• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram druhý rokovací deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo poslanci: Tóthová, Benkovský, Drobný, Hofbauer, Kandráč, Lexa, Presperín, Sitek, Topoli, Volf a Vrždák.

    Prosil by som všetkých pánov poslancov, aby dnešnú účasť na rokovacom dni overili svojím podpisom na prezenčnej listine.

    Budeme pokračovať rozpravou k návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Čarnogurskému, poverenému riadením ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Prosil by som pána poslanca Brňáka, spoločného spravodajcu, pána poslanca Cupera, ak je prítomný, aby zaujali miesta určené pre spravodajcu a navrhovateľa. Ďakujem pekne.

    Dávam teraz slovo pani poslankyni Belohorskej, ktorá po dohode poslaneckých klubov vystúpi ako posledná a jediná prihlásená do rozpravy k tomuto bodu programu ústne.

    Pani poslankyňa Belohorská, máte slovo.

    Pán minister zatiaľ neprišiel, nie je nutné, aby tu bol. Musí byť prítomný spravodajca a navrhovateľ. Rokovací poriadok tak prikazuje, pani poslankyňa, nie my.

  • Vážený pán predseda parlamentu,

    vážený pán predsedajúci,

    kolegyne, kolegovia,

    vážený neprítomný pán minister,

    škoda, že tu nie ste prítomný, lebo tým dávate najavo ignoranciu voči tým, ktorí vás odvolávajú. Moje vystúpenie bolo zamerané na oslovenie predovšetkým vás, aby ste mohli vo svojom záverečnom slove možno dať občanom Slovenskej republiky odpoveď na niektoré otázky, ktoré položím. Som veľmi rada, že pán minister prišiel.

    Mala som možnosť vypočuť si nočné dialógy s vami v piatok minulý týždeň, ktoré zvyknem sledovať už od čias ešte pána Ernesta Weidlera. Musím povedať, že také dynamické alebo, povedala by som to úprimnejšie, také tvrdé dialógy voči hosťovi, ktorý sedel na Slovensku, som nepočula už niekoľko rokov. Z týchto nočných dialógov ma najviac zarazili niektoré odpovede pána ministra, aj keď skutočne musím povedať, čo sa týkalo smerom politiky k HZDS, bol veľmi ústretový. Veľmi zaujímavým bolo jeho stanovisko alebo jeho podpora pána Pinocheta, čo ma mimoriadne zarazilo. Nechcem sa vyjadrovať k dnešnej situácii, ktorá je okolo pána Pinocheta, pre mňa je to už starý človek, ktorý možno ani nevie, čo sa okolo neho deje, ale schvaľovať kroky, ktoré robil v období diktatúry, ktorú uplatňoval, jednoducho od predstaviteľa KDH to bolo pre mňa veľmi zarážajúce, ako bola aj pre mňa dosť zarážajúca odpoveď na otázku, ktorá znela: "Ste dobrý kresťan?" Odpoveď s úsmevom: "Asi nie." Tak neviem, či asi nie kresťan, alebo asi nie dobrý.

    Ale väčšina z tých otázok - musím povedať tak 90 % - bola sústredená na únos Michala Kováča mladšieho a myslím si, že pán minister mal možnosť si urobiť skutočne vzorku názorov obyvateľstva, ktorí akcentujú nezamestnanosť, ťažkú ekonomickú situáciu, zdražovanie cien, situáciu v zdravotníctve, situáciu v školstve a neustále mu opakovali, že nikto nie je už zvedavý na aféru Michala Kováča mladšieho. A tam bola veľmi zaujímavá jedna z odpovedí, daných vlastne ako otázka poslucháčke: A čo by ste povedali vy, keby vám uniesli syna? A práve táto otázka od pána ministra ma dosť zarazila. Prečo toľko starostlivosti o jedného syna?

    A teda budem chcieť, pán minister, odpoveď na otázku, ktorú asi mi dnes nebudete vedieť dať, ale určite ju uplatním v prvých interpeláciách, ktoré budú nasledovať, a to: Koľko osôb ku dnešnému dňu sa zdržuje možno nezákonne alebo možno zavlečených, alebo možno proti svojej vôli v zahraničí? Vieme to odpovedať? Koľko osôb je hlásených na Slovensku ako nezvestných? Koľko detí? Ja si spomínam len na jeden publikovaný prípad asi pred štyrmi-piatimi rokmi, chlapčeka z Hlohovca, o ktorom sa nič nevedelo, len to, že sa hral a zrazu ho nebolo. Koľko Ivorov ste nasadili na nájdenie týchto ľudí, a to už vôbec nebudem hovoriť o tých ženách, ktoré síce možno neboli zavlečené v kufri nejakého auta, ale boli zavlečené pod inzerátmi zaujímavých značiek, ktoré možno tu na Slovensku nenašli prácu a išli ako chyžné a dnes sú protiprávne zdržiavané v zahraničí?

    Chcela by som vedieť, pán minister, ako je aj možné, vysvetlite mi, prečo médiá sú také voči vám zdržanlivé, že nikto nepoukazuje na aféru alebo na vec, ktorá sa stala teraz nedávno, keď bol zabitý korunný svedok. Ako je to možné? Nemal dostatočnú ochranu? Alebo možno aby nebolo možné v budúcnosti hovoriť, ako to bolo s jeho prepustením? Pán minister, ja to teraz poviem v dobrom, ste taká šedá eminencia slovenskej politiky od obdobia roku 1989 a ťažko sa vo vás vyznám a veľmi rada by som možno vedela odpoveď na otázku: Koho záujmy na tomto území reprezentujete? Vaše vyjadrenia idú raz veľmi pozitívne k Rusku, raz veľmi pozitívne k Spojeným štátom a inokedy k Nemecku. Alebo reprezentujete slovenské záujmy tu na území Slovenskej republiky, aj keď ste nehlasovali za ústavu a za zvrchovanosť Slovenskej republiky?

    Chcela by som vedieť, pán minister, ako je možné, že tolerujete to, že v jednej z vrcholných inštitúcií Slovenskej republiky na ministerstve zahraničných vecí je zamestnaný človek, ktorý pravdepodobne nemohol dať čistý alebo negatívny trestný register, tak ako sa to vyžaduje u všetkých ostatných pracovníkov a úradníkov tohto ministerstva, lebo išlo o človeka hľadaného Interpolom a na Slovensku dostal milosť. Milosť nemôže dostať nevinný človek. Tak sa pýtam: Zrušíme tým toto nariadenie, ktorým sa požadujú v štátnych orgánoch a inštitúciách trestné registre, alebo je tu jeden človek, ktorý má určité nadpráva?

    Chcem vám tiež povedať správu, ktorú dnes ráno priniesli médiá, že po troch rokoch vyšetrovacej väzby budú prepustení - budem akcentovať zákon o istej prezumpcii neviny, pokiaľ neboli odsúdení -, ale budú prepustení ľudia, ktorí sú podozriví z vraždy alebo ktorí sú obvinení z vraždy, a bola prijatá námietka jedného z nich, že sudca v tomto prípade je riaditeľom sekcie na ministerstve spravodlivosti, teda u vás. Nemyslíte si, že by bolo lepšie, aby pán Lipšic okrem svojho mediálneho imidžu, ktorým možno napĺňa zmluvu, ktorú máte s reklamnou agentúrou, pôsobil aj v tom, aby vlastne poučil pracovníkov o nezlučiteľnosti alebo vylúčenosti určitých funkcií?

    A chcem sa opýtať aj druhú vec. Keď som sa pýtala, koho záujmy tu reprezentujete, či viete stanovisko, ktoré vydala nemecká vláda smerom k Rakúsku. Rakúsko, ktoré teraz malo problémy so zostavením vlády, vyjadrovali sa všetci predstavitelia včítane slovenských, a nemecká vláda zaujala takéto stanovisko: Model, ktorý sme použili smerom na Slovensko a na Chorvátsko, v prípade Rakúska sa nedá použiť. Slovensko a Chorvátsko tým, že sme vlastne krajiny Európskej únie priniesli do izolácie, napomohli sme k zvrhnutiu vlády - v úvodzovkách, poviem ja, nedemokratickej - a nastolenie teraz demokratického režimu. V Rakúsku, žiaľ, tento model asi nebudeme môcť použiť, pretože si myslíme, že to skôr u obyvateľstva vyvolá averziu voči Európskej únii.

    Pán minister, máte dobré vzťahy smerom k Nemeckej republike. Čo si myslíte o tomto stanovisku? A preto sa vás pýtam: Vedeli ste o tom programe alebo o tom modeli, ktorý bol použitý na zvrhnutie vášho politického protivníka? Súhlasíte s tým, aby politický boj medzi rôznymi politickými stranami sa odohrával v zahraničí, a nie doma pred obyvateľmi a pred vašimi voličmi?

