• Po prerušení rokovania 26. schôdze NR SR sa začalo rokovanie 27. schôdze NR SR.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram rokovanie 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skôr ako pristúpime k rokovaniu, zistím prítomnosť poslancov na schôdzi. Panie poslankyne a páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

    Prítomných je 109 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať.

    O ospravedlnenie neúčasti na 27. schôdzi písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Benkovský, pán poslanec Cagala, pán poslanec Drobný, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Kandráč, pán poslanec Lexa, podpredseda Národnej rady Presperín, pán poslanec Sitek, pán poslanec Topoli, pán poslanec Volf a pán poslanec Vrždák. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.

    Na 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Marian Mesiarik a Pavol Kačic. Náhradníkmi budú poslanci Marián Antecký a Ján Danko.

    Schôdzu Národnej rady som zvolal podľa článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 35 poslancov Národnej rady. Žiadosť poslancov o zvolanie schôdze ste dostali spolu s pozvánkou.

    Poslanci žiadajú na tejto schôdzi prerokovať

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Čarnogurskému, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov.

    Program schôdze sa neschvaľuje, je určený požiadavkou poslancov a rozhodnutím predsedu Národnej rady. Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nemožno program schôdze doplniť alebo meniť, ak bola zvolaná podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie aspoň pätiny poslancov.

    Návrh ste dostali ako tlač 505.

    Predseda Národnej rady uvedený návrh podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku zaslal vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a pridelil ho na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský výbor bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím povereného člena skupiny poslancov poslanca Jána Cupera, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Jánovi Čarnogurskému, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán ministerský predseda,

    vážený pán odvolávaný minister spravodlivosti a

    vážený pán minister vnútra,

    chcem zároveň privítať a, pardon,

    vážený pán prítomný neodvolávaný minister Harna.

    Dovoľte mi privítať aj poslancov vládnej koalície, ktorí sa na 16. hodinu konečne dostavili do práce, pretože odvolávanie alebo, lepšie povedané, prerokovanie žiadosti vyšetrovateľa na vydanie poslanca Ivana Lexu nepokladali za taký dôležitý dokument, ktorý by si vyžiadal ich účasť v tejto snemovni, a pritom majú rozhodovať o nevine alebo vine nevinného človeka.

  • Hlasy z pléna.

  • Páni poslanci, panie poslankyne, prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.

  • Vážený pán predseda,

    toto ctené plénum ma presviedča o tom, že treba zacitovať Anatola Franca, ktorého sme tu už dnes odcitovali, že "všetky zbrane jedného štátu je nutné obrátiť rovnakým smerom. Ak ich postavíme proti sebe, podvraciame republiku". Tak to sa nestane. Všetky zbrane, teda ministerstvo spravodlivosti aj ministerstvo vnútra, aj šéf vlády sú tu v jednej línii, aby obhajovali pána ministra spravodlivosti. A preto bude zrejme potrebné odsúdiť tých, ktorí by túto jednotu narúšali.

    Takže zdanie, hranie komédie pre občanov tohto štátu, že by boli nejaké rozpory medzi predsedom vlády Mikulášom Dzurindom a, nebodaj, ministrom spravodlivosti pánom Čarnogurským, sú zrejme obyčajnou tieňohrou, ktorá má zastierať reálny fakt.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prečo skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podáva návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Čarnogurskému, poverenému riadením ministerstva spravodlivosti, ktorý ste dostali ako tlač 505.

    Povedal som, že jednota v tomto prípade, možno jednota hraná do budúcnosti, nás privádza k tomu, že je potrebné sa poohliadnuť po tom, ako pán minister spravodlivosti nastupoval na post ministerstva spravodlivosti, ako sa pán minister spravodlivosti Čarnogurský dostal do vlády Slovenskej republiky. Iste nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že je to záhada pre väčšinu občanov tohto štátu, ale aj možno pre niektorých hĺbavejších poslancov tohto parlamentu. KDH totiž...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán Mikloško, ja neplávam v oblakoch, ja som pri zemi, na rozdiel od teba...

  • Pán poslanec Cuper, nediskutujte s plénom Národnej rady a prednášajte zdôvodnenie navrhovateľov.

  • ... už dlhší čas, takže láskavo sa venuj svojim hĺbavým filozofickým úvahám a nechaj ma rozprávať.

    Pán predsedajúci, nech ma nevyrušuje, alebo ho vykážte zo snemovne.

  • Buďte svetlým príkladom. Ani vy nevyrušujte, keď je rokovanie o inom bode. Prosím, venujte sa podaniu návrhu.

  • Ďakujem pekne, ale nech nevyrušuje.

    Treba sa teda poohliadnuť po tom, prečo pán Čarnogurský, ktorého politická strana nikdy nekandidovala v predchádzajúcich parlamentných voľbách, zaujal taký dôležitý post, akým je post ministra spravodlivosti Slovenskej republiky. Je pravda, že je ešte jeden člen vlády, ktorý nemal politický subjekt v parlamente, je to podpredseda vlády pán Mikloš. Ostatní členovia vlády aspoň zdanlivo, najmä za SDK, mali politický subjekt, ktorý Najvyšší súd vyhlásil, že je politickým subjektom. Takže chcem vám odkázať, pán Čarnogurský, že je potrebné, aby ste dodržiavali aj v tomto prípade zákon a nehovorili o tom, že SDK nie je politickou stranou, lebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky hovoril, pán Dzurinda, vo váš prospech, že SDK je politickou stranou.

    Takže vy ste v parlamente boli aspoň zdanlivo legitímne, čo sa nedá povedať o pánovi ministrovi spravodlivosti Čarnogurskom. Ten legitímne vo vláde Slovenskej republiky nesedí, pokiaľ by sme vychádzali zo základných princípov parlamentnej demokracie, že ministri sú spravidla členmi politických strán alebo sú zásadne členmi politických strán, ktoré vzišli z parlamentných volieb.

    KDH nekandidovalo do parlamentu svojich poslancov. Možnože dnes už sú tu metamorfózami, ktoré sú vlastné iba SDK, stali sa z nich poslanci KDH. Teda ja si odpovedám aspoň na túto otázku, pán Mikloško, na rozdiel od vás, možnože som menej hĺbavý ako vy a nesedím na oblakoch a sledujem reálne dianie v Slovenskej republike. Aspoň pre mňa je tá otázka zodpovedateľná len tak, že pán Čarnogurský chcel mať pod kontrolou procesy, ktoré viedli k diskreditácii predchádzajúcej vlády, ktoré viedli k vyrábaniu káuz na diskreditáciu predchádzajúcej vlády a ktoré dnes pokračujú a pokračovali aj pred týmto odvolávacím procesom voči poslancom z Hnutia za demokratické Slovensko. Len tak sa dá vysvetliť jeho enormný záujem o funkciu ministra spravodlivosti, len tak sa dajú vysvetliť iné činy, ktoré ako minister spravodlivosti uskutočňoval od svojho nástupu. Možnože sa vám to všetkým celkom nezdá, ktorých zaujíma iba to, aby fungovala vládna koalícia, aby ste posedeli ešte nejakú chvíľu v tomto parlamente, vy si takéto otázky určite nekladiete. Ja ani od vás nežiadam, aby ste ich kládli.

    Je zaujímavé, že aj ďalší post v tejto vláde, mocenský post a post, ktorý súvisí s vyšetrovaním týchto káuz, ktoré dnes otravujú život celej spoločnosti, obsadil bývalý člen KDH, tu prítomný pán minister vnútra a ktorého úradníci nás tu zásobujú nezmyselnými podaniami na vydávanie poslancov bývalej vlády alebo Hnutia za demokratické Slovensko na trestné stíhanie. Sú to všetko vyfabrikované kauzy.

  • Pán poslanec, predkladáte návrh skupiny poslancov na odvolanie pána Čarnogurského, nie pána Pittnera. Venujte sa téme, prosím vás. Nie je všeobecná rozprava.

  • Hovorím k veci, pán predsedajúci. A vyprosím si od vás, aby ste sa správali takýmto spôsobom. Budem hovoriť k veci a hovorím k veci.

    Pán minister spravodlivosti hneď po svojom nástupe, aby realizoval túto tézu, že za každú cenu chce ovládnuť ministerstvo spravodlivosti a vnucovať občanom tohto štátu svoju predstavu o spravodlivosti, zatiaľ realizoval to, čo aj vyčítame v návrhu, politické kádrové zmeny, ktoré nijaký zákonný podklad nemajú. Pán minister spravodlivosti na úvod odvolal všetkých, podotýkam, všetkých funkcionárov súdov Slovenskej republiky, vyjmúc Najvyšší súd Slovenskej republiky a Ústavný súd, ktorý mu, chvalabohu, zatiaľ nepatrí. Z týchto funkcionárov, alebo protizákonne (praeter legem) ako minister spravodlivosti, podotýkam, a to má byť zástanca právneho štátu, vypísal nezákonné konkurzy, v ktorých, samozrejme, nominovali predovšetkým tí ľudia, alebo išlo o to, aby v nich prešli tí ľudia, ktorí by boli oddaní pánovi ministrovi spravodlivosti. Nestalo sa tak. Vyše 95 % funkcionárov súdov bolo ustanovených naspäť alebo, lepšie povedané, konkurzné komisie zložené zo sudcov okresných a krajských súdov si želali, aby boli naspäť vo funkciách tí ľudia, ktorí boli vymenovaní aj predchádzajúcim ministrom spravodlivosti. To len potvrdzuje tézu, že justícia v predchádzajúcom funkčnom období nepolitizovala, ani nikto nemal záujem vyrábať z justície politickú inštitúciu, ktorá by slúžila úzkym politickým záujmom jedného politického subjektu, v danom prípade subjektu, ktorý sa nazýva KDH.

    Samozrejme, že po tomto neľahkom ťažení proti funkcionárom súdov pán minister spravodlivosti väčšinu funkcionárov musel akceptovať. Až, samozrejme, na nejaké výnimky, kde sa presadili zástupcovia Združenia sudcov Slovenskej republiky, v ktorom je asi 6-percentná účasť sudcov Slovenskej republiky. Ale to nebolo všetko. Pán minister sa neuspokojil s týmto neúspešným ťažením proti nezávislosti funkcionárov justičnej moci. Pán minister naďalej odvolával a dosadzoval za funkcionárov krajských a okresných súdov ľudí, ktorí by mu boli oddaní. Tak sa stalo, že vymenoval alebo odvolal predsedu Krajského súdu v Bratislave, Okresného súdu v Bratislave, ktorý dozoruje väčšinu káuz, aj tých, ktorými sa tu zaoberáme. Ide o to, aby títo ľudia dostali strach, aby nepriamo vykonávali to, čo sa od nich žiada, teda aby boli povoľní v týchto politických kauzách. Pripomínam vám to len preto, že vy hlasujete za vydávanie svojich kolegov a politických súpútnikov na takéto trestné stíhanie takto manipulovaným súdom. Všetka česť, že sudcovia sa v drvivej väčšine nesprávajú týmto kategorickým imperatívom, ktorý im vnucuje pán minister spravodlivosti, o čom by svedčilo aj rozhodnutie súdu v kauze Polka, kde pán minister spravodlivosti aj s ministrom vnútra asi by sa mali ospravedlniť tomuto človeku, ktorého bezdôvodne ťahali po súdoch, že zneužíval funkciu, v ktorej bol, teda štátneho tajomníka. A som presvedčený, že tak to bude vo väčšine týchto káuz, ktorými vy tu otravujete život občanov Slovenskej republiky namiesto toho, aby ste sa starali o to, aby fungovala ekonomika, aby ste zvyšovali platy, ktoré ste sľubovali ústami pána premiéra.

    Takisto by sa dalo povedať, Krajský súd v Banskej Bystrici. Pán minister, ja viem, že vás nezaujíma názor týchto sudcov. Vy ste presadili svojho človeka, aby ste vnútili svoju vôľu týmto sudcom, aby ste ich zastrašovali. Našťastie títo ľudia sú statoční a ja som hrdý na to, že súdna moc aj cez vaše nie príliš kvalifikované zásahy funguje a je nezávislá. Samozrejme, tie škandalizácie, ktorých ste sa pritom dopustili, či už ide o škandalizáciu predsedu Okresného súdu v Žiline, či už ide o škandalizáciu podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, boli flagrantným porušením toho, ako sa v právnom štáte minister spravodlivosti správať nemá.

    Pán minister spravodlivosti, vy požadujete od sudcov, aby podávali majetkové priznania. Proti tomu nie som. Ale zmeňte najprv zákon. Vy obviňujete sudcov z nejakých nezákonností, škandalizujete ich, že si postavili domy za toľko a toľko miliónov. Ja sa vás pýtam, skade beriete tie podklady? Donášajú vám ich pracovníci ministerstva vnútra alebo, nedajbože, Slovenskej informačnej služby? Je to veľmi vážna vec. V právnom štáte takéto spôsoby sú nezákonné. Zámerne ste bojkotovali vymenovanie sudcov na Krajský a Okresný súd v Žiline. Boli pod stavmi. Jediné, o čo sa staráte, aby fungovali súdy v Komárne a Dunajskej Strede. Áno, tam sú materiálne i personálne vybavené. Najväčšia starostlivosť vôbec vládnej koalície smeruje na maďarskú národnostnú menšinu. Áno, ona je, pán Dzurinda, pilierom a stabilným pilierom vládnej koalície.

    Škandalózny prípad sa tu odohral pred vami, vážení páni poslanci, z úst pána ministra spravodlivosti, keď sa chcel zbaviť nepohodlného podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Štefanka. Tento aj ústami hovorcu pána ministra spravodlivosti obyčajného úradníka, alebo vedúceho úradu, ktorý sa má starať, s prepáčením, o toaletný papier a ktorý si mimochodom vinkuloval od pána ministra spravodlivosti dôveru, že komentuje všetky súdne spory a súdne kauzy v Slovenskej republike, pritom je to človek, ktorý nemá ani právne, ani politické skúsenosti, tento človek pomáhal v diskreditácii jedného, myslím si, odborne fundovaného a ľudsky veľmi morálne čistého človeka, ktorý bol podpredsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorému dala dôveru snemovňa. Tento človek bol diskreditovaný nehanebným spôsobom. Bolo rozšírené z tejto tribúny, že sa dobýjal do služobného bytu pomocou sekery, čo nie je vôbec pravda. Tento človek sa nikdy nedotkol nijakých dverí. Dvere boli otvorené, keď bol zavolaný človek, ktorý je na to kvalifikovaný z firmy, ktorá je na to kvalifikovaná, tak ako vy si voláte každý jeden. Bol to zámočník, nie pán Štefanko. Ja čakám, kedy sa pán minister spravodlivosti tomuto človeku verejne ospravedlní.

    Nechcem tu uvádzať dva dôvody, pretože by som bol obvinený z nejakých vecí. Ale pánovi Čarnogurskému ich môžem osobne povedať, prečo jeho zaujatosť voči pánovi Štefankovi. Tretí poviem, áno, bol členom KDH a zistil, že nie všetko fungovalo v tomto politickom subjekte tak, ako by malo fungovať. Preto z neho vystúpil. Preto aj táto zaujatosť, preto pán Štefanko musel odísť z funkcie. Vy ste ho odvolali protiústavne. Nikdy nebol zbavený sudcu. A ústava hovorí jednoznačne, najprv musí byť niekto zbavený sudcu, potom môže byť zbavený aj funkcie, ktorá z tejto sudcovskej funkcie vyplýva, teda funkcie podpredsedu súdu. Ja som presvedčený, že pán Čarnogurský nájde v sebe toľko morálnej sily, aby sa tomuto človeku ospravedlnil, ktorý bol dehonestovaný nielen doma, ale aj v zahraničí.

    Vy ste volili a pomáhali páchať neústavnosť a nezákonnosť pánovi ministrovi spravodlivosti, keď ste volili sudkyňu Sobolovskú, ktorá vôbec sudkyňou nebola dva roky, na čas neurčitý, teda na doživotie. I keď právny poriadok jednoznačne hovorí, že je potrebné, aby niekto bol sudcom na čas určitý, teda na 4 roky, a až tak môže byť prevolený na sudcu na čas neurčitý. Ale to pánovi ministrovi spravodlivosti neprekážalo. Táto dáma, ale ešte aj ďalší pán, ktorý nie je a nebol sudcom, a bol zvolený na čas neurčitý, sú vo veľmi vysokých funkciách na ministerstve spravodlivosti a majú riadiť súdnictvo v Slovenskej republike pod patronátom pána ministra spravodlivosti.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto, čo som uviedol a mohol by som pokračovať v politických kauzách, ktoré pán minister spravodlivosti od svojho nástupu najmä v personálnej oblasti robil a robí, hovoria o tom, že takýto človek nemôže byť garantom alebo nemôže byť ministrom na ministerstve, ktoré má garantovať nezávislosť a spravodlivosť v Slovenskej republike. Nie je mysliteľné, aby minister spravodlivosti škandalizoval sudcov Slovenskej republiky tým spôsobom, že prepúšťajú z väzenia mafiánov alebo iných zločincov. Nie je na sudcoch Slovenskej republiky, pán minister spravodlivosti, aby porušovali Trestný poriadok. Ak ľudia, ktorí sú podriadení vášmu kolegovi ministrovi vnútra, nie sú schopní za 3 roky dokázať ľuďom, ktorí vylúpili v Nitre banku, a zhromaždiť dostatok dôkazov, aby prokurátor podal obžalobu, nemôže to nahradiť sudca, ktorý ich bude držať 4 alebo 10 rokov vo väzení.

    Pán minister spravodlivosti, to bolo za socializmu, keď mohol niekto sedieť aj 10, aj viacej rokov vo vyšetrovacej väzbe. Ak sa chcete tam vrátiť, môžeme. Ale za súčasného stavu sudca po troch rokoch je povinný prepustiť obvineného, pokiaľ k nemu nebola vznesená obžaloba. Tak konajú sudcovia Slovenskej republiky. Ja si myslím, že súdnictvo, nezávislá súdna moc v Slovenskej republike fungovala, pokiaľ vy ste sa neujali dirigovania ministerstva spravodlivosti, naozaj k spokojnosti.

    Netvrdím už to, že ste neprejavili dostatočnú ochotu v tom, aby súdna moc v Slovenskej republike bola materiálne lepšie vybavená. Nebudem vám vyčítať to, že ste v minulom funkčnom období bojkotovali zákon o súdoch a sudcoch, vaši poslanci ho bojkotovali, že sme sa seriózne chceli dohodnúť na poradách ústavnoprávneho výboru aj s vašimi poslancami, že je potrebné súdnu moc v každom prípade urobiť nezávislou aj zo strany zákona, že vám to vyčítala Európska únia ako jeden z vážnych nedostatkov pri rokovaniach o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Nebudem hovoriť ani o tom, že ste tu bojkotovali a postavili ste sa zásadne proti tomu, aby Najvyšší súd ako inštancia, ktorú si má každý v tomto štáte vážiť, ktorá má mať tie najlepšie materiálne podmienky, dostala samostatnú kapitolu, tak ako to požadujú všetky medzinárodné normy, aby bola nezávislá od vás, pán minister, aby ste jej nemohli diktovať svoju vôľu, že potrebovala zákon, ktorým by sa osamostatnila a dostala vlastnú kapitolu v štátnom rozpočte. Nie, vy ste neprejavili dostatok porozumenia pre tieto demokratizačné tendencie v súdnej moci. Ale jediné, čo vás zaujíma, to sú personálne a kádrové otázky.

    Prepáčte mi, pán minister, v tomto prípade ste sa priblížili k mnohým svojim predchodcom z čias komunistických režimov ešte z totality z päťdesiatych rokov. To nie sú spôsoby, ktoré by ctili ministra spravodlivosti, ktorý má riadiť nezávislú justíciu v demokratickom a právnom štáte. To nie sú spôsoby ministra spravodlivosti, ktorý príde pred parlament, pred zákonodarný orgán a vedome dehonestuje ľudí - funkcionárov justičnej moci. A, samozrejme, poslanci tohto parlamentu mlčia. Je teda, žiaľbohu, na opozícii, aby na tieto nešváry poukazovala, aj keď sú vám nepríjemné, aby ste si ich vypočuli, pretože pravda je taká, že nie vy budete sedieť večne v týchto laviciach, ani vaše politické subjekty nebudú večne pri moci...

  • Hlas z pléna.

  • Ani ja. Ja som to už povedal niekoľkokrát, súdruh zo SDĽ.

    ... a že celý tento problém nezávislej justície, nezávislých vyšetrovateľov, nemanipulovanej štátnej moci, represie, represívnych zložiek má slúžiť nie na potieranie politickej opozície, nie na potieranie odlišných názorov, nie na zatváranie svojich politických protivníkov, ako to robíte sústavne vy, ale na to, aby ochraňovala nezávislosť a suverenitu tohto štátu. Obráťte, pán Čarnogurský, aj pán Pittner, ostrie svojej represívnej moci proti tým, ktorí skutočne tento štát rozvracajú, ktorí ho dehonestujú na medzinárodnej úrovni uzatváraním nekvalifikovaných medzinárodných zmlúv, len aby si nejakú chvíľu povládli, a potom bude všetko v poriadku. Nevybavujte si účty so svojimi politickými protivníkmi, nie je to v súlade s princípmi demokracie a právneho štátu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosím povereného člena Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky poslanca Petra Brňáka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhov vo výboroch Národnej rady.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán predseda vlády,

    vážení páni ministri,

    vážená Národná rada,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámil so správou o prerokovaní predmetného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený návrh do všetkých výborov, vyjmúc päť výborov, s termínom ihneď. Zároveň určil, aby gesčným výborom v tomto prípade bol Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Z hľadiska výsledkov prerokovania uvedeného návrhu v jednotlivých výboroch, ktoré sú takéto:

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Čarnogurskému neodporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a mediá.

    K návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Čarnogurskému neprijali platné uznesenia tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, a to z dôvodu, že za predložený návrh uznesenia na vyslovenie nedôvery nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých poslancov týchto výborov.

    Do rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady ako gesčného výboru neprerokovali tento návrh: Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gesčný výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Čarnogurskému, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (tlač 505), na 27. schôdzi Národnej rady. Po druhé upozorňuje, že na prijatie platného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný podľa článku 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej poslancov. Zároveň Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gesčný výbor schválil správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spoločných spravodajcov.

    Procedurálny návrh - pán poslanec Roman Kováč.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    aby sme mali čas rokovať o zákonoch, o nezamestnanosti a dôležitých veciach, ktoré zaujímajú občanov tejto krajiny, navrhujem, aby sme na tejto nezmyselnej schôdzi určili čas na vystúpenie za poslanecké kluby na 20 minút, u ostatných poslancov na 10 minút. A ďalej navrhujem v mene štyroch poslaneckých klubov, aby sme rokovali aj po 19.00 hodine až do skončenia schôdze.

    Prosím, aby sme o tomto návrhu hlasovali ihneď.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem.

    Zaregistroval som procedurálny návrh pána poslanca Kováča.

    Pán poslanec Cabaj - procedurálny návrh.

    Potom dám hlasovať.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    chcem vás upozorniť na to, že porušujete rokovací poriadok, pretože ak by ste postupovali analogicky, ako ste to niekoľkokrát už v tomto parlamente urobili, tak teraz ste mali dať priestor vystúpeniu pána ministra Čarnogurského, lebo požiadal o vystúpenie, až potom poslanci by mali dostať priestor na procedurálne návrhy. Takže nehrajme sa teraz iným spôsobom. Ja viem, že poslanci vládnej koalície sú už nervózni, pretože konečne sa tu nahľadali, aby mohli znova odhlasovať a odísť za svojimi záujmami.

  • Pán poslanec Cabaj, v súlade s rokovacím poriadkom som si vypočul, aj plénum Národnej rady, vystúpenie pána spravodajcu, ktorý zdôvodnil návrh výboru. Potom som neotvoril rozpravu v pléne Národnej rady a dal som priestor na procedurálne návrhy. Čiže všetko v poriadku. Všetko je to v súlade s rokovacím poriadkom.

    Pán poslanec Engliš, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Ja mám ďalší procedurálny návrh. Navrhujem, aby sa skrátila rozprava na tri sekundy, nádych - výdych - odchod.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Cuper, ako navrhovateľ môžete vystúpiť, kedy chcete.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci a pán predseda.

    Dúfam, že ma neprerušíte, ako ste ma prerušili pri vystúpení. Mám procedurálny návrh, aby ste dali hlasovať o tom, aby pán Roman Kováč prestal klamať občanov Slovenskej republiky v tom, že my nechceme rokovať o ekonomických zákonoch. Ak by chcel pán Kováč rokovať o ekonomických a sociálnych zákonoch, tak by nebol žiadal na poslaneckom grémiu predradiť tie návrhy, ktoré sa dotýkajú vydania Lexu, Krajčiho a ďalších, na trestné stíhanie. A ďalšie návrhy zákonov na prvé miesta. Ale takto pán Roman Kováč klame občanov Slovenskej republiky.

  • Prosím časomieru, pretože pán Cuper má jednu minútu na procedurálny návrh.

  • Hlasy z pléna.

  • Tak budeme hlasovať.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, boli prednesené procedurálne návrhy. Prvý predniesol pán poslanec Roman Kováč, aby sme skrátili vystúpenie poslancov za poslanecké kluby na 20 minút a vystúpenie písomne a ústne prihlásených na 10 minút okrem poslaneckých klubov.

    Opakujem, dávam hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Romana Kováča, aby sme skrátili vystúpenie pánov poslancov za poslanecké kluby na 20 minút a potom ostatných písomne prihlásených a ústne prihlásených na 10 minút.

  • Hlasy z pléna.

  • Ja som povedal, to je po prvé.

    Po druhé, aby sme rokovali po 19.00 hodine.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, upokojte sa!

    Aby sme rokovali po 19.00 hodine až do skončenia 27. schôdze. Toto boli návrhy pána poslanca Kováča.

    Dávam hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 80 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Pán poslanec Engliš dal návrh, aby sme skrátili vystúpenia na tri sekundy. Pretože v rokovacom poriadku nie je takáto klauzula, o tomto nemôžem dať hlasovať, pán poslanec.

    Po druhé, pán poslanec Cuper dal návrh, aby pán poslanec nevystupoval s takýmito návrhmi. Nie je to procedurálne. Ale pán poslanec má právo predložiť, aký chce návrh do pléna Národnej rady. Čiže o tomto návrhu nedám hlasovať.

    Toto boli všetko procedurálne návrhy, ktoré boli prednesené, a o nich som dal hlasovať.

    Pán poslanec Cabaj, máte ešte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

    Dajte slovo pánovi poslancovi Cabajovi.

  • Vážený pán predseda,

    chcem vás požiadať, vzhľadom na to, že vládna väčšina odhlasovala, že sa bude pokračovať po 19.00 hodine, aby tento parlament odhlasoval, že predsedajúci tejto schôdze dá každú hodinu zisťovať prezentáciu poslancov, aby sme vedeli prezentovať, koľkí poslanci sa unúvali a sedeli v tejto rokovacej miestnosti, keď sa odhlasovalo po 19.00 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, aj keď v rokovacom poriadku nie je takáto klauzula, aby bolo prítomných toľko a toľko poslancov počas rozpravy, napriek tomu dám hlasovať o tomto návrhu, aby sme sa potom nehádali po 19.00 hodine.

    Takže prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Cabaja.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská. Predneste procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne.

    Odporúčala by som pánovi poslancovi Kováčovi, keď mu je ľúto za nočnými službami, aby sa vrátil do lekárskeho povolania a za žobrácky plat bol v robote.

  • Pani poslankyňa, to nie je procedurálny návrh. Nechajte si to potom či už na faktickú poznámku, alebo vystúpenie v rozprave.

    Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte procedurálny návrh, čiže minútu na prednesenie procedurálneho návrhu.

  • Pán predsedajúci,

    mám ešte jeden procedurálny návrh, aby ste zariadili na vrátnici v ubytovni húkačku, aby budila poslancov vládnej koalície pravidelne každú hodinu, lebo som presvedčený, že si pôjdu pospať, a nie som presvedčený, že dostatočne budú strážiť bdelosť opozície tzv. parlamentní naháňači, ktorých som včera menoval, takže dnes už ich nechcem menovať. Ale, pán predseda, žiadal by som, aby ste dali o tomto návrhu hlasovať, lebo nezvyknete dávať hlasovať.

  • Vážený pán poslanec, tento procedurálny návrh sa netýka vecnej stránky rokovania, spôsobu rokovania ani času rokovania. O tomto návrhu nedám hlasovať.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy prihlásili títo poslanci za poslanecké kluby: pán poslanec Brňák za HZDS, pán poslanec Vladimír Palko za SDK, pán poslanec Orosz za SDĽ. Tí budú mať dvadsať minút na vystúpenie, tak ako schválila Národná rada.

    Potom sú ďalší písomne prihlásení: pán poslanec Oberhauser - poradie tak, ako čítam, pán poslanec Tkáč, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Andrejčák, pán poslanec Bauer, pán poslanec Zlocha, pán poslanec Mikloško, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Muránsky, pán poslanec Langoš a ako posledný písomne prihlásený pán poslanec Húska.

    V súlade s § 28 rokovacieho poriadku sa do rozpravy prihlásil pán premiér Mikuláš Dzurinda...

  • Šum a hlasy v rokovacej sále.

  • ... a po ňom pán minister Čarnogurský. Najprv pán premiér a po ňom sa prihlásil v súlade s § 28 rokovacieho poriadku pán minister Čarnogurský.

    Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    politika môže byť vierohodná alebo nevierohodná. Vierohodná je vtedy, keď medzi slovami a skutkami nie je rozpor. Naopak, nevierohodnou je vtedy, keď ten rozpor medzi slovom a skutkom je zrejmý a do očí bijúci. V takom prípade hovoríme, že ide o farizejskú politiku. Dnešný návrh poslancov Hnutia za demokratické Slovensko odvolať člena súčasnej vlády Slovenskej republiky je modelovým príkladom takejto nevierohodnej až farizejskej politiky. Dovoľte mi, aby som tento výrok podložil faktami.

    1. Je to farizejské, ak po zdôvodnení návrhu na odvolanie člena vlády, ktorý argumentuje obavou z politického ovládnutia nezávislej súdnej moci, nasledujú podpisy tých istých poslancov, ktorí v období minulej vlády z pozície svojich vtedajších funkcií opakovane a hrubo porušovali elementárne princípy zákonnosti a právneho štátu.

  • Medzi uvedenými podpismi chýba azda už iba podpis vášho bývalého kolegu, exministra spravodlivosti pána Liščáka s jeho verejne známym definovaním rezortu spravodlivosti, keď viacerých sudcov označil slovami, ktoré ja si nedovolím ani citovať.

    2. Pointou podania návrhu na odvolanie je tvrdenie, že pán minister spravodlivosti používa spôsoby hraničiace s protiústavnosťou. Hovorím, že je farizejské, ak nezákonnosťou, protiústavnosťou a narušovaním trojdelenia moci argumentujú tí, ktorí vytrvalo označovali Ústavný súd Slovenskej republiky za ďalší chorý prvok na slovenskej politickej scéne a ktorí sa vo viac ako tridsiatich, presne v tridsiatich štyroch, prípadoch dopustili vážneho porušenia Ústavy Slovenskej republiky.

    Pripomeňme si len v krátkosti zriadenie nezákonných tzv. vyšetrovacích komisií na prešetrenie ústavnej krízy v marci 1994 a na prešetrenie petičných hárkov Demokratickej únie. Pripomeňme si, ako nečinnosťou Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky bolo porušené ústavou zaručené právo násilne zavlečeného občana na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky. Pripomeňme si prijatie neústavného uznesenia Národnej rady.

  • Ruch v sále.

  • Ako sa im to ťažko počúva.

    Pripomeňme si prijatie neústavného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v kauze poslanca Gauliedera.

  • Pán poslanec a navrhovateľ, správajte sa slušne na tomto posvätnom mieste navrhovateľa.

  • Výkriky v sále.

  • Prosím vás, upokojte sa, páni poslanci, nevykrikujte!

  • Neskôr prijatie neústavného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bolo porušené právo Mgr. Emila Spišáka. Pripomeňme si flagrantné porušenie Ústavy Slovenskej republiky zmarením referenda postupom vtedajšieho Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, reprezentovanom terajším poslancom Gustávom Krajčim.

    Obdivujem pána poslanca, že sa dokázal pod tento návrh na odvolanie ministra spravodlivosti podpísať. Je tragikomické, že ústavnosti sa dovoláva poslanec, ktorý ústavnosť ako minister arogantne pošliapaval.

    Pripomeňme si neústavné vyslovenie nedôvery ministrom Janičinovi a Ladislavovi Pittnerovi. Pripomeňme si citlivý vzťah bývalej vládnej koalície k ústavnosti na príklade telefonátu vtedajšieho ministra vnútra pána Hudeka a riaditeľa SIS Ivana Lexu, ktorý nezávislého vyšetrovateľa v kauze násilného zavlečenia slovenského občana do cudziny navrhoval kamsi nakopať. Takto ste deformovali právne vedomie v Slovenskej republike.

    3. Je farizejské a zároveň pre mňa absolútne nepochopiteľné, ak sa v odôvodnení prerokúvaného návrhu argumentuje údajnou osobnou diskreditáciou podpredsedu Najvyššieho súdu pána Štefanka, keď od Vranova po Bratislavu každý mal možnosť na vlastné oči sa presvedčiť, ako sa spomínaný sudca zdiskreditoval sám.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    mohol by som vo svojej argumentácii ešte dlho pokračovať, pretože by bolo o čom. Ten zoznam porušení ústavnosti je veľmi dlhý. Obsahuje tridsaťštyri prípadov. Ale aj z doteraz uvedeného je však viac ako jasné, že zdôvodnenie predloženého návrhu je falošné. Sleduje výsostne politický záujem, a nie záujem rezortu spravodlivosti, či dokonca záujem občanov Slovenskej republiky. Súčasná politická opozícia namiesto toho, aby uskutočnila dôslednú reflexiu príčin svojho volebného neúspechu, sústreďuje sa na zástupné problémy a deštrukciou sa snaží narušiť súdržnosť súčasnej vládnej koalície.

    S ľútosťou konštatujem, že vážnym problémom politického života Slovenskej republiky je absencia štandardnej demokratickej opozície, ktorá by bola prirodzeným zrkadlom a alternatívou súčasnej vládnej moci. Cesta, po ktorej dnešná opozícia kráča, je však slepá. Politické kalkulácie s nestabilitou vládnej koalície sú mylné a scestné. Vládna koalícia má svoje problémy, má však aj dostatok morálky a odhodlania, aby v prípade potreby sama korigovala svoje pôsobenie.

    Áno, v každom rezorte máme problémy. Aj v rezorte spravodlivosti. Uvedomujem si, že podnikatelia volajú po výraznejšej vynútiteľnosti práva, že občania sa sťažujú, že súdy trvajú dlho a že sa tam stretávajú s korupciou. Nezatvárame pred tým oči. Vláda tieto problémy rieši. Na rok 2000 sme prijali dvadsať priorít. Koaličná rada odporučila prijať ďalšie dve. Hneď prvou prioritou je pokračovať v opatreniach, ktoré budú posilňovať vynútiteľnosť práva. Je to prvá priorita vlády Slovenskej republiky na rok 2000. Pôsobenie opozície však nie je orientované na riešenie problémov. Pôsobenie opozície je orientované na štvanie, na pokusy destabilizovať vládnu koalíciu. Je to absolútne jasné, je to do očí bijúce.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    odmietam návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky Jánovi Čarnogurskému a odporúčam hlasovať proti uvedenému návrhu.

  • Celkom na záver sa vám chcem poďakovať za pozornosť opozície, ktorá je pre mňa vždy veľmi vítaná a veľmi dôležitá, ale ak dovolíte, dnes si vaše nesporne podnetné faktické poznámky nevypočujem, pretože mám ďalšie pracovné povinnosti, ale s radosťou sa oboznámim s ich obsahom.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ruch v sále.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu.

    Dajte slovo pánovi poslancovi Kalmanovi. Chce predniesť procedurálny návrh. Faktické poznámky budú nasledovať.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, upokojme sa!

    Po vystúpení pána premiéra budú nasledovať faktické poznámky, tak ako boli uvedené na svetelnej tabuli, ale predtým požiadal o slovo, o procedurálny návrh pán poslanec Kalman. Dajte mu slovo a ja prečítam zoznam tých, ktorí sa prihlásili s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kalman.

  • Pán predseda, mám procedurálny návrh. Chcem vás poprosiť, aby ste vrátili pána predsedu vlády do rokovacej miestnosti aspoň na dve minúty, keďže nás sústavne obviňuje z toho, čo sa stalo, resp. sa nestalo - podľa neho sa stalo, podľa nás sa nestalo. Chcem ho požiadať, aby, ako sám o sebe hovorí, že je skutočný človek, aby sa nám všetkým ospravedlnil, pretože asi pred rokom obvinil členov bývalej vlády, že máme "paprče" vo vražde Remiášovej smrti. Dnes je jasný výsledok súdu. Očakávam, že pán premiér sa nám aspoň takýmto spôsobom ospravedlní.

  • Hlasy v sále.

  • Dokončite procedurálny návrh, pán poslanec Kalman.

  • Súd rozhodol, máme výsledok. Nech sa nám ospravedlní.

  • Vážený pán poslanec Kalman, pozorne som si vypočul váš procedurálny návrh, ale pretože nie je v súlade s rokovacím poriadkom, nedám o ňom hlasovať. Jednoducho nepatrí k vecnej, časovej a obsahovej stránke prerokovania bodu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, k vystúpeniu pána premiéra sa prihlásili títo poslanci, prečítam to tak, ako som si to zaznamenal, ako ste sa hlásili na svetelnej tabuli. Prvý pán poslanec Tkáč, druhý pán poslanec Gajdoš, tretí pán poslanec Cabaj, štvrtá pani poslankyňa Tóthová, piaty pán poslanec Gašparovič, šiesta pani poslankyňa Aibeková, siedmy pán poslanec Kačic, ôsmy pán poslanec Oberhauser, deviaty pán poslanec Šepták, desiata pani poslankyňa Keltošová, jedenásty pán poslanec Jarjabek, dvanásty pán poslanec Bajan a trinásty, posledný, ktorého som mal na svetelnej tabuli, bol pán poslanec Zlocha.

    Teraz zapíšeme ďalších poslancov a poslankyne. Ja mám posledného pána poslanca Zlochu, od pána poslanca Zlochu by som prosil.

    Tak, Engliš už bol. Pani poslankyňa Malíková, po Zlochovi pani poslankyňa Malíková, pán poslanec Cuper.

  • Ja chcem vystúpiť podľa rokovacieho poriadku.

  • Tak sa nehláste, vy sa môžete v súlade s rokovacím poriadkom prihlásiť mimo poradia. Pätnásta pani poslankyňa Mušková...

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Tarčák. Toľkí ste sa prihlásili, že ani svetelná tabuľa nestačí. Kto ďalej? Slobodník.

  • Ruch v sále.

  • Posledný prihlásený pán poslanec Benčat. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Prvý vystúpi pán poslanec Tkáč a dvadsiaty druhý pán poslanec Benčat.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre, prečítam to znovu.

    Páni poslanci Tkáč, Gajdoš, Cabaj, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Gašparovič, pani poslankyňa Aibeková, páni poslanci Kačic, Oberhauser, Šepták, pani poslankyňa Keltošová, páni poslanci Jarjabek, Bajan, Zlocha, pani poslankyňa Malíková, pani poslankyňa Mušková, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Tarčák, páni poslanci Slobodník, Fico, Husár, Šťastný, Benčat.

  • Reakcia z pléna.

  • Dvadsiaty tretí, áno, ja si pamätám. Tak posledný je pán poslanec Engliš. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky. Prvý vystúpi pán poslanec Tkáč, dvadsiaty tretí v poradí je pán poslanec Engliš.

    Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.

  • Vážený pán predseda,

    členovia vlády,

    dámy a páni,

    nemyslím si, že všetci poslanci za HZDS sa správajú pri tomto bode zatiaľ najvhodnejšie. Ale nemyslím si, že sa najvhodnejšie správal aj premiér tejto vlády.

    Chcel by som v tejto súvislosti pripomenúť pánovi premiérovi, ktorý sa v rozhlase vyjadril, že nečíta všetko to, čo podpisuje, že ak treba o farizejstve hovoriť, tak treba hovoriť aj o klamstve v jeho volebnej kampani, o tom, ako oklamal svojich voličov cez SDK, o tom, že asi ako jediný premiér v histórii ľudstva 16 mesiacov po nástupe do funkcie zakladá novú politickú stranu, o tom - treba si pripomenúť, či prebehli čistky v štátnej správe, aj vo verejnoprávnych inštitúciách, ako vláda použila metódu výpalného vo VSŽ a v ďalších organizáciách, ako táto vláda garantuje zločinnosť a nevyšetruje trestné činy vrátane vraždy politika Duckého, ako likviduje Maticu slovenskú, ako likviduje platy a mzdy v rozpočtovej a hospodárskej sfére, ako prepadli devízové rezervy z tejto vlády, aká je najhoršia úroveň ekonomiky, aké sú rezervy vo verejných fondoch.

    Treba pripomenúť pánovi premiérovi aj telefonické rozhovory Valko - Steinhübel - Miškovský. Treba pripomenúť klientelizmus a financovanie politických strán a odstúpenie ministrov jeho vlády. Treba pripomenúť tomuto premiérovi aj najvyšší prepad životnej úrovne v histórii Slovenskej republiky. Treba pánovi premiérovi pripomenúť aj klientelizmus a nejasnosti vo vyšetrovaní káuz na úrovni Mestského zastupiteľstva v Bratislave vrátane financovania KDH, ktoré je jeho rodnou stranou.

    Chcel by som pripomenúť tomuto premiérovi tiež aj to, že v rozpore s predvolebnými sľubmi uvrhla táto vláda Slovensko do najhlbšej hospodárskej krízy a že pán premiér, majster Európy v nezamestnanosti, zdúchol, len smrad po ňom zostal.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Gajdoš. Po ňom pán poslanec Cabaj.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    veni, vidi, vici - vyhlásil, oprášil kominárske knihy a odišiel človek, o ktorom sa občianka tohto štátu na otázku na kameru vyjadrila: "Ten malý čierny s fúzmi?" Slová, ktoré tu použil, farizejstvo, vierohodnosť, morálka, sú aktuálne smerom k jeho osobe, k správaniu sa politických subjektov, ktoré sú pri moci, k správaniu sa politikov KDH a SDKÚ. Celkom neseriózne porušil princíp prezumpcie neviny, obvinil poslancov súčasnej opozície a nedal im šancu, aby reagovali na jeho obvinenia. To je štýl práce, to je metóda práce súčasného predsedu vlády. Absolútne ho nezaujíma aktuálna situácia v tejto spoločnosti. Absolútne ho nezaujíma ťažký život občana tohto štátu. Vytĺka z takýchto káuz politický kapitál. A ja si myslím, že sa blíži okamih, keď sa tento politický kapitál postaví proti nemu, proti jeho zámerom.

  • Pán poslanec Cabaj a po ňom pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    tak ako tradične, premiér niečo povedal a zmizol preč. Ale k tej jeho časti, kde veľmi málo sa síce dotkol podpory pána Čarnogurského, len zabudol povedať jednu vec, to, čo včera zaznelo v médiách, že koaličná rada sa návrhom poslancov HZDS na vyslovenie nedôvery pána Čarnogurského zaoberala. Takmer všetky strany mali výhrady k pánu Čarnogurskému, ale nemôžeme predsa dopustiť, aby na návrh opozície bol pán Čarnogurský odvolaný. Ono zrejme platí to, čo už sa tu hovorilo, že my si toho Jánošíka obesíme sami. Takže to len na adresu vládnej koalície.

    On síce povedal, uviedol tu niekoľko argumentov, ale o tých argumentoch by sa dalo pochybovať a neodpustím si tú poznámku, že keby hlúposť kvitla, tak dnes nie sú Hromnice, ale prvý jarný deň. To boli tie argumenty, ktoré tu zazneli. Alebo potom mám to porovnať tak, ak sa dotýkal minulosti, pretože len tam sa obracal, že na Slovensku sa tiež hovorí, že zlodej kričí, chyťte zlodeja. Nič viac, nič menej. A tradične ako vždy povedal a odišiel.

    Ale ja sa pýtam, aké morálne právo má tuto pred poslancov predstúpiť a moralizovať o porušení ústavy a predpisov, náležitostí predseda vlády, ktorý to má čierne na bielom rozhodnutím Ústavného súdu, že porušil Ústavu Slovenskej republiky? A takýto človek chce ešte moralizovať? Iba tu zasmradil a odišiel.

  • Pani poslankyňa Tóthová, potom pán poslanec Gašparovič.

  • Ďakujem.

    Vystúpenie predsedu vlády bolo prečudesné. Ja som myslela, že bude obhajovať ministra, ktorý má byť odvolaný, a on kydal, doslova kydal na opozíciu. A skutočne platí to, čo pred chvíľou povedal pán poslanec Cabaj, ústavnosť on napáda, ktorý skutočne na základe rozhodnutia Ústavného súdu porušil ústavu. A pokiaľ hovoril k ústavnosti, ja si dovolím obhájiť túto...

  • Prosím, zapnite pani poslankyňu.

    Nech sa páči.

  • ... ja si dovolím obhájiť túto otázku. Nemám priemery do roku 1989, ale mám od vzniku štátu do roku 1997, kde Slovenská republika v dodržiavaní ústavnosti veľmi dobre stojí v porovnaní aj so západoeurópskymi krajinami.

    Napríklad na Slovensku bolo 13 porušení za toto obdobie, ale Maďarská republika 90, Poľská republika 61, Rakúska republika 157, Nemecká spolková republika 27 za sledované obdobie. Vládne nariadenia za sledované obdobie: Slovenská republika 2 konštatovania porušenia, Poľská 12, Maďarsko 45, Taliansko 35, Rakúsko 41 a tak ďalej. Z týchto porovnaní, ktoré som publikovala a nikto nespochybnil, vyplýva, že Slovenská republika síce mala určité prešľapy, ale má ich každý a oveľa horšie, ktoré ostatné štáty mali.

    A ďalej k tej myšlienke rozporu medzi slovom a skutkom. Vážení, pozná náš národ väčší rozpor medzi slovami a skutkami, ako je medzi vládnym vyhlásením a realitou?

  • Pán poslanec Gašparovič a po ňom pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    U pána premiéra Dzurindu si myslím, že už nie je žiadne prekvapenie počuť v tejto Národnej rade také výroky, ako predniesol aj teraz o farizejstve. Ja si myslím, že zase z druhej strany je celkom oprávnené, keď hovorí on o farizejstve, lebo väčšieho farizeja na tejto politickej scéne na Slovensku nepoznám. Ak on chce kritizovať niekoho za porušenie ústavy, to už tu bolo povedané, tak si myslím, že je ten posledný. Ak on chce hovoriť niekomu o telefonátoch, tak si myslím, že on je ten posledný, ktorý môže hovoriť. Ak vlastní kazetu, kde odpočúval telefón a vyhráža sa členom vlády, že ak nebudú robiť to, čo on chce, tak že to dá na trestné stíhanie, a dodnes to nedal, je to farizejstvo? Je to dokonca niečo horšie. Je to nerešpektovanie právneho poriadku tohto štátu.

    Nie je to farizejstvo, ak sa dohodnú, že ministra neodvolajú a o mesiac ho odvolajú samovzdaním sa? A to isté čaká aj pána ministra Čarnogurského? Nech nám to potom povie. Táto schôdza nemusela byť. Tak kto je väčší farizej, pán predseda?

    Keď hovorí o morálke tento premiér, ktorý sľuboval pred voľbami dvojnásobné zvýšenie platov. Je to dnes obyčajný klaun, dovolím si to takto povedať a to poviem, čo som povedal, keď tu minule bol a tiež to nechcel počuť, čo povedal košický Ander. Ako sa stretli dvaja a hovorí majiteľ fabriky zamestnancovi: "Janču, zvýšil som ci plat o 200 %." "Jój, ta ty ši dobrý moj ridzitel, ta to som rád." "Ale ešce jednu správu ci poviem." "Ta jakú?" "Od zajtra ši prepušcený."

