minister, ale týka sa to v podstate celej vlády, prečo sa vlastne nerešpektujú slová premiéra o ochrane domáceho trhu a domácich výrobcov. Či je to preto, že ignorujete premiéra, alebo je to preto, že ignorujete domácu výrobu?

  • Najlepšie na príklade, pani poslankyňa, ktorý súvisí presne s otázkou, ktorú ste položili, s otázkou transformátorov.

    Pôvodne boli transformátory zaradené do tej kategórie, na ktoré sa mala vzťahovať dovozná prirážka. Fakt je ten, že boli pri tvorbe vyhlášky v minulom roku z tejto kategórie vyňaté. Pravda je i to, že dovozná prirážka sa vzťahovala na tie komponenty, z ktorých domáci výrobcovia, napríklad v BEZ-ke, kde iste dobre poznáte situáciu, pani poslankyňa, kde domáci výrobcovia z týchto komponentov transformátory vyrábajú. A práve preto, pani poslankyňa, aby sme vytvorili rovnaké podmienky na domácom trhu, tak z hľadiska dovozu transformátorov, pretože sa u nás kompletujú také druhy výroby, ktoré exportujeme, tak práve preto bola pre nich dovozná prirážka pôvodne zrušená. A aby sme toto vyrovnali, urobili sme to, že sme teraz dovoznú prirážku zaviedli, čím sa vyrovnala situácia tak pre domácich výrobcov, ktorí dovážajú komponenty na výrobu transformátorov a sú tieto komponenty zaťažené dovoznou prirážkou, ako aj priamych dovozcov transformátorov.

    Chcem vás poinformovať, pani poslankyňa, že pripravujeme, samozrejme, iste viete, ako bude klesať dovozná prirážka, je náš záujem vyrovnať túto situáciu, a chcem vás aj informovať, že rovnako domáci, ako aj zahraniční investori budú mať výhodu, že stroje a zariadenia, ktoré budú mať investičný charakter, budú oslobodené nielen od dovoznej prirážky, ale aj dovozného cla.

    Ďakujem.

  • Ďalšiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zlocha pre pána ministra Kukana. Ten nie je prítomný. Bude odpovedať pán minister Kňažko. Otázka znie: "Naši južní susedia pri každej príležitosti vyslovujú obavy o osudy občanov maďarskej národnosti na Slovensku. Kedy vy vyslovíte obavy o osudy Slovákov v Maďarsku?"

    Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci

    a vážený pán poslanec menovite,

    dovoľte mi zapochybovať o tom, že oficiálni predstavitelia Maďarskej republiky formulujú otázky týkajúce sa maďarskej národnostnej menšiny tak dramaticky, ako to implikuje znenie vašej otázky. Počas môjho pôsobenia v tejto funkcii som sa s použitím spojenia "obavy o osud občanov maďarskej národnosti na Slovensku" zo strany vlády Maďarskej republiky nestretol.

    Je celkom prirodzené, že sa o naše menšiny navzájom zaujímame, hovoríme o ich postavení, pripravujeme a realizujeme programy pomoci menšinám. Hovoríme o nich bez predsudkov a nepociťujeme potrebu vyvolávať v tejto súvislosti napätie. Môžem vás ubezpečiť, že pri stretnutiach najvyšších ústavných predstaviteľov slovenská strana vždy otvára otázku zastúpenia menšín v maďarskom parlamente. Iste ste si všimli, že spôsob našej komunikácie a naša politika voči menšinám sú iné a prinášajú Slovensku prospech. Som si istý, že pozitívnym prístupom sa nám darí dosiahnuť oveľa viac ako konfrontáciou.

    Ak by ste chceli zapochybovať, že je to za cenu obetovania potrieb našej menšiny v Maďarsku, tak vás môžem ubezpečiť, že to určite nie. Pre našu menšinu nerobíme o nič menej ako predchádzajúca vláda. Asi jedna pätina doteraz použitých účelových prostriedkov, ktoré ministerstvo zahraničných vecí vyčlenilo na pomoc krajanom, bola poskytnutá na projekty slovenskej menšiny v Maďarsku, a to máme silné komunity vo Vojvodine, v Českej republike a v mnohých ďalších štátoch. Pripravujeme zriadenie Úradu pre zahraničných Slovákov.

    Na záver by som ešte rád uviedol vyjadrenie predstaviteľov najväčších krajanských združení v Maďarsku (pán Fúzik, pani Baráneková), že s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky majú tradične najlepšie vzťahy, čo je tiež zaujímavá informácia, najmä ak si uvedomíme existenciu ďalších inštitúcií, ktoré sa hlásia k úlohe pomáhať krajanom a majú na to zdroje.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zlocha, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    ak by túto odpoveď vypracoval pán minister Kňažko, ani by som sa nečudoval, ale ak ju vypracoval minister zahraničných vecí, nehnevajte sa, veľmi sa čudujem. Ak on nemá žiadne informácie, že predstavitelia Maďarska neustále vyslovujú obavy o osud menšín v zahraničí, ja potom naozaj neviem, či minister nečíta monitoring alebo je k týmto otázkam hluchý.

    To, ako sa správajú napríklad v tom vzorovom Maďarsku, o tom najlepšie svedčí fakt, že v súčasnosti je v Maďarsku 10 600 ľudí, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti. Na Slovensku je ich 566 700 maďarskej národnosti. To je výsledok dobrej, a dovolím si tvrdiť, vzornej politiky, ktorú národnostiam robili vlády na Slovensku. Ale, naopak, v Maďarsku sa robilo všetko možné, iné, všetko pre to, aby sa počet občanov Maďarska iných národností znížil. Veď nakoniec aj to vidno, že prakticky nemajú žiadne funkcie okrem "veľkohubého" národnostného zákona, ktorý je k dispozícii, a nemajú prakticky žiadne zastúpenie, žiadne noviny, žiadne príspevky.

    A pokiaľ ide o dôsledky, ktoré na Slovensku pre túto politiku sú, odporučte pánovi ministrovi zahraničných vecí, nech sa ide pozrieť na juh Slovenska, ako sa tam správajú k Slovákom, ktorí sú tam národnostnou menšinou. Preto si naozaj myslím, že by ste mali, alebo minister zahraničných vecí by mal otvorene vyjadrovať obavy o osud národností a hlavne slovenskej národnosti v Maďarsku a žiadať recipročné opatrenia. To, čo robia oni, aby sme robili aj my.

  • Pán minister, budete reagovať?

  • Hlasy z pléna.

  • No takéto pokriky, samozrejme, nie sú o nič menej trápne.

    Ale ja by som upresnil, ak dovolíte, pán poslanec Zlocha, že pán minister zahraničných vecí hovorí veľmi zrozumiteľne, že počas jeho pôsobenia v tejto funkcii sa použitím spojenia, teraz cituje vašu otázku, "obavy o osud občanov maďarskej národnosti na Slovensku zo strany vlády Maďarskej republiky" nestretol. To znamená, vládni predstavitelia Maďarskej republiky takouto dramatickou formou neformulujú svoje prípadné výhrady alebo pripomienky k politike národnostných menšín na Slovensku, čo môžem potvrdiť. Trebárs i v rezorte kultúry hovoríme o rôznych potrebách v kultúrnych projektoch a podpory kultúrnych inštitúcií v Maďarsku aj na Slovensku. Ale tá formulácia, ako ste ju použili vy, obavy o osudy občanov, skutočne takýmto spôsobom sa, toto nie je terminológia v medzinárodných vzťahoch. To môžem povedať veľmi zodpovedne. A to, čo sa stalo v Maďarsku za dlhé roky, samozrejme, nemožno nevidieť, ale treba tiež vidieť ten dlhodobý vývoj, to sa nestalo za posledný rok.

    Ďakujem.

  • Ďalšiu otázku položil pán poslanec Zlocha pre podpredsedu vlády pána Csákyho. Otázka znie: "Počas vášho pôsobenia vo vláde sa výrazne zvýšila emigrácia Rómov do krajín Európskej únie. Nevidíte medzi týmito skutočnosťami súvislosť?"

    Nech sa páči, pán vicepremiér.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážená Národná rada,

    vážený pán poslanec,

    moja odpoveď je, nevidím takéto súvislosti. Nevidím, pretože počas občasného zvýšeného odchodu Rómov zo Slovenskej republiky, ten proces sa začal počas pôsobenia minulej vlády. Takže ja by som mohol túto otázku otočiť a opýtať sa vás, či vy ako člen bývalej vlády necítite zodpovednosť za tento proces a v súvislosti s týmto procesom a vaším vládnutím. Ja to, samozrejme, pán poslanec, však neurobím, pretože považujem za veľmi neprijateľné spolitizovanie a zneužívanie situácie Rómov na politické účely.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ja môžem s ľútosťou povedať, vážený pán predseda, vážená Národná rada, že už od členov vlády ani neočakávam nejaké konkrétne odpovede. Môžem vás ubezpečiť, pán podpredseda, že počas nášho pôsobenia do zahraničia odišlo nepomerne menej Rómov, ako odchádza počas vášho pôsobenia. Teda ja by som očakával, že robíte analýzy, máte nakoniec už vládneho zmocnenca, a hľadáte príčiny. Pokiaľ viem, Rómovia sú naďalej rozhádaní a zasa v akcii. Všímam si dobre noviny, čo ste vy urobili, taký zaujímavejší krok pre Rómov, zriadili ste, neviem, predškolské zariadenie alebo škôlku v Zemnom v okrese Nové Zámky, kde sa však tie rómske deti neučia slovensky, ale rómsky a maďarsky. Ja to pokladám za trošku málo za pomaly rok aj polročné pôsobenie vo vláde. Pre Rómov totiž treba urobiť nepomerne viac, ako sa robí v súčasnosti. Ja si dovolím tvrdiť, že my sme toho urobili určite oveľa viac, ako toho robíte vy.

  • Pán podpredseda, budete reagovať?

  • Veľmi stručne.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán poslanec,

    samozrejme, nechcem brať vaše právo na váš názor. Len chcem povedať, že celé zahraničie hodnotí našu politiku aj v tejto oblasti, ako aj v menšinovej oblasti, ako veľmi pozitívnu politiku. Nedávno minister zahraničných vecí Veľkej Británie sa vyjadril práve v Slovenskej republike, tu v Bratislave, že súčasná slovenská vláda robí skutočne maximum v tejto oblasti a komunikuje so všetkými zahraničnými inštitúciami. A domnievam sa, že v takejto politike budeme pokračovať a chceme pokračovať a, samozrejme, chceme spolupracovať aj s rómskou komunitou.

    Ale ešte raz chcem zdôrazniť, vážený pán poslanec, nepovažujem za prijateľné a za šťastné zneužívanie skutočne ťažkej situácie niektorých vrstiev rómskej komunity na politické účely.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalšiu otázku položil pán poslanec Drobný pre pána ministra Ftáčnika. Ten nie je prítomný, čiže bude odpovedať pán minister Kňažko. Otázka znie: "Obmedzené počty prijímaných študentov do prvého ročníka nás oddiali od prijatia do OECD?"

    Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    vážený pán poslanec Drobný,

    v ostatnom období majú počty novoprijímaných rastúcu tendenciu. S ohľadom na nákladovosť štúdia počty študentov dennej formy štúdia stagnujú a počty študentov externej formy štúdia sa zvyšujú rýchlejšie, tak ako to uvádza nasledujúca tabuľka:

    Rok 1997: denné štúdium 23 120, externé štúdium 7 113, spolu 30 233.

    Rok 1998: denné štúdium 23 212, externé štúdium 8 839, spolu 32 051.

    Rok 1999: denné štúdium 22 866, externé štúdium 9 353, spolu 32 219.

    Pomalší nárast počtu novoprijatých študentov súvisí s niektorými známymi skutočnosťami, a to najmä chronická nedofinancovanosť vysokoškolského vzdelávania a vedy na Slovensku. Rast počtu novoprijatých študentov externej formy štúdia súvisí s tou skutočnosťou, že vysoké školy hľadajú cesty zefektívnenia využitia finančných prostriedkov, pretože zabezpečenie tejto formy štúdia je finančne menej náročné. Znižovanie počtu novoprijatých študentov podľa jednotlivých skupín študijných odborov súvisí s celospoločenskou situáciou prezamestnanosti v niektorých zamestnaneckých skupinách. Podľa zákona o vysokých školách o počtoch novoprijímaných študentov rozhodujú akademické senáty vysokých škôl a fakúlt.

    Experti OECD vo svojej správe v roku 1992 odporučili zvýšenie počtu novoprijatých na vysokoškolské štúdium na úroveň 30 % z populačného ročníka 18-ročných. Súčasné tendencie rastu počtu študujúcich aj s ohľadom na demografický pokles umožnia toto odporúčanie expertov splniť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Drobný, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán minister,

    ďakujem za odpoveď, ale je tu jeden Damoklov meč, ktorý nad nami visí. To zvýšenie na 30 % sa prakticky nedosiahne pri týchto číslach, ktoré ste tu predstavili a také sú skutočne. A nielen to. Úradníci z ministerstiev, ktorí odoberajú absolventov vysokých škôl, nám už manipulujú s číslami kvázi akoby numerus clausus, že sa má istým spôsobom obmedziť prijímanie študentov na vysoké školy do prvého ročníka z dôvodov nedofinancovania vysokých škôl.

    Napríklad na minulom zasadnutí výboru pre zdravotníctvo sa hovorilo azda zámerne, alebo z nevedomosti o absolventoch lekárskych fakúlt v počte 900 až 1 000 ročne. Ale skutočnosť je taká, že je to len 600 ľudí a je to práve dostatok pre potreby nášho trhu a plus 20 % na trhy Európskej únie. Takže ja to nevidím tak hrozne v realite, ako to mnohí úradníci už teraz deklamujú, ako by sa pripravovali naozaj na reštrikcie prijímaných, neviem, akým spôsobom. Pretože mali ste úplnú pravdu, o tom rozhodujú akademické senáty. Ale je tu možnosť dajakým spôsobom inak škrtiť finančné prostriedky a potom prinútiť akademické senáty naozaj prijať numerus clausus a istým spôsobom znevýhodniť mladé ročníky ľudí, aby dosiahli to 30-percentné kvórum vysokoškolského vzdelania. A k tomu prakticky máme veľmi ďaleko, pretože v súčasnosti je to len 12 %.

  • V poriadku.

    Máme dve minúty do konca. Už len minútu. Je vyčerpaný čas na hodinu otázok. Čiže ďakujem pekne. Končím bod - hodina otázok.

    Budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým sú interpelácie.

    Nech sa páči, pán podpredseda Národnej rady. Prosím, aby viedol ďalšie rokovanie Národnej rady.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    budeme pokračovať ďalším bodom podľa programu, a sú to

    interpelácie poslancov.

    Chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a, samozrejme, toto môže urobiť cez podateľňu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne do tohto bodu sa prihlásili siedmi poslanci: páni poslanci Gajdoš, Zlocha, Hofbauer, Slobodník, pani poslankyňa Sabolová a pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Krajči.

    Nech sa páči, slovo má pán poslanec Gajdoš.

    Pripraví sa pán poslanec Zlocha.

  • Ruch v sále.

  • A zároveň chcem upozorniť vážených poslancov a poslankyne, aby nerušili rokovanie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená vláda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    prvou interpeláciou chcem riešiť veľmi citlivý problém, chcem oznámiť, že nie politický, ale občiansky, ktorý sa dotýka občanov okresu Sabinov. Mám pred sebou petíciu občanov mesta Sabinov a blízkeho okolia. Dovoľte, aby som vám ju prečítal.

    "Petícia proti zrušeniu Vojenského nápravného útvaru v Sabinove a využitiu jeho objektov na účely umiestnenia cudzincov

    Podpísaní občania mesta Sabinov a blízkeho okolia vyjadrujeme touto petíciou svoje záporné stanovisko k rozhodnutiu Ministerstva obrany Slovenskej republiky, podľa ktorého má byť v rámci reformy Armády Slovenskej republiky zrušený Vojenský nápravný útvar v Sabinove s tým, že toto zariadenie bude využité inými rezortmi. Sme za to, aby v meste Sabinov bol zachovaný vojenský útvar iného zamerania.

    Vojenský útvar tu má bohatú tradíciu. V ostatných rokoch bol pre mesto i okolie veľkým prínosom pri zabezpečovaní okamžitej pomoci pri živelných pohromách a odstraňovaní ich následkov, pôsobí ako psychologickopreventívny činiteľ na úroveň kriminality, najmä u problémových skupín občanov.

    Rozhodne protestujeme proti tomu, aby v prípade zrušenia vojenského útvaru boli kasárne využité na účely umiestnenia cudzincov, či už ako cela predbežného policajného zadržania pre cudzincov, záchytný utečenecký tábor, migračný tábor a podobne. Náš región trápi vysoká nezamestnanosť a veľká koncentrácia spoločensky neprispôsobivých osôb. Sme proti tomu, aby sa tu sústreďovali ďalšie problémové skupiny ľudí. Mestu a regiónu treba pomôcť, a nie ďalej komplikovať naše životné podmienky.

    Veríme, že sa pri definitívnom rozhodovaní o osude vojenského útvaru zohľadní aj naše stanovisko. V meste Sabinov a jeho okolí žijeme a budeme žiť my, nie tí, ktorí o veci administratívne rozhodujú bez ohľadu na našu mienku."

    Pod túto petíciu je podpísaný petičný výbor a 3 500, zatiaľ, 3 500 občanov mesta Sabinova a blízkeho okolia.

    Ja rešpektujem prebiehajúci transformačný proces Armády Slovenskej republiky i reformné kroky, ktoré vedenie rezortu prijíma. Chcem sa však ohľadom na text a situáciu, ktorá môže vzniknúť po prijatí možno nedostatočne uváženého rozhodnutia vo vzťahu k likvidácii vojenského útvaru, opýtať pána ministra obrany, pána Kanisa, či sa nezaoberal znova prehodnotením tohto rozhodnutia, či nemieni prehodnotiť toto svoje rozhodnutie vzhľadom na zložitú situáciu, ktorá v okrese je, a ešte zložitejšiu situáciu, ktorá môže nastať, ak v kasárňach bude umiestnené zberné stredisko pre imigrantov.

    Ja mám pred sebou aj štatistický výkaz obyvateľov v okrese. Je to smutné konštatovanie, ale jednu štvrtinu obyvateľstva okresu tvorí rómske obyvateľstvo, ktoré, bohužiaľ, vo väčšine obcí predstavuje občanov neprispôsobivých. Viem si aj domyslieť, že v momente, keď bude zriadený vo vojenskom útvare, teda v jeho objektoch, zberný tábor, títo neprispôsobiví občania si okamžite nájdu cestu, ako vojsť do kontaktu s imigrantmi, a problémy, ktoré v súčasnosti v okrese títo neprispôsobiví občania predstavujú, budú narastať geometrickým radom. Bude sa šíriť prostitúcia, dílerstvo a užívanie drog. Bude sa zvyšovať kriminalita a napätie medzi občanmi.

    Ja som si minulý týždeň prešiel objekt nápravnovýchovného útvaru, musím konštatovať, že predstavuje objekt, ktorý nepotrebuje v súčasnosti veľké investície do opravy, je funkčný a spôsobilý na to, aby v ňom mohla byť umiestnená trebárs aj iná vojenská jednotka. O iných objektoch, ktoré v Armáde Slovenskej republiky máme, nemôžeme toto konštatovať, skôr potrebujú nákladné investície na rekonštrukciu. Preto by bolo potrebné, vážený pán minister, skutočne i z tohto pohľadu sa myšlienkou alebo rozhodnutím o zrušení a nevyužívaní objektu v Sabinove pre účely armády znovu zapodievať. O toto by som vás chcel v tejto prvej interpelácii poprosiť zároveň s tým, aby ste zohľadnili i petíciu, ktorú som tu predniesol.

    Druhá interpelácia je na pána ministra vnútra a tiež má charakter petície, ktorou sa občania mesta Humenného a obce Lackovce obracajú už tentoraz na poslancov a poslankyne Národnej rady.

    "Obraciame sa na Vás ako občania Humenného a Vaši voliči na základe uskutočneného miestneho referenda. Metské zastupiteľstvo v Humennom dňa 22. júna 1998 schválilo uznesenie číslo 310 v súlade s príslušnými zákonmi Slovenskej republiky, a tým sa naplnili všetky zákonné predpoklady na vznik novej obce.

    Na základe tohto zákonného postupu vláda Slovenskej republiky schválila dňa 30. júna 1999 nariadenie číslo 167, ktorým vznikla okrem iných aj samotná obec Lackovce. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 315 zo dňa 11. 8. 1999 vyhlásil nové voľby do orgánov samosprávy obcí vrátane volieb v Humennom a v novovzniknutej obci Lackovce. Voľby sa všade uskutočnili, len v Humennom a Lackovciach z dôvodov obštrukcie väčšiny poslancov v Mestskom zastupiteľstve v Humennom za SDĽ a SOP nie. Tým bolo zabránené nám občanom Humenného a Lackoviec zvoliť si v nových voľbách svojich poslancov a primátora. Rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 333 zo dňa 11. 12. boli na sobotu 11. 3. 2000 vyhlásené nové voľby do orgánov samosprávy obcí, ale nie do orgánov samosprávy v Humennom a Lackovciach.

    Dolupodpísaní občania konštatujeme, že rozhodnutím Mestského zastupiteľstva v Humennnom a rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky boli porušené naše práva garantované občanom ústavou v článku 30 ods. 1. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý má byť jedným z garantov demokracie a dodržiavania právneho poriadku Slovenskej republiky, ako prvý muž zákonodarnej moci podľa nášho názoru porušil zákon, pretože zákon 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších noviel predsedovi Národnej rady v § 48 ods. 1 ukladá, citujem: "Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási nové voľby, ak a) sa v niektorej obci z akýchkoľvek dôvodov nevykonali voľby podľa tohto zákona." Odsek 2: "Predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky sa ukladá, ak nastala skutočnosť podľa ods. 1 písm. a), vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky nové voľby do 14 dní od uverejnenia výsledkov volieb Ústrednou volebnou komisiou."

    Vážení páni poslanci,

    vážené pani poslankyne,

    obraciame sa na Vás ako predstaviteľov zákonodarného zboru Národnej rady Slovenskej republiky a žiadame vás, aby ste sa osobne zasadili o nastolenie právneho stavu v našom meste, kde sú občanom upierané ich základné ústavné práva. Právo na slobodne a demokraticky zvolenú samosprávu. Uvítali by sme, keby ste boli iniciátormi príslušného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a stručnej novelizácie zákona 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy, ktorá by vyriešila obdobné situácie aj do budúcnosti. Veríme, že svojím rozhodným konaním potvrdíte, že ste nezabudli na nás voličov.

    S úctou."

    Nasledujú podpisy občanov mesta Humenné a obce Lackovce.

    Prečo sa obraciam s touto interpeláciou na pána ministra vnútra? Z jedného prostého dôvodu. Okrem týchto občanov sa na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky obrátil svojím listom aj pán František Mašlej z Lackoviec, číslo 36, ktorý v duchu predneseného textu petície, ktorý som pred chvíľou prečítal, apeluje na povinnosť predsedu Národnej rady rešpektovať zákon.

    Žiaľ, na list, ktorý bol adresovaný predsedovi Národnej rady 17. februára, predseda Národnej rady neodpísal, odpísala riaditeľka jeho sekretariátu pani Soňa Kyselová, ktorá vo svojej odpovedi konštatuje:

    "Predseda Národnej rady Jozef Migaš svojím rozhodnutím číslo 315 z roku 1999 vypísal voľby do orgánov samosprávy, ktoré zastupiteľstvo v Humennom nerealizovalo. Dôvody nevykonania týchto volieb a nerešpektovania rozhodnutia predsedu Národnej rady v súlade so svojou kompetenciou zisťoval Výbor Národnej rady pre verejnú správu. S týmto účelom výbor uskutočnil poslanecký prieskum v Humennom. Výsledky tohto prieskumu s odporúčaniami výboru boli predložené ministrovi vnútra Slovenskej republiky a očakávame rozhodnutie o ďalšom postupe. Po obdržaní návrhu ministra vnútra bude predseda Národnej rady postupovať, tak ako doteraz, v súlade so zákonmi."

    Preto sa pýtam pána ministra vnútra, či už má pripravený návrh na riešenie tohto problému a aký bude postup ministerstva vnútra pri porušení zákona zo strany orgánov Mestského zastupiteľstva mesta Humenného.

    Ďakujem pekne.

  • Na prvú interpeláciu pána poslanca Gajdoša chce pán minister Kanis hneď odpovedať.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Chcem reagovať na interpeláciu pána poslanca Gajdoša ohľadne existencie vojenského nápravného ústavu v Sabinove.

    Vážený pán poslanec, ja som tam nie tak dávno bol a priamo som si celé to zariadenie pozrel. Stretol som sa s prednostom okresného úradu, s primátorom mesta, ako aj veliteľom útvaru a takisto od nich som počul dôvody, pre ktoré napokon vznikla petícia a aj ten obsah petície je mi známy. Chcel by som upozorniť predovšetkým na to, že tento nápravný ústav je súčasťou jedného zákona, to znamená, že jeho zrušenie musí ísť aj cez Národnú radu, to je prvá dôležitá skutočnosť.

    Druhá dôležitá skutočnosť je taká, že hľadáme možnosti, či by predsa len nebolo možné v podstate veľmi dobré materiálne podmienky, ktoré sú tam, čo sa týka teda zdravia budov a vôbec celkovej bonity, či by sa to nedalo využiť inak. Je neudržateľná skutočnosť, že vojakov, ktorých tam pobýva, je tak od 10 do 20 a je tam 120 zamestnancov, čo je neadekvátny pomer, ale vzhľadom na budovu a priestor tam vlastne musí byť taký počet, takže zvažujeme, či by sme nemohli reformu istým spôsobom korigovať a usmerniť tak, že by sa tam dali nejaké ďalšie jednotky. Prichádzajú do úvahy také strážne jednotky, ktoré majú na starosti neďaleké muničné sklady. Prípadne ešte nejakým iným spôsobom tento priestor využiť.

