• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram deviaty rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svoje neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: panie poslankyne Malíková, Rusková, Tóthová, podpredseda Národnej rady Presperín, páni poslanci Husár, Hofbauer, Kandráč, Krajči, Lexa a Ošváth. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady pani Belohorská a pán poslanec Palko.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z.

    Návrh ste dostali ako tlač 489. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí číslo 499.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Vladimír Maňka.

    Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

    Prosil by som, panie poslankyne, pánov poslancov, aby si sadli na svoje miesta, upokojili sa, budeme rokovať o prvom bode dnešného rokovacieho dňa.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    účelom predloženej novelizácie zákona číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. je zabezpečenie ďalšieho priblíženia slovenského súťažného práva k právu Európskej únie, a to zavedením doktríny de minimis negatívneho atestu a takzvanej individuálnej výnimky v ponímaní komunitárneho práva do právneho systému Slovenskej republiky. Podľa doktríny de minimis nie všetky dohody, ktoré ovplyvňujú konkurenčné vzťahy na trhu, majú aj objektívne významný dosah na celkovú hospodársku súťaž na trhu Slovenskej republiky. To znamená, že vplyv určitých dohôd obmedzujúcich súťaž sa v konkurenčnom prostredí prejaví len v bezvýznamnom rozsahu. Berieme do úvahy slabú pozíciu podnikateľov, ktorí sú účastníkmi takejto dohody na dotknutom vecnom relevantnom trhu.

    Účelom aplikácie doktríny de minimis je uľahčenie kooperácie medzi malými a strednými podnikateľmi v tom smere, že pokiaľ uzavrú dohodu obmedzujúcu súťaž s bezvýznamnými účinkom na hospodársku súťaž na relevantnom trhu, tieto nebudú v zmysle § 3 a § 4 zákona číslo 188/1994 Z. z. zakázané a neplatné. Bezvýznamný účinok dohody obmedzujúcej súťaž je v predmetnom návrhu zákona určený formou kvantitatívneho kritéria podielu účastníkov dohody na špecifikovanom relevantnom trhu.

    Avšak doktrína de minimis sa nebude aplikovať v situáciách, keď podnikatelia uzavrú dohodu obmedzujúcu súťaž charakterizovanú ako takzvaný ťažký kartel. To je, ak jej predmetom je priame alebo nepriame určenie cien tovaru, alebo rozdelenie trhu, alebo zdrojov zásobovania. Tiež sa nebude vzťahovať na situáciu, ak na relevantnom trhu dôjde k obmedzeniu súťaže takzvaným kumulatívnym alebo úhrnným účinkom dohôd obmedzujúcich súťaž, ktorých samostatné účinky na trh by inak boli zanedbateľné. Novým znením inštitútu negatívny atest sa sleduje inštalovanie jedného zo základných právnych inštrumentov komunitárneho práva, ktorý z pohľadu právnej istoty podnikateľov predstavuje deklarovanie, že určité činnosti a konania podnikateľov nie sú v rozpore so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, respektíve či podnikateľ správne aplikoval na svoju dohodu relevantné ustanovenie týkajúce sa pravidla de minimis.

    Právna úprava, ktorú predkladáme, presne vymedzuje, za akých podmienok sa na dohodu obmedzujúcu súťaž nebude aplikovať jej zákaz, to je, kedy môže byť vyňatá z absolútneho zákonného zákazu. Návrh zákona umožňuje, aby pri splnení určených podmienok bola dohoda obmedzujúca súťaž vyňatá z aplikácie tohto zákazu a jej následnej neplatnosti. V súlade s komunitárnym právom sa navrhuje, aby toto oprávnenie mal Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, ktorý rozhodne, že dohoda obmedzujúca súťaž na základe splnenia kritérií daných zákonom nie je zakázaná.

    Článok 4 zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov sa novelizovala § 5 zákona číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže tak, že do uvedeného paragrafu bol vložený nový odsek 2, ktorým sa zo zákazu podľa § 3 ods. 2 písm. a) až e) zákona číslo 188 vyňali dohody a zosúladené postupy podnikateľov v poľnohospodárskej výrobe pri mlieku, jatočných zvieratách, olejninách, obilninách, cukrovej repe, zelenine, ovocí a zemiakoch, ktoré sledujú zladenie výroby a odbytu týchto produktov pri ekonomicky oprávnených cenách.

    Prvoradým cieľom v rámci poľnohospodárstva i potravinárstva je urýchlená reštrukturalizácia týchto odvetví, zvýšenie efektívnosti a uskutočnenie zmien v záujme zvýšenia ich konkurencieschopnosti. Jedným z najúčinnejších nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa je zabezpečenie ochrany a podpory hospodárskej súťaže v prostredí, ktoré poskytuje rovnaké podmienky všetkým subjektom zúčastneným na hospodárskej súťaži. Ekonomické dosahy súvisia najmä s motiváciou podnikateľských subjektov, ktoré budú na základe predloženého zákona koordinovať svoje konanie v smere efektívnosti, hospodárnosti, znižovania nákladov alebo optimálnosti využívania zdrojov. Z ekonomických analýz vyplýva, že dôjde k zvýšenie počtu alternatívnych výberov napríklad z aspektu úrovne dosiahnutej kvality na jednotlivých relevantných trhoch. Návrh teda predpokladá jednoznačnú podporu a intenzitu konkurencie na príslušných trhoch a s tým súvisiace vytváranie ekonomického prostredia v smere realizácie efektívnej hospodárskej súťaže. Prejaví sa to hlavne v pôsobení v smere vyrovnávania úrovne dopytu a ponuky na trhu.

    Ďalším z významných ekonomických faktorov je priaznivý dosah v podpore malých a stredných podnikateľov, ktorí nadobudnú vďaka možnosti koordinácie a kooperácie väčšiu flexibilitu vo svojom konaní v prospech rozvoja ekonomiky. Priaznivý ekonomický dosah spôsobí aj zníženie rozsahu administrácie zo strany malých a stredných podnikateľov, čo výrazne zlepší ich finančnú situáciu. V tejto súvislosti dôjde k jednoznačnému zlepšeniu podmienok vstupu na príslušný relevantný trh najmä znížením úrovne bariér vstupu na trh. Za najvýznamnejší ekonomický dosah však možno považovať podporu ekonomických procesov v smere optimalizácie alokácie zdrojov.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím vás, aby ste podporili tento návrh v prvom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslancovi Jánovi Šimkovi.

  • Vážený pán predseda,

    dámy a páni poslanci,

    vážená snemovňa,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. (tlač 489), ako spravodajca určený navrhnutý gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh (tlač 489) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 20. decembra 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady si k tomuto prvému čítaniu osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Preto v zmysle § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že po rozprave odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Prosím vás vážený pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani žiaden poslanec. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Delinga a pán poslanec Andel. Uzatváram možnosť podania prihlášok ústne.

    Nech sa páči, ako prvý vystúpi pán poslanec Andel a po ňom pán poslanec Delinga.

  • Vážený pán predseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    minulý rok na jeseň sme si vypočuli informáciu obsiahnutú v zelenej správe, že počet prosperujúcich poľnohospodárskych družstiev a firiem neustále a sústavne prudko klesá a rovnaká situácia, aj keď nie až taká kritická, je aj v potravinárskom priemysle. Dôvod je jednoduchý. Vysoké subvencie do pôdohospodárstva vo vyspelých krajinách a dovoz lacných potravín z tretieho sveta robia podstatnú časť slovenských prvovýrobcov potravín na vnútornom trhu Slovenskej republiky len veľmi ťažko konkurencieschopnými. Toto bol aj dôvod, prečo zákonom číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve sa novelizoval § 5 zákona číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže tak, že do uvedeného paragrafu bol vložený nový odsek 2, ktorým sa zo zákazu podľa § 3 ods. 2 písm. a) až e) vyňali dohody a zosúladené postupy podnikateľov v poľnohospodárskej výrobe pri mlieku, jatočných zvieratách, olejninách, obilninách, cukrovej repe, zelenine, ovocí a zemiakoch, ktoré sledujú zladenie výroby a odbytu týchto produktov pri ekonomicky upravených cenách.

    Touto novelizáciou, ktorá, samozrejme, bola zjavne v rozpore s približovaním sa nášho práva k právu Európskej únie, sa vytvoril na strane druhej nepriamy ochranný dáždnik pre slovenskú poľnohospodársku prvovýrobu a časť výrobcov našich potravín. Nahradili sa tým ochranárske opatrenia obvyklé v krajinách Európskej únie pre agropotravinársky komplex, ktoré v štandardne používaných podmienkach Slovenska by však viedli k veľkému zaťaženiu výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Táto ochrana totiž nekládla žiadne nároky na štátny rozpočet. Kalkulovalo sa s tým, že do prijatia Slovenska do Európskej únie sa tento legislatívny nedostatok odstráni a nájdu sa nové, vhodnejšie riešenia na ochranu pôdohospodárstva a vnútorného trhu s potravinami. Vláda však nedbá na túto skutočnosť a až za cenu i ohrozenia vnútorného trhu a narušenia potravinovej bezpečnosti Slovenska sa snaží zapáčiť Bruselu. Pritom Slovensko je pre nich naprosto bezvýznamný trh s potravinami, a aj to je len politické gesto. Preto hrozí, respektíve hrozilo ďalšie zvyšovanie nezamestnanosti v poľnohospodárstve, a ako som aj povedal, zvýšená záťaž na príjmovú časť nášho štátneho rozpočtu.

    Pre uvedené príčiny zrejme došlo aj k pozastaveniu prerokovania novely zákona číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý bol predložený na druhé čítanie ako tlač 231 na 20. schôdzu dňa 7. septembra 1999. V tomto duchu aj ja vnímam návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ktorými sa sleduje približovanie slovenského práva v oblasti hospodárskej súťaže k právu Európskej únie zavedením doktríny de minimis negatívneho atestu a najmä zavedením individuálnej výnimky. Preto aj vítam uvedenú novelu zákona s výhradou, o ktorej som hovoril, t. j. žiadam, aby sa zachovala výnimka pre obmedzenie hospodárskej súťaže v poľnohospodárstve v pôvodnom znení po poslednej novelizácii.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu podpredsedu Národnej rady nie sú.

    Ďalej sa do rozpravy ústne prihlásil pán poslanec Delinga.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážené kolegyne poslankyne,

    kolegovia poslanci,

    v priebehu pol roka v tejto snemovni prerokúvame opäť zákon pod tlačou 489, kde skupina poslancov nie je spokojná s tým, ako sme schválili alebo prerokovali zákon v septembri alebo októbri minulého roku, teda zákon o ochrane hospodárskej súťaže. Je to síce dosť neobvyklé, ale stalo sa. Pán predkladateľ nám tu zdôraznil z pohľadu tohto zákona, že ide o ďalšie vyšpecifikovanie podmienok približovania sa Slovenska k Európskej únii a že najmä v oblasti výroby potravín, hlavne u prvovýrobcov, treba aproximovať súčasnú úroveň už aj na podmienky, ktoré vydáva komisia Európskeho spoločenstva.

    Zároveň zdôraznil, že predovšetkým treba v poľnohospodárstve uplatniť prvoradú a urýchlenú reštrukturalizáciu výroby. Ja si tiež myslím, že je to pravda, ale, bohužiaľ, nástroje pre túto reštrukturalizáciu nie sú v žiadnom prípade vytvorené. A táto snemovňa ich nevytvára a takisto tie, ktoré boli vytvorené, táto snemovňa v podstate zrušila. A teraz, keď dochádza v rámci rozpočtu štátnych prostriedkov, najmä štátneho rozpočtu na rok 2000, k ďalším prostriedkom, ktoré má získať Fond národného majetku odpredajom lukratívnych a veľmi cenných našich podnikov, takisto sa nedozvedáme, či do oblasti poľnohospodárstva pre tú urýchlenú reštrukturalizáciu nejaké finančné zdroje pôjdu tak, aby sa poľnohospodárstva prvovýroba mohla oživiť najmä z pohľadu dávnych zaťažených úverov a hlavne z pohľadu vysokých úrokových mier a dostatku finančných zdrojov.

    Teda je tu aj naďalej jasný rozpor medzi chcením a skutočnosťou. Preto som sa rozhodol vystúpiť v prvom čítaní k tejto poslaneckej novele a povedať tejto snemovni, že nie je možné podporovať takýmto spôsobom veci, aby išli dopredu. A na jednej strane hovoriť, čo treba, a na druhej strane pre to nič neurobiť. Ja si myslím, že predovšetkým tu treba v snemovni vytvoriť legislatívne, ale aj ekonomické nástroje pre oblasť poľnohospodárskych prvovýrobcov a potom môžeme ísť na približovanie a na odstraňovanie bariér, ktoré zatiaľ akosi formálne existujú. Chcem povedať, že existujú tieto bariéry skutočne len formálne, pretože pri prerokúvaní tohto návrhu zákona, keď vyšiel ako vládny zákon, sme upozorňovali tých, ktorí tento zákon dávali na prerokovanie alebo odôvodňovali vo výboroch, že sa tam píšu nezmysly. A predstavte si tie nezmysly, podľa mňa teda tieto nezmysly prebral aj tento poslanecký návrh, keď doslova v osobitnej časti k zdôvodneniu § 5 ods. 2 uvádza: V odvetví poľnohospodárstva a potravinárstva dochádza k vzniku veľkého počtu takzvaných kartelových dohôd. V tejto súvislosti možno poukázať na problém súčasného zvyšovania cien v oblasti jatočných zvierat, kde sa aj na základe zákonnej výnimky v zmysle § 5 ods. 2 zákona číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. vytvorili podmienky na podstatné zvýšenie cien na trhu. Zo spoločenského hľadiska je preto v odôvodnených prípadoch žiaduce potláčať tieto formy prejavu podnikateľov, komôr rôznych združení alebo inštitúcií v rámci hospodárskej činnosti.

    Ja som sa vtedy pýtal predstaviteľov Protimonopolného úradu jednak vo výbore pre pôdohospodárstvo aj v snemovni, nech uvedú aspoň jeden prípad toho veľkého počtu z kartelových dohôd, ktorý sa eviduje. A teraz sa pýtam pána predkladateľa, nech uvedie aspoň jeden prípad z toho veľkého počtu kartelových dohôd poľnohospodárskych prvovýrobcov, ktorý v tomto zmysle pôsobí negatívne predovšetkým na trh a najmä na oblasť zvyšovania cien jatočných zvierat. Keď veľmi dobre vieme, že rezortné ministerstvo sa snaží túto situáciu riešiť minimálnymi cenami, a keď dokonca aj dnes sú uzatvorené zmluvy na nákup jatočných zvierat od nákupcov, teda od spracovateľov na nižšej úrovni, ako predkladá ministerstvo návrh na minimálnu cenu. Takže je to absolútne v rozpore.

    A ďalej chcem poukázať na to, že v nasledujúcom odseku sa píše, že nové ustanovenie § 2 bližšie konkretizuje, čo súťažný zákon rozumie, ale preboha, však táto novela vôbec neobsahuje § 2. Takže to všetko, čo tam bolo s chybami, páni, ste prepísali alebo opísali a dali do súčasného návrhu, čo teda považujem za absolútne irelevantné. Preto podávam návrh podľa rokovacieho poriadku podľa § 73 ods. 3 písm. b), že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona ďalej.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Delingovi.

    Viacej sa nikto nehlásil do rozpravy, čiže končím rozpravu k tomuto bodu programu.

    Chce vystúpiť k rozprave navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    prijatím zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov vznikla určitá deformácia. Aplikáciou článku 4 zákona číslo 240/1998 Z. z. bola totiž zo slovenského súťažného práva zavedená výnimka zo zákazu dohôd obmedzujúcich súťaž v poľnohospodárskej výrobe pri určitých komoditách, čo je v rozpore so zásadami práva hospodárskej súťaže v Európskej únii. Týmto argumentoval aj Protimonopolný úrad.

    Pán podpredseda Andel hovoril o tom, že zrušenie článku 4 v tomto období na jednej strane, samozrejme, odstraňuje deformáciu, na druhej strane, že môže spôsobiť problémy poľnohospodárstvu. Mal som rokovanie na ministerstve pôdohospodárstva. Keď bude tento zákon prerokovaný v druhom čítaní alebo posunutý do druhého čítania, keď namiesto troch mesiacov umožníme dať šancu podnikateľom, ktorí uzatvorili podľa doterajších predpisov dohodu obmedzujúcu súťaž v poľnohospodárskej výrobe pri mlieku, jatočných zvieratách, olejninách, obilninách, cukrovej repe, zelenine, ovocí a zemiakoch, keď bude možné, aby mohli uviesť svoje zmluvy do súladu s týmto zákonom nie do troch mesiacov, ako je v tomto návrhu, ale do šiestich mesiacov, čo si myslím, že nebude problém vo výboroch schváliť, tak súhlasia aj odborníci z pôdohospodárstva, aby tento zákon bol schválený. To je všetko z mojej strany, ja by som vás chcel všetkých poprosiť, aby sme ho posunuli do druhého čítania, kde si môžeme niektoré veci ešte rozobrať.

    Ďakujem.

  • Chce vystúpiť na záver rozpravy spoločný spravodajca? Nie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o tomto bode. Prosím spoločného spravodajcu, prvé hlasovanie bude v súlade s § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Bol jeden návrh, pán spravodajca, čiže najprv budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

    Počkajte chvíľu, pán spravodajca.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať. Prosím spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie. Opakujem, najprv budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 či pokračovať alebo nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu. Čiže najprv musíme hlasovať o návrhu pána poslanca Delingu a potom o návrhu, ktorý predniesol spoločný spravodajca za výbor.

  • Pán predseda, zopakujem návrh, ktorý predniesol v rozprave pán Delinga. V zmysle § 73 ods. 3 písm. b) navrhol, aby sa Národná rada uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Delingu, ktorý predniesol v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca, ďalej.

  • Vážený pán predseda,

    vážená snemovňa,

    odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému návrhu skupiny poslancov toto uznesenie: V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh skupiny poslancov v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh skupiny poslancov Národnej rady prerokuje v druhom čítaní.

    Pán spravodajca, uveďte druhé hlasovanie. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

  • Navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona číslo 240/1998 Z. z. (tlač 489), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Súčasne navrhujem určiť k poslaneckému návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a navrhujem určiť lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 9. marca 2000 a v gestorskom výbore do 10. marca 2000.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa, budeme hlasovať o uvedenom návrhu spoločného spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 103 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem navrhovateľovi Maňkovi a poslancovi Šimkovi ako spravodajcovi za uvedenie a hlasovanie pri prvom bode dnešného dňa rokovania.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré sme prerokovali v piatok, ale sme o nich nehlasovali.

    Ako o prvých budeme hlasovať o návrhoch uznesení Národnej rady k návrhu rozpočtu Fondu národného majetku a k návrhu na použitie majetku fondu. K obidvom návrhom je spoločným spravodajcom výboru predseda výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslanec Jaroslav Volf.

    Nech sa páči, pán poslanec, uveďte hlasovanie.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré máte v rámci spoločnej správy tlač 502a. Toto uznesenie hovorí o tom, že Národná rada schvaľuje po prvé rozpočet nákladov na činnosť Fondu národného majetku na rok 2000 vo výške 116 297 tisíc Sk, z toho prevádzkové náklady 108 447 tisíc Sk, investičné náklady 7 850 tisíc korún, a po druhé odporúča prezidentovi Prezídia Fondu národného majetku zabezpečiť účelnú úspornosť a hospodárnosť použitia finančných prostriedkov na činnosť Fondu národného majetku.

    Prosím vás, aby sme hlasovali o tomto návrhu uznesenia.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najprv budeme hlasovať o uznesení Národnej rady k návrhu rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2000, ktorý máme ako tlač 502. Najprv bude toto hlasovanie a potom uznesenie k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku. Čiže hlasujeme o prvom uznesení. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 5 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sme schválili rozpočet nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2000.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2000 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 503. Prezentujme sa a hlasujme o tomto uznesení.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na použite majetku Fondu národného majetku v roku 2000 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb.

    Ďakujem spravodajcovi za uvedenie hlasovania.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v prvom čítaní. Mali sme to ako tlač 481. Spoločným spravodajcom bol pán poslanec Antecký.

    Nech sa páči, pán poslanec, uveďte hlasovanie.

  • Vážený pán predseda,

    odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému návrhu zákona toto uznesenie: V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

    Prosím vás, pán predseda, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Antecký, aby sme uvedený zákon prerokovali v druhom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Uveďte druhé hlasovanie.

  • Ďalej prednesiem rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. januára roku 2000 o návrhu pridelenia vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky

    a) prideliť vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji, tlač 481, na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo,

    b) určiť k vládnemu návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 9. marca 2000 a v gestorskom výbore do 10. marca 2000.

    Prosím vás, pán predseda, dajte hlasovať o predloženom návrhu.

  • Prezentujme sa hlasujme o uvedenom návrhu spoločného spravodajcu. Hlasujeme o návrhu predsedu Národnej rady o pridelení tohto návrhu zákona výborom, určení lehoty na jeho pokračovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Aj druhé, ďalšie hlasovanie uvedie pán poslanec. Prosil by som vás, aby ste zostali na svojom mieste. Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom číslo 8 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode (tlač 420).

    Prosím spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom číslo 8 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode (tlač 420) znie: Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 8 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Toľko k návrhu. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Prezentujme sa hlasujme o návrhu pána poslanca Anteckého.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 107 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem poslancovi Anteckému za uvedenie hlasovania.

    V programe pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 345 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 345a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán minister Jozef Macejko.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi bol zriadený zákonom z roku 1994. Prostriedky tohto fondu mohli byť v zmysle zákona použité na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi súvisiacimi s likvidáciou jadrovoenergetického zariadenia v roku 1998.

    V roku 1998 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon číslo 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona číslo 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 256/1994 Z. z. Tento zákon okrem iného upravil povinnosti a práva právnických a fyzických osôb pri využívaní jadrovej energie, definoval druhy jadrových materiálov, podmienky ich uskladňovania a podmienky nakladania s rádioaktívnymi odpadmi z jadrových zariadení, vyhoretým jadrovým palivom a podmienky ukladania inštitucionálnych jadrových odpadov.

    Účelom novelizácie zákona o štátnom fonde je rozšírenie možnosti použitia prostriedkov fondu, odstránenie pochybností oprávnenosti použitia prostriedkov fondu na účely v nadväznosti na zákon číslo 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a zosúladenie terminológie používanej v obidvoch zákonoch. Použitie prostriedkov fondu sa navrhuje rozšíriť o nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, a na príspevky na ochranu života a zdravia obyvateľov a na ochranu a rozvoj životného prostredia pre obce v oblastiach ohrozenia jadrovými zariadeniami, a to do 50 miliónov Sk pre každú oblasť ohrozenia jadrovým zariadením. Ďalej na kúpu pozemkov na zriadenie úložísk rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva, keďže tieto úložiská môžu byť podľa zákona o mierovom využívaní jadrovej energie len na pozemkoch vo vlastníctve štátu. Z dôvodu precizovania zákona sa tiež výslovne uvádza, že prostriedky fondu môžu byť použité aj na jeho správu, pričom sa spresňuje aj výška prostriedkov fondu, ktoré môžu byť na tento účel použité, a to vo výške 0,3 percenta ročných príjmov fondu.

    V dôsledku rozšírenia použitia prostriedkov fondu sa rozširuje aj okruh subjektov, ktorým môžu byť prostriedky poskytnuté, a to o osoby určené na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, a o obce v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením. Na zabezpečenie operatívnejšieho styku s ministerstvom hospodárstva a ministerstvom financií sa tiež navrhuje zmena sídla fondu z Mochoviec do Bratislavy, keďže výkonná zložka fondu v Bratislave aj fakticky pôsobí.

    Vážený pán predseda,

    vážené dámy,

    vážení páni poslanci,

    navrhované zmeny zákona nie sú vecne a obsahovo ani legislatívne rozsiahle, ale sú z hľadiska potrieb spoločnosti pri likvidácii jadrových zariadení, nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi nevyhnutné. Rozšírenie použitia prostriedkov fondu si nevyžiada rozšírenie výdavkov zo štátneho rozpočtu. Návrh zákona je v súlade s ústavou, ako aj s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Pozmeňujúce návrhy, ktoré prijali výbory Národnej rady v druhom čítaní návrhu zákona, sú odôvodnené a akceptovateľné, preto verím, že vládny návrh zákona schválite.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Jánovi Rusnákovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vystúpil v druhom čítaní so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom, s rádioaktívnymi odpadmi (tlač 345).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (tlač 345), v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 529 z 2. novembra 1999 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch a uznesením číslo 594 z 18. novembra 1999 určila termín na prerokovanie do 17. januára 2000 a v gestorskom výbore do 18. januára roku 2000. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne. Uvedené výbory prerokovali pridelený návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 202 z 18. januára 2000.

    Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania 12. januára 2000 predložil poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Peter Bohunický pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona 12. januára 2000 a uznesením číslo 215 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona 11. januára 2000 a uznesením číslo 314 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval vládny návrh zákona 30. novembra 1999 a uznesením číslo 100 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval vládny návrh zákona 30. novembra 1999 a uznesením číslo 79 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona 12. januára 2000 a uznesením číslo 193 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v časti III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru. Všetky návrhy máte uvedené v spoločnej správe, takže ich nebudem podrobne čítať. Len zaujímam stanovisko gestorského výboru, čiže:

    1. gestorský výbor odporúča neschváliť,

    2. gestorský výbor odporúča neschváliť,

    3. gestorský výbor odporúča neschváliť,

    4. gestorský výbor odporúča neschváliť,

    5. gestorský výbor odporúča neschváliť,

    6. gestorský výbor odporúča neschváliť,

    7. tam sú dve alternatívy, v prvej alternatíve gestorský výbor odporúča neschváliť a v druhej alternatíve schváliť,

    8. gestorský výbor odporúča neschváliť,

    9. gestorský výbor odporúča neschváliť,

    10. gestorský výbor odporúča schváliť,

    11. gestorský výbor odporúča neschváliť,

    12. gestorský výbor odporúča neschváliť,

    13. gestorský výbor odporúča schváliť.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch 10 a 13 hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich, bod 7 vyňať na samostatné hlasovanie a hlasovať jednotlivo o oboch alternatívach, o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9, 11 a 12 hlasovať spoločne s návrhom neschváliť ich.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 154/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie a druhov jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (tlač 345), schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe.

    Vážený pán predseda, skončil som, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu rokovania.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pani poslankyňa Angelovičová, pán poslanec Delinga a pán poslanec Bohunický. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Angelovičová a po nej pán poslanec Delinga. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    ctená snemovňa,

    ak dovolíte, vyjadrím sa k prerokúvanému návrhu zákona k bodu 4 k § 4, ktorý obsahuje použitie prostriedkov fondu, konkrétne k bodu d), t. j. k prostriedkom na ochranu života a zdravia obyvateľov a na ochranu a rozvoj životného prostredia pre obce v oblastiach ohrozenia jadrovými zariadeniami do 50 miliónov Sk ročne pre každú oblasť ohrozenia jadrovým zariadením. K predloženému návrhu zákona som predložila pozmeňujúci návrh na rokovanie Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. Poslanci uvedeného výboru podporili môj pozmeňujúci návrh, preto mi dovoľte vysloviť poslancom Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody pekné poďakovanie za prejavenú dôveru. Môj pozmeňujúci návrh je k článku I bod 2 ponechať sídlo Štátneho fondu jadrovoenergetických zariadení v Mochovciach. Odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu je uvedené v spoločnej správe.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 37 ods. 3 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pri hlasovaní o spoločnej správe (tlač 345a) odporúčam v časti 5 vynechať bod 5 alebo vyňať bod 5 na samostatné hlasovanie a hlasovať o ňom tak, ako to odporúča Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

    Zaujmem stanovisko k faktorom životného prostredia, konkrétne k radiačnej záťaži, pretože táto problematika úzko súvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Štátny dozor nad radiačnou bezpečnosťou vykonávajú štátne zdravotné ústavy a dozor nad jadrovou bezpečnosťou Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky. Na základe doterajších výsledkov z hľadiska ochrany zdravia jednak pracovníkov, ale aj obyvateľstva všetky sledované pracoviská zodpovedajú potrebným požiadavkám. Určitým problémom zostáva likvidácia rádioaktívnych odpadov. Medzi rádioaktívne odpady pochádzajúce z jadrových zariadení patrí vyhorené palivo, vysoko aktívne odpady, nízko a stredné aktívne odpady vzniknuté pri prevádzke jadrového zariadenia. Ale existujú aj inštitucionálne rádioaktívne odpady, ako sú žiariče pochádzajúce zo zdravotníctva, školstva, výskumných ústavov a podobne. Stále častejšie sa vyskytuje aj záchyt rádioaktívnych materiálov priamo vo vnútrozemí Slovenskej republiky, napríklad vo vagónoch so železničným šrotom, nakladanie s niektorými takisto treba zabezpečiť.

    Predložený návrh zákona číslo 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi podľa mojich poznatkov a získaných informácií predpokladá rozšírenie použitia prostriedkov fondu na nakladanie s inštitucionálnym rádioaktívnym odpadom a iným zachyteným rádioaktívnym odpadom a materiálom. Čo sa týka radiačnej záťaže človeka v Slovenskej republike, výsledky monitorovania ukazujú, že rádioaktivita výpustí jadrových elektrární je veľmi nízka. Skutočné ovplyvnenie aktivity zložiek životného prostredia takmer vo všetkých ukazovateľoch hraničí s detekčnou úrovňou aj veľmi citlivých monitorovacích systémov. Pre skupinu obyvateľov v okolí jadrovej elektrárne stanovuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 290/1996 Z. z. v súlade s medzinárodnými odporúčaniami limit efektívnej dávky 250 mikrosivertov za rok.

    Ja osobne považujem za významný pokrok Slovenskej republiky umožnenie prístupu k informáciám o životnom prostredí. Slovenská republika ako jedna z prvých krajín stredoeurópskeho regiónu schválila zákon číslo 171/1998 Z. z. o prístupe k informáciám o životnom prostredí. Pristúpila k medzinárodnému dohovoru v tejto oblasti, a tým naplnila článok 45 Ústavy Slovenskej republiky o práve každého na včasné a pravdivé informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následne tohto stavu.

    Problematikou prepojenosti životného prostredia a zdravia sa zaoberala aj Tretia ministerská konferencia o životnom prostredí a zdraví, ktorá sa konala v júni roku 1995 v Londýne. Krajiny, ktoré sa na konferencii zúčastnili, podpísali deklaráciu Tretej ministerskej konferencie o prostredí a zdraví a prijali záväzok podniknúť kroky smerom k vypracovaniu národných systémov strategického hodnotenia životného prostredia a zdravia, súčasťou ktorých je aj požiadavka na účasť verejnosti.

    Ctená snemovňa, predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi, poslanci Strany demokratickej ľavice podporia.

    Ďakujem za pozornosť.

    Ďakujem, pán predseda, skončila som.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Faktickú poznámku k vystúpeniu pani poslankyne má pán poslanec Delinga. Pýtam sa, či sa chce niekto ďalší prihlásiť s faktickou poznámkou. Nie. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Pán poslanec Delinga, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Ja chcem povedať, že sťahujem svoje vystúpenie v rozprave, keďže pani poslankyňa Angelovičová povedala podstatu môjho vystúpenia. Ale chcem vo faktickej poznámke podporiť predovšetkým ten jej návrh, v ktorom žiadala vyňať na osobitné hlasovanie bod číslo 5 zo spoločnej správy, a chcem zdôrazniť, že skutočne je to neopodstatnené a že výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, myslím si, že dobre posúdil túto situáciu a nakoniec aj vláda, ktorá keď prerokúvala správu o výsledku tohto fondu za uplynulý rok, tak nenamietala nič proti tomu, aby sídlo fondu bolo presunuté do Bratislavy. Takže si myslím, že ide o neopodstatnené návrhy, ktoré gestorský výbor zaujal, a preto sa prikláňam k tomu, aby páni poslanci v tomto prípade tiež rešpektovali názor toho výboru, ktorý tento návrh predložil, a som tiež za to, aby sme to odsúhlasili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Bohunický.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážená Národná rada,

    v auguste minulého roka bol vo vláde Slovenskej republiky predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. V prvom čítaní 29. 10. 1999 som vo svojom vystúpení privítal predloženie novely a avizoval som uplatnenie pripomienok odbornej verejnosti, a najmä pripomienok samosprávy. Niektoré z nich sa dostali do spoločnej správy gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Dovoľte mi, aby som časť z nich zdôvodnil a pokúsil sa získať priazeň Národnej rady na ich schválenie.

    Po prvé. V § 2 ods. 4 zákona o Štátnom fonde likvidácie odporúčam vložiť nové slovo "samosprávy". V § 4 písm. d) novely sa predpokladá použitie prostriedkov fondu aj na príspevky na ochranu života a zdravia obyvateľov a na ochranu a rozvoj životného prostredia pre obce v oblastiach ohrozenia. Z toho dôvodu by mal byť v rade fondu, ktorú zriaďuje minister hospodárstva Slovenskej republiky, aj zástupca samosprávy. Na jednej strane chápem výhrady legislatívy, ktorá upozorňovala, že tento paragraf nebol vôbec vládnym návrhom otvorený, teda môj návrh ide nad legislatívny návrh novely. Na druhej strane je však nový titul po prvýkrát uplatnený aj pre obce. Z toho dôvodu by v 7-člennej rade fondu mohol byť aj jeden zástupca samosprávy.

    Minister hospodárstva Slovenskej republiky v § 2 ods. 3 zákona o Štátnom fonde likvidácie zriaďuje radu fondu ako svoj poradný orgán na tvorbu a použitie prostriedkov fondu. Tohto člena rady fondu by mohol minister vymenovať a odvolávať na základe návrhu regionálnych združení Združenia miest a obcí Slovenska Jaslovské Bohunice a Mochovce. Odporúčam preto, že podobný návrh odporučil aj Výbor Národnej rady pre verejnú správu v bode 1 spoločnej správy, aby sa o bodoch 1 a 2 spoločnej správy hlasovalo jednotlivo o každom bode. V prípade, že bude schválený bod 1, nie je potrebné hlasovať o bode 2, lebo majú v podstate rovnaký význam.

    Po druhé. Najzávažnejším pozmeňujúcim návrhom je zakotvenie v bode 7 spoločnej správy a dotýka sa § 4 písm. d). Navrhované riešenie je predložené v dvoch alternatívach, ktoré sú vo svojej podstate podobné. Unikátnou skutočnosťou je najmä to, že na ne nezávisle od seba prišli predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska región Mochovce a región Jadrové elektrárne Jaslovské Bohunice. Jedno i druhé riešenie odstraňuje diskriminačnú výšku prerozdeľovaných finančných prostriedkov fondu pre obce, tak ako je navrhnuté vo vládnej novele, ale najmä stanovuje prehľadný a spravodlivý spôsob prerozdeľovania finančných prostriedkov medzi všetkých viac ako 300 obcí regiónu Mochovce a Jaslovské Bohunice.

    Spôsob prerozdeľovania je v návrhu zmien v dôvodovej správe, či už v jej všeobecnej časti alebo v osobitnej časti v § 4. Podporné finančné prostriedky z fondu na ochranu a rozvoj životného prostredia budú poukázané ročne priamo na účet obcí v súlade s vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 300/1996 Z. z., určujúcou odstupňovanie pásiem ohrozenia v lokalitách s jadrovým zariadením. Ročný príspevok sa rozdelí pre tieto lokality v pomere príspevku na výrobu elektrickej energie a tvorbe fondu. Podiel na príspevku v každej lokalite s jadrovým zariadením bude odstupňovaný podľa pásiem ohrozenia v pomere 4, 2, 1 v prospech prvého, druhého a tretieho pásma (§ 3 ods. 3 a 4 vyhlášky ministerstva vnútra číslo 300/1996).

    Podiel obce na príspevku určeného pre príslušné pásmo ohrozenia sa odvedie od počtu obyvateľov danej obce (zákon číslo 21/1997 Z. z.). Príspevky môžu byť účelovo použité iba v súlade s týmto zákonom. K uvedenému riešeniu sme prišli nielen na základe konzultácií s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska Jaslovské Bohunice a Mochovce, ale aj na základe konzultácií s niektorými členmi rady fondu. Pôvodný návrh je vecne a administratívne mimoriadne náročný pre obce, poradné i rozhodovacie orgány, rada fondu - minister. Približne 300 obcí môže predložiť niekoľko žiadostí a niektoré pre nedostatok financií nemôžu zabezpečiť ani ekologické projekty.

    Navrhovaná zmena celý proces maximálne zjednoduší, nevyžaduje žiadnu administratívu, vylučuje individuálne prístupy, akékoľvek konflikty a negatívne dosahy. Návrh je združeniami obcí Jaslovské Bohunice a Mochovce vzájomne odsúhlasený. V prípade prijatia bude významným príspevkom k stabilite, ochrane a obnove životného prostredia v súlade s uznaným vplyvom i ohrozením jadrových zariadení. Tento návrh je zároveň porovnateľný s niektorými krajinami Európskej únie a úplne odstraňuje splnenie takmer 9-ročnej požiadavky Združenia miest a obcí Slovenska Mochovce, Jaslovské Bohunice na prijatie špeciálneho zákona o jadrovej dani.

    Súhlasím so záverom spoločnej správy gestorského výboru, aby sa o tomto bode 7 hlasovalo samostatne a jednotlivo o oboch alternatívach. Verím, že Národná rada vysloví súhlas aspoň s jednou alternatívou, tak ako to odporúča gestorský výbor. Žiadam preto, aby sa najprv hlasovalo o alternatíve 2, ktorú gestorský výbor odporúča, a potom, teda keď prejde, tak sa nemusí ďalej hlasovať, a ak neprejde, potom o alternatíve číslo 1.

    Po tretie. V § 4, ktorý hovorí o použití prostriedkov fondu, navrhujem nové písmeno g), na základe ktorého by sa prostriedky fondu po schválení dali uplatniť aj na výskum a vývoj v oblasti vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a jadrovými odpadmi po ukončení prevádzky jadrového zariadenia. Vedú ma k tomu viaceré dôvody. Komplexné zabezpečenie systému nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom vyžaduje technicky náročné technológie, zodpovedajúce technické prostriedky, spracovanie a úprava špecifických médií a materiálov v podmienkach izolujúceho žiarenia, nutnosť diaľkového riadenia niektorých procesov a pracovných operácií, použitie manipulátorov, prísne bezpečnostné kritériá ochrany pracovníkov a životného prostredia. Nie všetky potrebné technológie a technické prostriedky je možné prevziať, nakúpiť zo zahraničia. Naopak, doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že v každom prípade je nevyhnutná modifikácia technológie a doladenie použitých technologických prostriedkov na mieste, čo nie je možné bez účasti domácich špecialistov. Nezanedbateľná je aj výška prostriedkov nakupovaných zo zahraničia na niektoré technológie a tie, ktoré si vieme urobiť doma. Poviem len niekoľko príkladov.

    Manipulátor na vyváženie vyhoretého paliva vyrobený Výskumnovývojovým ústavom Košice stál 15 miliónov Sk. Podobný zo zahraničia stojí 20 miliónov Sk s obdobnými parametrami. Kontajnery na vyhoreté palivo vyrobené a vyskúmané u nás sú dvakrát lacnejšie ako v zahraničí. Výskumné práce našej vývojovej základne dokázali trojnásobne zvýšiť kapacitu medziskladu vyhoretého paliva. Komplex diaľkového riadenia prekládky vyhoretého paliva vyskúmaný u nás je trikrát lacnejší ako ponúkaný firmou SIEMENS. A takýchto príkladov je viacej.

    Prakticky všetky použité zariadenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a na demontáž a dekontaminačnú činnosť pri likvidácii jadrových zariadení sú prototypy v kusových vyhotoveniach a ich návrh, konštrukcia a výroba je nemysliteľná bez výskumnovývojového zázemia. To platí pre všetkých výrobcov takýchto zariadení doma i v zahraničí. Je v silách slovenského strojárstva komplexne dodávkami zabezpečiť potreby vyraďovania jadrových zariadení a nakladania s rádioaktívnymi odpadmi. Aby to však bolo reálne, je potrebné vytvoriť podmienky aj na financovanie potrebných výskumných a vývojových prác na zabezpečenie potrebných technológií.

    Na komplexné technologické a technické zabezpečenie systému rádioaktívnych odpadov a manipulácie s vyhoretým jadrovým palivom v súčasnosti a v budúcnosti je nevyhnutné systematické budovanie vlastnej výskumnej základne, ktorá by umožňovala v spojení s najnovšími zahraničnými skúsenosťami nielen pokryť potrebu špičkových technológií a zodpovedajúcich technických prostriedkov, ale tiež vychovať odborne zdatných pracovníkov v tejto oblasti.

    Systematické budovanie vlastnej výskumnovývojovej základne pre oblasť nakladania má veľký význam. Pokračujúce vyraďovanie jadrovej elektrárne A 1 a od roku 2006 začínajúce vyraďovanie V1 budú prinášať nové závažné problémy v danej oblasti, ktoré bude treba fundovane riešiť v prevažnej miere vlastnými silami, a preto si myslím, že určité prostriedky by mali byť aj dané z fondu.

    Na základe uvedeného chcem požiadať, aby Národná rada o bode 8 spoločnej správy hlasovala takisto samostatne, pretože tá rieši práve toto písmeno, zavedenie nového písmena g).

    Po štvrté. V gestorskom výbore som po konzultáciách s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska Mochovce a Jaslovské Bohunice uplatnil, aby sa bod 6 vo vládnom návrhu novely zákona (tlač 345) vypustil. Tento bod hovorí o tom, aby sa poskytovanie príspevkov pre obce prerokovalo s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, aby sa predišlo poskytovaniu prostriedkov na rovnaký účel z viacerých zdrojov. Takáto dikcia je nielen nepresná, ale podľa nášho názoru aj diskriminačná. Schvaľovací a prideľovací proces má byť jednoduchý, prehľadný, zrozumiteľný a objektívny, spôsob použitia kontrolovateľný. Predchádzajúci súhlas ministerstva financií je zbytočný byrokratický prvok, vytvára zbytočné mzdové a režijné výdavky obcí a štátnych orgánov, zvyšuje časovú náročnosť, vytvára podmienky na korupciu, politické vplyvy, individuálne postoje pracovníkov Ministerstva financií Slovenskej republiky. Podporný nástroj na ochranu a zlepšenie životného prostredia sa môže stať formálny, neúčinný, nakoniec dezorientujúci obce a mestá v lokalitách s jadrovými zariadeniami.

    Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je rovnocenným a dostatočne odborne zdatným ústredným orgánom štátnej správy pre komplexnú a konečnú správu fondu. Chcem na základe uvedeného takisto požiadať, aby bod 9 spoločnej správy gestorského výboru bol vyňatý na samostatné rokovanie.

    Vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v závere poďakoval mnohým odborníkom a predstaviteľom samosprávy za spoluprácu pri navrhovaných zmenách a doplnkoch. Chcem poďakovať najmä pánu Teodorovi Nagyovi a Petrovi Riškovi z regionálnych združení Združenia miest a obcí Slovenska Mochovce, Jaslovské Bohunice. Verím, že v záujme slovenskej vedeckovýskumnej základne, ale najmä obyvateľov viac ako 300 obcí regiónu Jaslovské Bohunice a Mochovce uvedené pozmeňujúce návrhy prijmete, začo v ich mene vopred ďakujem.

  • Faktickú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Bohunického má jediná prihlásená pani poslankyňa Kolláriková. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Je správne, že do rokovania Národnej rady bol zaradený návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o Státnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. V rámci tejto novely sa rozširujú možnosti použitia fondu o poskytovanie prostriedkov v obciach, a to v okruhu 30 km okolo jadrového zariadenia Jaslovské Bohunice a 20-kilometrového okruhu okolo jadrového zariadenia Mochovce. Pretože pozmeňujúce návrhy sú plne v súlade s požiadavkami týchto jadrovoenergetických zariadení, ako aj pozmeňujúce návrhy, my za tieto pripomienky budeme hlasovať, pretože sú plne v súlade s týmito požiadavkami Združenia miest a obcí Slovenska, s predstaviteľmi ktorého sme rokovali a považujeme tento návrh ako celok, ako aj pozmeňujúce návrhy za rozumné.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa vyjadriť k rozprave pán minister?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda,

    vážená snemovňa,

    za predkladateľa súhlasím s týmito zmenami v tých pozmeňujúcich návrhoch, ako ich označil gestorský výbor.

    Ďakujem.

  • Žiada si záverečné slovo pán spravodajca?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážení kolegovia,

    gestorský výbor pre hospodárstvo a privatizáciu si je vedomý vážnosti tejto novely, preto sa veľmi citlivo a podrobne zaoberal každým pozmeňujúcim návrhom. Prizval na zasadnutie odborníkov, ktorí vysvetlili jednotlivé stanoviská, či už ide napríklad o sídlo tejto organizácie alebo o množstvo zdrojov, ktoré sú potrebné na likvidáciu vyhoretého paliva. Z toho dôvodu po vysvetlení, že tieto veci budú riešené, čo sa týka objemu prostriedkov budúcich zákonov, ktoré nasledujú, tak jednoducho prijal výbor toto rozhodnutie. Takisto aj v časti, kde sa hovorí v bode 5 o mieste, o sídle, bolo nám vysvetlené, ako to skutočne je, že nebudú zvýšené náklady spojené s presunom do Bratislavy. Tak až po týchto ubezpečeniach výbor prijal to rozhodnutie, ktoré prijal, a je uvedené v spoločnej správe.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Nech sa páči, uvádzajte hlasovanie. Najprv budeme podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy.

    Prosil by som panie poslankyne a pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

  • Takže, pán predseda, dovoľte mi, aby sme pristúpili k hlasovaniu. Osvojil som si návrhy na samostatné hlasovanie zo spoločnej správy, ako odzneli v rozprave, čiže zopakujem tieto návrhy. Bod 1, 2, 8, 9 vyňať zo spoločného hlasovania, hlasovať o nich samostatne. Začnem teda bodmi, ktoré sú vyňaté na samostatné hlasovanie, to znamená, pristúpme k hlasovaniu o bode číslo 1, kde gestorský výbor zaujal stanovisko neschváliť tento bod.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o bode 1 samostatne. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť. Prezentujme sa a hlasujme o bode 1 zo spoločnej správy.

    Prezentovalo sa 69 poslancov.

    Prosil by som panie poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, prezentovali sa a hlasovali. Zjavne v rokovacej miestnosti je viacej poslancov ako 69.

    Budeme opakovať hlasovanie o bode 1 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť. Prezentujme sa a hlasujme o bode 1.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Nech sa páči ďalej.

  • O bode 2 takisto hlasujeme samostatne. Gestorský výbor bod 2 odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 2 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Nech sa páči ďalej.

  • Bod 8 spoločnej správy gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 8. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Nech sa páči ďalej.

  • Bod 9 zo spoločnej správy gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 9 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte ďalej.

  • Takisto bod 5 navrhla pani poslankyňa Angelovičová vyňať na samostatné hlasovanie, keď som správne pochopil. Bod 5 gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 5 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Teraz by sme pristúpili k spoločnému hlasovaniu o bodoch 3, 4, 6, 11 a 12, ktoré gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 3, 4, 6, 11, 12 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte ďalej.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o bode 7, kde pán poslanec Bohunický navrhuje postupovať v hlasovaní tak, že najskôr budeme hlasovať o alternatíve číslo 2, ktorú gestorský výbor odporúča schváliť, a následne o alternatíve číslo 1 na základe hlasovania o alternatíve číslo 2.

  • Prezentujme sa a hlasujme o bode 7 zo spoločnej správy. Sú dve alternatívy. Hlasujeme o alternatíve číslo 2, gestorský výbor ju odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili, preto nebudeme hlasovať o alternatíve číslo 1.

  • Ostáva nám hlasovať ešte o bodoch 10 a 13 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána spravodajcu, čiže hlasujeme o bode 10 a 13. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Pýtam sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokúvania návrhu zákona o treťom čítaní, čo ho podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa ihneď teraz konalo tretie čítanie o tomto zákone.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Áno, gestorský výbor ma poveril svojím uznesením výboru číslo 202 z 18. januára 2000 ako spoločného spravodajcu postúpiť tento zákon do tretieho čítania.

  • Prezentujme sa a hlasujeme o tomto návrhu spoločného spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce a doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania.

    Má niekto takéto návrhy? Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku.

    Prezentujme sa, panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovo-energetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

    Ďakujem pánu ministrovi ako navrhovateľovi a pánu spravodajcovi za uvedenie zákona a hlasovanie.