    A to isté urobil aj pán premiér s naším voličom. Nasľuboval a vyhadzuje ich z roboty. Dnes je vyše 20-percentná nezamestnanosť. Kto je väčší farizej, páni poslanci? Ja nenadávam, ja hovorím jeho slová. On zrejme vychádza z toho, čo dokáže.

  • Pani poslankyňa Aibeková a po nej pán poslanec Kačic.

  • Ďakujem pekne.

    Myslím si, že je hanbou, že Slovenská republika má takého premiéra, akého má. A potvrdil to aj dnešným vystúpením. Bola by som uznala, keby pán predseda vlády bol obhajoval svojho ministra aspoň tými slovami, ktoré nám tu dal na papieri, ale tie by mu zrejme cez hrdlo neprešli, pretože všetci veľmi dobre vieme, aký je jeho vzťah k ministrovi spravodlivosti, a preto volil jedinú cestu, ktorú predseda vlády pozná. Niečo si dal napísať, pretože ani to nie je schopný povedať vlastnými slovami, tú špinu, ktorú tu na nás večne kydá. Aké on má morálne právo vytýkať tu opozícii, že dáva návrh na odvolanie ministra? On bol aj v predchádzajúcom, aj v predpredchádzajúcom parlamente a tiež sa podpisoval pod takéto návrhy. Opozičný poslanec má nielen právo, ale aj povinnosť upozorniť na chyby ministra a môže to často v situácii, aká dnes v Slovenskej republiky a vo verejnoprávnych mediách je, urobiť jedným jediným spôsobom, dať návrh na odvolanie ministra.

    My predsa veľmi dobre vieme, že si ho podržíte. Ale je trápne a naozaj je to, pán minister Čarnogurský, veľmi zlá vizitka, keď ráno povedia predsedovia koaličných strán, že majú veľké výhrady voči vám, ale vo funkcii vás podržia. To naozaj nie je súdržný vzťah tejto vlády a svedčí aj o tom, že naozaj nielen predseda vlády je farizej, ale aj mnohí vaši kolegovia, ktorí sedia vedľa vás, že na jednej strane sa tešia a čakajú, kedy sa vás zbavia a kedy to budú môcť urobiť. Ale, samozrejme, keď to dá opozícia, tak to neurobia. Mňa pán predseda vlády nemôže svojimi slovami uraziť, tak ako nemôže uraziť už občanov, ktorí sa veľmi rýchlo rozhliadli, aká je realita, čo im nasľuboval a čo im prináša každodenný život. Tak nemá právo tu takto vystupovať.

  • Pán poslanec Kačic a po ňom pán poslanec Oberhauser.

  • Vážený pán neprítomný predseda vlády,

    vaše farizejstvo k osobe pána Čarnogurského je v politickom takzvanom partnerstve SDK, SDKÚ, KDH, teraz ste urobil tzv. medvediu službu pánu ministrovi Čarnogurskému a predsedovi KDH, pretože verejnosti sú známe vaše aktivity, ako ste chceli zosadiť pána Čarnogurského z predsedníctva KDH a tak ďalej a tak ďalej, až sa vám to nevydarilo a dnes to riešite politicky ináč. Ale to nie je najdôležitejšie. Najdôležitejšie vaše farizejstvo je k občanom Slovenskej republiky. Chcete odvrátiť pozornosť občanov od hlbokého úpadku hospodárstva, od znižovania životnej úrovne občanov Slovenskej republiky, od neustáleho zvyšovania cien, od katastrofálneho zbedačovania občanov Slovenskej republiky. Nemáte záujem riešiť problémy. Dnes Slovenská republika je na prvom mieste v Európe v nezamestnanosti a predbehli sme krajiny ako Albánsko, Macedónsko, Rumunsko, Bulharsko, Ukrajinu atď. Dnes je 10 okresov Slovenskej republiky, kde je nezamestnanosť vyššia ako 30 %. Vo volebnom programe SDK ste sľubovali občanom Slovenskej republiky, že nezamestnanosť, ak vy budete vládnuť, bude okolo 10 %, presne tam bolo citované okolo 10 %. Kde sme dnes? Toto vaše farizejstvo k občanom Slovenskej republiky je hlavne v tom, že ste destabilizovali celú spoločnosť našej vlasti.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Oberhauser. Po ňom pán poslanec Šepták.

  • Ďakujem.

    Pán predseda, vystúpenia v situácii, keď je návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi, sú určitým spôsobom vždy poznačené touto udalosťou. Iste, vyslovenie nedôvery ministrovi je vážna vec a v súčasnom období, keď 92 hlasov má vládna koalícia, je jasné, že opozícia nemôže odvolať ministra. Preto táto situácia vlastne len navodzuje príležitosť, aby sme hovorili o ministerstve spravodlivosti, aby sme hovorili o tom, čo sa tam dá a akým spôsobom zlepšiť.

    Ja si myslím, že všetkým môže byť jasné, že to môže byť veľmi konštruktívna diskusia, z ktorej vyplynú názory občanov, ktorých tu zastupujeme, ako by sa mala zlepšiť práca v tomto rezorte. A hoci viem, že je to ťažké, sám som bol minister a takisto som bol v situácii, keď ma chceli odvolať a diskutoval som s tými ľuďmi a snažil som sa vyjsť z toho s nejakým proste poučením a získaním poznatkov, ako veci lepšie riešiť.

    Takže my, ak môžem hovoriť za Slovenskú národnú stranu, sa od začiatku snažíme stavať k veciam konštruktívne, hovoriť vecne a snažiť sa prísť k nejakému dobrému výsledku. To, čo povedal pán predseda vlády, je také dehonestujúce, že by sme mali prerušiť toto rokovanie a začať rozmýšľať nad vyslovením nedôvery jemu. Pozrite sa, aká je situácia. Ani prezident, ani pán predseda parlamentu, nikdy ste takto arogantne nevystúpili, preto si vás všetci oveľa viac vážia a určite si vás váži aj opozícia, lebo toto určitým spôsobom postaví spôsob správania sa spoločnosti, veď to vidí cez televíziu celé Slovensko. Takto arogantne sa potom mnohí správajú aj na uliciach, ako sme tu počuli pred chvíľou predsedu vlády. A to je smutné.

  • Pán poslanec Šepták a po ňom pani poslankyňa Keltošová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Pán neprítomný premiér, mali ste hovoriť k odvolaniu pána ministra spravodlivosti Čarnogurského. Naopak, hovorili ste od veci, koniec koncov ako vždy. Je len jedno vysvetlenie na tento váš čin. Potrebovali ste si nejako uľaviť a nemohli ste si zatiaľ svoju zlosť vyvŕšiť na svojom šéfovi, ktorý by mohol prijať opatrenia v KDH voči vám. Aj toto je ukážka vašej kultúry dehonestovať a utiecť.

    Na záver, pán Dzurinda, šprintovať na bicykli po Slovensku nemusíte, už ste premiér, ste zodpovedný za jeho vývoj. Choďte medzi ľudí a počúvajte ich, ako sa za vašej vlády majú.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Keltošová, po nej pán poslanec Jarjabek.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Dovoľte mi, aby som konštatovala na úvod, že pán Dzurinda ako hovorca bývalej vládnej opozície nevie prekročiť svoj tieň, on sa už asi nezmení a sám sebe bude hovorcom aj naďalej, čo je tragédia aj pre túto vládu, aj pre túto krajinu.

    Chcem povedať, že všetky tie floskuly, ktoré tu niekto spísal a on ich prečítal, sú postavené na veľmi, veľmi tenkom ľade. Aké nezákonné komisie boli zriadené? Vy, ktorí ste sedeli v parlamente, viete veľmi dobre, že bola zriadená aj takzvaná Javorského komisia na vyšetrovanie prečinov Vladimíra Mečiara, ktorá bola ustanovená v súlade so zákonom a rokovacím poriadkom tak, ako boli zriadené spomínané vyšetrovacie komisie, o ktorých tu hovoril pán Dzurinda. Zmarenie referenda. Ja sa pýtam, či už konečne súd rozhodol o tom, že Krajči je vinný. Nerozhodol. On to tu podáva ako hotovú vec, ako básnické cvičenie, odreční si svoje a ide ďalej. Telefonáty tu už boli spomínané. Ja neviem, páni koaliční poslanci, ako sa cítite, keď vás šéf vydiera, vydiera cez telefonické nahrávky vašich kolegov a vašich spolustraníkov. Aký volebný neúspech? O čom to rozpráva? HZDS má dneska 30 %. Koľko má SDK? Koľko máte preferencií? 10, 12 %? Aký volebný neúspech?

    A na záver, pán minister Čarnogurský, chcem vám zložiť poklonu. Skutočne, keď odmyslíme všetky okolnosti, veľmi šikovne ste sa toho Dzurindu zbavili v KDH. Ale, preboha, prečo ho nechávate tu?

  • Pán poslanec Jarjabek. Po ňom mal vystúpiť pán poslanec Bajan, ale nie je prítomný. Po ňom vystúpi pán poslanec Zlocha.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Rozbiť okno a utiecť, to je presne to, čo urobil súčasný pán premiér. Tak nejako by sa dalo charakterizovať všetko to, čo povedal. Presne tak to urobil, ako to skutočne urobí každý malý alebo malicherný človek, a pritom tým malým skutočne nemám na mysli jeho vzrast, verte mi. Ale to len človek žasne, naozaj čoho je schopný nielen ústavný činiteľ, ale predseda vlády, premiér slovenskej vlády.

    Pán premiér, neprítomný, bohužiaľ, hovorili ste o farizejstve, tiež sa ma to dotklo. Vy, ktorý falošne informujete verejnosť, vy, ktorý okrem falošného a nepravdivého informovania verejnosti máte dokonca ešte aj falošnú intonáciu, čo mi prekáža strašne veľa, musím naozaj povedať, lebo to rozhorčenie skutočne nemá obdobu v tejto chvíli. No a zase na druhej strane môžem vám povedať, že som rád, že tento prejav tu zaznel, preto, lebo skutočne len má utvrdil v tom, že predčasné voľby na Slovensku musia byť. Tento človek a takýto človek na čele vlády nie je schopný v žiadnom prípade toho, aby sa aspoň nejakým spôsobom koalícia a opozícia spojila, aby tu aspoň nejakým spôsobom nastala aká-taká komunikácia. No pán premiér skutočne je v tomto prípade zjednotiteľ, ale mám taký pocit, že zjednocuje všetkých proti sebe.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vystúpi pán poslanec Zlocha, pretože pán Bajan nie je prítomný. A po ňom pani poslankyňa Malíková.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, dovoľte mi, aby som niečo odkázal tu neprítomnému predsedovi vlády pánovi Dzurindovi. Ak niekto štve a provokuje, pán Dzurinda, tak ste to vy.

  • Vypnite mobilné telefóny, aj tí, ktorí nie sú prítomní, susedia, vypnite im ich, prosím vás.

  • Ale čas mi ide.

    Štvali a provokovali ste ako poslanec, štvete a provokujete aj ako predseda vlády. Za viac ako rok vládnutia ste sa toho mohli naučiť aj niečo viac. To, čo ste tu predviedli, nesvedčí o vašej vyššej intelektuálnej, kultúrnej, politickej a osobnostnej úrovni. Hanbím sa, že Slovensko má malého predsedu nielen vzrastom, ale aj duchom a morálkou. Svojím konaním mi pripomínate jedno malé nepríjemné domáce zvieratko, ktoré príde, pohryzie, zasmradí a ujde sa skryť. To isté robíte aj teraz, a nie je to po prvýkrát. Po vašom vystúpení tu v snemovni zostalo len napätie a zápach. Je to zbabelé, pán Dzurinda, keď nie ste schopný vypočuť si názory poslancov opozície, ktorých ste hrubo pourážali. Hanbite sa, pán predseda vlády!

  • Pani poslankyňa Malíková a po nej pani poslankyňa Mušková.

  • Dočasný premiér pán Dzurinda definoval dosť precízne pojem farizejstvo. Myslím si, že svojím vystúpením a následným útekom prakticky predviedol, čo znamenajú pojmy pokrytectvo a zbabelosť. Občanom Slovenska asi treba jasne povedať, že na čele tejto krajiny stojí človek, ktorý nie je len neschopný, čo dokazuje reálny a objektívny stav krajiny po roku jeho vládnutia, ale zbabelec a človek "ješitný", pretože ani po roku nie je schopný otvorene diskutovať s poslancami. Dnes sa vyhovoril na vraj neodkladné pracovné povinnosti. Ja len dúfam, že nebudú takého druhu, ako keď bolo ohlásené 20-percentné zvýšenie nezamestnanosti, teda 20-percentná nezamestnanosť - európsky rekord a premiér inicioval na druhý deň hlboko do večera stretnutie nie o tom, ako zlepšiť stav v krajine, ale o tom, či odmeny, ktoré si vláda nezaslúžene a amorálne udelila, bolo v súlade s právom, či nie.

    Ak už pán Dzurinda hovorí o morálke, mal by vedieť, že je nemorálne, a vycíti to aj malé dieťa, ak si vláda, ktorá dobačuje stav Slovenska tak, že pre väčšinu obyvateľov je už pomaly existenčne neúnosný, vôbec udelila odmeny.

    A na záver skutočne bez urážky, je tragédiou krajiny, ak na jej čele stojí človek malý, malý duchom. Bohužiaľ, na Slovensku je to dnes tak a ja mám silný dojem, že pán Dzurinda prenáša svoje komplexy človeka a politika v riadení krajiny a to je veľmi zle.

  • Pani poslankyňa Mušková a po nej pani poslankyňa Belohorská.

    Skúste zapnúť pani poslankyňu.

  • Pán predseda tu s veľkým pátosom hovoril o farizejstve. Ak niekto sľubuje 100-percentné zvýšenie platov a potom zvyšuje ceny za elektrinu, plyn, nájomné, benzín a tak ďalej a tak ďalej, potom sa tiež postará o pád koruny oproti doláru dokonca o 10 korún, a keď ho zníži na 8 korún a vystúpi pred občanov s rozžiarenou tvárou, že teda on stabilizoval korunu, to je farizejstvo.

    Pán predseda vlády, farizejstvo je, keď sa sľubovalo dôchodcom zvyšovanie dôchodku a teraz ste pripravili takú situáciu pre dôchodcov, že život si mnohí z nich nevedia predstaviť, pretože nevedia, či sa majú rozhodnúť, či zomrú preto, že si nekúpia lieky, alebo zomrú preto, že ak si kúpia lieky, nekúpia jedlo. Ďalej farizejstvo je, ak sa sľubuje, že sa zníži nezamestnanosť pod 10 % a vy ste vyrobili za vašej vyše ročnej vlády vyše pol milióna nezamestnaných a tak sa postarali o smutné prvenstvo v Európe. Nie je tiež farizejstvo, keď v programovom vyhlásení vlády sa sľubuje rozšíriť možnosť vysokoškolákom študovať na vysokých školách, ale vláda pripravuje rušenie vysokých škôl, a dokonca už teraz sa idú rušiť stredné školy? Vy, pán predseda, devastujete občanov nielen materiálne, vzdelanostne, ale aj morálne, lebo len jedným takýmto nenávistným vystúpením zvýšite adrenalín na jednej i druhej strane politického spektra a namiesto stmeľovania, ku ktorému farizejsky vyzývate, rozdeľujete a vzbudzujete nenávisť. Tak ako vaša predvolebná kampaň, je i vaša vláda a vládnutie postavené na nenávisti, a tak ani vaše výsledky nemôžu byť pozitívne.

  • Pani poslankyňa Belohorská a po nej pán poslanec Tarčák.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Nuž, pán minister Čarnogurský, dočkali ste sa, že ste získali oddychový čas tým, že vlastne sme sústredili teraz paľbu na premiéra, ktorý má svojím vystúpením napomôcť vám, ale zdá sa, že nepomohol ani vám a už dupľovane ani sebe. Pobúril skutočne všetkých slušných ľudí, pretože jeho prístup k veľkej časti obyvateľstva, našich voličov a nás tu reprezentantov opozície ako reprezentantov tejto časti voličov vie len pourážať. Jeho spôsob, jeho agresia voči nám a obviňovanie skutočne azda nenájde pár možno v tej Európe, do ktorej sa ponáhľa. On nám má právo moralizovať a hovoriť niečo o porušení ústavy? On, ktorý porušil medzinárodné zmluvy tým, že zapojil Slovensko do konfliktu so štátom, kde máme veľkú časť slovenskej menšiny? On nám ide hovoriť niečo o telefonátoch, keď on sám nelegálne používa odpočúvanie na vydieranie svojich kolegov? Vy ako minister spravodlivosti ste sa museli pri týchto jeho aktoch držať úplne bokom a zhroziť sa toho, ako premiér tohto štátu nesprávne postupuje. Jednoducho ak on spomínal niečo o našom obsadzovaní, ja by som veľmi rada pripomenula terajšie koaličné, ja neviem, päťky alebo jedenástky, ktoré máte, keď obsadzujete funkcie v štátnej správe, v podnikoch, školách, nemocniciach, skutočne do tej najnižšej úrovne idete. On má právo niečo hovoriť o politike HZDS, on, ktorý financovanie KDH a financovanie svojej politickej kampane má cez reklamné agentúry? On, ktorý nereagoval na priamu výzvu...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalej s faktickou vystúpi pán poslanec Tarčák a po ňom pán poslanec Slobodník.

  • Je problém sa vyjadriť, pretože mám tú zásadu, že rád používam argumenty osobne vtedy, keď osoba je tu. A, bohužiaľ, pán predseda vlády sa ukázal taký, aký je. Ukázal, že to nie je ani štátnik, ani politik, ba aj ľudsky prepadol na tú najnižšiu úroveň, lebo okrem zloby, nenávisti, ktorá sa skĺbila v tejto osôbke, sa pridružila, a to bolo evidentné z jeho posledných krokov, čo je. A to je beznádej. Je vidno, že to je človek zúfalý zo svojej pozície, do ktorej sa dostal po roku vlády, alebo po niekoľkých mesiacoch vlády. A kde je vidno, že nevie, kam z konopí. Preto tie prešľapy tak v oblasti politiky, ako aj štátnosti, či riadenia vlády, ako aj správania sa v parlamente.

    Je nedôstojné, a to je napríklad jedna z tých vecí, isto príde na rad aj pán premiér a budeme sa pýtať a budeme mu prízvukovať tie prešľapy, ktoré urobil od počiatku, keď uplácal novinárov, až po kauzy, v ktorých sa vezie a v ktorých má paprčky i on, poriadne zašpinené, či už cez jeden pilier pána bývalého exministra Černáka, či cez druhý pilier bývalého exministra Palacku. Iste príde aj na to čas. Len ak môžem apelovať, keď tu už nie je pán premiér, tak apelujem na vás, páni poslanci z vládnej koalície, osloboďte tohto človeka čím skôr, lebo skutočne ho dovediete do krajnosti a to si isto nezaslúži.

  • Ďalej s faktickou vystúpi pán poslanec Slobodník a po ňom pán poslanec Húska.

  • Nie je dôstojné, keď príde premiér republiky a v snahe vyžehliť si to u pána Čarnogurského, tie ich známe rozpory, o ktorých tu niečo naznačila aj pani poslankyňa Keltošová, veľmi vtipne a zladiť nezmieriteľné rozpory, aké sa vynorili, sa obuje do HZDS. Ležíme mu už dávno v žalúdku, ja viem. Nazval nás gaunermi, aj voličov HZDS nazval gaunermi, tu ako poslanec tohto parlamentu. On neskôr hovoril o nás, že máme špinavé paprče, obviňoval nás z Remiáša a z kadečoho, čo všetko sa však teraz vracia takpovediac na jeho hlavu ako bumerang. Aktivita jeho vlády je naozaj poznačená škandálmi, nečestnosťami, ktoré by sa dali nazvať aj gaunerstvom, ale nebudem používať také silné slovo. Pripomeniem len jedno, z čoho sa chce vyzuť aj on, aj, bohužiaľ, pán minister Čarnogurský, to je škandál, o ktorom písali v Pravde, to je škandál financovania KDH. To je jedna známa aféra Siemens - Gabura - mestské zastupiteľstvo, ktoré takisto nie je čisté a ktoré takisto bolo napadnuté dokonca v Domino-fóre. A ja si myslím, že aj na toto všetko sa príde a všetko sa to dostane na verejnosť.

    A pokiaľ ide o pána neprítomného premiéra, v Pravde písali a ja verím, aj to sa vyšetrí, pán minister vnútra, dúfam, že to nezahráte do autu a že to nebudete porovnávať s takými aférami, ako ste si vymysleli v Partizánskom, že pán premiér hovoril telefonicky, bol informovaný o tejto kauze Siemens - Gabura a tak ďalej a že teda vedel o tom a že teda ktovie, ako to vlastne je. To je len časť, bohužiaľ, čas sa mi neúprosne kráti a nemám možnosť hovoriť o ďalších veciach, ktoré som tu chcel spomenúť.

  • Vystúpi pán poslanec Húska, po ňom pán poslanec Fico.

    Nech sa páči.

  • Reagujem na vystúpenie predsedu vlády a chcem vyslovene povedať, že ten spôsob jeho hovoru, keď uplatnil sedemkrát slovo "absolútne" a, samozrejme, zakaždým v neprimeranej forme, tak najlepšie by bolo, keby som pripomenul pánu premiérovi, ako ho charakterizoval pán Cibula v Domino-fóre po roku jeho vlády, pretože tam je najistejšie vidieť jeho charakteristiky. Napríklad hovorí doslova, že "máte mentálne charakteristiky cholerickej povahy", že "vaše správanie nenasvedčuje o tom, že realisticky vnímate celkovú situáciu", dokonca by som povedal, že už ste sa aj tu vyjadrili, že vám závidíme vaše úspechy.

    Pán predseda vlády, naozaj jednoducho si myslím, že vidíte nerealistické vidiny, to mi čosi pripomína, vojenské správy Wermachtu z druhej svetovej vojny, kde hovorili po každom ústupe o úspešnom elastickom skrátení frontu. Jednoducho to sú absurdné stavy a nemali by sa stávať. A ešte uvediem ďalší výrok z Domino-fóra: "Dzurinda nedokáže hovoriť pravdu vtedy, keď je preňho nepríjemná." Jednoducho, priatelia, to je naozaj tak. Predsa nemožno vystúpiť, bezočivo pred voličmi "natláchať" absurdné populistické nezmysly a potom pokojne hovoriť o svojich veľkých úspechoch a o tom, že ich vám závidíme. To celkom určite. Všetko možné môžeme k vám cítiť, pán premiér, ale závisť nie.

  • Potlesk a smiech v sále.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Fico a po ňom pán poslanec Husár.

  • Pán predseda,

    vážené dámy a páni,

    rozpočet Národnej rady Slovenskej republiky je 750 mil. korún, teda každý jeden deň, ktorý tu sedíme, stojí daňových poplatníkov nie jeden milión, ale dva milióny korún. Sú to teda peniaze ľudí, ktorí na rozdiel od nás čosi produkujú, a sú to naozaj reálne financie. Dnes sme pretárali a pretárame ďalšie 2 mil. korún. Chcem vám povedať, že sme naozaj odtrhnutí od reality a že ľudia, ktorí sú dole v regiónoch kašlú na ministrov, kašlú na amnestie, imunity a chcú od nás konkrétne výsledky, ktoré sú najmä zákony, ktoré nevyhnutne potrebujeme.

    Mňa osobne pán Čarnogurský nezaujíma, je mi úplne jedno, kto je ministrom spravodlivosti. Mňa zaujíma to, v akom stave je rezort spravodlivosti, v akom stave je väzenstvo a najmä súdnictvo. Dúfal som, že dnes tu bude prebiehať normálna diskusia a že prinajmenšom ak pána ministra neodvoláme, čo sa určite nestane vzhľadom na počty, tak mu aspoň uložíme povinnosť, aby predložil Národnej rade novú koncepciu súdnictva. Aby nám odpovedal na otázky, čo mieni urobiť s nezaplatenými sudcami, čo mieni urobiť so starými 30-ročnými písacími strojmi na súdoch, prieťahmi v konaní, s korupciou, s obeťami a s právnou nestabilitou.

    Na moje prekvapenie pán premiér udal tón diskusii, ktorá bude už len konfrontačná a určite neskončí pri písacích strojoch v súdnych sieňach, ale skončí zase pri únosoch, privatizácii a pri všetkom inom, ako o stave súdnictva. Za daných okolností podľa mňa nemá význam zúčastňovať sa tejto diskusie.

    Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Husár a po ňom pán poslanec Šťastný.

  • Dve skutočnosti ma vo vystúpení pána premiéra naštvali. Naštvali nie ako opozičného politika, ale ako človeka a chlapa. Prvou je skutočnosť, že vôbec vystúpil, pretože jeho vystúpenie bolo skutočne pyramídou alebo špičkou pyramídy farizejstva. Vystúpil na obranu, údajne na obranu svojho ministra, ktorého v skutočnosti ani nebránil, a využil toto vystúpenie na brýzganie na opozíciu. Vystúpil na obranu Jána Čarnogurského, človeka, ktorému by najradšej ešte dnes o polnoci vykrútil krk.

    Všetci, ako tu sedíme, to vieme a vie to aj Jano Čarnogurský. Ľutujem ho úprimne a ľudsky, že musel prehltnúť takúto primitívnu, drzú, arogantnú provokáciu. Aká je morálka u človeka, ktorý tu vykrikoval spoza tej veľkej tribúny, keď chce vykrútiť krk človeku, ktorý ho vyzliekol z plienok, vypliekal, odchoval na vlastných prsiach a urobil z neho to, čo dnes je. Aj v politike, ktorá je sama osebe veľkou špinavosťou, nejaké pravidlá morálky a etiky musia vládnuť a verím, že raz dôjde aj k tomu, že právo a politika a morálka budú tvoriť jednotu.

    Druhá skutočnosť, pán premiér nám tu dvakrát vytkol, že jediným naším záujmom je deštrukcia, destabilizácia vládnej koalície. Nuž teda, pán premiér, srdečne vás vítam potom v našich radoch, pretože ešte aj najposlednejší elév v novinárskej obci vie, že najväčším deštruktorom, destabilizátorom vládnej koalície ste vy. A takto zhodne o tom celá žurnalistická obec píše. Túto skutočnosť vie veľmi dobre a hovorí o nej 80 % poslancov vládnej koalície, ktorí v tomto parlamente sedia. Ak teda existuje destabilizácia...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Šťastný a po ňom pán poslanec Benčat.

    Pán poslanec Šťastný, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    myslím, že predseda vlády má právo odmietnuť návrh na odvolanie člena vlády, dokonca by som povedal, že má povinnosť zastať sa člena vlády, s ktorým je podľa vyjadrenia spokojný. Myslím si, že ani jedno, ani druhé tu pán premiér neprezentoval. Ale musím s veľkou horkosťou povedať, že ma hlboko urazil. Urazil ma preto, že ma zaradil v podstate, keďže hovorí v množnom čísle, za rozkrádanie, za deštrukciu a, neviem, čo všetko. Ja som si nikdy v tejto snemovni ani vo výbore, dokonca ani v živote, ani študentov ako vysokoškolský učiteľ nedovolil uraziť, a preto budem žiadať, aby sa mne a všetkým tým, ktorým nebola dokázaná žiadna vina, pán premiér ospravedlnil. Pretože to by sa mu patrilo a vtedy by som ja považoval toto za satisfakciu. Ak si myslí, že takto bude pokračovať, a to v rozpore so svojím prvým vyhlásením pri programovom vyhlásení vlády alebo pri jeho predkladaní, že bude ústretový voči opozícii, tak si myslím, že je najvyšší čas, aby sa stratil nielen, myslím, z KDH, ale z celej vládnej koalície a z riadenia tohto štátu. Opakujem znova, budem od neho požadovať, aby sa mi ospravedlnil.

  • Nech sa páči, pán poslanec Benčat.

    Posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Engliš.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážený pán predseda,

    vážení páni ministri,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    kladiem si otázku, na čo vlastne bolo dobré toto vystúpenie a prečo vlastne pán premiér vystúpil v tomto čase a s takou rétorikou, na ktorú sme boli zvyknutí a ktorú sme tu už počuli od volieb niekoľkokrát. Neposunul sa ani o vlas ďalej, vystúpil s rétorikou predvolebného boja, s rétorikou človeka, ktorý nie je schopný za rok a pol ani zmeniť svoj slovník, ktorým by oslovil opozíciu, s ktorou by mal konštruktívne spolupracovať. Samozrejme, prihral na smeč, odpútal pozornosť od merita veci a urobil z toho politickú diskusiu. Samozrejme, jemu je o farizejstve ťažko hovoriť, keď ako prvý - a už tu bolo viackrát povedané - zo všetkých našich vládnych činiteľov, ktorí dnes sú pri vláde, porušil ústavu, a aby som pripomenul našim občanom, vlastne bolo to tým, že zrušil amnestiu svojho predchodcu pána Vladimíra Mečiara.

    Myslím si, že v takomto stave, ktorý tu je, keď premiér nedokáže ponúknuť žiadne, ani ekonomické, ani sociálne riešenie, ani spomínané zlepšenie stavu v súdnictve a stavu v ministerstve spravodlivosti, takýto premiér by sa mal vážne zamyslieť nad tým, či ešte zotrvá vo svojej pozícii a či sám nepodá demisiu, pretože jeho vystúpenie nasvedčuje tomu, že malo by to tak byť. Nezachoval sa ako premiér a myslím si, že sa nezachoval ani ako chlap.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Engliš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Mňa zaujali dve myšlienky z prejavu pána premiéra a ak mi ostane čas, tak môžem akceptovať požiadavku pána Mikloška, že by sa predĺžil rozhovor pána Husára, keď ho to tak zaujímalo.

    Prvá myšlienka je, že pôsobenie opozície nie je orientované na konštruktívne riešenie problémov Slovenskej republiky, povedal pán premiér Dzurinda. Vy, pán neprítomný premiér, nie ste však hodnoverným politikom, na ktorého sa môžeme obracať so závažnými vecami na riešenie problémov Slovenskej republiky. Ak sa totiž na vás obrátime, tak odpovedáte všeobecne to, čo vám pripravili asi vaši bicyklisti, a absolútne nekonštruktívne. Ak vám dáme konkrétnu otázku, hovorím o sebe, tak problém neviete riešiť a naopak, tu štekáte. Prepáčte, ale tieto tvrdenia, že nie sme konštruktívni, skutočne sú smiešne, tak ako ste vy, pán premiér tu neprítomný, pretože ste tu doslova vystúpili a "zdrhli" ako malý chlapec. Ak je tu niekto farizej, pán premiér, tak ste to vy a ja mám pocit, že by vám mali dať názov premiér farizej, ak nechcem hovoriť premiér klamár.

    Premiér farizej, to je druhá myšlienka, ktorú chcem povedať, podporuje ministra Čarnogurského. Kolegovia poslanci z opozície verejne hovorili, že majú výhrady k pánu Čarnogurskému ako ministrovi, ale že ho momentálne podporia. Keď sme odvolávali pána Černáka, tak na chodbách sa hovorilo, že mu dávajú dva týždne. Tak sa pýtam, koľko asi dajú vám, pán minister Čarnogurský, alebo koľko vy dáte pánu premiérovi farizejovi. Pretože premiér Dzurinda akože vás teraz podržal. Teraz on vás, pán Čarnogurský, a dokedy vy jeho? Premiér farizej, musím vám povedať, že to nemá...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Mimo poradia písomne prihlásený sa prihlásil pán minister Čarnogurský a po ňom pán navrhovateľ.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

    Potom vystúpi pán poslanec Cuper ako navrhovateľ.

  • Vážený pán predseda,

    vážená Národná rada,

    návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery voči mne uvádza dôvody, ktoré sú vonkoncom nepodložené. Nielenže sa nesnažím o politické ovládnutie súdnej moci, ale práve naopak, oslobodil som súdnictvo od akýchkoľvek politických zásahov, keď som na začiatku výkonu svojej funkcie vymenoval do funkcií v štátnej správe súdov iba takých kandidátov, ktorých navrhli samotní sudcovia, a to buď na základe tajnej voľby kolektívov sudcov jednotlivých súdov, na základe sudcovských rád alebo na základe návrhu Združenia sudcov Slovenska. Neskôr som uskutočnil personálnu výmenu na Krajskom súde v Bratislave na základe zistení kontrolnej skupiny pozostávajúcej prevažne z výkonných sudcov. Kontrolná skupina zistila nedostatky pri dodržiavaní zásady zákonného sudcu.

    V decembri a v januári som uskutočnil personálnu výmenu na Okresnom súde a Krajskom súde v Žiline. K tejto výmene som pristúpil na základe publikovaných materiálov o majetku predchádzajúceho predsedu Okresného súdu v Žiline. Publikované materiály vyvolávali pochybnosti, či majetok získal z legitímnych zdrojov. Predchádzajúceho predsedu okresného súdu som vyzval, aby vyplnil majetkové priznanie, čo on odmietol.

    Majetkové pomery predchádzajúceho predsedu bez náležitého vysvetlenia vyvolávali nedôveru verejnosti o bezúhonnosti sudcov, všetkých sudcov. Majetkové priznania vyplnilo viac než 200 funkcionárov štátnej správy súdov na čele s vedením ministerstva spravodlivosti vrátane mňa. Vo všetkých týchto prípadoch som vymenoval nových funkcionárov štátnej správy súdov, na čo mi dáva zákon oprávnenie, a to viacročných sudcov s dobrým odborným a morálnym profilom.

    V uplynulých týždňoch som odvolal predsedu Okresného súdu v Trnave na základe zistenia, že v niekoľkých desiatkach prípadov rozhodovali súdne senáty, ktoré nezodpovedali požiadavkám zákona. Nového predsedu Okresného súdu v Trnave som doteraz nevymenoval.

    U novovymenovaných funkcionárov štátnej správy súdov nie je mi známa ich politická príslušnosť alebo náklonnosť, ktorá ani nebola predmetom zisťovania. Podľa zákona o štátnej správe súdov sudcovské rady dávajú iba vyjadrenie k návrhom na vymenovanie alebo odvolávanie funkcionárov štátnej správy súdov. Stanovisko sudcovských rád nie je pre ministra spravodlivosti záväzné, navyše prakticky vo všetkých prípadoch, keď som odvolával predsedov súdov, tak boli zároveň predsedami sudcovských rád.

    Bývalý podpredseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Jozef Štefanko neoprávnene užíval ubytovňu v budove ministerstva spravodlivosti. Ubytovňu odmietal dobrovoľne opustiť napriek výzve a napriek možnosti poskytnutia náhradného ubytovania. JUDr. Štefanko sa vlámal do uzamknutých priestorov v budove ministerstva spravodlivosti, a to buď sám vlastnoručne vylámaním dverí, alebo poverením inej osoby vylámaním dverí. JUDr. Štefanko taktiež fyzicky napadol vedúceho pracovníka ministerstva spravodlivosti. Tento skutkový stav bol dostatočne preukázaný a stal sa podnetom na návrh na disciplinárne konanie proti JUDr. Štefankovi, ktoré doteraz nie je ukončené. Vláda Slovenskej republiky pre tieto skutky, ktoré sú prinajmenšom porušením etiky sudcu, podala tejto Národnej rade návrh na odvolanie JUDr. Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu podľa § 50 ods. 2 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona číslo 12/1993 Z. z. Národná rada Slovenskej republiky vládnemu návrhu vyhovela.

    Návrh ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii som podal v záujme očistenia slovenského právneho poriadku. Rozhodnutiami Vladimíra Mečiara o amnestii z 3. marca 1998 a zo 7. júla 1998 vznikol právny stav znemožňujúci postavenie pred súd osôb dôvodne podozrivých zo spáchania aktov štátneho terorizmu. Existuje viacero výpovedí svedkov a ďalších dôkazov, ktoré usvedčujú Ivana Lexu a jeho spoločníkov zo zosnovania a uskutočnenia únosu slovenského občana do zahraničia. Návrh ústavného zákona smeroval k tomu, aby o vine alebo nevine Ivana Lexu mohol rozhodnúť nezávislý súd, a to právne nespochybniteľným spôsobom. Existujú vyjadrenia autorít z oblasti ústavného práva zo Slovenska aj zo zahraničia, ktoré potvrdzujú, že prijatie takého ústavného zákona je právne možné. Som schopný uviesť pre takýto postup aj príklady zo zahraničia.

    Ivan Lexa je členom poslaneckého klubu, do ktorého patria aj predkladatelia návrhu na vyslovenie mojej nedôvery. Predkladatelia by mali mať sami najväčší záujem, aby o vine alebo nevine Ivana Lexu rozhodol nezávislý súd. V opačnom prípade musia prijať konštatovanie, že kryjú osoby dôvodne podozrivé zo spáchania závažných zločinov.

    Rozhodnutia, ktoré mi skupina poslancov vytýka, som uskutočnil podľa zákonov Slovenskej republiky. Týmito rozhodnutiami som plnil svoj ústavný sľub člena vlády o tom, že budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.

    Vážená Národná rada, ak mám na záver sumarizovať dôvody, ktoré uvádzajú navrhovatelia proti mne, tak sú to dôvody spočívajúce v tom, že som odvolal JUDr. Polku z funkcie predsedu Okresného súdu v Žiline za to, že odmietol vyplniť majetkové priznanie napriek tomu, že jeho majetok vyvolával pochybnosti verejnosti o tom, že ho nadobudol z legitímnych zdrojov. Navrhovatelia sa stavajú na stranu JUDr. Polku a mne vytýkajú môj postup.

    V druhej veci navrhovatelia mi vytýkajú, že som podal návrh na odvolanie z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Štefanka po tom alebo preto, keď on sám vlastnoručne alebo prostredníctvom inej osoby vylámal dvere v budove ministerstva spravodlivosti a fyzicky napadol vedúceho pracovníka ministerstva spravodlivosti. Opäť navrhovatelia sa stavajú na stranu JUDr. Štefanka a obhajujú toto konanie JUDr. Štefanka.

    Konečne navrhovatelia mi vytýkajú, že som podal návrh, dal vypracovať návrh ústavného zákona, ktorý by umožnil, aby nezávislý súd rozhodol o vine alebo nevine Ivana Lexu, ktorý je dôvodne podozrivý, že zosnoval únos slovenského občana a ešte k tomu vo vysokej štátnej funkcii. Navrhovatelia sa stavajú na stranu Ivana Lexu a silou mocou chcú zabrániť, aby Ivan Lexa bol postavený pred súd.

    Páni navrhovatelia, ja sa vás pýtam, či ste na seba hrdí?

    Ďakujem vám.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána ministra sa hlási osem pánov poslancov. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok. Posledný je pán poslanec Zelník.

    Pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci,

    na vystúpenie pána ministra chcem reagovať iba veľmi krátko, a to z jednoduchého dôvodu. On tu hovoril, tak ako jeho žiak predtým, ktorého mal v KDH, ktorý vystupoval a obhajoval, neviem, čo všetko, len nie meritum veci. Takisto aj pán minister ako tradične sa vyhol problematike, o ktorej sa rokuje, a v podstate tak elegantne sa cez to preniesol, akože to je o ničom. Dokonca sa nás tu snažil presvedčiť, že aj ním a jeho rezortom pripravený návrh ústavného zákona je veľmi dobrý a všetky možné kapacity sa za neho stavajú, len sa čudujem tomu, že nestoja za ním ani kapacity, ktoré sú vo vládnej koalícii. Ale to je už jeho problém, takú vládnu koalíciu si vybral.

    Pán minister, nedávno ste ešte sedeli v tomto parlamente a takisto viete, že zákon o rokovacom poriadku hovorí o tom, čo rieši mandátový a imunitný výbor, a hovorí o tom, ako Národná rada rieši otázku postavenia poslanca a návrhu na zbavenie imunity. Myslím si, že ešte nie ste tak dlho preč z parlamentu, aby ste zabudli, akým spôsobom sa to riešilo aj v minulosti, keď ste tu sedeli, ako bola riešená otázka pána Langoša alebo pána Pittnera, alebo ďalších, ale k tomu sa už nechcem vracať, lebo o tom sme hovorili v súvislosti s riešením návrhu na zbavenie imunity. Ak hovoríte, že ste za to, aby o vine alebo nevine rozhodol nezávislý súd, v opačnom prípade chceme kryť osoby dôvodne podozrivé, tak ja si poviem, som hrdý na to, že takýmto spôsobom v parlamente vystupujeme, pretože predseda vlády nemá morálne právo nám niečo tu hovoriť, ak on prvý porušil Ústavu Slovenskej republiky. Má to čierne na bielom. Je to rozhodnutie Ústavného súdu. Ak v rozpore s týmto rozhodnutím Ústavného súdu ďalej postupujú vyšetrovatelia, orgány činné v trestnom konaní, tak potom vy ste hrdý na to, že takých ľudí predstavujete? Myslím si, že nemáte byť na čo hrdý.

  • Ďakujem.

    Chcem len povedať pánu ministrovi, že to, čo povedal, skreslil. My vám nevyčítame osoby, vyčítame vám, že ste si osvojili kompetencie, ktoré vám nepatria. A ešte ste si naše argumenty nevypočuli a už robíte záver. Myslím si, že by ste mali veľmi pozorne počúvať naše vystúpenia, ktoré tu budú, a budeme vystupovať napriek tomu, že tu bol uvedený jeden názor - pán poslanec Robert Fico -, že koľko to stojí, je to zavádzanie, pretože poslanci a celý chod parlamentu nie sú platení od rokovania, ale sú to mesačné príjmy, ktoré plynú, či parlament zasadá, alebo nezasadá. Takže chcem len povedať, že nič nezvyšujeme na nákladoch parlamentu, keď tu rokujeme od rána do večera, a dokonca aj po 19.00 hodine. Je to za tie isté peniaze, ako keby sme rokovali za týždeň len jeden deň a čo len jednu hodinu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán minister Čarnogurský, vy ste teraz už použili trocha diplomatickejšiu verziu. Keď ste hovorili o podpredsedovi Najvyššieho súdu, tak ste uvádzali, "keď on sám alebo prostredníctvom inej osoby sa vlámal" a tak ďalej. Predtým to bola iná interpretácia aj vami, aj vašimi politickými spojencami. To bola interpretácia jedného zurvalca, ktorý sa nevie ovládať a ktorý sekerou porozbíjal dvere. V skutočnosti to bolo, samozrejme, len profesionálne odstránenie zámku, ktorý sa nedal otvoriť. A preto vás upozorňujem, že sami použijete najprv spôsoby, ktorými očiernite človeka, a potom sa stiahnete do takejto právnickej formulky. A ešte mi nedá, aby som sa vás neopýtal: Pán minister, ste hrdý na to, že vás vo vláde vedie osoba, ktorej približný psychogram urobil pán Cibula v Domino-fóre, a myslím si, že tie charakteristiky jednoznačne ukazujú, že nemožno byť hrdým účinkovať v tomto tíme.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán minister, už roky zavádzate verejnosť v tom, že existujú dôkazy, viaceré dôkazy, ako ste dnes povedali, o tom, že Lexa zorganizoval únos Kováča mladšieho. Zaujímavé je, že tieto dôkazy existujú veľmi čudesným spôsobom, lebo keď ich treba predložiť napríklad mandátovému a imunitnému výboru, vtedy tie dôkazy nie sú. Vždy o dôkazoch iba hovoríte, ale nie ste ich schopný predložiť. Takže o čo vám ide? Vy ste minister spravodlivosti. To vám pripomínam, pán minister. Ste minister spravodlivosti.

    Myslím si, že neprislúchajú také slová, ako ste tu dnes povedali, do úst ministrovi spravodlivosti. Pošpinili ste česť človeka, podpredsedu Najvyššieho súdu, vtedy, keď sa vám to hodilo, potrebovali ste sa ho zbaviť a keď sa vám to podarilo, už sa vám podarilo, aby ho parlament odvolal z funkcie, tak dnes už pripúšťate, že nie on, ale poverením ďalšej osoby čosi urobil. Predtým ste z tohto činu obviňovali pána Štefanka bez mihnutia oka. Mali ste si pred svojím vystúpením skoordinovať to, čo tu poviete, s pánom Dzurindom, lebo on tu pred chvíľou tvrdil, že celá republika od Vranova až po, neviem, pokiaľ bola svedkom toho, ako Štefanko vylamoval dvere. Takže mali by ste si urobiť poriadok vo vlastných radoch.

    A ešte jednu poznámku, pán minister. V poslednom čase sa ako huby po daždi množia prípady, keď sa obviní niekto z nejakého trestného činu a ten záhadným spôsobom, keď sa vec vyšetruje a dostane sa do väzby, označí Lexu alebo Mečiara, alebo niekoho iného z toho, že ho na tento čin naviedol. Vy sám sa vlastne na týchto konštrukciách svojím spôsobom podieľate a myslím si, že to dokazuje aj vaša poznámka, keď ste hovorili o tom, že nie je možné pripustiť, aby sa o Remiášovi hovorilo takýmto spôsobom preto, lebo čo keď náhodou tí Remiášovi vrahovia, keď sa ich podarí chytiť, povedia, že za celou vecou je Lexa alebo Slovenská informačná služba.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán minister, ďakujem, že ste postavili veci naozaj v tej faktickej rovine. A na rozdiel od pána poslanca Fica, ktorý veľmi populisticky tu hovoril, ako zbytočne ideme rokovať, ak naozaj budeme rokovať v konkrétnej rovine faktických skutočností, realít, tak si myslím, že toto rokovanie bude užitočné a môže byť vzájomne prospešné.

    K tým trom veciam, ktoré ste povedali, v čom vidíme krivé zrkadlo? Po prvé kontrola na Krajskom súde v Bratislave bola vykonaná v rozpore so zákonom. Darmo tam budete odhaľovať neprávosti, ak nepostupujete podľa zákona, nemôžete na základe týchto konaní robiť rozhodnutia. Jednoducho sudcovia, ktorí tam prišli z iných súdov, neboli na stáži na ministerstve spravodlivosti, boli tu sudcovia iných súdov v republike a nemali právo vykonávať kontrolu na Krajskom súde v Bratislave. A takisto ste sa neriadili podľa rozhodnutia sudcovskej rady krajského súdu. Čiže toto sú zavádzajúce veci, ktoré ste tam vyniesli.

    Čo sa týka pána JUDr. Štefanka, tam zasa nebolo rozhodnutie ani kárneho senátu, ani orgánu činného v trestnom konaní, že JUDr. Štefanko nejakým spôsobom porušil zákon. Toto sú vaše osobné tvrdenia, proti ktorým sú zase tvrdenia JUDr. Štefanka. A urobili ste záver nie na základe právnych rozhodnutí relevantných orgánov, ale na základe svojich osobných názorov.

    A čo sa týka amnestie, keby ste do zákona boli dali aj pána Kováča juniora v súvislosti s Technopolom, že sa ruší aj táto amnestia, potom je možné brať vaše slová vážne. Ale takto nie. A to celá spoločnosť vidí.

  • Pán minister,

    chcel som vás pôvodne poprosiť, aby ste napriek tomu, že vás odvolávame, odolali našim snahám, zotrvali vo funkcii ministra spravodlivosti. To bolo, keď vystúpil Mikuláš Dzurinda. Pre vašu informáciu, behá po meste, oslovuje ľudí a ohlupuje ich svojimi ubezpečeniami, že to s týmto národom a štátom myslí vážne. Ale po vašom vystúpení musím konštatovať, že ste skutočne obratný manipulátor a účelový vykladač zákonov, pretože ste si vždy, aj v minulosti, aj keď ste boli v opozícii, vykladali zákony tak, ako ste to potrebovali. A dovolím si tvrdiť, že v mnohých momentoch ste zákony tohto štátu aj porušovali. Zdokumentujem to jedným prípadom, keď ste pri návšteve sliačskej leteckej základne nasadli do bojového lietadla ostrej bojovej pohotovosti, čím ste porušili naše armádne zákony a interné právne normy. Šťastie, že ste pri zoznamovaní sa s interiérom bojového lietadla nestlačili spusť - tlačidlo katapultu. Dnes by sme nemali problém s vaším odvolávaním.

