• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram druhý rokovací deň 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby účasť na dnešnom rokovacom dni overili svojím podpisom na prezenčnej listine.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na 28. schôdzi Národnej rady v druhom rokovacom dni sa ospravedlnili páni poslanci Andrejčák, Kandráč, Kovačič, Šlachta, Švec a Topoli. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Mesiarik.

    Budeme pokračovať v rokovaní 28. schôdze podľa schváleného programu a ďalším bodom programu je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 533, súčasťou ktorého je aj návrh na rozhodnutie predsedu Národnej rady o pridelení tohto návrhu zákona výborom.

    Teraz prosím pána poslanca Andrassyho, aby za skupinu poslancov Národnej rady predkladateľov predmetný návrh zákona uviedol.

    Pán poslanec Andrassy, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    zmeny v slovenskom hospodárstve, rozvoj trhovej ekonomiky si vyžadujú aj jasnú a účinnú úpravu pracovnoprávnych vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Základným účelom návrhu novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, je vo väčšej miere zabrániť obchádzaniu inštitútu pracovného pomeru dohodami o vykonaní práce alebo dohodou o pracovnej činnosti. Tieto dohody totiž v poslednom období začali vo veľkej miere simulovať pracovný pomer a zvlášť v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti.

    Občan uzatvárajúci dohodu o vykonaní práce si pritom neuvedomuje, že uzatváraním takejto dohody mu nevzniká nárok na ochranu ani v dôchodkovom, zdravotnom či sociálnom poistení. Podľa odhadov pracovníkov ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny či úradov práce dnes až dve tretiny dohôd o vykonaní práce sú uzatvárané s dlhodobo nezamestnaným, teda občanom, ktorý aj poberá dávku sociálnej pomoci. Som rád, dámy a páni, že táto poslanecká iniciatíva vyvolala zvýšený záujem verejnosti o takú citlivú otázku, akou je otázka zamestnanosti, boja s čiernou prácou či jasným definovaním pracovného prostredia.

    Predkladatelia návrhu novely Zákonníka práce sú otvorení vecnej diskusii pri dopracovaní novely tak, aby táto novela odrážala aj pohľad tých, ktorý budú novelizovaný Zákonník práce uplatňovať v reálnom živote. Už dnes sme pripravení predložený návrh upraviť tak, aby sme vniesli uvedenou novelou jasné pravidlá do uzatvárania dohôd o vykonaní práce, aby sme nezabránili možnosť študentom či dôchodcom privyrobiť si dnes aj v tak už zložitej ich sociálnej situácii.

    Verím však, panie poslankyne a páni poslanci, že všetci, tak ako tu sedíme, sa zhodneme, že súčasný platný Zákonník práce je z celospoločenského hľadiska žiaduce novelizovať. Na dopracovanie predloženej novely máme viac ako 40 dní medzi prvým a druhým čítaním. Som presvedčený, že v konečnom dôsledku slovenský parlament schváli novelu Zákonníka práce, ktorá vnesie do pracovnoprávnych otázok väčší poriadok. Budú stanovené jasné pravidlá aj pri uzatváraní dohôd o vykonaní práce, prinesie účinnú ochranu zamestnanca.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a verím, kolegyne, kolegovia, že tento návrh novely Zákonníka práce podporíte do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu.

    Teraz prosím pána poslanca Dzuráka, ktorého určil gestorský výbor, aby predniesol svoje stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

  • Vážená Národná rada,

    milé dámy,

    vážení páni,

    vystúpiť na dnešnej schôdzi k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 37. schôdzi. V súlade s § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú správu k predmetnému návrhu zákona.

    Konštatujem, že návrh zákona spĺňa formálnoprávne náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie aj dôvodovú správu.

    Účelom predloženého návrhu zákona je zabrániť, aby nedochádzalo k obchádzaniu inštitútu pracovného pomeru. Navrhuje sa preto vypustiť zo Zákonníka práce dohody o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru. Vypustením dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru zo Zákonníka práce a uložením povinnosti zamestnávateľovi zabezpečovať plnenie úloh zamestnancami v pracovnom pomere by malo dôjsť podľa navrhovateľov aj k zníženiu počtu evidovaných nezamestnaných. Návrh zákona je v súlade s článkom 36 Ústavy Slovenskej republiky a nebude mať dosah na štátny rozpočet ani na rozpočet obcí a miest.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 557 z 28. 2. 2000 prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 3. mája 2000 a gestorský výbor v lehote do 5. mája 2000.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím vás, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky, z toho dve za kluby, za klub Hnutia za demokratické Slovensko pani poslankyňa Keltošová a za SDK pán poslanec Brocka. Ďalej je prihlásený pán poslanec Kalman. Pani poslankyňa Keltošová vystúpi ako prvá za klub Hnutia za demokratické Slovensko.

    Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som na úvod tohto bloku sociálnych zákonov povedala môj názor, ale aj názor poslancov za HZDS. Nebývalo zvykom v tejto snemovni od roku 1990, aby sa sociálne zákony pripravovali alebo novelizovali takýmto spôsobom. Chcem na to upozorniť najmä nových poslancov, že také zákony, ako je Zákonník práce, prípadne nový zákon o sociálnej pomoci, zákon o Sociálnej poisťovni boli pripravované dlhodobo a starostlivo aj za účasti sociálnych partnerov a príslušných inštitúcií. Ak mám pred sebou schválený program tejto schôdze Národnej rady, konštatujem, že dva zákony dáva SDĽ a štyri zákony sú z dielne klubu SDK. Ja sa pýtam, prečo koaliční poslanci, napríklad SDK a SDĽ, sa nevedeli dohodnúť na jednej novele zákona o zamestnanosti. Prečo dva poslanecké kluby musia predkladať dve samostatné novely zákona o zamestnanosti? Prinajmenšom je to neobvyklé, je to v legislatívnej praxi neštandardné, ale zrejme to naznačuje niečo aj o vnútorných pomeroch vo vnútri koalície.

    K predmetnému bodu programu, ktorý sa dotýka Zákonníka práce. Chcem sa opýtať pána predkladateľa, ak tu konštatoval, že ministerstvo práce a úrady práce odhadujú, že dve tretiny dohôd sa uzatvárajú s dlhodobo nezamestnanými, tak sa pýtam, kde sú tu kontrolné mechanizmy, kontrolné mechanizmy tak ministerstva práce, ako kontrolné mechanizmy a kontrolné odbory, ktoré fungujú na príslušných okresných úradoch práce. Možno je to tým, vážení poslanci, že ste rozpočtu Národného úradu práce zobrali nekvalifikovane, dnes už to vidíte, 75 miliónov korún na správne náklady. Možno je to tým, vážení poslanci, že v minulosti začatý komplexný informačný systém, ktorý bol dohodnutý so Svetovou bankou, že tento projekt bol zastavený. Jednoducho robíte amatérske kroky v oblasti politiky zamestnanosti a potom sa nestačíte čudovať, čo všetko toto prináša v praxi. Napríklad aj novela zákona o sociálnom poistení je toho dokladom. Budeme však o tom hovoriť neskôr, keď táto snemovňa napriek upozorneniu poslancov HZDS odhlasovala vlastne diskriminačný zákon vo vzťahu k odvodovým povinnostiam dôchodcov.

    Táto novela zákona, ktorou chcete dosiahnuť, aby sa zamedzila takzvaná čierna práca, myslím si, pán poslanec Dzurák, že je v rozpore dokonca aj s ústavou. Máte pravdu, je v súlade s článkom 36, ale podľa mňa je v rozpore s článkom 35 ods. 3, kde sa hovorí, že občania majú právo na prácu. Postihujete tým veľké skupiny dôchodcov, postihujete takouto novelou aj veľké skupiny študentov. Postihujete tým ľudí, ktorí popri hlavnom zamestnaní, popri hlavnom príjme, ktorý im zrejme nestačí, legálnym spôsobom sa chcú dohodnúť aj na vedľajšom pracovnom pomere. Nemyslím si, že tento krok bude šťastný, a takisto si nemyslím, že vám prinesie popularitu alebo zvýšenie preferencií od vašich voličov. Zrejme už viete z médií, aké ohlasy to vyvolalo u verejnosti, preto ja sa k nim pripájam.

    Navyše chcem upozorniť túto snemovňu, že váš pán minister Magvaši si dal do svojho legislatívneho plánu úloh predložiť nový Zákonník práce v septembri 1999. Dnes máme marec, nový Zákonník práce tu nie je, ale je tu aspoň iskrička nádeje podľa legislatívneho plánu na tento rok, že do 20. apríla 2000 bude predložený nový Zákonník práce. Preto sa pýtam, načo tieto preteky s časom, načo táto nesystémová legislatívna práca, načo budete už vopred komplikovať prijímanie nového Zákonníka práce, ak vám nejde len o vaše preferencie. Toto je slabý dôvod pre mňa aj pre mojich kolegov, aby som takýto návrh novely Zákonníka podporila.

    Vážený pán predsedajúci, dávam návrh, aby sa postupovalo v zmysle rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písm. a), to znamená vrátiť na dopracovanie. Ale myslím si, že by bolo dobré, keby ste váš návrh dopracovali už do nového Zákonníka práce ako komplexnej právnej úpravy.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Keltošovej sú piati páni poslanci. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredsedajúci.

    Chcem tiež vyjadriť poľutovanie nad takouto novelou a súhlasiť s pani poslankyňou Keltošovou, že skutočne sa v minulosti sociálne zákony dlhodobo tvorili a tvorili sa na základe dohody sociálnych partnerov. A neobstojí ani tvrdenie pána poslanca Andrassyho, že táto novela má svoje chyby, ale že má 40 dní na to, aby sa dopracovala. Predpokladám a verím, že je veľká chyba, keď poslanec niečo také povie. Treba povedať, že táto novela je skutočne šitá horúcou ihlou, ktorá napácha viac zla ako dobra. Chcem upozorniť pánov z vládnej koalície, že ľudia na to, aby mohli prežiť po balíčkoch ekonomických opatrení, nutne potrebujú aj prácu na dohodu, preto drvivá väčšina ľudí už dnes má 2 - 3 zamestnania, aby prežila v tomto ťažkom čase. Takže aké to opatrenie bude len proti nim.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Samozrejme nemožno súhlasiť s časťou vystúpenia mojej kolegyne predrečníčky, pretože zlou nefunkčnou štruktúrou Národného úradu práce by Národný úrad práce pri jej zmene ušetril nie 75 miliónov, ale niekoľkokrát viac. Ale to je už diskusia o inom. Ja by som len chcel podotknúť, že táto novela má v sebe aj iný problém a predpokladám, že ak prejde do druhého čítania, tak by sme sa mali zaoberať aj s takým stavom, že obce vykonávajú prenesený výkon štátnej správy pri referendách, napríklad o voľbách, a ja nie som schopný urobiť takýto výkon bez dohôd. Jednoducho niekoľko tisíc dohôd treba napríklad na vykonanie v Bratislave po jednotlivých mestských častiach, a to je len jedna obec. Takže bol by som rád, keby sme aj na toto mysleli pri úplnom zrušení takého inštitútu, ako sú dohody o vykonaní práce.

  • Ďakujem pekne.

    Nebudem opakovať tie dôvody, ktoré povedala pani poslankyňa Keltošová, pretože sa s nimi úplne stotožňujem, ale veľmi ma prekvapuje, že celý poslanecký klub SDĽ podpísal túto novelu. Hoci, vážené dámy, vážení páni, opakovane v parlamente odznelo z vašich úst kvílenie, aká je nízka mzda v Slovenskej republike. Absolútne súhlasím. Keď si pozriete posledné údaje zo Štatistického úradu, reálna mzda po prvýkrát od vzniku Slovenskej republiky od roku 1999 poklesla, pozrite si včerajšie čerstvo uverejnené údaje. Takže občania nemajú tie vedľajšie pracovné úväzky na dohodu z nejakej roztopaše, ale jednoducho preto, aby prežili. Preto sa veľmi divím, že práve vy ste všetci podpísali takúto novelu, ktorá ide absolútne proti vášmu programu a proti tomu, čo ste v parlamente opakovane hovorili.

    Pozrite si svoje vystúpenia. Samozrejme, že tento krok je absolútne nesystémový. Je vytrhnutý z celého kontextu a naozaj tu už opakovane aj minister prisľúbil, že dodá kompletný zákon, teda nový Zákonník práce, na ktorý čakáme. Takže takéto vytrhnutia problému navyše absolútne nesystémové, tak ako ich navrhujete, nevyrieši problém s nezamestnanosťou. Ten problém sa musí riešiť úplne iným spôsobom. Takto iba beriete možnosť ľuďom si prilepšiť v dnešnej katastrofálnej ekonomickej situácii.

    Preto sa tiež stotožňujem s tým, aby návrh nepokračoval do druhého čítania, aby minister splnil svoj legislatívny plán a predložil komplexný návrh nového Zákonníka práce.

  • Predkladaná novela je úplným nezmyslom predovšetkým z vecného dôvodu. A ja to načnem trošku z inej strany. V rámci výkonu štátnej expertízy sme mali k dispozícii niekoľko stočlenný expertný zbor externých spolupracovníkov, ktorí nemohli byť v trvalom úväzku, pretože ich služby a ich odborné znalosti mohli byť využívané len veľmi zriedka, keď sa vyskytla daná špeciálna technológia alebo technické riešenie, ku ktorým boli odborne kvalifikovaní. Takéto riešenie nie je realizovateľné inak ako úväzkom na dohodu, a nie trvalým pracovným pomerom. Teda ak vy chcete zakotviť čosi takéto, zrušiť možnosti úväzkov na dohodu, tak vlastne zaväzujete kohokoľvek, aby zobral do trvalého pracovného pomeru osobu, ktorú potrebuje daná inštitúcia alebo organizácia jednorazovo, krátkodobo alebo na veľmi presne ohraničený okruh odborných činností.

    Toto je jednoducho totálny nezmysel, ktorý navrhujete, a ja vychádzam z toho, že to navrhovali ľudia, ktorí pravdepodobne nemajú nič spoločné s odbornou vysokošpecializovanou profesiou, dajme tomu odprednášanie série prednášok v nejakej inej inštitúcii alebo expertné stanoviská, alebo posudzovania dokumentácií v najrôznejších oblastiach s frekvenciou veľmi nízkou, veľmi nízkou frekvenciou. Takéhoto pracovníka jednoducho nie je možné zobrať do trvalého pracovného pomeru.

    Ak si týmto myslíte, že štatisticky zlepšíte počet nezamestnaných, tak ste na hlbokom omyle. Pretože popri tom, čo ja tu uvádzam, platí druhý fakt, to, čo uvádzal pán poslanec Bajan, a to je veľká sféra tých činností, ktoré miestne zastupiteľstvá nemôžu, doslova nemôžu riešiť iným spôsobom ako touto formou. Takže ak SDĽ je odhodlaná postupovať tohto cestou, tak je to cesta zlá a otvorene poviem aj profesijne hlúpa.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za udelenie slova.

    Ja by som sa tiež chcela vyjadriť k tomu, čo tu povedala pani poslankyňa Keltošová, a musím povedať, že súhlasím s jej názorom, keď hovorí, že ide o novelu, ktorá sa nevyznačuje systémovosťou, a ešte by som k tomu chcela pridať, že ide zrejme aj o nepoznanie konkrétneho života, pretože v opačnom prípade by tu takýto návrh, že dohody o vykonaní pracovnej činnosti by vlastne nemali už naďalej existovať, autori celkom určite nepredložili. Pretože ide napríklad o vzdelávaciu inštitúciu, ktorá si objednáva lektora na špecifický problém. Potrebuje ho na dve hodiny a uzatvorí s ním pracovnú dohodu so všetkými, pardon, vstúpi do pracovného pomeru so všetkými tortúrami. Potrebujeme určité stanovisko k veľmi špecifickému problému, ale chceme, aby bolo kvalitné, pretože neovládame určitý problém. Takže zase, čo urobíme? Uzavrieme alebo prijmeme dotyčného pracovníka do pracovnej činnosti? Takže tu vlastne ideme proti kvalite, ale dá sa povedať, že ideme aj proti tomu, čo naozaj v praxi existuje. A nechcem povedať aj to, že ak sa dnes má mladá rodina uživiť alebo akákoľvek iná rodina uživiť, tak nestačí, aby vykonávala jednu prácu, ale častokrát sa utieka k dvom až trom činnostiam. Takže naozaj by bolo dobré, ak by táto novela bola dopracovaná v Zákonníku práce systematicky. Chápem krok SDĽ, podporujem ho v tom, že chcú riešiť nezamestnanosť, ale toto nie je cesta, akou sa to vyrieši.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    pokúsim sa o spájajúci pohľad na tieto dva zásadné názory, ktoré tu doteraz odzneli. Sú tí, ktorí predkladajú ten návrh novely Zákonníka práce, a tí, ktorí ho zavrhujú. Myslím si, že situácia v nezamestnanosti je veľmi vážna a keďže vláda zatiaľ do parlamentu nepredkladá také návrhy, ktoré by ju nejakým zásadným spôsobom upravovali, ak s tým prichádzajú poslanci, a v tejto chvíli to nie je len návrh zo strany SDĽ, ale budú to aj ďalšie návrhy, nemali by sme ich len tak v čiernobielom videní zavrhovať, lebo situácia je veľmi vážna. A ja si myslím, že každé opatrenie, ktoré na jednej strane zamedzí plytvaniu verejných prostriedkov, na druhej strane zníži mnoho razy nafukovanú alebo umelú mieru nezamestnanosti, každé takéto opatrenie je dobré a že ho treba podporiť.

    Chcel by som v tejto chvíli povedať, že rozumiem úmyslu predkladateľov, že chceli pomôcť vláde znížiť problém nezamestnanosti, ale zase súhlasím s tými, ktorí kritizujú ten návrh, že spôsob, akým to chcú dosiahnuť, nie je najšťastnejší. Ale aby sme nestrácali čas, viem si predstaviť, že v druhom čítaní alebo v ďalšom rokovaní o tomto návrhu, nakoniec predkladatelia už vo svojom úvodnom vystúpení tlmočili ochotu meniť veci a vedia, o čo ide, jednoducho môžeme z tohto návrhu urobiť návrh, ktorý bude prijateľný pre všetkých, a nedopustíme sa takej chyby, ľudovo povedané, že s vaničkou vylejeme aj dieťa.

    Chcel by som povedať, že chápem dôvody, ktoré viedli predkladateľov k predloženiu takého návrhu, ak sa stretávajú s pracovníkmi úradov práce. Úrady práce už roky upozorňujú na to, že mnohí nezamestnaní alebo tí, ktorí sú v evidencii úradov práce, zneužívajú tento inštitút. Pracujú na dohodu o vykonaní práce alebo pracovnej činnosti, a pritom poberajú podporu alebo sociálne dávky, čiže sú v evidencii uchádzačov. Takýto luxus napríklad v Českej republike nemajú a správajú sa ako rozumnejší hospodári. Na druhej strane ale vieme, že existujú mnohé odvetvia alebo profesie, ktoré sú zle platené, to sú nielen učitelia, zdravotníci, to sú aj špičkoví odborníci, ktorí vďaka takejto možnosti pomáhajú nám všetkým a zároveň sebe. Zlepšujú svoju nepriaznivú sociálnu situáciu. Je paradoxné, že keby sme to schválili v tejto podobe, tak si myslím, že by to ako prvý pocítil minister sociálnych vecí. A nielen on, ale aj iní ministri. Lebo mnohé z náročných úloh sa na ministerstvách aj takouto formou vykonávajú. Čiže by sme aj ich vytrestali. Samozrejme by sme vytrestali aj mnohých študentov. Na to upozorňovali aj kolegovia už z opozície, lebo aj tu stretávate takých možno budúcich žurnalistov, ktorí pracujú pre médiá, a sú to dokonca aj redaktori televízií. Tí práve možno nie sú v tej situácii, v akej sú študenti a vysokoškoláci, ktorí si takto pomáhajú, lebo možno vďaka tomu môžu študovať na vysokej škole. Čiže keby sme im to zakázali, tak by sme im možno zabránili v štúdiu.

    Samozrejme, že som nehovoril o takých administratívnych komplikáciách, že ak by sme chceli nahradiť inštitút dohody o vykonaní práce inými, napríklad dohodou, teda pracovným úväzkom na čas určitý alebo na skrátený pracovný úväzok, to je taká komplikovaná administratíva, že jednoducho efektom alebo výsledkom toho by bolo skôr zvyšovanie práce načierno zo strany zamestnávateľov - prihlasovať do poisťovní, odhlasovať z poisťovní, lebo zamestnávatelia, a to je veľmi častý prípad, že pri naliehavých a urgentných úlohách a prácach zamestnajú niekoho na dohodu na týždeň, na 10 dní. Predstavte si, že by niekto ochorel a bol by zamestnaný na dobu určitú. No to sú neriešiteľné situácie, administratívne veľmi komplikované, náročné pre zamestnávateľa. Čiže skôr by to viedlo k zvyšovaniu práce načierno, to znamená znižovaniu príjmov štátneho rozpočtu.

    Preto je v našom, a teda nielen v mojom záujme, aby sme tento návrh v druhom čítaní urobili zmysluplným a lepším, ako je predložený, práve takými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré zrušia alebo teda zabránia tomu, aby sa vytvárali takéto dohody nie písomnou formou. Ďalej aby sme zamestnanie na dohodu o vykonaní práce považovali za dôvod na vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. To znamená, aby nezneužívali tento inštitút tí, ktorí vlastne parazitujú na sociálnom systéme.

    Myslím si, že v takejto podobe by tento návrh viedol aj k istej úprave miery nezamestnanosti, viedol by aj k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu a v konečnom dôsledku tým, ktorí chcú pracovať a viac pracovať, aj k zvýšeniu ich životnej úrovne.

    Samozrejme sú isté systémové, ako tu hovorila pani Keltošová, opatrenia, ale potrvá istý čas, kým ich tu schválime, ale toto sú opatrenia, ktoré môžeme vlastne veľmi rýchlo prijať a prinesú aj veľmi rýchlo svoj pozitívny účinok.

    Čiže odporúčam, aby sme podporili tento návrh do druhého čítania a v druhom čítaní pozmeňujúcimi návrhmi ho zmenili do prijateľnej podoby.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší do rozpravy je písomne prihlásený pán poslanec Kalman.

    Ešte predtým s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brocku štyria páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Hofbauer.

  • Pán poslanec Brocka, nezmysel naprávať pozmeňujúcimi návrhmi je prakticky nemožné. Rovnako ako pokazené jedlo sa nedá zjesť. Rovnako ako zle nastrihané šaty sa dajú ušiť, ale nedajú nosiť. My upozorňujeme na niečo iné, a to, že tento návrh, nech je akokoľvek racionálne a s dobrým úmyslom navrhovaný, nie je v tejto forme akceptovateľný. Z vyslovene pragmatických a vecných dôvodov, pretože prináša viac problémov a viac negatív ako pozitív. V takomto prípade niet dôvodu, aby v takomto znení návrh zákona bol akceptovaný, zapracovaný a zahrnutý do celého právneho systému Slovenskej republiky, pretože v ďalších iných sférach vážnym spôsobom zasa narušuje celú štruktúru a celý chod právneho systému, ale aj toho, čo spoločnosť reálne potrebuje. Vy tu stále hovoríte len o tých nezamestnaných, ktorí pracujú načierno na zmluvu, ale ja som upozorňoval na niečo úplne iné, na tie skutočnosti, kde vylúčením takejto činnosti vlastne prichádza k celospoločenským škodám a prázdnym miestam, ktoré nie sú ničím zaplnené.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Chcem sa opýtať predkladateľov, či si uvedomujú, do akej situácie, do akej pozície dostávajú obce návrhom novely Zákonníka práce. Obce sú poddimenzované v zdrojoch. Sú zadlžené. Chýbajú finančné prostriedky. Obce si nemôžu dovoliť zamestnávať občanov systémom práce na dobu určitú. Obce musia riešiť problémy, ktoré pred nimi vyvstávajú zo dňa na deň. Riešia otázky odstraňovania škôd po kalamitách, po záplavách, po havarijných stavoch. Pritom hľadajú prostriedky, z ktorých by mali ľudí, ktorí sa na týchto prácach zúčastňujú, zaplatiť. Ak zrušíte inštitút dohody o vykonaní práce, tak, samozrejme, zabránite obciam i prístup k riešeniu týchto problémov. Ja si myslím, že ste brali do úvahy len riešenie jedného problému, ktorý je problémom úradov práce, ale nepozerali ste na spätné väzby pri navrhovaní novely Zákonníka práce. A tieto spätné väzby narobia obciam ešte väčšie problémy, ako ich majú v súčasnosti.

    Ďakujem.

  • Chcela by som nesúhlasiť s pánom poslancom Brockom v tom prípade, keď odporúčal tento návrh zákona posunúť do druhého čítania. Sám hovorí, že je nedokonalý. V poslednom čase sa stáva pravidlom, že sa dostávajú na rokovania Národnej rady nedorobky, ktoré sa tu potom prácne dovyhotovujú a nie sú aj tak dokonalé, pretože návrhy takýchto zákonov by mali spracovať odborníci z daného rezortu. Veď tu koliduje s ďalšími zákonmi. Čo herci, ktorí pracujú na dohodu, tlmočníci a tak ďalej?

    Takže ja by som tiež chcela poprosiť, aby tento návrh zákona nešiel do druhého čítania a aby sme radšej požiadali pána ministra Magvašiho, aby predložil kompletný návrh zákona, ktorý vypracujú odborníci, a navyše SDĽ ide pánu ministrovi do kapusty, svojmu vlastnému ministrovi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem oceniť veľmi konštruktívny prístup pána poslanca Brocku k riešeniu problému, ktorý skutočne je mimoriadne spoločensky závažný. Tie námety, ktoré uviedol vo svojom vystúpení, skutočne stoja na zamyslenie. Myslím si, že skupina predkladateľov je pripravená o týchto námetoch diskutovať. Myslím si, že už o nich aj diskutovala a naozaj je tu priestor na to, aby sa v rámci druhého čítania našlo riešenie, ktoré by aspoň čiastkovo riešilo tento závažný problém.

    Myslím si, že by nebolo správne rezignovať na schopnosť slovenského parlamentu reagovať na tento problém. Ja som tiež vážne uvažoval o tom, ktoré z riešení je lepšie. Vrátiť tento návrh na dopracovanie alebo ho postúpiť do druhého čítania.

    Pokúsme sa, vážení kolegovia, za účasti odborníkov aj za účasti opozície nájsť riešenie, ktoré by aspoň čiastočne tento problém vyriešilo. Ak ho nenájdeme, vždy máme šancu v rámci druhého čítania. Ale ja si myslím, že tie námety, ktoré zaznievajú v dnešnej diskusii, ukazujú cestu, ktorou by sme sa mali pustiť.

    Ďakujem pekne.

  • Posledný písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Kalman.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    kolegyne, kolegovia,

    už z doterajšej diskusie vyplýva, že predložený návrh zákona je nesystémový, je veľmi diskutabilný a myslím si, že aj to je jeden z dôvodov, prečo tento návrh nešiel cez ministerstvo, nešiel cez vládu, že vláda takýmto spôsobom vo vzťahu ku kvalite navrhovaného zákona sa zbavuje zodpovednosti a prenecháva túto zodpovednosť na parlament.

    Ďalšia moja taká poznámka v súvislosti s takýmto obchádzaním je skutočnosť, na ktorú už poukázala kolegyňa Keltošová, že v doterajšej praxi vždy najmä pracovnoprávne vzťahy, pracovnoprávne otázky, otázky zamestnanosti boli riešené so sociálnymi partnermi. Myslím si, že takýmto spôsobom vláda chcela opäť obísť sociálnych partnerov najmä v súčasnom období, keď sa vyjednávalo o generálnej dohode. Obávala sa tlakov jedného alebo druhého sociálneho partnera, ktorý by s navrhovanou novelou v takomto zmysle nesúhlasil. Je to teda nájdenie formy, ako v tomto prípade sociálnych partnerov obísť.

    Som presvedčený a nakoniec aj diskusia koaličných, aj opozičných poslancov v parlamente hovorí, že niet asi jedného z nás v tejto snemovni, ktorý by nechcel hľadať spôsoby riešenia nezamestnanosti tak katastrofálnej, ako v našej spoločnosti je. Som presvedčený o tom, že nie administratívne kroky, nie administratívne úpravy alebo administratívne riešenia problém nezamestnanosti v našej spoločnosti vyriešia. Prax potvrdzuje, že sa to nepodarilo zo stránky administratívnej ani jednému štátu. Možno v štatistike alebo vykazovaní sa čísla môžu zmeniť, ale zmení sa aj podstata samotného nezamestnaného? Myslím si, že nie. Preto tvrdenia, že v praxi napríklad dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú problematické, tiež si myslím, že neobstoja. Problematické v akom ponímaní? A čo tie ostatné? Čo je vlastne prevládajúce? Prevládajúce je to problematické alebo prevládajúce je to, že si mnohí občania takýmto spôsobom privyrobia a zlepšia svoje sociálno-ekonomické postavenie? Či už ako dôchodcovia alebo ako študenti, ako tu už bolo hovorené alebo niektoré ďalšie skupiny našich občanov. Ja sa určitým spôsobom skutočne divím, že s takýmto návrhom najmä vo vzťahu k študentom, ktorí veľmi často využívali tento inštitút, vyšla Strana demokratickej ľavice.

    Dámy a páni, ktoré deti alebo ktorí študenti potrebujú si privyrobiť? Predovšetkým tí, ktorých rodina už nemá z čoho ich financovať na vysokých školách. Podobne sa to týka aj otázky dôchodcov. Alebo zoberme si príklad, čo malé firmy, ktoré potrebujú 5, 6, možno maximálne 10 dní do roka poskytnutie určitej služby, nejakého právneho stanoviska alebo daňového riešenia, alebo daňového vykazovania. Na to všetko sa majú pripravovať pracovné zmluvy? Veď už aj kolega Brocka hovoril o tom, že je to mimoriadne náročné, mimoriadne zložité a prehĺbi to administratívu. Alebo skutočne si myslíme, že všetky tieto pracovne nevyhnutné úkony môže riešiť súčasný zamestnanec alebo súčasný stav zamestnancov? Nie. Preto si myslím, že tieto otázky sú, ktoré sú tu predložené, skutočne kozmetické, problém nevyriešia.

    Zoberme si len doterajší stav. Dohoda o vykonaní práce. Veď podľa toho, ak sa nemýlim, mohla takúto dohodu uzatvoriť organizácia maximálne na 100 hodín. My chceme, aby nezamestnaní pracovali 100 hodín? Ak to má v plnej miere nahradiť? Alebo dohoda o pracovnej činnosti. Ak sa nemýlim opäť na polovičný pracovný úväzok, to znamená maximálne 50 percent pracovného času. Opäť chceme, aby naši nezamestnaní pracovali len 50 percent pracovného času? Možnože by to bolo optimálne, ale k tomu by musela zodpovedať aj adekvátna mzda alebo plat. Veď to sú všetko tlaky, ak by sa to realizovalo, ktoré sú v podstate na úrovni minimálnej mzdy a v mnohých prípadoch ešte menšie. Teda do akej pozície tlačíme našich občanov, najmä teraz z pohľadu nezamestnaných vo vzťahu k ich budúcej životnej úrovni.

    Preto nie takéto návrhy, nie takéto opatrenia môžu riešiť skutočne reálne stav nezamestnanosti na Slovensku, ale mala by to riešiť jednoznačná koncepcia a jednoznačné dôsledné kroky vlády pri riešení otázky nezamestnanosti najmä rozvojovými programami, najmä rozvojovými tendenciami v jednotlivých regiónoch oživovaním odvetví, oživovaním regiónov a vytváraním nových pracovných miest. To je jediná cesta a niet inej správnej cesty, ktorá by viedla k riešeniu nezamestnanosti.

    Prikláňam sa aj ja k tomu, aby sme nie v súčasnom období hľadali medzi prvým a druhým čítaním možné ďalšie riešenia, ale aby sa tento návrh, ktorý je skutočne nesystémový, stiahol z rokovania, a ak by nemal byť stiahnutý, odporúčam, aby sme teda hľadali možnosť, akým spôsobom priamo postihnúť tých občanov, tých nezamestnaných, ktorí sú evidovaní na úradoch práce ako nezamestnaní. Súhlasím, vo vzťahu k tým by sa to mohlo určitým spôsobom za určitých podmienok realizovať, ale aby z toho jednoznačne vypadli dôchodcovia a študenti. To znamená, aby dôchodcovia a študenti naďalej mohli používať tie inštitúty, ako ich používali doteraz. Aj z tohto pohľadu sa vraciam alebo opakujem už prednesený návrh, aby sa návrh zákona, tak ako bol predložený, vrátil a predložil sa v inej forme, respektíve sa počkalo do nového znenia Zákonníka práce, ktorý, ako som informovaný, už prebehol rokovaním v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sú traja páni poslanci, posledný pán poslanec Halmeš. Ešte Kolláriková. Prosím pánov poslancov, aby ešte v priebehu vystúpenia sa prihlasovali s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Hofbauer.

  • Ďakujem.

    Mrzí ma, že k tejto problematike, ktorá sa tu rozdiskutúva, nevystupuje prakticky nikto z koalície zo sféry kultúry.

    Dámy a páni, zareagujte na to a pokúste sa vysvetliť, akým spôsobom sa napríklad budú zabezpečovať televízne alebo filmové dabingy, akým spôsobom sa bude zabezpečovať prekladateľská činnosť, tlmočnícka činnosť, akým spôsobom sa bude zabezpečovať celá velikánska sféra toho, čo sa vykonáva v oblasti kultúry, pretože podstatná časť týchto činností sa jednoducho nerobí a ani nemôže robiť formou trvalého pracovného pomeru, lebo je to nerealizovateľné. Prečo je to nerealizovateľné, to si dajte vysvetliť od tých ľudí, ktorí v tejto sfére pracujú. Ja s týmto tu teraz nebudem plytvať čas. Ak sa prijme táto vaša novela zákona, tak sa všetky tieto možnosti výkonu činností jednoducho znemožnia. Čím budú nahradené? Trvalými pracovnými pomermi, to nám vari nechcete nahovoriť?

  • S mnohými vecami, o ktorých tu hovoril pán poslanec Kalman, sa dá súhlasiť. Treba ale však povedať, že jednoznačne len kombináciami administratívnych opatrení a trvalou kontrolou sa dá dosiahnuť to, aby nezamestnaní poberajúci sociálne dávky nepracovali načierno a musí to byť nevýhodné pre nich a výhodné pre tých, ktorí pracujú. Osobne si myslím, že navrhovaná novela, ktorá je tu predložená, nemôže rušiť prácu formou dohody, a to z toho dôvodu, lebo všetky práce, na ktoré sa neoplatí zamestnať ľudí nastálo, by sa takto nemohli vykonávať a zbytočne je ich teraz vymenúvať. Naopak, budeme musieť zaviesť možnosť zamestnania aj na jeden deň, na jeden týždeň, na jeden mesiac. V tomto by som súhlasil s tým, čo hovoril pán Brocka a jedine za takejto konštelácie by som predložený návrh bol ochotný podporiť, ale musí sa tu prijať systém administratívnych opatrení, ktoré sťažia prácu načierno.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Zdá sa, že všetko dôležité k tomuto návrhu zákona už bolo povedané aj predstaviteľmi opozície, aj koalície a myslím, že aj pán poslanec Andrassy, aj pán poslanec Orosz sa vlastne prihlásili k tomu, že je tu priestor na určité zmeny, ktoré vlastne vyriešia tú problematickú časť, ktorá nebude brániť ani študentom, ani dôchodcom, ani niektorým skupinám pracovníkov a inštitúciám uplatňovať dohody o vykonaní práce.

    Prosím preto, aby sme sa k nej už nevracali, pretože je priestor na túto zmenu. Chcem povedať, že keby už platil nový rokovací poriadok, ktorý budeme mať o chvíľu na stole, tak by som otvoril nový paragraf zákona o zamestnanosti a elegantnejším spôsobom by sme dosiahli to, čo predkladateľ mal v úmysle, napríklad obmedziť možnosti čiernej práce nezamestnanými. Stačilo by zmeniť jedno slovko v zákone o zamestnanosti, ktorý hovorí, že poberateľ sociálnej dávky alebo podpory nemá pravidelný príjem. Jedno slovko "pravidelný" by vypadlo a zostalo by, že nemá príjem, a tým by sme dosiahli ten úmysel a všetko ostatné by zostalo po starom a nemuseli by sme vstupovať do Zákonníka práce, ktorý bude systémovo riešený zrejme o niekoľko mesiacov. Ale keďže máme zákon predložený, a ak chceme to pozitívne, čo v tom návrhu zákona je, zachovať, tak, prosím, popracujme spoločne a v druhom čítaní urobíme aj za pomoci pripomienok, ktoré tu odzneli aj od poslancov opozície, to, čo bolo zámerom.

    Navyše ešte jedna poznámka k pravidlám, ktoré sú uplatňované pri definícii nezamestnaného Medzinárodnou organizáciou práce. Tam sa za nezamestnaného nepovažuje nikto, kto len jednu hodinu v týždni pracuje, zdôrazňujem, len jednu hodinu v týždni, to znamená, že v tomto smere my neuplatňujeme pravidlá, ktoré Medzinárodná organizácia práce má vo svojich pravidlách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Myslím si, že tento návrh nerieši systémovo otázku čiernej práce a navyše tento návrh veľmi významne bude komplikovať, keď budem hovoriť len za jeden rezort, rezort školstva, situáciu na vysokých školách, kde sa pravidelne, možno povedať týždenne, možno aj v kratších intervaloch na väčších vysokých školách alebo univerzitách robia dohody o vykonaných prácach v súvislosti s oponentúrami či už výskumných úloh, či už dizertačných prác alebo niektorých iných aktivít, ako je prednášková činnosť trebárs z hľadiska odbornosti pri rôznych kurzoch a hlavne v ďalšom vzdelávaní. Ak sa toto zmení, tak všetci títo ľudia, pochopiteľne, ktorí takúto činnosť vykonávajú, by museli mať, príklad poviem kvôli dvojhodinovej alebo štvorhodinovej prednáške, alebo kvôli posudku na dizertačnú prácu či rehabilitačnú prácu, možno paralelný pracovný pomer.

