• Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otváram ôsmy rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na 26. schôdzi požiadali títo poslanci a poslankyne: pani poslankyňa Kadlečíková, panie poslankyne Malíková, Mušková, Tóthová, podpredseda Národnej rady Bugár, podpredseda Národnej rady Presperín, páni poslanci Andrejčák, Benkovský, Drobný, Gajdoš, Hofbauer, Jasovský, Kandráč, Lexa, Maňka, Topoli, Vrždák a Zelník. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 492. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí, ktoré som dal pod číslom 509.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona prednesie pani ministerka Machová.

    Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Vážený pán predseda parlamentu,

    dámy poslankyne,

    páni poslanci,

    na základe poverenia vlády Slovenskej republiky vám predkladám do prvého čítania vládny návrh novely zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 492).

    Vládny návrh novely zákona bol vypracovaný podľa legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a medzinárodnými dokumentmi a zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Novela zákona má väzbu na zákon o štátnom rozpočte. Po prijatí predmetného návrhu bude vláda môcť určovať, ako využiť časť výnosov z privatizácie štátneho majetku, a to na plnenia vyplývajúce z poskytnutých štátnych záruk za bankové úvery, na splácanie vnútorného a zahraničného štátneho dlhu čiastočným krytím týchto záväzkov. Po tretie na doplnenie zdrojov v systéme financovania zdravotníctva a po štvrté na úhradu časti záväzkov Štátneho fondu cestného hospodárstva prevzatých pri zabezpečovaní financovania projektov realizovaných v spolupráci so zahraničnými inštitúciami.

    Poskytovanie finančných prostriedkov prostredníctvom novo navrhovaných bodov 5, 6, 7 a 8 sa bude realizovať prostredníctvom Fondu národného majetku podľa bežne použitého spôsobu pri vykonávaní príslušných rozhodnutí vlády vydaných na základe bodov 1 až 4 písm. b) ods. 3 § 28 platného zákona o privatizácii v znení neskorších predpisov. Úpravou § 10 sa zabezpečí definovanie, ktorý z privatizačných orgánov bude povinný zverejňovať informácie o predložených privatizačných projektoch podnikov v dennej tlači, pričom sa ustanovuje, že týmto orgánom bude ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku a Fond národného majetku.

    Ďalej sa úpravou tohto ustanovenia v odseku 17 zavádza nový inštitút zmeny rozhodnutia o privatizácii, a to z taxatívne určených dôvodov, pretože doteraz bolo možné rozhodnutie iba zrušiť. Tieto dôvody rieši úprava v § 28 ods. 5 až 8, čím sa zabezpečí nielen vykonávanie zmien, ale aj zrušenie už vydaných rozhodnutí o privatizácii a pôvodne schválených privatizačných projektov tak pred prechodom majetku, ako aj po jeho prechode na Fond národného majetku.

    Vydané rozhodnutia alebo schválené privatizačné projekty bude môcť zmeniť alebo zrušiť vláda Slovenskej republiky, pričom návrhy na zmenu alebo zrušenie týchto rozhodnutí bude predkladať vláde ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku.

    Zmenou znenia písmena c) ods. 1 § 14 sa zabezpečí, aby Fond národného majetku mohol odstúpiť od zmluvy už v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek splátky. Vypustením písmen a), b) a c) ods. 8 a úpravou odsekov 9, 10, 11 § 24 sa rozšíri liberalizácia nakladania s dlhopismi fondu a tieto budú môcť nadobúdať do vlastníctva všetky fyzické a právnické osoby.

    Ďalej novela umožní vypustením odsekov 12 a 13 § 24 použitie dlhopisov na zabezpečenie záväzkov ich majiteľov bez obmedzenia, a to nielen voči fondu, a ich umorovanie a zruší povinnú registráciu osôb oprávnených nadobúdať dlhopis. Úpravou § 28 sa taktiež rozšíria možnosti výkonu kontrolných činností Fondom národného majetku, a to aj v akciových spoločnostiach, ktorých majetkové účasti sú predmetom predaja.

    Rovnako sa úpravou odseku 2 § 46 odstráni rozpor s ústavou ods. 2 v článku 2 a odôvodnením nálezu Ústavného súdu číslo 77/1997 Z. z. v tom splnomocňovacom ustanovení, ktorým sa prekročil právny rámec oprávnení upravených samotným zákonom, čo umožní novelizovať príslušné vykonávacie nariadenia vlády zákona číslo 92/1990 Zb. vo vzťahu k zákonu číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch.

    Novelou sa taktiež zabezpečí legislatívnotechnická úprava nevyhnutne potrebná na umožnenie vydania druhého úplného znenia zákona číslo 92/1991 Zb. podľa splnomocňovacieho ustanovenia daného zákonom číslo 253/1999 Z. z.

    Na základe priameho prerokovania návrhu novely s ministerstvom financií možno konštatovať, že prijatie tohto zákona nebude zakladať akékoľvek požiadavky na štátny rozpočet, ba naopak, použitie výnosov z privatizácie na predmetné účely umožní znížiť výdavky súvisiace s obsluhou štátnych dlhov.

    Návrh zákona, ktorý je predložený, bol prerokovaný aj v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky, Legislatívnou radou vlády a vládou Slovenskej republiky v decembri 1999 a v znení ich pripomienok bol doplnený a upravený o požiadavky a o závery, ktoré vyplynuli z prerokovania v poradných orgánoch vlády.

    Na tomto základe prosím plénum Národnej rady, aby si predmetný vládny návrh novely zákona osvojilo a súhlasilo s jeho prerokovaním v druhom čítaní.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánu poslancovi Šimkovi.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

    vážená pani ministerka,

    vážená snemovňa,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 odsek 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 492), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh (tlač 492) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 31. decembra 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanir.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Preto v zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Prosím, vážený pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu.

    Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa preto, kto sa okrem pána podpredsedu Andela hlási do rozpravy k tomuto návrhu vlády.

    Konštatujem, že nikto z poslancov sa do rozpravy nehlási. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok.

    Pán podpredseda, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážená pani ministerka,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som sa vyjadril k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1990 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 492).

    Po preštudovaní tohto návrhu zákona som prišiel k záveru, že novela zákona zjednodušene nazvaná o veľkej privatizácii je postavená na riešenie jednotlivých situácií, a nie tak, ako by mal fungovať zákon, t. j. všeobecná zákonná platná norma. Čiže účelovosť tohto zákona sa dá chápať ako jednorazová, respektíve použiteľná iba na jedno obdobie s tým, že jej retroaktivita môže mať dosah i na dnešných predkladateľov a schvaľovateľov tejto novely zákona. Zároveň novela zákona sa stavia do konfliktu s viacerými vládnymi vyhláseniami, je v rozpore s vládnym programom a nekorešponduje so stratégiou strednodobého rozvoja predloženého vládou v prvej polovici roku 1999. Aby som bol konkrétny, tak v § 28 ods. 3 písm. b) sa dopĺňa štyrmi bodmi - nechcem ich tu menovať, určite kto sa o to zaujíma, má ich naštudované, ktoré rozširujú spotrebu štátneho sektora a nenapĺňajú vyhlásenia, v ktorých by finančné prostriedky z privatizácie mali rozprúdiť alebo ako sa hovorí naštartovať rozvojové programy. Každý poslanec, ktorý si prečítal tieto štyri body a je dostatočne kritický, musí uznať, že jedným z posledných veľkých finančných prostriedkov, ktoré má k dispozícii vláda v prípade, že budú použité podľa novo navrhovaných bodov, sa neadresne rozplynú a stratia sa bez multiplikačného efektu na hospodárstvo Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne, kolegovia, táto novela zákona nemá ani tri a pol strany, ale svojou povahou môže veľmi negatívne ovplyvniť chod nášho hospodárstva. Zasa budem konkrétny. V § 28 ods. 5 až 8 sa otvárajú možnosti spochybnenia akejkoľvek privatizácie v akomkoľvek čase, respektíve pri chybe, ktorej sa nedopustil podnikateľ, ale ktorej sa dopustil štát alebo Fond národného majetku. Ustanovenia v tomto paragrafe i napriek tomu, že som ja ani moja rodina neprivatizovali, vyvolal vo mne strach. Strach, ako sa to prejaví vo vlastníckych vzťahoch a celom podnikaní na Slovensku. Ako dobre počujete, tento paragraf sa dá retroaktívne uplatňovať v celej šírke privatizácie, podľa tohto zákona má povinnosť privatizačný projekt meniť alebo zrušiť dotyčná inštitúcia.

    Uvediem príklad. Fond národného majetku na základe návrhu zakladateľa sprivatizoval v privatizačnom projekte aj časť poľnohospodárskej pôdy. Poľnohospodárska pôda nie je predmetom privatizácie, pričom táto pôda de facto nie je poľnohospodárska pôda, ale de iure nie je vyňatá z pôdneho fondu, čo bolo povinnosťou zakladateľa. Podnikateľ splnil a plní všetky podmienky, ale chybou predkladateľa sa privatizácia musí zmeniť alebo zrušiť na úkor podnikateľa. To znamená, že podnikateľ, ktorý má všetko splnené, bude potrestaný, lebo štátom riadené zložky urobili chybu, na ktorú podnikateľ nemal možnosť v čase privatizácie jednoducho prísť. Keď si predstavíme paradox tohto tvrdenia a uvedomujeme si, že týchto príkladov by sa dalo uviesť i oveľa viacej, neverím, že pri naplnení litery zákona nebude prebiehať znova privatizácia na podniky sprivatizované od roku 1991 vrátane privatizácie kupónovou metódou.

    Kolegyne, kolegovia, viem, že budete argumentovať, že retroaktívne spochybnenie neprichádza do úvahy. V kontexte celého zákona nejde o nič viac a o nič menej, ako spochybniť a reprivatizovať niektoré projekty. Z niektorých projektov ale môže byť spochybnenie, ako som povedal, vlastne úplne celej privatizácie. Z toho vznikne narušenie podnikania, spochybnenie demokracie, zvýšená zaťaženosť súdov, paralyzácia terajších i budúcich vlastníkov, čím vzniknú veľké alebo môžu vzniknúť veľké národohospodárske škody, ktoré budú mať priamy dosah, ako som povedal, na hospodárstvo, a teda tým aj na obyvateľov tohto štátu. Bolo by sa treba poučiť z chýb, ktoré sa doteraz urobili, len nemôžeme tvrdohlavo presadzovať proste niečo, z čoho môžu skutočne vzniknúť nejaké negatívne dôsledky, a môžeme roztočiť kolotoč, ktorý si neželáme. Najhoršie je, že vládou navrhované riešenie i na tejto schôdzi v súvisiacej tlači číslo 502 a tlače 503 je ešte horšie ako doterajšie riešenie najmä v nižšom príjme z privatizácie.

    Na záver svojho príspevku by som vás chcel vyzvať, aby ste nedávali zámienku na budúci možný revanš, aby sme neotvárali Pandorinu skrinku, aby sme privatizáciu ako celok prestali démonizovať. Čo nebolo v súlade so zákonom, nech sa teda napraví, samozrejme, súhlasím. Ale v tlači 503 tejto schôdze, ako uvádza predkladateľ, do 1. 1. 2000 preveril iba jednu tretinu privatizačných projektov, a preto nemohli vyvíjať normálnu hospodársku činnosť, je to tlač 503 strana 2 ods. 3, prepáčte mi, že nehovorím o tomto zákone, ale toto je nadväznosť. Pri tomto tempe ukončiť teda previerky privatizácie od roku 1994 do konca roku 2001 a potom sa začne vyvíjať hospodárska činnosť, mne sa táto logika nezdá byť normálna, logická. Preto navrhujem, respektíve ja by som dával do pozornosti a, samozrejme, i keď nie som členom výborov, pôjdem do výborov, ktoré budú rokovať o tomto zákone, a navrhol by som doplniť alebo dať do pozornosti členom výboru, ktorí budú o tomto návrhu zákona hlasovať, aby urobili dve opravy, a to, aby sa

    1. v § 28 ods. 3 písm. b) sa doplnilo súvetie o dodatok "po schválení v Národnej rade Slovenskej republiky",

    2. v § 28 v ods. 5 až 7 sa doplnilo slovo "novo schválený", novo schválený privatizačný projekt.

    Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán podpredseda Andel bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa, či sa chce pani ministerka vyjadriť. Nie. Pán spoločný spravodajca. Nie. Ďakujem pekne.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ráno po porade s predsedami poslaneckých klubov sme sa dohodli, že by sme prerokúvali jednotlivé body programu a hlasovali o nich o 12.30 hodine. Ďalej bola predbežná dohoda s predsedami poslaneckých klubov, že dnes by sme rokovali bez prestávky do 14.00 hodiny. Je všeobecný súhlas snemovne s takýmto postupom? Pán poslanec Jarjabek, nesúhlasíte? Nie.

  • Hlasy a šum v rokovacej sále.

  • Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

    vládny návrh zákona o hnojivách.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 484.

    Pán minister pôdohospodárstva Koncoš je už na ceste do rokovacej miestnosti.

    Prosil by som pána ministra, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona odôvodnil.

    Pán minister, máte slovo.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa, že som vás nechal čakať.

    Návrh zákona o hnojivách, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky, predkladám Národnej rade z poverenia vlády.

    Jednou zo základných podmienok stability a prosperity rastlinnej výroby je zabezpečenie harmonickej výživy rastlín, ktorá sa zabezpečuje systematickou starostlivosťou o pôdnu úrodnosť, na ktorej sa podieľajú minerálne, chemické, fyzikálne a biologické vlastnosti. Z agronomického hľadiska je pôdna úrodnosť ovplyvnená množstvom organických látok, pôdnou reakciou a obsahom prístupných živín.

    Základným cieľom zákona o hnojivách je zaviesť do spoločenskej praxe environmentálnu prevenciu v oblasti výživy, čo je okrem iného aj obsahom najnovšieho rozhodnutia Európskeho parlamentu a rady číslo 2179 z roku 1998/EC o politike a činnosti vo vzťahu k životnému prostrediu a k trvale udržateľnému rozvoju. Cieľom je vylúčiť riziká plynúce z používania neoverených hnojív, neodborného hnojenia a z poškodenia kvality poľnohospodárskeho pôdneho fondu ako zložky životného prostredia. Vylúči sa tým aj možná kontaminácia rastlinnej produkcie a ohrozenie zdravia ľudí a zvierat, k čomu účinne prispeje aj nepretržitý celoplošný monitoring kvality využívaného pôdneho fondu, agrochemické skúšanie pôd. Poznanie kvality, respektíve parametrov úrodnosti pôdy je podmienkou zachovania trvalej udržateľnosti pôdnej úrodnosti ako základnej podmienky funkčného agrárneho systému.

    Kontrola kvality hnojív, pôdy a hnojenia sa vykonávala a v súčasnom období ešte vykonáva podľa zákona číslo 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby v znení neskorších predpisov, tiež zákona číslo 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve v znení neskorších predpisov a vyhlášky Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky číslo 55/1982 Zb. o agrochemickom skúšaní pôd.

    Práve z dôvodov zjednotenia kontroly používaných hnojív Európskou úniou a v súlade s cieľmi aproximácie práva predkladáme tento nový vládny návrh zákona o hnojivách Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie. Verím, že po diskusiách vo výbore bude tento zákon nakoniec podporený. Teraz vás však prosím o jeho podporu v prvom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu.

    Dávam teraz slovo poverenému spravodajcovi pánu poslancovi Klemensovi, aby informoval Národnú radu o odporúčaní Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážený pán minister,

    vážené kolegyne a kolegovia,

    vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením číslo 100 z 18. januára 2000.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku teda podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dosahu a vplyvu na štátny rozpočet, ako aj finančného dosahu na rozpočty obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení a návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá taktiež spĺňa predpísané náležitosti.

    Cieľom navrhovaného zákona o hnojivách je prijatie takého legislatívneho predpisu, ktorý upraví a dá do súladu činnosť výrobcov a distribútorov hnojív s užívateľmi pôdy, na ktorú sa hnojivá aplikujú vrátane povinnosti štátnych orgánov na ich kontrolu. Poslaním zákona o hnojivách je udržať kvalitu a bezpečnosť hlavne anorganických hnojív uvádzaných na trh, preverenie ich úžitkových vlastností, ako aj úrovne poskytovaných služieb v oblasti hnojenia a takzvaného agrochemického skúšania pôd. Poznanie parametrov úrodnosti pôdy a jej ovplyvnenie je základnou podmienkou funkčnej rastlinnej výroby a v nadväznosti na ňu celého agrárneho systému.