    Pán minister, včera som vám dala aj otázku smerom k ratifikácii zmluvy s Českou republikou. Viete, boli tu rôzne názory. Skutočne od tých, kde išlo o niekoľko ton zlata, boli tu názory od nevyváženosti rozdelenia banky, kde pravdepodobne Slovensko prišlo o 7,5 mld., ale ja som vo svojom vystúpení už povedala, že oveľa väčším nešťastím pre Slovensko je to, že niekto druhý má informácie o istej sieti na Slovensku. A poviem vám prečo. Aj tú otázku zopakujem teraz pred všetkými, ktorú som vám včera položila. Viete si predstaviť, že archívy Štátnej bezpečnosti Nemeckej spolkovej republiky by vlastnila francúzska vláda? Ja si to neviem predstaviť, a teda si neviem ani predstaviť, že archívy Štátnej bezpečnosti celého Česko-Slovenska, teda aj občanov Slovenska, sú toho času v Prahe. To potom možno vysvetľuje niektoré kroky najvyšších vládnych činiteľov, nebudem hovoriť niektoré nevysvetliteľné kroky bývalého prezidenta, ale možno aj mnohých súčasných politikov.

    Nejdem dávať otázky smerom k správaniu sa niektorých poslancov. Ale, pán minister, vám ako ministrovi spravodlivosti neprekáža, že sú vydieraní možno aj niektorí tu prítomní poslanci magnetofónovými páskami jedným z ministrov?

  • Ďakujem pani poslankyni Belohorskej.

    Pani poslankyňa bola posledná prihlásená do rozpravy.

    Predtým ako skončím rozpravu, pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán minister.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    v rozsiahlej diskusii, ktorá zaznela v noci a už dnes sa iba končí, zaznelo množstvo argumentov a musím povedať, že množstvo úplne nezmyselných tvrdení, argumentov. Tými sa nebudem zaoberať, pretože bola by to strata času a k ničomu by to neviedlo a nepovažujem za potrebné, aby som sa tým zaoberal. Takže budem sa zaoberať len niektorými vecnými argumentmi, skôr odbornými, týkajúcimi sa priamo súdnictva, ktoré v diskusii zazneli.

    Z takých, povedal by som, predsa len skôr politických argumentov by som trošku reagoval iba na poslednú rečníčku pani Belohorskú. Pani poslankyňa, pýtate sa, čím to je, že moje vyjadrenia sú raz pozitívne k USA, raz pozitívne k Rusku, raz k Nemecku, čím to je. Pani poslankyňa, vo všetkých týchto krajinách, ako aj v ďalších krajinách, žijú dobrí ľudia, a preto mám k nim pozitívne vyjadrenia, ale zase keď si myslím, že na politike týchto krajín alebo na ktorejkoľvek dimenzii týchto krajín by bolo potrebné kritizovať, tak to robím. Ešte ste sa pýtali, prečo toľko starostlivosti o jedného človeka, myslím si, že ste mali na mysli Michala Kováča mladšieho. Pani poslankyňa, no preto, že som ministrom spravodlivosti a ako minister spravodlivosti mám povinnosť, mám zákonnú povinnosť, úlohu vykonávať spravodlivosť voči každému jednotlivému človeku. Aj k ostatným. A, samozrejme, vykonávam ju aj k ostatným. No a keď už tak, hovorme si o tých ostatných, myslím, v podobe spravodlivosti, ako sa realizuje prostredníctvom zákonov a prostredníctvom súdneho konania.

    Pani poslankyňa Tóthová povedala včera alebo v noci jednoducho, že ministerstvo spravodlivosti nič nerobí pre urýchlenie súdneho konania. Pani poslankyňa, súdne konanie závisí od viacerých okolností, ale vo veľkej miere závisí od množstva súdnych spisov, ktoré na súdoch sú. Slovenské súdnictvo bolo nadmieru, nadštandardne zažilo tri vlny návalu súdnych spisov. Tri vlny, z nich za dve z týchto vĺn zodpovedáte vy, HZDS, čiže aj vy, pani poslankyňa Tóthová, ktorá tu momentálne nie je prítomná. Prvá vlna bola v roku 1992, keď došlo k zrušeniu štátnej arbitráže a aj k niektorým takým rozsiahlejším novelám zákonov, Občianskeho zákonníka, teda Obchodný zákonník bol prijatý. Vtedy došlo k prvej veľkej vlne návalu spisov na súdy. Áno, za túto vlnu HZDS nezodpovedá, ale zodpovedá už za ďalšiu veľkú vlnu, ktorá nastala v rokoch 1995, 1996, 1997, a to v dôsledku zrušenia druhej vlny kupónovej privatizácie, ktorú ste urobili vy, HZDS. A zo zrušenia druhej vlny kupónovej privatizácie a zo sporov, ktoré z toho vznikli medzi investičnými fondmi a občanmi, ktoré týmto investičným fondom odpredali alebo iným spôsobom previedli na nich svoje kupónové knižky, tak zo zrušenia tejto druhej vlny kupónovej privatizácie napadlo na súdy takmer 600 tisíc súdnych spisov. Páni poslanci za HZDS, zavalili ste slovenské súdy takmer 600 tisícmi súdnych spisov.

    A tretia vlna návalu súdnych spisov alebo, lepšie povedané, spomalenia vybavovania súdnych spisov súvisela s územnosprávnym členením v rokoch 1996, 1997, za ktoré taktiež vy zodpovedáte. A jednoducho neúčelné a nerozumné, jednoducho zlé územnosprávne členenie, ktoré ste vy zaviedli, viedlo k obrovskému nárastu štátnej administratívy, s tým súvisiacim nárastom financií, ktoré je potrebné na vydržiavanie tejto štátnej administratívy. A v súdnictve viedlo k tomu, že vznikli nové súdy, ktoré neboli personálne a inak zabezpečené, a tým došlo k spomaľovaniu súdneho konania.

    Takže, keď som nastúpil do funkcie ministra spravodlivosti, bol som konfrontovaný s týmto stavom súdnych spisov, stavom súdov a podobne. Ale, pani poslankyňa, predvčerom, keď som predsa vo výbore pre ľudské práva a národnosti predkladal správu práve o rýchlosti súdneho konania, tak ste sa mali možnosť oboznámiť s jedným, resp. s dvoma číslami, ktoré, myslím si, sú veľmi veľavravné. Na konci roku 1998 zostalo na slovenských súdoch nevybavených, teda v hlavných agendách, zhruba pol milióna súdnych spisov. Na konci roku 1999, čiže po roku, zostalo na slovenských súdoch nevybavených zhruba štvrť milióna súdnych spisov, čiže o 50 % sa znížil počet nevybavených súdnych spisov za jeden rok. Pani poslankyňa, pýtam sa, či to nie je dosť.

    Pani poslankyňa Keltošová citovala zo správy Rady Európy o slovenskom súdnictve. Pani poslankyňa, všetko, čo ste tam citovali, teda ako výhrady alebo požiadavky Rady Európy na slovenské súdnictvo, sa buď týka novely ústavy, súvisí to s novelou ústavy, ktorú pripravuje parlamentná komisia, v ktorej je aj pán poslanec Brňák. A pán poslanec Brňák vám môže povedať, prečo táto novela ústavy ešte doteraz nebola prijatá.

  • Reakcia z pléna: Tá komisia nepripravuje ústavu.

  • Ale pripravuje novelu ústavy, však sa opýtajte pána Orosza.

    Prečo nemôžem v istých veciach postupovať ďalej, myslím návrhom ďalších zákonov, kým nie je prijatá novela ústavy. Včera som sa o tom krátko zmienil. Časť z týchto požiadaviek zo strany Rady Európy súvisí so zákonom o sudcoch, so sudcovským kódexom, resp. so zákonom o štátnej správe súdov, ktorý však zase nadväzuje na sudcovský kódex, a včera som o tom hovoril, že tento zákon sme dávnejšie pripravili v spolupráci so sudcami a zatiaľ, keďže ministerstvo financií proti nemu vyslovilo závažné pripomienky, k finančnej dimenzii tohto zákona, rokovania s ministerstvom financií, čiže inými slovami rozporové konanie s ministerstvom financií ešte neskončilo a prebieha medzi ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom financií. Z toho dôvodu zákon ešte nebol postúpený ďalej. Ale myslím si, že všetko je na dobrej ceste, a verím, že čoskoro ho dostanete do parlamentu.

    Ešte ste sa pozastavili, pani poslankyňa Keltošová, že Občiansky zákonník, Trestný zákon a niektoré ďalšie tieto kódexové zákony sú plánované až na rok 2001, 2002. Pani poslankyňa, konkrétne, pokiaľ ide o Občiansky zákonník, považujem to za príliš skoro, príliš skoro, pretože Občianske zákonníky v stabilizovaných krajinách platia 100 rokov, 200 rokov. Vo Francúzsku stále platí Napoleonov kódex, ktorý bol prijatý začiatkom 19. storočia, v Rakúsku dodnes platí Všeobecný občiansky zákonník, ktorý bol prijatý v roku 1811, ale bol pripravovaný 20 rokov, približne 20 rokov bol pripravovaný v Rakúsku, ale platí 200 rokov. My máme mimochodom za 50 rokov, od roku 1950 dodnes, čiže za 50 rokov, ak by sme brali už aj ten rekodifikovaný Občiansky zákonník, ktorý sa pripravuje, tak budeme mať 5 Občianskych zákonníkov. Páni poslanci, porovnajte si to.