    Účelovo ste chránili aj osobu bývalého prezidenta, ktorý tiež vehementne porušoval zákony tohto štátu, keď povyšoval alebo vymenúval do generálskych hodností osoby, ktoré boli pozitívne lustrované, keď protiprávne povyšoval do generálskych hodností ľudí, ktorí boli v štátnych funkciách. Vy ste účelovo, namiesto toho, aby ste pána exprezidenta upozornili na porušovanie zákonov, stíhali mňa.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán minister Čarnogurský, vy ste zakričali hop, ale ešte ste nepreskočili. Vyzývali ste nás tu k nejakému hrdinstvu, tak aj ja vás vyzvem k hrdinstvu. Buďte taký hrdý a rozkážte predsedovi klubu SDK, aby sme tajne hlasovali tu všetci o vašom odvolaní. Hrdinstvo za hrdinstvo, pretože tak sa hovorí, keď ste sa akosi nebáli zoskočiť padákom, iste sa nebojíte ani toho, ako by to dopadlo za plentou. Pozorne som počúval, ako ste chceli obhájiť to, čo ešte vlastne sa len začalo. Povedali ste, že majetkové pomery sudcov v Žiline vyvolali nedôveru všetkých sudcov. Pýtam sa, prečo vzniká nejaké iné združenie sudcov a prečo sudcovia v Žiline aj napriek tomu, že vedeli, aké majetkové pomery sú u sudcu Polku, súhlasili s tým, aby ďalej bol vo funkcii predsedu okresného súdu. Čiže nerovná sa to tomu, čo ste tu produkovali, pretože v skutočnosti nie je to tak, že všetci sudcovia súhlasia s tým, čo vy navrhujete alebo čo od nich chcete.

    Vyzvali ste nás alebo ste nás upozornili, že chceme zakrývať osoby závažne podozrivé zo zločinov. Pán minister spravodlivosti, my chceme vidieť tie dôkazy o zločinnosti. Ale tu sa predkladajú filozofie prokurátorov, tu sa predkladajú dôkazy, ktoré sa nemôžu produkovať, ktoré sa nemôžu prejaviť, ktoré sa zamlčujú a skrývajú sa za tajomstvo. Tak neviem, či vy by ste rozhodovali ako minister spravodlivosti, keby ste nemali k dispozícii dôkazy, keby ste chceli len uveriť na dobré slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    ste minister spravodlivosti a mali by ste dbať na to, aby bol dodržiavaný zákon. Predsa ako minister spravodlivosti nemôžete reagovať na základe správ publikovaných v bulvárnej tlači. Nemôžete predsa povedať, že vy ste podávali majetkové a daňové priznanie a mal ho podať aj predseda okresného súdu. Pán minister, vy aj my ako poslanci máme zo zákona túto povinnosť a takéto majetkové priznanie predsa musíme urobiť. Ak teraz ste chceli, aby to urobili aj sudcovia, resp. predsedovia okresných súdov, mali ste iniciovať zákon, podľa ktorého by tak mali povinnosť urobiť. Inak podľa vášho príkladu by mohli postupovať napríklad riaditelia nemocníc či iných inštitúcií, vedúci pracovníci, ktorí by si zavolali pracovníkov a povedali: Zajtra mi donesiete daňové, resp. majetkové priznanie. Ak tak neurobia, môže ich prepustiť zo zamestnania? Mohlo by to byť dôvodom na rozviazanie pracovného pomeru alebo dôvodom na odvolanie? Orgán štátnej správy môže robiť len to, čo mu zákon ukladá.

    Hovorili ste, že majetok, o ktorom sa hovorilo ohľadom predsedu okresného súdu pána Polku, sa vám zdal neprimeraný. Poznám pána JUDr. Polku a jeho vyfotografovaný dom a môžem zodpovedne povedať, že uverejnené články sú nepravdivé. Pán minister, myslíte si, že je správne a je možné na základe fotografií hodnotiť majetok? A vám ako ministrovi uverejnenie nepravdivých informácií v bulvárnej tlači stačilo na to, aby ste rozhodli o niekom, koho nepoznáte. V tomto prípade ste sa postavili na stranu tých, čo zverejňujú nepravdivé informácie, a vy by ste mali stáť na strane pravdy a na strane zákona.

  • Pán poslanec Zelník bol posledný s faktickou poznámkou.

    O vystúpenie požiadal navrhovateľ pán poslanec Cuper.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    vážený pán predsedajúci,

    v prvom rade chcem protestovať proti spôsobom, na aké si zvyká predseda tohto parlamentu - sústavne porušovať rokovací poriadok. To kvôli histórii. Ja som sa nehlásil pôvodne s vystúpením a reagenciou na ministra spravodlivosti pána Čarnogurského, ale na vystúpenie predsedu vlády pána Dzurindu. A keďže som sa skôr prihlásil ako pán minister, tak som mal dostať podľa § 26 rokovacieho poriadku slovo skôr. Až potom mal vystúpiť pán minister spravodlivosti. Takže verejne ešte raz protestujem.

    Chcem sa opýtať, vážený pán predsedajúci, koľko je tu poslancov opozície. Tieto spôsoby, na ktoré ste si zvykli, dať odvolávanie poslancami vždy na 16.00 hodinu alebo na 19.00, alebo po 19.00 hodine, sú nedôstojné a sú dôkazom bezprecedentnej manipulácie s týmto snemom.

    Pokiaľ ide o populistické vyjadrenie pána poslanca Fica, musím na neho zareagovať.

    Pán poslanec Fico, nezvykajte si na praktiky tejto vládnej koalície, z ktorej ste vyšli. Ešte za nič v tomto štáte nenesiete zodpovednosť a tej demagógie z vašich úst by malo byť menej. Tak v prvom rade rozpočet Národnej rady Slovenskej republiky je síce 750 miliónov, 300 miliónov alebo viac je vyčlenených na dostavbu západného predhradia hradu, ktoré bude slúžiť aj verejnosti. Ďalších 50 miliónov možno zhltnú náklady na to, že tu tvoje bývalé vládne zoskupenie SDĽ zamestnáva takmer o 40 zamestnancov viac, ktorých väčšina prišla z Gunduličovej. Na tento problém sme už upozorňovali. Značná časť z nich je zamestnaná u predsedu tohto parlamentu ako poradcovia. Teda tam sa prelievajú prostriedky štátu do prostriedkov politickej strany. Neobviňujte, pán Fico, z tejto demagógie nás.

    Pokiaľ ide o ekonomické a sociálne zákony, áno, poponáhľali ste sa prijať ako vládna koalícia iba tie zákony, ktoré umožňujú presúvať majetok tohto štátu, tohto národa na nadnárodné subjekty. Ostatné vás nezaujímajú. Najmä tie sociálne, ktoré by nás vyviedli z krízy a z toho neblahého prvenstva, že máme najvyššiu nezamestnanosť v strednej Európe.

    Teraz k vystúpeniu tohto malého muža, ktorý dobicykloval na čelo slovenskej vlády a ktorý si ešte stále neodvykol šíriť demagógiu, ktorou obalamutil rozum uväčšine Slovákov, politicky neskúsených.

    Pán ministerský predseda, tvrdím, že politika môže byť buď vierohodná, alebo nevierohodná. Ak politika nie je vierohodná, potom ide o farizejstvo.

    Pán ministerský predseda, vy ste uzavreli s touto občianskou spoločnosťou akože zmluvu, v ktorej ste občanom tohto štátu nasľubovali, čo všetko urobíte, keď sa dostanete k moci. Nie že ste neurobili nič, ale väčšina slovenskej spoločnosti tohto štátu vyzerá ako rómska osada na Zabíjanci. Zabíjanec je osada v Rudňanoch, kde žije 3 000 Rómov pod ľudskú dôstojnosť.

    Pán ministerský predseda a vážená vláda koalícia, odporúčam vám, aby ste najprv skúsili tohto človeka urobiť vajdom na tomto sídlisku - na Zabíjanci. Možno, keď sa osvedčí, potom ho naspäť urobte ministerským predsedom tohto národa. Nie je mysliteľné, aby jeden totálne neschopný človek, ktorého si vybrali niekde v zahraničí a pán Johnson je už ďaleko a my musíme znášať nedôstojné dôsledky jeho neschopnej vlády, aby ste ho urobili vajdom na sídlisku na Zabíjanci. Ak sa osvedčí ako vajda, potom možnože ho môžeme urobiť aj ministerským predsedom. Ak má v sebe tento človek trochu dôstojnosti, tak nebude nás nazývať farizejmi, ale mal by zvážiť slová, mal by zvážiť svoje politické konanie a jednoducho stratiť sa nie z tohto parlamentu, nie z vlády, ale z tejto republiky. Ja na jeho mieste medzi občanov tohto štátu by som zrejme chodiť nevedel. Hanbiť sa za politiku, ktorú robí, môže len on.

    A teraz k niektorým ďalším veciam, ktoré nám tu neustále vytýka, ktoré sa stali počas Mečiarovej vlády.

    Vážený pán Dzurinda a vážený pán minister spravodlivosti, ja sa pohybujem v sudcovskom stave a môžem vám zodpovedne povedať, že ministrovanie Liščáka pokladajú za niečo, čo bolo neporovnateľne lepšie s vaším ministrovaním. Všetci spomínajú, že to bol takmer raj, že to bola nezávislosť, že to nebolo zastrašovanie a že aj ten Liščák sa o justíciu na rozdiel od vás staral. Aj o tie Ficove stroje, lebo sa vymieňali aspoň na niektorých súdoch za počítače. Dnes sa nerobí nič okrem politizovania.

    K tým komisiám, ktoré boli vraj protiústavne zriadené na prešetrenie niektorých politických amorálností, ktoré sa udiali na slovenskej politickej scéne. Dotkla sa ich už pani poslankyňa Keltošová. Pán minister spravodlivosti a vážení páni poslanci, ja som niečo o fungovaní ústavných systémov a o parlamentarizme preštudoval kvôli tomu, že prednášam o tom študentom a viaže ma teda zodpovednosť voči týmto mladým ľuďom. Nikde som sa nedočítal o tom, že by v nejakom parlamente nebolo legitímne zriaďovať vyšetrovacie alebo iné komisie, všade fungovali. Áno, my sme ich zriadili aj v slovenskom parlamente. Len čo Ústavný súd povedal, že slovíčko komisie sa v ústave nevyskytuje, a teda nemôžu byť komisie, boli teda prevolené a boli zriadené vyšetrovacie výbory. Udialo sa tak v súlade s ústavou a rešpektoval sa aj nález Ústavného súdu. Tieto komisie na rozdiel od tej vašej, pán Čarnogurský a vážený pán Pittner, na rozdiel od tej vašej občianskej fungovali na legitímnom a ústavnom princípe. Tá vaša, ktorá mala vyšetriť údajné zavlečenie Michala Kováča mladšieho pánom riaditeľom Slovenskej informačnej služby Ivanom Lexom, fungovala nezákonne, nelegitímne, nemala nijaké právne opodstatnenie, teda jej jediným zmyslom bolo zastrieť a znemožniť objektívne vyšetrenie tejto kauzy.

    Ja sa divím, pán minister spravodlivosti, kde vy ako človek, ktorý má obhajovať spravodlivosť, beriete toľko drzosti a neustále obviňujete pred týmto fórom Lexu zo zavlečenia Michala Kováča do cudziny. Veď ani v samotnom podaní vyšetrovateľov, ktorí majú údajne túto kauzu vyšetriť - a ja si veľmi dobre, pán Čarnogurský, na rozdiel od vás pamätám, ako táto skupina vašich vyšetrovateľov, lepšie povedané, niektorých z nich, nejaké dva či tri dni po zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny v divadle Stoka, kde som bol prítomný aj s tu prítomným pánom Slobodníkom, oficiálne tvrdili, že tento zločin spáchal pán Lexa. Pýtam sa, kde prišli za dva dni k takým exaktným vyšetreniam, že mohli ako vyšetrovatelia, ktorí nemajú čo vystupovať na verejnosti, čo nie je zvykom v nijakej demokratickej krajine, obviňovať niekoho dva dni po spáchaní tohto zločinu bez akýchkoľvek právnych dôkazov z nejakého zločinu. Divím sa, že niekto tu ešte má odvahu prísť tvrdiť, že to spáchal niekto iný. Nikdy som tak nebol presvedčený, pán Čarnogurský, že v tom máte prsty vy. To hovorím z tejto tribúny celkom vážne. A robíte všetko možné včítane toho, že ste sa nechali vymenovať za ministra spravodlivosti, aby ste tieto zločiny, ktoré zrejme sú z dielne niekde blízkej niektorým terajším vládnym hnutiam, boli spáchané, a robíte všetko, aby ste ich zatĺkli, aby ste ich zviedli na niekoho iného. Že na to zneužívate pána Sopka a iných poslancov aj zo Strany demokratickej ľavice, to je ich svedomie, ich bude raz svedomie hrýzť, pretože história dá odpoveď aj na túto otázku a som presvedčený, že nebude proti nám, v tomto smere môžem do histórie pozerať zodpovedne, pán Sopko. Na vašom mieste by som si nebol taký istý.

    Hovorí sa tu o tom, že sme vládli takým hrozným spôsobom, že Ústavný súd nám zrušil 34 zákonov. Po prvé chcem povedať, že na rozdiel od vás sme sa nezaoberali prerokúvaním rôznych káuz, neodvádzali sme našu vládu od povinnosti vládnuť a prijímať rozhodnutia najmä v ekonomickej a sociálnej oblasti, ale že sme sa venovali skutočne takým zákonom, ktoré táto spoločnosť potrebovala - to aj pre pána Fica. Že sme odmietali akékoľvek odvádzanie od práce, ale nie nedemokratickými spôsobmi v tomto parlamente sme nikdy nezväzovali opozícii ústa, hovorili ste, koľko ste chceli. Je celkom logické, že sme prijímali ročne 350 až 360 zákonov, vy ste ich stihli prijať 64. Koľko z nich bolo protiústavných, neviem, nie som zástancom toho, čo sme už tu nazvali, pán Čarnogurský, sudokracia a čo ste aj vy do tejto spoločnosti zaviedli. Ale dovolím si prečítať iných, aby som nehovoril svoj názor len ja. Niet pochýb o tom, že keď ste povedali, že pán Dzurinda povedal, že sme tvrdili to, že Ústavný súd bol chorým prvkom na slovenskej politickej scéne, dovolím si tvrdiť, že bol. Ak pán Čarnogurský tvrdí, že pán Polka bol povinný dať majetkové priznanie, nebol, lebo pán Polka nie je sudcom pána Čarnogurského, ale sudcom súdu Slovenskej republiky a pokiaľ mu štát neuložil povinnosť dávať majetkové priznanie, a to nie pánovi ministrovi, ale výboru pre konflikt záujmov, lebo tak je všade v demokracii, tak pán ministerský predseda také povinnosti nemá. Ale ja si môžem dovoliť tvrdiť, že som požiadal v súlade s ústavným zákonom o konflikte záujmov sudcu Drgonca, aby mi predložil doklady, za čie peniaze bol pol roka v Spojených štátoch a odpoveď bola: za svoje. Tak sa pýtam: Kto dokáže žiť za 35-tisíckorunový plat mesiac v Spojených štátoch? Pýtam sa vás, keď pobyt v jednom hoteli stojí denne nejakých 120 dolárov, to ten chudobnejší. Možnože viac, možno menej. V každom prípade za 35 tisíc korún sa v Spojených štátoch nedá žiť. Ale to nemení na situácii, že pán Drgonec bol povinný podľa ústavného zákona mne takýto odpočet dať. Nedal. Prijímal rozhodnutia podľa svojich etických kritérií, ktoré sa vraj vydávali za tie, ktoré len sú v súlade s ústavou a právnym štátom. To nebol jediný sudca. Prečítam z knihy Amerika v pokušení, je to od bývalého predsedu Najvyššieho súdu Spojených štátov, ktorý hovorí: "Každý teoretik, který k ústavnímu právu přistupuje z pozic etiky, tvrdí, že teorie všech ostatních autorů jsou neudržitelné. A každý má pravdu. Jelikož neudržitelné jsou všechny včetně..."

  • Pán poslanec Cuper, prosil by som vás, keby ste hovorili k veci.

    Okrem toho ospravedlňujem sa plénu, že som umožnil pánovi poslancovi Cuperovi vystúpiť.

  • Vážený pán predsedajúci, hovorím k veci, pretože som sa prihlásil s reagenciou na pána Dzurindu aj na pána...

  • Pán poslanec Cuper, vy nemáte právo vystúpiť.

  • Podľa akého ustanovenia rokovacieho poriadku?

  • Podľa § 26, tak ma aj napísal pán predsedajúci tohto parlamentu.

  • Prosil by som, keby ste skrátili svoje vystúpenie.

  • Chcel by som sa vyjadriť tiež k tomu, čo tu hovoril pán predseda parlamentu, pardon, minister spravodlivosti a ministerský predseda. Pán minister spravodlivosti hovoril, že oslobodil súdnictvo od akýchkoľvek zásahov a vymenoval do funkcií iba kandidátov, ktorých navrhli sudcovské rady. Dovoľte, aby som sa vysmial tomuto jeho tvrdeniu. Sudcovia alebo predsedovia Krajského a Okresného súdu v Bratislave boli vymenovaní preto, že požívajú absolútnu súkromnú dôveru pána ministra spravodlivosti. Aj pán okresný prokurátor bol navrhnutý, pretože KDH okrem ministerstva spravodlivosti a ministerstva vnútra si osvojilo aj právo ovládať prokuratúru cez námestníka Generálnej prokuratúry pána Lauka, aj človek dôveryhodný týmto zdrojom bol vymenovaný za okresného prokurátora, aby dozoroval kauzu vyšetrovania Ivana Lexu. Len tak sa môže dosiahnuť to, čo sa tým sleduje, aby nad vecou, ktorá má byť porážkou jednej politickej strany, jedného politického súpera, to znamená Hnutia za demokratické Slovensko, sa mohol vyniesť ortieľ, ktorý si zahraniční tútori neschopného ministerského predsedu posadili do funkcie, aby týmto spôsobom sa dosiahlo spravodlivosti.

    Chcem povedať, že takisto v prípade pána Polku, ide o brata štátneho tajomníka, ktorý bol členom HZDS, Hnutia za demokratické Slovensko, je nemysliteľné, aby minister spravodlivosti škandalizoval sudcu, ktorý má dom. Pýtam sa, pán minister spravodlivosti, ktorých sudcov na Slovensku ešte budete škandalizovať, ktorí si z vlastných úspor postavili za pomoci rodinných príslušníkov domy? Je ich veľa. Chcete ich vyhádzať všetkých alebo všetkých chcete podozrievať z toho, že brali úplatky a z tých si postavili rodinné domy? Takéto tvrdenie je nehorázna drzosť. Je zaujímavé, že to všetko nebolo, alebo to, čo vy tvrdíte, že pán Polka vám odmietol majetkové priznanie, nebolo dôvodom na to, že tento človek používa u svojich kolegov vysokú dôveru. Aj napriek tomu všetkému trvám na tom, čo som povedal, že ste rok a pol robili všetky prekážky, aby súd v Žiline nefungoval len preto, že Žilina nebola priaznivo naklonená KDH.

    K doktorovi Štefankovi. Je neuveriteľné, pán minister spravodlivosti, ako vy sa z toho, kto je obvinený, dokážete stať tým, kto obviňuje. Tak už dnes bolo pripustené, že nie pán doktor Štefanko musel otvárať byt, ktorý mal v legálnej držbe, služobný byt, ale pripustili ste, že už mohol byť aj niekto iný, teda zámočník. I keď tu z vašich úst odznelo, že vylamoval dvere sám osobne sekerou, tak je to uvádzané aj v zahraničných správach. Je dehonestujúce, ak o sudcoch, o podpredsedovi Najvyššieho súdu sa takto hovorí v zahraničných správach, na základe podvodu alebo neseriózneho tvrdenia ministra spravodlivosti. Pán minister spravodlivosti, keď ste tak boli presvedčený o tom, že naozaj pán sudca Štefanko je vinný, prečo ste chodili ovplyvňovať predsedu kárneho senátu? Prečo ste za ním chodili takisto, ako ste chodili ovplyvňovať pána Lexu do vyšetrovacej väzby? Takisto, ako chodí pán Dzurinda ovplyvňovať úradníkov a iných sudcov a prokurátorov. To sú nie spôsoby súviace s demokraciou. Je celkom logické, že sudca Štefanko musel namietať zaujatosť predsedu kárneho senátu. Je celkom logické, že mu bolo aj vyhovené, a som presvedčený, že spravodlivosť v tomto štáte zvíťazí, že nemôže donekonečna jeden minister spravodlivosti manipulovať celú spoločnosť. A som presvedčený, pán Čarnogurský, že raz príde čas, keď sa budete musieť za tieto politické ohavnosti, lebo to nemá nič spoločného s právom, ospravedlniť pánovi Štefankovi aj celej tejto spoločnosti, ktorú ste za 10 rokov sústavne politicky manipulovali a zavádzali.

    Pokiaľ ide o ústavný zákon o zrušení amnestie, tvrdili ste, že žiadate len to, aby boli právne prostriedky postaviť pána Lexu, ktorý je vo vašich očiach vinný, pretože zrejme vinník kričí, chyťte nevinného. Prihliadnime na to, že päťtisícročné dejiny štátov nepoznajú niečo také, aby nastupujúca hlava štátu zmenila alebo zrušila amnestiu svojho predchodcu. Skutočne sa to nestalo ani v tých najtvrdších režimoch, ani za fašistického režimu sa to určite neudialo. Ale keď už to pán ministerský predseda urobil, tak Ústavný súd konštatoval, že toto je akt nulitný, neplatný. Prečo vám, pán ministerský predseda, záleží na tom, aby ste dokázali svoju pravdu? Predstavte si, že by som ja vás tu dnes obviňoval, že by vás obvinili orgány činné v trestnom konaní, že vy ste spáchali tento zločin zavlečenia Michala Kováča do cudziny, že by sme tu my mali 90 poslancov, že by som dal návrh, alebo prehovoril vyšetrovateľov, aby dali návrh na vzatie do väzby a že by som prehovoril aj svojich kolegov, že vy ste tento zločin spáchali. A potom tvrdil občanom tohto štátu, postavil by som sa ja ako minister spravodlivosti, urobil by som príslušné kádrové zmeny na súdoch a na prokuratúre a v orgánoch vyšetrovania a povedal by som: Choďte sa pred tieto orgány očistiť. Ubezpečujem vás, že takto postupovali len v päťdesiatych rokoch niektorí, ktorí takto tvrdili o Slánskom, že sa má ísť očistiť pred takéto súdy a takéto orgány.

    To nám prekáža, pán Čarnogurský. Preto sme tu ako žalobcovia. A už tu bolo povedané, že ak by naozaj týmto ľuďom, ktorí za vás budú hlasovať, záležalo na tom, že ešte chcú v tomto štáte budovať demokraciu a právny štát, určite by bola pravda to, čo už tu bolo povedané, že tú podporu alebo tú dôveru by ste nedostali. Pretože vy ju v slovenskej občianskej spoločnosti nemáte už od roku 1992. Pozrite si preferencie politického subjektu, ktorý vediete. Ak by ste nezneužívali svedomie slovenských veriacich, tak vás ubezpečujem, že vaše preferencie by neboli ani 5 %. Boli by ďaleko pod touto hranicou. Lebo vy slušnú a serióznu politiku, takisto ako tento človek, ktorý nás tu prišiel dourážať a zmizol z tohto parlamentu a ktorému som odporúčal, aby sa išiel naučiť riadiť spoločnosť na Zabíjanec do Rudnian, takíto ľudia budú zapísaní len tými najhoršími čiernymi písmenami v dejinách Slovenska. Neteší ma to, ale, žiaľbohu, pre históriu to musíme povedať. A ja len dúfam, že občania tohto štátu sa už nedajú oklamať takýmito ľuďmi a nedajú im dôveru.

    Výsledkom vašej politiky je, že rozdávate Slovensko. Rozdávate ho Čechom, ako včera, budete ho naďalej rozdávať maďarskej menšine, lebo ona je jedinou legálnou a legitímnou oporou vašej vlády, pán ministerský predseda, aj pán minister spravodlivosti. Len oni vás môžu podržať, lebo občania Slovenskej republiky vo vás už určite stratili dôveru.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ešte raz sa vám ospravedlňujem za porušenie rokovacieho poriadku. Nemal som udeliť slovo pánovi poslancovi Cuperovi.

  • Hlas poslanca Cupera z pléna.

  • Pán poslanec Cuper, ty si ho prečítaj a potom sa môžeme konfrontovať.

    Panie poslankyne, páni poslanci, konečne môžeme pristúpiť k vystúpeniu poslancov, ktorí sú písomne prihlásení do rozpravy. Ako prví vystúpia poslanci za poslanecké kluby, za HZDS pán poslanec Brňák, za SDK Palko, za SDĽ Orosz a potom v poradí poslanci Oberhauser, Tkáč, Tóthová, Andrejčák, Baco, Zlocha, Mikloško, Keltošová, Muránsky, Langoš a Húska.

    Pán poslanec Brňák, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Aj keď to bude pomerne komplikované vzhľadom na doterajší priebeh diskusie, pokúsim sa vrátiť k meritu veci, o ktorom máme dnes rokovať a poukázať na niektoré vecné, ale i politické dôvody, pre ktoré si jednoducho myslíme, že pán minister Čarnogurský nezvládol ním spravovaný rezort.

    Zároveň vás chcem požiadať, pán predsedajúci, ak by som presiahol plánovaný čas 20 minút, aby mi bolo umožnené ako spoločnému spravodajcovi v súlade s ustanovením § 27 ods. 8 hovoriť aj v následnom čase, pretože také je znenie rokovacieho poriadku a také je postavenie spravodajcu v tom smere, že môže vystúpiť, kedykoľvek o to požiada.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán neprítomný minister spravodlivosti,

    vážená Národná rada Slovenskej republiky,

    iniciovanie vyslovenia nedôvery vláde či jej ministrovi je jedným z najvýznamnejších, ak nie najvýznamnejším oprávnením parlamentnej opozície v rámci jej činnosti v samotnom parlamente. Je však potrebné dodať, že toto oprávnenie opozície je dnes v slovenských podmienkach vnímané skôr ako politický folklór. Dôvody treba vidieť najmä v minulosti, keď sa tento inštrument v rukách vtedajšej opozície používal nie ako krajná hranica politického zápasu, ale skôr ako jeho bežná súčasť. Týmto sa takýto krok opozície značne politicky znehodnotil, hoci, samozrejme, ani v minulosti, ani v súčasnosti a ani v budúcnosti nebude jeho všeobecným zmyslom dosiahnuť skutočné odvolanie člena vlády opozíciou. Česť výnimkám, ktoré z akceptovateľných dôvodov v správnom čase, v správnej politickej konštelácii a voči správnej persóne môžu spôsobiť, že návrh opozície bude priechodný.

    Viem si predstaviť, že ak by sme dnes hlasovali o vyslovení nedôvery ministrovi spravodlivosti pánovi Čarnogurskému v tajnom hlasovaní, že by skutočne mohlo dôjsť k spomínanej výnimke a náš návrh by bol úspešný. Ale tajné hlasovanie asi nebude, iba ak by sa oň zasadil sám pán minister, ktorý by si aj týmto spôsobom mohol a mal zistiť jeho skutočnú pozíciu vo vládnej koalícii.

    Aj keď je zatiaľ politická osobnosť pána Čarnogurského pomerne silná, ako minister spravodlivosti, trúfam si povedať, jednoznačne zlyhal. Medzi odbornou verejnosťou a sudcami nie je ojedinelý názor, že od roku 1990 rezort spravodlivosti nemal ešte takého slabého ministra, ako má dnes. Stretol som sa tiež s názorom, že takáto charakteristika terajšieho ministra spravodlivosti prekračuje do minulosti aj horizont roku 1990. Je to pre nás všetkých nedobré zistenie aj preto, že pán Čarnogurský je právnik a pôsobil ako advokát.

    Na druhej strane je možné hľadať vysvetlenie tejto anomálie v tom, že pán Čarnogurský a jeho najbližšie okolie fakticky pôsobí stále v disente, je neustále v rozpore a odpore proti niekomu. Jednoducho pán minister stále pôsobí ako pyrotechnik, hoci je najvyšší čas prejsť na pozíciu staviteľa. Takto ako pyrotechnik pôsobí aj v rezorte ministerstva spravodlivosti. Aj keď je to pomerne zjednodušený obraz, doterajší ministri spravodlivosti od roku 1990 sa vzájomne odlišovali predovšetkým tým, či väčšiu váhu pripisovali posilňovaniu sudcovskej nezávislosti so všetkým, čo k tomu patrí, alebo väčšiu váhu pripisovali skvalitneniu a najmä zrýchleniu súdneho konania na prospech občanov Slovenska, alebo iba viac-menej vyvažovali obidva tieto prístupy, alebo boli iba politickými pozorovateľmi v tomto rezorte.

    Pán minister Čarnogurský po vyše roku svojho pôsobenia nespĺňa podľa môjho názoru ani jednu z týchto charakteristík. Iba ak by sme vychádzali z niektorých jeho politických deklarácií a vyjadrení, venovaných téme sudcov a súdov na Slovensku, ktoré slovné vyjadrenia v krátkom čase, ale na druhej strane sám vyvrátil doslova opačnými názormi.

    Naopak, ministrovi spravodlivosti sa podarilo to, čo v dnešnej miere bolo doteraz nepoznané. Pod heslami a transparentmi hlásajúcimi očistu v súdnom stave pán minister spravodlivosti začal ťať hlava-nehlava. Čo na tom, že verejne vyslovené obvinenia nevedel a nevie preukázať? Čo na tom, že chce sudcov zbavovať sudcovskej funkcie za disciplinárne prehrešky, ktoré jednoznačne nedosahujú úroveň najprísnejšieho trestu, ktorý on požaduje? Čo na tom, že až v parlamente sa vyšetrovateľmi polície sťahujú späť návrhy na zbavenie sudcovskej imunity? Čo na tom, že návrhy na disciplinárne konanie ministrovi v sudcovskom zbore neprechádzajú podľa subjektívnych predstáv? Čo na tom, že sudcovia, sudcovské rady a posledne už aj Združenie sudcov Slovenska nesúhlasia so zmenami uskutočňovanými ministrom spravodlivosti vo vedeniach okresných a krajských súdov, ako to bolo napríklad v Žiline? Čo na tom, že to, čo minister pán Čarnogurský verejne prisľúbil pre súdnu moc, sám viackrát priamo popiera? Čo na tom, že jedného súdneho funkcionára pre jedno a to isté vyhodí z tejto funkcie a iného za to isté vo funkcii ponechá?

    Pán minister, vy ste predsa právnik a vzdelaný človek. Vy si predsa musíte byť vedomý toho, že s bubnom nemožno ísť na zajace. Vy predsa musíte vedieť, že v disciplinárnom konaní, v trestnom konaní nestačia iba indície, nepotvrdené fámy, pivové reči priateľov právnikov či desatinové dôkazy. Uviedol som už v jednej televíznej besede venovanej problémom súdov, ktorým debatám sa mimochodom statočne a s pravidelnosťou vyhýbate, že sa pohybujete v rezorte spravodlivosti ako slon v porceláne. A je to skutočne tak.

    Korupcia a prípadne ďalšie protiprávnosti nesporne v súdnom stave sú, tak ako sú aj vo vláde či v iných orgánoch verejnej moci. Ak ale chcete s touto protispoločenskou rakovinou bojovať tak, že svojou naivnosťou či politickou hrou privodíte na celý sudcovský stav spoločenskú, politickú a mediálnu nenávisť iba preto, že vo vašich rečiach a najmä skutkoch jednostranne nadraďujete vašu osobnú, a teda aj subjektívnu morálku nad ústavu, zákon a právo, nie ste hodný byť ministrom spravodlivosti.

    Nechcem tu zbytočne rozvíjať tému morálka verzus právo. Ale dovoľte mi otázku. Možno vám naozaj veriť, že vaša morálka nie je iba politickou a mocenskou hrou, ak napríklad nemorálne a politicky účelovo vysvetľujete podvodné zakúpenie vašej politickej centrály na Žabotovej ulici? Možno naozaj veriť vašej morálke voči sudcom na Slovensku, ak nemorálne a politicky účelovo vysvetľujete spôsob vyplácania mzdy vašim straníckym okresným a krajským funkcionárom prostredníctvom súkromnej osoby? Možno naozaj veriť naozaj vašej morálke vo vzťahu k sudcom na Slovensku, ak nemorálne a politicky účelovo vysvetľujete bakšiš vo výške 30 mil., možno aj viac, ktorý poskytla firma Siemens pánu Gaburovi, zrejme ako vďaku strane za lukratívnu zákazku?

    O morálke, vážený pán minister, možno hovoriť iba na základe univerzality jej princípov. Univerzalita princípov morálky spočíva napríklad aj v tom, že ak chcem zrušiť amnestiu pána Mečiara na základe vyššieho princípu, musím zároveň chcieť zrušiť aj amnestiu exprezidenta Kováča svojmu synovi za podvod v kauze Technopol. Vy máte, pán minister, zrejme rôzne morálky. Jednu používate na boj za očistu slovenského súdnictva, inú používate na boj za finančnú čistotu KDH a zasa ďalšiu používate ako pragmatický politický hráč. Aj preto si v poslaneckom klube HZDS myslíme, že vaše pôsobenie v rezorte ministerstva spravodlivosti má nie odbornú dimenziu, ale dimenziu mocenskú a politickú. Hovoril som o tom v jednej interpelácii venovanej pánovi ministrovi Čarnogurskému a znova to zopakujem, pretože je to dnes ešte väčšmi aktuálne. Neúmerné tlaky, ktoré sú dnes vyvíjané ministrom Čarnogurským a jeho okolím na súdy a sudcov Slovenskej republiky pod pláštikom profesionálnej a osobnostnej čistoty súdneho stavu na Slovensku, v skutočnosti smerujú k politicko-straníckemu, teda mocenskému ovládnutiu vedení súdov a k zastrašeniu ostatných sudcov tak, aby sa spriechodnili chystané či na súde prejednávané najmä politické, ale tiež majetkovoprávne procesy, a to podľa želaní a predstáv voluntaristických politikov vládnej koalície.

    Ako sa teda, pán minister Čarnogurský, staráte o rezort vám zverený? O viacerých nedostatkoch hovoril už predkladateľ tohto návrhu. Preto ešte raz pripomeniem zásadné výhrady poslaneckého klubu HZDS voči vášmu ministrovaniu v rezorte spravodlivosti.

    Po prvé. Základný dokument, z ktorého by sa mala odvíjať činnosť ministra spravodlivosti, je Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, najmä v jej časti spravodlivosť. V tejto súvislosti je potrebné povedať, že tých pár riadkov venovaných súdnej moci na Slovensku v tomto dokumente by si žiadalo širšiu analýzu, pretože politické proklamácie uvedené doslova v niekoľkých vetách vlastne nedávajú žiadny pevný rámec programovej činnosti tohto rezortu. Navyše pán minister Čarnogurský nehlasoval za Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, to znamená, že v kontexte tohto zásadného materiálu vlády Slovenskej republiky zrejme nemožno vyvodiť ani osobnú politickú zodpovednosť pána ministra Čarnogurského.

    Základná otázka pre poslancov vládnej koalície stojí tak: Môže mať dôveru parlamentnej väčšiny minister, člen vlády, ktorý je proti samotnému programu vlády? V rámci programového vyhlásenia vlády sa totiž v parlamente zároveň vyslovuje konštitutívna dôvera vláde. Tým, že parlament dôveru vláde pána Dzurindu na začiatku vyslovil, zároveň vyslovil dôveru pánovi ministrovi Čarnogurskému, ktorý bol proti tomuto programu vlády. Inými slovami, parlamentná väčšina dala dôveru ministrovi, ktorý je proti konštitutívnemu obsahu činnosti vlády.

    Ale aj to je zrejme dôsledok tej veľkej zmeny na Slovensku, musíme si na to zvyknúť. Nekoncepčnosť a nejasnosť programu vlády v oblasti rezortu spravodlivosti vyplýva zrejme tiež z toho, že garantom jednotlivých častí programového vyhlásenia vlády sú jednotliví ministri vlády Slovenskej republiky, pričom pán minister Čarnogurský až do poslednej chvíle pri kreovaní tejto vlády vlastne nevedel, aký rezort bude poctený jeho vedením. On sám mal ambície predovšetkým na ministra obrany, resp. ministra zahraničných vecí a až nakoniec sa musel uspokojiť s rezortom ministerstva spravodlivosti.

    Po druhé. Pri nástupe do funkcie pán minister Čarnogurský začal netradične. Odvolal naraz všetkých funkcionárov na okresných a krajských súdoch a nariadil tajné voľby týchto funkcionárov sudcami týchto súdov. Tento postup, pán minister Čarnogurský, bol evidentne protizákonný, pretože minister spravodlivosti môže konať iba v súlade s ustanovením článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Na Slovensku neexistuje zákonná úprava takéhoto výberu súdnych funkcionárov. Napriek tejto nezákonnosti bolo ľudsky akceptované to, že ako veľký demokrat nechávate výber súdnych funkcionárov na samotných sudcoch. Tak ako plynul čas, tak aj veľký demokrat začal realizovať výmeny súdnych funkcionárov nie na základe vôle sudcov, ale dokonca proti ich výslovne prejavenej vôli. Hovoril som už v minulej interpelácii o prípade obsadenia funkcie predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici titulom politickej trafiky za dobré služby v prospech tejto vládnej koalície, hovoril som tiež o výmene predsedníčky a podpredsedu Krajského súdu v Bratislave na základe silového hľadania dôvodov ich odvolania. V týchto prípadoch minister spravodlivosti konal proti vôli a vyjadreniam sudcovských rád a samotných kolektívov sudcov.

    Posledný príklad stojí za to spomenúť. Odvolanie predsedu Krajského súdu a Okresného súdu v Žiline, abdikácia podpredsedu tohto krajského súdu, štiepenie stavovskej organizácie sudcov, pridelenie nových predsedov na tieto súdy absolútne neakceptovaných sudcovskými kolektívmi, ktorých jedinou devízou bolo to, že patria k vyvoleným zo Združenia sudcov Slovenska. Dnes už je viacerým sudcom jasné, že Združenie sudcov Slovenska obhajuje nie záujmy sudcov voči ministrovi, ale záujmy ministra spravodlivosti voči sudcom. Toto je dôsledok mocenského pôsobenia pána Čarnogurského v tomto rezorte, ktoré je v príkrom rozpore s tvrdeniami pána ministra na začiatku jeho ministerskej éry. Pán minister Čarnogurský v tom čase okrem iného uviedol, že vždy bude rešpektovať stanovisko a výber samotného sudcovského kolektívu a podľa tohto kritéria sa bude riadiť aj v budúcnosti.

    Vo svetle jeho neskorších a najmä dnešných krokov možno považovať tieto slová za preukázané klamstvo, pretože všetky výmeny súdnych funkcionárov sa udiali proti vôli sudcovských rád a sudcovských kolektívov jednotlivých súdov a v prípade predsedu Krajského súdu v Žiline aj proti vôli Združenia sudcov Slovenska. Naopak, noví predsedovia v Žiline nezískali ani jeden podporný hlas zo sudcovského prostredia, samozrejme, okrem prirodzenej podpory zo strany Združenia sudcov Slovenska. Pán minister Čarnogurský odôvodnil odvolanie predsedu Okresného súdu v Žiline nepredložením majetkového priznania v dôsledku ním obývaného luxusného domu. Pán minister, zasa sa vrátime k vášmu chápaniu morálky versus právo. Ako minister musíte dodržiavať zákon. Vy musíte vedieť, že ak niet takej povinnosti vyplývajúcej pre predsedu súdu zo zákona, nemôžete ňou zdôvodniť váš krok. Aj keď by ste mali stokrát pravdu, nemôžete odvolať predsedu súdu preto, že nesplnil protizákonný príkaz ministra spravodlivosti.

    Včera z vášho stretnutia so sudcami Slovenska zaznelo okrem iného, že sú, myslím, piati sudcovia či súdni funkcionári, ktorí vám neodovzdali majetkové priznanie, podotýkam zároveň, na čo nie je zákonná povinnosť. Jedného ste odvolali z funkcie a voči ostatným podľa zverenej informácie nebudete prijímať žiadne opatrenia. Zase tu existujú vaše dve morálky, pán minister spravodlivosti? Mimochodom, predsedníčku Krajského súdu v Bratislave ste odvolali so zdôvodnením, že nedostatočne ako nadriadený pracovník kontrolovala inštitút zákonného sudcu, a nie tak dávno ste v ústavnoprávnom výbore zdôvodňovali potrebu nezvolenia jedného sudcu z Okresného súdu Bratislava 2 práve z dôvodu porušenia princípu zákonného sudcu. V tomto prípade ste však nevyvodili žiadnu konečnú zodpovednosť voči jeho nadriadenému pracovníkovi. Za to isté jedného odvolám a druhého nie? Toto je zase doslova klasické pôsobenie pána ministra Čarnogurského v jeho rezorte. Ak by indície, trestné oznámenia, subjektívne názory mali byť dôvodom na odvolávanie súdnych funkcionárov, tak by ste vy sám museli dávno abdikovať na funkciu ministra. Veď na vás predsa bolo napríklad dané trestné oznámenie za marenie minulého referenda tým, že v čase moratória ste mediálne ovplyvňovali občanov, ako majú hlasovať v tomto referende. A to už nehovorím o tom, že v prípade predsedu Krajského súdu v Žiline doktora Hudáka, za ktorého sa postavili okrem všetkých dotknutých sudcovských kolektívov aj predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ste absolútne nevysvetlili váš krok a že v tomto kroku sa nemáte absolútne o čo oprieť.

    Náš názor v klube HZDS je taký, že tieto výmeny majú priamu príčinnú väzbu na prípravu politických procesov na súdoch. Pre vás by bolo najlepšie, keby ste mohli vyšetrovateľov polície typu pána Ivana, generála Ivora a ďalších dočasne premiestniť na súdy, pretože oni by boli dostatočnou zárukou úspešnosti politických káuz. Ale pretože to nejde, tak za predsedov týchto súdov dosadíte vám politicky lojálnych a zaviazaných súdnych funkcionárov, a to aj proti vôli sudcov. Vaše politické a mocenské hry, pán minister Čarnogurský, za výdatnej pomoci Združenia sudcov Slovenska a politického hovorcu KDH pána Lipšica naštartovali politizáciu jednej z mocí v štáte, súdnej moci, ktorá je ústavne nezávislou. Toto je váš najväčší negatívny počin, ktorým ste doslova zneužili funkciu ministra spravodlivosti.

    Aj keď sudcovská obec nebola väčšinovo politicky naklonená našej predchádzajúcej vláde, žiadny minister si nedovolil robiť v tomto rezorte také kroky, ktoré by korešpondovali s dnešnou situáciou. Slovami ste od začiatku proklamovali potrebu zvýraznenia súdnej samosprávy, ale skutkami toto výslovne popierate a terajšiu pozíciu súdnej moci zrejme na dlhý čas konzervujete v terajšej, možno ešte v horšom stave, podotýkam, pre sudcov.

    Keď sme už pri tých sľuboch, pán minister Čarnogurský veľmi jasne povedal po svojom nástupe do funkcie ministra, že dáva sudcom na jeden rok samosprávu na čestné slovo a po uplynutí tohto času tak urobí aj cestou novelizácie príslušných právnych predpisov. Nuž za takúto súdnu samosprávu, ktorá tu bola v minulom roku na základe čestného slova pána ministra Čarnogurského, by sa nemusel hanbiť ani právny filozof pôvodnej socialistickej zákonnosti súdruh Višinský.

    Ten, kto by mal urobiť komparáciu vašich slov spred roka s tými, ktoré hlásate dnes, by zistil veľakrát absolútnu protirečivosť. Ak budete toto, pán minister, popierať, veľmi rád pri najbližšej príležitosti budem toto dokumentovať kompletnými vašimi citátmi. Niečo som už naznačil aj v tomto príspevku.

    Po tretie. Každý rezort vlády by mal mať svoju koncepciu na budúce obdobie. V rezorte ministerstva spravodlivosti takýto materiál neexistuje. Nejaké informácie, správy či štatistiky boli síce spracované a poskytnuté aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ale tieto nedosahovali a ani nedosahujú úroveň zásadného koncepčného materiálu v oblasti napríklad súdnictva či väzenstva, mám na mysli napríklad materiál na rokovaní ústavnoprávneho výboru na jeho 25. schôdzi v apríli 1999.

    Dovoľte, aby som vám, pán minister, pripomenul, že ani Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ani žiadny iný dokument neurčuje dnešnú líniu ministerstva spravodlivosti v naznačenom smere. Navyše, a to je samo osebe dôvodom na vašu abdikáciu, ani nechcete na túto tému komunikovať s príslušným parlamentným výborom. Keď ste boli ešte v mesiaci október 1999 urgovaný predsedom ústavnoprávneho výboru na podanie informácie o súčasnom stave súdnictva a o samostatnej rozpočtovej kapitole Najvyššieho súdu, na túto výzvu ste v uloženom čase nereagovali a materiál, ktorý ste následne predložili, absolútne nekorešpondoval s tým, čo chcel počuť ústavnoprávny výbor. Preto ústavnoprávny výbor vám, pán minister, vrátil zle spracovaný materiál a boli ste výborom požiadaný o prepracovanie tejto správy podľa požiadaviek výboru, pretože neobsahoval požadované informácie o stave súdnictva Slovenskej republiky z hľadiska súčasného stavu a krokov do ďalšieho obdobia.

    Vaša celá koncepcia súdnictva do budúcnosti spočíva v tom, že ak parlament príjme ústavné zmeny o zmene voľby sudcov a o vzniku samosprávneho orgánu súdnej moci, potom začnete napĺňať to, čo ústava upraví. Ak má byť vlastnou koncepciou vášho rezortu poslanecká iniciatíva na novelu ústavy, na čo je vlastne ministerstvo spravodlivosti a vláda? Inými slovami povedané, ak pre megalomániu politicky účelového projektu veľkej zmeny našej ustavy a pre zle zvolenú taktiku rokovania o tejto novele táto nebude schválená, vy ako minister spravodlivosti toto proste konštatujete a poviete, niekedy nabudúce? Čo ste vy osobne, pán minister Čarnogurský, urobili pre to, aby do parlamentu bola predložená veľmi malá novela Ústavy Slovenskej republiky, ktorá by tento problém vo vzťahu k súdnej moci vyriešila? Pravdu asi dnes majú tí, ktorí tvrdia, že záujem na posilnení súdnej nezávislosti, tak ako ste to proklamovali po voľbách a tesne po nich, už nemáte. Bolo by korektné takto to povedať aj sudcom na Slovensku. To, aký záujem máte o súdnu moc na Slovensku a jej zlepšovaní, najlepšie dokumentuje skutočnosť, že ako minister spravodlivosti sa verejne a veľmi razantne venujete napríklad zneniu zmluvy o deblokáciách z Ruska. Za týmto účelom úkolujete aj pracovníkov spravodlivosti, hoci tí by mali predovšetkým pracovať na veciach pôsobnosti vášho ministerstva.

    Ďalší váš významne prezentovaný záujem ministra spravodlivosti spočíval napríklad v otázkach personálneho zloženia najvyšších orgánov v Devín banke, alebo pri vašom razantnom vystúpení v súvislostí s Branným zákonom či zákonom o civilnej službe. Vo všetkých týchto projektoch ste sa prezentovali, že vypracujete, doplníte, upravíte príslušné návrhy zákonov a zmlúv, ale legislatívne návrhy vo vzťahu k súdnej moci, či už ústavnej, alebo zákonnej podoby, vás nechávajú chladným a pasívnym.