    Ako spravodajca uvádzam, že predkladaný návrh zákona ustanovuje:

    a) podmienky pre uvádzanie hnojív, substrátov a pôdnych komodných látok do obehu,

    b) registráciu hnojív,

    c) podmienky skladovania a používania hnojív,

    d) podmienky pre agrochemické skúšanie pôdy,

    e) pôsobnosť orgánov štátnej odbornej kontroly nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 511 zo dňa 4. januára 2000 prideliť vládny návrh zákona o hnojivách, ktorý ste dostali ako tlač 484, v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 9. marca 2000 a gestorský výbor ho prerokoval v lehote do 10. marca 2000.

    Pán predsedajúci, žiadam vás, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom. Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som a prosím, aby ste otvorili rozpravu k predmetnému návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím vás, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Do rozpravy som nedostal písomné prihlášky, ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Baco. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci,

    pán minister,

    kolegyne, kolegovia,

    chcem povedať za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko, že budeme hlasovať za to, aby bol tento zákon zaradený do druhého čítania, podporujeme tento zákon a budeme sa v pôdohospodárskom výbore snažiť aktívne prispieť k tomu, aby sa tento zákon ešte v niektorých veciach vyprecizoval, aby bol naozaj kompletne funkčný a aby bol harmonický s legislatívou Európskej únie, ktorá považuje tento zákon za jednu z priorít aproximácie práva Európskej únie a nášho práva. Chcem povedať, že ide o zákon, ktorý je vlastne posledný z toho balíka 17 najvýznamnejších zákonov, ktoré sú, dá sa povedať, základom celkovej harmonizácie našich právnych a normatívnych podmienok s týmito podmienkami, ktoré sú v Európskej únii. Čiže podporujeme ho, budeme zaň hlasovať a budeme aj v ďalšom procese schvaľovania tohto zákona sa snažiť prispieť, pomôcť tomu, aby sa definitívna jeho podoba ešte zlepšila.

    Dovoľte mi, dámy a páni, aby som na druhej strane povedal, že je nám ľúto, že tento zákon, ktorý vlastne bol pripravený už v roku 1998, sa dostáva do parlamentu až po 15 mesiacoch. Je to v rozpore s programovým vyhlásením vlády, je to v rozpore so všetkými predvolebnými sľubmi strán vládnucej koalície, čo na úseku legislatívy chcete urobiť a čo urobíte a ako rýchlo to urobíte. Bežne sme prijímali v tomto parlamente zákony z oblasti pôdohospodárstva ročne okolo 6 až 9 a za minulý rok ani jeden a vlastne teda sa po prvý raz tu zaoberáme normou po 15 mesiacoch, ktorá bola pripravená pred vlastne dvoma rokmi, rokom a pol.

    Chcem poukázať taktiež na to teda, že v minulom roku niektoré kroky, ktoré mali byť legislatívne vyriešené v tomto parlamente, boli aj v pláne práce Národnej rady, aj vlády, aj ministerstva a vlastne sa neplnia, nesplnili sa a musím pri tomto zákone, bohužiaľ, konštatovať, že situácia sa ešte zhoršuje, pretože tie veci, ktoré boli plánované v minulom roku a nesplnili sa, nie sú v tomto roku už ani v pláne práce, ani vlády, ani pôdohospodárskeho výboru. To znamená, že vláda, ministerstvo a vládnuca koalícia upúšťa od tých princípov, ktoré vlastne boli vyjadrené v programovom vyhlásení vlády a ktoré vlastne mali byť naplnením sľubov pred voľbami, ktoré ste dávali voličom. Mám na mysli predovšetkým novelu zákona o poľnohospodárstve, ktorou ste sľubovali, že zabezpečíte valorizáciu, kontinuálnu valorizáciu dotácií do poľnohospodárstva.

  • Hlas z pléna.

  • Prosím? Povedal som k zákonu o hnojivách a teraz hovorím k agrárnej legislatíve. Ak tomu nerozumiete, pán poslanec, tak vám zabezpečím taký malý kurz. Nechcem prekonať rekordy, ale chcem poukázať vám pán poslanec, ktorý sa tak veľmi teraz múdro vyjadrujete o pôde pre médiá, a chcem aj vám páni poslanci z SDĽ hlavne povedať, aby ste si uvedomili, ako pracujete, čo ste to nasľubovali, čo ste si dali do programového vyhlásenia a ako teraz pracujete. Nič ste z toho nesplnili za minulý rok ani to, čo ste mali v pláne práce. Takže ak sa vám to nezdá k veci, aj mne sa zdá od veci, že ste niečo rozprávali pred voľbami, niečo ste si dali do programového vyhlásenia vlády a teraz je skutočnosť úplne opačná, úplne opačná, nie iná, ale opačná. Takže svojím spôsobom mám s vami solidaritu v tom, že je vám to nepríjemné, keď sa o tom rozpráva, ale skutočne chcem povedať, že by som vás chcel povzbudiť, nehovorím to pre nič iné, len to hovorím preto, že vás chcem povzbudiť k tomu, aby ste sa vrátili k tým pôvodným sľubom a zámerom a na tomto zákone chcem preukázať, že zákon, ako je tento, napríklad podporujeme a budeme ho podporovať. Keby to, čo ste boli sľubovali, že by ste boli s tým aj prišli do parlamentu, tak môžete s nami vždy počítať s podporou. Takže nebuďte nervózni, spoľahnite sa na to, že keď budete prichádzať s pozitívnou legislatívou ako v tomto prípade, že vás aj v budúcnosti podporíme. Len vás chcem vyzvať, aby ste sa naozaj vrátili k tomu, čo ste pôvodne sľubovali, a chcem vám dať aj akési ubezpečenie, že môžete rátať pri pozitívnych krokoch s našou podporou.

    Takže dámy a páni, pri druhom čítaní sa zrejme tešíte, že si túto problematiku rozoberieme bližšie, môžem vám to sľúbiť, že sa pripravím a že si prídete na svoje.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán poslanec Delinga s faktickou poznámkou chce reagovať na pána poslanca Baca.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem sa pripojiť k pánu poslancovi Bacovi k tomu vyjadreniu, kde vysvetlil podporné stanovisko, a chcem zvýrazniť, že ide o zákon výsostne odborný, so špecifickým dosahom na rastlinnú výrobu. Pri takýchto rokovaniach nie je nejaká bohatá diskusia, ale treba si uvedomiť, že vlastne tento zákon sa dotýka v konečnom dôsledku spotrebiteľa hlavne z hľadiska ochrany jeho zdravia, z hľadiska preventivity, ale aj ochrany životného prostredia v našom štáte. Aj keď vieme veľmi dobre, že v poľnohospodárstve najmä účinnosť hnojenia je dnes veľmi extenzívna, čiže nízka, že nám pôsobí na hektárové úrody veľmi slabo, ale nemôžeme sa na to dívať len z pohľadu súčasnosti, musíme predsa ísť pre budúcnosť, aby naša pôda bola výkonná, produkčná a aby sme sa tak zaradili medzi popredné krajiny v strednej Európe, kde práve tá úroveň výživy rastlín a úroveň úrodnosti pôdy je dnes a prevyšuje dnes naše poľnohospodárstvo niekoľkonásobne. Ak sa chceme stať skutočne platnými členmi Európskej únie, musíme aj my ísť týmto smerom. A táto legislatíva má k tomu byť prvým krokom.

    Chcem oceniť, že zákon sa pripravoval už aj v minulom volebnom období, je kompaktný a má v sebe a obsahuje v súčasnosti aj ďalšie vyhlášky, tak ako to predpisuje legislatíva, a myslím si, že tu všetci poslanci vidia, aký bude dosah tohto zákona v priamej jeho činnosti. Áno, vo výbore sa budeme tým podrobnejšie zaoberať, takže podporujem to, aby sme sa týmto zákonom vždy zaoberali.

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Chcem sa opýtať pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Oceňujem, že pán poslanec Baco podporuje hlasovanie za to, aby sa tento zákon dostal do druhého čítania, a že aj poslanecký klub HZDS ako opozičný klub bude za to hlasovať. Chcem však zdôrazniť pánu poslancovi, že zákon, ak bol pripravený, ako hovorí pred dvoma rokmi, rovnako ho mohol predložiť on do Národnej rady. Avšak ja som v úvodnom slove povedal, že tu bola nová smernica, rozhodnutie Európskeho parlamentu a rady číslo 2179 z roku 1998/EC o politike a činnosti vo vzťahu k životnému prostrediu a k trvale udržateľnému rozvoju a bolo treba aj v týchto alebo na základe tejto smernice pripraviť nové znenie zákona.

    Chcem tiež ubezpečiť pána poslanca, že ministerstvo pôdohospodárstva v roku 1999 predložilo do vlády a Legislatívnej rade vlády všetky legislatívne normy, ktoré malo v pláne legislatívnych úloh. Je druhou vecou, z akých dôvodov prerokúvanie aj legislatívnych noriem trvá možno o niečo dlhšie, ako by bolo žiaduce. Ale tá časť diskusie, ktorá sa dotýkala plnenia plánu legislatívnych úloh, myslím si, že bola trochu od veci, ale pán poslanec má možnosť iniciovať predloženie alebo teda hodnotiacu správu o plnení plánu legislatívnych úloh z ministerstva pôdohospodárstva do výboru Národnej rady. Ak o to výbor požiada, veľmi rád tejto požiadavke ako minister vyhoviem.

    Ďakujem.

  • Pán spoločný spravodajca si nežiada zaujať stanovisko k rozprave, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu vlády.

    Pristúpime k prerokovaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Bajana na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona číslo 310/1999 Z. z.

    Návrh skupiny poslancov ste dostali ako tlač 487.

    Prosím teraz pána poslanca Bajana, aby návrh uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady číslo 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona číslo 310/1999 Z. z. Ostatná novela tohto zákona z novembra 1999 sa v novom odseku 4 § 3 dotkla prioricity a dĺžky trvania príležitostných trhov. Podľa neho sa príležitostný trh môže uskutočňovať len jedenkrát v mesiaci s dĺžkou trvania jeden deň, tradičný jarmok jedenkrát do roka s dĺžkou trvania najviac tri dni, vianočné a veľkonočné trhy sa konajú raz ročne s dĺžkou trvania najviac 24 hodín.

    Odhliadnuc od pojmovej nevyváženosti tejto úpravy raz príležitostný trh, raz tradičný jarmok, raz vianočný či veľkonočný jarmok, táto úprava obmedzuje oprávnenia obce, nerieši problematiku ochrany spotrebiteľa a obmedzuje záujmy podnikateľov, v neposlednom rade necitlivo zasahuje do celkovej štruktúry obchodu a služieb, pretože nezohľadňuje záujmy väčšiny občanov Slovenska bez frustrácie uspokojovať svoje potreby aj za ceny zodpovedajúce nízkym príjmom.

    Vrátim sa k dosahu predmetného návrhu zákona na mestá a obce. Mám za to, a potvrdili to oficiálnymi reakciami aj moji kolegovia - starostovia a primátori aj v médiách, že obec najlepšie pozná miestne podmienky, a teda má aj najviac informácií na správnu reguláciu predaja a poskytovania služieb na trhových miestach. Nedá sa nespomenúť aj finančná strata, ktorá bola spôsobená takouto úpravou, ktorá v niektorých prípadoch v niektorých mestách bola až sedemmiestna. Nie je teda pravdou tvrdenie vtedajšieho predkladateľa, že nebudú dotknuté príjmy obcí. Navyše obce sú nútené prijímať iné riešenia, ktoré logikou obsahu vzbudzujú počudovanie, ale nie sú v rozpore s týmto zákonom. Pre vašu informáciu typickým príkladom môže byť výrok pána primátora z Trnavy, ktorý začal veľkonočné trhy už vo februári. A nebolo to v rozpore s týmto zákonom.

    Platná úprava rozhodne nemá nič spoločné s ochranou spotrebiteľa. Ak spotrebiteľa nechránia príslušné orgány štátnej správy, odhliadnuc od záujmov záujmových združení spotrebiteľov, potom ho určite neochráni ani znížený počet príležitostných trhov.

    Vážené kolegyne, vymenoval som len niekoľko dôvodov na mnou navrhovanú úpravu predmetného zákona, ktoré by vystihli vypustenie odseku 4 tohto zákona. Tento návrh nemá dosah na štátny rozpočet, ale má výrazný pozitívny dosah na rozpočet miest a obcí. Dalo by sa o tomto návrhu dlhšie diskutovať, ale v tejto komornej atmosfére si vás len dovolím požiadať o posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania s tým, že by sme v druhom čítaní spoločne odstránili niektoré technické nedostatky, ktoré by sa hádam dali odstrániť aj prepisom v čistopise.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi za uvedenie návrhu zákona.

    Dávam teraz slovo pánu poslancovi Hókovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, aby predniesol stanovisko výboru k prerokúvanému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážená Národná rada,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Bajana na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, tzv. živnostenský zákon v znení neskorších predpisov v znení zákona číslo 310/1999 Z. z. ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh (tlač 487) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 21. decembra 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítania.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh pána poslanca Bajana hľadá riešenie na situáciu, ktorá vznikla prijatím zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 310/1999 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

    V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh poslanca v druhom čítaní.

    Prosím vás, vážený pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu pána poslanca Bajana.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím vás, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že písomne som do rozpravy nedostal zatiaľ žiadne prihlášky. Pýtam sa pánov poslancov, či sa hlásia do rozpravy ústne k prerokúvanému návrhu zákona skupiny poslancov. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem pánu poslancovi Bajanovi a pánu spoločnému spravodajcovi Hókovi.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh skupiny poslancov ste dostali ako tlač 477.

    Prosím teraz, aby za skupinu poslancov predniesol uvedený návrh zákona pán poslanec Ištván.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážené dámy,

    vážení páni,

    skupina 11 poslancov Národnej rady vám predkladá návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 477). Reagujeme tak na verejnú objednávku, ktorá je v spoločnosti už niekoľko rokov. Pri príprave novely zákona sme spolupracovali s viacerými občianskymi združeniami, najmä s Mladou demokratickou ľavicou a Občianskym okom. Usilovali sme sa zohľadniť aj pripomienky ďalších organizácií, napríklad Amnesty International a Európskej asociácie študentov práva. Naša, povedzme malá novela zákona o civilnej službe rieši sedem hlavných problémov, na ktoré verejnosť kriticky poukazovala.

    Po prvé. Trvanie výkonu civilnej služby navrhujeme skrátiť na dĺžku o tri mesiace dlhšiu, ako je dĺžka základnej vojenskej služby, t. j. model dvanásť plus tri rovná sa 15 mesiacov. V tejto súvislosti je možné spomenúť odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy z roku 1989 číslo 8, ktorá hovorí, že alternatívna, teda civilná služba by nemala mať trestajúci charakter a jej trvanie by v porovnaní s vojenskou službou malo byť v rozumných limitoch. Súčasne rezolúcia Európskeho parlamentu z roku 1992 číslo A3 25 vo svojom 51. odseku vyzýva, aby "alternatívna služba bola poskytovaná s rovnakou dĺžkou ako vojenská služba tak, aby jej dĺžka nemohla byť považovaná za sankciu alebo odradenie". K tomuto bodu iba pripomínam, že dĺžka civilnej služby na Slovensku je najväčšia zo všetkých krajín Európy. Náš návrh je v kontexte úprav európskych štátov ako bežný štandard.

    Po druhé. Navrhujeme rozšíriť a upraviť okruh organizácií, kde možno civilnú službu vykonávať. Podľa nášho návrhu pôjde o zamestnávateľské organizácie v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb, pri ochrane životného prostredia a pri likvidácii živelných pohrôm. Treba si uvedomiť, že tento okruh zamestnávateľských organizácií musí byť taký, aby nevznikali vážne sociálne problémy spôsobené dlhým čakaním na výkon civilnej služby. Len minulý rok bolo takýchto čakateľov na výkon civilnej služby vyše 8 tisíc.

    Po tretie. Zo zákona navrhujeme stanoviť povinnosť okresných vojenských správ informovať brancov o možnosti vykonať civilnú službu v čase konania odvodu. Takáto povinnosť zo zákona dosiaľ nebola. O tejto skutočnosti by mal byť vedený záznam doložený prezenčnou listinou.