    Myslím si, že toto nie je riešenie a v každom prípade doterajšie minimálne zmluvy o vykonaných prácach, možno nazvať to inak, ale túto formu rozhodne ponechať. Prihováram sa za to, aby sme nemenili to, čo doteraz celkom dobre slúžilo, a to, čo si myslím, že môže prospieť, pretože čierna práca, to je asi o trochu niečom inom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Poslanecký návrh vlastne supluje neriešenie problémov vládou. Všetci sme si vedomí, že súčasná situácia je veľmi zlá, je veľmi ťažká, ekonomicky neúnosná, a preto mnohí dôchodcovia a študenti sa snažia nejakým spôsobom zlepšiť svoj príjem, no a vďaka tomu potom dochádza aj k zneužívaniu tejto možnosti určitými skupinami tým, že pracujú načierno. Ja by som sa venovala trošku problematike starostov. Pre starostov vlastne pre väčšinu obcí je prijateľné vytvárať a zamestnávať týchto ľudí na VPP len počas roka, a nie na určitý čas. Je otázne, či pre dlhodobo nezamestnaných, keď ide prevažne o občanov s nízkym vzdelaním a vlastne bez pracovných návykov, budú schopné obce vytvoriť pracovný pomer aj na normálne dlhý čas.

    V návrhu ďalej nie je stanovené, po aký čas bude štát prispievať obciam finančnými prostriedkami na miesta vytvorené VPP, a preto z návrhu nie je ani jasné, približne s koľkými pracovnými miestami počíta tento poslanecký návrh. Ak by sa prijal tento návrh zákona, bude potrebné zosúladenie zákonov o zdravotnom poistení a o sociálnom poistení. Tento problém je skutočne potrebné riešiť systémovo v nadväznosti aj na komplex sprievodných zákonov. Preto by sa mala týmto problémom vláda zaoberať a mala by sa skutočne snažiť vytvárať projekty smerujúce k znižovaniu nezamestnanosti.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, odzneli všetky vystúpenia poslancov písomne prihlásených do rozpravy, preto sa pýtam, či sa k tomuto návrhu hlási ešte do rozpravy niekto z poslancov ústne. Pán poslanec Tkáč. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k tomuto návrhu zákona, pretože sa domnievam, a nemal som pôvodne v úmysle vystúpiť, že vystúpenia aj prezentácia tohto návrhu sú trošku inde, než je samotný návrh. Predovšetkým chcem povedať, že tu nejde vôbec len o dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a nielen o jednu z týchto dvoch dohôd, a to dohody o vykonaní práce. Návrh zákona totiž upravuje aj § 1 ods. 2 Zákonníka práce a dopĺňa § 8 ods. 4.

    Dovoľte mi, aby som aj k týmto dvom skutočnostiam zaujal stanovisko.

    Tak po prvé. V § 1 ods. 2 sa uvádza, že pracovnoprávne vzťahy vznikajú, ak Zákonník práce alebo iný právny predpis neustanovuje inak, najskôr od uzavretia pracovnej zmluvy, a ak sa pracovný pomer zamestnanca zakladá voľbou alebo vymenovaním, najskôr od jeho zvolenia alebo vymenovania. Chcem povedať, že to je veľmi hrubý zásah do koncepcie vzniku pracovnoprávnych vzťahov. Dovoľte mi, aby som trošku odbočil a povedal, že Zákonník práce spolu s ďalšími právnymi predpismi o služobných pomeroch vojakov, policajtov a ďalších upravuje základné druhy pracovnoprávnych vzťahov a takzvané odvodené druhy pracovnoprávnych vzťahov.

    Základné druhy pracovnoprávnych vzťahov sú predovšetkým pracovný pomer, v minulosti to bol kedysi učebný pomer, a potom sú to pracovnoprávne vzťahy založené na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, teda to je takzvaná dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o vykonaní práce. Koncepcia pracovného práva aj podľa práva Európskej únie a dohovorov Medzinárodnej organizácie práce pozná dve koncepcie vzniku pracovnoprávnych vzťahov, teda konkrétne aj pracovného pomeru. Je to takzvaná zmluvná teória alebo koncepcia a začleňovacia teória. Na základe zmluvnej teórie vzniká pracovný pomer alebo iný pracovnoprávny vzťah v okamihu uzavretia zmluvy. Zmluva je perfektná vtedy, ak dôjde k zhodnému a súhlasnému prejav u vôle obidvoch účastníkov pracovnoprávneho vzťahu s tým, že právo uzná alebo neuzná formálnu písomnú platnosť a sankcionuje ju prípadne pod sankciou neplatnosti. Začleňovacia teória hovorí, že pracovný pomer alebo pracovná zmluva vzniká fakticky začlenením pracovníka do pracovného procesu. Takýto rozpor bol niekoľko desiatok rokov v minulosti od roku 1956 vo vzťahu k nemocenskému poisteniu, že až fakticky výkonom práce mohol pracovník dostať dávky nemocenského poistenia.

    V tejto súvislosti navrhovaná zmena v § 1 ods. 2 je nelogická, a to z toho dôvodu, že nie je zrejmé, v ktorých iných prípadoch než Zákonník práce by sa mal zakladať pracovný pomer pracovnou zmluvou. Otázka vzniku tohto vzťahu práve v momente uzavretia pracovnej zmluvy je veľmi pochybná a vyvolá v praxi obrovské problémy, pretože mnohokrát uzavretím pracovnej zmluvy nevzniká ešte pracovný pomer. Zákonník práce, a tu je rozpor aj s platným ďalším ustanovením Zákonníka práce, hovorí, že pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy nevzniká dňom uzavretia pracovnej zmluvy, ale dňom, ktorý je uvedený v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Čiže ide o faktické začlenenie pracovníka do pracovného procesu alebo je to právna domnienka, že deň, ktorý je uvedený v pracovnej zmluve, zakladá vznik pracovného pomeru. Na druhej strane sa môže stať situácia, že pracovník skutočne nenastúpi v dohodnutý deň do pracovného pomeru a najtypickejší príklad je 1. január príslušného roku, je to deň pracovného pokoja, ale pracovné pomery skutočne vznikajú.

    Čiže ja by som odporúčal, ak by to aj prešlo do ďalšieho čítania, toto vyladiť aj s ďalšími ustanoveniami Zákonníka práce. Nie je problém tieto veci doriešiť, ale v každom prípade si myslím, že z hľadiska účelu, ktorý navrhovatelia v tomto podklade dávajú, že tento návrh je podľa mňa nadbytočný a nemá zmysel. Je možno o tom diskutovať až v momente, keď sa prijme nový Zákonník práce, kde sa založí filozofia vzniku pracovnoprávnych vzťahov podľa nového kódexu.

    V odseku 4 § 8 sa hovorí, že zamestnávatelia sú povinní predovšetkým zabezpečiť plnenie úloh svojimi pracovníkmi, zamestnancami v pracovnom pomere. To je klasický inštitút, ktorý je od roku 1965 a už v bývalom režime sa inštitút takzvaných doplnkových foriem účasti občana na spoločenskej práci, tak sa to cituje, t. j. dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tieto inštitúty sa aj zneužívali. Došlo aj v roku 1998 potom k podstatnej zmene, kde sa presne špecifikovala dohoda o vykonaní práce od dohody o pracovnej činnosti. Dohoda o vykonaní práce je charakteristická tým, že predmet tejto dohody je jedna jednorazová úloha vymedzená začiatkom a koncom a výsledkom tejto práce.

    Rozdiel medzi dohodou o vykonaní práce a dohodou o pracovnej činnosti je ten, že dohoda o pracovnej činnosti zakladala pravidelne sa opakujúcu činnosť vzťahu pracovníka, zamestnanca a organizácie, kde nebola táto činnosť vymedzená výsledkom ojedinelej pracovnej úlohy.

    Dovoľte mi v tejto súvislosti voľne prejsť k širším súvislostiam, o ktorých sa veľa diskutuje, ale podľa mojej mienky veľmi povrchne, a dovoľte mi, aby som vám povedal, o aké systémové súvislosti ide v tejto oblasti. A dovoľte mi, aby som hneď povedal, že korene neriešenia tejto otázky sú na ministerstve financií konkrétne v osobe pani ministerky financií Schmögnerovej. Ide tu o to, že ešte niekoľko dní pred voľbami som osobne parafoval zmluvu so Svetovou bankou, na základe ktorej sa Slovensko malo dostať do mechanizmu takzvaného KIS, to je komplexný informačný systém sociálnej sféry. Táto zmluva o pôžičke so Svetovou bankou o KIS, komplexnom informačnom systéme sociálnej sféry, vôbec nebola podstatná z hľadiska sumy dolárov, ktoré Slovensko malo dostať. Ona mala aj dva ďalšie intelektuálne projekty, na základe ktorých sa mala sociálna sféra komplexne informačne zabezpečiť vrátane evidencie na úradoch práce, vrátane poistencov na účely sociálneho poistenia, poistencov na účely zdravotného poistenia a v oblasti štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci.

    V tejto súvislosti akékoľvek ďalšie zásahy do systému takzvanej čiernej práce, ktorou sa len kamufluje európsky primát nezamestnanosti, všetky tieto ďalšie zásahy mali byť postavené na dôslednom informačnom systéme, ktorý mal byť kompatibilný aj s daňovými úradmi. To znamená, ak by aj bola zostala dohoda o vykonaní práce, ak by sa nekamuflovalo a neobchádzal Zákonník práce na základe takejto dohody, tak zdaňovanie tejto dohody 10 percentami, ktoré je klasické, sa malo viazať na prepojenie cez daňové úrady a malo tvoriť osobný status občana, ktorý sa pohybuje v komplexnom informačnom systéme sociálnej sféry.

    Tieto dohody buď zakladajú, alebo nezakladajú poistné pomery vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, teraz hovorím o teórii. A tieto vzájomné informačné väzby vlastne dokumentujú aj to, čo presne pomenoval pán poslanec Halmeš, že má byť veľmi presná a jasná diagnóza nezamestnaného evidovaného na účely zákona o zamestnanosti a aj na účely makroekonomického ukazovateľa, akým je percento nezamestnanosti v danom štáte.

    V tejto súvislosti táto evidencia je skutočne viazaná na svetom uznávanú diagnózu Medzinárodnej organizácie práce o tom, že za nezamestnaného na účely evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nepovažuje občan, ktorý pracuje v priebehu 7 kalendárnych dní alebo 6 či 5 pracovných dní najmenej 1 hodinu. V tejto súvislosti aj spôsob výkonu práce nezamestnaného cez dohodu o vykonaní práce by eliminoval tieto skutočnosti. Otázka je, ako v danej krajine sa prijme úzus, za aké obdobie sa evidencia bude považovať, či za týždeň, za dva týždne, za tri týždne alebo za mesiac. Sú na to takisto metodiky Medzinárodnej organizácie práce, ktoré o tom hovoria.

    Žiaľ, treba jasne povedať, že zo strany ministerstva financií došlo k absolútnej blokáde komunikácie so Svetovou bankou a osud zmluvy o pôžičke a o komplexnom informačnom systéme sociálnej sféry je absolútne zahmlený. V tejto súvislosti sú týmto spôsobom ohrozené aj ďalšie skutočnosti, ktoré sú predmetom kritiky, ako je skutočne práca načierno, ako je otázka daňových únikov či obchádzania Zákonníka práce, ktoré sa deje tým, že skutočne zamestnávateľ nezabezpečuje plnenie svojich úloh prostredníctvom pracovných pomerov, a teda na základe pracovnej zmluvy.

    Dovoľte mi, aby som ešte objektivizoval genézu tohto problému tým, že otázka dohody o vykonaní práce, teraz chcem podporiť predkladateľov dohody o vykonaní práce, bola už predmetom diskusií ešte na federálnej úrovni pri úvahách o reforme pracovného práva a aj v novom Zákonníku práce, ktoré predložilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na Úrad vlády ešte v roku 1998, sa naozaj nepočítalo s dohodou o vykonaní práce. To musím otvorene povedať, ale tým nehovorím žiadne tajomstvo. Otázka systémového kroku, lebo to je inštitút, ktorý dnes platí a v tomto čase má asi 34,5 roka, keď som to presne počítal, zásahu do Zákonníka práce, ale vyžaduje systémové kroky. Je to otázka nahradenia, kompenzácie takéhoto úkonu, pretože len pre svojvôľu zákonodarcu nebudú ľudia, ktorých ste vymenovali alebo ktorí s vami aj rokovali, nebudú predsa teraz meniť systém práce, ale treba kompenzovať tento zásah reformy do pracovného práva protiplnením, a to protiplnenie je buď teda v zavedení komplexného informačného systému sociálnej sféry, presnej evidencie, je to otázka prepojenia aj s daňovými záležitosťami a je to otázka posilnenia flexibility pracovnej zmluvy, pretože sa jednoducho dohoda o vykonaní práce nahradí pracovnou zmluvou na tento skrátený čiastočný pracovný úväzok, čo takisto Zákonník práce umožňuje.

    V tejto súvislosti by však bolo treba doladiť systémy a systémové väzby vo väzbe na zákon o zamestnanosti, aby sa dotiahli tieto záväznosti, a prehodnotiť bude treba pasáže o flexibilite pracovnej zmluvy na čiastočný pracovný úväzok. Potom by takáto konštrukcia mala, samozrejme, logické systémové väzby a mala by aj konkrétne riešenie.

    Dovoľte mi ešte v tejto situácii využiť tento čas na to, že sme boli svedkami aj niektorých "nápadov" o pracovných knižkách. Chcem povedať, že pracovné knižky sa začali zavádzať v období prvej Československej republiky a celý systém pracovných knižiek zlyhal. To bolo v rokoch 1935 až 1937. Tento systém bol zrušený a v tomto čase sa už považoval za neefektívny. Druhý historický okamih zavádzania pracovných knižiek bol slovenský štát, ale toto obdobie bolo typické najmä tým, že bol nútený vývoz pracovnej sily, boli nútené práce v Nemecku a tento evidenčný systém mal skutočne príliš kontrastný význam preto, aby sa povedalo, že pracovné knižky majú svoj význam.

    Chcel by som sa opätovne vrátiť ku komplexnému informačnému systému sociálnej sféry a vyzvať aj vládu, aj poslancov vládnej koalície, aby pôsobili na rozvoj tohto systému z toho dôvodu, že aj vo vzťahu k voľnému pohybu pracovných síl v Európskej únii platí takzvaný dotazník 111, ktorý je vlastne obyčajným formulárom, na základe ktorého sa vpisujú do tohto dotazníka údaje o pracovnej činnosti vo viacerých štátoch v čase pohybu Európana po viacerých teritóriách Európy a tie sa potom zhodnocujú na účely zdaňovania alebo vylúčenia dvojitého zdanenia medzi dvoma štátmi vrátane sociálneho poistenia pre vznik nárokov na starobný dôchodok alebo zdravotného poistenia v čase výkonu práce na účely nemocenského i zdravotného poistenia.

    Aj tento systém mal byť preladený cez komplexný informačný systém sociálnej sféry. Domnievam sa, že toto sú systémové prístupy k celej otázke. Ak by sa tieto naplnili a, žiaľ, ministerstvo financií, ja neviem, z akých príčin blokuje tento proces, ktorý bol veľmi starostlivo rozpracovaný niekoľko rokov, myslím si, že toto by vytvorilo podmienky pre tie všetky negatívne hodnotenia trhu práce či práce načierno alebo obchádzania Zákonníka práce aj zo strany zamestnávateľov pri obchádzaní najmä dane z príjmov z pracovnej činnosti, odvodov do verejných fondov a podobne.

    Na záver by som chcel ešte povedať jednu poznámku v tejto súvislosti, že je pripravený Zákonník práce, že je plán legislatívnych úloh ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a plán legislatívnych úloh vlády. Nastupuje alebo mal by byť predložený návrh zákona o štátnej službe a zákon o verejnej službe. Je to všetko v pláne legislatívnych úloh. Je výhodnejšie riešiť aj aproximáciu, aj systémové riešenia tých ekonomicko-sociálnych súvislostí, ktoré život prináša, cez komplexné práve úpravy ako cez takéto čiastkové nesystémové a nekomplexné úpravy. Domnievam sa, že ak by tento návrh prešiel, že by bolo treba si na to sadnúť, tak ako avizoval aj pán poslanec Brocka, a že dotiahnuť tieto systémové väzby by malo byť záujmom všetkých, ktorí v tejto sále sedíme, a nájsť tak spoločné riešenia. Ale domnievam sa, že tu je prapodstata kdesi inde, prapodstata je v zlej hospodárskej politike v tom, že sú tu naozaj naplnené už makrokritické a krízové údaje o nezamestnanosti, kde sa končí logika a kde sa končí aj právo a v tejto súvislosti je nevyhnutné aj dotiahnuť tie veci, ktoré boli rozpracované, ale ktoré za záhadných dôvodov a okolností neboli použité.

    Ak pani ministerka Schmögnerová reklamovala, že ak vyhrá HZDS voľby, tak svetové inštitúcie neprídu, tak už po druhýkrát vlastne po roku 1994 prezentovala svoj negatívny vzťah k Svetovej banke a zablokovaním týchto procesov v rámci tvorby komplexného informačného systému už decimuje dnes aj Sociálnu poisťovňu, ktorá zastavila všetky informačné systémy týkajúce sa optických archivačných systémov, zavádzania čiarkového kódu pre jednotlivých poistencov a končí sa tam alebo zaniká aj možná kompatibilita týchto systémov napríklad medzi sociálnym poistením a medzi Národným úradom práce a medzi zamestnávateľmi a úradmi práce. A v tom je potom problém, že vzniká priestor pre korupciu a pre čiernu prácu.

    Odporúčam buď ten návrh stiahnuť, alebo ak by prešiel do ďalšieho čítania, aby sme si všetci, kto chce a môže, sadli na tento návrh, aby sa porozprávalo pred druhým čítaním, je možné potom zhodnotiť aj ďalšie kroky aj zo strany ministerstva. Je nevyhnutné, a to by som odporúčal všetkým, ak takéto návrhy zákonov idú do hry, aby aj parlament pochopil jedno, že Národný úrad práce i Sociálna poisťovňa aj zdravotné poisťovne sú naši regulárni partneri, to sú orgány, ktoré sú volené Národnou radou. Preto si myslím, že je nevyhnutné k takýmto návrhom zákonov dať jasné evidentné stanovisko Národného úradu práce, čo to spraví, aké dôsledky to bude mať na trhu práce i v koncepcii politiky zamestnanosti a vyžiadať si aj stanovisko verejnoprávnych inštitúcií, lebo to sú rovnocenní partneri Národnej rade. Poďme to skúsiť dotiahnuť a riešiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Tkáča sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem podporiť tú myšlienku pána poslanca Tkáča, kde hovorí o tom, že naozaj ide o nesystémové riešenie. Riešenie politicky účelové, ktorého účel sa však minie svojmu zmyslu alebo cieľom, ktoré chce vládna koalícia týmto zákonom dosiahnuť. Chcem pripomenúť pánom predkladateľom, teda spravodajcovi aj tomu, kto ho predkladá, pánu Andrassymu, že to je starý rímsky inštitút z rímskeho práva. Vydržal v Európe 2000 rokov a ja nevidím nijaký dôvod, prečo by sme ho mali rušiť a komplikovať tým činnosť niektorých inštitúcií najmä z nevýrobnej sféry, kde sa tieto práce uskutočňujú, najmä v školstve a v iných, teda v terciárnej sfére. Takmer absolútne sa to nedotkne výrobnej sféry, teda tam, kde sa produkujú základné a primárne hodnoty. Celý zmysel toho je len v tom, že ide o iné zdaňovanie, ako je teda vykonávanie dohody v riadnom pracovnom pomere.

    Nebolo by jednoduchšie, vážení páni predkladatelia, potom jednoducho zvýšiť daňovú sadzbu alebo zdanenie aj tohto druhu uskutočňovanej práce a neísť touto nezmyselnou formou? Prinútite len niektoré inštitúcie, najmä vysoké školy, že budú musieť znova byrokraticky nariadením zákona zmeniť množstvo pracovných zmlúv. Porozmýšľajte. Ja si myslím, pán Dzurák, že ten návrh je skoro taký nezmyselný ako ten, keď ste vyhlásili 28. október pamätným dňom Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Ja sa len stručne dotknem tej časti vystúpenia pána poslanca Tkáča, ktorý hovoril o spolupráci so Svetovou bankou.

    Páni poslanci, panie poslankyne, sme v novom tisícročí, ktoré bude a vlastne už aj je tisícročím informatiky. Myslím si, že namiesto takýchto prácnych alebo nesystémových, ale veľmi prácnych noviel zákonov by sme sa mali pozrieť na prapríčinu, o ktorej hovoril, a to je nepreviazanosť informačných systémov medzi jednotlivými sekciami sociálnej sféry. Na objasnenie vám, ale aj divákom chcem povedať, že človek, ktorý je najprv na podpore a je evidovaný na úrade práce, by sa dostal pod svojím kódom do toho informačného systému. Keď sa mu skončí podporný čas, prechádza do druhého systému, to je systém dávok sociálnej pomoci, stále pokračuje ďalej, informačný systém o ňom vie. Počas poberania dávok, respektíve počas poberania podpory sa nemôže objaviť na daňových úradoch, jednoducho systém vám to oznámi a nepotrebujete robiť takéto prácne novely.

    Tu ide len o to, že sa parafovali dohody a že po nástupe tejto vlády sa nezmyselne začalo negovať všetko, čo urobila bývalá Mečiarova vláda. Ja viem z vlastnej skúsenosti, keď sme v rokoch 1992, 1993 rozbiehali spoluprácu so Svetovou bankou, keď nám dali 90 miliónov dolárov grant od japonskej vlády na legislatívu, ja viem, prečo aj legislatíva sociálnych zákonov a pracovného práva bola aj na pôde tohto parlamentu úspešná. My sme mali na to zdroje, aby sme za tieto peniaze zaplatili expertov zo zahraničia a poslali im na verifikáciu, či to bolo pracovné právo, či to bol zákon o zamestnanosti, zákon o Sociálnej poisťovni a ďalšie zákony, ktoré napokon sú už dnes kompatibilné s právom Európskej únie. Zvážte, či tento informačný systém podporíte alebo nie.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ. Prosím o zostručnenie vášho stanoviska.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    chcem vám veľmi pekne poďakovať aj za diskusiu, ktorá bola k uvedenej novele Zákonníka práce. Chcem vyzdvihnúť najmä tie diskusné príspevky, ktoré naozaj smerovali k problému, ktorý dnes trápi slovenskú spoločnosť, a to je otázka zamestnanosti, vytvárania pracovných miest. Predkladatelia tohto návrhu novely si nemôžu klásť za prioritný cieľ, aby sme touto novelou znížili nezamestnanosť na Slovensku, pretože Slovensku a občanom Slovenska v otázke zamestnanosti pomôže jediná vec, a to je oživenie výroby, podpora malých, stredných podnikateľov, investovanie do výrobného prostredia. My touto novelou sme mali jediný cieľ a máme jediný cieľ, aby sme dali jasnejšie pravidlá do pracovnoprávnych otázok, do pracovnoprávnych vzťahov. Som veľmi rád, že aj poslanec pán Tkáč vysvetlil určité veci a najmä negatívne veci, ktoré prichádzajú dnes s dohodami o vykonaní práce, s dohodami o pracovnej činnosti.

    Niekoľkokrát som navštívil najmä východné Slovensko, či už ide o okresy Trebišov, Vranov nad Topľou, Humenné, Spišská Nová Ves, kde som sa stretol s viacerými ľuďmi či už z úradov práce, z okresných úradov, z odborov sociálnych vecí, ale aj so zamestnávateľmi a s odborármi a jednoznačne aj títo ľudia, ktorí sú vo výkone, ktorí sú v reálnom živote, potvrdili, že dnes najmä na východnom Slovensku sa práve existenciou možnosti dohôd o vykonaní práce obchádza pracovnoprávny vzťah, podpisovanie pracovných zmlúv so zamestnancami a zneužíva sa to najmä u tých, ktorí poberajú sociálne dávky.

    Takou druhou stránkou toho, čo tu hovorili pán poslanec Hofbauer, je iná skutočnosť, je tá skutočnosť, že práve pri uzatváraní dohôd o vykonaní práce nevzniká žiadna ich evidencia. Preto aj touto novelou chceme doplniť túto novelu o to, aby dohody o vykonaní práce boli evidované, aby sme mali jasný prehľad o tom, kto takúto dohodu s kým uzatvorí. Chcem povedať, že pre zamestnávateľov je dnes výhodné uzatvárať dohody o vykonaní práce, pretože tam nevznikajú žiadne povinnosti. Zamestnávateľ nemá žiadnu záruku, ktorú mu dáva Zákonník práce, aby bol v pracovnoprávnom vzťahu, ale čo je najvýhodnejšie, najvýhodnejšie je to, že nemusí platiť 38-percentné - a súhlasím s tými, ktorí tvrdia, že sú to vysoké odvody tieto 38-percentné vysoké odvody - do fondov. A otázka 100 hodín sa takisto podľa skúseností z praxe ukazuje, že dnes úrady práce, sociálne odbory aj kontrolné inštitúcie nemajú šancu skontrolovať, či zamestnanec odpracoval alebo neodpracoval tých 100 hodín.

    Chcem ubezpečiť nielen pánov poslancov a kolegov a kolegyne, ale takisto aj občanov Slovenskej republiky, že predkladatelia návrhu novely Zákonníka práce sú pripravení rešpektovať aj názory vás, názory tých, ktorí posielajú svoje listy, posielajú aj e-mailom svoje stanoviská k tomuto Zákonníku práce a chceme, aby práve novelou Zákonníka práce sa vniesli jasnejšie pravidlá aj do uzatvárania dohôd o vykonaní práce. Teda naším záujmom je, aby aj študenti, aj dôchodcovia mohli si privyrobiť, povedal som to v úvodnom slove. Teda prvý návrh, ten, ktorý je napísaný na papieri, že chceme úplne vypustiť možnosť existencie týchto dohôd, dnes už nie je platný. Máme záujem a ja veľmi vítam ponuku aj pána Tkáča, aby sme si všetci spoločne sadli a spoločne sme našli riešenia, ako zlepšiť pracovnoprávne otázky na slovenskom pracovnom trhu.

    Posledná vec. Dámy a páni, chcem vás poprosiť, aby ste tento návrh zákona podporili do druhého čítania a ja verím, že práve obdobie medzi prvým a druhým čítaním, keď celý legislatívny proces stále prebieha, môžu sa tam zapracovať akékoľvek aj pozitívne názory. Verím, že to využijeme a nakoniec, ak budeme schvaľovať tento návrh novely Zákonníka práce na májovej schôdzi, budú tam zohľadnené všetky tie aj vaše pripomienky, ktoré prinesú zlepšenie pracovných vzťahov na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Dzurák sa chce vyjadriť ako spravodajca.

  • Milé dámy,

    vážení páni,

    myslím si, že touto novelou sme otvorili veľmi živú tému, ktorá rezonuje v spoločnosti, a nakoniec aj dnes bola o tom diskusia v parlamente o tom. Je to veľmi dobre, že práve, myslím si, že opozícia poukázala na chyby, ktoré možno má tento návrh. Veľmi oceňujem korektný prístup pani Keltošovej, pána Tkáča i pána Kalmana z opozície k tejto novele, navrhli veci. Ja si myslím, že sme vôbec nechceli riešiť nezamestnanosť touto novelou. Na to taký zákon neexistuje. Nechceli sme riešiť ani to, že by sme niekomu znížili životnú úroveň, ale si myslím, že jediná podstata, tá hlavná podstata bola odstrániť čiernu prácu, a myslím si, že tú filozofiu nakoniec ste všetci v tomto podporili, aby sa jednoducho tí, čo berú sociálne dávky, keď sú nezamestnaní, nech sú teda nezamestnaní a nemôžu pracovať na nejaké dohody.

    Ja veľmi vítam tú ponuku pána Tkáča a myslím si, že aj pani Keltošová využije možnosť v ďalšom čítaní, aby sa jednoducho tie návrhy dopracovali. Tá spolupráca, myslím si, že bude veľmi dobrá už v sociálnom výbore a pripravíme spoločný veľmi dobrý návrh, ktorý jednoducho pomôže odstraňovať tie veci, na ktoré bola táto novela pripravená.

    Nie je tu síce pán poslanec Cuper, ale nemyslím si, že tento návrh je nezmyselný, a nemyslím si, že aj energetika by bola nezmyselná. Pán Cuper by si mal uvedomiť, že energetika má výsadné postavenie v našej republike a je to jednoducho žila národného hospodárstva a len budúcnosť ukáže a dokáže moje slová, že skutočne energetika je kľúčom k ďalšiemu životu.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

    Pán spoločný spravodajca, prosím vás, aby ste nediskutovali s poslancami z pléna a uvádzali jednotlivé návrhy na hlasovanie.

  • V diskusii odzneli dva pozmeňujúce návrhy. Pani poslankyňa Keltošová aj pán poslanec Kalman navrhovali vrátiť späť túto novelu na dopracovanie.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnych návrhoch, v ktorých žiadal pán poslanec Kalman a Tkáč vrátiť návrh zákona na dopracovanie, aj pani poslankyňa Aibeková.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 108 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďalej, pán predsedajúci, navrhujem, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 112 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme neschválili.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým, ako pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, by som vám chcel oznámiť, že predseda Národnej rady zvoláva valné zhromaždenie Medziparlamentnej únie, ktoré sa uskutoční bezprostredne po vyhlásení obedňajšej prestávky. Preto by som chcel poprosiť všetkých členov Medziparlamentnej únie, aby po vyhlásení obedňajšej prestávky zostali v rokovacej sále.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vdanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon číslo 372/1999 Z. z. o štánom rozpočte na rok 2000.

    Návrh ste dostali ako tlač 534.

    Prosím, aby za skupinu poslancov predmetný návrh zákona odôvodnil pán poslanec Rusnák.

    Pán poslanec Rusnák, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    v mene skupiny poslancov predkladám návrh zákona do prvého čítania, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon číslo 372/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2000.

    Skupina poslancov, ktorá sa rozhodla predložiť tento návrh, vychádza z potreby prehodnotenia niektorých ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    Účelom predkladaného návrhu je rozšíriť pojem vhodné zamestnanie na účely sprostredkovania zamestnania pre dlhodobo evidovaného nezamestnaného občana. Návrh ďalej ráta so skrátením lehoty, v ktorej má evidovaný nezamestnaný občan povinnosť oznamovať úradu práce zmeny oproti zápisu v evidencii nezamestnaných občanov. Ďalším návrhom je skrátiť lehotu, v ktorej musí evidovaný nezamestnaný občan nahlásiť okresnému úradu práce zmenu trvalého pobytu.

    Návrhom na doplnenie textu zákona o zamestnanosti sa vytvoria podmienky na zvýšenie ponuky zamestnania pre dlhodobo nezamestnaných, čo umožní aj udržanie pracovných návykov tých evidovaných nezamestnaných, ktorí doposiaľ nepožiadali okresný úrad práce o sprostredkovanie zamestnania na kratší pracovný čas, ako je určený týždenný pracovný čas, a uprednostnili svoje zotrvanie v evidencii nezamestnaných.

    V súvislosti s navrhovanou úpravou zákona Národnej rady číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov sa navrhuje aj doplnenie zákona číslo 372/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2000. Schválením tohto návrhu sa umožní financovanie verejnoprospešných prác pre dlhodobo evidovaných nezamestnaných občanov zo štátneho rozpočtu.

    Základnou filozofiou financovania verejnoprospešných prác zo štátneho rozpočtu je zvýšenie ponuky voľných pracovných miest pre evidovaných nezamestnaných. Súčasný veľký nedostatok, respektíve v niektorých okresoch neexistencia voľných pracovných miest evidovaných na okresných úradoch práce je hlavným dôvodom pretrvávania dlhodobej nezamestnanosti u prevažnej väčšiny evidovaných nezamestnaných občanov.

    Je známe, že v predchádzajúcom období mestské a obecné úrady vytvárali pracovné príležitosti, pretože získali na ich financovanie finančné prostriedky od Národného úradu práce v rámci organizovania verejnoprospešných prác. V súčasnom období takéto možnosti neexistujú a aj preto sa zvyšuje počet dlhodobo evidovaných nezamestnaných, a tým aj počet poberateľov dávok sociálnej pomoci, a to aj preto, že súčasný systém nároku na dávky sociálnej pomoci je podmienený vedením žiadateľa o túto dávku v evidencii nezamestnaných. Preto považujeme za veľmi dôležité vytvoriť podmienky na vznik pracovných príležitostí v mestách a obciach na riešenie ich potrieb a súčasne umožniť zamestnať nezamestnaných občanov, ktorí poberajú dávky sociálnej pomoci priamo v obciach a mestách.

    Vytvorenie takýchto podmienok umožní zvýšiť ponuku voľných pracovných miest, ktoré budú môcť ponúknuť okresné úrady práce evidovaným nezamestnaným. Zvýšenie ponuky pracovných miest takýmto spôsobom umožní i vyradenie z evidencie nezamestnaných tých občanov, ktorí sa snažia zotrvať v tejto evidencii z iných dôvodov než preto, že chcú pracovať.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, verím, že podporíte túto iniciatívu skupiny poslancov a návrh spoločne posunieme do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Rusnákovi.

    Teraz dávam slovo pánu poslancovi Halmešovi, ktorého určil gestorský výbor, aby predniesol stanovisko k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o zamestnanosti.

    Pán poslanec Halmeš, máte slovo.

  • Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 37. schôdzi.

    V súlade s § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú správu k predmetnému návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa formálnoprávne náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť.

    Účelom predkladaného návrhu je spresniť niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa nový aktívny nástroj politiky trhu práce na podporu zamestnania dlhodobo nezamestnaných.

    V súvislosti s touto navrhovanou novelou zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov sa však navrhuje aj doplnenie zákona číslo 372/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2000.

    Novela bude mať finančný dosah na štátny rozpočet, pretože sa navrhuje financovanie verejnoprospešných prác pre dlhodobo nezamestnaných občanov zo štátneho rozpočtu. V roku 2000 sa navrhuje vyčleniť zo sumy dávok sociálnej pomoci sumu 2 300 miliónov korún.

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky má výhrady k predloženému návrhu zákona, ktorý si vyžaduje posúdenie. Odporúča i konkrétne návrhy, bez ktorých nebude schopné zabezpečiť navrhovaný zámer. Návrh predpokladá systémové zmeny financovania aktívneho nástroja politiky trhu práce, ktoré podľa Ministerstva financií Slovenskej republiky majú značný zásah do súčasného systému. Preto navrhuje ich realizáciu v rámci koncepcie a decentralizácie verejnej správy.

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky odporúča predkladateľom doplniť dôvodovú správu hlavne o argumentáciu, na základe čoho sa predpokladá zníženie nárokov na dávky sociálnej pomoci. Z návrhu tiež nevyplýva zdôvodnenie, či nenavrhovanie zvýšenia výdavkov štátneho rozpočtu predpokladá, že sa znížia požiadavky na čerpanie dávok sociálnej pomoci. Podľa Ministerstva financií Slovenskej republiky nie je jednoznačné, či realizácia navrhovaného postupu skutočne vyústi do zníženia poberateľov dávok sociálnej pomoci.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 558 z 28. 2. 2000 prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon číslo 372/1999 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2000 (tlač 534), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.

    Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 3. mája 2000 a gestorský výbor v lehote do 5. mája 2000.

    Ďakujem, pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Ústne sa do rozpravy hlásia pani poslankyne Tóthová a Keltošová.

  • Reakcia poslankyne Tóthovej.

  • Nie, poznámku nemôžete mať teraz, môžete mať až k rozprave, pani poslankyňa.

    Pani poslankyňa Keltošová je jediná písomne prihlásená do rozpravy. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k predkladanej novele zákona o zamestnanosti. Predovšetkým by som chcela pre ctenú snemovňu uviesť, že takýto vážny zásah, aký sa touto novelou predpokladá do štátneho rozpočtu, tu ešte nebol. Je to opäť nesystémové, je to populistické a okrem toho zrejme predkladatelia nemajú toľko osobných skúseností z organizovania verejnoprospešných prác cez obce, aké sme mali my za uplynulé dve volebné obdobia.

    Páni poslanci, musím vás upozorniť, že áno, sú starostovia aj primátori, ktorí veľmi žiadali aj dobre využívali prostriedky z Národného úradu práce na účely VPP, verejnoprospešných prác. Ale na druhej strane bol celý rad starostov a primátorov, ktorí odmietali, pretože im to prinášalo prácu navyše, dokonca požadovali z prostriedkov Národného úradu práce špeciálneho organizátora, ktorý by im tieto verejnoprospešné práce organizoval, kontroloval, čo znova išlo z nášho poistného. To je moja prvá poznámka.

    Ak si od tohto sľubujete, že presuniete časť financií z dávok sociálnej pomoci na verejnoprospešné práce, nestretne sa to medzi starostami a primátormi touto formou všeobecne s podporou, česť výnimkám.

    Moja druhá poznámka je. Pokiaľ ide o verejnoprospešné práce, ktoré sa, ako hovoríte, financovali doposiaľ, teraz nie sú na to zdroje, ja si myslím, že si treba konečne povedať, čo to je bývalý Fond zamestnanosti, respektíve teraz Národný úrad práce. Národný úrad práce je poisťovňa, kde sa každý z nás povinne poisťuje pre prípad nezamestnanosti. Ja som už viackrát aj z tohto miesta vysvetľovala, že je to vecou solidarity, dohody medzi nami zamestnanými a nezamestnanými, či im z nášho poistného vytvoríme krátkodobé verejnoprospešné miesta. Ak Národný úrad práce nemá zdroje, a tým aj naša sociálna solidarita je oslabená, myslím si, že je to v poriadku, že sa vyplácajú poistné peniaze, pre ktoré občan bol poistený. Všetky ostatné formy aktívnej politiky zamestnanosti sú potom druhotné.