    Podľa vášho reálneho správania program vlády nemá plniť vláda, ale iniciatívna skupina poslancov, navyše dnes už s relatívnym úspechom. V tomto kontexte samozrejme, že nemôžem nespomenúť vašu osobnú iniciatívu v súvislosti s návrhom ústavného zákona o zrušení amnestie a rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky. O tom už bolo hovorené, preto len krátko pripomeniem v kontexte tohto príspevku. Aj v tomto prípade, pán minister, potvrdzujete, že vaším subjektívnym názorom, vašou subjektívnou morálkou búrate zákon, a najmä Ústavu Slovenskej republiky. Isté alibi tu máte. Nehlasovali ste za túto ústavu, prečo by ste ju potom nemali búrať.

    Po štvrté. Ďalšej zjavnej nezákonnosti ste sa, pán minister, dopustili aj pri zriadení Úradu na dokumentáciu zločinov komunizmu. Na rozdiel od mnohých iných musím konštatovať, že ľudsky a politicky túto iniciatívu neodmietam, ale to ešte neznamená, že možno takýto úrad zriadiť v rozpore so zákonom, či dokonca protizákonne. Bez novely kompetenčného zákona nemôžete zakladať žiadne nové úrady na svojom ministerstve. Toto predsa musíte vedieť. Prečo ste aspoň v parlamente neurobili legislatívny pokus na legalizáciu tohto stavu? Ste si vedomý toho, že je tu aj prípadná pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu v tom, že ak poskytujete finančné prostriedky na činnosť protizákonne zriadeného úradu, že niekto tu bude niesť právnu zodpovednosť za tento krok a že možno celkom zdiskredituje aj pôvodne dobrú myšlienku? Minister spravodlivosti predsa viac ako iní ministri musí zvyšovať právne vedomie celej spoločnosti. Vy vo všetkých spomenutých krokoch vedome vystupujete proti ústave a zákonom.

    Ako budovať právny štát a demokraciu, ak minister spravodlivosti bez začervenania v tvári neustále dáva návod každému občanovi Slovenska: Ak si myslíš, že máš pravdu ty, vykašli sa na ústavu a zákon. Rob podľa toho, čo si myslíš.

    Využívam túto situáciu a zároveň predkladám procedurálny návrh o tom, aby sme o vyslovení nedôvery ministrovi spravodlivosti hlasovali tajne. Pán minister, myslím si, podporí túto iniciatívu.

    Záverom použijem možno expresívnejší výraz na dnešnú situáciu vo vzťahu ku kompetentnosti ministra spravodlivosti v jeho rezorte, ale neviem nájsť iné prirovnanie.

    Pán minister Čarnogurský, ste možno dobrý politický hráč, ale ste mizerný minister spravodlivosti. Nečakajte na to, kedy vás odvolajú vaši, a dajte priechod kompetentnosti v rezorte ministerstva spravodlivosti. Odstúpte sám. Myslím si, že náročný politický čas, ktorý vás čaká v KDH, si vás bude žiadať ako celú osobu, inak tým bude trpieť váš politický záujem a, samozrejme, tiež záujem sudcov a súdov na Slovensku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brňáka sa hlási päť poslancov. Posledný pán poslanec Rakús. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Brňáka k tej časti, kde hovoril o majetkových priznaniach, ktoré si pán minister spravodlivosti vyžiadal od sudcov Slovenskej republiky. Ide o jeho čisto súkromnú iniciatívu bez akéhokoľvek zákonného podkladu. Touto jeho súkromnou iniciatívou sa porušujú základné občianske práva sudcov Slovenskej republiky ako občanov tohto štátu, ktorí majú právo na to, aby sa chránil ich súkromný majetok, aby sa chránila ich osobnosť. Divím sa sudcom Slovenskej republiky, že sa neobrátili na Ústavný súd, akým spôsobom a hrubým, flagrantným spôsobom porušuje minister spravodlivosti ich najzákladnejšie ľudské právo.

    Pán minister spravodlivosti, čo robíte s tými materiálmi o majetkových pomeroch, ktoré ste zhromaždili u seba ako súkromná osoba na základe súkromnej iniciatívy, na základe toho, čomu sa hovorí Ordnung Rechts? To bola iniciatíva, ktorú presadzovali hitlerovci, keď okupovali jednotlivé krajiny. Vy tiež presadzujete svoje osobné právo. Ale právo má slúžiť celospoločenskému prospechu. Viem, že ste tie informácie potrebovali na diskreditáciu sudcov Slovenskej republiky, pretože už pán Pittner možno s pánom Palkom a ďalšími majú informácie o tých, ktorí boli v ŠtB. Takisto ich môžu zneužívať na vydieranie svojich politických protivníkov. Nie je to čestná hra, ktorá by bola v súlade so zákonmi tohto štátu, so zákonmi civilizovanej demokracie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    nie som spokojná s tým, akým spôsobom sa i naďalej odvolávajú predsedovia súdov. Najnovšie bol odvolaný z funkcie predsedu Okresného súdu v Trnave JUDr. Gunzel, ktorý skutočne musel pracovať za veľmi sťažených okolností, pretože namiesto 25 sudcov rozhodovalo len 17 sudcov. Odvolaný predseda okresného súdu sa prejavoval ako nezávislý sudca, možnože to bola chyba, a mal plnú dôveru sudcov, teda svojich kolegov. Táto dôvera sa plne prejavila pri hlasovaní a pri stanovisku trnavských sudcov, keď vlastne len štyria sudcovia mu nedali svoju dôveru, čiže ho nepodporili. Pán minister nerešpektoval rozhodnutie sudcovského stavu, rozhodnutie trnavských sudcov a podpísal odvolanie predsedu Okresného súdu v Trnave pána Gunzela. Pýtam sa, aká je to demokracia, keď sa nerešpektuje stanovisko sudcovského stavu. Plne si preto vážim rozhodnutie podpredsedníčky trnavského súdu pani Hanzlíkovej, ktorá na protest proti nerešpektovaniu stanoviska sudcovského stavu v Trnave sa jednoducho vzdala svojej funkcie. Ale, pán minister, vaše stanoviská, vaše reakcie pri odvolávaní a vymenúvaní nových sudcov si skutočne nemôžem vážiť, pretože ak má byť demokracia, tak by ste mali jednoducho rešpektovať rozhodnutie...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Brňák, ste desať rokov v politike. Začínali sme rovnako. Prešli ste všetkými stranami, najdlhšie ste boli v HZDS. Doteraz vás nikto ešte nenavrhol do vlády. Neboli ste nikdy vo vláde, preto obdivujem tú takú erudíciu, ktorú tu predstierate na to, aby ste posudzovali jeden rezort vlády. Proste zrejme nemáte na to, aby ste boli vo vláde, a preto zo závisti zúrite. To je prvá vec. Navyše záujem, myslím si, máte, veď vy ste tam boli, vy ste boli, každý má záujem.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Po druhé. Ste slabý právnik. Povedali ste, že keďže pán Čarnogurský hlasoval proti programovému vyhláseniu vlády, že ho to neviaže. Vážený pán poslanec, to je také tvrdenie, ako keby sme my povedali, že tí, čo hlasujeme proti zákonom, ktoré tu vzniknú, ich nemusíme dodržiavať a že nás neviažu. To je sila vašej právnickej argumentácie. S pribúdajúcimi rokmi nejako klesá.

    Po tretie. To ma najviac zaujalo. Vy ste autorom protikomunistického zákona. Kdekoľvek, kde je Konfederácia politických väzňov, všade sa strkáte, vždy ste na fotografiách. Navštevujete konfederáciu. Prosím vás, majte aspoň toľko cti, povedzte im, že ako jeden z dôvodov na odvolanie ministra Čarnogurského ste dali, že zriadil Úrad na dokumentáciu komunizmu. Áno, tak to bolo.

    A pán poslanec Slobodník...

  • Hlasy z pléna.

  • ... ale majte tú silu a povedzte im to a ja im to tiež poviem a tiež im možno poviem, že nemôžete tam chodiť aj vy, aj ja. Proste nejde to dokopy. Nemôžete tam chodiť aj vy, aj ja. Toľko ešte cti by som si rád podržal.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán predsedajúci, ak dovolíte, dovolím si v súvislosti s odvolávaním ministra spravodlivosti, teda človeka, ktorý má strážiť zákon, vás upozorniť, že okrem všetkých zákonov, ktoré porušujete - zákon o rokovacom poriadku a podobne -, porušujete aj zákon o rokovaní Národnej rady. Jednoducho sa tu niekto postaví a dáte predĺženie, dáte nočné rokovanie, porušujete práva a smutné je, že to navrhuje práve aj bývalý veľký odborár pán Kováč, porušujete aj práva zamestnancov Národnej rady. Je to nedôstojné a pozrite sa na tie rady v bufete.

    Dovolím si upozorniť, aby to vedeli všetci vaši voliči, že predseda parlamentu sa začiatkom januára vyhrážal, ako bude dbať na dodržiavanie pracovnej morálky a disciplíny poslancov. Je to hanba. Je to hanba, čo robíte. Znovu upozorňujem, porušujete zákon a práva zamestnancov Národnej rady.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán poslanec Brňák,

    musím uznať, že váš prejav bol veľmi kultivovaný. V každom prípade oveľa a neporovnateľne kultivovanejší ako sú prejavy pána poslanca Cupera. Predsa však musím povedať, že z toho celkovo dobrého dojmu, z tej kultivovanosti mi zostal pocit akýchsi slovných ekvilibristík, ktoré sa tu vyskytli. Napríklad v tej spojitosti, ktorú spomenul pán poslanec Mikloško a týka sa to hlasovania o programovom vyhlásení vlády, lebo hoci všetkým nám je dobre známe, že to hlasovanie proti sa netýkalo celého programového vyhlásenia vlády, ale istých bodov, ku ktorým sa vlastne nemal možnosť nejako ináč vyjadriť len vlastne tým, že hlasoval proti akoby celému programovému vyhláseniu vlády. Z toho ste potom urobili záver, akoby ho vlastne to programové vyhlásenie vlády neviazalo a podobne. Viete, ak sa takýto rozpor medzi istými premisami a zrazu istým generalizovaným a nadhodnotením záverom vyskytne, mne to pripadá ako slovná ekvilibristika a trošku to potom spochybňuje aj tie argumenty, ktoré ste vyslovili v iných oblastiach.

    Ďakujem.

  • Ako ďalší do rozpravy je prihlásený za klub SDK pán poslanec Palko.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som sa úvodom svojho vystúpenia vyjadril k tvrdeniam uvedeným v odôvodnení návrhu poslancov HZDS na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti.

    Hneď v prvej vete sa hovorí, že minister spravodlivosti Ján Čarnogurský od svojho nástupu do funkcie sústavne vyvíja snahu o politické ovládnutie a zneužitie nezávislej súdnej moci Slovenskej republiky. Ihneď vzniká legitímna otázka, čo je konkrétnym prejavom tejto údajnej snahy o ovládnutie súdnictva. To, že minister Čarnogurský prvýkrát v histórii slovenského súdnictva zorganizoval tajné voľby funkcionárov okresných a krajských súdov, pričom tieto voľby sa konali na základe personálnych návrhov od Združenia sudcov Slovenska a od sudcovských rád? Je prejavom snahy o ovládnutie súdnictva to, že minister vymenoval funkcionárov týchto súdov do funkcií na základe týchto demokratických tajných volieb, hoci tak vôbec nebol povinný urobiť? Mimochodom, na základe výsledkov týchto volieb sa do funkcií dostalo 80 percent tých ľudí, ktorí tam boli aj predtým za pôsobenia bývalej vládnej koalície. To, čo Ján Čarnogurský teda urobil, istotne nie je žiadnou snahou o ovládnutie súdnictva, ale naopak, je to kladenie základov sudcovskej samosprávy.

    Rovnako nedôveryhodne pôsobí v odôvodnení návrhu tvrdenie o akýchsi neprofesionálnych politických výmenách funkcionárov okresných a krajských súdov. Bolo vari politickou výmenou odvolanie predsedníčky Krajského súdu v Bratislave a podpredsedu Krajského súdu v Bratislave pre trestný úsek? Veď argumentom na ich odvolanie bol výsledok kontroly, ktorú vykonalo ministerstvo spravodlivosti na krajskom súde, a výsledkom tejto kontroly bolo zistenie, že nebol dodržiavaný rozpis prideľovania prípadov a že v prideľovaní prípadov vládla úplná svojvôľa.

    Bolo vari politickou a nekvalifikovanou výmenou výmena predsedu Okresného súdu v Žiline? Veď išlo o sudcu, ktorý odmietol výzvu ministra spravodlivosti, aby vysvetlil pôvod svojho majetku. Čo máte proti tomu, panie poslankyne a páni poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, aby okresný sudca vysvetlil pôvod majetku, ktorý je evidentne väčší, než môže sudca nadobudnúť poctivým spôsobom vykonávania svojej práce sudcu. A ako je v súlade s očistou súdov od korupcie, ak vo funkcii predsedu okresného súdu zotrvá človek, ktorý nechce preukázať pôvod svojho majetku? Vo vládnom vyhlásení tejto vlády je aj boj proti korupcii a tam, prosím, hľadajte príčinu odvolania okresného sudcu Polku. Ak hovoríte, že išlo o politickú výmenu, tak máte pravdu iba v tom zmysle, že boj proti korupcii je politikou tejto vlády a aj politikou ministra spravodlivosti.

    Je vari politickou výmenou odvolanie predsedu Okresného súdu v Trnave? Isteže nie. Veď tento nedal zvoliť nových prísediacich na súdoch po uplynutí funkčného obdobia doterajších prísediacich, čím spôsobil neprávoplatnosť mnohých rozhodnutí súdov, pani poslankyňa Kolláriková.

    Teda summa summarum reči o nekvalifikovaných politických výmenách vôbec neobstoja.

    Teraz mi dovoľte vyjadriť sa k výčitke, že Ján Čarnogurský dal vypracovať ako minister návrh ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii. Tento ústavný zákon z právnej stránky odobrili mnohé právnické kapacity Slovenska, právnici, ktorí sa v právnickej brandži prinajmenej vyrovnajú. Prinajmenej vyrovnajú právnikom HZDS, preto nepovažujem za potrebné venovať sa právnej stránke námietok, ktoré vznáša Hnutie za demokratické Slovensko v odôvodnení. Budem sa venovať len obsahovej stránke.

    Počas vlády HZDS došlo k spáchaniu závažných aj násilných brutálnych trestných činov, zo spáchania ktorých je podozrivý politik HZDS a vysokí funkcionári Slovenskej informačnej služby z toho obdobia. Mečiarove amnestie týchto trestných činov, ktoré vyšli v Zbierke zákonov, sú súčasťou právneho systému Slovenskej republiky, dostali pomenovanie právom ako samoamnestia. Predstavujú dnes kriminálny prvok v našom právnom systéme. Štát môže stáť iba na mravných hodnotách, na mravnom právnom systéme a iba na mravných hodnotách. Nie je možné, aby štát stál sčasti na mravných hodnotách, ale sčasti na elemente, ktorý je kriminálny a nemravný. Ak v právnom systéme zostáva nemravný zločinecký prvok, tak je ohrozená kvalita slovenskej štátnosti.

    V tejto súvislosti by som rád poznamenal, že nie je to žiadna náhoda, že to bol Ján Čarnogurský vo vedení ministerstva spravodlivosti, ktoré vypracovalo tento návrh zákona. Je to skôr výsledkom logiky vývoja a istej kontinuity. V období rokov 1991 a 1992 som nebol v aktívnej politike, ale som pozorne sledoval politiku predsedu KDH, čo sa týka štátoprávneho usporiadania Slovenska. Ján Čarnogurský bol vtedy politikom, ktorý hovoril o samostatnej slovenskej hviezdičke, o samostatnosti Slovenska, demokratického Slovenska v budúcej zjednotenej demokratickej Európe. Bolo to v čase, keď pri všetkej úcte k národnému cíteniu predstaviteľov HZDS, niektorí títo predstavitelia vtedy ešte podporovali myšlienku federácie. Zároveň bol Ján Čarnogurský jediným politikom, ktorý už vtedy si kládol otázku nielen o tejto samostatnosti, ale aj o kvalite tejto samostatnej slovenskej štátnosti. Vývoj mu dal za pravdu a dnes musíme s námahou bojovať o túto kvalitu samostatnej slovenskej štátnosti. Prejavom tejto snahy o vysokú kvalitu samostnej slovenskej štátnosti je aj návrh ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii. Považujem to len za prejav vlastenectva Jána Čarnogurského aj za prejav vlastenectva všetkých, ktorí tento ústavný zákon podporujú.

    Som veľmi rád, že nemusím iba vyvracať útoky HZDS voči ministrovi spravodlivosti, ale že môžem uviesť i mnoho faktov o tom, že na ministerstve spravodlivosti sa vykonalo pod vedením Jána Čarnogurského množstvo práce. Dovoľte mi pripomenúť vypracovanie novely Trestného zákona, ktorú už tento parlament schválil minulý rok. Obsahovala zavedenie nových skutkových podstát trestných činov, ktoré súvisia s úplatkárstvo a korupciou. Presadil, že prechovávanie detskej pornografie, tejto pliagy európskej dekadencie tohto obdobia, sa stalo trestným činom. Bola zavedená trestnosť trestného činu podvodného úpadku. Bola zavedená trestnosť nevyplatenia mzdy a odstupného. Boli zavedené pojmy organizovaná skupina a zločinecká skupina. Bola tam zavedená možnosť mimoriadneho zníženia trestu pre páchateľa, ktorý napomôže odhaleniu zločineckej skupiny. To sú zaiste významné inštrumenty v boji proti organizovanému zločinu.

    Ministerstvo vypracovalo novelu Trestného poriadku, v ktorej bol zavedený inštitút začatia trestného stíhania vo veci, po čom dlho volali vyšetrovatelia, pretože to umožňuje vykonanie úkonov ešte predtým, než je známa osoba, voči ktorej môže byť vznesené obvinenie. V tejto novele bol zriadený inštitút špecializovaného agenta na odhaľovanie korupcie. Bola zavedená možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku sťažnosti pre porušenie zákona aj voči rozhodnutiam, ktoré nadobudli právoplatnosť na prvostupňovom súde. Ministerstvo vypracovalo dnes už schválenú parlamentom novelu Exekučného poriadku, ktorá vytvorila konkurenčné prostredie v exekútorskom stave. Vo vláde je predložený návrh novely zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý umožní nielen možnosť likvidácie podniku, ale možnosť reorganizácie, čím sa umožní oživenie podniku. Vo vláde je predložená novela Občianskeho a súdneho poriadku, ktorá umožní zrýchlené a efektívne súdne konanie. Ministerstvo vypracovalo nový návrh zákona o sudcoch, sudcovský kódex, ktorý zvyšuje kompetencie sudcovskej samosprávy.

    Pán poslanec Brňák tu hovoril o tom, že minister Čarnogurský má zlú povesť v sudcovskom stave a že je zlým ministrom. Dovoľte mi v tejto súvislosti citovať z vyhlásenia predsedov krajských súdov, ktoré prijali 1. februára tohto roku v Omšení. Citujem z tohto vyhlásenia:

    "Slovensko je napadnuté korupciou. Hovoria o tom medzinárodné výskumy i reakcie našej verejnosti. Korupcia zasiahla, žiaľ, aj sudcov. Tým je do veľkej miery spochybnená nezávislosť, nestrannosť, mravnosť a dôveryhodnosť slovenskej justície. Preto podporujeme taký prístup ministra spravodlivosti k problematike korupcie, ktorý sa s ňou snaží vysporiadať. Vnímame ho ako úprimné a potrebné úsilie o povznesenie mravnosti slovenskej justície, aby spĺňala všetky atribúty vyspelého demokratického súdnictva. Uvedomujeme si, že len snaha ministra spravodlivosti sama osebe nestačí. Je to predovšetkým vnútorná úloha a záujem sudcovského zboru. Preto sa aj my, predsedovia krajských súdov, ako predstavitelia štátnej správy súdov hlásime k tomuto úsiliu a veríme, že spoločne s ministrom spravodlivosti a so všetkými čestnými súdcami dokážeme občanom Slovenska, že máme úprimný záujem zvyšovať dôveryhodnosť súdnictva." Toľko citát z vyhlásenia predsedov krajských súdov, ktorý podpísali predsedovia všetkých ôsmich krajských súdov plus predseda Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne.

    Chcem pripomenúť, že väčšina z týchto signatárov bola zvolená v tajných voľbách do týchto funkcií. Zároveň platí, že väčšina z nich bola v týchto funkciách aj v minulom volebnom období za vašej vlády, pán poslanec Brňák.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, summa summarum záver je jednoduchý. Hnutie za demokratické Slovensko nemá a nie je schopné uviesť žiadny vecný dôvod na odvolanie Jána Čarnogurského z funkcie ministra spravodlivosti. Ak sú nejaké dôvody zo strany Hnutia za demokratické Slovensko, sú to dôvody len a len výsostne politické. Analyzujme, o aké politické dôvody ide. Naša krajina prešla za posledných 10 rokov obrovským zápasom o demokratickú Slovenskú republiku. Začalo to obdobím novembra 1989, keď sa v nežnej revolúcii zrodila demokracia. Ján Čarnogurský bol jednou z kľúčových postáv tých dní.

    V období 1990 - 1992 sa položili základy vtedy ešte nie samostatnej Slovenskej republiky ako demokratického štátu. Veľkú časť tohto obdobia bol predsedom slovenskej vlády Ján Čarnogurský. Bolo to zároveň obdobie, keď sa rodila samostatná štátnosť. Ak bol na Slovensku politik, ktorý stál na pozíciách samostatnej slovenskej štátnosti, ale nie hocijakej, ale takej s vysokou kvalitou, kvalitou, aká je obvyklá v demokratickej Európe, tak to bol Ján Čarnogurský. Potom prišlo obdobie nástupu autoritatívneho režimu Vladimíra Mečiara, opäť došlo k vzopätiu demokratických síl, kľúčovou postavou tohto zápasu na strane demokratických síl bol Ján Čarnogurský. Neváhal priniesť akúkoľvek osobnú obeť. I tú, že nekandidoval do parlamentu, hoci sa tým politicky oslabil.

    Teraz, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, došiel čas na to, aby som sa poďakoval Hnutiu za demokratické Slovensko za to, že preukázalo v tejto veci, v tejto veci, že má istú pamäť. HZDS si dobre pamätá, kto stál v čele desaťročného zápasu o demokratickú Slovenskú republiku. Chcem vám poďakovať, že ste to týmto vaším návrhom na odvolanie pripomenuli celému Slovensku, pretože ľudia niekedy zabúdajú. HZDS si pamätá i to, na ktorej strane tohto zápasu stálo ono, a preto dáva návrh na odvolanie Jána Čarnogurského. My si tiež pamätáme, kto stál v čele desaťročného zápasu o demokratickú Slovenskú republiku. Preto môže Ján Čarnogurský rátať s našou podporou a dôverou.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Palka sa hlási 11 poslancov. Posledná je pani poslankyňa Podhradská. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Cuper.

  • Vážený pán poslanec Palko, ale, tuším, vy ste sa volali pôvodne aj inak,

    podľa vašej zvrátenej logiky, keď sa na Slovensku stal politický zločin, za jeho spáchanie je automaticky zodpovedný pán riaditeľ Slovenskej informačnej služby len preto, že bol vtedy riaditeľom Slovenskej informačnej služby. Ale podľa tej istej logiky by som ja mohol obviniť vaše hnutie KDH, vášho predsedu z vraždy Remiáša, lebo sa stala jednoducho pod oknami jedného exponovaného politika KDH, ktorý je starostom v Karlovej Vsi. To je presne tá istá zvrátená logika, ktorou vy obhajujete konanie, ktorým ste obvinili jedného nevinného človeka, ktorému nebolo nič dokázané.

    Pán Palko, kedysi som vám povedal, že ste netvor, opakujem to znova. Vy sa spoliehate len na to, že ste sa narodili v Čuňove a že to možno raz pričleníte k Maďarsku, a tým sa zbavíte zodpovednosti pred občanmi Slovenskej republiky. Neberte meno slovenského národa, Slovenskej republiky nadarmo a nehovorte o nejakom chráme, ktorý vy tu chcete budovať, pretože vy na to nemáte nijaké morálne právo. Vy ste tento štát nechceli, vy ste proti nemu bojovali. Vo Federálnom zhromaždení v Národnej rade ste sa k nemu neprihlásili, obviňovali ste nás z barbarstva, že chceme rozbiť kvitnúci federálny štát. Tak nehovorte tu o takýchto veciach a neobhajujte človeka, ktorý tento štát nechcel, ani vy ste ho nechceli, a nehovorte o nejakom chráme demokracie, ktorý vy ste stavali. Vy ste stavali a staviate jednoducho nezákonnosť.

  • Pán poslanec Palko obhajoval politické kvality pána ministra Čarnogurského. Niektoré z nich sú nespochybniteľné, len je zarážajúce, že mu taký politický diletant, ako je Mikuláš Dzurinda, prerástol cez hlavu. Keď tu pán poslanec Palko hovoril o vnášaní demokratických prvkov do súdnictva Slovenskej republiky, o demokratických tajných voľbách sudcov, predsedov okresných súdov, nepopierame to, že také niečo prebehlo, ale dnes je už iná skutočnosť. Mnoho predsedov okresných a krajských súdov už nie sú predsedami okresných a krajských súdov. Čiže i toto bola len zásterka na zavádzanie nových demokratických prvkov do súdnictva. Skutočnosť však ukazuje na tvrdú realitu, pred ktorú pán minister Čarnogurský postavil týchto prominentov súdnictva v okresoch a krajoch.

    Prečo by bol sudca okresného súdu povinný preukazovať svoj majetok, ktorý nemusel nadobudnúť nekalou činnosťou, ako sa domnieva pán minister, aj pán poslanec Palko? Čo ak k tomu majetku predseda okresného súdu prišiel v dedičskom konaní? Na základe nejakých plagiátov, na základe informácií z bulvárnej tlače sa pán minister rozhoduje, pokiaľ viem, koná vždy pragmaticky, občas účelovo, ale aj to svedčí o tom, že práve táto druhá metóda v tomto prípade zvíťazila pred pragmatickosťou pána ministra Čarnogurského.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Palko vystúpil prevažne pragmaticky a hovoril o realitách, ktoré sa udiali, a dalo by sa brať, postaviť k nim hodnoverne, keby sa vždy nezamlčala nejaká časť toho, čo povedal. To bolo aj v minulosti tak, že sa písala pravda, ale vždy len taká polovičná. A potom je veľmi ťažké hodnotiť také vystúpenie. Bola kontrola na Krajskom súde v Bratislave, ale bola v rozpore so zákonom. Jej zistenia boli tým nulitné. Veď hovorme pravdu, aká je plná. Keby si bol pán minister riadne prečítal zákon, tých sudcov z Banskej Bystrice povolal na stáž na ministerstvo spravodlivosti do odboru kontroly a potom by ich poslal na Krajský súd do Bratislavy, vydal by príslušné rozhodnutie, podľa čoho majú postupovať a čo majú kontrolovať, tak vtedy výsledok tejto kontroly by mohol byť podkladom na jeho rozhodnutie, ktoré urobil. Ale tento postup nezvolil. A preto tá kontrola bola nulitná. Jednoducho nemohla vytvoriť podklad na rozhodnutie.

    Takisto je to aj v ďalších veciach, o ktorých ste hovorili. Je pekné, že rada sudcov niečo odporučí. Ale koľkokrát pán minister urobil ináč, ako odporučila rada sudcov? Aj najvyššia rada sudcov. Napríklad Rada sudcov Najvyššieho súdu toto konštatovala, že rozhodnutie v Bratislave na krajskom súde nebolo na základe právneho postupu. To je aj v zápise v uznesení rady sudcov. Takže toto treba tiež dopovedať, keď vystúpite, a takisto treba povedať, že dokument...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem.

    Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    nepochybujem o národnej a slovanskej orientácii pána ministra Čarnogurského, ale v žiadnom prípade si nemyslím, že by mal také obrovské zásluhy na slovenskej štátnosti. Veď pre kristapána, nepodceňujte nás, nie sme takí sprostí, aby sme si za pár rokov nezapamätali, kto bol pri vytváraní samostatnej Slovenskej republiky. KDH, pokiaľ si pamätám, nebolo pri hlasovaní o prijatí deklarácie alebo pri prijatí ústavy. Viem o tom veľmi dobre, že pán minister Čarnogurský ako predseda vlády síce rozhodol, že sa prijme dočasný variant na prehradenie Dunaja, ale Dunaj sme prehradzovali počas nášho pôsobenia, pán minister, nie počas vás. Vám sa zasa naopak môže pripísať veľká zásluha na rozbíjaní našich družstiev. No a pokiaľ zoberiem, ja si veľmi dobre pamätám tie najväčšie zásluhy na Slovenskej štátnosti, keď sa tu pán poslanec Čarnogurský postavil a povedal, že hlasujem proti tejto ústave, ale táto ústava vám, preboha, neprekáža, už ste vyše roka, ešte ste ju nezmenili, a nedá sa povedať, že by ústava bola zlá, že by Slovensko bolo nedemokratické. Som presvedčený o tom, že nebyť Mečiara a nebyť Hnutia za demokratické Slovensko a, samozrejme, nebyť toho, že sme mali vhodných partnerov na českej strane, teda ODS a Klausa, tak federácia sa nikdy nerozdelí a dodnes by sme len snívali o dvoch hviezdičkách alebo dvoch stoličkách, tam by bola len jedna hviezda, alebo jedna hviezdička, jedna stolička a my by sme chodili ponajviac tak utierať sedadlá, alebo oprašovať stoličky, ale nie pod slovenské zadky, ale pod české zadky. Takže netreba zabudnúť na fakty, aké boli, a netreba zasa glorifikovať a pripisovať niekomu zásluhy, ktoré nemá.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Palko, pozorne som si vypočula vaše vystúpenie, chápem, že ste išli do histórie, chápem, že ste poukázali na tie svetlé miesta, ale nebolo celkom fér, že sa tvárite, že nie sú tam aj tie momenty, na ktoré predo mnou poukázal pán poslanec Zlocha, ja ich nebudem opakovať. Ale ratio môjho faktického vystúpenia je toto: Pán minister Čarnogurský nie je autorom predloženého kódexu, je pokračovateľom na občianskom kódexe, na občianskom súdnom kódexe, na trestnom kódexe a na trestnom procesnom kódexe, tieto práce boli začaté za Mečiarovej vlády a niektoré z týchto kódexov prešli nielen legislatívnou radou, teda prešli všetky aj vládou a niektoré prišli aj do parlamentu, ale parlament ich už neprerokoval. Takže vaše hodnotiace stanovisko, ak by malo byť objektívne, mali ste povedať, že pokračuje na prácach začatých, resp. dokončuje práce na uvedených kódexoch. Nemôžete pripísať celú vec, a to vám vlastne zazlievam, že mu niečo pripisujete, čo nie je pravda. Realita je taká, ako som ju uviedla.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Ja by som začal asi trošku inak. Ja si pána Čarnogurského vážim. Aby som, samozrejme, reagoval na pána poslanca Palka, tak som mal začať. Ešte raz. Ja si pána Čarnogurského vážim, je to určite partner, je to určite ideologický protivník, v každom prípade je to určite veľká osobnosť. Mňa zaráža len jedna vec, a určite sa budem v tejto chvíli opakovať, je to, samozrejme, ústava, je to, samozrejme, zvrchovanosť, a je to vôbec vzťah k Slovensku, vzťah k Slovenskej republike, vzťah k súčasnej slovenskej ústave a vzťah k súčasnému slovenskému štátu.

    Zdá sa mi neštandardné v štandardnom štáte, aby jednoducho človek, o ktorom dodnes neviem, či si osvojil ústavu, či s ňou súhlasí, a keďže podľa nej koná, je tu pre mňa isté protirečenie z hľadiska jeho funkcie a z hľadiska jeho nepodpory ústavy a z hľadiska jeho nevyjadrení sa o tejto situácii, ktorá tu bola v roku 1993. Myslím si, že skôr by som chcel vedieť od pána Čarnogurského, či zmenil názor na slovenskú ústavu, či zmenil názor na slovenskú štátnosť a či vlastne ako minister takého dôležitého rezortu, ako je teda ministerstvo spravodlivosti, že sa toto všetko stotožňuje s jeho presvedčením.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Reagujúc na vystúpenie pána Palka musím povedať, že jeho vystúpenie naozaj bolo neemotívne na rozdiel od vystúpení niektorých našich poslancov, čo svedčí o tom, že citová výchova pána Palka bola zanedbaná alebo je na to špeciálne cvičený ako agent, ktorý sa dokáže ovládať. Chcem len povedať, že pokiaľ hovorí o mravných hodnotách - pán Mikloško, sadnite si, môžete mať pravdu - pokiaľ hovorí o mravných hodnotách a o tom, že on a pán Čarnogurský mali veľký záujem na budovaní slovenského štátu, tak mu musím pripomenúť, že ako námestník Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby prenasledoval a zbieral dôkazy o takzvaných slovenských separatistoch, ktorí chceli slovenský štát, a to boli práve predstavitelia HZDS na čele s Mečiarom. Na druhej strane, keď hovorí o tej hviezdičke samostatnej štátnosti, je pravda, že predstavitelia KDH veľmi chceli samostatný štát, chceli Slovenskú republiku, to mám zistené, dokonca aj ten pán, čo sa tu rozčuľoval, to chcel, len nenašli tú odvahu pretlačiť tieto záujmy v rámci Európy a proti veľkým tlakom Američanov, zľakli sa, v poslednej fáze sa zľakli. A nebyť toho Mečiara, ktorý to nakoniec pretlačil, tak dnes nemáme ani štát, ani hviezdičku, vážení, spomeňte si na to.

  • Keď sa ďalej zaoberáme tým, čo sa deje, treba si povedať aj to, že história ešte povie presne o tom, ako to bolo v období pred revolúciou, keď vystupoval pán Čarnogurský a urobili z neho martýra pri sviečkovej manifestácii. Ešte existujú pamätnici, ktorí vedia, ako to bolo zorganizované, a existuje aj archív ŠtB. Len, žiaľbohu, pán Palko alebo ďalší, keď sa rozdelila republika, archívy ŠtB zmizli v českých krajinách. Dnes ešte nie sú vydané, tak neskôr sa to dozvieme.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, máte trochu pomýlené vaše predstavy o sviečkovej manifestácii a o tom, kto sa na nej zúčastňoval a podieľal, takže skúste si zalistovať v archívoch.

    Pán poslanec Delinga.

  • Ďakujem za slovo.

    Dovoľte mi, aby som sa pripojil k tomu, čo hovoril pán poslanec Palko z pohľadu toho, že spochybnil argumenty predkladateľov a postavil ich do politickej roviny. Ja si myslím, že minister je politická funkcia, že viac vykonáva politické zástoje a politickú reprezentáciu. Nakoniec pán Čarnogurský je aj predsedom strany, takže je namieste, pán poslanec Palko, že ide o politické dôvody, ktoré sú premietnuté v tomto návrhu na odvolanie.

    Pokiaľ ide o atribút odvolávania sudcov, ja v tej logike, ktorú ste tu vysvetľovali, som došiel k záveru, že pán Čarnogurský postupuje správne, on si najprv tých sudcov inštaloval a teraz si ich sám demontuje. Nemusíme povedať, že teda demontuje sudcov, ktorí boli inštalovaní v minulosti, ale demontuje si ich na základe toho, že urobil vlastne tie konania a vymenoval ich do funkcií.

    A pokiaľ ide o históriu, tak ja som sa k nej nechcel vracať, ale keď ste ju tu načtrli alebo ste ju spomenuli, tak ste mohli spomenúť aj to, prečo práve KDH muselo meniť ministra pôdohospodárstva v roku 1991, teda pána Džatka pánom Kršekom, aj to bola história, ktorá pre Slovensko nie celkom priniesla to, čo Slovensko chcelo a čo potrebovalo. A tá história je veľmi zapísaná u slovenských voličov najmä na vidieku a nesvedčí v prospech KDH a v prospech pána Čarnogurského.

  • Ďakujem za slovo.

    Myslím si, že aj vystúpenie predsedu nášho výboru pána Palka iba poukazovalo, že nemáte argumenty, vážení kolegovia. Ani on nevyvracal tvrdenie našich expertov, len ich inak hodnotí. To pretrváva stále, zrejme to aj zostane. Proste využívate silu 93 hlasov v Národnej rade, že zahlasujete, o čom chcete. Musím teda túto časť jeho vystúpenia hodnotiť ako exkluzívnu demagógiu, lebo inú hodnotu to nemá. Potom trošku kydal na HZDS, čo je u neho obvyklé. Nakoniec má na to dosť rozumu, aby to vtipne zapracoval, ale povedal tam aj jednu pravdu. To vám dávam za pravdu, áno, HZDS si pamätá, na ktorej strane stálo pri zápase o Slovensko. Stálo presne na druhej strane ako vy, aj vy osobne, a my si to aj dobre budeme pamätať a budeme to Slovákom veľmi dlho pripomínať, aby vedeli, kto bojoval za a kto bojoval proti tejto republike.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Palko, povedal by som, je mi celkom pochopiteľné, že sa správate k predsedovi svojej politickej organizácie solidárne, to je všetko v poriadku, ale tu ste sa vlastne pokúsili trocha zhodiť pána ministra Čarnogurského. Pán minister Čarnogurský napríklad okrem iného povedal, že Mečiar nemôže byť pravdepodobne stíhaný, lebo je zakladateľom slovenského štátu a vy ste tu predvádzali nejakú inú informáciu, kto všetko sa zaslúžil o samostatnú slovenskú štátnosť. Jednoducho je lepšie, keď nepoužívame takéto zvraty. Síce sa hovorí v latinskom porekadle, že históriu, teda, to, čo sa stalo, nezmení nikto, ani bohovia, iba historici. A vy ste sa teraz dali do roly týchto historikov, že ste chceli narýchlo prepísať históriu. Myslím si, že aj postoje, ktoré boli u pána Čarnogurského pozitívne, budú pozitívne hodnotené, ale nemyslím si, že on sám považuje za svoju silnú stránku obdobie, keď vlastne nepodporil vznik štátnosti. Bol to veľmi krátky interval stredoeurópskeho veľmocenského vákua a jediná chvíľa, keď sa dalo naozaj rozumne konať bez toho, aby sme záviseli od vôle veľkých tohto sveta. Myslím si, že keď urobí sebaspytovanie, tak povie sám, že vtedy to nebolo najšikovnejšie.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Palko mal pravdu v tom, keď hovoril, že tento návrh na vyjadrenie nedôvery ministrovi spravodlivosti pánu Čarnogurskému obsahuje v sebe aj politiku. Samozrejme, že obsahuje a obsahuje ju najmä v tom, že minister spravodlivosti, ktorý by mal byť na čele tých, ktorí budú nástojiť na tom, aby sa v Slovenskej republike dodržiavali zákony, patrí do skupiny tých, ktorí pomáhajú roztáčať na Slovensku politické procesy. A nech mi teda povie pán minister spravodlivosti, v ktorom inom štáte je toto ešte možné okrem dnešnej Slovenskej republiky. V tom je politika, to vám prekáža, proti tomu budeme vždy, a to pánu ministrovi vyčítame aj dnes.

    Vy ste tu hovorili o tom, že pôsobenie pána ministra na poste ministra spravodlivosti je boj o kvalitu našej štátnosti. Nuž ak s niekým bojuje o tú kvalitu, tak asi len sám so sebou. Lebo inak si neviem vysvetliť jeho počínanie, keď nastupoval do funkcie ministra, vtedy sľuboval, že bude rešpektovať názory sudcov pri personálnom obsadení na sudcovských postoch. Názory sudcov rešpektoval len dovtedy, kým názory sudcov boli totožné s jeho názorom. Len čo mali sudcovia iný názor ako on, začal používať iné metódy a na svoje sľuby zabudol. To je tiež nový kvalitatívny rozmer v jeho práci. Ako ho budete kvalifikovať vy, to je váš problém, pán poslanec Palko.

    A predsa len mi dovoľte ešte jednu poznámku, ktorá naozaj si myslím, že sa vám podarila, bol to naozaj dobrý žart, pán Palko, keď ste povedali, že pán minister, respektíve pán Čarnogurský podstúpil veľkú osobnú obeť, keď sám nekandidoval v posledných parlametných voľbách. Nuž chápeme, prečo podstupoval túto osobnú obeť. Keď si pamätáme ešte, aké malo volebné výsledky KDH v prvým voľbách, bolo to nad 20 percent, teraz je to pod 5 percent, chápem tú osobnú...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Orosz je ďalší v poradí prihlásený do rozpravy za poslanecký klub Strany demokratickej ľavice.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som prispel aj ja do diskusie o návrhu skupiny poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko na odvolanie ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského niekoľkými poznámkami takpovediac v dvojjedinej funkcii. Jednak ako predseda poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice, a jednak ako predseda výboru, ktorý v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky má hlavnú kontrolnú funkciu vo vzťahu k rezortu, ktorý z vôle väčšiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pán Čarnogurský riadi.

    Dovoľte mi, aby som sa najprv vyjadril k návrhu skupiny poslancov za HZDS a k účinkovaniu pána ministra Čarnogurského najprv v politickej rovine. Po dlhej diskusii poslanecký klub SDĽ dospel k stanovisku, v zmysle ktorého poslanci za SDĽ nepodporia návrh poslancov opozície na odvolanie ministra Čarnogurského. Poviem veľmi otvorene, že toto stanovisko sa nerodilo ľahko, pretože poslanci za SDĽ mali a majú od momentu kreovania vlády až po súčasnosť viaceré vážne politické i vecné výhrady k činnosti ministra spravodlivosti. Tieto výhrady sme nikdy netajili, naopak, vždy sme o nich otvorene hovorili.

    Prvá veľmi vážna výhrada je spätá už s rokovaním o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Asi by sa vo svete len ťažko hľadal podobný prípad, keď novovymenovaný člen vlády hlasuje proti jej programovému vyhláseniu a následne aj za pomoci opozičných poslancov presadí v parlamente zmenu tohto programového vyhlásenia.

    Vážený pán minister, vy veľmi dobre viete, že tento váš postoj bol nezodpovedný a vystavil neľahko rodiacu sa vládnu koalíciu ťažkej skúške ešte skôr, ako začala reálne fungovať. Podarilo sa vám tým zasiať semienko nedôvery medzi koaličných partnerov, ktoré sa, žiaľ, doposiaľ nepodarilo vyhubiť, naopak, aj vďaka vašim ďalším aktivitám naďalej klíči. Áno, už pri hlasovaní o programovom vyhlásení vlády ste uprednostnili úzky stranícky záujem jednej časti koalície voči druhej, uprednostnili ste záujem KDH pred záujmami vládnej koalície ako celku a v konečnom dôsledku pre záujmami Slovenskej republiky, ktorá viac ako kedykoľvek predtým potrebuje pokoj a stabilitu.

    Žiada sa otvorene povedať, že úzky stranícky záujem KDH ste pán minister presadzovali aj pri svojich aktivitách smerujúcich k vnútornej transformácii SDK. Tieto vaše aktivity je síce možné z pozície predsedu KDH považovať za legitímne a pochopiteľné, pretože ich cieľom je zviditeľniť a posilniť KDH, ale v konečnom dôsledku opäť vážne ohrozujú stabilitu vládnej koalície, a tým aj stabilitu tejto krajiny. Nerobím si ilúzie v tom, že s týmito aktivitami prestanete. Mali by ste však mať na pamäti, že všetko má svoju mieru. Spoliehať sa na zodpovednosť vašich koaličných partnerov pri vašom politicky nezodpovednom konaní je vysoko nezodpovedné.

    Vážený pán minister, určite nie som sám z poslancov tohto zákonodarného zboru, ktorý si nastolil otázku, či vaše pôsobenie vo vláde Slovenskej republiky prináša pre súčasnú vládnu koalíciu viac úžitku ako negatív. Verím, že sa občas nad týmto zamýšľate aj vy. Táto otázka je o to aktuálnejšia, že vaše pôsobenie vo funkcii ministra spravodlivosti nie je zďaleka excelentné, dovolím si povedať, že skôr naopak. Možno je to práve aj vďaka tomu, že na prvé miesto vo svojich aktivitách dávate vaše pôsobenie vo funkcii predsedu KDH a úlohy vyplývajúce z funkcie ministra spravodlivosti zabezpečujete len v čase, ktorý vám zvýši. V opačnom prípade nepochybujem o tom, že máte všetky odborné i ľudské predpoklady na to, aby ste vedenie rezortu, ktorý vám bol zverený, zvládli bez väčších problémov a k našej spokojnosti.

    Dovoľte mi niekoľko konkrétnych výhrad k vašej činnosti ako ministra spravodlivosti. Najprv k vašim personálnym rozhodnutiam. Už jedno z vašich prvých personálnych rozhodnutí, ktorým ste odvolali všetkých predsedov okresných a krajských súdov, vyvolalo najmä v odbornej verejnosti určité rozpaky. Aj keď rešpektujem cieľ, ktorý ste sledovali a ktorý ste obhajovali, a myslím si, že aj obhájili na rokovaní ústavnoprávneho výboru, nemožno nevidieť, že proces voľby funkcionárov súdov, ktorý ste zverili do rúk kolektívov sudcov, na niekoľko týždňov ochromil rozhodovaciu činnosť súdov. To ste mohli ako prezieravý politik predvídať. Ani vaše ďalšie personálne návrhy, ktoré ste predkladali počas vášho mandátu do Národnej rady Slovenskej republiky týkajúce sa voľby, respektíve odvolávania sudcov, neboli dostatočne presvedčivé. Niektoré sporné otázky sme museli riešiť na úrovni ústavnoprávneho výboru. Nebudem o tom podrobnejšie hovoriť, myslím si, že to už zaznelo v parlamentnej rozprave.

    Pomerne vážne výhrady mali prakticky všetci poslanci ústavnoprávneho výboru ku kontrolným správam, ktoré ste predkladali do ústavnoprávneho výboru. V súlade s plánom práce ústavnoprávneho výboru sa tento výbor zaoberal v apríli minulého roku vašou správou o stave súdnictva, žiaľ, bez vašej prítomnosti. I keď ste pri nástupe do funkcie ministra deklarovali váš záujem spolupracovať veľmi úzko so sudcovskou samosprávou a stavovskou organizáciou Združením sudcov Slovenska, títo sa na príprave tejto správy, ako vyplynulo z diskusie, z ich otvoreného vystúpenia, nepodieľali. Napriek tomu bola diskusia za účasti bývalého štátneho tajomníka pána doktora Mazáka veľmi konštruktívna a prijali sme odporúčania pre rezort, ktoré mali aktivizovať váš rezort na plnenie úloh vyplývajúcich z programového vyhlásenia vlády.

    Keďže sme v nasledujúcom období mali signály, že práce nad niektorými návrhmi zákonov, ktoré ste mali v uplynulom roku predložiť, sú v omeškaní a netrpezlivosť sudcovského stavu narastá, vyžiadali sme si od vás mimo plánu práce ústavnoprávneho výboru na jeseň ďalšiu správu o stave súdnictva a informáciu o plnení odporúčaní, ktoré sme vám uložili v apríli minulého roku. Namiesto tejto správy ste predložili informáciu o stave vybavovania jednotlivých druhov agend na súdoch Slovenskej republiky, v zátvorke bol podnadpis Stav súdnictva Slovenskej republiky a perspektívy jeho ďalšieho vývoja. O tejto časti, ktorá bola v zátvorke, nebola v tejto správe ani zmienka. Správa jednoducho nezodpovedala našej požiadavke, nemali sme inú možnosť, len vám ju vrátiť na prepracovanie a opätovne požiadať o jej predloženie do ústavnoprávneho výboru. Termín, ktorý sme vám uložili, vám, ako iste viete, za niekoľko dní uplynie, ja sa teším na diskusiu o týchto problémoch. Žiaľ, ani na tomto zasadnutí ústavnoprávneho výboru ste sa nezúčastnili, prišiel pán vedúci úradu JUDr. Lipšic. Verím, že aj v tomto smere zlepšíte svoju aktivitu.