    Ja si uvedomujem tie argumenty, ktoré hovorí či už prednosta, primátor, alebo aj veliteľ. Na druhej strane zas naše úsilie zachovať tam pracovné miesta viedli k tomu, že sme toto zariadenie, teda priestory, ponúkli aj ministerstvu vnútra, ak by ho dokázalo využiť, práve preto, aby sa zachovali pracovné miesta, lebo keby sme zrušili terajší útvar, tak v podstate by tí ľudia prišli o zamestnanie. Čiže aj tá naša predstava, že by to dostal niekto iný do gescie, iný rezort, vychádzala predovšetkým, aby sa tam zachovali pracovné miesta.

    Celá vec, aj keď bola už v istých dokumentoch vyjadrená, nie je rozhodnutá a napokon, ako som povedal, musí ísť cez Národnú radu, v tomto prípade. Celá vec je v štádiu zvažovania, či sa to nedá nejakým spôsobom ináč využiť, tak, že by tam išli vojenské jednotky z podmienok, ktoré sú nejaké nevhodné. Čiže pracuje sa na tom, myslím si, že dospejeme k nejakému riešeniu a potom vás môžem informovať.

    Ďakujem.

  • Ďalší interpelujúci je pán poslanec Zlocha. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    pán predseda vlády,

    páni ministri,

    vážená Národná rada,

    mám pripravených viac interpelácií. Prvá sa týka ministra životného prostredia pána Lászlóa Miklósa.

    V poslednom období sa výrazne zvyšuje počet prípadov porušovania zákonov životného prostredia. Porušuje sa zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, zákon o ochrane prírody a krajiny nepovolenými výrubmi stromov, znižujú sa odvody do štátneho rozpočtu za znečisťovanie vôd i ovzdušia. Opäť a nie v malom množstve sa objavujú nové nelegálne skládky odpadov, ktoré vzhľadu krajiny neprospievajú. Zdá sa mi, že orgány štátnej správy sa správajú benevolentne a porušenia zákonov dostatočne nesankcionujú. Je zaujímavé, že v súvislosti s tým sa zvyšujú aktivity na porušovanie zákonov vo veci spaľovania odpadov či ukladania odpadov na skládky, ktoré sú často povoľované či tolerované orgánmi štátnej správy, teda tými, ktorí by mali byť garantmi dodržiavania zákonnosti. Ako by si neuvedomovali, že tak opäť výrazne poškodzujeme životné prostredie a to sa potom určite prejaví na zhoršovaní kvality povrchových a podzemných vôd a v konečnom dôsledku na zdraví občanov.

    Jedným z takýchto príkladov trestuhodného postupu k životnému prostrediu môžu byť snahy prevádzkovateľa EKOČERGOV, a. s., Hertník v katastrálnom území obce Bartošovce v okrese Bardejov. Táto skládka bola vybudovaná v súlade s programom odpadového hospodárstva pre región Bardejov. Stavebné povolenie vydané Obvodným úradom životného prostredia Bardejov túto skládku určilo na likvidáciu odpadu skládkovaním kategórie komunálny odpad. Neskoršie sa začali objavovať snahy prevádzkovateľa skládky získať súhlas aj na likvidáciu nebezpečných odpadov. Tieto snahy boli odôvodňované zlou ekonomickou situáciou spoločnosti napriek tomu, že tretina nákladov bola hradená zo Štátneho fondu životného prostredia. Bolo to viac ako 5 mil. korún. A takisto sa odôvodňujú vysokými nákladmi na prevádzkovanie skládky.

    Dňa 22. 10. 1998 okresný úrad, odbor životného prostredia, žiadosti vyhovel a udelil súhlas na ukladanie 73 druhov nebezpečných odpadov kategórie "N". Teda odpadov kategórie "N", teda nebezpečných odpadov vrátane PCB a PCT. Napriek tomu, že skládka bola urobená na komunálny odpad a jej technický stav nevyhovuje na uskladňovanie takýchto druhov odpadov. Napríklad fólia je uložená len v časti skládky, potom hrozí nebezpečenstvo prieniku kvapalných zložiek do pôdy a nakoniec aj do podzemných vôd. Toto rozhodnutie bolo vydané i napriek tomu, že skládka na nebezpečný odpad by mala byť posudzovaná podľa zákona EIA, teda zákona o vplyve na životné prostredie. Občania obce Bartošovce i obecné zastupiteľstvo s týmto postupom nesúhlasia. Pripravili petíciu proti tomuto rozhodnutiu. Nie je bez zaujímavosti, že do tohto procesu presadiť ukladanie nebezpečných odpadov na skládku vybudovanú na ukladanie komunálneho odpadu zasahoval svojimi nekompetentnými príkazmi prednosta okresného úradu.

    Koniec koncov okrem "kompetentných usmernení" prednostu Okresného úradu v Bardejove môžu "kompetentne" zasahovať i niektorí ďalší pracovníci odboru životného prostredia, ktorých kvalifikáciou je politická príslušnosť, a nie odborné vzdelanie. Stavebné povolenia napríklad vydáva absolvent Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Nitra, odbor zootechnika.

    Vzhľadom na viaceré nevyjasnené skutočnosti vás, pán minister, žiadam o dôsledné prešetrenie prípadu porušovania zákonov a, samozrejme, aj o zabezpečenie nápravy.

    Moja druhá interpelácia je vedená na ministra pôdohospodárstva pána Pavla Koncoša.

    Pri výjazde poslaneckého klubu HZDS do okresu Michalovce som sa v jednej obci dozvedel o zaujímavých odpredajoch majetku v roľníckych družstvách. Občania upozorňovali na príklad roľníckeho družstva hospodáriaceho na pôde v obciach Slavkovce, Malé Raškovce a Zemplínske Kopčany. Podrobnejšie údaje o odpredaji hnuteľného majetku boli uverejnené vo východoslovenských novinách v Zemplínskom denníku dňa 9. marca 2000. Kúpnu zmluvu uzavrelo roľnícke družstvo s Agrospolom, spol. s r. o., Michalovce v septembri 1998. Zmluva bola uzavretá bez vedomia členskej schôdze družstva vlastníkov i bez vedomia jeho predstavenstva, okrem predsedu a podpredsedníčky predstavenstva, ktorí ju podpísali.

    Členovia družstva sa o jej existencii dozvedeli až vtedy, keď kupujúci Agrospol začal z družstva vyvážať majetok. V podstate celý hnuteľný majetok, živý i mŕtvy inventár, celkove 130 položiek, bolo odpredaných za 1 620 tisíc Sk. Dalo by sa povedať - za babku. Ako rozšafne si počínali predávajúci, je možné dokumentovať na nasledujúcich príkladoch. Osobné auto Favorit S 135 LS za 4 140 Sk, osobné auto Favorit S 135 za 15 630 Sk, cisternové nákladné auto KAS 10 za 100 Sk, traktory za 100 až 170 Sk, kombajn E 516 za 140 Sk. Dokonca predali aj kombajn, ktorý mali na lízing, za 28 580 Sk, výkrmové ošípané predali v živej váhe po 15 Sk/kg a odstavčatá za 23 Sk/kg. Takto zo dňa na deň prišlo o prácu v družstve viac ako 80 zamestnancov. Vlastníci pozemkov si kladú celkom logické otázky: Kto obrobí a oseje ich polia, ktoré na 10 rokov prenajali družstvu? Kto im vyplatí mzdy za niekoľko mesiacov, ktoré nedostali? Kto im dá odstupné? Kto im pomôže nájsť prácu, aby mohli uživiť seba a svoje rodiny? Kto bude platiť dane? Kto to všetko spôsobil?

    Bolo by dobre, pán minister, keby roľníci, pracovníci družstva, vlastníci pozemkov dostali kvalifikované odpovede z rezortu poľnohospodárstva. Ja sa vás, pán minister, navyše pýtam: Toto je ozdravovanie poľnohospodárstva a náprava chýb v záujme zabezpečenia potravinovej bezpečnosti?

    Tretia interpelácia opäť ide na ministra životného prostredia pána Lászlóa Miklósa.

    Vzhľadom na to, že sa v médiách, ako aj vo vyhláseniach predstaviteľov súčasnej vládnej koalície vyskytujú rôzne údaje o bytovej výstavbe a ukončených bytoch v roku 1999, obrátil som sa na ministerstvo životného prostredia prostredníctvom výboru pre životné prostredie už pred dvoma či troma mesiacmi s nasledujúcimi otázkami: Koľko bytov bolo rozostavaných v roku 1999? Koľko bytov bolo ukončených v roku 1999? Koľko bytov bolo skolaudovaných v roku 1999? Na koľko bytov bolo vydané užívacie povolenie? Odpoveď odborného pracovníka generálneho riaditeľ sekcie ma prekvapila. Nedal mi požadovanú odpoveď, ale odporučil mi niekoľko inštitúcií, na ktoré sa mám s uvedenými otázkami obrátiť.

    Chcel by som vás, vážený pán minister, upozorniť, že ministerstvo životného prostredia týmto jednoznačne porušilo zákon číslo 171 zo 14. mája 1998 o prístupe k informáciám o životnom prostredí. Ministerstvo životného prostredia je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť životného prostredia a aj pre územné plánovanie a stavebný poriadok. Teda ministerstvo zo zákona bolo povinné dať mi na konkrétne jednoznačné otázky aj jednoznačné odpovede. Ak odborná sekcia tieto údaje nemala k dispozícii, čo by som pokladal za hrubú chybu, určite si ich mohlo vyžiadať od príslušných krajských úradov, odborov životného prostredia. Keďže podľa § 5 právo na sprístupnenie informácií o životnom prostredí má každý bez preukázania právneho či iného nároku, záujmu alebo dôvodu, som presvedčený, že váš odborný pracovník nemôže toto právo uprieť ani poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky. Preto vás, vážený pán minister, žiadam o urýchlené odpovede na uvedené otázky.

    Posledná interpelácia je na ministra životného prostredia pána Lászlóa Miklósa, ministra hospodárstva pána Ľubomíra Haracha a ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Pavla Koncoša.

    Obyvatelia obce Veľké Úľany, miestna časť Osady-Sedín, nás upozornili na porušovanie zákona v ich obci akciovou spoločnosťou Golf Club Madarás so sídlom v Bratislave na Grösslingovej ulici 46 pri ťažbe štrkov a štrkopieskov. Po oboznámení sa so žiadosťou sme zistili, teda pani poslankyňa Podhradská a ja, že uvedená firma ťažila štrk a štrkopiesok v uvedenej lokalite bez toho, aby mala povolenie príslušného banského úradu. Golf Club požiadal Okresný úrad, odbor životného prostredia, v Galante o zmenu využitia územia v júli 1998. Územné konanie bolo začaté 20. 7. tohto roku, ale už 22. 7. 1998 bolo prerušené, pretože navrhovateľ Golf Club Madarás v žiadosti nedoložil požadovanú dokumentáciu. Napriek tomu už začiatkom augusta 1998 uvedená firma s ťažobnými prácami začala bez povolenia banského úradu, bez vydania územného rozhodnutia, bez súhlasu na vyňatie z pôdneho fondu, bez stanovísk dotknutých orgánov, bez vyriešenia konfliktov záujmov a bez jasného zámeru investora.

    Podľa pôvodného návrhu sa napríklad uvádza, že po skončení ťažby budú všetky objekty slúžiace na ťažbu odstránené, lokalita bude daná do pôvodného stavu a pôda bude zrekultivovaná. Neskoršie sa tento zámer zmenil v tom zmysle, že vodné plochy po skončení ťažby budú slúžiť na zarybnenie a športový rybolov. Napriek týmto nedostatkom a hrubému porušovaniu zákonov, sťažnostiam občanov, petíciám, kontrolám obecného zastupiteľstva, Okresného úradu, odboru životného prostredia, v Galante, Obvodného banského úradu v Bratislave firma po celý čas v ťažbe pokračovala bez ohľadu na protesty občanov, ktorí majú domy v blízkosti ťažobnej jamy a ktorým hluk bagrov, triedičiek a nákladných áut znepríjemňoval život počas dní aj nocí a ktorým prašnosť po prechádzajúcich desiatkach nákladných áut taktiež k spokojnosti neprispieva.

    Dokonca aj napriek pokutám, ktoré firme uložil Okresný úrad, odbor životného prostredia, v Galante a Obvodný úrad v Bratislave, a čo je najhoršie, aj po rozhodnutí obvodného banského úradu o okamžitom zastavení ťažby 19. 4. 1999. Územné rozhodnutie Okresného úradu, odboru životného prostredia, v Galante na ťažbu štrkov a štrkopieskov banským spôsobom dočasné umiestnenie objektov, zariadení a staveniska na obdobie 5 rokov a následné využitie vodných plôch na zarybnenie a športový rybolov bolo vydané až 14. 7. 1999. Obvodný banský úrad v Bratislave vydal povolenie na ťažbu až vo februári tohto roku. Územné rozhodnutia a povolenie na ťažbu boli vydané napriek tomu, že štrk a štrkopiesok sa ťaží v druhom ochrannom pásme vodného zdroja pitnej vody Jelka, vzdialeného cca 6 km. Hrozí nebezpečenstvo kontaminácie a znehodnotenie veľkozdroja pitnej vody ropnými látkami z ťažobných strojov a nákladných áut.

    Po upozornení miestnych občanov na porušovanie zákona sme sa s problémom nelegálnej ťažby štrkov a štrkopieskov oboznámili bezprostredne v lokalite a sme presvedčení, že stavebník, a. s., Golf Club Madarás, neskôr pretransformovaná na Štrkopiesky Sedín, a. s., Bratislava, hrubo a dlhodobo porušovala zákony a nerešpektovala rozhodnutia orgánov štátnej správy a že si nedôsledne plnili povinnosti aj zainteresované orgány štátnej správy: Okresný úrad životného prostredia v Galante, Krajský úrad životného prostredia v Trnave, Obvodný banský úrad v Bratislave a Banský úrad v Banskej Štiavnici. Príslušné orgány štátnej správy neurobili dostatočné rázne opatrenia, ktoré by nepovolenej ťažbe štrkov a štrkopieskov zabránili.

    Preto vás, vážení páni ministri, pán minister životného prostredia, pán minister hospodárstva a pán minister pôdohospodárstva, žiadam o dôsledné prešetrenie porušovania zákonov a. s. Golf Club Madarás Bratislava, pretransformovaný na Štrkopiesky Sedín, a. s., Bratislava, ako aj nedôsledného postupu a nevyvádzanie dôsledkov z porušovania zákonov orgánmi štátnej správy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalším interpelujúci je pán poslanec Hofbauer. Pripraví sa pán poslanec Slobodník.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Krajči, možno je to vtipné, ale je to vyhrážka.

    Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    dámy a páni,

    interpelujem ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Jozefa Macejka v nasledujúcich bodoch.

    Prvý bod, problematika privatizácie Slovenských telekomunikácií.

    Vážený pán minister, do súčasnosti váš rezort nepredložil odpočet realizácie telekomunikačného projektu I a telekomunikačného projektu II, ktorý sa realizoval v súlade s programovým vyhlásením vlády v rokoch 1993 - 1995. V rámci týchto dvoch projektov, telekomunikačných projektov I a II, sa realizovala zásadná modernizácia, skapacitnenie, digitalizácia telekomunikačnej sústavy Slovenskej republiky. Na účely tejto modernizácie a realizácie týchto projektov rezort a vláda zobrali úvery zo zahraničných investičných prostriedkov, ktoré boli plne zabezpečované a návratnosť bola krytá výlučne zo zdrojov Slovenských telekomunikácií, teda rozpočet Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky nezaťažili ani korunou. Tieto projekty akým spôsobom boli naplnené a skončené? Žiadam vás, aby ste zdokumentovali v súčasnosti v rámci mojej interpelácie. Z akých dôvodov?

    Rozvoj telekomunikácií v rokoch 1993 - 1994 predpokladal vstup zahraničného partnera, zahraničného strategického partnera do Slovenských telekomunikácií, ale metódou zvýšenia základného kapitálu tohto v tom čase najväčšieho štátneho podniku v oblasti spojov. Teda nie siahnutím na základné imanie Slovenských telekomunikácií. Súčasná vláda pristúpila k úplne inému modelu, to znamená nie navŕšením základného imania zahraničným partnerom alebo partnerom, ktorý vstúpi do privatizácie Slovenských telekomunikácií, ale metódou výpredaja základného imania Slovenských telekomunikácií, teda jeho rozpredávaním. Teda Slovenské telekomunikácie podľa súčasnej metodiky sa nebudú zhodnocovať, ale rozpredávať.

    Podiel Slovenskej republiky sa nebude zvyšovať, ale klesať až na minimum, prípadne úplne na nulový bod. Toto sú zásadné veci, ktoré sú ovplyvňované tým, že vlastne hodnota základného imania Slovenských telekomunikácií realizáciou telekomunikačných projektov I a II sa zhodnocovala, zvyšovala, a to sa teraz v súčasnosti touto koncepciou súčasnej vlády vlastne rozpredáva. Moja otázka potom znie: Načo sa potom zhodnocovali Slovenské telekomunikácie, keď to, čo sa zhodnotilo, vy vypredávate?

    Vážený pán minister, v súčasnosti vláda vyhlásila a váš rezort konštatoval, že bola uskutočnená uzávierka ponúk pre zahraničných partnerov, uchádzačov, ktorí sa môžu uchádzať o privatizáciu a vstup do Slovenských telekomunikácií. Tento záver sa údajne uskutočňoval vlastne včerajším dňom. Najzávažnejšími partnermi, ako bola verejnosť informovaná, sú partneri Deutsche Telekom a Östereichische Telekom. Moja otázka v tejto súvislosti na vás je v tom smere, že oba tieto zahraničné telekomunikačné podniky sú štátne podniky. Deutsche Telekom je nemecký štátny podnik a rakúske telekomunikácie takisto sú rakúsky štátny podnik. Teda Slovenské štátne telekomunikácie sa idú "privatizovať" tak, že sa predajú zahraničnému štátnemu podniku? To je čo za privatizácia? To predsa nie je privatizácia, ale to je výpredaj telekomunikačnej sústavy jedného štátu telekomunikačnému podniku iného štátu. Veď to je predsa nezmysel, aký v civilizovanom štáte pravdepodobne nepočul nik. To nie je žiadny vstup zahraničného kapitálu, a dokonca ani vôbec žiadny vstup kapitálu do týchto podnikov, pretože sa neuskutočňuje zvýšenie kapitálu, ale ide o výpredaj toho, čo Slovenská republika a všetci daňoví poplatníci do telekomunikačnej sústavy premietli formou jej zhodnotenia.

    V súvislosti s týmto a v súvislosti s mojou interpeláciou sa vás pýtam na ďalšiu otázku. Akým spôsobom a kde bude sídliť ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, pretože predmetom predaja Slovenských telekomunikácií je aj budova, v ktorej sídli ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, teda predáte v rámci telekomunikácií aj sídlo ministerstva? Budete platiť tomu, kto kúpi Slovenské telekomunikácie, budete teda platiť prenájom za fungovanie ministerstva v ich budove? Ak to tak nie je, vyňali ste budovu ministerstva z objemu predmetu privatizácie telekomunikácií? Pokiaľ mi je známe, nič také sa neudialo, to znamená, že táto vláda predáva aj budovu vlastného ministerstva? No to je skutočne vynikajúca skutočnosť, ktorá nemá obdobu v žiadnom štáte, ani v civilizovanom, ani v necivilizovanom.

    Štvrtý námet v súvislosti s privatizáciou Slovenských telekomunikácií je skutočnosť, že včera bola uzávierka podania uchádzačov o privatizáciu Slovenských telekomunikácií. Ale do súčasnosti, a to ani na vládnej úrovni, nejestvuje schválená predstava telekomunikačného zákona, ktorý vlastne by mal formulovať mantinely toho, v čom partner na trhu telekomunikačných služieb by mal možnosť pôsobiť. Teda tí, ktorí vstupujú alebo majú záujem vstúpiť do tohto priestoru Slovenských telekomunikácií, tak vlastne nevedia, za akých podmienok, za akých mantinelov a vlastne za akých pravidiel hry vstupujú do tohto procesu.

    Tento nezmysel bezpochyby sa premieta aj do ceny alebo do predstáv zahraničných partnerov, ktorí sa o privatizáciu telekomunikácií uchádzajú, pretože vstupujú do teritóriá, ktoré nie je jasne zadefinované a jasne ohraničené. Takýmto spôsobom sa privatizácia nikde neuskutočňuje, a pokiaľ Slovenská republika takýmto spôsobom postupuje, vláda Slovenskej republiky tak iba dokumentuje, že jej tečie do topánok v krajnej miere a že vlastne uskutočňuje sa výpredaj za podmienok, keď vláda nedefinuje za akých. Tento zmätočný stav sa bezpochyby premietne do ponukovej ceny zahraničných partnerov, ktorí sa zaručene nebudú pretekať v ponuke smerom nahor, ale jedine v ponuke smerom nadol, pretože to, čo predvádza rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií, to je prejav chaotickosti.

    Moja druhá interpelácia sa týka rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií v oblasti železničnej dopravy.

    Pán minister, Železnice Slovenskej republiky vždy mali problémy so svojimi finančnými tokmi a vždy mali problémy s finančným zabezpečením svojej modernizácie a rozvoja. Veľmi dlho to bolo spojené s tým, že finančné prostriedky a finančné objemy, ktoré federálna vláda delila pre železnice, v tom čase ešte Česko-slovenské štátne dráhy, sa delili v podiele dĺžky železničných tratí v rámci federácie, pričom štyri pätiny dĺžky tratí sa nachádzali na území Českej republiky, iba jedna pätina sa nachádzala na území Slovenskej republiky. Ale čo sa týka prepravných výkonov, dve tretiny prepravných výkonov sa realizovali na železničnej sieti Slovenskej republiky a iba jedna tretina prepravných výkonov na území Českej republiky. Bolo to dané tým, že železničná sieť Českej republiky je úžasne prehustená a málo zaťažená, pretože bola budovaná v podmienkach rakúsko-uhorského mocnárstva, ktoré malo iné predstavy na dopravnú obsluhu územia.

    Po nadobudnutí našej samostatnosti a ustanovení samostatného štátneho podniku Železníc Slovenskej republiky boli stanovené pravidlá hry, akým spôsobom štát bude participovať na prevádzke tohto najväčšieho štátneho podniku, ktorý v tom čase mal zamestnanosť približne 60 000 pracovníkov, v súčasnosti asi 50 000. Dlhý čas Železnice Slovenskej republiky boli ziskové, a ak nie ziskové, tak aspoň neboli stratové. Pozícia štátu vo vzťahu k Železniciam Slovenskej republiky je jasne deklarovaná formou úhrady za výkon vykonaný v záujme štátu a tento podiel bol stanovený zákonom. Teda štát má povinnosť platiť Železniciam Slovenskej republiky úhrady za výkony, ktoré železnice vykonávajú v štátnom záujme.

    No v uplynulom období najväčším neplatičom voči štátu sa ukázal práve samotný štát a tento stav sa absurdne hrozivo zvýšil práve v minulom kalendárnom roku, keď zadlženie Železníc Slovenskej republiky vyskočilo o 15 mld. Sk v priebehu jediného kalendárneho roku, čiže 1999. Súčasne v tom istom roku, v roku 1999, objem prepravných výkonov Železníc Slovenskej republiky klesol o 40 %. Čiže to sú absurdné nožnice, keď zadlženie sa zvýšilo, prepravné výkony klesli o 40 %, a to predovšetkým preto, že prepravné trasy z územia Slovenskej republiky sa odklonili mimo územia Slovenskej republiky. Argumentácia, že Železnice Slovenskej republiky sú samostatný podnik a sú za svoje hospodárenie zodpovedné, nezodpovedá pravde, pretože Železnice Slovenskej republiky sú ustanovené zákonom, osobitným zákonom, kde dozorná rada a správna rada tohto najväčšieho štátneho podniku je priamo v kompetencii ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, a to obsadením ako čelných pozícií správnej rady, tak predovšetkým čelných pozícií dozornej rady.

    Takže moja interpelácia v tomto bode sa týka, akým spôsobom hospodárilo ministerstvo a bolo zodpovedné za hospodárenie Železníc Slovenskej republiky, keď ich prepad len za minulý kalendárny rok sa zvýšil o 15 mld. a za pokles prepráv územím Slovenskej republiky o 40 %.

    Ďalší bod interpelácie na ministra Macejka sa týka problematiky výstavby diaľnic.

    Pán minister, komunikačná sústava diaľničnej siete na území Česko-slovenskej republiky bola stanovená uznesením federálnej vlády z roku 1963, keď boli stanovené zásadné trasy, ktorých smerovanie a trasovanie sa zásadným spôsobom nezmenilo.

    Pán minister, prosím vás, veľmi ma rušíte, keď sa bavíte veľmi nahlas. Máte veľmi zvučný barytón.