    Ešte by som sa zmienil o tom, že dávame nekvalifikované návrhy do parlamentu. Pán poslanec Orosz, najmä budem reagovať na váš diskusný príspevok. Chcem povedať, žiaľ, musím konštatovať, že niektoré zákony práve v parlamente, a dokonca konkrétne Exekučný poriadok v ústavnoprávnom výbore doznal takých zmien, ktoré nám robia veľké problémy a pravdepodobne budeme musieť v dôsledku toho podať novelu, aby sme tie nedostatky, ktoré sa tam "vlúdili", odstránili. Konkrétne v Exekučnom poriadku z vlády prišiel návrh, ktorý obsahoval aj § 236, čiže prechodné ustanovenia. V ústavnoprávnom výbore tento § 236 vypadol a v dôsledku toho teraz súdy nevedia dostatočne presne alebo je istý zmätok v tom, či exekučné konania, ktoré sa začali pred účinnosťou tejto poslednej novely Exekučného poriadku, majú dokončiť podľa starých ustanovení Exekučného poriadku, alebo podľa nových ustanovení Exekučného poriadku.

    Ďalej § 235 Exekučného poriadku, to je exekúcia týkajúca sa zdravotníckych zariadení. Z vlády, teda z ministerstva spravodlivosti, došla v znení, ktoré bolo absolútne jasné. To znenie bolo, že tento zákon sa nevzťahuje na povinného, ktorým je zdravotnícke zariadenie alebo zdravotná poisťovňa. V ústavnoprávnom výbore to bolo pozmenené tak, že § 235 ods. 1 dnes znie: "Z exekúcie podľa tohto zákona sú vylúčené pohľadávky vzniknuté v súvislosti so zabezpečovaním a poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa osobitných predpisov." Problém spočíva v tom, že toto znenie sme tam dali na základe požiadavky ministerstva zdravotníctva, aby nemohli exekučne, aby nemohli predať povedzme nemocnicu alebo zdravotnícke zariadenie veritelia týchto zdravotníckych zariadení. Nevzťahovalo sa to však na zdravotnícke zariadenie, pokiaľ zdravotnícke zariadenie vedie exekúciu alebo pokiaľ zdravotná poisťovňa vedie exekúciu, pretože práve naopak je záujem štátu, aby ony mohli viesť, aby dlžníci platili alebo boli nútení platiť zdravotníckym zariadeniam a zdravotnej poisťovni.

    Na základe znenia, ktoré sa tam dostalo, teda v ústavnoprávnom výbore, teraz toto znenie je také, že vlastne prinajmenšom umožňuje výklad vylučujúci exekúcie, aj ktoré vedú zdravotnícke zariadenia či zdravotné poisťovne proti iným dlžníkom. To znamená, že úplne chaos do toho, to, čo sme chceli napraviť a zlepšiť, to znamená, aby proti zdravotníckym zariadeniam sa nemohli viesť exekúcie alebo aspoň v istej obmedzenej miere, ale zdravotnícke zariadenia mohli a práve naopak, aby dlhy, ktoré im dlhujú ostatní, aby čím skôr mohli získať, tak to bolo zmenené tak, že teraz ani zdravotnícke zariadenia nemôžu, alebo prinajmenšom súdy si to môžu tak vykladať a aj si to niektoré vykladajú, že nemôžu viesť exekúcie, a to znamená tie svoje dlhy nemôžu získať naspäť.

    A potom ešte opäť Exekučný poriadok. § 41 sa týka notárskej zápisnice. Musím povedať, že opäť diskusia o tomto, viaceré ustanovenia sme dali do Exekučného poriadku na základe požiadaviek iných ministerstiev, ale najmä ministerstva financií, ktoré je na tom pochopiteľne najviacej zainteresované. A to znamená, pôvodne my sme dali ministerstvu zdravotníctva ustanovenie, podľa ktorého boli vyňaté notárske zápisnice ako exekučný titul, pretože iste si pamätáte aj mediálne správy o tom, ako, myslím, v Tatrách, kde-kade jednoducho prišli dvaja, ktorí sa dohodli, napísali nejakú notársku zápisnicu, povinnosťou notára nie je preverovať obsah zápisnice, ale fakticky iba potvrdiť podpis, alebo že to pred ním podpísali, takýmto spôsobom dochádzalo k majetkovým prevodom, ktoré boli, no v podstate tunelovanie. Čiže my sme notárske zápisnice v podstate vypustili na žiadosť ministerstva financií. Tam boli v obmedzenej miere ponechané, len čo sa týkalo bánk, pretože ministerstvo financií to do iného zákona dalo, do zákona o daňových exekúciách dalo notárske zápisnice ako exekučný titul, pokiaľ ide o banky. A ľutujem, pán poslanec Orosz, ale vy ste dali pozmeňujúci návrh do § 41 exekučného zákona, ktorý znie: podľa tohto zákona možno vydať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a tak ďalej a tak ďalej. Čiže na základe tohto znenia teraz vznikol právne neurčitý stav, či notárske zápisnice sú podkladom na exekúciu vo všeobecnosti, alebo len voči bankám, v akom rozsahu a podobne. Ľutujem, že som to musel povedať, ale taká bola výčitka na adresu ministerstva spravodlivosti.

    No a nakoniec viacerí diskutéri z poslancov HZDS sa pozastavovali nad tým, že som dal ten návrh ústavného zákona, ktorý mal riešiť amnestie poskytnuté Vladimírom Mečiarom. A napríklad pani poslankyňa Podhradská hovorila, o dôkazoch proti Lexovi len hovoríte, ale keď ich treba predložiť, tak mlčíme, pán poslanec Delinga, chceme vidieť dôkazy o zločinnosti. A pán poslanec Cuper taktiež tvrdil, že len hovoríme a žiadne dôkazy nemáme. Tak ja vám predložím jeden dôkaz a takých dôkazov je veľa.

    Jaroslav Svěchota mal rozhovor v časopise Plus 7 dní...

  • Smiech v sále.

  • No môžete sa smiať, môžete sa smiať, ale váš smiech iba zakrýva vaše rozpaky nad tým, čo...

  • Ruch v sále a výkriky.

  • Prosím, páni poslanci, aby ste nevykrikovali.

  • ... čo Jaroslav Svěchota v autorizovanom rozhovore povedal.

  • Pán poslanec, aj vy čítate z novín často pri vašich vystúpeniach.

  • Neustály ruch v sále.

  • Jaroslav Svěchota je váš človek, váš človek je to. Vaši ľudia ho vymenovali za námestníka Ivana Lexu.

  • Neutíchajúci ruch v sále.

  • Za námestníka Ivana Lexu. Bol v Slovenskej informačnej službe za Ivana Lexu číslo 2, čiže druhý najvyšší funkcionár. A tento Jaroslav Svěchota o únose mladého Kováča povedal. Otázka: "Ako sa môže čosi také ako únos zorganizovať v spravodajskej službe? Príde príkaz zhora?" Odpoveď: "Neviem, ako riaditeľ kontrarozviedky som plnil tri rozkazy, ktoré som dostal. Tie som tlmočil, kde bolo treba." Ďalšia otázka: "Takže vy ste dostali príkaz niečo urobiť?" A odpoveď: "Tri príkazy, na základe ktorých som ja vydal pokyny. Príkazy musíte splniť, pokiaľ nechcete odísť." Otázka: "Tie ste dostali od svojho priameho nadriadeného?" "Áno." "Čiže od Ivana Lexu?" "Áno, od neho." "Takže nie vy ste koordinovali únos, ale Ivan Lexa." Odpoveď: "Áno."

    Celý problém spočíva v tom a ten problém, ktorý vás dostal do maléru, páni poslanci za HZDS, spočíva v tom, že Ivan Lexa bol amatér, proste on tú tajnú službu ani nevedel riadiť, to je však už problém aj Slovenska, nie iba vás. A opäť to hovorí Jaroslav Svěchota. Jaroslav Svěchota hovorí: "Dovolím si ale tvrdiť, že keby únos organizoval niekto zo spravodajskej služby, niekto, kto má skúsenosti, tak by celý únos nebol tak amatérsky zorganizovaný."

  • Výkriky z pléna.

  • Takže, páni poslanci za HZDS, keď druhýkrát by ste chceli niečo podobné organizovať, tak poverte predsa väčších odborníkov, väčších odborníkov, a nie amatérov.

  • Ruch v sále.

  • A končím tým, že pokiaľ by ste opätovne dávali návrh na moje odvolanie, ja osobne by som privítal predsa len kvalifikovanejší návrh a kvalifikovanejšie diskusné príspevky z vašej strany.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána ministra sa hlási šesť pánov poslancov. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem pekne.