    A do tretice chcem upozorniť na jeden ďalší problém. Okrem nesúhlasného stanoviska ministerstva financií, ktoré podporujem, nie je možné, aby ste v čo aj v dobrej viere prichádzali do parlamentu s návrhmi, ktoré sa budú musieť novelizovať cez štátny rozpočet. Štátny rozpočet je zákon zákonov. Ten, keď sa raz prijme, mal by platiť celý ďalší kalendárny rok. Je neprípustné, znovu opakujem, pri hocijakom dobrom úmysle, vstupovať do štátneho rozpočtu, lebo tým otvárate Pandorinu skrinku. Ak tu prídu ďalšie a ďalšie poslanecké návrhy, budeme znova novelizovať zákon o štátnom rozpočte? Na toto ste mali myslieť pri prijímaní zákona o štátnom rozpočte v závere minulého roka.

    K dávkam sociálnej pomoci. Máte tu síce uvedené, akým spôsobom sa majú uzatvárať zmluvy s obcami, ale má to vážny legislatívny nedostatok. Vy si neuvedomujete, že obce môžete riadiť len cez zákon, a to je zákon o obecnom zriadení. Čiže vy nemôžete obciam nanútiť akúkoľvek zmluvu alebo spoluprácu, pokiaľ sa to nepremietne aj v zákone o obecnom zriadení. Toto tu nie je. To je prvý vážny legislatívny nedostatok.

    Pokiaľ ide o dobrovoľnú bázu organizovania, to obsahuje aj teraz spomínaný zákon o zamestnanosti, na to nemusíte prijímať novelu. V zmluvách, ktoré tu navrhujete, ktoré by mali obce uzatvárať, obecný úrad a okresný úrad práce, hovoríte, že záväzok obecného úradu alebo mestského úradu, že oznámia okresnému úradu práce každé skončenie pracovného pomeru najneskôr do 30 dní. Znovu opakujem, akékoľvek záväzky pre obecné alebo mestské úrady sa musia prejaviť aj v spomínanom zákone o obecnom zriadení, pretože im ukladáte povinnosti, to nejde uložiť cez zmluvu, čo je právny akt nižšieho stupňa, ako je zákon.

    Okrem toho mám ešte obavy, že dávky sociálnej pomoci, ktoré budú presúvané pre úsek verejnoprospešných prác, tie dávky sociálnej pomoci boli veľmi starostlivo špecifikované podľa takpovediac druhu zavinenia, či občan je v sociálnej núdzi a potrebuje dávku sociálnej pomoci preto, že je lajdák a sa mu nechce pracovať, alebo preto, že z objektívnych príčin tú dávku potrebuje. Ako chcete rozlíšiť pri takomto paušálnom posudzovaní dlhodobo nezamestnaných, tých, ktorí sa naozaj práci vyhýbajú, od tých, pre ktorých jednoducho práca nie je. Ja som minulý týždeň bola na výjazde nášho poslaneckého klubu na východnom Slovensku a musím vám povedať, že ak na jedno voľné pracovné miesto v priemere dnes čaká 55 nezamestnaných, tak v okrese Svidník je to 91. Hádam mi nechcete povedať, že všetci títo 90 ľudia alebo 91 ľudí sú asociáli, sú lenivci a nechce sa im pracovať. Takže je tu celý rad legislatívnych nedostatkov. Je tu vážny vstup do zákona o štátnom rozpočte a navyše môže dôjsť aj k diskriminácii poberateľov dávok, ktorí z objektívnych dôvodov, tak ako to definuje zákon o sociálnej pomoci, jednoducho pracovať nemôžu, lebo pre nich práca nie je.

    Preto navrhujem, pán predsedajúci, predkladateľom, aby postupovali podľa rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písm. b).

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Keltošovej sa hlási pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Musím veľmi otvorene povedať, že sa nestačím diviť, ako sa vyvíja za súčasnej vlády legislatíva. Nechcem hovoriť o tom, ako hrubo sa neplní legislatívny plán, ale aj to, čo sa predkladá, má vážne legislatívne nedostatky. Pani poslankyňa Keltošová už na ne poukázala, nebudem to rozvíjať, ale chcieť zákonom donútiť nejaké subjekty k zmluvným aktivitám je úplný právny nezmysel.

    K vecnej otázke, k dávkam sociálnej pomoci. Vážení, tak prv ste prijímali legislatívu, aby ste tieto dávky znížili, teraz zase chcete prijímať legislatívu, kde z týchto dávok budete, teda z toho balíka dávok ukrajovať a podobne. Vážení, takto sa ekonomické problémy krajiny neriešia. To nie je cesta. Cesta je aktivizovať ekonomicky zdatných odborníkov na vytvorenie nových pracovných príležitostí. A toto sa nedeje, a preto Slovensko padá, úplne padá pod ťarchou vzmáhajúcej sa a prudko rastúcej nezamestnanosti. Vyhlásenia, že sa zníži nezamestnanosť tento rok, sú ešte úplné zbožné želania, pretože podniky signalizujú ďalšie prepúšťanie. Preto vás prosím, spamätajte sa a pripravujte legislatívne návrhy na oživenie ekonomiky, a nie na žmýkanie občanov...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k vystúpeniu pani poslankyne Keltošovej.

    Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem za slovo.

    V rozprave vystúpila pani poslankyňa Keltošová, myslím si, že veľmi kriticky. Nakoniec sme očakávali aj takéto reakcie, ale chcem povedať, že úmyslom navrhovateľov skupiny poslancov bolo, aby sme skutočne riešili problém, ktorý na Slovensku je. Na rozdiel od nej mám také skúsenosti, že záujem starostov a primátorov je takýmto spôsobom využiť ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní. Tiež si osobne nemyslím, že to všetko vyriešia, respektíve že zamestnáme všetkých nezamestnaných, pretože aj predtým, keď sa vyčleňovali finančné prostriedky na verejnoprospešné práce, neriešilo to nezamestnanosť všetkých, ktorí boli v tom čase nezamestnaní. Isteže je tu navrhnutá suma, ktorá by mala byť vyčlenená zo štátneho rozpočtu vo výške 2,3 miliardy korún, a myslím si, že pri súčasnom stave, keď máme vyše 2 800 obcí, samozrejme, že sa nedá takto na to pozerať, že všetky obce to využijú, ale nebráňme iniciatívam tých starostov a primátorov, ktorí práve takúto možnosť využijú a predovšetkým po takejto možnosti sami volajú.

    Verím, že, tak ako to bolo v predchádzajúcom predkladaní návrhu skupiny poslancov, skutočne je tu čas, myslím si, že je tu aj možnosť, priestor, aby sme spolu posúdili, respektíve posúdili a navrhli riešenia do tohto návrhu zákona, ale v každom prípade tento problém sme si dali za cieľ riešiť.

    To je všetko, ďakujem.

  • Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Dámy a páni,

    zdá sa, že mnohé poznámky, ktoré boli povedané k zákonu, ktorý predchádzal predloženiu tohto zákona, platia aj na tento. Nesporne dobrý úmysel predkladateľa riešiť najmä dlhodobú nezamestnanosť verejnoprospešnými prácami je chvályhodný, je to, nechcem povedať, že spontánna reakcia, ale je to reakcia na to, čo sa deje teraz medzi 550 tisíc nezamestnanými, medzi ktorými je takmer 50 percent, ktorí sú nezamestnaní už viac ako jeden rok, teda spĺňajú kritérium dlhodobej nezamestnanosti podľa noriem Medzinárodnej organizácie práce. Nehovorím o tom, že priemerná dĺžka nezamestnanosti sa predĺžila na takmer 13 mesiacov v tomto poslednom štatistickom období.

    Samozrejme, že verejnoprospešné práce majú podľa môjho názoru, a bolo to tu aj naznačené, aj svoj vedľajší účinok, nielen ekonomický efekt pre obce, pre pomocné práce. Viem si predstaviť, samozrejme, celý rad aj kvalifikovaných prác, ktoré sa dajú robiť takýmto systémom, ale predovšetkým pre dlhodobú nezamestnanosť sledujú predovšetkým záchranu osobnostných psychologických predpokladov človeka vykonávať akúkoľvek manuálnu alebo psychickú prácu. A preto je systém verejnoprospešných prác veľmi významný nástroj aktívnej politiky zamestnanosti. Chcem povedať, že ak sú určité nedokonalosti v tomto návrhu zákona, ak ich vieme opraviť v druhom čítaní, tak prosím a odporúčam, tak ako to predkladateľ predložil, aby sme tak urobili.

    Samozrejme nemôžem nepovedať poznámku, ktorá tu zaznieva, a musím sa stotožniť aj s pohľadmi časťou opozície, ale myslím si, že sa nebránia tomu ani predkladatelia, že by bolo dobré v tomto roku systémovým spôsobom riešiť jednak nie už novelou zákona o nezamestnanosti číslo 387, ale prijatím komplet nového zákona, ktorý reaguje v prepojení na Zákonník práce aj na takéto problémy, ktorý, samozrejme, v súčinnosti so štátnym rozpočtom dá odpovede, dá operatívne odpovede na vývoj na trhu práce, aby sme nemuseli robiť takéto zásahy, ktoré sa ukazujú ako objektívne nevyhnutné. Myslím si, že v tomto roku dozrel čas, aby sme takúto novelu alebo aby sme prijali takýto zákon o zamestnanosti.

    Čo sa týka štátneho rozpočtu, chcem povedať, aj keď Národný úrad práce je verejnoprávna inštitúcia a pracuje, ako povedala pani poslankyňa Keltošová, na princípe poistnom, napriek tomu štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za doplnenie fondu, bývalého Fondu zamestnanosti, v prípade, že tento nemá zdroje. Jednak tým nie sú ohrozené, nie je ohrozená povinnosť zo zákona vyplácať podporu v nezamestnanosti a následne sociálne dávky, ale môj názor je, a to by som apeloval aj na vládu Slovenskej republiky, aby sa nespoliehali len na tieto zdroje, ale aby boli schopné uvoľniť zo štátneho rozpočtu zdroje, ktoré reagujú na situáciu na trhu práce výnimočným spôsobom.

    A teraz už, pán predsedajúci, chcem predložiť návrhy, ktoré odzneli jednak v rozprave, a jednak ktoré boli súčasťou návrhu zákona. Pani poslankyňa Keltošová, prosím preto, aby sa hlasovalo ako o prvom návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Keltošová, kde podľa § 73 ods. 3 písm. b) odporúča, aby sa nepokračovalo v rokovaní o návrhu zákona.

  • Dám hlasovať, pán spoločný spravodajca, len čo sa poslanci dostavia do rokovacej sály, pretože evidentne je malá účasť poslancov, preto prosím o chvíľku strpenia, pani poslankyňa Keltošová.

    Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie. Prosím pána poslanca Fedoročka a Romana Kováča, aby sa pripravili ako ďalší predkladatelia zákonov. Skúsme sa len prezentovať a nehlasovať, zistiť počet prítomných v rokovacej sále.

    Páni poslanci, budeme sa prezentovať a hlasovať o návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Keltošová, ktorá navrhla, aby sa o tomto zákone ďalej nerokovalo. Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Návrh sme neschválili.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Ďalej prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Počuli ste návrh. Prezentujem sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme schválili. Návrh zákona budeme prerokúvať v druhom čítaní.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Prosím teraz dať hlasovať o určení výborov a o lehotách na prerokovanie uvedeného návrhu zákona, tak ako som ich predniesol v spravodajskej správe.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu na pridelenie zákona výborom, určení gestorského výboru, ako aj lehote na prerokovanie v druhom čítaní.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 81 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Ďakujem pánu poslancovi Rusnákovi a Halmešovi.

    Teraz pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

    Prosím, aby z poverenia skupiny poslancov predmetný návrh zákona, ktorý ste dostali ako tlač 539, uviedol pán poslanec Roman Kováč.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    týmto vystúpením začínam uvádzanie série zákonov, pod ktoré sa dá podpísať spoločný menovateľ a ten spoločný menovateľ je hľadanie riešenia problému nezamestnanosti. Súhlasím so všetkými, ktorí tvrdia, že nezamestnanosť, respektíve zamestnanosť je ekonomický pojem, ekonomická kategória a nie je možné riešiť ju sociálnymi prostriedkami. Rovnako súhlasím s tým, že nezamestnanosť predovšetkým musia riešiť ekonómovia vytvorením takého podnikateľského prostredia, aby mohli vznikať nové pracovné príležitosti. Na druhej strane však treba povedať a myslím si, že to otvorene priznáme všetci, ktorí sme istý čas robili v sociálnej oblasti, že nezamestnanosť je aj sociálny problém. A predovšetkým dlhodobá nezamestnanosť je sociálny problém. Sociálny problém preto, že dlhotrvajúca nezamestnanosť vedie nezamestnaného k tomu, že sa stane nezamestnateľným. A myslím si, že našou povinnosťou je, ak máme možnosť, využiť legislatívu, využiť organizačné zmeny, urobiť všetko pre to, aby sa dlhodobo nezamestnaní nestali nezamestnateľnými.

    Aké má možnosti sociálna legislatíva? Má v ruke možnosti vlastne len dve.

    Tá prvá možnosť je efektívnejšie využiť tie prostriedky, ktoré má k dispozícii. Náš prvý návrh, o ktorom teraz referujem, to je novela zákona o zamestnanosti, patrí do tejto skupiny. To znamená, je to zákon, respektíve novela, ktorá sa pokúša efektívnejšie využiť prostriedky, ktoré v problematike nezamestnanosti a predovšetkým v problematike národného, respektíve v rozpočte Národného úradu práce fungujú. Náš návrh sa skladá z dvoch častí. Prvá časť hovorí o tom, aby sme zrušili krajské úrady práce ako nadbytočný orgán. Dovoľte mi, aby som krátko zdôvodnil, prečo si myslím, že k takémuto kroku treba pristúpiť.

    Súčasná organizačná štruktúra úradu práce pozostáva z ústredných, krajských a okresných zložiek v rámci samosprávnych výkonných orgánov, pričom nepochybne najdôležitejší význam má okresná zložka, ktorá je v priamom kontakte s nezamestnaným a vykonáva najväčšie množstvo funkcií, ktoré vykonávať má. Na krajskej úrovni si môžeme pozrieť, čo zákon predpokladá. Zákon predpokladá na krajskej úrovni pre krajský úrad práce 17 úloh, z toho 6 úloh je takých, ktoré sú zahľadené samy do seba. Mám na mysli teraz § 18 ods. 2, ktorý hovorí, čo patrí do pôsobnosti krajského úradu. Sú to úlohy, ktorými krajský úrad vlastne rieši svoju vlastnú existenciu. To znamená schválenie vlastného rozpočtu, vypracovať správu o činnosti krajského úradu, o jeho hospodárení, riadiť činnosť okresných úradov práce, hospodáriť s finančnými prostriedkami krajského úradu práce, predkladať generálnemu riaditeľovi návrh na zriadenie zariadení, naplnenie úloh na úrovni kraja, predkladať generálnemu riaditeľovi návrhy na vymenovanie šéfa krajského úradu a tak ďalej a tak ďalej.

    Ďalšie dve úlohy sú určené na kontroly okresných úradov. Na kontrolnú činnosť voči okresným úradom v dvoch úlohách alebo v dvoch miestach krajský úrad rozhoduje. Rozhoduje o pokutách a rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu okresného úradu práce. Ďalej má ešte právo správna rada rozhodovať podľa § 96 o výberovom konaní a podľa § 95 o použití návratného príspevku. To sú už štyri veci, v ktorých rozhoduje celý krajský úrad. Podotýkam, máme ich osem. Priemerný stav je zhruba 70 až 80 zamestnancov v týchto ústavoch.

    Rovnako by sme mohli hovoriť o správnej rade. Správna rada má jedenásť úloh, z ktorých šesť súvisí s riadením krajského úradu práce, tri sú také, kde sa hovorí o koncepcii, o podieľaní sa na stratégii. Hovorí o tom § 13, napríklad určovať nadväznosti na predpokladaný vývoj zamestnanosti, priority, politiku trhu práce, podieľať sa na príprave koncepčných a programových dokumentov a tak ďalej. Sme toho názoru, že v oblasti nezamestnanosti treba v inštitucionálnom riadení postupovať tak, aby sa značná časť týchto úloh, ktoré majú strategický a koncepčný charakter, presunula do právomocí Národného úradu práce a tie veci, ktoré majú výkonný charakter, nech sa presunú do kompetencie okresných úradov práce. Myslím si, že takéto usporiadanie celých inštitúcií v oblasti úradov práce bude efektívnejšie, lepšie využije správny fond, zbavíme sa nadbytočných budov.

    Samozrejme, nechcem vytvárať nezamestnaných pracovníkov krajského úradu práce. To by bolo neefektívne, sú to odborníci. Preto v bode 11 nášho návrhu chcem povedať, že body 1 až 10 a body 12 až 30, všetky sa týkajú problematiky rušenia krajských úradov práce. V bode 11 si myslím, že sme do zákona sme zakotvili myšlienku, ktorú použil vlastne bývalý pán minister Tkáč pri havarijnej situácii na východnom Slovensku, keď bolo treba zriadiť detašované pracovisko, o ktorých ale zákon nepredpokladal, že majú byť. Dnes sme ich dostali do zákona, teda možnosť, že tam, kde je veľká nezamestnanosť, extrémna, aby mohli okresné úrady práce zriaďovať svoje detašované pracoviská. Tam sme dostali výčitku aj z ministerstva financií, že ideme nad rámec rozpočtu. Nuž nemyslím si, že áno, pretože na jednej strane treba povedať, že šetríme prostriedky, ktoré sú dané krajským úradom práce. Ak ich zrušíme, na druhej strane, ak vytvoríme detašované pracoviská tieto prostriedky, ale aj pracovné sily môžeme vhodným spôsobom využiť tam, kde to ten nezamestnaný potrebuje. Nezamestnanému je málo platné, že niekto sedí na kraji a podieľa sa na príprave nejakého dokumentu, preňho je dôležitejšie, aby preňho efektívne vykonával prácu pri hľadaní pracovného miesta, pri sprostredkovaní práce a tak ďalej.

    To je teda prvá časť nášho návrhu. Predpokladáme, že táto časť je schopná usporiť finančné zdroje a dať ich skutočne na výkon, skutočný výkon tej práce, nie na otázky stratégie alebo koncepcie alebo mne sa nesmierne páči pojem schvaľovať stratégiu realizácie politiky trhu práce vo svojom obvode. To je hlavná úloha krajského úradu, jedna z hlavných úloh krajského úradu práce. Takže tieto úlohy strategického charakteru nech robí Národný úrad práce a v okrese nech sa vykonáva vlastná činnosť.

    Druhý problém, ktorý je riešený predovšetkým vlastne v článku 31 nášho návrhu, je problém, ktorý sa týka problematiky sezónnych pracovníkov. My vieme, ak si urobíme štatistiku od roku 1994, že sezónni pracovníci sa podieľajú na nezamestnanosti zhruba od 0,6 - to bol najmenší vplyv - až po 2,5 percenta v tomto čase. Je to ľahké, keď si porovnáte nezamestnanosť, ako kolíše október a január. Tieto dve čísla keď porovnáte a zase sa dotknete mája, keď sa vracia sezónny pracovník do práce, zistíte na tejto krivke, že skutočne v zime je výskyt nezamestnaných vyšší. Sezónni pracovníci sú prepúšťaní z práce, idú na úrad práce a berú podporu v nezamestnanosti. Sedia doma a dostávajú podporu v nezamestnanosti.

    Zákon o zamestnanosti pozná inštitút, ktorý sa volá podpora na udržanie pracovného miesta. V zákone sa pôvodne predpokladalo, že tento príspevok na udržanie pracovného miesta sa bude používať len vtedy, ak zamestnávateľ prechádza na inú technológiu a musel by prepustiť zamestnancov. My navrhujeme, aby okresný úrad práce mohol, podotýkam nemusel, ale mohol využiť pre niektorých sezónnych pracovníkov aj tento inštitút, pretože opäť nedochádza k strate finančných zdrojov. Tento príspevok by bol do výšky príspevku v nezamestnanosti.

    Má to jednu výhodu. Ten nezamestnaný by po prvé nebol frustrovaný tým, že je prepustený z práce. Frustrovaný obavami, či ho znovu zamestnávateľ prijme na výkon sezónnych prác a po celé obdobie, po ktoré sa sezónne práce nevykonávajú, by mohol pre zamestnávateľa vykonávať tie práce, ktoré sú takpovediac málo efektívne.

    Ja sa teraz budem obracať predovšetkým na poľnohospodárov, lebo rastlinná výroba je klasická sezónna práca, rastlinná výroba a stavbári. Ja som presvedčený, že pracovníci, ktorí robia v rastlinnej výrobe, sú schopní urobiť množstvo prác, z ktorých poľnohospodársky podnik nemá priamy ekonomický efekt. Mám na mysli čistiace práce, maľovanie maštalí a ďalšie a ďalšie práce, ktoré je možné spraviť a ktoré musí urobiť zamestnávateľ, ale on z toho nemá priamy ekonomický efekt. Takto by mohol pracovnú silu využiť a odstránili by sme myslím si tieto dve veci.

    Opakujem znovu, nedôjde pri takomto inštitúte, nedôjde k nárast výdavkov Národného úradu práce, pretože títo ľudia, sezónni pracovníci, ktorí by boli mimo práce takéhoto typu, by museli dostávať príspevok v nezamestnanosti. Aby neboli zneužívaní zamestanávateľom, a keďže vieme, že príspevok v nezamestnanosti je limitovaný, to znamená, nemôže byť v plnej výške platu, a je limitovaný percentom a dĺžkou aplikácie aj maximálnou hranicou, súčasťou návrhu je aj podmienka, že zamestnávateľ sezónnych pracovníkov, ktorí sú mimosezónni a vtedy majú, samozrejme, nižší príjem, nemôže zamestnávať na viac ako na 0,4 úväzku, to znamená 40 percent pracovného času. Nesmie prekročiť využívanie ich práce.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pevne verím, že pochopíte náš úmysel v dobrom. Úmysel, ktorý chce alebo zekonomizovať prácu Národného úradu práce a jeho zložiek a že podporíte tento návrh tak, aby prešiel do druhého čítanie. Samozrejme sme ako predkladatelia pripravení akceptovať pripomienky, ktoré zlepšia v druhom čítaní tento návrh zákona.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Dávam teraz slovo poverenej pani poslankyni Keltošovej. Prosím ju, aby predniesla stanovisko k predloženému návrhu zákona skupinou poslancov.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    k uvedenej novele návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 37. schôdzi. V súlade s § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú správu k predmetnému návrhu zákona.

    Hneď na úvod konštatujem, že uvedený návrh zákona nespĺňa formálnoprávne náležitosti uvedené v § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, ako aj náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách. Musím povedať, že § 68 v odseku 3 okrem iného uvádza, čo musí obsahovať dôvodová správa. Dôvodová správa musí obsahovať zhodnotenie súčasného stavu, to tam je, najmä zo spoločenskej, ekonomickej a právnej stránky s uvedením potreby novej zákonnej úpravy, spôsobu jej vykonávania, jej hospodárskeho a finančného dosahu, a to tam nie je a myslím si, že správne aj ministerstvo financií na toto upozorňuje, najmä vplyvu na štátny rozpočet.

    Dovoľte mi preto, vážený pán predsedajúci a vážená Národná rada, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z., aby som neodporúčala, aby Národná rada Slovenskej republiky pokračovala v ďalšom čítaní. Môj návrh znie, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku. Zároveň mi dovoľte pán predsedajúci, aby som v rozprave vystúpila ako prvá.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa, keďže nikto nie je prihlásený písomne do rozpravy, môžete vystúpiť v rozprave.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    veľmi stručne, pretože čas je už pokročilý, k tomuto návrhu, respektíve k novele zákona. K prvej časti pokiaľ ide o pôsobenie a úlohy krajských úradov práce. Ja sa vás chcem opýtať, najmä pravicových alebo konzervatívnych poslancov, ako chcete, či sa chceme znovu vrátiť k štátnemu centralizmu, k rozhodovaniu v Bratislave, k takzvanému bratislavocentrizmu. Ak sa chcete k tomuto vrátiť, tak len schváľte, podporte tento návrh, aby krajské úrady práce boli zrušené. Ide presne o nepochopenie úlohy krajských úradov práce, ako sme to mysleli my pri odštátňovaní a zároveň decentralizácii rozhodovania. Toto je moja prvá a základná pripomienka. Ak sa chcete vrátiť k bratislavocentrizmu, môžete pokojne zrušiť, máte na to hlasy, celý zákon o zamestnanosti aj s tripartitným rozhodovaním, aj s tripartitným riadením. Môžete všetko zveriť v Bratislave do rúk úradníkov, ako tomu bolo pred rokom 1992, ale potom môžete zabudnúť na váš prijatý program o boji proti korupcii. Viem o tom svoje z vlastnej skúsenosti. Preto sa vám znovu budem snažiť odôvodniť potrebu krajských úradov práce.

    Chcem povedať, že krajské úrady práce naozaj riadia činnosť okresných úradov práce vo svojom regióne. Vy hovoríte teraz o reforme verejnej správy, hovoríte o regionálnych programoch rozvoja, hovoríte o tom, že ich treba 8, 10, 12, uvidíme, a pritom chcete stiahnuť rozhodovacie a koncepčné činnosti do Bratislavy. Kde je tu logika? Ako budú regionálne, župné, krajské parlamenty, neviem, ako to nazveme, ako budú a s kým budú spolupracovať na regionálnej úrovni? Keď budú riešiť napríklad problém nezamestnanosti v kraji Prešov alebo v regióne Prešov, to sa budú chodiť dohadovať do Bratislavy o regionálnych programoch rozvoja, o koncepcii, stratégii, tak ako to teraz robia krajské úrady práce? Veď je to číry nezmysel.

    Ďalej chcem povedať, áno, krajské úrady majú aj ďalšie zo spomínaných činností. Napríklad majú na starosti aj výberové konania. Na toto som narážala v mojom úvodnom slove, keď som hovorila, áno, podľa § 96 výberové konania robia krajské úrady práce. A myslím si, že tripartitné riadenie správnych výborov, ktoré sa zúčastňujú na týchto krajských výberových konaniach, eliminujú korupciu, nechcem povedať, že úplne zahladia problémy s korupciou pri výberových konaniach, ale sú to ľudia z regiónu, ktorí vedia posúdiť kvalitu uchádzačov, ich finančnú situáciu, doterajšie ich výsledky podnikateľskej činnosti. A toto chcete, aby robil centrálny úrad v Bratislave? Ja sa pýtam prečo?

    Ďalej, áno, majú na starosti kontrolu. Takisto si neviem predstaviť, ako chcete, aby z Bratislavy chodili kontrolovať okresné úrady práce a ešte ich detašované pracoviská, neviem, do Svidníka, do Sniny alebo kde budú nové okresy umiestnené. Neviem. Aká to bude kontrola? Bude efektívna? Bude na to dosť ľudí v centre, v Bratislave? Alebo nepotrebujeme už kontrolovať verejné zdroje? Čiže celá táto časť, pokiaľ ide o úlohy a okrem iného je tam ešte skutočne vážny moment, ktorý v § 13 sa trochu zľahčoval predkladateľom, kde sa hovorí, že krajský úrad, respektíve správna rada zložená zo sociálnych partnerov určuje priority politiky trhu práce na svojom území. Kto iný môže určovať priority politiky trhu práce lepšie ako ľudia z toho Prešovského, Košického alebo ďalších krajov, kde nám teraz prekročila nezamestnanosť 20, 25 percent? Znova v Bratislave? Pán poslanec, je to na vás, môžete sa vyjadriť. Áno. Čiže v tomto smere si myslím, že tu ide znova o posilnenie centralizmu, o posilnenie pozícií Bratislavy voči terajším regiónom, ale aj voči regiónom, ktoré sa len pripravujú v rámci reformy verejnej správy.

    V druhej časti sa chcem vyjadriť k podpore na udržanie pracovného miesta. Ja sa znovu obraciam na pravicu, respektíve na liberálov, pretože argument, že podnikateľ, ktorý podniká v rastlinnej výrobe, živočíšnej výrobe alebo v stavebníctve, by mal mať iné lepšie podnikateľské podmienky ako ten, ktorý doteraz dostával financie na podporu, na udržanie kvôli prechodu na nové výrobné programy, na nové technológie, myslím si, že je diskriminačná. Tu musí byť rovnosť šancí pri podnikaní. A ak máme niekoho zvýhodňovať, tak cez tento zákon my sme zvýhodnili práve tých ľudí, ktorí sem privážajú nové výrobné programy a nové technológie. Je to síce pekné, že títo ľudia môžu počas zimných mesiacov vymaľovať maštaľ, citujem pána predkladateľa, alebo môžu pozametať okolie, alebo môžu pracovať na nejaký skrátený pracovný úväzok, ale myslím si, že je to nelogické, aby sme zamestnávateľom, ktorí nie sú v stave udržať v pracovnom pomere svojich zamestnancov, dávali takéto výhody, aké dávame zamestnávateľom, ktorí pripravujú pre tento štát nové a dúfam, že progresívne výrobné programy. O čom toto je?

    Čiže ja som striktne proti tomu, aby financie, ktoré sú určené pre nové progresívne technológie, išli na udržanie pracovného miesta len kvôli tomu, páni poslanci, aby sa vám znížila percentuálne nezamestnanosť o 2,5 percenta. To je údaj, ktorý povedal pán predkladateľ, že je to v rozmedzí, sezónni pracovníci vykazujú 0,6 až 2,5 percenta. Čiže nesplní to ani tú politickú úlohu podľa mňa, aby výrazne klesla percentuálne nezamestnanosť. Znevýhodní to podnikateľov, o ktorých som hovorila, ktorí chcú do tohto štátu priniesť nové technológie, na úkor tých, ktorí prežívajú a u ktorých zrejme tie firmy sú v takom stave, že im nemôžu v zimných mesiacoch vyplácať mzdy. Možno je to trochu tvrdé z môjho pohľadu, ale toto je podľa mňa jediné riešenie, vytvoriť rovnaké podnikateľské šance a zvýhodniť ľudí, ktorí dokážu zabezpečiť aj zdroje zvonku, ktorí dovezú novú technológiu, ktorí dokážu zaučiť si ľudí na nové výrobné projekty. A nie takýmto spôsobom, ako vy hovoríte v rastlinnej výrobe a v poľnohospodárstve a neviem kde proste udržať za naše peniaze, z nášho poistného pomáhať takýmto podnikateľom. Ja som striktne proti tomu, a preto navrhujem, tak ako som povedala v úvodnom slove, pokračovať v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) a nepokračovať v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem podporiť pani poslankyňu Keltošovú v tom pohľade na prechodné zamestnanie alebo na využitie, respektíve nevyužitie tých pracovníkov, ktorí sú v sezónnych prácach zamestnaní v poľnohospodárstve, že to nie je možné, pretože keď si prakticky zoberieme manažovanie či už v živočíšnej výrobe alebo rastlinnej výrobe, nejde len o to, či niekto bude mať pracovisko v poriadku. To musí mať aj tak v poriadku, pretože to patrí do jeho náplne práce. V zimnom období sa zvyšujú materiálno-technické náklady, na ktoré ten podnik v súčasnosti nemá. To znamená, že ak by tým pracovníkom chcel ukladať alebo dať štvrtinový pracovný čas, aby niečo robili, tak ich musí zabezpečiť ďalšími materiálno-technickými podmienkami, podmienkami bezpečnosti práce a ďalšími a ďalšími nákladmi, ktoré by v tomto prípade boli nákladmi zbytočnými a niet na ne, pretože každý manažér v podniku sa snaží náklady znižovať, a nie zvyšovať, pretože v rozpočte ich nemá pokryté. A v druhom pohľade, keď si chce dnes zamestnávateľ obstarať materiálno-technické podmienky, musí platiť dopredu. Nikto mu nedá na to, že bude platiť povedzme za náradie, že bude platiť za líčidlá alebo za maľby. Musí zaplatiť dopredu. Kde na to zoberie prostriedky? Takže to nie je taká jednoduchá vec, a to by viedlo v podstate k tomu, že tí pracovníci by si mohli vynucovať, aby im zamestnávateľ nejakú prácu dal a mohli by tam vzniknúť zbytočné rozbroje. Takže považujem za nelogické týmto to zdôvodňovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chcem sa spýtať, pán poslanec Kužma, takisto sa hlásite do rozpravy? S faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa Keltošová mi v mnohých veciach hovorila z duše, ale potom treba priznať aj inú farbu, že ak chceme zrušiť sezónnu prácu s tým, že ju nebudeme všetci dotovať, znamená to, že v tejto prvovýrobe či v poľnohospodárskej, či v stavebnej budeme mať trvalo zamestnaný nižší stav ľudí. Je to taký prípad, že potom presun pravovnej sily musí ísť do služieb, kde ich dokážeme držať celý rok v pracovnej zamestnanosti, ale potom sa treba takto správať i pri schvaľovaní dotácií. Lebo na jednej strane im schvaľujeme dotácie a na druhej strane vlastne neumožňujeme alebo nechceme dotovať sezónnosť výroby. Takže potom berme rovnaký meter, nedávajme dotácie, znížme tam trvalú zamestnanosť v týchto sezónnych odboroch a snažme sa presunúť pracovnú silu do iných odborov. Potom ten krok je systémový.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Do rozpravy sa prihlásili pán poslanec Brocka, pani poslankyňa Aibeková a pán poslanec Kalman. Končím možnosť ďalšieho prihlásenia sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážení kolegovia,

    súhlasím s pani poslankyňou Keltošovou pri jej kritických výhradách voči vláde a aj s niektorými kritickými poznámkami k predloženému poslaneckého návrhu zákona, lebo naozaj to, že je tu zrazu toľko návrhov zákonov, ktoré sa snažia, a z radov poslancov, pomôcť riešiť taký vážny problém, ako je nezamestnanosť a poslanci skôr ako vláda, nie je to úplne v poriadku. Ale zasa by som to neodmietal z princípu, lebo my istým spôsobom takto vyvíjame tlak aj na vládu, ale je to aj, povedal by som, istý náš signál voči verejnosti, že nám nie sú ľahostajné takéto vážne a veľké sociálno-ekonomické problémy.

    Správa štátu je veľmi nákladná a veľmi málo efektívna. V tom sa zhodneme, preto výsledkom toho sú rôzne reformy, napríklad aj reforma verejnej správy. Čo sa týka inštitucionálneho usporiadania trhu práce, tak na súčasné pomery a súčasnú situáciu je predimenzovaná, ale teraz nehovorím napríklad o takých smerných číslach ako podiel uchádzačov o zamestnanie na jedného sprostredkovateľa práce. Teraz hovorím o tom, že v dnešnej situácii úrady práce sú vlastne inštitúciami, ktoré nemajú žiadne prostriedky na aktívnu politiku trhu práce. Všetky prostriedky, ktoré sa vyberú na poistnom, sa takmer všetky rozdelia vo forme podpory v nezamestnanosti. A pritom tá správa je dosť vysoká. Každá šiesta koruna vybraná na poistnom sa vlastne stroví v tej veľmi zložitej inštitúcii, akou je Národný úrad práce. Výkonné orgány, teda Národný úrad práce, ústredie, krajské úrady, okresné úrady, samosprávne detto, správne výbory krajských úradov, okresných úradov, zo zákona majú istú náplň, len to je náplň pre náplň. Viem si predstaviť, že bez niektorých vecí by sme sa aj obišli a že by sme vedeli oveľa účelnejšie a efektívnejšie vykonávať.

    A len ako porovnanie, keďže je to rovnako verejnoprávna inštitúcia, spomeniem Sociálnu poisťovňu. Bývalá pani ministerka Keltošová vie veľmi dobre, o čom hovorím, lebo oni nekopírovali nové územnosprávne členenie, ale snažili sa lepšou organizáciou práce organizovať činnosť tejto inštitúcie. Myslím si, že to je možné a aj Národný úrad práce má rezervy. Keďže ide o financie a nielen financie Národného úradu práce, ale aj štátneho rozpočtu, odporúčam do uznesenia, aby sme sa aj týmto návrhom zaoberali, aby sme mohli o ňom rokovať aj vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Tým chcem povedať okrem iného aj to, že odporúčam napriek istým aj osobným výhradám voči tomu návrhu, aby sme o ňom rokovali aj v druhom čítaní.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    myslím si, že pani poslankyňa Keltošová veľmi jasne začala svoju spravodajskú správu, a to tým, že tento zákon nemôže ísť do druhého čítania, pretože nespĺňa náležitosti, ktoré určuje rokovací poriadok. Čiže keď si odmyslíme aj tú obsahovú stránku, ku ktorej sa naozaj možno kriticky vyjadrovať, jednoducho ak chcete, vážené dámy a vážení páni, dodržať rokovací poriadok, nemôžete posunúť tento zákon do druhého čítania, pretože naozaj nespĺňa náležitosti. Pozrite si naozaj veľmi presné vyjadrenie riaditeľa odboru štátneho rozpočtu, kde veľmi jasne píše, že tento návrh, ak by bol schválený, bude mať dosah na štátny rozpočet. Chceme takýto zákon prijať? V poriadku, to je jedno rozhodnutie. Ale po druhé, pozrite si, ako je urobená dôvodová správa, ako je zdôvodnená takzvaná osobitná časť. To naozaj je taký poslanecký nedorobok. Ja chápem a neuberám právo pánu poslancovi možnosť predkladať takýto návrh, ale ak poslanec predkladá návrh, tak by ho naozaj mal predkladať na úrovni. Pán poslanec, navyše zákon, článok je vždy rímskymi číslicami, a to ostatné už nie sú články. Čiže aj takúto chybu máte v tej osobitnej časti. Je absolútne nedostatočne spracovaná aj dôvodová správa, aj vysvetlenie účelu zákona.

    Napokon ma veľmi prekvapuje, pretože sme tento zákon novelizovali minulý rok. Vtedy ho predkladal minister práce, sociálnych vecí a rodiny a tam sa hovorilo aj o možnosti redukcie krajských úradov. Tam bol určený spôsob, ako sa môže redukovať krajský úrad, či v tom kraji musí byť aj krajský úrad alebo nie. Veľmi správne to povedala pani poslankyňa Keltošová, že tam, kde je enormne vysoká nezamestnanosť, na východnom Slovensku, v Prešovskom a Košickom kraji je 30, 35-percentná, ale navštívili sme obce, kde je 80-percentná nezamestnanosť, tam si myslím, že má opodstatnenie, pretože môže nadregionálne pôsobiť. Ale to je vec názoru, pán poslanec, neberiem aj takúto možnosť, ale prekvapuje ma, že pán poslanec vtedy nevyužil možnosť a nedal takýto pozmeňujúci návrh. Bolo by to legislatívne čistejšie, pretože tento návrh je naozaj legislatívne zle spracovaný.