    Od roku 1963 riaditeľstvo diaľnic, ktoré podliehalo pod Federálne ministerstvo dopravy, preskúmalo formou vyhľadávacích štúdií a porovnávacích štúdií prakticky všetky trasy a urobilo to na veľmi kvalitnej úrovni, pretože bolo obsadené dobrými profesnými odborníkmi a na základe toho boli aj odporúčané trasy aj ich jednotlivé varianty. Trasa v smere sever - juh, ktorá bola obsiahnutá do transeurópskej magistrály po roku 1993, bola preskúmaná vo vedení severne od Považskej Bystrice, a to vo variante Považská Bystrica - Bytča - Žilina, ako aj Považská Bystrica - Rajecká dolina - Žilina. Vybraný variant, ktorý bol posúdený aj na základe porovnávacej štúdie EIA rezortom životného prostredia na základe porovnania investičných aj prevádzkových nákladov, bol zvolený v polohe Považská Bystrica - Bytča - Žilina, a to predovšetkým aj v nadväznosti na severo-južnú magistrálu Jadran - Balt, ktorá vedie smerom na Poľsko. V tomto smere táto trasa bola rozostavaná a Mečiarovou vládou bol realizovaný rozostavaný úsek v smere na Žilinu, medzi Považskou Bystricou a Žilinou, s vyrazením prieskumnej štôlne v dĺžke 2,7 km diaľničného tunela Ovčiarsko.

    Absolútne nepochopiteľne po nástupe súčasnej vlády prišlo k zastaveniu týchto stavebných prác, opustenie tejto trasy a, naopak, začala sa skúmať trasa cez Rajeckú dolinu, ktorá už bola dávno predtým preskúmaná v rámci federácie aj v rámci Slovenskej republiky v roku 1992 - 1993, keď ja som bol zodpovedný za tento rezort, a na základe týchto preskúmaní bola vybraná trasa, v ktorej polohe bol vyrazený tunel Ovčiarsko. V súčasnosti sa vynaložilo nie menej ako 300 mil. Sk na skúmanie štúdie trasa, ktorá už bola opustená, a to na základe osobných názorov, osobných rozhodnutí zodpovedných pracovníkov Správy ciest Slovenskej republiky, pretože ich rodisko na nachádza v polohe Rajeckej doliny. Takýto postup je absolútne nezmyselný.

    Pán minister, ja vás idem upozorniť na skutočnosť, že takýmto spôsobom hospodáriť so štátnymi prostriedkami štátneho rozpočtu je nemysliteľné a bezpochyby tieto vaše postupy sa stanú predmetom skúmania orgánov činných v trestnom konaní, pretože ide o nehorázne plytvanie finančnými prostriedkami, keď sa opúšťa vyrazená trasa tunela a skúma sa trasa, ktorá nemá šance, aby bola schválená, pretože diaľničná trasa tam vedie v ochrannom pásme kúpeľov v Rajeckej doline.

    Posledný bod, pán minister Macejko, sa týka problematiky výstavby mosta cez Dunaj v trase Košickej ulice v Bratislave.

    Viem, že nejde o most, ktorý spadá do kompetencie, alebo podlieha pod kompetenciu ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, ale napriek tomu sa nachádza v kompetencii vlády inou formou. Primátor Bratislavy Jozef Moravčík tlmočil stanovisko, že investičné náklady na výstavbu tohto mosta, ktorý sa má začať stavať v tomto kalendárnom roku, presiahnu 2 mld. Sk. Finančné prostriedky na to Bratislava nemá a prostriedky budú získané úverom zo zahraničia, a to so štátnou garanciou, garanciou vlády Slovenskej republiky. Preto moja otázka znie: Vláda Slovenskej republiky a váš rezort bude garantom pre finančné prostriedky tohto mosta, ktorý z hľadiska rozvoja dopravnej sústavy Bratislavy nie je dominantný? Pretože tento most spája predmostie diaľničnoželezničného Prístavného mosta na pravom brehu Dunaja s tým istým predmostím na ľavom brehu Dunaja, čiže je to vlastne súbežný most s jestvujúcim diaľničnoželezničným mostom Pálenisko.

    Moja druhá interpelácia sa týka podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnosti pána Pála Csákyho.

    Pán podpredseda vlády, 10. marca 2000 v Bruseli sa konal seminár o ľudských právach, ktorého sa zúčastnil váš predstaviteľ Strany maďarskej koalície pán József Kvarda, ktorý sa na tomto seminári vyjadril, že je to po prvý raz, keď môže použiť ako Maďar svoju materčinu na tejto úrovni. Okrem toho, že je to klamstvo, je to hrubé ohovorenie tohto štátu a je to vlastne zásah do ľudských práv všetkých občanov tohto štátu, pretože ide jednoducho o ohovorenie, oklebetenie právneho systému práv národnostných menšín, ale aj práv väčšinového národa. Žiadam vás o vysvetlenie, pán Csáky, akým spôsobom zareagujete na toto stanovisko pána Kvardu, pretože to bolo bohato na belgickej úrovni publikované, rozširované a stalo sa predmetom článku, a dokonca v titulku tohto článku v belgickej tlači.

    Ďalej v rámci toho istého seminára odznelo tvrdenie belgickými partnermi, že Rómky na území Slovenskej republiky po pôrodoch sú bez ich vedomia sterilizované. Toto nehorázne tvrdenie takisto bolo bohato publikované v belgickej tlači a ja vás žiadam, pán podpredseda vlády Csáky, aby ste zdôvodnili, akým spôsobom vy ako podpredseda vlády pre ľudské práva a národnosti ste na tieto výroky belgickej tlače reagovali, akým spôsobom ste ich odmietli alebo dementovali. Ak ste ich nedementovali, tak ste vlastne potvrdili pravdivosť tohto tvrdenia. Ak áno, na ktorých klinikách rómske ženy sú sterilizované? Ku koľkým takýmto prípadom prišlo? Kde a ktorí lekári takéto zákroky robili? Žiadam vás o písomné zodpovedanie týchto mojich požiadaviek v rámci interpelácie na vašu osobu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší vystúpi pán poslanec Slobodník.

    Pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán predseda vlády,

    vážení páni ministri,

    dámy a páni,

    táto snemovňa nezažila takú neúctu voči sebe, ako jej prezentuje vláda Mikuláša Dzurindu. Bolo tu niekoľko ministrov, bolo tu niekoľko podpredsedov vlády, odišli, všetka česť tým, ktorí zostali. Samozrejme, na tých sa moja výčitka nevzťahuje. Ale ako je možné, že tu odišlo niekoľko ľudí, ktorí tu mali počas interpelácii sedieť? To je naozaj trápne a takto sa to nikdy nedialo. To je absolútna neúcta. Aj sám pán premiér nech mi odpustí, je to mladý človek, možno nemá celkom v poriadku prostatu, to ja neviem, ale každú chvíľu odbehuje a každú chvíľu sa vracia. Tak ja si myslím, že jeden premiér, dôstojný premiér by tu mal sedieť stále a raz odísť, keď už teda nemôže vydržať.

    Moja prvá interpelácia je na neho, aby som ho tu ešte zastihol, ak by náhodou chcel odísť. Týka sa slovensko-maďarských vzťahov a obsahuje niekoľko podbodov.

    Pán premiér, boli ste pred niekoľkými dňami v Békešskej Čabe, kde ste sa stretli so svojím kolegom pánom Orbánom. Hovorilo sa tam, alebo malo sa tam hovoriť aj o tom, aby v maďarskom parlamente na základe zákona 77, schváleného ešte dávno v roku 1993, boli po jednom zástupcovi v parlamente 13 predstavitelia 13 menšín. Prvá otázka znie: Rokovali ste o tom, informovali ste o tom slovenskú verejnosť, informovali ste o tom parlament?

    Druhá otázka na pána predsedu vlády v súvislosti s reorganizáciou a územným členením. Chcem sa ho spýtať, či si uvedomuje, čo to znamená pre Slovensko, keď zveril dva posty pre regionálny rozvoj dvom predstaviteľom maďarskej národnostnej menšiny. Či je to logické, aby pán podpredseda vlády Csáky a zároveň pán minister Harna boli tými, ktorí majú rozhodovať o územnom členení Slovenska?

    V tejto súvislosti sa spytujem pána predsedu vlády, či pozná knihy svojho podpredsedu vlády pána Csákyho Maďari na Slovensku z roku 1997, vyšla po anglicky, a druhá Medzi dvoma svetmi vyšla po maďarsky v roku 1998. V jednej i druhej knihe pán podpredseda vlády vyzdvihuje také veci, ktoré sú pre Slovensko absolútne neprijateľné. Tam napríklad hovorí na jednom mieste, že na južnom Slovensku by mali vzniknúť 3 - 4 župy, v ktorých by fakticky mali mať prevahu občania maďarskej národnosti.

    Chcem sa spýtať pána predsedu vlády, či pozná mapku z tejto knihy, kde je rozdelené územie Slovenska podľa predstáv predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny, predovšetkým pána Csákyho ako autora knihy. Tam sú vytvorené také kraje alebo župy, ktoré sú absolútne prípravou na referendum o odtrhnutí južného Slovenska od Slovenskej republiky a o jeho pričlenení k Maďarsku. Je tam napríklad Komárňanská alebo Novozámocká, ešte sa nerozhodli, župa, kde by malo byť sídlo, ktorá zasahuje až za Nitru. A pretína to, čo si nedovolili so Slovenskom urobiť ani ministri zahraničných vecí fašistických štátov Ribbentrop a Ciano, keď v novembri 1938 robili ústupky a keď sa konala známa arbitráž vo Viedni. Vtedy zostala aspoň železničná cesta Bratislava - Nitra - Kozárovce - Zvolen a, samozrejme, aj cestná doprava cez Hronskú Breznicu a cez, ešte predtým, Hronský Beňadik. Teraz podľa plánov, ktoré sú nakreslené na mape a sú teda oficiálnym dokumentom maďarskej koalície, by boli preťaté aj tieto cesty a pre úhobých Slovákov by zostávala iba cesta na stredné Slovensko: Bratislava - Žilina - Vrútky - Zvolen - Banská Bystrica.

    Chcem vedieť, či si pán predseda vlády preštudoval túto knihu Maďari na Slovensku, je po anglicky, pokiaľ viem, pán predseda vlády číta po anglicky, tak by si ju mal zadovážiť. Ak ju nemôže zadovážiť, ochotne mu ju dám k dispozícii, aby si mohol preštudovať, čo sa tam hovorí. V týchto dokumentoch vydaných pánom Csákym, v týchto knihách vydaných pánom Csákym sa nie na jednom, nie na dvoch miestach požaduje zmena hraníc, zmena politických hraníc z roku 1920, ako ich on nazýva, alebo strategických, na hranice etnické. Chcem vedieť, či pán predseda vlády pozná tieto názory svojho podpredsedu.

    Ďalej sa ho chcem spýtať v súvislosti s územným členením, ktoré vlastne do veľkej miery realizuje sny maďarskej koalície, a teda pána Csákyho najmä ako autora knihy, že aké opodstatnenie má Gemerská župa a Košická župa v tom členení, v akom to pripravil Vojtech Nižňanský.

    Mám ďalej otázku na pána podpredsedu vlády, či je únosné, aby o územnom členení Slovenska s takou mierou zodpovednosti rozhodovala Demokratická strana, to znamená pohrobkovia VPN, ktorí, ako je známe, Slovenskú republiku nechceli a ktorí sú teraz najzodpovednejší spolu s predstaviteľmi maďarskej koalície za územné členenie. Pán Nižňanský je gestor, lepšie povedané, exponent Demokratickej strany Slovenska. A tých 60 tisíc, maximálne, voličov, ktorých má Demokratická strana zo 4 200 000, ju sotva oprávňuje na to, aby práve oni rozhodovali o územnom členení Slovenska, aby sa usilovali podľa tradícií dobrých vzťahov VPN a MNI (Maďarskej nezávislej iniciatívy) z prvých rokov po roku 1989 rozhodovať o Slovensku a jeho budúcnosti.

    To je otázka, ktorú kladiem aj slovenskému národu, nielen pánu premiérovi, či si uvedomuje, čo sa chystá, aké územné členenie sa chystá a kto ho chystá. To sú otázky na pána predsedu vlády ohľadom hraníc, opakujem, najmä súvisia s tým, či pozná obsah kníh pána Csákyho, v ktorých sa dehonestuje slovenský národ, ku ktorému sa aj pán premiér, dúfam, hlási, a v ktorom sa hovorí o Slovákoch, že nie sú ešte národom, že iba teraz dozreli, že je to ľud, ktorý sa iba teraz stal národom, a preto trpí komplexom menejcennosti, to je jedna z jeho výčitiek, a vraj závidíme Maďarom a Čechom, že nemáme také dejiny ako oni. To je to privlastňovanie celých uhorských dejín, samozrejme, Maďarskom.

    Tak to sú moje otázky súvisiace s tým. Ak bude treba, predložím texty aj v origináli, aj v maďarčine, aj v slovenčine pre pána premiéra, aby si to preštudoval. Ale dúfam, že prejaví aj sám iniciatívu a že si tieto knihy zadováži.

    Musím využiť prítomnosť pána ministra vnútra, jedného z mála, ktorí tu skutočne vytrvali.

    Pán minister vnútra, ja by som chcel predsa len vedieť a či by ste nemohli informovať parlament a prípadne aj verejnosť, ako to bolo s predstaviteľom Deutsche Bundes Nachrichtendienst pánom Skošníkom, ktorý prišiel na Slovensko - údajne podľa informácií, ktoré boli vtedy uverejnené -, odovzdal nejakú výbušninu, ktorá sa potom objavila na stretnutí prívržencov KDH v Športovej hale na Pasienkoch, ale dlho predtým sa tvrdilo, že to vlastne urobila SIS. Tak by som rád vedel, keby ste ma informovali, ako prebehlo to vyšetrovanie. A keďže pán Peter Tóth je takým dvorným novinárom KDH, vieme aj o rodinných zväzkoch, ktoré má jeho príbuzná, teda rodinných zväzkoch Petra Tótha so sekretárkou pána ministra Čarnogurského v KDH, tak by ma zaujímalo, ako je možné, a to by ste mali vy ako minister vnútra mi na to odpovedať, ako je možné, že pán Tóth po tom, čo Skošník vyhlásil, že doniesol tú výbušninu a uschoval ju na stanici v akejsi schránke, ako mohol pán Peter Tóth napísať, lepšie povedané, telefonovať do Bundesnchrichtendienst, či to máte prešetrené, prečo to mohol urobiť, keď sa spytoval: Čo to tam robí ten váš agent Skošník?

    Ja si myslím, že každý normálny občan Slovenskej republiky, za ktorého sa pokladám aj ja, keby zavolal na Deutsche Bundesnachrichtendienst, tak by mu tam odpovedali. A tam mu odpovedali, to treba ešte dodať, že my to vyšetríme, zistíme, ako to bolo. Keby som zavolal ja alebo hociktorý iný človek na túto bezpečnostnú službu, tak by mi asi odpovedali, prepáčte, dovolali ste sa na cintorín alebo do kvetinárstva, alebo toto je zubárstvo, alebo súkromný podnik.

    Takže rád by som vedel, či ministerstvo vnútra má tieto veci prešetrené. Zároveň sa pýtam pána ministra vnútra, ako stojí vyšetrovanie vo veci Gabura, Siemens, Miestne zastupiteľstvo Bratislavy, čo sa v tejto veci vyšetrilo.

    Moja ďalšia otázka je na ministerku financií pani Schmögnerovú.

    Dozvedel som sa aj z posledného vládneho vyhlásenia Maďarskej republiky, už vydaného vládou pána Orbána, že Maďarsko chce zvýšiť v pomere k minulosti podporné kvóty pre národnostné menšiny maďarské za hranicami tohto štátu. To znamená, aj toto vyhlásenie z roku 1998 po prevzatí moci uznáva, že takéto peniaze sa poskytovali na Slovensku predstaviteľom národnostných menšín. Jeden z predstaviteľov národnostných menšín, z ohľaduplnosti ho nebudem menovať, mi v roku 1993 ako ministrovi, keď sa dožadoval príspevku 3 mil. korún na literárnu činnosť maďarskej národnostnej menšiny, ktoré napokon dostal, vtedy povedal, že nie on, ale iní predstaviteľ maďarstva na Slovensku, predseda Spolužitia, dostal v tom roku 1993 60 mil. forintov na túto činnosť.

    Moja otázka znie: Podliehajú tieto peniaze zdaneniu? Ak peniaze, ktoré dostávali exponenti maďarstva na Slovensku, v parlamente, predsedovia politických strán alebo teraz už predstavitelia zjednotenej Strany maďarskej koalície dostávali a dostávajú takého peniaze, spytujem sa pani ministerky, či sú to dary, ktoré podliehajú zdaneniu, alebo nie. Ak podliehajú zdaneniu, tak by som ju prosil o informáciu, čo podnikne alebo podnikla na to, aby sa príslušná suma, príslušná daň z týchto nemalých darov dostala do štátnej pokladnice.

    A posledná moja interpelácia je na neprítomného pána podpredsedu Csákyho, ktorý, samozrejme, odtiaľto odišiel, ako keby tušil, že budem aj o ňom hovoriť.

    Pán podpredseda vlády dostal odo mňa asi 35 otázok. Z týchto mi odpovedal na tri. Na tri odpovedal tak, že sa to dá pokladať za odpoveď. Na zvyšných vyše 30 vôbec neodpovedal. Tak mu predložím teraz zoznam týchto otázok, nebudem vás nimi unúvať a predlžovať čas. Dám mu ich písomne a žiadam ho, aby mi, ako to vyžaduje zákon, ako to vyžaduje jeho povinnosť podpredsedu vlády, člena vlády, na každú z týchto 30 otázok odpovedal. Dúfam, že nakoniec ho donútim, aby na tieto otázky odpovedal, pretože zatiaľ sa tomu vyhýba úspešne najrozličnejšími úskokmi, najrozličnejšími vyhýbacími manévrami, ktoré samo osebe by bolo treba aj obdivovať, že má takú invenciu a vie sa vyhnúť týmto otázkam, ale rozhodne si nemyslím, že by to mohol robiť natrvalo, rozhodne si nemyslím, že by takto mohol balamutiť všetok slovenský národ, ktorý vyžaduje odpovede cez nás poslancov na tie otázky, ktoré sa týkajú cti tohto národa, minulosti tohto národa, sebavedomia tohto národa a jeho územnej celistvosti.

    Ďakujem.

  • Ďalšia interpelujúca je pani poslankyňa Sabolová.

    Pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    niekoľko krátkych interpelácií.

    Interpelujem ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Vážený pán minister, chcem vás požiadať o prehľadnú informáciu v rámci celého Slovenska, ako sa uplatnil príspevok na bývanie v rámci sociálnej pomoci pre poberateľov sociálnej podpory, keďže príspevok bol prínosom pre sociálne odkázaných.

    Druhá interpelácia je opäť na pána ministra. Vážený pán minister, žiadam vás o konkrétne informácie, ako chce rezort sociálnych vecí riešiť využívanie prostriedkov vo Fonde zamestnanosti z pasívnej politiky na aktívnu. Je reálne v roku 2000 zvýšiť finančné prostriedky na zamestnávanie nezamestnaných na verejnoprospešné práce alebo v nejakej inej forme?

    Tretia interpelácia je na ministra hospodárstva. Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci vratných obalov, o ktorej som hovorila na hodine otázok 10. februára 2000. Ako chce rezort zabrániť kolapsu vratných obalov v Slovenskej republike, resp. aké kroky podnikne rezort v tejto problematike? Odpoveď z ministerstva životného prostredia som hneď po hodine otázok od pána ministra Miklóša dostala. Preto podobnú otázku hlavne na váš rezort vám dávam v tejto interpelácii. Táto situácia vratných obalov najviac postihne spotrebiteľa, ktorý bude platiť viac a nemá možnosť výberu tovaru.

    Štvrtá interpelácia je na pána ministra kultúry. Vážený pán minister, chcem sa opýtať, či budú v roku 2000 vyčlenené prostriedky v rezorte kultúry na jubilejný rok 2000. Ak áno, aké sú podmienky na poskytnutie príspevkov. Kto koordinuje predkladané projekty a aká suma bude vyčlenená na projekty? Iste o tom rozhodne vláda. Zároveň vás však chcem požiadať o prehľadnú informáciu o finančných prostriedkoch z roka kresťanskej kultúry v roku 1999, t. j. na aké projekty, adresne popísať, boli použité a koľko finančných prostriedkov bolo poskytnutých na jednotlivé projekty, pričom žiadam uviesť rozčlenenie na čerpanie po schválení celého projektu vo vláde a po schválení doplnku po uznesení vlády z decembra 1999.

    Piata interpelácia je na pána ministra životného prostredia. Vážený pán minister, v akom stave je obrátkový fond Štátneho fondu životného prostredia? Boli, resp. budú poskytnuté finančné prostriedky z tohto fondu? Aké budú, resp. aké sú podmienky na pridelenie prostriedkov obrátkového fondu? Žiadam vás o zaslanie týchto podmienok.

    A ešte posledná interpelácia, otázka na podpredsedu vlády pána Hamžíka. Vážený pán podpredseda, čo ste urobili pre dostatočnú informáciu v regiónoch, t. j. obec, mesto, štátna správa, o podporných európskych fondoch. Prečo doteraz nebola spracovaná kompletná verejná informácia o všetkých fondoch spoločne cez nejaký informačný bulletin dostupný pre verejnosť so špecifikáciou podmienok, kontaktov a zodpovedných pracovníkov? A či bude poskytnuté odplatne alebo bezodplatne. Ak by bola spracovaná takáto celistvá informácia, vyhli by ste sa nekonečným otázkam a návštevám nielen poslancov, ale aj zástupcov miest a obcí. A vyhli by sme sa názorom, že tieto fondy slúšia len pre úzku skupinu ľudí.

    V tomto roku sa zdá, že prostriedky z európskych podporných fondov, ktoré mala čerpať Slovenská republika, môžu prepadnúť v prospech iných krajín z dôvodu nesplnenia kritérií zo strany kompetentných štátnych orgánov. Aké opatrenia ste prijali v prípade, že sa vyskytujú tieto problémy, aby tieto nedostatky im boli bezodplatne odstránené?

    Moje interpelácie sú vlastne zopakovaním mnohých otázok z hodiny otázok, pretože nie všetci poslanci sa dostanú k svojim otázkam. A bolo by veľmi dobré, ak by páni ministri, ktorí sú určite pripravení na hodinu otázok, mohli svoju písomnú odpoveď po hodine otázok v zmysle rokovacieho poriadku dať poslancom a nemuseli by sme tie isté otázky predkladať na niekoľkých hodinách otázok.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalšia vystúpi pani poslankyňa Mušková.

    Pripraví sa pán poslanec Krajči, ak tu bude.

  • Vážený pán predseda vlády,

    interpelujem vás vzhľadom na hrozivý stav v Slovenskej republike aj v oblasti kriminality, konkrétne drogovej kriminality.

    Po mestách Slovenska sa potulujú mladí ľudia, ktorí v lepšom prípade žobrú, v horšom prípade kradnú, alebo dokonca zabíjajú, aby získali peniaze na drogy. V armáde sa množia prípady vojakov, ktorí drogujú. Viedenská polícia, ktorá zadržala autobus s 20 kg heroínu, ktorý smeroval na Slovensko, tvrdí, že ústredie týchto pašerákov je v našom hlavnom meste. Popri týchto zlovestných signáloch, ktoré hovoria o kritickej situácii, práve za vašej vlády, v najsledovanejšom elektronickom médiu v Markíze v najlukratívnejšom vysielacom čase odznie nehorázna propagácia drog. Podobná propagácia síce v piesni, ale propagácia, odznela aj vo verejnoprávnej televízii dňa 17. 2. 1999.

    Ako je možné, pán predseda, že pri toľkých vašich deklaráciách o zákonnosti v televízii Markíza, o ktorej hovoria, že ste v nej ako doma, a vo vami ovládanej Slovenskej televízii sa odvysiela program ohrozujúci zdravý vývoj našich detí a mládeže? Ako je možné, že je umožnené dílerom drog, teda mafii, propagovať svoj tovar cez televízne obrazovky priamo v rodinách, bytoch a domoch našich občanov? Azda posuniete túto otázku na ministerstvo vnútra, ale moja interpelácia smeruje na vás, pretože reštrikcie, ktoré môže polícia uplatniť, nie sú veľa platné, lebo pôsobia až po kriminálnych činoch, po tragédiách. Je nevyhnutná prevencia. Ale absolútne kontraproduktívne pôsobia také relácie v médiách, o ktorých som hovorila. Keďže sa poslanci vládnej koalície odmietli zaoberať v Národnej rade touto problematikou, aspoň formou interpelácie apelujem na vás, aby ste sa vo vláde vážne zaoberali touto situáciou. Aj keď rozhlasová a televízna rada v tejto veci koná, jej postihy budú tiež až po trestnom čine. Po nezákonnom čine.

    Preto vás, pán predseda, žiadam, aby vláda a jednotlivé rezorty venovali tomuto problému náležitú pozornosť, aby k takýmto prejavom v budúcnosti nedochádzalo a váš záujem o tento problém neostal iba v deklaratívnej polohe.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Krajči je ďalší interpelujúci a fakticky posledný písomne prihlásený.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    podľa § 129 zákona o rokovacom poriadku interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky.

    Obraciam sa, pán predseda, na vás s riešením problému, ktorý čoraz viac vystupuje do popredia hlavne v súvislosti s pripravovaným vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. V dňoch 3. a 4. júna 1999 sa stretli v Prahe predstavitelia profesionálnych organizácií autoškôl z európskych štátov a zástupcovia inštitúcií, ktoré vykonávajú výcvik žiadateľov o vodičské oprávnenie a vykonávajú skúšky žiadateľov o získanie vodičského oprávnenia. V kongresovom centre v Prahe sa na rokovaní, ktoré bolo organizované v záujme štátov strednej a východnej Európy, zúčastnili aj zástupcovia trinástich európskych štátov.

    Prezident Európskej federácie autoškôl vysvetlil na stretnutí, že zvyšovanie dopravnej bezpečnosti a zdokonaľovanie prípravy vodičov nemožno pripravovať v rámci Európskej únie bez účasti štátov východnej a strednej Európy. Medzinárodná organizácia EFA predstavuje jednu z významných európskych inštitúcií v oblasti dopravnej výchovy a rad jej odporúčaní a stanovísk sa premieta v legislatíve Európskej únie. Dnes má EFA 17 členov, pričom 15 z nich je z členských štátov Európskej únie.