    Teraz panie poslankyne, páni poslanci pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 463 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 463a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister zdravotníctva Slovenskej republiky Tibor Šagát.

    Pán minister, prosím, predložte návrh zákona.

    Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som uviedol novelu zákona číslo 140. Iste viete, že táto novelizácia bola spôsobená tým, že vyšiel výrok Ústavného súdu, ktorý hovorí, že niektoré ustanovenia sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Takže novela rieši túto vec. Okrem toho sme využili túto novelu na to, aby sme vyriešili veci, ktoré v pôvodnom zákone neboli dobre usporiadané. Predovšetkým išlo o niektoré podmienky na zaraďovanie liekov do rôznych kategórií. Išlo o podmienky, ktoré spresňujú tvorbu a manipuláciu s krvnými derivátmi. Teda využili sme tento fakt aj na ďalšie zlepšenie tohto zákona.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni výborov, členke výboru pre zdravotníctvo poslankyni Anne Záborskej a prosím ju, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informovala Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnila návrh na stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    kolegyne a kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 140/1998 Z. z. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, v prvom čítaní rozhodla, že prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje vládny návrh zákona podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal do 18. januára roku 2000 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Vládny návrh zákona odporúčali schváliť pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory: Výbor Národnej rady pre verejnú správu uznesením číslo 122 zo 17. januára 2000, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo uznesením číslo 86 z 26. januára 2000.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval vládny návrh zákona dňa 12. januára 2000. Výbor neschválil návrh uznesenia, ktorý predložil poslanec Ivan Šimko v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 8 poslancov. Za návrh boli 4 poslanci, 1 poslanec hlasoval proti návrhu a 3 poslanci sa zdržali hlasovania. Iný návrh uznesenia nebol predložený.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe v tlači číslo 463a.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona a stanoviska gestorského výboru odporúča Národnej rade vládny návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

    Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: En bloc schváliť body 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 15, 16, 17, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 28, 30 a 31. En bloc neschváliť body 3, 14, 18, 27, 29 a 32.

    Výbor poveril spoločného spravodajcu výborov Annu Záborskú predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, ktorý bol gestorským výborom, číslo 90 z 1. februára 2000.

    Ďakujem za pozornosť.

    Pán predseda, skončila som, buďte taký dobrý a otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Kováč, pán poslanec Zelník, pán poslanec Ferkó, pani poslankyňa Záborská. Uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    aj keď zase za veľmi nízkej účasti poslancov sa ide prerokúvať jeden z veľmi vážnych zákonov, ktoré sa dotýkajú zdravotníctva, bude sa dotýkať nielen tých, ktorí pracujú v oblasti liekov, ich poskytovania, predpisovania, zabezpečovania dovozu, výroby a tak ďalej, ale v konečnom dôsledku aj pacienta. Aj keď pôvodný zákon číslo 140 vznikol iba nedávno, sú to necelé dva roky, v apríli 1998 bol prijatý, a naozaj je to zákon, na ktorom sa pracovalo niekoľko rokov, a preto jeho kvalitu nepoprel pri rokovaní v parlamente v apríli 1998 ani pán minister.

    Pán minister, ja budem k tomuto návrhu novely pristupovať nie politicky, ale odborne.

    Vážené dámy, vážení páni, aj tento zákon bol pôvodne predložený, tak ako zákon číslo 98, ďalší zdravotnícky zákon v skrátenom konaní. Na šťastie a možno aj trochu zásluhou stoviek protestov, ktoré prišli od majiteľov lekární, sa tento zákon dostal do riadneho konania.

    Myslím si, že to bolo, pán minister, len a len na prospech zákona. Totiž vy ste vo svojom úvodnom slove veľmi stručne povedali a aj v dôvodovej správe píšete, že hlavným dôvodom predloženia tohto zákona je zosúladenie s Ústavou Slovenskej republiky, a to na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého ustanovenia § 35 ods. 1 v spojení s ustanovením § 36 ods. 2 a s ustanovením § 70 ods. 1 nie sú v súlade s viacerými článkami ústavy.

    Naozaj boli navrhované tieto zmeny a ešte ďalšie drobné zmeny, tak ako ste o nich uviedli. Pán minister, ale vaše ministerstvo, bohužiaľ, predložilo návrh zákona znovu s protiústavnými návrhmi. Stačí, keď si všetci, aj ktorí sa nevenujete tejto problematike, pozriete veľmi podrobne spracované stanovisko legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ministerstvo znovu predložilo tieto citované paragrafy, aj keď v inom znení, ako je pôvodný návrh, ale znovu v rozpore s ústavou.

    Tým, že sa zabránilo skrátenému legislatívnemu konaniu, vytvoril sa aj dostatočný priestor na vyjadrenie odborníkov, ktorí v tejto oblasti pracujú. Rokovanie výboru bolo veľmi prácne, bolo trojdňové, podarilo sa nám vďaka získanému času a vďaka mnohým odborným vyjadreniam tieto zmeny akceptovať.

    A preto vás chcem požiadať, vážené dámy, vážení páni, aby sme sa znovu nedopustili protiústavnosti, aby ste hlasovali pozitívne o tých zmenách, ktoré sú navrhnuté v spoločnej správe. Iba takto zabránime tomu, aby sa zákon znovu nedostal do rozporu s ústavou. Tieto zmeny, myslím si, že sú adekvátne, zodpovedajú súčasnej situácii, a musím povedať, že sme vyšli na 99 percent v ústrety aj tým, ktorých by sa bol tento zákon negatívne dotkol, a to je skupina, ktorá je združená v grémiu majiteľov lekární.

    Takže ja sama som tieto zmeny podporila a budem ich aj podporovať napriek tomu, že ako opozičná poslankyňa by som mala hľadať teraz to, čo je v zákone zlé. Napriek tomu mám niekoľko otázok na vás, pán minister, a budem vychádzať práve z vášho vystúpenia z apríla 1998. Vtedy tých zopár poslancov, ktorí tu boli prítomní aj v tomto čase, si pamätajú, že sa tu rozpútala veľmi búrlivá diskusia o homeopatikách. Dokonca sme zákon museli už po prerokovaní druhého čítania a prechode do tretieho čítania znovu vrátiť do druhého čítania. Vtedy ste aj vy, pán minister, kriticky vystúpili k tejto oblasti aj ďalší dvaja dnes koaliční poslanci, pán poslanec Kováč a pán poslanec Švec, ktorí tvrdili, že sa prijatím toho paragrafu, ktorý sa týka homeopatie, dostaneme do rozporu s Európskou úniou, s ústavou a tak ďalej.

    Dnes ste ponechali tento paragraf týkajúci sa homeopatík v takom istom znení, je tam len maličké, drobné spresnenie, ako bol ten zákon pôvodne prijatý. Tak sa vás chcem spýtať, pán minister: Bolo vtedajšie vaše vystúpenie iba politické alebo ste zmenili názor na túto oblasť, túto skupinu liekov, neliekov? Lebo naozaj homeopatiká majú svoje špecifické zaradenie. Ďalej ste kritizovali organizáciu farmácie a boli ste za to, aby boli prisúdené väčšie kompetencie štátnemu ústavu kontroly liečiv. Dnes vami navrhovaná novela nepristúpila k týmto väčším kompetenciám pre Štátny ústav kontroly liečiv. Takže aj tu by som sa chcela spýtať na váš názor, či za dva roky sa tak prudko zmenil alebo sa tak zmenila situácia v Štátnom ústave kontroly liečiv.

    Ďalšiu veľmi vážnu pripomienku ste mali aj vy, aj viacerí vtedajší opoziční poslanci k zriaďovaniu okresných štátnych lekárnikov. Títo zostali v prvom rozsahu, tak ako ich navrhoval ten zákon z roku 1998. Nezmenil sa ani ich počet, ani štruktúra.

    A posledné, ktoré ste vtedy kritizovali a obsahoval ho pôvodný návrh zákona, to je, aby výdaj liekov, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, aby mohli vydávať aj farmaceutickí laboranti. Pôvodný návrh zákona totiž zrušil túto možnosť, my ako poslanci sme vtedy túto možnosť obnovili. Vy ste sa vtedy úplne postavili za také riešenie, aby aj farmaceuti mohli vydávať isté skupiny liekov, teda liekov, ktoré sú voľnopredajné a nie sú na predpis. A veľmi ma prekvapilo, že pôvodný, vami predložený návrh novely obsahoval presne toto, čo ste pred dvoma rokmi kritizovali. A znovu vďaka výboru sa podarilo túto situáciu zmeniť a jeden z tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v spoločnej správe, aj na základe odborných požiadaviek príslušnej komory dávame do takého stavu, že aj farmaceut by mohol lieky, ktoré nie sú na lekársky predpis, vydávať.

    Preto ak budú prijaté tie pozmeňujúce návrhy, tak ako sú v spoločnej správe, budem za tento návrh zákona hlasovať.

    Na záver iba jednu pripomienku. Spolu ste v decembri predkladali okrem tohto návrhu zákona, ktorý sa našťastie podarilo posunúť, aj zákon číslo 98/1995 Z. z. a následné novely. Vtedy sme vás my opoziční poslanci aj žiadali, aj kriticky vystupovali k termínu účinnosti zákona, ktorý sa napokon podarilo spoločnými silami posunúť aspoň o mesiac. Vy ste chceli, aby tento zákon mal účinnosť aj od 1. 1., preto ste ho dávali aj na skrátené konanie. Vtedy ste pán minister, veľmi ostro, až nedôstojným spôsobom vystúpili proti vašim opozičným oponentom. Aká je dnes, vážení páni a vážené dámy, realita? Deväťdesiatosmička naozaj nadobudla účinnosť 1. 2. a spôsobila obrovský chaos. Taký chaos, aký tu bol minulý týždeň, tu skutočne ešte nikdy predtým nebol. Čo sa stalo? Veľmi dobre viete, že sa lekárovi ukladá povinnosť, aby predtým, ako predpíše liek, informoval pacienta, aký liek mu predpíše, ale aj koľko bude doplácať. Ak si neplní túto svoju povinnosť, tak môže zaplatiť pokutu od 5 tisíc až do 500 tisíc korún. 28. 1. však väčšina lekárov ešte tento zoznam nemala. Prečítam vám tu stanovisko nie teda opozičného poslanca, ale lekára, ktorý pracuje ako súkromný lekár, ale bol dve volebné obdobia poslancom. Je to bývalý poslanec za SDĽ pán doktor Jakuš, ktorý si urobil taký malý prieskum v regióne Čadca a Kysucké Nové Mesto, teda tri dni pred nadobudnutím platnosti novely zákona, o ktorej som hovorila. Z opýtaných 52 lekárov nemal k dispozícii novú kategorizáciu ani jeden.

    Väčší chaos nastal a ten dodnes trvá v ambulanciách stomatológov, pretože nižšia právna norma, cenový výmer, podľa ktorého sa pacient a aj stomatológ má dozvedieť, koľko môže účtovať za ktorý výkon u stomatológa, jednoducho táto nižšia právna norma, bude mať účinnosť až od 1. 4. Postihli ste takto pacienta, ale postihli ste aj stomatológa, pretože on nemal podľa čoho účtovať a má len dve možnosti. Buď bude účtovať voľne a dostane sa do rozporu so zákonom, pretože tieto finančné prostriedky mu poisťovňa nesmie potom uhradiť, to je presne určené v zákone, čo môže uhradiť a čo nemôže, alebo bude vlastne sponzorovať pacienta, čo si skutočne v dnešnej situácii nemôže dovoliť.

    Preto, pán minister, dúfam, že nebudete už pristupovať k ďalším zdravotníckym zákonom takýmto náhlením, ktoré sa naozaj ukáže ako neoprávnené a škodlivé. Pretože keby ste boli prijali naše pripomienky a bol by tento zákon vstúpil do platnosti 1. marca alebo 1. apríla, tak by tento chaos nemusel nastať. Vy tlačíte aj vašich kolegov lekárov, ale aj pacientov, do situácie, ktorá nie je závideniahodná. Ja sa nebudem vyjadrovať k tomu, aký je kategorizačný zoznam, k tomu sa vyjadrím až pri príslušnom bode, ktorý je ešte v programe, a to je situácia s liekmi. Ale nie je dobrým riešením, keď väčšina lekárov nemala tento zoznam, nemohla podľa neho ordinovať a vlastne bola tlačená do protizákonného konania. Už nehovorím o tom, že mnohé lekárne museli byť zatvorené, pretože takisto tento zoznam nedostali včas a tie prvé februárové dni jednoducho lekárne museli zavrieť, pretože nevedeli reagovať na situáciu, tak ako im umožňuje zákon. Takže dúfam, že už takáto situácia nenastane a že budete zvažovať svoje ďalšie kroky, a myslím si, že prijímanie tohto zákona o lieku, čiže zákona číslo 140, ukazuje, že keď sa vytvorí dostatočný časový priestor, dá sa aj pôvodne zlý zákon ešte v parlamente zlepšiť.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, novinári rúbu hlava-nehlava do poslancov, ale myslím si, že tento výsledok práce, ktorý urobil zdravotnícky výbor, svedčí o tom, že práca parlamentu môže byť aj koncepčná. Takže aj zlý zákon sa dá zlepšiť natoľko, že môže byť potom pre zdravotnícku verejnosť, ale aj pacientov prijateľný.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktickú poznámku k vystúpeniu pani Aibekovej má pán poslanec Zelník. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo.

    Súhlasím s tým, čo povedala pani poslankyňa Aibeková aj o práci výboru, že naozaj rokoval tri dni, a že zákon má mnohé zlepšenia, prakticky sa vytvoril podstatnou mierou v zdravotníckom výbore. Chcem sa venovať tej časti, v ktorej hovorila ohľadom zákona o Liečebnom poriadku a novej kategorizácii. Ja by som prečítal niekoľko citácií, a to napríklad od pána Ivana Garčára, hovorcu ministerstva, ktorý písal: Vďaka novelizácii Liečebného poriadku dokážu odborníci pružnejšie a razantnejšie reagovať na potrebu a čerpanie prostriedkov na lieky. Všetky zásahy do kategorizačného zoznamu liekov bude prerokúvať vláda, nie parlament. Tak sa vylúčia nekonečné a v mnohých prípadoch aj neodborné diskusie. Vláda totiž celý proces zverí do rúk odborníkom. Pán minister potom povedal, že ministerstvo zdravotníctva ráta s tým, že kategorizácia významne prispeje k zníženiu cien medikamentov. Pre občana je dôležité, že výrobcovia v snahe dostať svoj prípravok do skupiny plne hradených zdravotných poisťovní znížia jeho cenu, čím rezort ušetrí prostriedky na lieky pre väčšiu skupinu pacientov. Škoda, že aj takzvaná, musím povedať takzvaná Slovenská televízia ako verejnoprávna inštitúcia podáva iba jednostranné informácie, pretože jediné sedenie s odborníkmi v rámci subkomisií kategorizačnej komisie bolo v máji a v júni 1999 a boli robené pred zvýšením dane z pridanej hodnoty na lieky a bez zhodnotenia kompletného návrhu priorít Liečebného poriadku k zoznamu anatomicko-terapeutických skupín. Pracovná skupina, na ktorú sa ministerstvo zdravotníctvo odvoláva, ktorá bola zložená z pracovníkov ministerstva zdravotníctva, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, mala len pripraviť podklady pre kategorizačnú komisiu. Takže kategorizáciu liekov nerobili odborníci, ale robili to len poverení pracovníci ministerstva zdravotníctva...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kováč a po ňom pán poslanec Zelník.

  • Reakcia poslanca z pléna.

  • Vzdávate sa, pán poslanec? Dobre. Takže po pánu poslancovi Kováčovi vystúpi pán poslanec Ferkó.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    prerokúvame zákon o lieku, ktorý patrí v zdravotníckej problematike asi k najzložitejším zákonom, a to, že tá problematika je zložitá, o tom svedčí aj to, že tento zákon, ktorý bol prijatý pred dvoma rokmi, bol posúdený Ústavným súdom ako zákon, ktorý je v rozpore s ústavou a museli sme prikročiť vlastne k dvojitej novele tak, aby sme uviedli tento zákon do súladu s ústavou. Nemyslím si, že to bol jediný dôvod, prečo to rokovanie o takto zložitom zákone je také náročné. Ten druhý dôvod bol, že lieková politika je, samozrejme, zložitý problém vo všetkých krajinách Európy, vo všetkých krajinách na svete a nie nadarmo sa hovorí, že farmaceutická loby je jedna z najsilnejších loby v celom svete, a preto nie je čudo, že aj predpisy Európskej únie sú v tomto ohľade veľmi prísne. Teda ak hovoríme o tom, čo sa dialo počas predkladania novely tohto zákona, hovorme o tom, že sme chceli po prvé dať zákon do súladu s ústavou, po druhé rešpektovať európske normy a implementovať ich do nášho zákonodarstva a po tretie, a to treba priznať bez mučenia, chceli sme aj uplatniť vlastné naše odborné hľadisko tak, aby pacient, ktorý ide po liek do lekárne, bol plne chránený odbornosťou pracovníkov, ktorí na tomto pracovisku robia. Lekáreň je špecifické pracovisko, liek je špecifický druh tovaru, a preto si myslím, že si vyžadoval takúto pozornosť.

    Je pravdou, že taký zložitý zákon bol dlho prerokúvaný vo výbore. Bolo to spôsobené predovšetkým tým, že sme skutočne dali priestor všetkým organizáciám, všetkým jednotlivcom, ktorí sa chceli vysloviť k zneniu zákona, a preto výbor rokoval naozaj tri dni o tomto zákone a my sme si veľmi pozorne vypočuli stanoviská všetkých organizácií a bod po bode sme preberali ich názory na tento zákon a hľadali sme optimálne riešenie. Myslím si, že zákon v tej polohe, ako je predložený, je dobrý. Ten zákon nás výrazným spôsobom posúva do tej oblasti legislatívy, ktorá je kompatibilná s legislatívou Európskej únie.

    V tejto chvíli by som chcel pripomenúť, že aj spomínaná alebo často spomínaná Biela kniha v časti, kde sa hovorí o zdravotníctve, komentuje slovenské zákonodarstvo v tejto oblasti tak, že je veľmi ďaleko, veľmi ďaleko v procese kompatibility s európskym zákonodarstvom a myslím si, že je to miesto, kde by sme sa mohli pochváliť, že sme na veľmi dobrej ceste. Napriek všetkému, ktoré sa dostalo všetkým výhodám a všetkým stanoviskám, ktoré sme zapracovali do zákona, a tu chcem poďakovať na jednej strane poslancom výboru pre zdravotníctvo, ktorí sa veľmi starostlivo venovali tomuto zákonu, na druhej strane všetkým inštitúciám, ktoré predložili svoje pripomienky k tomuto zákonu, a na treťom mieste, samozrejme, predkladateľovi, ktorý vyjadril dobrú vôľu pri formulácii a mnoho razy nám pomohol veľmi presne sformulovať tie veci, ktoré sme potrebovali v zákone alebo v návrhu zákona upraviť. Všetkým chcem vyjadriť vďaku.

    Napriek tomu zostáva jedna vec nedoriešená. Ak dovolíte, predkladám pozmeňujúci návrh v mene skupiny poslancov. Pozmeňujúci návrh, ktorý smeruje k veľmi efektívnemu využitiu odborného zástupcu v lekárni, ktorú vlastní právnická osoba. My sme našli po dlhých diskusiách tú polohu odborného zástupcu, ktorú považujeme z hľadiska ochrany pacienta za dostatočnú. Bol tu ale jeden problém, ktorý sme nevedeli vyriešiť a podarilo sa nám ho až teraz, akým spôsobom uľahčiť lekárni, ktorú vlastní právnická osoba, zmenu osoby odborného zástupcu. Teda dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúci návrh tohto znenia. V § 9 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "Ak ide o zmenu osoby odborného zástupcu, k žiadosti sa prikladá len doklad, ktorý sa vzťahuje na osobu nového odborného zástupcu, a čestné vyhlásenie žiadateľa, že sa nezmenili ostatné údaje, na základe ktorých sa vydalo pôvodné povolenie." Myslím si, že takýto pozmeňujúci návrh, a chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu, spresní a uľahčí prácu jednotlivých lekární.

    Na záver mi dovoľte predsa len malé zamyslenie. Prerokúvame komplikovaný návrh zákona. Ja na rozdiel od mojich predrečníkov nebudem hovoriť o iných zákonoch, ktoré nie sú dnes predmetom nášho rokovania, ale vyjadrujem sa len k tomuto zákonu. Myslím si, že jeho prijatie bolo potrebné. Jeho novela je teraz v takom stave, že ak prijmeme pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené zdravotníckym výborom a o ich podporu sa uchádzam, plus ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré možno ešte vyplynú z rozpravy, myslím si, že budeme mať v rukách moderný zákon, ktorý slovenské zdravotníctvo, ktoré je už takmer na čele približovania sa k zákonodarstvu Európy, posunieme ešte ďalej. A v tejto chvíli si myslím, že treba vyjadriť aj vďaku pracovníkom ministerstva, že dnes sme v situácii, kde samotní posudzovatelia z Európskej únie hodnotia slovenské zákonodarstvo v oblasti zdravotníctva takto pozitívne.

    Ďakujem vám za pozornosť a prosím vás o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.

  • Faktickú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Kováča má pani poslankyňa Aibeková ako jediná prihlásená. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Nadviažem na posledné slová pána poslanca. Ja podporu tomu pozmeňujúcemu návrhu dám, aj som ho podpísala, a myslím si, že chcem mu aj poďakovať, že podporil a vlastne hovoril v tom mojom duchu, že iba vďaka tomu, že sa naozaj vytvoril dostatočný priestor na rokovanie, tak výbor mohol tento návrh zákona skvalitniť. Keby ste boli trvali na tom skrátenom konaní, tak prijmete jeden nepodarený paškvil, ktorý by bol protiústavný a o pol roka, najneskôr do roka by sme museli túto situáciu riešiť. Som rada, že ste sa vyjadrili aj v tom duchu, že transformácia zdravotníctva postúpila veľmi ďaleko, pretože mnohí koaliční kolegovia tu do nás rúbali hlava-nehlava, že za ostatné štyri roky sa neurobilo nič. Všetky zákony, ktoré sú v súčasnosti v zdravotníctve platné, boli prijaté v predchádzajúcich rokoch a, samozrejme, aj v tých predchádzajúcich rokoch. Zatiaľ pán minister dával iba novely zdravotníckych zákonov. Zákony sa budú vždy v zdravotníctve novelizovať, pretože situácia sa tu naozaj veľmi prudko mení, ale povedzme si úprimne, kým nebude dostatok finančných prostriedkov, tak sa v plnom slova zmysle o úplnej transformácii nebude môcť hovoriť.

    A, samozrejme, hovorila som aj o iných zákonoch, pretože vy pán poslanec veľmi dobre viete, že v zdravotníctve zákony do seba musia zapadať, dokonca je v nich vzájomná odvolávka jeden na druhý, pretože všetky zákony v zdravotníctve tvoria jeden celok. Nemôžeme ich posudzovať odtrhnuto. Takže ak sa hovorí o liekoch, tak sa musí hovoriť o tomto zákone, ale o ďalších, ktoré súvisia s liekovou politikou, preto som hovorila aj o inom návrhu zákona.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ferkó a po ňom pani poslankyňa Záborská.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k predkladanému návrhu zákona. Dovoľte mi, aby som sa sústredil hlavne na pozmeňujúci návrh. Chcel by som oceniť tiež rokovanie vo výboroch a konštruktívny prístup aj opozičných poslancov a vďaka tomuto prístupu vlastne sme mohli pozmeňujúcimi návrhmi predložiť do parlamentu zlepšený zákon. Ja by som povedal, že sme dostali dobrý návrh a my sme to ešte zlepšili. A k tomuto smeruje aj môj pozmeňujúci návrh. Vlastne ide o transformáciu zdravotníctva, ide o systémový krok a chcel by som dodať, že nemá retroaktívny účinok, a preto si myslím, že ak chceme dosiahnuť a chceme zaviesť systém aj do lekárenských služieb a do zákona o lieku, tak vlastne mali by sme tento pozmeňujúci návrh podporiť.