    Po štvrté. Navrhujeme možnosť podať vyhlásenie o odopretí výkonu základnej vojenskej služby pre odvedencov, ktorí majú povolený odklad napríklad zo študijných dôvodov. Takéto vyhlásenie by museli podať do dňa skončenia odkladu. K tomuto doplneniu nás motivovalo aj odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy z 9. apríla 1987, kde sa píše, že: "Predpísať absolútny časový limit v rámci pravidiel posudzovania žiadostí o alternatívnu službu môže byť považované za protichodné k účelom tohto odporúčania. Ak sa uznáva, že odmietnutie vykonania vojenskej služby je založené na konflikte svedomia, vyplýva z toho, že takýto konflikt môže nastať v ktorejkoľvek chvíli života jednotlivca. Dodávam, že kvôli doterajším ustanoveniam zákona sme mali na Slovensku vyše 10 tzv. väzňov svedomia, za čo náš štát kritizovali viaceré medzinárodné organizácie sledujúce dodržiavanie základných ľudských práv.

    Po piate. Navrhujeme upraviť a zjednodušiť spôsob podania a vyhlásenia o odopretí výkonu základnej vojenskej služby, ktoré by sa malo podávať písomne s overeným podpisom.

    Po šieste. Navrhujeme upraviť ustanovenia o následkoch porušenia povinností občana pri výkone civilnej služby, t. j. jednoducho povedané otázky pracovnej disciplíny.

    Po siedme. V prechodných ustanoveniach nášho zákona majú občania, ktorí boli odvedení pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, právo odoprieť výkon základnej vojenskej služby, ak tak spravia do 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

    Naša novela zákona neupravuje prechod kompetencií správy civilnej služby z rezortu ministerstva obrany pod civilný rezort, lebo túto oblasť by mal upravovať nový zákon o civilnej službe, ktorý pripravuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Chápme našu novelu ako prvý krok k náprave problémov, ktoré v tejto oblasti existujú.

    Dámy a páni, týmto vás prosím o podporu nášho návrhu zákona o civilnej službe v prvom čítaní a jeho posunutie do druhého čítania. Za ostatné mesiace som absolvoval niekoľko desiatok rôznych besied na tému novely zákona o civilnej službe, a preto si myslím, že náš návrh je opodstatnený a má širokú podporu verejnosti. Tešíme sa na vecnú diskusiu o našom návrhu vo výboroch Národnej rady a v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Ištván uviedol za skupinu navrhovateľov predmetný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o civilnej službe.

    Teraz dávam slovo poverenému poslancovi pánu poslancovi Ošváthovi, ktorého určil gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, aby predniesol stanovisko k tomuto návrhu zákona.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný poslanecký návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 9. decembra 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona číslo 350/1886 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    otázka úpravy civilnej služby vyvoláva v našej spoločnosti veľa polemík už od jej zavedenia. Stretáva sa tu totiž požiadavka na zabezpečenie obrany štátu s právom odoprieť vojenskú službu z dôvodu presvedčenia alebo vierovyznania. Dôležitá je aj potreba zachovania princípu rovnosti práv a povinností občanov vykonávajúcich vojenskú či civilnú službu. Súčasne platný zákon o civilnej službe zaviedol pre občanov vykonávajúcich civilnú službu neúnosne dlhú povinnosť dvojročnej služby bez nároku na riadne živobytie, plat či miesto. Navyše štát ani nevie zabezpečiť, aby táto služba sa riadne a včas vykonala.

    Presun správy civilnej služby pod ministerstvo obrany spôsobil problémy s povolávaním občanov na civilnú službu, keď z počtu občanov vykonávať ju naozaj vykonáva len polovica pre nedostatok pracovných miest. Situácia v armáde Slovenskej republiky, ktorá už dva roky nedokáže povolávať riadne všetkých odvedencov na výkon vojenskej služby, prakticky znemožňuje efektívnu správu civilnej služby. Tomuto stavu neprospelo ani oklieštenie možností povolávať, respektíve zamestnávať civilkárov v mimovládnych subjektoch. Podľa Amnesty International sa u nás porušujú ľudské práva z dôvodu obmedzenia práva odoprieť základnú vojenskú službu 30-dňovou lehotou. Poukaz je pritom na prípady väzňov svedomia, keď občania nemohli byť zaradení na výkon civilnej služby po zákonnej lehote a boli trestne stíhaní za vyhýbanie sa vojenskej službe. O dôvodoch nutnosti zmeniť súčasný kritický stav je potrebné otvorene hovoriť.

    Pri hľadaní variantov riešení nám pomôže alebo môže pomôcť aj pohľad na úpravu inštitútu civilnej služby vo vyspelých krajinách, kam chce naša spoločnosť smerovať. Tu by som si dovolil porovnať aspoň niektoré príklady. V krajinách Vyšehradskej štvorky je v Českej republike 1,5-násobok civilnej služby, v Poľsku 1,5-násobok, v Maďarsku takisto, zhruba jeden a polnásobok. Obdobne je to aj v krajinách západnej Európy.

    Predkladaný návrh na zmenu zákona o civilnej službe by výrazným spôsobom zmenil podmienky výkonu civilnej služby, spresnil by postup na podávanie vyhlásení o odopretí výkonu vojenskej služby a umožnil by jej výkon vo všetkých zamestnávateľských organizáciách Slovenskej republiky. Domnievam sa, že tento návrh výrazným spôsobom prispieva k demokratizácii výkonu vojenskej služby alternatívnych druhov služieb. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia poslaneckého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, prerokovať v druhom čítaní.

    Vážený pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy, preto sa pýtam pánov poslancov, či sa hlásia do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o návrhu skupiny poslancov.

    Ďakujem pánu predkladateľovi a spoločnému spravodajcovi.

    Ďalším bodom programu mal byť návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane hospodárskej súťaže. Vzhľadom na to, že pán navrhovateľ Maňka požiadal, aby sme nechali ešte čas na dopracovanie a zaujatie stanovísk z niektorých ústredných orgánov štátu, odporúčam, aby sme tento bod prerokúvali ako prvý v utorok, keď budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 26. schôdze.

    Preto navrhujem pristúpiť k pätnástemu bodu programu, ktorým je návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gabriela Palacku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 124/1992 Zb. o vojenskej polícii.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 491. Prosím teraz, aby navrhovateľ pán poslanec Palacka uviedol predmetný návrh zákona. Prosím pána poslanca Palacku, ktorý sa zdržiava mimo rokovacej sály, aby sa dostavil a aby uviedol v pléne Národnej rady návrh zákona, ktorého je navrhovateľom.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku, páni poslanci.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, odporúčam vám, aby sme pristúpili k prerokúvaniu

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).

    Návrh ste dostali ako tlač 426.

    Keďže pán poslanec Palacka, navrhovateľ, musel náhle opustiť Národnú radu a je podľa zistenia na lekárskom vyšetrení, tak by som odporúčal, aby sme použili tento postup.

    Prosím teraz, aby za skupinu predkladateľov návrh zákona odôvodnil navrhovateľ pán poslanec Langoš.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    vážená Národná rada,

    predkladám návrh zákona v mene skupiny poslancov, zákona, ktorý sme nazvali zákonom o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene niektorých zákonov s podtitulom s názvom zákon o slobode informácií. Tento zákon má vykonať prístup každému k právu, ktoré je stanovené v ústave, k jednému z ústavných práv. To právo, právo na informácie ustanovuje článok 26 ods. 1 v treťom oddiele - politické práva ústavy. Odsek 1 hovorí: Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Súčasne v článku 45 ústavy je zaručené právo na informácie, na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. Iné odseky článku 5 upravujú ešte rámce tohto práva. Odsek 4 článok 25 hovorí: "Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné

    1. na ochranu práv a slobôd iných,

    2. bezpečnosť štátu,

    3. verejného poriadku,

    4. na ochranu verejného zdravia a mravnosti."

    A ods. 5 článku 25 ústavy hovorí: "Štátne orgány a orgány územnej samosprávy majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon."

    Naša predloha, náš návrh spája povinnosť štátu poskytovať informácie...

    Podpredseda NR SR P.Hrušovský:

    Prosím pánov poslancov o pokoj v rokovacej sále.

  • ... a upravuje prístup každého podľa ústavy k informáciám, v prvom rade a predovšetkým k informáciám, s ktorými narába štát. Zákon ustanovuje okruh povinných osôb, ktorý sa snaží reagovať na reálnu situáciu, pretože v ústave povinné osoby podľa tohto ústavného práva sú štátne orgány a orgány obecnej samosprávy. Ale predkladatelia majú širší zámer. Umožniť občanom, umožniť každému prístup k informáciám o činnosti štátnych orgánov, orgánov obecnej samosprávy, všetkých osôb, ktoré zasahujú, ktoré majú právo zasahovať do práv a oprávnených záujmov osôb, iných občanov a rovnako aj o informácie o činnosti osôb, ktoré nakladajú s verejnými finančnými prostriedkami. Teda my sme sa usilovali v § 2 predkladaného zákona vymedziť čo najširšie okruh osôb, ktoré majú právo obmedzovať práva a oprávnené záujmy iných alebo ktoré nakladajú s verejnými finančnými prostriedkami, alebo so štátnym majetkom, verejným majetkom.

    V ďalšom ustanovení zákon ustanovuje povinnosť, teda aktívnu povinnosť niektorým ústredným štátnym orgánom, teda vláde, Národnej rade Slovenskej republiky, ústredným orgánom štátnej správy a orgánom obcí a miest aktívne zverejňovať niektoré v zákone vymenované informácie, ktoré občan potrebuje pre svoju orientáciu v zložitom, spletitom organizme štátu a činnosti štátu. Tento zákon - poviem to všeobecnejšie - existuje právna kontinuita s právom a je to fakt, právny fakt, s právom režimu spred roku 1989, ale existuje právna diskontinuita hodnotového systému, ktorý zakladá ústava z roku 1992, Ústava Slovenskej republiky.

    Tento zákon má súčasne ambíciu zasiahnuť napríklad do neverejnosti správneho konania, ktorá bola ustanovená zákonom o správnom konaní, teda správnym poriadkom z roku 1967. Toto zrejme bude jeden z takých bodov diskusie na pôde parlamentu. Rovnako tento zákon ustanovuje sankcie, pretože nielen je to skúsenosť legislatívy Európskej únie, ale je to aj naša skúsenosť z posledných 10 rokov alebo z posledných 6 rokov, že zákon, ktorý ustanovuje povinnosti a súčasne neustanovuje sankcie, je prakticky nevykonateľný. A toto je jedna z takých nových zásad legislatívy alebo práva Európskej únie. Čiže tento zákon stanovuje sankcie.

    V tomto zákone je mnoho, mnoho postupov, ktoré ustanovuje správny poriadok, ustanovených zvláštnym spôsobom. Napríklad zvláštnym spôsobom sú ustanovené opravné prostriedky. Zákon hovorí alebo náš zámer je, aby v druhom konaní alebo druhostupňový opravný prostriedok bol okresný súd. Teda táto žiadosť, žiadosť každého o informácie, o žiadosti sa má rozhodnúť na prvom stupni, teda tam, kde žiadosť je adresovaná. Hovorí sa, sú námietky, že súdy budú zavalené sťažnosťami. Podľa nášho názoru nebude to tak, pretože súd bude rozhodovať iba v tom prípade, ak štátny úradník odmietne poskytnúť informáciu z titulu tajomstva.

    Zákon ustanovuje podľa ústavy, podľa ods. 5 článku 25, i priestor tajomstva, na ktorý sa môže odvolať štátny orgán, a teda dôvod neposkytnutia informácie, s odkazom na zákony, zvláštne zákony, ktoré tieto tajomstvá ustanovujú.

    Chcem požiadať Národnú radu, aby veľmi široká diskusia, ktorá prebieha na stránkach novín, v rozhlase a televízii o tomto princípe, o tomto prístupe občanov k informáciám, bola prenesená na pôdu Národnej rady, na pôdu parlamentu. Chcem poprosiť, aby tento zákon prešiel do druhého čítania, chcem poprosiť, aby sa v druhom čítaní viedla rozsiahla a zásadná diskusia o tomto zámere, aby nakoniec parlament prijal dobrý zákon o slobodnom prístupe k informáciám.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánu poslancovi Langošovi, ktorý za skupinu navrhovateľov odôvodnil návrh zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Teraz dávam slovo pánu poslancovi Oroszovi, predsedovi ústavnoprávneho výboru, aby informoval Národnú radu o odporúčaní, ako prerokúvať návrh zákona v pléne Národnej rady.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní parlamentu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene niektorých zákonov. Ide o parlamentnú tlač číslo 426.

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Konštatovať, že spĺňa aj všetky náležitosti určené v legislatívnych pravidlách by bolo veľmi odvážne. Dovolím si povedať, že v rozpore s legislatívnymi pravidlami je napríklad tá skutočnosť, že návrh zákona obsahuje nepriame novelizácie viacerých významných právnych predpisov, ako je napríklad Občiansky súdny poriadok, Trestný poriadok, Zákonník práce, zákon o správnom konaní, Obchodný zákonník a ďalšie. To nie je v súlade s platnými legislatívnymi pravidlami.

    Čo sa týka vecného hodnotenia návrhu, chcem zdôrazniť, že ide o návrh zákona, ktorého prijatie predpokladá Ústava Slovenskej republiky vo svojom článku 26 ods. 5. Osobne považujem prijatie tohto zákona, ktorý ustanoví jasné podmienky k prístupu občanov k informáciám, za veľmi potrebné. Jeho schválenie by mohlo výraznou mierou prispieť k očiste verejného života a skvalitniť správu vecí verejných. Správa vecí verejných by sa realizovala pod priamou kontrolou verejnosti.

    Diskusia v odborných politických kruhoch o obsahu tohto zákona prebiehala aj za asistencie masovokomunikačných prostriedkov už niekoľko mesiacov pred predložením tohto návrhu do Národnej rady Slovenskej republiky. Aj tento fakt potvrdzuje významný celospoločenský dosah tohto zákona. Pred Národnou radou Slovenskej republiky ako zákonodarným zborom stojí dnes úloha starostlivo posúdiť obsah predloženého návrhu zákona a zaujať k nemu stanovisko k hlasovaniu.

    Podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky máme v podstate štyri možnosti. Odporučiť, aby Národná rada Slovenskej republiky vrátila návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Po druhé možnosť, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona alebo že ho prerokuje v druhom čítaní. Určité vecné výhrady voči návrhu tohto zákona sú obsiahnuté v stanovisku vlády Slovenskej republiky, ktoré máte k dispozícii. Treba upozorniť, že toto stanovisko je negatívne. Napriek tomu, že aj si uvedomujem, že tento návrh zákon obsahuje viacero nedostatkov, budem odporúčať ako spoločný spravodajca, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že tento návrh bude prerokovaný v druhom čítaní. Uvedomujem si určité nedostatky tohto zákona, ale domnievam sa, že legislatívny proces je tu na to, aby sme sa pokúsili tieto nedostatky odstrániť.

    Mojou ďalšou úlohou je navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky lehoty na prerokovanie tohto návrhu v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v gestorskom výbore. Podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady číslo 501 predseda Národnej rady navrhuje, aby sa tento návrh zákona prerokoval vo výboroch v lehote do 9. marca a v gestorskom výbore do 10. marca. Napriek tomuto návrhu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a vzhľadom na nedostatky tohto zákona odporúčam, aby táto lehota bola dlhšia. Myslím si, že je naozaj potrebné, aby sme sa starostlivo v rámci druhého čítania venovali tomuto zákonu a niektoré otázniky, ktoré nesporne sú tam obsiahnuté, ja si myslím, že aj navrhovatelia sú si toho vedomí, sa pokúsili odstrániť. Z toho uvedeného dôvodu odporúčam, aby lehota na prerokovanie tohto návrhu vo výboroch bola určená do 30. apríla a lehota v gestorskom výbore do 7. mája. Tieto lehoty sú navrhované mnou tak, aby bolo možné prerokovať tento návrh zákona v druhom a eventuálne aj v treťom čítaní na májovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďalej odporúčam, aby v súlade s rozhodnutím alebo návrhom predsedu Národnej rady, aby bol tento návrh pridelený všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

    Pán predsedajúci, ďakujem, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Pýtam sa pánov poslancov, či sa hlásia do rozpravy ústne. Pán poslanec Jarjabek, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Zajac, Ivan Šimko.