    Pripomeňme si, že v predošlých rokoch sa aj bývalá Česká a Slovenská Federatívna Republika zúčastňovala, dokonca uskutočňovala významné medzinárodné akcie zamerané na bezpečnosť cestnej premávky, ako i výcviku žiadateľov o vodičské oprávnenie v spojitosti s dopravnou nehodovosťou. V súčasnosti sa Slovenská republika nezúčastňuje na takýchto stretnutiach aj preto, že neexistuje na Slovensku organizácia, ktorá by združovala výcvikové zariadenia. A taktiež Slovenská republika nie je členom CIECA, medzinárodnej organizácie, ktorá združuje subjekty vykonávajúce skúšky vodičov v jednotlivých štátoch Európy.

    CIECA má úzke kontakty na komisie Európskej únie, spolupôsobí pri vytváraní tzv. európskeho vodičského preukazu a veľmi aktívne spolupracuje na medzinárodných projektoch dopravných spoločností. Cieľom tejto organizácie je postupná harmonizácia skúšok žiadateľov o vodičské oprávnenie tak, aby ich vedomosti boli skutočne kvalitné a na medzinárodne porovnateľnej úrovni. Jednou z dôležitých požiadaviek na skúšky žiadateľov o vodičské oprávnenie je ich skvalitňovanie a objektivita. Objektivita skúšok žiadateľov o vodičské oprávnenie, koncipovane ich obsahu tak, aby mali vzťah k realite v cestnej premávke, správny vzťah skúšky a výučby v autoškolách, využívanie nových médií vrátane počítačových skúšok z teórie ako záruky objektívnosti skúšky, neustála analýza výsledkov, zavádzanie zahraničných skúseností do praxe skúšobných organizácií, to je podľa odborníkov z CIECA jediná cesta, ako zaručiť, že do premávky na pozemných komunikáciách sa dostanú len dobre pripravení vodiči.

    V otázke skúšok žiadateľov o vodičské oprávnenie stanovisko CIECA je jednoznačné. Dobre skúšať môže len ten, kto je schopný vyhodnotiť prípravu v autoškole a, samozrejme, vlastné správanie žiadateľa o vodičské oprávnenie, teda človek s inštruktorskou, pred rokom 1999 s učiteľskou praxou, dokonalou odbornou prípravou a vzdelanostnou úrovňou.

    V Slovenskej republike platí od roku 1997 vyhláška ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií číslo 95/1997 v znení neskorších predpisov o výcviku žiadateľov o vodičské oprávnenie a výcviku žiadateľov o inštruktorské oprávnenie, o doškoľovacom kurze vodičov a o doškoľovacom kurze inštruktorov, ktorá pomerne kvalifikovane rieši výcvik žiadateľov o vodičské oprávnenie. V Európe je však dávno jasné, že aj tá najkvalitnejšia administratíva vôbec nie je zárukou dobrej, kvalitnej prípravy budúcich vodičov.

    Podľa poznatkov z konferencie vplyv osobnosti učiteľa alebo inštruktora je nezanedbateľný. Dohľad nad výcvikovými zariadeniami a dodržiavaním učebnej osnovy, ustanovený vykonávacou vyhláškou, majú v Slovenskej republike odbory dopravy a cestné hospodárstva príslušných okresných úradov. Je otázkou, koľko zamestnancov uvedeného odboru je držiteľom inštruktorského preukazu. Záverečná časť prípravy žiadateľov o vodičské oprávnenie - skúška je v kompetencii ministerstva vnútra a vykonávanie skúšok žiadateľov o vodičské oprávnenie rieši vyhláška ministerstva vnútra číslo 90/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Skúšky žiadateľov o vodičské oprávnenie vo vyspelých štátoch, napríklad v Nemecku, sú smerované jednotlivými štátmi do rúk neštátnych skúšobných organizácií.

    Ako to s preverovaním vedomostí žiadateľov o vodičské oprávnenie je, uvediem poznatky z krajín Európy, tej Európy, do ktorej sa chce Slovenská republika čo najskôr dostať.

    Tak napríklad v Estónsku skúšky vykonávajú skúšobné organizácie, a tak ako u nás sa prvý vodičský preukaz vydáva na skúšobné obdobie dvoch rokov. Táto lehota môže byť vodičovi predĺžená o ďalšie dva roky, ak sa vodič v skúšobnej lehote dopustí viacerých priestupkov. V Belgicku už skúša žiadateľov o vodičské oprávnenie desať rôznych privátnych organizácií. V Nemecku sú to dve, TUV a Dekra, s presným vymedzením pôsobnosti, čo je veľmi potrebné z hľadiska konkurencie, ktorá však pri takomto výkone činnosti nie je na prospech. V Portugalsku skúšky žiadateľov o vodičské oprávnenie vykonáva profesionálny Zväz autoškôl. Ak pridáme, že formou poverenej organizácie príslušným ministerstvom sú skúšky vykonávané v Belgicku, Holandsku, Nemecku, Estónsku, Grécku a Veľkej Británii, postrehneme, že tu dochádza k zásadnému vývojovému trendu, ktorý sa bude postupne presadzovať v celej Európe.

    Najďalej v objektivite skúšok dospelo Švédsko, kde začiatkom roka zaviedli skúšanie pomocou testov generovaných počítačom. Test má 70 otázok so 4 výberovými odpoveďami. Systém činnosti poverenej skúšobnej organizácie zaistí vysokú kvalitu vykonávaných skúšok s priamou väzbou na zvýšenie bezpečnosti na cestách, umožní návrat časti finančných prostriedkov do systému integrovanej dopravnej výchovy, zvlášť vodičov, a výrazne ušetrí finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.

    Doterajší systém vykonávania skúšok má z hľadiska priamych súvislostí zásadné nedostatky, a preto ho možno už počítať za prežitý. Za jeden z vážnych nedostatkov tohto systému možno považovať tú skutočnosť, že doteraz jedinou poverenou osobou, pred ktorou sa vykonávajú skúšky z odbornej spôsobilosti, ďalej len skúšobný komisár, môže byť len príslušník Policajného zboru, ktorý je zaradený v službe dopravnej polície, ktorá ako taká je vo výkone svojej pôsobnosti týmto výrazne viazaná ako personálne, tak i organizačne.

    Na jednej strane pri akútnom nedostatku príslušníkov dopravnej polície v oblasti prirodzeného a nezastupiteľného výkonu služby pri zabezpečovaní bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je vykonávanie skúšok v autoškolách pre nich zjavnou záťažou. A na druhej strane práve kvôli uvedeným súvislostiam samotným skúškam pričasto chýba nevyhnutná organizačná presnosť, logická kontinuita s predchádzajúcim výcvikom a z psychologického hľadiska s výrazne negatívnym vplyvom na ich priebeh a konečný výsledok. Toto potvrdzuje napríklad i ustanovenie § 23 ods. 1 vyhlášky ministerstva vnútra číslo 90/1997, v ktorom termín a miesto konania skúšok z odbornej spôsobilosti určí okresný dopravný inšpektorát tak, aby sa mohli vykonať do 30 dní odo dňa prihlásenia žiadateľa o vodičské oprávnenie na skúšky výcvikovým zariadením. Pri súčasnom monopolnom postavení okresného dopravného inšpektorátu je tento stav neúnosný.

    Ďalej nároky na odbornú spôsobilosť skúšobného komisára boli a doteraz sú vo svojich súvislostiach až príliš liberálne, ktoré už v súčasnosti nezaručujú skúškami objektívnosť a vysokú profesionálnu úroveň. Pri jednoduchej matematike, ak je ročne vyskúšaných v Slovenskej republike 70 až 80 tisíc žiadateľov o vodičské oprávnenie, pričom správny poplatok podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 145/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov je 1 000 Sk a niekedy aj 2 000, je príjem do štátneho rozpočtu pri skromnosti 80 mil. Sk. A tu sa natíska otázka. Čo z uvedeného príjmu štát, ktorý musí mať záujem o to, aby do cestnej premávky boli zaradení držitelia vodičského preukazu, ktorým bude vozidlo slúžiť a nestane sa pre nich nástrojom na zabíjanie, čo vlastne na zvýšenie právneho vedomia v oblasti cestnej premávky štát robí, do čoho investuje? Teda po rokoch investícií, čo sa mu má v kladnom zmysle vrátiť vo vzťahu k cestnej premávke a vo vzťahu k dopravným nehodám a vo vzťahu k pojmu život. Odpoveď tu musí byť krátka a jasná. Do tejto časti prevencie rozvoja dopravnej výchovy od detí cez mládež a vodičov sa vždy vyplatí investovať finančné zdroje. Samozrejme, ak nie sú financie doma, hľadajme spôsob, ako ich získať. A tu je spôsob, ako ich získať.

    Tí, ktorí teraz sú zodpovední za to, ako sa bude mladá generácia správať, a tí, ktorí prídu po nás, to budú hodnotiť. Preto nás všetkých, vládu Slovenskej republiky, kompetentné orgány zaväzujú k povinnosti do budúcnosti riešiť aj tento problém, ktorý sa síce dá aj odložiť, no nemyslím si, že by to bolo správne riešenie. Využiť tvorivé možnosti občanov-odborníkov v tejto oblasti a podať im pomocnú ruku je našou úlohou.

    V roku 1999 schválila vláda Slovenskej republiky uznesenie, ktorým sa stanovil presun správnych agend z orgánov Policajného zboru na orgány miestnej štátnej správy. V súvislosti s týmto presunom by sa boli riešili aj skúšky žiadateľov o vodičské oprávnenie. Následne po schválení uznesenia vlády sa na jednotlivých stupňoch štátnej správy začali plniť úlohy s prípravou presunu kompetencií, čiže v oblasti čiastočného nákupu výpočtovou technikou alebo napríklad zabezpečenie spojenia na úrovni krajský úrad, okresný úrad, krajské policajné riaditeľstvo, okresné policajné riaditeľstvo. Samozrejme, s presunom evidencie obyvateľstva a vydávania osobných dokladov, verejných listín, ako sú občiansky preukaz, pas, vodičský preukaz, evidencie vozidiel, by bola riešená aj otázka zabezpečenia skúšok žiadateľov o vodičské oprávnenie, a tým aj súvisiaca činnosť skúšobných komisárov. Dnes už vieme, že toto uznesenie vláda zrušila.

    Chápeme súčasný stav, sú aj jasné priority, ale predsa ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií pri posudzovaní výkonu technických kontrol cestných vozidiel (STK) presunulo týmto činnosť na ním poverenú organizáciu. Bol to krok správnym smerom a nevidíme dôvod, pre ktorý by nemohlo fungovať zlepšenie tejto situácie aj v oblasti, o ktorej som hovoril, to znamená zabezpečenie vydávania vodičských preukazov. Chcem sa teda opýtať, či vláda Slovenskej republiky sa bude zaoberať touto otázkou a bude riešiť tento problém tak, aby sa Slovenská republika aj v tejto oblasti priblížila ku krajinám Európskej únie.

    Ďalšiu interpeláciu smerujem na ministra vnútra Slovenskej republiky.

    Zo skúseností vieme a z terénu sa ozýva, že mnohí vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia majú vážne odborné výhrady voči mediálnej praxi, ktorú uplatňuje minister vnútra Ladislav Pittner a šéf slovenských vyšetrovateľov Jaroslav Ivor. Odborníci z praxe tvrdia, že prostredníctvom informácií a vyjadrení, ktoré opakovane zaznievajú v médiách, a v rozpore so zákonom dochádza k úniku informácií dôležitých pre priebeh vyšetrovania. Často sa tiež stretávajú s flagrantnými prípadmi porušenia prezumpcie neviny a neprípustnými situáciami, keď sa obvinený o začatí trestného stíhania alebo o takomto úmysle dozvedá skôr z médií ako od vyšetrovateľa. Tretia časť výhrad smeruje k tomu, že vedenie rezortu vnútra šírením cielených informácií zneužíva verejnosť na rôzne spravodajské hry, ktorých cieľom, alebo ktorých cieľ nie je vždy jasný ani samotným autorom.

    S názornou ukážkou takejto praxe sme sa stretli v prípade Jozefa Roháča a Imricha Oláha, ktorých generál Ivor na tlačovej besede v podstate označil za vrahov Róberta Remiáša a zverejnil ich fotografie. Uviedol, že obaja muži sú v celoštátnom pátraní, pretože ich pobyt nie je známy. Podozrenie na oboch mal svojou výpoveďou nasmerovať Karol S., človek z podsvetia, zároveň však aj policajne chránený svedok. Ten podľa zverejnených informácií neskôr polícii za záhadných okolností zmizol a poslal pánu Ivorovi list, v ktorom svoju výpoveď voči Oláhovi a Roháčovi odvolal. V kauze Remiáš tak už máme, ak nerátame Oskara Fegyveresa, troch zmiznutých. Minulý týždeň sa však prostredníctvom redakcie Sme ozval vraj hľadaný Jozef Roháč a písomne odpovedal na otázky, ktoré mu položil redaktor Peter Tóth. Súdiac podľa textu, nedovzdelaný kriminálnik v intelektuálne vyspelých odpovediach s výbornou štylistikou, s nepochybným šarmom komunikácie a bohatými výrazovými prostriedkami poprel svoju účasť na vražde Remiáša, pričom z nej v kocke obvinil bývalú políciu a SIS. Na potvrdenie pravosti svojho listu pridal aj otlačok prsta. O daktyle vzápätí redaktor Tóth tvrdil, že sa našiel aj na použitom výbušnom systéme, ktorý usmrtil podnikateľa Borosa v Budapešti.

    Generál Ivor pre denník Sme tieto tvrdenia nevyvrátil a nepotvrdil. Z jeho odpovede však vyplynulo, že polícia nepozná miesto Roháčovho pobytu. Opačne však zareagoval minister vnútra Ladislav Pittner. Pre TA SR povedal, že to nie je tak, lebo polícia má informácie o pobyte hľadaného, ale z takticko-strategických dôvodov sa o nich nezmieňuje. Dôvod neveriť agentúrnej správe? Teda ako je to? Polícii síce ušiel chránený korunný svedok v prípade smrti Róberta Remiáša, ale zato má prehľad o pohybe osôb viac ako dôvodne podozrivých z jeho vraždy? Vychádza nám jediné, predpokladať, že kriminalisti z takticko-strategických dôvodov čakajú na moment, keď sa spomenutí páni tiež stanú obeťou atentátu, ako to bolo v prípade Sýkoru, Holuba, Žaluďa, Kollárika i mnohých ďalších.

    Chcem sa preto znovu opýtať: Akú hru tu rozohráva ministerstvo vnútra, prípadne jeho čelný predstaviteľ minister vnútra? Podľa vás, pán minister, je správne, ak niektorí novinári dostávajú informácie operatívneho charakteru a tieto potom v médiách zverejňujú? Veď je jasné, že Peter Tóth aj Zita Sujová sú vaše hlasné trúby, ktoré takéto informácie púšťajú. Chcem sa opýtať, pán minister, či sa to deje s vaším súhlasom.

    V ďalšej interpelácii sa znovu obraciam na ministra vnútra Ladislava Pittnera a chcem sa ho opýtať, koľko vyšetrovateľov Policajného zboru odišlo zo špeciálnych vyšetrovacích tímov a ktorý vyšetrovateľ je vlastne dnes procesne zodpovedný za vyšetrenie tzv. zavlečenia Michala Kováča, pretože odvtedy sa to niekoľkokrát zmenilo.

    Ďalšia interpelácia ide na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Macejka.

    Ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za HZDS obraciam sa na vás, vážený pán minister, s touto interpeláciou, ktorá sa týka nejasností okolo výberu poskytovateľa služieb ochrany objektov a majetku Slovenských telekomunikácií, a. s. Celý výber sprevádzal rad čudných okolností, ktoré oprávnene vzbudzujú nedôveru.

    Dovoľte mi, aby som popísal mnou zistené skutočnosti. Slovenské telekomunikácie, a. s., vyhlásili v roku 1999 neverejnú, tzv. užšiu obchodnú súťaž na výber poskytovateľa služby ochrany objektov a majetku Slovenských telekomunikácií. Zakrátko prihláseným záujemcom oznámili listom zo dňa 17. 8. 1999, že neverejná obchodná súťaž bola zrušená a bude vyhlásená verejná obchodná súťaž. Stalo sa tak spomínaným listom, ktorý podpísal Ing. Urmiak Peter, vedúci odboru obchodu Slovenských telekomunikácií, a. s. Nasledovalo oznámenie, ktorým bola verejnosť informovaná, že Slovenské telekomunikácie, a. s., Bratislava vyhlasujú verejnú obchodnú súťaž SBS. Predmetom už teda verejnej súťaže podľa listu podpísaného Miroslavom Tordom, riaditeľom sekcie marketingu Slovenských telekomunikácií, mal byť, citujem, "výber poskytovateľa služby ochrany objektov a majetku Slovenských telekomunikácií, a. s., na území Slovenska na týchto teritóriách - Bratislavský kraj, Trnavský, Nitriansky, Trenčiansky kraj, Žilinský a Banskobystrický kraj, Prešovský a Košický kraj".

    Zdanlivo bolo všetko v poriadku. Oznámenie Slovenských telekomunikácií o vypísaní obchodnej verejnej súťaže bolo aj publikované vo viacerých periodikách. Aj keď okolo publikovania inzerátu vznikli ďalšie nejasnosti, súťaž mala prebiehať do 20. augusta 1999. Prihlásení účastníci však boli na okolnosť, že s inzerátom čosi nie je v poriadku, upozornení listom, datovaným až 19. augusta 1999. No a že v skutočnosti nie je v poriadku vôbec nič, to sa záujemcovia o súťaž dozvedeli zakrátko. Už 30. septembra 1999 dostali totiž ďalší list, ktorý im oznamoval, že Slovenské telekomunikácie, a. s., v súlade s § 283 rušia verejnú obchodnú súťaž vyhlásenú 19. augusta. Tento konečný verdikt podpísal JUDr. Emil Hubinák, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenských telekomunikácií, a. s. Koniec a bodka.

    Vážený pán minister, bodku za touto súťažou-nesúťažou však dať nemôžeme. Pomimo toho, čo som popísal a čo sa teda odohrávalo viac-menej verejnosti na očiach, paralelne prebiehali ďalšie udalosti. Už v čase mnou popísaného rušenia a opätovného vyhlasovania súťaže, nepodareného inzerátu a s ďalšími udalosťami záujemcovia o súťaž na konkurze získali informácie, že o ochrancovi budov a majetku Slovenských telekomunikácií je už pravdepodobne rozhodnuté. Verejne sa hovorilo o tom, že víťazom je už vopred súkromná bezpečnostná služba Dynasty, v pozadí ktorej je istá finančná spoločnosť. Spoločnosť neslávne známa tým, že bola len celkom nedávno spájaná s niektorými aktivitami z vlády odídeného pána ministra Černáka. V čase, keď o celej veci už čvirikali aj vrabce na streche a keď sa verejne už nič nedialo, veď sa vlastne podľa zákona a podľa listu, ktorým bola súťaž zrušená, ani nemohlo diať, dostali však do objektov pôšt a telekomunikácií po celom Slovensku ich riaditelia ďalší list. Pozrime sa, čo v ňom stojí napísané:

    "Vážený pán riaditeľ, na základe výsledkov výberového konania realizovaného na Ústredí Slovenských telekomunikácií boli pre ďalšie obdobie komisiou vybrané nové súkromné bezpečnostné služby Dynasty, a. s. Bratislava, Servis, a. s., Košice a Zásah osem, a. s., Prievidza. Ochranu objektov začnú tieto SBS vykonávať dnom 1. 2. 2000."

    Potom už nasledujú podrobné pokyny pre riaditeľov, čo všetko majú zabezpečiť. Tento list z 10. 1. 2000 podpísal opäť nám už známy JUDr. Emil Hubinák, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenských telekomunikácií, a. s. Teda ten istý pán, ktorý listom z 30. 9. oznámil skutočnosť, že verejná obchodná súťaž bola zrušená. Súťaž verejná i neverejná boli zrušené, ale napriek tomu tu máme víťazov výberového konania.

    Pripomínam vám, vážený pán minister, že v čase, keď tieto čudné okolnosti vrcholili, teda v januári a začiatkom februára tohto roku, o celej veci písal denník Nový deň. Ten zároveň prostredníctvom publikovaných článkov vyzval vás a riaditeľa Slovenských telekomunikácií, a. s., k zaujatiu stanoviska. Redakcia naň podnes čaká márne. Aj to svedčí o tom, že pochybnosti, ktoré celý postup Slovenských telekomunikácií vzbudil, nie sú neopodstatnené. V mene verejnosti, v mene našich voličov, aj v mene svojom ako poslanec Národnej rady vás v tejto záležitosti interpelujem a žiadam odpoveď, ako vlastne táto verejná súťaž prebiehala.

    V ďalšej interpelácii sa obraciam znovu na ministra vnútra Slovenskej republiky Ladislava Pittnera.

    V posledných dňoch a týždňoch bola alebo už predtým bola voči Okresnému riaditeľovi Policajného zboru Snina rozpútaná nenávistná kampaň s jediným cieľom, jednoznačným a priehľadným, zdiskreditovať a poškodiť riaditeľa Okresného riaditeľstva Snina plukovníka Jakubova a vedenie okresného riaditeľstva. Na tento cieľ zneužíva svoje postavenie a právomoci prezident Policajného zboru pán Pipta. Interpelujem preto až teraz, lebo dotyčný pán je už mimo Policajného zboru a nechcel som mu poškodiť, kým bol ešte riadnym príslušníkom Policajného zboru, preto som čakal, ako celý prípad dopadne. Tento prípad je školskou ukážkou personálnych čistiek a psychických nátlakov, ktoré sú vyvíjané v Policajnom zbore, aby príslušníci Policajného zboru, ktorí boli vo funkciách v predchádzajúcom období, z týchto funkcií odišli.

    Podstata problému spočíva v tom, že policajný prezident svojím rozkazom číslo 2 z 12. 1. 1999 prijal voči riaditeľovi Okresného riaditeľstva Snina personálne opatrenie v podobe zníženia osobného príplatku o 15 % za vymyslený dôvod, a to dlhodobý pokles objasnenosti trestnej činnosti na útvare, ktorý riadi. Pričom výsledky v objasňovaní v tomto čase boli tretie najlepšie na Slovensku. Voči tomuto rozkazu sa odvolal, v dôsledku čoho ho minister vnútra Ladislav Pittner svojím rozhodnutím z 18. 2. 1999 zrušil. K zrušeniu rozkazu došlo pod ťarchou faktov, ktoré zo strany prezidenta Policajného zboru neboli absolútne rešpektované. Ministerskí úradníci, ktorých nemôžem menovať, ma upozornili, že tento umelo vyrobený spor síce okresný riaditeľ vtedy vyhral, ale že je to víťazstvo, za ktoré v krátkom čase zaplatí, pretože sa voči nemu prijmú ďalšie opatrenia. Veľmi rýchlo sa aj dočkal.

    Dňa 24. 2. 1999 v odpoludňajších hodinách došla na okresné riaditeľstvo skupina pracovníkov Prezídia Policajného zboru z Bratislavy, Krajského riaditeľstva Prešova, Úradu inšpekčnej služby a vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva z Prešova. Až vo večerných hodinách ho upovedomili, o čo vlastne ide. Oznámili mu, že dvaja policajti kriminálky Okresného riaditeľstva Snina vykázali trestné činy na osoby, ktoré zomreli. Po tomto oznámení sa začal kolotoč nezákonností so zúrivou snahou niečo dokázať za každú cenu.

    Vyšetrovateľ Krajského úradu vyšetrovania Prešov Dr. Benjamín Puškáš, prítomný na okresnom riaditeľstve, vyslovil stanovisko, že nejde v danej veci o trestný čin a nie je dôvod vznášať voči policajtovi obvinenie. Na základe tohto jeho postoja ho riaditeľ inšpekčného odboru Úradu inšpekčnej služby Policajného zboru plukovník Svetlík donútil toto obvinenie aj proti jeho názoru a vôli vzniesť. Urobil to tak, že mu dal fúkať do prístroja na zisťovanie alkoholu, a keďže vyšetrovateľ Puškáš mal požité alkoholické nápoje, tak požiadal Svetlíka, aby mu nedal fúkať, že má pred dôchodkom a že urobí inšpekcii protislužbu a vznesie proti policajtom obvinenie a aj vypočuje mladistvého svedka, ktorý by mal usvedčovať policajtov. Toto neskôr aj vykonal. Plukovník Svetlík na základe tohto zmeneného postoja voči Puškášovi žiadne opatrenie ani už neprijal a upustil od toho, aby Puškáš fúkal do prístroja. Plukovník Svetlík takto hrubým spôsobom zneužil svoju právomoc a vynútil si nezákonné rozhodnutie vyšetrovateľa Krajského úradu Prešov. Pri otázke na jeho osobu, prečo to robí, uviedol, že má pokyn z Bratislavy a výsledok musí byť podľa želania Bratislavy a že to všetko je zamerané proti riaditeľovi okresného riaditeľstva.

    Ďalší dvaja policajti inšpekcie ministerstva vnútra Furčák a Kyšeľa bezdôvodne zatvorili v nočných hodinách mladistvého svedka Michala Kruľa do cely policajného zaistenia a tam ho ponechali hodinu. Toto svedok aj vypovedal pred vyšetrovateľom Krajského úradu vyšetrovania v Prešove a tiež to, že k výpovedi podľa želania inšpekcie bol donútený. Takéto bezprecedentné hrubé zneužitie právomoci pracovníkov inšpekcie ministra vnútra malo za následok psychické zlomenie svedka, ktorý potom svoju výpoveď urobil už podľa ich želania s tým, že obvinil policajtov kriminálnej polície, že títo vykázali trestnú činnosť na mŕtveho Brezu neoprávnene. V priebehu troch týždňov celú výpoveď odvolal, že vypovedal pod nátlakom inšpekcie. Ukázal celu, v ktorej bol zatvorený, a potvrdil pôvodnú výpoveď urobenú pred pracovníkmi kriminálky zo Sniny, ktorá len potvrdila nevinu policajtov.