    Dávam pozmeňujúci návrh k § 35 ods. 1, ktorý by mal znieť: "Lekárenskú starostlivosť o verejné lekárne a pobočky verejnej lekárne môže poskytovať fyzická osoba alebo právnická osoba na základe povolenia krajského úradu, ak preukáže splnenie podmienok uvedených v § 3 a 6 §. Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona krajský úrad môže vydať povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti len fyzickej osobe podľa ods. 2." Ide vlastne o systémový krok a ide o zosúladenie poskytovania povolení na výkon činnosti s legislatívou platnou v Európskej únii. Chcel by som upozorniť, že vlastne nesiahame na žiadny majetok, nejdeme zrušiť právnické ani fyzické osoby, ktoré nespĺňajú kritériá, a preto si myslím, že ide o systémový krok, a preto žiadam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Nie sú faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Ferkóa.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Záborská.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    pán minister,

    kolegyne a kolegovia,

    vo svojom príspevku do rozpravy by som chcela podporiť pozmeňujúci návrh pána poslanca Ferkóa, ktorý upravuje § 35 v podmienkach vydania povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Jednou z námietok doterajšieho platného zákona bolo, že nemožno upierať právo podnikať ani ho obmedzovať. Právo podnikať možno obmedziť vo verejnom záujme a obmedzenia musia byť upravené zákonom. Ústava v článku 35 ods. 2 výslovne umožňuje, aby zákon ustanovil podmienky a obmedzenia výkonu určitých činností. Článok 35 ods. 2 ústavy nevymedzuje rozdiel medzi podmienkami a obmedzeniami. Rozdiel tu však nepochybne je, lebo inak by citované ustanovenie ústavy neuvádzalo vedľa seba obidva tieto pojmy. Hlavne však rozdiel medzi podmienkami a obmedzeniami vyplýva z existencie článku 13 ods. 3 a 4 ústavy, ktorý stanovuje okolnosti, za ktorých môžu byť základné práva a slobody zákonom obmedzené, na čo sa pritom musí dbať a na aký cieľ sa môžu obmedzenia použiť. Nijaké ustanovenie ústavy však neupravuje okolnosti, zameranie ani cieľ podmienok, za ktorých možno základné právo alebo slobodu a osobitne slobodu podnikania vykonávať. Stupeň požadovanej kvalifikácie, vzdelania a praxe, požiadavky na vybavenie miestností či iných priestorov, v ktorých sa má určitá činnosť vykonávať, povinnosti uskutočňovať príslušnú činnosť na potrebnej odbornej úrovni a tak ďalej, z uvedených predpokladov vyplývajúce požiadavky na subjekt, ktorý môže tú-ktorú činnosť vykonávať a z týchto dôvodov zákonov ustanovenú povinnosť mať na výkon určitej činnosti, to sú podmienky výkonu činností alebo povolania, a nie obmedzenie základných práv alebo slobôd. Existujú v našej právnej praxi aj iné príklady vysvetlenia týchto dvoch pojmov, podmienok a obmedzení. Ústavný súd v uznesení číslo 2 Ústavného súdu 9/93 považoval požiadavku predložiť lustračné osvedčenie za podmienku, t. j. nie za obmedzenie. Rovnako nemožno za obmedzenie základných práv a slobôd považovať napríklad rozdelenie živností na voľné, viazané a koncesné ani určenie predpokladov, keď sa tieto živnosti môžu vykonávať.

    Obmedzenia základných práv a slobôd sa majú zužovať, čo zodpovedá jednoznačnej tendencii rozvoja a prehlbovania ľudských práv. Podmienky na výkon určitých činností sa so zvyšovaním zložitosti týchto činností sprísňujú, t. j. rozširujú. Sprísňovanie a rozširovanie podmienok výkonu určitých činností sú veľmi zásadne v záujme občana a jeho ochrany, čo však o prípadnom rozšírení, obmedzení ľudských práv a slobôd nemusí vždy platiť. Aj pozmeňujúci návrh, ktorý podal pán poslanec Ferkó, neobsahuje obmedzenie, ale podmienky výkonu práva podnikať v odbore lekárenskej starostlivosti.

    Ústava Slovenskej republiky pozná rozličné stupne obmedzenia základných práv a slobôd a práve podľa ústavy právo podnikať, tam je tá zákonná úprava, ktorá umožňuje najširšie možnosti obmedzení, čo je, samozrejme, možné doložiť Ústavou Slovenskej republiky. Ustanovenie článku 51 ústavy teda dáva zákonodarcovi veľmi širokú slobodu upraviť predpoklady a povinnosti, ktoré musí podnikateľ splniť. Čo platí všeobecne pre podnikanie, platí osobitne vo zvýšenej miere pre podnikanie na citlivom úseku lekárenskej starostlivosti. Požiadavky, ktoré sa uvádzajú v § 35 ods. 1, t. j., že fyzická osoba, ktorá žiada o povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, musí preukázať odbornú spôsobilosť diplomom o ukončení vysokoškolského štúdia v študijnom odbore farmácia a diplomom o špecializácii v odbornom lekárenstve, sú podmienky, ktoré bližšie určujú možnosti podnikania v tejto oblasti.

    Neplatí to len v lekárenstve. Existuje takáto obdoba aj v advokácii, kde advokát môže vykonávať advokáciu sám alebo spoločne s inými advokátmi. Môže mať advokátsku kanceláriu, ale vždy sa predpokladá, že členom tej advokátskej kancelárie bude len ten, kto má advokátske vzdelanie. Podľa poznatkov Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského poskytovanie lekárenskej starostlivosti výhradne fyzickou osobou farmaceutom upravujú právne predpisy Nemeckej spolkovej republiky, Talianska, Francúzska, Holandska, Rakúska, Švajčiarska, Grécka, Španielska, Nórska, Fínska, Portugalska, Maďarska a Bulharska. Znamená to, že zákonodarstvo v týchto 13, prípadne i v ďalších štátoch Európy porušuje základné právo a slobodu na podnikanie? Určite nie.

    Už len na záver. Ak by ustanovenia zákona o liekoch netvorili aj podmienky výkonu lekárenskej starostlivosti, ale považovali by sme to za obmedzenia, a ak napriek širokej voľnosti na zákonnú úpravu predpokladov a spôsobu podnikania, ktoré dáva článok 51 ústavy, bolo by potrebné obmedzenie zdôvodniť verejným záujmom. Verejný záujem spočíva v požiadavke na také kvalifikované spravovanie lekárne, aby plne zabezpečilo realizáciu ústavného práva občana na ochranu jeho zdravia.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky k vystúpeniu nie sú.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za udelenie slova.

    Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    ďakujem všetkým diskutujúcim. Chcem uviesť len niekoľko poznámok k tomu, čo tu odznelo. Predovšetkým mi dovoľte, aby som aj ja poďakoval predovšetkým Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, ktorý vytvoril ďalší priestor, aby sme dorokovali tento zákon tak, aby bol nakoniec aj súhlasne prijímaný opozičnými poslancami. Chcem len uviesť, že takýto priestor v minulosti chýbal, pani poslankyňa Aibeková, a chcem poďakovať zastupujúcemu predsedovi výboru doktorovi Kováčovi, ktorý dokázal vytvoriť taký priestor, a tak vás vtiahol do diskusie, že dnes vlastne ostrie vašej opozičnej kritiky, ktorú by tu eventuálne človek predpokladal pri prerokúvaní takéhoto komplikovaného zákona, vlastne je úplne otupené a ďakujem pánu poslancovi Kováčovi a všetkým koaličným poslancom, že takto k tomuto pristúpili.

    Ale poďme k meritu veci. Chcem poďakovať za spoluprácu aj opozičným poslancom. Ja si myslím, že sme po prvýkrát na pôde výboru dokázali to, že zdravotníctvo je niečo, čo je trošku viacej ako politika a že keď hovoríme na odbornej úrovni, vieme dosiahnuť spoločné ciele. Treba povedať, že aj v minulosti nie vždy sa nám to darilo a ja si veľmi skromne spomínam, keď naše pozmeňujúce návrhy v minulosti prešli.

    Pani poslankyňa tu uviedla apríl 1998, absolútne telegraficky odpoviem. Homeopatiká z osobného hľadiska stále považujem, že by nemali byť v zákone klasifikované ako liek. V tejto fáze som ale nepovažoval za potrebné, aby sme sa touto problematikou zaoberali, pretože sú oveľa vážnejšie veci, ktoré mal tento zákon riešiť.

    Pokiaľ ide o Štátny ústav kontroly liečiv, pani poslankyňa, ak sa nenahneváte, hovorím to kvôli vám, ak nechcete, poviem to v kuolároch potom, takže počúvajte. Teší ma. Pokiaľ ide o ŠÚKL, chcem povedať, že aj dnes zastávam názor, aby ŠÚKL postupne prerástol do nezávislého orgánu, žiaľbohu, treba povedať, že činnosť ŠÚKL, ktorú som mal možnosť posúdiť na základe kontroly ministerstva zdravotníctva, bola taká, že som musel podať podnet na trestné stíhanie, a preto si v tejto fáze myslím, že vedenie ŠÚKL nie je pripravené na to, aby sa viacej osamostatnilo.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o pokoj v rokovacej miestnosti.

  • Pokiaľ ide o okresných lekárnikov, zdá sa mi, že je predčasné, aby sme v tejto fáze, keď sa mení alebo je snaha meniť samosprávu a štátnu správu, do tohto zasahovali. Urobíme tak až potom, keď sa prijme filozofia, konkrétne opatrenie na úrovni riadenia zdravotníctva, ktoré vyplynú z toho nového usporiadania.

    Pokiaľ ide o výdaj liekov, máte pravdu. Zastával som v tom čase názor, aby to neboli laboranti. To absolútne priznávam. Treba však povedať, že ja sa cítim ako človek, ktorý je schopný vývoja zmien stanovísk, pokiaľ je to odargumentované, a treba povedať, že smernica Európskej únie jednoznačne hovorí o tom, že liek by mal vydávať len školený farmaceut, pretože sa očakáva, že aj voľnopredajný liek by mal byť podaný občanovi tak, že sa ho aktívne ten farmaceut opýta, na čo to potrebuje, poradí mu, ako sa to užíva. To je oveľa bezpečnejšie, ako to robí človek s nižším vzdelaním, takže môj názor sa v tomto nezmenil napriek tomu, že sa rozhodli prijať to, tak ako je to v zákone uvedené.

    Nakoniec poslednú vetu. Samozrejme, dovoľte mi, aby som nesúhlasil, možno to zvážite, že to, čo sme predložili vám a čo sa skutočne zlepšilo, a ďakujem za to zlepšenie, nebol paškvil a chcem vysloviť nádej, že tak ako uviedla pani poslankyňa, spoločný spravodajca, podporíte tie návrhy, ktoré zákon zlepšujú.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Chce zaujať k rozprave stanovisko pani spravodajkyňa?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán predseda,

    pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    len celkom krátko na záver. Bol to zložitý zákon, ktorý, tak ako moji predrečníci povedali, nakoniec bol výrazom konštruktívnej spolupráce jednak medzi ministerstvom zdravotníctva a poslancami Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, ale musím tu povedať, že bol aj prejavom konštruktívnej spolupráce medzi opozičnými a koaličnými poslancami, ktorí sú členmi výboru.

    Tento zákon bol preto zložitý, lebo tu išlo o dve veľmi dôležité veci. Keď si zoberiete prieskumy verejnej mienky a otázka na respondenta znie, čo respondent považuje v živote za najdôležitejšie, tak 40 percent povie peniaze a 40 percent zdravie a tých 20 percent ostane na všetky ostatné atribúty. Toto bol zákon, v ktorom sa miešali peniaze so zdravím. A preto rokovanie trvalo tri dni. Preto tých zúčastnených vo výboroch z iných spoločností bolo do 70 a o to viacej, o to kladnejšie hodnotím výsledok, ktorý sme spoločne dosiahli.

    K pozmeňujúcim návrhom podporujem ako spravodajca k tomuto zákonu aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Kováča, ktorý zjednoduší výmenu odborného zástupcu a nebude treba predkladať x iných potvrdení, ktoré treba na vydanie licencie. A takisto podporujem aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Ferkóa, ktorý skutočne kvalifikovaným spravovaním lekárne plne zabezpečí ústavné právo našich občanov na zdravie.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa, pýtam sa, či sme pripravení pristúpiť k hlasovaniu o tomto bode.

  • Súhlasné stanovisko spravodajkyne.

  • Čiže podľa § 83 najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú v spoločnej správe a až potom o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré boli prednesené v pléne Národnej rady.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, uvádzajte hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Tak ako ste dostali v spoločnej správe, gestorský výbor odporučil hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a en bloc schváliť body 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 15, 16, 17, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 28, 30 a 31. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

    Pán predseda, buďte taký dobrý a dajte hlasovať.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o prvom návrhu pani spravodajkyne. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Nech sa páči ďalej.

  • Body 3, 4, 18, 27, 29 a 32 gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Čiže hlasujeme o druhom návrhu pani spravodajkyne. Body 3, 14, 18, 27, 29, 32 odporúča gestorský výbor neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovali 2 poslanci.

    Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Nech sa páči, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré boli prednesené v rozprave.

  • Ďakujem pekne.

    Ako prvý odznel pozmeňujúci návrh pána Romana Kováča. V § 9 ods. 2 sa na konci pripája veta, tak ako odznela v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca.

    Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý máte písomne predložený. Je to návrh pána poslanca Kováča. Za bod 8 návrhu sa vkladá ďalší bod, ktorý znie a tak ďalej. Máte to napísané v pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 92 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme tento pozmeňujúci návrh schválili.

    Nech sa páči ďalší pozmeňujúci návrh.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalší pozmeňujúci návrh predniesol pán poslanec Barnabás Ferkó, ktorý máte rozdaný v laviciach.

    Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ferkóa.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme schválili.

  • Pán predseda, to boli všetky pozmeňujúce návrhy. Ukončili sme hlasovanie.

  • Pýtam sa spoločnej spravodajkyne, aké má návrhy na pokračovanie prerokúvania návrhu zákona v treťom čítaní, či ju podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa ihneď teraz konalo tretie čítanie o tomto zákone.

  • Pán predseda, nemám splnomocnenie pokračovať ihneď v treťom čítaní, a preto navrhujem, aby sme pokračovali podľa rokovacieho poriadku a dodržali 24-hodinovú lehotu.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, v treťom čítaní o tomto návrhu zákona budeme pokračovať zajtra.

    Ďakujem pánu ministrovi aj pani spravodajkyni.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o Slovenskej filharmónii.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 471. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí číslo 489.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister kultúry pán Milan Kňažko.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o Slovenskej filharmónii v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999.

    Slovenská filharmónia, vrcholná národná kultúrna inštitúcia v oblasti hudobného umenia vznikla ako výsledok vytrvalého úsilia nadšencov, skladateľov, interpretov a milovníkov vážnej hudby. Jej právnym základom sa stal zákon Slovenskej národnej rady číslo 13/1949 Zb., ktorý platí dodnes. Slovenská filharmónia za 50-ročné obdobie, ktoré sme si pripomenuli v minulom roku, prešla významnými vývojovými zmenami najmä v oblasti jej umeleckých zložiek. K pôvodne založenému symfonickému orchestru s názvom Slovenská filharmónia pribudol v roku 1957 Slovenský filharmonický zbor, v roku 1960 Slovenský komorný orchester a neskôr i ďalšie komorné súbory.

    Po roku 1989 vznikli kvalitatívne nové podmienky a z toho aj pre inštitúciu vyplývajú ďalšie možnosti a ďalšie úlohy. V záujme zosúladenia súčasného stavu a jej ďalšieho vývoja s legislatívou predkladám návrh zákona, ktorý by bol náležitým právnym vyjadrením jej osobitného postavenia v štruktúre umeleckých inštitúcií. Účelom predloženého návrhu zákona je preto vymedziť postavenie, poslanie a predmet činnosti, ako aj pracovnoprávne vzťahy výkonných umelcov a ostatných zamestnancov Slovenskej filharmónie. Návrh zákona nemá zvýšené nároky na štátny rozpočet.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, poslancovi Dušanovi Jarjabkovi.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    vládny návrh zákona o Slovenskej filharmónii (tlač 471) predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 489 zo 7. decembra 1999 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá svojím uznesením číslo 111 zo 17. januára 2000.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa s ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvod potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dosahu a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.

    Z môjho pohľadu na toto konto len krátka poznámka. Mrzí ma, že ministerstvo kultúry v tejto chvíli nepredkladá zákon, v ktorom sa hovorí aj o Košickej filharmónii. Je to, samozrejme, zdôvodniteľné tým, že Košická filharmónia už nepatrí pod priamu gesciu ministerstva kultúry, ale aj tak to opodstatňuje moju obavu o hudobný život v bývalom Východoslovenskom kraji.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 489 zo 7. decembra 1999 prideliť vládny návrh zákona o Slovenskej filharmónii (tlač 471) v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby ho ústavnoprávny výbor, ktorému bol predmetný návrh pridelený, prerokoval v lehote do 9. marca 2000 a gestorský výbor do 11. marca 2000.

    Vážený pán predsedajúci, žiadam vás, aby sa o tomto návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Žiadam vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Jarjabek.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    bolo by akiste nosením dreva do lesa, keby som vás začal teraz z pozície spravodajcu k návrhu zákona o Slovenskej filharmónii presviedčať o tom, aká je hudba dôležitá a že nás sprevádza od kolísky až po hrob. Všetci tiež veľmi dobre chápeme, že vznik Slovenskej filharmónie po druhej svetovej vojne bol podobne ako zriadenie ďalších národných kultúrnych ustanovizní veľmi pozitívnym skutkom skvelého básnika a osvieteného povereníka Laca Novomeského. Vtedy v prvých povojnových rokoch sa de facto zavŕšil proces smerujúci k inštitucionálnej profesionalizácii slovenského umenia ako nesmierne dôležitej zložky nášho definitívneho etablovania sa v rodine moderných európskych národov.

    Zmena spoločenského systému od roku 1990 postupne zosilňovala nevyhnutnosť vyriešiť zákonnými úpravami postavenie našich reprezentatívnych národných kultúrnych ustanovizní. Musíme totiž otvorene konštatovať, že do dnešných dní je vzťah štátu, ale i obcí a občanov samotných k umeniu neveľmi žičlivý. Všetci síce verbálne deklarujeme svoj eminentný záujem o zachovanie a rozvíjanie slovenskej kultúry a umenia, no súčasne preferujeme smerovanie verejných prostriedkov do tých oblastí, v ktorých sa viditeľnejšie a rýchlejšie môžeme pochváliť výsledkami alebo kde vzniká čosi hmatateľné, viditeľné a neprehliadnuteľné.

    A platí to i opačne, že totiž aj mnohí slovenskí umelci síce majú k svojmu národu a k svojej vlasti veľmi pozitívny vzťah, no keď dostanú možnosť uplatniť svoje schopnosti, hoci aj v menej kvalitných súboroch v zahraničí, idú bez väčších úvah za realitou omnoho lepšieho finančného ohodnotenia. Dnes sú slovenskí hudobníci a často sú to skvelí majstri na špičkovej svetovej úrovni v orchestroch od Rakúska po Japonsko a od Nórska po Juhoafrickú republiku a v drvivej väčšine prípadov tam nie sú len preto, že v týchto ansámbloch videli lepšiu individuálnu perspektívu, ale preto, lebo im tam vytvorili neporovnateľne lepšie materiálne podmienky.

    Kultúra a umenie náš život spoluformujú veľmi výrazne, no pritom ťažko exaktne zmerať jeho podiel na tom, že ľudia budú voči sebe slušnejší, tolerantnejší, priateľskejší, že vzťahy medzi nimi nadobudnú povahu serióznych medziľudských relácií, že budeme žiť jednoducho plnší a harmonickejší život. Pre niekoho môže byť filharmónia súborom podivných ľudí, ktorí celé dni nič nerobia iba sa večer čo večer oblečú do frakov a smokingov a idú na dve hodiny hrať. Inému sa môže zdať na herectve príťažlivá popularita, možno nosiť krásne kostýmy, ďalší sa čudujú, ako taký spisovateľ môže poznať toľko slov a filmová réžia zasa pre iného môže byť totožná so šiltovkou na hlave a hýrením po hoteloch. Možno. Takýto pohľad si môže dovoliť laik a ani mi na um nepríde podozrievať niekoho v tejto sále, že by mu bol tento názor blízky. Musíme vnímať umenie a kultúru ako súbor činností, ktoré potrebujú našu podporu, pretože konečným produktom tvorivej činnosti nie je jedno predstavenie, koncert, kniha či výstava, ale celková kultivácia tejto spoločnosti. Kultivácia alebo povznesenie, zušľachtenie, bez ktorej by sme sa len veľmi ťažko dokázali včleniť do rodiny európskych národov ako rovnocenný partner, ale zostali by sme navždy iba na jej prahu ako trpený dodávateľ lacnej pracovnej sily.

    Súčasťou projektu transformácie inštitucionálnej bázy slovenskej kultúry a umenia, ktorú uskutočnil rezort za vedenia pána Hudeca v nadväznosti na nové územnosprávne usporiadanie republiky, bola úvaha o príprave nového zákona o národných kultúrnych ustanovizniach, ktorý mal riešiť postavenie Slovenského národného divadla, Slovenskej filharmónie, Slovenského národného múzea, Slovenskej národnej galérie a niektorých ďalších rezortných inštitúcií podobného charakteru. Keďže sa vedeniu rezortu v tom čase nepodarilo získať pre túto myšlienku všeobecnú podporu, prednosť napokon dostal zložitejší variant prípravy niekoľkých nových zákonov, ktorými sa riešilo postavenie jednotlivých inštitúcií samostatne. V relácii tohto variantu pokračuje vedenie rezortu aj po roku 1998, a tak sa teraz na prerokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky dostáva nové znenie návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Slovenskej filharmónii.

    Dámy a páni, chcel by som v tejto súvislosti, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, pripomenúť, že keď naši predchodcovia prerokúvali návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Slovenskom národnom divadle, mali súčasne pred sebou aj návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o divadelnej činnosti. Slovenský parlament vtedy súčasne riešil problematiku zásadnej legislatívnej úpravy podmienok na rozvoj divadelnej tvorby všeobecne a samostatne potvrdil záujem štátu o zachovanie a vytvorenie optimálnych podmienok na rozvoj Slovenského národného divadla ako vrcholnej a reprezentatívnej, štátom zriadenej divadelnej inštitúcie.

    Pokladám tento model za korektnejší a objektívnejší, pretože v každej z oblastí kultúry a umenia je ona vrcholná reprezentatívna národná kultúrna inštitúcia iba vrcholom ľadovca, ktorý by rýchlo zmizol pod hladinou nebyť podložia, z ktorého vyrastá a ktoré mu dáva stabilitu. Inými slovami, nie je pre nás ako štát dobrou vizitkou, že dnes síce prijímame v relatívnom konsenze nový zákon, ktorý jednoznačne zlepšuje postavenie Slovenskej filharmónie, no neriešime súčasne ani základné a všeobecné podmienky pre orchestrálnu umeleckú interpretáciu v ďalších umeleckých telesách. Dnes už napríklad Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky nemá možnosť prakticky ovplyvniť to, či Krajský úrad v Košiciach vytvorí pre štátnu filharmóniu Košice aspoň základné podmienky pre nerušenú tvorivú prácu. Preto by sme sa aspoň my ako najvyšší zákonodarný zbor Slovenskej republiky mali zamyslieť nad tým, či by sme nemali súčasne so zákonom o Slovenskej filharmónii prijať aj normu, ktorá by rámcovo riešila možnosti vzniku a existencie iných orchestrálnych telies, ktorá by jednoducho pomohla aspoň zachovať, ak už nie zlepšiť a skvalitniť to hudobné podhubie, ktorého konečným produktom je inštitúcia nesporne výnimočných kvalít - Slovenská filharmónia.

    Musíme si v tejto súvislosti položiť aj otázku, či je celkom normálne, že na jednej strane prijímame zákon, ktorým upravujeme postavenie národnej reprezentatívnej hudobnej inštitúcie, a súčasne sme nemými svedkami prípravy plošnej likvidácie slovenského umeleckého školstva. Ak si prejdete biografie všetkých súčasných členov Slovenskej filharmónie, nenájdete medzi nimi umelca, ktorého prvé kontakty s hudobnou tvorbou a interpretáciou by neboli späté práve s ľudovými školami umenia či základnými umeleckými školami. Opäť platí, že bez tohto podhubia rýchlo pocítime pokles záujmu nielen o aktívne účinkovanie v oblasti hudobnej interpretácie, ale i pokiaľ ide o dnes relatívne bohaté poslucháčske zázemie tohto umeleckého druhu.