    Ja chápem, pán poslanec, že sa snažíte riešiť, a to je druhý okruh, pre ktorý predkladáte tento návrh, takzvané sezónne práce. Ale nehnevajte sa, ten bod 31, tak ako je formulovaný, je tak veľmi komplikovane určený a navyše tu dávate takisto iba možnosť okresnému úradu poskytnúť na základe dohody na prechodný čas príspevok. Čiže môže. Vieme, v akom stave sú úrady práce, že majú nedostatok finančných prostriedkov. Národný úrad ako taký zápasí s finančnými prostriedkami a nemá už finančné prostriedky na aktívnu politiku zamestnanosti, de facto iba vypláca príspevky v nezamestnanosti. Takže ja si myslím, že váš dobrý úmysel, ktorý nepopieram, tak ako je napísaný, nepovedie absolútne k ničomu. Preto sa nehnevajte, ale túto novelu, tak ako je predložená, pokladám za úplne zbytočnú a odporúčala by som vám, aby ste ju naozaj prepracovali, aby ste ju prepracovali po dohode s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože to je ďalšie, čo tu chýba. Ono pravdepodobne príde a musí prísť vyjadrenie vlády a ja predpokladám, že nebude pozitívne, pretože veľmi správne vystihol pán poslanec Delinga, že táto vaša myšlienka jednoducho v praxi nebude realizovateľná. Pretože naozaj tieto sezónne práce sa vyskytujú predovšetkým v poľnohospodárstve a zabezpečiť aj len ten 40-percentný úväzok, myslím si, že tí páni poslanci, ktorí pôsobia v tejto oblasti, sa vyjadria rovnakým spôsobom, keď aj nie tu v pléne, tak potom vo výbore.

    Na záver vás znovu upozorňujem, že ak ho posuniete do druhého čítania, porušíte zákon o rokovacom poriadku, pretože naozaj z tejto legislatívnotechnickej stránky, keď už nehovorím o vecnom obsahu, by mal byť zákon vrátený na dopracovanie.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem vám, pani poslankyňa.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Halmeš.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • K formálnej stránke sa nechcem vyjadriť, ale chcem sa vrátiť k tomu, čo pani poslankyňa naznačila, k obsahovej stránke týkajúcej sa krajských úradov práce.

    Predovšetkým my sme v novele zákona, ktorá bola urobená, v zákone o zamestnanosti, splnomocnili predstavenstvo Národného úradu práce, aby rozhodovalo o vytváraní územných orgánov práce. Možno, že táto novela trošku aj predbieha zámer Národného úradu práce, ktorým je posilňovať vytváranie úradov práce tam, kde trh práce reálne existuje. Nebude to priamo kopírovať inštitúcie štátnej správy a ten nový návrh existencie krajských úradov práce bude mať trošku iný obsah. Budú sa sústreďovať na špecifické činnosti v jednotlivých regiónoch.

    Myslím si, že ak to bude v druhom čítaní, tak to zosúladenie s predstavou predstavenstva Národného úradu práce aj ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny bude možné a mohli by sme dosiahnuť ten cieľ, ktorý tieto inštitúcie sledujú. Ja budem hlasovať po tomto zdôvodnení, pokiaľ sa nenájdu neprekonateľné problémy formálneho charakteru, za to, aby sme to posunuli do druhého čítania, ale aby sme dosiahli potom koordináciu s týmito inštitúciami, aby sme nenarušili povedzme tú koncepciu, ktorá je vzájomne previazaná.

  • Ďakujem.

    V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Kalman.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    už v predchádzajúcom vystúpení som hovoril o tom, že je tu tendencia nahrádzať niekoho iného, v tomto prípade vládu, aj keď snahu a sympatickú snahu o riešenie nezamestnanosti treba oceniť. Postavme si však otázku, čo tento návrh v konečnom dôsledku môže pre samotnú prax znamenať alebo akým spôsobom otázku nezamestnanosti môže vyriešiť.

    K prvému momentu. Návrh na zrušenie krajských úradov. Pripúšťam možnosť, že môžeme vysloviť v určitých súvislostiach nespokojnosť s činnosťou doterajších krajských úradov alebo že sa nám môžu javiť v súvislosti s vysokými nákladmi v rámci Národného úradu práce ako veľmi nákladné a je potrebné hľadať spôsob zníženia týchto správnych nákladov. Na druhej strane si ale musíme uvedomiť, že zámer vytvoriť tieto krajské úrady v podstate z niečoho vychádzal. Vychádzal napríklad aj v súvislosti s postupným prenosom kompetencie na regionálne či samosprávne orgány. Dnes máme mnohé regióny, ktoré by sme mohli nazvať za kritické a kde je skutočne potreba v súčinnosti všetkých kompetentných riešiť daný problém, nehovoriac už o budúcom určitom zameraní.

    Na druhej strane opäť máme tendenciu sa prispôsobovať danému stavu a nehľadať problém riešenia v iných oblastiach. Ak teda konštatujeme alebo vychádzame z tézy, že sú zbytočné tieto orgány alebo majú slabú kompetenciu, prečo nehľadáme možnosť v súvislosti s podmienkami, ktoré sú, tieto kompetencie určitým spôsobom korigovať. A v tejto súvislosti, tak ako som vo svojom prvom vystúpení hovoril a poukazoval na potrebu konzultácie, minimálne konzultácie so sociálnymi partnermi, napadá mi myšlienka, pretože aspoň som nepostrehol, či pán kolega Kováč ako predkladateľ uviedol alebo neuviedol, aké stanovisko je v tomto prípade Národného úradu práce. Nemala byť najprv vykonaná určitá analýza činnosti okresných úradov, krajských úradov, respektíve v celkovom kontexte celého Národného úradu práce? A na základe tejto analýzy a na základe týchto zámerov alebo tých nedostatkov, alebo plusov, ktoré by táto analýza ukázala, by sme mohli potom postupovať. V tomto smere hovoríme o niekom bez niekoho. Tento moment mi tu chýba.

    Druhá moja poznámka alebo okruh poznámok. K otázke zamestnanosti sezónnych pracovníkov v tom, aby boli v trvalom pracovnom pomere. Priznám sa, že som konzultoval s viacerými zamestnávateľmi tento moment a názory sú tiež rozličné. Názory sú aj také, že očakávajú od toho, že budú mať možnosť zamestnať viacej ľudí a určitým spôsobom získať finančné zdroje. Jednoducho povedané, už teraz sa hľadajú možnosti, ako zneužiť tento systém najmä v súvislosti s doterajšími poznatkami, keď vieme, ako sa, respektíve, že sa vyskytli prípady, keď prostriedky, ktoré boli vydávané na aktívnu politiku zamestnanosti, boli určitým spôsobom zneužívané. Ale zamýšľajú sa predovšetkým nad inou skutočnosťou. Ak hovoria, že mám prijať alebo zamestnať mimo sezóny napríklad štyroch sezónnych pracovníkov, zdôrazňujú, že pre neho je oveľa lepšie, ak zamestná jedného na plný úväzok. A vysvetľuje to trebárs tými ekonomickými podmienkami, ktoré načrtol pán kolega Delinga.

    Dámy a páni, veď zamestnať 5, 6 mesiacov určitý počet pracovníkov trebárs aj za tú cenu, že budú zametať cesty alebo komunikácie v danom podniku, alebo maľovať, znamená, že tým pracovníkom treba dať ochranné pracovné prostriedky. Znamená, že na tých pracovníkov treba vynaložiť určitú energiu, znamená, že tým pracovníkom treba zabezpečiť trebárs teplú stravu, a to sú všetko náklady, ktoré nie všetci chcú alebo budú, alebo si to môžu v konečnom dôsledku dovoliť. A potom nie je zanedbaná ani skutočnosť či tento moment, ktorý sa navrhuje, bude vlastne akceptovaný samotnými pracovníkmi. Pán Kováč hovoril, že o 2,4 percenta by sa mohla znížiť nezamestnanosť, asi toľko je tých nezamestnaných, respektíve sezónnych pracovníkov.

    Zoberme si, aký je priemerný príspevok v nezamestnanosti, a zoberme si, aké sú asi priemerné mzdy v sezónnych prácach. A zoberte si potom ten rozdiel, vytvorte si akýkoľvek model. Trebárs 6 000 korún, a to som už povedal veľmi veľa na sezónnu prácu, žiaľ, veľa, lebo taká je realita vo vzťahu k priemernému príspevku nezamestnanosti, a teraz si zoberte, že ten zamestnávateľ bude mať tendenciu napríklad 02, nebude mať ani tendenciu maximálneho využitia navrhovaného 04, aký je to rozdiel v samotnom príjme toho zamestnanca. A teraz si spočítajte, že ten rozdiel je asi 1 000 korún, 1 200 korún možno maximálne, či ten zamestnanec vôbec bude chcieť chodiť do práce. Hlavne keď si uvedomíme, aké sú náklady trebárs len na cestovné do práce a všetko ostatné, čo s tým súvisí. Preto si myslím, že v praxi tento návrh alebo ak by bola prijatá táto novela, neprinesie to očakávanie, aké očakávanie majú predkladatelia tohto návrhu tejto novely. Alebo skutočne sa stane, že si narobíme oveľa viac problémov v oblasti komunikácie medzi úradmi práce, podnikateľmi a samotnými zamestnávateľmi.

    Myslím si, že zákon, ktorý prerokúvame, má v tomto prípade veľa otáznikov, veľa nejasností. Aj z tohto pohľadu je diskutabilné, či by sme ho mali v takomto ponímaní prijať. Už nehovoriac o tom, že nech sa pozrieme na túto formu z akejkoľvek stránky, musíme prísť k názoru, že problém nezamestnanosti, podstatu nezamestnanosti nerieši, ale opäť len rieši určité minimálne zníženie štatistiky v oblasti nezamestnanosti. Jednoducho povedané, aj naďalej bude pretrvávať súčasný stav možno trošku v inej forme, možno v nejakej skrytej forme nezamestnanosti. Aj z tohto pohľadu teda nebudem podporovať tento návrh.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Chcem sa spýtať predkladateľa pána Kováča, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    neviem, či sme sa dobre počúvali, pretože mnohé tie pripomienky, ktoré tu odzneli, mi pripadajú tak, že sme možno nepochopili význam niektorých slov. Mám tu na mysli predovšetkým pripomienky pána poslanca Kalmana, pána poslanca Delingu, ale aj pani poslankyne Aibekovej. Je pochopiteľné, že keď zamestnávateľovi nebude vyhovovať zamestnávať sezónnych pracovníkov aj mimo sezóny, tak s takouto žiadosťou na okresný úrad práce nepôjde. Však nerobme zo zamestnávateľov hlupákov. Pokiaľ mu to bude vyhovovať, tak sa pokúsi dosiahnuť dohodu o tom, aby finančné prostriedky, ktoré by nezamestnaní dostali ako dávku v nezamestnanosti, mohol dostať zamestnávateľ a vyplácať ju vo forme mzdy ako príspevok na udržanie pracovného miesta. Tým odpovedám aj pánu poslancovi Kalmanovi. Ja neviem pochopiť zamestnávateľa, ktorý by robil také prieky, že by zamestnal toho zamestnanca za menej peňazí, než dostane naňho od úradu práce. To si neviem dosť dobre predstaviť. Prečo by zamestnával na 02. Ten príklad, ktorý ste použili, pán poslanec, ja viem, čo ste chceli povedať, ale ten príklad, ktorý ste použili, nebol logicky vhodný, pretože má skrytý rozpor.

    Rovnako chcem povedať aj pani poslankyni Keltošovej. Položila takú vážnu otázku, o čo tu vlastne ide. Hovorila to predovšetkým preto, že finančné prostriedky z Národného úradu práce by mali ísť niektorým zamestnávateľom na úkor iných zamestnávateľov. Chcem povedať, že dochádza k omylu, pretože nerušíme predchádzajúce ustanovenie paragrafu, to znamená, že ten, kto mení technológiu, dostane ďalej prostriedky.

    Po druhé. Nepôjde o prostriedky z Národného úradu práce navyše, lebo ten Národný úrad práce by ich musel vyplatiť aj tak, aj tak ako dávku v nezamestnanosti. Ide len o presun vnútri rozpočtu okresného úradu z jednej kapitoly do druhej. To znamená, že nebude to dávať na meno nezamestnanému, ale dá to zamestnávateľovi, ktorý to môže vyplať ako formu príspevku mzdy. Teda nejde to z nášho vrecka do vrecka podnikateľov. Je to z nášho vrecka do vrecka nezamestnaných tak ako doteraz, ktorým však prerušíme obdobie neistoty, ktorým prerušíme to obdobie frustrácie, ktorým neistotu, či ich znovu prijmú do práce, túto neistotu zrušíme. Ja si myslím, že to stojí za to. Hovoríte o tom, že sa to bude zneužívať. Nuž viem, že šikovní ľudia zneužijú všetko. Samozrejme, že bude snaha zneužiť aj toto ustanovenie a myslím si, že sa nevyhneme ani v akomkoľvek zákonodarstve, mohol by som priniesť množstvo a množstvo dôkazov, akým spôsobom sa zneužíva alebo zneužíval existujúci zákon o zamestnanosti. Akékoľvek ustanovenie je možné zneužiť. Je to otázka okresného úradu práce, ktorý musí strážiť dodržiavanie dohody, ktorú uzavrie so zamestnávateľom. Ak dôjde k porušeniu tejto dohody, má právo, samozrejme, okresný úrad od takejto dohody odstúpiť. To bude súčasť a je to aj doteraz súčasť každej dohody.

    To znamená námietku, že ide o znevýhodnenie predchádzajúcej skupiny, tú neberiem, pretože nemením vôbec pravidlá, a neberiem ani finančné zdroje, ktoré by mali byť určené tej inej skupine podnikateľov, ktorí sú tí dobrí a prinášajú peniaze zo zahraničia a vytvárajú novú technológiu. Neberiem. Zostávajú na tej istej úrovni ako doteraz.

    Opakujem znovu, o koho ide. Odpoveď. Ide o nezamestnaných. Ide o nezamestnaných a riešenie ich problému nezamestnanosti.

    Pánu poslancovi Delingovi som odpovedal. Tu nejde o povinnosť toho zamestnávateľa. Opakujem znovu, ak to pre neho nie je výhodné, že ho to stojí veľa peňazí, že bude musieť nakupovať, no tak mu tie nástroje musí kúpiť. Keď ich nekúpi mimo sezóny, tak ich kúpi v sezóne. Jednoducho raz tú prácu, o ktorej ja hovorím, že nie je efektívna, on ju raz musí urobiť. Tu je len otázka, či ju bude robiť s pracovnou silou, ktorú platí naplno alebo to bude robiť pracovná sila, na ktorú dostáva príspevok na jej mzdu z Národného úradu práce.

    Súhlasím s pánom poslancom Kalmanom, že k tomuto návrhu mal byť predložený názor Národného úradu práce. Nepochybujem, že takýto názor dostaneme, ak posunieme zákon do druhého čítania. Takisto ako k ostatným druhým čítaniam dostávame názor.

    Chcel by som povedať, že nesúhlasím s názorom ministerstva financií, že ide o čerpanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu navyše. Opakujem práve preto, že zrušením krajských úradov práce sa vytvorí dostatočný počet prostriedkov na to, pretože to zdôvodňujú tým, že zavádzam detašované pracoviská. Navyše tie detašované pracoviská už v minulosti zavedené boli aj mimo existencie zákona, ale tu navyše získavam finančné prostriedky zo správneho fondu, ktoré dovolia uhradiť existenciu detašovaných pracovísk. Nejde vôbec o žiadne prostriedky navyše.

    Veľmi vážna pripomienka je, či ide o centralizáciu alebo nejde o centralizáciu činnosti, či teda máme zachovať krajské úrady práce na to, aby tam pracovalo ďalej 80 ľudí, sedelo a podieľalo sa na príprave dokumentov, a to je všetko. To vlastne vyplýva z náplne tejto práce alebo zabezpečovalo stratégiu plnenia realizácie politiky zamestnanosti a iné podobné kroky, alebo máme posilniť v rámci regiónu tie zložky úradu práce, ktoré sú skutočne výkonné. Ja som hlboko presvedčený, doteraz nás stále presvedčovali pracovníci ministerstva práce a sociálnych vecí, ako je málo výkonných pracovníkov na okresných úradoch, aký je veľký počet nezamestnaných na jedného zamestnanca. Nuž presuňme im pracovné sily z kraja tak, aby sa mohli venovať nezamestnaným.

    Rovnako si myslím, že rozvoj politiky zamestnanosti či už regionálny alebo celoštátny, veľmi dobre a veľmi dobrým spôsobom dokáže zvládnuť Národný úrad práce za predpokladu, že mu okresné úrady pripravia regionálny rozvoj svojho územia, v ktorom pôsobia. Ako viete, Slovensko je krajina, ktorá je typická tým, že pracovná sila je málo mobilná. Nám nepomôže regionálny rozvoj, ak zabezpečíme v regionálnom rozvoji vznik pracovných príležitostí na úplnom inom konci kraja. My musíme pôsobiť v mieste s pracovnými príležitosťami, v mieste, kde ten nezamestnaný vznikol alebo v jeho najbližšom okolí. To si myslím, že už neviem, kto tu spomínal, že doprava je drahá, myslím si pán poslanec Kalman o tom hovoril. To znamená, nám pomôže len to, keď okresné úrady práce zaujmú veľmi seriózne stanovisko práve k tomu, ako sa má rozvíjať zamestnanosť v ich okrese, mestách a miestach a na dedinách jeho okresu.

    Teda ak mám zhrnúť túto diskusiu, boli tu také dve vážne pripomienky, ktoré beriem, a sú to pripomienky, by som povedal, viac technické. To je otázka, že tento zákon neobsahuje, respektíve novela zákona neobsahuje vetičku, ktorá sa vyžaduje pri predkladaní zákona, že nejde o novelu, ktorá je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ja sa ospravedlňujem, že táto vetička v predkladacej správe nie je. Ostatné to, čo dodržuje, to, čo žiada legislatívny poriadok pri predkladaní návrhu, to všetko v návrhu zákona je. Ja vás teda skutočne prosím, aby sme posunuli tento návrh zákona do druhého čítania, aby sme vytvorili podmienky na to, aby sme vytvorili možnosť pre nezamestnaných, aby sme riešili ich problém, sezónnych pracovníkov, aby sme aj krajský úrad práce alebo jeho zamestnancov dali do tej činnosti, ktorú si nezamestnaní skutočne vyžadujú a ktorú potrebujú.

    Ďakujem.

  • K rozprave sa chce vyjadriť pani poslankyňa Keltošová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    ja som vo svojom úvodnom slove ako spravodajkyňa povedala, potvrdila to aj pani poslankyňa Aibeková, nakoniec aj pán poslanec Kováč, že uvedený návrh nespĺňa formálnoprávne náležitosti uvedené v § 68. Nám ani tak nešlo o veľké číslice, ale malé číslice alebo o súlad s ústavou. Hoci aj to je vážny nedostatok. Nám išlo o to, čo aj potvrdilo ministerstvo financií, že tu nie je ekonomická kvantifikácia dosahov na štátny rozpočet. Celkom výnimočne súhlasím so stanoviskom ministerstva financií a toto bol jeden z hlavných dôvodov, prečo som dala návrh hlasovať v zmysle § 73 ods. 3 písm. b), to znamená nerokovať ďalej o tomto návrhu.

    Ešte jednu stručnú poznámku k argumentom, ktoré tu odzneli. Znova je zarážajúce pre mňa ako pre spravodajkyňu, že dnes prerokúvame dve novely toho istého zákona, zákona o zamestnanosti číslo 387. Aj z toho vidno, ako nesystémovo pracujete, aj z toho vidno, ako vláda skutočne nestíha plniť svoj legislatívny plán úloh, aj z toho vidno, že nemáte koordináciu medzi sebou. Je to závažná téma. Je mi ľúto toho obrovského počtu nezamestnaných, ale takýmto spôsobom, ak znížite nezamestnanosť, tak to budú maximálne 2, 2,5 percentá a nerieši to problém. Nerieši to problém, o ktorom by sme tu mali hovoriť, ale to už je iná otázka.

    K pánu Brockovi, že Sociálna poisťovňa si to zariadila inak, áno, len to je nepochopenie úlohy inštitúcií. Sociálna poisťovňa vyberá a vypláca a nerozhoduje o ďalšom použití. To znamená, nerozhoduje o nezamestnaných, nerozhoduje o projektoch, nerozhoduje o aktívnej politike trhu práce. Ona jednoducho vyberie povinne, dostane odvody a presne vie, koľko v ktorom okrese má dôchodcov, kedy im a v akej výške musí vyplatiť dôchodok. To je všetko. Preto naozaj Sociálna poisťovňa nepotrebuje medzičlánok, ako je krajskú úrad práce. Znovu apelujem na to, neunáhlite sa, príde reforma verejnej správy. Je tu už možnosť aj teraz utlmiť činnosť krajských úradov práce, vytvárať detašované pracoviská, nechajte to na reformu verejnej správy, koľko tam bude vyšších územných celkov. Ľahko je veci rušiť, ale ťažko je ich potom znovu zakladať, zháňať odborných pracovníkov, technický potenciál a tak ďalej, neunáhlite sa.

    Ďakujem pekne. A chcem sa opýtať, pán predsedajúci, či budeme hlasovať teraz alebo až po obedňajšej prestávke.

  • Až po obedňajšej prestávke, pani poslankyňa.

    Ďakujem pekne pánu navrhovateľovi aj pani poslankyni Keltošovej.

    Vyhlasuje obedňajšiu prestávku. Keďže som už skôr počas dopoludňajšieho rokovania oznámil, že pán predseda zvoláva zasadnutie Medziparlamentnej únie, tak by som prosil prítomných poslancov, aby zostali na rokovaní Medziparlamentnej únie. Budeme pokračovať o 14.00 hodine. Podľa schváleného bodu programu by sme mali začať voľbami, tak ako je uvedené v programe, a hlasovaním o tomto prerokúvanom bode. Takže o 14.00 hodine pokračujeme v rokovaní 28. schôdze.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa schváleného programu. Predpoludňajšie rokovanie sme prerušili rokovaním o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zamestnanosti. Odporúčam vám teraz, aby sme pokračovali v rokovaní podľa schváleného bodu programu tak, že by sme pristúpili k rokovaniu o jednotlivých bodoch programu, ktoré boli určené pri schvaľovaní 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ako body programu na dnešný deň po skončení prestávky, a potom by sme pristúpili k hlasovaniu, keď prerokujeme tieto tri body.

    Preto prosím teraz podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša, aby z poverenia vlády predniesol

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 514, súčasťou ktorého je aj návrh na uznesenie, ktorý predkladá gestorský výbor pod číslom 514a.

    Prosím, pán podpredseda vlády.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predkladám na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky návrh Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku. Zmluva bola prerokovaná vládou Slovenskej republiky a podpísaná v Bratislave dňa 8. septembra 1999.

    Uzavretím predkladanej zmluvy bude vytvorený rámec napomáhajúci zintenzívnenie vzájomných hospodárskych aktivít. Štát Izrael patrí medzi krajiny, ktoré sú v ekonomickej oblasti pre Slovenskú republiku dôležité, a preto je potrebné zmluvne upraviť aj vzájomné daňové vzťahy. Je to prvá zmluva, ktorá sa uzatvára v daňovej oblasti medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael. Zmluva upravuje zdaňovanie príjmov právnických osôb a fyzických osôb za vykonávanie stavebných, montážnych prác, ako aj príjmov za poskytovanie služby vrátane poradenských alebo riadiacich. Súčasne rieši zdaňovanie príjmov z nehnuteľného a kapitálového majetku.

    Uzatvorením zmluvy sa zaručuje právo rezidentov oboch zmluvných štátov na rovnaké zaobchádzanie v daňových otázkach. Dôraz je kladený na možnosť vzájomnej výmeny daňových informácií a ich používanie v daňovom alebo súdnom konaní, ktoré napomôže predchádzanie daňových únikov.

    Zmluva si nevyžiada dodatočné úpravy v právnom poriadku Slovenskej republiky ani neovplyvní ostatné medzinárodnoprávne dokumenty. Nevyžaduje dodatočné výdavky zo štátneho rozpočtu, naopak, jej uplatnením sa predpokladá pozitívny dosah na príjmy štátneho rozpočtu vytvorením prostredia napomáhajúceho zintenzívnenie hospodárskych aktivít.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za uvedenie návrhu vlády na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a štátom Izrael.

    Teraz by som prosila spoločného spravodajcu výborov, člena výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Kozlíka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu vlády v gestorskom výbore.

    Pán poslanec Kozlík.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda vlády,

    vážená snemovňa,

    dovoľte mi, aby som informoval o spoločnej správe k predmetnej zmluve.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránenie daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 547 z 22. februára roku 2000 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Zároveň určil k uvedenej zmluve ako gestorský Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu predloženú zmluvu prerokoval a na svojom zasadnutí 7. marca tohto roku uznesením číslo 343 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku vysloviť súhlas.

    Podobne Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval túto zmluvu na svojom zasadnutí 7. marca tohto roku a uznesením číslo 224 vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade s touto zmluvou vysloviť súhlas.

    Zároveň Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 344 zo 7. marca tohto roka schválil spoločnú správu výborov Národnej rady, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu s touto zmluvou.

    Vážený pán predsedajúci, odporúčam pokračovať v rokovaní.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa do rozpravy niekto hlási ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prosil by som všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí sú v budove Národnej rady, avšak sa nezdržiavajú v rokovacej sále, aby sa dostavili na hlasovanie o prerokúvanom bode programu, ako aj o prerokovanom dopoludňajšom bode programu, aby sme mohli pokračovať nerušene v ďalšom priebehu schôdze. Prosím pánov poslancov, málo je nás.

    Prosím vás, prezentujme sa, zistíme počet prítomných poslancov v rokovacej sále. Zisťujeme iba počet prítomných, nehlasujeme.

    Prosím spoločného spravodajcu pána Kozlíka, aby predniesol návrh na uznesenie.

    Pán poslanec Kozlík, nech sa páči.

  • Vážená Národná rada,

    dovoľte mi predniesť návrh na uznesenie Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (tlač 514).

    Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou štátu Izrael o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol spoločný spravodajca pán poslanec Kozlík, ktorý odporúča vysloviť súhlas s navrhovanou zmluvou medzi Slovenskou republikou a štátom Izrael. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že navrhované uznesenie sme schválili.

    Ďakujem pánu podpredsedovi vlády a pánu poslancovi Kozlíkovi.

    Teraz prosím pána poslanca Romana Kováča a pani poslankyňu Keltošovú, aby zaujali miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcov. Pristúpime k hlasovaniu o prerokovanom bode, ktorý sme prerušili pred obedňajšou prestávkou, o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zamestnanosti.

    Prosil by som pani poslankyňu Keltošovú, aby uvádzala hlasovanie o návrhoch, tak ako boli prednesené v rozprave v prvom čítaní. Prosím o pokoj v rokovacej sále.

    Pani poslankyňa Keltošová, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    V rozprave k predmetnej novele zákona o zamestnanosti odzneli dva pozmeňujúce návrhy. Prvý bol môj, keď som navrhla nepokračovať v prerokúvaní tohto návrhu zákona podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona číslo 350 o rokovacom poriadku.

  • Prosím vás, prezentujme sa, budeme o tomto návrhu hlasovať ako o prvom. Pani poslankyňa Keltošová navrhla nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Druhý pozmeňujúci návrh dal pán poslanec Brocka, ktorý navrhuje pokračovať v druhom čítaní o tejto novele zákona v zmysle toho istého § 73 ods. 3, ale písm. c).

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Brocku, ktorý odporúča, aby sme tento návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Uveďte druhé hlasovanie, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená snemovňa,

    odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 562 z 28. februára 2000 prideliť návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 3. mája 2000 a gestorský výbor v lehote do 5. mája 2000.

  • Prosím, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Keltošová, ktorá odporúča na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady schváliť uznesenie, ktorým pridelíme návrh zákona výborom, určíme gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní. Hlasujeme.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Prosím všetkých pánov poslancov, aby sa prezentovali, pretože vizuálne je prítomných v rokovacej sále viac poslancov. Treba rozhodnúť o pridelení návrhu zákona výborom, pán poslanec, treba prijať aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona, preto by som prosil, aby sme zopakovali ešte raz hlasovanie. Prosím všetkých prítomných v rokovacej sále, aby sa prezentovali a hlasovali, v opačnom prípade budeme nútení použiť hlasovanie pomocou skrutátorov. Prezentujeme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 70 poslancov.

    Panie poslankyne a páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh vlády Slovenskej republiky na odvolanie a voľbu riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc.

    Doktor Andrej Huorka listom zo dňa 9. decembra 1999 oznámil Národnej rade Slovenskej republiky, že podľa § 21 ods. 3 písm. e) zákona číslo 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci sa vzdáva funkcie riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc, do ktorej bol Národnou radou Slovenskej republiky zvolený. Na základe tohto oznámenia pána doktora Huorku je potrebné, aby Národná rada podľa § 21 ods. 2 zákona o štátnej pomoci odvolala z funkcie riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc menovaného pána doktora Huorku. Súčasne je potrebné, aby Národná rada zvolila nového riaditeľa tohto úradu.

    Návrh na odvolanie a voľbu riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc ste dostali ako tlač 513.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády návrh odôvodnil podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Ivan Mikloš.

    Pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    zákonom číslo 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci bol dňom 1. januára 2000 zriadený Úrad pre štátnu pomoc. S účinnosťou od 1. januára bol uznesením Národnej rady do funkcie riaditeľa úradu zvolený JUDr. Andrej Huorka. Dňa 22. decembra 1999 tento listom oznámil, že sa vzdáva funkcie riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc z dôvodu podľa § 21 ods. 3.

    Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 2. februára 2000 prijala uznesenie číslo 74/1999. V bode A1 uvedeného uznesenia navrhla z dôvodu podľa § 21 ods. 3 zákona číslo 231/1999 Z. z. odvolať doktora Andreja Huorku na vlastnú žiadosť z funkcie riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc. Zároveň v bode A2 navrhla z dôvodu podľa § 21 ods. 2 do funkcie nového riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc zvoliť doktora Miroslava Hladíka. V zmysle uvedeného zákona vláda predkladá Národnej rade návrh na odvolanie doktora Andreja Huorku z funkcie riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc a návrh na zvolenie doktora Miroslava Hladíka za nového riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc.

    Tento návrh vlády bol prerokovaný na 39. schôdzi Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a bol v tomto výbore prerokovaný bez pripomienok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády za návrh vlády.

    Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánu poslancovi Farkasovi a prosím ho, aby podal informáciu o prerokovaní návrhu vlády v gestorskom výbore pre financie, rozpočet a menu.

    Pán poslanec Farkas.

    Ešte predtým by som prosil všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Budeme hlasovať.

    Pán poslanec Farkas, máte slovo.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu na odvolanie a voľbu riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc (tlač 513) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Svojím rozhodnutím číslo 542 z 15. februára 2000 pridelil uvedený návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na prerokovanie do 10. marca 2000.

    Ako spravodajca si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uvedený návrh prerokoval a prijal k nemu uznesenie číslo 341 zo 7. marca 2000, pričom súhlasil s uvedeným návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky po prvé odvolať doktora Andreja Huorku z funkcie riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc z dôvodu vzdania sa funkcie podľa § 21 ods. 3 písm. e) zákona číslo 231/1999 Z. z. Po druhé doktora Miroslava Hladíka zvoliť za riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi za informáciu o prerokovaní tohto návrhu v gestorskom výbore.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto z poslancov ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Panie poslankyne, páni poslanci, keďže pán poslanec Huorka sa vzdal tejto funkcie sám z vlastnej iniciatívy, navrhujem, aby sme o jeho odvolaní hlasovali verejne a potom na osobitnom hlasovacom lístku spolu s ďalším bodom programu sme vykonali tajnú voľbu nového predsedu tohto úradu.

    Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní, aby sme hlasovali o odvolaní pána Huorku verejne. Prezentujme sa a hlasujme. Prosím pánov poslancov, aby sa prezentovali, prípadne tých pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie. Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o odporúčaní hlasovať o odvolaní pána doktora Huorku z funkcie riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc verejne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 76 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Budeme teda hlasovať verejne o odvolaní pána Huorku z funkcie riaditeľa pre štátnu pomoc. Návrh máte ako tlač číslo 513. Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o odvolaní Andreja Huorku z funkcie riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc z dôvodu, že listom zo dňa 22. decembra 1999 sa podľa § 21 ods. 3 zákona o štátnej pomoci vzdal dobrovoľne uvedenej funkcie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 78 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky odvolala doktora Andrea Huorku z funkcie riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc.

    Chcem pripomenúť, že tajné hlasovanie o návrhu na voľbu riaditeľa Národného úradu pre štátnu pomoc vykonáme spoločne s tajným hlasovaním o návrhu na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní budeme ďalej pokračovať

    návrhom vlády na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

    Podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady o Národnej banke Slovenska viceguvernéra banky Slovenska vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády po schválení Národnou radou na obdobie šiestich rokov. Vláda Slovenskej republiky podala návrh na vymenovanie viceguvernéra, ktorý vám bol rozdaný ako tlač 510.

    Prosím teraz podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša, aby z poverenia vlády predmetný návrh vlády odôvodnil.

    Pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dňa 30. júla 1999 bol do funkcie guvernéra Národnej banky Slovenska vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky Ing. Marián Jusko, CSc., predtým viceguvernér Národnej banky Slovenska. Od tohto obdobia je funkcia viceguvernéra Národnej banky neobsadená. V tejto súvislosti vláda Slovenskej republiky predkladá návrh na vymenovanie Ing. Eleny Kohútikovej, CSc., za viceguvernérku Národnej banky Slovenska. Navrhovaná kandidátka spĺňa všetky kritériá a podmienky na výkon funkcie viceguvernérky Národnej banky Slovenska. Je uznávanou odborníčkou v oblasti makroekonómie a menovej politiky doma aj v zahraničí.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi vlády.

    Prosím teraz predsedu Výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Farkasa, aby podal informáciu o prerokovaní tohto návrhu vo výbore, ktorý je gestorským výborom.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu na vymenovanie viceguvernérky Národnej banky Slovenska Ing. Elena Kohútikovej (tlač 510) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky v súlade s § 7 zákona číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska predložila návrh na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska a zároveň požiadala prerokovať tento návrh na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Svojím rozhodnutím číslo 536 z 8. februára 2000 pridelil tento návrh vlády Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na prerokovanie do 10. marca 2000.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh na vymenovanie viceguvernérky Národnej banky Slovenska Ing. Eleny Kohútikovej a prijal uznesenie číslo 339 zo 7. marca 2000, v ktorom súhlasil s vládnym návrhom na vymenovanie viceguvernérky Národnej banky Slovenska Ing. Eleny Kohútikovej a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh na vymenovanie viceguvernérky Národnej banky Slovenska schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam pánov poslancov, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k tajnému hlasovaniu o návrhu na vymenovanie viceguvernérky Národnej banky Slovenska a riaditeľa Národného úradu pre štátnu pomoc.

    Na hlasovacom lístku máte uvedené, hlasujem za návrh, proti návrhu a zdržiavam sa hlasovania. Svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujte tú alternatívu, za ktorú hlasujete. Hlasovací lístok sa neupravuje prečiarknutím alebo iným zásahom do mena a priezviska kandidáta. Neplatný je ten hlasovací lístok, ktorý nie je upravený v súlade s volebným poriadkom, alebo ten, ktorý je prepisovaný, alebo doplňovaný. Hlasovacie lístky sú farebne odlíšené.

    Prosím teraz pánov overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh tajného hlasovania a súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví. Pristúpime k hlasovaniu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, predpokladám, že hlasovanie o týchto dvoch personálnych návrhoch nebude trvať dlhšie ako polhodinu, preto vás prosím, aby sme uskutočnili hlasovanie do 15.15 hodiny, keď poprosím povereného overovateľa, aby vyhlásil výsledky tajného hlasovania. Prosím všetkých pánov poslancov, aby hlasovali.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.

    Prosím teraz povereného overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku oznámil počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti navrhnutému kandidátovi, a počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania a ktorí neodovzdali hlasovacie lístky, ako aj počet neplatných hlasovacích lístkov.

    Pán poslanec Kužma, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som vám prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na vymenovanie Eleny Kohútikovej za viceguvernérku Národnej banky Slovenska, ktoré sa konalo 15. marca 2000.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na vymenovanie Eleny Kohútikovej za viceguvernérku Národnej banky Slovenska bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 110 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na vymenovanie Eleny Kohútikovej za viceguvernérku Národnej banky Slovenska nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 110 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 5 neplatných. Zo 105 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri návrhu na vymenovanie Eleny Kohútikovej za návrh hlasovalo 57 poslancov, proti návrhu hlasovalo 31 poslancov, hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Na schválenie návrhu na vymenovanie viceguvernérky Národnej banky Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Overovatelia konštatujú, že návrh na vymenovanie Eleny Kohútikovej za viceguvernérku Národnej banky Slovenska bol schválený.

    Overovatelia poverujú svojho člena Jozefa Kužmu oznámiť výsledok tajného hlasovania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz vás prosím, aby ste oznámili výsledky hlasovania o voľbe Miroslava Hladíka za riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy a páni,

    prečítam vám zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc, ktorá sa konala 15. marca 2000.

    Na tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 110 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 110 odovzdaných hlasovacích lístkov boli dva neplatné. Zo 108 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Miroslava Hladíka hlasovalo za 64 poslancov, proti bolo 27 poslancov, hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

    Na voľbu riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc zvolený Miroslav Hladík.