  • Hlas poslankyne Podhradskej z pléna.

  • Nie sú privilégiá. Bol za mnou pán poslanec Šimko, pani poslankyňa Podhradská, ak chcete vedieť. Je prítomný v rokovacej sále.

    Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Vážený pán predsedajúci,

    dámy a páni,

    návrh zákona o slobodnom prístupe k informáciám alebo ak chcete, ako sa v skratke hovorí tomuto zákonu informačný zákon. Ako vierohodne a príťažlivo pôsobí na prvý pohľad návrh tohto zákona. Na prvý pohľad preto, lebo celospoločenské okolnosti a celospoločenská atmosféra, ktorú diktuje v prvom rade atmosféra v tejto snemovni, hovorí jasne o zbytočnosti a aj o istej neúprimnosti predkladateľov tohto návrhu zákona a teraz nehovorím skutočne o jeho obsahovej stránke. V tejto chvíli ide naozaj o zavádzanie verejnosti v zmysle navodenia atmosféry demokratického, informačne veľmi jednoducho povedané slobodného prostredia. Na jednej strane aká to ústretovosť. Na strane druhej tvrdé zatĺkanie protagonistov tejto snemovne ohľadne informovania svojich kolegov, napríklad v prípade zbavovania imunity poslancov. Ani len tajné informovanie nebola ochotná táto snemovňa odhlasovať, samozrejme, v zhode s príkazmi svojich nadriadených, čiže rozhodovalo sa v tejto snemovni bez toho, aby boli využité všetky informačné zdroje a bolo tak zabránené zhodou okolností práve tými, ktorí sú pod týmto zákonom o slobodnom prístupe k informáciám podpísaní. Jednoducho, vážené dámy, vážení páni, som stratil dôveru v tom zmysle, či to naozaj títo páni poslanci myslia vážne.

    Ďalší príklad. Na jednej strane zákon o slobodnom prístupe k informáciám, na strane druhej snaha o oklieštenie verejnosti o informácie, ktoré im môže sprostredkovať len tento parlament, a o informácie, ktoré im môže sprostredkovať pochopiteľne na veľkú nevôľu súčasnej koalície len opozícia. Na jednej strane zákon o slobode informácií, na strane druhej návrh na prijatie nového rokovacieho poriadku, ktorý zabraňuje tomu, aby verejnosť mohla byť naozaj v plnej šírke informovaná a z každého uhla pohľadu, aj z obsahovej stránky.

    Ďalší príklad. Na jednej strane zákon o slobode informácií, na strane druhej politicky účelové novely napríklad dnes už "smiešne známe demokratické, avšak tvrdo politicky účelové novely o Rade Slovenskej televízie a Rade Slovenského rozhlasu". Taktiež hovorím o tom, akým spôsobom sa kreujú na základe týchto politických noviel dnes už dokonca všeobecne proklamovaných ako politických noviel, akým spôsobom sa kreujú napríklad vedenia jednotlivých redakcií vo verejnoprávnej Slovenskej televízii. Hovorím o tom, ako sa oficiálne hovorí o politických vplyvoch na jednotlivé médiá. Hovorím o tom, ako sú rozdelené sféry vplyvu, nikto sa tomu nebráni, každý o tom hovorí oficiálne. Je to demokratické určite aj v zmysle rozmýšľania tých, ktorí predložili tento zákon o slobodných informáciách.

    Ak tu táto informačná kríza, o ktorej hovorím, bola od roku 1989 alebo ak chcete od roku 1993, a tá kríza tu bola, to si verejne priznajme všetci, ktorí tu sedíme, tak za 16 mesiacov sa táto informačná kríza len prehĺbila. Za 16 mesiacov nenastal v tomto zmysle skutočne žiadny pokrok, žiadne riešenie verejnoprávnej Slovenskej televízie, žiadne riešenie zákona o verejnoprávnej Slovenskej televízii, žiadne riešenie všetkých legislatívnych noriem, ktoré vlastne s týmto súvisia. Dnes už mal byť prijatý zákon o Slovenskej televízii, ktorý bol predložený, ako iste viete, ministerstvom kultúry, a bol veľmi rýchlo stiahnutý z jedného jediného dôvodu. Bol absolútne nekvalitný a aj ministerstvo kultúry si uvedomilo, že jednoducho tento zákon sa môže predkladať len v balíku zákonov, ktoré vlastne riešia celý mediálny, ak chcete vulgárne povedané, trh.

    Stručne zhrnuté a podčiarknuté, informačný zákon je potrebný. O tom skutočne niet pochýb. Má ho každý civilizovaný štát. Predpokladám, že aj Slovenská republika bude mať taký informačný zákon, ako potrebuje. Je potrebný pre normálny chod spoločnosti, avšak som presvedčený, že pokiaľ nepanuje v tomto parlamente ovzdušie tej najtriviálnejšej dôvery, je nevhodné za daných okolností vôbec takýto zákon prijímať. Nutne jedna zo strán nebude dôverovať tej druhej. Preto, lebo, bohužiaľ, vzťahy v tomto parlamente a v prenesenom významne slova vzťahy v tejto spoločnosti sú jednoducho tak vyhrotené, že nikto neverí nikomu.

    Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Podhradská. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Dovoľte mi, aby som zareagovala na vystúpenie pána poslanca Jarjabka a naozaj sa budem usilovať o to, aby som bola stručná. Pán poslanec Jarjabek hovoril o určitom farizejstve, ktoré tento zákon predstavuje. Ja si myslím, že mal absolútne pravdu. Nikto nepochybuje o tom, že Slovensko takýto zákon potrebuje, tak ako ktorákoľvek iná krajina. Ale jednak tento zákon je z legislatívneho hľadiska naozaj veľmi nekvalitne pripravený, k tomu sa zrejme vrátime, ak prejde do druhého čítania. Ale myslím si, že naozaj je to v podstate len jedna strana mince, a prijatím takéhoto zákona v takej podobe, ako ho predložila skupina poslancov, sa nič nevyrieši.

    Aj vystúpenie pána predkladateľa potvrdzuje toto v podstate farizejstvo. Tvrdil, že tento zákon okrem povinností, samozrejme, obsahuje aj sankcie a odvolával sa pritom na trendy v Európskej únii a na to, že v Európskej únii sa presadzuje, aby zákony obsahovali sankcie a majú aj súbor povinností, lebo zákon bez sankcií je absolútne zbytočný a nepotrebný. Zaujímavé je, že tento názor nezdieľal pán poslanec Langoš vtedy, keď ste gumovali sankcie zo zákona o štátnom jazyku pri prijímaní zákona o používaní menšinových jazykov. Keď sme na to vtedy upozorňovali, uškŕňali ste sa. A zrazu sa tu dnes oháňate Európskou úniou a všelijakými európskymi parametrami. Je to naozaj podivuhodné a ja by som to zatiaľ nenazvala nijako inak len farizejstvo, hoci existujú na to aj tvrdšie a možno presnejšie slová.

  • Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som skonkretizovala výhrady Hnutia za demokratické Slovensko voči tomuto zákonu, tak ako ich v prvej časti predniesol pán poslanec Jarjabek. Áno, je pravda, že ústava v treťom oddiele v článku 26 v odseku 2 hovorí, že každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom a tak ďalej, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu, ale zároveň ten istý článok 26 ústavy odsek 4 hovorí, že zákonom možno aj obmedziť, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných. Čiže ja by som to zostručnila, cituje sa v prvej časti predkladaného návrhu zákona ústava, cituje sa článok 26, len treba povedať, že ten má okrem odseku 2 aj odsek 4.

    Podľa informácií vieme, že takýto zákon v Európskej únii má Švédsko, Francúzsko, Holandsko a Česká republika. Ostatné štáty zatiaľ takúto právnu úpravu nemajú. Tým netvrdím, že takýto zákon pre Slovenskú republiku netreba, len treba vychádzať potom z právnych úprav aj iných štátov Európskej únie, do ktorej smerujeme, v ktorej nemajú explicitne takto vyjadrený zákon o slobode, o prístupe k informáciám.

    Chcem povedať ešte jednu vec, že v krátkej alebo nedávnej minulosti tu boli dva rôzne návrhy, jeden bol pána Šimka, druhý bol pána Langoša, čiže si myslím, že je dobrý ten časový odklad, ktorý navrhuje predseda ústavnoprávneho výboru, lebo existuje tretí návrh, a to je návrh ministerstva vnútra. Keby sa tieto tri predlohy zladili, keby tieto tri predlohy sa skoordinovali v legislatívnom procese, aby sme do snemovne dostali potom jednu predlohu, je to jedno, či to bude poslanecký návrh alebo rezortný návrh, ale aby tá predloha zodpovedala aj legislatívnym pravidlám.

    Súhlasím aj s tým, že takýto návrh zákona je potrebný vzhľadom na nedávno prijatý zákon o verejnom obstarávaní. Súhlasíme s tým aj preto, aby napríklad štátne orgány nemohli v budúcnosti svojvoľne vyhlasovať výberové konania, napríklad ako to bolo pri výbere partnera pri privatizácii Slovenských telekomunikácií alebo aj pri výbere sprostredkovateľa na deblokácie ruských dlhov. Takisto súhlasíme s tým, že musia byť sankcie pre úradníka, ak odmietne podľa Zákonníka práce, bude sa to považovať za porušenie pracovnej disciplíny obzvlášť hrubým spôsobom. Treba si len ale ujasniť, do akej miery tento zákon budú prijímať aj iné takzvané verejné alebo verejnoprávne inštitúcie a obce. V tomto nám takisto predkladateľ nepovedal nič konkrétneho.

    Ďalšie výhrady, ktoré máme, sa dotýkajú takisto ústavy článku 26 ods. 4, ktorý nepriamo v tomto návrhu zákona odporuje článku 24 ods. 4 ústavy, podľa ktorého právo slobodne šíriť informácie, ako som povedala, možno vo verejnom záujme obmedziť. Tento návrh zákona je nedostatočný z nášho pohľadu aj preto, lebo nepriamo chce novelizovať ďalšie právne predpisy, ako je občiansky či súdny poriadok, Trestný poriadok, Zákonník práce, Obchodný zákonník a správny poriadok. Myslíme si takisto, že treba zladiť aj niektoré ustanovenia tohto zákona so zákonom o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva a najmä so zákonom o šifrovanej ochrane informácií.

    Na záver by som chcela povedať, že Hnutie za demokratické Slovensko bude podporovať prijatie tohto zákona, nezáleží nám na tom, či to bude predkladať pán poslanec Langoš alebo ministerstvo vnútra, ide nám o kvalitu tohto zákona, preto budeme podporovať novú predlohu alebo upravenú predlohu, tak ako prejde cez ústavnoprávny výbor.

    Ďakujem.

  • Ďalší v poradí v rozprave vystúpi pán poslanec Zajac.

    Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    myslím si, že ako prvú otázku si treba položiť tú najjednoduchšiu, pre koho je vlastne tento zákon. Treba na ňu odpovedať veľmi jednoducho. Je to zákon, ktorý je pre občanov, je to zákon, ktorý je pre verejnosť, pre verejné médiá, a je to zákon, ktorý v politickej oblasti predovšetkým umožňuje omnoho lepší prístup k informáciám, a je to dôležité najmä pre opozíciu, aby mala lepší prístup k informáciám, ako má dodnes. To znamená, že pri politickej diskusii by to mala byť práve opozícia, ktorá by sa mala veľmi výrazne zasadzovať za prijatie takéhoto zákona. Ja by som teda aj očakával, že opozícia, keď sa bude vyjadrovať k tomuto zákonu, bude hovoriť o tom, že ho prípadne možno zlepšiť, ale neviem si predstaviť, že by mohla mať akákoľvek politická opozícia záujem takýto zákon odmietnuť. To po prvé.

    Po druhé. Argumentovať tým, že existuje v tomto parlamente nejaká zlá atmosféra alebo zlé vzťahy, ktoré by znemožnili prijať takýto zákon, myslím si, že by bolo veľmi čudné jednoducho preto, že ide o zákon, a nie o vzťahy v parlamente, a je to možno aj prijatie takéhoto zákona, ktoré by vzťahy v parlamente pomohlo vecne, nie v nejakej emocionálnej rovine, v rovine nejakého osobného napádania, ktorého sme tu dosť často svedkami, ale vo vecnej rovine by pomohlo zlepšiť vzťahy aj v parlamente, aj na verejnosti, aj v médiách a aj medzi obcami.

    Po tretie. Už som o tom hovoril, pre koho je tento zákon. On je predovšetkým pre občanov, pretože robí jeden základný krok a jednu základnú zmenu, ktorá spočíva v tom, že nie je to úrad, ktorý si sám svojvoľne stanovuje, ktorú informáciu môže občanovi podať, ale je to občan, ktorý má právo túto informáciu vyžadovať, a je to úrad, verejná inštitúcia, ktorá mu musí vyjsť v ústrety. Je to základný zmysel tohto zákona a tento základný zmysel zákona treba v každom prípade aj uchovať. A práve náš návrh zákona ide v tomto základnom zmysle. V tomto zmysle je tento zákon moderný, v tomto zmysle je aj nevyhnutý a v tomto zmysle je veľmi dobre, že Slovenská republika sa ním dostala na špičku, na európsku špičku, že nekráča niekde vzadu. Je to ale dané aj tou reálnou situáciou, ktorá na Slovensku existuje. Miera korupcie, miera klientelizmu je taká vysoká, že aj ten nástroj, ktorý ju má umožniť nejakým spôsobom obmedziť, musí byť oveľa silnejší, keď to mám tak povedať, ako v štandardných európskych krajinách, kde možnože neexistuje taká potreba prijatia takéhoto zákona v takejto forme. Teda na Slovensku je to potrebné, to si vynucuje súčasná aktuálna situácia, je potrebné prijať taký zákon, ktorý bude v tejto veci veľmi dôsledný.

    Niekedy treba odpovedať aj na tvrdenie, že tento zákon nepatrí k prioritám, nepatrí k prioritám povedzme Európskej únie. To je možno pravda, ale tento zákon s celou sadou iných zákonov, ktoré zabraňujú klientelizmu a korupcii, by mal byť celkom iste prioritou v Slovenskej republike. Mal by byť prioritný pre každého v Slovenskej republike, kto to myslí s tým slovíčkom, s tým čarovným slovíčkom transparentnosť naozaj dobre. To slovo transparentnosť totiž neznamená nič iné iba to, že občan, verejné médiá, politické strany majú možnosť vidieť verejným inštitúciám na prsty, keď to mám povedať veľmi jednoducho.

    O tom tento zákon je a bolo by veľmi nedobre, keby argumentácia proti tomuto zákonu vychádzala z nejakých osobných animozít alebo z podozrievavosti, že niekto si pripravuje tento zákon pre seba. Určite toto nie je zákon, ktorý je pre jednotlivých poslancov, ktorí ho navrhujú, nie je to zákon len pre vládnu koalíciu, nie je to zákon len pre tento parlament, je to zákon pre všetkých občanov a takto treba k nemu aj pristupovať.

    V tejto súvislosti oceňujem to, čo povedal pán predseda ústavnoprávneho výboru, a najmä stanovisko, ktoré hovorí celkom jasne a jednoducho o tom, že napriek tomu, že tento zákon nie je dokonalý a navrhovatelia nikdy ani netvrdili, že je dokonalý. Treba ho dať na diskusiu v parlamente, treba ho dať do druhého čítania, pretože v procese medzi prvým a druhým čítaním bude dosť času na verejnú diskusiu v parlamente, ale aj verejnú diskusiu mimo parlamentu tak, aby sa tento zákon zlepšil tam, kde ho zlepšiť možno. Myslím si, že je možné prijať aj zmenu termínu do druhého čítania na dlhšie obdobie na to, aby tá diskusia mohla byť úplnejšia a kompletnejšia, nemyslím si však, že je možné odkladať tento zákon. Pokiaľ som pozeral legislatívny plán vlády, hovorí sa, že by mal prísť vládny návrh do parlamentu niekedy v decembri roku 2000, fakticky to môže znamenať v decembri roku 2000 alebo aj neskôr. Ja som presvedčený o tom, že pokiaľ to bude možné a dúfam, že to bude možné, budeme môcť prijať tento návrh zákona v máji, jednoducho čas hrá kľúčovú rolu. Nepokladám teda odkladanie prijatia tohto zákona za dobré práve pre všetky tie problémy, o ktorých som tu hovoril.