    Bolo by teda viac ako žiaduce práve v súvislosti s prerokúvanou normou uvažovať aj o tom, že by štát mal garantovať možnosť hudobného vzdelávania pre tých svojich občanov, ktorí o to majú záujem, a neponechať túto sféru výlučne na komerčné aktivity, kde navyše štát iba ťažko môže garantovať úroveň vzdelávania.

    Na záver môjho vstupu by som chcel konštatovať, že poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko napriek výhradám voči súčasnej kultúrnej politike ministerstva kultúry podporuje vládny návrh zákona o Slovenskej filharmónii, teda jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca chce reagovať pán poslanec Hudec. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Áno, je dôležité takýto zákon prijať. Myslím si, že podporíme tento vládny návrh zákona už aj preto, že je nesmierne dôležité, aby sa aj v zákone inštitucionalizovali niektoré také ustanovizne, ktoré by mohli byť v prípade ďalšieho nepriaznivého vývoja situácie v kultúre vážne ohrozené. Myslím si, že treba podčiarknuť aj tie slová pána poslanca, kde hovoril o hlbšom a širšom pohľade na našu národnú hudobnú kultúru. V tejto súvislosti nemožno nespomenúť aj to, že práve toto odvetvie našej kultúry plní veľmi úspešne niektoré dôležité reprezentačné funkcie slovenskej kultúry, teda aj nášho štátu v zahraničí. Možno niet takého úspešného odvetvia, ako je práve hudobná kultúra, a práve preto som rád, že aj týmto zákonom sa podporí aspoň čiastočne to, čo treba podporiť aj v širších súvislostiach v našej kultúre.

    Dovoľte mi ešte jednu krátku poznámku, tá sa bude týkať toho, že je dobré, že tento zákon vzniká a dúfam, že bude inšpiratívny aj preto, aby sa aspoň v iných formách legislatívnych úprav podporila hudobná kultúra v rámci štátnych, či priamo ústredným orgánom riadených štátnych inštitúcií alebo inými štátnymi inštitúciami riadených hudobných telies aspoň v troch prirodzených centrách Slovenska, a to nielen v Košiciach, ale aj v banskobystricko-zvolenskom regióne.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Jarjabek bol jediný písomne prihlásený z poslancov Národnej rady, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce k rozprave zaujať stanovisko. Nie, ďakujem pekne.

    Pán spoločný spravodajca? Nie, ďakujem pekne.

    Pýtam sa, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, či je všeobecne súhlas s tým, aby sme o všetkých troch zákonoch hlasovali naraz, to znamená, že by sme prešli na prerokovanie ďalšieho zákona, ktorého predkladateľom je pán minister. Pán poslanec Hudec, nie je súhlas? Nie.

    Tak pristúpime k hlasovaniu.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, uveďte hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sa Národná rada uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá s tým, že ústavnoprávny výbor ho prerokuje do 9. marca 2000 a gestorský výbor do 10. marca 2000. Hlasujeme teda o určení výborov a o lehotách na prerokovanie návrhu.

    Ďakujem.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo 91 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Pán spoločný spravodajca, ďakujem.

    V programe schôdze pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o osvetovej činnosti.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 368 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 368a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister kultúry pán Kňažko.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni,

    návrh zákona o osvetovej činnosti schválený vládou Slovenskej republiky predkladá vláda na ďalšie ústavné konanie v orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky. Právnym základom sa stal zákon číslo 52/1959 Zb. o osvetovej činnosti, ktorý vzhľadom na svoje ideologické zameranie a značnú organizačnú ťažkopádnosť bol viackrát novelizovaný. Najdôležitejšou novelou je zákon číslo 186/1997 Z. z., na základe ktorého zostal v platnosti len § 5 zákona odrážajúci zmeny v organizačnej štruktúre slovenskej osvety. Výrazné zmeny, ktoré nastali od prijatia doteraz platného zákona v našom politickom, hospodárskom, spoločenskom a kultúrnom živote, si vyžadujú prijatie nového zákona, pretože platný zákon nezodpovedá súčasnému stavu na úseku osvetovej činnosti a nezodpovedá ani spoločenským potrebám a perspektívam vývoja osvety v Slovenskej republike. Za osobitne dôležité považujeme, že predložený návrh zákona po prvý raz definuje osvetu ako osobitný systém výchovy a vzdelávania dospelých a mládeže na základe dobrovoľnosti a slobodnej vôle občana.

    Záujmovú umeleckú činnosť a najmä ochranu tradičnej a ľudovej kultúry definuje ako prirodzenú súčasť osvetovej činnosti a zakotvuje existujúcu inštitucionálnu bázu osvetových zariadení. V rámci špecializovaných zariadení osvety definuje aj hvezdárne a planetáriá. Medzi zriaďovateľov osvetových zariadení pritom zaraďuje aj orgány územnej samosprávy, iné právnické osoby a dokonca aj fyzické osoby.

    Pripomienky vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky boli zväčša vecného charakteru a boli akceptované. Vecné pripomienky smerovali k začleneniu prevencie protispoločenských javov a drogových závislostí medzi činnosti osvety, čo plne korešponduje so zámermi rezortu v tejto oblasti, a k vytvoreniu informačných databáz o živej kultúre, čo napĺňa novovznikajúci register národnej kultúry.

    Predložený návrh zákona o osvetovej činnosti, ďalej len osvetový zákon, si nevyžaduje zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre kultúru a médiá pánu poslancovi Ladislavovi Ballekovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh na stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vás zoznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o osvetovej činnosti (tlač 368) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 502 z 21. októbra 1999 pridelila vládny návrh zákona o osvetovej činnosti na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal nijaké stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach vedno a v zhode odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Po prvé - k § 2. V § 2 ods. 2 sa za písm. d) vkladá nové písm. e), ktoré znie: "napomáha prevenciu protispoločenských javov a drogových závislostí". Doterajšie písm. e) sa označuje ako písm. f). Návrh rozširuje zoznam aktivít súvisiacich s pojmom osvetová činnosť podľa § 2 navrhovaného zákona. Tieto návrhy Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti a gestorský výbor odporúča schváliť.

    Po druhé - k § 7. V § 7 ods. 3 sa za písm. b) vkladá nové písm. c), ktoré znie: "zriaďuje štátne osvetové zariadenie s pôsobnosťou na území príslušného kraja". Doterajšie písm. c) sa označuje ako písm. d). Ide o doplnenie konkrétnej pôsobnosti pri výkone štátnej správy na úseku osvetovej činnosti, ktorá nateraz nie je výslovne v návrhu uvedená. Bude to ustanovenie analogické s ods. 2 písm. c). Tohto názoru je ústavnoprávny výbor, výbor pre ľudské práva a národnosti, ako aj výbor pre kultúru a médiá a gestorský výbor ho odporúča schváliť.

    Po tretie - k § 9. Za § 8 sa vkladá nový § 9, ktorý znie: "Štátne osvetové zariadenia vytvárajú informačné databázy vybraných údajov o kultúre." Doterajšie § 9 a § 10 sa označujú ako § 11 a § 12. Návrh vychádza z potreby informovať odbornú aj laickú verejnosť. Informácie o slovenskej kultúre je nevyhnuté sústreďovať a sprístupňovať verejnosti. Návrh Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá gestorský výbor odporúča schváliť.

    Po štvrté - k § 10. V § 10 sa slová "1. január 2000" nahrádzajú slovami "1. marec 2000". Ide o posun účinnosti zákona. Návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, výboru pre ľudské práva a národnosti a výboru pre kultúru a médiá gestorský výbor odporúča schváliť.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať vedno o bodoch 1 až 4 a tieto schváliť.

    Pán predsedajúci, prosím o hlasovanie.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Žiadam vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ako jediný pán poslanec prihlásený do rozpravy je pán poslanec Števček.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    ctené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko oceňujú veľmi konštruktívne a dôkladne legislatívnu iniciatívu, ktorá sa týka osvetovej činnosti v Slovenskej republike. Je to zákon modernejší a posúva chápanie osvety predsa len na vyššiu úroveň. Oceňujeme to aj preto, lebo slovenská kultúra, celé jej dejiny sú vlastne vystužené dejinami obetavej osvetovej práce mnohých ľudí, známych i bezmenných. Preto prikladáme tomuto zákonu náležitú dôležitosť a toto nás vedie, samozrejme, aj k predneseniu pozmeňujúcich návrhov k tomuto zákonu. Dovoľte mi ich prečítať.

    Návrh číslo 1. Zmeniť znenie § 1 takto:

    "§ 1

    Účel a poslanie zákona

    Tento zákon upravuje pôsobnosť, práva a povinnosti štátu, právnických osôb a fyzických osôb, ktoré zabezpečujú osvetovú činnosť alebo svojimi aktivitami zasahujú do pôsobnosti osvetového systému nezávisle od ich rezortnej a územnej príslušnosti, organizačnoprávnej podoby, formy vlastníctva a šírke pôsobnosti. Určuje pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku osvetovej činnosti."

    Návrh číslo 2. V § 2 doplniť za odsek 1 nové odseky 2 a 3 a následne prečíslovať pôvodné číslovanie odsekov.

    Návrh znie takto:

    "(2) Osveta tvorí osobitný kultúrno-vzdelávací systém spoločnosti, najmä výchovy a vzdelávania dospelých. Jej poslaním je sústavne pôsobiť rozličnými prostriedkami aj špecifickými formami a metódami jej vlastnými na zvyšovanie vzdelanostnej úrovne občanov, k rozvoju osobnosti, vytvárania kultúrneho spôsobu života, osobitne sprístupňovaním výdobytkov slovenskej a svetovej vedy a techniky, hodnôt kultúry a umenia, rozvíjaním ich vlastných kultúrnych záujmov a aktivít.

    (3) Organickou súčasťou osvety je záujmová umelecká činnosť ako základňa rozvoja kultúry, nástroj kultúrnej aktivizácie, estetickej a etickej výchovy, ktoré tvoria rozhodujúce zložky rozvoja národnej kultúrnej identity."

    Návrh číslo 3. Odsek 2 doplniť o písm. f), ktoré znie: "pomáha formovať pôvodnú štruktúru slovenskej regionálnej kultúry ako nezameniteľnú súčasť slovenskej kultúrnej identity".

    Návrh číslo 4. Za § 7 zaradiť nové § 8 a § 9 a následne prečíslovať ostatné paragrafy. Návrh znie:

    "§ 8

    Neštátne osvetové zariadenia a ich pôsobnosť

    (1) Osvetovú činnosť na základe dobrovoľnosti vykonávajú aj občianske združenia i fyzické osoby, ktoré v odbore svojej pôsobnosti organizujú, riadia a kontrolujú osvetovú činnosť podľa svojich možností a zamerania. Na plnenie týchto úloh si neštátni nositelia osvety vytvárajú organizačné články podľa svojho štatútu. Osvetovú činnosť podnecujú, uskutočňujú a rozvíjajú ako svoju dobrovoľnú činnosť podľa platných právnych predpisov." Vymenúva sa, o ktoré predpisy ide.

    "§ 9

    Pôsobnosť obce v osvetovej činnosti

    (1) Jedným zo základných článkov osvetového systému a rozvoja osvetovej činnosti je obec a jej osvetové zariadenia.

    (2) Obec prostredníctvom orgánov svojej samosprávy v rozsahu svojej právomoci a pôsobnosti vytvárajú podmienky na činnosť nositeľov osvetovej činnosti vo svojom územnom obvode."

    Návrh číslo 5. V § 7 ods. 1 doplniť nové písm. c), ktoré znie: "okresný úrad".

    V ods. 3 zmeniť písm. c). Písm. c) podľa nášho návrhu by mohlo znieť takto: "určuje osvetové zariadenia s celokrajskou pôsobnosťou, s regionálnou pôsobnosťou na území kraja a špecializované osvetové zariadenia na odbornú poradenskú, metodickú a informačno-dokumentačnú činnosť pre osvetové zariadenia v kraji".

    § 7 doplniť o nový odsek 4, ktorý znie:

    "(4) Zabezpečuje koordináciu osvetových zariadení na území kraja, najmä v oblasti metodickej pomoci obecných osvetových zariadení a neštátnych osvetových zariadení na území okresu."

    Návrh číslo 6. V § 5 ods. 1 vložiť nové písm. c), ktoré znie: "vykonávať metodický dozor nad plnením poslania osvetového zariadenia a jeho činnosťou".

    Návrh číslo 7. Za § 5 vložiť nový § 6 a následne prečíslovať ostatné paragrafy a ten paragraf znie:

    "§ 6

    Odborný rast osvetových pracovníkov

    (1) Odbornú prípravu v rozličných špecializáciách získavajú osvetoví pracovníci na vysokých školách príslušného smeru a na iných odborných školách.

    (2) Vedeckú prípravu pracovníkov zabezpečujú vysoké školy a ďalšie na to oprávnené ustanovizne.

    (3) Ďalší odborný rast pracovníkov zabezpečuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky aj prostredníctvom vlastných vzdelávacích zariadení alebo školiacich pracovísk.

    (4) Odbornú prípravu dobrovoľných osvetových pracovníkov zabezpečujú orgány miestnej štátnej správy priamo alebo prostredníctvom vlastných osvetových pracovníkov.

    Podčiarknuté a zrátané, ide teda o sedem pozmeňujúcich návrhov, o ktorých prosím hlasovať osobitne.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou chce reagovať pán poslanec Hudec. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem podporiť návrh pána poslanca Števčeka aj preto, že jeho pozmeňujúce návrhy nemajú nejaký zásadný pozmeňujúci charakter meniaci úmysel zákona. Keďže platí, že čo v zákone nie je dovolené pre štátne orgány, tak sa nesmie vykonávať, chápem túto iniciatívu mnohých osvetových pracovníkov, ktorí ju chceli zlepšiť alebo rozšíriť možnosti štátnych orgánov v tejto oblasti, pretože tie skúsenosti po roku 1990 hovoria o tom, že je nutné nejakým spôsobom reagovať na všetko podstatné a dôležité, čo osvetu na Slovensku v podstate čaká. Je jasné, že ten starý model osvety bol dávno opustený a nie je možné vôbec uvažovať o nejakých nadväznostiach naň, ale takisto je jasné, že nové spoločenské javy, čo chcú podčiarknuť aj pozmeňujúce návrhy, smerujú k tomu, aby sa osveta ujala aj niektorých aktivít, ktoré sa týkajú boja proti drogám a iným spoločenským neduhom.

    Je dobré, že tento pozmeňujúci návrh obsahuje aj ustanovenia, respektíve širšie ustanovenia o záujmovej umeleckej činnosti, ktoré tvoria v podstate 50 percent osvetovej činnosti na Slovensku. Ide o iniciatívu zdola, ja si myslím, že je akceptovateľná. Opakujem, nemení charakter, zmysel zákona, v podstate rozširuje možnosti, pričom neprikazuje štátu, ale rozširuje možnosti štátu a štátnych orgánov, a preto si myslím, že by bolo vhodné ju podporiť.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Kalman. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som predložil jeden spresňujúci doplňujúci návrh, ktorý bol prijatý na rokovaní výboru pre ľudské práva a národnosti a ktorý podporuje aj predkladateľ, pán minister a podporuje aj gestorský výbor. Keď sme prerokúvali tento materiál vo výbore pre ľudské práva a národnosti, predložil som návrh, aby súčasťou osvetovej práce, obsahovým zameraním osvetového pôsobenia sa okrem uvedených vymedzení v § 2 dostalo, respektíve tento paragraf doplnil o otázku aktívneho pôsobenia prostredníctvom osvetovej práce v boji proti drogám. Nakoniec to vo výbore bolo prijaté s tým, ale že sa to rozšírilo o tú skutočnosť, ktorá je uvedená v spoločnej správe, ktorú predniesol pán poslanec a rozšírila sa tu otázka ďalších protispoločenských javov.

    Osobne si myslím, pretože som nad tým ďalej uvažoval a konzultoval tieto otázky najmä s tými odborníkmi, ktorí sa zaoberajú problematikou drogových závislostí a boja proti drogám, že by bolo predsa len lepšie, keby sme jednoznačne vyjadrili, že by to mala byť len otázka pôsobenia v oblasti prevencie protidrogovej závislosti. Mám obavu, že keď tam dáme široké spektrum protispoločenských javov, vlastne sa vytratí tá podstata, o ktorej hovorím, vytratí sa vlastne ten nevyhnutný, požadovaný, v súčasnom období veľmi požadovaný ťah na prevenciu v oblasti boja proti drogám. Preto dávam pozmeňujúci návrh v tomto smere, aby sme v § 2 Osvetová činnosť ods. 2 doplnili tento bod o písmeno f) tohto znenia: "f) aktívne pôsobí v oblasti prevencie protidrogovej závislosti".

    Kolegyne, kolegovia, zdôvodňujem to okrem iného aj tým, že drogová scéna sa rozširuje, že čoraz viacej občanov Slovenskej republiky, najmä mladých ľudí, podlieha drogovej závislosti. Som presvedčený, že aj vy ste o týchto otázkach presvedčení, že proti tomuto trendu je nutné rázne bojovať aj na poli osvety. Mám na mysli predovšetkým koordinovanú a celoplošnú osvetovú činnosť s významným vstupom štátu a jeho orgánov, tak ako je to uvedené v návrhu zákona, ktorá doteraz absentuje, ak neberieme do úvahy pár určitých téz alebo osnov v niektorých školách. Toto všetko môže výrazne prispieť k zlepšeniu situácie na drogovej scéne v Slovenskej republike. Tým zároveň bude pôsobiť na všestranne kultúrny a zdravý rozvoj občana našej spoločnosti, pretože len zdravý, kultúrny a vzdelaný občan je zárukou rozvoja spoločnosti samotnej.

    Chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu, jednu aj druhú stranu, je skutočne nevyhnutná, pretože zanedbateľná nie je ani finančná suma, ktorá sa tým, že menej ľudí bude drogovo závislých, mám na mysli otázky kriminality, otázky liečby, otázky resocializácie a ďalších, ktoré súvisia s drogovou scénou, v konečnom dôsledku ušetrí. Som presvedčený, že táto suma bude oveľa vyššia ako určité náklady na osvetovú činnosť v tejto oblasti.

    Znova zdôrazňujem, ide o spresnenie pôvodného návrhu, ktorým sa zachová ten zmysel, ktorý sa pôvodne sledoval a ktorý, ak by sa prijal doplňujúci návrh, ktorý je uvedený v spoločnej správe, by mohol v konečnom dôsledku aj zaniknúť z pôsobenia v rámci jednotlivých osvetových zariadení.

    Mám k tomu aj pozmeňujúci návrh a podpis príslušných poslancov.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou chce reagovať pán poslanec Hudec. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo.

    Rád by som podporil pozmeňujúci návrh pána poslanca Kalmana, pretože boj proti drogám a iným negatívnym javom našej spoločnosti je nadrezortná záležitosť. Mnohí by možno argumentovali, že boj proti drogám predsa patrí najmä do pôsobnosti rezortu zdravotníctva a že nakoniec aj Ústav zdravotnej výchovy mal v tejto veci urobiť niečo iné, než doteraz bolo vykonané, a že najmä rezort zdravotníctva by mal v tejto veci čosi konať. Ale vieme dobre, že jednoducho to nie je možné, nie je možné nechať v tom osamote aj rezort vnútra a podobne. Okrem priameho boja proti drogám je veľmi účinné a veľmi dobré, tak ako ukazujú skúsenosti zo zahraničia, robiť nielen priamu aktívnu prevenciu, to znamená rozličné prednášky v školách a podobne, ale najmä vyvíjať takú aktivitu, ktorá vytesňuje v rámci alternatívnych programov pre mladých príležitosti pre takéto skúsenosti s drogami. Je veľmi vhodné, aby pri organizácii mnohých podujatí sa pamätalo aj na túto skutočnosť a myslím si, že práve odborná príprava pracovníkov, ktorí na takýchto podujatiach organizačne participujú, by mohla priniesť síce nenápadné, drobné, ale v celom svojom súčte a rozsahu veľmi užitočné ovocie.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Ďakujem pekne.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave. Ďakujem, nie.

    Vzhľadom na to, že pán spoločný spravodajca nedostal poverenie a splnomocnenie výboru skrátiť lehotu v prípade pozmeňujúcich návrhov, takže najskôr zajtra o nich môžeme hlasovať, takže prerušujem prerokúvanie tohto bodu. Zajtra pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní a až potom k tretiemu čítaniu.

    Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu, a to k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii v znení zákona číslo 116/1998 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 369 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 369a.

    Vládny návrh zákona odôvodní pán minister Kňažko.

    Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené dámy a páni,

    zo záverov správy o urýchlení prístupového procesu Slovenskej republiky do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vyplynula pre Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky úloha vypracovať návrh zákona, ktorým sa upraví ustanovenie § 4 ods. 8 a 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii v znení zákona číslo 116/1998 Z. z.

    Z pohľadu týchto liberalizačných zákonníkov je totiž súčasná platná právna úprava, ktorá 30 percentami vymedzuje použitie a šírenie audiovizuálnych diel distribútorom považovaná za obmedzujúcu a nezodpovedá spravodlivej hospodárskej súťaži. Na základe uvedeného sa preto navrhuje ich vypustenie z platnej právnej úpravy. Úpravy niektorých ďalších ustanovení si vyžiadalo vzájomné zladenie.

    Návrh novely predmetného zákona bol prerokovaný v príslušných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré ho odporučili v navrhnutom znení v druhom čítaní schváliť len so zmenou účinnosti na 1. marca roku 2000 z 1. januára. Odporúčam teda predložený návrh zákona o audiovízii so spomenutou zmenou v termíne účinnosti schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre kultúru a médiá poslancovi Jánovi Budajovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne,

    vážené kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predniesol informáciu o rokovaní výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Národnej rady číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii v znení zákona číslo 116/1998 Z. z., ktorý máte ako tlač 369.

    Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá ako gestorský výbor dostal informáciu o spoločnej správe.

    Národná rada pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa spomínaný zákon o audiovízii, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s jediným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom: v článku II sa slová "1. januára" nahrádzajú slovami "1. marca". Ide o zmenu účinnosti zákona, ktorá vyplýva z pochopiteľných dôvodov. Gestorský výbor túto zmenu odporúča schváliť rovnako ako ostatné dva výbory, ktorým bol predmetný zákon pridelený na prerokovanie. Po tejto zmene gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii v znení zákona číslo 116/1998 Z. z., v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe schváliť.

  • Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku od pánov poslancov a poslankýň, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie je to tak, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Nepredpokladám, že pán minister alebo pán spoločný spravodajca by sa chceli vyjadriť. Ďakujem pekne.

    Pán spoločný spravodajca, pýtam sa vás, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy výborov.

    Prosím spoločného spravodajcu, aby hlasovanie začal.

  • Prosím, budeme najprv hlasovať.

  • Keby ste pán spoločný spravodajca chvíľku ešte počkali.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte návrh.

  • Ďakujem pekne.

    Budeme najprv hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorým sa mení účinnosť zákona a slová "1. januára" sa nahrádzajú slovami "1. marca". Prosím vás, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

    Prezentovalo sa 66 poslancov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti, prítomných je len 66 poslancov, vizuálne síce vidím, že je viac poslancov, ale vyzývam vás, aby sme pristúpili k hlasovaniu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime znova k hlasovaniu.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Ruch v sále.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či je všeobecný súhlas s tým, aby sme hlasovali o tomto bode neskoršie, prípadne môžeme stanoviť hlasovanie na pol siedmu. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas. Áno, ďakujem pekne. Budeme hlasovať o pol siedmej.

    Ďakujem zatiaľ pánu navrhovateľovi a pánu spravodajcovi.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač číslo 375 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 375a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši. Prosím pána ministra, aby návrh uviedol.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán predseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    účelom vládneho návrhu zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov je v súlade s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce vytvoriť účinný systém inšpekcie práce, vytvoriť orgány inšpekcie práce a vymedziť ich pôsobnosť tak, aby boli analogické orgánom inšpekcie práce a ich pôsobnosti v krajinách Európskej únie.

    Návrh zákona obsahuje základné úlohy inšpekcie práce vymedzené v článku 3 dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 81/1947 o inšpekcii práce v priemysle a obchode. Na orgány inšpekcie práce sa navrhuje preniesť výkon kontroly nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, mzdových predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Úlohou inšpekcie práce podľa predloženého návrhu zákona bude zabezpečovať presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa pracovných podmienok a ochrany zamestnancov pri práci, vyvodzovať zodpovednosť za porušovanie predpisov a poskytovať zamestnancom a zamestnávateľom rady a informácie.