    Pán minister, ja vám tiež predložím dôkaz, rovnako taký rovnocenne hodnoverný ako vy. To je dôkaz z 19. 11. 1999 z denníka Sme. Rozhovor s profesorom Saxom, Jefrejom Saxom o kupónovej privatizácii. A tam vlastne posúva to vaše obvinenie z tej vlny toho návalu na súdy, z ktorého ste tu obvinili HZDS. Presne hovorí toto: "Keby sa ktokoľvek z nás teraz rozhodoval, čo urobiť, myslím, že už by nenašiel podporu pre kupónovú metódu privatizácie. A to z niekoľkých dôvodov, pretože predovšetkým by som nepresadzoval rozdávanie podnikov vo forme kupónov," rozdávanie podnikov, pán minister, píše, "ale rovno by som ich predal. Takisto by som už necítil naliehavú potrebu privatizovať všetko naraz ako v roku 1990, keď sme sa domnievali, že je nevyhnutné zvládnuť to čo najrýchlejšie." A ďalej píše: "Myslím, že kupónová privatizácia bola experimentom, ktorý úplne zlyhal nielen tu, ale všade, kde to skúsili. Po 10 rokoch už tento prístup nevyzerá nijako presvedčivo. Dnes by som sa na mieste vtedajšej česko-slovenskej vlády", a v tej ste boli aj vy, pán minister, "viac usiloval nájsť základných veľkých akcionárov do významných podnikov, ktorým by som predal celý blok akcií. Zisk by som použil napríklad na posilnenie fondov zdravotného a dôchodkového poistenia."

    Takže tam sú tie vaše argumenty v rámci kupónovej privatizácie, tam, pán minister, väzí to, že na súdoch zostalo toľko nevybavených vecí. Čiže vám to spadlo na hlavu a vy ste to teraz nevyriešili. Tu profesor Sax vám ten dôkaz podáva.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci,

    mňa len mrzí, že o polnoci som dal návrh, aby sme prerušili rokovanie a pokračovali ráno, pretože takéto kvalifikované vystúpenie keby bol predniesol pán minister o polnoci, bol by som to bral, že možno je to tou únavou, že sme to do polnoci ťahali, ale ozaj by som bol čakal nejakú inú odpoveď na toto vystúpenie.

    Totiž, pán minister, vy ste boli opozičným poslancom a veľmi dobre viete, akým spôsobom ste sa opoziční poslanci vyjadrovali k jednotlivým členom našej vlády, keď ste dávali návrh na ich odvolanie. Nehovoriac o tom, že veľmi dobre by ste si mohli pamätať, ešte nie je to tak dávno, ako sa jednotlivé prípady riešili v mandátovom a imunitnom výbore, kde vždy bol predložený spis a na základe spisu sa toto pokračovalo. Vaším pričinením sa stalo, že predseda mandátového a imunitného výboru tieto spisy nezabezpečil a jednoducho poslanci na základe politickej objednávky hlasujú bez znalosti vecí. To je vaša vizitka. Vy totiž už teraz momentálne nie ste v predvolebnej kampani, aby ste robili rétoriku, ktorú ste robili na mítingoch, ale vy ste minister spravodlivosti zodpovedný za dodržiavanie zákonnosti na Slovensku. To je vaša vizitka, že to takto funguje. Vy ste zodpovedný za to, že predseda tejto vlády porušuje ústavu, a pritom vy ho ešte kryjete. Vy ešte nútite poslancov Národnej rady, aby sa zababrali týmto rozhodnutím, ktoré ste im naordinovali, a preto prijali iba vaši poslanci vládnej väčšiny také uznesenia, ktoré sú v rozpore s ústavou.

    Takže toto je vizitka ministra spravodlivosti a vy sa tu tvárite, akože nič sa nedeje, však vy to všetko najlepšie viete a vy nám tu predčítavate noviny. Toto ste mohli robiť, keď ste sedeli ako opozičný poslanec, to ste aj robili, čítavali ste výstrižky z novín, čo, kde, ktoré noviny o kom napísali a takto ste to posúvali do parlamentu. Ale dnes, opakujem, vy ste ešte minister spravodlivosti, takže vy nesiete zodpovednosť ako člen vlády, a nie ako poslanec, ktorý si povie...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán minister,

    naozaj ste ma hlboko sklamali, lebo doteraz som mala výhrady voči vám v tých činnostiach, ktoré ste urobili a neurobili ste ich dobre, alebo mali ste urobiť a neurobili ste ich. Pán minister, je úbohé, ak taký skúsený právnik ako vy použijete ako dôkaz bulvárny časopis a navyše slová človeka, ktorého najprv psychicky zlomili, že sa liečil nielen somaticky, ale veľmi dobre viete, že sa liečil aj na psychiatrii. Vy máte vo svojich radoch renomovaného psychiatra, nech vám pán poslanec Rakús povie, akú hodnovernosť má výpoveď človeka, ktorý prešiel takýmto liečením a ktorý je schopný preto, aby zachránil svoj život a rodinu a videl ešte ženu, ktorá je vážne chorá, že je naozaj schopný napísať čokoľvek. A zároveň vás, pán minister, žiadam, aby ste sa ospravedlnili, pretože doslova ste povedali, "vážení páni poslanci za HZDS, ak by ste chceli v budúcnosti organizovať podobný únos" a tak ďalej. Vážený pán minister, ja a ďalší členovia, o ktorých to stopercentne viem, žiaden únos neorganizovali, ani ten, o ktorom ste hovorili, ani žiadne iné. Takže ak ste slušný človek, ja vás žiadam, aby ste tento výrok vzali späť a aby ste sa ospravedlnili.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    môžem tiež za seba povedať, že ste prejavili niečo, čo degraduje vás ako právnika a aj ako ministra spravodlivosti. Nemôžete predsa hovoriť o nejakom dôkaze, a pritom to čítať z bulvárneho denníka, ktorý už toho popísal až-až. Určite by som pripustil, že pán Svěchota pod fyzickým a psychickým nátlakom niečo povie a niečo podpíše, aby si zachránil kožu. Ale ak sa nemýlim, pán Svěchota toto svoje tvrdenie odvolal. Tak vy ako právnik by ste mali zrejme poukázať aj na to.

    Okrem toho pán minister Pittner bol aj šéfom tieňovej Slovenskej informačnej služby a asi dva roky sa pokúšal zháňať nejaké kompromitujúce materiály. Kde sú? Je už viac ako rok ministrom, určite by som očakával nejaké konkrétnejšie dôkazy. Koniec koncov, kde máte korunného svedka Fegyveresa? On bol vraj prvý, ktorý oznámil únos a účasť Slovenskej informačnej služby a nachádza sa v zahraničí. Neviete mu zaručiť bezpečnosť? Alebo nebolo to náhodou fingované a nejaká iná skupina uniesla prezidentovho syna, aby niekomu spôsobila nepríjemnosti? Tie nepríjemnosti spôsobila Mečiarovi a jeho vláde, a nie prezidentovi Kováčovi a nie vtedajšej opozícii. A vy sa môžete hanbiť, že používate toto ako argument. Ako právnik ste nielen predo mnou, ale určite aj pred mnohými občanmi normálne rozmýšľajúcimi sedliackym rozumom stratili.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán minister, naozaj som veľmi sklamaná, ako ste sa prejavili teraz ako právnik. Ja sa nečudujem, ako ste sa prejavili ako politik, lebo už vás dosť dlho poznáme a vieme o vás svoje. Ale viete, vám sa zdá podozrivé všetko. A všetko, čo chcete, prekrútite na taký spôsob, že sa človeku až rozum zastavuje. Nuž ja by som sa vás tiež mohla opýtať, čo vy vlastne viete o únose alebo zavlečení Michala Kováča mladšieho. Viete určite viac, ako sa tvárite, keď ste sa už na druhý deň vypytovali pána Mečiara, kde bol vtedy a vtedy. Ja keby som postupovala prísnou logikou, tiež by som mohla pripustiť alternatívu, že za organizovaním únosu alebo zavlečenia je skupina, ktorej ste vy členom, pán minister. Možnože by ste nám mohli o tom povedať niečo viac. Určite by to tento národ zaujímalo, lebo hovoríte, že tento prípad stále traumatizuje našu spoločnosť. A keď ste tu predložili ako dôkaz, ako jeden z tých dôkazov, že Lexa je za tým všetkým, ten citát z Plus 7 dní, pán minister, vy predsa dobre viete, že ten článok, ten rozhovor neautorizoval Svěchota, ale pán Šátek, ktorý tento rozhovor objednal.

    Inak pre ostatných, keby si nevedeli spomenúť, kto je to pán Šátek, je to šéf vyšetrovania závažných zločinov, ktorý navštevoval pána Svěchotu počas jeho väzby, rovnako ako pán Ivor, a tlačili mu do hlavy kaleráby, ako sa to hovorí ľudovo. Nakoniec dostali pána Svěchotu tam, kde ho chceli mať. A práve ten rozhovor bol jeden z tých sľubov, ktoré keď Svěchota splní, tak sa mal vykúpiť za to takým spôsobom, že ho z väzenia prepustia. Ak by ste chceli tvrdiť, že klamem, existuje predsa list, ktorý písal pán Svěchota pánovi Šátekovi, kde mu vyčíta, že nesplnil všetky tie sľuby, ktoré mu dával, keď ho navštevoval vo väzení, že on, Svěchota, všetky podmienky splnil a doteraz sedí vo väzení. Toto by vás malo zaujímať, pán minister, a nie všetky tie nezmysly, ktoré si tu vymýšľate.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ.