    Spokojnosť nie je možné vyjadriť ani s plnením legislatívneho programu, legislatívneho plánu v oblasti vášho rezortu. Podľa legislatívneho programu vlády Slovenskej republiky na rok 1999 ste mali predložiť 13 návrhov zákonov a ďalšie dva v spolupráci s rezortom ministerstva financií a rezortom ministerstva vnútra. Aká je realita? Z plánovaného počtu 13 návrhov zákonov ste predložili do Národnej rady Slovenskej republiky len 5, z toho len jeden v plánovanom čase. Nepredložené zostali také návrhy zákonov, ako je statusový zákon - zákon o sudcoch, prísediacich a justičných čakateľoch, ďalej zákon o súdoch, o organizácii a správe súdov Slovenskej republiky. Som informovaný o objektívnych príčinách, prečo tieto návrhy neboli predložené, i keď si myslím, že by bolo vhodné o tom informovať členov ústavnoprávneho výboru. Poslancom ale dlhujete aj vysvetlenie o tom, prečo rezort spravodlivosti nepredložil také významné zákony, ktoré mal podľa plánu legislatívnych úloh predložiť, ako je napríklad návrh zákona o vymáhaní justičných pohľadávok, zákon o nadáciách a nadačných fondoch, novelu zákona o neziskových organizáciách, ale i napríklad taký potrebný zákon, ako je zákon o boji s korupciou, ktorý ste mali v zmysle legislatívneho programu vlády predložiť spolu s rezortom ministerstva vnútra. Verím, že sa tak stane v tomto roku, keď sa boj s korupciou stal jednou z hlavných priorít vlády Slovenskej republiky.

    Spokojnosť nie je možné vysloviť ani s kvalitou legislatívnych návrhov, ktoré ste do parlamentu predložili. Na pôde zákonodarného zboru sme museli prácne dopracúvať niektoré časti novely zákona o exekútorskej činnosti, kde vznikli veľmi vážne pochybnosti o ústavnosti tohto návrhu. Takisto sme prácne dopracúvali tiež návrh zákona o odškodnení osôb odvlečených do nacistických koncentračných táborov, kde sa mi zdá, že ste vecne nedocenili význam tejto problematiky.

  • Hlas z pléna.

  • To bol vládny návrh, ale predkladalo ho ministerstvo spravodlivosti.

    Takisto novela Trestného zákona, novela Trestného poriadku napriek tomu, že riešila veľmi potrebné a veľmi naliehavé otázky, vyvolala viacero otáznikov. Žiaľ, nie všetky sa podarilo odstrániť najmä vo vzťahu k Trestnému poriadku. Nepriamo to potvrdzuje aj ďalšia novelizácia Trestného poriadku, ktorá je na programe. Ako viete, do programu rokovania tejto schôdze bola zaradená novelizácia Trestného poriadku predložená skupinou poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie. Ako si to mám vysvetliť, pán minister? Je to snaha o urýchlené odstránenie chýb, na ktoré sme možno menej dôrazne upozorňovali na pôde zákonodarného zboru? Alebo je to snaha vyhnúť sa medzirezortnému pripomienkovému konaniu? Alebo možno opäť snaha zviditeľniť KDH?

    Chcem upozorniť ešte na jednu skutočnosť. Mňa pán minister veľmi prekvapila veta v materiáli, ktorý sa stal podkladom na hodnotenie činnosti vlády, resp. jej členov v prvom roku pôsobenia vlády. V tomto materiáli sa medzi hlavnými zásluhami rezortu uvádza, že ste významnou mierou prispeli k práci nad novelizáciou Ústavy Slovenskej republiky v časti týkajúcej sa súdnej moci. Vy viete pán minister, že to nie je pravda. Naopak mňa v prvej fáze prípravných prác pomerne prekvapil váš vlažný postoj k posilňovaniu samosprávnych prvkov v riadení súdnictva. Prekvapilo ma to najmä z toho dôvodu, že slovne deklarujete úzku spoluprácu so sudcovskou samosprávou a stavovskou organizáciou Združením sudcov Slovenska. Slúži vám ku cti, že postupne ste váš postoj modifikovali a v ďalšej fáze sa zrejme z vášho poverenia na prípravných prácach podieľal vedúci úradu pán doktor Lipšic.

    Zhrnuté a podčiarknuté, vážený pán minister, v poslaneckom klube SDĽ máte len podmienenú podporu. Neopiera sa o dôveru vo vašu osobu, ale je motivovaná zodpovedným prístupom SDĽ k stabilite vládnej koalície a k potrebe napĺňať ciele, ktoré si táto vládna koalícia vytýčila vo vládnom programe. Naše výhrady voči vám vyjadríme v spôsobe hlasovania. Považovali sme však za potrebné a čestné otvorene o nich hovoriť v parlamentnej rozprave.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Orosza sa hlási 10 pánov poslancov. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Pán poslanec Orosz, veľmi pozorne som si vypočul vaše vystúpenie v mene klubu poslancov SDĽ, a tak to aj beriem. Nakoniec potlesk, ktorý sa tu ozval, to potvrdzuje.

    Chcel by som povedať, spomenúť tri vaše poznámky. Po dlhej diskusii v klube sme sa rozhodli, že nepodporíme. Toto stanovisko sa nerodilo ľahko. Pán minister, naša podpora je len podmienená.

    Vážený pán poslanec Orosz, vážení poslanci SDĽ, zoberte na seba tú guráž a hlasujte za odvolanie pána ministra Čarnogurského, buďte raz chlapi, hlasujte dnes aj o odvolaní so všetkými politickými dôsledkami. Ak ste chlapi.

    Po ďalšie. Pán minister vraj hlasoval proti programovému vyhláseniu vlády, pretože sa zastal napríklad financovania cirkevných škôl. Dnes beží na celom Slovensku akcia biskupov za zrovnoprávnenie civilných škôl. My sa 60 % katolíkom dnes môžeme pozrieť do očí, lebo sme to predpovedali. V tom je problém. Pretože sme to vedeli, vedeli sme, s kým ideme do vlády.

    A po ďalšie. Pán poslanec Orosz, bol by som zvedavý, ako by ste vystupovali, keby bol napríklad odvolávaný pán minister Koncoš. Máte jediné šťastie, že HZDS nikdy nedá návrh na odvolanie tohto ministra.

  • Ďakujem za slovo.

    Netušil som, že predo mnou vystúpi pán poslanec Mikloško, pretože by som sa bol rád opýtal pána poslanca Orosza, či sa nebojí vyhrážok ostatných členov terajšej vládnej koalície. Poviem to celkom úprimne, ja si nesmierne cením veľa poslancov, ktorí sedia v tomto parlamente a nepatria do opozície, patria iste aj do klubu DÚ, patria do klubu SDĽ a dokonca aj KDH. Vážim si múdrych ľudí, ktorí pristupujú k veciam vecne a dokážu sa porozprávať napriek tomu, že majú iné koncepčné zámery. Nesmierne si cením vystúpenie pána poslanca Orosza aj stanovisko klubu poslancov SDĽ, pretože si myslím, že bolo vecné, pokojné na rozdiel od podráždených reakcií niektorých iných. Treba však povedať aj druhé, že takýto spôsob reakcie, ktorú som chcel predpovedať a pán Mikloško to, bohužiaľ, už dopredu splnil, čo sa dalo očakávať. Takto naozaj Slovensko ďalej nepôjde. Je verejným tajomstvom, že okrem klubu HZDS a SDĽ nikto z iných klubov nejakých veľkých odborníkov v talóne nemá. A, bohužiaľ, sa ukazuje, že táto nešťastná vládna koalícia práve na toto trpí a, bohužiaľ, s ňou aj celé Slovensko. Odpusťte, že to poviem. Bojím sa jedného, že ak SDĽ nebude vystupovať takýmto spôsobom, a dovolím si tvrdiť, že v to dúfam, je prvá známka toho, že sa otvorene bude hovoriť, aj keď je to nepríjemné pre niektorých iných, tak bude ďalej nasledovať únik mozgov a dobrých ľudí zo SDĽ. Nie je to náhoda, že práve z tejto strany odchádzajú ľudia, ktorých možno málo ľudí pozná, ale sú to cenní ľudia v okresoch, regiónoch. Je to veľmi podstatná záležitosť a škoda, že takéto rozumné stanoviská nepočujeme častejšie.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, veľmi dobre viete, že som s vami veľmi často nesúhlasila a mala som na vaše vystúpenia aj kritické výhrady. Dnes som rada, že ste vystúpili vecne a že ste mnohé argumenty, ktoré sa nachádzajú v návrhu na odvolanie ministra Čarnogurského, uviedli vo svojom vystúpení aj vy. Ale súhlasím aj s pánom poslancom Mikloškom, predsa SDĽ nemôže donekonečna robiť schizofrenickú politiku, že niečo iné hlása a niečo iné robí. Naozaj, ak máte odvahu, ak ste mysleli vaše slová vážne, tak potom sa prejavte aj v hlasovaní, pretože pokladám za farizejské, že uvádzate vecné dôvody, s ktorými sa stotožňujem, a na druhej strane potom nemáte dostatok odvahy, aby ste za tie vaše slová aj hlasovali.

    Čo sa týka toho, že pán minister Čarnogurský nepodporil programové vyhlásenie vlády, súhlasím s vami, že je to neobvyklé a v Európe sa to nevyskytuje, ale dnes, a to aj počas predchádzajúcich vystúpení predsedu vlády som pochopila, prečo tak minister Čarnogurský neurobil. Pretože ak niekto dokonale pozná predsedu vlády, tak je to práve on. A tak keď sa tu tie vystúpenia hromadili, tak ako ich má predseda vlády, ktorý tu v živote v parlamente vecne nevystúpil, každé jeho vystúpenie, keď si pozriete, je len znáška urážok a jedu, tak sa nedivím ministrovi Čarnogurskému, že to bola asi jeho forma protestu proti nielen programovému vyhláseniu vlády, ale aj voči osobe predsedu vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda Orosz,

    povedali ste, že Ján Čarnogurský svojím hlasovaním o návrhu programového vyhlásenia vlády uprednostnil stranícke záujmy pred širším záujmom verejnosti. Pán predseda, ale Ján Čarnogurský vtedy nepodporoval zlepšené financovanie cirkevného školstva, ale on podporil predovšetkým demokratický princíp financovania školstva. Ten princíp, že každé školopovinné dieťa a každý rodič školopovinného dieťaťa má právo na rovnaký príspevok zo štátneho rozpočtu. A je veľmi smutné, že zostal osamotený s týmto názorom vo vláde, ktorá si dala prívlastok demokratická.

    Ďalej ste mu vyčítali, že opäť uprednostnil svoje záujmy pri riešení problému SDK. Ale viete, ako ten problém vznikol, vznikol nedemokratickým Mečiarovým volebným zákonom. A keď sme robili petíciu proti tomuto zákonu za demokratický volebný zákon, pod ktorú sa podpísalo pol milióna občanov, tak Strana demokratickej ľavice vtedy síce nešla s nami do tej petície, ale plne podporila myšlienku tejto petície a tohto nášho postupu. Prečo vyčítate Jánovi Čarnogurskému to, že potom naprosto logicky a kontinuálne iba pokračoval v tom istom stanovisku, ktoré mal a ktorý ste mali aj vy ešte pred voľbami.

    A po tretie. Domnievam sa pán predseda, že nie je šťastným krokom, že sa tu dnes stala istá výnimka. Minister spravodlivosti nie je ani prvým, ani posledným odvolávaným ministrom tejto vlády a mnohí ministri sú kritizovateľní v tejto vládnej koalícii. Bolo dobrým zvykom, že výhrady voči nim sme si povedali inokedy, a nie v okamihu, keď dávala opozícia návrh na ich odvolanie. A nie je prejavom zodpovednosti SDĽ voči vládnej koalícii, ak robí výnimku.

  • Vzhľadom na vystúpenie pána poslanca Orosza a vzhľadom na to, čo povedal pán poslanec Mikloško, vzdávam sa faktickej poznámky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ja sa nevzdávam, ale dovoľte mi teda, budem reagovať na to, čo hovoril predseda ústavnoprávneho výboru pán poslanec Orosz. Ale pán poslanec Mikloško, už som sa občas pristihol, že s vami občas súhlasím, s vašou výzvou, aby SDĽ konečne raz boli chlapi, súhlasím však na sto percent.

    Pán poslanec Orosz, vaša politika, politická práca, vaše výsledky sú podmienené. Sami si zodpovedajte, čím sú podmienené a kým. Vážený pán predseda ústavnoprávneho výboru, pýtam sa vás, váš poslanecký mandát, s ktorým v Národnej rade disponujete, je tiež podmienený?

    A jedna otázka ešte v súvislosti na výpočet tých vecí, ktoré neboli splnené, a myslím si, že tú som nezachytil, čo ste vytýkali ministrovi spravodlivosti pánu Čarnogurskému. Pol roka v rámci vládnej koalície diskutujete o novele zákona o konkurze a vyrovnaní, resp. o novom znení. Pred desiatimi alebo dvanástimi dňami bol tento zákon v Legislatívnej rade vlády a pán podpredseda vlády pre legislatívu sa oficiálne vyjadril, že taký nepodarok už dávno Legislatívna rada vlády neprerokúvala. Tak by som chcel vedieť, ako je to vlastne s tým zákonom, ktorý ste prezentovali ako veľmi prepotrebný, lebo je tam teda gescia pána ministra spravodlivosti, a musím povedať, že my sa zhodujeme s vami v tom názore, že tá novela je naozaj potrebná.

  • Pán predseda poslaneckého klubu SDĽ, pán Orosz, kadečo ste tu povedali, kadečo ste tu vymenovali, ale z vašich slov počujem len jedno, a to je Úrad pre dokumentáciu zločinov komunizmu. Pán poslanec Orosz, bývalý komunista, neexistuje taký pojem, je výmyslom. A keď hovoríte o tom, koľko venuje predseda KDH, minister spravodlivosti svojho času na funkciu predsedu KDH a na funkciu ministra spravodlivosti, tak sa pozrite do vlastného hniezda. Pozrite sa, koľko venuje svojho času predseda parlamentu Migaš na funkciu predsedu parlamentu a koľko zaťažuje podpredsedov parlamentu a koľko venuje svojho času, keď cestuje a brázdi Slovensko ako predseda SDĽ. To by ste si mali predovšetkým všimnúť. Najprv by ste si mali urobiť poriadok doma a potom sa pozerať niekde von.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Tiež som chcela pripomenúť to, čo už tu bolo pred chvíľou spomenuté, a to Legislatívnu radu vlády, pánu Oroszovi, ktorá je v gescii podpredsedu vlády a člena SDĽ pána Fogaša, takže nerozdielnou rukou idú materiály z ministerstva spravodlivosti cez Legislatívnu radu vlády a cez vládu do nášho parlamentu. Čiže tam by som povedala v tom nepodarkovaní ste asi tak fifty, fifty. A trúfam si povedať, že s tým, ako manažujete túto Národú radu, tak to aj vyzerá. S tým rokovaním, ktoré rokujeme, takto aj vyzerá, že od prvého vaša ministerka zvýšila ceny, za ktoré potom sama nehlasovala, tento návrh ona predkladala, ale potom zaň nehlasovala. Čiže to nie je pravda, že sa na tom podieľa len pán minister. Ale aby som nechránila toho, ktorého odvolávame a dávam podpis pod jeho odvolanie. V tomto prípade budem súhlasiť s tým, čo povedal pán Mikloško, žiaľ. Žiaľ, musím vám povedať, jednoducho toto ste si navarili vy, tak si to zjedzte. Nejdem vám pripomínať, že KDH vám malo urobiť to, čo ste urobili teraz vy, že za svoj klub vám toto mali vykričať, keď sme odvolávali ministra Ftáčnika. Ale to je váš spoločný problém.

  • Vážený pán poslanec Orosz,

    priznám sa, že ma mrzí vaše vystúpenie. Chápem, že môžete mať výhrady voči ministrovi Čarnogurskému, ale možno v tejto chvíli by bolo namieste, keby ste mlčali. Lebo to by bolo slušné. V tejto chvíli si kopnúť do ministra Čarnogurského nemá nič spoločné s elementárnou slušnosťou. My poslanci za KDH sme už boli v podobných situáciách, keď sme mali veľa kritických výhrad k ministrom, ktorí sú z SDĽ, či išlo o pani Schmögnerovú alebo o pána ministra Ftáčnika, ale neurobili sme tak. Poslanci za KDH sa správali podľa pravidiel slušnosti, a nie podľa svojho volebného programu.

  • Pekne ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som oceniť v prvom rade vecný tón pána poslanca Orosza, ktorý vyjadroval názor nášho klubu, a skutočne názory, ktoré boli v jeho vystúpení, boli aj názory členov poslaneckého klubu, a dovolím si povedať, že nielen ich, ale tieto názory vyjadrujú aj názor našej členskej základne, ale aj našich sympatizantov. Preto si myslím, že sme hovorili v oveľa širšom kontexte, ako to možno teraz vládna koalícia chápe. A som dosť prekvapený z jej podráždeného vystúpenia, pretože vecný tón do diskusie bol potrebný. Ja sa skutočne chcem spýtať prečo, keď sme hovorili o skvalitnení rezortu školstva vtedy, keď bol odvolávaný pán Ftáčnik, za SDK nevystúpil nikto. Prečo sme vtedy nepovedali o financovaní cirkevného školstva a iné problémy, ktoré ste cítili vo vládnej koalícii. Vystúpenie pána Orosza smerovalo iba k tomu, aby sme sa zamysleli nad niektorými problémami, ktoré v rezorte sú, aby sme spoločne hľadali nápravu týchto nedostatkov. K ničomu inému nesledovalo. Prirodzene neurobíme radosť ani pánu Mikloškovi, ktorý nás vyzval na to, aby sme hlasovali za odvolanie, pretože máme vlastnú politiku, a robíme si ju vlastnú. Čiže nebudeme nijako počúvať iné strany, ale nedáme ani na pokyny HZDS, pretože s nimi sme to už možno v histórii skúšali, ale, bohužiaľ, ten ich koaličný potenciál je oveľa menší ako terajšej vládnej koalície.

  • Pán poslanec Orosz, keby ste boli hovorili pravdu, tak by som sa nebol teraz ohlásil, ale myslím si, že minimálne v dvoch veciach ste zavádzali túto snemovňu. V prvom rade nehovoríte pravdu, keď hovoríte, že pán minister Čarnogurský nespravil nič preto, aby bol predložený do Národnej rady statusový zákon. Vy veľmi dobre viete, že statusový zákon nie je možné predložiť do Národnej rady bez toho, že by sme neboli dali do parlamentu aj návrh novely Ústavy Slovenskej republiky. To po prvé.

    Po druhé. Vytýkate pánu ministrovi Čarnogurskému hlasovanie proti programovému vyhláseniu vlády. Pýtam sa vás, či je poctivé hlasovať proti programovému vyhláseniu vlády a dodržiavať ho alebo za programové vyhlásenie vlády a nedodržiavať ho, tak ako sa to deje u vášho pána ministra.

    Po tretie. Nedopovedali ste vo vašom vystúpení jedno, že tu nejde o vecné výhrady voči ministrovi Čarnogurskému. Tu je jednoducho ideologická výhrada voči ministrovi ako ministrovi za KDH. Určite vás najviac znepokojuje zriadenie dokumentačného strediska na dokumentáciu zločinov komunizmu. To ste nepovedali, tam je niekde tá vaša zásadná hlavná výhrada proti ministrovi Čarnogurskému.

    Pán minister sa hlási o slovo.

  • Ruch v sále.

  • Faktické poznámky som uzatvoril, páni poslanci. Ja som vystúpil v rámci faktickej poznámky.

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    vážený pán poslanec Orosz,

    vyslovili ste mi podmienečnú dôveru s tým, že beriete ohľad na stabilitu vládnej koalície, vlády a podobne. Budem rozprávať rovnako, to znamená berúc ohľad na stabilitu vládnej koalície a vlády a stabilitu ústavných inštitúcií Slovenskej republiky budem hovoriť šetrne a opatrne. Vy ste svoj príspevok rozdelili do dvoch okruhov - do okruhu politického a do okruhu akoby odborného. Taktiež budem nasledovať váš príklad a hovoriť rovnako.

    K politickému okruhu. Pán poslanec Orosz, tu na Slovensku beží niekoľko rokov úporný a ťažký zápas o kvalitu demokracie, jednoducho demokraciu Slovenskej republiky. A prebiehal a bude prebiehať, samozrejme. No a chcem pripomenúť, že v tomto zápase KDH od počiatku práve bolo na čele tohto zápasu, organizovalo veľké verejné mítingy, napríklad na obranu prezidenta Slovenskej republiky, tejto hlavy ústavného systému Slovenskej republiky, na ochranu slobody slova, veľké petičné akcie v súvislosti s volebným zákonom, v súvislosti s inými nedemokratickými zásahmi, ktoré tu boli za vlády HZDS. Pán poslanec, musím povedať, že SDĽ sa na týchto akciách nezúčastňovala. Jednoducho priamo odmietala účasť na týchto akciách. A pokiaľ sa pohybujeme v politickej rovine, musíme hovoriť aj o politickej vierohodnosti strán a politikov. To znamená, že keď KDH sprostredkovane podľa vtedajšieho zákonného stavu, myslím po voľbách, v rámci SDK sa dostalo do vlády, bolo si vedomé záujmu svojej politickej vierohodnosti, a preto som musel aj vo vláde aspoň v takom elementárnom rozsahu chrániť a hlásiť sa k tým hodnotám a k tým politickým cieľom, v záujme ktorých sme viedli tento zápas o demokraciu, na ktorom sa SDĽ nezúčastňovala. A pán poslanec, to je jednoducho vysvetlenie pre moje hlasovanie pri programovom vyhlásení vlády a niektorých ďalších.

    K tej akoby odbornej časti vášho príspevku najskôr chcem povedať pár všeobecných viet, a síce, že komunizmus stroskotal okrem iného na svojej byrokratickej ustrnutosti, jednoducho umelej kvalite svojho systému. Potom v záverečných rokoch jednoducho komunisti trvali na byrokratických pravidlách, termínoch a podobne bez toho, aby pozerali na vecný obsah procesov, o ktoré išlo. No a preto by sme sa mali tejto byrokratickej strnulosti zbaviť a oslobodiť sa a dbať na vecnú správnosť rozhodnutí a konaní, ktoré robíme.

    V tej súvislosti chcem povedať k niektorým zákonom, ktoré ste spomenuli, ktoré ministerstvo spravodlivosti akože nepredložilo, napríklad spomenuli ste zákon o nadáciách. Pán poslanec, môžem vám povedať, že áno, ministerstvo spravodlivosti je gestorom, koordinátorom tohto zákona, ale v záujme vecnej správnosti tohto zákona veľmi úzko spolupracujeme práve s nadáciami, s grémiom tretieho sektora. A toto grémium tretieho sektora nás požiadalo niekedy v septembri minulého roku, aby sme nepodávali návrh zákona do legislatívneho procesu, pretože s týmto návrhom zákona treba zosúladiť predovšetkým daňové zákony a niektoré iné ekonomické finančné zákony, ktoré boli v gescii iných ministerstiev, najmä ministerstva financií, ale aj niektorých iných ministerstiev, a jednoducho nemalo by zmysel, keby sme podali návrh zákona o nadáciách do normálneho legislatívneho procesu bez toho, aby bol zosúladený s týmito finančnými, daňovými a ekonomickými zákonmi, ktoré ešte neboli v pláne, mali ísť neskôr v súvislosti so štátnymi rozpočtom a podobne. Preto sme nedali návrh zákona o nadáciách do tohto procesu, pretože by to bolo iba plnenie úlohy pre úlohu.

    Podobne sudcovský kódex, zákon o štátnej správe súdov. Tieto zákony sme vypracovali. Ministerstvo financií má proti nim, predovšetkým proti sudcovskému kódexu námietky, pretože znamená isté ďalšie položky pre štátny rozpočet. Ja chápem ministerstvo financií a ministerku financií, je predsa jej povinnosťou strážiť štátnu kasu, a preto sa vedú doteraz rozhovory s ministerstvom financií práve o prekonanie týchto rozdielnych názorov na ustanovenia tohto zákona s finančným dosahom. Aký by malo mať zmysel, keby sme tento zákon pustili do legislatívneho procesu, samozrejme, ministerstvo financií by ho prakticky vetovalo, čiže celé by to bolo zbytočné, jednoducho bolo by to opäť plnenie úlohy pre úlohu. Bolo by to byrokratické plnenie úloh, také, aké sme poznali za komunizmu. A niečo podobné by som mohol hovoriť aj o ďalších zákonoch, ktoré ste spomenuli.

    Pokiaľ ste spomenuli kvalitu alebo lepšie povedané nekvalitu zákonov, ktoré prichádzajú až do parlamentu, teraz, žiaľ, asi budem hovoriť netakticky a poškodím si to u všetkých vás, ale musím povedať, že práve v rámci legislatívneho procesu v parlamente došlo k niektorým zásahom do zákonov tak narýchlo, že sme to už nestihli skontrolovať. Jednoducho niektoré pozmeňujúce návrhy v tej relatívnej rýchlosti sme nestihli dostatočne skontrolovať, ale, samozrejme, ani parlament, a tak sa stalo, že napríklad v Trestnom zákone v dôsledku pozmeňujúceho návrhu sa dostalo do paragrafu, ktorý postihuje falšovanie telefónnych kariet, elektronických kariet, došlo k takej zmene dikcie formulácie zákona, že tento paragraf je prakticky nepoužiteľný. Veľmi ma to mrzí, že to musím takto povedať. Je ich viac, ale tento si teraz pamätám. Veľmi ma to mrzí, že to tu musím povedať, a uvedomujem si, že je to odo mňa netaktické, ale jednoducho odpovedám. Podobné sa stalo s jedným paragrafom v Exekučnom poriadku.

    Pán poslanec, pokiaľ ste spomenuli zákon o odškodnení obetí koncentračných táborov, predseda viete, že po prvé ten zákon dva roky ležal, a keď som nastúpil do funkcie, tak proste ten zákon som posunul ďalej normálne do legislatívneho procesu a vďaka tomu sa dostal sem do parlamentu na prerokovanie. Pán poslanec, viete, aké boli, až by som povedal, politické tlaky na jednej strane na rozšírenie okruhu osôb, ktoré by spadali pod režim tohto zákona, na druhej strane opäť predovšetkým zo strany ministerstva financií opačné tlaky, aby režim tohto zákona neprekročil možnosti štátneho rozpočtu. Preto výsledkom týchto už vonkoncom nie odborných hľadísk, za ktoré zodpovedá ministerstvo spravodlivosti, došlo ku konečnej podobe tohto zákona, ktorá nie je ideálna, ale jednoducho takto to vyšlo.

    Pokiaľ ide o novelu ústavy, pán poslanec, viete, že naozaj sme sa zúčastňovali aj sa zúčastňujeme na relatívne kľúčových rozhodovaniach alebo diskusiách o podobe tejto novely ústavy, pokiaľ sa to týka súdnictva, samozrejme. A to som sa niekoľkokrát zúčastňoval ja, ale viackrát ešte bývalý štátny tajomník JUDr. Mazák, vedúci úradu JUDr. Lipšic.

    Pán poslanec, môžem vám povedať, že práve s novelou ústavy, pretože sa odďaľuje jej predloženie do parlametu a predovšetkým jej schválenie, mám nie zanedbateľné problémy s Európskou úniou, pretože, ako viete, Európska únia má isté požiadavky na nezávislosť sudcov. Aby sme ich mohli splniť, je potrebná novela ústavy, napríklad predovšetkým zrušenie tých tzv. štvorročných sudcov. Sľúbil som to v Bruseli, že to bude na jeseň minulého roka. Oni to zobrali a nakoniec aj v správe o pripravenosti Slovenska na vstup do Európskej únie, ktorá bola v októbri alebo v novembri minulého roku, je tam o tom zmienka, ale v podstate áno, že to berú, že je to už v legislatívnom procese pri novele ústavy, ale keďže novela ústavy stále neprichádza do parlamentu, tak musím povedať, že predstavitelia Európskej únie sa ma už na to pýtali, že teda dobre, čo bude s tými ustanoveniami, ktoré sa týkajú nezávislosti súdnictva. So mnou komunikujú iba o tejto časti novely ústavy. A mám čo robiť, aby som im vysvetlil, že je to v návrhu ústavy, ale novela ústavy v parlamente nie je schválená a ja nemôžem pokračovať s ďalšími nadväzujúcimi zákonmi.

    Pán poslanec, toto sú len niektoré aspekty mojej odpovede na váš diskusný príspevok. Končím tým, čo som začal. V záujme stability vládnej koalície a ústavných inštitúcií Slovenskej republiky snažil som sa byť obozretný.

  • Na vystúpenie pána ministra sa hlási 13 pánov poslancov s faktickými poznámkami. Posledný pán poslanec Faič.

    Pán poslanec Oberhauser.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vystúpenia pána ministra Čarnogurského ako reakcia na slová pána poslanca Orosza ukazujú, že naozaj je potrebná diskusia v parlamente. Veľmi otvorená diskusia, a nie je to na škodu veci. Veď práve parlament je práve na to, aby sa tu tieto veci ozrejmili, aby jedna strana mohla povedať, že veci sú v tom a v tom prípade nie v poriadku a tá druhá strana mohla vysvetliť, prečo je to tak. A myslím si, že aj keď opozícia takto vystupuje, teraz ste si to urobili v rámci vlastnej koalície, mali by ste aj naše vystúpenia brať ako partnerské vystúpenia, nad ktorými sa treba zamyslieť a vecne argumentovať, a nie zhadzovať nás a posudzovať veci len povrchne, ako sa to často v tomto parlamente deje. A vtedy, keď budeme takto vystupovať a podrobíte aj sami seba kritike, určite si medzi občanmi získate lepší názor na seba, ako keď tu budete na nás hulákať a mať hlúpe vystúpenia, ktoré k ničomu nevedú. Čiže ja tú výmenu názorov vidím pozitívne a je škoda, že keď sa tu hovorilo o nedôvere pánu ministrovi Ftáčnikovi, že zo strany KDH nikdy neodznelo ani len jedno slovo, ktoré by hovorilo o petičnej akcii na riešenie problémov cirkevného školstva. A vtedy ste mlčali a vidíte sami, že to bolo na škodu, lebo veci treba otvorene pomenovať, keď budete tam šušotať v zákulisí, tak sa riešenie k lepšiemu neuskutoční.

    A preto, vážení páni poslanci vládnej koalície, skúste naozaj začať rokovať v tomto parlamente vecne a nerobiť z neho smiešny podnik.

  • Ďakujem.

    Budem veľmi stručne reagovať na vystúpenie pána ministra v otázke nezávislosti súdnictva a jeho vzťahu a problémov k Rade Európy.

    V roku 1993 bola vtedajšia zástupkyňa Rady Európy na Slovensku Halonnenová a skúmala justíciu a naše právne úpravy. Celú ústavu, občianskosúdny zákon aj trestnoprocesný sme preložili do angličtiny a experti konštatovali, že naše právo je súladné. Čiže, pán minister, keď sú problémy s nezávislosťou súdnictva, myslím si, že dnes sú v niečom inom ako v štvorročných sudcoch, čo ste vy zo Slovenska prezentovali pre Radu Európy, že toto je problém. A potom Rada Európy povedala dobre, keď je to problém, tak v záujme prehĺbenia nezávislosti súdnictva to zrušte. Takže treba informovať pravdivo, pretože ja ešte dodnes mám stanovisko pani Halonnenovej a dodnes mám výstrižok v novinách, ktorý vlastne informoval o jej stanovisku, v ktorom veľmi pozitívne hodnotila tieto právne úpravy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán minister spravodlivosti,

    úvod vášho vystúpenia bol vyslovene politickým úvodom a takpovediac vystúpením predsedu KDH. Chcel by som teda zopakovať, že strana Demokratickej ľavice vám vyslovila podmienenú dôveru ako ministrovi spravodlivosti, i keď si myslím, že zo Strany demokratickej ľavice by celkom pokojne mohlo vzísť, aby vám vyslovila podmienenú dôveru ako predsedovi KDH, oni takéto personálne návyky ešte stále uplatňujú vo svojej práci. Ale, dámy a páni, uvedomme si, do akej situácie sa dostáva parlament, a niekoľko desiatok minút toho bolo dôkazom. Ešte nikdy v tomto volebnom období ste v rámci koalície neboli ochotní na verejnosti diskutovať o riešení problémov nezamestnanosti, o upadajúcej ekonomike, o katastrofálnom sociálnom položení občanov Slovenskej republiky. Vaše diskusné vášne doposiaľ vždy vyplývali len z personálnych záujmov, ktoré jednotlivé strany vládnej koalície majú. Dámy a páni, to nie je služba občanom, to sú vaše politické "chtíče".

  • Ďakujem za slovo.

    Z vystúpenia pána ministra spravodlivosti vyplynula aj určitá sebareflexia, kde si priznal niektoré chyby, ktorých sa dopustil, čo hodnotím pozitívne, pretože naozaj nikto nerobí tak, aby neurobil chybu. Čo je zaujímavé, je však to, keď hovoril o nezávislom súdnictve, nezaoberal sa otázkou financovania súdov a mal možnosť sa k tomu vyjadriť, keď tu bol návrh predsedu Najvyššieho súdu o tom, aby sa to nezávislé súdnictvo mohlo naozaj stať nezávislým a aby sa financovanie trošku odpojilo od ministerstva spravodlivosti, ktorého prostredníctvom týchto finančných tokov dokáže určitým spôsobom korigovať. Takže mal šancu aj v tejto oblasti urobiť, myslím si, viac.

    Čo sa týka novely Trestného zákona, nepovažoval by som za šťastné v novele Trestného zákona, kde sú postihovaní neplatiči odvodov do poistných fondov, pretože najväčším neplatičom je štát. Som zvedavý, ako sa vyrovnáte s touto otázkou a koho z predstaviteľov štátu zatvoríte za to, že neplatí odvody do poistných fondov.

    A posledné - ten argument, ktorý ste vy tu predvádzali pre SDĽ a povedali ste: no, no, no, veď sme vytvorili oddelenie na preverovanie zločinov komunizmu, tak dovoľte mi, aby som vám prečítal článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí: "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon." Pán minister, na základe akého zákona ste vytvorili takéto oddelenie na ministerstve spravodlivosti, pretože štátny orgán nemôže konať inak, ako mu to stanoví zákon. A po druhé - to isté, poradenská služba, ktorú ste zaviedli na ministerstve spravodlivosti, je v rozpore so zákonom. A keď toto minister spravodlivosti urobí, je na odvolanie.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán minister,

    po vašom vystúpení mám taký pocit, že moje slová padli na úrodnú pôdu. Začali ste najmä v druhej časti svojho vystúpenia diskutovať vecne a ja verím, že vám to vydrží aj v ďalšom období. To vysvetlenie, ktoré ste poskytli vo vzťahu k vašim legislatívnym aktivitám vášho rezortu, iste, dalo by sa s ním polemizovať, ale ja ho beriem. Druhá vec je tá, že to, čo ste povedali dnes v pléne Národnej rady, ste mali možnosť niekoľkokrát povedať na schôdzi ústavnoprávneho výboru, boli ste viackrát urgovaný, aby ste tieto informácie výboru poskytli. Žiaľ, nestalo sa. Ja verím, že sa v tomto smere naša komunikácia zlepší a potom nebudeme môcť musieť hovoriť len o podmienenej dôvere ministrovi spravodlivosti, ale o skutočnej dôvere. Verím, že sa to tak stane.

  • Ďakujem.

    Dámy a páni,

    pred pár hodinami som povedal, že rokujeme protizákonne, pretože permanentne uplatňujeme a uprednostňujeme princíp straníckosti pred princípom samostatnosti poslanca. Vo vystúpení pána ministra Čarnogurského a koaličných partnerov sa to jednoznačne potvrdilo. Každý uplatňuje stranícky princíp a na základe neho sa vyhráža v tomto prípade aj koaličnému partnerovi. Dovolím si to tvrdiť aj v súvislosti so strachom, so strachom z jednej persóny alebo druhej persóny, alebo z vlastnej existencie.

    Dovoľte mi však povedať ešte jednu poznámku. Akí ste neobjektívni, keď sa na tú istú vec pozeráte každý podľa svojho, to, čo vám vyhovuje. Vytýkali ste z jednej strany pánu ministrovi Čarnogurskému, že nehlasoval za programové vyhlásenie vlády. Možnože som jeden z mála tých, ktorý si myslím, že pán Čarnogurský mal pravdu a mohol ako pán minister toto právo uplatniť. Veď na to je minister, rozhoduje sa vo vláde tak, ako to uzná. Po prvé si myslím, že preto nehlasoval, že to programové vyhlásenie vlády je skutočne zlé, a po druhé asi s ním nesúhlasil z iného dôvodu. Mal na to právo. Ale vy, ktorí toto vytýkate pánu Čarnogurskému, vzápätí určitým spôsobom druhá strana to zase vytýka pánu Koncošovi resp. pani ministerke Schmögnerovej. Tak ako to je vlastne? Tak si urobte líniu, urobte si liace, dohodnite sa a skutočne potom postupujte jednoznačne. Nepostupujete jednoznačne. Opäť presadzujete len úzko stranícke záujmy, záujmy, ktoré sú v rozpore s princípmi parlamentu. Tak ako som to povedal a znova zdôrazňujem, rokujeme aj v tomto prípade protizákonne.

    Pán minister, poukázal som na skutočnosť v súvislosti so zákonom o politických stranách a politických hnutiach, kde v § 5 je jednoznačne uvedené, že strana a hnutie nemá riadiť štát. V tomto prípade to riadite.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Odznelo na tejto 27. schôdzi už niekoľkokrát, že teda zbytočne tu sedíme a strácame čas a jednoducho táto schôdza ani nemusela byť. Myslím si, že už aj priebeh tejto rozpravy naznačuje, že toto naše sedenie nebolo zbytočné. Možno aj preto, že sme sa dozvedeli po prvý raz z úst pána ministra spravodlivosti v jeho reakcii na vystúpenie pána poslanca Orosza, že pán minister nie je spokojný s prácou tohto parlamentu. Sám predsa povedal, že mnohé zákony, ktoré tu predložilo ministerstvo, predkladala vláda, teda ministerstvo spravodlivosti, boli "pobabrané", on to tak nepovedal, aby som mu nevkladala do úst slová, ktoré nevyslovil, ale jednoducho ich kvalita bola znížená kvôli pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli na poslednú chvíľu v parlamente prijaté a ministerstvo jednoducho nestačilo zvládnuť tento nápor a zabrániť tomu. Nuž je veľmi zaujímavý tento názor pána ministra, ja by som chcela len upozorniť ctený parlament na to, že všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré v tomto parlamente doteraz prešli, vzišli z koaličných radov a ani jeden pozmeňujúci návrh, ktorý dávala opozícia, neprešiel. Takže ďakujem, pán minister, že ste dali kvalifikáciu vlastným koaličným poslancom.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Mne sa na toto rokovanie, pán minister, hodí jedno dobré slovenské porekadlo, že aký išiel, takú našiel. Jednoducho ste v koalícii s tým, koho ste si vybrali vzájomne, a teraz ste si pekne vo vlasoch. Zbadáte logo HZDS a skočíte si zase po krku, objímete sa a zase je všetko v poriadku. Je jedno voľné koryto a zase ste proti sebe. Takže, pán minister...

  • Ďakujem za slovo.

    Myslím si, že pán minister spravodlivosti veľmi dobre vie, aké je základné pravidlo parlamentu. Vie dobre, že ten, kto sa zdrží hlasovania, vlastne ho podporí. Takže všetky tie krásne reči sú jedna vec, ale parlamentná matematika je druhá vec. Občan Slovenskej republiky už dobre vie, že netreba hlasovať proti, stačí sa zdržať a vlastne podporí proti. To už je jedno, s akými všetkými sprievodnými okiadzaniami okolo a ako to všetko bude vyzerať. Bojím sa však, že takýmto postupom politických strán si ľahko politická strana môže vyslúžiť prívlastok trasorítková.

    Pán minister spravodlivosti povedal, že bojuje o demokraciu a vierohodnosť. Som veľmi prekvapený, že má takú odvahu to povedať, pretože on patrí medzi tých politikov na Slovensku, bohužiaľ, ktorý tlačí túto spoločnosť do politických perzekúcií a prenasledovania politických súperov. A keď už hovoril o vierohodnosti, tak ako sa objavili dôkladné analýzy a materiály o tom, ako nás dobehla česká strana svojimi podvodnými finančnými machináciami pred rozdelením republiky, tak sa raz dozvieme aj o tom, ako to vlastne bolo so zneužívaním archívov ŠtB. Pán minister spravodlivosti, vtedy ste neboli ministrom spravodlivosti, nemôžem vám to vyčítať, ale dozvieme sa to raz, budeme vedieť dobre, ako to bolo s vymenovaním biskupov a zasadzovaním sa o istých kandidátoch, ktorí sú dnes členmi Konferencie biskupov Slovenska. Či tam nie je náhodou vydieranie niektorých ľudí práve okruhom blízkych vašim ľuďom, a takisto možno v pozadí celého toho veľkého vášho boja za objasnenie zločinov komunizmu, aj keď už sú zjavne napísané a všade publikované, možno ide len o to, ako získať dôverné informácie, aby sa zas dalo vydierať, zasa dalo kšeftovať a zase sa dala robiť "iná" politika.

  • V stanovisku vlády Slovenskej republiky sa hovorí o tom, že v krátkom čase po vymenovaní vlády bola uzavretá dohoda so Združením sudcov Slovenska, že boli vykonané opatrenia na posilnenie nezávislosti súdnictva, hovorí sa tam o dôraznej snahe očisty justície, čo je v záujme všetkých čestných sudcov, hovorí sa tam o tom, že ministerstvo spravodlivosti pripravilo novelu Trestného zákona a Trestného poriadku, hovorí sa tam o novele Trestného zákona, ktorá zavádza efektívnejšie prostriedky na postup orgánov činných v trestnom konaní, hovorí sa o tom, že vo vzťahu v boji proti korupcii v súdnictve navrhuje ministerstvo návrh zákona o sudcoch, zakotví povinnosť každoročne predkladať majetkové priznania. To sú proste fakty, ktoré vyplývajú zo stanoviska vlády a ktoré hovoria o pôsobení Jána Čarnogurského vo funkcii ministra spravodlivosti. Toto opakujem z jediného dôvodu, že predkladateľom tohto materiálu je podpredseda vlády Ľubomír Fogaš. A tým sa dostávam k tomu, čo chcem povedať. Nie celkom dobre rozumiem tomu, že na jednej strane podpredseda vlády, ktorý je členom SDĽ, v mene vlády oceňuje činnosť Jána Čarnogurského a v mene poslaneckého klubu potom vystúpi predseda jeho klubu a, povedal by som, že tými istými ústami v podstate hovorí opak. Toto mi nejde celkom dohromady a nejde mi to dohromady ani celkom s tým, že potom pán predseda Orosz vo svojom príspevku povie, že po vysvetlení pána ministra Čarnogurského pokladá jeho vysvetlenie za v poriadku a že je to pre poslanecký klub dobrým signálom. Hovorím to len preto, že si myslím, že nemôže existovať niečo ako podmienečné vyjadrenie dôvery, vyjadrenie dôvery môže byť buď vyjadrením dôvery, alebo proste neexistuje. To znamená, že si myslím, že by poslanecký klub SDĽ mal ešte svoje stanovisko prehodnotiť a vyjadriť sa jasne vo svojom hlasovaní.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Budem hovoriť veľmi stručne. Treba povedať, že aj terajšie vystúpenie pána ministra Čarnogurského bolo v prvom rade a v prvej polovici výsostne politické, až v druhej časti sa venoval odbornej stránke vo funkcii ministra spravodlivosti. Som presvedčený, pán minister, že ak sa vám podarí zmeniť tieto priority a skutočne sa venovať len odbornej činnosti vo funkcii ministra, že to bude najväčší dar pre túto vládnu koalíciu. A ak sa vám to tak podarí uskutočniť, tak som presvedčený a zase vám môžem povedať, že sme pripravení vám odpustiť.

  • Pán minister, som rád, že ste neprejavili vo svojom vystúpení takú nervozitu, akú prejavil pán Mikloško, a že ste reagovali takým tónom, akým ste reagovali. Áno, je tu objektívny problém, pretože keby tu bola normálna politická scéna, tak SDĽ a KDH by boli prirodzené póly politického spektra. Ale normálna politická scéna tu nie je, nie je tu štandardná situácia, s HZDS a SNS nechcela ísť ani Strana demokratickej ľavice, ani nemohla, nechcelo ísť ani Kresťanskodemokratické hnutie, a tak sme urobili spojenectvo z rozumu a zodpovednosti a neurobíme, samozrejme, radosť opozícii tým, že budeme chytať hada cudzími rukami a že budeme vyvolávať vládne krízy. Pán Orosz povedal, že Strana demokratickej ľavice sa nechá viesť zodpovednosťou. Celý problém vznikol z toho, že Kresťanskodemokratické hnutie, resp. jeho predseda a minister spravodlivosti touto zodpovednosťou na začiatku utvárania koaličného vzťahu príliš nehýril. Veď si pripomeňme históriu, predsa SDĽ išla do koalície s SDK, pán Čarnogurský bol vymenovaný za ministra v mene SDK, vládny program dohodla SDK, bol výsledkom kompromisov, a pán Čarnogurský nielen za tento program nehlasoval, ale ho vlastne de facto zmenil pomocou hlasov pána Lexu, pána Krajčiho, pána Cupera a ďalších. Kresťanskodemokratickému hnutiu to jednoducho vyhovovalo, a tým sa naštartovali napätia v koalícii. Myslím si, že si to treba povedať, darmo sa opozícia smeje.

  • Pán poslanec Oberhauser je ďalší písomne prihlásený do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, neprítomný,

    vážený pán minister, tiež neprítomný...

  • Ruch v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo, neviem, čo vám chýba, pán minister nemusí byť prítomný.

    Chcete robiť cirkus alebo sa chcete v parlamente správať vážne?

    Nech sa páči, môžete vystupovať.

  • Vážení spoluobčania, asi sme zostali sami s niekoľkými poslancami, ale ak dovolíte, teda idem k meritu veci.

    To, čo povedal pred chvíľou pán poslanec Weiss, naozaj je pravdou. Nie je štandardná situácia v tejto krajine. A štandardná situácia v tejto krajine nie je z jednoduchého dôvodu. Keď sa vrátime k meritu veci, osemdesiat percent ľudí sa hlási ku kresťanstvu a práve pán minister Čarnogurský pri zmene vládneho programu, programového vyhlásenia chcel, aby tieto veci boli rovnoprávne. A poslanecká snemovňa napravila to, čo sa urobilo chybne vo vláde a zrazu sa to tu niekomu nepáči. No nie sú zrejme štandardné pomery v tejto krajine, lebo väčšinový názor, väčšinové požiadavky občanov Slovenska sa berú ako nejaké nadštandardné alebo atypické. Čiže to je fakt, že v takejto situácii je to naozaj aj v parlamente zložité.

    V súvislosti s nedôverou pánu ministrovi Čarnogurskému by som chcel upozorniť len na také tri skutočnosti, ktoré on sám charakterizoval ako kľúčové.

    Jedna už bola, ktorú som komentoval vo faktických poznámkach, a to sú kontroly na súdoch, ktoré boli vykonané v rozpore so zákonom a konkrétne boli vykonané v rozpore so zákonom o súdoch a sudcoch a s organizačným zákonom, ktorý neumožňuje sudcovi, pokiaľ nebol osobitným rozhodnutím povolaný na stáž na ministerstve spravodlivosti, aby vykonával kontrolu na inom súde. Toto sa udialo v Bratislave, toto sa udialo v Žiline a toto sú príčiny, prečo potom tie rozhodnutia, ktoré boli na to nadväzujúce, neboli v poriadku.

    Druhou takou otázkou je vôbec vzťah ministerstva a konkrétne aj pána ministra k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky je najvyššou ustanovizňou z ústavy v štruktúre súdnictva a už v minulom roku pri vytváraní štátneho rozpočtu a pri diskusii o platoch sudcov sme hovorili, že Najvyšší súd nemá náležité postavenie a podmienky na prácu. A medzitým už tu prebehlo viac aktivít, ktoré mali túto situáciu napraviť.