    Vyšetrovateľovi krajského úradu vyšetrovania Puškášovi bol bezdôvodne prípad odňatý, a to len preto, že naďalej zastával názor, že v danej veci nejde o trestný čin, a bol pridelený novému vyšetrovateľovi Glezovi, ktorého sústavne osobne ovplyvňuje riaditeľ košickej inšpekcie plukovník Svetlík a vyhráža sa mu, že vyšetrovanie musí dopadnúť podľa želania zvrchu. Aby dojem z tohto celého vykonštruovaného procesu bol silnejší, zariadili príslušní ľudia z policajného prezídia, aby patrične okorenený článok bol uverejnený v Novom Čase s cieľom dehonestovať prácu vedenia Okresného riaditeľstva v Snine aj prácu radových policajtov.

    V polícii je povinnosť vyplývajúca zo zákona dokumentovať trestnú činnosť aj proti tomu, kto zomrel. Je to uvedené v § 159 ods. 2 s poukazom na § 11 od. 1 písm. e) Trestného poriadku. Tieto prípady sú štatisticky vykazované a nachádzajú sa skoro na všetkých, ak nie všetkých okresoch. Ich vykazovanie bolo stále, odkedy existuje štatistika v polícii bez ohľadu na skutočnosť, ktorý minister riadil rezort. Tieto čísla je možné vybrať zo Štatistického evidenčného odboru v Banskej Bystrici.

    Je veľmi priehľadné, že takáto kontrola sa vykonala len v Snine, a keď sa nenašli nedostatky, tak sa museli vyrobiť. Hlavným dôvodom týchto podlých aktivít zo strany súčasného vedenia je fakt, že sa našiel na Slovensku riaditeľ okresného riaditeľstva, za ktorým sú dobré výsledky a ktorý dobrovoľne neodišiel z funkcie, tak ako mu to naznačovali. Z tohto dôvodu sú bezohľadne porušované zákony, len aby bol zdiskreditovaný. Pomstychtivosť policajného prezidenta v tomto prípade je evidentná a nepochopiteľná.

    Uvedené informácie vám, pán minister, dávam na vedomie a myslím si, že ako minister vnútra by ste si ich mali preveriť, pretože policajt, o ktorom hovorím, prežil v Policajnom zbore a odslúžil 27 rokov a nezaslúži si, aby takýmto spôsobom z Policajného zboru musel odísť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Krajči bol posledný písomne prihlásený.

    Ústne sa už prihlásili títo poslanci: pán poslanec Gašparovič, pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Podhradská, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Zelník. Pýtam sa, či sa ešte hlási niekto ústne do interpelácií. Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne.

    Nech sa páči, pán Gašparovič, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Pán podpredseda, moja prvá veta bude hneď vychádzať z rokovacieho poriadku, kde v § 130 ods. 7 sa hovorí, že na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády ospravedlniť ministrov. Ale konštatujem, že nie sú tu všetci, a dokonca nie sú ani tí, ktorí majú nahradiť ospravedlnených ministrov. Chcem povedať, že moja interpelácia má smerovať na predsedu vlády. Predseda vlády sa nedal nikým zastupovať, preto by som prosil, pán podpredseda, keby pán predseda vlády prišiel. Chcem ho interpelovať. Myslím si, že snemovňa počká.

  • Pán poslanec, samozrejme, interpeláciu môžete odovzdať aj písomne.

  • Ja som si toho vedomý, ale som si vedomý, že mám v ruke zákon a že tu musí byť.

  • Pán predseda vlády je ináč prítomný, o chvíľočku príde.

  • Však práve preto prosím, keby prišiel. Ja budem mať veľmi krátku interpeláciu.

  • Čakanie na premiéra.

  • Podľa mojich informácií pán premiér tu nie je.

    Pán poslanec, nech sa páči. Chcete pokračovať?

  • Pán podpredseda, nechcem komplikovať situáciu vám ani poslancom Národnej rady, svoju interpeláciu prednesiem. Je to síce typické, pretože si myslím, že na Slovensku vôbec vláda nie je. Nie sú predložené zákony, nepracuje na programovom vyhlásení, takže akceptujem, že zrejme pán premiér už ani dnes sa necíti byť premiérom tejto vlády.

    Chcem interpelovať pána predsedu vlády kvôli určitým názorom na problém, ktorý mala riešiť táto Národná rada, a to vzdanie sa mandátu pána poslanca Sládečka. Dobre vieme, že pán poslanec Sládeček, tak ako nás informoval predseda parlamentu, poslal predsedovi list, že sa vzdáva mandátu. Ako na začiatku tejto schôdze nám predseda Národnej rady oznámil, pán poslanec Sládeček z dôvodov, ktoré tu nebudem citovať, ale dosť vážnych dôvodov, toto svoje vzdanie sa funkcie vzal späť. V novinách a z vyhlásení niektorých predstaviteľov vlády, myslím tu aj pána podpredseda Hamžíka, sme sa dozvedeli, že pána poslanca Sládečka z parlamentu pošlú von napriek tomu, že chce ostať ďalej poslancom, a to spôsobom, že pani ministerku Machovú prezident republiky na žiadosť predsedu vlády odvolá, ona sa vráti na svoj mandát, ktorý normálne získala vo voľbách. Tým, že pán Sládeček je náhradníkom, z parlamentu bude musieť odísť a potom zase pán prezident na základe žiadosti predsedu vlády tú istú bývalú pani ministerku, v tomto čase poslankyňu, vymenuje za ministerku.

    Chcem sa spýtať, či ústava, ktorá dodnes platí, bude platiť aj v tomto prípade, keďže v článku 73 sa hovorí, že poslanci sú zástupcovia občanov. Teda aj pán Sládeček je poslancom a je zástupcom občanov. V ústave sa ďalej hovorí, akým spôsobom poslanec z parlamentu odíde. Tam sa hovorí jednoznačne, kedy z parlamentu musí odísť. A to v tom prípade, ak mandát poslanca zaniká, ak bol poslanec právoplatne odsúdený za obzvlášť nebezpečný úmyselný trestný čin alebo sa vzdal funkcie. Vieme, že na pána Sládečka je podané trestné oznámenie pre spáchanie trestného činu, ale ústava o tom nehovorí. Ústava hovorí o právoplatnom odsúdení. Teda my vôbec nevieme, či sa pán poslanec Sládeček takéhoto skutku dopustil, alebo nie. Napriek tomu takýmto obchvatom okolo ústavy chce údajne vláda na čele s pánom premiérom urobiť takýto nie ústavný krok. Nehovorím protiústavný, ale hovorím, nie ústavný krok. Pýtam sa, ako zdôvodní odvolanie pani ministerky z funkcie. Že si neplní svoje povinnosti? Že je neschopná? A nechcem to ďalej všetko hovoriť. Keďže aj my poslanci si myslíme, že to nie je pravda. A po tých dvoch dňoch, troch dňoch alebo troch týždňoch, keď pán Sládeček bude z parlamentu von, potom zavolá pani poslankyňu a bude navrhovať prezidentovi, aby ju schválil, lebo je vynikajúca, plní program vlády a všetko je v poriadku.

    Páni poslanci, prestaňme, a páni predsedovia politických strán, páni predsedovia vlád, prezidenti, všetci prestaňte robiť obchvaty okolo ústavy. Podobné sa stalo niečo v Holandsku v roku 1994, kde prinútili poslanca, ktorý zatajil daň alebo platil menej daní, aby odišiel z poslaneckého postupu bez rozhodnutia súdu a bolo z toho zle.

    Preto sa pýtam, pán predseda vlády, mohli ste tu byť a odpovedať mi hneď, je to pravda, že to chcete urobiť takýmto spôsobom? Je to pravda, že chcete takto obchádzať ústavu a zosmiešniť voliča Slovenskej republiky?

    Ďakujem.

  • Pán minister Čarnogurský chce odpovedať.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán minister má hocikedy právo na základe rokovacieho poriadku pýtať si slovo.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja mám právo hovoriť, požiadal som o slovo a chcem toto právo využiť.

    Chcem povedať toľko, pán poslanec Gašparovič. Úprava volebného zákona o nastupovaní náhradníkov bola pôvodne taká, že náhradníci nemohli nastupovať podľa rozhodnutia vedení politických strán, ale na základe svojho poradia na volebnej listine, čiže voliči rozhodovali o tom, kto mohol a kto by nemohol nastúpiť za náhradníka.

    Pán poslanec Gašparovič, vy, vaša strana ste zmenili toto ustanovenie volebného zákona. My sme vtedy protestovali proti takejto zmene. Hlasovali sme proti takejto zmene. Napriek tomu ste vy presadili túto zmenu volebného zákona a vy ste spôsobili, že právo voličov rozhodovať o nástupe náhradníkov do parlamentu bolo oslabené a právo vedení strán bolo posilnené. Pán poslanec, najskôr sa zamyslite nad rozhodovaním a nad politikou vašej vlastnej strany, ktorá toto spôsobila, a potom hovorte kritiku iným.

    Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby sme zachovali pokoj. Samozrejme, na interpeláciu pána poslanca Gašparoviča bude musieť...

  • Reakcia poslanca z pléna.

  • Moment, pán poslanec, nekývte, nekričte, ešte som nedokončil.

    ... bude musieť odpovedať pán predseda vlády. Ale vy ste predsedovi vlády dávali otázky, pán predseda na vašu interpeláciu, samozrejme, bude odpovedať. Máte proti tomu nejaké námietky?

    Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, nemám námietky, ja viem, že mi pán predseda vlády musí odpovedať do 30 dní písomne. Ja som s tým spokojný. Ja proti tomu vôbec neprotestujem, ale podľa rokovacieho poriadku vystúpil pán minister a my máme právo na jeho vystúpenie odpovedať faktickými poznámkami.

  • Preto si aj toto beriem ako faktickú poznámku.

    Pán minister spravodlivosti, doktor práv, viete, že nemáte pravdu, že miešate všetko dokopy. Ja som hovoril o ústave, o rokovacom poriadku a o zákone. Ja som hovoril, že je to mimo ústavy takto odvolať poslanca. To nemá nič spoločné v tomto prípade s volebným zákonom. Pán minister, uvedomte si to.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci, pán poslanec Cuper a pán poslanec Delinga. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Cuper, máte slovo.

  • Ja tiež chcem pripomenúť pánovi ministrovi spravodlivosti, že pán Gašparovič sa pýtal na úplne iný problém. V ústave v článku 81 sú vymenované dôvody, kedy poslanec prichádza o poslanecký mandát. Ani jeden z týchto dôvodov v prípade pána Sládečka tu nie je. Pán Sládeček sa mandátu nevzdal a ani nebol právoplatne odsúdený. Ale vy chcete urobiť to, že na jeho miesto vrátite pani ministerku Machovú, lebo pán Sládeček obsadzuje náhradný mandát, a potom keď ho dostanete z parlamentu, pána Sládečka, pán prezident znova vymenuje pani ministerku za ministerku. A budete sa tváriť, že sa nič nestalo, že je všetko v absolútnom poriadku, tak ako to bolo v prípade Ďuračku, kde vyšli najavo ešte ďalšie skutočnosti, že celý tento cirkus okolo jeho osoby do istej miery bol zinscenovaný, boli na tom zainteresované aj tie vaše médiá, ktoré vy máte pod kontrolou a ktoré ovládate. A v konečnom dôsledku ešte aj cez pojednávania a proces boli tieto médiá zainteresované.

    Takže nehovorme tu o nastupovaní náhradníkov. Volebný zákon hovorí o tom, kedy občania môžu rozhodnúť, pretože je tam jasne povedané, že ak dostane niekto 10 % a viac preferenčných hlasov, tak sa uplatňuje aj vôľa voličov. A uplatňuje sa aj vôľa politickej strany. Takto sme to schválili tu v tomto parlamente. Vy ste možno boli proti tomu. Nič vám v tom nebránilo, aby ste to už boli dávno zmenili, keď ste mali vtedy takú silnú vôľu po tom, aby ste uprednostnili občanov.

    Ďakujem.

  • Ešte pán poslanec Delinga, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Musím reagovať na to, čo povedal pán minister, pretože ide do minulosti a irituje nás, aby sme nejakým logickým spôsobom akceptovali to, že politická strana rozhoduje v parlamente, že nerozhodujú poslanci a že nerozhodujú poslanci ako zástupcovia voličov.

    Pán minister, keď už chcete ísť dozadu, tak v slovenskom parlamente sa menili poslanci aj pri okrúhlych stoloch. V roku 1990 prichádzali do parlamentu na základe niečoho celkom iného. Keď už chcete ísť dozadu, tak ste mohli ísť aj do rokov, ktoré platili aj v rokoch osemdesiatych a sedemdesiatych. Tiež sa menili poslanci a odvolávali sa na ústavu a na zákony, ale myslím si, že rozhodujúce je to, čo platí dnes. Dnes platí ústava, ktorá bola týmto parlamentom schválená, dnes platia zákony, na základe ktorých poslanci boli zvolení v slobodných a demokratických voľbách. A na základe tohto je povinná a, priam by som povedal, musí konať aj táto vláda, ktorá dnes v tomto štáte vládne a nemôže si niečo vymýšľať a analogickým spôsobom prispôsobovať to, čo bolo v minulosti. Preto vaše argumenty sú absolútne neprijateľné.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková vystúpi v interpeláciách ako druhá ústne prihlásená. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážení osihotení členovia vlády,

    dovoľte mi, aby som interpelovala ministra zdravotníctva pána Šagáta.

    Ale skôr ako mu položím tri otázky, pán podpredseda, chcem vyjadriť nespokojnosť. Pán minister Šagát sa nezúčastňuje ani jednej interpelácie. Pri mojich interpeláciách ešte nebol pán minister ani raz prítomný. Nepovažujem takýto prístup ministra zdravotníctva za seriózny, pretože otázky, ktoré som na neho aj minule kládla, na ktoré mi do dnešného dňa neodpovedal, považujem za závažné. Netýkajú sa iba regionálnych problémov, ale problémov celého slovenského zdravotníctva. Tak dúfam, že pre budúcnosť, pán podpredseda, alebo vy alebo predseda parlamentu dokáže zabezpečiť, aby minister zdravotníctva bol prítomný na interpeláciách. Skutočne tu nebol ešte ani raz. Svedčia o tom nakoniec aj záznamy, ktoré robí televízia, či už verejnoprávna STV, alebo aj vnútorný okruh, ktorý sa nahráva.

    Prvá otázka na pána ministra.

    V Národnej obrode zo dňa 16. 3. bola uverejnená aj súhrnná informácia z 80. schôdze vlády Slovenskej republiky, z ktorej som sa dozvedela, že vláda včera stiahla z rokovania materiál s názvom Návrh na zmenu zoznamu zdravotníckych zariadení zahrnutých do privatizácie. Tento zoznam bol schválený 30. júna 1999. Okrem toho, že uvedený materiál z 30. júna 1999 bol vypracovaný v rozpore s vami predloženým materiálom, ktorý sa volá Rozpracovanie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na podmienky rezortu zdravotníctva, kde na strane 13 uvádzate: "Vláda pri privatizácii zohľadní záujem zamestnancov zdravotníckych zariadení a záujem obcí", čo je na prvom mieste zdravotnícki pracovníci, na druhom obce. Ale už v materiáli, ktorý bol predložený 30. júna, na strane 1 píšete, že v prvej etape v roku 1999 sa budú privatizovať zdravotnícke zariadenia bezodplatným prevodom na obec a priamym predajom vopred určenému záujemcovi, už zdravotnícki pracovníci vypadli.

    Zároveň ste pri prerokúvaní tohto materiálu v Národnej rade Slovenskej republiky prisľúbili, že o ďalších etapách privatizácie odštartujete verejnú diskusiu. Táto sa však nekonala ani nekoná, a to ani v odborných kruhoch. A gestorský výbor nie je do dnešného dňa informovaný o výsledkoch prvej etapy privatizácie, ktorá podľa toho materiálu končila v roku 1999. Podľa mojich informácií a informácií z médií proti bezodplatnému prevodu zdravotníckych zariadení na obce protestovali profesijné združenia, ako aj neštátni poskytovatelia zdravotníckych zariadení, ktorí sa cítia diskriminovaní. Preto vás žiadam o poskytnutie informácií o skončení prvej etapy privatizácie a zároveň o predloženie materiálu o druhej etape privatizácie, ktorá sa má realizovať od roku 2000. A, samozrejme, žiadam, aby gestorský výbor, keď materiál, ktorý bol včera stiahnutý z vlády, prejde vládou, aby bol gestorský výbor o tomto materiáli informovaný a aby sa o ňom viedla diskusia.

    Druhá otázka. Počas poslaneckej návštevy v Košickom a Prešovskom kraji v dňoch 8. a 11. marca som navštívila aj nemocnicu v Bardejove. Riaditeľ tejto nemocnice bol v čase mojej návštevy v Bratislave u vás, pán minister, riešiť problém reprofilizácie lôžok a zrušenie lôžok v uvedenom zariadení. Prijal ma však jeho zástupca a primári niektorých oddelení. Zaujímala som sa hlavne o problém zrušenia reumatologického oddelenia, ktoré bolo dané do prevádzky v roku 1993 a je jediným zariadením takéhoto druhu v Slovenskej republike, pretože Výskumný ústav reumatických chorôb v Piešťanoch má iba 120 lôžok a navyše plní aj výskumné úlohy a občania z východného Slovenska majú iba minimálnu šancu byť hospitalizovaní v tomto ústave. So službami oddelenia v Bardejove sú maximálne spokojní. O tom, ako oddelenie vyzerá, ako funguje, som sa bola presvedčiť na vlastné oči a môžem hodnoverne po návšteve viacerých nemocníc v krajinách Európskej únie povedať, že spĺňa európske kritériá v pozitívnom zmysle slova. Oddelenie má takmer 100-percentnú obložnosť, je rentabilné, pracujú v ňom lekári s vysokou odbornou kvalifikáciou.

    Dúfam, pán minister, že svoje rozhodnutie o zrušení tohto oddelenia z 29. 2. 2000 prehodnotíte a zachováte ho. Veď podľa vami predložených materiálov, ako je rozpracovanie programového vyhlásenia vlády, návrh transformačných krokov a podobne by sa malo k reprofilizácii a rušeniu lôžok pristupovať po zhodnotení situácie v danom regióne, podľa stavu lôžok, ich potreby na počet obyvateľov regiónu, podľa typov ochorení a ďalších kritérií. V tomto prípade sa však tak neudialo a vami poverený krajský koordinátor rozhodol bez toho, že by sa s problematikou primerane oboznámil.

    Tretia otázka sa týka Fakultnej nemocnice v Bratislave. Vážený pán minister, v posledných mesiacoch sa šíria rôzne šumy okolo Fakultnej nemocnice v Bratislave na Mickiewiczovej ulici. Aj v dnešnej Pravde je uverejnený článok s touto problematikou. Aj v tomto článku, aj v ostatných článkoch, ale aj medzi lekármi tohto zariadenia sa hovorí o presťahovaní kliník Fakultnej nemocnice do Nemocnice s poliklinikou v Petržalke a na Kramáre a o odpredaji budov súčasnej Fakultnej nemocnice zahraničnému kupcovi. Viem, že ste sa pre Rádio Twist vyjadrili, že k odpredaju budov nedôjde, napriek tomu vás žiadam o komplexnú odpoveď, aké máte plány s Fakultnou nemocnicou, pretože podľa vášho vyjadrenia na moje opakované otázky vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na dostavbu budovy budúcej, teda plánovanej Fakultnej nemocnice v Bratislave na Rázsochách nie sú finančné prostriedky.

    Dúfam, že na základe tejto vašej písomnej odpovede na všetky otázky, hlavne tú druhú a tretiu, budem môcť potom informovať aj lekárov a pacientov, ktorí pracujú v týchto zariadeniach a ktorí sa liečia v týchto zariadeniach.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej bude interpelovať pani poslankyňa Tóthová. Pripraví sa pani poslankyňa Podhradská.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážení členovia vlády,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predtým, než bude interpelovať, dovolila si vyjadriť poľutovanie nad tým, že pán predsedajúci mi neudelil faktickú poznámku, hoci som sa príslušným hlasovacím zariadením prihlásila. Lenže tým, že ešte na tabuli boli mená tých, ktorí budú interpelovať, tak vlastne z tohto zoznamu som sa vygumovala. Keď som zdvíhala ruku, tak to už nebolo akceptované. Je mi ľúto, ale nedá sa nič robiť. Som tu preto, aby som interpelovala.

    Ako prvého mám záujem interpelovať neprítomného pána predsedu vlády s nasledujúcou otázkou, ktorú mi položili mnohí občania pri našom minulotýždennom výjazde na východnom Slovensku. Otázka znie, či predseda vlády považuje na Slovensku naše politické prostredie za štandardné, keď predseda vlády je predsedom dvoch politických subjektov. Pre náš vstup do Európskej únie sa totiž popri ďalších kritériách, ktoré sú známe, vyžaduje aj existencia štandardného politického prostredia. Osobne sa nedomnievam, že je toto politické prostredie štandardné, keď nielen predseda vlády, ale aj členovia vlády sú členmi dvoch, prípadne možno i troch politických subjektov. Preto pripájam otázku na predsedu vlády: Kde vo svete existuje vláda, ktorej členovia sú členmi viacerých politických subjektov?

    Ďalšia moja interpelácia je na podpredsedu vlády pána Csákyho. Táto otázka súvisí s otázkou rómskej komunity. V denníku Národná obroda som si prečítala 9. marca tohto roku, že sú nejaké problémy so štatistikou Rómov. Pre materiály slovenská vláda do Európskej únie dáva oficiálnu informáciu, že na Slovensku existuje 500 tisíc Rómov, zatiaľ čo oficiálna slovenská štatistika uvádza, že na Slovensku žije 80 tisíc Rómov. Keby nebol taký veľký matematický rozdiel, opakujem čísla, 500 tisíc Rómov a 80 tisíc Rómov, nedávala by som túto interpeláciu, ani by som ju nedávala vtedy, keby som si nebola prečítala názor vidieckej organizácie pre komunitné aktivity vlády v menovanom denníku, v Národnej obrode, kde predstaviteľ tejto organizácie uvádza, že slovenská vláda zneužíva údaje o počte Rómov. Preto moja otázka na pána podpredsedu vlády je: Aké sú oficiálne počty Rómov na Slovensku? Ďalej v poslednom čase pri emigrácii Rómov akej národnosti boli Rómovia, resp. osoby, ktoré sa do Anglicka a iných západoeurópskych štátov v týchto akciách vlastne podieľali? Ešte lepšie špecifikujem otázku: Koľko z daných počtov bolo národnosti rómskej a koľko iných národností?

    Ďalšia otázka je opätovne na pána podpredsedu vlády Czsákyho a moja interpelácia znovu vychádza z početných listov, ktoré som dostala od našich občanov z južného Slovenska. Tieto informácie spočívajú v tomto: Mestská televízia v Dunajskej Strede informovala, že od 1. mája 2000 nastane ďalšia etapa premenúvania ulíc podľa rozhodnutia mestského zastupiteľstva. Toto mestské zastupiteľstvo, v ktorom nie je ani jeden člen slovenskej národnosti, rozhodlo, že dôjde k takémuto premenovaniu ulíc v Dunajskej Strede: Gabčíkovská ulica sa má od 1. mája nazývať Ulica Sándora Petöfiho, Mlyny sa majú nazývať ako Časť Józsefa Attilu, Jánošíkova ulica sa má nazývať ako Ulica Lászlóa Amádea, Námestie 1. mája sa má nazývať Námestie sv. Štefana, Hollého ulica má byť premenovaná na Ulicu Ferenca Liszta, Ulica kapitána Nálepku má byť premenovaná na Ulicu Kálmána Mikszátha a Duklianska ulica má byť premenovaná na Ulicu Lajosa Kossutha. Už z bežného počutia je zrejmé, že ide o premenovanie všetko po osobách významných pre maďarské dejiny.

    Preto kladiem pánu podpredsedovi vlády otázku, aký je jeho názor na tento počin, či si myslí, že takýto postup mestského zastupiteľstva zlepší situáciu vzťahov na južnom Slovensku.

    Ďalej by som chcela jednoznačne uviesť, že nečakám odpoveď, v ktorej by mi pán podpredseda vlády oznámil, že to premenovanie ulíc je v kompetencii miestnej, resp. mestskej samosprávy. Túto vedomosť ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky mám a nebola by som rada, keby toto bolo obsahom odpovede, pretože by som to považovala za podcenenie mojich znalostí. Ja sa pýtam na stanovisko podpredsedu vlády, ako on túto situáciu vníma. Či tieto kroky on považuje za správne.