    Teda sám za seba, ako poznám tento návrh zákona, ale aj ako poznám už isté legendy a mýty o tomto zákone, som presvedčený o tom, že bude dobré a pozitívne, ak sa dostane do druhého čítania a že aj v tom procese medzi prvým a druhým čítaním bude možné tento zákon nielen zlepšiť, ale bude možno aj vyvrátiť to množstvo mýtov a legiend, ktoré sa okolo tohto zákona už teraz vo verejnej diskusii navrstvili.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sú štyria páni poslanci, posledný pán poslanec Bárdos. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Ja skutočne vo všeobecnej rovine súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Zajac o potrebnosti prijatia takéhoto zákona o informáciách, o potrebnosti tohto zákona pre verejnosť, aby verejnosť bola informovaná, aby verejnosť skutočne mala čo najrýchlejšie všetky informácie. Len viete, v tej praktickej rovine všetko, čo povedal, napríklad popiera jeho hlasovanie o politických účelových novelách o Rade Slovenskej televízie a Rade Slovenského rozhlasu. Proste tu aj pán poslanec Zajac hlasoval za politické novely, ktoré jednoducho bránia v tom praktickom prevedení v konečnom dôsledku občanovi Slovenskej republiky, aby bol informovaný aj z tej druhej strany. Veľmi hovoril, že tento zákon je vlastne pre opozíciu. Preto o tom hovorím, lebo tie jeho praktické kroky naozaj vyvracajú to, čo v tejto chvíli povedal. No a okrem toho ešte jedna nedôvera je tu z mojej strany. Jeden z predkladateľov tohto zákona v parlamente verejne klamal, bol prichytený pri lži a do dnešného dňa sa neospravedlnil.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo.

    Myslím si, že pán poslanec Zajac nemusí spochybňovať záujem opozície na prijatí tohto zákona. Ja som jasne povedala aj v mene klubu HZDS, že budeme podporovať prijatie tohto zákona. Takisto si myslím, že netreba spochybňovať dôležitosť vecnej diskusie o problémoch. Veľmi pochybujem ale v tejto súvislosti, či tak úprimne hlasoval aj pri nedostatku argumentov a informácií, keď sme hlasovali o zbavení imunity Ivana Lexu a Gustáva Krajčiho, pretože my sme nemali žiadne informácie a vtedy nedostatok informácií nikomu neprekážal. Takže tu je ďalšie protirečenie.

    A na záver by som chcela povedať, áno, pán poslanec, tento návrh zákona naozaj nie je prioritou acquis communautaire, a nie je prioritou ani v členských štátoch Európskej únie. Ako som povedala, majú ho len tri členské štáty Európskej únie - Francúzsko, Holandsko a Švédsko, ale ani to by mi neprekážalo. Mne skôr prekáža názor právnikov, konkrétne z ministerstva vnútra, ktorí hovoria, že váš návrh v takej šírke a v takej liberálnej rovine nemá obdobu ani v štátoch Európskej únie. Čiže ja mám obavy z toho, aby sme neboli zase pápežskejší ako pápež, ale držme sa osvedčených modelov, ktoré v Európskej únii fungujú.

    Opozícia, znovu opakujem, pokiaľ tento návrh bude mať aj podporu ústavnoprávneho výboru a ďalších právnikov z koalície, aj z opozície, tento návrh podporí.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Chcem zdôrazniť, že mi neprekáža, že sa uvažuje o prijatí zákona, ktorý by riešil práve takúto oblasť. A myslím si, že naozaj by bol takýto zákon, keby bol kvalitný, prospešný pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Čo mi však prekáža, je to, na čo už upozornil aj pán poslanec Jarjabek.

    Pán poslanec Zajac, úprimnosť vášho záujmu o prijatie takéhoto zákona, respektíve o vytvorenie takého prostredia v Slovenskej republike, ktoré by umožňovalo dobré uplatňovanie takéhoto zákona, by ste mohli potvrdiť tým, ako sa správate v tomto parlamente ako poslanec. Mohli ste to dokázať pri jednotlivých hlasovaniach aj v uplynulých dňoch, napríklad v prípadoch, na ktoré upozorňovala pani poslankyňa Keltošová, keď vám vôbec neprekážalo, že mandátový a imunitný výbor nebol oboznámený so žiadnymi dôkazmi o vine pána poslanca Lexu a jednoducho ste hlasovali tak, ako ste hlasovali, keď vám vôbec neprekážalo, že sa vyšetrovatelia odvolávali na to, že neboli zbavení mlčanlivosti, preto nemôžu predložiť dôkazy a tu zrazu sa idete biť do pŕs a idete tvrdiť, že ako by o tento zákon mala bojovať najmä opozícia, lebo aj pre ňu by bolo dobré, keby takýto zákon bol prijatý.

    Vážený pán poslanec, chcem dúfať, že keď už nie v minulých hlasovaniach, ktoré už v tomto parlamente boli, tak v tých budúcich dokážete, že váš záujem je naozaj úprimný, ako som to už spomínala predtým. Budete mať príležitosť, keď sa napríklad bude prijímať nový rokovací poriadok v tomto parlamente, ktorý, zdá sa, by bolo najlepšie, keby bol vydaný na leukoplaste. Lebo presne "leukoplastový priestor" poskytuje nový rokovací poriadok pre opozíciu...

  • Zaznel zvuk časomiery.

  • Pán poslanec Bárdos.

    Poslanec Gy. Bárdos:

    Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Súhlasím s argumentmi, o ktorých veľmi kvalifikovane hovoril pán Peter Zajac. Miera klientelizmu a korupcie na Slovensku je, žiaľ, taká vysoká, že iba transparentnosť a prístup k informáciám pre všetkých občanov by mohli pomôcť očistiť spoločnosť od spomínaných negatívnych javov.

    Dovoľte mi, aby som ešte veľmi krátko doplnil pána poslanca kolegu Zajaca. Hovoril, že v prvom rade by opozícia mala hlasovať za takýto návrh zákona, lebo to umožní opozícii prístup k informáciám. Doplnil by som to, že vlastne je to pre všetkých občanov bez rozdielu politickej príslušnosti a, samozrejme, keď hovoríme o politike, tak je to úplne jedno, či je to koalícia alebo opozícia. Podľa môjho názoru takáto právna úprava nám veľmi chýba a dosť neskoro prijímame alebo chceme prijať takúto právnu úpravu. Keby sme mali takúto právnu úpravu, tak by sme mali oveľa menej takých káuz, o ktorých, žiaľ, dennodenne čítame v médiách. A čo hovorili aj ostatní k tomu, čo povedal pán kolega Zajac. Nemiešajme tu také veci ako imunita poslancov. Prosím vás, to je iná záležitosť. Sme proti tomu, aby bola taká široká imunita, ako je teraz. Hovoríme o tom, aby každý občan Slovenskej republiky by mohol mať prístup k informáciám. Je tu vytvorený priestor, keď podporíme tento návrh vlády, tento návrh zákona skupiny poslancov a v druhom čítaní bude vytvorený priestor na to, aby sme prijali taký zákon, ktorý bude pre všetkých občanov Slovenskej republiky veľmi dobrý.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Šimko je posledný prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som stručne podporil návrh zákona, aby som podporil to, aby Národná rada rozhodla o posunutí zákona do druhého čítania. Chcem povedať, že tento zákon nepatrí ani tak do kategórie, či je v prospech opozície alebo koalície, on je predovšetkým v prospech občanov Slovenskej republiky, je naplnením článku 26 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá hovorí o práve občanov na informácie a stanovuje komplementárnu povinnosť štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy primerane informovať o svojej činnosti s tým, že túto povinnosť, rozsah tejto povinnosti a spôsob jej napĺňania má stanoviť zákon, ktorý tu doteraz nemáme s výnimkou oblasti životného prostredia, kde existuje zákon na základe aj iného článku ústavy. Je potrebné, aby sme tento zákon mali, lebo inak vlastne toto právo občana zostáva vo vzduchu.

    V podstate ide o to, že súčasný stav a stav, ktorý tu máme mnoho, mnoho desaťročí a ktorý má obrovskú zotrvačnosť z minulosti, podľa ktorého vlastne orgány verejnej moci informujú občanov o svojej činnosti, takpovediac akoby konali akúsi láskavosť, to znamená na základe svojej vôle rozhodujú o rozsahu a spôsobe informovanosti, zmeníme tento režim týmto zákonom tak, že budú informovať na základe zákona. Zákon bude stanovovať podmienky, spôsob informovania, sankcie za porušovanie tejto povinnosti a predovšetkým zákon bude ten, ktorý bude hovoriť o tom, o čom sa verejnosť informovať nebude, pretože to bude mať význam, napríklad ochrana štátneho a služobného tajomstva alebo aj ochrana osobných údajov, na ktorú majú, samozrejme, občania tiež ústavné právo. V tomto zmysle považujem tento zákon za dotvorenie ústavného stavu a za veľmi základnú, za základnú zmenu v postoji medzi občianskou spoločnosťou, občanmi na jednej strane a štátom na strane druhej. Samozrejme, keď hovorím štát, tak tým myslím vôbec orgány verejnej moci vrátane orgánov územnej samosprávy a iných a ďalších orgánov a organizácií, ktoré vykonávajú štátnomocenské oprávnenia. V tomto zmysle si myslím, že filozofia návrhu je veľmi správna a podporujem ju.

    Pokiaľ ide o konkrétne ustanovenia, budeme o tom diskutovať v druhom čítaní. Tu by som chcel povedať, že áno, je pravda, že ministerstvo vnútra sa tiež zaoberalo týmto problémom. Chcem upozorniť, že ministerstvo vnútra nevypracovalo návrh zákona, ale len legislatívne zásady zákona, čo je štádium, ktoré nie je vlastne ani upravené v rokovacom poriadku, je to interný spôsob, ako si vláda upravuje svoju legislatívnu činnosť. Vidím v druhom čítaní dostatočný priestor na to, ak existujú nejaké pochybnosti o niektorých článkoch a ustanoveniach tohto návrhu, aby sme o tom diskutovali, aby sme prijali naozaj dobrý zákon, myslím si, že je to v záujme nás všetkých.

    Na záver chcem povedať, že budem podporovať tento návrh.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi Šimkovi. Bol posledný prihlásený do rozpravy.

    Pán navrhovateľ si žiada vyjadriť sa k rozprave.

    Nech sa páči, máte slovo.

    Prepáčte, ešte sú faktické poznámky. Chcete faktickou poznámkou reagovať na vystúpenie pána poslanca?

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Len veľmi krátko. Aby sme si rozumeli, hovoríme o dvoch veciach. Hovoríme o práve občana na informácie a toto nikto nespochybňuje. Skutočne nikto nespochybňuje, každý si uvedomuje, že takýto zákon je v tejto spoločnosti a v tomto štáte potrebný, ak nie prepotrebný. Aj súhlasím s pánom Bárdosom, keď hovoril o korupcii. Práve skutočne to sú tie veci, pre ktoré tento zákon treba prijať. Ale hovoríme o obsahu tohto zákona a nie vo všetkom z obsahovej stránky môžeme v rámci tohto zákona súhlasiť. To sú dve veci, čiže nepleťme si to.

    A potom ešte jednu malú poznámočku k pánu doktorovi Šimkovi. Pán doktor, vy ako právnik súhlasíte s tým, aby jeden zákon novelizoval päť ďalších?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo.

    Dovoľte mi, aby som najprv uviedol jeden prímer. Agresívna chemikália môže byť liekom, ale môže byť aj jedom. Súčasný stav informačného priestoru na Slovensku je taký, že prevažné vlastníctvo informačných prostriedkov na jednej strane politického spektra absolútne znemožňuje pluralitu názorov a právo na informácie zaručené ústavou sa vlastne stáva veľmi spochybniteľné. Pretože zväčša sa šíria v tomto štáte dezinformácie. Sú to polovičné, účelovo spracované informácie a podobne.

    Ja vôbec nie som prekvapený, že táto skupina poslancov predkladá takýto návrh, pretože pre nich je výhodný. Výhodný dovtedy, kým nebude zákon o masmédiách, kým nebude zákon o prostriedkoch verejnej informácie, aby vyvážil nielen právo na slobodu v poskytovaní informácií, ale aj zodpovednosť za pravdivú informáciu. Pretože v tomto je bieda našej demokracie. Musím povedať, že podčiarkujem ten názor, ktorý sa vyslovil o sankciách tohto zákona, pretože sankcie musí mať každý zákon, ale, bohužiaľ, niekde, kde sa to hodí, sa to uplatňuje, a niekde, kde sa to nehodí, sa to dokonca zo zákona vyčiarkuje. Keď bude platiť tento zákon, ktorý nie náhodou nie je prijatý vo väčšine štátov Európskej únie, pretože spôsobuje veľké problémy - škoda, že predkladatelia nešli po skúsenosti do Čiech, tam by im povedali, v čom je ten problém, dočkáme sa veľmi veľa zaujímavých paradoxov. A určite prijatie takéhoto sólo zákona pomôže iba podpore žltej informácie, bulvárnej informácie, teda polopravde, nepravde, lži a informácie, ktorú nijako inak nemožno nazvať len prostituovanou informáciou.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán poslanec Langoš, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Chcel som byť po vystúpení pána predsedu ústavnoprávneho výboru len stručný. Vo svojom záverečnom slove som sa mu chcel poďakovať za podporu zaradenia tohto zákona do druhého čítania, ale keďže pani tmavovlasá poslankyňa z klubu HZDS - prepáčte, nespomínam si na vaše meno - označila náš zámer za farizejstvo, dovolím si pre milovníkov starých poriadkov a starého režimu, pre ľudí, ktorí osem rokov tu žili vo viere, že štát sú oni a že ľud musí strpieť ich múdre rozhodnutia, prečítať úryvok z nálezu českého Ústavného súdu, ktorý v roku 1993 vydal nález k otázke legality a legitimity v situácii, keď Česká republika i Slovenská republika si ustanovili nový demokratický ústavný režim a súčasne prevzali rovnaký starý právny poriadok po bývalom Česko-Slovensku.

    Ústava nie je založená na hodnotovej neutralite. Nie je len vymedzením inštitúcií a procesov, ale včleňuje do svojho textu i určité regulatívne idey, ktoré vyjadrujú základné nedotknuteľné hodnoty demokratickej spoločnosti. Ústava akceptuje a rešpektuje princíp legality ako súčasť celkovej koncepcie právneho štátu, neviaže však pozitívne právo len na formálnu legalitu, ale výklad a použitie právnych noriem podriaďuje ich obsahovo materiálnemu zmyslu, podmieňuje právo rešpektovaniu základných konštitutívnych hodnôt demokratickej spoločnosti a týmito hodnotami tiež užitie právnych noriem pomeriava. To znamená i pri kontinuite so starým právom hodnotovú diskontinuitu so starým režimom.

    Toto chápanie ústavného štátu odmieta formálnoracionálnu legitimitu režimu a formálny právny štát. Nech už sú zákony štátu akékoľvek, v štáte, ktorý sa označuje za demokratický a proklamuje princíp zvrchovanosti ľudu, nemôže byť žiadny iný režim legitímny ako režim demokratický. To znamená, občania sú suverénni a štát má povinnosti a štát chráni ich práva. To ale znamená prijatie takejto normy. Prijatie takejto normy otvorí, a to je dnes veľmi aktuálne, i kancelárie úradníkov, do ktorých chodia ľudia s kufríkmi peňazí, aby si vynútili zvláštne práva a aby získali čo najviac z verejných finančných prostriedkov.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Ja budem veľmi stručný. Chcem oceniť, že rozprava k tomuto návrhu zákona prebiehala presne v intenciách litery zákona. Bola to všeobecná politická rozprava o podstate zákona. Ak by to tak bolo aj v iných prípadoch, tak zrejme by Národná rada Slovenskej republiky mala oveľa vyššiu dôveru našej spoločnosti.

    V rozprave nezaznel žiaden návrh, ktorý by pozmeňoval môj návrh, ktorý som predložil v rámci spravodajského vystúpenia, teda potom, ako bude Národná rada uznášaniaschopná, dám hlasovať o tom, aby sa návrh presunul do druhého čítania.