    Môžeme si zobrať to, čo nakoniec aj sám pán minister konštatoval. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy o plnení povinností a záväzkov Slovenska v dokumente číslo 8496 zo 6. septembra 1999 konštatuje, že naozaj na Slovensku nie je to s nezávislosťou súdov v poriadku. A hovorí o tom, že treba napraviť túto situáciu a jednou z nich je aj financovanie, ktoré bolo v parlamente presadzované, aby bolo nezávislé od ministerstva spravodlivosti. Ďalšie je postavenie sudcov v budove Najvyššieho súdu. Choďte sa tam pozrieť, sú po troch v jednej kancelárii. Azda dva metre štvorcové majú na svoju prácu. V takýchto podmienkach pracuje Najvyšší súd, ktorý má rozhodovať o najvážnejších právnych kauzách v tomto štáte, a na druhej strane ministerstvo spravodlivosti nie je ochotné mu vytvoriť podmienky na slušnú prácu.

    Kauza doktora Štefanka ako podpredsedu Najvyššieho súdu, ktorý bol v rozpore s ústavou a zákonmi odvolaný z funkcie, je vrcholom ľadovca toho, ako sa stavia ministerstvo spravodlivosti k súdnej moci. A v tejto súvislosti som presvedčený, že Ústavný súd na základe iniciatívy poslancov, ktorí požiadali o výklad právoplatnosti uznesenia o odvolaní podpredsedu Najvyššieho súdu doktora Štefanka z funkcie, musí rozhodnúť, že toto odvolanie bolo v rozpore s ústavou a v rozpore so zákonmi, lebo to naozaj tak bolo.

    A dnes to nakoniec aj pán minister priznal vo svojom vystúpení. Generálna prokuratúra v kauze doktora Štefanka jednoznačne povedala, že nedošlo k naplneniu takých skutkov, ktoré by boli trestnoprávneho charakteru. To rozhodnutie Generálnej prokuratúry je už dnes na stole a kárny senát dodnes nerozhodol, hoci doktor Štefanko bol z funkcie odvolaný v rozpore so zákonom. Čiže toto je tá vec, ktorú vyčítame ministerstvu spravodlivosti a konkrétne ministrovi, že človek, ktorý mal byť garantom spravodlivosti, garantom zákonnosti na území Slovenskej republiky, je práve predkladateľom návrhov, ktoré sú v rozpore so zákonmi a takto aj koná, ako som už upozornil na tých krajských súdoch a okresných súdoch. A takto konal aj v prípade Najvyššieho súdu v súvislosti s doktorom Štefankom.

    Nebudem popisovať celú tú genézu, ktorá sa tam udiala, ale sú to napríklad aj listy, mám ich so sebou, ktoré napísal Daniel Lipšic, ktorý si pletie naozaj hrušky s jablkami. Rozpráva o tom, že oni idú použiť svojpomoc pri vypratávaní doktora Štefanka z jeho vlastného ubytovania. Minister spravodlivosti veľmi dobre musí vedieť, že odvŕtanie zámky je rovnako, ako keby sa vyrútil na dvere so sekerou, lebo sa vlúpali do cudzieho bytu. Musí vedieť veľmi dobre, že doktor Ivan Šimko, povedal to aj pred kárnou komisiou, on povolil ubytovanie doktora Štefanka v priestoroch. Súhlasil s týmto rozhodnutím, ktoré urobil profesor Plank. Čiže to bolo všetko absolútne legálne a nakoniec súdna moc to vynesie, že to bolo takto. Len, žiaľ, minister spravodlivosti nechcel počkať na rozhodnutie súdnej moci a kárneho senátu a konal svojvoľne, protizákonne, lebo nemohol vynášať rozsudky za tieto inštitúcie. On je len štátna správa.

    A takisto je to aj v otázke amnestie, kde jasne, keby bol dôsledný, tak by otvoril aj otázku udelenia amnestie Kováčovi mladšiemu v kauze Technopol. Ale táto otázka sa tu neotvára, hoci bola rovnako pred ukončením nejakého vynesenia rozsudku. Počas vyšetrovania celej kauzy bola udelená amnestia prezidentom Kováčom. A určite bola vykonaná rovnako takým spôsobom, že neboli uzavreté veci a tak ďalej, ako sa to hovorí v tých iných kauzách. A v tom je falošnosť takéhoto vystupovania, o akom pán minister vo svojom vystúpení hovoril.

    Takisto by som chcel uviesť na pravú mieru Združenie sudcov Slovenska. Vážený pán poslanec Orosz a ďalší, prestaňte operovať touto organizáciou ako stavovskou organizáciou. Nie je to pravda. Je to občianske združenie vytvorené na základe zákona číslo 83 o občianskych združeniach. Je tam len 100 sudcov. Vôbec nie je pravda, že sa tam masovo rútia. Vlastne je to lobistická skupina na ovplyvňovanie situácie v súdnictve a manipulovanie situácie. Tu sú jediné právoplatné rady sudcov. Toto sú orgány, o ktoré sa môže pán minister oprieť a o ktoré, žiaľ, sa nie vždy opiera. Práve on robí iné rozhodnutia, ako odporúčajú tieto rady sudcov.

    A keď si otvoríte zase dokument Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 8496, tak sa tam dočítate, že toto sú tie orgány, o ktoré sa má oprieť súdnictvo, aby slovenské súdnictvo bolo nezávislé, a ktoré má rešpektovať minister spravodlivosti a nerešpektuje ich. Toto sú dôvody, prečo aj my v Slovenskej národnej strane si myslíme, že dôvera pánu ministrovi nemôže byť jednoducho vyslovená, lebo človek, ktorý stojí na čele ministerstva spravodlivosti, musí byť práve vzorom v konaní podľa zákona, v dodržiavaní zákonov a, samozrejme, aj v dodržiavaní morálnych princípov, ktoré v činnosti musia byť.

    Ja by som naozaj chcel povedať toľko, že Slovenská národná strana bude hlasovať za vyslovenie nedôvery pánu ministrovi Čarnogurskému.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Oberhausera. Ako prvý je pán poslanec Engliš a posledný pán poslanec Cabaj. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Engliš.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Chcel by som reagovať na myšlienku, ktorú tu predniesol pán poslanec Oberhauser v súvislosti s tým vylámaním dverí. Nie mi je jasné, keď to porovnávam s tým, čo povedal pán minister Čarnogurský, že prostredníctvom inej osoby vylámal dvere pán sudca Štefanko. Neviem, ako rozbil tie dvere, či hlavou alebo nohami. V tom prípade ide asi o ublíženie na zdraví toho zámočníka, a nie poškodenie cudzieho majetku. Čiže to, čo ste povedali, pán Oberhauser, je dôveryhodnejšie ako pán minister Čarnogurský.

    A chcel by som povedať, pán Oberhauser, k vášmu vystúpeniu toľko, že som veľmi rád, že som nešiel do divadla, do kina, pretože tá komédia, ktorá tu bola pri začatí, jasne dokazuje, že nemal kto viesť parlament, a to je jasný impulz na predčasné voľby.

    Ďakujem vám, pán Oberhauser.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec Oberhauser vo svojom vystúpení spomenul ešte jednu stavovskú organizáciu, a to je stavovská organizácia na základe názoru, ktorého sa pán minister spravodlivosti riadi a, žiaľ, musíme konštatovať, že to nie je dobrý postup, pretože táto stavovská organizácia, ktorá robí verdikty k Ústavnému súdu, ktorá robí verdikty k rozhodnutiu všeobecne súdnictva, táto stavovská organizácia sa volá Daniel Lipšic.

    Ak by sme pánu ministrovi Čarnogurskému chceli vytýkať v personálnej oblasti nedostatky, tak toto je principiálna, základná, pretože z hľadiska organizácie ústredných orgánov štátnej správy jeho vedúci úradu, aj keď akceptujeme, že vedúci úradu istým spôsobom je politická funkcia, tak prekračuje horizont svojich kompetencií a minimálne s tými výrokmi, za ktoré nakoniec je pán vedúci úradu Daniel Lipšic žalovaný v súvislosti so súdnym procesom, tzv. súdnym procesom storočia, sú absolútne bezprecedentné. Dámy a páni, takéto zasahovanie do nezávislého súdnictva vychádza z ministerstva spravodlivosti prostredníctvom stavovskej organizácie, ktorá sa volá Daniel Lipšic.

  • Vážený pán predseda Národnej rady.

    Ja sa len chcem spýtať, či ešte pokračujeme v návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti, pretože bývalo aspoň takým dobrý zvykom, že ak sa tu v parlamente o niekom hovorilo, tak aspoň tu sedel. Keďže tu nie je pán minister, možno by bolo vhodné dať technickú prestávku. Ja uznám, že aj on má ľudské povinnosti, ale nemalo by sa pokračovať, keď tu nesedí.

  • Prosil by som pána ministra, aby prišiel do rokovacej miestnosti.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ak sedíme tri-štyri hodiny, samozrejme, že sú aj normálne ľudské potreby, tak buďme trochu v tomto smere trochu tolerantní. Ja som tiež nevidel, keď si išiel pán poslanec Cuper zobrať kávu a nesedel tu ako navrhovateľ, nevykrikoval som päť minút, že tu má sedieť. Čiže v tomto smere buďme tolerantní.

    Prosím pána ministra, aby prišiel do rokovacej miestnosti a nerobme z toho hlavný problém rokovania, pán poslanec.

  • Hlasy z pléna.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave. S faktickými poznámkami vystúpili všetci poslanci.

    Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Tkáč.

    Nech sa páči, pán poslanec Tkáč, máte slovo.

    Pán minister bol vyzvaný a o chvíľu sa dostaví do rokovacej miestnosti.

    Počkáte, kým príde pán minister? Nech sa páči, môžete chvíľu počkať, príde pán minister a budete prednášať svoj príspevok.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Teraz bude vystupovať pán poslanec Tkáč. Už som ohlásil vystúpenie pána poslanca Tkáča. Postupujem presne v súlade s rokovacím poriadkom, pán poslanec Maxon. Teraz bude vystupovať pán poslanec Tkáč, keď dokončí svoje vystúpenie, potom vám dám možnosť vystúpiť s procedurálnym návrhom. Už som to ohlásil. Pán poslanec čaká, kým príde minister.

  • Ruch v sále.

  • Samozrejme, že nikde nie je v rokovacom poriadku, že musí byť prítomný minister, keď má vystúpiť pán poslanec. Nikde to nie je, pán poslanec Maxon. Ale ak pán poslanec Tkáč nechce rečniť, ja ho nemôžem prinútiť. Bude čakať na pána ministra, aj my počkáme.

  • Je to v rokovacom poriadku, že je nevyhnutné zabezpečiť účasť člena vlády, pán predseda.

  • Ešte raz. Nikde v rokovacom poriadku nie je, že musí byť prítomný minister, ktorého odvolávajú. Pán poslanec, mali by ste vystúpiť so svojou rečou. Ale ak budete čakať na pána ministra, nech sa páči.

  • Pán predseda, prosím vás, aby ste mi spustili čas. Ujmem sa slova.

  • Nech sa páči, pán poslanec bude prednášať svoj diskusný príspevok.

  • Dámy a páni,

    bol by som veľmi rád, keby tu bol pán minister, pretože som mu chcel osobne venovať toto vystúpenie a chcel som mu aj v úvode povedať, že nie som vždy spokojný s tým, keď sa odvolávajú ministri. Nie je to v mojej povahe a cítim sa nespokojný, keď takýto úkon nastane. V tejto súvislosti ale, ak už sa k tomu prikročilo, tak si jasne uvedomujem aj to, že vôbec nemám po dnešnej schôdzi obavy o politický osud pána ministra, pretože som presvedčený, že vzhľadom na parlamentnú matematiku prejde. To je druhá poznámka, ktorú som chcel povedať. Tretia poznámka v tejto súvislosti ale je aj tá, že je dobré, ak sa využije takéto konanie opozície vo vzťahu k členovi vlády a ja to považujem za demokratické aj na to, aby sa konečne vymenili názory na fungovanie určitých oblastí vo výkone vládnej moci.

    Treba povedať, že nie vždy je cieľom, samozrejme, osoba. Cieľom je tu aj posúdenie činnosti vlády za určitý rezort a uplatňovanie vládnej politiky v danom rezorte. Chcel by som v tejto súvislosti tiež uviesť, že môj názor na celú situáciu, ale to už súvisí potom aj s politickým hodnotením, je...

  • Po príchode ministra Čarnogurského.

  • Ďakujem pekne, pán minister, chcel som vám osobne venovať úvod, žiaľ, ja vám to potom poviem. Viem, že vaša vláda si to rada vypočuje z pásky, pán premiér je majster Slovenska v tomto smere.

    Ale chcel by som teda uviesť, že nemám radosť, keď sa odvoláva člen vlády. To som vám chcel povedať v úvode. A na druhej strane, že nemám obavy ani o váš politický osud po tejto schôdzi, ten mi je úplne jasný, a že je ale nevyhnutné si povykladať o niektorých skutočnostiach, preto je aj diskusia pri odvolávaní člena vlády.

    Chcel by som v tej abstraktnejšej rovine uviesť poznatok, že sa dejú divné veci. Divné veci sa dejú v tom zmysle, že sa pokračuje v predvolebnej nielen rétorike, ale aj filozofii politiky, ktorú prevádzkujete v tom zmysle, že Kresťanskodemokratické hnutie, na čele ktorého ste, má mimoriadne zaujímavý spôsob o rozložení funkcionárov v silových zložkách. Podarilo sa vám v tejto vládnej koalícii 11 subjektov skutočne perfektne obsadiť informačnú bázu tejto krajiny, z ktorej môže KDH čerpať desiatky budúcich rokov. Nemáte žiadnu zodpovednosť za školstvo, za zdravotníctvo, za sociálnu sféru, nemáte ani zodpovednosť za ekonomické problémy a presadzujete mimoriadne závažnú doktrínu, štátnu doktrínu priorizácie trestného práva.

    V tejto súvislosti tá otázka trestného práva je vaším pokračovaním predvolebných aktivít, ktoré sú teraz orientované na trestnoprávne potieranie protivníka, pričom politický partner nie je pre vás partnerom, ale protivníkom, a dnes som si tak v duchu spočítal, pretože bol čas na takéto úvahy, že v tejto vláde alebo táto vláda pracuje zo 16. mesiaca druhý deň. Teda 15 mesiacov ste pri moci a dnes je druhý deň zo 16. mesiaca vo fungovaní vlády.

    Ešte nepadlo jedno právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu štátnej správy alebo právoplatný rozsudok súdu, ktorý by potvrdil čo i len jednu kauzu, ktorú politicky neustále živíte nie vy osobne, ale teda vládna koalícia, nie sú dotiahnuté ani základné kauzy, ktoré boli amnestované aj v čase, keď sa porušovali rozhodnutia o amnestiách, dve rozhodnutia o amnestiách aj pred Dzurindovou amnestiou, neboli ešte vypočutí ani hlavní rozhodujúci svedkovia v týchto kauzách, neustále sa z politického protivníka vytvára obraz nepriateľa a používa sa princíp nie individualizácie zavinenia, aký by v trestnom práve platiť jednoznačne mal, ale používate zovšeobecňovanie a princíp kolektívnej viny.

    Aj sám ste povedali vo svojich úvodných slovách, dával som veľmi dobrý pozor na to, že tu je štátny terorizmus. Štátny terorizmus neexistuje ako trestný čin, neexistuje kolektívne zavinenie v trestnom práve, existuje tvrdý jednoznačný princíp individualizácie zavinenia, a ak by niekto z ministrov aj vašej vlády, ktorí museli odstúpiť, bol v niektorých kauzách zamočený, v živote by som si nedovolil, a to nielen ako právnik povedať, že to je vláda zlodejov, vláda klientelistov, že všetci v KDH ste takí a takí a toto dennodenne počúvame z úst politikov, teraz to neberte osobne.

    O čo mi teda ide? Ide mi o to, že priorita trestného práva vo vašom ponímaní vládnej koalície smeruje k jednoznačnému potieraniu politického protivníka a využívate všetci politickú povrchnosť, ktorá je dominantnou v politike preto, aby cez určité justičné pudy a cez inkvizítorské metódy v trestnom práve ste zastrašovali svojich protivníkov. Našťastie v súčasnosti buď je ešte istá bariéra zdravého rozumu v časti vašej vládnej koalície, na ktorú staviame, a poslednou inštitúciou v tomto reťazci sú súdy. Aj posledné rozhodnutie súdu na úrovni okresu v kauze doktora Polku je podľa mňa prejavom toho, že ešte existujú statoční sudcovia, ktorí skutočne držia jeden z pilierov moci v tejto krajine.

    Presne to isté alebo takisto treba rozhodnúť, len treba chápať rozhodnutie príslušných senátov a teraz už Ústavného súdu Slovenskej republiky, kde sa našli statoční sudcovia, ktorí ani inak rozhodnúť nemohli, pretože oni netvoria právo ani zaň nezodpovedajú, ale majú plné právo vykladať platný právny stav, teda de lege lata. V tom je nebezpečnosť súčasnej vládnej koalície, že namiesto pozitívneho programu sa prezentuje negatívny a negativistický program, namiesto konštruktívnej spolupráce sa permanentne buduje oblasť nepriateľa len preto, aby sa uspokojili tie pohnútky a tie politické programy a projekty, ktoré sa uplatňovali v predvolebnom období. V tom je podľa mojej miery alebo podľa mojej mienky nebezpečenstvo demokracie a ohrozovanie princípov právneho štátu v tejto krajine.

    A čo je v tejto súvislosti jedným z dôvodov aj postupu poslaneckého klubu, nie je kauza doktora Polku, aj keď pán minister je niečo šokujúce a zimomriavky mi idú po chrbte, pretože vychádzate doslova z boľševických metód v tom, že sa použije novinárka na to, aby vulgárnym spôsobom napadla funkcionára justície alebo funkcionárov orgánov činných v trestnom konaní, existujú žaloby na súde, pokiaľ viem, o ochranu osobnosti v tých istých kauzách, a potom z ministerstva spravodlivosti vyjde citát, že je odvolaný sudca alebo funkcionári len preto, že sa nezbavili alebo že nepopreli mediálne obvinenia. V čase, keď už oni uplatnili ako normálni slušní občania žalobou na súd ochranu svojej osobnosti a cti. Toto je možné skutočne veľmi tvrdo kritizovať, pretože takéto spôsoby, že sa napred použijú médiá a hneď nato sa použije aj kádrový postih, mi pripomína skutočne časy, proti ktorým ste veľmi statočne, a ja si vás za to vážim, v minulosti bojovali.

    A posledná poznámka, pán minister, existuje v pracovnom práve § 38, ktorý dokumentuje, že KDH vo financovaní svojich tajomníkov hrubým spôsobom porušilo celý rad predpisov pracovného práva. Výkon práce pre iného zamestnávateľa je v tomto paragrafe aj vo vládnom nariadení, ktorým sa vykonáva upravený Zákonník práce.

    Znovu opakujem, nebojím sa o váš politický osud po tejto schôdzi, ale chcel som vám povedať to, čo si o tom myslím.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Tkáča. Všetci, ktorí sú prihlásení. Áno? Čiže ako prvý pán poslanec Cabaj a posledný pán poslanec Zajac. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky. Takže ako prvý pán poslanec Maxon, pretože pán poslanec Cabaj nie je prítomný.

    Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec Tkáč konštatoval, že nemá rád odvolávanie ministrov. Nuž musím povedať, že ani ja, pretože mám osobnú skúsenosť. Aj ja som bol odvolávaný ako minister. Pán minister Čarnogurský si bude asi pamätať, v akej veci to bolo. Ak nie, tak je mi ľúto, lebo vy ste vtedy podali žalobu. A len tak mimochodom prepáčte mi, že budem možno trošku netaktný, ale bol som v súvislosti s týmto prípadom aj predvolaný na podanie vysvetlenia a, žiaľ, asi neboli tí páni, ktorí tento úkon so mnou robili, celkom koncentrovaní alebo taktní, ale predtým, ako som podal vysvetlenie, tak viedli veľmi ostrú diskusiu a konštatovali, že takú nekvalifikovanú žalobu už dávno nemali v rukách a nakoniec aj celý problém sa takto skončil.

    Ale ja som chcel mať otázku na pána predsedu, že keď ste odišli, či náhodou vzhľadom na vystúpenie kolegov z SDĽ ste sa nerozhodli podať abdikačný list.

    Vážený pán minister, táto vláda nasadla do vlaku. Tento vlak nemôže spokojne po skončení volebného obdobia skončiť so splnením programového vyhlásenia vlády. Tento vlak môže len naraziť. Takže náš návrh na vaše odvolanie berte ako gesto dobrej vôle. Ak by ste sa rozhodli sám pre tento skutok, verte tomu, že významným spôsobom posilníte Kresťanskodemokratické hnutie.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Gajdoš a po ňom pán poslanec Zajac.

  • Chcel by som trošku poopraviť konštatovanie svojho kolegu pána poslanca Tkáča smerom k pánu ministrovi v tom, že nie je ohrozená dnes, teda aktuálne, jeho politická existencia, pretože my sa usilujeme o jeho odvolanie zo štátnickej funkcie. O jeho politickú likvidáciu sa usilujú jeho odchovanci v podobe SDKÚ a pána Mikuláša Dzurindu. Dúfam, že nebudú úspešní.

    Pán poslanec Tkáč presne vystihol nebezpečnú schopnosť pána ministra Čarnogurského vyzuť sa zo zodpovednosti, pretože predvídavo umiestnil všetkých svojich ľudí na zodpovedné funkcie takým spôsobom, že nenesú zodpovednosť za sociálny a ekonomický vývoj v tomto štáte. A ten je v súčasnosti nepriaznivo naklonený občanovi aj štátu. Tým sa vytvoril pre pána ministra Čarnogurského obrovský priestor na potieranie politického protivníka, ktorým bezosporu pre neho je Hnutie za demokratické Slovensko. V tom je, bohužiaľ, deformovaný jeho politický profil, ktorý pri jeho objektívne priznaných schopnostiach nemôže byť konštruktívne využitý na prospech občana ani štátu. Žiaľ, je to smutné konštatovanie, pán minister Čarnogurský.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zajac je posledný s faktickou poznámkou.

  • Pán poslanec Tkáč, vy ste neuviedli ani jediný argument vo svojom vystúpení. Hovorili ste o tom, že sa prikročilo k odvolávaniu, ale to nebolo "sa prikročilo". Pod to ste sa podpísali. Hovorili ste, že nerád odvolávate. Nechápem potom, prečo ste sa pod to odvolanie podpísali. Odvolávanie ministrov, ktoré je vám tak proti srsti, je veľmi vážnym úkonom a vy z neho robíte divadlo alebo trhací kalendár a môžeme sa len tešiť na ďalšie odvolávacie procedúry, z ktorých už aj vy si robíte vlastne len žarty.

    Hovoríte o tom, že tu niekto z vás vytvára obraz nepriateľa. Fakt je ale taký, že vy si sami vytvárate taký obraz. Hovoríte tu o štátnom terorizme a iba preberáte slová, ktoré, ak si to dobre pamätám, používali verejné prostriedky, tlač voči vám. Hovoríte o princípe kolektívnej viny, pritom vy sami často chcete našiť nejakú kolektívnu vinu na svojich politických protivníkov. Iba preberáte pojmy, ktoré boli vhodné pre vás, ktoré sa dali dobre použiť pre vás. Myslíte si, že keď očierňujete druhých, očistíte sami seba. Ale to sa nedá. Ja to poviem rovno. Vy vlastne týmto svojím politickým správaním nerobíte nič iné, iba dávate výstrahu dokonca aj tým, ktorí sú dosť kritickí voči činnosti tejto vlády, ale keď počúvajú vás, tak vedia, že na čo by sa mali tešiť po voľbách, vy ich tým iba zastrašujete. A ja si myslím, že je to tak dobré, že je to tak v poriadku a že teda tých ľudí týmto spôsobom, akým politicky pracujete, naozaj len od vás samotných odradíte.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová a po nej pán poslanec Andrejčák.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, tu bola požiadavka na konkrétnosť, aby som vo svojom vystúpení bola konkrétna a uviedla dôvod nespokojnosti Hnutia za demokratické Slovensko s neprofesionálnym výkonom pána ministra spravodlivosti.

    Po prvé. Ministerstvo spravodlivosti urobilo málo, ak nie vôbec nič pre to, aby prieťahy v súdnom konaní boli čo najrýchlejšie likvidované. Napríklad zákon o súdnom konaní, o procese dáva tridsaťdňovú lehotu na písomné vyhotovenie rozhodnutia. Toto ministerstvo vôbec nesleduje a je to jeden moment urýchlenia. Reštančné veci sa málo sledujú, málo sa vyvodzujú opatrenia. Toto všetko by boli jedny z krokov na urýchlenie súdneho konania. Rada Európy toto veľmi kritizuje a na súde v Štrasburgu toto sú najčastejšie kauzy, ktoré všetci občania vyhrajú proti Slovenskej republike.

    Ďalej nepresadzuje pán minister v rezorte justície samosprávu súdnictva, ktorú pri nástupe do svojej funkcie veľmi presadzoval a sľuboval presadiť. Môžem povedať, že je jeden z členov vlády, ktorý vodu káže a víno pije, pretože bol jednoznačne aj proti finančnému oddeleniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo by bol jeden z krokov posilnenia samosprávy.

    Ďalej by som chcela uviesť, že ministerstvo pod jeho vedením má veľmi slabú legislatívu. Nebudem tu opakovať to, čo povedal pán poslanec Orosz, ale toto skutočne sú dôvody a chyby ministra. Ja som robila legislatívnu radu a veľmi som zazlievala ministrom, keď nepredkladali legislatívne návrhy. Je to vlastne úloha ministra.

    Ďalej by som ako ďalší neprofesionálny výkon riadenia rezortu uviedla porušenie kompetenčného zákona. Vytvorenie takzvaného oddelenia na skúmanie prešľapov komunizmu v minulosti nemá opodstatnenie v kompetenčnom zákone. Toto si jeden minister podľa môjho názoru nemôže dovoliť.

    Po ďalšie by som uviedla neprofesionálny riadiaci výkon ako ministra, pretože som tiež robila ministerku spravodlivosti a pod mojím vedením by som nikdy nepripustila, aby vedúci úradu mal vyhlásenia, ktoré sa týkajú ukladania trestu alebo ďalších postupov senátu, ktoré práve rozhodujú. Je to nepriamy zásah do výkonu sudcovskej nezávislosti. A pán minister toto nielenže trpí, ale ako je všeobecne známe, sa hovorí, že pán doktor Lipšic, použijem ten pojem, dopredu sa ospravedlňujem, ktorý je používaný vo verejnosti, že pán doktor Lipšic je jeho hlásnou trúbou.

    Takže toto sú neprofesionálne výkony. Avšak podľa môjho názoru najťažším prehreškom pána ministra je, že si vlastne neuvedomuje, že on neriadi súdy. Ministerstvo a aj minister len musí vytvárať materiálne a iné podmienky na dobré fungovanie súdov. Ale, pán minister, vy robíte zásahy do rozhodovacej sudcovskej činnosti. A to v právnom štáte nemožno. Dovolím si uviesť, že to nie je len názor opozície, ktorá vám chce niečo prišpendliť ako mínus, ale toto je názor, ktorý vyslovila Rada sudcov Slovenskej republiky dňa 16. februára 1999. Bolo to publikované vo viacerých denníkoch, kde sa Rada sudcov Slovenskej republiky ohradila voči akýmkoľvek zásahom pána ministra do rozhodovacej činnosti súdov. Myslím si, že toto je veľmi vážny signál proti perfektnému výkonu riadenia ministerstva spravodlivosti aj voči výkonu vašej funkcie v právnom štáte. V právnom štáte, kde zásahy ministra sú neprípustné.

    Ďalej proti zastrašovaniu sudcov. To minister nemôže robiť. Taktiež to nie je názor len poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, ale voči tomuto sa ohradila sudcovská rada, ako aj sudcovské rady okresných súdov a Krajského súdu v Bratislave.

    Ďalej Združenie sudcov Slovenska vyjadrilo nespokojnosť s vašou činnosťou pri nedodržiavaní zmluvy medzi týmto sudcovským stavom a ministerstvom spravodlivosti. Znovu konkrétny argument. Bol publikovaný v Národnej obrode 15. januára 2000, kde Združenie sudcov Slovenska vyjadruje nespokojnosť s tým, že nebolo ministrom požiadané o zaujatie stanoviska pred vymenovaním predsedov okresných súdov a krajského súdu, tak ako to vyplýva zo zmluvy medzi vami a Združením sudcov zakotvené.

    Pán minister, ja si myslím, že toto nie sú dobré postupy ministra spravodlivosti. Navyše nechcem hovoriť o vašom postupe, ktorý rozdelil sudcovský stav na dve samosprávne združenia. Predsa pôsobenie ministra musí ísť úplne opačným smerom.

    Už nehovorím, že pod vaším vedením vo vašom rezorte je aj dohľad a usmerňovanie, vytváranie právnych podkladov na činnosť advokátov, že dochádza k stotožňovaniu advokátov s ich klientom, že ak úspešne obhajujú klienta z opozície, tak sú proti nim urobené kroky. Napríklad pán advokát Trokan, kde vlastne Demokratická strana chcela urobiť politický zásah voči nemu. Takže komora protestovala. Protest komory bol 9. februára 1992 a minister je ticho.

    Exekútori. Oslabili ste samosprávnosť novelou exekučného poriadku, samosprávnosť exekútorov. Toto všetko nie sú dobré kroky ministra spravodlivosti.

    Navyše pán minister ste urobili niečo, čo jeden ústavný činiteľ nemôže urobiť. Osvojili ste si právo konštatovať, že niekto porušil sudcovskú etiku. Toto môže len kárny senát. Ďalej ste si osvojili právo konštatovať a do verejnosti dať, že niekto protiprávne užíva byt v budove ministerstva spravodlivosti a toto môže urobiť len súd, a nie minister. Že ide o byt, a nie o ubytovňu chcem vám dokladovať rozhodnutím obvodného úradu životného prostredia, kde bolo konštatované, že ide o byt, ako mám aj v rukách rozhodnutie zo dňa 29. 11. 1993, kde vlastne na základe mojej žiadosti bolo o využitie štvorbytového priestoru konštatované, že ide o byt a bol premenený na kancelárie do 31. 12. 1996. Čiže po tomto termíne vy ste museli postupovať v už známej kauze tak, že ide o bytový priestor. Nechcem hovoriť už o návrhu, ktorý ste dali na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu v rozpore s ústavou, v rozpore aj s komentármi ústavy, čo ste museli vedieť, kde sa jasne hovorí, že lehota je na 5 dní a že odvolať možno len z funkcie sudcu, a nie z funkcie podpredsedu súdu. Je to jasne v komentári uvedené a je mi ľúto, že vaši právni poradcovia vás na toto neupozornili. Upozorňujem vás, je to komentár strana číslo 553.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Nie sú faktické poznámky. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Andrejčák a po ňom pán poslanec Bauer.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    dnešný deň asi budúci parlament Slovenskej republiky označí za pamätný deň. Možno nebude zákonom stanovený pamätný deň, ale iste bude takého druhu, alebo pamätný deň takej právnej sily, ako je napríklad Deň Valentína. Keď však Deň Valentína je dňom lásky a úcty, 2. február bude dňom farizejstva. Bude to významný deň vďaka našim kolegom z koalície. Prakticky do 15.00 hodiny sme videli, respektíve vy koaliční poslanci ste videli trestné činy tam, kde neboli, a ani ste ich nechceli dokázať, že existujú. Ani ste sa s nami nepreli, že nemáme pravdu v konkrétnom prípade, ktorý uvádzame, len občas sa ozval všeobecný útok na nás ako na predstaviteľov politickej strany. Ale od 16.00 hodiny zase vidíte niečo iné, než o čo ide, na druhú stranu. Ale predsa. Tentoraz nevidíte, lebo vlastne nesmiete vidieť porušenie zákona tam, kde skutočne v práci pána ministra spravodlivosti jestvuje. Nechcete a nesmiete vidieť to hrozné nebezpečenstvo politickej totality a politického násilia, aké už naša republika zažila v päťdesiatych rokoch. Dnes sa ešte našťastie nenašiel sudca, ktorý by zradil stavovskú česť, a zrejme ani sudca, ktorý sa dá tak ako jeden z predsedov výborov nášho parlamentu politicky alebo ekonomicky vydierať. Ešte nebol zmarený v politickom súdnom procese ľudský život, aj keď jedna politická vražda už bola dokonaná.

    Terajšia vládna moc však vytrvalo odmieta trvať na tom, aby politicky inak ohýbateľní vyšetrovatelia aj tento variant spomínanej vraždy šetrili. Asi sa bojí objektívne zisteného pravdepodobného výsledku. Nesporne je na Slovensku veľa poslancov parlamentu aj členov vlády, ktorým, ak to poviem obrazne, politická činnosť terajšieho ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského leží v žalúdku. Veď na úkor programu SDĽ plní napríklad ministerka financií aj minister obrany program KDH, a nie sľuby SDĽ pred voľbami. Na úkor povesti politikov Demokratickej únie, ale aj časti politikov KDH, ktorí pred voľbami tvrdili, že SDK nie je podvod, ale regulárna politická strana, teraz Ján Čarnogurský verejne hovoril, že KDH nezaniklo v SDK a SDK bola len dočasný orgán, teda rozumejme po slovensky, dočasný politický trik na obídenie zákonných podmienok vstupu do volebnej kampane.

    Iste pán Ján Čarnogurský leží v žalúdku aj voličom, ktorí uverili sľubom SDK a teraz sú rozčarovaní. Cítia sa oklamaní, že Ján Čarnogurský rozoberá SDK, a tak nikto nebude zodpovedný za nesplnenie volebných sľubov, kvôli ktorým im dali mandát na štyri roky. Ale iste Ján Čarnogurský leží v žalúdku aj premiérovi, ktorý má tú česť predsedať terajšej vláde a jeho skupine, ktorá namiesto ovládnutia ekonomických procesov v štáte musí dennodenne bojovať o vlastné politické prežitie a politické postavenie. Nakoniec to pán predseda vlády dnes, aj keď nešikovne, ale predsa, vysvetlil. Určite však Ján Čarnogurský leží v žalúdku ľuďom, ktorí sami alebo ich príbuzní boli obeťami rôznej formy trestnej činnosti. Minister spravodlivosti nepresadzuje nápravu pre obete kriminálnych skutkov, ale spolu s ministrom vnútra pánom Pittnerom neustále vymýšľa údajné dôvodné podozrenia trestnej činnosti politických protivníkov a v skutočnosti zneužíva politické postavenie aj štátne postavenie na dokazovanie neexistujúcej trestnej činnosti.

    Inak povedané, minister spravodlivosti a minister vnútra namiesto využitia svojho postavenia v prospech obetí trestnej činnosti v skutočnosti bránia možnosti na dosiahnutie nápravy spravodlivosti. Nám poslancom opozície, voči ktorým je zameraná celá politická nenávisť aj zamerané využitie politického vplyvu ministra spravodlivosti, ale aj doslova zneužívanie jeho štátnického postavenia, však najviac prekáža, že je to spúšťanie procesov päťdesiatych rokov. Málokto z nás ich zažil, pretože sme boli príliš mladí na to, ale máme z nich obavy, lebo vieme, že to stálo aj ľudské životy. Moloch päťdesiatych rokov postupne z politiky sa preniesol na políciu, na vyšetrovateľov, respektíve na časť z nich, na prokuratúry, a hrozí, že sa prenesie aj na súdy. Potom ale už nebude návratu. Potom už bude záležať len na poradí politických strán a jednotlivcov, ale sila pôsobenia aj intenzita a stupeň násilia sa bude len zvyšovať neovládateľnou formou. Zastavme moloch týchto päťdesiatych rokov už teraz, lebo zajtra môže byť veľmi neskoro.

    Aby som bol úplný, niekoľkokrát som povedal, že minister spravodlivosti Ján Čarnogurský leží v žalúdku. To, že leží v žalúdku, nie je teraz dôležité. Dôležité bude hlasovanie vás poslancov koalície o vyslovení nedôvery. Ale vlastne ani toto hlasovanie nebude dôležité. Principiálne ani nemôže byť, lebo bude zase na koaličný rozkaz. A rozkazy sa predsa plniť musia a doterajšia prax nášho parlamentu ukazuje, že sa plnia. Dnes túto kontrolu plnenia rozkazu spočiatku prišiel robiť pán premiér aj minister vnútra, ale nevydržali. A možno, že niekde tu za rohom, za bučkom je aj generál Ivor, aby vedel, koho zaradiť do zoznamu čakateľov na ošetrenie jeho sekcie o zvlášť závažnej trestnej činnosti. Teda hlasovanie je dopredu zabezpečené. Výsledok už je známy. V skutočnosti vôbec nejde o hlasovanie, ale o dôkaz politického diktátu, ktorý spoľahlivo funguje, a práve preto, že minister spravodlivosti pán Čarnogurský chce takýto diktát presadiť aj v justícii, chceme ho včas z postu ministra spravodlivosti odvolať. Ak to neurobíme, požehná Národná rada novej totalite a vôbec nezáleží, akou formou ju označíme, akou farbou, prepáčte, ju označíme. Fungovať a prenasledovať ľudí bude rovnako účinné, ako tomu bolo v päťdesiatych rokoch.

    Ak počas úvodnej reči kolegu Cupera sme videli, že niektoré tieto prvky, bohužiaľ, sa nalepili aj na nášho pána predsedu. Zasahoval mu do vystúpenia a snažil sa ho dirigovať, čo smie a čo nesmie povedať. Proste tých prejavov je veľa. Uvedomme si, že ich musíme zastaviť len spoločne. Musí to byť väčšina poslancov tohto parlamentu, inak potom bude celý slovenský národ plakať.

    Ďakujem.

  • Nie sú faktické poznámky. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Bauer a po ňom pán poslanec Zlocha.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    každého, kto prišiel do kontaktu so súdmi, trápi, ak súdne konanie trvá mesiace či roky. Tento týždeň sme sa vo výbore pre ľudské práva a národnosti iniciatívne zaoberali problémom prieťahov v súdnom konaní. Členom výboru je mimochodom aj pani poslankyňa Tóthová, ktorá pred chvíľou tento problém kritizovala.

    Dovoľte mi, aby som kvôli úplnému pohľadu na rezort spravodlivosti aj kvôli tomu, že pán poslanec Brňák kritizoval neexistenciu koncepčných materiálov na ministerstve spravodlivosti, stručne vás informoval o opatreniach, ktorými chce pán minister Čarnogurský riešiť tento problém. Ide o skutočný problém nášho štátu, ktorý súvisí nielen so zabezpečením ochrany ľudských práv, ale aj s požiadavkou včasnej vymožiteľnosti práva, na ktorú kladie dôraz Európska únia. Pojem prieťahy v súdnom konaní patrí medzi tie, ktoré sa v súvislosti s rezortom ministerstva spravodlivosti a justíciou pravidelne objavujú už od roku 1992, čiže osem rokov, pričom pod týmto pojmom si väčšina laickej, ale, žiaľ, aj väčšina odbornej verejnosti predstavuje nekonečne dlhý čas trvania súdneho sporu, ktorá je spôsobená nečinnosťou súdov.

    Ústava Slovenskej republiky v článku 48 ods. 2 v súvislosti so súdnym konaním uvádza, že každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zbytočným prieťahom, za ktorý by mohla byť zodpovedná jedine justícia, možno označiť len prípady dlhšieho nekonania sudcu, ktoré by vzhľadom na celkový počet jemu pridelených vecí a jeho celkovú výkonnosť nebolo možné hodnotiť inak ako neodôvodnené a zavinené prieťahy v konaní. Takýchto prípadov je však minimum. Je to možno desať percent zo všetkých prieťahov v konaní. Zvyšných deväťdesiat percent je spôsobených takými faktormi, ktoré sudca nijako nemôže ovplyvniť a zmeniť.

    V roku 1992, keď po zásadných zmenách nášho právneho poriadku vstúpili do účinnosti rozsiahle novely Občianskeho zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku, nadobudol účinnosť vtedy úplne nový zákon, a to Obchodný zákonník, zrušil sa Hospodársky zákonník a zákon o hospodárskej arbitráži, v dôsledku čoho prešlo na súdy 1 475 494 vecí prerokúvaných hospodárskou arbitrážou, pribudli náročné reštitučné spory. Došlo k veľkému náporu vecí týkajúcich sa zápisov nových obchodných spoločností do Obchodného registra a tak ďalej.

    Napriek týmto veľkým zmenám, ktoré prebiehajú aj v súčasnosti, zákonný rámec organizácie práce súdov sa nezmenil. V roku 1996 došlo k novému územnosprávnemu členeniu Slovenskej republiky, ktoré sa dotklo aj justície, pretože novovzniknuté súdy neboli obsadené zvýšením počtu sudcov, ale došlo len k prerozdeleniu existujúceho sudcovského zboru, v dôsledku čoho sa personálne oslabili pôvodné súdy a nevyriešila sa situácia ani v tých novovzniknutých. Výsledkom týchto skutočností je:

    1. nedostatočné personálne obsadenie súdov,

    2. nedostatočné materiálno-technické vybavenie súdov.

    Na riešenie tejto zložitej situácie v súdnictve postupne minister spravodlivosti prijíma a navrhuje opatrenia, ktoré budú mať priaznivý dosah na skrátenie súdneho konania. V oblasti personálneho zabezpečenia súdov chce minister vláde Slovenskej republiky a parlamentu predložiť návrh zákona o vyšších súdnych úradníkoch so samostatnou rozhodovacou právomocou v zákonom stanovených veciach. Ak hovoríme o prieťahoch v súdnom konaní, o hodnotení tejto situácie a jej príčin, nemôžeme neuviesť aj konkrétne štatistické čísla, údaje o celkovom počte vybavených vecí na okresných a krajských súdoch a ich počte pripadajúcom na jedného sudcu, pretože tieto údaje sú verejnosti takmer neznáme. V roku 1999 bolo na okresných súdoch Slovenskej republiky činných 711 a na krajských súdoch 375 sudcov. V minulom roku bolo na naše okresné súdy v trestnej, obchodnej, občianskoprávnej, dedičskej agende, v agende platobných rozkazov, správneho súdnictva a výkonu rozhodnutia doručených spolu 739 708 nových návrhov. Ak k tomuto číslu ešte pripočítame 544 395 vecí, ktoré zostali nevybavené na konci roku 1998, zistíme, že súdy mali v roku 1999 v týchto agendách na vybavenie celkom 1 284 103 vecí. Z toho počtu už spomínaných 711 sudcov okresných súdov k 31. decembru 1999 vybavilo celkom 1 056 467, takže k 1. januáru 2000 zostalo nevybavených 257 990 vecí. Na každého sudcu pri jednoduchom aritmetickom priemere tak pripadá 1 370 vecí. Jednoduchou aritmetikou vychádza, že okresné súdy v roku 1999 vybavili viac ako 82 percent vecí. Počet nevybavených vecí za rok 1999 klesol z 544 tisíc na 257 tisíc, to je viac ako dvojnásobne, presne je to 2,11-krát menej. Máte vážené dámy a páni na základe týchto štatistických faktov pocit, že súdy urobili málo a prieťahy v konaní sú spôsobené nečinnosťou sudcov?

    Druhým opatrením na odstránenie prieťahov je zlepšenie mzdového zabezpečenia administratívneho aparátu súdov. Vzhľadom na nízke mzdové ohodnotenie začínajúca zapisovateľka má mzdu 5 230 korún brutto, po 27 rokoch praxe 6 780 korún brutto, spôsobuje, že administratívny aparát súdov po krátkom čase odchádza zo súdov za lepšími platovými podmienkami, najmä k advokátom alebo ku komerčným právnikom, ktorí majú záujem o zapisovateľky poznajúce súdnu agendu, sudcov a pracovníkov súdov. Aj tento dôvod - nízke mzdové ohodnotenie administratívy súdov je podhubím korupcie.

    Ďalším opatrením ministra je opatrenie smerujúce k zrýchleniu a zefektívneniu vnútrosúdneho obehu súdneho spisu. Touto problematikou sa doposiaľ nikto nezaoberal.

    Po druhé. Oblasť materiálno-technického vybavenia súdov. Slovenské súdy, najmä novovzniknuté v súvislosti s novým územnosprávnym členením, majú nezávideniahodné materiálno-technické zabezpečenie. Taká bežná vec, akou je počítač, je pre naše súdnictvo výnimočnou vymoženosťou, mechanický, v lepších prípadoch elektrický písací stroj je bežnou súčasťou každodennej práce. Počítač má na svojom pracovnom stole hádam len jedna tretina z celkového počtu sudcov. Počítače v pojednávacích miestnostiach súdov by sa dali spočítať na prstoch dvoch rúk.

    Jedným z prvých opatrení ministerstva spravodlivosti na odstránenie prieťahov v konaní preto bolo zabezpečiť pre všetkých sudcov počítače. Druhým opatrením, ktoré je tiež súčasťou uvedeného, je postupné prepojenie súdov počítačovou sieťou, čím sa dosiahne ďalšie skrátenie súdneho konania a eliminovanie prieťahov v konaní tým, že všeobecné súdy budú mať priamy prístup napríklad do databázy konkurzných súdov a registrových súdov. Tretím opatrením je zabezpečenie vysokokvalitných kopírovacích strojov pre potreby riadneho chodu obchodných registrov. Štvrtým opatrením je zabezpečenie elektronických zbierok právnych predpisov. Piatym opatrením je zabezpečenie kvalitnej odbornej literatúry pre sudcov. Prieťahy v súdnom konaní sú často následkom aj nedokonalej právnej úpravy alebo právnej úpravy, ktorá je stále platná, ale už nevyhovuje súčasnej spoločenskej potrebe. V rámci legislatívnych zmien bol v januári tohto roku do ďalšieho legislatívneho procesu predložený návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, ďalej do budúcnosti sa uvažuje s rekodifikáciou Oobčianskosúdneho poriadku, pripravuje sa novelizácia Obchodného zákonníka a tak ďalej.

    Vážené dámy a páni, uviedol som vám hlavné príčiny prieťahov v súdnom konaní a opatrenia na ich riešenie. Aj tento pohľad na prácu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý vedie minister pán Ján Čarnogurský, ukazuje, že návrh opozície na jeho odvolanie je neopodstatnený.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Hudec, Cabaj, pani poslankyňa Belohorská. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

    Pán poslanec Hudec.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Bauer, my sme nenavrhli odvolávať sudcov Slovenskej republiky, ale sme navrhli odvolať pána ministra spravodlivosti. Opakovane sme v našich vystúpeniach hovorili o tom, že si vysoko vážime a ceníme drvivú väčšinu sudcov Slovenskej republiky a verím, že ich statočnosť bude narastať, pretože politický tlak, ktorý sa vyvíja na nich, je skutočne obrovský. Vieme, že sú problémy v súdnictve, ale nehnevajte sa, to ešte nie je dôvod, aby ste to použili ako obranu pre tento prípad.