    Ďalšia moja interpelácia je na ministra hospodárstva. Týka sa štátneho podniku Slovenský plynárenský priemysel. Ešte v auguste minulého roku bolo v tlači zverejnené, že zisk pred zdanením tohto podniku bol 9,4 mld. za 1. polrok. Z uvedeného čísla možno predpokladať, že zisk tento podnik za minulý rok mal plus-mínus slovom a písmom 18 mld. Sk. Keď porovnáme tento zisk s rokom 1998, myslím len ten, ktorý máme presný, teda bol zverejnený, za prvý polrok, tak zistíme, že v porovnaní s rokom 1998 zisk tohto štátneho podniku sa zvýšil o 3,1 mld. Pokiaľ berieme za celý rok, potom niečo plus-mínus 6 mld. Z toho možno usúdiť, že štátny podnik Slovenský plynárenský priemysel je nielen zlatou nosnicou z podnikov Slovenskej republiky, ale ja aj prosperujúcim podnikom so zvyšujúcou sa ziskovosťou. Pretože v poslednom čase sú jasné signály, že tento podnik má byť privatizovaný, teda podnik, ktorý takmer 18 mld., samozrejme, ešte s odpočítaním určitých daní, dáva do štátneho rozpočtu, pýtam sa pána ministra hospodárstva, čím po privatizácii sa nahradí výpadok príjmov do štátneho rozpočtu. Pretože dane sú neporovnateľne nižšie ako spomínané zisky. Takýto výpadok ja ako členka dvoch vlád si neviem predstaviť, čím nahradíme v slovenskej ekonomike.

    Osobne to považujem, a myslím, že aj celá Mečiarova vláda to dala jasne najavo, za úplné šialenstvo, za krok, ktorý by sme my nikdy neurobili. Teda opakujem moju otázku: Po privatizácii štátneho podniku Slovenský plynárenský priemysel čím sa nahradí tento príjem, ktorý každoročne plynie do nášho rozpočtu?

    Ak dovolíte, ďalšia krátka interpelácia je na ministerku Schmögnerovú, taktiež neprítomnú. Táto interpelácia vychádza z početných, a musím povedať, zúfalých listov našich občanov, ktoré dostávam nielen ja, ale, ako mám aj informácie, ďalší poslanci, najmä opoziční. Pisatelia píšu a prikladajú doklady, ako nemožno vyžiť z podpory v nezamestnanosti, z penzie a často aj z platov, ktoré rodiny poberajú. Veľký počet občanov ma žiadal, aby som zverejnila tu z tohto miesta ich zúfalú situáciu, v ktorej si nevedia dať rady. Chcem povedať, že to nie je možné a vzhľadom na početnosť listov neprichodí mi ani čas na odpovede na tieto listy. Samozrejme, chcem sa touto cestou pisateľom aj ospravedlniť, ale nemôžem si nepovšimnúť obsah týchto listov, a preto kladiem pani ministerke otázku, vychádzajúc aj zo skutočností, že poslanci opozície viackrát žiadali pri zostavovaní programu rokovania parlamentu, aby vláda Slovenskej republiky predložila prepočty dosahov tzv. ozdravovacích opatrení na jednotlivé sociálne skupiny našich občanov. Pretože aj tu sediaci poslanci vládnej koalície vždy hlasovali proti tomu, aby takýto materiál sa dostal do parlamentu.

    Preto vás, vážená pani ministerka, prosím a žiadam, aby ste poslancom poskytli, keďže máme dôvodné podozrenie, že ministerstvo financií nemá prehľad o dosahoch, poskytli písomný elaborát, v ktorom by ste osvedčili, aké dosahy vaše opatrenia majú na jednotlivé sociálne skupiny našich občanov. Pretože na základe listov, ktoré dostávame, tie dosahy sú neúnosné, neetické, nemorálne a pre našich občanov nesmierne kruté.

    Ďalšia veľmi krátka interpelácia je na tu prítomného pána ministra vnútra. Týka sa prípadu nášho speváka. Pán minister vie, už raz som ho interpelovala, vedúci skupiny Elán spevák Ráž utrpel pri dopravnej nehode zranenia vážneho charakteru. Na základe mojej interpelácie, pán minister, ste ma informovali, že spisový materiál bol odoslaný do Nemecka. Žiadala by som vás, keby ste boli taký láskavý ma opätovne informovať, ako sa v konaní postupuje.

    Vážené panie poslankyne, vážení pán poslanci, to boli moje interpelácie. Ďakujem vám, že ste im venovali taktiež pozornosť.

  • Ďalšia vystúpi v interpeláciách pani poslankyňa Podhradská. Pripraví sa pani poslankyňa Slavkovská.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Ja sa vo svojich interpeláciách, teda v úvode svojich interpelácií, lebo ich bude viacej, ale budem sa usilovať byť naozaj stručná, chcem vrátiť k problému, ktorý interpeloval už pán poslanec Zlocha. Mám teraz na mysli porušovanie zákona v obci Veľké Úľany, miestna časť Nové Osady-Sedín, teda porušovanie zákona akciovou spoločnosťou Golf Club Madaras pri ťažbe štrkov a štrkopieskov. Chcela by som k tejto interpelácii pána Zlochu povedať len tri krátke poznámky.

    Jednak chcem upozorniť predstaviteľov vlády, ktorých sme interpelovali s týmto problémom, že posielame žiadosť aj na Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky a predmetom tejto žiadosti je, samozrejme, požiadavka, aby bolo dôsledne prešetrené porušovanie zákonov spoločnosťou Golf Club Madaras Bratislava, ale aj nedôsledný postup a nevyvádzanie dôsledkov z porušovania zákonov orgánov štátnej správy. Prečo si myslím, že je to nesmierne dôležité, a osobne, priznám sa vám, budem považovať túto našu žiadosť za skúšku pre Najvyšší kontrolný úrad, či naozaj bude rozhodovať objektívne a či sa ujme tohto prípadu tak, ako predpisujú zákony v tomto štáte. Preto, lebo z celého problému je evidentné, že táto firma takmer 2 roky hrubo porušovala zákon. Hrubo šliapala po zákone a ťažila štrk a štrkopiesky bez povolenia Banského úradu v rozpore so všetkými zákonmi, ktoré sa ťažieb v takýchto lokalitách a takýchto komponentov sa týkajú.

    Navyše je veľmi pozoruhodné, že táto akciová spoločnosť, ktorá, opakujem, takmer 2 roky načierno ťažila štrky a ťaží doteraz štrky a štrkopiesky v obci Veľké Úľany v miestnej časti Nové Osady-Sedín, za tie 2 roky bola mnohými orgánmi štátnej správy vyzvaná, aby teda prerušila ťažbu, aby zastavila ťažbu, lebo táto ťažba je v rozpore so zákonom. Bola mnohými orgánmi štátnej správy upozorňovaná na to, že porušuje zákony. Bola pokutovaná zo strany mnohých štátnych orgánov. Podotýkam, že ani jednu pokutu doteraz táto spoločnosť nezaplatila. A zaujímavým spôsobom sa v priebehu tých dvoch rokov menil názor dotknutých orgánov štátnej správy, že vlastne z toho prvého apriórneho odporu sa zrazu ich postoj menil na schválenie, hoci sa už spomínaná akciová spoločnosť nedopúšťala len toho, že porušovala zákon a bez povolenia ťažila štrk a štrkopiesky, ale napríklad v rámci územného konania na Okresnom úrade v Galante sa dopustila falšovania listín. Podpisovala na listiny ľudí, ktorí o tomto podpise nevedeli a ktorí napokon podali na túto akciovú spoločnosť aj trestné oznámenie za to, že teda ich podpisovala v rozpore so zákonom, teda falšovala verejnú listinu.

    Ja som strašne zvedavá, k akým výsledkom dospeje Najvyšší kontrolný úrad aj kvôli tomu, že sa po Veľkých Úľanoch potichu šepká, že v pozadí celej tejto veľkej, mamutej, takmer dvojročnej devastácii krajiny je jedna firma, nebudem ju tu menovať, na čele ktorej je veľký mecenáš strán vládnej koalície, nebudem ho menovať. Znovu opakujem, som veľmi zvedavá na výsledky Najvyššieho kontrolného úradu, ale, samozrejme, aj na to, aký postoj k celému tomuto problému zaujmú všetci traja ministri, ktorí boli interpelovaní už v spomenutej interpelácii, ktorej sa veľmi, veľmi detailne venoval pán poslanec Zlocha.

    A teraz mi dovoľte, aby som interpelovala pána ministra Macejka. On už dnes na túto tému, o ktorej chcem hovoriť, hovoril na hodine otázok, ale jeho odpoveď na otázku, ktorú mu položil poslanec Národnej rady, ma neuspokojila. Naopak, presvedčila ma, že pán minister buď klamal, alebo ho klamú jeho podriadení, ktorí mu pripravovali podklady v súvislosti s položenou otázkou. Ako iste viete, ako už zrejme všetci tušíte, celá táto otázka sa dotýka Rádia Nitra, resp. Rádia Hviezda FM, jeho zastavenia a vlastne aktivít Slovenských telekomunikácií v súvislosti s vypnutím tohto rádia.

    Chcela by som sa spýtať pána ministra predovšetkým na to: Pán minister, kedy boli Slovenské telekomunikácie sprivatizované? Vy mi zrejme odpoviete, že neboli. Mne sa zdá, že boli, lebo sa správajú ako súkromná spoločnosť, a nie ako štátna akciovka. Pokiaľ ma pamäť neklame, prečítala som si napríklad v poslednom čase v médiách vyjadrenie predstaviteľov telekomunikácií, ktoré na kritiku, že na reklamu v minulom roku dali 500 mil. korún, odpovedali asi takým spôsobom, že je to vlastne ich vec, koľko na reklamu dali, že tieto údaje sú nepravdivé a zavádzajúce, ale výšku, ktorú dala táto spoločnosť, táto akciovka, podotýkam znovu, štátna akciovka na reklamu, nebude zverejňovať, pretože je to interná vec spoločnosti. Znovu sa teda pýtam, sú Slovenské telekomunikácie súkromnou spoločnosťou alebo štátnou spoločnosťou? Nemá právo slovenská verejnosť a daňový poplatník vedieť, koľko táto štátna spoločnosť vynaložila v minulom roku na reklamu, keď sa hovorí, že to bolo viac ako pol miliardy korún? Myslím si, že v dnešnej ekonomickej mizérii to nie je až taká zanedbateľná suma. Bola by som veľmi zvedavá, ako sa k tejto otázke vyjadria predstavitelia Slovenských telekomunikácií, ale aj aký máte názor na túto vec vy, pán minister.

    Rovnako si myslím, pán minister, že ste klamali, alebo ak ste neklamali, tak vás klamali vaši podriadení, keď vás informovali o príčinách vypnutia už spomínaného Rádia Hviezda FM v súvislosti so splátkovým kalendárom a podobnými vecami. Nebudem zachádzať do detailov, tak ako ste to spomínali v odpovedi na otázku v rámci hodiny otázok. Nie je to pravda. Predstavitelia Rádia Hviezda FM vás prosili, chceli by sa s vami stretnúť, chceli by vám vysvetliť pozadie celej kauzy, aby vás presvedčili a predložili by vám jasné dôkazy o tom, že celá táto záležitosť má veľmi tvrdé politické pozadie a nejde o nič iné len o likvidáciu rádia, ktoré sa pokúšalo informovať slovenskú verejnosť objektívne a ktoré ako jedno z mála médií na Slovensku dodržiavalo vlastne zásadu, že dávalo priestor všetkým politickým silám na Slovensku, a nie jednostranne len predstaviteľom vládnej koalície, čo zrejme niekomu veľmi ležalo v žalúdku.

    Takže, pán minister, bola by som veľmi rada, keby ste si zistili všetky náležitosti okolo tohto problému a keby ste si zároveň zistili, akú politiku vlastne presadzuje akciová spoločnosť Slovenské telekomunikácie napríklad pri príprave zmlúv s jednotlivými médiami. Mám teraz na mysli rozhlasové spoločnosti. Ako je možné, že napriek rovnakým podmienkam, rovnakým frekvenčným rozsahom niektoré rádio dostane sumu, ktorú musí zaplatiť, ktorá dosahuje výšku 2 200 000 korún, a v inom rádiu táto suma predstavuje 1 600 000 korún, hoci podmienky sú absolútne rovnaké, porovnateľné. Chcela by som počuť názor predstaviteľov Slovenských telekomunikácií, z čoho vyplynul tento rozdiel a prečo je jedno médium zvýhodňované, iné naopak je takýmto spôsobom znevýhodňované a šikanované, doslova likvidované.

    Ja verím, pán minister, že keď sa budete najbližšie vyjadrovať k tejto téme, tak nám poviete fakty, a nie výmysly vašich podriadených, ktoré vám napísali a ktoré ste tu dnes prečítali, lebo si myslím, že ako šéf rezortu máte zodpovednosť aj za túto oblasť a neospravedlňuje vás to, že vám vaši podriadení pripravia v odpovedi veci, ktoré nie sú pravdivé.

    Dovoľte mi, aby som ďalej interpelovala veľmi krátko podpredsedu vlády pána Pála Csákyho. Nebudem hovoriť detailne o celom probléme, lebo sa ho tu dotklo už niekoľko poslancov. Mám na mysli ten nešťastný seminár, medzinárodný seminár v Bruseli, na ktorom bol účastný aj pán Kvarda, poslanec Národnej rady, zastupujúci Stranu maďarskej koalície. Medzinárodný seminár, ktorý bol venovaný menšinovej politike na Slovensku, chcem pripomenúť, a na tomto medzinárodnom seminári odzneli mnohé názory, ktoré, bohužiaľ, teda reprezentoval zrejme aj pán Kvarda. To je jeho záležitosť a bola by som napokon rada, keby našiel odvahu a vyjadril sa aj on k celej záležitosti, ale chcem hovoriť teraz o inej veci.

    Na tomto medzinárodnom seminári odzneli aj názory šéfa organizácie OPRE ROMA Wolfa Brigena, ktorý okrem iného vyhlásil, že slovenská polícia voči občanom rómskej národnosti postupuje neprimerane a brutálne, rómske ženy sú bez ich vedomia v nemocniciach sterilizované. My sme sa dohadovali, že teda niekto to tam povedal. Ja teraz hovorím presne meno človeka, ktorý to tam na tomto seminári vyhlásil, volá sa Wolf Brigen a je to šéf organizácie OPRE ROMA.

    Pán podpredseda vlády, ja vás žiadam z tohto miesta, aby ste si preverili tieto slová, v akej podobe na tomto seminári odzneli, a aby ste ako podpredseda vlády Slovenskej republiky zodpovedný za národnostné menšiny a ľudské práva podnikli veľmi rázne kroky, aby sa pán Brigen ospravedlnil alebo aby najprv dokázal, odkiaľ má pramene takýchto informácií. A ak to nebude vedieť dokázať, aby sa v plnej miere ospravedlnil, lebo si myslím, že je to naozaj aj záležitosť slovenskej vlády, aby nezostala ľahostajná voči takýmto útokom na Slovenskú republiku.

    Ďalej mi dovoľte interpelovať pána ministra kultúry, ktorého s humorom ľudia začínajú nazývať "garážmajster", ale ja sa nebudem pokúšať o takýto humor. Budem sa usilovať byť veľkorysá a stále ho budem nazývať ministrom kultúry, hoci si nemyslím, že je dobrým predstaviteľom kultúry tejto vlády.

    Pán minister, vy ste spomínali vo svojom dnešnom vystúpení v parlamente, reagujúc tiež na jednu z otázok, ktorú ste dostali v rámci hodiny otázok, ako veľkoryso slovenská vláda podporuje našich krajanov, teda zahraničných Slovákov, a dokonca ste si veľmi opovážlivo dovolili tvrdiť, že táto vláda podporuje krajanov oveľa viac, ako ich podporovala bývalá vláda. Ako dôkaz vašej argumentácie ste použili spojenie, že z celej sumy, ktorú teda súčasná vláda vynakladá na podporu krajanov, až jedna pätina ide na podporu slovenskej menšiny v Maďarsku.

    Pán minister, to môže byť pravda, že to je jedna pätina, len sa obávam, že tá jedna pätina je možno 2,50 Sk. Nejde o jednu pätinu, ide o to, akú sumu dávate na projekty a čo podporujete. A bola by som veľmi rada, z tohto miesta vás žiadam, pán minister, aby ste predložili slovenskému parlamentu zúčtovanie roku 1999, ste nám ho dlžný. Zatiaľ ste to nepredložili. A to zúčtovanie podľa mňa by malo obsahovať jednak projekty a sumu, ktorou tieto projekty boli podporené, projekty, ktorých autormi boli zahraniční Slováci, teda projekty, ktoré slúžia na podporu kultúry zahraničných Slovákov. A zároveň vás žiadam, aby ste poskytli slovenskému parlamentu podklady, ktoré budú obsahovať úplné informácie o prideľovaní finančných prostriedkov Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, či už v jednotlivých rozpočtových kapitolách ministerstva, alebo aj prostredníctvom fondu Pro Slovakia vo všetkých komisiách za rok 1999, podotýkam. Viem, že rok 2000 sa bude riešiť len teraz, viem, že to komisie nemajú jednoduché. Peňazí je málo, žiadostí je neúrekom, ale keďže ste boli jedným z popredných bojovníkov za to, aby ministerstvo kultúry za Mečiarovej vlády veľmi dôsledne zverejňovalo informácie o prideľovaní finančných prostriedkov, myslím si, že to bola správna požiadavka. Napokon ministerstvo kultúry to aj robilo. Žiadam vás, aby ste si rovnako túto povinnosť voči slovenskému parlamentu splnili. A znovu upozorňujem, tak ako som to robila už pri minulých interpeláciách, prosím, pán minister, aby to boli informácie úplné, aby to neboli tabuľky, tak ako ich pripravujete, že tam bude názov inštitúcie a suma, a nikto ani nebude vedieť, na čo tie peniaze boli určené, ani akým spôsobom sa minuli. Myslím si, že už je rok 2000, mohli by ste podať úplnú informáciu, aby poslanci parlamentu mohli posúdiť z vašej informácie, či je všetko v poriadku. Verím, že sa tejto úlohy zhostíte tak excelentne, ako to robíte vo svojich hereckých vystúpeniach, keď označujete svojich politických protivníkov za mafiánov. V tom ste majster, pán minister.

    Dovoľte mi, aby som na záver interpelovala predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu.

    Pán Dzurinda, chcem sa na vás obrátiť s niekoľkými problémami. Ten prvý sa dotýka vášho brata. Odpustite mi, nechcem tu vnášať nejaké vaše rodinné úrovne, to naozaj nie, ale predsa len sa veľmi pozoruhodne váš brat v minulých dňoch predstavil slovenskej verejnosti. Inak chcem pripomenúť, že váš brat Miroslav je riaditeľom Divízie železničných koľajových vozidiel Slovenskej republiky a práve ako riaditeľ tejto divízie sa na zasadnutí hospodárskych pracovníkov Slovenských železničných koľajových vozidiel Železníc Slovenskej republiky v Žiline predstavil naozaj v excelentnom svetle, kde napríklad ľudí, ktorí podpísali petíciu za štrajk železničiarov, nazval ľuďmi štvrtej kategórie. Rovnako sa vyjadril, že ak ešte bude riaditeľom spomenutej divízie a bude musieť zo železnice prepúšťať ľudí, zoberie si listiny tých železničiarov, ktorí podpísali štrajk, a práve týchto ľudí bude prepúšťať.

    Chcem sa vás spýtať, pán premiér, či súhlasíte s takýmito postupmi svojho brata a s takýmito názormi a či sa podpisujete pod tieto jeho princípy v jeho riadiacej práci. Myslím si, že sú to princípy veľmi pozoruhodné a rada by som si vypočula váš názor na ne.

    Tak ako váš brat delí ľudí na rôzne kategórie, dokonca minimálne štyri, ako sme sa dozvedeli v Žiline, zdá sa, že ani vám takéto delenie ľudí nie je cudzie, pán premiér, preto, lebo s veľkým prekvapením som prijala informáciu o tom, že Národný program boja proti korupcii alebo aj pripravovaná novela ústavy a ďalšie materiály, ktoré sú určené aj na verejnú diskusiu a majú byť podľa vašich slov prísne kontrolované očami verejnosti, sú zverejnené a budú sprístupnené slovenskej verejnosti prostredníctvom internetu a prostredníctvom internetu bude mať možnosť slovenská verejnosť aj vstupovať do tohto programu veľmi aktívne, resp. bude môcť pripomienkovať novelu ústavy.

    Chcem sa vás spýtať, pán premiér, či viete, koľko percent slovenskej verejnosti má možnosť komunikovať prostredníctvom internetu. Viem, že čísla z roku 1997 hovorili o istých odhadoch, bolo to len zlomkové percento, obávam sa, že pri dnešnej ekonomickej situácii sa toto percento určite nezvýšilo. Takže zdá sa, že ten slobodný prístup k informáciám alebo informovanie verejnosti si vy predstavujete asi tak, že tu budete vytvárať jednu elitnú skupinu občanov, ktorí majú na to, aby mohli komunikovať a pracovať s internetom. To je tá elita, to je zrejme tá vaša prvá kategória, ktorá sa bude môcť vyjadrovať aj k Národnému programu boja proti korupcii, aj k novele ústavy a k iným veciam. A tí iní majú smolu, nemajú na to, aby mohli komunikovať cez internet, sa nebudú môcť vyjadrovať k ničomu. Takže mali by ste zvážiť, pán premiér, či je takýto prístup k občanovi Slovenska prijateľný. A ak hovoríte o tom, ako táto vláda excelentne a dôsledne trvá na tom, aby bola verejnosť informovaná, tak sa vás chcem spýtať, či ste naozaj zvolili tie prijateľné a občanovi Slovenskej republiky dostupné spôsoby komunikácie a informovania, lebo podľa toho, ako sa to deje už so spomínaným Národným programom boja proti korupcii a s pripravovanou novelou ústavy, musím o tom silne pochybovať.

    Pán premiér, dovoľte mi, aby som na záver položila jednu otázku aj vám, aj členom vašej vlády. A v úvode pred touto otázkou mi nedá nespomenúť jednu nie veľmi príjemnú tému, ktorá dominovala v našich médiách v uplynulých týždňoch. Išlo o pamätnú tabuľu s portrétom prezidenta slovenského štátu Jozefa Tisa, ktorú odsúhlasilo Mestské zastupiteľstvo v Žiline, nebudem spomínať detaily, iste si to všetci dobre pamätáte. Viete, koľko bolo okolo toho kriku, a viete napokon, že sa aj vláda veľmi ostro dištancovala od celej záležitosti a výsledok bol taký, že Mestské zastupiteľstvo v Žiline odvolalo inštalovanie tejto tabule, ktorá mala byť, pokiaľ sa dobre pamätám, inštalovaná 14. apríla tohto roku, 14. marca tohto roku, prepáčte.

    Nie, nechcem sa vyjadrovať k pamätnej tabuli v súvislosti s prezidentom Tisom, ja sa chcem spýtať, či bude vláda rovnako vehementne reagovať aj na veci, ktoré sa týkajú súsošia sv. Cyrila a sv. Metóda v Komárne. Aj keď sa vám nezdá, že tieto veci spolu súvisia, budete prekvapený, veľmi úzko súvisia preto, lebo keď ste klamali, pán premiér, zhruba pred 2 mesiacmi verejnosť, že je celá problematika v Komárne vyriešená preto, lebo mestské zastupiteľstvo schválilo reliéf rôznych svätých, medzi nimi aj sv. Cyrila a Metoda, vo výške 1,25 m, ktorý bude umiestnený aj na jednej z budov na Námestí Európy, že celý problém je vyriešený, nie je vyriešený preto, lebo ten projekt, ktorý schválilo Mestské zastupiteľstvo v Komárne, je úplne iným projektom a rieši úplne iný problém a požiadavka postaviť súsošie, resp. inštalovať súsošie sv. Cyrila a sv. Metoda v Komárne na verejnom priestranstve, ktorú predkladali predstavitelia Matice a predstavitelia občianskeho združenia v Komárne, tá doteraz nebola splnená a doteraz sa Mestské zastupiteľstvo v Komárne touto vecou adekvátne nezaoberalo.

    Očakávam, pán premiér, že vás bude rovnako znepokojovať aj táto záležitosť a že rovnako vehementne vstúpite do celej záležitosti ako vláda, aj vy ako jej predstaviteľ, tak ako ste to urobili v prípade toho problému v Žiline. Ale rovnako, pán premiér, dúfam, že sa veľmi vehementne zasadíte aj o to, aby Mestské zastupiteľstvo v Nových Zámkoch urobilo nápravu, ak to môžem povedať veľmi jemne, a prestalo každoročne udeľovať vyznamenania, pamätnú tabuľu, na ktorej je vyobrazený vojnový zločinec János Eszterházy. Doteraz sa to v Nových Zámkoch deje a zaujímave je, že nositeľmi tohto vyznamenania sú aj niektorí poslanci Strany maďarskej koalície. Zaujímalo by ma, pán premiér, kedy sa bude táto vláda dištancovať od takýchto spôsobov. A rovnako by ma zaujímalo, kedy sa členovia vlády nominovaní do slovenskej vlády Stranou maďarskej koalície budú dištancovať od poslancov, ktorí nosia vyznamenanie s portrétom vojnového zločinca Jánosa Eszterházyho.

    Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi pani poslankyňa Slavkovská a ako posledný interpelujúci pán poslanec Zelník.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    interpelujem ministra školstva. Na ministerstve školstva pracuje racionalizačná komisia, ktorej úlohou je prehodnotiť existujúcu sieť škôl a školských zariadení. Verejnosť už bola aj informovaná jednak prostredníctvom Učiteľských novín, ale aj v ostatných médiách o zozname škôl, ktoré majú byť od 1. septembra 2000 zrušené. Keďže zoznam vyvolal značný rozruch, pán minister sa snažil vysvetliť činnosť komisie v tom zmysle, že sa budú rušiť iba tie školy, ktoré produkujú absolventov, ktorí sa nevedia umiestniť na trhu práce, alebo sa budú rušiť 8-ročné gymnáziá, ktorých je podľa neho priveľa.

    Domnievam sa, že tieto dôvody sú irelevantné a zakrývajú pravý dôvod práce racionalizačnej komisie, a to snahu aj takýmto veľmi pochybným spôsobom ušetriť v školstve nejaké peniaze. 23 mil., ktoré sa rušením škôl v tomto roku ušetria, je číslo, ktoré vyčíslil aj pán minister, je zanedbateľné a školstvo z finančnej biedy určite nevytrhne. Zaťaží však mnohé rodiny, ktoré budú musieť platiť svojim deťom internáty, prípadne cestovné na dochádzku do školy v inom okrese alebo v inom meste.