    Návrh zákona vytvára predpoklady na kvalitne lepší a účinnejší systém ochrany zamestnancov pri práci, zachováva nezávislé postavenie výkonných orgánov inšpekcie práce, novo vymedzuje pôsobnosť orgánov inšpekcie práce s cieľom skvalitniť výkon dozornej činnosti a poradenskej činnosti. Navrhuje sa, aby pôsobnosť Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky prešla dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a na Národný inšpektorát práce v rozsahu stanovenom zákonom. Rovnako sa navrhuje prechod pôsobnosti inšpektorátov bezpečnosti práce na inšpektoráty bezpečnosti práce podľa tohto zákona.

    Účelom návrhu zákona nie je zrušenie orgánov dozoru, ale ich pretransformovanie na orgány inšpekcie práce tak, aby to bolo uskutočnené, ako je to používané vo väčšine štátov Európskej únie.

    Návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov vytvára právne predpoklady na ratifikáciu dohovorov Medzinárodnej organizácie práce číslo 81/1947 a číslo 129/1969 a jeho prijatím sa bude eliminovať aj kritické stanovisko komisie Európskej únie v hodnotiacej správe Agenda 2000, podľa ktorej súčasné štruktúry slovenskej inšpekcie nie sú v súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce číslo 81. Tak ako som to aj v prvom čítaní uviedol, aj po diskusii, práve tento bod, že chceme naše právne prostredie prispôsobiť právnemu prostrediu Európskej únie, je dominantný v okamihoch, keď budete rozhodovať o tomto zákone v druhom a treťom čítaní, a prosil by som vás páni poslanci, aby ste nepodľahli rôznym nie dobrým lobistickým skupinám, ktoré medzi prvým a druhým čítaním pôsobili medzi vami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni výborov, členke výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Oľge Keltošovej a prosím ju, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 21. októbra 1999 pod číslom 497 po prerokovaní vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady o rokovacom poriadku prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho týmto výborom na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.

    Gestorský výbor nedostal do 18. januára 2000 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením z 18. januára 2000 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku návrh zákona vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, vyplývajú viaceré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Navrhujem, vážené kolegyne a kolegovia, aby som nečítala všetky doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, máte ich pred sebou v tlači 375a. Budem hovoriť iba k jednotlivým bodom.

    V bode 1 gestorský výbor odporúča schváliť. V bode 2 takisto odporúčame schváliť. V bode 3 gestorský výbor odporúča schváliť. V bode 4 takisto odporúčame schváliť. V bode 5 schváliť. V bode 6 schváliť. V bode 7 schváliť. V bode 8 navrhujeme schváliť. V bode 9 schváliť. V bode 10 schváliť aj v bode 11 schváliť. Ďalej by som chcela povedať, že v bode 12, kde sa navrhuje slová "1. januára 2000" nahradiť slovami "1. júla 2000", odporúčame schváliť a v tom prípade, ak schválime termín 1. júla, potom v bode 13, kde sa takisto účinnosť od "1. januára 2000" nahradzuje slovami "1. apríla" navrhujeme neschváliť.

    Pán predsedajúci, to je z mojej strany všetko.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Zaujmite miesto určené pre spoločných spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa nikto z poslancov neprihlásil. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Podľa § 28 pán podpredseda Andel a pán poslanec Rusnák. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážené dámy a páni,

    nedá mi, aby som nevystúpil k vládnemu návrhu zákona o inšpekcii práce a zmene a doplnkoch niektorých zákonov (tlač číslo 375), i keď v krátkosti som vystúpil v prvom čítaní. Procesom, ktorým prešiel tento návrh zákona v jednotlivých výboroch, vlastne nezlepšuje predložený návrh zákona. Budem oponovať pánu ministrovi. Nevystupujem v záujme žiadnych lobistických skupín, a preto by som chcel dať do pozornosti moje pripomienky, ktoré k tomuto návrhu zákona mám.

    Po prvé. Jedným z hlavným dôvodov prijatia zákona o inšpekcii práce je proklamovaná integrácia dozorných orgánov. Návrh zákona túto požiadavku nerieši. Prakticky všetky dozorné orgány okrem Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky zostávajú mimo integrácie, či už je to banský dozor alebo rezortné dozory.

    Po druhé. Návrh zákona o inšpekcii práce sa predkladá do parlamentu napriek tomu, že v roku 1998 o takmer totožnom znení Národná rada rozhodla, že o tomto znení zákona ďalej nebude rokovať. Návrh bol v druhom čítaní zamietnutý.

    Po tretie. Na existujúce orgány štátneho odborného dozoru rezortu Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky sa prenášajú kompetencie, ktoré patria podľa platného právneho stavu Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Národnému úradu práce bez toho, aby sa presunuli aj finančné prostriedky a ľudia alebo kapacity, pričom pre Úrad bezpečnosti práce Slovenskej republiky ide o nové činnosti, na ktoré nemá kapacitu a pripravených odborníkov. Týmto nemožno naplniť úlohy zo zákona, skôr naopak. Navrhovaný model ohrozí funkčnosť existujúceho systému dozoru nad bezpečnosťou ochrany zdravia pri práci.

    Po štvrté. Sprostredkovateľ návrhu zákona, teda Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, nerešpektoval zásadné pripomienky a návrhy Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky ako spolupredkladateľa, čím porušil článok 9 Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády, ako aj legislatívne pravidlá. Ďalej spracovateľ nerešpektoval stanoviská Stálej pracovnej komisie pre oblasť bezpečnosti zdravia pri práci, ako aj pripomienky rezortov a ďalších inštitúcií, ako je napríklad Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Konfederácia odborových zväzov, ako i Asociácia zamestnávateľských zväzov.

    Po piate. Zákon nerešpektuje jednu zo zásadných požiadaviek dohovorov Medzinárodnej organizácie práce týkajúcich sa nezávislosti orgánov inšpekcie práce od politických a iných vplyvov. Je podstatný rozdiel, ak predsedu úradu generálneho inšpektora vymenuje vláda alebo minister, ktorý vymenúva aj riaditeľov inšpektorátov alebo ho vymenuje parlament. Ako vzor by som mohol uviesť poľský model, kde práve IP podlieha parlamentu.

    Po šieste. V rámci Európskej únie neexistuje právna úprava, dohovory Medzinárodnej organizácie práce alebo smernice Európskej únie, ktoré by predpisovali jednotný záväzný model inšpekcie práce. To je ponechané na vnútroštátnu legislatívu a národné zvyklosti. Dnešný, podčiarkujem, pán minister, dnešný právny stav nie je v rozpore s legislatívou Európskej únie.

    Po siedme. Zákon na jednej strane predpokladá integráciu činností, kompetencií, ktoré nemajú žiaden súvis, napríklad mzdy, kolektívne zmluvy a bezpečnosť technických zariadení vrátane jadrových. Na druhej strane neintegruje činnosti, kompetencie, ktoré vzájomne súvisia, napríklad bezpečnosť práce, ochrana zdravia pri práci, hygiena a podobne.

    Samozrejme svojím spôsobom možno sa žiada novela určitých častí zákona, ako som povedal, ktorý v súčasnosti platí. Ale rešpektujme potom i také dôležité inštitúcie, ako som povedal, Konfederáciu odborových zväzov alebo Asociáciu zamestnávateľských zväzov. Ak ony lobujú, tak zrejme lobujú v záujme svojich zamestnancov, respektíve členov odborov.

    Chcel by som povedať, čiastočne citovať zo spoločného vyhlásenia Úradu bezpečnosti práce a Konfederácie odborových zväzov. Bolo by si treba uvedomiť, že takýto model inštitucionálneho usporiadania v oblasti bezpečnosti práce presadilo ministerstvo práce a sociálnych vecí v rokoch 1992 až 1994 a neosvedčil sa. S ohľadom na túto skúsenosť aj dnes možno reálne očakávať, že oblasť bezpečnosti práce sa dostane na periférium záujmu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Je žiaduce pripomenúť, že návrh zákona o inšpekcii práce v podobe, opakujem ešte raz, v podobe, v akej je dnes predložený, bol už pred dvoma rokmi v Národnej rade Slovenskej republiky zamietnutý.

    Úrad bezpečnosti práce Slovenskej republiky a Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky plne podporujú prijatie zákona o inšpekcii práce, avšak takého zákona, ktorý vytvorí všetky potrebné predpoklady a podmienky na naplnenie úloh v oblasti ochrany zamestnancov.

    Ďalej by som mohol spomenúť aj spoločné vyhlásenie zástupcov krajín Vyšehradskej štvorky, v ktorom sa predpokladá vytvorenie nezávislého, pán minister, podčiarkujem, nezávislého a samostatného úradu pre danú oblasť.

    Ďalej by som mohol spomenúť rôzne medzinárodné konferencie, ktoré usporadúvala práve Medzinárodná organizácia práce, môžem povedať, že som prijímal zástupcov Medzinárodnej organizácie práce, s úrovňou v oblasti inšpekcie práce na Slovensku boli skutočne spokojní, dosahuje vysoké európske parametre. Iste, niektoré nedostatky, ak v tomto zákone sú, sme na to, aby sme ich odstránili, ale urobme taký zákon skutočne, ktorý bude vyhovovať a bude napĺňať potreby a požiadavky tých, pre ktorých sú určené.

    Dámy a páni, z uvedených dôvodov, ktoré som tu povedal, podľa § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky vrátila tento návrh zákona na dopracovanie a dopracovať navrhovateľovi.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána podpredsedu chcú s faktickými poznámkami reagovať traja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Veľmi stručne, pretože sa hovorí o vládnom návrhu zákona, ktorý v tom čase patril do gescie môjho bývalého ministerstva.

    Pán podpredseda, máte o tom veľmi mylné informácie.

    Po prvé treba vyvrátiť fámu, ktorú šíri Úrad bezpečnosti práce, že zákon bol zamietnutý. On bol prerokovaný v gestorskom výbore v druhom čítaní a do tretieho nebol zaradený. To znamená, máme číslo uznesenia aj dátum, keď tento návrh zákona bol v minulom volebnom období prerokovaný. To, že nebol zaradený do tretieho čítania, poviem otvorene, bolo na základe lobingu Úradu bezpečnosti práce vášho bývalého predsedu pána Slotu. A keďže vtedy sme nemali istotu, že tento návrh zákona bez podpory poslancov SNS prejde, jednoducho sme ho do tretieho čítania nezaradili. Takže nie je pravdou, že bol zamietnutý.

    Ďalej by som chcela povedať, že sme mali viacero posudkov. Ak spomínate konkrétne Medzinárodnú organizáciu práce, môžem dokumentovať list tejto organizácie zo dňa 31. 7. 1997. Je to podporný list Medzinárodnej organizácie práce k tomuto návrhu zákona, o ktorom teraz hovoríme. Máme ďalšie listy z toho obdobia rokov 1996 a 1997 od významných organizácií a inštitúcií. Dokonca máme aj list od pána Gerda Albrachta, ktorý je prezidentom Medzinárodnej asociácie inšpekcie práce a podporuje takúto právnu úpravu.

    Takže ja sa obraciam na odborníkov a dúfam, že tieto stanoviská budú zohľadnené.

    A ešte jednu poznámku by som chcela povedať. Tento návrh, tak ako je predložený, bude podporovať klub HZDS, pretože naozaj si myslíme, že je dôležité, keď už teraz máme otvorenú prístupovú cestu do Európskej únie, aby sme splnili aj podmienky Európskej únie v tejto oblasti.

  • Fakticky ma predbehla pani kolegyňa Keltošová, keď som chcel v určitých momentoch oponovať podpredsedovi Andelovi.

    Je fakt pravda, že ten zákon bol predložený. Prerokoval sa, tak ako hovorila pani Keltošová. Pravdou však je aj to, že na základe týchto nejasností, na základe týchto treníc je oslabená činnosť starostlivosti o ochranu a bezpečnosť pri práci, ktorú pociťujú zamestnanci, ktorú určitým spôsobom zneužívajú aj samotní zamestnávatelia, pretože sami čakajú, či bude nový zákon prijatý, čo nové prinesie. A pri dnešnej hospodárskej situácii jednotlivých podnikateľských subjektov je otázka ochrany a bezpečnosti pri práci jedna z posledných. Aj preto nám možno rastie počet pracovných úrazov, zhoršujú sa pracovné podmienky, ochranné pomôcky a podobne.

    Na rozdiel od pána kolegu Andela si teda nemyslím, že by sme mali návrh zákona oddialiť, jeho prijatie oddialiť, ale naopak, prihováram sa k predkladateľovi i spravodajcovi, aby sme ho prijali, pretože som presvedčený, že v súčasnom období je nutné túto trenicu jednoznačne rozseknúť. Je nutné zvýšiť dohľad nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, je potrebné dať jasný signál, akým spôsobom sa táto problematika, veľmi významná problematika v oblasti ochrany našich zamestnancov bude realizovať.

    Z tohto dôvodu sa prikláňam k tomu, aby sa v prerokúvaní tohto zákona pokračovalo.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Rusnák, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcem stručne reagovať na pána Andela, podpredsedu Národnej rady, ktorý tu hovoril v tej časti, že už taký podobný návrh bol daný do parlamentu, že nebol schválený. Isteže mám takisto informácie, že tento návrh bol schválený jednak vládou, prešiel výbormi Národnej rady Slovenskej republiky a jeden z vtedajších koaličných partnerov, bola to Slovenská národná strana, nepodporila a myslím si, že aj v tomto prípade prevládli nejaké osobné záujmy.

    Takže ja naopak chcem odporučiť, aby sme tento návrh zákona podporili. Nakoniec o chvíľu vystúpim, poviem viac.

    Ďakujem.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Rusnák.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne, kolegovia,

    návrh zákona, o ktorom dnes rokujeme, bol vypracovaný a predložený na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktorá sa s poukazom na kontinuitu koncepcie transformácie sociálnej sféry v Slovenskej republike zaviazala navrhnúť takú právnu úpravu integrovaním inšpekcie práce, na základe ktorej sa vybuduje účinný systém ochrany zamestnancov pri práci a prehĺbi dozornú a poradenskú funkciu štátu v oblasti ochrany práce.

    Schválenie zákona o inšpekcii práce požadovala Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky v rámci dvadsiatich požiadaviek predložených vláde Slovenskej republiky v roku 1999. Návrh zákona prerokovala Rada hospodárskej a sociálnej dohody 27. augusta minulého roku a odporučila ho prerokovať na úrovni vlády. Zároveň navrhla doriešiť zásadný rozpor uplatnený v rámci medzirezortného pripomienkového konania zo strany Úradu bezpečnosti práce týkajúci sa inštitucionálneho usporiadania orgánov inšpekcie práce.

    Dovoľte mi stručne reagovať na výhrady Úradu bezpečnosti práce.

    K prvej oblasti - k vytvoreniu novej štruktúry orgánov inšpekcie práce. Táto predpokladá, že štátnu správu v oblasti inšpekcie práce by mali vykonávať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy aj pre inšpekciu práce, Národný inšpektorát a inšpektoráty práce ako samostatné výkonné orgány inšpekcie práce.

    V zákone sa navrhuje pretransformovať Úrad bezpečnosti práce Slovenskej republiky na Národný inšpektorát práce a inšpektoráty bezpečnosti práce na inšpektoráty práce.

    Pôsobnosť úradu bezpečnosti práce dňom nadobudnutia účinnosti zákona prejde na Národný inšpektorát práce a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v rozsahu ustanovenom zákonom.

    Podľa § 26a zákona číslo 347/1990 Zb. je Úrad bezpečnosti práce v súčasnosti ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky iba pre štátny odborný dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, bezpečnosťou technických zariadení a nad dodržiavaním ustanovených pracovných podmienok. Táto pozícia Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky v štruktúre štátnej správy je neštandardná z pohľadu obdobných kontrolných a dozorných inštitúcií v Slovenskej republike, napríklad energetická inšpekcia, obchodná inšpekcia, inšpekcia životného prostredia, ale i európskych realít.

    Podľa návrhu zákona bude Národný inšpektorát práce a jemu podriadené inšpektoráty práce vykonávať dozornú činnosť v organizáciách na Slovensku a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bude aj v zmysle stanovísk Medzinárodnej organizácie práce a Európskej únie zabezpečovať riadiace, koordinačné a koncepčné úlohy vrátane legislatívy.

    Tento stav, ktorý je obdobne ako v štátoch Európskej únie, predpokladá, že Úrad bezpečnosti práce nebude ústredným orgánom štátnej správy, bude však zachovaná jeho samostatnosť, čo sa týka výkonu dozornej činnosti. Podobný spôsob štruktúry orgánov inšpekcie práce uplatňuje drvivá väčšina z členských štátov Európskej únie, čo okrem iného potvrdil samotný Úrad bezpečnosti práce Slovenskej republiky v materiáli vypracovanom pod názvom Prehľad informácií o inšpekcii práce v štátoch Európskej únie v transformujúcich sa krajinách v ďalších vybraných štátoch sveta.

    Druhá oblasť je strata nezávislosti inšpekcie práce. Návrh zákona rešpektuje nezávislosť výkonných orgánov inšpekcie práce a inšpektorov práce pri dozornej činnosti. V záujme zvýšenia ich nezávislosti, ktoré požaduje článok 6 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 81/1947 a článok 8 ods. 1 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 129/1969, návrh zákona napríklad upravuje jednotlivé oprávnenia a povinnosti príslušných orgánov inšpekcie práce, ustanovuje inštitút vymenúvania a odvolávania inšpektorov práce. Inšpektori práce majú postavenie verejného činiteľa. Návrh zákona upravuje pozíciu inšpektora práce a hlavného inšpektora práce ako odbornú funkciu. Tým, že generálny inšpektor práce ako predstaviteľ Národného inšpektorátu práce nebude na čele ústredného orgánu štátnej správy, prehlbujú sa predpoklady na zvýšenie jeho nezávislosti od zmien vlády, tak ako to požadujú citované dohovory.

    Predkladaným návrhom sa v Slovenskej republike dotvárajú nezávislé orgány, ktoré v súlade s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky umožnia lepšie vykonávanie ústavných práv upravených v článku 36 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky v nadväznosti na jej článok 51. Zároveň sa zakotvuje právny základ potrebný na ratifikáciu Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 81/1947 o inšpekcii práce v priemysle a obchode a Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 129/1969 o inšpekcii práce v poľnohospodárstve.

    Tretia oblasť je nesúlad navrhovaného zákona so spomínanými dohovormi číslo 81 a 129 z pohľadu napĺňania podmienok na vytvorenie integrovanej inšpekcie práce. Integrovanou inšpekciou práce sa podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 81/1947 a článku 6 ods. 1 Dohovoru číslo 129/1969 presadzujú ustanovenia predpisov o pracovných podmienkach a ochrane pracovníkov. Za také sa považujú predovšetkým ustanovenia o pracovnom čase, mzdách, odpočinku v týždni, dovolenke, bezpečnosti, ochrane zdravia a sociálnej starostlivosti, o zamestnávaní žien, detí a mladistvých. V súlade s tým návrh v § 2 ods. 1 písm. a) vymedzuje, že inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, právnych a ostatných predpisov, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, mzdových predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv.

    Uvedené dohovory Medzinárodnej organizácie práce umožňujú vyňať z pôsobnosti inšpekcie práce niektoré určené pracoviská alebo určených pracovníkov verejnej správy. Návrh zákona v § 2 ods. 5 ustanovuje, na ktorých pracoviskách sa táto možnosť aplikuje aj v Slovenskej republike.

    Návrh zákona o inšpekcii práce je v súlade s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce a praxou uplatňovanou v krajinách Európskej únie. Nezávislé orgány inšpekcie práce a samotní inšpektori práce kreovaní v súlade s návrhom zákona vytvoria podmienky na zabezpečovanie a efektívne uplatňovanie a presadzovanie platných právnych predpisov i vtedy, ak sú tieto zámerne porušované a predíde sa tak nepriaznivým dosahom na zamestnancov i zamestnávateľov.

    A k tej poslednej štvrtej oblasti, to je personálna. Na vytvorenie potrebných predpokladov na začatie výkonu inšpekcie práce schváli minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky harmonogram postupu. O spoluprácu pri jeho napĺňaní už v čase pred schválením návrhu zákona požiadal predsedu Úradu bezpečnosti práce, ktorý sa vo svojej reakcii obmedzil iba na návrh zamestnancov do vytvorených pracovných skupín s odkazom na spoluprácu až po prípadnom schválení zákona. V snahe vytvoriť primerané podmienky na zabezpečenie výkonu tých častí inšpekcie práce, ktoré doposiaľ Úrad bezpečnosti práce nevykonáva, ide o komplex výkonu inšpekcie nad dodržiavaním pracovnoprávnych vzťahov, aj náš výbor pre sociálne veci a bývanie v spoločnej správe, tak ako tu bolo predložené o výsledku prerokovania v druhom čítaní, posunul účinnosť zákona v § 2 ods. 1 písm. a) 1. 3. a 4. bod o jeden celý rok.

    Verím, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že podporíte tento návrh zákona, a tým prakticky vyriešime aj problém, ktorý sa tu tiahne už najmenej dva roky, ako tu už bolo konštatované.

    Ďakujem za podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem pánu poslancovi.

    Na jeho vystúpenie sa hlási s faktickou poznámkou pán podpredseda Andel. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Pán podpredseda, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán kolega, ja som pripustil potrebu novely tohto návrhu zákona. Povedali ste, že ďalej nielen vo faktickej poznámke, ale aj vo svojom vystúpení budete na mňa reagovať. Ja som dal niektoré otázky, ktoré podľa môjho názoru mali zásadný význam, zásadný charakter a nejde mi teraz o to, či pred dvoma rokmi sme sa dohodli SNS a HZDS. To sme sa zrejme vo viacerých veciach dohodli. Ale skutočne som dal otázky a verím, že ich zodpovie pán minister, to sú otázky veľmi dôležitého charakteru. Prakticky všetky dozorné orgány zostávajú mimo integrácie. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a Národný úrad práce bez toho, aby dali nejaké finančné prostriedky, ľudí, kapacity a tak ďalej žiadajú od tohto úradu nejaké nové činnosti. Pýtam sa, či bude mať úrad na to, aby tieto nové činnosti bez financií a nových kapacít dokázal zabezpečiť. Alebo naozaj, ako som konštatoval, bude ohrozená bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Prosím, dajte mi uspokojujúce odpovede a ja budem za ten zákon hlasovať. A takisto sa chcem spýtať pána ministra, že nerešpektoval ako spolupredkladateľa Úrad bezpečnosti práce, svojich kolegov z jednotlivých rezortov, čo som spomínal, financie, obrana, vnútro, ale najmä odborové zväzy, Asociáciu zamestnávateľských zväzov. No tak nehnevajte sa, to sú otázky, na ktoré ja by som chcel dostať odpoveď. A takisto mi ide o tú nezávislosť. A je zaujímavé, či už Konfederácia odborových zväzov alebo Asociácia zamestnávateľských zväzov nemala nič spoločné so Slotom a tiež má výhrady proti tomuto návrhu zákona, tak ako mala aj v minulosti. Čiže ak ma presvedčíte, ja s radosťou o tomto návrhu zákona budem hlasovať.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážené dámy a vážení páni,

    pán podpredseda Andel, chcel by som vás ubezpečiť, že práve ochrana pri práci, bezpečnosti pri práci, ale komplexne pri práci je základným zmyslom tohto zákona, a ubezpečujem vás, že sa situácia zlepší a nebude ohrozené zdravie ani bezpečnosť, ani ochrana občanov, zamestnancov pri práci.

    Chcel by som znovu zvýrazniť a chcel by som to aj citovať, že v správe Európskej komisie k prístupovému procesu Slovenskej republiky bolo konštatované, že v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je úplne transponovaná do slovenskej legislatívy len jedna smernica. Potreba ďalšieho legislatívneho pokroku v tejto oblasti je veľmi aktuálna. Medzi rôznymi presadzovacími orgánmi v tejto oblasti acquis je ešte stále nedostatočná koordinácia a spolupráca. Zákon o inšpekcii práce, ktorý by racionalizoval príslušné kompetencie, sa ešte neprijal, čo bráni primeranému presadzovaniu acquis. Takže záver bol taký, že inštitucionálna štruktúra, nedostatok koordinácie medzi orgánmi zodpovednými za presadzovanie predpisov a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú dôvodom na obavy. A práve zotrvávanie na starých, zastaraných predstavách o tom nedobrom výklade dohovoru číslo 81/1947 je jadrom problému určitých skupín, predovšetkým zamestnancov Úradu bezpečnosti práce.