    Overovatelia poverujú svojho člena Jozefa Kužmu oznámiť výsledok tajného hlasovania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kužmovi za oboznámenie výsledkov hlasovania.

    Na základe tohto oznámenia konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní schválila návrh vlády na vymenovanie Eleny Kohútikovej za viceguvernérku Národnej banky Slovenska a ďalej Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní zvolila Miroslava Hladíka za riaditeľa Úradu pre štátnu pomoc dňom 16. marca 2000.

    Budeme pokračovať v ďalšom rokovaní 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ďalším bodom programu, tak ako sme si ho schválili v navrhnutom programe 28. schôdze. Prosím pána podpredsedu Igora Presperína, aby viedol ďalšie rokovanie Národnej rady.

  • Vážení páni poslanci,

    vážené panie poslankyne,

    pokračujeme v rokovaní

    návrhom pána poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Kováča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 538, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 561.

    Dávam teraz slovo poslancovi Romanovi Kováčovi a prosím ho, aby návrh uviedol.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán podpredseda,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som uviedol návrh na novelu zákona o sociálnej pomoci. Táto novela vychádza z princípov, o ktorých som hovoril už pri úvodnom slovo pri predchádzajúcom zákone. Ja som uviedol, že problém nezamestnanosti je možné riešiť, samozrejme, len ekonomickým spôsobom, ale nás v sociálnej sfére očakáva riešenie sociálnych dosahov a ťažkých sociálnych dosahov nezamestnanosti. Dnes vieme povedať, že na Slovensku je viac ako 230 tisíc dlhodobo nezamestnaných. Ak Slovensko považuje hranicu 12 mesiacov za dlhodobú nezamestnanosť na rozdiel od niektorých iných štátov, ktoré hovoria o 6-mesačnej hranici, napríklad Veľká Británia, ale všeobecne je prijatá táto hranica za hranicu dlhodobej nezamestnanosti. My dobre poznáme aj údaje, ktoré sa týkajú pracovnej motivácie a vôbec osobných psychologických postojov ľudí, ktorí sa ocitnú v nezamestnanosti. Ak stratu životného partnera hodnotíme 100 negatívnymi bodmi, tak strata zamestnania sa hodnotí 65 až 70 negatívnymi bodmi v živote človeka. To znamená, že každý jedinec stratu zamestnania považuje za mimoriadne vážnu a mimoriadne ťažkú situáciu. On prechádza po strate zamestnania niekoľkými fázami. Prvé štyri dni trvá fáza šoku, potom je taká trojmesačná fáza, fáza optimizmu, deväťmesačná fáza pesimizmu a končí sa to tak fatalizmom, prakticky po deviatich mesiacoch sa stráca úplne motivácia k práci.

    Teda naša povinnosť je...

  • Hlasy v sále.

  • Áno, hovorím o sociálnej pomoci, vážení páni. Naša legislatívna povinnosť je upraviť zákon, aby sa podarilo zastaviť tento negatívny vývoj v postavení dlhodobo nezamestnaného človeka. Teda opakujem znovu. Náš návrh nesmeruje k tomu, aby sme vytvárali nové pracovné príležitosti v rámci zlepšenia ekonomického stavu. Náš návrh smeruje k tomu, aby sme zastavili vývoj dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku, pretože sú známe skúsenosti, že stačí sa začať zaoberať problematikou nezamestnaného človeka a jeho motivácia sa hneď zlepší.

    Čo všetko obsahuje princíp tohto zákona? Po prvé opúšťame princíp vyšetrovania, či je alebo nie je zo subjektívnych, alebo objektívnych dôvodov človek v hmotnej núdzi. Pretože náš zákon o sociálnej pomoci toto považuje za prvoradé kritérium a rozdeľuje občanov na tých, ktorí sú zo subjektívnych dôvodov v hmotnej núdzi a ktorí sú z objektívnych dôvodov v hmotnej núdzi, teda my sa zaoberáme problémom, ako sa človek do tej hmotnej núdze dostal, a nie problémom, ako sa z nej dostane von. Pretože na to, ako sa z nej dostane von, tento zákon obsahuje návod - hľadať si zamestnanie.

    V súčasnosti podľa posledných údajov máme za minulý rok 144 tisíc ľudí, ktorí dostávajú príspevok v nezamestnanosti, v mesiaci decembri bol tento počet takýto, a máme 3 500 voľných miest. Akokoľvek by ten človek sa snažil hľadať si nové miesto, akokoľvek by sa ten človek snažil, aj okresné úrady práce akokoľvek by sa snažili, vlastne nie sú schopné prerušiť ten jeho začarovaný cyklus nezamestnanosti. Naším cieľom je teda ustúpiť od princípu vyšetrovania vecí minulých a zavinenia takého alebo onakého. Myslím si, že o tých zavineniach sme hovorili pri prijímaní tohto zákona dosť a mnohé z nich sú dosť spochybniteľné, ale naopak zavádzame princíp sledovania toho, či ten človek, ktorý sa ocitol v hmotnej núdzi, sa z nej chce dostať a či nie.

    Ďalej tento návrh, ktorý predkladáme, je schopný riešiť aj problematiku umele vytváranej nezamestnanosti. Uvediem ako príklad ženu, ktorá sa chce starať o deti. Nechce chodiť do práce, ale chce sa starať o deti, o rodinu. Pokiaľ chce dostať sociálnu dávku, musí sa hlásiť ako nezamestnaná. Musí chodiť na úrad práce a musí sa hlásiť ako nezamestnaná. Ona nikdy predtým nerobila a ani neplánuje chodiť do zamestnania. Len je dôležité, že má dostať dávku sociálnej pomoci, a preto musí byť evidovaná ako nezamestnaná.

    Ďalej si myslím, že je možné odstrániť takýmto spôsobom čiernu prácu, pretože navrhujeme taký systém pre ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi a sú súčasne nezamestnaní, ktorý dokáže do značnej miery takúto čiernu prácu obmedziť, rovnako prácu v zahraničí.

    Na čom je postavený náš návrh. Náš návrh je postavený na tom, že nanovo definujeme formy sociálnej pomoci v hmotnej núdzi. Doterajšie formy boli skutočne len financie alebo vecné plnenie tam, kde nebola spoľahlivá istota, že niekto si za tie financie ozaj tie vecné predmety, ktoré potrebuje na život, kúpi. My zavádzame iné formy sociálnej pomoci.

    Po prvé je to pomoc v hmotnej núdzi, po druhé je to ponuka práce na skrátený pracovný úväzok a po tretie je to dávka na zabezpečenie základných životných potrieb. Občan si môže voliť, ktorú túto cestu uplatní, ktorú formu sociálnej pomoci si zvolí, teda dobrovoľne sa rozhodne pre to, ktorú formu si vyvolí. Tá prvá forma je určená občanom, ktorí sú v hmotnej núdzi, definuje zákon, čo to je hmotná núdza a patrí predovšetkým dôchodcom, ktorí sú v hmotnej núdzi, tých už je veľmi málo, či už starobným alebo invalidným, nezaopatreným deťom, rodičom s deťmi do 15 rokov, ktorí sa riadne starajú o dieťa, a tí, ktorí sa starajú o občana, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý. Takéto kategórie poznal aj predchádzajúci zákon a u nich neskúmal mieru zavinenia, ako sa dostali do sociálnej núdze.

    Tá druhá skupina je asi najzaujímavejšia. Ponuka práce na skrátený pracovný čas ako forma sociálnej pomoci. Je to ponuka práce v prospech obce alebo podnikov, ktoré majú s obcou uzavretú zmluvu na výkon tejto činnosti. Je to práca na pracovný úväzok v rozsahu 0,4 až 0,6 podľa toho, v akej pracovnej kategórii zamestnanec pracuje.

    Finančné prostriedky, ktoré sú potrebné na zabezpečenie tejto práce, sú prostriedky, ktoré majú k dispozícii sociálne odbory a ktoré boli pôvodne určené na sociálnu pomoc. Čo má zabezpečiť táto forma pomoci? My vieme dobre, že celá sociálna pomoc je vlastne formou solidarity, ale formou jednostrannej spoločenskej solidarity. Peniaze, ktoré sú získané od daňových poplatníkov, sa dajú tým, ktorí potrebujú sociálnu pomoc. My zavedením takéhoto inštitútu práce na skrátený pracovný čas ako formy sociálnej pomoci vyžadujeme, aby v sociálnej situácii bola obojstranná solidarita. Tí, ktorí zarábajú, dajú zo svojich daní peniaze, a tí, ktorí ich dostávajú, odvedú časť práce v prospech obce, v prospech spoločnosti.

    Konečne existuje tretia forma, ak sa občan nerozhodne prijať prvé alebo druhé riešenie, má právo, samozrejme, na tretiu formu pomoci v hmotnej núdzi, a to je pomoc vo forme dávky na zabezpečenie základných životných potrieb. Táto dávka predstavuje 50 percent životného minima. Aj dnes ju pozná zákon, ale zákon ju v dnešnej forme poskytuje tým, ktorí sú zo subjektívnych dôvodov v hmotnej núdzi.

    Ostatné časti nášho návrhu vlastne len upravujú zmenu, ktorá nastala v zákone tým, že sa zavádzajú tri formy sociálnej pomoci.

    Druhý okruh, ktorý sme navrhli upraviť v tomto zákone, je novela niektorých ustanovení zákona v tom zmysle, aby sa hmotná núdza, ktorá vznikla pôsobením prírodnej katastrofy, havárie alebo ďalších kritérií od občanov, aby sa táto hmotná núdza rátala tiež medzi tie skutočnosti, pre ktoré občan môže využiť zákon o sociálnej pomoci. Mám na mysli napríklad vlaňajšie povodne na východnom Slovensku alebo iné podobné katastrofy, ktoré môžu našich občanov postihnúť a ktorým zákon vlastne len v obmedzenej miere dovoľoval využiť tie možnosti, ktoré zákon o sociálnej pomoci dáva.

    Dotknem sa aj ustanovenia alebo správy, ktorú mám od ministerstva financií, že dôjde k zvýšenému nároku na štátny rozpočet a síce v súvislosti, oni to uvádzajú v súvislosti so zavedením použitia tohto zákona v prospech občanov, ktorí boli postihnutí nejakou prírodnou katastrofou, povodňou, haváriou alebo podobne. Áno, v takýchto prípadoch to bude nárok na štátny rozpočet. V prípade, že budú povodne, v prípade, že budú iné prírodné katastrofy, bude to zvýšený nárok na štátny rozpočet. V inom prípade nie, pretože občania, ktorí doteraz dostávali sociálnu dávku, ju budú dostávať v rovnakej výške, akurát, že budú musieť odviesť za túto sociálnu dávku prácu. To znamená, dostanú túto sociálnu dávku vyplatenú v podobe mzdy.

    Myslím si, že toto riešenie je riešenie, ktoré odpovedá trošku aj na celospoločenskú objednávku, pretože množstvo ľudí chce, ak už dávajú zo svojich daní peniaze na sociálne dávky, aby sa v prospech nich, v prospech obce a v prospech vecí, ktoré požadujú, aspoň čiastočne odovzdal pracovný výkon, ktorým sa tieto finančné prostriedky nahradia.

    Vážené kolegyne a kolegovia, verím, že po zvážení tohto návrhu tento návrh odsúhlasíte na postup do druhého čítania a že takýto návrh, na ktorý sú potom naviazané ďalšie dve novely, to znamená novela zákona o sociálnom poistení a novela zákona o zdravotnom poistení, vysvetlím potom v ďalšom, prečo pri týchto zákonoch je tá väzba, že takýto návrh prijmete a že ten bludný kruh dlhodobo nezamestnaných presekneme tým, že im ponúkneme prácu v prospech obce.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pánu poslancovi Jozefovi Krumpolcovi.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    v súlade s § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa formálnoprávne náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona obsahuje paragrafované znenie aj dôvodovú správu. Navrhovaná novela si dáva za cieľ rýchlejšie zapojenie nezamestnaného do pracovného procesu. Vychádza zo zásady neskúmať, akým spôsobom sa občan do hmotnej núdze dostal, ale dôraz kladie na to, aby nezamestnaný aktívnou prácou ukončil obdobie svojej nezamestnanosti.

    Novela definuje skrátenie pracovného úväzku pre jednotlivé tarifné triedy na to, aby občan dostal mzdu vo výške životného minima. Novela rieši aj problém, ktorý vzniká v súvislosti s poskytovaním sociálnej pomoci, ak je občan obeťou prírodnej katastrofy alebo havárie.

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky konštatuje, že realizácia tohto zákona si vyžiada dôsledky na štátny rozpočet z dôvodu hmotnej a sociálnej núdze o dôsledky z mimoriadnych udalostí.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 561 z 28. februára prideliť návrh poslanca Národnej rady Romana Kováča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 195/1996 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 3. mája 2000 a gestorský výbor v lehote do 5. mája.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.

    Dámy a páni, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Aibeková, ktorej dávam slovo. Ako jediná bola písomne prihlásená.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    aj keď je mi veľmi ľúto, že pri takomto dôležitom zákone, ako je zákon o sociálnej pomoci, je prázdna poslanecká sála, dúfam, že aspoň tí, ktorí sú prítomní, si pozorne vypočujú moje kritické výhrady k predkladanému poslaneckému návrhu zákona.

    Pán poslanec Roman Kováč hovoril síce dlho, ale hovoril dlho preto, aby vás zmiatol, pretože tento zákon nie je nič iné ako nepodarok. Považujem navyše za veľmi neseriózne od poslanca vládnej koalície, že nekonzultoval tento návrh zákona so všetkými koaličnými partnermi, pretože ja pochybujem, že SDĽ, ktorá má svojho ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, sa stotožní s takýmito návrhmi.

    Je to neseriózne aj preto, že uplynulo iba niekoľko mesiacov, neviem či v novembri alebo v decembri predkladal minister práce rozsiahlejšiu novelu o sociálnej pomoci. Tento zákon bol už dvakrát novelizovaný a novelu predkladal minister práce, sociálnych vecí a rodiny. A ja som presvedčená, aj keď hovorím, žiadnemu poslancovi neberiem jeho poslaneckú iniciatívu, je to plné právo poslanca a má sa to aj diať, ale nie v takýchto zákonoch, kde sa mení podľa tohto návrhu filozofia celého zákona.

    Pán poslanec, navyše ste zavádzali a, bohužiaľ, aj spoločný spravodajca zle prečítal stanovisko riaditeľa odboru štátneho rozpočtu, pretože ten hodnotí zákon ako celok, že neobsahuje kvantifikáciu dôsledkov jeho realizácie na štátny rozpočet. Nielen kvôli tým dôvodom, o ktorých hovoríte, že sa rozširujú prípady hmotnej a sociálnej núdze o tie prípady, ktoré sú uverejnené v zákone. Celkove bude mať vplyv na nárast prostriedkov, ktoré sú požadované zo štátneho rozpočtu.

    Takže zavádzali ste a ja si myslím, že seriózny poslanecký návrh by mal obsahovať konkrétny a precizovaný rozbor dôsledkov na štátny rozpočet. Vaše návrhy robia z rozpočtu trhací kalendár. Nebolo tu prostriedkov na zdravotníctvo, na školstvo a vy tu teraz chcete takýmito zákonmi zo štátneho rozpočtu trhať kusy.

    Navyše, pán poslanec, skutočne idete absolútne proti filozofii zákona o sociálnej pomoci. Ja si myslím, že v roku 1998, keď bol predkladaný tento návrh, sa podarilo práve rozlíšiť subjektívne a objektívne dôvody, z ktorých sa občan ocitne v sociálnej a hmotnej núdzi. Toto občania dávno požadovali. Predsa nechcete, aby hodnotení boli rovnako tí, ktorí nechcú pracovať, nehľadajú si prácu, ale čakajú s natrčenou dlaňou, čo dostanú bez toho, aby sa kedykoľvek v živote pričinili o to, aby pracovali a hľadali si prácu. Vy keď zrušíte subjektívne a objektívne dôvody, tak hádžete, ľudovo povedané, do jedného vreca tých, ktorí chcú pracovať, ale nemôžu si nájsť prácu, a tých, ktorí nechcú pracovať.

    Ďalej takisto dôvodová správa je pomerne nekvalifikovane napísaná. Veľmi ma prekvapuje, pán poslanec, že tu píšete: Zákon diskriminuje slobodné matky, ktoré z rôznych, často osobných dôvodov nechcú uviesť meno otca dieťaťa. Takéto matky považujete za osoby v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov. Ale veď o tom tu bola diskusia, keď bol predložený zákon o sociálnej pomoci. A väčšinou, teda poslankyne, ženy aj pán poslanec Gašparovič vystúpili za to, aby sa týmto ženám ponechalo toto právo. Pokiaľ sa ja pamätám, tak toto zo zákona vypadlo. Tak to sa mi tu celkom nezdá, a keď by to nevypadlo, tak ma prekvapuje, že vy to teraz dávate a dávate vlastne nám za pravdu.

    Takže za tri mesiace ste natoľko zmenili svoje vnímanie a svoj vzťah k tomu zákonu? Keď bol prijímaný tento zákon, tak ste mu predovšetkým vytýkali, že hádže do jedného vreca zdravotne ťažko postihnutých občanov s ostatnými, ktorí sa ocitnú v hmotnej a sociálnej núdzi. Teraz zrazu nevyužívate tento priestor, aby ste dali osobitný zákon pre týchto občanov, ale riešite tu niečo iné.

    Takže to je moja ďalšia otázka: Aké stanovisko k týmto návrhom má napríklad Združenie miest a obcí Slovenska, pretože tu chcete presunúť mnohé povinnosti na obce? K tomuto sa obce vôbec nevyjadrili, nevyjadrovala sa vláda. A ja považujem za podstatné, aby sa k takémuto dôležitému zákonu vyjadrila vláda.

    Teraz ďalej v článku zase píšete články, pritom články sú iba rímskymi číslicami, toto sú všetko body. Čiže v bodoch 7 a 8 píšete: "Presnejšie definuje nový druh sociálnej pomoci v hmotnej núdzi, a to ponuku zamestnania na skrátený pracovný úväzok, a stanovuje podmienky tohto zamestnania ako druhu sociálnej pomoci."

    Vážené dámy a páni, v tomto zákone o sociálnej pomoci je jasne definované, čo to je sociálna núdza, aká je a ako sa do nej občan môže dostať a ako mu treba z tejto núdze pomôcť. Ale predsa práca, zamestnanie nie je sociálna pomoc, to je nejaká úplne iná kategória. O tom hovorí zákon o zamestnanosti, ale sociálna pomoc by mala hovoriť, a tak je celý duch a filozofia zákona, o ľuďoch, ktorí nie sú schopní si nájsť prácu, nemôžu si nájsť prácu, áno, a preto je im povinný štát pomáhať. To bola filozofia toho zákona. Vy absolútne túto filozofiu narúšate a mňa bude veľmi zaujímať, ako sa minister práce vyjadrí k tomu, že zrazu subjektívne a objektívne dôvody padajú, ale potom nehovoríte, podľa akých dôvodov bude ten občan posudzovaný. Všetci budú zo subjektívnych dôvodov? Alebo všetci budú z objektívnych dôvodov?

    Takže, pán poslanec, ale tak potom všetci budú musieť dostať sumu, ktorá sa rovná životnému minimu. Môže obec zabezpečiť túto prácu pre všetkých? Nehnevajte sa, ale zase je to iba ďalší dôvod, aby ste papierovo, administratívne vykázali nižší počet nezamestnaných. Ale problém nezamestnanosti týmto neriešite, práve naopak, poškodzujete občanov, ktorí si to zamestnanie nemôžu nájsť. Ak hovoríte, že je filozofia taká, že pre všetkých rovnako, ale toto vaša novela nerieši. Toto nerieši, tak ako to chcete riešiť.

    Preto žiadam, aby tento návrh nešiel ďalej do druhého čítania, aby bolo jasné stanovisko vlády a aby ste dodali jasne, keď už ho chcete dať do druhého čítania, čo to bude stáť, aký to bude mať dosah na štátny rozpočet. Ako môžete prijímať takéto zákony? Jeden za druhým je tu balík zákonov, poukážem aj pri tých ďalších, ktoré majú dosah na štátny rozpočet. Ako môžete takýto návrh zákona odovzdať? Považujem toto za neseriózne a absolútne populistické. Problém nezamestnanosti sa musí riešiť úplne inými mechanizmami, a nie takýmito návrhmi zákonov. Dúfam, že tento zákon neprejde do druhého čítania a že naopak ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ak má záujem riešiť túto situáciu, tak minister podá komplexnejšiu novelu a komplexnejší návrh zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Aibekovej.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Aibekovej sa hlási pán poslanec Krajči a pán poslanec Drobný. Dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami k vystúpeniu pani poslankyne Aibekovej. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Ako prvý pán poslanec Krajči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    V nadväznosti na vystúpenie pani Aibekovej by som chcel povedať, že naozaj je zarážajúce, že tí, ktorí dostali ľudí do sociálnej biedy, dnes sa snažia populistickými zákonmi hľadať spôsob riešenia a znižovať štatistiku ľudí, ktorí sa objavujú v evidencii nezamestnaných. Je to absolútne farizejské a priehľadné, pán poslanec, a chcem povedať, že zrejme robíte služby novovzniknutému politickému subjektu, vy už ste v šiestom politickom subjekte, tak zrejme chcete propagovať tento politický subjekt a predkladáte takéto nezmyselné zákony.

    Ďakujem.

  • Prosím, pán poslanec Drobný má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Nadviažem na kolegyňu Aibekovú v tom zmysle, že dôvodová správa je, tak sa zdá, pritiahnutá za vlasy. Argumentuje niektorými argumentmi, ktoré sa mi zdajú byť pseudoargumentmi. Ale na druhej strane samotný predkladateľ dáva tú doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. A tu musím konštatovať, že podobné právne normy a právne riešenia, legislatívne riešenia sociálnych problémov v Európskej únii neexistujú. Teda ani aproximácia nášho práva akosi nie je týmto spôsobom riešená. Tak si myslím, že napríklad v piatom bode doložky zlučiteľnosti vzhľadom na tretí bod nie je možné uviesť charakteristiku právnych noriem Európskej únie. To znamená, nie je to kompatibilné s tým, čo sa v Európskej únii deje.

    Pritom nemôžete, pán kolega ani kolegyňa Aibeková tvrdiť, že v Európskej únii nie sú analogické situácie. Tam sú tiež analogické situácie a Európska únia napriek tomu ako zoskupenie národných štátov alebo štátov vôbec má veľké praktiky a veľkú skúsenosť v tomto riešení a k takýmto legislatívnym normám nepristúpila. Teda ako to vysvetlíte a musím doplniť pani kolegyňu Aibekovú, že to je ťažko vysvetliteľné, pretože aproximovať právo k európskym kultúrnym krajinám musí byť, by som povedal, prax vládnej koalície, prax vlády, ale povedzme aj koaličných poslancov. V tomto bode ale váš návrh nespĺňa tieto kritériá aproximácie práva.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Pýtam sa, kto z poslancov sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Keltošová. Nikto viac. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu a dávam slovo pani poslankyni Keltošovej.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Dovoľte mi, aby som nadviazala na vystúpenie mojej kolegyne pani poslankyne Aibekovej v tom, že chcem upozorniť ctenú snemovňu na zákon zákonov, ktorým je ústava. Podľa mňa táto novela zákona o sociálnej pomoci ide proti ústave, konkrétne proti článku 35 ods. 1, kde sa hovorí, že každý má právo na slobodnú voľbu povolania, čiže nikoho nemožno nútiť do práce ako do takej. Po druhé sa hovorí v tom istom článku 35, že občania majú právo na prácu a ďalej štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon. To je presne zákon o sociálnej pomoci, o ktorom teraz hovoríme. Čiže je to článok 35 ústavy, kde sa hovorí o slobodnej voľbe povolania. A chcem dať do pozornosti, pán poslanec Kováč určite o tom vie, že Slovensko je viazané konvenciou Medzinárodnej organizácie práce o zákaze nútenej práce.

    Pán poslanec, páni predkladatelia, ak toto prejde v tejto snemovni, ja vás ubezpečujem, že pán minister práce Magvaši bude mať veľké problémy v júni v Ženeve v aplikačnom výbore. Jednoducho je neprijateľné, aby ste pod akoukoľvek zámienkou s akýmkoľvek dobrým úmyslom nútili niekoho pracovať pod sankciou, že ak neprijme prácu, príde o podporu, je to nútenie práce. Ak neprijme, tak mu znižujete na 50 percent jeho príjem. Ak si uvedomíte, že 4 tisíc korún je dnes životné minimum, tak sa pýtam, že z dvoch tisíc korún, kto vyžije. Toto sú dva veľmi vážne momenty a nielen to, že je to v nesúlade s ústavou, ale budeme pod veľkou paľbou kritiky aj Medzinárodnej organizácie práce. Nemôžete, znovu opakujem, nesmiete pod akoukoľvek zámienkou, dobrým úmyslom, súčasnou ekonomickou situáciou nesmiete nútiť občana, aby musel odpracovať svoju sociálnu dávku, pretože ústava hovorí, že ak si sám nemôže nájsť prácu, štát je povinný ho hmotne primerane zabezpečiť bez náhrady, bez akéhokoľvek pracovného zaradenia. Toto ústava nepripúšťa.

    Takže to sú moje dve veľmi vážne výhrady, aby ste tento návrh neposunuli do druhého čítania. Myslím si takisto, že presun alebo rozšírenie povinného okruhu osôb o tých, ktorí sa ocitli v hmotnej núdzi na základe živelných pohrôm a tak ďalej, bude mať dosah na štátny rozpočet, pán poslanec, a to treba vyčísliť. Na základe, bohužiaľ, aj minuloročných skúseností alebo povedzme z roku 1998, najnovších skúseností v súvislosti so záplavami, je možné získať štatistiky, aký veľký je okruh osôb, čo by to znamenalo, aký dosah na štátny rozpočet, koľko to bude stáť dávok sociálnej pomoci a potom možno môžeme zvažovať o nejakej inej alternatíve. Ale, preboha, nie takto. Nemôžete primitívne, nasilu nanútiť človeka, ktorý si objektívne nevie nájsť prácu, za jeho sociálnu dávku, na ktorú má nárok z ústavy, aby zobral prácu. Okrem toho pochybujem, silne pochybujem, že v praxi sa bude dať takýto spôsob zamestnávania dlhodobo nezamestnaných realizovať. Skôr sa mi to zdá, ako také dosť lacné a populistické gesto.

    Ešte by som si dovolila upozorniť skutočne na nedostatky, ktoré už tu boli avizované v súvislosti s vaším predchádzajúcim poslaneckým návrhom, pán poslanec Kováč. Ak si ctíme rokovací poriadok, v ktorom sa hovorí, že treba doložiť k dôvodovej správe všetky povinné doložky v súlade s ústavou, ekonomické vysvetlenie, zdôvodnenie vecnej stránky problému, paragrafové znenie, ja naozaj trvám na tom, aby tento návrh neprešiel, pokiaľ tam nebude stanovisko ministerstva práce, pokiaľ tam nebude stanovisko vlády, ministerky financií. A do tretice chcem povedať, že takýto návrh novely zákona bude hanbou pre túto snemovňu, ak ju prijmete. Spomínala som, že priemer nezamestnaných na jedno voľné novovytvorené pracovné miesto je 55 na Slovensku, sú okresy ako spomínaný Svidník, kde ich je 91. Ak by boli voľné pracovné miesta, môžeme zvažovať rôzne iné techniky, ako využiť dlhodobo nezamestnaných.

    Takisto chcem povedať a hovorila som to už viackrát v rozprave, prečo sa nepozriete na projekty povedzme z Veľkej Británie alebo z Francúzska, ako riešili tieto dva štáty problém dlhodobej nezamestnanosti. Sú známe modely, a dokonca osvedčené. Viete, že Veľká Británia aj Francúzsko dnes majú historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti od druhej svetovej vojny. Španielsko detto. Prečo sa nepoučíme? Prečo sa musíme učiť na vlastných chybách? Takže zdá sa mi tento návrh nedokonalý, protiústavný, v rozpore s medzinárodnými konvenciami, preto ho naozaj nemôžem podporiť.

  • Ďakujem pani poslankyni Keltošovej za jej vystúpenie v rozprave.

    Faktické poznámky majú traja páni poslanci, ako posledný pán poslanec Brocka. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Prvú faktickú poznámku pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem podporiť slová pani poslankyne Keltošovej. Slovenská národná strana svojho času tiež prišla s podobným zákonom a pamätám sa, presne takéto isté vysvetlenie sme dostali aj my. Jednoducho je to proti všetkých predpisom. Skutočne nie je možné nikoho nútiť na prácu. Bohužiaľ, ja s tým takisto nesúhlasím, ale je to tak. Je to tak, že nevieme proti tomu účinne bojovať a pravdepodobne sa budeme musieť poučiť zo zahraničia, ako oni s tým bojovali.

    Takže len toľko, ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Aibeková ako druhá.

  • Ďakujem pekne.

    Ja by som si dovolila nadviazať na pani poslankyňu Keltošovú dvoma bodmi. Jednak si myslím, že veľmi dobre hovorila o tom medzinárodnom porovnávaní. Skutočne, ak sa chceme zaoberať touto problematikou, máme veľmi úspešné modely v Európe či už tie, ktoré menovala ona, ale napríklad aj severské krajiny, ako sú Švédsko, Dánsko. Takže tam sú iné prijateľné modely, ako riešiť túto situáciu. Toto je absolútne nevhodný a protizákonný spôsob. Jediné, s čím by som v tomto zákone súhlasila a myslím si, že o tom keby ste predložili novelu, nemáme ani my námietky, a to je doloženie bodov 1, 2 a 5, rozšírenie sociálnej a hmotnej núdze o živelnú pohromu, haváriu a katastrofu, pretože v ostatných rokoch je ich na Slovensku dosť a týmto občanom tiež treba zabezpečiť adekvátnu pomoc. Ale to je jedno jediné, s čím môžeme v tomto zákone súhlasiť. Ale nič iné. Celý ten zákon skutočne stojí na vode, navyše je proti rokovaciemu poriadku, pretože nedodali ste tie materiály, ktorý poslanec, keď predkladá, tak musí, musí doložiť.

    Ďakujem.

  • Chcem zareagovať na pani poslankyňu Keltošovú, súhlasím s ňou, že ten návrh zákona nie je dokonalý, ako žiadny návrh zákona nie je dokonalý. A chcem povedať aj ostatným kolegom poslancom, že tento návrh zákona chce okrem iného odstrániť ten problém legislatívnej nezamestnanosti, ktorý sme tu zaviedli práve zákonom o sociálnej pomoci. Že dnes, ak niekto hoci nechce alebo nepotrebuje pracovať alebo nemôže pracovať, ale ak je sociálne odkázaný a chce dávku sociálnej pomoci, tak sme ho vyhnali na úrady práce. Jednoducho návrh odstraňuje túto deformáciu a my chceme, aby na úradoch práce boli naozaj iba tí, ktorí chcú pracovať a pre ktorých úrady práce by mali nájsť vhodné zamestnanie. Ak by sa v Európskej únii vykazovala nezamestnanosť tak ako u nás, tak vám môžem povedať, že nebude 10 percent, ale bude možno 20 percent práve z tohto dôvodu. Čiže by som prosil kolegov poslancov, že v druhom čítaní môžeme prispieť každý troškou do mlyna a zlepšovať aj tento poslanecký návrh zákona a ja budem hlasovať za to, aby šiel do druhého čítania.

  • Ďakujem pekne.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán poslanec Kováč. Áno.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som zareagoval na tvrdenia, ktoré odzneli v rozprave k tomuto zákonu. Bolo mi jasné, že tento návrh vyvolá prudkú odozvu, pretože je to pravda, ja to priznávam, ruší filozofiu skúmania toho, čo bolo a nahrádza ju filozofiou skúmania toho, čo bude. A hovorím to s absolútnou otvorenosťou a zodpovednosťou. Mňa nezaujíma, ako sa kto dostal do hmotnej núdze, ale mňa zaujíma to, či sa chce vlastnou prácou z tejto núdze dostať. A v tomto prípade je mi všetko jedno, či je to ten, ktorý bol prepustený z práce, ale teraz pôjde pracovať. Je pre mňa významnejší ako ten, kto z objektívnych dôvodov sa stal nezamestnaným, ale teraz pracovať nechce.

  • Hlas zo sály.

  • Moment, dovoľte mi. Nebudem diskutovať s vami, ja budem hovoriť a potom sa môžete vyjadriť možno aj vy. Áno, mením filozofiu zákona. Opakujem znovu. Nezaujíma ma minulosť, zaujíma ma, ako sa chce nezamestnaný človek, ktorý je v hmotnej núdzi, z tejto situácie, z tejto situácie dostať.

    Odpoveď pani poslankyni Aibekovej. Áno, prerokoval som túto vec so Združením miest a obcí Slovenska. Bol som v sociálnej komisii Združenia miest a obcí Slovenska. Sociálna komisia Združenia miest a obcí Slovenska privítala návrh tohto zákona. Považuje ho za veľmi dobrý a, samozrejme, má kompletný materiál k dispozícii. Písomné vyjadrenie povedali, že dajú, keď bude v druhom čítaní. Rovnako ako isto viete, aj vláda sa vyjadruje k návrhu zákona, ktorý je v druhom čítaní, a nie k tomu, ktorý ide do prvého čítania, pretože množstvo zákonov do druhého neprejde a bola by to zbytočná práca pre vládu. To by sme asi mali vedieť, keď sa oháňame legislatívnymi pravidlami, že to je takto.

    Dovoľte mi, aby som sa zmienil o jednej veľmi vážnej veci, o ktorej hovorila pani poslankyňa Keltošová. To je otázka, či to je alebo nie je nútená práca. To je skutočne veľmi vážna vec. A ďalšiu otázku položila, či niekto môže vyžiť z 50 percent životného minima. Tak ste to položili, 2 tisíc korún. Pani poslankyňa, vy ste navrhli zákon o sociálnej pomoci, kde je napísané, že sociálna pomoc je definovaná tak, že tento zákon určuje, čo sú to základné životné podmienky. Vy ste sem dostali do toho zákona ustanovenie, že je to jedna teplá strava denne a prístrešok. To ste spravili vy. Vy ste povedali, že ten občan, ktorý je zo subjektívnych dôvodov nezamestnaný alebo v hmotnej núdzi, dostane 50 percent dávky, 2 tisíc korún. Pýtam sa, ako títo občania majú vyžiť, keď vy tvrdíte, že z toho sa vyžiť nedá. Ale tento zákon ste v tejto forme napísali vy.

    Chcem odpovedať aj na to so slobodnými mamičkami. Pani poslankyňa, nevypadlo to. Nevypadlo to.

  • Hlasy v sále.

  • Ja som bol tiež proti tomu. Neviem, kto to odhlasoval, ale ten zákon bol prijatý v roku 1998. Vtedy, keď ste boli vy vo vláde.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím vás, nevykrikujte.

    Pán poslanec, pokračujte v rozprave.

  • Toto ustanovenie bolo jednoznačne prijaté v pôvodnom znení zákona a originálneho...

  • Ruch v sále.

  • Prosím pokoj, páni poslanci, pokoj.

  • ... originálneho zákona. Pani poslankyňa, poďte sa so mnou pozrieť. Uverejnený v roku 1998 Zb., mám naschvál staré znenie.

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • Pán poslanec Kováč, pokračujte ďalej.

  • Je to ťažké, nebudem o tom s vami diskutovať. Prosím prečítajte si tento text. Prečítajte si tento text a uvidíte.

  • V tomto zákone boli takýmto spôsobom slobodné matky diskriminované. Ide o otázku, či niekoho nútime alebo niekoho nenútime. Pani poslankyňa, ak by jediná forma pomoci v hmotnej núdzi bola táto práca, tak by to bolo nútenie. Máte pravdu. Ale ja som v úvode hovoril, že občan, ktorý sa ocitne v hmotnej núdzi, má právo voliť si medzi tromi variantmi riešenia tejto situácie. Môže si vybrať. Ja ho nenútim pracovať. Môže si vybrať iné riešenie. Môže sa starať o dieťa a bude dostávať sociálnu dávku v plnej výške. Môže si zvoliť to, že sa bude starať o dieťa. To bolo aj doteraz v zákone, že sa mohol starať, len doteraz sa mohol starať iba do 7 rokov, teraz navrhujem, aby sa mohol starať do 15 rokov. Teda nejde o nútenú prácu. Nejde o nútenú prácu, ide o jednu z foriem sociálnej pomoci, ktorú ponúkame.

    Čo sa týka vašich údajov o nezamestnanosti a úspechoch, myslím si, že v niektorých štátoch máte pravdu, v niektorých štátoch nie. Chcem povedať, a to som povedal na začiatku. Ja neriešim ani ma nezaujíma v tejto chvíli otázka, akým spôsobom zasiahne tento zákon percentuálne do výšky nezamestnanosti. Pre mňa je veľmi dôležité, či sa nám podarí prerušiť ten uzavretý kruh, v ktorom sa ocitá nezamestnaný, dlhodobo nezamestnaný človek. A ten môžete prerušiť tak, že mu ponúknete prácu, ktorú on prijme. Ak sa rozhodne, tak takto sám ten kruh preruší. Myslím si, práveže takéto riešenie, že sa človek rozhodne pracovať na skrátený pracovný úväzok, že takéto riešenie je vhodné aj na prerušenie dlhodobej nezamestnanosti, je vhodné aj na to, aby sme ľudom, ktorí sú v dlhodobej nezamestnanosti, ich situáciu zľahčili, je vhodné aj na to, aby sme vrátili mnohých ľudí do pracovného procesu, najmä mladých ľudí, je vhodné aj na to, aby títo ľudia odovzdali časť toho, čo spoločnosť do nich investuje, prostredníctvom sociálnej pomoci odovzdali spoločnosti späť.

    Ja vás prosím, vážené kolegyne, kolegovia, aby ste zákon do druhého čítania posunuli.