    Pán poslanec Cuper, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    milé dámy,

    vážení páni,

    vážený pán minister,

    nebudem pokračovať štandardným spôsobom, ktorým tu postupuje vládna koalícia, že predkladatelia a spravodajcovia si robia čiarky, kto koľko ráz vystúpil, koľko mal faktických pripomienok, pretože si myslím a som demokrat, že parlament je o tom, aby sa v ňom diskutovalo a aby sa v diskusii prichádzalo k nejakým záverom a názorom. A preto každý má právo sa vyjadriť koľkokrát považuje za potrebné.

    Ale celkovo sa niesla diskusia v dvoch rovinách. Poslanci Hnutia za demokratické Slovensko vyčítajú alebo sa zameriavali na rovinu politickej zodpovednosti, tak ako si to žiada Ústava Slovenskej republiky. Poslanci za Stranu demokratickej ľavice hodnotili predovšetkým odborné a personálne, teda odborné predpoklady a odbornú zdatnosť pána ministra spravodlivosti. Najmä neplnenie programového vyhlásenia vlády a neplnenie plánu legislatívnych úloh vlády. Podotýkam, že je to záležitosť čisto vládnej koalície, vzťahu pána ministra a pána podpredsedu vlády zodpovedného za legislatívu. A tu budem objektívny a trochu podržím chrbát aj pánovi ministrovi, pretože si myslím, že za všetko on nezodpovedá vzhľadom na zložitý mechanizmus predkladania návrhov zákonov, ktorý je zakotvený v koaličnej zmluve, kde všetky legislatívne návrhy musia podľa článku 7 ods. 2 prejsť cez koaličnú radu, ktorá ich musí odobriť a tak de facto už ich ex ante de facto schváli, i keď de iure ich potom musí odobriť tento parlament. To je tá nová demokracia, to je ten politický pluralizmus, ktorý panuje vo vládnej koalícii. Ja si myslím, že to skôr prináša chaos a neschopnosť, znefunkčnenie jednotlivých ministerstiev a ich legislatívnej činnosti.

    Pokiaľ ide o ďalší problém, predkladanie návrhov, správ a účasť pána ministra na rokovaniach ústavnoprávneho výboru, chcem pánovi predsedovi ústavnoprávneho výboru pripomenúť, že niekoľkokrát som dal aj hlasovať o tom, aby sme sa zaoberali problémom účasti pána ministra na rokovaniach ústavnoprávneho výboru. Po blahosklonnom pozretí pána poslanca Zajaca pán Orosz hlasovať buď nedal, alebo problém zahral do autu. Vtedy mu účasť pána ministra na rokovaniach nechýbala, uspokojil sa aj pri takej dôležitej právnej norme, ako bola novelizácia Trestného zákona a Trestného poriadku, s účasťou hovoriacich úst ministra spravodlivosti pána Lipšica a niektorých ďalších mladíkov, ktorí nie príliš uvedenej problematike rozumeli a uchyľovali sa skôr k poučovaniu členov ústavnoprávneho výboru ako k rozboru problematiky.

    Takže, pán Orosz, to je to podmienené vaše echo pánovi ministrovi, ktoré ste mu dali. Ja si myslím, že to nie je echo, ale farizejstvo. Mali by ste sa konečne začať stavať k problémom zásadne, lebo Slovensko si žiada skôr zásadné rozhodnutia, ako zahrávanie problémov do autu. Lebo takisto ste dali dôveru ministrovi školstva a jeho návrhom na dvojjazyčné vysvedčenia a dnes na južnom Slovensku mnohí slovenskí rodičia z bilingválnych škôl, teda z maďarsko-slovenských, boli nemilo prekvapení, keď im ich deti, ktoré s maďarčinou nemajú nič spoločné, doniesli dvojjazyčné vysvedčenia.

    Chcel by som vidieť, pán Čarnogurský, ako by ste sa tvárili, keby vám vaše deti doniesli dvojjazyčné vysvedčenia. Minimálne väčšinu týchto ľudí, drvivú väčšinu, ktorí majú slovenské cítenie a sú Slovákmi, uráža to, aby im nejaká menšina vnucovala svoju vôľu. Pán minister, aj v Ugande konflikt medzi Tuciami a Hutmi vznikol práve preto, že menšina terorizovala väčšinu, 10-percentná menšina roky terorizovala menšinu. Aj menšina musí mať isté kritériá, za ktoré ísť nesmie.

    Takže opakujem znova, pán Orosz, ak by ste sa mali zachovať statočne, tak nie zdržať sa, ale hlasovať proti odvolaniu pána ministra spravodlivosti, alebo teda za jeho odvolanie, aby som bol konkrétny.

    Znova opakujem, nás sa problém odbornej zdatnosti pána ministra menej dotýkal. Práve preto si myslím, že naše podanie návrhu na vyslovenie nedôvery bolo odborné a vysoko kvalifikované, pretože ústava žiada od pána ministra predovšetkým politickú zodpovednosť za stav spravodlivosti a justície na Slovensku. Trváme na tom, že to, čo pán minister robil v oblasti personálnej politiky, či už žiadanie majetkových priznaní, nezákonné kontroly na okresných súdoch a personálne čistky majú vyslovene politický podtext, majú za úlohu, aby pán minister podriadil politicky sudcovský stav, aby plnil to, čo si pán minister spravodlivosti dal ako politické krédo, ku ktorému sa ešte vyjadrím.

    Chcem mu iba odcitovať. Pán minister, pokladáme to za veľmi dôležité, aby opozícia mala istotu, že justícia nebude politizovaná, pretože v múdrych knihách sa hovorí, že nikto nesmie stáť nad právom, ani sudca, ani poslanec, ani minister. Len tak je možno uskutočňovať spravodlivo slobodu, v ktorej žije Amerika, hovorí Borg. Ani vy sa nemôžete stavať nad zákon a v mene porušovania zákona robiť, akože urýchľovať prácu sudcov a súdnictva, vybavovanie, aby teda rýchlejšie bežala súdna moc. Pretože ak chcete urýchliť súdnictvo, je na vás, aby ste boli predložili aj príslušné zákonodarné návrhy. Lebo ak začnú sudcovia rozhodovať na základe politických kritérií, stratíme právnické uvažovanie, pán minister, ktoré nám po celých 200 rokov pomáhalo brzdiť politické excesy a politické vášne. Tak hovorí ďalej Borg. Vy práve naopak. Vám ide o to, aby ste politické excesy a politické vášne na Slovensku rozpútavali. Je to vaším politickým krédom. Vyplynulo to z vašich dvoch vystúpení, vyplynulo to z vystúpenia, nešťastného vystúpenia ministerského predsedu, ktoré bolo akýmsi antrée k včerajšiemu vášmu odvolávaniu.

    Pán minister spravodlivosti, a to platí aj, chcem povedať, aj pánovi Mikloškovi, ktorý tu vystúpil na vašu obhajobu. Nie my, ale vy ste takmer počas celých 10 rokov, alebo ôsmich rokov, vyrábali politického strašiaka z Hnutia za demokratické Slovensko a z jeho predsedu Vladimíra Mečiara. Vy ste vytvárali z neho obraz nepriateľa doma aj v zahraničí, a vytrvalo. A vyplýva to aj z vášho posledného vystúpenia, že vaša nenávisť je k Hnutiu za demokratické Slovensko frenicky zakorenená kdesi hlboko v duši. Povedala vám to aj pani poslankyňa Aibeková, aby ste sa nám ospravedlnili. Takto vyrábaného politického protivníka z vašich politických princípov chcete jednoducho zničiť. Tak vám to prikazujú zákony vašej morálky, tak vám to prikazuje zahraničie, ktoré vás celkom slušne financovalo, aby ste teda mohli plniť aj ďalšie úlohy. Pretože zahraničie peniaze nedáva len tak, aby o ne prišlo. Teda žiada sa od vás, aby ste upevnili moc na Slovensku a aby ste vládli v zmysle toho, aké sú požiadavky najmä na privatizáciu zo zahraničia.

    Ja trvám na tom a odporučil som pánovi ministerskému predsedovi, aby vzhľadom na to, že Slovensko je v neblahej sociálnej a ekonomickej situácii, naozaj sa pokúsil naučiť riadiť nejaký menší územný celok alebo nejakú osadu, alebo možno ak zahraniční tútori si ho vyhliadli na princípe omylu, alebo možnože ste im to pošepkali vy, tak nech sa naučí riadiť niečo iné alebo niekde inde, ale nech zváži svoje zotrvanie vo funkcii, pretože jedno prvenstvo, prvenstvo nezamestnanosti na Slovensku v Európe pre Slovensko stačí. Nechceme mať Slovensko nevzdelané a bez práce, pretože taký národ nemá šancu na prežitie.

    Toto je váš výsledok, pán minister spravodlivosti, vášho politického snaženia, 4 roky vašej politiky, nenávisti voči Hnutiu za demokratické Slovensko. Trváme na tom, že ste sa preto chceli zmocniť justície, a pracujete na tom, chceli ste sa zmocniť orgánov činných v trestnom konaní, aby ste vyriešili, použijem termín definitívne riešenie, aby ste zúčtovali s poslancami a s Hnutím za demokratické Slovensko a s jeho predsedom.