    Zatiaľ sme hovorili len o jednej oblasti a dovolím si povedať konkrétnu skúsenosť aj z inej oblasti, ktoré spravuje pán minister spravodlivosti. Je tu napríklad oblasť väzenstva a, žiaľbohu, sú príklady, ktoré jasne dokazujú to, ako sa správajú najmä v poslednom čase niektorí pracovníci tejto oblasti voči niektorým ľuďom, občanom ešte neodsúdeným, ale trebárs, ktorí sú len vo vyšetrovacej väzbe. Nielen prípad poslanca Lexu, ktorý bol vo vyšetrovacej väzbe, ale uvediem príklad už vyše trojročnej vyšetrovacej väzby občianky Ing. Bánskej z okresu Zlaté Moravce, ktorá je v nitrianskom väzení, ktorej, bohužiaľ, sú odopierané mnohé úplne normálne žiadosti, napríklad na lekárske vyšetrenie, na zhodnotenie zdravotného stavu a podobne. Viem, že liknavý postup v tomto prípade nie je záležitosťou rezortu spravodlivosti, je to otázka vyšetrovateľov a iných, ktorí si myslím, že absolútne do krajnosti zneužívajú možnosti, ktoré im poskytuje niekedy nie celkom dokonalá legislatíva. Takže si myslím, že trošku inak treba...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážený pán predsedajúci,

    v súvislosti s vystúpením kolegu Bauera by som len povedal, že skutočne niekedy platí, že menej je viacej. Ak by som sa vôbec nebol venoval príprave tejto schôdze a chcem sa teraz vyjadriť k ministrovi spravodlivosti iba na základe tej slohovej práce, ktorú nám tu on predviedol, tak môžem povedať, že s čistým svedomím by som nemal problém zahlasovať za jeho odvolanie. Takže hoci v inej súvislosti a už som to dnes povedal, nemám problém s týmto hlasovaním, ale toto, čo predviedol, neviem, či považuje za obhajobu svojho ministra, ale to už je tvrdá realita zrejme pre pána ministra Čarnogurského, že zostal v tom svojím spôsobom osamotený a musí sa obhájiť sám, pretože nemá podporu ani medzi poslancami SDK. Jeho predseda poslaneckého klubu, ktorý by mu mal kryť chrbát, aby podržal svoj poslanecký klub, sa zmohol iba na to, že skrátil rozpravu a jednoducho zmizol a možno je doma pri mamine.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vypočuli sme si tu o príprave nových zákonov. Pán poslanec Bauer hovoril veľmi zaujímavo, kde hodnotil prácu pána ministra Čarnogurského. Ja by som sa ho opýtala ináč.

    Pán poslanec, a čo tak dodržiavať tie zákony, ktoré tu sú. Nielen pripravovať nové. Čo takto dodržiavať najvyšší zákon tohto štátu - ústavu. Minister spravodlivosti je predsa jeden z tých, ktorý musí upozorňovať svoje okolie a svojich ministrov na to, pozor, tento zákon je v rozpore s ústavou. To nemá byť Ústavný súd, tam už je priamo podanie, ale minister má na to upozorniť svojho kolegu, že v tomto štáte zatiaľ ústava garantuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť, že doplácať na lieky je svinstvo, že v tomto štáte zatiaľ je ústavné právo na bezplatné vzdelávanie, čo už dnes v mnohých prípadoch nie je pravda. Čo takto o financovaní politických strán, kde sa stali vaši tajomníci KDH reklamnými agentmi na osvetlenie alebo na čo všetko ste to, či na fakty alebo na akú časť reklamy, alebo možno na imidž. Možno zase poslanci SDĽ sú reklamní agenti na žuvačky, lebo dnes, myslím okrem dvoch, žuli všetci poctivo od rána v laviciach. Takže čo keby sme si pohovorili aj o týchto veciach?

  • Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Zlocha. Po ňom sa pripraví pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážený pán neprítomný minister,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    v návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti pánu Jánovi Čarnogurskému sú uvedené dôvody, pre ktoré mu chcú poslanci súčasnej opozície nedôveru vysloviť. Sú však aj ďalšie dôvody a jednému z nich by som sa chcel venovať vo svojom vystúpení. Je to otázka financovania jednej politickej strany - Kresťanskodemokratického hnutia, ktorej ste, pán minister, predsedom. Vy ako minister spravodlivosti by ste mali byť ochrancom zákonnosti a spravodlivosti. Žiaľ, nie ste, hoci sa tak snažíte tváriť. Dokonca sa ukazuje, že korupciu, ktorá sa určite diala s vaším vedomím alebo prinajmenšom s vaším tichým súhlasom, viacerí ľudia uvádzajú v médiách, že sa s vami na túto tému rozprávali, sa úporne snažíte zakrývať.

    O čo konkrétne ide. Koncom minulého roku sa v denníku Pravda a potom aj v iných denníkoch a v televízii Markíza objavili informácie o porušení zákonov a zneužití tendra na verejné osvetlenie Bratislavy. Tender vyhrala firma Siemens. To by mohlo byť na prvý pohľad v poriadku, veď každú súťaž musí niekto vyhrať. Ale v prípade vypísania súťaže na 20-ročný kontrakt na rekonštrukciu, modernizáciu a údržbu verejného osvetlenia v Bratislave nie je všetko v súlade s kostolným poriadkom. Prečo? Verejnú súťaž vyhlásilo mesto Bratislava približne v polovici roka 1996, do súťaže sa prihlásilo 8 domácich a zahraničných firiem. Jedna zo zahraničných firiem, firma Siemens, sa však poistila, našla si domácu firmu TV com, ktorá jej na základe zmluvy o dielo z 12. 1. 1995 mala dodať písomné podklady na účely verejnej súťaže, potom prišli ešte ďalšie zmluvy o dielo podpísané 15. júna 1996 a 30. septembra 1996. Aj tie boli, samozrejme, podpísané pred termínom vyhlásenia súťaže, ten bol v októbri 1996. Samozrejme, nebolo to zadarmo.

    Firma TV com pána Gaburu má až štyroch členov aj so sekretárkou a odbornou garanciou je hádam len pán generálny riaditeľ, ktorý do roku 1989 robil opravára žiariviek v Kovospracujúcom podniku mesta Bratislava. Dôležitejší bol zrejme iný fakt. TV com a pán Gabura, generálny riaditeľ, mali priame prepojenie na magistrát a tam sa predsa rozhodovalo o tom, kto verejnú súťaž vyhrá. Pri obsadení magistrátu v Bratislave predstaviteľmi KDH, DÚ a DS bolo od začiatku jasné, kto zvíťazí a kto si bude môcť ponechať tučné odmeny.

    V zmluvách o dielo, ktoré boli podpísané medzi TV com a firmou Siemens sa, samozrejme, hovorí aj o príslušných odmenách. Kontrola ministerstva vnútra ich vyčíslila na 62,5 milióna Sk, čo je v prepočte približne 3 milióny mariek. U nás to nič neznamená, nič sa nedeje a v Nemeckej spolkovej republike sa otriasa v pozíciách významný európsky politik a svetový politik jednej politickej strany. Odmena za vykonanú prácu sa však v zmluvách o dielo viaže na víťazstvo vo verej súťaži a na podpis zmluvy medzi firmou Siemens a vyhlasovateľom súťaže Magistrátom hlavného mesta Bratislava. Podľa zmluvy z 30. septembra 1996 Siemens poskytol TV com 50-percentnú zálohu a 15 miliónov vyplatil vo forme preddavku ešte pred ukončením tendra na verejné osvetlenie. Mohol vyhrať súťaž niekto iný ako firma Siemens? Nemohol. Vedel to zrejme aj vtedajší primátor Bratislavy, ktorý tri mesiace pred vyhodnotením ponúk pred novinármi sa akosi pozabudol a prezradil, že od 1. januára 1997 prevezme prevádzku osvetlenia v Bratislave renomovaná zahraničná firma.

    Vyhlásiť, že celý tento postup bol v súlade so zákonmi je naivné a zavádzajúce, že nebol porušený zákon o verejnom obstarávaní, je úmyselným klamstvom bez ohľadu na to, či to hovoria zástupcovia magistrátu, generálny riaditeľ TV comu alebo minister spravodlivosti či minister vnútra. Mesto Bratislava a TV com zobralo úplatky niekoľko mesiacov pred tým, ako boli súťažné návrhy vyhodnocované, a tie úplatky boli použité v prospech KDH, financovanie funkcionárov a aktivít. A to už nehovorím o naivných výhovorkách, že niekto vysoko postavený o tomto prípade hrubého porušenia zákonov nevedel.

    Mohol o tom napríklad nevedieť minister spravodlivosti, keď generálny riaditeľ TV com pán Gabura bol súčasne aj riaditeľom rozpočtovej správy KDH, členom užšieho vedenia predsedníctva KDH a podliehal priamo predsedovi KDH pánu Jánovi Čarnogurskému? No mohol, ale len v tom prípade, keď predseda KDH Ján Čarnogurský neinformoval ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského, iná možnosť nie je, ale to je potom vzorové farizejstvo, a to by kresťania nemali robiť. KDH potrebovalo peniaze na platy reklamných agentov, zakamuflovaných okresných, regionálnych a krajských tajomníkov, a bolo ich až 67, ktorí brali mesačne 10 až 15-tisíckorunové platy a, samozrejme, aj na financovanie tieňovej Slovenskej informačnej služby a na volebnú kampaň. Peniaze získané podvodom a porušením zákonov vám nesmrdeli, veď aj vy ste sa vyjadrili, doba za Mečiara nebola ľahká, bolo treba akosi prežiť. Peniaze boli potrebné aj na kúpu budovy pre KDH v lukratívnej časti Bratislavy na Žabotovej ulici s pozemkom a garážami za jednoduchých 14 miliónov korún, mimochodom dodnes 8 miliónov korún visí vo vzduchu. Ale obchod to bol dobrý. TV com sa pričinil o to, že magistrát Bratislavy odovzdal veľmi výhodnú zákazku známej zahraničnej firme, ale jej dcérskej spoločnosti pre Slovensko skoro za 2 miliardy korún na 20 rokov. TV com za generálneho riaditeľa Gaburu získalo za prípravu podkladov a zabezpečenie víťazstva v tendri 62,5 milióna korún a nebol problém ani s peniazmi na financovanie funkcionárov. Siemens napriek očakávaniu nepriniesol zahraničný kapitál, na prvú etapu realizácie projektu si vybral úver 360 miliónov korún v Slovenskej banke, ktorým je mesto Bratislava jedným z akcionárov.

    Vy sa pán minister Čarnogurský napriek tomu, samozrejme, naďalej tvárite ako neviniatko, nič som nepočul, nič som nevidel a nevedel. Niekedy po vašich takýchto vyjadreniach sa čudujem, že sa vám nad hlavou neobjavuje svätožiara. Hovoriť len o tom, že kauza je akousi odvetou za nekompromisné postoje pri odhaľovaní korupcie na niekoľkých ministerstvách je naivné a nepresvedčivé. V žiadnom prípade ale nemôžete poprieť, že pán Peter Gabura, šéf rozpočtovej správy KDH, bol v inkriminovanom čase priamo riadený predsedom KDH, teda vami. Politickej zodpovednosti sa v žiadnom prípade nemôžete vyhnúť, lebo ste ministrom spravodlivosti. Preto nesiete zodpovednosť za porušovanie zákona o verejnom obstarávaní, ale aj za porušovanie iných zákonov. Mohol by som zrejme vysloviť aj obavu, že sa pokúšate kryť korupciu, ktorej nositeľmi sú ľudia, ktorí sa pohybujú vo vašej blízkosti.

    V dnešnej Pravde pán redaktor Vladimír Jancura v článku Červená svieti domácim uvádza reakciu obchodného riaditeľa Elektrosvitu Nové Zámky pána Karola Šateka k tejto kauze. Podľa neho celá súťaž bola divadlom, pri ktorom bol vybratý víťaz už rok pred vypísaním súťaže, a lukratívne objednávky idú v tomto štáte do vreciek vplyvných ľudí prednostne tomu, kto viac pomastí. Pán inžinier Šatek len ľutuje, že sa Elektrosvit nemôže podieľať na realizácii obnovy systému verejného osvetlenia, pretože by to vedeli urobiť na dobrej odbornej úrovni a kvalitne zabezpečili odbyt svojich výrobkov a podnik by nemal problémy s odbytom a zamestnanosťou a určite by sa v okrese Nové Zámky nezamestnanosť nešplhala k 30 percentám. Naopak firma Siemens od výhry súťaže na modernizáciu verejného osvetlenia v Bratislave diktuje ceny svietidiel na Slovensku aj vďaka veľkým objednávkam z Bratislavy. Aj tento príklad svedčí o tom, aké starosti si robí so zabezpečovaním práce pre slovenské podniky, slovenských robotníkov a technikov, so zabezpečovaním odbytu ich výrobkov Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré vediete.

    Príklad porušovania zákonov a zákonnosti v Bratislave pri výbere dodávateľov na verejné osvetlenie je len vrcholom ľadovca porušovania zákonov. Obdobne bol porušovaný zákon aj pri výbere dodávateľa na modernizáciu spaľovne komunálneho odpadu. Ak tieto podnety neboli dôsledne prešetrené, možno predpokladať, že sa obávate, že by vyšli na svetlo božie údaje o praktikách, ktoré sa preukázali pri výbere dodávateľa pre Bratislavu na modernizáciu osvetlenia, pretože vybraté technológie pre spaľovňu, samozrejme, zahraničné, sú horšie, ako boli ponuky domácich výrobcov. Aj toto sú dôvody, pre ktoré, pán minister, budem prejavovať súhlas s vyslovením nedôvery.

    Na záver mi dovoľte uviesť malú poznámku. Údaje k vystúpeniu som nečerpal z Nového Dňa ani z Republiky, ale z denníkov Pravda, SME a Nový Čas, a to sú všetko denníky, ktoré podporujú súčasnú vládnu koalíciu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť ďalších faktických poznámok. Ešte pán poslanec Maxon a koniec.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    V nadväznosti na slová pána poslanca Zlochu chcem upozorniť ctený parlament, že sa nám kdesi stratila SDĽ.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Mikloško vystúpi ako ďalší prihlásený do rozpravy.

  • Dámy a páni,

    kolega Cuper ma tu oslovil, aby som hovoril krátko a múdro ako obyčajne, vždy tak hovorím, budem tak aj dnes. Za jeden rok volebného obdobia aj niečo dávate šiesty návrh na odvolanie členy vlády Slovenskej republiky. Chcem vás láskavo upozorniť, že za 4 ročné obdobia to bude 24, ale slovenská vláda nemá 24 ministrov, čiže keby ste si v tomto smere trošku upravili svoj harmonogram. Ale to by nebolo najhoršie, v matematike nemá každý talent, nie každý ju vedel skončiť, ja som ju skončil na rozdiel od mnohých iných. To by nebolo najhoršie na tom, čo tu prežívame, to najhoršie, ja som už na to upozornil, je, že pri tomto odvolávaní, ktoré sa tu pravidelne opakuje a ktoré vám nakoniec nevyjde, lebo opakujem, vláda nemá 24 členov, sa spája zvláštny druh zábavy s nenávisťou. Zvláštny druh zábavy s nenávisťou sa snúbi takým spôsobom, že miestami mám skutočne pocit - pán poslanec Húska, som rád, že stále máš taký mocný hlas, že to dokonca počujem na takú diaľku.

    Dámy a páni, problém je ale ešte vážnejší, problém je v tom, že vy ste na toľkej nenávisti založili štát. Mali ste jednu historickú šancu a mal ju váš predseda hnutia. Vo chvíli, keď sa rozhodlo, že republika sa ide rozdeliť, tak mohol povedať: Páni, tento štát som daroval Slovensku a poďme teraz všetci do práce. A nás by na večné veky politicky odstavil. Bohužiaľ, 17. júla bola vyhlásená zvrchovanosť a prvá vec, čo sa udiala, keď vyšiel dnes odvolávaný minister Čarnogurský z parlamentu, že ho ľudia napadli fyzicky, a pán Mečiar veľkoryso povedal: Nechajte ich odísť do minulosti. Celkom mu to nevyšlo, ani mne nevyšli všetky výroky ohľadne pána Mečiara, čiže ja mu to odpúšťam. Problém je ale v tom, že pán Mečiar v tejto nenávistnej a vulgárnej politike, bohužiaľ, stále pokračoval. Ale to je HZDS, to ste vy, pán Mečiar, to ste vy. Ja viem, že vy máte s ním teraz problémy, ale hádam vám dá ešte milosť na jedno volebné obdobie.

    Pán Mečiar, jeho výroky a vôbec vaše výroky na mítingoch na Pasienkoch na adresu prezidenta Havla, prezidenta cudzieho štátu, na adresu Jána Čarnogurského a jeho manželky, ktoré nakoniec pri súde prehral, to všetko, všetko, bohužiaľ, bolo rozduchávanie nenávisti. Táto nenávisť, bohužiaľ, sa ukázala aj teraz pri zmluve o delení majetku, neviete existovať bez nepriateľa, potrebujete nepriateľa, lebo z toho žijete. A tá nenávisť sa, bohužiaľ, veľmi trápnym spôsobom ukázala aj dnes pri niektorých poznámkach, ktoré tu nebudem rozvádzať, ale sú na adresu teba, pán poslanec, a na adresu pána poslanca Krajčiho. Využívam túto príležitosť na to, aby som povedal toto. Takmer stále nám pripomínate, že sme boli proti zvrchovanosti, že sme boli proti Ústave Slovenskej republiky, že sme hlasovali vo Federálnom zhromaždení proti zániku štátu. Pán poslanec Slobodník zvoláva na nás súd národa a súd dejín.

    Vážené dámy a vážení páni, doteraz sme na tieto veci reagovali, dávam vám svoje slovo, že ja osobne už na tieto smiešne reči reagovať nebudem.

  • Nemám dôvod vysvetľovať už svoje postoje a nemám dôvod ani meniť tieto postoje z dnešného hľadiska. Tak som sa politicky rozhodol, a tak by som povedal, že moje rozhodnutie zostáva aj pred dejinami. A pýtam sa, kto je pán Slobodník a kto ste vy, aby ste mali odvahu zvolávať súd dejín.

    Vážení páni, vaše súdy, vaše súdy a zvolávanie súdov...

  • Nechal som hovoriť pána poslanca Zlochu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlas z pléna.

  • ... sa nás viac netýkajú, mňa sa netýkajú a dávam slovo pánu Slobodníkovi. Koľkokrát mi bude pripomínať moje postoje, už na ne reagovať nebudem.

    Čo viedlo, čo sú, myslím si, konkrétne dôvody na odvolávanie Jána Čarnogurského.

    Po prvé je to ústavný zákon o zrušení amnestie Vladimíra Mečiara. Pýtam sa, prečo dal Vladimír Mečiar amnestiu, keď išlo o samoúnos. Načo? Vladimír Mečiar dal amnestiu teroristom, zločincom a všetkým činom, ktoré s tým súviseli. Veľmi často, veľmi často tu sproblematizúvate únos. Neželám vám, ak budete mať dospelého syna, aby ste zažili to, že vám ho strčia do kufra a v kufri vám ho prenesú cez hranicu a tam ho nechajú.

  • Hlasy v sále.

  • Vydržte na koniec vyšetrovania.

    Čiže chcem povedať, že pán Mečiar dal amnestiu jednému nechutnému činu pod všetku ľudskú úroveň. Ale pýtam sa ďalej, čo ak vrahovia Roberta Remiáša, ktorých raz chytia, o tom nepochybujme všetci, a čo ak oni povedia na svoju obranu, že ich vražda súvisela s únosom Michala Kováča mladšieho. Tým pádom sa na nich vzťahuje amnestia. Toto je amnestia zakladateľa tohto štátu a na tomto bol založený, na takejto filozofii bol založený tento štát.

    A teda chcem vám povedať toto. Keby hneď Mikuláš Dzurinda sa bol pomýlil v tej zrušenej amnestii, nemohol z morálneho hľadiska ináč konať, ak chceme, aby táto republika niekam smerovala. A ja vám chcem povedať, keď hneď KDH a ostatní, ktorí sa k nám nieže pridajú, ale ktorí spolu s nami tvorili ten ústavný zákon o zrušení amnestie Vladimíra Mečiara, keď hneď v tomto parlamente prehráme, neprekáža to. Ale bezradne sa prizerať na podporovanie terorizmu nebudeme.

    Ale je tu ešte druhý dôvod, prečo odvolávať Jána Čarnogurského. Ján Čarnogurský je tŕňom v oku, dobre to povedal pán kolega Andrejčák. V politike nie je desať rokov ako väčšina z nás, v politike je tridsať rokov a tridsať rokov má jednu svoju životnú líniu a jeden životný postoj, ktorý nezmenil. Chcem vám pripomenúť, že aj na začiatku po voľbách v roku 1990, aj vo chvíľach vašej - to znamená HZDS a SNS - vrcholnej slávy a moci, pretože boli také obdobia, keď ste mali 89 poslancov a samotné HZDS 64, Vladimíra Mečiara tento politik stále mátal. Odmietal s ním byť vo vláde v rokoch 1990 - 1992. Tam som bol svedkom a pamätáme sa často na jeho výroky, keď hovoril svojim oponentom, že sa im vyhrážal tým, že skončíte u Jána Čarnogurského.

    Dámy a páni, mnohí z vás si veľmi želajú už politickú smrť Jána Čarnogurského. Pripomína mi to, keď Leonid Brežnev už bol veľmi starý, takže sa len kde-tu objavil na Červenom námestí a v tomto čase, keď už tak trošku niekedy aj vtipy nie celkom "pasentné" o ňom kolovali, ho navštívil slávny boxer Cassius Clay. A po návšteve uňho sa ho západní novinári, samozrejme, pýtali na zdravotný stav Leonida Brežneva a Cassius Clay - čítal som jeho odpoveď v češtine, v českých novinách, na ich nie celkom taktnú otázku odpovedal: "Pánové, budete mu ješte dlouho naslouchat."

    Dámy a páni, mnohí z vás sa pýtate na politický zdravotný stav ministra Čarnogurského, ako som už povedal, radi by ste už videli jeho politickú smrť. Ale musím vás sklamať, budete mu ešte dlouho naslouchat.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlási 8 pánov poslancov, posledný pán poslanec Maxon. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok.

    Pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci,

    kolegovi Mikloškovi chcem len povedať, že na Slovensku sa hovorí jedno také pekné príslovie, že zabudol vôl, že aj on teľaťom bol. Ak si tu hovoril o tom, že pri tom počte, ktorý sme predložili do tohto parlamentu o odvolávaní, nebude ani toľko ministrov, aby sme mohli odvolávať, ja ti len chcem pripomenúť, že skutočne si bol podpísaný pod viacerými návrhmi a vôbec neprekážalo, že niektorých členov našej vlády ste odvolávali aj trikrát. Takže pri tom počte členov vlády, koľko je, by sme to mohli mať možno aj šesťdesiat. Ale určite takú radosť ti nedoprajeme, pretože situácia na Slovensku nie je taká zábavná, ako ty k tomu občas pristupuješ, ale je veľmi vážna, pretože ani takýto priestor na to nebudete mať, ani my, aby sme mohli tieto návrhy predkladať, pretože o tom rozhodnú občania. Tí rozhodnú, občania a zoberú vôľu do svojich rúk.

    Mám len jednu poznámku k tomu, čo si hovoril, že náš predseda hnutia sa vyjadril, že nechajte ich odísť do minulosti, aj v nadväznosti na to, čo si povedal, že nám akosi leží v žalúdku pán predseda Čarnogurský, predseda KDH. Škoda, že sa nenaplnili tie slová predsedu nášho hnutia, pretože nemusel by som potom veľmi ťažko vysvetľovať niektorým občanom, ktorí nás dvoch veľmi dobre poznajú, ktorí hovoria, že vďaka tomu, že pán Čarnogurský a KDH malo tak v žalúdku Mečiara, že vôbec im neprekážalo v protimečiarovskej kampani sa spojiť s SDĽ a potom 10 rokov po revolúcii máme prezidenta Slovenskej republiky bývalého vrcholového komunistu, predsedu parlamentu, ďalších členov vlády, ktorí pôsobili v Ústrednom výbore komunistickej strany. Ako sa môže s tým vyrovnať pán minister Čarnogurský, keď bol veľkým disidentom, ktorý trpel za komunizmu, keď tí istí, ktorí ho toho času utláčali, možno by aj dnes vystúpili, ale pre istotu radšej z tohto parlamentu ušli, aby tu už nič nepovedali a nemusela sa rozbiť vládna koalícia.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán poslanec,

    hovorili ste síce od veci, nedotýkali ste sa problému, ktorý tu je, ale v poriadku. Ja vám vaše právo poslanca nikdy brať nebudem, ale hovorili ste, čo mi bolo veľmi ľúto, o nenávisti. Pán poslanec, nie je to pravda. Ja osobne nikdy v živote som k nikomu necítila nenávisť ani k tomu, čo mi ublížil. A necítim nenávisť ani k vám, ani k členom KDH, ani k pánu ministrovi Čarnogurskému. Nesúhlasím s ním, kritizujem jeho kroky, a preto som sa aj podpísala pod toto odvolanie. Ale to neznamená, že ho nenávidím. Nedávajte nám označenia, ktoré nemáme. Naša politika nie je založená na nenávisti. Sú tu členovia, ktorých som už aj dnes menovala, ale tí sedia tam vedľa vás na tej pravej strane a ste s nimi v koalícii. Tam sedia mnohí členovia, ktorí nevedia ani v tomto parlamente nič iné povedať, iba nenávidieť. Ale my k nim nepatríme. A to, že dávame návrhy na odvolanie ministrov, pán poslanec, vy ste boli v predchádzajúcom volebnom období v opozícii. Spočítajte si, koľko návrhov ste vy podpísali. Bolo to vaše bytostné právo opozičného poslanca. Mne sa tiež nepáčili niekedy vaše dlhé reči a vaše zdôvodňovania, ale jednoducho je to právo opozície a zvlášť, keď je situácia dnes taká, aká je, že sa absolútne nedostaneme do verejnoprávnych médií, že médiá ani neprijímajú reakciu na vlastnú opodstatnenú obhajobu, tak sa nedivte, že toto je pôda, zatiaľ jediná pôda parlamentu, aj túto pôdu nám chcete vziať. Pripravili ste nový návrh o rokovacom poriadku, kde aj toto jediné právo, ktoré máme, nám chcete vziať. Takže návrhy na odvolanie budú, pretože je to nielen právo, ale povinnosť opozície.

  • Ďakujem pekne.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Pán Mikloško, skutočne nie je pravda, že by som vás ja nenávidela. Vy to viete veľmi dobre a myslím si, že viacerí členovia. Popodpichujeme sa tu, ale má to veľmi ďaleko od nenávisti. Školu nenávisti ste nám tu predviedli vzájomne s SDĽ. Bola to istým spôsobom pre nás satisfakcia, že len dokázala tie slová, že nie je možné spojiť vodu s ohňom. Vy ste unikali tomu, aby ste si vedeli sadnúť k rokovaciemu stolu a vy viete veľmi dobre a váš predseda Čarnogurský, minister, vie veľmi dobre, že od Mečiara mal ponuky. Takže nehovorte tu o nenávisti naším smerom. Videli ste veľmi dobre, ako pán poslanec Weiss, keď sa išiel zapojiť do diskusie a mal reagovať na odvolanie ministra Čarnogurského, že v tretej vete skočil po krku HZDS. Vôbec úplne odbočil od témy. A nehnevajte sa, mám veľmi vážnu výhradu voči tomu, čo ste povedali, keď ste spomenuli, že ústava a zvrchovanosť sú pre vás smiešne veci. To je vec, myslím si, pre jedného politika veľmi podstatná. Veľmi podstatná. A na tú ústavu ste tu prisahali. Ja viem veľmi dobre, lebo som si to v tú minútu napísala, že ja sa už o tej smiešnej veci nebudem vyjadrovať. Takže, páni poslanci, buďte takí láskaví, vyzdvihnite si zápis a pozrite sa.

    Ďalšia vec, čo ma zarazila, pán Mikloško, ale verím, že si to všimnú vyšetrovatelia, ktorí by sa vás mohli opýtať, že ako viete, že syn pána prezidenta Michala Kováča bol odvezený v kufri auta a bol takým spôsobom unesený. No vidíte, ja neviem ani to, či ho našli v kufri. Ja len viem, že ho našli v mercedese. Takže ak viete tieto veci, choďte to vysvetliť potom druhým.

  • Pán poslanec Mikloško ako bývalý predseda Národnej rady a ja tiež už expredseda Národnej rady dobre vieme, čo znamená odvolávať ministra a z akých dôvodov sa niekdy odvoláva minister. Bolo ich veľa aj za môjho predsedovania a možno aj za vášho. Vy ste boli predsedom trošku v inej dobe. Viete to, čo ste tu prezentovali svojimi ústami, reprodukovali nášho predsedu, že vám povedal, že odchádzate do minulosti a že by bol urobil lepšie, keby bol odišiel on a vám dal vtedy do rúk túto vládu. Myslím si, že by to asi nebol ten dobrý krok, pretože do minulosti ste neodišli na základe jeho slov a na základe nejakého súperenia Hnutia za demokratické Slovensko. Ste tu v parlamente. Ale akú budete mať budúcnosť? Možno v tomto momente odchádzate do minulosti, lebo ako KDH ste nezvládli svoju politiku v SDK, a ja si myslím, že je to zle. Pretože ste tradičnou politickou stranou, politická strana, ktorá má aj vo svete svoje zázemie, ja nie som priateľom vznikania nových politických strán, ktoré nie sú vyprofilované a možno ani v budúcnosti nebudú. Takže nie je to pravda, že my sme vás mali pustiť a neboli by sme vás zničili, ale ničí vás vaša vlastná politika.

    Pokiaľ ste hovorili o amnestii predsedu Mečiara, myslíte si, že amnestia Kováča nezavdala príčinu, aby takúto amnestiu dal on. Myslím si, že jednoznačne. A že pána Mečiara máta pán Čarnogurský, nemyslím si. Ak ho máta, tak možno sa mátajú navzájom, a to je zlé. Možno by bolo lepšie, keby sa navzájom nemátali.

  • Pán kolega Mikloško, nechcel som reagovať, ale keďže si ma oslovil, tak chcem reagovať. Budem odpovedať čisto v tých istých filozofických prostriedkoch, ako si odpovedal ty. Myslím si, že politika KDH sa nezakladá na matematike. V konečnom dôsledku aj ja som sa zaoberal použitím matematických a logických metód v práve. Vaša politika sa skôr zakladá na poznatkoch psychoanalýzy alebo psychológie, alebo toho, čo je aj oficiálnou filozofickou doktrínou vašich kamarátov z Nemecka, t. j. Jaspersova filozofia existencializmu a v tej, pán kolega Mikloško, ak by si si ju bol dobre prečítal, lebo vo vašom vládnutí sa jej uplatňuje veľmi veľa, by si sa dozvedel, že zmyslom politickej zodpovednosti, zmysel politickej zodpovednosti sa nedovoľuje nikomu vyhnúť jej v štáte, v ktorom žije. Teda všetci, pán Mikloško, nielen my Hnutie za demokratické Slovensko, ale aj vy ste zodpovedali za stav vecí, ktorý bol v čase, o ktorom si hovoril. Aj v čase, keď hovoril Mečiar, že idete do dejín. Áno, išli ste, pretože ste neišli s dobou, nechceli ste samostatnosť a zvrchovanosť tohto štátu, tohto národa, preto ste boli antidejinnou silou, ale neboli ste jedinou, ktorá sa znovu dostala k moci. Aj francúzska revolúcia, aj iné revolúcie poznajú niekoľko kontrarevolúcií, ja som už tu o tom hovoril. Áno, dostali sa tí, ktorí kedysi robili tú svetoobčiansku revolúciu s VPN, dostali ste sa k moci. Tu sedia, riadia tento parlament, naháňajú vás, lebo bez nich by ste už dávno tu neboli schopní sa zhromaždiť a hlasovať. Oni riadia, oni, títo kontrarevolucionári z VPN, pán kolega Mikloško. Aj ty si s nimi zodpovedný.

  • Pán predsedajúci, reagujúc na slová pána poslanca Mikloška dávam ctenej snemovni opäť do pozornosti predčasné voľby. Naozaj tento parlament skutočne pôsobí ako nasýtený roztok jednoducho so starými vzťahmi a s osobne zaťaženými vzťahmi sa jednoducho nedá kooperovať. Príliš asi tí, čo sú tu v tomto parlamente veľmi dlho, veľa vecí nemajú medzi sebou vyriešených. Nové tváre jednoducho prinesú nové vzťahy a nové vzťahy prinesú novú, predpokladám oveľa lepšiu kooperáciu, aká je v súčasnosti.

    Pán poslanec Mikloško, skutočne si povedal, že nebudem sa k týmto smiešnym veciam viac vyjadrovať. Ja to mám presne tak napísané ako pani poslankyňa Belohorská. Ja to mám presne takisto napísané, dokonca pán poslanec Brocka vrelo zatlieskal. A ja len k tomu môžem dodať, že ani zvrchovanosť, ani ústava, ani štát pre mňa osobne nie sú smiešne veci. No a keď už si hovoril o všetkých týchto záležitostiach aj o personálnych z hľadiska amnestie, ani jednou vetou si sa nedotkol syna Michala Kováča mladšieho, ktorý dnes je zamestnancom ministerstva zahraničných vecí, na ktorého bol vydaný medzinárodný zatykač a ktorý dnes vlastne reprezentuje tento štát. Tento človek je podozrivý z istej, nazvem to veľmi slušne, neprístojnosti, dokonca medzinárodného kontextu. Tento človek je zamestnancom ministerstva zahraničných vecí a tom si nepovedal ani slovo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    už sa ani nečudujem takýmto invektívam, ako tu predniesol pán poslanec Mikloško, človek by si povedal, že si už na to skoro zvykol. Počúval som ich vo Federálnom zhromaždení, počúval som ich ešte v starej Národnej rade a človek ich počúva aj tu. A pokiaľ hovoríme o nenávisti, nikdy som jej nevidel viac ako niekedy začiatkom marca v roku 1994, keď ste zorganizovali parlamentný prevrat, vyslovenie nedôvery Mečiarovi. Na tú nenávisť, ktorá bola v očiach pána poslanca Weissa, Milana Kňažka, ale nakoniec aj pána Čarnogurského či Romana Kováča, človek ťažko niekedy zabudne. Tej nenávisti bolo toľko, že prekoná skutočne aj stáročia. Ale určite.

    A čo sa týka ďalších možností, spolupráca predsa bola ponúkaná, ale vy ste nikdy neboli ochotní spolupracovať s HZDS, pretože pre vás to bolo ponižujúce. Ponižujúce zrejme preto, že sa nikdy nezmierite s tým, že HZDS robilo základy, kládlo základy tohto štátu. Vy ste na to nikdy nemali odvahu a zrejme z tohto komplexu sa už asi nikdy nevyliečite. A pokiaľ nám vyčítate amnestie, v roku 1989 amnestoval, prvú amnestiu dal ešte prezident Havel. A výsledok? Z väzenia sa dostalo niekoľko tisíc kriminálnikov, ktorí vraždili a pokračovali v kriminálnej činnosti aj naďalej. Ďalšia amnestia prezidenta Kováča. Oslobodil syna a ďalších jeho kumpánov, proti ktorým sa viedlo trestné konanie. A koho sme amnestovali my? Niekoho, kto zabezpečil únos prezidentovho syna. Preukázali ste, kto to bol? Zatiaľ len tápete. A amnestovali sa, samozrejme, aj tí, ktorým vyčítate neuskutočnenie referenda...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec Mikloško, držal som vám palce, ale, žiaľ, vám to nevyšlo. Sľúbili ste, že budete hovoriť krátko a múdro. Krátko ste hovorili vďaka pánu kolegovi Kováčovi, ale v kontexte prerokúvaného problému, žiaľ, musím konštatovať, že ste nehovorili vôbec múdro. Pán poslanec Mikloško, tento štát sme nezaložili na nenávisti, že to vyvolalo nenávisť, to nebolo ani naším prianím, ani naším zámerom. A musím vás sklamať, pán kolega, ja počítam s tým, že budem pána ministra Čarnogurského ešte dlho načúvať. Som však presvedčený, že ak sa naozaj nezbavíte tohto vládneho spolku, tak to nebude až tak dlho, ako predpokladáte, a už vôbec nie tak intenzívne, ako predpokladáte, o čom nakoniec svedčia vaše súčasné preferencie. A pán kolega Mikloško, je to od vás milé a predpokladám, že ste to mysleli úprimne, že nám neprajete únos syna. Ja vám všetkým rovnako úprimne chcem popriať, aby ste nemali takého syna, o akom bola pred chvíľočkou reč.

  • Pani poslankyňa Keltošová je v poradí ďalšia prihlásená písomne do rozpravy. Po nej vystúpi pán poslanec Muránsky.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    dovoľte mi, aby som sa vrátila k téme odvolávanie ministra spravodlivosti, tentoraz rozšírené o pohľad zo zahraničia. Ako členka Parlamentného zhromaždenia Rady Európy som bola pri záverečnej správe monitoringu Slovenska minulý rok v septembri. Ako si pamätáte, dosť veľký rozruch vzbudilo naše hlasovanie, respektíve naša žiadosť o predĺženie monitoringu na Slovensku aj z dôvodov, o ktorých chcem teraz hovoriť.

    V záverečnej správe o Slovensku, ktorú mám tu pred sebou, sa hovorí o súdnictve vo veľmi spochybňujúcom tóne. Ten materiál je verejný, má číslo 8496 a je zo 6. septembra 1999. Z tohto materiálu vyplýva, že napríklad nezávislosť súdnictva, mám to v angličtine, tak sa budem snažiť to preložiť čo najpresnejšie, samospráva v súdnictve, píšu spravodajcovia, mimochodom pán Magnuson ako jeden zo spravodajcov, Švéd je sudca, súhlasíme so slovenskými sudcami, ktorí tvrdia, že ich úloha v súčasnosti pri výbere samosprávnych orgánov alebo podpory samosprávnych orgánov je iluzórna, pretože keď minister spravodlivosti navrhuje predsedov okresných a krajských súdov, takisto navrhuje aj trestné senáty, máme pochybnosti o nezávislosti súdnictva.

    Ďalej sa tu uvádza, že minister spravodlivosti sľúbil, to citujem z materiálu, predložiť do slovenského parlamentu v septembri 1999 návrh, podľa ktorého by sa mala zriadiť Najvyššia sudcovská rada. To netvrdí HZDS, to hovoria spravodajcovia Rady Európy. Od septembra 1999 už uplynulo dosť času, a ako sme sa dozvedeli, tento návrh ani tak skoro do parlamentu nepríde.

    Ďalej sa tu spomína v súvislosti s nezávislosťou súdnictva aj problém s financovaním, keď spravodajcovia konštatujú, že oddelené financovanie by zabezpečilo autonómiu súdnej moci a posilnenie nezávislosti.

    Ďalej voľba sudcov, tá už tu bola spomínaná. Takisto bol sľúbený termín záver roka 1999, keď sa malo rozhodnúť o voľbe sudcov bez časového obmedzenia a v tejto súvislosti sa tu uvádza, že zo strany ministerstva spravodlivosti boli informovaní spravodajcovia, že je to v podstate len otázka krátkeho času, keď takáto právna úprava do parlamentu príde.

    Ďalej, citujem stále zo správy, záverečnej správy monitoringu o Slovenskej republike. Hovorí sa, že minister spravodlivosti sa zaviazal ako džentlmen agrément so Združením sudcov Slovenska, že bude rešpektovať ich návrhy na vymenovanie predsedov a podpredsedov súdov. Toto je, ako uvádzajú v správe, vlastne de facto krok na posilnenie nezávislosti súdnictva, ale bolo takisto sľúbené, že v dohľadnom čase bude tento problém odstránený novým zákonom o sudcoch a o súdoch. Žiaľ, ani jeden z týchto sľubov zo strany pána ministra, respektíve jeho ministerstva, ktoré dali sami a dobrovoľne spravodajcom Rady Európy a na základe ktorých boli aj monitorovacie správy uzavreté, ani jeden sa neuskutočnil. Naopak, ako sme sa dozvedeli od pána Orosza, z 13 návrhov zákonov, ktoré mali byť predložené do parlamentu v roku 1999, bolo predložených len 5 a z toho iba jeden bol predložený v termíne.

    Ďalej sa v tejto správe uvádza, chcem pokračovať vecne, aby sme sa zase nedostali do nejakých emotívnych vystúpení, v tejto správe sa ďalej uvádza na záver, že okrem decentralizácie štátnej moci, ktorá má prioritu vo vládnom programe, sú pripravené na prerokovanie slovenského parlamentu v septembri 1999 viaceré právne úpravy, ktoré majú posilniť sudcovskú nezávislosť a ktoré Slovenská republika sľúbila splniť v tomto časovom období. Pozrela som si, kolegyne, kolegovia, najnovší výhľadový plán legislatívnych úloh vlády až do roku 2002. Je mi ľúto, že musím konštatovať, ale pán minister znova posunul všetky tieto právne úpravy, ktoré mali byť prijaté v závere minulého roka, respektíve v priebehu tohto roka, až na rok 2001. Je to návrh Občianskeho zákonníka, návrh Trestného zákona, návrh Trestného poriadku, návrh zákona o prevencii kriminality, návrh zákona o vyšších súdnych úradníkoch a návrh Občianskeho súdneho poriadku. Všetko je v návrhu legislatívy na rok 2001. Pýtam sa, či toto je skutočne zodpovedný prístup vo vzťahu k našim integračným snahám alebo sa bude len deklarovať a bude sa robiť všetko pre to, aby sa to, čo sa zaviažeme, respektíve minister spravodlivosti pre zahraničie sa zaviaže, aby sa to nakoniec takto skončilo.

    Takže nečudujte sa, keď sme po dlhých rokovaniach aj na pôde Rady Európy dohodli a chcem na to upozorniť teraz so všetkou vážnosťou, aby ste potom nehovorili, že HZDS chodí do zahraničia žalovať. Ja to znova opakujem, že to otvoríme v Rade Európy znova. Podľa záverečnej správy monitorovanie Slovenska bolo uzavreté, ale Parlamentné zhromaždenie Rady Európy sa rozhodlo, že bude pokračovať v dialógu so slovenskou stranou v oblastiach, ktoré boli vymedzené, okrem iného aj so súdnictvom. Nám ako poslancom Rady Európy to umožňuje rokovací poriadok Rady Európy podľa rezolúcie 1115, keď môžeme kedykoľvek otvoriť znova túto otázku a budeme požadovať, aby Rada Európy ďalej monitorovala stav súdnictva na Slovensku.

    Hovorím to nerada, ale pán minister to tiež spomínal. Tieto informácie z Rady Európy zo Štrasburgu sa prenášajú aj do Európskej komisie. Dôkazom toho sú posledné pripomienky Európskej komisie k národnému programu na prijatie acquis communautaire, ktoré sme tiež dostali včera alebo predvčerom do lavíc, kde v kapitole Spravodlivosť a vnútorné veci sa hovorí. Program v tejto časti, a to sme mali také ambície, 15 kapitol sa dá otvoriť kedykoľvek, prosím vás, prečítajte si ten materiál, aké vážne výhrady sú tam k jednotlivým sektorom. Ja sa vrátim k spravodlivosti a vnútorným veciam. Európska komisia hovorí: Program na prijatie acquis communautaire je v zásade v súlade so strednodobými prioritami partnerstva na vstup. Jedine aspekt zlepšenia činnosti súdnictva ako odborná príprava sudcov v oblasti komunitného práva, posilnenie inštitúcií sa v partnerstve na vstup nezapracovali a mali byť zahrnuté do národného programu na prijatie acquis communautaire. Pán minister, ja si vážim vaše aktivity aj mimo vášho rezortu, napríklad upratovanie Luníka, prípadne ďalšie činnosti, ktoré sa, samozrejme, môžu odraziť na preferenciách vášho hnutia, ale obávam sa, že s takýmto tempom a s takouto prípravou legislatívy nás tak skoro do tej Európskej únie neprijmú.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia štyria páni poslanci na vystúpenie pani poslankyne Keltošovej. Pán poslanec Maxon je posledný. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pani poslankyňa Belohorská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcela by som doplniť poslankyňu Keltošovú, že nie je to len názor poslancov HZDS, ale je to aj názor pána poslanca Duku-Zolyómiho a pána poslanca Šveca z tohto parlamentu, že parlamentarizmus treba chrániť, a preto podpísali výzvu, žiadosť na rezolúciu, je to dokument 8478, kde sa hovorí o tom, že funkcia parlamentu ako kontroly exekutívneho výkonu vlády je blokovaná väčšinou, že parlament nedáva dostatočnú možnosť opozícii na vyjadrenie svojich názorov pri predkladaní zákonov exekutívy, že formálne legálne argumenty sú používané na odstavenie demokratických princípov a tradícií, ako napríklad zmena rokovacieho poriadku. Parlament je zvolávaný nepravidelne ako napríklad dnešné nočné rokovanie. Parlament je používaný len ako jednoduchá fabrika na právo. A na základe toho žiadajú v bode číslo 4 oboznámiť monitorovací výbor, aby rozšíril monitorovacie aktivity na fungovanie národných parlamentov. Takže pevne verím, keď sa podarilo pánu poslancovi Weissovi vybodyčkovať z funkcie predsedu delegácie pána poslanca Fica, vtedy aj z monitorovacieho výboru, že teraz on bude obhajovať keď už nie názory HZDS, tak aspoň názory pána poslanca Šveca a pána poslanca Árpáda Duku-Zolyómiho.

  • Ďakujem za slovo.

    Rád by som podčiarkol tú časť vystúpenia pani poslankyne Keltošovej, v ktorej upozorňuje na meškanie niektorých veľmi dôležitých právnych predpisov. Treba povedať, že aj Trestný, aj Občiansky zákonník už boli pripravené a predchodca pána ministra Čarnogurského, exminister Liščák tieto návrhy pripravil a sú hotové. Mrzí ma, že terajšia vládna moc sa správa voči všetkým aktivitám svojich predchodcov tak, ako by chcela dokumentovať, že všetko musí robiť na zelenej lúke, od začiatku. Nepochybujem o tom, že sú tam tí istí odborníci aj na ministerstve spravodlivosti, aj v iných kooperujúcich inštitúciách, ktorí pripravovali aj predošlé dva iste rozsiahle, veľmi ťažké právne predpisy. Ja to pokladám za umelý bojkot a možno za neschopnosť preniesť sa cez malicherné emotívne postoje, ktoré nemajú nič spoločné s racionálnym riadením štátu.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Po týchto kritických slovách pani poslankyne Keltošovej, po tejto faktografii a podľa týchto informácií z hľadiska medzinárodného kontextu skutočne môže preboriť tieto problémy už nielen v tejto chvíli odvolanie pána ministra Čarnogurského, to je málo, ale skutočne iné rozvrstvenie a hlavne iných politických síl.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Keltošová spomínala pána poslanca Orosza aj v tom kontexte, že bol vlastne Stranou demokratickej ľavice zaviazaný a poverený prezentovať tie výhrady voči činnosti ministra spravodlivosti, ktoré tu prezentoval. Nepochybujem o tom, že majú na to legitímne právo. Súhlasím však s tým, čo už bolo povedané aj ústami pána poslanca Mikloška, ale chcel by som v tomto kontexte upozorniť na jednu veľmi vážnu politickú súvislosť. Strana demokratickej ľavice v tomto prípade zaviazala pána poslanca, predsedu ústavnoprávneho výboru, aby prezentoval ich názor, ale Strana demokratickej ľavice nedávno zaviazala svojím uznesením aj pani ministerku financií, aby presadzovala podstatne nižšiu liberalizáciu cien, ako sa to udialo. V tomto kontexte jednoducho chcem povedať, ak má člen vlády za Stranu demokratickej ľavice spraviť niečo v prospech občanov, tak jednoducho nerešpektuje rozhodnutie svojho politického centra, ale ak má možnosť si personálne pochutnať na svojom koaličnom kolegovi, tak bez akýchkoľvek problémov to demokrati z ľavice spravia.

    A ešte teda jedna pripomienka. Nesúhlasím s tým, že práve parlament alebo Národná rada Slovenskej republiky rokuje nepravidelne, ako to povedala pani poslankyňa Belohorská, parlament rokuje pravidelne a skoro pravidelne v noci.

  • Ďalším v poradí prihláseným do rozpravy je pán poslanec Muránsky. Po ňom vystúpi pán poslanec Langoš a posledný prihlásený je pán poslanec Húska.

    Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    budem stručný, ale v prvom rade chcem povedať na úvod, že tento návrh skupiny poslancov za klub HZDS na odvolanie ministra spravodlivosti, ktorý tu prakticky dnes v noci prerokúvame, je výsostne politickým aktom pomsty tohto klubu. Keď odhliadneme od tých pár riadkov v dôvodovej správe, skutočne pár riadkov v dôvodovej správe, to sú, pán predkladateľ, nezmysly, ktoré tu predkladáte. Jediným skutočným dôvodom je podľa mňa predloženie ústavného zákona na zrušenie amnestií, ktoré udelil bývalý premiér Vladimír Mečiar. To je hlavný dôvod pre to, prečo predkladáte, vážené panie poslankyne a poslanci z HZDS, tento návrh na odvolanie ministra spravodlivosti. Je to akt politickej pomsty. Pretože taký nekvalitný a taký nekvalifikovaný návrh, ako je tento, nebol predložený ani na jedného ministra tejto koaličnej vlády.