    Na margo faktickej poznámky pána poslanca Hudeca chcem zareagovať. Hovoril o tom, že by bolo potrebné hľadať skúsenosti z aplikácie takéhoto zákona v Českej republike. Áno, iste, bolo by to potrebné, ale v Českej republike je účinný tento zákon ešte len 34 dní. Asi tie skúsenosti ešte nie je možné zovšeobecniť.

    Ďakujem pekne.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánu poslancovi Langošovi, pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona, ktorý predkladá skupina poslancov.

    Odovzdávam slovo pánu podpredsedovi Andelovi.

  • Ďalším bodom nášho rokovania bude prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 490. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 502.

    Za skupinu poslancov návrh zákona uvedenie podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Hrušovský.

    Pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda,

    kolegyne, kolegovia,

    dovoľte mi, aby som za skupinu navrhovateľov odôvodnil predložený návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.

    Predložený návrh zákona rieši tri základné okruhy problémov. Po prvé odstránenie prieťahov v trestnom konaní, jeho zrýchlenie a zefektívnenie. Po druhé je to umožnenie prokurátorovi v prípravnom konaní podať opravný prostriedok v prípadoch, keď sudca rozhodne o nevzatí obvineného do väzby. A po tretie návrh sleduje uskutočniť podrobnejšiu a presnejšiu úpravu výsluchu svedka, ktorého totožnosť má byť utajená.

    Dovoľte mi, aby som sa stručne zmienil o jednotlivých dôvodoch tohto návrhu. Účelom je skrátiť samotné trestné konanie, keďže podľa platného právneho stavu o akýchkoľvek námietkach voči nezaujatosti orgánov činných v trestnom konaní rozhoduje nadriadený orgán, čo má za následok neúmerné predlžovanie trestného konania.

    Prax ukazuje, že absolútna väčšina námietok voči nezaujatosti orgánov činných v trestnom konaní, osobitne sudcov, je vznášaná účelovo s cieľom dosiahnuť zmarenie alebo aspoň predĺženie trestného stíhania a tiež vo väzobných veciach dosiahnuť uplynutie väzobnej doby, a tým prepustenie na slobodu.

    Navrhovaná zmena je prevzatá z českého Trestného poriadku. Jej podstatou je, že o námietke voči nezaujatosti rozhoduje dotknutý orgán. Ten však musí zodpovedne zvážiť, či je námietka zaujatosti opodstatnená alebo pokiaľ by na základe sťažnosti nadriadený orgán zaujal opačné stanovisko, malo by to za následok absolútnu neúčinnosť úkonov, ktoré by vylúčená osoba uskutočnila. Keďže sťažnosť proti rozhodnutiu o vylúčení nemá odkladný účinok, jej podanie nemá vplyv na dokončenie prebiehajúceho úkonu trestného konania, a to, samozrejme, pod podmienkou, že orgány, ktorého sa námietka zaujatosti týka, ju bude považovať za neopodstatnenú.

    Druhý okruh problémov, ktoré si kladie skupina navrhovateľov riešiť, je umožnenie prokurátorovi v prípravnom konaní podať opravný prostriedok v prípadoch, keď sudca rozhodne o nevzatí obvineného do väzby. Navrhovaná zmena má za cieľ umožniť v prípravnom konaní prokurátorovi podať opravný prostriedok v prípadoch, keď sudca rozhodne o nevzatí obvineného do väzby. V tomto prípade sa umožní prokurátorovi podať sťažnosť, ale len ihneď po vyhlásení rozhodnutia. Pritom sťažnosť nebude mať odkladný účinok, t. j. obvinený sa bude musieť prepustiť na slobodu.

    Ak prokurátor podá sťažnosť proti rozhodnutiu o nevzatí obvineného do väzby, sudca má povinnosť predložiť vec na rozhodnutie krajskému súdu ihneď. Krajský súd má povinnosť rozhodnúť o sťažnosti do piatich pracovných dní na verejnom zasadnutí, čím sa umožní obvinenému vyjadriť sa k veci. Termín verejného zasadnutia oznámi prokurátorovi obvinenému a jeho obhajcovi sudca, ktorý rozhodol o nevzatí obvineného do väzby z dní vopred určených v rozvrhu práce súdom príslušným na rozhodnutie o sťažnosti.

    A nakoniec si novela za cieľ kladie potrebu podrobnejšie a presnejšie upraviť výsluch svedka, ktorého totožnosť má byť utajená. V tomto prípade je potrebné vylúčiť možnosť uskutočniť konfrontáciu, tak ako je to v prípade agenta ohrozeného a chráneného svedka. Tiež sa ustanoví, že na výsluchu takéhoto svedka alebo agenta, ktorý sa uskutoční mimo pojednávacej miestnosti v záujme ochrany týchto osôb, sa zúčastní náhradný sudca, čím sa zabezpečí legálnosť úkonu.

    Ďalej sa návrhom zákona riešia niektoré ďalšie problémy súvisiace najmä s aplikačnou praxou.

    Chcem na záver povedať, že navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona neprinesie žiadne zvýšené nároky na štátny rozpočet.

    Predložený návrh zákona prerokovala Legislatívna rada vlády, ako aj vláda Slovenskej republiky, ktorá odporúča po zapracovaní pripomienok z legislatívnej rady vlády a rokovania vlády Slovenskej republiky predmetnú novelu Trestného poriadku schváliť.

    Chcem vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci požiadať o vyjadrenie vášho kladného stanoviska k tomuto predloženému návrhu zákona a žiadam vás, aby ste odporučili tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi Národnej rady za uvedenie návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, pánu poslancovi Gašparovičovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Pani kolegyne, páni kolegovia,

    počuli ste slová predkladateľa k tlači 490, k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom. Teda ide o Trestný poriadok. Tak ako povedal predkladateľ, ide tu o niektoré skutočnosti, ktoré, dá sa povedať, že ozaj smerujú k zrýchleniu trestného procesu, najmä prípravného konania, teda konania pred rozhodovaním na hlavnom pojednávaní na súde.

    Konštatujem, že z formálnoprávnej stránky sú náležitosti podľa § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku splnené. Zákon má aj stanovisko z ministerstva financií a doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie. Nedá sa povedať, že ide o zákon, ktorý by bol nejako prioritný z tohto pohľadu. Na druhej strane sa zaoberá niektorými skutočnosťami, ktoré v trestnom konaní dnes môžu byť najmä po novelách, ktoré Trestný poriadok zaznamenal v poslednom období, aj prijateľné. Napriek tomu si myslím, že ide do dosť tvrdého zásahu v zmysle vzťahu občan - vyšetrovateľ - občan - prokurátor a obmedzenie osobnej slobody.

    Keďže ide len o prvé čítanie, nebudem rozoberať konkrétnosti. Zostanem pri takom zhodnotení, respektíve informovaní, ako to predo mnou urobil pán predkladateľ, kde vám chcel len povedať, že ide v niektorých prípadoch o návrh na odstránenie prieťahov v trestnom konaní, malo by sa zrýchliť a zefektívniť, kde sa umožňuje prokurátorovi v prípravnom konaní podať opravný prostriedok tam, kde sa rozhoduje o vzatí do väzby a úpravu výsluchu svedka, ktorého totožnosť má byť utajená. Najmä pokiaľ ide o rozhodovanie prokurátora a možnosti podať opravný prostriedok proti výroku sudcu o tom, že nie je podozrivý, respektíve obvinený, v tomto prípade vzatý do väzby, je niekedy diskutabilná.

    Treba sa zamyslieť aj nad tým, či sa neprelomí ústavná zásada, pokiaľ ide o 24 hodín, či to nie je potrebné riešiť inou formou. Napriek tomu, keďže ide o prvé čítanie, z rozhodnutia ústavnoprávneho výboru odporúčam, aby tento návrh zákona bol prijatý do prvého čítania s tým, aby ústavnoprávny výbor bol zaviazaný, keďže ide o novelu, ktorá sa týka najmä orgánov spravodlivosti, prokuratúry, advokácie, aby tieto orgány boli vyzvané k vyjadreniu sa k obsahu tohto zákona a takisto aby bola požiadaná právnická fakulta, respektíve právnické fakulty o vyjadrenie k tejto novele.

    Z tohto titulu navrhujem, aby ste pani kolegyne, kolegovia odsúhlasili zákon do druhého čítania s lehotami, a to, aby ho ústavnoprávny výbor prerokoval v lehote do 10. apríla a jednotlivé výbory do 9. apríla. Ide o Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva s tým, že gestorským výborom by bol ústavnoprávny výbor.

    Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem pánu poslancovi Gašparovičovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Dámy a páni, teraz otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa vás, či sa niekto hlási ústnou formou. Ak to tak nie je, uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.

    Vyhlasujem zároveň rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána podpredsedu Hrušovského, či sa chce vyjadriť k vystúpeniu spravodajcu. Nie.

    Pán navrhovateľ, pán spravodajca, ďakujem vám.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, boli sme dohodnutí, že budeme hlasovať o jednotlivých prerokovaných bodoch o pol dvanástej. Ešte máme jeden návrh skupiny poslancov, ktorý predkladá pán poslanec Fico, ktorý je pomerne jednoduchý čo do obsahu aj rozsahu. Tak odporúčam, aby ešte pán poslanec Fico uviedol svoj návrh a po tomto návrhu by sme pristúpili k hlasovaniu.

    Prerokujeme teda v prvom čítaní

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec Fico, prosím vás, aby ste uviedli návrh, ktorý predkladáte.

  • Vážený pán predsedajúci,

    predkladám návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

    Aby som bol naozaj stručný, uvediem, že táto novelizácia, ktorá je dnes predkladaná, smeruje len k tomu, aby sme znížili náklady, ktoré má Slovenská republika pri výkone trestu odňatia slobody a pri výkone väzby. Tieto náklady nám neustále prudko narastajú a už dnes môžeme hovoriť, že v priemere nás jeden odsúdený stojí 300 tisíc korún ročne. Ide naozaj o sumu, ktorá je mimoriadne vysoká a malo by nám veľmi záležať na tom, aby sme postupne znižovali tieto náklady, a to aj tým, že budeme prenášať časť zodpovednosti za tieto trovy výkonu väzby a trovy výkonu trestu odňatia slobody na osoby, ktoré sa nachádzajú vo väzbe alebo vo výkone trestu.

    Dňa 1. júla 1999 sme prijali právnu úpravu, na základe ktorej aj osoby, ktoré sú vo výkone väzby a trestu odňatia slobody, môžu poberať dávky dôchodkového zabezpečenia. Toto dovtedy nebolo možné. Keďže sme prijali takúto dôležitú právnu úpravu, treba zabezpečiť aj spôsob realizácie výplaty dávok a zrážok z týchto dávok dôchodkového zabezpečenia. Dnes, keďže táto právna úprava pôsobí už viac ako pol roka, máme prvé praktické skúsenosti. A celá táto iniciatíva, ktorá je dnes predkladaná, je výsledkom práce väzenskej komisie, ktorá sa pravidelne stretáva s riaditeľmi jednotlivých ústavov, ktorí upozornili na to, že odsúdení nachádzajúci sa vo výkone trestu odňatia slobody alebo obvinení vo výkone väzby, ktorí majú nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia, sa pokúšajú, aby tieto dávky boli prenášané buď na iné osoby, alebo sú vyplácané na účet v peňažných ústavoch, takže štát nemá priamy vplyv na tieto finančné prostriedky.

    Ak dnes mnohé osoby, ktoré dodržujú zákony, musia napríklad pri pobyte v ústavoch sociálnej starostlivosti znášať zo svojich dôchodkov náklady takého pobytu, je nemysliteľné, aby osoby, ktoré sú vo výkone väzby, výkone trestu odňatia slobody, kde štát v podstate hradí všetky náklady, neprispievali na tieto trovy. Preto sa navrhuje taká právna úprava, ktorá zabezpečí ústavom na výkon väzby a ústavom na výkon trestu odňatia slobody, aby mohli primerane s týmito dávkami dôchodkového zabezpečenia obvinených a odsúdených nakladať tak, aby sme postupne znižovali náklady štátu na túto oblasť. Len pre zaujímavosť uvediem, že ročne by táto suma mohla predstavovať viac ako 2,5 milióna korún úspor na štátnom rozpočte, čo je určite zaujímavý podiel.

    Preto vás prosím, vážené dámy a páni, aby ste túto jednoduchú novelizáciu, ktorá sa opiera o poznatky väzenskej komisie, je to v podstate aj žiadosť našich riaditeľov pracujúcich vo väzniciach, podporili hlasovaním a zaradili ju do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánu poslancovi Ficovi.

    Teraz poprosím pána poslanca Halmeša, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, aby informoval Národnú radu o stanovisku výboru k tomuto predloženému návrhu zákona.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci,

    vážené panie poslankyne, páni poslanci,

    pokúsim sa skrátiť návrh spravodajskej správy na to podstatné, aby bol čas na hlasovanie o ďalších veciach.

    Predovšetkým chcem povedať, že po preskúmaní poslaneckého návrhu pána poslanca Fica môžeme konštatovať, že tento spĺňa formálnoprávne náležitosti v zmysle § 67 a § 68 zákona číslo 350 o rokovacom poriadku Národnej rady. Je teda v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Odporúčam, aby návrh zákona po prerokovaní v prvom čítaní v zmysle rokovacieho poriadku a po rozprave bol odporúčaný na prerokovanie v druhom čítaní. Súčasne odporúčam, aby v zmysle § 77 ods. 1 rokovacieho poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 512 zo 4. januára 2000 návrh poslanca Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, bol pridelený v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 9. marca 2000 a gestorský výbor v lehote 10. marca 2000.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nemám prihlášky do rozpravy. Ústne sa zatiaľ nehlási nikto z poslancov. Vyhlasujem preto rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánu navrhovateľovi a spoločnému spravodajcovi. Prerušíme teraz rokovanie o tomto bode.

    Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch, tak ako sme ich prerokovali včera odpoludnia a dnes doobeda.

    Prvý bod, o ktorom budeme hlasovať, je návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojitého štátneho občianstva, podpísanej v Moskve 6. júna 1980 vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou.

    Prosím pána poslanca Bohunického, aby uviedol hlasovanie.

    Ešte pred hlasovaním sa hlási pán poslanec Palacka.

  • Pán predsedajúci, chcel by som oznámiť, že návrh, ktorý som podal ako návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 124/1992 Zb. o vojenskej polícii (tlač 491), ktorý je zaradený v programe tejto schôdze, beriem späť a toto oznámim aj písomne.

    Ďakujem.

  • Berieme na vedomie oznámenie pána poslanca Palacku, ktorý bol navrhovateľom zákona, ktorý oznamuje snemovni, že sťahuje tento návrh zákona.

    Pán poslanec Bohunický.

  • Pán predsedajúci, návrh odporúčajúceho uznesenia som predniesol, takže nie je potrebné ho znovu čítať. Žiadam, aby ste dali o tomto návrhu hlasovať. V návrhu sme odporúčali, aby Národná rada vyslovila súhlas so zmluvou.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, len na oživenie pamäti, pán spoločný spravodajca odporúčal, aby Národná rada podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s ukončením platnosti zmluvy, ktorú som uviedol na začiatku hlasovania.

    Prosím vás, prezentujme sa a hlasujeme o vyslovení súhlasu s ukončením platnosti zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojitého štátneho občianstva, podpísanej v Moskve 6. júna 1980 vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou.

    Prezentovalo sa 68 poslancov.

    Páni poslanci, v rokovacej sále je evidentne dostatočný počet poslancov.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 77 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že navrhované uznesenie sme schválili.

    Druhým v poradí prerokúvaným návrhom bol vládny návrh zákona o ochrane topografií polovodičových výrobkov.

    Prosím pána poslanca Palacku, ktorý bol spoločným spravodajcom výboru, aby uviedol jednotlivé hlasovania o tomto návrhu.

    Najskôr budeme hlasovať o odporúčaní prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Tak ako ste povedali, navrhujem, aby sme prijali uznesenie, ktorým Národná rada bude súhlasiť s prerokovaním tohto návrhu zákona v druhom čítaní. Iný návrh nezaznel, pretože sa nikto v rozprave neprihlásil.

  • Prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní pána spoločného spravodajcu prerokovať návrh zákona o ochrane topografií polovodičových výrobkov v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 87 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Uveďte druhé hlasovanie.

  • Navrhujem, aby tento návrh zákona bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo. Ako gestorský výbor navrhujem určiť výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a lehotu na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 9. marca a v gestorskom výbore do 10. marca 2000.