    Pokiaľ sa odvolávate na dôkazy z nejakého bulvárneho "plátku", ktorý sa volá Plus 7 dní a ktorý za to, že šíri nenávisť a ľudskú hlúposť proti Hnutiu za demokratické Slovensko, si vystaval celkom pekný mramorový palác v Petržalke, to nie, pán minister, to vás nectí, to len nasvedčuje, že okrem tých pozitív, ktoré som ja kedysi povedal ako jeden z prvých o vás v Novom Čase, v ďalších bulvárnych novinách, to vás nectí, to práve naopak ukazuje, že okrem veľkosti nejakej negatívnej je vo vás ešte aj niečo celkom malé, ktoré vie nenávidieť za každú cenu až za hrob. To vás nectí aj ako kresťana.

    Pokiaľ by išlo teda o ten Nový Čas, to je ďalší bulvárny plátok, ktorý často zrejme používate a v ktorom ste sa snažili priamo aj riadiť redakčnú radu pred voľbami, ktorá vám slúži oddane a ktorá sa dopúšťa takisto politických ohavností voči Hnutiu za demokratické Slovensko, ako bolo to posledné zneužitie premiérovej matky.

    Keď by som mohol hovoriť o ďalších médiách, pretože pán Zajac nás tu obvinil, že my sme zneužívali, nedajbože, médiá proti vám, pán Čarnogurský, flagrantnejšie zneužívanie médií, ako robí pán Dobšinský, pani Ľuba Lesná, a to verejnoprávnych médií, na Slovensku neexistuje. Pán Dobšinský sa správa, s prepáčením za výraz, neokrôchane k politikom opozície a divím sa, čo taký človek ešte pri moderovaní verejnoprávnych relácií robí. Stretávame sa tu s niečím, čo je v rozpore s etikou žurnalistiky. Páni poslanci Šebej a Zajac chodia po parlamente a dávajú príkaz redakčným kolektívom z verejnoprávnej televízie, koho majú natočiť, na koho reagencie z opozície. To nie je v súlade s princípmi demokracie a právneho štátu.

    Takže nie my sme túto politiku robili, nikto z nás, pán minister, sa neznížil na takéto spôsoby. Pokiaľ by išlo o vaše niektoré vysvetlenia, pretože ste sa uchýlili k tomu, že ste išli od tých všeobecnopolitických problémov a pán Orosz vám nahral k tým odborným, aj tam ste sa dopustili niekoľkých veľmi flagrantných nepresností a zjednodušení. Tých 600 tisíc nevybavených spisov predsa nemyslíte vážne. Medzi nimi boli aj platobné rozkazy, ktoré boli robené cez "kopírak" a cez xerox na neverejných zasadaniach samosudcov a posielané v masovom meradle. Bola to veľmi dobrá živnosť aj pre advokátske kancelárie, pretože za málo práce zarobili celkom slušné sumy. Nedávajte to za vinu nám, vážený pán minister, my sme kupónovú privatizáciu nevymysleli. Povedal to už pán Delinga, my sme ju iba zastavili, pretože sme chceli zabrániť tomu, aby sa neidentifikovaným osobám rozpredal majetok slovenského štátu, ktorý si vy nevážite, pretože ste ho pred dvoma dňami rozdávali Českej republike, zvyšok určite aj za pomoci SDĽ rozdáte maďarskej menšine. Načo by Slováci vlastnili niečo?

    Takže máte síce dobrý vzťah, pán minister, k dobrým ľuďom v Rusku, Amerike, Nemecku, len ešte by ste si mohli nájsť dobrý vzťah aj k Slovákom. To by vás možno trocha viacej ctilo ako politika Kresťanskodemokratického hnutia.

    Chcel by som povedať psychoanalytikovi hnutia KDH pánovi Rakúsovi, ktorý organizoval tiež isté akcie proti politikom hnutia a niektorým kvázi poslancom zo SDĽ, že nikto v tomto parlamente, a pokladám to za veľmi smiešnu úbohosť, nemôže a nemá právo hodnotiť vystúpenia a robiť škálu a hierarchiu, že niektoré sú lepšie alebo horšie. Každý tu má právo si povedať svoj názor. Je dobré, ak si ho povie bez toho, že by mu ho niekto napísal a on ho tu iba prečítal. Takýchto ľudí nectím. A už vonkoncom nechápem, ak sa niektoré poslanecké kluby uchyľujú a inteligentný človek si urobí obraz o tom, ak zistí, z ktorých miest niektorí poslanci pochádzajú, že sa uchyľujú k veľmi primitívnym spôsobom, k písaniu anonymných listov. Pokladám to za totálnu politickú nehoráznosť a hlúposť.

    Takže, pán Weiss, aj na vás chcem reagovať. Nejde o nijaké spojenectvo z rozumu a zodpovednosti. To prvé by som bral. Áno, išlo o spojenectvo z rozumu. Vy ste vnútili niektorým týmto menej svojprávnym kolegom z vládnej koalície predstavu, že musia zahlasovať za všetky politické ohavnosti, ktoré vymyslí istá lobistická skupina predstavujúca záujmy cudzích, alebo teda niektorej úzkej skupiny aj domácich podnikateľských sfér. Vy ste si jednoducho chceli povládnuť. Vy ste sa chceli znova trocha zahrať na veľkého integrátora, tak ako ste boli zástancom podriadenia bývalého Česko-Slovenska bývalému Sovietskemu zväzu, tak ste dnes s pánom Šebejom aj s pánom Zajacom veľkým horlivcom a veľkým integrátorom, zástancom podriadenia sa Slovenska americkým a iným záujmom. Preto ste sa akosi situovali do hovorcu zahraničnej politiky, preto ste sa urobili predsedom zahraničného výboru, pán Šebej výboru pre integráciu a jedine vy teraz si osobujete právo a mať patent na hovorenie toho, čo je z hľadiska zahraničných záujmov legálne alebo čo nie je legálne. Ak by ste mali dobrý vkus, tak by ste sa nad sebou tiež zamysleli. Nemôže niekto byť dobrým integrátorom raz pod Moskvu a raz pod Washington. Ja na vašom mieste by som to nerobil. Nechal by som to iným, menej poškvrneným minulosťou. Pán Čarnogurský mal by na to právo, pretože on neintegroval Slovensko pod Moskvu, on má iba dobrý vzťah k Rusom.

    Pokiaľ by išlo o tie kodifikácie, pán Čarnogurský, je potrebné povedať, že ani tu vám vaši nie celkom vyzretí poradcovia, ktorých ste si tam nanominovali ako hovoriace ústa alebo ako odborných pracovníkov, nie celkom dobre radili, pretože je síce pravda, že podstata Občianskeho zákonníka Code Napoléon civil, ale aj rakúskeho Všeobecného zákonníka je stará, tak ako ste povedali, ale je pravda aj to, že boli niekoľkokrát už zásadne odvtedy novelizované. Takisto aj naša podstata Občianskeho zákonníka je prevzatá z týchto, najmä z týchto právnych noriem. Je síce tiež pravda, že boli niekoľkokrát novelizované, je pravda aj to, že koncepcií môže byť niekoľko. Môže byť aj holandská predstava, že spojíme obchodné právo s občianskym a vytvoríme Všeobecný občiansky zákonník.

    Je pravda však aj to, pán minister spravodlivosti, že na týchto veciach sa pracovalo už za profesora Planka, boli vytvorené odborné komisie. A pravda by bola aj taká, že bolo by sa treba vás opýtať, aký je stav príprav, zodpovedný ste za to zrejme vy ako minister spravodlivosti, tak ste sa aj situovali do roviny zodpovedného za výkon spravodlivosti, v akom stave sú prípravy na rekodifikáciu Občianskeho zákona, Obchodného zákona, ale aj Trestného zákona a Trestného poriadku.

    Pokiaľ by išlo o sudcovský kódex a štátnu definitívu v súdnictve, je pravda, že tieto právne normy boli rozpracované. Je pravda aj to, pán minister, že na rozdiel od vás, keď vy ste si vymysleli novelizáciu ústavy, ktorá by mala vraj zakotviť kontrarevolučné výdobytky znovunastolenia vlády VPN a niektorých jej ďalších spojencov, či už z ľavého, alebo z pravého krídla, a teda riadite sa francúzskou filozofiou, že každá kontrarevolúcia alebo revolúcia musí mať svoje vlastné zakotvenie hodnôt v ústave, tak bolo by dobré, ak sa tvárite ako demokrati a ste za participatívnu demokraciu, aby ste dávali väčší priestor opozícii, aby sa aj ona mohla na tom podieľať a vyjadrovať k tomu, pretože opozícia navrhla tam okrem pána Brňáka aj pána Gašparoviča, pani Tóthovú aj mňa. Jedno miesto, si myslím, je dosť málo na to, aby opozícia mohla svoj názor prejaviť, ak by to mala byť ústava všetkých nás občanov Slovenskej republiky, ak by to nemala byť len ústava, ktorá by vyjadrovala a zakotvovala hodnoty úzkej skupiny ľudí z bývalej VPN a im spríbuznených duší. Pán Weiss, myslel som na vás.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, Hnutie za demokratické Slovensko vyšlo, pán Weiss, z VPN, ale rozvinulo hodnoty, ktoré presadzoval pán Čarnogurský aj s pánom Havlom. S vami vtedy nie, pán Weiss, vy ste neboli vo VPN. Presadzoval hodnoty, ktoré dostali dimenziu národnú.