  • Hlas z pléna.

  • Však budeš mať potom možnosť sa vyjadriť.

    Ministrovi spravodlivosti prináleží moc rozhodovať podľa zákona o súdoch a sudcoch o vymenúvaní predsedov a podpredsedov okresných súdov a krajských súdov. Napriek tomu minister spravodlivosti vniesol do súdnictva prvok demokracie, pretože zvolil voľby týchto funkcionárov cez tri zdroje návrhov - tajné voľby, združenie sudcov, sudcovské rady. V jednotlivých krajoch boli zvolení rôzni funkcionári a boli zvolení aj funkcionári, ktorí boli vo funkciách aj za vašej vlády. V konečnom dôsledku 96 percent novovymenovaných funkcionárov bolo predtým zvolených v tajných voľbách, 80 percent novovymenovaných funkcionárov v súdoch sú tí istí, podpredsedov súdov navrhovali aj predsedovia podľa týchto troch zdrojov, ktoré som vymenoval, 85 percent zostali tí istí.

    Aký zásah KDH, aký zásah ministra spravodlivosti do nezávislosti súdov a do súdnictva ako takého, pán navrhovateľ?

    Často sa dotýkate problému podpredsedu Najvyššieho súdu pána doktora Štefanka. Pán Štefanko bol prechodne ubytovaný v budove Najvyššieho súdu, išlo o ubytovňu, nešlo o byt. Odmietol byt ešte za ministerky alebo podpredsedníčky vlády pani Tóthovej, jednoizbový byt, ten odmietol. Dostal výzvu od doktora Lipšica, vedúceho Úradu vlády, aby sa vysťahoval. Pán doktor Boroň sa vysťahoval. Pán doktor Štefanko sa nevysťahoval. Je tu výpoveď svedkov, svedka o tom, že vylomil, teda respektíve rozrúbal dvere sekerou, neviem, aký zámočník mu pritom asistoval, ale rozrúbal tieto dvere sekerou. Osobne sa priznal, v televízii Markíza taktiež hovoril o tom, že napadol, potvrdil to, že napadol generálneho riaditeľa sekcie všeobecnej správy Ing. Nozdrovického a podobné excesy bývalého podpredsedu Najvyššieho súdu - mohol by som v nich pokračovať.

    Čo sa týka jeho odvolania z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu, vážené panie a páni, bol odvolaný takým istým spôsobom, ako ste vy odvolali sudcu doktora Majeríka. S odvolaním súhlasila koniec koncov aj Rada sudcov Slovenska, aj Sudcovská rada Najvyššieho súdu. Náhodou súhlasila. Takže ostáva opäť len akt politickej pomsty kvôli ústavnému zákonu, ktorý minister predložil jednak do vlády a ktorý dnes predkladajú poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie do parlamentu. Pritom sa minister spravodlivosti nesnaží týmto zákonom predsa zrušiť rozhodnutie Ústavného súdu, ako je v návrhu na odvolanie uvádzané, ale ústavným zákonom sa majú zrušiť amnestie, ktoré sú udelené alebo boli udelené Vladimírom Mečiarom a koniec koncov aj Mikulášom Dzurindom, ale Vladimírom Mečiarom, ktoré sa týkajú zavlečenia Michala Kováča mladšieho a zmareného referenda. Podľa mňa v tomto prípade Vladimír Mečiar zneužil svoje právo a jeho cieľom bolo zabrániť, a to vopred zabrániť možnému trestnému stíhaniu páchateľov, ak chcete možnému trestnému stíhaniu páchateľov týchto činov alebo skutkov.

    Ústavný zákon má za cieľ umožniť práve trestné stíhanie, ale na druhej strane aj umožniť nezávislému súdu po prípadnej obžalobe potrestanie páchateľov, potenciálnych páchateľov. Nikdy som nehovoril o tom, že sú vinní alebo nie sú vinní, ale umožniť nezávislému súdu, aby posúdil, či bol alebo nebol trestný skutok, alebo čin spáchaný. Ale práve tomuto a len tomuto sa vy páni z HZDS vehementne bránite. To je dôvod, politický dôvod na návrh na odvolanie ministra spravodlivosti, a nie sú to vecné dôvody. To je všetko.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia ôsmi páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pani poslankyňa Aibeková.

  • Ďakujem pekne.

    Ja naozaj, pán poslanec, oceňujem nielen vás, ale aj ostatných poslancov KDH, že tu sedia a že obhajujú svojho ministra. To sa v predchádzajúcich návrhoch nestávalo, že poslanci hájili svojho člena vlády. Na druhej strane si dovolím absolútne nesúhlasiť s vaším názorom. Vaše vystúpenie sa podobalo ako vajce vajcu vystúpeniu pána poslanca Mikloška, ale kým ten nás obviňoval z nenávisti, vy hovoríte o pomste. Nehnevajte sa, pán poslanec, vaša neskúsenosť a mladosť je na váš prospech v tom, že o žiadnu pomstu nejde. Máte pravdu, že sú to aj politické dôvody, s tým súhlasím. Veď parlament je zložený z politických síl a z politických strán, tak, samozrejme, keď hodnotí ministra, hodnotí ho kompletne. Hodnotí výkon jeho práce a činnosti ako takej, ale hodnotí ho ako aj politika. Takže na to máme nielen právo, ale také je zloženie parlamentu, a preto tak musí byť podaný aj návrh.

    Zaujímavé je, že ste si zrejme neprečítali stanovisko vlády k tomuto odvolaniu, pretože je zaujímavé, že v stanovisku vlády sa iba oceňuje činnosť pána ministra v tom, aké novely a čo všetko v legislatívnej oblasti urobil. Vláda ani slovom, ani slovom nereagovala na to, ako sa rokovalo pri kádrových zmenách, a nereagovala práve na to, čo nám dávate ako ten akt pomsty. V našom návrhu sa hovorí, že nemôže byť navrhnuté zrušenie rozhodnutia Ústavného súdu, takto sa predsa vyjadril aj podpredseda vlády a viacerí členovia vládnej koalície. A vláda na toto ani slovom nereagovala...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďakujem pekne.

    Uisťovala som už predtým pána Mikloška a uisťujem aj vás pán poslanec. Neviem, čo je to nenávisť. Verte mi. Ja si urobím vtip, podpichnem, ale vzápätí na to sa usmejem a dávam vám čestné slovo, že zajtra, keby ste potrebovali moju pomoc, tak ju máte. Čiže neobviňujte ma z nenávisti. Som však politička a tu v parlamente sú politické veci. V parlamente, samozrejme, hovoríme o argumentoch, ktoré sú na odvolanie, ale hovoríme z aspektu politiky a z aspektu politiky je medzi vami a SDĽ ideologická bariéra, tam je tá nenávisť. Čiže vy ju hľadáte na nesprávnom mieste a mali ste o tom hovoriť pred hodinou, keď tu boli vaši kolegovia alebo táto druhá strana tej vašej nenávisti tu bola. Zbytočne obviňujete z toho nás.

  • Pán kolega Muránsky, oslovil si ma, tak odpovedám. Neviem, prečo si myslíš ty aj pán kolega Rakús, že vy ste tu tí najspravodlivejší sudcovia, ktorí majú posudzovať úroveň našich vystúpení. Takisto môžeme posudzovať my vaše, ktoré sú lepšie, ktoré sú horšie, ktoré idú viacej proti KDH, ktoré menej. My sa tu stále nerozumieme. Ja som už povedal kolegovi Mikloškovi, keď už sa bavíme o tej filozofii vládnutia, že vy zmiešavate politickú vinu, teda morálno-etickú, metafyzickú, ako kresťan by si mal vedieť, čo to je, s kriminálnou vinou. My hovoríme o tom, že sa tu stal nejaký kriminálny zločin, ale vy za to chcete automaticky brať na zodpovednosť nejakých politikov, ktorí zodpovedajú metafyzicky. Vyčítaš mi, že na druhej strane berieme na zodpovednosť pána ministra. Áno, my ho berieme na politickú zodpovednosť. Mňa v konečnom dôsledku nezaujíma to, že mu vyčítal pán Orosz, že nedodal 13 zákonov. To je vec vlády. To je vec pána Fogaša, nie naša. My ako opozícia musíme brať ministra za niečo iné na zodpovednosť, za politizáciu súdnictva. To je ústavná zodpovednosť. To je zodpovednosť aj metafyzická. To je zodpovednosť takisto vaša aj naša. Skús si po nedeľnom prijímaní a spovedi očistiť trochu dušu, aby si mohol nezávisle politicky uvažovať, lebo inak sú takisto tvoje argumenty zaujaté ako moje argumenty proti pánu ministrovi. Takže očisťujeme si dušu spoločne. Ale rozhodne nemôžeš zmiešavať vinu, niečiu politickú vinu s kriminálnou vinou. To je jednoducho, s prepáčením za výraz, "tláchanie".

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Muránsky, neviem či preto, že ste tu nesedeli alebo možno ste si čítali medzi tým, ako prebiehala rozprava, ale nestihli ste si všimnúť, že sekera neletí už ani u pána ministra, že už aj pán minister dnes pripustil, že tá sekera to nebola, že to nebol možno ani pán Štefanko, ale niekto celkom iný. Takže mohli by ste dávať pozor aspoň na to, čo hovorí pán minister, keď už vás nezaujíma, čo hovoria opoziční poslanci v rozprave. A ešte jednu vec, pán Muránsky, vy nás poslancov, ktorí sme sa podpísali pod návrh na odvolanie ministra spravodlivosti pána Čarnogurského, osočujete alebo to označujete z našej strany za akt pomsty. Nuž ak tu ide o nejaký akt pomsty komusi, tak si myslím, že je to práve naopak. O zavŕšenie aktu pomsty sa usiluje, bohužiaľ, aj pán minister spravodlivosti tým, že sa podieľa na roztáčaní politických procesov. A keď ste už tak vychvaľovali postup pána ministra v tom, ako dal voliť sudcov, aký to bol demokratický postup, áno, tie čísla, ktoré ste čítali, sú správne, sú korektné. Naozaj voľba potvrdila 80 percent tých sudcov, ktorí boli aj predtým na týchto postoch. To len naznačovalo, že tam boli správni ľudia. Lenže pán Čarnogurský nebol s tým spokojný, ako dopadli voľby. Práve preto začal odvolávať sudcov aj z iných dôvodov. A to sú tie odvolania, ktoré bežali v nasledujúcich týždňoch. Napokon sme toho svedkami dennodenne. Kto sa mu nepáči, o kom vie, že nebude poslúchať a kto nebude vlastne tým nástrojom, aby sa zavŕšil ten akt pomsty, o ktorý ide pánu Čarnogurskému, tak ten je z funkcie odvolaný. A vy to nazývate demokratizáciou nášho súdnictva. No ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem za slovo.

    Nebudem opakovať a vyjadrovať sa k tým istým veciam, ktoré už moji predrečníci povedali. Môžem skrátiť svoje vystúpenie na jednoduchý prímer. Pán poslanec, keď hovoríte už o takej vysokej morálke, o istých záležitostiach, poviem vám, čo povedal jeden môj dobrý kamarát. Možno o dva roky starší človek sa ma spýtal: Všetkému rozumiem, len jednému nie. Ako je to možné, že jeden uličník, ktorý okradne štát a urobí medzinárodný podvod, sa dnes teší veľkej obľube a popularite, dokonca má teplé miestečko na ministerstve zahraničných vecí, a možno tí, s ktorými si vybavoval účty a chceli sa mu pomstiť, tak tí sú dnes obviňovaní z toho, že ho možno chceli dostať pred súd? Neobhajujem násilné predvlečenie pred súd, ale vás upozorňujem, že keď hovoríte o morálke, skúste sa zamyslieť aj nad týmto faktom. Čo vlastne robíte, čo presadzuje a z čoho obviňujete iných.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem reagovať na kolegu Muránskeho, ktorý síce v úvode hovoril, že bude hovoriť krátko, ale nakoniec mu takmer nestačil ten čas, hoci ste to obmedzili na 10 minút, ale to už zrejme patrí k odhadu v tomto parlamente, že o čom sa bude koľko hovoriť. To ja som nikdy nepovedal, pretože máme predsedajúceho, ktorý skutočne nedovolí prečerpať ten čas, takže to nehrozí ani jednému poslancovi. Ale k tej takzvanej politickej pomste, ktorú si tu pán kolega nazval. To môže byť pohľad aj z jednej, aj z druhej strany. Ak ty nazývaš aktom politickej pomsty, že upozorňujeme ako zástupcovia opozície na ministra spravodlivosti, na jeho prešľapy, ktoré urobil vo svojej funkcii, je to naša svätá povinnosť. Nielen právo, ale svätá povinnosť, pretože od toho je opozícia, aby na toto upozorňovala. A ak vezmeme všetky tie súvislosti a nahodíš si teraz na počítači v storine alebo v site, ktoré máme nahodené, zistíš si tam pod heslom Čarnogurský, ako sa vyjadroval pán minister pri jednotlivých kauzách, ktoré to takzvané Pittnerovo komando vymyslelo a posunulo do parlamentu, ako sa vyjadroval k rozhodnutiam nezávislých súdov, ako hovoril, že, samozrejme, nech sa poslanec očistí. On by to vyriešil za 20 minút a bol by očistený, a všetky tieto náležitosti. Stačí len, aby si si prečítal v tomto monitoringu, ako reagoval, keď nezávislý súd rozhodol, že Ivan Lexa, náš kolega, ktorého tento parlament vydal do väzenia, rozhodol o tom, že má byť prepustený z väzby, akým spôsobom reagoval, aké kroky robil, aj keď nie možno priamo on, ale cez jeho hlasnú trúbu, ktorú má v osobe svojho vedúceho úradu na ministerstve spravodlivosti. Takže o tomto je to, nie o pomste, ale o jednotlivých krokoch, v ktorých sa minister spravodlivosti pohybuje.

  • Ďakujem.

    Pán Muránsky, vy skutočne asi nepočúvate a nesledujete rokovanie Národnej rady, pretože ste povedali, že poslancom HZDS ide len o politickú záležitosť, o politickú pomstu a že v podstate hovoríme alebo moji kolegovia hovoria o jednom probléme. Pokiaľ som dobre sledoval mojich kolegov, tak hovorili asi o 15 až 20 problémoch, ktoré sa priamo týkali rezortu ministerstva spravodlivosti, respektíve práce pána ministra ako ministra. A pokiaľ ste tu boli prítomný a ja si myslím, že ste boli prítomný, nehovoria len poslanci HZDS. Veď približne ďalších 20 pripomienok vo vzťahu k rezortu ministerstva spravodlivosti, respektíve k práci ministra Čarnogurského hovorili predstavitelia SDĽ ústami pána Orosza. A ďalší hovorili zo SNS. A pravdepodobne to nie je ešte všetko. Zoberte si len to, čo napríklad dnes píše SME, a to tiež nie je HZDS. V tom SME sa vyjadril pán Csáky, a to tiež nie je HZDS. Dovoľte mi, aby som vám to prečítal. Pán Csáky hovorí: Zámery vlády Slovenskej republiky riešiť problémy rómskej menšiny sa nedarí plniť tak, ako to mala v pláne vláda. Do konca minulého roka mal minister spravodlivosti Ján Čarnogurský predložiť vláde analýzu stavu právnej ochrany Rómov proti prejavom neznášanlivosti s návrhom ďalšieho postupu. Podľa Csákyho bol predložený materiál nekvalitný. Takže hovoríme to len my? Je to skutočne len politická záležitosť?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel by som reagovať na poslanca Muránskeho a chcel by som zdôrazniť, že podľa nášho názoru nejde ani tak o akt politickej pomsty, ale skôr o strach zo strany HZDS, že v konečnom dôsledku dôjde k prešetreniu všetkých káuz, všetkých trestných činov, ktoré sa stali v predchádzajúcom období. Tak ako som spomínal pri odvolávaní pána ministra Pittnera, keď bolo jasné, že základným zámerom, keď išli odvolať pána ministra vnútra, bolo to, aby bolo znemožnené ďalšie vyšetrovanie. Myslím si, že aj tento zámer, ktorý má HZDS, je zabrániť očiste súdnictva, zabrániť tomu, aby boli prešetrené tie činy, ktoré sa stali za sedemročnej vlády Hnutia za demokratické Slovensko. To, že nás obviňujete, že sme za jeden a pol roka nestihli vyriešiť tie problémy, to je prirodzené, pretože to, čo sa narobilo za sedem rokov, to sa nebude dať odstrániť ani za desať rokov.

    Ďakujem.

  • Ďalší v poradí písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Langoš. Po ňom vystúpi posledný pán poslanec Húska.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážená Slovenská národná rada,

    som potešený, potešilo ma, že ste napriek dvom alebo trom výkrikom veľmi pozorne počúvali slová môjho priateľa, poslanca Františka Mikloška. Hovorím Slovenská národná rada vedome, pretože ja som neprijal tú hrubú čiaru za minulosťou, ktorú ste položili v minulosti v roku 1992 a ktorá znamená i Národnú radu Slovenskej republiky. Áno, to je vaša ústava. Pre mňa je Slovenská národná rada najstarším národným inštitútom, s ktorým sú spojené veľké zápasy za slobodu a spravodlivosť, veľké zápasy za mravnosť verejného života, veľké zápasy, ktoré tento národ zvádza, ak nie stáročia, desaťročia.

    Slovenská národná rada je pre mňa od volieb v júni, prvých slovenských slobodných a demokratických volieb v našej krajine aj slovenským parlamentom. Pýtam sa, aký zápas dnes zvádzame na tejto schôdzi, ktorá sa začala o 16.00 hodine, zápas o čo? Medzi moje najväčšie poklady v mojej knižnici patrí dar, ktorý som dostal od môjho krstného otca, to je Sidorov životopis Andreja Hlinku s Hlinkovým venovaním Za národné ideále, Andrej Hlinka. Za aké ideály dnes zvádzame tu v Slovenskej národnej rade zápas? Zo zmäteného uvedenia vášho návrhu som si vybral jediné zrozumiteľné, a to odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu sudcu Štefanka z tejto funkcie, odvolanie dvoch alebo troch funkcionárov súdov ministrom spravodlivosti a návrh ústavného zákona. O návrhu ústavného zákona nebudem hovoriť, za mňa to povedal František Mikloško.

  • Hlasy v sále.

  • Ja sa nehanbím za svojich priateľov.

    Minister spravodlivosti nesie neoddeliteľnú osobnú ministerskú zodpovednosť okrem iného za výkon štátnej správy v súdnictve. Výkonom štátnej správy sú poverení funkcionári, ktorí sú ním vymenovaní. Zatiaľ áno, ním vymenovaní a ním odvolávaní. Podpredsedu alebo sudcu Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu na návrh ministra spravodlivosti odvolal slovenský parlament hlasovaním. Minister spravodlivosti tým, že nesie osobnú zodpovednosť za výkon štátnej správy, vykonáva svoje právo, ale i vykonáva, je verný svojej zodpovednosti.

    Ako je to s takzvanými sudcovskými samosprávami. Ja som od roku 1994 viedol ten zápas za ustanovenie sudcovských samospráv. V roku 1994 som nebol poslancom Národnej rady, ale aktívne som sa zúčastňoval na diskusiách, ktoré sa viedli na pôde Združenia sudcov Slovenska, ktoré v roku 1994 združovalo okolo 800 sudcov z vtedy asi 1 000 alebo 1 100 všetkých sudcov Slovenskej republiky. Návrh novely zákona o súdoch a sudcoch som sprostredkoval klubu poslancov Kresťanskodemokratického hnutia, ktorí ho predložili na jednej z posledných schôdzí Národnej rady v roku 1994. Vtedy ho neodporučil alebo odmietol minister spravodlivosti a slovenský parlament.

    Po druhýkrát som inicioval zriadenie sudcovských samospráv i s právomocami, lebo samosprávy bez právomocí nie sú samosprávami, keď minister Liščák predkladal vládnu novelu zákona o súdoch a sudcoch. Vtedy veľmi vehementne vystúpil sám minister, pani profesorka Tóthová proti zriadeniu sudcovských samospráv. Boli zriadené sudcovské rady nie ako samosprávy, ale ako poradné orgány príslušných súdov a ministra spravodlivosti.

    Teda dnešný stav nezakladá existenciu sudcovských samospráv s právami zo zákona. Ja sám som navrhoval aspoň jedno právo pre sudcovské rady, právo navrhovať odvolanie a vymenovanie predsedu okresného, krajského a Najvyššieho súdu. Neprešlo to. Dnes je právny stav taký, že minister má plné právo odvolať ktoréhokoľvek z funkcionárov súdov.

    Vrchol dnešnej rozpravy bolo vystúpenie predsedu ústavnoprávneho výboru, ale vo funkcii predsedu klubu SDĽ, s veľkou kritikou zase z inej strany, zo strany nekvalitnej a pomalej legislatívnej iniciatívy alebo legislatívnej činnosti ministra spravodlivosti.

    Ja spomeniem len dva prípady. Poviem ešte jednu vec. Toto je asi šieste, my sme sa nevedeli dopátrať, šieste alebo siedme vyslovenie nedôvery ministrovi Dzurindovej vlády za rok od volieb. Nie zhodou okolností už bol tu na vašom pranieri minister vnútra, teraz je to minister spravodlivosti.

    Dámy a páni, vláda, ktorá bola ustanovená po voľbách v roku 1998, prevzala štátnu moc vo veľmi, veľmi zlej situácii štátu, ktorý je prelezený korupciou, klientelizmom, ktorý má k dispozícii nedobré nástroje, s veľkou a rozľahlou finančnou kriminalitou, čo všetko ohrozuje hospodársky život krajiny a ohrozuje aj verejné mravy. Legislatívna rada pod vedením Ľubomíra Fogaša vrátila za posledné tri mesiace dva zákony. Zákon, bol som pri tom rokovaní, zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý je považovaný i v Európe, v západnej Európe za jeden zo základných protikorupčných zákonov, a druhý zákon, ktorý pripravila finančná polícia alebo Úrad finančnej polície, ktorú Ľubomír Fogaš zamietol v novembri minulého roka. Bola novela zákona o boji proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, ktorý prijal tento parlament v roku 1994. Finančná polícia tvrdí, že tento zákon neumožňuje účinnú aplikačnú prax pri boji, pri odhaľovaní prania špinavých peňazí. Tento zákon finančná polícia a ministerstvo vnútra poskytlo na analýzu a diskusiu špeciálnemu orgánu alebo špeciálnemu združeniu orgánov najvyspelejších, ekonomicky najvyspelejších krajín sveta na boj proti praniu špinavých peňazí a na základe pripomienok tohto orgánu pripravili novelu zákona. Novelu predložil minister vnútra a Legislatívna rada ju vrátila s podobnými argumentmi, ako vrátila zákon o prístupe k informáciám, že treba počkať na prijatie nových trestných kódexov, ktoré má vláda na programe na konci roku 2001, teda o dva roky. Úrad finančnej polície tvrdí, že predsa nebudú čakať s nedokonalým nástrojom dva roky na prijatie týchto kódexov.

    Toľko k legislatívnej činnosti legislatívnej rady vlády, za ktorú nesie politickú zodpovednosť podpredseda vlády pán Ľubomír Fogaš.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Langoša sa hlási sedem pánov poslancov, posledný pán poslanec Tkáč. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci,

    chcem len pripomenúť kolegovi Langošovi, lebo asi je už možno pokročilá hodina a na niektoré veci zabudol, že nie rok je vláda pri moci, ale už je 16. mesiac, 16. mesiac už pôsobí na Slovensku táto vláda, ktorej on kryje chrbát, pretože je poslancom vládnej koalície bez ohľadu na to, či má 0,3 percenta alebo akýmkoľvek spôsobom sa dostal do tohto parlamentu, pretože niekoľko volebných období sa neúspešne pokúšal aj so svojou stranou, aby sa výťahom dostali do parlamentu. Ale nie o tom chcem hovoriť.

    Ak tu uvádza skutočnosti, v akom ťažkom stave prebrala táto vláda republiku, o korupcii, klientelizme a neviem o čom všetkom, ja sa ho len pýtam, že aj keď je to len 16. mesiac vládnej koalície, či mu niečo hovoria mená ako Palacka, Černák, Kurej, Kaník, Sklenár, to boli všetko predstavitelia vládnej koalície, o ktorých sa tu všeličo v parlamente hovorilo a o ktorých si všeličo hovorili jednotlivé frakcie, skupinky, podskupinky a neviem aké spolky v rámci vládnej koalície. Nič mu nehovoria o korupcii? A ak hovoril a oslovil nás ako Slovenskú národnú radu, že on neprijal tú hrubú čiaru, ja sa mu len čudujem, čo tu robí v tomto parlamente. Veď on držal ruku na Ústave Slovenskej republiky a hovoril, že sľubujem, keď zložil sľub, a v tej Ústave Slovenskej republiky stále platnej bez ohľadu na to, že oni stále hovoria o tom, akým spôsobom bude táto ústava novelizovaná, na základe sľubu na túto ústavu sa dostal do tohto parlamentu. A v tej ústave je napísané, že je to Národná rada Slovenskej republiky. Nie či on urobil čiaru alebo či uznáva, alebo neuznáva, to je ústava.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Keďže pán poslanec Langoš hovoril o slobode, tak si mu dovolím prečítať mu jeden krátky úryvok.

    Otrokmi 21. storočia môžeme obrazne nazvať ľudí, ktorí patria do kategórie s príjmom menším ako 10 percent priemerného svetového príjmu na hlavu. Týchto ľudí je viac ako tri miliardy. Sú to vlastne ľudia, ktorí sú ekonomicky spútaní, sú to moderní ekonomickí nevoľníci. Pre jednoduchosť a názornosť, aby som ich odlíšil od otrokov dávnoveku, budem ich nazývať motroci 21. storočia. Samozrejme, títo ľudia sú spravidla formálne slobodní. Majú svoju slobodu slova, náboženstva. Neslobodní sú len v tom, že musia denne jesť, obliekať sa, niekde bývať a starať sa o rodinu. A preto musia vstúpiť do systému ekonomických vzťahov, ktoré ovládajú otrokári 21. storočia. A, čuduj sa, svete. Otrokármi 21. storočia sa nazývajú takzvané KGI, nie KGB, ale KGI. A to znamená koalície globálnych investorov. To je zoskupenie ľudí, ktorí majú dostatočne veľký kapitál a ktorých spája rovnaký záujem.

    V súčasnom demokratickom kapitalistickom svete koalície globálnych investorov ovplyvňujú a kontrolujú celkový život jednotlivých štátov a hlavne nadštátnych zoskupení. Cieľom KGI je kumulovať čo najväčšie množstvo kapitálu, a tak zaistiť a udržať svoje ekonomicky a politicky výhodné mocenské postavenie vo svete. Presadzuje slobodu trhu, slobodu peňazí, aby ľudské práva záviseli viac od peňazí ako od čohokoľvek iného. Čím viac mám peňazí, tým viac mám slobody, slobody prejavu, slobody tlače, slobody vzdelania, bezpečnejšie zdravie i všeobecnej bezpečnosti. A to je aj vlastne zápas o zvrchované Slovensko.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Langoš, snažila som sa nájsť nejakú logiku v tom, čo ste hovorili a pokúsim sa to zopakovať od konca. Čiže ak som dobre rozumela, za ten zmätok a nedostatočnosť prípravy legislatívy ministra Čarnogurského môže Legislatívna rada vlády, konkrétne pán Fogaš, ak som to dobre pochopila. Pretože Legislatívna rada vlády mu vrátila niekoľkokrát opakovane zle pripravené legislatívne návrhy a de facto zase je to SDĽ, ktorá je na vine, ak som to správne pochopila. Opravte ma, ak sa mýlim. Škoda, že tu nikto nie je zo SDĽ.

  • Hlasy zo sály.

  • Prepáčte. Ako čestný zástupca. Áno.

    Chcem povedať len jednu vec, pán kolega Langoš, že v tých súvislostiach, o akých som napríklad hovorila, sa nemôžete vyhovárať na tlak opozície alebo nedostatočnosť opozície, tam sa nemôžete vyhovárať a dokonca som presvedčená o tom, že by to bolo veľmi úsmevné, keby ste s takouto argumentáciou pre neplnenie legislatívnych záväzkov voči Európskej komisii išli do Bruselu a argumentovali tým, že vám Fogaš zdržuje legislatívne návrhy, prípadne že z tých 13 ste stihli predložiť päť a že z tých piatich vlastne len ten jeden bol v termíne a že za to môže SDĽ.

    Nehnevajte sa, toto nemusí zaujímať nikoho ani na Slovensku, vaše nezhody s Fogašom, a takisto nikoho nebude zaujímať ani v Bruseli, ani v Štrasburgu, prečo neplníte svoje sľuby, ktoré ste im dali. Ak máte skutočne hlboký záujem, ako ho prezentujete, ako ste proeurópsky orientovaný, tak prosím vás, začnite už konečne pre to aj konkrétne niečo robiť. A nevyhovárajte sa donekonečna na Liščáka a na Tóthovú a ešte neviem na koho. My sme v roku 2000. Vy očakávate čo najskoršie začatie rokovaní s Európskou úniou. Tak sa spamätajte a začnite.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán poslanec Langoš v úvode poznamenal, že návrh je málo konkrétny a že teda v rámci rozpravy dokázal identifikovať možno jeden, dva dôvody, ktoré uvádzame. Pán poslanec Langoš, nakoniec dosť často odbočujeme od témy, ale práve prostredníctvom vystúpenia poslancov koalície. Pán poslanec Langoš, ak náš návrh nie je dostatočne konkrétny, tak by som chcel vedieť, čo vy konkrétne ste povedali na obhajobu ministra spravodlivosti. Vy ste sa v priebehu tých 10 minút chválili sám za seba, čo ste vy v legislatívnej oblasti spravili, aké iniciatívy ste vyvíjali, aké problémy ste s tým mali, ale prepáčte, to je naozaj nenáležité. Ja som od vás naozaj očakával aspoň čiastočne obhajobu ministra, a nie chválospev na to, čo ste vy chceli a, žiaľ, sa vám nepodarilo.

    A niekoľkokrát ste zdôraznili, že Legislatívna rada v ostatnom období vrátila dva zákony, tak len ja, čo som si stihol narýchlo prerátať, Legislatívna rada vlády vrátila minimálne osem zákonov a jeden z tých zákonov je aj zákon o konkurze a vyrovnaní. Ak máte záujem a čas, tak si prečítajte pripomienky Legislatívnej rady vlády, a to o kvalite legislatívnej práce, ja nehovorím ministra spravodlivosti, ale ministerstva spravodlivosti.

  • Ďakujem za slovo.

    Na rozdiel od predrečníkov chcem oceniť vlastenecké vyjadrenie pána poslanca Langoša. Naozaj mi to dobre padlo. Konečne ho počujem aj z týchto radov. A verím, že to nie je len jedna lastovička, ktorá leto nerobí, ale možno sa to stane už aj dobrým pravidlom ostatných poslancov z jeho strany.

    Mrzí ma však jedno, že ešte stále sa aj on spolieha na to, že niekto na Slovensku ešte uverí tým "báchorkám" o tom, čo všetko tu zlé porobila Mečiarova vláda. Pretože občan už má možnosť porovnávať, páni, má možnosť porovnávať po roku vládnutia Mečiarovej vlády a po roku vládnutia vašej vlády. Má možnosť porovnávať šestnásť mesiacov Mečiarovej vlády, šestnásť mesiacov vašej vlády. Netreba dopĺňať zoznam škandálov, ktoré ste stihli urobiť za tých 16 mesiacov, pretože už prevyšujú všetky tie škandály, možno aj vymyslené. Tlač ste mali aj vtedy v rukách ako dnes, a pripisovali ste ich nám.

    Páni, občan vie, ako sa cíti. Občan presne vie, ako sa má, ako klesá jeho životná úroveň, aké mal perspektívy za Mečiara, aké má teraz. A vie niečo aj o demokracii. A vie niečo aj o tom, ako sa zneužíva politická moc teraz, ako sa likviduje súdna moc alebo je tu snaha o likvidáciu súdnej moci takými prístupmi, ako má súčasný minister spravodlivosti v spolupráci s ostatnými silovými rezortmi. Takže občana už nepresvedčíte tisíc razy opakovanou lžou.

  • Vážený pán poslanec,

    začali ste otázkou, za aké ideály tu vedieme zápas. Ja sa tiež pozerám, za aké ideály teraz o pol dvanástej v noci tu vedieme zápas. A povedali ste to v súvislosti s Andrejom Hlinkom.

    Mne ste v minulom volebnom období dali perfektnú školu o spoločných záujmoch. Keď som prišla za vami a išla som poprosiť opozíciu, konkrétne vás, aby ste podporili zákon o školstve, ktorý bol absolútne nepolitický, vy ste mi vtedy povedali, že ho nepodporíte. "Máte vládu, tak si vládnite." Bola to pre mňa škola, kde som stratila jeden z ideálov, že opozícia a koalícia môže zatiahnuť spolu za zákony, ktoré sú ozaj v záujme občanov.

  • Pán poslanec Tkáč. Prihláste sa všetci na faktické poznámky.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Chcel by som teraz bez politiky povedať, že oceňujem pokojný tón pána poslanca Langoša, ale chcel by som povedať jednu vec vo vzťahu k zákonu o informáciách, pretože tu je niekoľko útokov. Ja som posledný, ktorý by išiel obhajovať nejaký rezort z hľadiska legislatívy. Ale normatívny spôsob alebo štýl riadenia ministra je podľa mojej mienky rozhodujúci. Všetko ostatné je podľa mňa menej dôležité z hľadiska kvantity práce ako príprava legislatívy pre štát. Toto je zásadná úloha ministerstva. A vy ste tu už komentovali aj pána podpredsedu vlády pána Fogaša ako predsedu Legislatívnej rady. V Legislatívnej rade sedia slušní ľudia, ktorých som si vážil aj za našej vlády a vážim si ich veľmi aj za tejto vlády. Ale veľmi starostlivo som si prečítal aj váš návrh zákona, a keďže tento zákon z hľadiska podstaty bude dobrý, ja budem osobne zaň hlasovať, len vám chcem povedať, že sme boli spolu vo federálnej legislatívnej rade, od roku 1990 som tam robil, a bol tam veľmi múdry podľa mňa zákon číslo 256/1992 Zb. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch. Je dokonca sankcionované porušovanie týchto povinností vrátane vynášania platov a odmien z informačných systémov aj prípadne opozičných politikov, ale vy ste predložili legislatívne nedobrý návrh. Ja mám sám ako dlhoročný legislatívec zásadné odborné pripomienky nie k podstate, ale k legislatíve.

    Takže treba si uvedomiť, a to zas neobhajujem Legislatívnu radu, že nemožno viniť zrkadlo za to, že tá tvár v tom zrkadle je škaredá. V tom je práve ten problém, že treba zvýšiť odbornú úroveň v predkladaní návrhov.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    tu boli prednesené hlavne našimi právnikmi, teda aj zo strany opozície, ale aj zo strany koalície, časti koalície, argumenty výhrad prednesené pánom Cuperom, pánom Brňákom, Tkáčom, Gašparovičom. Naši poslanci špecifikovali tieto výhrady a zároveň, ako vidíte, sme vlastne po prvý raz na takomto zasadaní počuli aj výhrady, ktoré vyslovil za poslanecký klub SDĽ pán Orosz, a treba povedať, že v podstate, aj keď by sme robili detailnú komparačnú analýzu, tak by sme zistili sedemdesiatpercentné prekrytie týchto výhrad.

    To znamená, že sú tieto výhrady zreteľné a, samozrejme, že to aj ukazuje akési vnútorné odtikávanie hodín aj tejto vlády. Nie som z tých, ktorí by tu chceli naivne tvrdiť, že to je už signál k nejakému umieráčiku. V tejto súvislosti asi platí výrok, ktorý kedysi povedal po zakončení leteckej vojny nad Britániou Churchill, ktorý povedal: Toto ešte nie je koniec, to nie je ani začiatok konca. To je len koniec začiatku.

    Každopádne je to ale určitá, keď už sme tu niekoľko razy hovorili o kvalite, určitá kvalita samotnej vnútornej súdržnosti vo vnútri koalície. Ale dovoľte mi, pretože pán poslanec Palko a potom aj pán poslanec Mikloško a viacerí sa vracali dozadu, dokonca desať rokov dozadu a hovorili o zásluhách, tak by bolo podľa môjho názoru naozaj dobre povedať, čo z tej politickej viny treba aj v takomto dlhšom pohľade pripísať aj pánu ministrovi. Ja som ho koniec koncov trocha poznal, dokonca sme boli jeden čas kolegami v prvej vláde pána Mečiara a napríklad si cením aj to, že vie ísť trocha aj proti prúdu a napríklad nehlasuje za všetko, čo je predložené už len z dôvodov nejakej umelej jednoty, a preto si myslím, že je to koniec koncov správne. Spomínam si, že som spolu s ním hlasoval a dosiahli sme väčšinu vo vláde pri rozhodovaní, ak sa nemýlim, o rozpočte pre cirkevné školy.

    Spoločne a správne sme hlasovali nielen proti tomu. Napríklad sme výrazne boli proti šokovej krivke rýchlej liberalizácie cien spoločne s pánom Filkusom a hneď nás po vláde povolal pán Kučerák a povedal, že je hlboko nespokojný, a ak sa to bude niekedy opakovať, tak letí. Pán Čarnogurský ostal a my sme leteli, samozrejme. Ale myslím si, že to patrí k veci a môžem povedať, že bolo by dobré, keby aj pán minister si uvedomil, že niekedy je dobré naozaj aj letieť. A to nie vždy práve s padákom. A čo vám však vytýkam ja, pán minister, je to, že naozaj z dlhodobého hľadiska ste sa vlastne jednoducho nerozhodli pri tvoriacich sa blokoch pre pronárodnú orientáciu, lebo ste vytvorili zotrvačné sily, ktoré boli proti vytvoreniu slovenskej štátnosti. Nechcem ani tieto slová nejako príliš zošľachťovať, ale vznikli dva bloky - štátotvorný blok a štátoborný alebo proti štátnosti orientovaný blok. Myslím si, že ten najväčší problém bol ten, že v týchto raných obdobiach sa aj pán minister a aj KDH vlastne zúčastnili odporu proti štátnosti.

    A to nie je ani nenávisť, ani pomsta, ubezpečujem vás, že jednoducho tieto vlastnosti koniec koncov ľudia racionálne uvažujúci nemajú, alebo ak aj niekde emočne vzplanie človek a možno sa nie celkom vždy kontroluje, to je tiež ľudská vlastnosť, tak predsa len v zásade nenávisť nepestujeme a ani nebolo by dobré, keby ste nám ju pripisovali. Ja musím ale povedať, že trocha zo skratky využívate to, čomu sa kedysi hovorievalo diabolizácia alebo satanizácia protivníkov. Jednoducho Mečiar, ten hrozný človek, ktorý je buď chorý, alebo s veľkou snahou byť diktátorom a potom, samozrejme, všetci, ktorí boli spolu s ním politicky spriaznení, dostali diabolské znaky. Týmto spôsobom sme vlastne rozčesli spoločnosť viac, ako bolo zdravé. Preto hovorím, že "viac, ako bolo zdravé", lebo si uvedomujem, že pochopiteľne určitá rozmanitosť názorov v spoločnosti je nevyhnutná a treba rátať, že aj zotrvačnosť má svoju silu a svoj potenciál a jednoducho je prirodzenosťou vecí, že je to tak. Neprirodzené je vyrábať diablov.

    Ale napriek tomu je tu už ten štát a tento štát. Ide o kvalitu slovenského štátu a tá je zabezpečiteľná len za predpokladu, že dynamicky rozvíjame tento štát zo všetkých stránok, aj inštitucionálne, aj politicky, aj ekonomicky. Aj keď hneď by som akceptoval, že sa vám podarilo politicky lepšie prezentovať voči vládnucim elitám Západu dajme tomu Slovensko, tak akože, ak ste priblížili politicky a zároveň zvolenou redukčnou diétou ste uvrhli hospodárstvo do stagnácie, tak vlastne zároveň vzďaľujete Slovensko od ekonomickej výkonnosti Európy. Tak čo to vlastne dosahujeme? Vždy na jednej strane, ak aj dosiahnete dáke výsledky, tak ekonomicky je to hazard takého typu, ktorý spomaľuje vývoj dopredu. Preto ide o vážny problém, lebo pre budúcnosť tak či tak musíme nájsť nejaké preklenutie. Nie je možné, aby sme stále proti sebe kráčali so zástavami, lebo je taký malý potenciál...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Húska, váš čas uplynul.

  • Ďakujem.

    Poviem to takto. Všetko stojí energiu. A konflikty stoja energiu. Keď je málo potenciálu, tak je nebezpečné míňať veľa energií na konflikty. Jednoducho toto zvážme. Racionálnejší je postup, pri ktorom budeme postupovať tak, že nebudeme ešte prehlbovať politické priekopy. Pán minister, máte na nich veľký podiel.

  • Končím možnosť prihlásiť sa s faktickým poznámkami. Pán poslanec Maxon bol posledný.

    Pán poslanec Halmeš.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Myslím si, že vystúpenie pána poslanca Húsku bolo slušné. Oceňujem tón aj obsah vystúpenia pána poslanca Húsku. To nebol útok na Jána Čarnogurského, ale skôr pokus o akúsi víziu budúcnosti, o zastavovanie rozkývaného kyvadla, ktoré na Slovensku, žiaľ, stína hlavy na obidvoch stranách a ktoré, ako pán poslanec Húska naznačil, má korene niekde pred vznikom štátu a možnože aj bezprostredne po jeho vzniku.

    V roku 1992, keď niekto v Čechách kritizoval slovenský nacionalizmus a keď ho s niekým stotožňovali, bol to Ján Čarnogurský, ktorého považovali za prvého človeka na Slovensku, ktorý otvoril slovenskú otázku v Česko-Slovensku a jej riešenie, ktoré malo vyvrcholiť samostatným slovenským štátom. Neprijatie jeho postojov, ktoré sa najmä z vašej strany a z ďalších strán neprijalo, mám taký dojem, sa ťahá doteraz. Myslím si, že súčasné postoje aj postoje ďalších strán a politikov svedčia o tom, že tu naozaj už nejde o boj o existenciu slovenského štátu, ale naším záujmom je budovať krajinu, ktorá je demokratická a chceme byť dobrí vlastenci.

    Ale prosím vás, nevracajme sa neustále k tomu, čo už, myslím si, história prekonala. A pán poslanec Húska, vašu výzvu naozaj prijímam ako podanie ruky na to, aby sme hľadali to, čo spája pri budovaní štátu, a nie to, čo nás rozdeľuje.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Vážený pán predsedajúci,

    nemal som priestor a možnosť sa prihlásiť v rozprave, preto som sa aj hlásil ako posledný, pretože chcem predložiť procedurálny návrh. Je 23.52 hodín. Keďže sa odsúhlasila možnosť vystúpenia 10 minút pre jednotlivých rečníkov, nie je priestor, aby sme dnešný deň ešte mohli ďalej pokračovať, pretože ten priestor neukončíme. Samozrejme, už sa všeličo pošepkáva o tom, aký návrh pán Kováč predložil alebo nepredložil. Myslím si, že to by nám vedeli povedať overovatelia tejto schôdze a tí sú pán Mesiarik a Kačic a nevidel som tu ani jedného z nich, čo vlastne ako to bolo. Preto predkladám procedurálny návrh, aby ste teraz dali priestor na prihlásenie sa tým, čo majú záujem sa ústne prihlásiť, a keďže sa blíži polnoc, aby ste prerušili rokovanie s tým, aby sme mohli zajtra pokračovať, lebo v opačnom prípade, ak budeme dlhšie ťahať v noci, neviem, kedy chcete zajtra pokračovať.

    Ja viem, že je to veľmi zložité, pretože minimálne tí, ktorí už doma momentálne spia, zrejme budú musieť prísť ráno na deviatu, ale to je už ich problém, keď tu nie sú v parlamente.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, potom, ako dám možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy, vyhlásim 5-minútovú prestávku, aby sme si na videozázname pozreli, je k dispozícii kazeta, ako vlastne bol formulovaný návrh na pokračovanie rokovania 27. schôdze. Podľa mojich vedomostí bol taký, aby sme pokračovali až do skončenia 27. schôdze. Teda nebol len do 24.00 hodiny.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, preruším schôdzu a prosil by som pána poslanca Romana Kováča, predsedu poslaneckého klubu SDK, a Tibora Cabaja, aby si išli pozrieť záznam.

    Pýtam sa, kto sa z poslancov hlási do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Maxon, pán poslanec Cabaj, pán poslanec Hudec, pán poslanec Húska, pán poslanec Jarjabek. Niekto z tých, čo tu nie sú prítomní z HZDS, sa nehlási do rozpravy?

  • Hlasy z pléna.

  • Jarjabek, Tkáč, Podhradská, Engliš, Šťastný, Záborská, Benčat, Mušková, Gašparovič, Aibeková, Brňák, Rakús, Cuper, pán poslanec Kováč. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

    Prosil by som pánov poslancov Kováča a Cabaja, aby si išli pozrieť videozáznam.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prosím vás, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 26. schôdzi.

    Na základe porady s poslaneckým klubom HZDS prosím pána poslanca Cabaja, aby predniesol návrh, pokiaľ ide o ďalší priebeh rokovania, a potom by sme urobili záver k dnešnému rokovaniu, pretože Národná rada odsúhlasila rokovať až do skončenia tejto schôdze. To znamená, vystúpia ústne prihlásení a potom bude hlasovanie.

    Ak nájdeme rozumný kompromis, môžeme pokračovať aj o deviatej hodine s tým, že je tu určitý návrh.

    Pán poslanec Cabaj vystúpi za poslanecký klub HZDS.

  • Vážený pán predseda,

    po tej porade, tak ako sme sa stretli predsedovia klubov, odznel návrh, že by sme mohli túto schôdzu aj v tomto dosť nedôstojnom čase vlastne ukončiť alebo teda prerušiť tak, aby sa pokračovalo ráno s tým, že by po všeobecnej dohode ešte mohol za náš poslanecký klub vystúpiť jeden zástupca a ostatní by sa sťahovali a potom by dostali priestor, tak ako teda patrí pánu doktorovi Čarnogurskému ako ministrovi a predkladateľom, a tým by sme pokračovali zajtra. Neťahať teraz v noci ďalej.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, rešpektujem návrh poslaneckého klubu HZDS, aby zajtra, keď začneme rokovanie o 9.00 hodine, vystúpil...

  • Hlasy z pléna.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, politika je rozumný kompromis. Čiže začneme o 10.00 hodine s tým, že vystúpi jeden poslanec za poslanecký klub HZDS. Bude vystupovať desať minút. Ktorý to bude poslanec, aby sme vedeli? Pani poslankyňa Belohorská. Potom, samozrejme, ukončím rozpravu a na záver vystúpi pán minister a pán spravodajca...

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre. Čiže vystúpi pán minister, vystúpi pán navrhovateľ, keď si bude priať, pán spravodajca a potom by sme pristúpili k hlasovaniu.

    Páni poslanci, platí to, na čom sme sa dohodli na porade predsedov poslaneckých klubov, že vystúpi len pani Belohorská a poslanci Maxon, Cabaj, Hudec, Húska, Jarjabek, Tkáč, Podhradská, Engliš, Šťastný, Záborská, Benčat, Mušková, Gašparovič, Aibeková, Brňák, Rakús, Cuper a Kováč sa vzdávajú svojho vystúpenia.

    Prerušujem rokovanie 27. schôdze do 10.00 hodiny s tým, že prvá v rozprave vystúpi pani Belohorská, potom pán minister, podľa želania pán navrhovateľ a spravodajca a budeme hlasovať o tomto bode.

    Príjemnú dobrú noc.

    Prerušujem rokovanie 27. schôdze do 10.00 hodiny.