  • Prezentujme sa a hlasujme.

    Pán spoločný spravodajca odporúča prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

    Ďalším v poradí prerokovaným zákonom v prvom čítaní bol vládny návrh zákona o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 493).

    Pán spoločný spravodajca, prosím vás, aby ste uviedli hlasovania k tomuto návrhu zákona.

  • Pán predsedajúci, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému návrhu zákona toto uznesenie: V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu a odporúčaní prerokovať návrh zákona o metrológii v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Vážená snemovňa, navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky

    a) prideliť vládny návrh zákona o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 493) na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu,

    b) určiť po prvé k vládnemu návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, po druhé lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 9. marca 2000 a v gestorskom výbore do 10. marca 2000.

    Prosím, keby ste dali hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Bartoša, ktorý odporúča prideliť návrh zákona výborom, určiť lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní, ako aj určiť gestorský výbor.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 89 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Konštatujem, že sme návrh uznesenia schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Jána Šimka, aby uviedol hlasovanie k prerokovanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená snemovňa,

    v rozprave vystúpil jeden poslanec, podpredseda Národnej rady pán Marián Andel, ktorý vo svojom vystúpení nenavrhol vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie ani nenavrhol nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Preto navrhujem v súlade § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 93 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Súčasne navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 492), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Navrhujem určiť k vládnemu návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a po druhé lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 9. marca 2000 a v gestorskom výbore do 10. marca 2000.

  • Páni poslanci, počuli ste návrh. Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorým pán spoločný spravodajca odporúča prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme uznesenie schválili.

    Teraz by som prosil pána poslanca Hóku, aby uviedol hlasovania k prerokovanému návrhu poslanca Národnej rady Vladimíra Bajana na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona číslo 310/1999 Z. z.

    Pán poslanec Hóka, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Konštatujem, že v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Preto odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému návrhu poslanca Bajana toto uznesenie: V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh poslanca pána Bajana v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorým odporúča prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov. poslancov

    Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Uveďte druhé hlasovanie.

  • V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 498 zo 17. decembra 1999 navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Bajana na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona číslo 310/1999 Z. z. na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.

    Navrhujem určiť k poslaneckému návrhu zákona po prvé ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a po druhé lehotu na prerokúvanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 9. marca 2000 a v gestorskom výbore do 10. marca 2000.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca s odporúčaním určiť gestorský výbor, výbory, ktoré prerokujú tento návrh zákona, ako aj lehotu na prerokovanie v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 94 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme uznesenie schválili.

    Teraz prosím pána poslanca Klemensa, aby uviedol hlasovanie k vládnemu návrhu zákona o hnojivách, ktorý sme prerokovali ako tlač 484.

    Pán poslanec Klemens, uveďte hlasovanie.

  • Ďakujem.

    V rámci rozpravy k vládnemu návrhu zákona o hnojivách vystúpil jeden poslanec, a to pán poslanec Baco so svojím podporným stanoviskom. Z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy. Preto vás prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní pána poslanca, ktorý navrhuje prerokovať zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Návrh sme schválili.

    Uveďte druhé hlasovanie.

  • Teraz vás prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že určené výbory návrh prerokujú do 9. marca 2000 a gestorský výbor do 10. marca 2000.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu vlády v druhom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz prosím pána poslanca Ošvátha, aby uviedol návrh na uznesenie k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

    Pán poslanec, uveďte prvé hlasovanie.

  • Odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prijať uznesenie, aby Národná rada prerokovala návrh v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh skupiny poslancov v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 98 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Návrh sme schválili.

    Uveďte druhé hlasovanie.

  • V súlade s § 74 ods. 1 a 2 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prijať rozhodnutie o pridelení uvedeného návrhu týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Zároveň odporúčam tento návrh prerokovať v druhom čítaní vo výboroch do 9. marca 2000 a v gestorskom výbore do 10. marca 2000.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorým odporúča pán poslanec Ošváth prerokovať návrh zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 96 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

    Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

    Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie hlasovaní.

    Teraz dávam slovo pánu poslancovi Oroszovi. Prosím ho, aby uviedol návrh na hlasovanie k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene niektorých zákonov.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.

    V rozprave nezaznel nijaký iný návrh podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, takže môžem dať hlasovať len o tom návrhu, ktorý som predniesol vo svojom vystúpení. Podľa tohto návrh navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Uveďte druhé hlasovanie.

  • Podľa § 74 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 501, aby bol návrh pridelený na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky a aby ako gestorský bol určený ústavnoprávny výbor. Ďalej v súlade s mojím návrhom, ktorý zaznel v rozprave, navrhujem, aby lehota na prerokovanie týchto návrhov tohto návrhu zákona vo výboroch bola určená do 30. apríla 2000 a pre gestorský výbor aby bola určená na prerokovanie do 7. mája 2000.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Orosza, ktorý navrhuje určiť gestorský výbor, lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 99 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

    Prosím teraz pána poslanca Gašparoviča, aby uviedol hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    S konštatovaním, že v rozprave poslanci nedali žiadny návrh, o ktorom by sme mali hlasovať, prosím vás, dajte hlasovať o tom, aby sme uvedený návrh zákona pod tlačou 490 prerokovali v druhom čítaní s tým, že ústavnoprávny výbor požiada o vyjadrenie ministerstvo spravodlivosti, Generálnu prokuratúru, advokáciu Slovenskej republiky a právnické fakulty.

  • Prosím vás, prezentujme sa, hlasujeme o prvom návrhu, ktorým pán spoločný spravodajca odporúča prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 100 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Návrh sme schválili.

    Prosím o druhý návrh.

  • Áno, pán podpredseda, budeme hlasovať teraz o pridelení tohto návrhu zákona jednotlivým výborom. Navrhujem, aby bol pridelený výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnosti s tým, že gestorským výborom by bol ústavnoprávny výbor s termínom prerokovania - výbory do 9. apríla a gestorský výbor do 10. apríla 2000.

  • Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Gašparovič, ktorý navrhuje určiť lehoty a výbory, ktoré majú prerokovať v druhom čítaní tento návrh skupiny poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Ďakujem pánu poslancovi Gašparovičovi.

    Teraz poprosím pána poslanca Halmeša, aby uviedol hlasovanie k prerokovanému návrhu Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali hlasovať v súlade s mnou predloženým návrhom na uznesenie o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Halmeša, ktorý odporúča prerokovať návrh zákona poslanca Národnej rady Roberta Fica v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 97 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Uveďte druhé hlasovanie.

  • V súlade s návrhom na pridelenie výborom vás prosím, aby sme hlasovali o pridelení návrhu zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a gestorskému výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie s termínmi, ktoré som uviedol pri predkladaní návrhu zákona, a to do 9. marca v ústavnoprávnom výbore a do 10. marca v gestorskom výbore. Prosím vás, pán predsedajúci, dať hlasovať o tomto návrhu.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Halmeš, ktorý odporúča prideliť návrh zákona výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 95 poslancov.

    Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

    Proti návrhu nehlasoval nikto.

    Hlasovania sa nezdržal nikto.

    Nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, toto bolo posledné hlasovanie o bodoch, ktoré sme prerokovali včera a dnes na rokovaní 26. schôdze Národnej rady.

    Budeme pokračovať v rokovaní, tak ako sme sa dohodli, bez obedňajšej prestávky do 14.00 hodiny.

    Ďalším bodom programu je

    návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2000 (tlač 502).

    Pán poslanec Kováč, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci,

    mám procedurálny návrh smerujúci k zmene programu a chcem požiadať ctenú snemovňu, aby súhlasila s tým, aby sme rokovali o dvoch zdravotníckych zákonoch spolu, to znamená, aby sme o tlači 463 rokovali pred tlačou 412, teda v novom návrhu programu je to bod 24, aby sme ho prerokovali pred bodom 36.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Cabaj.

    Tentoraz nejde o predradenie, ale o zaradenie tohto návrhu zákona na neskoršie prerokovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, výnimočne budeme súhlasiť, keď to bude po 19.00 hodine.

  • Tentoraz pán poslanec Kováč sklamal rady poslancov HZDS, zdá sa mi, že takýto návrh neodznel. Budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol, aby sme predsunuli rokovanie o bodoch programu, tak ako ich navrhol pán poslanec Kováč.

  • Hlasovanie.

  • Prezentovalo sa 70 poslancov.

    To znamená, že tento návrh sme neschválili.

    Pristúpime teda k rokovaniu o bode programu, ktorým je návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2000.

    Návrh ste dostali ako tlač 502, spoločnú správu výborov ako tlač 502a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Prosím teraz prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Jozefa Kojdu, aby uviedol návrh fondu.

  • Vážený pán predseda,

    vážený pán predsedajúci,

    vážení prítomní,

    dámy a páni,

    dovoľte mi, aby som uviedol návrh rozpočtu Fondu národného majetku na rok 2000.

    V zmysle § 32 ods. 3 zákona číslo 92 o veľkej privatizácii Fond národného majetku predkladá návrh rozpočtu na rok 2000. Súčasťou tohto materiálu je v zmysle § 28 toho istého zákona návrh nákladov na činnosť fondu v roku 2000. Materiál bol prerokovaný v dozornej rade Fondu národného majetku, bol prerokovaný 14. decembra 1999 v Prezídiu Fondu národného majetku a následne ho prerokovala vláda. Po zapracovaní pripomienok vlády bol predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Fond národného majetku predkladá náklady na činnosť vo výške 116 297 tisíc korún, z toho 8 527 tisíc korún predstavujú investičné náklady. Čo sa týka počtu zamestnancov, zostáva nezmenený ako v predchádzajúcom roku, takisto zostáva nezmenený návrh mzdových prostriedkov, ktorý bol totožný v roku 1999 aj v roku 1998. Rast prevádzkových nákladov je zapríčinený predovšetkým zvyšovaním nájomného za prenajaté priestory a očakávanými nákladmi pri zvyšovaní telefónov, pri zvyšovaní elektrickej energie a pri údržbe strojov a osobných automobilov.

    Čo sa týka investičných nákladov, predovšetkým sú tam dve položky, je to obnova vozového parku, vysvetlenie obsahuje materiál, a potom je to položka milión korún na zabezpečenie protipožiarnych opatrení v priestoroch, ktoré má Fond národného majetku prenajaté.

  • Ďakujem pánu prezidentovi za uvedenie návrhu.

    Pán prezident, keďže predkladáte zároveň aj návrh na použitie Fondu národného majetku, odporúčam, aby sme zlúčili rozpravu o týchto dvoch bodoch programu, ale by som vás prosil, aby ste uviedli aj druhý bod, ktorým je

    návrh na použitie Fondu národného majetku na rok 2000,

    a potom budeme viesť rozpravu o obidvoch bodoch, keďže ide meritórne o jednu a tú istú problematiku.

    Nech sa páči.

  • Materiál, ktorý tu máte predložený pod tlačou číslo 503, bol prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky 25. 11. 1999, do materiálu boli zapracované všetky odporúčania, ktoré vláda odsúhlasila. Materiál obsahuje v prvej časti predpokladaný stav likvidity k 31. 12. 1999. Som nútený konštatovať, že výpadok príjmov za minulý rok predstavuje 1,26 miliardy korún. Bilancia fondu za rok 1999 je deficitná vo výške 3,02 miliardy korún. Je to spôsobené predovšetkým tým, že tempo privatizácie nebolo dostatočne rýchle.

    Druhá časť materiálu rozpracúva bilanciu fondu na rok 2000. Očakávané príjmy sú rozdelené do dvoch častí. Prvú časť predstavujú príjmy z už existujúcich zmlúv, to znamená z privatizácie z predchádzajúcich období, druhá časť príjmov je predpokladaná z predajov, ktoré sa majú uskutočniť v roku 2000. Do týchto predajov treba zaradiť predovšetkým dve najväčšie položky, to je časť telekomunikácií a príjem, ktorý bude z predaja Nafty Gbely.

    Najväčšie výdavkové položky fondu pre rok 2000 - sú to záväzky, ktoré neboli uhradené v roku 1999, to znamená 3 miliardy korún, a následne sú to záväzky, ktoré sa uhrádzajú v zmysle príslušných uznesení vlády, do ktorých patria teda aj úhrady záruk, ktoré dnes Fond národného majetku prevzal.

    Dovolil by som si upozorniť, že tento návrh rozpočtu neobsahuje záväzky, ktoré sú schválené v rámci štátneho rozpočtu, a to 22 miliárd plus 10 miliárd, to bude možné až po schválení novely zákona číslo 92, ktorú máte predloženú na toto rokovanie Národnej rady. Sme zaviazaní do 60 dní od schválenia novely zákona číslo 92/1991 Zb. predložiť úpravu tohto rozpočtu, ktorá bude už obsahovať aj týchto 32 miliárd korún.

    To by bolo na úvod všetko, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán prezident. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    Prosil by som spoločného spravodajcu výborov, predsedu výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána poslanca Volfa, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o týchto návrhoch v gestorskom výbore, ako aj o návrhu uznesenia.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vyjadrím sa spoločne, ale postupne k tlači 502 a 503, ku ktorému náš výbor ako gestorský prijal spoločnú správu. Obidva materiály prerokovali dva výbory - výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory túto správu neprerokovali ani neboli predložené žiadne ďalšie doplňujúce alebo pozmeňujúce návrhy.

    Z diskusie v týchto výboroch vyplynul návrh, ktorý gestorský výbor odsúhlasil v spoločnej správe, a to je návrh, v ktorom odporúčame Národnej rade Slovenskej republiky návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2000 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy, ktorú máte pred sebou. A rovnako tak gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku na rok 2000 a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy gestorského výboru.

    Gestorský výbor ma poveril predložiť a prečítať tú spoločnú správu. Prosím vás o otvorenie rozpravy.

  • Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, ústne sa do rozpravy prihlásil zatiaľ pán podpredseda Andel. Nikto z pánov poslancov ďalej neprejavuje záujem, preto končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán podpredseda, máte slovo.

  • Pán podpredseda, ďakujem za slovo.

    Vážené kolegyne,

    vážení kolegovia,

    dovoľte mi krátku pripomienku k návrhu rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2000, predloženého pod tlačou 502. Začal by som dôkazom, že táto správa je zavádzajúca a nepravdivá minimálne v niektorých údajoch. Na strane číslo 2 prvý odsek je uvedené, že Fond národného majetku Slovenskej republiky pri 170 pracovníkoch má priemerný pracovný príjem vo výške 14 786 Sk. Po prvé nerozumiem slovnému spojeniu v jednej vete. Citujem: "Priemerný zamestnanec Fondu národného majetku má priemerný pracovný príjem." Po druhé 14 786 Sk krát 12 mesiacov krát 170 pracovníkov sú mzdové náklady celkom, čo je 30 160 tisíc Sk za rok, ale rozpočtovaných je 46 miliónov Sk, ktoré sú o 53 percent vyššie, ako vychádzajú z priemerného platu, pričom do priemerného platu som nezahŕňal odmeny prezídia a dozornej rady fondu vo výške 5 200 tisíc Sk, ktoré by ešte zvýšili tento priemerný zárobok. Z tohto vývodu prísne účtovne vzaté vychádzajúc z prepočítaného stavu pracovníkov rozpočtových mzdových prostriedkov a priemerného mesačného zárobku vychádza:

    a) že pracovníci pri priemernom mesačnom zárobku 14 786 Sk pracujú do roka 18 a pol mesiaca,

    b) že pravdepodobne majú priemerný plat vyšší, čiže 22 500 Sk, čo keď porovnávam s platmi iných štátnych pracovníkov, tak klobúk dolu,

    c) je, samozrejme, aj iná možnosť, ktorá je síce málo pravdepodobná, že priemerný plat je 14 786 Sk a zamestnancov fondu nie je 170 pracovníkov, ale cca 260 pracovníkov, to je o 90 pracovníkov viac, len sa nedali spočítať.

    Vychádzajúc z údajov uvedených v správe, že priemerný plat je tých 14 786 Sk a zamestnancov Fondu národného majetku je 170, na základe výpočtu, ktorý som uviedol, navrhujem znížiť sumu na mzdy zo 46 miliónov Sk na 30 160 tisíc korún, čím sa ušetrí necelých 16 miliónov Sk na mzdy a viac ako 6 miliónov na odvodoch, čo dohromady predstavuje 22 miliónov Sk šetrenia.