    Len na okraj poznámka k živelným katastrofám. Už dve poslankyne z opozície mali rôzny názor. Pani poslankyňa Aibeková by akceptovala takéto riešenie, pani poslankyňa Keltošová nie. Je skutočne veľmi ťažko vyčísliť, akým spôsobom sa bude riešiť otázka obetí prírodných katastrof. Vláda to obyčajne rieši tak, že vyčlení vo svojom rozpočte a vo svojej rezerve takú dávku, ktorá je rezervou pre takéto situácie a my v zákone vlastne len upravujeme podmienky, aby táto rezerva mohla byť použitá. Iste by som mohol povedať alebo vyčísliť, ak katastrofa postihne 500 tisíc ľudí alebo 100 tisíc ľudí, koľko bude treba na to prostriedkov, treba vidieť, aký je rozsah katastrofy, ako hlboko by zasiahla do života tých občanov. Nie je také jednoduché to vyčíslenie. Preto treba priznať, áno, v prípade vzniku katastrofy štátny rozpočet musí rátať s tým, že občanom Slovenskej republiky treba pomôcť, a musí rátať s tým, že musí mať na to legislatívnu normu, ako im môže pomôcť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, či si žiada zaujať stanovisko k rozprave pán spravodajca.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Ja nejdem rozoberať teraz filozofiu zákona. Len chcem pripomenúť pani poslankyni Aibekovej, že ja som uviedol, že zákon základá nároky na štátny rozpočet. Pochopiteľne, neuvádzal som sumu, pretože táto zatiaľ vyčíslená nebola.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Ďakujem zatiaľ pánu spravodajcovi.

    Páni poslanci, pani poslankyne, budeme hlasovať o týchto návrhoch zákonov neskôr. Po prerokovaní všetkých troch.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Kováča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 537. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 560.

    Dávam teraz slovo poslancovi Romanovi Kováčovi a prosím ho, aby návrh uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    novela zákona o sociálnom poistení obsahuje dva okruhy problémov. Ten prvý okruh problémov je v spojitosti s pred chvíľou rokovaným návrhom o sociálnej pomoci a hovorí iba toľko, že občania, ktorí prijmú ponuku práce na skrátený pracovný úväzok ako formu sociálnej pomoci a budú pracovať v prospech obce, za týchto občanov bude naďalej odvádzať poistné na dôchodkové zabezpečenie štát, pretože obce na to finančné prostriedky nemajú. Žiadne nové nároky na štátny rozpočet sa týmto neuvádzajú, pretože ide len o tých istých ľudí, ktorí doteraz dostávali dávky sociálnej pomoci a platil za ne poistné štát a tí istí ľudia dnes sú definovaní v zákone ako osobitná skupina a bude za nich zase pokračovať v platbe štát. Toľko na vysvetlenie jednej časti návrhu.

    Tá druhá časť návrhu sa vracia k novele zákona o sociálnom poistení, ktorý sme urobili v novembri v minulom roku a v ktorom sme zaviedli povinnosť pre dôchodcov, ktorí poberajú dôchodok a popritom sú v pracovnom pomere alebo pokračujú v samostatnej zárobkovej činnosti a zaviedli sme im povinnosť, aby ďalej platili na dôchodok. Na prijatie tohto zákona, tejto novely bolo veľa kritických pripomienok. Tie kritické pripomienky sa skoncentrovali najmä do tej oblasti, že vyžadujeme od týchto občanov, od týchto dôchodcov vyžadujeme platbu na dôchodkové zabezpečenie bez toho, že by sme im za to niečo ponúkli. Ja si myslím, že takýto postup nebol správny, a myslím si, že je celkom normálne a ľudské priznať si chybu v našom hlasovaní a že treba túto chybu odstrániť. Ak by občania dostali alebo ak by bol návrh, že sa im potom po skončení práce zvýši dôchodok o 0,5 percenta, o 1 percento, prosím, aj to by už niečo hovorilo o dobrých mravoch, ale ak od niekoho vyžadujeme platbu a nedáme mu za to nič, to sa nezhoduje, myslím si, s akýmkoľvek princípom, ktorý v našej spoločnosti uplatňujeme.

    Môj návrh je veľmi jednoduchý, vrátiť sa v tomto zákone k predchádzajúcemu zneniu, to znamená, že občania, ktorí sú v dôchodku, poberajú dôchodok a naďalej pokračujú v práci, nemusia platiť na dôchodkové zabezpečenie. Na zdravotné a nemocenské to je iná kapitola.

    Dovoľte mi, aby som povedal niekoľko slov k vyčísleniu. Na štátny rozpočet tento krok nebude mať vplyv. Bude mať vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne celkom určite, pretože Sociálna poisťovňa kalkulovala so ziskom takmer 1 miliardy od týchto dôchodcov. Opakujem, za túto miliardu im nič neponúkala, nič im nechcela vrátiť. Myslím si však, že v čase, keď Sociálna poisťovňa má viac ako 30 miliárd nevymožených pohľadávok, je voči občanom poctivejšie zvýšiť tlak na neplatičov, ako vyžadovať od dôchodcov práve takéto dávky, za ktoré vlastne poisťovňa nedá nič. Chcem povedať, že tá situácia sa dostala do rozmerov, že najmä malí živnostníci dôchodcovia, ktorí si privyrábali na dedinách k svojmu dôchodku a zarobili mesačne možno k dôchodku 800 až 1 000 korún, sú dnes nútení platiť 1 300 korún poistného. Reakcia je taká, že hromadne vracajú živnostenské listy a vzdávajú sa tejto práce. To znamená, poisťovňa aj tak by nezískala ten zisk, ktorý si sľubuje od týchto dôchodcov.

    Chcem vás požiadať, aby ste podporili tento návrh. Ide o 48 tisíc dôchodcov, o ktorých vlastne dnes rokujeme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie poslancovi Jozefovi Krumpolcovi.

  • Vážený pán podpredseda,

    páni poslanci, poslankyne,

    v súlade s § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady konštatujem, že tento návrh zákona spĺňa formálnoprávne náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona obsahuje aj paragrafové znenie, ako aj dôvodovú správu. Navrhovateľ reaguje na poslednú úpravu zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o sociálnej pomoci, ktorá vyvolala negatívny ohlas pracujúcich dôchodcov. Chceme napraviť stav, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi tým, že dôchodcovia sa zbavujú povinnosti odvodu na dôchodkové zabezpečenie. Súčasne definuje novú skupinu občanov, za ktorých odvody na dôchodkové zabezpečenie vykonáva štát.

    Podľa Ministerstva financií Slovenskej republiky, a to chcem zdôrazniť, návrh neobsahuje kvantifikáciu dôsledkov jeho realizácie na štátny rozpočet. Realizácia samotného zákona si vyžiada dosah na štátny rozpočet z dôvodu rozšírenia okruhu osôb, za ktorých bude platiteľom odvodov do Sociálnej poisťovne štát.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na to, že po rozprave, pokiaľ nebudú iné návrhy, odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť návrh poslanca Národnej rady Romana Kováča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali do 3. mája 2000 a gestorský výbor do 5. mája 2000.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.

    Otváram teraz všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásila pani poslankyňa Aibeková ako jediná. Po jej vystúpení a po faktických poznámkach potom budú ústne prihlášky do rozpravy.

    Pani poslankyňa Aibeková, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    skôr ako prejdem k tejto prerokúvanej novele, keďže o poslednej nebolo hlasované, pán poslanec, neviem, k čomu ste robili novelu, keďže zákon o sociálnej pomoci bol dvakrát novelizovaný - december 1998, jún 1999. Pán poslanec sa odvolával iba na novelu z roku 1998. Takže prosím, páni poslanci, keď robíte novely, tak si aspoň riadne preštudujte zákony. Vyšlo to pod číslom 195 a potom číslo 389 z roku 1998, ale pod číslom 155 bola novela z 9. júna 1999. Na túto ste pán poslanec zabudli.

    Teraz k ďalšiemu vášmu návrhu. Ja v tomto prípade musím oceniť, že ste zareagovali na moje opakované kritické výhrady, ktoré som mala pri novele zákona číslo 274. Hoci pán minister Magvaši vtedy nakričal, obhajoval to, spolu sme vystupovali aj vo VTV, kde obhajoval to znenie, ktoré vy teraz naprávate. Dokonca dúfam, že aj pán poslanec Krumpolec si vstúpi do svedomia, pretože aj on vtedy obhajoval, že kvôli niekoľkým dôchodcom nemôžeme postihovať tých ďalších a tak ďalej, ale beriem to. Pozrite si svoje vystúpenie, pán poslanec Krumpolec, ja má veľmi dobrú pamäť, ako som vám ukázala aj pri tých predchádzajúcich zákonoch, ale beriem to. V tomto prípade to beriem, že ste sa pokúsili napraviť zákon, pretože ste boli bombardovaní skutočne desiatkami občanov, ktorých ste pôvodným návrhom diskriminovali. Takže v tomto prípade beriem, pán poslanec, vaše kritické ospravedlnenie sa, že ste hlasovali tak, ako ste hlasovali. Napriek mnohým upozorneniam, vtedy ste hlasovali ako jeden muž a jedna žena. Prešli tri mesiace, ajhľa, názor iný.

    Napriek tomu, pán poslanec, aj tu je tá istá výhrada, ktorá je voči všetkým vašim návrhom zákonov. A ja ju odcitujem. "Podľa odboru štátneho rozpočtu si realizácia zákona vyžiada dôsledky na štátny rozpočet, pretože sa rozširuje okruh osôb, za ktorých platiteľom odvodov do Sociálnej poisťovne je štát." A znovu ste nepredložili ekonomickú analýzu, čo to bude stáť, koľko to bude mať dosah na rozpočet. Zároveň, dámy a páni, ako môže pracovať Sociálna poisťovňa, keď ten návrh zákona išiel na skrátené konanie, pretože mal súvis so štátnym rozpočtom, Sociálna poisťovňa kalkulovala s týmito prostriedkami, ktoré jej teraz zoberiete. Čiže je schválený aj rozpočet Sociálnej poisťovne a toto bude mať dosah aj na rozpočet Sociálnej poisťovne. Takže ja kvitujem túto nápravu, ale keď urobíte A musíte urobiť aj B. Čiže musíte vyčísliť dosah na štátny rozpočet a dosah na Sociálnu poisťovňu.

    Takisto navrhujem, aby tento zákon neprišiel do druhého čítania, kým tu nebude urobená táto ekonomická analýza, dosah na štátny rozpočet a dosah na Sociálnu poisťovňu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie v rozprave.

    Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Keltošová a pán poslanec Brocka. Uzatváram možnosť, pán poslanec Brocka. Uzatváram možnosť prihlásenia sa ústne do rozpravy k tomuto bodu. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Keltošová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    takisto ako moja predrečníčka chcem oceniť sebakritickosť predkladateľov, ktorí po troch mesiacoch zistili, že urobili chybu. V návale horlivosti alebo neviem pod tlakom času urobili chybu vo vzťahu k dôchodcom. Zrejme sa im to vrátilo aj vo výške politických preferencií v prieskumoch verejnej mienky. Taký je život. Myslím si, že každý takýto krok, ktorý zasahuje do sociálnych systémov, by mal byť veľmi starostlivo zvažovaný, pretože sa dotýka naozaj všetkých. To neboli len voliči HZDS, dôchodcovia, ktorí sa ohradzovali, určite boli medzi protestujúcimi aj voliči SDK, respekktíve SDKÚ. Takisto ako v tom prvom prípade, keď sme sa pýtali na spoluprácu s inštitúciami, v tomto prípade so Sociálnou poisťovňou, sa pýtam aj teraz. Čo to urobí s rozpočtom Sociálnej poisťovne, aké legislatívnotechnické dôsledky to bude mať, aké materiálno-technické dôsledky to bude mať pre Sociálnu poisťovňu? Boli vydané určité výmery, teraz sa budú tie výmery meniť. To všetko sú náklady, čo bude stáť poštovné a tak ďalej. Čiže jeden neuvážený krok, ja chcem vedieť, aké finančné dosahy to bude mať na rozpočet Sociálnej poisťovne, nielen pokiaľ ide o okruh ďalších osôb, za ktorý bude platiť štát, ale aj pokiaľ ide o náklady spojené s nápravou tohto veľmi, veľmi neuváženého kroku v nedávnej minulosti.

    Ďalej by som chcela povedať, že nová skupina občanov, za ktorých odvody na dôchodkové zabezpečenie bude vykonávať štát, ja si myslím, pán poslanec, že minimálne by bolo treba sa opýtať skutočne na odbore štátneho rozpočtu ministerstva financií, či sa s tým ráta či už vo Všeobecnej pokladničnej správe alebo v iných kapitolách, neviem, z čoho bude štát brať peniaze na poistné pre občanov, ktorí vykonávajú verejnoprospešné práce. A do tretice neurazte sa, ja si vážne myslím, že takéto zásahy do poistných systémov sa nemajú robiť každého štvrťroka. To sú vyvážené systémy s obrovským množstvom peňazí, ktoré sú rozkalkulované na tých 12 mesiacov, a jednoducho akýkoľvek zásah do takéhoto poistného systéme môže vnášať zmätok, chaos. To, čo doteraz v Sociálnej poisťovni nebolo, sa môže stať následkom takýchto noviel, či už v minulosti alebo aj v súčasnosti. Je to neprofesionálna práca, prepáčte, a je to práca, ktorá je zrejme vyvolaná tým tlakom verejnosti na vás, na vašu stranu a na vaše hnutia bez toho znova, aby ste mali reálny finančný odhad, čo to urobí so štátnym rozpočtom a so Sociálnou poisťovňou.

    Takže vám skutočne navrhujem tak ako pani Aibeková, stiahnite to, doplňte to o požadované údaje. To nielen my požadujeme, to požaduje aj rokovací poriadok. Čiže tento návrh nemá náležitosti, ktoré požaduje rokovací poriadok, a a myslím si, že vyšli by ste z toho čestne, keby ste formálne uznali tieto nedostatky a stiahli tento návrh.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Brocka vystúpi ďalej v rozprave.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    milí kolegovia poslanci,

    ja by som vás chcel poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Štve ma to, že tu nie sú ministri z vlády a že my musíme vlastne spolu s opozíciou aj za nich pracovať na takýchto veciach. Čiže moja kritická výhrada na stranu vlády, v tomto s vami súhlasím. Naozaj my sa dnes bavíme o veciach, ktoré tu mali predkladať ministri z vlády. Ale keďže považujeme situáciu za vážnu, myslím si, že čakať, ako to vy navrhujete, vrátiť a neprerokovať, no tak to, ak by sa ma to netýkalo, tak by som mohol podporiť taký návrh, ale mňa hnevá 20-percentná nezamestnanosť. A myslím si, že by nás to malo všetkých hnevať a môžeme aj my poslanci pozitívne ovplyvniť túto nezamestnanosť smerom dolu.

    A teraz by som rád odpovedal aj na vami položené otázky, pani Keltošová alebo pani Aibeková, že to má dosah na štátny rozpočet. Kde na to štátny rozpočet zoberie, keď rozširujeme okruh tých, za ktorých bude musieť štát platiť do Sociálnej poisťovne za verejnoprospešné práce, teda za tých, ktorí budú zamestnaní. Ja dokonca chcem navrhnúť v druhom čítaní, keď podporíte tento návrh do druhého čítania, so súhlasom predkladateľa, že ja dokonca navrhnem rozšíriť ešte viac okruh tých, za ktorých bude štát platiť. A vysvetlím prečo. A dokonca aj navrhnem, odkiaľ zobrať peniaze a ešte ušetríme aj v štátnom rozpočte.

  • Ruch v sále.

  • Áno, samozrejme, chcem to teraz povedať. Ale vďaka poslancovi Cuperovi sa to nedozviete, ak ho neumravníte, tak nepoviem.

    Pozrite sa, dnes je v evidencii úradov práce veľmi veľa tých, ktorí z objektívnych dôvodov nemôžu pracovať alebo nechcú pracovať. A dokonca ste aj sami povedali, že ich je toľko, že úrady práce ani pre nich nemajú miesto, aby ich umiestnili, ale oni sú tam len preto, lebo ak chcú, aby niekto za nich platil dôchodkové poistenie alebo nemocenské poistenie, preto sú v evidencii úradu práce. To znamená, že jednoducho je istá chyba alebo my sami ich tou platnou legislatívou nútime, aby šli do evidencie, a pritom nie sú to tí praví uchádzači o zamestnanie. Ale v dôchodkovom zabezpečení máme taký, by som povedal, luxus, že napríklad štát ročne platí, predstavte si, na dôchodkové zabezpečenie študentov stredných škôl. A nie je to málo. Samozrejme, platí aj za študentov vysokých škôl, keď sa títo pripravujú na povolanie. A poviem vám niekoľko čísel, lebo ja chcem navrhnúť, aby sme sa už začali správať ako rozumní hospodári. A keďže je nespravodlivé napríklad voči vysokoškolákom, ktorí študujú päť rokov, a to znamená, že neskôr začnú pracovať a zarábať si na svoje živobytie, a vlastne tí, ktorí sú len so stredoškolským vzdelaním alebo možno s učňovským, tak sú istým spôsobom aj z hľadiska štatistiky na tom sociálne lepšie, lebo už si zarábajú dlhšie na seba, ale pritom z hľadiska dôchodkového zabezpečenia sú na tom úplne rovnako. A ja si myslím, že v dnešnej situácii platiť na dôchodkové zabezpečenie stredoškolákov je taký luxus, aký si nemôžu dovoliť ani v západnom Nemecku. A poviem vám čísla.

    V roku 1998 štát platil do Sociálnej poisťovne ročne za 291 tisíc stredoškolákov 392 miliónov korún. Minulý rok platil za 260 tisíc stredoškolákov 346 miliónov korún. Ja si myslím, že ak ušetríme tieto prostriedky, samozrejme, za vysokoškolákov, a to je istým spôsobom aj výrazom spravodlivosti voči ich nevýhodnému postaveniu z tohto pohľadu, aby štát ďalej prispieval alebo platil poistné tých 111 korún na dôchodkové zabezpečenie, ale jednoducho vo vzťahu k študentom stredných škôl toto treba zrušiť. A, samozrejme, tu sa zrazu vytvára priestor, v štátnom rozpočte máme 350 miliónov korún, ktoré môžu slúžiť práve ako zdroj prostriedkov na platenie poistného pre tých, ktorí sa chcú zamestnať v rámci verejnoprospešných prác. A navrhujem, aby to bolo napríklad aj vo vzťahu k rodičom, ktorí sa celodenne starajú o nezaopatrené dieťa do 7 rokov veku dieťaťa, to znamená v predškolskom veku. Zo štatistiky vieme, že do troch rokov, keď sú na materskej dovolenke, títo sú vlastne zabezpečení, ale keď sa skončí materská dovolenka, tak ak sa majú kam vrátiť, vrátia sa do zamestnania, ak sa nemajú kam vrátiť, tak sa registrujú na úradoch práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

    Odhadujem, že z tohto opatrenia, ktoré má multiplikačný efekt, to znamená z hľadiska prorodinnej politiky, keď nemôžeme znižovať dane zamestnaným rodičom, nemôžeme zvyšovať odpočítateľné položky, tak toto opatrenie, ak by využilo 50 alebo 60 tisíc rodičov, tak sú to 2 percentá z miery nezamestnanosti a ročne to štát stojí 80 miliónov korún, 80 miliónov korún proti 350 miliónom, ktoré dnes štát platí za stredoškolákov, ktorí sa pripravujú na povolanie. Myslím si, že voči rodinám s deťmi je to zmysluplnejšie, keď sa rodičia o deti starajú v predškolskom veku a že naše deti v dospelom veku to vlastným pričinením všetko dobehnú.

    Čiže budem navrhovať v druhom čítaní, verím, že podporíte tento návrh, aby sme urobili v § 14 zákona o Sociálnej poisťovni takúto drobnú úpravu. A zároveň odkážeme pani ministerke financií, že peniaze aj na prispievanie za tých cez verejnoprospešné práce zrazu budú a dokonca ešte štátny rozpočet aj ušetrí. Chcel by som dať rovnako návrh, aby tento zákon bol pridelený na prerokovanie aj výboru pre financie, rozpočet a menu, lebo je to otázka financií aj Sociálnej poisťovne, jej rozpočtu, a o ňom rokujeme v tomto výbore. Čiže prosil by som, keby ste podporili aj ten pozmeňujúci návrh.

  • Ďakujem pánu poslancovi Brockovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    K jeho vystúpeniu sú štyri faktické poznámky, ako posledná pani poslankyňa Keltošová. Uzatváram možnosť uplatňovania ďalších faktických poznámok k vystúpeniu pána poslanca Brocku.

    Dávam slovo ako prvej pani poslankyni Aibekovej.

  • Ďakujem za slovo.

    Mám niekoľko poznámok k vystúpeniu pána poslanca Brocku.

    Po prvé ma prekvapuje, že teraz pozitívne reaguje na tento návrh, hoci on sám vystúpil, keď predkladal pán minister novelu, ktorá sa týkala tých dôchodcov, tak vtedy ste vystúpili na podporu, že dôchodca, ktorý pracuje, má platiť. Takže rázne ste sa otočili, ale beriem. Vy naozaj sa veľmi otáčate, každé tri mesiace máte nejaký iný názor. Vaše úvahy boli síce zaujímavé, ale sú absolútne mimo prerokúvaného návrhu. Je len prvé čítanie, toto malo naozaj odznieť až v druhom čítaní. A ja s takouto filozofiou nebudem súhlasiť, pán poslanec, pretože buďme radi, že tie deti študujú na strednej škole, že nevyjdú ako 14, 15-ročné a že sa nám niekde nepotulujú. To je aj podpora ďalšieho vzdelávania, ale hovorím, to je na diskusiu na iný priestor. Naozaj to nepatrí k tomuto zákonu.

    A ja na rozdiel od vás dúfam v zdravý rozum poslancov a dúfam, že tento návrh neprejde do druhého čítania, pretože ja si neviem predstaviť, ako na tieto návrhy bude reagovať okrem ministra práce, sociálnych vecí a rodiny aj ministerka financií. Pretože týmito piatimi návrhmi jej absolútne rozbíjate štátny rozpočet. Ale to je jej vec. A pán poslanec, či vy, či predkladateľ, preboha, verejnoprospešnými prácami sa nedá vyriešiť nezamestnanosť, ktorá sa šplhá k 600 tisícom. Tu musia byť úplne iné mechanizmy. Tie verejnoprospešné práce musia mať úplne iný charakter a musia riešiť niečo iné. Čiže neriešte verejnoprospešnými prácami niečo, čím chcete zalepiť len oči.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Podhradská.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Brocka, naozaj sa nechcem vystaviť podozreniu, že by som chcela obhajovať vašu koaličnú vládu, ale predsa len mi pripadá vaše herecké vystúpenie, ktoré ste tu zahrali v úvode z vášho diskusného príspevku v rozprave, že ako vás teda nesmierne rozčuľuje, že tieto veci nerieši vláda a musí to riešiť parlament. Tak som sa musela pousmiať a oceniť teda skutočne vaše herecké umenie, lebo si myslím, že ak by vás bolo skôr štvalo, ako pracuje táto vláda, ak by vás to bolo štvalo napríklad v júni minulého roka, keď sa tu predkladala novela zákona o Sociálnej poisťovni, ktorá spôsobila mnohé problémy, ktoré teraz chce riešiť návrh pána poslanca Kováča, tak sme tu nemuseli dnes diskutovať na túto tému. Takže, pán poslanec, naozaj, nehnevajte sa, myslím si, že by ste mali byť trošku čestnejší keď nie voči tomuto parlamentu, tak aspoň voči voličom a priznať si, že teda čo vás vlastne štve, kedy vás to štve a či dnešné vaše vystúpenie nie je náhodou len pokusom o populistické balamutenie voliča.

  • Prosím, pán poslanec Cuper má slovo.

  • Vážený pán kolega Brocka,

    mám obavu, že ste nehovorili pravdu, lebo neviem si celkom dobre predstaviť, či štát odvádza aj do Sociálnej poisťovne za stredoškolákov, do zdravotnej to by bolo v poriadku, ale aj keby to tak bolo, tak aj tak si myslím o tomto vašom návrhu zákona, tak ako si myslím o Andrassyho návrhu zákona, ktorý sme prerokovali pred chvíľou, že sú to bezradné opatrenia administratívneho charakteru, ktorými chcete znížiť nezamestnanosť. Teda hrozivú, katastrofálnu nezamestnanosť v tomto štáte. Ale zamýšľajte sa radšej nad opatreniami, ktoré by extenzívnym spôsobom rozvíjali ekonomiku v tomto štáte, aby sa vytvárali pracovné miesta, aby ľudia nachádzali prácu, a nie tým, že budeme robiť kupecké počty a budeme presúvať bremeno z jednej generácie na ďalšiu generáciu. Tým sa absolútne nič nevyrieši. Ako ste hovorili, 360 miliónov zdrojov v rámci rozpočtu neznamená takmer absolútne nič z rozvoja alebo v rámci investícií, ktoré by slovenská ekonomika potrebovala, aby sa vytvorili normálne efektívne pracovné miesta, z ktorých by zamestnávatelia odvádzali do fondov a ktoré by aj živili ľudí. Vráťte sa tam, kde sme boli my, to znamená, rozvíjajte extenzívnym spôsobom ekonomiku, vytvárajte takto pracovné miesta, a nie manipulujte, manipulujte administratívno-technickými charakteristikami. To by som odpustil pánu Andrassymu, pán kolega Brocka, lebo je ľavicový politik zvyknutý ešte z predchádzajúceho režimu a naučený od svojich kolegov, ale vy ste pravica.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem sa vyjadriť k tej časti vystúpenia pána poslanca Brocku, kde uvažuje o presune prostriedkov od skupiny stredoškolákov, respektíve učňov. Pán kolega, vy viete veľmi dobre ako bývalý minister, že Sociálna poisťovňa má ročne obrat 90 miliárd korún. Opravte ma, ak sa mýlim. Mesačne 4, 4,5 miliardy korún. Čo to je 350 miliónov, čo to je? To je naozaj len veľmi malá čiastočka, omrvinka z mesačného rozpočtu Sociálnej poisťovne, ktorá sa stratí ako kvapka v mori. To je po prvé.

    Po druhé, znovu vás prosím, páni predkladatelia, aby ste doložili kvantifikáciu dosahov na rozpočet Sociálnej poisťovne, o ktorom som hovorila, kvantifikáciu dosahov na štátny rozpočet. Ak podporíme v druhom čítaní za klub HZDS, môžem povedať, tento návrh novely, tak iba v tej prvej časti, kde naprávate svoje chyby a omyly, ktoré ste spáchali na dôchodcoch. Inak si myslím, rovnako ako pri predchádzajúcich návrhoch zákonov, že aj táto novela je populistická, je postavená na vode a jedinou snahou a možno aj dúfaným výsledkom je zvýšenie percent popularity, pán poslanec Kováč.

  • Ďakujem pani poslankyni Keltošovej.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán poslanec Kováč.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ja skutočne ľutujem, asi by bolo lepšie, keby človek pred podaním takéhoto zákona navštívil poslanecké kluby a tam namieste vydiskutoval veci, pretože teraz je zbytočné opakovať alebo možno zbytočné opakovať to, čo som už raz povedal.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ktorí ste kritizovali, aké obrovské nároky na štátny rozpočet mnou navrhovaná novela bude mať. No ak dovolíte, aby som teraz citoval. Čo sa týka nápravy vecí u dôchodcov, tam nebude žiadny dosah na štátny rozpočet. To asi budeme súhlasiť, pretože za dôchodcov neplatil doteraz štát a nebude platiť ani v budúcnosti.

    A teraz pokiaľ ide o skupinu osôb, ktoré teraz uvádzam, že sú to občania vykonávajúci verejnoprospešné práce podľa osobitného predpisu. Vážené kolegyne a kolegovia, doteraz štát podľa § 14 ods. 8 a ods. 9 platil poistné za uchádzačov o zamestnanie, respektíve o uchádzačov o zamestnanie poberajúcich hmotné zabezpečenie. Teda sú to presne ľudia, ktorí dostávajú sociálnu pomoc, hlásia sa ako uchádzači o zamestnania. Dnes časť týchto ľudí podľa mojej novely nazývame občania vykonávajúci verejnoprospešné práce podľa osobitného predpisu. Ak sme doteraz platili 280 tisícom ľuďom, budeme naďalej platiť 280 tisícom ľuďom, ale časť tých 280 tisíc ľudí sa bude nazývať občania vykonávajúci verejnoprospešné práce podľa osobitného predpisu. Povedzte mi, aký nárok vznikol na štátny rozpočet. Tí istí ľudia, ten istý počet ľudí, ten istý odvod, len je to v dvoch skupinách. Veď ja teraz chápem ministerstvo financií, ktoré napísalo takýto posudok, pretože to je, žiaľ, dosah toho, že máme také legislatívne pravidlá, že každý zákon musí byť dávaný osobitne. Keby to bolo bývalo v jednom zákone ako I, II, III, tam by bolo jasné, aj odboru analýz na ministerstve financií by bolo jasné, že ide o tie isté osoby, že sa tu nezvyšuje nárok na rozpočet, lebo je to tá istá osoba, ten istý, ktorý sa dnes volá uchádzač o zamestnanie, sa zajtra bude volať občan vykonávajúci verejnoprospešné práce. Ide o tú istú sumu. To znamená, že nerastie tam nárok na zdravotné poistenie.

    Myslím si, že pán poslanec Gašparovič sa pýtal, či kto, pán poslanec Cuper sa vlastne pýtal, či ozaj štát platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za žiakov stredných škôl. Áno, je to tak, je to presne v § 14 ods. 8 písm. a) a ods. 9 písm. a) - štát platí poistné na nemocenské poistenie za žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl a žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl. Aj dôchodkové, odsek 9 je - štát platí poistné na dôchodkové zabezpečenie za žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl, ak sú nezaopatrenými deťmi. Takže to je presne to, o čom hovoril pán poslanec Brocka. Je to v zákone, máme to takto napísané, že za stredoškolákov dávame dôchodkové poistenie.

    Chcem teda povedať, opakovane sa chcem vrátiť, tento návrh zákona nezakladá žiadne nároky na štátny rozpočet. Naopak po doplnení návrhu, ktorý predkladá pán poslanec Brocka, bude šetriť štátny rozpočet. Zakladá istý nárok, zakladá návrat smerom k dôchodcom, zakladá nárok na Sociálnu poisťovňu, to je pravda. Už som povedal v úvode, že vidím rezervy Sociálnej poisťovne v dovybraní nedoplatkov alebo zvýšení tlaku na výber nedoplatkov, ktoré Sociálna poisťovňa má vo výške takmer 30 miliárd korún.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Kováčovi.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán spravodajca. Áno.

    Nech sa páči.

  • Ja sa vyjadrím len stručne, pretože pochopiteľne hlasovať sa teraz nebude. Chcem uviesť na margo tých predchádzajúcich pripomienok, že keď som minule ako spravodajca mal určitú výhradu, to sa týkalo nie zákona o dôchodcoch, ale o tom, či bude predčasný dôchodok alebo nie. Vtedy som mal to vyhlásenie. Ale ako bývalý dôchodca, skôr než som išiel do Národnej rady, pochopiteľne sa stotožňujem s tým, čo tu bolo povedané. Aj vo výbore som mal taký názor, že dôchodcom sa deje krivda. Ale viete, že vtedy bol skôr tlak na to, aby sa zaviedol systém dôchodca buď mzda, alebo dôchodok. Tak som bol uspokojený aspoň s tým, že sa umožní dôchodcom pracovať, tak potom som stiahol svoje protesty proti tomu, aby sa nezavádzala diskriminácia. Ale je tu naozaj diskriminácia. Bol by som rád, keby poslanci tak vládnej, ako aj opozičnej časti pochopili, že tú diskrimináciu by bolo vhodné voči dôchodcom napraviť. Preto by som prosil, keby sme to podporili.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Ďakujem zároveň pánu spravodajcovi za prácu pri týchto dvoch návrhoch zákonov.

    Páni poslanci, panie poslankyne, ďalším bodom je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Kováča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 536. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 559.

    Dávam slovo poslancovi Romanovi Kováčovi a prosím ho, aby návrh uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci,

    budem veľmi stručný, pretože tu ide o podobný problém ako v Sociálnej poisťovni a je to zákon, ktorý je viazaný na prijatie zákona o sociálnej pomoci. Ak v zákone o sociálnej pomoci vytvoríme skupinu, ktorá bude poberať pomoc v hmotnej núdzi vo forme možnosti zamestnať sa v obci, je otázka, kto za túto skupinu bude platiť poistné. Doteraz za nich platil poistné do zdravotného poistenia štát. Ja navrhujem, aby štát pokračoval v platbe za tieto osoby. To znamená, navrhujem, aby bolo do § 10 ods. 6 doplnené písmeno s) za osobu, kde štát platí poistné, za osoby vykonávajúce verejnoprospešné práce podľa osobitného predpisu, je tu odkaz na zákon o sociálnej pomoci.

    Chcem tým vopred predísť námietkam, že ide o zásah do štátneho rozpočtu. Opakovane ide o tie isté osoby, za ktoré už štát zdravotné poistenie platí. Nebude platiť viac, bude platiť presne tú istú dávku čo doteraz za presne ten istý počet osôb, za ktoré platil doteraz. Preto opakujem znovu, nejde o nárok na štátny rozpočet, ide len o inými slovami definovaných tých istých ľudí, ktorí sa dnes skrývajú pod pojem občania, ktorí sú uchádzači o zamestnanie a poberajú hmotnú pomoc.

    Chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu. Opakujem znovu, musel som ho predložiť osobitne, pretože také sú naše legislatívne pravidlá, i keď viem, že ideálne by bolo, keby sa to predkladalo v zákone o sociálnej pomoci ako súčasť novely zákona o sociálnej pomoci. Inými slovami definovanú skupinu, za ktoré vykonáva štát platby a za ktoré vykonával platby aj doteraz. Verím, že túto novelu podporíte.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem vám, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona. Prosím vás, aby ste zaujali miesto navrhovateľa.

    Zároveň dávam slovo pani poslankyni Anne Záborskej, ktorú príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo určil ako spravodajkyňu.

    Prosím, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpila pri rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Romana Kováča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní.

    Ako spravodajkyňa k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú zo zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 28. februára 2000 prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Ústavnoprávneho výboru Národnej rady aj Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady výbor pre zdravotníctvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 3. mája a gestorský výbor do 5. mája 2000.

    Pán predsedajúci, buďte taký dobrý a otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Prosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Vyhlasujem, že ako jediná písomne prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Aibeková, ktorej dávam slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    sľubujem vám, že dnes poslednýkrát, ale predsa len pán poslanec ja neviem, prečo stále zavádzate Národnú radu. Ja vám neberiem vaše právo dávať návrhy. Aj keď naozaj sa veľmi divím tomu, že najskôr rozdelíte výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci na dva samostatné výbory a tvrdíte, že to bolo preto, aby sme sa mohli venovať problematike zdravotníctva, potom tu vstupujete do kompetencie ministerstvu práce a dávate jeden návrh za druhým. Tie návrhy nielen z obsahovej stránky, ale aj z formálnej stránky ste zle pripravili. Pri tom predchádzajúcom ste hovorili, že nemá dosah na štátny rozpočet. Ale veď si jasne pozrite prílohu, ktorú dáva vedúci odboru štátneho rozpočtu na ministerstve financií a jasne tvrdí, že má dosah na štátny rozpočet. Tak neviem, prečo klamete. Teraz si stačí pozrieť takisto stanovisko k ďalšiemu návrhu zákona. Tak nerobte z nich, prosím vás, hlupákov. Tento pán riaditeľ odboru štátneho rozpočtu tam prežil niekoľko vlád a robí tam dlhé roky, pretože je to dobrý odborník. Tak ja neviem, prečo negujete jeho stanovisko. Navyše sám pán poslanec v úvodnom ústnom slove tvrdíte niečo iné, čo píšete v dôvodovej správe. V dôvodovej správe jasne píšete: Rozširuje sa okruh osôb, za ktorých je platiteľom odvodov do zdravotného poistenia štát.

    Vážené dámy, vážení páni, ja si vždy pozriem pôvodnú novelu a veľmi pozorne som si prečítala aj teraz zákon číslo 273/1994 Z. z. V § 10, ktorý sa nazýva Platitelia poistného, ods. 6 sa hovorí, že štát je platiteľom poistného za 17 skupín obyvateľov. Keď vznikal zákon číslo 273, bolo to 9 skupín obyvateľov. My zaťažujeme stále štát väčšími a väčšími platbami a teraz ste vymysleli ešte ďalšiu skupinu. A nepovedali ste pravdu, že tento zákon nebude mať zmysel, nie keď neprijmete zákon číslo 274, ale keď neprijmete zákon o sociálnej pomoci, lebo je tu jasný odkaz, ktorý máte, vy ste hovorili o zákone číslo 274, a nie o sociálnej pomoci. Takže neviem, pán poslanec, len z nejakého populistického dôvodu, že teraz sa zakladá nová strana a vy tam pravdepodobne kandidujete na nejakú funkciu, tu predkladáte jeden návrh zákona za druhým, ktorý nemá zmysel, ktorý nevyrieši to, čo chcete vyriešiť. Navyše tu dehonestujete prácu ministerstva financií, odboru, ktorý má na starosti štátny rozpočet, pretože nie je seriózne tvrdiť, že to nebude mať dosah na štátny rozpočet. Samozrejme, že to bude mať dosah, keď sa rozširuje 17 skupín na 18. Táto skupina nie je v zákone číslo 273 vymenovaná. Takže, pán poslanec, zamyslite sa nad tým, že na jednej strane tvrdo obhajujete štátny rozpočet, vláda tu podhodí asi 20 alebo 25 zákonov na skrátené legislatívne konanie, aby mala naplnené príjmy štátneho rozpočtu, konkrétne minister práce, sociálnych vecí a rodiny predkladal asi 5 návrhov zákona, čo som kritizovala, že boli v skrátenom legislatívnom konaní, vy ste za to všetko hlasovali, vyjadrovali ste tomu podporu, zrazu je tu marec a neviem, z akých dôvodov chcete situáciu riešiť takýmto spôsobom. Prečo nehľadáte spôsob, aby štát platil za menej skupín občanov.