    Ak som hovoril o tom, že pán Čarnogurský vyrábal z Hnutia za demokratické Slovensko strašiaka a nepriateľa, teda nie, pán Čarnogurský, my z vás, ale prinajlepšom, ak by sme mali byť objektívni, tak tá láska bola obapolná. Vy spytujte sebe svedomie, pán Čarnogurský, že ste sa nepostavili, a to aj Mikloško, škoda, že tu nie je, vy spytujte sebe svedomie a vaším súpútnikom, pretože oni vás museli počúvať. Vy ste vládli a vládnete autoritatívne a myslím si, že oveľa autoritatívnejšie v KDH, ako vládol pán Mečiar v Hnutí za demokratické Slovensko, z ktorého ste tak často robili strašiaka nedemokracie.

    Vy ste, pán Čarnogurský, mali aj hlbokú prezieravosť, ale mali ste aj to, čomu sa hovorí politická slepota. Vy ste jednoducho nedokázali odhadnúť politický vývoj. Ja viem, že ste boli determinovaný svojou historickou minulosťou, svojou účasťou v Charte 77 a aj z prostredia, z ktorého ste vyšli, vy ste jednoducho tento tieň nemohli prekročiť. Nemohli ste nasmerovať KDH, v ktoré občania verili. Veď verilo mu 20 % ľudí, aby ste sa stali reálnou politickou silou, ktorá by viedla slovenský národ k samostatnosti. Vy ste tak ďaleko nedovideli. Vy ste si tú hviezdičku predstavovali a ja som vám raz v Kodani povedal, keď ste išli do toho múzea Tycho de Brahe, že asi ste si tam išli cez ten Hubblov teleskop alebo, lepšie povedané, to, čo sa tam premietalo, zrejme pozrieť, ale tá hviezdička tam nebola vyslaná ani vami, ani Američanmi. Tú hviezdičku na to európske nebo slovenskej samostatnosti muselo dať Hnutie za demokratické Slovensko. Vy sa s tým jednoducho, pán Čarnogurský, neviete zmieriť dodnes.

    Ale ak chcete, aby na Slovensku bol pokoj, tak naozaj by bolo dobré, aby ste prestali vyrábať strašiakov, prestali v parlamente čítať ako zásadné dôkazné prostriedky proti Lexovi a členom Hnutia za demokratické Slovensko nejaké výmysly, ktoré uverejňuje bulvárny plátok Plus 7 dní, ale aby ste hľadali cestu k nejakému porozumeniu. Nielen od nás to žiadajte, pán minister spravodlivosti, ale aj od seba, od svojho hnutia KDH, to vám odkazujem ako politické krédo.

    Samozrejme, že sa stotožňujem s tým, že bolo by dobré, ak by ste vy ako minister spravodlivosti neriadili rezort spravodlivosti, neriadili rezort súdnictva, lebo u vás je vždy pokušenie zneužiť niečo, nejaké inštitúcie na vlastné politické ciele.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Brňák, chcete sa vyjadriť na záver? Áno.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    ak dovolíte, vyjadrím sa predovšetkým k dvom vystúpeniam pána ministra spravodlivosti Čarnogurského včera a dnes a k niektorým veciam, ktoré cítim potrebu zvýrazniť.

    Chcem povedať, že pán minister Čarnogurský ani vo včerajšom, ani v dnešnom vystúpení zásadným spôsobom nerozporoval väčšiu časť toho, čo sme mu vyčítali aj vo vystúpení, ktoré bolo prezentované ako stanovisko poslaneckého klubu HZDS. Keďže ju nerozporoval, keďže na ňu ani nereagoval, v práve platí, myslím, jedna osvedčená pravda, jedno osvedčené pravidlo, že kto mlčí, ten svedčí. Čiže myslím si, že v tomto smere je potrebné vychádzať aj z tejto osvedčenej právnej zásady.

    Pokiaľ ide o hlavnú morálnu silu zdôvodnenia svojho postavenia, pán minister Čarnogurský aj najmä vo včerajšom vystúpení, ale viackrát aj pred médiami prezentuje svoj postoj, svoje správanie sa na základe akýchsi dvoch základných, a ja podotýkam, demagogických premís. Tá prvá premisa spočíva v tom, že predseda Okresného súdu v Žiline má luxusný dom, ergo kradol. A vy tým, že sa ho zastávate, zastávate sa zlodeja. A druhá zásadná demagogická premisa, ktorú sa snaží pán minister prezentovať pred tvárou predovšetkým médií, spočíva v tom, ja chcem predložiť návrh ústavného zákona na zrušenie Mečiarovej amnestie, vy ste proti tomuto návrhu ústavného zákona, teda schvaľujete únos občana do cudziny.

    Myslím si, pán minister, že tieto dve základné premisy, z ktorých vy vychádzate, sú značne špekulatívne a že nereprezentujú naše správanie sa opozície ako celku. Chcem povedať, že spoločná platforma opozície vo vzťahu aj k záležitostiam dotýkajúcim sa zbavovania poslaneckých imunít, ale aj vášho správania sa v rezorte ministerstva spravodlivosti majú svoju povahu predovšetkým v dvoch výrazných záležitostiach. Prvou je naša obava z politizácie súdnictva a druhou je naša obava z kriminalizácie politiky. Toto je spoločná platforma parlamentnej opozície. A ak ste si všimli, tak v prevažnej väčšine poslanci opozície nevystupujú v konkrétach, nevystupujú k osobám, nevystupujú k podozrivým, nevystupujú k otázke viny a trestu, pretože my rešpektujeme tú skutočnosť, že o tomto by mali rozhodnúť nezávislé orgány. Ale ak niečo namietame, namietame nedodržiavanie záväzných postupov, nedodržiavanie zákona a práva.

    Vy predsa, pán minister Čarnogurský, ako občan, ako právnik a tobôž ako minister spravodlivosti musíte chápať základný zmysel a význam právneho poriadku, práva ako takého, aj keď treba povedať, sčasti o tom hovoril aj pán kolega Cuper, že právo nie je ideálnou civilizačnou hodnotou, ale jednoducho ak zídeme z tejto platformy dodržiavania zákona a práva, tak sa môžeme vrátiť na stromy. A to, čo najviac vyčítame a vyčítali sme vášmu postupu, spočíva v tom, že jednoducho z dôvodu či už politickej účelovosti, alebo mocenského a politického vplyvu, alebo vašej osobnej morálky, alebo univerzálnej morálky, alebo proste z vášho subjektívneho dôvodu jednoducho v mnohých krokoch nerešpektujete právo, nerešpektujete zákon, nerešpektujete Ústavu Slovenskej republiky. A to bola naša zásadná výhrada aj vo vzťahu k vám ako k ministrovi spravodlivosti, keď sme vám vyčítali napríklad skutočnosť, že je nezákonné požadovať majetkové priznania od vás ako vysokého štátneho úradníka, keď takáto zákonná povinnosť nie je, keď sme vám vyčítali napríklad, že ste zriadili na ministerstve úrad, na ktorý existujú rozličné názory. A ja som prezentoval svoj názor, že súhlasím s týmto úradom, ale jednoducho si myslím, že ste ho zriadili protizákonne a že aj táto myšlienka môže byť zabitá tým, že ste ho zriadili protizákonne.

    Ak vám vyčítame, že ste protizákonne alebo neústavne odvolávali a naspäť vymenovali hromadne súdnych funkcionárov na Slovensku na základe postupu, ktorý nepredpokladá náš právny poriadok, ak sme vám vyčítali, že ste odvolávali, podľa nášho názoru, neústavným spôsobom podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aj keď beriem tú časť zodpovednosti samotného parlamentu v tom, že nakoniec parlament rozhodol o tejto záležitosti, ak sme vám vyčítali, že ste vymenovali podľa nášho názoru neústavným spôsobom vašu blízku spolupracovníčku na ministerstve spravodlivosti za sudkyňu na neobmedzený čas, hoci na to nebol ústavný a zákonný dôvod, ak sme vám vyčítali, že ste vykonávali protizákonným alebo nezákonným spôsobom kontroly na jednotlivých súdoch tým spôsobom, že ste zo sudcov zriadili vyšetrovacie komisie, ktoré chodili a zisťovali stav plnenia vecí alebo stav nejakých konkrétnych agend na týchto súdoch, tak sme vám vyčítali predovšetkým to, že vy ako minister, ako vysoký štátny úradník nemôžete nariaďovať sudcom, ktorí sú úplne v oddelenej moci, túto pôsobnosť a túto kompetenciu. Ak sme vám vyčítali z hľadiska návrhu ústavného zákona jednoducho to, že je podľa nášho názoru evidentne v rozpore s princípmi právneho štátu demokracie a v rozpore aj s doterajším právnym stavom, koniec koncom potvrdeným aj z hľadiska rozhodnutí Ústavného súdu.