    Ešte by som chcel v tejto súvislosti upozorniť pána prezidenta Fondu národného majetku, že sú presné pravidlá na výpočet priemerného zárobku, kde sa zahŕňajú všetky príjmy, ale ním vytvorená metodika výpočtu podľa môjho názoru, samozrejme, nie je určite správna.

    Ďalšou vecou, ktorou by som sa chcel zaoberať, je otázka prenájmu. Fond investoval a investuje do zveľaďovania budovy, ktorá mu nepatrí, a v roku 2000 platí nájom 3 500 Sk na meter štvorcový, ktorý vrátane tejto časti mesta považujeme za primeraný, ale 15 miliónov ročný prenájom plus investície, keď fond má dlžníkov, ktorí majú budovy alebo aj kúpou, respektíve výstavbou by sa tieto prostriedky za pár rokov vrátili a budova by sa mohla predať, respektíve uvoľniť ďalším štátnym úradom, pokiaľ by fond skončil svoju činnosť.

    Ďalším bodom je zvýšenie nájmu o 25 percent. Pýtam sa, o koľko sa zvýšili ceny energií pre podnikateľský subjekt. K prenájmu ešte jednu veľmi dôležitú vec, a to je, keď vydelíme 15 miliónov Sk ročného prenájmu, ako som spomínal tých 3 500 korún za meter štvorcový plochy 170 pracovníkmi fondu, vyjde mi, že na pracovníka fondu pripadá viac ako 25 metrov štvorcových všetkej plochy. Na zamyslenie je, že normatívy uvádzajú na pracovníka 8 metrov štvorcových čistej plochy so všetkým zariadením, to sú kancelárie, zasadačky, archívy, chodby, toalety a tak ďalej. 12 až 14 metrov štvorcových, ale dámy a páni, toto je dvojnásobok, aj keď pripúšťam, že fond môže mať väčšie archívy, ale nemal by predsa platiť 3 500 korún za meter štvorcový.

    Možno mi budete, dámy a páni, oponovať, že tieto a ďalšie skutočnosti sú zdedené od predchádzajúcej vlády. Tento argument ale neobstojí nehovoriac o tom, že výdavky sa neustále, neustále zvyšujú. Fond v minulosti mal v správe viac podnikov, viac privatizačných projektov, viac pracovníkov. Uvediem to aj v číslach, pretože nepoznáme konečné výsledky fondu za rok 1999 alebo aspoň som sa v predloženom materiáli týchto výsledkov jednoducho ani nevedel dopátrať. Tak si zoberiem výsledky za rok 1998, keď náklady predstavovali 98 miliónov, predpoklad roku 2000 je 110 miliónov, čo predstavuje pri menšom objeme prác zvýšenie o viac ako 12 miliónov korún a zvýšenie cca o 12 až 13 percent nákladov. To som porovnával prevádzkové náklady. V nákladoch celkom je situácia ešte horšia a zvýšenie je oproti skutočnosti roku 1998 o 18 a pol milióna, čo predstavuje zvýšenie o viac ako 18 percent a oproti plánu aj očakávanej skutočnosti v roku 1999 o viac ako 13 miliónov, čo je viac ako o 12,6 percenta.

    Takže takto si uťahujú opasky, takto si uťahuje opasky štát a vláda Slovenskej republiky to bez problémov odsúhlasí a dá si nám to dokonca aj schváliť.

    V správe fondu, ktorý nasleduje pod tlačou číslo 503, sa uvádza, citujem: "Do 10. 9. 1999 fond prijal finančné prostriedky z novo uzavretých zmlúv v roku 1999 vo výške len 1 milión Sk, čo bolo spôsobené tým, že vzhľadom na prehodnocovanie predchádzajúceho obdobia privatizácie sa privatizačný proces roku 1999 nerozbehol v predpokladanom rozsahu."

    Strana 2 odsek 3, tento citát som použil v súvislosti s tým, že fond kontroluje 1 648 zmlúv, ale 1 016 nie je skontrolovateľných k 31. 12. 1999. Podľa počtu a potreby času na 600 zmlúv mi vychádza, že kontrolu právoplatnosti zmlúv skončí Fond národného majetku cca koncom roku 2001.

    Mám dve otázky. Po prvé, kolegyne a kolegovia, dokedy budete spochybňovať alebo budeme spochybňovať, keď hovorím o parlamente, priebeh privatizácie. Ten, kto protiprávne privatizoval, by už mal prísť o majetok a ostatní by sa mali venovať podnikaniu. Prosím vás pekne, rýchlo ukončime spochybňovanie vlastníctva či už odobratím majetku alebo definitívou.

    Po druhé, koľko z preverovaných 1 648 zmlúv je za inej ako Mečiarovej vlády. Nechcite mi povedať, že ostatné vlády sa nedopustili žiadnej chyby.

    Na koniec svojho príspevku už iba dve perličky, ktoré sú také nejaké odrobinky vo fonde, ale majú zaujímavú vypovedaciu schopnosť. Na telefóny pri existencii zetkových liniek je na pracovníka a mesiac skoro 1 900 korún nákladov.

    Posledná pripomienka je, že mimo zákonných sociálnych nákladov, kde by mal byť príspevok na stravovanie, je ešte príspevok na stravovanie aj v ostatných službách, a to pri tých službách alebo u tých pracovníkov, ktorí veľmi slušne zarábajú. Samozrejme na tieto posledné pripomienky nechcem protireakciu, lebo ide v kontexte predchádzajúcich pripomienok iba o drobnosti, ktoré by mali byť v zodpovednosti vedenia Fondu národného majetku.

    Mohol by som, samozrejme, uviesť i ďalšie pripomienky ako dvojnásobné zvyšovanie nákladov na školenie, výšku príplatkov za audit, ktorý sme mali predložený, viac ako trojnásobné zvýšenie výdavkov na zavedené počítače oproti roku 1998 a tak ďalej. Verím, že moje pripomienky budú aspoň čiastočne akceptované a že vrátime vlastne túto správu na prepracovanie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánu podpredsedovi za vecný, obsiahly diskusný príspevok.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pýtam sa pána prezidenta, či sa chce vyjadriť k vystúpeniu pána podpredsedu Andela. Nie. Pán spoločný spravodajca? Nie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, keďže nebolo do rozpravy prihlásených viacej pánov poslancov, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o tomto bode programu budeme buď dnes, alebo neskôr.

    Pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je

    vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji,

    ktorý ste dostali ako tlač 481.

    Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodnil pán minister Macejko.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    rok 1999 možno z pohľadu legislatívneho označiť za rok ochrany spotrebiteľa. V tomto roku boli vládou prerokované a Národnou radou Slovenskej republiky schválené zákony o technických požiadavkách na výrobky, o posudzovaní zhody, zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane spotrebiteľa. Tieto záväzné právne normy dopĺňa aj práve prerokovaný návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji. Pri tomto zákone ide o právnu normu obsahujúcu prvky súkromného práva a práva verejného.

    Osobitosť predkladaného návrhu zákona spočíva v tom, že zákon pod pojmom spotrebiteľ rozumie výlučne fyzickú osobu. Ďalšou osobitosťou zákona je skutočnosť, že priamo v zákone v porovnaní s inými zákonmi je určený aj čas predaja. Potreba právnej úpravy ochrany spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji sa v našom právnom poriadku dáva do súvislosti s dvoma aspektmi. Ide o potrebu zvýšenia a prehĺbenia ochrany spotrebiteľa v jeho jednoznačne nerovnovážnom postavení na trhu pri novovznikajúcom fenoméne, ktorým je podomový a zásielkový predaj. Druhým aspektom je potreba dosiahnutia vyššieho stupňa aproximácie práva uplatňovaného v legislatíve Slovenskej republiky k legislatíve uplatňovanej v krajinách Európskej únie.

    Dá sa povedať, že schválením predkladaného návrhu zákona, ako aj zákonov, ktoré ministerstvo hospodárstva bude predkladať na rokovanie vlády a Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2000, to znamená zákon o reklame, o vnútornom obchode, o elektronickom obchode a o spotrebiteľských úveroch, sa dovŕši v základných rámcoch z pohľadu ochrany spotrebiteľa komparácia a implementácia právnych noriem Slovenskej republiky s právom Európskej únie. Predkladaný návrh zákona implementuje smernicu Európskej únie číslo 85/577/EEC na ochranu spotrebiteľa v súvislosti so zmluvami uzatváranými mimo miesta podnikania a smernicu o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy uzatvárané na diaľku.

    Vážené dámy, vážení páni, je potrebné zdôrazniť, že náš spotrebiteľ na tieto formy predaja až do roku 1990 nebol zvyknutý. Po roku 1990 sa v podnikateľskom prostredí začali objavovať formy podomového a zásielkového predaja bez náležitej právnej úpravy. Posledná právna úprava v tomto smere bol zákon číslo 111/1927 Zb. o ochrane hospodárskej súťaže a o nekalých obchodných praktikách. Od roku 1951 sa v našom právnom poriadku takáto a podobná právna úprava nenachádza. Preto si dovoľujem vás požiadať o vašu priazeň pri prerokovaní predkladaného návrhu zákona už aj z toho dôvodu, že právna úprava zakazuje predávať alebo dodávať tovar, alebo službu predávajúcemu vtedy, ak si spotrebiteľ takýto tovar alebo službu neobjednal za predpokladu, že predávajúci súčasne s dodávkou takéhoto tovaru, alebo s poskytnutím takejto služby žiada ich zaplatenie. Podľa prerokúvaného návrhu zákona spotrebiteľ bude môcť odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do siedmich pracovných dní odo dňa prevzatia písomnej informácie o dodávanom tovare alebo službe, najneskôr však do troch mesiacov od prevzatia tovaru, alebo uzavretia zmluvy o poskytnutí služby.

    Predkladaný návrh zákona posilní postavenie spotrebiteľa, preto vláda Slovenskej republiky odporúča postúpiť predložený návrh do ďalšieho legislatívneho pokračovania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

    Teraz dávam slovo pánu poslancovi Anteckému, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o spôsobe prerokúvania a o odporúčaní, ako s týmto zákonom má Národná rada ďalej pri svojom rokovaní nakladať.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji (tlač 481) ako spravodajca určený navrhnutým gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

    Predložený návrh (tlač 481) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 22. decembra 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítania.

    Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona je potrebný, lebo upravuje ochranu spotrebiteľa pri podomovom predaji tovaru alebo poskytovania služieb pri zásielkovom predaji tovaru, alebo poskytovania služieb, ak tovar alebo vecné plnenie a výkony z poskytovanej služby kupuje fyzická osoba a tieto jej neslúžia na výrobu, na výkon zamestnania, povolania alebo podnikanie.

    Prosím vás vážený pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu o návrhu zákona.

  • Otváram rozpravu o návrhu vlády na vydanie zákona, ktorý predniesol pán minister Macejko. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadne písomné prihlášky, pýtam sa preto, či sa do rozpravy niekto z pánov poslancov hlási ústne. Konštatujem, že to tak nie je. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Ďakujem pánu spravodajcovi, ako aj pánu ministrovi za uvedenie návrhu.

    Ešte by som vás prosil, pán poslanec Antecký, vy ste spoločný spravodajca aj k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom číslo 8 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode,

    ktorý sme dostali ako tlač 420.

    Prosil by som teraz pána ministra, aby z poverenia vlády návrh vlády uviedol.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Vážený pán podpredseda,

    vážené pani poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na vyslovenie súhlasu s Doplnkovým protokolom číslo 8 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Nakoľko ide o formu prezidentskej zmluvy, podlieha táto ratifikácii a pred podpísaním ratifikačných listín prezidentom Slovenskej republiky musí byť schválená slovenským parlamentom.

    Zavedením nových pravidiel o pôvode tovaru, ktoré sú obsahom Doplnkového protokolu číslo 8 k CEFTA, sa očakáva zosúladenie a zjednodušenie postupov pri určovaní pôvodu tovaru s ohľadom na ich jednotné uplatňovanie hospodárskymi pracovníkmi a colnými správami v krajinách Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode s cieľom umožniť širšiu kumuláciu pôvodu. Rokovania o nových pravidlách pôvodu vychádzali zo záznamov o porozumení zo spoločného zasadania spoločného výboru CEFTA, ktorý sa konal 18. júna 1999 v Budapešti. Ministri zodpovední za zahraničný obchod krajín CEFTA zdôraznili význam prijatia Doplnkového protokolu číslo 8 k CEFTA týkajúceho sa nových pravidiel pôvodu tovaru v súlade s príslušnými výsledkami rokovaní medzi zúčastnenými krajinami v paneurópskej kumulácii a návrhy jeho znenia odsúhlasili.

    Nové pravidlá pôvodu boli vypracované podľa výsledkov rokovaní o zjednotení pravidiel pôvodu tovaru medzi krajinami Európskej únie, asociovanými krajinami k Európskej únii a krajinami Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré boli ukončené 20. septembra 1999 v Bruseli. Ustanovenia uvedené v prílohe Doplnkového protokolu číslo 8 k CEFTA nahrádzajú ustanovenia, ktoré sú zahrnuté v doplnkovom protokole číslo 4 k CEFTA. Príloha tvorí neoddeliteľnú súčasť Doplnkového protokolu číslo 8 k CEFTA a týka sa úpravy pravidiel pôvodu tovaru. Zmluvné strany sa dohodli na prevzatí textu dohodnutého s Európskou úniou, ktorého uplatnenie by malo Slovenskej republike uľahčiť vzájomnú obchodnú výmenu s Európskou úniou a s krajinami SZVO a zároveň podporiť zintenzívnenie vzájomných obchodných vzťahov medzi krajinami CEFTA.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 891 zo dňa 13. októbra 1999 súhlasila s uzavretím Doplnkového protokolu číslo 8 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Jeho slávnostné podpísanie sa uskutočnilo 20. októbra 1999 v Budapešti počas summitu predsedov vlád zmluvných krajín CEFTA a podpísali ho splnomocnení zástupcovia krajín Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode.

    Vykonávanie doplnkového protokolu číslo 8 s platnosťou od 1. januára 2000 vo vzťahu k Rumunsku je podmienené splnením rumunských vnútroštátnych právnych podmienok, nakoľko rumunský právny poriadok neumožňuje systém predbežného vykonávania. Do 21. decembra 2000 rumunská strana oznámi na základe článku 3 tohto doplnkového protokolu, či splnila svoje vnútroštátne legislatívne predpisy. Splnením tejto podmienky bude umožnené vykonávanie doplnku číslo 8 vo vzťahu ku všetkým krajinám Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode bez výnimky.

    Vážené panie poslankyne,

    vážení páni poslanci,

    odporúčam vám, aby ste vyslovili súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 8 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu vlády.

    Pán poslanec Antecký, prosím vás, aby ste informovali Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k návrhu vlády.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda,

    vážený pán minister,

    vážené dámy,

    vážení páni,

    predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom číslo 8 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode (tlač 420) v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom číslo 8 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode v druhom čítaní.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh na vyslovenie súhlasu rozhodnutím číslo 468 z 15. novembra 1999 na prerokovanie do 14. januára 2000 týmto výborom: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s lehotou do 14. januára 2000 na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov.

    Uvedené výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov uznesením číslo 204 z 18. januára 2000. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v časti I, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 11. januára 2000 a uznesením číslo 313 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s návrhom súhlas. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 12. januára 2000 a uznesením číslo 194 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť s návrhom súhlas.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 8 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tejto spoločnej správy gestorského výboru.

    Súčasne poveril uznesením výboru číslo 204 z 18. januára 2000 spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a, samozrejme, že poveril ho oprávneniami podľa § 88 ods. 4.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za informáciu z gestorského výboru.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, ústne sa do rozpravy nehlási nikto z poslancov, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Panie poslankyne, páni poslanci, keďže je 13.00 hodín a predchádzajúce rokovacie dni zrejme vyčerpali poslancov Národnej rady, odporúčam vám, aby sme prerušili rokovanie 26. schôdze do utorka do 13.00 hodiny. Budeme pokračovať v rokovaní tak, ako som informoval. Prvým bodom programu bude návrh skupiny poslancov na prijatie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý uvedie poverený poslanec pán poslanec Maňka. Budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu, ktoré sme dnes prerokovali v prvom a druhom čítaní, a budeme pokračovať tak, ako sme si program schválili.

    Prajem vám všetkým príjemný víkend. Dovidenia v utorok.