    Len čo sa začala na verejnosti prezentovať myšlienka zatvárania niektorých škôl, okamžite som interpelovala ministra a vyslovila som obavu, že v prvom rade sa určite budú rušiť málotriedne školy, o ktorých teda všetci vieme, že ich prevádzka je finančne náročnejšia ako prevádzka plne organizovaných škôl, ale sú veľmi potrebné. Jednak pre deti v početne malých obciach a jednak pre slovenské deti na južných územiach Slovenska. Pán minister pri interpeláciách, ale i verejne v médiách ubezpečoval, že snahou ministerstva školstva nie je rušiť málotriedne školy, ale práve opačne, ich snahou je zachovať v sieti škôl všetky málotriedne školy, poprípade ich počet ich aj tam, kde bude potrebné, rozšíriť. Prax je však iná, práve dnes som dostala list z obce Podhradie, okres Martin, ktorý bol zaslaný aj na Krajský úrad v Žiline, aj na ministerstvo školstva. Ide o sťažnosť občanov, ku ktorej bola pripojená aj petícia, ktorú podpísalo 289 občanov obce Podhradie. Dovolím si vám tento list prečítať:

    "Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    občania našej obce s prekvapením prijali správu z Okresného úradu v Martine, odboru školstva a kultúry, o zatvorení našej Základnej školy, ročníky 1 až 4, a Materskej školy v Podhradí. Okresný úrad odôvodnil svoje konanie tým, že rozpočet pridelený Krajským úradom v Žiline pre školstvo v okrese Martin je nižší o 15 %, a preto práve opatrenie takéhoto charakteru má tento problém vyriešiť."

    Už táto veta je dôkazom toho, že minister nehovoril pravdu, že práca racionalizačnej komisie má zamedziť vychovávaniu absolventov, ktorí sa neumiestňujú na trhu práce, ale že jednoznačne ide o nejakú snahu ušetriť financie pre školstvo. List pokračuje:

    "Nazdávame sa, že je to veľmi jednostranné rozhodnutie. Nie sú pripravené ďalšie variantné riešenia, ktoré by pomohli riešiť tento náš problém. Myslíme si, že takýto rázny krok síce ušetrí prostriedky v rozpočte pre školstvo na Okresnom úrade Martin, ale ako sa toto riešenie odzrkadlí v rozpočte rodín s deťmi, o tom sa už tu nehovorí a nikoho to zrejme nezaujíma. Sú to problémy spojené s dopravou, cestovným, ale i s bezpečnosťou detí, hlavne tých najmenších, o ktorých tu vlastne ide. A sú to aj problémy spojené so zamestnanosťou matiek, ktoré si nebudú môcť dovoliť vodiť deti do susednej obce.

    V málotriednej základnej škole pracuje riaditeľka školy, 1 učiteľka na plný úväzok a 1 učiteľka na čiastočný úväzok. V materskej škole je tiež 1 riaditeľka a 1 učiteľka. Obslužný personál je v tomto zložení: kurič na 1,47 úväzok, kuchárka na plný úväzok, upratovačka na plný úväzok, vedúca kuchyne na čiastočný úväzok. Dá sa prehodnotiť toto personálne obsadenie, dá sa prehodnotiť existencia riaditeľstva základnej školy aj materskej školy. Navrhujeme, že obidve sa môžu zlúčiť a existovať ako pobočky najbližšej väčšej školy, t. j. v Sučanoch. Problém kuriča sa jednoducho vyrieši tým, že práve teraz sa v obci začala plynofikácia prvými výkopovými prácami, takže kurič určite bude stačiť na polovičný úväzok. Čo sa týka upratovačky, tá by takisto mohla odísť z funkcie, pretože sa podujme na túto funkciu niektorá z učiteliek, pretože platy učiteľov nie sú na obdivovanie, ale ide o to, že učitelia chcú tejto škole pomôcť. Ostáva teda iba kuchárka a vedúca školskej jedálne. A ak by sa trocha pouvažovalo, snáď aj tuto by sa mohol nájsť nejaký spôsob. Ide len o to, aby sa uvažovalo v smere zachovania školy, a nie v smere likvidácie tejto školy."

    Moja otázka na ministra školstva teda znie: Aké kroky mieni urobiť, aby sa zachovala táto málotriedna, a nielen táto málotriedna, ale aj iné málotriedne školy, a nesťažovala sa ich rušením dochádzka pre tie najmenšie deti, pretože sa to práve vždy týka detí ročníkov 1 až 4.

    Ďalšia moja veľmi stručná interpelácia je na pána premiéra. Už moja predrečníčka pani poslankyňa Podhradská tu spomínala, že vláda mala mimoriadne zasadnutie, na ktorom vyjadrila svoj protest proti odhaleniu pamätnej tabule pre prezidenta Slovenskej republiky Dr. Tisa a odsúdila odhalenie tejto pamätnej tabule. Tiež sa nechcem vyjadrovať k tomuto rozhodnutiu, ale chcem sa spýtať pána premiéra, či vláda bude mať mimoriadne zasadnutia aj k tomu, že práve v týchto dňoch bola odhalená socha Turula v Gabčíkove a o týchto sochách jednoznačne vieme, že to sú sochy, ktoré prezentujú nie veľmi príjemnú stránku dejín pre slovenský národ.

    Ďakujem.

  • Ako posledný vystúpi pán poslanec Zelník.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    interpelujem ministra zdravotníctva Tibora Šagáta v súvislosti s celoplošným nákupom cytostatík a iných podporných liekov. Nemocnice dostali list od hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre klinickú onkológiu o tom, citujem:

    "Skupinový nákup cytostatík a vybraných podporných liekov v onkológii by sa mal začať realizovať už koncom tohto mesiaca. V technike spoločného nákupu sme z administratívnych dôvodov museli urobiť nasledovné zmeny:

    1. V súčasnej navrhovanej technike riaditeľ zdravotníckeho zariadenia zmluvne poverí Národný onkologický ústav zabezpečením podmienok na nákup v ním určenej sume.

    2. Celkové množstvá jednotlivých cytostatík budú so zreteľom na predpokladanú potrebu celoslovensky pripomienkované onkologickou radou.

    3. Národný onkologický ústav prostredníctvom manažérskej rady zmluvne zabezpečí u výrobcov podmienky, to znamená skupinové ceny, schválené objemy liekov, termíny platby a dodávky.

    4. Zariadenie nakúpi lieky v skupinovo dojednaných cenách v objemoch, na ktoré v prvom kroku poveril Národný onkologický ústav."

    Ďalšou veľmi dôležitou zmenou je, že sa nevytvára finančný fond na nákup cytostatík, ale suma, ktorú určí riaditeľ, bude v rámci prospektívneho rozpočtu účelovo viazaná na nákup onkologických liekov.

    Chcem upozorniť, že nemocnice nedostali stanovisko Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky k navrhovanému projektu skupinového nákupu cytostatík, takže nemajú žiadnu garanciu, že ministerstvo zdravotníctva bude dotovať nákup a navŕši sľubované percentá, ani nijakým spôsobom negarantovalo pozitívny výsledok tohto obchodu. Nemocnice nepoznajú štatút ani mandát tzv. onkologickej rady. Táto rada nebola vytvorená z poverenia ministerstva zdravotníctva, aspoň táto skutočnosť nebola zverejnená ani zainteresovaným stranám - nemocniciam. Neboli zverejnení členovia rady ani spôsob, akým boli nominovaní. Vzniká dojem, že táto skupina bola vytvorená samozvane, z titulu istej politickej podpory a neohrozenosti hlavného organizátora, ktorý si dovoľuje konať mimo rámca predpisov a na takéto konanie nabádať aj riaditeľov v iných nemocniciach.

    Nemocnice nepoznajú štatút ani mandát tzv. manažérskej rady. Výhrady platia rovnaké ako v prípade tzv. onkologickej rady. Nemocnice nemajú oporu v žiadnom predpise, ktorý by im dovoľoval nakupovať lieky cez iné organizácie, ako sú distribučné firmy. Na výber distribučných firiem musia nemocnice urobiť zo zákona výberové konanie, ktoré má prísne kritériá. Neexistuje predpis, ktorý by dovoľoval nemocniciam, aby za nich robil výberové konanie niekto iný. Naopak, v takomto prípade by došlo k porušeniu finančnej disciplíny a k prípadnému postihu riaditeľov. Tento postih nemusí prísť okamžite, keďže táto transakcia je krytá politicky. Navyše nie sú známe kritériá Národného onkologického ústavu na výberové konanie, ani jeho výsledok nie je teraz známy, či sa skutočne dosiahne finančná úspora a či sa lieky nakúpia naozaj výhodne. Celý projekt sa organizuje partizánsky, bez transparentnosti a zaváňa korupciou, akoby si niekto brúsil zuby na tučné provízie od monopolných distribútorov. Na riaditeľov, ktorí nepristúpili na tento obchod, je vykonávaný údajne istý psychologický nátlak zo strany organizátorov projektu.

    Pán minister, má sa cez takéto podivné obchody, cez celoplošné nákupy zabezpečiť financovanie novovzniknutého politického subjektu?

    Druhá otázka na pána ministra sa týka kúpy celotelového denzitometra. Pre poslancov, ale aj pre občanov vysvetlím, že je to prístroj, ktorý sa používa na meranie kostnej hustoty. Na Slovensku je podľa mojich údajov 5 takýchto prístrojov, z toho 3 sú v Bratislave. Pýtam sa: Prečo je vypísané výberové konanie na zakúpenie ďalšieho prístroja, ktorý je určený pre Bratislavu?

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skončili sme bod interpelácie poslancov.

    Na záver chcem požiadať členov vlády, aby podľa zákona o rokovacom poriadku dali písomnú odpoveď na interpelácie poslancov v stanovenej lehote, to znamená do 30 dní.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerokúvaní ďalších bodov podľa schváleného programu, a to je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o ochrane topografií polovodičových výrobkov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 470, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte tlač 470a.

    Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Ľubomír Fogaš.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predložil do druhého čítania návrh zákona o ochrane topografií polovodičových výrobkov, ktorý ste dostali, ako už bolo oznámené, pod tlačou číslo 470.

    Právne vzťahy v oblasti topografie polovodičových výrobkov sú vzťahmi patriacimi do skupiny práv priemyselného vlastníctva. Ich hlavnou funkciou je úprava vzniku, dĺžky trvania a zániku účinkov v oblasti ochrany topografií polovodičových výrobkov. Patria sem tiež otázky, ktoré upravujú vlastnícke a spoluvlastnícke vzťahy, konanie v oblasti ich ochrany, náležitosti jednotlivých druhov podania, ako aj otázky trov konania a s nimi spojené ďalšie otázky.

    Doterajšia úprava ochrany topografií polovodičových výrobkov je obsiahnutá v zákone číslo 529/1991 Zb., ktorý do určitej miery prispôsobil vtedajšie česko-slovenské zákonodarstvo medzinárodnému vývoju v oblasti priemyselného vlastníctva. Základným zámerom predloženého návrhu zákona bolo vytvoriť podmienky, ktoré zodpovedajú vyspelej trhovej ekonomike a sú v plnej miere harmonizované s úpravou platnou v Európskej únii. Novonavrhovaná úprava má za cieľ posilniť právne postavenie majiteľa topografie, ako aj iných držiteľov práv viaznucich na topografii. Návrhom sa rozširuje oblasť ustanovení zakotvujúcich konanie o prihláške, zápise a výmaze topografie s tým, že vymedzuje všetky potrebné náležitosti podaní súvisiacich s konaním o topografiách. Musím povedať, že tento prístup znamená, že nebude potrebné vydávať ďalší vykonávací predpis. Prijatím navrhovaného zákona nevzniknú nároky na štátny rozpočet a jeho uplatnenie si nevyžiada žiadne inštitucionálne opatrenia, čo je v súčasnom období veľmi vzácne.

    Ako vyplýva z tabuľky zhody k návrhu zákona Smernice Európskej únie číslo 87/54 z roku 1986, znenie návrhu zákona predovšetkým v jeho hmotnoprávnej časti plne rešpektuje smernicu. Z tohto hľadiska bol návrh zákona posúdený aj expertmi Európskej únie, pričom bola po vykonaní nimi navrhnutých úprav konštatovaná kompatibilita návrhu s príslušnou smernicou. Zásadný cieľ, a to posilnenie ochrany majiteľa topografie, držiteľa práva na ochranu či tretej osoby disponujúcej právom vo vzťahu k topografii sa v dikcii návrhu prejavil tak, že tento upravuje v širšom rozsahu vzťahy medzi pôvodcom, spolupôvodcami a tretími osobami. Bližšie charakterizuje pojem obchodné využívanie a predovšetkým presne vymedzuje procesný postup úradu v jednotlivých druhoch konaní.

    Oboznámil som sa, samozrejme, aj so spoločnou správou. Chcem sa poďakovať výboru za prerokovanie tohto návrhu zákona po prvom čítaní. Chcem vyjadriť presvedčenie, že zmeny, ktoré sa navrhujú a ktoré zrejme prednesie pán spravodajca, budú spieť k tomu, že tento návrh sa ešte zlepší a že tieto zmeny budú znamenať prijatie právneho predpisu, ktorý nás bude reprezentovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za odôvodnenie vládneho návrhu zákona.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Gabrielovi Palackovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto vládnom návrhu.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Národná rada pridelila tento návrh zákona na prerokovanie v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre pôdohospodárstvo a vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Tieto výbory návrh zákona prerokovali, aj gestorský výbor, ktorým bol určený výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, prerokoval spoločnú správu výborov 14. marca tohto roku.

    V spoločnej správe sú uvedené pripomienky, ktoré boli schválené v jednotlivých výboroch, a gestorský výbor odporúča o všetkých bodoch spoločnej správy hlasovať spoločne s návrhom schváliť. Ďalej gestorský výbor odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o ochrane topografií polovodičových výrobkov schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe. Súčasne poveril spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa neprihlásil písomne nikto z poslancov. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pani poslankyňa Kolláriková. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    vážený pán podpredseda vlády,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k problematike topológií polovodičových výrobkov. Základným zámerom prerokúvaného návrhu zákona je vytvorenie podmienok, ktoré zodpovedajú vyspelej trhovej ekonomike a zároveň budú harmonizovať s právnou úpravou platnou v Európskej únii. Je tu snaha predkladateľov posilniť právne postavenie majiteľa topografie, upraviť vzťahy medzi autorom, spoluautormi a tretími osobami v súlade s dohodou o obchodných aspektoch práv dnešného duševného vlastníctva a so zmluvou o ochrane duševného vlastníctva pri integrovaných obvodoch.

    V spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky je zahrnutých 16 pozmeňujúcich návrhov, ktoré by mali zlepšiť obsah tohto prerokúvaného návrhu zákona. Z tohto dôvodu budem dávať pozmeňujúci návrh len k § 3 ods. 2.

    Navrhujem, aby odsek 2 v § 3 bol nahradený novým znením: "Polovodičovým výrobkom sa na účely tohto zákona rozumie mikroelektronický výrobok v konečnej forme alebo vo forme medziproduktu, ktorý je výlučne alebo v spojení s inými funkciami určený na plnenie elektronickej alebo kombinovanej optoelektronickej a senzorickej funkcie zabezpečujúcej tiež premenu fyzikálnej veličiny na elektrický signál a naopak, premenu elektrického signálu na fyzikálnu veličinu, napríklad svetlo, tlak, teplotu, koncentráciu a podobne. Samotný výrobok je tvorený základnými stavebných prvkami, tranzistormi, diódami, odpormi, kondenzátormi vytvorenými v polovodičovej vrstve a niekoľkými vodivými, polovodivými a izolačnými vrstvami zabezpečujúcimi ich vzájomnú izoláciu a vzájomné prepojenie vo vopred danom trojrozmernom usporiadaní."

    Ak nebude prijatý tento pozmeňujúci návrh, dávam druhý pozmeňujúci návrh. Znie: V § 3 ods. 2 v treťom riadku doplniť za slovo "elektronickej" slovo "optoelektronickej". Odôvodňujem to takto: Ide o modernejšie definovanie polovodičového výrobku zodpovedajúce novému trendu, náročnosti technológie polovodičových výrobkov.

    Pozmeňujúce návrhy sú konzultované i s odborníkmi Katedry mikroelektroniky Elektrotechnickej fakulty. Žiadam hlasovať samostatne, najskôr o prvom návrhu a v tom prípade, ak by prvý návrh prešiel, tak potom o druhom návrhu už nedávam hlasovať. Ak prvý návrh neprejde, tak dávam návrh na hlasovanie o druhom návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy. Končím rozpravu k tomuto bodu.

    Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Pokúsim sa byť veľmi stručný. Pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy vyplývajúce zo spoločnej správy, ktorú ste dostali pod číslom 470a, súhlasím s pozmeňujúcimi návrhmi, tak ako boli predložené, a považujem ich za návrhy, ktoré smerujú k skvalitneniu samotného textu. Myslím si, že o nich je možné aj hlasovať spoločne. Pokiaľ ide o tento návrh, pán predsedajúci, ja som ho ešte nečítal. Takže si ho chcem pozrieť aspoň na minútku a zaujal by som k tomu stanovisko. Je to možné?

  • Nech sa páči, pán podpredseda, prečítajte si ten návrh. Minútová prestávka.

  • Po krátkej prestávke.

  • Myslím si, že nie je možné v krátkom čase posúdiť tie návrhy, preto odporúčam, aby neboli v tejto chvíli prijaté.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

    Odporúčam, aby sme pokračovali ďalším bodom, kde navrhovateľom je tiež podpredseda vlády pán Fogaš. Je to druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 493 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 493a.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, zdôvodnite tento vládny návrh.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    hlavným dôvodom vypracovania nového zákona o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je skutočnosť, že vznikla samostatná Slovenská republika a z následných zmien v štátnej správe. Veľa ustanovení zákona číslo 505/1990 Zb. o metrológii je pre ich neadresnosť, prípadne neaplikovateľnosť potrebné zmeniť a upraviť. Samozrejme, že ďalšie zmeny vyplývajú z potrieb harmonizovať náš právny poriadok s právom Európskej únie.

    Navrhovaný zákon sa z hľadiska organizačného zabezpečenia metrológie opiera o súčasnú infraštruktúru, predpokladá pôsobenie Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť metrológie. Plnenie odborných úloh, výkon metrologického dozoru a vykonávanie činnosti vyplývajúcich zo zákona o metrológii budú zabezpečovať metrologické orgány a organizácie podriadené Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, ktorými sú Slovenský metrologický ústav ako hlavný odborný garant aj orgán štátnej správy pre oblasť metrológie, Slovenský metrologický inšpektorát ako orgán štátnej správy pre oblasť metrologického dozoru, pričom Slovenská legálna metrológia ako štátna organizácia zriadená Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky a vykonávajúca metrologické činnosti podľa tohto zákona.

    Návrh zákona súčasne predstavuje určitú dereguláciu. Oproti súčasnej právnej úprave sa predmet regulácie zákonom zužuje na metrologickú kontrolu meradiel používaných v oblastiach, ktoré nesúvisia s ochranou občana, spotrebiteľa alebo verejných záujmov. Tu sa predpokladá pôsobenie iných faktorov, ako je napríklad záujem používateľa meradla na kvalite výroby, certifikácia systémov kvality a iné aspekty. Kalibráciu týchto meradiel bude potrebné zabezpečovať ich používateľom predovšetkým v akreditovaných laboratóriách.

    Prijatím zákona sa teda dosiahne zosúladenie technického práva Slovenskej republiky s právnymi predpismi Európskej únie. Ide teda o harmonizačný proces, ktorému je potrebné, aby sme sa podriadili z hľadiska smernice rady číslo 71/316/EHS, ale aj smernice číslo 80/181/EHS o zbližovaní právnych úprav členských štátov, ktoré sa týkajú meracích jednotiek.

    Chcem podčiarknuť, že navrhovaná právna úprava nevyvolá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočet obcí a miest, pričom oddelenie správnych konaní v zmysle tohto zákona od ostatných metrologických činností, ktoré sa vykonávajú za ceny podľa platných predpisov, sa zabezpečia zodpovedajúce príjmy aj pre štátne metrologické organizácie.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    rovnako ako v predchádzajúcom prípade, chcem poďakovať výborom za prerokovanie tohto návrhu zákona a zaujatie stanoviska. Mám k spoločnej správe výhrady, ktoré budem tlmočiť na záver rozpravy. Prosím, aby ste tento návrh zákona v druhom a treťom čítaní pri zmenách, ktoré budú schválené, podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výboru pánovi poslancovi Stanislavovi Bartošovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku informoval Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu vo výbore.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    vážený pán podpredseda,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 493) v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 690 zo 4. februára 2000 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 9. marca 2000 a v gestorskom výbore do 10. marca 2000, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor Národná rada určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne.

    Uvedené výbory prerokovali pridelený vládny návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady uznesením číslo 233 zo 16. marca 2000. Iné výbory Národnej rady vládny návrh zákona neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania predložil poslanec Marian Mesiarik, ktorý nie je členom výborov Národnej rady uvedených v citovanom uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanovisko podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Poslanci výboru jeho stanovisko neprijali. Iní poslanci stanoviská nepredložili.

    Výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona 8. marca 2000 a uznesením číslo 260 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval vládny návrh zákona 14. marca 2000 a uznesením číslo 128 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona 14. marca 2000 a uznesením číslo 219 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III správy, písomnej správy, ktorú dostali všetci poslanci, vyplýva 33 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru ku každému jednému návrhu.

    Pán predsedajúci, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási niekto z poslancov ústne do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda, vy ste avizovali, že na záver chcete ešte niečo povedať. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    oceňujem obsah spoločnej správy, ktorá vyplynula z rokovania výborov. Napriek tomu však mám prosbu, aby sme o bodoch 2, 20, 14, 15 a 16 hlasovali osobitne. Ja ich neodporúčam prijať, pretože ak by sme prijali bod 2, znamenalo by to, že napríklad meracie jednotky SI budú platiť len na účel tohto zákona, a nie pre iné zákony.

    Pokiaľ ide o bod 20, v ktorom ste navrhli, aby výučba, ktorá povedie k vzdelaniu pre tento odbor, bola upravená v osobitnom predpise, domnievam sa, že príslušný ústav nemá podľa § 31 a 32 ani takú kompetenciu. Úprava, ktorá je v návrhu obsiahnutá, je náležitá. A pokiaľ ide o spôsob vykonania skúšok, na to netreba prijímať nejakú osobitnú úpravu okrem tej, ktorá bude znamenať vlastne prehĺbenie vzdelania, ktoré tak či tak už on musí mať.

    Pokiaľ ide o body 14, 15 a 16, som presvedčený o tom, že tá úprava, ktorá je obsiahnutá dnes v návrhu zákona, je zrozumiteľnejšia, čo je jeden z atribútov prijatia samotného zákona. Navyše, zmeny sú odôvodňované tým, že v budúcnosti sa má zmeniť pôsobnosť príslušného úradu. Ale myslím si, že by sme mohli umožniť, aby k takým zmenám došlo až vtedy, keď sa zmenia pôsobnosti samotného zákona. Ten vývoj by sme anticipovali.

    Prosil by som teda, aby okrem týchto zmien všetky ostatné ste odsúhlasili v spoločnom hlasovaní.

    Ďakujem pekne za pochopenie, ešte raz vás prosím o podporu tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce k tomuto zaujať stanovisko, alebo až pri hlasovaní. Nie Ďakujem pekne.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Budeme pokračovať ďalším bodom, ktorý tiež odôvodní pán podpredseda vlády, a je to druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o hnojivách.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 484 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 484a.

    Vládny návrh zákona odôvodní pán podpredseda vlády Fogaš.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vládny návrh zákona o hnojivách sa predkladá z dôvodu komplexného riešenia problematiky registrácie hnojív a ich uvádzania do obehu. Ide teda o harmonizačný právny predpis, ktorý stanovuje pravidlá na bezpečnú manipuláciu s hnojivami a podmienky na ich použitie.

    Ďalej sa v predloženom návrhu ustanovujú pravidlá na agrotechnické skúšanie pôdy, povinnosti výrobcov a distributérov hnojív a podnikateľov v poľnohospodárstve, ktorí používajú hnojivá pri poľnohospodárskej výrobe, a povinnosti a oprávnenia štátneho odborného dozoru pri vykonávaní kontroly nad uvádzaním hnojív do obehu, ich používania a pri vykonávaní agrochemického skúšania pôdy. Ide o právny predpis, ktorého predmet úpravy zasahuje, samozrejme, širšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Teda ide o použitie zákona v oblasti poľnohospodárstva. Ide o použitie zákona, ktoré súvisí aj s ochranou životného prostredia.

    Uvedenie zákona do praxe bude značným prínosom z hľadiska ochrany spotrebiteľa a užívateľov pôdy pred nebezpečnými látkami, ktoré môžu hnojivá obsahovať. Pre výrobcov a dovozcov hnojív bude znamenať skrátenie registračného konania v prípade zhody s určením typov hnojiva podľa katalógu typov hnojív. Prispeje tiež k ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a životného prostredia pred nežiaducou kontamináciou a jeho prijatie prispeje k aproximácii slovenského právneho poriadku s právom Európskej únie.

    Chcem len pripomenúť pri tejto príležitosti dôležitosť tohto právneho predpisu, pretože, ako môžeme i v súčasnom období sledovať, viaceré obce a mestá majú natoľko kontaminovanú pôdu, že sa táto kontaminácia preniesla už aj do samotnej vody. A z tohto dôvodu sme nútení vyčleniť značné prostriedky na to, aby sme zabránili prípadnému ohrozovaniu zdravia.