    Čiže toto bola naša základná pozícia, naša základná predstava a dovolím si povedať, že to, ak sa bránime ako politická opozícia v parlamente politizácii súdnictva a kriminalizácii politiky, že to nie je iba v našom záujme, ale je to v záujme aj vo vzťahu k mnohým vám poslancom súčasnej vládnej koalície, pretože ide o záležitosť principiálneho charakteru.

    Myslím si, že najexaktnejšie a najočividnejšie potvrdil sám pán minister vo svojom dnešnom vystúpení, že v čom je badať a v čom je vidieť kriminalizáciu politiky. On sám dnes dôkaz viny v jednej veci parlamentu predložil na základe bulvárneho časopisu. On sám dnes povedal a osočil priamo politickú stranu, politické hnutie, najsilnejší politický subjekt v tomto parlamente, že ak ste to urobili, tak ste to mali urobiť oveľa lepšie. Myslím, pán minister, že toto je práve tá kriminalizácia politiky. Nie to, že či orgány činné v trestnom konaní vyšetrujú vec, či majú právne postupy na to, aby ho jednoducho dotiahli alebo nedotiahli, ale takéto vyjadrenia, ako ste vy dnes prezentovali na pôde parlamentu, sú, myslím, jasným a rukolapným dôkazom existujúcej kriminalizácie politiky na Slovensku.

    Spomeniem ešte jednu záležitosť, v rámci ktorej sa pán minister Čarnogurský veľmi elegantným oblúkom zbavil zodpovednosti ministra spravodlivosti a člena vlády za plnenie programového vyhlásenia vlády v rezorte ministerstva spravodlivosti vo vzťahu k súdnej moci. Pán minister spravodlivosti, mimochodom, parlamentná komisia, ktorá bola zriadená, nebola zriadená na prípravu novely ústavy, bola zriadená na zistenie skutočného stavu, v akom sa dnes ústava nachádza, a o tomto mala dať informáciu parlamentu. Iniciatíva, ktorá smeruje k novele ústavy, je iniciatívou vrcholne a výlučne poslancov vládnej koalície a opozícia na tejto činnosti, na tejto účasti neparticipuje. Čiže to je potrebné veľmi jasne a dôsledne uviesť, že je to takto.

    Pán minister, vy ste vo svojom včerajšom vystúpení povedali, že ste boli viackrát, najmä zo strany vysokých európskych úradníkov, kritizovaný za to, že ten stav predovšetkým vo vzťahu k štvorročnému obdobiu sudcov a sudcovskej samospráve nie je u nás zmenený a nie je taký, aký by jednoducho mal byť. Vy ste sám povedali, že vy ste dali vtedy prísľub vysokým úradníkom Európskej komisie a Európskej únie, že to bude ešte na jeseň minulého roku. Ja sa vás chcem opýtať, pán minister, vy ako reálny politik, vy si skutočne myslíte, že toto bolo plnenie programového vyhlásenia vlády, nie parlamentu, vlády, nie skupiny poslancov, keď ste v pozícii mŕtveho chrobáka? Keď čakáte na to, či poslanci predložia nejaký návrh na zmenu ústavy alebo či tento návrh bude schválený v parlamente? Ak ste skutočne reálny politik, ak na základe toho, čo sa všetko popísalo v súvislosti s novelou ústavy, najmä s tým rozsahom, ktorý je dnes predkladaný, že táto iniciatíva má reálnu nádej na úspech? Prečo ste napríklad od začiatku nepredložili vy ako minister spravodlivosti, vy ako člen vlády malú novelu ústavy, ktorá by sa dotýkala iba vašej časti programového vyhlásenia vlády? Veď predsa parlament a poslanci nie sú od toho v parlamentnej forme vlády, aby plnili alebo aby nejakým spôsobom iniciovali z vlastnej pozície plnenie programového vyhlásenia vlády. Tá deľba moci je niekde inde.

    To znamená, že aj keď do istej miery chápem vašu obranu, na druhej strane ste vy neurobili v tomto smere nič pre to ako člen vlády, aby takýto návrh na zmenu ústavy na pôde parlamentu bol, aby sa prerokoval. A viem si predstaviť, že tento návrh by mohol mať nádej aj na širšiu podporu. To, čo sa pripravuje dnes, presahuje jednoducho základné sanačné práce alebo nedostatky v samotnej ústave a treba povedať, že je to veľmi rozsiahly a široký materiál, ktorý v sebe takto skrýva aj tú našliapnu mínu možnosti neschválenia širokej zmeny Ústavy Slovenskej republiky. Čiže v tomto smere si jednoducho myslím, pán minister, že vaša osobná politická zodpovednosť spočíva v tom, že jednoducho čakáte. Parlament predloží, poslanci predložia, nepredložia, a keď nepredložia, tak kývnete plecom a poviete súdnemu stavu, chcel som, ale parlament nepredložil návrh na zmenu ústavy. Čiže v tomto smere si skutočne myslím, že veľkú časť zodpovednosti máte vy.

    Pokiaľ ide o vašu nereagenciu na niektoré veci, trocha som bol smutný, že ste sa nevyjadrili k tej istej požiadavke z našej strany, keď sme vás vyzvali, aby ste ovplyvnili členov vládnej koalície v tom, aby pripustili tajný spôsob hlasovania. Ale keďže ste zase na to nereagovali, vychádzam z toho, že v zásade s tým súhlasíte. A možno aspoň keby ste hlavou pokývali pre svojich politických partnerov vo vládnej koalícii, nech odobria tento náš návrh, áno, takže pán minister dáva požehnanie. Mám dojem, že bola by skutočne zaujímavá situácia, keby sme toto tajné hlasovanie odobrili a schválili.

    Celkom na záver trocha na odľahčenie celej situácie si myslím, že v parlamente by mohla vzniknúť nová tradícia alebo nová zvyklosť spočívajúca v tom, že by sme mohli do istej miery v priebehu týždňa alebo v priebehu dňa vyabstrahovať výrok, ktorý ten deň najlepšie charakterizoval. Ja by som sa pokúsil symbolickú cenu ako spravodajca k tomuto bodu za včerajší deň, nazvime ju "parlamentná latrínka", udeliť pánovi poslancovi Brockovi, ktorý včera na repliku k vystúpeniu pána poslanca Orosza uviedol doslova: "My na rozdiel od vás uprednostňujeme slušnosť pred volebnými sľubmi."

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Myslím si, že tento výrok si zaslúži byť v panteóne takýchto výrokov a môže byť aj do budúcnosti nejakým základom ďalších a podobných výrokov.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vystúpením pána poslanca Brňáka, spoločného spravodajcu, končíme rozpravu o tomto bode programu.

    Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa sem dostavili, budeme hlasovať o návrhu uznesenia a o procedurálnych návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

    Pán poslanec Brňák, prosil by som vás, aby ste uviedli váš návrh, ktorým ste navrhli hlasovať tajne.

  • Prvý návrh, ktorý vyplynul z rozpravy, bol procedurálny návrh na to, aby sme hlasovali o vyslovení nedôvery pánovi ministrovi spravodlivosti Čarnogurskému tajným spôsobom.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Brňáka, ktorý odporúča hlasovať o tomto návrhu tajne.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 117 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec, prosím, aby ste uviedli návrh na hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, mám tu teraz jeden problém. V rámci rozpravy vystúpil pán poslanec Orosz a neviem, či jeho návrh možno chápať ako procedurálny návrh. Vystúpil s tým, že v mene poslaneckého klubu SDĽ navrhuje ministrovi spravodlivosti podmienenú dôveru. Ak to možno chápať ako procedurálny návrh, tak musíme dať hlasovať najskôr o ňom, ale potom by bolo žiaduce, aby bolo presne špecifikované, v čom je tá dôvera podmienená.

  • Pán poslanec Orosz.

    Pán poslanec Orosz sa chce vyjadriť k svojmu návrhu.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca, myslím, že ste nepochopili moje slová. V žiadnom prípade to nebol procedurálny návrh.

  • Pán poslanec Brňák, prosím, aby ste uviedli návrh na záverečné uznesenie.

  • Viac pozmeňujúcich ani doplňujúcich návrhov nebolo, preto môžeme, pán predsedajúci, pristúpiť k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov v tom smere, kto je z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za to, aby sme vyslovili nedôveru ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky pánovi Čarnogurskému.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu, ktorý uviedol, ktorým navrhuje vysloviť nedôveru pánovi ministrovi Čarnogurskému, poverenému riadením rezortu ministerstva spravodlivosti.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 119 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

    Konštatujem, že podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Čarnogurskému, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Ďakujem pánovi navrhovateľovi a spoločnému spravodajcovi.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rokovanie 27. schôdze za skončené.

  • Rokovanie 27. schôdze NR SR sa skončilo o 11.10 hodine.