    Ešte keď ste boli podpredsedom vlády v rokoch 1993 a 1992 a pripravoval sa problémový rozpočet na rok 1993, pardon, 1994, pretože v roku 1993 sa len vytvorila Národná poisťovňa, už vtedy sme hovorili, že predsa ak chceme vstúpiť do Európskej únie, v krajinách Európskej únie štát neplatí za takýto široký okruh obyvateľov do zdravotného alebo sociálneho poistenia. My namiesto toho, aby sme zužovali počet týchto skupín, aby nám do toho rozpočtu prišlo viac, ho každou novelou rozširujeme a rozširujeme a vy tu vlastne znovu rozširujete o túto skupinu občanov. Naozaj chcete týmito zákonmi maskovať problém nezamestnanosti, ktorý nie ste schopní riešiť. Ja viem, že to nie je jednoduché, skutočne, keď je taká vysoká nezamestnanosť, tak sa to nedá nejakým populistickým zákonom, že zavedieme tu verejnoprospešné práce a nezamestnanosť nám klesne na polovicu. Toto nie je riešenie. Keby ste dávali konkrétne riešenia na riešenie problematiky nezamestnanosti, tak vás podporím nielen ja, ale celý náš poslanecký klub HZDS, ale toto nie sú riešenia.

    Navyše prečo by vaše koaličné problémy tu mal riešiť parlament? Ja budem s veľkým očakávaním čakať, čo na toto povie ministerstvo financií, čo na to povie minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Tak on tu dáva v decembri a vystavuje sa tu kritike skráteného legislatívneho konania a vy ako poslanec vládnej koalície a som presvedčená, že bez konzultácie s ním dávate takéto novely zákonov. Nepovažujem to, pán poslanec, za seriózne. Myslím si, že naozaj, keby ste sa venovali problematike zdravotníctva, ktoré je v katastrofálnom stave, a predkladali tu návrhy zákonov, ktoré prospejú zdravotníctvu, tak vám zatlieskam a poviem, áno, toto má robiť koaličný poslanec, ale takto nehnevajte sa, my takéto návrhy zákonov rozhodne nebudeme podporovať, pretože sú nekvalitné a navyše zavádzate poslaneckú snemovňu, zavádzate poslaneckú snemovňu. A pritom každý, kto si tie návrhy zákonov prečíta, tak jasne sa tam dočíta, aký majú dosah na štátny rozpočet.

    Ďakujem vám pekne.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem podporiť kolegyňu pani poslankyňu Aibekovú, pretože naozaj takáto drobná novela nie je systémovým krokom. Totiž touto krátkou novelou by hádam prišlo niečo viac financií do zdravotných poisťovní, isteže zdravotníctvo sa nachádza v zlej finančnej situácii, ale tento nedostatok sa mal riešiť v systémovom návrhu štátneho rozpočtu, a to tým, že štát si mal splniť svoju morálnu odvodovú povinnosť a mal zaplatiť do zdravotných poisťovní toľko, aby proste nebol dnes problém pri financovaní zdravotníctva.

    Čiže plne podporujem, že treba robiť systémové kroky, a nie takéto drobné kozmetické úpravy, ktoré nevyriešia podstatný problém, ktorý tu je. A to, čo spomínala ešte pani poslankyňa Aibeková k otázke situácie v zdravotníctve, naozaj je katastrofálna a je škoda, že tento parlament sa nezaoberá touto otázkou, pretože tu skutočne hrozí jeden výbuch v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Nemocnice nemajú na špeciálny zdravotnícky materiál. Posúvajú sa neúmerným spôsobom čakacie lehoty na vyšetrenia, na operácie. Zdravotnícki pracovníci pracujú v strese, pretože nemajú na adekvátnu liečbu. Nechcem už hovoriť o platových pomeroch zdravotníckych pracovníkov, pretože tento parlament aj neschválil alebo odmietol schváliť návrh do programu, aby sme sa zaoberali, aby sme si aspoň vypočuli predstavu o tom, aké má byť ohodnotenie lekárov, teda platová tarifa predtým, než sa schváli zákon o verejnej službe. A preto si myslím, že takéto krátke kozmetické novely by nemali zakrývať skutočné problémy, ktoré sú v rezorte zdravotníctva.

    Ďakujem.

  • Ako posledná s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Keltošová. Končím zároveň možnosť uplatniť ďalšie faktické poznámky.

    Prosím.

  • Pán predsedajúci,

    musím povedať s veľkým sklamaním, že táto novela zákona mi naozaj nestojí ani za to, aby som išla za rečnícky pult. Myslím si, že je to už len tá posledná kvapka do toho krčaha tých nezmyslov, čo sme si tu dnes vypočuli. Obávam sa, že ak takýmto spôsobom bude poslanecká snemovňa suplovať úlohu vlády, tak môžeme parlament už teraz poslať na jarné aj letné prázdniny dohromady, pretože ak táto vláda nebude stále plniť svoje legislatívne úlohy, tu už nepôjde len o nás ako opozíciu, ktorí budeme kritizovať nedostatok zákonov v lehote, ktorú si vláda sama dala, ale predstavte si, že my sme pyšní na to, že budeme otvárať osem kapitol v rokovaní s Európskou úniou.

    Páni a dámy, ja sa teším na to "tempo", ktoré, ak táto vláda bude takto pokračovať, bude nasledovať pri rokovaniach o jednotlivých kapitolách. Tam už sa nebudete môcť vyhovárať na to, čo všetko urobila Mečiarova vláda alebo neurobila. Jednoducho táto vláda je neschopná. Táto vláda nie je tím zohraných odborníkov. Je to tím rozvadených politikov, ktorým vôbec nejde o to, ako znížiť nezamestnanosť, jednoducho ide im o to, aby teraz v tejto situácii urvali ten najväčší kus koláča. Nezamestnanosť im môže byť ukradnutá.

    Ja si vážim pána poslanca Kováča, že v tejto situácii sa zahral na nejakého zástupcu alebo nástupcu jednotlivých ministrov, ale myslím si, že toto nie je vaša úloha, pán poslanec, aj keď ste vo vládnej koalícii. Naopak, naozaj ste predsedom zdravotníckeho výboru a ja som naozaj očakávala, že ak vyjdete vy osobne s toľkými návrhmi noviel zákonov, že sa budú dotýkať predovšetkým zdravotníctva, počtu zdravotných poisťovní, systému platieb. Napríklad to, čo hovoril pán poslanec Zelník, aké budú platy lekárov predtým, než prijmeme zákon o verejnej službe, ale toho sme sa nedočkali. Je mi to ľúto, takže len takto.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z poslancov ústne. Konštatujem, že nie. Uzatváram a vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán poslanec Kováč, chcete sa vyjadriť?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    po tretíkrát opakujem to isté a pokúsim sa to zopakovať hádam tak, aby tomu porozumeli ľudia. Hovorím, že sa rozširuje okruh ľudí, za ktorých platí štát, ale nie počet ľudí, za ktorých platí štát. Je dôležité, že sa nerozširuje počet, pretože ak by sa rozširoval počet, potom je to nárok na štátny rozpočet. Ak dnes je v zákone napísané v jednom bode, že sú to osoby, ktoré poberajú dávky sociálnej starostlivosti z dôvodu sociálnej odkázanosti, tam je to ešte podľa starej nomenklatúry, no tak ak sa toto písmenko rozdelí na dve písmenká a časť týchto osôb sa bude volať inak, tak to nie je nárok na štátny rozpočet, ale je to nový okruh poistencov. Ale nie je ich viac a nie je to nárok na štátny rozpočet. Nemôže ich byť viac, pretože keby neboli v tomto chlieviku, tak budú v chlieviku písmena i), stále to budú tie isté osoby. Ja už neviem, ako to mám lepšie a lapidárnejšie vysvetliť. Pokúsim sa to vysvetliť na inom príklade.

    Máme tu pod písmenom j) osoby napísané, že štát platí za vojakov základnej vojenskej služby a za osoby vykonávajúce civilnú službu. Ak by som tieto dve písmená rozdelil a urobil jeden odsek, vojaci základnej služby, a druhý odsek osoby vykonávajúce civilné služby, zväčšujem okruh osôb, lebo ich bude o jedno písmenko viac, ale stále ich bude rovnaký počet a nebude to nárok na štátny rozpočet. Presne to isté navrhujem v tomto zákone. Tí, ktorí dostávajú sociálnu pomoc, musí za nich platiť štát poistné. Bude ich viac, tak bude štát platiť viac. Máte pravdu, ale to nie je spôsobené mojou novelou. To je spôsobené tým, že rastie počet ľudí, za ktorých štát platí poistné, pretože rastie počet osôb, ktoré dostávajú pomoc v hmotnej núdzi. A ak túto skupinu ľudí rozdelím na dve skupiny a ten súčet sa nemení, tak stále platím za rovnaký počet. Ja už neviem, ako by som to vysvetlil, že to nemá dosah na štátny rozpočet a zdôvodňujem, prečo sa to tak stalo.

    Ak by sme mali legislatívne pravidlá, že by som mohol tieto zákony dať do jedného, tak, samozrejme, aj na ministerstve financií by bolo jasné, že ide o tie isté osoby a že nedôjde k rozšíreniu počtu osôb, za ktoré platí štát poistné. Ale tým, že tie zákony, aj keď sú odovzdané spolu, sú na konzultáciu na ministerstvo financií poskytované osobitne, môže dôjsť k takémuto. Netvrdím, že urobili chybu, len tvrdím to, že v danom prípade neposúdili presne ten dosah, pretože ide skutočne o tie isté osoby. Je to pomoc obciam, je to pomoc tým, ktorí poberajú hmotnú núdzu a sú nezamestnaní. Obce dostanú k dispozícii ľudí, za ktorých štát bude platiť príspevok na mzdu alebo ich celú mzdu, bude za nich platiť poistné do dôchodkovej poisťovne, poistné do zdravotnej poisťovne. Toto bude výsledok prijatia tých troch noviel, o ktorých hovorím.

    Myslím si, že stojí za to, aby sme tieto novely posunuli do ďalšieho čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Chce sa vyjadriť pani spravodajkyňa? Nie.

    Ďakujem pekne pani spravodajkyňa, ďakujem pekne aj pán poslanec Kováč.

    V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 531. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 555.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Ladislav Orosz.

    Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    ctení hostia,

    dovoľte mi, aby som vám v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložil v rámci prvého čítania návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Tento návrh máte pod parlamentnou tlačou číslo 531.

    Ak sa pri aplikácii zákona objavia v praxi vážne problémy, je úlohou zákonodarného zboru pružne na ne zareagovať a pokúsiť sa ich cestou legislatívnej iniciatívy odstrániť, prípadne aspoň neutralizovať.

    Predložený návrh zákona reaguje jednak na dlhodobé problémy, ktoré spôsobuje platná právna úprava v činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj na problémy, ktoré sa v plnej nahote prejavili najmä na konci funkčného obdobia sudcov Ústavného súdu zvolených v roku 1993. Návrh zákona, ktorý predkladám, predstavuje určitú symbiózu námetov a podnetov sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj predkladateľov tohto návrhu. Ide v ňom o riešenie siedmich čiastkových problémov, ktoré sú podľa navrhovateľov zrelé na legislatívnu úpravu.

    Po prvé ide o stanovenie účinnejšieho zákonného mechanizmu na zosúlaďovanie stanovísk senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Doterajšia právna úprava týkajúca sa zosúlaďovania stanovísk senátov Ústavného súdu sa vzťahuje len na konanie o výklade ústavy a ústavných zákonov. Pokiaľ viem, v praxi sa doposiaľ vôbec táto právna úprava neuplatnila a jej použitie v praxi je aj do budúcnosti skôr teoretické. Nehovoriac už o tom, že v novele Ústavy Slovenskej republiky sa rozhodovanie o výklade ústavy a ústavných zákonov navrhuje preniesť z pôsobnosti senátov Ústavného súdu do pôsobnosti pléna Ústavného súdu.

    K právne odchylným názorom senátov Ústavného súdu môže v praxi dôjsť najmä v konaní o ústavných sťažnostiach a v konaní o podnetoch fyzických a právnických osôb, ktorí namietajú porušenie svojich ústavných práv. Myslím si, že sa všetci zhodneme v tom, že je v rozpore s princípom právnej istoty, ak zákon vytvára možnosť na vydanie rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré budú vo svojej podstate kontradiktórne, to znamená, že si budú odporovať. Mechanizmus, ktorý navrhujeme, spočíva v tom, že ak určitý senát Ústavného súdu v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou dospeje k odchylnému právnemu názoru ako iný senát Ústavného súdu, ktorý už vydal rozhodnutie, predloží tento senát ešte pred vyhlásením rozhodnutia, to znamená pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, túto spornú otázku na zaujatie stanoviska plénu Ústavného súdu. Stanovisko pléna Ústavného súdu bude potom pre všetky senáty vo všetkých ďalších konaniach záväzné.

    Druhý návrh, ktorý navrhujeme upraviť, vychádza z podnetu sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a je reakciou na dlhodobý problém, ktorý existuje v praktickej činnosti Ústavného súdu. Ide o otázku pôsobenia súdnych poradcov pri Ústavnom súde. Podľa platnej právnej úpravy musia súdni poradcovia spĺňať dve základné zákonné požiadavky, musia mať ukončené vysokoškolské právnické vzdelanie a musia mať za sebou 10-ročnú právnickú prax. Táto dĺžka praxe sa ukazuje ako neúmerne dlhá a neumožňuje zapojiť do práce Ústavného súdu kvalifikovaných mladších právnikov, ktorí majú úprimný záujem venovať sa profesionálne práve tým oblastiam práva, ktoré tvoria predmet činnosti Ústavného súdu.

    Treba otvorene povedať, že ide o špecifickú oblasť práva a že v tejto oblasti práva nemáme dostatok kvalifikovaných odborníkov. Žiada sa povedať aj to, že kvalifikovaní právnici z dlhšou právnou praxou nemajú záujem pracovať na Ústavnom súde Slovenskej republiky, pretože toto povolanie je pre nich možno aj z ekonomických dôvodov málo príťažlivé. Títo spravidla uprednostňujú profesionálne pôsobenie v súkromnej advokátskej praxi, prípadne v justičnej sfére. Vzhľadom na charakter práce súdnych poradcov sa nám zdá opodstatnené znížiť zákonom požadovanú dĺžku právnickej praxe z 10 na 5 rokov a umožniť tak výkon funkcie súdnych poradcov aj vekovo mladším právnikom.

    Po tretie navrhujeme úpravu § 17, ktorá smeruje k zjednoteniu právnej úpravy pri platových pomerov sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky v čase, keď sudca nevykonáva svoju funkciu pre chorobu, s právnou úpravou iných ústavných činiteľov. Doposiaľ jednoznačná právna úprava tohto problému neexistuje a tieto otázky spôsobujú vážne výkladové problémy v praxi.

    Po štvrté sa navrhuje úprava konania o podnete podanom v zmysle článku 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v tom smere, aby aj podnecovateľ bol už v momente podania podnetu zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom. Navrhovaná úprava je opäť reakciou na doterajšiu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá ukazuje, že často sú na Ústavný súd predkladané veľmi nekvalifikované podnety, s ktorými podnecovatelia často len z formálnoprávnych dôvodov nie sú spôsobilí v konaní uspieť. Nehovoriac už o tom, že posudzovanie takýchto nekvalifikovaných podnetov spôsobuje nemalú záťaž pre sudcov Ústavného súdu. Nami navrhované riešenie zaručuje občanom podnecovateľom kvalifikovanú ochranu ich práv, a tým vytvára aj väčšie predpoklady na úspešné ukončenie celého konania pred Ústavným súdom v prospech týchto podnecovateľov.

    Po piate navrhujeme upraviť mechanizmus rozhodovania Ústavného súdu o vylúčení sudcov pre zaujatosť v senátnych veciach. Podľa platnej úpravy rozhoduje o týchto otázkach ten istý senát Ústavného súdu, t. j. vlastne sudcovia, ktorých zaujatosť namieta niektorý z účastníkov konania. Inými slovami sudcovia rozhodujú sami o sebe. Takýto stav nie je únosný, a preto navrhujeme, aby o námietke zaujatosti sudcu Ústavného súdu rozhodoval iný senát Ústavného súdu určený podľa rozvrhu práce.

    Po šieste navrhujeme úpravu § 32 ods. 1, prostredníctvom ktorej chceme ustanoviť možnosť sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky formulovať svoje menšinové stanovisko k rozhodnutiu pléna alebo senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Takéto odlišné stanovisko sudcu by sa uverejňovalo rovnako ako ostatné časti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, to znamená, bolo by k dispozícii jednak účastníkom konania, ale i odbornej, ako i laickej verejnosti. Tento návrh považujeme za mimoriadne dôležitý. Podľa nášho názoru výrazne preventívnym spôsobom pôsobí na kvalitu v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky. Možnosť publikovať odlišné stanoviská sudcov totiž nesporne vytvára nepriamy tlak na to, aby sa rozhodnutie pléna, respektíve senátu Ústavného súdu formulovalo veľmi precízne a bolo jasne odborne vyargumentované. Musí sa opierať aj o argumenty, ktoré vyvracajú, respektíve sa aspoň snažia vyvrátiť menšinové stanovisko sudcu. Aj zahraničné skúsenosti ukazujú, že možnosť publikovať menšinové stanoviská sudcov majú pozitívny vplyv na judikatúru ústavných súdov a takisto na rozvoj ústavnej teórie.

    Po siedme podľa platného ustanovenia § 75 zákona číslo 38/1993 Z. z. začína Ústavný súd obligatórne, to znamená z úradnej povinnosti, konanie podľa príslušných ustanovení zákona v prípade, ak dostane od vlády Slovenskej republiky oznámenie, že výbor pre ľudské práva upozornil vládu, že opatrením, rozhodnutím alebo iným zásahom niektorého orgánu verejnej moci Slovenskej republiky sa porušilo právo sťažovateľa uvedené v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach. Je dobré, že takéto ustanovenie v zákone číslo 38/1993 Z. z. existuje, pretože jeho účelom je zabezpečiť určité zosúladenie medzinárodnoprávnej a vnútroštátnej ochrany základných práv a slobôd. Napriek tomu si myslíme, že platná právna úprava je nedostatočná a vyžaduje určité korekcie vo forme rozšírenia, a to v dvoch smeroch:

    Po prvé. Je neopodstatnené, že platná právna úprava sa orientuje len na všeobecný medzinárodnoprávny mechanizmus ochrany základných práv a slobôd, ktorý sa vytvoril pri Organizácii Spojených národov prostredníctvom Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, respektíve jeho opčných protokolov, a vôbec sa nedotýka mechanizmu, ktorý poskytuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho dodatkové protokoly. Oba tieto medzinárodnoprávne mechanizmy sú rovnocenné a navyše praktické poznatky ukazujú, že naši občania viac využívajú mechanizmus Európskeho dohovoru, ktorý je pre nich jednak prístupnejší, a navyše podľa môjho názoru aj oveľa efektívnejší. Z týchto dôvodov navrhujeme rozšíriť úpravu obsiahnutú v § 75 aj na systém medzinárodnoprávnej ochrany poskytovanej Európskym dohovorom pre ľudské práva a základné slobody.

    Po druhé. Podľa platnej úpravy začína Ústavný súd konanie podľa § 75 až potom, keď výbor pre ľudské práva a po prípadnej novelizácii aj Európsky súd pre ľudské práva a slobody meritórne rozhodol a účelom konania pred Ústavným súdom je len zabezpečiť vykonanie rozhodnutia výboru pre ľudské práva, čo je funkcia viac-menej pasívna. Všeobecná tendencia smerujúca k zbližovaniu medzinárodnoprávnej a vnútroštátnej úpravy ochrany základných ľudských práv a slobôd umožňuje ísť aj domácej právnej úprave ďalej. Z tohto dôvodu navrhujeme, aby už samotné prijatie sťažnosti na ďalšie konanie Európskym súdom pre ľudské práva alebo Výborom pre ľudské práva bolo obligatórnym dôvodom na začatie konania pred Ústavným súdom v tejto veci. Takýto mechanizmus umožní vyriešiť niektoré spory, ktoré vzniknú medzi občanmi a inými fyzickými osobami a Slovenskou republikou v domácich podmienkach, čo je oveľa výhodnejšie, ako prehrať spor so všetkými dôsledkami v konaní pred medzinárodným orgánom.

    Vážené dámy, vážení páni, myšlienky, ktoré som prezentoval, tvoria obsah a základné ciele predkladanej novely. Som presvedčený, že navrhované legislatívne riešenia, praktická činnosť Ústavného súdu potrebuje a aj preto verím, že tento návrh získa vašu podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, poslancovi Robertovi Ficovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu zákona, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Ficovi.

    Páni poslanci, panie poslankyne, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa preto, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Cuper, nikto viac. Uzatváram možnosť ďalších prihlásených do rozpravy ústne a dávam slovo pánu poslancovi Cuperovi.

    Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vyjadril svoj názor a stanovisko k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa má zmeniť zákon Národnej rady číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Netvrdím, že Ústavný súd a vôbec ústavné súdnictvo v Slovenskej republike má svoju dlhodobú tradíciu. Netvrdím, že ústavné súdnictvo v Slovenskej republike funguje ku všeobecnej spokojnosti, i keď po istý čas táto inštitúcia mala aj značnú spoločenskú prestíž. Viem si predstaviť riešenia, ktoré by boli aj iné, viem si celkom dobre predstaviť aj riešenia, ktoré by nepočítali s Ústavným súdom a jeho funkcie by vykonával všeobecný Najvyšší súd, ako je to v iných krajinách, napríklad vo Švédsku. Myslím si, že sa musí vykryštalizovať tradícia, ktorá vytvorí isté hranice, medze, hodnotový systém na fungovanie inštitúcie ústavného súdnictva. Ale nemyslím si tiež, že skupina poslancov, ktorá tento zákon predkladá, to znamená pán Orosz, Kresák a Andrassy, chce alebo účel ich navrhovanej novely vychádza z týchto morálnych a etických pohnútok.

    Vieme veľmi dobre, ako tento návrh alebo jeho idea vznikla. Pán ministerský predseda tohto štátu, ak sa vôbec dá nazvať tá osoba ministerským predsedom Mikuláš Dzurinda, svojho času bezprecedentne zrušil amnestiu danú zastupujúcim prezidentom Vladimírom Mečiarom. Tým porušil odveké takmer päťtisícročné právo, že amnestia je právom štátu upustiť od potrestania a toto právo je okamžite vykonateľné a nikým a nikdy nezrušiteľné. Podľa môjho odborného i morálneho ľudského presvedčenia pán Dzurinda zneužil hrubým, surovým spôsobom svoje ústavné postavenie a v každom štáte by musel byť za takéto správanie postavený pred riadny súd.

    Samozrejme pán Mikuláš Dzurinda zatiaľ vďaka pochopeniu vládnej koalície beztrestne vládne tomuto národu a vedie ho do ekonomickej a sociálnej skazy. Je to však vec vládnej koalície, ktorá zato bude niesť zodpovednosť. Nevidím však dôvod, pán predkladateľ alebo celá skupina predkladateľov, aby sa s tým účelom, aby sa nejakým spôsobom rehabilitoval skutok, ktorého sa pán ministerský predseda dopustil, museli novelizovať týmto spôsobom pravidlá, ktorými sa riadi Ústavný súd. Pre mňa je oveľa čestnejšie konanie pána ministra spravodlivosti Čarnogurského, ktorý sa jednoducho snaží prijať ústavný zákon, ktorým by sa to rozhodnutie senátu Ústavného súdu, ktorým sa tento hanebný skutok pána Mikuláša Dzurindu, amorálny, proti princípom odvekej morálky, rehabilitoval.

  • Pán poslanec, ale nehovoríte k veci.

  • Nie, pán predsedajúci, ja hovorím k veci a láskavo by som prosil, aby ste sa správali, ako sa patrí na predsedajúceho.

    Hovorím o tom, že navrhovatelia sa snažia povedať asi to, že svojho času na Ústavnom súde inak v otázke zrušenia Mečiarovej amnestie rozhodol Šafárikov senát a inak Drgoncov senát. Uvediem do problematiky aj pána predsedajúceho, aj tých, ktorí mu našepkávajú. Nie, nebolo to tak, Drgoncov senát a senát Šafárikov nerozhodovali o tej istej veci. Aspoň nie preto, lebo Drgoncov senát sa zaoberal iba predbežnou otázkou, kdežto Šafárikov senát rozhodol vo veci samotnej. A konštatoval, že pán ministerský predseda nemal právo zrušiť amnestiu danú jeho predchodcom. To, samozrejme, vyvolalo diskusiu o tom, že treba s tým niečo robiť, rehabilitovať pána premiéra Dzurindu. Pán Čarnogurský, ako som povedal - predpokladám pán predsedajúci, že už hovorím k veci -, pán Čarnogurský sa snažil toto uskutočniť tým, že navrhol ústavný zákon, o ktorom ešte budeme mať tú česť hovoriť, že navrhol zákon, ktorý navrhuje zrušiť všetky amnestie, čo by bola svojím spôsobom tiež istá rarita, skupina poslancov - pán Orosz, pán Kresák a pán Andrassy si myslí, že bude dobre, ak sa prijme stanovisko alebo novela ústavného zákona o konaní pred Ústavným súdom, ktorým sa, pardon, novela zákona o konaní pred Ústavným súdom, ktorým sa povie, že ak dva senáty dospejú v tej istej veci k rozdielnemu stanovisku, zaujme stanovisko plénum Ústavného súdu.

    Ja neviem, či je potrebné k tomu prijímať novelu. Je celkom normálne, že od rímskych čias platí zásada, nie dvakrát o tom istom. Takže ak rozhodujú senáty Ústavného súdu v preliminárnej otázke alebo v predbežnom konaní, tak musia konštatovať už vtedy, že sa o tej istej veci už raz rozhodlo. Nie je potrebné osobitne im pripomínať to ešte v zákone. Všetko ostatné v novele zákona pokladám len za zásterku, ktorou sa má zakryť úmysel zákonodarcov alebo sa majú vytvoriť podmienky pre nejaké osobné, alebo iné ambície budúcich ústavných sudcov, ak prejde novela ústavy, ak sa rozšíri nad 13 členov Ústavný súd.

    Ja len predpokladám, pán predkladateľ, že v bode 2 nechcete vytvoriť priestor, aby sa do poradcovského zboru sudcov Ústavného súdu dostali takí vynikajúci ústavní právnici, ako je pán Lipšic, ktorý by túto podmienku 10-ročnej praxe naozaj nespĺňal, a predpokladám, že ste túto úlohu nedostali práve z tých kruhov. Ja si myslím, že podmienkou, aby niekto mohol radiť ústavným sudcom, je naozaj nielen kvalifikačný predpoklad, ale aj značná skúsenosť, ktorou by mal taký adept disponovať. Nemyslím si, že novelizácia, ktorú uvádzate pod bodom 4, prispeje k tomu, že by sa znížil počet takzvaných notorických klerulantov.

    Bol som na Ústavnom súde v Nemeckej spolkovej republike, tam nám bolo povedané, že z tých podaní, ktoré prídu na Ústavný súd Nemeckej spolkovej republiky, a je ich vyše 2 600 ročne, iba 2,4 percenta majú právne relevantný obsah, tie idú na ďalšie konanie a ešte aj z tých sa rozhoduje alebo teda vedie k rozhodnutiam len nejaké nadpolovičné percento. Ak vy chcete týmto spôsobom brániť ľuďom, aby sa obracali na Ústavný súd, tak je potom potrebné zaviesť anglickú skúsenosť, pán predkladateľ, a povedať niekde v tomto zákone, že služby občanom, ktorí nedisponujú tým, aby si mohli objednať advokátske služby, bude hradiť Slovenská republika. Tak je to napríklad v Anglicku. Ale stojí to značné peniaze naozaj a potom nevidím dôvod, ak pán sudca Drgonec radil tak vehementne niektorým iným navrhovateľom káuz na Ústavný súd, nevidím dôvod, prečo by im neradil aj naďalej.

    Obdobne až na body 6 a 7 si myslím, že aj v ďalších bodoch je novela čisto politicky a osobne účelová a nevidím nijaký dôvod, aby sa týmto spôsobom postupovalo v novelizáciách právnych predpisov. Najmä preto nie, že ak sú dôvody, aby sme sa zaoberali fungovaním ústavného súdnictva v Slovenskej republike, aby sa vytvorila komisia, odborná komisia, ktorá by posúdila všetky problémy s fungovaním tejto inštitúcie, a aby sa pripravila komplexná novela, ktorou by sme sa potom v parlamente mohli zaoberať. Samozrejme za účasti všetkých politických subjektov, pretože ústavné súdnictvo sa dotýka všetkých občanov tohto štátu a všetkých politických subjektov. Nie je možné, aby si tu niekto vyhradzoval právo posudzovať len zo svojho pohľadu činnosť tejto inštitúcie, ktorá má rozhodovať o tom, ako sa realizujú ľudské práva a ako sa riešia kompetenčné konflikty v Slovenskej republike medzi štátnymi orgánmi alebo teda štátnymi orgánmi a orgánmi obecných samospráv. Najmä preto nie, že sa pripravuje aj ústava alebo táto skupina obohatená o ďalších ústavných expertov vládnej koalície pripravuje alebo povedal by som v tajnosti pripravuje aj novelu Ústavy Slovenskej republiky bez účasti opozície, ktorá by tiež mala byť záležitosťou aj opozície aj všetkých občanov, preto by mala byť daná, tak ako to sľuboval aj pán predseda Strany demokratickej ľavice Migaš, na celonárodnú diskusiu, aby sa aj občania mohli vyjadriť k takýmto zásadným ústavným zmenám, aby sme vylúčili politickú účelovosť, ktorou si istá skupina ľudí chce pripravovať pozície pre svoje budúce politické alebo odborné pôsobenie.

    Preto si myslím, že by bolo v záujme celkovej právnej úpravy, celkovej novelizácie zákona o pôsobení Ústavného súdu a Ústavy Slovenskej republiky sa pozamýšľať nad tým, či je vhodné takýmto politicky účelovým spôsobom pristupovať k novelizáciám zákonov tohto štátu. Žiaľbohu, musím konštatovať, že dnes to nie je prvá novela zákona, z ktorej politicko-účelový obsah trčí nad odbornosťou alebo nad vecnosťou problematiky. Bolo ich tu dnes už pred touto novelou niekoľko. V jednom prípade tento parlament povedal nie. Ja si myslím, že nájde v sebe odvahu aj po druhýkrát a tiež povie, že touto cestou nie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Peter Kresák ako jediný poslanec. Uzatváram možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Máte slovo, pán poslanec Kresák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    keď som sa prihlásil, tak som chcel reagovať na odborné argumenty, ktoré som očakával, že odznejú z úst kolegu poslanca, a keďže som nič nepočul, niet na čo reagovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    To znamená, že vystúpili všetci poslanci, ktorí boli prihlásení. Do rozpravy sa nikto viac neprihlásil.

    Pýtam sa, či chce reagovať na rozpravu pán poslanec Orosz. Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Dovoľte mi krátko reagovať na vystúpenie pána poslanca Cupera. Iste nebudem reagovať na politické a osobné invektívy, ktoré sú typické pre pána poslanca Cupera, ja som si na ne zvykol, zvykli si na ne aj občania Slovenskej republiky a je to jednoducho vizitka pána poslanca. Chcem reagovať na jednu vec, ktorú uviedol vo svojom vystúpení, chcem ho poopraviť. Táto novela vonkoncom nereaguje na amnestiu Mikuláša Dzurindu. Ak už, tak vytvára priestor na to, aby Ústavný súd Slovenskej republiky reagoval na amnestie Vladimíra Mečiara, ktorý hrubým spôsobom zneužil svoje ústavné postavenie a podľa môjho názoru vydal amnestie, ktoré neboli len amorálne, ale boli aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    To je všetko z mojej strany. Opätovne sa uchádzam pred vami o dôveru na podporu tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Žiada si k rozprave zaujať stanovisko pán spravodajca? Áno.

    Pán poslanec Fico má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, dovolím si iba pripomenúť, že pravdepodobne najväčšiu diskusiu v druhom čítaní vyvolá bod 7 tohto návrhu, ktorý predpokladá, že vláda Slovenskej republiky bude zo zákona oznamovať Ústavnému súdu Slovenskej republiky všetky sťažnosti, ktoré sú podané na Európsky súd pre ľudské práva. V tejto súvislosti chcem iba toľko povedať, že táto právna úprava môže spôsobiť, že sa spomalí vybavovanie vecí na Európskom súde pre ľudské práva a vybavovanie týchto sťažností na Ústavnom súde bude takej istej kvality, ako to je dnes.

    Uvediem príklad. Ak sa dnes obráti na Ústavný súd Slovenskej republiky osoba s podnetom podľa článku 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky proti súdnym prieťahom, Ústavný súd môže iba deklarovať, že došlo k porušeniu práv konkrétnej osoby. Ústavný súd nemá žiadne oprávnenie ani prikázať, ani zmeniť, ani zrušiť, ani rozhodnúť o primeranom finančnom zadosťučinení. Robili sme analýzu používania článku 130 ods. 3 v praxi a zistili sme, že súdy v podstate nerešpektujú nálezy Ústavného súdu, pokiaľ ide o článok 130 ods. 3 a pokiaľ ide o deklarovanie porušenia ľudských práv, najmä práva na súdne prejednanie veci v primeranej lehote.

    Ak sa však obráti osoba so sťažnosťou na Európsky súd pre ľudské práva, v takomto prípade Európsky súd pre ľudské práva nielenže konštatuje porušenie práv, ale má aj oprávnenie rozhodnúť o takzvanom primeranom finančnom zadosťučinení alebo o spravodlivom zadosťučinení, ktoré je štát povinný zaplatiť. Okrem toho je štát povinný prijať opatrenia na realizáciu takéhoto rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva. Ak by sme teda prijali právnu úpravu, ktorá je navrhovaná v § 75, znamenalo by to predĺženie konania na Európskom súde, ktoré je podstatne efektívnejšie ako konanie na Ústavnom súde a pokračovanie v tom istom konaní na Ústavnom súde, ktoré poznáme dnes, teda v konaní, ktoré nie je dostatočne efektívne. Myslím si, že budeme musieť v súvislosti s týmto bodom 7 diskutovať o tom, či by nebolo vhodnejšie uvažovať o rozšírení právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky napríklad v tom, že by Ústavný súd mohol, ako to je napríklad v Českej republike, prikazovať niektorým orgánom čosi konať. V Českej republike, ak Ústavný súd konštatuje porušenie práva na súdne prejednanie v primeranej lehote, môže tento súd prikázať aj všeobecnému súdu, aby v konkrétnej veci konal rýchlejšie. Rovnako budeme pravdepodobne v súvislosti s bodom 7 diskutovať o tom, či by nebolo vhodné, aby Ústavný súd mal aj právo na rozhodnutie o primeranom finančnom zadosťučinení, čo by ho postavilo do tej istej polohy, ak nie výhodnejšej ako Európsky súd pre ľudské práva.

    Napriek tejto poznámke, pán predsedajúci, ktorú som teraz urobil, budem predkladať to uznesenie, ktoré som načrtol, a ak dovolím, by som ho v tomto okamihu zopakoval.

    Navrhujem preto, pretože návrh zákona spĺňa všetky formálnoprávne náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku Národnej rady na tom, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďakujem pánu poslancovi Oroszovi a ďakujem pánu poslancovi Ficovi za prácu, ktorú odviedli pri prerokúvaní tohto zákona.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.

    Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač číslo 520, návrh na pridelenie návrhu ústavného zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 543.

    Za skupinu poslancov návrh ústavného zákona uvedie poslanec Vladimír Palko.

    Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    koncom leta roku 1995, a to 31. augusta, došlo k zavlečeniu slovenského občana do zahraničia. Týmto občanom bol Michal Kováč mladší, syn vtedajšieho prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča. Od prvého okamihu, ako sa začalo policajné vyšetrovanie tohto násilného činu, začali policajní vyšetrovatelia narážať na stopy nasvedčujúce, že tohto trestného činu sa dopustil štátny orgán - Slovenská informačná služba. Zakrátko vydal o tomto verejné svedectvo jeden z príslušníkov Slovenskej informačnej služby Oskar Fegyveres, aktér samotného činu. Už o pár týždňov však nebolo možné tento trestný čin vyšetrovať, pretože tomu zabránila vtedajšia moc. Od ministra vnútra Hudeka z HZDS až po predsedu vlády Vladimíra Mečiara. Vyšetrovanie mohlo byť obnovené až po parlamentných voľbách v roku 1998. Ako pred niekoľkými dňami oznámil minister vnútra Slovenskej republiky, do konca marca tohto roku bude vyšetrovanie ukončené.

    Na základe dôkazov zhromaždených vo vyšetrovacom spise možno konštatovať, že z vecného hľadiska je zrejmé, že tohto trestného činu sa dopustila viac ako desiatka bývalých príslušníkov Slovenskej informačnej služby vrátane ich riaditeľa Ivana Lexu a jeho námestníka Jaroslava Svěchotu.

    Ide však o to, aby vec mohol posúdiť nezávislý súd. Dnes však jeden zo spomenutých páchateľov, ktorý sa dokonca k účasti na trestnom čine zavlečenia verejne priznal, Jaroslav Svěchota, je trestne nestíhateľný. Došlo k tomu takto. Predseda vlády Vladimír Mečiar v čase, keď vykonával niektoré právomoci prezidenta, udelil rozhodnutím z 3. marca 1998 a neskôr pozmeneným rozhodnutím zo 7. júla 1998 amnestiu všetkým páchateľom všetkých trestných činov súvisiacich s trestným činom zavlečenia a v súvislosti s referendom z 23. a 24. mája 1997.

    Predseda vlády Mikuláš Dzurinda tiež v čase, keď vykonával niektoré funkcie prezidenta, rozhodnutím z 8. decembra 1998 zrušil amnestie udelené Vladimírom Mečiarom. Viaceré osoby trestne stíhané za čin zavlečenia sa odvolali na Ústavný súd. Rôzne senáty Ústavného súdu rozhodli v týchto podnetoch rôzne.