    A to je v tom, že v článku 3 sa v tomto dohovore číslo 81/1947 hovorí, že úlohou systému inšpekcie práce bude a) zabezpečovať presadzovanie právnych ustanovení týkajúcich sa pracovných podmienok a ochrany pracovníkov pri práci, ako sú ustanovenia o pracovnom čase, mzdách, bezpečnosti, zdraví a podotýkam sociálnej starostlivosti, zamestnávania detí a mladistvých osôb a iných súvisiacich záležitostí, pokiaľ takéto ustanovenia presadzujú inšpektori práce. Čiže my týmto zákonom vytvárame integrovanú inšpekciu práce, integrovaných inšpektorov práce, ktorí podľa článku 3 ods. 1 písm. a) napĺňame vlastne tento dohovor z roku 1947.

    Pritom, samozrejme, v článku 6 tohto dohovoru sa hovorí, že inšpektori práce budú verejní úradníci, ktorých postavenie a služobné podmienky zabezpečujú stálosť zamestnania a nezávislosť od zmien vlády a nevhodných vonkajších vplyvov. Keď to úplne zjednodušene poviem, nie je rozdiel medzi tým, že Úrad bezpečnosti práce bude rozpočtovou organizáciou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a rozpočtovou organizáciou vytvorenou ako samostatný úrad v rámci štruktúry ústredných orgánov štátnej správy. Nehovoriac o tom, že je pripravený zákon o štátnej službe, ktorý plne napĺňa tento článok 6, to znamená, že treba chápať tento zákon aj v integrácii s pripraveným zákonom o štátnej službe.

    Samozrejme, ja by som chcel, pán podpredseda Andel, povedať, že do parlamentu predkladá návrh zákona vláda Slovenskej republiky a celý legislatívny proces, na ktorý sa vy vyhovárate, ako prebiehal, vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní za účasti pána predsedu Úradu bezpečnosti práce prijala rozhodnutie, že tento zákon a aj pripomienky, ktoré pán predseda Úradu bezpečnosti práce vo vláde vzniesol, považovala za nedostatočné a nepodložené. Takže vláda Slovenskej republiky sa všetkými pripomienkami zaoberala a dospela k názoru, že sú nepravdivé.

    A chcel by som ešte zvýrazniť jednu skutočnosť. Ako viete, minulý rok už bol v platnosti zákon o tripartite a tripartita je najvyšším orgánom sociálneho dialógu, ktorý dáva stanoviská k základným zákonom o sociálnych otázkach a hospodárskych otázkach. Rada hospodárskej a sociálnej dohody 27. 8., to znamená v auguste, prerokovala návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom prijala taký záver, že súhlasí s predloženým návrhom zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov. To, že potom sekundárne pán Kollár, viceprezident Konfederácie odborových zväzov, podpísal s pánom Demešom jeden papier, ktorý nechal cyklovať, pohybovať medzi poslancami, sa ukázal ako nepravdivý, pretože pán Kollár napísal dňa 21. 10. pánu Mariánovi Mesiarikovi, podpredsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie list, v ktorom konštatuje:

    Vážený pán podpredseda, touto cestou si dovoľujem vás požiadať, aby vo vašom gestorskom výbore Národnej rady Slovenskej republiky pri rozhodovaní o pripomienkach a námetoch pred druhým čítaním k uvedenému zákonu bolo akceptované stanovisko Konfederácie odborových zväzov predložené na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody, ktoré je nadradeným stanoviskom nad spoločným vyhlásením Úradu bezpečnosti práce a Konfederácie odborových zväzov. Aj komisia, na ktorú sa vy odvolávate, je len poradným orgánom Rady hospodárskej a sociálnej dohody a práve Rada hospodárskej a sociálnej dohody, to znamená sociálni partneri prijali jednoznačné stanovisko o tom, ktoré prijali k tomu, že podporujú tento návrh zákona.

    Takže vážené panie poslankyne, vážení poslanci, chcel by som vás opätovne požiadať, aby ste konali tak, ako by bolo správne a podporili tento vládny návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Pýtam sa pani spoločnej spravodajkyne, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Ďakujem pekne.

    Zároveň tak ako sme sa dohodli, budeme hlasovať až o pol siedmej o tomto návrhu. Takže ďakujem spoločnej spravodajkyni aj pánu ministrovi.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 284/1995 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 209/1998 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 353 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 353a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra pán Ladislav Pittner.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    vládny návrh zákona, ktorý je predmetom dnešnej rozpravy, novelizuje niektoré ustanovenia zákona číslo 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov.

    Argumenty, ktoré opodstatňujú potrebu vypracovať návrh, sú podrobne opísané v dôvodovej správe. Napriek tomu mi dovoľte povedať pred prerokúvaním predmetného návrhu zákona niekoľko poznámok.

    Predovšetkým považujem za potrebné poďakovať sa vám za pozornosť, ktorú ste predkladanému návrhu venovali pri prerokúvaní vo vybraných výboroch Národnej rady, a súčasne zaujať stanovisko k niektorým bodom návrhu, ktoré boli predmetom rozpravy vo výboroch. V tejto súvislosti podotýkam, že nie som uzrozumený s pozmeňujúcim návrhom uvedeným v bode 3 spoločnej správy, v ktorom sa navrhuje oproti pôvodne predloženému návrhu zákona formulácia, ktorá považuje za nedovolené strelivo iba strelivo so strelou dodatočne upravenou. Formulácia navrhnutá v spoločnej správe nezaraďuje medzi nedovolené strelivo také strelivo, ktoré bolo už pôvodne vyrobené výrobcom so strelou, ktorou môže byť spôsobený ťažší následok. Zastávam názor, že pri definovaní zakázaného streliva je potrebné brať do úvahy ranivý účinok a poškodenie, ktoré môže strela spôsobiť na živom organizme. Je nemysliteľné a je nad rámec všeobecných podmienok vylučujúcich protiprávnosť konania predpokladať alebo schvaľovať pri každom sebaobrannom použití zbrane smrteľné zranenie útočníka. Vylúčením streliva so strelou skonštruovanou tak, že sa ňou môžu spôsobiť ťažšie následky z nedovoleného streliva, by sa legalizovalo jeho používanie, okrem použitia na poľovné účely aj na účely obranné, t. j. aj proti človeku.

    Návrh uvedený v bode 5 spoločnej správy smeruje nad rámec vládneho návrhu, čo považujem za nesúlad s ustanoveniami zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, nehovoriac o tom, že navrhované znenie § 5 ods. 4 vyznieva ako nepriama novela zákona o registri trestov a v navrhovanom znení poskytuje policajnému útvaru len oprávnenie, ktoré nemusí byť orgánom vydávajúcim odpis z registra trestov akceptované.

    Pokiaľ ide o pripomienky uvedené v bodoch 6, 12 a 13, považujem ich takisto za pripomienky smerujúce nad rámec vládou predloženého návrhu. Stanoviská odborníkov z odboru psychodiagnostiky navyše prezentujú názor, že psychika človeka, teda jeho psychický stav je ovplyvňovaný množstvom vonkajších a vnútorných faktorov, ktoré sa môžu v rôznom čase už s krátkym časovým odstupom prejavovať odlišne. Z uvedených skutočností vyplýva záver, že výsledok psychického vyšetrenia na účely spôsobilosti na držanie, respektíve nosenie zbrane a streliva je málo významný a nemá dlhodobú hodnotu. Podotýkam, že povinnosť podrobiť sa takémuto vyšetreniu bola zo zákona vypustená pri jeho novelizácii v roku 1995, a to práve z uvedených dôvodov.

    Vyjadrujem tiež nesúhlasné stanovisko aj s návrhmi uvedenými v bodoch 7 a 15, ktorými sa navrhuje zakotviť v procese vydávania zbrojného preukazu aj podmienku preukazovať absolvovanie praktického streleckého výcviku. Tento návrh považujem za návrh nad rámec vládneho návrhu zákona. Absolvovanie praktickej streľby a kontrolnej streľby je navyše v súčasnosti nerealizovateľné z dôvodu finančnej náročnosti, keďže pri každej previerke z praktickej streľby by musela byť prítomná skúšobná komisia, ktorá preveruje žiadateľa o vydanie zbrojného preukazu z odborných vedomostí.

    Okrem uvedeného zákon neupravuje spôsob hodnoverného preukazovania absolvovania praktickej alebo kontrolnej streľby v prípade, že by ju žiadateľ absolvoval prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby a neustanovuje ani orgán oprávnený, akceptovateľný doklad o absolvovaní streľby vydať.

    Podmienkou schválenia návrhov uvedených v spoločnej správe vzťahujúcich sa k absolvovaniu vyšetrenia psychickej spôsobilosti a praktických zručností pri streľbe a zaobchádzaní so zbraňou je aj novelizácia vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorá upravuje postup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na držanie alebo nosenie zbraní a streliva a vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorá upravuje rozsah a spôsob vykonania skúšky odbornej spôsobilosti, ktoré však vzhľadom na obsah predloženého vládneho návrhu zákona nie sú jeho prílohou.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na záver vysloviť presvedčenie, že pri prerokúvaní predkladaného návrhu zaujmete k jeho jednotlivým bodom konštruktívne stanovisko a po prerokovaní návrh zákona v intenciách mojich pripomienok schválite.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre obranu a bezpečnosť pánu poslancovi Jánovi Langošovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanoviská gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister,

    dámy a páni,

    dnes výbor per rollam zmenil spoločného spravodajcu. Touto úlohou bola poverená výborom pani poslankyňa Rusnáková, ktorá sa ospravedlnila. Výbor poveril zastupovaním alebo vykonávaním tejto funkcie mňa.

    Dovoľte mi, aby som stručne popísal obsah spoločnej správy, tak ako ju prijal gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, správy k vládnej novele zákona o zbraniach a strelive.

    Dámy a páni, predseda Národnej rady svojím rozhodnutím určil, aby tento vládny návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Tieto výbory prerokovali vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 594, iné výbory o tomto návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor vo svojej správe konštatuje, že do začatia rokovania nedostal žiadne stanoviská od poslancov.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ako sú uvedené v spoločnej správe, tak ako povedal pán predsedajúci, v správe, ktorá nesie číslo tlače 353a.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor sa uzniesol odporučiť hlasovať spoločne a tieto návrhy, ktorých je v spoločnej správe 19, schváliť. Gestorský výbor ďalej odporúča Národnej rade:

    a) podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe, ako ich odporúča gestorský výbor,

    b) podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.

    Prosím, pán predsedajúci, toľko podstata spoločnej správy. Navrhujem, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu. V rozprave žiadam o vystúpenie.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto z pánov poslancov, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne. Pán spoločný spravodajca ako prvý, pán poslanec Duka-Zólyomi. Končím možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Dámy a páni,

    budem stručný. Predkladám tri pozmeňujúce návrhy k tomuto vládnemu návrhu zákona. Dva z týchto pozmeňujúcich návrhov sú veci, ktoré sme si uvedomili, až keď gestorský výbor rokoval o spoločnej správe, teda o stanoviskách určených výborov. Návrhy 15 poslancov máte na laviciach.

    Prvý pozmeňujúci návrh je zmena účinnosti, v doterajšom článku II slová "1. januára" navrhujeme nahradiť slovami "1. apríla".

    Druhý pozmeňujúci návrh je návrhom k § 7 vládneho návrhu zákona. Navrhujeme doterajší text k bodu 12 nahradiť týmto znením. V § 7 doterajšieho ods. 6 sa slová "až 5" nahrádzajú slovami "až 4" a za slovami "3 mesiace" sa bodkočiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová "to neplatí, ak ide o vojenskú knižku a preukaz o neschopnosti na vojenskú činnú službu". Tento pozmeňujúci návrh vlastne z neprávneho znenia robí právne znenie. Je to legislatívnotechnická oprava chybného znenia.

    Tretí návrh je k § 3 bodu 1 vládneho návrhu zákona. Navrhujeme v § 3 ods. 1 vypustiť písm. c). Ide o to, že v tomto odseku sú ako zbrane určené perkusné troj- a viac výstrelové zbrane vyrobené po roku 1890. V podstate praktici hovoria, že perkusná zbraň viac ako trojvýstrelová po prvom výstrele zahalí strelca takým oblakom dymu, pretože perkusné zbrane sú zbrane, ktoré používajú dymovú náplň a po každom výstrele treba alebo po výstrele troch a viacerých striel treba znova nabíjať. Prakticky tieto zbrane sa používajú len na zberateľské účely, a nie je možné ich použiť ako smrtiace zbrane, teda perkusné zbrane s viac ako trojvýstrelovou schopnosťou.

    Navrhujem, pán predsedajúci, aby o týchto troch návrhoch sa pri hlasovaní hlasovalo osobitne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické reakcie.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Duka-Zólyomi.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    v predloženom návrhu zákona ostali určité nedostatky, ktoré neboli odstránené ani počas rokovaní jednotlivých výborov, a tak nie sú upravené ani v spoločnej správe. Preto, vážená Národná rada, predkladám dva pozmeňujúce návrhy.

    Slovenská republika je signatárom dohovoru o vzájomnom uznávaní skúšobných značiek ručných palných zbraní z 1. júla 1969, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 70/1975 Zb. a v zmysle ktorého sa zriadila medzinárodná stála komisia pod skratkou CIP, ktorej je aj Slovenská republika členom a v tomto roku kandiduje aj na jej predsedníctvo. Predložený návrh zákona treba doplniť v súlade s odporúčaniami uvedenej komisie.

    Prvý môj pozmeňujúci návrh je k bodu 35 § 20 ods. 4. V navrhovanom odseku nahradiť text "príslušnej štátnej skúšobni4a)" novým textom "autorizovanej osobe4a)". Poznámka pod čiarou k odkazu 4a) znie: zákon číslo 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Odôvodnenie: Dňom 1. januára 2000 nadobudol účinnosť zákon číslo 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol zrušený zákon číslo 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve v znení neskorších predpisov, a preto nie je možné odvolávať sa na tento zákon.

    Druhý pozmeňujúci návrh je k bodu 35 § 20 ods. 4, doplniť v novom odseku 4 za prvú vetu text tohto znenia: "Policajný útvar vyzve držiteľa zbrane na overenie vždy, ak od posledného overenia uplynula lehota 10 rokov pre krátke guľové strelné zbrane, 15 rokov pre brokové strelné zbrane a 20 rokov pre dlhé guľové strelné zbrane a kombinované strelné zbrane. Odôvodnenie: Pravidelne sa opakujúce overenie zbraní odporúča Stála medzinárodná komisia pre skúšku ručných palných zbraní, ktorej je aj Slovenská republika členom, aby sa týmto spôsobom predchádzalo prípadným zraneniam alebo dokonca usmrteniam osôb, ktoré používajú strelné zbrane. Obdobnú právnu úpravu majú aj v ostatných signatárskych štátoch.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť a prosím o vašu podporu.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou chce reagovať pán poslanec Delinga. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    V súvislosti nie až tak celkom, čo povedal pán poslanec Duka-Zólyomi, ale hlavne s tým, čo povedal pán minister, si dovoľujem navrhnúť na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy tieto body: bod číslo 5, 6...

  • Ale, pán poslanec, vo faktickej poznámke môžete reagovať na predrečníka a nemôžete takýto návrh podať z miesta. Ten istý návrh podá normálne od rečníckeho pultu pán spoločný spravodajca.

  • Ale nepodal tie návrhy, ktoré žiadal pán minister.

  • Takže ak by to tak bolo, tak len zopakujem, že body 6, 7 a body 12 a 13.

  • Ďakujem.

    Na základe § 27 ods. 8 udeľujem slovo pánu spravodajcovi.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, teda dovolím si navrhnúť, aby sa o bodoch spoločnej správy hlasovalo takto: o bode 3 osobitne a spoločne o bodoch 5, 6, 7, 12, 13 a 15, kde pán minister označil tieto návrhy ako návrhy idúce nad rámec vládnej novely zákona, a teda potom spoločne budeme hlasovať o ostatných bodoch spoločnej správy, teda o bodoch 1, 2, 4, 8, 9, 10, 11 a 14.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    vo svojom úvodnom slove som sa vyjadril k tým bodom, ktoré pán spoločný spravodajca navrhuje na osobitné hlasovanie. Nechávam to ešte raz na vašej úvahe. Nejde mi o pseudohumanizmus ani o nejaké pacifistické názory, ale ide mi o to, že naozaj treba rozlišovať medzi človekom a zverom, aj keď ide o útočníka.

    A po ďalšie k návrhu pána Árpáda Duka-Zólyomiho. Prijal by som jeho návrh pod bodom 1 vtedy, keby sme mali autorizovanú osobu, ale my nemáme autorizovanú osobu ustanovenú, máme len príslušnú štátnu skúšobňu. Preto by som prosil, aby ste tento návrh neprijali.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nie. Ďakujem pekne.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Hlasovať budeme tak, ako sme sa dohodli.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení zákona číslo 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 361. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 361a.

    Vládny návrh zákona odôvodní pán minister vnútra.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    vládny návrh zákona, ktorý je predmetom dnešnej rozpravy, novelizuje niektoré ustanovenia zákona číslo 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení zákona číslo 70/1997 Z. z. Dôvody, ktoré dokumentujú potrebu vypracovať návrh, sú podrobne opísané v dôvodovej správe, preto mi dovoľte povedať pred prerokovaním predmetného návrhu zákona len niekoľko poznámok.

    Poznatky získané z viac než štvorročnej aplikácie zákona v praxi poukázali na niektoré nedostatky tých ustanovení, ktoré majú vzťah ku konaniu na úseku povoľovania pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky. Návrh preto novo upravuje napríklad inštitút odstránenia tvrdosti zákona, keďže doterajšie znenie ustanovenia, ktoré odstránenie tvrdosti upravovalo, nekonkretizovalo, v ktorých prípadoch je možné tento inštitút aplikovať.

    V ustanoveniach, ktoré sa týkajú postupov kompetentných orgánov v prípadoch protiprávneho konania cudzinca na území Slovenskej republiky, reaguje ďalej predkladaný návrh na súčasný podiel cudzincov na páchaní protizákonnej činnosti.

    V neposlednom rade je potrebné uviesť, že predkladaný návrh je ďalším krokom v postupnom zosúlaďovaní právneho poriadku Slovenskej republiky s normami práva Európskej únie. Úplné zosúladenie zákonom zastrešovanej problematiky s právom Európskej únie predpokladáme až prijatím nového zákona, ktorého príprava je zaradená vo výhľadovom pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na roky 2000 až 2002.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pred prerokúvaním vládneho návrhu zákona mi dovoľte vysloviť poďakovanie za pozornosť, ktorú ste tomuto zákonu venovali pri jeho prerokúvaní vo vybraných výboroch Národnej rady. Dovoľte mi na záver vysloviť tiež presvedčenie, že pri prerokúvaní predkladaného návrhu zaujmete k jeho jednotlivým bodom konštruktívne stanovisko a jeho schválením v intenciách spoločnej správy výborov Národnej rady prispejete k riešeniu cudzineckej problematiky, ktorá je z celospoločenského pohľadu v súčasnosti veľmi aktuálna.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov a členovi výboru pre obranu a bezpečnosť pánu poslancovi Antonovi Hoffmannovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení zákona číslo 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 361), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 383 zo dňa 1. októbra 1999 pridelil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení zákona číslo 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.

    Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 594. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v tejto spoločnej správe, a preto ich nebudem citovať, máte ich všetci písomne.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať takto: samostatne o bodoch 4, 6 a 9 a tieto neschváliť. Spoločne o bodoch 1, 2, 3, 5, 7, 8 a 10 a tieto schváliť. Upozorňujem, že v predloženej spoločnej správe nie je bod číslo 9 uvedený na samostatné hlasovanie a neschváliť ho, ale došlo iba k technickému nedopatreniu pri prepisovaní, pretože na tej istej strane pod bodom číslo 9 je jasné stanovisko výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Gestorský výbor po prerokovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré dostal, po prvé podľa § 79 odsek 4 zákona o rokovacom poriadku schvaľuje túto spoločnú správu a po ďalšie odporúča Národnej rade

    a) podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe a ako ich odporúča gestorský výbor,

    b) podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi. Žiadam ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto z poslancov, preto sa pýtam, či sa niekto hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Pán poslanec Andrejčák. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vzhľadom na to, že chcem požiadať, aby samostatné hlasovanie bolo aj o bode 8, tak využívam túto formu, aby som nemusel dávať návrh s podpismi. Žiadam o samostatné hlasovanie k bodu 8, to znamená k § 29b.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem.

    Chcem sa len pripojiť k návrhom, ktoré povedal pán spoločný spravodajca, a podporujem aj návrh pána poslanca.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spoločný spravodajca, chcete mať záverečné slovo?

  • Súhlasím s tým, aby sme aj o bode 8 hlasovali samostatne.

  • Ďakujem pekne.

    Hlasovať budeme neskoršie. Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 374 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 374a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister vnútra Slovenskej republiky pán Ladislav Pittner.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážená Národná rada,

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, ktorý teraz prerokúvame, sleduje vykonanie korekcií, ktoré umožnia zefektívniť spoluprácu Policajného zboru s políciami iných štátov, medzinárodnými organizáciami a organizáciami pôsobiacimi na území iných štátov, ako aj v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky umožnia schvaľovanie niektorých vybraných funkcionárov Policajného zboru, prezidenta Policajného zboru a generálneho riaditeľa Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru vládou Slovenskej republiky, tak ako to zakotvuje článok 119 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na to, že doterajšia právna úprava v platnom ustanovení § 20a ods. 1 zákona číslo 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov neoprávňuje snímať daktyloskopické odtlačky cudzincovi, ktorý nebol zaistený, zadržaný, zatknutý alebo obvinený z úmyselného trestného činu, navrhnutým ustanovením zákona sa zakladajú oprávnenia policajta pri zabezpečovaní ochrany štátnej hranice a pri kontrole pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky.

    Ide o oprávnenie policajta snímať daktyloskopické odtlačky cudzincom, ktorým nebolo umožnené prekročenie štátnej hranice na územie Slovenskej republiky, a možno teda dôvodne predpokladať, že sa cudzinec pokúsi o jej prekročenie na inom mieste alebo mimo hraničný priechod. Na účely jednoznačnej identifikácie cudzinca v takýchto prípadoch je navrhovaný postup jediným prostriedkom, ktorým možno cudzinca bez akýchkoľvek osobných dokladov identifikovať.

    Oprávnenie snímať daktyloskopické odtlačky cudzincom sa použije aj v prípadoch, ak ide o cudzincov, ktorým bol zakázaný pobyt na území Slovenskej republiky. Návrh zákona v neposlednom rade precizuje právnu úpravu inštitútu krycích dokladov, ich vydávanie a evidenciu v súlade s pozitívnou právnou úpravou v osobitných zákonoch.

    Návrh novely zákona o Policajnom zbore prerokovala vláda Slovenskej republiky 29. septembra 1999. Návrh novely zákona prerokovali aj určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 594.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe uvedeného odporúčam s predmetným návrhom zákona na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas v intenciách spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre obranu a bezpečnosť pánu poslancovi Jozefovi Tuchyňovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 383 zo dňa 1. októbra 1999 pridelil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 171 o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti.

    Uvedené výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady číslo 594. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ako sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 až 12. Nebudem ich preto čítať.

    Gestorský výbor po prerokovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré dostal, po prvé podľa § 79 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku schválil túto spoločnú správu po druhé odporúča Národnej rade

    a) podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe a ako ich odporúča gestorský výbor. To znamená, aby sme spoločne schválili body číslo 1, 2, 3, 4, 6, 9, 10, 12 a po ďalšie spoločne neschválili body 5, 7, 8, 11. Ďalej výbor odporúča podľa § 79 ods. 4 písm. f) o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že sa nikto z poslancov neprihlásil písomne. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Andrejčák. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo.

    Ide len o použitie tej žiadosti. Bod 8 opäť na samostatné hlasovanie.

  • Áno, evidovali sme váš návrh.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce k tomuto jednému návrhu vyjadriť. Nie. Pán spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem pekne.

    Budeme hlasovať, tak ako sme sa dohodli o pol siedmej.