    Verím, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, že sa stotožníte s dôvodmi, pre ktoré vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o hnojivách, a podporíte ho.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre pôdohospodárstvo pánovi poslancovi Klemensovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku odôvodnil vládny návrh a prerokovanie vo výboroch a informoval Národnú radu o výsledku prerokovania.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    dovoľujem si podať spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o prerokovaní vládneho návrhu zákona o hnojivách, ktorú ste dostali ako tlač číslo 484, v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo v súlade s § 78 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako určený gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o hnojivách v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 693 zo dňa 4. februára 2000 pridelila vládny návrh zákona o hnojivách na prerokovanie vo výboroch do 9. marca 2000 a v gestorskom výbore do 10. marca 2000 týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

    Výbory vládny návrh zákona prerokovali v termíne 7. až 14. marca toho roku. Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov na svojej 36. schôdzi dňa 14. marca 2000 a schválil ju svojím uznesením číslo 117. Iné výbory vládny návrh zákona o hnojivách neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania o spoločnej správe výborov neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská v zmysle § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 262 zo 7. marca 2000 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením číslo 94 zo dňa 7. marca 2000 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením číslo 127 zo dňa 14. marca 2000 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením číslo 115 zo dňa 7. marca 2000 tiež s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť so zmenami a doplnkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru, ktoré čítať nebudem, pretože ich máte v spoločnej správe (tlač číslo 484) v bode IV.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy číslo 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 17, 18, 20, 21, 22, 23, 24 a 25 hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich. O bodoch číslo 16 a 19 hlasovať tiež spoločne s návrhom neschváliť ich.

    Pán predsedajúci, skončil som a prosím k danej problematike otvoriť rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa prihlásili dvaja poslanci, pani poslankyňa Angelovičová a pán poslanec Delinga.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    ctená snemovňa,

    dovoľte mi zaujať stanovisko k vládnemu návrhu zákona o hnojivách. Tento zákon je významný a dôležitý z viacerých aspektov. Je to poľnohospodárska výroba, potravinárstvo, zdravie človeka, životné prostredie, ochrana prírody, výroba priemyselných hnojív a podobne. Svoje stanovisko zaujmem z pohľadu obsahu rizikových prvkov v hnojivách a ich možných nepriaznivých účinkov jednak na prírodu ako takú, rastliny a zvieratá a rovnako aj na zdravotný stav obyvateľov. Práve cieľom tohto návrhu zákona je stanovenie zásad realizácie environmentálnej prevencie v oblasti výživy aj v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady Európy vo vzťahu k životnému prostrediu. Zreteľne sú stanovené kritériá na aplikáciu hnojív.

    Návrh zákona túto vecnú podstatu zahŕňa v § 10 - Používanie hnojív, odsek 2 v znení, citujem: "Do hospodárskych hnojív nesmú byť vnášané rizikové prvky a rizikové látky, ktoré by mohli narušiť vývoj pestovaných rastlín alebo ohroziť potravinový reťazec, alebo znečistiť pôdu." Túto problematiku obsahuje aj tento prerokúvaný návrh zákona v § 11 - Agrochemické skúšanie poľnohospodárskej pôdy, odsek 1 v znení, citujem: "Agrochemické skúšanie poľnohospodárskej pôdy, jej pravidelné zisťovanie vybraných parametrov, jej chemických vlastností súvisiacich s pôdnou úrodnosťou a s jej znečisťovaním rizikovými prvkami a rizikovými látkami, cieľom ktorého je regulovať používanie hnojív tak, aby sa dosiahla alebo udržala trvalá produkčná schopnosť pôdy a vylúčilo sa jej znečisťovanie."

    K uvedeným odsekom obidvoch paragrafov zaujmem spoločné stanovisko. Prirodzená úrodnosť pôdy je podmienená drobovitou štruktúrou, ktorá umožňuje vode ľahké vsakovanie do nižších vrstiev a počas sucha znovu jej výstup do najvyšších častí. To je jedna stránka veci. Ale bez humusu sa takáto štruktúra nevytvorí. Tým, že boli nahradené maštaľné hnojivá priemyselnými, ohrozili túto drobovitú štruktúru a navyše nepridala jej ani ťažká mechanizácia, ktorá pôdu ešte viac utláčala. Veľmi často sa stáva, alebo je to bežné, že dažďová voda, alebo aj teraz po roztopení snehu, ako to vidieť na našich poliach, voda nevsakuje a stojí aj niekoľko dní na povrchu rovnakých miest. Pri svahovitom teréne vidieť vodu stekať a odnášať so sebou v priemere asi jednu štvrtinu hnojív a pesticídov do potokov. Je pravda, že priemyselné hnojivá vracajú do pôdy tie látky, ktoré jej boli odobraté zberom úrody. Ale vždy majme na pamäti, že týmito hnojivami sa do pôdy dostávajú aj cudzorodé látky, ktoré sa predtým v nej nenachádzali.

    V tejto súvislosti chcem upozorniť ctenú snemovňu ešte na jeden veľmi dôležitý fakt. Prevažná väčšina biocídov, t. j. insekticídov, herbicídov, rodenticídov alebo fungicídov, obsahuje tiež cudzorodé látky. V nadväznosti na to, čo som uviedla, veľmi som uvítala tento vládny návrh zákona o hnojivách s návrhom vyhlášky ministerstva pôdohospodárstva o ustanovení požiadaviek na hnojivá. V tejto vyhláške sú pomenované rizikové prvky, ako je kadmium, olovo, ortuť, arzén, chróm a ďalšie v závislosti od skupiny hnojív. Ja osobne považujem za veľmi významné, že v tejto vyhláške sú stanovené aj limitované hodnoty týchto rizikových prvkov v jednotlivých skupinách hnojív, pestovateľských substrátoch, v pôdnych pomocných látkach a zároveň aj ich prípustné odchýlky.

    Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj návrh vyhlášky ministerstva pôdohospodárstva o agrochemickom skúšaní poľnohospodárskych pôd a zisťovanie pôdnych vlastností, lesných pozemkov, ktorý obsahuje princípy a metódy chemických rozborov poľnohospodárskych pôd, ktoré sú uvedené v prílohe 3. Okrem iného sú v tejto vyhláške uvedené stanovenia rizikových prvkov, ale aj chlórovaných uhľovodíkov, polychlórovaných bifenylov, perzistentných orgánov chlórovaných pesticídov, polychlórovaných dibenzydioxínov a tak ďalej. Ja toto považujem za významný pokrok a krokom ku kvalite nášho pôdohospodárstva. Aj to zdôvodním.

    Vplyvom chemizácie nastali podstatné zmeny v pôdnej faune. Žiaľ, musím konštatovať, aj negatívne. Dnes nevidieť jarné záplavy chrústami, poklesol počet dážďoviek, ktoré majú významnú úlohu pri kyprení pôdy, a tým aj napomáhaní jej bakteriálnej činnosti. Znížili sa počty spevavého vtáctva, dravcov. Postupne takto môžem vymenúvať chrobákov, plazy, vtáctvo, cicavce, z ktorých mnohé druhy sú dnes chránené. Dnes už otvorene môžeme hovoriť o ochrane a zachovaní genetických zdrojov, fytogenofondu a genofondu živočíchov, ktoré sa počtom za niekoľko desiatok rokov veľkou mierou znížili pod tlakom priemyslu, pôdohospodárstva, ale aj dopravy a ďalších činností človeka. Dnes už nikto nepochybuje o tom, že intenzívnym hnojením sa dosahuje vysoká úroda na našich poliach, ale vznikajú aj riziká pre negatívne ovplyvňovanie životného prostredia a samotného človeka, ktorý v tomto prostredí žije.

    Neodborným hnojením, nevhodnou skladbou hnojív vo vzťahu k zloženiu pôdy sa do nej aplikuje nadbytok niektorých látok vrátane cudzorodých. Tak môže dôjsť k prehnojeniu pôdy, tieto látky sa dostanú do povrchových a podzemných vôd a či chceme, alebo nie, sú absorbované aj v nadmerných množstvách rastlinnými plodinami. Cudzorodé látky sa v rastline len nepatrne zapájajú do fyziologických procesov. V prevažnej väčšine sa ukladajú v bunkových vakuolách, v povrchových vrstvách byle rastlín a podobne. Rastlinami, ako krmivom, sa dostávajú do živočíšneho organizmu, kde sa ukladajú najmä v pečeni, obličkách a ďalších orgánoch. Postupne môžu vyvolávať poruchy ich činnosti, čo sa neskôr prejaví aj na celkovej zmene zdravotného stavu človeka. Niektoré cudzorodé látky prestupujú priamo do svalového tkaniva - mäsa hospodárskych zvierat alebo zveri, ktoré sa používa na konzumáciu obyvateľmi. Veľmi agresívnymi cudzorodými látkami je napríklad arzén. Fosforečnými hnojivami sa dostáva do pôdy kadmium, ktorý pôsobí karcinogénne a vplýva na sterilitu zvierat a, žiaľbohu, aj na ľudí. Karcinogénne napríklad pôsobia aj polychlórované bifenyly. Takto by som mohla pokračovať ďalej.

    Pred sebou máme návrh zákona o hnojivách, ktorého realizáciou v praktických podmienkach budeme predchádzať týmto nežiaducim negatívnym vplyvom. Natíska sa mi myšlienka, ktorú často vyslovujem: Dosiahnutie pokroku civilizácie neznamená zvíťaziť nad prírodou, ale naučiť sa s ňou múdro žiť.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona o hnojivách je krokom k múdremu využívaniu prírody. Poslanci Strany demokratickej ľavice prerokúvaný návrh zákona podporia.

    Úplne na záver, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi upozorniť vás na nesprávny údaj uvedený v návrhu vyhlášky ministerstva pôdohospodárstva o ustanovení požiadaviek na hnojivá v prílohe číslo 1 k vyhláške Limitné hodnoty rizikových prvkov v hnojivách, v hospodárskych hnojivách, v pôdnych pomocných látkach a pestovateľských substrátoch. Je to bod 1 - Minerálne hnojivá, pôdne pomocné látky, bod a) minerálne hnojivá s fosforečnou zložkou, v ktorých je hmotnostný zlomok celkového fosforu ako oxidu fosforečného 5 % a viac. Je tam tabuľka, v ktorej je uvedená hodnota 50 mg kadmia na 1 kg oxidu fosforečného. Tento údaj je nesprávny, správny údaj má byť 5 mg.

    Zdôvodnenie: Obsah kadmia v jednotlivých druhoch fosforečných hnojív sa pohybuje od 37,5 mg/kg. Napríklad je to superfosfát typu Afrika 60,4 mg/kg, superfosfát juhoslovanskej výroby a môže sa pohybovať až do 170 mg/kg. Tieto obsahy kadmia sa uvádzajú ako veľmi rizikové. Sú známe prípustné maximálne hodnoty obsahu kadmia v jednom kilograme fosforečných hnojív zo zahraničia. Môže to byť aj 8 mg. Osobne považujem údaj 5 mg za správny, a to vzhľadom na rizikovosť tohto prvku, jeho akumuláciu v pôde, v organizme, či už rastlín, živočíchov, alebo človeka, a dĺžku jeho eliminácie, ktorá sa počíta na desiatku až niekoľko desiatok rokov.

    Ďakujem pekne za pozornosť. Skončila som.

  • Pani poslankyňa Kadlečíková má faktickú poznámku.

    Prosím obsluhu, aby zapli mikrofón pani poslankyne Kadlečíkovej.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za udelenie slova.

    Dovolím si vysloviť podporné stanovisko k vystúpeniu pani poslankyne Angelovičovej, jednak teda k tomu jej návrhu, ktorý predložila pri kadmiu, ale zároveň by som chcela zdôrazniť aj to, že tento zákon vlastne vedie k ďalšej harmonizácii s legislatívou Európskej únie a je ohromne dôležitý pri registrácii.

    Ale predsa len by som si dovolila povedať aj to, pri jej slovách, ktoré sa týkali nadmerného hnojenia, že Slovensko v posledných desiatich rokoch o tom už nie je. Totiž napríklad v roku 1997 údaje za rozvojové krajiny hovorili, že hnojili 22 kg/ha, u nás na Slovensku to vtedy bolo 42 kg/ha, čiže vlastne sme sa približovali rozvojovým krajinám, zatiaľ čo vyspelé krajiny sa pohybovali na úrovni od 160 až 240 kg. Kvôli tomu, že u nás sa vstupy hnojív do pôdy zvýšili, čo sa týka cien, viac ako o 100 %, pomaly Slovensko sa stáva zaujímavou krajinou najmä z hľadiska biopotravín, a to najmä po afére s dioxínmi, ktorá sa objavila v Belgicku a v ďalších krajinách. Práve z tohto dôvodu by bolo potrebné prehodnotiť aj koncepciu našej poľnohospodárskej výroby a vlastne z chudoby vyťažiť cnosť a týmto smerom teda ísť aj v Slovenskej republike.

    Zároveň by som však chcela uviesť aj na podporu výrobcov chemických hnojív na Slovensku, že mali by na jednej strane podporovať podniky aj reálnymi cenami a možnosťami, ale na druhej strane mali by sme podporovať najmä domácich výrobcov...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Nech sa páči, pán poslanec Delinga, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán podpredseda vlády,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovolím si pripojiť sa do rozpravy v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona o hnojivách. Je to špecifický zákon, ktorý legislatívne upravuje jednu z veľmi dôležitých činností najmä v rastlinnej výrobe. A v podstate ten, kto dneska v poľnohospodárstve podniká, nepodniká bez rastlinnej výroby a takmer vo všetkých kútoch našej vlasti by sme chceli dosiahnuť, dá sa povedať, čo najväčšiu produkčnosť. Z tohto pohľadu sa teda dívame pri posudzovaní tohto návrhu na tri aspekty. Na aspekt potreby a účinnosti hnojív pre poľnohospodárstvo a lesy, na aspekt spôsobu výroby, dodávok, čiže distribúcie a skladovania hnojív, a to či hnojív, ktoré sa vyrobia tu doma, v našej produkcii, alebo aj hnojív, ktoré sem importujeme. A v neposlednom rade je to legislatívna úprava z pohľadu výroby, certifikácie a aplikácie hnojív pre poľnohospodárov. Vieme veľmi dobre, že hnojivá sú nielen reprodukčný nástroj, ale že sú aj nástroj, ktorý hlboko zasahuje do ekonomiky našich poľnohospodárskych podnikov, a preto má aj z hľadiska uskladňovania veľmi náročné podmienky a myslím, že legislatíva, ktorá je spracovaná v tomto návrhu, je, dá sa povedať, prijateľná.

    Chcel by som teda oceniť aj z pohľadu nás poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko, že tento návrh vládneho zákona je dobrým zákonom, tak ako aj všetky predchádzajúce zákony, ktoré z kuchyne rezortu pôdohospodárstva do nášho parlamentu prichádzali, a verím, že aj pre budúcnosť nebude poľavené z tejto kvalitatívnej stránky.

    Aj napriek tomu, že tento návrh zákona je kvalitatívne dobrý a vo výbore pre pôdohospodárstvo bolo prijatých niekoľko návrhov, ktoré sú obsahom spoločnej správy, dovolím si predsa len ešte predniesť také spresňujúce tri návrhy k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktoré v podstate spresňujú také memento, ktoré sa dotýka predovšetkým poľnohospodárskych prvovýrobcov jednak z hľadiska skladovania hnojív a jednak z hľadiska potom evidencie, ktoré musia v podstate zodpovedať podmienkam jednak zdravej výživy a dobrého životného prostredia. Hlavne ide o to, aby ten, kto bude mať na starosti kontrolu, a v tomto prípade či je to Ústredný kontrolný a skúšobný ústav, alebo aj rezort pôdohospodárstva, kde sme mu vložili do tohto zákona túto povinnosť, by sa mal snažiť zohľadniť aj súčasné možnosti našich poľnohospodárskych podnikov a nevyžadovať tvrdo podľa zákona takú vysokú byrokraciu, akoby tento zákon v sebe obsahuje a mohol aj vlastne nútiť poľnohospodárske podniky. Preto chcem navrhnúť, aby sa ešte nejaké menšie úpravy na zladenie tejto situácie v zákone uskutočnili. Ide o tieto tri návrhy:

    Predovšetkým v § 9 v ods. 1 pod písm. a) si myslím, že treba slovo "trvalým" nahradiť dvomi slovami, a to "obchodným názvom a typom", pretože ide o označenie a balenie hnojiva. A keďže ide o kompatibilitu s § 8, kde v ods. 1 pod písm. b) sa presne uvádza, ako sa majú hnojivá označovať a ako majú byť teda aj evidované, tak si myslím, že práve toto písm. a) v § 9 v ods. 1 nie je v tejto kompatibilite.

    Ďalej navrhujem, aby v § 10 ods. 7 pred slovo "povinnú" sa vsunulo slovo "na požiadanie". A tu vychádzam z toho, že tým sa stane zhodná požiadavka s ods. 5 v tom istom paragrafe, kde sa vylúči pochybnosť, či sú podnikatelia povinní každoročne predkladať prehľad o spotrebe hnojív kontrolnému ústavu alebo či sú povinní túto evidenciu predkladať len na požiadanie tohto kontrolného ústavu.

    Vychádzam z toho, že dnes máme zhruba 1 300 právnických osôb v poľnohospodárstve a asi okolo 16 tisíc fyzických osôb a keby každá táto osoba predkladala každoročne na kontrolný a skúšobný ústav evidenciu o používaní a skladovaní hnojív, bola by to prílišná byrokracia. A myslím, že by zaťažovala aj tento kontrolný úrad. Preto viac sa prikláňam k tomu, aby išlo o fakultatívnu podmienku výberu kontrolným úradom, kto mu má predložiť túto evidenciu. Tým sa nezbavuje, samozrejme, poľnohospodársky podnik toho, že musí viesť evidenciu pre svoje vnútro, pre svoje ja. Ale keď kontrolný úrad príde na kontrolu a bude chcieť podklady vidieť a bude to chcieť mať, tak požiada poľnohospodársky podnik, aby mu evidenciu predložil.

    Zároveň je to § 10 ods. 7, kde pred slovo "povinnú" navrhujem vsunúť slovo "na požiadanie". Čiže zostáva tam všetko, ako je, len vsúvam tam slovo "na požiadanie". Je to zároveň aj z toho pohľadu, že v § 15, ktorý hovorí o pokutách, ktorý je viazaný práve na to, či poľnohospodárske podniky dodržia legislatívu a potrebné náležitosti, takisto aby neboli zbytočne sekírované kontrolným úradom, že vlastne by táto väzba mala byť na § 10 a na ods. 5 a 7, a teda takisto navrhujem do § 15 ods. 1 písm. b) vsunúť pred slovo "neposkytnúť" slová "na požiadanie". Čiže zasa ide o terminus technicus, keď kontrolný úrad požiada, tak je poľnohospodársky podnik povinný predložiť túto evidenciu. Ak ju nepredloží alebo nemá, kontrolný orgán ho sankcionuje a v tom prípade sa nemôže vyviniť z toho, že by neporušoval zákon.

    Z tohto pohľadu si myslím, a na kvalitatívne zlepšenie daného návrhu vládneho zákona by som bol veľmi rád, vážené pani poslankyne a páni poslanci, ale aj požiadam pána podpredsedu vlády, aj pána spoločného spravodajcu, aby tieto moje návrhy akceptovali.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Angelovičová a poslankyňa Podhradská. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Angelovičová, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Ja ešte doplním pána poslanca Delingu o významné paragrafy tohto zákona. Je to § 9 a 10 tohto predloženého zákona. Tieto paragrafy ustanovujú okrem iného aj používanie hnojív, spôsob ich aplikácie tak, aby nebolo ohrozené životné prostredie, ale predovšetkým kvalita vôd. Sú nám známe výsledky monitorovania kvality pitnej vody. Najčastejšie sú prekročené práve hladiny arzénu a dusičnanov. Arzén je, vieme, že cudzorodou látkou, je veľmi agresívnou, ale dusík je súčasťou priemyselných a takisto hospodárskych hnojív. Práve tieto vyhlášky k tomuto zákonu ustanovujú používanie množstiev podľa účinnej látky a takisto aj spôsoby aplikácie týchto hnojív. To znamená, že tento zákon zabraňuje prenikaniu týchto látok, ale aj iných, do podzemných častí, to znamená do nižších vrstiev pôdy, a tým aj do podzemných vôd. To znamená, že týmto zákonom sa bude zabraňovať práve intoxikácii podzemných vôd. To znamená pitnej vody.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Ja chcem vyjadriť potešenie, že toto je jeden z návrhov, s ktorým, myslím si, môžeme súhlasiť, aj koalícia, aj opozícia.

    Ale chcem sa vrátiť k jednej veci a prosím vás, pán podpredseda, aj keď dopredu hovorím, nebude sa to dotýkať tohto zákona, ale rada by som len predsa povedala niečo a vrátila sa k jednému materiálu, ktorý sme tu pred časom prerokúvali. Bol to program zdravej výživy obyvateľstva. Vtedy v rozprave vystúpil pán poslanec Klemens, ktorý je teraz spoločným spravodajcom, a ja som vo svojej faktickej poznámke reagovala na jeho vystúpenie, keď som ho kritizovala, že teda síce pekné veci deklaruje, ale že skutočnosť je iná a že aj pri hlasovaní o štátnom rozpočte sa zachoval tak ako väčšina koaličných poslancov, že teda pekné reči majú, ale nič neurobia pre to, aby sa to premietlo aj do praxe. Pán poslanec Klemens ma upozornil, že to nie je tak, že on vtedy hlasoval inak. Ja som si to overila, naozaj mal pravdu.

    Tak, pán poslanec, ospravedlňujem sa vám. Vy ste jeden z mála poslancov SDĽ, ktorý ste hlasovali inak. Takže prepáčte.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme tento bod ešte dokončili vystúpeniami pána navrhovateľa a pána spravodajcu. Áno.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel som poďakovať všetkým vystupujúcim. Pani poslankyňu Angelovičovú chcem osobitne ubezpečiť o tom, že upozorním na chybu, ktorá sa vo vyhláške vyskytuje. My ju dnes, samozrejme, neschvaľujeme, je predložená v súlade so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a som presvedčený, že spoločnými silami tento nedostatok odstránime.

    Ďakujem tiež za podporné vystúpenie pani predsedníčky výboru Kadlečíkovej.

    K návrhom, ktoré tu odzneli. Pán poslanec Delinga, ja súhlasím s druhým a tretím návrhom. Bez problémov. Ale prvý návrh je sporný. Chcete nahradiť slovo "trvalým" slovami "obchodným názvom". Ale to slovo "trvalým" vyjadruje, že to má byť nezničiteľné, že to označenie má trvať nejaký čas. A z tohto pohľadu si myslím, že práve s odvolaním sa na § 8 ods. 1 písm. b) vlastne to znamená, že to slovo "označiť" znamená, že sa použije obchodný názov, a to slovíčko "trvalým" vyjadruje len, že má ísť o bezpečné označenie, ktoré bude trvať určitý čas. Čiže tento prvý návrh, ak by ste dovolili po tomto vysvetlení, by som neodporúčal prijať. Tie ďalšie dva áno. Zosúlaďujú vlastne zákon, vnútorne vytvárajú mu určitú kompatibilitu.

    Pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy predložené v spoločnej správe, súhlasím so všetkými zmenami, ktoré sú v spoločnej správe uvedené. Aj s návrhom, ako pán spoločný spravodajca odporúčal o nich hlasovať. Myslím si, že ide o zmeny, ktoré smerujú k tomu, že v niektorých častiach sa návrh legislatívnotechnicky, gramaticky či štylisticky zlepší a v jednom prípade, myslím, sa aj lepšie vyjadrí to, čomu hovoríme harmonizácia.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

    Ďakujem, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    kolegyne a kolegovia,

    v prvom rade aj ja by som sa chcel poďakovať tým, ktorí v rozprave vystúpili, a to pani poslankyni Angelovičovej a pánu Delingovi. Musím podotknúť, že ide skutočne o veľmi úzku špeciálnu odbornú problematiku hnojív organických i anorganických, pevných i tekutých, jednozložkových i viaczložkových, pričom táto problematika pre laickú verejnosť nepatrí medzi prioritné, ale pre poľnohospodárov, výrobcov a distribútorov hnojív však zostáva zákon o hnojivách veľmi dôležitý. Cieľom navrhovaného zákona je prijatie takého legislatívneho predpisu, ktorý upraví a dá do súladu činnosť výrobcov a distribútorov hnojív s užívateľmi pôdy, na ktorú sa hnojivá aplikujú, vrátane povinnosti štátnych orgánov na ich kontrolu. Poslaním zákona o hnojivách je udržať kvalitu a bezpečnosť hlavne anorganických hnojív uvádzaných na trh, preverenie ich úžitkových vlastností, ako i úrovne poskytovaných služieb v oblasti hnojenia a agrochemického skúšania pôdy. Konštatujem, že z rozpravy vyplynuli tri pozmeňujúce návrhy, ktoré predložil pán kolega poslanec Delinga, ktoré pre mňa sú akceptovateľné, pretože spresňujú a proste sú spresňujúce v nadväznosti na to paragrafové znenie, ktoré, dúfam, hlasovaním prijmeme. A o týchto troch pozmeňujúcich návrhoch nechám hlasovať až po hlasovaní o návrhoch gestorského výboru.

    Na záver chcem povedať, že vládny návrh zákona o hnojivách pri akceptovaní návrhov gestorského výboru a azda i návrhov, ktoré vyplynuli z rozpravy, je dobrý a prosím o jeho podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    prerušujem dnešný deň rokovania 28. schôdze. Zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine podľa schváleného programu.

    Takže do zajtra do 9.00 hodiny dovidenia.