    Prvý senát Ústavného súdu, známy tiež ako Šafárikov senát, 20. decembra 1999 vyhovel podaniu Jaroslava Svěchotu a zrušil uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia. Z verdiktu je zrejmé, že tento senát na rozdiel od iných senátov hľadel na Mečiarove amnestie ako na platné a účinné, prinajmenšom v prípade Jaroslava Svěchotu.

    Ak došlo k rôznym verdiktom rôznych senátov v rovnakej veci, možno vylúčiť, že aj iný súd nebude považovať tieto amnestie za platné a účinné? A to dokonca v prípade všetkých ľudí obvinených z trestného činu zavlečenia.

    Pozrime sa, kto bol človek, ktorý udelil amnestie páchateľom týchto trestných činov, a aký bol jeho vzťah k týmto trestným činom ešte predtým, než amnestie udelil.

    Vladimír Mečiar bol predsedom HZDS, ktoré hneď po spáchaní trestného činu zavlečenia v septembri 1995 spolu so svojimi terajšími koaličnými spojencami hlasovaním v Národnej rade zabránilo, aby sa vytvorila parlamentná vyšetrovacia komisia na objasnenie tohto trestného činu. Bol predsedom strany, ktorej ministrom vnútra bol aj Ľudovít Hudek, človek, ktorý odstraňoval nepohodlných vyšetrovateľov, čoho dôkazom bol okrem iného aj jeho známy telefonický rozhovor s Ivanom Lexom. Vladimír Mečiar sám ohlasoval na verejných mítingoch výmenu vyšetrovateľov oveľa skôr, než k nej došlo. Sám opakovane vyhlasoval o tejto kauze množstvo neprávd, dokonca popieral, že k trestnému činu zavlečenia vôbec došlo.

    Politicky je zodpovedný za zmarenie referenda o priamej voľbe prezidenta, čím prispel k vytvoreniu stavu bez prezidenta, čo umožnilo, že on sám sa neskôr mohol zmocniť niektorých prezidentských právomocí. Teda amnestiu udelil človek, ktorý sa sám podieľal ešte pred jej udelením politicky na zmarení vyšetrovania trestného činu a nemožno vylúčiť, že sa podieľal aj na trestnom čine samotnom. Nie nadarmo boli Mečiarove amnestie označené priliehavo za samoamnestie.

    Preto môžeme konštatovať, že v súvislosti s kauzou zavlečenia bol zneužitý nielen štátny orgán Slovenská informačná služba, ale bol aj zneužitý inštitút amnestie, bol zneužitý prezidentský úrad.

    Tieto amnestie, ak sú platné a účinné a prvý senát Ústavného súdu vychádzal z toho, že sú platné a účinné, sú súčasťou právneho systému štátu. Vyšli predsa v Zbierke zákonov. Sú však nemravným, kriminálnym prvkom v našom právnom systéme. Štát stojí na svojom právnom systéme, a preto tento musí byť založený na mravných hodnotách a zdôrazňujem iba na mravných hodnotách. Právny systém nemôže stáť sčasti na hodnotách a sčasti na nemravnom kriminálnom prvku. A preto je súčasný stav neprípustný. Ak tento neprípustný stav nemožno zmeniť inak, Mikuláš Dzurinda sa o to pokúsil, ak ho však nemožno zmeniť inak, potom musí nastúpiť ústavodarná moc. Preto poslanci Kresťanskodemokratického hnutia predstupujú pred Národnú radu s návrhom ústavného zákona tohto obsahu.

    Ústavný zákon - jeho návrh hovorí, že sa zrušujú všetky dotyčné amnestie, teda ich časti. Po prvé článok 5 a článok 6 rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998 zrušuje sa rozhodnutie o amnestii zo 7. júla 1998 a tiež sa zrušuje rozhodnutie o amnestii z 8. decembra 1998. Ďalej návrh konštatuje, že účinnosťou tohto ústavného zákona zanikajú účinky rozhodnutí všetkých štátnych orgánov, ktoré zabraňujú v trestnom stíhaní páchateľov skutkov spáchaných v súvislosti so zavlečením Ing. Michala Kováča, narodeného 5. decembra 1961, do cudziny 31. augusta 1995 a v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. a 24. mája 1997. Tieto rozhodnutia sa súčasne zrušujú v takom rozsahu, v ktorom zabraňujú v trestnom stíhaní páchateľov spomínaných skutkov.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na Slovensku sa právo stalo v niektorých prípadoch prostriedkom nie na presadenie spravodlivosti, ale na presadenie nespravodlivosti. Máme možnosť zasadiť sa o to, aby opäť bolo právo prostriedkom na presadenie spravodlivosti a ničoho iného ako spravodlivosti. Môžeme tým obnoviť dôveru občanov v právo a štát a obnoviť česť Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu ústavného zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, poslancovi Ivanovi Šimkovi.

    Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážená snemovňa,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, tlač číslo 520.

    Pokiaľ ide o moje stanovisko k návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

    Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto z poslancov ústne. Pán poslanec Cuper. Nikto viac. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok. Ešte niekto? Pán poslanec Krajči do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Nech sa páči, vystúpia dvaja páni poslanci. Pán poslanec Cuper, pán poslanec Krajči. Ako prvý pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    vládna koalícia, respektíve jej právni experti radi hovoria o tom, že ja tu istým spôsobom personifikujem tie veci, ktoré oni predkladajú. Boli by radi, keby si zachovali aureolu nepoškvrnenosti a aby zároveň, keď predkladajú politicky účelové veci, sa tvárili, že ide o to, že to sú veci čisto odborné.

    Kto je dlhší čas v politike a vidí do problémov v tomto parlamente, nerobí mu problém odlíšiť to, keď sa predkladá zákon, ktorý je čisto vecne a odborne právny, a ten zákon, ktorý má čisto politicky účelový podtext. Ten predchádzajúci a musím povedať, že aj väčšina z nich tu dnes bola čisto politicky účelových. Chce sa nimi dosiahnuť nejaký politický účel. Teda sú z hľadiska teleologického účelovými.

    Je pravda, že právna veda hovorí o tom, že účelové teleologické normy nepatria do právneho poriadku. Teleologicky alebo prísne účelovou normou je rozpočet. To je taká klasická norma. Všetky ostatné zákony by mali upravovať nejaké sféry spoločenského života, mali by sa dotýkať vecí, vecnej problematiky, a nie osôb. Tento zákon, pán Palko, tak ako ten predchádzajúci, sa dotýkal predovšetkým osôb.

    Zvyknete sa často oháňať otázkami morálky. Je potrebné povedať, pán Palko, že v právnej vede morálku z práva sme nevylúčili my. Urobil to dávno pred nami Kahn Degel, iste pán poslanec Zajac by o tom možno vedel rozprávať, dokonca viacej ako ja, pretože sa tvári, že je znalec nemeckej klasickej filozofie a chodí aj prednášať do Berlína.

    Dnes hovoríme, že morálka a právo, to sú dve identy. Na tom ste vy postavili svoju filozofiu v predchádzajúcom období, keď ste boli v opozícii. Keď bol spáchaný alebo lepšie povedané uskutočnený únos Michala Kováča mladšieho, tak terajší minister Pittner ustanovil komisiu, občiansku komisiu, ktorá mala urobiť zadosť morálke, pán Palko. Musím povedať, že neurobila zadosť morálke, že sa jej nepodarilo nijakým spôsobom objasniť tento skutok, práve naopak, myslím si dodnes, že bola založená na úplne amorálnych princípoch, a to zahladiť stopy tomu, aby sa objektívne tento trestný čin vyšetril. Predpokladali ste a iste vám to poradili vaši poradcovia, že budete mať šancu chytiť sa mocenských prostriedkov a doviesť tento akt, ktorý bol spáchaný a ktorý slúžil ako jeden diskreditačný bič, podotýkam, pán Palko, že prísne personifikovaný a personalizovaný na konkrétnych politikov Hnutia za demokratické Slovensko a k tomu ešte nielen personalizovaný, proti čomu sa búri pán Orosz aj pán Kresák, ale dokonca ste uplatňovali na nás aj princíp kolektívnej viny.

    Takže to je rovina morálky. Tá nemá nič spoločné s právom. Ak hovoríme o právnej rovine, tak váš návrh v nijakom prípade nespĺňa kritériá práva. Nič nemôže ospravedlniť amorálnosť jedného postupu tým, že by sa naprávala nejaká morálnosť iného postupu alebo amorálnosť. Zabudnite na to. Ak hovoríme o metafyzickej vine, tak za to, čo sa udialo, zodpovedáte prinajlepšom takým istým dielom vy vtedajšia opozícia aj my vládna koalícia. Nezbavíte sa zodpovednosti, ktorú chcete zvaliť na nás, vtedajšiu vládnu koalíciu, dnes opozíciu. Vyzerá to v každom prípade len ako akt pomsty. A ak sa k tomu porušujú ešte odveké morálne, podotýkam, lebo aj amnestia patrí skôr do morálky alebo je to morálny prostriedok, ktorý si osvojilo právo, podotýkam nie ústavný zákon, lebo to je tiež niečo iné, teda je to odveké právo, ktoré tu existuje vo svete, pán Palko. Ale ani za feudalizmu, ba dokonca ani za otrokárskeho zriadenia sa nikdy takým spôsobom nezneužívalo toto odveké právo upustiť od potrestania, ako sa zneužilo Mikulášom Dzurindom. Mikuláš Dzurinda bude prvým panovníkom vo svete alebo ak chcete vladárom, ktorý toto odveké právo porušil. Je to právo štátu upustiť od potrestania. Nikto nikdy neurobil takýto akt a boli, môžem vám povedať a vy to určite viete, oveľa väčší despotovia v tomto štáte, ako je Mikuláš Dzurinda, aj oveľa vyšší, a tento akt neuskutočnili. Pán Mikuláš Dzurinda to uskutočnil. Vy, samozrejme, chcete urobiť ďalšiu politickú ohavnosť, vy chcete naprávať tento jeho akt ďalším protiústavným a nezákonným aktom. A tvrdíte občanom tohto štátu, že chcete postupovať v súlade s morálkou a etikou.

    Odhliadnuc od toho, čo som povedal, že morálka a etika doprava nepatria, že právne prostriedky nemôžu nahradiť morálne alebo nimi nemožno nahradiť nedostatok morálnych a hodnotových kritérií, ja si myslím, pán Palko, že ak by ste chceli tento problém riešiť morálne, tak by ste sa neboli dopúšťali protiprávnych konaní. Neboli by ste nútili chorých ľudí, aby vypovedali, neboli by ste ich vypočúvali bez toho, aby boli prítomní pri výsluchoch advokáti, neboli by ste robili tie cirkusy od samotného začiatku. Ja som sa niektorých, žiaľbohu, možno trocha aj nechcene zúčastnil, ktoré sa odohrávali naproti ministerstvu vnútra v slávnom Divadle Stoka, kde sa už vtedy jednoznačne tvrdilo to, čo tvrdíte aj vy dnes a neviem, odkiaľ máte informácie, pretože ako bohorovnou istotou vy poslanec tohto parlamentu, ktorý nemá ovplyvňovať orgány činné v trestnom konaní, nemá nahliadať do ich spisov, to isté nemá čo minister vnútra robiť a vy všetci tvrdíte s takou istotou, že orgány činné v trestnom konaní už avizujú o tom, že bude postavený niekto pred súd, pretože orgány činné v trestnom konaní už vyšetrili samotný prípad. Tieto komédie, ktoré pre tento národ, pán Palko, robí pán Ivor, naozaj už národ zaujímajú veľmi málo. A môžem vám povedať aj to, že sú kontraproduktívne. A môžem vám povedať aj to, že asi ťažko sa nájdu sudcovia, ktorí na základe takto vykonštruovaných dôkazov, ktoré neboli robené v súlade s Trestným poriadkom, vynútených dôkazov, niekoho v tomto štáte môžu odsúdiť. Ja si myslím, že päťdesiate roky, pán Palko, sa nebudú opakovať.

    A na záver vám chcem povedať, že vy nestaviate nijaký chrám slovenskej morálky ani etiky, lebo vy sám ste tento štát nechceli, vy k nemu nemáte možno takmer nijaký vzťah, vy sa teraz inštalujete do pózy, že vy ste jedine oprávnený posudzovať morálku a etiku v tomto štáte, ktorý ste sám nechceli. Zabudnite na to. História zabudne aj na vás, na takých hrdinov, ktorí tento štát nechceli. A bude lepšie, ak pre tento štát ponecháte v platnosti tie odveké pravidlá, ktoré v každom civilizovanom štáte platia dodnes a nebudete hromadiť ďalšie amorálnosti a tvrdiť občanom tohto štátu, že chcete uskutočniť morálke zadosť. Nie, vy jednoducho chcete naďalej páchať politické amorálnosti. A to mi na vašom návrhu ústavného zákona najviac prekáža.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Peter Zajac a končím zároveň možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

    Dávam vám slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Cuper, dnes ste neboli vo veľkej forme, ale možno, že je to preto, že ste hovorili pred takým troška preriedeným auditóriom. Ja si s vami kedykoľvek raz za teplých sobotných podvečerov pohovorím o tom, čo to je spravodlivosť, čo to je právo, čo to je legitimita, čo to je legalita a môžeme viesť akademickú debatu na túto tému. Môžeme sa baviť o tom, či právo je výrazom istej etiky alebo nie. Ja na rozdiel od vás si myslím, že je vždy výrazom istej etiky, vždy je výrazom istých hodnôt, vždy je výrazom istých aj záujmov, aj istých účelov, ale to patrí do akademickej diskusie. A tu určite akademickú diskusiu viesť nebudeme. Rád by som vám povedal, že ja sa netvárim ako profesor, rád by som to povedal, pretože sa to tu už dosť často hovorí, že ja som skutočne profesorom Humboltovej univerzity a nie je asi tak celkom jednoduché byť profesorom Humboltovej univerzity, ale o tom by sme mohli diskutovať zase ďalej. Ale o to nejde. Ja som chcel povedať niečo iné, a to, čo chcem povedať, je toto.

    Viete, vy ste pripravili a prijali zlú ústavu, dnes už je to úplne jasné a dokonca samozrejmé. Už dnes váš predseda hovorí o tom, že treba prijať novú ústavu. Vy ste zneužili všetko, čo sa v tak prijatej ústave zneužiť dalo. Zneužili ste to hrubým spôsobom, použili ste to na to, aby ste vami samotnými pripravenú ústavu, aby ju to naprosto diskvalifikovalo, takže čokoľvek poviete už k tejto téme, poviete len na pozadí týchto dvoch faktov, zlej ústavy a zneužitia tejto zlej ústavy.

  • Ďakujem.

    Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Krajči.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    aj keď som vlastne dotknutý a tento zákon sa týka aj mojej osoby v prípade referenda z mája roku 1997, pôvodne som ani nechcel vystúpiť a nebudem vystupovať v rovine nejakej politickej alebo hádam aj v iných rovinách, ktoré tu odzneli, ale skôr by som chcel reagovať na vystúpenie pána poslanca Palka, ktorý tu niektoré veci zdôvodňoval. Chcel by som upozorniť na to, že niektoré veci sú polopravdami, zavádzajú a bolo by treba povedať, ako v skutočnosti vyzerajú.

    Po prvé otázka zrušenia amnestie Vladimíra Mečiara. Samozrejme, že všetci dnes aj právnici, aj verejnosť, aj zahraničná verejnosť jednoznačne konštatujú, že to bol akt, ktorý je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a ktorý potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky, keď jasne konštatoval, že podľa článku 102 písm. i) ústavy prezident má právo udeľovať amnestiu. V žiadnom prípade ju nemá právo rušiť. To už bol prvý signál, že keď teda hráme podľa určitých pravidiel, a týmito pravidlami je právny poriadok Slovenskej republiky, ku ktorému patrí aj ústava, ktorú spochybňujete, či je dobrá alebo zlá a či sa dá zlepšiť alebo nedá zlepšiť, je to otázka ďalších krokov, ale v každom prípade právny poriadok Slovenskej republiky a ústava je jeho súčasťou, platí, a teda na základe rozhodnutia Ústavného súdu už vtedy ste mali pristúpiť k opatreniam, ktoré by zabránili ďalšiemu zneužívaniu a postupu orgánov činných v trestnom konaní, a tým spôsobom malo byť trestné stíhanie v týchto veciach zastavené.

    Ďalšou nepravdou, ktorú uviedol pán Palko, je, že existujú dve rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré sú rozporné. Nie je to pravda. Neexistujú žiadne dve rozhodnutia Ústavného súdu v tej istej veci. Existuje jediné jedno rozhodnutie, a to rozhodnutie senátu, ktorý viedol pán doktor Šafárik, a tento senát jednoznačne potvrdil, že boli porušené ľudské práva Jaroslava Svěchotu a zrušil trestné stíhanie v tejto veci. Je len paradoxné, že tak vy politici, predstavitelia zákonodarnej moci, ako aj Generálna prokuratúra, ktorá je zodpovedná za dodržiavanie zákonov Slovenskej republiky, nepristúpila k tomu, aby realizovala tento nález Ústavného súdu do praxe, aby jednoducho trestné stíhanie v týchto veciach bolo zastavené. Skôr naopak. Verejne sa deklaruje, že sa bude pokračovať v trestnom stíhaní a dokonca teraz tu počúvam aj z úst pána Palka, že do konca mesiaca marca bude prípad vyšetrený. No ja musím povedať, že takéto slová som už počul z úst pána Pittnera v novembri 1998, keď tvrdil, že je dostatok dôkazov a že tento prípad bude veľmi rýchle vyšetrený. Chvalabohu, rok a pol odvtedy prešlo, prípad ešte nie je ani v štádiu vznesenia obžaloby.

    Takže kdesi sa tu rozchádzajú slová s činmi a je to veľmi paradoxné, že aj napriek tomu, že ste si vedomí, že sa tu porušujú zákony, že sa tu porušuje ústava, že sú tu veľmi sporné veci o tom, či sa má pokračovať alebo nemá pokračovať v trestnom stíhaní, jednoznačne hovoríme, že nie. Naďalej masírujete verejnú mienku týmto spôsobom. Zaujímavé je aj to, že keď to nevychádza v systéme právneho poriadku, pretože keď je tu určitý poriadok a ten, ktorý nestačí v rámci týchto pravidiel dosiahnuť svoj cieľ, tak ho porušuje a obchádza, tak aj vy sa snažíte ho obísť a vymysleli ste spôsob formou tohto zákona, ktorý by mal zrušiť amnestie. No musím sa tu dotknúť aj kategórie morálky, o ktorej ste hovorili, pán Palko, a chcel by som povedať, že teda keď už ideme do tejto kategórie, tak potom zrušme všetky amnestie aj Michala Kováča staršieho, ktoré dal v súvislosti s kauzou Technopol, kde omilostil ľudí, ktorí sú dôvodne a boli dôvodne podozriví, nedostali sa ani pred súd, súd o týchto veciach ani nerozhodol. Bol omilostený aj jeho vlastný syn a dnes už všetci vieme, že dokonca aj orgány činné v trestnom konaní v Nemeckej spolkovej republike rozhodli, tak ako rozhodli. Nebudem to komentovať. Ja som na to svoj názor už verejne povedal, že je paradoxné, že dvaja z nich boli odsúdení. Boli vo väzbe. Väzbu ukončili. To znamená, že je zaujímavé, prečo zrazu niekto, Michal Kováč mladší, sa dostal úplne do inej roviny. Dnes pracuje na ministerstve zahraničných vecí na konzulárnom odbore a niekoľkokrát som už spomínal aj ten prípad v súvislosti s jeho zavlečením, keď spravodajský dôstojník, ktorý robí dnes na konzuláte v Mníchove telefonoval do Hainburgu, že v aute sa nachádza občan Slovenskej republiky. Všetci to vieme. Všetci sa tvárime, že sa nič nedeje. Je to morálne.

    Takže keď sa bavíme o tejto morálnej rovine, tak treba povedať, pán Palko, aj druhú vec, že vy ako námestník FBIS ste niekedy prenasledovali a snažili sa zabrániť slovenským separatistom tomu, aby vznikol vlastný slovenský štát. Veľmi aktívne ste pôsobili proti týmto ľuďom. No aj napriek tomu slovenský štát vznikol a dnes sa s tým nemôžete uspokojiť. Možnože viacerí, možnože aj vy sám a jednoducho, keď ste vtedy proti štátu borili, dnes sa hrdinsky k nemu hlásite a dokonca vyhlasujete, že keď sa nevyšetrí prípad zavlečenia občana Slovenskej republiky, je narušená štátnosť Slovenskej republiky a zachádzate do absurdných rozmerov. Strašíte ľudí, občanov akýmisi nezmyselnými vecami.

    Ja si myslím, že zrušenie amnestií, ktoré uskutočnil premiér tejto vlády Mikuláš Dzurinda, je vaším veľkým fiaskom. Skončilo sa skutočne neúspechom a aj prijatie tohto zákona sa skončí vaším fiaskom. Ja by som chcel len jedno. Keď už sa to skončí fiaskom, aby ste už prestali traumatizovať túto spoločnosť, aby ste sa jednoducho venovali veciam, ktoré sú pre tento štát naozaj podstatnejšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánu poslancovi Krajčimu za vystúpenie.

    S faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci. Končím možnosť ďalšieho uplatnenia faktických poznámok. Prvý pán poslanec Husár, druhý pán poslanec Zajac, tretí pán poslanec Cuper.

    Prosím, nech sa páči. Ako prvý pán poslanec Husár.

  • Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko sa pôvodne rozhodol na túto absurdnosť vôbec nereagovať. Dvaja kolegovia, ktorí slobodne porušili túto našu dohodu, zrejme reagovali na vystúpenie pána kolegu Palka. A chcem ešte raz zdôrazniť, že táto reakcia mojich kolegov bola vyvolaná práve tým, vážení páni, že toto vystúpenie, váš prístup je veľmi, skutočne veľmi politicky prefíkaný, pretože sa opiera o to, čo je pre mnohých ľudí veľmi citlivou témou, a to je morálka. A je to citlivou témou i pre mňa.

    Ale vážení páni, týmto, čo robíte, uvedomte si, že čiahate do niečoho vážnejšieho. Siahate na výsostné oprávnenia hlavy štátu či už zastupujúcej, či takej alebo onakej. Siahate na výsostné oprávnenia hlavy štátu, ktoré jej prislúchajú z ústavy. Deľba moci je jednou zo základných záruk demokracie a vlády práva, pokiaľ hovoríte o vláde práva. A pokiaľ hovoríte o morálke, opýtam sa z iného pohľadu. Je morálnou povinnosťou nás občana a každého dodržiavať právo a vážiť si právo a platné právo? Je. Na túto otázku v právnej teórii existuje jednoznačný nárok a odpovedal na ňu Sokrates veľmi dávno pred nami. I zlé právo si vážiť musíme. V tomto prípade končím.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Krajči, vy ste povedali na konci vášho vystúpenia, že nechajme už tieto veci, ktoré sa týkajú otázok práva, ktoré sa týkajú otázok etiky, a poďme sa venovať vážnejším veciam. Dovoľte mi, aby som povedal, a v tejto veci musím byť celkom osobný, že si myslím, že tento štát bude vyzerať aj tak a možno predovšetkým tak, aká etika, aká morálka v ňom bude platiť, aké etické normy sa v tejto spoločnosti ujmú. Čo bude dovolené a čo dovolené nebude. Aká kultúra a, politická kultúra aj právna kultúra, bude v tomto štáte platiť. Myslím si, že nemožno oddeľovať jednu vec od druhej, a myslím si, že základy sociálnej etiky sú pre existenciu a pre charakter tohto štátu rovnako dôležité, ak nie dôležitejšie ako všetko ostatné. To je moja prvá poznámka.

    Druhá poznámka bude veľmi krátka a bude sa týkať iba jednej jedinej veci. Znova poviem svoj osobný názor. Ja si myslím, že práve vy, pán poslanec Krajči, pán Ivan Lexa a pán Mečiar by mali mať sami najeminentnejší záujem na tom, aby ste predstúpili pred súd, aby vás súd oslobodil alebo odsúdil. Jednoducho ak sa, povedal by som, tomuto nepodrobíte, tomuto základnému imperatívu, vždy a do konca vašich životov na vás jednoducho bude ľpieť, či to budete chcieť alebo nie podozrenie, a to podozrenie nebude nevyvrátiteľné, z toho, že ste sa dopustili tých činov, o ktorých tu stále hovoríme. To sa nedá urobiť nijakým iným spôsobom. To sa dá len očistením pred súdom. Nehnevajte sa, že to takto hovorím. Ak ste sa sami nevydali na túto cestu, poškodili ste vlastne najviac sami seba.

  • Ja si myslím, že pán Krajči mal morálne právo vystúpiť, pretože chcel povedať pánu Palkovi, že on nemá nijaké morálne právo, aj mu to povedal, byť veľkňazom morálky na Slovensku a KDH jeho akýmsi kňažským seminárom. Ja si myslím, že ak by pán Palko chcel byť tým veľkňazom morálky na Slovensku, tak by bol musel protestovať aj proti individuálnej milosti, ktorú dal jeho kolegovi z vládnej koalície pánu Fedoročkovi prednedávnom pán Schuster. Pretože sám Fedoročko priznal v novinách, že takých žiadostí pán prezident dostáva tisícky. Takže on vlastne bol tým vyvoleným, ktorému sa tá milosť ušla. Ak bola udelená, ak bolo toto právo využité predchádzajúcimi zastupujúcimi prezidentmi, pán Palko, tak bolo možno využité aj preto, že nebolo celkom jasné a neboli dôkazy na to, aby sa dospelo k nejakým všeobecnými princípmi morálky a práva uznaným záverom. Práve preto bola udelená amnestia, práve preto to, čo povedal pán Krajči, že už pán Kováč ako prezident nemohol byť tým, kto mal právo byť veľkňazom morálky, lebo on sám omilostil svojho syna, on sám zabránil tomu, aby sa objektívne vyšetrili prvopočiatky toho, čo vy chcete vyšetriť dnes. Nie je to tak. Ani vy, ani KDH nemá byť právo veľkňazom morálky na Slovensku. Ja viem, že z hľadiska politickej účelovosti je to váš jediný prostriedok, ako zvýšiť preferencie a v tom je tá politická ohavnosť vášho návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    V rozprave vystúpili všetci páni poslanci, ktorí boli prihlásení, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Pýtam sa pána poslanca Palka, či chce zaujať stanovisko k rozprave? Áno.

    Nech sa páči.

  • Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi len krátko reagovať na názory, ktoré odzneli v rozprave.

    Pán poslanec Cuper vyjadril názor, že návrh ústavného zákona z dielne KDH je protiústavný, je v s rozpore s ústavou. Takéto tvrdenie je nezmysel, je to logický nezmysel. Ústavný zákon má takú silu, aká je ústava. Ústava hovorí v § 102, že prezident má právo udeliť amnestiu. Ale pokiaľ ústavodarná moc, teda ústavná väčšina v Národnej rade Slovenskej republiky sa zhodne na ústavnom zákone, že táto amnestia sa ruší, tak je to proste tak. Pretože to je akt ústavodarnej moci. Je to podobné, ako keď sa v ústave hovorí, že je štvorročné funkčné obdobie slovenského parlamentu, ale Národná rada je ústavná väčšina, má možnosť toto zmeniť a skrátiť toto volebné obdobie, a tak sa to aj stalo v roku 1994. Mimochodom o to isté, to znamená ústavným zákonom zasiahnuť do ústavy, o to isté sa práve v tejto chvíli pokúša Hnutie za demokratické Slovensko. Cez referendum sa snaží dosiahnuť schválenie ústavného zákona o skrátení obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. To znamená, že toto tvrdenie o protiústavnosti je logický nezmysel.

    K tomu, čo povedal pán poslanec Krajči. Predovšetkým pán poslanec Krajči tu tvrdí, že ja som niekedy bol proti samostatnému slovenského štátu. To je nezmysel. Alebo že som ako príslušník Federálnej bezpečnosti informačnej služby prenasledoval zástancov slovenskej štátnosti. No tak to nemyslíte vážne! Ja si spomínam, ako sa v roku 1991 robili výtržnosti na Námestí Slovenského národného povstania, tam sa páchalo isté násilie a vtedajší predseda vlády Vladimír Mečiar, áno, on to bol v tom roku 1991, vtedy nás žiadal o to, aby sme aj my prispeli k tomu, nech je tam poriadok. Tak sme mu v tejto veci vyhoveli. Tam vtedy išlo o nejakých extrémistov a vôbec nie o Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré vtedy podporovalo ešte federáciu.

    Pán poslanec Krajči ešte povedal, že malo by byť zastavené trestné stíhanie všetkých obvinených v kauze zavlečenia. No ale to logicky nesedí. Tam boli naozaj dva verdikty Ústavného súdu, aj keď jeden bol vo veci, to bol Šafárikov senát, a v jednom bolo procesné rozhodnutie, to bolo u Drgoncovho senátu, ale každopádne zo Šafárikovho senátu vyplýva iba to, že nemá byť trestne stíhaný Jaroslav Svěchota a on nie je trestne stíhaný a my hovoríme, že áno, je správne, že v tejto chvíli nie je trestne stíhaný, ale ide o to, aby mohol byť trestne stíhaný.

    Neustále sa tu porovnáva amnestia Vladimíra Mečiara, ktorú udelil Vladimír Mečiar, s amnestiou, ktorú udelil Michal Kováč svojmu synovi. Tam treba poznamenať predovšetkým jednu vec. No po tom, čo nemecký súd rozhodol vo veci Michala Kováča mladšieho, tak sa vlastne pýtam, o aký trestný čin Michala Kováča ide. Nejde o žiadny trestný čin. K tomu dospel ten nemecký súd. Ten podstatný rozdiel je však v niečom inom. Totiž to, čo je hrozné na amnestiách Vladimíra Mečiara je to, že tam išlo do istej miery o samoamnestie. Totiž ten, ktorý udelil amnestiu, dlhé obdobie predtým, než tú amnestiu udelil, sám sa snažil, aby bolo zmarené vyšetrenie týchto trestných činov. Preto ide o samoamnestiu, a to je niečo, čo je naprostou raritou. A celý tento problém nie je o osobe. Je to o tom, teraz by som si dovolil citovať profesora Prusáka, ktorý vo svojom článku v SME vlastne povedal, že to, k čomu dochádzalo za vašej vlády, k čomu dochádzalo v dôsledku činnosti Slovenskej informačnej služby, v dôsledku amnestie Vladimíra Mečiara, to bolo prenikanie neústavnosti a nezákonnosti do základov nášho štátu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prípady zavlečenia, najmä prípad zavlečenia je tu ako nevyriešený prípad traumatizujúci slovenskú verejnosť už päť rokov. Toto obdobie sa už takmer kryje s obdobím existencie samostatného slovenského štátu. Na to, aby došlo k tomuto trestnému činu, bola zneužitá štátna moc. Na to, aby tento trestný čin nebol vyšetrený, bola tiež zneužitá štátna moc - prezidentský úrad. A tu niekde sa proste tvorí takýmto spôsobom charakter tohto štátu. Tých sedem rokov je málo v dejinách štátu a je to dosť na to, aby sa vytvoril istý charakter. A bolo by veľkým nešťastím pre Slovensko, keby sa násilie presadilo do právnych základov nášho štátu. Pretože tie Mečiarove amnestie, ako som už povedal, to je kriminálny, násilný, nemravný prvok v našom právnom systéme. A ide o to, ako to zmeniť.

    Viem, že nie je vôbec isté, že tento návrh ústavného zákona bude touto Národnou radou schválený. Som si však naprosto istý, že tieto Mečiarove amnestie raz zrušené budú. Neviem, či to bude teraz, keď podávame tento zákon, alebo či to bude o rok, alebo či to bude o 10 rokov. Ale raz Národná rada naozaj dôjde k tomu, že tieto amnestie musia byť zrušené. Bol by som veľmi rád, keby to pochopila už táto Národná rada Slovenskej republiky, najmä jej vládna koalícia, ktorá disponuje ústavnou väčšinou, pretože pred voľbami v roku 1998 sme sľúbili, že sa zasadíme o to, že tieto trestné činy budú vyšetrené a že bude spravodlivosti učinené zadosť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Palkovi.

    Žiada si vystúpiť so svojím stanoviskom pán spravodajca?

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Pán poslanec Cuper, neodchádzaj, budem na teba reagovať. Ja som si poznačil jednu vetu, s ktorou súhlasím. Jednu vetu z tvojho vystúpenia, s ktorou súhlasím, a tá veta znela takto a musím sa s vami o ňu podeliť. Ty si povedal, že boli oveľa väčší despoti v tomto štáte, ako je Dzurinda. No ja s týmto naozaj súhlasím, prinajmenej teda o jednom viem. Neviem, koho si myslel tými ďalšími. To je všetko, čo som chcel povedať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďakujem zatiaľ pánu poslancovi Palkovi aj pánu poslancovi Šimkovi.

    Pristúpime k prvému čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 541. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 564.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Pál Farkas. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    v mene skupiny poslancov vám predkladám v prvom čítaní návrh novely zákona o dlhopisoch, ktorý svojím rozsahom je krátky, ale svojím obsahom a zameraním je významný návrh. Má snahu riešiť problém, ktorý súvisí s vyplácaním istiny a s výplatou výnosov zo štátnych dlhopisov vydaných v zahraničí zahraničnými bankovými inštitúciami.

    Novelou zákona číslo 530/1990 Zb. v znení zákona číslo 361/1999 Z. z. z 23. decembra 1999 bola v § 19 ods. 3 zákona o dlhopisoch ustanovená povinnosť pre osoby, ktoré majú povolenie na splácanie cenných papierov a výnosov z nich, podľa osobitného zákona súčasne majú pôsobiť ako banka. Vzhľadom na túto skutočnosť platí zákon, že platobní agenti, ktorí vykonávajú výplaty emisií dlhopisov vydaných v zahraničí vydaných v roku 1998 a 1999 nespĺňajú podmienky § 19 ods. 3 a nemajú povolenie pôsobiť ako banka podľa zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách.

    Zároveň v súlade s ustanovením § 27b ods. 4 zákona o dlhopisoch osoby vykonávajúce činnosť podľa § 19 sú povinné najneskôr do 31. januára zosúladiť svoju činnosť s týmto zákonom. Ustanovenia § 19 ods. 3 a § 27b ods. 4 neumožňujú osobám, ktoré nemajú licenciu obchodníka s cennými papiermi podľa zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch a zároveň povolenie pôsobiť ako banka podľa zákona číslo 21/1992 Zb. o bankách, vykonávať splácanie istiny a výplatu výnosov zo štátnych dlhopisov vydávaných v zahraničí zahraničnými bankovými inštitúciami, ktoré zmluvne vykonávajú uvedené činnosti pri štátnych dlhopisoch vydávaných v zahraničí. Nakoľko uvedené špecializované činnosti spojené s vyplácaním istín a výnosov zo štátnych dlhopisov vydávaných v zahraničí vykonávajú špecializované zahraničné banky a uvedené činnosti nie sú schopné vykonávať slovenské banky, je potrebné umožniť výnimku z ustanovenia § 19 ods. 3.

    S cieľom zabezpečiť bezproblémové vyplácanie istín a výnosov zo štátnych dlhopisov vydávaných v zahraničí je potrebné prijať navrhovanú novelu. Uvedený návrh zákona nemá dosah na štátny rozpočet.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu predloženého návrhu.

  • Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Martinovi Kujanovi.

    Prosím, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch (tlač 541) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

    Vážený pán predsedajúci, poprosím vás, aby ste otvorili rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Zároveň otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Preto sa pýtam, kto sa chce z poslancov prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Maxon. Pýtam sa, či ešte niektorí ďalší z poslancov sa chcú prihlásiť. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu. Ako jediný v rozprave vystúpi pán poslanec Maxon.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predovšetkým by som chcel zdôrazniť, že takáto predloha zákona by mala byť vo forme vládneho návrhu zákona. Na druhej strane treba povedať, že objektívne bolo potrebné vstúpiť do poslednej úpravy zákona číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch predovšetkým vo vzťahu k novele, ktorá bola realizovaná zákonom číslo 361/1999 Z. z. To je vlastne moja zásadná pripomienka a poznámka, pretože vlastne touto novelou sa významným spôsobom odstraňuje to, čo sa pri ostatnej novele opomenulo. A ešte raz teda opakujem, že bolo by teda podstatne pozitívnejšie, keby to bolo vo forme vládneho návrhu zákona.

    S vecným riešením pôvodného zákona číslo 530, ktorý sa upravuje potom touto novelou, je potrebné v zásade súhlasiť. Tým však chcem poukázať na mimoriadne závažnú vec, ktorá sa objavuje vo vládnych návrhoch zákona a je pre mňa istým veľmi veľkým prekvapením, že ten názor, ktorý tu prezentujem ja, rozhodujúcou mierou zdieľa aj podpredseda vlády pre legislatívu, pán podpredseda Fogaš, ktorý v ostatnom čase mimoriadne vážne a s veľkými výhradami kritizuje legislatívnu úroveň jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy a jednotlivých ministerstiev.

    Aj toto riešenie by malo byť istým výkričníkom pre to, aby sa takéto nedostatky v legislatívnej práci vlády v tomto období a predovšetkým v budúcom období nevyskytovali. A chcem vás vážení páni koaliční poslanci poprosiť, aby sa vyvinuli na základe svojho vplyvu, ak ten vplyv je, svojho vplyvu na vládnu koalíciu, aby ste takto pôsobili na zodpovedných ľudí, zodpovedných ľudí za vládnu legislatívu. Nakoniec aj program Národnej rady Slovenskej republiky nie je to len tento zákon, poukazuje na tento mimoriadne vážny organizačný nedostatok, ktorý sa vyskytuje v legislatívnej práci vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Maxonovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    Nie sú žiadne faktické poznámky. Bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy, preto končím a vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za ukončenú.

    Pýtam sa, pán poslanec Farkaš, či sa chcete vyjadriť. Niet k čomu. Pán spravodajca takisto nie.

    Ďakujem pekne za prácu navrhovateľovi aj spravodajcovi.

    Prerušujem rokovanie Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny, keď budeme pokračovať hlasovaním o jednotlivých návrhoch, ktoré sme prerokovali, a ďalším programom, ktorý je v rámci tejto 28. schôdze.