    Vzhľadom na to, že pri nasledujúcich bodoch, o ktorých by sme mali rokovať, teda bodoch 15, 16, 17 vládny návrh zákona má odôvodniť pán minister pôdohospodárstva, ktorý je v zahraničí, navrhujem, aby sme pokračovali bodom 18, to znamená návrhom, ktorý má odôvodniť pán minister výstavby a regionálneho rozvoja.

    Ďakujem pekne za všeobecný súhlas.

    Takže budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1997 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 461 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 461a.

    Vládny návrh zákona, ako som už povedal, odôvodní minister výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pán István Harna.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1997 Z. z., reaguje na programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa vláda pre oblasť rozvoja bývania okrem iného zaviazala pripraviť legislatívne podmienky a úverovú infraštruktúru tak, aby bola vhodná pre rôzne príjmové skupiny obyvateľstva. Navrhovanou novelizáciou sa zabezpečuje postupné naplnenie tohto cieľa, a to tým, že sa vytvárajú podmienky na poskytovanie štátnej podpory len pre skupiny obyvateľstva, ktoré vzhľadom na svoje príjmy nie sú schopné splniť podmienky na splácanie komerčných bankových úverov.

    Podľa predloženého návrhu podporu z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania možno poskytnúť žiadateľovi, ak mesačný príjem jeho domácnosti neprevyšuje tri a polnásobok životného minima pripadajúceho na jeho domácnosť. Druhým výrazným faktorom zmeny je limitovanie plošného štandardu podporovanej výstavby bytov, čím sa zamedzí poskytovanie štátnej podpory na výstavbu nadštandardných a luxusných bytov. Podporu na výstavbu bytu, respektíve kúpu novostavby bytu v súlade s návrhom novely možno poskytnúť, len ak podlahová plocha bytu v bytovom dome neprevyšuje 80 m2 a podlahová plocha bytu v rodinnom dome neprevyšuje 120 m2. Okrem týchto dvoch hlavných zmien predložený návrh novely zákona obsahuje aj rad ďalších úprav, ktoré smerujú k zlepšeniu systému poskytovania štátnej podpory na rozvoj bývania.

    Za významnú zmenu považujem aj navrhované doplnenie zákona o nový účel poskytovania štátnej podpory, a to na kúpu novostavby bytu. Pod novostavbou sa rozumie byt v bytovom alebo v rodinnom dome, pri ktorom kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť najviac pred dvoma rokmi. Jedným z dôvodov pre túto zmenu je aj snaha pomôcť žiadateľovi pri zabezpečovaní záväzkov tým, že takýto byt môže byť predmetom ručenia za poskytnutý úver. V záujme zabezpečenia obrátkovosti fondu je navrhnuté zrušenie takmer všetkých druhov nenávratných príspevkov, okrem nenávratného príspevku pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím.

    Na splnenie uvedeného cieľa je navrhnutá aj úprava výšky úrokovej sadzby úverov tak, aby reagovala na hospodársku situáciu v štáte. To znamená, že doterajší systém pevnej úrokovej miery sa nahradí systémom úrokovej miery odvodenej od diskontnej sadzby vyhlásenej Národnou bankou Slovenska. Výšku úrokovej sadzby navrhujeme v nariadení vlády Slovenskej republiky v intervale od 40 - 100 percent diskontnej sadzby v závislosti od žiadateľa, účelu podpory a programu rozvoja bývania. Ďalšou zmenou v zákone je zavedenie možnosti udelenia výnimky z poradia žiadosti v prípade živelnej udalosti, keď občan stratí strechu nad hlavou, napríklad povodeň, a po druhé náhrady za už podanú žiadosť, ide o výstavbu bytov v bytovom dome.

    Súčasťou predkladaného materiálu je aj návrh novely nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky číslo 181/1996 Z. z. o programoch rozvoja bývania v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky 105/1997 Z. z., ktoré je vykonávacím predpisom zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania. Toto nariadenie vlády upravuje programy rozvoja bývania, ktorým je nevyhnutné zo strany vlády Slovenskej republiky stanoviť prioritu.

    Novonavrhovaným programom je program výstavby nájomných bytov, nakoľko v poslednom období výrazne stagnuje táto forma výstavby, ktorá v spojení s použitím verejných prostriedkov by mala byť určená na bývanie občanov s nízkymi príjmami.

    Ďalej navrhujeme upraviť regionálny program, v rámci ktorého chceme podporiť výstavbu nájomných bytov určených na bývanie zamestnancov strategických investorov.

    Nariadenie rieši konkrétne výšky poskytovaných podpôr v zmenených rozpätiach vo väzbe na zmeny navrhované v zákone. Ide najmä o zvýšenie limitu na poskytovanie úveru pre mladých občanov z 500 na 600 tisíc Sk.

    Ďalšou súčasťou materiálu je aj novela všeobecne záväzného predpisu, ktorý ustanovuje ďalšie podrobnosti súvisiace s poskytovaním podpory a jej účinnosť pripravujeme tak, aby nadväzovala na účinnosť novely zákona.

    Predmetom schvaľovacieho procesu je však iba návrh novely zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania. Návrhy noviel dvoch uvedených vykonávacích predpisov k predmetnému zákonu sú súčasťou predloženého materiálu iba z dôvodu, aby ste si mohli utvoriť komplexný obraz o postupe pri poskytovaní podpory.

    Predmetný návrh zákona bol dňa 10. novembra 1999 prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky. V priebehu mesiaca január 2000 bol návrh zákona prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré ho odporučili schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Pripomienky legislatívnotechnického charakteru, ktoré v návrhu prevažujú, je možné zo strany ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja akceptovať.

    Podľa pripomienky vecného charakteru v bode 10 je odporučené v § 10 ods. 3 písm. b) podlahovú plochu bytu v rodinnom dome zvýšiť zo 120 m2 na 150 m2 s odôvodnením, že hlavne na vidieku a pri viacdetných rodinách sa pri tejto forme výstavby bude zabezpečovať viacgeneračné bývanie. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že rodinný dom je v stavebnom zákone definovaný ako stavba pre rodinné bývanie s tým, že viac ako polovica podlahovej plochy všetkých miestností je určená na bývanie. Ďalej tento rodinný dom môže mať najviac tri samostatné byty a dve nadzemné podlažia a podkrovie. V nadväznosti na uvedené pri viacgeneračnom bývaní dochádza k vytvoreniu samostatných bytových jednotiek dvoch, prípadne troch bytov, z ktorých je každý byt samostatne uzamknuteľný. V súlade s uvedeným je možné na každý z týchto bytov požiadať o poskytnutie podpory.

    Z uvedeného vyplýva, že zvýšenie podlahovej plochy bytu v rodinnom dome je z dôvodu uspokojovania viacgeneračného bývania neopodstatnené. Stanovenie vyššieho plošného štandardu by zvádzalo k obchádzaniu prvej obmedzujúcej podmienky, t. j. limitu príjmu, a bolo by neúčelné vzhľadom na to, že so zvyšujúcou sa plošnosťou sa zvyšuje aj cena bytu, čo by sa pre dotknutú skupinu obyvateľstva stalo finančne neúnosné. Odporúčam preto, aby nami navrhovaná podlahová plocha bytu v rodinnom dome 120 m2 zostala zachovaná.

    Výbory ďalej žiadali v bode 14 vypustiť písmeno c) z § 11 ods. 10, ktoré upravuje možnosť udelenia výnimky z poradia žiadosti v prípade podpory výstavby bytov určených na bývanie zamestnancov podnikov vytvárajúcich nové pracovné príležitosti. Ministerstvo túto pripomienku akceptuje vzhľadom na podmienku transparentnosti pri poskytovaní podpory.

    Na záver chcem už len poznamenať k námietkam, ktoré v súčasnosti zaznievajú k účinnosti Štátneho fondu rozvoja bývania a charakterizujú ho ako nesystémový prvok, že jeho pôsobenie výrazne ovplyvnilo rozvoj bytovej výstavby. Toto tvrdenie dokumentuje najmä začínanie bytov, keď z počtu 6 443 začínaných bytov v roku 1996 bol v roku 1997 zaznamenaný výrazný nárast na 12 844 začínaných bytov a v roku 1998 tento trend pokračoval 16 857 začínanými bytmi. Nedostatok zdrojov vyčlenených pre Štátny fond rozvoja bývania zo štátneho rozpočtu v roku 1999 má negatívny dosah na vývoj začínaných bytov. K 31. 12. 1999 bolo podľa hlásení krajských úradov začatých 10 704 bytov, to znamená, že bol zaznamenaný cca 36-percentný pokles počtu začínaných bytov v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka.

    Štátny fond rozvoja bývania nemal v roku 1999 k dispozícii dostatočný objem zdrojov, ktoré by stačili na vybavenie vyhovujúcich žiadostí z roku 1998. Preto mu v evidencii zostalo ešte cca 4 770 nevybavených žiadostí z roku 1998. V štátnom rozpočte na tento rok boli na dotáciu pre Štátny fond rozvoja bývania vyčlenené finančné prostriedky vo výške 2,7 miliardy Sk. Toto bude postačovať nielen na pokrytie spomínaného počtu žiadostí, ale aj na začatie prijímania žiadostí o poskytnutie podpory podľa nových podmienok.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Dušanovi Fedoročkovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1997 Z. z., ktorú ste dostali v tlači číslo 461, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1997 Z. z., podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. decembra 1999 číslo 655 po prerokovaní vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Gestorský výbor nedostal do 31. januára 2000 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky pridelený na prerokovanie, odporučili Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť, a to s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v ich uzneseniach. Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem podotknúť, že všetky pozmeňujúce návrhy máte v správe, ktorú ste všetci dostali.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1997 Z. z., vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe schváliť.

    Gestorský výbor odporučil hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v bodoch 1 až 16 tejto spoločnej správy spoločne a odporúča ich schváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu poslanca Dušana Fedoročka informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie z 31. januára 2000 číslo 156.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Musím konštatovať, že sa písomne nikto z poslancov neprihlásil do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Mesiarik. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady,

    vážené poslankyne,

    vážení poslanci,

    chcel by som ako poslanec, ale zároveň aj podpredseda výboru kvitovať zmenu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, ktorá by mala napomôcť to, aby sa tento príspevok dostal tým, ktorí to najviac potrebujú, aby takýto príspevok nemali možnosť čerpať tí, ktorí to nepotrebujú, teda aj tí, čo majú viac ako 30, 40-tisícové príjmy, a aby takýto príspevok neslúžil k tomu, že niekto si bude zlepšovať svoju stavbu tým, že postaví bazén, postaví ďalšie prepychové veci, hoci by sme boli radi, keby každý takéto niečo mohol postaviť.

    Vzhľadom na to k tejto filozofii chcel by som, vážené poslankyne, poslanci, navrhnúť jednu zmenu, a to v bode 11 § 10 ods. 5 tohto návrhu. V tomto odseku sa hovorí, že jednou z veľmi tvrdých podmienok, aby si občan mohol dať žiadosť a vôbec, aby mu vznikla určitá možnosť čerpania tohto fondu je, že jeho príjmy nesmú byť vyššie ako 3,5-násobok životného minima. Ak si to vypočítate, je to 11 tisíc korún aj nejaké drobné. Položme si otázku, kto sa pustí do výstavby, kto sa pustí do kúpy bytu s takýmto príjmom. Nemá jednoducho šancu. Okrem toho musí ručiť aj za návratný príspevok. Chcel by som navrhnúť, vážené poslankyne, poslanci, že by sme tento limit zvýšili na 5-násobok, čo bude v podstate znamenať 16 150 korún príjem na tohto občana, aj to bude problém, s takým platom asi nenavyskakuje pri výstavbe, ale umožnilo by to tým stredným a by som povedal tým slabším vrstvám aspoň si nárokovať na štátny fond. To neznamená, že každý ho bude mať hneď schválený, ale aspoň si ho bude môcť nárokovať.

    Ďakujem. Prosím o podporu.

  • Pán poslanec, musím vás upozorniť, že návrh musíte odovzdať písomne, musíte mať 15 podpisov poslancov. Ak to nemáte, bohužiaľ, tento návrh je irelevantný.

    Na vystúpenie pána poslanca chce reagovať s faktickou poznámkou pán poslanec Dzurák. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Chcel by som podporiť návrh pána poslanca Mesiarika. Myslím si, že skutočne mnoho ľudí si dnes chce aj privyrobiť a zlepšiť príjem aj nadčasmi, aj nejakou inou činnosťou, a keby to bol len 3,5-násobok životného minima, prakticky by sa neoplatilo nejako snažiť sa zarobiť viacej, lebo by potom žiadateľ prišiel o tento príspevok. Tak si myslím, že 5-násobok životného minima by bola taká reálna možnosť a chcel by som poprosiť ctenú snemovňu, aby tento návrh podporila. Rovnako si myslím, že ministerstvo veľmi dobre zvážilo tie štvorcové metre, 80 m2 pre byt a 120 m2 je, myslím si, veľmi optimálne, lebo každým zvýšením metráže by sa, samozrejme, tých bytov možno postavilo menej, aj tak bude problém tých 500, 600 tisíc zvýšenie na tú pôžičku, možnože aj tak bude ešte treba hľadať iné príjmy. Preto by som takisto prosil o podporenie celého zákona.

    Ďakujem.

  • Ešte raz žiadam pána poslanca, aby odovzdal pozmeňujúci návrh aj s podpismi, lebo ináč o tom nemôžeme hlasovať.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, môžete sa vyjadriť v rozprave.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som zaujať stanovisko k návrhu pána poslanca Mesiarika. Podporujem sociálne cítenie, ale informácia je trošku nepresná. Mám tu presný výpočet, totiž tých 11 305 korún je pravda len vtedy, keď rodina je jednočlenná, plnoletá. V prípade dvojčlennej plnoletej rodiny plus nezaopatrené dieťa je 3,5-násobok životného minima 16 415 korún. V prípade trojčlennej rodiny, teda 2 dospelí a 1 nezaopatrené dieťa, je to 24 325 korún. Pri štvorčlennej rodine, plnoletá fyzická osoba, teda 2 plnoleté a 2 nezaopatrené deti, je to 32 235 korún. Takže 5-násobok životného minima vlastne nedáva žiadne sociálne kritérium. Samozrejme, že je na ctenej snemovni, ako bude hlasovať, ale ja by som to neodporúčal, lebo ako hovorím, tých 11 tisíc korún je len v prípade jednočlennej domácnosti.

    Toľko som chcel povedať.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Mali by sme pokračovať hlasovaním.

    Žiadam vážené panie poslankyne, vážených pánov poslancov, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme na základe našej dohody pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu, a to od bodu 10.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, môžete uviesť návrh.

  • Zo spoločnej správy, ktorú ste dostali, vyplývajú pozmeňujúce návrhy, o ktorých budeme hlasovať. Dovolím si predložiť prvý návrh k § 3 ods. 1 písm. e), gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

    Prezentovalo sa 70 poslancov.

    Znovu vyzývam všetky poslankyne a poslancov, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti, aby sme boli uznášaniaschopní.

    Prosím vás, pán spravodajca, uveďte návrh znovu pre poslancov, ktorí len teraz prichádzajú do rokovacej miestnosti, aby vedeli, o čom budeme hlasovať.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy k § 3 ods. 1 písm. e). Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Tento návrh bol schválený.

    Nech sa páči, uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu k § 3 ods. 1 písm. i). Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a budeme hlasovať o druhom bode spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Budeme hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy k § 3 ods. 1 písm. l). Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že aj tento návrh bol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca. Ešte raz sa chcem opýtať, či by sme nemohli o týchto návrhoch hlasovať spoločne, kde je odporúčanie schváliť ich.

  • Práve chcem navrhnúť, aby sme urýchlili proces, keďže gestorský výbor odporúčal všetky pozmeňujúce návrhy v spoločnej správe schváliť. Dávam návrh, aby sa o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré máte v spoločnej správe, hlasovalo naraz. Gestorský výbor všetky návrhy odporúča schváliť.

  • Pán spoločný spravodajca, uveďte aj body podľa spoločnej správy.

  • V spoločnej správe sú to body 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15 a 16. Navrhujem bod číslo 10 vyňať zo spoločného hlasovania.

  • Ešte raz vás prosím, prečítajte, o ktorých bodoch budeme hlasovať naraz.

  • Dávam návrh na spoločné hlasovanie o bodoch 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14, 15 a 16. Gestorský výbor odporúča tieto body schváliť.

  • Nech sa páči, hlasujme o týchto bodoch spoločne. Hlasujeme o bodoch 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14, 15 a 16. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tieto návrhy, ktoré sú obsiahnuté v bodoch 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14, 15 a 16, boli prijaté.

    Nech sa páči.

  • Ďalej navrhujem hlasovať o bode 4 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť. Vypadlo nám to tu z textu.

  • Budeme hlasovať o bode 4 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že aj tento bod 4 bol schválený Národnou radou.

  • Navrhujem hlasovať o bode číslo 10, kde ministerstvo navrhuje tento bod neschváliť, gestorský výbor však odporúča tento bod schváliť.

  • Nech sa páči, budeme hlasovať o bode 10 spoločnej správy. Tento bod odporúča gestorský výbor schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

  • Z rozpravy vzišiel jeden pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Mesiarik. Dávam o ňom hlasovať.

  • Pozmeňujúci návrh k bodu 11 § 10 ods. 5 predloženého návrhu - zmeniť text takto: "Žiadateľovi podľa § 7 písm. a) možno poskytnúť podporu, len ak mesačný príjem žiadateľa osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu 17e) neprevyšuje 5-násobok životného minima vypočítaného pre žiadateľa a osoby, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne." Dávam o tomto predloženom návrhu hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mesiarika.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

  • Pán predsedajúci, to boli všetky predložené návrhy.

  • Pýtam sa vás, pán spoločný spravodajca, aké máte návrhy na pokračovanie prerokúvania návrhu zákona v treťom čítaní, či vás podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa ihneď teraz konalo tretie čítanie o tomto zákone, či máte takéto splnomocnenie.

  • Áno. Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie mi odporučil, aby som odporučil predložený návrh zákona dať do tretieho čítania.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že tento vládny návrh sme postúpili do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Konštatujem, že nie.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1997 Z. z.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    tak ako sme sa dohodli, budeme pokračovať hlasovaniami, a to najprv o bode 10 o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii v znení zákona číslo 116/1998 Z. z.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, pristúpime k hlasovaniu.

  • Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    vážený pán predsedajúci,

    ako prvé je hlasovanie k tlači 369. V spoločnej správe je zmena, ktorú navrhol gestorský výbor aj výbor pre verejnú správu, kultúru a médiá k článku II, kde sa mení účinnosť zákona. V článku II sa slová "1. januára" nahrádzajú slovami "1. marca". Prosím vás, aby ste o tomto návrhu dali hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 104 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Ďakujem.

    Prosím vás, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán spoločný spravodajca, pýtam sa vás, či máte návrhy na pokračovanie prerokúvania zákona v treťom čítaní, či vás podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa ihneď teraz konalo tretie čítanie o tomto zákone.

  • Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, predložte návrh. Je to uznesenie výboru číslo 113. Na základe uznesenia výboru číslo 113 budeme hlasovať o tom, či postúpime tento návrh zákona do tretieho čítania.

    Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh zákona sme postúpili do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku. Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 106 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii v znení zákona číslo 116/1998 Z. z.

    Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi aj vám.

    Budeme pokračovať hlasovaním o vládnom návrhu zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 375).

    Prosím pani spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 375) vyjadrených v ich uzneseniach a uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy odporúča: po prvé hlasovať o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý navrhol vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Gestorský výbor ho neodporúča schváliť.

  • Pani spoločná spravodajkyňa, najprv by sme mali hlasovať o návrhu pána podpredsedu. Pán podpredseda na základe § 83 ods. 1 navrhol vrátiť na dopracovanie tento vládny návrh zákona.

  • Pán predsedajúci, súhlasím s vami, ale je to to isté, ako navrhuje aj výbor pre správu a privatizáciu, je to v spoločnej správe, tak žiadam najprv hlasovať o bodoch v spoločnej správe. A okrem toho nie som si istá, či pán podpredseda Andel mal 15 podpisov.

  • Pani spoločná spravodajkyňa, podľa zákona o rokovacom poriadku nepotrebuje 15 podpisov. Ale vždy sa hlasuje najprv o takomto návrhu.

  • Takže dávam hlasovať o návrhu pána podpredsedu Andela, ktorý navrhol vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na prepracovanie.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme o návrhu pána podpredsedu Andela vrátiť návrh zákona na prepracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 101 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa, uveďte ďalší návrh.

  • Ďalej pokračujem návrhmi zo spoločnej správy, kde gestorský výbor odporúčal dať osobitne hlasovať o návrhu Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v tom istom znení vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh nebol prijatý.

    Nech sa páči, uveďte ďalší návrh.

  • Gestorský výbor navrhuje teraz hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe v bodoch 1 - 12 spoločne a odporúča ich schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu gestorského výboru. Gestorský výbor návrhy odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tieto návrhy boli prijaté.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, o bode 13 už teraz nie je potrebné dať hlasovať, tam išlo o dátum účinnosti, keďže sme v bode 12 schválili účinnosť do 1. júla 2000 a v bode 13 sa navrhuje 1. apríl 2000. Takže netreba dať hlasovať o bode 13.

    To je všetko, ďakujem.

  • Pýtam sa vás, pani spoločná spravodajkyňa, aké máte návrhy na pokračovanie prerokúvania návrhu zákona v treťom čítaní.

  • Pán predsedajúci, bola som splnomocnená výborom podľa § 84 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku predložiť ho do tretieho čítania.

  • Prezentujme sa a zároveň hlasujme o tom, že postúpime návrh zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

    Nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme postúpili do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Konštatujem, že nie je to tak.

    Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 102 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

    Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

    Nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ďakujem spoločnej spravodajkyni za uvedenie hlasovania.

  • Budeme pokračovať hlasovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 284/1995 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 209/1998 Z. z. (tlač 353).

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Langoš, nech sa páči, uveďte hlasovanie.

    Pán poslanec Andrejčák - procedurálny návrh. Zapnite mikrofón pánu poslancovi.

  • Sťahujem požiadavku hlasovať o bode 8 osobitne.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa vás opýtať, ešte máme dve hlasovania, teda o tomto návrhu a o ďalšom návrhu, a potom by sme skončili. To znamená, že by sme rokovali hádam 10 minút po 19.00 hodine. Je všeobecný súhlas? Je všeobecný súhlas, ďakujem pekne.

    Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, uveďte návrhy.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Navrhujem, aby sme najprv hlasovali o bodoch spoločnej správy, a to tak, ako som to navrhol v rozprave. Navrhujem ako o prvom hlasovať samostatne o bode číslo 3 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bode číslo 3 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Tento návrh bol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme spoločne hlasovali o bodoch 5, 6, 7, 12, 13 a 15 spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúčal schváliť v spoločnej správe, ale minister vnútra vyslovil názor, že návrhy v týchto bodoch idú nad rámec vládnej novely zákona o zbraniach a strelive.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch spoločnej správy 5, 6, 7, 12, 13 a 15.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 88 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

    Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

    Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

  • Pán predsedajúci, navrhujem, aby sme ďalej hlasovali spoločne o bodoch 1, 2, 4, 8, 9, 10, 11 a 14 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča tieto body schváliť.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o ostatných bodoch spoločnej správy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

    Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tieto návrhy boli prijaté.

    Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých návrhoch spoločnej správy. V rozprave odzneli štyri návrhy. Tri návrhy som predložil ja. Navrhol som o nich hlasovať osobitne. Navrhujem ako o prvom hlasovať o zmene účinnosti zákona, tak ako som to navrhol v rozprave.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu spoločného spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 83 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Druhý môj návrh, ktorý podporilo 15 poslancov, ktorý som vyslovil v rozprave, je vlastne právna úprava textu. Navrhujem o tom hlasovať.

  • Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 79 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

    Nech sa páči.

  • Tretí môj pozmeňujúci návrh bolo vypustenie písm. c) v odseku 1 § 3.

  • Budeme hlasovať o tomto bode návrhu pána poslanca Langoša. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

    Prezentovalo sa 73 poslancov.

    Žiadam všetky poslankyne a poslancov, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti. Budeme znovu hlasovať o návrhu pána poslanca Langoša. Prezentujme sa a zároveň hlasujme.

    Prezentovalo sa 75 poslancov.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    prerušujem dnešné rokovanie schôdze Národnej rady. Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine hlasovaním o tomto bode a ešte o ďalších prerokovaných návrhoch, o ktorých sme ešte nehlasovali.